Wikiquote igwikiquote https://ig.wikiquote.org/wiki/Ihu_mb%E1%BB%A5 MediaWiki 1.42.0-wmf.22 first-letter Midia Ihü kárírí Okwu Ọbanife Okwu ọbanife Wikikwotu Okwu Wikikwotu Usòrò Okwu usòrò MidiaWiki Okwu MidiaWiki Àtụ Okwu àtụ Nkwadọ Okwu nkwadọ Òtù Okwu òtù TimedText TimedText talk Module Module talk MidiaWiki:Sitesupport-url 8 2 2 2022-10-10T10:43:48Z Maintenance script 1 Setting sidebar link wikitext text/x-wiki https://donate.wikimedia.org/?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=ig.wikiquote.org&uselang=ig 5wew8k5t9g2gf2jw0afkz89xl8oeccy Àtụ:Commons 10 4 8 7 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki <div class="noprint" style="clear: right; border: solid #aaa 1px; margin: 0 0 1em 1em; font-size: 90%; background: #f9f9f9; width: 250px; padding: 4px; spacing: 0px; text-align: left; float: right;"> <div style="float: left;"> [[Usòrò:Commons-logo-en.png|50px|none|Commons]] </div> <div style="margin-left: 60px;">[[w:Wikimedia Commons|Wikimedia Commons]] nwere midia gbásárá: <div style="margin-left: 10px;">'''''[[Commons:{{{1|Special:Search/{{PAGENAME}}}}}|{{{2|{{{1|{{PAGENAME}}}}}}}}]]'''''</div> </div> </div><noinclude> [[Òtù:Intawiki àtụ jikọdọ]] [[bg:Шаблон:Общомедия]] <!-- [[en:Template:Commons]] --> [[es:Plantilla:Commons]] [[fa:الگو:ویکی‌انبار]] [[fi:Malline:Commons]] <!-- [[fr:Modèle:Commons]] --> [[gl:Template:Commons]] [[hu:Sablon:Commons]] [[it:Template:Commons]] [[ja:Template:Commons]] [[la:Formula:Commons]] [[no:Mal:Commons]] [[pt:Predefinição:Commons]] [[zh:Template:Commons]] [[ml:ഫലകം:Commons]] </noinclude> 5m1jvzf9yftpvef3rzvpjupn15v8xd2 Àtụ:Commonscat 10 5 10 9 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki {{commons|:Category:{{{1|{{PAGENAME}}}}}|{{{2|{{{1|{{PAGENAME}}}}}}}}}}<noinclude> <noinclude> [[Òtù:Intawiki àtụ jikọdọ]] [[ca:template:commonscat]] [[es:template:commonscat]] </noinclude> ti9rf9srljeexx3dwgdaxgqk4xw53sf Àtụ:Documentation 10 6 12 11 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki {{#invoke:documentation|main|_content={{ {{#invoke:documentation|contentTitle}}}}}}<noinclude> <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude> o4ddn701tao1ufdnkxe1wdgz5b5ga84 Àtụ:NUMBEROFARTICLES 10 7 15 14 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Ihü kárírí:Prefixindex/Wq/ig|{{PAGESINCATEGORY:Wq/ig}}]] [[Òtù:Wikikwuótu]] avoo8t8qld5seb8zmd4bm6etg1ryqoj Àtụ:Nzùnwanne 10 8 17 16 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki <div class="noprint" style="clear: right; border: solid #aaa 1px; margin: 0 0 1em 1em; font-size: 90%; background: #f9f9f9; width: 250px; padding: 4px; spacing: 0px; text-align: left; float: right;"> <div style="float: left;">[[Usòrò:{{{image}}}|50px|none|{{{project}}}]]</div> <div style="margin-left: 60px;">{{{text}}} <div style="margin-left: 10px;">'''''[[{{{project}}}:{{{link}}}|{{{link}}}]]'''''</div> </div> </div> dpor7q3ua14pcrf0d3pgothfgpdzic2 Àtụ:Reflist 10 9 20 19 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Reflist/styles.css" /><div class="reflist <!-- -->{{#if:{{{1|}}}{{{colwidth|}}}|reflist-columns references-column-width}} <!-- -->{{#switch:{{{group|}}}|upper-alpha|upper-roman|lower-alpha|lower-greek|lower-roman=reflist-{{{group}}}}} <!-- -->{{#if:{{{1|}}}|{{#iferror:{{#ifexpr: {{{1|1}}} > 1 }}||{{#switch:{{{1|}}}|1=|2=reflist-columns-2|#default=reflist-columns-3}} }}}}" <!-- end class -->{{#if:{{{1|}}}{{{colwidth|}}}{{{liststyle|}}}|<!-- start style -->style="{{#if: {{{1|}}} | {{#iferror: {{#ifexpr: {{{1|1}}} > 1 }} |column-width: {{{1}}};}} | {{#if: {{{colwidth|}}}|column-width: {{{colwidth}}};}} }} <!-- -->{{#if:{{{group|}}}||{{#if:{{{liststyle|}}}|list-style-type: {{{liststyle}}};}}}}"<!-- -->}}> {{#tag:references|{{{refs|}}}|group={{{group|}}}|responsive={{#if:{{{1|}}}{{{colwidth|}}}|0|1}}}}</div>{{#invoke:Check for unknown parameters|check|unknown={{main other|[[Òtù:Pages using reflist with unknown parameters|_VALUE_{{PAGENAME}}]]}}|preview=Page using [[Àtụ:Reflist]] with unknown parameter "_VALUE_"|ignoreblank=y| 1 | colwidth | group | liststyle | refs }}<noinclude> {{Documentation}} </noinclude> 661h5yft74yxusj359973bxctl3173n Àtụ:Reflist/styles.css 10 10 22 21 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported sanitized-css text/css /* {{pp|small=yes}} */ /* can we remove the font size declarations? .references gets a font-size in * common.css that is always 90, and there is nothing else in reflist out in * the wild. May affect column sizes. */ .reflist { font-size: 90%; /* Default font-size */ margin-bottom: 0.5em; list-style-type: decimal; } .reflist .references { font-size: 100%; /* Reset font-size when nested in div.reflist */ margin-bottom: 0; /* Avoid double margin when nested in div.reflist */ list-style-type: inherit; /* Enable custom list style types */ } /* columns-2 and columns-3 are legacy for "2 or more" column view from when the * template was implemented with column-count. */ .reflist-columns-2 { column-width: 30em; } .reflist-columns-3 { column-width: 25em; } /* Reset top margin for lists embedded in columns */ .reflist-columns { margin-top: 0.3em; } .reflist-columns ol { margin-top: 0; } /* Avoid elements breaking between columns */ .reflist-columns li { page-break-inside: avoid; /* Removed from CSS in favor of break-inside c. 2020 */ break-inside: avoid-column; } .reflist-upper-alpha { list-style-type: upper-alpha; } .reflist-upper-roman { list-style-type: upper-roman; } .reflist-lower-alpha { list-style-type: lower-alpha; } .reflist-lower-greek { list-style-type: lower-greek; } .reflist-lower-roman { list-style-type: lower-roman; } 9pglv18rwto8wyb2wiymxh52wdd5ut0 Àtụ:Wikipedia 10 11 25 24 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki {{Nzùnwanne |project=Wikipedia |image=Wikipedia-logo-v2.svg |text=[[wikipedia:|Wikipedia]] nwèrè edemede màkà: |link={{{1|{{PAGENAME}}}}} }} <noinclude>[[Òtù:Intawiki àtụ jikọdọ|Wikipedia]] [[ar:قالب:Wikipedia]] [[az:Şablon:Wikipedia]] [[bg:Шаблон:Уикипедия]] [[bs:Šablon:Wikipedia]] [[ca:Plantilla:Viquipèdia]] [[cs:Šablona:Wikipedie]] [[da:Skabelon:Wikipedia]] [[de:Vorlage:Wikipedia]] [[el:Πρότυπο:Wikipedia]] [[eo:Ŝablono:Vikipedio]] [[es:Plantilla:Wikipedia]] [[et:Mall:Vikipeedia]] [[eu:Txantiloi:Wikipedia]] [[fa:الگو:ویکی‌پدیا]] [[fi:Malline:Wikipedia]] [[gl:Modelo:Wikipedia]] [[hr:Predložak:Wikipedija]] [[hu:Sablon:Wikipédia]] [[id:Templat:Wikipedia]] [[is:Snið:Wikipedia]] [[it:Template:Wikipedia]] [[ja:Template:Wikipedia]] [[ka:თარგი:Wikipedia]] [[ko:틀:위키백과]] [[ku:Şablon:W]] [[la:Formula:Vicipaedia]] [[lb:Schabloun:Wikipedia]] [[li:Sjabloon:Wp]] [[lt:Šablonas:Vikipedija]] [[nl:Sjabloon:Wikipedia]] [[no:Mal:Wikipedia]] [[pl:Szablon:Wikipedia]] [[pt:Predefinição:Wikipédia]] [[ro:Format:Wikipedia]] [[ru:Шаблон:Википедия]] [[simple:Template:Wikipedia]] [[sk:Šablóna:Wikipedia]] [[sl:Predloga:Wikipedija]] [[sq:Stampa:Wikipedia]] [[sr:Шаблон:Википедија]] [[sv:Mall:Wikipedia]] [[th:แม่แบบ:วิกิพีเดีย]] [[tr:Şablon:Vikipedi]] [[uk:Шаблон:Wikipedia]] [[uz:Andoza:Vikipediya]] [[vi:Tiêu bản:Wikipedia]] [[zh:Template:Wikipedia]] </noinclude> ia4qb2iowkyac6d9btbr4xtj0f2m98f Àtụ:Wikipedia-multi 10 12 29 28 2022-10-10T11:26:44Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki <div class="noprint" style="clear: right; border: solid #aaa 1px; margin: 0 0 1em 1em; font-size: 90%; background: #f9f9f9; width: 250px; padding: 4px; spacing: 0px; text-align: left; float: right;"> <div style="float: left;">[[Usòrò:Wikipedia.png|50px|none|Wikipedia]]</div> <div style="margin-left: 60px;">[[wikipedia:|Wikipedia]] nwèrè edemede màkà: <div style="margin-left: 10px;"> '''''[[wikipedia:{{{1}}}|{{{1}}}]]''''' {{#if:{{{2|}}}|<br/>'''''[[wikipedia:{{{2}}}|{{{2}}}]]'''''}} {{#if:{{{3|}}}|<br/>'''''[[wikipedia:{{{3}}}|{{{3}}}]]'''''}} {{#if:{{{4|}}}|<br/>'''''[[wikipedia:{{{4}}}|{{{4}}}]]'''''}} {{#if:{{{5|}}}|<br/>'''''[[wikipedia:{{{5}}}|{{{5}}}]]'''''}} </div></div></div> <noinclude>[[Òtù:Intawiki àtụ jikọdọ]]</noinclude> 61qo4e63o4ryzvb10khfvzq96rfe5qd Module:Check for unknown parameters 828 14 36 35 2022-10-10T11:26:45Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported Scribunto text/plain -- This module may be used to compare the arguments passed to the parent -- with a list of arguments, returning a specified result if an argument is -- not on the list local p = {} local function trim(s) return s:match('^%s*(.-)%s*$') end local function isnotempty(s) return s and s:match('%S') end local function clean(text) -- Return text cleaned for display and truncated if too long. -- Strip markers are replaced with dummy text representing the original wikitext. local pos, truncated local function truncate(text) if truncated then return '' end if mw.ustring.len(text) > 25 then truncated = true text = mw.ustring.sub(text, 1, 25) .. '...' end return mw.text.nowiki(text) end local parts = {} for before, tag, remainder in text:gmatch('([^\127]*)\127[^\127]*%-(%l+)%-[^\127]*\127()') do pos = remainder table.insert(parts, truncate(before) .. '&lt;' .. tag .. '&gt;...&lt;/' .. tag .. '&gt;') end table.insert(parts, truncate(text:sub(pos or 1))) return table.concat(parts) end function p._check(args, pargs) if type(args) ~= "table" or type(pargs) ~= "table" then -- TODO: error handling return end -- create the list of known args, regular expressions, and the return string local knownargs = {} local regexps = {} for k, v in pairs(args) do if type(k) == 'number' then v = trim(v) knownargs[v] = 1 elseif k:find('^regexp[1-9][0-9]*$') then table.insert(regexps, '^' .. v .. '$') end end -- loop over the parent args, and make sure they are on the list local ignoreblank = isnotempty(args['ignoreblank']) local showblankpos = isnotempty(args['showblankpositional']) local values = {} for k, v in pairs(pargs) do if type(k) == 'string' and knownargs[k] == nil then local knownflag = false for _, regexp in ipairs(regexps) do if mw.ustring.match(k, regexp) then knownflag = true break end end if not knownflag and ( not ignoreblank or isnotempty(v) ) then table.insert(values, clean(k)) end elseif type(k) == 'number' and knownargs[tostring(k)] == nil and ( showblankpos or isnotempty(v) ) then table.insert(values, k .. ' = ' .. clean(v)) end end -- add results to the output tables local res = {} if #values > 0 then local unknown_text = args['unknown'] or 'Found _VALUE_, ' if mw.getCurrentFrame():preprocess( "{{REVISIONID}}" ) == "" then local preview_text = args['preview'] if isnotempty(preview_text) then preview_text = require('Module:If preview')._warning({preview_text}) elseif preview == nil then preview_text = unknown_text end unknown_text = preview_text end for _, v in pairs(values) do -- Fix odd bug for | = which gets stripped to the empty string and -- breaks category links if v == '' then v = ' ' end -- avoid error with v = 'example%2' ("invalid capture index") local r = unknown_text:gsub('_VALUE_', {_VALUE_ = v}) table.insert(res, r) end end return table.concat(res) end function p.check(frame) local args = frame.args local pargs = frame:getParent().args return p._check(args, pargs) end return p 6e3cz07yurudsa5um7bq4jcfyxhamf4 Module:Documentation 828 15 38 37 2022-10-10T11:26:45Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported Scribunto text/plain -- This module implements {{documentation}}. -- Get required modules. local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs -- Get the config table. local cfg = mw.loadData('Module:Documentation/config') local p = {} -- Often-used functions. local ugsub = mw.ustring.gsub ---------------------------------------------------------------------------- -- Helper functions -- -- These are defined as local functions, but are made available in the p -- table for testing purposes. ---------------------------------------------------------------------------- local function message(cfgKey, valArray, expectType) --[[ -- Gets a message from the cfg table and formats it if appropriate. -- The function raises an error if the value from the cfg table is not -- of the type expectType. The default type for expectType is 'string'. -- If the table valArray is present, strings such as $1, $2 etc. in the -- message are substituted with values from the table keys [1], [2] etc. -- For example, if the message "foo-message" had the value 'Foo $2 bar $1.', -- message('foo-message', {'baz', 'qux'}) would return "Foo qux bar baz." --]] local msg = cfg[cfgKey] expectType = expectType or 'string' if type(msg) ~= expectType then error('message: type error in message cfg.' .. cfgKey .. ' (' .. expectType .. ' expected, got ' .. type(msg) .. ')', 2) end if not valArray then return msg end local function getMessageVal(match) match = tonumber(match) return valArray[match] or error('message: no value found for key $' .. match .. ' in message cfg.' .. cfgKey, 4) end return ugsub(msg, '$([1-9][0-9]*)', getMessageVal) end p.message = message local function makeWikilink(page, display) if display then return mw.ustring.format('[[%s|%s]]', page, display) else return mw.ustring.format('[[%s]]', page) end end p.makeWikilink = makeWikilink local function makeCategoryLink(cat, sort) local catns = mw.site.namespaces[14].name return makeWikilink(catns .. ':' .. cat, sort) end p.makeCategoryLink = makeCategoryLink local function makeUrlLink(url, display) return mw.ustring.format('[%s %s]', url, display) end p.makeUrlLink = makeUrlLink local function makeToolbar(...) local ret = {} local lim = select('#', ...) if lim < 1 then return nil end for i = 1, lim do ret[#ret + 1] = select(i, ...) end -- 'documentation-toolbar' return '<span class="' .. message('toolbar-class') .. '">(' .. table.concat(ret, ' &#124; ') .. ')</span>' end p.makeToolbar = makeToolbar ---------------------------------------------------------------------------- -- Argument processing ---------------------------------------------------------------------------- local function makeInvokeFunc(funcName) return function (frame) local args = getArgs(frame, { valueFunc = function (key, value) if type(value) == 'string' then value = value:match('^%s*(.-)%s*$') -- Remove whitespace. if key == 'heading' or value ~= '' then return value else return nil end else return value end end }) return p[funcName](args) end end ---------------------------------------------------------------------------- -- Entry points ---------------------------------------------------------------------------- function p.nonexistent(frame) if mw.title.getCurrentTitle().subpageText == 'testcases' then return frame:expandTemplate{title = 'module test cases notice'} else return p.main(frame) end end p.main = makeInvokeFunc('_main') function p._main(args) --[[ -- This function defines logic flow for the module. -- @args - table of arguments passed by the user --]] local env = p.getEnvironment(args) local root = mw.html.create() root :wikitext(p._getModuleWikitext(args, env)) :wikitext(p.protectionTemplate(env)) :wikitext(p.sandboxNotice(args, env)) :tag('div') -- 'documentation-container' :addClass(message('container')) :newline() :tag('div') -- 'documentation' :addClass(message('main-div-classes')) :newline() :wikitext(p._startBox(args, env)) :wikitext(p._content(args, env)) :tag('div') -- 'documentation-clear' :addClass(message('clear')) :done() :newline() :done() :wikitext(p._endBox(args, env)) :done() :wikitext(p.addTrackingCategories(env)) -- 'Module:Documentation/styles.css' return mw.getCurrentFrame():extensionTag ( 'templatestyles', '', {src=cfg['templatestyles'] }) .. tostring(root) end ---------------------------------------------------------------------------- -- Environment settings ---------------------------------------------------------------------------- function p.getEnvironment(args) --[[ -- Returns a table with information about the environment, including title -- objects and other namespace- or path-related data. -- @args - table of arguments passed by the user -- -- Title objects include: -- env.title - the page we are making documentation for (usually the current title) -- env.templateTitle - the template (or module, file, etc.) -- env.docTitle - the /doc subpage. -- env.sandboxTitle - the /sandbox subpage. -- env.testcasesTitle - the /testcases subpage. -- -- Data includes: -- env.protectionLevels - the protection levels table of the title object. -- env.subjectSpace - the number of the title's subject namespace. -- env.docSpace - the number of the namespace the title puts its documentation in. -- env.docpageBase - the text of the base page of the /doc, /sandbox and /testcases pages, with namespace. -- env.compareUrl - URL of the Special:ComparePages page comparing the sandbox with the template. -- -- All table lookups are passed through pcall so that errors are caught. If an error occurs, the value -- returned will be nil. --]] local env, envFuncs = {}, {} -- Set up the metatable. If triggered we call the corresponding function in the envFuncs table. The value -- returned by that function is memoized in the env table so that we don't call any of the functions -- more than once. (Nils won't be memoized.) setmetatable(env, { __index = function (t, key) local envFunc = envFuncs[key] if envFunc then local success, val = pcall(envFunc) if success then env[key] = val -- Memoise the value. return val end end return nil end }) function envFuncs.title() -- The title object for the current page, or a test page passed with args.page. local title local titleArg = args.page if titleArg then title = mw.title.new(titleArg) else title = mw.title.getCurrentTitle() end return title end function envFuncs.templateTitle() --[[ -- The template (or module, etc.) title object. -- Messages: -- 'sandbox-subpage' --> 'sandbox' -- 'testcases-subpage' --> 'testcases' --]] local subjectSpace = env.subjectSpace local title = env.title local subpage = title.subpageText if subpage == message('sandbox-subpage') or subpage == message('testcases-subpage') then return mw.title.makeTitle(subjectSpace, title.baseText) else return mw.title.makeTitle(subjectSpace, title.text) end end function envFuncs.docTitle() --[[ -- Title object of the /doc subpage. -- Messages: -- 'doc-subpage' --> 'doc' --]] local title = env.title local docname = args[1] -- User-specified doc page. local docpage if docname then docpage = docname else docpage = env.docpageBase .. '/' .. message('doc-subpage') end return mw.title.new(docpage) end function envFuncs.sandboxTitle() --[[ -- Title object for the /sandbox subpage. -- Messages: -- 'sandbox-subpage' --> 'sandbox' --]] return mw.title.new(env.docpageBase .. '/' .. message('sandbox-subpage')) end function envFuncs.testcasesTitle() --[[ -- Title object for the /testcases subpage. -- Messages: -- 'testcases-subpage' --> 'testcases' --]] return mw.title.new(env.docpageBase .. '/' .. message('testcases-subpage')) end function envFuncs.protectionLevels() -- The protection levels table of the title object. return env.title.protectionLevels end function envFuncs.subjectSpace() -- The subject namespace number. return mw.site.namespaces[env.title.namespace].subject.id end function envFuncs.docSpace() -- The documentation namespace number. For most namespaces this is the -- same as the subject namespace. However, pages in the Article, File, -- MediaWiki or Category namespaces must have their /doc, /sandbox and -- /testcases pages in talk space. local subjectSpace = env.subjectSpace if subjectSpace == 0 or subjectSpace == 6 or subjectSpace == 8 or subjectSpace == 14 then return subjectSpace + 1 else return subjectSpace end end function envFuncs.docpageBase() -- The base page of the /doc, /sandbox, and /testcases subpages. -- For some namespaces this is the talk page, rather than the template page. local templateTitle = env.templateTitle local docSpace = env.docSpace local docSpaceText = mw.site.namespaces[docSpace].name -- Assemble the link. docSpace is never the main namespace, so we can hardcode the colon. return docSpaceText .. ':' .. templateTitle.text end function envFuncs.compareUrl() -- Diff link between the sandbox and the main template using [[Ihü kárírí:ComparePages]]. local templateTitle = env.templateTitle local sandboxTitle = env.sandboxTitle if templateTitle.exists and sandboxTitle.exists then local compareUrl = mw.uri.fullUrl( 'Special:ComparePages', { page1 = templateTitle.prefixedText, page2 = sandboxTitle.prefixedText} ) return tostring(compareUrl) else return nil end end return env end ---------------------------------------------------------------------------- -- Auxiliary templates ---------------------------------------------------------------------------- p.getModuleWikitext = makeInvokeFunc('_getModuleWikitext') function p._getModuleWikitext(args, env) local currentTitle = mw.title.getCurrentTitle() if currentTitle.contentModel ~= 'Scribunto' then return end pcall(require, currentTitle.prefixedText) -- if it fails, we don't care local moduleWikitext = package.loaded["Module:Module wikitext"] if moduleWikitext then return moduleWikitext.main() end end function p.sandboxNotice(args, env) --[=[ -- Generates a sandbox notice for display above sandbox pages. -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- -- Messages: -- 'sandbox-notice-image' --> '[[Usòrò:Sandbox.svg|50px|alt=|link=]]' -- 'sandbox-notice-blurb' --> 'This is the $1 for $2.' -- 'sandbox-notice-diff-blurb' --> 'This is the $1 for $2 ($3).' -- 'sandbox-notice-pagetype-template' --> '[[Wikipedia:Template test cases|template sandbox]] page' -- 'sandbox-notice-pagetype-module' --> '[[Wikipedia:Template test cases|module sandbox]] page' -- 'sandbox-notice-pagetype-other' --> 'sandbox page' -- 'sandbox-notice-compare-link-display' --> 'diff' -- 'sandbox-notice-testcases-blurb' --> 'See also the companion subpage for $1.' -- 'sandbox-notice-testcases-link-display' --> 'test cases' -- 'sandbox-category' --> 'Template sandboxes' --]=] local title = env.title local sandboxTitle = env.sandboxTitle local templateTitle = env.templateTitle local subjectSpace = env.subjectSpace if not (subjectSpace and title and sandboxTitle and templateTitle and mw.title.equals(title, sandboxTitle)) then return nil end -- Build the table of arguments to pass to {{ombox}}. We need just two fields, "image" and "text". local omargs = {} omargs.image = message('sandbox-notice-image') -- Get the text. We start with the opening blurb, which is something like -- "This is the template sandbox for [[Àtụ:Foo]] (diff)." local text = '' local pagetype if subjectSpace == 10 then pagetype = message('sandbox-notice-pagetype-template') elseif subjectSpace == 828 then pagetype = message('sandbox-notice-pagetype-module') else pagetype = message('sandbox-notice-pagetype-other') end local templateLink = makeWikilink(templateTitle.prefixedText) local compareUrl = env.compareUrl if compareUrl then local compareDisplay = message('sandbox-notice-compare-link-display') local compareLink = makeUrlLink(compareUrl, compareDisplay) text = text .. message('sandbox-notice-diff-blurb', {pagetype, templateLink, compareLink}) else text = text .. message('sandbox-notice-blurb', {pagetype, templateLink}) end -- Get the test cases page blurb if the page exists. This is something like -- "See also the companion subpage for [[Àtụ:Foo/testcases|test cases]]." local testcasesTitle = env.testcasesTitle if testcasesTitle and testcasesTitle.exists then if testcasesTitle.contentModel == "Scribunto" then local testcasesLinkDisplay = message('sandbox-notice-testcases-link-display') local testcasesRunLinkDisplay = message('sandbox-notice-testcases-run-link-display') local testcasesLink = makeWikilink(testcasesTitle.prefixedText, testcasesLinkDisplay) local testcasesRunLink = makeWikilink(testcasesTitle.talkPageTitle.prefixedText, testcasesRunLinkDisplay) text = text .. '<br />' .. message('sandbox-notice-testcases-run-blurb', {testcasesLink, testcasesRunLink}) else local testcasesLinkDisplay = message('sandbox-notice-testcases-link-display') local testcasesLink = makeWikilink(testcasesTitle.prefixedText, testcasesLinkDisplay) text = text .. '<br />' .. message('sandbox-notice-testcases-blurb', {testcasesLink}) end end -- Add the sandbox to the sandbox category. omargs.text = text .. makeCategoryLink(message('sandbox-category')) -- 'documentation-clear' return '<div class="' .. message('clear') .. '"></div>' .. require('Module:Message box').main('ombox', omargs) end function p.protectionTemplate(env) -- Generates the padlock icon in the top right. -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- Messages: -- 'protection-template' --> 'pp-template' -- 'protection-template-args' --> {docusage = 'yes'} local protectionLevels = env.protectionLevels if not protectionLevels then return nil end local editProt = protectionLevels.edit and protectionLevels.edit[1] local moveProt = protectionLevels.move and protectionLevels.move[1] if editProt then -- The page is edit-protected. return require('Module:Protection banner')._main{ message('protection-reason-edit'), small = true } elseif moveProt and moveProt ~= 'autoconfirmed' then -- The page is move-protected but not edit-protected. Exclude move -- protection with the level "autoconfirmed", as this is equivalent to -- no move protection at all. return require('Module:Protection banner')._main{ action = 'move', small = true } else return nil end end ---------------------------------------------------------------------------- -- Start box ---------------------------------------------------------------------------- p.startBox = makeInvokeFunc('_startBox') function p._startBox(args, env) --[[ -- This function generates the start box. -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- -- The actual work is done by p.makeStartBoxLinksData and p.renderStartBoxLinks which make -- the [view] [edit] [history] [purge] links, and by p.makeStartBoxData and p.renderStartBox -- which generate the box HTML. --]] env = env or p.getEnvironment(args) local links local content = args.content if not content or args[1] then -- No need to include the links if the documentation is on the template page itself. local linksData = p.makeStartBoxLinksData(args, env) if linksData then links = p.renderStartBoxLinks(linksData) end end -- Generate the start box html. local data = p.makeStartBoxData(args, env, links) if data then return p.renderStartBox(data) else -- User specified no heading. return nil end end function p.makeStartBoxLinksData(args, env) --[[ -- Does initial processing of data to make the [view] [edit] [history] [purge] links. -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- -- Messages: -- 'view-link-display' --> 'view' -- 'edit-link-display' --> 'edit' -- 'history-link-display' --> 'history' -- 'purge-link-display' --> 'purge' -- 'file-docpage-preload' --> 'Template:Documentation/preload-filespace' -- 'module-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-doc' -- 'docpage-preload' --> 'Template:Documentation/preload' -- 'create-link-display' --> 'create' --]] local subjectSpace = env.subjectSpace local title = env.title local docTitle = env.docTitle if not title or not docTitle then return nil end if docTitle.isRedirect then docTitle = docTitle.redirectTarget end local data = {} data.title = title data.docTitle = docTitle -- View, display, edit, and purge links if /doc exists. data.viewLinkDisplay = message('view-link-display') data.editLinkDisplay = message('edit-link-display') data.historyLinkDisplay = message('history-link-display') data.purgeLinkDisplay = message('purge-link-display') -- Create link if /doc doesn't exist. local preload = args.preload if not preload then if subjectSpace == 6 then -- File namespace preload = message('file-docpage-preload') elseif subjectSpace == 828 then -- Module namespace preload = message('module-preload') else preload = message('docpage-preload') end end data.preload = preload data.createLinkDisplay = message('create-link-display') return data end function p.renderStartBoxLinks(data) --[[ -- Generates the [view][edit][history][purge] or [create][purge] links from the data table. -- @data - a table of data generated by p.makeStartBoxLinksData --]] local function escapeBrackets(s) -- Escapes square brackets with HTML entities. s = s:gsub('%[', '&#91;') -- Replace square brackets with HTML entities. s = s:gsub('%]', '&#93;') return s end local ret local docTitle = data.docTitle local title = data.title local purgeLink = makeUrlLink(title:fullUrl{action = 'purge'}, data.purgeLinkDisplay) if docTitle.exists then local viewLink = makeWikilink(docTitle.prefixedText, data.viewLinkDisplay) local editLink = makeUrlLink(docTitle:fullUrl{action = 'edit'}, data.editLinkDisplay) local historyLink = makeUrlLink(docTitle:fullUrl{action = 'history'}, data.historyLinkDisplay) ret = '[%s] [%s] [%s] [%s]' ret = escapeBrackets(ret) ret = mw.ustring.format(ret, viewLink, editLink, historyLink, purgeLink) else local createLink = makeUrlLink(docTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = data.preload}, data.createLinkDisplay) ret = '[%s] [%s]' ret = escapeBrackets(ret) ret = mw.ustring.format(ret, createLink, purgeLink) end return ret end function p.makeStartBoxData(args, env, links) --[=[ -- Does initial processing of data to pass to the start-box render function, p.renderStartBox. -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- @links - a string containing the [view][edit][history][purge] links - could be nil if there's an error. -- -- Messages: -- 'documentation-icon-wikitext' --> '[[Usòrò:Test Template Info-Icon - Version (2).svg|50px|link=|alt=]]' -- 'template-namespace-heading' --> 'Template documentation' -- 'module-namespace-heading' --> 'Module documentation' -- 'file-namespace-heading' --> 'Summary' -- 'other-namespaces-heading' --> 'Documentation' -- 'testcases-create-link-display' --> 'create' --]=] local subjectSpace = env.subjectSpace if not subjectSpace then -- Default to an "other namespaces" namespace, so that we get at least some output -- if an error occurs. subjectSpace = 2 end local data = {} -- Heading local heading = args.heading -- Blank values are not removed. if heading == '' then -- Don't display the start box if the heading arg is defined but blank. return nil end if heading then data.heading = heading elseif subjectSpace == 10 then -- Template namespace data.heading = message('documentation-icon-wikitext') .. ' ' .. message('template-namespace-heading') elseif subjectSpace == 828 then -- Module namespace data.heading = message('documentation-icon-wikitext') .. ' ' .. message('module-namespace-heading') elseif subjectSpace == 6 then -- File namespace data.heading = message('file-namespace-heading') else data.heading = message('other-namespaces-heading') end -- Heading CSS local headingStyle = args['heading-style'] if headingStyle then data.headingStyleText = headingStyle else -- 'documentation-heading' data.headingClass = message('main-div-heading-class') end -- Data for the [view][edit][history][purge] or [create] links. if links then -- 'mw-editsection-like plainlinks' data.linksClass = message('start-box-link-classes') data.links = links end return data end function p.renderStartBox(data) -- Renders the start box html. -- @data - a table of data generated by p.makeStartBoxData. local sbox = mw.html.create('div') sbox -- 'documentation-startbox' :addClass(message('start-box-class')) :newline() :tag('span') :addClass(data.headingClass) :cssText(data.headingStyleText) :wikitext(data.heading) local links = data.links if links then sbox:tag('span') :addClass(data.linksClass) :attr('id', data.linksId) :wikitext(links) end return tostring(sbox) end ---------------------------------------------------------------------------- -- Documentation content ---------------------------------------------------------------------------- p.content = makeInvokeFunc('_content') function p._content(args, env) -- Displays the documentation contents -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment env = env or p.getEnvironment(args) local docTitle = env.docTitle local content = args.content if not content and docTitle and docTitle.exists then content = args._content or mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = docTitle.prefixedText} end -- The line breaks below are necessary so that "=== Headings ===" at the start and end -- of docs are interpreted correctly. return '\n' .. (content or '') .. '\n' end p.contentTitle = makeInvokeFunc('_contentTitle') function p._contentTitle(args, env) env = env or p.getEnvironment(args) local docTitle = env.docTitle if not args.content and docTitle and docTitle.exists then return docTitle.prefixedText else return '' end end ---------------------------------------------------------------------------- -- End box ---------------------------------------------------------------------------- p.endBox = makeInvokeFunc('_endBox') function p._endBox(args, env) --[=[ -- This function generates the end box (also known as the link box). -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- --]=] -- Get environment data. env = env or p.getEnvironment(args) local subjectSpace = env.subjectSpace local docTitle = env.docTitle if not subjectSpace or not docTitle then return nil end -- Check whether we should output the end box at all. Add the end -- box by default if the documentation exists or if we are in the -- user, module or template namespaces. local linkBox = args['link box'] if linkBox == 'off' or not ( docTitle.exists or subjectSpace == 2 or subjectSpace == 828 or subjectSpace == 10 ) then return nil end -- Assemble the link box. local text = '' if linkBox then text = text .. linkBox else text = text .. (p.makeDocPageBlurb(args, env) or '') -- "This documentation is transcluded from [[Foo]]." if subjectSpace == 2 or subjectSpace == 10 or subjectSpace == 828 then -- We are in the user, template or module namespaces. -- Add sandbox and testcases links. -- "Editors can experiment in this template's sandbox and testcases pages." text = text .. (p.makeExperimentBlurb(args, env) or '') .. '<br />' if not args.content and not args[1] then -- "Please add categories to the /doc subpage." -- Don't show this message with inline docs or with an explicitly specified doc page, -- as then it is unclear where to add the categories. text = text .. (p.makeCategoriesBlurb(args, env) or '') end text = text .. ' ' .. (p.makeSubpagesBlurb(args, env) or '') --"Subpages of this template" end end local box = mw.html.create('div') -- 'documentation-metadata' box:attr('role', 'note') :addClass(message('end-box-class')) -- 'plainlinks' :addClass(message('end-box-plainlinks')) :wikitext(text) :done() return '\n' .. tostring(box) end function p.makeDocPageBlurb(args, env) --[=[ -- Makes the blurb "This documentation is transcluded from [[Àtụ:Foo]] (edit, history)". -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- -- Messages: -- 'edit-link-display' --> 'edit' -- 'history-link-display' --> 'history' -- 'transcluded-from-blurb' --> -- 'The above [[Wikipedia:Template documentation|documentation]] -- is [[Nkwadọ:Transclusion|transcluded]] from $1.' -- 'module-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-doc' -- 'create-link-display' --> 'create' -- 'create-module-doc-blurb' --> -- 'You might want to $1 a documentation page for this [[Wikipedia:Lua|Scribunto module]].' --]=] local docTitle = env.docTitle if not docTitle then return nil end local ret if docTitle.exists then -- /doc exists; link to it. local docLink = makeWikilink(docTitle.prefixedText) local editUrl = docTitle:fullUrl{action = 'edit'} local editDisplay = message('edit-link-display') local editLink = makeUrlLink(editUrl, editDisplay) local historyUrl = docTitle:fullUrl{action = 'history'} local historyDisplay = message('history-link-display') local historyLink = makeUrlLink(historyUrl, historyDisplay) ret = message('transcluded-from-blurb', {docLink}) .. ' ' .. makeToolbar(editLink, historyLink) .. '<br />' elseif env.subjectSpace == 828 then -- /doc does not exist; ask to create it. local createUrl = docTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = message('module-preload')} local createDisplay = message('create-link-display') local createLink = makeUrlLink(createUrl, createDisplay) ret = message('create-module-doc-blurb', {createLink}) .. '<br />' end return ret end function p.makeExperimentBlurb(args, env) --[[ -- Renders the text "Editors can experiment in this template's sandbox (edit | diff) and testcases (edit) pages." -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- -- Messages: -- 'sandbox-link-display' --> 'sandbox' -- 'sandbox-edit-link-display' --> 'edit' -- 'compare-link-display' --> 'diff' -- 'module-sandbox-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-sandbox' -- 'template-sandbox-preload' --> 'Template:Documentation/preload-sandbox' -- 'sandbox-create-link-display' --> 'create' -- 'mirror-edit-summary' --> 'Create sandbox version of $1' -- 'mirror-link-display' --> 'mirror' -- 'mirror-link-preload' --> 'Template:Documentation/mirror' -- 'sandbox-link-display' --> 'sandbox' -- 'testcases-link-display' --> 'testcases' -- 'testcases-edit-link-display'--> 'edit' -- 'template-sandbox-preload' --> 'Template:Documentation/preload-sandbox' -- 'testcases-create-link-display' --> 'create' -- 'testcases-link-display' --> 'testcases' -- 'testcases-edit-link-display' --> 'edit' -- 'module-testcases-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-testcases' -- 'template-testcases-preload' --> 'Template:Documentation/preload-testcases' -- 'experiment-blurb-module' --> 'Editors can experiment in this module's $1 and $2 pages.' -- 'experiment-blurb-template' --> 'Editors can experiment in this template's $1 and $2 pages.' --]] local subjectSpace = env.subjectSpace local templateTitle = env.templateTitle local sandboxTitle = env.sandboxTitle local testcasesTitle = env.testcasesTitle local templatePage = templateTitle.prefixedText if not subjectSpace or not templateTitle or not sandboxTitle or not testcasesTitle then return nil end -- Make links. local sandboxLinks, testcasesLinks if sandboxTitle.exists then local sandboxPage = sandboxTitle.prefixedText local sandboxDisplay = message('sandbox-link-display') local sandboxLink = makeWikilink(sandboxPage, sandboxDisplay) local sandboxEditUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit'} local sandboxEditDisplay = message('sandbox-edit-link-display') local sandboxEditLink = makeUrlLink(sandboxEditUrl, sandboxEditDisplay) local compareUrl = env.compareUrl local compareLink if compareUrl then local compareDisplay = message('compare-link-display') compareLink = makeUrlLink(compareUrl, compareDisplay) end sandboxLinks = sandboxLink .. ' ' .. makeToolbar(sandboxEditLink, compareLink) else local sandboxPreload if subjectSpace == 828 then sandboxPreload = message('module-sandbox-preload') else sandboxPreload = message('template-sandbox-preload') end local sandboxCreateUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = sandboxPreload} local sandboxCreateDisplay = message('sandbox-create-link-display') local sandboxCreateLink = makeUrlLink(sandboxCreateUrl, sandboxCreateDisplay) local mirrorSummary = message('mirror-edit-summary', {makeWikilink(templatePage)}) local mirrorPreload = message('mirror-link-preload') local mirrorUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = mirrorPreload, summary = mirrorSummary} if subjectSpace == 828 then mirrorUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = templateTitle.prefixedText, summary = mirrorSummary} end local mirrorDisplay = message('mirror-link-display') local mirrorLink = makeUrlLink(mirrorUrl, mirrorDisplay) sandboxLinks = message('sandbox-link-display') .. ' ' .. makeToolbar(sandboxCreateLink, mirrorLink) end if testcasesTitle.exists then local testcasesPage = testcasesTitle.prefixedText local testcasesDisplay = message('testcases-link-display') local testcasesLink = makeWikilink(testcasesPage, testcasesDisplay) local testcasesEditUrl = testcasesTitle:fullUrl{action = 'edit'} local testcasesEditDisplay = message('testcases-edit-link-display') local testcasesEditLink = makeUrlLink(testcasesEditUrl, testcasesEditDisplay) -- for Modules, add testcases run link if exists if testcasesTitle.contentModel == "Scribunto" and testcasesTitle.talkPageTitle and testcasesTitle.talkPageTitle.exists then local testcasesRunLinkDisplay = message('testcases-run-link-display') local testcasesRunLink = makeWikilink(testcasesTitle.talkPageTitle.prefixedText, testcasesRunLinkDisplay) testcasesLinks = testcasesLink .. ' ' .. makeToolbar(testcasesEditLink, testcasesRunLink) else testcasesLinks = testcasesLink .. ' ' .. makeToolbar(testcasesEditLink) end else local testcasesPreload if subjectSpace == 828 then testcasesPreload = message('module-testcases-preload') else testcasesPreload = message('template-testcases-preload') end local testcasesCreateUrl = testcasesTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = testcasesPreload} local testcasesCreateDisplay = message('testcases-create-link-display') local testcasesCreateLink = makeUrlLink(testcasesCreateUrl, testcasesCreateDisplay) testcasesLinks = message('testcases-link-display') .. ' ' .. makeToolbar(testcasesCreateLink) end local messageName if subjectSpace == 828 then messageName = 'experiment-blurb-module' else messageName = 'experiment-blurb-template' end return message(messageName, {sandboxLinks, testcasesLinks}) end function p.makeCategoriesBlurb(args, env) --[[ -- Generates the text "Please add categories to the /doc subpage." -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- Messages: -- 'doc-link-display' --> '/doc' -- 'add-categories-blurb' --> 'Please add categories to the $1 subpage.' --]] local docTitle = env.docTitle if not docTitle then return nil end local docPathLink = makeWikilink(docTitle.prefixedText, message('doc-link-display')) return message('add-categories-blurb', {docPathLink}) end function p.makeSubpagesBlurb(args, env) --[[ -- Generates the "Subpages of this template" link. -- @args - a table of arguments passed by the user -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- Messages: -- 'template-pagetype' --> 'template' -- 'module-pagetype' --> 'module' -- 'default-pagetype' --> 'page' -- 'subpages-link-display' --> 'Subpages of this $1' --]] local subjectSpace = env.subjectSpace local templateTitle = env.templateTitle if not subjectSpace or not templateTitle then return nil end local pagetype if subjectSpace == 10 then pagetype = message('template-pagetype') elseif subjectSpace == 828 then pagetype = message('module-pagetype') else pagetype = message('default-pagetype') end local subpagesLink = makeWikilink( 'Special:PrefixIndex/' .. templateTitle.prefixedText .. '/', message('subpages-link-display', {pagetype}) ) return message('subpages-blurb', {subpagesLink}) end ---------------------------------------------------------------------------- -- Tracking categories ---------------------------------------------------------------------------- function p.addTrackingCategories(env) --[[ -- Check if {{documentation}} is transcluded on a /doc or /testcases page. -- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment -- Messages: -- 'display-strange-usage-category' --> true -- 'doc-subpage' --> 'doc' -- 'testcases-subpage' --> 'testcases' -- 'strange-usage-category' --> 'Wikipedia pages with strange ((documentation)) usage' -- -- /testcases pages in the module namespace are not categorised, as they may have -- {{documentation}} transcluded automatically. --]] local title = env.title local subjectSpace = env.subjectSpace if not title or not subjectSpace then return nil end local subpage = title.subpageText local ret = '' if message('display-strange-usage-category', nil, 'boolean') and ( subpage == message('doc-subpage') or subjectSpace ~= 828 and subpage == message('testcases-subpage') ) then ret = ret .. makeCategoryLink(message('strange-usage-category')) end return ret end return p cfysuk6dp9zkxi6w9vgxqrzja6e5mc2 2Baba 0 17 9922 46 2022-10-10T15:35:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q222021]] wikitext text/x-wiki == 2Baba == Innocent Ujah Idibia (amuru 18 Septemba 1975), onye amara aha ogbo ya 2Baba, bu onye egwu Naijiria, onye ọbụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, onye ọchụnta ego, onye enyemaka, onye enyemaka na onye na-akwado ya. Tupu Julaị 2014, o jiri aha ogbo 2face Idibia mee ihe. 2Baba bụ onye mmeri mbụ nke MTV Europe, Best African Act Award na 2005. [[Usòrò:2face Idibia.png|thumb|right|2baba]] == Okwu Ndi okwuru == * Ị ga-adị njikere n'uche, n'anụ ahụ, na nke mmụọ iji chee ihe ịma aka ndị ga-abịara gị ihu. * Ị ga-asọpụrụ ndị mmadụ n'ihi na ha bụ ọkpụkpụ azụ nke ịga nke ọma na ọdịda gị. Ị ghaghị ịkwanyere ndị nyere aka n'otu ụzọ ma ọ bụ n'ụzọ ọzọ na nrọ gị. == '''Ebenside''' == https://www.owogram.com/2face-quotes/ 6o9xtf7553arbw97vljwhltm0c6ew0i 2Face Idibia 0 18 12120 49 2022-10-10T21:30:31Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki [[2Face Idibia]] '''2Face Idibia''' Innocent Ujah Idibia, onye amara aha ya bụ 2Baba, bụ onye egwu Naijiria, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, onye ọchụnta ego, onye enyemaka, onye enyemaka, na onye na-akwado ya. N'ịbụ onye a ma ama maka oke ụda olu ya, ịdị omimi egwu ya na ogologo ndụ ya, a na-ewere ya dịka otu n'ime ndị egwu kachasị egwu na Naijiria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ị ga-adị njikere n'uche, n'anụ ahụ, na nke mmụọ iji chee ihe ịma aka ndị ga-abịara gị." *"Ọ dịghị onye na-akwado anyị Africa ma e wezụga anyị" *"Ịkwesịrị inwe talent iji mee ya na ụlọ ọrụ gị. " <ref>https://www.owogram.com/2face-quotes/</ref> ===Ebenside=== a451bdcrujx7sgwvinz7fwtj71xhvzz 2 Chainz 0 19 9923 52 2022-10-10T15:35:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q129668]] wikitext text/x-wiki == 2 Chainz == Tauheed K. Epps (amuru ya na Septemba 12, 1977), onye amara dika 2 Chainz, bu onye egwu America. == Ihe ndi okwuru == * Aka m kwesịrị ka a iti mkpu, 'Ọ dị m ka m nkwojiaka?' Okpokoro m kwesịrị ka a tie mkpu, 'Ọ dị m ka stovu ọ dị. * Ogologo ntutu, ogologo ego. Mụ na mebiri niggas, anyị anaghị emekọrịta ihe. * Ịkwesịrị ịbụ onye nke gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24369-2_Chainz q33ntf01yzq9xlnhh93e6wybnt3xlq3 A. Breeze Harper 0 20 9924 55 2022-10-10T15:35:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24565110]] wikitext text/x-wiki == A. Breeze Harper == Amie "Breeze" Harper (amuru May 30, 1976) bu onye okacha amara nke ndi Africa-American feminist, di iche iche strategist, na onye dere akwukwo na omumu banyere veganism na ịkpa ókè agbụrụ. == Ihe ndi okwuru == * Anyị ga-abịakwute eziokwu na ihe oriri anyị na-na-na-na-na-na-na-na-na-na-enyere aka ịmepụta echiche nke agbụrụ anyị-nwere ike n'ezie na-eri nri igwe nke neocolonialism; na anyị na-anọgide na-abụ ohu nke usoro nke na-eme nke ọma na ihe ndị na-eri ahụ anyị na ọrịa uche, anụ ahụ, na nke mmetụta uche. == Ebenside == https://books.google.it/books?id=JlRK0tfulkwC&pg=PA39 bs08hz7x9ap6qbo5mri8hzrshbvcz2p A. C. Grayling 0 21 9925 58 2022-10-10T15:35:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q278583]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:AC Grayling 1.jpg|thumb|Grayling in 2010.]] '''[[w: Anthony Clifford Grayling|A. C. Grayling]]''' (amụrụ 3 Eprel 1949) bụ onye ọkà ihe ọmụma na onye edemede Britain. == Okwu Okwuru == A. C. Grayling :<small> Aha British: The Reason of Things: Living with Philosophy </small> :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa azụmaahịa nke Oxford University Press bipụtara na 2005, ISBN|0-19-517755-X </small> :<small>Nsụgharị na akara edemede ndị Britain, dị ka ọ dị n'akwụkwọ </small> * N’ime ajụjụ niile anyị nwere ike ịjụ onwe anyị nke kacha mkpa bụ: olee otú otu kacha mma isi bie ndụ? ** “Okwu mmalite” (p. xi) * Obodo mepere anya bụ nke na-adịghị akwụsị iso onwe ya na-ekwurịta ihe ndụ mmadụ kwesịrị ịdị mma. ** “Okwu mmalite” (p.xiii) * Nzuzu na-achọkarị ka amamihe karịa n'ihi na ọ na-adịkarị mfe nghọta na karịa (ma ọ bụ ihe na-akpali akpali) ikwere; ma ntakịrị ntụgharị uche na-emekarị ka otu onye si na nke ọzọ. ** Isi nke 1, “Mmetụta Mmetụta” (p. 3) * Ụlọ ọrụ mgbasa ozi anaghịzi ala azụ ịkwanye nchegbu ndị na-enweghị isi ka ha wee nwekwuo ahịa, na usoro a na-emebi ntụkwasị obi ọha na eze na ịba ụba egwu. ** Isi nke 2, “Nkụzi Omume” (p. 7) * Ụjọ nke omume na-eme n'ihi na mmụba nke ozi gbasara ihe na-eme n'obodo anyị adabaghị na ikike ọha mmadụ ịtụgharị uche na ịghọta ya. Western societies nwere ike na-aga n'ihu n'ọtụtụ ụzọ, ma ọ bụrụ na ụkpụrụ nke arụmụka setịpụrụ na-ewu ewu mgbasa ozi bụ ihe ọ bụla na-aga na, ndị ha bi na-ajọ njọ na-eme ihe ezi uche na ọhụrụ na-agbanwe omume chọrọ.<br>Nke a ikpeazụ okwu abụghị pụtara. iji gosi na e nwere, sịnụ, nkuzi okpukpe ole na ole n'ụlọ akwụkwọ. N'ebe dị anya na ya: okpukpe bụ akụkụ nke nsogbu ahụ, ọ bụghị ngwọta ya. Ọ bụghịkwa ihe kacha mma ka a na-akụziri ndị mmadụ banyere omume ọma, karịsịa ndị na-eto eto. On both counts standard views about moral education need rethinking.<br>Okpukpe dị njọ karịa ihe na-adịghị mkpa n'ihe banyere inculcation nke omume, n'ihi na ndị na-esonụ ihe: na onye individualistic ọha mmadụ, ebe onye akụ na ụba bụ onye isi ma ọ bụrụ na ọ bụghị naanị ihe na-arụ ọrụ. , omume nke na-enye gị iwu inye ndị ogbenye ihe niile na-ekwu na ọ dịịrị kamel mfe isi n'anya agịga gafee karịa ọgaranya ịbanye n'eluigwe, na-ekwusakwa achọghị ọdịmma onwe onye nanị n'ebe onye agbata obi ya nọ na nrubeisi zuru oke nye chi-dị otú ahụ. omume, nke megidere kpam kpam ụkpụrụ na omume ọ bụghị naanị anabatara mana a na-ebuli elu na obodo anyị, nwere obere ihe ọ ga-enye. Ọtụtụ ndị mmadụ na-eleghara ọdịiche dị n'etiti echiche ndị dị otú ahụ na ntụziaka zuru ụwa ọnụ nke ịga n'ihu na ịba ụba ego na ihe onwunwe; ma rube isi na nke ikpeazụ.<br>Mgbe ahụkwa mgbe ndị isi okpukpe gbakwụnye njikere ịtụ ụmụ nwanyị mkpọrọ, ibibi akụkụ ahụ nwanyị, igbupụ aka, igbu ọchụ, bọmbụ, na ụjọ—ha niile n'aha okwukwe—mgbe ahụ, omume okpukpe na-aghọ ọ bụghị naanị ihe na-adịghị mkpa kama ọ dị ize ndụ. N'ihe atụ ndị dị otú ahụ na ọdịiche dị otú ahụ, ọ nwere ihe na-erughị ihe ọ bụla iji nye arụmụka ziri ezi nke omume. ** Isi nke 2, “Nkụzi Omume” (p. 7-8) * O yikarịrị ka nsogbu omume ọhụrụ na-esiri ike ibilite, n’ihi ya ọ dị anyị mkpa ịgbalị ime onwe anyị ụdị ndị pụrụ iji nlezianya zaghachi. ** Isi nke 2, “Nkụzi Omume” (p. 10) * Ntọhapụ na-anọkarị n'ihe ize ndụ site na isi mmalite ndị a na-emebu-demagogue, agha obodo na mba ụwa, oge nkwenkwe ụgha nwere n'echiche mmadụ - ya mere enweghị nkwa na ọganihu ga-aga n'ihu. ** Isi nke 3, “Ntọhapụ na ụkpụrụ omume” (p. 12) * Ihe a na-azọrọ bụ na ịkụziri ezi omume site n’ichepụta echiche nwere ọchịchọ n’ozuzu ya, ọ bụghị mmetụta zuru ụwa ọnụ. ** Isi nke 3, “Ntọhapụ na ụkpụrụ omume” (p. 14) * Ihe nnọchianya nwere ike na-adịghị mma iji nweta mkpa nke ihe ha na-anọchi anya ya. ** Isi nke 4, “Ihe nnọchianya” (p. 19) * Nke kacha njọ bụ na mgbe ụfọdụ ihe nnọchianya na-adị ndụ n’onwe ha mgbe e chefuola ihe ha na-anọchi anya ya. ** Isi nke 4, “Ihe nnọchianya” (p. 19) * Ọ bụghị nanị na ndị mmadụ na-ebi ndụ site na akara, ma na-anwụ site na ha, dị ka agha nke okpukpe na ịhụ mba n'anya na-egosi. ** Isi nke 4, “Ihe nnọchianya” (p. 19) * A na-enye ụdị azịza anọ n'ụzọ ziri ezi maka ajụjụ ahụ mere [[okpukpe]] ji dịrị. Otu bụ na ọ na-akọwa otú eluigwe na ụwa si malite, otú o si arụ ọrụ, ihe ndị o doro anya na a na-apụghị ịkọwa akọwa bụ́ ndị na-eme n’ime ya, na ihe mere o ji agụnye ihe ọjọọ na ahụhụ. Ihe ọzọ bụ na okpukpe na-akasi obi, na-enye olileanya ịdị ndụ mgbe a nwụsịrị, na-emesi obi ike n’ụwa nke ndị iro, na ụzọ (site n’arịrịọ, ime udo, na omume nke otu ma ọ bụ n’ụdị omume a kwadoro) iji nweta ihe ka mma na ya. Nke atọ bụ na ọ na-eme maka usoro mmekọrịta mmadụ na ibe ya, n'ịkwalite omume ọma na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Na nke anọ bụ na ọ dabere na amaghị ihe e kere eke, nzuzu, nkwenkwe ụgha na ịgha ụgha nke ihe a kpọrọ mmadụ. ** Isi nke 5, “Okpukpe” (p. 20). == Njikọ mpụga == [[W:A. C. Grayling|A. C. Grayling]] na Wikipedia Bekee. [[Q:A. C. Grayling|A. C. Grayling]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Greyling, A.C.}} gvuvekvxna3on27krqiruxwx9rsm5q7 A. Philip Randolph 0 22 9926 61 2022-10-10T15:36:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q720153]] wikitext text/x-wiki == A. Philip Randolph == Asa Philip Randolph[1] (Eprel 15, 1889 - Mee 16, 1979) bụ onye ọrụ otu ndị ọrụ America na onye na-akwado ikike obodo. == Ihe ndi okwuru == * Obodo bụ onye kwuo uche ya naanị mgbe onye dị umeala n'obi na onye na-adịghị ike nwere ike nweta ikike kacha elu nke obodo, akụ na ụba na ọha mmadụ nke ndị kasị ukwuu na ndị kasị ike nwere. * Ịha nhatanha bụ obi na mkpa ọchịchị onye kwuo uche ya, nnwere onwe, na ikpe ziri ezi, nha anya ohere na ụlọ ọrụ, na òtù ndị ọrụ, ụlọ akwụkwọ na kọleji, gọọmenti, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na n'ihu iwu. Agaghị enwe ụkpụrụ nke ikpe ziri ezi, enweghị ikike abụọ, ihe ùgwù, ọrụ, ma ọ bụ ibu ọrụ nke ịbụ nwa amaala. Enweghị ụdị nnwere onwe abụọ. * Nzọpụta maka agbụrụ, mba ma ọ bụ klaasị ga-esi n'ime. A naghị enye nnwere onwe; ọ na-emeri. A naghị enye ikpe ziri ezi; a na-amanye ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/12079-A_Philip_Randolph pf2dp366661v2c0v28luhx7mip5bk0u AKA 0 23 9927 64 2022-10-10T15:36:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15987642]] wikitext text/x-wiki == AKA (rapper) == Kiernan Jarryd Forbes (amuru 28 Jenuarị 1988), onye amara dika AKA, bu onye egwu South Africa. Amụrụ na zụlitere na Cape Town, Forbes nwetara uru mgbe ọ wepụtachara otu "Victory Lap" nke ewepụtara na album studio mbụ ya, Altar Ego. == Ihe ndi Okwuru == * Inwe ihe onwunwe iji wepụta oge m na-arụ ọrụ na ọba m bụ n'ezie ngọzi. Daalụ Chukwu maka ụbọchị ọzọ mara mma. == Ebenside == https://twitter.com/akaworldwide/status/1537003506275688449 36cn00t3p6vnstuslszc5baub3kbi1r ASAP Rocky 0 24 9928 67 2022-10-10T15:36:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q129910]] wikitext text/x-wiki == ASAP Rocky == Rakim Athelaston Mayers (amuru Ọktoba 3, 1988), onye amara dika ASAP Rocky (/ ˈeɪsæp/ AY-sap; emebere ka A$AP Rocky), bụ onye America na-agụ-agụ, onye na-agụ akwụkwọ, na onye na- edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Mmadụ nyere anyị iwu, Chineke nyekwa anyị oge. Ọ bụ nka ịkọ akụkọ na naanị nke m ka m na-akọ. * Ana m eji ejiji ka ọ dị m. M nnọọ na-apụ n'obi. Enweghị m ike ịkwado uwe m otu ụbọchị tupu mgbe ahụ. Ihe niile m na-eyi bụ nke a na-atụghị anya ya. * Enwere m ọtụtụ ihe na ụbụrụ m na achọrọ m ịgbanwe otú anyị si eche mgbe ụfọdụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/12512-ASAP_Rocky 8fceqbkrc97qwismuly15xtdfyquxbz Abasiama Idaresit 0 25 9929 71 2022-10-10T15:36:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23664005]] wikitext text/x-wiki [[Abasiama Idaresit]] '''Abasiama Idaresit''' Abasiama Idaresit bụ onye ọchụnta ego teknụzụ mụrụ na Nigeria na onye nchoputa na onye isi oche nke Wild Fusion Limited, ụlọ ọrụ azụmaahịa dijitalụ nwere ụlọ ọrụ na Nigeria, Ghana na Kenya. Magazin Forbes kpọrọ ya aha n'etiti "ndị nde mmadụ ịntanetị iri nke Africa ga-ekiri" na 2013. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Nyere gburugburu ebe obibi na akụrụngwa ziri ezi, ndị Africa nwere ike ịga nke ọma na-enweghị enyemaka mana [ha] kwesịrị ka a kụziere ha ịkụ azụ na ịghara inye nri." <ref>http://africaourafrica.com/2013/11/15/abasiama-idaresit/</ref> ===Ebenside=== k7g2vje53n8488lc2j9p1xnefdxuvux Abayomi Barber 0 26 9930 74 2022-10-10T15:36:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20895297]] wikitext text/x-wiki [[Abayomi Barber]] '''Abayomi Barber''' Abayomi Adebayo Barber bụ onye Naijiria na-ese ihe n'oge a bụ onye ndụmọdụ nke Abayomi Barber Art School na Lagos, Nigeria. Ọ bụ onye ọrụ nka ọgbara ọhụrụ dị mkpa na Nigeria mana amachaghị nke ọma na Western World. A maara ya nke ọma maka itinye usoro nke naturalism na surrealism n'ọrụ nkà ya. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ebumnobi-ike nke surrealism bụ ikwe ka onye na-ese ihe ma ọ bụ onye edemede amaghị ama ka e jiri nnwere onwe okike zuru oke gosipụta ya. N'inwe nnwere onwe dị otú ahụ na ọkwa dị elu nke ngalaba mmadụ, ndị na-ahụ maka ụlọ akwụkwọ Barber ga-enwekarị ike ịmalite ikuku n'akụkụ dị iche iche ọbụna dịka o doro anya na ha na-esi n'otu osisi pụta. " <ref>https://guardian.ng/art/abayomi-barber-an-artists-born-made-in-the-street/</ref> ===Ebenside=== rbc7ytu8fwb897sasfgbe4xqboghsip Abdellah Mallek 0 27 77 76 2022-10-10T11:26:46Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Abdellah Mallek]] '''Abdellah Mallek''' Abdellah Mallek but onye a mụrụ ma zụlite na Algeria na mgbe ọ dị obere 13, ọ malitere ịrụ ọrụ dị iche iche na-adịghị mma iji mejuo ọchịchọ ọchụnta ego ya. Ka oge na-aga, Abdellah gara n'ihu na-azụlite ikike azụmahịa ya na mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ọ malitere mmalite abụọ nke dara- netwọk nke nkuzi ụmụ akwụkwọ na usoro e-njem njem. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Enwere m nnọọ obi ụtọ ịsị na Sylabs aghọwo otu n'ime ntụaka kachasị mkpa maka mmalite na ịzụ ahịa na Algeria. *Echere m na ihe kacha mkpa Sylabs rụzuru ruo ugbu a bụ ikike ya iwulite obodo ọchụnta ego, ebe ọ na-enwebughị otu. Ọbụghị naanị na anyị kpalitere gburugburu ebe obibi mmalite na Algeria, anyị enyerela ọtụtụ ndị mbido aka jikọọ na ndị ahịa buru ibu. *Ekwenyere m na ọ dị mkpa ka ndị ntorobịa Arab na ndị ọchụnta ego na-arụkọ ọrụ ọnụ. *Dịka m kwuru na mbụ, obodo Sylabs buru ibu ma dịkwa iche iche. Yabụ, anyị na-emeghari ma na-ahazi mmemme na onyinye anyị iji gboo mkpa obodo anyị. Anyị na-arụsi ọrụ ike na Sylabs iji kwalite agụmakwụkwọ na mmepe nke teknụzụ ndị Algeria na-eto eto na nkà ịzụ ahịa, ka ha wee nyere anyị aka iwusi akụ na ụba anyị ike n'ọdịnihu. <ref>https://www.menabytes.com/slyabs-algeria-startup-accelerator/</ref> ===Ebenside=== 7b5zjtckzesc579csnhxip9layrxrmp Abdul Rashid Ghazi 0 28 9931 80 2022-10-10T15:36:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q317426]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Abdul Rashid Ghazi|Abdul Rashid Ghazi]]''' (عبدالرشيد; ca. 1964 – 10 Julaị 2007) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na osote Chancellor nke Jamia Faridia. Nwa Muhammad Abdullah Ghazi, na nwanne nwoke nke Maulana Abdul Aziz Ghazi. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Islam bụ maka nhọrọ, ọ bụghị ntuli aka" * "[[Islam] ezuola. Ọ bụ koodu zuru oke maka ndụ ọgbara ọhụrụ" [http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4258224.stm] * Nke anyị bụ usoro [[Islamic]] nke na-eme ihe ebe steeti na-anaghị eme ya. Usoro gọọmentị na Pakistan anaghị arụ ọrụ. Ọ rụrụ arụ, ike agwụkwa ndị mmadụ ike ya. * Ego ole ka ejirila buo agha gbasara iyi egwu? Ọ bụrụ na ejiri ijeri kwụrụ ijeri ndị a na agụmakwụkwọ na nri, mgbe ahụ anyị ga-ahụ ndị America n'anya. Ndị America anaghị enweta uru na Iraq ma ọ bụ Afghanistan. Ịkpọasị agaghị ewetara gị nsonaazụ dị mma ọ bụla - ịkpọasị sitere na ndị Afghanis, ịkpọasị sitere n'aka ndị Iraq, ịkpọasị sitere na Pakistan. [https://amp.mcclatchydc.com/news/nation-world/world/article24466273.html] * A gwara anyị na anyị, ndị okpukpere chi, megidere agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị. Mana anyị egosila na anyị abụghị."[http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4258224.stm] * "Achọghị m ọchịchị onye kwuo uche ya, Islam abụghị ịgụ mmadụ ọnụ, na ọchịchị onye kwuo uche ya, otu votu dị arọ dika otu onye na-aṅụ ọgwụ ọjọọ na-adịghị eche maka obodo ya dị ka ọ dị maka onye nwere ọhụụ maka ọdịnihu. Ọtụtụ ndị mmadụ bụ ndị na-amaghị ihe. Nke a anaghị ewetara anyị ezigbo usoro."[https://newrepublic.com/article/62249/radical-sheik] * "Anyị dị njikere ka e gbupụ anyị isi ma anyị agaghị akpọ isiala nye ha," * Anyị nwere ike ịnwụ anwụ mana anyị agaghị enyefe onwe anyị * "Anyị kwesịrị ime ka ọdịiche dị n'etiti ndị na-alụ ọgụ nnwere onwe na ndị na-eyi ọha egwu. Ha [Taliban] abụghị ndị na-eyi ọha egwu. Ha bụ ndị na-alụ ọgụ nnwere onwe. Njide ha bụ ihe iwu na-akwadoghị na ọ bụ naanị iji mee America obi ụtọ." * Ọtụtụ n’ime anyị amụtala àgwà nke “anyị apụghị ịtachi obi, anyị achọghịkwa ịkpata esemokwu.” M na-ekwu mgbe niile na ọ bụrụ na ije ozi okpukpe n'ụzọ udo bụ ihe niile a chọrọ n'aka anyị, mgbe ahụ, Allah ga-anabata ọrụ dị otú ahụ n'aka onye ozi ya, udo dịrị ya. Ma anyị na-ahụ na Allah mere ka ha na-aga site na nkebi nke ihe isi ike na esemokwu kwa. Ọ̀ bụ na Onye-amụma dị nsọ, udo dịrị ya, atachighị obi n’oge ihe isi ike? Ọ lukwara ọgụ jihad. Awụfuru ọbara ya dị nsọ. Ọbụna ezé ya gọziri agọzi ka e gburu n'ihi okwukwe. Olee otú n'ime anyị a tụgoro nkume?; anyị ewerela àgwà a: "Otu n'ime ihe ndị m na-eme eme ekwesịghị inwe nsogbu; M kwesịrị ịnọgide na-eme ihe m na-eme." Kama nke ahụ, anyị kwesịrị ịdị njikere maka ihe ọ bụla, anyị ekwesịghịkwa ịtọgbọ chakoo ngwa ngwa. * Mmadụ kwesịrị ịkwụsi ike n'eziokwu, mana ịkpọ isi ala nye ike (ụwa) abụghị eziokwu n'ezie. Nke bụ eziokwu bụ Allah, na Allah anyị niile na-alaghachi. Ndụ na ọnwụ bụ eziokwu. Mmadụ kwesịrị ibi na nsọpụrụ. Ndị a chọrọ ka m kpọọ isiala nye ha. * Ihe ngwọta maka nsogbu niile dị na usoro Islam ==Ihe gbasara Abdul Rashid Ghazi== * Anyị na òtù Al Qaeda na-akpọku Chineke ka ọ gbaa akaebe na anyị ga-emegwara maka ọbara nke ... Abdul Rashid Ghazi na ndị ya na ya nọ megide Musharraf na ndị na-enyere ya aka, na maka ọbara niile dị ọcha na ndị na-emeghị ihe ọjọọ. ** [[Osama bin Laden]], {{cite news|url=http://www.reuters.com/article/topNews/idUSL2041722020070920|title=Bin Laden ñụru ịyị ịbọ ọbọ megide "onye na-ekweghi ekwe" Musharraf|publisher=Reuters|date=Sep 20, 2007}}. * Nkwenye Maulana Abdul Rashid Ghazi bụ na Islam tozuru oke dị ka nchụso zuru ụwa ọnụ maka ikpe ziri ezi ọha na eze na ọrụ obodo. ** [https://www.dawn.com/news/1580561 Declen Walsh] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Abdul Rashid Ghazi|Abdul Rashid Ghazi]] na Wikipedia bekee. i6pvoxwcd02cfr5vrb9cmddjba90fx2 Abdul Sattar Edhi 0 29 9932 85 2022-10-10T15:36:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q317465]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Abdul Sattar Edhi.jpg|thumb|right|Okpukpe m bụ ọdịmma mmadụ, nke bụ ntọala okpukpere chi ọ bụla dị n'ụwa.]] '''[[w:Abdul Sattar Edhi|Abdul Sattar Edhi]]''' (28 February 1928 – 8 Julaị 2016) bụ onye Pakistan [[w: philanthropist|philanthropist]] a ma ama, [[w:Asceticism | ascetic]] na onye na-elekọta mmadụ. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi [[w:Edhi Foundation|Edhi Foundation]] na [[w: Pakistan|Pakistan]] wee na-eduzi nzukọ a n'ime afọ iri isii ka mma. ==Okwu Okwuru== *M na-ekwu mgbe niile, '''bụrụ mmadụ na-ekwusakwa mmadụ'''. Amalitere m ọrụ enyemaka m site n'idebe ụkpụrụ anọ siri ike: eziokwu, ịdị mfe, ịrụsi ọrụ ike na ime ihe n'oge, ana m ekwughachi, '''bụụ mmadụ, kwusaa ozi ọma ma were mmadụ'''. ** dị ka e hotara na ozi asụsụ Urdu ya, nke e bipụtara na akụkọ nke '' National Annual Conference-2004 and Award Ceremony on the International Day of Human Rights '', ibe-14 ([http://www.ihro.org. pk/downloads/4th%20Annual%20conference%20report.pdf/ December 9, 2004 na Islamabad –Pakistan]) nke [http://www.ihro.org.pk/ International Human Rights Observer] haziri *Okpukpe m bụ ọdịmma mmadụ, nke bụ ntọala okpukpere chi ọ bụla dị n'ụwa. ** nhota e bipụtara na ''Pakistan Studies Journal'' [[w:Pakistaniaat | Pakistaniat]] ([http://pakistaniaat.org/index.php/pak/article/view/129/129/ Vol. 3 Nke 3 Nke 11:10). 2 nke 2011). * Ọrụ m bụ ịhụ mmadụ n'anya. ... Ụbọchị ọ bụla bụ ụbọchị kacha mma ná ndụ m. ** dị ka ekwuru na ''ajụjụ ọnụ'' nke ''Reuters''' bipụtara ([http://www.reuters.com/article/pakistan-edhi-idUSL8N19U460/interview na 2013]). Eweghachitere na *Nye m na-ejere ''Mazloom''' (ndị na-enweghị ikike & ndị a napụghị ikike) dị ka ikpe ekpere na mmadụ niile hà nhata na ha niile kwesịrị nlebara anya nha anya, nkwanye ùgwù, nlekọta na ịhụnanya. ** dị ka Dr. Javed Laghari hotara na [[w: Monograph|Monograph]] nke akpọrọ '''Leaders of Pakistan''' nke [[w:Shaheed Zulfikar Ali Bhutto Institute of Science and Technology|SZABIST]] bipụtara, ibe. 2-10 ([http://www.szabist.edu.pk/Publications/Books/LeadershipBK-CP-09.pdf/ Vol.1 June-2009]). eweghachiri na Julaị 21, 2016 *A bụ m onye arịrịọ maka ndị ogbenye. Ijere mmadụ ozi bụ ihe kacha [[w:Jihad|Jihad]]. ** dị ka Chris Brummitt kwuru nke [[w:Associated Press | AP]], na [[w: NBC News | Akụkọ NBC]] ([http://www.nbcnews.com/id/38903962/ns/world_news) -south_and_central_asia/t/aging-philanthropist-pakistans-nne-teresa/#.V4_oBvskrcs/ August 29, 2010]). eweghachiri na Julaị 21, 2016 *Ndị mmadụ abụrụla akwụkwọ mana ha aghọbeghị mmadụ. ** dị ka Maazị Salman Masood kwuru, onye odeakụkọ na [[w: Dawn News|Daily Dawn]] ([http://www.nytimes.com/2016/07/09/world/middleeast/abdul-sattar- edhi-pakistans-father-teresa-dies-at-88.html?_r=0/ Julaị 8, 2016)]. eweghachiri na Julaị 20, 2016 *Okwu efu na ogologo otuto anaghị amasị Chineke. Gosi Ya okwukwe-gi site n'omume-gi. ** okwu onye nchịkọta akụkọ bipụtara, '' Kooza Communications International '' ([http://thekooza.com/10-famous-quotes-by-abdul-sattar-edhi/ July 10, 2016]). eweghachiri na Julaị 21, 2016 * Ebe ọ bụ na ndụ ndị Alakụba ga-akọwarịrị nkọwa nke [[w: Quran|Quran]] niile, ndị na-eso ụzọ Islam gbahapụrụ isi ya. ** dị ka [[w: Tehmina Durrani | Tehmina Durrani]] onye edemede nke '' A Mirror to the Blind '', akụkọ ndụ Abdul Sattar Edhi na emume [[w: Balzan Prize | Nrite Balzan]] ://www.balzan.org/en/prizewinners/abdul-sattar-edhi/abdul-sattar-edhi-in-milan-speech-pronounced-by-tehmina-durrani/ November 17, 2000,]), eweghachiri Julaị 21 , 2016 *Enweghị m agụmakwụkwọ ọ bụla. Kedu uru mmụta bara mgbe anyị aghọghị mmadụ? Ụlọ akwụkwọ m bụ ọdịmma mmadụ. ** [https://web.archive.org/web/20161015012633/http://aaj.tv/2016/07/the-richest-poor-edhis-life-in-facts-quotes/ "The Richest Poor; Edhi's Life in facts, quotes,"] Julaị 9, 2016 *Na-elekọta ndị ogbenye obodo m. ** Okwu Edhi na-anwụ anwụ, dị ka e hotara (ya na ntụgharị sitere na okwu izizi n'asụsụ Urdu) nke ''IlmFeed'' ([http://ilmfeed.com/abdul-sattar-edhi-a-hero-for-the-ogbenye-) na-enweghị atụ/ Julaị 9, 2016]) na [[w: Gulf Times | Gulf Times]] nke Kamran Rehmat dere ([http://www.gulf-times.com/story/502146/The-beloved-distributor- nke-olileanya/ Julaị 11, 2016]), eweghachiri Julaị 22, 2016 O nweghị okpukpe dị mma karịa mmadụ ==Njikọ mpụga== [[W: Abdul Sattar Edhi|Abdul Sattar Edhi]] na Wikipedia Bekee [[Q: Abdul Sattar Edhi|Abdul Sattar Edhi]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Edhi, Abdul Sattar}} cjy5igergo36vv3hru255gvy1n7edxj Aberjhani 0 30 9933 88 2022-10-10T15:36:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4667117]] wikitext text/x-wiki == Aberjhani == Aberjhani (amuru Jeffery J. Lloyd Julaị 8, 1957, na Savannah, Georgia) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme America, odeakụkọ, onye edemede, onye na-ede uri, onye na-ese ihe na onye nchịkọta akụkọ. == Ihe ndi okwuru == * Nzọụkwụ mbụ na-akakarị ike mana ruo mgbe ewerechara echiche nke ọganihu na-anọgide na-abụ naanị echiche ọ bụghị mmezu. * Nke a bụ ihe ịhụnanya anyị bụ - ụkpụrụ dị nsọ nke ịdị n'otu na-agbasaghị agbasa nke a na-adịghị ahụ anya n'ime ihe oyiyi, echiche, ísì, na ụda ndị ọzọ niile. * Jiri obi umeala na-enweghị onwe gị na-enwu dị ka egwurugwu na n'agbanyeghị ebe ị na-aga n'ụwa a ma ọ bụ ọzọ, ịhụnanya ga-achọta gị, bịa gị, ma gọzie gị. * Amaja ịhụ onwe gị n'anya dị ka a ga-asị na ị bụ egwurugwu nwere ọla edo na nsọtụ abụọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/19046-Aberjhani pyqi9hsxw24dfwrezkeu1ux1a3xv5el Abigail Scott Duniway 0 31 9934 92 2022-10-10T15:37:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4667713]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:AbigailScottDuniway.jpg | mkpịsị aka]] ''[[w:Abigail Scott Duniway | Abigail Scott Duniway]]''' (Ọktooba 22, 1834 – Ọktooba 11, 1915) bụ onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, onye nchịkọta akụkọ, na onye ode akwụkwọ si steeti Oregon nke US, onye mbọ ya gbara nyere aka n'inweta ikike ịtụ vootu maka ụmụ nwanyị. == Okwu Okwuru == * Ụmụ agbọghọ nke oge a, nweere onwe ha ịgụ akwụkwọ, ikwu okwu, ide ihe, ịhọrọ ọrụ ha, kwesịrị icheta na a zụtara ha ihe ọ bụla inch nke nnwere onwe a na ọnụ ahịa dị ukwuu. Ọ bụ maka ha igosipụta ekele ha site n'inyere aka na mgbanwe mgbanwe nke oge nke ha, site n'ịgbasa ìhè nke nnwere onwe na nke eziokwu ka sara mbara. Ụgwọ nke ọgbọ ọ bụla ji n'oge gara aga ga-akwụrịrị n'ọdịnihu. ** Abigail Scott Duniway, nke e hotara na [https://books.google.com/books?id=Xy50CwAAQBAJ&pg=PT127&lpg=PT127&dq=%22+ụmụ agbọghọ+ntorobia+nke+ taa,+free+ịmụ+mụ+maka+ kwuo okwu, + ka + dee% 22 & iyi = Bl & ots = 9gDARyV3TU & SIG = qp7E9Zg0u1yJCbJVQ-pqBeu49JE & HL = en & sa = X & ved = 0ahUKEwi_zKKCp5zZAhUEyGMKHTdVCcQQ6AEINTAC # v = onepage & q =% 22% 20young% 20women% 20of% 20today% 2C% 20free% 20to% 20study% 2C% 20to% 20speak%2C%20to%20write%22&f=false Westward the Women] na site na [https://web.archive.org/web/20180330104544/https://www.pdx.edu/womens-leadership/abigail-scott-duniway-speaker-series Hatfield School of Govennment's Center for Women's Leadership ] == Okwu gbasara Duniway == *Nwa ogbenye! Ọ ga-abụ nwanyị otu ụbọchị! Nwa ogbenye! Nza nke nwanyi siri ike! ** Ekenyere Anne Roelofson Scott, nne Abigail, site n'aka Abigail. [https://books.google.com/books?id=kqzfknZy4VAC&pg=PA182&lpg=PA182&dq=%22ogbenye+nwa!+she%27ll+be+a+nwanyị+otu ụbọchị.%22&source=bl&ots=EJlvEdqpyZ=EJlvEdqpyZ&sig=06&sig X&ved=0ahUKEwiQ8qDQq5zZAhXBKWMKHb2vAsYQ6AEILDAA#v=onepage&q=%22ogbenye%20baby!%20she'll%20be%20a%20woman%20someday.%22&f=false.%22&f=false] [https://www.www.google.com/s.google.com/s.google.com PA532 & dq =% 22poor + nwa! + ọ% 27ll + abụ + a + nwaanyị + ụfọdụ + ụbọchị.% 22 & iyi = Bl & ots = mcvKhVTefm & SIG = 5DmY46bo6w1hV7nRV_t62YhF6GM & HL = en & sa = X & ved = 0ahUKEwi9sYDYq5zZAhVdHGMKHTk-Cc4Q6AEIKzAA # v = onepage & q =% 22poor% 20baby!% 20she 'll%20be%20a%20nwanyị%20some%20day.%22&f=false] [https://books.google.com/books?id=oUTaPMkEST4C&pg=PA116&lpg=PA116&dq=%22ogbenye+nwa!+she%27ll+be +a+nwanyị+ụfọdụ+ụbọchị.%22&source=bl&ots=rBnOznCQJU&sig=V-jQ1RwCxg8X_2LJ3Gk_no4TcRE&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwi9sYDYq5zZAhVdHGMKHTk=%2%2023&CIO4page%22&f023%AhVdHGM20022%AhP02&CIO4%2023%2323%2023% 20day.%22&f=ụgha] == Njikọ mpụga == [[W:|Abigail Scott Duniway]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Abigail Scott Duniway]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Duniway, Abigail Scott}} mbdi04x6okoxwrqy4exuumnsjxl6h4b Abigail Thorn 0 32 9935 95 2022-10-10T15:37:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q66715738]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Portrait of Abigail Thorn.jpg|thumb|Thorn (2021)]] [[Usòrò:Plug2.jpg|thumb|Echiche dị ka arseholes: onye ọ bụla nwere otu, anyị na-eji ya kwa ụbọchị, mana ị na-adịkarịghị elele nke gị ma ọ bụrụ na ihe na-agahieghị ụzọ.]] [[Usòrò:Vinegar-tasters.jpg|thumb|Ọ bụrụ na ị jụọ ndị ọkà ihe ọmụma atọ ka ọrụ mmekọrịta si arụ ọrụ, ị ga-enweta echiche anọ.]] ''[[w:Philosophy Tube|Abigail Thorn]]''' (a mụrụ '''Oliver Thorn''', 24 Eprel 1993) bụ YouTuber Britain na onye na-eme ihe nkiri na-emepụta ọwa Philosophy Tube. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọdịdị nke ịbụ onye a zụlitere n'ụzọ m dị, ọ dị ka, ị ga-agwa gị na ị ga-abụ ndị ndú ụwa n'ọdịnihu wee ruo ebe ahụ wee chọpụta na ụwa ezughị." * "E mere m ụdị ihe eji ewupụta [[w: nwoke|nwoke]] n'ime ihe kacha mma nke nwoke ọ bụla m nwere ike ịchọta, dị ka nke kacha mma nke ụmụnne m na papa m na nke kacha mma [[w:James Bond (usoro ihe nkiri) | Ihe nkiri Bond]]. Agbalịrị m ime nwoke ahụ nke narị afọ nke 21 na, kpamkpam na ya wee teta ma nwee ọmịiko na ọchị na ịma mma na sexy na ndị ọzọ niile na uru ahụ na ajị agba na, m gbalịrị ime ya niile na ihe niile mere ka m nwee ụdị nhụsianya n'ezie." * "Ihe mere m ji hapụ [vidiyo m tupu mgbanwe mgbanwe] bụ n'ihi na ahụghị m Philosophy Tube dị ka gbasara m, ọ bụ ozi ka ukwuu banyere agụmakwụkwọ na mmekọrịta ndị mmadụ na ihe ọmụma m na-agbalị ibi ndụ." * "Na Philosophy Tube, m na-akpọ agba niile, m na-ede ihe niile, m na-eme nyocha niile. M na-eme atụmatụ ya niile, ma ọ bụ ihe ngosi m. Agbaghara m mmetụta nke ịnọ na ala na inwe ịrị elu ọzọ." **[https://www.insider.com/abigail-thorn-interview-philosophy-tube-kill-james-bond-podcast-2021-8 Zute Abigail Thorn, trans philosopher chọrọ igbu James Bond], 21 Ọgọst 2021 === Tube Philosophy === * "Nchekwa nwere ike ọ gaghị alaghachi n'ụzọ ọ dị. O nweghị ike. The onyunyo na paranoia na usoro mbuso agha nwere ike gbasaa naanị, n'ihi na ọ bụghị n'ezie dabere na eziokwu ọ bụla ama ama ugbu a banyere iyi egwu ma ọ bụ nchekwa. Egwuregwu ahụ dum bụ maka ihe egwu-ijikwaa ọdịnihu ga-ekwe omume, na ebe ọ bụ na ihe nwere ike ime n'ọdịnihu bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche, nkwenye maka nchekwa ndị ọzọ na-aghọkwa enweghị njedebe." * "Ọ bụghị nke ukwuu na achọrọ m ihe kpatara na agaghị m etinye ihe nzuzo m, ọ bụ na onye ọzọ kwesịrị inwe ihe mere ọ ga-eji mee ya. Nke ahụ bụ isi ihe. Nke ahụ bụ n'ezie ihe ọ pụtara maka ihe ịbụ "ọ dịghị nke azụmahịa gị". Ma n'agbanyeghị nke ahụ, ịjụ nchọta bụ igosi onwe ya ozugbo dị ka onye na-enyo enyo, dị ka izochi ihe bụ n'ezie azụmahịa nke onye ọzọ, n'ihi nche-echiche echiche na onye ọ bụla bụ onye ikpe mara ruo mgbe egosipụtara na ọ dị ọcha." * "Ajụjụ m jiri malite nyocha a bụ, nchekwa ọ ga-alaghachi n'ụzọ ọ dị? Azịza m chere na m na-efega bụ: Mba, ọ bụghị. Ọ gwụla ma ị chọrọ ya." ** [https://www.youtube.com/watch?v=yyzd_a6vLWY Kedu mgbe nchekwa ga-alaghachi na nkịtị? | Tube Philosophy], 14.09.2018 * "Ebe ọ bụ na ọnọdụ nke transphobe bụ na [[w:Transgender | trans people]] adịghị adị n'ezie, dị ka ndị trans, na ọnọdụ nke trans ndị mmadụ doro anya na ha dị, ozugbo anyị nwere ike ịhụ na ọ dịghị nkwekọrịta ga-ekwe omume. Ihe dị adị ma ọ bụ na ha adịghị, ọ nweghị etiti etiti. Yabụ na arụmụka ọ bụla gbasara okwu a, ọ ga-abụ onye mmeri ga-ewe ihe niile. Onye trans ahụ nọ n'ọnọdụ agaghị ekwe omume igosipụta ịdị adị nke onwe ya nye onye nzaghachi ọ bụla ga-abụ, "Olee otu ị si mara?" * "Ma eleghị anya, ọ bụ ihe ijuanya na ọtụtụ n'agbanyeghị na ọ bụghị mmadụ niile ga-ekpebi na ọ ga-eche onye mmegide ihu nke ọnọdụ ya dum bụ ịgọnarị mmadụ gị dị ka ụdị mmadụ ị bụ, naanị otu mmeri na-emeri n'egwuregwu dị otú ahụ agaghị abụ egwuregwu." . ** [https://www.youtube.com/watch?v=yCxqdhZkxCo Transphobia: Nyocha | Tube Philosophy], 12.08.2018 * [[W:Harry_Potter_(usoro) | Harry Potter]] bụ ntakịrị echiche efu bourgeois. ** [https://www.youtube.com/watch?v=tmk47kh7fiE Amoosu, Gender, & Marxism | Tube Philosophy], 26.10.2018 * "Nsogbu ọzọ dị n’ịsị na ndị dị otú ahụ bụ nanị ihe e mere n’oge ha bụ na ọ bụghị onye ọ bụla n’oge ahụ chere otú ahụ, ọ dịkwa ka ọ na-ahapụ ha ka ha kwụsị. Ọtụtụ ndị mmadụ chere na ịgba ohu dị mma, ma ị maara ihe: Ndị ohu ahụ emeghị. Ma ha kwuru otu a, mara mma n'olu dara ụda na ọtụtụ mgbe. Ya mere, ọ bụrụ na ndị ọzọ chere na ịgba ohu dị mma, ọ bụghị ‘n’ihi na ha amaghị, ọ bụ n’ihi na ha họọrọ ịghara ige ya ntị. Ha họọrọ ịghara ịma." * [[W:Racism|akpama oke agbụrụ]] bụ ụkpụrụ ụkpụrụ iwu zuru oke n'onwe ya. Ide ya dị ka naanị "ịkpọasị" nke chọrọ "ịhụnanya" iji luso ya ọgụ nwere ike ịbụ ntakịrị mbelata; o nwere ike ime ka anyị ghara ịghọta ya." ** [https://www.youtube.com/watch?v=weiz9wbIcGQ Nkà Ihe Ọmụma Ọ̀ Na-agbapụ Apụọ? | Tube Philosophy], 09.11.2018 * "Ahụhụ adịghị adị mgbe niile ka ọkụ ọkụ ebe ị maara na a kụrụ gị ihe. Mgbe ụfọdụ, mmerụ ahụ dị ka nsi nke mmadụ na-abanye n'ime nri gị na obere doses wee nọdụ ala kwa abalị ma na-eri nsị ahụ ma ị naghị achọpụta na ọ na-ewuli elu n'ime gị ruo mgbe ị kwụsịrị ịrụ ọrụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=AeGEv0YVLtw&t=1087s Ndị ikom. Mmegbu. Trauma. | Tube Philosophy ★], 26.07.2019 * "Otu n'ime uru dị n'iche ihu oke, iru uju ọdịdị nke [[w:mgbanwe ihu igwe]], bụ na ozugbo anyị ghọtara na ọ bụ naanị otu nsogbu, anyị nwere ọtụtụ ndị enyi karịa ka anyị chere. Ọ bụrụ na ị na-eme mkpọsa maka nnwere onwe ịkwaga mba ọzọ, ị na-alụ ọgụ maka mgbanwe ihu igwe. Ọ bụrụ na ị na-akwado ikike ụmụ amaala maka mkpebi onwe onye, ​​​​ọ bụrụ na ị na-akwado ndị antifascists mpaghara gị na ndị mmadụ na-alụ ọgụ obi ọjọọ ndị uwe ojii, ọ bụrụ na ị na-akwado demilitarization na ngwa agha nuklia ... ọ bụ otu ụwa." ** [https://www.youtube.com/watch?v=CqCx9xU_-Fw iru uju ihu igwe | Tube Philosophy], 22.08.2019 * "M na-ele anya n'ime onwe m wee jụọ, "Ọ dị m ka nwoke ma ọ bụ nwanyị?" Azịza ya bụ... Obi dị m ụtọ." ** [https://www.youtube.com/watch?v=AITRzvm0Xtg njirimara: A Trans na-apụta Akụkọ: Philosophy Tube ★], 30.01.2021 * "Ihe ederede na-apụtaghị n'ezie, ma ọ bụ ma ọ dịkarịa ala otu ihe ọ pụtara, bụ ihe na-anọghị n'ihe odide ahụ n'onwe ya. N'ụzọ bụ isi, ọ pụtara dị ka jazz. Ọ bụ maka ndetu ndị ị naghị egwuri egwu." * "Echiche dị ka olulu mmiri: onye ọ bụla nwere otu, anyị na-eji ya kwa ụbọchị, mana ị naghị elele nke gị ma ọ bụrụ na ihe adịghị mma. * Ọ na-adị mma mgbe niile ịnọrọ n'enyo wee were anya nke ọma na echiche nke gị mgbe ụfọdụ. N'ihi na ọ bụrụ na i meghị echiche onye ọzọ ga-emere gị echiche ahụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=m81q-ZkfBm0 Echiche Jordan Peterson | Tube Philosophy], 09.04.2021 * "Ọ bụrụ na ị jụọ ndị ọkà ihe ọmụma atọ ka ọrụ mmekọrịta mmadụ si arụ ọrụ, ị ga-enweta echiche anọ." * "Mgbe ị hapụrụ klaasị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na metaphysics ga-abịakwute gị n'otu oge. Ọ bụghị naanị na anyị na-eme nkà ihe ọmụma maka hell nke ya. Anyị na-eji injin nke ụwa na-atụgharị ebe a." **[https://www.youtube.com/watch?v=koud7hgGyQ8 Social Constructs | Tube Philosophy], 09.07.2021 ==Njikọ mpụga== [[W: Abigail Thorn|Abigail Thorn]] na Wikipedia Bekee [[Q: Abigail Thorn|Abigail Thorn]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Thorn, Abigail}} 5zy5eebjhvy5v9dlxah0lj59bbe0g4z Abimbola Adelakun 0 33 9936 98 2022-10-10T15:37:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4667799]] wikitext text/x-wiki == Abimbola Adelakun == Abimbola Adunni Adelakun (amuru 15 Septemba) bu onye odee Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ụmụ nwoke abụghị osisi n'ezie == Ebenside == https://twitter.com/MobilePunch/status/1270998292521013248 lb0ekq13u6919j2pjdzcbjsrqp1gzsd Abiodun Koya 0 34 9937 101 2022-10-10T15:37:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27095546]] wikitext text/x-wiki [[Abiodun Koya]] '''Abiodun Koya''' Abiodun Orinayo Koya bụ onye Naijiria amụrụ oge gboo na onye na-agụ opera, onye na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-elekọta mmadụ nke dabere na United States. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Abiodun Orinayo Koya bụ onye Naijiria na-eso oge gboo na onye na-agụ opera, onye na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-elekọta mmadụ nke dabere na United States. <ref>https://medium.com/authority-magazine/rising-star-abiodun-koya-on-the-five-things-you-need-to-shine-in-the-music-industry-1ace268b2c9e</ref> ===Ebenside=== 8zr8md57n25podwwjulqv7z68727uih Abiola Abrams 0 35 9938 104 2022-10-10T15:37:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4667889]] wikitext text/x-wiki [[Abiola Abrams]] '''Abiola Abrams''' Abiola Abrams bụ onye odee America, pọdkasta, ọkà okwu mkpali na onye nkuzi ndụ ime mmụọ. Abrams edeela akwụkwọ atọ, gụnyere African Goddess Initiation: Emume Dị Nsọ maka Ịhụ Onwe Onye, Ọganihu, na Ọ joyụ, akwụkwọ mbụ ya sitere na onye mbipụta enyemaka onwe ya Hay House, nke e bipụtara na Julaị 20, 2021. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ị mara mma nke ukwuu nke ukwuu, zuru oke na ezughị okè gị, ma mee ya nke ọma." *"Ndị na-amasị gị anaghị ekwe ka ị nweta." *"Ọ bụrụ na gị na onye ọ bụla ọzọ na-enwe mmekọrịta na-adịghị mma, ọ bụ n'ihi na gị na onwe gị na-enwe mmekọrịta na-adịghị mma." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/1406399.Abiola_Abrams</ref> ===Ebenside=== jdms1j73v6ad8r4vic45xfivnny0dyk Abiola Olaniran 0 36 9939 108 2022-10-10T15:37:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q93090242]] wikitext text/x-wiki [[Abiola Olaniran]] '''Abiola Olaniran ''' Abiola Olaniran bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Gamsole, onye na-emepụta egwuregwu kacha eme nke ọma na Nigeria na ekwentị Windows na PC n'ihe gbasara nbudata egwuregwu na nnukwu ego. N'ime ọnwa isii ewepụtara na Ụlọ Ahịa Windows Phone, ihe karịrị nde mmadụ atọ si n'akụkụ ụwa niile egwuri egwu Gamesole. ===Ihe Ndị O kwuru=== #MondayMotivation "Ọ bụrụ na ndị coders anaghị agba ụwa, ha na-agba ihe na-agba ụwa." Paul Ford. 2. 9. Olaniran Abiola Retweeted. <ref>https://www.google.com/search?q=Abiola+Olaniran+quote&oq=Abiola+Olaniran+quote&aqs=chrome..69i57.7256j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== nl149cx0s9pve7wimkkwns08apcfhq9 Abisoye Ajayi-Akinfolarin 0 37 9940 111 2022-10-10T15:37:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q58047426]] wikitext text/x-wiki Abisoye Ajayi-Akinfolarin Abisoye Ajayi-Akinfolarin (amuru ya na 19 Mee 1985) ọ bụ onye ọchụnta ego na-emetụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ọkachamara mmepe mmadụ nke ọrụ ya kwụsịrị n'ofe agụmakwụkwọ, mmepe ntorobịa, na ọchịchị ọha. ==Okwu ndi okwuru== *"Enwere m olileanya na ụmụ nwanyị ọ bụla na-ahụ onwe ha ka nnukwu." *"Otu ihe m chọrọ ka ụmụ agbọghọ m jidesie ike bụ, n'agbanyeghị ebe ha si, ha nwere ike ime ya ..." *"Ekwenyere m na ị ka nwere ike ịhụ diamond n'ebe ndị a." *"eknụzụ bụ oghere nke ụmụ nwoke na-achị. Gịnị mere anyị ga-eji hapụ ya ụmụ okorobịa? Ekwenyere m na ụmụ agbọghọ chọrọ ohere." *"Ọtụtụ ụmụ agbọghọ tọrọ atọ n'ime ajọ ọnọdụ ịda ogbenye. Ọtụtụ n'ime ha anaghị eche agụmakwụkwọ, atụmatụ maka ọdịnihu ... Ha kwesịrị igosi ndụ ọzọ" {{DEFAULTSORT: Abisoye, Ajayi-Akinfolarin}} ry90i410o04xbk04pqnevjm45mu16zy Abrie Fourie 0 38 9941 114 2022-10-10T15:38:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4669529]] wikitext text/x-wiki [[Abrie Fourie]] '''Abrie Fourie''' Abrie Fourie bụ onye omenkà amụrụ South Africa. Ọ na-ebi ugbu a ma na-arụ ọrụ na Berlin, Germany. Mgbe ọ na-ahụ maka ịse foto na mgbasa ozi dijitalụ, Fourie na-ahọrọ ka ọ ghara iji otu ụdị kechie ya. A kọwawo foto ya dị ka ndị na-esetịpụ oge nkịtị ma na-agbanwe ha ka ọ bụrụ abstractions kwụ ọtọ. Amụrụ: Julaị 1969 (afọ 52), Pretoria, South Africa ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ na-ekwu na nke a obibia bụ 'adịghị nnọọ akọwa ebe, dị ka circling mmekọrịta dị n'etiti oghere, ịrịba ama na onwe; ọ na-egosi na esemokwu ahụ dị jụụ. <ref>https://stormprojects.wordpress.com/projects-2012/oblique-2/</ref> ===Ebenside=== aoz7x4i0pbba0cwv4f80vy4rwut1akp Abubakar Sadiq Mohammed Falalu 0 39 118 117 2022-10-10T11:26:48Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Abubakar Sadiq Mohammed Falalu]] '''Abubakar Sadiq Mohammed Falalu''' Onye Naijiria Afrika, Onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ (Forbes Africa 2018 30 n'okpuru afọ 30), Onye ọrụ mmepụta ihe, onye ọrụ ugbo, onye njem, nwa akwụkwọ nke ihe ọmụma & onye guzobere FaLGates FaLGates Mahadum Nottingham. ===Ihe Ndị O kwuru=== FaLGates bụ ụlọ ọrụ Naijiria bụ ọkachamara n'inye ndị ahịa ya ọrụ na ngwaahịa kwesịrị ekwesị E: info@falgates.com <ref>https://mobile.twitter.com/falgates?lang=en</ref> ===Ebenside=== <references responsive="" /> cxqshjqgjzix8ccqq0osq14jd8yqq8x Achenyo Idachaba 0 40 9942 121 2022-10-10T15:38:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22976267]] wikitext text/x-wiki [[Achenyo Idachaba]] '''Achenyo Idachaba''' Achenyo Idachaba bụ onye ọchụnta ego amụrụ America na-arụ ọrụ na Nigeria. Ọ meriri ihe nrite Cartier Initiative Award maka ụmụ nwanyị nọ na Sub-Saharan Africa na 2014. Okwu TED ya nwere ihe karịrị nde 1.8 nde dị ka nke 2020. Amụrụ: 1970 (afọ 52), na United States ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"M ka mụtara iji ihe ịma aka ndị ahụ dị ka ihe mgbakwasị ụkwụ iji ruo ihe mgbaru ọsọ m chọrọ.". <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2018/6/6/quote-of-the-day-by-achenyo-idachaba</ref> ===Ebenside=== hriwsrx7qnrha4zvrgwf9jscs1ck9qk Ada Ehi 0 41 9943 124 2022-10-10T15:38:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q39054685]] wikitext text/x-wiki == Ada Ehi == Ada Ogochukwu Ehi (amuru 18 Septemba 1987), nke amara aha ya bụ Ada Ehi, bu onye egwu ozioma nke Naijiria, onye na-ede egwu, onye na-edekọ ihe na onye na-egwu egwu. Ọ malitere ọrụ egwu ya mgbe ọ dị afọ iri dị ka onye na-abụ nkwado ndabere maka nwa kpakpando Tosin Jegede. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Atụrụ m anya ka ị na-anọdụ ala mara mma n'elu, ị naghị anọdụ ala na ụfọdụ ma ọ bụ nkwalite na ọganihu ndị mmadụ. * Tupu ị mara ndị ọzọ ikpe maka ime ọtụtụ ihe, jide n'aka na ị na-eme nke ọma. == '''Ebenside''' == https://quotes.ng/authors/ada-ehi/2038/ r1xvxh549cv9zkr9dbig0z0kf7rx99s Ada Udechukwu 0 42 9944 130 2022-10-10T15:38:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4678304]] wikitext text/x-wiki [[Ada Udechukwu]] Udechukwu na-ewere onwe ya dịka onye na-agụ uri ma na-aga n'ihu na-ede akwụkwọ. Akwụkwọ uri ya, ''Woman,me'' nke na-egosipụta ọtụtụ àgwà onwe onye. Ada Udechukwu bụ otu n'ime ụmụ nwanyị ole na ole á mà ama na otu Nsukka. A mụrụ ya n'afọ 1960 site n'aka nna Igbo na nne America n'obodo Enugwu dị n'ala Igbo. Udechukwu tolitere na Naijiria ma ewezuga n'oge agha Biafra, mgbe ya na ezinụlọ ya biri na United States ọtụtụ afọ. ==Okwu ndi ọkwụrụ== *Eledala anya n'ụbọchị mmalite ọrụ gị ma ọ bụ azụmahịa gị, ọrụ ọ bụla (nke obere ma ọ bụ nnukwu, nke mgbagwoju anya ma ọ bụ nke ụwa) bara uru. Ya mere, ezi ọlu ọ bula nke aka-gi na-chọ ime, mee ya ofụma iji kwado ihe di elu. ==Edensibia== *https://twitter.com/myaccessbank/status/1243595450466349058?lang=en mijjzp53sdgjai6kz5km8e9xxp5kzyi Adam Gopnik 0 43 9945 137 2022-10-10T15:38:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3275728]] wikitext text/x-wiki [[Adam Gopnik]] Adam Gopnik (amuru August 24, 1956) bu onye odee na onye edemede America. A maara ya nke ọma dị ka onye ode akwụkwọ maka New Yorker - nke o nyere aka na-akụkọ mere eme, akụkọ ifo, memoir na nkatọ kemgbe 1986. ==Ihe ndị Okwuru== ===''Gun Control and the Virginia Tech Massacre'', ''The New Yorker'' (2007)=== <small>[https://www.newyorker.com/magazine/2007/04/30/shootings]</small> * Ekwentị ndị dị n’akpa ụmụ akwụkwọ ahụ nwụrụ anwụ ka na-akụ mgbe a gwara anyị na ọ dị njọ ịjụ ihe kpatara ya. Ka ndị uwe ojii na-ekpochapụ ozu ndị ahụ n'ụlọ injinia [[w: Virginia Tech|Virginia Tech]], ekwe ntị na-ada, n'ụdị ụda mgbanaka dị egwu, ka ndị nne na nna nọgidere na-agbalị ịhụ ma ụmụ ha ọ dị mma. Ịtụle mmetụta ndị uwe ojii na-enwe ka ha na-ebu ozu ma nụ ka a na-ada ụda na-agbawa obi; iji chee echiche nke mmetụta nke ndị nne na nna na-akpọ - egwu, olileanya na-enweghị atụ maka azịza mberede na obi ụtọ nke mmesi obi ike, iru újú na-amalite - bụ ihe a na-apụghị ịnagide. Ma ndị nne na nna, na ndị ọzọ, a gwara na ọ bụghị oge kwesịrị ekwesị ịjụ ka égbè ahụ si mee - kpọmkwem, ihe kpatara na nwa akwụkwọ nwere nsogbu n'ụzọ doro anya, nke nwere akụkọ ihe mere eme nke ọrịa uche, ji nwee ike ịzụta égbè nke nzube ya dị mkpa. bụ igbu mmadụ - na ihe kpatara o ji eme ugboro ugboro na America. === ''One More Massacre'', ''The New Yorker'' (2012) === <small>[https://www.newyorker.com/news/news-desk/one-more-massacre]</small> * Eziokwu na-akawanye njọ site n'eziokwu na ọ dịghị onye ọ bụla - n'ezie ọ dịghị onye ọ bụla - ebe ọ bụla na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere obi ike ikwu okwu banyere ara nke egbe ndị a na-ejighị n'aka na ihe ha na-eme ndụ America. * Nke bụ eziokwu dị mfe: obodo ọ bụla na-alụso ndị ara na ndị na-eche echiche na egbe ọgụ, na mba ọ bụla - Canada, Norway, Britain - enweela ogbugbu mmadu otu ugboro, ma ọ bụ ugboro abụọ. Mgbe ahụ, ndị mmadụ na-eme ihe iji kwụsị ha, ha na-emekwa - dị ka n'ime afọ ole na ole gara aga na-eme na [[w:Port Arthur (Australia)|Australia]]. Naanị na America bụ ogbugbu egbe nke ụdị usoro a, nke a na-atụ anya na ọ ga-aga n'ihu. === ''Roanoke and the value of guns'', '' New Yorker '' (2015) === <small>[https://www.newyorker.com/news/news-desk/roanoke-and-the-value-of-guns]</small> * Nnyocha ọhụrụ nke Adam Lankford, nke Mahadum Alabama, nke a ga-ewepụta n'izu na-abịa na ogbako kwa afọ nke American Sociological Association, na-egosi njikọ siri ike n'etiti enwere egbe na oke ogbugbu egbe. N'otu aka ahụ na ọrụ [[w: David Hemenway | David Hemenway]] mere ka njikọ dị n'etiti ọnụ ọgụgụ egbe na ọnụ ọgụgụ nke igbu egbe, anyị maara ugbu a na enwere njikọ n'etiti nnweta egbe. na nnukwu mwakpo ọha na eze bụ akụkụ nke ndụ America kemgbe [[w: Columbus High School ogbugbu |Columbine]]. ==Njikọ mpuga== dshaqzyhkfmnp02h23x5vxde35mdjl8 Adam Henein 0 44 9946 140 2022-10-10T15:38:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20381812]] wikitext text/x-wiki [[Adam Henein]] '''Adam Henein''' Adam Henein bụ onye Ijipt na-akpụ ihe. Amụrụ: 1929, Cairo, Egypt Nwụrụ: 22 Mee, na afọ 2020 ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *"uri mfe nke visual ụdị." <ref>https://www.barjeelartfoundation.org/artist/egypt/adam-henein/</ref> ===Ebenside=== d8vp0ztfz8wv7vjczgp13fn8qd358en Adam Madebe 0 45 9947 143 2022-10-10T15:38:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20981296]] wikitext text/x-wiki [[Adam Madebe]] '''Adam Madebe''' Adam Madebe bụ onye na-ese ihe na-ahụ anya, nke a na-ekwukarị dị ka otu n'ime ndị na-ese ihe a ma ama na Zimbabwe na-arụ ọrụ na ọla. Ọ bi na ọrụ na Johannesburg, South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'nwa nke ala' <ref>https://www.researchgate.net/publication/321292122_Adam_Madebe's_Ploughman_and_the_politics_of_land_struggles_in_Zimbabwe</ref> ===Ebenside=== 2w9sqxi3wpw987id1pgt9idcfjz1ryw Adaobi Tricia Nwaubani 0 46 9948 152 2022-10-10T15:38:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q352337]] wikitext text/x-wiki [[Adaobi Tricia Nwaubani]] Adaobi Tricia Nwaubani bi y onye Naijiria na-ede akwụkwọ akụkọ, onye ọchị ọchị, onye edemede na onye nta akụkọ. ==Okwu ndi okwuru == *“ “Ezi nne maara ihe nile banyere ndidi.” *“ Ọ na-ezokarị aka n'ụdị nwoke na nwanyị n'ụdị dị iche iche, dịka a ga-asị na ha adịghị adị ma e wezụga na batches.” *“ Ọ na-abụ m na-akpa ọchị mgbe ndị mmadụ na-ekwu na ego na-eme ka ndị mmadụ dị mpako.” *“ na-eche nwanyị kwesịrị ekwesị ka ọ bịa,' M zara ya. ‘Nọrọ n’ebe ahụ ma nọgide na-echere. Ọ bụrụ otú ahụ, ị ​​gaghị alụ.” *“ Ọ bụ ihe ịtụnanya ihe anyị na-amaghị banyere onwe anyị, nkà na ọnọdụ na ọnọdụ na-adọkpụrụ gị.” ==Edensibia == https://www.goodreads.com/author/quotes/2849134.Adaobi_Tricia_Nwaubani ghzmqo1u7wbw2olkgzrcun2unxenk7x Adaora Mbelu 0 47 155 154 2022-10-10T11:26:49Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Adaora Mbelu]] '''Adaora Mbelu''' Adaora Mbelu malitere ọrụ ya dị ka onye nyocha ihe ize ndụ kredit na Citigroup, USA, tupu ọ laghachi na Nigeria na 2008. Mgbe ọ dị afọ 23, Adaora bụ onye njikwa nkwurịta okwu ụlọ ọrụ maka OSMI, ma na-elekọta mgbasa ozi ahịa ụlọ ọrụ maka asọmpi Iko Mbaụwa nke 2010. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ịkwesighi ịma ebe ọ na-aga mgbe ịmalite. Biko, Bido. *Malite, wee lekwasị anya na ihe oriri. *Ọdịnihu bụ Ya, oge bụ ugbu a. *Were ọhụụ ahụ site na atụmatụ ruo na mmezu. <ref>https://www.hernetwork.co/5-thought-provoking-captions-from-adaora-mbelu-dania/</ref> ===Ebenside=== bvcttcmd1mwwkcg2nzlxjojebkh87i4 Ade Adekola 0 48 9949 158 2022-10-10T15:39:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107998843]] wikitext text/x-wiki [[Ade Adekola]] '''Ade Adekola''' Ade Adekola bụ onye omenkà nke oge a mụrụ na Naịjirịa. Onyonyo ya na-ebute ajụjụ gbasara mgbanwe omenala, mbata na ijikọ ụwa ọnụ. N'oge ọ bụ nwata, ejiri igwefoto na eletrọnịkị mee ihe. O nwetara akara ugo mmụta na architecture, na mmalite 90's ọkachamara na nhazi nke usoro ụlọ na-anabata. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *M na-enwekarị echiche doro anya nke ihe m na-agbalị ikwu tupu m apụ n'ọhịa ịse foto. <ref>https://www.visualcollaborative.com/ade_adekola/</ref> ===Ebenside=== j4gk1259y26chljteibqy0t5ybe3h83 Ade Adesina 0 49 9950 161 2022-10-10T15:39:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q109657829]] wikitext text/x-wiki [[Ade Adesina]] '''Ade Adesina''' A mụrụ Ade Adesina na Naijiria na 1980 wee mụọ Fine Art na Grey's School of Art, Aberdeen ma na-aga n'ihu na-ebi ma na-arụ ọrụ na obodo ahụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Agala m ọtụtụ ebe anwụ na-acha, ma anaghị m aga n'ụsọ osimiri. M na-aga obodo nta ka m hụ oge gara aga nke omenala ebe ahụ, ihe dị ọhụrụ, ihe ochie; Naanị m na-abanye. Ọ bụrụgodị na anaghị m ese ihe ọ bụla, ana m ese ọtụtụ foto. Mgbe ụfọdụ mgbe m nọ na studio na-alụ ọgụ na echiche m na-ele foto ndị e sere kemgbe ọtụtụ afọ, nke ahụ bụ mmụọ nsọ m. Nke ahụ bụ isi okwu m siri ike - ịga ebe, ịse foto; Ana m ede ihe ma dee ihe na-enweghị ihe ọ bụla. M na-ele anya na odida obodo wee malite iche echiche ma ọ bụrụ na enweghị osisi. Echere m otu isiokwu wee dee ya. Ọ bụrụ na enwere m isiokwu, mgbe ahụ ọ na-adị n'isi m, mgbe ahụ enwere m ike ịdọrọ ya na ncheta. " <ref>https://livaevita.wordpress.com/2015/03/12/ade-adesina-they-will-kill-people-if-they-can/</ref> ===Ebenside=== 58ohbjkxrlut7z8szv3lxzsewffh64x Adebola Williams 0 50 9951 166 2022-10-10T15:39:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28861541]] wikitext text/x-wiki [[Adebola Williams]] '''Adebola Williams ''' Adebola Williams (amụrụ 1986) bụ onye ọchụnta ego mgbasa ozi Naijiria, onye nta akụkọ, onye ndụmọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-ekwu okwu mkpali. Ọ bụ Group CEO nke RED | Maka Africa. ===Ihe Ndị O kwuru=== *7 Mar 2018 - Ha enweghị ike ịghọta omimi nke echiche gị; Obosara nke echiche gị; Obi ike nke ọchịchọ gị <ref>https://www.google.com/search?q=Adebola+Williams+quote&oq=ad&aqs=chrome.1.69i57j69i59l3j0i271l3j69i60.2293j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== pduv6ja7drleynlcprt1jtlbbtb0oc6 Adejumoke Aderounmu 0 51 168 167 2022-10-10T11:26:49Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Adejumoke Aderounmu == Adejumoke Aderounmu bụ nwaafọ Naijiria na-eme ihe nkiri, amụrụ na Abeokuta Ogun State Nigeria, ebe ọ gụrụ akwụkwọ elementrị na sekọndịrị. A maara ya nke ọma maka ịrụ ọrụ dịka Esther na Kelechi na usoro ihe nkiri Nollywood a ma ama Jenifa's Diary. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * N'ọgwụgwụ nke ụbọchị ahụ, ọ dị anyị niile mkpa ikwe ka anyị gwọọ anyị kpamkpam site n'ahụmahụ ọgbaghara anyị niile. * Onye-àmà nke iju omume nile nke Chineke. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/aderounmu-adejumoke/2535/ 6jtday8qy6kzha0634jf66zatr7xx4o Adekunle Gold 0 52 9952 172 2022-10-10T15:39:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21280581]] wikitext text/x-wiki == Adekunle Gold == Adekunle Almoruf Kosoko (amuru 28 Jenuarị 1987), onye amara dika Adekunle Gold na AG Baby, bu onye egwu egwu Naijiria, onye na-ede egwu na onye mmebe eserese. == Okwu Ndi okwuru == * Egwú kwesịrị ịbụ ụgbọala maka mgbanwe ọha mmadụ . * Aghọtara m nke a gbasara ndụ mgbe ndị mmadụ na-abụghị akụkụ nke akụkọ gị, ha na-eche na ọ ga-abụ ọdachi. Naanị na-aga n'ihu, ihe ịga nke ọma gị ga-adị mma na ihu ha na ọ nweghị ihe ha nwere ike ime banyere ya. == Ebenside == https://www.owogram.com/adekunle-gold-quotes/ o6onhte8p312we4wjsucbfh4glunx3a Adenike Akinsemolu 0 53 9953 176 2022-10-10T15:39:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28872856]] wikitext text/x-wiki [[Adenike Akinsemolu]] '''Adenike Akinsemolu''' Dr. Adenike Akinsemolu bụ onye nkuzi gburugburu ebe obibi na-anụ ọkụ n'obi na onye dere ọtụtụ ọmụmụ, nke pụtara na akwụkwọ ndị a ma ama. Mmasị o nwere maka gburugburu ebe obibi kpaliri ya ịmụ ihe gbasara gburugburu ebe obibi na ọkwa doctoral. ===Ihe Ndị O kwuru=== * ọnwuda nke madu abụghị ngwugwu ndu-ya. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Adenike_Akinsemolu</ref> ===Ebenside=== lscd2mdbvjocckicsi4dp1zcxac7g38 Adenike Ogunlesi 0 54 178 177 2022-10-10T11:26:50Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Adenike Ogunlesi]]</nowiki> <nowiki>''Adenike Ogunlesi''</nowiki> Adenike Ogunlesi mụrụ site na nne Scotland na Julai 14th, na afo 1959. O tolitere n'ụlọ a na-alụ karịa otu nwanyị na Ijebu-Ode, Ogun State. Nna ya bụ dọkịta ebe nne ya, Elizabeth Okuboyejo bụ onye ọchụnta ego ejiji. Nike gụrụ akwụkwọ sekọndrị na Ibadan, Oyo State tupu ọ gawa mahadum Ahmadu Bello, Zaria ịga mụọ iwu. Mgbe ọ nọ n'afọ nke abụọ, ọ kwụsịrị ịga akwụkwọ n'ihi na ọ chọpụtara na Iwu abụghị nke ya ma mesịa soro nne ya na-azụ ahịa obere ịkwa akwa. N'ezie Adenike agaala ụfọdụ nkuzi nkuzi na Lagos Business School 7d0nwg2dutywyzt93sf6vdgcfik8ims Adenike Oyetunde 0 55 13194 9954 2022-11-21T11:29:05Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Adenike Oyetunde NdaniTV.png|thumb|Adenike Oyetunde (2017)]] ''[[w:Adenike Oyetunde|Adenike Dasola Oyetunde-Lawal]]''', a kachamara mara dị ka '''Adenike Oyetunde''' (a mụrụ March 5, 1986) bụ [[w:|onye Nigerian]] onye mgbasa ozi, redio onye ọbịa, ode akwụkwọ, ọkàiwu, [[w:social media influencer|social media influencer]] na onye nchịkwa ndụ. Ọ bụ onye guzobere Amputees United Initiative na The Gratitude Hub. N'afọ 2021, onye [[w:Lagos State|Lagos State]] Gọvanọ [[w:Babajide Sanwo-Olu|Babajide Sanwo-Olu]] họpụtara ya ka ọ bụrụ onye enyemaka pụrụiche n'ihe gbasara ndị nwere nkwarụ. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ịnọgide na-agba mbọ ịga ọtụtụ mmemme dịka a na-akpọ gị mana mmasị mmadụ nke afọ bụ ụfọdụ ihe na-ekpebi ma mmadụ ọ ga-aga, netwọk bụ isi ihe na mpaghara a." **[https://www.hernetwork.com.q-a-adenikeoyetunde] Adenike Oyetunde na ngalaba ajụjụ na azịza na netwọkụ ya. * "Ebumnobi m, mbubreyo Myles Munroe na-ekwukarị" anwụ efu. Ebighi-ebi adiwo n'obi m, kedu ihe ihere ma ọ bụrụ na emeghị m ihe niile e nyere m, ma ya fọdụkwa ịghara ịmalite njem ahụ." **[https://www.hernetwork.com.q-a-adenikeoyetunde] Adenike Oyetunde na ngalaba ajụjụ na azịza na netwọkụ ya. * "Iguzosi ike n'ezi ihe njirimara na onyinye ị rọrọ nrọ ọzọ ndị mmadụ hụrụ ma mụta na ndụ m karịsịa dịka onye nwere nkwarụ ugbu a." **[https://www.hernetwork.com.q-a-adenikeoyetunde] Adenike Oyetunde na ngalaba ajụjụ na azịza na netwọkụ ya. == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Adenike Onyetunde]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Adenike Onyetunde]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Oyetunde, Adenike}} f92cw7aqq8drngpfo30xeq9vh98zsgn Adeola Ariyo 0 56 9955 184 2022-10-10T15:39:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q45315911]] wikitext text/x-wiki == Adeola Ariyo == Adeola Ariyo bụ nwaafọ Naijiria mụrụ ihe nlereanya na eze nwanyị ịma mma nke ghọrọ Elizabeth Arden onye nnọchi anya Africa mbụ na 2014. Ọ malitere ọrụ ịme ngosi ya mgbe ọ dị afọ iri na atọ ka e lechara ya anya wee sonye na izuụka ejiji London. A na-akpọ Adeola mgbe ụfọdụ dị ka onye Naijiria-Ghanaị n'ihi ihe nketa ya agwakọtara. Ọ bụ nne Ghana na nna Nigeria mụrụ ya. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * N'ezie enweghị ume iji mesoo ndị mmadụ ihe. Kpọọ ya ịchọ ọdịmma onwe onye, ​​a na m akpọ ya ịhụnanya onwe. * Achọla onye ọzọ ndụ, alụmdi na nwunye, ụdị ndụ. == Ebenside == ''<nowiki>https://quotes.ng/authors/adeola-ariyo/2298/</nowiki>'' q4jmlo8eoh3byq76vbe6c2c7fkmnoo5 Adesuwa Etomi 0 57 9956 187 2022-10-10T15:40:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24713124]] wikitext text/x-wiki [[w:Adesua Etomi| Tolulope Adesua Etomi-Wellington]] ọkachamara amaara dị ka Adesua Etomi bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria. N'afọ 2014, ọ gbara n'ime ihe nkiri izizi mbụ ya Knocking On Heaven's Door. Ọ meriri ihe nkiri kacha mma na ihe nrite ihe nkiri na 2016 Africa Magic Viewers Choice Awards maka ọrụ ya na ihe nkiri ịhụnanya nke 2015 Falling. ==Okwu Ndi Okwuru== * "M nwere naanị otu àgwà n'ebe ngozi m niile .... Ekele !!! Ọ dịghị mkpa ihe onye ọ bụla na-ekwu, na-eche, na-eme .... ọ bụ mgbe niile ekele." **[https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/13352345f39f567451f08c214dde7c66] Ọ na-ekwu maka ekele na ibe Twitter ya. "Achọrọ m ime ihe ruo mgbe m nwụrụ. Ọ ga-adị mma ma ọ bụrụ na ha nwere ike iji olili ozu m na ebe nkiri." **[https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/13352345f39f567451f08c214dde7c66] Adesuwa na-ekwupụta ịhụnanya ya maka ime ihe nkiri. * "Enwere m nnọọ mmasị n'otú m si ebi ndụ, ikwu okwu, omume, ide ihe na ihe ndị m na-eme. Nke a bụ n'ihi na m maara nke ọma ụdị ihe nketa m chọrọ ịhapụ." **[https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/13352345f39f567451f08c214dde7c66] Adesuwa na-akpachapụ anya maka ụzọ o si pụọ. * Mbelata onwe onye abụghị ịdị umeala n'obi." **[https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/13352345f39f567451f08c214dde7c66] Tweet mkpali sitere na ibe Twitter ya. * "Gbuo ikpere n'ala n'ihu ya, guzoro n'ihu ndị eze." **[https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/13352345f39f567451f08c214dde7c66] tweet na ibe Twitter ya Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Adesua Etomi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Adesua Etomi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Etomi, Adesua}} 27zjnzhrfryspa0c6mpmke902x27zpg Adewale Ayuba 0 58 9957 190 2022-10-10T15:40:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4682418]] wikitext text/x-wiki [[Adewale Ayuba]] '''Adewale Ayuba''' Adewale Ayuba, amuru na 6 May 1966, nke a na-akpo Maazi Johnson, bu onye Naijiria n'egwu egwu Fuji. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Debe isi gị elu na obi ghere oghe. Ma mee "I meela" mantra nke ndụ gị! - Abhishek Kumar <ref>https://www.wisefamousquotes.com/quotes-about-adewale-ayuba/</ref> ===Ebenside=== 0kevv2xi7j0w9wwivy1nwo1vfkq8u6r Adewale Laoye 0 59 9958 193 2022-10-10T15:40:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105296825]] wikitext text/x-wiki [[Adewale Laoye]] '''Adewale Laoye''' Prince Adewale Laoye, onye a ma ama dị ka (onye na-egwu egwu.nke udo) bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-agụ uri, onye na-agụ egwú na onye ọsụ ụzọ nke nkà ọgbara ọhụrụ nke African Talking drum. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Anyị, dịka ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị Odùduwà bụ ndị pụrụ iche. Mgbe anyị na-atụgharị uche na ịdị adị anyị, akụkọ ihe mere eme na ọdịnihu, ọ dị mkpa ka anyị jiri ekpere, ilu na nkwupụta na-aga n'ihu na-eduzi njem anyị na omume anyị." <ref>https://www.vanguardngr.com/2021/09/prince-adewale-laoye-serenades-fans-with-omo-yoruba/</ref> ===Ebenside=== 42i7yefr18lzwi2yu9svaj2pjpxzg16 Adii Pienaar 0 60 196 195 2022-10-10T11:26:50Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Adii Pienaar]] '''Adii Pienaar''' Tupu Conversio, Adii bụ onye nchoputa nke WooThemes/WooCommerce, ebe o mere mmejọ azụmaahịa mbụ ya mgbe ọ na-amụta maka iwulite ngwanrọ maka ụlọ ahịa ecommerce. ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== *Ị nwere ike ibugharị ngwaahịa mana ọ bụghị ntọala onye ọrụ. *Ọchịchọ na ịrụsi ọrụ ike na-aga aka na aka. <ref>https://www.pinterest.com/pin/222928250274843399/</ref> ===Ebenside=== rsmisrpyp4tid4na0ehizxuur5wtmzd Adriaan Diedericks 0 61 9959 199 2022-10-10T15:40:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q61742315]] wikitext text/x-wiki [[Adriaan Diedericks]] '''Adriaan Diedericks''' Adriaan Hermanus Diedericks bụ onye omenkà South Africa. A maara ya. maka ihe ọkpụkpụ ọla ya nke oge a. Amụrụ: 1 Nọvemba 1990 (afọ 31), Cape Town, South Africa Ọmụmụ: Mahadum Stellenbosch ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ na-adịkarị ka ọ gaghị ekwe omume ruo mgbe emechara ya." - Nelson Mandela <ref>https://www.facebook.com/187094128086937/posts/3650941625035486/</ref> ===Ebenside=== iiwc9n3uh29mh7u71y8rqdgvff1uvv5 Adrienne Kennedy 0 62 9960 202 2022-10-10T15:40:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q377490]] wikitext text/x-wiki == Adrienne Kennedy == Adrienne Kennedy (amuru Septemba 13, 1931) bu onye odee America. == Ihe ndi okwuru == * Maka m, ha bụ ọgbọ kachasị ukwuu. Ndị mụrụ m na ndị enyi ha, nye m, nwere àgwà ndị m na-enweghị, ụmụ m enweghị. Ha bụ ndị na-eche echiche nke ukwuu, na-arụsi ọrụ ike. Ha kere nke ukwuu. Nne m nwere ike ịkụzi ihe ụbọchị dum, mgbe ahụ, ọ nwere ike ịlọta n'ụlọ na-esi nri nri abalị zuru oke, ụlọ ya na-adịkwa mma mgbe niile. Ha nwere àgwà, echere m, bụ nnọọ ihe na-adọrọ mmasị. == Ebenside == https://www.americantheatre.org/2019/09/04/unraveling-the-landscape-a-conversation-with-adrienne-kennedy/ q7i3en0vv6jf9cdtcixen9e1xbj70y5 Adunni Ade 0 63 9961 205 2022-10-10T15:40:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47487656]] wikitext text/x-wiki == Adunni Ade == Adunni Ade bụ onye omere America/Nigeria  na ihe nlere anya. Adunni Ade mụrụ na Queens, New York, United States nye nne German-Irish na nna Yoruba Naijiria. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Onyinye kachasị ukwuu ị nwere ike inye ụmụ gị bụ mgbọrọgwụ nke ọrụ na nku nke nnwere onwe. Ka umu anyi tolite ike na Ngozi. * Kwụsị mmegbu nke ndị gị niile n'aha ike. Me ihe ziri ezi, chebe ndị gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/adunni-ade/2148/ <nowiki></nowiki> o1apbzcalco4i1vo2gc5noo0kgro231 Adé Bantu 0 64 9962 208 2022-10-10T15:40:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106377]] wikitext text/x-wiki [[Adé Bantu]] '''Adé Bantu''' Adegoke Odukoya, nke a maara nke ọma dị ka Ade Bantu, bụ onye Naijiria-German na-egwu egwu, onye na-emepụta ihe na onye na-akwado mmekọrịta ọha na eze bụ onye bụ isi nke otu ìgwè 13 BANTU na onye mepụtara usoro egwu egwu kwa ọnwa na egwu Festival Afropolitan Vibes nke na-eme na Lagos, Nigeria. . ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọbụlagodi na ị bụ aghụghọ, ị gaghị ekekọta mmiri n'obere ahịhịa. · Onye nwe anụ ahụ bụ onye na-agba ya. <ref>https://www.inspirationalstories.com/proverbs/t/bantu/</ref> ===Ebenside=== 7pgpe4m1t4ns6hzs90qyub8kcw971s8 AfricanEntrepreneursEditathonRedlist 0 65 266 265 2022-10-10T11:26:52Z Jon Harald Søby 3 57 revisions imported wikitext text/x-wiki This is a Redlist from the Igbo Wikimedians group for the upcoming Wikiquote Edit a thon on African Entrepreneurs. Kindly feel free to expand the list. '''Redlist''' # [[Barclay Okari]] # [[Vanessa Zommi]] # [[Nkosana Mazibisa]] # [[Nour Drissi]] # [[Mogau Seshoene]] # [[Mubarak Muyika]] # [[Olatorera Oniru]] # [[Mike Chilewe Jr.]] # [[Jean Bosco Nzeyimana]] # [[Kelvin Doe]] # [[Edwin Bruno Shayo]] # [[Toyosi Akerele Ogunsiji]] # [[Rajiv Mehta]] # [[Harold Okwa]] # [[Brigitha Faustin]] # [[Gloria Michelle Otieno Muka]] # [[Abdellah Mallek]] # [[Simbarashe Mhuriro]] # [[Nasir Yammama]] # [[Ibrahima Ben Aziz Konate]] # [[June Syowia]] # [[2Baba]] # [[Adekunle Gold]] # [[AKA]] # [[Ali Kiba]] # [[Amr Diab]] # [[Angélique Kidjo]] # [[Ariel Sheney]] # [[Azaya]] # [[Bebe Cool]] # [[Burna Boy]] # [[C4 Pedro]] # [[Calema]] # [[Cassper Nyovest]] # [[Charlotte Dipanda]] # [[Cheb Khaled]] # [[Cleo Ice Queen]] # [[Daphne]] # [[Davido]] # [[Diamond Platnumz]] # [[DJ Kerozen]] # [[Eddy Kenzo]] # [[Eric Geso]] # [[Fally Ipupa]] # [[Falz]] # [[Hannah Forster]] # [[Fanicko]] # [[Fatoumata Diawara]] # [[Ferré Gola]] # [[Fireboy DML]] # [[Floby]] # [[Harmonize]] # [[Iba One]] # [[Ibtissam Tiskat]] # [[Ihab Amir]] # [[Innoss’B]] # [[JoeBoy]] # [[Khaligraph Jones]] # [[Kidi]] # [[Kiff No Beat]] # [[King Promise]] # [[Kizz Daniel]] # [[Knowless Butera]] # [[Kuami Eugene]] # [[Kwesi Arthur]] # [[Ladysmith Black Mambazo]] # [[Latifa]] # [[Locko]] # [[Magasco]] # [[Magic System]] # [[Master KG]] # [[Mayorkun]] # [[Meddy]] # [[Medikal]] # [[Mohamed Mounir]] # [[Mohamed Ramadan]] # [[Mr Bow]] # [[Mr Eazi]] # [[Mr P]] # [[Naira Marley]] # [[Nasty C]] # [[Navy Kenzo]] # [[Nyashinski]] # [[Olamide]] # [[Omah Lay]] # [[Omar Kamal]] # [[Patoranking]] # [[Phyno]] # [[R2Bees]] # [[Rayvanny]] # [[Rema]] # [[Rema Namakula]] # [[Rudeboy]] # [[Saad Lamjarred]] # [[Safarel Obiang]] # [[Salma Rachid]] # [[Samira Said]] # [[Sarkodie]] # [[Sauti Sol]] # [[Serge Beynaud]] # [[Sha Sha]] # [[Shatta Wale]] # [[Sho Madjozi]] # [[Sidiki Diabaté]] # [[Simi]] # [[Sista Afia]] # [[Soolking]] # [[Soul Bangs]] # [[Stanley Enow]] # [[Stonebwoy]] # [[Suspect 95]] # [[Tamer Hosn]] # [[Tekno]] # [[Tems]] # [[Teni]] # [[Tiwa Savage]] # [[Toofan]] # [[Viviane Chidid]] # [[Wizkid]] # [[Zlatan]] # [[Festus Keyamo]] # [[Ayo Makun]] # [[Ada Ehi]] # [[Adeola Ariyo]] # [[Adejumoke Aderounmu]] # [[Adunni Ade]] # [[Aisha Augie-kuta]] # [[Akin Lewis]] # [[Alex Usifo]] # [[Alexx Ekubo]] # [[Ali Nuhu]] # [[Alibaba Akpobome]] # [[Aramide (musician)]] # [[Aṣa]] # [[Bella Shmurda]] # [[Bigiano]] # [[Beverly Naya]] # [[Beverly Osu]] # [[Bayray McNwizu]] # [[Bikiya Graham-Douglas]] # [[Bimbo Ademoye]] # [[Blossom Chukwujekwu]] # [[Bob-Manuel Udokwu]] # [[Darey]] # [[Daniella Okeke]] # [[Damilola Adegbite]] # [[Dakore Egbuson-Akande]] # [[Denrele Edun]] # [[Desmond Elliot]] # [[Destiny Etiko]] # [[DJ Cuppy]] # [[DJ Jimmy Jatt]] # [[DJ KayWise]] # [[DJ Xclusive]] # [[Do2tun]] # [[Dolapo Adeleke]] # [[Dremo]] # [[Duncan Mighty]] # [[Ebube Nwagbo]] # [[Efosa Ojomo]] # [[Ego Boyo]] # [[Eku Edewor]] # [[Elnathan John]] # [[Emeka Ike]] # [[Emeka Ossai]] # [[Emem Isong]] # [[Emma Nyra]] # [[Eniola Badmus]] # [[Eric Aghimien]] # [[Erigga]] # [[Etinosa Idemudia]] # [[Fela Kuti]] # [[Femi Branch]] # [[Femi Jacobs]] # [[Femi Kuti]] # [[Femi Odugbemi]] # [[Fisayo Ajisola]] # [[Frank Edwards (gospel musician)]] # [[Fred Amata]] # [[Frederick Leonard (actor)]] # [[Funke Akindele]] # [[Funlola Aofiyebi-Raimi]] # [[Funsho Adeolu]] # [[Gabriel Afolayan]] # [[Gbenro Ajibade]] # [[Gloria Bamiloye]] # [[Gideon Okeke]] # [[Halima Abubakar]] # [[Hamzat Lawal]] # [[Hanks Anuku]] # [[Harrysong]] # [[Helen Paul]] # [[Hilda Dokubo]] # [[Ice Prince]] # [[Imoh Umoren]] # [[Ini Edo]] # [[2Baba]] # [[Iretiola Doyle]] # [[Ivie Okujaye]] # [[Iyabo Ojo]] # [[Iyanya]] # [[Jim Iyke]] # [[JJC Skillz]] # [[Joe Praize]] # [[Mr. Ibu]] # [[Johnny Drille]] # [[Joke Silva]] # [[Joseph Benjamin (actor)]] # [[Julius Agwu]] # [[Kaffy]] # [[Kalu Ikeagwu]] # [[Kanayo O. Kanayo]] # [[Kate Henshaw]] # [[Kcee (musician)]] # [[Kemi Adetiba]] # [[Kemi Lala Akindoju]] # [[Ken Erics]] # [[Ken Saro-Wiwa]] # [[Kenneth Okonkwo]] # [[Kenny Blaq]] # [[Kiki Mordi]] # [[King Sunny Adé]] # [[Korede Bello]] # [[Kunle Afolayan]] # [[Lateef Adedimeji]] # [[Laycon]] # [[Leonora Okine]] # [[Lil Kesh]] # [[Lilian Bach]] # [[Linda Ejiofor]] # [[Lola Shoneyin]] # [[Luvvie Ajayi]] # [[Lyta]] # [[M.I Abaga]] # [[Majek Fashek]] # [[Dolapo Oni]] # [[Mary Njoku]] # [[Masterkraft (producer)]] # [[May D]] # [[Mercy Aigbe]] # [[Mercy Chinwo]] # [[Mercy Eke]] # [[Mercy Ima Macjoe]] # [[Mercy Johnson]] # [[Michelle Dede]] # [[Mike Ezuruonye]] # [[Mike Godson]] # [[Monalisa Chinda]] # [[Mr 2Kay]] # [[Mr Eazi]] # [[Muyiwa Ademola]] # [[Nathaniel Bassey]] # [[Ngozi Ezeonu]] # [[Nkem Owoh]] # [[Nkiru Sylvanus]] # [[Nse Ikpe-Etim]] # [[Odunlade Adekola]] # [[Oghenekaro Itene]] # [[Olamide]] # [[Olu Jacobs]] # [[Oluwaseun Osowobi]] # [[Omah Lay]] # [[Omoni Oboli]] # [[Omotola Jalade Ekeinde]] # [[Omowumi Dada]] # [[Omoyele Sowore]] # [[Onos Ariyo]] # [[Onyeka Onwenu]] # [[Oritse Femi]] # [[Osas Ighodaro]] # [[Osita Iheme]] # [[Oxlade (singer)]] # [[Patience Ozokwor]] # [[Patoranking]] # [[Peggy Ovire]] # [[Peruzzi (singer)]] # [[Pete Edochie]] # [[Queen Nwokoye]] # [[Rahama Sadau]] # [[Ramsey Nouah]] # [[Reekado Banks]] # [[Regina Daniels]] # [[Rema (musician)]] # [[Richard Mofe-Damijo]] # [[Rita Dominic]] # [[Rudeboy (singer)]] # [[Ruggedman]] # [[Runtown]] # [[Ruth Kadiri]] # [[Sade (singer)]] # [[Saint Obi]] # [[Sam Loco Efe]] # [[Sammie Okposo]] # [[Sarz]] # [[Sean Tizzle]] # [[Segun Arinze]] # [[Segalink]] # [[Seun Kuti]] # [[Seyi Shay]] # [[Shan George]] # [[Shehu Sani]] # [[Shizzi]] # [[Shola Allyson]] # [[Simi (singer)]] # [[Sinach]] # [[Skales]] # [[Small Doctor]] # [[Sola Sobowale]] # [[Sound Sultan]] # [[Stella Damasus]] # [[Stephanie Okereke Linus]] # [[Sylvia Oluchy]] # [[Tade Ogidan]] # [[Tchidi Chikere]] # [[Tems (singer)]] # [[Teni (singer)]] # [[Tim Godfrey (musician)]] # [[Timaya]] # [[Timi Dakolo]] # [[Timini Egbuson]] # [[Tobi Bakre]] # [[Toke Makinwa]] # [[Tolu Ogunlesi]] # [[Tomi Adeyemi]] # [[Toni Kan]] # [[Toni Tones]] # [[Tonto Dikeh]] # [[Toolz]] # [[Tope Alabi]] # [[Tope Oshin]] # [[Toyin Abraham]] # [[Toyin Ojih Odutola]] # [[Tunde Kelani]] # [[TY Bello]] # [[Uche Jombo]] # [[Ufuoma McDermott]] # [[Uti Nwachukwu]] # [[Venita Akpofure]] # [[Waje]] # [[Wande Coal]] # [[Wurld (musician)]] # [[Ycee]] # [[Yemi Alade]] # [[Yewande Adekoya]] # [[Yinka Ayefele]] # [[Yinka Shonibare]] # [[Yomi Fash Lanso]] # [[Yul Edochie]] # [[Yvonne Jegede]] # [[Zainab Balogun]] # [[Blick Bassy]] # [[Francis Ngannou]] # [[Majid Michel]] # [[Shatta Wale]] # [[Jackie Appiah]] # [[John Dumelo]] # [[Chris Attoh]] # [[Sarkodie (rapper)]] # [[Nadia Buari]] # [[Anas Aremeyaw Anas]] # [[Nathan Kwabena Adisi]] # [[Kwami Sefa Kayi]] # [[Amakye Dede]] # [[Yvonne Nelson]] # [[Shirley Frimpong-Manso]] # [[Reggie Rockstone]] # [[Nikoletta Samonas]] # [[Mawuli Gavor]] # [[Ursula Owusu]] # [[Nadine Gordimer]] # [[Thuli Madonsela]] # [[Sophie Ndaba]] # [[Khanyi Mbau]] # [[Lasizwe Dambuza]] # [[Zenande Mfenyana]] # [[Bonnie Mbuli]] # [[Minnie Dlamini]] # [[Redi Tlhabi]] # [[Terry Pheto]] # [[Nandi Madida]] # [[Boity Thulo]] # [[Thuli Madonsela]] # [[Nkosazana Dlamini-Zuma]] # [[Ahmed Kathrada]] # [[Mamphela Ramphele]] # [[Alan Paton]] # [[Glenda Gray]] # [[Elizabeth Wathuti]] # [[Alaa Salah]] # [[Nkosilathi Nyathi]] # [[Lual Mayen]] # [[Leah Namugerwa]] # [[Marcus Garvey]] # [[Malcolm X]] # [[George Washington Carver]] # [[A. Philip Randolph]] # [[Bob Marley]] # [[Maya Angelou]] # [[Bill Cosby]] # [[Ralph Ellison]] # [[Muhammad Ali]] # [[Barbara Jordan]] # [[Toyin Ojih Odutola]] # [[Kerry James Marshall]] # [[Kara Walker]] # [[Jean-Michel Basquiat]] # [[Iceberg Slim (musician)]] # [[Hugh Masekela]] # [[Baaba Maal]] # [[St. Lucia (musician)]] # [[Sizzla]] # [[Max Roach]] # [[Letta Mbulu]] # [[Little Richard]] # [[Rokia Traoré]] # [[Denzel Washington]] # [[Morgan Freeman]] # [[Samuel L. Jackson]] # [[Antoine Fuqua]] # [[Idris Elba]] # [[Tyrese Gibson]] # [[Michael B. Jordan]] # [[Anthony Mackie]] # [[Russell Simmons]] # [[Terrence Howard]] # [[Fred Williamson]] # [[Shemar Moore]] # [[Cuba Gooding, Jr.]] # [[Don Cheadle]] # [[JOHN BOYEGA]] # [[OMAR SY]] # [[Taye Diggs]] # [[Morris Chestnut]] # [[Derek Luke]] # [[Kevin Hart]] # [[Omar Epps]] # [[Angela Bassett]] # [[Danny Glover]] # [[Alfre Woodard]] # [[Lorraine Hansberry]] # [[Will Smith]] # [[Debra Wilson]] # [[Maria W. Stewart]] # [[Ama Ata Aidoo]] # [[Aberjhani]] # [[India Arie]] # [[Ben Okri]] # [[Kehinde Wiley]] # [[Mos Def]] # [[Toni Cade Bambara]] # [[Nat King Cole]] # [[Binyavanga Wainaina]] # [[Yvonne Adhiambo Owuor]] # [[Taiye Selasi]] # [[Ngũgĩ wa Thiong'o]] # [[Dinaw Mengestu]] # [[Helen Oyeyemi]] # [[Okey Ndibe]] # [[Buchi Emecheta]] # [[James Baldwin]] # [[Malidoma Patrice Somé]] # [[Yvonne Orji]] # [[Wunmi Mosaku]] # [[Teju Cole]] # [[Nnamdi Asomugha]] # [[Gbenga Akinnagbe]] # [[Toks Olagundoye]] # [[Rick Famuyiwa]] # [[Dayo Okeniyi]] # [[Chadwick Boseman]] # [[Sam Richardson (actor)]] # [[Septima Poinsette Clark]] # [[Nuruddin_Farah]] # [[Léopold_Sédar_Senghor]] # [[Kanye West]] # [[Kid Cudi]] # [[Jay-Z]] # [[Jay-Z]] # [[Kendrick Lamar]] # [[Wiz Khalifa]] # [[J. Cole]] # [[Wale (rapper)]] # [[Meek Mill]] # [[ASAP Rocky]] # [[2 Chainz]] # [[Manu Dibango]] # [[James Brown]] # [[Nile Rodgers]] # [[Youssou N'Dour]] # [[Brenda Fassie]] # [[Simphiwe Dana]] # [[Harry Belafonte]] # [[Nina Simone]] # [[Vusi Mahlasela]] # [[Roy Hargrove]] # [[Dianne Reeves]] # [[Lynette Yiadom-Boakye]] # [[Chris Ofili]] # [[David Adjaye]] # [[Mark Bradford]] # [[El Anatsui]] # [[Chika Anadu]] # [[Chika Okeke-Agulu]] # [[Okwui Enwezor]] # [[Okey Ndibe]] # [[Chenjerai Hove]] # [[D'Angelo]] # [[Nneka (singer)]] # [[Erykah Badu]] # [[Nas]] # [[Damian Marley]] # [[Ken Saro-Wiwa]] # [[Talib Kweli]] # [[André 3000]] # [[Chinelo Okparanta]] # [[Faith Ringgold]] # [[Dawoud Bey]] # [[Dionne Warwick]] # [[Nikki Grimes]] # [[Robert Glasper]] # [[Lalah Hathaway]] # [[Esperanza Spalding]] # [[Branford Marsalis]] # [[Vusi Mahlasela]] # [[Aja Naomi King]] # [[Horace Pippin]] # [[Jacob Lawrence]] # [[Augusta Savage]] # [[Glenn Ligon]] # [[Edmonia Lewis]] # [[Ernie Barnes]] # [[Gordon Parks]] # [[James Van Der Zee]] # [[Zora Neale Hurston]] # [[Langston Hughes]] # [[Paul Laurence Dunbar]] # [[Louis Armstrong]] # [[Jean Toomer]] # [[Richard Wright (author)]] # [[Carter G. Woodson]] # [[Ralph Ellison]] # [[James Meredith]] # [[Phillis Wheatley]] # [[Jupiter Hammon]] # [[Bertice Berry]] # [[Audre Lorde]] # [[Pat Parker]] # [[Marlon Riggs]] # [[Bill T. Jones]] # [[Alvin Ailey]] # [[Odetta]] # [[Mahalia Jackson]] # [[Aretha Franklin]] # [[Nina Simone]] # [[Aretha Franklin]] # [[Esther Rolle]] # [[Jimmie Walker]] # [[Eddie Murphy]] # [[Dave Chappelle]] # [[Martin Lawrence]] # [[Katt Williams]] # [[Hannibal Buress]] # [[KRS-One]] # [[Quincy Jones]] # [[Stevie Wonder]] # [[Berry Gordy]] # [[George Benson]] # [[Sidney Poitier]] # [[Dizzy Gillespie]] # [[Diana Ross]] # [[Tevin Campbell]] # [[Rakim]] # [[DJ Premier]] # [[Kool Moe Dee]] # [[Talib Kweli]] # [[Jamie Foxx]] # [[Rick James]] # [[Phil Freelon]] # [[M. K. Asante]] # [[Charles Mingus]] # [[Thelonious Monk]] # [[Rahsaan Roland Kirk]] # [[Art Blakey]] # [[Miles Davis]] # [[John Coltrane]] # [[Donald Byrd]] # [[B.B. King]] # [[Buddy Guy]] # [[Muddy Waters]] # [[Howlin' Wolf]] # [[Robert Johnson]] # [[T-Bone Walker]] # [[Ben E. King]] # [[Oscar Peterson]] # [[Fats Domino]] # [[Brook Benton]] # [[Otis Redding]] # [[Solomon Burke]] # [[Percy Sledge]] # [[Eddie Floyd]] # [[Son House]] # [[Lead Belly]] # [[Brownie McGhee]] # [[Wilson Pickett]] # [[Al Green]] # [[Clarence Carter]] # [[Billy Preston]] # [[Sly Stone]] # [[Curtis Mayfield]] # [[Ike Turner]] # [[Teddy Pendergrass]] # [[Luther Vandross]] # [[Marvin Gaye]] # [[Ross Gay]] # [[Henry Louis Gates Jr.]] # [[Ernest J. Gaines]] # [[Charles Fuller]] # [[Morgan Freeman]] # [[E. Franklin Frazier]] # [[Aretha Franklin]] # [[Timothy Thomas Fortune]] # [[Tope Folarin]] # [[Ebony Flowers]] # [[Angela Flournoy]] # [[Roberta Flack]] # [[Lupe Fiasco]] # [[Percival Everett]] # [[Art Evans (actor)]] # [[Mike Epps]] # [[Ralph Ellison]] # [[Duke Ellington]] # [[Kimberly Elise]] # [[Eazy-E]] # [[Ava DuVernay]] # [[Teala Dunn]] # [[Michael Clarke Duncan]] # [[Dr. Dre]] # [[Rita Dove]] # [[Frederick Douglass]] # [[Fats Domino]] # [[Eric Dolphy]] # [[Lydia R. Diamond]] # [[Martin Delany]] # [[Viola Davis]] # [[Miles Davis]] # [[Daryl Davis]] # [[Angela Davis]] # [[Stacey Dash]] # [[Benjamin Crump]] # [[Chika Unigwe]] # [[Lola Shoneyin]] # [[Chibundu Onuzo]] # [[Chigozie Obioma]] # [[Flora Nwapa]] # [[John Munonye]] # [[Helon Habila]] # [[Akwaeke Emezi]] # [[Sefi Atta]] # [[Tomi Adeyemi]] # [[Zaynab Alkali]] # [[Laverne Cox]] # [[Tressie McMillan Cottom]] # [[Anita Cornwell]] # [[Anna J. Cooper]] # [[Kristiana Rae Colón]] # [[John Coltrane]] # [[Ornette Coleman]] # [[Cathy J. Cohen]] # [[George Clinton]] # [[Lucille Clifton]] # [[Chubby Checker]] # [[Don Cheadle]] # [[Michael Che]] # [[Veronica Chambers]] # [[Cha Cha (rapper)]] # [[Mariah Carey]] # [[Octavia Butler]] # [[Nikki Giovanni]] # [[Whoopi Goldberg]] # [[Krysta Gonzales]] # [[Amanda Gorman]] # [[Macy Gray]] # [[Freddie Green]] # [[Kirsten Greenidge]] # [[Dick Gregory]] # [[Rosey Grier]] # [[Eddie Griffin]] # [[Bryant Gumbel]] # [[Danai Gurira]] # [[Katori Hall]] # [[Fannie Lou Hamer]] # [[Lorraine Hansberry]] # [[Edward W. Hardy]] # [[A. Breeze Harper]] # [[Frances Harper]] # [[Ollie Harrington]] # [[Saidiya Hartman]] # [[Robert Hayden]] # [[Jimi Hendrix]] # [[Taraji P. Henson]] # [[Tricia Hersey]] # [[Lauryn Hill]] # [[Billie Holiday]] # [[Lena Horne]] # [[D. L. Hughley]] # [[Imbolo Mbue]] # [[Lord Infamous]] # [[George Jackson (activist)]] # [[Harriet Jacobs]] # [[N. K. Jemisin]] # [[Beverly Jenkins]] # [[Jeru the Damaja]] # [[Beverly Johnson]] # [[Dwayne Johnson]] # [[James Weldon Johnson]] # [[Saeed Jones]] # [[Sarah Jones (stage actress)]] # [[Tayari Jones]] # [[Scott Joplin]] # [[June Jordan]] # [[Kelis]] # [[Ibram X. Kendi]] # [[Adrienne Kennedy]] # [[Masta Killa]] # [[Killer Mike]] # [[Coretta Scott King]] # [[Regina King]] # [[Yolanda King]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[]] # [[Rodrique Msechu]] # [[Ronke Bamisedun]] # [[Doreen Estazia Noni]] # [[Ricky Rapa Thompson]] # [[Patricia Majule]] # [[Jean Bosco Nzeyimana]] # [[Fahad Awadh]] # [[Anerlisa Muigai]] # [[Idris Sultan]] # [[Rahma Bajun]] # [[Gossy Ukanwoke]] # [[Obinna Okwodu]] # [[Etop Ikpe]] # [[Abubakar Sadiq Mohammed Falalu]] # [[Paul Kihiko]] # [[Oluwatobi Ajayi]] # [[Nthabiseng Mosia]] # [[Temitope Ogunsemo]] # [[Bright Jaja]] # [[Olajumoke Oduwole]] # [[Thobo Khathola]] # [[Shamim Nabuuma Kaliisa]] # [[Sydney Sam]] # [[Fatoumata Ba]] # [[Jonathan Liebmann]] # [[Patrick Ngowi]] # [[Lorna Rutto]] # [[Justin Stanford]] # [[Rapelang Rabana]] # [[Kimiti Wanjaria]] # [[Ian Kahara]] # [[Evans Wadongo]] # [[Ludwick Phofane Marishane]] # [[Cosmas Ochieng]] # [[Eric Muthomi]] # [[Verone Mankou]] # [[Joel Mwale]] # [[Opeyemi Awoyemi]] # [[Olalekan Olude]] # [[Ayodeji Adewunmi]] # [[Oluwaseun Osewa]] # [[Ashley Uys]] # [[Sizwe Nzima]] # [[William Kamkwamba]] # [[Sandra Appiah]] # [[Isaac Boateng]] # [[Ola Orekunrin]] # [[Andrew Mupuya]] # [[Chude Jideonwo]] # [[Adebola Williams]] # [[Mark Kaigwa]] # [[Arthur Zang]] # [[Thula Sindi]] # [[Farai Gundan]] # [[Uche Pedro]] # [[Sangu Delle]] # [[Ally Edha Awadh]] # [[Isaac Oboth]] # [[Adii Pienaar]] # [[Nick Kaoma]] # [[Stephen Sembuya]] # [[Edose Ohen]] # [[Clarisse Iribagiza]] # [[Julie Alexander Fourie]] # [[Ronak Shah]] # [[Eric Kinoti]] # [[Christian Ngan]] # [[Senai Wolderufael]] # [[Issam Chleuh]] # [[Trushar Khetia]] # [[Barclay Paul]] # [[Kelvin Macharia Kuria]] # [[Rex Idaminabo]] # [[Tom Manners]] # [[Anda Maqanda]] # [[Iyinoluwa Aboyeji]] # [[Duran De Villiers]] # [[Mubarak Muyika]] # [[Abiola Olaniran]] # [[Catherine Mahugu]] # [[Ali-shah Jivraj]] # [[Teresa Mbagaya]] # [[Mark Essien]] # [[Hasnain Noorani]] # [[Florence Chikezie]] # [[Temitope Ogunsemo]] # [[Linda Ikeji]] # [[Tonye Patrick Cole]] # [[Mr Eazi]] # [[Godwin Maduka]] # [[Cletus Madubugwu Ibeto]] # [[Abasiama Idaresit]] # [[Benedict Murray-Bruce]] # [[Oluwaseun Temitope Osewa]] # [[Jim James Ovia]] # [[Dahiru Barau Mangal]] # [[Uzoma Dozie]] # [[Tony Onyemaechi Elumelu]] # [[Funke Akindele-Bello]] # [[Amarachi Nwosu]] # [[Wale Lawal]] # [[Ifan Ifeanyi Michael]] # [[Fifi Ejindu]] # [[Tela Fela Durotoye]] # [[Olajumoke Adenowo]] # [[Ruth Obih]] # [[Elizabeth Kperrun]] # [[Isoken Ogiemwonyi]] # [[Bilikiss Adebiyi-Abiola]] # [[Yesmin Belo-Osagie]] # [[Banke Kuku]] # [[Adaora Mbelu]] # [[Eseoghene Odiete]] # [[Damilola Solesi]] # [[Hannah Kabir]] # [[Oyindamola Honey Ogundeyi]] # [[Kunmi Otitoju]] # [[Taffi Woolward]] # [[Dr. Ola Orekunrin]] # [[Maya Horgan]] # [[Tiwalola Olanubi Jnr.]] # [[Florence Chikezie]] # [[Gossy Ukanwoke]] # [[Bidemi Zakariyau Akande]] # [[Fred Oyetayo]] # [[Chika Madubuko]] # [[Silas Adekunle]] # [[Awa k. Ndukwe]] # [[Ifeadi Anigbogu]] # [[Deola Sagoe]] # [[Adenike Ogunlesi]] # [[Reni Folawiyo]] # [[Kofo Akinkugbe]] # [[Nkemdilim Begho]] # [[Chinwe Ohajuruka]] # [[Achenyo Idachaba]] # [[Banke Kuku]] # [[Ngozi Opara]] # [[Leslie Okoye]] # [[Joycee Awojoodu]] # [[Wunmi Amokeodo]] # [[Nkem Okocha]] # [[Olubukola Asafa]] # [[Adenike Akinsemolu]] # [[Ayoronke Tosin Yeye]] # [[Fatima Babakura]] # [[Irene Ochem]] # [[Sia Alexander]] # [[Oluwatosin Lawson]] # [[Olatorera Oniru]] # [[Eva Sonaike]] # [[Femi Olayebi]] # [[Rainat Komolafe]] # [[Ommo Clark]] # [[Nkemdilim Begho]] # [[Ashim Egunjobi]] # [[Ijeome Nwoke]] # [[Ijeoma Ndukwe]] # [[Nnenna Kalu Makanjuola]] # [[Zainab Ashadu]] # [[Oreoluwa Somolu Lesi]] # [[Ugochi Ugbomeh]] # [[Omoyemi Akerele]] 5tp6nx4m5pv1w5siqoknz3r4efin3a6 African Entrepreneurs Editathon Redlist 0 66 268 267 2022-10-10T11:26:52Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki This is a Redlist from the Igbo Wikimedians group for the upcoming Wikiquote Edit a thon on African Entrepreneurs. Kindly feel free to expand the list. '''Redlist''' # [[Barclay Okari]] # [[Vanessa Zommi]] # [[Nkosana Mazibisa]] # [[Nour Drissi]] # [[Mogau Seshoene]] # [[Mubarak Muyika]] # [[Olatorera Oniru]] # [[Mike Chilewe Jr.]] # [[Jean Bosco Nzeyimana]] # [[Kelvin Doe]] # [[Edwin Bruno Shayo]] # [[Toyosi Akerele Ogunsiji]] # [[Rajiv Mehta]] # [[Harold Okwa]] # [[Brigitha Faustin]] # [[Gloria Michelle Otieno Muka]] # [[Abdellah Mallek]] # [[Simbarashe Mhuriro]] # [[Nasir Yammama]] # [[Ibrahima Ben Aziz Konate]] # [[June Syowia]] # [[Rodrique Msechu]] # [[Ronke Bamisedun]] # [[Doreen Estazia Noni]] # [[Ricky Rapa Thompson]] # [[Patricia Majule]] # [[Jean Bosco Nzeyimana]] # [[Fahad Awadh]] # [[Anerlisa Muigai]] # [[Idris Sultan]] # [[Rahma Bajun]] # [[Gossy Ukanwoke]] # [[Obinna Okwodu]] # [[Etop Ikpe]] # [[Abubakar Sadiq Mohammed Falalu]] # [[Paul Kihiko]] # [[Oluwatobi Ajayi]] # [[Nthabiseng Mosia]] # [[Temitope Ogunsemo]] # [[Bright Jaja]] # [[Olajumoke Oduwole]] # [[Thobo Khathola]] # [[Shamim Nabuuma Kaliisa]] # [[Sydney Sam]] # [[Fatoumata Ba]] # [[Jonathan Liebmann]] # [[Patrick Ngowi]] # [[Lorna Rutto]] # [[Justin Stanford]] # [[Rapelang Rabana]] # [[Kimiti Wanjaria ]] # [[Ian Kahara]] # [[Evans Wadongo]] # [[Ludwick Phofane Marishane]] # [[Cosmas Ochieng]] # [[Eric Muthomi]] # [[Verone Mankou]] # [[Joel Mwale]] # [[Opeyemi Awoyemi]] # [[Olalekan Olude]] # [[Ayodeji Adewunmi]] # [[Oluwaseun Osewa]] # [[Ashley Uys]] # [[Sizwe Nzima]] # [[William Kamkwamba]] # [[Sandra Appiah ]] # [[Isaac Boateng]] # [[Ola Orekunrin]] # [[Andrew Mupuya]] # [[Chude Jideonwo ]] # [[Adebola Williams]] # [[Mark Kaigwa]] # [[Arthur Zang]] # [[Thula Sindi]] # [[Farai Gundan]] # [[Uche Pedro]] # [[Sangu Delle]] # [[Ally Edha Awadh]] # [[Isaac Oboth]] # [[Adii Pienaar]] # [[Nick Kaoma]] # [[Stephen Sembuya]] # [[Edose Ohen]] # [[Clarisse Iribagiza]] # [[Julie Alexander Fourie]] # [[Ronak Shah]] # [[Eric Kinoti]] # [[Christian Ngan]] # [[Senai Wolderufael]] # [[Issam Chleuh]] # [[Trushar Khetia]] # [[Barclay Paul]] # [[Kelvin Macharia Kuria]] # [[Rex Idaminabo]] # [[Tom Manners]] # [[Anda Maqanda]] # [[Iyinoluwa Aboyeji]] # [[Duran De Villiers]] # [[Mubarak Muyika]] # [[Abiola Olaniran]] # [[Catherine Mahugu]] # [[Ali-shah Jivraj]] # [[Teresa Mbagaya]] # [[Mark Essien]] # [[Hasnain Noorani]] # [[Florence Chikezie]] # [[Temitope Ogunsemo]] # [[Linda Ikeji]] # [[Tonye Patrick Cole]] # [[Mr Eazi]] # [[Godwin Maduka]] # [[Cletus Madubugwu Ibeto]] # [[Abasiama Idaresit]] # [[Benedict Murray-Bruce]] # [[Oluwaseun Temitope Osewa]] # [[Jim James Ovia]] # [[Dahiru Barau Mangal]] # [[Uzoma Dozie]] # [[Tony Onyemaechi Elumelu]] # [[Funke Akindele-Bello]] # [[Amarachi Nwosu]] # [[Wale Lawal]] # [[Ifan Ifeanyi Michael]] # [[Fifi Ejindu]] # [[Tela Fela Durotoye]] # [[Olajumoke Adenowo]] # [[Ruth Obih]] # [[Elizabeth Kperrun]] # [[Isoken Ogiemwonyi]] # [[Bilikiss Adebiyi-Abiola]] # [[Yesmin Belo-Osagie]] # [[Banke Kuku]] # [[Adaora Mbelu]] # [[Eseoghene Odiete]] # [[Damilola Solesi]] # [[Hannah Kabir]] # [[Oyindamola Honey Ogundeyi]] # [[Kunmi Otitoju]] # [[Taffi Woolward]] # [[Dr. Ola Orekunrin]] # [[Maya Horgan]] # [[Tiwalola Olanubi Jnr.]] # [[Florence Chikezie]] # [[Gossy Ukanwoke]] # [[Bidemi Zakariyau Akande]] # [[Fred Oyetayo]] # [[Chika Madubuko]] # [[Silas Adekunle]] # [[Awa k. Ndukwe]] # [[Ifeadi Anigbogu]] # [[Deola Sagoe]] # [[Adenike Ogunlesi]] # [[Reni Folawiyo]] # [[Kofo Akinkugbe]] # [[Nkemdilim Begho]] # [[Chinwe Ohajuruka]] # [[Achenyo Idachaba]] # [[Banke Kuku]] # [[Ngozi Opara]] # [[Leslie Okoye]] # [[Joycee Awojoodu]] # [[Wunmi Amokeodo]] # [[Nkem Okocha]] # [[Olubukola Asafa]] # [[Adenike Akinsemolu]] # [[Ayoronke Tosin Yeye]] # [[Fatima Babakura]] # [[Irene Ochem]] # [[Sia Alexander]] # [[Oluwatosin Lawson]] # [[Olatorera Oniru]] # [[Eva Sonaike]] # [[Femi Olayebi]] # [[Rainat Komolafe]] # [[Ommo Clark]] # [[Nkemdilim Begho]] # [[Ashim Egunjobi]] # [[Ijeome Nwoke]] # [[Ijeoma Ndekwu]] # [[Nnenna Kalu Makanjuola]] # [[Zainab Ashadu]] # [[Oreoluwa Somolu Lesi]] # [[Ugochi Ugbomeh]] # [[Omoyemi Akerele]] oa1ffb7y6mqp06in5c3717574hpsbf5 Afro Candy 0 67 9963 271 2022-10-10T15:40:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18977605]] wikitext text/x-wiki [[Afro Candy]] '''Afro Candy''' Judith Chichi Okpara, onye amara aha ya bụ Afro Candy, bụ onye omere ihe nkiri Naijiria, onye ntụzịaka, onye na-emepụta ihe, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na ihe nkiri gba ọtọ. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Invisible Twins Productions LLC. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Abụ m okenye, enwere m ike ime ihe ọ bụla m chọrọ, ọ dịghịkwa onye na-akwụ ụgwọ m" <ref>https://www.vanguardngr.com/2013/05/destructive-instinct-afro-candy-under-fire-as-baby-mama-sends-porn-partner-packing/</ref> ===Ebenside=== mb4e0truponmvnvw4sog7d8sllwrp4a Agatha Christie 0 68 9964 274 2022-10-10T15:41:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q35064]] wikitext text/x-wiki [[Agatha Christie]] [[Usòrò:Agatha Christie.png|thumb|right|A na m adịbu mgbe niile jide - nke ọma... Ma ugbu a adị m umeala n'obi na m na-ekwu dị ka obere nwa "Amaghị m..."]] '''[[w:Agatha Christie|Dame Agatha Mary Clarissa Christie]]''' (15 September 1890 - 12 Jenụwarị 1976) bụ onye Bekee dere akwụkwọ akụkọ akụkọ ifo nyocha. == Okwu ndị okwuru == [[Usòrò:La salle dAkhenaton (1356-1340 av J.C.) (Musée du Caire) (2076972086).jpg|thumb|right|Enyere m ha ndụ kama ọnwụ, nnwere onwe kama n'ụdọ nke nkwenkwe ụgha, ịma mma na eziokwu kama nrụrụ aka na erigbu]] * '''Enyewo m ha ndụ n'ọnọdụ ọnw, nnwere onwe n'ọnọdụ ụdọ nke nkwenkwe ụgha, ịma mma na eziokwu kama inye ya. nrụrụ aka na na-erigbu.''' Ụbọchị ọjọọ ochie agwụla ha, Ìhè nke [[w: Aten|Aton]] ebilitewo, ha nwekwara ike ibi na [[w: Aten | Aton]. Udo na mmekọrịta tọhapụrụ na onyinyo nke egwu na mmegbu. ** [[w:Akhnaten|Akhenaten]], dị ka e gosiri na ''[[w:Akhnaton (play)|Akhnaton]]'' (1937); Christie mechara degharịa egwuregwu ahụ ntakịrị na 1972, e bipụtara ya na 1973. * Oh onye m hụrụ n'anya, aghọtaghị m ihe dị egwu ịkọwa mmadụ ga-eme na igbu ọchụ! ** ''[[w: Spider Web (ppay) | Weebụ Udo]]' (1956) * Ọpụrụiche m na igbu ọchụ nke mmasị ụlọ. **Akwụkwọ akụkọ ''LIFE'' (14 Mee 1956) === "The Mysterious affair at Styles" (1920) === :<small>Nke a bụ akụkọ mbụ na-egosi "[[w:Hercule Poirot|Hercule Poirot]]"</small> * Mmasị kpụ ọkụ n’ọnụ kpalitere ọha na eze bụ́ nke ihe a maara n’oge ahụ dị ka “The Styles Case” ebelatala ugbu a. Ka o sina dị, n'ihi ihe ama ama zuru ụwa ọnụ nke bịara ya, ma enyi m Poirot na ezinụlọ n'onwe ha, arịọla m ka m dee akụkọ akụkọ ahụ dum. Anyị kwenyere na nke a ga-emechi asịrị na-akpali akpali nke ka na-aga n'ihu. ** Captain [[w: Arthur Hastings | Arthur Hastings]], paragraf nke mbụ * Onye ibe bụ onye mpụ zuru oke, onye ọ bụla nwere ike ịhụ ya. O nwere nnukwu afụ ọnụ ojii, ma na-eyi akpụkpọ ụkwụ akpụkpọ anụ patent n'oge ihu igwe niile! <!-- isi nke 4 --> * "Ah!" Poirot makwara m mkpịsị aka ihu ya nke ukwuu nke na m tụrụ n'ihu ya. “Kpachara anya! Ihe ize ndụ nye onye nyocha nke na-ekwu, sị: 'Ọ dị ntakịrị - ọ dịghị mkpa. Ọ gaghị ekweta. M ga-echefu ya.’ Otú ahụ ka ọ dị mgbagwoju anya! Ihe niile dị mkpa. " * Ọbara na-agwa - na-echeta mgbe niile - ọbara na-agwa. * Ah, enyi m, mmadụ nwere ike ibi na nnukwu ụlọ ma ọ nweghị nkasi obi. <!-- isi nke 5 --> * Ị na-enye ike dị ukwuu n'echiche gị. Echiche bụ ezi ohu, na ajọ nna ukwu. Nkọwa kachasị mfe bụ mgbe ọ kachasị. * '''Ekwesịrị iburu n'uche ihe niile. Ọ bụrụ na eziokwu ahụ agaghị adaba na tiori - hapụ echiche ahụ.''' <!-- isi nke 8 --> * “Tcha! Tcha!" Poirot tiri mkpu nke ukwuu. "Ị na-arụ ụka dị ka nwatakịrị." * Ugbu a, ọ dịghị igbu ọchụ na-enweghị ihe kpatara ya. * Ee, o nwere ọgụgụ isi. Ma anyị aghaghị inwe ọgụgụ isi karịa. Anyị aghaghị inwe nnọọ ọgụgụ isi nke na ọ dịghị eche na anyị nwere ọgụgụ isi ma ọlị. * Abụọ ezuru ihe nzuzo. <!-- isi nke 10 --> * Lee gị, mmadụ ekwesịghị ịrịọ maka ihe akaebe n'èzí - mba, ihe kpatara ya kwesịrị ezuru. Ma anụ ahụ adịghị ike, ọ bụ nkasi obi ịhụ na mmadụ nọ n'ụzọ ziri ezi. * "A ga-ewepụrịrị ihe a niile n'ime." Ọ pịa ọkpọiso ya. “Obere mkpụrụ ndụ isi awọ ndị a. Ọ bụ 'ha dị' - dịka ị na-ekwu ebe a." ** Hercule Poirot <!-- isi nke 11 --> * Onye ọ bụla na-egbu ọchụ bụ enyi ochie nke mmadụ. ** Hercule Poirot * Maka Poirot, na-eti mkpu na-enweghị isi, kpochapụrụ ọmarịcha kaadị ya ọzọ wee tinye aka ya n'anya ya gbarụrụ azụ na n'ihu, o doro anya na ọ na-ata ahụhụ nke ukwuu. <br /> "Ezigbo eluigwe Poirot!" Ebere m akwa. "Kedu ihe ọ bụ? Ị na-arịa ọrịa? <br /> “Ee e, ee e,” ka o tiwere ume. "Ọ bụ - ọ bụ - ka m nwere echiche!" * ''Anaghị m edebe eziokwu. Eziokwu ọ bụla m maara dị n'aka gị. Ị nwere ike wepụta mwepu nke gị na ha.''' ** Hercule Poirot * ''' Aghọgbughị m gị, ''mon ami''. Kachasịa, ekwere m gị ka ị ghọgbuo onwe gị. ** Hercule Poirot * Obi ụtọ nke otu nwoke na otu nwanyị bụ ihe kachasị ukwuu n'ụwa niile. * “Onweghị ihe,” ka m ji mwute kwuo. "Ha bụ ụmụ nwanyị abụọ mara mma!" "Ma ọ dịghị nke ha bụ maka gị?" agwụla Poirot. "Enwela obi ike. Kụọ onwe gị enyi m. Anyị nwere ike ịchụ nta ọzọ, onye maara?" === ''The Murder Roger Ackroyd'' (1926) === [[Usòrò:British Empire Tour 1922 Belcher.jpg|thumb|Ghọta nke a, M pụtara ịbịarute eziokwu. Eziokwu, n'agbanyeghị na ọ jọrọ njọ n'onwe ya, na-achọkarị ịmata ihe na mara mma maka ndị na-achọ ya.]] * '''Ghọta nke a, ihe m na-ekwu bụ ịbịarute eziokwu. Eziokwu, n'agbanyeghị na ọ jọrọ njọ n'onwe ya, na-achọsi ike mgbe niile ma mara mma na ndị na-achọ ya.'' ** Hercule Poirot * Enweghị m ọmịiko maka onwe m. Yabụ ka ọ bụrụ veronal. Mana ọ dị m ka ya bụrụ na Hercule Poirot agabeghị ezumike nka n'ọrụ wee bịa ebe a ka o too ụmị akwụkwọ nri. ** Dọkịta Sheppard === ''[[w: The Mystery of the Blue Train | Ihe omimi nke ụgbọ oloko na-acha anụnụ anụnụ]]' (1928) === * "'Eh bien'', Mademoiselle, n'ime ndụ m niile, ahụla m otu ihe - 'Onye ọ bụla chọrọ ka mmadụ nweta!' Onye ma?" Ihu ya kpuchiri onwe ya na-atọ ọchị. "Ị nwere ike nweta ihe karịrị otu ị ga-esi kwụọ ụgwọ." ** Hercule Poirot * '''Anaghị m ndị ikom na-ekwesi olu ike arụrịta ụka. M na-eme ihe n'agbanyeghị ha.'' ** Hercule Poirot * Ndị mmadụ bụ ndị nzuzu, ọ bụ na ha abụghị, Mademoiselle? Iri, ịṅụ ihe ọṅụṅụ, iku ume dị mma, ọ bụ ihe na-atọ ụtọ, Mademoiselle. Otu bụ ihe nzuzu ịhapụ ihe niile naanị n'ihi na mmadụ enweghị ego - ma ọ bụ n'ihi na obi na-egbu ya. ''Lamour'', ọ na-akpata ọtụtụ ọnwụ, ọ́ bụghị ya? ** Hercule Poirot * "Ahụrụ m otu onye ma yie ya egwu - ee, Mademoiselle, M, Hercule Poirot, yi ya egwu." <br /> "Ya na onye uwe ojii?" <br /> "Ee e," ka Poirot drily kwuru, "Site na Press - ngwa agha na-egbu egbu karịa." *" bụ eziokwu. Ị bụ nwata, tọrọ karịa gị onwe gị maara. Tụkwasị ụgbọ oloko Mademoiselle , n'ihi na ọ bụ "le bon Dieu" na-ebugharị ya ". === ''The Peril at the End'' (1932) === * ''Ọ na-amasị m ịjụ ihe niile. Hercule Poirot bụ ezigbo nkịta.''' Nkịta dị mma na-agbaso ísì ụtọ, ma ọ bụrụ na, n'ụzọ dị mwute, ọ dịghị ísì ọ bụla na-eso ya, ọ na-ele anya - na-achọ mgbe niile ihe na-adịghị mma. ** Hercule Poirot === ''Murder at the Orient Express'' (1934) === ; 1.2 Ụlọ oriri na ọṅụṅụ Tokatlian * Site n'ebe dị anya, o nwere àgwà ọjọọ nke onye ọrụ ebere. * ''Précisément!'' Ahụ - ọnụ ụlọ - bụ ihe niile a na-akwanyere ùgwù - ma site na ụlọ mmanya, anụ ọhịa na-elepụ anya. ; 1.5 Mpụ ahụ *Ọ kụtụtụrụ aka n’ubu. <br /> "Gịnị ka mmadụ nwere ike ime?" <br /> "Ị bụ onye ọkà ihe ọmụma, Mademoiselle." ; 1.7 Ahụ * Lee gị, ezigbo dọkịta m, mụ, abụghị m onye ga-adabere na usoro ọkachamara. Ọ bụ akparamaagwa m na-achọ, ọ bụghị akara mkpisiaka ma ọ bụ ntụ sịga. ; 1.8 Okwu gbasara ịtọrọ mmadụ Armstrong * ''Tout de même'', ọ dịghị mkpa ka e gbuo ya na Orient Express. Enwere ebe ndị ọzọ. ; 2.4 Ihe akaebe nke nwanyị America * Ọ kọwara, sị: “Ọ na-eme m ara karịa ka a na-ekweghị ekwe. ; 2.5 Ihe akaebe nke Nwanyị Sweden * M. Bouc kwuru, sị: “Ekwenyesiri m ike na ọ bụ eziokwu, ka ozizi ya na-atọkwu m ụtọ. ; 2.9 Ihe akaebe nke Mr. Hardman * "Ị na-eme njem klaasị mbụ, Mr. Hardman?" <br /> “Ee, nna m ukwu. Ụlọ ọrụ ahụ na-akwụ m ụgwọ njem m. " <br /> Ọ tụrụ anya. ; 2.10 Ihe akaebe nke Italiantali * Enwere m ntakịrị echiche, enyi m, na nke a bụ mpụ nke ejiri nlezianya hazie ma hazie ya. Ọ bụ mpụ elepụ anya n'ihu, nke nwere isi ogologo oge. Ọ bụghị - kedu ka m ga-esi kwupụta ya? - mpụ ''Latin''. Ọ bụ mpụ nke na-egosi akara ụbụrụ dị jụụ, nke nwere ọgụgụ isi, nke kpachara anya - echere m ụbụrụ Anglo-Saxon. ; 2.12 Ihe akaebe nke nwa agbọghọ German nwanyị * Ọ bụ ihe arụ - ajọ omume. Ezi Chineke ekwesịghị ikwe ka ihe ndị dị otú ahụ pụta. Anyị abụghị ndị ajọ omume otú ahụ na Germany. ; 2.13 Nchịkọta ihe akaebe nke ndị njem * ''Ihe na-agaghị ekwe omume enweghị ike ime, yabụ na ihe agaghị ekwe omume ga-ekwe omume n'agbanyeghị ọdịdị.'' ** Hercule Poirot ; 2.15 Ihe akaebe nke akpa ndị njem * ''Mon ami'', ọ bụrụ na ịchọrọ ijide oke bekee, tinye ferret n'ime oghere, ma ọ bụrụ na oke bekee nọ ebe ahụ ọ na-agba ọsọ. Nke ahụ bụ ihe m mere. ; 3.5 Aha Ndị Kraịst nke Princess Dragomiroff * Ọ bụrụ na ị hụ onye ọ bụla ghaworo eziokwu ahụ ihu, ha na-ekweta ya—na-abụkarị n’ihi ihe ijuanya. Ọ dị mkpa naanị ịkọ ''ziri ezi'' iji mepụta mmetụta gị. ; 3.7 Njirimara nke Mary Debenham * “Ọ na-amasị m ịhụ onye England iwe ji,” ka Poirot kwuru. “Ha na-atọ ụtọ nke ukwuu. Ka mmetụta mmetụta ha na-enwe karị, otú ahụ ka ha na-enwechaghị iwu asụsụ.” * ''' Kpọmkwem! Ọ bụ ihe nzuzu - agaghị ekwe omume - ọ nweghị ike ịbụ. Ya mere, mụ onwe m ekwuwo. N'agbanyeghị nke ahụ, enyi m, '' ebe ahụ!'' mmadụ enweghị ike ịgbanahụ eziokwu. ** Hercule Poirot === ''Death in the clouds'' (1935) === ; Ch. 11 Onye America * Ma olee otú ihe na-eme ka ihe ndị na-eri nri na-enwe mmetụta n’ọkpụkpụ ụbụrụ ndị dị nro? Mgbe ''mal de mere'' jidere m, Hercule Poirot, bụ ihe e kere eke na-enweghị mkpụrụ ndụ isi awọ, enweghị usoro, enweghị usoro ọ bụla - onye naanị agbụrụ mmadụ nọ n'okpuru ọgụgụ isi! * ‘Ee, enyi m,’ ka o kwuru. 'Ọ dị mfe ịbụ onye America - ebe a na Paris! Olu imi - chịngọm na-ata - obere ewu - ihe nkiri nwere mpi nwere mpi - ihe ngosi niile nke ogbo American…' ; Ch. 13 Na Antoine * Onye England na-eche na mbụ ọrụ ya - ọrụ ya, ọ na-akpọ ya - na egwuregwu ya, na nke ikpeazụ - ụzọ dị mma nke ikpeazụ - nke nwunye ya. ; Ch. 15 Na Bloomsbury * Ee, onye nyocha nkeonwe dị ka Wilbraham Rice m. Ọhaneze ejirila Wilbraham Rice ike. Ọ na-ata ntu ya rie nnukwu banana. Amaghị m ihe mere m ji mee ka ọ taa ntu ya ka ọ malite - ọ bụ n'ezie ihe arụ - ma ọ dị. Ọ malitere site n’ịta ntu ya, ma ugbu a ọ ga-eme ya n’akwụkwọ ọ bụla. Ya mere monotonous. ; Ch. 16 Atụmatụ Mgbasa Ozi * 'Ọ bụrụ na mmadụ abịarute nsogbu n'usoro na usoro, ọ gaghị enwe ihe isi ike n'idozi ya - ọ dịghị nke ọ bụla,' ka Pirot kwuru n'ụzọ siri ike. ; Ch. 21 Ihe ngosi atọ ahụ * Ọ dịghị ihe dị ka apịtị—dị mgbagwoju anya, ee—ma apịtị nwere ike ịdị nanị n’ụbụrụ na-adịghị ahụkebe. ; Ch. 22 Jane Nara Ọrụ Ọhụrụ * Ah, mana ọ dị ịtụnanya ugboro ole ihe na-amanye mmadụ ime ihe ọ ga-achọ ime. ==Njikọ mpụga== [[w:Agatha Christie|Dame Agatha Mary Clarissa Christie]] na Wikipedia [[Q:Agatha Christie|Dame Agatha Mary Clarissa Christie]] na Wikiquote 95n1fqjd64jmyhh27v1scc3bjihch13 Agbagli Kossi 0 69 9965 277 2022-10-10T15:41:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16266521]] wikitext text/x-wiki [[Agbagli Kossi]] '''Agbagli Kossi''' Agbagli Kossi bụ onye na-akpụ ihe nke Togo, onye ọrụ ya bụ onye nnọchianya nke omenala nka nke West African Vodun. A mụrụ ya na Bè, ógbè Lomé, wee ghọọ onye a ma ama n'etiti ndị vodou gburugburu Togo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Maka agba ya, ọ na-eji agba ụgbọ ala na-egbuke egbuke ma na-egbuke egbuke <ref>https://www.caacart.com/pigozzi-artist.php?m=68</ref> ===Ebenside=== o9amysw4sv56mm8d38cxpgyiljqli83 Agbani Darego 0 70 9966 280 2022-10-10T15:41:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q289438]] wikitext text/x-wiki Agbani Darego (amụrụ n'abalị iri abụo na abụo nke ọnwa Desemba, afọ 1982)na Lagos bụla n'afọ Naijiria n'eme ihe ngosi nlereanya ahụ ma bụrụ ezenwanyị mma, onye enyere ọkwa Miss World n'afọ 2001. ọ bụ nwa amaala Afrịka mbụ nweterala ọkwa Miss World. == Kwotu == # Agaghị ma atọ n'ịbụ̀ onye ihe ngosi nlereanya anya mma ọgwụgwụ̀ ndụm niile,achọrọm ị̀bụ̀ onye ọchụ̀nta ego Ihe n'agara nkeoma, achọrọm ịdị mma n'ihe niile. == Nrụtụaka == Olamide Jasanya. "Celebrating Agbani Darego". Nigerian Entertainment Today. Archived from the original on January 24, 2016. Retrieved December 26, 2015. ts757wbh06cxpwsbj4522772y3d5pk2 Agnes Martin 0 71 288 287 2022-10-10T11:26:53Z Jon Harald Søby 3 7 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Agnes Martin]] Agnes Bernice Martin (22 Maachị 1912 - 16 Disemba 2004), amụrụ na Canada, bụ onye na-ese ihe osise America. Ọ bụ ezie na a na-elekarị ya anya ma ọ bụ na-akpọ ya dị ka onye na-ese ihe dị nta dị ka Robert Ryman, Agnes Martin weere onwe ya dị ka onye na-ese okwu na-adịghị ahụkebe. == Okwu ndi Okwuru == === 1950's === *Enwere m ekele maka enyemaka [ego] m nwetara n'afọ gara aga [1955] site na [[w:Helene Wurlitzer Foundation|Helene Wurlitzer Foundation]]. O nyere m ihe ndị m chọrọ na nchekwa ụfọdụ ma mee ka m nwee ike ịnwale nke ọma maka ihe ngosi New York m. Nke a emeghị nke ọma mana Miss Betty Parsons onye gallery m ga-emecha gosi mesiri m obi ike na n'ime otu afọ ọzọ o chere na m nwere ike ime ya, nke na-adịghị kụda mmụọ ... M na-ese ihe niile ọnụ otu narị akwa akwa nke m nwere ezi echiche. wee ree asaa [na otu afọ]. ** N'akwụkwọ ozi e degaara Helene Wurlitzer, ná ngwụsị 1956; dị ka Christina Bryan Rosenberger hotara, na ''Drawing the Line: The Early Work of Agnes Martin'', Univ of California Press, Julaị 2016, p. 88 === 1960's === * Mgbe m jiri rectangles kpuchie elu square ahụ, ọ na-eme ka ịdị arọ nke square ahụ dị mfe. Na-emebi ike ya. ** dị ka [[w:Lucy R. Lippard | Lucy R. Lippard]] si kwuo, na 'Hommage to the Square', Art in America, July-August 1967, p. 55 ** Ntụtuokwu a bụ otu n'ime okwu Agnes Martin na-ekwukarị. Mgbanwe nke ọzọ site na ya: 'Rectangle dị ụtọ, ebe square adịghị'; Agnes Martin karịrị afọ 89 - e hotara na '' A House Kewara: American Art From 1955 '', Anne M. G. Wagner Univ. nke California Press 2012, p. 263 * My [artworks] enweghị ihe ma ọ bụ ohere ma ọ bụ akara ma ọ bụ ihe ọ bụla - ọ dịghị ụdị. Ha bụ ìhè, ịdị mfe, banyere ijikọ, maka enweghị ọdịdị, nbibi ụdị. Ị gaghị eche ụdị n'akụkụ oké osimiri. Ị nwere ike ịbanye ma ọ bụrụ na ị hụghị ihe ọ bụla. Ụwa na-enweghị ihe, na-enweghị nkwụsịtụ, na-eme ka ọrụ na-enweghị nkwụsị ma ọ bụ ihe mgbochi. Ọ bụ ịnakwere mkpa nke a dị mfe, kpọmkwem ịbanye n'ọhụụ dị ka ị nwere ike ịgafe na osimiri tọgbọ chakoo ile anya n'oké osimiri.** Okwu ya na 1966 dị ka Ann Wilson hotara na 'Linear Webs', Art and Artists 1, mba. 7, Ọkt 1966, p. 49; dị ka e hotara na [http://www.tate.org.uk/whats-on/tate-modern/exhibition/agnes-martin/room-guide/room-nine Tate ngosi, London June - October 2015] & site Julie Warchol, na [https://www.smith.edu/artmuseum/Collections/Cunningham-Center/Blog-paper-people/Agnes-Martin-On-a-Clear-Daywebsite Smith College Museum of Art] * Anọ m n'enweghị nsogbu. na-agbalị ịghara ikwu okwu ruo afọ atọ. Achọrọ m ime ya nke ukwuu.** N'akwụkwọ ozi e degaara curator [[w:Sam Wagstaff|Sam Wagstaff]], 1967 ** Agnes Martin kwụsịrị ịse ihe na 1967 wee hapụ New York. Tupu ọ pụọ n'obodo, o degaara [https://www.aaa.si.edu/collections/samuel-wagstaff-papers-6939 curator Sam Wagstaff], onye na-arụ ọrụ na Wadsworth Atheneum na Hartford. == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Agnes Martin| Agnes Martin]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Agnes Martin|Agnes Mark]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Martin, Agnes}} iatzzy84bpz4staprjiqghhqbzdh6h2 Agnes Mary Clerke 0 72 9967 292 2022-10-10T15:41:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2826927]] wikitext text/x-wiki [[Agnes Mary Clerke]] [[Usòrò:Clerke Agnes Mary.jpg|right|200px|thumb|Agnes Mary Clerke]] '''[[w:Agnes Mary Clerke | Agnes Mary Clerke]]''' (10 Febụwari 1842 - 20 Jenụwarị 1907) bụ onye Irish na-enyocha mbara igwe nke dere akwụkwọ ndị na-ewu ewu na mbara igwe na akụkọ ihe mere eme ya. == Okwu okwu == Akụkọ banyere mbara igwe n'ime narị afọ nke iri na itoolu (1885; 3rd 1893) === *Ụwa gbagharịrị na okirikiri n'ihi na ọ bụ n'ọdịdị ha ime otú ahụ, dị ka laudanum na-eziga ụra n'ihi na o nwere ''virtus dormitiva''. ** Nke ụzọ Grik maka mbara igwe; p. 1. *Ọ́ bụghị ihe ezi uche dị na ya iche na ihe ka n’ọnụ ọgụgụ ka ukwuu siri nnọọ ike ma gbaa ọchịchịrị, nakwa na nnukwu ihe mkpuchi ahụ mara mma jupụtara n’ụwa a, bụ́ nke anyanwụ ga-adị ka ọ̀ si na ya nweta okpomọkụ na ume ya dum? ** Nke Anyanwụ; p. 64-5. === Usoro nke kpakpando (1890) === * N’ihi ya, ọ bụghị nanị ihe ọ pụrụ ime, kama ọ̀tụ̀tụ̀ ọ̀tụ̀tụ̀ ọ̀ pụrụ ime ya, ka e kwesịrị ịtụle n’ịkọba uru foto bara dị ka ihe jikọrọ ya na mbara igwe. ** p. 33. * Comets zutere ogige ndị a ga-enwe mgbagwoju anya ikpebi n'etiti ndị nwere ike abụọ ahụ na-azọrọ nkwado ha, na ikekwe mgbe ụfọdụ na-akwụ ụgwọ ụlọ ha n'otu n'otu n'otu n'otu, na-atụpụ ọdụ, ka ha na-eme ya, n'ụdị ntụziaka ọ bụla na-adịghị mma na nke na-emegiderịta onwe ya. ** N'ime ọdịdị nke usoro mbara ala ọ bụla gbara gburugburu kpakpando abụọ Alpha Centauri; p. 168. ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Agnes Mary Clerke|Agnes Mary Clerk]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Clerke, Agnes Mary}} esqzkos60iie2wgrjuczw04zo3yvtw7 Agnes Mary Frances Duclaux 0 73 9968 295 2022-10-10T15:41:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q517162]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Agnes Mary Frances Duclaux | Agnes Mary Frances Duclaux]]"" (27 Februari 1857 - 9 Februari 1944), a mụrụ '' Agnes Mary Frances Robinson '', nke a maara mgbe alụm di na nwunye mbụ ya dị ka ' ''Agnes-Marie-François Darmesteter'''' bụ odee [[w:England|Bekee]] na ọkà mmụta n'ọtụtụ isiokwu metụtara [[w:France|France]] na [[w: French Literature | Akwụkwọ French. ]], na onye na-ede uri. ==Okwu Okwuru== *"Ị si Dream-land, Dragon-fly?<br>Ọ bụ onye ọbịa ebe a? Ya mere m,<br>Na (dị ka a ga-asị) M na-eche ihe kpatara<br>Anyị abụọ n'ime anyị bịara!" **''To a Dragon-fly'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). ==Njikọ Mpụga== [[W:|Agnes Mary Frances Duclaux]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Agnes Mary Frances Duclaux]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Duclaux, Agnes Mary Frances}} 4mp95in1hk9prmwef9keq5e992te560 Agnes Nyanhongo 0 74 9969 298 2022-10-10T15:41:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q958340]] wikitext text/x-wiki [[Agnes Nyanhongo]] '''Agnes Nyanhongo''' Agnes Nyanhongo bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ nkume. Amụrụ: 1960 (afọ 62), Nyanga, Zimbabwe Nwunye: Joseph Munemo Ihe nrite: Award of Merit, Zimbabwe Heritage Exhibition, 1989 na 1990 Ọrụ ama ama: Nne na nwa gbara ọsọ ndụ ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọrụ m na-ebu ozi nke mmetụta m, na ihe m ga-eme dị ka ịsị, ọ bụghị nanị nye ụmụ nwanyị, kama nye ndị mmadụ n'ụwa nile." <ref>https://www.inartsantafe.com/artist/Agnes_Nyanhongo/biography/</ref> ===Ebenside=== 6q85kyrmgfgbulpfm7j8mayvbi01cdd Ahdaf Soueif 0 75 13294 9970 2023-02-04T22:53:48Z Ahti Saukko 305 wikitext text/x-wiki [[Ahdaf Soueif]] [[File:Ahdaf Soueif and M.G. Vassanji in the Khalideyya Library.jpg|thumb|Soueif (2009)]] '''[[wikipedia: Ahdaf Soueif|Ahdaf Soueif]]''' (March 23, 1950) bụ onye ode akwụkwọ,ọdee ndọrọ ndọrọ ọchịchị na omenala ndị Ijipt. == Okwu ọkwụrụ == * Eleghị anya ọ bụghị hydra n'ihi na nke ahụ bụ ihe jọgburu onwe ya. Echere m na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ isi ụgha: anyị na-emeghe nkwakọ ngwaahịa ahụ ma ugbu a anyị na-eche ihu n'ezie ihe dị n'ime igbe ahụ ... ** Na steeti Egypt mgbe chụpụrụ Mubarak na [http://www.thewhitereview.org/feature/interview-with-ahdaf-soueif/ “AJỤJỤ WITH AHDAF SOUEIF”] na White Review (March 2012) * … Ọrụ akụkọ ifo na-ebi site na ọmịiko - ịgbatị onwe m n'ime nke onye ọzọ, ịdị njikere iche onwe m n'ọnọdụ onye ọzọ. Nke a n'onwe ya bụ omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị: ọmịiko bụ isi ihe na-eme mgbanwe… ** Banyere ka akụkọ ifo kwesịrị inwe mmetụta ọmịiko na [https://www.theguardian.com/books/2012/aug/17/ahdaf-soueif-politics-fiction "Ahdaf Soueif: N'oge nsogbu, akụkọ ifo ga-eweghachi azụ. oche”] na The Guardian (2012 Aug 17) *N'Ijipt, n'ime afọ iri nke enweghị afọ ojuju, na-ewe iwe tupu mgbanwe mgbanwe ahụ, ndị na-ede akwụkwọ akụkọ wepụtara ederede nkatọ, nke dystopia, nke nro. Ugbu a, ọ dị ka anyị niile agbahapụla - maka oge a - na akụkọ ifo. ** Na ọgba aghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emetụta ọrụ akụkọ ifo na [https://www.theguardian.com/books/2012/aug/17/ahdaf-soueif-politics-fiction "Ahdaf Soueif: N'oge nsogbu, akụkọ ifo ga-ewere ọnọdụ. oche azụ”] na The Guardian (2012 Aug 17) * Ọtụtụ ndị mmadụ na-enwe afọ ojuju ibi ndụ ha n'ime oke iwu kwadoro na nke onwe. Ma otu n'ime isi ihe ndị na-ese ihe n'ezie bụ na ha bi n'èzí akpụkpọ ahụ ha. Na ha jikọọ. Na ha na-ewute ụmụ mmadụ ibe ha. Oleezi otú ha ga-esi gbapụ? Kedu otu ị ga - esi - ma ọ bụrụ na ọrụ gị, ọ bụrụ na onyinye gị, bụ akụkọ - na-anọghị onwe gị na nnukwu akụkọ nke ụwa?... ** Na ajụjụ nke ihe onye na-ese ihe na-ahụ maka ya [https://www.theguardian.com/books/2012/aug/17/ahdaf-soueif-politics-fiction "Ahdaf Soueif: N'oge nsogbu, akụkọ ifo nwere. iji were oche azụ”] na The Guardian (2012 Aug 17) {{DEFAULTSORT:Soueif, Ahdaf}} gz0l2vmfp5wddy9pp57kcp2b49gb406 Ahmed Kathrada 0 76 9971 304 2022-10-10T15:42:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q401350]] wikitext text/x-wiki == Ahmed Kathrada == Ahmed Mohamed Kathrada (21 Ọgọst 1929 – 28 Maachị 2017), mgbe ụfọdụ a na-akpọ aha "Kathy", bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa na onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ. == Ihe ndi okwuru == * Anyị anaghị ejide ya megide ndị mebiri n'okpuru mmekpa ahụ. Amaghị m ihe m gaara eme n'okpuru mmekpa ahụ. Enweghị m ike ikwu. Dịka m nwere ike ikwu taa, enweghị m ike ikwe nkwa ya. * Ihe kacha sie ike imeghe bụ uche mechiri emechi. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=6 jdwx7hfmdrbasnozdx8ae4pgqdb4uyy Ahmed Morsi 0 77 306 305 2022-10-10T11:26:54Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ahmed Morsi]] '''Ahmed Morsi''' Ahmed Morsi bụ onye na-ese ihe, onye nkatọ nka na onye na-ede uri nwere ọrụ ruru afọ iri asaa nke mmepụta okike. N'afọ 1950, ọ gụrụ akwụkwọ n'otu oge na Mahadum Alexandria na eserese na studio Silvio Becchi, nwa onye isi Italy Otorino Becchi. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Esemokwu anaghị eduga nkwụsi ike n'ụwa. *Ị chọghị ka m mechaa dị ka gị. M ga-agwa gị, nke ahụ na-adị m n'ụdị mgbe niile. <ref>https://quotestats.com/topic/morsi-quotes/</ref> ===Ebenside=== 4yjq5vh0unkxz8vxyhuuilw1xl2csi8 Ahmed Sabri 0 78 9972 309 2022-10-10T15:42:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q12713375]] wikitext text/x-wiki [[Ahmed Sabri]] '''Ahmed Sabri''' Ahmed Sabri, mgbe ụfọdụ, Ahmad Sabry bụ onye na-ese ihe n'Ijipt a mụrụ na Cairo. Ọ bụ otu n'ime ndị ọsụ ụzọ a ma ama n'ihe osise ọgbara ọhụrụ n'Ijipt. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *Ịbụ onye ndu dị umeala n'obi abụghị ihe ịrịba ama nke ịdị nwayọọ ma ọ bụ enweghị ike kama ọ bụ ike dị ukwuu n'ime. <ref>https://twitter.com/ahmsab_MD/status/1453892584208801799?t=Rrnsuot6JJvczMlTGfgkDw&s=19</ref> ===Ebenside=== md4u7dd5f7bzn3isauvkfv5iwc0opjr Ahụhụ na-ata ahụhụ 0 79 311 310 2022-10-10T11:26:54Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Ụmụ ahụhụ na-ata ahụhụ]] iia4upd9zavl69i38vlp27jcaolm9ur Aina Onabolu 0 80 9973 314 2022-10-10T15:42:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4697376]] wikitext text/x-wiki Aina Onabolu bụ onye nkuzi nka ọgbara ọhụrụ nke Naijiria na onye na-ese ihe bụ onye dị mkpa n'iwebata nka n'ime usoro ọmụmụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị na mba ahụ.  Ọ kwalitere ịbịaru ụdị gburugburu ebe obibi n'ụdị verisimilitudinous ma mara ya maka ọrụ ọgbara ọhụrụ ya na eserese.  Amụrụ: 13 Septemba 1882, Ijebu Ode Nwụrụ: 1963 Amara maka: Ihe eserese Ntugharị: Akụkụ Ọdịda nke Africa Akwụkwọ: Aina Onabolu: Akara nke National Studios of Art, Obere Okwu na nka bmpg6rolydw5gbkt159os9mwfx3layv Aisha Augie-kuta 0 81 9974 317 2022-10-10T15:42:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19609644]] wikitext text/x-wiki == Aisha Augie-kuta == Aisha Augie-Kuta (amụrụ 11 Eprel 1980) bụ onye na-ese foto na onye na-ese ihe nkiri nke Naijiria dabere na Abuja. Ọ bụ onye Hausa si n'okpuru ọchịchị Argungu na ugwu Naijiria. O meriri ihe nrite maka onye nka nka nke afọ na 2011 The Future Awards. Ọrụ ya gbasara n'ofe akwụkwọ, ejiji na foto ikuku. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Ka anyị jisie ike na-aga n'ihu ka anyị wee nwee ike nweta ọrụ anyị bụ ezigbo ọchịchị na nnọchite anya dị mma. * Abụ m onye na-akwado ọtụtụ ụmụ nwanyị na ndị na-eto eto ka ha tinye aka n'ọtụtụ akụkụ nke ọha mmadụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/aisha-augie-kuta/1737/ 5jmyw91ym0aet2osisreudy93ab82rw Aisha Buhari 0 82 18102 18101 2024-01-26T13:43:16Z Ogalihillary 215 wikitext text/x-wiki [[Aisha Buhari]] [[W:Aisha Buhari|Aisha Halilu Buhari]] (amụrụ 17 Febụwarị 1971) bụ nwaanyị mbụ nke Naijiria na nwunye onye isi ala Muhammadu Buhari ugbu a, onye weghaara ọkwa na 29 Mee 2015 ka o meriri onye isi ala na-achị ọchịchị mgbe ahụ bụ Goodluck Jonathan. {{Databox}} """Aisha Halilu Buhari""" (amuru 17 Febrụwarị 1971) bu nwu nwu nwu nwu nke Naijiria na na nwunye onye President Muhammadu Buhari ugbu a, onye weghaara ọnọdu na 29 Mee 2015. Aisha Buhari bu ọkachamara ncha ncha ncha na mma n'ọchichi. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *"Onye isi ala amaghị mmadụ 45 n'ime mmadụ 50, dịka ọmụmaatụ, ndị ọ họpụtara, amaghịkwa m ha, n'agbanyeghị na ọ bụ nwunye ya nke dị afọ 27". **[https://olatorera.com/3-super-powerful-quotes-by-first-lady-of-nigeria-aisha-buhari/] Aisha Buhari na-ekwu okwu na di ya bụ Muhammedu Buhari na-ahọpụta onye a na-achọghị ka ọ bụrụ onye ga-edu mpaghara ọchịchị ya. *"Anyị aghaghị ikwu eziokwu". **[https://olatorera.com/3-super-powerful-quotes-by-first-lady-of-nigeria-aisha-buhari/] Nkwupụta Aisha Buhari ọ na-ekwukarị n'atụghị egwu na ebumnobi ya siri ike ịzọpụta Naịjirịa. *"Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ ịhụ na ụfọdụ ndị na-achọsi ike na-eji ego ha tara ahụhụ zụta fọm nhọpụta, na-enyocha, kpochapụ, na mkpọsa siri ike ma hụ na ahapụrụ aha ha n'ụbọchị ntuli aka, a zụtara ụdị ndị a n'ọnụ ego dị oke ọnụ". **[https://olatorera.com/3-super-powerful-quotes-by-first-lady-of-nigeria-aisha-buhari/]Nzaghachi Aisha Buhari maka mmejọ pati APC mere ntuliaka 2019 part primaries. *“Ọ bụ ihe ịja mma na ndị gọvanọ steeti emechiela ụlọ akwụkwọ; Otú ọ dị, nke a nwere ike ghara ịrụ ọrụ ma ọ bụrụ na ndị nne na nna ka na-arụ ọrụ. Anyị ekwesịghị ikewapụ ụmụ akwụkwọ ma kpughee ndị mụrụ ha. Ka anyị cheta na ha ga-ezute n’ụlọ”. **[https://vanguardngr.com/2020/03/covid-19-ten-coronavirus-quotes-by-nigerians/amp/] Aisha Buhari speaking on coronavirus ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Aisha Buhari|Aisha Buhari]] na Wikipedia Igbo * [[q:Aisha Buhari|Aisha Buhari]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Aisha, Buhari}} ==Edensibia== *https://quotes.ng/mobile/author.php?title=aisha-buhari&id=1363 [[Category: Ụmụ nwanyị]] nr4jxkqacqgtmzbtq1vijirc7702g04 Aisha Yesufu 0 83 9976 329 2022-10-10T15:42:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q100273559]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Aisha Yesufu| Aisha Somtochukwu Yesufu]]'' (amụrụ 12 Disemba 1973) bụ onye ndọrọndọrọ na onye ọchụnta ego Naijiria. O mebere otu #BringBackOurGirls, nke na-ebute uche na ntọọrọ ihe karịrị ụmụ agbọghọ 200 na ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Chibok, Nigeria na 14 Eprel 2014, site n'aka otu Boko Haram na-eyi ọha egwu. O tinyekwara aka n'ụzọ pụtara ìhè na ngagharị ikpeazụ SARS megide arụrụ ala ndị uwe ojii na Naịjirịa. [[Usòrò:Aisha Yesufu.png|thumb|Ọ bụ nnọọ ihe a na-apụghị ikweta ekweta ka anyị si akwụ ụgwọ erughị eru na inye ikike ntaramahụhụ.]] ==Okwu Ndi okwuru== * "Otu n'ime ha kwagidere m na aka weliri elu nwere ike ịbụ ihe ụfọdụ hụrụ dị ka ụra. Mba, akụghị m ụra na m jụrụ ịtụ ụjọ wee tụgharịa nye ha mpempe ihe m chere banyere onwe ha na-enwe ọmịiko. ọ bụrụ na m ga-anwụ, ọ ga-abụ na m ga-eji aka m elu elu, na ọnụ m ga-emeghe. [[Usòrò:Aisha Yesufu.png|thumb|Ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta ka anyị si akwụ ụgwọ erughị eru na inye ntaramahụhụ ntaramahụhụ.]] Aisha Yesufu na-ekwu okwu na ngagharị iwe EndSARS na Ọktoba 2020 * "Agaghị m ahapụ Nigeria n'agbanyeghị ihe ọ ga-atụ m. Eji m ya n'ọgbọ ndị na-amụbeghị amụ ka ha na-aga Nigeria, m ga-anọgidekwa na-alụ ọgụ maka Nigeria dị ka m ga-achọ ka ndị ọzọ buru m agha tupu m abịa. Naijiria." * "Ndị na-achị ehi bụ ndị omekome aghaghị ịbụ ndị omekome, ndị na-ekwesịghị ime, ọ dịghị onye nwere ikike ịkpata nsogbu, ọ dịghịkwa onye na-echebe onwe ya pụọ ​​n'ihe nsogbu pụrụ ịkpata." * "Ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emetụta ndụ ma anyị niile ga-abụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ị nwere ike ịbụ onye a na-ahọpụta ma ọ bụ onye na-atụ vootu ma ọ bụ onye na-ewepụta onwe ya na mgbasa ozi mmadụ ma ọ bụ na-enyere aka ịchọta ego ma ọ bụ inye onyinye ma ọ bụ inye ọchịchị ma ọ bụ na-eme ihe." * "Ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta ka anyị na-esi akwụ ụgwọ erughị eru na ntaramahụhụ." * "Otu ihe m mụtara, bụ na, mgbe ụfọdụ, ị ga-achọ ka onye iro gị mee ihe ọjọọ ma mee gị nhọrọ." * "Ọnweghị ihe ị ga-abanye n'ọgụ ọgụ maka ihe ọ bụla - ya bụ lekwasị anya na ozi gị yana nsonaazụ ịchọrọ bụ ihe kacha mkpa." == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Aisha Yesufu]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Aisha Yesufu]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Yesufu, Aisha}} mbl8crv71nyktwez7giyg30tusihb1j Aishatu Madawaki 0 84 9977 332 2022-10-10T15:42:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56543901]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Aishatu Madawaki|Aishatu Madawaki]]''', [[w:Order of the Federal Republic|OFR]] (a mụrụ na 1951) bụ nwa akwụkwọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria. Ọ bụ nwanyị mbụ prọfesọ sitere na ochie [[w:Sokoto Caliphate|Sokoto caliphate states]] (gụnyere ugbu a [[w: Sokoto State|Sokoto State]], [[w:Zamfara State|Zamfara State]] na [[w:Kebbi State|Kebbi State]]), mpaghara Islam na-achị na [[w:Northern Nigeria|Northern Nigeria]]. N'afọ 1999, ọchịchị [[w:Attahiru Bafarawa|Attahiru Bafarawa]] duziri ya onye Kọmishọna na-ahụ maka ihe gbasara ụmụnwaanyị na mmepe obodo. Madawaki bụkwa onye na-akwado nsonye ụmụ nwanyị Naijiria na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ka mmepe ọ bụla were nwee ọnọdụ, a ga-enwerịrị nhata nha nke nwoke na nwanyị." ** [https://www.vanguardngr.com/2017/03/women-drum-support-woman-president-2019/] Site na mgbakọ ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa (March 8 2017) * "Ụmụ nwanyị dị nnọọ udo, na-anabata ihe, ndị na-adịghị emebi emebi ma hụ obodo n'anya." ** [https://www.vanguardngr.com/2017/03/women-drum-support-woman-president-2019/] Site na mgbakọ ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa (March 8 2017) == Njikọ mpụga == [[W:|Aishatu Madawakie]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Aishatu Madawakie]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT: Madawaki, Aishatu}} hjv8j5h48ttk9mlpyqpslswapvfnvfj Aja Naomi King 0 85 9978 335 2022-10-10T15:42:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15509336]] wikitext text/x-wiki == Aja Naomi King == Aja Naomi amuru (Jenụwarị 11, 1985) bu onye omere America == Ihe ndi okwuru == * M tolitere n'otu agbata obi dịpụrụ adịpụ, n'ihi ya, ihe ọ bụla mara m ahụ́ bụ ịdị mma na ịma mma. * Mgbe ị na-eme egwuregwu, ị ga-enwe oge a iji megharịa ma tolite n'ime agwa. Na telivishọn, n'agbanyeghị na ị na-eche ma na-eche ma na-echere, ozugbo ị na-etinye aka na ihe nkiri ahụ na onye ọzọ na-eme ihe nkiri, oge bụ ihe kacha mkpa. * Mgbe ụfọdụ dị ka ụmụ mmadụ, anyị na-emegiderịta onwe anyị - anyị nwere ike ikwu ihe ma ọ bụ mee ihe na-emegide onwe anyị kpamkpam. Nke ahụ bụ ihe m na-amụta ịnakwere na telivishọn - n'amaghị ihe na-aga ime. Enwere m ike ịmere onwe m otu nhọrọ, emesia na ihe omume na-esote ndị ode akwụkwọ nwere ike dee ihe megidere ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/94737-Aja_Naomi_King bx8x0lp10hhqeqgnycjbn6bakwz889u Akachi Adimora-Ezeigbo 0 86 9979 341 2022-10-10T15:43:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43087498]] wikitext text/x-wiki [[Akachi Adimora-Ezeigbo]] Akachi Adimora Ezeigbo bu onye oe na ala Naijiria nakwa onye nkuzi. Akwukwo ndi odeputerela gunyere Ejije, Abu,obere akuko nakwa akuko umuaka,nakwa ederede ndi ozo gasi nakwa ngalaba nto akuko. ==Okwu ndi okwuru== .Anaghi akwu otu ebe ekiri mmonwu .Uwa dika ihe eji ekechi anya kwu otu ebe, i choo ihu ya , igaghi akwu otu ebe ==Njiko Mpuga== [[w:Dancing Masks|Dancing Masks]]" 9po6p5vomzg90u70y02z1gj6i5ahorf Akilu Aliyu 0 87 9980 344 2022-10-10T15:43:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4701012]] wikitext text/x-wiki [[Akilu Aliyu]] Alhaji Dr. Aliyu Akilu M.F.R nke a makwaara dị ka Malam Akilu Aliyu ma ọ bụ Aqilu Aliyu bụ onye Naijiria na-ede uri, odee, ọkà mmụta, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na otu n'ime ndị na-ede uri Hausa na narị afọ nke iri abụọ. ==OKWU NDI OKWURU== * - Maka oru nchọcha a iji kọwa akụkọ gbasara Akilu Aliyu na ịkọwapụta ụzọ eji mụọ ederede ==EDENSIBIA== * https://ibrahimtijjani.wordpress.com/2018/01/28/appreciation-of-some-selected-akilu-aliyus-poems/ nqgqefig0p6e8ji7d2wp8suaareiul3 Akin Fakeye 0 88 9981 348 2022-10-10T15:43:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4701046]] wikitext text/x-wiki [[Akin Fakeye]] '''Akin Fakeye''' A mụrụ Fakeye n'Ila Ọrangun, Osun steeti.  Nna ya, Adewuyi Oguntunde Fakeye, bụ onye amara dị ka onye na-ese ihe.  Dị ka ọ dị n’omenala, nna ya kụziiri Akin Fakeye nka ịsụ ihe.  Mgbe nna ya nwụsịrị, Akin banyere ọzụzụ n'okpuru nwanne ya nwoke Lamidi Fakeye site na 1958–1967.  O hiwere onwe ya na studio nke ya n'afọ 1968. Kemgbe ahụ, ya na nwanne ya na-arụkọ ọrụ n'ọtụtụ ọrụ ma zụọkwa ndị mmụta iri abụọ, gụnyere Ayo Bankole na ụmụ ya, Jimoh Fakeye, Sulaiman Fakeye, Akeem Fakeye na Lukman.  Fakeye.  Ụmụ ya nwoke anọ ugbu a bụ ndị ọkachamara na-ese ihe n'aka nke ha ma guzobe ụlọ ọrụ nke ha. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe m bara ọgaranya, otu n'ime nrọ m bụ ka m guzobe ụlọ ngosi ihe mgbe ochie na Oye Ekiti iji sọpụrụ ma Baba Fakeye, na nna ochie nke ndị na-ese ihe na Naijiria, George Bandele. <ref>https://twitter.com/AO1379/status/1242744362737569792?t=VwT_TTppsi_gu1ZHY_Z1aA&s=19</ref> ===Ebenside=== 18i1rgf3cpu9vxihkmqvvg3i5kuxl3a Akin Lewis 0 89 9982 351 2022-10-10T15:43:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19893865]] wikitext text/x-wiki == Akin Lewis == Akin Lewis bụ onye omere ihe nkiri, onye ntụzi na onye na-emepụta ihe na Naijiria. A mụrụ Lewis na Ibadan, Oyo State, Nigeria wee tolite na Zaria Kaduna State, Ọ malitere ọrụ omee ya n'afọ 1973, n'otu afọ ahụ ọ sonyeere otu ihe nkiri nke Prọfesọ Bode Sowande, onye na-ede akwụkwọ na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria na-edu. == Ihe ndi okwuru == * Ị nweghị ike iju onwe gị anya ma ọ bụrụ na ị kwụsịrị oke gị. Ị nwere ike ime karịa ka ị chere maka onwe gị. * Ndụ anyị na-emetụ maka ihu ọma ga-emetụ ndụ ọzọ aka, nke ahụ na-emetụkwa ọzọ. Ọ dịghị onye maara ebe ma ọ bụ ebe a ga-emetụ anyị aka. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/akin-lewis/1561/ gkxdyon1sqwdt9hh83pmlgdq99da1pv Akon 0 90 9983 354 2022-10-10T15:43:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q32849]] wikitext text/x-wiki == Akon == Aliaune Damala Badara Akon Thiam, onye amara aha ya nke ọma Akon (amụrụ 16 Eprel 1973) bụ onye ọbụ abụ R&B na onye America hip hop rapper sitere na agbụrụ Senegal; ọ bụkwa onye na-ede egwú, onye na-agụ egwú, na onye na-emepụta ihe ndekọ. == Ihe ndi okwuru == * Ihe dị iche n'etiti nrọ na ihe ịga nke ọma bụ, nrọ chọrọ ụra na-enweghị mgbalị na ihe ịga nke ọma chọrọ mgbalị na-enweghị ụra. * Ihe abụọ na-akọwa ihe ịga nke ọma na ndụ: - Ụzọ ị jikwaa mgbe ị na-enweghị ihe ọ bụla & ụzọ ị na-eme mgbe ị nwere ihe niile. * Mgbe mbụ m nụrụ hip-hop, echere m na ọ bụ ihe mkpofu n'ihi na aghọtaghị m echiche ndị mmadụ na-ekwu maka egwu. * Abụ m nwoke na-alụ karịa otu nwanyị. Enwere m ike ị nweta ọtụtụ nwunye m nwere ike inwe. Ndị Africa niile kwenyere na ya. Papa m nwere nwunye anọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/43837-Akon 44b65vtvb2nkfn23bvbrwtt5ips4wug Akwaeke Emezi 0 91 12179 9984 2022-10-31T16:45:27Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wikipedia:ig: Akwaeke Emezi|Akwaeke Emezi]]''' (amuru 1987) bu onye Naijiria onye ode akwukwo na na-eme ihe na-onyonyo nke sitere na agbụrụ Igbo na Tamil. ==Okwu ọkwụrụ== *Echere m na enwere ọtụtụ eziokwu. Ọtụtụ mba ndị a na-achị achị nwekwara nkà mmụta mbara igwe ha, ontology ha na metaphysics ha. A gwawo ha na ihe dịbu adị adịchaghị adị. Papa m bụ ezigbo Onye Kraịst na-achọghị mgbanwe, ma ọ ka ga-enweta pastọ ka ọ bịa n'ụlọ ọgwụ [ebe ọ na-arụ ọrụ dị ka dọkịta] n'ihi na mmadụ na-eme anwansi. M na-asị ya: “Ọ bụrụ na i kweghị na ya, gịnị mere pastọ ahụ ji nọrọ ebe ahụ?” Ọ na-ekwu, sị: "Ọ dịghị mkpa ka ị kwere na ihe ọ ga-abụ nke dị adị." **On ma o kwere na ụwa ime mmụọ na [https://www.theguardian.com/books/2018/oct/20/akwaeke-emezi-interview-freshwater "Akwaeke Emezi: 'Aga m agụ ihe niile - ma igbe ọka'”] na The Guardian (Ọkt 2018) *… Agụrụ m n'ezie ihe niile m nwere ike ijide - karama shampoo, igbe ọka. Mama m ekweghị ka anyị nweta akwụkwọ na tebụl ma ọ bụ na anyị niile ga-agụ. Anyị anaghị enwe ọkụ eletrik mgbe niile, n'ihi ya, m ji kandụl gụọ akwụkwọ. M na-agụkwa ngwa ngwa. Nne na nna m ghọtara na ihe agaghịzi m agụ ma dị ka: "Anyị kwesịrị ịzụrụ gị akwụkwọ ndị ọzọ." **N'ịbụ onye na-agụ voracious dị ka nwata na [https://www.theguardian.com/books/2018/oct/20/akwaeke-emezi-interview-freshwater"Akwaeke Emezi: 'Aga m agụ ihe niile - ma igbe ọka'”] na The Guardian (Ọkt 2018) *… Akwụkwọ akụkọ ahụ bụ akụkọ ihe mere eme, yabụ ejiri m ndụ m dị ka ọkpụkpụ oge maka akụkọ ahụ, nke pụtara ịtụgharị uche n'ọtụtụ ihe na-egbu mgbu. Ọ bụkwa usoro nke nchọpụta - Enweghị m nkọwa maka Freshwater, amaghị m otú ọ ga-esi bụrụ ọdịdị, mana ọ wuru onwe ya ka m na-ede ya. ** Na ọrụ ya ''Freshwater'' na [https://granta.com/akwaeke-emezi-in-conversation/"AKWAEKE EMEZI | NA Mkparịta ụka”] na Magazine Granta (2018 Ọkt 31) *…Mgbe ọ bụla ị na-ede ihe gbasara akụkọ ndụ, onye ọ bụla nọ n'ezinụlọ gị anaghị eketa otu ebe nchekwa. Ya mere, ụdị akụkọ gị abụghị ụdị akụkọ ha, na akụkụ nke mgbanwe n'ime ka ọ bụrụ akụkọ ifo bụ na ọ dịghị mkpa n'ezie ịrapagidesi ike na eziokwu ndị siri ike. N'ihi na ihe niile na-acha site na ebe nchekwa, karịsịa mgbe ị na-adọta site na ncheta nwata. Enwere obere ime ụlọ ịsa ahụ. Nke a bụ akụkọ m nke ihe omume ndị a, ka m na-echeta ya, ka m nwetara ya… **On gụnyere nkọwa biographical na [https://therumpus.net/2018/02/the-rumpus-interview-with-akwaeke-emezi/ "MMUO A MỤRỤ N'ỤRỤ MMADỤ: NA-EKWA EKWAEKE EMEZI"] na Rumpus (2018 Febụwarị 21) == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Emezi, Akwaeke}} sqa4eivvjcos63fm2f3ge2ve87n94gr Al Gore 0 92 9985 362 2022-10-10T15:43:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19673]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Al Gore, Vice President of the United States, official portrait 1994.jpg|thumb|Anyị ga-aga ebe dị anya — ngwa ngwa. Nke ahụ pụtakwara na anyị ga-achọ ngwa ngwa ụzọ anyị ga-esi gbanwee nghọta ụwa gbasara kpọmkwem ihe anyị na-eche ihu, yana ihe kpatara anyị ga-eji rụọ ọrụ iji dozie ya.]] '''[[w:Al Gore|Albert Arnold Gore, Jr.]]''' (a mụrụ [[w:March 31|31 Maachị]] [[w:1948|1948]]) bụ onye America [[w: Politician | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na onye na-elekọta mmadụ. Nwa [[w:Albert Gore, Sr.|Albert Gore]] na di [[w:Tipper Gore|Tipper Gore]], ọ bụ 45th [[w:Vice President | osote onye isi ala]] [[w:United States of America|United States of America]] na onye meriri n'afọ 2007 [[w:Nobel Peace Prize|Nobel Peace Prize]], nke o kenyere ndị [[w:United Nations|United Nations]] [[w: Intergovernmental Panel on Climate Change |Ogwe gọọmentị etiti maka mgbanwe ihu igwe]] ==Okwu Okwuru== * ''Anyị bụ ndị America na-ede akụkọ nke anyị. Na isiakwụkwọ ndị anyị ji eme ọnụ bụ ndị anyị nwere obi ike ịgbanwe.''' Ugboro ugboro, ndị America ahụla mkpa ọ dị maka mgbanwe, ma bute ụzọ iweta mgbanwe ahụ ná ndụ. ** [https://web.archive.org/web/20140108042517/http://www.pbs.org/newshour/convention96/floor_speeches/gore_8-28.html Okwu na Democratic National Convention (28 August 1996)]. * '''N'oge m jere ozi na United States Congress, m butere ụzọ n'ịmepụta ịntanetị.''' M butere ụzọ n'ịkwalite usoro dị iche iche gosipụtara na ọ dị mkpa maka mmepe akụ na ụba obodo anyị na gburugburu ebe obibi. nchebe, ndozi na usoro mmụta anyị. <br> N'ime narị afọ nke iri anọ nke ọrụ ọha, gụnyere ọtụtụ n'ime ya ogologo oge tupu m abanye n'ọrụ m ugbu a, agbagoro m mbọ iji meziwanye ndụ ndụ n'obodo anyị na n'ụwa anyị. Na ihe m hụrụ n'oge ahụmahụ ahụ bụ ọdịnihu na-apụta nke na-atọ ụtọ nke ukwuu, nke m nwere nchekwube banyere ya, na nke m chọrọ iduga. ** Azịza mgbe a jụrụ ya ka o kwuo ihe ndị ọ rụzuru na-ekewapụ ya na onye ọzọ na-atụ anya onye isi oche Democratic, onye bụbu Sen. [[w:Bill Bradley|Bill Bradley]] nke New Jersey, n'oge a na-agba ajụjụ ọnụ [[w:Wolf Blitzer|Wolf Blitzer]] [http://www.cnn.com/ALLPOLITICS/stories/1999/03/09/president.2000/transcript.gore/ ''CNN'' (9 Maachị 1999)] ** A na-ekwukarị nke a n'ụzọ na-ezighị ezi dị ka nkwupụta Gore na-ekwu na o chepụtara ịntanetị '' '' chepụtara ịntanetị. *** [http://www.snopes.com/quotes/internet.asp "Internet nke Lies" na Snopes.com], na [http://sethf.com/gore/ Al Gore "mepụtara ịntanetị" - akụrụngwa] [[Usòrò:05 04 RFC WDC 6jun98.jpg |thumb|right|Ụbọchị m kwuru okwu ahụ, ike gwụrụ m n'ihi na anọ m n'ụra abalị dum na-echepụta Camcorder.]] * '''Ụbọchị m kwuru okwu ahụ, ike gwụrụ m n'ihi na anọ m n'ụra abalị dum chepụta Camcorder''' ** Na-egwu egwu maka akụkọ na o kwuru na ya chepụtara ịntanetị, dịka ekwuru na '' The Boston Globe '' (9 Eprel 1999). * O doro m anya na ndị ikom na ndị inyom hà nhata—ma ọ bụrụ na ọ bụghị karịa. ** Njakịrị a na-eji n'oge okwu mgbasa ozi ya, gbasara mmetụta nwata na-anụ ka ndị mụrụ ya na-arụrịta ụka; dị ka e hotara na [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9E02E2DE1E3DF935A35754C0A96F958260&sec=&spon=&pagewanted=all "Gore Campaign, Trailing within Women, Sharpens Its Pitch in Them" site na Henneberg New York Times' (Julaị 6, 1999)] ** Ọdịiche: Mgbe mụ na nwanne m nwanyị na-etolite, ọ nweghị obi abụọ ọ bụla n'uche anyị na nwoke na nwanyị hà nhata, ma ọ bụghị karịa. *** Dị ka ekwuru na [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9404EFD6153FF931A2575BC0A9669C8B63 "Mgbasa ozi 2000: Onye isi oche" nke David Barstow dere na '' New York Times'' (12 August 2000). * M maara nke ọma mkpa mmiri ara ehi [[w: farming|ugbo]] dị na Wisconsin. Anọla m n'otu ugbo mmiri ara ehi ebe a na Wisconsin. Ọ bụrụ na e nyefere m onye isi ala, ị ga-enwe onye maara nke ọma ihe ụlọ ọrụ mmiri ara ehi Wisconsin bụ maka ya. ** Dị ka e hotara na [http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/55152830.html?dids=55152830:55152830&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&date=JUN+15%2C+2000&uthor=Howard Washington+Post&desc=Chatter+na+40%2C000+Feet%3B+Na-esote+to+Bush%2C+a+First-Class+Schmoozer%2C+Gore's+in+Coach&pqatl=google "Chatter na 40,000 Feet" nke Howard Kurtz dere na "The Washington Post" (14 June 2000)). * '''Agbala m oke iride ọnwa!'' ** Ngosipụta ndị ọbịa na ''[[w: Futurama Futurama]] ''Mpụ nke ndị na-ekpo ọkụ'' (10 Nọvemba 2002). * Ihe dị mkpa karịa ndekọ ya dị ka onye arụmụka bụ ndekọ Mr. Bush dị ka onye isi ala. N'ime ya bụ ezi ohere maka [John Kerry] - n'agbanyeghị na onye isi ala nwere ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, arụmọrụ ya n'ọfịs bụ ọdịda dị egwu. ** [http://www.nytimes.com/2004/09/29/opinion/29gore.html?ex=1254196800&en=b0a4fff00be52eb0&ei=5090&partner=rssuserland "Otu esi arụrịta ụka George Bush" ==Njikọ Mpụga== [[W:Al Gore|Al Gore]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Al Gore|Al Gore]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gore, Albert Arnold Jr}} 3mhs3brypnrritlir4pzigvv30sil1e Al Green 0 93 366 365 2022-10-10T11:26:56Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki == Al Green == Albert Leornes Greene (amuru Eprel 13, 1946), onye amara aha ya dika Al Green, bu onye America na-agụ egwu, onye na-ede abụ, onye ukọchukwu na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru' == * Achọtala m ndị mmadụ n'akụkụ abụọ nke wara wara, ndị ọcha na ndị ojii, nke ahụ ga-enye gị uwe elu ahụ n'azụ ha. Achọtakwala m ndị na-agaghị enye gị otu achịcha ma ọ bụrụ na agụụ na-agụ gị. * Ana m ekele maka oge ọ bụla. * Egwu bụ ozi, ozi bụ egwu. Ya mere, nke ahụ bụ obere ozi m nke Onye Ukwu ahụ nyere m-obere ozi a na-akpọ ịhụnanya na obi ụtọ. * Kụziere ihe ịga nke ọma tupu ịkụzi ọrụ. Kụziere ha ka ha kwere na onwe ha. Kụziere ha ka ha chee, 'Abụghị m onye nzuzu'. Ọ dịghị nwa chọrọ ịda. Onye ọ bụla chọrọ ịga nke ọma. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5843-Al_Green 1j4i3vyg56e00d4xlqonzlk54pa7fpk Alaa Salah 0 94 9986 369 2022-10-10T15:44:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63126345]] wikitext text/x-wiki == Alaa Salah == Alaa Salah (Arabic: آلاء صلاح, pronunciation: [ʔaːˈlaːʔ sˤɑˈlaːħ]; amuru 1996/1997) bu nwa akwukwo Sudan na onye nemegide ochichi. == Ihe ndi okwuru == * A zụlitere m ịhụ ụlọ anyị n'anya': Onye ngagharị iwe nke Sudan na-ekwu okwu == Ebenside == https://www.theguardian.com/global-development/2019/apr/10/alaa-salah-sudanese-woman-talks-about-protest-photo-that-went-viral 1n2ghr79vi470ytzkzitipsm1qatpwv Alamu Atatalo 0 95 9987 372 2022-10-10T15:44:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4706014]] wikitext text/x-wiki [[Alamu Atatalo]] '''Alamu Atatalo''' Alamu Atatalo bụ onye ọsụ ụzọ sekere, ụdị egwu ọdịnala ndị Yoruba. Onye Ibadan, ọ bụ onye ama ama na ala Yoruba n'ime afọ 1950 na mmalite 1960s. Ka ọ na-erule n'etiti 1960s, Otú ọ dị, ewu ewu ya malitere ibelata mgbe ndị na-akparị ya boro ya ebubo, n'ime usoro mpụ. N'ihi ya, ọ na-akwụsịghị akwụsị, ihe karịrị afọ iri, ikpochapụ aha ya. N'ikpeazụ, ọ laghachiri azụ wee nwetaghachi ọnọdụ ya dị ka "eze nke sekere" n'etiti 70s site na ịtọhapụ ọtụtụ ndekọ LP kụrụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ịchụso ịgba ọtọ nke ike na-enweghị ọrụ na-edugakarị na-efunahụ ike na ọrụ. <ref>https://www.searchquotes.com/quotes/author/Tatalo_Alamu/</ref> ===Ebenside=== pomyor8z4srkuoajo22plvhevgp6y0o Alan Lee (illustrator) 0 96 378 377 2022-10-10T11:26:56Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Alan Lee(illustrator)]] Kevin Henkes (Nọvemba 27, 1960 –) bụ onye odee America na onye na-akọwa akwụkwọ ụmụaka. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *M tolitere na-achọkarị ịbụ onye na-ese ihe, ọ bụkwa n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị ka m malitere ide ihe na-amasị m n'ezie. A bụ m nwata nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-eche ihe m chọrọ iji ndụ m mee, echere m na ọ ga-adị mma ma ọ bụrụ na m nwere ike ịchọta ọrụ nke m nwere ike ise ma na-ese ihe ... wee dee nke bụ ihe ọhụrụ a na m. hụrụ n'anya. Echere m na akwụkwọ foto ụmụaka ga-abara m ezigbo uru. Ọ bụ nnukwu ngwakọta nke nkà ndị ahụ na nke ahụ bụ mgbe m kpebiri na ọ bụ ihe m chọrọ ime. ==Edensibia== Edemede [[W:Alan Lee|Alan Lee]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Alan, Lee}} cgoh26smwpwammzhevmh7j9okgzwb4i Alan Paton 0 97 9988 381 2022-10-10T15:44:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q361623]] wikitext text/x-wiki == Alan Paton == Alan Stewart Paton (11 Jenụarị 1903 – 12 Eprel 1988) bụ onye odee South Africa na onye na-akwado ịkpa ókè agbụrụ. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m nwoke na-adịghị ike na onye mmehie, ma Chineke tinyere aka ya n'isi m, nke ahụ bụ ihe niile. * Ndụ akụzirighị m ka m ghara ịtụ anya ihe ọ bụla, ma ọ kụziiri m ka m ghara ịtụ anya na ihe ịga nke ọma ga-esi na ya pụta bụ ihe a na-apụghị izere ezere. Ọ kụziiri m ka m chọọ ihe oriri site na mbọ ahụ n'onwe ya, mana ka m hapụ nsonaazụ ya nye Chineke. * Ma iru újú dị mma karịa egwu. N'ihi na egwu na-ada ogbenye mgbe niile, ebe iru uju nwere ike ịba ụba. * Enwere m otu egwu dị ukwuu n'ime obi m, na otu ụbọchị mgbe ha chigharịrị n'ịhụnanya, ha ga-achọpụta na anyị atụgharịwo n'ịkpọ asị. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=6 swy2awr1ym78mr3ekd6y9xvcuvnovtr Albert Einstein 0 98 9989 386 2022-10-10T15:44:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q937]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Albert Einstein Head.jpg|144px|thumb|Mgburu nnari daa, m na rọtaru ònwem na ndu mu, nke ime na èzi, kwàdọro na mmeli umu nwoke ndi ọzọ, ma ha dị ndu na hà nwụrụ, ihem gi me bụ Í méli kam yetụrụ kam shi nwere na nkem ne nweresi...]] '''[[:w:Albert Einstein|Albert Einstein]]''' (Önwa àtọ 14 1879 – Önwa ànọ 18 1955) bu mgbe mbu ónyé agnostik nke Ju shí Jemani-Switsaland-Ostria-Amerika nke bu fisisit. Ọ bu onye mádụ màrìrì máká onye sientist kárírí mkpa na ụwa. Ha ma ya kama maka Special and General Theories of Relativity nke ya, mànà ọ mekwara ihe ọzọ na fisiks. Ọ mere ka ọ bụrụ onye ha mara áhạ maka nkọwa ìlè fotoeletrik (nke ȯ gbàrìrì Ònyìnyè Nobel). ==Nke nwere nkwadọ== ==Nke a masịghị== ==== Nwa òkóró ==== * '''Nwoke óbì añurí nwerecha áfȯ juru maka mgbe ubwa mere kọ ona èlé na ọdinaíhú.''' ** "My Future Plans" edemede ó dere mgbe ọ di 17 màkà akwukwọ ó lèrè na úlọ nkwuzi (Önwa itoolu 18 1896) ''The Collected Papers of Albert Einstein'' Vol. 1 (1987) Doc. 22 {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Òtù:Ndi Amerika]] [[Òtù:Ndi Ju]] [[Òtù:Ndi Jemani]] [[Òtù:Ndi buru Nobel Prize]] [[Òtù:Ndi sayensi]] [[Òtù:Ndi fisisit]] [[Òtù:Ndi maasi]] 10dqvcqy0po1y4v6mchcuzwyo8v3m0p Aldo Leopold 0 99 9990 389 2022-10-10T15:44:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q971382]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Aldo Leopold Sheffield Scientific School Class of 1908.jpg|thumb|Mbanye Leopold na Yale [[w:|Sheffield Scientific School|]] yearbook, 1908]][[Usòrò:A.Leopold Card.jpg|thumb|Leta nke Eprel 11, 1917]] '''[[w:Aldo Leopold | Aldo Leopold]]''' ([[w: January 11|Jenụwarị 11]], [[w:1887|1887]] – [[w: April 21|April 21]], [[w:1948|1948]]) bụ [[w:United States|U.S. ]] ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ anụ ọhịa na [[w:Conservation movement|onye na-ahụ maka nchekwa]]. Ọ bụ prọfesọ na Mahadum Wisconsin ma mara ya nke ọma maka akwụkwọ ya ''A Sand County Almanac'' (1949), nke rere ihe karịrị nde abụọ. == Okwu Okwuru == === 1920 === * [[W: Nonconformity|Nonconformity]] bụ mmezu evolushọn kacha elu nke anụmanụ na-elekọta mmadụ. ** "Oge ntụrụndụ nke nwoke," 1920; E bipụtara na '' Round River, '' Luna B. Leopold (ed.), Oxford University Press, 1966, p. 8. * Ụbọchị isii ka ị ga-akwa akwa, ma n’ụbọchị nke asaa ị ga-asa sọks gị. ** "Canada, 1924"; E bipụtara na '' Round River, '' Luna B. Leopold (ed.), Oxford University Press, 1966, p. 54. * Ogige ọhụrụ anyị dị n'akụkụ nkume ifufe na-efe efe. … Anyị amaghị ọdọ mmiri anyị nọ na ya, ma anyị achọghị ịma... ** "Canada, 1925"; E bipụtara na '' Round River, '' Luna B. Leopold (ed.), Oxford University Press, 1966, p. 67. * Ọtụtụ n'ime àgwà ndị America na ndị America pụrụiche bụ mmasị nke [[w: wilderness|ọzara]]. … Ugbu a, anyị ga-ekpochapụ ihe a mere anyị ndị America? ** "Ọzara dịka ụdị eji eji ala eme ihe" [1925]; E bipụtara na '' Osimiri nke Nne nke Chineke na edemede ndị ọzọ nke Aldo Leopold, '' Susan L. Flader na J. Baird Callicott (eds.) 1991, p. 137-138. * Ànyị ghọtara na [[w: industry ụlọ ọrụ]], bụ́ onye bụworo ezi ohu anyị, pụrụ ime ka nna ukwu dara ogbenye? ** "Arịrịọ maka ogige ịchụ nta nke ọhịa" [1925]; E bipụtara na '' Aldo Leopold's Southwest, '' David E. Brown na Neil B. Carmony (eds.) 1990, p. 160. * [[W: conservation|Nchekwa]] abụghị naanị ihe a ga-edobe n'ụlọ ngosi ihe mgbe ochie, kama ọ bụ ''ụzọ ibi n'elu ala''. ** "[http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/AldoLeopold/AldoLeopold-idx?type=turn&id=AldoLeopold.ALReprints&entity=AldoLeopold.ALReprints.p0692&isize=XL Egwuregwu ịkụ ihe na Southern Wisconsin]",' 'Okirikiri ala ala anyị''; Nke “Ndị Enyi nke ala ala ala anyị,” October 1927 bipụtara. * [[W: patriotism|Ịhụnanya]] na-achọ obere ka ọ na-eme ka ugo na-eti mkpu, ma na-emekwu ka ọ na-eche echiche. ** "Onye na-ewu Ụlọ na-echekwa" [1928]; E bipụtara na '' Osimiri nke Nne nke Chineke na edemede ndị ọzọ nke Aldo Leopold, '' Susan L. Flader na J. Baird Callicott (eds.) 1991, p. 147. === 1930s === * Ihe a ga-eme? M na-ahụ na ọ bụ naanị abụọ ọmụmụ na-emeghe ndị mmasị anyị. otù onye gēbi n'elu igurube n'ọzara, ma ọ buru na ọzara fọduru. Nke ọzọ bụ surreptitiously ka melite n'ime aku na uba Juggernaut ụfọdụ ọhụrụ cogs na wiil nke fọdụrụ ịhụnanya nke ọdịdị, pụta ụwa ọbụna na Rotarians, nwere ike ime ka recreate dịkarịa ala a akụkụ dị nta nke ndị ụkpụrụ nke ha ịhụnanya nke "ọganihu" na-ebibi. Ụzọ dị nkenke isi tinye ya bụ: ọ bụrụ na anyị chọrọ ka Maazị Babbitt wughachi n'èzí America, anyị ga-ahapụrịrị ka o jiri otu ngwaọrụ ahụ nke o ji bibie ya. Ọ maghị ọzọ. ** "Egwuregwu na Nchekwa Ndụ anụ ọhịa" [1932]; E bipụtara na '' Osimiri nke Nne nke Chineke na edemede ndị ọzọ nke Aldo Leopold, '' Susan L. Flader na J. Baird Callicott (eds.) 1991, p. 165-166. * Kedu ihe oriri na-atọ ụtọ karịa iwere otu ala na, site na iji nlezianya mee nnwale, iji gosi ka o si arụ ọrụ? Kedu nnukwu ọrụ dị mkpa maka nchekwa karịa ịme ya n'ala nke aka gị? ** "Egwuregwu Ukwu-Opera" [1932]; E bipụtara na '' Osimiri nke Nne nke Chineke na edemede ndị ọzọ nke Aldo Leopold, '' Susan L. Flader na J. Baird Callicott (eds.) 1991, p. 172. * Achịcha na ịma mma na-eto nke ọma ọnụ. Njikọ ha na-ekwekọ n'otu nwere ike ime [[w: farming|ugbo]] ọ bụghị naanị azụmahịa mana nka; ala ahụ abụghị naanị ụlọ ọrụ nri kama ngwá ọrụ maka igosipụta onwe ya, nke onye ọ bụla nwere ike ịkpọ egwu ka ọ họrọ ya. ** "Ụkpụrụ nchekwa nchekwa" [1933]; E bipụtara na '' Osimiri nke Nne nke Chineke na edemede ndị ọzọ nke Aldo Leopold, '' Susan L. Flader na J. Baird Callicott (eds.) 1991, p. 191. * [Mgbe ị kọwasịrị hopper maka ịzụ egwuregwu oyi:] Ọ bụrụ na ị chere na ị tola agadi inwe mmasị na-ewu ihe mgbochi ndị dị otú ahụ - na ọ bụ naanị Boy Scouts na-enweta mgbapụ n'ụdị nzuzu ahụ - gbalịa gbalịa ya. Ị nwere ike mechaa site n'ịrụ ọtụtụ. ** [http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/AldoLeopold/AldoLeopold-idx?type=turn&id=AldoLeopold.ALYale&entity=AldoLeopold.ALYale.p0535&isize=XL redio okwu] "Nri n'isi ka ịdobe egwuregwu na Ụlọ", 2 Nọvemba 1933. ==Njikọ Mpụga== [[W: Aldo Leopold|Aldo Leopold]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Aldo Leopold|Aldo Leopold]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Leopold, Aldo}} 16dx3if2m26l1xr8weu9wl207llgaep Alex Steffen 0 100 13199 9991 2022-11-22T14:58:13Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Alex Steffen in 2008.jpg|thumb|right|Steffen (2008)]] '''[[w:Alex Steffen|Alex Steffen]]''' (born 1968) bụ onye edemede America, onye nchịkọta akụkọ, ọkà okwu ọha na onye ọdịnihu a kacha mara amara maka echiche ndụ ndụ ya na-egbuke egbuke. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ụmụntakịrị a mụrụ taa ga-ahụ ka anyị na-agafe ule mbụ kachasị ukwuu nke ụmụ mmadụ, nke bụ: anyị nwere ike inwe amamihe zuru oke ibi ndụ na mbara ala n'emebighị ya? ** Ekwuru na ihe ngosi ABC Ụwa 2100 http://www.imdb.com/title/tt1471346/quotes|title=Earth2100 * Ọdịnihu ọ bụla nke na-adịghị mma bụ ihe a na-anabataghị. * Ọ dịghị ọdịnihu nwere ike ịma mma nke gụnyere akụ na ụba nke na-emebi ikike nke ọgbọ ndị ga-abịa n'ihu, nke na-eweda usoro mbara ala ndị bụ isi n'ụzọ ọ bụla, ma ọ bụ nke na-enyeghị mmadụ ọ bụla òkè bụ isi nke nchekwa, ùgwù na obi ụtọ. * '''Ọdịnihu na-amalite ugbu a.''' ** https://web.archive.org/web/20100926233841/http://www.designindaba.com/twodotzero#comment-122 * A na-ahụkarị ịkatọ isi dị ka àgwà nnupụisi n'ọdịbendị a ma ama n'ebe ọdịda anyanwụ, mana n'eziokwu, nkatọ anyị na-akwalite ọchịchọ nke ndị dị ike: nkatọ bụ nrubeisi. ** [http://books.guardian.co.uk/review/story/0,,2035002,00.html Go bright green | Review | Guardian Unlimited Books.<!-- Bot generated title -->] * Anyị nwere ike ịnakwere oke mgba dị n'ihu anyị, ma họrọ ịnọgide na-enwe nchekwube, na ịrụ ọrụ site na nkwenye bụ isi na ohere nke ọdịnihu. Oge ọ bụla anyị kọwara ka a ge-esi wulite ọdịnihu dị mma, anyị na-emegharị oke nke enwere ike. ** [https://web.archive.org/web/20150905141240/http://www.worldchanging.com/archives/007919.html WorldChanging: The Politics of Optimism]. * Anyị ga-emepụta ihe atụ nke ọganihu nke ijeri mmadụ anọ na nde narị ịse ndị ​​ọzọ nwere ike ịkekọrịta mana anyị amaghị ka esi eme ya. * Ebumnobi anyị kwesịrị ịbụ ime ka ụwa dị jụụ n'ụzọ na-ewusi ma weghachi ike nke usoro okike ya. "Ụgbọ ala m nke ọzọ bụ obodo na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. ** Aha edemede. * Azịza maka nsogbu ụgbọ ala America anọghị n'okpuru mkpuchi ya... Ihe ọhụrụ kachasị mma metụtara ụgbọ ala anyị nwere abụghị imezi ụgbọ ala ahụ kama iwepụ mkpa ịkwọ ya n'ebe ọ bụla anyị na-aga. ** http://www.businessweek.com/innovate/content/feb2008/id20080211_959496.htm ==Njikọ Mpuga== * [[w:Alex Steffen|Alex Steffen]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Steffen, Alex}} 96qdm2p8t9ckzi43i4et70rykbh575y Alex Usifo 0 101 9992 398 2022-10-10T15:44:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18211687]] wikitext text/x-wiki == Alex Usifo == Alex Usifo (amuru 16 Eprel 1953) bu onye omere na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ịchọrọ ikpe ndị mmadụ ikpe site na mmejọ ha, ị gaghị enyere onye ọ bụla aka. == '''Ebenside''' == https://quotes.ng/authors/alex-usifo/1747/ ml8om54fteg91fvzp36lvg7i26uedo4 Alexandra David-Neel 0 102 9993 401 2022-10-10T15:44:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q230456]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Alexandra David-Néel|Alexandra David-Néel]]''' (24 Ọktoba 1868 – 8 Septemba 1969) bụ onye ama ama Belgian – onye France na-eme nchọpụta, onye mmụọ mmụọ, Buddhist, anarchist na odee. O dere ihe karịrị akwụkwọ 30 gbasara okpukpe Eastern, [[W:|nkà ihe ọmụma]], na njem ya, gụnyere ''Magic and Mystery in Tibet'' nke e bipụtara na 1929. [[Usòrò:Louise_Eugenie_Alexandrine_Marie_David_19th_century.gif|thumb|Alexandra David-Néel mgbe ọ dị afọ iri na ụma, 1886]] [[Usòrò:Alexandra David-Neels.jpg|thumb|Alexandra David-Neels, 1933]] ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ọtụtụ ndị na-agụ akwụkwọ na ndị na-ege ntị bụ otu ihe n'ụwa niile. Enweghị m obi abụọ na ndị obodo gị dị ka ndị m zutere na China na India, na ndị ikpeazụ a dị ka ndị Tibet. Ọ bụrụ na ị na-agwa ha eziokwu dị omimi, ha na-eghe, ma, ọ bụrụ na ha anwa anwa, ha na-ahapụ gị, ma ọ bụrụ na ị gwa ha akụkọ efu na ha niile bụ anya na ntị." ** Ekwuru na [http://www.esotericquarterly.com/issues/EQ09/EQ0904/EQ090414-Kovacs.pdf"Alexandra David Néel: Ndụ na Ọrụ nke Onye Romancer nke Tibet,"Iván Kovács," Esoteric Quarterly, ''] (Oyi 2014) *"Nnweta nghọta karịrị akarị bụ ezigbo ihe ọzụzụ a na-akwado na nkuzi Oral, nke anaghị agụnye, dịka ọtụtụ ndị chere, n'ịkụziri nwa akwụkwọ ihe ụfọdụ, n'ikpughere ya ihe nzuzo ụfọdụ, kama n'igosi ya. ụzọ isi mụta ha wee chọpụta ha n'onwe ya." ** Ekwuru na [http://www.esotericquarterly.com/issues/EQ09/EQ0904/EQ090414-Kovacs.pdf"Alexandra David Néel: Ndụ na Ọrụ nke Onye Romancer nke Tibet,"Iván Kovács," Esoteric Quarterly, ''] (Oyi 2014) == ''Anwansi na ihe omimi na Tibet''=== <small>[https://www.theosophy.world/resource/ebooks/magic-and-mystery-tibet-alexandra-david-neel (ederede zuru ezu)]</small> *"Ma eleghị anya, ọ ga-apụ n'anya dị ka ube, ya na obere inyinya ya na ndị na-eso ụzọ ya, yi uwe niile na agba nke eke na egwurugwu. Ọ bụ akụkụ nke mgbaasị nke m biri ndụ ụbọchị iri na ise ikpeazụ a. Ihe omume ọhụrụ a bụ nke ihe ndị a na-arọ nrọ. N'ime nkeji ole na ole, m ga-eteta n'ezigbo akwa, na mba ụfọdụ nke geni ma ọ bụ "Lama dị n'anụmanụ" na-adịghị amasị ya nke ejiri silk na-egbuke egbuke. Obodo ebe ụmụ nwoke na-eyi uwe ojii jọgburu onwe ya, ịnyịnya anaghịkwa ebu ihe e ji anọkwasị ọlaọcha n’uwe edo edo edo edo." *"Okpukpe Buddhism na-amachibido iwu okpukperechi nke ọma, ndị lamas mmụta na-ekweta na ha enweghị ike inye nghọta ime mmụọ, nke enwere ike nweta naanị site na mbọ ọgụgụ isi nke onwe. Ma ihe ka n'ọnụ ọgụgụ na-ekwere na irè nke ụfọdụ omenala usoro ọgwụgwọ nke ndị na-arịa ọrịa, na-echebe ihe onwunwe ọganihu, mmeri nke ndị ajọ omume na nduzi nke mmụọ nke ndị nwụrụ anwụ na ụwa ọzọ." *"Ndị agha ndị iro ji nwayọọ nwayọọ na-agbakọta gburugburu m. Ọ dị m ka ihe ndị a na-adịghị ahụ anya na-amasi m ike bụ ndị kpalitere m ịpụ na mba ahụ, na-ekwu na m ga-enwe ike ịga n'ihu n'ihu, ma n'ime ọmụmụ nke Lamaism ma ọ bụ n'elu ala nke Tibet. Site n'ụdị nkwuwa okwu n'otu oge ahụ, ahụrụ m ndị iro ndị a na-amaghị ama ka ha na-enwe mmeri ma na-aṅụrị ọñụ, mgbe m gachara, n'ịchụpụrụ m." *"M, otu ụbọchị, jụrụ ya: "Gịnị bụ Nnapụta Kasị Elu?" Ọ zara, sị: "Ọ bụ enweghị echiche niile na echiche niile, nkwụsị nke ọrụ uche ahụ nke na-emepụta echiche efu." o kwuru, sị: "Ị kwesịrị ịga na Tibet ma bụrụ onye nna ukwu nke ' Ụzọ Mkpirisi.' Ahụrụ m na ị ga-enwe ike ịghọta nkuzi nzuzo ahụ.''" *"Narị narị itoolu n'okpuru ọgba [[w:rhododendron|rhododendron]] gbawara agbawa. Arịgoro m n'elu ugwu na-adịghị aga. Ogologo okporo ụzọ dugara m na ndagwurugwu tọgbọrọ n'efu nke ọdọ mmiri na-agafe agafe... [[W:|Nọrọ]], ịnọ naanị ya! ...Uche na uche na-azụlite nghọta ha na ndụ ntụgharị uche nke mejupụtara nleba anya na ntughari uche na-aga n'ihu. Mmadụ ọ̀ na-aghọ onye ọhụ ụzọ, kama ọ́ bụghị na onye ahụ kpuru ìsì ruo mgbe ahụ?" *"N'ụzọ dị mwute, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụjọ, m na-elekarị anya n'okporo ụzọ yiri eri nke m na-ahụ, gbadaa ala, na-efegharị na ndagwurugwu na-apụ n'anya n'etiti ugwu. Ụbọchị ga-abịa mgbe ọ ga-eduga m ịlaghachi n'ụwa mwute nke dị n'ofe ugwu dị anya, na n'iche echiche, nhụjuanya a na-apụghị ịkọwa akọwa jidere m." *"M na-aga Korea. Panya-an; "Ebe obibi ndị mọnk nke amamihe" nke zoro ezo n'ime obi ọhịa na-emeghere m ụzọ. Mgbe m gara ebe ahụ ịrịọ ka abata m ruo nwa oge, oké mmiri ozuzo ekpochapụla ụzọ ahụ. Ahụrụ m ndị mọnk Panya-an ka ha na-arụzi ya. [[w:novice | novice]] nke [[w:abbot | abbot]] zitere ka o webata m kwụsịrị n'ihu otu n'ime ndị ọrụ ahụ dị ka apịtị dị ka ndị ibe ya, kpọọ isiala n'ụzọ nkwanye ùgwù wee gwa ya okwu ole na ole. Onye na-egwu ala, dabere na spade ya, lere m anya nke ọma nwa oge, wee kwenye nkwenye ya wee malite ịrụ ọrụ ọzọ, na-enweghị ọkwa ọzọ banyere m. ''Ọ bụ onye isi [[w:hermitage|hermitage]],'' onye ndu m gwara m. "Ọ dị njikere inye gị ụlọ." *"Ọ bụghị iwu na ịgbachi nkịtị dị ka ọ dị n'etiti [[w:Trapist | Trapist]], mana ndị mọnk anaghị adịkarị n'ọnụ. Ha echeghị na ọ dị ha mkpa ikwu okwu ma ọ bụ itinye ume ha n'ihe ngosi. Echiche ha nọgidere na nzuzo [[w:introspection | introspections]] na anya ha nwere nleba anya n'ime ihe oyiyi Buddha." *"Enwere ọnụ ọgụgụ buru ibu karịa otu onye ga-eche onye, ​​​​mgbe ọ na-ebuli obere oriọna na ngosipụta nke onyinye n'ihu ihe oyiyi Buddha, rịọ maka ọ bụghị karịa nghọta ime mmụọ. N'agbanyeghị na ha nwere ike ime naanị obere mbọ iji ruo ya, echiche omimi nke [[w:|nzọpụta]] site na [[w: Enlightenment in Buddhism | nkọwa]] ka dị ndụ n'etiti ndị Tibet. *"Ihe ọ bụla nwere ike bụrụ ihe na-akpata na-arụ ọrụ, mgbasa ozi [[w:Telepathy | telepathic]], ma ọ maghị ma ọ bụ amaghị ihe ọ bụla, yiri ka ọ na-emekarị na Tibet. Banyere ahụmịhe nke m, ejiri m n'aka na enwetara m ozi telepathic ọtụtụ oge site na lamas nke m megoro ọzụzụ nke uche ma ọ bụ nke mmụọ. O nwedịrị ike ịbụ na ọnụ ọgụgụ nke ozi ndị a abawanyela karịa ka m chere. Agbanyeghị, ejirila m naanị ikpe ole na ole nke lama mechara jụọ ma ọ bụrụ na aghọtara m ihe o bu n'obi ikwu n'otu oge. *"Ọbụna ndị mọnk nwere mmasị n'omume na-ekweta na ndụ dị mma na ịdọ aka ná ntị ndị mọnk, ọ bụ ezie na ọ bara uru ma dị mma maka ọtụtụ ndị, bụ nanị nkwadebe maka ụzọ dị elu. Banyere ndị adepts nke usoro nke abụọ, ha niile kwenyere na nsonaazụ bara uru nke iji ikwesị ntụkwasị obi na-erube isi n'iwu omume na iwu ndị e debere maka ndị òtù okpukpe." *"Ọzọkwa, mmadụ niile nwere otu n'otu n'ịkpọwa ụzọ nke mbụ ka ọ dị nchebe n'ime ha abụọ. Ndụ dị ọcha, ịrụ ọrụ nke ọma, [[w:|ezi omume]], [[w:|obi ebere]], [[w:|na-apụnara mmadụ ihe]] site na mkpa ụwa, [[w:|adịghị achọ ọdịmma onwe onye]] na ịnọ jụụ nke uche na-eme ihe - ha na-ekwu - dịka usoro nchacha nke na-eme ka ọ dị ọcha. jiri nwayọọ nwayọọ na-ewepụ '' uzuzu na-adịghị ọcha nke na-ekpuchi anya uche,''" *"N'ihe gbasara usoro nke ndị omimi na-akpọ '' Ụzọ dị mkpirikpi '', ''ụzọ ziri ezi'', a na-ewere ya dị ka ihe dị ize ndụ. Ọ bụ - dị ka ndị nna ukwu na-akụzi ya - dị ka a ga-asị na kama iso ụzọ nke na-aga gburugburu ugwu na-arịgo nwayọọ nwayọọ na-erute elu ugwu ya, mmadụ gbalịrị iru ya n'ahịrị kwụ ọtọ, na-arịgo nkume ndị dị n'akụkụ ma na-agafe n'elu eriri. Naanị ndị na-akwụ ụgwọ mbụ, ndị na-eme egwuregwu pụrụ iche, na-enwere onwe ha kpamkpam, nwere ike ịtụ anya ịga nke ọma n'ọrụ dị otú ahụ. Ọbụna onye kachasị mma nwere ike ịtụ egwu ike ọgwụgwụ mberede ma ọ bụ isi ọwụwa. Ma na enweghị atụ na-esochi ọdịda dị egwu nke onye alpinist dị mpako na-agbaji ọkpụkpụ ya." *"N’otu ụbọchị ahụ ntakịrị oge tupu chi ọbụbọ, nwa okorobịa ahụ na ndị njem ya pụtara na ndagwurugwu ahụ. O yiri uwe ahụ, na okpu anyanwụ nke mba ọzọ nke m hụrụ na nrọ m, na n'ọhụụ ụtụtụ." *"Nkụzi Oral Nzuzo na ngalaba Buddhist Tibet" (1964) === nke Alexandra David Neel na Lama Yongden <small>[https://www.tsemrinpoche.com/download/Buddhism-Philosophy-and-Doctrine/en/Alexandra%20David-Neel%20-%20The%20Secret%20Oral%20Teachings% 20in%20Tibetan%20Buddhist%20Sects.pdf (ederede zuru oke)]</small> *"Nnweta nghọta karịrị akarị bụ ezigbo ihe ọzụzụ a na-akwado na nkuzi Oral, nke anaghị agụnye, dịka ọtụtụ ndị chere, n'ịkụziri nwa akwụkwọ ihe ụfọdụ, n'ikpughere ya ihe nzuzo ụfọdụ, kama n'igosi ya. ụzọ isi mụta ha wee chọpụta ha n'onwe ya." *"Ndị isi nkuzi nzuzo na-ekwu na eziokwu a mụtara n’aka onye ọzọ abaghị uru, na naanị eziokwu nke dị ndụ ma dị irè, nke bara uru, bụ eziokwu nke anyị onwe anyị na-achọpụta." *"N'ụzọ nkịtị, lhag thong, pụtara ịhụ ihe karịa, ịhụ ihe karịrị, ịhụ nke ukwuu, kacha. Ya mere, ọ bụghị naanị ịhụ ihe karịrị nke a na-ahụ site na oke nke ihe a kpọrọ mmadụ bụ ndị na-amaghị nke ọma, ma ịhụ n'ofe ókè na-amachi ọhụụ nke uche azụlitere, na-eweta n'ime ịbụ [[w:|anya nke atọ]] nke Ọmụma nke ndị adepts nke tantric ịrọ na-etinye n'etiti ọkpọiso nke chi ihe atụ ha." *"Ndị okpukpe niile na-aja [[W:|okwukwe]] mma, ma ha weere ya dị ka omume ọma dị mkpa nye onye ahụ nke nwere olileanya maka nzọpụta ebighị ebi, bụ nke a kwadoro ugbu a n’ozizi Nzuzo. Dabere na ndụmọdụ nke Buddha nyere ndị na-eso ụzọ Ya, ndụmọdụ bụ isi nke ndị Nna-ukwu na-enye neophytes bụ: '' Obi abụọ!'' Obi abụọ bụ mkpali maka nyocha, nyocha bụ ụzọ nke na-eduga n'ọmụma." *"Ịkparịta maka izi ezi a anaghị adị mfe mgbe niile. [[W:|Buda]] kwusiri ike na mkpa ọ dị inyocha amụma ndị O wetara, na ịghọta ha n'onwe ha tupu ịnakwere ha dị ka eziokwu. Ihe odide oge ochie na-eme ka obi abụọ adịghị ya na nke a: "Ekwetala na ike nke ọdịnala ọbụna ma ọ bụrụ na a na-asọpụrụ ha ruo ọtụtụ ọgbọ na n'ọtụtụ ebe; ekwetala ihe ọ bụla n'ihi na ọtụtụ ndị na-ekwu maka ya; ekwela n'ike nke ndị amamihe nke oge ochie; ekwela ihe unu chepụtara n’onwe unu, na-eche na chi emewo unu mmụọ nsọ. Unu ekwela ihe ọ bula nke dabere nání n'aka ndi-nwe-unu ma-ọbu nke ndi-nchu-àjà. Mgbe nyochachara. kwerenụ ihe unu nwaleworo n’onwe unu wee chọpụta na o nwere ezi uche, nke bụ maka ọdịmma gị na nke ndị ọzọ.”" *"Ebumnobi nkuzi ndị a abụghị ime ihe ọchị ndị nwere uche dị mfe, ndị a na-akpọ ọrụ ebere n’Akwụkwọ Nsọ Tibet bụ “ụmụ”, ọ bụ maka ndị siri ike ime ka ha sie ike, ka ndị nwere ọgụgụ isi mee ka ha nwee ọgụgụ isi, maka ndị nwere ezi uche. ịzụlite amamihe ha na iduga ha n'inwe nghọta gafere oke (lhag thong) nke mebere ezi nghọta." ==Okwu gbasara David-Neel== *"Ruo ọtụtụ afọ m na-ezo aka na nke a, ruo ugbu a, ọrụ a na-adịghị ahụkebe na nke a na-apụghị iru dị ka "akwụkwọ a gwara m-gị," n'ihi na a na-ekwukarị na m na-esi na ikuku dị nro chepụta nkọwa m banyere okpukpe Buddha. , si otú a ụgha ya ezi ozizi .... Ma, n'agbanyeghị mgbaasị ekpomeekpo nke aha ya, The Secret Oral Teachings in the Tibet Buddhist Sects bụ ihe kasị kpọmkwem, ọ dịghị ihe efu, na ala nkọwa nke [[w: Mahayana Buddhism|Mahayana Buddhism]] nke edeworo ugbu a. **[[W:|Alan Watts]], n'ihu ya: '' nkuzi Oral nzuzo na ngalaba Buddhist Tibet '' (1964)), nke Alexandra David-Néel | Alexander David Nee na Lama Yongden dere. *"1889 bụkwa nke mbụ n'ime ọgba aghara a na-akpọ Alexandra neurasthenic ... Alexandra ... nwara ịtọhapụ onwe ya n'ihe ọ chere na-ekwesịghị ekwesị agụụ na àgwà. O kwuru na ya ahụla ihe na-adịghị mma nke ọtụtụ ihe ụtọ mmadụ ... n'akwụkwọ akụkọ ya ... ọ gwara ya na ya enweghị ike ikwere n'ịhụnanya ịhụnanya, nke ga-eduga nanị n'ịkwado ekwesịghị ntụkwasị obi, nraranye, na obi mgbawa. *O buru amụma, n'ụzọ na-ezighị ezi, na ọ ga-anwụ na nwata... N'ịdọ aka ná ntị, olu mmụọ ọjọọ ga-atakwunyere ya ntị na ọ ga-eme ka nsogbu ya kwụsị ngwa ngwa. Ọ maara na ọ gaghị ekwe ka ọ nwee mmeri. Ọ ga-aza, sị: 'M so n'òtù ọhụrụ.' "Anyị dị ole na ole ma anyị ga-emezu ebumnuche anyị. Ana m eme ihe m na-aghaghị.''" ** '' Ndụ nzuzo nke Alexandra David-Neel: Akụkọ ndụ onye nyocha nke Tibet na omume ya amachibidoro,'' nke Barbara Foster na Michael Foster (1998) *"N'ime ọtụtụ mbọ ya dị mkpụmkpụ, "Ụmụ nwanyị nọ na Tibet" (Asia 1934) bụ mmeri na-enweghị mgbagha ... ụmụ nwanyị na-agụ akwụkwọ si mba dị anya dị ka America na China na-edegara ya akwụkwọ ozi na-achọsi ike. Mpempe akwụkwọ a tụlere ụzọ ụmụ nwanyị Tibet ji chịkwaa ọnọdụ ọjọọ wee nweta ikike n'ahụ ụmụ nwoke ha. Ụmụ nwanyị ndị a enwetawo ezi ihe [[W:|equality]] n'agbanyeghị iwu na akwụkwọ nsọ na-adịghị mma nye ha, nke a site na nnwere onwe ebumpụta ụwa na ume anụ ahụ. Ụmụ nwanyị Tibet bụ ndị nwere amamihe na ndị nwere obi ike, ya mere ndị di ha ji kpọrọ ihe." *"Onye isi isiokwu ahụ gosiri na David-Neel nọgidere na-ekwesị ntụkwasị obi [[w:|ndi inyom]]—ọ dịghị ihe na-erughị n’oge ọ lụsoro ọgụ maka ikike iwu kwadoro nke ndị nwunye na ndị nne na-alụbeghị di, nakwa maka nnwere onwe akụ̀ na ụba ha." ** '' Ndụ nzuzo nke Alexandra David-Neel: Akụkọ ndụ onye nyocha nke Tibet na omume ya amachibidoro,'' nke Barbara Foster na Michael Foster (1998) *"Ma mmadụ lere Alexandra David-Néel onye na-eme njem na onye na-eme nchọpụta, [[w:Anthropology|anthropologist]], ọkà mmụta ma ọ bụ onye edemede, ndụ ya bụ ihe akaebe nke onye pụrụiche ma nwee nnukwu onyinye nke kwụsịrị n'enweghị ihe ọ bụla iji mezuo ebumnuche ya. na n'ime usoro a hapụrụ akwụkwọ nketa, ma ihe na-atọ ụtọ ma nke ndị ọkà mmụta, na ọtụtụ ọgbọ na-esote ga-enwe ike ịmụ ihe na ịnụ ụtọ. Ọ bụ ezie na a maghị na ya na òtù ọ bụla [[w:|na-eme mgbaasị]] na-emekọrịta ihe n'ụzọ iwu kwadoro na West, ụlọ akwụkwọ ọ bụla [[w:|esoteric]] nke na-eche banyere nyocha ma ọ bụ nyochaa akwụkwọ ya gbasara ụwa nke mgbaasị nwere ike ịba uru naanị site na ya." ** [http://www.esotericquarterly.com/issues/EQ09/EQ0904/EQ090414-Kovacs.pdf" Alexander David Néel: Ndụ na Ọrụ nke Onye Romancer nke Tibet, '' Iván Kovács, '' Esoteric Quarterly '',] (Oyi 2014) *"N’afọ 1891, mgbe ọ dị afọ iri abụọ na atọ, David-Néel nwere ifufe a na-atụghị anya ya, ma ọ kacha abịa n’oge. Enyi ya onye England, Elisabeth Morgan ... hapụrụ David-Néel obere ihe nketa ... iji kwe ka David-Néel mee njem ihe karịrị otu afọ site na [[w:|Ceylon]] na [[w:|India]]. Na nke a nke mbụ n'ime nnukwu njem ya na Eshia, David-Néel jikọtara ya na [Annie Besant], onye bụzi Onye isi oche nke [[w:Theosophy (Blavatskian)|Theosophical Society]], yana isi ụlọ ọrụ ya na [[w: Adyar, India|Adyar, nso Madras, na India]]. N'oge ọ nọ n'ebe ahụ, ọ na-amụrụ ha ihe [[w:|Sanskrit]], wee gaa n'ihu n'obodo nsọ [Benares] na [[w:|Ganges]]. N'ebe a, ọ gụrụ [[w:|yoga]] na onye guru a ma ama, [[w:Swami Bhaskarananda Saraswati|Swami Bhaskarananda nke Varanasi]]... Ọ bụkwa na India ka ọ nụrụ [[w:Tibetan|Tibetan]] egwu, nke masịrị ya. Agbanyeghị, a manyere ya ịlaghachi na [[w:|Brussels]] mgbe ego ya gwụrụ." ** [http://www.esotericquarterly.com/issues/EQ09/EQ0904/EQ090414-Kovacs.pdf" Alexander David Néel: Ndụ na Ọrụ nke Onye Romancer nke Tibet, '' Iván Kovács, '' Esoteric Quarterly '',] (Oyi 2014) ==='Alexandra David-Néel,'' nke David Guy, '' Tricyle Buddhist Review '' (1995) === <small>[https://tricycle.org/magazine/alexandra-david-neel/ (ederede zuru ezu)]</small> *"Mgbe ọ dị afọ 16 ọ na-agbapụlarị ụlọ maka jaunts gafee Europe, ọ gakwara India na 21... Ọ bụ ezie na ọ dị afọ 16 ka ọ lụrụ ... na 1910 ọ (di ya) nyere ya akwụkwọ nri. “Ogologo njem”—o bu n’obi ihe dị ka otu afọ—iji “wepụ ya n’usoro ihe ya.” Ọ gara afọ iri na anọ, na-eme njem ma biri na India, [[w:|Sikkim]], [[w:Nepal|Nepal]], [[w:|Bhutan]], [[w:|China]], [[w:|Japan]], na-eme njem n'ime. alaeze a machibidoro iwu nke [[w:|Tibet]]. *"Ọ bụ mgbe ọ kwagara Sikkim ka ọ zutere mmadụ atọ ga-emetụta ndụ ya nke ukwuu ... Nke a bụ mmalite nke oge kachasị mkpa na nke na-emezu nke ndụ David-Néel. N'ezie, ọ nwere mgbanwe anụ ahụ, "neurasthenic," nwanyị ahụ na-adịghị ahụkebe na mberede na-eto nke ọma ma na-eto eto ... "" Ọnọdụ ahụ ike ya mere ka ọ dịkwuo elu karịa otu elu" - ma o yikwara ka ọ dị ịrịba ama na David-Néel. , bụ́ onye ruo mgbe ahụ nọpụrụ iche n'ebe ndị ọzọ [[w:|Buddha]] nọ, bi na mberede n'ebe ọ nwetara nkwado maka omume ya." *"Mgbe [[w:|Dalai Lama]] jụrụ ya otú ọ ga-esi ghọọ onye Buddha na-enweghị onye nkụzi, ọ sịrị, "Mgbe m nakweere ụkpụrụ nke okpukpe Buddha, amaghị m otu onye Buddha, ma eleghị anya ọ bụ nanị onye Buddha na Paris. "N'oge mkparịta ụka mbụ ha, Gomchen nke Lachen kwuru, sị, "Ị hụla ìhè kachasị na nke kachasị elu. Ọ bụghị n'ime otu afọ ma ọ bụ abụọ nke ntụgharị uche ka mmadụ rutere n'echiche ndị ị na-ekwupụta.''" *"N'ebe ndị Tibet nọ, ọ dị ka ihe ezi uche dị na ya maka Alexandra David-Néel ịgagharị na [[w:Lhasa|Lhasa]]: ọ na-alaghachi na saịtị nke mbụ." ==Njikọ mpụga== [[W:|Alexandra David-Neel]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Alexandra David-Neel]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:David-Neel, Alexandra}} 55rr9fvj8ocwb1237hje2z8lej9cvia Alexandra Maseko 0 103 405 404 2022-10-10T11:26:58Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Alexandra Maseko]] Alexandra Maseko amụrụ Septemba 10, 1968 na Luveve, Bulawayo).https://www.pindula.co.zw/Alexandra_Maseko. ọ bụ ndị isi obodo mepere emepe- Policy and Advocacy Fellow na Onye guzobere Egwuregwu na Development Trust Zimbabwe.https://www.linkedin.com/in/alexandramaseko/ . Ọ gbara bọọlụ basketball maka ndị otu mba ruo ọtụtụ afọ ma mesịa nwee ike nweta ohere agụmakwụkwọ zuru oke iji gbaa basketball na United States na Mahadum Seton Hall. https://www.pindula.co.zw/Alexandra_Maseko. ọ dabere ugbu a na United States of America.https://www.herald.co.zw/maseko-on-basketball-development/. == Okwu ndi Okwuru == * 'N'eziokwu, ihe ole na ole nwere ike iji tụnyere ahụmahụ ahụ nke ịnọchite anya obodo gị na ndị mmadụ ibe gị laghachiri n'ụlọ. ** https:/ /www.theguardian.com/global-development/gallery/2020/dec/17/we-rise-by-lifting-others-outstanding-women-of-zimbabwe-in-pictures * Dabere na United States, Alex bụ ike a ga-eji na-agbanye na n'ogige basketball. Ọrụ basketball ya malitere na Arundel School, Harare na dị ka onye isi ndị otu ọ kpọgara Arundel na njem njem mba ụwa mbụ na South Africa. N'ime ngụkọta nke afọ 9 Alex na-egwuri egwu maka National Team Junior Zimbabwe na otu ndị isi ụmụ nwanyị mba. Ọ kachasị, ọ nọchiri anya Zimbabwe na egwuregwu 9th na 10th All Africa Games ** https://www.pindula.co.zw/Alexandra_Maseko * Ọ na-achịkọta snịịka n'ọnọdụ dị mma ma kpọghachi ha n'ụlọ Zimbabwe ebe ọ na-ekesa ha ndị ọ na-enweghị. . Alexandra nwere mmasị karịsịa ịhụ ka ọtụtụ ụmụaka na ndị ntorobịa kpugheere ụwa ohere ha na-amaghị ma ọ bụ chere na ha enweghị ikike. Ọ chọrọ ka ndị ntorobịa Zimbabwe nweta ngwá ọrụ kwesịrị ekwesị ka ha wee mezuo nrọ nke ha ma gaa n'ihu na ndụ. ** https://www.pindula.co.zw/Alexandra_Maseko == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Alexandra Maseko| Alexandra Maseko]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Alexandra Maseko|Alexandra Maseko]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Maseko, Alexandra}} 3crsx2kju4lxa8i8v2zhclbcusm7zu8 Alexandria Villaseñor 0 104 13452 13451 2023-04-20T16:54:54Z Ennydavids 89 /* Nkwupụta okwu */ . wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alexandria Villaseñor|'''Alexandria Villaseñor''']] (born 18 May 2005) bụ onye America na-akwado ihu igwe bi na New York City. Onye na-eso [[w:School strike for the climate|Fridays for Future movement]], ọ bụkwa onye na-eso onye na-akwado ihu igwe [[Greta Thunberg]], Villaseñor bụ onye nchoputa nke US Youth Climate Strike na onye guzobere '''Earth Uprising'''. ==Okwu okwuru== * Anyị nọ ebe a dị ka ụmụ amaala nke ụwa a, dị ka ndị mmetọ nke a na-akpachapụ anya tụbaa n'ime ala anyị, ikuku na oké osimiri ruo ọgbọ dị iche iche, nakwa dị ka ụmụaka ndị a na-emebi ikike ha. Taa, anyị na-alụghachị ọgụ. Afọ irí atọ gara aga ụwa kwere anyị nkwa. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ obodo ọ bụla n'ụwa kwetara na ụmụaka nwere ikike a na-aghaghị ichebe. Mba ndị ahụ bịanyere aka n'akwụkwọ nkwado nke "Optional Protocol" nke ato na Nkwurịta Okwu ekwela ka anyị mee mkpesa na United Nations mgbe a na-emebi ikike ndị ahụ. Yabụ na nke ahụ bụ kpọmkwem ihe anyị na-eme ebe a taa. Onye ọ bụla n'ime anyị hụrụ ka emebiri ikike anyị ma jụkwa ya. A na-emebi ọdịnihu anyị. **[https://weshare.unicef.org/archive/-2AM408TVH2DC.html "Ndị na-arịọ arịrịọ ụmụaka na-eme mkpesa na gọọmentị emeghị ihe na nsogbu ihu igwe"], akwụkwọ akụkọ mgbasa ozi nke isi ụlọ ọrụ UNICEF, (23 Septemba 2019) * Ahụrụ m ọtụtụ ihe owuwu ndị ọha mmadụ tinyegoro. Ya mere ọgbọ m ji enwe mmetụta dị ukwuu na mmegharị ihu igwe. Anyị na-ahazighari usoro ndị okenye ji na-arụ ọrụ. Ebe ọ bụ na m na-etinye aka, m na-ahụ ka e si agbaji usoro ahụ, ọ bụkwa otu n'ime ihe ndị kwesịrị ịgbanwe. **[https://www.newyorker.com/news/dispatch/new-yorks-original-teen-age-climate-striker-alexandria-villasenor-greta-thunberg'' New York's Original Teen-Age Climate Striker Welcomes a Global Movement, '' Carolyn Kormann, '' New Yorker '' (Septemba 20, 2019) * Aha m bụ Alexandria Villaseñor. Adị m afọ iri na anọ. Esi m New York. Anọkwa m ebe a n'ihi na afọ iri atọ gara aga ụwa bịanyere aka n'akwụkwọ nkwekọrịta n'etiti ọgbọ na ụwa dị ugbu a ga-ahapụ ụwa nke ekwesịrị iketa n'ọdịnihu. Ma taa, achọrọ m ịgwa ụwa, ị na-emebi nkwekọrịta ahụ, anyị nọkwa ebe a ịnakọta. **[https://www.democracynow.org/2019/9/24/children_vs_climatecrisis#transcript ''Na Landmark UN Mkpesa, ụmụaka ịrị na isii boro mba dị iche iche ebubo na ha anaghị echebe ha pụọ ​​​​na mgbanwe ihu igwe,] [[w:DemocracyNow|DemocracyNow] ]'' (Septemba 24, 2019) * Afọ iri asatọ site ugbu a, ụmụ ụmụ anyị nwere ike tie, "Hey Zoomers." **[https://www.nationalgeographic.com/science/2020/04/gen-z-pandemic-will-define-formative-years-coronavirus-climate-change/ Maka ndị na-eto eto, ihe omume abụọ na-akọwapụta: COVID-19 na mgbanwe ihu igwe, nke Laura Parker dere, ''National Geographic''] ( 28 Eprel 2020) ==Nkwupụta okwu gbasara ya== *Alexandria Villasenor bụ ụlọ ọrụ ike na ụwa mgbanwe ihu igwe - mana ọ rubeghị eru ịme ntuli aka .... mgbe ọ matara na oke okpomọkụ nke mgbanwe ihu igwe kpatara na-eme ka ọkụ na-agba ọsọ na-ebibi ihe karịa mgbe ọ bụla - na ụwa aghaghị igbubi ikuku griin haus n'ọkara tụtụ ọ na-erule afọ 2030 iji zenarị ọdachi, nsonaazụ na-enweghị mgbagha nke mbara ala na oke ekpomọkụ - Villasenor maara na ọ ga-eme ngwa ngwa. **[https://people.com/human-interest/teen-climate-change-activist-alexandria-villasenor-pressure-world-leaders/ Ị chọrọ ịzọpụta? 'Tinye nrụgide' n'ahụ ndị isi, Onye na-eme ihe ike ihu igwe Alexandria Villasenor kwuru, nke KC Baker dere, '''People Magaxịn'''] (15 Eprel 2020) 01:26 PM * O mere egwuregwu na Battery Park na Fraịde n'ihu igwe mmadụ puku narị abụọ na iri ise na-awakpo ihu igwe. "Ndewo, onye ọ bụla!" o kwuru, o gosipụtara nnukwu ọnụ ọchị na ihu ya. Ọ kọrọ akụkọ banyere otú o si malite igbu, wee kpọbata Thunberg. "Ọ bụ akara ngosi nke oge anyị, a họpụtara ya maka Nrite Nobel Peace," Villaseñor kwuru. “Ugbu a ọ nọkwa ebe a taa. Otú ọ dị, ihe m chọrọ ịgwa gị banyere Greta Thunberg bụ na ọ bụ onye kasị mma, nwee obiọma, na onye kasị dị umeala n'obi nke m zutere. " Ka Thunberg na-aga n'elu ogbo, o nyere Villaseñor nnukwu mmakụ. **[https://www.newyorker.com/news/dispatch/new-yorks-original-teen-age-climate-striker-alexandria-villasenor-greta-thunberg'' New York's Original Teen-Age Climate Striker Welcomes a Global Movement, '' Carolyn Kormann, '' New Yorker '' (Septemba 20, 2019) == Hukwa == * [[Activism]] * [[Divestment]] * [[Global warming]] * [[Greta Thunberg]] * [[School strike for climate]] * [[w:Scientific Consensus on Climate Change|Scientific Consensus on Climate Change]] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Alexandria Villaseñor|Alexandria Villaseñor]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Villasenor, Alexandria}} [[Òtù: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Òtù :Ndị dị ndụ]] c2uhazgdkdh7gimy893oib1n8by3sd8 Alexia Manombe-Ncube 0 105 9995 412 2022-10-10T15:45:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50377848]] wikitext text/x-wiki [[Alexia Manombe-Ncube]] Alexia Manombe-Ncube bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Namibia. Ọ bụ osote onye minista na-ahụ maka ndị nwere nkwarụ kemgbe March 2015.[1] ==Okwu ndi okwuru== * "Ọ bụ naanị site na ntinye aka, ikpughe na ọrụ, mkparịta ụka, anyị ga-eme ka ndị nwere nkwarụ nwee ike imetụta mmepe anyị na nke ọha mmadụ. Oge eruola ka ndị nwere nkwarụ na-achụso onye ndu ma na-azụ ahịa. " ===Edensibia=== * [https://quotepark.com/authors/alexia-manombe-ncube/] hbobaa30bjo74fob7x6ak4rue149law Alexx Ekubo 0 106 414 413 2022-10-10T11:26:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Alexx Ekubo == Alexx Ekubo (amuru Alex Ekubo-Okwaraeke; 10 Eprel 1986) bu onye omere na ihe nlere nke Naijiria. Ọ bụ onye mbụ gbagoro na asọmpi Mr Nigeria nke afọ 2010. Ọ meriri onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na onyinye nkwado na 2013 Best of Nollywood Awards maka ọrụ ya na njem izu ụka. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ọ bụla ị na-eme, na-emere ibe gị ebere, gosi onye ọbịbịa na onye nọ ná mkpa ịhụnanya. * Oge ọ bụla, mgbe ahụ, ọ dị mma ka anyị kwụsịtụ n'ịchụso ańụrị ma nwee obi ụtọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/alexx-ekubo/2080/ pw9ehu1u1wlb7qozmcop8o1jbxu4isb Alfre Woodard 0 107 9996 417 2022-10-10T15:45:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q526620]] wikitext text/x-wiki == Alfre Woodard == Alfre Woodard (amuru na November 8, 1952) bu onye omere America, onye na-emeputa ihe na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla nwere akụkụ ahụ ya nke na-adịghị amasị ya, mana akwụsịla m mkpesa banyere nke m n'ihi na achọghị m ịkatọ ọrụ aka okike ... Ọrụ m bụ nanị ikwe ka ìhè pụta n'ime ihe osise. * Mgbe ị na-atụ anya ihe ọma, ọ na-adị mgbe niile, ọ na-emekwa onwe ya ka ọ bụrụ eziokwu na ndụ gị. * Mgbe ụmụ nwanyị ojii na-ejikọta ọnụ, anyị bụ ike kachasị ike na mbara igwe. * Anaghị m eto eto ma ana m ewere ụzọ ndụ ọhụrụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15919-Alfre_Woodard kmro71kau2o4dcmz1pizpene8ue1ibw Ali-shah Jivraj 0 108 9997 420 2022-10-10T15:45:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23007693]] wikitext text/x-wiki [[Ali-Shah Jivraj]] '''Ali-Shah Jivraj''' Ali-Shah Jivraj (amụrụ na 1987) bụ onye ọchụnta ego na onye ọchụnta ego nke Uganda. Ọ bụbu onye nchoputa ụlọ ọrụ eletrọnịkị, ụlọ ọrụ Uganda nke na-achịkọta ngwaahịa dịka igwe onyonyo, ihe egwu DVD, redio, na ndị na-ekwu okwu, na 2010 ụlọ ọrụ ahụ nọ n'ọkwa nke asaa na ọkwa KPMG kwa afọ nke ụlọ ọrụ 100 kacha elu na Uganda. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"N'Africa, enwere m ike ịkọrọ ihe Gulu Walk bụ na ahụmahụ m na Lillian na-elekọta ya na ndị na-eto eto na ụlọ ọgwụ HIV / AIDS," Jivraj kwuru. “O juru ha nnọọ obi na ndị nwere kọmputa na ndị nwere Intanet na uwe mara mma na-enye ha nsogbu iwepụta oge ná ndụ na ikere òkè ná nhụjuanya ha. <ref>https://ismailimail.blog/2007/11/20/gulu-walk-reaches-out-to-ugandan-youth-jamil-jivraj-have-co-chaired-the-edmonton-gulu-walk-since-its-inception/</ref> ===Ebenside=== loieo8kns7ebwa2h49zx7hkxcgvvcq3 Ali Jita 0 109 9998 423 2022-10-10T15:45:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q81385983]] wikitext text/x-wiki [[Ali Jita]] '''Ali Jita''' Ali Isah Jibrin, onye amara dika Ali Jita. Ọ bụ onye Naijiria na-agụ egwu, onye na-ede abụ na onye na-agụ abụ. Amụrụ: 15 Julaị 1983 (afọ 38), Kano Ụmụ: 5 Mmụta: Ọchịchị Ọha na Kọmputa ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Echiche na-ekpo ọkụ na echiche kacha mma maka afọ ọhụrụ obi ụtọ. Ka udo, ihunanya na ọganihu na-eso gị mgbe niile. <ref>https://twitter.com/alijitaa/status/1344792547214958592?t=O8Ko0p71_ET1KqGauGBXeA&s=19</ref> ===Ebenside=== ncbqvfuinpbp0u1fxwco40t0fit7i4f Ali Kiba 0 110 9999 426 2022-10-10T15:45:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21285312]] wikitext text/x-wiki == Ali Kiba == Ali Saleh Kiba (amuru 1986), onye amara dika Ali Kiba ma obu mgbe ufodu Eze Kiba, bu onye Tanzania na-abụ abụ na onye na-ede abụ. O si na Kigoma na onye nwe akara egwu Kings. == Ihe ndi okwuru == * ebe di anya. == Ebenside == https://twitter.com/OfficialAliKiba/status/1531223697796878337?ref_src=twsrc%5Egoogle%7Ctwcamp%5Eserp%7Ctwgr%5Etweet 44tl99nezocl9npclqlzpsd3vy7n5j1 Ali Nuhu 0 111 10000 429 2022-10-10T15:45:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16733519]] wikitext text/x-wiki == Ali Nuhu == Ali Nuhu Mohammed (amuru 15 Maachị 1974) bu onye omere na onye isi ala Naijiria. Ọ na-eme ihe nkiri na ihe nkiri Hausa na Bekee, ndị mgbasa ozi mara ya dịka eze kannywood ma ọ bụ "Sarki" Ali;Kannywood bụ ụlọ ọrụ ihe nkiri Hausa dị na Kano, Nigeria. Ali Nuhu apụtala na ihe nkiri Nollywood na Kannywood karịrị narị ise, ma nweta ọtụtụ ihe nrite. == Ihe ndi okwuru == * Oge owu na-ama gị bụ oge kacha mkpa ka ị nọrọ naanị gị. * N'ime ndụ a, mgbe ị na-agọnahụ mmadụ ịrịọ mgbaghara, ị ga-echeta ya, oge ị na-arịọ mgbaghara. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ali-nuhu/1467/ oym4eikvejty1wqniducc8oydtxxjjp Ali Wong 0 112 13385 10001 2023-04-02T20:33:46Z Lemonbruiser 365 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ali Wong June 2012.jpg|thumb| [[w:|Ali Wong]] (2012)]] '''[[wikipedia:Ali_Wong|Alexandra "Ali" Wong]]"" (a mụrụ Eprel 19, 1982) bu onye omere, onye ochi na ode akwukwo nke Asia America. == Okwu Ndi Okwuru == * "M bụ ezigbo unyi laa azụ. Ọbụna ugbu a, m ga-eleghachi anya azụ n'ụbọchị ndị ahụ ma chee, sị: 'Chineke, ị bụ ihe arụ.' ** Ederede sitere na ihe ndekọ ya Ezigbo ụmụ nwanyị… (dịka ekwuru na [https://www.theguardian.com/stage/2019/oct/17/god-i-was-disgusting-ali-wong-on-why-womens -bodies- are-the-last-taboo "'Chineke, m na-asọ oyi!'- Ali Wong na ihe kpatara ahụ ụmụ nwanyị ji bụrụ ihe ikpeazụ taboo"] na" The Guardian"; 2019 Oct 17) * "Ndị a niile nọ n’ụlọ ọrụ ahụ nọgidere na-agwa m, sị: ‘Ị dị mma ma mara mma, ma ọ bụ ihe ọ bụla, ma njakịrị ndị ahụ adịghị mma n’ezie, a ga-edebakwa gị akwụkwọ nke ukwuu, ị ga-abụkwa ọtụtụ ihe. na-adọrọ adọrọ karị ma ọ bụrụ na ha dị ọcha'...Ma eleghị anya, ndị mmadụ na-achị ọchị, na-achọkwa m njakịrị. Ma ọ bụrụ na ị na-eme nke ọma, ndị mmadụ kwesịrị ịdị na-arụsi ọrụ ike na-achị ọchị ka ha ghara ịma jijiji." ** Na ndụmọdụ enyere Wong n'oge ọrụ ya na [https://www.theguardian.com/stage/2019/oct/17/god-i-was-disgusting-ali-wong-on-why-womens- aru-bụ-ikpe-azu-taboo “'Chineke, aru m ihe-árú!' - Ali Wong na ihe kpatara ahụ ụmụ nwanyị ji bụrụ ihe ikpeazụ taboo” na '' The Guardian '' (2019 Ọkt 17) * "Ma eleghị anya, ọ bụ n’ihi na ụmụ nwanyị na-eche na ha chọrọ idebe ihe omimi ụfọdụ mere na ha adịghị njọ, ka ha maa mma ma ọ bụ ihe ọ bụla. Maka m ọ bụ akụkụ nke mmekọrịta chiri anya. Nke ahụ bụ otú m si akọwa mmekọrịta chiri anya - ibi nso na ịbụ onye na-akwụwa aka ọtọ, nso nso ihe ọchịchọ gị bụ - na ọ na-atọ ụtọ." ** N'ihe banyere echiche ya maka ihe kpatara ụmụ nwanyị anaghị achọ ikwu nke ọma gbasara ahụ ha na [https://www.theguardian.com/stage/2019/oct/17/god-i-was-disgusting-ali-wong-on ihe mere-ụmụ nwanyị-aru-bụ-ikpe-azu-taboo “'Chineke, aru m ihe-árú!' - Ali Wong na ihe kpatara ahụ ụmụ nwanyị ji bụrụ ihe ikpeazụ taboo” na '' The Guardian '' (2019 Ọkt 17) * "Ahụrụ m ụmụaka na otú ha dị obere n’ezie, apụghịkwa m iche n’echiche ha na-abịa n’ụgbọ mmiri nanị ha, na-aga mba ọzọ ịrụ ọrụ ma kewapụ ha na ndị mụrụ ha. Ọ na-eweda m ala ma na-eme m ekele ma nye m nnukwu echiche nke… Ọ bụ akụkụ nke njirimara m ma nye m ụkpụrụ ọrụ siri ike." ** Mgbe ọ na-ede gbasara nzụlite ezinụlọ ya si mba ọzọ n'ime ihe ndekọ ya na [https://www.theguardian.com/stage/2019/oct/17/god-i-was-disgusting-ali-wong-on-why-womens "'Chineke, m na-asọ oyi!' - Ali Wong na ihe kpatara ahụ ụmụ nwanyị ji bụrụ ihe ikpeazụ taboo” na '' The Guardian '' (2019 Ọkt 17) * "M na-eche [ọ bụrụ na ị] na-eri omenala pop na emela ka ịchọọ ụlọ ahịa niche ọ bụla, ị nwere ike ịdaba na mmetụta a na ị dị ala." ** Maka otu ndị Asia-America nwere ike isi gbanarị mmetụta nke ịbụ ndị akọwapụtaghị ya na omenala bụ isi na [https://www.theguardian.com/stage/2019/oct/17/god-i-was-disgusting-ali-wong- na-ihe mere-ụmụ nwanyị-anụ-bụ-ikpe-azu-taboo “'Chineke, aru m ihe-árú!' - Ali Wong na ihe kpatara ahụ ụmụ nwanyị ji bụrụ ihe ikpeazụ taboo” na '' The Guardian '' (2019 Ọkt 17) * "Ị mara, ọ na-esi ike ma ọ bụrụ na ị ga-echere ndị ọzọ ka ha degara gị ihe, n'ihi na ọ dịghị ihe mbụ maka onye dị ka gị iji kpọọ ụfọdụ agwa, nri? Yabụ na ọ bụ agwa pụrụ iche na m na-anwụ ịhụ na itinye igwefoto ogologo oge, nke [Park] na-egwu. Na nke ahụ bụ ihe nye m bụ n'ezie nkeonwe." ** Na agwa onye ndu Randall Park nke ọnụ ahịa ya na Mgbe niile bụrụ My Maybe na [https://www.npr.org/2019/06/09/730729604/ali-wong-and-randall-park-on-rapping-rom- com-tropes-and-keanu-reeves& # x20;& # x20; "Ọ dịghị" Ali Wong na Randall Park On Rapping, Rom-Com Tropes na (Keanu) Reeves"] na"NPR" (2019 Jun 9) * "...Ọbụghị ncha ncha. Ọ na-adọrọ mmasị. Abụ m onye Eshia-American ọmụmụ isi na kọleji. Ruo ogologo oge, echere m na m ga-abanye na agụmakwụkwọ wee bụrụ prọfesọ Asia-American, mgbe ahụ enwere m mmasị na ihe nkiri kwụ ọtọ. Ọ dịghị mgbe m malitere ikwu kpọmkwem banyere nnọchite anya n'agbanyeghị - ọ na-esiri m ike ọbụna ịme egwuregwu. M na-eme ihe ọ bụla mbụ na-akpa ọchị na-akpali. Mgbe ụfọdụ nke ahụ na-emetụta njirimara Asia-American, mana ọ bụghị ọtụtụ n'ime ya. Ma ọ bụ ihe m ga-enwe mmasị mgbe niile." ** Na ma ihe nkiri na-atọ ọchị na-enye Wong nnwere onwe ikwupụta echiche ya na nnọchite Eshia na [https://www.thecut.com/2017/03/ali-wong-on-kondo-ing-and-sexy-asian-men. html "Ali Wong hụrụ Kondo-ing n'anya nke ukwuu, ọ kpọrọ aha nwa ya nwanyị aha"] na "New York Magazine" (2017 Mar 29) * "Achọrọ m [[w:openlibrary:works/OL6567688W|nweta ya niile]]. Achọrọ m inwe ezinụlọ, ọrụ, na [[w:akwa iko | akụkụ akụkụ]]." ** Na ''Don Wong'' (2022) na-ekwu maka ọdịiche nke mmeghachi omume ọha na eze na ndị nwoke nwere ihe ịga nke ọma na-enwe mmekọahụ karịa na ụmụ nwanyị. == Njikọ mpụga == [[W:Ali Wong|Ali Wong]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Ali Wong|Ali Wong]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wong, Ali}} leat6y8lbono9cl4p6bjfakv2gmifbn Alibaba Akpobome 0 113 10002 435 2022-10-10T15:46:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16442101]] wikitext text/x-wiki == Alibaba Akpobome == Atunyota Alleluya Akpobome, onye amara aha ya dị ka Ali Baba, bụ onye Naijiria na-atọ ọchị, onye isi emume na onye na-eme ihe nkiri. A mụrụ Ali Baba na Warri, Delta State, Nigeria na June 24, 1965. == Ihe ndi okwuru == * Atụla onye ezi omume n'ihi na ọ na-arụsi ọrụ ike mgbe niile. * Nwanyị ị họọrọ ka ya na ya biri ma ọ bụ jụ imekọrịta ihe nwere ike gbubie ọrụ gị == Ebenside == https://quotes.ng/authors/alibaba-akpobome/849/ ouk8dmdmfk460vernmqiyw4ir34gt82 Alice Bailey 0 114 10003 442 2022-10-10T15:46:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q260575]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Алиса_Анна_Бейли.jpeg|thumb| Ọ ga-apụta ọzọ ma duzie ihe a kpọrọ mmadụ n'ime mmepeanya na ọnọdụ mmụọ nke mmekọrịta mmadụ na ibe ya na imekọ ihe ọnụ zuru ụwa ọnụ maka ọdịmma mmadụ niile ga-abụ isi okwu zuru ụwa ọnụ.]] [[w:Alice Bailey|'''Alice Ann Bailey''']] (a mụrụ Alice La Trobe-Bateman; [[w: June 16|June 16]], [[w:1880|1880]] - [[w: December 15|December 15]], [[w:1949|1949]]) dere ihe karịrị akwụkwọ iri abụọ na anọ na 'The Ageless Wisdom Teachings ([[w: esoteric|esoteric]] [[w:philosophy|Filọsọfi]] na mmepụta [[w: Spirituality| ime mmụọ]]). Ọ bụ otu n'ime obere aka na-arụ ọrụ na-ede banyere [[w:Masters of Wisdom|Masters of Wisdom]] na Mwepụta nke nta nke nta ha na ụwa ọgbara ọhụrụ. == Okwu Okwuru == ===Nwepụta na nkwupụta nke ndị Tibet === <small>[https://www.lucistrust.org/books/alice_bailey_books/extract_from_statement_by_the_tibetan nkwupụta mmeghe na mmalite nke akwụkwọ AAB ọ bụla (ederede zuru ezu n'ịntanetị)]</small> * Ọrụ m bụ ịkụziri na ịgbasa ihe ọmụma nke The Ageless Wisdom n'ebe ọ bụla m nwere ike ịhụ nzaghachi, na m na-eme nke a ruo ọtụtụ afọ ... N'ime ihe niile dị n'elu, a gwara m. ị ukwuu; ma n'otu oge ahụ, agwaghị m gị ihe ọ bụla ga-eduga gị inye m nrubeisi ahụ kpuru ìsì na ofufe nzuzu nke onye na-achọ mmetụta mmetụta uche na-enye Guru na Nna-ukwu Onye ọ na-enwebeghị ike ịkpọtụrụ. Ọ gaghịkwa eme kọntaktị ahụ ọ chọrọ ruo mgbe ọ bufere nraranye mmetụta uche n'ime ozi achọghị ọdịmma onwe onye nanị nye mmadụ - ọ bụghị nye Nna-ukwu. *Ezipu akwụkwọ ndị m dere na-enweghị ihe ọ bụla maka ịnakwere ha. Ha nwere ike, ma ọ bụ na ha agaghị abụ nke ziri ezi, eziokwu ma baa uru. Ọ bụ maka gị iji chọpụta eziokwu ha site na omume ziri ezi na site na mmega ahụ nke nghọta. Ma m ma A.A.B. ọ kacha nwee mmasị n'ịkwado ha dị ka edemede sitere n'ike mmụọ nsọ... [[Usòrò:Saint Sophia Cathedral Los Angeles Dome.jpg|thumb|Ọ dịghị mmadụ ọ bụla a zọpụtara site na nkà mmụta okpukpe, kama ọ bụ naanị site na Kraịst dị ndụ, na site na nsụhọ nke Kraịst ahụ n'ime obi mmadụ ọ bụla.]] [[Usòrò:Siyer-i Nebi 298a.jpg|thumb|right|[[w:Muhammad|Muhammad]] bụ onye nkuzi na ọ bụghị onye nkuzi nke Ndị Kraịst. Ya onwe ya gwara anyi na O nwere akuku ozo, ma ha ka O bu n'obi kee ihe O bu n'obi nye Onye Kraist. Ha nwere ike ghara ịkpọ Ya [[w: Christ|Kraịst]], ma ha nwere aha nke ha maka Ya ma na-eso Ya dị ka [[w: truth|n’ezie]] na n’ikwesị ntụkwasị obi dị ka ụmụnne ha ndị Ebe Ọdịda Anyanwụ.]] [[Usòrò:Вознесение Господне 16 в.jpg|thumb|Ọ bụla puku afọ abụọ Onye isi kachasị elu nke Churchka Invisible, Ọchịchị Ime Mmụọ, nke mejupụtara ndị na-eso ụzọ nke okpukpe niile. Ọ na-amata ma hụ ndị na-abụghị Ndị Kraịst n'anya mana ndị jigidere nkwado ha nye ndị malitere ha - Buddha, Mohammed na ndị ọzọ. Ọ chọghị ịma ihe okwukwe bụ, ma ọ bụrụ na ebumnobi ya bụ ịhụnanya maka Chineke na nke mmadụ.]] [[Usòrò:Kolo štěstí na střeše Jokhang Monastery - Lhasa - panoramio.jpg|thumb|Ụbọchị ụfọdụ anyị ga-enwere onwe anyị. Ịkpọasị agbụrụ ga-anwụ; ịbụ nwa amaala ga-adị mkpa mana mmadụ n'ozuzu ya karịa. Ókèala na ókèala ga-ewere ọnọdụ ha kwesịrị ekwesị n'echiche mmadụ, ma ihu ọma na nghọta mba ụwa ga-adị mkpa karịa. Esemokwu okpukperechi na enweghị mmasị nke otu ga-emecha kwụsị.]] [[Usòrò:Aqr bode.jpg|thumb|Ọ ga-aba uru ebe a icheta na ọnọdụ mmadụ n'oge a abụghị n'ihi nani otu ihe, kama n'ọtụtụ ihe - ha niile na-arụ ọrụ n'otu oge, n'ihi na oge a. na-egosi njedebe nke otu afọ na ntinye nke ọhụrụ.]] ===''Mmalite, Mmadụ na Anyanwụ'' (1922) === * Otu nwoke nke meworo nzọụkwụ mbụ banye n’alaeze ime mmụọ, ebe ọ gafeworo n’alaeze nke mmadụ n’ezie banye n’ime mmadụ. . . . Ọ batawo na ndụ nke mmụọ, na nke mbụ nwere ikike ka a kpọọ ya "mmadụ ime mmụọ" n'ihe gbasara nkà na ụzụ nke okwu ahụ. Ọ na-abanye n'ọkwa nke ise ma ọ bụ nke ikpeazụ n'usoro evolushọn anyị nwere okpukpu ise ugbu a. p. 10 == Njikọ mpụga == [[W: Alice Balley|Alice Bailey]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Alice Balley|Alice Bailey]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bailey, Alice A}} bnqzlhw2hzsj9lmzpra2jybw6lwp4pb Alice Childress 0 115 10004 445 2022-10-10T15:46:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1513826]] wikitext text/x-wiki [[Alice Childress]] '''Alice Childress''' Alice Childress bụ onye America na-ede akwụkwọ akụkọ, onye na-ede egwuregwu, na onye na-eme ihe nkiri, kwetara dị ka "naanị nwanyị Africa-American dere, mepụta ma bipụta egwuregwu ruo afọ iri anọ." ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ndụ bụ nanị njem dị mkpirikpi site n'ọnụ ụlọ ruo n'ili, ọ dịkwa mkpa ka anyị na-emere ibe anyị ebere n'ụzọ." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/157704.Alice_Childress#:~:text=%E2%80%9CLife%20is%20just%20a%20short,one%20another%20along%20the%20way.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== hz5tis95l1k9vdusqpjyvjbglnpscea Alice James 0 116 10005 448 2022-10-10T15:46:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q427767]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:AliceJames.jpg|144px|thumb|right|N'ezie ọ dịghị ihe a ga-atụ anya ma ọ bụghị ihe a na-atụghị anya ya.]] '''[[w:Alice James|Alice James]]'''' ([[W:7 Ọgọst|7 Ọgọst]], [[w:1848|1848]] - [[w:6 Maachị|6 Maachị]] [[W:1892|1892]]) bụ [[w: US|US]] dirist, nwanne [[w: Henry|Henry James]] na [[w: Williams|William James]]. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ ndetu ebipụtara ka ọ debere na afọ ikpeazụ nke ndụ ya. == Okwu Ndi Okwuru == *"Kedu echiche ịdị elu ọ na-enye mmadụ ịgbanarị ịgụ akwụkwọ nke onye ọ bụla na-agụ." ** Dị ka e hotara na ''Alice James, Ụmụnna Ya - Akwụkwọ akụkọ ya'' (1934). *"''N'ezie ọ dịghị ihe a ga-atụ anya ma ọ bụghị ihe a na-atụghị anya ya.''" ** Dị ka e hotara na ''Alice James, Ụmụnna Ya - Akwụkwọ akụkọ ya'' (1934). ==Njikọ Mpụga== [[W: Alice James|Alice James]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Alice James|Alice James]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:James, Alice}} 4mwvo5woyt0zzw4snx6u4pdckwbb452 Alice Moore Hubbard 0 117 10006 451 2022-10-10T15:46:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q531293]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Portrait of Alice Moore Hubbard, sitting.jpg|thumb|Alice Moore Hubbard]] [[Usòrò:This morning we caught a rainbow.jpg|thumb|right|[[w:|Teaching]] is [[w:|successful]] only as it causes [[w:|people]] to [[w:|think]] for [[w:|themselves]]. What the teacher thinks matters little; what he makes the [[w:|child]] think matters much.]] ''[[w:Alice Moore Hubbard|Alice Moore Hubbard]]''' ([[w:|7 June]] [[w:|1861]] - [[w:|7 Mee]] [[w:|1915]]), a mụrụ '''Alice Luann Moore '', bụ onye ama ama na Ụmụnwanyị America, odee, yana di ya, [Elbert Hubbard] bụ onye isi na ngagharị [[w:Roycroft|Roycroft]]. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Arco iris circular.JPG|thumb|right|The [[w:|world]] can only be [[w:|redeemed]] through [[w:|action]] — movement — motion. Uncoerced, unbribed, and unbought, [[w:|humanity]] will move toward the [[w:|light]].]] *"""[[W:|Nkuzi]] bụ ihe [[w:|na-aga nke ọma]] naanị dị ka ọ na-eme ka [[w:|ndị mmadụ]] [[w:|na-eche]] maka [onwe ha]. [nwa] na-eche ihe dị mkpa.''" ** "Nkụzi Ndụ: Eziokwu Banyere Ndị Dịworo Ndụ" (1909). * """Ọ dịghị ihe ọ bụla a ga-eme." ** Okwu ikpeazụ, tupu ya na di ya lara ezumike nká n'otu ọnụ ụlọ dị n'elu oche nke [[w:RMS Lusitania|RMS Lusitania]], ka ọ dara ngwa ngwa (7 Mee 1915) gburu 1,198 n'ime mmadụ 1,959 nọ n'ụgbọ ahụ, dị ka e hotara site Ernest C. Cowper, n'akwụkwọ ozi o degaara nwa nwoke Hubbard Elbert Hubbard II (12 March 1916), nke e bipụtara na '' Nhọrọ nke Elbert Hubbard : Mintage of Wisdom , Ekepụtara site na Ndụ nke Ịhụnanya, Ọchị na Ọrụ '' (1922) ). === "Akwụkwọ Nsọ nke America" ​​(1912) === * '''[[W:|Robert Ingersoll]] bụ [[w:|onye na-akpa ọchị]], iconoclast na hụrụ [[w:|mmadụ]].''' <br> A na-ekwu na ọdịiche dị n'etiti mmadụ na anụmanụ ndị dị ala bụ nwoke ahụ nwere ike [[w:|ọchị]]. Mgbe ị na-achị ọchị ị na-ezu ike, mgbe ị zuru ike, ị na-enye [[w:|nnwere onwe]] akwara, irighiri akwara na sel ụbụrụ. Mmadụ anaghị ejikarị [[ihe] eme ihe mgbe ụbụrụ ya na-agbake. Echiche nke ọchị na-eme ọnọdụ ebe ihe kpatara ya nwere ike ime. <br> ''Ingersoll maara na ọ ga-emerịrị arịrịọ ya na [ụbụrụ] mmadụ.''" ** Okwu mmalite. * ''Robert Ingersoll họọrọ ka onye ọ bụla nd ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na [[w:|social]] [[w:|nsọpụrụ]] ihe ùgwù nke ịtọhapụ [[w:|mmadụ]] n'agbụ nke ịbụ ohu na [[w:|egwu]]. Ọ maghị ihe ọ bụla [[w:|holier]] karịa [[w:|eziokwu]].''' Ọ họọrọ iji ihe kpatara ya na-enweta otuto ma ọ bụ nkwado a ma ama. Amamihe ya nke ọma, ụbụrụ ya na-edoghị anya na onye na-enweghị obi ebere [[w:|na-ekwu okwu mkparị]] kpuchiri Eze nke [[w:|Ekwentị]] okpu ma mee ya ka ọ bụrụ nwa bebi n’ogige echiche. ** Okwu mmalite. * "''[[w:|Elbert Hubbard]] na-ahụkwa, na ọ bụrụhaala na e nwere otu [[w:|nwanyị]] a napụrụ ikike ọ bụla nke [nwoke] na-azọrọ maka onwe ya, ọ dịghị onye nweere onwe ya; na ọ dịghị nwoke nwere ike ịbụ onye ka elu, ezi onye America ma ọ bụrụhaala na otu nwanyị a na-anapụ ọkpara ya [[w:|ndụ]], [[w:|nnwere onwe]] na [[w:|obi ụtọ]]. iche echiche na ime ihe, na-enweghị igbochi ikike ahụ site n'aka onye ọ bụla ọzọ, na-emepụta mmadụ - Ya mere ọ na-enye ihe kacha mma [[w:|ike]] na-akpali ndị ikom na ndị inyom na-eche echiche na ime ihe, onye ọ bụla maka onwe ya.''' Ọ na-arịọ maka ikike nke Ụmụntakịrị, maka ndị a sị na ha bụ ndị omekome, ndị isi, ndị na-adịghị ike, na ndị niile bụ́ ndị na-emeghị enyi nke onwe ha, kacha mkpa ka ha bụrụ enyi. <br> '''[[w:|ọrụ]] ya bụ ịtọhapụ ndị nwoke na ndị nwanyị America n'ịbụ ndị na-abaghị uru [[w:|omenala]], toro [[w:|uche]] [[w:|omume]], tolitere okpukperechi, tolitere [[w:|iwu]] , pụta ìhè nkwenkwe ụgha.''' Ọ ga-eme ka mmadụ ọ bụla tụkwasị obi na ya. onwe ya maka [[w:|ahụike]], [akụnụba] na [[w:|obi ụtọ]]." ** Okwu mmalite. * '''[[w:|ụwa]] nwere ike ịbụ naanị [[w:|gbapụtara]] site na [[w:|omume]] - mmegharị — ngagharị. Na-amanyeghị, n'enwetaghị ihe iri ngo, na nke a zụtaghị ya, [[w:|mmadụ]] ga-aga n'ihu [[w:|ìhè]].''' ** Okwu mmalite == Okwu gbasara Hubbard == * "'''Nye a [nwanyị] a ka m ji ihe niile m bụ - na ya [ụwa] ji [[w:|ekele]] ya maka ihe ọ bụla, ma ọ bụ ihe ukwu ma ọ bụ obere, na m nyere ya. [[W:|Okpukpe]] m nile dị n’aha nwunye m: ma abụkwaghị m onye akwụrụ ụgwọ, n’ihi na ihe nile o nwere bụ nke m, ma ọ bụrụ na m pụrụ iji ya mee ihe, ma e nwere m n’ọ̀tụ̀tụ̀: ihe mere m ji na-asọpụrụ ndụ, ọchịchọ ịdị ndụ bụ ka m wee nye ụwa ọtụtụ akụ nke ya [[w:|obi]] na [[w:|uche]], na-aghọta na [[w:|zuru okè]] [[w:|okwukwe]] na ọkọnọ na-abịa site [[w:|Infinity]] enweghị ike ibelata ma ọ bụ ibelata." ** [[w:|Elbert Hubbard]], "Ya mere, ebe a na-abịa White Hyacinths: Ịbụ Akwụkwọ nke Obi" (1907), p. 50. == Njikọ mpụga == [[W:|Alice Monroe Hubbard]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Alice Monroe Hubbard]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hubbard, Alice Moore}} 5cjn503jxmxrc3j0uwu64gyxr2acrsc Alicia Garza 0 118 14288 10007 2023-08-14T09:39:07Z Perheellinen Eppu 495 wikitext text/x-wiki [[w:Alicia Garza|''Alicia Garza''']] (a mụrụ Jenụwarị 4, 1981) bụ onye na-akwado ikike obodo America, a mara maka ịkwado ngagharị mba ụwa [[w:|Black Lives Matter]] na maka nchịkọta akụkọ ya. Edemede nke ''[[w: The Guardian | The Guardian]], [[w: Mba | Mba]], [[w: Rolling Stone (magazine)|Rolling Stone]]'', na ''[[w:Truthout|Truthout]]''. [[Usòrò:Alicia Garza.jpg|thumb|Alicia Garza (2016)]] ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ọsọ na ịkpa ókè agbụrụ bụ ihe a kacha mụọ gbasara mmekọrịta ọha na eze, akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na obodo a, mana ọ bụ nke a na-aghọtachaghị. ''Nke bụ eziokwu bụ na agbụrụ dị na United States na-arụ ọrụ n'ụdị dị iche iche site na ojii ruo ọcha. Ọ pụtaghị na ndị nọ n'etiti anaghị enweta ịkpa ókè agbụrụ, ma ọ pụtara na ị na-abịaru nso na-acha ọcha na ụdịdị ahụ, ị ​​ga-aka mma. Na nso oji na ị nọ na ụdịdị ahụ ka ị na-adị njọ.''' **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *"Mgbe anyị na-eche maka otu anyị si edozi nsogbu ndị dị na mba a, anyị na-amalitekarị site n'ebe ikpe ziri ezi. Ya mere, iji ndị ọcha dị ka njikwa anyị na-ekwu, nke ọma, ọ bụrụ na anyị na-eme ka ihe dị mma maka ndị ọcha mgbe ahụ onye ọ bụla ọzọ ga-enwere onwe ya. Mana n'ezie ọ naghị arụ ọrụ otu ahụ .... Mgbe anyị na-ekwu maka ọdịiche nke ụgwọ ọrụ, anyị na-ekwukarị na ụmụ nwanyị na-eme 78 cents na dollar ọ bụla nwoke na-eme. Unu niile anụla nke ahụ mbụ. Mana ndị ahụ bụ ọnụ ọgụgụ maka ụmụ nwanyị ọcha na ndị ọcha. Nke bụ eziokwu bụ na ụmụ nwanyị ojii na-eme ihe dị ka cents 64 na cents 78 ọ bụla nke ụmụ nwanyị ọcha na-eme. Mgbe anyị na-ekwu maka Latinas, ọ na-agbada ihe dị ka cents 58. Ọ bụrụ na anyị na-ekwu maka ụmụ nwanyị ụmụ amaala, ọ bụrụ na anyị na-ekwu maka ụmụ nwanyị trans, ọ ga-agbada n'ihu. Ya mere, ọ bụrụ na ị na-emeso ndị kasị emetụta, onye ọ bụla nwere ohere irite uru na nke ahụ, kama na-emeso ndị folks ndị na-adịghị ka mmetụta, na-atụ anya na ọ ga-ada ada. **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *''Echere m na e nwere ihe ole na ole anyị kwesịrị ime. Yabụ otu bụ na anyị ga-akwụsị ime ndị isi ihe ka ndị dike. Anyị bụ ndị nkịtị na-anwa ime ihe pụrụ iche '' **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *"Ya mere, anyị maara na ndị na-eto eto bụ ugbu a na ọdịnihu, ma ihe na-akpali m bụ ndị agadi na-agbanwe agbanwe n'ije ozi nke a. Anyị niile maara na ka ị na-etolite, ị na-agbanyekwu ike n'ụzọ gị. Ọ na-eme m, ama m na ọ dị mma. Ma, obi na-adị m ụtọ ma m hụ ndị nwere ụzọ ha si eme ihe, na-enwekwa otú ha si eche echiche banyere ụwa, na-enwekwa obi ike imeghe n’ige ntị n’ihe ahụmahụ ọtụtụ n’ime anyị nwere. ndị chọrọ ibi n'ụwa nke ziri ezi ma chọọ ibi n'ụwa nke nha nhata. Ihe ndị m na-ahụ ka ndị agadi na-arụ ọrụ a na-akpalikwa m. Ihe na-akpali m bụ ịhụ ka ndị agadi na-abanye n'ike na ọchịchị ha wee sị, "Anaghị m agafe ọkụ, a na m enyere gị aka mụnye ọkụ." **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *"Enwetara m mmetụta n'ụzọ m na-atụghị anya ya...Anyị na-ahụ ọnwụ oji mgbe niile, amaghịkwa m ihe ọ bụ gbasara nke a, mana amaara m na m laruru ụlọ wee teta n'etiti. nke abalị na-ebe akwa. M wee buru ekwentị m wee malite clickety-clacking, nri?... Mụ na Patrisse, anyị malitere ikwu maka ịrụ ọrụ nhazi gburugburu ime ihe ike steeti... [[W:Patrisse Cullors|Patrisse]] na-arụ ọrụ n'onwe ya. stof n'oge - Ebube na Ike Ugbu a. Ọ ka na-ewepụ nke ahụ n'ala. Ụdị ihe ndị a niile batara na mmekọrịta. Amaara m ndị na-emepụta ihe na ndị na-ese ihe n'ebe a na Bay [Area] bụ ndị nwere obi ụtọ n'ezie inyere aka ma gbasaa wee sị, 'Gịnị ka anyị nwere ike ime?' Ya mere, nke ahụ bụ n'ezie genesis nke a. **[https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/black-lives-matter-jamil-smith-1014442/ Kedu ka e si wulite mmegharị ahụ nke na-agbanwe America na ebe ọ na-esote, Site n'aka Jamil Smith, ' 'Rolling Stone'] (16 June 2020) *"Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị odida obodo, [[w:|Black Lives Matter]] bụ nnọọ nwụrụ anwụ na mmiri (mgbe Zimmerman si n'aka) ... Mgbe ị na-ele ndị ntuli aka, isi na-ekwu ihe ọ bụla banyere Black Lives Matter — [O] mere ka onye ọ bụla were iwe. Ya mere, site n'echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ị nweghị ike iweta Black Lives Matter n'ime ụlọ omebe iwu steeti, n'ihi na Black Lives Matter bụ otu n'ime isi ndị mmadụ na, dịka, [[w:|Black Panther Party]], na ndị mmadụ anaghị etinye aka na ya. ** Ekwuru na [https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/black-lives-matter-jamil-smith-1014442/ Kedu ka e siri wuo mmegharị ahụ nke na-agbanwe America na ebe ọ na-esote, nke Jamil Smith dere , ''Rolling Stone''] (16 June 2020) *"Kwụsị ịsị na ọ naghị eju anyị anya. Nke ahụ bụ ihe ihere n'onwe ya. '''M na-aga n'ihu na-eju m anya na obere ndụ Black dị mkpa.''' M ga-aga n'ihu na nke ahụ. Kwụsị ịhapụ ndụ ojii.” ** site na ntinye Facebook kọwara dị ka "akwụkwọ ozi ịhụnanya nye ndị ojii" n'oge ntọhapụ nke George Zimmerman na Julaị 2013, nke e hotara na [https://www.newyorker.com/magazine/2016/03/14/ Ebe-bụ-oji-ndụ-okwu-isi Ihe nke Black Lives, nke Jelani Cobb dere, ''The New Yorker''] *''Ndị ojii. A hụrụ m gị n'anya. Ahụrụ m anyị n'anya. Ndụ anyị dị mkpa.'' ** site na ntinye Facebook kọwara dị ka "akwụkwọ ozi ịhụnanya nye ndị ojii" n'oge ntọhapụ nke George Zimmerman na Julaị 2013, nke e hotara na [https://www.newyorker.com/magazine/2016/03/14/ ebe-bụ-oji-ndụ-ihe-isi Ihe nke Black Lives, nke Jelani Cobb, ''The New Yorker'']. A na-ewere nkwupụta a dị ka mmalite nke nkebi ahịrịokwu ahụ "Black Lives Matter" ==Ihe gbasara== *"Ndị na-ahazi ikike obodo [[w:|Alicia Garza]], [[w:|Patrisse Cullors]] na [[w:|Opal Tometi]] tinyere okwu atọ ahụ n'uche na n'obi anyị afọ asaa gara aga, mgbe ha malitere ịgbanwe obodo. Oku na-awụ akpata oyi n'ahụ maka mgbanwe anyị na-ahụ taa abụghị na mberede, kama ọ bụ mkpụrụ nke ọrụ ndị na-eme ihe ike dị ka ha. Ọrụ ha enyela anyị ohere ịchọ karịa, n'ihi na ndụ ndị isi ojii adịghị mkpa n'ezie naanị n'ihi na ndị mmadụ na-ekwu naanị ya." *"Ọ bụ afọ asaa gara aga na Julaị a ka Garza meghachiri omume na nchụpụ George Zimmerman maka igbu ọchụ na [[w:Trayvon Martin | Trayvon Martin]] na mgbasa ozi Facebook viral na-ekwupụta ihe mgbu ya, na-ede: "'''Ndị ojii. A hụrụ m gị n'anya. Ahụrụ m anyị n'anya. Ndụ anyị dị mkpa. Black Lives Matter.'''"" ... [[W:Patrisse Cullors]], onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Southern California nke dị nso na Garza, hụrụ ọkwa ahụ wee gbakwunye hashtag #blacklivesmatter. Na New York City, onye nhazi mbata na ọpụpụ [[w:|Opal Tometi]] mụtara maka ikpe Zimmerman mgbe ọ hapụsịrị nyocha nke [[W:Fruitvale Station | Ryan Coogler ihe nkiri Fruitvale Station]], gbasara [[w: Shooting of Oscar Grant| Ndị uwe ojii gbara 2009 gburu Oscar Grant III]. Ugbua mmetụta uche, Tometi wee gụọ akwụkwọ akụkọ viral Garza ... N'echi ya, Tometi, onye maara Garza site na Black Organizing for Leadership and Dignity Network, kpọtụrụ onye nhazi ibe ya. Ọ hụbeghị [[w:|Patrisse Cullors | Cullors]], mana na nkenke, ha atọ jikọtara ọnụ wee malite [[w:|Black Lives Matter Global Network]]. **[https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/black-lives-matter-jamil-smith-1014442/ Kedu ka e si wulite mmegharị ahụ nke na-agbanwe America na ebe ọ na-esote, Site n'aka Jamil Smith, ' 'Rolling Stone'] (16 June 2020) ==Leekwa== *[[w:|Ndụ Ndị ojii]] [[w:|Patrisse_Cullors]] [[w:|John Conyers]] [[w:|Angela Davis]] *[[w:|Enwere m nrọ (Okwu) | Enwere m nrọ (1963 MLK Speech)]] [[w:|Dr. Martin Luther King Jr.]] *[[w:|H.R. 40 - Kọmishọna na-amụ na ịzụlite atụmatụ nkwụghachi maka iwu ndị Africa-America]] *[[w:|Ịkpa ókè agbụrụ na United States]] *[[w:|Nkwụghachi maka ịgba ohu]] *[[w:|Ịgba Ohu]] [[w:|Opal Tometi]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Alicia Garza]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Alicia Garza]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Garza, Alicia}} e6dguno2og3lj1o72rfmi7m0iqx81ir Alicia Silverstone 0 119 14314 10008 2023-09-21T01:44:48Z Terve ja näkemiin 536 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Alicia Silverstone, Festival of Books.jpg|thumb|right|Alicia Silverstone (2010)]] '''[[w:Alicia Silverstone|Alicia Silverstone]]''' (born [[October 4]], [[1976]]) bụ onye America na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe, onye ode akwụkwọ na onye nkwado. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Achọrọ m ịga na Broadway mana m siri - achọrọ m ịhapụ nkịta m, ụlọ m na ndị enyi m ọnwa itoolu? Ma mgbe ahụ, echere m, "Chere nwa oge. Ọ bụrụ na a naghị enye m nke a, m wee nụ na enwere nyocha, m ga-achọsi ike ịnweta ọrụ ahụ." Mgbe e nyere gị ihe, a na-eme ka ọ dịrị gị mfe ịbụ onye na-adịghị enwe mkpebi. Ma ọ bụ nzuzu n'ihi na ị nwere ike ịnyefe ụfọdụ ihe ịtụnanya n'ezie. ** Ajụjụ ọnụ ya na Barbara Ellen: Onye na-ekiri ihe, Sọnde 29 Febụwarị 2004 [http://www.guardian.co.uk/film/2004/feb/29/features.review] * Mgbe m dị obere, ụbọchị ọmụmụ ọ bụla dị nnukwu - ị nweghị ike ichere ka ị too. Ma ọtụtụ ihe dị egwu mere na nso afọ irí atọ. Site na afọ iri abụọ na asatọ ruo ugbu a bụ oge mgbanwe dị egwu na uto, nakwa ito eto nke bụ ihe dị mma. O sikwara ike, n'ihi na mgbe ị na-agafe ihe ahụ, ị ​​ga-agbada n'ime apịtị. Ha abụwo afọ na-enye mmasị n'ezie. ** Ajụjụ ọnụ Alicia Silverstone maka Afọ Ọgbọ & Ahụike Ya - Redbook, Ọkt 2009 [http://www.redbookmag.com/fun-contests/celebrity/alicia-silverstone-interview] * Mgbe m bụrụ onye anaghị eri anụ mgbe m dị afọ iri na otu, ọ bụ mgbanwe n'ụzọ dị mfe. Otu nwa nwoke nọ n'ụlọ akwụkwọ m nọ na-achọ igbu anụ ụlọ n'ọdọ mmiri ahụ. Mgbe m gbalịrị ịkwụsị ya, ọ sịrị, "Ị na-eri anụ," ọ dị ka nke ahụ pụtara na enweghị m ikike ịnwa ịchekwa ihe nwere ike ịdakwasị n'efere m ma emechaa. Ihu abụọ nke omume m bịara pụta ìhè n’oge ahụ. Ekpebiri m, ma m agaghịzi eri anụ. … Mgbe mbụ m malitere ịrụ ọrụ maka otu abụọ na-akwado ọrụ ugbo na-emegide ụlọ ọrụ, ịchụpụ vegan na mmụta mmadụ, nhọrọ m n'ibu onye anaghị eri anụ bịara doo anya karịa. Achọpụtara m na veganism bụ naanị nri nwere ike ịgbanwe ụwa… Ị nwere ike ịtụ anya ahụ ahụike ka mma, yana mmetụta nganga nke na-aga n'aka na ibi ndụ dịka ụkpụrụ gị siri dị. Nke ahụ bụ ihe ọtụtụ mmadụ na-achọsi ike, mana mmadụ ole na ole na-enweta ya. ** [https://web.archive.org/web/20210618182812/https://thekindlife.com/blog/2013/04/how-to-transition-from-vegetarian-to-vegan/ "How to Transition from Vegetarianism to Veganism", in ''The Kind Life'' (9 April 2013)] ==Njikọ Mpuga== * [[w:Alicia Silverstone|Alicia Silverstone]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Silverstone, Alicia}} ir4uq4r0w6xv5oop5uurri8uo0amfy3 Alida Francis 0 120 10009 463 2022-10-10T15:47:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q100599330]] wikitext text/x-wiki [[Alida Francis]] '''Alida Francis''' (amụrụ 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Sint Eustatius|Sint Eustatian]] na-eje ozi ugbu a dị ka Kọmishọna Gọọmenti nke Sint Eustatius kemgbe 22 June 2021. ==Okwu okwu== * Okwu ikpe a dị mma na-akụziri anyị na ihe iyi egwu nke [[q:COVID-19]] dị adị. Dị ka obere agwaetiti, anyị kwesịrị ịdị njikere ma mụrụ anya. ** Alida Francis (2021) zoro aka na: "[https://www.thedailyherald.sx/islands/reporter-tests-positive-for-coronavirus-in-st-eustatius Reporter nwalere ihe dị mma maka coronavirus na St. Eustatius]" na ''The Daily Herald'', 6 Ọgọst 2021. {{DEFAULTSORT:Francis, Alida}} 39othhhbyaopew140nwu56zkymp3w5p Alison Bechdel 0 121 14281 10010 2023-08-12T15:50:34Z Eppu Petäinen 494 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Alison Bechdel at Politics and Prose.jpg|thumb|Alison Bechdel (2012)]] ''[[w:Alison Bechdel | Alison Bechdel]]''' (a mụrụ [[w:|Septemba 10]], [[w:|1960]]) bụ onye na-ese ihe nkiri [[w:|USA|American]]. Odela otu n'ime ihe nkiri egwu egwu LGBT ama ama, ''[[w:Dykes to Watch Out For|Dykes to Watch Out For]],'' ihe karịrị afọ 25. Ihe ncheta eserese ya ''[[w:Fun Home|Fun Home]]'' bụ otu n'ime akwụkwọ kacha mma nke 2006. ==''Dịke kwesịrị ịkpachara anya''== *''Mo:'' Daalụ maka lentil! M ga-ala n'ụlọ ugbu a ma chegharịa ihe m na-ebute ụzọ! ** # 3, "Elu Nchegbu" (1987), anakọtara na '' More DTWOF '' (1988). * ''Toni:'' Ọfọn... di na nwunye na-enweta nkwanye ùgwù ma ha lụọ. Ma eleghị anya, anyị kwesịrị ime ụdị nkwenye ihe atụ nke nkwa anyị na ibe anyị!<br>''Clarice:'' Ị pụtara...<br>''Toni:'' Ee! Ka anyị mepee akaụntụ nlele ọnụ!<br>''Clarice:'' Oh, enyi! Ma nke a bụ nnọọ mberede! ** #7, "Ịnweta nkwanye ùgwù" (1987), anakọtara na ''More DTWOF'' (1988). * '' Harriet: '' [na-eme ihe ngọpụ] Um ... Ana m achọ otu '' The Wheat-Free Guide to Creative Visualization in Co-dependent Past-Life Relationships '' <br>'' Mo: '' ehh. Jeez, Anụtụbeghị m maka nke ahụ... Chee ma ọ bụ na mmụọ mmụọ ma ọ bụ isi nri. ** # 21, "Site na Akwụkwọ" (1987), anakọtara na '' More DTWOF '' (1988). *''Mo:'' M... y'ma, um... Ọ masịrị m nke ukwuu n'ebe ị nọ! [echiche afụ:] ''Omigo! Onye kwuru nke a?!''<br>''Isiokwu: A na-agbachi nkịtị na-atụ egwu. Ọ bụ otu elekere, ma ọ bụ naanị ọtụtụ sekọnd?''<br>''Harriet:'' Ahụrụ m gị n'anya kemgbe ọtụtụ ọnwa.<br>''Mo:'' Daalụ chi nwanyị! M na-achọ ka m jiri teaspoon m mee hara-kiri! ** #22, "Suspense" (1987), anakọtara na ''More DTWOF'' (1988). *''Ginger:'' [na-ebuga Clarice n'elu steepụ n'oche nkwagharị]: Ụlọ elu ọdụm a chọrọ ụfọdụ rampụ!<br>''Clarice:'' Gịnị ka ị na-ekwu, Ginger?! Mee ramps na onye ọ bụla nwere ike ibili !! Ụlọ akwụkwọ ahụ dum ga-ejupụta n'oche nkwagharị ojii! N'ezie, ugbu a! ** #31, "Groves of Academe" (1988), anakọtara na '' Ọhụrụ, emelitere! DTWOF (1990). *''Mo:'' Toni, bia! Ama m na ị nọ na nnukwu ihe mgbu, mana ị na-ele anya na nnukwu atụmatụ nke ihe! Gee ntị, a na-emetọ gburugburu ebe obibi na-agaghị alaghachi, nickel na dimes ka ekenyela maka nyocha ọrịa AIDS ebe ọtụtụ ijeri na-abanye na sistemụ radar maka ịfụ ndị nkịtị na Ọwara Peshia, anyị ga-anọkwa ọnwa abụọ na-esote ka a wakpoo ya. okwu ihu abụọ dị ka ụmụ nwoke ọcha abụọ dara ada n'omume na-akwado maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọzọ! Inwe a rough time in your relationship kinda pales in ntụnyere, huh?<br>''Toni:'' Gee, Mo... daalụ. Enwere m ike ịtụkwasị gị obi mgbe niile. ** # 40, "Ihe osise buru ibu" (1988), anakọtara na '' Ọhụrụ, emelitere! DTWOF (1990). *''Lois:'' Kọfị dị mma, huh?<br>''Emma:'' Lois, echere m na ị bụ nwanyị mara mma nke ukwuu, ọ ga-amasịkwa m iso gị dinara.<br>''Lois:' ' [chokes] ''Gak!'' Ahem! Ị naghị - akpa akwa - nzuzu, ị nwere?<br>'Emma:'' Mba, mana ọ ga-amasị m. ** #53, "Swept Away" (1989), anakọtara na '' Ọhụrụ, emelitere! DTWOF (1990). *''Clarice:'' [na-atụ aro na Toni] M ga-abụ onye ọka iwu gị ma ọ bụrụ na ị ga-abụ onye na-akwụ ụgwọ m. ** #76, "Ọnọdụ na-adịghị ahụkebe" (1990), anakọtara na '' Ọhụrụ, emelitere! DTWOF (1990). *''Clarice:'' [ụkwụ oyi na-atụ] A ka nwere oge!<br>''Toni:'' Anyị nwere ike ịkpọ onye ọ bụla wee kwuo na anyị wutere anyị nke ukwuu mana ihe bịara na anyị ga-ahapụ obodo!<br> > ''Clarice:'' ...Ma kedu maka galọn ise nke baba ganoush, na ndị tofu pups niile?<br>''Toni:'' Shit. Echefuru m. Ọ dị mma, echere m na anyị ga-agabiga ya, yabụ. ** # 86, "Na-eme mkpebi" (1990), anakọtara na '' DTWOF: The Sequel '' (1992). *''Mo:'' Ginger, kedu ka ị ga-esi chee gbasara mmekọahụ n'oge dị otú a? Ndị ara na-achọ ibibi ụwa!<br>''Ginger'': Ị nwere ike icheta oge ka mma? Amaghị m maka gị, nwa agbọghọ, mana achọrọ m inwe orgasm G-spot tupu Amagedọn abịa. ** #92, "Njikwa nsogbu" (1990), anakọtara na ''DTWOF: The Sequel'' (1992). * ''Ginger:'' Wepụ ya, Mo. Ọ bụrụ na enweghị m ike ogle, achọghị m ịbụ akụkụ nke mgbanwe gị. ** #96, "Ịgba egwu n'okporo ámá" (1990), anakọtara na '' DTWOF: The Sequel '' (1992). * ''Lois'': Hey, ginger! Ị na-eme onwe gị agụụ mmekọahụ n'ebe ahụ ka ọ bụ gịnị? Achọrọ m igosi gị ihe!<br>''Ginger:'' [n'ime tub] Ọ bụrụ na m na-eme onwe m agụụ mmekọahụ, ị ​​ga-ahapụ naanị m?<br>''Lois:'' Mba! Lelee ya. Kedu ka m ga-esi dị?<br>''Ginger:'' Dị ka nwa agbọghọ ọcha na bra ojii. ** #117, "Atụmanya" (1991), anakọtara na ''DTWOF: The Sequel'' (1992). *''Mo:'' Eeh... ndo. M nọ na-eche ihe kpatara na ị ... mara ... iji '' nke ahụ '' ma ọ bụrụ na ị na-eji crutches eme ihe.<br>'' Thea:'' Ọfọn, oche ahụ dị egwu karịa, don' ị chere? M na-eji ya mgbe m chọrọ ka ndị mmadụ na-enwe "oke" ọmịiko n'ebe m nọ. ** #124, "... A Rolling Donut" (1991), anakọtara na '' DTWOF: The Sequel '' (1992). *''Lois:'' [na-egbochi nwoke n'ụlọ ahịa akwụkwọ ụmụ nwanyị] Enwere m ike inyere gị aka ịchọta ihe, sir?<br>''Nwoke:'' Um... na-eme nchọgharị.<br>''Lois:'' Hmm... Achọpụtara m na akwụkwọ ahụ na-eme onwe m obi ụtọ. Ị hụtụla nke a? N'ọnwa a enwere foto ''ọkụ'' gbasara ụmụ ọhụrụ atọ nwere eriri na-eme ebe a na-akpụ akpụ. Ma ọ bụrụ na ị na-achọ ihe na-akpali akpali '' n'ezie '', lelee akụkọ ahụ, "Ọ bịara na ebili mmiri," na anthology nwanyị ọhụrụ a! hapụrụ ụgbọ ala m na hydrant. ** #155, "Cultural Exchange" (1993), anakọtara na ''Spawn of DTWOF'' (1993). * ''Nza:''' Gee ntị, Mo. Anọ m na-eme enyemaka nsogbu na ndị a na-eti ihe, ụmụ nwanyị na-enweghị ebe obibi na ụmụaka ogologo izu niile. N'abalị a, m ga-ata ahịhịa n'ihu TV. Ọ bụrụ na ị na-enwe nchegbu maka Bosnia, gaa sonye na Red Cross. ** #157, "Diversions" (1993), anakọtara na ''Spawn of DTWOF'' (1993). *''Thea:'' Didja mere oke gị, Lois?<br>''Lois:'' Ee. Suru nwanyi si na steeti ọ bụla na otu. Otú ọ dị, Rhode Island bụ eze nwanyị na-adọkpụ. Ị chere na ọ bara uru? ** #161, "Afterglow" (1993), anakọtara na ''Spawn of DTWOF'' (1993). * ''Miriam:'' Lee, edozila ụbọchị a kara aka. Ọ bụ sọsọ. Naanị pasentị ise nke ụmụ ọhụrụ na-abata na ya. Ọtụtụ na-abịa ma emechaa, n'eziokwu.<br>''Clarice:'' Ọ dị mma! Ego ole ka emechara? Ụbọchị abụọ? Atọ?<br>''Miriam:'' Ka m nye gị ndụmọdụ enyi, Clarice. Akwụsịla nke ukwuu na idobe usoro nhazi siri ike maka oge ọzọ, sịnụ, afọ iri na asatọ ma ọ bụ karịa. ** #169, "Crushed" (1993), anakọtara na ''Spawn of DTWOF'' (1993). *''Clarice:'' Ọtụtụ ndị mmadụ, o doro anya na ebubo Whitewater na uwe iyi egwu mmekọahụ bụ nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Na onye ọ bụla ọzọ na-enwe mmasị ịma ma ọ bụrụ Bill na-emejọ pusi ya.<br>''Raffi'': '''''Fucks!'''''<br>''Toni:'' Ị chọrọ nsọpụrụ nke edekọ nke ahụ n'okpuru "okwu mbụ nwa," ka m ga-eme? ** # 190, "Okwu ndị a na-ejighị n'aka" (1994), anakọtara na '' Na-ekwekọghị n'okike DTWOF '' (1995). *''Mo:'' Daalụ, Jillian, maka ọmarịcha ahụ, uh, ụdị transsexual nke akụkọ akụkọ Oedipus, "Oedipal Com''plex". ** #194, "Limelight" (1994), anakọtara na '' na-ekwekọghị n'okike DTWOF '' (1995). *'' Carlos: '' Manly-Man Training Academy, Butch na-ekwu okwu! … O! Señor Ortiz! Ee, nke a bụ nọmba Toni. ...¿¡De qué estás hablando?! Mba! Abụghị m nna! Abụ m onye na-elekọta nwa, m na-aṅụ iyi! Gịnị?! Ị chọrọ ka m'alụ '' ada' gị '? Ọ dị mma, mana m na-edobe aha nke m! ** #232, "A Smidge Too Far" (1996), anakọtara na '' Hot, Throbbing DTWOF '' (1997). *''Toni:'' MAMA...MAMÁ! Ana m akwụ ọnụ ahịa dị anya ebe a. Ị nwere ike ịchekwa Ekele Marys ruo mgbe anyị kwụgidere? ** # 236, "Ghọta onye na-abịa nri abalị" (1996), anakọtara na '' Hot, Throbbing DTWOF '' (1997). *[''Onye na-elekọta mmadụ egosila na ọ ga-ekwu maka nkuchi Raffi n'oge nri abalị na nne na nna Toni']<br>''Sr. Ortiz:'' Kedu ihe na-eme ebe a?<br>''Toni:'' Uh... mamá y papá, Gwynne... viene de la ''iglesia!'' ¡Sí, sí! Y viene para hablar... uh... del bautizo de Rafael! Decidimos que sería bueno que lo bautizaramos! (Mama, papa ... Gwynne bụ ... si '' Ụka!'' Ee! Ma ọ nọ ebe a ikwu banyere, uh ... "Rafael's" baptizim! "Anyị ekpebiela ime ya baptizim!) <br>'Sra. Ortiz:'' Gracias a Dios!<br>''Sr. Ortiz:'' Lee ka i si di nma na i bia, Nwanne.<br>''Gwynne:'' Laghachi na ya, nwanne! Ọ bụ ihe obi ụtọ n'oge a izute ndị na-akwado mkpebi nwa ha nwanyị.<br>''Sra. Ortiz: '' Nke ahụ bụ ihe ọhụrụ?! Obodo a dị njọ karịa ka m chere!<br>''Gwynne:'' Ee, ọ bụ ihe ihere, mana ọtụtụ ndị nne na nna nwere mmasị nwanyị anaghị anabata.<br>''Sr. Ortiz: ''Gịnị ka ọ bụ onye … onye idina ụdị onwe nwere jikọrọ ya na ya?<br> ''Gwynne:'' ''Kpọmkwem,'' Mazi Ortiz! A sị na ọ dị ọtụtụ mmadụ ka gị! ** #246, "Ndị na-agbanwe agbanwe" (1996), anakọtara na '' Hot, Throbbing DTWOF '' (1997). *''Lois:'' Oh, unu nwere ezuru ichegbu onwe gị maka ọrụ gị na ihe niile. Ị dịghị mkpa ịnụ maka nsogbu m.<br>''Ginger:'' Ị na-egwu egwu? Ọ ga-akara m mma ịnụ banyere nsogbu gị karịa ịrụ ọrụ na akwụkwọ edemede m.<br> ''Lois:'' Daalụ, Ginger. N'ịtụle na ị ga-amasị Bill Clinton ka ị rụọ ọrụ na akwụkwọ edemede gị, nke ahụ na-emesapụ aka. ** #250, "Ph. D. & ọmịiko" (1996), anakọtara na '' Hot, Throbbing DTWOF '' (1997). *'Anjali:'' Oh, eeh. Ana m apụ ''pụọ'' na m ga-arụ ọrụ ebe a! N'ịbụ ndị akwụkwọ gbara ya gburugburu mgbe niile! Na-eweta echiche, uri, na ngosipụta n'ụwa! Olee otú ị ga-esi kwụsie ike?!<br>''Jezanna:'' Nke ahụ na-echetara m, Lois. Mbupu lube ka batara. ** # 252, "Nsogbu na Sidney" (1996), anakọtara na '' Hot, Throbbing DTWOF '' (1997). *''Mo:'' [na Anjali] Ị naghị "ihe ọ bụla" m, gị postmodern prepubescent! ** #275, "Jikwaa Ya" (1997), anakọtara na ''Split-Level DTWOF'' (1998). *''Mo:'' Nwoke ahụ doro anya na nwoke nwere mmekọahụ. Ọ naghị achịkwa ya. Ịgha ụgha, ịgbagha ụgha ...<br>''Sydney:'' Ọ bụ omenala puritanical a bụ nsogbu. Ndị mmadụ hà na-atụ anya n'ezie onye nwere ọchịchọ obi ọjọọ maka ọchịchị ọ na-ewe iji bụrụ onye isi ala ga-anọrị mgbede n'ụlọ yana nnakọta stampụ ya?<br>'Mo:'' Oh, biko! You wouldn't be quite indulgent ma ọ bụrụ na ọ bụ Newt Gingrich na-enweta nkụja na Office Oval.<br>'Sydney:'' Daalụ maka onyonyo ahụ. ** #282, "Ntụgharị & merie" (1998), anakọtara na ''Split-Level DTWOF'' (1998). *''Mo:'' Clarice, ị ga-eme ka mmetụta gị dị n'ịhapụ mpaghara. Ọ bụghị ginger na-amasị gị, ọ bụ ihe ọ na-anọchi anya ya. Co-op, ogige ntụrụndụ, ememme mgbochi, ''obodo!''<br>''Clarice:'' Oh, ya mere ọ bụ n'ezie '' obodo '' n'apata ime n'ime m chọrọ iji maple crème anglaise, nke m wee jiri nwayọọ nwayọọ gbalie elu ka m na-atụgharị ire na-eme mkpọtụ nke ''co-op''. ** #297, "Stray Voltage" (1998), anakọtara na ''Split-Level DTWOF'' (1998). *''Jezanna:'' Uh... lotta memories here, huh, papa?<br>''Albert:'' Cheta akara ọkụ a na baseboard, site na mgbe ị rapaara na mpempe Erector Set na outlet? Ị na-etinye aka n'ihe mgbe niile.<br>'Audrey:'' Mmm, nwa agbọghọ! ** #297, "Stray Voltage" (1998), anakọtara na ''Split-Level DTWOF'' (1998). *''Stuart:'' Ị ga-akọwara m ihe ndị otu ndị nwanyị nwere mmasị nwoke na ndị mmekọ nwoke na nwanyị na-eme n'àkwà na ndị Republican conservative?<br>''Lois:'' Na-emezigharị. Mana ọ dị ka ọ masịrị ha. ** # 301, "Mgbaghara nke onye zụrụ" (1998), anakọtara na ''Post-DTWOF'' (2000). *''Mo:'' A na m atụ uche ọmarịcha ụbọchị ochie. Tipịa ezinụlọ! Smash steeti!<br>''Sydney'': Kedu maka Clarice na Toni na Raffi? Ị chọrọ imebi ezinụlọ ha?<br>''Mo:'' Biko, Sydney. Ana m ekwupụta nkwenye echiche, ọ bụghị ikwu maka ezigbo mmadụ. ** #305, "Ajụjụ Baby" (1999), anakọtara na ''Post-DTWOF'' (2000). *''Raffi:'' Ọfọn, um, Taylor kwuru na ọ bụ naanị ụmụ agbọghọ na-eyi ntu ntu ya mere m, ka m wee sị mana abụ m nwoke na ''M'' na-eyi ntu ntu, yabụ na ị bụ '' ezighi ezi!''<br>''Clarice:'' Raffi, enwere m mpako maka gị! Nke ahụ bụ ihe amamihe dị ukwuu ikwu!<br>''Raffi:'' M wee gbaa ya ụkwụ. ** #314, "Nsogbu Nwa nwoke" (1999), anakọtara na ''Post-DTWOF'' (2000). *''Mo:''Nwunye nwunye m mụrụ nwa ya! Abụ m nwanne nne! Nwannem nwoke bu nna! Nne m bụ nne nne! Nna m a...<br>''Sydney:''Echere m na m nwere ike ịchịkọta ọnụ site n'ebe ahụ. ** # 324, "Trite na Ezi" (1999), anakọtara na "Post-DTWOF" (2000). *''Raffi:''M nwekwara ike'''lụrụ Stone Cold Steve Austin mgbe m tolitere!<br>''Bill:'' Clarice, kedu ihe ị na-akụziri nwa a?<br>''Bill Jr. :'' Ị pụghị ''ịpụ'',' kpatara ''M''ga-alụ ya, anyị ga-agbakwa ''bọtị gị!''' ** #332, "Tag Team" (2000), anakọtara na ''Post-DTWOF'' (2000). * ''Ginger:'' Enweghị m ike ime nke a, Lois! Enweghị m ike iso nwanyị nwere nwa pụọ! Adị m oke nwata, a sị m gị! Akụbeghị m ọka m!<br>''Lois:''Echere m na oats gị nwere mmetụta. ** #370, "Ebumnobi Ọ bụghị maka Uru" (2001), anakọtara na '' Dykes and Sundry Other Carbon Based Life Forms TWOF '' (2003). *''Sparrow:'' Ọ bụrụ na ị ga-enweta vasectomy, anyị agaghị agabiga nke a oge ọ bụla.<br>''Stuart:'' Mana ... mana ị maara na achọrọ m ịmụ nwa n'ikpeazụ. .<br>''Sparrow:'' Ya mere buru ụzọ tinye ego n'ụlọ akụ spam. Mgbe ahụ, anyị nwere ike inseminate dị ka ndị nkịtị mgbe anyị dị njikere. ** # 385, "Naanị ajụjụ Rhetorical" (2002), anakọtara na '' Dykes and Sundry Other Carbon Based Life Forms TWOF '' (2003). *'' Oriakụ Pidgeon:'' Nwata nwanyi nke nne ya no na, um, "threesome." Gịnị mere i ji sị na ọ gbagwojuru anya maka okike ya? Ọ dị m ka ọ dị mma.<br>''Nza'': Nne, ọ bụ nwoke.<br>'' Oriakụ Pidgeon: ''Oh. Ọ dị mma mgbe ahụ, anaghị m echegbu onwe m maka oke mkpughe ahụ. M na-aga ịgwa nne ya okwu. ** "Ndị na-emegharịgharị," mgbakwunye na '' Dykes na Ụdị ndụ ndụ Carbon ndị ọzọ TWOF'' (2003). *''Nọọsụ:'' Ker... Kru... Crutchoffski, nchekwa ara? Olee otú obi dị anyị?<br>''Sydney:'' Ọ dị ka ala mmiri dị n'ihe ize ndụ. ** # 416, "The Basic Nchegbu" (2003), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). *''Mo:'' A sị m na ọ ga-abụ m kama ịnọ gị.<br>''Sydney:'' Ee. Ana m enweta pentothal sodium. Ị ga-eso ndị mụrụ m nọdụ ala. ** # 416, "The Basic Nchegbu" (2003), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). * ''Lois:''' Ị gaghị ahụ onye ọ bụla na-ekobere gburugburu ebe a na-emekọ ihe n'ezinụlọ nuklia. ** # 419, "Onye Candidate" (2003), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). * '' Onye isi ụlọ ahịa akwụkwọ: '' [to Mo] Kiosks ọrụ onwe onye enyerela anyị aka ibelata ndị ọrụ, mana ụfọdụ ndị ahịa ka na-eche mkpa ọ dị ịgwa mmadụ okwu. Nke ahụ bụ ebe ị na-abanye.<br>''Onye ahịa:'' gbaghara m, ị na-ebu kaadị afọ ọhụrụ Juu?<br>''Onyeisi:'' Ọ dị m nwute, kaadị New Years anyị anaghị abata ruo mgbe Nọvemba. Mana anyị ga na-enwetakwa kaadị ekeresimesi ndị Juu mgbe ahụ kwa! ** # 425, "Rites of Fall" (2003), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). *''Jezanna:'' Ndị ọrụ ụwa, dịrị n'otu! Ị nweghị ihe ga-atụfu ma ọ bụghị ọrụ ụlọ ahịa gị! ** #431, "Ọgụ ma ọ bụ ụgbọ elu?" (2004), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). * ''Samia:''' Abụ m nsogbu niile ị chọrọ. Ị ma ihe mere m ji kpọọ gị òkù ebe a?<br>'' Ginger:'' Maka Brussels pulite tartare?<br>''Samia:'' Maka ogologo oge, akwa okpokoro nwere uche. ** #432, "Entertaining a Fantasy" (2004), anakọtara na ''Mwakpo nke DTWOF'' (2005). *''Sydney:'' [na-atụ aro maka Mo] Ị ga-emere m nsọpụrụ nke ịghaghachi ''na'' na-emebi okwu hegemonic mụ na ya? ** #436, "Gbatara m onye odeakwụkwọ na oge" (2004), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). *''Nza:'' Chineke m. Abụ m ọkachamara a zụrụ azụ. Enweghị m ike ikweta na ahụghị m ya ngwa ngwa! Egwuregwu uche ... iji ikewapụ onwe ya ... ebubo banyere ịghara ikwesị ntụkwasị obi ... na-echekwa ihe na-adịghị mma ... na-egbochi onye nke ọzọ ịnweta ọrụ ... Stuart, anyị na-enwe mmekọrịta mkparị na ndị ọrụ. Ọchịchị Bush! ** # 440, "Ozi nke ukwuu" (2004), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). *''Cynthia:''' N'ime oge niile ị ga-agakwuru ezinụlọ gị, m ga-eme ya ozugbo tupu arụmụka onye isi ala ikpeazụ. Dan na John Kerry!<br>'' Ginger:'' Cynthia, ọ dị m nwute na nne na nna gị na-enwe nkụda mmụọ, mana ọ bụghị ihe kpatara John Kerry.<br>'Cynthia:'' Mgbe ọ kpọrọ Mary Cheney onye nwanyị nwere mmasị nwanyị. , Ọ dị m ka a gbapụrụ m.<br>''Ginger:'' Ọfọn, Mary Cheney bụ nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị, na ị bụ football ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** #452, "Uru zuru oke" (2004), anakọtara na ''Mwakpo nke DTWOF'' (2005). *''Ginger:'' Oh, jeez. Ọfọn, uh... eleghị anya ị ga-agwa mmadụ okwu.<Br>''Cynthia:'' Echere m na ọ bụ m. ** #452, "Uru zuru oke" (2004), anakọtara na ''Mwakpo nke DTWOF'' (2005). *''Cynthia:'' N'eziokwu, m na-echegharị ihe n'oge na-adịbeghị anya. M pụtara, m ka bụ Onye Kraịst, mana m na-agbanwe n'ezie.<br>'Janis:'' ''N'ezie?'' Mama gị ọ na-ahapụ gị ka ị na-eme hormones? Nke m agaghị. ** # 457, "Nwa Chi nwanyị" (2005), anakọtara na '' mbuso agha nke DTWOF '' (2005). * ''Raffi:'' Ọ dị mma, ọ bụ oge itinye ego ọzọ na ego ọgwụgwọ m. ** # 458, "N'okpuru Iwu" (2005), anakọtara na '' The Essential DTWOF '' (2008). *''Sydney:'' Cheedị echiche ihe nkiri sinima ma ọ bụrụ na Ennis na Jack '' nwere ike ibikọ ọnụ. Na-ekpochapụ vistas nke ụlọ ọrụ di na nwunye na-agwọ ọrịa. ** # 483, "Maka njọ" (2006), anakọtara na '' The Essential DTWOF '' (2008). == Ndị ọzọ== *"N'ezie enwere m obi ụtọ na ''[[w:Fun Home | Ụlọ na-atọ ụtọ]]'' enwetala ụdị ihe ịga nke ọma dị otú ahụ, mana ọ ka na-ewute m dịka o yighị ka akụkọ dị egwu, nke ụbụrụ gbasara nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị na nwoke nwere mmasị nwoke. nna onye na-egbu onwe ya gaara egbu onye ọ bụla ma e wezụga m.” ** na akwụkwọ akụkọ eserese ya breakout [http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/books/book_reviews/article6914181.ece?token=null&offset=108&page=10] ==Njikọ mpụga== [[W:|Alison Bechdel]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Alison Bechdel]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Bechdel, Alison}} j1p7hlnesside4jj424eczznutsm902 Ally Edha Awadh 0 122 469 468 2022-10-10T11:27:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Ally Edha Awadh]] '''Ally Edha Awadh''' A mụrụ Ally Awadh na 1980 site na ezinụlọ nke ndị ọchụnta ego na-eme nke ọma. Nna ya wuru nnukwu ihe ahia ugbo na Tanzania, n'ihi ya, Awadh gara ulo akwukwo International nke Tanganyika maka ulo akwukwo di elu tupu ya aga na Mahadum Brock, Canada, ebe o guru akwukwo nchịkwa azụmahịa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Papa m na-agwụcha ike na m na-akpọ ya mgbe niile ka o nyekwuo m ego, n’ihi ya, otu ụbọchị, ọ gwara m na telifon n’ezoghị ọnụ na m bụ dimkpa, ọ bụrụkwa na m chọrọ ego ọ bụla, m kwesịrị ịmalite ịrụ ya. Ọ bụụrụ m nlele eziokwu,” *"Ozugbo ị meriri Kenya dị ka ụlọ ọrụ si mba ọzọ, ị gaghị enwe nnukwu nsogbu na-aga n'ihu na mba ndị ọzọ dị n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Africa." *“Na nke mbụ ya, aghaghị m ijere ndị mmadụ ozi. Anọ m na-enye iwu, na-eji ọnụ ọchị na-enye ndị mmadụ nri ha, na-ewulite nkà nke ndị m na ịmụta ka ndị ahịa na-akpakọrịta. Mana nke kachasị mkpa bụ na m na-enweta ego nke m, na-echekwa ma na-ewu akwa akwụ maka ọdịnihu." <ref>https://www.forbesafrica.com/entrepreneurs/2017/05/06/36-year-old-entrepreneur-oil-company-tanzania/</ref> ===Ebenside=== g30p5gd8n0g2pzgptcfc3oy68zasa4e Almudena Grandes 0 123 10011 472 2022-10-10T15:47:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q274348]] wikitext text/x-wiki [[Almudena Grandes]] '''María de la Almudena Grandes Hernández''' (7 Mee 1960 - 27 Nọvemba 2021) bụ onye odee Spain. Onye dere akwụkwọ akụkọ iri na atọ na nchịkọta akụkọ atọ dị mkpirikpi, asụgharịala ọrụ ya n'asụsụ iri abụọ ma na-emegharị ugboro ugboro na ihe nkiri. Orite kwara nrite nke [[National Literature Prize for Narrative]] and the [[Prix Méditerranée]] tinyere ndị ọzọ. ==Ihe ndị Okwuru== *Nne ka elu na-ekwughachi nke a kwa ugboro abụọ ma ọ bụ atọ, a ghaghị ịdọpụ alaka ndị ahụ tupu ha erute ogwe. * Ọ na-ewe nnukwu obi ike ịrịọ maka enyemaka, ị maara? Ma ọ na-ewe ọbụna obi ike karị iji nakwere ya. *Ịhapụ eziokwu bú nanị ụdị ụgha a nụchara anụcha. *Otu ịhụnanya ahụ nke mere ka anyị na-eguzosi ike n'ihe, nke mere ka anyị dịkwuo mma, na-emebi ihe nile. *Onye edemede dị mma nwere ike ide banyere ihe ọ bụla ma nwee ike ịme akwụkwọ na isiokwu ọ bụla na onye edemede ọjọọ enweghị ikike ahụ. *Oge ga-etinye ihe niile n'ọnọdụ ya, m ga-anwụ, ị ga-akwa ụta maka ihe ị gwara m nwa oge. gara aga, mana ruo mgbe ahụ, achọghị m ịhapụ gị… ==Ebensidee== [https://virtualpsychcentre.com/the-66-best-quotes-of-almudena-grandes/ The 66 best quotes of Almudena Grandes] jw4u7uvz83rwys4e2zjv4qmi109ujry Alveda King 0 124 10012 476 2022-10-10T15:47:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4737931]] wikitext text/x-wiki [[Alveda King]] Alveda Celeste King (amuru Jenụwarị 22, 1951) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America, onye ode akwụkwọ na onye nnọchi anya steeti mbụ. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *M na-ekpe ekpere ka ndị niile na-emegide polar mụtara Agape Love, na-ebi ndụ ma na-arụkọ ọrụ ọnụ dị ka ụmụnna nwoke na nwanyị - ma ọ bụ na-ala n'iyi dị ka ndị nzuzu. Mgbe m votu maka Mr. Trump, ntụkwasị obi m na-anọgide na Chineke, maka ndụ, nnwere onwe na ịchụso obi ụtọ. Ekpere maka Onye isi ala a họpụtara Trump, Onye omeiwu Lewis, na onye ọ bụla gụnyere ndị isi. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Alveda_King cpaojmf1joeg9j1o8d6k9spzgbd241z Alvin Ailey 0 125 10013 479 2022-10-10T15:47:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q449037]] wikitext text/x-wiki == Alvin Ailey == Alvin Ailey Jr. (Jenụwarị 5, 1931 - Disemba 1, 1989) bụ onye egwu America, onye ntụzịaka, onye na-agụ egwu na onye na-eme ihe ike. == Ihe ndi okwuru == * Ịbụ onye ị bụ wee bụrụ ihe ị nwere ike ime bụ naanị ebumnuche kwesịrị ibi. * Egwu bụ maka onye ọ bụla. Ekwenyere m na egwu ahụ sitere n'aka ndị mmadụ nakwa na e kwesịrị ibugara ndị mmadụ ya mgbe niile. * Ịgba egwu bụ omume ọganihu; ọ bụ omume ito eto, omume egwu, omume nkuzi, emume emume, ihe ọṅụ. * Otu n'ime usoro nke ndụ gị bụ imebi ịdị ala ahụ mgbe niile, na-ekwughachi mgbe niile na abụ m onye. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/169-Alvin_Ailey bjrchbqf49jhpkxb5jvg8x6u83plan1 Alyssa Dweck 0 126 483 482 2022-10-10T11:27:01Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Alyssa Dweck]] '''Alyssa Dweck''' bụ onye [[q:United States | Amerika]] ọkachamara n'ọrịa ụmụ nwanyị na steeti New York, [[q:United States|Amerika]]. ==Okwu ndị okwụrụ== * Ụmụ agbogho a ndị na-eyi thong nwere ike inwe ike [[q:bacteria|bacteria]] site na mpaghara rectal iji dọkpụrụ ya ruo ikpu ma ọ bụ urethra, na-abawanye ohere nke ibute ọrịa. Akpụkpọ anụ efu anaghị ebute VPL (akara panty a na-ahụ anya) ma, yabụ ịga Commando nwere ike ịbụ ezigbo nhọrọ maka iyi akwa siri ike. ** Alyssa Dweck (2016) zoro aka na "[https://www.seventeen.com/health/sex-health/a42029/the-dos-and-donts-of-going-commando/ The Dos and Don'ts of Na-aga Commando]" na" iri na asaa '', 9 Ọgọst 2016. * Akụkọ ifo a bụ eziokwu n'ezie: mamịrị tupu na mgbe [[q:Mmekọahụ mmadụ | Mmekọahụ]]. Ọ na-enye aka nke ukwuu. Ime nke ahụ na-ekpochapụ nje bacteria na urethra. N'ụzọ dị otú ahụ, mgbe ị na-akwali, ọ dịghị nje bacteria na-abanye na urethra gị. ** Alyssa Dweck (2017) zoro aka na "[https://www.dailymail.co.uk/health/article-4762206/A-gynecologist-s-guide-sex.html Onye ọkachamara n'ọrịa ụmụ nwanyị na-eduzi mmekọahụ: Ọkachamara zara 7 ahụ. ajụjụ ndị a na-ajụkarị - site na ịlụ ọgụ megide ọrịa ruo oge mmekọ nwoke na nwanyị ruo nha amụ]" na ''Mail Online'', 7 August 2017. * Ụkwụ adịghị njọ karịa uwe ime mkpuchi zuru oke ruo n'ịkwalite ma ọ bụ ibelata ohere nke ibute ọrịa ma ọ bụ mgbakasị ahụ-dị ka ọ dị n'ụdị ndị ọzọ, n'ikpeazụ ọ bụ ihe dị mkpa. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụrụ n'ịhọrọ thong, gaa maka nke dabara nke ọma ma nwee panel crotch [owu], n'ihi na eriri akwa siri ike nwere ike iduga chafing, karịsịa ma ọ bụrụ na ọ bụ ụdị G-string. ** Alyssa Dweck (2019) zoro aka na "[https://www.womenshealthmag.com/health/g28626566/breathable-underwear/ Uwe ime ime kachasị maka ikpu gị, dị ka otu Ob-Gyn si kwuo]" na '' ahụike ụmụ nwanyị ", Ọgọst 9, 2019. * Oghere ziri ezi nke nwere eriri owu na eriri G na-adịghị chafing nke dabara nke ọma abụghị nsogbu maka ndị na-ahọrọ (yiri) ha (dị ka uwe ime). ** Alyssa Dweck (2019) zoro aka na "[https://www.goodhousekeeping.com/clothing/g29461874/best-underwear-for-women/ 19 Uwe ime ime kacha mma maka ụmụ nwanyị, dị ka ndị ọkachamara na-akwa ákwà si kwuo]" na '' Ezi ụlọ. Ọktoba 18, 2019. * Uwe ime akwa, ịga Commando ma ọ bụ thong uwe ime nke nwere akwa crotch nwere ike ịbụ nzọ kacha mma gị. Ọtụtụ mgbe, ọ bụrụ na mmadụ na-enwekarị ọrịa, m ga-agwa ha ka ha [[q:rụọ ụra]] na-enweghị uwe ime iji mee ka ebe ahụ dị jụụ. M ga-agwakwa ha ka ha tinye igwe na-ehicha ntutu na jụụ mgbe ha si na ịsa ahụ pụta wee kpoo ala ha ka ha wepụ oke mmiri. ** Alyssa Dweck (2019) zoro aka na "[https://www.thehealthy.com/sex/vagina-health-tips/ 13 Ihe ikpu gị na nzuzo chọrọ ịgwa gị]" na '' The Healthy '', 8 Nọvemba 2019. * Ọtụtụ ndị mmadụ yi uwe ime ga-edina ndụ ha niile, ha enwebeghịkwa nsogbu na itching ma ọ bụ mbufụt. Ọ bụrụ na ọ bụ gị, ọ nweghị ihe metụtara [[q:ahụ ike]] iji gbanwee omume gị. ** Alyssa Dweck (2020) zoro aka na "[https://www.refinery29.com/en-us/2020/05/9844892/sleeping-without-underwear iyi uwe ime ime akwa nwere ike ịdị njọ maka ikpu gị]" na ' 'Refinery29', 29 Mee 2020. * Ọ nwere ike ịdị ka [[q:sensation]] na-adịghị ahụkebe mana, emere ya nke ọma, inwe mmekọahụ gbasara ike ekwesịghị ịbụ ihe na-egbu mgbu. ** Alyssa Dweck (2021) zoro aka na "[https://www.menshealth.com.au/8-things-you-need-to-know-about-anal-sex/ 8 Ihe I Kwesịrị Ịma Banyere Mmekọahụ gbasara ike ]" na ''Ahụike Ndị nwoke Ọstrelia'', 1 Mee 2021. {{DEFAULTSORT:Dweck, Alyssa}} mk92k2sewwt53pt2rto9tqdctdgevx2 Ama Ata Aidoo 0 127 10014 486 2022-10-10T15:47:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q298224]] wikitext text/x-wiki == Ama Ata Aidoo == Ama Ata Aidoo, née Christina Ama Aidoo (amụrụ 23 Maachị 1942) bụ onye Ghana odee, onye na-ede uri, onye na-ede egwuregwu na agụmakwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * Oge n'onwe ya apụtaghị ihe ọ bụla, n'agbanyeghị otú ọ na-agba ọsọ, ọ gwụla ma anyị nyere ya ihe ọ ga-eburu anyị; ihe anyị ji kpọrọ ihe. N'ihi na ọ bụ ụgbọ ala dị oke ọnụ ahịa, bụ oge. * Enwere ike dị ike na-emebi ọganihu n'Africa. Ma mmadụ ekwesịghị ileda ike ndị mmadụ nwere ime mgbanwe anya. * Ụmụ mmadụ, ọ bụghị ebe, na-echeta. * Maka anyị ndị Afrịka, akwụkwọ ga-abụrịrị ebumnuche: ikpughe, imenye ihere, na ịlụso nrụrụ aka na ikike ọchịchị ọgụ. Ọ bụ ihe kwere nghọta ihe kpatara onye na-ese ihe n'Africa ji bụrụ ihe bara uru. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/46952-Ama_Ata_Aidoo hquexn9nxm3ag7e4hzrmcy21wfay7rb Amadou Hampâté Bâ 0 128 10015 489 2022-10-10T15:47:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q452299]] wikitext text/x-wiki == Amadou Hampâté Bâ == Amadou Hampâté Bâ (1900/1901 – 15 Mee 1991) bu onye odee, onye odee na ethnologist. == Ihe ndi okwuru == * Agadi ọ bụla nwụrụ bụ ọbá akwụkwọ na-agba ọkụ. * Ide ihe bụ otu ihe na ihe ọmụma bụ ihe ọzọ. Ide ihe bụ foto nke ihe ọmụma, ma ọ bụghị ihe ọmụma n'onwe ya. Ọmụma bụ ìhè nke dị n'ime mmadụ. Ọ bụ ihe nketa nke ndị nna ochie maara ma bufere anyị dị ka mkpụrụ, dị ka baobab tozuru okè dị na mkpụrụ ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/49418-Amadou_Hampate_Ba d1h7a6nlnacejfyi6mt09k13srd8123 Amakye Dede 0 129 10016 492 2022-10-10T15:48:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4739178]] wikitext text/x-wiki == Amakye Dede == Dan Amakye Dede (amuru 5 Jenuarị 1958) bu onye egwu Ghana. Ọ bụ otu n'ime ndị omenkà dị elu nke Ghana nke a na-akpọkarị "Iron Boy", "the high-life maestro" na "Abrantie" (Bekee: Gentleman). Amakye Dede mụrụ na Agogo, Asante Akim. Ọ gara Agogo Roman School. == Ihe ndi okwuru == * Nwanyi mara mma nah bad oooo. Ha anaghị ekwu eziokwu. * N'elu ugwu, N'okpuru ndagwurugwu, A na-abụ gị abụ a naanị ka nwa m laghachi, a na m atụ uche gị. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=4 hcd5273kyo872x565e4jodqta4c14n5 Amanda Gorman 0 130 10017 495 2022-10-10T15:48:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q52369134]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Amanda Gorman 2017 LOC.jpg|thumb|We are striving to forge our [[w:|union]] with [[w:|purpose]]. <br /> To compose a [[w:|country]] committed to [[w:|all]] [[w:|cultures]], colors, characters, and conditions of [[w:Humanity|man]].]] ''[[w:Amanda Gorman|Amanda Gorman]]"" (a mụrụ [[w:|7 Maachị]] [[w:|1998]]) bụ onye America na-ede uri na onye na-akwado mmekọrịta. O bipụtara akwụkwọ uri ''Onye Nri Ezughị Ezu'' na 2015, wee bụrụ onye mbụ [[w:National Youth Poet Laureate|National Youth Poet Laureate]] na 2017. Ọ gụrụ [[sociology] na [[w:Harvard College|Harvard College]], wee gụchaa [[w:cum laude|cum laude]] dịka onye otu [[w:Phi Beta Kappa|Phi Beta Kappa]]. Ọ nwetara nlebara anya zuru ụwa ọnụ site n'ịgụ uri ya "[[w:The Hill We Climb|The Hill We Climb]]" nke e dere maka nraranye nke Onye isi ala US [[w:|Joe Biden]]. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Amanda Gorman - front of LOC - 2017.jpg|thumb|If we merge [[w:|mercy]] with [[w:|might]] and might with [[w:Righteousness|right]], then [[W:|love]] becomes our legacy and [[w:|change]] our [[w:|children]]'s birthright.]] == Republic na-enye ekele (2018) === :<small>[https://www.youtube.com/watch?v=NwdsaxqJut4 "Lee National Youth Poet Laureate Amanda Gorman rụrụ abụ ekele ya", ''CBS This Morning'' (22 November 2018)]</small > * "Na 1863, n'ime oke [[w:Agha obodo America | Agha Obodo]], <br /> [[w:|Abraham Lincoln] kwupụtara ụbọchị [[w:|ekele]] <br /> Kekọrịtara site n'otu obi na Otu olu America. <br /> Mkpọsa maka mba n'arọ nrọ, <br /> Nke a [[w:Ụbọchị Ekele | Ekele]] mere ka ndị America nwee ike nweta ekele ha n'oge ọtụtụ ndị kwenyere <br / > Ha enweghị ekele inye." * "Ịbụ onye America bụ ịbụ onye ikwu <br /> Iji nwee olile anya obi ike: <br /> ntụkwasị obi na ọ bụrụgodị na ọ bụ naanị nwa oge <br /> Anyị nwere ike, anyị ga-enwerịrị ike dị nso dị ka ndị mmadụ, <br / > Otu obi, otu olu, otu uche, kere nhata." === [[w: Ugwu Anyị Na-arịgoro | Ugwu Anyị Na-arịgoro]] (2020) === [[Usòrò:Constitution & Liberty Enlightening the World.jpg|thumb|[[w:|dawn]] ọhụrụ na-eto ka anyị [[W:|n'efu]]. <br /> N'ihi na enwere [[W:|ọkụ]] mgbe niile. <br /> Ọ bụrụ naanị na anyị bụ [[w:|obi ike]] ezuru [[w:|hụ]]. <br /> Ọ bụrụ naanị na anyị nwere obi ike iji [[w:|bụ]] ya.] :<small>[https://www.youtube.com/watch?v=LZ055ilIiN4 Ngụgharị zuru ezu:'PBS NewsHour'' (20 Jenụwarị 2021)]</small> *" '''Mgbe [[w:|ụbọchị]] bịara anyị na-ajụ onwe anyị ebee ka anyị ga-ahụ [[w:|ìhè]] na ndò a na-adịghị agwụ agwụ?''' <br /> Ọnwụ anyị na-ebu br /> Ayi agbajiwo afo nke anumanu <br /> '''Ayi amụtala na ọ bụghị mgbe niile ka ọ dị jụụ. " isn't always [[w:|justice]].''' <br /> Ma n'agbanyeghị nke ahụ, chi ọbụbọ bụ nke anyị tupu anyị ama ya. <br /> N'ụzọ ụfọdụ anyị na-eme ya. ihu igwe wee hụ mba nke na-agbajighị, ma na-emechabeghị.''" *" '''Anyị na-agba mbọ ka anyị na [[nzube] guzobe otu anyị. <br /> Iji mepụta obodo na-akwado omenala, agba, agwa na ọnọdụ mmadụ niile.''' <br /> Ya mere. we lift our lezes not to what stands between us, but what isstanding us. <br /> Anyị na-emechi nkewa n'ihi na anyị maara na anyị ga-ebute ọdịnihu anyị ụzọ, anyị ga-ebu ụzọ wepụ esemokwu anyị n'akụkụ. Ogwe aka ka anyị wee gbatịa ogwe aka anyị aka n'ebe ibe anyị nọ. Anyị na-ewute anyị, anyị na-eto eto. mmeri, mana n'ihi na anyị agaghị agha nkewa ọzọ." * "Anyị ahụla ike nke ga-etipịa mba anyị kama ịkesa ya <br /> ga-emebi obodo anyị ma ọ bụrụ na ọ pụtara igbu oge ọchịchị onye kwuo uche ya. <br /> Mgbalị a fọrọ nke nta ka ọ gaa nke ọma. <br /> Mana '' mgbe ọchịchị onye kwuo uche ya nwere ike na-egbu oge, ọ nweghị ike imeri ya kpamkpam. * "Nke a bụ oge nke ezi [[w:|mgbapụta]]. <br /> Anyị tụrụ egwu ya na mmalite ya. <br /> Anyị echeghị na anyị dị njikere ịbụ ndị nketa nke oge awa dị egwu, mana n'ime ya, anyị chọtara ike na-ede akwụkwọ ọhụrụ isi, na-enye olileanya na-achị ọchị n'onwe anyị otú mgbe ozugbo anyị jụrụ, "Olee otú anyị nwere ike imeri ọdachi? " <br /> Ugbu a anyị na-ekwu, "Kedu ka ọdachi ga-esi merie anyị?" * "Anyị agaghị alaghachi azụ n'ihe dịbu, <br /> kama ịkwaga n'ihe ga-abụ mba e merụrụ ahụ, ma zuru oke, dị mma, ma nwee obi ike, dị egwu, na nweere onwe ya. <br /> A gaghị atụgharị anyị. ma ọ bụ njakịrị kwụsị <br /> n'ihi na anyị ma na arụghị ọrụ anyị na enweghị ike ga-abụ ihe nketa nke ọgbọ na-abịa. ebere na ike na ike n'ezi omume, mgbe ahụ ịhụnanya ga-abụ ihe nketa anyị na-agbanwe ọkpara anyị.''" * "Anyị ga-ewughachi, mee ka anyị dị ná mma ma gbakee n'akụkụ ọ bụla a maara nke mba anyị, <br /> n'akụkụ ọ bụla a na-akpọ obodo anyị ndị mmadụ dị iche iche ma mara mma <br /> ga-apụta na-etipịa ma maa mma. <br /> Mgbe ụbọchị ruru. anyị na-esi na ndò pụta n'ọkụ na-atụkwaghị egwu. <br /> A sị na anyị nwere obi ike ime ya.'' == Okwu gbasara Amanda Gorman== *Amanda Gorman...bụ onye dere akwụkwọ uri bụ ''Onye Nri Maka Ezughị Ezu'' (2015). Ọ gara New Roads na Santa Monica na Mahadum Harvard, ebe ọ gụchara cum laude na nzere mmụta sociology. Nkà na mmemme ya na-elekwasị anya n'ihe gbasara mmegbu, mmegbu nwanyị, agbụrụ na ịkpa ókè agbụrụ, yana ndị si mba Africa. N'afọ 2014, a kpọrọ Gorman aha onye mbụ na-eto eto Poet Laureate nke Los Angeles, na 2017 ka akpọrọ ya onye mbụ National Youth Poet Laureate. O meela na ... Obama White House, Library of Congress, Lincoln Center, na CBS Morning a. Ọ natara onyinye Genius site na OZY Media, yana nkwanye ugwu sitere na Scholastic Inc., YoungArts, ''Glamour magazine'' College Women of the Year Awards, na Webby Awards. Odela akwụkwọ akụkọ ''New York Times'' The Edit wee depụta akwụkwọ akụkọ maka mkpọsa ọnwa akụkọ Black History 2020 nke Nike. **Amanda Gorman, [[W: The Poetry Foundation|The Poetry Foundation]], (Jenụwarị 2021) * Amanda Gorman mere akụkọ ihe mere eme Wednesde dị ka onye na-ede uri mbụ ama ama. Onye bi na Los Angeles dị afọ 22 nyere abụ ya "The Hill We Climb" na nraranye Onye isi ala Joe Biden na Washington, DC "Achọrọ m ka ọ bụrụ ozi nke olileanya na ịdị n'otu. Ma echere m na Wednesday maka m ka mesiri m ike n'ezie. ole nke ahụ chọrọ," ka o kwuru. "Ma ka ị ghara ileghara anya na mgbawa ndị dị mkpa n'ezie ka ejupụta." Na 2017, Gorman ghọrọ onye mbụ National Youth Poet Laureate. Onye gụsịrị akwụkwọ na Harvard na-ezube iwepụta akwụkwọ uri ụmụaka ma emechaa afọ a. Dịka Mr. Biden, Gorman agbaala mgba na nsogbu ikwu okwu n'oge ndụ ya niile, na-eme ka uri bụrụ "usoro ndụ" maka ya. Dịkwa ka Mr. Biden, o nwere ebumnuche dị ogologo nke ịzọ ọkwa onye isi ala. ** Amanda Gorman gụrụ "Ugwu anyị na-arị elu" na nraranye nke Biden, nke Zoe Christen Jones dere, "CBS News" (21 Jenụwarị 2021) * "N'ime nke mbụ na abụ mmalite Amanda Gorman, "The Hill We Climb," bụ echiche ọchịchị onye kwuo uche ya nke o chere. Ọchịchị onye kwuo uche ya, dịka onye na-ede uri dị afọ iri abụọ na abụọ si kwuo, bụ ọchịchọ-ihe ga-eme n'ọdịnihu. Ugboro abụọ abụ a na-ebuli "ọchịchị onye kwuo uche ya," Gorman jikọtara okwu ahụ na "egbu oge," nke na-agwa anyị na ọchịchị onye kwuo uche ya bụ ihe a na-atụ anya ya, nke a tụrụ anya-ọ bụghị ihe anyị wuru, ma ọ bụ nwee, kama nrọ. Ọ bụghị otú ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ ọbụna ndị ọkà mmụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị si ejikarị okwu ahụ bụ́ “ọchịchị onye kwuo uche ya eme ihe,” kama ọ bụ otu ụzọ ndị ọkà ihe ọmụma si jiri ya mee ihe.” Jacques Derrida, bụ́ onye France deconstructionist, ji okwu ahụ bụ́ “ọchịchị onye kwuo uche ya ga-abịa.” O dere, sị, ndị agha ndị na-emegiderịta onwe ha na-amanye ọchịchị onye kwuo uche ya ma na-eyi ya egwu mgbe nile, ya mere, a na-eji ya eme ihe mgbe nile, ọbụna n'obodo ndị na-agbaso ọchịchị onye kwuo uche ya dị ka ụkpụrụ ọchịchị ha. Ndị America ka ha ghara ilele "ihe dị n'etiti anyị / mana ihe na-eguzo n'ihu anyị." Ọ na-ekwu, na mmalite, na "anyị maara, na-ebute ọdịnihu anyị ụzọ," ọ na-ejedebe na amaokwu nke nkwa na ihe ịma aka ndị na-akpali akpali dị ka ọ bụla e dere." **[https://www.newyorker.com/news/our-columnists/amanda-gormans-inaugural-poem-is-a-stunning-vision-of-democracy Amanda Gorman's Inaugural Poem Bụ Ọhụụ dị egwu nke ochichi onye kwuo uche ya, site na Masha Gessen] ''New Yorker'', (21 Jenụwarị 2021) == Njikọ mpụga == [[W:|Amanda Gorman]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Amanda Gorman]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Gorman, Amanda}} k89x5escwlauf3lf630snfbuy46jbq4 Amanda Lear 0 131 12537 10018 2022-11-07T23:25:17Z Ääliökatiska 188 File wikitext text/x-wiki [[File:Amanda Lear - 1978.jpg|thumb|Amanda Lear (1978)]] ''[[w:Amanda Lear|Amanda Lear]]''' (a mụrụ 18 Juun 1939[[w:cite web |url=http://www.dianeetlesexedesanges.ch/3colset008/_page-peki-d- oslo.htm |title=Diane et le sexe des anges Peki d' Oslo |author= |publisher=www.dianeetlesexedesanges.ch |asụsụ=French | nweta =16 Maachị 2013]] ma ọ bụ 18 Nọvemba 1950 [[w:cite web |url=http://next.liberation.fr/culture/2010/08/16/drole-de-dame_672204 |title=Drôle de dame |author=Eric Dahan |date=16 August 2010 | ọrụ= Libération |publisher=www.liberation.fr |language=French |accessdate=19 Disemba 2011]]) bụ onye France na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-ese ihe, onye na-egosi ihe onyonyo, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya mbụ. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Anaghị m ịma mgbe a mụrụ m, ma ọ bụrụ na m dị afọ 50, 60 ma ọ bụ 70. Ọ dị mkpa na m dị ndụ. :: [[W:cite web |url=http://www.ilsussidiario.net/News/Cinema-Televisione-e-Media/2018/5/21/AMANDA-LEAR-Dicevano-che-non-ero-una-donna -vera-Oggi-tutte-le-donne-sono-come-me-L-Intervista-/821861/ |title=Amanda Lear/ L'ospite di Maurizio Costanzo: "Uomini e donne non fatti per stare insieme" (L' Intervista) | ụbọchị = 22 Mee 2018 | onye mbipụta = www.ilsussidiario.net | asụsụ = Ịtali | nweta = 15 Julaị 2018]] * "Akpọrọ m asị ịgbasa asịrị: ma gịnị ọzọ mmadụ nwere ike ime ha?" :: [[W:kpọtụ akwụkwọ | ikpeazụ = Guilbert | mbụ=Georges-Claude | afọ = 2018 | aha = Ihe ngosi nwoke nwere mmasị nwoke: The (Ọkachasị) Ndị Ntụrụndụ Ndị Nwanyị Na-ahụ Maka Mmekọahụ n'anya |url=https://books.google.pl/books? id = TnleDwAAQBAJ&pg=PA101 | ebe =[[w: Jefferson, North Carolina | Jefferson, North Carolina]] | onye mbipụta =[[w: McFarland & Company|McFarland & Ụlọ ọrụ]] | ibe=101 |isbn=978-1- 4766-3301-5 | nweta-date=15 Julaị 2018 | ode akwụkwọ-link=w:Georges Claude Guilbert]] * "M tolitere na-eche na m jọrọ njọ, jọrọ njọ, jọrọ njọ. Ogologo m nke ukwuu, m dị oke akpụkpọ anụ, m gbawara agbawa, enwere m anya Asia na ntì nne m nke mere na m dị ka onye mba ọzọ ma e jiri ya tụnyere ndị enyi m niile, ọnụ m toro oke na eze m toro oke nke mere na ọ dịghị mgbe m turu ọnụ ọchị. Ma mgbe ahụ [[w:Françoise Hardy | Françoise Hardy]] nwere ọganihu ya na France na ihe niile gbanwere na mberede. N'ihu ya, ị kwesịrị ịdị ka [[w:Brigitte Bardot|Brigitte Bardot]], na-acha anụnụ anụnụ, na-acha uhie uhie na nke nwere isi. Ma m dị ihe dị ka iri abụọ mgbe ndị mmadụ malitere ịgwa m "Ị maara ihe, ị dị ka Françoise Hardy, ị nwere ike ịbụ ihe nlereanya" wee si na-acha anụnụ anụnụ nwanyị a ma ama, nnukwu Catherine Harlé tụgharịrị. Site na ihe mberede ọ hụrụ m n'okporo ámá dị na Paris wee jụọ m ma m chọrọ ịbụ ihe nlereanya ejiji na echere m na ọ na-egwu egwu! O wee sị "Ee e, ee e, ee e, ị bụ kpọmkwem ụdị nwa agbọghọ anyị na-achọ" na mberede, mmejọ ndị a niile, ihe niile m ga-emenye ihere, ghọrọ akụ m kasịnụ. Site na mberede, dị ka ọtụtụ ihe na ọrụ m." :: ''Nkwupụta Orbitales'' ( Mgbasa ozi redio). [[w:Euro 1 |Euro 1]]. Ọnwa Atọ 8, 2003. * "Amaghị m ihe ọ bụla mgbe m zutere ya. Ọ kụziiri m ka m na-ahụ ihe n’anya ya. [[w:Salvador Dalí|Dalí]] bụ onye nkuzi m. O kwere ka m jiri brọsh ya, agba ya na kwaaji ya, ka m wee nwee ike igwu egwu mgbe ọ na-ese ihe ruo ọtụtụ awa na awa n'otu ụlọ ọrụ ahụ. [[w:Surrealism|Surrealism]] bụụrụ m ezigbo ụlọ akwụkwọ. Ige ntị okwu Dalí dị mma karịa ịga ụlọ akwụkwọ nka ọ bụla. :: [[W:cite web |url=https://web.archive.org/web/20130121081307/http://www.3d-dali.com/centennial-magazine/e-9-muse.htm |title=Salvador Dali Magazin Centennial – Amanda Lear | ụbọchị = 15 June 2004 | onye nkwusa =3d-dali.com | nweta =15 Julaị 2018]] * "N’Ịtali, m ka ukwuu n’ihi na ha niile na-enwe mmekọahụ. Na Jamanị enwere m ihe ịga nke ọma n'ihi na ha nọ na-eche onye dị ka [[w:Marlene Dietrich | Marlene Dietrich]] ka ọ bịa kemgbe agha ahụ. M na-egwuri egwu na mkpa ha nwere maka ụlọ oriri na ọñụñụ abalị [[w:Femme fatale|vamp]]. M meriri ndị mmekọ nwoke na nwanyị, bụ ndị dị oke mkpa n'ihi na ha nwere discos kacha mma, kpamkpam n'ihi akụkọ ifo ndị pụrụ iche gbasara m." :: [[W:cite web |url=https://www.theguardian.com/theobserver/2000/dec/24/focus.news |title=Ọrụ dị egwu nke Amanda Lear (N'ụlọ ikpe Queen Lear) | ode akwụkwọ = [[w: Andrew Anthony | Andrew Anthony]] | ụbọchị = 24 Disemba 2000 | ọrụ = [[w: Onye na-ekiri ihe]] | onye mbipụta = www.guardian.co.uk | nweta = 6 June 2010]] * "Ndị German gwara m "Anyị ga-emeri ụwa!" na anaghị m akwa ụta na m na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ ndekọ aha German ma ọlị, n'ihi na maka ọrụ m ọ dị mma, ma ha chọrọ ịchịkwa m, duzie m ma gbochie m. Ha chọrọ ịdọ aka ná ntị zuru oke na nke ahụ abụghị ndụ m, yabụ mgbe afọ ole na ole nke ahụ gasịrị, achọrọ m ịpụ." :: ''Nkwupụta Orbitales'' ( Mgbasa ozi redio). [[w:Euro 1 |Euro 1]]. Ọnwa Atọ 8, 2003. * "Ndị mmadụ maara naanị m dị ka onye a ma ama, ha aghọtaghịkwa na nka dị m mkpa karịa etemeete na uwe. Gosi azụmahịa na-akwụ ụgwọ ụlọ, ma eserese bụ nanị ezi mmasị m, ya mere m na-akọwa onwe m dị ka onye na-ese ihe na-arụ ọrụ na-egosi azụmahịa. Art bụ ụdị ọgwụgwọ nye m, ekele maka nke m nwere ike ịkọwa mmetụta m. Akwa akpa efu n'anya m bụ otu ihe na nnwere onwe ikwu okwu zuru oke." :: [[W:cite web |url=http://www.eventiesagre.it/Eventi_Mostre/18010_Sogni+Miti+Colori.html |title=Eventi Mostre. Sogni Miti Colori 07/06/2008-30/06/2008 Pietrasanta (LU), Toscana | onye nkwusa=www.eventiesagre.it |asụsụ=Italian | nweta =28 February 2013]] * "Nchịkọta, nye m, na-emenye m ihere. Iji wepụta mkpokọta, nye m, bụ ịsị, "Lee. Enweghị m ihe ọhụrụ, biko zụta nke a. Achọrọ m ego iji kwụọ ụgwọ ụlọ." Echere m na ọ bụ ihe ihere. Na nke ahụ na-ewe iwe nke ukwuu n'ihi na ụlọ ọrụ ndekọ aha nwere aha niile ahụ, ha anaghịkwa ajụ m maka ndụmọdụ m. Naanị ha na-ekpebi ịhapụ mkpokọta "kachasị mma" wee wepụta ọtụtụ egwu dị oke njọ. Enwere aha abụọ dị mma mana ndị ọzọ bụ naanị egwu iji mejupụta ọba ahụ. Ha makwaara nke ọma na ha apụghị ịdabere na m na-akwalite ha n'ihi na agaghị m akwalite ụdị ndekọ ahụ. :: [[W:cite web |url=http://amandalear_jukebox.tripod.com/indexnight_inteview.htm |title=ajụjụ ọnụ abalị |onye edemede=Robert Henry Rubin |afọ=2002 |ọrụ =[[w:NIGHT (magazine)|NIGHT] ]] | onye nkwusa=amandalear_jukebox.tripod.com | nweta =1 June 2007]] ==Njikọ Mpụga== [[W: Amanda Lear|Amanda Lear]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Amanda Lear|Amanda Lear]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Lear, Amanda}} 1wuufpa2qvfvngw0p4enyvosp93nidy Amarachi Nwosu 0 132 10019 504 2022-10-10T15:48:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q66311684]] wikitext text/x-wiki [[Amarachi Nwosu]] '''Amarachi Nwosu''' Amarachi Nwosu (amụrụ 29 Septemba 1994) bụ onye na-ese foto onye America-America, onye na-ese ihe nkiri, onye na-ese ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-ekwu okwu ugbu a na New York City. Ọ bụkwa onye nchoputa Melanin Unscripted, usoro ihe okike na ụlọ ọrụ na-achọ imebi echiche dị iche iche na ime ka ahịrị omenala mebie site n'ikpughe njirimara na omenala dị mgbagwoju anya gburugburu ụwa. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya bụ "Black in Tokyo" ewepụtara na International Center of Photography na ICP Museum, New York City na 2017 wee lelee ihe nkiri ahụ na Tokyo, Japan na Ultra Super New Gallery na Harajuku. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọ ka mma ikweta na ị nweghị mmetụta mmetụta karịa ka ị were mmadụ n'ọgba aghara. *Obi dị m ụtọ na m ga-anọchi anya omenala m na ịkọ akụkọ ndị dị mkpa ma nye ndị ọzọ ike. *Echela ka mmadụ hụ gị n'anya nke ọma, hụ onwe gị n'anya nke ọma. <ref>https://quotes.ng/mobile/quotes/it-s-better-to-admit-you-re-not-emotionally-available-than-take-someone-on-a-ride-of-confusion--52211/</ref> <ref>https://quotes.ng/mobile/quotes/grateful-i-get-to-represent-my-culture-and-tell-stories-that-matter-and-empower-others--52019/</ref> <ref>https://quotes.ng/mobile/quotes/don-t-wait-for-someone-to-love-you-right-love-yourself-right--52213/</ref> ===Ebenside=== m7a1zdjrnwmn4gq7qerpjnm7m5w4k6t Amatoritsero Ede 0 133 10020 507 2022-10-10T15:48:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4740627]] wikitext text/x-wiki == Amatoritsero Ede == Amatoritsero Ede bụ onye Naijiria-Canadia na-ede uri. == Ihe ndi okwuru == * Asụsụ siri ike nke Ede na-atụgharị anya ka ọ na-ese foto nke osimiri na obodo, na-adọta uche na ọdịdị na agba, nke abụọ ga-aba uru. == Ebenside == https://twitter.com/Amatoritsero?ref_src=twsrc%5Egoogle%7Ctwcamp%5Eserp%7Ctwgr%5Eauthor hcnsxlm9irmvffkr3z7kcyeu7a9mo5e Amina J. Mohammed 0 134 10021 510 2022-10-10T15:48:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4746340]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Amina J. Mohammed Vienna May 2017 (33786084033).jpg|thumb| Amina Mohammed in 2017]] ''[[W:Amina J. Mohammed|Amina Jane Mohammed]]''' (a mụrụ 27 June 1961) bụ [[w: Nigerian people|Nigerian]] [[w:diplomat|diplomat]] na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye na-eje ozi dị ka nke ise [[w:Osote Secretary General nke United Nations|Osote Secretary General nke United Nations]]. Na mbụ, ọ bụ [[w:Federal Ministries of Nigeria|Mịnịsta na-ahụ maka gburugburu ebe obibi Naijiria]] site na 2015 ruo 2016 ma bụrụkwa onye isi n'usoro [[w:Post-2015 Development Agenda|Post-2015 Development Agenda]]. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Anyị ga-echepụta ọdịnihu nke ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na-akpụzi nke na-achọpụta ikike na ọchịchọ ha n'ụwa ebe ịha nhata bụ eziokwu." * "Ị chọrọ usoro nka dị iche iche nke na-ele anya iji ohere nke bụ ọtụtụ nkà ịzụ ahịa nke ị nwere ike ịgbakwunye ka ị na-edozi ọtụtụ ohere ahịa." * "Ndị mmadụ nwere mkpa, ọ bụrụ na ndị mmadụ enweghị mkpa, anyị agaraghị anọ ebe anyị nọ taa. Anyị kwesịrị ibute ndị mmadụ ụzọ n'etiti ihe niile anyị na-eme." * "Naanị nzube e ji nwee ike bụ iji obi ike nke mmadụ kwenye na mmadụ nile nwere ikike ndị a na-aghaghị ịkwanyere ùgwù." * "Ka anyị na-eme ngwa ngwa, ka anyị nwee ike ibelata nhụjuanya mmadụ." * "Ọ dị ezigbo mkpa na anyị anaghị egbochi enyemaka ndị mmadụ nke kacha mkpa." **[https://www.washingtonpost.com/washington-post-live/2021/09/30/protecting-our-planet-whats-stake-with-amina-j-mohammed/] Mohammed Amina na-egbochighị enyemaka karịsịa ego. "Ọrịa ọrịa ahụ ebutela adịghị ike na ahaghị nhata dị na ahụ efe dị ukwuu. E nwekwara olileanya, gbanyere mkpọrọgwụ na mmụọ nsọ nke ịdị n'otu Africa." * "Iguzosi ike maka ikike na nchekwa nke ndị mmadụ niile. Ka anyị gbadaa azụ megide ijikọ ụwa ọnụ nke enweghị mmasị na ịkwalite ọmịiko na nsonye." * "Ijikọ n'ụdị dijitalụ bụ ụzọ ndụ maka ibi ndụ na ụwa COVID19 anyị. Ọ dị mkpa ka anyị mechie oghere dị na ndi iche nwoke na nwanyị na iji ịntanetị." * "Anyị nwere nnukwu ọrụ na ohere iji wulite ọnụ, ụwa siri ike, nke na-agbanwe agbanwe na nsonye." * "Agụmakwụkwọ na-enye gị ohere ịga na kpakpando na azụ. Ọ na-emepe ọnụ ụzọ na windo ohere anyị nwere ike ịmalite iche n'echiche." * "A ka na-eji ime ihe ike mmekọahụ metụtara esemokwu dị ka ụzọ agha, ụjọ na mmegide ndọrọ ndọrọ ọchịchị." * "COVID19 egosila anyị na onye ndú nwere ike isi n'ebe ọ bụla bịa." * "O zuola, ụwa ga-ebili iji kwụsị ịkpa ókè agbụrụ n'ụdị ya niile." * "Ọ dị mkpa ka ụmụ nwoke bụrụ ndị mmeri na ndị mmekọ megide ụdị ime ihe ike, mmegbu na ịkpa ókè megide ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị." * "Ọ bụ oge iji kwalite ebe mmụta ma mee ka usoro agụmakwụkwọ niile, ọkachasị ohere dijitalụ dị mma, dị maka ụmụ akwụkwọ niile ebe niile." * "Echere m na agụmakwụkwọ meghere nnukwu vista na ohere na netwọkụ na obi ike iji nkà ndị ahụ mee ihe ị nwere ike." "Ruo mgbe onye ọ bụla ga-enweta ọgwụ mgbochi, anyị niile ga-anọ n'ihe ize ndụ, anyị agaghịkwa enwe ike iburu Sustainable Development Goals (SDGs) gaa ebe ha kwesịrị ịdị na 2030." **[https://www.vanguardngr.com/2021/11/un-deputy-chief-berates-0-6-vaccination-in-low-income-countries/] Aminah Mohammed na-ekwu maka ịgba ọgwụ mgbochi COVID19 * "Nye ọtụtụ ndị, ọrịa na-efe efe nke ahụike abụrụla ihe dị egwu, ọkachasị na mba ndị mepere emepe, mana maka mba ndị ka na-emepe emepe ọ nwere mmetụta mmekọrịta ọha na eze ga-ewe ogologo oge iji gbakee." **[https://www.vanguardngr.com/2021/11/un-deputy-chief-berates-0-6-vaccination-in-low-income-countries/] Aminah Mohammed na-ekwu okwu na COVID 19 * "Egwuregwu ọhụrụ gụnyere ego agwakọta nwere ike rụọ ọrụ dị mkpa, mana anyị kwesịrị ịkwalite nnyefe ahụ nke ukwuu." **[https://www.vanguardngr.com/2021/11/un-deputy-chief-berates-0-6-vaccination-in-low-income-countries/] Amina Mohammed na-ekwu maka ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa na mba ndị nwere obere ego. ==Njikọ mpụga== [[W:|Amina J Mohammed]] na Wikipedia Bekee. [[ Wikiquote:|Amina J Mohammed]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mohammed,Amina}} 6a4rrig4z8kzwjpjapml5sq6m33uq6q Amina Mama 0 135 10022 520 2022-10-10T15:48:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4746344]] wikitext text/x-wiki [[Amina Mama]] Amina Mama bụ onye isi ugbu a na mmemme mmụta ụmụ nwanyị na okike na UC Davis. Prọfesọ Mama bụ onye isi oche Barbara Lee mbụ na… ==OKWU NDI OKWURU== *Ihe egwu kacha ewute ụmụ nwanyị (yana site na ndọtị mmadụ) bụ uto na nnabata nke omenaala na-ezighị ezi, ikike ọchịchị na ime ihe ike…. ==Edensibia== * [A-Z Quotes › author › 35662-Amina_Mama] cy6tq0bc6q4axam7zhwuxhiltyjq3tv Amiri Baraka 0 136 10023 523 2022-10-10T15:48:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q354783]] wikitext text/x-wiki == Amiri Baraka == Amiri Baraka (October 7, 1934 - Jenụarị 9, 2014), nke a na-akpọbu LeRoi Jones na Imamu Amear Baraka, bụ onye America-American odee nke abụ, ihe nkiri, akụkọ ifo, edemede na nkatọ egwu. == Ihe ndi okwuru == * Ọrụ onye na-ese ihe bụ ịkwalite mmụọ nke ndị mmadụ. Iji mee ka ha ghọta ndụ, ụwa na onwe ha kpamkpam. Otú ahụ ka m si ahụ ya. Ma ọ bụghị ya, amaghị m ihe mere i ji eme ya. * Nwoke nwere onwe ya ma ọ bụ na ọ bụghị. Enweghị ike ịmụ ọrụ maka nnwere onwe. * Enweghị ikpe ziri ezi na America, mana ọ bụ ọgụ maka ikpe ziri ezi na-akwado gị == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/894-Amiri_Baraka hw2kiv2xnv5l6hp7hdegmbaso1wcuah Amma Darko 0 137 10024 527 2022-10-10T15:49:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q452860]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Amma Darko| Amma Darko]]''' (amuru 25 Junu 1956) bu onye ode akwukwo Ghana. ==Okwu ọkwụrụ== ===''Faceless'' (2003) === * A na-arụgide ụmụ agbọghọ ka ha gosi na ha bụ nwanyị ma hà nwere ike ilekọta nwatakịrị nke ọma ma ọ bụ na ha agaghị enwe. Ị maara okwu a na-ewu ewu, ọ bụghị gị? 'Ị na-amụ nwa. Chineke ga-elekọta nwa." * "Tupu m gaa ebe ahụ, amaara m na ọ ga-enye m nri. Ma nwaanyị a nyere m ihe ọzọ, ọ makụrụ m, adịghị m ọcha, ọ na-esi m isi. ọ bụrụgodị na m na-esi isi n'okporo ámá" * "...nzụlite nke mkpụrụ obi ọzọ na-atụ anya n'ime agbà ndị na-eri nri nke okporo ámá, ndụ nke a mụrụ n'ihi ịmụpụta" * "...mgbe mkpụrụ ọbụbụ ọnụ na-achọta ala na-eme nri n'uche mmadụ, ọ na-agbasa site n'ike nbibi nke ihe ọkụkụ na-akpụ akpụ. Ma ka ọ na-eme ya, ọ na-azụlite nkwenkwe ụgha, nke n'aka nke ya, na-eri ihe n'ime ikike iche echiche na echiche niile. ikike iche ihu ọrụ" == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Darko, Amma}} jgx885tczz9im8r1vw976hd7n60ayi4 Amnesty International 0 138 10026 530 2022-10-10T15:49:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q42970]] wikitext text/x-wiki '''[[Wikipedia:Amnesty International|Amnesty International]]''' ( a tọrọ ntọala ya na 1961) bụ ọgbakọ mba ụwa na-abụghị nke gọọmentị na-arụ ọrụ ikwalite ikike mmadụ nke e debere na nkwupụta zuru ụwa ọnụ nke ikike mmadụ na ụkpụrụ mba ụwa ndị ọzọ. ==Nkwupụta ndị ọrụ Amnesty International== * “Ma ọ bụ [[w:Donald Trump | Trump]], [[w:Victor Orban | Orban]], [[w:Recep Tayyip Erdoğan | Erdoğan]] ma ọ bụ [[w:Rodrigo Duterte | Duterte]], ọtụtụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akpọ onwe ha mgbochi. Ụlọ ọrụ na-eji atụmatụ na-egbu egbu nke na-achụpụ, na-akpachapụ anya ma na-emebi ìgwè mmadụ niile. " "Ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke taa nke mmụọ ọjọọ na-eme ka echiche dị ize ndụ na ụfọdụ ndị mmadụ dị obere karịa ndị ọzọ." : Salil Shetty, odeakwụkwọ ukwu nke Amnesty International 22 February 2017 [https://www.amnesty.org/en/latest/news/2017/02/amnesty-international-annual-report-201617] ==Okwu gbasara Amnesty International == * Kedu akụrụngwa ndị Hindu Bangladesh nwere? .... N'ịbụ onye na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ mgbe m zutere ọtụtụ ndị gbara ọsọ ndụ na 2008, m laghachiri na webụsaịtị AI wee nyochaa ya n'ịchọ ụfọdụ iwe - iwe ọ bụla - n'elu ihe pụtara ìhè na South Asia; mana nchọta m bụ ihe efu. ... Ruo taa Amnesty International egosibeghị afọ ọ bụla maka imegide ihe nwere ike ịbụ ikpe kachasị njọ nke mkpocha agbụrụ n'oge anyị. <br> Otu nwere ike kwalite ọtụtụ ihe kpatara ịgbachi nkịtị. Ọ bụ n'ihi na ndị e gburu bụ ndị Hindu; ma ọ bụ ndị Alakụba? Hà bụ nnọọ ndị ụjọ omume; ka ọ̀ bụ na ha achọghị ịma? Ikekwe ọ bụ ihe gbasara AI na-etinye echiche n'elu ụkpụrụ ... Oge ikpeazụ AI, ma ọ bụ HRW maka okwu ahụ, nyere ndị Hindu Bangladesh ọbụna na-agafe aha bụ na 2006. (Oxfam enwebeghị.) Na akụkọ 2010 na Bangladesh, AI na-awụ akpata oyi n'ahụ ekwughị ọbụna mmegbu nke ndị Hindu; ihere jọgburu onwe ya, nke na-akwado mmegbu oke ruru mmadụ ndị otu ahụ na-ekwu na ha na-alụ ọgụ! (32-33) ** Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpochapụ agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. 32-33 *Amnesty International na-akpali ya ọ bụghị site na ikike mmadụ kama ọ bụ mgbasa ozi. Nke abụọ na-abịa ego. Nke atọ na-abịa na-enwetakwu ndị otu. Nke anọ, agha turf dị n'ime. Ma n'ikpeazụ, ikike mmadụ, ezi ihe gbasara ikike mmadụ. Iji jide n'aka, ọ bụrụ na ị na-emeso ọnọdụ ndị ruuru mmadụ na obodo nke na-emegide United States ma ọ bụ Britain, ọ na-enweta nlebara anya dị egwu, ihe onwunwe, nwoke na nwanyị ike, mgbasa ozi, ị na-akpọ ya, ha nwere ike ịtụfu. ihe ọ bụla ha chọrọ na nke ahụ. Ma ọ bụrụ na ọ na-emeso mmebi nke ikike mmadụ site na United States, Britain, Israel, mgbe ahụ ọ dị ka ịdọrọ ezé iji mee ka ha mee ihe n'ezie na ọnọdụ ahụ. **Francis Boyle, na Bernstein, Dennis (2002). "Ajụjụ: Mgbaghara na Jenin - Dennis Bernstein na Dr. Francis Boyle na-atụle ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ikike mmadụ". Ememe Nzuzo Kwa nkeji. Edebere na mbụ na Eprel 16, 2008. Ewepụtara August 5, 2009.[https://web.archive.org/web/20080416170457/http://cosmos.ucc.ie/cs1064/jabowen/IPSC/articles/article30045 .html] * [Amnesty International] na-akpachapụ anya na Israel maka amamikpe, na-elekwasị anya naanị na esemokwu ha na ndị Palestine, na-akọwahie mgbagwoju anya nke esemokwu ahụ, na ileghara mmebi iwu ndị siri ike karị na mpaghara ahụ anya. **[[Wikipedia:NGO Monitor|NGO Monitor]], Amnesty International (AI) Febụwarị 04, 2019 * Anyị hụkwara n'onwe anyị isi iro nke Amnesty International na nsogbu ndị pandits Kashmiri. Sunil Bakshi ezigara ha akwụkwọ ịkpọ òkù ugboro ugboro izu atọ tupu ihe ngosi ahụ. Mụ onwe m kpọrọ onye isi Kashmir na Amnesty International ọtụtụ oge yana Ingrid Massage, onye isi, mmemme Asia na Pacific nke Amnesty. Nke mbụ ọ gwara anyị na ha na-akọ naanị eziokwu nke mbụ, a zara m na ndị a bụ foto na ọnụ ọgụgụ nke onweghị onye nwere ike ịrụ ụka. N'ikpeazụ, mgbe a kpọchara ekwentị iri, o kwuru na ya nwere ọtụtụ faịlụ na desktọpụ ya nakwa na ya enweghị oge ọbịbịa, n'agbanyeghị na ihe ngosi ahụ dị nso n'ụlọ ọrụ ya. Nke ukwuu maka echiche nke ikpe ziri ezi nke Amnesty. **[[W: Francois Gautier|Francois Gautier]]: Onye na-elekọta Pandits?, Rediff, Julaị 30, 2004 [https://www.rediff.com/news/2004/jul/30franc.htm] ==Njikọ Mpụga== [[W: Amnesty international|Amnesty International]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Amnesty International|Amnesty International]] na wikiquote. 9ut53hgzd2p53xvslno3nuwo2gmyck6 Amory Lovins 0 139 10027 534 2022-10-10T15:49:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q474194]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Amory B. Lovins 5.JPG|thumb|Amory Lovins]] '''[[w:Amory Lovins|Amory Lovins]]''' (a mụrụ na November 13, 1947) bu onye okacha mara nke sayensi gburugburu ebe obibi na America, onye ode akwukwo, na onye isi oche/onye isi sayensi nke [[w:Rocky Mountain Institute| Ụlọ ọrụ Rocky Mountain]]. == Okwu Okwuru == *Eziokwu dị ndụ karịa echiche efu, mana ọ bụ ihe ndabere ka mma maka nkwubi okwu. ** Salon.com, 05/26/05 * Ọ bụrụ na ị jụọ m, ọ ga-abụ obere ọdachi maka anyị ịchọta isi iyi ike dị ọcha, dị ọnụ ala, nke ukwuu ''n'ihi ihe anyị ga-eji ya mee''. ** kpọtụrụ webụ| url= http://www.motherearthnews.com/Renewable-Energy/1977-11-01/Amory-Lovins.aspx?page=1| aha = Ajụjụ ọnụ Plowboy na Amory Lovins| ụbọchị = Nọvemba/Decemba 1977 | ọrụ = [[w: Mother Earth News | Akụkọ Nne Ụwa]] | onye mbipụta =| ohere = 2010-01-05 (1977) * ... Ụlọ ọrụ nuklia ọhụrụ bụ nke a na-agaghị enweta ego n'ahịa isi obodo nkeonwe, nkà na ụzụ ahụ ga-anọgidekwa na-anwụ n'ihi mwakpo a na-apụghị ịgwọta agwọta nke ndị agha ahịa—na-adị ngwa ngwa n'ahịa asọmpi. Nke a bụ eziokwu ọ bụghị naanị na US, ebe usoro ikpeazụ dị na 1978 na iwu niile kemgbe 1973 kagburu, mana n'ụwa niile. **[http://www.oilendgame.com/ Imeri ngwụcha egwuregwu mmanụ], p. 258 * E nwere ụdị micropower abụọ. Otu bụ co-gen na ikpokọta okpomọkụ na ike. Nke ahụ bụ ihe dị ka ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke ikike ọhụrụ na ụzọ atọ n'ụzọ anọ nke ọkụ eletrik ọhụrụ n'afọ gara aga. E kesara ndị ọzọ ma ọ bụ decentralized, nke bụ $38 ijeri US ahịa zuru ụwa ọnụ n'afọ gara aga maka ire akụrụngwa. Nke ahụ bụ ifufe, anyanwụ, geothermal, obere mmiri na biomass.... Micropower karịrị ike nuklia n'ụwa niile arụnyere ikike na 2002, ma karịa ọkụ eletrik nke a na-emepụta kwa afọ n'ime ọnwa ole na ole gara aga. **[https://web.archive.org/web/20080511201457/http://a4nr.org/news-and-events/10.22.2006-torontostar N'ajụjụ ọnụ Amory Lovins re: ike nuklia] * Echiche a na-akpọsa n'ebe nile na-ekwusi ike na ike nuklia na-enwe mmụba dị egwu zuru ụwa ọnụ na uto dị egwu, n'ihi na ọ na-asọmpi, dị mkpa, nke a pụrụ ịdabere na ya, nke a pụrụ ịdabere na ya, ma dị mkpa maka nchekwa mmanụ ọkụ na nchebe ihu igwe. Nke ahụ bụ ụgha niile. N'ezie, ike nuklia na-aga n'ihu na-ada n'ime ọtụtụ iri afọ n'ahịa zuru ụwa ọnụ n'ihi na ọ bụ nnukwu enweghị asọmpi, na-enweghị isi, na nke na-adịghịzi adị - ya mere enweghị olileanya na ọ dịghị akụ na ụba nke na mmadụ ekwesịghị ịrụ ụka ma ọ dị ọcha ma dị mma; ọ na-ebelata ntụkwasị obi eletrik na nchekwa mba; na ọ na-akawanye njọ mgbanwe ihu igwe ma e jiri ya tụnyere itinye otu ego na oge na nhọrọ ndị dị irè karị. **[https://web.archive.org/web/20090711170137/http://www.rmi.org/images/PDFs/Energy/E08-01_AmbioNuclIlusion.pdf The Nuclear Illusion] p. 1. (Mee 2008) * Mgbanwe mgbanwe mana enwere ike ịkọ amụma (ikuku na mkpụrụ ndụ anyanwụ) bụ ndị a pụrụ ịdabere na ya mgbe ejikọtara ya na ibe ya, ihe ndị dị adị na ihe achọrọ. Dị ka ihe atụ, steeti atọ dị na Jamanị nwere ihe karịrị pasentị 30 nke ifufe na-ebu na 2007—na ihe karịrị pasentị 100 n'ime ọnwa ụfọdụ. Ọtụtụ n'ime ike mmeghari ohuru na-achọkarị nkwado ndabere na mpaghara karịa ụlọ ọrụ ndị a zụrụla iji lụso nnukwu coal na nkwụsịtụ osisi nuklia ọgụ. ** [http://www.newsweek.com/id/137501 Na-efunahụ Mgbaze Ahịa] (Mee 2008) * Mgbe a jụrụ ya ma anyị nwere oge zuru ezu iji gbochie ọdachi, ọ na-ekwukarị na anyị nwere oge zuru oke - malite ugbu a. ** [http://www.calcars.org/calcars-news/996.html Eulogy Amory Lovins maka Donella Meadows] * Azụ ahịa na-eme ezigbo ohu mana onye isi ọjọọ, na okpukperechi ka njọ **kpọpụta akụkọ | mbụ = | ikpeazụ=| ndị ode akwụkwọ = | aha = Nke a ka m maara: Amory Lovins | ụbọchị = | onye nkwusa= | url = http://www.guardian.co.uk/environment/2008/mar/23/ethicalliving.lifeandhealth4 | ọrụ =[[w:Onye nche|Onye nche]] | ibe = | ohere = 2008-11-20 == Njikọ mpụga == [[W:Amory Lovins|Amory Lovins]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Amory Lovins|Amory Lovins]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Lovins, Amory}} 5ah34ownxr23yw8bg46wk6pzaq18ho7 Amr Diab 0 140 10029 537 2022-10-10T15:49:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q477461]] wikitext text/x-wiki == Amr Diab == Amr Diab (Arabic: عمرو دياب, IPA: [ˈʕɑmɾe deˈjæːb]; amụrụ na 11 Ọktoba 1961) bụ onye Egypt na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Obodo atọ dị iche iche, otu oké ìgwè mmadụ ahụ. == Ebenside == https://twitter.com/amrdiab/status/1523245546307211264 4mxkqp3sdsl7pwv9im4zkc19qtoonvb Amy Hempel 0 141 13009 10030 2022-11-15T02:57:20Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[Amy Hempel]] [[File:Amy Hempel 3312267.jpg|thumb|Amy Hempel, 2019]] Amy Hempel (amuru Disemba 14, 1951) bu onye odee obere akụkọ America, odeakụkọ, na prọfesọ mahadum na kọleji Brooklyn. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ma eleghị anya, nke a abụghị akụkọ gbadata-site-na-ledge. Ma m na-agwa ya n'echiche na nwanyị ahụ nọ n'ọdụ ụgbọ mmiri ga-ajụ onwe ya ajụjụ, ajụjụ ahụ mere nwoke ahụ na Bogota. Ọ nọ na-eche otú anyị si mara na ihe na-eme anyị adịghị mma? *Mgbe nne m nwụrụ, nna m n'oge mbụ di ya nwụrụ nyere ya cachet mmekọrịta ọ na-agaghị enwe ma a sị na ha gbara alụkwaghịm. Ọ bụ nnukwu nwude maka iru uju jikọtara. ==Edensibia== Edemede [[W:Amy Hempel|Amy Hempel]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Amy, Hempel}} qgoowci2jvh0a88eru7xnbc15s1ng1f Amy Krouse Rosenthal 0 142 10031 545 2022-10-10T15:49:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4749274]] wikitext text/x-wiki Amy Krouse Rosenthal Amy Krouse Rosenthal (Eprel 29, 1965 – Maachị 13, 2017) bụ onye odee nke America ọ na ede akwụkwọ okenye na ụmụaka, ọ na-eme ihe nkiri dị mkpirikpi, bụrụ kwa onye na-egosi redio. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ akụkọ ya Encyclopedia of an Ordinary Life, akwụkwọ foto ụmụ ya, na ọrụ ihe nkiri The Beckoning of Lovely. ==Okwu ndi okwuru== *"Maka onye ọ bụla na-agbalị ịghọta ihe ọ ga-eji ndụ ya mee: Lezienụ anya n'ihe ị na-elebara anya. Nke ahụ mara mma nke ukwuu ozi ị chọrọ." *"Achọrọ m oge ọzọ muna Jason ga anokorita Achọrọ m inwekwu oge na ụmụ m. Achọrọ m ka m nwetakwuo oge ị nweta martinis na Green Mill Jazz Club na abalị Tọzdee. Ma nke ahụ agaghị eme. Ma eleghị anya, ọ bụ nanị ụbọchị ole na ole fọdụrụ m ịbụ mmadụ na mbara ala a." *"Ị nwere ike Ịchọrọ ịlụ di m." *"Atụrụ m anya na ihe ọ bụla ị ga-achọ ka ị ga-ahụ, ihe ọ bụla ị na-eche ga-emecha kpọọ gị." {{DEFAULTSORT: Amy, Krouse Rosenthal}} r1lyfnkq653xcjht03cf7w00ha8bbhr Amy Tan 0 143 13330 13329 2023-03-24T19:16:01Z Orvon pettäjä 357 wikitext text/x-wiki [[Amy Tan]] '''[[W:Amy Tan|Amy Tan]]''' (amụrụ 19 Febụwarị 1952) bụ onye ode akwụkwọ China-American na onye otu Rock Bottom Remainders, nke ama ama maka akwụkwọ akụkọ ya The Joy Luck Club. [[Usòrò:Amy Tan.jpg|thumb|Amy Tan (2007)]] ==Okwu ndi okwuru== *The Joy Luck Club (1989) Nna m agwala m ka m bụrụ akụkụ nke anọ na ọgbakọ Joy Luck. M ga-anọchi nne m, onye oche na mah Jong table tọhapụrụ kemgbe ọ nwụrụ ọnwa abụọ gara aga. Nna m chere na ọ bụ echiche nke ya gburu ya. *N'ime afọ ndị gafeworonụ, ọ gwara m otu akụkọ ahụ, ma e wezụga na njedebe, bụ nke gbara ọchịchịrị, na-etinye ogologo onyinyo n'ime ndụ ya, na n'ikpeazụ ghọọ nke m. Nna gị abụghị di mbụ m. Ị bụghị ụmụ ọhụrụ ahụ. Ọ bụ ezie na m dị obere, apụrụ m ịhụ ihe mgbu nke anụ ahụ́ na uru mgbu ahụ. *Ụjọ adịkwaghị m. Enwere m ike ịhụ ihe dị n'ime m. Mgbe e wepụrụ ọla edo ahụ n'ahụ m enwere m mmetụta nke ukwuu, nweere onwe m karịa. Ha na-ekwu na nke a bụ ihe na-eme ma ọ bụrụ na enweghị ígwè. Ị na-amalite iche echiche dị ka onye nwere onwe ya. *Mgbe m chọrọ ka ihe mee - ma ọ bụ na ọ gaghị eme - M na-amalite ilele ihe omume niile na ihe niile dị mkpa, ohere iji were ma ọ bụ zere. Achọtara m ohere ahụ. ==Njịkọ mpụga == [[w:Amy Tan | Amy Tan]] na Wikipedia Bekee [[q:Amy Tan | Amy Tan]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Tan, Amy}} pctu1xmjmhrz7a8y3mx07xfdpsxjcl5 Ana María Matute 0 144 10033 553 2022-10-10T15:50:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q235403]] wikitext text/x-wiki [[Ana María Matute]] Ana María Matute Ausejo (26 Julaị 1925 – 25 Juun 2014) bụ onye ode akwụkwọ mba Spen nwetara nkwanye ugwu na onye otu Real Academia Española. Na 1959, ọ natara Premio Nadal maka Pimera memoria. Nwanyị nke atọ nwetara ihe nrite Cervantes maka ọrụ agụmagụ ya, a na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị edemede mbụ nke posguerra, oge agha obodo Spain gasịrị. =Ihe ndị Okwuru== * Mmadụ ga-emepụta ụwa nke ya, anyị ga-emepụta usoro ndị ga-eme ka anyị gaa n'ihu, nke ga-adọta anyị n'olulu mmiri. Ka anyị chepụta ndụ, n’ihi na ọ na-emecha ghọọ eziokwu. * Okwu ahụ bụ ihe kasị mma e kere eke, ọ bụ ihe kasị mkpa n’ime ihe niile anyị bụ́ mmadụ nwere. Okwu ahụ bụ ihe na-azọpụta anyị.<ref>[https://quotesjin.com/ana-maria-matute-quotes-sayings/ Quotesjin: Famous Sayings from Ana María Matute]</ref> * Okwu ahụ bụ ihe kasị mma e kere eke, ọ bụ ihe kasị mkpa n’ime ihe niile anyị bụ́ mmadụ nwere. Okwu ahụ bụ ihe na-azọpụta anyị.<ref>[https://www.lottie.com/blogs/strong-women/ana-maria-matute#:~:text=Inspirational%20Quotes%20from%20Ana%20Mar%C3%ADa,ends%20up%20becoming%20the%20truth.%E2%80%9D Inspirational Quotes from Ana María Matute]</ref> * Abụ m onye naanị ya na-akpakọrịta, onye nwere nghọta nke enwetara ntaramahụhụ site n'ibuga m n'ime ụlọ gbara ọchịchịrị ugboro ugboro. Ma ị gaghị eche n'echiche otú obi dị m ụtọ n'ọnụ ụlọ ahụ, na otú m ga-esi atụ anya ka a taa m ahụhụ, n'ihi na ọ bụ n'ebe ahụ ka m chọpụtara ìhè nke ọchịchịrị.<ref>[https://quotestats.com/topic/ana-maria-matute-quotes/ Top quotes from Ana María Matute]</ref> * Mmadụ ga-emepụta ụwa nke ya, anyị ga-emepụta usoro ndị ga-eme ka anyị gaa n'ihu, nke ga-adọta anyị n'olulu mmiri. Ka anyị chepụta ndụ, n'ihi na ọ na-emecha ghọọ eziokwu. <ref>[https://quotessayings.net/authors/ana-maria-matute-quotes/ Ana María Matute Quotes]</ref> ==Ebensidee== 4me2gib7omffgg3y7rdac0uzm00wbkk Anas Aremeyaw Anas 0 145 10034 556 2022-10-10T15:50:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4751775]] wikitext text/x-wiki == Anas Aremeyaw Anas == Anas Aremeyaw Anas, onye amara aha ya bụ Anas, bụ onye odeakụkọ nyocha nke Ghana mụrụ na ngwụcha 1970s. Ọ na-eji amaghị aha ya dị ka ngwa ọrụ n'ọrụ nta akụkọ nyocha ya. == Ihe ndi okwuru == * Akwụkwọ akụkọ bụ maka nsonaazụ. Ọ bụ maka imetụta obodo gị ma ọ bụ obodo gị n'ụzọ kacha aga n'ihu. * Ụkpụrụ Anas: Ọ dị mfe n'okwu karịa omume? * Mgbe ụfọdụ, mkpuchi mkpuchi dị njọ karịa mpụ. Eziokwu guzoro. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=3 4x5s1s02wz85omb0e0q70rxbqsxbo0x Anda Maqanda 0 146 559 558 2022-10-10T11:27:03Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Anda Maqanda|Anda Maqanda]] '''Anda Maqanda''' Anda Maqanda. Onye njikwa ọrụ ọkachamara: Pr PM (SACPCMP). Eskom. Port Elizabeth, Eastern Cape, South Africa427 ===Ihe Ndị O kwuru=== Aha aha bụ ihe niile na azụmahịa. Gbalịsie ike mgbe niile ịnapụta karịa ihe i kwere ná nkwa,” Anda Maqanda, onye guzobere AM Group na-ekwu. <ref>https://www.google.com/search?q=Anda+Maqanda+quote&oq=A&aqs=chrome.3.69i59l2j69i57j69i59j0i271l3j5.4424j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== abz5kbzios10weql2vvy0hum1m0d3e1 Andre Blaze 0 147 10035 562 2022-10-10T15:50:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22958572]] wikitext text/x-wiki [[Andre Blaze]] '''Andre Blaze''' Andre Blaze Henshaw bụ onye redio Naijiria, onye na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe. O buru ụzọ nweta ọkwa dịka onye otu hip hop Tuck Tight Allstars. Ọrụ redio ya malitere na Rhythm 93.7 FM Port Harcourt, ebe ọ rụrụ ọrụ ihe karịrị afọ isii tupu ọ banye Nigezie dị ka onye na-ekiri TV. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M na-ewepụta nkwupụta dị nkenke n'ihi ebubo eboro onye m. Ihe ndị a na-ekwu gbasara m, ndị maara m nwere ike ịgba akaebe na ọ bụghị omume onye ha maara dị ka enyi, nwa nwoke, nwanne na nna. <ref>https://ynaija.com/andre-blaze-henshaws-sexual-assault-allegation-and-the-problem-with-male-centred-talk-shows-like-mens-corner/</ref> ===Ebenside=== qbwjbb8cy9xnzjtpmoth60hy8v1ro92 Andrea Brooks 0 148 10036 567 2022-10-10T15:50:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q32015009]] wikitext text/x-wiki [[Andrea Brooks]] '''[[w:Andrea Brooks|Andrea K. Brooks]]''' (Maachị 3, 1989–) bu nwanyị Canada na-eme ihe nkiri. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ka m kwuo na anaghị m ekirikarị ọrụ m. M na-elekwasị anya na ọrụ m na m nnọọ kwere ka ọ dị. Ị nweghị ikike maka ihe ndị editọ ga-eji ọrụ gị mee ya mere na ọ nweghị uru ị na-echegbu onwe gị. Ị na-ejikọta na ọrụ ahụ na nke ahụ dị mma n'agbanyeghị otú ọ ga-esi pụta. Ihe kachasị mma bụ na enwere ike na ndị mmadụ ga-enwe mmasị dị otú ahụ na ọrụ nke ị na-etinye na ya na ọ ga-akpali ndị na-ekiri ya. Ha ga-emeghe obi ha ma nabata ya nke ọma. Nke ahụ bụ ihe kacha mma gbasara ịbụ onye na-eme ihe nkiri, ọ bụkwa ihe m tụrụ anya maka ọrụ ọ bụla m na-eme. ** [http://starrymag.com/andrea-brooks-when-calls-the-heart/ Andrea Brooks – When Calls The Heart] (March 13, 2016) * Amaara m na e nwere ihe ngosi ndị ọzọ ebe ịgbaba n'ime ihe isi ike na ikpo okwu multimedia ebe onye ọ bụla nwere olu, anyị na ndị ndị na-akwado anyị na-emekọrịta ihe mgbe niile. O siri ike inye onye ọ bụla ihe ha chọrọ, mana ịkwesịrị ịkwanye ndị na-akwado gị ntakịrị ** [https://mydevotionalthoughts.net/2017/03/interview-with-andrea-brooks-when-calls-the-heart.html Ajụjụ Ọnụ a jụrụ onye omee Andrea Brooks, “When Calls the Heart”] (March 4, 2017) * Otu n'ime ihe ndị na-eme ihe nkiri kwa bụ na mgbe ụfọdụ ị chọghị ka e nye gị nkwekọrịta ka ọ rụọ ọrụ dị ka onye na-eme ihe nkiri n'ihi na ọ bụrụ na ị na-agụ maka ndị ọkwọ ụgbọ mmiri ndị ọzọ ma ị nwere mmasị na ihe ọzọ ma ọ bụ onye mmepụta na-agwa gị okwu banyere ya. ihe nkiri ma ọ bụ ihe ngosi nke etinyere na ha na-eche na ọ ga-aga, ị chọghị igbachi onwe gị na nhazi oge. Ọ dịghịkwa onye na-ekwu banyere nke ahụ. N'ezie, ị gaghị ekwe. Ya mere, ị na-anọdụ ala n'ebe ahụ, ndị mmadụ nwere echiche ndị a niile, na ị nweghị ike ikwu ihe ọ bụla n'ezie n'ihi enweghị ngosi. ** [https://mydevotionalthoughts.net/2018/02/interview-with-actress-andrea-brooks-when-calls-the-heart.html Ajụjụ Ọnụ a jụrụ onye omee, Andrea Brooks, “When Calls the Heart”] (February 18, 2018) * Enweghị m ike ichere ruo mgbe nwa ahụ tolitere iji gwuo egwu. Nke ahụ bụ ihe kasị amasị m ime mgbe m bụ nwata, echere m na ọ dịghị mgbe m kwụsịrị. ** [https://www.etonline.com/when-calls-the-heart-star-andrea-brooks-opens-up-about-her-pregnancy-journey-exclusive-128970 'When Calls the Heart' mgbe Andrea Brooks na-ekwu banyere njem ime ya] (July 20, 2019) * Ịkwesịrị ilekwasị anya n'ihe dị n'ihu gị, ihe àgwà gị na-eme n'oge ahụ kpọmkwem. Achọghị m ịma ọdịnihu. Achọghị m ịma nke ukwuu n'ihu. ** [https://www.showbizjunkies.com/tv/supergirl-katie-mcgrath-andrea-brooks-interview/ Ajụjụ ọnụ Katie McGrath na Andrea Brooks: Supergirl 5] (Septemba 23, 2019) * Otu ihe m maara site n'ịgwa ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri okwu bụ na ndị mmadụ anaghị enwe mmasị ịnọ jụụ. Ha achọghị ka ihe dịrị naanị otu. Nke ahụ siri ike mgbe ị na-eme ihe ngosi nke na-adịru ọtụtụ oge n'ihi na ọ bụ ezie na àgwà gị nwere elu na ndagwurugwu na njem, ha ka bụ àgwà ahụ. Ya mere, ọ bụ ihe na-atọ ụtọ mgbe niile ka ị na-eme ihe na-emegide àgwà nke ọzọ. Ọ dị ka nke a na-agbanwe agbanwe mgbe niile, na ọ bụ ihe na-akpali akpali. ** [https://mydevotionalthoughts.net/2020/03/interview-with-actress-andrea-brook-when-calls-the-heart-in-the-key-of-love.html Ajụjụ ọnụ ya na onye na-eme ihe nkiri Andrea Brooks, “When Calls the Heart” na “In the Key Of Love”] (March 21, 2020) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Andrea Brooks|Andrea K. Brooks]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Brooks, Andrea}} qnzekv2gqts2a2ilmy0siudk490hcb2 Andrea Dworkin 0 149 10037 572 2022-10-10T15:50:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q241398]] wikitext text/x-wiki [[Andrea Dworkin]] [[Usòrò:Dworkin on After Dark.JPG|thumb|Andrea Dworkin na After Dark, 1988]] '''[[w:Andrea Dworkin|Andrea Rita Dworkin]]''' (September 26, 1946 - April 9, 2005) bụ onye America na-eme ihe gbasara nwanyị na odee akwụkwọ. ==Okwu ndị okwuru== * ''A bụ m nwanyị na-agba egwu, ọ bụghị ụdị ntụrụndụ.'' ** "Dworkin na Dworkin," ajụjụ ọnụ e bipụtara na mbụ na '' Off Our Backs '', e degharịrị na '' Radically Spence: Feminism Reclaimed '' Ed. nke Renate Klein na Diane Bell dere. * Ụdị mmegbu ụmụ nwanyị pụrụ iche: a na-emegbu ụmụ nwanyị dịka ụmụ nwanyị, n'agbanyeghị agbụrụ; ụfọdụ ụmụ nwanyị na-enweta nnukwu akụ na ụba, mana akụ na ụba anaghị egosi ike; A ga-ahụ ụmụ nwanyị n'ebe niile, mana ha nwere ma ọ bụ na-achịkwa ókèala n'enweghị ekele; ụmụ nwanyị na-ebi ndụ na ndị na-emegbu ha, ha na ha na-arahụ ụra, mụọ ụmụ ha, anyị na-agbagwoju anya, ọ dị ka anyị enweghị olileanya, n'ime ụzọ ndụ nke na-emebi anyị. ** ''Woman Hating'', ch. 9 ,p. 23, E.P. Dutton, New York (1974) * Ọrụ mkparị a na-ahụkarị nke ibibi ụmụ nwanyị na-eme ka ndị nwoke nwee ike ịdị n'otu n'otu; oru ngo a bụ naanị ntọala siri ike na ntụkwasị obi maka imekọ ihe ọnụ n'etiti ụmụ nwoke na njikọ nwoke niile dabere na ya. ** ''Our Blood'' (1973) p.16. * '''Enweghị nri na-edozi ahụ́, ọgụgụ isi na-adị ka afọ kpụkọrọ akpụ nke nwata agụụ na-agụ: fụrụ akpụ, n'enweghị ihe ọ bụla anụ ahụ pụrụ iji mee ihe''' ** ''Right Wing Women'', ch.2 (1978) * Ọ bụ ezie na a na-akwa asịrị n’etiti ụmụ nwanyị emo n’ụwa nile dị ka ihe na-adịghị mkpa, asịrị n’etiti ụmụ nwoke, karịsịa ma ọ bụrụ na ọ bụ banyere ụmụ nwanyị, a na-akpọ ozizi, ma ọ bụ echiche, ma ọ bụ eziokwu. ** ''Right Wing Women'', ch.2 (1978) * N'okpuru ọchịchị nna ochie, nwa nwanyị ọ bụla ka enwere ike ịrara ya nye nakwa onye na-edina nwanyị ọzọ ma ọ bụ na-erigbu nwanyị ọzọ. *"Woman's Blood" (1976) * N'oge anyị bụ ụmụ nwanyị, egwu na-amakarị anyị ka ikuku. Ọ bụ mmewere anyị. Anyị na-ebi n'ime ya, anyị na-eku ume, na-ekupụ ya, na ọtụtụ mgbe, anyị anaghị achọpụta ya. Kama "M na-atụ egwu", anyị na-ekwu, "Achọghị m", ma ọ bụ "Amaghị m otú", ma ọ bụ "enweghị m ike." ** Okwu na kọleji Queens, Mahadum City nke New York (March 12, 1975). "Ndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị mmekọahụ nke egwu na obi ike", ch. 5, "Ọbara Anyị" (1976) * Eziokwu ahụ bụ́ na a zụrụ anyị nile ịbụ nne malite n’oge ọhụrụ pụtara na a zụrụ anyị nile itinye ndụ anyị n’ebe ụmụ nwoke nọ, ma hà bụ ụmụ anyị nwoke ma ọ bụ na ha abụghị; na a zụrụ anyị niile ịmanye ndị inyom ndị ọzọ ka ha gosipụta enweghị àgwà nke na-akọwapụta omenala nke nwanyị. ** Okwu na kọleji Queens, Mahadum City nke New York (March 12, 1975). "Ndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị mmekọahụ nke egwu na obi ike", ch. 5, "Ọbara Anyị" (1976) * A na-ahụ amamihe nke usoro ohu ọ bụla n’ime mgbanwe ndị na-ekewapụ ndị ohu n’ebe ibe ha nọ, na-eme ka ọnọdụ nkịtị ghara ịdị n’otu n’otu, na-eme ka otu nnupụisi dị n’otu megide onye mmegbu bụrụ ihe a na-apụghị ichetụ n’echiche. ** ''Ọbara anyị'' 1976 dị ka e hotara na '' A gaghị agbasa nhụjuanya ahụ: Ụmụ nwanyị America America na akụkọ akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị mmetụta uche '' nke Rebecca Wanzo dere. * Echere m na isi n'ime ịhụnanya maka ụmụ nwanyị bụ nke pụrụ iche, nke ahụ bụkwa ọnyà jọgburu onwe ya. Ọ bụrụ na onye ahụ na-ahụ n'anya na-emeso ụfọdụ ndị ọzọ ihe ọjọọ, a ga-emesokwa gị ihe ọjọọ. ** Norah Vincent, '' Mmekọahụ, Ịhụnanya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị: Andrea Dworkin '' na '' New York Press '', vol. 11, mba. 5, Febụwarị 4–10, 1998, p. 40, Kọl. 4 (isi aha na ndepụta okwu nwere ike ịbụ n'usoro ọ bụla, kwa ''id'', p. [1]) * Ajụjụ: Ndị mmadụ na-eche na ị na-emegide ụmụ nwoke.<br> A: Abụ m<br> Ajụjụ: Nke ahụ ọ́ naghị enye gị nsogbu?<br>A: Site n’ihe i kwuru, ọ na-ewute ha. ** [http://www.nostatusquo.com/ACLU/dworkin/WarZoneChaptIIA.html ''Nervous Interview''] (1979) Dworkin dere ma ajụjụ na azịza ya. *Ọ bụrụ na e were okwu kpasuo ịkpọasị, ọ baghị uru ihe okwu ahụ pụtara n’ezie. Ihe dị mkpa bụ nanị ihe ndị kpọrọ asị na-esi ọnwụ na ọ pụtara—ihe ha na-enye ya, ajọ mbunobi ha na-erigbu. ** "Ike nke Okwu" (1978) *Ọ bụghị ihe nzuzo na egwu na ịkpọasị nke ndị na-edina ụdị onwe na-ejupụta obodo anyị. Mana nlelị nke ụmụ nwanyị nwere mmasị nwanyị dị iche. Ọ gbanyere mkpọrọgwụ ozugbo na ịkpọasị nke nwanyị akọwara onwe ya, nwanyị na-ekpebi onwe ya, nwanyị nke mkpa nwoke na-achịkwaghị ya, ihe dị mkpa, ma ọ bụ mmegbu. Nlelị maka ndị nwanyị nwere mmasị nwanyị na-abụkarị njakịrị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ụmụ nwanyị na-ahazi maka onwe ha iji nweta ọnụnọ ọha, ike dị ịrịba ama, iguzosi ike n'ezi ihe a na-ahụ anya. ** "Ike nke Okwu" (1978) *Nwanyị enweghị nnwere onwe na obodo a; na ụmụ nwanyị na-atụ egwu; na ndị inyom na-atụ egwu; na ụmụ nwanyị enweghị ike ikwupụta ikike anyị nwere, oke dị ka ikike ndị ahụ, n'ihi ọnụnọ n'ike n'ike n'ike.'' ** "Women: Agenda" (1983) * Amaara m ọtụtụ ihe gbasara mmekọahụ. Ọ dị m ka ya bụrụ na m maara ntakịrị. ** Norah Vincent, '' Mmekọahụ, Ịhụnanya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị '' id. '', p. 40, Kọl. 4. * ( Okwu Dworkin kwuru:) Ahụmahụ ya—dị ka onye e dinara n’ike n’ike, nwanyị akwụna na nwunye e tiri ihe—gbakwụnyeere naanị echiche ya, ma o were iwe meghachi omume n’atụrụ aro ndị dị otú ahụ mkpagbu ahụ mere ka o siere ya ike ịbụ onye e dinara n’ike. ebumnobi. "Anụtụbeghị m Solzhenitsyn jụrụ ma ọ nwere ike bu n'obi maka gulag," ka ọ sụrụ n'ike. "Dị ka ọ bụrụ na ọ bụghị ịṅa ntị na ndina n'ike na ịkụ nwunye ihe bụ ụfọdụ ụdị ebumnobi." ** [http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/culture-obituaries/1487683/Andrea-Dworkin.html ''Andrea Dworkin'', na ''The Telegraph'', Eprel 13, 2005, Elekere 12:02 nke ụtụtụ (ngalaba "Akụkọ", nkeji nke "Obits", nkeji nke "Culture")], dị ka enwetara February 15, 2013 (obituary). == Njikọ mpụga== * [http://www.nostatusquo.com/ACLU/dworkin/ Andrea Dworkin Web Site] {{DEFAULTSORT:Dworkin, Andrea}} 3gepqnujy5rn1acz272nil40bi1ictd Andrea Meza 0 150 10038 577 2022-10-10T15:50:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q39060863]] wikitext text/x-wiki [[Andrea Meza]] Andrea Meza (amuru ya 13 August 1994) bu ihe nlere Mexico na ihe njiri mara mma nke chiri okpueze Miss Universe 2020. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Onye ọ bụla dị iche iche na-akụzi, na dị iche iche iche, na n'obodo dị iche iche, ha niile na-ezukọta na mgbe ị na na-na e (na Miss Universe pageant), ị na-echefu banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị, banyere okpukpe gị. Ọ bụ naanị banyere na-amakụ ndị inyom ndị ọzọ. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Andrea_Meza f2x4sofbwukq3dzriah9jrebj6yenv4 Andrew Mupuya 0 151 580 579 2022-10-10T11:27:04Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Andrew Mupuya]] '''Andrew Mupuya''' Amụrụ n'ime ime obodo Mbale, Uganda, Andrew kwagara Kampala na ọkara ego iji mụọ ihe n'ọkwa dị elu. O mechara bụrụ ihe mgbochi igbo mkpa ya mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ mgbe nne na nna ya enweghị ọrụ. Na 2008, mgbe ọ dị afọ 16, Andrew hụrụ ohere ahịa n'ịmepụta akpa akwụkwọ. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ha ebidoghị taa, ruo ọtụtụ afọ ugbu a, a na-atụ ụtụ isi na-ere ngwaahịa ndị Uganda emere na Rwanda iji chụpụ gị n'ahịa! <ref>https://www.google.com/search?q=Andrew+Mupuya+quote&oq=Andrew&aqs=chrome.1.69i59l2j69i57j46i67i131i199i433i465j0i131i433j0i512j46i131i433i512j46i131i199i433i465i512j46i512j0i271l3.9205j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== lpyue5clv65acxhz8wtn6ulo3umy5s0 André 3000 0 152 10039 583 2022-10-10T15:50:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q448837]] wikitext text/x-wiki == Andre 3000 == André Lauren Benjamin (amuru May 27, 1975), onye amara dika André 3000, bu onye America rapper, onye na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ụwa anaghị achọ ụlọ ọrụ uwe ọzọ. Mana ọ na-achọ otu funk. * Ọ dịghị ihe na-adịru mgbe ebighị ebi, ya mere, ihe na-eme ka ịhụnanya dị iche. * Onye ọ bụla nwere echiche maka otu ị si ebi ndụ, Mana lee, ha enweghị ike imeju akpụkpọ ụkwụ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/quote/674923 rztyl7mwyssied3avbnm8l4k5buvrd0 Anerlisa Muigai 0 153 586 585 2022-10-10T11:27:04Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Anerlisa Muigai]] '''Anerlisa Muigai''' Amụrụ na 1988, Anerlisa Muigai bụ ada nke Keroche Breweries nchoputa na onye nwe, Tabitha Muigai Karanja. Nna ya Joseph Karanja bụ onye na-achọ idobe profaịlụ dị ala bụkwa onye nchoputa na onye isi oche nke Keroche Breweries. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ndị ị na-atụ ụjọ na-ekwu okwu ọjọọ banyere gị na-enwe olileanya na ndị ọzọ agaghị amasị gị nke ukwuu." *"Ndị na-enweghị nchebe na-edobe ndị ọzọ iji bulie onwe ha elu." *“Ụfọdụ ndị anaghị eguzosi ike n’ihe nye gị; ha na-eguzosi ike n'ihe nye mkpa ha maka gị. Ozugbo mkpa ha gbanwere, iguzosi ike n'ihe ha na-agbanwekwa.” *Ezigbo nwanyị na-ezere ihe nkiri, ọ maara na oge ya dị oke ọnụ ahịa ma ọ naghị egbu ya n'ihe ndị na-adịghị mkpa, "Anerlisa dere na otu n'ime posts. N’ebe ọzọ, nwanyị ọchụnta ego ahụ dere, sị: “Ya adịla mgbe ị ga-atụkwasị ire gị obi mgbe obi dị gị ụtọ.” <ref>https://nairobiwire.com/2021/07/anerlisa-a-man-is-not-supposed-to-beg-from-his-woman.html</ref> ===Ebenside=== gz0dry3e5atxvaii756lc3cmcljs0o2 Angel Chooi 0 154 591 590 2022-10-10T11:27:04Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Angel Chooi]] [[Usòrò:Cosplay of Harley Quinn at Sutera Cosplay Fest 2021.jpg|thumb|Angel Chooi in 2021]] '''Angel Chooi''', nke a na-akpọkarị '''King Angel''', bụ onye nkuzi Malaysian, onye na-eme ihe nlere anya n'ịntanetị na cosplayer. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Dị ka nwa agbọghọ (na maid cafe), ị ga-anọrịrị n'omume kachasị mma ma na-enwe egwuregwu ọrụ ndị ahịa kacha mma mgbe ị na-amụmụ ọnụ ọchị ụbọchị dum ma na-akpakọrịta na ndị ahịa. ** Angel Chooi zoro aka na [https://eksentrika.com/maid-cafe-malaysia-king-angel/ "Mbili elu ụlọ oriri na ọṅụṅụ na Malaysia na ihe kpatara na ọ dị mma n'ezie" na Eksentrika.] * Mgbe ị na-egwu egwu dị ka ihe omume ntụrụndụ, enwere nnwere onwe karịa ya - ị nwere ike ime ihe ọ bụla ịchọrọ mgbe ọ bụla ịchọrọ. Cosplaying iji nweta ego na-achọ ịgbalịsi ike na ịdọ aka ná ntị iji mepụta ọdịnaya dị mma, lelee okwu gị na ọdịdị gị wee mụta ka esi azụ ahịa onwe gị iji nweta nkwado na itinye ego. ** Angel Chooi zoro aka na [https://eksentrika.com/malaysian-cosplayers-lockdown/ "Malaysian Cosplayers atọ kpughere otú ha si mee ka nka ha dị ndụ n'oge mkpọchi" na Eksentrika.] * Site na ahụmịhe nke m, mgbasa ozi ndụ enyerela m aka n'ọrụ cosplay m nke ukwuu. Na dị ka cosplayer, ị ga-etinye onwe gị mgbe niile. ** Angel Chooi (2021) e kwụpụtara na [https://vulcanpost.com/772108/angel-chooi-livestream-influencer-bigo-singapore "Onye nkuzi ụlọ akwụkwọ ọta akara dị afọ 26 na-enweta opekata mpe $10K/mth dị ka onye na-eme ihe nkiri" na Vulcan Post], 14 Disemba 2021. * Ha dị arọ n'ezie ma nwee ahụ iru ala, mana ọ bara uru maka ya n'ihi na m ga-egosipụta àgwà kacha amasị m! ** Angel Chooi (2022) e kwupụtara na [https://says.com/my/entertainment/here-are-some-cosplayers-you-might-ve-missed-on-anime-fest-2022-and-their-amazing-cosplays "Ebe a bụ 6 Cosplayers sitere na Anime Fest 2022 nke ga-eme ka ị gaa *Waku Waku*]" na SAYS, 20 Mee 2022. {{DEFAULTSORT:Chooi, Angel}} 4w03j548f6rcs90s05iwstut2opjy7a Angela Bassett 0 155 10040 594 2022-10-10T15:50:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q232120]] wikitext text/x-wiki == Angela Bassett == Angela Evelyn Bassett (amuru August 16, 1958) bu onye omekorita America, onye isi na onye na-emeputa ihe. == Ihe ndi okwuru == * Akwụsịla maka nkezi. Weta ihe kacha mma gị n'oge. Mgbe ahụ, ma ọ ga-ada ma ọ bụ na-aga nke ọma, ọ dịkarịa ala ị maara na ị nyere ihe niile ị nwere. Anyị kwesịrị ibi ndụ kacha mma nke dị n'ime anyị. * Mgbe ị jụrụ ajụjụ kacha mma nke onwe gị na ndị ọzọ, ị na-akpọ azịza kacha mma. * Ịhụ Chineke n'anya dị ka isi ojii. A bụ m. [Ọ dịghị onye na-asị] 'Ị maara ihe? Aga m agba oji taa!' Ọ bụ omenala m. Ọ bụghị ihe m na-etinye ma ọ bụ wepụ ma ọ bụ gosi ihe ọzọ. Naanị ị na-ekwurịta nke ahụ n'ụzọ i si ebi ndụ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/1028-Angela_Bassett d0q3f8p5mnpnrn98z0rnmra2xz8yio8 Angela Davis 0 156 10041 604 2022-10-10T15:51:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q160456]] wikitext text/x-wiki [[Angela Davis]] [[Usòrò:Angela Davis (15255790824).jpg|thumb|Ịgbachitere ndị uwe ojii abụghị nanị ịwepụ ego maka ndị mmanye iwu... Ọ bụ maka ịtụgharị ego ọha na eze na ọrụ ọhụrụ na ụlọ ọrụ ọhụrụ - ndị ndụmọdụ ahụike uche, ndị nwere ike ịzaghachi ndị mmadụ. ndị nọ na nsogbu na-enweghị ogwe aka. Ọ bụ maka ịtụgharị ego na agụmakwụkwọ, maka ụlọ, na ntụrụndụ. Ihe ndị a niile na-enyere aka ịmepụta nchekwa na nchekwa. Ọ bụ maka ịmụta na nchekwa, nke ime ihe ike chebere, abụghị n'ezie nchekwa]] [[Usòrò:Girona - Graffiti 06.JPG|thumb|Ihe kpatara eji manye anyị ike ịwepụta ịdị adị n'ọkwa kasị ala nke obodo America bụ ihe metụtara ọdịdị nke ikeketa ọchịchị. ... A na-ekwe nkwa ụfọdụ ndị ọgaranya bara ọgaranya ihe ùgwù nke ịba ọgaranya na ịba ọgaranya, ebe ndị a na-amanye ịrụ ọrụ maka ndị ọgaranya, na karịsịa ndị Black, anaghị ewere nzọụkwụ ọ bụla dị ịrịba ama. ... Nanị ezi ụzọ ntọhapụ maka ndị ojii bụ nke na-eduga n'ụzọ zuru ezu na mkpochapụ nke klaasị onye isi obodo na obodo a na ihe mgbakwunye ya niile.]] [[Usòrò:Angela davis at esu.jpg|thumb|N'obodo a, ... ebe a na-anabataghị ụdị pụrụ iche nke ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-apụghị izere ezere na-ekpe ikpe maka mpụ kpọmkwem, ọ bụghị maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị.]] [[Usòrò:Abu Ghraib cell block.jpg|thumb|right|Mkpọrọ anaghị efu nsogbu, ha na-apụ n'anya mmadụ. Na omume nke na-apụ n'anya ọtụtụ mmadụ site na ndị ogbenye, ndị mbata na ndị agbụrụ agbụrụ abụrụla n'ezie [[w: Private prison |ụlọ nga ]].]] <!-- [[Usòrò:BPowerLogo.png|thumb]] --> '''[[w:Angela Davis|Angela Yvonne Davis]]''' (amuru Jenụwarị 26, 1944) bụ [[q:American|onye America]] ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-eme ihe, onye ọkà ihe ọmụma agụmakwụkwọ, nwanyị Marxist, onye edemede, prọfesọ emerita na [[w: University of California, Santa Cruz | Mahadum California, Santa Cruz]] na onye malitere [[w:Committees of Correspondence for Democracy and Socialism|Committees of Correspondence for Democracy and Socialism (CCDS)]]. ==Okwu ndị okwuru== [[Usòrò:Анджела_Дэвис.jpg|thumb|Ọ bụ ihe ihere ma na-eweda onwe ya ala ịchọpụta na otu ọgbọ mgbe ihe omume ndị wulitere m dị ka mmadụ ọha, a na-echeta m dị ka [[w:afro | ntutu isi]].]] * Ọ bụ ma ihe ihere ma na-eweda onwe ya ala ịchọpụta na otu ọgbọ mgbe ihe omume ndị wulitere m dị ka mmadụ ọha, a na-echeta m dị ka [[w:afro | ntutu isi]]. ** "Onyonyo Afro: Ọchịchị, Ejiji, na Ọchịchọ" ''[[w:Critical Question|Critical Ajuju]]''. Vol. 21, Nke 1 (Ụbịa, 1994), p. 37-39, 41-43 na 45. * Ebe ihe nnọchianya omenala na-adịghị erute aka karịa onwe ha, enwere ihe ize ndụ na ha ga-arụ ọrụ dị ka ndị na-arụ ọrụ maka ọrụ, na ha ga-abụ ma mmalite na njedebe nke omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** "Black Nationalism: The sixties and the nineties." Omenala Ojii ewu ewu, ed. Gina Dent (Seattle, Wash: Bay Press, 1992), 324. * Nkà na-aga n'ihu nwere ike inyere ndị mmadụ aka ịmụta ọ bụghị nanị banyere ebumnobi ike na-arụ ọrụ n'ime obodo ha bi, kamakwa banyere àgwà mmekọrịta siri ike nke ndụ ha n'ime. N'ikpeazụ, ọ nwere ike ime ka ndị mmadụ nweta nnwere onwe. ** "Maka Omenala Ndị mmadụ." Okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Maachị 1995. * '''Mkpọrọ anaghị efu nsogbu, ha na-apụ n'anya mmadụ. Na omume nke na-apụ n'anya ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị ogbenye, ndị mbata na ndị agbụrụ agbụrụ aghọwo n'ezie [[w: Private prison |ụlọ nga]].''' ** "Racism masked" (1998) * Ihe ịma aka nke narị afọ nke iri abụọ na otu abụghị ịchọ ohere ha nhata iji kere òkè n'usoro mmegbu. Kama, ọ bụ ịchọpụta na kwatuo ihe owuwu ndị ahụ nke ịkpa ókè agbụrụ na-aga n'ihu n'ime ya. Nke a bụ nanị ụzọ a pụrụ isi gbasa ọtụtụ mmadụ nkwa nnwere onwe. ** Site na ''Abolition Democracy: Beyond Empire, Prisons, and Torture'' (2005), p. 29. * Ihe mere m ji bụrụ [[Q:Communism | Kọmunist]] bụ n'ihi na m kwenyere na mkpokọta mgbanwe nke ga-akwatu ikike ọchịchị nke akụ na ụba, nke ga-anapụ akụ na ụba n'aka nnukwu ụlọ ọrụ niile na-erigbu. na ịchịkwa ndụ ndị niile na-arụ ọrụ. ** Site na [https://www.facebook.com/Redfishstream/videos/184844339473961/ ajụjụ ọnụ]. * Mgbe ị na-ekwu maka mgbanwe, ọtụtụ ndị mmadụ na-eche ime ihe ike; n'amaghị na ezigbo ọdịnaya nke ụdị ọ bụla nke igbanwe mgbanwe dabere na ụkpụrụ na ihe mgbaru ọsọ nke ị na-agbalịsi ike maka - ọ bụghị n'ụzọ na-eru ha. N'aka nke ọzọ, n'ihi otú e si hazie obodo a; n'ihi ime ihe ike dị n'elu ebe niile - ị ga-atụ anya na a ga-enwe ụdị mgbawa ahụ. Ị ga-atụ anya ihe ndị dị otú ahụ ka mmeghachi omume. ** Site na [https://www.imdb.com/title/tt1592527/characters/nm0204171 The Black Power Mixtape 1967-1975]. == "I am a Revolutionary Black Woman" (1970)== ::<small>in na ''Ka onye ọ bụla ghara ịtụgharị anyị gburugburu: Voices of Resistance, Reform, and Renewal'' (2000)</small> * Mkpebi m isonye na pati Communist sitere na nkwenye m na naanị ezi ụzọ ntọhapụ maka ndị isi ojii bụ nke na-eduga n'ịkwatu klaasị capitalist zuru oke na mba a yana ngwa mgbakwunye ya niile nke na-eme ka ikike ya nwee ike. iji rigbuo ọha mmadụ na ịgba ndị ojii. ** p. 483 * Usoro ikpe nke America dara ada. N'ihe gbasara ndị isi ojii, o gosila onwe ya ịbụ otu ogwe aka ọzọ nke usoro na-eme mmegbu a na-achịkwaghị achịkwa nke ndị anyị. Anyị bụ ndị a tara ahụhụ, ọ bụghị ndị na-enweta ikpe ziri ezi. ** p. 484 ==''If they come in the Morning'' (1971)== * Mmegide ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United States eruola oke oke. Ndị isi ojii na ndị Brown, ndị ụdị klaasị kachasị njọ na gbakọọ ọnụ, mmegbu nke mba na agbụrụ, na-ebute oke mkpagbu a. N'ezie ọtụtụ iri puku ndị ikom na ndị inyom aka ha dị ọcha, ihe ka n'ọnụ ọgụgụ n'ime ha dara ogbenye, jupụtara n'ụlọ nga na ụlọ mkpọrọ; Ọtụtụ narị puku ndị ọzọ, gụnyere ndị otu na ndị mmadụ n'otu n'otu a na-akwanyere ùgwù, nọ n'okpuru ndị uwe ojii, FBI na nleba anya ọgụgụ isi ndị agha. Ndị ọchịchị Nixon zara nso nso a maka nnukwu ngagharị iwe megide agha a na Indochina site na ijide ihe karịrị mmadụ 13,000 ma tinye ha n'ámá egwuregwu ghọrọ ụlọ mkpọrọ. * Mmegide bụ nzaghachi nke ndị ọchịchị alaeze ukwu na-enwewanye nkụja na-enwe enweghị nchịkwa na-eto eto nke na-eduga n'ikpeazụ, anyị na-eche, na mgbanwe mgbanwe nke ọha mmadụ. * Anyị kwenyere na mkpa ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị mkpa bụ nchikota nke United Front ijikọ akụkụ niile nke mmegharị mgbanwe, radical na onye kwuo uche ya. Naanị otu n'otu n'otu-edu na mbụ site na mba nnwere onwe mmegharị na ndị na-arụ ọrụ ndị mmadụ-nwere ike kpebisie ike megide, theoretically, ideologically na ihe omume, na-esiwanye fasistic na mgbukpọ ọnọdụ nke ugbu a na-achị clique. * Okwu ma ọ bụ omume onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere n'otu ụdị ma ọ bụ ọzọ gụnyere mkpesa ndọrọ ndọrọ ọchịchị megide usoro e guzobere ma mee ka ọ banye nnukwu esemokwu na steeti. N'iburu n'uche ọdịnaya ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke omume ya, "mpụ" (nke nwere ike ịbụ na e meghị ya) na-ewere obere ihe dị mkpa. Otú ọ dị, na mba a, ebe a na-anabataghị ụdị pụrụ iche nke ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-apụghị izere ezere ikpe maka otu mpụ, ọ bụghị maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * Nat Turner na John Brown bụ ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'oge ha. Omume ndị e boro ha ebubo ma kwụgbuo ha bụ ihe ndọtị dị irè nke nraranye ha siri ike na mkpochapụ nke ịgba ohu. * Ọ na-aga n'ekwughị na ndị uwe ojii agaghị enwe ike ịmalite igwe ịkpa ókè agbụrụ ha ma ọ bụrụ na usoro ikpe akwadoghị ha ma kwado ha. Ọ bụghị nanị na ụlọ ikpe ndị ahụ na-ezere ịgba akwụkwọ n'omume mpụ n'akụkụ ndị uwe ojii, mana ha na-ama ikpe, n'ihi akaebe ndị uwe ojii na-adịghị mma, ndị nwoke na ụmụ nwanyị Black na-enweghị atụ. *Ogbugbu ọjọọ na-ejikọta ịda ogbenye, ndị uwe ojii, ụlọikpe na ụlọ mkpọrọ bụ ihe dị mkpa nke ịdị adị ghetto. == ''Angela Davis, With my Mind on Freedom, The Autobiography''== * A na-eme ụlọ nga na ụlọ mkpọrọ iji mebie mmadụ, iji mee ka ndị mmadụ ghọọ ihe atụ n'ime ụlọ anụ ọhịa - na-erubere ndị na-elekọta anyị isi, ma dị ize ndụ nye ibe ha. Na nzaghachi, ndị ikom na ndị inyom a tụrụ mkpọrọ ga-echepụta ma na-aga n'ihu na-akpọku ihe nchebe dị iche iche na nke dị iche iche. N'ihi ya, enwere ike ịhụ ụdị ndụ abụọ n'ime ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụlọ mkpọrọ ma ọ bụ ụlọ mkpọrọ ọ bụla. Okpokoro nke mbụ nwere usoro na omume nke ndị isi ọchịchị na-achị nyere iwu. Ugboro nke abụọ bụ omenala ndị mkpọrọ n'onwe ya: iwu na ụkpụrụ omume nke sitere na ndị a dọọrọ n'agha na-akọwapụta ha iji chebe onwe ha pụọ ​​​​na egwu ghe oghe ma ọ bụ nzuzo nke e mere iji mebie mmụọ ha. **Isi nke Mbụ, p. 53. ==''Women, Race and Class'' (1983)== [[Usòrò:Flag_of_the_UNIA.svg |thumb]] *Ichichi ọmụmụ - nhọrọ nke onye ọ bụla, ụzọ mgbochi afọ ime nke ọma, yana ime ime mgbe ọ dị mkpa - bụ ihe dị mkpa dị mkpa maka ịtọhapụ ụmụ nwanyị. **Isi nke 12, "Ịkpa oke agbụrụ, njikwa ọmụmụ na ikike ọmụmụ" *“Nwanyị” bụ ule a, ma ọ bụghị nwanyị ọ bụla yiri ka hà ruru eru. N'ezie, ụmụ nwanyị ojii bụ ndị a na-adịghị ahụ anya n'ime mgbasa ozi ogologo oge maka ịhọpụta ụmụ nwanyị. Banyere ụmụ nwanyị ndị na-acha ọcha na-arụ ọrụ, ọ ga-abụ na mbọ nhazi na ike nke ụmụnne ha nwanyị na-arụ ọrụ masịrị ndị isi nhọpụta ahụ. Mana dị ka o siri pụta, ndị inyom na-arụ ọrụ n'onwe ha ejighị ịnụ ọkụ n'obi nabata ihe kpatara ịhọpụta ụmụ nwanyị. * A sị nnọọ na ndị isi ojii nakweere ọkwá dị ala nke akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ ga-abụ na ogbugbu ndị mmadụ gaara ebelata. Ma n'ihi na ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị bụbu ndị ohu jụrụ ịtụfu nrọ ha nke inwe ọganihu, ihe karịrị puku mmadụ iri mere n'ime iri afọ atọ sochiri agha ahụ. * Ọchịchị ndị isi obodo sitere na North na-achị akụ na ụba ndịda nyere ikike ya kacha sie ike. Ọ bụrụ na ndị isi ojii, site na ụjọ na ime ihe ike, nwere ike ịnọgide na-abụ ndị a na-erigbu n'ụzọ obi ọjọọ n'ọkwa na-ebuwanye ibu nke ndị ọrụ, ndị na-achụ ego nwere ike ịnweta uru okpukpu abụọ. Uru agbakwunyere ga-esi na oke mkpagbu nke ndị ọrụ ojii, a ga-akwụsịkwa ibuso ndị ọrụ ọcha na ndị were ha n'ọrụ kwụsị. Ndị ọrụ ọcha bụ́ ndị kwenyesiri ike na ha ga-emegbu ndị mmadụ chere na ha na ndị ọcha bụ ndị na-emegbu ha n'ezie na-ejikọta agbụrụ. Nke a bụ oge dị mkpa n'ịkwasa echiche ịkpa ókè agbụrụ. * Onye ọ bụla gbara ndị isi agbụrụ aka, a kara aka na ndị otu a nwere ike ime ya. Ihe ndekọ nke ndị nwụrụ anwụ na-adịghị agwụ agwụ wee gụnye ụdị ọgbaghara ọ bụla-site n'aka ndị nwe ụlọ ọrụ Black na-eme nke ọma na ndị ọrụ na-arụ ọrụ maka ụgwọ ọrụ dị elu nye ndị jụrụ ịkpọ "nwatakịrị" na ụmụ nwanyị na-enupụ isi bụ ndị guzogidere mmetọ nwoke na nwanyị ọcha. Agbanyeghị, ewegharala echiche ọha na eze, wee were ya n'efu na igbu mmadụ bụ azịza ziri ezi maka mpụ mmekọahụ rụrụ arụ megide nwanyị ọcha. * N'ịbụ onye echiche na-etolite na narị afọ nke iri na itoolu nke nwanyị, nke kwusiri ike na ọrụ ụmụ nwanyị dị ka ịzụ ndị nne na ndị enyi dị nro na ndị na-elekọta ụlọ maka di ha, ụmụ nwanyị ojii bụ ihe na-adịghị mma. ==''Are Prisons Obsolete?'' (2003)== [[Usòrò:Convict-leasing_children.jpg|thumb|]] [[Usòrò:Profiting_from_Criminalized_Immigration_1806241330_(41190958720).jpg|thumb|]] * Ọtụtụ ndị mmadụ maara mkpọsa iji kagbuo ntaramahụhụ ọnwụ. N'ezie, a kagbuola ya n'ọtụtụ mba. Ọbụna ndị kasị akwado ntaramahụhụ ọnwụ na-ekweta na ntaramahụhụ ọnwụ na-eche ihe ịma aka ndị siri ike ihu. Ọ bụ mmadụ ole na ole na-ahụ ndụ na-enweghị ntaramahụhụ ọnwụ siri ike iche n'echiche. **Isi nke Mbụ * Enwere ugbu a ụlọ mkpọrọ iri atọ na atọ, ogige iri atọ na asatọ, ụlọ mgbazi obodo iri na isii, na obere ụlọ ọrụ nne ndị mkpọrọ ise na California. Na 2002, enwere mmadụ 157,979 a tụrụ mkpọrọ na ụlọ ọrụ ndị a, gụnyere ihe dị ka puku mmadụ iri abụọ na steeti ahụ jigidere maka mmebi iwu mbata na ọpụpụ. **Isi nke Mbụ * N'ozuzu, ndị mmadụ na-ejikarị ụlọ mkpọrọ egwuri egwu. O siri ike iche n'echiche ndụ na-enweghị ha N'otu oge ahụ, enwere ike iche ihu eziokwu ndị zoro ezo n'ime ha, egwu nke iche echiche banyere ihe na-eme n'ime ha. Ya mere, ụlọ mkpọrọ dị na ndụ anyị ma, n'otu oge ahụ, ọ na-anọghị na ndụ anyị. Iche echiche maka ọnụnọ na enweghị otu oge a bụ ịmalite ịnakwere akụkụ nke echiche echiche na-eme ka anyị na-emekọrịta ihe na gburugburu ebe obibi anyị. ''Anyị ejighị ụlọ mkpọrọ egwuri egwu ma anyị na-atụkarị ụjọ ihu ihe ndị ha na-emepụta. '' **Isi nke Mbụ * Ajụjụ kachasị ngwa ngwa taa bụ ka a ga-esi gbochie ọtụtụ ụmụ nwanyị na ndị nwoke a tụrụ mkpọrọ ka ha laghachi azụ n'ihe ndị mkpọrọ na-akpọ "ụwa efu." Kedu ka anyị ga-esi kwaga ibibi iji ọgwụ ọjọọ eme ihe na ịzụ ahịa mmekọahụ? Kedu ka anyị ga-esi were atụmatụ mweghachi nke ọma karịa ikpe ziri ezi na-enweghị atụ? Irè uzo ozo na-agụnye ma mgbanwe nke usoro maka ikwu okwu "mpụ" na nke na-elekọta mmadụ na ọnọdụ akụ na ụba na soro som ọ bụla ụmụaka si ogbenye obodo, na karịsịa obodo agba, n'ime ụmụaka usoro na mgbe ahụ gaa n'ụlọ mkpọrọ. Ihe ịma aka kacha sie ike ma dị ngwa ngwa taa bụ nke imepụtagharị usoro ikpe ziri ezi, ebe ụlọ mkpọrọ anaghịzi arụkwa ọrụ dị ka arịlịka anyị. **Isi nke Mbụ *Ya mere, ụlọ mkpọrọ na-arụ ọrụ n'echiche dị ka ebe a na-adịghị ahụkebe nke a na-etinye ihe ndị na-adịghị mma, na-ewepụ anyị ọrụ iche echiche banyere ihe ndị na-emekpa obodo ndị ahụ a na-adọta ndị mkpọrọ n'ọnụ ọgụgụ na-enweghị isi. Nke a bụ ọrụ echiche nke ụlọ mkpọrọ na-arụ - ọ na-ewepụ anyị ibu ọrụ nke itinye aka na nsogbu nke obodo anyị, karịsịa ndị nke ịkpa ókè agbụrụ na-emepụta na, na-arịwanye elu, ike ọchịchị ụwa. ** Isi nke Mbụ * Ụlọ mkpọrọ abụrụla oghere ojii nke a na-edobe ihe nhụsianya nke ikeketeke n'oge a. Mkpọrọ ọtụtụ mmadụ na-akpata uru ka ọ na-erichapụ akụ na ụba ọha, ma si otú a na-eme ka ọ maliteghachi ọnọdụ ndị na-eduga ndị mmadụ n'ụlọ mkpọrọ. ** Isi nke Mbụ * E kwesịrị icheta na ndị nna ochie nke ọtụtụ n’ime ndị na-emesapụ aka kasịnụ taa apụghị ichetụ n’echiche ndụ n’enweghị ịgba ohu, ndụ a na-apụghị ịgbagha agbagha, ndụ nke enweghị nkewa. ** Isi nke Abụọ * N’ihi na anyị maara nke ọma ikwu banyere agbụrụ n’ihe gbasara ndị oji na ndị ọcha, anyị na-adịkarịghị aghọta ma na-asọrịta mpi okwu ịkpa ókè agbụrụ bụ́ ndị a na-achọ ndị na-acha odo odo bụ́ ndị na-abụghị ndị isi ojii. ** Isi nke Abụọ * Karịsịa na United States, agbụrụ na-ekerekarị òkè n'ịwulite echiche nke mpụ. ** Isi nke Abụọ * Anaghị m atụ aro na mkpochapụ nke ịgba ohu na usoro ịgbazinye ego ewepụtala oge nha anya na ikpe ziri ezi. N'ụzọ megidere nke ahụ, ịkpa ókè agbụrụ na-akọwa n'ụzọ nzuzo na-akọwa usoro mmekọrịta ọha na eze na nke akụ na ụba n'ụzọ siri ike ịmata ma si otú ahụ na-emebi ihe karị. ** Isi nke Abụọ * Ọ bụ ezie na ndị ikom bụ ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị mkpọrọ n'ụwa, a na-eleghara akụkụ ndị dị mkpa nke ọrụ ntaramahụhụ obodo anya ma ọ bụrụ na a na-eche na ụmụ nwanyị nọ n'ofe ala na n'ihi ya na-ekwesịghị ekwesị nlebara anya. ** Isi nke anọ * Ọ bụ ezie na ụlọ mkpọrọ na ụlọ mkpọrọ bụ ụlọ ọrụ kacha mkpa maka ịchịkwa ụmụ nwoke, ụlọ ọrụ iche echiche ejiriwo otu nzube ahụ nye ụmụ nwanyị. Ya bụ, e wuwo ndị ikom gbagọrọ agbagọ dị ka ndị omekome, ebe ụmụ nwanyị gbagọrọ agbagọ ka e wuworo ka ndị ara. ** Isi nke anọ * N'ụzọ na-adịghị mma, ihe a na-achọ maka ịdị n'otu na ụlọ mkpọrọ ndị nwoke, kama ịmepụta ohere agụmakwụkwọ, ọrụ aka na ahụike maka ụmụ nwanyị mkpọrọ, na-ebutekarị ọnọdụ mmekpa ahụ maka ụmụ nwanyị. Nke a abụghị naanị ihe ga-esi na ibuga liberal - ya bụ, usoro iwu - echiche nke nha anya, mana nke dị ize ndụ karị, ikwe ka ụlọ mkpọrọ nwoke rụọ ọrụ dị ka ụkpụrụ ntaramahụhụ. ** Isi nke anọ * Ọ bụ ezie na a kwadoghị mmetọ mmekọahụ nke onye nche n'ụlọ mkpọrọ dị ka nke a, ịdị nwayọọ zuru ebe nile nke a na-emeso ndị uwe ojii na-emejọ ihe na-egosi na maka ụmụ nwanyị, ụlọ mkpọrọ bụ oghere ebe a kwadoro iyi egwu nke ime ihe ike mmekọahụ nke na-adakwasị n'ime ọha mmadụ n'ụzọ dị irè dị ka nke a. akụkụ a na-eme kwa ụbọchị nke odida ntaramahụhụ n'azụ mgbidi ụlọ mkpọrọ. ** Isi nke anọ * Mpụ nke ụmụ nwanyị ojii na Latina gụnyere ihe onyonyo na-adịgide adịgide nke mmekọahụ nwoke na nwanyị nke na-egosi na mmegide mmekọahụ megidere ha ma n'ime ma n'èzí ụlọ mkpọrọ. ** Isi nke anọ * Oku a kagbuo ụlọ mkpọrọ dịka ụdị ntaramahụhụ kachasị ukwuu enweghị ike ileghara ókè ụlọ ọrụ ụlọ mkpọrọ ahụ chịkọbara echiche na omume ndị na-atụ anya na-abịarute aka ochie na ọha mmadụ, mana nke na-ejigide ike ha dị egwu n'azụ mgbidi ụlọ mkpọrọ. ** Isi nke anọ * Echiche nke ụlọ ọrụ mmepụta ihe n'ụlọ mkpọrọ na-ekwusi ike na nghọta nke usoro ntaramahụhụ nke na-eburu n'uche usoro akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na echiche, kama ilekwasị anya n'ụzọ dị omimi na omume mpụ nke onye ọ bụla na mgbalị iji "kwụsị mpụ." ** Isi nke ise * Ihe jikọrọ nkatọ nke ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke ụlọ mkpọrọ nke ndị na-akwado mkpochapụ na ndị ọkà mmụta na-ekwu na mkpesa nke nnọgidesi ike nke ịkpa ókè agbụrụ zuru ụwa ọnụ. Mgbochi na-emegide ịkpa ókè agbụrụ na mmegharị ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ ezughị ezu na nlebara anya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mkpọrọ. ** Isi nke ise * Ma Ụlọ ọrụ mmepụta ihe ndị agha na ụlọ ọrụ mmepụta ihe n'ụlọ mkpọrọ na-enweta nnukwu uru site na usoro mbibi ọha mmadụ. Kpọmkwem nke ahụ bara uru nye ụlọ ọrụ ndị ahụ, ndị isi a họpụtara ahọpụta, na ndị ọrụ gọọmentị nwere oke doro anya na mgbasawanye nke usoro ndị a na-ebute iru újú na mbibi nye obodo ndị ogbenye na ndị agbụrụ na-achị na United States na n'ụwa nile. ** Isi nke ise * Mgbanwe nke ozu ndị a tụrụ mkpọrọ - na ha nọ n'ọtụtụ agba ha - na isi mmalite nke uru ndị na-eri ma na-emepụtakarị ụdị ngwaahịa dị iche iche, na-eri ego ọha na eze, nke nwere ike ịnwe maka mmemme mmekọrịta dịka agụmakwụkwọ, ụlọ, mmemme nlekọta ụmụaka, ntụrụndụ na ọgwụ. ** Isi nke ise * Ụlọ mkpọrọ ndị mmadụ bụ ebe ndị ụlọ ọrụ na-elekọta ha na-enweta uru kpọmkwem, mana ụlọ mkpọrọ ọha na-ejupụta nke ọma na ngwaahịa na ọrụ nke ụlọ ọrụ ndị na-emepụta uru nke na ọdịiche ahụ adịghị uru dị ka mmadụ nwere ike iche. ** Isi nke ise * N’agbanyeghị uru dị mkpa e nweworo ná mmegide ọha na eze na-emegide ịkpa ókè agbụrụ n’ime ọkara narị afọ gara aga, ịkpa ókè agbụrụ na-ezo n’ebe a na-ahụ ha n’ime ụlọ ọrụ, ebe mgbaba ya kasị nwee ntụkwasị obi bụ usoro ụlọ mkpọrọ. ** Isi nke ise * Otú ọ dị, ọ bụrụ na anyị si n’ụlọ mkpọrọ ahụ, bụ́ nke a na-ewere dị ka ụlọ ọrụ dịpụrụ adịpụ, wepụ uche anyị gaa ná njikọ nke gụnyere ụlọ ọrụ mmepụta ihe n’ụlọ mkpọrọ, ọ pụrụ ịdị mfe iche echiche banyere ihe ndị ọzọ. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, usoro gbagwojuru anya nwere ike inye ọtụtụ nhọrọ karịa ma ọ bụrụ na anyị na-anwa ịchọta otu ihe dochie anya usoro ụlọ mkpọrọ. ** Isi nke isii * Ụlọ ọrụ mmepụta ụlọ mkpọrọ karịrị ọnụ ọgụgụ nke ụlọ mkpọrọ na ụlọ mkpọrọ niile dị na mba a. Ọ bụ usoro mmekọrịta symbiotic n'etiti obodo mgbazi, ụlọ ọrụ mba ụwa, ụlọ ọrụ mgbasa ozi, otu ndị nche, na atụmatụ ndị omebe iwu na ụlọikpe. ** Isi nke isii * N'igosi nbibi dị ka atụmatụ anyị siri ike, anyị ga-agbalị ịhụ n'ihu n'ihu na usoro ọzọ maka ịtụ mkpọrọ - mwepu nke ụlọ akwụkwọ, ịmaliteghachi akwụkwọ mmụta na ọkwa ọ bụla, usoro ahụike nke na-enye onye ọ bụla nlekọta anụ ahụ na nke uche n'efu, na usoro ikpe ziri ezi dabere na ya. nkwughachi na ime n'udo karia nkwughachi na ibọ-ọbọ. ** Isi nke isii * N'ịkọwaghachi, kama ịgbalị iche n'echiche otu ụzọ ọzọ maka usoro a ga-eji nọrọ n'ụlọ mkpọrọ dị ugbu a, anyị nwere ike chepụta ụdị usoro ọzọ ga-achọ mgbanwe dị ukwuu nke ọtụtụ akụkụ nke obodo anyị. Nhọrọ ndị ọzọ na-adịghị ekwupụta ịkpa ókè agbụrụ, ikike ụmụ nwoke, mmekọ nwoke na nwanyị, ịkpa ókè agbụrụ, na usoro nchịkwa ndị ọzọ agaghị, na nyocha ikpeazụ, na-eduga n'ịchụpụ ma ghara ịkwalite ihe mgbaru ọsọ nke mkpochapụ. ** Isi nke isii == '' Difficult Dialogues '' (2009) == <small>Nkụzi na ''National Women's Studies Association Conference, Atlanta'' (12 November 2009), gụnyere na p. 189 nke akwụkwọ ''The Meaning of Freedom: And Other Difficult Dialogues'''</small> * Ruo ọtụtụ afọ na ọtụtụ iri afọ, a na-akatọwo, na mgba megide ndị siri ọnwụ na nwoke na nwanyị dị ka ngalaba bụ nke nwere onwe ya na nke zuru oke nke onwe ya nakwa na ajụjụ ndị ọkà mmụta gbasara iwu nwoke na nwanyị ga-ekwe omume na-enweghị ịga agbụrụ. mmekọahụ, klaasị, nkwarụ, na mba. * Ozi kacha mkpa, nke anyị mụtakwara site n’ọrụ nke [[q:Chandra Talpade Mohanty | Chandra Mohanty]] na [[w:M. Jacqui Alexander | Jacqui Alexander]], bụ na anyị enweghị ike iche na ụdị "ụmụ nwanyị" na-anọchi anya ụmụ nwanyị niile. Enwere ndị isi nke agbụrụ na klaasị, ma ugbu a anyị amalitela ịgbagha echiche ọnụọgụ abụọ n'azụ okike, anyị nwere ike ịsịkwa ndị isi nke okike. Kedu ebe, dịka ọmụmaatụ, nwanyị bukwa nwoke na-abanye na ndị isi? * Gịnị mere na ọ pụghị ịdị mfe? Ọ bụrụ naanị na anyị ga-elekwasị anya na okike, ọ ga-eme ka ihe dị mfe karị. Ma n'ezie, ọ bụ ọchịchọ a maka ịdị mfe bụ nke mere ka agbụrụ nwanyị dị ka ndị ọcha, bụ nke kpatara ụwa ụgha ya. * Usoro ụmụ nwanyị, ma maka nyocha na nhazi, na-akpali anyị inyocha njikọ ndị na-adịghị egosipụta mgbe niile, ha na-eme ka anyị bie n'emegiderịta onwe ha ma chọpụta ihe na-arụpụta ihe na-emegiderịta onwe ya na ụzọ nke echiche na omume; ha na-agba anyị ume ka anyị na-echekọ ihe ọnụ bụ́ ndị yiri ka hà dị nnọọ iche ma kewaa ihe ndị yiri ka hà bụ ihe jikọrọ ọnụ. * Achọ maka ọmụmụ ụmụ nwanyị, dị ka ọchịchọ maka ọmụmụ ojii, Chicano/Latino, Asia American, American American ọmụmụ, jikọtara ya na nnukwu ọchịchọ maka ịha nhatanha, ikpe ziri ezi, nnwere onwe. Anyị nwere mmasị ọ bụghị agbụrụ na okike (na klaasị na mmekọahụ na nkwarụ) kwa se, site n'onwe ha, ma bụ isi dị ka a nakweere dị ka ọnọdụ maka hierarchies nke ike, nke mere na anyị nwere ike ịgbanwe ha na intertwined vectors nke mgba maka nnwere onwe. * Anyị na-alụ otu ọgụ ugboro ugboro. Ọ dịghị mgbe ha meriri ruo mgbe ebighị ebi, ma na usoro nke mgba ọnụ, n'ime obodo, anyị na-amụta otú e si aghọta ọhụrụ ohere na ma ọ bụghị ya na-agaghị apụta ìhè nye anyị, na na usoro anyị na-agbasawanye na-amụba nnọọ echiche nke nnwere onwe. == ''Freedom is a Constant Struggle: Closure and Continuities'' (2013) == <small> ''Birkbeck Annual Law lecture'' na Birkbeck, University of London (25 October 2013). [http://criticallegalthinking.com/2013/11/25/transcription-angela-davis-freedom-constant-struggle-closures-continuities/ Transcript]</small> * [[q:Islamophobic|Islamophobic]] na-azụlite ime ihe ike site na akụkọ ihe mere eme nke ime ihe ike ịkpa ókè agbụrụ nke ndị ojii. * Akwụsịghị usoro nke nkewa agbụrụ n'ihi ọrụ nke ndị isi na ndị isi ala na ndị omebe iwu kama n'ihi na ndị nkịtị nakweere ọnọdụ siri ike n'ụzọ ha si ghọta mmekọrịta ha na eziokwu. Eziokwu ọha na eze nwere ike ịpụta na ọ bụ ihe na-adịghị agbanwe agbanwe, nke a na-apụghị imeri emeri, bịara na-ele ya anya dị ka ihe na-adịghị mma na mgbanwe; ndị mmadụ wee mụta otú e si eche ihe ọ pụrụ ịpụta ibi n’ụwa nke na-ejighị ụkpụrụ nke ọchịchị ndị ọcha na-achị. Nke a mkpokọta nsụhọ pụtara n'ime ọnọdụ nke ọha mgba. * Mkpa akụkọ ihe mere eme nke mkpọsa ahụ abụghị nke mere na o weputara ntọhapụ nke ndị [[q:African American | agbụrụ Africa]]; N'ụzọ megidere nke ahụ, ọ bụ atụmatụ agha. Ma ọ bụrụ na anyị enyochaa ihe oge akụkọ ihe mere eme nke a pụtara, anyị nwere ike ịghọta nke ọma ọdịda yana ihe ịga nke ọma nke nnwere onwe. Echere m na ikekwe a gwaghị anyị ka anyị tụgharịa uche n’ihe Mkpọsa Ntọhapụ pụtara n’ihi na anyị nwere ike ịghọta na ọ dịghị mgbe a tọhapụrụ anyị n’ezie. Mana ka o sila dị, opekata mpe, anyị nwere ike ịghọta olu ntọhapụ; n'ihi na anyị ka na-ebi akụkọ ifo na-ewu ewu na [[q:Abraham Lincoln| Lincoln]] tọhapụrụ ndị ohu na nke a na-anọgide na-adịgide adịgide na omenala ndị a ma ama, ọbụna site na fim ''[[w:Lincoln (2012 film)|Lincoln]]''. Lincoln emeghị ka ndị ohu ahụ nwere onwe ha. Anyị na-ebikwa n'akụkọ ifo na etiti narị afọ nke iri abụọ [[w:African-American Civil Rights Movement (1954–1968)|Civil Rights Movement]] tọhapụrụ ụmụ amaala nke abụọ. Ndị ikike obodo, n'ezie, bụ akụkụ dị mkpa nke nnwere onwe nke a chọrọ n'oge ahụ, ma ọ bụghị akụkọ ahụ dum. * Enwere m ihe kwesịrị ịja Lincoln maka ya, ekwere m. Ma ọ bụ na ọ nwere ezi uche nke ọma ịmara na nanị olileanya nke imeri Agha Obodo bi n'ịmepụta ohere ịlụ ọgụ maka nnwere onwe nke onwe ha, nke ahụ bụkwa ihe dị mkpa nke mkpọsa mgbapụta ahụ. * Ndị Klu Klux Klan na nkewa agbụrụ nke a kpagburu onwe ya n'ụzọ dị egwu n'ime etiti narị afọ nke iri abụọ ka emepụtara nnwere onwe ọ bụghị n'oge ịgba ohu kama kama na mbọ iji jikwaa ndị isi ojii nwere onwe bụ ndị gaara enwe ihe ịga nke ọma n'ịkwalite ọchịchị onye kwuo uche ya maka mmadụ niile. * Mgbe m na-eche maka ime ihe ike nke m na-eto eto na Birmingham, Alabama, ebe [[w:Birmingham riot of 1963|atụrụ bọmbụ]] ugboro ugboro ma bibie ụlọ na e bibiri ụlọ ụka ma bibie ndụ anyị ka na-ekwu maka omume ndị ahụ dị ka omume ndị na-eyi ọha egwu. Ị mara iyi ọha egwu nke a na-anọchi anya ya dị ka mpụta, dị ka n'èzí, bụ nnọọ ihe Ime ụlọ na United States. Iyi ọha egwu kpụrụ nnọọ akụkọ ihe mere eme nke United States of America. ==Hụkwa== *[[q:Black Lives Matter|Ndu ndị oji dị mkpa]] * [[q:John Conyers|John Conyers]] * [[q:Patrisse Cullors|Patrisse Cullors]] * [[w:defund the police|Defund the police]] * [[q:I Have a Dream (Speech)|I Have a Dream (1963 MLK Speech)]] * [[q:Dr. Martin Luther King Jr.| Dr. Martin Luther king Jr.]] * [[q:H.R. 40 - Commission to Study and Develop Reparation Proposals for African-Americans Act|H.R. 40 - Commission to Study and Develop Reparation Proposals for African-Americans Act]] * [[q:Racism in the United States|Ịkpa ókè agbụrụ na United States]] * [[q:Reparations for slavery|Nkwụghachi maka ịgba ohu]] * [[q:Slavery|ịgba ohu]] ==Njikọ mpụga== [[w:Angela Davis|Angela Yvonne Davis]] na Wikipedia Bekee [[w:Angela Davis|Angela Yvonne Davis]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Davis, Angela}} gldeogtxf16k0dspjmx7pksf2l28e1c Angela Flournoy 0 157 14287 10042 2023-08-13T19:23:20Z Perheellinen Eppu 495 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Angela Flournoy 2016.jpg| thumb | Angela Flournoy (2016)]] ''[[w: Angela Flournoy | Angela Flournoy]] ''' bụ onye odee America. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ nweghị nrụgide dị n'èzí nwere ike ibi ndụ ruo nrụgide m na-etinye na onwe m mgbe niile dị ka onye edemede…" ** Na inwe nnukwu ihe ịga nke ọma na mbọ mbụ ya na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/how-i-write-angela-flournoy/ “Angela Flournoy: Otu m si dee”] na Onye edemede (2016 Aug 12) *"Ngosipụta ọ bụla nke Detroit kwesịrị ịgụnye mkparị na obi nkoropụ na-abịa na ibi ebe ahụ, mana o kwesịkwara igosi ndị mmadụ na-enwe ọñụ." ** Na-ede banyere Detroit na [https://web.archive.org/web/20191211010835/https://americanshortfiction.org/2015/11/10/an-interview-with-angela-flournoy/ "An Interview with Angela Flournoy"] na American Short Fiction (2015 Nov 10) *"Echeghị m na m kwesịrị ime nke ọma ka agbụrụ ahụ nwee ike ịga nke ọma. Anyị ahụla nke ahụ. Anyị na-eme nke ọma kemgbe anyị na-ezobe amụ ka esi agụ ihe. Anyị na-egosi onwe anyị dị ka ndị pụrụ iche, na ọ dịghị agbanwe ihe ọ bụla. Aghọtara m ibu ahụ; Ahụghị m ibu arọ ahụ. Enwere m mmetụta dị na ibe ahụ mgbe m na-ede akụkọ iji mee ndị ojii ojii m na-enye ikpe ziri ezi, mana ekwenyeghị m na ihe ịga nke ọma m ma ọ bụ ọdịda m ga-enwe mmetụta dị ukwuu n'ụzọ ndị mmadụ si ele ndị isi ojii anya ..." ** Na enweghị mmetụta nke nrụgide ịnọchite anya ndị isi ojii niile nọ na [https://therumpus.net/2016/02/the-saturday-rumpus-interview-angela-flournoy-2/" INTERVIEW THE SATURDAY RUMPUS: ANGELA FLOURNOY"] na Rumpus (2016 Febụwarị 13) *"Dee maka ihe ọ bụla ojii na-enweghị ihe ọ bụla ịchọrọ ide banyere ya. Ma ọ bụ ọ bụghị. Nanị ụzọ akwụkwọ anyị ga-esi gaa n'ihu na-eto eto bụ ma ọ bụrụ na anyị anabata ma kweta na ọ dịghị ihe anyị na-ede ga-agbanwe obi na uche nke ndị na-achọghị ka obi na uche ha gbanwee ..." ** Na ndị ode akwụkwọ ojii na-ede gbasara ihe ha chọrọ ide na [https://therumpus.net/2016/02/the-saturday-rumpus-interview-angela-flournoy-2/" THE SATURDAY RUMPUS INTERVIEW: ANGELA FLOURNOY" ] na Rumpus (2016 Febụwarị 13) ==Njikọ mpụga == [[W: Angela F|Angela Flournoy]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Angela Flournoy]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Flournoy, Angela}} 7305cwgxiwitc9jeoc3dn624m8slkj0 Angela of Foligno 0 158 10043 611 2022-10-10T15:51:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q240297]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Selige Angela von Foligno.jpg|thumb|right|N'ọnọdụ ahụ a na m ahụ onwe m dị ka naanị ya na Chineke, onye e sachara kpam kpam, doro nsọ kpam kpam, kpam kpam eziokwu, kwụ ọtọ kpam kpam, kpam kpam kpam kpam, eluigwe kpamkpam n'ime ya]] [[w:Saint|Senti]] ''[[w: Angela of Foligno|Angel nke Foligno]]'' T.O.S.F. ([[w:|1248]] – 4 Jenụarị [[w:|1309]]) bụ onye ode akwụkwọ nke Ndị Kraịst, Franciscan tertiary na [[w:|mystic]] nke [[w: Ụka Katọlik | Ụka Katọlik]]. A na-asọpụrụ ya dị ka, """Nwaanyị nke Ndị ọkà mmụta okpukpe"" == Okwu Ndi Okwuru== === Ncheta na ntuziaka === :<small>Oru zuru oke: Paulist Press, 1993</small> *"Ahụmahụ pụrụiche nke ọbịbịa CHINEKE" *"Mgbe ụfọdụ, Chineke na-abata na mkpụrụ obi mgbe ọ na-akpọbeghị ya, kpee ekpere ma ọ bụ kpọọ ya òkù. ma ọ na-etinye n'ime mkpụrụ obi na ọkụ na-adịghị ahụkebe na ịhụnanya na ụtọ nke ọ na-atọ ụtọ ma na-aṅụrị ọṅụ nke ukwuu. Mkpụrụ obi ahụ kwenyere na ọnụnọ nke Chineke n'onwe ya kpatara nkasi obi a, ma nke a ejighị n'aka. Ma mgbe ahụ, mkpụrụ obi na-aghọta na Chineke dị n'ime onwe ya - ọ bụ ezie na ọ pụghị ịhụ ya n'ime ime - n'ihi na ọ na-aghọta ma na-enwe obi ụtọ na amara ya dị ugbu a. Ma ọbụna nke a ejighị n'aka.<br> Ma mgbe ahụ, mkpụrụ obi na-aghọtakwu na Chineke na-agwa ya okwu na-atọ ụtọ nke na-amasị ya karịa. Ọ na-aṅụrịkwa ọṅụ n’ihi na ọ na-enwe mmetụta nke ọnụnọ Chineke. Ma ụfọdụ obi abụọ ka dị, ma ọ bụ naanị ole na ole. N'ihi na ka mkpụrụ obi enwebeghị nkwenye zuru oke na Chineke nọ n'ezie n'ime ya n'ihi na mmụọ ndị ọzọ nwere ike ịmepụta mkparịta ụka na mmetụta dị otú ahụ. Ya mere, ọ ka nwere ike ịbụ na obi abụọ. Ọ dị m ka nke a na-abịa site n'ajọ omume na mmehie nke mkpụrụ obi, ma ọ bụ site n'ọchịchọ Chineke, onye na-achọghị ka mkpụrụ obi nwee mmetụta nke ntụkwasị obi na ntụkwasị obi.<br>Ma mgbe mkpụrụ obi ghọtara na ọnụnọ nke Chineke karịa. miri emi karịa ka ọ dị na mbụ, mgbe ahụ ọ na-emesi onwe ya obi ike na ọnụnọ ya dị n'ime. Mkpụrụ obi na-enwe mmetụta nke ọnụnọ ya na nghọta dị oke egwu ma dị omimi na ịhụnanya dị ukwuu na ọkụ dị nsọ nke na ọ na-efunahụ ịhụnanya niile maka onwe ya na anụ ahụ. Ọ na-ekwu ma mara ma na-aghọta ihe ọ na-anụtụbeghị n'ọnụ mmadụ. Na ọ na-aghọta na ndị dị otú ahụ oké ìhè ìhè na ọ na-esiri ike ijide ọ bụ udo. Ọ bụrụ na ọ na-eme ka ọ dị jụụ, ọ na-eme otú ahụ site n’ịba ụba nke ịnụ ọkụ n’obi ya, ka o wee ghara ịkpasu Chineke iwe na ọ bụ Onye hụrụ ya n’anya, ma ọ bụ kpasuo iwe, n’otu aka ahụkwa n’ihi ịdị umeala n’obi. Ọ chọghị ikwu banyere ihe ndị dị elu karịa ka ọ ghara ịdọrọ uche gaa n'onwe ya." *"N’ọhụụ ka m hụrụ n’uju nke Chineke bụ́ ebe m hụrụ ma ghọta ihe niile e kere eke, ya bụ, ihe dị n’akụkụ a na ihe dị n’ofe oké osimiri, abis, oké osimiri n’onwe ya, na ihe ọ bụla ọzọ. Ma n’ihe niile m hụrụ, apụghị m ịghọta ihe ọ bụla ma e wezụga ịdị adị nke ike nke Chineke, na n’ụzọ a na-apụghị ịkọwa akọwa. Na mkpụrụ obi m na ngafe nke ịtụnanya tiri mkpu: "Ụwa a dị ime na Chineke!" N’ihi ya, a ghọtara m otú ihe nile e kere eke si dị nta—ya bụ, ihe dị n’akụkụ a na nke dị n’ofe oké osimiri, abis, oké osimiri n’onwe ya, na ihe ndị ọzọ—- ma ike nke Chineke na-emeju ihe niile." ** peeji 169-170 *"Chineke bụ onye na-edu m na-ebulikwa m elu n’ọnọdụ ahụ. Anaghị m eje ya n'onwe m, n'ihi na naanị m agaghị ama otú m ga-esi chọọ ya, chọọ ya ma ọ bụ chọọ ya. Anọ m ugbu a mgbe niile na ọnọdụ a. Ọzọkwa, ọtụtụ mgbe, Chineke na-ebuli m elu n'ọnọdụ a n'enweghị mkpa, ọbụna, maka nkwenye m; n'ihi na mgbe m na-atụ anya ma ọ bụ na-atụ anya ya kacha nta, mgbe m na-adịghị na-eche banyere ihe ọ bụla, na mberede na mkpụrụ obi m na-ebuli na Chineke na m na-achị ma na-aghọta ụwa dum. Ya mere, ọ dị ka a ga-asị na m nọkwaghị n'ụwa ma n'eluigwe, n'ime Chineke." ** peeji 214-216 *"Ọbụlagodi na mgbe ụfọdụ enwere m ike ịhụ ntakịrị iru uju na ọṅụ n’elu ahụ, ka o sina dị, e nwere n’ime mkpụrụ obi m otu ọnụ ụlọ nke na-enweghị ọṅụ, iru uju, ma ọ bụ ihe ụtọ site n’omume ọma ọ bụla, ma ọ bụ obi ụtọ n’ihe ọ bụla a pụrụ ịkpọ aha, na-abanye. Nke a bụ ebe ihe ọma niile, nke na-abụghị ezigbo mma, bi, ma bụrụkwa ihe ọma niile na-enweghị ihe ọma ọzọ. N'agbanyeghị na m na-ekwulu ya site n'ikwu banyere ya -- na m na-ekwukwa maka ya nke ọma n'ihi na enweghị m ike ịchọta okwu m ga-eji kwupụta ya -- otu o sina dị m na-ekwusi ike na n'ime mkpughe nke Chineke a, m na-achọpụta eziokwu ahụ zuru oke. N’ime ya, a na m aghọta ma nweta ezi-okwu zuru oke nke dị n’eluigwe na n’ọkụ mmụọ, n’ime ụwa dum, n’ebe ọ bụla, n’ihe niile, n’ihe ụtọ ọ bụla n’eluigwe na n’ime ihe niile e kere eke. M na-ahụ na ihe niile a bụ n'ezie na n'ezie na ọ dịghị onye nwere ike ime ka m kwenye ma ọ bụghị. Ọbụlagodi na ụwa niile ga-agwa m ihe ọzọ, m ga-achị ya emo. Ọzọkwa, ahụrụ m Onye ahụ nke dị adị na otú o si bụrụ ọdịdị nke ihe nile e kere eke. Ahụkwara m otú o si mee ka m nwee ike ịghọta ihe ndị ahụ m kwuworo ugbu a karịa mgbe m hụrụ ha n’ọchịchịrị ahụ nke na-atọ m ụtọ. Ọzọkwa, n'ọnọdụ ahụ, a na m ahụ onwe m dị ka nanị ya na Chineke, onye e mere ka ọ dị ọcha kpam kpam, dị nsọ kpam kpam, kpam kpam kpam kpam, kwụ ọtọ kpam kpam, kpam kpam kpam kpam, kpam kpam, eluigwe na ala n'ime ya. Ma mgbe m nọ na steeti ahụ, anaghị m echeta ihe ọ bụla ọzọ…" ** peeji 214-216 *"Mgbe m nọ n'ọchịchịrị ahụ, anaghị m echeta ihe ọ bụla gbasara mmadụ, ma ọ bụ Chineke-mmadụ, ma ọ bụ ihe ọ bụla nwere ọdịdị. Ka o sina dị, a na m ahụ ihe niile ma ahụghị m ihe ọ bụla. Dị ka ihe m kwuru banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-anọnyere m, m na-ahụ Chineke-mmadụ. Ọ na-adọta mkpụrụ obi m na nnukwu ịdị nwayọọ na ọ na-agwa m mgbe ụfọdụ: "Ị bụ m na m bụ gị." Ahụrụ m, mgbe ahụ, anya ndị ahụ na ihu ahụ mara mma ma maa mma ka ọ na-adabere makụọ m. Na nkenke, ihe na-esi na anya ndị ahụ na ihu ahụ pụta bụ ihe m kwuru na m hụrụ n'ọchịchịrị gara aga nke si n'ime ya pụta, nke na-atọkwa m ụtọ ka m ghara ikwu ihe ọ bụla gbasara ya. Mgbe m nọ na Chineke-mmadụ mkpụrụ obi m dị ndụ. Ma a nọm n’ime Chineke-mmadụ karịa n’ọhụụ ọzọ nke ịhụ Chineke n’ọchịchịrị. Mkpụrụ obi dị ndụ n’ọ́hụ̀ ahụ gbasara Chineke-mmadụ. Ọhụụ ahụ nwere ọchịchịrị, Otú ọ dị, na-adọta m nke ukwuu nke na ọ dịghị ntụnyere. N’aka nke ọzọ, a nọ m na Chineke-mmadụ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe niile. Ọ malitere n'ụdị nke a na-aga n'ihu n'oge ụfọdụ mgbe e nyere m mmesi obi ike na ọ dịghị onye n'etiti Chineke na mụ onwe m. Site n’oge ahụ, enwebeghị otu ụbọchị ma ọ bụ abalị nke m na-enwetabeghị ọn̄ụ a nke mmadụ nke Kraịst." ** p. 205 *"N’otu aka ahụ, ịdị mma nke Chineke nyere m, e mesịa, amara nke sitere na abụọ e mere ka otu, n’ihi na enweghị m ike ime ihe ọ bụla ma e wezụga dị ka ya onwe ya chọrọ. Lee ka ebere nke onye ghọtara njikọ a si dị ukwuu! -- ọ fọrọ nke nta ka ọ kwụsie ike na mkpụrụ obi m. Enwere m Chineke nke ukwuu nke na anọkwaghị m n'ọnọdụ omenala mbụ m mana e dugara m nweta udo nke jikọrọ mụ na Chineke ma nwee afọ ojuju n'ihe niile." ** peeji 181-182 *"Ọ dịghị onye a pụrụ ịzọpụta ma e wezụga ìhè Chineke. Ìhè dị nsọ na-eme ka anyị malite na inwe ọganihu, ọ na-edubakwa anyị na nsọtụ nke izu okè. Ya mere, ọ bụrụ na ị chọrọ ịmalite na ịnata ìhè nke dị nsọ, kpee ekpere. Ọ bụrụ na ị malitela inwe ọganihu ma chọọ ka ìhè a na-amụba n'ime gị, kpee ekpere. Ma ọ bụrụ na ị ruru elu nke izu okè, ma na-achọ ka a superillumined ka ị nọgide na ọnọdụ ahụ, kpee ekpere." ** p. 234 *"Ahụrụ m n’uju, ihe na-egbukepụ egbukepụ nke mere ka m nwee mmetụta na-eju m nke ukwuu nke na okwu dakwasịrị m, ọ dịghịkwa ihe m nwere ike ịhụ ihe ọ bụla iji tụnyere ya. Enweghị m ike ịgwa gị na ahụrụ m ihe nwere ọdịdị ahụ, ma ọ dị ka ọ dị n'eluigwe, ya bụ, ịma mma a na-apụghị ịkọwa akọwa nke na amaghị m otú m ga-esi kọwaa ya ma e wezụga dị ka Mma na ihe ọma niile." ** peeji 151-152 *"Chineke na-egosipụta onwe ya n’ime ime mkpụrụ obi m. M na-aghọta na ọ bụghị naanị na ọ dị ugbu a, kamakwa otú o si dị na ihe ọ bụla e kere eke na ihe niile dị, na ekwensu na ezi mmụọ ozi, n'eluigwe na hell, ezi omume na ịkwa iko ma ọ bụ igbu ọchụ, n'ihe niile. , n'ikpeazụ, nke dị adị ma ọ bụ nwere ụfọdụ ogo nke ịbụ, ma mara mma ma ọ bụ jọrọ njọ. Ọ gara n'ihu si: M na-aghọta na ọ dịghị ihe na-erughị ugbu a na ekwensu karịa ezi mmụọ ozi. Ya mere, mgbe m nọ n'eziokwu a, ọ dịghị ihe na-atọ m ụtọ ịhụ ma ọ bụ ịghọta ọnụnọ ya n'ime ekwensu ma ọ bụ n'ịkwa iko karịa ka m na-eme n'ezi mmụọ ozi ma ọ bụ n'omume ọma. Ụdị ọnụnọ nke Chineke na mkpụrụ obi m abụrụla ihe a na-ahụkarị. Ọzọkwa, nke a mode nke ọnụnọ nke Chineke ìhè na mkpụrụ obi m na ndị dị otú ahụ oké eziokwu na-enye ya ndị dị otú ahụ Chineke graces na mgbe mkpụrụ obi m nọ na nke a mode ọ pụghị ime ihe ọ bụla iwe, na ọ na-enweta ihe n'ụba nke Chineke onyinye. N’ihi nghọta a nke ọnụnọ Chineke na-eweda mkpụrụ obi m nke ukwuu na ihere nke mmehie ya. A na-enyekwa ya amamihe miri emi, nnukwu nkasi obi dị nsọ, na ọñụ." ** peeji 212-213 *"N'agbanyeghị otú nghọta nke mkpụrụ obi nwere ike ịgbatị onwe ya, nke ahụ abụghị ihe ọ bụla ma e jiri ya tụnyere ihe ọ na-enweta mgbe a na-ebuli ya elu karịa onwe ya ma tinye ya n'obi nke Chineke. Mgbe ahụ, mkpụrụ obi na-aghọta, chọta ya ụtọ, na zuru ike na Chineke ịdị mma; ọ nweghị ike iweghachite akụkọ ọ bụla banyere nke a, n'ihi na ọ karịrị nnọọ ihe ọgụgụ isi nwere ike iche n'echiche, na karịa okwu; mana n'ọnọdụ a, mkpụrụ obi na-egwu mmiri." ** p. 208 *"Na ozugbo na-egosi onwe ya nye mkpụrụ obi, Chineke n'otu aka ahụ na-ekpughe onwe ya ma gbasaa mkpụrụ obi ma nye ya onyinye na nkasi obi nke mkpụrụ obi ahụtụbeghị mbụ, na nke dị omimi karịa nke mbụ. N'ọnọdụ a, a na-ewepụta mkpụrụ obi n'ọchịchịrị niile wee nye m nghọta ka ukwuu banyere Chineke karịa ka m gaara eche na ọ ga-ekwe omume. Mmata nke a bụ nke doro anya, nkwenye, na ịdị omimi jọgburu onwe ya nke na ọ dịghị obi dị n'ụwa nke nwere ike ịghọta ya n'ụzọ ọ bụla ma ọ bụ ọbụna chepụta ya. Ọbụna obi m enweghị ike iche banyere ya n'onwe ya, ma ọ bụ laghachi na ya ka m ghọta ma ọ bụ ọbụna chepụta ihe ọ bụla gbasara ya. Ọnọdụ a na-apụta nanị mgbe Chineke, dị ka onyinye, na-ebuli mkpụrụ obi nye onwe ya, n'ihi na ọ dịghị obi n'onwe ya nwere ike n'ụzọ ọ bụla gbasaa onwe ya iji nweta ya. Ya mere, ọ dịghị ihe ọ bụla a pụrụ ikwu banyere ahụmahụ a, n'ihi na ọ dịghị okwu a pụrụ ịchọta ma ọ bụ chepụta iji kwupụta ma ọ bụ kọwaa ya; Ọ dịghị mgbasawanye nke echiche ma ọ bụ uche nwere ike iru n'ihe ndị ahụ, ha karịrị ihe niile - n'ihi na ọ dịghị ihe ọ bụla nwere ike ịkọwa Chineke. M na-ekwughachi ọ dịghị ihe ọ bụla nwere ike ịkọwa Chineke. Onye Kraịst kwesịrị ntụkwasị obi ji nkwuwa okwu kwesie ike ma chọọ ka ọ ghọta na ọ dịghị ihe ọ bụla nwere ike ịkọwa Chineke." ** p. 213 *"Mkpụrụ obi enweghị ike inwe ezi ọmụma banyere Chineke site na mbọ nke ya ma ọ bụ site n’ihe ọ bụla e kere eke, kama ọ bụ naanị site n’ìhè dị nsọ na site n’onyinye pụrụ iche nke amara dị nsọ. Ekwenyere m na ọ nweghị ụzọ dị ngwa ma ọ bụ dị mfe maka mkpụrụ obi iji nweta amara dị nsọ a sitere na Chineke, ezi ịhụnanya kachasị elu na nke kachasị elu karịa site n'ekpere, dị ọcha, ịdị umeala n'obi, ekpere na-aga n'ihu na ime ihe ike." *"Site n’ekpere m na-ekwu abụghị nanị ekpere sitere n’ọnụ, kama nke uche na nke obi, nke ike nile nke mkpụrụ obi na mmetụta nke ahụ. Nke a bụ ekpere nke mkpụrụ obi nke chọrọ na ọchịchọ ịchọta ìhè nke a dị nsọ, na-amụ ihe, na-atụgharị uche na ịgụ na-enweghị nkwụsị na Akwụkwọ na ihe karịrị akwụkwọ nke ndụ. Akwukwo nke ndu a bu ndu dum nke Kraist mgbe o biri dika madu n'uwa." ** p. 302 == Okwu gbasara Angela == *"Taa, ọ ga-amasị m ịgwa gị gbasara Angela nke Foligno gọziri agọzi, nnukwu ihe omimi ochie nke dịrị ndụ na narị afọ nke 13. Ndị mmadụ na-enwekarị mmasị site na consummate ahụmahụ nke ịdị n'otu na Chineke na o ruru, ma eleghị anya, ha na-enye obere echiche na mbụ nzọụkwụ ya, ya ntughari na ogologo njem nke dugara site na mmalite ya, "oké egwu hell", ka. ihe mgbaru ọsọ ya, ngụkọta njikọ na Atọ n'Ime Otu. Akụkụ mbụ nke ndụ Angela abụghị n'ezie nke onye na-eso ụzọ Onyenwe anyị nke na-anụ ọkụ n'obi ... n'ihi na Angela gọziri agọzi ahụmahụ nke ịdị n'otu pụtara mkpokọta itinye aka nke mmụọ na nke anụ ahụ ma hapụ ya naanị "onyinyo" n'ime ya. uche, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, banyere ihe ọ 'ghọtara' n'oge obi ụtọ ya. "Anụwo m okwu ndị a n'ezie", o kwupụtara mgbe obi ụtọ dị omimi gasịrị, ma ọ gaghị ekwe omume n'ụzọ ọ bụla m ga-amata ma ọ bụ ịkọ ihe m hụrụ na ihe m ghọtara, ma ọ bụ ihe ọ [Chineke] gosiri m, ọ bụ ezie na m ga-eji ọchịchọ obi kpughee. ihe m ghọtara na okwu m nụrụ, ma ọ bụ nnọọ ineffable abis." Angela nke Foligno ọkọnọ ya omimi "ndụ", na-enweghị elaborating na ya onwe ya n'ihi na ndị a bụ Chineke ìhè na-agwa na mberede na-atụghị anya na mkpụrụ obi ya. Her Friar confessor nwekwara ihe isi ike n'ịkọ ihe omume ndị a, "otu akụkụ n'ihi nnukwu na ihe magburu onwe idobere ya banyere onyinye dị nsọ" (ibid., p. 194) Na mgbakwunye na ihe isi ike nke Angela n'igosi ahụmahụ omimi ya bụ ihe isi ike ndị na-ege ya ntị chọtara na ya. Ọ bụ ọnọdụ gosiri n'ụzọ doro anya na otu ezi Onye Ozizi, bụ́ Jizọs, bi n'obi ndị kwere ekwe ọ bụla ma chọọ ịnara ya kpam kpam. na, ọ bụrụ na ị ga-ahụ obi m, ị ga-enwe nnọọ ụgwọ ọrụ ime ihe niile Chineke chọrọ, n'ihi na obi m bụ obi Chineke na obi Chineke bụ nke m." N’ebe a okwu Pọl onyeozi na-ada: “Ọ bụghịkwa m ka m dị ndụ, kama ọ bụ Kraịst na-ebi n’ime m” (Gal 2:20)." ** Pope BENEDICT XVI, ndị na-ege ntị n'ozuzu (Oghere Saint Peter, Wednesde, 13 Ọktoba 2010) *"Omume mgbapụta nke Franciscan ịnụ ọkụ n'obi - ikike ịgbanwe, nkwado na ịgbasa mmụọ ndị na-atụghị anya ya ma kpalie ha n'ịkpa ịdọ aka ná ntị na ọrụ achọghị ọdịmma onwe onye - na-egosipụta nke ọma n'ime ya." ** Evelyn Underhill na The Mystics of the Church Pub 1925. E bipụtara James Clarke na ndị otu. Ltd. 1975. ==Njikọ mpụga == [[W:|Angela Von Foligno]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Angela Von Foligno]] na Wikiquote. kk9bcvyf91rcd8bgktkg6et78tz8f6c Angelina Grimké 0 159 10044 615 2022-10-10T15:51:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2849426]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Angelina Grimké.jpg|thumb|''Ọ bụrụ'' iwu nyere m iwu ka m mee ''mmehie m ga-emebi ya''; Ọ bụrụ na ọ kpọrọ m 'nhụjuanya'', m ga-ahapụ ya ka ọ were usoro ya ''na-enweghị nkwụsị'']] ''[[w: Angelina Grimké | Angelina Emily Grimké Weld]]"" (February 21, 1805&nbsp;– October 26, 1879) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America, [[w: ikike ụmụ nwanyị|ikike ụmụ nwanyị]] onye nkwado, onye na-akwado [[W: Women's suffrage movement|òtù ụmụ nwanyị]], ma e wezụga nwanne ya nwanyị, [[w:|Sarah Moore Grimké]], bụ nanị nwanyị ndịda ọcha mara amara ka ọ bụrụ akụkụ nke [[w:Abolitionism|mkpochapụ. ije]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Amaara m na ị naghị eme iwu ma amakwaara m na unu bụ [[w:|ndị nwunye]] na [[w:|nne]], ndị [[w:Ụmụnna | ụmụnne nwanyị]] na [[w:Ụmụaka | Ụmụ nwanyị]] nke ndị na-eme ihe. . ** Site na "Arịrịọ nye Ndị inyom Ndị Kraịst nke South," '' Onye nyocha nke mgbochi ịgba ohu'', Septemba 1836., dị ka e hotara na [[w:cite book|author1=Fred R Shapiro|title=Akwụkwọ nke Yale nke Quotations| url=https://books.google.com/books?id=ck6bXqt5shkC|afọ=2006|onye nkwusa=Yale University Press|isbn=0-300-10798-6|page=325]] *"Ụmụ mmadụ nwere ''ikike'' n'ihi na ha bụ ''omume'' ndị mmadụ: ikike nke ''mmadụ'' na-esi n'àgwà omume ha pụta; ma dịka mmadụ nile nwere otu ụdị omume, ha nwere n'ezie otu ikike." ** "Leta XII. Edebereghị ikike mmadụ na mmekọahụ" (October 2, 1837); kọrọ na Isaac Knapp, ''[http://utc.iath.virginia.edu/abolitn/abesaegb5t.html Akwụkwọ ozi ndị Catherine Beecher]'' (1838). * '''Oge iji kwupụta [[w:Rights|right]] bụ oge a na-ajụ ikike ahụ.'' ** Site na Grimké's ''Pastorial Letter'', dị ka e hotara na [[w:cite book| last=Browne|first=Stephen H.|title=Angelina Grimke: Rhetoric, Identity, and the Radical Imagination|url=https://web.archive.org/web/20130731120516/http://books/ .google.com/books?id=RRJpDwAAQBAJ|ụbọchị=1 Jenụarị 2012|onye nkwusa=MSU Press|isbn=978-0-87013-897-3|page=128]] *"Anọ m [[w:|na-ata ahụhụ]] n’ime ụbọchị abụọ gara aga n’ihi [nwanne m nwoke] nwoke Henry [ohu] agbala ọsọ, n’ihi na a tụrụ ya egwu na a ga-akụ ya ụtarị… ma… na-agwa m mgbe niile na ọnọdụ ndị ohu. dị nnọọ mma, dị nnọọ mma karịa nke ndị nwe ha ... Ka a sịkwa ihe mere John dara ogbenye gbapụrụ n'ihe iyi egwu nke ịpịa ihe, mgbe ọ gwara m ihe karịrị otu ugboro na mgbe Henry ikpeazụ pịa ya ụtarị na ọ nọ na-egbu mgbu otu izu ka e mesịrị. Amaghị m otú obi dị nwa okorobịa ahụ, ma amaara m na abalị ahụ bụụrụ m oké ihe mgbu; n’ihi na ọ dị egwu ọ bụghị nanị ịnụ ụta ahụ, ma iyi na ọbụbụ ọnụ Henri kwara wee dị ka mma n’obi m. E mekwara nke a kwa, n’ụlọ onye a na-ewere dị ka ọkụ n’ọgbakọ. kwuru na nke ahụ ga-eme ya njọ karịa ka ọ na-emeso ịnyịnya ya. ka a manyere m ịnọrọ onwe m ma ọ bụ karịa ịdaba n'oche n'ihu ya, mana echeghị m na ọ hụrụ nke a ... ** Angelina Grimké, ''Diary'', Oriakụ Weld-Grimké Akwụkwọ, William L Clemet Library, Mahadum Michigan, Ann Arbor., Dị ka e hotara na [[w:cite journal |author=Gerda Lerner|title=The Grimké Sisters and mgba megide ajọ mbunobi agbụrụ | akwụkwọ akụkọ = Akwụkwọ akụkọ Negro History | ụbọchị = Ọktoba 1963 | mpịakọta = 48 | mbipụta = 4 | ibe = 277–291 | doi = 10.2307/2716330 | url = https://www.jstor.org /stable/2716330?seq=1#metadata_info_tab_contents |accessdate=4 Jenụarị 2019]] *"Ala nke unu [ndị na-ekpochapụ] guzo n’elu ya bụ ala dị nsọ; mgbe-adịghị mgbe ọ bụla nyefee ya. Ọ bụrụ na ị nyefere ya, olileanya ohu ahụ akwụsịla, agbụ nke ohu ya ga-esikwa ike otu narị ugboro… '''Ma cheta na ị ga-adị njikere ịlanarị ihe niile - na-achọ ịbụ ihe nlelị na nkọcha. nke prọfesọ na onye rụrụ arụ. Ị ghaghị irube isi n'iwu anyị [[w:Chineke | Ukwu nna ukwu]] bụ́: “Atụla egwu ndị na-egbu ahụ́, e mesịakwa, unu enwela ihe ọzọ ha pụrụ ime.”''' ** N'akwụkwọ ozi e degaara Abolitionist [[w:|William Lloyd Garrison]], Ọgọst 30, 1835. e bipụtara na ''The Liberator'', Septemba 19, 1835., dị ka e hotara na [[w:cite book| last=Ceplair|first=Larry |title=Afọ Ọha nke Sarah na Angelina GrimkŽ: Edemede ahọpụtara, 1835-1839|url=https://books.google.com/books?id=0PxaZ18qT4QC|afọ=1989|onye nkwusa=Columbia University Press|isbn= 978-0-231-06801-7| ibe=25-6]] *"Ma m na-arịọ ọ dịghị amara maka mmekọahụ m. Anaghị m enyefe ihe anyị na-ekwu na [[w:|equality]]. Naanị ihe m na-arịọ ụmụnna anyị bụ na ha ga-ewepụ ụkwụ ha n’olu anyị, ma kwe ka anyị guzoro ọtọ… ** Ebipụtara na [[w:cite book| last=Ceplair|first=Larry|title=Afọ Ọha nke Sarah na Angelina GrimkŽ: Edemede ahọpụtara, 1835-1839|url=https://books.google.com/books? id=0PxaZ18qT4QC|afọ=1989|onye nkwusa=Columbia University Press|isbn=978-0-231-06801-7|ibe=25-6]], dika ekwuru na [[w:cite web |title=Sarah Grimke |url=https ://www.brooklynmuseum.org/eascfa/dinner_party/heritage_floor/sarah_grimke | webụsaịtị = The Brooklyn Museum | nweta = 4 Jenụwarị 2019]] [[Usòrò:Angelina Emily Grimke.jpg|thumb|Oge iji kwupụta ikike bụ oge a na-ajụ ikike ahụ.]] *''Ana m arịọ gị, ndị enyi m, dị ka ndị nne; Ị dị njikere ịgba ụmụ gị ohu? Ị na-amalite azụ na egwu na iwe na ajụjụ dị otú ahụ. Ma gịnị ma ọ bụrụ na ịgba ohu adịghị njọ n’ebe ndị e boro ya nọ?’’’ N’ihi gịnị, ọ bụrụ na dị ka e kwuworo ọtụtụ mgbe, ndị ohu na-enwe obi ụtọ karịa ndị nna ha ukwu, n’enweghị nchegbu na mgbagwoju anya nke igbo mkpa onwe ha na ezinụlọ ha? Ọ́ gaghị adị mma ka ị debe ụmụ gị ka a na-enyere ha aka n’enweghị ihe na-esiri gị ike igbo mkpa ha, ma ọ bụ ha onwe ha? Ị na-aghọtaghị na ozugbo a ọlaedo iwu nke omume na-etinyere onwe gị na ị na-amaghị ama na-ebelata si ule; ozugbo a tụlere omume gị n'ihe nguzozi a nke ebe nsọ ahụ nke achọtara gị? Nwaa onwe gị site n'ụzọ ọzọ nke iwu Chineke, "Hụ onye agbata obi gị n'anya dịka onwe gị." Ànyị nwere ike ịhụ mmadụ n'anya dị ka anyị hụrụ onwe anyị n'anya ma ọ bụrụ na anyị emee ya, ma nọgide na-eme ya, ihe anyị na-agaghị achọ ka onye ọ bụla mee anyị? Leekwa anya n’ihe atụ Kraịst, gịnị ka ọ na-ekwu banyere onwe ya, sị, “Abịaghị m ka e jeere m ozi, kama ka m jee ozi.” Ị nwere ike ichetụ n'echiche onye dị umeala n'obi, na onye dị umeala n'obi, na onye nwere ọmịiko [[w:|Onye Nzọpụta]], onye ji ohu? Ọ̀ bụ na ị naghị atụ egwu echiche a dị ka nke ọ bụ dike? Ma gịnị mere, ọ bụrụ na ịgba ohu abụghị [[w:mmehie | mmehie]]? ** Site na "Arịrịọ nye Ụmụ nwanyị Ndị Kraịst nke Ndịda," '' Onye nyocha nke mgbochi ịgba ohu '', Septemba 1836., dị ka e hotara na [[w:cite web | aha = Ndị mmadụ & Echiche: Angelina na Sarah Grimké |url=http ://www.pbs.org/godinamerica/people/angelina-grimke.html | webụsaịtị=PBS | nweta = 4 Jenụarị 2019]] * '''''Ọ bụrụ''' iwu nyere m iwu ''mmehie m ga-emebi''; ọ bụrụ na ọ na-akpọ m 'nhụjuanya'', m ga-ahapụ ya ka ọ were usoro ya ''na-enweghị nkwụsị'' ''. Ozizi nke nrube isi kpuru na nrubeisi na-erughị eru nye ike ''mmadụ'' ọ bụla, ma ọ bụ nke obodo ma ọ bụ nke ụka, bụ ozizi nke [[w:Tyranny|despotism]], na ekwesịghị inwe ebe n'etiti ndị Republican na ndị Kraịst." ** Angelina Grimké, "Arịrịọ nye Ndị inyom Ndị Kraịst nke Ndịda" (1836)., dị ka e hotara na [[w:cite book| last=Perry|first=Lewis|title=Nnupụisi Obodo: Omenala America|url=https:/ /books.google.com/books?id=yRP7AAAAQBAJ|date=22 October 2013|publisher=Yale University Press|isbn=978-0-300-12459-0|page=66]] *"Uche m nwere nke ukwuu & enweghị m ike iju m anya maka mgbanwe zuru oke nke gafere m n'ime ọnwa isii gara aga. Mgbe ahụ, ọ na-atọ m ụtọ ịga nzukọ ugboro 4 na 5 kwa izu, ma ugbu a, Nna m ukwu na-asị “dị jụụ” ma ọ ga-akara m mma ịnọ n’ụlọ, n’ihi na “Achọpụtara m na iyi ọ bụla m na-añụbu mmiri na-enye ume ọhụrụ. [[w:|nzọpụta] akpọnwụwo & na e duru m gaa n'isi iyi ahụ n'onwe ya.''' Otu oge, lee ka ụzọ amara si dị oké ọnụ ahịa nye mkpụrụ obi m n'ike ole okwuchukwu si bata n'obi m, ma ugbu a, m mgbe ụfọdụ. Ọ bụrụ na m nwere ike mechie ntị m n'olu onye nkwusa wee banye n'ime ime ụlọ nke obi m & kparịta ụka ochie na onye na-ekwu okwu dịka ọ dịghị mgbe mmadụ kwuru. Ma ọ ga-ekwe omume na m ga-ajụ onwe m n'abalị a, ọ ga-ekwe omume na taa bụ oge ikpeazụ m na-atụ anya ịga leta Presbyterian Church, oge ikpeazụ m na-atụ anya ịkụzi klas m na-adọrọ mmasị na Ụlọ Akwụkwọ Sabbath ma ọ bụ ihe ziri ezi na m ga-ekewapụ onwe m. ndị m hụworo n’anya nke ukwuu na ndị bụụrụ ndị enyemaka nke ọṅụ m, ọ bụ ihe ziri ezi ịhapụ ịkụziri ụmụntakịrị ahụ m hụrụ n’anya ọtụtụ mgbe n’aka okwukwe na ịhụnanya gaa n’ocheeze amara." ** Ntụgharị uche n'ịgbasa na Presbyterian Church, dị ka e hotara na [[w:cite book| last1=Grimké|first1=Angelina Emily|| editor = Charles Wilbanks| aha = Ije ije site na Okwukwe: Akwụkwọ akụkọ Angelina Grimké, 1828-1835|url=https://books.google.com/books?id=_bN5xxxh-GAC|year=2003|onye nkwusa=Univ nke Ndịda Carolina Press|isbn=978-1-57003-511-1|page=ixi-xx]] *"Ahụla m ya! Ahụla m ya! Ama m na o nwere ihe egwu na-enweghị ike ịkọwa. A zụlitere m n'okpuru nku ya. Ahụrụ m kemgbe ọtụtụ afọ mmetụta ọ na-akpasu iwe na otú ọ na-emebi obi ụtọ ụmụ mmadụ. Ahụtụbeghị m ohu obi ụtọ." ** N'ịgwa nzukọ mkpochapụ na Philadelphia, Mee 14, 1838, ka ìgwè mmadụ na-eti mkpu n'èzí, na-atụba brik na nkume n'ime ụlọ ahụ, dị ka e hotara na [[w:cite book| last=Todras|first=Ellen H.|title=Angelina Grimké : Voice of Abolition|url=https://books.google.com/books?id=-S8ZAQAAMAAJ|afọ=1999|onye nkwusa=Linnet|isbn=978-0-208-02485-5|page=3]] == Okwu gbasara Angelina Grimké== <small>Ahaziri n'usoro mkpụrụedemede site na aha nna</small> *"Ụfọdụ ezigbo ndị enyi ya mere ngagharị iwe [Grimké na-ekwu okwu na nnọkọ ndị nwoke na ụmụ nwanyị agwakọtara]. Ọ bụghị “ezigbo,” ma ọ bụ “zie ezi,” ka nwanyị nwaa ịkụziri nwoke ihe. Mana Angelia Grimke agafeela ebe ịdị mma dị arọ mgbe ọ bụ ajụjụ gbasara mmadụ. O kwuru na "Ihe ọ bụla ziri ezi n'omume ka nwoke mee bụ ihe ziri ezi n'omume ka nwanyị mee. Amaghị m ikike ọ bụla ma ọ bụghị ikike mmadụ." ** [[w:Ida Tarbell|Ida Tarbell]], dị ka e hotara na [[w:cite book| last=Squire|first=Belle|title=Òtù Nwanyị na America: Akaụntụ Mkpirisi nke mgba maka ikike nhata|url =https://books.google.com/books?id=SnOIAAAAMAAJ|afọ=1911|onye nkwusa=A. C. McClurg & Ụlọ ọrụ|ibe=71-2]] *"Mgbe ahụ, ọ buru ụzọ hụ na ụdị elu ahụ abụghị akụkụ nke okpukpe Kraịst, nke ọ ga-abụ ndụ ime mmụọ,—ịhụnanya nke ihe nile, ọchịchọ na ọchịchọ ime ihe ọma nye mmadụ nile, iwu nke ịhụnanya, ọchịchị ọla edo, adịghị ele mmadụ anya n’ihu. na eluigwe na ala, ka e mere ya n’omume ịhụnanya." ** Di Grimké, onye mkpochapụ ibe ya [[w:Theodore Dwight Weld|Theodore Dwight Weld]], dị ka e hotara na [[w:cite book| last=Todras|first=Ellen H.|title=Angelina Grimké: Voice of Abolition|url =https://books.google.com/books?id=-S8ZAQAAMAAJ|afọ=1999|publisher=Linnet|isbn=978-0-208-02485-5|page=24-5]] ==Leekwa== * [[W:|Mkpọsa Ntọhapụ]] * [[W:|Maria Weston Chapman]], bụkwa onye na-ekpochapụ nwanyị mbụ * [[W:|Ịgba ohu]] ==Njikọ Mpụga== [[W:|Angelina Grimke]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Angelina Grimke]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Grimké, Angelina}} 9cu1a021q080kd5m3ugwsrmi1pwm7oo Angelina Jolie 0 160 14293 12974 2023-08-16T21:48:15Z Ari Karjalainen 503 File wikitext text/x-wiki {{Autor |Nombre = Angelina Jolie |Photo = Angelina Jolie (48462664366) (cropped).jpg |Wikipedia = Angelina Jolie |Wikicommons = Category:Angelina Jolie |Wikisource = |Gutenberg = |DominioPu = |Cervantes = |EbooksG = }} [[File:Jolie.png|thumb|Angelina Jolie (2005)]] ''[[w:Angelina Jolie|Angelina Jolie]] '', [[w:Order nke St Michael na St George|DCMG]] (a mụrụ '' Angelina Jolie Voight '' na [[w:4 June|4 June]] [[w:1975|1975]]) bụ onye omere ihe nkiri America, onye na-eme ihe nkiri na ndị mmadụ. Ọ bụ ada [[w:Jon Voight|Jon Voight]]. ==Njikọ mpụga== ===2006=== * '' ''Nsogbu ndị a anaghị apụ apụ n'ihi na anyị anụghị banyere ha. E nwere ọtụtụ ihe na-eme gburugburu ụwa karịa ihe a na-agwa anyị banyere akụkọ ndị kasị elu anyị na-anụ.''' Anyị niile kwesịrị ilebakwu anya na ịchọpụta onwe anyị .... Gịnị bụ nsogbu ahụ? Ebee ka ọ dị? Olee otú anyị pụrụ isi nyere aka dozie ya? ** ''Ihe ndetu sitere na njem m: nleta na ndị gbara ọsọ ndụ na Africa, Cambodia, Pakistan na Ecuador'' (2006) * Ọ bụ ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ na ụdị ọdachi ahụ nwere ike na-aga n’ihu site n’afọ ruo n’afọ, ebe ndị ọzọ nọ n’ụwa anaghị elebara ya anya nke ukwuu. Ozi ekeresimesi m na-agwa ndị gbara ọsọ ndụ Colombia na ọtụtụ nde ndị a chụpụrụ na Colombia bụ na ụwa echefubeghị ha kpamkpam. ** [http://www.unhcr.org/news/NEWS/4590e1674.html "UNHCR Goodwill Ambassador Angelina Jolie na omee Brad Pitt na-eme nleta ezumike na Colombian gbara ọsọ ndụ na Costa Rica" (25 December 2006)] ===2007=== * Mwakpo a megide ya tụrụ m ụjọ, [ma] [[w:Madonna Ciccone|Madonna]] maara ọnọdụ [[w:Malawi|Malawi]], bụ́ ebe a mụrụ ya. Na obodo ahụ, ọ nweghị usoro iwu maka ịnakwere. Onwe m, ọ masịrị m ịnọrọ n'akụkụ iwu. ** [http://www.cnn.com/2007/WORLD/europe/01/08/jolie.madonna.reut/index.html "Jolie wụrụ akpata oyi site na mwakpo Madonna" 'Reuters'' akụkọ, site na CNN .com' (8 Jenụwarị 2007)] * "Abụ m onye otu a na-akpọ Kissy Girls. M na-enwe mmekọahụ na ụlọ akwụkwọ ọta akara. Emere m egwuregwu ebe m na-esusu ụmụ okoro ahụ ọnụ ma nye ha akwụkwọ nri. Mgbe ahụ, anyị ga-emepụta ma yipụ uwe anyị. Enwetara m nnukwu nsogbu! **[https://www.irishexaminer.com/lifestyle/arid-30307021.html 19 Eprel 2007 N'ajụjụ ọnụ Irish Examiner] == Banyere Angelina Jolie == * "Kemgbe nhọpụta ya dị ka onye nnọchi anya ezi obi, Angelina emezuola ihe m tụrụ anya ya. O gosila na ya bụ ezigbo onye mmekọ na ezigbo onye ọrụ na mbọ anyị na-agba iji chọta ihe ngwọta maka ndị gbara ọsọ ndụ n'ụwa. Nke ka nke, o nyeworo aka ime ka ọdachi ndị gbara ọsọ ndụ dị adị nye onye ọ bụla ga-ege ntị. Mmasị Angelina nwere n'inyere ndị gbara ọsọ ndụ aka, mmesapụ aka ya, na mmụọ ọmịiko ya n'ezie bụ ihe mkpali nye anyị niile." ** Ruud Lubbers, Kọmịshọna Ukwu nke UN maka ndị gbara ọsọ ndụ, '' Ihe ndetu sitere na njem m: nleta na ndị gbara ọsọ ndụ na Africa, Cambodia, Pakistan na Ecuador'', Foreward (2006) ** Ann Hornaday, "[http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2010/07/21/AR2010072103518_2.html?wpisrc=nl_most&sid=ST2010072103541 Action Figure: Angelina she's pụtara n'ọnụ ọgụgụ onye na-eme ihe nkiri kwesịrị 'nnu']", ibe 2, ''WashingtonPost.com'', Julaị 22, 2010 ==Njikọ Mpụga== [[w:Angelina jolie|Angelina Jolie]] na Wikipedia Bekee. [[q:Angelina Jolie|Angelina Jolie]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jolie, Angelina}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 56i9751rx5jz4xvx0mj35c6wx8hnob6 Angelique Kidjo 0 161 10046 625 2022-10-10T15:51:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q231276]] wikitext text/x-wiki '''Angelique Kidjo''' bụ onye na agụ egwu nke ala [[Benin]] nke amụrụ n'abali iri na anọ nke ọnwa asaa n'afọ 1960. [[Usòrò:Angelique Kidjo - Photo- Cotonou, 2017.jpg|thumb|Angelique Kidjo]] == Kwotu == * Ụbụrụ gị bụ ngwa agha kachasi ibe ya inwere, jikọọ ya na obi gi, ịga-aga ebe ọbụla ịchọrọ. == Njikọ mpụga == * [https://www.azquotes.com/author/22273-Angelique_Kidjo Angelique Kidjo] dywnfzbx36as9sz5d7853rgcfwg0krj Angelique Rockas 0 162 10047 628 2022-10-10T15:51:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23893984]] wikitext text/x-wiki == Angelique Rockas == Angelique Rockas (amuru August 31 1951 na Boksburg) bu onye omere, onye na-emeputa ihe na onye na-akwado South Africa. Rockas tọrọ ntọala Internationalist Theatre na UK ya na onye nkwado Athol Fugard. Ụlọ ihe nkiri ahụ gosipụtara ihe nkedo agbụrụ dị iche iche na egwuregwu oge gboo, na-emebi ihe mgbochi agbụrụ ndị a nabataburu ụkpụrụ maka ngosi ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ama m na m siri ike. * Dịka onye na-eme ihe nkiri, ekpebiri m na agaghị m anabata ka a tụnye m n'ọrụ agbụrụ na fim ma ọ bụ na TV, ma ọ bụ mee ihe ọ bụla m chere na-eweda m ngosi nke onye na-abụghị onye Britain. Iji gosi isi okwu a; mgbe m hụrụ ka m na-eme Tatiana na Gorky's Enemies(play) onye nduzi TV a ma ama, na ezigbo nwoke, Chris Menaul nyere m ọrụ nke onye isi ụgbọelu Russia na Malcolm Bradbury BBC TV series. Ọ tụrụ ya n'anya mgbe m tụgharịrị akụkụ ahụ n'ihi na enweghị m nzere TV ọ bụla. Enyere m ihe ngọpụ 'na echere m na akụkụ ahụ rụrụ arụ' mana ihe kpatara ya bụ na Bradbury egosipụtawo ndị na-akwado ikuku Russia n'ihe m tụlere n'ụzọ mkparị na-eweda ya ala ma tinye obere ihe na Russia. Ezitere m ya ezigbo nkọwa n'oge na-adịbeghị anya site na onye nnọchi anya ya. * Dị ka nwatakịrị nwanyị, nne m na-eji akwa akwa ya na-akpọrọ m gaa n'ime akwa ya na akwa akwa ya dị oke ọnụ. Ịma mma nke ákwà na usoro dum tụrụ m n'anya. M ka na-echeta mmetụta nke taffeta dị oke ọnụ. == Ebenside == https://archive.org/details/spellbindingtokyobarthestar_202001 https://web.archive.org/web/20150211054344/http://www.hellenism.net/interview_angelique-rockas.html gkdecckg5a8exhkubktczm9lhkkbl6e Angélique Kidjo 0 163 12121 631 2022-10-10T21:31:34Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} (this article == [[Angelique Kidjo]]) wikitext text/x-wiki == Angélique Kidjo == Angélique Kpasseloko Hinto Hounsinou Kandjo Manta Zogbin Kidjo (/ ˌɒ̃ʒəˈliːk ˈkɪdʒuː, - ˈkɪdʒoʊ/; amuru na Julaị 14, 1960 na Ouidah, Dahomey) bu onye Beninese na-abụ abụ, na-abụghị onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. vidiyo. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla na-emeri mgbe ụmụaka - na karịsịa ụmụ agbọghọ -" nwere ohere ịgụ akwụkwọ. Nwatakịrị nwanyị gụrụ akwụkwọ nwere ike ịbawanye ikike ịkpata ego nke onwe ya ma kwado onwe ya maka ndụ na-arụpụta ihe na nke na-eju afọ, yana ibelata ịda ogbenye n'obodo dum. itinye ego na ya. Agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ na-enyekwara aka igbu oge n'alụmdi na nwunye na ịbụ nne ma ọ bụ nna, akụ na ụba anyị na-eto eto n'Africa chọrọ ọtụtụ ndị injinia, ndị nkuzi na ndị dọkịta iji nwee ọganihu na ịkwado uto. * a na-egosi na mgbe ụmụ nwanyị gụrụ akwụkwọ, ikike nke obodo na-arị elu ozugbo. == Ebenside == https://www.inspiringquotes.us/author/2733-angelique-kidjo eylge5ihh6jrdvslqdlaj0014a3fbfm Anie Akpe 0 164 10048 635 2022-10-10T15:52:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108764692]] wikitext text/x-wiki '''[[Anie Akpe]]''' Anie Akpe (amụrụ na Nigeria) bụ onye nguzobe na onye nhazi nke African Women in Tech (AWIT) na onye nkwado na-akwalite ohere na ọzụzụ na teknụzụ ọhụrụ nye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ nọ n'Africa. ==Ihe ndị Okwuru== * M na-akwali ụmụ nwanyị mgbe niile ka ha mụtakwuo ihe niile gbasara ihe ọ bụla ha na-achọ iwulite, nweta ozi na ya, ma ọ bụrụ na ịnweghị ya, ka anyị na ndị otu kparịta ụka ka anyị hụ ozi ha nwere ike ịnwe. Ma ọ bụrụ na ha enweghị ya, nke a bụ ebe ị ga-abata iji wuo ngwọta nke ga-agụnye ụfọdụ n'ime ya. ** [https://www.siliconrepublic.com/people/anie-akpe-african-women-in-tech Onye nguzobe African Women In Tech na-enye ndụmọdụ kacha elu n'ọrụ ya] - 'Silicon Republic' 07 June 2021. ==Njikọ Mpuga== * [https://www.africanwomenintech.com African Women in Tech website] {{DEFAULTSORT:Akpe, Anie}} lbrlmnnk1jx7gkmklgafbtyqx90g6xu Aniekan Udofia 0 165 10049 638 2022-10-10T15:52:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16216140]] wikitext text/x-wiki [[Aniekan Udofia]] '''Aniekan Udofia''' Aniekan Udofia bụ onye na-ese ihe osise ama ama maka nnukwu eserese na eserese ya na mpaghara Washington, D.C.. Ọrụ nka ya nke ndị obodo ugwu ọdịda anyanwụ DC maara nke ọma, bịara bụrụ nke a ma ama ka o nyechara akara ngosi America Duke Ellington. ===Okwu Ndị Ọkwụrụ=== *N'ụlọ ọrụ mmanya, a na-ewere Nigeria dị ka obodo "latitude dị ala". <ref>https://businessday.ng/bd-weekender/article/the-wine-club-a-chat-with-aniekan-udofia/</ref> ===Ebenside=== 3gl8x1eqksktregxrw9e36i5z3rj9qt Animal rights 0 166 10050 644 2022-10-10T15:52:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q426]] wikitext text/x-wiki '''[[w: Animal rights| Ikike anụmanụ]]''' bụ echiche nke ụfọdụ, ma ọ bụ ihe niile, ndị na-abụghị mmadụ [[w: animal|anụmanụ]] nwere ikike inwe nke onwe nke ịdị adị nke onwe ha yana na ọdịmma ha kacha mkpa. —dị ka mkpa ọ dị izere [[w: Suffering|ahụhụ]]—kwesịrị ka e chebara ya echiche dị ka ọdịmma [[w: human beings|ụmụ mmadụ]] yiri ya. ==Okwu Okwuru== * Inye onyinye na-adịgide adịgide maka anụmanụ na atụmatụ ala anyị nwere ike ịbụ otu ihe kacha mkpa anyị nwere ike ime iji hụ na anụmanụ nwere olu kachasị ike maka nchekwa ha. ** [[W:Bea Arthur|Bea Arthur]], Ajụjụ ọnụ, The Los Angeles Times, Maachị 3, 1990 * [[W: People for the Ethical Treatment of Animals| PETA]] nwere ndekọ ndekọ nke ihe ịga nke ọma. Mmeri ọ bụla PETA na-emeri maka ụmụ anụmanụ bụ ihe mgbakwasị ụkwụ nke anyị na-ewulite ụwa ọmịiko karịa maka ihe niile - na anyị agaghị ahapụ ọgụ anyị ruo mgbe ejiri nkwanye ùgwù na obiọma mesoo anụmanụ niile. ** Bea Arthur, ajụjụ ọnụ, The Human Society, Jenụarị 7, 2004 [[Usòrò:SilverSpring1981.jpg|thumb|Ajụjụ a abụghị, Ha nwere ike '' ihe kpatara ''?, ma ọ bụ na ha 'nwere ike ikwu''? ma, Ha nwere ike 'ata ahụhụ?'' ~ [[w: Jeremy Bentham|Jeremy Bentham]]]] * Ụmụ mmadụ na-ata ahụhụ na ọnwụ a na-apụghị ịgụta ọnụ n’ahụ́ ọtụtụ ijeri anụmanụ kwa afọ, ihe ka nnọọ ukwuu n’ime ụmụ mmadụ na-enwekwa mgbagwoju anya. ** [[W: David Benatar|David Benatar]], ''[https://books.google.com/books?id=J6dBCgAAQBAJ&newbks=0&lpg=PP1&pg=PA43#v=onepage&q&f=false The Misanthropic Argument for Anti-natalism]'' ( 2015), p. 43 *N'ezie n'ihe gbasara mmeso ụmụ anụmanụ, akpịrịkpa ahụ dị arọ megide anyị. Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na ụfọdụ ụmụ mmadụ na-emere anụmanụ ụfọdụ ihe ọma, ihe ka ukwuu n'ime ihe a bụ nanị ịnapụta anụmanụ n'imeso ụmụ mmadụ ndị ọzọ meso ha ihe. N'ọkwa nke ụdị mmadụ enweghị ike iji uru ndị dị otú ahụ mebie mmebi ahụ. Ọ bụrụ na e nweghị mmadụ imerụ ahụ́, uru ndị a agaraghị adị mkpa. N'ezie, ụmụ mmadụ na-enye ụfọdụ uru ndị ọzọ, dị ka nlekọta anụ ụlọ maka anụmanụ ibe ha. Otú ọ dị, ọnụ ọgụgụ anụmanụ ndị metụtara na ọnụ ọgụgụ ọma e mere na-arị elu karịa ihe ọjọọ ụdị mmadụ na-eme anụmanụ na-abụghị mmadụ. ** [[W: David Benatar|David Benatar]], ''[https://books.google.com/books?id=J6dBCgAAQBAJ&newbks=0&lpg=PP1&pg=PA52#v=onepage&q&f=false The Misanthropic Argument for Anti-natalism]'', (2015), p. 52 * Ụbọchị ''nwere ike'' ga-abịa mgbe ihe ndị ọzọ e kere eke nwere ike nweta ikike ndị a na-agaghị anapụ ha n'aka ha kama site n'aka ọchịchị aka ike. [...] A zuru toro ịnyịnya ma ọ bụ nkịta, bụ karịrị tụnyere a ọzọ ezi uche, nakwa dị ka a ọzọ conversable anụmanụ, karịa nwa ọhụrụ nke otu ụbọchị ma ọ bụ otu izu ma ọ bụ ọbụna otu ọnwa, ochie. Ma ọ bụrụ na ikpe ahụ emeghị, gịnị ka ọ ga-abara ya? Ajụjụ a abụghị, Ha nwere ike '' ihe kpatara ''? ma, Ha nwere ike ''na-ata ahụhụ?'' ** [[W: Jeremy Bentham|Jeremy Bentham]], '' Okwu Mmalite nke ụkpụrụ nke ụkpụrụ omume na iwu'' (1789), Ch. 17, p. 309: Nke oke nke ngalaba ntaramahụhụ nke ikike * Ọ tụrụ m n’anya, omume ọ bụla nke, na-enweghị atụmanya nke ịdị mma, a na-ama ụma na ọchịchọ ime ihe n’ihe ọ bụla, bụ omume obi ọjọọ; na, dị ka àgwà ọjọọ ndị ọzọ, ka àgwà onye na-edekọ akwụkwọ na-etinyekwu aka na ya, otú ahụ ka ọ na-esiwanye ike, na-amịpụtakwa mkpụrụ ọjọọ ya ugboro ugboro. Apụghị m ịghọta otú ọ ga-esi dị, na onye ọ bụ ihe ọchị ịhụ nkịta ma ọ bụ ịnyịnya na-ata ahụhụ, ọ gaghị abụ ihe egwuregwu ịhụ ka mmadụ na-ata ahụhụ; ịhụ, dị ka m na-eme, ole ka omume ọma nakwa dị ka ọgụgụ isi, onye toro eto quadruped nke ndị na ọtụtụ ndị ọzọ ụdị nwere n'ime ya, karịa ihe ọ bụla biped nwere ruo ọnwa ole na ole mgbe e wetara ya. ** [[W: Jeremy Bentham|Jeremy Bentham]], '' Akwụkwọ ozi e degaara onye nchịkọta akụkọ nke Morning Chronicle '' (1825) * Ọ bụrụ na ike anụ ahụ dị mkpa iji chebe anụmanụ pụọ na mwakpo, mgbe ahụ ike ahụ bụ ụdị ziri ezi nke ihe m na-akpọ "extensional self Defense." Ụkpụrụ a na-egosipụta ụkpụrụ iwu ntaramahụhụ US nke a maara dị ka "ịgbachitere mkpa," nke enwere ike ịkpọku mgbe onye ebubo kwenyere na iwu na-akwadoghị dị mkpa iji zere nnukwu mmerụ ahụ dị nso. Naanị otu kwesịrị ịgbasa echiche a ntakịrị iji kpuchie omume ndị na-esiwanye ike ma dị mkpa iji chebe ụmụ anụmanụ pụọ na agha zuru oke megide ha. **[[W: Steve Best|Steven Best]], '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mkpokọta nnwere onwe: mgbanwe maka narị afọ nke 21 '' (2014), p. 68 *Ọtụtụ ụmụ mmadụ na-ele ihe e kere eke anya site n'ụzọ mara mma ma na-eche n'ihe gbasara ụdị ndụ dị iche iche na ahụike nke gburugburu ebe obibi, mana chefuo na anụmanụ ndị bi na gburugburu ebe obibi ndị a bụ ndị mmadụ n'otu n'otu ma nwee mkpa nke ha. Ọrịa, agụụ, anụ anụ, ịchụpụ mmadụ, na nkụda mmụọ mmekọahụ na-agbasa n'ihe a na-akpọ gburugburu ebe obibi ahụike. Nnukwu taboo dị na [[w: Animal Rights Movement|mmegharị ikike ụmụ anụmanụ]] bụ na ọtụtụ nhụjuanya bụ n'ihi ihe ndị sitere n'okike. Amụma ọ bụla maka idozi ọnọdụ a ga-abụrịrị ụda utopia, mana nrọ m bụ na otu ụbọchị anyanwụ ga-ebili n'ụwa na ihe niile nwere ezi uche ga-eji ọṅụ kelee ụbọchị ọhụrụ ahụ. ** [[W:Nick Bostrom|Nick Bostrom]], "[https://nickbostrom.com/fable/retriever.html Golden]" (2004) ==Njikọ Mpụga== [[W: Animal Rights|Animal Rights]] na Wikipedia Bekee. [[W: Animal Rights|Animal Rights]] na wikiquote. ogduvgvuyir5p4pz8927v5l0k1uz0do Animal rights Movement 0 167 10051 650 2022-10-10T15:52:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q629420]] wikitext text/x-wiki '''[[w: Animal Rights Movement|Nsogharị ikike ụmụ anụmanụ]]''', mgbe ụfọdụ a na-akpọ '''otu nnwere onwe anụmanụ''' ''mmadụ anụmanụ''',ma ọ bụ ''òtù nkwado anụmanụ''', bụ [[w:social movement|Ngaghari ọha]] nke na-achọ njedebe nke ụkpụrụ omume na iwu siri ike nke dị n'etiti ụmụ anụmanụ na ndị na-abụghị nke mmadụ, njedebe nke ọnọdụ anụmanụ dị ka ihe onwunwe, na njedebe nke ojiji ha na nyocha, [[w:Slaughterhouse|nri]], [[w:Fur farming|uwe]], na ụlọ ọrụ [[w:Entertainment#animal|ntụrụndụ]]. ==Okwu Okwuru== * [[W:Federal Bureau of Investigation|FBI]] ndị nnọchi anya na-etinye nnukwu ego n'ịchụ nta nwa abụọ [[w: piglets|piglets]] nke ụlọ ọrụ ahụ kwenyere na aha ya bụ Lucy na Ethel. E wepụrụ piglets abụọ ahụ n'oge okpomọkụ site na Circle Four Farm dị na [[w:Utah|Utah]] site n'aka ụmụ anụmanụ ndị na-eme ihe banyere [[w: Smithfield Foods|Smithfield Foods]] nwere [[w: Intensive pig farming#United States| ụlọ ọrụ mmepụta ihe]] iji mee ihe nkiri ọnọdụ obi ọjọọ, ọnọdụ mmekpa ahụ nke ezi a na-azụ ka a ga-egbu. Ka ha na-eme ihe nkiri [[w: Animal Welfare in the United States | ọnọdụ]] n'ụlọ ọrụ Smithfield, ndị na-eme ihe ike hụrụ ụmụ piglets abụọ ahụ na-arịa ọrịa ka ha tọgbọrọ n'ala, na-arịa ọrịa nke ọma na nso ọnwụ, gbara ozu piglets nwụrụ anwụ gbara ya gburugburu. [...] Na Smithfield, dị ka ọtụtụ [[w: Industrial Pig farms ụlọ ọrụ ezì ụlọ]], mmegbu na mmekpa ahụ bụ isi na-abịa site n'aka ndị ọrụ rogue na-emebi ụlọ ọrụ usoro. Kama nke ahụ, obi ọjọọ dị n'ime usoro ahụ n'onwe ha. Otu n'ime omume kacha jọgburu onwe ya na-agbasa ụlọ ọrụ bụ nke [[w:Direct Action Everywhere|DxE]] ndị na-akwado ọrụ zutere n'ụba na Circle Four: [[w: gestational crating|gestational crating]]. N’ebe a na-eji usoro ahụ eme ihe, a na-edobe ezì n’ime igbe e ji ígwè rụọ bụ́ nke dị ogologo na obosara nke ahụ ha, n’ihi ya, ọ dịghị ihe ọ bụla ha ga-eme ná ndụ ha dum ma ọ́ bụghị iguzo n’ala simenti, ghara ịtụgharị uche, ghara ịhụ ihe ọ bụla. n'èzí, ọ dịghị mgbe ọ bụla ịhụ ọdụ ha, ọ dịghị mgbe ọ na-akpali ihe karịrị otu sentimita. Nke ahụ bụ ọnọdụ ndị na-eme ihe ike chọtara ozu ezi na-ere ere na ezì abụọ ahụ na-arịa ọrịa ha gbapụtara. [...] Ihe nyere ndị FBI piglets abụọ a dị mkpa dị otú ahụ bụ na nnapụta ha ugbu a bụ akụkụ nke ihe aghọwo mgbasa ozi ọha na eze na-ahụwanye anya site n'aka DxE na ndị ọzọ na-eme ihe iji gosi nhụjuanya obi ọjọọ na mmegbu nke ụmụ anụmanụ na-atachi obi n'ugbo. dị ka okirikiri anọ. N'ụzọ doro anya, ndị FBI na Smithfield - ụlọ ọrụ ugbo kachasị ukwuu nke mba - anaghị eche maka ezi ezì na-efu efu ha na-achọ. Ihe ha na-eche banyere ya bụ ịdị irè nke mgbasa ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji gosi ọha na eze ka a na-emegbu ụmụ anụmanụ na [[w:Intensive Animal Farming|Factory Farms]], na ha kpebisiri ike imenye ndị ahụ egwu egwu. Ịkwụsị mkpọsa dị otú ahụ na ịmaja ndị na-eme ihe n'azụ ha bụ, n'ụzọ doro anya, nanị ihe mgbaru ọsọ ebe a. ** [[W:Glenn Greenwald|Glenn Greenwald]], ''[https://theintercept.com/2017/10/05/factory-farms-fbi-missing-piglets-animal-rights-glenn-greenwald/ Nchọgharị FBI maka Abụọ Na-efunahụ Piglets na-ekpughe mkpuchi nke Federal Barbaric Factory Farms]'' (October 5, 2017), ''[[w:The Intercept|The Intercept]]''. * Ụlọ ọrụ ugbo ụlọ mmepụta ihe na ndị agha ya nke [[w: lobbyists|lobbyists]] na-enwe mmetụta dị ukwuu n'ụlọ ezumezu nke gọọmentị etiti na steeti, ebe ndị na-akwado ikike anụmanụ na-eji ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke ọ bụla. Enweghị ahaghị nhata a ewepụtala iwu mmegbu na-arịwanye elu, yana nnukwu akụrụngwa ndị mmanye iwu etinyere iji taa ndị na-akwado anụmanụ ahụhụ ọbụna maka mmebi iwu na-enweghị isi na-enweghị isi - dị ka akwụkwọ ikike FBI na-achọ na mbuso agha na-achọ. nke “Lucy na Ethel” na-egosi. Ndị ọchịchị U.S., n'ezie, na-echebe mgbe niile na-eje ozi ọdịmma nke ụlọ ọrụ. Malite mgbe obere ugbo na-enye ọtụtụ mba nri nri, ụlọ ọrụ gọọmenti etiti echekwala nke ọma maka ụlọ ọrụ [[w: Agriculture na United States | ugbo]]. Iguzosi ike n'ihe ahụ abawanyela ka ugbo ezinụlọ ọ fọrọ nke nta ka ọ laa n'iyi, dochie anya ugbo ụlọ ọrụ mmepụta ihe bụ ebe a na-ele anụmanụ anya naanị dị ka ngwaahịa, ngwá ọrụ maka uru, ma mesoo ya n'obi ọjọọ na-enweghị njedebe. ** [[W: Glenn Greenwald|Glenn Greenwald]], ''[https://theintercept.com/2017/10/05/factory-farms-fbi-missing-piglets-animal-rights-glenn-greenwald/ Nchọgharị FBI maka Abụọ Na-efunahụ Piglets na-ekpughe mkpuchi nke Federal Barbaric Factory Farms]'' (October 5, 2017), ''[[w:The Intercept|The Intercept]]''. * Mana ngagharị ikike anụmanụ, n'agbanyeghị ịnata nlebara anya mgbasa ozi dị obere ma na-arụ ọrụ n'okpuru iyi egwu nke ndị ikpe gọọmentị etiti maka ''[[w:Animal Enterprise Terrorism Act | iyi ọha egwu]]'', na-anya isi ụfọdụ ndị mba na-arụ ọrụ nke ọma, nwere ezi uche na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri ike. Ha emeela ihe ịga nke ọma n'ịtụgharị ọha na eze megide omume kachasị njọ na-eme n'ugbo ndị a, na n'ozuzu ya, na-amanye n'ime ọha mmadụ maara otú ụlọ ọrụ a si etinye nhụjuanya, mmegbu, na mmekpa ahụ n'ahụ ndị dị ndụ na oke na oke. usoro nhazi, ihe niile iji bulie uru. Naanị afọ iri gara aga, ihe butere mmekpa ahụ na mmegbu anụ ọhịa bụ ebe a na-adịghị ahụkebe, ọ na-esikarị ike apụta n'èzí. Nke ahụ agbanweela, ekele nke ukwuu maka mbọ ndị a na-agba mbọ, ndị a tụrụ ọtụtụ n'ime ha mkpọrọ maka mbọ ha. ** [[W: Glenn Greenwald|Glenn Greenwald]], ''[https://theintercept.com/2017/10/05/factory-farms-fbi-missing-piglets-animal-rights-glen-greenwald/ Nchọgharị FBI maka Abụọ ==Njikọ Mpụga== [[W: Animal Rights Movement|Animal Rights Movement]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Animal Rights Movement|Animal Rights Movement]] na wikiquote. g5ldjso1t1b8oj5wkvw4mmd7y8nzpjy Anita Cornwell 0 168 15280 10052 2023-10-19T10:00:41Z Goodymeraj 432 /* Ebenside */ Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki == Anita Cornwell == Anita Cornwell (23 Septemba 1923) bụ onye ode akwụkwọ nwanyị nwanyị nwanyị America. N'afọ 1983, o dere nchịkọta edemede nke mbụ site n'aka nwanyị nwanyị nwanyị Africa-American, Black Lesbian na White America. == Ihe ndi okwuru == * Ihe na-enye m nsogbu n'obi gbasara ụmụ nwanyị n'ozuzu bụ na ọ dị ka ọ gaghị ekwe omume nke echiche ha nke ọma mgbe oge ruru ka ha na ụmụ nwoke na-akpakọrịta. Ụmụ nwanyị nwere ogo mahadum dị elu na-adịkarị ka ha enweghị ike ị nweta akara ngosi mgbe ha chere eziokwu nke mmeso ọjọọ nwoke na-emeso ụmụ nwanyị ihu. N’ikwu ya n’ezoghị ọnụ, ọ na-atụ m nnọọ egwu ịhụ otú ụmụ nwoke siworo na-ekpochapụ echiche nke onwe ha nke nwanyị, ọnọdụ nke yiri ka ọ na-emeri ma ọ dịkarịa ala pasent 90 nke ụmụ nwanyị nile n’ụwa nile nke nwoke bu ọrịa. p. 19 == Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} * [[q: Anita Cornwell|Cornwell Anita]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Cornwell Anita|Cornwell Anita]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Cornwell, Anita}} [[Category: African-American Feminists]] g41k2p8x98nc7f8b2jm5pc814bmixcv Anita Loos 0 169 10053 656 2022-10-10T15:52:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272088]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Anita Loos - Apr May 1920 MP.jpg|thumb|Anita Loos (1920)]] ''[[w: Anita Loos | Anita Loos]]''' ([[w: April|Eprel 26]], [[w:1888|1888]] - [[w: Ọgọọst 18||August 18]], [[w:1981|1981]]) bụ onye edemede America, a mụrụ na [[w: California|California]], onye na-ede egwuregwu na onye edemede, nke a kacha mara amara maka blockbuster ya [[w:comic novel|comic novel]], ''[[w: Gentlemen Prefer Blondes (novel)|Gentlemen Prefer Blondes]]''. == Okwu Okwuru == * "M na-ekwukarị na nwa agbọghọ anaghị adị mma ka ọ na-adị n'ụgbọ mmiri na-eku ume, ma ọ bụ ọbụna ụgbọ mmiri." ** [[w: Gentlemen na-ahọrọ Blondes (akwụkwọ akụkọ)|''Ndị Jentaịlụ na-ahọrọ Blondes'']], [https://books.google.ca/books?id=fqCpDQAAQBAJ&pg=PT26&dq=%22I+na-ekwu+ na +a+nwa agbọghọ+adịghị+adị+dị+mma+dị+ka+ọ+na-eme+ n'ụgbọ+steamship+ma ọ bụ+ọbụna+a+ụgbọ mmiri%22&hl=en&sa=X&ved=2ahUKEwjwlrby7P_sAhU8JzQIHRoQBLsQ6AEwAXoECAQQonepage 22I%20mgbe niile%20sị%20na%20a%20nwaanyị%20mgbe%20n'ezie%20ele anya%20as%20mma%20as%20she%20eme%20on%20board (1925) == Njikọ mpụga == [[W:Anita Loos|Anita Loos]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Anita Loos|Anita Loos]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Loos, Anita}} bjdq1qnlhx07yva542dsb0k0xbqkr57 Ann Chiang 0 170 10054 661 2022-10-10T15:52:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3040547]] wikitext text/x-wiki [[Ann Chiang]] '''[[q:Ann Chiang|Ann Chiang Lai-wan]]''', [[:w:Justice of the peace|JP]], (''蔣麗芸'', born [[16 May]] [[1955]]) bụ onye isi oche nke C&L Holdings na onye otu Kansụl omebe iwu Hong Kong. Ọ bụ ada nke abụọ nke Chiang Chen, onye ọchụnta ego Hong Kong. ==Okwu o kwụrụ== * Oge ntuli aka nke na-amalite site na 7:30 nke ụtụtụ ruo elekere 10:30 nke abalị bụ n'ezie ụdị mmekpa ahụ. Ma maka ụmụ amaala, ndị na-eme ntuli aka, ndị ọrụ mgbasa ozi, ndị ọrụ gọọmentị, ma ọ bụ ndị na-ekwu okwu, ọ bụ mmekpa ahụ. <ref>http://news.rthk.hk/rthk/ch/component/k2/1223885-20151116.htm</ref> ==Njikọ Mpuga== [[:w:Ann Chiang|Ann Chiang Lai-wan]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Chiang, Ann}} r4887o2qwftlnl7jgihel13pqvcv1i5 Ann Coulter 0 171 10055 674 2022-10-10T15:52:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q266611]] wikitext text/x-wiki [[Ann Coulter]] Ann Hart Coulter (amuru 8 Disemba 1961) bu onye ode akwukwo ndi America, onye odee na-ere ere, na pundit onyonyo. Nkọwa ya enwetala aha ya dị ka onye na-akatọ liberalism nke ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Coulter mere ihe ngosi mgbasa ozi obodo mbụ ya na 1996 mgbe netwọk MSNBC na-agba ọsọ goro ya ọrụ dịka onye nta akụkọ gbasara iwu. O mechara pụta na CNN na Fox News. == Okwu ndi Okwuru == * Ndị na-eche nche nwere nsogbu na ụmụ nwanyị. Maka nke ahụ, mmadụ niile na-eme ya. ** [[w:The Cornell Review|The Cornell Review]]'' (1984), kọrọ na [[w:oge|oge]] (April 2005) na na ''Brainless: The Lies and Lunacy of Ann Coulter'' (2006) nke Joe Maguire dere, p. 59. * Ndị enyi m [[w:Libertarianism |libertarian]] nwere ike na-ewe ntakịrị iwe ugbu a mana echere m na nke ahụ bụ n'ihi na ha anaghị aghọta uru nke obodo [[w:Fascism|fascism]]. ** Nkọwa na ''MSNBC'' (8) February 1997). * Ekwesịrị m ịsị na m niile bụ maka ịpịa ihe n'ihu ọha. Otu ụdị mpụ nke mweda n'ihu ọha nwere ike na-arụ ọrụ nke ọma bụ ndị na-eto eto na-eto eto, ndị ọtụtụ n'ime ha na-ewere ya dị ka akara nsọpụrụ ịbụ ndị a ga-anọ n'ụlọnga. O nwekwara ike ọ gaghị abụ ihe dị mma na 'hood' ka a pịa ya ihe n'ihu ọha. ** Nkọwa na ''[[w:MSNBC|MSNBC]]" (22 Maachị 1997), dị ka e hotara na " Amamihe nke Ann Coulter" na ''[[w:The Washington Monthly|The Washington Monthly]]'' (October 2001) * Echere m na ekwesịrị inwe ule ịgụ akwụkwọ na ụtụ ntuli aka maka ndị mmadụ ịtụ vootu ** Nkọwa na Citation|title=[[w:Hannity & Colmes|Hannity & Colmes]]|ụbọchị=1997-08-17|medium=Television|onye nkwusa=Fox News == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Ann Coulter| Ann Coulter]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Ann Coulter|Ann Coulter]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Coulter, Ann}} ni8yds3ih7lz6qc3zlxqph7euqvxrbv Ann Landers 0 172 10056 679 2022-10-10T15:53:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3308441]] wikitext text/x-wiki [[Ann Landers]] Esther Pauline "Eppie" Lederer (née Friedman; Julaị 4, 1918 - Junu 22, 2002), nke aha ya bụ Ann Landers á mara nke ọma, bụ onye odeé akwụkwọ ndụmọdụ America ma mesịa bụrụ onye ama ama na mgbasa ozi mba niile. ==Okwu ndi okwuru== * A na-agbanwekarị ohere dị ka ịrụsi ọrụ ike, yabụ na ọtụtụ mmadụ anaghị ama ha. * Ịhụnanya bụ ọbụbụenyi gbara ọkụ. Ọ bụ nghọta dị jụụ, ntụkwasị obi ibe ya, ịkekọrịta na ịgbaghara. Ọ bụ iguzosi ike n'ihe n'oge ọma na oge ọjọọ. Ọ na-edozi maka ihe na-erughị izu okè ma mee. ===Edensibia=== *[https://www.brainyquote.com/authors/ann-landers-quotes] 58vf7ynaghqgtz5hl5uk5hrazo4pqb3 Ann Taylor (poet) 0 173 10057 682 2022-10-10T15:53:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4766705]] wikitext text/x-wiki Ann Taylor (June 30 1782 – December 20 1866) bụ onye ode akwụkwọ ukwe na ukwe ụmụaka. ==Okwu ndị okwuru== *"Onye gbara ọsọ nyere m aka mgbe m dara, Na ụfọdụ akụkọ mara mma ga-akọ, Ma ọ bụ susuo ebe ahụ ọnụ ka ọ dị mma? Nne m." *"N'ihi na Chineke Nke bi n'elu igwe, Ga-eji ịbọ ọbọ n'anya ya lee anya Ọ bụrụ na m ga-anwa anwa lelịa Nne m." {{DEFAULTSORT: Ann, Taylor}} 7brnsmvafxlcrhkze9vz3xv3p6aps4c Anna Bartlett Warner 0 174 10058 688 2022-10-10T15:53:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4766837]] wikitext text/x-wiki [[Anna Bartlett Warner]] ''[[w:Anna Bartlett Warner|Anna Bartlett Warner]]''' (August 31, 1827 - Jenụarị 22, 1915) bụ onye odee America, onye dere ọtụtụ akwụkwọ, na uri ndị edobere n'egwu dịka abụ, abụ okpukpe maka ụmụaka . Amụrụ ya na Long Island. Ọ nwụrụ na Highland Falls, New York. ==Okwu ndị Okwuru== * Mgbe ahụ, Jizọs kwuru, sị: "Weta ibu gị n'ebe a,<br>Wetakwa ntọhapụ zuru ezu n'ime m;<br>Weta ihe mwute gị niile na agụụ gị niile,<br>Narakwa udo m zuru okè.<br> I jisie ike ịbụ one a naanị gi! —<br>Nwa, mmejọ bụ nke gị. ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 99. * Ma ugbua akwadoro obe m nile, —<br>Ụfọdụ na-ebe Onye-nwem nọ, ụfọdụ na-ebe m nọ;<br>Ma dika O siri sie ike,<br>O di ka o nēbu ya - m wee lafere. ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 169. ==Njikọ Mpuga== Edemede [[w:Anna Bartlett Warner|Anna Bartlett Warner]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20110816065444/http://www.hymntime.com/tch/bio/w/a/r/warner_ab.htm Cyberhymnal page on Anna Warner] * [https://web.archive.org/web/20100804071744/http://www.novelguide.com/a/discover/aww_04/aww_04_01256.html Novelguid biographical sketch on Anna Warner] {{DEFAULTSORT:Warner, Anna Bartlett}} ox838gnk83rq2vm8ej071c9j2wwlhv3 Anna J. Cooper 0 175 10059 691 2022-10-10T15:53:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q977118]] wikitext text/x-wiki == Anna J. Cooper == Dr. Anna Julia Haywood Cooper (August 10, 1858 - Febụwarị 27, 1964) bụ onye odee America, onye nkuzi, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, ọkà okwu, onye na-akwado nnwere onwe ojii, na otu n'ime ndị ọkà mmụta Africa-America a ma ama na akụkọ ntolite United States. Amụrụ na ịgba ohu na 1858, Cooper gara n'ihu na-enweta agụmakwụkwọ klaasị ụwa wee kwuo ike na ugwu na ngalaba agụmakwụkwọ na mmekọrịta ọha na eze. Mgbe ọ natara PhD na akụkọ ihe mere eme site na Sorbonne na 1924, Cooper ghọrọ nwanyị America nke anọ nke Africa iji nweta akara mmụta doctoral. == Ihe ndi okwuru == * Naanị nwanyị ojii nwere ike ịsị 'mgbe na ebe m na-abanye, na jụụ, nkwanye ùgwù na-enweghị atụ nke nwanyị m, na-enweghị ime ihe ike na-enweghị ikpe ma ọ bụ nkwado pụrụ iche, mgbe ahụ na agbụrụ Negro dum na-abanye na m.' * Ihe na-akpata nnwere onwe abụghị ihe kpatara agbụrụ ma ọ bụ otu, otu ma ọ bụ otu - ọ bụ ihe kpatara ihe a kpọrọ mmadụ, kpọmkwem ikike nke mmadụ. * Ka ụmụ agbọghọ anyị na-eche na anyị na-atụ anya ihe karịrị na ha na-adị nnọọ mma ma na-adị mma n'etiti ọha mmadụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3239-Anna_Julia_Cooper qjr70xsuahirpov4guchcosnabr25l3 Anna Jantar 0 176 10060 696 2022-10-10T15:53:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q455443]] wikitext text/x-wiki [[Anna Jantar]] [[Usòrò:Anna-jantar-26.jpg|thumb|Anna Jantar]] '''[[w:Anna Jantar|Anna Jantar-Kukulska]]''' (amụrụ '''Anna Maria Szmeterling'''; 10 June 1950 - 14 Maachị 1980) bụ onye na-agụ egwú Polish. A na-ewere ya dị ka akara ngosi nke egwu pop Polish, yana otu n'ime ndị ọbụ abụ Polish ama ama na 1970s. Jantar nwụrụ na okuku nke [[w:LOT Polish Airlines Flight 007|Lot Polish Airlines Flight 007]] na 14 Maachị 1980. ==Ndepụta egwu== Anwụ nke ukwuu n'obodo dum<br>Ị hụbeghị ya<br>Lee, lee! lee, lee, lee! *"Tyle słońca w całym mieście" ("Ọtụtụ anyanwụ na obodo dum") (1974) [[Usòrò:Annajantar.jpg|thumb]] Achọrọ ka mụ na gị ịgba egwu n'abalị<br>Ka ha legide anyi anya, kedu ihe?<br>Onye ọ mgbasa amalarị na agbanyeghị, na ị hụkwara m n'anya<br>So to spite everyone, let dance this night away<br>'N'ihi na ndụ dị isi<br>N'ihi na nke a otu ụzọ, M ga-adị mfe inye ise nke m kasị mma afɔ<br>Onye rọrọ n'obi ụtọ nke ya, Akụkụ agụ ụbọchị<br>Ụdị ụgbọ, m nwere. taa * "Moje jedyne marzenie" ("halal Nrọ M") (1979) Onye na-eche ebe ọ bụla, ọ dị ka nke a, ọ ghaghị ịdị ka nke a<br>Ma n'ụbọchị dị mma ma ọ bụ na mmiri ozuzo<br>Onwere onye na-eche ebe ọ bụla ka ịhụnanya wee banye<br>Ọ nọgidere na-ejide ụzọ. meghere ya *"Zawsze gdzieś czeka ktoś" ("Otu onye na-eche ebe ọ bụla") (1977) Anyị chọrọ nke ukwuu, anyị chọrọ nke ukwuu<br>Iji nye onye ọ bụla obi ụtọ<br>Okpomọkụ aka, egbugbere ọnụ imetụ ezuola<br>Ka mmadụ wee hụ anyị n'anya<br>Inye obi ụtọ nke onye ọ bụla n'ime anyị<br>Anyị chọrọ ntakịrị ntakịrị, anyị chọrọ nke ukwuu *"Żeby szczęśliwym być" ("Iji nye obi ụtọ") (1974) {{DEFAULTSORT:Jantar, Anna}} jqmtqj2tcckxv5jr431o7b2vk9zcgao Anna Letitia Barbauld 0 177 10061 707 2022-10-10T15:53:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q268305]] wikitext text/x-wiki [[Anna Letitia Barbauld]] Ọ bụ onye Bekee na-ede uri na odee dị iche iche. ==Okwu ndi okwuru== *Okooko osisi, naanị okomoko nke okike mara, N’ogige Iden dị ọcha na enweghị ikpe toro—Onye mmekọ nwoke na nwanyị enweghị ndọgbu, na ọmarịcha enweghị nka, Ha na-amịpụta iji mee ka uche nwee obi ụtọ, na-atọkwa obi ụtọ. *Nwa nke ihe nwuru anwu, òle ebe i siri bia? N'ìhi gini kwa ka iru-gi ji di arọ́, n'ìhi gini kwa ka anya-gi nācha uhie uhie n'ikwa-ákwá? ==Edensibia== ** ''Poems'' (1773), "To a Lady, with some painted Flowers", p. 96. ** ''Hymns in Prose for Children'', Hymn 10 (1781). {{DEFAULTSORT: Barbauld, Anna Letitia}} ajns0gyyplevxfuclwoj1w9rx3ggrd8 Anna Sewell 0 178 10062 710 2022-10-10T15:53:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q258741]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Anna Sewell.jpg|thumb|Anna Sewell]] ''[[w:Anna Sewell|Anna Sewell]]''' ([[w:|30 March]] [[w:|1820]] - [[w:|25 April]] [[w:|1878]]) bụ onye Bekee [[W:|onye edemede]] . A maara ya nke ọma dị ka onye dere akwụkwọ akụkọ ụmụaka 1877 ''[[w:Black Beauty|Black Beauty]]'', otu n'ime akwụkwọ akụkọ iri kacha ere kacha mma maka ụmụaka edetụrụla. ==Okwu Ndi Okwuru== ===''[[w:Black Beauty|Black Beauty]]'' (1877)==== :<small>London: Jarrold and Sons, 1877</small> * "Nye nne m m hụrụ n’anya na nke a na-asọpụrụ, bụ́ onye ndụ ya, bụ́ nke e tinyereworo n’ọdịmma nke ndị ọzọ, e ji ịhụnanya maka ya dee obere akwụkwọ a." ** Nraranye, p. 5 * "Ebe mbụ m nwere ike icheta nke ọma, bụ nnukwu ahịhịa na-atọ ụtọ nke nwere ọdọ mmiri doro anya na ya. Osisi ufọdu nke nwere ndò n'adabere n'elu ya, ma apịtị na urodi miri tolitere na nsọtu miri emi. N'elu ogige nke dị n'otu akụkụ, anyị lere anya n'ubi a na-akọ ihe, ma n'akụkụ nke ọzọ anyị lere anya n'otu ọnụ ụzọ ámá nke dị n'ụlọ onyenwe anyị, nke dị n'akụkụ okporo ụzọ; N'elu ala ahịhịa amị ahụ ka e nwere ihe ọkụkụ nke osisi fir, na n'ala ala iyi nke na-asọ asọ nke kpọgidere n'akụkụ ọnụ ọnụ ugwu." ** Ch. I, p. 9 (paragraf mmalite nke akwụkwọ akụkọ) * "Mee nke ọma n'ebe ọ bụla ọ dị, ma nọgide na-enwekwa aha ọma gị." ** Ch. III, p. 20 * "[[Onye] iwe ọkụ agaghị eme ịnyịnya obi dị mma ma ọlị." ** Ch. VII, p. 36 * "Oh! ọ bụrụ na ndị mmadụ mara ihe nkasi obi nye ịnyịnya aka ọkụ bụ." ** Ch. X, p. 47 * "Ha na-eche mgbe niile na ha nwere ike imeziwanye ihe n'okike ma mezie ihe Chineke kere." ** Ch. X, p. 53 * "Anyị niile ka a ga-ekpe ikpe dịka ọrụ anyị siri dị, ma ọ bụ mmadụ ma ọ bụ anụ ọhịa." ** Ch. XI, p. 56 * “Chineke enyewo ụmụ mmadụ ihe kpatara ya, bụ́ nke ha pụrụ iji chọpụta ihe n’onwe ha, ma O nyewo ụmụ anụmanụ ihe ọmụma nke na-adabereghị n’echiche, nke dịkwa nnọọ ngwa ngwa ma zuo okè n’ụzọ ya, bụ́kwa nke ha jiworo zọpụta ọtụtụ mgbe. ndu mmadu." ** Ch. XII, p. 61 *"[N'ebe a] ọ dịghị okpukpe na-enweghị ịhụnanya, ndị mmadụ pụkwara ikwu banyere okpukpe ha ruo ókè masịrị ha, ma ọ bụrụ na ọ kụzighị ha ịdị mma na obiọma n'ebe mmadụ na anụmanụ nọ, ọ bụ ihe efu." ** Ch. XIII, p. 66 * [M]a ọ bụrụ na ha na-akpagide m ike, lee, ka ha leba anya! Enweghị m ike idi ya, ma agaghị m." ** Ch. XXII, p. 105 * "Anaghị m atụ egwu ihe m maara." ** Ch. XXIX, p. 142 *" Ọ bụrụ n'ụtụtụ<br>Tụpụ nkeji nkeji,<br>Ị nweghị ike iburu ha<br>N'ime otu ụbọchị. ,<br>Ị tufuru ha ruo mgbe ebighị ebi,<br>Rue mgbe ebighị ebi na a." ** Ch. XXXV, p. 170 * "Ọ bụrụ na ihe ziri ezi, a ga-eme ya, ma ọ bụrụ na ọ dị njọ, a pụrụ ime ya ma ọ bụrụ na ọ dịghị"; ezi mmadụ ga-achọtakwa ụzọ." ** Ch. XXXVI, p. 182 *" Ị̀ ma ihe mere ụwa a ji jọọ njọ otú ọ dị? -eme ka ìhè." ** Ch. XXXVIII, p. 192 * "Ozizi m bụ na ọ bụrụ na anyị ahụ obi ọjọọ ma ọ bụ ihe ọjọọ na anyị nwere ike ịkwụsị, ma ọ dịghị ihe ọ bụla, anyị na-eme onwe anyị ndị na-ekere òkè na ikpe ọmụma." ** Ch. XXXVIII, p. 192 * "[Anyị na-akpọ ha anụ ndị dara ogbi, otú ahụ ka ọ dịkwa, n’ihi na ha apụghị ịgwa anyị mmetụta ha, ma ha adịghị ata ahụhụ ntakịrị n’ihi na ha enweghị okwu." ** Ch. XLVI, p. 231 * "Nsogbu m agwụla, ma anọ m n’ụlọ; na mgbe mgbe, tupu m amụ anya, ọ na-amasi m na m ka nọ n'ogige mkpụrụ osisi na Birtwick, ka mụ na ndị enyi m ochie guzo n'okpuru osisi apụl." ** Ch. XLIX, p. 247 (okwu ikpeazụ nke akwụkwọ akụkọ) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Anna Sewell]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Anna Sewell]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Sewell, Anna}} isv1g7f36yhi922bccjuru2orryqb8f Annalena Baerbock 0 179 17904 10063 2023-11-29T22:12:31Z Greby-Nyberg 600 wikitext text/x-wiki [[Annalena Baerbock]] [[Usòrò:Annalena Baerbock (square).jpg|thumb|Annalena Baerbock (2016)]] '''[[w:Annalena Baerbock|Annalena Baerbock]]''' (amụrụ 15 Disemba 1980) bụ   ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị German nke na-eje ozi ugbu a dị ka Mịnịsta na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi nke Germany kemgbe 8 Disemba 2021. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Europe na obodo anyị (Germany) na-akwado gị (Moldova), anyị ga-anapụ gị ndị gbara ọsọ ndụ (ndị si Ukraine bịa). ** Annalena Baerbock (2022) e kwụrụ na: "[https://www.reuters.com/world/europe/germany-take-2500-ukrainian-refugees-moldova-2022-03-12/ Germany to take 2,500 Ukrainian refugees from Moldova]" in ''Reuters'', 12 March 2022. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Annalena Baerbock|Annalena Baerbock]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Baerbock, Annalena}} dcj889pkbw1u3fozrpke24sovmpgufj Anne Applebaum 0 180 14280 10064 2023-08-12T12:36:30Z Eppu Petäinen 494 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Anne Elizabeth Applebaum.jpg|thumb|[[w:Anne Applebaum|Anne Elizabeth Applebaum]] (2013)]] ''[[w:Anne Applebaum|Anne Elizabeth Applebaum]]''' (a mụrụ Julaị 25, 1964) bu onye Polish [[w:|onye odeakụkọ]] nke America amuru na [[w:|Pulitzer Prize]]–onye odee meriri. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Nyere ọnọdụ ziri ezi, [otu] ọ bụla nwere ike imegide [[w:|ọchịchị onye kwuo uche]]. N'ezie, ọ bụrụ na [[w:|akụkọ ihe mere eme]] bụ ihe ọ bụla ga-agabiga, ọha mmadụ niile ga-emecha. ** ''[https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2018/10/poland-polarization/568324/ ịdọ aka ná ntị sitere na Europe: Ihe Kasị njọ Ka Na-abịa]" (October 2018), '' [[w:|Osimiri Atlantic]]''. *"Polarization bụ [[w:|nkịtị]]. [[W:|Skepticism]] gbasara [[w:|liberal democracy]] bụ ihe nkịtị. Na arịrịọ nke [[w:|ikike ikike]] bụ [[w:| ebighị ebi]]. ** ''[https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2018/10/poland-polarization/568324/ ịdọ aka ná ntị sitere na Europe: Ihe Kasị njọ Ka Na-abịa]" (October 2018), '' [[w:|Osimiri Atlantic]]''. ==Njikọ mpụga== [[W:|Anne Applebaum]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Anne Applebaum]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Applebaum, Anne}} 0dgqed2457r605khl3dnngr51mvo5fo Anne Bradstreet 0 181 10065 719 2022-10-10T15:54:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q242332]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Annebradstreet.jpg|thumb|Anne Bradstreet]] [[Usòrò:Bradstreet first edition.jpg|thumb|right|220px|Ibe isiokwu, mbipụta nke abụọ (mgbe emechara) nke abụ Bradstreet, 1678]] ''[[w:Anne Bradstreet | Anne Bradstreet]] '' (March 20, 1612 - Septemba 16, 1672) bụ onye edemede nwanyị America izizi ebipụtara. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ọ bụrụ na Nna gị ajụọ, sị, ị nweghị;<br/>Ma nne gị, Ewoo bụ ogbenye,<br/>Nke mere ya ka o zipụ gị n’ọnụ ụzọ." ** ''Onye dere akwụkwọ ya''. *"Gịnị ka m ga-enye Onye Nzọpụta m<br/>Onye meworo m nke a n'efu?" ** ''N'abalị mgbe ndị ọzọ na-ehi ụra nke ọma''. *"Mmiri na-alọghachi, ha na-eto eto karịa;<br/>Ma mmadụ na-aka nká, dinara ala, na-anọ ebe ọ ga-atọgbọrọ." ** ''Ntụgharị uche'''. *"“Nwanne nwanyị,” ka Anụ kwuru, “gịnị ka ị na-ebi<br/>Ọ dịghị ihe ọ bụla ma e wezụga ntụgharị uche?" ** ''Anụ ahụ na Mmụọ Nsọ''. *"Ụdị oyi dị otú ahụ pụtara okooko osisi mmiri na-ewepụta betime,<br/>Tupu anwụ anwụ nke ọma nke ọma." ** ''N'ime afọ anọ nke mmadụ''. *"Ahapụla akwụ gị, dam gị na sire,<br/>Flagala azụ na-abụ abụ n'etiti ukwe a." ** ''N'ihe gbasara ụmụ ya, 23 June 1659''. *"Ọ bụrụ na mgbe abụọ bụ otu, mgbe ahụ n'ezie anyị.<br>Ọ bụrụ na nwoke hụrụ n'anya site nwunye, mgbe ahụ gị;<br>Ọ bụrụ na mgbe nwunye nwere obi ụtọ na nwoke,<br>Tụnyere m unu ndị inyom ma ọ bụrụ na ị nwere ike." ** ''Ejidere Di m'huru n'anya''. *"Onye isi ụlọ akwụkwọ nwere ike iwepụta ego ka ukwuu,<br/>N'agbanyeghị nke a na-edozi ọrịa, ọ bụ naanị irighiri nri a." ** '' Nye Nna Ya na Amaokwu ụfọdụ ''. === '' Ntụgharị uche dị nsọ na omume'' (1664) === * '' 'Ntorobịa bụ oge inweta, etiti afọ nke imeziwanye, na ịka nká nke mmefu.'' ** 3. *"Ịchịisi nke amamihe na-adịghị dị ka anyụike dị arọ nke na-adịghị ọnụ, ọ dịkwa mma ịzọpịa ihe karịa ncha." ** 12. *'''Ọ bụrụ na anyị enweghị oyi, mmiri agaghị adị ụtọ nke ukwuu: ọ bụrụ na anyị anaghị anụ ụtọ ahụhụ mgbe ụfọdụ, ọganihu agaghị anabata.''" ** 14. *"Ọkụ ejiriwo mmiri mee ka ike ya belata, ọ bụghị ifufe; na a ga-ewepụ iwe site n'okwu oyi, ọ bụghị site na egwu egwu." ** 43. == Njikọ mpụga == [[W:|Anne Bradstreet]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Anne Bradstreet]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bradstreet, Anne}} ofahb2obfwisc365huqmmruy9p7e9eg Anne Clark 0 182 10066 722 2022-10-10T15:54:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4768229]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Anne Clark Castle Party 2008 02.jpg|thumb|right|Enupụrụ isi<br/>Akwụsị<br/>Wepụta oge nke gị<br/> Fly]] ''[[w:Anne Clark | Anne Clark]]''' (a mụrụ [[w:|14 May]] [[w:|1960]]) bụ onye egwu bekee. : Maka onye egwu America ''Annie Clark'', lee '''[[w:St. Vincent (onye egwu) | St. Vincent]] '' == Okwu okwuru == *"Nnupụ isi<br/>Na-emegide<br/>Wepụta oge nke gị<br/>Felie" ** "Jide Eluigwe Vivid" na '' Iwu bụ ihe atụ nke akụ '' (1993) Ndekọ SPV ==Njikọ Mpụga== [[Wikipedia:|Anne Clark]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Anne Clark]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Clark, Anne}} 119yp3nhada4419xzk362fm672470me Anne Enright 0 183 10067 725 2022-10-10T15:54:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q73176]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Enright_Anne_koeln_literaturhaus_181108.jpg|thumb|Anne Enright (2008)]] ''[[w:Anne Enright|Anne Enright]]''' (a mụrụ 11 Ọktoba 1962) bụ onye odee Irish. ==Okwu Ndi Okwuru== *"M na-echeta na m ji otu aka na-amagharị ụgbọ okporo ígwè ma jiri aka nke ọzọ pị ihe." ** Na ịbụ nne na mmetụta ọ na-ede na ederede ya - [https://www.theguardian.com/books/2007/oct/18/bookerprize2007.thebookerprize' The Guardian''] *"Enwere nnukwu mkpọtụ na mgbe ụfọdụ ọ dị m ka inye onwe m obi na-acha odo odo maka ọrụ m na-arụ." ** [https://www.theguardian.com/books/2007/oct/18/bookerprize2007.thebookerprize ''The Guardian''] *"Ọ bụ ihe ndabara ọma na m nọ na-akpakọrịta na ụdị ụlọ ihe nkiri ndị na-enweghị ezigbo ọrụ." ** [https://www.theguardian.com/books/2007/oct/18/bookerprize2007.thebookerprize ''The Guardian''] == Okwu gbasara Enright== *"Onye ọ bụla nwere echiche banyere ya, ọ́ bụghị ya? Ọbụna nwanyị ahụ na-adịghị mma Anne Enright enweghị ike ịnakwere nlele abụba na [[w:Booker Prize | Man Booker Prize]] maka akwụkwọ akụkọ nhụsianya ya banyere ezinụlọ buru ibu na-agwaghị ụwa niile, n'enweghị ihe ọ bụla, na ọ kpọrọ asị [[w : Ọpụpụ nke Madeleine McCann|Kate McCann]]. Ndị nkwusa ya kwesịrị itinye nnukwu akpa aja aja n'isi ya ozugbo - n'ihi na ịkwatu onye na-emeghị mpụ ọ bụla, ma e wezụga na ọ dị mma ma mara mma, bụ ihe na-asọ oyi. A na m arịọ gị ka ị ghara ịzụrụ akwụkwọ Enright ruo mgbe ọ rịọrọ mgbaghara maka okwu ọjọọ a megide onye ọzọ so n'òtù ụmụnna." ** Onye nchịkọta akụkọ nwanyị [https://www.independent.co.uk/voices/columnists/janet-street-porter/editor-at-large-the-shameful-trial-of-kate-mccann-397444.html ' 'The Independent na Sunday'] *"Ọ kwesịrị, n'uche nke m, nye onyinye dị ukwuu nye ego [[w: Ọpụpụ nke Madeleine McCann | Madeleine McCann]] - ikekwe ọkara ihe nrite Booker nke €70,000: ọ ga-abụ nwanyị bara ọgaranya, n'ọnọdụ ọ bụla. Ma enwere m obi abụọ na ọ ga-eme mmegharị ahụ ọ bụla, n'ihi na echeghị m na ọ ghọtara nke ọma oke mmebi ọ mejọrọ, ọ bụghị naanị maka Mr na Oriakụ McCann, kama n'ụkpụrụ dị mkpa na onye ọ bụla nọ na ọchịchị onye kwuo uche ya nke ọma. adịghị ọcha ruo mgbe a mara ya ikpe. O yiri ka ọ na-eche na akụkụ ọjọọ ahụ bụ "oge" nke mpempe akwụkwọ ahụ. Mba, ọ bụghị. Ọ bụ isi ihe - na mmetụta ya." ** [[w: Mary Kenny | Mary Kenny]], na-ede na [https://www.independent.ie/opinion/analysis/anne-you-made-apologies-now-you-make-amends-26326056. html ''Irish Independent''] ==Njikọ mpụga== [[W:|Anne Enright]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Anne Enright]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT: Enright, Anne}} ejkfk8jhxeg76qetq1imgd5ufobxs12 Annette Kellerman 0 184 10068 728 2022-10-10T15:54:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q274172]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Annette Kellerman.jpg|thumb|right|Esi m na mba ndị na-egwu mmiri mana ọ nweghị onye na-echeta m ugbu a, mana m bụbu otu n'ime ndị inyom a ma ama n'ụwa niile. Ha kpọrọ m 'Diving Venus', nwanyị zuru oke, ada chi.]] ''[[w:Annette Kellerman|Annette Kellerman]]''' ([[w:|6 Julaị]] [[w:|1887]] - [[w:|5 Nọvemba]] [[w:|1975]]) bụ ọkachamara n'egwu mmiri na Australia, vaudeville na kpakpando ihe nkiri, onye edemede, na onye na-akwado maka mgbanwe nke uwe igwu mmiri nke ụmụ nwanyị. Annette ghọrọ onye na-eme ihe nkiri mbụ mere ihe ngosi ịgba ọtọ zuru oke na ihe nkiri ma mara ya dị ka ''Nwanyị zuru oke'' n'ihi myirịta nke àgwà anụ ahụ ya na [[w:Venus de Milo|Venus de Milo]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Enwere m ntachi obi ma ọ bụghị ike nke na-aghaghị ijikọ ya. Ọ dịghị nwanyị nwere ngwakọta a. Ọ bụ ya mere m ji sị na ọ dịghị nke ọ bụla n'ime mmekọahụ m ga-emezu nke ahụ kpọmkwem stunt." ** Nke igwu mmiri na English Channel; "N'ime ama na uba", na ''The American Magazine'', Vol. 83 (1917), p. 34 *"Ndị ikom ahụ, bụ́ ndị si ebe dị iche iche malite n’ụsọ oké osimiri, eyighị uwe, ma a manyere m iyiri uwe ịsa ahụ́. Obere dị ka ọ dị, ọ kpasuo m iwe. Mgbe m gụchara, anụ ahụ m dị n'okpuru ogwe aka adịchaghị ma merụọ ahụ n'ụjọ." ** "N'ịbụ onye a ma ama na akụ na ụba", na '' akwụkwọ akụkọ America '', Vol. 83 (1917), p. 34 *"E nwere ụdị uwe ịsa ahụ abụọ, ndị a na-emezi ka e were ya na mmiri, na ndị na-adabaghị n’ime ya ma e wezụga n’ala akọrọ. Ọ bụrụ na ị ga-egwu mmiri, yiri uwe ịsa ahụ mmiri. Ma ọ bụrụ na ị na-aga igwu egwu n'ụsọ osimiri wee meere ndị enyi gị igwefoto, ị nwere ike iyi ụdị ala akọrọ n'enweghị nsogbu." ** ''Otu esi egwu mmiri'' (1918), p. 47–48 ==Njikọ Mpụga== [[W:|Annette Kellerman]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Annette Kellerman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kellerman, Annette}} kpqv1sd6oh992jjnp3q5fmhcdtdc0g3 Annie Besant 0 185 10069 732 2022-10-10T15:54:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q464318]] wikitext text/x-wiki [[Annie Besant]] [[Usòrò:Annie Besant - portrait.jpg|thumb|Ọjụjụ kwere ruo mgbe e nyere àmà bụ ọnọdụ ezi uche; Ịgọnarị ihe niile na-abụghị nke anyị nwere oke ahụmahụ bụ ihe nzuzu.]] '''[[w:Annie Besant|Annie Besant]]''' (1 October 1847 - 20 September 1933) bụ onye Britain ama ama onye ndọrọndọrọ ọchịchị, [[q:Theosophy|Theosophist]], ikike ụmụ nwanyị, onye na-eme ihe ike, onye edemede, onye na-ekwuputa okwu nke ọma, onye nkụzi, na onye na-enye onyinye. A na-ewere ya dị ka onye mmeri nke mmadụ, ọ bụ onye nkwado siri ike nke ma [[w:Irish Home Rule movement|Irish]] na [[w:India Home Rule movement|India onwe ịchị onwe]]. Besant zutere onye na-arụkọ ọrụ nke Theosophical Society, [[q:Helena Blavatsky|Helena Blavastsky]] na 1890 wee bụrụ onye a ma ama na otu ahụ. **Leekwa:''Karma'', nke Annie Besant (1895) ==Okwu ndị okwuru== * '''Ọjụjụ kwere ruo mgbe e nyere ihe àmà bụ ọnọdụ ezi uche; ịgọnarị ihe niile n'èzí nke oke anyị ahụmahụ bụ ihe nzuzu.''' ** [https://books.google.com/books?id=uBA3AQAAMAAJ"Annie Besant: An Autobiography" (1893)], p. 357; [https://books.google.com/books?id=5zNPAQAAMAAJ&pg mbipụta nke atọ (1908)], p. 357<!-- nakwa na [http://books.google.co.in/books?id=7u7Q75shOlQC&pg=PA55 ''Okwu ụmụ nwanyị Pụrụ Iche''], p. 55 --> [[Usòrò:Guanyin_at_Puh_Toh_Tze_temple_(11931739374).jpg|right|thumb|Nnwere onwe bụ nnukwu chi nke eluigwe, dị ike, dị mma, na nke siri ike, ma ọ nweghị ike ịdakwasị mba site na iti mkpu nke igwe mmadụ, ma ọ bụ site n'ịrụrịta ụka nke enweghị nchịkwa. ma ọ bụ site na ịkpọasị ma imegide klaasị.]] [[Usòrò:Siyer-i_Nebi_151b.jpg|right|thumb|Onye amụma na-adịkarị mbara karịa ndị na-eso ụzọ ya, na-emesapụ aka karịa ndị na-akpọ onwe ha aha ya.]] [[Usòrò:Worshipping the Sun God, 1750, Honolulu Museum of Art.JPG|right|thumb|Ofufe anyanwụ na ụdị dị ọcha nke okike-ofufe bụ, n'oge ha, okpukpe dị mma, ihe atụ nke ukwuu ma juputara na eziokwu na ihe ọmụma dị omimi.]] [[Usòrò:School girls meditating.jpg|thumb|Ihe omimi bụ mmezu nke Chineke, nke eluigwe na ala.]] [[Usòrò:Burning-of-a-heretic-- Sassetta--Melburn museum.jpg|right|thumb|Iwu ahụ bụ “ikwusa ozi ọma nye ihe ọ bụla e kere eke” - ọ bụ ezie na ọ bụ eziokwu na-enyo enyo - ka a kọwapụtara dị ka machibido ozizi nye mmadụ ole na ole, ma o doro anya na ekpochapụwo Onye Ozizi a na-ewu ewu nke na-adịchaghị ewu ewu “Enyela nkịta ihe ahụ dị nsọ. Tụpụ nụ okwute unu dị oké ọnu n'ahia n’ihu ezì.”]] [[Usòrò:Annie_Besant_in_1897.JPG|thumb|Ihe na-adọrọ mmasị nke ukwuu bụ ọdachi ụwa a nke esemokwu nye ndị na-ahụ n'ime ya nkwadebe dị mkpa, ikpochapụ ala, maka ọbịbịa nke Onye Ozizi Ụwa na maka mmepeanya ọhụrụ. Site na nke a Amagedọn ụwa ga-agafe n'ógbè udo, nke ụmụnna, nke imekọ ihe ọnụ, ma chefuo ọchịchịrị na ụjọ nke abalị n'ọṅụ nke na-abịa n'ụtụtụ... : Besanti n 1897)]] [[Usòrò:Women in Islam.jpg|thumb|[[w:Muhammadan law|Muhammadan law]] n'ihe gbasara ụmụ nwanyị, bụ ụkpụrụ nke iwu Europe. Leghachi anya azụ na akụkọ ihe mere eme nke [[w:Islam|Islam]], ị ga-ahụ na ụmụ nwanyị ewerela ọnọdụ ndị isi - n'ocheeze, n'ọgbọ agha, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, n'akwụkwọ, uri..]] *Ọ bụrụ na ndị mmadụ chọrọ iri anụ, ha ga-egbu onwe ha ụmụ anụmanụ... Ma ọ bụkwanụ na ha ekwesịghị ịsị na ọ bụrụ na ha emeghị ya, ogbugbu ahụ ka ga na-aga n'ihu... Onye ọ bụla na-eri anụ na-ekere òkè n'ime mmebi ahụ. ndị ibe ya; ya na ya onwe ya ka òkè ahụ dabeere, ọ bụkwa n'onwe ya ibu ọrụ ahụ. ** ''Ahịhịa anaghị eri anụ na ìhè nke Theosophy'' (1913), p. 18-20 * Ihe na-adọrọ mmasị nke ukwuu bụ ọdachi ụwa a nke esemokwu na ndị na-ahụ na ya bụ nkwadebe dị mkpa, ikpochapụ ala, maka ọbịbịa nke Onye Ozizi Ụwa na maka mmepeanya ọhụrụ ... Ihe mmụta dị egwu ugbu a na-akụzi, na ahụhụ juru ebe niile, mbibi nke mma agha na ọkụ, ịda ogbenye nke nchụpụ ahịa na-akpata, esemokwu, enweghị ego ... -arụ ọrụ, ma ga-echefu ọchịchịrị na egwu nke abalị n'ime ọṅụ nke na-abịa n'ụtụtụ...'' ** ''[[w: Theosophist | Onye Theosophist]]" (October 1914) *Nnwere onwe bụ nnukwu chi nke eluigwe, nke siri ike, dị mma, na obi ọjọọ, ọ nweghịkwa ike ịdakwasị mba site na iti mkpu nke igwe mmadụ, ma ọ bụ site na arụmụka nke agụụ na-enweghị nchịkwa, ma ọ bụ site n'ịkpọ klaasị megide klaasị. ** [http://books.google.co.in/books?id=p-j4fWQxpGIC&pg=PA104 ''Echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Annie Besant''], p. 104 * Ezi Ihe omimi, nke na-aghọta na Chineke, enweghị akwụkwọ nsọ ọ bụla, n'ihi na o metụrụ aka n'isi ebe Akwụkwọ Nsọ si. ** [http://books.google.co.in/books?id=eIrD4GQFCPIC&pg=PT437 ''The Theosophical Writing of Annie Besant''] * Ọ ka mma ịgbachi nkịtị, ka ị ghara iche echiche, ma ọ bụrụ na ị kwadobeghị ime ihe. ** [http://books.google.co.in/books?id=xPsvAQAIAAAJ ''Encyclopaedia Indica: India, Pakistan, Bangladesh, Mpịakọta 100''], p. 757 * Onye ọ bụla, agbụrụ ọ bụla, mba ọ bụla, nwere isi okwu nke ya nke ọ na-ewebata n'usoro ndụ na nke mmadụ. Ndụ abụghị otu okwu, kama ọ bụ nkwekọrịta nwere ọtụtụ eriri, na nkwekọ a ka onye ọ bụla na-enye ihe pụrụ iche. ** [http://books.google.co.in/books?id=n7ZMF8Mjh2oC ''Ọmụmụ nke India Ọhụrụ: Nchịkọta Ederede na Okwu na Ihe Ndị India''], p. 85 *Onye-amụma na-adị obosara mgbe nile karịa ndị na-eso ụzọ ya, na-emesapụ aka karịa ndị na-akpọ onwe ha aha ya. ** [http://www.scribd.com/doc/178209678/Annie-Besant-the-Life-and-Teachings-of-Muhammad-the-Prophet-of-Islam ''Annie Besant Ndụ na nkuzi nke Muhammad '' (Onye Amụma nke Islam)] *M na-echekarị na nwanyị nwere onwe ya na Islam karịa na ị nwe okwukwe na Kraịst. Islam na-echebe nwanyị karịa site n'okwukwe nke na-ekwusa ịlụ otu nwanyị. Na AI Quran, iwu gbasara nwanyị bụ nke ziri ezi ma na-emesapụ aka karịa. ** [http://hpb.narod.ru/LifeTeachingsOfMuhammadAB.html ''The Life and Teachings of Muhammad: Two Lectures by Annie Besant''] *Iwu Muhammad na mmekọ ya na ụmụ nwanyị, bụ ụkpụrụ na iwu Europe. Leghachi anya azụ n'akụkọ ihe mere eme nke Islam, ị ga-ahụkwa na ụmụ nwanyị ewerela ọnọdụ ndị isi - n'ocheeze, n'ọgbọ agha, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na akwụkwọ, uri, wdg. ** [http://www.varanasi.org.in/annie-besant ''Annie Besant Facts''] *Nke ahụ bụ ezi nkọwa nke mmehie; mgbe ị mara nke ọma, mgbe ahụ ị na-emehie. Ebe ihe ọmụma na-adịghị, mmehie adịghị. ** [http://books.google.co.in/books?id=VGNbAAAAMAAJ"Odinihu dị nso:Nkuzi ndị e mere n'Ụlọ Nzukọ Queen'', London, 1911], p. 32 * Ndị na-eche echiche efu bụ ndị na-agbalịbeghị iche echiche, ndị na-ewere nkwenye ha ka ha na-eji ejiji ha, na-ekwu maka ekweghị na Chineke dị ka ihe si na ndụ ọjọọ na ọchịchọ ọjọọ pụta. ** [http://books.google.co.in/books?id=ey9hPV9brxoC&pg=PA89 Annie Besant: Akwụkwọ akụkọ ihe mere eme], p. 89 * Ihe ọjọọ bụ naanị ezughị okè, nke na-ezughị oke, nke na-aghọ, ma ọ hụbeghị njedebe ya. ** [http://books.google.co.in/books?id=VGNbAAAAMAAJ"Odinihu dị nso:Nkuzi ndị e mere n'Ụlọ Nzukọ Queen'', London, 1911], p. 31 == Hụkwa == *[[q:The_Ageless_Wisdom_Teachings|The Ageless Wisdom Teachings]] *[[q:Theosophy|Theosophy]] ==Njikọ mpụga== *[https://theosophy.wiki/en/Main_Page Theosophy Wiki] *[https://www.theosophical.org/programs/webinars/recorded-webinars/3883-the-ancient-wisdom-by-annie-besant Recorded Webinars The Ancient Wisdom by Annie Besant] {{DEFAULTSORT:Besant, Annie}} 472bx64lq2axizcqb35li8m8qr68wka Annie Dillard 0 186 13159 10070 2022-11-15T22:41:39Z Pelleimuri 218 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Annie-dillard.jpg|thumb|Annie Dillard (2011)]] ''[[w:Annie Dillard | Annie Dillard]]''' (a mụrụ 30 Eprel 1945) bụ onye odee America a mụrụ na Pittsburgh, Pennsylvania. O nwetara ihe nrite Pulitzer maka akụkọ ya na-abụghị akụkọ ifo ''[[:w:Pilgrim_at_Tinker_Creek|Pilgrim na Tinker Creek]]'' na 1974. O bipụtala akwụkwọ iri ndị ọzọ. Ihe kacha ọhụrụ ya bụ akwụkwọ akụkọ ''[[:w:The_Maytrees|The Maytrees]]'' (June 2007). ==Okwu Ndi Okwuru== *"Nwa dị afọ atọ ọ bụla nwere ike ịhụ ka ọrụ a dum nke ịmụpụta na ịnwụ site na ijeri ijeri na-adịghị mma na enweghị isi. Anyị ahụbeghị chi ọ bụla nke na-eme ebere dị ka onye na-efegharị ebe n’ụkwụ ya. Ọ dịghị ndị n'ụwa na-akpa àgwà ọjọọ dị ka mantises na-ekpe ekpere. Ma chere, ị na-ekwu, ọ dịghị ihe ziri ezi na ihe ọjọọ na okike; ezi na ihe ọjọọ bụ echiche mmadụ. Kpọmkwem: anyị bụ ndị e kere eke omume, mgbe ahụ, n'ime ụwa omume. Eluigwe na ụwa nke na-aṅụ ara bụ ajọ anụ nke na-adịghị eche ma ànyị dị ndụ ma ọ bụ na-anwụ anwụ—na-achọghị ịma ma ya onwe ya na-egweri ka ọ kwụsị. A na-edozi ya ma kpuo ìsì, rọbọt a haziri igbu. Anyị nwere onwe na-ahụ; naanị anyị nwere ike ịgbalị ime ya n'oge ọ bụla iji chekwaa akpụkpọ ahụ anyị." **"[https://www.theatlantic.com/magazine/archive/1973/11/the-force-that-drives-the-flower/308963/ The Force That Drives the Flower]", ''The Atlantic'' ', Nọvemba 1973 *"Echiche a na-achọ ka ụwa jọgburu onwe ya nke na-agba ọsọ na ndabara na ọnwụ, na-elezi anya nke ọma site n'ebe ọ bụla na-enweghị ebe ọ bụla, n'ụzọ ụfọdụ rụpụtara anyị ọmarịcha. M si n'ụwa bịa, esi m n'oké osimiri nke amino acid pụta, ma ugbu a, m ga-amagharị ma fegharịa aka m n'oké osimiri ahụ, tiekwa mkpu ihere! Ọ bụrụ na m ji ihe ọ bụla kpọrọ ihe ma ọlị, mgbe ahụ, a ga m ekpuchi anya m mgbe m nọ nso n'akụkụ ugwu Switzerland Alps na-enweghị usoro. Anyị ga-adị ka omenala ịkwatu teliskop anyị wee gbadaa n'azụ azụ. Anyị obere mpempe anụ ahụ dị nro na-akpụ akpụ n'akpụkpọ ahụ nke ụwa a ziri ezi, eluigwe na ala niile adịghịkwa mma." **"[https://www.theatlantic.com/magazine/archive/1973/11/the-force-that-drives-the-flower/308963/ The Force That Drives the Flower]", ''The Atlantic'' ', Nọvemba 1973 *"Enweghị ihe omume ma ọbụghị echiche na ntugharị obi siri ike, obi adịghị egbu oge ịmụta ebe ọ ga-ahụ n'anya na onye. Ndị ọzọ bụ naanị asịrị, na akụkọ maka oge ndị ọzọ." ** "Holy the Firm" (1977) *"Ụwa nke dina n'ọchịchịrị na ịnọ jụụ na-esochi mmechi mkpuchi abụghị ụwa anyị maara. Ihe omume ahụ agwụla. Mbibi ya dị gburugburu anyị. Uche na obi nke na-eme mkpọtụ kwụsịrị, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ enweghị mmasị, n'ezie enweghị ahụ, adịghị ike, na ike ọgwụgwụ. E kpochiri ugwu ndị ahụ, kpochapuru ya. N'elu mbara igwe, dị ka olulu mmiri sitere na ọdachi ụfọdụ dị anya, bụ mgbanaka oghere." ** "Njem na okporo osisi", "Ịkụzi okwute ikwu okwu" (1982) *"N'ozuzu, ahụghị m Ndị Kraịst, n'èzí catacombs, nwere ezi uche zuru oke maka ọnọdụ ahụ. Ọ nwere onye nwere echiche kacha njọ ụdị ike anyị na-akpọku n'ike? Ma ọ bụ, dị ka m na-eche, ọ dịghị onye kwere okwu ya? Ụka bụ ụmụaka na-egwuri egwu n'ala na usoro kemịkalụ ha, na-agwakọta otu TNT iji gbuo ụtụtụ Sọnde. Ọ bụ ara na-eyi okpu ahịhịa ụmụ nwanyị na okpu velvet na-aga ụka; anyị niile kwesịrị iyi okpu agha mberede. Ndị na-ebubata kwesịrị inye ihe nchekwa ndụ na ọkụ ọkụ; ha kwesịrị ịma anyị n'ụkwụ anyị. N'ihi na chi na-ehi ụra nwere ike iteta otu ụbọchị wee were iwe, ma ọ bụ chi tetara nwere ike dọpụta anyị n'ebe anyị na-enweghị ike ịlaghachi." ** "Njem na-aga n'osisi", "Ịkụzi okwute ka ọ na-ekwu okwu" (1982) *"Mgbe ọ bụla nhazi ọrụ bụ ụma bụrụ otu n'ime isiokwu nke ya, ihe ọzọ n'ime isiokwu ya bụ nka." ** [[W:|Ted Nelson]] kwuru na [[w: Machines Literary|'' igwe edemede'']] (1982) *"Dịka nwatakịrị ọ bụla, m na-abanye n'ime onwe m nke dabara nke ọma, ka onye na-egwu mmiri na-ezute echiche ya n'ime ọdọ mmiri. Mkpịsị aka ya na-abanye n'ọnụ mkpịsị aka na mmiri, nkwojiaka ya na-amali elu aka ya. Onye na-egwu mmiri na-etinye onwe ya na ntụgharị uche ya kpamkpam, na-ekechi ya na mkpịsị ụkwụ ya, na-eyi ya ka ọ na-arịgo na ọdọ mmiri, na mgbe ọ bụla." **''Ụmụ America'' (1987) *"Otú anyị si eme ụbọchị anyị bụ otú anyị si eji ndụ anyị eme ihe. Ihe anyị ji awa awa a na-eme, na nke ahụ, bụ ihe anyị na-eme. Usoro ihe omume na-agbachitere ọgba aghara na agụụ. Ọ bụ ụgbụ maka ụbọchị nwude. Ọ bụ ihe mkpuchi nke onye ọrụ nwere ike iji aka abụọ guzoro rụọ ọrụ n'akụkụ oge. Usoro ihe omume bụ ịkwa emo nke echiche na usoro-ọchịchọ, faked, wee webata ya; ọ bụ udo na ebe edobere n'ime mbibi nke oge; ọ bụ ụgbọ mmiri nke ị na-ahụ onwe gị, ọtụtụ iri afọ ka e mesịrị, ka dị ndụ. Ụbọchị ọ bụla bụ otu ihe ahụ, yabụ ị na-echeta usoro ahụ ma emesịa dị ka ụkpụrụ na-agbagwoju anya ma dị ike." ** '' Ndụ Odide'' (1989) === '' Onye pilgrim na Tinker Creek'' (1976) === <small>New York: HarperCollins. 2007. [[W:ISBN|978-0061493065]] .</small> * "[A]nụ ọ bụla na-eri anụ ha na ndụ. Ụzọ a na-emekarị dị ka ọ̀ bụ ịkwatu onye ahụ a tara ahụhụ site n'ịkwada ma ọ bụ ijide ya ka ọ ghara ịgbapụ, wee rie ya kpam kpam ma ọ bụ n'ọtụtụ ọnyà ọbara. Arọ na-eri ihe niile, na-eji mkpịsị aka ya na-eri anụ n'ọnụ ha. Ndị mmadụ ahụla mbàrá ndị nwere agba ha sara mbara nke jupụtara na ijiji dị ndụ, ha enweghị ike imechi ha. ndanda anaghi ejide ha: n'oge opupu ihe ubi, ha na-enugharị n'elu nnụnụ ọhụrụ a mpụtara na-enweghị nku n'ime akwụ, na-erikwa ha ntakịrị site n'eriri." **"Eluigwe na ụwa na Jest", p. 9 *"Mgbe otu ihe ahụ e kere eke gasịrị, eluigwe na ụwa anọgidewo na-eme ihe nanị n’imebiga ihe ókè, n’ụzọ dị mgbagwoju anya na iwetulata ọtụtụ afọ nke ihe efu nke ihe efu, na-eji ume ọhụrụ na-ekpokọba oké ihe n’ahụ́ ndị na-enweghị isi. Ihe ngosi niile agbaala ọkụ site na okwu laa. M na-agbada na mmiri iji mee ka anya m dị jụụ. Ma ebe ọ bụla m lere anya ka m na-ahụ ọkụ; nke na-abụghị nkume dị ntakịrị, ma ụwa dum na-amụke na ire ọkụ." **"Eluigwe na ụwa na Jest", p. 11 *"Nse nke ahịhịa chalcid parasaiti, obere ahịhịa a na-ahụkarị, na-amụba n'enweghị enyemaka, na-eme ka akwa yiri ya. Nwanyị ahụ na-edobe otu akwa fatịlaịza n'anụ ahụ dị nro nke anụ oriri ya, na otu akwa ahụ na-ekewa wee kewaa. Ihe ruru puku puku abuo abuo ọhụrụ ahihia parasitic ga-apụta iji rie nri n'ahụ onye ọbịa na agụụ yiri ya. N'otu aka ahụ - naanị ihe ọzọ - Edwin Way Teale na-akọ na aphid naanị ya, na-enweghị onye ọlụlụ, na-amụba "na-emerụghị ahụ" ruo otu afọ, ga-emepụta ọtụtụ aphids dị ndụ nke, n'agbanyeghị na ha dị nanị otu ụzọ n'ụzọ iri nke sentimita asatọ n'ogologo, ọnụ ha ga-agbatị. n'ime oghere na narị afọ iri abụọ na ise. Ọbụlagodi azụ azụ ọla edo na-etinye puku àkwá ise, nke ọ ga-eri ngwa ngwa dị ka nke dina, ma ọ bụrụ na ekwe ya. Onye njikwa ahịa nke Ozark Fisheries na Missouri, nke na-ebulite azụ̀ azụ̀ ọla edo maka ụdị m, kwuru, "Anyị na-emepụta, tụọ, ma na-ere ngwaahịa anyị site na ton." Ihe mgbagwoju anya nke Ellery na aphids mụbara n'echeghị echiche n'ime tọn na afọ-ìhè karia oke ibu; ọ bụ oké mbibi, parody, afọ ojuju." ** "Ihe omume", p. 169-170 *"Ọbụlagodi ụmụ anụmanụ nwere ọkaibe dịka nnukwu nwamba na-eri anụ mgbe ụfọdụ na-eri ụmụ ha. A ga-ahụ nwamba nne na-aracha ebe dị n'akụkụ eriri afọ nwa amụrụ ọhụrụ na-enweghị enyemaka. Ọ na-aracha, ọ na-arọ, ọ na-aracha ruo mgbe ihe na-adaba n'ụbụrụ ya, ọ na-amalite iri nri, malite ebe ahụ, na afọ na-adịghị ike." ** "Ihe omume", p. 171 *"Ị bụ ichneumon. Ị lụrụ na akwa gị na-amụba. Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịhụ katapila ebe ị ga-ebikwasị akwa gị, agụụ ga-agụ ụmụ gị. Mgbe àkwá ndị ahụ pụtara, ụmụntakịrị ga-eri ahụ ọ bụla ha hụrụ onwe ha n'ime ya, yabụ ọ bụrụ na i meghị ka ha gbuo ha site n'iwepụta ha na-agbasa na mbara ala, ha ga-eri gị ndụ. Ma ọ bụrụ na ị hapụ ha ka ha daa n'ubi, ị ga-abụ na ị ga-anwụ n'onwe gị, na ịka nká, tupu ha apụta ọbụna ka agụụ gụọ ha, ma ihe ngosi ahụ dum ga-agwụ agwụ, ọ bụkwa ihe jọgburu onwe ya. Ị na-eche ka ha na-abịa, na-abịa, na ị na-agbasi mbọ ike ibili…." ** "Ihe omume", p. 172 *"Evolution hụrụ ọnwụ n'anya karịa ka ọ hụrụ gị ma ọ bụ m n'anya. Nke a dị mfe ide, ọ dị mfe ịgụ ma sie ike ikwere. Okwu ndị a dị mfe, echiche doro anya—ma ị kwenyeghị ya? Ma ọ bụ m. Kedu ka m ga-esi, ebe anyị abụọ bụ ndị a hụrụ n'anya? Ụkpụrụ m ọ̀ na-emegide nke ukwuu megide ndị okike na-echekwa? Nke a bụ isi ihe." ** "Ihe omume", p. 178 *"Ụwa bụ nnukwu anụ. Onye ọ bụla dị afọ atọ nwere ike ịhụ ka ọrụ a dum nke ịmụpụta na ịnwụ site na ijeri mmadụ enweghị afọ ojuju na enweghị isi. Anyị ahụbeghị chi ọ bụla nke na-eme ebere dị ka onye na-efegharị ebe n’ụkwụ ya. Ọ dịghị ndị n'ụwa na-akpa àgwà ọjọọ dị ka mantises na-ekpe ekpere. Ma chere, ị na-ekwu, ọ dịghị ihe ziri ezi na ihe ọjọọ na okike; ezi na ihe ọjọọ bụ echiche mmadụ. Kpọmkwem: anyị bụ ndị e kere eke omume, mgbe ahụ, n'ime ụwa omume. Eluigwe na ụwa nke na-aṅụ ara bụ ajọ anụ nke na-adịghị eche ma ànyị dị ndụ ma ọ bụ na-anwụ anwụ—na-achọghị ịma ma ya onwe ya na-egweri ka ọ kwụsị. A na-edozi ya ma kpuo ìsì, rọbọt a haziri igbu. Anyị nwere onwe na-ahụ; naanị anyị nwere ike ịgbalị ime ya n'oge ọ bụla iji chekwaa akpụkpọ ahụ anyị." ** "Ihe omume", p. 179 *"Maka ọtụtụ ihe e kere eke, ịbụ parasitized bụ ụzọ ndụ—ọ bụrụ na ị kpọrọ nke ahụ dị ndụ." ** "Mpi nke Ebe ịchụàjà", p. 231 *"Echere m maka nkịta ọhịa ahụ Park Service Ranger Gene Parker gwara m banyere ya. Nkịta ọhịa ahụ gbasapụrụ gba ọtọ na nke nwere akpụkpọ pink n'ọhịa ugwu, enweghị ike ibili, na-anwụ n'ihi mange. Echere m maka igwu mmiri bluegill m hụrụ na Lawsons', nke dị na Tinker Creek n'akụkụ nke ọzọ nke Tinker Mountain. Otu n'ime anya ya kpuburu n'ihi oke mmiri na-acha ọcha na-eto, nke na-acha ọcha gbasapụrụ n'azụ ya n'akpụkpọ ihe nkiri dị ka ụgbụ a gbasasịrị akwa. E merụrụ ya ahụ́, ikekwe mgbe onye na-akụ azụ̀ kegidere ya ma tụghachi ya azụ, ikekwe mgbe idei mmiri wụsara ya n’elu nkume, ero sikwa n’ebe e merụrụ ahụ gbasaa. A na m eche maka nkọwa Loren Eiseley banyere otu ọkà mmụta sayensị ọ zutere n'ọhịa, bụ onye ji obi ụtọ na-ebu ite ọbara na-agbagharị na mbara èzí nke ụfọdụ nje na-enweghị atụ nke ọ chọtara n'afọ nke oke bekee. Na mberede, ndụ nke nje nje—ụfọdụ ụdị hagiography hell na-abata n'uche. A na m echeta ikpuru ọbara na flukes, nke usoro ndụ nje nje ha chọrọ anụ ahụ dị ndụ nke ihe ruru ndị ọbịa anọ. Ugboro ole n'ime ahihia gbagburu m gburugburu n'ala ahịhịa Lucas nwere nnukwu larvae gbakọtara nke ukwuu nke ikpuru ntutu?" ** “Mpi nke Ebe ịchụàjà”, p. 231–232 *"N'akwụkwọ ọzọ, amụtara m na pasentị iri nke ụdị anụmanụ niile dị n'ụwa bụ ụmụ ahụhụ na-efe efe. O siri ike ikwere. Gịnị ma ọ bụrụ na ị bụ onye na-emepụta ihe, ma i mere pasent iri nke ihe ndị ị rụpụtara n'ụzọ nke na ha nwere ike ịrụ ọrụ nanị site n'imenye egwu, imebi ihe, ma ọ bụ ibibi pasent iri itoolu nke ọzọ? Ihe ndị a amachaghị nke ọma." ** "Mpi nke Ebe ịchụàjà", p. 232 *"Ka m kwughachi na ụmụ ahụhụ ndị a na-akpata nje nwere pasenti iri nke ụdị anụmanụ niile ama ama. Olee otú a pụrụ isi ghọta nke a? N'ezie, anyị na-enye ụmụ ọhụrụ anyị echiche na-ezighị ezi banyere ihe e kere eke ibe ha n'ụwa. Anụ anụ ọhịa bea kwesịrị inwe obere anụ ọhịa bea juru eju; Pasent iri nke ụmụaka bibs na rattles nile a na-ere kwesịrị iji ijiji na-efe efe, ikpuru na skru-worm chọọ ya mma. Kedu ụdị otu ụzọ n'ụzọ iri nke ekwensu anyị na-akwụ? Kedu pasentị nke ụdị dị n'ụwa na-abụghị ụmụ ahụhụ bụ parasitic? Ọ pụrụ ịbụ, n'ịgụta nje bacteria na nje, na anyị bi n'ime ụwa ebe ọkara ihe ndị e kere eke na-agbapụ—ma ọ bụ na-esi na-agbapụ—ọkara nke ọzọ?" ** "Mpi nke Ebe ịchụàjà", p. 236 *"Ndị na-eri anụ nke ọma, n'ezie, a ghọtara m. M so na ha. Ọ dịghị ihe ịgọnarị na omume nke ndị na-eri anụ nwere ike ịdị nnọọ egwu dị ka nke nje nje ndị na-adịghị ahụ n'anya: ịsacha na nsị nke ududo n'ọba, igbu na iri enwe site n'aka chimpanzees. Ọ bụrụ na m ga-eri nri ka ụmụ ahụhụ siri ike na-eri, m ga-agabiga n'ime naanị ụbọchị itoolu ndị niile bi na Boys Town. Ka o sina dị, ebe nzuzo na ebubo kacha njọ nke onye ọ bụla na-eri anụ adịchaghị njọ dị ka nsen a na-adịghị ahụ anya, nke etinyere n'ime ya. Na ndị na-eri anụ, ọ dịkarịa ala ị nwere ohere." ** “Mpi nke Ebe ịchụàjà”, p. 237–238 *"A bụ m onye gbanarịrị agbaji na nke gbanarị ndụ n'ụwa dara ada, ana m emekọrịtakwa. Ana m eme agadi ma rie nri, emewokwa m òkè m nke iri nri. Anaghị m asachapụ ma maa mma, na-achịkwa ụwa na-egbukepụ egbukepụ nke ihe ọ bụla dabara na ya, kama m na-awagharị n'ụjọ na mkpọmkpọ ebe m bịara lekọta, onye osisi ya na-eku ume na-eku ume dị nro, nke ihe ndị e kere eke ọbara na-atụ egwu. ezigbo enyi m, na onye ịma mma ya na-akụ ma na-enwu ọ bụghị na ezughị okè ya kama n'agbanyeghị ha, n'okpuru igwe-oji gbazite ikuku, elu na ala. Simone Weil na-ekwu n'ụzọ dị mfe, "Ka anyị hụ obodo dị n'okpuru ebe a n'anya. Ọ dị adị; ọ na-enye iguzogide ịhụnanya." ** "Mpi nke Ebe ịchụàjà", p. 245 Abụ m àjà e ji ụdọ kechie na mpi nke ebe ịchụàjà nke ụwa, na-echere ikpuru. M na-eku ume, m na-emeghe anya m. N'ile anya, ahụrụm ikpuru di n'elu mpi ebe-ichu-àjà dika ikpuru di n'amber, ikpuru di n'oké nkume na nla nāb͕akpu n'anyam abua. Ifufe nke na-adịghị ebe ọ bụla na-ebili. Echiche nke ezi ihe na-atọ m ụtọ; ụdọ ahụ tọgbọrọ chakoo; M na-aga n'ụzọ m." ** "Mpi nke Ebe ịchụàjà", p. 246 *"Nke ọ bụla n'ime urukurubụba ndị a, mkpụrụ nke ụmụ abụọ ma ọ bụ atọ n'oge okpomọkụ a, amụbawo nke ọma site n'otu n'ime emerald ndị ahụ caterpillar Teale na-achọ ịmalite mgbe larvae parasitic kụdara ya, na-eri ụzọ n'akụkụ ya. Ha agbaala, ọtụtụ n'ime ha, obere oge tupu oké égbè eluigwe, mgbe ifufe buliri akwụkwọ ọlaọcha nke osisi na nnụnụ na-achọ ebe nchekwa nke osisi, na-eti mkpu." ** "Ọ dịghị ihe", p. 256 ==Njikọ Mpụga== [[W:|Annie Dillard]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Annie Dillard]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Dillard, Annie}} n1edixt6tx8dhf6952gw3gv9qzvpv5g Annie Idibia 0 187 10071 738 2022-10-10T15:55:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20950191]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Annie Macaulay–Idibia|Annie Macaulay–Idibia]]'''bụ onye Naijiria, na-eme ihe nlere anya, onye ngosi na onye na-eme ihe nkiri. A họpụtara ya na ngalaba "Onye na-akwado ihe nkiri kacha mma" na 2009 Best of Nollywood Awards. Tupu ọ malite ọrụ ime ihe nkiri, ọ gbara asọmpi na "Queen of All Nations Beauty Pageant" ebe o o nwetara onye nsonye onye ma sonyekwa n'ihe nkiri na vidiyo egwu 2face Idibia bụ "African Queen". Ọrụ Nollywood ya bịara pụta ìhè maka ọrụ ya na fim akpọrọ Pleasure and Crime and Blackberry Babes. ==Okwu ndi okwuru == * "Izu iri gara aga bụ nke kacha njọ ná ndụ m niile. Ee, ọ kacha njọ kemgbe a mụrụ m. Apụwo m n'iwe iwe ruo n'ịbụ nke obi mgbawa wee laghachi n'iwe. Ma mgbe ahụ, n'ụzọ dị mwute nke ihere na-eme m ikweta igbu onwe. " **[https://dailypost.ng/2021/11/13/i-made-bad-decisions-forgive-me-annie-idibia-apologizes-to-2face-family-others/]Annie na-ekwu maka ezinụlọ na mmekọrịta. N'ajụjụ ọnụ. * "Dịka onye ọ bụla, okwu nke gị, nhọrọ nke gị dị mkpa ma nwee ike ime mgbanwe." **[https://www.youtube.com/watch?v=TveqExkDGTY] Annie Idibia na-aza ajụjụ n'ajụjụ ọnụ. * "Iji hụ onye ị bụ n'anya, ị nweghị ike ịkpọ ahụmahụ nke kpụrụ gị asị." **[https://thestreetjournal.org/my-mistake-will-speak-grace-for-me-annie-idibia-drops-motivational-quotes/] n'onwe ya *"Ọbụna dị ndudue m ga-agwa m amara. N'oge na-adịghị." **[https://thestreetjournal.org/my-mistake-will-speak-grace-for-me-annie-idibia-drops-motivational-quotes/] na-ekwu maka mmejọ ya. *"Ịzụlite naanị nne m metụtara ndụ m n'ezie, atakwara m ahụhụ, ọ dịghịkwa mgbe m chọrọ ka ụmụ m chere ihe mgbu m na-enwe n'ihi enweghị nne na nna n'ihi na ọ na-esiri anyị ike. Ọbụnadị ugbu a, otú ụwa si dị, ụmụaka nwere nghọta karịa ka anyị nwere n'oge anyị, n'ihi ya, nrụgide ahụ ga-esikwu ike na ụmụaka si n'ụlọ ndị gbariri agbari ugbu a. Achọghị m ka ụmụ m nweta ụdị ahụ." **[https://guardian.ng/life/annie-idibia-say-she-doesnt-like-beinf-referred-to-as-2faces-wife/] Annie na-ekwu maka ọrụ ya na alụmdi na nwunye ya na N'ajụjụ ọnụ. *"Achọrọ m ikwere na enweela m ike ịchọpụta ma kewaa akara m dị ka Annie Idibia onye na-eme ihe nkiri / nwanyị ọrụ na Annie Idibia nwunye / nne. Ọ masịrị m ka a kpọọ m dị ka Annie ọ bụghị nwunye Tubaba. Akpọrọ m nke a asị n'ihi na abụ m onye nke m ma rụsie ọrụ ike iji wuo ọrụ na akara m. Ekwesịrị ka amata m ma kwanyere m ùgwù na ndabere ahụ." **[https://guardian.ng/life/annie-idibia-say-she-doesnt-like-beinf-referred-to-as-2faces-wife/] Annie Idibia na-ekwu maka ịkpọ ya nwunye Tubaba. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Annie Idibia]] na Wikipedia Bekee. Ederede [[wikiquote:|Annie Idibia]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Macaulay-Idibia, Annie}} spqyppxtrejvb1aniwn18le35gq3ipw Anniken Huitfeldt 0 188 10072 741 2022-10-10T15:55:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q156540]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nordiske Mediedager (5712664174).jpg|thumb|Anniken Huitfeldt in 2011]] ''[[w:Anniken Huitfeldt|Anniken Huitfeldt]]''' (a mụrụ [[w:|29 November]] [[w:|1969]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Norway|Norway]] nke na-eje ozi ugbu a dị ka [[w: Mịnịsta nke mba ofesi (Norway) | Minister of Foreign Affairs]] nke Norway kemgbe 14 Ọktoba 2021. ==Okwu Ndi Okwuru== * Nleta (emebere) (nke Taliban na Oslo, Norway na Jenụwarị 2022 gbasara ikike mmadụ na enyemaka mmadụ) abụghị ihe ziri ezi ma ọ bụ nnabata nke [[w:|Taliban]] (gọọmentị na Afghanistan). Mana anyị ga-agwa ndị na-achị obodo taa okwu. ** Anniken Huitfeldt (2022) zoro aka na: "[https://www.aljazeera.com/news/2022/1/21/taliban-to-hold-meeting-in-norway-next-week ndị nnọchi anya Taliban iji jide ndị ọrụ enyemaka mmadụ. okwu na Norway]" na ''Aljazeera'', 21 Jenụwarị 2022. ==Njikọ mpụga== [[W:|Anniken Huitfeldt]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Anniken Huitfeldt]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Huitfeldt, Anniken}} ptx7afv14u2uqqql8nssagyir1c2crq Anthony Anderson 0 189 10073 744 2022-10-10T15:55:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q313918]] wikitext text/x-wiki == Anthony Anderson == Anthony Anderson (amuru August 15, 1970) bu onye omekorita America, onye ochichi, onye ode akwukwo, na onye nnabata egwuregwu. O meela kpakpando na sitcom nke ya dị mkpụmkpụ, All About the Andersons, yana ABC sitcom Black-ish. == Ihe ndi okwuru == * Jikere maka mgbe oge gị ga-abịa, ị ga-enwe windo ohere ahụ, yabụ were oge ahụ wee jiri ya mee ihe. * Ọ baghị uru ihe ndị mmadụ na-eche banyere gị n'ihi na onye ọ bụla ga-enwe echiche. * Ihe nkiri ndị kwụụrụ onwe ha bụ ebe ị ga-ebipụ ezé gị ma nwee anụrị ma mee ihe ndị Hollywood na-achọghị ime. * Tọọ elu gị karịa ihe ị na-ahụ gburugburu gị, hụ gafere. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/371-Anthony_Anderson aypf4w8vgzgx699sc9jdradarjijuhr Anthony DeStefano 0 190 10074 758 2022-10-10T15:55:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4772380]] wikitext text/x-wiki [[Anthony DeStefano]] Anthony DeStefano, bụ onye America dere akwụkwọ Ndị Kraịst maka ndị okenye na ụmụaka. Akwụkwọ mbụ DeStefano, A njem ndu eluigwe, ka ebipụtara na mba iri na asatọ ==ihe ndi Okwuru== Iji ghọta n'ezie omimi nke ihe ọjọọ diabolical, ị ga-adị njikere itinye aka na ntụgharị uche nke onwe. ==Edensibia== Edemede [[w:Anthony_DeStefano|Anthony DeStefano]] na wikiquote beke a6utx7kfkgl2hljdw6rzj04h3bv2bwb Anthony Mackie 0 191 10075 761 2022-10-10T15:55:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q511554]] wikitext text/x-wiki == Anthony Mackie == Anthony Dwane Mackie (amuru Septemba 23, 1978) bu onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Nhọrọ ndị anyị na-eme site na ndụ anyị, ndị na-ejikọta anyị na ụzọ anyị na-agbanwe ụdị akara aka anyị. Yabụ na ụfọdụ n'ime anyị na-enwe ihu ọma maka nhọrọ ndị anyị na-eme iji dobe anyị n'ụzọ anyị. * Ya mere ọ dị m ka ihe ịga nke ọma bụ ohere gbakwunyere nkwadebe, yabụ ọrụ na-ebute ọrụ, ma ọ bụrụhaala na ị kwadobere ọ ga-aga n'ihu na-abịa n'ụzọ gị. * Enwetara m ọrụ ozugbo m gụchara akwụkwọ. M na-achọkarị ịzụ ahịa n'ihi na ọ na-amasị m ige ndị mmadụ ntị na otú ndụ ha si jọgburu onwe ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/9251-Anthony_Mackie 4z8w19rtw6k0txkco80a1iqox2podlj Antjie Krog 0 192 10076 764 2022-10-10T15:55:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q260604]] wikitext text/x-wiki == Antjie Krog == Antjie Krog (amụrụ 23 Ọktoba 1952) bụ onye South Africa na-ede uri, agụmakwụkwọ na onye ode akwụkwọ. N'afọ 2004, ọ sonyere na ngalaba Arts nke Mahadum Western Cape. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m onye na-agụ uri. M na-atụkwasịghị ihe ọ bụla na-amalite na a nnukwu akwụkwọ ozi na-ejedebe na zuru ezu n'ihi na ndị mmadụ adịghị eche n'ụzọ zuru ezu, doro anya ahịrịokwu. * Na onye ọ bụla chọrọ ịma: Ònye? Gịnị kpatara? Ndị ahụ a tara ahụhụ na-ajụkarị ajụjụ ndị siri ike: Olee otu ọ ga-esi kwe omume na onye ahụ m hụrụ n'anya nke ukwuu enweghị ọkụ n'ime gị? * Site n'ịghara ileghara mmebi iwu ndị ruuru mmadụ anya n'oge gara aga, anyị abụghị nanị ichebe ndị na-eme ihe ọjọọ 'obere ịka nká; anyị na-esi otu a dọwaa ntọala nke ikpe ziri ezi site n'okpuru ọgbọ ọhụrụ. == Ebenside == http://https//www.pepquotes.com/antjie-krog-quotes aw45x6tg9amd5fx4ydmjdjffonbbdt8 Antoine Fuqua 0 193 10077 767 2022-10-10T15:55:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q465139]] wikitext text/x-wiki == Antoine Fuqua == Antoine Fuqua (amuru May 30, 1965) bu onye isi ihe nkiri America, onye na-emeputa ihe na onye omere. == Ihe ndi okwuru == * Echere m na ị nweghị ike imechi ndụ gị ka ọ bụrụ naanị, ịmara, otu ihe. Ị ga-enwe obi oghe. Nyochaa ihe. Nye onye na-ese ihe nri nri. * Echeghị m na ndị na-ege ntị na-aga ma na-eche banyere ihe nkiri ahụ dị ka ihe osise - e nwere ụfọdụ ndị nweere onwe ha nwere ike ịga ma nwee ekele dị elu maka ịme ihe nkiri. Ọ bụ ọmarịcha nka, mana echeghị m na ị na-ele eserese na ihe nkiri na otu anya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5237-Antoine_Fuqua 72jvc919nbh60tmq2uykp2h665iu46y Antoinette Brown 0 194 12122 10078 2022-10-10T21:32:20Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Antoinette Brown Blackwell]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Antoinette Brown Blackwell]] pw39xufxtmqvoj6fj4qkxehzj0wgfxk Antoinette Brown Blackwell 0 195 12123 773 2022-10-10T21:32:45Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Antoinette Louisa Brown Blackwell.jpg|250px|thumb|Antoinette Brown Blackwell, ihe dị ka 1900]] [[Usòrò:PS116 boys door.jpg|250px|thumb|''Ihe ọ bụla omume, anụ ahụ ma ọ bụ nke mmụọ, gụnyere ma mwekota ma ọ bụ nkesa'']] [[Usòrò:Praha-Radotín, označovače pro muže a ženy.jpg|250px|thumb|''Ihe ndị ọzọ hà nhata, iwu yiri ka a na-atụgharị ozugbo'']] ''[[w:Antoinette Brown Blackwell |Antoinette Brown Blackwell]]''' (20 Mee 1825 – 5 Nọvemba 1921), bụ nwanyị mbụ e chiri echichi dịka onye ozi Protestant na United States. Ọ bụ onye na-ekwu okwu n'ihu ọha nke ọma n'ihe ndị kacha mkpa n'oge ya, ma jiri okwukwe okpukpe mee ihe na mbọ ọ na-agba iji gbasaa ikike ụmụ nwanyị. ==Okwu Ndi Okwuru== ===''Mmegide Eboro ebubo n'etiti Uto na Mmeputakwa (1874)''==== *"'''''Uto na iri ihe na-emegide ibe ha''''" **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 607'' *" ''''' Omume ọ bụla, nke anụ ahụ ma ọ bụ nke mmụọ, gụnyere ma ọ bụ mwekota ma ọ bụ nkesa." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 607'' *"'''''Ọ dịghị iro ọzọ n'etiti uto na mmeputakwa karịa n'etiti uto na echiche, uto na muscula ọrụ, ibu na iku ume.''''" **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 607'' *"Mgbagwoju anya bụ nanị nke omume na mmeghachi omume, nke bụ nanị akụkụ abụọ nke otu usoro ahụ - akụkụ megidere nke dị n'ebe nile, nke na-aghaghị ịdị adị, ma ọ bụ omume n'onwe ya kwụsịrị, ọnwụ na-achị n'ụwa nile." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 607'' *" Ọ bụrụ na enwere ike igosi na ndị nwoke ma ọ bụ ndị inyom bụ nne na nna nke ọtụtụ ụmụaka esila na ya tụfuo ihe nke ike onye ọ bụla, anyị nwere ike manye ikweta na ọnụ ahịa ka ukwuu metụtara usoro ọmụmụ n'ime ụmụ nwanyị aghaghị ịbụ n'ihi ego nke onwe ha. ọ bụghị na-efu nke nri nke ha chịkọta na kpochapụ." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 607'' *" Omume ọ bụla, nke anụ ahụ ma ọ bụ nke mmụọ, gụnyere mwekota ma ọ bụ nkesa; ojiji ọ bụla nke ngalaba bụ nke ikpeazụ klas. Ọ dịghị iro ọzọ n'etiti uto na mmeputakwa karịa n'etiti uto na echiche, uto na muscular ọrụ, ibu na iku ume." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 607'' * "''''''Ihe ndị ọzọ nhata, iwu yiri ka a na-atụgharị ozugbo.''''" **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 608'' * "Otu ọrụ na-amalite ọzọ; ike onye kachasị ukwuu na-edobe mgbanwe ndị ahụ na-arụsi ọrụ ike, "n'otu oge na nke na-aga n'ihu," n'etiti ime na mpụga, nke na-egosi ndụ kachasị ike. Ya mere, anyị ga-eleba anya n'ihe karịrị mmegide kpọmkwem, n'etiti uto na mmeputakwa, ka anyị wee hụ na enweghị mmasị na nwoke na nwanyị na osisi ma ọ bụ anụmanụ." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 608'' *"Ihe okike kacha sie ike na urukurubụba nri ya kacha mma bụ nke mmekọahụ a; ududo-ya ndinyom bu ibu nke gēripia ọtùtù umu-ntakiri-ya; ụfọdụ n'ime azụ nne ya nwere ike mebie egwu ụmụaka ahụ, "Enwere m obere di adịghị ibu karịa mkpịsị aka m." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 608'' *" Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị na-enwekarị ikike nha anya n'ebe ụmụ nwoke nọ, a ga-enyefe nri nri na-adịghị mkpa maka obere ahụ ha n'usoro iwu n'usoro mmepụta. Nhọrọ eke ewepụtala usoro zuru oke nke ihe ndị metụtara ya na njedebe a dị iche. Eziokwu a ga-eduga anyị na nkwubi okwu na nchịkọta nke ike nwanyị zuru oke na nke ziri ezi kwekọrọ na ike nwoke niile, anụ ahụ ma ọ bụ nke mmụọ." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 608'' *"''''''Mgbe ọ bụla mmadụ anaghị egbochi ya, ịlụ otu nwanyị yiri ka ọ bụ usoro ihe okike n'ozuzu ya na ihe niile dị elu.''''" **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 608'' *" ''''''ọrụ nchekwa nke agha na-ebutekwa isi site n'aka ụmụ nwoke, ọ ga-abụrịrị ụtụ isi dị ukwuu na ike.''''" **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 608'' *"N'ime ụmụ nwanyị, ọ bụrụ na enwere njide dị ukwuu nke uto onye ọ bụla karịa nke nwoke, ihe dị iche na-amalite na ndụ fœtal; ntụnyere ịdị arọ ha na nha ha mgbe a mụrụ ha bụ otu ihe na n'oge ntozu okè; na, ma ọ bụrụ na mbụ emecha ha ibu na mbụ, ọ ga-abụ n'ihi na dịtụ ha na-eto ngwa ngwa." **''September 1874, Sayensị Na-ewu ewu kwa ọnwa Vol. 5, Nkeji edemede: Mmegide a na-ebo ebubo n'etiti uto na mmeputakwa , p. 609'' ==Njikọ mpụga== [[W:|Antoinette Louisa Brown Blackwell]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Antoinette Louisa Brown Blackwell]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Brown Blackwell, Antoinette}} kqal60vpm5ycpp8u536brptrous6t0i Anụ ọhịa na-ata ahụhụ 0 196 10079 777 2022-10-10T15:56:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17395477]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Juvenile Carpet Snake eating Cane Toad.jpg|thumb|Ngụkọta ọnụ ọgụgụ nke nhụjuanya kwa afọ n'ụwa eke karịrị echiche niile dị mma. [[W: Richard Dawkins|Richard Dawkins]]]] '''[[w:Wild animal suffering|Ahụhụ anụ ọhịa]]''' bụ [[w: suffering|ahụhụ]] e nwetara site n'aka mmadụ [[w: animal|anụmanụ]] na-abụghị nke mmadụ na-achị, n'ihi mmerụ ahụ dịka [[w: sickness|ọrịa]], [[w: injury| mmerụ ahụ]], [[w:parasitism|ibi ka parasịti]], [[w: hunger|agụụ]], akpịrị ịkpọ nkụ, oké [[w: weather|ihu igwe]], ọdachi ndị sitere n'okike, na [[w:predation|igbu anụ oriri]]. A tụlere nhụjuanya anụ ọhịa n'akụkọ ihe mere eme na nkà ihe ọmụma nke okpukpe dị ka ihe atụ nke nsogbu nke [ihe ọjọọ]. N'oge na-adịbeghị anya, ọtụtụ ndị ọkà mmụta atụlewo ihe a na-enyo enyo na ọ bụ nsogbu ahụ site n'echiche [[w:Secularism|Secular]] dị ka ihe gbasara omume n'ozuzu, nke [[w: human beings|ụmụ mmadụ]] nwere ike ime ihe iji gbochie ya. ==Okwu Okwuru== * E nwere ezuru nhụjuanya ebe a maka otu puku warrens ... N'ime oghere ndị a na-agha ụgha niile ihe otiti na ọrịa na-abịa rabbits-ọkụ na mange na ọrịa nke bowels. Na ebe a kwa, n'ime oghere a kacha nso, ụgha na-acha ọcha kpuru, na-ezipụ ihe e kere eke hobrating na-anwụ anwụ n'ime ubi, ebe ọbụna elil agaghị emetụ ha ire ere. ** [[W: Richard Adams|Richard Adams]], '' Watership Down '' (1972) * Ọtụtụ ndị mmadụ na-ekwu na ha na-ekpori ndụ n’oge oyi, ma ihe na-atọ ha ụtọ bụ inwe ihe àmà megide ya. Maka ha enweghi nsogbu nri oyi. Ha nwere ọkụ na uwe na-ekpo ọkụ. Oge oyi enweghị ike imerụ ha ahụ, yabụ na-abawanye echiche nke amamihe na nchekwa. Maka nnụnụ na anụmanụ, dị ka ndị ogbenye, oyi bụ ihe ọzọ. Oke bekee, dị ka ọtụtụ anụ ọhịa, na-ata ahụhụ. ** [[W: Richard Adams|Richard Adams]], '' Watership Down '' (1972) * Otu ilo nwụrụ anwụ tọgbọrọ n’etiti ala ahụ, nke nwere nku ya mara mma gbakọtara n’akụkụ ya, kechiekwa isi ya n’okpuru ábụ́bà ya. Nnụnụ ahụ dara ogbenye aghaghị n'ezie anwụwo n'ihi oyi. Thumbelina nwere ọmịiko n'ebe ọ nọ. Ọ hụrụ ụmụ obere nnụnụ niile n'anya bụ ndị na-abụ abụ ma na-atọ ụtọ twittered ya n'oge okpomọkụ. Mana ahumachi ahu were mkpirisi ukwu ya gbaa aru ahu ukwu ukwu, we si, Ugbua ogaghi adi kwa nkpu ozo, ihe ojoo ka amuru obere nnunu. Daalụ, o nweghi onye n'ime umum nwere ike ibu nnunu. , onye na-enweghị ihe ọ bụla ma e wezụga 'chirp, chirp' ya, na agụụ ga-agụ ya mgbe oyi na-abịa."<br>"Ee, i kwuru eziokwu, onye ezi uche," òké ọhịa ahụ kwetara. "Olee uru ọ na-abara nnụnụ na-eti mkpu n'oge oyi, mgbe agụụ na-agụ ya, na-ajụkwa oyi?" ** [[W:Hans Christian Andersen|Hans Christian Andersen]], "[https://andersen.sdu.dk/vaerk/hersholt/Thumbelina_e.html Thumbelina]" (1835) * Oge oyi dara - ezigbo oyi nke na ụmụ ọbọgwụ ahụ na-egwugharị na mmiri ka ọ ghara ịjụ oyi. Ma, kwa abalị, oghere ọ na-egwu mmiri nọgidere na-adịwanye ntakịrị. Mgbe ahụ, ọ jụrụ oyi nke ukwuu nke na nwa ọbọgwụ ahụ na-aga n'ihu na-awụgharị mmiri ka ọ ghara imechi ya. N'ikpeazụ, ike gwụrụ ya ịgagharị, oyi kpọnwụrụ ya ngwa ngwa na ice. ** [[W:Hans Christian Andersen|Hans Christian Andersen]], "[https://andersen.sdu.dk/vaerk/hersholt/TheUglyDuckling_e.html Ugly Duckling]" (1843) * Ọtụtụ ndị taa na-ele ọdịdị na ọnọdụ ụmụ anụmanụ anya n’ụzọ ịhụnanya. Ha kwenyere na ọdịdị bụ ụdị paradaịs ebe ụmụ anụmanụ na-ebi ndụ obi ụtọ. Ndị ọzọ maara na anụmanụ ndị dị n'ime ọhịa nwere ike ịta ahụhụ ma nwụọ n'ụzọ dị iche iche mana ha kwenyere na ndị a bụ ndị ọzọ. Otú ọ dị, eziokwu dị nnọọ iche na nke a. ** [[w: Animal Ethics (organization)|Ethics Anụmanụ]], "[https://www.animal-ethics.org/wild-animal-suffering-section/situation-of-animals-wild/ Ọnọdụ nke anụmanụ n'ime ọhịa]" * Ihe niile kwuru udo na ụbara, na Onye-isi<br/> hụrụ na aṅụrị. Ma, legidere anya miri emi, ọ hu-kwa-ra<br/>Ogwu nke nēputa n'elu rose nke ndu a:<br/>[...] ka ngwere si rie ndanda, agwọ we dikwasi ya,<br/>Na ewu na ha abua; na ka egbe azu si zuo<br/>Agu azu nke o jichiri; rue ebe nile<br/>Onye ọ bụla gburu onye gburu ma n'aka nke ya e gburu,<br/>Ndụ dị ndụ n'elu ọnwụ. Ya mere ihe ngosi ngosi<br/> Ekpuchiri otu nnukwu, obi ọjọọ, ajọ izu ọjọọ<br/>Nke igbu ọchụ, site na ikpuru ruo mmadụ,<br/>[...] Ọnụma ibi ndụ nke na-eme ka esemokwu ndụ niile na-eme ka ọ bụrụ na ọ na-eme ka esemokwu dị ndụ. ** [[W:Edwin Arnold|Edwin Arnold]], ''[[w:archive:lightofasia03arno|Ìhè nke Eshia]]'' (1900), p. * Ndị na-ebo anyị ebubo na anyị na-etinye nnukwu ihe ike, [kwesịrị ịhụ] ihe anyị na-ahapụ n'ala ụlọ. Akọnuche m na-enye m nsogbu n’obi karịa ibelata ihe mgbu na obi ọjọọ ndị e nwere n’ụwa a karịa n’aka nke ọzọ. ** [[W: David Attenborough|David Attenborough]], "[https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2011/oct/21/david-attenborough-frozen-planet-climate-change David Attenborough: 'M' m ihe ọjọọ dị mkpa.']", ''The Guardian'', 21 Ọkt. 2011 == Njikọ mpụga == [[W:Anụ ọhịa na-ata ahụhụ|Anụ ọhịa na-ata ahụhụ]] na Wikipedia. [[Q: Anụ ọhịa na-ata ahụhụ|Anụ ọhịa na-ata ahụhụ]] na wikiquote. sk4lp0fxld4d7wb3zww8wyqa30fihqe Ara 0 197 779 778 2022-10-10T11:27:12Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ara]] '''Ara''' Aralola Olamuyiwa bụ onye a na-akpọkarị aha ogbo ya Ara bụ nwanyị na-agụ egwu, onye na-eme ihe ọchị, onye na-akụ ọkpọ na onye nnọchianya omenala Ooni nke Ife. Ọ bụ onye mbụ na-akụ nkụ n'Afrịka. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ bụrụ na ọ dị gị ka ị dabaghị n'ụwa nke ị ketara bụ n'ihi na a mụrụ gị iji nyere aka mepụta nke ọhụrụ. <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/ara</ref> ===Ebenside=== koxl5py9txzgi0s6ttg50z5gkhodyub Aramide 0 198 10080 782 2022-10-10T15:56:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112571237]] wikitext text/x-wiki [[Aramide]] '''Aramide''' Aramide Sarumoh, onye amara aha ya dị ka Aramide, bụ onye Naijiria Afro-soul onye na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ meriri Best Vocal Performance maka "Iwo Nikan" na Headies 2015. Ọ gụsịrị akwụkwọ na sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Jos. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe m malitere egwú, naanị ihe m ma bụ na m chọrọ ịbụ abụ. Naanị ihe m chọrọ bụ ka a nụ olu m. Ma ugbu a, egwu dị m nnọọ ukwuu karịa ime ka a nụ olu m. Ọ bụ ihe na-akpali akpali, na-ebuli elu, na-ebuli elu, na-emetụta, na-agba ume na ịkọ akụkọ mara mma dị iche iche. <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=aramide&id=2302</ref> ===Ebenside=== 0vd3z5b4xzbiv3nfijjs2iyxj421w6o Aramide (musician) 0 199 784 783 2022-10-10T11:27:12Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Aramide (musician) == Aramide Sarumoh, (amuru 22 June 1985), onye amara dika Aramide, bu onye Naijirịa Afro-soul agụ egwu na onye na-ede abụ. Ọ meriri Best Vocal Performance (Nwanyị) maka "Iwo Nikan" na Headies 2015. Ọ gụchara akara mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Jos. == Ihe ndi okwuru == * Chee ihu nke gị ihu. Chebe udo gị n'efu. * Ọ na-achọ nnukwu obi ike ịgwa ndị mmadụ akụkọ gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/aramide/2302/ t5oxdwq0s247rdnesehzxaskmq5ofng Arese Ugwu 0 200 10081 789 2022-10-10T15:56:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60313025]] wikitext text/x-wiki '''Arese Ugwu''' bụ onye nchoputa '''Smart Money Africa''' nke bụ usoro ego nkeonwe ahaziri maka puku afọ Afrịka. Ọ bụkwa onye dere akwụkwọ akpọrọ The Smart Money Woman. == Kwotu == === ''[[w:The Smart Money Woman| The Smart Money Woman]]'' === * "Ịwụlite echiche bara ọgaranya chọrọ nghọta nke echiche na ụzọ i si emefu, itinye ego, na ijikwa naira iri bụ ụzọ ị ga-esi mefuo, tinye ego, na ijikwa nde iri." rvcnv8u26uruhaanzpag2x0fuz8xjwh Aretha Franklin 0 201 10082 792 2022-10-10T15:56:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q125121]] wikitext text/x-wiki == Aretha Franklin == Aretha Louise Franklin (March 25, 1942 - Ọgọst 16, 2018) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-agụ pianist. == Ihe ndi okwuru == * Anyị niile chọrọ ma chọọ nkwanye ùgwù, nwoke ma ọ bụ nwanyị, oji ma ọ bụ ọcha. Ọ bụ ikike anyị bụ isi. * Bụrụ onye na-ese ihe nke gị, ma nwee obi ike mgbe niile n'ihe ị na-eme. Ọ bụrụ na ị gaghị enwe obi ike, ị nwere ike ị gaghị eme ya. * Egwu na-eme ọtụtụ ihe maka ọtụtụ mmadụ. Ọ na-ebufe, n'ezie. Ọ nwere ike iweghachi gị ozugbo, ọtụtụ afọ gara aga, ruo ozugbo ihe ụfọdụ mere na ndụ gị. Ọ na-ewuli elu, ọ na-agba ume, na-ewusi ike. * Ọ bụrụ na ị na-akparị onye ọ bụla ị na-agba ọsọ, olee otú i chere na mmadụ niile kwesịrị ịkwanyere gị ùgwù. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5122-Aretha_Franklin 8hlu5urzq727dpck42ugqloorfzrnlf Ariel Dorfman 0 202 12660 10083 2022-11-09T23:36:37Z Poistuuko Manu? 195 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ariel Dorfman (4115073947) (cropped).jpg|thumb|Ariel Dorfman (2009)]] '''[[w:Vladimiro Ariel Dorfman|Vladimiro Ariel Dorfman]]''' (a mụrụ May 6, 1942) bụ onye Argentine-Chilean-American, onye na-ede egwuregwu, onye edemede, agụmakwụkwọ na onye na-akwado ikike mmadụ. == Okwu Okwuru == * Echere m na ụdị ahụ m na-ekpebi —nke dị ka ụzọ isi zere ajụjụ ahụ ọ gwụla ma m buru ụzọ kọwaa na ngafe a dị ka chameleon, ngbanwe nke bu njirimara ụdị, m na-aghọta, yiri, ma ọ bụ na-atụ anya, ma ọ bụ na-echeta nke ndu m. Enwere m ike na-agbanwe agbanwe n'ụdị n'ihi na njirimara m n'onwe ya na-agbanwe mgbe niile… ** Na mkpebi ya nke ụdị ụdị ọ ga-ede na [https://web.archive.org/web/20210925003333/http://www.dalkeyarchive.com/interview-with-ariel-dorfman/ "Interview with Ariel Dorfman"] (Dalkey Archive Press) * Ịghara ịbụ onye ọ bụla, ịkwapụ, abụghị ihe ọjọọ nye onye edemede ... Ọ bụrụ na ị nwere ike ime ya. Ọ bụrụ na ọ naghị ebibi gị. ** Na-echeghị na ebe bụ ezigbo ụlọ na [https://www.theguardian.com/books/2018/may/09/ariel-dorfman-not-to-belong-ywhere-to-be-displaced-is -ọ bụghị ihe ọjọọ maka onye edemede "Ariel Dorfman: 'Ịghara ịbụ ebe ọ bụla, ịbụ onye a chụpụrụ, abụghị ihe ọjọọ maka onye edemede'"] na The Guardian (2018 May 9) * Karịrị onye njem, abụ m onye nchụpụ. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, abụ m onye na-atụgharị uche mgbe niile n'ihe ọ pụtara na ọ bụghị ịbịarute ebe, kama ịga ebe ọzọ. ** Na n'ịkọwa n'ihu na isi ihe ọ ga-achụpụ na [https://www.theguardian.com/books/2018/may/09/ariel-dorfman-not-to-belong-ywhere-to-be-displaced-is -ọ bụghị ihe ọjọọ maka onye edemede "Ariel Dorfman: 'Ịghara ịbụ ebe ọ bụla, ịbụ onye a chụpụrụ, abụghị ihe ọjọọ maka onye edemede'"] na The Guardian (2018 May 9) * A gaghị amata n'oge gara aga, mana ọ ga-amarịrị nke ọma ka anyị nwee ike ịrịọ mgbaghara maka mpụ anyị… ** Na ihu na mkpuchi mkpuchi maka oge gara aga na [https://www.theguardian.com/books/2018/may/09/ariel-dorfman-not-to-belong-ywhere-to-be-displaced-is-not -a-bad-thing-for-a-writer "Ariel Dorfman: 'Ịghara ịbụ ebe ọ bụla, ka a chụpụ ya, ọ bụghị ihe ọjọọ maka onye edemede'"] na The Guardian (2018 May 9) == Njikọ mpụga == [[W:Ariel Dorfman|Ariel Dorfman]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Ariel Dorfman|Ariel Dorfman]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dorfman, Ariel}} fndayy0f4q449ktw1g4f41iqlaspdye Arik Ascherman 0 203 10084 801 2022-10-10T15:56:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4790609]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rabbi Arik.jpg|thumb|E kwenyere m na ndị n'ime anyị ndị kwenyere na anyị na-agbaso ikpe ziri ezi ga-ajụrịrị onwe anyị mgbe niile gbasara ụzọ nke anyị. Ọ na-abịara m na, ọ bụ ezie na anyị ga-agbalịsi ike ịchụso ikpe ziri ezi n'ụzọ ga-emeri ọbụna ndị na-ekwenyeghị na mbụ anyị, anyị aghaghị ịnọgide na-agbaso ikpe ziri ezi ọbụna mgbe a na-ekwutọ anyị. [...] Anyị ekwesịghị ikwe ka ịkwado anyị kpuo ìsì, ma ọ bụ ghọọ onye nnọchiteanya maka ịnọgide na-abụ ndị na-akatọ onwe ha, na raara onwe ha nye ihe mgbaru ọsọ anyị. Anyị ekwesịghị ikwe ka ndị na-akatọ anyị megharịa anyị anya, ma anyị kwesịrị inwe ike ịjụ onwe anyị ma ọ̀ dị ihe anyị ga-amụta n’aka ha. Olileanya, eziokwu ahụ bụ na ndị na-eme ebere na ndị nkatọ na-achọpụta na anyị na-eme ihe n'ezie.]] '''[[w:Arik Ascherman|Arik Ascherman]]''' ([[w:asụsụ Hibru|Hibru]]: אריק אשרמן; a mụrụ 1959) bu onye a muru America [[w: Israeli|Israel]]i [[w:Reform Judaism| Ndozigharị]] [[w:rabbi|rabbi]], na onye nchọpụta nke interfaith [[w: Human right organization|Human Rights Organization]] "Hakel-Juu and Arab in Defence of Human Rights." ==Okwu okwuru== * Mgbe anyị gụrụ gbasara ịhọpụta ndị ikpe, na ihe egwu dị n’ịgba aka azụ na nrụrụ aka, anyị ga-echeta na e nwere ndị na-achọsi ike imebi [[w:Judiciary of Israel | Usoro ikpe anyị]]. Ụfọdụ ekwetaghị na ụfọdụ ndị isi anyị nwere ike na-eme [[w:Corruption in Israel|nrụrụ aka]], ụfọdụ na-achọ ikwe ka usoro iwu were mee ya, ụfọdụ na-achọ ịma ikpe n'enweghị ihe kpatara ya. usoro, na ụfọdụ adịghị eche ma ndị ndú anyị rụrụ arụ. [[w:Shofetim (parsha)|Shotim]] bụkwa [[w:Parashah|parasha]] ebe m na-echeta otu onye ndụmọdụ m, Rabbi David Forman sọpụrụ ndị nwụrụ anwụ na okpukpe ndị Juu. “Ikpe ikpe, ikpe ziri ezi ka ị ga-agbaso” ([[w:Akwụkwọ Diuterọnọmi | Diuterọnọmi]] 16:20 ) bụ otu n’ime amaokwu ya ndị a na-ehotakarị, tinyere nkọwa na a na-emeghachi “ikpe ziri ezi” ugboro abụọ n’ihi na anyị aghaghị ịgbaso ikpe ziri ezi site n’ụzọ ziri ezi. . ** ''[https://blogs.timesofisrael.com/pursue-justice-wwhi-you-are-praised-or-vilified/ Na-achụso Ikpe Ziri Ezi Ma A Na-eto Gị, Ma ọ bụ Na-akparị Gị]" (September 6, 2019), ''[[w: Time of Israel|Oge Israel]]''. * ''E kwetara m na ndị n'ime anyị ndị kwenyere na anyị na-agbaso ikpe ziri ezi aghaghị ịjụ onwe anyị mgbe niile banyere ụzọ anyị si eme. Ọ na-apụtakwa m na, n'agbanyeghị na anyị ga-agbalịsi ike ịchụso ikpe ziri ezi n'ụzọ ga-emeri ọbụna ndị na-ekwenyeghị na mbụ anyị, anyị aghaghị ịnọgide na-agbaso ikpe ziri ezi ọbụna mgbe a na-ekwutọ anyị.''' Nkọwa abụọ a dị mkpa na nke a. ọnwa nke [[w: Elul|Elul]], na-eduga ruo Elu Ụbọchị Nsọ. Anyị na-echeta na omume anyị bụ ihe kachasị mkpa anyị na-agbachitere na ịgbachitere ndị ọka iwu n'ihu Onye Nsọ nke Ngọzi n'oge nke ikpe na nleba anya. N'agbanyeghị nke ahụ, anyị makwaara na anyị nwere ndị na-akwado ụwa na ndị na-akparị mmadụ. '' Anyị ekwesịghị ikwe ka ịkwado anyị kpuo ìsì, ma ọ bụ bụrụ onye dochie anya ịnọgide na-akatọ onwe anyị, na raara onwe ya nye ihe mgbaru ọsọ anyị. Anyị ekwesịghị ikwe ka ndị na-akatọ anyị megharịa anyị anya, ma anyị kwesịrị inwe ike ịjụ onwe anyị ma ọ̀ dị ihe anyị ga-amụta n’aka ha. Olileanya, eziokwu ahụ bụ na ndị ọmịiko na ndị nkatọ na-achọpụta na anyị na-eme ihe n'ezie.'' ** ''[https://blogs.timesofisrael.com/pursue-justice-wwhi-you-are-praised-or-vilified/ Na-achụso Ikpe Ziri Ezi Ma A Na-eto Gị, Ma ọ bụ Na-akparị Gị]" (September 6, 2019), ''[[w:oge Israel|Oge Israel]]''. * A na m ekpe ekpere ka onye ọ bụla n'ime anyị jiri oge nleba anya nke a na imezi ụzọ anyị iji nyefee onwe anyị n'ịgbaso ikpe ziri ezi, na anyị ga-enwe ike ịjụ onwe anyị ma ànyị na-agbaso ikpe ziri ezi n'ụzọ ziri ezi. Enwere m olile anya na anyị ga-enwe ike ige ndị nkatọ anyị ntị nke ọma, n'agbanyeghị na a naghị atụgharị uche na ebumnuche na ebumnuche anyị. Ka anyị jide onwe anyị n'ụkpụrụ dị elu ndị a mgbe anyị banyere ụlọ ntu ntuli aka. Kama [[w: Voting in Israel| votu]] na-agbachitere ma ọ bụ na-akpaghị aka ma ọ bụ kpuru ìsì, ka anyị chọọ n'onwe anyị ịtụ vootu n'ụzọ ga-eme ka anyị bụrụ ọha na eze na-agbaso ikpe ziri ezi site n'ụzọ ziri ezi, na ebe ndị ikpe anyị na ndị ọchịchị ga-eme. [[w:Mitzvah|iwu]] ka ị ga-ahọpụtara [[w:Mitzvah|iwu]] ka anyị mee ntuli aka maka ọchịchị nke na-agaghị emebi iwu obodo. (16:19) : [[w: Twelve tribes of Israel | ebo]], n’obodo nile ndị [[w:Aha Chineke n’ime okpukpe ndị Juu#Adonai|Adonai]] [[w:God in Judaism|Chineke]] na-enye gị, ha ga-achịkwa. ndị mmadụ nwere ikpe ziri ezi. (16:18) ** Banyere [[w: Septemba 2019 ntuli aka ndị omebe iwu Israel | Septemba 2019 ntuli aka ndị omebe iwu Israel]], ''[https://blogs.timesofisrael.com/pursue-justice-wy-you-are-praised-or-vilified / Na-achụso Ikpe Ziri Ezi Ma A Na-eto Gị, ma ọ bụ Na-akparị Gị]'' (September 6, 2019), ''[[w: Oge Israel|Oge Israel]]''. ==Njikọ Mpụga== [[W:Arik Ascherman|Arik Ascherman]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Arik Ascherman|Arik Ascherman]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ascherman, Arik}} jvc6slat2vx5il8xo59obwcr9acknmw Arinze Stanley Egbengwu 0 204 10085 804 2022-10-10T15:56:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30069488]] wikitext text/x-wiki [[Arinze Stanley Egbengwu]] '''Arinze Stanley Egbengwu''' Biography: Arinze Stanley Egbengwu (amụrụ 1993) bụ onye omenkà Naijiria na-arụ ọrụ n'ụdị nka mara dị ka hyperrealism. A maara ya nke ọma maka ihe osise ndụ ya n'ezie nke ndị mmadụ oge niile sitere na agbụrụ Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"A mụrụ nka m site na ịnụ ọkụ n'obi maka izu oke ma na nka, nkwupụta na ntinye aka n'ịmepụta mgbanwe dị mma n'ụwa. Ana m enweta mmụọ site na ahụmahụ ndụ na isi ihe, ihe niile na-akpali mmetụta nke mkpa, a na m ahụ onwe m na-etinye ọtụtụ awa na-arụ ọrụ na ihe osise iji kpalie mmetụta miri emi na ike siri ike ka mụ na ndị na-ekiri m nwee mmekọrịta chiri anya. " <ref>https://awesomebyte.com/arinze-stanley-pencil-work-hyper-realistic-paintings/</ref> ===Ebenside=== ez2q26v1mb9d2il98lfn06v4yxzrupz Armen Agop 0 205 10086 807 2022-10-10T15:57:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22003015]] wikitext text/x-wiki [[Armen Agop]] '''Armen Agop''' Armen Agop bụ onye Egypt-Armen nke oge a na-ese ihe na ihe ọkpụkpụ nke dabere na Pietrasanta, Italy. N'ịbụ onye a ma ama maka ihe osise ya dị ntakịrị, ọ na-eji granite ojii na basalt dị ka isi okwu ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ịdị mfe dị mgbagwoju anya," <ref>https://www.ft.com/content/8ea798c7-f52a-4356-a926-b4e901ad81ca</ref> ===Ebenside=== r2rje4d5038zfcsb89ckt72e9b3utyf Arna Bontemps 0 206 10087 810 2022-10-10T15:57:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q690103]] wikitext text/x-wiki [[Arna Bontemps]] '''Arna Bontemps''' Arna Wendell Bontemps bụ onye America na-ede uri, onye edemede na onye ọdee akwụkwọ, na onye ama ama na Harlem Renaissance. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ka anyị debe egwu mmiri ozuzo nna nna anyị debere ma zọọ nrọ anyị n'okpuru igwe ọhịa. *Onwere ihe anyi chefuru? *Kedu ka onye ọ bụla, nne ma ọ bụ nna, onye nkụzi ụlọ akwụkwọ, ma ọ bụ naanị onye nkatọ, gwa m ka m ghara ime ihe na-acha uhie uhie. *Ma anyị ga-anwụ dị ka ụfọdụ mere, na-eti ụzọ maka ọwụwa anyanwụ. <ref>https://www.brainyquote.com/authors/arna-bontemps-quotes</ref> ===Ebenside=== m1tbkwvutrhdxl5ob8vd5smp2zhkn17 Arnold Hano 0 207 10088 813 2022-10-10T15:57:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20880621]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Babe Ruth.JPG|thumb|right|<center>Mgbe ụfọdụ n'ime afọ ikpeazụ ya, ha na-ebupụ ya ma ọ ga-abụ ugboro asaa maka ebumnuche nchekwa. Ma anyị ụmụaka, anyị maara nke ọma, anyị maara iwu ahụ, mana anyị ga-eti mkpu "Anyị chọrọ nwa ọhụrụ ahụ! Anyị chọrọ Babe!" site na nkeji iri asaa ruo na nkeji iri itoolu. N'otu oge, ọ na-esi na olulu mmiri pụta, ọ na-ebuli okpu ya elu ma ọ bụ mee ihe dị otú ahụ. Anyị maara na ọ pụghị ịlaghachi n'ahịrị, ma nke ahụ akwụsịghị anyị. Otú ahụ ka anyị dị. Anyị hụrụ ya n'anya, ọ hụkwara anyị n'anya, nke mara mma nke ukwuu. Ngwakọta dị ukwuu.<br><br>dị ka ekwuru na<br>""'' Bronx Banter Interview: <br>Arnold Hano''"<br>'' Alex Belth's Bronx Banter ''<br>Sept 25, 2009</center>]] '''[[w:Arnold Hano|Arnold Philip Hano]]''' ((March 2, 1922 – Ọktoba 24, 2021) bụ [[w:United States | Amerịka]] [[w: book editor| onye nchịkọta akụkọ]], [[w: novelist|onye na-ede akụkọ]], [[w:biographer|onye na-ede akụkọ ndụ]] na [[w: journalist | onye nta akụkọ]], nke a kacha mara amara maka ọrụ akụkọ ifo ya, ''Ụbọchị na Bleachers'', ihe ndekọ nke onye akaebe hụrụ ya n'anya nke ukwuu nke [[w:1954 World Series#Game 1|Egwuregwu 1 nke 1954 World Series]], gbadoro ụkwụ na egwuregwu ya dị mkpa, [[w:Willie Mays|Willie Mays]]' ama [[w : The Catch (baseball)|nwude na ịtụba]]. == Okwu Okwuru == === metụtara egwuregwu === <small>Cronological, site na ụbọchị mbipụta izizi.</small> * Ugbu a ọ bụ [[w:Don Liddle | Liddle]], na-akpụgharị ka [[w:Vic Wertz|Wertz]] jikere na efere ahụ, mgbe ahụ mmegharị ahụ dagharịrị na bọọlụ wee bata na Wertz, a. Ubu-elu pitch, a ngwa ngwa bọl na eleghị anya gaara a ngwa ngwa usoro, ma e wezụga na Wertz na-abịa gburugburu na-akụ ya, na-akụ ya ihe dị ka ike dị ka m hụtụrụla bọl, na a elu akara ka nwụrụ anwụ center ubi. N'ihi na ihe ọ bụla ọ bara uru, ahụla m ndị ọkpọ dị ka [[w:Babe Ruth|Babe Ruth]], [[w:Lou Gehrig|Lou Gehrig]], [[w: Ted Williams|Ted Williams]], [[w:Jimmy Foxx | Jimmy Foxx]], [[w:Ralph Kiner |Ralph Kiner]], [[w: Hack Wilson | Hack Wilson]], [[w: Johnny Mize | Johnny Mize]], na ndị amachaghị ama mana ogologo oge dịka [[w:Wally Berger | Wally Berger]] na [[w:Bob Seeds|Bob Seeds]] na-ezipụ bọọlụ gbatịrị nnukwu anya. Ọ dịghị nke, nke m chetara, ọ dịtụla mgbe ọ bụla kụrụ bọọlụ siri ike karịa nke Wertz n'ihu m. ** Site na '' Ụbọchị n'ime ndị Bleachers '' (1955), p. 116; ebigharịrị na [https://books.google.com/books?id=dj6_F7omJZcC&pg=PA151&dq=%22Ugbu a+ọ+bụ+Liddle%22&hl=en&sa=X&ved=0CBoQ6AEwAWoVChMIwoTj2c7GxwIVRDw%22&hl=en&sa=X&ved=0CboQ6AEwAWoVChMIwoTj2c7GxwIVRDw%220CBoQ6AEwAWoVChMIwoTj2c7GxwIVRDw%02%020C2c7GxwIVRDw %. 151 * N'ikpeazụ [[w:Sam Jones|Jones]] ji bọọlụ na-adịghị kpuo ìsì bata, ka Sad Sam si atụfu 'em, na [[w:Roberto Clemente|Clemente]] budata. Ifufe si n'ubi-ekpe nēfe n'ubọchi ahu, nēfesi kwa ike. Nke a bụ n'afọ 1960, cheta, tupu ebubata ngere ndị ahụ, ọ nweghịkwa onye na-akụ ụlọ na-agba na [[w:Candlestick Park | Candlestick]]. Ọ bụghị Mays, ọ bụghị [[w:Orlando Cepeda | Cepeda]], ọ bụghị onye ọ bụla. Ụsụ Clemente kụrụ bọọlụ ahụ, nsonaazụ ya mere ka igwe mmadụ nọrọ jụụ n'ụjọ ruo ogologo oge. N'ime ikuku mmiri mmiri ahụ, bọọlụ ahụ buru ya. Ka ọ dị ugbu a, daa 120 ụkwụ n'ịdị elu na nnukwu parabola na-arị elu nke dara n'ikpeazụ karịa 450 ụkwụ. Ọnweghị ụzọ ọ bụla a ga-esi akọwa ebe mgbawa ụlọ Clemente gaara aga ma ọbụghị maka ifufe ahụ. O zuru oke ikwu na ndị na-akwado otu Giant na-agbaji na mberede gbachiri nkịtị na-awụ akpata oyi n'ahụ wee hapụ ọgba aghara. Maka inning abụọ ama ama ama ama ama. Ruo ụbọchị ndị Giants na-ekwu maka ya. Ọbụna taa ma ọ bụrụ na ị na-adaba n'azụ nnukwu olulu mmiri ma na-atụgharị na mberede na ntị ya: 'Cheta na ụlọ ịgba ọsọ Clemente kụrụ?' O yikarịrị ka ọ ga-awụli elu dị ka a ga-asị na ejidere ya ka ọ na-agbanye mmiri na baseball. ** Site na "Roberto Clemente: Arriba!" na ''Baseball Stars of 1962'' (March 1962), nke Ray Robinson deziri, p. 115 * Na [[w:Carl_Hubbell#All-Star_Game_moments|otu oge ahụ]], n'oge nke ndị sluggers na-eyi egwu iweghara egwuregwu ahụ, [[w:Carl Hubbell|Carl Hubbell]] eweghachila n'ịkwalite ọmarịcha ọmarịcha ya. Nwoke ahụ nwere nkà n'ogwe aka ya, obi ike n'obi ya, na nkà n'ụbụrụ ya, ka nwere ike ịtọpụ nwoke ahụ nwere osisi. Ọ pụtara karịa ka mmadụ na-egbu ndị ukwu; ọ pụtara maka nkọwa baseball banyere uto mmadụ. Anyị esila n'ebe ụmụ nwoke nwere klọọkụ na ụbụrụ dara ada. Ihe omume Hubbell mere mpụ ise ahụ bụ ụzọ baseball si anọchi anya ihe a niile, nke na-anọchi anya asọmpi n'etiti ụbụrụ na brawn. Ọ dịtụbeghị mgbe e meriri obi mgbawa nke ọma. ** Site na '' Ndị dike kacha ukwuu n'ime ha niile '' (1967), p. 82 == Njikọ mpụga == [[W: Arnold Hano|Arnold Hano]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Arnold Hano|Arnold Hano]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hano, Arnold}} 7cf8ttfpmmdwbwb8xyrssae7wkcgzkx Aron Ra 0 208 10089 819 2022-10-10T15:57:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21334334]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Aron Ra (3).jpg|thumb|N'agbanyeghị otú i chere na ị maara ya, ọ bụrụ na ịgaghị egosi ya, ị maghị ya, na i kwesịghị ikwu na ị na-eme ya. ]] '''[[Wikipedia:Aron Ra|L. Aron Nelson]]''' (a mụrụ Ọktoba 15, 1962), onye a mara dika '''Aron Ra''', bu onye isi ala Texas nke ndi American Atheists, onye nnabata ''Ra-Men Podcast'', a ọkà okwu ọha, onye na-emepụta vidiyo, onye na-ede blọgụ, na vlogger. *Ike kachasị gị, [[w:Ray Comfort | Ray]], na ikekwe naanị ike gị, bụ ime ka à ga-asị na ị naghị aghọta ihe ndị dị mfe. ** ''Radio Paul's Rants'' (September 17th, 2012) * M ga-asị na akụkụ ka mma nke ezinụlọ m na-amata dị ka Mormon ma ọ bụ ha na-amata dị ka ndị Kraịst-ọ bụghị na nke ahụ bụ ihe dị iche n'ihi na ha nile na-amata dị ka ndị Kraịst n'ihi na ha nile na-eche na Mormon bụ Christian, dị nnọọ ka ọ bụla Mormon yiri ka ọ na-eme. Ọ bụ naanị ụka ndị ọzọ na-echeghị na ndị Mormon bụ Ndị Kraịst, dị ka ha echeghị na ndị Katọlik bụ Ndị Kraịst. Nke a bụ uru m na-etolite. M ga-ahụ interdenominational bigotry n'ime Christianity. **[https://conatusnews.com/interview-aron-ra-past-president-atheist-alliance-america/ Interview Exclusive with Aron Ra - Ọkà Okwu Ọha, Atheist Vlogger, na Activist], ''Conatus News'' ( Mee 17, 2017) * Dị ka nwatakịrị, ana m echeta na mụ na ndị ọzọ na-ese okwu banyere okpukpe mgbe m dị afọ 5, mgbe m dị afọ 8, na n'amaghị ama. N'ezie, aghọtaghị na ndụ m dum ga-abụ arụmụka a dum. Ana m ajụ onye na-elekọta m ajụjụ ndị dị mfe, dị ka, “Olee otú Jizọs si eme mmiri ka ọ ghọọ mmanya? Amam na mmiri bu H2O. Amaara m na mmanya bụ mmanya na-aba n’anya na ihe ọñụñụ mkpụrụ osisi, amaghịkwa m ihe ndị mejupụtara kemikal dị na ya bụ.” Ma dị ka o siri pụta, mgbe m tolitere, m lere ya anya. Ọ bụ naanị ọdịiche nke atom carbon. Mkpụrụ ndụ ndị ahụ dị mgbagwoju anya karị. Ma ha na-agụnye oxygen, hydrogen, na ụfọdụ carbon ndị ọzọ. Ọ bụ ya. Mana naanị ihe m maara n'oge ahụ, mmiri bụ H2O, mmanya na ihe ọñụñụ mkpụrụ osisi bụ ihe ọzọ. Olee otú Jizọs si mee ka mmiri si na H2O ghọọ H2O na ihe ọ bụla ọzọ? Echere m na mmadụ ga-enye m ụdị azịza nwere nghọta. Dị ka Jizọs si eme nke ahụ, ma ọ na-eji telekinesis ma ọ bụ ihe ọ bụla ọ na-eme ... Ma ha ewepụtaghị nkọwa dị otú ahụ, ha achọghị nkọwa. Ha achọghị ọbụna ikwere na ndị mmadụ nwere nkọwa. Mgbe m na-etolite, achọpụtara m na ọ bụghị naanị na ndị kwere ekwe kpọrọ azịza sayensị ziri ezi asị, mana ha kpọrọ azịza ọ bụla nke yiri sayensị asị. Ọ bụ ihe na-atọ ọchị. A gwara m oge niile na "ndị na-enyo enyo bụ ndị na-atụ egwu" n'ihi na anyị na-atụfu nnukwu foto nke naanị ndị kwere ekwe nwere ike ịhụ. **[https://conatusnews.com/interview-aron-ra-past-president-atheist-alliance-america/ Interview Exclusive with Aron Ra - Ọkà Okwu Ọha, Atheist Vlogger, na Activist], ''Conatus News'' ( Mee 17, 2017) * Ndị na-emepụta ihe na-akpọ ya eziokwu nwere ike iche ụdị ihe efu niile. Mana nke ahụ bụ ihe niile gbasara. Ọ bụ n'ezie ka ikwere, ọ werekwa m ogologo oge iji chọpụta nke ahụ. Echere m, n'eziokwu, n'amaghị ama, ọbụna ruo n'etiti afọ. Adị m afọ 30 tupu m achọpụta na e nwere ụfọdụ ndị na-ekweghị ihe ha na-eme n'ihi ihe kpatara ya. **[https://conatusnews.com/interview-aron-ra-past-president-atheist-alliance-america/ Interview Exclusive with Aron Ra - Ọkà Okwu Ọha, Atheist Vlogger, na Activist], ''Conatus News'' ( Mee 17, 2017) *Ọ bụrụ na ị kwenyere na Chineke, ọ bụrụ na ị kwenyere na ọrụ ebube, yabụ na ị kwenyere na anwansi. I kwere na anwansi. Ndị mmadụ na-arụ ụka megide ya mgbe niile, ma nke ahụ bụ eziokwu. Ọ bụrụ na ịchọọ nchịkọta akwụkwọ ọkọwa okwu, ọ dị mfe ime n'ịntanetị. Mepee ụyọkọ ha, ma hụ ebe ha niile kwenyere, chọta isi ihe ndị gbara ya gburugburu ebe akwụkwọ ọkọwa okwu niile kwenyere. Ị ga-achọpụta na ọ bụrụ n'ịtụle nkọwa dị n'etiti ọrụ ebube na anwansi, ị ga-ahụ na ha abụọ bụ 'mwepụ nke ike karịrị nke mmadụ ma ọ bụ ihe dị iche iche iji chịkwaa ma ọ bụ buo amụma ihe ndị sitere n'okike n'ụzọ ndị sayensị enweghị ike ịkọwa n'ihi na ha megidere iwu nke physics. , nke pụtara na ha agaghị ekwe omume n’anụ ahụ́.’ Nke ahụ bụ ihe ma ọrụ ebube ma anwansi pụtara. Ya mere, ọrụ ebube bụ otu ihe dị ka anwansi n'otu ụzọ ahụ ụgbọ mmiri bụ ụgbọ mmiri bụ ma ọ bụrụ na o buru ibu. **[https://conatusnews.com/interview-aron-ra-past-president-atheist-alliance-america/ Interview Exclusive with Aron Ra - Ọkà Okwu Ọha, Atheist Vlogger, na Activist], ''Conatus News'' ( Mee 17, 2017) * “Ka anyị chee echiche n’echiche,” ka m gwara mmadụ, nke bụ ihe ọzọ ndị kwere ekwe na-apụghị ime n’ezie, n’ihi na nke ahụ bụ ụdị ihe ha na-emebu. Ọ na-emebi echiche efu a na-eme onwe ya ịbanye na iji echiche efu ọzọ mee nke ahụ, ọbụlagodi nwa oge. **[https://conatusnews.com/interview-aron-ra-past-president-atheist-alliance-america/ Interview Exclusive with Aron Ra - Ọkà Okwu Ọha, Atheist Vlogger, na Activist], ''Conatus News'' ( Mee 17, 2017) ==Njikọ Mpụga== [[W:Aron Ra|Aron Ra]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Aron Ra|Aron Ra]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Ra, Aron}} db5d68ql5eljltsv3s9z7ye4zn6z9yx Art Blakey 0 209 10090 822 2022-10-10T15:57:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q311715]] wikitext text/x-wiki == Art Blakey == Arthur Blakey (October 11, 1919 - Ọktoba 16, 1990) bụ onye na-akụ jazz America na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Jazz na-asachapụ uzuzu nke ndụ ụbọchị ọ bụla. * Ya mere, gaa n'ihu na-egwu, ma ọ bụrụ na i mejọrọ, mee ka ọ daa ụda ka ị ghara ime ya oge ọzọ. * Egwú kwesịrị ịsacha uzuzu nke ndụ kwa ụbọchị * Aha anaghị eme egwu. A na-akpọ ya naanị ka ọ dị iche na ụdị egwu ndị ọzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/1495-Art_Blakey 5i13m574b9vrwp86rqc2qq8lexp7k16 Art Evans (actor) 0 210 824 823 2022-10-10T11:27:13Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Art Evans == Arthur James Evans (March 27, 1942 –) bụ onye omere America merela ọtụtụ ihe nkiri na ihe onyonyo onyonyo ihe karịrị afọ iri atọ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị ihe ọ bụla, ọ bụghị ịhụnanya, ọ bụghị anyaukwu, ọ bụghị agụụ ma ọ bụ ịkpọasị, siri ike karịa mkpa onye edemede nwere ịgbanwe akwụkwọ edemede ọzọ. * Ụlọ akwụkwọ na mahadum ọgbara ọhụrụ na-akwanye ụmụ akwụkwọ n'ime omume nke mmụta nke enweghị mmasị, ikewapụ onwe ya site na okike na mmekọahụ, nrube isi nye ndị isi, egwu nke ikike, ịchụ onwe onye, ​​na asọmpi na-akụda mmụọ. Àgwà ọma ndị a bụ ihe dị mkpa nke àgwà gbagọrọ agbagọ-ụdị nke mmepụta ihe n'oge a. Ha bụ kpọmkwem àgwà ndị dị mkpa iji nọgide na-enwe usoro mmekọrịta ọha na eze nke na-adịghị emetụ n'ahụ, mmekọahụ na ezigbo mkpa mmadụ == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/31248-Arthur_Evans j1a9h6efjzqryy4yjeuzxa3hylicyjb Arthur Uther Pendragon 0 211 10091 828 2022-10-10T15:57:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4800521]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Arthur Uther Pendragon.jpg|thumb|right|Cheta, abụ m drọd na-eti ihe - Abụghị m onye druid na-ebili n'ebe ahụ ma na-afụ ụfụ ruo awa atọ.]] '''[[w:Arthur Uther Pendragon|Arthur Uther Pendragon]]'''(amụrụ '''John Timothy Rothwell''' na [[5 Eprel]] [[1954]]) bụ onye drọd England na onye mgbasa ozi na United Kingdom. Ọ bụ otu n'ime ndị isi na-ahụ maka ihe ncheta ahụ dị na Stonehenge ka ọha na eze ghe oghe na solstice ọ bụla. Na 1986 ọ gbanwere aha ya ka ọ bụrụ Arthur wee ghọọ onye na-agbagha - ịhapụ ego ọ bụla nke onwe ya (na-adabere na ihu ọma nke ndị enyi na ndị na-akwado ya n'ozi ya ịkwado ikpe ziri ezi). ==Okwu ndị o kwụrụ== * '''Ana m ata ụda. Cheta, abụ m druid - Abụghị m onye druid na-ebili ebe ahụ ma na-awagharị awa atọ''' ** Mgbe a na-aja ya mma na azịza ya n'oge Ajụjụ ọnụ Ememe Ọwụwa Anyanwụ "David Shayler, King Arthur Pendragon na Kev the Poet at Sunrise 2008" nke K Penton dere, na Radio 4a (2008) * '''Duru, soro, ma ọ bụ pụọ n'ụzọ.''' ** Ụkpụrụ ya maka imeso ikike, dị ka e hotara na Ajụjụ Ọnụ Ọwụwa Anyanwụ "David Shayler, King Arthur Pendragon na Kev the Poet at Sunrise 2008" nke K Penton dere, na Radio 4a (2008) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Arthur Uther Pendragon|Arthur Uther Pendragon]] na Wikipedia bekee * [http://www.warband.org.uk/ Arthur's official ''Loyal Arthurian Warband'' website] <!-- DEAD LINK 2014·03·13 *[http://www.facebook.com/profile.php?id=1107355104#!/profile.php?id=535707265 Arthur's Facebook page] --> {{DEFAULTSORT:Pendragon, Arthur Uther}} 5ff974q809jzs5hywzs12r6ubgjbtn0 Arthur Zang 0 212 10092 832 2022-10-10T15:57:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23015705]] wikitext text/x-wiki [[Arthur Zang]] '''Arthur Zang''' A mụrụ Arthur Zang na 1987 ma bụrụ onye injinia IT sitere na École Nationale Supérieure Polytechnique na Yaoundé (2010). Ọ bụ onye okike nke mbadamba nkume CardioPad na, ebe ọ bụ na 2014, CEO nke Himore Medical Equipments. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Arthur Zang bụ ihe akaebe dị ndụ nke ka ndị nka na ụzụ na ndị injinia Africa siri bụrụ nke kacha ọhụrụ. <ref>https://www.google.com/search?q=arthur+zang+quote&oq=&aqs=chrome.2.69i176j35i39i362l14.-1j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== hil7w3nev1emrm3rhlas1eo8cz7cedu Arundhati Roy 0 213 17901 10093 2023-11-22T17:58:20Z RockyMasum 607 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:A roy jmi.jpg]] → [[File:Arundhati Roy delivering a talk on “The Doctor and The Saint- The Ambedkar-Gandhi Debate,” JMI.jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Arundhati Roy 3.jpg|thumb|Mgbanwe ụlọ ọrụ ga-ada ma ọ bụrụ na anyị jụ ịzụrụ ihe ha na-ere - echiche ha, ụdị akụkọ ihe mere eme ha, agha ha, ngwa agha ha, echiche ha nke enweghị atụ.]] [[Usòrò:Arundhati Roy W.jpg|thumb|right|Ihe nzuzo nke nnukwu akụkọ bụ na ha enweghị ihe nzuzo. Akụkọ ukwu bụ ndị ị nụrụ ma chọọ ịnụ ọzọ.]] '''[[w:Arundhati Roy|Arundhati Roy]]''' (amụrụ [[24 November]] [[1961]]) bụ onye ode akwụkwọ India na onye na-akwado mmekọrịta. [[Usòrò:Arundhati Roy delivering a talk on “The Doctor and The Saint- The Ambedkar-Gandhi Debate,” JMI.jpg|thumb|Mwakpo nke Iraq ga-adị n'akụkọ ihe mere eme dịka otu n'ime agha ụjọ kacha alụ. Ọ bụ agha nke otu ìgwè mba ndị bara ọgaranya, bụ́ ndị ji ngwá agha nuklia zuru ezu ibibi ụwa ọtụtụ ugboro, gbachie mba dara ogbenye, boro ya ebubo ụgha na ha nwere ngwá agha nuklia, jiri United Nations manye ya ịtọpụ ngwá agha, mgbe ahụ, wakporo ya, were ya, ma ugbu a na-ere ya.]] ==Okwu ndị o kwụrụ== ===Edemede=== * Ọ bụrụ na ị na-ekpe okpukpe, chetakwa na bọmbụ a bụ ihe mmadụ jị ama Chineke aka. Akpọrọ ya nke ọma: Anyị nwere ike ibibi ihe niile I kere. Ọ bụrụ na ị bụghị onye okpukpe, lee ya anya otu a. Ụwa nke a bụ afọ 4,600,000,000. Ọ nwere ike kwụsị n'otu ehihie. ** ''Ọgwụgwụ nke echiche'' Ọgọst, 1998 [https://web.archive.org/web/20100811210110/http://www.hinduonnet.com/fline/fl1516/15160040.htm]. * A na-ewusi ike ọ bụghị naanị site n'ihe ọ na-emebi, kamakwa site n'ihe ọ na-eke. Ọ bụghị naanị site n'ihe ọ na-ewe, kamakwa site n'ihe ọ na-enye. Na enweghị ike na-emesi ike ọ bụghị nanị site n'enweghị enyemaka nke ndị furu efu, kamakwa site na ekele nke ndị nwere (ma ọ bụ "echiche" ha) nwetara. ** ''Ezigbo Ọdịmma Ka Ukwuu'' Mee, 1999 [http://www.narmada.org/gcg/gcg.html]. *India bi n'ime obodo ya, a na-agwa anyị n'okwu ọhaneze ọ bụla dị nsọ, Nke ahụ bụ okwu na-enweghị ịsị. India anaghị ebi n'obodo ya. India na-anwụ n'ime obodo ya. A na-agbapụ India n'ime obodo ya. India bi n'obodo ya. Obodo nta ndị India na-ebi naanị iji jeere obodo ya ozi. Obodo ya bụ ndị omempụ nke ụmụ amaala ya, n'ihi ya, a ghaghị ịchịkwa ma debe ya ndụ, mana ọ bụ naanị. ** ''Ezigbo Ọdịmma Ka Ukwuu'' Mee, 1999 [http://www.narmada.org/gcg/gcg.html]. * Akụkọ banyere ndagwurugwu Narmada abụghị ihe na-erughị akụkọ nke India Modern. Dịka agụ nọ na zoo Belgrade n'oge ogbunigwe NATO, anyị amalitela iri akụkụ aka anyị. ** Okwu mmalite maka '' Ọnụ nke ibi ndụ'' Julaị 1999. *Ogbugbu ndị a jọgburu onwe ya bụ naanị ihe mgbaàmà nke Ihe ọjọọ dịkarịrị omimi. Ndụ bụkwa hell nye ndị dị ndụ. A na-amanye mmadụ niile - nde Dalits, Adivasis, Alakụba na Ndị Kraịst - ibi ndụ n'ụjọ, na-amaghị mgbe na ebe mwakpo a ga-abịa. ** Ekwuru na [https://swarajyamag.com/ideas/was-arundhati-roy-really-misquoted-by-paks-un-rep-or-is-this-leftist-spin Was Arundhati Roy ndị Pakistan kwujọrọ ya. ..] * Kashmir abụbeghị akụkụ dị mkpa nke India. Ọ bụ eziokwu mere eme. Ọbụna gọọmentị India anabatala nke a. ** Onye nche, [https://www.theguardian.com/commentisfree/2010/oct/28/arundhati-roy-india-kashmir-bjp Arundhati Roy] * Ụgbọ oloko jupụtara na ndị njem ala nsọ na-alọta site na mbibi nke ụlọ alakụba Ayodhya nke a rụrụ ụka. Ụgbọ oloko ahụ gbara ọkụ; onweghi onye ma onye gbara ụgbọ oloko ọkụ mana ndị njem iri ise na asaa gbara ọkụ... ** Arundhati Roy na-ekwu maka [[Godhra train burning|ụgbọ oloko Godhra na-agba ọkụ]] [https://www.opindia.com/2017/05/the-god-of-false-things-how-arundhati-roy-creates-fake-news-and-gets-away-with-it/ The God of false things : How Arundhati Roy creates fake news and gets away with it] also [https://www.opindia.com/2019/04/urban-naxals-congress-hacks-and-eminent-historians-what-media-wont-tell-you-about-writers-who-signed-the-anti-modi-statement/] (Her statement was criticized as being counter-factual.) *N'abalị ụnyahụ, otu enyi Baroda kpọrọ ya. Na-akwa akwa. O were ya nkeji iri na ise iji gwa m ihe bụ okwu ahụ. Ọ bụghị nnukwu mgbagwoju anya. Naanị na Sayeeda, enyi ya, ka ndị mmadụ jidere. Naanị na afọ ya ka a dọwara adọka wee tujuo ya akwa na-ere ọkụ. Naanị na mgbe ọ nwụsịrị, mmadụ kpụrụ 'OM' n'egedege ihu ya .... "Otu ndị na-eme ihe ike gbara ụlọ nke onye bụbu Congress MP Iqbal Ehsan Jaffri gburugburu. Oku ekwentị ya na Director General of Police, Commissioner Police Commissioner, Chief Secretary , the additional Chief Secretary (Home) leghaara anya, Ụgbọ ala ndị uwe ojii na-agagharị n'ụlọ ya emeghị ihe ọ bụla, ndị na-eme ihe ike batara n'ụlọ ahụ, ha yipụsịa ụmụ ya ndị inyom, gbaa ha ọkụ na ndụ, ha gbụpụrụ Ehsan Jaffri isi ma kpọwaa ya, n'ezie ọ bụ ya. Naanị ihe ndabara na Jaffri bụ onye nkatọ nke onye isi ala Gujarat, Narendra Modi, n'oge mkpọsa ya maka ntuli aka ntuli aka nke Mgbakọ Rajkot na February. " **A. Roy, Democracy, onye ka ọ bụ mgbe ọ nọ n'ụlọ? 2002. [https://www.outlookindia.com/magazine/story/democracy/215477 Outlook] ** A katọrọ nkwupụta ndị a maka ịbụ ụgha n'ezie, dịka ọmụmaatụ [https://www.outlookindia.com/magazine/story/fiddling-with-facts-as-gujarat-burns/215755 Fiddling With Facts As Gujarat Burns] site na Balbir Punj. ==Njikọ Mpuga== * [[W:Arundhati Roy|Arundhati Roy]] na Wikipedia bekee *[http://www.youtube.com/watch?v=gnTS9gHCZoI&feature=player_embedded#at=211 Fault Lines with Avi Lewis - Arundhati Roy - 2010] {{DEFAULTSORT:Roy, Arundhati}} rhpgvjpp9j2ll7xkzrnymx4oan3vssv Asa 0 214 840 839 2022-10-10T11:27:14Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Asa]] '''Asa''' Bukola Elemide, onye amara aha ya dị ka Aṣa, bụ onye Naijiria-French na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-edekọ ihe. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Amaara m na enweghị m ike ịgbanwe ihe gara aga, mana ka osimiri ahụ na-erute, m ga-aga n'ihu." – Asa kwuru *"Mgbe ị na-enweghị ike ịhụ ọdịnihu, mgbe ị na-enweghị ike ịhụ ìhè, ị ga-alụ ọgụ mgbe niile." – Asa <ref>https://www.owogram.com/asa-quotes/</ref> ===Ebenside=== j8gtft054nb9x1ztrpc06pptobawiui Asa Akira 0 215 10094 843 2022-10-10T15:58:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q233092]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Asa Akira 2 2014.jpg|thumb|Akira na Jenụarị 2014]] ''[[w:Asa Akira|Asa Akira]]''' (a mụrụ [[w:|Jenụwarị 3]], [[w:|1986]]) bụ onye na-eme ihe nkiri na-akpali agụụ mmekọahụ nke America na onye ntụzi ihe nkiri toro eto. == Okwu Ndi Okwuru == *"Mgbe ọ bụla m kwụsịrị-akpali agụụ mmekọahụ, m ga-amalitekwa n'isi, m ga-anọ n'ebe ndị enyi m niile nọ afọ iri gara aga. Amaghị m ma achọrọ m ịmụ ụmụ, yabụ nke ahụ bụ nnukwu okwu ugbu a n'uche m, kwa..." ** [https://www.vice.com/en/article/5gq9zx/anal-queen-asa-akira-is-having-a-porn-life-crisis "'Anal Queen' Asa Akira na-enwe ihe gba ọtọ- Nsogbu ndụ"]. ''[[w:Vice Media|Vice Media]]''. (Septemba 12, 2016). *"Ọ dịghị ihe na-amasị m ihe na-eme omenala ndị Eshia ma ọ bụ mee ka ọ dị ogbi. Ọ bụ ahịrị dị gịrịgịrị ịga ije na onye ọ bụla na-ese ahịrị ahụ ebe dị iche. Ọ bụ ihe gbasara onwe." ** [https://www.bustle.com/p/asa-akira-shares-how-she-deals-with-fetishization-as-asian-american-woman-in-porn-17305819 "Asa Akira na-ekerịta otú o si Na-emekọ "Fetishization" dị ka nwanyị Asia America na-akpali agụụ mmekọahụ "]. 'Mgba aghara''. (Mee 30, 2019). == Njikọ mpụga == [[W:|Asa Akira]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Asa Akira]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Akira, Asa}} t8jyfxfixuvl4qletc6k9j9q846b6oz Ashim Egunjobi 0 216 845 844 2022-10-10T11:27:14Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ashim Egunjobi]] '''Ashim Egunjobi''' Onye ọchụnta ego n'onwe ya, Ashhim bụkwa otu n'ime ndị guzobere akara ngosi na-enweta ihe nrite, Always Me site na Anne Li, onye na-emepụta ihe na ngwa na uwe ụmụaka sitere n'Africa. Ọ bụkwa onye tọrọ ntọala Bake for Change (BFC) Development Foundation, otu na-abụghị nke gọọmentị na nke anaghị akwụ ụgwọ bụ nke raara onwe ya nye n'ịkpọlite ​​mkpata nke ụmụaka na ndị ntorobịa nọ na Lagos, Nigeria. Tọrọ ntọala 10 afọ gara aga, BFC Development Foundation na-akwado ụmụaka na ndị na-eto eto sitere na nzụlite dị nta site n'inye ọzụzụ mmụta na ọrụ aka na scholarships. NGO na-elekwasịkwa anya na nkuzi na ịgbasa ịhụnanya n'ime afọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Mba a na-agbake ugbu a site na nsogbu akụ na ụba, ma anyị ghọtara na azụmahịa / ụlọ ọrụ, ma ọha na nke onwe, na-agbalịkwa ịgbake." Ka anyị na-abanye na ọkara nke abụọ nke afọ, ọ dị oke mkpa ịtụgharị uche, chepụta, na hụ na azụmahịa na-eji ngwa teknụzụ niile dịnụ iji kwalite ọrụ ha iji mezuo ebumnobi ha. <ref>https://heartofarts.org/elev8-education-aims-to-train-1000-nigerian-businesses-in-digital-and-technical-skills/</ref> ===Ebenside=== by9x7fxhq01kzbs1qp6igjkn2xnauie Ashley & JaQuavis 0 217 10095 848 2022-10-10T15:58:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16204912]] wikitext text/x-wiki [[Ashley & JaQuavis]] '''Ashley & JaQuavis''' Site na New York Times bestselling usoro nke Cartel na-abịa isiakwụkwọ ọhụrụ n'ụwa nke naanị Ashley na JaQuavis maara ka esi ewete ndụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *ndị ụjọ na-anwụ ọtụtụ ugboro tupu ha anwụọ; dike anaghị atọ ọnwụ ụtọ mana otu oge, ọ dị m ka m tụrụ egwu na mmadụ ga-atụ egwu ịhụ na ọnwụ, njedebe dị mkpa, ga-abịa mgbe ọ ga-abịa! <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/2843599.Ashley_Antoinette</ref> ===Ebenside=== hl3xuknlqiecggkpvliof1k84jtvdwh Ashley Uys 0 218 851 850 2022-10-10T11:27:15Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Ashley Uys]] '''Ashley Uys'''N'ịbụ onye a mụrụ ma zụlite na Belhar, Ashley mere ike ya niile iji setịpụ ezi ihe nlereanya nye ụmụnne ya ndị ọ tọrọ. Ọ maara na ha lekwasịrị anya na ya na ọ dị mkpa ka ọ hụ na ha hụrụ ya n'ụzọ dị mma. Ọ na-echeta otú ha si too obere ma ezinụlọ ya na-eji ihe ha nwere eme ihe mgbe nile. ===Ihe Ndị O kwuru=== *adala mbà, ghọta ahịa gị nke ọma wee mee atụmatụ ime ụlọ ọrụ gị pụrụ iche maka ndị asọmpi” <ref>https://konnectafrica.net/ashley-uys/</ref> ===Ebenside=== 4nfpevgkg4eoalcbenmtcjx373ujot8 Ashraf Pahlavi 0 219 10096 855 2022-10-10T15:58:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2419984]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Young Ashraf Pahlavi.jpg|thumb|Ashraf Pahlavi]] ''[[w:Ashraf Pahlavi|Princess Ashraf ol-Molouk Pahlavi]]'' (شرف پهلوی; ''Aŝraf Pahlawi''; Ọktoba 26, 1919 & ndash; Jenụwarị 7, 2016) bụ nwanne ejima [[w:| Mohammad Reza Pahlavi]], Shah nke [[w:|Iran]] (Persia) na onye otu [[w:|Pahlavi Dynasty]]. A na-ewere ya dịka "ike dị n'azụ nwanne ya nwoke" ma bụrụkwa onye nyere aka na [[w:1953 Iranian coup d'état|1953 coup]] nke butere ya n'ocheeze. Ọ jere ozi nwanne ya nwoke dịka onye ndụmọdụ n'obí ma bụrụkwa onye nkwado siri ike [[w: ikike ụmụ nwanyị na Iran | maka ikike ụmụ nwanyị]. N'iso [[w:|Iranian Revolution]] na 1979, o biri na mbugharị na France, New York, Paris na Monte Carlo wee nọgide na-ekwu okwu megide Islamic Republic. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ka m na-efefe n'elu [[w:Azadi Tower | ihe ncheta Shahyad]], ahụrụ m na otu akụkụ gbara ọchịchịrị kpamkpam. Obere oge ka e mesịrị, achọpụtara m na oke ojii a bụ nnukwu [[w:|ụmụ nwanyị ndi Iran]], ndị inyom nwetara otu n'ime ọkwa dị elu nke nnwere onwe na [[w:|Middle East]] Lee ka ha nọ na oji na-eru uju [[:|w:|chador]] nne nne ha yi. Chi m, echere m, otu a ka ọ dị. ọ na-agwụ?" ** N'ime ihe ncheta, '' Ihu dị n'enyo '', p. 205 (1981) * “Achọpụtara m na ọtụtụ ndị America amaghịdị na otu mba aha ya bụ Iran dị, ma ya fọdụzie otú ọ dị. Ọbụna n’etiti ndị òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị nakwa n’etiti ndị gụrụ akwụkwọ nke ọma, e nweghị nghọtahie banyere ndị Iran bụ ma ọ bụ omenala ha. bụ, ọchịchọ nke mgbagwoju anya Iran na [Iraq] ma ọ bụ na-ezighị ezi iche na Iran bụ mba Arab nanị n'ihi na ọ bụ mba Alakụba. ọmụmaatụ, enwere n'ozuzu ọkwa dị elu nke mmata na ozi gbasara omenala ndị na-abụghị nke ha." ** ''Ihu na enyo'', Prentice Hall, p. 100. (1980) * """ Ọnọdụ azụ azụ nke Persia bụ ihe ndabere nke ọdịnala ọha mmadụ '' ... na ndị inyom maka okwu ahụ adịghị njikere ịgbanwe nchebe ha na-enwebu maka ihe ndị a na-amaghị banyere ọnọdụ ọha mmadụ ọhụrụ." ** [http://www.huffingtonpost.com/nina-ansary/princess-ashraf-pahlavi-jewels-of-allah_b_8991932.html Na Tribute to Princess Ashraf Pahlavi: A ọla nke Iran] (Jenụwarị 17, 2016) * "O doro anya na ọ bịara doo anya ... na ọ dịghị onye na-achị achị nwere ike ịhazi mgbanwe mgbanwe mmekọrịta ọha na eze. Ọ nwere ike mejuputa ụdị mgbanwe mgbanwe ọha na eze, ma ọ pụghị ịme iwu mgbanwe n'uche ndị mmadụ. Mgbanwe kwụsiri ike na nke na-adịgide adịgide aghaghị inwe. ji nwayọọ nwayọọ na-eji nwayọọ nwayọọ na-amalite n'ime ọtụtụ ọgbọ, ihe na-egosi mmalite nke njedebe ... bụ usoro nhazi nke ọgbara ọhụrụ, nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe metụtara akụkụ ọ bụla nke ndụ Iran. ọ bụ narị afọ 13 n'ime afọ iri atọ." ** [http://www.huffingtonpost.com/nina-ansary/princess-ashraf-pahlavi-jewels-of-allah_b_8991932.html Na Tribute to Princess Ashraf Pahlavi: A ọla nke Iran] (Jenụwarị 17, 2016) === "Na Mpụga America dị ilu, nwanne ejima Shah Shah, Ashraf, na-agbachitere usoro ha" (1980) === <small>''[https://web.archive.org/web/20160109031908/http://www.people.com/people/archive/article/0,,20076413,00.html N'ime Mpụga America Bitter, Nwanne ejima Shah Shah, Ashraf, na-agbachitere usoro eze ha]'',' '[[w:Ndị mmadụ (magazine)|Ndị mmadụ]]'' (Mee 05, 1980)</small> *" [[Q:|Jimmy Carter | Carter]] ejighi aka ya gbuo [[w:|Mohammad Reza Pahlavi|nwanne]] m, mana ọ kwaturu ya. Ọ bụrụ na [[w:Richard Nixon | Nixon]] bụ Onye isi ala, nwanne m nwoke ka ga-abụ. nọkwa n'ocheeze." * '''Achọghị m ka m [[w:|kpee ekpere]]. Enwere m [Chineke] n'ime onwe m.'' *" '''Achọghị m ịma ma m nwụọ, mgbe ị nwụrụ, ị ga-anwụ.''' Ihe m na-achọghị bụ ịnwụ n'àkwà m, igbu mmadụ n'ihe mberede ma ọ bụ ịgbagbu bụ ọkacha mmasị m. ụzọ anwụ." ==Njikọ mpụga== [[W:|Ashraf Pahlavi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ashraf Pahlavi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Pahlavi, Ashraf}} h9zfs73mu5m6r76rp9eqxvzq6okc7jr Assouma Adjiké 0 220 10097 859 2022-10-10T15:58:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q100550407]] wikitext text/x-wiki [[Assouma Adjiké]] ''' Assouma Sanni''' Sanni Assouma Adjiké, bụ onye na-eme ihe nkiri Togo. Ọ bụ onye ama ama dịka onye ntụzi obere ihe nkiri Le Dilemme d'Eya nwetara ihe nrite. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ bụ onye a ma ama dịka onye isi ihe nkiri Le Dilemme d'Eya nke ama ama. <ref>https://wikimili.com/en/Assouma_Adjik%C3%A9</ref> ===Ebenside=== k3ellul67b52q690n8qni7qxtuilt3m Asuquomo 0 221 10098 862 2022-10-10T15:58:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112162702]] wikitext text/x-wiki [[Asuquomo]] '''Asuquomo''' Emeka Morris Ogbowu (amuru May 15, 1993, mara amara dika Asuquomo, bu onye Naijiria-Canadian visual omenka na omenkà nke dabere na Ottawa. Na 2020, o meriri RBC x Ottawa Arts Council's Emerging Artist of the Year Award. Dị ka onye na-eme ihe nkiri, o meghere maka ndị na-ese ihe na mba ụwa dịka Burna Boy, WizKid, na Lido Pimienta. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M na-akụ gị ịgbà, a na m asụ aha gị Ana m ewere ntụzịaka nke ị nyere Ọ ga-amasị m itinye gị n'ọnọdụ gị N'ihi na enweghị m ike iji, enweghị ike ịzụta m <ref>https://www.hotnewhiphop.com/nigerian-canadian-artist-asuquomo-moves-with-high-vibrations-on-yahweh-new-song.1987249.html</ref> ===Ebenside=== 8cczl2rbj44pwv7ujd511ng0jmb4npc Ataol Behramoğlu 0 222 10099 865 2022-10-10T15:58:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2868780]] wikitext text/x-wiki [[Ataol Behramoğlu]] Ataol Behramoğlu bụ onye ama ama onye Turkey na-ede uri, onye edemede na onye na-atughari edemede Russia banye na Turkey. ==Okwu ndi Okwuru== *N'agbanyeghị ụdị ọñụ ahụ, ndụ gị kwesịrị ịdị na-ejupụta na agụụ. *Ònye pụrụ ịma ihe ọ bụla kasị mma Gịnị ka ọ pụtara ịmata ihe kasị mma nke okpukpe na-adịghị aka ochie. *Ha bụ anya, na mgbe ha na-ele ụwa mere ka ọ na-egbuke egbuke na ihe pụtara. ==Edensibia== *https://quotepark.com/quotes/1928668-ataol-behramoglu-they-were-eyes-that-while-gazing-on-the-world-re/ *https://quotepark.com/quotes/1916607-ataol-behramoglu-who-can-know-anything-best-of-all-what-does-it-me/ *https://quotepark.com/quotes/1917296-ataol-behramoglu-no-matter-how-much-the-joy-your-life-should-be-fi/ k1cmx8nzs4gt9lmsl3zmpkrlc0bnppg Atifete Jahjaga 0 223 10100 869 2022-10-10T15:58:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q57509]] wikitext text/x-wiki [[Atifete Jahjaga]] [[Usòrò:Atifete Jahjaga1.jpg|thumb|Atifete Jahjaga na 2011]] '''[[q:Atifete Jahjaga|Atifete Jahjaga]]''' (amụrụ 20 Eprel 1975) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kosovar bụ onye jere ozi dịka onye isi ala nke anọ nke Kosovo. Ọ bụ nwanyị mbụ onye isi ala nke Republic of Kosovo, onye mbụ na-abụghị onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye isi ala nwanyị nke ọdụdụ ka a ga-ahọpụta n'ọkwa kacha elu. Ọ jere ozi dị ka osote onye isi ndị uwe ojii Kosovo, na-ejide ọkwa nke Major General, onye kachasị elu n'etiti ndị inyom na ndịda ọwụwa anyanwụ Europe. ==Okwu ndị o kwụrụ== * A ga-ewulite ọchịchị onye kwuo uche ya site na obodo mepere emepe na-ekerịta ozi. Mgbe enwere ozi, enwere nghọta. Mgbe enwere arụmụka, a na-enwe ihe ngwọta. ** [http://thehill.com/policy/international/232703-kosovar-president-atifete-jahjaga-the-four-key-ingredients-for-peace The Hill] ==Njikọ Mpuga== [[w:Atifete Jahjaga|Atifete Jahjaga]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Jahjaga, Atifete}} iv4xf4rdy03ayi7ukowlftnhsm7uzg1 Audre Lorde 0 224 10101 872 2022-10-10T15:59:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q463319]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Audre Lorde.jpg|thumb|Abụ m onye m, na-eme ihe m bịara ime, na-eme gị dị ka ọgwụ ma ọ bụ chisel ichetara gị ịdị-mma gị ka m na-achọpụta gị n'ime onwe m.]] ''[[w:Audre Lorde|Audre Geraldine Lorde]]''' ([[W:|18 February]] [[w:|1934]] - [[w:|17 Nọvemba]] [[w:|1992]]) bụ onye odee ojii, onye na-agụ nwanyị. onye na-akwado nwanyị, na onye na-akwado ikike obodo. Egwu ya na prose ya na-ekwukarị okwu gbasara ikike obodo, ịlụ nwanyị, na nyocha nke njirimara nwanyị ojii. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Audre lorde.jpg|thumb|Iwe m abụrụla ihe na-ewute m mana ọ pụtakwara ịlanarị, na tupu m agbahapụ ya, a ga m achọpụta na e nwere ihe opekata mpe dị ike iji dochie ya na ya. ụzọ na-edo anya.]] * '' ''Mgbe m na-amaja ka m dị ike, iji ike m na-eje ozi n'ọhụụ m, mgbe ahụ, ọ na-adị ntakịrị ma ọ bụrụ na m na-atụ egwu.''" ** '' Akwụkwọ akụkọ ọrịa cancer '' (1980) <! - '' Mbipụta Pụrụ Iche, Akwụkwọ nwanne mama Lute, San Francisco, CA (1997), p. 13--> * "Apụghị m onwe m mgbe nwanyị ọ bụla na-enwere onwe ya, ọbụlagodi mgbe eriri ya dị nnọọ iche na nke m." ** "Ojiji nke iwe: Ụmụ nwanyị na-azaghachi ịkpa ókè agbụrụ" (1981) * "Mgbe m na-ekwu maka agụụ mmekọahụ, mgbe ahụ, m na-ekwu maka ya dị ka nkwupụta nke ike ndụ nke ụmụ nwanyị; nke ike ịmepụta ike, ihe ọmụma na ojiji nke anyị na-eweghachi ugbu a n'asụsụ anyị, akụkọ ihe mere eme anyị, ịgba egwú anyị, ịhụnanya anyị, ọrụ anyị, ndụ anyị." ** Dị ka e hotara na '' Ntụgharị uche maka ụmụ nwanyị na-eme nke ukwuu'' (1990) nke Anne Wilson Schaef dere, ntinye maka June 26: "Ndụ Na-ebi Ndụ zuru oke" * "Mgbe ọ bụla ị hụrụ n'anya, na-ahụ n'anya nke ukwuu dị ka a ga-asị na ọ bụ ruo mgbe ebighị ebi / Naanị, ọ dịghị ihe na-adịru ebighị ebi." ** ''Egwu egwu''' * "Ịmebiga onwe m ókè adịghị agbatị onwe m. M ga-anakwere otú o siri sie ike iji nyochaa ọdịiche ahụ. Ọ dị m mkpa ka m belata shuga. Ihe dị mkpa. N'ụzọ anụ ahụ. N'uche. "' Ilekọta onwe m abụghị ihe na-atọ ụtọ, ọ bụ ya. bụ nchekwa onwe ya, nke ahụ bụkwa agha ndọrọ ndọrọ ọchịchị.''" ** [[w:kpọọ akwụkwọ|ikpeazụ =Lorde| mbụ = Audre| isi = A gbawara ọkụ : Ibi na ọrịa kansa| aha = A gbawara ọkụ: edemede| ibe = 125| onye nkwusa = Akwụkwọ Firebrand| afọ = 1988| doi =| isbn = 0932379400]] === ''[[w:Zami: Asụsụ Ọhụrụ nke Aha M|Zami: Asụsụ Ọhụrụ nke Aha M]]' (1982) === [[Usòrò:Audre Lorde, Meridel Lesueur, Adrienne Rich 1980 (820298895).jpg|thumb|Ọ bụ obere oge tupu anyị aghọta na ebe anyị bụ ụlọ dị iche kama nchekwa nke otu ihe dị iche.]] * "M na-achọkarị ịbụ ma nwoke ma nwanyị, itinye akụkụ kasị ike na nke kasị baa ọgaranya nke nne na nna m n'ime / n'ime m - ịkekọrịta ndagwurugwu na ugwu n'ahụ m dị ka ụwa si eme n'ugwu na elu." *" <p>Ịbụ ụmụ nwanyị ọnụ ezughi ezu, anyị dị iche.<br> Ịbụ ụmụ nwanyị na-edina ụdị onwe ezughị. Anyị dị iche. Ụmụ nwanyị ojii ọnụ ezughi oke, anyị dị iche.<br>Ịbụ Black Dykes ọnụ ezughị, anyị dị iche. Nchekwa dọrọ ụfọdụ n'ime anyị aka ná ntị na anyị agaghị enwe ike ikpebi otu nkọwa dị mfe, otu nkewa dị warara nke onwe. ebe, na-eto eto.</p><p>O were obere oge tupu anyị aghọta na ebe anyị bụ nnọọ ụlọ nke dị iche kama nchekwa nke ọ bụla akpan akpan iche.</p> === ''[[w:Sister Outsider|Sister Outsider: Essays and Speech]]" (1984) === * "Ụdị ìhè nke anyị ji enyocha ndụ anyị na-emetụta ngwaahịa anyị na-ebi, yana mgbanwe ndị anyị nwere olileanya iweta site na ndụ ndị ahụ. Ọ bụ n'ime ìhè a ka anyị na-etolite echiche ndị ahụ anyị na-agbaso. Nke a bụ uri dị ka ìhè, n'ihi na ọ bụ site na uri ka anyị na-enye aha ndị echiche ndị bụ, ruo mgbe uri, aha na-enweghị aha na formless-banyere ga-borned, ma ama chere. nke ezi uri na-ebute ọmụmụ echiche dị ka echiche ọmụmụ nrọ, dị ka mmetụta ọmụmụ echiche, dị ka ọmụmụ ọmụmụ (buru ụzọ) nghọta." **"Abụ abụghị okomoko" * "Maka onye ọ bụla n'ime anyị dị ka ụmụ nwanyị, e nwere ebe gbara ọchịchịrị n'ime ebe zoro ezo ma na-eto eto ezi mmụọ anyị na-ebili, "Mara mma na siri ike dị ka chestnut / stanchiions megide nrọ anyị nke adịghị ike" na nke enweghị ike. Ebe ndị a nwere ike ime n'ime onwe anyị bụ ọchịchịrị. N'ihi na ha bụ ndị ochie na ndị zoro ezo, ha adịla ndụ ma tolite site na ọchịchịrị. anyị adịghị ọcha ma ọ bụ elu; ọ bụ ọchịchịrị, ọ bụ ochie, ọ dịkwa omimi.” **"Abụ abụghị okomoko" *"Ya mere, maka ụmụ nwanyị, abụ ka abụ abụghị ihe okomoko. Ọ bụ ihe dị mkpa dị mkpa maka ịdị adị anyị. Ọ na-eme ka ìhè dị n'ime ya gosipụta olileanya anyị na nrọ anyị maka ịlanarị na mgbanwe, nke mbụ e mere ka ọ bụrụ asụsụ, emesịa ghọọ echiche. "Egwuregwu bụ ụzọ anyị si enye aha ndị na-enweghị aha ka e wee nwee ike iche echiche. Ihe kachasị anya n'èzí nke olileanya na egwu anyị bụ abụ anyị, nke e dere site na ahụmahụ nkume nke anyị kwa ụbọchị. ndu.''" * "Anyị nwere ike ịzụ onwe anyị ịkwanyere mmetụta anyị ùgwù, na ịdọ aka ná ntị (transpose) ha n'asụsụ dabara na mmetụta ndị ahụ ka ha wee nwee ike ịkọrọ ha. Ma ebe asụsụ ahụ na-adịbeghị, ọ bụ abụ anyị na-enyere aka ịmepụta ya. Abụ bụghị naanị nrọ ma ọ bụ ọhụụ, ọ bụ ọkpụkpụ ụkpụrụ nke ndụ anyị." **"Abụ abụghị okomoko" * "Ndị nna ọcha gwara anyị, echere m ya mere m bụ; na ndị nne ojii na onye ọ bụla n'ime anyị - onye na-ede uri-na-ekwu okwu na nrọ anyị, m na-eche ya mere m nwere ike nweere onwe m. ''' uri mkpụrụ ego asụsụ iji kwupụta na charter. mmata mgbanwe a na ọchịchọ, mmejuputa nnwere onwe ahụ. **"Abụ abụghị okomoko" * "Nwanyị ọ bụla nwere nnukwu ngwa agha nke iwe nwere ike ịba uru megide mmegbu ndị ahụ, nke onwe na ụlọ ọrụ, nke wetara iwe ahụ n'ime. Lekwasịrị anya na nkenke ọ nwere ike ịghọ isi iyi nke ume na-eje ozi ọganihu na mgbanwe." ** "Ojiji nke iwe" * "Iwe m abụrụla ihe na-ewute m ma ọ pụtakwara ịdị ndụ, tupu m ahapụkwa ya, m ga-ejide n'aka na e nwere ihe ọ dịkarịa ala dị ike iji dochie ya n'ụzọ doro anya." ** "Ojiji nke iwe" *"Olee nwanyị ebe a na-enwe mmasị na mmegbu nke ya nke na ọ na-apụghị ịhụ akara ikiri ụkwụ ya n'ihu nwanyị ọzọ? Olee ụdị okwu mmegbu nke nwanyị ghọrọ ihe dị oké ọnụ ahịa na nke dị mkpa nye ya dị ka tiketi ịbanye n'ogige ndị ezi omume, pụọ n'ikuku oyi na-atụ. nke nyocha onwe onye?" ** "Ojiji nke iwe" * "Ndị nna ọcha gwara anyị, echere m ya mere m bụ; na ndị nne ojii n'ime onye ọ bụla n'ime anyị - onye na-ede uri - na-ekwu okwu na nrọ anyị, ọ dị m ka m nwere ike nwee onwe m." * "Ekwetala m ugboro ugboro na ihe kacha m mkpa bụ na a ga-ekwurịrị, kwuo okwu na ịkọrọ ya, ọbụna n'ihe ize ndụ nke ịbụ onye e chifịa ya ma ọ bụ ghọtahie ya. Na ikwu okwu na-abara m uru karịa ihe ọ bụla ọzọ." ** "Mgbanwe nke ịgbachi nkịtị ka ọ bụrụ asụsụ na omume" * "Ịgbachi nkịtị agaghị echebe gị." ** "Mgbanwe nke ịgbachi nkịtị ka ọ bụrụ asụsụ na omume" “Abụ m onye m bụ, na-eme ihe m bịara ime, na-eme gị dị ka ọgwụ ma ọ bụ chịsel ichetara gị ịdị-n’anya gị ka m na-achọpụta gị n’ime onwe m.” ** "Anya na anya" * "Anyị ga-akpachara anya mụọ ka anyị ga-esi na-enwe obi ọmịiko ruo mgbe ọ ga-abụ omume n'ihi na e zuru anyị ihe bụ nwa afọ, ịhụnanya ụmụ nwanyị ojii nwere n'ebe ibe anyị nọ." ** "Anya na anya" * Ngwa onye nwe ya agaghị akwatu ụlọ nna ya ukwu." ** "Ngwaọrụ Nna-ukwu agaghị emebi ụlọ Nna-ukwu" ==Njikọ mpụga== [[W:|Andre Lorde]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Andre Lorde]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Lord, Audre}} d91ifqu2rrhkzcxmyn1xoyhjaophdf4 Augusta Savage 0 225 10102 875 2022-10-10T15:59:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q273087]] wikitext text/x-wiki == Augusta Savage == Augusta Savage (amuru Augusta Christine Fells; Febụwarị 29, 1892 - Maachị 27, 1962) bụ onye ọkpụ ọkpụ America. == Ihe ndi okwuru == * Emebeghị m ihe ọ bụla mara mma nke na-adịgide adịgide, mana ọ bụrụ na m nwere ike kpalie otu n'ime ndị na-eto eto ịzụlite nkà m maara na ha nwere, mgbe ahụ ihe ncheta m ga-abụ n'ọrụ ha. * Site na oge mbụ m nwere ike icheta mmiri ozuzo na-ada na ụrọ uhie na Florida. Achọrọ m ịme ihe. Mgbe ụmụnne m ndị nwoke na ndị nwanyị na-eme achịcha, m na-eji apịtị eme ọbọgwụ na ọkụkọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/47171-Augusta_Savage ha4h4wevzgvpd6duhiol87ume6qkbkv Aung San Suu Kyi 0 226 10103 880 2022-10-10T15:59:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q36740]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:AUNG SAN SUU KYI P6060070 01.jpg|thumb|right|Echiche ndị dị ka [[w:truth|eziokwu]], [[w:justice|ikpe nkwumọtọ]] na [[w: ọmịiko|ọmịiko]]) enweghị ike iwepụ ya dị ka ihe na-adịghị mma mgbe ndị a na-abụkarị naanị ihe mgbochi nke guzo megide ndị obi tara mmiri [[w:ike|ike]]]] Daw ''[[w:Aung San Suu Kyi|Aung San Suu Kyi]]'' (a mụrụ [[w:19|19 June]] [[w:1945|1945]]) bụ onye na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya na-eme ihe ike nke [[w: :Myanmar|Myanmar]]; Onye meriri ihe nrite 1990 Sakharov maka nnwere onwe nke echiche na 1991 Nobel Peace Prize. N'afọ 2016 ọ ghọrọ onye mbụ [[w:State Counsellor|ndụmọdụ steeti]] nke [[w:Myanmar|Myanmar]]. Kemgbe 2017 a katọrọ ya nke ukwuu maka ịgbachi nkịtị na enweghị ọrụ gbasara [[w: 2016 Rohingya mkpagbu na Myanmar | 2016 -]] mkpagbu 2017 nke [[w:Rohingya | Ndị Rohingya]]. ==Okwu Okwuru== * '''Ndị mọnk na ndị mmadụ. Mgbakọ ọha a bụ iji mee ka ụwa niile mara ihe ndị mmadụ chọrọ...''' Ebumnuche anyị bụ igosi na ndị mmadụ niile nwere mmasị dị ukwuu maka usoro ọchịchị onye kwuo uche ọtụtụ ndị. ** Okwu ọha nke mbụ (Ọgọst 26 1988) * '' 'Democracy na-enye ohere ka ndị mmadụ nwee echiche dị iche iche, na ọchịchị onye kwuo uche ya'' na-emekwa ka ọ bụrụ - '' '' na-eme ka anyị na-arụkwa ọrụ maka ikwurịta azịza maka echiche ndị ahụ.''' [...] Ya mere, anyị ga-achọ --Ọ bụghị naanị okwu gbasara arụmụka na nzuko omeiwu na imeri isi Brownie ma ọ bụ ihe Boy Scout, ma ọ bụ ihe ọ bụla a na-akpọ ha. Mana ọ bụ naanị ihe gbasara ịkwado ihe anyị chere obodo anyị chọrọ. Na '''anyị ga-achọ ịkọrọ ndị na-ekwenyeghị na anyị. Nke ahụ, ọzọ, bụ ihe ochichi onye kwuo uche ya. Ị na-agwa ndị na-ekwetaghị gị okwu; ị naghị emeri ha. Ị gbanwere echiche. Ị bịakwa na nkwekọrịta, mmezi nke ga-akacha mma maka obodo ahụ. M na-ekwu mgbe niile na mkparịta ụka na arụmụka abụghị iji nweta mmeri maka otu otu ma ọ bụ nke ọzọ, kama mmeri maka ndị anyị n'ozuzu ya. '' '' [...] Anyị chọrọ iwulite ntọala siri ike maka mba. ime nkwekorita, nke putara nkwekorita abughi nani n'etiti agbụrụ di iche iche na n'etiti okpukpe di iche iche, kama n'etiti echiche di iche iche - dika ihe omuma atu, n'etiti echiche nke oke agha na echiche nke ikike ndi mmadu n'elu ndi agha, nke bu ntọala ochichi onye kwuo uche ya. ** [http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/11/14/remarks-president-obama-and-daw-aung-san-suu-kyi-burma-joint-press-confe Okwu nke President Obama na Daw Aung San Suu Kyi nke Burma na Joint Press Conference na Aung San Suu Kyi obibi na Rangoon, Burma na November 14, 2014] * Mgbalị anyị maka ọchịchị onye kwuo uche ya ejiriwo ikike siri ike mee ụkpụrụ nke enweghị ike ime ihe ike. Na kwa, anyị kwere na ọchịchị nke iwu. Ya mere, ''ọ bụrụ na ị jụọ ka anyị ga-esi dozie nsogbu ndị a niile nke ime ihe ike n'etiti obodo, n'etiti agbụrụ dị iche iche, anyị ga-amalite site n'iwu. Ndị mmadụ aghaghị inwe ahụ́ iru ala tupu ha amalite ịkparịta ụka. Anyị enweghị ike imeta nkwekọ ma ọ bụrụ na nchekwa adịghị. Ndị na-eche na a na-eyi egwu agaghị anọdụ ala dozie nsogbu ha.''' Ya mere, m ga-achọ ịkwado, dị ka onye isi oche nke Kọmitii Iwu na Ịdị jụụ - echefula na a na-agụnyekwa ịdị jụụ -- na gọọmentị kwesịrị ileba anya n'ịchịisi iwu. “‘Ọ bụ ọrụ gọọmenti ime ka ndị mmadụ niile nwee ahụ iru ala, ọ bụkwa ọrụ dịịrị ndị anyị ịmụta ibi ndụ n’ụzọ kwekọrọ n’otu n’otu. ** [http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/11/14/remarks-president-obama-and-daw-aung-san-suu-kyi-burma-joint-press-confe Okwu nke President Obama na Daw Aung San Suu Kyi nke Burma na Joint Press Conference na Aung San Suu Kyi obibi na Rangoon, Burma na November 14, 2014] ==Njikọ Mpụga== [[W:Aung San SUU KYI|Aung San SUU KYI]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Aung San SUU KYI|Aung San SUU KYI]] na wikiquote. g1pzw5wx30nefuebp8wzeiic9nq3b0b Aurelia Henry Reinhardt 0 227 10104 885 2022-10-10T15:59:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4822220]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Aurelia H. Reinhardt, half-length portrait, wearing fur-trimmed coat and muff LCCN95500581 (cropped).jpg|thumb|Yesterday’s woman was expected to have individual interests, caring for the brightness of the hearth fire and the comforts of the family group. Today she has inherited the community and the community’s welfare. Civics, religion and education have become her field of activity. She is homemaker and citizen.]] ''Aurelia Isabel Henry Reinhardt'' (Eprel 1, 1877 - Jenụwarị 28, 1948) bụ onye nkuzi, onye ndọrọndọrọ, na onye otu ama ama na onye ndu nke ọtụtụ otu. Ọ gụchara akwụkwọ mmụta mahadum na [[w:|Mahadum California, Berkeley]], dechaa akwụkwọ mmụta doctoral ya na [[w:Yale University | Yale University]], wee gụọ akwụkwọ dịka ibe ya na [[w:Mahadum Oxford | Oxford]]. Mgbe nkuzi na [[:w: Mahadum Idaho | Mahadum Idaho]], [[w:Lewis–Clark State College|Lewiston State Normal School]], yana ngalaba ndọtị nke [[w: Mahadum California | Mahadum California]], a họpụtara ya onye isi oche nke [[w: Mills College|Mills College]] na 1916, wee jide ọnọdụ ahụ ruo 1943, na-eme ka ọ bụrụ onyeisi oche kachasị ogologo na akụkọ ihe mere eme nke ụlọ akwụkwọ ahụ. Ọ bụ [[w:peace onye na-akwado udo | onye na-eme udo]] n'oge [[w:|Agha Ụwa Mbụ]], bụ onye na-arụsi ọrụ ike na [[w:Republican Party (United States)|Republican Party]], ma kwado nkwado nke na [[w: Treaty of Versailles| Treaty of Versailles]], na nguzobe nke [[w:|League of Nations]]. O dere na kwurita okwu nke oma na US na Europe dum, nye otutu ndi mmadu, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndi ahia, n'isiokwu gunyere [[w: nkuzi umunwanyi | nkuzi umunwanyi]], [[w:nhọpụta ụmụ nwanyị| nhọpụta ụmụ nwanyị]], [[w:|udo ụwa]], na [[w: imekọ ihe ọnụ | mba ụwa]]. Ọ bụ onye isi oche nke [[w: American Association of University Women | American Association of University Women]], na onye ama ama na [[w:American Unitarian Association|American Unitarian Association]], jere ozi afọ abụọ dịka Nwanyị izizi ya, dịka naanị onye otu nwanyị na Commission of Appraisal, weputara [[w:Ware Lecture|Ware Lecture]] na 1932, wee bụrụ onye ozi nwa oge na [[w:|Oakland, California]]. Ọ bụ onye nduzi [[w:Starr King School for the Ministry|Starr King School for the Ministry]], bụrụkwa onye nnọchiteanya na [[w:United Nations Conference on International Organization|nzukọ mmalite]] nke [[w:|United Nations]] na 1945. ==Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Aurelia Henry Reinhardt, (Pres't Mills College) LCCN2014716751 (cropped).jpg|thumb|Ị chere na ọ hụrụ gị n'anya nke ukwuu n'otu n'otu. Ọ kwenyere na gị na ihe ị nwere ike ịghọ, na okwukwe ya na gị, dị ka nchekwube ya, na-efe efe, na-enye gị obi ike na ike onwe gị ka ị ghara inwe obi abụọ n'onwe gị. O nwere ikike pụrụ iche ime ka ị chee na ị nwere ike ime ihe ọ bụla.] "Ọdịnihu nke obodo anyị dabere na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ anyị, a ga-edobe ha n'ọchịchị onye kwuo uche ya." ** Na [[w:cite akụkọ | ikpeazụ1=Henry Reinhardt |first1=Aurelia |title="Debe Kọleji anyị Democratic" Arịrịọ nke Onye nkuzi nwanyị ama ama |url=https://cdnc.ucr.edu/cgi-bin/cdnc?a =d&d=MM19200423.2.22&srpos=4&e=----------en--20--1--txt-txIN-Aurelia+Henry+Reinhardt-ILLUSTRATION-----1 | nweta =3 Julaị 2018 | onye mbipụta = Madera Mercury | ụbọchị = Eprel 23, 1920]] * “Ka anyị ghara ichefu na ọdịnihu ga-agụnye ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eje ozi n’ọdịnihu karịa ka anyị mabuburu.” ** Na [[w:cite akwụkwọ| ikpeazụ1=Emerson|first1=Dorothy May| ikpeazụ2=Edwards|first2=June| ikpeazụ3=Knox|first3=Helene|title= Iguzo n'ihu Anyị: Unitarian Universalist Women and Social Reform, 1776-1936| url=https://books.google.com/books?id=djpfT5rHb5MC|year=2000|publisher=Unitarian Universalist Association of Congregations|isbn=978-1-55896-380-1|page=565]] * "Nwanyị ụnyaahụ tụrụ anya na ọ ga-enwe mmasị n'otu n'otu, na-ahụ maka ọkụ ọkụ ọkụ ọkụ na ntụsara ahụ nke ezinụlọ. Taa ọ ketara obodo na ọdịmma obodo. Ọmụmụ obodo, okpukperechi na agụmakwụkwọ aghọwo ubi ọrụ ya. Ọ bụ onye nwe ụlọ na nwa amaala." ** Ide na ''Mills Quarterly'' na 1917, dị ka e hotara na [[w:cite web |url=https://web.archive.org/web/20210624201539/http://www.uuwhs.org/womenwest.php |website=Unitarian Universalist Women's Heritage Society Archives | nweta = 3 Julaị 2018|title=Aurelia Isabel Henry Reinhardt (1877-1948)]] * " Okpukpe na agụmakwụkwọ na-ezukọ n'ọrụ ha iji mee ka ndụ bara ụba kwe omume - okwu ndị ahụ bụ ọgụgụ isi na nke mmụọ, ọ bụghị ihe onwunwe. A na-emesi ndụ mmadụ obi ike naanị ndị ... bụ ndị dọworo onwe ha aka ná ntị ịhọrọ na ndị nwere obi ike na-agbalịsi ike. maka ndị magburu onwe ha "n'obi na mkpụrụ obi na uche." ** Adreesị na Mahadum Ohio State, 1940, dịka ekwuru na [[w:|cite web |url=https://web.archive.org/web/20210624201539/http://www.uuwhs.org/womenwest.php |website=Unitarian Universalist Women's Heritage Society Archives |accessdate=3 Julaị 2018| aha. =Aurelia Isabel Henry Reinhardt (1877-1948)]] * "[A]gụmakwụkwọ na ọchịchị onye kwuo uche ya, na ọchịchị onye kwuo uche ya, ga-eji ngwa niile nke mmepeanya, ụlọ, ụka, obodo, yana ụlọ akwụkwọ, maka mmepe zuru oke na nke kwesịrị ekwesị nke nwa ọ bụla. Nke a pụtara na agwa na echiche, yana obi na aka, na-etolite ọnụ. : Agụmakwụkwọ na ọchịchị onye kwuo uche ya ga-eji nlezianya na-eduzi ịgụ na nleba anya, ụkpụrụ na omume na-enwe obi ụtọ, ibu ọrụ, na nsonye nke otu ndụ. Ọchịchị na ọchịchị onye kwuo uche ya abụghị "ha," ọ bụ "anyị." ** Okwu e nyere elekere redio Unitarian, nke e degharịrị na [[w:|cite book| ikpeazụ=McKanan|first=Dan|title=A Documentary History of Unitarian Universalism, Mpịakọta Abụọ: Site na 1900 ruo ugbu a|url=https://web.archive.org/web/20130731120516/http://books/. .google.com/books?id=4FBUDwAAQBAJ| nweta=3 Julaị 2018|afọ=2017|onye nkwusa=Skinner House Books|isbn=978-1-55896-791-5|pages=105-7]] * "Horace Mann kwuru na otu onye bụbu kwesịrị otu puku ndị na-eme mgbanwe. Ma ọ bụrụ na ị ga-eme ka ikpe ziri ezi na nnwere onwe dị ndụ, ndị ọkàiwu, anyị ndị nkuzi ga-agbalị ịghọ ihe anyị chọrọ ịbụ, ndị mbụ nke àgwà ụmụ amaala anyị. " **Okwu ekwuru na 1917 na California Bar Association, na [[w:cite book| last=California|first=State Bar of|title=Proceedings ... Mgbakọ kwa afọ, California Bar Association|url=https://web.archive.org/web/20130731120518/https://books.google/ .com/books?id=-GsdAQAAMAAJ|afọ=1917|ibe=170-172]] * "Taa n'ala ebe ụmụ nwanyị niile na-eketa ọrụ obodo, ebe ọrụ na azụmahịa na-emeghe nye ndị niile bịara na-enweghị ọdịiche nke mmekọahụ, idu ndú site na mmetụta kpọmkwem bụ ihe nketa nke nwanyị na-enweghị mgbagha." **Okwu ekwuru na 1922 nye otu American Association of College Women, na [[w:cite book|title=Western Journal of Education|url=https://books.google.com/books?id=3XovAQAAMAAJ| nweta=3 Julaị 2018 |afọ=1922|onye nkwusa=Ụlọ ọrụ mbipụta Harr Wagner|ibe=8]] == Okwu gbasara Aurelia Henry Reinhardt== * "Ọ bụ onye otu ndụ nke ọtụtụ ụlọ ọrụ agụmagụ karịa eleghị anya nwanyị ọ bụla nke California." **[[W:cite book| last=Lyons|first=Louis S.|title=Ònye bụ onye n'etiti ụmụ nwanyị California: Otu afọ a na-arara nye ndị inyom na-anọchite anya California, na nyocha ikike nke ihe omume ha na Civic, Social, Athletic , Philanthropic, Art and Music, Literary and Dramatic Circles : Profusely Illustrated|url=https://books.google.com/books?id=xW8_AQAAMAAJ| nweta=2 Julaị 2018|afọ=1922|onye nkwusa=Ụlọ ọrụ na-ebipụta Nchekwa| ibe = 604]] * I chere na ọ hụrụ gị n’anya nke ukwuu. Ọ kwenyere na gị na ihe ị nwere ike ịghọ, na okwukwe ya na gị, dị ka nchekwube ya, na-efe efe, na-enye gị obi ike na ike onwe gị ka ị ghara inwe obi abụọ n'onwe gị. O nwere ikike pụrụ iche ime ka ị chee na ị nwere ike ime ihe ọ bụla. ** Evelyn Steel Little, na [[w:cite akwụkwọ| ikpeazụ=Harris| mbụ = Mark W.| aha = The A ruo Z nke Unitarian Universalism|url=https://books.google.com/books?id=6XEPjO1- 4e0C| nweta = 3 Julaị 2018 | ụbọchị = 29 Julaị 2009 | onye mbipụta = Scarecrow Press|isbn=978-0-8108-6333-0 | ibe = 393]] * dị ka ndị pụrụ iche Unitarian dị ka e nwere n'ala ** Frederick May Elliot, na [[w:cite akwụkwọ| ikpeazụ1=Emerson|first1=Dorothy May| ikpeazụ2=Edwards|first2=June| last3=Knox|first3=Helene|title = Iguzo n'ihu Anyị: Unitarian Universalist Women and Social Reform, 1776-1936|url=https://books.google.com/books?id=djpfT5rHb5MC|afọ=2000|onye nkwusa=Unitarian Universalist Association of Congregations|isbn=978-1-55896-380-1|page=563]] * "Enwere ihe abụọ mmadụ kwesịrị ịhụ na njem West: Grand Canyon na Dr. Reinhardt." ** Onye toastmaster na-ewebata Reinhardt na 1940 na nri abalị Unitarian nke iri itoolu na itoolu, nke e hotara na [[w:cite web |title=Religion: Woman Moderator |url=http://content.time.com/time/magazine/article/0, 9171,789827,00.html | webụsaịtị=OGE | nweta =19 Nọvemba 2018 | ụbọchị=June 03, 1940]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Aurelia Henry Reinhardt]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Aurelia Henry Reinhardt]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Henry Reinhardt, Aurelia}} bupybgkiksdpv03913lh4hfqqsirfou Ava DuVernay 0 228 10105 889 2022-10-10T15:59:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4827381]] wikitext text/x-wiki == Ava DuVernay == Ava Marie DuVernay (amuru August 24, 1972) bu onye ihe nkiri America == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na nrọ gị gụnyere naanị gị, ọ dị obere. * Na-anụ ọkụ n'obi ma jiri obi ụtọ na-aga n'ihu kwa elekere kwa ụbọchị ruo mgbe ị ruru ihe mgbaru ọsọ gị. * Chọpụta ihe ị ga-eme ka ị bụrụ dike nke akụkọ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28170-Ava_DuVernay fdh3ir23rxdqmpmk4m817k0av93pm5s Avi (author) 0 229 896 895 2022-10-10T11:28:31Z Jon Harald Søby 3 6 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Avi (author)]] [[W:Avi (author)|Avi (author)]] (amụrụ 23 Disemba 1937), nke amara nke ọma n'aha mkpịsị odee ya Avi, bụ onye ama ama Amerika dere akwụkwọ ntoroọbịa na akwụkwọ ụmụaka. Ọ bụ onye mmeri ==Ihe ndi Okwuru== *Ọ bụrụ na ị mụta ịmata onye iro gị tupu ị kpọọ ya asị, ị nwere ike ịmụta ịghara inwe onye iro. Ọtụtụ mgbe, Montmer ga-ewere otu taa karịa ụnyaahụ atọ na echi abụọ. Iji anya ndị ọzọ hụ ụwa bụ iguzo n'elu atop atop. ugwu ọhụrụ.Ịmara ogologo ntị Montmer agaghị agwa gị ma ọ ga-ege ntị.Ka mma ibi na Montmer iri n'udo karịa otu n'ime agha.Mgbe ị na-ewere otu azụ azụ, ọ na-achọ hops abụọ ịga n'ihu.Ị Atụla egwu ndị na-adịghị ike, naanị ha na-agbalị izochi adịghị ike ha. *Ọdịghị ihe dị n'ụwa dị ntakịrị nke na anyanwụ apụghị ikpo ọkụ. Eziokwu na-abụkarị ihe na-egbu mgbu n'ikwu okwu ma na-eme ka ahụ dị jụụ ndụ. ==Edensibia== *[https://en.m.wikiquote.org/wiki/Avi_(author)] trfgvwqz13x2vwo52wfpannil8563b7 Awa k. Ndukwe 0 230 10106 899 2022-10-10T15:59:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113585841]] wikitext text/x-wiki [[Awak. Ndukwe]] Camp, Abuja ... 91 Enugu Road, Awak. 040947. Gburugburu, F. I.. 95 ibe · 30 '''Awak. Ndukwe''' ===Ihe Ndị O kwuru=== “Ị ga-amị mkpụrụ, ba ụba, mejupụta, na-edo onwe gị n’okpuru ma nwee ike n’aha Jizọs Amen. Jenesis 1:28. <refhttps://www.google.com/search?q=awak+ndukwe+quote&oq=&aqs=chrome.2.69i176j35i39i362l14.-1j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== f2cm59tzn3ie3371pjx81mkuwyxfka0 Awol Erizku 0 231 10107 902 2022-10-10T15:59:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20631016]] wikitext text/x-wiki [[Awol Erizku]] '''Awol Erizku''' Awol Erizku bụ onye omenkà nke oge a onye Etiopia-Amerika nke bi ma na-arụ ọrụ na New York City & Los Angeles. Ihe mgbasa ozi ya bụ isi bụ eserese, foto, ihe ọkpụkpụ na ihe nkiri. Erizku na-arụ ọrụ na ihe dị iche iche achọtara. Akpọrọ Erizku "Nwa Nwoke Ọhụrụ nke Ụwa" site na magazin Vulture. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Enwere m mmasị na ntinye aka akụkọ ihe mere eme," <ref>https://www.gq.com/story/awol-erizku-interview</ref> ===Ebenside=== 6vvripmyts1yn1xcfizhf1tdg3joxs2 Ayaan Hirsi Ali 0 232 10108 908 2022-10-10T16:00:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q214475]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ayaan Hirsi Ali 2006 cropped.jpg|thumb|[I]we na nke doro anya, echiche dị egwu na-adịkarịghị aga aka na aka.]] ''[[w:Ayaan Hirsi Ali|Ayaan Hirsi Ali]]''' (a mụrụ '''Ayaan Hirsi Magan''' na [[w:|13 November]] [[w:|1969]]) bụ onye bụ onye Somalia amụrụ na America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nwanyị. Ọ bụ MP maka Dutch liberal People's Party for Democracy bido 2003 ruo 2006. Ọ na-arụ ọrụ ugbu a maka ụlọ ọrụ na-eche echiche mgbanwe, [[w: American Enterprise Institute|American Enterprise Institute]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Enwere nnukwu ọdịiche dị n'etiti '''ịnagide''''''ịnagide anabataghị'''. ** Dịka ekwuru na [https://archive.is/20130704013203/www.ejpress.org/article/10660 ''EJ Press''] ===2000s=== *"... na ndị nwere otu echiche mmadụ enweghị ike ikwurịta. Site n'ebe ndị nwere otu echiche, mmadụ nwere ike isonye n'ozi ụka, na, dịka a na-amakarị, mmemme ụka anaghị amasị m." **''NOS Journaal'', official Dutch newsrail, 8 pm, August 30, 2006. "Met gelijkgezinden kun je alleen maar een kerkdienst * houden, en zoals bekend, houd ik niet van kerkdiensten." "Kerkdienst" pụtara ọrụ ụka nke otu ụka Ndị Kraịst, dịka [[w:|Mass (liturgy)]] enweghị ike iji ya na Dutch kọwaa ọrụ ekpere ndị Alakụba. *"[[w:|Islam]] abụghị agbụrụ...Islam bụ naanị otu nkwenye, ọ bụghịkwa ‘[[w:|Islamophobic]]’ ịsị Islam ekwekọghị na ọchịchị onye kwuo uche ya na-emesapụ aka. **[https://web.archive.org/web/20150907123806/http://www.jihadwatch.org/archives/2007/07/017367print.html Hirsi Ali: "Ekwela ka Islam Sharia na ndị Alakụba na-eche n'ezie ya na ndị ahụ extremist Christian bi na United States"], ''Jihad nche'', 13 Julaị 2007 **[https://web.archive.org/web/20070703045949/http://www.cbc.ca/onthemap/fullpage.php?id=87 Ayaan Hirsi Ali na N'ajụjụ ọnụ vidiyo], ''CBC News' Ọnwa Isii 11, 2007 *"Ebe enweghị nnwere onwe ikwu okwu, akọnuche adịghị. **Okwu gbasara nnwere onwe ikwu okwu na European Parliament, 14 February 2008 [[w:|fix cite]] *"Islam abụghị okpukpe udo. Ọ bụ echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mmeri nke na-achọ ịchịisi n'ụzọ ọ bụla o nwere ike." ** [https://web.archive.org/web/20090324042409/http://www.palmbeachpost.com/localnews/content/local_news/epaper/2009/03/21/0321muslimsali.html "Onye edemede, onye ndọrọ ndọrọ katọrọ okwukwe Muslim na Palm Beach okwu", ''Palm Beach Daily News'' (21 Maachị 2009)] *"Ebe obibi ọ bụla nke ndị Alakụba chọrọ na-eduga n'echiche nke aṅụrị na nkwenye na Allah nọ n'akụkụ ha. Ha na-ahụ omume obi ụtọ ọ bụla dị ka òkù ime ihe ọhụrụ chọrọ." ** "Onye edemede, onye ndọrọndọrọ katọrọ okwukwe Muslim na okwu Palm Beach", ''Palm Beach Daily News'' (21 Maachị 2009) *"Ajụjụ kacha dị mkpa n’oge anyị a bụ: Mwakpo ndị Alakụba na-akwaga mba ọzọ ọ̀ ga-achị obodo Europe?" ** "Onye edemede, onye ndọrọndọrọ katọrọ okwukwe Muslim na okwu Palm Beach", ''Palm Beach Daily News'' (21 Maachị 2009) ===''[[w:Infidel (akwụkwọ)|Infidel]]'' (2007)==== *"Ndị mmadụ na-ajụ m ma enwere m ụdị ọchịchọ ọnwụ, ka m na-ekwu ihe m na-eme. Azịza ya bụ mba: ọ ga-amasị m ịnọgide na-adị ndụ. Otú ọ dị, a ghaghị ikwu ihe ụfọdụ, na-enwekwa mgbe ịgbachi nkịtị na-aghọ ndị so na-ekpe ikpe na-ezighị ezi." ** Okwu mmalite *"N’otu echiche, nne nne m bi n’oge Iron Age. Enweghị usoro ederede n'etiti ndị na-akwagharị. Ihe ndị e ji ígwè rụọ dị ụkọ ma dị oké ọnụ ahịa. … Oge mbụ ọ hụrụ onye ọcha, nne nne m dị afọ iri atọ na ụma: o chere na akpụkpọ ahụ onye a agbaala ọkụ." ** Isi nke 1: Ọbara *"Nwoke ahụ, bụ́ onye ma eleghị anya bụ onye na-ebi úgwù ọdịnala na-eme njem si n’agbụrụ ndị na-akpụ akpụ, were mkpara ụzọ. N'aka nke ọzọ, o jidere ebe dị n'etiti ụkwụ m wee malite tweaking ya, dị ka nne nne m na-añụ mmiri ara ewu. "N'ebe ahụ, "kintir" ahụ, otu n'ime ụmụ nwanyị ahụ kwuru. Mgbe ahụ mkpa ahụ gbadara n'etiti ụkwụ m, nwoke ahụ gbupụrụ labia n'ime m na clitoris. Anuru m ya, dị ka onye na-egbu anụ na-esipụ abụba n'otu iberibe anụ. Ihe mgbu na-amapu m n'etiti ụkwụ m, nke a na-apụghị ịkọwa akọwa, m wee tie mkpu. Mgbe ahụ, ịkwa akwa bịara: ogologo agịga na-adịghị ahụkebe wee wụba n'ime labia m na-agba ọbara, mkpesa m na-ada ụda na oke iwe, okwu nkasi obi na agbamume nne nne m. "Ọ bụ naanị otu ugboro na ndụ gị, Ayaan, nwee obi ike, ọ fọrọ nke nta ka ọ gwụ." Mgbe akwachara akwa ahụ, o were ezé ya gbupụ eri ahụ." ** Isi nke 2: N'okpuru Osisi Talal *"Nke a bụ [[w:|Saudi Arabia]], ebe [[w:|Islam]] sitere, na-achị nke ọma dịka akwụkwọ nsọ na ihe atụ nke [[w:|Prophet Muhammad]] siri dị. Na iwu, ụmụ nwanyị niile nọ na Saudi Arabia ga-anọrịrị na-elekọta nwoke. Nne m rụrụ ụka n'olu dara ụda na onye ọrụ mbata na ọpụpụ Saudi Arabia, ma ọ na-ekwughachi naanị n'olu dara ụda na ya apụghị isi n'ọdụ ụgbọ elu pụọ n'enweghị onye na-elekọta ya." ** Isi nke 3: Mkpado egwu na Obí Allah *"Ebe nne nne anyị nọrọ na [[w:|Somalia]], nne m enweghị onye ọ ga-eso na-ekerịta ọrụ na atụmatụ. Ọ dịghị ihe ọ pụrụ ime n'onwe ya. O kwesịghị ịpụ n'okporo ámá na-enweghị ndị nlekọta ọhụrụ ndị a nke anyị, nwanne nna anyị, ma anyị onwe anyị abụghị. Iji kpọ ha na fon ọ ga-eji nwayọọ gbadaa n'ebe a na-ere nri n'akụkụ, ebe nwanne m nwoke dị afọ iri na-adọkpụ na-eme ihe dị ka nwoke na-echebe ya." ** Ch. 3 *"Anyị amụtalarịị akụkụ nke [Quran] n'obi na Mogadishu, n'agbanyeghị na anyị aghọtabeghị ihe karịrị otu okwu ma ọ bụ abụọ n'ime ya, n'ihi na ọ bụ n'asụsụ Arabic. Mana onye nkuzi nọ na Mecca kwuru na anyị gụgharịrị ya n'enweghị nkwanye ùgwù: anyị gbara ya ọsọ, iji gosi. Ya mere, ugbu a, anyị aghaghị ịmụta ya nile site n'obi ọzọ, ma na nke ugbu a na-eji nkwanye ùgwù kwụsịtụrụ. Anyị ka aghọtaghị karịa isi okwu efu nke ya. N'ụzọ doro anya, nghọta abụghị isi ihe." ** Ch. 3 *"Na Saudi Arabia, ihe ọjọọ niile bụ ihe kpatara ndị Juu. Mgbe ikuku ikuku mebiri ma ọ bụ na mberede, ọkpọkọ kwụsịrị ịgba ọsọ, ụmụ nwanyị Saudi na-esote na-ekwu na ndị Juu mere ya. A kụziiri ụmụaka ndị ọzọ ikpe ekpere maka ahụike nke ndị mụrụ ha na mbibi nke ndị Juu. Mgbe e mesịrị, mgbe anyị gara ụlọ akwụkwọ, ndị nkụzi anyị kwara arịrị ruo ogologo oge ihe ọjọọ nile ndị Juu mere na ha zubere ime megide ndị Alakụba. Mgbe ha na-agba asịrị, ndị inyom nọ n'akụkụ na-asị, "Ọ dị njọ, ọ na-enupụ isi, ọ bụ nwanyị akwụna - ya na onye Juu na-arahụ ụra." Ndị Juu dị ka djinn, ekpebiri m. Ahụtụbeghị m onye Juu. (Ọnweghị ndị Saudis ndị a.)" ** Ch. 3 *"Na Septemba 16, 1978, ọnwa chi jiri n'ehihie na Riyadh. N'otu ehihie, ọ bịara hụ: onyinyo gbara ọchịchịrị na-eji nwayọọ nwayọọ gafee ihu ọnwa na-acha anụnụ anụnụ na mbara igwe na-agba ọchịchịrị. Enwere nkụja n'ọnụ ụzọ. Mgbe m meghere ya, onye agbata obi anyị jụrụ ma anyị nọ n'udo. O kwuru na ọ bụ ụbọchị ikpe, mgbe Quran na-ekwu na anyanwụ ga-esi n'ebe ọdịda anyanwụ pụta na oké osimiri ga-eju mmiri, mgbe ndị niile nwụrụ anwụ ga-ebili na ndị mmụọ ozi Allah ga-atụle mmehie anyị na omume ọma anyị, na-eme ka ihe ọma dịkwuo mma na Paradaịs na ihe ọjọọ. gbafuo. N'agbanyeghị na ọ bụ obere abalị, muezzin kpọrọ oku maka ekpere na mberede - ọ bụghị otu ụlọ alakụba na-akpọ nke ọma na-eso nke ọzọ, dịka ha na-emebu, mana ụlọ alakụba niile na-eti mkpu otu mgbe, n'obodo niile. A na-eti mkpu n'ofe mpaghara ahụ. Mgbe m lere anya n’èzí ahụrụ m ka ndị mmadụ na-ekpe ekpere n’okporo ụzọ." ** Ch. 3 *"[Na Etiopia,] Abeh debara aha anyị atọ n’ụlọ akwụkwọ, bụ́ nke a na-akụzi n’asụsụ Amharic. Anyị na-asụ naanị Somali na Arabic, n'ihi ya, ihe niile bụcha mba ọzọ ruo nwa oge. Ọ bụ mgbe m nwere ike ikwu okwu ka m ghọtara na ụmụntakịrị ụmụ agbọghọ mụ na ha nọ n'ụlọ akwụkwọ abụghị ndị Alakụba. Ha kwuru na ha bụ ''Kiristaan'', Onye Kraịst, nke nọ na Saudi Arabia bụbu mkparị egwuregwu egwu egwu, nke pụtara ''adịghị ọcha''. Mma n̄kop ndịk ye eka mi, ndien enye ama ọsọn̄ọ ọnọ mi. Ndị Etiopia bụ ''kufr'', ụda okwu ahụ bụ ihe nlelị. Ha na-aṅụ mmanya na-aba n’anya, ha asaghịkwa nke ọma. Ha bụ ndị a na-asọ oyi." ** Isi nke anọ: Ụmụ mgbei na ndị nwunye di ha nwụrụ na-akwa ákwá *"Ọnụ ọgụgụ bụụrụ m ihe omimi. Anọ m n'azụ. Ọ bụ naanị na Nairobi, mgbe m dị afọ iri, achọpụtara m ihe ọ bụla gbasara ụzọ a na-agbakọ oge: nkeji, awa, afọ. Na Saudi Arabia kalenda abụrụla ndị Alakụba, dabere na ọnwa ọnwa; Etiopia jisiri kalenda anyanwụ oge ochie. Edere afọ ahụ na 1399 na Saudi Arabia, 1972 na Etiopia, na 1980 na Kenya na n'ebe ọ bụla ọzọ. Na Etiopia, anyị nwere ọbụna elekere dị iche: a na-akpọ ọwụwa anyanwụ otu elekere na ehihie na a na-akpọ isii. (Ọbụna n'ime Kenya, ndị mmadụ na-eji usoro abụọ maka ịkọ oge, British na Swahili.) Ọnwa ole na ole, ụbọchị - ihe niile ka a tụrụ ime n'ụzọ dị iche. Naanị n'ụlọ akwụkwọ praịmarị Juja Road ka m malitere ịchọpụta ihe ndị mmadụ bu n'uche mgbe ha na-ezo aka na ụbọchị na oge. Nne nne amụtaghị ịkọ oge ma ọlị. N'ime ndụ ya niile, ehihie bụ mgbe onyinyo dị mkpụmkpụ, na afọ gị ka e ji oge mmiri ozuzo tụọ. Ọ dabara nke ọma na sistemụ ya." ** Isi nke 5: Nzuzo Nzuzo, Mmekọahụ, na Isi nke Sukumawiki *"Nne m lere onwe ya anya dị ka onye ihe ọjọọ. N'otu oge, ọ kpụziri ọdịnihu ya ma mee mkpebi - ọ hapụrụ Somalia gaa Aden, hapụ di mbụ ya ma họrọ nna m - ma n'oge ụfọdụ, ọ dị ka ọ tụfuru olileanya. Ọtụtụ ndị inyom Somalia nọ n'ọkwá ya gaara arụ ọrụ, ga-achịkwa ndụ ha, ma nne m, n'ịbụ ndị na-etinye uche n'àgwà Arab na ụmụ nwanyị na-asọpụrụ Chineke ekwesịghị ịrụ ọrụ n'èzí ụlọ, chere na nke a agaghị adị mma. Ọ dịtụghị mgbe ọ dị ya ka ịpụ wee mepụta ndụ ọhụrụ nye onwe ya, n’agbanyeghị na ọ pụghị ịbụ okenye karịa iri atọ na ise ma ọ bụ iri anọ mgbe nna m hapụrụ. Kama, ọ dabere kpam kpam. Ọ na-egbo mkpesa; ọ were iwe; ọ na-emekarị ihe ike; ọ na-enwekwa nkụda mmụọ mgbe niile." ** Ch. 5 *"Ịñụ mmanya na iyi uwe ogologo ọkpa abụghị ihe ọ bụla ma e jiri ya tụnyere ịgụ akụkọ ihe mere eme nke echiche." ** Isi nke 13: Leiden *"Islam dị ka ọnụ ụlọ nke uche. Na mbụ, mgbe ị meghere ọnụ ụzọ, nnụnụ ahụ kpuchiri ekpuchi na-anọ n'ime: ọ na-atụ egwu. Ọ tinyela mkpọrọ n'ime ya. Ọ na-ewe oge tupu nnụnụ ahụ agbapụ, ọbụna mgbe mmadụ meghere ụzọ n'ọnụ ọnụ ya." ** Isi nke 15: Egwu *"N’October 2002, agbagara m California. Ọ bụ oge mbụ m gara na United States, achọpụtara m ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ozugbo na echiche m banyere America bụ ihe nzuzu kpamkpam. Anọ m na-atụ anya ka ndị na-acha uhie uhie na ndị mara abụba, nwere ọtụtụ egbe, ndị uwe ojii na-eme ihe ike, na ịkpa ókè agbụrụ - ihe ngosi nke caricature. N'ezie, n'ezie, ahụrụ m ndị mmadụ ka ha na-ebi ndụ nke ọma, na-agba ọsọ ma na-aṅụ kọfị." ** Ch. 15 *"N'ezie, ezutekwara m mmeghachi omume ọjọọ na mkpọsa. Ndị mmadụ na-akpọ m aha, ọbụna gbụsara m ọnụ mmiri; Enwetara m egwu egwu. Ndị kasị dị ịrịba ama, nye m, bụ ndị o doro anya na kwadoro ihe niile m kwuru, ma n'agbanyeghị nke ahụ, ha agaghị atụ anya ịtụ vootu maka Liberal Party. O chetaara m Somalia: ha agaghị eme ntuli aka n'èzí ezinụlọ ha." ** Ch. 15 *"Ọtụtụ ndị Dutch na-eche echiche nke ọma agwala m na ọ dịghị ihe na omenala Alakụba na-akpalite mmetọ a na-emegbu ụmụ nwanyị, na nke a bụ naanị nghọtahie dị egwu. Ndị nwoke n'ụwa niile na-eti ụmụ nwanyị ha ihe, a na-ama m mgbe niile. N'ezie, ndị Western a bụ ndị na-aghọtahie Islam. Quran nyere iwu ntaramahụhụ ndị a. Ọ na-enye ihe ndabere ziri ezi maka mmetọ, ka ihere ghara ime ndị na-eme ya, akọnuche ha ma ọ bụ obodo ha gharakwa imegbu ha. Achọrọ m ihe ngosi nka m mere ka o siere ndị mmadụ ike ilepụ anya na nsogbu a. Achọrọ m ka ndị ụwa, ndị na-abụghị ndị Alakụba kwụsị ịchị onwe ha ọchị na "Islam bụ udo na ndidi." ** Isi nke 16: Ọchịchị *"Ọ ga-amasị m ka e kpee m ikpe na arụmụka m ziri ezi, ọ bụghị dị ka onye e merụrụ ahụ. ** Epilogue: Akwụkwọ ozi nke Iwu ===2010s=== *"Enweghị m ike iche maka usoro iwu nke na-eweda ụmụ nwanyị ala na-eweda ụmụ nwanyị karịa Iwu Alakụba." ** '' Akụkọ Sydney 7'', (Eprel 4, 2017) *"Taa, ị nwere njikọ aka jọgburu onwe ya n'etiti ndị isi aka ekpe na ndị Alakụba na ha na-eji ngwa mgbasa ozi ọgbara ọhụrụ mechie ndị dị ka m site n'imetọ anyị." ** Ekwuru na "Ayaan Hirsi Ali katọrọ ndị ngagharị iwe gbochiri ọbịbịa ọ na Australia," Emily Ritchie, ''The Australian'' (Eprel 5, 2017) [https://www.theaustralian.com.au/news/nation] /ayaan-hirsi-ali-hits-back-at-muslim-ụmụ nwanyị-maka-ebu-mmiri-maka-extremists/akụkọ-akụkọ/163a1a49c66d32a5501718d2984894ed] ====''[[w: Nomad: Site Islam ruo America| Nomad: Njem nkeonwe Site na Nsogbu nke mmepeanya]]" (2010)==== *"Nke a bụ ihe m mụtara n'ụzọ siri ike, ma nke ọtụtụ ndị nwere ezi obi n'Ebe Ọdịda Anyanwụ na-esiri ike ịnakwere: "Ndị mmadụ niile hà nhata, ma omenala na okpukpe niile abụghị"'. Omenala nke na-eme ka nwanyị bụrụ nwanyị ma na-ewere ụmụ nwanyị dị ka ndị nwe ndụ ha ka mma karịa omenala na-emebi akụkụ ahụ ụmụ agbọghọ na-emechi ya n'azụ mgbidi na ákwà mgbochi ma ọ bụ ụtarị ma ọ bụ na-atụ ha nkume maka ịhụnanya. Omenala nke na-echebe ikike ụmụ nwanyị site n'iwu dị mma karịa omenala nke nwoke nwere ike ịlụ nwunye anọ n'ụzọ iwu kwadoro otu oge ma na-agọnarị ụmụ nwanyị ego na ọkara ihe nketa ha. Omenala nke na-ahọpụta ụmụ nwanyị n'ụlọikpe kacha elu dị mma karịa omenala na-ekwupụta na akaebe nke nwanyị ruru ọkara nke nwoke." *"Otú a ka esi emeghe uche: site n'eziokwu, n'ezi okwu mkparịta ụka. Enwere ike ịwụsị anya mmiri, mana ọ bụghị ọbara." *"Nkwuwa okwu bụ ihe mgbanaka nnwere onwe na ọha mmadụ nweere onwe ya. Ma ee, ọ gụnyere ikike ikwulu Chineke na imejọ ya." ===2020s=== *"[I]we na nke doro anya, echiche nkatọ anaghị adịkarị n'otu aka." ** [https://archive.today/20200626221126/https://www.wsj.com/articles/america-doesnt-need-a-new-revolution-11593201840?mod=hp_opin_pos_1" America achọghị mgbanwe ọhụrụ"](26 June 2020), '' Wall Street Journal '' *"Ihe ndị mgbasa ozi anaghị agwakwa gị bụ na America bụ ebe kacha mma n'ụwa ka ịbụ oji, nwanyị, nwoke nwere mmasị nwoke, trans ma ọ bụ gịnị nwere gị. Anyị nwere nsogbu anyị na anyị kwesịrị idozi ha. Ma obodo anyị na usoro anyị adịchaghị anya ịkpa ókè agbụrụ." ** (26 June 2020), "The Wall Street Journal" *"Abịara m na US na 2006, ebe m bi na Netherlands kemgbe 1992. Dị ka ọtụtụ ndị si mba ọzọ, ejiri m obi ike bịa na America na a ga-ekpe m ikpe maka uru m karịa n'ihi agbụrụ agbụrụ ma ọ bụ mmekọahụ. Enwere ihe kpatara US ji nọrọ, dịka ọ dịla anya, ebe nhọrọ maka ndị ga-akwaga mba ọzọ. Anyị maara na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ nweghị ihe dị iche na ọnụ ọgụgụ ndị na-enweghị ọrụ maka ndị ọrụ amụrụ na mba ọzọ na ndị ọrụ - n'adịghị ka na European Union." ** [http://archive.is/YPoyl "America achọghị mgbanwe ọhụrụ"] (26 June 2020), "The Wall Street Journal" *"Ka oge na-aga, ndị America bụ ndị a ma ama maka ime ike ha, na-edozi nsogbu. Ndị Europe, dị ka Alexis de Tocqueville mere mkpesa, nwere mmasị ịhapụ nsogbu n'aka ndị ọchịchị etiti na Paris ma ọ bụ Berlin. Ndị America na-edozi nsogbu na mpaghara, na-anọdụkọ ọnụ n'ụlọ ezumezu obodo na mkpakọrịta afọ ofufo. Ụfọdụ mmụọ ahụ ka dị, ọ bụrụgodị na anyị ga-ezute ugbu a na Zoom." ** [http://archive.is/YPoyl "America achọghị mgbanwe ọhụrụ"] (26 June 2020), "The Wall Street Journal" *"Nsogbu bụ na e nwere ndị n'ime anyị na-achọghị ịchọpụta ya na ndị nwere mmasị n'ịzere ngwọta ndị nwere ike ịrụ ọrụ. Ha nwere mkpali ndọrọ ndọrọ ọchịchị doro anya ka ọ ghara idozi nsogbu mmekọrịta ọha na eze, n'ihi na nsogbu mmekọrịta ọha na eze bụ ihe ndabere nke ike ha. Ọ bụ ya mere, mgbe ọ bụla ọkà mmụta dị ka Roland Fryer wetara data ọhụrụ na tebụl - na-egosi na ọ bụghị eziokwu na ndị uwe ojii na-agbapụ ndị isi ojii n'ụzọ na-ezighị ezi - nzaghachi abụghị ịgụ akwụkwọ ahụ kama ịnwa ime onye dere ya." ** [http://archive.is/YPoyl "America achọghị mgbanwe ọhụrụ"] (26 June 2020), "The Wall Street Journal" *"[W]edata ihe ịma aka ndị anyị na-eche ihu-ọ bụghị iwe, kama site n'ụdị echiche siri ike anyị bụbu ndị America ama ama, nke na-ewe nkatọ onwe onye dị ka nzọụkwụ mbụ n'ịchọta azịza." ** [http://archive.is/YPoyl "America achọghị mgbanwe ọhụrụ"] (26 June 2020), "The Wall Street Journal" *"Ihe anyị hụrụ n'izu a na Afghanistan bụ oge mmiri na-ada na ọdịda ọdịda anyanwụ." ** Ayaan Hirsi Ali, Nraranye kacha enweghị obi nke Biden [https://unherd.com/2021/08/bidens-most-heartless-betrayal Aug 2021 Biden kacha akwụwa aka ọtọ] ==Njikọ mpụga== [[W:|Ayaan Hirsi Ali]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ayaan Hirsi Ali]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hirsi Ali, Ayaan}} ehqrx0um7t2tnhbp3dxnww70kxviy6i Ayanda Candice Sibanda 0 233 913 912 2022-10-10T11:28:32Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Ayanda Candice Sibanda]] [[Usòrò:Ayanda Candice Sibanda.jpg|thumb|ụmụ nwanyị Zimbabwe]] '''[[q:Ayanda Candice Sibanda|Ayanda Candice Sibanda]]''' (amụrụ 27 May 2000) bu inye na-eme ihe nlereanya, onye na-akwado iwu na nwa akwụkwọ iwu na Mahadum nke Zimbabwe, bụ onye nchoputa nke Ayanda Candice Foundation, nke na-akwado maka ya. [[w: albinism|albinism]] na ikike ụmụ agbọghọ, yanakwa onye guzobere nwaafọ iri na ụma nke Zimbabwe. Ọ na-eji ikpo okwu ya na-achụpụ akụkọ ifo na nkwenkwe ụgha ndị gbara albinism gburugburu ma na-eji ụdị ihe ngosi na ịma mma na-eme ka a na-elebakwu anya na okwu ndị a. Mma ya na-adọrọ adọrọ adọtala uche nke ọtụtụ ụlọ ahịa, ụdị na ọ jewo ije n'ọtụtụ ihe ngosi ihu akwụkwọ wee nweta ọtụtụ nkwanye ugwu. == Okwu ndi Ọkwụrụ == * Dị ka ndị nwere Albinism, anyị ekwesịghị ikwe ka onye ọzọ chị anyị ọchị. Dị ka mmadụ niile, anyị nwere nnwere onwe ikwu okwu, ka were ya. Ana m akwado maka mgbanwe na ọha mmadụ na ụwa n'ozuzu. ** Akwụkwọ akụkọ [https://www.thestandard.newsday.co.zw/2020/03/29/humanitarian-model-champions-albinism/] * Ihe mere m ji bụrụ ihe nlereanya bụ ọchịchọ siri ike m nwere ịbụ ndị kasị mma, ọ bụghị nanị nye m, kama maka ndị m na-anọchi anya ha. Dị ka eze nwanyị mara mma, ị bụ onye nnọchi anya na onye na-akwado ya, yabụ mgbe ị na-arịgo n'elu rampụ, ị naghị eguzo dị ka otu, mana ka ọtụtụ. ** Akụkọ ihe mere eme [https://www.chronicle.co.zw/miss-albinism-zim-speaks-on-acceptance/] == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == * Àgwà ọma ya na ụzọ enweghị isi n’ebe ajọ omume nọ na-enyere ya aka ịga nke ọma n’ọrụ ya na ndụ ya n’ozuzu ya. Nke a akpaliwo ya ịnọgide na-agbasi mbọ ike maka njedebe nke nkwenkwe ọdịnala na-eduhie eduhie bụ́ ndị mebiri ọdịdị albinism n'etiti ọha mmadụ Africa ruo ọtụtụ narị afọ. ** Akwụkwọ akụkọ [[https://www.thestandard.newsday.co.zw/2020/03/29/humanitarian-model-champions-albinism/] ==Njikọ mpụga== *Edemede [[q:Ayanda Candice Sibanda|Ayanda Candice Sibanda]] r2if3x999v9kxrzdyqk1tizsbf6z9n0 Ayi Kwei Armah 0 234 10109 916 2022-10-10T16:00:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q792956]] wikitext text/x-wiki == Ayi Kwei Armah == Ayi Kwei Armah (amuru 28 Ọktoba 1939) bu onye odee onye Ghana kacha mara amara maka akwụkwọ akụkọ ya gụnyere The Beautyful Ones are not yet born (1968). == Ihe ndi okwuru == * Ugbu a bụ ebe anyị ga-efunahụ - ọ bụrụ na anyị chefuo ihe gara aga anyị enweghị ọhụụ maka ọdịnihu * A na-edugharị uche n'ụzọ dị mfe site n'ụzọ nke mkpụrụ obi ya. * N'eziokwu, m na-ahụbu ọtụtụ olileanya. Ahụrụ m ndị mmadụ ka ha na-akwatu ákwà mgbochi ndị e zochiri eziokwu n’azụ. Ma mgbe ahụ ndị ikom ahụ, mgbe ha nwere ike n'aka ha n'ikpeazụ, malitere ịchọta ihe mkpuchi ahụ bara uru. Ha mere ọtụtụ ndị ọzọ. Ndụ agbanwebeghị. Naanị ụfọdụ ndị na-eto eto, na-aghọ ndị dị iche, nke ahụ bụ ihe niile. Mgbe otu onye ntorobịa lụsịrị ọgụ megide ndị ọcha, gịnị kpatara na onye isi ala agaghị achọpụta ka ọ na-etolite na ezi ọchịchọ ya dị ka onye ọchịchị ọcha n'onwe ya, ibi ndụ karịa ndị isi ojii na nnukwu ụlọ ohu ochie? * Mgbe ị nwere ike ịhụ njedebe nke ihe ọbụna na mmalite ha, enweghị olileanya ọzọ, ọ gwụla ma ịchọrọ ịme ka à ga-asị na ị ga-echefu, ma ọ bụ na-aṅụbiga mmanya ókè ma ọ bụ ihe ọ bụla. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/18732-Ayi_Kwei_Armah 71j5c8yo09j45gpsr1igzokyk7gcd0y Ayinde Bakare 0 235 10110 919 2022-10-10T16:06:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4831274]] wikitext text/x-wiki [[Ayinde Bakare]] '''Ayinde Bakare''' Ayinde Bakare bụ onye ọsụ ụzọ Yoruba jujú na onye egwu egwu na Naịjirịa. Amụrụ: 1912, Lagos Nwụrụ: 1 October 1972, Lagos Ihe ndekọ aha: Melodisc Records Ngwa: gita, banjo ukulele Genre: Jùjú music, Highlife ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Egwu Juju taa agafeela ọtụtụ oge n'oge ahụ egwu juju eke enweghị ngwa ọgbara ọhụrụ. Ndị na-egwu egwu juju nke mbụ jiri ọtụtụ ngwa egwu obodo dịka Konga, Sekere, Agidigbo, Tambourine, Maracas, wdg Ọzọkwa ụdị egwu otuto mgbe ahụ nke ndị na-eme ya bụ ndị amaala obodo, na-atụgharị uche ma nwee ọtụtụ ozi. Ọ bụrụ na m na-abụ "Won tun Eko Se Yato si ti atijo" ọ pụtara na m na-eme ememe mbọ gọọmentị na-agba maka ịgbanwe ihu Lagos. Ọ bụrụ na m na-abụkwa na “Mo dupe lowo Baba mi pelu iya mi” egwu bụ nkwanye ugwu nna na nne m. <ref>https://www.citypeopleonline.com/my-father-ayinde-bakare-introduced-iya-ilu-into-juju-son-sina-ayinde-bakare-reveals/</ref> ===Ebenside=== rtlbajc0reu438s0y6j578ftm2ldgnx Ayn Rand 0 236 10111 925 2022-10-10T16:06:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q132524]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ayn Rand (1943 Talbot portrait).jpg|right|thumb|225px|Abụ m. Echere m. M ga-.]] [[Usòrò:Pola Negri by Ayn Rand cover.jpg|thumb|'Asọmpi n'efu nke iwu kwadoro' bụ nnukwu esemokwu n'usoro.]] '''[[w:Ayn Rand |Ayn Rand]]''' ([[w:2 February|2 February]] [[w:1905|1905]] & ndash; [[w:6 March|6 Maachị]] [[w:1982|1982]]) bụ onye Amerịka a mụrụ na Rọshịa [[w:1982|1982]] [[w:onye edemede|Onye edemede]], [[w:onye ọkà ihe ọmụma|onye ọkà ihe ọmụma]], onye na-ede egwuregwu, na onye na-ede ihe. A maara ya maka akwụkwọ akụkọ ya kachasị mma, ''[[w:The Fountainhead|The Fountainhead]]'' na ''[[w:Atlas Shrugged|Atlas Shrugged]]'', na maka ịmepụta usoro nkà ihe ọmụma nke a na-akpọ [[w: Objectivism_(Ayn_Rand)|Objectivism]]. ==Okwu Okwuru== * E nwere m olileanya na ị ga-aghọta oge m na-edegara onye m masịrị ya dị ka onye nnọchi anya nkà ihe ọmụma kasị ukwuu nke m chọrọ ịrara ndụ m niile nye. ** Akwụkwọ ozi na [[w:H. L. Mencken|H.L. Mencken]] Julaị 28, 1934. ;1940 * Akpan uche nke dị nsọ owuwe ndị ikom na-ekwu na ha na-enweta n'ịtụle ọdịdị - ọ dịghị mgbe m natara ya site na okike, naanị site na Ụlọ, ụlọ elu. M ga-enye ọdịda anyanwụ kacha ukwuu n'ụwa maka otu ịhụ mbara igwe New York. Ụdị na echiche nke mere ha. Eluigwe n'elu New York na uche mmadụ mere ka anya. Olee okpukpe ọzọ dị anyị mkpa? Ndị mmadụ na-agwakwa m banyere njem njem nlegharị anya n'obere ahịhịa dị n'ime oke ọhịa ebe ha na-aga ịkwanyere ụlọ nsọ na-akụtu ugwu ugwu, nye nnukwu anụ okwute nke nwere afọ ite, nke ụfọdụ ndị ekpenta mere. Ọ bụ ịma mma na amamihe ha chọrọ ịhụ? Ha na-achọ echiche nke ịdị elu? Ka ha bịa New York, guzo n'ikpere mmiri nke Hudson, lee anya ma gbuo ikpere n'ala. Mgbe m na-ahụ obodo ahụ site na windo m - mba, anaghị m eche na m dị obere - mana m na-eche na ọ bụrụ na agha bịara iyi nke a egwu, m ga-achọ ịtụba onwe m n'ime oghere, n'elu obodo, ma chebe ụlọ ndị a. na ahu m. "[[W:The Fountainhead|The Fountainhead]]" (1943). * Onye na-eme ihe n’otu n’otu bụ nwoke na-ekwu, sị: “Agaghị m agba ndụ onye ọ bụla—ma ọ bụ ka onye ọ bụla gbaa nke m. Agaghị m achị, a gaghịkwa m achị. achụkwaara onwe m àjà.” ** [http://laissez-fairerepublic.com/textbook.htm' Akwụkwọ edemede nke Americanism'] (1946). ;1960 * "Asọmpi efu nke iwu kwadoro" bụ nnukwu esemokwu na usoro. ** Akwụkwọ akụkọ Objectivist "Antitrust: Iwu nke enweghị ezi uche," Akwụkwọ akụkọ Objectivist, Feb. 1962, 1 * Abụghị m onye na-akwado ikekete ego n'ụzọ bụ isi, kama ọ bụ nke ego; na abụghị m isi onye na-akwado egoism, ma nke uche. Ọ bụrụ na mmadụ amata ịdị elu nke uche wee tinye ya n'ọrụ mgbe niile, ihe ndị ọzọ niile na-esote. ** ''Na-ewebata Ebumnuche''. Akwụkwọ akụkọ Objectivist, Vol. 1, Nke 8. Ọgọst, 1962. p. 35. * Objectivism bụ ngagharị nke nkà ihe ọmụma; ebe ọ bụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ngalaba nke nkà ihe ọmụma, Objectivism na-akwado ụfọdụ ụkpụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị - kpọmkwem, ndị nke laissez-faire capitalism - dị ka ihe si na ya na ngwa kachasị mma nke ụkpụrụ nkà ihe ọmụma ya bụ isi. Ọ dịghị ele ndọrọ ndọrọ ọchịchị anya dị ka ihe dị iche ma ọ bụ ihe mgbaru ọsọ mbụ, ya bụ: dị ka ihe mgbaru ọsọ nke nwere ike ime na-enweghị ọnọdụ echiche sara mbara. . . . Objectivists abụghị "conservatives." Anyị bụ ndị radicals maka capitalism; anyị na-alụ ọgụ maka ntọala nkà ihe ọmụma nke ikeketeke na-enweghị ma na-enweghị nke ọ ga-ala n'iyi. ** "Họrọ Okwu Gị," Akwụkwọ akụkọ Objectivist, Vol. 1, Nke 1 (1962) * Ọ dịghị ihe dị iche n’etiti ọchịchị Kọmunist na Socialism, ma e wezụga n’ụzọ e si enweta otu njedebe ikpeazụ: ọchịchị Kọmunist na-atụ aro iji ike mee ndị mmadụ ohu, socialism—site na votu. Ọ bụ naanị ihe dị iche n'etiti igbu ọchụ na igbu onwe ya. ** "Amụma Mba Ọzọ Na-ewepụ U.S. nke Isi Ngwá agha," ''Los Angeles Times'', Sept. 9. 1962, G2 - dị ka akọwara na ''[http://aynrandlexicon.com/lexicon/socialism.html The Ayn Rand Lexicon]: Ebumnuche sitere na A ruo Z'' (1986) * Gịnị bụ ịdị ukwuu? M ga-aza: ọ bụ ikike ibi ndụ site na ụkpụrụ atọ bụ isi nke John Galt: ihe kpatara ya, ebumnuche, ùgwù onwe onye. * Ajụjụ ọnụ ''Playboy'' (March 1964) ;1970 * Ọ bụrụgodị na anwụrụ ọkụ na-etinye ndụ mmadụ n’ihe ize ndụ, anyị aghaghị icheta na ndụ sitere n’okike, n’enweghị nkà na ụzụ, bụ ọnwụ nkịtị. ** "Onye na-eme ihe" February 1971 * Karịsịa, esonyela òtù ma ọ bụ mmegharị ahụ na-ezighị ezi, iji “mee ihe.” Site na "echiche" (n'ọnọdụ a), m na-ekwu na otu ma ọ bụ mmegharị na-akpọsa ụfọdụ ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-edochaghị anya, enweghị nkọwa (na, na-emegidekarị). (dịka ọmụmaatụ, Conservative Party, nke na-edobe ihe kpatara okwukwe, ma na-anọchi ọchịchị ọchịchị maka ikekete ego; ma ọ bụ "libertarian" hippies, bụ ndị na-edobe ihe kpatara ihe ọjọọ, na-anọchi anya anarchism n'ihi ikeketa. ire ụkpụrụ ndị bụ isi n'ihi ụfọdụ omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị elu nke ga-adarịrị. ** "Gịnị ka mmadụ nwere ike ime?" Akwụkwọ ozi Ayn Rand, Vol. 1, Nke 7 (1972) ==Njikọ mpụga== [[W:Ayn Rand|Ayn Rand]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Ayn Rand|Ayn Rand]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Rand, Ayn}} 4o5sbczxr2dmtvhi0y5jar0ix4y0tw0 Ayo Makun 0 237 10112 928 2022-10-10T16:06:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17417454]] wikitext text/x-wiki == Ayo Makun == Ayodeji Richard Makun, onye amara aha ya bụ A.Y, bụ onye omere na Naijiria, onye na-agụ ọchị, onye na-eme redio na ihe ngosi TV, onye ode akwụkwọ, onye nrụpụta na onye ntụzi ihe nkiri. Amụrụ na 19 August 1971, o si Ifon, Ose local government na Ondo steeti. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Na-ekweta mgbe niile na ị nwere ike ịmepụta ihe maka onwe gị, kwenye na ị nwere ike ime ka ihe mee. * Naanị ihe ị ga - eme bụ agụụ ihe ndọpụ uche gị ma nyekwa uche gị. == '''Ebenside''' == ''<nowiki>https://quotes.ng/authors/a-y-makun/798/</nowiki>'' 5343sv0a5igk7gqm3cr3q3ojrg8sqge Ayobami Adebayo 0 238 10113 937 2022-10-10T16:06:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29108110]] wikitext text/x-wiki [[Ayobami Adebayo]] Ayobami Adebayo bi onye edemedee naijiria ==okwu ndi okwuru== *“ "Ọ bụrụ na ibu ahụ dị ukwuu ma nọrọ ogologo oge, ọbụna ịhụnanya na-ehulata, gbajiri agbaji, na-abịaru nso na-agbaji ma na-agbaji mgbe ụfọdụ.” *“ "Mgbe ụfọdụ, m na-eche na anyị nwere ụmụ n'ihi na anyị chọrọ ịhapụ onye ga-akọwara ụwa onye anyị bụ mgbe anyị na-apụ." *“ Aghọtara m ka okwu ndị ọzọ na-eji kwa ụbọchị nwere ike bụrụ ihe a na-atụgharị n'ọchịchịrị iji mee ka ọnya na-agaghị agwọta. M na-echeta na m na-eche na agaghị m anụ ka ọ na-ekwu na-enweghị ịkọwapụta ntakịrị, na-eche ma m ga-enwe ike ikwu ya n'ìhè. Ya mere, amatara m onyinye ahụ n'okwu a dị mfe, nkwa nke mmalite n'otu okwu a.” *“ OK, anyị ga-agwa ya na ị gwuru ili." Ọ bụ eziokwu - gbatịa, ma ka bụ eziokwu. E wezụga nke ahụ, ihe ga-ahapụ ịhụnanya na-enweghị eziokwu gbatịpụrụ n'ofe ya ókè, na-enweghị ndị ka mma nsụgharị nke onwe anyị na anyị na-ewetara dị ka nanị ya. ndị dị adị?. *“ Tupu ị kpọọ eju ahụ onye na-adịghị ike, kechie ụlọ gị n'azụ ma buru ya gburugburu otu izu.” ==Edensibia== * https://www.goodreads.com/author/quotes/13490756.Ay_ba_mi_Ade_ba_y_ dvkq6h832yb16pddczn5gc9b5ag72sm Ayodeji Adewunmi 0 239 939 938 2022-10-10T11:28:33Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ayodeji Adewunmi]] '''Ayodeji Adewunmi''' Ayodeji bụ Onye isi ala na onye isi oche nke Jobberman, ụlọ ọrụ o mebere na 2009 mgbe ọ nọ na mahadum, nke na-arụ ọrụ webụsaịtị ọrụ na-eduga na Sub-Saharan Africa. Jobberman bụ ugbu a webụsaịtị ọrụ kacha ukwuu na Sub-Saharan Africa n'ihe gbasara ego ha nwetara, ndị na-ege ntị na ndị ahịa. ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== *"Jiri nwayọọ buru ibu, ka ị ghara ịhapụ ndị nwere ike ịsọ mpi" * "Laghachi na mgbasa ozi, anọrọ m na nzukọ nke gbara Deji na ndị ọrụ ya na Jobberman ajụjụ ọnụ. Okwu atọ na-akọwa ya, amamihe na-eto eto uche. ". <ref>https://mobile.twitter.com/atadewunmi/status/1271327118584995841</ref> <ref>https://www.linkedin.com/in/ayodejiadewunmi</ref> ===Ebenside=== e19gj7b125x3agtrdrc03e35fjyc4ot Ayoronke Tosin Yeye 0 240 10114 942 2022-10-10T16:06:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q94416875]] wikitext text/x-wiki [[Ayoronke Tosin Yeye]] '''Ayoronke Tosin Yeye''' Ayoronke bụ onye nchoputa nke ImentorAfrica, "ikpo okwu maka ndị Africa niile na ndị enyi Africa n'ụlọ na ndị si mba ọzọ na LinkUp ma kesaa onyinye nduzi." N'afọ 2014, Ayoronke na-agbalị itinye akwụkwọ maka mmemme masters na Canada wee chọpụta na e nyere ụfọdụ ụmụ akwụkwọ onyinye iji kwado ọrụ ha dị iche iche. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Nchegbu m nwetara mgbe m na-agbalị ịgakwuru ndị nwere ike ịdụ m ọdụ, ahụmahụ m ugbu a, na akụkọ nduzi na-aga nke ọma nke ọtụtụ ndị Africa ndị ọzọ m nụworo, kpaliri m ịmepụta usoro nkuzi nkuzi nke raara onwe ya nye ebe ndị Africa nwere ike LinkUp. ịkọrọ onyinye nke Mentorship." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2016/2/10/the-startup-story-of-ayoronke-tosin-yeye</ref> ===Ebenside=== aqc6y1s4bcbabsfej5ttz4wvsqnvdsi Ayra Starr 0 241 17406 10115 2023-11-14T20:24:46Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Ayra_Starr_(cropped).png|Ayra_Starr_(cropped).png]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Infrogmation|Infrogmation]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Ayra Starr.png|]]. wikitext text/x-wiki ''[[w:Oyinkansola Sarah Aderibigbe|Ayra Starr]]''' (a mụrụ 14 June 2002), nke a mara dika '''Oyinkansola Sarah Aderibigbe''' bu onye Naijiria na-agụ egwu, onye edemede na ihe nlere anya. A mụrụ na Cotonou, Ayra Starr malitere ọrụ ejiji mgbe ọ dị afọ iri na isii (16) na Quove Model Management tupu ya ekpebie ịchụso egwu. Ka o kwuchara ọtụtụ egwu nke ndị na-ese ihe ama ama na Instagram, o tinyere egwu mbụ ya na ibe ya na Disemba 2019. Nke a weteere ya nlebara anya nke onye isi ihe ndekọ aha ya bụ Don Jazzy, wee butere ya mbianye aka na Mavin Records. ==Okwu Ndi okwuru== *"A maara m na ọ bụrụ na m nwere atụmatụ ndị ọzọ ọ gaara akọwapụta nke ọma. Ọ gaara aka mma ma ọ bụrụ na anyị nwere akaraka na echiche dị iche iche na ihe niile. Na m na-eche na egwu nwere atụmatụ dị ịtụnanya na ha mezuo egwu. Ma n’ime egwu ndị ọzọ, obi dị m ụtọ na ha bụ otú ha si dị. Ha na-akọ akụkọ m, achọrọ m ka ndị mmadụ jiri olu m gee ya ntị." **[https://www.okayafrica.com/amp/ayra-starr-19-dangerous-interview-2654505541] Ajuju Ayra Starr na Okayafrica. *"Mgbe ụfọdụ, m na-anọ n'ụgbọ ala ma ọ bụ opekata mpe, mgbe m na-abanyebu bọs, a ga m enweta mmụọ amamihe nwee malite ide ma ọ bụ na-abụ abụ." **[https://www.okayafrica.com/amp/ayra-starr-19-dangerous-interview-2654505541] Ajuju Ayra Starr na Okayafrica * "M na-ama mgbe niile na aha album m ga-abụ 19 ma dị ize ndụ, mgbe m dị obere nakwa afọ tupu m debanye aha maka Marvin, m na-ekwu na ọ ga-abụ nke ahụ. **[https://www.okayafrica.com/amp/ayra-starr-19-dangerous-interview-2654505541] Ajuju Ayra Starr na Okayafrica. * "dere banyere ihe m ga-eme na otú m ga-esi eme ya. N'ihi na m na-ama mgbe niile na ọ ga-eme. M na-agbasi mbọ ike ka m nọrọ n'ebe m nọ taa, m na-ekwukwa kemgbe m bụ nwata na m ga-abụ onye a ma ama. Abụ m Ayra Starr kemgbe a mụrụ m. Abụ m nwa ahụ na-ewe iwe nke ga-agwa onye ọ bụla na m ga-abụ nnukwu kpakpando." **[https://www.okayafrica.com/amp/ayra-starr-19-dangerous-interview-2654505541] Ajuju Ayra Starr na Okayafrica. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:Ayra Starr|Ayra Star]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w: Ayra Star|Ayra Star]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT: Ayra Star}} gdkgh5gesuyomecdi1mxqx8g5nkp6qk Azeez Kayode Fakeye 0 242 10116 949 2022-10-10T16:06:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4832354]] wikitext text/x-wiki [[Azeez Kayode Fakeye]] '''Azeez Kayode Fakeye''' Azeez Kayode Fakeye (amuru na 1965 na Ibadan, Nigeria) bu onye ala Nigeria. Ọ bụ naanị nwa nwoke Ganiyu Fakeye bụ nwanne Lamidi Fakeye na Akin Fakeye.  Azeez rụrụ ọrụ nkuzi ya n'okpuru nna ya Ganiyu Fakeye.  N'okpuru nduzi nna ya, nkà ya tolitere ma tolite.  Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na njedebe, o mepụtara ọtụtụ ihe ọkpụkpụ na mmekorita ya na nna ya ma mepụta nọmba nke dị na ihe ngosi dị iche iche n'ụwa nile. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ekweghị m na mbọ mana ekwenyere m na nsonaazụ ya" *"Onye ma ahia niile bu ọkachamara na áhiá niile" <ref>https://www.eventnews.tv/birthday/meet-azeez-kayode-eletu/</ref> ===Ebenside=== 6wh5dr6n42jb80f7jjdbqg1o4dzz3yc Aṣa 0 243 10117 952 2022-10-10T16:07:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272124]] wikitext text/x-wiki {{mergeto|ASA}} [[Usòrò:Asa nke Nicolas Esposito.jpg|thumb|Aṣa]] '''[[w:Aṣa|Aṣa]]''' '''Bukola Elemide''' (a mụrụ 17 Septemba 1982) bụ onye [[w:|Naijiria]]-[[w:|French]] na-agụ egwu, onye na-ede abụ, na onye na-ndekọ egwu . == Okwu Ndi Okwuru == * "I kwesịghị ichere ruo mgbe ị ga-enwe mmetụta mgbu. Ị nwere ike ịmalite ugbu a. Ọ tebeghị aka ịnye ekele." *"Anyị agaghị akwụsị oke ịda ogbenye ma ọ bụrụ na anyị ebuteghị agụmakwụkwọ ka ọ kacha mkpa, agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ" * "Echere m na ụgwọ ahụ bụ inwe ndị na-amaghị ebe ị na-aga, ebe ị chọrọ ịga na ebe ị sị abịa, na-eme mkpebi, ma mgbe ụfọdụ mkpebi ndị a nwere ike ịkara gị njọ. Mana ọ bụ ụgwọ m ga-akwụ ka m wee wepụta egwu m ebe a taa. Ma ọ bụ ihe ziri ezi n'ihi na onye ọ bụla ga-agafe ya". * "Echere m na ndị na-agụ egwu bụkwa mmadụ. N'agbanyeghị na ha nwere onyinye pụrụ iche. Ha bụkwa mmadụ na-agabiga ihe ị na-agabiga kwa ụbọchị. Ha na-enwe ihe mgbu ma ha daa ọrịa. Anyị na-anụ maka ha n'ihi na a ma ha ama. Ọtụtụ ndị mmadụ ndí amaghị ama, ndị na-eme ihe niile anyị na-amaghị, anyị anaghị akwanyere ha ugwu, mà ha nọ. Echere m na ndụ a bụ ihe efu. Ndụ a anyị chọrọ ìhè." *"Anyị agaghị echefu afọ a. Ma echere m na ụbọchị ọ bụla nke ndụ m bụ mkpọchi-ala. Ọ na-adịkarị m ka a anọpụrụ m iche mgbe niile. Ya mere na oge a ọ naghị esiri m ike. Ọ dị m ka ebiela m etu a kwa ụbọchị nke ndụ m. Enwere m mmasị n'ezie ịhụ ihe ịgbachi nkịtị pụtara; ebe m na-enweghị ụgbọ mmiri na mmiri ébé anyị nwere ike ịhụ azụ na-awụli elu. Nnụnụ ndị pụtara, eluigwe na-acha anụnụ anụnụ. Ị nụghị ụda ụgbọ ala. Ọ bụ eziokwu." *Echi bụ ohere gị ịda ma ọ bụ nwee ihe ịga nke ọma ma ọ bụrụ na ịchọrọ == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Asa]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Asa]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Asa}} cd5qnpgxhi1iebmv37236y1eoxo04pv B'Flow 0 244 10118 955 2022-10-10T16:07:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20011599]] wikitext text/x-wiki [[B'Flow]] '''B'Flow''' Brian Mumba Kasoka Bwembya mara ọkachamara dị ka B Flow, bụ onye na-agba egwu Zambia na onye na-ese ihe nkiri hip hop, ụdị mgbasa ozi, onye na-elekọta mmadụ, onye ọrụ ebere, onye na-akwado ikpe ziri ezi, na onye guzobere Music For Change. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ gafeela imechi anyị ọnụ. Anyị siri ike ọnụ <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=b-flow&id=1560</ref> ===Ebenside=== 7jd2x73cqzskonu7dtk99ye51beciz1 B.B. King 0 245 10119 958 2022-10-10T16:07:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q188969]] wikitext text/x-wiki == B.B. King == Riley B. King (Septemba 16, 1925 - Mee 14, 2015), onye amara aha ya dị ka BB King, bụ onye America na-abụ abụ na-abụ abụ, onye na-agụ egwu, na onye na-emepụta ihe ndekọ. == Ihe ndi okwuru == * Ihe mara mma gbasara mmụta bụ na ọ nweghị onye nwere ike ịnapụ gị ya. * Egwu dị mma maka mmadụ niile. Ha sị na ọ na-eme ka obi dị anụ ọhịa ahụ obi. Ọfọn, echere m na ha bụ anụ ọhịa n'ime anyị niile. Ya mere, ka anyị nwetakwuo egwu ma mee ka obi dajụọ anụ ọhịa niile nọ n'ebe ahụ. * Ma ọ bụrụhaala na ndị mmadụ nwere nsogbu, blues enweghị ike ịnwụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8025-B_B_King kpj3hp0a3dvvt72veiima8zf7mwsg22 B. R. Ambedkar 0 246 10120 961 2022-10-10T16:07:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q231690]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:A_poster_of_Dr._Ambedkar_from_the_1950's.JPG|thumb|Ana m atụle ọganihu obodo site n'ọganihu ụmụ nwanyị nwere. ]] '''[[w:B. R. Ambedkar|Bhimrao Ramji Ambedkar]]''' ([[w: April 14|Eprel 14]], [[w:1891|1891]] – [[w: December 6|December 6]], [[w:1956|1956]]), onye [[w:India|India]] polymath: [[w:jurist | ọkàiwu]], ọkà mmụta akụ na ụba, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye edemede. Ọ sụrụ ụzọ mweghachi nke [[w:Buddha| Buddhism]] na India wee kpalie ngagharị Buddhist ọgbara ọhụrụ. Ọ bụ onye ozi iwu mbụ nke India nwere onwe ya, na onye isi ụkpụrụ nke [[w:Constitution of India|Constitution of India]]. == Okwu okwuru == * Ọ bụ eziokwu na-enweghị mgbagha na Iso Ụzọ Kraịst ezughị iji kwụsị ịgba ohu nke ndị Negro na United States. Agha obodo dị mkpa iji nye ndị Negro nnwere onwe nke Ndị Kraịst jụrụ ya. Ndabere nke ndị na-elekọta Ndị Kraịst na-agbalịsi ike ime ka nnọkọ oriri na ọñụñụ na-aga n'ihu? Ịtụle ajụjụ a ga-enyere anyị aka ịghọta ihe mere Iso Ụzọ Kraịst na-ejibulighị ọkwá nke onye a tọghatara ọhụrụ a na-apụghị imetụ aka. ** Na Christianity na ''[https://archive.org/stream/Ambedkar_CompleteWorks/25.%20Essay%20on%20Untouchables%20and%20Untouchability_Religious_djvu.txt Essays on Untouchables and Untouchability: Religious]'. *Ndị Kọmunist na-ekwu na e nwere nanị ụzọ abụọ e si eguzobe ọchịchị Kọmunist. Nke mbụ bụ ime ihe ike. Ọ dịghị ihe ọ bụla dị na ya ga-ezuru imebi usoro dị adị. Nke ọzọ bụ ọchịchị aka ike nke proletariat. Ọ dịghị ihe ọ bụla dị na ya ga-ezuru iji gaa n'ihu na usoro ọhụrụ ahụ. **Na Kọmunist, ''[https://books.google.com/books?id=6nolAQAIAAAJ Echiche nke Dr. Baba Saheb Ambedkar]'', p. 107 * Echiche nke m bụ na ndị ukwu na-ejere obodo ha ozi mana ha na-abụkwa nnukwu ihe mgbochi n'oge ụfọdụ na ọganihu obodo ha. Onwere otu ihe mere n’akụkọ ihe mere eme Rome nke na-abata m n’obi n’oge a. Mgbe Siza mere ọnwụ ma kọọrọ Cicero okwu ahụ, Cicero gwara ndị ozi ahụ, "Gwanụ ndị Rom oge oge nnwere onwe gị eruwo." Ọ bụ ezie na mmadụ na-akwa ụta maka ogbugbu nke Mr Gandhi, mmadụ enweghị ike inye aka ịchọta n'ime obi ya nkwughachi nke mmetụta ahụ, nke Cicero kwupụtara na ogbugbu nke Siza. Mazị Gandhi abụrụla ezigbo ihe egwu nye obodo a. Ọ kpagburu onwe ya nile. Ọ na-ejide Congress ọnụ, nke bụ ngwakọta nke ihe ọjọọ niile na ndị na-achọ ọdịmma onwe ha na ọha mmadụ bụ ndị kwetara na ọ dịghị ụkpụrụ omume ọha na eze ma ọ bụ omume na-achịkwa ndụ ọha mmadụ ma e wezụga nke ịja mma na ịja Mr Gandhi. Otu dị otú ahụ erughị eru ịchị obodo. Dị ka Akwụkwọ Nsọ na-ekwu 'na mgbe ụfọdụ ihe ọma na-esi n'ihe ọjọọ pụta', otú ahụ ka m na-eche na ihe ọma ga-esi na ọnwụ nke Mr Gandhi. Ọ ga-ahapụ ndị mmadụ n'agbụ nke onye dike, ọ ga-eme ka ha chee onwe ha ma ọ ga-amanye ha iguzo n'ezi ihe nke onwe ha. ** Na [[w: Gandhi|Gandhi]], na ''[https://www.google.com/books/edition/Letters_of_Ambedkar/t2huAAAAMAAJ?hl=en Akwụkwọ ozi nke Ambedkar]'', p. 205. * Ụmụ akwụkwọ Europe nke Caste emesiwo ike n'ụzọ na-enweghị isi ọrụ nke agba na usoro Caste. N'ịbụ ndị ajọ mbunobi agba tụbara onwe ha n'obi, ha chere nnọọ na ọ bụ ya bụ isi ihe na-akpata nsogbu nke ndị òtù ezinụlọ. Ma ọ dịghị ihe ọ bụla nwere ike ịdị anya site n'eziokwu ahụ, Dr. Ketkar ziri ezi mgbe ọ na-ekwusi ike na "Ndị isi niile ma ha sitere na agbụrụ Aryan, ma ọ bụ ndị a na-akpọ Dravidian agbụrụ, bụ Aryas. Ma ebo ma ọ bụ agbụrụ. ezinụlọ bụ agbụrụ Aryan ma ọ bụ Dravidian bụ ajụjụ na-adịghị enye ndị India nsogbu, ruo mgbe ndị ọkà mmụta mba ọzọ batara wee malite ịdọrọ ahịrị ahụ. Agba nke akpụkpọ ahụ akwụsịla ịbụ ihe dị mkpa." ** [http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00ambedkar/txt_ambedkar_castes.html ''Castes in India: Ha Mechanism, Genesis and Development''], megharịrị n'Odide na Okwu ya, Gvt. nke Maharashtra, 1986, vol. 1, p. 21, site na [[w:Dr Ketkar|S. V. Ketkar]]: '' History of Caste in India'', Low Price Publ., Delhi 1990 (1909), p. 82. * N'okpukpe Hindu, mmadụ enweghị ike inwe nnwere onwe ikwu okwu. Onye Hindu ga-ahapụrịrị nnwere onwe ikwu okwu. Ọ ga-eme ihe dịka Vedas siri kwuo. Ọ bụrụ na Vedas akwadoghị omume ahụ, a ghaghị ịchọ ntụziaka site na Smritis, ma ọ bụrụ na Smritis adịghị enye ntụziaka dị otú ahụ, ọ ghaghị ịgbaso nzọụkwụ nke ndị ukwu. O kwesịghị iche echiche. N'ihi ya, ọ bụrụhaala na ị nọ n'okpukpe Hindu, ị gaghị atụ anya inwe nnwere onwe iche echiche ** Dị ka e hotara na [http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00ambedkar/txt_ambedkar_salvation.html ''Kedu ụzọ maka nzọpụta?''] * Dr. Ambedkar, bụ́ onye kere Iwu India, gbasara ndị mmadụ maara banyere okpukpe na 1956. Taa, ọ dị anyị mkpa ịghọta n’ezie ihe Buddha, okpukpe Buddha pụtara. ** [[W:Tenzin Gyatso|Tenzin Gyatso, 14th Dalai Lama]], [http://www.thehindu.com/news/national/dalai-lama-ambedkar-spread-awareness-on-buddhism-in-india/article1472413.ece in "Ndị Hindu"] ==Njikọ Mpụga== [[W:B. R. Ambedkar|B. R. Ambedkar]] na Wikipedia Bekee. [[Q:B. R. Ambedkar|B. R. Ambedkar]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Ambedkar, B. R.}} tc90wf3dxjmsi5ozad08mcxepgoo140 BLT/IGWiki Black Artists Contest Redlists 0 247 1034 1033 2022-10-10T11:28:35Z Jon Harald Søby 3 72 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Black Lunch Table logo.JPG|thumb|Black Lunch Table logo]] [[Usòrò:Igbo Wikimedians User Group Logo.svg|thumb|Igbo Wikimedians User Group Logo]] This redlists is compiled by the Igbo Wikimedians User Group for the Black Lunch Table Black Artists in Contemporary Contest which would take place from Saturday the 4th of June to Wednesday the 4th of July. The link to the documentation page on Meta can be found [https://meta.wikimedia.org/wiki/Igbo%20Wikimedians%20User%20Group%20Black%20History%20Month%202022 here] Please feel free to add to the list. '''South African artists (1-14)''' #[[Steve Hofmeyr]] #[[Dave Matthews]] #[[Ike Moriz]] #[[Trevor Noah]] #[[Roy Campbell (poet)]] #[[Ingrid de Kok]] #[[Antjie Krog]] #[[William Plomer]] #[[Karen Press]] #[[Taubie Kushlick]] #[[Angelique Rockas]] #[[Tim Jenkin]] #[[Dan Roodt]] #[[James Suzman]] # [[Osei Bonsu]] - Ghanaian Artist # [[Daniel Mensah]] - Ghanaian Carpenter # [[Kwame Akoto Bamfo]] - Ghanaian Artist # [[Francis Kéré]] - Bukinabe Architect # [[Osinachi Igwe]] - Nigerian digital Artist # [[Ade Adekola]] - Nigerian Artist # [[Olusegun Adejumo]] - Nigerian Artist # [[Ade Adesina]] - Nigerian Artist # [[Kunle Adewale]] - Nigerian Artist # [[Samson Akinnire]] - Nigerian Artist # [[Polly Alakija]] - Nigerian Artist # [[Olu Amoda]] - Nigerian Artist # [[Odolaye Aremu]] - Nigerian Artist # [[Jelili Atiku]] - Nigerian Artist # [[Ranti Bam]] - Nigerian Artist # [[Olawunmi Banjo]] - Nigerian Artist # [[Abayomi Barber]] - Nigerian Artist # [[Lanre Buraimoh]] - Nigerian Artist # [[Patrick Chuka]] - Nigerian Artist # [[Gerald Chukwuma]] - Nigerian Artist # [[Edoheart]] - Nigerian Artist # [[Arinze Stanley Egbengwu]] - Nigerian Artist # [[Uzo Egonu]] - Nigerian Artist # [[Victor Ekpuk]] - Nigerian Artist # [[Isaac Emokpae]] - Nigerian Artist # [[Modupeola Fadugba]] - Nigerian Artist # [[Kunle Filani]] - Nigerian Artist # [[Olalekan Jeyifous]] - Nigerian Artist # [[Vincent Kolo]] - Nigerian Artist # [[Ola-dele Kuku]] - Nigerian Artist # [[Chidi Kwubiri]] - Nigerian Artist # [[Adewale Laoye]] - Nigerian Artist # [[Lynxxx]] - Nigerian Artist # [[Fred Martins]] - Nigerian Artist # [[Nick Monu]] - Nigerian Artist # [[Otobong Nkanga]] - Nigerian Artist # [[Tayo Adenaike]] - Nigerian Artist # [[El Anatsui]] - Nigerian Artist # [[Chike Aniakor]] - Nigerian Artist # [[Olu Oguibe]] - Nigerian Artist # [[Uche Okeke]] - Nigerian Artist # [[Ada Udechukwu]] - Nigerian Artist # [[Obiora Udechukwu]] - Nigerian Artist # [[Ken Nwadiogbu]] - Nigerian Artist # [[Ifesinachi Comedy Nwanyanwu]] - Nigerian Artist # [[Odili Donald Odita]] - Nigerian Artist # [[Tunde Odunlade]] - Nigerian Artist # [[Okechukwu Ofiaeli]] - Nigerian Artist # [[Chika Okeke-Agulu]] - Nigerian Artist # [[Ikechukwu Francis Okoronkwo]] - Nigerian Artist # [[Uche Okpa-Iroha]] - Nigerian Artist # [[Babajide Olatunji]] - Nigerian Artist # [[Solomon Omolayo Omogboye]] - Nigerian Artist # [[Bruce Onobrakpeya]] - Nigerian Artist # [[Dennis Osadebe]] - Nigerian Artist # [[George Osodi]] - Nigerian Artist # [[Laolu Senbanjo]] - Nigerian Artist # [[Osa Seven]] - Nigerian Artist # [[Bisi Silva]] - Nigerian Artist # [[Tade Thompson]] - Nigerian Artist # [[Aniekan Udofia]] - Nigerian Artist # [[Becky Umeh]] - Nigerian Artist # [[Susanne Wenger]] - Nigerian Artist # [[Muraina Oyelami]] - Nigerian Painter # [[Ben Enwonwu]] - Nigerian Painter # [[Bruce Onobrakpeya]] - Nigerian Painter # [[Ufuoma Onobrakpeya]] - Nigerian Painter # [[Aina Onabolu]] - Nigerian Painter # [[Jimoh Buraimoh]] - Nigerian Painter # [[Gani Odutokun]] - Nigerian Painter # [[Dotun Popoola]] - Nigerian Sculptor # [[Twins Seven Seven]] - Nigerian Painter, Musician and Sculptor # [[Yinka Shonibare]] - Nigerian Sculptor # [[Erhabor Emokpae]] - Nigerian Sculptor # [[Emmanuel Eni]] - Nigerian Sculptor # [[Akin Fakeye]] - Nigerian Sculptor # [[Azeez Kayode Fakeye]] - Nigerian Sculptor # [[Lukman Alade Fakeye]] - Nigerian Sculptor # [[Emmanuel Taiwo Jegede]] - Nigerian Sculptor # [[Olu Amoda]] - Nigerian Sculptor # [[Sokari Douglas Camp]] - Nigerian Sculptor # [[Dilomprizulike]] - Nigerian Sculptor # [[Chinwe Chukwuogo-Roy]] - Nigerian Sculptor # [[Princess Elizabeth Olowu]] - Nigerian Sculptor # [[Ndidi Dike]] - Nigerian Sculptor # [[Peju Layiwola]] - Nigerian Sculptor # [[Nnenna Okore]] - Nigerian Sculptor # [[Fatimah Tuggar]] - Nigerian Sculptor #[[Wangechi Mutu]] - Kenya Sculptor #[[William Kentridge]] - South African Artist #[[Chéri Samba]] - Republic of Congo Painter #[[Enfant Précoce]] - Cameroon Artist #[[Thandiwe Muriu]] - Kanyan Photographer #[[Joseph-Francis Sumégné]] - Cameroon Sculptor #[[Ntombephi Ntobela]] - South African Artist #[[Emeka Okereke]] - Nigerian Photographer #[[Okwui Enwezor]] - Nigerian Art Curator #[[Kendell Geers]] - South African conceptual artist #[[Elias Jengo]] - Tanzanian Artist #[[Karel Nel]] - South African Artist #[[Bili Bidjocka]] - Cameron Artist #[[Sanwell Chirume]] - Zimbabwean Sculptor #[[Tafunga Bonjisi]] - Zimbabwean Sculptor #[[Dorothy Amenuke]] - Ghanaian Sculptor #[[Coex'ae Qgam]] - Botswana Painter #[[Cg'ose Ntcox'o]] - Botswana Painter #[[Meleko Mokgosi]] - Botswana Artist #[[Mildred Ashong]] - Ghanaian Singer #[[Gyakie]] - Ghanaian Singer #[[Bola Are]] #[[Bolanle Ninalowo]] #[[Bose Alao]] #[[Bovi]] #[[Broda Shaggi]] #[[Brymo]] #[[Buchi Atuonwu]] #[[CDQ (rapper)]] #[[Charles Inojie]] #[[Chelsea Eze]] #[[Chidi Mokeme]] #[[Charles Novia]] #[[Chidinma]] #[[Chika Okeke-Agulu]] #[[Chinweizu]] #[[Chigul]] #[[Chris Ihidero]] #[[Chris Okagbue]] #[[Chuma Mmeka]] #[[D'banj]] #[[Armen Agop]] - Egyptian Sculptor #[[Gamal El-Sagini]] - Egyptian Sculptor #[[Adam Henein]] - Egyptian Sculptor #[[Habib Gorgi]] - Egyptian Sculptor #[[Hassan Heshimat]] - Egyptian Sculptor #[[Ramses Younan]] - Egyptian painter #[[Kamal Amin]] - Egyptian Artist #[[Omar El-Nagdi]] - Egyptian Painter #[[Farida of Egypt]] - Egyptian Artist #[[Hassan Mohamed Hassan]] - Egyptian Artist #[[Enayat Allah Ibrahim]] - Egyptian Artist #[[Vahram Manavian]] - Egyptian Painter #[[Ahmed Morsi]] - Egyptian Painter #[[Effat Nagy]] - Egyptian Painter #[[Magaret Nakhla]] - Egyptian Painter #[[Ahmed Sabri]] - Egyptian Artist #[[Gazbia Sirry]] - Painter Sculptor #[[Nadia Sirry]] - Egyptian Painter #[[Selah Taher]] - Egyptian Painter #[[Lofty El-Tanbouli]] - Egyptian Painter #[[Coster Balakasi]] - Zimbabwean Sculptor #[[Garrison Machinjili]] - Zimbabwean Sculptor #[[Collen Madamombe]] - Zimbabwean Sculptor #[[Adam Madebe]] - Zimbabwean Sculptor #[[Eddie Masaya]] - Zimbabwean Sculptor #[[Bernard Matermera]] - Zimbabwean Sculptor #[[Jonathan Mhondorohuma]] - Zimbabwean Sculptor #[[Godfrey Mtenga]] - Zimbabwean Sculptor #[[Sylvester Mubayi]] - Zimbabwean Sculptor #[[Celestino Mukavhi]] - Zimbabwean Sculptor #[[Ennica Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Grace Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Lawrence Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Lawrence Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Netsai Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Taguma Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Tendai Mukomberanwa]] - Zimbabwean Sculptor #[[Onias Mupumha]] - Zimbabwean Sculptor #[[Joseph Muzondo]] - Zimbabwean Sculptor #[[Lorcardia Ndandarika]] - Zimbabwean Sculptor #[[Bernard Nkanjo]] - Zimbabwean Sculptor #[[Agnes Nyanhongo]] - Zimbabwean Sculptor #[[Lucky Office]] - Zimbabwean Sculptor #[[Kenturah Davis]] - Artist #[[Kwame Akoto-Bamfo]] - Ghanaian Artist #[[El Anatsui]] - Ghanaian Artist #[[Eric Adjetey Anang]] - Ghanaian Artist #[[Jane Alexander]] - South African Artist #[[Nils Andersen]] - South African Artist #[[Tyrone Appollis]] - South African Artist #[[Tochi Onyebuchi]] - Nigerian Writer #[[Pelu Awofeso]] - Nigerian Writer #[[Paul Ahyi]] - Togolese architects" #[[Joël Tchédré]] -Togolese women film directors #[[Marcelin Bossou]] - Togolese women film directors #[[Emmanuel Kavi]] - Togolese women film directors #[[Blaise Kilizou Abalo]] - Togolese women film directors #[[Assouma Adjiké]] - Togolese women film directors #[[Talle Bamazi]] - Togolese painters #[[Agbagli Kossi]] - Togolese painter #[[Funmi]] - Nigerian Architect #[[Olajumoke Adenowo]] - Nigerian Architect #[[Herbert Macaulay]] - Nigerian Architect #[[Olufemi Majekodunmi]] - Nigerian Architect #[[Demas Nwoko]] - Nigerian Artist #[[Joseph Amedokpo]] - Togolese Artist #[[Stéphane Legar]] - Togolese Artist #[[Joseph Amedokpo]] - Togolese Artist #[[Sika Foyer]] - Togolese Artist #[[Harry Bolus]] - South African Artist #[[2Face Idibia]] - Nigerian Artist #[[Charles Davidson Bell]] - South African Artist #[[Deborah Bell]] - South African Artist #[[Janko de Beer]] - South African Artist #[[Willie Bester]] - South African Artist #[[Olu Ajayi]] - Nigerian illustrator #[[Diana Ejaita]] - Nigerian illustrator #[[Lemi Ghariokwu]] - Nigerian illustrator #[[Nike Davies-Okundaye]] - Nigerian Textile Designer #[[Olajumoke Adenowo]] - Nigerian interior designers #[[Demas Nwoko]] - Nigerian interior designers #[[Isio De-laVega Wanogho]] - Nigerian interior designers #[[Tosin Oshinowo]] - Nigerian furniture designer #[[Oshoke Abalu]] - Nigerian architect #[[Halima Tayo Alao]] - Nigerian architect #[[Fifi Ejindu]] - Nigerian architect #[[Gillian Hopwood]] - Nigerian architect #[[Itunu Hotonu]] - Nigerian architect #[[Chinwe Ohajuruka]] - Nigerian architect #[[Yewande Omotoso]] - Nigerian architect #[[Ola Uduku]] - Nigerian architect #[[Winifred Brunton]] - South African Artist #[[Lisa Brice]] - South African Artist #[[Lesley-Ann Brandt]] - South African Artist #[[Rhona Brown]] - South African Artist #[[Norman Catherine]] - South African Artist #[[Tom Cullberg]] - South African Artist #[[Peter Clarke]] - South African Artist #[[Ernest Cole]] - South African Artist #[[Christo Coetzee]] - South African Artist #[[Gillian Condy]] - South African Artist #[[Paul Emsley]] - South African Artist #[[Marlene Dumas]] - South African Artist #[[Ethel May Dixie]] - South African Artist #[[Nerine Desmond]] - South African Artist #[[Adriaan Diedericks]] - South African Artist #[[Frances Goodman]] - South African Artist #[[Cyril Fradan]] - South African Artist #[[Abrie Fourie]] - South African Artist #[[Dumile Feni]] - South African Artist #[[Garth Erasmus]] - South African Artist #[[Robert Hodgins]] - South African Artist #[[Rosa Hope]] - South African Artist #[[Matthew Hindley]] - South African Artist #[[Caesar Carl Hans Henkel]] - South African Artist #[[Nicholas Hlobo]] - South African Artist #[[Adewale Ayuba]] - Nigerian Artist #[[Abiodun Koya]] - Nigerian Artist #[[Ayinde Bakare]] - Nigerian Artist #[[Adé Bantu]] - Nigerian Artist #[[Asuquomo]] - Nigerian Artist #[[Asa]] - Nigerian Artist #[[Andre Blaze]] - Nigerian Artist #[[Afro Candy]] - Nigerian Artist #[[Celestine Ukwu]] - Nigerian Artist #[[Ara]] - Nigerian Artist #[[Ali Jita]] - Nigerian Artist #[[Aramide]] - Nigerian Artist #[[Alamu Atatalo]] - Nigerian Artist #[[Cobhams Asuquo]] - Nigerian Artist #[[Blackmagic]] - Nigerian Artist #[[Blackface Naija]] - Nigerian Artist #[[Blaqbonez]] - Nigerian Artist #[[Banky W]] - Nigerian Artist #[[Charly Boy]] - Nigerian Artist #[[Chike]] - Nigerian Artist #[[Cynthia Morgan]] - Nigerian Artist #[[Dice Ailes]] - Nigerian Artist #[[Da Emperor]] - Nigerian Artist #[[Dele Ojo]] - Nigerian Artist #[[Kcee]] - Nigerian Artist #[[Di'Ja]] - Nigerian Artist #[[DJ Lambo]] - Nigerian Artist #[[DjCuppy]] - Nigerian Artist #[[DJ AB]] - Nigerian Artist #[[Johnny Drille]] - Nigerian Artist #[[Fela Sowande]] - Nigerian Artist #[[Lil Kesh]] - Nigerian Artist #[[Lagbaja]] - Nigerian Artist #[[Faze]] - Nigerian Artist #[[Korede Bello]] - Nigerian Artist #[[Ikechukwu]] - Nigerian Artist #[[Made Kuti]] - Nigerian Artist #[[Humblesmith]] - Nigerian Artist #[[Ladipoe]] - Nigerian Artist #[[Joeboy]] - Nigerian Artist #[[May D]] - Nigerian Artist #[[Mayorkun]] - Nigerian Artist #[[Mike Ejeagha]] - Nigerian Artist #[[Mr Raw]] - Nigerian Artist #[[M.I]] - Nigerian Artist #[[Omawumi]] - Nigerian Artist #[[Nonso Amadi]] - Nigerian Artist #[[Nneka]] - Nigerian Artist #[[Nosa]] - Nigerian Artist #[[Mr Real]] - Nigerian Artist #[[Olowe of Ise]] - Nigerian Painter #[[Said Adrus]] - Uganda Artist #[[Lamidi Olonade Fakeye]] - Nigerian Artist #[[B'Flow]] - Zambian Artist #[[Macky 2]] - Zambian Artist #[[Denise Chaila]] - Zambian Artist #[[Caitlin De Ville]] - Zambian Artist #[[Gabriel Ellison]] - Zambian Artist #[[Nuwa Wamala Nnyanzi]] - Uganda Artist #[[Pyarali Merali]] - Uganda Artist #[[George William Kyeyune]] - Uganda Artist #[[Rachael Kungu]] - Uganda Artist #[[Dege Feder]] - Ethiopian Artist #[[Awol Erizku]] - Ethiopian Artist #[[Gebre Kristos Desta]] - Ethiopian Artist #[[Yadesa Bojia]] - Ethiopian Artist #[[Fasil Assefa]] - Ethiopian Artist #[[Sarah Waiswa]] - Uganda Photographer #[[Catherine Apalat]] - Uganda Photographer #[[Rochelle Alers]] - African American Novelist #[[Stacey Abrams]] - African American Novelist #[[Eleanor Taylor Bland]] - African American Novelist #[[Arna Bontemps]] - African American Novelist #[[Abiola Abrams]] - African American Novelist #[[Tina McElroy Ansa]] - African American Novelist #[[Raymond Andrews]] - African American Novelist #[[Candace Allen (author)]] - African American Novelist #[[Moe Anderson]] - African American Novelist #[[Clarissa Minnie Thompson Allen]] - African American Novelist #[[Mathis Bailey]] - African American Novelist #[[Jabari Asim]] - African American Novelist #[[Red Jordan Arobateau]] - African American Novelist #[[Ashley & JaQuavis]] - African American Novelist #[[Kwame Anthony Appiah]] - African American Novelist #[[Steven Barnes]] - African American Novelist #[[Leslie Esdaile Banks]] - African American Novelist #[[Shonia Brown]] - African American Novelist #[[Barry Beckham]] - African American Novelist #[[Becky Birtha]] - African American Novelist #[[Paul Beatty]] - African American Novelist #[[LaShonda Katrice Barnett]] - African American Novelist #[[S. Renee Bess]] - African American Novelist #[[Venise T. Berry]] - African American Novelist #[[Hal Bennett]] - African American Novelist #[[Bertice Berry]] - African American Novelist #[[Brit Bennett]] - African American Novelist #[[Stephen L. Carter]] - African American Novelist #[[Steve Cannon (writer)]] - African American Novelist #[[Bebe Moore Campbell]] - African American Novelist #[[H. G. Carrillo]] - African American Novelist #[[Tiko Campbell]] - African American Novelist #[[Breena Clarke]] - African American Novelist #[[Alice Childress]] - African American Novelist #[[Barbara Chase-Riboud]] - African American Novelist #[[Dhonielle Clayton|Dhonielle]] - African American Novelist #[[Wahida Clark]] - African American Novelist #[[Charles W. Chesnutt]] - African American Novelist #[[Virginia DeBerry and Donna Grant]] - African American Novelist #[[Iimani David]] - African American Novelist #[[Thulani Davis]] - African American Novelist #[[Kyra Davis]] - African American Novelist #[[Martin Delany]] - African American Novelist #[[Blyden Jackson]] - African American Novelist #[[Walidah Imarisha]] - African American Novelist #[[Iceberg Slim]] - African American Novelist #[[Uzodinma Iweala]] - African American Novelist #[[Jordan Ifueko]] - African American Novelist 49u8cz12ny1kod6jloomgzhgbr5n6jo Baaba Maal 0 248 10121 1037 2022-10-10T16:07:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q684021]] wikitext text/x-wiki == Baaba Maaal == Baaba Maal (amuru 13 June 1953) bu onye egwu Senegalese na onye egwu amuru na Podor, n'osimiri Senegal. Na mgbakwunye na guitar acoustic, ọ na-akpọkwa ịgba egwu == Ihe ndi okwuru == * Achọghị m aha ahụ "egwu ụwa" na mmalite. Echere m na egwu Africa ga-enwerịrị nkwanye ùgwù karịa ka etinye ya na ghetto dị otú ahụ. Anyị nwere ihe anyị ga-enye ndị ọzọ. Mgbe ị na-eleba anya ka e si ewu egwu ndị Africa, mgbe ị ghọtara ụdị egwu a, ị ga-aghọta na ọtụtụ egwu ọgbara ọhụrụ a ị na-anụ n'ụwa nwere myirịta na egwu Africa. Ọ dị ka mmalite nke ọtụtụ ụdị egwu. * Echere m na m mụtara egwú. Ma ị na-amụtakwa ndụmọdụ ndị ị nwere ike iji na ndụ gị. Mgbe ị na-eme njem, ị na-echeta mgbe niile ihe nne gị na-akụziri gị. Ị maara na ezinụlọ Africa nne nwere nnukwu ọrụ ọ ga-arụ n'ihi na nna ya nọ n'èzí n'ọhịa ma ọ bụ na-aga ọrụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/89588-Baaba_Maal odwytry8kj83phm1f3uwba00ryosk62 Babajide Olatunji 0 249 10122 1040 2022-10-10T16:07:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q78119643]] wikitext text/x-wiki [[Babajide Olatunji]] '''Babajide Olatunji''' Babajide Olatunji bụ onye kụziiri onwe ya ihe dịkọrọ ndụ, onye na-ese okwu na Naijiria. A maara ya nke ọma maka usoro Mark Tribal ya, nke bụ usoro eserese hyperrealistic nwere mkpụrụedemede ihu. Ọrụ ya na-abụkarị akara mkpa omenala ndị Yoruba na okwu mmekọrịta ọha na eze. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"Anyị maara banyere ọmarịcha ọmarịcha mgbidi nke Louvre taa bụ ndị a na-akwa emo na ndị a jụrụ ajụ na Paris Salon n'afọ ha. " <ref>https://www.artafricamagazine.org/september-2015-babajide-olatunji/</ref> ===Ebenside=== q9ly0sbfesoo4qagnylogq54aa5mt3s Balaraba Ramat Yakubu 0 250 10123 1043 2022-10-10T16:07:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4850076]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Juyin Sarauta Abuja.jpg|thumb|Juyin Sarauta Abuja]] ''[[w:Balaraba Ramat Yakubu|Balaraba Ramat Yakubu]]''' (a mụrụ 1959) bụ odee [[w:|Nigeria]] na-ede na [[w:Hausa language|Hausa]]. Ọ bụ onye ndu n'ụdị "akwụkwọ ịhụnanya", na otu n'ime mmadụ ole na ole na-ede akwụkwọ n'asụsụ Hausa bụ ndị a sụgharịrị n'asụsụ Bekee. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye na-ede ihe onyonyo, onye na-emepụta ihe na onye ntụzi ihe nkiri ''[[w:Hausa-language_cinema|Kannywood]]'''. Akụkọ ya lekwasịrị anya n'okwu ndị dị ka alụmdi na nwunye mmanye na agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọtụtụ ndị mebiri ndụ ha na-emecha ghọọ ihe efu... E nwere ihe ndị ọzọ n'agbanyeghị ... Ya mere, ọ bụghị m na-ata ụmụ nwoke ahụhụ na akwụkwọ akụkọ m, ndụ na-emeso ha otú ahụ." **[https://couplesofvirtuesandvalues.com/promoting-family-values%EF%BB%BF-balaraba-ramat-yakubu-forced-into-marriage-at-age-13-years-tak-charge-of-her - Future/] Balarabe na-aza ajụjụ gbasara agwa ya. * "E nwela ihe ọmụmụ karịrị iri asaa n'akwụkwọ m n'ọkwa agụmakwụkwọ dị iche iche-NCE, Bachelors, Masters, Diploma etc. Ọtụtụ n'ime ụmụ akwụkwọ a nwere mmasị na ndị ode akwụkwọ Hausa nwere nnukwu echiche ... Nke a dị oke mma na anyị na-atụnye ụtụ. n'ụzọ dị mma maka mgbanwe omume ọha anyị na site na mmepe mba. **[https://dailytrust.com/amp/writers-are-diamonds-say-balaraba-ramat-yakubu "Ndị ode akwụkwọ bụ diamond kwuru Balaraba Ramat Yakubu"]. * "Anaghị m arụrịta ụka na ụfọdụ ndị edemede agafewo ókè n'ihe odide ha. Ee, ụfọdụ emeghị ihe ọ bụla n'ụzọ doro anya. Nke ahụ bụ nnọọ ihe na-ezighị ezi. Enwere m olileanya na ha ga-akwụsị otu ụbọchị. Ma gịnị mere ndị mmadụ ji bụrụ naanị ndị mmadụ. na-echegbu onwe ya maka akwụkwọ akụkọ Hausa? Kedu maka Bekee na akwụkwọ ndị ọzọ nke ọtụtụ ihe na-ekwesịghị ịkọ na-ede ihe efu! Ana m adụ ọdụ ka ndị nne na nna na-achịkwa ịgụ akwụkwọ." **[https://dailytrust.com/amp/writers-are-diamonds-say-balaraba-ramat-yakubu] Balarabe na-aza ajụjụ maka ndị ode akwụkwọ Hausa na-emebi ugwu. * "Anyị bụ ndị Alakụba, anyị nwekwara iwu na Islam maka alụmdi na nwunye na ihe ndị ọzọ. Ma mgbe ụfọdụ, omenala anyị na-achịkwa okpukpe, omenala na okpukpe dị iche. Ya mere, m na-alụ ọgụ n'ihi na achọrọ m imesi ya ike na omenala na okpukpe dị iche. ọ bụ ya mere e ji kpọọ m onye edemede na-ese okwu. **[https://www.modernghana.com/nollywood/2557/i-write-in-hausa-cos-i-didnt-get-western-educati.html "Edere m na Hausa 'cos m enwetaghị agụmakwụkwọ Western"] *"...M na-edozi okwu ụfọdụ ndị na ndị na-ede akwụkwọ na-atụ ụjọ ikwu banyere ya. Tupu mgbe ahụ, ụfọdụ ndị agadi dị ka ndị nne m na-erubeghị afọ na-eche na di ha na-esote Chineke ha ma m na-eme ka ha mara na di ha bụ di ha. enyi na ihe ọ bụla. Tupu, ọ bụghị otú ahụ na n'ihi na nkwenye ahụ ka na-achị na mpaghara ugwu, mgbe ọ bụla i metụrụ ebe ahụ aka, ụmụ nwoke anaghị amasị ya." **[https://www.modernghana.com/nollywood/2557/i-write-in-hausa-cos-i-didnt-get-western-educati.html] Balarabe na ọ bụ onye edemede na-ese okwu. * "Anaghị m azụta echiche ịlụ di na nwunye n'oge n'ihi na aghaghị m ịgbalị ịghọta obere Bekee m na-agwa gị. Ụmụ anyị ndị nwanyị nọ na North ka ha gụrụ akwụkwọ nke ọma, enwere m naanị ụmụ nwanyị abụọ, achọrọ m ka ha nweta agụmakwụkwọ dị mma." **[https://www.modernghana.com/nollywood/2557/i-write-in-hausa-cos-i-didnt-get-western-educati.html] Balarabe Ramat Yakubu na-aza ajụjụ maka ihe mere o ji na-akwado maka agụmakwụkwọ nkịtị. maka ụmụ agbọghọ nọ na North. ==Okwu gbasara Balaraba Ramat Yakubu== * Dị nnọọ ka Yakubu lụrụ ọgụ iji nweta agụmakwụkwọ na ịghọ onye ode akwụkwọ na-aga nke ọma, ọ bụghị onye na-echere ọnọdụ ide ihe dị mma. **[https://brittlepaper.com/2016/03/writes-kitchen-car-phone-balaraba-yakubu-guerilla-writing-moves/ "Balaraba R. Yakubu na-ede na kichin, n'ime ụgbọ ala, na ekwentị Ya | Ihe mmụta maka ndị na-agụ akwụkwọ na-achọsi ike"] * "Anyị na-ekwu banyere otu nwaanyị mgbe ọ ka bụ nwata ghọtara na ya kwesịrị ịna-akpa àgwà ọma ná ndụ. N'agbanyeghị mmalite siri ike, ọ gara n'ihu nyere aka chepụta ihe odide Soyyaya. **[https://www.aljazeera.com/features/2016/3/8/from-illiterate-child-bride-to-famous-nigerian-novelist"Aljazeera Feature - Site na nwata na-agụghị akwụkwọ ruo onye ama ama na-ede akwụkwọ akụkọ Naijiria"] == Njikọ Mpụga == [[W:|Balaraba Ramat Yakubu]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Balaraba Ramat Yakubu]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Yakubu, Balaraba Ramat}} hrsx0q32kicghieqxr9gftqe0h4jkyl Banke Kuku 0 251 1046 1045 2022-10-10T11:28:36Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Banke Kuku]] '''Banke Kuku''' Amụrụ na Lagos n'afọ 1980, Banke Kuku kwagara United Kingdom mgbe ọ dị afọ asatọ. Mgbe ọ dị afọ 19, Banke gụsịrị akwụkwọ na Central St Martins College na Chelsea College of Art and Design, na-enweta akara ugo mmụta bachelor na textiles. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ụmụ nwanyị bụ isi nkuku nke mmepe akụ na ụba Africa ma na-anọchi anya ya ugbu a. Echere m na ọ bụ oge maka nguzozi na mpaghara azụmahịa na kọntinent niile. Ụmụ nwanyị na-ejide àgwà siri ike ma bara uru bụ ihe bara uru na mpaghara azụmahịa. " <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/5/22/quote-of-the-day</ref> ===Ebenside=== kemdny9n8cjww5rpbi0n1go3ojgsehn Banky W 0 252 10124 1049 2022-10-10T16:07:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4856820]] wikitext text/x-wiki [[Banky W]] '''Banky W''' Olubankole Wellington, onye ama ama n'aha ogbo ya Banky W ma kwuo na ihe nkiri dị ka Banky Wellington, bụ onye Naijiria-American na-abụ abụ, onye na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Gbanwee Ụzọ Iche Echiche *“Jide n’aka na i gbutuo ahihia ka agwọ wee gosi.” *"M na-akpụ isi m ma na-akpụzi afụ ọnụ m n'onwe m." <ref>https://www.owogram.com/banky-w-quotes/</ref> ===Ebenside=== 46cmh80dbbiht8axcpastt4ytmvcjnd Barbara Boxer 0 253 10125 1053 2022-10-10T16:08:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q237560]] wikitext text/x-wiki [[Barbara Boxer]] [[Usòrò:Barbara Boxer, Official Portrait, 112th Congress.jpg|thumb|Barbara Boxer]] '''[[w:Barbara Boxer|Barbara Levy Boxer]]''' (amụrụ Novemba 11, 1940) bụ Obere Sinetọ nke United States si California (kamgbe 1993). Onye otu Democratic Party, ọ jeburu ozi na Ụlọ Nnọchiteanya U.S. (1983–1993). ==Okwu ndị o kwụrụ== * Enwere nnukwu ego a na-enweta site na usoro okpu na azụmaahịa nke na ị nwere ike ịgakwuru onye nọ na mpaghara ọgbakọ wee nweta votu zuru oke ebe ahụ site n'ịsị, 'Gịnị ka ị chọrọ? Kedu ihe ị chọrọ?' ** Ndị America maka Ọganihu. [http://www.afphq.org/062609-cap-and-trade-fight-puts-obama-presidency-line] * M na-ekwu mgbe niile na ị kwesịrị idobe ya na tebụl na ị ga-ele ihe ndị a anya n'ihi na ugbu a ndị mmadụ na-anwụ n'ihi ọchịchị a. Ma, ị maara, nke ahụ bụ ihe - nke ahụ bụ eziokwu. Ha agaghịkwa agbanwe ụzọ. Ha na-eleghara Congress anya. Ha na-aga n'ihu na-abịanye aka - nkwupụta mbinye aka ndị a, nke pụtara na o kpebiri na ọ gaghị etinye iwu. Nke a dị nso dịka anyị bịagoro n'ọchịchị aka ike. ** Na enwere ike ịchụpụ George W. Bush ** CNN, Julaị 13, 2007.[http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0707/13/sitroom.02.html] * Mbụ, e nwere ndị ezi omume n'ebe ahụ; naanị ha anaghị eme ọtụtụ ihe raket. Nke abụọ, ọ bụrụ na ị naghị eme ebili mmiri, mgbe ahụ, ndị ọjọọ anaghị asachapụ n'elu mmiri. Na nke atọ, ọ dịghị onye na-enye gị nsogbu ma ọ bụrụ na ha na-atụ gị egwu. Ya mere, were ya dị ka ụdị otuto. * Barbara Boxer, na Blind Trust, akwụkwọ akụkọ, Akwụkwọ akụkọ Chronicle, San Francisco 2009, p. 30.[http://books.google.com/books?id=BehMxQNuLAMC&pg=PA30&lpg=PA30] ==Njikọ Mpuga== [[w:Barbara Boxer|Barbara Levy Boxer]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Boxer, Barbara}} e0nz35ffe7mkp1d5eyxyted0kmbvwbk Barbara Bush 0 254 10126 1056 2022-10-10T16:08:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q190628]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Barbara Bush post presidential portrait.jpg|thumb|right|Ọ bụrụ na ha na-ehota gị, jide n'aka na ha nụrụ gị.]] ''[[w:Barbara Bush|Barbara Pierce Bush]]''' ([[w:|8 June]] [[w:|1925]] - [[w:|17 April]] [[w:|2018]]) bụ nwunye nke Onye isi ala nke iri anọ na otu, [[w:|George HW Bush]], na nne nke onye isi ala US nke 43, [[w:|George W. Bush]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Enweghị m ike ịsị ya, mana ọ na-abụ abụ ''ọgaranya''." ** N'echiche ya nke onye ndoro-ndoro ochichi onye isi oche Democratic [[w:Geraldine Ferraro | Geraldine Ferraro]]; a na-akọ mgbe ụfọdụ na ọ sịrị "Ọ na-abụ "amoosu" "The New York Times" (15 October 1984) *"Ekwesịrị ịhapụ ihe onwe onye na ikpo okwu na mgbakọ dị iche iche .... Ị nwere ike na-arụrịta ụka n'onwe gị na-acha anụnụ anụnụ na ihu, na ị gaghị agbanwe echiche ibe gị. Ọ bụ igbu oge gị na oge m." ** Na arụmụka ite ime, nke ọnọdụ ya dị iche na nke di ya, dịka e hotara na ''OGE '' Magazin (24 August 1992)<!-- p. 27 --> *"Zere igwe mmadụ a dị ka ọrịa ahụ. Ma ọ bụrụ na ha na-ehota gị, jide n'aka na ha nụrụ gị." ** Ndụmọdụ gbasara ndị nta akụkọ akụkọ, nye nwanyị mbụ na-abata, [[w:|Hillary Rodham Clinton], na njem nlegharị anya nke White House, dịka ekwuru na magazin ''Newsweek'' (30 November 1992) <!-- p. 25 --> *"Ma, gịnị mere anyị ga-eji na-anụ banyere akpa ozu na ọnwụ, na ole, ụbọchị ọ ga-abụ, ole nke a ma ọ bụ nke ahụ ma ọ bụ gịnị ka i chere? Ma ọ bụ, m pụtara, ọ bụghị [[w:|dị mkpa]]. Yabụ, gịnị kpatara m ga-eji tụfuo ọmarịcha uche m n'ihe dị otú ahụ, wee lelee ya (di ya, onye bụbu onye isi ala [[w:George H. W. Bush|George H. W. Bush]]) na-ata ahụhụ?" ** Na-aza ajụjụ banyere ole akụkọ telivishọn ọ na-ekiri n'oge na-adịbeghị anya, n'ihi nnukwu nlebara anya mgbasa ozi nyere maka nsonaazụ nwere ike na agha US na Iraq. Ajụjụ ọnụ a mere ụbọchị abụọ tupu mmalite nke [[w: Iraq War | Iraq War]], ''[[w: Good Morning America | Good Morning America]]" (18 Mach 2003) *"Ihe m na-anụ, nke dị ụdị egwu, bụ na ha [ndị gbara ọsọ ndụ nke Hurricane Katrina na Houston Astrodome] niile chọrọ ịnọ na Texas. Ile ọbịa juru onye ọ bụla anya. Na ọtụtụ ndị nọ n'ọgbọ egwuregwu ebe a, ị maara, enweghị ihe ọ bụla, yabụ nke a na-arụ ọrụ nke ọma maka ha." ** ''[[w: Ebe ahịa (usoro redio)|Ebe ahịa]]'' (6 Maachị 2005) == ''Barbara Bush: A Memoir'' (1994) === * N'ihi [[w:|igwe]] [[w:|na-anụ ụtọ] [[w:|ndụ]]. Ela [[w:|kwaa]] n’ihi ihe ndị dịbu ma ọ bụ ihe ndị na-abụghị. Nwee anụrị ihe ị nwere [[w:|ugbu a]] nke ọma. Na [[w:|niile]] [[w:|eziokwu]] ị nwere naanị abụọ [[w:|nhọrọ]]; ị nwere ike ịmasị ihe ị na-eme ''OR'' ị nwere ike ịmasị ya. M na-ahọrọ ịmasị ya na ihe [[w:|fun]] m nwere. Nhọrọ nke ọzọ abụghị ihe na-atọ ụtọ na [[w:|ndị mmadụ]] achọghị ịnọnyere onye na-eme mkpọtụ. Anyị nwere ike ịhụ ndị na-akawanye njọ ma anyị ekwesịghị ile anya n'ebe dị anya! [[W:|Nyere]] ha aka chefuo [[w:|onwe]]! M ga-asị, karịsịa, chọọ [[w:|Chineke]]. Ọ ga-abịakwute gị ma ị lee anya. Enweghị akụkụ ala kpamkpam." ** p. 531 ==Njikọ Mpụga== [[W:|Barbara Bush]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Barbara Bush]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bush, Barbara}} rh57gb14f6c7l15mt46mpvha7m3xlde Barbara Chase-Riboud 0 255 10127 1059 2022-10-10T16:08:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2883927]] wikitext text/x-wiki [[Barbara Chase-Riboud]] '''Barbara Chase-Riboud''' Barbara Chase-Riboud bụ onye omenkà na-ahụ anya nke America na onye na-ese ihe, onye na-ede akwụkwọ na-ere ahịa na onye na-ede uri na-enweta ihe nrite. Mgbe emechara ya dị ka onye na-ese ihe na onye na-ede uri, Chase-Riboud nwetara nkwanye ùgwù zuru oke dị ka onye ode akwụkwọ maka akwụkwọ akụkọ ya Sally Hemings. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Chee na mmepeanya anyị pere mpe zuru oke na-edoghị ya akara. *Onye Irish a tụgharịrị, German, onye Bekee bụ onye America n'otu ọgbọ. *Nganga anaghị eme mmehie mgbe ọ bụ ikpe ziri ezi. *Eke na-ebu owu ọmụma ya n’ime ya dị ka a ga-asị na o riri ụrọ. <ref>https://www.azquotes.com/author/73777-Barbara_Chase_Riboud</ref> ===Ebenside=== myz0q8l66lgsjaf170djpvqmwkivtgs Barbara Ehrenreich 0 256 10128 1062 2022-10-10T16:08:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q283659]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Barbara ehrenreich 1436.JPG|thumb|No matter that patriotism is too often the refuge of scoundrels. Dissent, rebellion, and all-around hell-raising remain the true duty of patriots.]] ''[[w:Barbara Ehrenreich|Barbara Ehrenreich]]''' (a mụrụ Ọgọst 26, 1941) bụ onye nta akụkọ, onye nkatọ na-elekọta mmadụ na onye isi oche nsọpụrụ nke Democratic Socialists of America. == Okwu Ndi Okwuru == * "N'agbanyeghị na [[[w:|obodo]] na-abụkarị ebe mgbaba nke ndị ntọrị. ** "Ụkpụrụ Ezinụlọ," "Afọ Kacha njọ nke Ndụ Anyị: Ihe ndetu na-adịghị asọpụrụ site na afọ iri nke anyaukwu" (1991) === Nickel na Dimed: Na (Ọ bụghị) Ịga America (2001) === * "M na-eme mkpesa nye otu n'ime ndị ọrụ ibe m na aghọtaghị m otú ọ ga-esi na-aga ogologo oge n'erighị nri. "Ọfọn, aghọtaghị m otú "ị" nwere ike isi gaa ogologo oge na-enweghị sịga," ọ zara. N'ihi na ọrụ bụ ihe ị na-emere ndị ọzọ; ise siga bụ ihe ị na-emere onwe gị." ** Ch. 1: Na-eje ozi na Florida (p. 31) * "Ihe ndị a ule na-agwa ndị were n'ọrụ banyere nwere ike ọrụ siri ike iche n'echiche, ebe ọ bụ na "ezi" azịza kwesịrị doro anya na onye ọ bụla nke zutere ụkpụrụ nke hierarchy na subordination. M na-arụ ọrụ nke ọma na ndị ọzọ? Ị nzọ, ma ọ dịghị mgbe to. Enwere m ike ime mkpebi onwe m? Ee ee, mana amaara m nke ọma karịa ikwe ka ikike a gbochie nrube isi n'iwu ndị ohu. , Enyere m ihe a na-akpọ "Accutrac personality test," nke na-adọ aka ná ntị ná mmalite na "Accutrac nwere ọtụtụ usoro nke na-achọpụta mgbalị iji gbagọ ma ọ bụ 'psych out' the questionnaire." Dị ka o kwesịrị ịdị, ọ dịghị mgbe ọ na-esiri m ike ịkwụsị "ịkwụsị" ọnọdụ nke ọmịiko onwe onye," ma ọ bụ na m na-echeghị na ndị ọzọ na-ekwu banyere m n'azụ m ma ọ bụ kwere na "nchịkọta na ndị ọrụ ga-enwe mgbe niile na esemokwu n'ihi na ha nwere kpamkpam dị iche iche set nke ihe mgbaru ọsọ." Ezigbo ọrụ nke ule ndị a, mkpebie, bụ iziga ozi ọ bụghị n'aka onye were gị n'ọrụ kama nye onye nwere ike ịrụ ọrụ, yana ozi a na-ebuga bụ mgbe niile: ị gaghị enwe ihe nzuzo ọ bụla n'aka anyị. " ** Ch. 2: Ichacha ihe na Maine (p. 59) * "N'ụdị ọhụrụ nke iwu ọkọnọ na ọchịchọ, ọrụ dị ọnụ ala - dịka a na-atụle site n'ụgwọ - na a na-agba onye ọrụ ume iwere ọtụtụ n'ime ha dị ka o nwere ike." ** Ch. 2: Ichacha ihe na Maine (p. 60) * "Ma eleghị anya, ọ bụ ọrụ na-akwụ ụgwọ dị ala n'ozuzu ya nwere mmetụta nke ime ka ọ dị gị ka onye na-egwu egwu. Mgbe m na-ekiri TV na nri abalị m n'abalị, m na-ahụ ụwa nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ọ bụla na-eme $15 otu awa ma ọ bụ karịa, na m' M ọ bụghị nanị na-eche banyere arịlịka folks, sitcoms na ihe nkiri bụ banyere ejiji ejiji ma ọ bụ ndị nkụzi ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ ọkàiwu, n'ihi ya, ọ dị mfe maka onye na-eri nri ngwa ngwa ma ọ bụ nọọsụ na-enyere aka ikwubi na ọ bụ anomaly - naanị otu, ma ọ bụ fọrọ nke nta ka ọ bụ naanị ya. N'otu aka ahụ, ọ ga-abụ eziokwu: ndị ogbenye apụwo n'ọdịbendị, n'okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mgbalị ọgụgụ isi ya yana ntụrụndụ ya kwa ụbọchị. enwechaghị ihe ikwu banyere ọnọdụ ndị ogbenye, ma ọ bụrụ na mweghachi ụlọikwuu ahụ bụ ihe atụ ziri ezi. Ndị na-agbazinye ego emechaala kpọpụta Jizọs n'ụlọ nsọ." ** Ch. 2: Ichacha ihe na Maine (p. 117-118) * "Na Wal-Mart, onye ọrụ ibe m dụrụ m ọdụ n'otu oge na, ọ bụ ezie na m nwere ọtụtụ ihe m ga-amụta, ọ dịkwa mkpa ka ị ghara "ịmara nke ukwuu," ma ọ bụ ma ọ dịghị ihe ọzọ, ọ dịghị mgbe ọ bụla iji kpughee ikike zuru ezu nke onye nlekọta, n'ihi na " ka ha na-eche na ị ga-emeli ya, otú ahụ ka ha ga na-eji gị eme ihe ma na-akparị gị.” Ndị ndụmọdụ m n’okwu ndị a adịchaghị umengwụ; ha ghọtara nnọọ na ọ dị ole na ole ma ọ bụ na e nweghị ụgwọ ọrụ maka ịrụ dike. iji hazie ike gị ka e wee nwee ihe fọdụrụ n'echi ya." ** Nlele (p. 195) * "Ọ bụrụ na ndị ọrụ na-akwụ ụgwọ dị ala anaghị eme mgbe niile n'ụzọ ezi uche dị na ya, ya bụ, dị ka ndị nweere onwe ha n'ime ọchịchị onye kwuo uche ya, ọ bụ n'ihi na ha bi n'ebe na-enweghị nnwere onwe ma ọ bụ n'ụzọ ọ bụla nke onye kwuo uche. Ebe ọrụ na-akwụ ụgwọ dị ala - yana ọtụtụ ebe ọrụ na-akwụ ụgwọ - ị na-elele nnwere onwe obodo gị n'ọnụ ụzọ, hapụ America na ihe niile a na-eche na ọ bụ n'azụ, wee mụta ịkwanye egbugbere ọnụ gị maka oge mgbanwe ahụ. N'ime usoro a na-enyefe onwe ya na-agabiga okwu gbasara ụgwọ ọrụ na ịda ogbenye, anyị enweghị ike ịnya isi na anyị bụ ọchịchị onye kwuo uche ya nke ọma n'ụwa, ma ọ bụrụ na ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ụmụ amaala na-eji ọkara awa ha na-amụ anya n'ụdị ego, n'ụzọ doro anya, na ọchịchị aka ike. " ** Nlele (p. 210) * "Mmetụta kwesịrị ekwesị bụ ihere - ihere na-adabere n'onwe anyị, na nke a, na ọrụ ndị ọzọ a na-akwụghị ụgwọ. Mgbe mmadụ na-arụ ọrụ maka obere ụgwọ karịa ka ọ nwere ike ibi ndụ - mgbe, dịka ọmụmaatụ, agụụ na-agụ ya. na ị nwere ike iri nri dị ọnụ ala na nke dabara adaba - mgbe ahụ ọ chụrụ gị nnukwu àjà, o nyewokwa gị onyinye nke akụkụ ụfọdụ nke ikike ya, ahụike ya na ndụ ya. , n'ezie bụ ndị isi ọrụ ebere nke obodo anyị, ha na-eleghara ụmụ nke ha anya ka e wee lekọta ụmụ nke ndị ọzọ; ha na-ebi n'ụlọ ndị na-adịghị mma ka ụlọ ndị ọzọ wee na-egbukepụ egbukepụ na nke zuru oke, ha na-atachi obi n'ụkọ ka [[w:| onu oriri na ọṅụṅụ. ]] ga-adị ala na ọnụ ahịa ngwaahịa dị elu. Ịbụ onye so na ndị ogbenye na-arụ ọrụ bụ ịbụ onye na-enye onyinye na-amaghị aha, onye na-enweghị aha, onye ọ bụla ọzọ." ** Nlele (p. 221) ==Njikọ Mpụga == [[W:|Barbara Ehrenreich]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Barbara Ehrenreich]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ehrenreich, Barbara}} tjsuxq8hndpfhyvqzjuwbtvz1uf8gtc Barbara Jordan 0 257 12972 1064 2022-11-14T10:16:03Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Rep. Barbara Jordan - Restoration.jpg|thumb|Barbara Jordan]] == Barbara Jordan == Barbara Charline Jordan (February 21, 1936 - Jenụwarị 17, 1996) bụ onye ọka iwu America, onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye bụ onye ndu na Movement Rights Movement. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ọha mmadụ taa ekwe ka ihe ọjọọ na-aga n’ihu, a na-enwe echiche na ihe ka ọtụtụ n’ime ha kwadoro ihe ọjọọ ndị ahụ. * Okwukwe m n'usoro iwu zuru oke, o zuru oke, zuru oke, na agaghị m anọdụ ala ebe a bụrụ onye na-ekiri ihe na-abaghị uru na mbelata, imebi iwu, imebi iwu. Ọ bụ ihe kpatara na ọ bụghị agụụ nke ga-eduzi ntụle anyị, duzie arụmụka anyị, ma duzie mkpebi anyị. * Anyị, dị ka ụmụ mmadụ, ga-adị njikere ịnabata ndị dị iche na anyị onwe anyị. * Na mbụ taa, anyị nụrụ mmalite nke Preamble to the Constitution of United States. ‘Anyị bụ́ ndị mmadụ.’ Ọ bụ mmalite dị nnọọ nkọ. Ma, mgbe emechara akwụkwọ ahụ na iri na asaa nke ọnwa Septemba n'afọ 1787, a gụghị m na nke ahụ 'anyị, ndị mmadụ.' Ndị mmadụ. Ma, site na usoro mmezigharị, nkọwa, na mkpebi ụlọikpe, emesịa tinye m na 'Anyị, ndị mmadụ.' ** Nkwupụta n'ihu Kọmitii Ikpe nke Ụlọ na-atụle nchụpụ nke President Richard M. Nixon (25 Julaị 1974). (Lee njikọ mpụga) * Okwukwe m na Iwu ahụ zuru oke; ọ bụru iya; ọ bụ mkpokọta. Agaghị m anọdụ ala ebe a bụrụ onye na-ekiri ihe na-abaghị uru na mbelata, imebi iwu, mbibi nke Iwu. ** Nkwupụta n'ihu Kọmitii Ikpe nke Ụlọ na-atụle nchụpụ nke President Richard M. Nixon (25 Julaị 1974). (Lee njikọ mpụga) * Mmụọ nkwekọ ga-adị ndụ na America naanị ma ọ bụrụ na onye ọ bụla n'ime anyị cheta na anyị nwere otu akara aka; ọ bụrụ na onye ọ bụla n'ime anyị na-echeta, mgbe obi ilu na ọdịmma onwe onye yiri ka ọ na-emeri, na anyị na-ekerịta otu akara aka. ** Adreesị isi okwu, Mgbakọ Mba Democratic, New York (12 Julaị 1976). (lee njikọ mpụga) * Ihe ndị mmadụ chọrọ dị mfe. Ha chọrọ America dị ka nkwa ya. ** Adreesị mmalite, Mahadum Harvard (16 June 1977), dị ka e zoro aka na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0292787901"Ka m gwa gị ihe m mụtara'']: Texas Ụmụ nwanyị maara ihe na-ekwu okwu, PJ Pierce, Mahadum Texas Press (2010), p. 16 * Ị chọrọ isi n'ime gị - isi nke na-eduzi ihe niile ị na-eme. Ị na-ekwurịta ya maka nduzi. Ọ bụghị negotiable. ** Scott Williams, "Jordan Praises Stockman," ''Daily Texan'' (23 November 1981), dị ka e zoro aka na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0292787901"Ka m gwa gị ihe m mụtara '']: Texas Wisewomen Speak, PJ Pierce, University of Texas Press (2010), p. 17 * Mba a enweghị ike ịga n'ihu na-arụ ọrụ na-eji ihe na-erughị ọkara nke ihe onwunwe ya, ihe na-erughị ọkara ike ọrụ ya, ihe na-erughị ọkara ike ụbụrụ ya. ** Okwu isi okwu, Mgbakọ Mba Democratic (13 Julaị 1992). (lee njikọ mpụga) * Ndị nwere ntụkwasị obi ọha ga-agbasorịrị ụkpụrụ omume kacha elu e nwere. Ọrụ ahụ chọrọ ya, ọha mmadụ ga-achọkwa ya. ** Okwu na Mahadum Texas dị na Austin (22 February 1991), dị ka e hotara na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0292787901 ''Ka m gwa gị ihe m mụtara'' ]: Texas Womenmụ nwanyị maara ihe na-ekwu okwu, PJ Pierce, Mahadum Texas Press (2010), p. 17 * Ọ dịghị ihe mgbochi ọ bụla dị n’ụzọ nke ndị na-eto eto bụ́ ndị dara ogbenye ma ọ bụ ndị òtù nta nke nta nke ịrụsi ọrụ ike na nkwadebe na-apụghị ịgwọta. ** Dịka ekwuru na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0977339157 ''Amamihe Maka Mkpụrụ Obi Ndị Ojii''], ed. Larry Chang & Roderick Terry, Gnosophia Publishers (2007), p. 117 * Ọ bụ mbata na ọpụpụ ka ọ kụziiri anyị, n’agbanyeghị ebe i si bịa, ma ọ bụkwanụ ndị mụrụ gị bụ. Ihe dị mkpa bụ onye ị bụ. ** Na-ekwu okwu dị ka onye isi oche nke US Commission on Immigration Reform. Onye nnochite anya Sheila Jackson Lee (D-Texas) kwuru n'ihu Ụlọ Nnọchiteanya U.S. "Tribute to the Late Hon. Barbara Jordan,” Congressional Record (24 Jenụwarị 1996), dị ka e zoro aka na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0292787901"Ka m gwa gị ihe m mụtara'']: Texas Wisewomen Kwuonụ okwu, PJ Pierce, Mahadum Texas Press (2010), p. 17 == Njikọ mpụga == https://www.azquotes.com/author/7610-Barbara_Jordan [[q:en:Barbara Jordan|Barbara Jordan]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Jordan, Barbara}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 7y1ag9u1j1agqfgb6jbwzkdo49skzpp Barbara Makhalisa 0 258 13291 10129 2023-01-31T11:47:04Z Eetu Saukko 299 wikitext text/x-wiki [[Barbara Makhalisa]] [[Usòrò:Barbara Makhalisa.jpg|thumb|Barbara Makhalisa (2021)]] '''[[w:Barbara Makhalisa | Dr Barbara Nkala]]''' (17 Ọgọst 1949) bụ onye nkuzi, [[w:en:Zimbabwe|Zimbabwean]] odee, onye ntụgharị Ndebele, onye na-agụ akụkọ, onye nchịkọta akụkọ na onye mbipụta, otu n'ime ndị edemede nwanyị mbụ e bipụtara na Zimbabwe. Ọ bụ odee akwụkwọ dị iche iche e dere na [[w:ndebele|ndebele]], nakwa n'asụsụ Bekee, bụ ndị e ji ụfọdụ n'ime ha dị ka akwụkwọ ọgụgụ ụlọ akwụkwọ. ==Ihe ndị Okwuru== * Asụsụ gị bụ isi iyi nke ihe ọmụma gị ** Weebụsaịtị Barbara. [http://www.bcmnliterarytrust.org] * Gụọ! Dee! Onye ndu echi. ** 08 Mee 2020. [//bulawayo24.com/index-id-news-sc-national-byo-184976.html] == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == * Okenye a hụrụ n’anya nke akwụkwọ ** The Herald 1 Maachị 2017. [https://www.herald.co.zw/nkala-a-loved-elder-of-literature/] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Barbara Makhalisa|Barbara Makhalisa]] na Wikipedia bekee * [http://www.barbarankala.com/about/] * [http://www.bcmnliterarytrust.org/] {{DEFAULTSORT:Makhalisa, Barbara}} cg3l6iimzib2z2wwwkipb0ghxa1rs3g Barbara Seaman 0 259 10130 1070 2022-10-10T16:08:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q807635]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Barbara Seaman|Barbara Seaman]]''' ([[w:|September 11]], [[w:|1935]] - [[w:|February 27]], [[w:|2008]]) bụ onye ndọrọndọrọ nwanyị America. odee, na odeakụkọ. == Okwu Ndi Okwuru== * Eleghị anya ihe kachasị mfe bụ ịgbanye ụmụ nwoke vasectimize mgbe ha dị afọ 13 mgbe ha kpochara ụfọdụ n'ime spam ha. Mgbe ahụ ị nwere ike ịtọpụ ya naanị mgbe ha nwetachara ego zuru ezu iji kwado nwatakịrị ruo afọ 18. ** [[W:kpọpụta akụkọ | ode akwụkwọ = Sarah igbe | aha = The Contraception Conundum: Ọ bụghị naanị ịmụ nwa ọzọ | onye nkwusa = The New York Times | ụbọchị = 1997-06-22 | url = http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9B0DEFD6153BF931A15755C0A961958260&sec=&spon=&pagewanted=2 | ohere = 2008-02-09]] * "Nweta ọzụzụ nkwụsi ike, nweta ụgwọ ọrụ ị kwesịrị, sonye n'otu ndị na-akwalite mmụọ." ** [[W:kpọpụta akụkọ | title = Iri iri na abuo nke bilitere ka a ma ama | onye nkwusa = The New York Times | ụbọchị = 2007-10-15 | url = http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9802E1D6153BF931A15755C0A961958260&scp=1&sq=a+ iri na abuo+onye+biligoro+na+ ama&st=nyt | ohere = 2008-02-09]] ** Na nzaghachi nye ajụjụ a "Gịnị ka ị chere na isi ahụike nwanyị kwesịrị ịbụ?" == Njikọ mpụga == [[W:|Barbara Seaman]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Barbara Seaman]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Seaman, Barbara}} 1w51nsb8yxl081mriza30g9m8m6gert Barbra Nyangairi 0 260 1072 1071 2022-10-10T11:28:37Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki '''[[w:|Barbra Nyangairi]]''' bụ onye isi nchịkwa nke ndị Deaf Zimbabwe Trust nke na-akwalite ikike na mmasị nke ndị ntị chiri na ndị na-anụ ihe (DHH) na Zimbabwe. ==Okwu Ndi Okwuru== *"E ji m n'aka na e nwere ọtụtụ ụmụ nwanyị na-elekọta ụmụ ha nke ọma. Ọ bụghị ndị nne na-azụ ụmụ ndí ọzọ na-enwe anyaụfụ, ma ọha mmadụ kwesịrị ímé emume maka ọrụ dị otú ahụ." * "Nwanyị ọ bụla batara n'alụmdi na nwunye nke abụọ na-enwe nnukwu nrụgide na mgbagwoju anya ihu na ọ na-agbalị ime mgbanwe iji kwado ezinụlọ e mebegoro. Oge adịghị imụ ka esi abụ nne dika ị na-ebido na ịga ozi na omenala ndi isobughi" * "Ọ bụ eziokwu dị mwute na ọtụtụ mgbasa ozi ahụike nke Gọọmenti na-eme na-elekwasị anya n'obodo ndị na-abụghị ndị ogbi dịka ọmụmaatụ ibi úgwù na mgbasa ọrịa cancer nke cervical." ==Okwu banyere ya = * "O wepụtara akwụkwọ ahụ dị ka akụkụ nke mgbalị e mere iji lebara akụkọ ọjọọ nwunyedi anya nke kpagburu ọha mmadụ kemgbe ọtụtụ narị afọ." * "Barbra edewo ma mee nchọpụta banyere agụmakwụkwọ ndị ogbi, ịnweta ahụike maka ndị ntị chiri na asụsụ ogbi. Barbra nwere mmasị dị ukwuu na ike nke ndị ntị chiri na ndị na-anụ ihe. O nwere ahụmahụ na ikike mmadụ, ọchịchị onye kwuo uche, ọchịchị, ntuli aka. , okike na agụmakwụkwọ." == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Barbra Nyangairi]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Barbra Nyangairi]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Nyangairi, Barbra}} 15gp4tszbod71cwe34a98f0i0bzlfkb Barclay Okari 0 261 1074 1073 2022-10-10T11:28:37Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Barclay Okari]] '''Barclay Okari'''Barclay Paul bụ onye ọchụnta ego nke sitere na Kenya nke na-echepụta echiche mgbe niile ma na-eme ha dịka ọ masịrị ya. N’ịbụ onye sitere n’obodo agha na ime ihe ike nhoputa ndi ochichi tisasịrị, Pọl ahụla ọtụtụ okwu ndị dị mkpa idozi n’obodo ya, mana nke o lekwasịrị anya ugbu a bụ akwa nhicha ọcha maka ụmụ nwanyị. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ndị nwoke kwesịrị ịghọta ihe mere anyị ji eme ihe anyị na-eme nwa agbọghọ. <ref>https://mobile.twitter.com/citizentvkenya/status/750038729033707521</ref> ===Ebenside=== pivrhw28p9rj6tf48alakub4gz8pwju Barclay Paul 0 262 1077 1076 2022-10-10T11:28:37Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Barclay Paul]] '''Barclay Paul''' Barclay Paul bụ onye ọchụnta ego nke sitere na Kenya nke na-ewepụta echiche mgbe niile ma na-eme ha dịka o siri chọọ. N'ịbụ onye sitere n'obodo agha na ime ihe ike ntuli aka tisasịrị, Pọl ahụla ọtụtụ okwu ndị dị mkpa ka e dozie n'obodo ya, ma nke o lekwasịrị anya ugbu a bụ akwa nhicha ọcha maka ụmụ nwanyị. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ndị ikom kwesịrị ịghọta ihe mere anyị ji eme ihe ndị anyị na-emere nwa agbọghọ ahụ <ref>https://mobile.twitter.com/citizentvkenya/status/750038729033707521</ref> ===Ebenside=== qq1t1k22i15085so6nd54ymhruz5oxl Baron d'Holbach 0 263 10131 1080 2022-10-10T16:08:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7104]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paul Heinrich Dietrich Baron d'Holbach Roslin.jpg|thumb|Ụmụaka niile ka a mụrụ ndị na-ekweghị na Chineke; ha amaghị Chineke.]] '''[[w:Baron d'Holbach|Baron d'Holbach, Paul-Henri Thiry]]''' (8 Disemba 1723 – 21 Jenụarị 1789) bụ onye odee, onye ọkà ihe ọmụma na onye ọkà ihe ọmụma nke France. A mụrụ ya na Paul Heinrich Dietrich na Edesheim, Germany. Ọ bụ onye ama ama dịka otu n'ime ndị mbụ kọwara onwe ya [[w: ekweghị na Chineke na Chineke|ekweghi na Chineke]] na Europe. == Okwu Okwuru == * Anyị niile bụ naanị ''cogs na igwe'', na-eme ihe anyị chọrọ ime mgbe niile, na-enweghị '' ikike '' n'ezie. (1770) * Ya mere, nkwenkwe ụgha na-eme ka mmadụ nwee mmasị n’ebe mmadụ nọ malite n’oge ọ bụ nwa ọhụrụ, na-emeju ya n’ihe efu, na-emekwa ka ọ bụrụ ohu oké ofufe. ** Samuel Wilkinson, trans., ''Sistemụ okike'' ([http://www.gutenberg.org/dirs/etext05/7son110.txt Project Gutenberg e-text]), vol. 1, isi. IX ** Amabeghị ụbọchị na ebe mbipụta. Edemede izizi na French, 1770, dị ka ''La Système de la nature'', n'okpuru aha [[w:Jean Baptiste de Mirabaud|Jean Baptiste de Mirabaud]]. * Ọ bụrụ na amaghị ihe e kere eke mụrụ ụdị chi dị iche iche, a na-agbakọ ihe ọmụma nke ọdịdị a iji bibie ha. ** Samuel Wilkinson, trans., ''Sistemụ okike'' ([http://www.gutenberg.org/dirs/etext05/8son210.txt Project Gutenberg e-text]), vol. 2, isi. I ** Amabeghị ụbọchị na ebe mbipụta. Edemede izizi na French, 1770, dị ka ''La Système de la nature'', n'okpuru aha [[w:Jean Baptiste de Mirabaud|Jean Baptiste de Mirabaud]]. * Mgbe anyị na-enyocha echiche ụmụ nwoke, anyị na-achọpụta na ọ dịghị ihe na-adịghị ahụkebe, karịa ọgụgụ isi; ma-ọbụ, n’ikwu ya n’ụzọ ọzọ, ha enweghị ikpe iji chọpụta ezi-okwu doro anya, ma ọ bụ ịjụ ihe efu, na mgbagha ndị nwere ike ịpụta. ** '' Ezi uche na-enweghị Chineke, ma ọ bụ, Freethoughts megidere echiche karịrị nke mmadụ'' (London: W. Stewart & Co., ca. 1900) ([http://www.gutenberg.org/dirs/etext05/gsens10. txt Project Gutenberg e-ederede]), mmalite ** Amaghi onye ntụgharị asụsụ. Ebiputere izizi n'asụsụ French na Amsterdam, 1772, dị ka ''Le bon sens'' ("Sense Common"), ma na-akpọkarị ya [[w: John Meslier | John Meslier]]. * Mba ndị nwere obi ọjọọ na ndị iwe ọkụ, ndị na-alụ agha mgbe nile, na-asọpụrụ, n'okpuru aha dịgasị iche iche, ụfọdụ Chineke, ndị kwekọrọ n'echiche ha, ya bụ, ndị obi tara mmiri, ndị na-eri anụ, ndị na-achọ ọdịmma onwe ha nanị, ndị agụụ na-agụ ọbara. ** ''ibid'', okwu mmalite * Ụmụntakịrị niile ka a mụrụ ndị na-ekweghị na Chineke; ha amaghị Chineke. ** ''ibid'', isi. 30 * Okpukpe emechiela uche mmadụ n'ọchịchịrị, ma debe ya n'amaghị ọrụ ya na ezi ọdịmma ya. Ọ bụ naanị site n'ịchụpụ igwe ojii na ihe egwu nke okpukperechi, ka anyị ga-achọpụta eziokwu, ihe kpatara na omume. Okpukpe na-atụgharị anyị n’ihe ndị na-akpata ihe ọjọọ, na n’ọgwụgwọ nke okike na-enye iwu; N'ebe dị anya na ọgwụgwọ, ọ na-akawanye njọ, na-amụba ma na-adịgide adịgide. ** ''ibid'', isi. 206 * Anyanwụ na-emenyụ ma ọ bụ mebie, mbara ala na-ala n'iyi ma gbasaa n'ime mkpọmkpọ ebe nke mbara igwe; ọzọ anyanwụ na-ọkụ ọkụ, ọhụrụ mbara ala kpụrụ na-eme ka ha revolutions ma ọ bụ na-akọwa ọhụrụ orbits, na mmadụ, ihe infinitely nkeji akụkụ nke a globe nke ya onwe ya bụ nanị ihe imperceptible n'ókè na nnukwu dum, na-ekwere na eluigwe na ala e mere maka onwe ya. ** ''La Système de la nature''; Norman Hampson hotara, '' The Enlightenment '' p. 220 (mbipụta akwụkwọ) * Ugbu a, '''Ọ bụrụ na amaghị ihe e kere eke mụrụ Chi, a na-agbakọ ihe ọmụma nke okike ibibi ha''' ** ''La Système de la nature''; e hotara na ''The Law of Reason'', nke J. Thompson bipụtara, p. 40. *Ihe ọ bụla na-agafe n'ụwa, na-egosi anyị, n'ụzọ doro anya, na ọ bụghị onye nwere ọgụgụ isi na-achị ya. ** '' Ezi uche, ma ọ bụ echiche okike vs. ike karịrị nke mmadụ'' * Eluigwe na Ala nwere ike ịbụ naanị ihe ọ bụ; Ndị niile nwere ezi uche nọ n'ebe ahụ na-anụ ụtọ ma na-ata ahụhụ, ya bụ, a na-akpali mgbe ụfọdụ n'ụzọ dị mma, na mgbe ụfọdụ n'ụzọ na-adịghị ekweta. mmetụta ndị a dị mkpa; ha na-akpata bụchaghị site na-akpata, nke na-eme naanị dị ka ihe onwunwe ha. ** '' Ezi uche, ma ọ bụ echiche okike vs. ike karịrị nke mmadụ'' *'''Ịtụ n'anya na usoro nke okike, bụ ihe ijuanya na ihe ọ bụla nwere ike ịdị; ọ bụ ihe ijuanya na mmadụ ịdị adị.'' ** '' Ezi uche, ma ọ bụ echiche okike vs. ike karịrị nke mmadụ'' * Enwere sayensị nke nwere maka ihe ya naanị ihe a na-apụghị ịghọta aghọta. N'adịghị ka sayensị ndị ọzọ niile, ọ na-emeso naanị ihe na-enweghị ike ịdaba n'okpuru uche anyị, Hobbes na-akpọ ya 'alaeze nke ọchịchịrị''. Ọ bụ obodo ebe ihe niile na-achị n'iwu, megidere ihe a na-ekwe ka ụmụ mmadụ mara n'ụwa ha bi. N'ógbè a magburu onwe ya, ìhè bụ nanị ọchịchịrị; ihe akaebe nwere obi abụọ ma ọ bụ ụgha; ihe na-agaghị ekwe omume bụ nkwenye: ihe kpatara ya bụ ndu aghụghọ; ezi uche na-aghọkwa ara. A na-akpọ ''sayensị'' a '' Theology '', nkà mmụta okpukpe a bụ mkparị na-aga n'ihu n'ihe kpatara mmadụ. ** '' Ezi uche, ma ọ bụ echiche okike vs. ike karịrị nke mmadụ'' ==Njikọ Mpụga== [[W:Baron d'Holbach Roslin|Baron d'Holbach Roslin]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Baron d'Holbach Roslin|Baron d'Holbach Roslin]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Holbach, Balon d'}} 4e4egtrgnz8dr25wrsz9ljuk2ffvesq Barry Beckham 0 264 10132 1083 2022-10-10T16:09:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q37679882]] wikitext text/x-wiki [[Barry Beckham]] '''Barry Beckham''' Barry Earl Beckham bụ onye America na-ede egwuregwu na onye edemede. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Okwu ọjọọ ndị ọzọ na-adakwasị gị dị ka ọbụbụ ọnụ na mmụọ? Nke a bụ ekpere iji mebie ike nke ọnụ okwu. <ref>https://pin.it/26Mxu5k</ref> ===Ebenside=== d7k0yx4uuzf16i0dmo1yne9hlqtz52n Barry Commoner 0 265 10133 1086 2022-10-10T16:09:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2306796]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Barry Commoner|Barry Commoner]]''' ([[w: May 28|May 28]], [[w:1917|1917]] - [[w: September 30|Septemba 30]], [[w:2012|2012]]) bụ ọkà mmụta ihe omimi nke America, kọleji. prọfesọ, na eco-socialist. Na 1980 ọ gbara ọsọ maka onye isi ala United States n'aha Citizens Party. == Okwu Okwuru == * N’ụzọ doro anya, anyị achịkọtala ihe ndekọ nke ọdịda dị oké njọ ná nzukọ nkà na ụzụ na gburugburu ebe obibi n’oge na-adịbeghị anya. N'ọnọdụ ọ bụla, a na-ebute teknụzụ ọhụrụ ahụ ' tupu a mara ihe egwu kacha. Anyị na-adị ngwa iji nweta uru na ngwa ngwa ịghọta ihe ọ ga-efu. ** Ekwuru na "Ahịhịa na-adịghị ike na ụwa siri ike". New York: Ụlọ ihe ngosi nka nke American Museum of Natural History. '' Akụkọ ihe mere eme. Akwụkwọ akụkọ nke American Museum of Natural History '', Vol. LXXVIII Nke 2, Febụwarị, 1969, p. 44. * Ọnụ ọgụgụ kasị elu nke mgbasa ozi [[w:Presidential|onye isi àlà]] mere na Albuquerque, ebe onye nta akụkọ obodo gwara m, "Dr. Commoner, ị bụ onye na-agba ọsọ siri ike ma ọ bụ na ị na-agba ọsọ na okwu ndị ahụ?" ** Ekwuru na Thomas Vinciguerra, [http://www.nytimes.com/2007/06/19/science/earth/19conv.html?ei=5124&en=37f1d07ebf1f8512&ex=1339992000&partner=permalink&exprodwan Onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi sitere na '70s ka nwere olile anya,"]"The New York Times" ([2007-06-19]) == Okwu gbasara Barry Commoner == * N'afọ ndị na-adịbeghị anya, ọ ghọwo ihe na-agaghị ekwe omume ikwu maka mmekọrịta mmadụ na [[w: nature|ihe ekere eke]] n'ezoghị aka na "ecology" ... ndị ọkà mmụta sayensị na-eduga na mpaghara a dị ka [[w: Rachel Carson|Rachel Carson]], Barry Commoner, [[w: Eugene Odum|Eugene Odum]], [[w:Paul Ehrlich|Paul Ehrlich]] na ndị ọzọ aghọọla olu ọhụrụ anyị na-anụ ọkụ n'obi...nke mere na ngalaba sayensị ha na-enwe mmetụta na oge anyị nwere ike ịkpọ "Age of Ecology". ** [[w:Donald Worster|Donald Worster]], ''Economy Nature''', Cambridge University Press, 1994. ==Njikọ mpụga== [[W:Barry commoner|Barry commoner]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Barry commoner|Barry commoner]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Commoner, Barry}} 3liyglhxz60mpurkzcts2hnorvbrjnt Bartolomé de las Casas 0 266 10134 1091 2022-10-10T16:09:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q207416]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Fray Bartolomé de las Casas.jpg|thumb|Kraịst na-achọ mkpụrụ obi, ọ bụghị ihe onwunwe. ... Onye chọrọ ka akụkụ dị ukwuu nke ihe a kpọrọ mmadụ dịrị otú ahụ na ... o nwere ike ime ihe dị ka onye na-emegbu ha dị egwu, na-amanye ha n'ịbụ ohu, na site na ha na-aba ọgaranya, bụ nna ukwu na-enweghị isi, ọ bụghị Onye Kraịst.]] [[Usòrò:Flickr - USCapitol - Bartholomé de Las Casas.jpg|thumb|right| Ọ dịbeghị mgbe ndị India nọ na India niile mere ihe ọ bụla megide Ndị Kraịst Spen, ruo mgbe ndị [[w:Kraịst | Ndị Kraịst]] mere nke mbụ na ọtụtụ ugboro. mmegide obi ọjọọ na-enweghị atụ megide ha ma ọ bụ megide mba ndị gbara agbata obi.]] '''[[w:Bartolomé de las Casas|Bartolomé de las Casas]]''' (November [[w:1484|1484]] - Julaị [[w:1566|1566]]) bụ narị afọ nke 16 [[w:Spanish Empire | Spanish]] ọkọ akụkọ ihe mere eme, social reformer na [[w:Dominican Order|Dominican]] [[w:friar|friar]]. Ọ ghọrọ onye mbụ obibi [[w:Bishop|Bishọp]] nke [[w:Chiapas|Chiapas]], na onye mbụ a họpụtara “ [Onye Nchebe Ndị India]”. Ihe odide ya sara mbara, nke a ma ama bụ ''[[w: A Short Account of the Destruction of the Indies | A Short Account of Destruction of the Indies]] ''Historia de Las Indias'' na-akọ akụkọ nke mbụ. Ọtụtụ iri afọ nke ọchịchị [[w:Spanish West Indies|West Indies]] na-elekwasị anya karịsịa na arụrụala ndị na-achị ọchịchị mere megide ụmụ amaala. == Okwu okwuru == === "Na nchekwa nke ndị India" (1548) === ::<small>dị ka Stafford Poole sụgharịrị (Northern Illinois University Press: 1992)</small> * Ndị mmadụ, malite n’oge ha ka ha bụ nwata, a na-etolite n’etiti ngwongwo nke anụ ahụ na uche, isi iyi nke omume rụrụ arụ, na, n’ihi na ha na-emeso ha mgbe niile, mara ha nke ọma. Ma ihe ime mmụọ, ihe nke uche, na ihe ndị nwere ọgụgụ isi, bụ́ ndị dịpụrụ adịpụ site n’echiche, ha amaghịkwa. N’ihi na ha na-aghọta ma na-emekọ ihe mgbe nile banyere ihe onwunwe, ma ihe ime mmụọ adịghị apụta ìhè ngwa ngwa, ọ na-eme na ụmụ mmadụ, n’ụzọ ka ukwuu, na-emikpu n’omume mmehie. ** p. 37 * Kraịst chọrọ ka a na-akpọ ịhụnanya ya otu iwu. Nke a anyị ji mmadụ niile ụgwọ. Ọ dịghị onye ewezuga. ** p. 39 * Kraịst na-achọ mkpụrụ obi, ọ bụghị ihe onwunwe. ... Onye chọrọ ka akụkụ dị ukwuu nke ihe a kpọrọ mmadụ dị otú ahụ na ... o nwere ike na-eme ihe dị ka a ferocious executioner n'ebe ha, pịa ha n'ime ohu, na site na ha na-eto eto ọgaranya, bụ a despotic nna ukwu, ọ bụghị a Christian; nwa Setan, ọ bụghị nke Chineke; onye nāpunara madu ihe, ọ bughi onye-ọzùzù-aturu. ** p. 40 === "Akụkọ nke Indies" (1561) === * Ọ dịghịkwa mgbe ndị India nọ n’India nile mere ihe ọ bụla megide Ndị Kraịst Spen, ruo mgbe Ndị Kraịst ahụ eburu ụzọ mee ihe n’ụzọ obi ọjọọ ọtụtụ ugboro megide ha ma ọ bụ megide mba ndị gbara ha gburugburu. * Ihe karịrị agwaetiti iri atọ ndị ọzọ dị nso na San Juan bụ ihe ka ọtụtụ n'ime ya bụ n'ihi otu ihe ahụ mere ka ndị mmadụ bibie, ala ahụ tọgbọrọ n'efu. * Anyị pụrụ ikwu n’ezie n’ezie na n’ime afọ iri anọ gafeworonụ, site n’omume ime mmụọ nke Ndị Kraịst, e gbuwo n’ụzọ na-ezighị ezi ihe karịrị nde ndị ikom, ndị inyom, na ụmụaka iri na abụọ. N'ezie, ekwenyere m na-enweghị ịnwa ịghọgbu onwe m na ọnụ ọgụgụ ndị e gburu karịrị nde iri ise. * Mgbe agha na ogbugbu ndị ahụ biri, bụ́ mgbe a na-enwekarị nanị ụmụ nwoke ụfọdụ, ụfọdụ ndị inyom, na ụmụaka, e kesara ndị a lanarịrịnụ n’etiti Ndị Kraịst ịbụ ndị ohu. * N’ime eluigwe na ala nile nke ihe a kpọrọ mmadụ na-enweghị nsọtụ, ndị a bụ ndị kasị aghụghọ, ndị kasị bụrụ ndị na-adịghị eme ajọ omume na omume abụọ, ndị kasị rube isi na ikwesị ntụkwasị obi nye nna ha ukwu na ndị Spen bụ́ Ndị Kraịst ha na-ejere ozi. * Ndị a bụ ndị kasị enweghị mkparị, ịkpọasị, ma ọ bụ ọchịchọ ịbọ ọbọ nke ndị ọ bụla nọ n’ụwa. * Ihe mere ha ji gbuo na ibibi ụdị mkpụrụ obi dị otú ahụ na-enweghị nsọtụ bụ na Ndị Kraịst nwere nzube kasịnụ, ya bụ inweta ọla edo, na iji akụ̀ na ụba na-ejupụta onwe ha n’oge dị nnọọ mkpirikpi wee si otú ahụ rute n’ebe dị elu nke na-ekwekọghị n’ikike ha. . * E kwesịrị iburu n’obi na anyaukwu na oké ọchịchọ ha na-apụghị imeju, bụ́ nke kasịnụ a hụtụrụla n’ụwa, bụ ihe kpatara ajọ omume ha. * Ahụrụ m anya m ka ndị Spen gbupụrụ ndị India imi na ntị, nwoke na nwanyị, n’akpasughị ha iwe, nanị n’ihi na ọ masịrị ha ime ya. ...N'otu aka ahụ, ahụrụ m ka ha na-akpọ ndị caciques na ndị isi ọchịchị ka ha bịa, na-emesi ha obi ike, ma mgbe ha bịara n'udo, a dọọrọ ha n'agha ma kpọọ ha ọkụ. * Ha gbara nzọ na onye nwere ike iji otu mkpị mma agha kewaa mmadụ abụọ ma ọ bụ bepụ isi ya ma ọ bụ jiri otu mkpirisi pike wụfuo eriri afọ ya. * Ha na-akpọrọ ụmụ ọhụrụ n’ara nne ha, na-anapụ ha ụkwụ ma na-atụ ha n’isi n’elu nkume ndị dị elu ma ọ bụ napụ ha n’aka ma tụba ha n’ime osimiri, na-ebigbọ n’ọchị ma na-ekwu ka ụmụ ọhụrụ ahụ dara n’ime mmiri, sị: n'ebe ahu, umu ekwensu!" ==Njikọ mpụga== [[W:Bartolomé de las Casas| Bartolomé de las Casas]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Bartolomé de las Casas|Bartolomé de las Casas]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Casas, Bartolomé de las}} f9iqs2ssw6stzkkyddukypgpmkc760b Basirat Nahibi 0 267 10135 1094 2022-10-10T16:09:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64009695]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Basirat Nahibi|Basirat Nahibi]]''''''''''Basirat Nahibi-Niasse''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria, onye ọchụnta ego, bụrụkwa onye mbụ na-azọ ọkwa gọvanọ na [[w:Nigeria|Nigeria]]. Ọ bụ onye nchoputa nke Women Advancement for Economic and Leadership in Africa (WAELE), nke anaghị akwụ ụgwọ na-elekwasị anya na inye ụmụ nwanyị [[w: Africa | Africa]] ike, akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị yana ịhụ na ha na-ekere òkè na mgbanwe udo na esemokwu n'ofe mba 52 dị na kọntinent ahụ. Ọ bụkwa onye hibere otu [[w:All Progressives Congress|All Progressives Congress (APC)]]. ==Okwu Ndi Okwuru== "Nzukọ a bụ nwa nke mkpa, abụ m onye isi oche-isi nke mmemme ndụ ka mma maka ụmụ nwanyị ime obodo Afrika (BLPARW), nke bụ ntakịrị ọrụ nke her Excellence Maryam Babangida nwụgoro awụ, onye bụbu nwunye onye isi ala Naijiria, hibere na September. 1986." **[https://www.africannewspage.net/2019/02/25/interview-waele-africa-raising-the-voices-of-african-women-through-economic-empowerment-basirat-nahibi-niasse/] Basirat Nahib na-ekwu okwu na: Gịnị na-akpali The Women Advancement For Economic & leadership Empowerment Foundation in Africa (WAELE AFRICA)?. * "E hiwere WAELE AFRICA iji nye ụmụ nwanyị Afrịka ike, n'ụzọ akụ na ụba, ndọrọ ndọrọ ọchịchị nakwa iji hụ maka ntinye aka nke ụmụ nwanyị na mgbanwe udo na esemokwu." **[https://www.africannewspage.net/2019/02/25/interview-waele-africa-raising-the-voices-of-african-women-through-economic-empowerment-basirat-nahibi-niasse/] Basirat nahib na-ekwu okwu na: Kedu ihe bụ ọhụụ WAELE AFRICA?. * "Anyị nwere nnukwu atụmatụ na-aga n'ihu; ma ugbu a, WAELE AFRICA na-ebipụta akwụkwọ akụkọ kwa ọnwa, na French ma Bekee." **[https://www.africannewspage.net/2019/02/25/interview-waele-africa-raising-the-voices-of-african-women-through-economic-empowerment-basirat-nahibi-niasse/] Basirat Nahibi na-ekwu okwu na: Kedu atụmatụ WAELE AFRICAN maka ụmụ nwanyị Afrịka, na-aga n'ihu? ==Njikọ mpụga== [[W:|Basirat Nahibi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Basirat Nahibi]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Basirat, Nahabi}} 4ky0glhchmirzl83641jujuzyrot8cp Basket Mouth 0 268 1097 1096 2022-10-10T11:28:38Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Basket Mouth/Basket Mouth]] O bụ onye ọnụ nkata ma onye nto ọchị naijiria. ==Okwu ndị ọkwụrụ== **Adịla isi na ala.Na-alụ ọgụ ka ọ bụrụ isi n'elu. ** Mgbe m bụ nwata,menu ezinụlọ m nwere nhọró abụọ:were ya ma ọ bụ hapụ ya. sqii0kgyctbqtrwuvjw9pr7w7z9s9c9 Bassey Ikpi 0 269 10136 1102 2022-10-10T16:09:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23940102]] wikitext text/x-wiki Bassey Ikpi bụ onye na-ese okwu, onye ode akwụkwọ na onye na-akwado ahụike uche, onye amụrụ na Naịjirịa.[1] Ọ pụtawo na HBO's Russell Simmons Presents Def Poetry ugboro ise [2] na uri ya emepeela ihe ngosi maka ndị na-ese ihe na-emeri Grammy Award. Ọ bụkwa akwụkwọ akụkọ New York Times na-ere ahịa nke m na-ekwu eziokwu mana m na-agha ụgha.[3] Na 2020 o kpere ihe nrite Indiana Review Creative Nonfiction Prize.[4] O gosikwara na ndepụta nkwanye ugwu nke OkayAfrica's 100 Women campaign 2020, [5] nke na-eme mmemme ụmụ nwanyị na-arụ akụrụngwa maka ọgbọ ndị Africa n'ọdịnihu.[6] ==OKWU NDI OKWURU== *M na-eyi wig nke mbụ na ndụ m maka nzukọ mbugharị a. Ọ dị m ka apiti Miss Viola *Onwere onye chetara otu a? M na-ajụ ọtụtụ ihe n'ihi na ọ dị m ka ọ bụ naanị mụ na nwanne m nwanyị. Achọtara m cd ahụ mgbe m na-achọ ihe ọzọ. ==EDENSIBIA== *https://twitter.com/Basseyworld/status/1499499127926927360?ref_src=twsrc%5Egoogle%7Ctwcamp%5Eserp%7Ctwgr%5Etweet *https://twitter.com/Basseyworld/status/1499438639985696770?ref_src=twsrc%5Egoogle%7Ctwcamp%5Eserp%7Ctwgr%5Etweet co9cwpdh2msjn32sa5c1kswns2nclpu Bayray McNwizu 0 270 10137 1105 2022-10-10T16:09:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18638579]] wikitext text/x-wiki == Bayray McNwizu == Eberechukwu Nwizu nke a maara nke ọma dị ka Bhaira Mcwizu ma ọ bụ Bayray McNwizu bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria. Ọ bịara pụta ìhè mgbe o meriri ihe ngosi eziokwu nke Amstel Malta Box Office (AMBO) nke atọ. Na 2009, ọ nwetara nhọpụta ihe nkiri Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Ọganihu ya abụghị ihe akaebe na ị na-ada, ihe ịga nke ọma ya bụ ihe akaebe na ọ ga-ekwe omume. * Nnukwu ma ọ bụ obere, ihe ọ bụla ị na-eme, mee ya otu ụbọchị n'oge adịghị anya. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bhaira-mcwizu/1316/ 1kxnd7zfadf8imkx9j6fmkewg325a1r Beatrice Borromeo 0 271 10138 1111 2022-10-10T16:09:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3637234]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Beatrice Borromeo 2017.jpg|thumb|Beatrice Borromeo 2017]] '''[[w:Beatrice Borromeo|Beatrice dei Principi Borromeo Arese Taverna]]''' (a mụrụ 18 Ọgọst 1985) bụ onye otu oge ochie [[w: Aristocracy (klas)|aristocrat]] [[w: House of Borromeo|Ụlọ Borromeo]], ma ọ bụ onye a ma ama na mgbasa ozi akụkọ [[w: Italy | Ịtaliy]] dị ka àgwà telivishọn. Ọ bụ nwunye [[w: Pierre Casiraghi|Pierre Casiraghi]], nwa nwoke nke [[w: Caroline, Princess of Hanover|Caroline, Princess of Hanover]]. Ọ bụ onye bụbu onye na-eweta TV Italiantali, onye nta akụkọ, na onye na-emepụta ihe nkiri. Ọ bụ onye nnọchi anya F4D pụrụ iche maka ikike mmadụ. ===Ajụjụ ọnụ ''Corriere'' (26 Ọkt 2006) === <small>Ajụjụ nke Claudio Sabelli Fioretti, Magazine ''Corriere'' nke e hotara na [https://archive.today/20190722161234/http://interviste.sabellifioretti.it/?p=817%23more-817 ''Interviste.sabellifioretti.it'', 26 October 2006]</small> * A chọrọ m ịchọta ọrụ m ga-eji na-anya isi. Otu n'ime ọrụ ndị ahụ ị na-ebili n'elekere anọ nke ụtụtụ n'ihi na ọ naghị amasị gị ịkwụsị. * Ụka mba, ahụghị m ya. [Pope] na-etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, n'ihe ndị na-adịghị emetụta ya. O mere mmebi nke na-apụghị ịdị njọ karịa nke a. ** Ebe a, ọ na-ekwu kpọmkwem maka [[w:Pope Benedict Xvi|Pope Benedict XVI]]. * Ọ bụghị Pope, ọ bụ ọkà mmụta okpukpe. Ọ naghị amasị m. O nweghị mmadụ. Ọ kpasuru ụwa niile islam iwe. ** Ọzọ, na-ezo aka na onye bụ Pope n'oge a gbara ajụjụ ọnụ * Ọchịchị bụ ihe ị na-ahọrọ. Ị họrọkwa ụzọ ndụ gị. Mana ị naghị ahọrọ nke gị na klaasị. * Mussolini na-ekwusi ike idobe ncheta nna nna ya elu. Azụmahịa agaghị ekwe omume. Ọ ga-aka mma ịhapụ onwe ya, ma ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma nke mmadụ. ** Na-ezo aka na [[w: Alessandra Mussolini|Alessandra Mussolini]], nwa nwa nwanyị na-arụsi ọrụ ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke onye ọchịchị aka ike Fasịst Italy [[w:Benito Mussolini|Benito Mussolini]] * Enweghị oke na ihe ọjọọ, mana Bossi bụ oke nke ihe nwere ike ịdị njọ n'ụwa. ** Na-ezo aka na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italy Umberto Bossi ==Okwu gbasara Beatrice == * M na-echeta na mgbe na '' Anno Zero '', [Michele] Santoro họọrọ Beatrice Borromeo, mara mma na isi awọ, ha niile katọrọ ya. Ọ bụghị mmadụ nke nwere ike [mara mma na] ọgụgụ isi kwa. Taa, mgbe ha gụsịrị akwụkwọ na Ịtali na ọnwa abụọ na Mahadum Columbia, ọ bụrụ na ha ekwughị ekele, ịgbachi nkịtị dị ùgwù, ma ọ dịkarịa ala. ** Ọnwụ [[w:Franca Sozzani|Franca Sozzani]], onye nchịkọta akụkọ na ''Vogue Italia'', na 2012 ** Sozzani dere [http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:Cw0Q9N2MR3oJ:https://www.vogue.it/magazine/blog-del-direttore/2012/04/16-aprile&client= safari&hl=en&gl=us&strip=1&vwsrc=0 na post na webụsaịtị Vogue Italia nke akpọrọ, ''E così si sfata il mito della bionda bella e sciocca'', 16 Eprel 2012] == Njikọ mpụga == [[W: Beatrice Borromeo|Beatrice Borromeo]] na Wikipedia Bekee. [[W:Beatrice Borromeo|Beatrice Borromeo]] na Wikiquote 48jd0j2eijtu8ypsot67yv0bsu22do3 Beatrice Mtetwa 0 272 10139 1114 2022-10-10T16:09:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4877180]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Beatrice Mtetwa|Beatrice Mtetwa]]''' bụ [[[Ndị Swazi | Swazi]] nke a mụrụ ma bụrụkwa onye [[w:|Zimbabwe]] [[w:|onye ọka iwu]] nke mba ụwa nabatara maka ịgbachitere [[w:|ndị nta akụkọ]] nakwa nnwere onwe [[w:|ndị nta akụkọ ]]. Mtetwa na Tawanda Nyambirai hibere Mtetwa & Nyambirai Legal Practitioners na 2006 ma guzobe onwe ya n'ime afọ iri gara aga dịka otu n'ime ụlọ ọrụ iwu bu ụzọ na Zimbabwe. Na 2005, ọ meriri [[w:|International Press Freedom]] onyinye nke kọmitii na-echebe ndị nta akụkọ. Nrụtụ aka Nturu ugo a kwuru na "n'obodo a na-eji iwu eme ihe dị ka ngwa ọgụ megide ndị nta akụkọ nọọrọ onwe ha, Mtetwa agbachitere ndị nta akụkọ ma kwuo maka nnwere onwe mgbasa ozi, ha niile nọ n'ihe egwu nke onwe." [[Usòrò:Beatrice Mtetwa of Zimbabwe - 2014 IWOC Awardee.png|thumb|Beatrice Mtetwa of Zimbabwe - 2014 IWOC Awardee]] == Okwu Ndi Okwuru == * "Abụghị m onye nkwuchitere n'ihi na ọ dị ebube ma ọ bụ ego ọ bụla dị ya, ma ọ bụghị n'ihi na m na-agbalị imegide gọọmentị... Ana m eme ya n'ihi na ọ bụ ọrụ ekwesịrị ịrụ." * "Enwere m, ọbụlagodi mgbe m bụ nwata, na-ekwenyesi ike mgbe niile na izi ezi ma na-agba mbọ mgbe niile iji aka m na-emekọ ihe n’ebe onye ọ bụla nọ. * "Ọ bụrụ na onye ọ bụla chọrọ mgbanwe, ha kwesịrị ime ihe iji nweta mgbanwe ahụ. Nanị ngwá agha m mepụtara dị ka ụdị ngagharị iwe bụ iji nzuzo na-ebupụ ikuku site na taya ịnyịnya ígwè kwa ụtụtụ, bụ́ nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe nile na-egbu oge ndị na-agba ígwè. Site mgbe ahụ gawa, m na-ajụ gbasara ihe ọ bụla mụ kwenyeghị. * "Ihe kwesịrị ịdị mkpa bụ na ị bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị kacha mma maka ọrụ ahụ ma ọ bụrụ na ị bụ a ga-ahọpụta gị == Okwu gbasara Beatrice Mtetwa == * "Usoro na-atụ ya egwu. Ọ na-eguzosi ike, kpebisie ike & kweyesie ike. Ahapụla ya mgbe a na-akpọ aha ndị dike nke ọgbọ a * Beatrice Mtetwa bụ onye ọka iwu mpaghara na mba ụwa ama ama na onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ bụ onye ama ama maka enweghị egwu na nraranye ya siri ike na-eji iwu kpuchie ikike nke ndị ọzọ ebe ọ na-etinye onwe ya n'ahịrị ịgba egbe. == Njikọ Mpụga == *Ederede [[w:|Beatrice Mtetwa]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Beatrice Mtetwa]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Mtetwa, Beatrice}} oqv7hzf6ztqjcqmb8o9mf2y82ts65tv Beatrix Potter 0 273 10140 1119 2022-10-10T16:10:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q214565]] wikitext text/x-wiki Helen Beatrix Potter (28 Julaị 1866 – 22 Disemba 1943) bụ onye odee na ihe atụ Bekee onye mepụtara usoro akwụkwọ ụmụaka a hụrụ n’anya nke ukwuu. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *"Echetere m na m na-ekwenyebu na ọkara ma na-egwuri egwu kpamkpam mgbe m bụ nwata. Kedu eluigwe nwere ike ịdị adị karịa ijide ụwa mmụọ nke nwata, na-ewe iwe na nguzozi site na ihe ọmụma na ọgụgụ isi ..." Ntinye akwụkwọ akụkọ (1896-11-17), sitere na mkpokọta ntụkwasị obi nke mba. *"N'otu oge enwere obere oke bekee anọ, na aha ha bụ - Flopsy, Mopsy, Cotton-tail, na Peter." Skụkọ banyere Peter Rabbit (1902) *"Abanyela n'ogige Mr. McGregor: nna gị nwere ihe mberede n'ebe ahụ; Oriakụ McGregor tinyere ya na achịcha." Akụkọ banyere Peter Rabbit *"Nke a bụ Akụkọ banyere ọdụdụ - ọdụ nke nwere obere squirrel na-acha uhie uhie, aha ya bụ Nutkin." Akụkọ banyere Squirrel Nutkin (1903) *"A na-ekwu na mmetụta nke iri oke letus bụ "soporific." Ahụtụbeghị m ụra mgbe m risịrị letus; mana mgbe ahụ abụghị m oke bekee." Akụkọ nke Flopsy Bunnies (1909) {{DEFAULTSORT: Beatrix, Potter}} dbj06erxxbt9zfh62yes8vc6i5s7t8f Bebe Cool 0 274 10141 1122 2022-10-10T16:10:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3637341]] wikitext text/x-wiki == Bebe Cool == Bebe Cool (ezigbo aha Moses Ssali; amuru 1 Septemba 1977) bu onye reggae Afrika na onye egwu nwoke sitere na Uganda. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-ada ụda ma doo anya == Ebenside == https://twitter.com/BebeCoolUG/status/1531357581217873923 szn5kv5xfg6dncmuke5xx92qq8mf8fz Bebe Moore Campbell 0 275 10142 1125 2022-10-10T16:10:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4878309]] wikitext text/x-wiki [[Bebe Moore Campbell]] '''Bebe Moore Campbell''' Bebe Moore Campbell bụ onye odee America, odeakụkọ na onye nkuzi. Campbell bụ onye dere akwụkwọ atọ kacha ere New York Times: Ụmụnna na Ụmụnna nwanyị, Na-abụ abụ na Comeback Choir, na Ihe Ị Ji M, nke bụkwa Los Angeles Times "Akwụkwọ kacha mma nke 2001". ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ụcha m bụ ọṅụ m ọ bụghị ibu m..." *"Ihe dị mkpa abụghị ịtụ mkpịsị aka na ntụpọ kama ịgbalị imezi ha!" *"Ihere bụ na ịghara imeziwanye mgbe ị nwere ohere!" *"Mgbaghara bụ isi ihe na-enweta mgbake nke mkpụrụ obi." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/7576.Bebe_Moore_Campbell</ref> ===Ebenside=== elq6lz1wpwzfzebkdybm0yz9ysb6mcx Becca Balint 0 276 10143 1130 2022-10-10T16:10:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28137193]] wikitext text/x-wiki [[Becca Balint]] Rebecca A. Balint bụ Onye nkụzi Amerika, bụrụkwa onye edemede na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye so na Vermont Sineti si Windham County, Vermont, dị ka onye so na Democratic Party na dị ka President pro oge nke Vermont Sineti kemgbe 2021. Ọ na-eje ozi dị ka ọtụtụ onye Ndú na steeti okenye si 2017 na 2021. ==Ihe ndị okwụrụ== *Onye isi ala Trump abụghị onye na-agbachitere ọchịchị onye kwuo uche ya. Ọ ghaghị ịgba arụkwaghịm ma ọ bụ wepụ ya n'ọchịchị. Mba n'elu party. Anyị niile ga-agbachitere iwu anyị ma kwụ n'otu. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Becca_Balint ohw6lii75h4pa2fi37zg2yk94d4ixb7 Beck v. Eiland-Hall 0 277 17912 10144 2023-12-10T19:48:39Z CommonsDelinker 39 Replacing WIPO3.JPG with [[File:World_Intellectual_Property_Organization_HQ_2004.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: descriptive name). wikitext text/x-wiki [[Usòrò:World Intellectual Property Organization HQ 2004.jpg|thumb|[[w:World Intellectual Property Organisation|World Intellectual Property Organisation]] isi ụlọ ọrụ dị na [[w:Geneva, Switzerland|Geneva, Switzerland]] (2004)]] ''''[[w:Beck v. Eiland-Hall|Beck v. Eiland-Hall]]'''' bụ akwụkwọ a gbara n'ihu [[w:World Intellectual Property Organisation|World Intellectual Property Organisation]] (WIPO) na 2009 site na [[w: Pundit (ọkachamara) | onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] [[w:Glenn Beck|Glenn Beck]], gbasara weebụsaịtị [[w: satire | satirical]] "GlennBeckRapedAndMurderedAYoungGirlIn1990.com". Isaac Eiland-Hall mere saịtị ahụ ka ọ bụrụ [[w:Parody|parody]] nke ụdị nkọwa Beck. Dabere na njakịrị nke onye ọchị ọchị [[w: Gilbert Gottfried | Gilbert Gottfried]] jiribu mee na 2008 [[w:Roast (comedy)|comedy roast]] nke [[w:Bob Saget|Bob Saget]], ebe Gottfried ji njakịrị rịọ ndị na-ege ntị ka ha leghara asịrị ahụ (nke na-adịghị adị) na onye na-eme egwuregwu ibe ya dinara nwa agbọghọ n'ike ma gbuo ya na 1990. Ihe mpempe akwụkwọ ntanetị gosipụtara ọdịiche dị na meme na ụdị arụmụka Beck, site n'ịrịọ Beck "gosipụta na o meghị" omume ahụ. ajụjụ. Ndị ọka iwu na-anọchite anya ụlọ ọrụ mgbasa ozi Glenn Beck Mercury Radio Arts rịọrọ ngalaba na-edeba aha webụsaịtị Eiland-Hall ka ihichapụ saịtị ahụ. Ha tinyere akwụkwọ mkpesa na WIPO n'okpuru [[w:Uniform Domain Name Dispute Resolution Policy|Uniform Domain Name Dispute Resolution Policy]] (UDRP) na-ekwu na ngalaba aha weebụsaịtị ahụ bụ n'onwe ya [[w:defamation|nkwutọ]] wee kwupụta ụghalaahịa n'elu ngalaba aha maka ojiji nke "Glenn Beck". [[w:Marc Randazza|Marc Randazza]] nọchitere anya Eiland-Hall wee tinye akwụkwọ nkenke nzaghachi nye WIPO jiri okwu ahụ tụnyere [[w:Ụlọikpe Kasị Elu nke United States|Ụlọikpe Kasị Elu U.S]] ikpe ''[[w: Hustler Magazine V. Falwell|Hustler Magazine v. Falwell]]'', ma kwupụta na aha ngalaba weebụsaịtị bụ "okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị echedoro", na "ọchị ndọrọ ndọrọ ọchịchị satirical". N'October 29, 2009, WIPO kpebiri megide Beck, na-ekwubi na Eiland-Hall na-eme nkwupụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị site na iji parody na "eji iwu kwadoro na-abụghị nke azụmahịa" nke Glenn Beck. ==Okwu okwuru== *Ndị Alakụba na-amasị m, agala m ụlọ alakụba. . . . M ga-agwakwa gị, ahụ́ erughị m ala banyere ajụjụ ọnụ a n’ihi na ihe ọ na-amasị m ikwu bụ, nna m, gosi m na gị na ndị iro anyị adịghị arụkọ ọrụ. **Glenn Beck ''Beck v. Eiland-Hall''; zoro aka na & mdash; [http://www.adweek.com/aw/content_display/news/agency/e3i49ed8b00bbe771aa3d0035e57251257f] * Anyị na-ebo Glenn Beck ebubo na ọ na-eji ụzọ a na-enyo enyo iji gbasaa ozi ya wee nweta ọkwa dị elu. See hụrụ, anyị kwenyere na Beck na-eji ụzọ dị ka akụkụ kachasị elu nke saịtị a… na ọ na-eji ha na-enweghị nkwupụta ọ bụla, na-egosi na ọ dị mkpa. ** Mkpesa na webụsaịtị; zoro aka na & mdash; kpọpụta akụkọ [https://web.archive.org/web/20131109065240/http://news.cnet.com/8301-17852_3-10382416-71.html] * Dịka ị maara, ụlọ ọrụ a na-anọchite anya Mercury Radio Arts, Inc. na Glenn Beck. N'agbanyeghị akwụkwọ ozi anyị ụnyaahụ na-achọ ka ihichapụ ngalaba Defamatory, kwụsịtụ na / ma ọ bụ kwụsị inye onye na-amaghị ama nke chọrọ ịdebanye aha ngalaba nke WhoisGuard, ma nye anyị ozi na-achọpụta onye amaghị, anyị na-achọpụta na dịka nke Fraịde, Septemba 4, 2009 n'ihe dịka 6:35 EDT, ngalaba nkwutọ ka na-arụ ọrụ. ** Akwụkwọ ozi sitere n'aka ndị ọka iwu makaGlenn Beck degara onye na-edeba aha webụsaịtị; zoro aka na & mdash; [http://gawker.com/5355901/glenn-beck-pr-genius-spreads-the-false-rumo-o-ndina-na-egbu-a-na-eto] * Akpụkpọ anụ Beck dị oke mkpa iji were nkatọ ahụ, yabụ ọ chọrọ ka saịtị ahụ daa. Beck bụ ndị otu ndị ọkàiwu mmụta na ndị a na-akwanyere ùgwù nọchiri anya ya. N’ihi ya, o doro anya na onye ndụmọdụ ya dụrụ ya ọdụ na n’okpuru Ndezigharị Mbụ nke Iwu United States, ọ dịghị ihe e mere n’Ụlọikpe U.S. ga-aga nke ọma. Lee, dịka ọmụmaatụ, ''[[w:Hustler Magazine v. Fallwell| Magazine Hustler, Inc. v. Falwell]]'', 485 U.S. 46 (1988). N'ihi nke a, Beck na-anwa iji otu a na-agafe agafe na-agbagha ma mebie ikike iwu nke onye na-aza ajụjụ. **Marc Randazza ọka iwu. ==Njikọ Mpụga== [[W: Becky V. Eiland-Hall|Becky V. Eiland-Hall]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Becky V. Eiland-Hall|Becky V. Eiland-Hall]] na wikiquote. 0z83lnrl3pevxrs9at24zwrdni5kwkj Becky Birtha 0 278 10145 1139 2022-10-10T16:10:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19609699]] wikitext text/x-wiki [[Becky Birtha]] '''Becky Birtha''' Becky Birtha bụ onye America na-ede uri na onye edemede nke bi na mpaghara Philadelphia ka ukwuu. A maara ya nke ọma maka uri ya na akụkọ mkpirisi ya na-egosi mmekọrịta ndị Africa na America na nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị, ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Nke a bụ uri na-agwọ ọrịa mgbe ị na-enweghị ike ịgba egwu na enweghị ike ịrụ ọrụ na enweghị ike ịga ije. Na-elekwasị anya n'ihe ndị ị ka nwere ike ime. Ku ume. Nrọ. Ịhụnanya. Gbanwee. " <ref>https://quozio.com/quote/907fd292/1025/this-is-a-healing-poem-for-when-you-cannot-dance-and-cannot</ref> ===Ebenside=== kptoav1ksyg9vgr6sinsn3zu32h5mu5 Becky Eneche 0 279 10146 1142 2022-10-10T16:10:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112667951]] wikitext text/x-wiki ''Dr. Becky Eneche '' bụ [[w:|dibịa ahụike]] tụgharịrị bụrụ [[w:|onye nkwusa]] na [[w:|onye nkuzi]] nke [[w:|Oziọma]]. Ọ bụkwa onye odee nke Ndị Kraịst, onye ozi, onye mgbasa ozi televangelist, onye egwu na onye mmụta. Ọ bụ nwunye Dr. Pastor Paul Enenche, onye nchọpụ na Senior Pastor nke Dunamis International Gospel Center World-wide, nke nwere isi ụlọ ọrụ dị na Abuja, Federal Capital Territory, Naijiria. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Obi ilu na ịkpọasị bụ ihe megidere ịhụnanya na mgbaghara na ndị a bụ ihe dị iche na ọdịdị nke Chineke." *"Ọmụmụ okwu na-emeghe uche gị, na-emepe echiche gị. Ọ na-etinye gị na njedebe nke ihe ị na-etinye aka gị ime." * “E jila di gị egwuri egwu, ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eji di ha egwuri egwu, ma ọ bụrụ na onye ọzọ ga-eji di gị egwu egwu ọ gaghị abụ gị, ụbọchị i kwetara ịlụ ya, i kwekọrịtara na ọ ga-anọ n'isi, na ị ga abụ nke abụọ nyere ya, ọ bụrụgodu na ị tọrọ ya n'afọ." * "Mgbe ị bụ onye na-ekpe ekpere, ị naghị adị mfe ịbụ Onye mmehie." * “Ndị na-achọ Chineke na okwu ya adịghị agbasi mbọ ike ịhụ ka nkwa ya mezuru ná ndụ ha.” * "Ruo mgbe ị mụtara ịdị na-enye aka n'ozi, ị gaghị atụ anya ịnata ozi." * "Eledala ihe ị nwere malite site n'ebe ị nọ wee mee ka ụzọ gị gaa n'ihu." * "Ọ bụghị naanị na ị ga-alụ onye na-eme nke ọma, gaa n'ihu wee bụrụ ihe ịga nke ọma n'onwe gị." * "Emebila ọnọdụ ime mmụọ, ọ bụ ihe kacha mkpa gị na-eme ná ndụ." * “Nwanyị nke na-ehulata ijere di ya ozi ga-ebili ka ọ nweta ịhụnanya.” *"Na-arụ ọrụ maka Chineke na agụụ na ọ ga-enye gị otu n'ime ụmụ ya ndị inyom / tụkwasịrị obi dị ka nwunye." * "Alụmdi na nwunye bụ ịgba ọsọ, ọ bụghị ịgba ọsọ." * "Bụrụ́ ndabere, nke ahụ bụ otu esi ejikọta ihu ọma maka akụkụ ọzọ." * "Ọ bụrụ na ị chọrọ ịpụ iche n'afọ na-abịa, mee ka mbinye aka gị dị mma." ==Njikọ Mpụga== *Ederede [[w:|Becky Eneche]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Becky Eneche]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Eneche, Becky}} ipl0biuphqex7d9spjf7qnh5exk8n7m Becky Umeh 0 280 10147 1146 2022-10-10T16:11:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4878877]] wikitext text/x-wiki [[Becky Umeh]] '''Becky Umeh''' Becky UzoAmaka Umeh bụ onye ntụzi nka nka na Naịjirịa, onye na-agụ egwu, onye na-agụ egwu, onye na-eme ihe nkiri na onye na-agba egwu. ===Okwu Ndị Ọkwụrụ=== *Okwu Kwanzaa sitere na nkebi ahịrịokwu "matunda ya kwanza" nke pụtara "mkpụrụ osisi mbụ" na Swahili, asụsụ Pan-African nke bụ asụsụ Africa kacha asụ. <ref>https://www.gettyimages.com/detail/news-photo/james-ernest-and-becky-umeh-formerly-of-the-nigerian-news-photo/2832543</ref> ===Ebenside=== 4ifo03ti8sp30hygmvly5eyeikahx4m Begum Rokeya 0 281 1148 1147 2022-10-10T11:28:41Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Begum Rokeya.jpg|thumb|Begum Rokeya]] ''[[w:Begum Rokeya|Begum Rokeya Sakhawat Hossain]]''' (9 Disemba 1880 – 9 Disemba 1932), bụ onye odee Bengali, onye gụrụ akwụkwọ, onye na-akwado ọha na eze na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. == Okwu Ndi Okwuru == * "N'agbanyeghị na enwere m ekele gị maka nkwanye ùgwù ị gosipụtara n'ebe m nọ site n'ịkpọ m òkù ka m bụrụ onyeisi oche nke ogbako ahụ," "A manyere m ikwu na ị mebeghị nhọrọ ziri ezi. A kpọchiri m n'ime ụlọ ọrụ ahụ. Okpukpo ígwè na-emegbu ọha na eze nke 'porda' ruo ndụ m niile. Enweghị m ike ịmekọrịta nke ọma na ndị mmadụ - n'eziokwu, amaghị m ihe a na-atụ anya n'aka onye isi oche. kwesịrị ịchị ọchị, ma ọ bụ ịkwa ákwá. ** Mgbe a jụrụ ya, na 1926, ka ọ bụrụ onye isi oche ọgbakọ mmụta ụmụ nwanyị Bengal.[https://www.theguardian.com/books/2011/may/28/rokeya-sakhawat-hossain-hero-tahmima-anam] * "Ndị na-emegide agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị na-ekwu na ụmụ nwanyị ga-abụ ndị na-adịghị ike ... fie! '' Ha na-akpọ onwe ha ndị Alakụba ma na-emegide ụkpụrụ nke Islam nke na-enye ikike nha anya agụmakwụkwọ. , gịnị kpatara ụmụ nwanyị? ** Na 1926, mgbe ọ na-ekwu okwu ọgbakọ mmụta ụmụ nwanyị bengal[http://www.goodreads.com/author/show/148459.Rokeya_Sakhawat_Hossain] * "Ụlọ kichin gị adịghị ala karịa boudoir nke eze nwanyị!" M zara ya na ọnụ ọchị dị ụtọ, 'ma anyị ga-ahapụ ya ugbu a; n'ihi na ụmụ amaala nwere ike na-akọcha m maka ịhapụ ha n'ọrụ ha na kichin ogologo oge.' Anyị abụọ chịrị ọchị nke ukwuu." **''[[w: Sultana's Dream | Sultana's Dream]]" (1905) * “Ọ bụrụ na mụ na gị alaghachi taa, ndị nne ochie anyị na-adịghị agbanwe agbanwe ga-asị ụmụ nwanyị ndị ọzọ na-enupụ isi megide mmegbu nwoke na nwanyị, sị, ‘‘Lee, ọbụna onye nnupụisi dị ka Jainab ewepụtawokwa onwe ya. bụrụ ihe ịga nke ọma maka ụmụ nwanyị." **'Padmarag'' (1924)[https://dev.thedailystar.net/news-detail-165630] *'''A sị na Chineke n'onwe ya zubere ka ụmụ nwanyị dị ala, Ọ gaara ya echichi ka ndị nne wee mụọ ụmụ nwanyị n'ọgwụgwụ ọnwa nke ise nke ime. Ọnụnọ nke mmiri ara nne ga-abụrịrị ọkara nke ahụ ma ọ bụrụ na nwa nwoke. Ma ọ bụghị otú ahụ. Kedu ka ọ ga-esi dị? Chineke, ọ̀ bughi onye ezi omume na onye obi-ebere nile?'' ** Na ''Chineke na-enye, mmadụ na-apụnara mmadụ'', 1927.[http://archive.thedailystar.net/magazine/2005/07/05/reflections.htm] *"Gịnị mere unu ji ekwe ka e mechie unu ọnụ?' 'N'ihi na enweghị ike inyere ya aka ka ha siri ike karịa ụmụ nwanyị.' Ọdum kariri madu, ma ọ dighi-eme ka ọ puta n'aru madu: unu lefuru kwa ọlu unu ji n'onwe-unu, unu ewepuwo ihe ruuru unu site n'imechi-anya-unu ka unu we ghara ime ihe nādiri unu. **''[[w: Sultana's Dream | Sultana's Dream]]" (1905) ==Okwu banyere Begum Rokeya== *"""Begum Rokeya rọrọ nrọ maka ọha mmadụ ebe ụmụ nwanyị ga-abụ ndị ọkàikpe, ndị ọka ikpe na ndị ọka iwu." nke ahụ emezuola n'ihi na ọtụtụ ụmụ nwanyị nọworị na ọkwa ndị dị otú ahụ." *Bangladeshi [[w:Sheikh Hasina|Prime Minister Sheikh Hasina]] na ihe nketa nke Begum Rokeya na [[w:|Begum Rokeya Day]], 9 Disemba, 2015.[http://www.thedailystar.net/country/women-must. -kere-ha-onwe-aka-pm-184663] *"'''O bu ụzọ buru oge ya na ọha mmadụ n'ịghọta ihe ndị na-akpata mbibi ya na n'ịhazi ụzọ ziri ezi iji lebara ha anya. Ọ ghọtara n'ụzọ ziri ezi na ọ bụrụ na e nyeghị ụmụ nwanyị ikike, ọha mmadụ agaghị enwe ọganihu." , isiokwu isiokwu nke na-aga n'ihu na mbọ ọgụgụ isi ya niile bụ nchegbu maka mmekọrịta nwoke na nwanyị ziri ezi - Feminism. " ** MD. Mahmudul Hasan na edemede nke [[w:|Daily Star]] -[http://www.thedailystar.net/opinion/tribute/rokeyas-wake-call-women-1327171/ oku ịkpọte Rokeya nye ụmụ nwanyị] == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Begum Rokeya]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Begum Rokeya]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Rokeya, Begum}} jh1b5xvl8bdwnazxpoeew54y1awee0b Belinda Bennett 0 282 10148 1151 2022-10-10T16:11:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97704805]] wikitext text/x-wiki [[Belinda Bennett]] '''[[w:Belinda Bennett|Belinda Bennett]]''' (amụrụ 1977) bụ onye ọkwọ ụgbọ mmiri sitere na Saint Helena, Ascension na Tristan da Cunha. ==Okwu ndị o kwụrụ== * N'ịbụ nwanyị nwanyị, ị ga-agbasi mbọ ike iji gosi onwe gị - ọbụna karịa nwoke. Ụfọdụ ndị ikom nwere ike ọ gaghị amasị ya, ma ọ bụ otú ahụ. Na-arụsi ọrụ ike, dị ike ma ekwela ka ihe ọ bụla gbochie gị. Emeela m ya. Ị nwekwara ike ime ya. ** Belinda Bennett (2021) cited in: "[https://www.tradewindsnews.com/cruise-and-ferry/windstar-cruises-belinda-bennett-i-refused-to-be-broken/2-1-987460 Windstar Cruises' Belinda Bennett: 'Ajụrụ m ka agbajikwa m']" in ''TradeWinds'', 6 April 2021. == Njikọ Mpuga== * '''[[w:Belinda Bennett|Belinda Bennett]]''' na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Bennett, Belinda}} m4ix4i1ifi67e4dj0r3hs0cltoc9ioy Bella Abzug 0 283 10149 1154 2022-10-10T16:11:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q464724]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bella Abzug 1971-11-30.jpg|thumb|Nnwale maka ma ị nwere ike ijide ọrụ ma ọ bụ na ị gaghị abụ nhazi nke chromosomes gị.]] ''[[w:Bella Abzug|Bella Savitsky Abzug]]''' ([[w:|July 24]], [[w:|1920]] - [[w:|March 31]], [[w:|1998]]) bụ onye amara ama. Onye ndọrọndọrọ ọchịchị America, onye ndu otu ụmụ nwanyị, na onye otu [[w:United States House of representatives|United States House of Representatives]]. == Okwu Ndi Okwuru == * " A kọwawo m dị ka nwanyị siri ike na nke na-eme mkpọtụ, onye na-alụ ọgụ maka ihe nrite, onye kpọrọ mmadụ asị, ị kpọrọ ya aha. Ha na-akpọ m Battling Bella, Mother Courage, na nne Juu nke nwere mkpesa karịa Portnoy. E nwere ndị na-eme mkpesa. si, Mu onwem adighi-enwe ntachi-obi, onye-ume-ngwu, na onye nēnweghi obi-ebere, na onye obi-ebere, na onye nādighi nsọ, na onye-ikwa-iko, na onye nēnweghi ike ime ihe: ma ọ buru na abum otù nime ihe ndia, ma-ọbu ha nile, gi onwe-gi gēkpere Onwe-gi: ma ihe ọ bula Mu onwem bu, nke a kwesiri ka eme ya. nke doro anya—Abụ m nwanyị dị oké njọ.” ** ''Bella!'', okwu mmeghe (1972) *"Cheedị echiche nwa oge ihe ndụ obodo a nwere ike ịbụ ma ọ bụrụ na a na-anọchi anya ụmụ nwanyị nke ọma na Congress. Ọ ga-abụ Congress ebe ụmụ nwanyị nọ n'ụdị ha dị iche iche na-anabata ọtụtụ iwu ugbu a na akwụkwọ ndị na-akpa ókè megide ụmụ nwanyị n'akụkụ niile. N'ime ndụ ha, Congress nwere ezigbo nnọchite anya ụmụ nwanyị ga-ekwe ka obodo a ruo 1970 na-enweghị usoro nlekọta ahụike mba? kwere ka ọnọdụ anyị nwere ugbu a nke ọtụtụ puku ụmụaka na-etolite n'enweghị ezigbo nlekọta n'ihi na ndị nne ha na-arụ ọrụ enweghị ebe ha ga-ahapụ? na aghụghọ nke ndị na-azụ ahịa n'ụlọ ahịa, ụlọ ahịa na ụlọ ahịa ndị ọzọ? Ọ ga-ekweta n'echiche gbagọrọ agbagọ Ndị na-achị ọchịchị anyị ruo ọtụtụ iri afọ, ebe a na-etinye ọtụtụ ijeri maka agha ebe mkpa mmadụ anyị dị ka ndị mmadụ leghaara anya?" ** ''Bella!'', ngalaba "February 7" (1972) * "Nnwale maka na ị nwere ike ijide ọrụ ma ọ bụ na ị gaghị abụ na nhazi nke chromosomes gị." ** '' Bella !: Nwada Abzug na-aga Washington '', Saturday Review Press (1972), p. 80. * "Mgbe m bụ onye ọka iwu na-eto eto, ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ na-eyi okpu. Ọ bụ naanị ụzọ ha ga-esi jiri gị kpọrọ ihe." ** Ntinye na '' American National Biography'' == Njikọ mpụga == [[w:|Bella Abzug]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Bella Abzug]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Abzug, Bella}} b6avuuwba3iw2do025r3lwzrh8dm7be Bella Shmurda 0 284 10150 1157 2022-10-10T16:11:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105565282]] wikitext text/x-wiki == Bella Shmurda == Akinbiyi Abiola Ahmed nke a na-akpọ Bella Shmurda bụ onye na-abụ abụ Naijiria. O wee bụrụ onye a ma ama na mwepụta nke egwu "Vision 2020", na ihe na-esote remix nke gosipụtara onye na-agụ egwu Naijiria bụ Olamide. == Ihe ndi okwuru == * Nne na nna gị nwere ike ị nweta akwụkwọ n'ụlọ akwụkwọ ndị pastọ gị wuru? * Ọ bụrụ na m ghaara ụwa ụgha. Enweghị m ike ịgha onwe m ụgha == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bella-shmurda/2774/ grlu4esa8zqb53qit3nwuvxuww1k2ij Ben E. King 0 285 10151 1160 2022-10-10T16:11:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q356140]] wikitext text/x-wiki == Ben E. King == Benjamin Earl King (né Nelson; Septemba 28, 1938 - Eprel 30, 2015) bụ onye America na-agụ mkpụrụ obi na R&B na onye nrụpụta ndekọ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-adị m mgbe niile na ọ dịghị mgbe m họọrọ egwu, ọ họọrọ m. * Mgbe abalị bịara na ala gbara ọchịchịrị na ọnwa bụ naanị ìhè anyị na-ahụ. Mba, agaghị m atụ egwu, mba, agaghị m atụ egwu, ọ bụrụhaala na i guzoro n'akụkụ m. * Ọ bụrụ na ị na-etinye uche naanị n'ihe ị na-eme ma kwe ka onwe gị nwee obi ụtọ n'ezie ma mee ka mmetụta gị pụta, ihe ọ bụla oge, ihe ọ bụla ụda, ihe ọ bụla egwu, 9 n'ime oge 10 ọ ga-arụ ọrụ. * Ị na-ede ya bụ otú ọ dị gị. Mgbe ịmechara, tinye mbinye aka gị na ya wee zipu ya ma ọ bụ ya. Ma nke ahụ bụ otú "Guzosiri m" si bụrụ n'ezie. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8026-Ben_E_King gqrsr0qih03n2rudclmul3c9kpirll8 Ben Emmerson 0 286 10152 1165 2022-10-10T16:11:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q14622257]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ben Emmerson at Chatham House 2013.jpg|thumb|[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]]]] '''[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]]''', [[w:Queen's Counsel|QC]] (a mụrụ 10 Ọgọst 1963) bụ onye ọka iwu Britain, ọkachamara na [[w:European Convention on Human Rights|Iwu Ikike Mmadụ nke Europe]], iwu mba ụwa na iwu mpụ mba ụwa. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị onye kwesịrị ịbụ onye nzuzu ikwere na [[w: Saudi Arabia|Saudi Arabia]] na-agbalịsi ike imekwu [[w:Open Government|oghe]] na [[W:Pluralism |(nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị)]] ụdị nke [[w: government|gọọmentị]]. ... Ihe dị iche bụ ezi ihe anyị bụ ndi [[w: witness|na-agba akaebe ọchịchị nke na-eme ka ọ na-ejide mmekọrịta ọha na eze, na-akpagbu ụdịdị ọ bụla. [[w:Human Rights in Saudi Arabia#Freedom of press and Communication|Oghere arụmụka]], na-akpagbu [[w:civil Society: Civil society]], [[w:Political repression|gbachisịrị ọnụ]] olu [[w:Reformism|mgbanwe]] na ndi a tụrụ mkpọrọ ndị na-agba mbọ maka oge a. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w: The Independent|The Independent]]''. * Ihe riri Saudi Arabia na [[w: ọbara|ọbara]] òtù nzuzo nke mmegbu ọha na-eweda ya ala ọ bụghị naanị ndị a tara ahụhụ, mana ndị niile na-ekere òkè na usoro ahụ na obodo Saudi n'ozuzu ya. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w:The Independent|The Independent]]''. ==Njikọ Mpụga== [[W:Ben Emmerson|Ben Emmerson]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Ben Emmerson|Ben Emmerson]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Emmerson, Ben}} ssuimv3vqsj3ots5nw3x2ou7g0d4tfy Ben Enwonwu 0 287 10153 1168 2022-10-10T16:11:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4885605]] wikitext text/x-wiki [[Ben Enwonwu]] '''Ben Enwonwu''' Odinigwe Benedict Chukwukadibia Enwonwu MBE, onye amara aha ya bụ Ben Enwonwu, bụ onye na-ese ihe na onye na-ese ihe na Naijiria. O doro anya na ọ bụ onye na-ese ihe n'Africa kacha nwee mmetụta na narị afọ nke 20, ọrụ ọsụ ụzọ ya meghere ụzọ maka mgbasawanye nke oge ọchịchị na ụbara nhụsianya nke nkà Africa ọgbara ọhụrụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Agaghị m anabata ọnọdụ dị ala na ụwa nka. Ma ọ bụ na a na-akpọghị nka m African n'ihi na enyeghị m okwu nke ọma na nke ọma ..." <ref>https://benenwonwufoundation.org/fullscreen/home/ben-enwonwu-quotes-updated/</ref> <ref>https://www.greatsayings.net/sayings-about-ben-enwonwu/</ref> ===Ebenside=== l5u4uhrkyhbfu27ywi81tevr5ayvae4 Ben Okri 0 288 12177 10154 2022-10-31T16:42:39Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Ben Okri]] '''[[w:Ben Okri|Ben Okri]]''' OBE FRSL (amụrụ 15 Maachị 1959) bụ onye Naijiria na-ede uri na onye edemede. ==Okwu okwuru== [[Usòrò:Quote by Ben Okri on the Memorial Gates at the Hyde Park Corner end of Constitution Hill in London, UK.jpg|thumb| okwu Ben Okri na ọnụ ụzọ ncheta dị na ngwụcha Hyde Park Corner nke Constitution Hill na London, UK]] * Ndị mmadụ nwere ahụike na obi ike dịka akụkọ ha kọro n'onwe ha. Ndị na-akọ akụkọ na-arịa ọrịa nwere ike ime ka mba dị iche iche rịa ọrịa. Enweghị akụkọ, anyị ga-agba ara. Ezigbo nghazi ga-efunahu ndụ... * Akụkọ nwere ike imeri egwu, ị mara. Ha nwere ike ime ka obi bụọ ibu. *Ihe kacha mma gbasara anyị bụ ikike anyị nwere imepụta, imeri, ịtachi obi, ịgbanwe, ịhụ n'anya na ịdị ukwuu karịa ahụhụ anyị. * Elegharala ọla edo dị n'azụ ụlọ nke gị anya. ===''[[w: The Famished Road|The Famished Road]]'' (1991) === *Otu ndu mmadu kariri oke osimiri. Azụ dị iche iche na nnukwu anụ mmiri na nnukwu osisi na-ebi na akwa-okwute nke mmụọ anyị. Akụkọ ihe mere eme nke mmadụ dum bụ kọntinent a na-achọpụtabeghị n'ime mkpụrụ obi anyị. Enwere nnukwu azụ, osisi na-arọ nrọ, nnụnụ anwansi n'ime anyị. Igwe dị n'ime anyị. Ụwa dị n'ime anyị. * Nke a bụ ihe ị ga-adị ka. Too ebe ọ bụla ndụ na-etinye gị ala. * Nwoke ga-enwe ike ijide ihe ọṅuṅu ya n'ihi na ịṅụbiga mmanya ókè na-adị mkpa mgbe ụfọdụ na ndụ a siri ike. * Anyị kpọrọ nkụ nke ịdị adị, ọchịchọ na-emezughị, ikpe na-ezighị ezi nke ụwa kpuchiri , labyrinths ịhụnanya, amaghị nne na nna, eziokwu nke ịnwụ anwụ, na enweghị mmasị dị ịtụnanya nke Ndị bi n'etiti ọmarịcha ụwa. eluigwe na ala. Anyị tụrụ egwu obi enweghị obi nke ụmụ mmadụ, ndị a mụrụ kpuru ìsì, ole na ole n’ime ha mụtara ịhụ ụzọ. * Nrọ nwere ike ịbụ ebe kachasị elu na ndụ *Otu ndu mmadu kariri oke osimiri. Azụ dị iche iche na nnukwu anụ mmiri na nnukwu osisi na-ebi na akwa-okwute nke mmụọ anyị. Akụkọ ihe mere eme nke mmadụ dum bụ kọntinent a na-achọpụtabeghị n'ime mkpụrụ obi anyị. Enwere dolphins, osisi na-arọ nrọ, nnụnụ anwansi n'ime anyị. Igwe dị n'ime anyị. Ụwa dị n'ime anyị. ===''A Way of Being Free'' (1998) === *Olee olileanya dị maka eziokwu ma ọ bụ izi ezi nke onye ọ bụla mgbe ike nke ime ihe ike na ụkpụrụ okpukpe, ike elu ụwa nke egbe na bọmbụ na echiche ọha mmadụ na-emegharị na-eme ka ọ ghara ikwe anyị omume ịbụ ezigbo mmadụ na nke zuru oke? Naanị olile anya bụ imepụta ụkpụrụ ndị ọzọ, eziokwu ndị ọzọ. Naanị olile anya bụ na ị ga-anwa ịghaghachi ọnọdụ mmadụ n'ụwa - omume echiche mara mma, na ihe nkwado nke onwe. Nke bụ na-ekwu na n'ụzọ ụfọdụ ma ọ bụ ọzọ anyị na-emebi ma na-agbagwojuru oke anabatara nke ihe. * Ya mere, ịgụ ihe bụ njikọ aka n'etiti onye edemede na onye na-agụ. Ịdị mfe nke ngwá ọrụ a na atụnanya. Ọ dị obere, ma site na ya dum ụwa, afọ dị iche iche, agwa, kotinent, ndị mmadụ ahụtụbeghị mbụ, ndị ị na-agaghị achọ ịnọdụ ala n'akụkụ ụgbọ oloko, ndị na-adịghị adị, ebe ị na-agatụbeghị, akara aka, ha niile na-abịa na ndụ na uche, a seputara ya dị ka ihe mere eme site na ike okike onye na-agu akwụkwọ. N'ụzọ dị otú a, mmepụta ihe nke onye edemede na-akpọkwu ihe okike nke onye na-agụ ya. Ịgụ ihe anaghị agwụ agwụ. ===''Birds of Heaven'' (2010)=== * Ọ bụrụ na anyị nwere ike ịbụ ndị na-agba egwu dị ọcha na mmụọ anyị agaghị atụ egwu ịhụ n'anya, anyị ga-eji ike na amamihe hụ n'anya. *Ihu ara ma jee ije n'ahịrị ọla ọcha zuru oke. ... Nke ahụ bụ ihe onye na-akọ akụkọ kwesịrị ịbụ: onye nduzi dị ukwuu, uche doro anya, onye nwere ike ịga ije n'ahịrị ọlaọcha na hel ma ọ bụ ara. *Enweghị akụkọ anyị ga-agba ara. Ndụ ga-efunahụ ya ma ọ bụ tụfuo ụzọ ya. ọbụna na nkịtị anyị na-ebi akụkọ anyị ==Njikọ mpụga== *[https://www.goodreads.com/book/show/101094.The_Famished_Road|The Famished Road] *[https://www.goodreads.com/book/show/215177.A_Way_of_Being_Free|A Way if Being Free] *[https://www.goodreads.com/book/show/301676.Birds_of_Heaven| Birds of Heaven] {{DEFAULTSORT:Okri, Ben}} d7tmf1dgwwsrahqa11kbas43iohwcj8 Benedict Murray-Bruce 0 289 10155 1182 2022-10-10T16:12:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20155621]] wikitext text/x-wiki [[Benedict Murray Bruce]] '''Benedict Murray Bruce ''' Benedict Murray-Bruce, OON (amụrụ 18 Febrụwarị 1956) bụ onye ama ama na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria. Ọ bụ onye guzobere Silverbird Group.[1] Onye otu People's Democratic Party, a họpụtara ya na Senate nke Nigeria na March 2015 ebe ọ nọchitere anya Bayelsa East Senatorial District, na Bayelsa State, Nigeria. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Anyị kwesịrị iche echiche ugboro abụọ tupu anyị asa ákwà linin anyị ruru unyi n'ihu ụwa. Ọ bụghị naanị ibelata ndị mmegide anyị. Ọ na-ebelatakwa anyị n'ụwa. <ref>http://www.nigerianmonitor.com/15-most-powerful-quotes-from-ben-murray-bruce-that-will-make-you-stop-and-think/</ref> ===Ebenside=== 819ktuxkiagp47sl2sor9yf2ypv1ybx Beni Lar 0 290 10156 1189 2022-10-10T16:12:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17385635]] wikitext text/x-wiki [[Beni Lar]] Beni Lar mụrụ (August 12, 1967) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke People's Democratic Party si Plateau State, Nigeria. Ọ bụ onye otu Nigerian Federal House ==OKWU NDI OKWURU== *Beni Lar njikọ (August 12, 1967) bụ onye ụzọ ndị nke People's Democratic Party si Plateau State, Nigeria. Ọ bụ onye otu Nigerian Federal House ==Edensibia== *[https://www.google.com/aclk?sa=l&ai=CIY_JwRUiYvKVIPO1mLAPwZ6mwAKBuaqgaJ7Wt6uID4GO0bnZCAgAEAEgtJS4eygDYLfkgoWYMKABhYyd_wPIAQHIAxuqBF5P0OuOHYdGzRayEa6ndvxgn-eezGl8NFz50sX_6AtX1nJslOGBLSdAz-ra9ZtrijfsQPoICtaW2pdtLL7JIcak0nkKvB1c_X52kFCPdrGSoekqre0VCJkYlPR2vTdrwAThvdf74wOIBbuA8oA7oAZm2AYCgAfj82KQBwGoB9TSG6gHpr4bqAe5mrECqAfz0RuoB-7SG6gH_5yxAqgHytwboAjr1D2wCAXSCBQQASCggQIyA4aAAjoHgICAgICAArEJ5wJgUv7lvwC5CecCYFL-5b8A-AkBmAsBuAwB6AwDghQUCAESEHByb3ZlcmJzIHNheWluZ3OIFAHIFKz6uruT-KSRFdAVAZgWAfgWAYAXAZIXCRIHCAEQAxjhAQ&ae=2&sig=AOD64_0RKH0RPxxjSMq5nvk3XnB1dttemA&adurl=https://letgodbetrue.com/proverbs/index/&q=&nb=0&nm=3] 0xex01fps7w9k9qnlwi4ep886uxc345 Benjamin Banneker 0 291 10157 1192 2022-10-10T16:12:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q557600]] wikitext text/x-wiki == Benjamin Banneker == Benjamin Banneker, onye mbụ Banna Ka ma ọ bụ Bannakay, (9 Nọvemba 1731 – 9 Ọktoba 1806) bụ onye Afrịka America na-ahụ maka mgbakọ na mwepụ, onye na-enyocha mbara igwe, onye nyocha, onye ode akwụkwọ almanac na onye ọrụ ugbo. == Ihe ndi okwuru == * Ahapụla ọhụụ gị. Nọgide na-eru ka ị na-aga n'ihu nrọ gị. * Agba nke akpụkpọ ahụ enweghị njikọ na ike nke uche ma ọ bụ ikike ọgụgụ isi. * Ntụle ekwesịghị ime ka anyị leghara ihe dị anyị mfe anya, ma ọ bụ inwe obi nkoropụ na-eme ka anyị ghara inwe obi ike n'ihu ihe isi ike. * Nkwurịta okwu ọjọọ na-emebi àgwà ọma. Enwere m olileanya ịdị ndụ ịnụ na ezi nkwurịta okwu na-agbazi àgwà ọjọọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/888-Benjamin_Banneker m82oei779wz9bufrfxkb3o2rkmx4iin Benjamin Creme 0 292 10158 1197 2022-10-10T16:12:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q728201]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Benjamin Creme|Benjamin Creme]]''' (5 Disemba 1922 - 24 Ọktoba 2016) bụ [[w:Scottish|onye Scotland]] onye na-ese ihe, [[w: writer|onye edemede]], na [[w:Esotericism| esotericist]] onye kwuputara na [[w: Second coming| Ọbịbịa nke Abụọ]], nke ọtụtụ okpukpe buru amụma, ga-abịa n'ụdị [[w:Maitreya (Theosophy)|Maitreya]], onye nkuzi nke okpukpere chi niile na-atụ aka ma na-atụ anya ya. Aha ndị ọzọ maka ya, dịka Creme siri kwuo, bụ [[w: Christ|Kraịst]], [[w:Mahdi|Imam Mahdi]], [[w: Krishna|Krishna]], na Mesaịa. Creme kwuru na [[w: Maitreya|Maitreya]] bụ "Avatar maka [[w:Age of Aquarius | Aquarian Age]]", bụ [[w:Omniscience | onye ọ bụla]] na [[W:Omnipresence | ebe niile]], ma biri na London kemgbe kemgbe. 19 Julaị 1977. [[Usòrò:BENJAMIN CREME 2006.jpg|thumb|Anyị na-abanye n'ime oge njedebe, na-eduga na ihe omume ndị ga-agbanwe ndụ ndụ dịka anyị si mara ya Nye ụfọdụ ndị, nke a na-egosi nke abụọ, Ọbịbịa nke Kraịst, N'ebe ndị ọzọ nọ, ọ bụ nghọta na ọ bụ naanị site na mgbanwe dị ukwuu n'ime ime na ịdị njikere maka ntụzịaka ọhụrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, [[w: Economy|akụnụba]] na ndụ ọha]] ka mmadụ nwere ike ịdị ndụ. == Okwu okwuru == ===Ọnọdụ nke Ụwa 2010, okwu ihu ọha na New York City, USA, (July 2010)==== <small> [https://share-international.org/av/v_lectures_nyc_2010.htm Akwụkwọ edemede sitere na nkuzi]</small> *E nwere ike ịhụ oge a ka oge anyị na-enwe mgbu ọmụmụ nke mmepeanya ọhụrụ...Ọ bụghị m. Ọ bụ ike nke eziokwu dị n'ime akụkọ ahụ ... * Ọ na-abịa maka mmadụ niile, okpukpere chi ma ndị na-abụghị okpukpe. Ọ chọrọ naanị ka a kpọọ ya “Onye Ozizi” n'ihi na nke ahụ bụ ihe Ọ bụ. * Ọ sịrị: ‘Abịaghị m chọta okpukpe ọhụrụ. Ndị mmadụ kwesịrị ịnọgide na-etolite n'ime usoro ọdịnala nke ha, ihe ọ bụla nke na-eme. 'Abịara m' O kwuru 'ịkụziri mmadụ nkà nke ịghọta onwe ya... mgbe ị [[w:Shareing|kekọrịta]], ị na-amata Chineke na nwanne gị nwoke ... anyị niile bụ ndị mmụọ, mkpụrụ obi na incarnation. .. mkpụrụ obi na-aiming na-arụ ọrụ si ọ bụ nzube Chineke site na onye ọ bụla n'ime anyị dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu. * Ọ bụ [[w: asọmpi|asọmpi]] n’etiti mba dị iche iche butere anyị n’ọnọdụ dị nnọọ njọ nke ịdị adị anyị ugbu a. N'ụwa nile ... na n'ezie na-egbu mgbu na mba ndị na-emepe emepe karịa ọbụna karịa na mba ndị mepere emepe ... nke a bụ ihe anyị nwere ike ijide anyị nwere ike ịgbanwe echiche anyị ... ụzọ anyị si eche echiche. Anyị ekwesịghị ịbụ nnọọ na ebere nke ndị a piscean echiche nke nkewa, nke nkewa. * Anyị nwere ike iche n'echiche ndị ọzọ. Ike nke [[w:Age of Aquarius | Aquarius]] bụ ike nke [[w: synthesis|synthesis]]. Ya mere ike nke Pisces ahapụla anyị kewaa ... o nyela anyị àgwà dị egwu ... dịka ọmụmaatụ [[w:onye|onye]]. *Puku afọ abụọ gara aga, ọ bụ naanị mmadụ ole na ole nwere ihe anyị na-akpọ...mmadụ. Ndị ọzọ nwere ụdị [[w:Herd mentality|Herd concept, herd mentation]] na ya mere ha na-enwe obi ebere mgbe nile nke ndị nwere n'otu n'otu na ha bụ ndị isi, ndị eze, ndị isi, ndị dike ... ndị na-asọ mpi. na agha wee gbasaa gburugburu ụwa echiche ha, otu esi edobe ihe ị nwere na ịgọnarị ya ndị ọzọ. * Ihe bụ isi... iwu bụ isi nke ndụ bụ [[w:Law of Cause and Effect|iwu nke ihe kpatara na mmetụta]]... iwu nke [[w:karma|Karma]] dị ka ha na-akpọ ya n'ebe ọwụwa anyanwụ. O weputara ya nke oma n'oge nke Jisos n'uzo nke ndi oru ugbo ga-aghota... ''ka i ghagha, otua ka i ga-ewe ihe ubi''... obu isi iwu nke ndu. * Dị ka anyị na-eche. N'oge ruo n'oge, ka anyị na-eme ihe ... anyị na-amalite na-akpali akpali. Mmetụta sitere na ihe ndị a na-eme ka ndụ anyị dị mma ma ọ bụ maka ọrịa ... n'otu n'otu na ọha mmadụ na ụwa. Yabụ na ihe ọ bụla anyị chere ga-abụ nke na-adịghị njọ. * Ugbu a anyị enweghị nhọrọ ma ọ bụghị ịkwụsị [[w: agha agha]] ruo mgbe ebighị ebi n'ihi na site na [[w:ngwa agha nuklia | bọmbụ nuklia]] na [[w:Military-industrial complex | ngwa agha]] taa, anyị nwere ike ibibi ndụ niile… nye anyi. Anyị ga-eme ya. Anyị ga-eme mkpebi ahụ. * O doro anya na ihe mbụ anyị ga-eme bụ ikpochapụ [[w:agha agha]]. *Maitreya kwuru 'Ikpochapụ agha abụghị ihe siri ike. Ọ dị nnọọ mfe. Naanị ị ga-enwe mgbanwe nke [[w:obi|obi]]. Ọ gwụla. Naanị ị ga-agbanwe obi gị.' zipu ya ka ihicha...obi kpochara akọrọ...i kwesiri ile ndu di iche. Ị ga-ele onwe gị anya dị iche iche iji ghọta ihe anyị nọ ebe a, ihe anyị nọ ebe a, ihe kpatara anyị ji nọrọ n'ime anụ ahụ ma ọlị.... *Gịnị bụ [[w:nke ndụ pụtara|nke ndụ pụtara]]?... gịnị bụ ebumnobi ya? ... [[W: Chineke|Chineke]] ọ̀ dị obi ọjọọ ma na-akpasu ezinụlọ ụfọdụ iwe site n'igbu ụmụ ọhụrụ... ikwe ka ezinụlọ ndị ọzọ jọgburu onwe ha mee agadi...? * Ọtụtụ ndị na-eche na o nwere onye a na-akpọ ‘Chineke’ na-ahazi ihe niile. Chineke anaghị eme otú ahụ. Anyị na-eme nhazi... na anyị na-eme ya site na [[w:karma|iwu nke ihe kpatara na mmetụta]]. Dị ka anyị na-eche, otú ahụ ka anyị dị. Dị ka anyị na-eche ... anyị na-emepụta ọnọdụ nke ihe anyị na-ahụ gburugburu anyị. Anyị niile na-eme ya. Ọ bụ anyị mere ihe mgbu na nhụjuanya nke ụwa, ọ bụghị Chineke. ==Njikọ Mpụga== [[W: Benjamin Creme|Benjamin Creme]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Benjamin Creme|Benjamin Creme]] na wikiquote.{{DEFAULTSORT:Creme, Benjamin}} 5iaw9lpwp6siibq5d2lrn7blfecd997 Benjamin Crump 0 293 10159 1200 2022-10-10T16:12:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4888443]] wikitext text/x-wiki == Benjamin Crump == Benjamin Lloyd Crump (amuru Ọktoba 10, 1969) bu onye ọka iwu ikike obodo America nke puru iche na ikike obodo na ikpe mmerụ ahụ nke onwe. == Ihe ndi okwuru == * Omume ime ihe ike megide onye ọ bụla aka ya dị ọcha na-agbanarị ezi omume nke omume, na-emechu ọtụtụ nde ndị America na ndị mmadụ gburugburu ụwa bụ ndị jikọrọ aka na ngagharị iwe udo megide obi ọjọọ nke ndị uwe ojii, ma na-akparị ihe nketa anyị dị mpako nke nguzogide na-enweghị isi. * Enwere okwu ochie na obodo ojii na a na-echekwa onye ọ bụla ma na-ejere ya ozi mana a na-agba anyị uwe ojii, anyị achọghị ka uwe ojii. Anyị chọrọ ka e chebe anyị ma jee ozi dị ka nwa amaala America ọ bụla. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/65035-Benjamin_Crump 0fs7g0yxodgjb3y8rtdgzxoiu6ozkvs Benjamin Tucker 0 294 10160 1206 2022-10-10T16:12:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q505871]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Instead of a Book - Frontispiece.jpg|thumb|Ndị Anarchists kwere na obodo mmadụ na-achị ha na-ekwusi ike na mnwere onwe nke ọha mmadụ ga-ezu oke kama ile mmadụ anya n'ihu.]] '''[[w:Benjamin Tucker|Benjamin Ricketson Tucker]]''' ([[17 April]] [[1854]] - [[22 June]] [[1939]]) bụ onye nta akụkọ, onye na-elekọta mmadụ na onye isi na-akwado [[w: American individualist anarchism|American individualist anarchism]] na senchiri nke iri na itoolu. ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:BenjaminTuckerYoung.jpg|thumb|right|Agụmakwụkwọ bụ usoro dị nwayọ, ọ nwere ike ọ gaghị abịa ngwa ngwa. Ndị Anarchists ndị na-agbalị ime ngwa ngwa site na isonye na mgbasa ozi nke Ọchịchị Socialism ma ọ bụ mgbanwe na-eme mmehie nwute n'ezie]] * Agụmakwụkwọ bụ usoro dị nwayọ, ọ nwere ike ọ gaghị abịa ngwa ngwa. Ndị Anarchists ndị na-agbalị ime ngwa ngwa site na isonye na mgbasa ozi nke Ọchịchị Socialism ma ọ bụ mgbanwe na-eme mmehie nwute n'ezie. Ha na-enyere aka ịmanye njem nke ihe omume na ndị mmadụ agaghị enwe oge iji chọpụta, site n'ịmụ ahụmahụ ha, na nsogbu ha bụ n'ihi ịjụ asọmpi. Ọ bụrụ na a gaghị amụta nkuzi a n'otu oge, a ga-emeghachi ihe gara aga n'ọdịnihu, na nke a anyị ga-atụgharị maka nkasi obi na nkuzi nke Nietzsche na nke a ga-emerịrị, ma ọ bụ n'echiche nke Renan na , site na echiche nke Sirius, ihe ndị a niile bụ obere oge. ** Edemede ebiputere na mbipụta nke State Socialism and Anarchism: ebe ha kwekọrịtara, na ebe ha dị iche (11 Ọgọst 1926) === ''Liberty'''s Declaration of Purpose (1881) === [[Usòrò:Statue of Liberty close.JPG|thumb|right|A ga-ebibi ndị otu na ihe ùgwù, nweta ohere, na ịkwado asọmpi. Nke a bụ ọrụ nnwere onwe, yana “Down with Authority” bụ mkpu agha ya. * '''NNWERE ONWE''' na-abanye na ngalaba nta akụkọ ka o kwuo n'onwe ya n'ihi na ọ naghị ahụ onye ọ bụla chọrọ ịkọrọ ya, ọ maghị mkpịsị odee na-ede mgbe niile na nchekwa ya; Ọ dịghị aka ọ dịghị ahụ ọ na-ebuli elu mgbe nile ịbọ ọbọ n'ihe ọjọọ ya ma ọ bụ n'ụta ihe ruuru ya. Ọtụtụ ndị na-azọrọ na ha na-asụ aha ya, ma ọ bụ mmadụ ole na ole ghọtara ya n'ezie. Ọ ka dị ole na ole nwere obi ike na ohere ị na-alụ ọgụ maka ya mgbe niile. Ya mere, agha ya bu nke ya, ibu agha na imeri. Ọ na-anabata ya n'atụghị egwu na mmụọ siri ike. * A ga-ebibi ndị otu na ihe ùgwù, nweta ohere, na ịkwado asọmpi. Nke a bụ ọrụ nnwere onwe, yana “Down with Authority” mkpu agha ya. === ''State Socialism and Anarchism: How Far They Agree, and Wherin They Differ'' (1888) === [[Usòrò:Circle-A red.svg|thumb|right|E nwere ike ịkọwa Anarchism dị ka ''nkuzi na [[ndị mmadụ]] ma ọ bụ ndị otu afọ ofufo ga-ejikwa ihe niile gbasara mmadụ, na na a ga-ewepụ Ọchịchị.'']] * '' ''Ma eleghị anya, ọ dịghị ọgba aghara enwetabeghị oke, ma n'ọnụ ọgụgụ nke ndị ọrụ ya ma ọ bụ mpaghara mmetụta ya, nke e nwetara site na Social Socialism nke oge a, ma n'otu oge ahụ aghọtachaghị ya na nghọtahie, ọ bụghị naanị. site iro na ndị na-enweghị mmasị, ma ndị enyi na enyi, na ọbụna site na oké uka nke ya adherents onwe ha.''' Nke a na-adịghị mma na ukwuu dị ize ndụ ọnọdụ nke ihe bụ n'ihi akụkụ nke eziokwu na mmekọrịta mmadụ na nke a ije - ma ọ bụrụ na ihe ọ bụla. otú ogbaaghara nwere ike na-akpọ a ije - Aims ịgbanwe, abuana dịghị pụrụ iche klas ma ọ bụ klas, ma n'ụzọ nkịtị mmadụ nile; akụkụ na eziokwu na ndị a mmekọrịta bụ enweghị ngwụcha ọzọ dịgasị iche iche na mgbagwoju na ọdịdị ha karịa ndị nke ọ bụla pụrụ iche mgbanwe mgbe a na-akpọ na-emeso; na obere ka eziokwu na oké ịkpụzi agha nke ọha mmadụ, ọwa ozi na ihe ọmụma, na-ọma-na nso nanị n'okpuru akara nke ndị ozugbo pecuniary mmasị bụ antagonistic na ala na-ekwu nke Socialism na-arụ ọrụ kwesịrị itinye n'ime ihe onwunwe nke. nke ya. ** ¶1 * '''Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nanị ndị a pụrụ ikwu na ha ghọtara ọbụna ihe dị ka ihe dị mkpa, ụkpụrụ, na nzube nke Socialism bụ ndị isi ndị ndú nke nku dị oké ọnụ ahịa nke ndị ọchịchị Socialist, na ikekwe ole na ole n'ime ndị eze ego n'onwe ha.'' ' Ọ bụ isiokwu nke ọ bụrụla ihe ejiji maka onye nkwusa, prọfesọ, na penny-a-liner ịgwọ, na, n'ọtụtụ akụkụ, ọrụ ọjọọ ha ji ya rụọ, na-akpali akpali na ịkwa emo na ọmịiko nke ndị ahụ. tozuru oke ikpe. Na ndị a ma ama na ngalaba Socialistic nke etiti aghọtachaghị ihe ha na-ekwu banyere ya pụtara ìhè site n'ọkwa ndị ha na-arụ. ** ¶2 * '' 'Ụkpụrụ abụọ a na-ezo aka bụ ikike na nnwere onwe, na aha ụlọ akwụkwọ abụọ nke echiche Socialistic nke n'ụzọ zuru ezu na-anọchi anya otu ma ọ bụ nke ọzọ n'ime ha bụ, State Socialism na Anarchism.''' Onye maara ihe. ụlọ akwụkwọ abụọ a chọrọ na otú ha si atụ aro ka ọ ghọta Socialistic ije. N'ihi na, dị nnọọ ka e kwuru na ọ dịghị ọkara ụzọ n'etiti Rome na Reason, otú ahụ ka a pụrụ ikwu na ọ dịghị ọkara ụzọ ụlọ n'etiti State Socialism na Anarchism. ** ¶4 ==Okwu e kwụrụ gbasara Tucker== * Tucker megidere mgbanwe ime ihe ike ma kwenye na mmezu nke ebumnobi ya site na agụmakwụkwọ: Mgbe ha niile bụ ndị nwere ezi ego, ọ nweghị onye ga-edo onwe ya n'okpuru nrigbu, na site n'igbochi nkịtị, ha ga-achụpụ steeti na ndị na-achị achị. ** Robert Anton Wilson, in Everything Is Under Control : Conspiracies, Cults, and Cover-Ups (1998), p. 405 ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Benjamin Tucker|Benjamin Tucker]] na Wikipedia bekee. * ''[https://web.archive.org/web/20051113003551/http://flag.blackened.net/daver/anarchism/tucker/tucker.html Individual Liberty]'' collection of essays * [http://www.infoshop.org/faq/append11.html#app4 Tucker on Property, Communism and Socialism] * [http://www.BlackCrayon.com/people/tucker/ BlackCrayon.com: People: Benjamin Tucker] * [http://dwardmac.pitzer.edu/Anarchist_Archives/bright/tucker/ Benjamin Tucker] Anarchy Archives * [https://web.archive.org/web/20051024160827/http://www.zetetics.com/mac/tir1.htm ''Benjamin Tucker, Liberty, and Individualist Anarchism'' by Wendy McElroy] * [http://classicalliberalism.blogspot.com/2005_04_01_classicalliberalism_archive.html ''Benjamin Ricketson Tucker''] from "CLASSicalLiberalism" archive * [http://www.mises.org/journals/jls/1_4/1_4_4.pdf ''Benjamin Tucker and His Periodical, Liberty''] by [[w:Carl Watner|Carl Watner]] * [http://www.panarchy.org/tucker/taxation.html Benjamin Tucker, Liberty and Taxation] * [http://www.mises.org/fullstory.aspx?control=697 ''Memories of Benjamin Tucker''] by [[w:J. William Lloyd|J. William Lloyd|]] (1935) * [http://uncletaz.com/liberty/oriole.html ''An Interview With Oriole Tucker''] Tucker's daughter reveals biographical information, by Paul Avrich * [http://uncletaz.com/liberty/ ''Benjamin R Tucker & the Champions of Liberty - A Centenary Anthology''] Edited by Michael E. Coughlin, Charles H. Hamilton and Mark A. Sullivan jt08ms6dzjlelpx0diul59jw7rm7wxw Bernadette Lahai 0 295 10161 1209 2022-10-10T16:12:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4892796]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Bernadette Lahai|Bernadette Lahai]]''' (a mụrụ na Disemba 30, 1960) bụ onye [[w:Sierra Leonean|Sierra Leone ]] [[w: onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị | onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na onye ndu ugbu a nke [[w:Parliamentary system|Parliament]] nke [[w:|Sierra Leone]]. Ọ bụ onye ndu ndị isi mmegide [[w:Sierra Leone People's Party|Sierra Leone People's Party]] (SLPP) na [[w:Sierra Leone House of Parliament | Sierra Leone House of Parliament]]. Ọ nọchitere anya [[w:Constituency|Constituency]] 13 site na [[w:Kenema District|Kenema District]]. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ndị ikom dị mma anaghị atụ egwu ụmụ nwanyị mara mma." ** [[W:cite web|url=https://vimeo.com/43595116 |title=30% (Ụmụ nwanyị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Sierra Leone) |publisher=Anna Cady |date= |accessdate=2018-06-18]] * "Ndị ikom na-etinye ihe mgbochi n'ihu ụmụ nwanyị dịka ụzọ isi zoo adịghị ike ha." ** [[W: cite web|url=https://vimeo.com/43595116 |title=30% (Ụmụ nwanyị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Sierra Leone) | onye nkwusa=Anna Cady | ụbọchị = | nweta = 2018-06-18] ] == Njikọ mpụga == [[W:|Bernadette Lahai]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Bernadette Lahai]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Lahai, Bernadette}} 5jh7j2zkiqxcb8d0o9tjwzy47tsekmx Bernard Matermera 0 296 1211 1210 2022-10-10T11:28:43Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Bernard Matemera]] '''Bernard Matemera''' Bernard Matemera (14 Jenụarị 1946 – 4 Maachị 2002) bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe. A na-akpọkarị mmegharị ihe ọkpụkpụ nke ọ so na ya dị ka "Shona ... Amụrụ: Bernard Matemera; 14 Jenụwarị 1946; Guruve, ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ihe ka ọtụtụ n'ime ndị na-ese ihe na mba a bụ Shona, ndị na-eche echiche, ndị miri emi na ndị na-atọ ụtọ bụ ndị na-achọsi ike n'ihe omimi na ndị nwere ndidi na-enweghị njedebe. Shona nke okenye bi na ala ma nọgide na-enwe nkwenkwe omimi ha, dị omimi na ụwa anwansi nke ndị nna ochie na ebo. mmuo......... Taa, Shonaartist, n'etiti ụwa abụọ, ndị ọhụrụ na ndị ochie, na-enwe mmetụta nke mkpa amụma, na akara ọnụnọ ya, na ngalaba ọhụrụ, na-adabere na ihe nketa omimi nke ya. si n'okpukpe ụgha na ihe nnọchianya nke ndị okenye, site na ntụgharị uche, nrọ na nrọ." <ref>http://www.onlinearte.de/ESHONAHI.HTM</ref> ===Ebenside=== bt679swkp7f4mlpif2pjkquy9z5ionr Bernard Nkanjo 0 297 10162 1214 2022-10-10T16:13:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4886859]] wikitext text/x-wiki [[Bernard Nkanjo]] '''Bernard Nkanjo''' Benard Nkanjo bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Amụrụ na mpaghara Highfield nke Harare, Nkanjo ga-aga eleta onye ikwu ya Garrison Machinjili mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ. Machinjili bụ onye na-akpụ ihe, Nkanjo na-amụkwara ya ihe afọ atọ tupu ya agawa ọrụ naanị ya. Ugbu a ọ na-ebi ma na-arụ ọrụ na Chitungwiza. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ugbu a iji chịkọta ya,' Bernard kwuru. Ugbu a ka m kọwaara gị ihe ndụ m pụtara. Ebe ọ bụ na anyị amaghị ibe anyị (ọ bụ ezie na m zutere gị ozugbo m chere, n'ụgbọ mmiri na-aga Africa), anyị nwere ike ikwu okwu n'efu. Echiche ahụ dị n'ahụ m na ihe na-akwado nwa oge, nwere okirikiri, ịdị arọ, omimi, agwụla. Nke a, maka oge a, ọ dị ka ọ bụ ndụ m. Ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume, m ga-enyefe gị ya dum. M ga-agbajisị ya dị ka mmadụ na-agbajisị ụyọkọ mkpụrụ vaịn. M ga-asị, "Were ya. Nke a bụ ndụ m. <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/bernard</ref> ===Ebenside=== r2gqdzxdqbwvluk5r7kw06ovp1hlg3g Bernardine Evaristo 0 298 10163 1217 2022-10-10T16:13:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4893827]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bernardine Evaristo Photo.jpg|thumb|Bernardine Evaristo in 2018]] ''[[wikipedia: Bernardine Evaristo|Bernardine Evaristo]]''', a mụrụ 28 Mee 1959, MBE FRSL FRSA, FEA bụ ​​onye ode akwukwo Britain. == Okwu Ndi Okwuru == *"Achọrọ m itinye ọnụnọ n'èzí. O wutere m nke ukwuu na a naghị ahụ ụmụ nwanyị ojii Britain anya n'akwụkwọ. M whittled ya ala 12 odide – Achọrọ m ka ha na-esi n'oge afọ iri na ụma na onye na ha 90s, na-ahụ ha trajectory site na ọmụmụ, ọ bụ ezie na ọ bụghị linear. E nwere ọtụtụ ụzọ a ga-esi akọwa onye ọzọ n'akwụkwọ akụkọ - ndị inyom na-edobe ha n'ọtụtụ ụzọ na mgbe ụfọdụ site na ibe ha. Achọrọ m ka a mata ya dị ka akwụkwọ akụkọ gbasara ụmụ nwanyị." ** Na akwụkwọ akụkọ ya Girl, Nwanyị, Ndị ọzọ na [https://www.theguardian.com/books/2019/apr/27/bernardine-evaristo-girl-woman-other-interview"Bernardine Evaristo: 'Achọrọ m itinye ọnụnọ na-anọghị ya'"] na The Guardian (2019 Apr 27) *"Site na akwụkwọ m niile enwere m mmasị na ebe ndị mmadụ si bịa gbasara ndị ha bụ…" ** Na mmasị ide ya na [https://www.theguardian.com/books/2019/apr/27/bernardine-evaristo-girl-woman-other-interview"Bernardine Evaristo: 'Achọrọ m itinye ọnụnọ na-anọghị ya' ”] na The Guardian (2019 Apr 27) *"Enwere m okwu m weputara nke a na-akpọ fusion fiction - nke ahụ bụ ihe ọ dị ya, na enweghị nkwụsị zuru ezu, ogologo ahịrịokwu. Ụdị ahụ dị nnọọ n'efu na-enye m ohere ịbanye n'ime ndị isi ihe odide wee gaa ebe niile - oge gara aga, ugbu a. Maka m, enwere ọkwa nnwale mgbe niile - enweghị m obi ụtọ ide ihe anyị nwere ike ịkpọ akwụkwọ akụkọ ọdịnala…" ** Na ihe ọ kpọrọ ụdị edemede ya na [https://www.theguardian.com/books/2019/apr/27/bernardine-evaristo-girl-woman-other-interview"Bernardine Evaristo: 'Achọrọ m itinye ọnụnọ na-anọghị ya'"] na The Guardian (2019 Apr 27) *"Enweghị m mmasị na stereotypes ọ bụla." ** Na otu o si amata agwa ya na [https://www.telegraph.co.uk/books/authors/bernardine-evaristo-interview-not-interested-stereotypes-whatsoever/" Ajụjụ ọnụ Bernardine Evaristo: 'Anọghị m nwere mmasị na stereotypes ọ bụla'"] na The Telegraph (2019 Ọkt 16) ==Njikọ mpụga == [[W:|Bernardine Evaristo]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Bernardine Evaristo]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Evaristo, Bernardine}} cjesx9tt7hlu0yjmn5n6mokgdfl545w Bernie Sanders 0 299 10164 1221 2022-10-10T16:13:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q359442]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Senator Bernie Sanders, Day of Action People's Rally, Washington DC (31035421416).jpg|thumb|Enweghị ndị mmegbu "mmadụ". Ndị mmegbu atufuola ịbụ mmadụ ha]] '''[[w:Bernie Sanders|Bernard Sanders]]''' (born September 8, 1941) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jerela ozi dị ka onye omeiwu n'ụlọ omeiwu nke obere na United States sitere na Vermont kemgbe 2007. Onye nnochite anya US maka mpaghara ọgbakọ n'okirikiri steeti site na 1991 ruo 2007, ọ bụ onye nnọchiteanya na-anọọrọ onwe kacha nọ ogologo oge na ndọrọndọrọ ọchịchị na US. Sanders emerighi nhọpụta Democratic n'afọ 2016 na 2020 maka onye isi ala.]] [[Usòrò:Bernie_Sanders_(20033841412_24d8796e44_c0).jpg|thumb|Democratic socialism pụtara na anyị ga-emezigharị usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na America taa nke na-abụghị naanị oke ikpe ziri ezi kama, n'ọtụtụ akụkụ, bụ ihe rụrụ arụ.]] [[Usòrò:Bernie Sanders at Iowa State University, January 25, 2016 (23984113993).jpg|thumb|Anyị nwere nsogbu na agụmakwụkwọ dị elu... Ọtụtụ n'ime ndị na-eto eto anyị enweghị ike ị nweta akwụkwọ mahadum & ndị na-apụ na mahadum na-ezute ụgwọ na-echipịa ịhụ. Ọ bụ ihe ihere mba...]] [[Usòrò:Sanders presidential campaign kickoff, May 2015 Bernie Sanders (24580561959).jpg|thumb|Enweghị ikpe ziri ezi ... mgbe otu ụzọ n'ụzọ iri nke otu pasent ... na America nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akụ na ụba dị ka pasent iri itoolu nke ala ... Ị chere na ọ bụ omume mgbe pasent iri abụọ nke ụmụaka nọ na mba a, obodo kasị baa ọgaranya n'akụkọ ihe mere eme nke ụwa, na-ebi na ịda ogbenye?...na pasent iri anọ nke ụmụaka America na-ebi na ịda ogbenye?]] [[Usòrò:Homeless in san francisco mission district California (6086987323).jpg|thumb|Anyị ekwesịghị ịdị na-enye ọdịmma maka ụlọ ọrụ, nnukwu nkwụsịtụ ụtụ maka ndị bara ọgaranya, ma ọ bụ amụma azụmahịa nke na-akwalite uru ụlọ ọrụ ka ndị ọrụ na-etufu ọrụ ha.]] ==Okwu ndị o kwụrụ== ====1970s==== * Mgbanwe na-abịa mgbe mmadụ abụọ na-amabughị onwe ha chikoo ọchị, mgbe nna jụrụ iziga nwa ya n'ụlọ akwụkwọ n'ihi na ụlọ akwụkwọ na-ebibi ụmụaka, mgbe a malitere ọgbakọ na ndị mmadụ malitere ịtụkwasị ibe ha obi, mgbe nwa okorobịa jụrụ ịga agha na mgbe nwa agbọghọ na-achụpụ ihe niile nne ya kụziiri ya ma nabata ịhụnanya ndị enyi ya nwoke (sic). **[https://www.documentcloud.org/documents/2157415-sanders-revolution.html "The Revolution Is Life Versus Death"], in ''Vermont Freeman'' (1969), as quoted in [http://edition.cnn.com/2016/02/29/politics/bernie-sanders-own-words/ "The origins of Sanders' ideology, in his own words"] by Brianna Keilar, ''CNN'' (29 February 2016) ===1980s=== * Ihe e kwesịrị ịghọta bụ na nsogbu akụ̀ na ụba Nicaragua abụghị ihe pụrụ iche na Central America ma ọ bụ n’ụwa nke atọ. N'ezie, ebe ọ bụ na Nicaragua dara ogbenye, otu n'ime ọmarịcha ihe m hụrụ bụ na n'ihi amụma gọọmentị, iwu gọọmentị na-eduzi n'ihe gbasara nkesa nri, agụụ anaghị agụ ndị mmadụ, n'ozuzu. Echere m na ọ dị mma ikwu. Ị mara, ọ na-atọ ọchị, mgbe ụfọdụ ndị nta akụkọ America na-ekwu maka otu obodo si dị njọ, na ndị mmadụ na-agbakọta maka nri. Nke ahụ bụ ihe dị mma! N'obodo ndị ọzọ ndị mmadụ anaghị agba n'ahịrị maka nri: ọgaranya na-enweta nri na agụụ na-agụkwa ndị ogbenye. ** [https://www.cctv.org/watch-tv/programs/sanders-press-conference-nicaraguan-issues Mgbe ọ na-agwa ndị nta akụkọ Vermont okwu mgbe ọ gara Nicaragua (24 Julaị 1985)] * Ma ọ dịkarịa ala ka m na-ahụ ya, na abụghị m ọkachamara na nke a, ma nke a bụ otú m si ahụ ya. Nke mbụ, ịchọrọ ikwe nkwa na mmadụ niile nwere ike nweta ahụike dịka ị na-eme na Canada, mana echere m na ihe anyị ghọtara bụ na ọ gwụla ma anyị gbanwere usoro ego na usoro nchịkwa na obodo a iji mee nke ahụ. Dịka ọmụmaatụ, ọ bụrụ na anyị gbasaa Medicaid, ọ bụrụ na onye ọ bụla nwere Medicaid [na-adịghị anụ okwu] anyị ga na-emefu ego nchikota nke dị elu nke ga-eme ka anyị kụdaa mba ahụ. Yabụ ikekwe ịchọrọ ikwu ntakịrị banyere nke ahụ - gịnị kpatara na Canada, n'okpuru usoro ahụike mba ha, ị nwere ike ịnweta mmadụ niile mana onye ọ bụla, ọ dị ọnụ ala karịa United States. ** [https://www.cctv.org/watch-tv/programs/29-sanders-asks-dr-milton-terris-about-canadian-health-care-system Na-agwa Dr. Milton Terris, onye bụbu onye isi oche Òtù Ahụ Ike Ọha nke America, gbasara [[usoro nlekọta ahụike Canada] (2 October 1987)] ===1990s=== * Ntị m nwere ike na-aghọrị m, mana echere m na m nụrụ [[w:Duke Cunningham|nwa amadị]] n'otu oge gara aga ka o kwuru ihe a na-ekwughị banyere homos na ndị agha. Ọ dị m mma ịnụ okwu ahụ? Nwa amadi ahụ ọ na-ekwu maka puku kwuru puku na puku kwuru puku ndị mmekọ nwoke na nwoke bụ ndị tinyeworo ndụ ha n'ahịrị n'agha na-enweghị atụ na-agbachitere obodo a? Nke ahụ ọ̀ bụ ìgwè mmadụ ahụ nwa amadi ahụ na-ekwu banyere ya? Ị kparịrị ọtụtụ puku ndị ikom na ndị inyom ndị tinyeworo ndụ ha n'ahịrị. Echere m na ha kwesịrị ka a yọọ ha mgbaghara. ** Na-agwa onye nnọchi anya Duke Cunningham okwu n'ala nke Ụlọ Nnọchiteanya, 11 Mee 1995, sitere na [http://www.huffingtonpost.com/entry/bernie-sanders-duke-cunningham-homophobia_us_56cb75ee4b041136f17dc9f Watch Bernie Sanders Descargar Republikani. 'Homos In The Military'] nke Zach Carter, "The Huffington Post" (22 February 2016) ===2010s=== [[Usòrò:Bernie and Jane Sanders by Gage Skidmore.jpg|thumb|Ụmụ nwanyị, maka nchekwa nke ha, na-agbalị ịkọkọta onwe ha ọnụ. Ọ dị mkpa maka anyị niile ka ha na-eme ya.]] * N'ezie ndị Republican chọrọ ogologo oge ịwepu Social Security na ibibi ya. Ma Social Nche bụ mmemme mmekọrịta ọha na eze kachasị mkpa na bara uru na akụkọ ihe mere eme nke United States. ** https://www.pbs.org/newshour/show/sen-bernie-sanders-ive-got-a-lot-of-problems-with-the-presidents-budget * N’ụbọchị ndị a, nrọ ndị America dabara adaba karị imezu na South America, n’ebe ndị dị ka Ecuador, Venezuela na Argentina, bụ́ ebe ego ha na-akpata hà nhata taa karịa ka ọ dị n’ala Horatio Alger. Onye bụ mba banana ugbu a? ** [https://www.sanders.senate.gov/newsroom/must-read/close-the-gaps-disparities-threaten-america Mechie oghere: Ọdịiche Na-eyi America egwu], Akụkọ Ndagwurugwu, 5 Ọgọst 2011 * Warren Buffett, otu n'ime ụmụ okorobịa kasị baa ọgaranya n'ụwa, na-ekweta n'ihu ọha na ọnụ ahịa ụtụ isi ya dị irè dị ala karịa nke odeakwụkwọ ya. Oge erugo ịgwa ndị otu billionaire na ọ bụrụ na ha chọrọ irite uru nke America, ha ga-anabata ọrụ ha, na ha ga-amalite ịkwụ ụgwọ ụtụ isi ha ziri ezi. ** N'abalị na Seth Meyers, (2 June 2015) * N'ime afọ iri atọ gara aga, enweela nnukwu ikesa akụ na ụba. N'ụzọ dị mwute, ọ gara n'ụzọ na-ezighị ezi. ... Ego niile nke sitere na klas nke etiti ruo n'elu 1%, echere m na ọ ga-amalite ịlaghachi na ndị ọkacha mkpa. ** N'abalị na Seth Meyers, (2 June 2015) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Bernie Sanders|Bernie Sanders]] na Wikipedia bekee * [http://www.sanders.senate.gov Official website] * [http://www.c-span.org/video/?324736-1/senator-bernie-sanders-ivt-remarks-national-press-club Bernie Sanders (Video 59:43; C-SPAN; 9 March 2015; [[w:National Press Club (United States)|National Press Club]])]. * [http://bernie.org/ Bernie Sanders - Campaign Site] * [https://berniesanders.com/ Bernie Sanders for President] {{DEFAULTSORT:Sanders, Bernie}} 2y753vbjm1uhz6cjjtb74pjv7bohxux Berry Gordy 0 300 10165 1224 2022-10-10T16:13:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q355288]] wikitext text/x-wiki == Berry Gordy == Berry Gordy III (amuru na Nọvemba 28, 1929), onye amara dika Berry Gordy Jr. bu onye amuru ihe ndekọ nke America, onye na-edekọ ihe, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * Ejila ụkpụrụ ndị ọzọ ekpe onwe gị ikpe… nwee nke gị. Ejikwala onwe gị n'ọnyà nke ịgbanwe onwe gị ka ị daba n'ụwa. Ụwa kwesịrị ịgbanwe ka ọ dabara gị. Ma ọ bụrụ na ị rapara n'ụkpụrụ, ụkpụrụ na omume gị ogologo oge, ọ ga-eme ya. * Enwere m ike ịchọta talent a zoro ezo n'ime ndị mmadụ na mgbe ụfọdụ ọbụna na ha amaghị na ha nwere. * Motown bụ maka egwu maka mmadụ niile - ọcha na oji, acha anụnụ anụnụ na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, ndị uwe ojii na ndị ohi. Ọ na-esiri m ike ka egwu anyị na-akpapụ onye ọ bụla. * Kwa ụbọchị, m na-ekiri ka eku ígwè na-enweghị ihe ọ bụla, nke na-atụgharị n'ahịrị ga-esi na nsọtụ nke ọzọ pụta, ụgbọ ala ọhụrụ na-agba agba. Kedu nnukwu echiche! Ikekwe, m nwere ike iji egwu m mee otu ihe ahụ. Mepụta ebe nwatakịrị si n'okporo ámá nwere ike ịga ije n'otu ọnụ ụzọ, nke a na-amaghị, na-agafe usoro, wee pụta n'ọnụ ụzọ ọzọ, kpakpando. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21659-Berry_Gordy 750b6sygtifg4bkumgpfblcbjwvvrb8 Berthe Morisot 0 301 10166 1229 2022-10-10T16:13:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105320]] wikitext text/x-wiki [[Berthe Morisot]] Berthe Marie Pauline Morisot (14 Jenụwarị, 1841 - 2 March, 1895) bụ onye France na-ese ihe so na gburugburu nke Paris, onye á bịara mara dị ka onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ [Manet] rịọrọ m ka m na-aga ogologo, hụ ya sere [ 'Le Balcon'] - Berthe bụ ihe nlereanya ka eserese a, ka ọ nọ na-esite na ntụpọ. M na mgbe hụrụ onye ọ bụla dị otú ahụ a ala, otu nkeji ọ na-achị ọchị, na-esote isi ọnwụ ya ndise bụ egwu; ke ọzọ ume, n'aka na ọ ga-abụ a nnukwu ihe ịga nke ọma. *M ga-iru ya naanị [ịbụ onye na-ese] site ịnọgidesi ike n'ihe, na site n'ihu ọha-ekwusi ike na mkpebi m ịtọhapụ onwe m, [ma] .. ..I ma ákwá na anyaụfụ gị [Edma] si akara aka. Bichette [ya bụ nwa nwanne] na-enyere m aka ịghọta nne nwa ịhụnanya; ọ na-abịa na na m bed kwa ụtụtụ na-arụ ka sweetly .. ..life ego n'anya ọzọ mgbagwoju anya site na ụbọchị ebe a ugbu a, m na jidere site ọchịchọ ụmụ, na 'ihe niile m na mkpa. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Berthe_Morisot 95mvjjozxo9lzz6s96p3kclcb6jsrni Bertice Berry 0 302 10167 1232 2022-10-10T16:13:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13563072]] wikitext text/x-wiki [[Bertice Berry]] '''Bertice Berry''' Bertice Berry bụ ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze America, onye ode akwụkwọ, onye nkuzi na onye nkuzi. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Amụtara m ogologo oge gara aga na mgbe mgbanwe ga-abịa, ị ga-akwụsịlata ma rịba ama ya. *"Mgbe ị na-eje ije n'ebumnobi, ị na-adaba na akara aka." *"Ị nwere ike ịrịọ mgbaghara, mana ewela iwe!" *"mmadụ ga-enwe ọtụtụ ihe mgbu iji nweta nkasi obi!" *"Enweghị ọhụụ, ndị mmadụ na-ala n'iyi!" <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/39789.Bertice_Berry</ref> ===Ebenside=== 1lv19r6t4v3x97rfg90fd2j7ddfmjld Bessie Head 0 303 10168 1235 2022-10-10T16:13:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q455286]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Bessie Head|Bessie Amelia Emery Head]]''' (6 Julaị 1937 – 17 Eprel 1986) bụ onye odee [[w:|South Africa]] onye n'agbanyeghị na amuru ya na [[w:South Africa|South Afrịka]], a na-elekarị [[w:Botswana|Botswana]] ka ọ bụrụ odee kacha nwee mmetụta. O dere akwụkwọ akụkọ, mkpirisi [[w:|akụkọ ifo]] na ọrụ akụkọ ndụ. ==Okwu Ndi Okwuru== === ''Maru'' (1971) === * "Tupu onye ọcha ahụ aghọọ ụwa enweghị mmasị n'ihi echiche uche ya, ọ bụ ebe ahụ." ** p. 5 * " Naanị ị ga-adị iche ... mgbe ahụ, ọ dị ka ihe ọ bụla nwere ike ikwu ma mee gị ka ọdịdị elu gị na-ebelata gị n'ọkwá nke onye na-abụghị mmadụ." ** p. 5 ==Njikọ Mpụga == [[W:|Bessie Head]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Bessie Head]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Isi, Bessie}} 9i562je0na3hdo4tfv7btbbsmjh1dwg Betrayal 0 304 1239 1238 2022-10-10T11:28:44Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Betrayal | Nrara]]''' (ma ọ bụ '' aghụghọ '') bụ imebi ma ọ bụ imebi nkwekọrịta, ntụkwasị obi, ma ọ bụ ntụkwasị obi nke na-ebute esemokwu omume na nke mmụọ n'ime mmekọrịta n'etiti ndị mmadụ n'otu n'otu. , n'etiti otu ma ọ bụ n'etiti ndị mmadụ n'otu n'otu na otu. Ọtụtụ mgbe, nraranye bụ omume nke ịkwado otu ndị na-asọ mpi, ma ọ bụ na ọ bụ nkwụsị zuru oke site na mkpebi nke mbụ ma ọ bụ ụkpụrụ nke otu ndị ọzọ chere. A na-akpọkarị onye na-arara ndị ọzọ nye onye sabo ma ọ bụ onye mgbagha. Nraranye bụkwa ihe agụmagụ a na-ejikarị eme ihe, a na-ejikọta ya ma ọ bụ jiri ya mee ihe dị ka nkata nkata. ==Okwu Okwuru== * Ụdị nraranye ọ bụla nwere ike ịbụ nke ikpeazụ. Emeghị ihe n'eziokwu nwere ike ịbụ nke ikpeazụ. Ịre ahịa bụ ikpeazụ. Mana ị na-ekwu naanị ugbu a. Ọnwụ bụ ihe ikpeazụ n'ezie. ** [[w: Ernest Hemingway|Ernest Hemingway]], ''Islands in the Stream'' (1970), Pt. 3: N’oké osimiri, Nkeji 19. * Lee anya. Kedu ihe mere, nke ahụ bụ naanị azụmahịa. Nrara nye onwe m enwere m ike ịghọta. Ma ọ dịghị mgbe ịrara ndị mmadụ nke ị na-ejere ozi, ma ọ bụ obodo gị. **[[W: Nguyen Khanh|Nguyen Khanh]], dị ka ekwuru na [https://web.archive.org/web/20080921114015/http://65.45.193.26:8026/cms/acct/vietweekly/issues/vw3n18/english/bagOfEarth .html "Akpa Ụwa, Nkwa A Ga-edebe"] (28 April 2005), ''Viet Weekly'' * Ịrara mmadụ mgba okpuru n’oge agha dị ka ụmụaka ma e jiri ya tụnyere aghụghọ anyị na-agba n’oge udo. ** [[w: Anthony Minghella | Anthony Minghella]], ''Onye ọrịa bekee'' (1996); dabere na akwụkwọ akụkọ [[w:Michael Ondaatje|Michael Ondaatje]]. * Oke ọrụ nka ọ bụla… bụ emume, omume nnupụisi megide nraranye, egwu na ekwekwaghị ntụkwasị obi nke ndụ. ** [[W:Azar Nafisi|Azar Nafisi]], ''[[w: Ịgụ Lolita na Tehran | Ọgụgụ Lolita na Tehran]]" (2003). * Naanị maka ndekọ, ihu igwe taa na-enyo enyo na ohere nke ịrara mmadụ nye. ** [[W: Chuck Palahniuk|Chuck Palahniuk]], ''[[w:Diary (novel)|Diary]]" (2003). * N’ụbọchị nke iri n’ọnwa Jun, afọ 1940, aka ji mma a kụbawo ya n’azụ onye agbata obi ya. ** [[W: Franklin D. Rooseveit|Franklin D. Roosevelt]], n'ịkọwa ọkwa Italy nke agha megide France n'ụbọchị ahụ, n'oge okwu mmalite na Mahadum Virginia, Charlottesville (June 10, 1940); kọrọ na '' Akwụkwọ akụkọ ọha na adreesị nke Franklin D. Roosevelt, 1940'' (1941), p. 263. Anọ m n'ọbara <br> Stepp'd n'ebe dị anya, na, ọ bụrụ na m agaghị adịkwa ọzọ, ịlaghachi na-agwụ ike dị ka go o'er. ** [[W: William Shakespeare|William Shakespeare]], ''[[w: Macbeth|Macbeth]]'', Act III, Scene IV (''Macbeth'''). * Omume aghụghọ bụ nka, ma onye sabo n'onwe ya bụ ihe efu. ** [[W: Mike Tyson|Mike Tyson]] [http://www.telegraph.co.uk/sport/othersports/boxing/3026999/Boxing-Tysons-complicated-world.html "Ịgba ọkpọ: ụwa mgbagwoju anya Tyson"], Paul Hayward, "The Telegraph" (01 Mee 2002). ==Njikọ Mpụga== dsffuux01yyjzl4h0mawxyw4lajzvli Betsy DeVos 0 305 18212 10169 2024-03-03T15:09:47Z Kilon poliisi 691 wikitext text/x-wiki [[Betsy DeVos]] [[Usòrò:Betsy DeVos official portrait.jpg|thumb|DeVos (2017)]] '''[[q:Betsy DeVos|Elisabeth "Betsy" Dee DeVos]]''' (née '''Prince'''; amụrụ na Jenụwarị 8, 1958) bụ onye bụbu onye ọrụ gọọmentị America nke jere ozi dị ka odeakwụkwọ agụmakwụkwọ nke iri na otụ nke United States site na 2017 ruo 2021. A maara DeVos maka nkwado ya maka nhọrọ ụlọ akwụkwọ, mmemme voucher ụlọ akwụkwọ, na ụlọ akwụkwọ Charter. Ọ bụ nwanyị kọmitii mba Republican maka Michigan site na 1992 ruo 1997 wee jee ozi dị ka onye isi oche nke Michigan Republican Party site na 1996 ruo 2000, na ntuli aka ọzọ na 2003. Ọ kwadoro maka usoro ụlọ akwụkwọ Detroit Charter na ọ bụbu onye otu na bọọdụ Foundation for Excellence in Education. Ọ jerela ozi dị ka onye isi oche ndị otu Alliance for School Choice na Acton Institute na onye isi All Children Matter PAC. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ekpebiri m ịkwụsị iwe iwe na aro na anyị na-azụta mmetụta. Ugbu a, m na-ekweta naanị isi ihe a. Ha kwuru eziokwu. Anyị na-atụ anya ihe ọ ga-enweta. Anyị na-atụ anya ịkwalite nkà ihe ọmụma ọchịchị na-agbanwe agbanwe nke nwere oke ọchịchị na nkwanye ùgwù maka omume ọma ndị America ọdịnala. ** Na Roll Call, 1997 [http://www.newyorker.com/news/news-desk/betsy-devos-trumps-big-donor-education-secretary ''BETSY DEVOS, TRUMP’S BIG-DONOR EDUCATION SECRETARY''] New Yorker (November 23, 2016) * M ga-eche na enwere ike ịnwe egbe n'ụlọ akwụkwọ ahụ iji chebe onwe ya pụọ ​​​​na grizzlies nwere ike ime. ** [https://www.theguardian.com/us-news/2017/jan/18/betsy-devos-guns-schools-grizzly-bears Betsy DeVos na-atụ aro ka ahapụ egbe n'ụlọ akwụkwọ ndị bea grizzly na-eyi egwu] (2017) * Ọtụtụ ndị nne na nna na-abịa na-aghọta na ụmụ ha na-ata ahụhụ n'aka usoro e wuru iji kpagbuo mgbanwe ọ bụla, ihe ọhụrụ ọ bụla, ma ọ bụ mgbanwe ọ bụla. . . . Nghọta a na-apụtawanye ìhè ka ike na-amalite maka mgbanwe mmụta. ** Site na nkwupụta na American Federation of Children mere na May nke 2016, dị ka e hotara na [http://educationnext.org/betsy-devos-relatively-mainstream-reformer-education-secretary/#.WJo0Cp2xCzE.twitter "Betsy DeVos, the (Relatively Mainstream) Reformer," nke Michael McShane, EducationNext (2017), Mpịakọta 17 (No. 3)]. * Ọtụtụ ọmụmụ na-egosi na ụmụaka bụ ndị na-akwụsị ọrịa ahụ n'ezie na ha anaghị enweta ya ma bufee ya n'onwe ha, yabụ anyị kwesịrị ịdị na ọnọdụ nke - ndabara kwesịrị ịdị na-alaghachi n'ụlọ akwụkwọ n'onwe ya, na klas. ** Dika [https://www.washingtonpost.com/politics/2020/07/23/devoss-claim-that-children-are-stoppers-covid-19/ Fact Checker:] kwụrụ. DeVos na-ekwu na ụmụaka bụ 'ndị nkwụsị' nke covid-19 ==Njikọ Mpuga== [[w:Betsy DeVos|Elisabeth "Betsy" Dee DeVos]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:DeVos, Betsy}} dws152v8hrj0zldncz2koaiadcee8ls Bette Davis 0 306 10170 1248 2022-10-10T16:14:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q71206]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bette Davis in The Pefrified Forest film trailer.jpg|thumb|[[w:Bette Davis|Bette Davis]] na ''The Petrified Forest'' (1936)]] ''[[w:Bette Davis|Ruth Elizabeth "Bette" Davis]]''' ([[w:|Eprel 5]], [[w:|1908]] - [[w:|Ọctoba 6]], [[w:|1989]]) bụ onye nwetara ugboro abụọ [[w:Academy Awards | Academy Award]] na mmeri [[W:|United States | American]] [[w:Acting | Actress]] nke [[ w:|nke film]], [[w:|television]] na [[w:|ihe nkiri]]. N'ịmara maka njikere ọ dị ime egwuregwu ndị na-enweghị ọmịiko, a na-akwanyere ya ùgwù nke ukwuu maka ọrụ ya na ụdị ihe nkiri dị iche iche; site na egwu egwu [[w:|mpụ]] nke oge a ruo na ihe nkiri akụkọ ihe mere eme na oge na oge [[w:Comedy|Comedy]], n'agbanyeghị na ihe ịga nke ọma ya kacha mma bụ ihe nkiri ịhụnanya. Na 1999, e debere Davis nke abụọ, n'azụ [Katharine Hepburn], na ndepụta ihe nkiri American Film Institute nke [[w: AFI's 100 Years... 100 Stars|kpakpando nwanyị kacha mma]] nke ihe nkiri Hollywood kpochapụwo. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Echere m na ọ bụ foto ahụ, karịa ihe ọ bụla ọzọ, mere m ụjọ nke ịbụ onye a ma ama. Kemgbe ahụ a na m alụ ọgụ megide igosipụta agwa saccharin. Nye m akụkụ nke vixen na obi dị m ụtọ." ** Na ''[[w: Nwanne ọjọọ (ihe nkiri 1931) | Nwanne ọjọọ]]'' (1931), mpụta mbụ ihuenyo Davis; na "Bette Davis Na-agwa Akụkọ nke Ya," ''Ladies' Home Journal '' (July 1941), p.&nbsp;116 *"Foto ahụ kwadoro ọdịnihu m ruo n'ókè [[w: Universal Pictures|Universal]] metụtara. Ha chere na ebe m pụtabeghị dị ka nwa agbọghọ mara mma mgbe [[w:|John Stahl]] rụchara ya, enweghị m ohere ọ bụla. Mgbe m rutere [[W:|Hollywood]], mgbe m chebara ihe niile echiche, m weere onwe m dị ka ihe mara mma; Mgbe afọ ahụ gasịrị na Universal ahụrụ m na m na-arịọ mgbaghara maka ibi ndụ. N'anụ ahụ, echere m onwe m dị ka onye a ga-ezere. M ka na-ama jijiji n'ihe ahụ m mere." ** Na ''[[w: Mkpụrụ (ihe nkiri 1931) | Mkpụrụ]]'' (1931); op. cit., p.&nbsp;117 *"Ileghachi anya azụ bụ ime ka mmadụ kwụsị ịmụrụ anya." ** [http://books.google.com/books?id=iyNaAAAAAMAAJ&q=%22Ile anya+azụ+bụ+iji+ izuike+mmadụ+mmadụ%22&pg=PA11#v=onepage ''The Lonely Life'' ] (1962) *"Omume nke '' mmekọahụ '', na-enye afọ ojuju n'agbanyeghị na ọ nwere ike ịbụ, ''' bụ ihe ọchị nke Chineke na mmadụ''. Ọ bụ nkwudo ikpeazụ mmadụ nwere na onye nlekọta. Ememe a niile bụ anachronism jọgburu onwe ya, ihe akaebe mgbe ochie na-egosi na ike mmadụ na-ada ada. Ọ bụ ihe niile anyị nwere, yabụ anyị na-eji ya eme ihe kacha mma. Otú ọ dị, ọ bụghị ihe zuru ezu maka alụmdi na nwunye." ** ''[https://archive.org/details/lonelylifeautobi00davi/page/250/mode/2up The Lonely Life: An Autobiography]" (1962), p. 251; [[w:|Walter Winchell]] hotara n'akụkụ ya na [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=89231779"Gafere Worm Pills"] ''Cincinnati Enquirer'' (Jenụwarị 20, 1963) na [[w:|Liz Smith]] na [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=89232913"'Onye mgbasa ozi' Bares a stampụ nke Mmekọahụ,"]" Daily News" (1980), na Davis n'onwe ya —dị ka ọ dị mfe '' '' Mmekọahụ bụ ihe njakịrị Chineke n'ahụ mmadụ. ’ (1987), p.&nbsp;67 *"Gbalịa ihe agaghị ekwe omume iji meziwanye ọrụ gị." ** Site na nkọwa Davis' na-agba ọsọ na Whitney Stine's [https://books.google.com/books?id=kxs_AAAAIAAAJ&focus=searchwithinvolume&q=%22Attempt+the+impossible+ka+iji+welite+ọrụ+ gị.%22 ''Nne Goddam''] (1974), p.&nbsp;123 [[w:ISBN|0-8015-5184-6]] *"Ahụrụ m ọrụ m n'anya. Agaghị m akwụsị. Zuo ike? Ana m ahụ iru ala mgbe m na-arụ ọrụ. Ọ bụ ndụ m." ** Nina J. Easton, [[w: Los Angeles Times | Los Angeles Times]] (Jenụwarị 4, 1989) "Bette Davis na-aṅụ sịga n'ihi ọrụ 'Nne Nwunye'", ''[[w:Houston Chronicle|Houston Chronicle]] '', p.&nbsp;10. *"'Na mbụ ka Okwu ahụ dị,' e kwesịghịkwa iji ihe odide nwaa gị ọnwụnwa nanị n'ihi na i nwere òkè dị ukwuu. Ịchọrọ nnukwu ọrụ ị ga-arụ, mana dum - dum - ga-adị mma. Ọ gaghị aga nke ọma ma ọ bụrụ na ọ bụ naanị ọrụ masịrị gị." ** Louise Sweeney (December 28, 1987) "Bette Davis: Na ikiri ụkwụ nke nsọpụrụ ọhụrụ na ihe nkiri ọhụrụ, akụkọ ihe nkiri na-eleghachi anya azụ azụ ọrụ afọ 60 ya", ''[[w: Christian Science Monitor | Christian Science Monitor]]'', p.&nbsp;19. *"Echere m na Mr. Reagan emewo nke ọma n'ọnọdụ ndị siri ike. O nwere nnukwu nsogbu n'anụ ahụ ma na-edozi ha nke ọma. Ma Chineke m, ndị amoosu na-achụ nta taa! Ọ nwere mmadụ dị ndụ nke na-emeghị ihe ọjọọ n'oge ntorobịa - dị ka ma eleghị anya na-añụ wii wii otu ugboro? Nwoke a ([[w:Douglas Ginsburg | Onyeikpe Ginsburg]]) hụrụ na ọ dị mkpa ịnakwere ya! Chukwu m! Ọ ga-adị ka Mr. Jack Kennedy nọdụrụ ala wee depụta ụmụ nwanyị niile (ọ maara) tupu ya abanye." ** Liz Smith, [[w:United Press International|United Press]] (Nọvemba 23, 1987) "A Whale of an Interview With Bette Davis", ''[[w:San Francisco Chronicle|San Francisco Chronicle]]' ', p.&nbsp;F1. *"Abụ m nwada mmụọ kacha mma nke dịtụrụla." *"Ka onye ọ bụla n’ime ụmụ ụmụ m mara, n’oge ọ bụ nwata, ihe ebumnobi ndụ ya bụ -- ka o nweekwa ihe ịga nke ọma n’ịchụso ihe mgbaru ọsọ ahụ." **Cathy Collison (November 16, 1983) "Savitch Echetara Crim In Will", ''[[w:Detroit Free Press|Detroit Free Press]]'', p.&nbsp;14D. ==Ekepụtara== * ''[[w:|Tallulah Bankhead | Miss Bankhead]] amachaghị nke ọma na mba ọ ga-enye m ikike iñomi ya. Bankhead kpasuru Davis iwe maka nñomi ahụ ọ chere na ọ na-eme ihe ọchị, na maka ịkọwapụta ọrụ Broadway ya na fim [Dark Victory, Jezebel, The Little Foxes]."[http://cree.newsvine.com/_news/2011/04] /01/6390804-bette-davis-v-tallulah-bankhead-by-harvard-hollenberg] Okwu a dị iche iche na Davis na-agbalịkarị ịgbagha akụkọ ifo [Tallulah malitere maka ntụrụndụ na mgbasa ozi] nke ụdị esemokwu ọ bụla n'etiti ha. , kama ikwupụta mmasị ya maka Bankhead. [https://books.google.com/books?id=xUFplyZZAZsC&pg=PA221&dq#v=onepage&q&f=false] N'otu aka ahụ, mgbe a gwara Bankhead ka o mee ihe nñomi nke Davis, ọ sịrị "Gịnị kpatara ya. Ọ bụrụ na m na-atụ egwu, ọ na-eñomi m ogologo oge." Tupu o kwuo n'ezoghị ọnụ "Ma n'ezie, ọ bụ ihe ndabara na Bette's been playi. ng bụ ndị isi ọrụ na fim dị ka '' Mmeri Ọchịchịrị ''. Ahụrụ m ya n'anya nke ukwuu.") ** Colin Jarman, '' Akwụkwọ nke Okwu nsi'', McGraw-Hill Professional, 1993, [[w:ISBN|0809236818]], p.&nbsp;130. *"N'ịbụ ndị a zụlitere n'ịkwanyere mgbakọ ùgwù, ịhụnanya aghaghị ịkwụsị n'alụmdi na nwunye. M na-atụ egwu na o mere." ** Ashton Applewhite, Trip Evans, Andrew Frothingham, ''Na M Kwuo: Nchịkọta Nkọwa nke Quotes, Okwu, na Njakịrị maka Onye Na-ekwu Okwu Oge'', Macmillan, 1992, [[w:ISBN|0312068972]], p. 383. *"Ịdọ aka ná ntị bụ ihe nnọchianya nke ilekọta nwatakịrị. Ịdọ aka ná ntị bụ nduzi. Ọ bụrụ na e nwere ịhụnanya, ọ dịghị ihe dị ka ịbụ onye siri ike na nwata." **Noah BenShea, ''Oké okwu iji kpalie ndị nkuzi ukwu'', Corwin Press, 2001, [[w:ISBN|0761945407]], p.&nbsp;78. *"''Mmadụ na-enye echiche ya, ọ bụ nwoke. Nwanyị na-enye echiche ya, ọ bụ anụ ọhịa.''" **William Martin, '' The Best Liberal Quotes Ever: Why the left is Right '', Sourcebooks, Inc., 2004, [[w:ISBN|1402203098]], p.&nbsp;204 *"''Ịka nká abụghị ebe maka sissies'''" **Roz Warren, Rosalind Warren, ''Egbugbere ọnụ ụmụ nwanyị: Okwu jọgburu onwe ya, nke na-adịghị mma na nke dị larịị'', Sourcebooks, Inc., 2006, [[w:ISBN|1402203918]], p.&nbsp;179. *"Ị gaghị enwe obi ụtọ karịa ka ị tụrụ anya ya. Iji gbanwee obi ụtọ gị, gbanwee atụmanya gị." **Gerhard Gschwandtner, ''Echiche dị ukwuu ị ga-ere site na: Okwu okwu iji kpalie gị ịga nke ọma'', McGraw-Hill Professional, 2007, [[w:ISBN|0071475990]], p.&nbsp;89. *"Achịkọta mmasị m niile gbakọtara dị ka mkpịsị aka na-eme ọkpọ. A na-ewere ịkwọ ụgbọala dịka mkpagbu taa; M maara ya mgbe ahụ dị ka nzube." **Lorraine A. Darconte, ''Nganga Okwu: Okwu iji kpalie mma nkeonwe gị'', Andrews McMeel Publishing, 2001, [[w:ISBN|0740718835]], p.&nbsp;56. ==Nkwupụta okwu gbasara== *"Ọ bụ ọkachamara site na mmalite ruo n'isi. Ọ na-enye ihe kacha mma mgbe niile, na ihe kacha mma ya bụ ihe n'ezie. O nwere ike na ike na ihe ọ pụtara. Ntinye aka ya na ihe nkiri ọ bụla bara uru. O nwere ike ịbụ ihe nketa New England ya, mana o kwenyesiri ike n'inye ezigbo ọrụ ụbọchị maka ezigbo ụgwọ ụbọchị. Ọ bụ nwa agbọghọ na-enweghị isi nke na-enweta nkwanye ùgwù nke ndị ọrụ ibe ya site n'ịrụsi ọrụ ike na nkà. A họpụtara ya maka ihe nrite Academy ugboro iri, ọnụ ọgụgụ kachasị ukwuu enyerela onye ọ bụla na azụmaahịa a, ma merie Oscar abụọ. Amaghị m foto ole o mere, 80 ma ọ bụ 90, mana ọ nwere ike ịrụrụ m ọrụ ogologo oge ọ chọrọ." ** [[w:|Robert Aldrich]], dị ka e hotara na "Bette Davis: Ọ Ka Na-agakwa Ike" nke Lloyd Shearer dere, ''Arizona Daily Star'' (November 8, 1964), p.&nbsp;65 *"Mgbe ahụ, emere m [[w:|Atọ na egwuregwu]]—n'ikpeazụ onye isi [[w:|Mervyn Leroy]] jiri nkwuwa okwu buru amụma [[w:|Ann Dvorak]] ga-abụ nnukwu ihe egwu, m ga-enweta ọrụ siri ike. na Bette Davis agaghị aga ebe ọ bụla. Bette agwabeghị ya okwu kemgbe." ** [[w:|Joan Blondell]], dị ka e hotara na '' Mkparịta ụka na Classic Film Stars: Interviews from Hollywood's Golden Era'' (2016) nke James Bawden na Ron Miller, p.&nbsp;156 *"Davis nwere anya mara mma." ** [[w:|Karl Freund]], onye na-ese sinima na ''[[w:Bad Sister (1931 film) | Nwanne ọjọọ]]'', mpụta mbụ ihuenyo Davis's 1931, na nzaghachi nye onye nrụpụta Carl Laemmle nlebanya nchụpụ a ma ama (lee n'okpuru. ); emesia Davis kwuputara na nnapụta - n'agbanyeghị site na maddeningly faint 'otuto' - ya mgbe ahụ ka ọ na-adịghị adị film ọrụ; "Ebube na-ejighị n'aka: Bette Davis na-akọ akụkọ nke ya," "Ladies' Home Journal" (July 1941), p.&nbsp;117 *"O nwere ihe gbasara agụụ mmekọahụ dịka [[w:|Slim Summerville]]." ** [[w:|Carl Laemmle]], dị ka e hotara (na-enweghị njirimara) na "Bette Davis Yiri ka ọ bụrụ nsọpụrụ 1939; 'Juarez' kacha arụ ọrụ niile gara aga; Na-ebi Ọrụ Ya; Ihe ịga nke ọma n'ihi ịdị njikere igwu egwu akụkụ," ' 'Arizona Daily Star'' (October 31, 1939), p.&nbsp;12; na Davis n'onwe ya na "Bette Davis: Still Going Strong" nke LLoyd Shearer dere, ''Arizona Daily Star'' (November 8, 1964), p.&nbsp;66 *"Enwere m ike iguzo n’ebe ndịda n’ihe dị ka elekere ise nke ụtụtụ. ya na [[w:|Joan Crawford|Miss Crawford]]. Ma ọ dịghị Miss Davis! ** [[w:|Vivien Leigh]], na telegram na-ajụ onyinye Robert Aldrich iji dochie Joan Crawford na-arịa ọrịa na ''[[w:|Hush, Hush, Sweet Charlotte]]'' (1964), dị ka e hotara, gburugburu 1980 , nke [[w:|Joseph Cotten]], na-agwa James Bawden okwu; megharịrị na '' Mkparịta ụka ya na kpakpando ihe nkiri Classic: Ajụjụ ọnụ sitere na Hollywood's Golden Era'' (2016) nke Bawden na Ron Miller dere, p.&nbsp;208 == Njikọ Mpụga== [[W:|Bette Davis]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Bette Davis]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Davis, Bette}} 8l22gpnyyiywi76h6y0oho8mktlhwaj Bette Midler 0 307 13303 12469 2023-02-21T02:53:34Z Ned Al Aden 323 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:BetteMidler90cropped.jpg|thumb|Bette Midler (1990)]] '''[[w:Bette Midler|Bette Midler]]''' (a mụrụ [[w: December 1|December 1]], [[w:1945|1945]]) bụ onye America na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe mkpaọchị na onye na-agụ egwu America. Ọ bụ onye meriri nturu ugo Grammy na ọtụtụ nhọpụta oscar. A maara ya nke ọma maka àgwà ya "The Divine Miss M," na ọ bụ onye na-akwado ikike nke nwoke nwere mmasị nwoke yana onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. ==Okwu Okwuru== * Ọtụtụ ndị na-ekwu na ndụ m na-efunahụ m n’ihi na m nwere ike ịbụ nwa ịnyịnya ibu karịa m, ma ahọrọla m ịghara ịbụ. ** Pọdkastị Strip gbara ajụjụ ọnụ Steve Friess PODXIES. * Naanị ihe Madonna ga-eme dị ka nwa agbọghọ na-amaghị nwoke bụ ịmụ nwa n'ụlọ anụ. ** Site na album ya 'Mud will be Flung Tonight' ==Njikọ mpụga == [[W:Bette Midler|Bette Midler]] na Wikipedia Bekee. [[q:en:Bette Midler|Bette Midler]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Midler, Bette}} ijav7w0g5cf4w2wib2m7i84vhfu3nu7 Bettina Von Arnim 0 308 13836 10172 2023-06-19T01:17:40Z CommonsDelinker 39 Replacing Bettina_v_Arvim.jpg with [[File:Bettina_von_Arnim_(colored_portrait).jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error)). wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bettina von Arnim (colored portrait).jpg|thumb|Bettina von Arnim]] '''[[w:Bettina von Arnim|Bettina von Arnim]]''' ([[w:|4 April]] [[w:|1785]] - [[W:|20 Jenụwarị]] [[w:|1859]]), makwaara dị ka "Bettina Brentano", bụ onye odee German, onye mbipụta, onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, onye na-ese ihe na onye na-ese ihe. A maara ya maka ọmarịcha ụlọ ọrụ ọ debere, nke gụnyere [[w:|Goethe]], [[w:|Beethoven]], na [[w:Pückler | Pückler]]. == Ekenyere ya== *"Ọrụ nka kwesịrị igosipụta naanị ihe na-ebuli mkpụrụ obi na-atọ ya ụtọ n'ụzọ dị mma. Mmetụta nke onye na-ese ihe ekwesịghị ịgafe oke ndị a; ọ dị njọ ime ihe karịrị ya. ** Ekwuru na [[w:|Albert Jay Nock]], Memoirs of a Superfluous Man (1943), p. 175. ==Njikọ mpụga== [[W:|Bettina Von Arnim]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Bettina Von Arnim]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Arnim, Bettina von}} bpkpwtebjhm928tx3179p7oxk5b4jyr Betty Abah 0 309 18211 10173 2024-03-03T15:01:48Z Kilon poliisi 691 wikitext text/x-wiki '''[[Betty Abah]]''' [[Usòrò:Betty Abah.jpg|thumb|Betty Abah (2018)]] [[w:Betty Abah|Betty Abah]] (amuru March 6, 1974) bu onye nta akuko Naijiria, odee na onye na-akwado ikike umunwanyi na umuaka. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke CEE HOPE, otu òtù na-akwadosi ikike ụmụaka ndị nwanyị na mmepe nke di na Lagos State. ==Ihe ndị Okwuru== * Nwatakịrị nwanyị dị ka akwa nke nwere ike imebi ngwa ngwa site na ime afọ iri na ụma, mmetọ mmekọahụ wdg, yabụ, ọ dị mkpa ichebe ha. * Nrọ gị ga-emezu. ** [https://www.vanguardngr.com/2021/10/intl-girl-day-cee-hope-calls-for-bridging-gender-digital-divide/ Na-ekwu maka Nwata nwanyị] (October 19 2021) * Mgbe Nelson Mandela kwuru okwu ya ama ama 'enweghị ike ịkpughe mkpughe doro anya karịa nke mkpụrụ obi ọha karịa ka o si emeso ụmụ ya' ọ ga-aburiri usoro ịkpa oke mmadụ ka ọ bụ n'uche. Ọ bụrụ na ọ dị ndụ ugbu ma bụrụ onye Naijiria, ọ gaara eji ‘ụzọ o si kwe ka ndị na-emepụta ụtaba, ndị na-ere ahịa ọnwụ, na-eji ndụ na ọdịnihu ụmụ ha egwuri egwu, dochie akụkụ ikpeazụ nke ahịrịokwu ahụ. ** [http://saharareporters.com/2014/07/20/our-threatened-%E2%80%98pikins%E2%80%9D-and-tobacco-profiteers-betty-abah "Our Threatened ‘Pikins” And The Tobacco Profiteers By Betty Abah"], Sahara Reporters (July 20, 2014) * Mgbe ị matara nguzo gị wee na-anọgide na ya, n'ikpeazụ ị ga-emeri **[http://www.iidnigeria.org/activities-1/2018/3/20/nsjqznpjmeux09kwgfk7lx8mrtgink IIDN Feature: Betty Abah on her journey of tackling equity shortfalls in Lagos slums"], ''Initiative for Inclusive Dialogue in Nigeria'' (March 20, 2018) * Ọtụtụ ndị na-emebi ikike nke ndị ọzọ bụ ndị ụjọ. Ozugbo ị dọọrọ uche gaa na mpụ ha, ozugbo Ị chere ha aka mgba, ha na-ewezuga onwe ha ndị mmadụ e wee nọ ná nchebe zụrụ oke. **[https://m.youtube.com/watch?v=Qwg_7ATrod0&feature=youtu.be Speaking on human rights 2019] * Ndị ogbenye nwekwara ikike n'obodo ahụ n'ihi na e nwere ụzọ ndị ọzọ a ga-eji hazie ma chikwaa nnukwu obodo karịa ụzọ obi ọjọọ na tigbuo zọgbuo a na-enweta ugbu a n'ebe a. ** [http://www.iidnigeria.org/activities-1/2018/3/20/nsjqznpjmeux09kwgfk7lx8mrtgink Speaking on human rights] * A na-ahu obodo dịka nke dị ukwuu mgbe ọ na-eche echiche ọma banyere ụmụ ya n'ezie, makwa ndị na-adịghi ike. ** [http://saharareporters.com/2014/07/20/our-threatened-%E2%80%98pikins%E2%80%9D-and-tobacco-profiteers-betty-abah "Our Threatened ‘Pikins” And The Tobacco Profiteers By Betty Abah"], Sahara Reporters (July 20, 2014) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Betty Abah|Betty Abah]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Abah, Betty}} f8143y7aezlrcy44heuy13w1f41o15e Betty Friedan 0 310 10174 1265 2022-10-10T16:14:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234604]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Betty Friedan 1960.jpg|thumb|right|Ndị mmadụ abụghị ndị iro n'ezie - ha bụ ndị ibe ha na-ata ahụhụ site na ihe omimi nke nwoke na-adịghị mma nke mere ka ha chee na ha erughị eru mgbe a na-enweghị anụ ọhịa bea igbu.]] '''[[w:Betty Friedan|Betty Friedan]]''' ([[w:|4 February]] [[w:|1921]] - [[q:|4 February]] [[w:|2006]]) bụ nwanyị "nke abụọ-efegharị" nke a kacha mara amara maka ''[[w:Mystique Feminine | The Feminine Mystique]]'', nkatọ ọrụ ụmụ nwanyị dị ka ndị nne na-anọ n'ụlọ. == Okwu Ndi Okwuru== *"A na m ekwu na a ga-ahapụrịrị ụmụ nwanyị n'ịbụ nne? Mba. M na-ekwu na ịbụ nne ga-abụ naanị ihe na-enye obi ụtọ na ọrụ mmadụ mgbe ụmụ nwanyị nweere onwe ha ime, na nhọrọ zuru oke na ọrụ mmadụ zuru oke, mkpebi ịghọ nne. Mgbe ahụ, na naanị mgbe ahụ, ha ga-enwe ike ịnakwere ịbụ nne n'enweghị esemokwu, mgbe ha ga-enwe ike ịkọwa onwe ha ọ bụghị nanị nne onye, ​​ọ bụghị nanị dị ka ndị ohu nke ụmụaka, ọ bụghị nanị na ọ bụ ihe oriri na-azụ anụ, kama dị ka ndị mmadụ bụ nne. akụkụ nke ndụ nke a na-ahọrọ n'efu, a na-eme ememe n'efu mgbe ọ na-adịru, ma onye mmepụta ihe nwere ọtụtụ akụkụ ndị ọzọ, dị ka ọ dị maka ụmụ nwoke." ** "Ime ime: ikike ụmụ nwanyị." Okwu na Mgbakọ Mba mbụ maka ịkagbu Iwu ite ime, 1969. *"Ndị ikom agaghị enwe ohere ịbụ ihe niile ha nwere ike ịbụ ma ọ bụrụhaala na ha ga-ebi ndụ kwekọrọ na onyinyo nke nwoke nke na-anabataghị ịdị nro na mmetụta uche niile dị n'ime nwoke, ihe niile a ga-ewere dị ka nwanyị. Ụmụ nwoke nwere ikike dị ukwuu n'ime ha na ha ga-akụda na ịtụ egwu ka ha wee bie ndụ kwekọrọ na oge ochie, obi ọjọọ, igbu anụ ọhịa, [[w:|Ernest Hemingway]], ndị ọrụ ụgbọ mmiri Prussian, napalm-all-the-children-in-Vietnam. , bang-bang-ị nwụrụ anwụ oyiyi nke nwoke. A naghị ekwe ka ụmụ nwoke kweta na ụjọ na-atụ ha mgbe ụfọdụ. A naghị ekwe ka ha kwupụta mmetụta nke onwe ha, mkpa nke ha kwesịrị ịdị na-agafe agafe mgbe ụfọdụ ma ọ bụghị mgbe niile na-arụ ọrụ. A naghị ekwe ụmụ nwoke ibe ákwá. Yabụ na ha bụ naanị ọkara mmadụ, ebe ụmụ nwanyị bụ naanị ọkara mmadụ, ruo mgbe anyị nwere ike ịga n'ihu n'ihu a ọzọ." ** "Ime ime: ikike ụmụ nwanyị." * '''Ndị mmadụ abụghị ndị iro n'ezie - ha bụ ndị ibe ha na-ata ahụhụ site na ihe omimi nwoke na-adịghị mma nke mere ka ha chee na ha erughị eru mgbe a na-enweghị anụ ọhịa bea a ga-egbu.'' ** Dị ka e hotara site ''The Christian Science Monitor'' (1 April 1974) Nke a na mgbe ụfọdụ pụtara paraphrased: "Mmadụ abụghị onye iro ebe a, ma ibe ya aja." *"Anyị kwesịrị ịhụ ndị ikom na ndị inyom ka ha nhata, ma ọ na-esiri anyị ike iche banyere fim ndị na-eme otú ahụ. Mgbe m na-agwa ndị mmadụ okwu, ha na-eche banyere fim afọ iri anọ na ise gara aga! Hepburn na Tracy!" ** Dị ka e hotara na magazin ''Ndị mmadụ'' (7-14 Maachị 1994), p. 49. *"Nanị ụzọ nwanyị, dịka nwoke ga-esi chọta onwe ya, mata onwe ya dịka mmadụ bụ site n'ọrụ okike nke ya. Ọ dịghị ụzọ ọzọ." ** ''Ajụjụ ya na Betty Friedan'' Janann Sherman, ed. Mahadum Univ. Mgbasa ozi Mississippi, 2002, [[w:ISBN|1578064805]], p. x. === ''[[w: The Mystique Feminine|Ihe omimi nwanyị]]' (1963) === :<small> [[w:|ISBN|0393322572]] </small> [[Usòrò:Betty Friedan.png|thumb|right|E liri nsogbu ahụ, nke a na-ekwughị okwu kemgbe ọtụtụ afọ n'uche ụmụ nwanyị America...]] * '''E liri nsogbu ahụ, bụ́ nke a na-ekwughị okwu ruo ọtụtụ afọ n'uche ndị inyom America.''' Ọ bụ ihe na-eju anya na-akpali akpali, mmetụta nke enweghị afọ ojuju, ọchịchọ ụmụ nwanyị tara ahụhụ n'etiti narị afọ nke iri abụọ na United States. . Nwunye onye ọ bụla dịpụrụ adịpụ na-alụ ọgụ naanị ya. Ka ọ na-akwa akwa akwa, na-azụ ahịa nri, ihe na-akpụ akpụ dabara adaba, na-eri Sanwichi bọta peanut butter na ụmụ ya, chauffeured Cub Scouts na Brownies, dina n'akụkụ di ya n'abalị, ọ na-atụ egwu ịjụ ọbụna n'onwe ya ajụjụ nkịtị - '' '' "Nke a ọ bụ ihe niile?" '' ** Ahịrị mmeghe, Ch. 1 "Nsogbu Na-enweghị Aha". *"Nwunye ụlọ nke ime obodo - ọ bụ ihe oyiyi nrọ nke ụmụ agbọghọ America na-eto eto na anyaụfụ, ka e kwuru, nke ụmụ nwanyị n'ụwa nile. Nwunye onye Amerịka - nke sayensị na ngwa na-azọpụta ọrụ tọhapụrụ ya site na ịṅụbiga mmanya ókè, ihe egwu dị n'ịmụ nwa, na ọrịa nke nne nne ya ... achọtala ezi mmezu nke nwanyị." ** Ch. 1 "Nsogbu Na-enweghị Aha" *"A na-akọ banyere nsogbu ọhụrụ ndị pụrụ iche n’ọgbọ na-eto eto nke ụmụaka ndị nne ha nọ mgbe nile, na-anyagharị ha, na-enyere ha aka n’ihe omume omume ụlọ ha—enweghị ike idi ihe mgbu ma ọ bụ ịdọ aka ná ntị ma ọ bụ ịchụso ihe mgbaru ọsọ ọ bụla nke nkwado onwe onye n’ụdị ọ bụla, ike ọgwụgwụ na-agbawa obi. ya na ndu." ** Ch. 1 "Nsogbu Na-enweghị Aha". *"Kama imezu nkwa nke obi ụtọ na-enweghị njedebe, mmekọahụ na America nke ihe omimi nwanyị na-aghọ ihe mmanye mba na-enweghị ọṅụ na-enweghị atụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ịkwa emo na-asọ oyi." ** Ch. 11 "Ndị Na-achọ Mmekọahụ". *"Ndị nwunye America agbapụbeghị ụbụrụ ha, ha abụghịkwa schizophrenic n’echiche ụlọ ọgwụ. Ma ọ bụrụ na… isi ihe mmadụ na-eme abụghị agụụ maka ihe ụtọ ma ọ bụ afọ ojuju nke mkpa ndu, kama ọ dị mkpa itolite na ịghọta ikike mmadụ nwere, ụbọchị ntụsara ahụ, enweghị isi, ụbọchị enweghị isi bụ ihe kpatara ụjọ enweghị aha." ** Ch 13 "Onwe nke Echefuru". !-- 314 --> * '''Ihe omimi nwanyị enweela ihe ịga nke ọma n'ili ọtụtụ nde ụmụ nwanyị America ndụ.'' ** Ch 13 "Onwe nke Echefuru". <!-- p. 336 --> *"Ọ dị mfe ibi ndụ site n’aka onye ọzọ karịa imezu onwe gị." ** Ch. 14 "Atụmatụ Ndụ Ọhụrụ maka Ụmụ nwanyị". <!-- p. 338 --> *"Nsogbu nke na-enweghị aha (nke bụ nanị eziokwu ahụ bụ na a na-egbochi ụmụ nwanyị America ka ha ghara ito eto ruo n’ikike mmadụ zuru ezu) na-emebi ahụ ike anụ ahụ na nke uche nke obodo anyị karịa ọrịa ọ bụla a maara." ** Ch. 14 "Atụmatụ Ndụ Ọhụrụ Maka Ụmụnwaanyị".<!-- p. 364 --> *"Mgbe ụmụ nwanyị ji agụmakwụkwọ ha na ikike ha kpọrọ ihe ma tinye ha n'ọrụ, n'ikpeazụ, ha ga-eso ụmụ nwoke na-asọ mpi. Ọ ka mma ka nwanyị na-asọrịta mpi n'amaghị ama n'ime ọha, dịka ụmụ nwoke na-eme, karịa ka ya na di ya na-asọrịta mpi maka ọchịchị n'ụlọ nke ya, na-asọrịta mpi maka ndị agbata obi ya maka ọnọdụ efu, na-amanye nwa ya ka ọ ghara ịsọ mpi ma ọlị." ** Ch. 14 "Atụmatụ Ndụ Ọhụrụ maka Ụmụ nwanyị". !-- 373 --> *"Nwa agbọghọ ekwesịghị ịtụ anya ihe ùgwù pụrụ iche n’ihi mmekọahụ, ma o kwesịghịkwa ‘ime ka’ ajọ mbunobi na ịkpa ókè a na-akpa ya." ** Ch. 14 "Atụmatụ Ndụ Ọhụrụ maka ụmụ nwanyị". !-- 374 --> *"Nwanyị nwere nkwarụ n’ihi mmekọahụ ya, ọha mmadụ na-enwekwa nkwarụ, ma ọ́ bụghị site n’iji ịgba ohu na-eṅomi ụkpụrụ nke ọganihu nwoke na-enwe n’ọrụ ya, ma ọ bụ site n’ịjụ iso nwoke na-asọrịta mpi ma ọlị."!-- 375 --> ** Ch. 14 "Atụmatụ Ndụ Ọhụrụ maka Ụmụ nwanyị". === Ajụjụ ọnụ ''Playboy''' (1992) === <small>Ajụjụ nke Friedan nke David Sheff ''Playboy'' Septemba 1992, p. 51-54, 56, 58, 60, 62, 149; ebigharịrị n'uju na ''Ajụjụ ọnụ ya na Betty Friedan'' Janann Sherman, ed. Mahadum Univ. Press nke Mississippi, 2002, *"Ị na-ajụ ime ememe mmekọahụ na ihe osise anyị?" *"Friedan: Ememme ahụ ụmụ nwanyị na-adị m mma ma ọ bụrụhaala na ọ dịghị agọnarị ọdịdị ụmụ nwanyị. Echere m na mgbe ụfọdụ ụmụ nwanyị na-enwe mmekọahụ -- na ndị nwoke bụkwa kwa, n'ụzọ. Ọ bụ nkọwa ụmụ nwanyị dịka ihe gbasara mmekọahụ na-ewute m. Ụmụ nwanyị nwere ike ime onwe ha dị ka ihe mmekọahụ, ha nwere ike ime ememe mmekọahụ nke onwe ha ma nwee ike ịnụ ụtọ mmekọahụ nke ụmụ nwoke dị ka m na-akwado. Ka anyị nwee ndị nwoke etiti. [..] ''Playboy's'' etiti etiti dị mma. Ọ na-ejide onwe gị anachronism ma ọ bụghị ihe na-akpali agụụ mmekọahụ, n'agbanyeghị na ọtụtụ n'ime ụmụnne m ndị nwanyị agaghị ekweta. Ọ dịghị njọ. [...] ''Playboy'' na-akụ m dị ka ngwakọta na-adịghị mma nke mmekọahụ - mgbe ụfọdụ ụmụaka - na-ebuga echiche ọgụgụ isi." *Friedan: Enwekwara ihe omimi nke nwoke. *Playboy: kedu ihe ọ bụ? *Friedan: Ndị nwoke kwesịrị ịbụ ndị dike: stoic, tiketi nri nwere ọrụ. Ịchịisi bụ ibu arọ. Ọtụtụ ndị ikom na-akwụwa aka ọtọ ga-ekweta nke ahụ. *Playboy: Gịnị na-akpata mmegharị ụmụ nwoke ugbu a? *Friedan: Echere m na ọ bụ akụkụ mmeghachi omume megide Feminism, akụkụ ekworo nke nwanyị, na akụkụ ụfọdụ ezigbo mkpa ụmụ nwoke ga-esite na ibu nke ihe omimi nwoke, ibu nke machismo. *Friedan: Echere m na ọ bụ ihe jọgburu onwe ya na '' Silence of the Lambs '' nwetara Oscar anọ. [...] Anaghị m ekwu na ihe nkiri ahụ ekwesịghị ịbụ ihe ngosi. Anaghị m agọnarị na ihe nkiri ahụ bụ mmeri nka, mana ọ bụ maka nchụpụ, akpụkpọ ahụ ụmụ nwanyị dị ndụ. Nke ahụ bụ ihe na-akpasu m iwe. Ọ bụghị ebe etiti ''Playboy'''. === Ọ gbanwere ndụ m: Edemede na mmegharị ụmụ nwanyị (1998) === *"A sị na m bụ nwoke, m ga-agbasi mbọ ike jụ echiche ahụ bụ́ na ụmụ nwanyị nwere àgwà ọ bụla ma ọ bụ ọnọdụ ime mmụọ ka mma dị ka klas. Nke a bụ [...] nwanyi chauvinism." === '' Isi iyi nke Age '' (1993) === * '''Ihe butere mmegharị ụmụ nwanyị n'ezie bụ afọ ndị ọzọ nke ndụ mmadụ. Na mmalite nke narị afọ ndụ ụmụ nwanyị dị afọ iri anọ na isii; ugbu a ọ fọrọ nke nta ka ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ iri asatọ.''' Echiche anyị na-ama jijiji na anyị apụghị ịdị ndụ n'afọ ndị ahụ nile n'ihe banyere ịbụ nne nanị bụ "nsogbu nke na-enweghị aha." N'ịghọta na ọ bụghị ihe ọjọọ kpatara ya kama ọ bụ nsogbu anyị na-enwekarị dị ka ụmụ nwanyị nyeere anyị aka ime ihe mbụ iji gbanwee ndụ anyị." ** Okwu mmalite. *"Ọ bụrụ na ọrụ ụmụ nwanyị na ndụ bụ naanị nwunye / nne, ọ na-akwụsị n'ụzọ doro anya mgbe ọ na-enwekwaghị ike ịmụ nwa ọzọ na ụmụ ndị ọ mụrụ na-ahapụ ụlọ." ** Ch. 4. == Okwu gbasara Friedan== *"Betty Friedan's ''The Feminine Mystique'' ka na-akpọsa ka ọ mebere ụzọ maka [[w:Second-wave feminism|mmegharị feminist nke oge a]]-e dere ya dị ka a ga-asị na ụmụ nwanyị ndị a enweghị. Okwu Friedan a ma ama, "nsogbu nke na-enweghị aha," nke a na-ehotakarị iji kọwaa ọnọdụ ụmụ nwanyị na obodo a, n'ezie na-ezo aka n'ọnọdụ ọnọdụ nke otu ụlọ akwụkwọ kọleji-[[w: Mmụta ụmụ nwanyị na United States | gụrụ akwụkwọ]], [[w: American middle class|middel]] na [[w: American upper class |oke klas]], [[w: Alụmdi na Nwunye na United States| lụrụ di na nwunye]] ụmụ nwanyị ọcha-[[w: Ndị nwunye #Na United States | ndị nwunye ụlọ]] na-agwụ ike na ntụrụndụ, na ụlọ, na [[w:Ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma na United States|ụmụaka]], na ịzụrụ ngwaahịa, ndị chọrọ ihe ọzọ ná ndụ. Friedan mechiri isiakwụkwọ nke mbụ ya site n’ikwu, sị: “Anyị apụghịzi ileghara olu ahụ n’ime ụmụ nwanyị anya nke na-asị: ‘Achọrọ m ihe karịrị di m na ụmụ m na ụlọ m.” Nke ahụ “karịa” ọ kọwara dị ka ọrụ. Ọ tụleghị onye a ga-akpọ ka ọ were [[w: nlekọta ụmụaka | ilekọta ụmụaka]] ma na-elekọta ụlọ ma ọ bụrụ na ọtụtụ ụmụ nwanyị dị ka onwe ya nwere onwe ha n'ọrụ ụlọ ha ma nye ha ohere nhata ha na ndị ọcha na-arụ ọrụ. O kwughị maka mkpa ụmụ nwanyị na-enweghị nwoke, na-enweghị ụmụaka, na-enweghị ebe obibi. Ọ leghaara ịdị adị nke ụmụ nwanyị niile na-abụghị ndị ọcha na [[w: Ogbenye na United States|ogbenye]] ndị inyom ọcha. Ọ gwaghị ndị na-agụ akwụkwọ ma ọ̀ na-enye afọ ojuju ịbụ nwa agbọghọ na-eje ozi, onye na-elekọta nwa, onye na-arụ ọrụ n’ụlọ ọrụ mmepụta ihe, onye odeakwụkwọ, ma ọ bụ onye akwụna, karịa ịbụ nwa agbọghọ na-eje ozi na klas ntụrụndụ. O mere ka ọnọdụ ya na ọnọdụ ụmụ nwanyị ọcha dị ka onwe ya bụrụ otu ihe na-emetụta ụmụ nwanyị America niile. N'ime nke a, ọ tụpụrụ uche na ya [[W: ịkpa oke klaasị | klaasị]], ya [[w:Racism na United States | ịkpa ókè agbụrụ]], àgwà ya [[w:|mmekọ nwoke]] n'ebe ọha mmadụ [[w :Ụmụ nwanyị na United States|ụmụ nwanyị America]]. N'ihe gbasara akwụkwọ ya, Friedan na-eme ka o doo anya na ụmụ nwanyị ọ hụrụ ka ndị mmekọahụ na-emegbu bụ ndị gụrụ akwụkwọ na mahadum, ndị inyom ọcha bụ ndị mmanye mmekọahụ manyere ka ha nọrọ n'ụlọ. ... Nsogbu dị iche iche na mgbagwoju anya nke klas ntụrụndụ nke ndị nwunye ọcha bụ ezigbo nchegbu nke kwesịrị nlebara anya na mgbanwe mana ha abụghị nchegbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akpa ike nke ọtụtụ ụmụ nwanyị. Ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere nchegbu banyere nlanarị akụ na ụba, [[w: agbụrụ na agbụrụ na United States | agbụrụ na agbụrụ]] [[w: ịkpa ókè na United States | ịkpa ókè]], wdg Mgbe Friedan dere The Feminine Mystique, ọzọ. karịa otu ụzọ n'ụzọ atọ nke ihe niile [[w: Women in workforce|ụmụ nwanyị nọ n'ọrụ]]. Ọ bụ ezie na ọtụtụ ụmụ nwanyị na-agụsi agụụ ike ịbụ ndị nwunye, ọ bụ naanị ụmụ nwanyị nwere oge ntụrụndụ na ego nwere ike ịkpụzi njirimara ha na ihe nlereanya nke ihe omimi nwanyị. ** [[W:|mgbịrịgba hooks]], ''[[w:| Ozizi Feminist: Site na Margin ruo Center]]'' (1984), Isi nke 1: Ụmụ nwanyị ojii: Ịkpụzi Echiche Feminist, [https://books.google.com /books?id=uvIQbop4cdsC&pg=PA1 p. 1-2]. *"Friedan bụ onye bụ́ isi na-akpụzi echiche ụmụ nwanyị n'oge a. N'ụzọ dị ịrịba ama, nleba anya otu akụkụ gbasara eziokwu ụmụ nwanyị ewepụtara n'akwụkwọ ya ghọrọ ihe pụtara ìhè n'ime mmegharị ahụ nke nwanyị nke oge a." ** [[w:|mgbịrịgba hooks]], ''[[w:| Ozizi Feminist: Site na Margin ruo Center}}'' (1984), Isi nke 1: Ụmụ nwanyị ojii: Ịkpụzi Echiche Feminist, [https://books.google.com /books?id=L1WvBAAAQBAJ&pg=PA3 p. 3]. ==Njikọ mpụga== [[W:|Betty Friedan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Betty Friedan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Friedan, Betty}} [[Òtù:we/ig]] 3omyktiax412rvj2sjv01gt8w33a05f Betty Irabor 0 311 10175 1274 2022-10-10T16:14:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27662361]] wikitext text/x-wiki [[Wg/ig/Betty Irabor|Betty Irabor]] Irabor bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ Naijiria, onye ọrụ ebere, onye ode akwụkwọ, onye mbipụta na onye guzobere akwụkwọ akụkọ Genevieve. O nweburu kọlụm na akwụkwọ akụkọ ndị ojii na Mma na United Kingdom. O nwekwara ntọala na-akwalite mmata ọrịa kansa ara, nchọpụta oge na ọgwụgwọ. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Atụla egwu ịgbanwe atụmatụ. Ọ bụghị akaha ịmalite ime atụmatụ ugbu a, ma ọ bụrụ na ịmalitebeghị. *Agha megide ọdịda dị adị mana ị ga-amụta ka ị na-eche egwu gị ihu ma lee ọdịda anya dị ka ihe ndọghachi azụ nwa oge. *Ime ihe nke ọma bụ ihe ịma aka mana ime ihe nke ọma mgbe niile bụ ihe ịma aka ka ukwuu. *N'oge ọ bụla na ndụ gị, ị ga-amarịrị mgbe ị ga-agafe na akụkụ nke ọzọ nke ndụ gị. ==Edensibia== *[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=betty-irabor&id=799| Betty Irabor] [[Òtù:We/ig]] ba7d5ss31ndpm7iwjjhnfgdnflwpi10 Betty white 0 312 10176 1277 2022-10-10T16:14:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q373895]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Betty White 1989 Emmy Awards (cropped).jpg|thumb|Ị na-emechaghị [[w:jichi|jichi]] banye [[w:ike|ike]]. Ị [[w: na-arụ ọrụ|na-arụ ọrụ]] na ya.]] '''[[w:Betty White|Betty Marion White Ludden]]''' ([[w: Janụwari|17 Jenụwarị]] [[w:1922|1922]] - [[w:31 December|31 Disemba ]] [[q:2021|2021]]) bụ onye omere na onye na-akpa ọchị America. . Onye ọsụ ụzọ nke telivishọn mbụ, nke nwere ọrụ na-ewe ihe dị ka iri afọ asatọ, White bụ maka nnukwu ọrụ ya na ụlọ ọrụ ntụrụndụ. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Allen Ludden Betty White 1963.JPG|thumb|Anaghị m atụ anya ọnwụ; ọ dị mkpa ibi mgbe anyị nọ ebe a. Ma ndị nwụrụ anwụ, nne m kwuru, ugbu a ha maara ihe nzuzo. Ma otu ụbọchị anyị niile ga-eme.]] * "''' Anaghị m atụ anya [[w: ọnwụ|ọnwụ]]; ọ bụ [[w: dị mkpa|dị mkpa]] [[w: dị ndụ|dị ndụ]] mgbe anyị nọ n'ebe a.''' Ma ndị nwụrụ anwụ, [[w:nne|nne]] m kwuru, [[w:ugbu a|ugbu a]] ha maara [[w:ihe nzuzo| nzuzo]]. Ma otu ụbọchị anyị [niile] ga-eme. ** [https://www.timegoesby.net/weblog/2011/06/the-tgb-interview-betty-white.html '' Ajụjụ ọnụ TGB: BETTY WHITE '' (30 June 2011)] === "Ọ bụrụ na ị jụọ m (Na N'ezie ị gaghị)" (2011) === * '''Enyi na-ewe oge na ume ma ọ bụrụ na ọ ga-arụ ọrụ.''' Ị nwere ike ime ihe dị oke mma, ma ọ naghị adịte aka ma ọ bụrụ na i nyeghị ya ekele kwesịrị ekwesị. Ọbụbụenyi nwere ike ịdị mma nke ukwuu, mana na-azụlite ya - ejila ya egwuri egwu. * '''Ị bụghị naanị [[w:jiki|jiki]] n'ime [[w:iguzosi ike|iguzosi ike n'ezi ihe]. Ị [na-arụ ọrụ] na ya. " ==Njikọ Mpụga== [[W: Betty white|Betty white]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Betty white|Betty white]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ọcha. Betty}} j6cyuhn5m2rdewku6daixldpfqwj532 Beverly Jenkins 0 313 10177 1280 2022-10-10T16:15:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20881580]] wikitext text/x-wiki == Beverly Jenkins == Beverly Jenkins (amụrụ 1951) bụ onye edemede America nke akwụkwọ akụkọ akụkọ ihe mere eme na ịhụnanya. == Ihe ndi okwuru == * Nwoke siri ike ka nwanyị na-ejide ya. * Ụbọchị ọ bụla bụ onyinye -- malite ịtọpụ ha. * N’ihi na anyị apụghị ịgwa ndị ọzọ ihe anyị rụzuru ma ọ bụrụ na anyị amaghị ha n’onwe anyị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/75134-Beverly_Jenkins o7foaefmwgmc8lq04qh35q9ytb9o20h Beverly Johnson 0 314 12937 10178 2022-11-13T23:16:34Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[File:2004 Beverly Johnson.jpg|thumb|Beverly Johnson (2004)]] == Beverly Johnson == Beverly Johnson (amuru Ọktoba 13, 1952) bu ihe nlere America, onye na-eme ihe nkiri, onye ọbụ abụ, na nwanyị ọchụnta ego. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla kwesịrị inwe ego zuru oke iji nweta ịwa ahụ plastik * Obi mgbawa kụziiri m na ị nwere ike ibili na ntụ wee merie ihe ọ bụla. * Enwere ọtụtụ ebumnuche ọzọ n'azụ m ibili n'ụtụtụ. Azụmahịa siri ike, n'ezie siri ike, mana ọ bara uru. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/26612-Beverly_Johnson pfcpcmsbzub2woskjkvlo7iexl9doaa Beverly Naya 0 315 10179 1286 2022-10-10T16:15:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16727499]] wikitext text/x-wiki == Beverly Naya == Beverly Naya (amuru Beverly Ifunaya Bassey; 17 Eprel 1989) bu onye omere nke Naijiria amuru na Britain. Beverly meriri Talent kachasị mma na 2010 Best of Nollywood Awards. Ọ nwetakwara ihe nrite maka onye na-eme ihe nkiri Fast Rising na 2011 City People Entertainment Awards. == Ihe ndi okwuru == * Gbaa mbọ hụ na ị na-ebi ndụ mara mma; ụwa ga-agbanwe. * Ezughị m oke mana ọchịchọ m ịdị mma mgbe niile na-akpali m na ihe niile m na-eme. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/beverly-naya/1602/ c2ifl7o893h65era05vwcdqt88scxde Beverly Osu 0 316 10180 1289 2022-10-10T16:15:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q79052297]] wikitext text/x-wiki == Beverly Osu == Beverly Ada Mary Osu (amuru Septemba 27, 1992) bu vixen vidiyo Naijiria, ihe nlere anya na onye omere. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya n'ọtụtụ ihe nkiri yana maka nsonye ya na oge nke asatọ nke Big Brother Africa. Osu meriri Model of the Year na 2011 Dynamix All Youth Awards. == Ihe ndi okwuru == * Echiche nke ịchọ ịmụta na ịhọrọ ịmụta ga-eme ka ndụ gị dịkwuo mma mgbe niile. Anyị enweghị ike iche na anyị maara ihe niile n'ihi na mgbe anyị kwụsịrị ịmụ ihe, anyị na-akwụsị ịdị ndụ. * Mee ka mma nke ihe na-amasị gị bụrụ ihe ị na-eme. Ka anyị bụrụ onye anyị bụ n'ezie. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/beverly-osu/1078/ q3efz54ysarstis3fv8gkqqkm1womd5 Beyoncé Knowles 0 317 12151 10181 2022-10-12T21:39:27Z Siberia teaches 112 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Beyonce 2016.jpg|alt=photo- wiki common contributors |thumb|beyonce Knowles (2016)]] == '''Beyoncé Knowles''' bụ onye mba Amerika na-ede abụ na onye n-eme ihe nkịrị. A muru ya na aafo 1981 na Houston Texas. Ọ rụrụ n'asompị eegwu egwu na egwu dị ịche ịche mgbe o bụ nwata. Ọ lụrụ Jay-Z ma nwekwa umu ato. Ọ rere ịhe ndeko nde otụ narị ịrị na asato n'uwa nịịle. == == '''Kwotụ''' == * A ga -enweta nha anya mgbe enyere nwoke na nwanyi nha nha nha na nkwanye ugwu nha anya. == '''Njiko Mpụga''' == https://en.m.wikipedia.org/wiki/Beyonc%C3%A9 qyy8n0hzk6ahqu6qo5qf27vc8vspadj Bhagat Singh 0 318 10182 1299 2022-10-10T16:15:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q377808]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bhagat Singh 1929.jpg|thumb|Enwere m ike ịhapụ ihe niile n'oge [[w:mkpa|mkpa]], nke ahụ bụkwa [[w: ezigbo|ezigbo]] [[w:aja|àjà]]. Ihe ndị a apụghị ịbụ ihe mgbochi n'ụzọ mmadụ ma ọ bụrụ na ọ bụ nwoke.]] '''[[w:Bhagat Singh|Bhagat Singh]]''' (Punjabi: ''''' ਭਗਤ ਸਿਘਘ'''' {[[w:nastaliq|بھت سنگھ]], IPA: [pə̀ɡət̪ sɪ́] [[w: September 28|28 Septemba]] [[w:1909|1907]] - [[w:23 March|23 Maachị]] [[w:1931|1931]]) bụ onye ọgụ nnwere onwe nke India, e weere dị ka otu n'ime ndị mgbanwe kacha emetụta na ngagharị nnwere onwe India. Okpukpe nnwere onwe India. ==Okwu Okwuru== * '''Obere molecule nke Ash na-aga n'ihu na okpo m ọkụ <br> Abụ m onye ara nke na enwere m onwe m ọbụna n'ụlọ nga.'' ** [http://www.scribd.com/doc/9728510/Jail-Note-Book-of-Shahid-Bhagat-Singh '' Akwụkwọ ndetu ụlọ mkpọrọ nke Shahid Bhagat Singh'' (1929)] * '''Mmadụ ekwesịghị ịkọwa okwu ahụ bụ́ “Revolution” n'echiche nkịtị ya. A na-ekwu okwu a dị iche iche pụtara na ihe ọ pụtara, dị ka ọdịmma nke ndị na-eji ya ma ọ bụ na-eji ya eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi si dị.''' Maka ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ nke nrigbu, ọ na-eme ka ọ nwee mmetụta nke egwu nwere ntụpọ ọbara. Nye ndị na-eme mgbanwe ọ bụ ahịrịokwu dị nsọ. ** [http://naxalrevolution.wordpress.com/2007/03/23/bhagat-singh-on-the-slogan-of-'long-live-revolution'/ Akwụkwọ ozi e bipụtara na ''The Tribune'' (25) Disemba 1929)] * '' ''Mgbanwe agbasaghị esemokwu ndị mmụọ. Ọ bụghị òtù nzuzo nke bọmbụ na égbè.''' Mgbe ụfọdụ, ha nwere ike ịbụ nanị ụzọ e ji arụpụta ihe. Obi abụọ adịghị ya na ha na-ekere òkè pụtara ìhè na mmegharị ụfọdụ, ma ha adịghị - n'ihi nke ahụ kpọmkwem - ghọọ otu ihe. Nnupụisi abụghị mgbanwe. O nwere ike mechaa duga na njedebe ahụ. <br> Echiche e ji okwu ahụ bụ Revolution mee ihe na nkebi ahịrịokwu ahụ, bụ mmụọ, agụụ maka mgbanwe maka mma. '''Ụdị n'usoro e hiwere nke ọma na-amakarị ndị mmadụ ahụ́ ma malite ịma jijiji n'ihi kpọmkwem echiche nke mgbanwe. Ọ bụ mmụọ a na-akụda mmụọ ka mmụọ mgbanwe mgbanwe ga-anọchi anya ya.''' Ma ọ bụghị ya, mmebi ahụ na-enweta ikike nke ukwuu, ndị agha mmeghachi omume na-edukwa mmadụ niile. Ọnọdụ dị otú ahụ na-eduga na nkwụsịtụ na ahụ mkpọnwụ na ọganihu mmadụ. ''Mmụọ nke mgbanwe kwesịrị ịdị na-abanye n'ime mkpụrụ obi nke mmadụ mgbe niile, ka ndị agha mmeghachi omume wee ghara ịgbakọta iji lelee njem ya ebighi ebi. Usoro ochie kwesịrị ịgbanwe, mgbe niile na mgbe ọ bụla, na-enye ohere maka ọhụrụ, ka otu usoro "ezigbo" ghara imebi ụwa. Ọ bụ n'echiche a ka anyị na-eti mkpu "Long Live Revolution."''' ** Akwụkwọ ozi e bipụtara na '' The Tribune '' (25 Disemba 1929), na-ezo aka na ahịrị sitere na ''[Idylls of the King]'' nke [[w: Alfred Tennyson|Alfred Tennyson]] * '''Nwoke ọ bụla nke na-eguzo n'ihu n'ihu aghaghị ịkatọ, ekwenyeghị na ịgba aka n'ihe ọ bụla nke okwukwe ochie.''' N'ihe ọ bụla, ọ ga-atụgharị uche n'akụkụ ọ bụla nke okwukwe na-achị. Ọ bụrụ na mgbe e nwesịrị echiche dị ukwuu e dugara mmadụ ikwere n'echiche ma ọ bụ nkà ihe ọmụma ọ bụla, a na-anabata okwukwe ya. ''Echiche ya nwere ike ihie ụzọ, na-ezighi ezi, duhiere na mgbe ụfọdụ ọ na-ada ụda. Ma a ga-agbazi ya n'ihi na ezi uche bụ kpakpando na-eduzi ndụ ya. Ma okwukwe nkịtị na okwukwe kpuru dị ize ndụ: ọ na-eme ka ụbụrụ gwụ, na-emekwa ka mmadụ chegharịa.'' ** [[W::Gịnị mere m ji bụrụ onye na-ekweghị na Chineke?|Gịnị kpatara m ji bụrụ onye na-ekweghị na Chineke?]] (1930) * Nkwekọrịta bụ ngwa ọgụ dị mkpa nke a na-eji oge ọ bụla mgbe mgba na-amalite. Mana ihe anyị ga-edobe n'ihu anyị mgbe niile bụ echiche nke mmegharị ahụ. Anyị ga-anọgide na-enwe echiche doro anya mgbe niile maka ebumnuche maka mmezu nke anyị na-alụ ọgụ. ** [https://www.marxists.org/archive/bhagat-singh/1931/02/02.htm Nye Ndị Ọrụ Ọchịchị Na-eto Eto] (1931) * Ọ bụ n'ebe ahụ ka ndị isi anyị na-ahọrọ ịchịli aka n'aka ndị Britain karịa ndị ọrụ ugbo. Ị nwere ike igosi mbọ ọ bụla iji hazie ndị ọrụ ugbo ma ọ bụ ndị ọrụ? Ee e, ha agaghị etinye ihe ize ndụ ahụ. N'ebe ahụ ka ha kọrọ. Ọ bụ ya mere m ji sị na ọ dịghị mgbe ha pụtara mgbanwe zuru ezu. Site na nrụgide akụ na ụba na nchịkwa ha nwere olile anya inweta mgbanwe ole na ole ọzọ, nkwenye ole na ole maka ndị isi obodo India. ** [https://www.marxists.org/archive/bhagat-singh/1931/02/02.htm Nye Ndị Ọrụ Ọchịchị Na-eto Eto] (1931) * Mgbanwe pụtara ime ihe. Ọ pụtara mgbanwe ụma wetara site na ọrụ ahaziri ahazi na nke a na-ahazi, na-emegide mgbanwe mberede na nke a na-ahazighị ma ọ bụ na mberede ma ọ bụ ndakpọ. ** [https://www.marxists.org/archive/bhagat-singh/1931/02/02.htm Nye Ndị Ọrụ Ọchịchị Na-eto Eto] (1931) * Mgbanwe bụ ọrụ siri ike. Ọ bụ ihe karịrị ike nke onye ọ bụla ime mgbanwe. Enweghị ike iweta ya n'ụbọchị ọ bụla a kara aka. A na-ebute ya site na gburugburu pụrụ iche, mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba. Ọrụ nke otu a haziri ahazi bụ iji ohere dị otú ahụ nke ọnọdụ ndị a na-enye. ** [https://www.marxists.org/archive/bhagat-singh/1931/02/02.htm Nye Ndị Ọrụ Ọchịchị Na-eto Eto] (1931) == Njikọ mpụga == [[W:Bhagat Singh|Bhagat Singh]] na Wikipedia Bekee [[Q: Bhagat Singh|Bhagat Singh]] na wikiquote. dzbm4j8nnuozokkotf33jl0kuqwo5y6 Bianca Odumegwu-Ojukwu 0 319 10183 1302 2022-10-10T16:15:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4902506]] wikitext text/x-wiki [[Bianca Odumegwu-Ojukwu]] '''Bianca Odinakachukwu Olivia Odumegwu-Ojukwu''' (née Onoh, amụrụ 5 Ọgọst 1968) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Nigeria|Naijiria]], onye nnọchi anya mba ụwa, ọkaiwu, na nwanyị ọchụnta ego. Ọ bụ nwunye onye chịburu Biafra bụ Chukuemeka Odumegwu Ojukwu. ===Ihe Ndị O Kwuru=== *Onye isi otu ndọrọndọrọ ọchịchị ọ bụla kwesịrị ịghọta ụkpụrụ na ntọala nke echiche otu ọ na-achọ iduzi na-ewulite<ref>https://www.thecable.ng/bianca-obiano-poured-libation-on-ojukwus-grave-before-he-was-elected-but-later-told-me-a-dead-man-is-no-longer-relevant-to-apga/amp</ref> ===Edensibịa=== nfx0807he138wnzm9au8es3jw8kbcsc Bibi Bakare-Yusuf 0 320 10184 1307 2022-10-10T16:15:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20013339]] wikitext text/x-wiki [[Bibi Bakare-Yusuf]] '''[[w:Bibi Bakare-Yusuf|Bibi Bakare-Yusuf]]''' Hon. [[w:Fellow of the Royal Society of Literature|FRSL]] (amụrụ 1970) bụ [[w:ig: Nigeria|onye Naịjirịa]] agụmakwụkwọ, ode akwụkwọ na onye nchịkọta akụkọ sitere na [[w:Lagos State|Lagos]], Nigeria. Ọ bụ onye rụpụtara ụlọ ọrụ mbipụta akwụkwọ [[w:Cassava Republic Press|Cassava Republic Press]] na 2006 na [[w:Abuja|Abuja]]. A họpụtara Bakare-Yusuf ka ọ bụrụ onye otu nsọpụrụ nke [[w: Royal Society of Literature|Royal Society of Literature]] na 2019, yana ahọpụtara ya dịka [[w:Yale World Fellow | Yale World Fellow]], Onye otu Desmond Tutu na onye otu akwụkwọ ngosi Frankfurt. ==Okwu ndị ọkwụrụ== * O zughị anyị ikwu na anyị ga-akọrịrị akụkọ nke anyị ma ọ bụrụ na anyị echeghị echiche ma ọ bụ kwuo maka akụrụngwa na-enyere aka na-akwado ọgbọ nke akụkọ ndị ahụ, akụrụngwa nke na-eme ka mgbasa nke echiche na ịgbasa ihe ọmụma. **[https://www.dipsaus.org/exclusives-posts/2018/12/29/ihbijoa397wfc7xsghodvlr2l6wlvn "Archival Fever nke Bibi Bakare-Yusuf] - Bibi Bakare-Yusuf na-ekwu maka mkpa ọ dị ọ bụghị naanị ide akụkọ kamakwa mee ka ọ bụrụ naanị ide akụkọ. jide n'aka na ọ na-ekesa. * Ọ bụ ndị na-ebipụta akwụkwọ na-ewepụta akụkọ sitere n’ebe ha dị ndụ na-eme ka ha bụrụ nri, nri nwere ike inye anyị nri ma ọ bụ nsị. Anyị ga-ekwu maka ma kweta na akụrụngwa a na-adịghị ahụ anya nke na-eme ka akwụkwọ na-aga n'ihu, n'ihi na akwụkwọ, n'adịghị ka mgbasa ozi na-ebipụta ma ọ bụ blọọgụ, na-enye anyị ụfọdụ n'ime mkparịta ụka densest, nkọwa anyị nwere ike inwe banyere ụwa gbara anyị gburugburu. **[https://brittlepaper.com/2019/01/read-the-transcript-of-bibi-bakare-yusufs-keynote-address-at-the-2018-abantu-book-festival/ "Nsụgharị nke Bibi Bakare - Okwu isi okwu nke Yusuf na 2018 Abantu Book Festival ebe o kwuru maka mkpa ndị mbipụta dị."] * Ọ bụkwa site n'akwụkwọ ka ụfọdụ ihe oyiyi na-adịgide adịgide na nke jọgburu onwe ya banyere Africa na ndị isi ojii nọgidere. N'agbanyeghị nke ahụ, akwụkwọ nwekwara ike mgbapụta na plenitude. Ọ bụ site n'akwụkwọ ka anyị na-abịa ịmụta ma na-agụ banyere onwe anyị dị ka ndị Africa gafee ọdịiche anyị na-aga n'ihu na-enwe ihe mere anyị ga-eji na-agbakọta... **[https://www.dipsaus.org/exclusives-posts/2018/12/29/ihbijoa397wfc7xsghodvlr2l6wlvn] Bibi Bakare-Yusuf na-ekwu maka akwụkwọ. * Oghere agụmagụ Afrịka yikarịrị ka ọ bụ naanị ihe dị n'ọdịnala n'oge ọchịchị ọhụrụ a na-ebipụbeghị n'ọgbọ ọchịchị ya. **[https://brittlepaper.com/2019/01/read-the-transcript-of-bibi-bakare-yusufs-keynote-address-at-the-2018-abantu-book-festival/] Bibi Bakare-Yusuf na-ekwu banyere otú e si na-esi n’Ebe Ọdịda Anyanwụ ebipụta akwụkwọ ndị Africa. *Ihe m nwere mmasị na ya bụ ka anyị si mepụta ihe m na-akpọ ọdịnihu Archive Africa nke ga-abụ akụkụ nke akwụkwọ ndekọ aha zuru ụwa ọnụ. Ya mere, ibipụta m bụ ọrụ nke okike ihe ochie na ngwa ọrụ ike na njikwa, ngwá ọrụ na-enyere aka ịkpụzi otú anyị si ele onwe anyị anya na ime echiche nke ụwa. **[https://www.youtube.com/watch?v=Ru_nJHCwNzg Bibi Bakare-Yusuf on Diversifying the voice of African books] * Anyị kwesịrị iwepụta ozi nke anyị n'ọtụtụ dị egwu, na-eju oke ka ebe nchekwa nke anyị wee mebie mkpọtụ na echiche ịkọwapụta nke ndị si mba ọzọ nwere ntụkwasị obi siri ike bụ ndị na-enweghị nkwanye ugwu maka ọtụtụ asụsụ, polyrhythmic, polytheistic na metaphysical. **[https://www.youtube.com/watch?v=Ru_nJHCwNzg] Bibi Bakare-Yusuf na-ekwu maka ngosipụta na-ezighi ezi nke omenala anyị site n'aka ndị si mba ọzọ. * Eleghị anya ihe ịma aka kasịnụ nke mbipụta na Nigeria bụ na ọ dị nso na ọ gaghị ekwe omume ịchọta ngwa nbipute mpaghara a pụrụ ịdabere na ya mgbe niile. Mgbe ọtụtụ ahụmahụ ndị jọgburu onwe ha gasịrị, anyị kpebiri ibipụta ná mba ofesi. **[https://publishingperspectives.com/2016/12/nigerian-publisher-bibi-bakare-yusuf/ Bibi Bakare-Yusuf na mgba n'ụlọ na-ebipụta.] * Ihe ọhụrụ dijitalụ nwere ike inwe mmetụta dị ike karịa n'ofe Africa karịa na West, nanị n'ihi enweghị akụkọ ihe mere eme nke ịnweta akwụkwọ ... Digital Innovation na-enye anyị ohere ịmepụta ndị na-ege anyị ntị site na mgbasa ozi mgbasa ozi. Na n'ihi na anyị nwere otu ikpo okwu maka ahịa - Nigeria na ụwa ndị ọzọ - ndị na-ege ntị na-enwe ike imekọrịta ihe, jikọọ na ịmekọrịta onwe ha n'ụzọ ha na-agaghị emebu. **[https://publishingperspectives.com/2016/12/nigerian-publisher-bibi-bakare-yusuf/] Bibi Bakare na-ekwu maka mmetụta teknụzụ na-eme ka ọ dị mfe azụmahịa nke ibipụta na ikesa akwụkwọ. * ...N'ime oge mgbasa ozi mmekọrịta ọhụrụ, onye nwere ike ịgọnarị na akwụkwọ dị ka ihe onwunwe bara ụba nke ukwuu ma baa uru karịa nka ọ bụla? Nke a bụ n'ihi na, site na nkọwa siri ike ha na-enyere aka, ihe ndị ọzọ niile nke mmepeanya (egwu, nka ọma, ihe nkiri, sayensị, wdg) nwere ike ịpịaji ma tinye ya n'ime ihe ahụ. N'akwụkwọ ahụ, a na-achịkọta ụwa, omenala, mmetụta uche, na àgwà nke ịbụ onye a na-achịkọta, na-ekesa, ma kpugheere anyị ka anyị nwee ike inwe olu dị iche iche iji kparịta ụka, n'oge ahụ dị jụụ nke ịnọrọ onwe ya ma ọ bụ ịpịa iji kpalie arụmụka, mkparịta ụka, ma ọ bụ kpalite mgbanwe. **[https://brittlepaper.com/2019/01/read-the-transcript-of-bibi-bakare-yusufs-keynote-address-at-the-2018-abantu-book-festival/] Bibi-Bakare na Archives na-ebipụta akwụkwọ. {{DEFAULTSORT:Bakare-Yusuf, Bibi}} 5of549c3kjn4848ekr0uel6zt5utykg Bidemi Zakariyau Akande 0 321 1310 1309 2022-10-10T11:28:48Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Bidemi Zakariyau Akande]] '''bidemi Zakariyau Akande''' Bidemi Zakariyau gụrụ Business dị ka ntọala ntọala na 'Brooke House College, Leicestershire', England, na Iwu bụ otu n'ime akwụkwọ ọ gụrụ n'okpuru usoro azụmahịa, o kpebiri ịmụ iwu na Mahadum Sheffield mgbe ọ pụtachara otu n'ime ụmụ akwụkwọ iwu kacha mma na afọ ntọala. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ebumnuche m ogologo oge bụ ịnọgide na-etolite onwe m na ito eto n'akụkụ ọ bụla nke ndụ m. Iji wuo LSF | PR ka ọ bụrụ ụlọ ọrụ na-adị ndụ karịa m, na-elekwasị anya na iweta ọhụụ m ndị ọzọ na echiche azụmaahịa m na ndụ. <ref>https://guardian.ng/life/spotlight/5-minutes-with-bidemi-zakariyau/</ref> ===Ebenside=== ea1wklyrs5tgw0tqtg24vvgfduafzgg Bigiano 0 322 10185 1313 2022-10-10T16:16:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q110529927]] wikitext text/x-wiki == Bigiano == Babalola Oluwagbemiga Gabriel (amuru August 1, 1980) onye amara dika Bigiano, bu onye Naijiria na-ede egwu, onye na-agụ egwu, onye na-edekọ ihe, onye na-edekọ ihe, na onye na-eme ihe nkiri, amaara maka ngọngọ ya na-eme otu “Shayo” == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla kwesịrị ka e chebe ya ka ndị uwe ojii ghara imegbu ya ma gbuo ya. * N'eziokwu, Naijiria bụ obodo kacha atọ ụtọ n'ụwa . == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bigiano/2675/ g6i7mpb3zrpw37c6g8iff0x0zpp6rmj Bikiya Graham-Douglas 0 323 10186 1316 2022-10-10T16:16:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18637182]] wikitext text/x-wiki == Bikiya Graham-Douglas == Bikiya Graham-Douglas bụ onye Naijiria onye omere na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ ada ndị ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria Alabo Graham-Douglas na Bolere Elizabeth Ketebu. Graham-Douglas agaala ma were nkuzi na London Academy of Music and Dramatic Art, Oxford School of Drama, Bridge Theater Training Company na Point Blank Music School. O nwere nzere BA na akụnụba azụmaahịa na iwu azụmaahịa sitere na Mahadum Portsmouth. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ anyị na-agbanarị ọrụ siri ike ma ọ bụ ihe ndị yiri ihe agaghị ekwe omume mana ka anyị ghara ichefu na uto na-eme n'èzí mpaghara nkasi obi anyị. * Nwa agbọghọ ọ bụla n'ebe niile kwesịrị inwe ahụ iru ala. M na-akatọ ndị idina mmadụ n'ike na ime ihe ike. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bikiya-graham-douglas/2237/ 058ckf7z1hxmq3paz9phtg79e9vu2ws Bili Bidjocka 0 324 10187 1319 2022-10-10T16:16:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2903033]] wikitext text/x-wiki [[Bili Bidjocka]] '''Bili Bidjocka''' Bili Bidjocka bụ onye omenkà nke Cameroon nke oge a kacha mara amara maka nrụnye na ihe ọkpụkpụ ya. A mụrụ ya na Douala, Cameroon, bi na France kemgbe ọ dị afọ 12, na-arụkwa ọrụ na Paris, Brussels na New York City. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *'Enweghị m ihe ngosi solo, enwere m ọrụ nke ọ bụla'. <ref>https://www.frieze.com/article/bili-bidjocka</ref> ===Ebenside=== h0yjqb1z1r2ija07if7ls4yiopgxfn9 Bilikiss Adebiyi-Abiola 0 325 12358 12357 2022-11-03T09:30:08Z Love4sure 14 /* Ebenside */ wikitext text/x-wiki '''Bilikiss Adebiyi-Abiola'''A mụrụ Adebiyi na Lagos, ebe ọ gara ụlọ akwụkwọ sekọndrị Supreme Education Foundation. Ọ banyere na mahadum Lagos, mana ọ hapụrụ otu afọ ka ọ gụchaa akwụkwọ na America. Ọ gụsịrị akwụkwọ na mahadum Fisk wee gaa na Mahadum Vanderbilt, ebe ọ nwetara nzere masta. Amụrụ: Lagos, Nigeria Amara maka: CEO nke Wecyclers Mmụta: Mahadum Fisk; Mahadum Vanderbilt; MIT. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Iji meziwanye ihe ọhụrụ na Africa, anyị kwesịrị itinyekwu ego na agụmakwụkwọ. Ị nweghị ike ịmepụta ihe ọhụrụ mgbe ị na-enweghị ezigbo akwụkwọ." * Nrụrụ aka bụ ihe ịrịba ama nke ịda ogbenye nke uche. * Akwụkwọ riri anyị ahụ na obodo a. * Ka iku ume gị na-eji nwayọ, ka ị na-adị ogologo ndụ. ==Okwu mepụta== <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2016/8/10/quote-of-the-day</ref> *[[Q:en:Bilikiss Adebiyi-Abiola|Bilikiss Adebiyi-Abiola]] na Wikiquote bekee 1jhc13e79b26gjgtib7mdqqjl9om43c Bilikiss Adebiyi Abiola 0 326 1325 1324 2022-10-10T11:28:48Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki #redirect [[Bilikiss Adebiyi-Abiola]] 2ggdf0qjlfml6k1f7ii6j2urwfds7xp Bill Cosby 0 327 13257 10189 2022-12-05T02:10:10Z Topakka kaveri 240 File wikitext text/x-wiki [[File:BillCosby.jpg|right|thumb|200px|Bill Cosby (2006)]] == Bill Cosby == William Henry Cosby Jr. (/ ˈkɒzbi/; amuru Julaị 12, 1937) bu onye ochichi America, onye omere na odee. Cosby malitere ọrụ ya dị ka onye na-atọ ọchị kwụ ọtọ na ụlọ oriri na ọṅụṅụ abalị nke agụụ na-agụ na San Francisco n'oge 1960. == Ihe ndi okwuru == * Amaghị m isi ihe na-eme ka ọ bụrụ ihe ịga nke ọma, mana isi ihe na-akpata ọdịda bụ ịgbalị ime onye ọ bụla ụtọ. * Ka i wee nwee ihe ịga nke ọma, ọchịchọ gị maka ịga nke ọma kwesịrị ịdị ukwuu karịa egwu ọdịda. * Ọ bụrụ na ịchọrọ ka a hụ gị, bilie. Ọ bụrụ na ịchọrọ ka a nụ gị, kwupụta okwu. Ọ bụrụ na ị chọrọ ka e kelee gị, mechie ọnụ. * Anya ọ bụla mechiri emechi anaghị ehi ụra, ma anya ọ bụla mepere emepe anaghị ahụ ụzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3314-Bill_Cosby mftiwte4w5x6iis9y4jtdl6ejo5e0f1 Bill Maher 0 328 10190 1334 2022-10-10T16:16:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q489]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Bill Maher|William Maher, Jr.]]''' (amụrụ [[20 January]] [[1956]]) bụ onye America na-eme ihe mkpaọchị, omee, ede na mmepụta. Ya na Bill Maher na-akwado usoro HBO oge niile. ==Okwu ndị o kwụrụ== * ''Na-arụ ọrụ n'ubi? Senator, a bụ m onye ụlọ." ** [https://www.youtube.com/watch?v=prqM4Q9zQFE ezigbo oge na Bill Maher] (02 June 2017) * '''[[Jizọs]] dị ukwuu — ọ̀ dị onye nlereanya ka mma? Ee e. Ọ bụ okpukperechi, ọ bụ ndị mmadụ na-abanye n'etiti - ọchịchị, ị maara. ... Ọ bụ otú ndị mmadụ si emegbu Jizọs. Onwere mgbe onye ka ukwuu tufuru aha?''' ** "Be more Cynical" (2000) - [http://www.youtube.com/watch?v=h4WMBzived0 YouTube clip "Bill Maher na Jizọs"] ** Ndịiche: '''Ahụrụ m Jizọs n'anya. M nnọọ na-adịghị amasị Ndị Kraịst ndị na-ekweghị na ihe ọ na-ekwu.'' *** [http://www.billmaher.com/?page_id=145 ''Realtime'' (7 October 2005)] *'''Jizọs, dịka onye amamihe dị ebube. N’uche m, ọ dịghị onye nlereanya ka Jizọs Kraịst.”’’ Ọ bụ nnọọ ihe ihere na ihe ka ọtụtụ ná ndị na-eso ya ma na-akpọ onwe ha Ndị Kraịst adịghị eme ihe ọ bụla dị ka ya. ** A gbara ajụjụ ọnụ na '' The O'Reilly Factor '' (26 Septemba 2006) - [http://www.youtube.com/watch?v=2555oNAMcfA YouTube clip "Fox's O'Reilly: Bill Maher na-ele anya na ọ bụghị John Rocker?"] * Anyị bụbu ndị ụjọ, na-agba [[w: Cruise missile | ogbunigwe ụgbọ mmiri]] site na kilomita pụkụ abụọ site na ya. Nke ahụ bụ ụjọ. Ịnọ n'ụgbọelu mgbe ọ meturu ụlọ ahụ, kwuo ihe ị chọrọ gbasara ya, nke ahụ abụghị ụjọ. O nwere ike ịbụ nzuzu, ma ọ bụghị ụjọ. ** ''[[w:Politically Incorrect|Politically Incorrect]]'' (17 Septemba 2001); okwu a kpalitere esemokwu nke butere nkagbu usoro isiokwu a. * Echere m na anyị kwesịrị ịgbanwe okwu ochie ahụ, "Achọghị m ụlọ ga-adakwasị m." N'ihi na ha abụọ mere ma anyị ka na-enwetaghị ya. Echere m na anyị niile na-arapara isi anyị n'ájá dị ka mkpali mmadụ miri emi. ** "Mgbe ị na-agba naanị gị, gị na Bin Laden na-agba ọsọ: Ihe Gọọmenti Kwesịrị Ịgwa Anyị Ka Anyị nyere aka n'agha gvasarau Iyi ọha egwu" (2002) * Ka anyị mee iwu na ndị mmekọ nwoke na nwanyị nwere ike ịnwe ụbọchị ọmụmụ, mana ndị kwụ ọtọ na-enweta keki karịa - ị mara, iziga ụmụaka ozi ziri ezi. ** [http://www.boston.com/news/globe/editorial_opinion/oped/articles/2004/02/14/valentines_day_that_great_state_holiday "Valentine's Day, the great state holiday" na"The Boston Globe" (14 February 2004)] *Government — ha na-akụziri ya na mahadum. Ọ bụ n'ezie ihe ị kwesịrị ịmụ ma mụta ma mara ka esi eme. Ndị Republican na-agba ọsọ na echiche na gọọmentị adịghị arụ ọrụ nke ọma. Ọfọn, ọ bụghị otú "ị" si eme ya. Ma ọ pụrụ ịdị irè. ** Dịka ekwuru na [http://www.salon.com/ent/tv/int/2007/02/16/maher/index2.html "Ezigbo mkparịta ụka na Bill Maher" nke Joan Walsh dere na ''Salon.com'] (February 16, 2007) == Okwu gbasara Maher == * '''[[w:Politically Incorrect|Politically Incorrect]]''' bụ aha ihe ngosi Bill Maher kwadoro na 1990s. Ọ bụkwa nkọwa dabara adaba maka nwoke ahụ n'onwe ya. Ugbu a, dika onye nhazi nke ... Ihe nkiri HBO ''[[w: Real Time with Bill Maher | Real Time]] '', Achọpụtara m na Maher bụ otu n'ime ndị na-ekiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na ndụ n'ozuzu ya. Ọ pụtaghị na m na-ekwenyere ya mgbe niile. M na-ahụ ya mgbe niile dika onye na-akpa ọchị, n'agbanyeghị. ** [[Fareed Zakaria]], na ''CNN'', dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20160304200527/http://newsbusters.org/blogs/noel-sheppard/2010/12/05/fareed-zakaria-bill-maher-one-sharpest-observers-american-politics-ou "Fareed Zakaria: 'Bill Maher One of the Sharpest Observers of American Politics Out There'" by Noel Sheppard at ''Newsbusters.org'' (5 December 2010)] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Bill Maher|Bill Maher]] na Wikipedia bekee * HBO's [http://www.hbo.com/billmaher ''Real Time with Bill Maher'' website] {{DEFAULTSORT:Maher, Bill}} e0rrim9jld50g9gf0gn0d34h2e44bml Bill McKibben 0 329 10191 1339 2022-10-10T16:16:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q503815]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bill McKibben at RIT-3.jpg|thumb|right|Anyị kwenyere na anyị bi na 'oge nke ozi,' na e nweela ozi 'mgbawa,' ozi 'mgbanwe.' Ọ bụ ezie na n'ụzọ ụfọdụ dị warara, nke ahụ bụ, n'ọtụtụ ụzọ ndị ka mkpa, ọ bụ nnọọ ihe na-abụghị eziokwu. Anyị na-ebikwa n'oge amaghị ihe nke ukwuu, mgbe ihe ọmụma dị mkpa ụmụ mmadụ na-enwebu mgbe nile banyere ụdị onye anyị bụ na ebe anyị bi yiri ihe anyị na-apụghị iru. Ihe na-enweghị nghọta. Oge ozi na-efu efu.]] '''[[w:Bill McKibben | Bill McKibben]]''' (a mụrụ Disemba 8, 1960) bụ onye odee gburugburu America na odee na-ede kwa oge banyere okpomọkụ ụwa na ike ọzọ ma na-akwado maka akụ na ụba mpaghara. ==Okwu Okwuru== ===1989=== === '' Ọgwụgwụ nke okike '' (1989) === * Echiche na-akasi obi anyị nwere banyere ịdịgidesi ike nke ụwa eke anyị, obi ike anyị nwere na ọ ga-eji nwayọọ nwayọọ na-agbanwe n’ụzọ na-ezighị ezi ma ọ bụrụ na ọ dị ma ọlị, bụ n’ihi echiche gbagọrọ agbagọ n’ụzọ aghụghọ. Mgbanwe ndị nwere ike imetụta anyị nwere ike ime n’oge ndụ anyị n’ụwa anyị—ọ bụghị naanị mgbanwe ndị dị ka agha kama ihe omume ndị ka ukwuu ma na-akawanye njọ. Ekwenyere m na n'amaghị ama na anyị abanyelarị n'ókè nke mgbanwe dị otú ahụ; na anyị nọ na njedebe nke okike. Site na njedebe nke okike, anaghị m ekwu ọgwụgwụ nke ụwa. Mmiri ahụ ka ga-ada ma anyanwụ na-enwu n'agbanyeghị na ọ dị iche na mbụ. Mgbe m na-ekwu 'ihe okike,' M na-ekwu ụfọdụ echiche mmadụ banyere ụwa na ọnọdụ anyị n'ime ya. ** p. 7 * Echiche, mmekọrịta, nwere ike ịla n'iyi, dị ka anụmanụ ma ọ bụ osisi. Echiche dị na nke a bụ 'ọdịdị,' mpaghara dị iche iche na nke ọhịa, ụwa dị iche na mmadụ nke ọ na-emegharị, n'okpuru iwu nke ọ mụrụ ma nwụọ. N'oge gara aga, anyị mebiri ma metọọ akụkụ nke ọdịdị ahụ, na-emebi 'mmebi' gburugburu ebe obibi. Ma nke ahụ dị ka ịma mmadụ eze nwere: ọ bụ ezie na ọ na-ewute ya, na-ewe iwe, na-eweda ya ala, ọ naghị emetụ akụkụ ahụ dị mkpa aka, gbochie ụzọ nke lymph ma ọ bụ ọbara. Ọ dịghị mgbe anyị chere na anyị emebiwo okike. N'ime ala, ọ dịghị mgbe anyị chere n'ezie na anyị nwere ike: ọ dị oke ibu na nke ochie; ike ya—ifufe, mmiri ozuzo, anyanwụ—dị ike nke ukwuu, nke mbụ. Ma, na mberede, ọ tụgharịrị na carbon dioxide na gas ndị ọzọ anyị na-emepụta na nchụso anyị nke ndụ ka mma ... nwere ike gbanwee ike anyanwụ, nwere ike ime ka okpomọkụ ya dịkwuo elu. Na mmụba ahụ nwere ike gbanwee usoro nke mmiri na nkụ, mee ka oké ifufe dị n'ebe ọhụrụ, gbasaa ọzara ... Anyị emepụtala carbon dioxide - anyị na-agwụcha ọdịdị. ** p. 41 * Mmetụta griin haus bụ aha dabara adaba karịa ndị chepụtara ya. Carbon dioxide na ikuku ndị na-achọpụta ihe na-eme dị ka iko iko na griin haus—ntụnyere ya ziri ezi. Ma ọ karịrị nke ahụ. Anyị arụwo ụlọ griin haus, 'ihe e kere eke mmadụ' bụ́ ebe e nwere ogige dị ụtọ na nke ọhịa. ** p. 78 * Mmetụta ndị a tụrụ anya na ịrị elu oke osimiri na-egosi ọtụtụ nsonaazụ nke okpomoku zuru ụwa ọnụ. N'otu aka ahụ, ha buru ibu, anyị enweghị ike ịghọta ha n'ezie. Ọ bụrụ na enwere nnukwu mgbaze pola, etiti ụwa nke ike ndọda ga-agbanwe, na-akụda ụwa n'ụzọ nke na oke oke osimiri nwere ike ịdaba na Cape Horn na n'akụkụ ụsọ oké osimiri Iceland - Agụrụ m nke a na akụkọ EPA na nso nso a wee chọpụta. na aghọtaghị m n'ezie ihe ọ pụtara inye ụwa, site na echiche ahụ tụrụ m n'anya. N'aka nke ọzọ, mgbanwe ndị ahụ na-emecha nweta akụkụ dị mma nke onwe: M kwesịrị itinye mgbidi n'ihu ụlọ m? Nke a ọ na-atọ gị ụtọ nnu? Na, nke kacha pụta ìhè, mmeghachi omume nke mmadụ na nsogbu ndị ahụ, mgbalị mmadụ ebumpụta ụwa kpam kpam ichekwa ụzọ ndụ ochie ochie n'ime ụwa a gachara, na-eweta nsonaazụ ọhụrụ kpamkpam. Oke osimiri na-ebili; Mu onwem nēwu mgbidi; apiti ahụ na-anwụ, ma, ya na ya, azụ. ** p. 117-118 ===1992=== ==== ''Age nke ozi efu'' (1992) ==== * Anyị kwenyere na anyị bi n'oge 'oge nke ozi,' na e nweela ozi 'mgbawa,' ozi 'mgbanwe'. Ọ bụ ezie na n'ụzọ ụfọdụ dị warara, nke ahụ bụ, n'ọtụtụ ụzọ ndị ka mkpa, ọ bụ nnọọ ihe na-abụghị eziokwu. Anyị na-ebikwa n'oge amaghị ihe nke ukwuu, mgbe ihe ọmụma dị mkpa ụmụ mmadụ na-enwebu mgbe nile banyere ụdị onye anyị bụ na ebe anyị bi yiri ihe anyị na-apụghị iru. Ihe na-enweghị nghọta. Oge ozi efu. ** p. 9 * Ọ na-ewute m n'ihi na ọ na-agbanwe nghọta. TV, na omenala ọ na-akwado, na drown si aghụghọ na mkpa ozi kọntaktị na ụwa n'ezie ozugbo enyere. ** p. 22 * Ụmụ mmadụ—onye ọ bụla n’ime anyị, na ụdị anyị n’ozuzu—adịghị adịcha mkpa, ọ bụghị n’etiti ụwa. Nke ahụ bụ otu ihe ọmụma dị mkpa, otu nnukwu ihe nzuzo, nke na-enye site na nhụta ọ bụla na osisi ma ọ bụ ugwu ma ọ bụ oké osimiri ma ọ bụ ọzara ọ bụla ma ọ bụ akụkụ nke ọdịdị ma ọ bụ ihe nkedo nke mbara igwe abalị. ** p. 228 ==Njikọ Mpụga== [[W:Bill McKibben|Bill McKibben]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Bill McKibben|Bill McKibben]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:McKibben, Bill}} qpu92r5igo6e3h0kthbx2vkpvkge27l Bill T. Jones 0 330 10192 1342 2022-10-10T16:17:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2903368]] wikitext text/x-wiki == Bill T. Jones == William Tass Jones, onye a maara dị ka Bill T. Jones, (amụrụ Febụwarị 15, 1952) bụ onye egwu egwu America, onye isi, ode akwụkwọ na onye ịgba egwu. == Ihe ndi okwuru == * Art- mgbe ọ na-eme ihe kwesịrị ime - na-akụzi echiche nkịtị; ọ na-akụzi ịrụkọ ọrụ ọnụ; ọ na-akụziri ndị mmadụ ka ha na-eche echiche banyere ihe ndị ha na-apụghị ịhụ anya. * Anyị bụ akụkụ nke onye ọ bụla ọzọ na akụkụ nke ihe ibu karịa nke anyị egos. Onye na-ese ihe kwesịrị... weta ọhụụ ụfọdụ n'ime ụwa. Ndị na-agba egwu kwesịrị ịjụ, "Gịnị bụ ọrụ ha na-arụ ọrụ?" * Nke a bụ ihe m na-akpọ isonye na ụwa echiche. Nke ahụ bụ ihe nka. * Mgbe m na-enwe ihe mgbu, m ga-amarịrị na ịma mma na-adịbu mgbe niile, ọ ga-adịkwa mgbe niile. Nke a dị nso ruo mgbe ebighị ebi ka m kwesịrị ịdị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21754-Bill_T_Jones n6a0clxckgaey2lyvenlr6ql6qhd2rq Billie Holiday 0 331 12661 10193 2022-11-10T00:03:45Z Poistuuko Manu? 195 File wikitext text/x-wiki [[File:Billie Holiday 1947 (cropped).jpg|thumb|Billie Holiday (1947)]] == Billie Holiday == Billie Holiday (Eprel 7, 1915 - Julaị 17, 1959), a mụrụ Eleanora Fagan Goughy, bụ onye ọbụ abụ America, nke a na-ewerekarị dịka otu n'ime olu jazz kachasị ukwuu n'oge niile; A makwaara ya dị ka Lady Day. == Ihe ndi okwuru == * Ihe siri ike m ga-eme ugbu a. Ihe na-agaghị ekwe omume ga-ewe obere oge. * Otu onye kwuru na anyị anaghị ama ihe ga-ezuru ruo mgbe anyị ma ihe karịrị nke ezuru. * Ọ bụrụ na iṅomi, ọ pụtara na ị na-arụ ọrụ n'enweghị mmetụta ọ bụla. Ọ dịghị mmadụ abụọ yikọrọ n'ụwa, ọ ga-abụkwa otú ahụ n'egwú ma ọ bụ na ọ bụghị egwú. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6821-Billie_Holiday bad1idqwiec7qjzk5o54gt0gw4lmiu5 Billy Preston 0 332 1347 1346 2022-10-10T11:28:49Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Billy Preston == William Everett Preston (Septemba 2, 1946 - June 6, 2006) bụ onye egwu America, onye ọrụ ya gụnyere R&B, nkume, mkpụrụ obi, funk na ozioma. == Ihe ndi okwuru == * Ekwere m na Chineke nwere aka ya n’ahụ́ m nakwa na o nwere ọrụ ọ ga-arụ m. * Ọ bụrụ na ị nweghị ike ịnọnyere onye ị hụrụ n'anya, hụ onye gị na ya nọ n'anya * Ọ dịghị ihe si na ihe ọ bụla na-ahapụ ihe ọ bụla. * Agaghị m eme ihe ọ bụla mejọrọ onye ọ bụla, karịsịa ma ọ bụrụ na ha na-enyere m aka. Abụghị m ụdị onye ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/33068-Billy_Preston 86dzs3kxrbmnxe7c3zdwc13yde3umg7 Bimbo Ademoye 0 333 18310 18309 2024-03-13T10:52:21Z 105.112.180.172 Minor change wikitext text/x-wiki == Bimbo Ademoye == Bimbo Ademoye (amuru 4th Februarị 1991), bu onye omere na Naijiria. A họpụtara ya maka Best Actress na ihe nkiri Comedy/TV na Africa Magic Viewers Choice Awards na 2018, maka ọrụ ya na ihe nkiri Backup Wife (2017). == Ihe ndi okwuru == * Ọ dị mkpa ịdị mma na ịdị mma mgbe gị na ndị nọ n'ọrụ na-akpakọrịta. * Lee, ị chọghị nkwado onye ọ bụla ka ị nwee obi ụtọ. Naanị nọgide na-eme gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bimbo-ademoye/1617/ https://nollywoodtube.com.ng/tag/bimbo-ademoye/] 6rp0ba4pf6d7ejjjlf6047gnk3z3z4x Binyavanga Wainaina 0 334 10195 1353 2022-10-10T16:17:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q864094]] wikitext text/x-wiki == Binyavanga Wainaina == Kenneth Binyavanga Wainaina (18 Jenụwarị 1971 - 21 Mee 2019) bụ onye ode akwụkwọ Kenya, odeakụkọ na onye meriri 2002 nke Caine Prize for African Writing. == Ihe ndi okwuru == * Mmadụ niile nwere ugwu. Ọ dịghị onye a mụrụ na-enweghị mkpụrụ obi na mmụọ. * Ekwenyere m na, na uche ruo n'ike m na-alụ ọgụ maka, nha anya ikike na nnwere onwe nke echiche maka onye ọ bụla, n'agbanyeghị agba, okpukpe, mba, nghazi - ị maara ndị ọzọ. * Onye ọ bụla n'ime mmadụ nwere otu onye n'ime ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/40262-Binyavanga_Wainaina rhkjql6d5rmto2dfshwl9lf0rq5r2ds Biodiversity 0 335 12124 1356 2022-10-10T21:33:45Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Ibi ndụ dị iche iche]] 5tm84ix3uico9mi0sq5v2zh6p31upku Biogeochemical cycle 0 336 17911 10196 2023-12-06T17:02:49Z CommonsDelinker 39 Replacing AlfedPalmersmokestacks.jpg with [[File:Alfred_Palmer_Smokestacks.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error)). wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Alfred Palmer Smokestacks.jpg|thumb|[[w: capitalism|Capitalism]] na-amanye iwu mmegharị ya na gburugburu ebe obibi, n'agbanyeghị usoro biochemical nke mbara ala na nhazi nke ụwa. [[W: John Bellamy|John Bellamy Foster]]]] Na [[w: geography|geography]] na [[w: Sayensị ụwa|Sayensị ụwa]], '''[[w: biogeochemical cycle|biogeochemical cycle]]'''''''''ntụgharị ihe''' ma ọ bụ '''ịgba ígwè nke ihe''' bụ ụzọ nke [[w: Kemịkalụ|ihe kemịkalụ na-esi aga]] site na biotic ([[w: biosphere|biosphere]]) na abiotic ([[w: lithosphere|lithosphere]], [[w:ikuku|ikuku]], na [[w: hydrosphere| hydrosphere]]) ngalaba nke [[w:Earth|Ụwa]]. ==Okwu Okwuru== * [[W: Capitalism|Capitalism]] na-amanye iwu ngagharị ya na gburugburu ebe obibi, n'agbanyeghị usoro okirikiri biogeochemical nke mbara ala na usoro metabolism nke ụwa, nke mere na ọ na-emepụta mgbawa n'ime okirikiri biogeochemical nke usoro ụwa, na-akpaghasị [[w: ecosystem ecosystem]] mmekọrita n'ụzọ gafeta oke ọnụ ọgụgụ-[[w: uto akụ na ụba # Environmental impact|mmetụta uto akụ na ụba]. Ọ bụ nsogbu a nke [[w: metabolic rift|metabolic rift]] bụ ihe ịma aka kasịnụ anyị. Nkwụsi ike na-emebiwanye n'ọkwa dị elu - ihe iyi egwu na-aga n'ihu na-emepe emepe na ndụ n'onwe ya. ** [[W: John Bellamy|John Bellamy Foster]], dị ka e hotara na ''[http://www.leftvoice.org/A-Resistance-Movement-for-the-Planet-Full-Interview A Resistance Movement for the Planet - Full Interview ]' (July 02, 2017), ''Oda aka ekpe''. ==Njikọ mpụga== [[W: Biogeochemical cycle|Biogeochemical cycle]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Biogeochemical cycle|Biogeochemical cycle]] na Wikiquote. [[Òtù:wq/Ig]] hj8onjto1wtujbjajjynanzwzljef2s Birutė Galdikas 0 337 13837 10197 2023-06-24T15:50:05Z Akseli-veli 430 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dr Birute Galdikas.jpg|thumb|Birutė Galdikas (2011)]] '''[[w:Birutė Galdikas|Birutė Marija Filomena Galdikas]]''', [[w:Order of Canada|OC]] (a mụrụ 10 Mee 1946), bụ onye Lithuanian-Canadian [[w: anthropologist | ọkà mmụta n'ihe gbasara mmadụ.]], [[w:primatologist|ọka mmụta na ihe gbasara anụ ndi nwéré uche ka mmadụ]], [[w:conservation movement|ọka mmụta conservationist]], [[w:ethologist|ethologist]], na onye edemede. Ọ bụ Prọfesọ na [[w: Simon Fraser University | Mahadum Simon Fraser]]. N'ihe gbasara anụ ndi nwéré uche, a ghọtara Galdikas dị ka onye isi na [[w: orangutans|orangutans]]. ==Okwu Okwuru== * Ahụtụbeghị m Gundul ka ọ na-eyi nwanyị egwu ma ọ bụ wakpoo nwanyị, n'agbanyeghị na ọ na-ebokarị ndị na-enyere ndị nwoke aka aka.<br>Onye na-esi nri na-eti mkpu n'ike.<br>Echere m, 'Ọ na-achọ igbu ya.' Gundul ebughị n'obi imerụ onye na-esi nri ahụ, kama o nwere ihe ọzọ n'uche.<br>Onye isi nri kwụsịrị ịgba mgba. 'Ọ dịghị mma,' ka ọ na-atamu ntamu.<br>O wee dina n'aka m, Gundul n'elu ya. na-aga ihu na azụ na egwu ,Anya ya gbagoro n'elu elu igwe.<br>I were ajuju gafere dị ka nke ahụ. **1995 na ''Ntụgharị uche nke Eden: Afọ M na ndị Orangutans nke Borneo'' dị ka e hotara na 1997 na [https://books.google.ca/books?id=fP0c4b3jbMYC&pg=PA137 ibe 137] nke Richard W. Wrangham's "Ndị nwoke mmụọ ọjọọ: Apes na mmalite nke ime ihe ike mmadụ" na na 2011 na [https://books.google.ca/books?id=dQMPKUQNw-QC&pg=PA71 peeji nke 71] nke Douglas A. Vakoch's "Ecofeminism and Rhetoric: Critical Echiche maka Mmekọahụ, Teknụzụ, na Okwu " *... onye ọbịa ịkpọrọ<br>dugout laghachi na Camp Leakey maka enyemaka. Otiti m ugboro ugboro<br> enweghị mmetụta na Gundul; ma ọ lụọghịkwa ọgụ nke ukwuu<br>ike. Amalitere m ịghọta na Gundul ebughị n'obi imerụ onye osi nri ahụ, kama o nwere ihe ọzọ n'uche. Onye osi nri<br> kwụsịrị ịgba mgba. “Ọ dịghị mma,” ka ọ tamuru ntamu. Ọ dina<br>azụ n'aka m, Gundul nọkwa n'elu ya. Gundul dị<br>dị jụụ ma kpachapụ anya. O wedara onye osi ite n'ike. Ka ọ na-aga n'ụzọ na-aga n'ihu na azụ, anya ya gbagoro n'elu ruo<br>elu igwe. Ụjọ juru m. Ọ dị m ka a ga-asị na nke a na-eme<br> ndị ọzọ ebe ọzọ, ana m ele<br> anya site n'ebe dị anya. Amaghị m oge ole gafere. ** Ụdị ọzọ e hotara n'April 1999 na ibe 97 nke Michael P. Ghiglieri's "The Dark Side of Man: Ịchọta mmalite nke ime ihe ike" == Njikọ mpụga == [[W:Birute Galdikas|Birute Galdikas]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Birute Galdikas|Birute Galdikas]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Galdikas, Birutė}} 38t8pvzltl5p4mo8mh9tujskdddwas6 Bisi Silva 0 338 10198 1367 2022-10-10T16:17:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3640433]] wikitext text/x-wiki [[Bisi Silva]] '''Bisi Silva''' Bisi Silva bụ onye na-ahụ maka ihe nka n'oge Naijiria dabere na Lagos. Amụrụ: 29 Mee 1962, Nigeria Nwụrụ: February 12, 2019, Lagos Agụmakwụkwọ: Royal College of Art ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Afọ iri abụo na ise gara aga, ndị na-ahụ maka nka nke oge a nwere ike na-atụ egwu ịga na mpaghara gbara ọchịchịrị," ka o kwuru. Ugbu a ọ dị ka, 'Oh, Bisi, achọrọ m ịga Lagos, achọrọ m ịga Ghana.' " <ref>https://www.nytimes.com/2019/02/25/obituaries/bisi-silva-dead.html</ref> ===Ebenside=== jiniswxs1tvjwckpc3mafi72rdetay4 Bisola Aiyeola 0 339 17940 10199 2024-01-09T18:45:09Z Uttazi Violet 640 Added Content wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Bisola Aiyeola]]</nowiki> Bisola Aiyeola Bisola Aiyeola (1986-01-21) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú. N'afọ 2017, Bisola ghọrọ onye mbụ na-agba ọsọ Big Brother Naija. Na 2018, ọ meriri AMVCA Trailblazer Award na 2018 Africa Magic Viewers Choice Awards. [[Category:Umu nwanyi]] #Shesaid ==Okwu ndi okwuru== *"Enweghị m nkwụsi ike dị otú ahụ nke 'nke a bụ ihe mama m chọrọ, nke a bụ ihe papa m chọrọ, otu a ka e si zụlite anyị,' achọghịkwa m ka nwa m nwee nsogbu ahụ." *"Mgbe ụfọdụ, mgbe m na-enweghị nri m ga-eri n’ụlọ, m na-akpọga nwa m nwanyị n’ụlọ onye agbata obi m n’ihi ikiri telivishọn ma jiri ejiji na-enye nwa m nwanyị nri na onwe m. Ọ bụ ya mere m ga-eji na-akpakọrịta na ndị mmadụ n'ihi na mgbe ị na-ada mbà, ị na-ada mbà. Mana mmadụ enweghị ike ịnọ naanị ya." "Akwụsịla na nrọ gị kama nọgide na-adị mma." *"Ọ dị mma imehie ihe ma na-amụta ihe n'aka ha mgbe niile. Ọ bụrụ na ihe adịghị aga dị ka atụmatụ taa, echefula na ọ dị mgbe niile echi na anyị niile na-amụta na njem nke ndụ a." {{DEFAULTSORT:Bisola,Aiyeola}} i30svduqpi4o905j1tpaw85k9c6s4t8 Björk 0 340 10200 1373 2022-10-10T16:18:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q42455]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Björk and the Swan Dress.jpg|thumb|right|Björk ya na [[w:Swan dress | swan uwe]] na [[w:73rd Academy Awards|Ihe nkwanye ùgwù agụmakwụkwọ nke 73rd]] na Los Angeles (March) 25, 2001)]] '''[[w:Björk|Björk Guðmundsdóttir]]''' (a mụrụ 21 Nọvemba 1965) bụ onye Icelandic na-abụ abụ, onye na-agụ egwú, onye na-emepụta ihe na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu Okwuru== * Ọ bụ ihe ịtụnanya mgbe ndị mmadụ na-agwa m na … egwu eletrọnịkị enwebeghị mkpụrụ obi. Ha na-atakwa kọmputa ụta. Ha nwetara mkpịsị aka aka na kọmpụta dị ka, "Ọ dịghị mkpụrụ obi ebe a." … Ị nweghị ike ịta kọmpụta ahụ ụta. Ọ bụrụ na enweghị mkpụrụ obi na egwu ahụ, ọ bụ n'ihi na ọ nweghị onye tinye ya n'ebe ahụ. Ma ọ bụghị ngwá ọrụ ahụ kpatara ya. ** [[w: South Bank show | '' Ihe ngosi South Bank '']], usoro 21, ihe omume 4: "Björk" (Nọvemba 9 1997) * Enwere m ekele mkpụrụ osisi grepu. ** Site na okwu nnabata ya maka [[w:Brit Award for International Female Solo Artist|Brit Award for International Female Solo Artist]] na [[w:18th Brit Awards|18th Brit Awards]], 9 February 1998 * Ndekọ ndekọ ndị bụ otu site na mmalite ruo na njedebe, anaghị amasị m, ndị nwere usoro dị oke mma na nke na-adịghị mma. Emebere ihe niile na ikuku ikuku na Botoxed, ọ na-eme ka anyị chee, 'Oh, onye ọ bụla zuru oke ma ewezuga m. Ihe niile dị larịị ma e wezụga m.' Ma ọ dịghị ihe dị ire. ** Na-agbachitere egwu ya "Ndị nna ochie", nke e boro ebubo na ọ "dị ezigbo ike ige ntị". [[w:Newsweek|''Newsweek'']], 6 Septemba 2004. * Onye ọ bụla na-enwe mmekọahụ: Enwere m ọtụtụ ụmụ nwanyị dị ike na ndị okike na ndụ m dị ka m nwere ụmụ nwoke, ma eleghị anya ị nwere ike ịkọwa ụfọdụ n'ime mmekọrịta ndị ahụ dị ka ịhụnanya. Echere m na onye ọ bụla bisexual na ụfọdụ ogo ma ọ bụ ọzọ. Ọ bụ naanị ajụjụ ma ị ga-ahọrọ ịmata ya ma nabata ya. Onwe m, echere m na ịhọrọ n'etiti nwoke na nwanyị dị ka ịhọrọ n'etiti achicha na ice cream: Ọ ga-adị gị mma ịghara ịnwale ma mgbe enwere ọtụtụ ụtọ dị iche iche. ** [[w: Diva (magazine)|Ihu akwụkwọ the''Diva'']] magazin, Ọktoba 2004 * Mana, ndị a bụ ndị mere ihe nkiri [[w:Busby Berkeley|Busby Berkeley]], ee? Ya mere, ha abụghị kpọmkwem aghụghọ. ** N'ịkọwa uwe swan ya na ''[[w:The Tonight Show with Jay Leno|Ihe nkiri Tonight with Jay Leno]], season 9, episode 177 (19 October 2001) * Ọ na-amasị m ịzụlite nwa agbọghọ. Ị na-aga ụlọ ahịa ihe egwuregwu ụmụaka na ndị inyom nọ n'ebe ahụ-Cinderella, nwanyị na ''Beauty and the Beast'' - isi ọrụ ha bụ ịchọta Prince Charming. Ma ọ dị m ka, chere otu nkeji, ọ bụ 2005! Anyị alụ ọgụ siri ike ikwu okwu, ọ bụghịkwa ibi ndụ site na ndị mmekọ anyị, ma ị ka na-ahụ ụmụ agbọghọ dị afọ abụọ na ozi a na-akwagide ha na naanị ihe dị mkpa bụ ịchọta uwe a dị ịtụnanya otú ahụ. na onye ahụ ga-achọ gị. Ọ bụ ihe mama m gwara m mgbe m dị obere—nke ukwuu [nke mere] na m fọrọ nke nta ka ọ daa; ma, o ziri ezi. ** Site na ''Onye na-ekiri'', mbipụta March 13 2005 * Ọ bụ nnukwu ajụjụ. Ịchụpụ okpukpe ga-abụ mmalite dị mma, ọ́ bụghị ya? O yiri ka ọ na-akpata nnukwu nsogbu. **Mgbe a jụrụ ya "Nyere ohere, kedu ka ị ga-esi gbanwee ụwa?" ("The Independent", 18 Maachị 2005.) * Ihe gbasara ime & # 91;[[w:Dancer in the Dark|''Dancer in the Dark']]& #93; Nke kacha kpasuru m iwe bụ otú [[w:Lars von Trier|Lars]] si na-akpagbu nwaanyị ya na ya na-arụkọ ọrụ. Ọ bụghị na enweghị m ike iwere ya, n'ihi na m mara mma siri ike ma nwee ike ịgbachitere onwe m kpamkpam, mana n'ihi na m chere echiche nke onye okike kacha. Enyi m wee sị, 'Gịnị ka ị tụrụ anya ya? Ha niile bụ ndi nduzi bụ nwoke na nwanyị; onye merenụ adịghị mkpa ọkachamara na ikike mmadụ ma ọ bụ nwanyị–nwoke nhatanha.'<br/><br/>Azịza m bụ na ị nwere ike were ezigbo ndị ntụzi ihe nkiri mmekọahụ dị ka [[w:Woody Allen|Woody Allen]] ma ọ bụ [[W: Stanley Kubrick|Stanley Kubrick]] , ma ha bụ ndị na-enye mkpụrụ obi na fim ha. N'okwu [[w:Lars von Trier|Lars von Trier]] ọ bụghị otú ahụ, ọ makwaara ya. Ọ chọrọ nwanyị iji nye mkpụrụ obi ọrụ ya. Ọ na-ekwokwa ha ekworo ma kpọọ ha asị maka ya. Ya mere, ọ ga-ebibi ha n'oge a na-ese foto, ma zoo ihe àmà. Otú ọ dị, ihe na-azọpụta ya dị ka onye na-ese ihe bụ na ọ na-eme ihe n'eziokwu na ọ bụ ezie na ọ ga-ejikwa ikpuchi mpụ ya na ụwa "ezigbo" (ọ bụ onye nwere ọgụgụ isi iji dozie ihe [ya mere] na onye ọ bụla na-eche na ọ bụ ya. naanị ya nwanyị-eme ihe nkiri-na-oge pụrụ ichetụ n'echiche, na ọ bụ nnọọ hysterical ma ọ bụ tupu ịhụ nsọ), ya fim ghọrọ a akwụkwọ nke a 'mkpụrụ obi-ezu ohi'. ''Ịkwụsị ebili mmiri''bụ ihe atụ doro anya nke ahụ. ** Biputere site na Björk na bjork.com 4um, na nzaghachi nye ajụjụ gbasara esemokwu ya na onye nduzi [[w: Lars von Trier | Lars von Trier]] n'oge mmepụta nke ''[[w:Dancer in the Dark| Onye na-agba egwu na Ọchịchịrị]" ==Njikọ Mpụga== [[W:Björk|Björk]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Björk|Björk]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bjork}} cuyj3lk2u3ltefjqbqg3i05zhn97812 Black Lives Matter 0 341 10201 1377 2022-10-10T16:18:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19600530]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Black Lives Matter logo.svg|thumb|Akara Ndụ Ndị ojii]] [[Usòrò:Atlanta Police and Black Lives Matter detail, from- Hold the Line - 49964334728 (cropped).jpg|thumb|Atlanta, Georgia, USA, June 1, 2020]] '''[[w: Black Lives Matter| Ndụ Ndị Oji dị mkpa]]''' ('''BLM''') bụ [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị nku aka ekpe | ndọrọ ndọrọ]] na [[w:mmeghari ọha|mmegharị ọha]]. Ọ [[w : na-akwado| na-akwado]] maka [[w:https://www.thesun.co.uk/news/12538173/blm-leader-threatens-burn-white-house-police-graves/ ime ihe ike]] [[w:nnupụisi obodo|nnupụisi obodo]]. Ya [https://blacklivesmatter.com/blm-demands/ Arịrịọ] gụnyere ịgbachitere ndị uwe ojii (chọrọ 5) yana imegide iwu mgbochi mgbochi ime ụlọ nke 2021 chọrọ (chọrọ 6). Ọ na-ejide na [https://blacklivesmatter.com/search/capitalism/ capitalism bụ ngwá ọrụ ndị na-acha ọcha na-achị], na naanị ngagharị iwe megide ihe omume [[w:obi ọjọọ ndi uwe ojii|obi ọjọọ ndị uwe ojii]] na [[w:Racism | agbụrụ]] kpaliri [[w:ime ihe ike| ime ihe ike]] megide [[w:ndi ojii|ndị ojii]]. Ọ [https://blacklivesmatter.com/search/white/ na-ekwu na a tọhapụrụ Kyle Rittenhouse n'ụzọ na-ezighi ezi n'ihi na oke ọcha na usoro iwu America]. ==Okwu okwuru== * Iji kwalite ntụkwasị obi n'ezie na ọgwụ mgbochi ndị a, anyị ga-amalite site n'ịkwenye '''akụkọ ihe mere eme nke mmeso ọjọọ na nrigbu nke ndị pere mpe site n'aka ndị ọrụ ahụike '' na gọọmentị. Ma mgbe ahụ, anyị kwesịrị ịkọwa na igosipụta ihe niile e meworo iji dozie na dozie ihe ọjọọ ndị a. ** US Surgeon General [[w: Jerome Adams|Jerome Adams]] na [https://www.politico.com/news/2020/12/18/pence-covid-vaccine-live-television-448080 Olileanya nọ n'ụzọ': Pence na-enweta ọgwụ mgbochi coronavirus na telivishọn dị ndụ] * ''Black Lives Matter bụ ọkpụkpọ oku anyị na-eme. Ọ bụ ngwá ọrụ iji chegharịa ụwa ebe ndị isi ojii nweere onwe ha ịdị adị, nweere onwe ha ibi. Ọ bụ ngwá ọrụ ndị anyị na ha na-akpakọrịta iji gosi anyị n'ụzọ dị iche.''' M tolitere n'otu ógbè ndị uwe ojii na-emesi ike. Ahụrụ m ka ụmụnne m na ụmụnne m ndị ọrụ mmanye na-akwụsị mgbe niile ma na-ama jijiji. Echetara m na a wakporo ụlọ m. Otu n'ime ajụjụ m mgbe m bụ nwata bụ, gịnị kpatara? Gịnị mere anyị? ''Black Lives Matter na-enye azịza maka ihe kpatara ya. Ọ na-enye ọhụụ ọhụrụ maka ụmụ agbọghọ ojii na-eto eto gburugburu ụwa na anyị kwesịrị ka a lụọ ọgụ maka ya, na anyị kwesịrị ịkpọku ndị ọchịchị obodo ka ha gosipụta anyị. " **[[W:Patrisse Cullors|Patrisse Cullors]] na [https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Interview with the founders of Black Lives Matter,"Ted Talks'16" *Anyị ga-etinye ego na ndị isi ojii. Nke ahụ bụ ihe m mụtara nke ọma na afọ ole na ole gara aga ... echere m na ọrụ anyị dị ka ndị ndú mmegharị abụghị nanị banyere visibiliti nke anyị kama, olee otú anyị ga-esi mee ka ahụ dum pụta ìhè. Kedu ka anyị agaghị alụ ọgụ maka onwe anyị kama na-alụ ọgụ maka mmadụ niile? M na-echekwa na idu ndú dị ka onye ọ bụla na-ege ntị a na-egosi maka ndụ ndị ojii ... "'' mmegharị maka ndụ ojii abụghị naanị maka anyị, kama ọ bụ maka onye ọ bụla." **[[W: Patrisse Cullors|Patrisse Cullors]] na[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ na ndị malitere Black Lives Matter,"Ted Talks'16" * Ya mere, ''anyị maara na ndị na-eto eto bụ ugbu a na ọdịnihu, ma ihe na-akpali m bụ ndị agadi na-agbanwe agbanwe n'ije ozi nke a." ntakịrị gbanyere mkpọrọgwụ n'ụzọ gị. Ọ na-eme m, ama m na ọ dị mma. Ma, obi na-adị m ụtọ ma m hụ ndị nwere ụzọ ha si eme ihe, na-enwekwa otú ha si eche echiche banyere ụwa, na-enwekwa obi ike imeghe n’ige ntị n’ihe ahụmahụ ọtụtụ n’ime anyị nwere. ndị chọrọ ibi n'ụwa nke ziri ezi ma chọọ ibi n'ụwa nke nha nhata. Ihe ndị m na-ahụ ka ndị agadi na-arụ ọrụ a na-akpalikwa m. Ihe na-akpali m bụ ịhụ ka ndị agadi na-abanye n'ike na ọchịchị ha wee sị, "Anaghị m agafe ọkụ, a na m enyere gị aka mụnye ọkụ." ** [[W: Alicia Garza|Alicia Garza]] na [https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Interview with the founders of Black Lives Matter,"Ted Talks' * ''Antiblack ịkpa ókè agbụrụ abụghị naanị na-eme na United States. Ọ na-eme n'ụwa niile n'ezie. Na ihe anyị chọrọ ugbu a karịa mgbe ọ bụla bụ òtù ndị ruuru mmadụ nke na-agbagha ịkpa ókè agbụrụ na usoro ọ bụla ... Anyị chọrọ nke a n'ihi na eziokwu zuru ụwa ọnụ bụ na ndị ojii na-edo onwe ha n'okpuru ụdị ọ bụla dị iche iche n'ọtụtụ n'ime nsogbu anyị kacha sie ike. ụbọchị anyị.'' ** [[W: Opal Tometi|Opal Tometi]] na [https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Interview with the founders of Black Lives Matter, ''Ted Talks'',2 ==Njikọ Mpụga== [[W: Ndụ Ndi Oji dị Mkpa|Ndụ Ndi Oji dị Mkpa]] na Wikipedia. [[Q: Ndụ Ndi Oji|Ndụ Ndi Oji dị Mkpa]] na wikiquote. prhk5izgam0ga9938wxr3uxvtci8qo4 Blackface Naija 0 342 10202 1380 2022-10-10T16:18:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16201415]] wikitext text/x-wiki [[Blackface Naija]] '''Blackface Naija''' Ahmedu Augustine Obiabo, onye amara aha ya bụ Blackface Naija ma ọ bụ naanị Blackface, bụ onye egwu egwu Naijiria, ndị nwoke, onye na-agụ reggae, na onye na-ede abụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ ka mma inwe ihu ojii karịa inwe nchegbu maka omume ojii. <ref>https://www.azquotes.com/quotes/topics/black-face.html</ref> ===Ebenside=== 2gl0no1lzpz3gg2veeo0lurn0ni902q Blackmagic 0 343 10203 1383 2022-10-10T16:18:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107087806]] wikitext text/x-wiki [[Blackmagic]] '''Blackmagic''' Efemena Mukoro, onye amara aha ya dị ka Blackmagic, bụ onye Naijiria na-agụ egwu, onye na-agụ abụ na onye na-ede abụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Black Magick bụ usoro mgbanwe nke onwe site na usoro mmalite nke antinomian, Black pụtara amamihe zoro ezo, ike nke ọchịchịrị, nrọ na ịkọwapụta eziokwu ịchọrọ na Magick bụ usoro ịrịgo, bụrụ anwụ anwụ na mmụọ. <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/black-magic</ref> ===Ebenside=== 5f3xa2o1avhgf5doqnarv48rimu9b6u Blaise Kilizou Abalo 0 344 10204 1386 2022-10-10T16:18:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108806622]] wikitext text/x-wiki [[Blaise Kilizou Abalo]] '''Blaise Kilizou Abalo''' Blaise Kilizou Abalo, bụ onye ntụzi aka Togo, onye nrụpụta na onye na-ede ihe. A maara ya nke ọma maka iduzi akụkọ ogologo oge izizi Togo na sinima Togo, Kawilasi. Ọ bụkwa onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ, onye nkuzi na onye nduzi site na ọzụzụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụ obere okwu nke a <ref>https://ebin.pub/qdownload/dictionary-of-african-filmmakers-0253351162-9780253351166.html</ref> ===Ebenside=== r24cj2pq4528ttnxq6d8y3jmd1a67le Blaqbonez 0 345 10205 1389 2022-10-10T16:18:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q67222718]] wikitext text/x-wiki [[Blaqbonez]] '''Blaqbonez''' Emeka Akumefule, onye amara aha ya dị ka Blaqbonez, bụ onye Naijiria rapper bịanyere aka na 100 Crowns, nke bụ akara nke Chocolate City. Blaqbonez bụ onye ama ama na Naịjirịa ama ama maka ịgwakọta Yoruba na Bekee na rap ya. Na 2019, New York Times kọwara ya dị ka otu n'ime ndị nche ọhụrụ nke egwu Naijiria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Nke mbụ ha na-eleghara gị anya, ha na-achị gị ọchị, mgbe ahụ ha na-alụso gị ọgụ, mgbe ahụ ị ga-emeri." <ref>https://pan-african-music.com/en/blaqbonez-interview/</ref> ===Ebenside=== c253yhgl9dlvi7fvwqd28q253j0ur1c Blerta Deliu-Kodra 0 346 1391 1390 2022-10-10T11:28:51Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Blerta Deliu-Kodra]] '''Blerta Deliu-Kodra''' bụ onye  ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kosovo, onye na-ejekwa ozi ugbu a dị ka osote onye isi oche nke Democratic Party of Kosovo. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Kosovo na Taiwan, dị ka mba abụọ nke onye kwuo uche ya, ga-alụso ikike ọchịchị n'akụkụ onwe ha. ** Blerta Deliu-Kodra (2021) zoro aka na "[https://focustaiwan.tw/politics/202112210007 Taiwan, ndị otu ndị omeiwu Kosovo hibere iji kwalite mmekọrịta abụọ]" na '' Lekwasị anya Taiwan '', 21 Disemba 2021. {{DEFAULTSORT:Deliu-Kodra, Blerta}} 4hhu7o07k62zut2yt8xpcyhu5n2hozn Blick Bassy 0 347 10206 1394 2022-10-10T16:18:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25873680]] wikitext text/x-wiki == Blick Bassy == Blick Bassy bụ onye na-agụ egwú Bassa si Cameroon. Bassy na-ede abụ ya n'asụsụ obodo ya, Bassa. == Ihe ndi okwuru == * Otu ụbọchị, ajụrụ m onwe m, sị, 'Gịnị ka m ga-ere n'ụwa a?' Achọpụtara m na ọ bụ naanị ihe m nwere n'akpa m ka m nwere ike ree, ihe m nwere n'akpa bụ ihe m gara aga, nke a bụkwa Cameroon. Nke a bụ akụrụngwa nke ọrụ m. * Mmadụ a mụrụ ebe n'ụwa a enweghị ohere dị ka onye ọzọ a mụrụ na Paris, England, ma ọ bụ U.S. Anyị enweghị otu ohere na mmalite. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Cameroonian 8843z1fr4b4rq7qaf30zv03x2rqyui1 Blossom Chukwujekwu 0 348 10207 1397 2022-10-10T16:19:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20090454]] wikitext text/x-wiki == Blossom Chukwujekwu == Blossom Chukwujekwu bụ onye omere na Naịjirịa, onye amuru na November 4,1983 na obodo Benin. O mere mpụta izizi ọkachamara ya na 2009. N'afọ 2015, o nwetara ihe nrite onye na-akwado ihe nkiri kacha mma na Africa Magic Viewers Choice Awards. == Ihe ndi okwuru == * Kwụsị mkpesa. Ọ na-ewepụ amamihe maka ngwọta. Kwụsị Nchegbu. Ọ bụ ihe efu nke echiche. * Ka ị na-echefu akụkọ ihe mere eme gị, ka ị ga-enwetakwu ọdịnihu gị == Ebenside == https://quotes.ng/authors/blossom-chukwujekwu/1530/ b2kng6a04y95idnonl8i5cvn39c0jq2 Blyden Jackson 0 349 1399 1398 2022-10-10T11:28:51Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Blyden Jackson]] '''Blyden Jackson''' Blyden Jackson bụ onye isi ojii America, onye edemede, na onye ndọrọndọrọ. Nwa nwa nke ndị ohu, amụrụ na South kewapụrụ iche, Jackson bụ onye isi ojii America mbụ ghọrọ prọfesọ zuru oke na Mahadum ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụgodị na ndụ akwụsị, ịhụnanya na-aga n'ihu." <ref>https://www.karunanews.org/view.php?op=dg&sid=2955</ref> ===Ebenside=== 5avrfbrwk6a64jyokzi0cb8qv1q2m7v Bob-Manuel Udokwu 0 350 10208 1402 2022-10-10T16:19:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18205543]] wikitext text/x-wiki == Bob-Manuel Udokwu == Bob-Manuel Obidimma Udokwu (amuru 18 Eprel 1968) bu onye omere, onye isi, onye mmeputa na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'afọ 2014, ọ natara ihe nrite Lifetime Achievement na 10th Africa Movie Academy Awards. A họpụtara ya maka onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na ọrụ nkwado na 2013 Nollywood Movies Awards maka ọrụ ya na Adesuwa. == Ihe ndi okwuru == * Mgbalị ọ bụla ị na-eme na-eweta ahụmịhe ọhụrụ. * Mee ihe kacha mma nke oge ọ bụla ị nwere ma mee ihe kacha mma nke oge ọ bụla. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bob-manuel-udokwu/1020/ 0229lyt205rpm98ysa9vxzz5mlzrdly Bob Marley 0 351 10209 1405 2022-10-10T16:19:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q409]] wikitext text/x-wiki == Bob Marley == Robert Nesta Marley OM (6 Febrụwarị 1945 – 11 Mee 1981) bụ onye Jamaican na-abụ abụ, onye egwu na onye na-ede abụ. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka otu n'ime ndị ọsụ ụzọ reggae, ọrụ egwu ya bụ ihe ndị na-eme ka reggae, ska, na rocksteady mara ya, yana ụdị olu ya na ụdị edemede ya. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ọ dị ịtụnanya, ọ gaghị adị mfe. Ọ bụrụ na ọ dị mfe, ọ gaghị adị ịtụnanya. Ọ bụrụ na ọ bara uru, ị gaghị ada mbà. Ọ bụrụ na ị daa mbà, ị gaghị eru eru. ... Eziokwu bụ, onye ọ bụla ga-emerụ gị ahụ; naanị ị ga-achọta ndị kwesịrị ịta ahụhụ. * Ezi ndị enyi dị ka kpakpando; ị nwere ike ịmata ha naanị mgbe ọchịchịrị gbara gị gburugburu. * Ị maghị otú ike siri ike, ruo mgbe ị dị ike bụ naanị nhọrọ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/9481-Bob_Marley iv4rtfncywp1qoitobrc28dxuwjhz98 Boity Thulo 0 352 10210 1408 2022-10-10T16:19:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20643222]] wikitext text/x-wiki == Boity Thulo == Boitumelo Thulo (amuru Eprel 28, 1990), nke a ma ama dika Boity, bu agwa televishọn South Africa, onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego na ihe nlereanya. N'afọ 2019, a kpọrọ Thulo ka otu n'ime Forbes Africa 30 Under 30 maka ntinye aka ya na mpaghara egwu na ntụrụndụ. == Ihe ndi okwuru == * Ihe kacha amasị m bụ na ọ ga-eme ka ezinụlọ m nwee mpako na obi ụtọ. * N'agbanyeghị ọdịda, na-aga n'ihu. Ma ị gaghị enwe ike ịkwụsị. Ọ ga-ejedebe na anya mmiri ọṅụ. * Ụmụ nwanyị ojii enweghị oke. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=10 blw33kc5zmm1ortvlnza7pjuuoosx6o Bola Are 0 353 10211 1411 2022-10-10T16:19:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19520695]] wikitext text/x-wiki == Bola Are == Bola Are (amuru Ọktoba 1, 1954) bu onye egwu ozioma nke Naijiria na onye bubu onye isi oche nke otu ndi egwu egwu nke Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị chọrọ ịlụ, jide n'aka na ị gaghị alụ onye na-ezighị ezi nke ga-emebi ndụ gị. * Ọ dị mkpa ka ị rụọ ọrụ na mpaghara Chineke debere gị ma ọ bụrụ na ịchọrọ ime nke ọma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bola-are/1621/ e7fm1ymb97pnwqh3tjh527c4c1npaj7 Bolanle Austen-Peters 0 354 10212 1414 2022-10-10T16:19:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18684873]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bolanle Austen-Peters.jpg|thumb|Bolanle Austen-Peters]] ''[[w:Bolanle Austen-Peters|Bolanle Austen-Peters]]''' (a mụrụ Febụwarị 4, 1969) bụ ome ihe nkiri [[w:|Naijirịa]] na onye ntụzi ihe nkiri na onye ọka iwu. Ọ bụ onye nchọpụta na onye isi njikwa [[w:Terra Kulture | Terra Kulture]], ụlọ ọrụ nka na omenala Naijiria kacha dị na [[w:Lagos|Lagos]]. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ego abụghị njedebe, uru bụ njedebe. Lekwasị anya n'ịgbakwunye uru na ọha mmadụ na ego ga-esochi." ** [https://www.instagram.com/p/CTB4L6sDecQ/?utm_medium=copy_link] * "E soro m mmasị obi m." * "Ịchọta mmasị m enyerela m aka n'ezie, m na-aga ọrụ n'echeghị na m na-arụ ọrụ." **[https://www.pressreader.com/]] Site na N'ajụjụ ọnụ (June 30 2019) == Njikọ mpụga == Ederede [[w:|Bolanle Austen-Peters]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote: |Bolanle Austen-Peters]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Austen-Peters, Bolanle}} ein21zmj8iic6dmpqtr08qofk6ekt0a Bolanle Ninalowo 0 355 10213 1417 2022-10-10T16:19:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q76490868]] wikitext text/x-wiki == Bolanle Ninalowo == Bolanle Ninalowo, makwaara dị ka Nino, bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Onyinye nke abụọ kachanụ mmadụ nwere ma e nyechara ya ndụ bụ inwe ezigbo nne na nna. * Iji rite uru na ihe, ị ga-abụ akụkụ nke usoro ya na-eto eto. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bolanle-ninalowo/1085/ sab164o9l2eqyqtaoebducmggv4ru69 Bonnie Mbuli 0 356 10214 1420 2022-10-10T16:19:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4942360]] wikitext text/x-wiki == Bonnie Mbuli == Bonnie Mbuli (amụrụ 3 Maachị 1979 bụ onye omere South Africa, nwanyị ọchụnta ego na ụdị onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * Ọtụtụ n'ime ọrụ ịgwọ ọrịa nke ime m na-eji na-agbalị ịbịakwute eziokwu ahụ bụ na ịbụ nwanyị bi na South Africa bụ ihe nhụjuanya n'onwe ya. * A na-ekpughe ihe nzuzo nke eluigwe na ala a nye ndị na-achọ ma dị njikere. Otu esi achọ ihe dị nsọ na nke na-eweda ala n'ezie. * Ọ dị oke mkpa ịkụziri ụmụ anyị ka ha dị obere ka ha ghọta ihe nchegbu bụ ma kwadebe ha ngwá ọrụ iji mee njem ya ma ọ bụghị na ha amalite ikwere na ọ dị ihe na-adịghị mma na ha. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=12 4qxkwqd78xdp3lgtze3ayzzbkr88d6x Bonnie Watson Coleman 0 357 10215 1428 2022-10-10T16:20:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4942457]] wikitext text/x-wiki [[Bonnie Watson Coleman]] [[Usòrò:Bonnie_Watson_Coleman.jpg|thumb|Bonnie Watson Coleman]] '''[[q:Bonnie Watson Coleman|Bonnie Watson Coleman]]''' (amụrụ Febụwarị 6, 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye ochichi onye America, onye jerela ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ 12th nke New Jersey kemgbe 2015. O jere ozi na mbụ na Mgbakọ Ọgbara ọhụrụ nke New Jersey site na 1998 ruo 2015 maka ụlọ ndị omebe iwu nke ịrị na ịse ==Okwu ndị O kwụrụ== *Ị chọrọ ọgwụ gị! ** Okwu ya nye onye nnọchi anya US Louie Gohmert, [http://thehill.com/policy/national-security/396747-gop-lawmaker-to-strzok-how-many-times-did-you-look-innocently-into "Onye omebe iwu GOP jụrụ onye ọrụ FBI gbasara ịgha nwunye ụgha maka ihe omume"] (July 12, 2018) ==Njikọ Mpuga== [[w:Bonnie Watson Coleman|Bonnie Watson Coleman]] na Wikipedia bekee. {{DEFAULTSORT:Coleman, Bonnie Watson}} dhx8vwrwbs1wu7a0tkp04esng2xuokj Boriana Åberg 0 358 10216 1431 2022-10-10T16:20:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4990984]] wikitext text/x-wiki [[Boriana Åberg]] '''[[w:Boriana Åberg|Boriana Åberg]]''' (amụrụ 18 Nọvemba 1968) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Sweden na-eje ozi ugbu a dị ka onye otu Riksdag kemgbe 6 Ọktoba 2006. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọchịchị onye kwuo uche ya nke Taiwan bụ ihe atụ maka "1 ijeri mmadụ nọ n'akụkụ nke ọzọ nke Strait," ma ọ dị mkpa maka ọchịchị onye kwuo uche ya n'ụwa nile ijikọ ọnụ ma nyere Taiwan aka ịgbachitere ụkpụrụ ya. ** Boriana Åberg (2022) e kwụrụ na "[https://www.taipeitimes.com/News/front/archives/2022/04/13/2003776510 Taiwan a model for PRC: Swedish MP]" na ''Taipei Times'', 13 April 2022. ==Njikọ Mpuga== * Edememde [[w:Boriana Åberg|Boriana Åberg]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Aberg, Boriana}} dfkrqhyh1cgy8s4aypssvsmdt09aga9 Borna Nyaoke-Anoke 0 359 13146 10217 2022-11-15T22:05:17Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Borna Nyaoke-Anoke|Borna Nyaoke-Anoke]]''' (a mụrụ na 1987) bụ dibia bekee na [[w: onye nyocha ụlọ ọgwụ | onye nyocha ahụike]], onye na-arụ ọrụ dịka onye njikwa nke Clinical Ọnwụnwa na [[w: Ọgwụ maka ọrịa ndị a na-eleghara anya, mmalite|Ọgwụ maka atụmatụ ọrịa a na-eleghara anya]]/ Nnyocha na mmepe nke ọgwụ nje zuru ụwa ọnụ (DNDi/GARDP). Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye njikwa nnwale Clinical na KAVI (Kenya AIDS Vaccine Initiative) Institute of Clinical Research, dị na [[w: Mahadum Nairobi | Mahadum Nairobi]]. ===Ihe o kwụru === * "Anyị kwesịrị ịkwado njikere anyị iji hụ na anyị anaghị eju ụlọ ọrụ ahụike anyị na ndị ọrịa nwere ọrịa siri ike." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=5ExkoF8ZCL0 "Nke a bụ nyocha ndị Africa sitere na ndị Africa"] (Nọvemba 24, 2020)'' * "Anyị chọrọ nyocha ebe a n'Africa nke ga-eme ka atumatu na usoro nyocha-na ọgwụgwọ, ka anyị wee nye ndị nwere COVID19 nhọrọ kacha mma." ** ''[https://meshascience.org/wp-content/uploads/2021/09/MESHA-Sayansi-Magazine-July-2021-1.pdf]) '' === "Nnwale ụlọ ọgwụ kacha ukwuu n'Africa maka mmalite ọgwụ COVID-19" (2021) === <small>''[https://www.devex.com/news/africa-s-largest-clinical-trial-for-early-stage-covid-19-drugs-launches-99770"Nnwale ụlọ ọgwụ kacha ukwuu n'Africa maka mmalite oge COVID -19 ọgwụ ewepụtara"], ''Devex'' (Eprel 27, 2021)'' </small> * "Anyị enweghị ike iji ikike ahụike anyị tụnyere nke dị na Europe ma ọ bụ America. Ihe a na-ewere dị ka ọnụ ọgụgụ dị nta nke ọrịa siri ike n'ebe ugwu zuru ụwa ọnụ nwere ike ịkpata ọdachi n'Africa." * "Anyị chọrọ igbochi ọganihu ahụ gaa n'ọrịa siri ike ka anyị ghara ịkabiga ụlọ ọrụ nlekọta ahụike anyị." * "Ọ na-enye nkọwa na-adịghị mma banyere mgbe kọntinent ahụ ga-enweta ihe mgbochi igwe." * "Ọ dị nnukwu mkpa ịhụ na tupu onye ọ bụla enweta ọgwụ mgbochi ndị a, maka ndị na-arịa ọrịa, anyị na-enwe ike inyere ha aka n'ịgwọ ọrịa ahụ ma ọ bụ igbochi ya ịba n'ọrịa ka njọ." ==Njikọ mpụga== [[W:en:Borna Nyaoke-Anoke]] na Wikipedia Bekee. [[q:en:Borna Nyaoke-Anoke]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nyaoke-Anoke, Borna}} cpk8wec42rkdtzjyn94i5vwoxl5il94 Bose Alao 0 360 10218 1437 2022-10-10T16:20:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27244648]] wikitext text/x-wiki == Bose Alao == Bose Alao Omotoyossi (amuru Jenụwarị 6, 1985) bụ onye omere na onye nrụpụta Nollywood nke Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Naanị ihe mgbaru ọsọ m na ndụ ugbu a bụ inwe obi ụtọ, N'ezie, na-agbasi mbọ ike ma na-enwe obi ụtọ mgbe niile, n'agbanyeghị ihe nke ahụ pụtara nye ndị ọzọ. * Ọ dịghị ihe na-arụrịta ụka ma ọ bụ na-enwe mkparịta ụka na onye na-ekwere na ya / ọ nwere ike mgbe na-ezighị ezi! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bose-alao/1745/ bc23k8mxs1lywr79b7eghn65phxbqor Bovi 0 361 10219 1440 2022-10-10T16:20:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16218372]] wikitext text/x-wiki == Bovi == Bovi Ugboma bụ onye Naijiria kwụ ọtọ na-atọ ọchị, onye na-eme ihe nkiri na onye ode akwụkwọ. Ọ haziela egwu egwu kwụ ọtọ dịka Bovi: Man on Fire n'ofe ụwa. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị meriri onye iro site na adịghị ike ya, ị ga-emeri n'agha ahụ. Mgbe ị meriri ya site na ike ya, ị ga-emeri n'agha ahụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/bovi/833/ hs98z1xovxsvmkrwj8sja9zce0vx2km Branford Marsalis 0 362 10220 1443 2022-10-10T16:20:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q454819]] wikitext text/x-wiki == Branford Marsalis == Branford Marsalis (amuru Ọgọstụ 26, 1960) bu onye saxophonist America, onye na-ede ihe na onye ndu egwu. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị na-ege ọtụtụ egwu egwu na-ewu ewu ugbu a, ọ dị ntakịrị egwu dị na ya. Ndị mmadụ na-amasị iti. Ma nye ndị na-egwu egwu, ọ bụ abụ abụ, n'ihi na anyị ghọtara otú ọ na-esighị ike na otú o siri sie ike ijide. * Isi ihe niile bụ, nye m ezumike na ụkpụrụ. Ị na-aga na nkezi jazz labelụ na-atụ aro ndekọ na ha chọrọ ịmata nke ụkpụrụ ị ga-egwu. Ana m asị ka anyị gbajie usoro. * Onye ọ bụla na-ekwu maka ịchọta olu gị. Mee ihe omume ụlọ gị na olu gị ga-achọta gị. * Ụmụ mmadụ ezughị okè. Nke ahụ bụ otu n'ime ihe mere oge gboo na jazz ji enwe nsogbu. Anyị na-achọ ịrụ ọrụ zuru oke na ndetu ọ bụla kwesịrị ịdị mma. Nwoke, ndetu ọ bụla adịghị mma na ndụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21163-Branford_Marsalis lgt0i8cyn6n3zxig4b09q3g2ajyil7r Breena Clarke 0 363 10221 1446 2022-10-10T16:20:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26924448]] wikitext text/x-wiki [[Breena Clarke]] '''Breena Clarke''' Breena Clarke bụ Ọkammụta America-Amerika na onye ode akwụkwọ akụkọ ifo, gụnyere akwụkwọ akụkọ mbụ enwetara mmeri, Cross My Heart. Ọ bụ nwanne nwanyị nke obere nke onye na-ede uri, onye edemede na onye na-akwado Cheryl Clarke, onye ya na ya na-ahazi Hobart Festival of Women Writers n'oge okpomọkụ ọ bụla. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Naanị otu teaspoon nke ọmịiko onwe onye, ​​nwa agbọghọ. Kwa ụbọchị na-enye onwe gị otu teaspoon, mana naanị otu teaspoon. Jupụta ya n'uju, mana naanị otu ugboro! Ekwela ka onwe gi nwetakwuo. Ị nweghị ike ịdị ndụ na ya. Mana ntakịrị n'ime ya dị ka tonic. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/96531.Breena_Clarke</ref> ===Ebenside=== 64oqf55aad7cve7scgfacexcs68tqlq Brenda Fassie 0 364 13834 10222 2023-06-16T00:10:10Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:BrendaFassier.jpg|BrendaFassier.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Mdaniels5757|Mdaniels5757]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:BrendaFassier.jpg|]]. wikitext text/x-wiki '''Brenda Nokuzola Fassie''' (3 Nọvemba 1964 - 9 Mee 2004) bụ onye ọbụ abụ South Africa, onye na -ede abụ, onye na -agba egwu na onye ndọrọndọrọ. Ndị hụrụ ya n'anya kpọrọ MaBrrr, ọ bụ "Queen of African Pop", "Madonna of The Townships" ma ọ bụ naanị dị ka Black Madonna. == Kwotu == * Ndi Kpakpando n'eti egwu na-ekwu maka etu ha si amasị ndị fan na-agbako ha, na -arịọ arịrịọ maka foto na ihe ndị dị otu a, mana n'ime ime, ha na-ahụ udiri ihe ahu n'anya. == Njikọ mpụga == * [https://www.brainyquote.com/quotes/brenda_fassie_571684 Brenda Fassie] r1eno96mw2b4z1woe06px6nmji2zkyx Bright Jaja 0 365 1455 1454 2022-10-10T11:28:54Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Bright Jaja]] '''Nze Bright Jaja'''Social entrepreneur na-akwalite profaịlụ nke ndị ọkachamara nwere nkà. Ọrụ kwesịrị ịbụ ebumnuche onye ọ bụla na ndụ, ndụ enyela gị ọtụtụ ihe ị nweghị ike imeli obere ihe ị ga-eme bụ inyeghachi ya. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Onye na-achụ nta ego onye Naijiria mụrụ CEO nke iCreate Africa na-akọwa ihe mere o ji na-arụ ọrụ iji megharịa nkà dị mkpa dị ka ịgbado ọkụ na ịgbado ọkụ ma mee ka ha na-amasị ndị na-eto eto. <Ref>https://www.google.com/search?q=google+translate&oq=goog&aqs=chrome.0.69i59j69i60j69i57j0i271l2.2437j0j7&client=ms-android-transsion-infinix-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8#sbfbu=1&pi=google%20translate</> ===Ebenside=== hm6gp1lddl3sodd7t8jvze9yndjtsrg Brigitha Faustin 0 366 1457 1456 2022-10-10T11:28:54Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Brigitha Faustina |Brigitha Faustin]] '''Brigitha Faustin''' Brigitha bụ onye nchoputa na onye isi njikwa nke ụlọ ọrụ OBRI, ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ agro nke isi azụmaahịa ya gụnyere nrụpụta mmanụ oriri na obere akụkụ n'okpuru ụdị OBRI. Ụlọ ọrụ OBRI bụ ụlọ ọrụ na-arụkọ ọrụ ọnụ nke na-eme ka ndị ọrụ ugbo na ndị obodo na-akwado site n'ịkwalite ohere akụ na ụba maka òtù ndị na-arụkọ ọrụ ọnụ, ndị ọrụ ugbo na obodo site na ntinye ọhụrụ nke omume azụmahịa dị mma. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ọ bụrụ na ị nwere agụụ, kwere na ihe ma rụọ ọrụ nke ọma, ị nwere ike iru ebumnuche gị wee mee ka nrọ gị bụrụ eziokwu. " <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2020/5/28/quote-of-the-day-by-eva-sonaike</ref> ===Ebenside=== b7ke06896curyp11kb9w4ou3i0krb08 Brit Bennett 0 367 10223 1460 2022-10-10T16:21:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27449519]] wikitext text/x-wiki [[Brit Bennett]] '''Brit Bennett''' Brit Bennett bụ onye odee America dabere na Los Angeles. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya bụ Ndị Nne bụ New York Times kacha ere ahịa. Akwụkwọ akụkọ ya nke abụọ, The Vanishing Half, bụkwa onye kacha ere ahịa nke New York Times; n'ihu, a họọrọ ya dị ka Good Morning America Book Club nhọrọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ọnwụ ya ruru ebili mmiri. *Ndị mmadụ chere na ịbụ otu ụdị mere ka ị bụrụ onye pụrụ iche. ... *"Ọ maghị ogologo oge ọ na-ewe iji ghọọ onye ọzọ, ma ọ bụ otú owu na-ama ọ ga-esi ebi n'ụwa a na-abụghị maka gị." *"A nnukwu ol 'ụwa na anyị ga-esi na ya otu ugboro. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/10802967.Brit_Bennett</ref> ===Ebenside=== cq74q8k8i5odoa5i1pyync2jxgd8bmd Broda Shaggi 0 368 10224 1465 2022-10-10T16:21:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97064578]] wikitext text/x-wiki [[Broda Shaggi]] '''Samuel Animashaun Perry''', onye amara aha ya dị ka '''Broda Shaggi''', bụ onye Naijiria na-eme ihe na-atọ ọchị, onye na-eme ihe nkiri, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwu. Ọ bụ onye Ishagamu dị na Ogun steeti mana a mụrụ ya na Ikene na steeti Ogun. Mgbe ọ ka dị obere, o nwere mmasị n'ime ihe nkiri dị ka nna ya nwụrụ anwụ bụ́ onye nkụzi ihe nkiri si metụta ya. ===Ihe Ndị O kwuru=== * Ọ dị mkpa ime ka ndị na-ege gị ntị kwere ihe ha na-ahụ. Ndị mmadụ ga na-enwe echiche dị iche n'ihe mgbe niile. * Achọrọ m ka e cheta m maka ihe dị mma. Ọ na-eme ka m mụrụ anya, na-eche echiche n'abalị na ịmepụta ọdịnaya ndị ọzọ. * N'agbanyeghị na m na-arụ ọrụ nke agboro, ọ dịghị onye chọrọ ịghọ agboro. * Anaghị m elekwasịkarị okpukpe anya mgbe niile n’ihi na e nwere okpukpe tupu ndị ọcha abịa Africa. * Ebumnobi m bụ imetuta ndị mmadụ n'ihe ọchị n'ụzọ dị mma.<ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=broda-shaggi&id=607</ref> ===Ebenside=== bo7xftni2ljquascks84hwyuhbomn5h Brook Astor 0 369 10225 1468 2022-10-10T16:21:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q437088]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Brooke Astor|Brooke Astor]]''' ([[w:| 30]], [[w:|1902]] & ndash; [[w:|August 13]], [[w:|2007]]) bụ [[w] :United States |American]] [[w:socialite|socialite]] na [[w:philanthropy|philanthropist]] onye bụ onye isi oche nke [[w:Vincent Astor Foundation|Vincent Astor Foundation]], nke e hiwere site n'aka di-ya nke-atọ. Ọ bụkwa onye na-ede akwụkwọ akụkọ wee dee mpịakọta abụọ nke memoirs. == Achọpụtaghị == *"Ọ bụrụ na m arịgoro Harlem ma ọ bụ gbadaa n’okporo ámá nke isii, na adịghị m eji ejiji ma ọ bụ na anaghị m eyi ọla m, mgbe ahụ ndị mmadụ na-eche na m na-agwa ha okwu." *"Ego dị ka nri, ekwesịrị ịgbasa ya gburugburu." == Banyere Brooke Astor == *"Taa, ọ na-ewute anyị niile maka ọnwụ Brooke Astor, onye New Yorker na-enweghị isi na otu n'ime nnukwu ndị ọrụ ebere nke oge anyị. Ọtụtụ iri puku ndị New York bụ ndị na-erite uru na ezi uche na ọdịdị obiọma Oriakụ Astor, ọtụtụ ndị amaghị na mmalite nke onyinye ahụ. Onyinye ya ruru ọtụtụ ihe kpatara ya; Ọ́bá akwụkwọ Ọhaneze New York, na obodo nile, agaghị adị otú ha dị taa ma e wezụga nkwado ya. ** [[W:|Michael Bloomberg]], onye isi obodo New York ** ''[http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article2257401.ece Brooke Astor, First Lady nke New York, nwụrụ na 105]" Times Online (August 14, 2007) ) *"Nne m hụrụ n’anya nwụnahụrụ m, na New York na ụwa anwụọla nnukwu nwanyị. Ọ bụ otu n'ime ụdị n'ụzọ ọ bụla. A ga-eji okwu ndị ọ rịọrọ kpọmkwem ka e dee nkume ili ya: 'Enwere m ndụ magburu onwe ya." ** Nwa Astor, Anthony Marshall == Hụkwa == [[W:|John Jacob Astor]] == Njikọ mpụga == [[W:|Brook Astor]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Brook Astor]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Astor, Brooke}} jxiy6vuw4xlzjsdnxyteuhew986gk35 Brook Benton 0 370 10226 1471 2022-10-10T16:21:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q371493]] wikitext text/x-wiki == Brook Benton == Benjamin Franklin Peay (Septemba 19, 1931 - Eprel 9, 1988), onye amara aha ya dị ka Brook Benton, bụ onye America na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Onyenweanyị, ekwere m na mmiri na-ezo n'ụwa niile. * Ọ dịghị onye gwara m na ị na-aghọ aghụghọ, ọ bụ naanị mmetụta m nwere. Ya mere, ọ bụrụ na m ziri ezi, ị ga-agharịrị m ụgha, mgbe ahụ agaghị m adị njọ. * Otu ụbọchị nke ikpe ekpere na ụbọchị isii nke ntụrụndụ, ihe isi ike megide ịga eluigwe bụ isii na otu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/61778-Brook_Benton fykhsurd2l7morch3iwt3qgwkspqgnk Brothers Grimm 0 371 10227 1476 2022-10-10T16:21:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2793]] wikitext text/x-wiki [[Brothers Grimm]] [[Usòrò:Grimm.jpg|right|thumb|200px|Otu mgbe...]] The '''[[w: Brothers Grimm|Brothers Grimm]]''', Jakob Ludwig Karl Grimm (Jenụwarị 4 1785 - Septemba 20 1863) na Wilhelm Karl Grimm (February 24 1786 - December 16 1859), bụ ndị dike abụọ n'ọhịa nke nkà mmụta sayensị German, n'agbanyeghị na ọha na eze na-agụ akwụkwọ na-echetara ha nke ọma maka ha. ''Kinder-und Hausmärchen'' (''Children's and Household Tales''). A na-asụgharịkarị aha a, kama na-ezighi ezi, ka ọ bụrụ ''[[w: Grimm's Fairy Tales | Grimm's Fairy Tales]]''. ==Ihe ndị Ọkwụrụ== ===''Kinder- und Hausmärchen''(1812-1857) === <small>Ewere nhota Bekee na ọnụọgụ ibe site na Ralph Mannheim (trans.) ''Penguin Complete Grimms' Tales for Young and Old'' ([1977] 1984).</small> * '' Wenn die Zauberin hinein wollte, so stellte sie sich unten hin und rief: <br>"Rapunzel, Rapunzel,<br>Laß mir dein Haar herunter!" <br>Rapunzel hatte lange, prächtige Haare, fein wie gesponnen Gold. Wenn sie nun die Stimme der Zauberin vernahm, so band sie ihre Zöpfe los, wickelte sie oben um einen Fensterhaken, und dann fielen die Haare zwanzig Ellen tief herunter, und die Zauberin stieg daran hinauf. '' ** ''Nsụgharị'': Mgbe amoosu ahụ chọrọ ịbata, o guzoro n'okpuru ebe a na-akpọ:<br>"Rapunzel, Rapunzel,<br>Hapụ m ntutu isi gị." <br>Rapunzel mara mma ogologo ogologo. agiri-isi mara nma nke-ọma dika ọla-edo aturu atu; Mgbe ọ nụrụ olu amoosu ahụ, ọ tọhapụrụ ajị anụ ya ma kechie ha n’oghere windo. Ha dara n'ala iri abụọ, ndị amoosu rigoro n'elu ha. ** "[[w:Rapunzel | Rapunzel]]", p. 47: Mgbe ụfọdụ a na-ehota ihe a dị ka "Rapunzel, hapụ ntutu gị," na mgbe ụfọdụ "Rapunzel, hapụ ntutu gị". == Njikọ mpuga== *Edemede [[w: Grimm's Brothers|Grimm's Brothers]] na Wikipedia * [[wikisource:de:Brüder Grimm|Selected works of the Brothers Grimm in German]] {{DEFAULTSORT:Grimm, Brothers}} 8jvj17k2ddzj7yuazuknl8kjk34m0p6 Brownie McGhee 0 372 10228 1479 2022-10-10T16:21:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q950313]] wikitext text/x-wiki == Brownie McGhee == Walter Brown "Brownie" McGhee (November 30, 1915 - Febụwarị 16, 1996) bụ egwu ndị America na onye na-agụ egwú Piedmont blues na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị mgbe m nwere blues; blues na-enwe m mgbe niile. * Blues abụghị nrọ, blues bụ eziokwu. * N'ụzọ ezi uche dị na ya, mgbe ị na-ekwu maka egwu ndị mmadụ na blues, ị ga-achọpụta na ọ bụ egwu ndị nkịtị. * Mgbe mmadụ gbawara ụzọ awara awara nke na-adịghị agwụ agwụ, ị kwesịrị ị na-enwe ekele maka ha. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21547-Brownie_McGhee jllmk1vtkfvbv84r03xpxt46sovduxc Bruce Onobrakpeya 0 373 10229 1482 2022-10-10T16:21:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4978091]] wikitext text/x-wiki [[Bruce Onobrakpeya]] '''Bruce Onobrakpeya''' Bruce Obomeyoma Onobrakpeya bụ onye Naijiria na-ebipụta akwụkwọ, onye na-ese ihe na ọkpụkpụ. O gosila na Tate Modern na London, National Museum of African Art of the Smithsonian Institution na Washington, D.C. na Malmö Konsthall na Malmö, Sweden. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Nwoke nke oge a nke mmụọ nke jet na-akwali na afọ ozi na-arụsi ọrụ ike ịhụ obere ihe dị n'okike - onye na-ese ihe nwere ọrụ ịdọrọ uche gaa na nkọwa ndị a nke okike, n'ihi na ọtụtụ mgbe azịza anyị na-achọkarị dị na nkọwa ndị enyere. site na okike, nke a na-elegharakarị anya. *Onye ọ bụla na-ese ihe ga-enwerịrị ugwu Everest nke ọ na-ezube itolite. *Ka mmadụ wee kpọọ onwe ya onye na-ese ihe, mmadụ ga-ewere ọrụ onye isi. Ọbụghị naanị imepụta ọrụ nka, mana imepụta ọrụ nka nke echiche na nkà ihe ọmụma gbakọọ iji nyere aka kwalite na ibuli ndụ ndị mmadụ elu. <ref>http://www.art-quotes.com/auth_search.php?authid=7297#.YpuHChgo8u8</ref> ===Ebenside=== ccnii014vdae3sqwd5i4nfsc50iba1b Bryant Gumbel 0 374 10230 1485 2022-10-10T16:22:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4980575]] wikitext text/x-wiki == Bryant Gumbel == Bryant Gumbel (amuru 29 Septemba 1948) bu onye ihe ngosi onyonyo ama ama. == Ihe ndi okwuru == * Egwuregwu ndị ọzọ bụ naanị egwuregwu. Baseball bụ ịhụnanya. * Bie ndụ gị n'ebumnobi karịa onwe gị, ị ga-ahụkwa na ụwa nwere obi ike na mbara dịka mmasị ndị butere gị ebe a. * Ihe ịga nke ọma na-achọ obi ike ịmata onye ị bụ n'ezie wee nwee ahụ iru ala na nke ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22722-Bryant_Gumbel 8rxwy6zqtysvd2mehh12ext4t62o1h9 Brymo 0 375 10231 1488 2022-10-10T16:22:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4980805]] wikitext text/x-wiki == Brymo == Ọlawale Ụlọfọrọ (amụrụ Olawale Ibrahim Ashimi; 9 Mee 1986), onye amara aha ya dị ka Brymo, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme egwuregwu na onye edemede. Ọ malitere ịdekọ egwu na 1999 mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Ọ bịanyere aka n'akwụkwọ ndekọ aha ya na Chocolate City na 2010 mana ebubo ya ebubo imebi nkwekọrịta ya na akara ahụ na 2013. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ọ bụla na-egbochi gị ka etinyere ya ka ọ kụziere gị ndidi na inyere gị aka ịmụta iji nweta ego gị. * Ịhụnanya nwere obi ike, ịkpọasị na-efe efe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/brymo/1291/ ay399wk6jt0e1l7k1kd1jkptrufvytw Buchi Atuonwu 0 376 10232 1491 2022-10-10T16:22:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28404269]] wikitext text/x-wiki == Buchi Atuonwu == Buchi Atuonwu, onye amara dika Buchi, bu onye omenka ozioma reggae nke Naijiria. Ọ malitere dị ka jockey diski na klọb abalị. A mụrụ Buchi na Kaduna n'afọ 1964. O biela ọtụtụ ndụ ya na Lagos. == Ihe ndi okwuru == * Ụgha adịghị eto ma ghọọ eziokwu, n'agbanyeghị onye na-agwa ha. * Ngọzi Chineke karịrị ego; ha nwere ike ịbụ kọntaktị, ntụziaka, akwụkwọ ị gụrụ, ihe mkpali, egwu, enweghị njedebe! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/buchi-atuonwu/1991/ phxm29ggeyj6dm53oflmdquxial8u3w Buchi Emechata 0 377 1496 1495 2022-10-10T11:28:55Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki '''Buchi Emecheta''' Florence Onyebuchi "Buchi" Emecheta [[w:OBE|OBE]]. A mụrụ ya na 21 Julaị 1944 – 25 Jenụarị 2017). Ọ bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ amụrụ na [[w:Nigeria|Naịjirịa]], dabere na UK site na 1962,bụkwa onye dekwara egwuregwu na akwụkwọ akụkọ ndụ, yana akwụkwọ maka ụmụaka. [[Usòrò:July21 Buchi Emecheta.png|thumb]] === ''[[w:Joys of Motherhood|Joys of Motherhood]] (1979)'' === Joys of Motherhood,1979, ISBN 043590972X ===Ihe ndị O kwuru=== *Chineke, olee mgbe ị ga-eke nwanyị nke ga-emezu n'ime onwe ya, mmadụ zuru oke, ọ bụghị ihe mgbakwunye onye ọ bụla? *Añụrị nke nne bụ naanị n'aha. Ọ na-echegbu onwe ya, na-elekọta ha mgbe ha dị obere; mana na enyemaka n'ezie n'ugbo, ịkwado aha ezinụlọ, niile bụ nke nna. *Alụmdi na nwunye na-adọrọ mmasị ma ọ bụrụ na ọ na-arụ ọrụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị, mmadụ ò kwesịrị ịma onwe ya ikpe? M kwụsịrị inwe obi amamikpe maka ịbụ m *Ndị mba ọzọ nwere ike na-akpọ anyị mba na-ekwo ekwo, ma anyị onwe anyị, ndụ mmadụ bụ nke obodo, ọ bụghị naanị nke ya.<ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/86920.Buchi_Emecheta</ref> ===Edensibịa=== bbv2tush6oi3c6j4b5sjtjgw5lz1c9s Buchi Emecheta 0 378 14087 14086 2023-07-26T09:12:50Z Goodymeraj 432 /* Okwu ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki [[Buchi Emecheta]] '''[[w:Buchi Emecheta|Florence Onyebuchi "Buchi" Emecheta]]''' [[w:Order of the British Empire|OBE]] (Julai 21, 1944 – 25 Jenụwarị 2017) bụ onye odee akwụkwọ amụrụ na Naijiria. O dere akwụkwọ karịrị iri abụọ n'ọnụ ọgụ, nke gụnyere Second Class Citizen (1974), The Bride Price (1976), The Slave Girl (1977) and The Joys of Motherhood (1979). Ọtụtụ n'ime akwụkwọ ndị o dere na mbido bụ Allison na Busby bipụtara ya, ebe onye nnyocha akwụkwọ ya bụ Margaret Busby. ==Okwu ndị O Kwuru== * N'akwụkwọ akụkọ m niile… Ana m etinye ọnụ n'ọtụtụ nsogbu na ajọ ebumnobi dịịrị ndị isi ojii na Britain taa. ** [http://www.emeagwali.com/nigeria/biography/buchi-emecheta-voice-09jul96.html "Ajụjụ ọnụ agbara Buchi Emecheta"] (Philip Emeagwali) * Ekwenyere m na ọ dị mkpa ịgwa ndị na-agụ akwụkwọ gị okwu n'onwe gị ... iji mee ka ndị mmadụ ghọta m n'ozuzu òkè. Ekwesịrị m ide ma kwuo okwu. Ana m ahụta ọrụ m dịka onye ode akwụkwọ nakwa dịka onye na-ekwurịta okwu ọnụ. ** [http://www.emeagwali.com/nigeria/biography/buchi-emecheta-voice-09jul96.html “Okwu Buchi Emecheta nye ndị na-agụ akwụkwọ ya”] (Philip Emeagwali) * M na-arụ ọrụ maka nnwere onwe nke ụmụ nwanyị mana abụghị m onye nkwuchite-ọnụ ụmụ nwanyị. Abụ m naanị nwanyị. ** [https://www.bbc.com/news/world-africa-38757048] N'okwu ya n'ụlọ mgbasa ozi BBC; 2017 Jan. 26) * Ụmụ nwanyị ojii nọ n'ụwa niile kwesịrị ịdị n'otu ma nyochaa ọzọ ka akụkọ ihe mere eme si kwuo maka anyị. ** [https://www.bbc.com/news/world-africa-38757048] N'akụkọ ụwa ụlọ mgbasa ozi BBC; 2017 Jan 26) *Ma ònye nyere iwu ka anyị ghara inwe olileanya n’ebe ụmụ anyị ndị inyom nọ? Anyị, ụmụ nwanyị, na-edebanye aha n'iwu ahụ karịa onye ọ bụla. Ruo mgbe anyị gbanwere ihe a niile, ọ ka bụ ụwa nwoke, nke ụmụ nwanyị ga-enyere aka mgbe niile. ** [https://www.zikoko.com/life/oldies/9-thought-provoking-quotes-from-the-literary-icon-buchi-emecheta/] N'okwu ya n'òkìkè nwanyị *Ihe dị ole na ole dị njọ dịka akọnuche obi amamikpe. ** [https://www.zikoko.com/life/oldies/9-thought-provoking-quotes-from-the-literary-icon-buchi-emecheta/] N'okwu ya maka omume *N'ịbụ onye odeakwụkwọ nwanyị, m ga-aghọgbu onwe m ma ọ bụrụ na m kwuo na m na-ede ihe kpamkpam site n'iche echiche ka nwoke. Ọ nweghị ihe ọjọọ dị na ya, mana nke ahụ anaghị eme ka m bụrụ onye na-ekwuchite-ọnụ ụmụ nwanyị site n'edemede. Akpọrọ m aha ahụ asị. Mkpado ahụ sitere na ụwa ọdịda anyanwụ - dịka a na-akpọ anyị Ụwa nke atọ. ** [https://www.zikoko.com/life/oldies/9-thought-provoking-quotes-from-the-literary-icon-buchi-emecheta/"Zikoko"] "Abụghị m onye nkwuchite-ọnụ ụmụ nwanyị" == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} * [[q:Buchi Emecheta|Buchi Emecheta]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Emecheta Buchi|Emecheta Buchi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Emecheta, Buchi}} 051x92bs71a2l1fbe296jhxtqvn2wps Buddy Guy 0 379 10234 1505 2022-10-10T16:22:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q314208]] wikitext text/x-wiki == Buddy Guy == George “Buddy” Guy (amuru Julaị 30, 1936) [2] bu onye egwu egwu na onye ọbụ abụ America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị naghị eche na ị nwere blues, dị nnọọ ndụ. * Ọ bụ ụdị ihe siri ike ịnọgide na-aga mgbe ụfọdụ mana naanị ị ga-ekwenye na ihe ị bụ na ihe ị nwere ike ime na nke ahụ bụ ụzọ isi gaa nke ọma. * Mgbe m gara Chicago, m ga-etinye ya dị ka nke a: M na-achọ otu dime na m hụrụ otu ụzọ n'ụzọ anọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6042-Buddy_Guy nwiput3caocwhbfdqj4248lq3fpkkqb Bukky Wright 0 380 10235 1508 2022-10-10T16:22:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20687628]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Bukky Wright|Bukky Wright]]''' (a mụrụ 31 Maachị 1967) bụ onye ome ejije na nwanyị ọchụnta ego Naijiria. Ọ ya nwe ụlọ ejiji ''B Collections'' na spa ''B Wright''. Bukky bidoro ọrụ ime ihe nkiri n'afọ 1996. Ọ pụtara n'ọtụtụ ihe nkiri Nollywood nke Yoruba na asụsụ bekee, gụnyere ihe onyonyo nke Wale Adenuga's Television series Super story. N'afọ 2014, Bukky Wright zọrọ ọkwa Honourable n'ụlọ omeiwu Ogun steeti n'okpuru ikpo okwu Social Democratic Party (SDP) nke onye bụbu Gọvanọ Olusegun Osoba na-edu. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọ bụrụ na e nwere ịhụnanya na nghọta, mbara igwe ga-abụ mmalite mmadụ. Ihe mbụ ị ga-achọ ịrịọ Chineke bụ ka o nye gị onye mmekọ nghọta." ** ''[https://www.vanguardngr.com/2012/01/ive-found-happiness-at-last-bukky-wright/ Bukky na-ekwu okwu na alụmdi na nwunye]''. * "N'ọrụ ọ bụla ị so, ọ naghị a ụ mgbe niile akwa ndina, ị ga-akwụ ụgwọ gị ma gbalịsie ike ịbịarute ọkwa ebe ị nwere ike ikwu ọnụ ahịa gị." **[https://www.vanguardngr.com/2012/01/ive-found-happiness-at-last-bukky-wright/] Bukky Na-ekwu na Ọkachamara. * “Ọtụtụ ndị na-emere m ebere ma chefuo m'anyị na-eme naanị ejije. ** [https://www.youtube.com/watch?v=4_t4fHvA4cU] Bukky Wright na-ekwu okwu na N'ajụjụ ọnụ Hip TV. * "Na-ebi ndụ gị n'agbanyeghị ihe ọ bụla. Na-ebi ndụ gị maka onwe gị na ụmụ gị. N'ihi na n'agbanyeghị ihe ị na-agbalị ime, n'agbanyeghị otú ị na-agbalị imeju ha afọ, ha ka na-achọ mgbe nile iji gị tụnyere onye na-abụghị gị." **[https://www.youtube.com/watch?v=TKa6xOVJPrk] Bukky Wright na-ekwu maka nkatọ. *“Bụrụ asọmpi nke onwe gị na ihe na-aga gburugburu, na-abịakwa gburugburu, O kwuru, sị, Ọ bụrụ na ịchọrọ imeri n'ọsọ, echela maka ihe mmegide ahụ n'ihi na ozugbo ịmalitere echiche maka ihe mmegide, ị gaghị emeri n'ọsọ." **[https://guardian.ng/saturday-magazine/celebrity/garlands-or-evergreen-actress-bukky-wright/] Nkà ihe ọmụma Bukky Wright gbasara ndụ. * "Ọ dị mfe mgbe niile ịkatọ ndị nọ n'ọchịchị mgbe anyị bụ ndị na-ekiri ekiri. Ruo mgbe anyị rutere ebe ahụ, ị ​​ghọta oge ahụ na mgbanwe bụ ihe siri ike". **[https://www.modernghana.com/amp/nollywood/11152/i-am-already-used-to-scandals-bukky-wright-actre.html] N'ajụjụ ọnụ Bukky Wright * "Ndụ jupụtara n'ọgba aghara na ọtụtụ ihe. Ọ bụrụ na ị bụ ụdị onye na-adịghị akwa ákwá maka mmiri ara ehi wụfuru, ị ga-aga n'ihu n'agbanyeghị ihe mgbochi". **[https://www.modernghana.com/amp/nollywood/11152/i-am-already-used-to-scandals-bukky-wright-actre.html] N'ajụjụ ọnụ Bukky Wright == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Buckky Wright]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Buckky Wright]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Wright, Bukky}} 7rqlk8rm07qpnhfknj3pg7lv723hmhf Bukola Oriola 0 381 10236 1511 2022-10-10T16:22:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q14957123]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Bukola Oriola | Bukola Oriola]]''' (Bukola Oriola (amuru 1976) bu onye Naijiria-Amerika o bi na Anoka County, Minnesota, ma nwee nwa nwoke aha ya bu Samuel Jacobs. O jiri afo isii dika onye nta akuko na-ede akwukwo na Naijiria mgbe o ka ka. bi na obodo ahụ, ọ bụkwa onye na-akwado ịzụ ahịa mmadụ. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ugbu a amatala m ihe ịrịba ama nke onye na-emegbu mmadụ na onye na-ere ahịa. A sị na m maara ihe ịrịba ama ndị ahụ, agaraghị m abụ onye e merụrụ emerụ ma ọ bụ nọrọ n'ohu ruo afọ abụọ." **[https://theinterview.ng/2018/03/28/its-easier-to-be-trapped-by-traffickers-than-most-people-think-bukola-oriola/] Bukola Oriola na-ekwu maka ịzụ ahịa mmadụ. N'ajụjụ ọnụ. * "Ekwenyere m na inyere ndị ntorobịa nọ n'ime obodo aka ịmata ikike ha nwere site n'inyere ha aka ịbawanye ikike dị otú ahụ na obodo nke ha." **[https://theinterview.ng/2018/03/28/its-easier-to-be-trapped-by-traffickers-than-most-people-think-bukola-oriola/] Bukola Oriola na-ekwu maka ịkpachara anya. dika onye ntorobia n'obodo ohuru. * Ọ chọtara ndị ibe ya lanarịrịnụ, “ndị nwere ume, ndị nwere ọgụgụ isi, ndị na-agbanwe agbanwe, na ndị na-emekọ ihe ọnụ. Izute ha dị ka izute ụmụnne na-efunahụ ma ọ bụ ndị kewara ekewa. Anyị niile jikọtara ọnụ n'ihi na anyị niile lanarịrị otu ụdị mmekpa ahụ ma ọ bụ nke ọzọ n'ihi ụdị ịzụ ahịa dị iche iche nke mmadụ. " **[https://theinterview.ng/2018/03/28/its-easier-to-be-trapped-by-traffickers-than-most-people-think-bukola-oriola/] Bukola Oriola na-ekwu maka ịzụ ahịa mmadụ. N'ajụjụ ọnụ. * “Dị ka onye e merụrụ n’ịzụ ahịa ọrụ, agbanarịwo m nsogbu nile n’ala a na-amaghị ka m wee nwee ike ịgbazinye ndị na-enweghị olu olu, kwado ndị ọzọ ihe metụtara, na inye ndị lanarịrịnụ ike.” **[https://northmetrotv.com/whats-happening/nmtv-volunteer-producer-bukola-oriola-invited-to-white-house/] Bukola na-ekwu maka onwe ya * "Ndị mmadụ kwesịrị ịma na ịga mba ọzọ apụtaghị ahịhịa ahịhịa ndụ, ma ọ kọwara. O nwere ike ịbụ ọnyà nwere ike ime ka ndị mmadụ na-azụ ahịa ma ọ bụ imetọ ha n'ụlọ." **[https://www.minnpost.com/community-sketchbook/2015/09/they-can-be-stopped-bukola-oriola-takes-her-story-surviving-domestic-vi/]Bukola Oriola na-ekwu maka ya. ịzụ ahịa mmadụ na ime ihe ike n'ụlọ na ndị mbata ọhụrụ * "Ndị mmadụ kwesịrị ịma na ịga mba ọzọ apụtaghị ịta ahịhịa ahịhịa… Ọ nwere ike ịbụ ọnyà nwere ike ibute ịzụ ahịa mmadụ ma ọ bụ mmetọ ụlọ." **[https://theinterview.ng/2018/03/28/its-easier-to-be-trapped-by-traffickers-than-most-people-think-bukola-oriola/] Bukola Oriola na-ekwu maka ịzụ ahịa mmadụ. N'ajụjụ ọnụ * "Ogbe ọ bụla nwere ihe ịma aka nke ya, ma mgbe ndị mmadụ na-ahụ ike ha nwere, ọ na-eme ka nsogbu nke ihe isi ike akụ na ụba na-edozi ọkara." **[https://theinterview.ng/2018/03/28/its-easier-to-be-trapped-by-traffickers-than-most-people-think-bukola-oriola/] Bukola Oriola na-ekwu maka ịzụ ahịa mmadụ. N'ajụjụ ọnụ * "Ekelere m Chineke maka ndụ." **[https://theinterview.ng/2018/03/28/its-easier-to-be-trapped-by-traffickers-than-most-people-think-bukola-oriola/] Bukola Oriola na-ekwu maka ịzụ ahịa mmadụ. * "Ekwenyere m na agụmakwụkwọ bụ ngwá ọrụ kachasị mma maka igbochi mpụ jọgburu onwe ya na obodo anyị." **[https://thenationonlineng.net/human-trafficking-bringing-story-back-home/] Bukola Oriola na-ekwu maka ụzọ enwere ike isi dozie nsogbu ịzụ ahịa mmadụ. * "Ihe bụ na ọnya ahụ dị n'ime ma ọ na-esiri ike ịgwọta. M na-adọwa ọ bụghị n'ihi na ọ na-ewute m kama n'ihi na ọ bụ ọnya na-emeghe mgbe niile. Ị na-agwọ site na usoro ahụ ma ọ bụghị ọgwụgwọ na-eme. otu ugboro." **[https://thenationonlineng.net/human-trafficking-my-life-as-a-victim/] Bukola na-ekwu okwu na N'ajụjụ ọnụ banyere ahụmahụ ya dị ka onye na-azụ ahịa mmadụ. * “Ọ bụ ọnọdụ ohu mgbe nna ya ukwu nọ n’ọnụ, a pụrụ ịkọwa ya dị ka ndị Izrel nọ n’aka Fero na ndị Ijipt.” **[https://thenationonlineng.net/human-trafficking-my-life-as-a-victim] Bukola dere banyere ahụmahụ ya n'akwụkwọ ya, nke a kpọrọ '''Akpọrọ:''' ''Ụdị nke ndị a na-ere ere. Onye a tara ahụhụ'' (2016) ==Njikọ mpụga== [[W:|Bukola Oriola]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Bukola Oriola]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Oriola, Bukola}} 4uveje58jvlxz7843tchgu8eb3hwb31 Burna Boy 0 382 14301 10237 2023-08-23T00:16:44Z Pikariisi 507 wikitext text/x-wiki [[Burna Boy]] [[W:Burna Boy| Damini Ebunoluwa Ogulu]] (amuru 2 Julaị 1991), bu onye ǹkà a ma ama dị ka Burna Boy, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-agụ egwú. Ọ bụ otu n'ime ndị a ma ama na Afrịka kacha eme nke ọma. [[Usòrò:Burna Boy.jpg|thumb|Burna Boy (2014)]] ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Maka m, ọrụ ọ bụla dị iche, ọ na-ejekwa ozi dị iche. *N'èzí' bụ ihe ọrụ nkeonwe. Nke a, 'African Giant', bụ karịa nke ọrụ Africa. *“Anaghị m eme atụmatụ ihe. Ekwetaghị m na nhazi. Ekwenyere m na ị na-eme ike gị niile na ihe ị na-eme kacha mma mgbe niile na ihe ọ bụla ọzọ bụ ihe ọ bụla ọzọ. Ihe niile ọzọ bụ mgbakwunye. " *“Ịga n’elu ogbo – nke ahụ bụ ọṅụ m. Ị maara dị ka mgbe ị nọ n'ụlọ akwụkwọ na ị na-eche naanị ka mgbịrịgba ga-apụ ka ị nwee ike ịhapụ klas gaa na-egwu egwu n'èzí? Nke ahụ bụ m na ndụ." *“N'ọgwụgwụ nke ụbọchị, ihe niile ị na-achụ ga-agba ọsọ.” *“Nrụgide bụ nwoke na-eche ka ọ ga-esi azụ ụmụ ya ise taa.” *“ Adị m afọ 28. Na obodo m, a na-ewere nke ahụ dị ka nwata. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị ntorobịa adịghị mkpa maka ndị na-ebuli elu na elu. " *“Esi m na ndịda Naijiria, ebe a na-akpọ Port Harcourt City.. Ọ nweghị onye ga-esi na ya pụta. Achọrọ m itinye ya na maapụ” *“Abụ m mmadụ onye nka ya na-eme egwu”  *“Fall Out Boy na-abụbu egwu egwu ọkacha mmasị m” *Ọtụtụ ndị America anaghị aghọta ọbụna ihe m na-ekwu na ndekọ m, mana ha na-amata vibe, ịma jijiji ahụ"  ==Edensibia== *https://www.owogram.com/burna-boy-quotes/ hc02d1neg6duu8i41muhd0vafzw37ww Busi Ncube 0 383 12453 12452 2022-11-05T22:53:27Z Akwugo 29 ndezi ndeghie wikitext text/x-wiki '''[[w:Busi Ncube|Sibusiswe "Busi" Ncube]]'''(a mụrụ 15 June 1963) bụ [[w:mbira|mbira]] [[w:|onye egwu]] na [[w:|onye na-abụ abụ]] sitere na [[w:mbira |mbira]] [[w:|Zimbabwe]]. Ọ na-abụ abụ na [[W:|Asụsụ]] [[W:|Afrịka]] isii. Ọ na-akpa [[w:|guitar]], mbira na [[w:|percussions]]. == Okwu Ndi Okwuru== * "Ekwela ka ihe ịga nke ọma bata n'isi gị, n'agbanyeghị na ha na-ekwu na ị dị mma. Dị ka m kwuru, egwu mmadụ na-ekwu maka onwe ya, nkwanye ùgwù na ịdị umeala n'obi, ị ga-erute ebe ahụ." ** Akụkọ akwụkwọ akụkọ [[https://thestandard.newsday.co.zw/2019/07/07/busi-ncube-still-game/]] * "Mmadụ ga-enwe mmasị n'ihe ha na-eme na nkwanye ùgwù maka ọrụ, ntachi obi bụ isi ihe na-eme ka ọ pụta" ** Akụkọ akwụkwọ akụkọ [[https://thestandard.newsday.co.zw/2019/07/07/busi-ncube-still-game/]] ==Njikọ mpụga== [[W:en:Busi Ncube|Busi Ncube]] na Wikipedia Bekee. [[q:en:Busi Ncube|Bisi Ncube]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ncube, Busi}} 4x5rntng491p6ko63suwik93b4dnfem C. B. Colby 0 384 10239 1530 2022-10-10T16:23:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5005993]] wikitext text/x-wiki [[C. B. Colby]] *C. B. Colby (amụrụ Carroll Burleigh Colby, Septemba 7, 1904; nwụrụ Ọktoba 31, 1977) bụ onye odee akwụkwọ ụmụaka nwere ọtụtụ ọrụ na-abụghị akụkọ ifo. O dere ihe dị ka akwụkwọ iri itoolu na atọ ekesara n'ọba ọha na ụlọ akwụkwọ dị na United States. ==Ihe ndi Okwuru== *Mgbe ndị mmadụ nwere ntụkwasị obi zuru oke zutere ndị mmụọ, akụkọ ha na-esiri ike ịkọwapụta. ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/C._B._Colby] 8lj87qxf8bsa30mnaqdfuo3tsb7vnio C. S. Lewis 0 385 10240 1535 2022-10-10T16:23:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9204]] wikitext text/x-wiki [[C. S. Lewis]] [[Usòrò:Statue_of_C.S._Lewis,_Belfast.jpg|right|thumb|Ugbu a n'ikpeazụ ha malitere Isi nke Mbụ Akụkọ nke ọ dịghị onye n'ụwa gụrụ: nke na-aga n'ihu ruo mgbe ebighị ebi: na nke ọ bụla isiakwụkwọ ka mma. karịa nke mbụ.]] [[Usòrò:Briton Rivière - Una and the Lion.jpg|thumb|right|Abịara m na njedebe nke ''[[Faerie Queene]]'': ma ọ bụ ezie na m na-ekwu "n'ikpeazụ", ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ A sị na ọ dịla ndụ dee akwụkwọ isii ọzọ dịka o tụrụ anya ime — ọ masịrị m nke ukwuu.]] '''[[w:C. S. Lewis|Clive Staples Lewis]]''' (Nọvemba 29 1898 - November 22 1963) bụ onye Irish [[w:writer|ode akwụkwọ]], ọkà mmụta nke akwụkwọ ochie, na [[w: Christian apologetics| Onye ngbaghara Ndị Kraịst]]. A maara ya nke ọma maka edemede ya banyere Iso Ụzọ Kraịst na maka usoro echiche efu ụmụaka ''Ihe E Mere Narnia''. ==Ihe ndị Okwụrụ== [[Usòrò:Redentor.jpg|thumb|right|Naanị ndị nwere nkà nwere ike ikpebi nka, mana nke ahụ abụghị otu na ikpebi uru nsonaazụ ya dị.] [[Usòrò:Sunrise_Akumal.png|thumb|right|ekwere m na Iso Ụzọ Kraịst dịka m kwere na anyanwụ awala. Ọ bụghị naanị n'ihi na m na-ahụ ya, ma n'ihi na site na ya ka m na-ahụ ihe ọ bụla ọzọ ...]] * '''Abịara m n'ikpeazụ na njedebe nke ''The Faerie Queene'': na agbanyeghị na m na-ekwu "n'ikpeazụ", ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịrị ndụ dee akwụkwọ isii ka o nwere olile anya ime — mmanụ ụtọ ya nke ukwuu.''' ** Na [Edmund Spenser]] na ọrụ ya a ma ama, n'akwụkwọ ozi o degaara Arthur Greeves (7 March 1916), nke e bipụtara na '' The Collected Letters of CS Lewis: Akwụkwọ Ozi Ezinụlọ, 1905-1931'' (2004) deziri site na Walter Hooper, p. 170 ==Njikọ mpuga== Edemede [[w:C. S. Lewis|C. S. Lewis]] na Wikipedia Edemede [[w:C. S. Lewis|C. S. Lewis]] na Wikisource * [http://www.religionfacts.com/christianity/people/lewis.htm ReligionFacts.com: C.S. Lewis] Fast facts, timeline, summary of works * [http://cslewis.drzeus.net Into the Wardrobe: a Web site devoted to C. S. Lewis] * [http://www.lewissociety.org/ C. S. Lewis Society of California] * [http://www.scriptoriumnovum.com/l.html C.S. Lewis Chronicles] A Compendium of Information about Lewis * [http://www.pbs.org/wgbh/questionofgod/ PBS | The Question of God] A look at the lives of C.S. Lewis and of Sigmund Freud, analyzing the "question of God" * [http://www.cslewis.com/ C.S. Lewis Classics] a website by HarperCollins Publishers * [https://web.archive.org/web/20060716142029/http://www.solcon.nl/arendsmilde/cslewis/reflections/e-definitivebiography.htm Sweetly Poisonous in a Welcome Way: Reflections on a Definitive Biography] A detailed critique of A.N. Wilson's CSL biography {{DEFAULTSORT:Lewis, Clive Staples}} a775afuh4yahkpfufiyehxi1894428i C4 Pedro 0 386 10241 1538 2022-10-10T16:23:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23540938]] wikitext text/x-wiki == C4 Pedro == Pedro Henriques Lisboa Santos (amụrụ 7 Julaị 1983), nke amara aha ya bụ C4 Pedro, bụ onye egwu kizomba nke Angolan. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụghị maka mmeri Ọ bụghị maka imeri Ọ BỤ MAKA ỤTỤTỤ HA == Ebenside == https://twitter.com/_c4pedro_ mb4uioxgkj0td14flwvuro1apt38qyo CDQ (rapper) 0 387 10242 1541 2022-10-10T16:23:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30567425]] wikitext text/x-wiki == CDQ (rapper) == Sodiq Abubakar Yusuf (amuru May 6, 1985), nke amara aha ya na CDQ, bu onye Naijiria ama ama hip-hop rapper na onye na-ede egwu nke ama ama maka otu ya "Nowo E Soke" nke gosiputara Wizkid na Masterkraft's Indomie ebe egosiputara ya na Olamide. == Ihe ndi okwuru == * Ndụ na-abịa na ọtụtụ agha a na-atụghị anya ya. Ma mgbe ị na-edobe obi dị ọcha. Nature ga-alụ ọgụ maka gị mgbe niile. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/cdq/2736/ gy8ry3pslfm4uzauk4zidwgy15s6woj Caesar Carl Hans Henkel 0 388 10243 1544 2022-10-10T16:23:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5016973]] wikitext text/x-wiki [[Caesar Carl Hans Henkel]] '''Caesar Carl Hans Henkel''' Caesar Carl Wilhelm Hans Henkel, bụ onye German mụrụ South Africa, onye na-ese ihe nkiri, onye na-ese ihe, onye agha na onye na-ahụ maka ihe ọkụkụ. Ọ bụ nna John Spurgeon Henkel. Henkel sitere n'ezinụlọ ndị agha German ochie na ndị a ma ama. Ọ debara aha dị ka onye uwe ojii na British-German Legion n'oge agha Crimea. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ha "bụ ụdị ndị ga-anwa ime onwe ha obi ụtọ na ndị Allies na-achịkwa ọchịchị na Vienna ma gafere ha abụọ na ohere mbụ." <ref>https://www.archives.gov/iwg/declassified-records/rg-226-oss/entry-214.html</ref> ===Ebenside=== tey6ausq28ul9z94k0lj3uy7ucy1j21 Caitlin De Ville 0 389 10244 1547 2022-10-10T16:23:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q95787173]] wikitext text/x-wiki [[Caitlin De Ville]] '''Caitlin De Ville''' Caitlin De Ville bụ onye violin eletriki nke Zambia dabere na Cape Town, South Africa. O weputara album izizi ya Serengeti Sunrise na 2017. Onye egwu na-eme njem nlegharị anya na-ewu ewu, De Ville elegharịla anya dị ka onye na-ese ihe naanị yana ndị otu dị ka Turisas. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Obi dị anyị ụtọ ịbụ akụkụ nke obere azụmaahịa na Fort Worth. Ịbụ onye na-ere brik na ngwa agha bụ ihe ịma aka na oge Amazon.com, mana anyị enwetala nzaghachi dị mma na azụmahịa anyị. Anyị nwere obi ụtọ maka mmegharị mpaghara ụlọ ahịa na mmetụta dị mma ọ nwere ike inwe na obodo - anyị nwere olile anya na omume ahụ ga-aga n'ihu! <ref>http://voyagedallas.com/interview/meet-caitlin-deville-suzanne-fluke-happy-lark-fort-worth/</ref> ===Ebenside=== pk7cny48eahkfghbykmub3vjhiifohj Calories 0 390 1550 1549 2022-10-10T11:28:57Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Wikipedia:Calorie|'''Calories''']] bụ ihe mmadụ ji atụle ike mmadụ. == Okwu okwuru == * Onye ọ bụla “ma” na ndị buru ibu na-eribiga nri ókè. Ndị dọkịta maara ya. Ndị na-ede nri maara ya. Ndị nkuzi na Weight Watchers maara ya. Onye ọ bụla maara ya. Ya mere, ọ bụrụ na ibu ibu, ị nwere ike mara ya. Ma mgbe m bịakwutere nsogbu ahụ na mgbakọ na mwepụ, ọnụọgụ ndị ahụ amaghị ya. Na ọnụ ọgụgụ doro anya. Nwa nwoke, anyị ezighi ezi…. A gbakọtara m na paụnd abụba anụ ahụ na-edobe ihe na-erughị otu kalori kwa elekere. ** Margo Feiden, ''Margo Feiden's The Calorie Factor,'' Simon & Schuster Inc. 1989, Peeji 11, [[w:ISBN|978-0671618001]] * Eledala ike kalori anya. Eledala ike nke ọbụna otu kalori anya. Abụba abụghị ọnọdụ a na-echekwa site na iribiga ihe ókè. Abụba bụ ọnọdụ a na-ebute ma na-echekwa ya site n'iri obere kalori ole na ole, mgbe niile. ** Margo Feiden, ''Margo Feiden's The Calorie Factor,'' Simon & Schuster Inc. 1989, Peeji 13, [[w:ISBN|978-0671618001]] ==Njikọ Mpụga == [[W: Calories|Calories]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Calories|Calories]] na Wikiquote 707e7stmyc2lc95l8vewv8pjx6lh348 Camara Laye 0 391 10245 1553 2022-10-10T16:24:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1371169]] wikitext text/x-wiki == Camara Laye == Camara Laye (Jenụwarị 1, 1928 - Febụwarị 4, 1980) bụ onye ode akwụkwọ si Guinea. == Ihe ndi okwuru == * Ndị na-agba egwu niile nwere àgwà mkpokọta, n'ihi na iti nke ọ bụla nke tom-tom nwere mmasị na-agaghị ekwe omume. N’oge na-adịghị anya, ndị bụ́ nanị ndị na-ekiri ihe nkiri ga-agbakwa egwú. * Ha na-azụ m, ọkachasị nne nne m ... Ahụrụ m ya n'anya n'obi m niile. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/26032-Camara_Laye qq5r77o8w034w52rt5kso3ain8yqv4x Candace Allen (author) 0 392 1555 1554 2022-10-10T11:28:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Candace Allen (author)]] '''Candace Allen (author)''' Candace Allen bụ onye America na-ede akwụkwọ akụkọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nkatọ ọdịnala na onye na-ede enyo, onye dabere na London. Ọ bụ nwanyị mbụ onye Africa-America ka ọ bụrụ onye otu Directors Guild of America. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Emebere unu ụmụaka niile, ka emebere unu n'ezie, ngwa ngwa." *"Cheta ka anyị si tinye akwụkwọ mmado nwere aha gị n'aka gị nke enwere ike izu ohi. *“Gị na papa m bụ n'ezie bọọlụ na-emebi emebi nke echiche efu niile ndị ntorobịa anyị na-agbapụ. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/703647.Candace_Allan</ref> ===Ebenside=== 02jnm1xij4zshhrrwxts3vqhqpqups9 Cannonball Adderley 0 393 10246 1558 2022-10-10T16:24:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q110477]] wikitext text/x-wiki == Cannonball Adderley == Julian Edwin “Cannonball” Adderley (Septemba 15, 1928 – Ọgọst 8, 1975), onye sitere na Tampa, Florida bụ onye jazz alto saxophonist nke obere oge combo nke 1950 na 1960. == Ihe ndi okwuru == * Hipness abụghị ọnọdụ nke uche, Ọ bụ eziokwu nke ndụ! * Enweghị ọdịnihu na-enweghị ihe gara aga na onye ọ bụla nke na-aghọtaghị n'ezie ebe jazz si bịa enweghị ikike ịnwale iduzi ebe ọ na-aga. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21083-Cannonball_Adderley 00562547cjjgl3k0suxs9f52v9r4upp Cara Black 0 394 10247 1562 2022-10-10T16:24:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q229128]] wikitext text/x-wiki [[Cara Black]] [[Usòrò:Black WM14 (9) (14620629496).jpg|thumb|Cara Black]] '''[[w:Cara Black | Cara Black]]''' (amuru 17 Febrụwarị 1979) bu onye ama ama si Zimbabwe onye gbara egwu rue 2015. O bu onye okachamara nke abuo, wee merie 60 [[w:WTA|WTA]] na aha 11 [[w:ICF Women's Circuit|ITF]] n'ọzụzụ ahụ. Onye bụbu Ndepụta nke nọmba1 nwere ndị egwuregwu tenis okpukpu abụọ nke ụmụ nwanyị na [[w:WTA Rankings|WTA Rankings]], ọ nwetala aha iri [[w:Grand Slam (tennis)|Grand Slam]] n'ọkpụkpụ abụọ ụmụ nwanyị na ngwakọta okpukpu abụọ. Site na imeri [[w:2010 Australian Open – Mixed Doubles| aha agwakọta abụọ]] na [[w:2010 Australian Open|2010 Australian Open]], Black ghọrọ nwanyị nke atọ n'ime [[w:Open Era (tennis). )|Open Era]] iji mechaa Ọrụ Grand Slam n'ọkpụkpụ abụọ. ==Okwu ndị ọkwụrụ== * Tenis bụ egwuregwu dị egwu maka onye ọ bụla itinye aka na ọ bụ agụụ m. Anyị nwere ndị egwuregwu na-eto eto na-eme nke ọma, yabụ na ha kwesịrị ilekwasị anya na usoro bara ụba ma ghọta na ọ dị mkpa na ọkwa a, nne kwuru. *Mụ na nwa m nwoke dị afọ abụọ na ọkara na-eme njem n'ihi na achọrọ m. Ọ bụ ihe mbụ m na-ebute ụzọ nakwa dị ka di m. Ya mere, e wezụga oge ọrụ n'ụlọ ikpe, ọ bụkwa oge m na-ehi ụra n'ụlọ. " **[https://www.sundaymail.co.zw/exclusive-cara-black-plays-on] * Di m ga-eso anyị mee njem, na-elekọtakwa nwa okorobịa ahụ mgbe niile. Nke ahụ ga-adị mma. M ga-enwere onye nchịkwa ọhụrụ, ma di m ga-anọ mgbe niile ka ọ na-enyere m aka n'akụkụ echiche nke egwuregwu ahụ. M ga-anwale naanị n'ime asọmpi ole na ole ma rụọ ọrụ iji nwetaghachi ọkwa m. Ọ ga-amasị m iji echiche ọhụrụ gaa na enwere m olileanya ime nke ọma karịa. Enwere m ụlọ ugbu a, yabụ na m ga-ekpori ndụ egwuregwu m n'etinyeghị onwe m n'ọnọdụ ọ bụla." **[https://thestandard.newsday.co.zw/2012/08/26/cara-black-to-make-tennis-comeback] ==Okwu banyere Cara Black== * Ọ bụ ezie na ihe ndị ha na-ahụ na telivishọn ma ọ bụ n’ebe a na-egwu tennis na-akpali ụfọdụ ndị na-eto eto bụ́ ndị na-egwu tenis, ihe Cara Black malitere n’egwuregwu ahụ bụ n’ogige ahịhịa ajị anụ nke nna ya rụrụ nakwa n’ugbo ndị ojii na-akọ ugbo na Harare. Zimbabwe, Tennis International Federation kwuru ==Njikọ mpụga== *[[W: Cara Black|Cara Black]] na Wikipedia {{DEFAULTSORT:Black, Cara}} a38kkf99n1u0hdsrfwrkgmn6kmt2y93 Carbon sequestration 0 395 10248 1567 2022-10-10T16:24:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15305550]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Carbon sequestration.jpg|thumb|Onyonyo na-akọwapụta ụzọ nchekwa maka oke carbon dioxide nke emepụtara site na nrụpụta ụlọ ọrụ.]] '''[[w: Carbon sequestration| Carbon Sequestration]]'''' bụ usoro nke ịweda na ịchekwa ikuku carbon dioxide, nke bu ikuku a ka-emepụtakarị , n'ime [[w: carbon ọdọ mmiri | ọdọ mmiri carbon]]. == Okwu okwuru == * Teknụzụ ndị na-añụ carbon ọhụrụ ... dị nnọọ anya site na scalability ugbu a nke na a na-akọwa ha nke ọma dị ka echiche efu nke nkwụsị ụlọ ọrụ. ** David Wallace-Wells, odeakụkọ, na http://nymag.com/intelligencer/amp/2018/10/un-says-climate-genocide-coming-but- ya ka njọ karịa nke ahụ.html "UN kwuru na mgbukpọ ihu igwe na-abịa. Ọ dị njọ karịa nke ahụ." ''New York Magazine''. Ọktoba 10, 2018 ==Njikọ mpụga== [[W: Carbon Sequestration|Carbon Sequestration]] na Wikipedia Bekee [[Q: Carbon Sequestration|Carbon Sequestration]] na Wikiquote. 3vu1npfg91p0qugvq0sibreoywx1jzv Carina Driscoll 0 396 10249 1572 2022-10-10T16:24:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q57160775]] wikitext text/x-wiki [[Carina Driscoll]] Carina Nicole Driscoll (amụrụ 1974) bụ onye America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi na Vermont House of Representatives si Chittenden County si 2001 to 2003, dị ka onye so na Vermont Progressive Party. Ọ na-eje ozi na obodo kansul na Burlington, Vermont. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ bụ na-anọchite anya ọchịchị, na ọ bụrụ na ka ị na-agaghị na-agba ọsọ, onye ga na-anọchi anya gị? ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Carina_Driscoll 22bwg10lhdreti1tssmb5v3w59qcl2r Carl Hiaasen 0 397 10250 1576 2022-10-10T16:24:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q726177]] wikitext text/x-wiki [[Carl Hiaasen]] Carl Hiaasen amuru Maachị 12, 1953) bu onye odeakụkọ na onye ode akwukwo America. Ọ malitere ọrụ ya dị ka onye nta akụkọ akwụkwọ akụkọ na site na njedebe 1970s amalitela ide akwụkwọ akụkọ n'oge ezumike ya, ma ndị okenye ma ndị na-agụ akwụkwọ na-eto eto. Emeela akwụkwọ akụkọ abụọ ya ka ọ bụrụ ihe nkiri ihe nkiri. ==Okwu ndi okwuru== *Iwu mbụ nke mkpuchi ifufe bụ na mgbasa ozi ọ bụla ga-amalite site na nkwụ na-ehulata na ifufe. ==Edensibia== [https://www.brainyquote.com/authors/carl-hiaasen-quotes] [[Òtù:Wq/Ig]] 2c6l2fmer6qpc87uyae72t8jt8qwl52 Carl Safina 0 398 12740 10251 2022-11-10T15:37:49Z Poistuuko Manu? 195 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Carl Safina.jpg|thumb|Carl Safina (2011)]] '''[[w:Carl Safina|Carl Safina]]''' (born 23 May 1955) bụ odee, ọkachamara gburugburu ebe obibi, ọkà mmụta ihe gbasara mmiri, na prọfesọ na Mahadum Stony Brook. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Mgbe ụdị abụọ nwere ọmịiko, ndị nwere njikọ chiri anya yiri ka ha nwere mkpa yiri nke ahụ, anyị nwere ike ịjụ ma usoro ọ dị na-enyere ha aka izere asọmpi kpọmkwem. N'ime ajụjụ ndị a doro anya, echiche na ụdị abụọ nwere otu ihe myiri enweghị ike ibikọ ọnụ (Gause 1934). ** [https://www.jstor.org/stable/4087619 Foraging habitat partitioning in Roseate and Common Terns. The Auk] * Bluefin tuna (Thunnus thynnus) bụ ihe e kere eke nwere nnukwu ihe. Na-eto eto ruo kilogram 1500 (kilo 700), na-eme njem na njem nlegharị anya nke oke osimiri, ma nwee ike igwu mmiri 50 kilomita (90 km) kwa elekere, ọ bụ otu n'ime anụmanụ kachasị ukwuu, na-agbasa na ngwa ngwa. Nye onye ọ bụla nke hụrụ nnukwu nnukwute saber nke na-agbawa n'elu oké osimiri, ọ bụ otu n'ime ihe ndị kasị mma. ** [http://www.jstor.org/stable/2386419 Conservation Biology - Bluefin Tuna in the West Atlantic: Negligent Management and the Making of an Endangered Species pages 229–234] * Ụgbụ dị n'okpuru—nnukwu ụgbụ yiri akpa a dọpụrụ n'elu oke osimiri - pụtara maka njide ọtụtụ azụ, oporo, squid na anụmanụ mmiri ndị ọzọ karịa usoro ịkụ azụ ọ bụla ọzọ. Ma trawling na-akpaghasịkwa ala oké osimiri karịa ihe ọ bụla mmadụ na-eme, na-enwekwa ihe na-agbawa obi nke ukwuu maka ndị bi n'ụwa. ** [http://www.jstor.org/stable/43313863 Scorched-Earth Fishing -Issues in Science and Technology] * Ọtụtụ n'ime ikuku oxygen anyị na-eku ume bụ plankton oké osimiri mere ya. Na mgbe ụmụ anụmanụ hapụrụ oké osimiri nke ndụ bilitere, ha were mmiri mmiri na ha, n'ime ahụ ha - gburugburu ebe obibi dị oké mkpa maka nlanarị. Anyị bụ, n'echiche, arịa dị nro nke mmiri oké osimiri. ** [http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download A sea ethic: floating the Ark] * "Site n'ụbọchị obi ụtọ nke ịchọgharị mmanụ na mkpọpu mmanụ, mgbe a na-achọta ọtụtụ isi mmalite dị mfe ma na-edozi ngwa ngwa, anyị nwetara onwe anyị n'ụdị oge ngwụcha. Anyị dị njikere ibibi ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe niile. , n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe ọ bụla, ma na-aga n'ihu n'usoro ndị anyị na-enweghị ụzọ isi meghachi omume na nsogbu ndị a maara inye ihe nwere ike igbu ha. ** [http://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2011/04/deepwater-horizon-a-convesation-with-carl-safina/237043/ Deepwater Horizon, One Year Later: A Conversation With Carl Safina]] (Talking to the author of "A Sea in Flames" about how offshore drilling has—and hasn't changed—since the Gulf spill — interview by Douglas Gorney) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Carl Safina|Carl Safina]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Safina, Carl}} pzm0u01b027t75qgzs2csjb5q6ydsdf Carmen Laforet 0 399 13286 10252 2023-01-22T23:25:06Z Narrin kaima 294 File wikitext text/x-wiki [[Carmen Laforet|Carmen Larforet]] [[File:Portrait Carmen Laforet.jpg|thumb]] Carmen Laforet (Barcelona 6 Septemba 1921 – Madrid, 28 Febrụwarị 2004) bụ onye odee Spen onye dere n’oge agha obodo Spain gachara. Onye edemede Europe dị mkpa, ọrụ ya nyere aka na ụlọ akwụkwọ nke Existentialist Literature na akwụkwọ akụkọ mbụ ya Nada gara n'ihu n'ụdị edemede Spanish tremendismo nke Camilo José Cela malitere na akwụkwọ akụkọ ya, La familia de Pascual Duarte. Ọ nwetara Premio Nadal na 1944. ==OKWU NDI OKWURU== * Ụlọ ahụ na-ejupụta n'ọgba aghara na ọgụ, na-abụkarị n'ihi esemokwu ochie nke gbatịworo ruo ọtụtụ afọ. Esemokwu nka na ekworo ịhụnanya na-adị ugbu a na-akwalite ọgụ Román na Juan, ebe ọ bụ na Roman na Gloria na-enwebu mmekọrịta ịhụnanya. N'ikpeazụ, Angustias gbapụrụ n'ụlọ ahụ, na-abanye n'ebe obibi ndị nọn iji gbanarị ọgụ ahụ wee gbanarị ikpe ọmụma ya n'ihi mmekọrịta ogologo oge nke ya na nwoke lụrụ di na nwunye nọ. ==EDENSIBIA== * https://www.supersummary.com/nada/summary/ 68aapwx94sqjfsd89cr5u6y1kwkz4mi Carmen Martín Gaite 0 400 13287 10253 2023-01-22T23:27:52Z Narrin kaima 294 File wikitext text/x-wiki '''[[Carmen Martín Gaite]]''' [[File:Carmen Martín Gaite.jpg|thumb|Carmen Martín Gaite]] '''Carmen Martín Gaite''' (8 Disemba 1925 - 23 Julaị 2000) bụ onye odee si Spain. O dere n'ụdị dị iche iche, gụnyere akwụkwọ akụkọ, mkpirisi akụkọ, na edemede. O dekwara ihe nkiri screenplay. N'ime oge ndụ ya, ọ ritere ihe nrite dị iche iche, nke gụnyere [[w:Premio Nadal|Premio Nadal]] na 1957 maka ''[[w:Entre visillos|Entre visillos]]', [[w:Prince of Asturias Awards|Prince of Asturias Awards]] na 1988, Award Premio Castilla y León de las Letras na 1992, na Premio Acebo de Honor nyere n'ihi ọrụ ọ rụrụ na ndụ ya. ==Ihe ndị Okwuru== * Ọ dịghị mgbe otu onye nwere onwe; onye na-ekekọtaghị ihe, anaghị adị ndụ... Ezi njikọ bụ nke mmadụ na-ahọrọ, nke onye ahụ na-achọ ma tinye onwe ya, na-enweghị ike inwe ha. * Ọ dịghị otú a ga-esi gbakọọ otú akụkọ ga-esi metụta mgbe otu onye nledo nwere mmasị n'anya onye ọzọ. * A sị ka e kwuwe, mkpụrụ obi na ahụ na-ebi ndụ nkewa site na nkebi, na ihe kacha mma bụ na ha na-emekọrịta ihe dị ka ezi ndị agbata obi. * A na-eji nghọta na-akasi obi nke eziokwu dochie anya aghụghọ; mana ezi ọhụụ bụ nke na-agbaji ogwe osisi wee hapụ mkpọmkpọ ebe ama ama ịbanye n'ime ụwa. * Ọnụ ụzọ ahụ were nwayọọ mepee, ma mgbe ahụ m mụtara ihe nzuzo nke ogige ahụ mechiri emechi: a na-emeghe ya naanị maka ndị na-achọsi ike ịbanye nakwa ndi na-atụ anya ịbanye ebe ahụ. ==Ebensidee== * [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Carmen_Mart%C3%ADn_Gaite Wikipedia: Carmen Martín Gaite] * [https://www.goodreads.com/author/quotes/39195.Carmen_Mart_n_Gaite Top Quotes by Carmen Martín Gaite] rjwuktkgmfclqt3wjbn1imhqj76oy1g Carol Ann Duffy 0 401 10254 1590 2022-10-10T16:25:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q237994]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Carol Ann Duffy (cropped).jpg|thumb|N'ebe dị n'akụkụ nke ọzọ nke abalị a sara mbara<br>na ebe dị anya n'etiti anyị, a na m eche gị. ọnwa.]] ''[[w:Carol Ann Duffy|Carol Ann Duffy]]''', [[w:Commander of the British Empire |CBE]] (a mụrụ [[w:|23 December]] [[w:|1955]]) bụ onye Scotland onye na-ede uri, onye na-ede egwuregwu, onye ode akwụkwọ nweere onwe ya na ugbu a [[w:Poet Laureate|Poet Laureate]], nwanyị mbụ nwere aha ahụ. == Okwu Ndi Okwuru == *"'''Otu ebe n'akụkụ nke ọzọ nke nnukwu abalị a<br>na anya dị n'etiti anyị, m na-eche gị.<br>Ụlọ ahụ na-eji nwayọọ nwayọọ pụọ n'ọnwa." ** ''Okwu, Abali zuru oke'', sitere na '' Obodo Ọzọ '' (1990). *"<p>Ọ bụghị rose na-acha uhie uhie ma ọ bụ obi satin<br>M na-enye gị yabasị<br>Ọ bụ ọnwa ejiri akwụkwọ agba aja aja. ..</p><p>M na-agbalị ime eziokwu.</p>" ** ''Valentine'', sitere na ''Mean Time'' (1993). *"Ebe a.<br>Ọ ga-eji anya mmiri kpuo ìsì<br>dị ka onye hụrụ n’anya.<br>Ọ ga-eme ka echiche gị bụrụ ihe na-akụda mmụọ nke iru uju." ** ''Valentine'', sitere na ''Mean Time'' (1993). *"''' Onye nchịkọta ọkụ. Ị si na kpakpando daa<br> n'apata m, oriọna dị nro dị n'akụkụ ihe ndina<br> enyo n'ime gị,<br> ma ugbu a ị na-enwu dị ka nwa agbọghọ snow,<br> buttercup n'okpuru agba, nnukwu blue blue yonder. br>ị na-eti mkpu ma feba n'ime." ** ''Onye na-achịkọta Ìhè'', sitere na ''Oziọma nwanyị'' (2002). *"Enweghị m ike ikwu ebe ị nọ. Agaghị enweta<br>site n’ekpere, ọ bụrụgodị na abụ abụ bụ ekpere. A naghị ahụ<br>na ikuku, ọ bụrụgodị na mkpụrụ obi bụ kpakpando." ** ''Ọnwụ na ọnwa'', sitere na ''Oziọma nwanyị'' (2002). *"'''Dị ka onye ọ bụla nke nwere ntakịrị ihe ọmụma banyere ọrụ m si mara, ọ dị obere ihe jikọrọ mụ na [[w:Philip Larkin | Larkin]], bụ onye toro ogologo, taciturn na mkpa dị n'elu, na n'adịghị ka ya, m na-achị ọchị, ee e. , na-akwa emo, n'ihu ọnwụ. M ga-ekwenye otu isi ihe: anyị abụọ bụ ndị na-ede uri nwanyị nwere mmasị nwanyị." ** A gbara ajụjụ ọnụ na ''[http://www.guardian.co.uk/books/2002/aug/31/featuresreviews.guardianreview8 The Guardian]'', [[w:|August 31]], [[w:|2002]]. *"Kedu ihe m nwere<br>iji nyere m aka, n'enweghi afa ma obu ekpere,<br>tachie oge awa a, enweghi ngwụcha, enweghị obi, amaghị aha,<br>ọnwụ nke ịhụnanya?” ** ''N'ikpeazụ'', site na ''rapture'' (2005). *"'''Mgbe ị mụrụ nwa, ndụ gị gara aga dị ka nke onye ọzọ. Ọ dị ka ibi n'ụlọ na mberede ịhụ ụlọ ị na-amaghị na ọ dị, juputara na akụ na ìhè.''" ** A gbara ajụjụ ọnụ na ''The Guardian'', [[w:|December 4]], [[w:|2005]]. [http://www.guardian.co.uk/books/2005/dec/04/poetry.features] *"A ga-enwe ihe ị nwere ike ịkpọ oge mkpali - ụzọ ịhụ ma ọ bụ mmetụta ma ọ bụ icheta, ihe atụ ma ọ bụ mmadụ nke mere nnukwu mmetụta. Dị ka aja na oporo, ọ bụ ihe na-akpasu iwe. Na uri ọ bụla, m na-agbalị ikpughe otu eziokwu, ka ọ ghara inwe mmalite akụkọ ifo" ** A gbara ajụjụ ọnụ na ''The Guardian'', Disemba 4, 2005. === ''Nwanyị gba ọtọ'' (1985) === *"Awa isii dị ka nke a maka franc ole na ole.<br>Afọ nipple inyinya na windo ìhè,<br>ọ na-ewepụ m agba. N'ihu n'aka nri,<br>Madame. Ma gbalịa ịnọ jụụ.<br>A ga-anọchi anya m analytically wee kpọgidere m <br> na nnukwu ụlọ ngosi ihe mgbe ochie. The bourgeoisie ga-coo<br>na ihe oyiyi nke a osimiri-akwa iko. Ha na-akpọ ya Art." ** ''Nwanyị gba ọtọ''. *"<p> ''Nke a bụ okwu ụdọ. Ugbu a were were<br>otu nwoke, na-atụgharị gafee ya na oghere<br>n'etiti echiche anyị. Ọ na-ejide ume anyị.'''</p><p>''''Onweghị okwu ọ bụla. > M chepụtara nke ukwuu; ọ na-akwa mana ọ ga-aga nke ọma.<br>A na-edekwa okwu ito n'isi ya.'''</p>" ** ''Talent''. *"Otu hụrụ na m dị ndụ. tọpụrụ<br> eriri ya. eriri afọ m meghere n'oghere egwu dị egwu.<br>N'etiti oghere ozu m nwere ike ịhụ nwata<br>Ndị agha chịrị ọchị. Naanị otu okwu nke ụbọchị kewapụrụ nke a na mmekpa ahụ ugbu a. Ha gbagburu ya n’anya." ** ''Stars Shooting''. ==Njikọ mpụga== [[W:|Carol Ann Duffy]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Carol Ann Duffy]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Duffy, Carol Ann}} pvmwn1x52zzuszn8germb4xa4oxprti Carol Loomis 0 402 10255 1594 2022-10-10T16:25:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5044441]] wikitext text/x-wiki [[Carol Loomis]] Carol Junge Loomis (amuru June 25, 1929) bu onye nta akụkọ ego nke America, onye lara ezumike nka na 2014 dika onye isi nchịkọta akụkọ-large na magazin Fortune.[1] [2] ==Okwu ndi okwuru== * M ga-ekwupụta na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mkpali m niile sitere n'otu mmetụta: egwu. Na egwu dị egwu nke oge mgbe m ga-emesị kpughee dị ka onye aghụghọ. ===Edensibia=== * [https://www.brainyquote.com/quotes/carol_loomis_749143] o4splijy25cc0xq12l5ahg9c8me20gk Carol Moseley Braun 0 403 10256 1599 2022-10-10T16:25:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q289396]] wikitext text/x-wiki [[Carol Moseley Braun]] [[Usòrò:Carol Moseley Braun NZ.jpg|thumb|right]] '''[[w:Carol Moseley Braun|Carol Moseley Braun]]''' (amụrụ [[16 Ọgọst]] [[1947]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu America, ma bụrụkwa nwanyị ojii mbụ a họpụtara na Senati United States. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ndị Alakụba taa na-eche ụdị mgba ochie ihu. Nne m nwụrụ anwụ na-ekwu na ọ dịghị mkpa ma ị bịara obodo a na Mayflower ma ọ bụ na ụgbọ mmiri ohu, site na Ellis Island ma ọ bụ Rio Grande. Anyị niile nọ n'otu ụgbọ mmiri ugbu a. ** [http://www.campus-watch.org/article/id/2920 Mgbakọ nke Islamic Society of North America Okwu nke iri anọ], (September 6 2004) * Ketanji Brown Jackson na-ajụ ajụjụ na-adọrọ mmasị na mmuo kacha njọ nke ndị America ** [https://www.msnbc.com/mtp-daily/watch/moseley-braun-ketanji-brown-jackson-questioning-appealing-to-the-worst-instincts-of-the-american-people-136245317803 Moseley Braun: Ketanji Brown Jackson na-ajụ ajụjụ 'na-arịọ maka mmuo kachasị njọ nke ndị America] * Enwere okwu, a na-akpọkwa okwu ahụ misogynoir. Na okwu ahụ na-akọwa nhụsianya okpukpu abụọ nke ndị inyom nwere agba ga-eche ihu: Ị dị mfe na okwu gbasara nwoke na nwanyị, na ị na-adịghị ike n'okwu gbasara agbụrụ. ** '''[https://www.vox.com/23015036/ketanji-brown-jackson-supreme-court-history Onye omebe iwu nwanyị mbụ onye isi ojii US na ihe Ketanji Brown Jackson wetara n'Ụlọikpe Kasị Elu]''' (Apr 7, 2022) ==Njikọ Mpuga== [[w:Carol Moseley Braun|Carol Moseley Braun]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Braun, Carol}} 66ihw9b1xvp2gcp8m2xz9ek6m3pzdgl Carol Musyoka 0 404 13165 10257 2022-11-15T22:56:28Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Carol Musyoka|Carol Musyoka]]''' (1972) bụ onye Kenya [[w:lawyer|onye okaiwu]], [[w: onye isi azụmaahịa | onye isi azụmaahịa]] na [[w:onye ọchụnta ego |onye ọchụnta ego]], onye bụ onye nchọpụta na [[w:chief executive officer|onyeisi ndị isi]] nke Carol Musyoka Consulting Limited, ụlọ ndụmọdụ na [[w:Nairobi|Nairobi]]. ===Ihe o kwụru === <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * "E ledala ike mmadụ nwere ịnwa ide akụkọ gị anya." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=H1KKdKtzVa0 "Ihe niile kwuru ma mee - Carol Musyoka"] 2016 Dec 19'' ==Njikọ mpụga== **[[w:|Carol Musyoka]] na Wikipedia Bekee. **[[q:|Carol Musyoka]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Musyoka, Carol}} d8x4xujfieliwa058qshlzxdn1kcdq6 Carol Nolan 0 405 10258 1607 2022-10-10T16:25:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23006332]] wikitext text/x-wiki [[Carol Nolan]] [[Usòrò:Carol Nolan 2015.jpg|thumb|Carol Nolan in 2015]] Carol Nolan (23 Mee 1978-) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nweere onwe ya nke Irish bụ onye bụbu Teachta Dála (TD) maka mpaghara Laois – Offaly kemgbe ntuli aka izugbe nke 2020, na mbụ site n'afọ 2016 ruo afọ 2020 maka mpaghara Offaly. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *M nnọọ hụrụ ya n'anya, ọ bụghị maka onye obula, ma ọ bụ na-n'ihi na m na ọ bụ ihe m na mgbe chere na onwe m na-eme, ndụ m were a kpamkpam dị iche iche ntụziaka, m na-eme atụmatụ na-anọ na-akụziri ruo mgbe ebighị ebi. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Carol_Nolan f83uwqbt3h2o52y5hqxvi7q9ib31kyj Carole King 0 406 10259 1610 2022-10-10T16:26:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q217787]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Carole King 2.jpg|thumb|Ọ bụghị [[w: good|mma]] ị [[w: know|mara]] <br> Na ị nwere [[w: friend|enyi]] <br> Mgbe [[w: people|ndị mmadụ]] nwere ike ịdị oke oyi…]] '''[[w: Carole King | Carole King]]''' (a mụrụ '' Carol Joan Klein '' [[w:9 February|9 February]] [[w:1942|1942]]) bụ onye edemede America na onye na-agụ abụ. ==Okwu Okwuru== * '''Abụ m onye na-ede abụ mbụ, na-adịbu mgbe niile, ma eleghị anya ọ ga-adịkwa.''' Ime ngosi bụ ngwaahịa sitere n'okike nke ide egwu; mgbe nke ahụ gasịrị, enwere m obi ụtọ ịnụ ka ndị ọzọ na-eme ya n'ụzọ ndị ọzọ. ** Dịka ekwuru na [http://www.salon.com/people/feature/1999/06/19/king/index.html "Ị ga-ahụ m n'anya echi?" Nke Rachel Louis Snyder dere na ''Salon'' (19 June 1999)] * '' ''Egwu bụ etiti; egwu bụ isi.''' Ọ bụrụ na ị nweghị ezigbo egwu ị nweghị ihe ọ bụla site na uru m. ** Dịka ekwuru na "Eze ahụ ka dị ndụ" na '' Birmingham Post '' [England] (6 Nọvemba 2001) ==Njikọ Mpụga== [[W:Carole king|Carole king]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Carole king|Carole king]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:King, Carole}} gljg4hqrz4peh9o6oysv4on52e10bbh Caroline Chikezie 0 407 10260 1617 2022-10-10T16:26:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q534485]] wikitext text/x-wiki [[Caroline Chikezie]] Ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. == okwu ndi okwuru == *N'otu aka ahụ, ka anyị gaa n'ihu na-ejikọta ọnụ ma kwenye na ikpochapụ ịkpa ókè agbụrụ ozugbo na ihe niile. Ọ bụrụ na ị naghị amasị ndị ojii 'iji kaadị agbụrụ' mee ka ọ ghara inwe 'kaadị agbụrụ' na ihe nke ahụ yiri bụ nha anya maka mmadụ niile. ==Edensibia== *https://twitter.com/c_chikezie/status/1267344546310033408?t=jaRx71CcZIHPng0xL24clA&s=19 g9hpy9bbr3hlu7y4et774lmnoqtwagm Caroline Lucas 0 408 18303 10261 2024-03-13T10:24:18Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Caroline Lucas MP.jpg|thumb|Ihe osise Lucas (2018)]] '''[[w: Caroline Lucas | Caroline Patricia Lucas]]''' (a mụrụ 9 Disemba 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain [[w: Green Party of England na Wales | Green Party]] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụrụla MP maka [[w:Brighton Pavilion (UK Parliament constituency)|Brighton Pavilion]] kemgbe 2010. Ọ bụbu [[w:Member of the European Parliament|MEP]] maka [[w:South East England (European Parliament constituency)|South East England]] site na 1999 ruo 2010 na onye ndu [[w: Green Party of England and Wales | Green Party]] ugboro abụọ, n'etiti 2008 na 2012 na ọzọ n'etiti 2016 na 2018. == Okwu Okwuru == === 2017 === * Gọọmenti na-atụgharị ndụ agbagọ site n'ịkpọ egwu bọọlụ siri ike na Brexit na ọ kwesịrị iji ọrụ ya kpọrọ ihe karịa. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-41027671Ezitere akwụkwọ ozi njide nwa amaala EU na njehie] ''Akụkọ BBC'' (23 Ọgọst 2017) ===2018=== *Kedụ otu esi emebi uche ndị mmadụ site na ntuli aka ndị mmadụ? ** Ekwuru mgbe mkpọsa ntuli aka ndị mmadụ, nke Lucas so na ya, jụrụ [[w: Jeremy Corbyn|Jeremy Corbyn]] ka ọ kpọọ ntuli aka nke enweghị ntụkwasị obi na gọọmentị Conservative. [https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-46524696 Brexit: mkpọsa ntuli aka ndị mmadụ na-agba Corbyn ume ka ọ kpọọ votu enweghị ntụkwasị obi] '' Akụkọ BBC '' (11 Disemba 2018) ===2019=== * N'oge anyị chọrọ onye ndu nwere obi ike na iguzosi ike n'ezi ihe, anyị na-enweta ome mara mma. ** Ekwuru na [https://twitter.com/CarolineLucas/status/1153651113146691584?ref_src=twsrc%5Egoogle%7Ctwcamp%5Eserp%7Ctwgr%5Etweet tweet] mgbe ntuli aka nke [[w: Boris Johnson|Boris Johnson]] dị ka onye ndu Conservative na praịm. Minista na 2019. *N'ahụmahụ m, ụmụ nwanyị na-adịkarị obere ebo, ọ na-adịrị ha mfe ịmalite ntụkwasị obi ngwa ngwa **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-49314840 Green MP Caroline Lucas kpọrọ oku maka ụlọ ọrụ mberede nke nwanyị niile] ''Akụkọ BBC'' (12 Ọgọst 2019) * Mgbasa ozi ezumike ahụ kwuru na Brexit ga-echekwa NHS. Mana Home Office na-eme atụmatụ ịkwụsị nnwere onwe ịgagharị ga-eme ihe na-abụghị. Ụmụ amaala EU 65,000 na-arụ ọrụ na NHS anyị. Ọ pụghị ịnagide ma ha anọghị ya. ** Ekwuru na [https://twitter.com/CarolineLucas/status/1164186967363510278 tweet] na August 2019 * A na-achụ oke ohia mmiri ozuzo n'elu ebe ịchụàjà nke ahia efu na Europe ** Ekwuru na [https://twitter.com/CarolineLucas/status/1164902802432438272 tweet] n'oge [[w:2019 Amazon rainforest wildfires |2019 Amazon rainforest wildfires]] na August 2019 * Anyị ga na-achị onwe anyị ọchị ma ọ bụrụ na anyị atụkwasị ntụkwasị obi na onye isi aka nri Brazil, onye isi azụmaahịa [[w:Jair Bolsonaro|Jair Bolsonaro]] iji chebe ya. **[https://www.politicshome.com/news/uk/environment/global-warming/opinion/house-commons/106068/caroline-lucas-mp-amazon-rainforest Caroline Lucas MP: Oke ọhịa Amazon ekwesịghị ịbụ. àjà n'elu ebe ịchụàjà nke free ahia na Europe] (23 August 2019) *Anyị ga-egbochi ihe na-adịghị ala karịa ọchịchị. ** Ekwuru mgbe Lucas bịanyere aka na nkwekọrịta Ụlọ Nzukọ nke kwere nkwa na ndị omeiwu ga-edozi ọchịchị ọzọ ma ọ bụrụ na [Boris Johnson] nwara ime ka ndị omeiwu malite. Ekwuru na Guardian. [https://www.theguardian.com/politics/2019/aug/27/mps-pledge-form-alternative-parliament-prorogation-church-house-declaration-brexit MPs kwere nkwa na ha ga-etolite nzuko omeiwu ọzọ ma ọ bụrụ na nke prorogation] Ọgọst 27, 2019) * [[W: Extinction Rebellion|Nnupụisi Ịla n'iyi]] na-ebu ozi anyị niile kwesịrị ịnụ. Ndị uwe ojii agaghị agbachi ha ọnụ, ha ekwesịghịkwa ịnọ na obodo onye kwuo uche ya nweere onwe ya. ** E zoro aka na [https://www.theguardian.com/uk-news/2019/oct/24/extinction-rebellion-begin-legal-challenge-against-protest-ban "Nnupụisi Extinction na-amalite ịma aka iwu megide mmachibido iwu" ], ''[[w: The Guardian|The Guardian]]'', 24 Ọktoba 2019 ==Njikọ Mpụga== [[W: Caroline Lucas|Caroline Lucas]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Caroline Lucas|Caroline Lucas]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Lucas, Caroline}} h9hqy1i8t3i268exdw2p1be02a9888h Carrie Chapman Catt 0 409 10262 1623 2022-10-10T16:26:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q270207]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Carrie Chapman Catt.jpg|thumb|Tụgharịa aka gị, tinye uche gị n'ịme akụkọ ihe mere eme, na-alụ ọgụ maka nnwere onwe nke na ụwa dum ga-asọpụrụ mmekọahụ anyị.]] '''[[w:Carrie Chapman Catt|Carrie Chapman Catt]]''' ([[w:|9 Jenụwarị]], [[w:|1859]] - [[W:|9 Maachị]], [[w:|1947]]) bụ onye America [[w: ịhọpụta ụmụ nwanyị | ịhọpụta ụmụ nwanyị]] onye ndu nke gbadoro ụkwụ maka [[w: Ndozigharị nke iri na itoolu na iwu United States | Mmezigharị nke iri na itoolu na iwu United States]], nke nyere ụmụ nwanyị US ikike ịtụ vootu na 1920. Catt jere ozi. dika onye isi oche nke [[w:National American Woman Suffrage Association|National American Woman Suffrage Association]] site na 1900 rue 1904 na 1915 rue 1920. O hibere [[w:League of Women Voters|League of Women Voters]] na 1920. na International Women Suffrage Alliance na 1904, nke e mechara kpọọ [[w:International Alliance of Women|International Alliance of Women]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"'''Nye ajọ omume ndị chọrọ iguzogide, N'ebe ezi omume chọrọ enyemaka, N'ọdịnihu nọ n'ebe dị anya, nye onwe gị.''" ** Ekwuru na Great Women of the Suffrage Movement (Anyị ndị mmadụ: Industrial America) nke Dana Meachen Rau dere (2005) *"'''N'ime mgbanwe nke usoro ihe ọhụrụ, anyị ndị inyom na-achọ olu nhata nha; anyị agaghị anabata ihe ọ bụla.''" ** Ekwuru na "Carrie Chapman Catt: Ndụ Ọha" nke Jacqueline Van Voris dere (1996) *"Weghachite aka gị, tinye uche gị n'ịme akụkọ ihe mere eme, na-alụ ọgụ maka nnwere onwe nke na ụwa niile ga-asọpụrụ mmekọahụ anyị." ** Ebipụtara ya na akwụkwọ nta karịrị nde 7, ekesara na nzukọ Sufragists karịrị 10,000 na 1913. "Democracy" nke Sue Vander Hook (2011) dere. *"Ụwa a akụzirighị nwaanyị ọ bụla nkà ma kwuo na ọrụ ya abaghị uru. O kweghị ka o nwee echiche ma kwuo na ya amaghị otú e si eche echiche. Ọ machiri ya ikwu okwu n'ihu ọha, ma kwuo na mmekọahụ enweghị ndị na-ekwu okwu. Ọ gọrọ agọ ya ụlọ akwụkwọ, ma kwuo na mmekọahụ enweghị ọgụgụ isi. Ọ napụrụ ya akụkụ ọ bụla nke ọrụ wee kpọọ ya onye na-adịghị ike." ** Site na okwu 1902 dị ka onye isi oche nke National American Woman Suffrage Association nke e hotara na "Wings of Dawn" nke Louise Scarmato (2013) dere. *"Mgbe ikpe ziri ezi ruru n’oké iju mmiri, dị ka nke anyị mere ná mba ahụ, ihe ọ bụla na-egbochi ya aghaghị ịda n’ihu ike ya dị ukwuu." ** site na okwu na Stockholm, Nwanyị nwanyị ọ na-aga n'ihu? Nke e hotara na "Ọ bụghị naanị Nwanyị Nchacha: Nduzi Nduzi Ọdịnaya Maka Ịlanahụ" nke Cat Anne Schmidt (1997) dere ==Njikọ mpụga== [[W:|Carrie Chapman Catt]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:|Carrie Chapman Catt]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Catt, Carrie Chapman}} l9j75qi9qtavzkh08udl8lxp02aaprg Carrie Fisher 0 410 10263 1626 2022-10-10T16:26:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108941]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Carrie Fisher 2013.jpg|thumb| Achọghị m ka [[w:ndụ|ndụ]] ñomie nka. Achọrọ m ka ndụ bụrụ '' nka.]] ''[[w:Carrie Fisher|Carrie Frances Fisher]]''' ([[w: Ọctoba 21|Ọctoba 21]], [[w:1956|1956]] - [[w: Decemba 27|Decemba 27]], [[w:2016|2016]]) bụ onye omere America. Onye na-ese ihe na onye na-ede akwụkwọ akụkọ, onye ama ama maka ịkpọ [[w:Princess Leia|Princess Leia]] na fim ''[[w:Star Wars|Star Wars]]'. Ọ bụ ada [[w: Eddie Fisher (onye ọbụ abụ) | Eddie Fisher]] na [[w:Debbie Reynolds|Debbie Reynolds]]. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Carrie Fisher (514443469) cropped.jpg| thumb| Ị nwere [[w:epiphanies (feling)|epiphanies]] mgbe niile [[w:oge|oge]]. Naanị ha enweghị [[w:mmetụta|mmetụta]]]] *"Ọtụtụ, ị na-ede edemede na mmadụ ga-edegharị gị. Ha na-enweta ọtụtụ narị&mdash;ọ bụghị narị mana ha na-enweta ndị ode akwụkwọ iri ka ha dee ihe. Ọ bụrụ na ị nwere nnukwu mmefu ego, ị nwere ike ịga nweta ọtụtụ ndị ka ha dee na edemede .... Anụrị m n'ezie na mmadụ kwuru, sị, 'Ọfọn, a zụtara ihe nkiri gị ma ugbu a onye dị ka Carrie Fisher ga-abata ma deeghachi ya. gi.' Ọ na-adịkwa m egwu, ịmara, n'ihi na ọ bụghị ihe m chọrọ ime. Echiche m abụghị ịwakpo ihe ma kpofuo ya, ị mara. 'Mee nke ahụ - nke ahụ bụ ọrụ karịa m!" ** Site na akwụkwọ akụkọ ihe nkiri ''[[w: Dreams on Spec |Dreams on Spec]]'' *"M na-aga na set na ị na-ụdị gburugburu na nke a & mdash; ọ bụ ụdị agha agha mgbe ị na-edegharị na stof, na ọ dị m ka ọ bụ ụdị ụgbọ ala na-achụ. N'oge na-adịbeghị anya, emere m ụdịrị a (ịchị ọchị) ebe ị na-aga, "Oh, Chineke m, ọ na-agba ọbara site na omume nke abụọ. Ngwa ngwa! Ngwa ngwa! Nye m suture! Mba, nye m paddles! Nke a bụ omume nke atọ na-enwe nkụchi obi!! Kpakpando na-abịa! Kpakpando ahụ na-abịa!" Ma ọ bụ usoro a na-enweghị atụ!" ** Site na akwụkwọ akụkọ ihe nkiri ''[[w: Dreams on Spec |Dreams on Spec]]'' *"Ekwesịrị m ibido site n’ịgwa gị na enwere ike ịchịkọta ịdị adị m niile n’otu ahịrịokwu. Na nke ahụ bụ: ''' Ọ bụrụ na ndụ m adịghị atọ ọchị, ọ ga-abụ eziokwu, nke ahụ bụkwa ihe a na-anabataghị.'' ** Site na ihe ncheta ya nke 2008 ''[[w:Añụ mmanya na-achọsi ike | Ọṅụ mmanya na-atọ ụtọ]]'' *"Mụ na onye na-anụ ọkụ n’obi dina. Enwere m olileanya na ọ bụ [[w:George Lucas | George]]. M nụrụ ọtụtụ ọgwụ ike icheta." ** N'ajụjụ ọnụ ''Vanity Fair'' mgbe a jụrụ ya ka o siri nweta akụkụ na ''[[w:Star Wars|Star Wars]]''" **[[W:kwapụta akụkọ | ikpeazụ = Wayne | mbụ = George | aha = The Princess Diaries | ọrụ = Ihe efu | ụbọchị = Nọvemba 2006 | url = http://www.vanityfair.com/culture/features/2006/11/wayne_carriefisher200611?currentPage=2 |quote=M ga-enwe nkụda mmụọ ma ọ bụrụ na ajụghị m ka ị si nọrọ na Star Wars. M na-arahụ ụfọdụ nerd. Atụrụ m anya na ọ bụ George. Ị jighị n'aka? Mba… M were ọtụtụ ọgwụ ike icheta]] *"Ejiri m onwe m Google na-enweghị mmanu mmanu. Anaghị m akwado ya. ** na '' The Late Show with David Letterman ''" [http://www.u.tv/Entertainment/This-week-Jane-Andrews-Katie-Price-Terry-Herbert-and-Fred-Johnson/1081bd97- 6ce5-40eb-9a2a-4abfee5d48a6] *"Ihe na-akawanye njọ karịa ka m nwere ike iwetu ụkpụrụ m." ** na "Ihe ngosi Late Late na Craig Ferguson" [http://ew.com/article/2009/09/04/craig-ferguson-jason-ritter/] === ''[[w: Kaadị akwụkwọ ozi sitere na Edge | Kaadị akwụkwọ ozi sitere na Edge]]" (1987) === Achọghị m ka [[w:ndụ|ndụ]] ñomie nka. Achọrọ m ka ndụ ''bụ'' nka." *"Afọ ojuju ozugbo na-ewe ogologo oge." *"Suzanne kwuru, sị: “Ọ bụ otú ahụ ka o si arụ ọrụ na fim. "Ihe na-eme nke nwere mmetụta na ndụ mmadụ, ma dabere na mmetụta ahụ, ndụ ya na-agbanwe n'ụzọ. Ọfọn, ọ bụghị otú ahụ ka ọ na-eme na ndụ. Ihe nwere mmetụta n'ahụ gị, mgbe ahụ ndụ gị na-adị otu, ma ị na-eche. , 'Ọfọn, gịnị banyere mmetụta ahụ?' Ị nwere epiphanies mgbe niile. Ha enweghị mmetụta ọ bụla." *"Ahụrụ m ihe ọsọ na koke na-eme maka ibu m. Ọ bụ ihe ekwekọghị n'okike, amam. Enwere m ike ịme mgbatị ahụ ...." == Okwu gbasara Fisher == *''Mmadụ. Fisher guzobe [[w:Princess Leia|Princess Leia]] dị ka nwa agbọghọ nke nwere ike ịnagide ahụhụ nke ya, ma ọ na-eche ihu ọjọọ nke ndị a na-atụ ụjọ [[w:Darth Vader|Darth Vader]] ma ọ bụ mmasị ịhụnanya nke onye na-ere ahịa aghụghọ [[w:Han Solo|Han solo]]. ''' … N'inweta mmasị nke ọtụtụ ndị na-akwado ya, Oriakụ Fisher emeghị Leia dị ka onye na-enweghị enyemaka. O nwere ike ịgbanarị njide nke ajọ onye omekome Jabba the Hutt na ịdị nro ịgwa Han Solo, ka ọ na-achọ ịfụ oyi na carbonite, "Ahụrụ m gị n'anya." ** [[w: Dave Itzkoff | Dave Itzkoff]], na [http://www.nytimes.com/2016/12/27/movies/carrie-fisher-dead-star-wars-princess-leia.html" Carrie Fisher, Nwa nke Hollywood na 'Star Wars' Royalty, nwụrụ na 60", na "The New York Times" (27 Disemba 2016)] ==Njikọ mpụga == [[W: Carrie Fisher|Carrie Fisher]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Carrie Fisher]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Fisher, Carrie}} [[Òtù:we/ig]] tpidhzhn2crwve1z20z2l3smxy4ohu1 Carter G. Woodson 0 411 10264 1629 2022-10-10T16:26:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5047158]] wikitext text/x-wiki == Carter G. Woodson == Carter Godwin Woodson (December 19, 1875 - Eprel 3, 1950) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme America, ode akwụkwọ, odeakụkọ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị nwere ike ịchịkwa echiche nwoke, ị gaghị echegbu onwe gị maka omume ya. Mgbe ị na-ekpebi ihe mmadụ ga-eche, ị gaghị echegbu onwe gị banyere ihe ọ ga-eme. Ọ bụrụ na ị na-eme ka mmadụ chee na ọ dị ala, i kwesịghị ịmanye ya ịnakwere ọkwá dị ala, n'ihi na ọ ga-achọ ya n'onwe ya. Ọ bụrụ na ị na-eme ka mmadụ chee na ọ bụ onye a chụpụrụ achụpụ n’ụzọ ziri ezi, i kwesịghị ịtụ ya n’ọnụ ụzọ azụ. Ọ ga-aga na-agwaghị ya; ma ọ bụrụ na enweghị ọnụ ụzọ azụ, ọdịdị ya ga-achọ otu. * Naanị inye ihe ọmụma abụghị agụmakwụkwọ. Karịsịa ihe niile, mgbalị ahụ aghaghị ime ka mmadụ chee echiche ma meere onwe ya. * Ọ bụrụ na agbụrụ enweghị akụkọ ihe mere eme, ọ bụrụ na ọ nweghị omenala bara uru, ọ na-aghọ ihe na-abaghị uru n'echiche nke ụwa, ọ na-eguzokwa n'ihe ize ndụ nke ikpochapụ. * Maka m, agụmakwụkwọ pụtara ịkpali ndị mmadụ ibi ndụ n'ụba, ịmụta ịmalite ndụ ka ha na-ahụ ya ma mee ka ọ dịkwuo mma. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15932-Carter_G_Woodson ietcdegdxrydn17sb012t31w7m2229f Caryl Brahms 0 412 10265 1632 2022-10-10T16:26:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15493831]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Caryl Brahms|Caryl Brahms]]''' (8 Disemba 1901 – 5 Disemba 1982), a mụrụ ''''Doris Caroline Abrahams'''',bụ onye odee Bekee sitere na agbụrụ Turkish-Juu. Ọ gụrụ akwụkwọ na Royal Academy of Music ma bụrụ onye nta akụkọ ballet maka London Evening Standard na emesia Daily Telegraph. A maara ya nke ọma maka edemede ya na-atọ ọchị. == Okwu okwuru == *"Onye na-abụ abụ kwesịrị oge ha ga-ekiri ya;<br>Na-agụta crotchet gị nwere ntụpọ mgbe niile. "Rappel 1910"" === Ooh! La-La! === *"Ndị Australia nwere obi ụtọ! Ha nwere ike na-ehi ụra ruo awa asaa ọzọ ma na-agafe dị ka ndị na-ebili n'oge." *"Ọ mụmụrụ ọnụ ọchị ya na-enweghị atụ, ma Dora hụrụ na ọ naghị anabata ya nke ukwuu." *"Ọ ga-abụrịrị onye na-anakọta maka ọrụ ebere. Ụmụ nwanyị a na-akwanyere ùgwù anaghị akpọ ezinụlọ maka ihe ọ bụla ọzọ." == Njikọ mpụga == [[W:|Caryl Brahms]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Caryl Brahms]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Brahms, Caryl}} ntge4iup2msr83cxa0ho1ig1tkjaxmw Cassper Nyovest 0 413 10266 1635 2022-10-10T16:26:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17198411]] wikitext text/x-wiki == Cassper Nyovest == Refiloe Maele Phoolo (amuru 16 Disemba 1990), onye amara aha ya dika Cassper Nyovest, bu onye South Africa rapper, onye na-ede uri, onye ọchụnta ego, onye na-edekọ ihe na onye na-akụ ọkpọ nwa oge. Amụrụ ma zụlite na Mahikeng, North West, a na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-ese ihe na-aga nke ọma na South Africa. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Ọ dịghị mgbe m chọrọ ka a n'ebe ọ dịghị onye maara onye m ... M mgbe niile chọrọ ịbụ otu n'ime ọkacha mmasị na ụlọ. * Tụkwasa m obi, ọ bụghị naanị gị. Tụkwasa m obi, ọ dịghị njọ otú ahụ. Tụkwasị m obi, ihe niile dị n'obi gị. == Ebenside == https://www.ugandaempya.com/cassper-nyovest-quotes/ szy108k7wbiykzdk0prg9254rnxaymh Cate Blanchett 0 414 10267 1638 2022-10-10T16:27:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q80966]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Cate Blanchett Deauville 2013 3.jpg|thumb|right|Ọ bụrụ na m nwere ụzọ m, ọ bụrụ na m bụ jichi ezuru, ma ọ bụrụ na m nwere ike ịnọ na njedebe ndụ m nile - na oké uche nke atụmanya na obi ụtọ na-enweghị ndakpọ olileanya - nke ahụ ga-abụ ihe zuru okè steeti.]] '''[[w:Cate Blanchett|Catherine Élise "Cate" Blanchett]]''', [[w:Order of Australia|AC]] (a mụrụ [[w:may 14|May 14]], 1969) bụ [[w:Australians| Australian]] onye na-eme ihe nkiri na ihe ngoy. Ọ nwetala otuto ihe dị ukwuu ma bụrụ onye mmeri ugboro abụọ [[w:Academy Award|Academy Award]]. == Okwu Okwuru == * Ọ bụrụ na m nwere ụzọ m, ọ bụrụ na enwere m chioma, ọ bụrụ na m nwere ike ịnọ na njedebe ndụ m dum - echiche ahụ dị ukwuu nke atụmanya na obi ụtọ na-enweghị ndakpọ olileanya - nke ahụ ga-abụ ọnọdụ zuru oke. ** Dịka ekwuru na ''Vanity Fair'', Vol. 62, (1999) * Daalụ n'ezie Miss Hepburn. Ogologo ndụ nke ọrụ ya echere m na ọ na-akpali onye ọ bụla. Mana nke kachasị mkpa na maka onye ọ bụla m maara na '' The Aviator '', daalụ [[w: Martin Scorsese | Martin Scorsese]]. Enwere m olileanya na nwa m nwoke ga-alụ nwa gị nwanyị. ** Mgbe emechara ihe nrite Academy maka onye na-eme ihe nkiri na-akwado kacha mma maka igosi [[w:Katharine Hepburn | Katharine Hepburn]] na ''[[w: The Aviator (2004 film) | The Aviator]]'', (27 February 2005) * Dị ka random na dị ka isiokwu dị ka nke a award bụ, ọ pụtara a ukwuu n'ime afọ pụrụ iche, ma ọzọ, pụrụ iche arụmọrụ site inyom ... Ma eleghị anya, ndị anyị na ụlọ ọrụ ndị ka na-nzuzu jidesie echiche na nwanyị. ihe nkiri ndị ụmụ nwanyị nọ na etiti bụ ahụmịhe niche. Ha abụghị. Ndị na-ege ntị chọrọ ịhụ ha, na n'ezie, ha na-enweta ego. Ụwa gbara gburugburu, ndị mmadụ. ** Mgbe o nwesịrị ihe nrite Academy Award for Best Actress maka arụmọrụ ya na ''[[w:Blue Jasmine|Blue Jasmine]]'', (2 Maachị 2014) * Ọfọn, abụ m ngwaahịa nke ụlọ ọrụ ihe nkiri Australia nke na-adabere na ọdịdị ya, mgbe ụfọdụ maka mma mgbe ụfọdụ maka njọ. Echere m na ụdị mmekọrịta nke ịnọrọ onwe ya bụ ihe na-amasị m, na mgbe ndị mmadụ na-ekwu maka ịrụ ọrụ na Hollywood amachaghị m ihe nke ahụ pụtara. Ịbụ akụkụ nke aha aha Indiana Jones na The Lord of the Rings, nke ahụ nwere mmetụta dịka ọpụpụ nye m. Ma n'ikpeazụ, echere m na echiche dum nke mmụọ nnwere onwe abụghị nanị otú e si enweta ego fim kama banyere echiche okike n'azụ ya, na mgbe ụfọdụ nke nwere ike ịdị na isi; echiche ndị ahụ nwere ike ịgafe na ndị na-ege ntị nwere mmasị na, ọ bụghị ụzọ ịkọ akụkọ n'otu n'otu kama ọ bụ ụzọ dịgasị iche iche nke ịnweta akụkọ. ** Ụlọ akwụkwọ akụkọ azụ azụ, mgbe ọ nwesịrị mmeri [[w: Film Independent Spirit Awards | Onyinye mmụọ nnwere onwe]] maka arụmọrụ ya na ''[[w: Anọghị m ebe ahụ | Anọghị m ebe ahụ]], na nzaghachi ajụjụ a: "Dịka onye na-eme ihe nkiri, ị na-ahọrọ ndị Independents karịa ndị nkịtị?" * Echere m na alụmdi na nwunye bụ ihe gbasara oge. Ịlụ di na nwunye bụ ara; M pụtara, ọ bụ ihe ize ndụ - onye maara ma ọ bụrụ na ị ga-anọkọ ọnụ ruo mgbe ebighị ebi? Ma unu abụọ sị, 'Anyị ga-eji ohere a, n'otu mmụọ ahụ. **see akụkọ| url= http://www.people.com/people/article/0,,20008317,00.html| aha = Cate Blanchett: 'Ịlụ Di na Nwunye Bụ Ịgba ara'| work= Magazin ndị mmadụ | ụbọchị = 12 Jenụwarị 2007 * Ihe masịrị m bụ ole ọpụpụ nke a bụ na ị nwere atọ na-atọ ụtọ, n'ofe ọgbọ niile, agwa nwanyị, na-agba n'ụzọ nkịtị n'akụkụ ndị nwoke. Ọzọkwa mmetụta mmetụta uche na nke uche omimi nke odide bụ, n'ihi na m, a otutu ọgaranya karịa m hụrụ na a ọdịda anyanwụ. Ma ọ dịghị mgbe ọ chụrụ obi ụtọ nke ịchụ ya n'àjà. Ya mere ọ bụ njem n'ime amaghị m maka m. ** see webụ| url= http://www.bbc.co.uk/films/2004/02/16/cate_blanchett_the_missing_interview.shtml |title= Cate Blanchett, ''Ihe Na-efu'' Ajụjụ ọnụ| onye nkwusa= BBC * Enwere m ike ịbụ ezigbo onye enweghị nchekwube. Ị maara na mgbe ị meriri Oscar na ị na-eje ije n'èzí na echiche mbụ gị bụ: "Oh Chineke, m peaked." **cite web|url=http://www.theguardian.com/film/2013/nov/30/cate-blanchett-actor-pessimist-oscar|title=Cate Blanchett: 'Ị maara na ị bụ onye na-enweghị isi. mgbe ị meriri Oscar wee chee, "Oh Chineke, arịgoro m" | ọrụ = The Guardian | ụbọchị = 30 Nọvemba 2013 * Ọ bụ nnukwu ihe ịma aka na nnukwu obi ụtọ. Mụ na Andrew chọrọ ịga obere njem, ohere ibi na ịrụ ọrụ na Sydney bụ ihe a na-apụghị igbochi egbochi, karịsịa ma a bịa n’inwe ike inye ụmụ anyị mgbọrọgwụ. Ụdị gburugburu na-akpali akpali nke ụlọ ihe nkiri ahụ na-enye n'ụzọ dị nnọọ iche na ihe nkiri, dọọrọ mmasị m. Iduzi ụlọ ọrụ nwere ihe ịma aka nke ya, ọ nweghịkwa ihe dị ka ụjọ na obi ụtọ na-abịa site na ịme ndụ n'ihu ndị na-ege ntị. Ya mere ọ bụụrụ anyị abụọ ahụmahụ magburu onwe ya. ** Na-eso di [[w:Sydney Theater Company|Sydney Theater Company]] na di [[w: Andrew Upton|Andrew Upton]]. Ekwuru na: cite web|url=http://staticmultimedia.com/movies/%EF%BF%BC%EF%BF%BC%EF%BF%BC%EF%BF%BC%EF%BF%BC %EF%BF%BCcate-blanchett-site na-hobbit-ruo-ọhụrụ-thriller- ==Njikọ Mpụga== [[W:Cate Blanchett|Cate Blanchett]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Cate Blanchett|Cate Blanchett]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Blanchett ' Cate}} jhw4yvbk31g2f4m4v9ebaq6kc5kvbn2 Catherine Acholonu 0 415 1642 1641 2022-10-10T11:29:02Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Catherine Acholonu]] Catherine Obianuju Acholonu (26 October 1951 – 18 Maachị 2014) bụ onye Naijiria odee, onye nyocha na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. ==Okwu ndi okwuru== "Ee, chi ndị ahụ maara ihe ha na-eme. Ha na-ejikọtakarị ọnụ n'alụmdi na nwunye ndị nwere àgwà na-emegiderịta onwe ha ma si otú ahụ na-emesi ha obi ike" qghqlnq1z92100ixfsljjk07wzkm4zr Catherine Apalat 0 416 10268 1645 2022-10-10T16:27:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97155765]] wikitext text/x-wiki [[Catherine Apalat]] '''Catherine Apalat''' Catherine Apalat bụ onye odeakụkọ Uganda, onye na-ede blọgụ, onye na-ese ihe nkiri na onye ka na-ese foto na otu ndị inyom Media Media na Uganda. Dịka nke Eprel 2013, Apalat bụ Onye njikwa mmemme Mama FM, ụlọ ọrụ redio obodo n'okpuru UMWA. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ihe kacha mkpa na-ewuli agwa bụ ịhụnanya". <ref>https://catherineapalat.wordpress.com/author/catherineapalat/</ref> ===Ebenside=== 8po41ykm65wxc90e3ofmya03rtmxt5h Catherine Asano 0 417 12126 10269 2022-10-10T21:35:10Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Catherine Asaro]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Catherine Asaro]] 1j7mh51n9j2vor20j0oxnb42l4uvn3w Catherine Asaro 0 418 12145 12125 2022-10-10T21:48:56Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki [[Catherine Asaro]] [[Usòrò:CatherineAsaro2009 (cropped 1).jpg|thumb|Catherine Asaro (2009)]] '''[[w:Catherine Asaro|Catherine Asaro]]''' (amuru na Nọvemba 6, 1955) bụ onye akụkọ ifo sayensị America na onye edemede echiche efu, onye na-agụ abụ na onye nkuzi. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ ya gbasara usoro eze Ruby, nke a na-akpọ [[w:Saga of the Skolian Empire|Saga of the Skolian Empire]]. ==Okwu ndị o kwụrụ== '''[[w:Catherine Asaro bibliography|Saga of the Skolian Empire]]''' :<small>A na-ahazi aha ndị a site na usoro ngụkọ oge akụkọ kama ụbọchị ebipụtara.</small> === ''[[w: Ntugharị isi | Mgbanwe izizi]]'' (1995) === :<small> Ọnụọgụ ibe niile sitere na mbipụta akwụkwọ azụmaahịa mbụ nke nnukwu ahịa nke Tor [[w:|ISBN|0-812-55023-4]] bipụtara </small> *"Ma ọ́ bụghị ọchịchọ ya siri ike nke ukwuu imechi ọnụ ma ọ bụ na m na-enwe mmetụta nke onwe m nakwa nke ya. Gịnị na-eme? Ọ dị njọ, ihe niile adịghị mma. Ee e, ọ bụghị ihe ọjọọ, ọ dị mma, na nke ahụ bụ ihe na-ezighị ezi." ** Isi nke 4, “Legacy Lucifa” (p. 84) *"Kedu ka ihe ahụ si amasị gị? Ọdịnihu nke eluigwe na ala nwere ike ịdị n'aka nwanyị ara." ** Isi nke 11, “Oge Ikwu Okwu” (p. 232) *"Nke ahụ kwụsịrị m. E jidere m nke ukwuu n'ihe omume, enweghị m ohere iche echiche site na njedebe nke ha niile." ** Isi nke 16, “Obi nke Weebụ” (p. 335) ==== ''[[w:Skyfall (novel)|Skyfall]]'' (2003) ==== :<small> Ọnụọgụ ibe niile sitere na mbipụta akwụkwọ azụmaahịa mbụ nke nnukwu ahịa nke Tor bipụtara (October 2004), ISBN:0-765-34557-9, first printing </small> * "Ọ bụrụ na nke a abụghị ịgba afa, gịnị ka ọ bụ?" "Technology." ** Isi nke asaa, “Mind Demons” (p.96) * "Ọ bụrụgodị na m maara agha oge ochie, nke m na-amaghị, ma eleghị anya ha nwere atụmatụ nke ha ebe a." "Atụmatụ a bụ otu ihe ebe niile," ka ọ tamuru. "Gbuo." ** Isi nke 11, “Warlords on the Snow” (p. 134) * “Aghọtaghị m ‘nrị elu ugwu’ a.” Shannar lere Brad anya dị ka à ga-asị na ọ bụ ya chepụtara ihe omume ahụ kama nanị inye ha nkọwa okwu. "Olee onye nwere ọgụgụ isi ga-akụ spikes n'ahụ mgbidi wee si na ha fegharịa n'ụdọ?" ** Isi nke 15, “The Long Table” (p. 174) * Nke ahụ bụ nsogbu dị n'inwe mmetụta ọmịiko; ọ pụghị ime ka onwe ya kwenye na nwanyị chọrọ ya ma ọ bụrụ na o mere n'ezie. ** Isi nke iri abụọ na atọ, “Lights on the Lake” (p. 262) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Catherine Asaro|Catherine Asaro]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Asaro, Catherine}} 3n1e4qb0jag9s6xf9pc08w3clxifil6 Catherine Doherty 0 419 10270 1659 2022-10-10T16:27:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2028414]] wikitext text/x-wiki [[Catherine Doherty]] '''[[q:Catherine Doherty|Catherine Doherty]]''' (15 Ọgust 1896 – 14 Desemba 1985) bụ onye [[q:Roman Catholic Church| Catholic]] [[w:social activist|na-akwado ọha]], [[w: Writer | ode akwụkwọ]], na onye ntọala [[w:Madonna House Apostolate|Madonna House Apostolate]]. == Okwu okwu == * M na-aga n’oge gara aga ka m mata ihe ga-eme n’ọdịnihu. ** ''Iberibe nke ndụ m'' (1979) * Iji si n’ọnụ ụzọ nke na-eduba alaeze Chineke gafere, anyị aghaghị ikpere anyị n’ala. ** "Mkpụrụ obi nke Mkpụrụ Obi M: Ntụgharị uche sitere na Ndụ nke Ekpere" (1985) * Jehova, nye ndị agụụ na-agụ nri, na agụụ gị nye ndị nwere achịcha. ** ''Ezigbo onye m hụrụ n'anya, Vol. III' (1990) * Mgbu bụ nsusu ọnụ Kraịst. ** ''Ezigbo onye m hụrụ n'anya, Vol. III' (1990) * Ọrụ nke oge a bụ ihe ị kwesịrị ịdị na-eme n'oge ọ bụla, n'ebe ọ bụla Chineke debere gị. Ị nwere ike ghara inwe Kraịst na onye na-enweghị ebe obibi n'ọnụ ụzọ gị, ma ị nwere ike inwe obere nwa. Ọ bụrụ na ị nwere nwa, ọrụ gị nke oge a nwere ike ịbụ ịgbanwe akwa akwa akwa. Ya mere, ị na-eme ya. Ma ọ bụghị naanị na ị na-agbanwe diaper ahụ, ị na-agbanwe ya ruo ike gị niile, na-enwe ịhụnanya dị ukwuu maka Chineke na nwa ahụ .... E nwere ụdị ihe niile dị mma nke Katọlik ị nwere ike ime, ma ihe ọ bụla ha bụ. ị ga-aghọta na ọ bụ mgbe niile ọrụ nke oge a ga-eme. A ghaghị ime ya, n'ihi na ọrụ nke oge a bụ ọrụ Chineke. ** ''Ezigbo nne na nna'' (1997) ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Catherine Doherty|Catherine Doherty]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Doherty, Catherine}} kfio59td8e42m5vh1aaouvc5ir46pqk Catherine Igathe 0 420 10271 1662 2022-10-10T16:27:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43371523]] wikitext text/x-wiki [[Catherine Igathe]] '''[[w:Catherine Igathe|Catherine Igathe]]''' (amụrụ na November 16, 1952) bu onye Kenya onye isi ulo oru | onye isi ahia, onye na-aru oru dika onye isi njikwa na [[w:chief executive officer|onye isi ọrụ]] nke [[w:AIG|AIG Kenya Insurance Company Limited]]. == Okwu ndị ọkwụrụ== * A kpọkwuru nwanyị ahụ ka o duzie. ** [https://www.youtube.com/watch?v=vcpHEPn5W7U"Ememme Alumni Women in Leadership: International Women's Day Ozi nke Catherine Igathe"] (March 10, 2021) * Ọchịchị bụ ka anyị si eme ihe. ** [https://www.youtube.com/watch?v=vcpHEPn5W7U"Ememme Alumni Women in Leadership: International Women's Day Ozi nke Catherine Igathe"] (March 10, 2021) * Ụmụ nwanyị bụ ndị isi n'akụkụ dị iche iche...ọ bụrụ na e mebiri ụkpụrụ ụlọ ma ọ bụ ọha mmadụ nwanyị ga-echebawanye echiche. ** [https://www.youtube.com/watch?v=vcpHEPn5W7U"Ememme Alumni Women in Leadership: International Women's Day Ozi nke Catherine Igathe"] (March 10, 2021) * Ọchịchị abụghị aha, ọchịchị bụ ihe anyị na-eme n'ezie yana otu anyị si eme ka ndị mmadụ nweta ihe. ** [https://www.youtube.com/watch?v=vcpHEPn5W7U"Ememme Alumni Women in Leadership: International Women's Day Ozi nke Catherine Igathe"] (March 10, 2021) ==Njikọ mpụga== *[[W: Catherine Igathe|Catherine Igathe]] na Wikipedia *[[Wikiquote: Catherine Igathe|Catherine Igathe]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Igathe, Catherine}} n0bwl32jh3ri5wxtgtw6fec1ab7uerx Catherine Kasavuli 0 421 10272 1665 2022-10-10T16:27:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q91164210]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Catherine Kasavuli.jpg|thumb|Catherine Kasavuli]] ''[[w:Catherine Kasavuli|Catherine Kasavuli]]''' (a mụrụ na [[w:|1962]]) bụ onye bụbu onye mgbasa ozi [[w:|Kenya]]. Ọ bụ nwanyị mbụ na-arịlịka akụkọ na mba ahụ wee rụọ ọrụ na ụlọ ọrụ telivishọn ndị ọzọ bu ụzọ ndi gụnyere The Kenya Broadcasting Corporation (KBC), Citizen Television na [[w:Kenya Television Network|Kenya Television Network]] (KTN). == Okwu Ndi Okwuru == * '''Ekpela ekpere ka ndị iro gị nwụọ. Ana m asị gị, ị nwere ike lie ndị ikwu gị niile.''' * ''Echere m na ụbọchị ndị a, ama ama na-akwụsị na ịdị mma.'' * ''' Na-emegharị onwe gị ugboro ugboro na ugboro ugboro na ugboro ugboro ruo mgbe ị chọtara ụlọ. Enweghị usoro iheomume maka mkpụrụ obi. '' * ''' Akụkọ ọjọọ bụ oge na-efe efe. Ozi ọma ahụ bụ na ị bụ onye ọkwọ ụgbọ elu.'' * '''Ị dị mkpa , ị dị mkpa . Ahụrụ gị n'anya. Na ọnụnọ gị n'ụwa a na-eme ka ọ dị iche ma ị na-ahụ ya ma ọ bụ na ị hụghị." **Dịka e hotara n'akụkọ akpọrọ[https://mpasho.co.ke/entertainment/2021-07-23-5-quotes-by-catherine-kasavuli-that-will-jump-start-your-weekend/ 5 Nkwuta sitere n'aka Catherine Kasavuli nke ga-amali na ngwụcha izuụka gị] site n'aka Queen Serem na 23 Jul 2021. * ''Achọrọ m amara karịa n'ebumnobi m, ike karịa iji kpalie ọgbọ, udo nke obi zuru oke iji nweta ikwesị ntụkwasị obi nke Chineke'' **Dị ka e hotara n'akwụkwọ akụkọ akpọrọ [https://nairobiwire.com/2021/06/catherine-kasavulis-message-to-every-girl-out-there-following-kbc-comeback.html Ozi Catherine Kasavuli na “ihe ọ bụla Nwa agbọghọ nọ ebe ahụ "Na-esochi KBC nloghachi] nke Richard Kamau na Wednesde, Jun 23, 2021. ==Njikọ mpụga== [[W:|Catherine Kasavuli]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Catherine Kasavuli]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kasavuli, Catherine}} 5pnftpmsvn3x45zrzd06gz36wwaxj1g Catherine Mahugu 0 422 10273 1669 2022-10-10T16:27:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28972674]] wikitext text/x-wiki [[Catherine Mahugu]] '''Catherine Mahugu''' Catherine Mahugu bụ onye ọchụnta ego nwetara ihe nrite n'ụwa niile. Ọ bụ onye injinia ngwanrọ site na ọrụ yana onye na-agbanwe site na agụụ. Catherine bụ ọkachamara n'ichepụta ihe gbasara mmadụ, nka enwetara na Mahadum Stanford ma tinye aka na ICT dị iche iche maka ọrụ mmepe. ===Ihe Ndị O kwuru=== "Ọhụụ m bụ ịkwalite echiche ọhụrụ nke na-agbanwe usoro ọha mmadụ, na-enye uru maka onye ọ bụla ma melite ndụ nke nde mmadụ." <ref>https://www.google.com/search?q=Catherine+Mahugu+quote&oq=Ca&aqs=chrome.1.69i59l2j69i57j69i59j69i60l2j0i67i131i433j46i67.2313j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== 3tlbl7j2k7iheuxbq63tbk6olhw9j6p Catherine Nyongesa 0 423 13136 13135 2022-11-15T21:51:20Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Catherine Nyongesa|Catherine Naliaka Nyongesa Watta]]'' (née '''Catherine Naliaka''') (A mụrụ na 1970), bụ [[w: dibia| dibia bekee]] nke [[W:Kenya|Kenya]] na [[w: oncologist | radieshon oncologist]], onye bụ onye nchoputa, onye nwe na onye isi oche nke ''Texas Cancer Center''', na [[w:Nairobi|Nairobi]], isi obodo nakwa mpaghara nke kacha ukwuu na obodo ahụ. ===Ihe o kwụru === * "Na mbụ esemokwu anyị bụ nke ụwa: ọ nweghị ihe pụrụ iche n'ezie. Ma echere m na omume ọjọọ na-akawanye njọ mgbe ọ bụla a gbaghara ya." ** Dịka e kwuru n'akụkọ akpọrọ ''[https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/the-standard/2001269337/i-survived-cancer-but-my-marriage-didnt-he-left-me "I lanarịrị ọrịa kansa mana alụm di na nwunye emeghị, ọ hapụrụ m"] nke Gardy Chacha dere.'' * "Dị ka dọkịnta, ana m enwe ekele maka erughị eru m, ana m ekpekwa ekpere nke ukwuu. Ihe ụfọdụ karịrị m, ma ọ bụrụ na enweghị m ike ime ihe ọ bụla, anyị na-ekwe ka uche Chineke mee." ** Dị ka e kwuru n'akụkọ akpọrọ ''[http://www.more-than-pain.com/an-interview-with-dr-catherine-nyongesa "More Than Pain"] nke Elizabeth Mealey dere. '' * "Nwoke ahụ bụ́ onye na-enyocha ego bịara n’ụlọ m rịọ m ka m lụọ ya, ma m jụrụ ajụ n’ezoghị ọnụ n’ihi na amaara m na m bụ onye na-elekọta ọdịnihu m." ** Dị ka e kwuru n'akụkọ a kpọrọ ''[https://businesstoday.co.ke/cancer-mashujaa-day-catherine-nyongesa-texas-cancer-centre/ "The Ultimate Shujaa: Nwanyị Na-achọta azịza nye C**** nke Kenya r Nsogbu"] nke Samuel Gitonga na 20 Ọkt 2020.'' == Njikọ mpụga == ** [[W:en:Catherine Nyongesa|Catherine Nyongesa]] na Wikipedia Bekee. ** [[q:en:Catherine Nyongesa|Catherine Nyongesa]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Nyongesa, Catherine}} 1vw735ey975yh00a1xu9q1bninkbsvd Catherine Obianuju Acholonu 0 424 10275 1675 2022-10-10T16:28:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5052851]] wikitext text/x-wiki [[Catherine Obianuju Acholonu]] Catherine Obianuju Acholonu (26 Ọktoba 1951 – 18 Maachị 2014) bụ onye odee, onye nyocha na onye ndọrọndọrọ ọchịchị na Naijiria.[1] ==OKWU NDI OKWURU== * Yes, the gods knew what they were doing. They always joined together in marriage people of opposing qualities and thus ensured harmony.” * ike nke mba dị iche iche enweghị ntụkwasị obi abụghị ihe ọ bụla ==EDENSIBIA== * https://quotationsbywomen.com/authorq/21411/ * https://quotes.ng/mobile/quotes/power-without-a-nation-s-confidence-is-nothing--24208/ jo6lthpxrgobnecbf9xyg6ayl12bwbv Cathy J. Cohen 0 425 10276 1678 2022-10-10T16:28:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5053436]] wikitext text/x-wiki == Cathy J. Cohen == Cathy J. Cohen (amụrụ 1962) bụ ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye ode akwụkwọ, onye nwanyị na onye na-akwado ọha. == Ihe ndi okwuru == * Ọtụtụ mgbe mmegharị na-alaghachi n'ọnọdụ nke ndị otu na ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị jikọrọ aka dabere na akụkọ mmegbu yiri nke ahụ - mana nke a dị ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara. Kama, m na-atụ aro ebe a ka usoro nke iwu mmegharị ahụ gbanyere mkpọrọgwụ ọ bụghị na akụkọ ihe mere eme anyị ma ọ bụ njirimara anyị kama na mmekọrịta dị n'akụkụ anyị na ike ọchịchị nke na-emezigharị, kwadoro, na ihe ùgwù. == Ebenside == "Punks, Bulldaggers, and Welfare Queens: The Radical Potential of Queer Politics?" Black Queer Studies: A Critical Anthology (Duke University Press: 2005), p. 43 8edhovexc8x4q4f374ns3p8heot8q6e Cecilia Malmström 0 426 14209 10277 2023-07-29T14:42:21Z Born in the S.A.V.O. 481 wikitext text/x-wiki [[Cecilia Malmström]] [[File:Cecilia Malmström 2011.jpg|thumb|Cecilia Malmström (2011)]] Anna Cecilia Malmström (amụrụ 15 Mee 1968) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Sweden nke jere ozi dị ka Kọmishọna European maka ahia site na 2014 ruo 2019. Ọ rụrụbu ọrụ dị ka Kọmishọna European for Home Affairs site na 2010 ruo 2014 na Minista nke European Union Affairs site na 2006 ruo 2010. bụ onye otu European Parliament (MEP) si Sweden site na 1999 ruo 2006. ==Okwu ndi okwuru== * Mgbidi ụlọ anaghị eme obodo ọ bụla nnukwu ọzọ. * N'ụwa na-agbanwe agbanwe, ụfọdụ ọrụ na-apụ n'anya ma mepụta ndị ọhụrụ. Otú ahụ ka ọ dịla ọtụtụ narị afọ. Mgbe ọrụ na-apụ n'anya, ihe ka n'ọnụ ọgụgụ abụghị n'ihi azụmahịa zuru ụwa ọnụ, kama n'ihi ọganihu nkà na ụzụ, robotization na ihe ndị ọzọ. Yabụ, anyị - yana ọkachasị mba ndị otu EU - ga-etinyekwu ego na ọzụzụ na agụmakwụkwọ ka ndị mmadụ wee nweta ohere ọhụrụ ma ọ bụrụ na ebibie ọrụ ha. EU nwekwara ike iji ego ya na ego ọha na eze mee ihe nke ọma iji chebe ụmụ amaala ya na mgbanwe ngwa ngwa. ===Edensibia=== * [https://www.azquotes.com/author/58016-Cecilia_Malmstrom] 4dh6ebvux96nnbqvc1jieya3zqrfgtd Celestine Ukwu 0 427 10278 1686 2022-10-10T16:28:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29991023]] wikitext text/x-wiki [[Celestine Ukwu]] '''Celestine Ukwu''' Celestine Ukwu bụ onye Igbo na-akụ egwu elu ugwu n'afọ 1960 na 1970, nke ama ama n'abụ egwu ya "Ije Enu", "Igede" na "Ego Palava". Amụrụ: 1940, Enugu Nwuru: 7 Mee 1977, Enugu ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dabara na nke dabara adaba na anyị kwesịrị ime ememe na icheta ihe ndị anyị rụzuru n'oge gara aga. Ọ bụrụ na anyị emeghị otú ahụ, ọgbọ na-abịa abịa agaghịkwa echeta ihe anyị rụzuru mgbe anyị na-apụ." <ref>https://aborforum.org.ng/a-review-of-the-life-and-works-of-celestine-ukwu/</ref> ===Ebenside=== oobnlft2vcvgnujeuj7ytrm4xpam244 Celestino Mukavhi 0 428 10279 1689 2022-10-10T16:28:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5057947]] wikitext text/x-wiki [[Celestino Mukavhi]] '''Celestino Mukavhi''' Celestino Mukavhi (amuru ya na Septemba 27, 1972) bu onye oka nka na Zimbabwe. ... Mukavhi nwere mmasị na ezinụlọ na ọ bụ nwoke na-ahụ udo n'anya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbasa ọkpụkpụ ahụ malitere na naanị afọ 34. Iji nye ezi ihe atụ, n'etiti ndị ọzọ si n'akụkụ dị iche iche nke mba ahụ bịarutere Joram Mariga. Ọ bụghị ya bụ onye mbụ bịara ogbako ahụ, mana otu n'ime ndị kacha mma...O wetara m obere ite mmiri ara nke a pịrị na nkume dị nro. <ref>https://peoplepill.com/people/joram-mariga</ref> ===Ebenside=== 84zlsnnz9yqpcphe4nh60l6x6yjjwvc Cesar Chavez 0 429 10280 1695 2022-10-10T16:28:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q355425]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Cesar chavez crop2.jpg|thumb|right|E nwere ike ime ya!]] ''[[w:Cesar Chavez|César Estrada Chávez]]''' ([[w:31 March|31 Maachị]] [[w:1927|1927]] - [[w:23 April|23 Eprel]] [[w:1993|1993]]) bụ ugbo America [[w: working|Na-arụ ọrụ]] klaasị [[w:United States | onye ọrụ]], onye isi ọrụ na ndi ikike obodo, onye na-akwado ọrụ, bụ onye ya na [[w:Dolores Huerta | Dolores Huerta]], mebere ' ''National Farm Workers Association''' (mgbe e mechara otu [[w:United Farm Workers |United Farm Workers]] union, UFW). ==Okwu okwuru== * ''¡Sị se puede!'' ** ''Enwere ike ime ya!''' ** Ụkpụrụ nkeonwe emechara nke [https://web.archive.org/web/20170405171846/http://www.ufw.org/_page.php?menu=about&inc=about_vision.html United Farm Workers] jiri ya mee ihe. * Ị nọ ebe a iji kparịta ihe dị oke mkpa nye onwe gị, ezinụlọ gị na obodo gị, yabụ ka anyị banye n'isiokwu dị nso. Otu narị afọ na iri ise na ise gara aga, na steeti Guanajuato dị na Mexico, otu padre kpọsara mgba maka nnwere onwe. E gburu ya, ma afọ iri ka e mesịrị, Mexico nwetara nnwere onwe ya. Anyị ndị Mexico ebe a na United States, yana ndị ọrụ ugbo ndị ọzọ niile, na-etinye aka na mgba maka nnwere onwe na ugwu nke ịda ogbenye na-agọnahụ anyị. Ma, ọ gaghị abụ ọgụ na-eme ihe ike, ọ bụrụgodị na a na-eji ihe ike eme anyị. Ime ihe ike nwere ike imerụ anyị na ihe kpatara ya. Iwu dịịrị anyị yana ndị na-azụ anụ. Ndị Filipinos malitere ọrụ a, ma ọ bụghị naanị ha. N'abalị a, anyị ga-ekpebi ma anyị ga-esonyere ndị ọrụ ibe anyị. ** Delano, California (16 Septemba 1965) dị ka e hotara na '' Delano: akụkọ nke California Grape Strike '' (1967) nke John Gregory Dunne dere. * M ghọrọ [[w: vegetarian | onye anaghị eri anụ]] mgbe m chọpụtachara na ụjọ na-atụ ụmụ anụmanụ, oyi, agụụ na enweghị obi ụtọ dịka anyị (ụmụ mmadụ). ** Dịka ekwuru na ''[https://books.google.it/books?hl=it&id=c4Bn6G2AfrIC Lumen]'' (1986) nke G.J. Caton, p. 133 * ''Anyị amaghị otú Chineke si ahọrọ ndị nwụrụ anwụ. Anyị maara na ha na-enye anyị onyinye kacha oké ọnụ ahịa ha nwere—ndụ ha.'' ** Mgbakọ mmụọ enweghị ike ibibi na ''La Paz'', isi ụlọ ọrụ UFW na Keene, California (11 Jenụwarị 1991) * Anyị kwesịrị, n'ụzọ pụrụ iche, ịrụsi ọrụ ike ugboro abụọ iji mee ka mmadụ niile ghọta na [anụmanụ] bụ mmadụ ibe anyị, na anyị aghaghị ichebe ha ma hụ ha n'anya dị ka anyị hụrụ onwe anyị n'anya ... Ihe ndabere maka udo bụ ịkwanyere onwe anyị ùgwù. ihe niile e kere eke... Nke ahụ bụ ntọala, mmalite maka udo. ...Anyị ma na anyị enweghị ike ịgbachitere ma ọ bụ meere anụmanụ ebere ruo mgbe anyị kwụsịrị irigbu ha - irigbu ha n'aha sayensị, na-erigbu anụmanụ n'aha egwuregwu, na-erigbu anụmanụ n'aha ejiji, na ee, na-erigbu ụmụ anụmanụ n'ụdị ejiji. aha nri. ** Ịnabata onyinye mmeri ndụ oge niile sitere na nchekwa anụmanụ na 1992. * ''' Akụkọ ihe mere eme ga-ekpebi ọha mmadụ na gọọmentị - na ụlọ ọrụ ha - ọ bụghị site n'otú ha siruru n'ókè ma ọ bụ otú ha si ejere ndị ọgaranya na ndị dị ike ozi nke ọma, kama site n'otú ha si anabata mkpa nke ndị ogbenye na ndị na-enweghị enyemaka.'' ' ** Dị ka e hotara na '' Cesar Chavez: A Triumph of Spirit '' (1997) nke Richard Griswold del Castillo na Richard A. Garcia, p. 116 === Atụmatụ nke Delano (1965) === :<small>[http://www.aztlan.net/dojustice.htm ederede online] </small> * ''Anyị, ndị debanyere aha, gbakọtara na Pilgrimage na isi obodo nke State na Sacramento na penance niile ọdịda nke Farm Workers dị ka free na achị ndị ikom, na-eme solemnly kwupụta n'ihu ndị mepere anya ụwa nke na-ekpe ikpe anyị omume, na n'ihu mba nke anyị bụ, amụma ndị anyị chepụtara iji kwụsị ikpe na-ezighị ezi na-emegbu anyị.'' * Ọsụsọ anyị na ọbara anyị adaala n’ala a ime ka ndị ikom ndị ọzọ baa ọgaranya. Njem ahụ bụ ihe akaebe nke ahụhụ anyị hụrụ kemgbe ọtụtụ ọgbọ. * ''Nke a bụ mmalite nke mmegharị mmekọrịta ọha na eze n'ezie ọ bụghị n'okwu nkwupụta. Anyị na-achọ ikike anyị bụ isi, nke Chineke nyere dị ka mmadụ. N'ihi na anyị atawo ahụhụ - ma anyị anaghị atụ egwu ịta ahụhụ - ka anyị wee dịrị ndụ, anyị dị njikere ịhapụ ihe niile, ọbụna ndụ anyị, n'ọgụ anyị na-alụ maka [[w: justice|ikpe ziri ezi]].''' Anyị ga-eme ya n'emeghị ihe ike n'ihi na nke ahụ bụ akara aka anyị. Nye ndị na-azụ anụ, na ndị niile na-emegide, anyị na-ekwu, n'okwu [[w: Benito Juarez|Benito Juárez]]: "" El respeto al derecho ajeno es la paz." .] ==Njikọ Mpụga== [[W: Cesar Chavez|Cesar Chavez]] na Wikipedia Bekee [[Q: Cesar Chavez|Cesar Chavez]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Chavez, Cesar}} pdfks16xiu620bzmxwy2jgbhvwuwozd Cg'ose Ntcox'o 0 430 10281 1698 2022-10-10T16:28:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56599689]] wikitext text/x-wiki [[Cg'ose Ntcox'o]] '''Cg'ose Ntcox'o''' Cg'ose Ntcox'o, nke a maara dị ka Cgoise bụ onye omenkà Motswana. Ntcox'o bụ onye ebo Ncoakhoe nke ndị San, a mụrụ ya na Ghanzi District nke Botswana. Ọ bụ onye otu Kuru Art Project. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ego enweghị ihe jikọrọ ya na ihe ịga nke ọma, n'ihi na ị na-ekwu na ọ nwụrụ ogbenye bụ ịgbakọ ihe ịga nke ọma dabere na ego na-abụghị eziokwu. <ref>https://twitter.com/cobbo3/status/1089142404593188864?t=U70sf3R-6J7iQWaH2tUC3A&s=19</ref> ===Ebenside=== 2o4tdj8pitad51poex5frymsv5qzfdw Cha Cha (rapper) 0 431 1701 1700 2022-10-10T11:29:05Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki == Cha Cha (rapper) == Parris Lynell Fluellen (amuru Febụwarị 12, 1980) onye amara aha ya dị ka Cha Cha ugbu a site na Parris Franz bụ onye America na-agụ egwú, agwa redio na onye na-eme ihe nkiri bịanyere aka na Epic Records. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe m kụrụ nrụpụta ọ bụla awa 24, n'uche m na m na-asọmpi na onwe m na ihe ọ bụla m mere ụbọchị gara aga, ịnọgide na-topping otú m mere ya ... na otú ahụ ka m tụọ ma ọ bụrụ na m ọ bụla ukwuu na m omume nzọụkwụ. kwupụta ịdị ukwuu m. * M na-ekwu ma ọ bụrụ na egwu gị maka nkatọ siri ike karịa ọchịchọ gị maka ịga nke ọma, ị dara n'echiche, ogologo oge tupu ime ihe. == Ebenside == https://www.imdb.com/name/nm3830298/bio?ref_=nm_ov_bio_sm fnerx73ksqixghv5ln4ew3l5eu01oqd Chadwick Boseman 0 432 10282 1704 2022-10-10T16:29:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5066520]] wikitext text/x-wiki == Chidwick Boseman == Chadwick Aaron Boseman (November 29, 1976 [a] - Ọgọst 28, 2020) bụ onye omere America. == Ihe ndi okwuru == * Naanị ihe dị iche n'etiti dike na onye ọjọọ bụ na onye ọjọọ na-ahọrọ iji ike ahụ mee ihe n'ụzọ na-achọ ọdịmma onwe onye na-emerụ ahụ ndị ọzọ. * Ị ga-eji ihe akpọrọ ihe n'ụzọ dị iche mgbe ịmara na elekere na-akụ, na-enwe nrụgide. * Colonialism bụ nwanne nne nke ịgba ohu. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=0&y=0&q=Chadwick+Boseman riccxnn2whsbdiv69gp5e93lsjusz42 Chapman Cohen 0 433 10283 1707 2022-10-10T16:29:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5073270]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Chapman Cohen|Chapman Cohen]]''' ([[w:1 September|1 September]] [[w:1868|1868]] - [[w:4 February| 4 February]] [[w:1954|1954]]) bụ onye odee Bekee na-edu ndú n'ekweghị na Chineke na onye edemede ụwa. na onye nkuzi. == Okwu Okwuru == * Ọgbọ Ndị Kraịst nke ugbu a enwewo ihe a na-akpọ akụkụ omume nke Iso Ụzọ Kraịst ruo mgbe nile, na akụkụ ahụ dị mkpa na nke ozizi e megharịala nke ukwuu, nke na ọtụtụ n’ime ha abịawo nabata ozizi omume e jikọtara ya na Iso Ụzọ Kraịst dị ka nke kasịnụ. akụkụ dị mkpa ... N'ebe ụdị onye kwere ekwe a, ọ ga-abịa na ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ ka a gwa ya nke ọma na-enweghị ma ọ bụ gburugburu ma ọ bụ ịrịọ mgbaghara na okpukpe ya bụ nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị na nke onwe ya, nakwa na mmetụta omume ya bụ ụdị. nke ahụ adịghị mma. Ọ ga-awụ ya akpata oyi n’ahụ́ n’ihi na ọ dịla anya a gwara ya na okpukpe ya bụ ihe na-akpata achọghị ọdịmma onwe onye nanị, ruo ogologo oge ọ na-akọrọ ya ndị ọzọ, o nweewokwa ike kemgbe ọtụtụ ọgbọ ime ka ahụ́ ghara iru ndị nile na-eme ihe ike. were echiche na-emegiderịta onwe ya, na o meela ma ọdịdị nke ebumnobi ya na ọchịchọ nke okpukpe ya ... Na ọtụtụ Ndị Kraịst ahapụla ihe nrite nke ụwa bụ ihe doro anya na a gaghị ajụ; na ha ahapụla ihe niile ọtụtụ ndị na-adọga inweta bụkwa nke pụtara ìhè. Ma mgbe nke a e kwetara na a ka na-anọgide na eziokwu na e nwere a dị oké mkpa dị iche iche na-atụle ma mmadụ na-enyefe ụwa iji zọpụta mkpụrụ obi ya, ma ọ bụ ma ọ na-azọpụta mkpụrụ obi ya dị ka a n'ihi na-efunahụ ụwa. N'okwu a, ọ bụ ebumnuche dị mkpa, ọ bụghị naanị na onye si n'èzí nwere ike na-ekpe ikpe, mana nke kachasị mkpa maka onye ọrụ ahụ n'onwe ya. Ọ bụ mmetụta nke ebumnobi na agwa ya na okooko ya na-esote na ndụ ọha ka a ga-atụle. Ọnụ ọgụgụ nke mbụ na ebubo ebubo ebe a bụ na arịrịọ Ndị Kraịst bụ nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị. Ebumnuche abụghị ịzọpụta ndị ọzọ kama nke onwe onye. Ọ bụrụ na a ga-azọpụta ndị ọzọ, ọ bụ n'ihi na e kwenyere na nzọpụta ha dị mkpa maka ịzọpụta mkpụrụ obi nke onwe ya. ** "A Grammar of Freethought" (The Pioneer Press, 1921), Isi nke XVI: Christianity and Moality, p. 194-96. * "N'ihe gbasara Iso Ụzọ Kraịst, ọ ga-agbagwoju anya ndị na-anụ ọkụ n'obi nke ndị na-agbachitere ya iji gosi otu ntụziaka nke ọ na-eme ihe ọ bụla iji kwalite ntakịrị mgbanwe nke mmụọ nke enweghị ndidi. Mohammedans nwere ike ọ dịkarịa ala na-arụtụ aka na oge mgbe, mgbe ha N'oge ọchịchị Mohammedan na Spen, a na-ahapụ ma ndị Juu na Ndị Kraịst ka ha na-ekpe okpukpe ha n'ihi nanị ihe ndị na-adịghị ahụkebe dị nta, n'ezie, n'amaghị ama. Ọzọkwa, e kwesịghị ileghara anya na na Europe, iwu nile megide ozizi ụgha sitere n'aka ndị Kraịst. nkwanye ùgwù agafeghị oke mmadụ pụrụ ife chi ọ bụla masịrị ya, ọnụ ọgụgụ ahụ ezukwara iji nye ihe ụtọ dịgasị iche iche.      megide Ndị Kraịst megide ya bụ n’okpuru iwu ndị na-abụghị nzube bụ́ isi nke igbochi nnwere onwe ife ofufe ma ọ bụ echiche nke echiche. Usoro ahụ bụ n'ọnọdụ ọ bụla, ndị ọha na-ekpe ikpe, na-enye oge maka nkwadebe nke nchekwa, na ọtụtụ n'ime ndị ọkàikpe gosipụtara enweghị mmasị na ndị gbara akwụkwọ. Ma na Ndị Kraịst, kama mkpagbu ịbụ spasmodic ọ nọgidere. Ọ bụghị ndị ọchịchị weghaara ya na enweghị mmasị, kama site n'ịchọsi ike, a gụkwara ya dị ka ọrụ kacha nsọ." ** "A Grammar of Freethought" (The Pioneer Press, 1921), Isi nke XVII: Okpukpe na Mkpagbu, p. 211-212. * Onye na-ekweghị na Chineke bụ n'ezie 'a na-akwụwa aka ọtọ nke ọma, okwu na-enweghị mgbagha,' ọ na-ekweta na ọ dịghị mkpagharị na enweghị mgbapụ, na mkpa nke ụwa, ugbu a dị ka mgbe ọ bụla, bụ maka okwu ndị doro anya na okwu na-enweghị mgbagha. ** '' Theism ma ọ bụ Atheism: The Great Alternative '' (1921), Isi nke XIII: Agnosticism. * Ọtụtụ mmadụ na-enwe obi ụtọ n’ihe ọjọọ n’ebe ìgwè mmadụ nọ, karịa ka ọ na-enwe nanị otu onye ma ọ bụ mmadụ abụọ n’ụzọ ziri ezi. ** see akwụkwọ| aha = Chineke na Eluigwe na Ala: Eddington, Jeans, Huxley, & Einstein|page=128|afọ=1931|onye nkwusa=Pioneer Press|url=https://books.google.com/books? id=QmBHAAAAIAAJ&focus=search involume&q=enwe obi ụtọ * A mụrụ ọha mmadụ n'okpuru egwu okpukpe, n'oge ahụkwa, ikpochapụ nke ịjụ okwukwe bụ ọrụ dị nsọ nke ọha mmadụ. Mgbe ahụ, ịrị elu nke ọkwa nchụ-aja na-abịa, na onye na-eche echiche nke onwe ya ga-enweta ntaramahụhụ n'ime ụwa nke a na egwu nke ikpe ọmụma ebighi ebi ma emechaa. Ọbụna taa, ọ bụ n'akụkụ okpukpe ka ihe ize ndụ kasịnụ na nnwere onwe echiche si abịa. Okpukpe bụ ihe ikpeazụ mmadụ ga-emepe emepe. ** Ekwuru na ''The Freethinker'', Vol. 84 (G.W. Foote, 1964), p. 215. == Njikọ mpụga == [[W: Chapman Cohen|Chapman Cohen]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Chapman Cohen|Chapman Cohen]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cohen, Chapman}} [[Òtù:we/ig]] lgf0u2xr5mhebhxxlja8lt6six9rzs5 Charie Blair 0 434 14282 10284 2023-08-12T16:46:49Z Eppu Petäinen 494 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Cherie Blair Allan Warren.JPG|thumb|Cherie Blair (2011)]] '''[[w:Cherie Blair|Cherie Blair]]''' (a mụrụ [[w:|23 Septemba]] [[w:|1954]]), onye amara dị ka '''Cherie Booth''', bụ onye ọka iwu Britain. A maara ya nke ọma dị ka nwunye nke onye isi ala mbụ, [[w:|Tony Blair]]. Ọ chekwara maka ọrụ ndọrọndọrọ ọchịchị wee bụrụ onye ndọrọndọrọ [[w:Labour Party (UK)|Labour Party]] na 1983, mana etinyela uche na ọrụ iwu ya. == Okwu Ndi Okwuru== *"Ọ bụrụhaala na ndị na-eto eto chere na ha enweghị olileanya ma ịfụ onwe ha ọkụ, ị gaghị enwe ọganihu." ** Charles Reiss, Hugh Muir, "Cherie igbu onwe onye ogbugbu gaffe", '' Evening Standard '', 18 June 2002, p. 1 **Okwu na mmalite nke Medical Aid for Palestinians Charity, 18 June 2002, na-ezo aka na ndị na-egbu onwe ha na Palestine; o mechara rịọ mgbaghara maka mmejọ ọ bụla o mere. *"Ọ bụghị ihe ziri ezi nye Tony ma ọ bụ Gọọmenti na ihe niile na-elekwasị anya na arụmụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ugbu a bụ gbasara m. Amaara m na m nọ n'ọnọdụ pụrụ iche, abụ m nwunye Prime Minister, enwere m ọrụ na-adọrọ mmasị na ezinụlọ mara mma, mana amakwaara m '' Abụghị m Superwoman ''. Ihe bụ́ eziokwu ná ndụ m kwa ụbọchị bụ na m na-agba ọtụtụ bọọlụ n’ikuku. Ụfọdụ n'ime unu ga-ahụrịrị nke ahụ." **"'Ma eleghị anya, m gaara ajụọkwu ajụjụ'", ''The Times'', 11 Disemba 2002, p. 4. ** Adreesị nye onyinye onyinye 'Partners in Excellence', 10 Disemba 2002, na-ekwu maka asịrị nke iji onye wayo mara ikpe [[w:Peter Foster | Peter Foster]] iji nyere ya aka zụta ụlọ abụọ na Bristol. *"Ebumnobi m ozugbo chere ajụjụ ndị sitere na Mail na Sọnde ụbọchị iri gara aga bụ ichekwa nzuzo nke ezinụlọ m na ọkachasị nwa m nwoke n'oge izizi ya na mahadum, na-ebighị ụlọ." ** ''Ibid''. ** Olu Cherie dara mgbe o kwuru na nwa ya nwoke na-apụ n'ụlọ. == Njikọ mpụga == [[W:|Cherie Blair]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Cherie Blair]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Blair, Cherie}} fn2z832oca45g370qzgmei0yozqv9fz Charles, Prince of Wales 0 435 1718 1717 2022-10-10T11:29:06Z Jon Harald Søby 3 6 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Charles, Prince of Wales]] Prince Charles, Nwa nwoke eze Wales (amụrụ ya na 14 Nọvemba, 1948) Ọ bụ ọkpara nke Queen Elizabeth II na Prince Philip, Duke nke Edinburgh. == Okwu ndị ọkwụrụ == ===1960s=== *Ị ga-ahọrọ nke ọma onye nwere ike ịrụ ọrụ a nke ọma, n'ihi na ndị mmadụ dị ka gị, ikekwe, ga-atụ anya ọtụtụ ihe n'aka onye dị otú ahụ ma ọ ga-abụrịrị onye pụrụ iche. ** "Prince Charles na-atụle alụmdi na nwunye", '' The Times '', 27 June 1969, p. 10 ** A jụrụ ya gbasara "nwanyị Onye isi ala kwesịrị ịlụ" na mkparịta ụka ọnụ na telivishọn BBC na mgbasa ozi ITN na 26 June 1969. * Mụ onwe m Charles, Onye isi ala Wales, na-aghọ onye liege gị nke ndụ na aka na ofufe nke ụwa na okwukwe na eziokwu, m ga-eburu gị ibi ndụ na ịnwụ megide ụdị mmadụ niile. ** Ọnụ nke ịdị mma nke Onye isi na-eme na ntinye ya na Caernarfon Castle, 1 Julaị 1969. {{ DEFAULTSORT:Charles, Prince of Wales}} fkcdz7slc5a7qkl109sgduijb0w27ii Charles A. Reich 0 436 10285 1723 2022-10-10T16:29:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1065879]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tie-dye.png|right|thumb|Ozugbo mmadụ rutere amamihe III, ọ nweghị ịlaghachi na mmụọ dị ala.]] '''[[w:Charles A. Reich|Charles A. Reich]]''' (May 20, 1928 – June 15, 2019) bụ ọkammụta n'iwu na  Amerịkà yana odee bụkwa onye odee bụ onye prọfesọ na Yale Law School mgbe o dere 1970 paean na mpụ mmetụta omenala na mmegharị ntorobịa nke afọ 1960 ''[[w:The Greening of America|The Greening of America]]''. ==Okwu ndị o kwụrụ== === ''[[w:The Greening of America|The Greening of America]]'' (1970) === * America na-akpagbu ọnwụ, ọ bụghị naanị ndị ala ọzọ, kama ndị nke ya. Ka onye kacha eche echiche na mmụọ nke ntorobịa anyị, si California ruo Connecticut kwụrụ. ** Isi nke I : Mgbanwe America na-abịa, p. 3, ahịrị oghere * Enwere mgbanwe na-abịa. Ọ gaghị adị ka mgbanwe n'oge gara aga. Ọ ga-esite n'otu n'otu na omenala, ọ ga-agbanwekwa ụkpụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị naanị dị ka omume ikpeazụ ya. Ọ gaghị achọ ime ihe ike ga nke ọma, na ime ihe ike agaghị egbochi ya nke ọma. Ọ na-agbasa ugbu a n'ọsọ dị ịtụnanya, na ugbua iwu anyị, ụlọ ọrụ na ihe owuwu anyị na-agbanwe n'ihi ya. Ọ na-ekwe nkwa ihe kpatara ya dị elu, ọha mmadụ karịa, na onye ọhụrụ na onye nwere onwe ya. Ihe okike ya kachasị mma ga-abụ ịdị mma na ịma mma ọhụrụ na-adịgide adịgide - mmekọrịta ọhụrụ nke mmadụ na onwe ya, na ndị mmadụ ndị ọzọ, na ọha mmadụ, ọdịdị na ala. Nke a bụ mgbanwe nke ọgbọ ọhụrụ. ** Isi nke I : Mgbanwe America na-abịa, p. 4 * O yiri ka anyị na-ebi n'obodo nke ọ na-adịghị onye kere na nke onye ọ bụla achọghị. ** Isi nke I : Mgbanwe America na-abịa, p. 10 * Nye ndị America nke 1789, mba ha kwere nkwa ụzọ ndụ ọhụrụ: ebe onye ọ bụla nwere onwe ya; ebe onye ọ bụla nwere ikike ịchọ obi ụtọ nke ya; ụdị ọchịchị nke mba ébé ndị mmadụ ga-abụ ndị ọchịchị; na enweghị ike aka ike na ndụ ndị mmadụ. Ihe na-erughị narị afọ abụọ ka e mesịrị, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akụkụ nile nke nrọ ahụ efunahụla anyị. ** Isi nke Abụọ : Amamihe I: Ọnwụ nke Eziokwu, p. 21 * Nrọ Amerịka abụghị, opekata mpe na mmalite, ụdị ịhụ ihe onwunwe n'anya dị warara. ** Isi nke Abụọ : Amamihe I: Ọnwụ nke Eziokwu, p. 22 * Ịdị ọcha na nchekwube nwere otu mmejọ bụ isi: ha enweghị isi omimi. ** Isi nke Abụọ : Amamihe I: Ọnwụ nke Eziokwu, p. 36 *Enwere ike ịchịkọta ihe ndị a na-eche na ọ kpatara nsogbu America n'ụzọ dị mfe: ihe ọjọọ nke asọmpi na-akparaghị ókè, na mmegbu nke ndị nwere ike akụ na ụba. ** Isi nke Atọ : Ọdịda nke Ndozigharị, p. 43 * Ihe dị ka nwoke bụ naanị ihe nnọchianya nke nwoke na-eme ihe nzukọ ahụ chọrọ. Ọ anaghị agba igwe; ọ na-elekọta ya. ** Isi nke V : Anatomi nke State Corporate, p. 107 * Ọ bụghị onye ọ bụla nwe ụlọ ọrụ. E kewara ihe bụbu nweburu ka ọ bụrụ ikike nke ndị na-ere ahịa ikere òkè na uru, ikike njikwa ịhazi amụma, ikike ndị ọrụ nwere ọnọdụ na nchekwa, ikike gọọmentị nwere ịhazi. Ya mere, e ji ụdị ọhụrụ dochie ụdị akụ na ụba ochie. ** Isi nke V :, Anatomi nke State Corporate, p. 107 * Ọ bụghị iji ike eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi bụ ihe ọjọọ; ịdị adị nke ike bụ ihe ọjọọ. ** Isi nke V : Anatomi nke State Corporate, p. 125 * Ihe si na njedebe nke ịda ogbenye nke onwe na nke ọha na eze bụ nwoke nwere oghere. ** Isi nke VI : Onwe Onye Echefuru, p. 150 ==Okwu e kwụrụ maka ya== * '''Akwụkwọ ahụ jikọtara akụkọ ihe mere eme, sociology, sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na amụma. Ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke akwụkwọ ahụ na-egosipụta nkatọ nke ọha America nke oge a na ịzụ ahịa na ndakọrịta. Na nke ahụ, ọ bụghị ihe pụrụ iche.''' Ma Reich dekwara ihe dị ka ụdị atọ nke nsụhọ. Amamihe bụ echiche ndabere onwe onye ọdịnala nke America mbụ. Ọ bụ New Deal conformism nke nzukọ ọgbakọ, Consciousness II, dochiri ya. … Ọ bụ akọ na uche nke Atọ, ihe mgbagha nke ndị ntorobịa ndị 1960 ka dọta esemokwu kachasị. '''Agwakọtara nlebanya mana ọ nke dị njọ bu ya kachasị. Maka ụfọdụ ndị na-enyocha ya, mgbe ọ bịara na Consciousness III, Reich bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-enweghị mmasị nakwa onye nwere oke ịhụnanya.''' ** Daniel Schwartz, in [http://www.cbc.ca/world/story/2010/09/23/f-greening-reich.html "''The Greening of America'' turns 40 : Q&A: Charles Reich", ''CBC News'' (23 September 2010)] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Charles A. Reich|Charles A. Reich]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20100619210758/http://www.nyls.edu/user_files/1/3/4/17/49/NLRvol52-307.pdf "Charles Reich’s Journey From the Yale Law Journal to the New York Times Best-Seller List: The Personal History of ''The Greening of America''" by Rodger Citron, in ''The New York Law School Law Review'', Vol. 52, (2007/2008), p. 387] * [http://www.cbc.ca/world/story/2010/09/23/f-greening-reich.html "''The Greening of America'' turns 40 : Q&A: Charles Reich", by Daniel Schwartz, ''CBC News'' (23 September 2010)] {{DEFAULTSORT:Reich, Charles A.}} 0vcjrjciuyfe0q2ujwevgtgdsixnigb Charles Bradlaugh 0 437 10286 1728 2022-10-10T16:29:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q387458]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Charles Bradlaugh.jpg|thumb|Charles Bradlaugh]] '''[[w:Charles Bradlaugh|Charles Bradlaugh]]''' (26 Septemba 1833 – 30 Jenụarị 1891) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị na otu n'ime ndị ama ama na-ekweghị na Chineke na Bekee na narị afọ nke 19. == Okwu Okwuru == * Chineke m na-agọnarị Bible; Chineke nke Ndị Kraịst m ekwetaghị; mana anaghị m eme ngwa ngwa ịsị na Chineke adịghị ma ọ bụrụhaala na ị na-agwa m na ị dịghị njikere ịkọwa Chineke nye m. ** Charles Bradlaugh, na Paul Edwards, "Atheism." Paul Edwards, onye nchịkọta akụkọ, '' The Encyclopedia of Philosophy ''. New York: Macmillan, 1967, vol. 1, p. 177. * Na-enweghị nkwuwa okwu ọ dịghị ịchọ Eziokwu agaghị ekwe omume; na-enweghị nnwere onwe ikwu okwu ọ dịghị nchoputa nke Eziokwu bara uru; na-enweghị nnwere onwe ikwu okwu, a na-enyocha ọganihu, mba dị iche iche anaghịkwa aga n'ihu n'ihu na ndụ dị ùgwù nke ọdịnihu ga-adịrị mmadụ. Otu puku kwuru nkwubi nke nnwere onwe ikwu okwu karịa ịgọnarị nnwere onwe ikwu okwu. Mmegbu ahụ na-anwụ n'otu ụbọchị; Ngọnarị ahụ na-egbu ndụ ndị mmadụ ma tinye olileanya nke agbụrụ ahụ. ** Okwu n'Ụlọ Nzukọ Sayensị ''c.''1880 e hotara na ''[[wikisource:An Autobiography/Chapter IX|An Autobiography]]'' nke [[w:Annie Besant|Annie Besant]]; kọrọ na ''Edmund Fuller, Thesaurus of Quotations'' (1941), p. 398; akọwara dị ka enyochabeghị ya na ''Eji nkwanye ùgwù kwupụta: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke okwu'' (1989). == Okwu gbasara Bradlaugh == * Na 24 Maachị 1877 [[w:Annie Besant | Annie (Besant)]] na [[w:Charles Bradlaugh|Bradlaugh]] rụkọrọ ọrụ iji bipụta Dr [[w:Charles Knowlton|Charles Knowlton]]'s [[W:Charles_Knowlton#The_Fruits_of_Philophy|''Mkpụrụ osisi nke Philosophy'']] [1832] (akwụkwọ nta nke kwadoro iji usoro mgbochi ime); omume nke butere njide Besant na Bradlaugh na 6 Eprel 1877 maka imebi iwu [[W: Obscene Publications Act 1857|''October Publications Act 1857'']]. E mere 'ikpe rụrụ arụ' na-esote na 18 June ... a mara ọkwa ha abụọ. Otú ọ dị, a kagburu ahịrịokwu ahụ na nkà na ụzụ nke mere Besant na Bradlaugh nwere ike ịga ije n'efu. Akpọsara njide na ikpe a n'ọtụtụ ebe n'ofe mba ahụ ... mkpuchi mgbasa ozi metụtara ya nwere ihe ịga nke ọma n'ịgbasa ndụmọdụ ndụmọdụ nke akwụkwọ nta ahụ karịrị nke mbụ ha ... 1891 hụrụ ọnwụ nke Charles Bradlaugh bụ onye ghọrọ otu n'ime ezigbo enyi na enyi Annie. Ikekwe n'ịkwado nke a, nke a bụ afọ Annie họọrọ iweta akụkọ ndụ ya na njedebe mgbe ọ na-ede ya na 1893, ọ dị afọ 46. **[https://eastendwomensmuseum.org/blog/annie-besant-a-stormy-public-much-attacked-and-slandered-life Chloe Wilson, Annie Besant: 'Oké Oké Ifufe, Ọhaneze, Mwakpo Ukwuu na Ndụ Nkwutọ' ], [[W:East End ebe ngosi ihe mgbe ochie|East End Women's Museum]], (4 Julaị 2020) ==Njikọ mpụga== [[w: Charles Bradlaugh| Charles Bradlaugh]] na Wikipedia Bekee [[Q: Charles Bradlaugh|Charles Bradlaugh]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bradlaugh,Charles}} js52v1u1uiqqeg44anlu3owbl2hxaze Charles Davidson Bell 0 438 10287 1731 2022-10-10T16:29:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5076755]] wikitext text/x-wiki [[Charles Davidson Bell]] '''Charles Davidson Bell''' Charles Davidson Bell FRSE bụ onye nyocha-General na Cape Colony, onye na-ese ihe, onye mgbasa ozi na onye na-emepụta ihe nrite Cape na stampụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Agụmakwụkwọ n'oge mmalite na Cape". <ref>Charles Davidson Bell). Apr 18, 2016 - "Education in the Early Days at The Cape". </ref> ===Ebenside=== a0uinbnb98n3acxhnz5pumh1sc8q8h9 Charles Fuller 0 439 10288 1734 2022-10-10T16:29:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1064470]] wikitext text/x-wiki == Charles Fuller == Charles H. Fuller Jr. (amuru Maachị 5, 1939) bu onye odee egwu America == Ihe ndi okwuru == * Mmekọrịta na Chineke pụtara agha na ụwa. * Ịmara Okwu Chineke, ibi ndụ Okwu Chineke, ikwusa okwu, ikuzi okwu, bụ nchikota amamihe niile, obi nke ozi Ndị Kraịst niile. * Isi isiokwu dị na Baịbụl malite ná mmalite Jenesis ruo ná Mkpughe abụghị onye ọzọ ma e wezụga Jizọs. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/30083-Charles_E_Fuller 514lz14vjll8ol61xzyzfohgjwpoxl8 Charles Inojie 0 440 10289 1737 2022-10-10T16:30:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28606905]] wikitext text/x-wiki == Charles Inojie == Charles Inojie bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, onye na-agụ ọchị, onye isi ihe nkiri na onye na-emepụta ihe. A maara ya nke ọma maka ọrụ ọchị ya. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị na-ejide onye ohi, egbula oge na-ebo ya ebubo ka ọ ghara ibu ụzọ bo gị ebubo * Pikin nwekwara mmasị n'ihe ndị okenye na-eri, ọ bụghị na ọ ga-egbu nsi. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/charles-inojie/1809/ m02yi4yp93g9tia41pss73vqet8u95k Charles Lamb 0 441 10290 1742 2022-10-10T16:30:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q372984]] wikitext text/x-wiki [[Charles Lamb]] Charles Lamb (10 Febrụwarị 1775 – 27 Disemba 1834) bụ onye edemede Bekee na onye na-ede uri, nke amara nke ọma maka ederede nke Elia ya na maka akwụkwọ ụmụaka Tales from Shakespeare, nke o wepụtara ya na nwanne ya nwanyị, Mary Lamb. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Lenu anya n'elu, ndi ike nādighi ike! lelie anya elu, tukwasi kwa obi. Na Ya, Onye nētiye osisi a nānwu anwu n'ájá; Mụọ nke na-adịghị anwụ anwụ ka nwere n'idogide Ya N'anya Jizọs, ha anwụghị anwụ, kama na-ehi ụra. *Onye na-ekwesị ntụkwasị obi na-akwa emo mgbe Ndị Kraịst na-ebe akwa. ==Edensibia== Edemede [[W: Charles Lamb|Charles Lamb]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Charles,Lamb}} ggq6qroi8sfdkk3qf6j2wiwmpr5ttdi Charles Lindbergh 0 442 10291 1745 2022-10-10T16:30:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1618]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:C.A.Lindberg.jpg|thumb|[[w: life|Ndụ]] - njedebe nke [[w:past| gara aga ]], [[w: awarenesses|mmata]] nke [[w: present|ugbu a]], ihe ngosi nke [[w: future|ọdị n'ihu]] gafere [[w: knowledge|ihe ọmụma]], [[w: quality|àgwà]] nke na-enye aka [[w: divinity|ịdị nsọ]] n'ihe.]] '''[[w:Charles Lindbergh|Charles Augustus Lindbergh II]]''' ([[w:4 February|4 February]] [[w:1902|1902]] - [[w:26 August|26 August]] [[w:1974|1974]]) bụ onye ọkwọ ụgbọ elu America, onye edemede. , onye na-emepụta ihe, onye ọrụ agha, onye na-eme nchọpụta, na onye na-akwado ọha na eze bụ onye a ma ama mgbe ọ kwọchara ụgbọ elu mbụ na-adịghị akwụsị akwụsị n'ofe Atlantic Ocean na 1927. Onye na-ekewapụ onwe ya tupu US abanye n'Agha Ụwa nke Abụọ, na n'afọ ndị ọzọ, ihe gburugburu ebe obibi. onye ndọrọ ndọrọ, ọ bụ di [[w: Anne Morrow Lindbergh|Anne Morrow Lindbergh]]. ==Okwu Okwuru== * '''Ịdị njikere ịta onye ọkwọ ụgbọ elu nwụrụ anwụ ụta maka ihe mberede mere na-agbaji, ma ọ bụ àgwà ya kemgbe m nwere ike icheta. Olee onye na-anya ụgbọelu na-anọghị n’ebe ọ nọ n’ihe ize ndụ nakwa n’ebe ikpe zuru okè gaara enye ndụmọdụ ka a ghara ịga?’’’ Ma mgbe e jidere mmadụ n’ọnọdụ dị otú ahụ, a na-ekpe ya ikpe nanị site ná njehie ya, a naghịkwa enye ya otuto maka oge ndị o mere. ewepụla onwe ya n'ọnọdụ ndị ka njọ. Nke kacha njọ bụ na ndị na-anya ụgbọ elu ndị ọzọ na-ata ya ụta, bụ́ ndị ha nile nọwo n'ọnọdụ yiri nke ahụ n'onwe ha, ma n'ejighị ha n'ime ha. '''Ọ bụrụ na mmadụ emeghị ohere, ọ gaghị efe efe ma ọlị. Nchekwa dabere na ikpe nke ohere mmadụ ga-enweta. Ikpe ahụ aghaghị ịdabere n'otú mmadụ si ele ndụ anya. Onye ụjọ ọ bụla nwere ike ịnọdụ ala n'ụlọ ya ma katọọ onye na-anya ụgbọ elu maka ifefe n'ugwu n'oké ọhịa. Ma ọ ga-akara m mma ịnwụ n'akụkụ ugwu karịa n'ihe ndina. Gịnị mere anyị ji kwesị ịchọ mmejọ ya mgbe nwoke nwere obi ike nwụrụ? Ọ gwụla ma anyị pụrụ ịmụta ihe site n’ahụmahụ ya, ọ dịghị mkpa ịchọ adịghị ike. Kama nke ahụ, obi ike na mmụọ o nwere ná ndụ kwesịrị ịmasị anyị. Kedu ụdị nwoke ga-ebi n'ebe ọ na-enweghị obi ike? Na ndụ ọ̀ bụ ihe a hụrụ n'anya nke na anyị kwesịrị ịta ụmụ nwoke ụta maka ịnwụ n'ime njem? Ọ nwere ụzọ ka mma isi nwụọ?'' ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (26 Ọgọst 1938); E mechara bipụta ya na '' Wartime Journals '' (1970) * jere ije n'ụlọ Bill Castle na 6:00 - ihe dị ka nkeji iri site na Anchorage. Fulton Lewis bụ naanị onye ọzọ nọ ebe ahụ. Anyị atọ rie nri ọnụ ma kwurịta ọnọdụ Europe na ihe obodo a kwesịrị ime ma ọ bụrụ na agha daa n'ebe ahụ. Ọ na-ewute anyị maka mmetụta mmetụta ndị Juu na-enwe na mgbasa ozi, redio na ihe nkiri anyị. O nwere ike ịdị njọ. Lewis gwara anyị otu ihe atụ ebe ụlọ ọrụ mgbasa ozi ndị Juu na-eyi egwu iwepụ mgbasa ozi ha niile na sistemu Mutual ma ọ bụrụ na enyere ụfọdụ akụkụ ohere ịga n'ikuku. Ihe iyi egwu ahụ siri ike nke ukwuu iji wepụrụ njirimara ahụ. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (23 Ọgọst 1939); E mechara bipụta ya na '' Wartime Journals '' (1970) * Nrụgide maka agha dị elu ma na-arị elu. Ndị mmadụ na-emegide ya, mana nchịkwa ahụ yiri ka ọ 'nwere ntakịrị na ezé ya' na ọkụ mmụọ na-ehulata n'ụzọ agha. Ọtụtụ n'ime mmasị ndị Juu na mba ahụ na-akpata agha, ha na-ejikwa akụkụ buru ibu nke ụlọ ọrụ mgbasa ozi na redio na ọtụtụ ihe nkiri anyị. E nwere 'ndị ọgụgụ isi' na 'Anglophiles,' na ndị nnọchiteanya Britain bụ ndị a na-ekwe ka ị nweta nnwere onwe, ọdịmma ego mba ụwa, na ọtụtụ ndị ọzọ. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (1 May 1941); E mechara bipụta ya na '' Wartime Journals '' (1970) * Anyị ga-ahapụ ugbu a nnwere onwe anyị meriri, na crusad ná mba ọzọ na a utopian mgbalị ịmanye anyị echiche na ndị ọzọ nke ụwa; ka anyị ga-eji ike ikuku, na ọganihu ndị ọzọ nke agha ọgbara ọhụrụ, na-echekwa ma wusie nnwere onwe nke obodo anyị ike? ** Okwu na "Ike ikuku" (Ọgọst 29 1941) * Ìgwè atọ kasị mkpa bụ́ ndị nọworo na-akpagbu obodo a n’agha bụ ndị Britain, ndị Juu, na Ọchịchị Roosevelt. Kama ịkpali agha, ndị Juu nọ ná mba a kwesịrị ịna-emegide ya n’ụzọ ọ bụla, n’ihi na ha ga-abụ ndị mbụ. inwe mmetụta ya pụta. Ihe egwu kachasị ha na obodo a bụ nnukwu ikike ha nwere na mmetụta na foto anyị, akwụkwọ akụkọ anyị, redio anyị na gọọmentị anyị. ** Okwu na Des Moines, Iowa na-agba mbọ maka ikewapụ ndị America (11 Septemba 1941) * ''Nke a bụ ebe ndị mmadụ na ndụ na ọnwụ ruru n'ụdị mbibi kachasị ala. Kedu ka ụgwọ ọrụ ọ bụla na-aga n'ihu nke mba ga-esi gosi na nguzobe na ọrụ nke ebe dị otú ahụ ziri ezi? '' ** Mgbe ịgachara ogige ịta ahụhụ [[w:Mittelbau-Dora | Mittelbau-Dora]] dị na Germany, dị ka ekwuru na [http://www.nytimes.com/books/98/09/27/specials/lindbergh-jews .html ''The New York Times'' (Eprel 20 1980)] ==Njikọ Mpụga== [[W: Charles Lindbergh|Charles Lindbergh]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Charles Lindbergh|Charles Lindbergh]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Lindbergh, Charles}} m0bxiypcb2ah9arjtt20w9p7mr0o32l Charles Mingus 0 443 13390 10292 2023-04-11T21:28:50Z Tallon nollat 371 wikitext text/x-wiki [[Image:Charles Mingus 1976.jpg|thumb|right|Mingus (1976)]] == Charles Mingus == Charles Mingus Jr. (Eprel 22, 1922 - Jenụwarị 5, 1979) bụ onye jazz nke America abụọ bassist, pianist, onye na-ede egwú, na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ime ihe mgbagwoju anya dị mfe bụ ihe a na-ahụkarị; ime ka mgbagwoju anya dị mfe, dị egwu dị mfe, nke ahụ bụ mmepụta ihe. * Ihe okike karịrị naanị ịdị iche. Onye ọ bụla nwere ike ime atụmatụ dị iche iche; nke ahụ dị mfe. Ihe siri ike bụ ịdị mfe dị ka Bach. Ime ka ndị dị mfe, dị egwu dị mfe, nke ahụ bụ imepụta ihe * M na-agbalị igwu eziokwu nke ihe m bụ. Ihe mere o ji esi ike bụ n'ihi na m na-agbanwe mgbe niile. * Anaghị m anụ ka egwu m na-akụ ka m si nụ ya n'isi m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/10172-Charles_Mingus e8y93236u8x5f1el6b0uqwy4tqh6erf Charles Novia 0 444 10293 1751 2022-10-10T16:30:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17626553]] wikitext text/x-wiki == Charles Novia == Charles Osa Igbinovia (amụrụ 20 Nọvemba 1971), nke a na-akpọkarị Charles Novia, bụ onye ntụzi ihe nkiri Naijiria, onye na-emepụta ihe, onye na-ede ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri, onye na-akọwa mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye edemede. Amụrụ ma zụlite na Benin City, isi obodo Edo steeti, amaara Novia maka ihe nkiri dị ka Missing Angel (2004), Caught in The Middle na Alan Poza (2013). == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị rutere n'elu, a ga-enwe ndị ọzọ nọ na-anụ ụtọ echiche ahụ tupu ị bịa na mberede ga-achọ ịhụ ma akụkụ gị ọ dị jụụ karịa nke ha. * Mgbe oke ifufe na-ewe, mara mgbe ị ga-anọ na nchekwa, mgbe iwe ga-ewe azụ na mgbe ị ga-ajụ oyi. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/charles-novia/1154/ 94io1br3rvl7qwoscn59zc37hjtli4y Charles W. Chesnutt 0 445 10294 1754 2022-10-10T16:30:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q506757]] wikitext text/x-wiki [[Charles W. Chesnutt]] '''Charles W. Chesnutt''' Charles Waddell Chesnutt bụ onye odee America-Amerika, onye edemede, onye ndọrọndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu, mara amara maka akwụkwọ akụkọ ya na mkpirisi akụkọ na-enyocha okwu mgbagwoju anya nke agbụrụ na mmekọrịta ọha na eze na agha ebe ndida. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Dị ka mmadụ na-agha, otú ahụ ka ọ ga-aghọrọ mkpụrụ. *“Nrụ ọrụ nke obi mmadụ bụ ihe omimi miri emi nke eluigwe na ala. *"Enwere oge zuru oke, mana ọ nweghị nke ị ga-ahapụ." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/57827.Charles_W_Chesnutt</ref> ===Ebenside=== naprcm35ozdibw24puucp6jufen8xo5 Charlesia Alexis 0 446 10295 1758 2022-10-10T16:30:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20666292]] wikitext text/x-wiki [[Charlesia Alexis]] '''[[w:Charlesia Alexis|Charlesia Alexis]]''' (8 Septemba 1934 – 16 Desemba 2012) bụ onye na-agụ egwú na onye ndọrọndọrọ sitere na mpaghara British Indian Ocean. ==Okwu ndị o kwụrụ== * M hapụrụ (mpaghara British Indian Ocean) na 1967. Dị m na-aria ọrịa. A gakwara na Mauritiọs ka agwụọ ya. Mgbe anyị dị njikere ịlaghachi, ndị ọrụ (Mauritian) kwuru na ha nyere iwu ka ha ghara ikwe ka anyị laghachi. Ha gwara anyị na e rerela Diego (Garcia). Ha gbalịrị ime ka agụụ gụọ anyị. Enweghị mmiri ara ehi, enweghị mmanụ, enweghị nnu. ** Charlesia Alexis (2006) e kwụrụ na "[https://www.downtoearth.org.in/coverage/the-saga-of-diego-garcias-chagossian-evacuees-8050 The saga of Diego Garcia's Chagossian evacuees]" na ''DownToEarth'', 15 July 2006. ==Njikọ Mpuga== * Edememde [[w:Charlesia Alexis|Charlesia Alexis]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Alexis, Charlesia}} d7f17hznflb5stodjps7y51ptdajz8t Charlize Theron 0 447 10296 1762 2022-10-10T16:30:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q80046]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Charlize Theron by Gage Skidmore 2.jpg|thumb|Ewelitere m n'echiche na ị nwere ike imere onwe gị ebere, mana emechaa, kwụsị ya, n'ihi na ọ naghị enweta gị ebe ọ bụla.]] ''[[w:Charlize Theron|Charlize Theron]]''' (a mụrụ [[w:|August 7]], [[w:|1975]]) bụ onye [[w:South Africa|South Africa]]-[[w: United States | American]] [[w: onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] na onye na-emepụta ihe nkiri. Ọ nwetara ihe nrite Academy dị ka onye na-eme ihe nkiri kachasị mma maka ihe ngosi ya nke [[w: Aileen Wuornos | Aileen Wuornos]] na fim ''[[w:Monster (2003 film)| Anụ ọhịa]]''. == Okwu Ndi Okwuru == * ''' A zụlitere m n'echiche bụ́ na ị pụrụ imere onwe gị ebere, ma, kwụsị ya, n'ihi na ọ dịghị eru gị ebe ọ bụla. … A na-amata mgbe niile na ị ga-ahụrịrị onwe gị ka ị nweta ihe ị chọrọ.''' Nke ahụ pụtara "Bụrụ ọrụ na obere ọgba tum tum a nke anyị ga-enye gị, n'ihi na ị dị naanị ise. . Ọ bụrụ na ị bụghị, ị ga-emerụ onwe gị ahụ́" -- nke m mere. Mama m adịghị ka, "Ogbenye nwa." Ọ dị ka, "Ị na-eme wheelies. Nke ahụ bụ ihe ga-eme." Nkà ihe ọmụma mama m bụ, "Ọ bụrụ na ị tinye onwe gị na nsogbu, ị ga-ewepụ onwe gị na nsogbu." ** [https://web.archive.org/web/20101218161551/http://www.rd.com/face-to-face-with-charlize-theron/article18057.html '' Reader's Digest.com '' Ajụjụ ọnụ] *" M tolitere n'ugbo dị na South Africa, n'ihi ya, [[anụmanụ] na-anọkarị m gburugburu. Ọ bụ otu nne nke na-enwekarị ọmịiko na nkwanye ùgwù n'ebe ụmụ anụmanụ nọ. A kụnyere ya n'ime m. M tolitere. Ya mere, mgbe m hụrụ nkịta ma ọ bụ anụmanụ ndị ọzọ na-ata ahụhụ, ọ bụ naanị ihe dị m n'obi." ** [https://www.peta2.com/news/charlize-theron-would-never-wear-her-dog/"Charlize Theron agaghị eyi nkịta ya ma ọlị", na ''peta2.com'' (18 Julaị). 2011)] == Njikọ mpụga == [[W:|Charlize Theron]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Charlize Theron]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Theron, Charlize}} qjrx7nt1qj4jr0e730mwn530x8yzkpu Charlotte Bronte 0 448 10297 1765 2022-10-10T16:31:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q127332]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:CBRichmond.jpg|thumb|right|Mmemme abụghị omume. Ezi omume onwe onye abụghị okpukpe. Ịwakpo nke mbụ abụghị ịwakpo ndị ikpeazụ.]] ''[[w:Charlotte Brontë|Charlotte Brontë]]''' ([[w:|21 Eprel]] [[w:|1816]] - [[w:|31 Maachị]] [[w:|1855]]) bụ onye edemede Bekee na ọkpara na atọ [[w:Brontë|Brontë sisters]] ndị akwụkwọ akụkọ ha ghọworo akwụkwọ agụmagụ Bekee na-adịgide adịgide. O buru ụzọ bipụta ọrụ ya n'okpuru pseudonym '' Currer Bell ''. ==Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Charlotte Bronte coloured drawing.png|thumb|right|iche echiche bụ ngalaba siri ike, nke na-adịghị ezu ike, nke na-ekwu na a na-anụ ya ma na-emega ya: anyị ga-anụ ntị nke ọma n'ebe ákwá ya na-agba ma na-agba ya mgba? Mgbe o gosiri anyị foto ndị na-egbuke egbuke, ọ̀ bụ na anyị agaghị ele ha anya ma gbalịa imepụtaghachi ha? Ma mgbe ọ na-ekwu okwu, na-ekwukwa ngwa ngwa na ngwa ngwa na ntị anyị, ọ bụ na anyị agaghị edegara ya akwụkwọ ozi?]] * ''Apụrụ m ịnọ na nche megide ndị iro m, ma Chineke napụta m n'aka ndị enyi m!'' ** <obere>Na nzaghachi nye [[w:|George Henry Lewes]] (LL, II, v, 272); Miriam Farris Allott (1974), The Brontës, ihe nketa dị egwu, ibe 160; </small> *"Enwere m ike ikwu naanị n'eziokwu miri emi na uru zuru oke - ihe m na-ekwu mgbe niile na tiori - Chere uche Chineke." ** <obere> (Na-ezo aka na [[w:|alụmdi na nwunye]])). Dị ka e hotara na Moglen, Helen (1984) ''Charlotte Brontë: a tụrụ ime onwe ya,'' Mahadum nke Wisconsin Press, p. 235</ obere> *"Ọ bụrụ na anyị ga-eme ka ọbụbụenyi guzosie ike, anyị aghaghị ịhụ ndị enyi n’anya n’ihi ha kama ịhụ ndị enyi anyị n’anya." ** <small>Carolyn Warner (1992), ibe 135 </small> * "Iwu na ụkpụrụ abụghị maka oge na-enweghị ọnwụnwa: ha bụ maka oge dị ka nke a, mgbe ahụ na mkpụrụ obi na-ebili na mutiny megide ha siri ike ... Ọ bụrụ na m mma m nwere ike imebi ha, gịnị ga-abụ uru ha bara.?" ** Jane Eye * "Ọ bụrụ na-amasị gị abụ abụ ka ọ bụrụ nke mbụ; Milton, Shakespeare, Thomson, Goldsmith, Pope (ọ bụrụ na ị ga-eme, ọ bụ ezie na anaghị m amasị ya), Scott, Byron, Camp[b] ell, Wordsworth, na Southey. Ugbu a atụla ụjọ maka aha Shakespeare na Byron. Ma ndị a bụ ndị ukwu, ma ọrụ ha dị ka onwe ha. Ị ga-amakwa ka e si ahọrọ ezi ihe ma gbanarị ihe ọjọọ; akụkụ ndị kachasị mma bụ ndị kachasị ọcha mgbe niile, ndị ọjọọ na-enupụ isi mgbe niile, ị gaghị achọ ịgụ ha ugboro abụọ." ** Akwụkwọ ozi e degaara Ellen Nussey, 4 Julaị 1834. ** ''Akwụkwọ ozi nke Charlotte Brontë'' (nke Margaret Smith deziri), Vol. I: 1829–1847, p. 130 *"<p>Ị na-adụkwa m ọdụ, ka m ghara ịkpafu n’ebe dị anya site n’ala ahụmahụ, ka m na-adị ike mgbe m banyere n’ógbè akụkọ ifo; na ị sị, "ezigbo ahụmahụ na-akpali perennially, na mmadụ niile."</p> *"<p>'''Echere m na nke a bụkwa eziokwu; ma, ezigbo Onye-nwe, ọ̀ bụ na ahụmihe onye ọ bụla nwere n’ezie abụghị nke a kpaara ókè? Ma, ọ bụrụ na onye edemede na-eche banyere nke ahụ nanị ma ọ bụ isi, ọ nọghị n'ihe ize ndụ nke ikwughachi onwe ya, na kwa ịghọ onye mpako? Mgbe ahụ kwa, ichetụ n'echiche bụ ngalaba siri ike, nke na-adịghị agwụ agwụ, nke na-ekwu na a na-anụ ma na-emega ahụ: ànyị ga-anọrọ nke ọma n'ebe ákwá ya na-agba, ma na-enwe mmetụta nke mgba ya?''' Mgbe ọ na-egosi anyị foto ndị na-egbuke egbuke, ọ bụ na anyị agaghị ekwe omume. lee ha anya, ma gbalịa ịmụpụta ha? Ma mgbe ọ na-ekwu okwu, ma na-ekwu ngwa ngwa na ngwa ngwa na ntị anyị, ọ bụ na anyị agaghị ede akwụkwọ ozi ya?</p>" ** Akwụkwọ ozi [[w:George Henry Lewes|G. H. Lewes], 6 Nọvemba 1847 *"''M na-ezere ile anya n'ihu ma ọ bụ azụ azụ, ma gbalịa ịnọgide na-ele anya n'elu'''" ** 15 Jenụwarị 1849. Dị ka e hotara na Elizabeth Gaskell '' The Life of Charlotte Brontë '' (1870), p. 285 *"Ụnyaahụ m gara nke ugboro abụọ na Crystal Palace. Anyị nọrọ n’ime ya ihe dị ka awa atọ, aghaghịkwa m ịsị na ya masịrị m n’oge a karịa ná nleta mbụ m. Ọ bụ ebe magburu onwe ya - nnukwu, dị ịtụnanya, ọhụrụ na enweghị ike ịkọwa. Ọ bughi n'otù ihe ka idi-uke-ya bu, kama ọ bu n'ihe-nkọkọta puru iche nke ihe nile. Ihe ọ bụla ụlọ ọrụ mmadụ mepụtara ka ị na-ahụ n'ebe ahụ, site na nnukwu ọnụ ụlọ jupụtara na ụgbọ okporo ígwè na igwe ọkụ ọkụ, na igwe igwe igwe na-arụ ọrụ zuru oke, na ụgbọ ala dị iche iche mara mma, nke nwere nkọwa nke ọ bụla, ruo na ihe mkpuchi mkpuchi na velvet. juputara na ọrụ kacha mma nke onye na-eji ọla edo na onye na-akpụ ọlaọcha, na igbe igbe ndị e ji nlezianya echekwa nke juputara na ezigbo diamond na pearl ndị ruru narị puku paụnd. Enwere ike ịkpọ ya bazaar ma ọ bụ ngosi, mana ọ bụ ahịa ahịa ma ọ bụ ngosi dị ka Eastern genii nwere ike ịmepụta. Ọ dị ka naanị anwansi gaara achịkọta ọtụtụ akụ na ụba a site na nsọtụ ụwa niile - dị ka a ga - asị na ọ nweghị onye ma ọ bụghị aka karịrị nke mmadụ nwere ike hazie ya nke a, na-enwe ọkụ ọkụ na ọdịiche nke agba na ike dị egwu. Ìgwè mmadụ ahụ na-ejuputa nnukwu ụzọ ámá yiri ka a na-achị ma merie ya site n'aka ụfọdụ mmetụta a na-adịghị ahụ anya. N'etiti puku iri atọ na puku mkpụrụ obi ndị mmadụ ụbọchị ahụ m nọ n'ebe ahụ ọ dịghị otu oké mkpọtụ a ga-anụ, ọ dịghị otu oge mmegharị hụrụ; ebili mmiri nke dị ndụ na-aga n'ihu nwayọ, na-enwe nkụja miri emi dị ka oké osimiri a nụrụ site n'ebe dị anya." ** Charlotte Brontë, na ịga The Great Exhibition nke 1851. ''The Brontes' Life and Letters '' (nke Clement King Shorter dere) (1907) *"Ahụla m ugboro abụọ ka Macready na-eme ihe; otu ugboro na '' Macbeth '' na otu ugboro na ''Othello''. Mma n̄kpa n̄kpanam n̄ka n̄kadia udia ebe ke ndidọhọ ke n̄kamaha enye. Ọ bụ ejiji na-achọsi ike maka ọmarịcha omume ya; ihe ọ bụla ọzọ ụgha na keakamere, obere n'ezie mmasị karịa ya dum style, M nwere ike na-esiri ike chere. Nke bụ́ eziokwu bụ na usoro ihe omume ahụ kpam kpam bụ ihe efu efu. Ha na-eme nke ọma nke ọma; ndị na-eme ihe nkiri na-aghọta akụkụ ha ma na-eme ha ikpe ziri ezi. Ha aghọtaghị ihe ọ bụla banyere ọdachi ma ọ bụ Shakespeare, ọ bụkwa ọdịda. Ekwuru m otu a, site n'okwu a weputara ịgbachi nkịtị, mgbakasị dara ogbi." ** Charlotte Brontë, na William Macready. "Charlotte Brontë na gburugburu ya" (nke Clement King Shorter dere) (1896) *"Ụnyaahụ ahụrụ m Maazị Thackeray. Ya na ụfọdụ nwa amadị ndị ọzọ rie nri ebe a. Ọ bụ nwoke toro ogologo - karịa mita isii n'ịdị elu, nwere ihu pụrụ iche - ọ bụghị ọmarịcha, ọ jọrọ njọ n'ezie, n'ozuzu ya dị nro na nke satirical n'okwu, ma nweekwa ike ile anya. A gwaghị ya onye m bụ, ọ bụghị onye e kpọbatara m, ma n’oge na-adịghị anya, ahụrụ m ka ọ na-ele m n’anya; na mgbe anyị niile biliri gbadaa nri abalị ọ dị nnọọ steepụ nwayọọ wee sị "Kwụsị aka"; ya mere m ji kwee aka. Ọ gwara m okwu ole na ole, ma mgbe ọ gawara, o kwekwara ọzọ n'ụzọ dị mma. Ọ ka mma, ka m chere, inwe ya ịbụ enyi karịa onye iro, n'ihi na ọ bụ onye mara mma nke ukwuu. M gere ya ntị ka ọ na-akparịta ụka na ndị ama ama ndị ọzọ. Ihe niile ọ na-ekwu na-adị mfe, ma ọ na-adịkarị mkparị, na-akpa ike, na-emegidekwa ya." ** Charlotte Brontë, na [William Makepeace Thackeray]]. "Charlotte Brontë na gburugburu ya" (nke Clement King Shorter dere) (1896) *"M na-agụ n'oge na-adịbeghị anya ''Ndị na-ese ihe n'oge a,'' na enwetawokwa m n'ọrụ ahụ nke ukwuu ezi obi ụtọ na, a na m atụ anya, na-ewuli elu; n'ụzọ ọ bụla o mere ka m nwee mmetụta nke amaghị m na mbụ na isiokwu ọ na-emeso ya. Ruo ugbu a, enwere m naanị mmụọ mmụọ iduzi m n'ikpe ikpe; Ọ na-adị m ugbu a dị ka à ga-asị na m na-eje ije kpuru ìsì - akwụkwọ a yiri ka ọ na-enye m anya. Ọ dị m ka ya bụrụ na enwere m foto nke m ga-eji nwalee uche ọhụrụ. Ònye nwere ike ịgụ nkọwa ndị a na-egbuke egbuke nke (J.M.W.) ọrụ Turner n'achọghị ịhụ ha? Agbanyeghị asụsụ na-ekwu okwu na nke na-ekwenye ekwenye nke etinyere echiche onye ọzọ n'ihu gị, ị ka na-achọ ikpe onwe gị ikpe. Ụdị onye edemede a masịrị m nke ukwuu; e nwere ma ume na ịma mma n'ime ya: onwe m na-amasịkwa onwe ya, n'ihi na ọ bụ onye na-enwe mmasị na ya. Ọ naghị enye Turner ọkara otuto ma ọ bụ nsọpụrụ; ọ eulogizes, ọ na-asọpụrụ ya (ma ọ bụ kama amamihe ya) na mkpụrụ obi ya dum. Onye nwere ike inwe ọmịiko na ụdị mmasị ahụ na-asọpụrụ Chineke (n'ihi na ọ bụghị rhapsodist) mmadụ nwere ike ịkwanyere ya ùgwù; ma eleghị anya ọtụtụ mmadụ ga-achị ya ọchị. Eji m n’aka n’ezie n’aka Maazị Smith maka inye m akwụkwọ a, n’abụghị mgbe m na-ezute otu nke na-atọ m ụtọ karịa." ** Charlotte Brontë, na '' Ndị na-ese ihe ọgbara ọhụrụ, Vol. 1 '' (1843), nke [John Ruskin] dere. Akwụkwọ ozi e degaara WS Williams (31 Julaị 1848) '' Akwụkwọ ozi nke Charlotte Brontë'' *"Ị gụọla ọrụ ọhụrụ Miss Martineau na Mr. Atkinson, '' Akwụkwọ ozi na ọdịdị na mmepe nke mmadụ''? Ọ bụrụ na i mebeghị ya, ọ ga-aba uru oge gị ime otú ahụ. N'ime mmetụta akwụkwọ a nwere n'ahụ m, agaghị m ekwu ọtụtụ ihe ugbu a. Ọ bụ ihe ngosi mbụ nke ekweghị na Chineke na ịhụ ihe onwunwe n'anya m gụrụ; nke mbụ nkwuputa enweghị mgbagha nke ekweghị na ịdị adị nke Chineke ma ọ bụ ndụ n'ọdịnihu m hụtụrụla. N'ikpe nke nkwupụta na nkwupụta dị otú ahụ, mmadụ ga-achọ kpamkpam ịhapụ ụdị egwu ebumpụta ụwa nke ha na-akpọte, na ịtụle ha n'ime mmụọ na-adịghị ele mmadụ anya n'ihu na ikpokọta ọnọdụ. Nke a na-esiri m ike ime. Ihe dị ịtụnanya bụ na a na-akpọ anyị ka anyị ñụrịa ọñụ n'ihi oghere a na-enweghị olileanya - ịnata nhụsianya dị ilu dị ka nnukwu uru - ịnabata ntọgbọrọ n'efu a na-enweghị atụ dịka ọnọdụ nke nnwere onwe dị ụtọ. Ònye ga-eme nke a ma ọ bụrụ na ọ ga-eme ya? Ònye ga-eme nke a ma ọ bụrụ na o nwere ike? N’ezi-okwu, n’akụkụ nke m, ọ ga-amasị m ịmata ma chọta eziokwu; ma ọbụrụ na nke a bụ Ezi-okwu, ọ ga-adị mma ka o jiri ihe omimi chekwa onwe ya, were kpuchie onwe ya. Ọ bụrụ na nke a bụ Eziokwu, nwoke ma ọ bụ nwanyị nke na-ahụ ya nwere ike kọchaa ụbọchị a mụrụ ya. M wee sị otú ọ dị, agaghị m etinye uche n’ihe m chere; kama, achọrọ m ịnụ ihe onye ọzọ na-eche, - onye mmetụta ya na-enweghị ike imebi mkpebi ya. Mgbe ahụ, jiri mmụọ enweghị ajọ mbunobi gụọ akwụkwọ ahụ, kwuokwa ihe i chere banyere ya n'ezoghị ọnụ. M pụtara, n'ezie, ọ bụrụ na ị nwere oge - ọ bụghị n'ụzọ ọzọ." ** Charlotte Brontë, na '' Akwụkwọ ozi na ọdịdị na mmepe nke mmadụ '' (1851), nke [[w:|Harriet Martineau]]. Akwụkwọ ozi James Taylor (February 11, 1851) '' The Life of Charlotte Brontë '' * "Ị na-ajụ maka nleta Queen Victoria na Brussels. Ahụrụ m ya ozugbo ka ọ na-enwu site na Rue Royale n'ụgbọala na isii, ndị agha gbara ya gburugburu. Ọ nọ na-achị ọchị ma na-ekwu okwu nke ọma. Ọ na-ele anya obere nwa agbọghọ siri ike, na-akpa ike, na-eyi ezigbo uwe nke ọma, ọ bụghị nnukwu ugwu ma ọ bụ nlelị banyere ya. Ndị Belgium hụrụ ya n'anya nke ukwuu n'ozuzu ya. Ha kwuru na o mere ka ụlọ eze Leopold dị ndụ, bụ nke na-agbakarị ọchịchịrị dị ka ebe obibi ebe obibi." ** Akwụkwọ ozi na [[W:|Emily Brontë]], (1 Disemba 1843) '' Ndụ nke Charlotte Brontë '' (1857) nke Elizabeth Gaskell dere. === ''Egwu nke Currer, Ellis na Acton Bell'' (1846) === :<small>Okwu sitere na uri e bipụtara na ''[[w:Poems by Currer, Ellis, and Acton Bell|Egwu Currer, Ellis, na Acton Bell]]'' ( ewepụtara n'usoro oge) </small> ====''Site na nlọghachi azụ'' (1835)==== :<small>Edere ya na Disemba 1835 - [[w:From Retrospection|ederede zuru oke na Wikisource]]</small> *<p>Ayi kpara weta n'oge nwata,<br>Ayi gwupuru isi-iyi n'oge nwata<br>Mmiri di nma di nma ;</p><p>Ayi kpuru na nwata Mkpụrụ mọstad,<br>Anyị na-egbutu osisi almọnd;<br>Anyị etoola ugbu a ruo ogologo oge—<br>Ha akpọnwụwo na sod?</p> === "Nrọ Nrọ Nwunye Pilate" (1846) ==== :<small>[[w:Nrọ Nwunye Pilate | Ederede zuru ezu na Wikisource]]</small> * "Gịnị bụ Kraịst Hibru a? N'anya m amaghi,<br> agbụrụ ya—ozizi—ozi—ma ka o si pụta ìhè,<br>A na-egosi ịdị mma nke Chineke, n'omume ya! Chi nke dabere na ya,<br>N'anya m na-eme ka ebube Olympian di nkpu. ====''Osisi'' (1846)==== :<small>[[w: The Wood (Brontë)| Ederede n'uju na Wikisource]]</small> * "Ma maịl abụọ ọzọ, wee zuo ike!<br> Ọfọn, a ka nwere otu awa nke ụbọchị,<br>Na ogologo ihie nke ọdịda anyanwụ<br>Ga-amụnye anyị n'ụzọ aghụghọ anyị;<br>Nọdụ ala mgbe ahụ. , nwa oge, ebe a n'ime osisi a—<br>Ya mere ngụkọta bụ ịnọ naanị ya,<br>Anyị nwere ike igbu oge." === ''[[w:Jane Eyre|Jane Eyre]]'' (1847)=== :<small>[[w:Jane Eyre| Ederede zuru ezu n'ịntanetị (na Wikisource)]]; maka okwu ndị sitere na egwu dabere na akwụkwọ akụkọ, lee ''[[w:|Jane Eyre: The Musical]] ''</small> * "<p> ''Okwemkwekọrịta abụghị omume. Ezi omume onwe onye abụghị okpukpe. Ịwakpo ndị mbụ abụghị ịwakpo ndị ikpeazụ.''' Ịnapụ ihe mkpuchi n'ihu onye Farisii, ọ bụghị ibuli aka ọjọọ na Okpueze Ogwu. ''Ihe na omume ndị a na-emegiderịta onwe ha: ha dị iche dịka omume ọjọọ si na omume ọma. Ndị mmadụ na-enwekarị mgbagwoju anya: ha ekwesịghị inwe ihere '''''''ọdịdị ekwesịghị imehie eziokwu; ozizi mmadụ warara '''', bụ́ nanị na-agbasapụ ma na-ebuli mmadụ ole na ole, ''' ekwesịghị dochie ya n'ụkpụrụ okwukwe [[w:|Kraịst]] nke na-agbapụta ụwa. ma ọ bụ ihe dị mma, ọ bụghịkwa ihe ọjọọ iji gosi n'ụzọ sara mbara na n'ụzọ doro anya akara nkewa dị n'etiti ha.</p><p>Ụwa nwere ike ọ gaghị amasị ịhụ ka echiche ndị a na-agbasa, n'ihi na ọ na-agbakọtawo ha; ịhụ na ọ dabara adaba ịme ngosi ngosi nke mpụga maka uru dị oke ọnụ - ikwe ka mgbidi ndị na-acha ọcha na-enweta ego maka ụlọ nsọ dị ọcha. O nwere ike ịkpọ onye ahụ nke na-anwa anwa ileba anya na ikpughe - ịkwatu ihe owuwu ahụ, na-egosi metal dị ala n'okpuru ya - ịbanye n'ili ahụ, ma kpughee ihe ndị dị n'elu chanel: ma kpọọ asị dị ka ọ chọrọ, ọ bụ ya ji ụgwọ.</p> ** Okwu mmalite, mbipụta nke abụọ (December 21, 1847) * "O nweghị ike ịga ije n’ụbọchị ahụ." ** Jane (Ch. 1) [akara oghere] * "Mpịakọta nke drapery na-acha uhie uhie mechiri n'anya m n'aka nri; N'aka ekpe bụ panes doro anya nke iko, na-echebe, ma ọ bụghị ikewapụ m n'ụbọchị November dị egwu. Ka oge na-aga, ka m na-atụgharị akwụkwọ ndị dị n'akwụkwọ m, amụrụ m akụkụ nke ehihie oyi ahụ. Afar, o nyere alụlụ ọcha na ígwé ojii; nso, ebe ahịhịa mmiri na oke mmiri na-eti, nke nwere mmiri ozuzo na-akwụsịghị akwụsị na-ekpochapụ nke ọma tupu mgbawa ogologo na akwa arịrị." ** Jane (Ch. 1) *<p>“ Ụkwụ m na-egbu m mgbu, akụkụ aka m agwụwokwa agwụ;<br>Ụzọ dị ogologo, ugwu nile bụkwa ọhịa; nwa mgbei dara ogbenye.</p><p>Gịnị mere ha ji ziga m n'ebe dị anya na ịnọ naanị ya,<br>N'elu ebe mgbịrịgba na-agbasa na nkume isi awọ? <br>Lezienụ anya nrịgo nke nwa mgbei dara ogbenye. , N'ebere Ya, nchebe na-egosi,<br>Na-akasi obi na olile anya nye nwa ogbenye.</p> , site n'ìhè ugha ghọb͕uworo,<br>Nna M'gāga-eji nkwa na ngozi,<br>Nara n'obi-Ya nwa-nb͕a-aka-na-ebere. br>Na ebe-obibi na umu-nna-hà ka ebipuru; nwa."</p> ** Abụ Bessie (Ch. 3) * "Ọ dị ka a ga-asị na ire m na-ekwu okwu n’ebughị ụzọ kwuo okwu ha: + ihe si n’ọnụ m pụta bụ nke m na-enweghị ike ịchịkwa." ** Jane (Ch. 4) * "Obi dị m ụtọ na ị bụghị onye nke m. Agaghị m akpọ gị nwanne nne ka m dị ndụ. Agaghị m abịa ịhụ gị mgbe m tolitere; ma ọ bụrụ na onye ọ bụla ajụọ m otú m si hụ gị n’anya, na otú i si mesoo m, m ga-asị na echiche gị na-eme ka m na-arịa ọrịa." ** Jane nye Oriakụ Reed (Ch. 4) * "'''A sị na ndị mmadụ na-adị obiọma mgbe niile ma na-erubere ndị obi tara mmiri isi na ndị na-ezighị ezi isi; ndị ajọ omume ga-enweta ya n'ụzọ nke aka ha nile: ha agaghị atụ egwu ma ọlị, ka ha wee ghara igbanwe ma ọlị, kama ha ga-akawanye njọ ma na-akawanye njọ. ; Eji m n'aka na anyị kwesịrị - nke siri ike ịkụziri onye ahụ tiri anyị ihe ka ọ ghara ime ya ọzọ." ** Jane ruo Helen Burns (Ch. 6) * "'''Ọ bụghị [[w:|ime ihe ike]] kacha emeri [[w:|ịkpọ asị]] - ma ọ bụ ịbọ ọ́bọ̀ ka [[w:|na-agwọ]] [[w:|mmerụ ahụ]].''' … Gụọ [[w:|Agba Ọhụrụ]], na-edebekwanụ ihe [[w:|Kraịst]] na-ekwu, na otú o si eme omume—meenụ okwu ya ka ọ bụrụ onye na-achị unu, meekwanụ ka omume ya bụrụ ihe nlereanya unu. … Hụ ndị iro gị n'anya; gọzie ndi nākọcha unu; me-kwa-nu ndi nākpọ unu asì, ndi nēnweghi kwa unu ezi ihe;" ** Helen gbara Jane ọkụ (Ch. 6) *"Lee mmetụta miri emi nke ikpe na-ezighị ezi ya yiri ka ò nwewo n'obi gị... Ọ̀ bụ na ị gaghị enwe obi ụtọ karị ma ọ bụrụ na ị nwaa ichefu ịdị njọ ya, tinyere mmetụta mmetụta ịhụnanya o nwere? Ndụ na-adị m ka ọ dị mkpụmkpụ nke ukwuu nke na ọ ga-abụ na a ga-eme ya n'iwe iwe iwe, ma ọ bụ idebanye aha na-ezighị ezi." ** Helen gbara Jane ọkụ (Ch. 6) [[Usòrò:Brontë.jpg|thumb|right|Ọ bụrụ na ụwa niile kpọ gị asị, ma kwere gị ajọ omume, ebe akọ na uche gị kwadoro gị, ma wepụ gị ikpe ọmụma, ị gaghị abụ ndị enyi.]] *"Enwere m ike ịmata nke ọma n'etiti onye omekome na mpụ ya; Enwere m ike iji ezi obi gbaghara nke mbụ ebe m na-akpọ nke ikpeazụ asị." ** Helen gbara Jane ọkụ (Ch. 6) * "Gịnị jikọrọ mụ na ọtụtụ nde mmadụ? Iri asatọ nke m maara na-eleda m anya." ** Jane ruo Helen Burns (Ch. 8) *" “‘Ọ bụrụ na ụwa dum kpọọ gị asị, kwerekwa na ị bụ onye ajọ omume, ebe akọ na uche nke aka gị kwadoro gị, meekwa ka ị ghara ikpe ọmụma, ị gaghị enwe ndị enyi.’’" ** Helen gbara Jane ọkụ (Ch. 8) * "Ma mgbe ahụ, uche m mere mgbalị siri ike nke mbụ ya ịghọta ihe etinyeworo n’ime ya gbasara eluigwe na ala mmụọ: ma na nke mbụ, ọ gbagwojuru anya; na nke mbụ ilele n'azụ, n'akụkụ nke ọ bụla, na n'ihu ya, ọ hụrụ gburugburu ọwara mmiri a na-apụghị ịghọta aghọta: ọ na-enwe mmetụta otu ebe ọ na-eguzo - ugbu a; ihe nile fọduru bu igwe-oji tọb͕ọrọ n'efu, na ob͕u-miri tọb͕ọrọ n'efu: o we ma jijiji site n'ìhè nke ima jijiji na makpu n'ọgbaaghara ahu." ** Jane (Ch. 9) * "Site n’ịnwụ na nwata, m ga-agbanahụ oké nhụjuanya. Enweghị m àgwà ma ọ bụ nkà iji mee ka ụzọ m dị mma n'ụwa: agara m na-emejọ mgbe niile." ** Helen gbara Jane ọkụ (Ch. 9) * <p> '' ''Iwu ụlọ akwụkwọ, ọrụ ụlọ akwụkwọ, omume ụlọ akwụkwọ na echiche, na olu, na ihu, na nkebi ahịrịokwu, na ejiji, na mmasị, na antipathies - nke a bụ ihe m maara maka ịdị adị''' Ma ugbu a, ọ dị m ka o zughị ezu; Ike agwụla m n’ime afọ asatọ n’otu ehihie. Achọrọ m nnwere onwe; n'ihi na nnwere onwe m juru; maka nnwere onwe m kpere ekpere; ọ dị ka ọ gbasasịrị na ifufe wee na-efesi ike. M'we hapụ ya, kpee arịrịọ dị umeala n'obi; maka mgbanwe, ihe mkpali: arịrịọ ahụ, kwa, ọ dị ka a gafepụrụ n'ime oghere na-edoghị anya: "Mgbe ahụ," m tiri mkpu, ọkara na-achọsi ike, "nye m ma ọ dịkarịa ala ohu ohu!"</p><p>Lee mgbịrịgba, na-akụ awa nri abalị, kpọọ m ala.</p> ** Jane (Ch. 10) * "Ọ bụ ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ ịhụ ka ndị ntorobịa na-enwechaghị ahụmahụ na-eche na ọ bụ nanị ya nọ n’ụwa, na-ebipụ n’ebe ọ bụla njikọ ọ bụla dị, na-ejighị n’aka ma è nwere ike iru n’ọdụ ụgbọ mmiri a na-ekekọta ya, ma gbochie ọtụtụ ihe mgbochi ịlaghachi n’ebe ahụ ọ kwụsịrị." ** Jane (Ch. 11) * "Ihe ncheta ndị a niile nyere ... Thornfield Hall akụkụ nke ụlọ nke oge gara aga: ụlọ nsọ maka ncheta. Nkịta, ọchịchịrị, ịdị mma nke nlaghachi azụ ndị a na-amasị m; ma ọ dịghị ma ọlị, achọghị m izu ike abalị n’otu n’ime akwa ndị ahụ sara mbara ma dị arọ: mechie, ụfọdụ n’ime ha, jiri ibo ụzọ osisi oak mechie; shaded, ndị ọzọ, na rụrụ ochie-English kpọgidere crusted na oké ọrụ, na-egosi effigies nke iju okooko osisi, na ọbịa nnụnụ, na iju ụmụ mmadụ, - ihe niile gaara anya iju, n'ezie, site pallid gliam nke ọnwa." ** Jane (Ch. 11) * "Agụsiri m agụụ ike maka ike ọhụụ nke nwere ike gafere oke ahụ; nke nwere ike iru n'ime ụwa na-arụsi ọrụ ike, obodo, mpaghara juputara na ndụ m nụtụrụla ma ahụghị m: na achọrọ m ahụmịhe bara uru karịa ka m nwere; mmekọrịta mụ na ụdị m, ịmara ụdị agwa dị iche iche, karịa ebe a ka m ga-enweta." ** Jane (Ch. 12) * "A ga-akpọ m enweghị afọ ojuju. Enweghị m ike ịnyere ya aka: enweghị izu ike dị na ọdịdị m; ọ kpasuru m iwe mgbe ụfọdụ." ** Jane (Ch. 12) *"Ụmụ nwanyị kwesịrị ịdị jụụ n'ozuzu; ma ndị inyom na-enwe mmetụta dị ka ndị ikom; ha chọrọ mmega ahụ maka ngalaba mmụta ha na ubi maka mbọ ha dị ka ụmụnna ha na-eme; ha na-ata ahụhụ site na njide siri ike, oke nkwụsịtụ zuru oke, kpọmkwem dịka ndị mmadụ ga-ata ahụhụ; na ọ bụ ndị dị warara n'ime ha ihe ùgwù ibe-eke na-ekwu na ha kwesịrị ịjide onwe ha ime puddings na ịkpa akwa sọks, na-egwu piano na emroiding akpa. Ọ bụ ihe a na-echeghị echiche ịkatọ ha, ma ọ bụ chịa ha ọchị, ma ọ bụrụ na ha na-achọ imekwu ihe ma ọ bụ mụta ihe karịa omenala kwuru na ọ dị mkpa maka mmekọahụ ha." ** Jane (Ch. 12) * "'''Ọ bụ ihe efu na-ekwu na mmadụ kwesịrị inwe afọ ojuju n'ịdị jụụ: ha aghaghị ime ihe; ha ga-emekwa ya ma ọ bụrụ na ha achọtaghị ya.''' A mara ọtụtụ nde mmadụ ikpe ikpe ikpe na-adị jụụ karịa nke m, ọtụtụ nde mmadụ na-enupụkwa nnọọ isi n'ihe nketa ha. Ọ dịghị onye maara ọtụtụ nnupụisi ma e wezụga nnupụisi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akpa n'ọtụtụ ndụ nke ndị mmadụ n'ụwa. Ụmụ nwanyị kwesịrị ịdị jụụ n'ozuzu: mana ọ na-adị ụmụ nwanyị dịka ọ na-adị ụmụ nwoke; ha chọrọ mmega ahụ maka ngalaba mmụta ha, na ubi maka mbọ ha dị ka ụmụnna ha na-eme; ha na-ata ahụhụ site na njide siri ike, oke nkwụsịtụ zuru oke, kpọmkwem dịka ndị mmadụ ga-ata ahụhụ; na ọ bụ ndị dị warara n'ime ha ihe ùgwù ibe-eke na-ekwu na ha kwesịrị ịjide onwe ha ime puddings na ịkpa akwa sọks, na-egwu piano na emroiding akpa. Ọ bụ ihe a na-echeghị echiche ịkatọ ha, ma ọ bụ chịa ha ọchị, ma ọ bụrụ na ha na-achọ imekwu ihe ma ọ bụ mụta ihe karịa omenala kwuru na ọ dị mkpa maka mmekọahụ ha." ** Jane (Ch. 12) * "'''Echeghị m, nna m ukwu, na i nwere ikike inye m iwu, nanị n'ihi na ị tọrọ m, ma ọ bụ n'ihi na ị hụwo ọtụtụ ihe n'ụwa karịa m; nkwupụta ị na-ekwu na ị ka elu dabere n'iji oge gị na ahụmahụ gị mee ihe.'''" ** Jane nye Maazị Rochester (Ch. 14) * "Ana m ekworo gị obi iru ala, akọnuche gị dị ọcha, na ncheta gị a na-emerụghị emerụ. Nwatakịrị nwanyị, ebe nchekwa na-enweghị ntụpọ ma ọ bụ mmetọ ga-abụrịrị akụ mara mma - isi iyi na-adịghị agwụ agwụ nke ume ọhụrụ dị ọcha: ọ bụghị ya?" ** Maazị Rochester nye Jane (Ch. 14) * "'''Mmadụ na ndị na-adịghị eme mmehie ekwesịghị ịdị na-anya isi ike nke nanị Chineke na onye zuru okè nwere ike iji tụkwasị ya obi n'enweghị nsogbu.'''" ** Jane ruo Rochester (Ch. 14) * "Nke kachasị eziokwu bụ na "ịma mma dị n'anya onye na-ekiri." Onye nwe m enweghị agba, ihu oliv, square, nnukwu brow, sara mbara na jetty nku anya, anya miri emi, atụmatụ siri ike, siri ike, ọnụ ọnụ, - ike niile, mkpebi, uche, - adịghị mma, dịka iwu siri dị; ma ha mara mma karịa m; ha juputara na mmasị, mmetụta nke mezuru m nke ukwuu, - nke napụrụ mmetụta m n'ike nke m ma kechie ha n'ime ya. '''Ebughị m n'obi ịhụ ya n'anya; onye na-agụ maara na m gbalịsiri ike ikpochapụ na mkpụrụ obi m germs nke ịhụnanya n'ebe ahụ achọpụtara; na ugbu a, na mbụ ọhụrụ ele ya, ha spontaneously rutere, akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na ike! O mere ka m hụ ya n'anya n'eleghị m anya.''" ** Jane (Ch. 17) * "Ọ bụ otu n’ime ihe ndị m mejọrọ, na ọ bụ ezie na ire m na-adị ngwa ngwa mgbe ụfọdụ n’ịza ya, e nwere mgbe ọ na-ewute m n’ichepụta ihe ngọpụ; na mgbe ọ bụla nkwụsị ahụ na-apụta na nsogbu ụfọdụ, mgbe a na-achọkarị okwu dị mfe ma ọ bụ ihe nkwudo okwu iji wepụ m n'ime ihere na-egbu mgbu." ** Jane (Ch. 23) * "Ị nwere ihe ọ bụla yiri m, ị chere, Jane?" obi m juru.<br>"N'ihi na," ka o kwuru, "Mgbe ụfọdụ, enwere m mmetụta dị nro banyere gị - karịsịa mgbe ị nọ m nso, dị ka ugbu a: ọ dị ka a ga-asị na enwere m eriri ebe n'okpuru aka ekpe m. ọgịrịga, nke siri ike na nke a na-apụghị ịgbagha agbagha ejikọta ya na eriri yiri nke dị na nkeji iri na ise nke obere etiti gị. mgbe ahụ enwere m echiche ụjọ na m ga-ewere ọbara ọgbụgba n'ime." ** Maazị Rochester na Jane (Ch. 23) * "Ị chere na m bụ akpaaka? - igwe na-enweghị mmetụta? ọ̀ gābu-kwa-ra ibu inapu ihe-oriri nri nkem n'eb͕ub͕ere-ọnum, Na miri miri nke ndum ka anēwupu n'ikom? Ị chere, n'ihi na abụ m ogbenye, onye na-amaghị ihe, dị larịị, na nke nta, enweghị m mkpụrụ obi na enweghị obi? Ị na-eche na-ezighị ezi! - Enwere m mkpụrụ obi dị ka gị - ma juputara na oke obi! Ma asi na Chineke nyem onyinye-inata-iru-ọma na ọtutu àkù, m'gēme kwa ka o siere gi ike ka i rapum, dika ọ di ub͕u a ka m'rapu gi. “‘                                         S       ǵ unu okwu m site n’usoro omenala, ọbu-kwa-ra ufọdu, ma-ọbu nke anu-aru nke puru anwu: ọ bu Mọm ka ọ nēkwu okwu bayere mọ-unu; dị nnọọ ka a ga-asị na ha abụọ gafeworo n'ili, anyị wee guzoro n'ụkwụ Chineke, ha nhata-dị ka anyị bụ!'' ** Jane nye Maazị Rochester (Ch. 23) * "Abụghị m nnụnụ; na ọ dịghị ụgbụ na-amanye m ọnyà: Abụ m mmadụ nweere onwe ya nke nwere ọchịchọ onwe ya, nke m na-agba mbọ ugbu a ịhapụ gị." ** Jane nye Maazị Rochester (Ch. 23) * '''Nwunye m a na-alụ ọhụrụ nọ ebe a... n'ihi na nha nke m nọ ebe a, na oyiyi m.'' ** Mazị Rochester nye Jane (Ch. 23) * '' ''M'' na-elekọta onwe m. Ka m na-anọ naanị onwe m, ka m na-enwekwu enyi, ka m na-enwekwu obi ụtọ, otú ahụ ka m ga-esi na-akwanyere onwe m ùgwù." ** Jane (Ich. 27) * "Mmetụta... na-eti mkpu nke ukwuu. "Ah, rube isi!" o kwuru. "... mee ka obi dajụọ ya; zọpụta ya; hụ ya n'anya; gwa ya na ị hụrụ ya n'anya ma bụrụ nke ya. Ònye nọ n'ụwa na-eche banyere gị? ma ọ bụ onye ga-emerụ ahụ site n'ihe ị na-eme?" N'agbanyeghị nke ahụ, azịza ya bụ: "M na-eche banyere onwe m." '' Ka m na-anọ naanị m, ka enweghị enyi, ka m na-enwekwu enyi, otú ahụ ka m ga-enwekwu nkwanye ùgwù.''' M ga-edebe iwu Chineke nyere, nke kwadoro site n'aka. M ga-ejidesi ụkpụrụ m nwetara mgbe m dị mma, ọ bụghịkwa ara - dịka m dị ugbu a. kwere; ma ọ bụrụ na enweghị m ike ikwere ya ugbu a, ọ bụ n'ihi na adị m ara - ezigbo ara: na veins m na-agba ọkụ, na obi m na-akụ ngwa ngwa karịa ka m nwere ike ịgụta mkparị ya." ** Jane (Ich. 27) * "Onye na-agụ akwụkwọ dị nro, ị nwere ike ọ dịghị mgbe ọ ga-adị gị ka ọ dị m mgbe ahụ? Ka anya gị ghara ịwụfu oke mmiri ozuzo, na-ere ọkụ, anya mmiri nke nwere obi dịka nke siri na m wụsara. Ka ị ghara ịrịọ eluigwe n'ekpere nke enweghị olileanya na oke nhụjuanya dịka n'oge awa ahụ hapụrụ egbugbere ọnụ m; n’ihi na ọ dịghị mgbe ị ga-adị ka m, ị ga-atụ egwu ịbụ ngwá ọrụ ihe ọjọọ nye ihe ị hụrụ n’anya kpam kpam." ** Jane (Ich. 27) * "Enwere m ike ịnwụ… ma ekwere m na Chineke. Ka m nwaa chere uche Ya na nkiti." ** Jane (Ich. 28) * “Achọrọ m echiche ịhụnanya gị n’anya,” enweghị m ike ịsị, ka m biliri guzoro n’ihu ya, dabere n’azụ m n’oké nkume. "Ana m eleda echiche adịgboroja nke ị na-enye anya; ee, St. Jọn, na m na-akwa gị emo mgbe ị na-enye ya." ** Jane ruo St. John Rivers (Ch. 34) * "Enweghị m mpako dị ukwuu n'ọnọdụ ndị dị otú ahụ: Ọ ga-akara m mma mgbe niile inwe obi ụtọ karịa ịkwanyere m ùgwù." ** Ch. 34 * "Chineke enyeghị m ndụ m ịtụfu." ** (Ih. 35) * "M chetara olu m nụrụ; ọzọ ajụrụ m ajụjụ ebe o si bịa, dị ka ihe efu dị ka ọ dị na mbụ: ọ dị ka na ''m'' - ọ bụghị n'ime ụwa dịpụrụ adịpụ. Ajụrụ m, ọ bụ naanị ụjọ ụjọ - echiche efu? Enweghị m ike ịtụrụ ime ma ọ bụ kwere: ọ dị ka ihe mkpali." ** Jane (Ih. 36) * "''Onye na-agụ, m lụrụ ya.''" ** Jane (Ih. 38) ===''[[w:Shirley (akwụkwọ akụkọ)|Shirley]]'' (1849)=== * "Ọ bụrụ na ị chere, site na mmalite a, na ihe ọ bụla dị ka ihunanya na-akwado gị, onye na-agụ, ọ dịtụbeghị mgbe ị hiere ụzọ. Ị na-atụ anya mmetụta, na uri, na reverie? Ị na-atụ anya agụụ, na mkpali, na melodrama? Mee ka atụmanya gị dajụọ; wedata ha n'ụkpụrụ dị ala. Ihe dị adị n'ezie, dị jụụ na nke siri ike dị n'ihu gị; ihe unromantitic dị ka Monday ụtụtụ, mgbe ndị niile nwere ọrụ na-eteta na nsụhọ na ha ga-ebili na betake onwe ha thereto." ** Ch. 1: Levitikọ * "M na-akọwa ndị na-ezughị okè. A ga-achọpụta agwa ọ bụla dị n'akwụkwọ a ka ọ bụrụ nke na-ezughị oke ma ọ bụ na-ezughị oke, mkpịsị akwụkwọ m na-ajụ ise ihe ọ bụla n'ahịrị nlereanya." ** Ch. 5: Ụlọ oghere * "Nke a bụ awa jọgburu onwe ya, mana ọ na-abụkarị ebe kacha gbaa ọchịchịrị na-ebute ụzọ ụbọchị; na ntụgharị nke afọ mgbe oyi Jenụwarị ifufe na-ebufe n'efu ozugbo, iru uju nke na-apụ oyi, na amụma nke na-abịa mmiri." ** Ch. 20: echi * "Ndị inyom ochie dị ka ndị ogbenye na-enweghị ụlọ na ndị na-enweghị ọrụ, ekwesịghị ịrịọ maka ebe na ọrụ na ụwa: ọchịchọ na-akpaghasị ndị nwere obi ụtọ na ọgaranya." ** Ch. 22: Ndụ Abụọ ===''[[w:Villette (akwụkwọ akụkọ)|Villette]]'' (1853) === * '''Nnwere onwe na-agbazinye anyị nku ya, Olileanya na-edukwa anyị kpakpando ya''' ** Ch. VI: London * "Ọ bụrụ na e nwere okwu na ihe ọjọọ dị ka mma, nke miri emi mere lacerations adịghị agwọ ọrịa - igbupụ mmerụ na mkparị nke serrated na nsi-dripping ọnụ - otú ahụ kwa, e nwere nkasi obi nke ụda nke ọma maka ntị adịghị ụtọ na ruo mgbe ebighị ebi na-ejigide. nkwughachi ha: obiọma na-emetụ n'ahụ - hụrụ n'anya, nọrọ ogologo ndụ n'ime ndụ dum, jiri ịdị nro na-adịghị agwụ agwụ, na ịza oku ahụ na-enwu na-enweghị isi, site n'igwe ojii ahụ ugoloọma nke na-ese onyinyo ọnwụ n'onwe ya." ** Ch. XXII: Akwụkwọ ozi * "Ọ dịghị ịkwa emo n’ụwa a nke na-ada m ka nke a gwara m ka m nwee obi ụtọ. Gịnị ka ndụmọdụ dị otú ahụ pụtara? Añụrị abụghị nduku, a ga-akụ ya n'akpụkpọ, na-akụ ya na nri. Añụrị bụ ebube na-enwu n'ebe dị anya site n'Eluigwe. Ọ bụ igirigi dị nsọ nke mkpụrụ obi, n'ụfọdụ n'ime ụtụtụ okpomọkụ ya, na-eche na ọ na-adakwasị ya site n'oge ntoju amaranth na mkpụrụ ọlaedo nke Paradaịs." ** Ch. XXII: Akwụkwọ ozi * "<p>Ụlọ ihe nkiri juru eju—machibidoro n’elu ụlọ ya: ndị eze na ndị a ma ama nọ n’ebe ahụ; Obí na ụlọ oriri na ọñụñụ ewepụla ndị mkpọrọ ha n'ọkwa ndị ahụ juru eju na nke ukwuu. N'ụzọ miri emi, enwere m onwe m ihe ùgwù inwe ebe tupu ọkwa ahụ; Ọ gụsiri m agụụ ike ịhụ onye m nụtụrụla ike ya nke mere ka m nwee atụmanya pụrụ iche. Anọ m na-eche ma ọ ga-akwado aha ya: site n'ọchịchọ ịmata ihe dị iche iche, na-enwe mmetụta siri ike na nke siri ike, ma na-enwe mmasị na-enweghị isi, echere m. Ọ bụ ihe ọmụmụ nke ndị dị otú ahụ ọdịdị dị ka osobo anya m ma: a ukwuu na ọhụrụ uwa ọ bụ: ma kedu udi? Achere m ya ka ọ na-ebili.</p><p>O biliri n'abalị itoolu n'abalị Disemba ahụ: n'elu mbara igwe, ahụrụ m ya ka ọ na-abịa. Ọ nwere ike na-enwu n'ịdị ebube na ike kwụ ọtọ; ma kpakpando ahụ abanyelarị n'ụbọchị ikpe ya. Ahụrụ ya nso, ọ bụ ọgba aghara — oghere, erichapụ ọkara: orb na-ala n'iyi ma ọ bụ na-ala n'iyi - ọkara lava, ọkara ọkụ.</p><p>Anụwo m ka a na-akpọ nwanyị a " larịị," na m tụrụ anya n'ọkpụkpụ obi ike na iru uju. - ihe buru ibu, angular, sallow. Ihe m hụrụ bụ onyinyo Vashtaị nke eze: eze nwanyị, mara mma dị ka otu ụbọchị, chanwụrụ ugbu a dị ka chi ọbụbọ, na-ekpochapụkwa ya dị ka wax n'ire ọkụ.</p> bụụrụ naanị nwanyị, ọ bụ ezie na ọ bụ nwanyị pụrụ iche, onye na-agagharị n'ike na amara n'ihu igwe mmadụ a. Site-na-site m ghọtara mmejọ m. Lee! Achọghm n'aru ya ihe ọ bula, ọ bughi nke nwanyi ma-ọbu nke nwoke: n'anya-ya nile ka mọ ọjọ nānọkwasi. Usu nile nke ihe ọjọ ndia mere ka ọ ghara idi nsọ, we guzosie ike ike-ya, n'ihi na ọ bu nání ihe nādighi ike ka ọ bu; ma ka omume ahụ bilitere na mkpali na-emiwanye emi, lee ka ha siri maa jijiji site n'ọchịchọ nke olulu! Ha dere HELL n'akiri ya kwụ ọtọ, dị mpako. Ha na-ege ntị n'olu ya ruo n'ókè nke mmekpa ahụ. Ha kpuchiri ihu eze ya n'ihe mkpuchi mmụọ ọjọọ. Ịkpọ asị na igbu ọchụ na Ara n’anụmanụ ka o guzoro.</p><p>Ọ bụ ọmarịcha anya: nnukwu mkpughe.</p><p>Ọ bụ ihe ngosi dị ala, jọgburu onwe ya, omume rụrụ arụ.</p><p> Mma-agha na-amaba, ma na-anwụ n'ọbara ha n'elu ájá ebe; oké ehi ndị na-agba ịnyịnya agbazuwo, mee ka ọha mmadụ hụ ọhụụ dị nro—ihe dị nro maka ọnụ ọnụ ndị mmadụ—Karị Vashtaị nke ndị mmụọ ọjọọ asaa dọgburu: ndị mmụọ ọjọọ ndị tiri mkpu nke ukwuu ma gbawaa ụlọ ha na-achụ, ma ha jụrụ ka a chụpụ ha.</p> <p>Ahụhụ dakwasịrị na ogbo eze nwanyị; o we guzo n'iru ndi-ege-ya, nādighi-ekwe, ma-ọbu ntachi-obi, ma-ọbu n'ọgwugwu ọgwugwu, nākpasu ya iwe: o guzoro n'ìgwè-nb͕a, nēguzosi ike n'iguzogide. O guzoro, ọ bụghị ejiji, kama ọ na-eyiri n'okirikiri ochie na-acha odo odo, ogologo na mgbe niile dị ka ihe ọkpụkpụ. Okirikiri na ihe ndị gbara ya gburugburu tụpụrụ ya n'èzí, na-acha ọcha dị ka alabaster - dị ka ọlaọcha: kama ọ ga-ekwu, dị ka Ọnwụ.</p> ** Ch. XXIII: Vashi * "Ọ na-amasị m ịhụ ka okooko osisi na-eto, ma mgbe a gbakọtara ha, ha na-akwụsị ime ihe na-atọ ụtọ. M na-ele ha anya dị ka ihe na-enweghị mgbọrọgwụ na ihe na-emebi emebi; Otú ha si yie ndụ na-ewute m. Anaghị m enye ndị m hụrụ n'anya ifuru; Ọ dịghị mgbe m chọrọ ịnata ha n'aka ndị m hụrụ n'anya." ** Ch. XXIX: Monsieur's Fête * "Ekwenyere m na ụfọdụ ngwakọta nke olileanya na anwụ na-atọ ụtọ nza kacha njọ. Ekwere m na ndụ a abụghị ihe niile; ọbụghị mmalite ma-ọbụ ọgwụgwụ. M kwere mgbe m na-ama jijiji; M tụkwasịrị obi mgbe m na-akwa ákwá." ** Isi nke XLI: Dryad * "Monsieur, nọdụ ala; gee m ntị. Abụghị m onye ọgọ mmụọ, abụghị m obi tara mmiri, abụghị m onye Kraịst, adịghị m ize ndụ, dị ka ha na-agwa gị; Agaghị m enye okwukwe gị nsogbu; i kwere na Chineke. na Kraịst na Bible, na mụ onwe m na-emekwa." ** Isi nke XXXVI: Apple nke Discord * "M gwara ya otú anyị si na-adị ole na ole n’etiti anyị na Chineke; na-ejigide, n'ezie, ọ bụghị karịa, ma eleghị anya, ọdịdị nke ihe a kpọrọ mmadụ n'ọtụtụ a sụgharịrị dị mkpa maka emume kwesịrị ekwesị. Agwara m ya na enweghị m ike ile anya na okooko osisi na tinsel, na wax- ọkụ na ịkwa akwa, n'oge ndị dị otú ahụ na n'okpuru ọnọdụ ndị a kwesịrị itinye aka na ibuli ọhụụ nzuzo nye Ya onye ụlọ ya bụ enweghi ngwụcha, na ịdị adị Ya - ebighi ebi. Na mgbe m chere maka mmehie na iru uju, maka ire ure nke ụwa, ajọ omume na-anwụ anwụ, ahụhụ dị arọ nke nwa oge - enweghị m ike ilekọta ndị ụkọchukwu na-abụ abụ ma ọ bụ ndị isi na-achị ọchị; na mgbe ihe mgbu nke ịdị adị na egwu nke mgbasa na-arụgide m n'ihu - mgbe oké olile anya na enweghị atụ obi abụọ nke ọdịnihu bilitere na echiche - _mgbe ahụ_, ọbụna ndị ọkà mmụta sayensị nsogbu, ma ọ bụ ekpere n'asụsụ a mụtara na ndị nwụrụ anwụ, na-amaja: na mgbochi. obi nke na-agụsi naanị mkpu ike - "Chineke mere m ebere, onye mmehie!" ** Isi nke XXXVI: Apple nke Discord * "E nwere, n’ebe ndị hụrụ ibe ha n’anya nọ, inwe mmasị n’ịnya isi n’anya; ha ga-enwe ihe akaebe nke obi ụtọ ha, na-eri na-agba akaebe ihe ọ nwere ike." ** Isi nke XXXVII: Sunshine ===''[[w: Prọfesọ (akwụkwọ akụkọ) | Prọfesọ]]'' (1857) === * "Ihe ndọta anụmanụ mere ka mụ na gị jikọọ ọnụ—amaghị m. ** Ch. I * "Chineke m, onye nwa ya nwoke, dị ka n'abalị a, were ya ọdịdị nke mmadụ, ma n'ihi na mmadụ ekwenyere ịta ahụhụ na ọbara, na-achịkwa aka gị, ma na-enweghị uche Ya, ị gaghị iti a strok. Chinekem enweghi nmehie, ebighebi, mara ihe nile, na nime Ya ka ntukwasi-obim di, ma n'agbanyeghi na i yipuru ya ma zọpia ya,-ọbu ezie na agba ọtọ, tọb͕ọrọ n'efu, enweghi m ihe-onwunwe-Adighm inwe obi nma: ebe ube Guthrum nọ ugbu a na m mmiri. ọbara, agaghị m enwe obi nkoropụ. M na-ele anya, adọgbuwo m onwe m n'ọrụ, a na m atụ anya, na-ekpe ekpere: Jehova, n'oge nke Ya, ga-enyere aka." ** Ch. XVI * "Ndị na-ede akwụkwọ akụkọ ekwesịghị ikwe ka ike gwụ ha n’ịmụ ihe gbasara ndụ n’ezie." ** Ch. XIX * "Ihe ụtọ n’ụzọ iwu na-akwadoghị, ịchụpụ ihe ndị ruuru onye ọzọ, bụ ihe ụtọ na-eduhie eduhie na ihe na-esi ísì ụtọ—ịdị ọcha ya na-akụda mmụọ n’oge ahụ, nsi ya na-ata ahụhụ mgbe e mesịrị, mmetụta ya na-emebi emebi ruo mgbe ebighị ebi." ** Ch. XX * "M na-agwa gị, Mazị Hunsden, ị bụ nwoke na-adịghị eme ihe karịa ka m bụ nwanyị na-adịghị eme ihe, n'ihi na ị naghị ekweta ihe dị adị n'ezie; ị chọrọ ikpochapụ onye ịhụ mba n'anya na mba ịdị ukwuu dị ka onye na-ekweghị na Chineke ga-ekpochapụ Chineke na mkpụrụ obi ya, site n'ịgọnarị ha ịdị adị." ** Ch. XXIV * "Ọ ka mma ịbụ onye na-enweghị mgbagha karịa enweghị mmetụta." ** Ch. XXIV * "''' Ndị niile na-eche echiche ziri ezi na-enupụ isi megide ịgba ohu, ọ bụ ezie na ịta ahụhụ bụ ọnụ ahịa nguzogide, a ghaghị ịta ahụhụ: ọ bụ ezie na nanị ụzọ nke nnwere onwe sitere n'ọnụ ụzọ ámá nke ọnwụ, a ghaghị ịgafe ọnụ ụzọ ámá ndị ahụ; n'ihi na nnwere onwe bụ ihe dị mkpa." ** Ch. XXV ==Njikọ Mpụga== [[W:|Charlotte Bronte]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Charlotte Bronte]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Brontë, Charlotte}} ds8442td5wau2qwwx96t99tp0x11cec Charlotte Dipanda 0 449 10298 1768 2022-10-10T16:31:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5085917]] wikitext text/x-wiki == Charlotte Dipanda == Charlotte Dipanda (amụrụ na 1985, Yaoundé, Cameroon) bụ onye ọbụ abụ Cameroon, onye na-egwukarị egwu egwu. Egwu ya dị na French, asụsụ obodo ya Bakaka, na na Douala. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Echere m na ọ bụ oge a na-enye anyị ihe ọzọ, oge eruola ka Cameroon na-etolite ... Onye ndu ugbu a abịawo na njedebe nke ihe ọ nwere ike inye ma ejiri m obi umeala chere na o kwesịrị inye ohere maka ọchịchị ọhụrụ n'enweghị iwe. == '''Ebenside''' == <nowiki>https://twitter.com/beta_tinz/status/1265247556264759296</nowiki> cr2ohnwhoupojrufl54nlorv5qk30ht Charlotte Elizabeth Tonna 0 450 10299 1774 2022-10-10T16:31:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5085927]] wikitext text/x-wiki [[Charlotte Elizabeth Tonna]] *Charlotte Elizabeth Tonna (October 1, 1790 – Julaị 12, 1846) bụ onye odee na onye ode akwụkwọ ọkammụta nke bekee onye dere dịka Charlotte Elizabeth. ==Ihe ndi Okwuru== *Onwere ihe di oke anya n'etiti idobe obe na nnabata ya. ==Edensibia==https://en.m.wikiquote.org/wiki/Charlotte_Elizabeth_Tonna kh30abhlq3xlr7xumzyvhk1xmdfxstv Charlotte Elliott 0 451 10300 1777 2022-10-10T16:31:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4946512]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Charlotte Elliott.jpg|thumb|aka nri|Charlotte Elliott]] ''[[w:Charlotte Elliott|Charlotte Elliott]]''' (March 18, 1789 - Septemba 22, 1871) bụ onye Bekee na-ede uri na onye na-ede abụ. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ihe gọziri agọzi ka ihe ọ bụla dakwasịrị;<br>Kedu ihe nwere ike inye m nsogbu, onye na-atụ egwu,<br>Mgbe, dịka ike m, nkume m, ihe niile,<br>Onye nzọpụta! M rapara Gi?" ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 101. *"Dị ka m dị — Ị ga-anata,<br>Nabata, gbaghara, sachapụ, wepụ;<br>N'ihi na nkwa gị ekwere m,<br>O Nwa-atụrụ Chineke, a na m abịa! abiam!" ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 231. *"Mee ka uche m dị ọhụrụ site n'ụbọchị ruo n'ụbọchị,<br>Jikọta ya na nke gị, wepụkwa ihe niile ugbu a na-eme ka ọ sie ike ịsị,<br>" Ka emee gị." ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 615. ==Njikọ mpụga== [[W:|Charlotte Elliott]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Charlotte Elliott]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Elliott, Charlotte}} 9jf8865zr0zonyrg987opd543h0csxu Charlotte Perkins Gilman 0 452 10301 1781 2022-10-10T16:31:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q287752]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Charlotte Perkins Gilman c. 1900.jpg|thumb|190px| Naanị ka anyị na-ebi, na-eche echiche, na-enwe mmetụta, na-arụ ọrụ n'èzí ụlọ, ka anyị na-etolite n'ime mmadụ, mepere emepe, na-akpakọrịta.]] ''[[w:Charlotte Perkins Gilman|Charlotte Perkins Gilman]]''' ([[w: Julaị 3|Julaị 3]] [[w:1860|1860]] – [[w: Ọgọọst 17|Ọgọst 17]] [[w:1935|1935]]) bụ onye ama ama America na-ede uri, onye edemede na-abụghị akụkọ ifo, onye na-ede akụkọ mkpirisi, onye na-agụ akụkọ, onye nkuzi, na onye na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ụdị kachasị ọhụrụ na nke kachasị elu nke [[w: Feminism|Feminism]] nwere nnukwu nkwa maka ụwa. Ọ na-edobe ịbụ nwanyị n'efu, siri ike, dị ọcha ma mara ike na ọrụ ya." ** "Feminism" (1908), nke e hotara na Susan Ware, "Ihe Mere Ha Ji Jilie: Akụkọ Na-adịghị Agbanwe nke Ụmụ nwanyị Ndị Na-alụ Maka ikike ịme ntuli aka''. [[w:Harvard University Press|Harvard University Press]], 2019. *"Ruo ọtụtụ afọ, enwere m ahụ́ mgbakasị ahụ siri ike ma na-aga n'ihu nke na-akpata melancholia—na karịa. N’ihe dị ka n’afọ nke atọ nke nsogbu a, eji m okwukwe siri ike na mkpali nke olileanya na-adịghị mma gakwuru onye ọkachamara a ma ama n’ọrịa ụjọ, bụ́ onye a kasị mara amara ná mba ahụ. Nwoke a maara ihe mere ka m dinara ala ma tinye ọgwụgwọ ndị ọzọ, bụ nke anụ ahụ ka dị mma zara ngwa ngwa nke na o kwubiri na ọ dịghị ihe ọ bụla dị m n'obi, wee ziga m n'ụlọ na ndụmọdụ siri ike ka m "na-ebi ndụ dị ka anụ ụlọ dị ka ndụ dị ka ụlọ. dị ka o kwere mee," ka "inwe ndụ ọgụgụ isi naanị awa abụọ n'ụbọchị," na "agaghị emetụ mkpịsị akwụkwọ, ahịhịa, ma ọ bụ pensụl aka ọzọ" ma ọ bụrụhaala na m dị ndụ. Nke a bụ n'afọ 1887. M lagara n'ụlọ ma rube isi ná ntụziaka ndị ahụ ruo ihe dị ka ọnwa atọ, wee bịaruo nso n'ókè nke mbibi uche zuru ezu nke na m nwere ike ịhụta. <br> Mgbe ahụ, na-eji ihe fọdụrụ nke ọgụgụ isi nke fọdụrụ, na-enyere aka site na enyi maara ihe, m na-atụba ama ama ọkachamara ndụmọdụ na ifufe wee na-arụ ọrụ ọzọ - ọrụ, nkịtị ndụ nke mmadụ ọ bụla; ọrụ, nke bụ ọṅụ na uto na ije ozi, na-enweghị nke onye bụ ogbenye na parasaiti - n'ikpeazụ na-agbake ụfọdụ ike. <br> N'ịbụ onye na-akpali akpali nke ịñụrị ọñụ site na ụzọ mgbapụ a dị warara, edere m '' The Yellow Wallpaper '', ya na ihe ịchọ mma na mgbakwunye ya, iji mezuo ihe dị mma (Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere nrọ ma ọ bụ ihe mgbochi na ihe ịchọ mma m) wee zipụ otu. nye dibịa nke fọrọ nke nta ka ọ kpasuo m iwe. Ọ dịghị mgbe ọ nakweere ya." ** [https://web.archive.org/web/20131129185130/http://www.library.csi.cuny.edu/dept/history/lavender/whyyw.html "Ihe mere m ji dee akwụkwọ ahụaja edo edo" na '' The Forerunner '' (October 1913)] *"Ọtụtụ afọ ka e mesịrị, a gwara m na nnukwu ọkachamara ahụ ekwetala ndị enyi ya na ya agbanweela ọgwụgwọ ya maka neurasthenia kemgbe ọ gụrụ '' Akwụkwọ ahụaja Yellow''. <br> E bụghị ya ka o meere ndị mmadụ ara, kama iji mee ka ndị mmadụ ghara ịbụ ndị a na-achị, ọ rụkwara ọrụ." ** "Ihe mere m ji dee akwụkwọ ahụaja edo edo" na '' Onye bu ụzọ '' (October 1913). *"Mmetụta ụmụ nwanyị na-enwe n'imeghachi echiche okpukpe anyị ga-eme karịa otu ihe ọ bụla ọzọ iji meziwanye ụwa." ** ''Okpukpe Ya na nke Ya'', (1923). *"Ndị Ọtọdọks nke nwere echiche nkume ziri ezi n'ịtụ egwu mmegharị mbụ nke ihe ọmụma ọhụrụ na echiche efu. Ọ na-aga n'ihu, ọ ga-aga n'ihu, na-enweghị mgbagha, ruo ụbọchị ụfọdụ, anyị agaghị enwe nkwanye ùgwù maka "eziokwu" a na-ebo ebubo nke na-apụghị iguzo ọkụ nke ihe ọmụma zuru oke, ike zuru oke nke echiche na-arụsi ọrụ ike." ** '' Ndụ nke Charlotte Perkins Gilman'' (1935). === "[[w: Akwụkwọ ahụaja odo | Akwụkwọ ahụaja edo edo]]" (1891) === :<small>[[w:The Yellow Wall-Paper| Ederede zuru ezu n'ịntanetị na Wikisource]]</small> *"Agba na-asọ oyi, ọ fọrọ nke nta ka ọ na-enupụ isi: odo na-adịghị ọcha na-ere ọkụ, nke ìhè anyanwụ na-eji nwayọọ na-atụgharị na-apụ n'anya." *"Akwụkwọ ahụaja a nwere ụdị sub-usoro na ndò dị iche, nke na-akpasu iwe, n'ihi na ị nwere ike ịhụ ya naanị na ọkụ ụfọdụ, ọ bụghịkwa nke ọma mgbe ahụ." *"Ime ụlọ ahụ na-amasị m nke ukwuu n'agbanyeghị akwụkwọ ahụaja. Ikekwe ''n'ihi'' nke akwụkwọ ahụaja." *"Enwere ihe dị na akwụkwọ ahụaja nke ọ nweghị onye maara banyere ya ma e wezụga m, ma ọ bụ mgbe ọ ga-eme ya." *"Ị chere na ị mụtala ya [ụkpụrụ akwụkwọ ahụaja], mana ka ị na-eme nke ọma n'ịgbaso ya, ọ na-atụgharị azụ-somesault na ị nọ. Ọ na-ama gị ụra n'ihu, kwatuo gị, na-azọkwa gị ụkwụ." *"Ọ na-aghọ ụlọ mmanya! Ụkpụrụ dị n'èzí, m na-ekwu, na ndị inyom nọ n'azụ ya bụ ihe doro anya dịka ọ nwere ike. Aghọtaghị m ruo ogologo oge ihe ihe ahụ gosipụtara n'azụ, ụkpụrụ ahụ na-adịghị mma, mana ugbu a, ejiri m n'aka na ọ bụ nwanyị. N'ehihie, a na-emegbu ya, gbachie nkịtị. Enwere m mmasị na ọ bụ ụkpụrụ na-eme ka ọ dị jụụ." *"Site na ikiri nke ukwuu n'abalị, mgbe ọ na-agbanwe otú ahụ, achọpụtala m n'ikpeazụ. Ụkpụrụ dị n'ihu ''na-eme'' na-aga - ọ bụghị ihe ijuanya! Nwanyị nọ n'azụ na-ama jijiji!" === ''N'ụwa Anyị a: Egwu'' (1898) === * "Otu nde ụwa na-aga n'udo;<br> Otu nde iwu dị ike nke na-adịghị akwụsị akwụsị;<br>Na otu obere mgbịrịgba ndanda, nke obere ahịhịa zoro,<br>Ọgaranya na akwa, ohu na ụlọ nkwakọba mkpụrụ millet. .<br>Ha na-arahụ ụra n'okpuru sod<br>Tụkwasa Chineke obi." **''Otu Ntụkwasị Obi''. *"M kwuru, n'ịkwa emo niile na-ekpo ọkụ,<br>N'ime ọnụma na iwe dị elu,<br> "Gị onye nzuzu na-eme ihere,<br>Emere nku ndị ahụ ka ọ fepụ!" ** ''Onye Conservative''. *"Achọghị m ịbụ ijiji,<br>Achọrọ m ịbụ ikpuru!" ** ''Onye Conservative''. === ''Ụmụ nwanyị na akụnụba'' (1898) === *"N’ezie, ọrụ ụmụ nwanyị na-adọgbu onwe ha n’ọrụ n’ụlọ na-enyere ndị nwoke aka ịkpata akụ na ụba karịa ka ha nwere ike; na n'ụzọ dị otú a ụmụ nwanyị bụ ihe aku na uba na obodo. Ma otú ahụ ka ịnyịnya dịkwa." ** Ch. 1. *"Ebe ụmụ okorobịa na-eme atụmatụ maka ihe ha ga-enweta ma nweta, ụmụ agbọghọ na-eme atụmatụ onye ha ga-enweta ma nweta." ** [http://books.google.com/books?id=94EEAAAAYAAJ&q=%22achieve+and+nweta+ atụmatụ+na-eto eto+nke+onye+ha+ga-enweta+ma+nweta%22&pg=PA87# v=otu ibe Ch. 5] *"Enweghị uche nwanyị. Ụbụrụ abụghị akụkụ nke mmekọahụ. Na-ekwukwa banyere imeju nwanyị." ** Ch. 8. *"Taa ọ na-esiri nwanyị nwere ọgụgụ isi na America nile, na-ekwu ihe ọ bụla nke mba ndị ọzọ, onye na-adịghị maa na-arụsi ọrụ ike na-eche na ụfọdụ ọdịmma ọha mmadụ, onye na-adịghị aghọta ụfọdụ ọrụ ma e wezụga ndị mere na ya ọbara mmekọrịta." ** Ch. 8. *"Naanị ka anyị na-ebi, na-eche echiche, na-enwe mmetụta, ma na-arụ ọrụ n'èzí ụlọ, ka anyị na-etolite n'ime mmadụ, na-emepe emepe, na-akpakọrịta." ** Ch. 10. *"Nne dị ka onye na-elekọta mmadụ kama ịbụ ohu ụlọ agaghị enwe ezi ọrụ nne .... Site n'ọrụ ya, a hụrụ n'anya na nke a na-asọpụrụ n'agbanyeghị na ọ bụ, ọ ga-alaghachi na ndụ ụlọ ya, ndụ nwa, na-anụ ọkụ n'obi, ihe ụtọ na-adịghị akwụsị akwụsị, ekpochapụworo site na iwe na irighiri ihe nile na ike ọgwụgwụ nke na-emebi ya ugbu a." ** Ch. 13. ==Njikọ Mpụga== [[W: Charlotte|Charlotte Gilman]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Charlotte|Charlotte Gilman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gilman, Charlotte}} clx3fv1wof3a51ox565do3rggtu55t8 Charly Boy 0 453 10302 1784 2022-10-10T16:31:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5086369]] wikitext text/x-wiki [[Charly Boy]] '''Charly Boy''' Charly Boy, amụrụ Charles Chukwuemeka Oputa, 19 June 1950, bụ onye Naijiria na-agụ abụ/onye na-ede abụ, onye na-egosi ihe onyonyo, onye nkwusa na onye nrụpụta. Otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri na-ese okwu na Naịjirịa, amaara ya nke ọma maka ụdị ndụ ọzọ ọ na-ebi, echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na mmemme mgbasa ozi, ọkachasị The Charly Boy Show. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Mgbe ị na-eteta ma e wezụga m n'otu ụtụtụ ihe dị ka afọ iri anọ gara aga wee kwuo okwu ndị ahụ, "lụrụ m ma ọ bụ hapụ m" Alụghị m gị n'ihi enweghị nhọrọ. M lụrụ gị n'ihi otu ihe dị ọcha na ịchọ ọdịmma onwe onye nanị: <ref>https://www.pulse.ng/entertainment/celebrities/youve-got-to-read-the-cute-message-charly-boy-sends-wife-on-birthday/7j4pdpg</ref> ===Ebenside=== kz534l1wtajkb5gz7w33u9zwgxj824v Cheb Khaled 0 454 10303 1787 2022-10-10T16:31:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q312609]] wikitext text/x-wiki == Cheb Khaled == Khaled Hadj Ibrahim (Arabic: خالد حاج إبراهيم, [ˈxaːled ħaːd͡ʒ ɪbraːˈhiːm]; amuru 29 Febrụwarị 1960), nke amara aha ya bụ Khaled (Arabic: خالد), bụ onye na-agụ egwú Raï nke Algeria mụrụ na Oran. == Ihe ndi okwuru == * ịmụmụ ọnụ ọchị maka ndụ == Ebenside == https://twitter.com/chebkhaledrai?lang=en 3z4bmxgiobja9devdd1mqh91fbcy5b2 Chelsea Eze 0 455 10304 1790 2022-10-10T16:32:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16832217]] wikitext text/x-wiki == Chelsea Eze == Chelsea Eze (amụrụ Chelsea Ada Ezerioha; 15 Nọvemba) bụ onye omere na Naịjirịa. Ọ bịara bụrụ onye ama ama na ihe nkiri Nollywood mbụ ya bụ Silent Scandals ebe o mere ihe n'akụkụ Genevieve Nnaji na Majid Michel. O nwetakwara ihe nrite onye na-eme ihe nkiri maka ọrụ ya na ihe nkiri na 6th Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Azịza gị zoro n'ọnọdụ gị! N'ọnọdụ gị, ọ na-enye gị mkpughe! Mkpughe gị wee bụrụ ihe ngosi gị! * Enwere m ọtụtụ ihe ịma aka na-agbalị ịnọgide na-adị mkpa, ọ bụ nnukwu ihe na-agbalịsi ike ịnọgide na-adị mkpa. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chelsea-eze/1060/ h57rfmjos9az54i6n3j1jv1qhwrnv7a Chen Guangcheng 0 456 10305 1793 2022-10-10T16:32:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q311205]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chen Guangcheng at US Embassy May 1, 2012.jpg|thumb|Chen Guangcheng (2012)]] ''[[w:Chen Guangcheng|Chen Guangcheng]]''' ([[w:zh|s=陈光诚]]; a mụrụ 12 Nọvemba 1971) bu onye China, onye rụrụ ọrụ n'ihe gbasara ikike mmadụ. n'ime ime obodo [[w: People's Republic of China|People's Republic of China]]. == Okwu okwuru == *Mịnịstrị na-ahụ maka mba ofesi China ekwuola ihe karịrị otu ugboro na abụ m onye nweere onwe ya. E nwere m ihe ọjọọ site n'ịhapụ ụlọ m? Ọ bụrụ na ndị ọzọ nyere m aka ịpụ ... nke a bụ ihe kwesịrị ịja mma. Gịnị kpatara na mgbe m na-apụ, ha na-abanye n'ụlọ m iti ndị mmadụ ihe, jide ha. ** Mee 25, 2012 [https://www.reuters.com/article/usa-chen-guangcheng-idINDEE84N0HT20120524 Onye na-eme ihe ike Chen gbara China ume ka ọ gbaa ndị na-amaja ya ikpe] * China ga-ahụ ọchịchị onye kwuo uche ya, ejiri m n'aka otu narị pasent - ọ chọrọ naanị oge. Ọ bụrụ na onye ọ bụla na-eme mgbalị iji wuo ọha mmadụ na-ekpe ikpe ziri ezi, mgbe ahụ ọ ga-abịa ngwa ngwa ma ọ bụrụ na onye ọ bụla na-eguzo na-eme ihe ọ bụla, mgbe ahụ ọ ga-eji nwayọọ nwayọọ na-abịa ma ka na-apụghị izere ezere. Ma ndị ọchịchị chọrọ ma ọ bụ na ha achọghị, chi na-abịa, ụbọchị na-agbakwa otu ihe ahụ. ** Septemba 22, 2012 [https://www.ft.com/content/686002fe-0188-11e2-83bb-00144feabdc0 nri ehihie na FT: Chen Guangcheng] *Mgbe m kwuru okwu megide iwu 'otu nwa' nke China na mmegbu ndị ọzọ, gọọmentị kpagburu m, tie m ihe, ma tụọ m mkpọrọ n'ụlọ ... N'April, 2012, agbapụrụ m wee gbaba n'ụlọ ọrụ nnọchiteanya America na Beijing. . Ana m ekele ndị America ruo mgbe ebighị ebi maka ịnabata mụ na ezinụlọ m na United States ebe anyị nwere onwe anyị ugbu a. ** Ọgọọst 26, 2020 Okwu na iyi ndụ RNC. [https://edition.cnn.com/2020/08/27/politics/chen-guangcheng-rnc-trump-intl-hnk/index.html Ndị ndọrọndọrọ ọchịchị China wetara US site n'ọchịchị Obama wakporo ndị Democrats na RNC] == Njikọ mpụga == [[W:Chen Guancheng|Chen Guancheng]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Chen Guancheng|Chen Guancheng]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Chen, Guangcheng}} 98nwsfomifh8m647i4tyysrb2wz41oh Cheng Li-chun 0 457 10306 1798 2022-10-10T16:32:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8351107]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Cheng Li-Chiun - By SandyHuang 01 (cropped).jpg|thumb|Cheng Li-chun]] '''[[q:Cheng Li-chun | Cheng Li-chun]]''' (鄭麗君; Zhèng Lìjūn; amuru 19 Juun 1969) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[q:Taiwan|Taiwan]] ( Republik nke China). Ọ bụ [[w:Ministry of Culture (Taiwan)|Mịnịsta Omenala]] kemgbe 20 Mee 2016. == Okwu okwụrụ == * Asụsụ dị iche iche nke agbakwunyere na obodo Taiwan bụ ihe bara uru anyị nwere. Anyị ekwesịghị itinye asụsụ ndị ahụ n'ihe ize ndụ ma ọ bụ kpochapụ ya. ** Cheng Li-chun (2018) zoro aka na "[https://www.taiwannews.com.tw/en/news/3604260 Taiwan guzobe ọwa TV ọha na-akwalite Taiwan Hokkien]" na ''Focus Taiwan'', 25 Disemba 2018. * ''Nnwere onwe na ọchịchị onye kwuo uche ya bụ ụkpụrụ Taiwan kacha dị oké ọnụ ahịa. ** Cheng Li-chun (2019) zoro aka na "[http://focustaiwan.tw/news/aipl/201901220024.aspx Minista omenala mara onye na-eme ihe nkiri mara n'oge nnọkọ ọha]" na ''Focus Taiwan'', 22 Jenụwarị 2019. * Anyị nwere olile anya na ndị mmadụ nwere ike wepụrụ egwu ha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma kwụsị iche na ịmụta ihe site na mmejọ nke oge gara aga pụtara ịkpata ibu iro. ** Cheng Li-chun (2019) zoro aka na "[http://focustaiwan.tw/news/aipl/201901310014.aspx ikpe ziri ezi adịghị ebu n'obi kpalite ibu iro: Minister Culture]" na ''Focus Taiwan'', 31 Jenụwarị. 2019. == Njikọ mpụga == [[w:Cheng Li-chun | Cheng Li-chun]] na Wikipedia Bekee obf52mrulqjxr6ur8n65xmjnqveyj11 Chenjerai Hove 0 458 10307 1801 2022-10-10T16:32:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1070084]] wikitext text/x-wiki == Chenjerai Hove == Chenjerai Hove (9 Febrụwarị 1956 – 12 Julaị 2015), bụ onye Zimbabwe na-ede uri, onye edemede na onye edemede dere n’asụsụ bekee na Shona. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe m na-eweli mkpịsị akwụkwọ m dee, ọ na-adị m ike iguzo ọtọ ma jụ ịgbachi nkịtị. N'ọnọdụ mmegbu, ịgbachi nkịtị bụ ọnwụ. * okike bụ oghere maka agụụ naanị ya, ọchịchọ ịnọ ebe ọzọ na mbara igwe na oge, ịnọ n'ime ụwa ọhụrụ dị mma ebe ndụ dị ka ọ kwesịrị ịdị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50317-Chenjerai_Hove ch00gqmvypn9ndk9su7h1a8gz16kzlp Cherríe Moraga 0 459 14312 10308 2023-09-20T01:20:31Z Terve ja näkemiin 536 File wikitext text/x-wiki [[File:Cherríe Moraga 2000a.jpeg|thumb|Moraga speaking (2000)]] ''[[w:Cherríe Moraga|Cherríe Moraga]]''' (Septemba 25, 1952) bụ onye odee Chicana, onye na-akwado nwanyị, onye na-ede uri, onye edemede na onye na-ede egwuregwu. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ma edemede m na egwuregwu m na-anwa ịchọpụta ajụjụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ esemokwu site n'uche ma ọ bụ n'obi. Site na nke ahụ m na-ekwu, ma ụdị abụọ ahụ chọrọ nyocha na ezi obi sitere n'obi. …" ** Na ihe dị iche ya n'ozuzu n'etiti edemede na egwuregwu na [https://conservancy.umn.edu/bitstream/handle/11299/166372/VG%20Interview%20Cherrie%20Moraga.pdf;sequence=1 "Ajụjụ VG: Cherrie Moraga" ] (Mahadum nke Minnesota: Voices from the Gap; Jenụwarị 2000) *"Ụzọ m jerela na ndụ m dị ka ọbara agwakọta Chicana na dị ka nwanyị nwanyị nwere mmasị na-etinye m…(kwụsịtụ) Abụ m ọnụ ọgụgụ ọbara mgbe niile. Ma omenala na ndụ nke m bi na ụkpụrụ nke m zụlitere ụmụ nke m, mmekọrịta mụ na ezinụlọ m na onye òtù ọlụlụ m na ihe ndị ọzọ niile mara mma Chicano. Yabụ na ọ naghị adị m ka ọ bụ ndenye - ka mmadụ si emeso ịbụ ndị agbụrụ ọzọ. Mgbe m kwuru na ajụrụ m nkewa ahụ, ọ dị m ka ihe na-eme n'obodo ndị ọcha na-achị bụ na a na-agba gị ume ịmekọrịta. Ya mere, dị ka onye agwakọta ọbara, ị nwere ike nweta uru dị egwu site na mmekọ ahụ. " ** Na arụmụka gbasara assimilation na ezigbo omenala na [https://www.usfca.edu/sites/default/files/arts_and_sciences/latin_american_studies/interview_with_cherrie_morraga_-_university_of_san_francisco_usf.pdf <nowiki with Morgaric]" nowiki>] na ''Divisadero'' (mmiri 2012) * "Mgbe m bipụtachara ịhụnanya n'ime afọ agha (1983) nke bụ akụkọ ihe mere eme, akọwara akụkọ nke m na ibe ahụ." ** Na ntinye aka ya n'ime ihe nkiri na [https://conservancy.umn.edu/bitstream/handle/11299/166372/VG%20Interview%20Cherrie%20Moraga.pdf; usoro=1 "Ajụjụ VG: Cherrie Moraga"] (University nke Minnesota: Olu sitere na Gap; Jenụwarị 2000) *"… Ọ bụ ihe ọzọ na ụkpụrụ nke ihe nlereanya na-eme ka ọ bụrụ echiche anụ ụlọ nke ọchịchọ yana na n'ezie ihe anyị chọrọ bụ otu ihe ahụ dị ka ndị nwoke na nwanyị: ezinụlọ nuklia, alụmdi na nwunye; ihe ndị a niile sitere na echiche nwanyị anyị nwere. Ọ bụghị nwanyị ọ bụla nwere mmasị nwanyị bụ nwanyị, mana ọ bụrụ na nwanyị nwanyị ọ bụla bụ nwanyị, ha ekwesịghịkwa ịchọ nke a, n'ihi na ọ megidere otu ngagharị nke na-akatọ ezinụlọ nuklia na ndị isi nke ezinụlọ nuklia… " ** Na otu o siri kwenye na inwe mmekọahụ na-adịghị mma na echiche nke alụmdi na nwunye nwoke nwere mmasị nwoke na [https://www.usfca.edu/sites/default/files/arts_and_sciences/latin_american_studies/interview_with_cherrie_morraga_-_university_of_san_francisco_usf. ya na Cherrie Morraga [sic]”</nowiki>] na ''Divisadero'' (mmiri 2012) *"Echeghị m na ngalaba ụmụ nwanyị na-eme ka nwoke na nwanyị nwee mmekọrịta nwoke na nwanyị na echiche efu banyere ndị inyom nwere mmasị nwanyị. Ejighị m n'aka Medea na-echekwa nke a n'ezie, ma ọ na-eweso Luna iwe mgbe ọ ghọtara na ọ na-agbalị ime ihe dị ka ya. otu nwoke wee were Luna iwe mgbe ọ naghị ewere ikike nke nwoke. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọ na-enwe mgbagwoju anya na onye nwere ezi uche, egwu egwu, egwu na-atụfu nwa ya nwoke na ala ya ruo mgbe ebighị ebi." ** Na agwa ya Medea na Nwanyị Agụụ na [https://conservancy.umn.edu/bitstream/handle/11299/166372/VG%20Interview%20Cherrie%20Moraga.pdf;sequence=1 "Ajụjụ VG: Cherrie Moraga" ] (Mahadum nke Minnesota: Voices from the Gap; Jenụwarị 2000) * "Klas, echere m na klaasị ya karịa ihe niile. N'ihi na otu klas si arụ ọrụ na obodo a metụtara agbụrụ. Ihe m chọpụtara bụ na mgbe ụmụ nwanyị ọcha na ndị ọcha nwere mmasị nwanyị na-ejikọta ụmụ nwanyị nwere agba ihe ha na-ejikọta n'ezie. Ihe na-ekewa ndị nkịtị n'ozuzu ọ bụghị naanị ndị inyom nwere mmasị nwanyị bụ klaasị. ** Na otu klaasị si kpụzie omume nwanyị nwere mmasị nwanyị na [https://www.usfca.edu/sites/default/files/arts_and_sciences/latin_american_studies/interview_with_cherrie_morraga_-_university_of_san_francisco_usf.pdf <nowiki>“Ajụjụ ya na Cherrie nowiki>] na ''Divisadero'' (mmiri 2012) == Njikọ mpụga == [[W:|Cherrie Moraga]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Cherrie Moraga]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Moraga, Cherríe}} qobfwgcf1ferwcfmsr4x0iwmlrr0o87 Cheryl Lo 0 460 1810 1809 2022-10-10T11:29:11Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Cheryl Lo]] Cheryl Lowe bụ nwa afọ Louisville nke akwụkwọ ya na edemede ya na ntụziaka Latịn emetela aha obodo maka ịdị mma n'ime mmụgharị agụmakwụkwọ oge gboo. N'agbanyeghị nke ahụ, agụmakwụkwọ nke ya gbadoro ụkwụ na mbido mgbakọ na mwepụ na sayensị. ==Okwu ndi okwuru== * n'ihi na oge gboo editọ Latịn abụghị nhọrọ ọ bụ ihe dị mkpa ==Okwu okwuru== * Ọ bụ afọ nke [[w:Deriavative (finance)|mwepụta]]. Site n'oge opupu ihe ubi gara aga, dị ka a ga-asị na mgbochi nke ice abanyela na mberede, akụkọ ọjọọ banyere ihe ọhụrụ ego ndị a dị egwu malitere ịgbasa, ndị ihe metụtara, ụlọ ọrụ na ọha na eze, malitere ịsa mmiri. N'ihi mfu nke ọtụtụ ijeri dollar e mefuru kemgbe ahụ, echiche ndị a na-eche banyere ngwá egwú ọhụrụ ndị a esiwo ike nke ukwuu. [[w:Richard F. Syron|Richard Syron]], onye isi oche nke American Stock Exchange, na-azụ ahịa ụdị a na-akpọ puts na oku, na-ekwu, sị: “Nderivatives. " That's the 11-letter four-letter word."<br>Ebuli okwu ahụ na ọkwa pejorative nwere ike bụrụ ihe ziri ezi, mana ọ bụghị naanị n'ihi na mgbanwe ahịa ahịa na-eme ka ọtụtụ ndị na-egwu egwuregwu ghọọ nnukwu ndị na-efunahụ afọ gara aga. Ihe mere ka mfu ndị ahụ buo ibu ma ziga ndị na-achịkọta ozi na-enye nsogbu bụ ihe na-enye nsogbu n'obi nke kpuru ìsì nchịkwa, omume enweghị olileanya, ọbụna aghụghọ zuru oke. ** <ref>[Cite journal|title=Untangling the derivatives mess|journal=Fortune Magazine|ụbọchị = Maachị 20, 1995|url=https://fortune.com/2012/11/21/untangling-the-derivatives-mess/]</ref> * Mgbe ''Fortune'' bipụtara ndepụta 2013 nke ụlọ ọrụ 50 Kachasị Mma n'ụwa, ise n'ime ha dị afọ 25 ma ọ bụ obere. Anọ bụ ndị a na-enyo enyo na mbụ site na ala teknụzụ: Amazon, eBay, Facebook, Google. Egwuregwu oddball na nnọkọ ise a bụ [[w:BlackRock|BlackRock (BLK)]], nke [[w:Larry Fink|Fink]] hibere na 1988 na ndị mmekọ asaa.<br>Ha ga-abụ Wall Streeters, na Boston mbụ na Lehman. Ha bụ ndị ọkachamara n'akụkụ ire ere, mana ọ bụghị naanị ndị ọkachamara n'akụkụ ire ere. Ha bụ ndị na-emepụta ihe na ndị na-ere ahịa nke ngwa ndị dị mgbagwoju anya na-akwado ihe onwunwe-dị ka nchekwa na-akwado nnyefe-mgbe ahụ dị ọhụrụ. Echiche mgbanwe nke Fink bụ na ọkara azụ azụ ahịa chọrọ enyemaka iji ghọta ngwaahịa ndị a. Ya mere, ìgwè ya megharịrị onwe ha dị ka ndị njikwa akụ. …<br>… BlackRock abụrụla ngwaahịa supernova, na-agbapụ site na ọnụ ahịa IPO 1999 nke $14 nke òkè ruo ihe dịka $320 n'oge na-adịbeghị anya. Nke ahụ bụ ugboro 22 ọnụ ahịa mbụ, ma taa ụlọ ọrụ nwere uru ahịa nke ihe dị ka ijeri $53. N'ụzọ ziri ezi na-anya isi maka ịrịgo a, Fink na-enwe mmasị ịkọwa na ọ na-eme ka nke S & P 500 (ọ bụghị ọbụna otu oge maka otu oge) ma na-agbanyekwa nke ọtụtụ ebuka a ma ama, dị ka Berkshire Hathaway (ugboro atọ). ). ** <ref>[Cite journal|url=https://fortune.com/2014/07/07/blackrock-larry-fink/|title=BlackRock: The $4.3 trillion force|journal=Fortune Magazine| ụbọchị = Julaị 7, 2014 ]</ref> * Anyị nọ na-egwu bridge n'ụlọ [[w: Kay Graham | Kay Graham]] dị na New York - n'akụkụ [[w: East Side (Manhattan) | Akụkụ Ọwụwa Anyanwụ]]. Echere m na ndị egwuregwu abụọ ndị ọzọ bụ di m John Loomis na enyi anyị, John Gillespie - ọ bụ ezie na iwu nke egwuregwu akwa mmiri na-agbanwe mgbe ụfọdụ. Ha chọkwara foto maka ''Fortune Magazine'' ebe m rụrụ ọrụ. Ha wee sị "Ka anyị nweta otu na tebụl akwa mmiri." Ya mere, agara m nọdụ ala ma dọghachite kaadị m azụ - gbalịa ka m dị ka anyị na-egwu egwu. Na [[q:Warren Buffett | Warren]], na mkpali nke oge a, dabere na-elele kaadị m - wee malite ịchị ọchị. O zuru oke. Ọ bụ ezigbo ihe atụ nke echiche ọchị ya, nke dị oke egwu. Mgbe ndị mmadụ na-agwa ya ihe, ọchịchọ ebumpụta ụwa ya bụ ikwu ihe na-atọ ọchị azụ. ** <ref[{Cite journal|title=Ajụjụ Carol Loomis - Ịghọ Warren Buffett| ụbọchị = Julaị 20, 2021|journal=Kunhardt Film Foundation, YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=3F7SN3ID420]</ref> (Gụọ 3:14 nke 11:28:07) ===Edensibia=== * [https://m.facebook.com/memoriapress/photos/a.143484155676103/5127920043899131/?type=3&eid=ARB1AHY3oPVU_p1tZkezKBvV9gmpxfjL3v-v_-A1JRCTA6XPojEgaTldjDKHC_EEt_FRzs_nr8J5Gjon] 77f9abac1403w5x8zj28f0gkx61agme Chibundu Onuzo 0 461 10309 1816 2022-10-10T16:32:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16539088]] wikitext text/x-wiki [[Chibundu Onuzo]] [[W:Imachibundu Oluwadara Onuzo|Chibundu Onuzo]] FRSL (amuru 1991) bu onye edemedee na Naijiria. Akwụkwọ akụkọ mbụ ya, The Spider King's Daughter, meriri Betty Trask Award, bụru ndị ahọpụtara maka Dylan Thomas Prize na Nrite Akwụkwọ Commonwealth, wee debanye aha ya maka Desmond Elliott Prize na Etisalat Prize Akwụkwọ. ==Okwu ndì okwuru== *Amaara m na mgbe ị dara, ihe ncheta ndị na-egosi ọdịda gị ghọrọ ihe bara uru. *Nwee obi ike, ghara inwe obi ike. Obi ike ga-esi n'ụlọ mgbaba gbapụ ma jide nwata ahụ hapụrụ na-ebe akwa na veranda. Obi ike bụ ịga na iyi n'echi ya ka bọmbụ chụsasịrị enyi gị n'ụzọ ahụ n'ihi na a ghaghị ịweta mmiri iji kwado ndụ nke fọdụrụ. *Ọbụna agụ iyi anaghị eri ụmụ ha...papa na-elekọta ụmụ ya. *Ọbụna ugbu a ka emechara ihe niile, m ka na-echere uche ya. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/5147513.Chibundu_Onuzo o8v2o2v2d9o44jbgctnk2kdlxenswzp Chidi Kwubiri 0 462 10310 1819 2022-10-10T16:32:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5096610]] wikitext text/x-wiki [[Chidi Kwụbịrị]] '''Chidi Kwubiri''' Chidi Kwubiri bụ omenkà na-ahụ anya nke Naijiria-German. Chidi Kwubiri bụ nwata akwụkwọ ọbịa nke mbụ na 1993 na obere oge ka nke ahụ gasịrị, ọ bụ nwa akwụkwọ oge niile na Kunstakademie Düsseldorf n'okpuru Michael Buthe. Mgbe Buthe nwụsịrị na 1994 ọ gbanwere na masterclass nke A.R. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Isi okwu ndị a dị n'elu sitere na ihe askART chọpụtara na nyocha anyị maka onye na-ese ihe a ma e bu n'obi dị ka ihe mgbakwunye maka ozi. Isi mmalite na-agụnye akwụkwọ, akwụkwọ akụkọ oge, akwụkwọ ndekọ ego, ndị ezinaụlọ, ndị enyi, na ndị nyocha ọkachamara. askART ewepụtala Eziokwu ngwa ngwa dị ka nchịkọta nkenke; ọ bụghị ndepụta zuru oke kama ọ bụ ndepụta nke a na-akpọkarị. <ref>https://www.askart.com/artist_keywords/Chidi_Kwubiri/11185489/Chidi_Kwubiri.aspx</ref> ===Ebenside=== sjap0psegg2ta10lpn1x6e4xntzyzq2 Chidi Mokeme 0 463 10311 1822 2022-10-10T16:32:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17612647]] wikitext text/x-wiki == Chidi Mokeme == Chidi Mokeme (amuru 17 Maachị 1972) bu onye omere na ihe nleba anya n'eziokwu na Naijiria. Ọ si Oba na idemili south LGA nke Anambra steeti, south east Nigeria. Ọ bụ onye ọbịa nke Gulder Ultimate Search Reality-show. == Ihe ndi okwuru == * Chineke anaghị enye anyị ihe niile anyị chọrọ, ma ọ na-emezu nkwa ya * Ọ nweghị ihe a na-apụghị ịhụ site na-achọ, ọ bụrụhaala na ị na-achọ nke ọma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chidi-mokeme/1841/ 3pi98qqhidq1jdhzl1nort4swjrnz8r Chidinma 0 464 1824 1823 2022-10-10T11:29:12Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == '''Chidinma''' == Chidinma Ekile (amuru 2 Mee 1991), onye amara dika Chidinma, bu onye egwu ozioma nke Naijiria na onye ode akwukwo. N'afọ 2010, o bilitere na kpakpando mgbe o meriri oge nke atọ nke Project Fame West Africa. Ka ewepụtara vidiyo egwu maka otu ya "Emi Ni Baller", ọ ghọrọ nwanyị mbụ na-egwu egwu ruru ọnụ ọgụgụ 1 na MTV Base Official Naija Top 10 chart. == Ihe ndi okwuru == * Nwee obi ụtọ na onye ị bụ, enwere ụfọdụ uru na-esonyere na ịbụ onye ị bụ na ebe ị nọ, nna gị bụ Eze na ị bụ nwa ya. * Ubi owuwe ihe ubi nke Chineke chọrọ ike dị n'isi gị. N'ime nsogbu gị niile, jidesie ubi nrọ gị ike. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chidinma/1086/ 32qkl2ctdawybq08xyozhkc8b5k34wy Chief Seattle 0 465 10312 1827 2022-10-10T16:33:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q216477]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chief seattle.jpg|thumb|Chief Seattle]] '''[[w:Chief Seattle|Chief Seattle]]''' (also '''Sealth''', '''Seathl''' or '''See-ahth''') (c. 1786 – June 7, 1866) bụ onye ndu nke agbụrụ Suquamish na Duwamish Amerịkà n'ihe bụ steeti nke Washington na US ugbu a. ==Okwu ndị o kwụrụ== === Nkwupụta maka inyefe ala agbụrụ n'aka Isaac Stevens, gọvanọ nke mpaghara Washington (1855) === (NB: see http://en.wikipedia.org/wiki/Chief_Seattle maka nkọwa akụkọ ihe mere eme nke nkwupụta a, nke na-ekwu "Chief Seattle kwuru okwu na Jenụwarị 1854 nke Dr. Henry A. Smith kọrọ na Seattle Sunday Star na 1887. A na-akpọkarị 'Seattle's Reply' ebe ọ bụ nzaghachi nye okwu nke Gọvanọ nke mpaghara ahu Isaac I. Stevens. Ọ bụ ezie na ọ dịghị ajụjụ na Chief Seattle nyere okwu n'oge a, izi ezi nke akaụntụ Smith bụ nke na-eme obi abụọ."). * Ndị m dị ole na ole. Ha yiri osisi ndị a na-achụsasị nke ala dị larịị nke oké ifufe na-efesa...Onwekwara oge ndị obodo anyị jubigara ala a ka ebili mmiri nke oke osimiri nke ifufe na-efegharị na-ejubiga ala a, ma oge ahụ agafewo kamgbe, ebo nile nke a bụzi ihe-ncheta a nēruru újú. * N'abalị mgbe okporo ámá nke obodo gị na obodo nta gị gbachiri nkịtị ma chee na ha gbahapụrụ, ha ga-ejupụta na ndị agha na-alọta bụ ndị jupụtara na ha ma hụkwa ala a mara mma n'anya. Onye ọcha agaghị anọ naanị ya. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Chief Seattle|Chief Seattle]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Chief Seattle|Chief Seattle]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Seattle, Chief}} jw3576sa1x0v5fg606pg26utiousswp Chigozie Obioma 0 466 10313 1830 2022-10-10T16:33:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20744588]] wikitext text/x-wiki [[Chigozie Obioma]] Chigozie Obioma bu onye Naijiria na-ede edemede. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Ịkpọasị bụ ihe nrapagide: Ihe na-arapara n'akpụkpọ ahụ mmadụ; nke na-eri ma na-ekpochapụ ime mmụọ mmadụ. Ọ na-agbanwe mmadụ, ọ dịghịkwa ahapụ ruo mgbe ọ napụtara ha udo nke ikpeazụ ha. *Gee ntị, ụbọchị na-ere ere, dị ka nri, dị ka azụ, dika ozu. Abalị a ga-ere ure, ị ga-echefukwa. Gee ntị, anyị ga-echefu. *Otu mgbe, anụrụ m na mgbe egwu na-ejide obi mmadụ, ọ na-ebelata ya. *Aghọtala m ugbu a na ihe mmadụ kweere na-abụkarị ihe na-adịgide adịgide, na ihe na-adịgide adịgide nwere ike ịbụ ihe a na-apụghị ibibi ebibi. *A gwara m otu oge na ọ bụrụ na mmadụ chọrọ ihe ọ na-enweghị, n’agbanyeghị otú ihe ahụ si esiri ike, ọ bụrụ na ụkwụ ya egbochighị ya ịchụ ya, ọ ga-emecha jide ya. Nke a bụ etu o si dịrị anyị. *N'ezie, ịkpọasị bụ imebi obi mmadụ. *Ọbụlagodi n'oge ọ gbapụrụ agbapụ, mmadụ na-ezonarị ndị ọzọ. N'ihi na a pụghị ịmata ya nke ọma. *Ndị na-ele ya enweghị ike ịhụ ya nke ọma, ma ọ bụ ndị na-anabata ya enweghị ike imetụ ya aka. *Ịgbachi nkịtị na-abụkarị ebe e wusiri ike nke onye e tiwara obi, n'ihi na ọ bụ ebe a ka ọ na-eji uche ya na-ekwurịta okwu. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/8430984.Chigozie_Obioma 9ti4ms46tqge0ofn2f2dtfz1a3mree1 Chigul 0 467 1832 1831 2022-10-10T11:29:12Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Chigul == Chioma Omeruah, onye amara aha ya bụ Chigul, bụ onye Naijiria na-akpa ọchị, onye na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri bụ onye a ma ama maka ụda olu ya na ihe ọchị. == Ihe ndi okwuru == * Ọ baghị uru ihe ị na-eme, ọ bụrụhaala na ọ na-emetụ mmadụ aka n'ụzọ dị mma, ọ bụ ahịa. * Ihe efu bụ onye na-anọdụ ala na-arọ nrọ mgbe ndị ọzọ na-arụ ọrụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chioma-omeruah/1118/ tm402x9ng31t8capn4obes8aq4in7or Chijioke Amu-Nnadi 0 468 10314 1837 2022-10-10T16:33:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50281292]] wikitext text/x-wiki [[Chijioke Amu-Nnadi]] Chijioke Amu-Nnadi bụ onye Naijiria na-ede abụ na onye edemede. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Anyị na-ehi ụra na-eteta ugboro ugboro ma na-ehi ụra otu ugboro ghara iteta ọzọ. *Ihe ọ bụla ị na-eme, dị mma. Nwee obi ike. Nwee olileanya. Ụtụtụ na-egosi onwe ya karịa ìhè anyanwụ na mmiri ozuzo ya. *Gbaghara aka ndị na-amụghị ihe nke na-echipịa ọgịrịga gị dị nro na nnukwu mmakọ wee si otu a wepụ okwu niile dị n'ime ọkụ gị dị ka ọkụ n'ime afọ icheku ọkụ. ==Edensibia== *https://quotes.ng/mobile/quotes/how-often-we-sleep-and-awaken-and-sleep-once-to-wake-no-more-43314/ *https://quotes.ng/mobile/quotes/forgive-these-unlearned-hands-which-bruise-your-tender-ribs-in-coarse-hug-and-stoke-thus-out-of-your-hearth-all-the-words-contained-as-fire-in-the-belly-of-coals-43319/ *https://quotes.ng/mobile/quotes/whatever-you-re-going-through-be-fine-be-resilient-be-hopeful-dawn-proves-more-than-its-sunlight-and-showers-of-dew--43318/ etky9k7pvhmmulz64jyizgft8dnbxiw Chika Anadu 0 469 10315 1840 2022-10-10T16:33:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23007501]] wikitext text/x-wiki == Chika Anadu == Chika Anadu bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria kacha mara maka ihe nkiri B maka Nwa nwoke (2013). Odewokwa ma mepụta ọtụtụ ihe nkiri dị mkpụmkpụ. == Ihe ndi okwuru == * Dị ka onye na-ese ihe nkiri ị na-eme ihe nkiri gị na ndị na-ege ntị ịchọrọ ịdọrọ n'uche. * Nollywood bụ ụdị, ọ bụghịkwa ụlọ ọrụ ihe nkiri Naijiria niile. Otú ọ dị, ọ dịghị onye n'ime 'New wave' nke directors na Nigeria ga-ama ihe ga-ekwe omume ma e wezụga ụdị Nollywood, ya mere ana m ekele ha maka igosi anyị na akụkọ anyị nwere mmasị na ndị ọzọ karịa ndị Naijiria. M ga-akọwa onwe m dị ka onye na-ese ihe nkiri, oge. * Ọ bụ ezie na ọrụ m na-abụkarị maka ahụmahụ nwanyị Igbo, e nwere ọtụtụ akụkụ nke agwa nwanyị m nke ụmụ nwanyị n'ebe ọ bụla nwere ike ime ma jikọta ya. * Ọ na-amasị m ịse ihe nkiri site na mgbe m bụ nwata, ma ọ dịghị mgbe m lere ya anya dị ka ọrụ n'ọdịnihu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/80120-Chika_Anadu dyfyuhhpvzoug1cw4cclunavcvf9r3e Chika Ike 0 470 12176 10316 2022-10-28T21:55:03Z Polkeva Kusti 152 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chika Ike's picture.jpg|thumb|Chika Ike (2012)]] ''[[w:Chika Ike|Chika Ike]]'''' (amụrụ 8 Nọvemba 1985) Chika Ike bụ onye ome ejije na Naijiria, onye agwa igwe onyonyo, onye na-emepụta ihe, nwanyi ahia, onye okacha mara na ome ihe nlere mbu. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Chineke dị egwu." * "A daala m, mejọ , tụkwasị obi, nweekwa ọtụtụ ọnọdụ di ala na nke dị elu. Ma taa, m na-eguzosi ike, sie ike karịa mgbe ọ bụla ma na-ebi ndụ kacha m mma." * "Ọ bụ njem nke mmepe onwe onye na ime ihe na-agụsi m agụụ ike." * "Ekwela ka onye ọ bụla kụchie ìhè gị. Ọ bụrụ na ọ na-eme ka ọ kpuo ìsì, ha kwesịrị iyi ndo! Na-egbuke egbuke." ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Chika Ike]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Chika Ike]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Ike, Chika}} [[Òtù:wg/ig]] 4ggdvcyv5np3irx3ageam1ppm7rf47t Chika Madubuko 0 471 1845 1844 2022-10-10T11:29:13Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Chika Madubuko]] Madubuko nwere MSc Biotechnology na Bioengineering sitere na Mahadum Hertfordshire, Hatfield, UK. Ahụmahụ azụmahịa ya gbasara gafee kọntinenti atọ yana ụlọ ọrụ mba dị iche iche na-acha anụnụ anụnụ. Ọ bụ onye Inbound Quality Control Officer na Amazon UK tupu ọ laghachi na Naịjirịa. '''Chika Madubuko''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Otu n'ime ihe mbụ m ghọtara na ndụ bụ ịmara onwe m. Ọ bụrụ na ịchọrọ ijikọ ntụpọ, ị ga-amarịrị ebumnuche gị." ‍. 7. Chika <ref>https://www.google.com/search?q=chika+madubuko+quote&oq=chi&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j69i60j46i67i433j46i67l2j46i67i433.2807j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== p6l8t14w8tdeiu1sttg6jz7njgbg1s6 Chika Oduah 0 472 10317 1848 2022-10-10T16:33:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23000953]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chika Oduah 2018.jpg|thumb|Chika Oduah]] ''[[w:Chika Oduah|Chika Oduah]]''' ( Amụrụ na March 14, 1986) bụ onye nta akụkọ Naijiria-American onye rụrụ ọrụ dịka onye na-emepụta akụkọ telivishọn, onye nta akụkọ, onye ode akwụkwọ na onye na-ese foto. Ugbu a ọ bụ onye nta akụkọ maka VICE News. Amara maka ụdị akụkọ gbasara agbụrụ gbadoro anya pụrụ iche nke mmadụ nwere usoro gbasara mmadụ, e nyere ya CNN Multichoice African Journalist Award na 2016. ==Okwu ndi okwuru == * "Karịsịa na mba ndị ka na-emepe emepe, ọ dị ezigbo mkpa ịbanye n'ime obodo n'ihi na stats na ọkwa gọọmenti etiti, ọ nwere ike ọ gaghị abụ ezigbo ihe ngosi nke ihe na-eme n'ala." **[https://ijnet.org/en/story/key-quotes-covid-19-and-education-whats-future-school] Chika Oduah na-ekwu na ndụmọdụ gbasara mkpesa na COVID-19 na agụmakwụkwọ. * "Ọ bụrụ na ị bụ onye nta akụkọ ma ọ bụ ọ bụrụ na ị na-eme akụkọ ọ bụla, ị ga-adị njikere ịga njem, njem buru ibu ga-emetụta ndụ gị n'ezie. N'ihe gbasara alụmdi na nwunye, ọ bụghị ihe ọhụrụ na ndị nta akụkọ gbara alụkwaghịm ma ọ bụ ịgba alụkwaghịm. lụọ di na nwunye n'oge ọtụtụ omenala na ọha mmadụ na-ewere dị ka alụghi'n'oge ' Ihe kpaliri m Christiane Amanpour lụrụ mgbe ọ dị afọ 40." **[https://nigeriabroad.com/interview--chika-oduah-speaks-on-journalism--marriage-and-nigerian-music] Chika Oduah na-ekwu maka ịbụ onye nta akụkọ na alụmdi na nwunye. *"Ọ dịghị onye na ndụ a nke pụrụ ịgbanarị ihe isi ike." **[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/artsbooks/451501-book-review-theres-purpose-in-sorrow-a-review-of-udo-jude-ilos-kasie.html] Site na nyocha a. nke akwụkwọ (March 26 2021) *"Ncheta agha Biafra bụ ọrụ ndụ m niile. Ọtụtụ n'ime ndị hụrụ agha ahụ nọ n'etiti afọ 60 gbagotewe. M na-agbalị ịchọta akụkọ n'ime ha mgbe anyị ka nwere ike, mgbe ha ka dị ndụ. .. Anyị kwesịrị inwe akụkọ zuru oke, nke mere na anaghị m agwa naanị ndị Igbo okwu." **[https://nigeriabroad.com/interview--chika-oduah-speaks-on-journalism--marriage-and-nigerian-music] Chika Oduah na-ekwu okwu banyere ide banyere agha Biafra. * "Ọ dịghị ihe dị njọ n'iji nkwenye na-eme ihe iji nye ìgwè mmadụ ahọpụtara ohere ịga nke ọma. Ihe m na-atụ aro bụ na a ga-enye ohere ịga nke ọma dabere na uru, ọ bụghị nanị n'ebo, agba akpụkpọ ahụ, okike, okpukperechi." ma ọ bụ asụsụ. N'ụzọ dị mwute na Nigeria, meritocracy dara na ụzọ obere oge ka ha nwetasịrị nnwere onwe na United Kingdom." **[https://www.youtube.com/watch?v=D0eFoT9gP1w Ime ihe ike dị ka onye na-akpaghasị] - Chika Oduah na-agwa Anti-Igbo Sentiments. *"Ọtụtụ mmegide a na-eme ndị Igbo gbadoro ụkwụ na ndi iche di ogologo oge." **[https://www.youtube.com/watch?v=D0eFoT9gP1w] - Chika Oduah na-ekwu okwu n'echeghị echiche megide ndị Igbo. * "Gịnị bụ Africa n'uche m? Africa bụ ebe obibi, Africa bụ akụ na-enwetaghị ugwu kwesịrị ekwesị, Africa bụ ebe a na-aghọtahie, Africa bụ oge ochie, nakwa Africa nwere ọtụtụ ihe nzuzo kwesịrị nchọta." **[https://www.youtube.com/watch?v=UcXaTPeL5F4] Chika Odua zara ajụjụ gbasara ihe ọ na-eche gbasara Africa na mkparịtaụka ya na Mundo Negro nwere. * "E chere m na nghọtahie (banyere Africa) sitere n'eziokwu ahụ bụ na ụwa kewara n'etiti ike. Ugbu a Africa anọghị n'ọchịchị ma a bịa n'ihe gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụwa. Anyị ka nwere olu nke ndị na-achị ụwa na-ekwu okwu maka ọtụtụ ndị Africa. mba... Anyị aka enwebeghị ndị Afrịka na-akọ akụkọ ihe na-eme. Ndị na-akọ akụkọ a bụ ndị na-abụghị ndị Africa bụ ndị na-aghọtachaghị akụkọ ihe mere eme nke Africa." **[https://www.youtube.com/watch?v=UcXaTPeL5F4] Chika Oduah na-ekwu maka ihe kpatara ọdịda ọdịda anyanwụ ji aghọta Africa. * "Egwu nwere ikike ịmegharị mkpụrụ obi wee kechie uche gị gburugburu anwansi ya dị omimi." **[https://www.thecable.ng/book-review-kasie-udo-jude-ilos-poetry-on-loss-love-and-life/amp] Chika Oduah na-ekwu maka ihe abụ bụ. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Chika Oduah]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[Wikiquote:|Chika Oduah]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Oduah, Chika}} bw2y6lu3dl26txz4alufin4hw2pvx49 Chika Okeke-Agulu 0 473 10318 1851 2022-10-10T16:33:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5097345]] wikitext text/x-wiki [[Chika Okeke-Agulu]] '''Chika Okeke-Agulu''' Chika Okeke-Agulu bụ onye nka Naijiria, onye ọkọ akụkọ ihe nka nka, onye na-ahụ maka nka, na onye na-ede blọgụ pụrụ iche na akụkọ ihe mere eme nke mba Africa na Africa. Ọ bi na Princeton, New Jersey. ===Okwu Ndị Ọkwụrụ=== *Ị nwere ike izipu ụgbọ ala ndị agha, na nkịta gị ọjọọ. Na ndị na-agba ọsọ gị, na ndị agha ịnyịnya unu. Ma. Maazị Trump, ị nweghị ike igbu mmụọ ndị mmadụ merụrụ ahụ. *Ana m agbalị iburu aha niile ndị isi ojii na ndị inyom gburu na America kemgbe afọ gara aga. <ref>https://quotes.ng/mobile/authors/chika-okeke-agulu/1878/</ref> ===Ebenside=== gxkgp0gurwixudxzua8qhja2o1o18m4 Chika Unigwe 0 474 10319 1856 2022-10-10T16:34:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1614432]] wikitext text/x-wiki [[Chika Unigwe/Chika Unigwe]] **Chika Nina Unigwe (amuru 12 June 1974) bu onye Naijiria amụrụ igbo odee[1] onye na-ede na bekee na Dutch. == okwu ndi kwuru== <nowiki>**</nowiki>Adala mba ma ọ bụrụ na obi gị na isi gị agwa gị na ị bụ eziokwu. Ndị mmadụ nwere ike imechu gị ihu, mana obi gị na isi gị agaghị eme ya. Mee ha ezigbo ndị enyi gị** <nowiki>**</nowiki>Nne ma ọ bụ nna adịghị arịọ mgbaghara, ọ bụrụgodị na ọ na-akwa ụta maka omume ya. Ọ bụ nwata kwesịrị ịrịọ mgbaghara.** <nowiki>==Edensisa==</nowiki> 26vsv8m365t7n95icxw100ki8j80hc5 Chike 0 475 1858 1857 2022-10-10T11:29:13Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Chike]] '''Chike''' Chike-Ezekpeazu Osebuka, onye ama ama n'aha ogbo ya CHIKE, bu onye Naijiria na-agụ egwu, onye na-ede egwu na onye omere. A maara ya maka isonye na asọmpi eziokwu Naijiria Project Fame West Africa wee mechaa n'ọkwa nke abụọ na Season 1 nke Voice Nigeria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"N'oge na-adịghị anya, ndị meriri bụ ndị chere na ha nwere ike". <ref>https://pin.it/5L3qOf7</ref> ===Ebenside=== 4f9kgowuollnbzqn84io5fksmfmfgwr Chike Aniakor 0 476 10320 1861 2022-10-10T16:34:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5097403]] wikitext text/x-wiki [[Chike Aniakor]] '''Chike Aniakor''' Chike Aniakor bụ onye na-ese ihe na Naijiria. Aniakor, onye Abatete, nwetara ọzụzụ nka nka nke izizi na mahadum Ahmadu Bello, nata nzere masters n'afọ 1974. O nwetara nzere doctorate na art History na Mahadum Indiana Bloomington n'afọ 1978, wee dee akwukwo ya n'ihe gbasara ihe owuwu ndi Igbo. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ihe osise aghọghị m ọrụ na-eme achịcha na bọta n'oge ọ bụla, n'ihi na echefughị ​​m ndụmọdụ El Anatsui na mmadụ ekwesịghị ịbụ onye na-ese ihe iji nweta ego. <ref>https://nsoforanthony.wordpress.com/tag/chike-aniakor/</ref> ===Ebenside=== nykh93huicahynv7sbi6mj77mqp7q41 Child Poverty 0 477 10321 1867 2022-10-10T16:34:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1561657]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Enfants des rues.jpg|thumb|300 px| Ọnọdụ [[w:Poor|ndị ogbenye]] [[w: Children|ụmụaka]] n'ebe ọ bụla kwesịrị ịkpali mmetụta, na-egosipụta dịka ọ na-eme [[w: suffering|ahụhụ]] nke nhụsianya nke nhụsianya. na-adịghị ọcha na enweghị nchekwa. [[W:Rajan Menon|Rajan Menon]]]] '''[[w: Child Poverty|Ụdị ịda ogbenye]]''' na-ezo aka na ọnọdụ [[w: Children| ụmụaka]] bi na [[w:poor|ogbenye]] ma na-emetụta ụmụaka sitere na ezinụlọ dara ogbenye ma ọ bụ [[w: orphan|nwa mgbei]] a zụlitere obere ma ọ bụ , n'ọnọdụ ụfọdụ adịghị, akụrụngwa steeti. ==Okwu Okwuru== * '''Ịda ogbenye na-eyi ndị toro eto; ka ọzọ ka ụmụaka '': ha enweghị ọtụtụ echiche nke ịrụsi ọrụ ike, na-arụ ọrụ, na-akwanyere ùgwù ịda ogbenye; ha na-eche banyere okwu ahụ nanị dị ka ihe jikọrọ ya na uwe mwụda, nri na-adịghị ahụkebe, ọkụ ọkụ na-enweghị ọkụ, omume rụrụ arụ na omume rụrụ arụ: ịda ogbenye nye m bụ nrụrụ aka. **[[w: Charlotte Bronte|Charlotte Brontë]], ''Jane Eyre'' (1847). ===Na India === * [[w:COVID-19 | Ntiwapụ COVID-19]] bụkwa ihe ngosi ọzọ nke ka [[w:Indian poor| ndị ogbenye India]] si bụrụ [[w:Institutionalized discrimination|usoro]] [[w: Social Exclusion|wepụrụ]] site n'usoro iwu gọọmentị. Otu ihe atụ bụ [[w: COVID-19 ọrịa na-efe efe na gọọmentị n'ịkọwapụta maka ụmụaka nde 40 dara ogbenye na [[w: Homelessness in India | enweghị ebe obibi]] tupu ha ekwupụta [[w: Prevention of COVID-19 in India | mkpọchi ahụ]]. ** Surya Gupta na [[w:Armin Rosencranz|Armin Rosencranz]], ''[https://www.jurist.org/commentary/2020/05/gupta-rosencranz-india-sustainable-dev-goals-covid19/ COVID-19, Azịza Gọọmenti, na ebumnuche mmepe na-adịgide adịgide nke India]'' (Mee 22, 2020), nke Tim Zubizarreta deziri, ''[[w:Jurist|JURIST]] ===[[w: Child Poverty in New Zealand|Na New Zealand]]=== * [n]'ihe m tụrụ anya ya, ọ bụrụ na ị nwere ọtụtụ narị puku ụmụaka bi n'ụlọ [[w: Poverty in New Zealand| na-enweghị oke ịlanarị]], nke ahụ bụ nnukwu ọdịda. Kedu ihe ọzọ ị nwere ike ịkọwa ya? ** [[W:Jecinda Ardern|Jacinda Ardern]], na nkwupụta nke [[w: Winston Peters|Winston Peters]] na isi obodo adaala maka ọtụtụ ndị New Zealand. Ajụjụ ọnụ Lisa Owen na ''[[w:Newshub#Newshub Nation|Newshub Nation]]'', 21 October 2017. [https://www.scoop.co.nz/stories/PO1710/S00178/the-nation- lisa-owen-interviews-jacinda-ardern.htm Transcript online] na ''[[w:Scop (website)|Scoop]]''. * '''Ekwesịghị inwe ebe [[w: Child poverty#Developed countries|n'ime obodo ndị bara ọgaranya]] dị ka nke anyị maka ụmụaka ga-etolite n'ebughị mkpa bụ isi ha.''' ** [[w: Jacinda Ardern|Jacinda Ardern]], n'oge a gbara ajụjụ ọnụ Lisa Owen na ''[[w:Newshub#Newshub Nation|Newshub Nation]]'', 21 October 2017. [https://www.scoop.co.nz /stories/PO1710/S00178/the-nation-lisa-owen-interviews-jacinda-ardern.htm Transcript online] na ''[[w:Scop (website)|Scoop]]''. ===[[w: Poverty in the United States #Child Poverty|Na United States]]=== * Otu onye n'ime mmadụ ise Ụmụ America na-ebi na ịda ogbenye]], ọbụna dị ka [[w: pundits|pundit]]s tout [[w:Labor Force in the United States|ọrụ]] dị elu. . ** [[W:Rajan Menon|Rajan Menon]], ''[https://www.thenation.com/article/economy/child-poverty-trump/ Agha Trump na Ndị Ogbenye Gụnyere Ụmụ Anyị]" (February 4, 2020), ''[[w:Mba||Mba]]. * ''' Ọnọdụ ndị [[w: children|ụmụaka]] dara ogbenye n'ebe ọ bụla kwesịrị ịkpali [[w: sympathy|mmetụta ọmịiko], na-egosipụta dịka ọ na-ata ahụhụ nke ndị aka ha dị ọcha na ndị na-enweghị ihe nchebe. Otú ọ dị, ịda ogbenye n'etiti ụmụaka na mba bara ọgaranya dị ka United States, kwesịkwara ịkpọku [[w: shame|ihere]] na iwe. N'adịghị ka [[w: Child Poverty#Developing countries| mba ndị dara ogbenye]] (mgbe ụfọdụ ndị [[w: leaders|ndị isi]] ​​na-enwe mmasị [[w:Corruption| n'ime akpa ha]] karịa ihe ọ bụla ọzọ), kedu ihe ngọpụ United States nwere maka ya. ọ̀tụ̀tụ̀ dị ịrịba ama nke ịda ogbenye ụmụaka?''' A sị ka e kwuwe, o nwere 10th kasị elu n'ụwa onye ọ bụla na-akpata ego na $62,795 na gross domestic product (GDP) nke $21.3 trillion na-enweghị atụ. N'agbanyeghị nke ahụ, na 2020, ihe dị ka nde ụmụaka America 11.9—pasent 16.2 nke mkpokọta—bi n'okpuru ahịrị ịda ogbenye gọọmentị, nke bụ obere $25,701 maka ezinụlọ nke mmadụ anọ nwere ụmụaka abụọ. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, dị ka [[w: Children's Defence Fund | Children's Defence Fund]] si kwuo, ụmụaka bụzi otu ụzọ n'ụzọ atọ nke nde ndị America 38.1 e debere dị ka ndị ogbenye na pasent 70 n'ime ha nwere opekata mpe otu nne na nna na-arụ ọrụ. —nke mere na a pụghị ịkọ ụbịam ruo n'ime obi ndị nne na nna. ** [[W: Rajan Menon|Rajan Menon]], ''[https://www.thenation.com/article/economy/child-poverty-trump/ Agha Trump na Ndị Ogbenye Gụnyere Ụmụ Anyị]" (February 4, 2020), ''[[w:Mba|Mba]]. * Nzaghachi [[w: Conservatism na United States | Conservatism]] maka ihe a niile ka ga-abụ amụma: Ị nweghị ike idozi mgbagwoju anya [[w:Social issue|nsogbu mmekọrịta]] dị ka ịda ogbenye ụmụaka site n'ịtụ ha ego. E wezụga nke ahụ, gọọmentị [[w: Poverty reducty|atumatu mgbochi ịda ogbenye]] na-akwalite ịdabere n'ụkpụrụ na-eme ka afọ ntachi [[w: bureaucracies|bureaucracies]] na-edozighị nsogbu ahụ. Ọ baghị uru na [[w: Social Programme in United States#Impact | ịga nke ọma]] nke [[w:Social Programme in the United States | American social program]] na-egosi na nzọrọ a bụ ụgha pụtara ìhè. ** [[W: Rajan Menon|Rajan Menon]], ''[https://www.thenation.com/article/economy/child-poverty-trump/ Agha Trump na Ndị Ogbenye Gụnyere Ụmụ Anyị]" (February 4, 2020), ''[[w:Nba|Mba]]. * Cheedị echiche, nwa oge, ọnọdụ a: asọmpi ụkwụ 200-mita nke etinyere mmalite nke ụfọdụ ndị asọmpi 75 mita n'azụ ndị ọzọ. Na-egbochi egwuregwu Olympic-calibe ==Njikọ Mpụga== [[W: Child Poverty|Child Poverty]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Child Poverty|Child Poverty]] na wikiquote fv07rvz6krdlho817bkci5w06daywpd Chimamanda Adichie 0 478 14522 12170 2023-10-15T20:59:18Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} Ode akwụkwọ Naijiria [[W:Chimamanda Ngozi Adichie|Chimamanda Ngọzi Adichie]] (amụrụ 15 Septemba 1977) bụ onye odee nke Naijiria nke na-ede mkpirisi, na akụkọ ifo. [[Usòrò:Chimamanda Ngozi Adichie 9374.JPG|thumb]] == Okwu Ndi O kwuru == * "[[W:|Feminism]] abụghị na [[w:|ndị nwoke]] na [[w:|ụmụ nwanyị]] bụ otu. Ọ bụrụ na nwoke na nwanyị bụ otu, anyị agaghị enwe ịkpa oke. Anyị na-ekwu naanị ihe dị iche, ọzọkwa ndị mmadụ kwesịrị ịkwụsị inye uru na-adịghị mma maka àgwà niile ụmụ nwanyị nwere. Ọ bụghị na ndị ikom na ndị inyom bụ otu ma ha enweela otu ahụ mmadụ." *“ Anyị na-akụziri [[w: ụmụ agbọghọ | ụmụ agbọghọ]] ka ha na-adaba onwe ha, ime onwe ha obere. Anyị na-agwa ụmụ agbọghọ, ị nwere ike inwe ọchịchọ, ma ọ bụghị nke ukwuu. Ịkwesịrị ịgbalị ime nke ọma, mana ọ ọ bụghị nke ukwuu. Ma ọ bụghị ya, ị ga-eyi nwoke . N'ihi na m bụ nwanyị, a na-atụ anya na m ga-achọba ịlụ di. A na-atụ anya ka m mee nhọrọ ndụ m na-eburu n'uche mgbe niile na alụmdi na nwunye bụ ihe kacha mkpa. Ugbu a alụmdi na nwunye nwere ike ịbụ ihe na-enye ọṅụ na ịhụnanya na nkwado ibe anyị ma gịnị kpatara anyị ji akụziri ụmụ agbọghọ ka ha na-achọ ịlụ di ma ọ bụ nwunye ma anyị anaghị akụziri ụmụ nwoke otu ihe ahụ? Anyị na-azụ ụmụ agbọghọ ka ha hụ ibe ha dị ka ndị na-asọmpi ọ bụghị maka ọrụ ma ọ bụ ịrụpụta ihe, nke m chere na ọ nwere ike ịbụ ihe dị mma, kama maka nlebara anya nke ụmụ nwoke." *"Echere m na ị na-eme njem ịchọgharị, ị lọtakwa n'ụlọ chọta onwe gị ebe ahụ." * “ Naanị ihe mere i ji sị na agbụrụ abụghị okwu bụ n’ihi na ọ dị gị ka ya  abụghị. Anyị niile chọrọ na ọ bụghị. Ma ọ bụ ụgha. M si ná mba ebe agbụrụ na-abụghị okwu; Echeghị m onwe m dị ka onye isi ojii, naanị m ghọrọ onye isi ojii mgbe m bịara [[w: America | America]]. Mgbe ị bụ onye oji na America ma ị hụrụ onye ọcha n'anya, agbụrụ adịghị mkpa mgbe naanị gị nọ n'ihi na ọ bụ naanị gị na ịhụnanya gị. Mana nkeji ị pụtara n'èzí, ọ dị mkpa agbụrụ. Ma anyị anaghị ekwu maka ya. Anyị anaghịdị agwa ndị mmekọ ọcha anyị obere ihe na-akpasu anyị iwe na ihe anyị chọrọ ka ha ghọta nke ọma, n’ihi na anyị na-eche na ha ga-asị na anyị na-ewekarị iwe, ma ọ bụ na anyị na-enwe mmetụta nke ukwuu. Ma anyị achọghị ka ha sị, Lee ka anyị si ruo, afọ iri anọ gara aga, ọ gaara ezighi ezi na anyị ga-abụ di na nwunye blah blah blah, n'ihi na ị maara ihe anyị na-eche mgbe ha na-ekwu nke ahụ. ? Anyị na-eche ihe mere fuck ga-eji bụrụ nke iwu na-akwadoghị? Ma anyị anaghị ekwu nke ọ bụla n'ime ihe ndị a. Anyị na-ahapụ ya ka ọ kpokọta n'ime isi anyị ma mgbe anyị bịarutere nri abalị dị mma dị ka nke a, anyị na-ekwu na agbụrụ adịghị mkpa n'ihi na nke ahụ bụ ihe anyị kwesịrị ikwu, iji mee ka ndị enyi anyị na-emesapụ aka mara mma." * “Echeghị m na mmekọahụ ka njọ karịa ịkpa ókè agbụrụ, ọ gaghị ekwe omume ọbụna iji tụnyere… Ọ bụ na m na-enwe owu n’ọgụ m na-alụ ọgụ megide mmekọahụ, n’ụzọ m na-adịghị enwe n’ọgụ m na-alụso ịkpa ókè agbụrụ. Ndị enyi m, ezinụlọ m, ha na-enweta ịkpa ókè agbụrụ, ha nwetara ya. Ndị m nọ nso na-abụghị ojii na-enweta ya. Ma achọpụtara m na site na inwe mmekọahụ, ị ​​na-enwekarị ịkọwa, kwadoo, kwenye, kpee ikpe. " * "Echeghị m na o yikarịrị ka m ga-arụ ọrụ ụlọ, ma ọ bụ nlekọta ụmụaka ... Ọ naghị ebute ụzọ na oke dịịrị ikpu gị?" * “N’ihi na anyị na-ede akụkọ ifo, anyị bụ mkpụrụ obi anyị. N'ezie ị na-etinye onwe gị na akụkọ ifo gị, akụkọ ifo gị bụ gị. " *"Na Naijiria abụghị m onye ojii...Anyị anaghị agba agbụrụ na Naijiria. Anyị na-eme ọtụtụ agbụrụ ma ọ bụghị ịgba agbụrụ. Ndị enyi m ebe a anaghị enweta ya n'ezie. Ụfọdụ n'ime ha na-ada ka ndị ọcha South site 1940. Ha sị, 'Gịnị mere ndị ojii ji na-eme mkpesa banyere agbụrụ? ịkpa ókè agbụrụ adịghị!' Ọ bụghị akụkụ nke ịdị adị ha." *"Nna m kọrọ akụkọ banyere ọnwụnwụ nna ya n'ogige ndị gbara ọsọ ndụ, nna ya bụ Onye echiche n'ala Igbo, nke pụtara na ọ bụ nnukwu mmadụ, o nwere otu n'ime aha kacha elu mmadụ nwere Ike inwe. Mana obodo ya dara. , ya mere ọ ga-apụ gaa n'ogige ndị gbara ọsọ ndụ, o wee nwụọ, e wee lie ya n'ili ọha, nke bụ nnọọ ihe na-agbawa mmadụ obi, karịsịa nwoke dị ka ya. Nna m bụ ọkpara, onye kpọrọ ọrụ ya mkpa nke ukwuu, enweghị ike ịga ili nna ya n'ihi na okporo ụzọ mechichara emechi , Ọ nọ n'ala Biafra di iche, ya bụ owere otu afọ tutuu.....o nwee ike ịga n'ogige ndi gbara ọsọ ndụ .....Ọ gara ebe ahụ, ọ sịrị, 'Achọrọ m ịma ebe e liri nna m.' Ma otù onye fere aka si, Biko, ayi liri ndi-ayi n'ebe ahu. Ya mere, ọ bụ ili ọha, ọtụtụ mmadụ anwụọla, Ma nna m kwuru na ọ gara ebe ahụ were obere ájá, o wee sị na ọ na-echekwa ájá ahụ kemgbe ahụ. Na nke m, nke ahụ bụ otu n'ime ihe na-akpali akpali mụ anụtụla." *"Nsogbu nwoke na nwanyị bụ na ọ na-edepụta ka anyị kwesịrị ịdị kama ịmata otu anyị dị. Ugbu a, chegodị otú obi ga-adị anyị ụtọ karị, ka anyị nweere onwe anyị, ịbụ ezigbo onwe anyị ma ọ bụrụ na anyị enweghị atụmanya nwoke na nwanyị." *"Omenaala anaghị eme mmadụ. Ndị mmadụ na-eme omenala. Ọ bụrụ na ọ bụ eziokwu na ụmụ nwanyị izu oke abụghị omenala anyị, anyị ga-emerịrị ka ọ bụrụ omenala anyị." *"Lagos dị ka ezigbo eziokwu n'ihi na ọ nweghị mmasị n'ịkwado onwe ya; ọ ga-ejide ịhụnanya gị na ịmakụ gị, nakwa ịkpọasị gị na-akwa. ihe ị na-ahụ na Lagos bụ ihe Lagos bụ n'ezie" * "Mgbe ụbọchị ọchịchịrị ga-abịa - ha ga - gbalịsie ike icheta nke a: ọ ga - agafe, ọ ga - agaferịrị." *"Nke a bụ ụdị kapịtalizim m kpọrọ asị.Nke a bụ kapịtalizim ịkpaso mmadụ ike ọjọọ. Lee, abụ m onye Igbo, esi m n'omenala ịzụ ahịa. Ndị m bụ ndị ahịa. Ihe m nọ na ya bụ ịzụ na ire ahịa . Mana Kapịtalizim abụghị ezi mgbanwe. * "E nwere ọtụtụ ndị na-elekọta media-savvy ndị na-akpagbu na nsọ na enweghị ọmịiko, ndị nwere ike fluidly pontificate na Twitter banyere obiọma ma na-enweghị ike n'ezie na-egosi obiọma. N'ihi na enyi, na atụmanya ya nke iguzosi ike n'ihe na ọmịiko na nkwado, abụghịzi ihe.Ndị na-ekwu na ha hụrụ akwụkwọ n'anya - akụkọ ọjọọ nke ụmụ mmadụ anyị - ma na-enwekwa mmasị n'ihe ọ bụla bụ ụkpụrụ okpukpe nke na-emepe emepe. katọọ ndị enyi gị n'ihi ihe na-adịghị mma iji nọgide na-abụ onye otu n'ime klaasị puritan a họọrọ." === ''[[w: Americanah | Americanah]]" (2013) === *"Gịnị kpatara ndị mmadụ ji jụọ "Gịnị ka ọ bụ maka ya?" dị ka a ga-asị na akwụkwọ akụkọ kwesịrị ịbụ naanị otu ihe. *"Ikpa oke agbụrụ anaghị adị maka gị n'ihi na ọ bụbeghị ihe mgbochi. Ndị isi ojii enweghị nhọrọ ahụ." * "Mgbe a bịara n'iji ejiji nke ọma, omenala ndị America na-emezu onwe ya nke na ọ bụghị nanị na ọ na-eleghara nkwanye ùgwù nke onwe ya anya, ma ọ gbanweela nlelị ahụ ka ọ bụrụ omume ọma. "Anyị dị oke elu / ọrụ / jụọ oyi / ọ bụghị - na-echegbu onwe anyị banyere otú anyị dị n'anya ndị ọzọ, ya mere anyị nwere ike iyi pajamas gaaen'ụlọ akwụkwọ nakwa uwe ime n'ụlọ ahịa." * "Ọ bụrụ na ị na-agwa onye na-abụghị onye ojii banyere ihe ịkpa ókè agbụrụ mere gị, jide n'aka na ị naghị ewe iwe, emela mkpesa. Na-agbaghara. ọ dịkwa mkpa mee ya ka ihe ụkọ ọchi. Nke kachasị mkpa, ewena iwe.Ndị isi ojii ekwesịghị iwe iwe maka ịkpa ókè agbụrụ, Ma ọ bụghị ya, ị nweghị ọmịiko. Nke a na-emetụta naanị maka ndị na-emesapụ aka nye ndi ọcha, n'agbanyeghị. Echegbula onwe gị ịkọrọ onye na-ahụ maka nchekwa ọcha banyere ihe ọ bụla ịkpa ókè agbụrụ mere gị. N'ihi na ndị na-ahụ maka nchekwa ga-agwa gị na ị bụ ezigbo ọkpa ókè agbụrụ, ọnụ gị ga-emeghe na mgbagwoju anya."" * "Ana m achụ gị, m ga-achụ gị ruo mgbe i nyere ihe a ohere." * "Ọ dịghị mgbe ha kwuru "Amaghị m." Kama ha a kwuru, "Ejighị m n'aka," nke na-enyeghị ozi ọ bụla mana ọ ka na-atụ aro na enwere ike ịmata ihe." === ''[[w: Hibiscus Purple | Hibiscus Purple]]" (2003) === * "Ịbụ onye na-enupụrụ isi nwere ike ịbụ ihe dị mma mgbe ụfọdụ," Aunty Ifeoma kwuru. "Inupu isi dị ka wii wii - ọ bụghị ihe ọjọọ mgbe ejiri ya mee ihe nke ọma." * “Apụghị m ịchịkwa ọbụnadị nrọ m rọrọ.” * "Ndị mmadụ na-akpasu ndị ụkọchukwu iwe mgbe niile, ị maara. Ọ bụ ihe na-enye obi ụtọ ka anyị na Chineke na-akpaso chukwu dika ndọrọ ndọrọ." * "Ndi ózị́ ndị ọcha buteere anyị chi ha. Amaka na-kwu, ”Nke dị ọcha ka ha, na-efe ha ofufe n'asụsụ ha, chịkọtakwa na mkpọ ha mere etu ọ bụ n'anyi eweghachina Chi ha,Ọ̀ bụ na anyị ekwesịghị , ịchịkọtaghachi ya na mkpọ?" * "Eugene ga-akwụsị ịrụ ọrụ Chineke, Chineke tozuru oke ịrụ ọrụ nke ya. Ọ bụrụ na Chineke ga-ekpe nna anyị ikpe maka ịhọrọ ịgbaso ụzọ ndị nna nna anyị, ya mere, ka Chineke kpee ikpe, ọ bụghị Eugene." * "E nwere enweghị enyemaka n'ọṅụ ya, ụdị enweghị enyemaka ahụ dị ka nwanyị ahụ nwere obi nkoropụ." === ''[[w:Half of a Yellow Sun|Half of a yellow Sun ]]" (2006) === * "Mgbe ahụ, ọ chọrọ, n'ụzọ ezi uche dị na ya, na ọ ga-ahụ ya n'anya n'achọghị ya. Mkpa nyere ya ike n'emeghị mgbalị ọ bụla; mkpa bụ enweghị nhọrọ ọ na-enwekarị n'ebe ọ nọ." * "Nke a bụ ịhụnanya: ọtụtụ ihe ndabara nke chịkọtara uru wee bụrụ ọrụ ebube." * "Ịhụnanya ọ bụ mkpa na-eduhie eduhie inwe gị n'akụkụ m ọtụtụ oge? ịhụnanya ọ bụ nchekwa a m na-enwe na nkịtị anyị? Ọ bụ nke a, nke a zuru oke?" *"...Ihe m na-ekwu bụ na naanị ezigbo njirimara onye Africa bụ agbụrụ...Abụ m Naijiria n'ihi na onye ọcha kere Naijiria nyere m njirimara ahụ. Adị m oji n'ihi na onye ọcha rụrụ oji ka ọ dị iche dika nke ọma na onye ocha ya. Mana abum igbo tupu onye ocha abia." * "Eziokwu aghọwo mkparị." * "Nke a bụ ụwa anyị, n'agbanyeghị na ndị sere map a kpebiri itinye ala nke ha n'elu nke anyị. Ọ dịghị elu ma ọ bụ ala, ị na-ahụ." * "Enwere ihe ụfọdụ na-enweghị mgbaghara nke na ha na-eme ka ihe ndị ọzọ dị mfe ịgbaghara." * "Akọkọ mara mma nke ịhụnanya, ime ihe ike na ịrara mmadụ nye." * "Ịdị ukwuu dabere n'ebe i si abịa." *“...Ihe m na-ekwu bụ na naanị ezigbo njirimara onye Afrịka bụ agbụrụ...Abụ m onye Naijiria n'ihi na onye ọcha kere Naijiria wee nye m njirimara ahụ. Adị m oji n'ihi na onye ọcha rụrụ oji ka ọ dị iche na nke ọcha ya. Mana abum onye Igbo tupu onye ocha abia”. ==='' [[W:|The Best Short Stories ]]''(2021) === * "Ana m ele anya akụkọ maka nkasi obi, ụdị obere nkasi obi nke kwesịrị ka mmadụ teta kwa ụbọchị; dị ka template maka ndụ; maka akụkọ banyere otú ndị ọzọ si ebi ndụ; maka ihe ncheta na ihe omimi nke ndụ enweghị isi" * "Na uchem, Akụkọ na-aga nke ọma dị na mbara igwe nke omume, ọ bụghị nke ebe ịdị mma na-enwe mmeri mgbe niile, n'ihi na nke ahụ ga-abụ ụgha kama ọ bụ nke nwere mmaara ihe dị mma." ===''[[w:|Na Genda]]''=== * "Nkọwa nke m bụ nwoke na nwanyị bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị na-asị 'ee, enwere nsogbu na okike dịka ọ dị taa ma anyị ga-edozi ya, anyị ga-eme nke ọma. Anyị niile, ndị inyom na ndị ikom, ga-eme nke ọma." *" Alụmdi na nwunye nwere ike ịbụ ihe na-enye ọṅụ na ịhụnanya na nkwado ibe anyị ma gịnị kpatara anyị ji akụziri ụmụ agbọghọ ka ha na-achọ ịlụ di na nwunye ma anyị anaghị akụziri ụmụ nwoke otu ihe? Anyị na-azụ ụmụ agbọghọ ka ha na-ahụ ibe ha dị ka ndị asọmpi ọ bụghị maka ọrụ ma ọ bụ ihe ọ nrụpụta, nke m chere na ọ pụrụ ịbụ ihe dị mma, kama maka anya ụmụ nwoke. Anyị na-akụziri ụmụ agbọghọ na ha apụghị ịbụ ndị na-enwe mmekọahụ otú ahụ ụmụ nwoke si eme." *“N’ezie, adịghị m echegbu onwe m banyere imenye ụmụ nwoke egwu. Ụdị nwoke nke ọdịdị m ga-atụ egwu bụ kpọmkwem ụdị nwoke m na-enweghị mmasị na ya." *“Nsogbu dị na genda bụ na ọ na-akọwa otú anyị kwesịrị idi kama ịmata otú anyị dị. Cheedị otú anyị ga-esi nwee obi ụtọ karịa, otú anyị ga-esi nweere onwe anyị ịbụ ezi ndị mmadụ nke onwe anyị, ma ọ bụrụ na anyị enweghị oke atụmanya genda." *“Gosi ndị mmadụ dịka otu ihe, naanị otu ihe, ugboro ugboro, nke ahụ bụkwa ihe ha ga-aghọ.” * "Ya mere, eziokwu -- mgbe ndị mmadụ hụrụ enweghị ụmụ nwanyị na injinia, sayensị na teknụzụ, mgbe ahụ ọ na-agbake onwe ya." *“Omenaala anaghị eme mmadụ. Ndị mmadụ na-eme omenala. Ọ bụrụ na ọ bụ eziokwu na ụmụ nwanyị izu oke abụghị omenala anyị, anyị ga-emerịrị ka ọ bụrụ omenala anyị." ===''[[w:|Na Pacepshọn]]''=== *" Otu akụkọ na-emepụta echiche efu, ma nsogbu nke echiche efu abụghị na ha abụghị eziokwu, kama na ha ezughị ezu. Ha na-eme ka otu akụkọ ghọọ nanị akụkọ." * "Ọtụtụ akụkọ dị mkpa. Akụkọ ndị e jiworo chụpụ ihe onwunwe na imebi ihe. Ma akụkọ nwekwara ike iji jaa ike, na iji mee ka mmadụ. Akụkọ nwere ike imebi ùgwù nke ndị mmadụ. Ma akụkọ nwekwara ike ịrụkwa ọrụ ahụ mebiri emebi" ===''[[w:|Na Ego na Akụnụba]]''=== * "Ihe omume ide ihe okike adịghị mkpa. Ha dị, naanị ka ndị dị ka anyị wee nwee ike ịkpata ndụ." * "Kedu ka anyị ga-esi guzogide nrigbu ma ọ bụrụ na anyị enweghị ngwaọrụ iji ghọta nrigbu. Kedu n'ime okwu ndị ọkacha masị gị sitere n'aka Chimamanda nke anyị tụfuru?" * "E nwere ọtụtụ ụzọ dị iche iche e si abụ ogbenye n'ụwa mana na mbawanye , ọ dị ka enwere otu ụzọ esi aba ọgaranya." ===''[[W:|Na Ụmụ nwoke, ịhụnanya na Mmekọrịta]]''=== * "Ịbụ nwoke bụ obere ụlọ siri ike, anyị na-etinyekwa ụmụ nwoke n'ime ụlọ a." * "N'ezie, anaghị m echegbu onwe m maka inyi nwoke egwu. Ụdị nwoke a ọdịdị m ga-atụ egwu bụ kpọmkwem ụdị nwoke m na-enweghị mmasị na ya." *"Biko hụ n'anya site n'inye na site n'ịnara. Nye ma natakwa . Ọ bụrụ na ị na-enye naanị na-adịghị anara, ị ga-ama. Ị ga-ama site na obere na ezi olu nke dị n'ime gị na anyị bụ ụmụ nwanyị na-emekarị ka anyị na-emekọrịta na-agbachi nkịtị. . Emechila olu ahụ ọnụ. Gbalia ị nara" * "Ụmụ nwanyị trans bụ ụmụ nwanyị trans" ==Njikọ Mpụga== *Edemede [[W: Chimamanda Ngọzi Adichie|Chimamanda Ngọzi Adichie]] na Wikipedia Bekee. *Edemede [[W:wikiquotes: Chimamanda Ngọzi Adichie|Chimamanda Ngọzi Adichie]] na wikiquotes {{DEFAULTSORT:Adichie, Chimamanda Ngozi}} g38wydlfl8pxur5r94pm4mtcxljbpff Chimamanda Ngọzi Adichie 0 479 12166 1891 2022-10-24T13:30:45Z Olugold 25 Redirected page to [[Chimamanda Adichie]] wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Chimamanda Adichie]] p0heu40pg9puzupc8pqeiswladzbufb Chinedu Ikedieze 0 480 10323 1898 2022-10-10T16:34:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5100347]] wikitext text/x-wiki [[Chinedu Ikedieze]] [[W:Chinedu Ikedieze|Chinedu Ikedieze]] Chinedu Ikedieze bu onye na-eme ihe nkiri na Nollywood nke Naijiria [[Usòrò:Chinedu Ikedieze at AMA Award 31.jpg|thumb|right|Chinedu]] ==Okwu ndi okwuru== *Mgbe ezi uche zuru oke, ma anụmanụ na-erite uru. ==Edensibia== * https://quotes.ng/mobile/authors/chinedu-ikedieze/594/ 94ou9hgevt8m75net8qe2gve9i4r4ci Chinelo Anohu 0 481 10324 1901 2022-10-10T16:34:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27449779]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chinelo Anohu.jpg|thumb|Chinelo Anohu]] ''[[w:Chinelo Anohu|Chinelo Anohu]]''' (amụrụ 31 Maachị 1973) Chinelo Anohu bụ onye ọkaiwu Naijiria, onye ọrụ ọha na onye nchịkwa. Ọ bụ onye isi n'oge gara aga na onye isi oche nke National Pension Commission, (PenCom). Ọ bụ onye so na kọmitii mgbanwe ezumike nka nke afọ 2004 na-ewebata atụmatụ ezumike nka na Naịjirịa. Na Mee 2019, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi na onye isi oche nke AfDB's Africa Investment Forum. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọ bụ ugbu a nke ileba anya n'ime ihe ị nwere ike ime n'onwe gị." * "Ihe dị oke egwu mgbe anyị aghọtaghị ihe egwu ndị ahụ." * "Anyị ka na-amụ ihe, anyị ga-aga n'ihu na-amụta n'ihi na COVID-19 na-agbawa obi ma na-enwe mmetụta nke na anyị echeghị na oge mmụta agwụla." * "Ọrịa ọjọọ ahụ butere kọntinent ahụ ọkwa ịdabere n'ihe niile." *"M na-enwekwu mgbanwe mgbanwe. Ọ na-amasị m ịmalite ihe ndị na-adịghị adị. Ọ na-agwụ m ike ịga n'ihe ndị e kwuworo. M na-achọkarị ihe ọhụrụ." *"Ike na-agwụ Afrịka ịnata enyemaka, na-agbakwụnye na ọ ga-aba uru na kọntinent ahụ ilekọta ọdịnihu ya.* *"Echere m na ọ dị mkpa ka e nwee mgbanwe mgbanwe site n'ụzọ anyị si ele imekọ ihe ọnụ..." ==Njikọ mpụga== *Ederede [[W:Chinelo Anohu|Chinelo Anohu]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w: Chinelo Anohu|Chinelo Anohu]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Anohu-Amazu, Chinelo}} exi45dexdlocpbxo0i8ojejyoitbh41 Chinelo Okparanta 0 482 10325 1904 2022-10-10T16:34:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16733667]] wikitext text/x-wiki [[Chinelo Okparanta]] ode akwukwo ==Okwu Ndi okwuru== *“Aunty, ihe ọ sọrọ ya bụrụ, cheta na ọ bụ otu ọnwa na-adalata taa ka afọ juru echi. 62wvysmmdzla1esl3n5d7h071y1puxt Chinua Achebe 0 483 17970 17969 2024-01-12T12:42:29Z Nnodijoy 645 /* Nke nwere nkwadọ */ wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chinua Achebe - Buffalo 25Sep2008 crop.jpg|144px|thumb|right|I nwẹrẹ ihe di gi nma, mu nwere Kwara ihe dim mu nma. Hafu égbé ka o bèdo, hapu Ugo ka obedo. Onye si ò kwégị, kà ǹkù ya gbajie.]] '''[[w:Chinua Achebe|Chinualumogu Achebe]]''' amuru ya na abali iri na isi na onwa Iri na otu ([[November 16]], [[1930]]. Chinua Achebe bụ onye oka ode akwukwo, nke ihe odide ya na edude na mba uwa n'ile. Aha akwukwo mbu odere but [[Fall Apart|Things Fall Apart]]'' na afo (1958) nke atughariri n'asusu di iche iche na mba Afrika. Akuko di na akwukwo a mere ka aha Chinua Achebe ga zuo Uwa n'ile. Omekwara ka amara mba Afrika. ==Nke nwere nkwadọ== * Ụwà dị kà mmanwu na-agba nkwa. A naghi eguzo na otu ebe ma Í chọri ihü ya ofuma. ** ''Arrow of God'' (1988). * Onye Afrika nke na ede ihe na asụsụ bekee nwèkwàrà nsogbu. Òtù ȯ hụrụ onwe ya bụ I kọwa ihe ne me na ufodi uwà (na asụsụ bekee), nke à na emeghi na ụwa ndi Bekee. Òtù o sị hụ onwe ya mèrè ka ó nwė ihe abụọ ó nwèríke imė. O nwère íke túwáriá ihe ọ chọri kwu ka o bá nà ásụsụ bekee, ma ó nwère íke gbása asụsụ bekee ka ȯ bá ihe ȯ chọri kwu ... M sị na ndi si há gi gbàkwụnye asụsụ bekee kọ bá échìchè ndi Afrika, ka há mé ya na íké hé nwèrè nà íshí asụsụ áhụ, kọ bụghi emenjọ. ** Cháfùrù shí Kalu Ogbaa, ''Understanding Things Fall Apart'' (1999), Greenwood Press, ISBN 978-0-313-30294-7. === ''[[w:Things Fall Apart|Things Fall Apart]]'' (1958) === :<small>(Ónúogugu ihü di na parentesis ne kwu ndépụta Fawcett Premier edition nke 1969.)</small> * Ánwú gi chá na ndi nwuzóró ọtȯ buru mbu ndi gburu ikpèrè na okpuru hȧ. ** Íshí 1 (ihü. 11) ==Jikọdọ èzí== {{Wikipedia}} {{Wikipedia-multi|Things Fall Apart|No Longer at Ease}} [[Òtù:Edemede/Ode akwukwuọ]] [[Òtù:Edemede/Ode abụ ndi Afrika]] [[Òtù:Edemede/Ndi di ndụ]] [[Òtù:Edemede/Ndi Naigeria]] fw0ivmbzumicy0wsektwxmtszjdjdrf Chinwe Bode-Akinwande 0 484 1924 1923 2022-10-10T11:29:36Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:|Chinwe Bode-Akinwade]]''' bụ onye na-achị onwe ya; Ọkachamara mgbasa ozi ahịa ihe karịrị afọ iri abụọ gbasara mpaghara ọha na nke onwe. Chinwe na-arụkọ ọrụ ugbu a na First Bank of Nigeria Limited dị ka onye isi, Digital Marketing ma bụrụkwa onye na-ahụ maka mgbasa ozi na-emetụta mmetụta na nke na-enweta ihe nrite bụ ndị na-egosipụtakarị ma tinyekwa FirstBank n'ụzọ dị n'ihu nke ụlọ ọrụ ndị a ma ama na ụwa n'ahịa dijitalụ. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ihe ndabere maka ịmalite ntọala ahụ bụ mkpa ọ dị imetụta ndụ ụmụ nwanyị ndị nwere ike itụfugo olileanya." **[https://www.vanguardngr.com/2020/01/we-cannot-eleghara-the-widows-among-us-mrs-bode-akinwade/amp/] Chinwe Bode-Akinwande Na-ekwu okwu na: Gịnị mere i ji malite ntọala gị maka ụmụ nwanyị di ha nwụrụ?. * "A na-akwali anyị ịkwado ndị inyom di ha nwụrụ na-enweghị ihe ùgwù n'inwe echiche ziri ezi banyere ndụ, n'agbanyeghị nsogbu ndị ha nwetara site na nnwụnahụ onye ha hụrụ n'anya, karịsịa onye isi ezinụlọ." **[https://www.vanguardngr.com/2020/01/we-cannot-eleghara-the-widows-among-us-mrs-bode-akinwade/amp/] Chinwe bode-Akinwande Na-ekwu okwu na: Gịnị kpatara i jiri malite ntọala gị maka ụmụ nwanyị di ha nwụrụ?. Ọtụtụ ụmụ nwanyị ugbu a bụ ndị nwe ụlọ ahịa ma nwee ike ọ bụghị naanị na-elekọta ezinụlọ ha kama ndị na-ewe ndi ọrụ. Ihe karịrị ụmụaka iri anọ (40) bụ ndị enweghị olileanya na agụmakwụkwọ na-alaghachi n'ụlọ akwụkwọ, site na ịkwụ ụgwọ ụlọ akwụkwọ yana akwụkwọ. " **[https://marketingedge.com.ng/why-we-started-our-charity-organisation-ceo-cba-foundation/] Akinwande na-ekwu maka ọrụ ebere na-enye ụmụ nwanyị ike. * "E nwere m ndị enyi ndị a na-ata ahụhụ, apụrụ m ịgwa gị, mmekpa ahụ na ikpe na-ezighị ezi a na-eme ndị inyom di ha nwụrụ na mba ahụ bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche, ya mere, ekpebiri m itinye obere oke m dị ka ihe ịchọ ọdịmma onwe onye nanị iji belata ihe mgbu ha." **[https://businessday.ng/women-in-business/article/women-in-business-chinwe-bode-akinwande/] Akinwande na-ekwu maka ndị enyi e mejọrọ site n'ịbụ onye di ya nwụrụ. * "A naghị ahụ ndị inyom di ha nwụrụ dị ka akụkụ nke ọha mmadụ ma na-emeso ha dị ka ngwaahịa ndị na-enweghị ụkpụrụ." **[https://guardian.ng/guardian-woman/98-per-cent-of-widows-i-met-have-withdrawn-their-children-from-school-due-to-lack-of-available -ego/] Akinwande na-ekwu maka adịghị ike nke ụmụ nwanyị. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Chinwe Bode-Akinwande]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Chinwe Bode-Akinwande]] na Wikiquotes. [[Òtù:wq/Ig]] l57zkwu6h4yzsvwf791f0wqn194m6rb Chinwe Chukwuogo-Roy 0 485 10327 1928 2022-10-10T16:35:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5101373]] wikitext text/x-wiki [[Chinwe Chukwuogo-Roy]] '''Chinwe Chukwuogo-Roy''' Onye na-ese ihe bụ Chinwe Chukwuogo-Roy, onye nwụrụ n'ihi ọrịa kansa mgbe ọ dị afọ 60, na-ese ọdịdị ọdịdị Africa n'oge ọ bụ nwata ma nyekwa otu ọmarịcha agba ahụ na ọdịda anyanwụ na Suffolk, bụ ebe o bi. Ọrụ ya gụnyere mmanụ, etchings, monotypes na pastels. Ọ ruru n'ọkwa ọrụ ya mgbe e nyere ya ọrụ eserese nke Queen ka o mee akara jubilii ọla edo ya na 2002. E mere ya MBE na afọ 2009. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Nna ya n'okwu nke aka ya, bụ nke 'ọgbọ efu', ọgbọ nke lekwasịrị anya n'inweta 'ọrụ kwesịrị ekwesị' ọ bụ ezie na ọ bụ onye na-ese ihe n'obi. Ọrụ ya bụ ịgba ndị ntorobịa ume ịgbaso nrọ ha ma were Art dị ka nhọrọ yana ụzọ nkwupụta. <ref>https://art635.gallery/culture/the-art-of-chinwe-chukwuogo-roy</ref> ===Ebenside=== 2mx2a3ddcgzcyubfp1e9vruunyjc8qm Chinwe Ohajuruka 0 486 10328 1932 2022-10-10T16:35:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q62040363]] wikitext text/x-wiki [[Chinwe Ohajuruka]] '''chinwe Ohajuruka''' Chinwe Ọhajuruka bụ onye na-ese ụkpụrụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ a mụrụ na Naịjirịa. Ọ na-ekewa oge ya n'etiti Nigeria na United States maka ọrụ. Ọ ghọrọ onye Sub-Saharan African Laureate maka Cartier Initiative Awards na France na 2015 maka ntinye aka ya na ụlọ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ dị ọnụ ala na ịzụ ahịa ọha. Amụrụ na: 1960 (afọ 62) ===Ihe Ndị Ọkwụrụ=== *"Ụwa dum na karịsịa Afrika Afrika na-echere ịrị elu nke nwanyị Africa. Nbili nke nwanyị Africa na-arụsi ọrụ ike, na-anụ ọkụ n'obi, bụ onye na-anụ ọkụ n'obi, na-eme ihe ọ ga-eme kwa ụbọchị n'emeghị mkpesa ma ọ bụ na-atụ anya ụgwọ ọrụ - anyị kwesịrị ịkwado, ịgba ume, kwụọ ụgwọ na ịzụ ụmụ nwanyị ndị a.Ụwa na-echere anyị ndị inyom nwere mmasị anyị na ihe okike anyị, enweghị ike ile anya nhụjuanya, na ọchịchọ anyị ime mgbanwe, ibili na elu. gbaa mbọ." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/8/24/quote-of-the-day#:~:text=The%20world%20is%20waiting%20for,rise%20up%20and%20take%20charge.%22</ref> ===Ebenside=== hbot8llye84q57iuc9pticppzmyuor4 Chinweizu 0 487 1934 1933 2022-10-10T11:29:37Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Chinweizu == Chinweizu Ibekwe (amuru 26 Maachị 1943), onye amara aha ya dika Chinweizu, bu onye nkatọ, onye edemede, odee, na odeakụkọ. == Ihe ndi okwuru == * Ị ka nnukwu nsogbu gị niile. Naanị adala mbà. * Ahụtụbeghị m onwe m dị ka obere mmadụ. A na m ahụ onwe m mgbe niile dị ka nnukwu nwa nwoke, onyeisi ụgbọ mmiri, onye ndu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chinedu-ikedieze/594/ o2lngrff32pdzxuqgmqxwgmcl1eha4j Chinyere Kalu 0 488 10329 1939 2022-10-10T16:35:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28755446]] wikitext text/x-wiki '''Chinyere Kalu''' bụ nwanyị mbụ na -anya ụgbọelu na-azụ ahịa na Naịjirịa na nwaanyị mbụ bu ụgbọelu na Naịjirịa. == '''Okwu onye''' == * "Obi dị m ụtọ na anaghị m achụ ezinụlọ m n'àjà maka ọrụ" == '''Nrụtụaka''' == * https://punchng.com/im-happy-not-sacrificing-my-family-for-career-chinyere-kalu/ 03a4eacvx66wzt1x5d73mrdokd60dh6 Chioma Akpotha 0 489 15166 10330 2023-10-18T13:44:01Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Chioma Akpotha''' (amụrụ n'ọnwa Maachị, 1980) bụ onye n'eme ihe nkiri, onye nduzi ihe nkiri na onye mmepụta. Ọ naara aza [[Chioma Chukwuka]] nke gbanwere na 2006 mgbe [[Franklin Akpotha]] lụrụ ya. == Kwotu == # Ndụ adịghị ogologo,kporie ndụ̀ ruo n'isi, site mmalite ruo ọgwụgwụ ya. # Mgbe ị na enwe obi ụtọ, ị na enwe Ihe ịga nke ọma. # Ihe ọbụla ị̀ na eme,gaa njem,hụ̀ta ihe gbasara ụwa, nwetakwa mmụta gbasara ụdị mmadụ dị iche iche na omenala ha. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akpotha, Chioma}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} 5wl30656su3afemscidsrme3pg0d2pw Chioma Okereke 0 490 10331 1951 2022-10-10T16:35:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q80868405]] wikitext text/x-wiki [[Chioma Okereke]] Chioma Okereke bụ onye na-ede abụ, onye ode akwụkwọ na onye edemede akụkọ dị mkpirikpi. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya, Bitter Leaf (2010), ka edepụtara aha maka ndị ode akwụkwọ Commonwealth ==Okwu ndi ọkwụrụ=== *Etufuru m olu site n'iti mkpu. N'eziokwu, ị chọghị ịma! ==Edensibia== * [https://twitter.com/chiomatic?lang=en|Chioma Okereke] oaqwmpmafxltms41yn3tq9xtucinw5h Chiwetalu Agu 0 491 10332 1955 2022-10-10T16:35:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5102607]] wikitext text/x-wiki [[Chiwetalu Agu]] '''Chiwetalu Agu''' bụ onye a mụrụ n'afọ 1956. Ọ bụ onye meriri ihe nrite 2012 Nollywood maka 'onye na-eme ihe nkiri kacha mma na ihe nkiri obodo (a na-abụghị asụsụ bekee)'. Ojiji o ji nkwubi okwu, nkebiokwu ma ọ bụ okwu e ji mara ya n'ọtụtụ ihe nkiri emewo ka ọ bụrụ aha ezinụlọ pụrụ iche na [[w:Nigeria|Naijiria]] na n'etiti ndị na-akwado Nollywood n'ozuzu ya. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Aka ose adighi mma na otele *mbgagbu Uwa agbabguo uwa *Nkoli akolia n’elu kolia n’ala *Oji ofo g’ato n’ije *Akpurum ara n’onu chi efo *A gwomu aju bunye ike nwanyi *Nwanyi ajadu akwaa mu iko <ref>https://www.ghgossip.com/10-interesting-slangs-of-chiwetalu-agu-that-will-definitely-make-your-day/</ref> ===Ebenside=== qrjw56f9wrgrbrtm9quyn3x0jfik07p Chizzy Alichi 0 492 18090 18089 2024-01-26T13:07:35Z Ogalihillary 215 /* Ọrụ */ wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chizzy_Alichi_Art.png|thumb|Chizzy Alichi Art]] ==Ndụ mbido== '''Chizzy Alichi''' bụ onye ama ama na Naijiria na-eme ihe nkiri, onye na-ese ihe nkiri na ihe nlereanya. Ọ bụ nwaafọ Ezza Nkwubor Nike dị n'Enugwu East, amuru ya na Disemba 23rd, 1993, n'Enugwu.<ref>https://www.thecityceleb.com/biography/celebrity/actress/chizzy-alichi-biography-husband-age-child-net-worth-house-sisters-photos-wedding-married-wikipedia/</ref> Onye na-eme ihe nkiri dị afọ 27 dị ka nke August 2021. Ọ bụ onye ikpeazụ mụrụ na ezinụlọ ya nke ụmụnne atọ. Nne na nna Chizzy Alichi bụ Maazị na Oriakụ Alexander Alichi ma bụrụ isi mmalite nke mkpali ya.<ref>https://www.tuko.co.ke/391465-chizzy-alichi-biography-husband-parents-house-net-worth-movies.html</ref> ==Agụmakwụkwọ== Chizzy Alichi gara Enugu State University of Science and Technology (ESUT) wee gụchaa nzere bachelọ na injinia ugbo.<ref>https://www.thecityceleb.com/biography/celebrity/actress/chizzy-alichi-biography-husband-age-child-net-worth-house-sisters-photos-wedding-married-wikipedia/</ref> = Ọrụ = Ọ malitere ọrụ ịgba egwu na ngwụcha afọ 2010, mgbe ọ debanyere aha ya na ndị otu Actors Guild of Nigeria (AGN) n'ụlọ ọrụ ha dị n'Enugwu. Mgbe o debanyere aha ya, ọ malitere ịgachi ihe nkiri nkiri ruo mgbe ọ nwetara ọrụ mbụ ya. Enwere ihe ọzọ ịmara maka Chigozie Stephanie Alichi aka Chizy Alichi.<ref>https://www.thecityceleb.com/biography/celebrity/actress/chizzy-alichi-biography-husband-age-child-net-worth-house-sisters-photos-wedding-married-wikipedia/</ref> O meela ihe na ihe nkiri Nollywood karịrị otu narị na iri asatọ. Ụfọdụ n'ime ihe nkiri o mere na ya gụnyere Drop of Blood, Throne of Glory, Akaraoku, na ọtụtụ ndị ọzọ na-ekwere na ya nwere usoro nka.<ref>https://thrillng.com/chizzy-alichi-biography/</ref> ==Quotes== ==Reference== [[Category: Ụmụ nwanyị]] leypenzntwrzurp5j8u9gtmmmvkhh8y Chloe Gong 0 493 10334 1965 2022-10-10T16:36:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q103817607]] wikitext text/x-wiki [[Chloe Gong]] '''[[w: Chloe Gong|Chloe Gong]]''' (amụrụ 1997/1998) bụ ndị njem New Zealand sitere na China, ọ bụ onye edemede na nwa akwụkwo [[w: Mahadum Pennsylvania|n'Mahadum Pennsylvania]]. ==Okwu o kwuru== *… Ọ na-adị ka ibi ndụ okpukpu abụọ mgbe ụfọdụ n'ihi na ọ naghị adị ka m na-eyi ndụ ndụ Twitter m mgbe m na-aga n'ogige ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ na-aga klaasị, yabụ nwa akwụkwọ Chloe na Onye edemede Chloe bụ mmadụ abụọ dị iche iche. Echere m na m na-abịarukwu nso na mbipụta, ka ndị a n'ihi na ọ dịghị ka m na-eyi m akụko ndu Twitter m gburugburu mgbe m na-eje ije na campus ma ọ bụ na-aga na klas, otú Student Chloe na Author Chloe bụ nnọọ mmadụ abụọ dị iche iche. Echere m na ka m na-abịarukwu nso na mbipụta, ka akụkụ abụọ a nke m na-amalite ịbanye n'otu, karịsịa mgbe ndị enyi m na mahadum chọpụtara akwụkwọ m. Ọ bụ n'ezie ihe m na-agbasi mbọ ike iji mara ahụ, ịkwụsị onwe m site n'iwepụ akwụkwọ m wee bụrụ "oh, ọ bụghị ihe ọ bụla, naanị ihe ntụrụndụ" ma ọ bụrụ na ọ na-abịa n'etiti ìgwè ndị kọleji na n'akụkụ nke ọzọ, ka m ghara imebi onwe m dị ka nwa akwụkwọ dị ka "oh, a na m aga klaasị" n'etiti ìgwè ndị edemede. ** N'ịbụ onye odee ebipụtara mgbe ọ bụ onye na-agụghị akwụkwọ na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/" Ajụjụ ọnụ Chloe Gong: ọbara na-eto eto n'ime ndị okenye "] Onye edemede (Ọkt 16 2020) akụkụ abụọ nke m na-amalite ịbanye n'ime otu, karịsịa mgbe ndị enyi m kọleji chọpụtara akwụkwọ m. Ọ bụ n'ezie ihe m na-agbasi mbọ ike iji mara ahụ, ịkwụsị onwe m site n'iwepụ akwụkwọ m wee bụrụ "oh, ọ bụghị ihe ọ bụla, naanị ihe ntụrụndụ" ma ọ bụrụ na ọ na-abịa n'etiti ìgwè ndị kọleji na n'akụkụ nke ọzọ, ka m ghara imebi onwe m dị ka nwa akwụkwọ dị ka "oh, a na m aga klaasị" n'etiti ìgwè ndị edemede. ** N'ịbụ onye odee ebipụtara mgbe ọ bụ onye na-agụghị akwụkwọ na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/" Ajụjụ ọnụ Chloe Gong: ọbara na-eto eto n'ime ndị okenye "] na Onye edemede (Ọkt 16 2020) * Otu n'ime anụrị anụ ụlọ m kacha mma bụ mgbe ndị mmadụ na-emekọ ihe na ahụmịhe na afọ, ọ nweghịkwa ihe na-ebuli m mgbidi karịa ndị edemede guzobere na-ekwupụta na ndị na-eto eto niile bụ ahịhịa n'ihi na ha onwe ha bụ ahịhịa mgbe ha dị obere. Nke ahụ nwere ike ịbụ eziokwu nye ha - amaghị m akụkọ ndụ onye ọ bụla! Ma echere m na ichere ịbanye n'ime mbipụta abụghị maka afọ onye edemede kama ahụmahụ onye edemede ahụ. Ọ bụrụ na mmadụ amalite ide ihe mgbe ọ dị afọ 20 wee gbalịa ozugbo ibipụta ya, ọ ga-abụ na ha ga-ezute ọdịda ụfọdụ - ma ọ bụghị n'ihi afọ n'ihi ahụmahụ ... ** Na stereotype a na-ekenyekarị ndị na-eto eto na-ede akwụkwọ na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/ "Chloe Gong interview: Young blood in Young Adult"] na The The Onye edemede (Ọkt 16 2020) *...Echere m na ọtụtụ ndị ọkachamara na ụlọ ọrụ a kwenyere n'ezie na ndị na-eto eto enweghị ike ide ihe, ndị ọzọ kwenyere na ọ bụrụ na anyị emeela ya, ọ bụ naanị n'ihi na afọ anyị na-egbuke egbuke ma na-adọrọ mmasị, na naanị nke ahụ bụ ihe na-akpali anyị site na ya. . M na-ala azụ ịsị na ọ bụla ihe mgbochi zuru oke n'ihi na maka ndị na-ede akwụkwọ a na-ekewaghị ekewa enwere n'ezie ihe mgbochi ndị ọzọ nke ka njọ. Ma mgbe a bịara n'afọ ndụ, ahụla m ndị ọrụ na-ekwupụta n'ihu ọha na ha agaghị abịanye aka na kọleji ma ọ bụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Obi dị m ụtọ na m nwere onye nnọchi anya na ndị editọ kwenyere na m n'agbanyeghị afọ ndụ m ma were afọ ndụ m n'uche dị ka akụkụ ọzọ nke m bụ mmadụ - dịka ndị edemede ndị ọzọ si bụrụ ndị nne na nna oge niile / ndị nlekọta… ** Na ihe mgbochi mbipụta nke ndị na-eto eto na-ede akwụkwọ na-eche ihu na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/ "Chloe Gong interview: Young blood in Young Adult"] na The The Onye edemede (Ọkt 16 2020) * Ọ bụ ezie na e nwere ọtụtụ ihe mgbochi ma a bịa n'ihe gbasara ụlọ ọrụ mbipụta - maka ndị na-eto eto, ndị na-acha agba, na ndị na-agba chaa chaa - ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke obodo dị obiọma na magburu onwe ya. Ọ dị mfe ịnweta jaded, na m na-enwekarị jaded, ma na njedebe nke ụbọchị, oge m na ụlọ ọrụ a enyeghị m ụfọdụ ndị enyi m kacha mma ma mee ka m mata ndị na-amaghị m, ma ọ bụghị ' egbula oge inye aka mgbe ọ dị mkpa. N'ozuzu, anyị chọrọ ọtụtụ ọrụ, enwere m olileanya na anyị agaghị akwụsị imeziwanye, ma ahụmahụ m ruo ugbu a egosila m na anyị nwere ndị dị mma dị otú ahụ na-arụ ọrụ na ya na ọtụtụ ndị na-eto eto dị njikere ịmalite ma gbanwee ọnọdụ ahụ maka. nke ka mma. ** Na ohere nke ịbụ jaded dị mfe == *… Ọ na-adị ka ibi ndụ okpukpu abụọ mgbe ụfọdụ n'ihi na ọ naghị adị ka m na-eyi ndụ ndụ Twitter m mgbe m na-aga n'ogige ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ na-aga klaasị, yabụ nwa akwụkwọ Chloe na Onye edemede Chloe bụ mmadụ abụọ dị iche iche. Echere m na ka m na-abịarukwu nso na mbipụta, ka akụkụ abụọ a nke m na-amalite ịbanye n'otu, karịsịa mgbe ndị enyi m na mahadum chọpụtara akwụkwọ m. Ọ bụ n'ezie ihe m na-agbasi mbọ ike iji mara ahụ, ịkwụsị onwe m site n'iwepụ akwụkwọ m wee bụrụ "oh, ọ bụghị ihe ọ bụla, naanị ihe ntụrụndụ" ma ọ bụrụ na ọ na-abịa n'etiti ìgwè ndị kọleji na n'akụkụ nke ọzọ, ka m ghara imebi onwe m dị ka nwa akwụkwọ dị ka "oh, a na m aga klaasị" n'etiti ìgwè ndị edemede. ** N'ịbụ onye odee ebipụtara mgbe ọ bụ onye na-agụghị akwụkwọ na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/" Ajụjụ ọnụ Chloe Gong: ọbara na-eto eto n'ime ndị okenye "] na Onye edemede (Ọkt 16 2020) * Otu n'ime anụrị anụ ụlọ m kacha mma bụ mgbe ndị mmadụ na-emekọ ihe na ahụmịhe na afọ, ọ nweghịkwa ihe na-ebuli m mgbidi karịa ndị edemede guzobere na-ekwupụta na ndị na-eto eto niile bụ ahịhịa n'ihi na ha onwe ha bụ ahịhịa mgbe ha dị obere. Nke ahụ nwere ike ịbụ eziokwu nye ha - amaghị m akụkọ ndụ onye ọ bụla! Ma echere m na ichere ịbanye n'ime mbipụta abụghị maka afọ onye edemede kama ahụmahụ onye edemede ahụ. Ọ bụrụ na mmadụ amalite ide ihe mgbe ọ dị afọ 20 wee gbalịa ozugbo ibipụta ya, ọ ga-abụ na ha ga-ezute ọdịda ụfọdụ - ma ọ bụghị n'ihi afọ n'ihi ahụmahụ ... ** Na stereotype a na-ekenyekarị ndị na-eto eto na-ede akwụkwọ na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/ "Chloe Gong interview: Young blood in Young Adult"] na The The Onye edemede (Ọkt 16 2020) *...Echere m na ọtụtụ ndị ọkachamara na ụlọ ọrụ a kwenyere n'ezie na ndị na-eto eto enweghị ike ide ihe, ndị ọzọ kwenyere na ọ bụrụ na anyị emeela ya, ọ bụ naanị n'ihi na afọ anyị na-egbuke egbuke ma na-adọrọ mmasị, na naanị nke ahụ bụ ihe na-akpali anyị site na ya. . M na-ala azụ ịsị na ọ bụla ihe mgbochi zuru oke n'ihi na maka ndị na-ede akwụkwọ a na-ekewaghị ekewa enwere n'ezie ihe mgbochi ndị ọzọ nke ka njọ. Ma mgbe a bịara n'afọ ndụ, ahụla m ndị ọrụ na-ekwupụta n'ihu ọha na ha agaghị abịanye aka na kọleji ma ọ bụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Obi dị m ụtọ na m nwere onye nnọchi anya na ndị editọ kwenyere na m n'agbanyeghị afọ ndụ m ma tinyekwa afọ m n'uche dị ka akụkụ ọzọ nke m bụ mmadụ - dịka ndị edemede ndị ọzọ si bụrụ ndị nne na nna oge niile / ndị nlekọta… ** Na ihe mgbochi mbipụta nke ndị na-eto eto na-ede akwụkwọ na-eche ihu na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/ "Chloe Gong interview: Young blood in Young Adult"] (Ọkt 16 2020) * Ọ bụ ezie na e nwere ọtụtụ ihe mgbochi ma a bịa n'ihe gbasara ụlọ ọrụ mbipụta - maka ndị na-eto eto, ndị na-acha agba, na ndị na-agba chaa chaa - ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke obodo dị obiọma na magburu onwe ya. Ọ dị mfe ịnweta jaded, na m na-enwekarị jaded, ma na njedebe nke ụbọchị, oge m na ụlọ ọrụ a enyebeghị m ụfọdụ ndị enyi m kacha mma ma mee ka m mata ndị na-amaghị m, ma ọ bụghị ' egbula oge inye aka mgbe ọ dị mkpa. N'ozuzu, anyị chọrọ ọtụtụ ọrụ, enwere m olileanya na anyị agaghị akwụsị imeziwanye, ma ahụmahụ m ruo ugbu a egosila m na anyị nwere ndị dị mma dị otú ahụ na-arụ ọrụ na ya na ọtụtụ ndị na-eto eto dị njikere ịmalite ma gbanwee ọnọdụ ahụ maka. nke ka mma. ** Na ohere nke ịghọ jaded n'ụzọ dị mfe na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/chloe-gong-interview/ "Chloe Gong Ajụjụ ọnụ: Ọbara na-eto eto na-eto eto"] ==Njikọ mpụga== [[q: Chloe Gong|Chloe Gong]] na Wikiquote tkrlnqwoq1a2rqqhe0x81bvv03kpehw Chloé Zhao 0 494 10335 1968 2022-10-10T16:36:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21078321]] wikitext text/x-wiki Chloé Zhao, amụrụ Zhao Ting (Chinese dị mfe: 赵婷; Chinese ọdịnala: 趙婷; pinyin: Zhào Tíng, amụrụ 31 Maachị 1982), bụ onye na-eme ihe nkiri a mụrụ na China, [nkwupụta 1] mara nke ọma maka ọrụ ya na ihe nkiri kwụụrụ onwe ya. Ihe nkiri mpụta mbụ nke Zhao, Songs My Brothers Taught Me (2015), ewepụtara na Sundance Film Festival iji nweta nkwanye ùgwù dị egwu wee nweta nhọpụta maka onyinye onyinye mmụọ independent maka ihe izizi kacha mma. Ihe nkiri ngosi ya nke abụọ, The Rider (2017), bụ onye tozuru oke wee nata nhọpụta maka onyinye mmụọ nnwere onwe maka ihe nkiri kacha mma na onye isi kacha mma. [[Usòrò:Chloe Zhao by Gage Skidmore.jpg|thumb|Chloe Zhao]] ==== Ihe ndi O okwuru ==== * Ọtụtụ mgbe, ọ na-adị m ka ọ̀ bụ onye mba ọzọ n’ebe ọ bụla m gara, n’ihi ya, akụkọ gbasara njirimara na ihe ụlọ pụtara na-amasị m mgbe nile.<ref>https://www.brainyquote.com/authors/chloe-zhao-quotes</ref> * Onye na-eme ihe nkiri enweghị ike inye aka ma ọ bụghị iji abụ kọọ akụkọ ahụ. M na-eweta eziokwu na akụkọ ifo m. Ihe ndị a na-aga aka. * Ihe m hụrụ n'anya maka America abụghị ihe American Dream mana eziokwu ahụ bụ na enwere mmụọ ịlụ ọgụ ka ọ gaa n'ihu na-arọ nrọ ozugbo agbajiri nrọ ahụ. * M na-agbanwe onwe m mgbe niile. Enwere m ọdịda na nke ahụ n'ihi na ị na-agbalị mgbe niile ịchọpụta onye ị bụ, mana n'otu oge ahụ, a gọziri m na enweghị isi agba na kwaaji. * N'ụzọ dị mwute, echere m na m kpafuru nke ukwuu na-etolite nke na enweghị m mmetụta siri ike nke njirimara. Anaghị m enwe mmetụta ịnọ n'ụlọ ebe ọ bụla, n'ihi nke ahụ, echere m na m bụ mgbamaka * Ọ dị ezigbo mkpa ka anyị na-agwa ụmụ anyị nwaanyị ka ha dị ike. Ma na-agwa anyị na ụmụ anyị na ha nwere ike na-adịghị ike, ka ndị a odide na ihuenyo na-adịghị n'ụzọ zuru okè nwoke cowboys na mgbe ada, n'ihi na anyị na ụmụ nwoke na-agbanwe ha psyche dị ka nke ọma, nke ahụ bụ dokwara mkpa maka feminism.<ref>https://www.brainyquote.com/authors/chloe-zhao-quotes </ref> === Ebensidee === 5ttc6n5qiird742dbbw7bpra1o078xm Chris Abani 0 495 13391 10336 2023-04-16T09:09:10Z Tallon nollat 371 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chris Abani by David Shankbone.jpg|144px|thumb|right|Abani (2007)]] '''[[:w:Chris Abani|Christopher Abani]]''' (Önwa Iri na Abụo 27, 1966) bu onye ode akwukwuọ nke déré iduuazi ''Masters of the Board''. ==Nke nwere nkwadọ== === Ịzù TED Africa (2008) === * Ihem mụtàrà nà uwà bu ha naa zọ uwà na áká di ka Kristi; ȯ bu na ọmịkọ, ọmịkọ nke kwa daa. Na Afrika Ṅkwȯ he nwèrè ótù ihe ha na kpọ ubuntu. Ubuntu bu échiche sírí na ótu madu gi bu madu mgbe madu ọzȯ ziri ọ bu mádu. ** [http://dotsub.com/view/00ce011c-4463-4edc-a9e9-a2768079bc07 "Chris Abani na òchìchè uwà madu,"] ''dotSUB'' ([[2008-11-13]]) {{Wikipedia}} [[Òtù:Edemede/Ode akwukwuọ]] [[Òtù:Edemede/Ode abụ ndi Afrika]] [[Òtù:Edemede/Ndi di ndụ]] [[Òtù:Edemede/Ndi Naigeria]] ocoschwpdxuuatz910ge0povhjgphq0 Chris Attoh 0 496 10337 1978 2022-10-10T16:36:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17612095]] wikitext text/x-wiki == Chris Attoh == Chris Attoh (amuru Christopher Keith Nii Attoh; May 17, 1979) bụ onye omere Ghana, onye isi ihe nkiri, ụdị ikuku, onye na-egosi ihe onyonyo na onye nrụpụta. A maara ya nke ọma dị ka "Kwame Mensah" na Nigerian soap opera Tinsel. == Ihe ndi okwuru == * Iji mara ọrụ ọ bụla, ọzụzụ bụ isi. * N'ime ihe niile na-eme n'ụwa taa, mmadụ ga-achọrịrị ụzọ isi gosipụta mgbanwe anyị tụrụ anya ịhụ. * Na-arụ ọrụ dịka ịchọghị ego ahụ, hụ n'anya dịka nke a na-emetụbeghị gị, gbaa egwu dịka ọ dịghị onye na-ekiri, kpeekwa ekpere ka ndụ gị dabere na ya. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=8 8m5a9djyfdtm9bbq7wnejuqzq71dll0 Chris Colfer 0 497 10338 1986 2022-10-10T16:36:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q211566]] wikitext text/x-wiki [[Chris Colfer]] Ọ bụ onye omere America, onye na-agụ egwú na onye ode akwụkwọ mara amara maka ihe ngosi ya nke Kurt Hummel na usoro telivishọn Glee. ==Okwu ndi okwuru== *O nweghị ihe ọjọọ dị gị. E nwere ọtụtụ ihe na-ezighị ezi na ụwa ị na-ebi na na maa pụọ ​​na ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-eme ka onye ọ bụla nwee mwute na-amasị *M na-eche na e nwere anwansi n'ụwa, na e nwere ndị mmadụ n'ụwa nwere ịtụnanya ikike na anyị dị nnọọ na-amaghị banyere ya. ==Edensibia== [http://www.goodreads.com/author/quotes/4919495.Chris_Colfer], Good Reads Book Reviews. [http://burts-snapback.tumblr.com/post/27261453499/i-love-thinking-that-there-is-magic-in-the-world], Chicago-Sun July 15, 2012, interview with Chris Colfer; archived. {{DEFAULTSORT: Colfer, Chris}} hrpb35jg483q52xydwzo7owrubaznb3 Chris Hedges 0 498 10339 1989 2022-10-10T16:36:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1274616]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chris-hedges3.JPG|thumb| Steeti ikpe ikpe dị ka onye aka ya dị ọcha, bụ ikpe mara. Ọ bụ ịkwado, site na ngafe na nrube isi, ọtụtụ mpụ nke steeti mere.]] '''[[w:Chris Hedges|Christopher Lynn Hedges]]''' (a mụrụ [[w: September 18|September 18]], [[w:1956|1956]]) bụ onye odeakụkọ America, [[w: Presbyterian Church | Presbyterian]] onye ozi, na nleta [[w: Princeton university|Mahadum Princeton]] onye nkuzi. Akwụkwọ ya gụnyere ''[[w:Agha Bụ Ike Na-enye Anyị Pụtara National Book Critics Circle Award for Nonfiction]]. Na 2002 Hedges bụ akụkụ nke otu ndị nta akụkọ asatọ na The ''[[w:New York Times|New York Times]]'' nyere [[w: Pulitzer Prize | Pulitzer Prize]] maka mkpuchi akwụkwọ akụkọ banyere iyi ọha egwu zuru ụwa ọnụ. == Okwu okwuru == === 2000s === * Ọtụtụ n’ime ndị a a na-amaba n’ọgụ n’oge na-adịghị anya na ọ gaghị ekwe omume ịnọgide na-enwe echiche ụgha banyere agha. ** ''Agha Bụ Ike Na-enye Anyị Pụtara'' ISBN 1586480499, (2002) *Ihu ịhụ mba n'anya, na-abụkarị ụdị ofufe onwe onye na-ekpuchi ekpuchi, na-egosipụta ịdị mma anyị, echiche anyị, ebere anyị ma na-akwa ákwá maka omume rụrụ arụ nke ndị kpọrọ anyị asị. ** ''Agha Bụ Ike Na-enye Anyị Pụtara'' ISBN 1586480499, (2002) * Ka m na-elegharị anya n’ìgwè mmadụ ahụ, a na m agba àmà ihe ndị m gbaara na Plaza de Mayo dị na Argentina ma ọ bụ n’ámá dị na Belgrade… ọ na-agbawa m obi mgbe m hụrụ ya na obodo m. ** [https://www.democracynow.org/2003/5/21/new_york_times_reporter_chris_hedges New York Times Reporter, Chris Hedges nọ na-agbapụ na Stage wee gbutu igwe okwu ya ugboro abụọ ka ọ na-ekwu okwu ngụsị akwụkwọ na Agha na Alaeze Ukwu na Rockford College na Illinois.] (21 Mee 2003) * N’ime afọ 3,400 gara aga, ụmụ mmadụ anọwo n’udo kpam kpam maka 268 n’ime ha, ma ọ bụ nanị pasent 8 nke akụkọ ihe mere eme e dekọrọ edekọ. ** ''Ihe Onye ọ bụla Kwesịrị Ịma Banyere Agha'' (July 2003) * Ndị meriri emeri mara [[w:agha|agha]]. Ha na-ahụ site na ihe efu [[w:jingoism |jingoism]] nke ndị na-eji okwu [[w: abstract|abstract]] nke [[w: ebube|ebube]], [[w: nsọpụrụ|nsọpụrụ]], na [[w: ịhụ mba n'anya|ịhụ mba n'anya]] na [[w: mkpuchi|mkpuchi]] iti-nkpu nke [[w: merụrụ|merụrụ ahụ]], [[w: enweghị uche|enweghị uche]] igbu mmadụ, [[w:war profiteering|agha achụmnta ego]], na-akụta obi [[w: nwute|mwute]]]. ** [http://www.antiwar.com/orig/hedges.php?articleid=6294 Agha: Eziokwu na akụkọ ifo] (11 June 2005) * Anyị na-enweta mkpochapụ ngwa ngwa nke ụdị ndụ nke mbara ala - ihe dị ka ụdị 8,760 na-anwụ kwa afọ - n'ihi na, n'ikwu ya n'ụzọ dị mfe, enwere ọtụtụ mmadụ. Ọtụtụ n'ime ihe ndị a [[w: mkpochapụ|mkpochapụ]] bụ nsonaazụ nke mkpa ike, ụlọ, nri na akụrụngwa ndị ọzọ na-agbasa. The [[w:Baiji|Yangtze River dolphin]], [[w: Atlantic gray|Atlantic gray whale]], [[w:West black rhinoceros|West African black rhino]], [[w:Merria|Merriam's elk]], [[w: California |California grizzly bear]], [[w: Silver trout|silver trout]], [[w: blue pike|blue pike]] na [[w:dusky seaside sparrow|dusky seaside sparrow]] bụ ndị mmadụ na-ata ahụhụ [[w:kabigara|kabigara mmadụ]]. Mmụba ndị mmadụ, dịka [[w:E. O. Wilson|E. O. Wilson]] na-ekwu, bụ "anụ dị n'elu ala." Ụdị dị iche iche na-apụ n'anya n'ọ̀tụ̀tụ̀ otu narị ruo otu puku ngwa ngwa karịa ka ha na-enwe tupu mmadụ abịarute. Ọ bụrụ na ọnụ ọgụgụ nke mkpochapụ ugbu a na-aga n'ihu, Homo sapiens ga-abụ otu n'ime ụdị ndụ ole na ole fọdụrụ na mbara ala, ndị òtù ya na-akpachapụ anya n'etiti onwe ha maka mmiri, nri, mmanụ ọkụ na ikekwe ikuku ruo mgbe ha onwe ha kwa ga-apụ n'anya. Ụmụ mmadụ, Wilson na-ekwu, na-ahapụ [[w: Cenozoic|Cenozoic]], afọ nke mammals, na ịbanye Eremozoic - oge ịnọ naanị ya. Ọ bụrụhaala na a na-ele ụwa anya dị ka ihe onwunwe nke agbụrụ mmadụ, nkwenye nke onye ọ bụla nabatara site na [[w:Amụ ọzọ|amụkwa ọzọ]] Ndị Kraịst ruo [[w:Marxists|Marxists]] ruo [[w:free-market|ahịa efu]] ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba. , a kara aka na anyị ga-ebi n'ime ala tọgbọrọ chakoo. ** [https://www.truthdig.com/articles/we-are-breeding-ourselves-to-extinction/"Anyị na-azụ onwe anyị ka ikpochapụ", truthdig.com], Maachị 9, 2009 * Anyị nọ n'aka ekpe echefuola na ajụjụ abụghị ka ị ga-esi nweta ezigbo mmadụ ịchị achị, ọtụtụ ndị na-achị na-adịchaghị mma ma na-abụkarị venal. Ajụjụ bụ kedu ka anyị ga-esi mee ka ndị nọ n'ọchịchị na-atụ anyị ụjọ ma ghara ịbụ ndị usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eduhie anyị. ** [http://www.thomhartmann.com/blog/2010/02/transcript-thom-hartmann-talks-chris-hedges-about-how-liberals-are-useless-lot-07-dec-0 Transcript: Thom Hartmann na-agwa Chris Hedges okwu gbasara ka ndị liberals si bụrụ ihe na-abaghị uru. Disemba 07, 09.] ====Ikike nke Ndị Kraịst na ike na-ebili nke otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Evangelical, (Mee 2005)==== <small>[https://www.democracynow.org/2005/5/5/the_christian_right_and_the_rising ''Democracy Now'' (Mee 2005)]</small> * N'ime iri afọ ole na ole gara aga, [[w: National Religious Broadcasters | Ndị mgbasa ozi okpukpe]], bụ ndị nweburu njikwa nke ikuku ikuku, wulitela ozi na ọrụ ntụrụndụ yiri ya nke etinyere n'ime ọtụtụ iri nde. Ụlọ ndị America dị ka ụzọ isi [[w:Indoctrination|tinye na mmụọ]] ndị na-ege ntị na ndị na-ekiri ihe a [[w: na-atụ egwu|na-atụ egwu]] [[w: echiche|echiche]]. ==Njikọ Mpụga== [[W: Chris Hedges|Chris Hedges]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Chris Hedges|Chris Hedges]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Hedges, Chris}} qppxzh5s4krcybh13ytlk6egp7h7k84 Chris Ihidero 0 499 10340 1992 2022-10-10T16:36:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47485400]] wikitext text/x-wiki == Chris Iheidero == Chris Ihidero (amụrụ 19 Maachị 1976) bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria. Ọ bụ onye isi ode akwụkwọ/onye nchịkọta akụkọ ihe nkiri TV nke MNet Hush. == Ihe ndi okwuru == * Ndị mmadụ na-achọ ndị dike mgbe niile ma e wezụga n'ime onwe ha. * Ọ bụrụ na m nwere ike ime ihe ọma taa, Onyenwe anyị gosi m otú. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chris-ihidero/2296/ 68h8w7owfp3tdsevd1fspkmhvfiyqnc Chris Ofili 0 500 10341 1995 2022-10-10T16:36:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1077608]] wikitext text/x-wiki == Chris Ofili == Christopher Ofili, CBE (amụrụ 10 Ọktoba 1968) bụ onye na-ese ihe na-emeri ihe nrite Turner nke Britain bụ onye ama ama maka eserese ya na-etinye nsị elephant. == Ihe ndi okwuru == * Ụlọ ihe nkiri ahụ bụ ụlọ nyocha, ọ bụghị ụlọ mmepụta ihe. Ihe ngosi bụ nsonaazụ nke nnwale gị, mana usoro a anaghị agwụ agwụ. Ya mere ihe ngosi abụghị nkwubi okwu. * N'ikpeazụ, ọ baghị uru ihe ị na-ese. Ọ bụ naanị ihe a na-eme eme iji jikọọ onwe gị na ndị ọzọ. * Enwere anwansi na-abịa site na igwu egwu kpamkpam nye onye ị bụ. Enwetara m isiokwu ọkachamara m - n'echiche Mastermind - na agaghị m agbanwe ya, ma ọ bụ onye m bụ. * O nwere mgbe echiche ndị mmadụ na-ekwu ọbụna banyere m kpasuru m obi. N'ụzọ anụ ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/11050-Chris_Ofili 0fnp6fks860osvjuwixfgfjcc0aazwd Chris Okagbue 0 501 10342 1998 2022-10-10T16:37:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q68593341]] wikitext text/x-wiki == Chris Okagbue == Chris Okagbue (amuru Okechukwu Christopher Ofala Okechukwu Okagbue, 23 June 1987) bu ihe nlere Naijiria, onye omere, onye na-eme ihe nkiri na ihe onyonyo n’ezie. Ọ bụ onye mmeri nke ihe ngosi n'ezie nke Gulder Ultimate Search season 8. Ọ bụ onye Igbo ma bụrụ nwa onye mbụ Obi nke Onitsha. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụghị mgbe niile ka anwụ na-acha na Roses, mana ihe ọma na-abịakwute ya. * Enwere m olileanya na ụbọchị gị mara mma. Ọ bụrụ na ọ bụghị, ewela iwe. Echi bụ ụbọchị ọzọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chris-okagbue/2376/ a7ko0tlepyagoq1u0ebwe1d982bmvnu Chris Stedman 0 502 10343 2003 2022-10-10T16:37:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5108154]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chris Stedman, 2012.jpg|thumb|Ka m na-agbalị ịghọta ọchịchọ m ime 'ime ihe ọma' na ebe o si, ekpebiri m na m mere ya n'ihi na Jizọs nyere iwu ka anyị na-elekọta ndị nọ ná mkpa. Ma mgbe okwukwe m kwụsịrị, echetara m na m na-agbalị mgbe niile ime ihe ọma na inyere ndị ọzọ aka, nakwa na ọchịchọ imere ndị ọzọ ihe n'achọghị ọdịmma onwe onye nanị karịrị okpukperechi.]] '''[[w:Chris Stedman|Chris Stedman]]''' (amuru Eprel 9, 1987) bu onye odee America na onye na-akwado ofufe. ==Okwu ndị o kwụrụ== === ''[[w:Chris Stedman|Fatheist]]'' (2012) === <small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta mkpuchi siri ike nke Beacon Press bipụtara ISBN|978-0-8070-1439-4 </small> * Oké osimiri ndị mmadụ ji aka eluigwe kee ọnụ ripịara m, anya ha jupụtara n’ịsọpụrụ nwoke ahụ na-ebu ụbọọ n’elu ikpo okwu bụ́ onye, ​​site n’anya nne ya dị nro ruo n’ajị agba ya na-acha nchara nchara, na ntutu na-asọpụta, jere ozi dị ka ihe oyiyi Jizọs ọcha. onye na-edebe ebe. ** Isi nke atọ, “Conversion and Confusion” (p.37) * Enweghị m ike ikpegara nwoke nwere mmasị nwoke ahụ ekpere, n'agbanyeghị otú m siri gbalịa. ** Isi nke atọ, “Conversion and Confusion” (p. 46) * Abịaghị m nkwubi okwu nkeonwe na ọ ga-abụ na Chineke adịghị n'ihi na iwe were m .... Ọ bụghị nanị mmeghachi omume maka nsogbu ndị m hụrụ n'ọtụtụ nkwenkwe okpukpe na obodo, ma ọ bụ na ahụmahụ ọjọọ m' d had—Emeworị m ka mụ na ihe ndị mere n’oge gara aga dị n’udo wee hụ na ndị okpukpe na-enwe ọganihu n’ịgbaso nkwenkwe na omume ndị na-eweda mmadụ ala iwe. Kama, ọ bụ nkwubi okwu m nwetara site na nlebara anya nke ọgụgụ isi na nke onwe. Ka m na-amụ okpukpe, m laghachiri azụ ma tụgharịa uche n’arụmụka ndị a na-emegide ịdị adị nke Chineke, ihe àmà ndị ahụ na-emekwa kụda m obi. N'icheta ekweghị na Chineke m n'oge m bụ nwata, ọ dị ka ọ na-adịghị mma na m nakweere echiche ụwa nke mmụọ mgbe m nwesịrị otu n'oge ntorobịa m. Ọ bịara pụta ìhè na ikwere n’ike dị nsọ adabereghị ná ahụmahụ m ma ọ bụ otú m si aghọta ụwa. ** Isi nke ise, “Unholier Than Thou: Saying Goodbye to God” (p. 84) * Ụfọdụ ndị ọkà mmụta okpukpe na ndị ọkachamara n’okpukpe na-agwa m na akọrọ na-eme nakwa na ikekwe m hapụrụ Chineke ngwa ngwa, ma ọtụtụ afọ ka e mesịrị, eji m n’aka karịa mgbe ọ bụla ọzọ na ekweghị m na Chineke, ma na-agbalịsi ike icheta ihe mere m ji mee ya ná mmalite. N'ikwu eziokwu, ajụjụ ahụ anaghịzi amasị m - enwere m mmasị nke ukwuu na mgbagwoju anya nke mmadụ na-etinye oge dị ukwuu na-eche echiche banyere ihe ọ bụla karịrị nke ahụ. ** Isi nke ise, “Unholier Than Thou: Saying Goodbye to God” (p. 86) * Ohere bụ ihe na-atọ ọchị ma ọ na-adị mfe nghọta dị ka ihe ngosi. ** Isi nke ise, “Unholier Than Thou: Saying Goodbye to God” (p. 93) * M na-eche na ọchịchọ maka nzube bụ ebumnobi nke ọtụtụ n'ime anyị. Anyị na-eche na mmụta na-eme n'ime nnukwu akụkọ akụkọ mbara igwe. Ihe dị mkpa n'ihi na e nwere ihe doro anya kpatara na ha mere, na ọ bụ anyị ọrụ ịghọta organic pụtara n'ime. Ịgbakọ ọnụ na imepụta echiche nke onwe anyị site n'oge ndị dị otú ahụ nwere ike iche na ezughi oke; ịchọpụta azịza eburu ụzọ chie anya dị ka ihe na-akpali akpali. N'oge ahụ achọrọ m ka e nye m akara aka, ọ bụghị ejiji nke m. ** Isi nke ise, “Unholier Than Thou: Saying Goodbye to God” (p. 93) * Ka m na-agbalị ịghọta ọchịchọ m ‘ime ihe ọma’ na ebe o si bịa, ekpebiri m ime ya n’ihi na Jizọs nyere iwu ka anyị na-elekọta ndị nọ ná mkpa. Ma, mgbe okwukwe m kwụsịrị, m chetara na m na-agbalịsi ike ime ihe ọma na inyere ndị ọzọ aka, nakwa na ọchịchọ nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị karịrị okpukpe. Ọ bụ ezie na enweghị m okwu maka ya n'oge ahụ, amalitere m ịzụlite echiche ụwa m nke Humanistic. ** Isi nke isii, “Putting My Money Where Other People’s Mouths Are” (p. 109) * N'ime eluigwe na ụwa ebe m kwenyere na ọ pụtara na ebumnobi esiteghị n'ebe dị nsọ kama kama ọ bụ ndị mmadụ na-achịkọta ọnụ, ịmụta ibi n'akụkụ na ịhụ ndị ọzọ n'anya - ndị ọzọ niile - bụ ikekwe ọrụ kachasị anyị. ** Isi nke asatọ, “Fact or Friction, Engage or Enrage” (p. 162-163) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Chris Stedman|Chris Stedman]] na Wikipedia bekee. 435qefwic1cvhuyu0wb7y8l2kfaxxuw Chrissie Hynde 0 503 10344 2006 2022-10-10T16:37:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q239202]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chrissie Hynde 2013b.jpg|thumb|Chrissie Hynde na 2013]] ''[[w:Chrissie Hynde|Christine Ellen "Chrissie" Hynde]]''' (a mụrụ [[w: Septemba 7|Septemba 7]], [[w:1951|1951]]) bụ onye egwu [[w:United States | Amerịka]] a kacha mara amara dị ka onye ndu nke rock/ new wave band [[w: the Pretenders|The Pretenders]]. Ọ bụ [[w:onye na-abụ | onye na-abụ abụ]], [[w:onye na-ede abụ | onye na-agụ abụ]], na [[w:guitarist|guitarist]], bụrụkwa onye naanị ya bụ onye otu n'otu egwu n'ime akụkọ ntolite ya. == Okwu Ndi Okwuru== ===Ndị pretender II (1981) === *"Were, were, were, take, take' what you don't need<BR>Ị ga-enweta, nweta, nweta, nweta ihe ị na-adịghị mkpa<BR>Guzoo azụ, lee anya wee heed<BR>Ihe niile ụmụaka n'alaeze Chineke na-agba ọbara<BR>Lee netwọk nke konkịtị na ígwè<BR>Ha enweghị ihe omimi ma ihe ha na-ekpughe<BR>Na-akọ akụkọ banyere ọdịnihu nke na-abaghị uru<BR> Nke ịma mma na ịdị ebube nke ndụ dị na ya. <BR>Echere ka ụwa bụrụ..." *"Na-ekwu okwu, na-ekwu okwu, na-ekwu maka ọchịchị<BR> Ọ bụghịkwa okwu gbasara ihu ọma ndọrọ ndọrọ ọchịchị<BR>Ihe niile metụrụ bụ nhọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị m<BR>Ndụ ị na-ewere bụ olu ndọrọ ndọrọ ọchịchị gị. *Mee ndị ọzọ dị ka ị chọrọ ka e mee gị<BR>Enwere otu nde ụgha 'gburugburu ihe niile eziokwu<BR>Ị na-egbu mgbe ị na-eri oriri<BR>Ị na-asọpụrụ anụ ọhịa<BR>Mee akwa anyị dina n'ebe ahụ, were òkè gị. <BR> Achọghị mkpọmkpọ ebe, achọghị ya ebuli ya<BR>Achọghị ihe efu..." ** Ihe efu achọghị (2015) === "Enweghị uche" (2015). :<small>''[https://books.google.it/books?id=6m7eBgAAQBAJ&pg=PT0 Reckless: My Life as a Pretender]'', New York: Doubleday, 2015.</small> *"Chons, na guitar rhythm, nwere ogologo ntutu ojii na anya na-acha anụnụ anụnụ na ọ bụ onye mbụ m zutere nke kwuru na ya eribeghị anụ, mgbe ọ gwara m nke ahụ, erighịkwa m ya ọzọ. Ihe kacha mma mere m. Naanị ihe ọ were bụ naanị aro. Ọ dịghị onye ọzọ bụ [[w:onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] nke m maara, mana amalitere m iche maka iri anụ dị ka omume dị oke egwu ma na-ewere ndị na-eri anụ na nzuzo na-enweghị mmasị, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nlelị. Gịnị mere mmadụ ga-eji gbuo anụmanụ ma ọ bụrụ na ha achọghị? Amụtara m ibi na iso “[ndị ọtụtụ] na-akpakọrịta,” ma ọ dịghị mgbe m kwanyere ha ùgwù. Enweela m enweghị nkwanye ùgwù maka pasentị 97 nke ndị bi na ya mara m ahụ́. *"Ịbụ onye anaghị eri anụ bụ ịgwa ihe niile, ụzọ nke ọdịnihu m. Ọ tụrụ m n'anya na mba dum [[w: hippie|hippie]] aghọbeghị onye anaghị eri anụ n'ozuzu ya. Ọ baghị uru ka iri anụ megidere mkparịta ụka ahụ dum. Ndị hippies hà bụ ndị ihu abụọ ka ndị ọzọ? Enweghị m ike ikweta nke ahụ mana aghọtara m ihe mere m ji hụ egwu dịka "The Loner" n'anya nke ukwuu. Achọghị m ịdị ka ọtụtụ. Ihe ka n'ọnụ ọgụgụ na-ezighị ezi mgbe nile." *"Ihe niile dị n'okike na-ebi dịka usoro ụfọdụ siri dị, yabụ na o yighị ka ụmụ mmadụ ga-ebi n'èzí usoro ihe a, ọ bụrụgodị na ha na-anwa iguzogide [[w:Mmụọ | mmuo]] ha]. Otú ahụ ka anyị ga-esi jide n’aka na anyị abụghị [[w: anụmanụ|anụmanụ]], ọjụjụ a na-ajụ irube isi n’ihe anyị maara dị mma nye anyị. Ọ bụrụ na mmuo anụmanụ agwa ya ka ọ zere ihe ọ na-esiri ya ike idobe oghere sara mbara. N'aka nke ọzọ, anyị na-agba ọsọ n'ụzọ nke ihe ize ndụ ma ọ bụrụ na ọ na-enye obi ụtọ ma ọ bụ na-emeju ọchịchọ ịmata ihe." == Njikọ mpụga == [[W: Chrissie Hynde|Chrissie Hynde]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Chrissie Hynde|Chrissie Hynde]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hynde, Chrissie}} lx6van23qsdlsqlgg93txg7ipddzbte Christian Ngan 0 504 10345 2010 2022-10-10T16:37:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17198393]] wikitext text/x-wiki [[Christian Ngan]] '''Christian Ngan''' Christina malitere ọrụ iwu London ya dị ka ụlọ ọrụ M&A na onye ọka iwu ahịa isi obodo na Goldman Sachs, mgbe nke ahụ gasịrị ọ kwagara na ===Ihe Ndị O kwuru=== *"n'agbanyeghị ihe na-eme. Ọ bụ nke gị na ya nọ. N'ihi ihe ụfọdụ, ịmara na ọbụna otu onye maara akụkọ m na-eme ihe" <ref>https://www.google.com/search?q=Christina+Ngan+quote&oq=chr&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j5l2j0i67i433j0i67l2.2428j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== 8rpc6ubdtxyenawskg1so6rqzf8p9rc Christina Anderson (playwright) 0 505 2012 2011 2022-10-10T11:29:40Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Christina Anderson == Christina Anderson bụ onye America na-ede egwuregwu na onye nkuzi. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-adị m ka ụmụ nwanyị ojii, kpọmkwem, nwere akụkọ ihe mere eme nke ihichapụ n'ihe gbasara onyinye agụmagụ ha na akwụkwọ America. N'ọtụtụ ụzọ nke bụ eziokwu maka ụmụ nwanyị na-agba agba n'ozuzu ya, ya mere echere m na akụkụ kachasị mkpa bụ ime ka olu ụmụ nwanyị ndị a dị ndụ ma na-arụ ọrụ ma na-ekesa ... * Aha ahụ, echere m, na-ewepụta n'ezie mkpa ọ dị ịga njem na ndụ n'echiche nka, n'echiche nkeonwe, echiche okike. Ana m anabata aha ahụ. . . dị ka ụzọ dị iche iche ndị mmadụ nwere ike isi jide ihe… == Ebenside == https://www.booklistreader.com/2019/01/14/books-and-authors/catching-creativity-an-interview-with-playwright-christina-anderson/ https://www.booklistreader.com/2019/01/14/books-and-authors/catching-creativity-an-interview-with-playwright-christina-anderson/ 61bsb90ljqd6yoftap4uu78oxsipwaf Christo Coetzee 0 506 10346 2015 2022-10-10T16:37:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5111617]] wikitext text/x-wiki [[Christo Coetzee]] '''Christo Coetzee''' Christo Coetzee bụ ọgbakọ South Africa na onye na-ese ihe Neo-Baroque nwere njikọ chiri anya na mmegharị nka avant-garde nke Europe na Japan n'oge 1950 na 1960. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ụzọ dị nrọ n'elu igwe Na egbukere mụ na gi. Ọnwa bịara na abali he comes isi anyị rahu ụra. A ga m abu gi abu nne,Anyi na ekpe ekpere maka uwa,Na ndi mmadu n'ebe nile, Anyị ga elebara ha anya ma zi kwa ha ịhụnanya. <ref>https://www.yourquote.in/christo-coetzee-2fqu/quotes</ref> ===Ebenside=== f0h96xsgid84ttl6s8dhcabydjzk82e Christopher Golden 0 507 10347 2021 2022-10-10T16:37:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1995311]] wikitext text/x-wiki [[Christopher Golden]] Christopher Golden (nke amuru na July 15, 1967) bụ onye America odee akwụkwọ akụkọ egwu, echiche efu na enweghị nchekwube maka ndị okenye, ndị nọ n'afọ iri na ụma na ndị na-agụ akwụkwọ na-eto eto. == Ihe ndị Okwuru == ===''Body of Evidence''=== * Ọ bụ ụbọchị mara mma itolite. * Jenna Blake ka dị ndụ n'ihi na ọ dịla njikere itinye onwe ya n'ihe ize ndụ dị ka onye nzuzu. ** ''Body Bags'' (1999) * Kreske nwere ikike karịa, mana ọ bụ onye nzuzu. ** Peeji nke 88 * Jenna nwere caffeine dị njọ nye onye ọ bụla. - ** Peeji nke 148 * Kama nke ahụ, ọ batara n'ime onwe ya, wee rụọ ọrụ n'okpuru akpụkpọ ahụ ya. - ** Peeji 280 '' Ume Ikpeazụ'' ===''Strangewood'' (1999) === * Na egwu. Igwe ikuku. Na ụda onye na-akụ violin. Ma ọ bụ ikekwe naanị egwu nke obere nku dragọn. Enwere ike. ** Peeji nke 63 * Ọ ka dị obiọma dị ka ọ na-emebu, ma ọ dị anya ya ugbu a nke mere ka ọ chọọ ịkwa ákwá. ** Peeji nke 280 * Strangewood anaghị agbachi nkịtị. Ọ dịghị mgbe e kwesịrị ịbụ. Enwere ndụ na agba dị otú ahụ n'ime osisi na n'ime ihe ndị e kere eke bi n'ebe ahụ na ịgbachi nkịtị ga-adị ka ọnwụ. Ọ gbachiri nkịtị na Strangewood. ** Peeji nke 160 ===''[[w:Sins of the Father (Buffy novel)|Sins of the Father]]'' (1999=== * Nwa agbọghọ na-achọ mmetụta nwere ike ịnwụ na LA. * Ọ dị ka ọnwa ọ bụla na-aga, ndụ ọ bụla na-esikwu ike. Iwu nke na-eto eto yiri ka ọ dịghị nhọrọ, ọ dịghị mkpebi kwesịrị ekwesị ime bụ na-enweghị ego. * Na ọbụna nrọ kasị atọ ụtọ nwere ike na-egbu mgbu n'okpuru ìhè anyanwụ. == Njikọ mpuga == Edemede [[w:Christopher Golden|Christopher Golden]] na Wikipedia * [http://www.christophergolden.com/ Official Web Site] {{DEFAULTSORT:Golden, Christopher}} h3hph5drgt8czu594h0dqv622bp4aqp Christopher Hitchens 0 508 10348 2025 2022-10-10T16:37:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q49081]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Christopher_Hitchens_reading_his_book_Hitch_22.jpg|thumb|Kpachara anya maka ịchị ọchị. Echela mgbe ọ bụla na ị bụ etiti ụwa. Kpachara anya nke ukwuu ka ị na-eche na ọ bụ ihe Chineke ji kee gị. Na e nwere ihe pụrụ iche naanị ịbụ gị. Nke ahụ bụ naanị ihe ị ga-egosi…]] '''[[w:Christopher Hitchens|Christopher Eric Hitchens]]''' ([[w:13april|13 April]] [[w:1949|1949]] - [[w:15 December|15 December]] [[w:2011|2011]]) bụ onye Juu-Bekee [[w:ode akwụkwọ | ode akwụkwọ]], [[w: onye na-ede akwụkwọ | onye na-ede akwụkwọ]], [[w:essayist|edemede]], [[w: onye na-ekwu okwu | onye na-ekwu okwu]], onye nkatọ okpukperechi na edemede, [[w: nkatọ ọha | onye nkatọ na-elekọta mmadụ]] na [[w: onye nta akụkọ | onye nta akụkọ]]. O nyere aka na ''[[w: New Statesman | New Statesman]]'', ''[[w: Mba | Mba]]'', ''[[w:The Atlantic | Atlantic]]'' , ''[[w:London Review of Books|Nlele Akwụkwọ nke London]]'', ''[[w:The Times Literary Supplement|Mgbakwunye akwụkwọ edemede Times]]'', ''[[w:Slate (magazine) )|Slate]]'', na ''[[w:Vanity Fair magazine|Vanity Fair]]''. Hitchens bụ onye odee, onye na-ede akwụkwọ, onye nchịkọta akụkọ ma ọ bụ onye na-edezi ihe karịrị akwụkwọ 30, gụnyere nchịkọta edemede ise, na ọtụtụ isiokwu, gụnyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akwụkwọ na okpukperechi. Otu n'ime ihe ngosi okwu na sekit nkuzi, ụdị nrụrịta ụka ya mere ka ọ bụrụ onye a na-eto eto na nke na-ese okwu na [[w: ọgụgụ isi ọha | ọgụgụ isi ọha]]. == Okwu Okwuru == === 1970s === * Ọchịchị Baghdad bụ gọọmentị mbụ na-emepụta mmanụ ga-ahọrọ maka mbata mba 100-%, usoro mezuru site na inweta ihe onwunwe si mba ọzọ na Basrah na Disemba gara aga. Ọ bụ nke mbụ kpọrọ oku ka e were mmanụ dị ka ngwá agha ndọrọ ndọrọ ọchịchị megide Israel na ndị na-akwado ya. Ọ na-enye nkwado akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri ike nye ndị Palestine 'Rejection Front' ndị na-emegide nkwekọrịta Arafat ma na-agbalị ugbu a karịa ndị Siria na Beirut. O nwekwara onye ndu - Saddam Hussain[[w:sic|sic]] - onye sitere na ịbụ onye ogbunigwe na-eme mgbanwe n'okpuru ala ruo ikekwe onye isi ala Arab mbụ nwere ọhụụ kemgbe Nasser. **nkwupụta| ụbọchị = 1976-04-02| aha = Iraq Flexes Arab Muscle| magazin = [[:w: New Statesman | New Statesman]]| url = http://www.newsstatesman.com/200707050056 === 1980s === * Nke a bụ akụkọ, ruo na m nwere ike ịchọta ya, nke mbọ Chomsky 'welata' ma ọ bụ "ịgọnarị" owuwe ihe ubi nke Khmer Rouge. A ga-ahụ na "ntụkwasị obi" nke ebubo e boro ya na-enweta site na enweghị nkwenye ya banyere ogbugbu ndị America na-egbu na Indochina (nke nnukwu akụkụ nke ndị nwere ọgụgụ isi ụlọ na-ezochi ma ọ bụ na-ezochi ya mgbe nile). Site na nke a bilitere echiche na Chomsky nwere ike ikwu ihe ndị dị otú ahụ; bụ ụdị onye nwere ike ịjụ ịkatọ "akụkụ nke ọzọ"; bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ama ama. Jikọta nke a na ịdị mfe nke ebubo ahụ, enweghị mmasị nke ụfọdụ ndị na-ede akwụkwọ iji gosi na ha abụghị ndị dupe na-enweghị mba, na ị nwere nnukwu ewu na-eme. ** "[https://web.archive.org/web/20070220102220/http://www.zmag.org/chomsky/other/85-hitchens.html The Chorus na Cassandra]" na: ''Grand Street Magazine , '' Mgbụsị akwụkwọ 1985: Na Noam Chomsky/Cambodia. * Chomsky gara n'ihu n'echiche na-enweghị mgbagha na United States kwesịrị ikpe ikpe site n'otu ụkpụrụ ahụ ọ na-ekwusa (na-ejikarị egbe) mba ndị ọzọ - ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ naanị onye na-ede ugbu a bụ onye na-ewere otu ụkpụrụ omume mba ụwa ọ bụghị maka. mmetụta nkwuwa okwu, ma dị ka ihe gbasara omume, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nkwenye mmuo. ** Christopher Hitchens, ''N'ihi Arụmụka'' ("Anyị' Fallacy"), Febụwarị 1988: Na [[w: Noam Chomsky|Noam Chomsky]] === 1990s === * '''Hitchens''': Ka m jụọ Maazị [[w:Charlton Heston|Heston]]. Ọ nwere ike ịgwa m, n'aka elekere, kedu obodo nwere oke na oke na [[w:Iraq|Iraq]], malite na [[w:Kuwait|Kuwait]]?<br>''Charlton Heston''': Ee, n'ezie m nwere ike (...). [[w:Kuwait|Kuwait]], [[w:Bahrain|Bahrain]], [[w:Turkey|Turkey]], [[w:Russia|Russia]] ... uh, [[w:Iran| Iran]].<br>'''Hitchens''': Kpọmkwem. Ị maghị ebe ọ dị, n'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ị nwere? Ị maghị [[w: Middle East | ebe obodo dị na maapụ]], ma ị na-akwado ịtụ bọmbụ ya ugbu a karịa ka emechaa, n'ọchịchọ nke [[w:George H. W. Bush|onye isi ala]].<br>'''Bob Cain''': Mazi Hitchens, ọ bụrụ na m nwere ike ịbata, ejighị m n'aka na [banyere mkpa ọ dị] iwu ozugbo nke [[w:Geography of Iraq|geography of a mpaghara]].<br>'''Hitchens''': Oh, amaghị m. Echere m na ọ bụrụ na ị kwadoro [[w:Gulf War|na-atụ bọmbụ obodo]], ị nwere ike ịkwụ ya ụgwọ maka ịma ebe ọ dị. ** nkwupụta| afọ = 5 February 1991| onye nkwusa = CNN| aha = Agha na Gulf na Bob Cain| url = https://www.youtube.com/watch?v=scmhi2Ub_g0&t=6m37s| ndetu = ndetu| okwu = ikwu okwu ** Azịza ziri ezi bụ: [[w:Kuwait|Kuwait]], [[w:Saudi Arabia|Saudi Arabia]], [[w:Jordan|Jordan]], [[w:Syria|Syria]], [[w:Turkey |Turkey]] na [[w:Iran |Iran]]. Rịba ama na [[w:Bahrain|Bahrain]] [[W: Christopher Hitchens|Christopher Hitchens]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Christopher Hitchens|Christopher Hitchens]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Hitchens, Christopher}} 26obvnpz9ulxpq4ugrg43urt4npayo7 Christopher Okigbo 0 509 10349 2028 2022-10-10T16:38:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q339020]] wikitext text/x-wiki [[Christopher Okigbo]] Christopher Ifekandu Okigbo bụ onye Naijiria na-ede abụ, onye nkuzi na onye na-agụ akwụkwọ, onye nwụrụ n'ịlụ maka nnwere onwe nke Biafra. A na-anabata ya taa dị ka onye na-ede uri Bekee na-asụ Bekee mgbe oge ọchịchị gasịrị na otu n'ime ndị ode akwụkwọ ọgbara ọhụrụ nke narị afọ nke 20. ==OKWU NDI OKWURU== * Iberibe uri ndị ahụ na-adọrọ adọrọ, na-agbakarị agba. "Chi na-eto eto / Agbahapụla" na Iberibe si n'Iju Mmiri, usoro nke na-agwụ: "& ịkagbu ahụ ezuola." Abụ ndị ahụ -- kpụpụrụ, kewaa, nkenke na ngalaba ha - na-adọrọ mmasị site na ahịrị ruo ahịrị. Ma ha bụkwa echiche ka ukwuu. Okigbo na-atụ aro ụfọdụ n'ime ihe ndị a na mmalite ya, ụfọdụ n'ime abụ ndị ahụ na-ekpughe opekata mpe na nhazi ha. A na-emegharị ahịrị ma dị iche iche n'ọtụtụ usoro-abụ abụ. Na Lament of the Silent Sisters, dịka ọmụmaatụ, ajụjụ nke: "Kedu ka mmadụ si asị NO na égbè eluigwe" bụ etiti - na égbè eluigwe na-apụtakwa ọzọ n'ebe ọzọ. (The "NO in Thunder" bụ "na-achị achị" na Lament of the Silent Sisters -- ya mere Okigbo -- ewepụtara, nke ebe nile, "site na otu n'ime akwụkwọ ozi Melville nye Hawthorne"). Ọ bụ n'abụ a ka Okigbo dịkwa ==EDENSIBIA== * https://www.complete-review.com/reviews/nigeria/okigbo1.htm 83xa38f7a34oa19pype71d0mb0ybqio Christopher Reeve 0 510 10350 2034 2022-10-10T16:38:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q174311]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Christopher Reeve (1952–2004).jpg|thumb|right|Ọtụtụ n'ime nrọ anyị na mbụ dị ka ihe agaghị ekwe omume, mgbe ahụ ọ dị ka ihe agaghị ekwe omume, mgbe ahụ, mgbe anyị kpọrọ ọchịchọ ahụ, ọ ga-aghọ ihe a na-apụghị izere ezere n'oge na-adịghị anya.]] '''[[w:Christopher Reeve|Christopher D'Olier Reeve]]''' ([[25 September]] [[1952]] – [[10 October]] [[2004]]) bụ onye America na-eme ihe nkiri, onye ntụzịaka, onye nrụpụta, onye ode akwụkwọ, onye na-eme ihe nkiri na di nke onye na-eme ihe nkiri Dana Reeve. A na-echeta ya nke ọma maka ịkpọ isi agwa na fim Superman (1978) na usoro atọ ya. == Okwu ndị o kwụrụ == [[Usòrò:C Reeve in Marriage of Figaro Opening night 1985b.jpg|thumb|right|Anyị na-ebi n'oge okwu na-agaghị ekwe omume na enweghịkwa ngwọta abụghịzi akụkụ nke okwu sayensị obodo.]] [[Usòrò:Christopher Reeve MIT.jpg|thumb|right|Echere m na dike bụ onye nkịtị na-achọta ike ịtachi obi na ịtachi obi n'agbanyeghị nnukwu ihe mgbochi. Ha bụ ndị dike n'ezie, yana ezinaụlọ na enyi ndị guzoro n'akụkụ ha.]] * Isi okwu, ma asi m kwuo, bụ “mmetụta”. Ọ bụ onye ndu site na mkpali. Ọ na-edebe ihe atụ. Ọ dị ezigbo mkpa ka ndị mmadụ ghọta na ahụghị m ya dị ka onye na-enye ọñụ, onye nwere nchekwube na otu onye na-enye onye ọ bụla mejọrọ ikike. N'ụzọ bụ isi, ọ bụ onye udo, nwoke na-abịa wee sị, 'Gịnị ka m ga-eme iji nyere aka?' Ọ na-eguzo n'akụkụ ruo mgbe enwere ezigbo nsogbu. Ọ chọghị itinye aka ọ gwụla ma ọ dị mkpa n'ihi na ọ chere ndị mmadụ kwesịrị ịmụta ime mkpebi nke ha. ** Maka ihe omere ya nke "[[w:Superman|Superman]]" in an interview with Gene Siskel (1978), quoted in the [http://www.chrisreevehomepage.com/biography.html "Biography" at ''Chris Reeve Homepage''] * Ọtụtụ n'ime nrọ anyị na mbụ dị ka ihe agaghị ekwe omume, mgbe ahụ ọ dị ka ihe agaghị ekwe omume, mgbe ahụ, mgbe anyị kpọrọ ọchịchọ ahụ, ọ ga-aghọ ihe a na-apụghị izere ezere n'oge na-adịghị anya. ** [http://www.chrisreevehomepage.com/sp-dnc1996.html Speech at the Democratic National Convention (26 August 1996)] * Ihe na-eme Superman ka ọ bụrụ dike abụghị na o nwere ike, kama na o nwere amamihe na ntozu oke iji jiri ike mee ihe nke ọma. ** Dịka ekwuru na Celebrities in Hell (2002) nke Warren Allen Smith dere, p. 98 * Ikekwe ọ bụ ọrụ m ịkpasu ụfọdụ ndị ọkà mmụta sayensị iwe. Anaghị m arịọ ha ka ha bụrụ ndị na-akpachapụghị anya ma ọ bụ ndị na-adịghị arụ ọrụ, mana achọrọ m ịkwalite echiche nke ịdị ngwa.” ** Dịka ekwuru na Nigel Williams, [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0960982204007973 “Ihe nketa-cell Reeve”], “Biology dị ugbu a” , Mpịakọta 14, mbipụta 21, Nọvemba 9 2004, ibe R907-R908 * Ihe m na-eme dabeere na ike anyị niile nwere n'ime anyị; ikike ịtachi obi; ikike ịhụ n'anya, ịga n'ihu, iji mee ihe kacha mma nke ihe anyị nwere - na ịkwesighi ịbụ 'Superman' ime ya. ** Dị ka e hotara na [http://www.christopherreeve.org/site/c.geIMLPOpGjF/b.1097025/k.6FF5/Christopher_and_Dana_Reeve.htm Christopher Reeve Foundation], nakwa na Encyclopedia of Stem Cell Research (2008) nke Clive N. Svendsen na Allison D. Ebert, Vol. 1, p. 104 * Ana m amalite isiakwụkwọ ọhụrụ na ndụ m, ma ị maghị ihe nke ahụ pụtara. ** Na mmalite nke ọrụ mbụ ya dị ka onye nduzi, mgbe ọ merụrụ ahụ nke 1995 (1997) ==Okwu banyere Christopher Reeve== [[Usòrò:Reeve Foundation logo.png|thumb| Christopher Reeve bu Superman, ebe a, ugbu a. ~ [[w:Jonathan D. Keaton|Jonathan D. Keaton]] ]] [[Usòrò:Ronald Reagan Christopher Reeve.jpg|thumb|Ọ biaghi ebe a ịbụ naanị onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ Superman ~ [[w:Richard Donner|Richard Donner]] ]] * Reeve "wetara n'ụzọ kwesịrị ekwesị echiche nke ịdị ngwa n'okwu a," Perry, onye isi otu nyocha, nke kwadoro sayensị stem cell kwuru. "Na Capitol Hill ọ bụ onye a na-akwanyere ùgwù nke ukwuu ma lekwasịrị anya na ozi ahụ." ** Daniel Perry as quoted in Cathy Shufro, [https://medicine.yale.edu/news/yale-medicine-magazine/keep-religion-out-of-stem-cell-research-reeve/ “Keep religion out of stem cell research, Reeve urges medical school audience”]. Yale Medicine, (2003 – Autumn) * "O tinyere ihu mmadụ na nrọ. O ji ike kpakpando ya mee ihe dị ka onye a ma ama maka ọmarịcha ihe karịrị ihe ọ bụla ọtụtụ n'ime anyị ga-enweta." ** Daniel Perry as quoted in Cathy Shufro, [https://medicine.yale.edu/news/yale-medicine-magazine/keep-religion-out-of-stem-cell-research-reeve/ “Keep religion out of stem cell research, Reeve urges medical school audience”]. Yale Medicine, (2003 – Autumn) * O nwere ike ịkpali olileanya nye ndị ọrịa nwere ọrịa shuga, Alzheimer, kansa, ọrịa Parkinson, ọrịa Lou Gehrig ... ọnọdụ dị egwu na nke na-eyi ndụ egwu na-eche ọtụtụ iri nde ndị America ihu, ** Daniel Perry as quoted in Cathy Shufro, [https://medicine.yale.edu/news/yale-medicine-magazine/keep-religion-out-of-stem-cell-research-reeve/ “Keep religion out of stem cell research, Reeve urges medical school audience”]. Yale Medicine, (2003 – Autumn) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Christopher Reeve|Christopher Reeve]] na Wikipedia bekee * [Commons:Christopher Reeve|Christopher Reeve]] na Wikimedia Commons * [http://www.chrisreevehomepage.com/biography.html Biography] at Christopher Reeve Homepage * [https://web.archive.org/web/20081212151307/http://edition.cnn.com/2004/SHOWBIZ/Movies/10/11/obit.reeve/index.html CNN obituary] * [http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/film/3732462.stm BBC obituary] * [https://web.archive.org/web/20080516052558/http://www.paralysis.org/ Christopher and Dana Reeve Paralysis Resource Center : Home] * [http://www.christopherreeve.com/ Christoper Reeve Paralysis Foundation] * [http://www.imdb.com/name/nm0001659/ Christoper Reeve at IMDb] * [http://www.greatdaygames.com/games/everyones-hero-mah-jongg.aspx Everyone's Hero Mahjongg - Film's Original Director: Christopher Reeve] Game Plays Support The Christopher Reeve Foundation. {{DEFAULTSORT:Reeve, Christopher}} l3jg9eb75j8luhmstir7tgz1v5udu5j Chubby Checker 0 511 10351 2037 2022-10-10T16:38:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q317254]] wikitext text/x-wiki == Chubby Checker == Chubby Checker (born Ernest Evans; October 3, 1941) is an American rock and roll singer and dancer. == Ihe ndi okwuru == * Tupu m abanye na azụmahịa a, m nọ na azụmaahịa ọkụkọ. * Enwere m nnọọ ekele na m nọ na mbara ala a. Enweghị m ndị iro m maara. Abụ m naanị nwoke ahụ na-eme obi ụtọ. * Ọ na-ewe ezigbo onye agha ka ọ nọrọ n’ebe a na-egwu egwú ma na-eme ihe ndị e debere n’ihu m ma nwee ike ịlanarị oge a niile n’ihi na ọ dịrịghị ya mfe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/42968-Chubby_Checker m7lxwxfa6pga3q2u95j9c7cfcdzvstd Chude Jideonwo 0 512 10352 2041 2022-10-10T16:38:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5115903]] wikitext text/x-wiki [[Chude Jideonwo]] '''Chude Jideonwo''' Chude Jideonwo bụ onye ọkaiwu Naijiria, onye nta akụkọ na onye ọchụnta ego mgbasa ozi. Ọ bụ onye nchoputa nke Joy Inc., ụlọ ọrụ na-erite uru na America nke nwere enyemaka Naijiria, nke na-achọ ime ka ndị mmadụ nwee obi ụtọ. Ọ rụrụ ọrụ ruo ọtụtụ afọ na mgbasa ozi, mgbasa ozi na mmekọrịta ọha na eze. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ị ga-etinye aka na usoro ahụ. N'ezie, Chineke na-ekere òkè, ma gị onwe gị aghaghịkwa ime ya.” "Mgbe njem nke gị na-adịghị na-aga kpọmkwem usoro ị ga-achọ, ọ dị mfe ilekwasị anya n'ihe onye ọzọ na-eme." "Oge dị oké ọnụ ahịa nke a na-apụghị imefusị, ma oge abụghị ihe na-ekpebi ọdịnihu gị. <ref>https://www.google.com/search?q=Chude+Jideonwo+quote&oq=Chude&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2.3643j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== 3b89g22aje7h7zud87pdsa4r1l2vlfh Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu 0 513 10353 2050 2022-10-10T16:38:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q380670]] wikitext text/x-wiki [[Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu]] '''[[w:Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu|Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu]]''' (4 November 1933 – 26 November 2011) bu Onye n'edu ndi agha Naịjirịa na onye ndọrọndọrọ ọchịchị, bụ onye jere ozi dịka onye ndu mba Biafra. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Akụkọ ihe mere eme nke ụwa bụ akụkọ ihe mere eme nke mmegbu. **[https://brittlepaper.com/2014/06/9-powerful-quotes-ojukwu-history-biafra-revolution/] *Ebe ọ bụ na a na-eji ike na-ejide mmegbu, ọ ga-ekwe omume ijikwa ike iwepu mmegbu ahụ. [https://brittlepaper.com/2014/06/9-powerful-quotes-ojukwu-history-biafra-revolution/] *Ebe ị nyere m iwu ka m kwusaa n'aha gị, na Eastern Naịjirịa bụrụ mba nweere onwe ya, ugbu a, mụ onwe m Lieutenant Colonel Chukwuemeka Odumegwu-Ojukwu, Gọvanọ ndị agha nke ọwụwa anyanwụ Naịjirịa, site n'ikike, na n'usoro, n'ụkpụrụ ndị a gụpụtara n'elu, kwusara nke ọma na mpaghara a maara dị ka ma na-akpọ Eastern Naịjirịa yana ọ́kèala na ókè mmiri, ga-esi ugbu a gaa n'ihu, bụ obodo nwere onwe ya nke aha ya bu Republic of Biafra. ** 30 May, 1967, dị ka Bernard Odogwu (1985) si kwuo ''Onweghị Ebe A Ga-ezobe - Crises And Conflicts Inside Biafra''. * Ọbọdọ Naịjirịa taa dị ka ndị rụrụ arụ, dị kwa ka ndị na-adịghị aga n'ihu na ndị na-emegbu na ndị na-adịghị agbanwe agbanwe dịka Alaeze Ukwu Ottoman dị na Eastern Europe ihe karịrị afọ otu narị gara aga. Ma n'ụzọ dị iche, Njikọ Naijiria n'ụdị nke ndị Britain mebere ya enweghị ike iwere echiche Afrịka ọ bụla dị mkpa. N'agbanyeghị nke ahụ, a mere anyị ịchụ ịdị adị anyị dị ka ndị mmadụ n'iguzosi ike n'ezi ihe nke okike dara mbà n'obi nke na-enweghị ihe ziri ezi ma ọ bụ n'akụkọ ihe mere eme ma ọ bụ n'ọchịchọ ndị mmadụ kwupụtara n'efu. **1969, dị ka Rudolph Okonkwo si kwuo, [http://sahareporters.com/column/my-last-interview-dim-chukwuemeka-ojukwu-rudolf-okonkwo My Last Interview With Dim Chukwuemeka Ojukwu - Rudolf Okonkwo], '' Sahara Reporters' (Nọvemba 26, 2011) * Ọ bụrụ na America na-agwa gị taa na ha na-anya isi n'eziokwu, kemgbe narị afọ abụọ, ha na-agbalị ime ka njikọ ha dịkwuo mma, ka ọ na-ada ụda nke ọma. Mana, na Naijiria, a naghị ekwe ka ị jụọ otu gị ajụjụ, nke a bụ ihe ọchị. **9 Julaị, 2001, dịka Rudolph Okonkwo siri kwuo ya, [http://sahareporters.com/column/my-last-interview-dim-chukwuemeka-ojukwu-rudolf-okonkwo My Last Interview With Dim Chukwuemeka Ojukwu - Rudolf Okonkwo] , ''Sahara Reporters'' (Nọvemba 26, 2011) ==Njikọ mpụga== *Édémédé '''[[w:Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu|Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu]]''' na Wikipedia Bekee *Édémédé '''[[Wikiquote:Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu|Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu]]''' na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Ojukwu, Chukwuemeka Odemegwu}} kirnt4djhrla0xib749vjlr0sj4cqge Chuma Mmeka 0 514 15671 10354 2023-10-21T20:36:22Z 102.89.34.194 English /* Chuma Mmeka */ wikitext text/x-wiki == Chuma Mmeka == Chuma Mmeka makwaara dị ka 'T-char' bụ onye ama ama na onye na-ede uri na onye na-eme ihe nkiri Nollywood. Ọ bụ onye na-emepụta english mkpuchi akwụkwọ na onye dere ọtụtụ akwụkwọ. Ọ bụ onye edemede na-akpali akpali, onye na-enye ọzụzụ, onye mmepụta ikike mmadụ, onye nchịkwa ụlọ ọrụ, àgwà mgbasa ozi na ọrụ enyemaka mmadụ na-arụ ọrụ bụ isi na mpaghara nkwado na nchekwa ụmụaka. == Ihe ndi okwuru == * Akwara m ndị na-enweghị anya mmiri ákwá, bụ́ ndị afọ ha na-ata ahụhụ na-ewepụ iru újú, bụ́ ndị e weere iwu ya ka ọ̀tụ̀tụ̀ agwa, na ùgwù ha kwaturu n'olulu. * Anyị enweghị ike ịha nhata, amaara m onye ọzọ na-asị na anyị hà nhata, Ma ya na nne na nna ya tolitere Mgbe nke m na-agbasa tupu m eto. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/chuma-mmeka/1528/ fsm84e7gsl255wcyuw6mkmnqykn9ygy Chéri Samba 0 515 10355 2056 2022-10-10T16:38:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2617109]] wikitext text/x-wiki [[Chéri Samba]] '''Chéri Samba''' Chéri Samba ma ọ bụ Samba wa Mbimba N’zingo Nuni Masi Ndo Mbasi bụ onye na-ese ihe si Democratic Republic of Congo. Ọ bụ otu n'ime ndị na-ese ihe n'oge a kacha mara amara nke Africa, yana ọrụ ya gụnyere na mkpokọta Center Georges Pompidou na Paris na Museum of Modern Art na New York. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Ọ na-amasị m igosi ihe na-awụ ndị mmadụ akpata oyi. Amaara m na ndị mmadụ adịghị amasị ikwu eziokwu mgbe nile, ma ihe ndị mmadụ na-adịghị amasị ikwu bụ kpọmkwem ihe na-akpali m ịse ihe.” <ref>https://quotecatalog.com/communicator/cheri-samba</ref> ===Ebenside=== koxdx1chqc64owiugygq6fgniiqz0cq Ciiru Waithaka 0 516 10356 2060 2022-10-10T16:38:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q87437997]] wikitext text/x-wiki [[Ciiru Waithaka]] '''[[Ciiru Waithaka]]''' Onye ọchụnta ego oghere Usoro Kenya bụ onye mebere ma bụrụ onye isi oche nke FunKidz. Onye nkuzi == Okwu okwu == * Anyị kwesịrị ịgbanwe otú ụmụaka si yie, ma ọ gwụla ma anyị malitere ịkụziri ha ihe site na nwata, anyị ga-enwe nsogbu mgbe niile na ndụ. ** https://www.facebook.com/worldbank/videos/watch-live-as-we-speak-with-ciiru-waweru-waithaka-and-maheen-adamjee-founder-of-/474684856590179/.Ọkt 16-2019. * Anyị na-akụziri ụmụaka ka ha ga-esi mara gburugburu ebe obibi site na itinye ha n'ọrụ bara uru. ** https://www.youtube.com/watch?v=e48WcJt3p_k. Septemba-20-2019. * Anyị nwere ike itolite ụlọ ọrụ SMEs na obodo anyị maka mmepe akụ na ụba na-adigide, ọrụ na ihe ọhụụ gosipụtara site na arụmọrụ. **https://www.youtube.com/watch?v=ubNtYoBBmYU Dec-8-2019. mua1d740ro8cd7ocetzbi7zc1hr5l8k Clara Barton 0 517 10357 2065 2022-10-10T16:39:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q188039]] wikitext text/x-wiki '''Clarissa Harlowe Barton''' (Bido n'ọnwa Disemba afọ 1821 ruo ọnwa Eprel afọ 1912) bụ onye mba Amerịka bụ onye Nọọsụ. Ọ bụ ya bidoro otu akpọrọ American Red Cross. Ọ rụrụ ọrụ nọọsụ mgbe alụrụ agha Amerịka, Ọ bụkwa onye nkuzi ma bụrụkwa ode akwụkwọ. Ọrụ nọọsụ a bụ nke o ji aka kuziere onwe ya.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Clara_Barton</ref> ===Ihe ndị o kwuru=== * Egwu nwere ike ị kpọ m ihu, mana ụjọ adịghị ya, mgbe ndị agha anyị guzooro n'ọgụ, enwere m ike ị guzooro na-ịnye ha nrị na ị zọ ha ndụ. * Ọnụ ụzọ ana enweghị onye ga-esi na ya baa, na-emepeere m.<ref>https://www.azquotes.com/author/998-Clara_Barton</ref> ===Ebensidee=== qt1npjxk8gq8mh9s2nv9pfeow5amr5h Clara Zetkin 0 518 10358 2070 2022-10-10T16:39:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q75823]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:C_Zetkin_1.jpg|right|thumb|Clara Zetkin]] [[Clara Zetkin]] '''[[q:en:Clara Zetkin|Clara Zetkin]]''' (5 Julaị 1857 – 20 Juun 1933) bụ onye German Marxist theorist, onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kọmunist, na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Nwanyị nke proletariat enwetala nnwere onwe akụ na ụba ya mana ọbụghị dịka mmadụ ma ọ bụ nwanyị ma ọ bụ nwunye enweghị ohere ibi ndụ zuru oke dịka onye ọ bụla. Maka ọrụ ya dị ka nwunye na nne ọ na-enweta nanị crumbs nke a na-esi na tebụl ahụ site na mmepụta capitalist. N'ihi ya, mgba nnwere onwe nke nwanyị proletarian enweghị ike ịbụ - dịka ọ dị maka nwanyị bourgeois, mgba megide ndị ikom. nke klas nke ha. Ọ dịghị mkpa ka ọ na-alụ ọgụ, dị ka megide ụmụ nwoke nke klas ya, ịkwatu ihe mgbochi ndị e mere iji gbochie asọmpi n'efu ya ... Ihe mgbaru ọsọ nke mgba ya abụghị asọmpi n'efu na ndị ikom, kama na-eweta ọchịchị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke. ndị proletariat. N'aka na ndị ikom nke klaasị ya, nwanyị proletarian na-alụ ọgụ megide obodo ndị isi obodo. ** Dị ka e hotara na ''[https://www.marxists.org/archive/cliff/works/1981/xx/zetkin.html Clara Zetkin na German Socialist Feminist Movement]'' , ''marxists.org'' , 1896 *Ebe e nwere ọchịchọ, e nwere ụzọ. Anyị nwere ọchịchọ nke mgbanwe ụwa, ya mere, anyị aghaghị ịchọta ụzọ iji ruo ọtụtụ ndị inyom a na-erigbu na ndị ohu, ma ọnọdụ akụkọ ihe mere eme na-eme ka ọ dị mfe ma ọ bụ sie ike. ** Dịka e hotara na ''[https://www.marxists.org/archive/zetkin/1922/ci/women.htm Congress nke anọ nke Communist International]'','marxists.org'', Nọvemba 1922.'' * Ntọhapụ nke ndị ọrụ nwere ike ịbụ ọrụ nke ndị na-arụ ọrụ n'onwe ya, ọ dịghị mgbe ọ ga-arụzu ọrụ a dị egwu na nke dị egwu nke akụkọ ihe mere eme, Otú ọ dị, ọ bụrụ na a na-adọwa ya n'ụzọ abụọ site na ọdịiche mmekọahụ. Dị ka ndị ikom na ndị inyom nke proletariat dị n'otu ahụ na mkpụrụ obi na ha na-etipịa ndụ nke nhụsianya, otú ahụ ka ha ga-ejikọta a ọkụ ịkpọasị nke ikeketeorie na a ọzọ obi ike, ọzọ obi ike ga-alụ ọgụ maka mgbanwe. **Dịka e hotara na ''[https://www.marxists.org/archive/zetkin/1922/03/icwd.html Ụbọchị Ndị Inyom Kọmunist Mba Nile]'', ''marxists.org'', Febụwarị 1922. * Banyere [[q:Rosa Luxemburg|Rosa Luxemburg]] Site n'uche, mkpebi siri ike, achọghị ọdịmma onwe onye na ntinye onwe ya nke okwu na-esighi ike, o doro ndụ ya niile na ndụ ya dum nye Socialism. na-akpata Socialism, ọ bụghị nanị na ọnwụ ya dị egwu, ma n'oge ndụ ya dum, kwa ụbọchị na oge awa, site na mgba nke ọtụtụ afọ ...'' Ọ bụ mma agha dị nkọ, ọkụ dị ndụ nke mgbanwe mgbanwe. ** Dị ka e hotara na ''Rosa Luxemburg, Ideas in Action'' (1972) nke Paul Frölich, p. x Banyere [[q:Rosa Luxemburg|Rosa Luxemburg]] Ọ na-adịkarịghị anụ okwu ahụ n'egbugbere ọnụ ya bụ, “Enweghị m ike”; a na-anụkarị okwu ndị a, "Aghaghị m." ** Dịka ekwuru na ''[https://www.marxists.org/archive/zetkin/1919/09/rosa.htm Rosa Luxemburg]'', ''marxists.org'', Septemba 1919. ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Clara Zetkin|Clara Zetkin]] na wikipedia Bekee fpe8y5p4musb0b38pd0hc3al0hrn24j Clare Sheridan 0 519 10359 2074 2022-10-10T16:39:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q519590]] wikitext text/x-wiki [[Clare Sheridan]] '''[[w:Clare_Sheridan|Clare Consuelo Sheridan]]''' (née ''Frewen'''; 9 Septemba 1885 - 31 Mee 1970), bụ onye ọkpụrụkpụ Bekee, onye odeakụkọ na onye ode akwụkwọ á mara nke ọma maka imepụta ọgba aghara maka ndị ama ama na-ede akwụkwọ akụkọ na-akọ njem ụwa ya. == Okwu okwu == * Ndị Kọmunist bụ ndị Juu, ọ bụkwa ha na-achị Russia kpam kpam. Ha nọ n'ụlọ ọrụ gọọmentị, ụlọ ọrụ na akwụkwọ akụkọ ọ bụla. Ha na-achụpụ ndị Russia ma na-ahụ maka mmetụta mgbochi Semitic nke na-abawanye. **''Ụwa New York'', Dec. 15, 1923. Lee ''[https://books.google.com.br/books?id=zKFBPKa8vxoC&pg=PA27 Ọchịchị Ụwa Nzuzo Ma ọ bụ "Aka zoro ezo" : The Unrevealed in History] '' nke Count Cherep-Spiridovich dere, p. 27 brxnuftx9nyuqyxk3gzjygb0n67j91k Clarence Carter 0 520 2076 2075 2022-10-10T11:29:42Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Clarence Carter == Clarence George Carter (amuru Jenụwarị 14, 1936) bụ onye America na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwu na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * M na-akụ ya n'ebe ọwụwa anyanwụ, m na-akụ ya n'ebe ọdịda anyanwụ, m na-etikwa ya nwanyị ahụ nke kacha amasị m. Enwere m strokin'. * Ọfọn, I'II gwa gị, ọ dịghị ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na i si n'obodo ahụ bịa. Ọ baghịkwa uru ma i si obodo ahụ pụta. Ma ụfọdụ n’ime unu nọ n’ebe ahụ n’ime ụda olu m nwere ike isi n’ala ịta ahịhịa bịa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/61785-Clarence_Carter 6f7chh3mlv3q9rbbahnsts1tdgfry5q Clarissa Minnie Thompson Allen 0 521 10360 2079 2022-10-10T16:39:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q49061]] wikitext text/x-wiki [[Clarissa Minnie Thompson Allen]] '''Clarissa Minnie Thompson Allen''' Clarissa Minnie Thompson Allen bụ onye nkuzi na onye edemede America. O dere akụkọ ifo gbasara ezinaụlọ ndị America America bara ọgaranya na South America. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *A ghaghị inwe ndị ọsụ ụzọ n'ọrụ ọ bụla. Ụfọdụ ga-aga n'ihu ma gbaa ndị ọzọ ụzọ, ndị na-eso ụzọ nwere ike ịdọ aka ná ntị site na mmejọ nke ndị bu ha ụzọ. Anyị abụwo ogologo oge ndị na-awa osisi na ndị na-ese mmiri maka ụmụnne anyị ndị nwere ihu. Africa enwetala ntọhapụ ya n'ikpeazụ. Ogologo oge ka ọ tọgbọrọ n'ájá nke mmegbu nke na ọ ga-ewe ọtụtụ afọ, ọtụtụ afọ, iji hichapụ ájá ahụ n'uwe anyị, ma n'ọrụ ahụ anyị ga-emerịrị onye ọ bụla n'ime anyị. <ref>https://www.columbiacityofwomen.com/honorees/clarissa-minnie-thompson-allen</ref> ===Ebenside=== 3wawelesaazl93mk7ydvrnwt351km7r Clarisse Iribagiza 0 522 10361 2082 2022-10-10T16:39:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28648829]] wikitext text/x-wiki [[Clarisse Iribagiza]] '''Clarisse Iribagiza ''' Clarisse Iribagiza (amụrụ 28 Jenụwarị 1988) bụ ọkà mmụta sayensị kọmputa na Rwanda. Ọ bụ onye isi na onye nchoputa nke ụlọ ọrụ teknụzụ ekwentị HeHe Limited na ọ bụ otu n'ime UNCTAD asaa "eTrade for Women Advocates si na mba ndị na-emepe emepe". ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ejikọtara m ntụpọ ndị ahụ banyere ihe m na-amụ n'ụlọ akwụkwọ na otú m nwere ike isi mee nke ahụ iji dozie nsogbu ndị mere eme." *'Ahụrụ m ndị na-eto eto nọ na nzukọ m ka ha na-akụziri onwe ha usoro mmemme kachasị ọhụrụ n'ịntanetị na iso ndị ọrụ ibe ha na Uganda ma ọ bụ Kenya na-emekọ ihe. M na-ahụ nnukwu ohere maka imekọ ihe ọnụ. gafee oke iji wuo na ọnụ ọgụgụ echiche'. <ref>https://africanews.space/in-conversation-with-clarisse-iribagiza-ceo-of-hehe/</ref> <ref>https://foundersafrica.com/meet-clarisse-iribagiza-co-founder-of-hehe-limited-a-rwandan-mobile-technology-company/</ref> ===Ebenside=== ppgvoau3n6s4s6qm0ku6chhvr8zmpi7 Claude Adrien Helvétius 0 523 10362 2085 2022-10-10T16:39:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q190302]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Claude Adrien Helvétius.jpg|thumb|Claude Adrien Helvétius]] '''[[w:Claude Adrien Helvétius|Claude Adrien Helvétius]]''' ([[w:26 January|26 Jenụwarị]] ma ọ bụ [[w:26 February|26 February]] [[w:1715|1715]] (isi mmalite dị iche) - [[w:26 December|26 December]] [[w:1771|1771]])) bụ onye ọkà ihe ọmụma French na '''[[w:littérateur|littérateur]]'''. == Okwu Okwuru == === "De l'esprit ma ọ bụ, edemede na uche, na ikike ya dị iche iche" (1758) === : Ntụgharị asụsụ Bekee nke William Mudford, 1807 * Mmadụ niile nwere echiche ha nhata maka nghọta. **p. 286 * Ọ dịghị mba nwere ihe mere ọ ga-eji na-ewere onwe ya ka ndị ọzọ site n’onyinye e bu pụta ụwa. **p. 21 * '' ''Ịdọ aka ná ntị abụghị ihe ọzọ ma e wezụga nkà nke ịkpali ndị agha na-atụ egwu ndị isi ha karịa nke ndị iro.''' Egwu a na-enwekarị mmetụta nke obi ike: ma ọ pụghị imeri ndị siri ike. na obi ike siri ike nke ndị mmadụ na-akpali agụụ mmekọahụ, ma ọ bụ ịhụnanya ịhụnanya maka obodo ha. *....e nwere ọtụtụ ụmụ nwoke nke otuto na nkwanye ugwu, kpalitere otu ihe maka ikpe ziri ezi na ezi omume, nke ndi mmadu n’ozuzu ha nwere maka aku na uba na nsopuru. : Omume ndị dị mma maka ndị ikom a dị mma bụ ndị ziri ezi n'ezie, na ha na-akwalite ọdịmma ọha, ma ọ bụ, ọ dịghị ihe ọzọ, ọ bụghị ibelata ya. : Ma ọnụ ọgụgụ ndị ikom a dị ntakịrị, na m na-akpọ ha naanị maka nsọpụrụ mmadụ. * Ọtụtụ ihe omume na-esite na ihe ndị dị ntakịrị: anyị amaghị ha n'ihi na ọtụtụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme ejiriwo onwe ha amataghị ha, ma ọ bụ enweghị anya nwere ike ịghọta ha. Ọ bụ ezie na, na nke a, uche nwere ike imezi ihe ha na-adịghị; ''N'ihi na ihe ọmụma nke ụfọdụ ụkpụrụ n'ụzọ dị mfe akwụ enweghị ihe ọmụma nke ụfọdụ eziokwu''. **''La plupart des évènements ont des na-akpata aussi petites. Nous les ignorons, parce que la plupart des historiens les ont ignorées eux-mêmes, ou parce qu’ils n’ont pas eu d’yeux pour les appercevoir. Il est vrai qu’à cet égard l’esprit peut réparer leurs omissions : '''la connoissance de certains principes supplée facilement à la connoissance de certains faits'''. ** Ederede III, Isi I * Ogo ọgụgụ isi dị mkpa iji mee anyị obi ụtọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ihe anyị onwe anyị nwere. ** Edemede II, Isi X, ndetu. === ''Ngwọta gbasara mmadụ: ikike ọgụgụ isi ya na agụmakwụkwọ ya'', Vol. M (1773) === : ''De l'homme, de ses facultés intellectuelles et de son education'' (post., 1773); Ntụgharị asụsụ Bekee nke W. Hooper, 1777 * Ịmachi akwụkwọ akụkọ bụ ịkparị mba; machibido ịgụ akwụkwọ ụfọdụ bụ ikwupụta ndị bi na ha ịbụ ndị nzuzu ma ọ bụ ndị ohu: mmachibido iwu dị otú ahụ kwesịrị imeju ha nlelị. * ''En anéantissant les désirs, on anéantit l'âme, & tout homme sans passion n'a en lui ni principe d'action, ni motif pour se mouvoir.'' ** Site n'imebi agụụ, ị na-ekpochapụ uche. Onye ọ bụla na-enweghị agụụ mmekọahụ enweghị ụkpụrụ ọ bụla nke ime ihe, ma ọ bụ ebumnobi ime ihe. == Njikọ mpụga == [[W:Claude Adrien Helvétius|Claude Adrien Helvétius]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Claude Adrien Helvétius|Claude Adrien Helvétius]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Helvetius, Claude Adrien}} m3zmwo52r4iufqskgk6h4ch5gg8twu3 Clementine Ford 0 524 2088 2087 2022-10-10T11:29:43Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[:w:Clementine Ford (onye edemede)|Clementine Ford]]''' (1981) bụ onye Austrialia [[w:|feminism|nwanyị]] odee na onye na-ekwu okwu ọha. == Okwu Ndi Okwuru == *"M bụ nnọọ pro-life. A bụ m pro ndụ ụmụ nwanyị ndị birila afọ ole na ole na-emegide sel ndị birila izu." **[https://web.archive.org/web/20170129122205/http://www.news.com.au/news/my-no-guilt-no-shame-abortions/news-story/f38b7169c4c24ff8dcd075b2f776d9f3 Clement ekpughere ya abụọ enweghị ikpe ọmụma, enweghị ihere ite ime], October 15, 2009, na news.com.au *"[I]wu dị iche maka gị na ọ ga-adị mgbe niile; na ị ga-emerịrị ihe mgbe niile ma ghara ịla n'iyi nke ndị mmegide gị tọgbọrọ n'ihi na a na-atụle ịdị ọcha nke omume gị dị iche na nke ha." **[http://www.smh.com.au/lifestyle/news-and-views/opinion/clementine-ford-this-is-the-personal-price-i-pay-for-speaking-out-online -20170713-gxaa6z.html Clementine Ford: Nke a bụ ụgwọ onwe m na-akwụ maka ikwu okwu n'ịntanetị], Julaị 13 2017, na Sydney Morning Herald *"E nwere ike ịgwa gị ụbọchị iri abụọ n'ahịrị na a ga-edina gị n'ike, na-akwa iko, tiekwa gị ihe, tugbuo gị, kụziere gị ihe, mana ọ bụrụ n'ụbọchị iri abụọ na otu ị tụgharịa tụgharịa na-achị ọchị na-agbapụ ụmụ nwoke n'ime ụlọ. anwụ na-eji égbè, ị bụ onye na-asọ mmadụ asị na-akụziri nwa ya na ọ bụ onye n'ike." **[http://www.smh.com.au/lifestyle/news-and-views/opinion/clementine-ford-this-is-the-personal-price-i-pay-for-speaking-out-online -20170713-gxaa6z.html Clementine Ford: Nke a bụ ụgwọ onwe m na-akwụ maka ikwu okwu n'ịntanetị], Julaị 13 2017, na Sydney Morning Herald *"Ndị mmadụ nwere ike mechie fuck?" **[https://twitter.com/clementine_ford/status/1112646039985504256.html Tweet], Eprel 1 2019, Twitter Okwu gbasara Clementine Ford == *"Akpọkuru Ms Ford n'oge na-adịbeghị anya maka ibinye aka n'akwụkwọ ya na 'ịgbuola nwoke ọ bụla taa? Ma ọ bụrụ na ọ bụghị, gịnị mere?'". ** [https://www.dailymail.co.uk/news/article-4838780/Dad-s-outrage-school-s-guest-speaker-Clementine-Ford.html 'Anaghị m ajụ ajụjụ n'aka ụmụ nwoke' Nne na nna na-ekwu na Clementine Ford bụ nwanyị nwanyị 'mesoro ụmụ nwoke dị ka ihe efu' n'oge mkparịta ụka ụlọ akwụkwọ - tupu ụmụ akwụkwọ nwanyị bilie pụọ, Daily Mail, 31 August 2017 *"Asị Ford na-ewekarị oke ọnụ maka ụmụ nwoke na-atapụ kpamkpam. Ọ na-eti mkpu, "Ịmepụta omume ndị omempụ dị ka ndị a n'ụzọ ụfọdụ sitere na ịda mbà n'obi ma ọ bụ mgba ego ma ọ bụ naanị enweghị nkwado mmetụta uche kwesịrị ekwesị agaghị enyere aka kama iji ikuku ọmịiko na nghọta mebie ọnọdụ ahụ." Ọ na-akpachapụ "echiche ọdịnala nke ịbụ nwoke", na-ekwu banyere "ndị nna nna" wee depụta nọmba Lifeline na njedebe. Eziokwu ahụ bụ Ford na-ajụ n'ezoghị ọnụ ịghọta ihe mkpali na-enye aka na ụmụ mmadụ na-achọ ịpụ na ndụ na-akọwapụta ihe kpatara na ọ dịghị mgbe ọ na-enweghị, na ọ dịghị mgbe e nyere ya ikpo okwu ikwu okwu n'ihe omume ọ bụla site n'aka òtù ọ bụla na-egbochi igbu onwe ya. Mgbe." ** [https://www.spectator.com.au/2018/05/a-lifeline-for-true-equality/ A Lifeline maka ezi nha anya], Onye nledo, 14 Mee 2018 ==Njikọ mpụga== [[W:|Clementine Ford]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Clementine Ford]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ford, Clementine}} a1hfycjme0dd12ato84dn861vy07xic Cleo Ice Queen 0 525 10363 2091 2022-10-10T16:39:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30944545]] wikitext text/x-wiki == Cleo Ice Queen == Clementina Mulenga (amụrụ 14 June 1989), onye amara aha ya dị ka Cleo ma ọ bụ Cleo Ice Queen bụ onye Zambia mụrụ onye na-ese ihe nkiri hip hop na onye na-eweta ihe onyonyo na redio. Ọ bụbu onye nnọchi anya akara Zambia Proflight, yana nnukwu Diva Woman Condom brand Ambassador. A kacha mara ya maka ọrụ ya na Big Brother Africa (The chase) na 2013 ma bụrụ onye mmeri 2015 nke AFRIMMA Best Female na South Africa, 2017 onye meriri Best Female na SunFm Kwacha Music Awards. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Ka nrụgide ahụ na-abawanye, otú ahụ ka otuto m na-esiwanye ike. == Ebenside == https://quotes.ng/quotes/the-bigger-the-pressure-gets-the-louder-my-praise-gets--39965/ cn5akq7ziioz7v19y2chrxopz5dh3ck Cletus Madubugwu Ibeto 0 526 10364 2095 2022-10-10T16:40:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5131984]] wikitext text/x-wiki [[Cletus Mm a debuts Ibeto|Cletus Mmadụbugwu Ibeto ]] '''Cletus Mmadụbugwu Ibeto''' Cletus Madubugwu Ibeto[1][2][3][4] (amuru na onwa Novemba 6, 1952) bu onye ozu ahia nke Naijiria nke si n'obodo Nnewi nke ulo oru mbo. Ọ bụ onye isi otu The Ibeto, nnukwu ụlọ ọrụ azụmaahịa sitere na Nnewi, obodo pụrụ iche maka mmụọ ọchụnta ego ya. Na mmalite 1980s, mgbe mkpọka mmanụ na usoro ikike mbubata na-ese okwu na-eme ka ọ daa n'ihu na mpaghara nrụpụta Naijiria, Nnewi nwere oge uto. Otu Ibeto dị n'okpuru ọchịchị Ibeto bụ ihe na-eme ngwa ngwa na mpaghara na ịzụ ahịa mba na mmepe mmepụta ihe. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Lezienụ anya mgbe niile, ị nwere ike ọ gaghị emecha mee ihe niile mana ị ga-enweta ihe ọmụma na ahụmịhe. <ref>https://quotes.ng/mobile/authors/cletus-ibeto/896/</ref> ===Ebenside=== bcvatow7ymlnw6irqn6p56y7wunspza Climate Action Network 0 527 10365 2099 2022-10-10T16:40:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q391372]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Climate Action Network|Climate Action Network]]''' bụ Njikọta òtù niile na-abụghị ndị gọọmenti (NGO) na-arụsi ọrụ ike n'ihe gbasara mgbanwe ihu igwe. ==Okwu okwuru== * Ikpe na-ezighị ezi nke ọha na eze na nsogbu ihu igwe na-akpatakarị ya. ** "Climate Action Network na-emeghachi omume na mkpebi nke Chile ịwepụ dị ka onye ọbịa nke COP25," [http://www.climatenetwork.org/press-release/climate-action-network-reacts-decision-chile-withdraw-host -cop25 Ọktoba 30, 2019] ==Njikọ mpụga== [[W: Climate Action Network|Climate Action Network]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Climate Action Network|Climate Action Network]] na Wikiquote. iqu0cez36kzdr3zjbsj7hqrh8728k3p Cobhams Asuquo 0 528 10366 2102 2022-10-10T16:40:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5138902]] wikitext text/x-wiki [[Cobhams Asuquo]] '''Cobhams Asuquo''' Cobhams Asuquo bụ onye Naijiria na-egwu egwu, onye na-emepụta ihe na onye na-ede abụ. Na 2005, Asuquo bịanyere aka na Sony ATV London dị ka onye na-ede abụ. Mgbe ọ rụsịrị ọrụ dị ka onye isi nke mmepụta ihe ọdịyo na akara mpaghara, Ajụjụ Ihe Ntụrụndụ, o guzobere ebe ndekọ nke ya na 2006. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ìsì akụziworo m ịnọgide na-atụkwasị obi, ịnọgide na-enwe olileanya, ịnọgide na-ekwere”. *"Tụkwasị obi - ọbụlagodi mgbe ị na-enweghị ihe kpatara ya." -... *"Ahụhụ mgbe ụfọdụ bụ ihe ndọpụ uche - lekwasị anya na nrọ gị". *"Ị ga-abụ kpuru iji lekwasị anya". <ref>https://www.owogram.com/cobhams-quotes/</ref> ===Ebenside=== 0exf5421ksdzk86a6v127i3hkeecngi Coex'ae Qgam 0 529 10367 2105 2022-10-10T16:40:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56434039]] wikitext text/x-wiki [[Coex'ae Qgam]] '''Coex'ae Qgam''' Coex'ae Qgam (Dada) mụrụ na 1934 na Ghanzi, Botswana. Ọ gara naanị ọnwa atọ na ụlọ akwụkwọ praịmarị, mechaa rụọ ọrụ dị ka nwata na ... ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ekekọrịta ihe osise ahụ pụtakwara ìhè. <ref>https://www.researchgate.net/publication/350669922_Representation_as_repression_A_First_Peoples_context</ref> ===Ebenside=== nofv6omb8fmyiq0nmnmqco18sgi818g Colette Dowling 0 530 10368 2108 2022-10-10T16:40:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20857906]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Schrijfsters, portretten, Dowling, C., Bestanddeelnr 934-4512.jpg|thumb|Colette Dowling na 1989]] ''[[w:Colette Dowling|Colette Dowling]]''' (c. 1938) bụ onye odee America a kacha mara maka akwụkwọ 1981 ya ''[[w:The Cinderella Complex|Cinderella Complex]]. Ezochiri ụmụ nwanyị. Egwu nke nnwere onwe '', nke bụ ''New York Times'' kacha ere ahịa. O nwere omume psychotherapy na New York. == Okwu Ndi Okwuru== *"A na-azụlite ụmụ nwanyị ka ha dabere na nwoke na ịgba ọtọ na ụjọ na-enweghị otu. A kuziri anyị ikwere na dịka ụmụ nwanyị, anyị enweghị ike iguzo naanị anyị, na anyị adịghị emebi emebi, na-esikwa ike, chọkwara nchekwa.” ** [http://www.nytimes.com/1981/03/22/magazine/the-cinderella-syndrome.html?pagewanted=all "The Cinderella Syndrome"], "The New York Times" (22 Mach 1981) *"Ọ dị ihe na-akpali akpali banyere ikweta na mmadụ nwere ma ihe onwunwe na adịghị ike, nakwa na ha abụọ na-eme ka ndụ mmadụ gbanwee." ** ''Ụmụ nwanyị zuru oke: Egwu zoro ezo nke erughị eru na ịkwọ ụgbọala ime'' (1988), p. 249 === '' Ihe mgbagwoju anya Cinderella: Egwu ezoro ezo nke ụmụ nwanyị'' (1981) === [[Usòrò:Colette Dowling 1989.jpg|thumb|Ọ bụ nkọwapụta nke akwụkwọ a na ndabere onwe onye, ​​​​nchekwa uche—ọchịchọ miri emi ka ndị ọzọ lekọta ya—bụ isi ike na-ejide ụmụ nwanyị taa. M na-akpọ nke a "The Cinderella Complex"-a netwọk nke ukwuu repressed àgwà na egwu na-eme ka ndị inyom na a ụdị nke ọkara-ìhè, laghachi azụ n'ụzọ zuru ezu ojiji nke uche ha na creativity. Dị ka Cinderella, ụmụ nwanyị taa ka na-echere ihe dị n'èzí iji "gbanwee ndụ ha".]] *"A zụrụ [ụmụ nwanyị] maka nnwere onwe ma ọlị, kama maka ihe na-abụghị nke ya—dabere." ** p. 3 *"A na-agụ ụmụ nwoke maka nnwere onwe pụọ n’ụbọchị a mụrụ ha." ** p. 16 *"Anyị nwere naanị otu agba gbara na “ntọhapụ,” nke ahụ bụ ịnapụta onwe anyị n’ime. Ọ bụ nkọwapụta nke akwụkwọ a ka ndabere onwe onye, ​​​​nchekwa uche—ọchịchọ miri emi ka ndị ọzọ lekọta—bụ isi ike na-ejide ụmụ nwanyị taa. M na-akpọ nke a "The Cinderella Complex"-a netwọk nke ukwuu repressed àgwà na egwu na-eme ka ndị inyom na a ụdị nke ọkara-ìhè, laghachi azụ n'ụzọ zuru ezu ojiji nke uche ha na creativity. Dị ka Cinderella, ụmụ nwanyị taa ka na-echere ihe dị n'èzí iji "gbanwee ndụ ha"." ** p. 31 *"[Cinderella Complex] na-akụbu ụmụ agbọghọ dị afọ iri na isii ma ọ bụ iri na asaa, na-egbochi ha, mgbe mgbe, ịga mahadum, na-eme ka ha banye n'oge di na nwunye. Ugbu a, ọ na-akụ ụmụ nwanyị ka ha gachara mahadum-mgbe ha gachara n'ụwa nwa oge. Mgbe obi ụtọ nke mbụ nke nnwere onwe kwụsịrị na nchekasị na-ebili na-ewere ọnọdụ ya, ha na-amalite inwe mmasị na ọchịchọ ochie ahụ maka nchekwa: ọchịchọ nke nzọpụta." ** peeji 69–70 *"Ọ bụ nanị mgbe ọ malitesịrị ịhapụ nkwenkwe o kweere na ọ dịghị enyemaka ya ka ọ pụrụ isi n’usoro ihe omume obi ọjọọ nke ịdabere na mmetụta obi ọjọọ ọ na-enwe ná ndụ ya pụta." ** p. 114 *"Enweghị ntụkwasị obi na-eduga anyị n'ime mmiri gbara ọchịchịrị nke anyaụfụ. Anyị na-ahụ ka ndị ikom na-arụ ọrụ na-enweghị nkwudo-na dị ka ụmụ agbọghọ na-enwere anyaụfụ nnwere onwe na-enweghị atụ nke ụmụnna ndị tọrọ anyị, anyị na-adị mfe ilekwasị anya n'otú ndị ikom si na-enwe "chioma" na otú anyị si 'nweghị ihe ndabara'. N'ịbụ ndị nọ n'ọnọdụ na-ezighị ezi, anyị ekwesịghị 'ime' ihe ọ bụla gbasara iru eru na ùgwù onwe onye anyị nwere mmasị na ndị ọzọ." ** p. 128 *"Nwanyị ahụ nwere onwe ya nwere mmegharị mmetụta uche. Ọ na-enwe ike ịkwaga "n'ebe" ihe ndị na-eju ya afọ na "pụọ" site na ndị na-adịghị. Ọ nweere onwe ya, ka ọ nwee ihe ịga nke ọma." ** peeji 228–229 === '' Akụkọ ifo na-adịghị ike: Ụmụ nwanyị Na-abịaru nha nhata anụ ahụ'' (2000) === *"Ọ bụrụ na ụmụ agbọghọ enweghị ike ime ihe ọ bụla ọzọ n’ụwa a, ha kwesịrị ime ka ọbara ha ghara ịpụta." ** p. 40 *"Adịghị ike nke nwanyị abụghị eziokwu kama ọ bụ akụkọ ifo nwere ebumnuche." ** p. 213 == Njikọ mpụga == [[W:|Colette Dowling]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Colette Dowling]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dowling, Colette}} ef0k586l8ware9o9yx84d7ajm0ofdjn Collen Madamombe 0 531 10369 2111 2022-10-10T16:40:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q274115]] wikitext text/x-wiki [[Collen Madamombe]] '''Collen Madamombe''' Colleen Madamombe bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe na-arụ ọrụ na nkume. Ọrụ ya na-egosipụta isiokwu nke ịbụ nwanyị, ịbụ nne, na Matriarchy ebo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọtụtụ ụmụ nwanyị bụ ndị na-ese ihe ma ha aghọtaghị ya - na-eme ite na ihe ndị ọzọ maka ụlọ, ọ bụghị maka ire ere." Ụfọdụ n'ime ọrụ mbụ Madamombe kwusiri ike mkpa ọ dị ihe ndị yiri ihe na-adịghị mkpa dị ka ndanda, aṅụ, butterflies na. katapila <ref>https://artcloud.com/artist/colleen-madamombe</ref> ===Ebenside=== jmit8bhb1tg8l4gnpj1r7gt76oin6q2 Conservation 0 532 2116 2115 2022-10-10T11:29:44Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Boysen Reservoir.jpg|thumb|ichekwa ihe ndị sitere n'okike bụ nsogbu bụ isi. Ọ gwụla ma anyị edozila nsogbu ahụ, ọ ga-abara anyị obere uru iji dozie ndị ọzọ niile. [[W: Theodore Roosevelt|Theodore Roosevelt]]]] '''[[:w:Conservation|Conservation (Nchekwa)]]''' bụ omume nke idozi, ichegide ma ọ bụ ichekwa; iji amamihe mee ihe. == Okwu okwuru == : '' A na-ahazi okwu n'ụdị mkpụrụedemede site n'aka onye edemede'' === A - F === * Ihe karịrị otu ijeri ụmụ nwanyị gburugburu ụwa chọrọ iñomi ụzọ ndụ ụmụ nwanyị ọdịda anyanwụ ma na-enweta ikike ihe onwunwe ngwa ngwa ime otú ahụ. Ya mere, ọ dị mkpa na n'ime nduzi anyị, anyị na-egosipụta ụfọdụ nchekwa na ibu ọrụ n'ime mmefu anyị ka ihe onwunwe zuru ụwa ọnụ wee dịrị maka ụmụ anyị, ụmụ ha na ụmụ ha. ** [[w: Louise Burfitt-Dons | Louise Burfitt-Dons]], Okwu na mkpọsa ụmụ nwanyị na-ekpo ọkụ e nyere na UK Aware dịka 2008. * Ihe kacha enweghị obi ụtọ gbasara nchekwa bụ na ọ naghị adịte aka. Ọ bụrụ na anyị echekwa oke ọhịa taa, a na-atụ ya egwu site na nkeji iri na ise ọzọ echi. ** [[w:Marjory Stoneman|Marjory Stoneman Douglas]], nke e hotara na '' Facing Florida's Environmental Future'', Eprel 1990. * Ọrụ ugbo na-anọchite anya otu mgbanwe mgbanwe gburugburu ebe obibi kacha dị omimi na akụkọ ihe mere eme nke afọ 3.5 niile nke ndụ. ** [[w:Niles Eldredge|Niles Eldredge]], [https://web.archive.org/web/20060503155903/http://www.actionbioscience.org/newfrontiers/eldredge2.html "Mwepụ nke isii"], 2001 * N'ezie, ịzụlite ọrụ ugbo bụ n'ezie ikwusa agha na gburugburu ebe obibi & mdash; n'ịtụgharị ala na-amị otu ma ọ bụ abụọ nri ubi, na ndị ọzọ niile ụmụ amaala ụdị nile ugbu a nkewa dị ka achọghị 'ahịhịa' & mdash; na ụdị anụmanụ ole na ole ma e wezụga ụdị anụmanụ ndị a na-ewere ugbu a dị ka pests. ** [[w: Niles Eldredge|Niles Eldredge]], "Mwepụ nke isii", 2001 * E nwere ntakịrị obi abụọ ndị ọkachamara n’ihe banyere ihe ndị dị ndụ n’uche na ụwa na-eche mfu na-arị elu nke ụdị dị iche iche ihu ugbu a nke na-eyi egwu ikpochapụ nnukwu mkpochapụ ise nke mbara ala gara aga ihu. ** [[w: Niles Eldredge|Niles Eldredge]], "Mwepụ nke isii", 2001 * Mgbawa a nke ọnụ ọgụgụ ụmụ mmadụ, karịsịa n'ime mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke afọ narị afọ abụọ gara aga, tinyere nkesa na-ezighị ezi nke akụ̀ na ụba n'ụwa, bụ isi ihe kpatara mbibi nke isii. ** [[w: Niles Eldredge|Niles Eldredge]], "Mwepụ nke isii", 2001 === G - L === * Ndụ niile anaghị adịgide adịgide. Anyị niile bụ ụmụ nke ụwa, ma, n'oge ụfọdụ, ọ ga-akpọghachite anyị ọzọ n'onwe ya. Anyị na-esi n'Ụwa Nne na-ebili mgbe nile, na-azụlite site na ya, wee laghachikwute ya. Dị ka anyị, a na-amụ osisi, na-adị ndụ ruo oge ụfọdụ, wee laghachi n'ụwa. Mgbe ha decompose, ha ifatilaiza ubi anyị. Akwụkwọ nri dị ndụ na akwụkwọ nri na-emebi emebi bụ akụkụ nke otu eziokwu ahụ. Enweghị otu, nke ọzọ agaghị adị. Mgbe ọnwa isii gachara, compost na-aghọ akwụkwọ nri ọhụrụ ọzọ. Osisi na ụwa na-adabere na ibe ha. Ma ụwa ọ dị ọhụrụ, mara mma, na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, ma ọ bụ kpọrọ nkụ na kpọrọ nkụ dabere na osisi. Ọ daberekwa anyị. **[[W:Thich Nhat Hanh|Thích Nhất Hạnh]] ''Ụwa Anyị nwere: Ụzọ Buddhist maka Udo na Ecology'' (2008), Ch. 1: Mgbịrịgba nke uche, p. 3 * Ụzọ anyị si eje ije n'ụwa nwere mmetụta dị ukwuu n'ahụ anụmanụ na osisi. Anyị egbuola ọtụtụ anụmanụ na osisi ma bibie gburugburu ha. Ọtụtụ ndị anwụọla ugbu a. N'aka nke ya, gburugburu ebe obibi anyị na-emerụ anyị ahụ ugbu a. ''Anyị dị ka ndị na-aga ụra, n'amaghị ihe anyị na-eme ma ọ bụ ebe anyị na-aga. Ma anyị nwere ike iteta ma ọ bụ na anyị agaghị ebili dabere ma anyị nwere ike ije ije n'uche na Nne Ụwa. Ọdịnihu nke ndụ niile, gụnyere nke anyị, dabere na nzọụkwụ anyị nwere uche. **[[W:Thích Nhãt Hånh|Thích Nhất Hạnh]] ''Ụwa Anyị nwere: Ụzọ Buddhist maka Udo na Ecology'' (2008), Ch. 1: Mgbịrịgba nke uche, p. 3 * Anyị nwere ike ghara ịghọta eziokwu ahụ; ma a eziokwu ka o sina dị ọ dị: anyị na-ebi na a Golden Age, ndị kasị gilded Golden Age nke akụkọ ihe mere eme nke mmadụ-ọ bụghị nanị nke gara aga akụkọ ihe mere eme, ma nke ga-eme n'ọdịnihu akụkọ ihe mere eme. N'ihi na, dị ka Sir Charles Darwin na ọtụtụ ndị ọzọ bu ya ụzọ kwupụtaworo, anyị na-ebi dị ka ndị ọkwọ ụgbọ mmiri na-aṅụbiga mmanya ókè, dị ka ndị nketa na-adịghị arụ ọrụ nke nna nna nwere nde mmadụ. N’ọ̀tụ̀tụ̀ ọ̀tụ̀tụ̀ na-adịwanye ngwa ngwa ugbu a, anyị na-emefusị isi obodo nke ọla ọla na mmanụ ọkụ ndị a kwakọbara n’ime ụwa n’ime ọtụtụ narị nde afọ. Ogologo oge ole ka mmefu ego a nwere ike ịga n'ihu? Atụmatụ dị iche iche. Mana mmadụ niile kwenyere na n'ime narị afọ ole na ole ma ọ bụ karịa na puku afọ ole na ole, mmadụ ga-agafe n'isi obodo ya, a ga-amanyekwa ya ibi ndụ, maka puku itoolu fọdụrụ na narị itoolu na iri asaa na iri asaa ma ọ bụ narị afọ iri asatọ nke ọrụ ya dị ka Homo sapiens. na ego. Sir Charles bụ nke echiche na mmadụ ga-aga nke ọma na-eme mgbanwe site bara ọgaranya orres na ogbenye ores na ọbụna oké osimiri, si coal, mmanụ, uranium na thorium na ike anyanwụ na mmanya na-esi na osisi. Enwere ike nweta ihe dị ka ike dị ugbu a site na isi mmalite ndị ọhụrụ-ma na-emefu ego ka ukwuu n'ime awa mmadụ, nnukwu ego na-etinye ego na ígwè ọrụ. Otú ahụ ka ọ dịkwa maka akụrụngwa nke mmepeanya ụlọ ọrụ na-adabere na ya. Site n'ịrụ ọrụ dị ukwuu karịa ka ha na-arụ ugbu a, ndị mmadụ ga-agba mbọ wepụ ihe ndị na-esi ísì ụtọ nke akụ na ụba ụwa ma ọ bụ na-emepụta ihe ndị na-abụghị ọla maka ihe ndị ha jiworo mee ihe kpam kpam. ** [[w: Aldous Huxley|Aldous Huxley]], "Echi na Echi na Echi", ''Echikota edemede'' (1959), p. 293-94 (1959); Nke mbụ e bipụtara na ''Adonis na Alphabet'' na 1956. *'''Ọbụlagodi na ọchịchị Democratic nwere nnukwu ihe ịga nke ọma n'akụkụ niile, atụmatụ ya agaghị ezu oke iji dozie [[w: iyi egwu dị adị | ihe iyi egwu dị adị]] nke [[w:Mgbanwe ihu igwe | ndakpọ ihu igwe]] na mbibi ahụ. nke usoro nkwado ndụ nke mbara ala anyị.''' Nke ahụ bụ n'ihi na ọtụtụ nsogbu na-eche anyị ihu ugbu a bụ ihe mgbaàmà nke nnukwu nsogbu ọbụna karị: Ọdịdị dị n'okpuru nke ụwa [[w:Economic System|Economic]] na [[w:Plitical Philosophy | ndọrọ ndọrọ ọchịchị ]] usoro nke na-eme ka [[w:mmepe emepe|mmepe emepe]] na-aga n'ebe ugwu... '''Ọ bụrụhaala na amụma gọọmentị na-ekwusi ike na uto n'ime nnukwu ụlọ na ụlọ ọrụ transnational na-achụso [[w:Uru | onye na-eketa ihe na-alaghachi]], anyị ga-aga n'ihu na-aga n'ihu na-aga n'ihu. [[W:Ọdachi | Ọdachi zuru ụwa ọnụ]]...<BR> Anyị kwesịrị ịmalite [[w:New Age|ogbo ọhụrụ]] maka mmadụ - nke akọwara, n'ogo kachasị omimi, site na ngbanwe na [[w:Ụwa echiche. |n'ụzọ anyị si eme uche nke ụwa]], na a concomitan t [[w: revolution|revolution]] n'ime [[w: ụkpụrụ|ụkpụrụ]], [[w:ebumnobi|ebumnobi]], na [[w:Bahavior|omume mkpokọta]]. Na nkenke, anyị kwesịrị ịgbanwe ndabere nke mmepeanya zuru ụwa ọnụ anyị. Anyị ga-esi na mmepeanya gbadoro ụkwụ na [[w:Anyaukwu | ịkpakọba akụ na ụba]] gaa na nke bụ [[w:Ịhụnanya | ndụ na-akwado]]: mmepeanya [[w: Ecological|ecological]]...''' **[[W: Jeremy Lent|Jeremy Lent]], [https://www.yesmagazine.org/issue/ecological-civilization/2021/02/16/what-does-ecological-civilization-look-like Gịnị ka mmepeanya gburugburu ebe obibi yiri ? "Ee!" Magazin] (February 16, 2021) ==Njikọ Mpụga== [[W: Conservation|Conservation]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Conservation|Conservation]] na Wikiquote. 9j6973h59c26jd7ra99rgczc6kx9y9y Coraline Ada Ehmke 0 533 10370 2120 2022-10-10T16:40:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24192535]] wikitext text/x-wiki [[Coraline Ada Ehmke]] [[Usòrò:Coraline Ada Ehmke.jpg|thumb|Ụkpụrụ ndị egosipụtara ma ndị na-adịghị agbanwe omume abụghị ụkpụrụ n'ezie, ha bụ ụgha ị na-agwa onwe gị bụ na onye na-akwado ihe mepere emepe]] dabere na Chicago, [[w:Illinois|Illinois]]. ==Okwu okwu== Amara m nke ọma na nwere nnukwu nsogbu n'oge gara aga, site n'ịkwalite meritocracy n'ọnọdụ usoro njikwa ruo na mmeso ọjọọ na mmegbu nke [[w: Ụmụ nwanyị nọ n'ọrụ] |ndị ọrụ nwanyị]] na ndị ọzọ sitere na nzụlite dị iche iche. Mụ onwe m enwetala Ebo ebubo | iyi egwu na GitHub. Dịka ọmụmaatụ, afọ ole na ole gara aga, mmadụ kere ụlọ ọrụ iri na abụọ nwere aha ndị ịkpa ókè agbụrụ wee gbakwunye m na ebe nchekwa ahụ, ya mere profaịlụ GitHub m nwere mkparị agbụrụ na ya ruo mgbe ndị otu nkwado ha rutere imechi ha ụbọchị ole na ole. mgbe m kọchara ihe merenụ. Aghọtaghị m na ụlọ ọrụ ahụ nwere mmasị n'ezie maka mmaja. ** ''[https://where.coraline.codes/blog/my-year-at-github/ Antisocial Coding: My Year na GitHub]" (July 5, 2017) * Dịka onye nrụpụta nwere ahụmahụ, enwere m ụfọdụ quirks, echiche, na ụkpụrụ nkịtị m na-adaghachi azụ. Inwe ịkọwara onye ọzọ ihe kpatara m na-abịakwute nsogbu n'otu ụzọ dị mma maka inyere m aka ịkwụsị àgwà ọjọọ na ịgbagha echiche m, ma ọ bụ maka inye nkwado maka ezigbo nhazi nsogbu. ** ''[https://where.coraline.codes/blog/my-year-at-github/ Antisocial Coding: My Year na GitHub]" (July 5, 2017) * Nkwukọrịta Asynchronous na-adị mkpa mgbe ụfọdụ na otu ndị na-ekesa, ma ọ dịtụbeghị mgbe m na-arụ ọrụ ahụ ka m na-ewere ya na ọkwa GitHub nwere. Nkwurịta okwu asynchronous abụghị n'ezie mpaghara m siri ike. Mgbe m na-ahụ igbe ederede na ihuenyo, ọ na-adị m ka ọ na-adịchaghị mma ma na-edobe anya kama idepụta mgbidi ederede. ** ''[https://where.coraline.codes/blog/my-year-at-github/ Antisocial Coding: My Year na GitHub]" (July 5, 2017) * '''Ụkpụrụ nke a na-egosipụta ma ndị na-adịghị agbanwe omume abụghị ụkpụrụ n'ezie, ha bụ ụgha ị na-agwa onwe gị.''' ** ''[https://where.coraline.codes/blog/my-year-at-github/ Antisocial Coding: My Year na GitHub]" (July 5, 2017) * GitHub emeela ụfọdụ nkwa ọhaneze iji tụgharịa omenala ya, mana ọ na-adị m ugbu a na nkwupụta ndị a bụ naanị PR. M na-enwewanye echiche na n'ịnye m na ndị ọzọ a ma ama ndị na-arụ ọrụ, ha na-anwa iji aha na aha anyị mee ka ụwa kwenye na ha weere diversity, na social Justice na-ekwu nke ọma. Ọ na-adịkwa m ka ọ̀ bụ onye nzuzu maka ịdaba n'ihi ya. ** ''[https://where.coraline.codes/blog/my-year-at-github/ Antisocial Coding: My Year na GitHub]" (July 5, 2017) ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Coraline Ada Ehmke|Coraline Ada Ehmke]]na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Ehmke, Coraline Ada}} 8408lc0du169fgxre323as75azn15v1 Coretta Scott King 0 534 13314 10371 2023-03-01T23:43:26Z Matala katti 334 File wikitext text/x-wiki [[File:Coretta Scott King 1964.jpg|thumb|Coretta Scott King (1964)]] == Coretta Scott King == Coretta Scott King (27 Eprel 1927 – 31 Jenụwarị 2006) bụ onye na-akwado ikike obodo, onye ode akwụkwọ, na nwunye Martin Luther King, Jr.. Nne nke Yolanda Denise King, Martin Luther King III, Dexter Scott King na Bernice King. == Ihe ndi okwuru == * Ọ baghị uru ka echiche gị siri sie ike. Ọ bụrụ na ị naghị eji ike gị mee mgbanwe dị mma, ị bụ n'ezie akụkụ nke nsogbu ahụ. * A na-atụle ịdị ukwuu nke obodo n'ụzọ ziri ezi site na omume ọmịiko nke ndị otu ya. * Mgba mgba bụ usoro anaghị agwụ agwụ. A naghị emeri nnwere onwe, ị na-enweta ya ma merie ya n'ọgbọ ọ bụla. * Enweghị ike ikpochapụ nnwere onwe na ikpe ziri ezi n'iberibe ka ọ dabara na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ekwetaghị m na ị nwere ike iguzo maka nnwere onwe maka otu ìgwè mmadụ ma gọnarị ya ndị ọzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8030-Coretta_Scott_King 0pv5juspfp1h92xzn24m45nfx6q3lpe Cori Bush 0 535 10372 2126 2022-10-10T16:41:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98084800]] wikitext text/x-wiki [[Cori Bush]] [[Usòrò:Cori Bush 117th U.S Congress.jpg|thumb|N'abalị a... Anyị kpebiri na anyị na ndị mmadụ nwere azịza ya, na anyị ga-esi n'ihu agha duru.]] [[W:Cori Bush|'''Cori Anika Bush''']] (amuru July 21, 1976) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, nọọsụ edebanyere aha, onye ukọchukwu, na onye na-eme ihe ike na-eje ozi dị ka [[w:U.S. Representative|Onye nnọchi anya U.S.]] maka [[w: Missouri's 1st Congressional district| Mpaghara ọgbakọ nke mbụ nke Missouri]]. Ọ bụ nwanyị mbụ onye America jere ozi na US House of Representatives si na Missouri wee gosipụta ya na akwụkwọ akụkọ Netflix 2019 [[w:Knock Down the House | ''Kwatuo Ụlọ'']] yana Democrats atọ ndị ọzọ. ==Okwu ndị okwuru== *Nwanyi Ọkà Okwu, St. Louis na mụ na-ebili na nkwado nke isiokwu nke mmegide iwepu Donald J. Trump. Ọ bụrụ na anyị ewepụghị onye isi ala ndị ọcha bụ onye kpalitere ọgba aghara nke ndị ọcha, ọ bụ obodo dịka Mpaghara Mbụ Missouri kacha ata ahụhụ. Nzukọ nke 117 ga-aghọta na anyị nwere ikike ịmebe iwu maka ịgbachitere ndụ ndị ojii. Nzọụkwụ mbụ n'ime usoro ahụ bụ iwepụ ikike ndị ọcha, malite na ịchụpụ onye isi ọcha na onye isi. (Okwu ụlọ mbụ nke Bush) ** Ekwuru na Cori Bush: Ọ nwere ike weta Movement for Black Lives na Congress? Nke Derecka Purnell dere, ''Teen Vogue'' (19 Jenụwarị 2021) *Agara m Kadịnal Ritter (High School). N'ezie, nke ahụ bụ ụlọ akwụkwọ nke abụọ. semista mbụ m nke afọ ọhụrụ, agara m ụlọ akwụkwọ ndị ọcha na-abụkarị ndị ọcha. A gwara m na m bụ onye mbụ n'ọkwa ọhụrụ na-abata, wee nwalee eziokwu ahụ. Ha bịakwutere m wee sị, ‘Oh, ị nwalere nke mbụ. Anyị ga-eme ka ị nwagharịa n'ihi na anyị ekwenyeghị na nke ahụ bụ akara gị. Anyị chere na ị ghọgburu.’ Echere m na m ka dị afọ iri na atọ n’oge ahụ. Ma, m laghachiri n’ụlọ ezumezu a ma nwaleghachi ma nyekwuo akara ya karịa. Ya mere, ha sịrị, ‘Ọ dị mma, anyị ekwere gị ugbu a.’ Ma otú e si mesoo m mgbe m banyere n’ụlọ akwụkwọ ahụ, ọ dị njọ nke ukwuu na enweghị m ike ịnọ. Ma otu a ka m siri nọrọ na Kadịnal Ritter. ** Ekwuru na Cori Bush: Ọ nwere ike weta Movement for Black Lives na Congress? Nke Derecka Purnell dere, ''Teen Vogue'' (19 Jenụwarị 2021) *Ọ na-ewute m n'ezie na ndị mmadụ ga-ele m anya wee sị, 'Oh, chi m, akụkọ gị dị ịtụnanya na m na-akwado gị n'ezie ma lee anya ebe ị garuru. Lee anya nhụsianya niile ị meriri. Nke a dị ịtụnanya! Ahụrụ m gị n'anya.. Mgbe ahụ, mgbe ha nụrụ ka mmadụ na-ekwu ihe ha na-enweghị ozi zuru ezu na ya, ọ dị ka, 'Oh, a na-ejikọta ya. Ee ee, amaara m na ọ bụghị ezigbo. ** Ekwuru na Cori Bush wepụrụ nchegbu nke ịbụ onye 'nchịkọta ọnụ' site na nguzobe, Zack Budryk, ''The Hill'' (19 Jenụwarị 2021) * N’abalị a, Mpaghara 1st Missouri ekpebiela na usoro agbakwunyere agaghị arụ ọrụ ọzọ. Anyị kpebiri na anyị bụ́ ndị nwere azịza, na anyị ga-esi n'ọgbọ agha na-edu. ** Ekwuru na onye bụ Cori Bush? Onye na-eme ihe gbasara ndụ ojii meriri ndị nnọchi anya afọ 20, nke Chantal Da Silva, ''Newsweek'', (5 Ọgọst 2020) [[Usòrò:Cori Bush, July 2020.png|thumb|Ihe anyị kwesịrị ime bụ itinye ego na ahụike uche. Were ego n'aka ndị uwe ojii, tinye ya na agụmakwụkwọ, tinye ego n'ime mmemme ọzụzụ ọrụ, iji dozie nsogbu iji ọgwụ eme ihe, nri? N'ime ndị bi na anyị enweghị ụlọ ... Nke ahụ pụtakwara na ị chọghị ego maka gasị anya mmiri. Ịchọghị ego maka mgboagha mkpọtụ, yana... ịkwakọba ngwa SWAT. Anyị na-eweghachi ego ahụ.]] * Mmegide Joe Manchin megide iwu Build Back Better bụ mgbochi-Black, onye na-emegide nwa nwanyị nakwa na-emegide ndị kwabatara. * Senator Manchin ga-akwadorịrị Wụlite Iwu Ka Mma ** "[https://thehill.com/homenews/house/579515-cori-bush-rips-manchin-on-spending-bill-opposition-anti-black-anti-child-anti Cori Bush na-adọkasị Manchin na mmefu ego. mmegide: 'Mgbochi-Black, mgbochi nwa, mgbochi nwanyị na onye mgbochi mbata']" (November 1, 2021) == Okwu gbasara Cori Bush== * M ga-asị na nwanyị Congress amaghị m. * Anyị nwere ike inwe nghọtahie. Nkwuwa okwu ndị dị n'akụkụ ebe a enwetala nke ukwuu na nke na-egbu egbu nke ị nweghị ike ekwenyeghị ọzọ. * Gwa m ihe ị chere na ị ga-edozi. ** Joe Manchin ''[https://www.realclearpolitics.com/video/2021/11/03/manchin_on_rep_cori_bush_attack_she_doesnt_know_me.html Manchin on Rep. Cori Bush Attack: "Ọ Maghị M"] '' (Nọvemba 3, 2021) * Ekele dịrị @CoriBush na mmeri mbụ ya n'abalị a! Ọ bụ ezigbo onye na-aga n'ihu nke na-eso ndị na-arụ ọrụ na-akwado ma ga-ewere ndị isi ụlọ ọrụ nke obodo a mgbe ọ rutere Congress. **[[Q:Bernie Sanders|Bernie Sanders]] ihe ọ kwuru gbasara onye bu Cori Bush? Onye na-eme ihe gbasara ndụ ojii meriri ndị nnọchi anya afọ 20, nke Chantal Da Silva, ''Newsweek'', (5 Ọgọst 2020) ==Leekwa== [[Q: Black Lives Matter|Ndu ndị ojii dịkwa mkpa]] ==Njikọ mpụga== *[[W:Cori Bush|'''Cori Anika Bush''']] na Wikipedia Bekee *[[Q:Cori Bush|'''Cori Anika Bush''']] na Wikiquote * [https://bush.house.gov onye nnọchi anya Cori Bush], webụsaịtị U.S. House {{DEFAULTSORT:Bush, Cori}} 70k1gm9bfm5tqaff0pzyew7qujfhjhx Cornelius Eady 0 536 10373 2129 2022-10-10T16:41:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5171355]] wikitext text/x-wiki == Cornelius Eady == Cornelius Eady (amụrụ 1954) bụ onye odee America na-elekwasị anya n'ihe gbasara agbụrụ na ọha mmadụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-adị m mgbe niile na uri bụ onye iro nke ịgbachi nkịtị, mana n'ezie, n'oge kwesịrị ekwesị, ịgbachi nkịtị nwere ike ịba uru. Aghụghọ ahụ bụ naanị ịnwa ịchọpụta mgbe. Ma mgbe m na-ekwu ịgbachi nkịtị, echere m na m pụtara n'ezie ihichapụ - uri bụ ike megide nke ahụ, echere m, ma ọ bụ ọ kwesịrị ịdị. * Mgbe m wuliri elu, m na-ahụ obere oge ka ụwa dị ka ọ dị na ka o kwesịrị ịdị. * Ọsọ, na mkparịta ụka ya na-ewepụta ihe ọjọọ, ihe ọma na ndị ara n'ime anyị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21747-Cornelius_Eady ir3dlk5n67lekcmkms81fhonmygw2ct Cosmas Ochieng 0 537 2131 2130 2022-10-10T11:29:45Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Cosmas Ochieng]] ''Cosmas Ochieng'' Cosmas Milton Obote Ochieng bụ ọkaibe mmepe na gburugburu ebe obibi. Tupu ịbanye na WRI, ọ bụ onye isi ụlọ ọrụ African Natural Resources Center na African Development Bank na Abidjan, Cote d'Ivoire. Cosmas enweela ọkwa nkuzi, nyocha na amụma n'ọtụtụ ụlọ ọrụ echiche, mahadum, otu mba ụwa na ndị NGO. Ndị a gụnyere: Mahadum Boston, Mahadum Lancaster, African Center for Technology Studies (ACTS), International Union for Conservation of Nature (IUCN), International Food Policy Research Institute (IFPRI), Action Aid International, Eco-Agriculture Partners, na International Institute nke Nrụzigharị ime obodo (IIRR). Cosmas jide DPhil na Development Studies sitere na Mahadum Oxford, MPhil na Development Studies sitere na Mahadum Cambridge, na Bachelor of Arts si Mahadum Kenyatta. O bi na Nairobi, Kenya, ya na nwunye ya Wosen, na ụmụ nwoke abụọ, Ailan na Haben. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ruo n'ókè na nhazigharị ala bụ nchọ maka 'mgbanwe a na-achọsi ike', ajụjụ ndị bụ isi na-ebilite banyere nkọwa, mkpali, echiche ma ọ bụ nha nke 'mgbanwe a na-achọsi ike' bara uru?" <ref>https://www.afdb.org/en/initiatives-partnerships/african-natural-resources-centre/publications/rethinking-land-reform-africa-new-ideas-opportunities-and-challenges</ref> ===Ebenside=== qevlb4ot959dbdgilb1dfuyj3rg7yas Coster Balakasi 0 538 10374 2134 2022-10-10T16:41:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5175105]] wikitext text/x-wiki [[Coster Balakasi]] '''Coster Balakasi''' Coster Balakasi bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Amụrụ na Harare site na nna Malawi na nne Zimbabwe, o tolitere na mpaghara Tafara nke obodo ahụ, ebe ọ gụsịrị akwụkwọ praịmarị na sekọndrị. Na 1988 ọ malitere ịrụ ọrụ na ndị na-akpụ akpụ dị ka Miger Padaso na Dominic Benhura na Tafara. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Amalitere m ime ihe ọkpụkpụ na 1988 n'oge ezumike ụlọ akwụkwọ m na ndị na-ese ihe dị ka Miger Padaso, Dominic Benhura na ọtụtụ ndị ọzọ na Tafara. Na 1993, amalitere m ịkpụ akpụ na Grendale, Harare na onye ọzọ na-ese ihe Cosmos Muchenje, dị ka onye na-enyere ya aka na-ese ihe ruo 1998 mgbe m malitere ịrụ ọrụ n'onwe m. N’afọ 1999, arụrụ m ọrụ n’ogige akpụrụ akpụ nke Chapungu dị ka ndị na-ese ihe n’usoro ihe omume ha kwa afọ. N'afọ ahụ, agara m Canterbury, England imepe ihe ngosi na ogbako. <ref>https://zimsculpt.com/artist/coster-balakasi/</ref> ===Ebenside=== ooj79rado3wil67k2162oteh6lp515r Cryptome 0 539 10375 2143 2022-10-10T16:41:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q427471]] wikitext text/x-wiki [[w:Cryptome|Cryptome]] bụ [[w:ọbá akwụkwọ|ọbá akwụkwọ]] [[w:dijitalụ|dijitalụ]] abụghị maka uru, na-anakọta ozi gbasara [[w:nnwere onwe|nnwere onwe ikwu okwu]], [[w: nzuzo|nzuzo]], [[w:cryptography|cryptography]], eji [[w:teknụzụ|teknụzụ]] abụọ, [[w:mba|mba nchekwa mba]], ọgụgụ isi, na [[w:nzuzo gọọmenti|nzuzo gọọmentị]]. Ọ bụ [[w:John|John Young]] na [[w:Deborah|Deborah Natsios]] mere ya na 1996. ==Okwu Ndi Okwuru== ==Webụsaịtị gọọmentị == *Cryptome na-anabata akwụkwọ maka mbipụta nke gọọmentị amachibidoro n'ụwa niile, ọkachasị ihe gbasara nnwere onwe ikwu okwu, nzuzo, cryptology, teknụzụ eji eme ihe abụọ, nchekwa mba, ọgụgụ isi na ọchịchị nzuzo - akwụkwọ mepere emepe, nzuzo na nkewa - mana ọ bụghị. naanị na ndị. [[W:cite web|url=https://cryptome.org/other-stuff.htm|title=Cryptome Ndị Ọzọ Ihe]] *Cryptome abụghị ihe a pụrụ ịtụkwasị obi, na ụgha.[[w:cite web|url=https://cryptome.org/other-stuff.htm|title=Cryptome Other Stuff]] '' 'Nwa okorobịa:''' Emeela m ọrụ ụkpụrụ ụlọ maka ndị ọkà mmụta sayensị na NYC. Nakwa maka Ụka ​​nke Christ Sayensị, Opus Dei, Baptist, Episcopaleans, Atheists, Socialists, Black Panthers, 5 Percenters, Mafia, Alakụba, Communist na ndị ọzọ.[[w:cite web|url=https://cryptome.org /0002/cryptome-hack4.htm|title=Cryptome hackers and consequences]] ===ajụjụ ọnụ onye nleba anya === * ''John Young:''' Anaghị m añụ mmiri. Gịnị kpatara ịñụ mmiri mgbe mmanya dị? **[[w:New York Observer|Onye na-ekiri]] ajụjụ ọnụ (December 2010) * ''John Young:''' A na-arụ ọrụ mmadụ n'ịghọ aghụghọ na ịghọgbu. Ndị na-adịghị ekpuchi anya bụ ndị ọjọọ na-adịghị mma. M n'ezie na-atụ anya ka hoodwinded. Aga m eme ya, kwa. **[[w:New York Observer|Onye na-ekiri]] ajụjụ ọnụ (December 2010) * ''John Young:''' Enweghị ihe nzuzo ọ bụla a na-agaghị ebipụta. **[[w:New York Observer|Onye na-ekiri]] ajụjụ ọnụ (December 2010) *'''John Young nye [[w:Wikileaks|WikiLeaks]]:''' kpagbuo mkpọsa mgbasa ozi gị mara mma megide enweghị nkwenye ziri ezi. Otu ihe ochie ochie, na-arụ ọrụ maka onye iro. **[[w:New York Observer|Onye na-ekiri]] ajụjụ ọnụ (December 2010) * ''John Young:''' Mweghachi a bụ ụfọdụ ihe na-ewuli aha ọma na WikiLeaks bụ ụjọ maka ịnakwere ọnọdụ a. Ha kwere nkwa na ha agaghị eme otú ahụ. Ma ugbu a, ha na-eme nke ahụ. Gịnịkwa mere? N'ihi na enwere ego na ya na aha ya, ha na-achọkwa ịbụ akụkụ nke ndị egwuregwu. **[[w:New York Observer|Onye na-ekiri]] ajụjụ ọnụ (December 2010) * ''John Young:''' Abụ m onye otu WikiLeaks. A bụ m onye nyocha nke WikiLeaks. A bụ m onye na-akwado WikiLeaks. A bụ m onye nkatọ nke WikiLeaks. Ihe m na-eme ugbu a bụ ime ka à ga-asị na m bụ onye mmegide WikiLeaks. **[[w:New York Observer|Onye na-ekiri]] ajụjụ ọnụ (December 2010) ===[https://web.archive.org/web/20220310210916/http://www.tecno-grafias.com/cryptome1/interview_cryptome_1996_2016 TECNO|GRAFÍA[S<nowiki>]</nowiki> INTERVIEW 1996/2016]=== * '''CRYPTOME:''' ''Ndị nwe obodo nwere ike ịnweta ego ndị a na nzuzo n'ụzọ iwu na-akwadoghị, site n'iwu ụlọ ikpe ma ọ bụ abụọ n'aha nke ọnọdụ nchekwa nchekwa obodo. Ntuziaka nnabata ụlọ ọrụ aghọwo akwụkwọ ntuziaka ụlọ ọrụ ọkọlọtọ iji kụziere ndị ọrụ otu esi emekọrịta ihe. Mpempe akwụkwọ mmanye iwu nke chọrọ data ndị ahịa na metadata kedu atụmanya maka omume ọchịchị onye kwuo uche ya mgbe a chụpụrụ nwa amaala onwe ya n'ọha ọha wee wughachi ya n'ọ̀tụ̀tụ̀ mba dị ka akara akụkọ ifo na-ejupụta nchekwa data gọọmentị ma ọ bụ ndepụta nlele? faịlụ emebi emebi nke ọma." **[[w:TECNO | GRAFÍA[S]] Ajụjụ Ọnụ (June 30, 2016) * ''CRYPTOME'' ''Ka o sina dị, o doro anya na Snowden jụrụ ụdị nkesa nnwale ndị ọzọ site n'ịhazi igwe mmadụ iji kwado ihe, n'azụ azụ, na-egosi na ọ bụ usoro nta akụkọ na-enweghị isi nke na-ebuli njikwa curatorial na ọgazị. aha ya bụ Exclusive Scoop iji nweta akwa ọla edo ya niile - gụnyere nkwekọrịta ngwaahịa dị iche iche site na mgbasa ozi, ndị ama ama, nkwanye ugwu na onyinye maka ikike ihe nkiri na ụgwọ eze. -profit The Intercept ga- $490,000. Nke a na-adabaghị adaba n'omume ịdị umeala n'obi nke obodo ndị ekwuru na Cincinnati." **[[w:TECNO | GRAFÍA[S]] Ajụjụ Ọnụ (June 30, 2016) ===ajụjụ ọnụ radar === * "Anyị enweghị ntụkwasị obi kpamkpam. Anyị nwere ike ịbụ ọrụ mkparị, anyị nwere ike na-arụ ọrụ maka Feds. Ọ bụrụ na ị tụkwasịrị anyị obi, ị bụ onye nzuzu." **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) "Ikike bụ onye iro. Nke ahụ bụ [m] nzụlite echiche." **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) * "Anyị ga-ewepụta ihe ọ bụla na-enweghị onye ọzọ chọrọ iwepụta" **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) * "M na-agbachitere bụ, amaghị m ihe akwụkwọ ndị a bụ." **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) * "Ọ dịghị ihe kwesịrị ịbụ ihe nzuzo, oge." **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) * "Ha na-asị, 'Ekwetala nke ahụ, ọ bụ naanị ụgwọ ego. Ọ bụ aghụghọ.' Ọ bụrụ na ị kwenyere na nke ọ bụla n'ime ihe ndị a, ị gaghị aghọta otú ndị nledo si arụ ọrụ, ha na-agha ụgha nke ukwuu ma na-arụ ọrụ ụgha ma na-akụ ọtụtụ ndị ụgha, ha na-ekpughere ndị ọrụ nke ha nke ukwuu - ọ dịghị ihe ị ga-eme na ha enweghị. N'ezie, ha nwere olile-anya na I gēme ya, ime ka miri di apịtị. **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) * "Lee, ọ bụ ọkọlọtọ tradecraft na nledo ụwa ịdị na-akwado nke ukwuu na ndị na-atụ anya nguzogide. Ị na-enye niile kwere omume enyemaka, na ha dị nnọọ na-eje ije ozugbo n'ime ya. karịa ka m na-agba gị ajụjụ ọnụ? Ana m etinye data gị. Amụtala m ọtụtụ ihe gbasara ka Radar si arụ ọrụ. M na-eme ihe ndị a na-emebu nke ndị ọrụ na-eme iji weta ndị ọrụ ndị ọzọ." **[[w:Radar Online|Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) ==Ajụjụ Forbes == * ''John Young:''' Onye ndụmọdụ m [[w:Jean-paul|Jean-Paul Sartre]] kwuru na iche echiche bụ naanị ihe ị ga-atụkwasị obi. **[[w:Forbes|Forbes]], Ihe odide sitere na 'igwe a na-egbu ihe nzuzo': Zute 'Nna Nwunye Ime Mmụọ nke Ntanetị Ntanetị' (September 2012) * ''John Young:''' Eziokwu abụghị ebe a pụrụ ịtụkwasị obi si enweta ihe ọmụma. **[[w:Forbes|Forbes]], Ihe odide sitere na 'igwe a na-egbu ihe nzuzo': Zute 'Nna Nwunye Ime Mmụọ nke Ntanetị Ntanetị' (September 2012) * ''John Young:''' Cryptome abụghị isi iyi. Ọ bụ isi iyi nke ihe atụ. Atụkwasịla obi Cryptome, anyị ghaara gị ụgha n'enweghị enyemaka. Ekwetala ihe ọ bụla ị na-ahụ ebe ahụ. **[[w:Forbes|Forbes]], Ihe odide sitere na 'igwe a na-egbu ihe nzuzo': Zute 'Nna Nwunye Ime Mmụọ nke Ntanetị Ntanetị' (September 2012) * ''John Young:''' ezipụla anyị ihe ma chee na anyị ga-echebe gị. **[[w:Forbes|Forbes]], Ihe odide sitere na 'igwe a na-egbu ihe nzuzo': Zute 'Nna Nwunye Ime Mmụọ nke Ntanetị Ntanetị' (September 2012) ===Ajụjụ onye gawker === * ''Deborah Natsios:'' echere m na ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị na-ele anya n'ihe gbasara nnukwu teknụzụ teknụzụ, NSA weere dị ka nnukwu teknụzụ teknụzụ, ọrụ a bụ ihe mgbakwunye prosthetic nke ngwaike. Aghọtara Snowden dị ka ụdị anụ ọhịa cyborgia na-enweghị echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Enwere ụdị ujo ugbu a na sistemụ ahụ, ugbu a na ngwa ngwa a nwere na mberede, ị mara na ọ gara rogue. Na onye nọ n'ọkwá ya, afọ ya, ntorobịa ya, ọ dị ka ọ na-enwe mmasị na-enweghị atụ maka inwe olu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla. Ọ bụ ọnụ ụzọ dị mkpa maka ya ka ọ si n'obere ogige ya pụta wee mee omume nke akọ na uche. Eleghị anya na cyborg enweghị akọ na uche, ha bụ naanị ụdị ọgụgụ isi. Ya mere ọ bụrụ na ọ ga-abụ dike n'echiche agụmagụ, ọ dabere na arụmụka akọ na uche a nke ọ na-ebuga. **[[w:Gawker|Gawker]], Mkparịta ụka ya na Cryptome (2013) * ''John Young:''' Ekwetaghị m ike nke iwu. **[[w:Gawker|Gawker]], Mkparịta ụka ya na Cryptome (2013) * ''Gawker:'' Na post na Cryptome, ị tụrụ aro na ntapu ahụ bụ "egwuregwu agha". Ị chere na nke a nwere ike ịbụ ule gọọmentị sara mbara?<br>'''Nwa okorobịa:''' Ọfọn, a ga-eji ya mee ihe ahụ. Ha na-ele anya nzaghachi nke a. Ọ bụghị nanị na ha na-agba egwuregwu nke ha, ha na-ekiri egwuregwu ndị ọzọ. Ụfọdụ bụ ndị nwere isi dị ka nke a. Ụfọdụ na-ama ụma.<br>'''Natsios:''' echiche a na-amasị m nke egwuregwu egwuregwu agha na-agba ọkụ. Ọ bụghị n'elu-ala chụpụrụ, ọ bụ nnọọ gbawara na ị na-amụ ya dị ka a onu na ozi apụta na-agaghị uzọ ọzọ na nke ọma scripted modeling dịruru ná njọ. **[[w:Gawker|Gawker]], Mkparịta ụka ya na Cryptome (2013) ===ajụjụ ọnụ motherboard === * ''Natsios:''' Iwu steeti chọrọ ka anyị bụrụ ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ maka okwu ndị uwe ojii gbasara ahụike ọha, nchekwa na ọdịmma. Nke a bụ n'aha ọhaneze. Site n'echiche Cryptome, anyị ji ụgwọ dị ka ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ iji uwe ojii, ma ọ bụrụ na ịchọrọ. Anyị ji ụgwọ ịgbagha, dịka achọrọ maka ọdịmma ọha. **[[w:Motherboard|Motherboard]], Ihe kpatara akwụkwọ Snowden niile kwesịrị iji bụrụ ọha: Ajụjụ ọnụ ya na Cryptome (July 16, 2014) * ''Natsios:''' Anyị na-achọpụta na na-arịwanye elu n'ihi nrụgide iwu na nke ego, nnwere onwe nke ozi dị iche iche nke ụlọ ọrụ na-aghọ ndị na-adịghị agbanwe agbanwe, ọ bụghị agile, ọ bụghị usoro zuru oke. **[[w:Motherboard|Motherboard]], Ihe kpatara akwụkwọ Snowden niile kwesịrị iji bụrụ ọha: Ajụjụ ọnụ ya na Cryptome (July 16, 2014) * Anyị na-ahọrọ ịbụ ndị nnọchite anya onwe: Anyị na-ahọrọ ike ahụ, anyị na-ahọrọ enweghị mkpasu iwe kwa ụbọchị, na ejedebeghị site na ọrụ mkpesa kwa afọ maka nnwere onwe nke ozi na-abụghị uru; anyị enweghị akụkọ kwa afọ. **[[w:Motherboard|Motherboard]], Ihe kpatara akwụkwọ Snowden niile kwesịrị iji bụrụ ọha: Ajụjụ ọnụ ya na Cryptome (July 16, 2014) ==Ajụjụ ndị nta akụkọ Associated== * '''Nwa okorobịa:''' Cryptome, na-achọ ka ọ bụrụ ọbá akwụkwọ ọha na-akwụghị ụgwọ, na-anabata na ụlọ akwụkwọ ọbá akwụkwọ juputara na ihe emerụrụ emerụ, ụgha, ụgha, okwu nduhie. **[[w:Associated Press|Associated Press]], tọrọ, dị jụụ karịa WikiLeaks, Cryptome na-atachi obi (March 9, 2013) ===Mkparịta ụka Weebụ Domus === * '' ''Nwa okorobịa:''' Cypherpunk dị nnọọ iche na ihe ọ bụla dị n'oge ahụ. Ọ bụ ihe niile gbasara iweghara ụwa site na imebi ụlọ ọrụ na ndị ọchịchị. ** Domus, Mepee Isi mmalite 01: Ndị na-ese ihe ọmụma (2011) * '''Nwa okorobịa:''' Anyị bụ ndị na-akwado mpụ na izu ohi. ** Domus, Mepee Isi mmalite 01: Ndị na-ese ihe ọmụma (2011) * '''Nwa okorobịa:''' Nke bụ́ eziokwu bụ na e nwere nnukwu azụmahịa n'ichepụta ndị na-emegiderịta onwe ha na ịfụ ụfụ. ** Domus, Mepee Isi mmalite 01: Ndị na-ese ihe ọmụma (2011) * ''Natsios:''' Mmekọrịta anyị malitere n'oge na-adịghị anya na 1993. Anyị na-abanye n'Ịntanet n'oge ọ bụ nwata, bụ́ oge ọmụmụ ihe ya. Ngwa ngwa anyị malitere itinye aka na gburugburu ebe nrụọrụ weebụ ọhụrụ a na obodo ndị na-etinye onwe ha n'ihu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ozi. Ntinye aka John na Cypherpunk Listserv bụ oge mgbanwe. ** Domus, Mepee Isi mmalite 01: Ndị na-ese ihe ọmụma (2011) * ''Natsios:''' Ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ na-etinye aka na ụdị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịchọ mma - ndọrọ ndọrọ ọchịchị telegenic, fotogenic na nke na-egbuke egbuke nke na-enweghị nchebe. Ha agaghị etinye aka n’ọrụ ha, ndị ọchịchị agaghị eleta ha, a gaghị akpọ ha akwụkwọ ịkpọ òkù maka ikpe mpụ gọọmenti etiti—ihe niile mere anyị. ** Domus, Mepee Isi mmalite 01: Ndị na-ese ihe ọmụma (2011) ==Ajụjụ ọnụ ahịa azụmahịa == * '''Nwa okorobịa:''' Anyị agaghị eme nke a ma ọ bụrụ na anyị achọghị ịkpasu ndị mmadụ iwe. ** Onye nyocha azụmahịa, Weebụsaịtị Pro-Transparency Radical na-enweta ego iji kpasuo Glenn Greenwald iwe (Mee 30 2014) * '''Nwa okorobịa:'''' Ọ bụrụ na ị na-ekiri ihe niile a hyperbolic agendas, Snowden, Wikileaks, Greenwald, ha na-eṅomi ọchịchị. Ọ bụ otu ụdị mkpagharị ọha na eze na-eme ebe ha na-eme ka à ga-asị na ha bụ ndị mmegide ma ha na-akpakọrịta. ** Onye nyocha azụmahịa, Weebụsaịtị Pro-Transparency Radical na-enweta ego iji kpasuo Glenn Greenwald iwe (Mee 30 2014) ===Twitter=== * '''@Cryptomeorg:''' Cryptome bụ ọbá akwụkwọ efu nke ndị ọkà mmụta abụọ nọọrọ onwe ha na-arụ ma kwado ya. Ọ bụghị ìgwè NGO na-emebi emebi, saịtị ntapu ma ọ bụ mgbasa ozi azụmahịa, maverick.[[w:cite web|url=https://twitter.com/cryptomeorg/status/655349583606849536|title=Twitter]] (17 October 2015) ) *'''@Cryptomeorg:''' Hillary nwere ike itinye aka na ịhazi atụmatụ igbu Bin Laden iji họpụta Obama ọzọ.[[w:cite web|url=https://twitter.com/Cryptomeorg/status/ 655529338562068480|title=Twitter]] (17 Ọktoba 2015) * '''@Cryptomeorg:''' Ajụjụ maka Cryptome: "Gịnị ka ị na-eme?" Enwere ike bụrụ otuto dị ka counterintelligence mana counter mirrors spy perfidy.[[w:cite web|url=https://twitter.com/Cryptomeorg/status/658266246920740865|title=Twitter]]25 October 2015) === Okwu gbasara Cryptome === * '' Michael Crowley:'' Mgbe m jụrụ John Young ma ọ bụrụ na ọ dị ihe ọ na-agaghị ekpughe na saịtị ya - mmejọ dị na nkọwa ọrụ nzuzo nke Onye isi ala, dịka ọmụmaatụ - ọ sịrị, "Ọfọn, m' m na-achọ ozi ahụ ugbu a."[[w:cite web|url=https://cryptome.org/web-threats.htm|title=Ka Anyị mechie weebụsaịtị ndị dị ize ndụ]] *'''[[w: Glenn Greenwald | Glenn Greenwald]]:''' John Young na-eme ụfọdụ ihe na-asọ oyi na nke nwere nkụda mmụọ - dị ka ikesa adreesị ụlọ nke [[w:Laura Poitras | Laura Poitras]], Bart Gellman na onwe m tinyere maapụ na-atụ aka n'ụlọ anyị.[[w:cite web|url=http://www.businessinsider.com/why-cryptome-launched-a-kickstarter-campaign-2014-5|title=A Radical Weebụsaịtị Pro-Transparency na-azụlite ego iji kpasuo Glenn Greenwald iwe]] * “Amaghị m otú John si chepụta otú e si enweta ihe e ji ebi ndụ,” ka Tony Schuman, onye ọzọ bụ́ Urban Deadliner na-ekwu. "Echetara m oge mgbe ọkụ eletrik kwụsịrị n'ụlọ ya n'ihi na ọ na-ekpuchi ya na ihe a nke na ọ naghị esiri ya ike ịchọta ọrụ akwụ ụgwọ. Anyị na-eri osikapa na agwa." **[[w:Radar Online | Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) "M ga-ewere mmebi ọ na-eme dị ka nnukwu ihe," ka Peter Earnest, onye agha CIA dị afọ 36 nke na-ejekwa ozi ugbu a dị ka onye isi oche nke International Spy Museum na Washington, D.C." **[[w:Radar Online | Radar Online]] ajụjụ ọnụ (August 2007) ==Njikọ Mpụga== [[w:Cryptome|Cryptome]] na Wikipedia Bekee. [[q:Cryptome|Cryptome]] na Wikiquote hm4sngr49qcga9x49pfgtylamw6ocdo Crystal Chigbu 0 540 18268 10376 2024-03-12T14:38:05Z Maltiton horisija 699 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Crystal Chigbu.jpg|thumb|Crystal Chigbu (2019)]] ''[[w:Crystal Chigbu|Crystal Chigbu]]''' bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na Naijiria na onye ndụmọdụ mmepe. Ọ tọrọ ntọala IREDE Foundation mgbe ọ muchara nwa ya nwanyị na-enweghị ọkpụkpụ. Ntọala ya na-enye prosthetics na ihe enyemaka ndị ọzọ maka ije ije na ụmụaka nọ afọ 18 na n'okpuru. Site na ntọala ya, Crystal enyela ihe karịrị ụmụntakịrị 82, akụkụ aka prosthetic karịrị 120 n'ofe steeti iri na asaa na Naịjirịa. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọ dịghị nwatakịrị na-ekwesịghị ịga akwụkwọ ma ọ bụ nwee oke n'ihi nkwarụ." **[https://punchng.com/foundation-seeks-governments-support-for-amputees/] Na-ekwu okwu n'oge inyefe aka nke prosthetic maka ndị ga-erite uru (November 26 2021) "Nkwarụ abụghị onye nwere ya kpatara ya ... Nkwarụ abụghị ihe mgbochi." **[https://www.vanguardngr.com/2021/04/foundation-seeks-end-to-stigma-discrimination-against-persons-with-disabilities/] Na-ekwu okwu na nnọkọ ndị nta akụkọ (April 27, 2021) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Crystal Chigbu]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:| Crystal Chigbu]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Chigbu, Crystal}} 090vdmsbxf57mf1vbtplf21du8277le Crystal Lowe 0 541 10377 2150 2022-10-10T16:41:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q264985]] wikitext text/x-wiki [[Crystal Lowe]] Yan-Kay Crystal Lowe (amuru Yan-Kay Lo; [1] Jenụwarị 20, 1981) bụ onye omere Canada, onye ntụzi, na ihe nlere anya amara maka ọrụ eze nwanyị na-eti mkpu na ihe nkiri egwu dị ka Children of the Corn: Mkpughe (2001) , Ikpeazụ ebe 3 (2006), ekeresimesi ojii (2006), na ntụgharị na-ezighi ezi: njedebe nwụrụ anwụ (2007), yana dị ka Rita Haywith na Hallmark Channel's Signed, Seed, Delivered television and television film series (2013–2021). ==Okwu ndi okwuru== * Ihe m na-ahụ n'anya bụ njem njem ... na ịkwụ ụgwọ maka ya! Ọ na-amasị m ịnọ n'ihu igwefoto... Ọ bụ ụzọ ọpụpụ. Ọ na-atọ ụtọ! Ọ bụrụ n’ịleba anya na ọba foto m, ha niile bụ ihe ngosi. Mama m bụ nne na-eto eto, n'ihi ya, o sere m ọtụtụ foto. * Mgbe m dị obere, ọ na-esiri m ike inweta ọrụ ime egwuregwu, n'ihi na ị bụ nwata ma ị dabaghị n'ezinụlọ. ===Edensibia=== * [https://www.quotetab.com/quotes/by-crystal-lowe] he1e0anbrqj1c2v4hwc3ph6sqy1223p Cuba Gooding, Jr. 0 542 10378 2153 2022-10-10T16:42:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q136209]] wikitext text/x-wiki == Cuba Gooding, Jr. == Cuba Mark Gooding Jr. (amuru Jenụwarị 2, 1968) bụ onye omere America. Ọ bụ onye nnata ihe nrite Academy, ihe nrite ndị na-eme ihe nkiri ihuenyo, yana nhọpụta Emmy. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịtụbeghị mgbe m mere mkpebi dabere n'agbụrụ na ọ dịghị mgbe ọ ga-eme. * Anyị niile na-emepụta eziokwu nke anyị site na nhọrọ anyị na-eme. * Ekwela ka ndị mmadụ na-akparị gị. Nne m si emeghela ekwensu ụzọ. Gburugburu onwe gị na ndị nwere ezi uche. * Mgbe m na-arụ ọrụ, m na-agwa onwe m mgbe niile na ọrụ bụ eze. Nke ahụ bụ Bible. Ọ bụrụ na m malite ikpe ikpe m, karịa na ọ ga-emetụta arụmọrụ m, ma achọghị m nke ahụ. Achọrọ m ịchọta eziokwu na agwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5688-Cuba_Gooding_Jr mt3u6py90h2bxpf4xnt0xh0989klxlt Curtis Mayfield 0 543 10379 2156 2022-10-10T16:42:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q310170]] wikitext text/x-wiki == Curtis Mayfield == Curtis Lee Mayfield (3 June 1942 - 26 Disemba 1999) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-agụ egwu, na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Cheta nrọ gị bụ naanị atụmatụ gị, yabụ na-aga n'ihu. * Gaa n'ihu n'ebe ebe ị na-aga * Ebumnobi anyị bụ ịkụzi yana ịtụrụ ndụ. * Ma eleghị anya, okwu m na-ekwu bụ nanị ụzọ ọzọ e si ekpe ekpere. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/41803-Curtis_Mayfield samboaxpyqpenqv12tpotplcpq04hwx Cynthia Heimel 0 544 10380 2159 2022-10-10T16:42:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5200076]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Cynthia Heimel | Cynthia Heimel]]''' (née Glick; Julaị 13, 1947 - Febụwarị 25, 2018) bụ [[w: nwanyi|nwanyị]] odee ihe ọchị si Oakland, California. Ọ bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ na onye dere akwụkwọ satirical bụ nke e bu n'obi na-agụ ụmụ nwanyị ma mara ya maka utu aha ya na-adịghị ahụkebe, yana onye na-ede egwuregwu na onye edemede telivishọn. == Okwu Okwuru == *"Mgbe ị na-enwe obi abụọ, mee onwe gị onye nzuzu. Enwere ahịrị dị nhịahụ dị n'ụzọ dị n'etiti ịbụ onye okike nke ọma na ime dị ka onye nzuzu kachasị elu n'ụwa. Ya mere, ihe hell, wulie elu." ** "Ụzọ ịlanahụ Manhattan dị ala" na ''Voice Village'' (1983) ==Njikọ mpụga== [[W: Cynthia Heimel|Cynthia Heimel]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Cynthia Heimel|Cynthia Heimel]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Heimel, Cynthia}} oarfzmziwfyop078i6r809rm8k8l9z2 Cynthia Hotton 0 545 10381 2165 2022-10-10T16:42:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5795485]] wikitext text/x-wiki [[Cynthia Hotton]] [[Usòrò:Cynhia Liliana Hotton - Diputados.jpg|thumb|Cynthia Hotton]] '''[[w:Cynthia Hotton|Cynthia Hotton]]''' (17 Janụwarị 1969 –) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Argentine, onye bụbu onye osote mba na onye ndoro-ndoro maka osote onye isi ala. ==Okwu okwuru== * Ụgha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ihe niile juru ndị mmadụ afọ: site na ọrịa na-efe efe na ọdịdọ ala, ruo n'ịkwado nke e nyere Diego Maradona. Ihe si na ya pụta na-abụkarị otu: na-esote enweghị ike, ndị mmadụ bụ ndị na-ata ahụhụ. Site na ite ime, otu ihe ahụ na-eme. Ndị mmadụ na-agwụ ike nke olu akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ dị ka ihe ngwọta maka nsogbu niile nke ụmụ nwanyị na nke ọha mmadụ. **[https://www.catholicnewsag.com/news/ Ngosipụta megidere iwu ite ime na Argentina] (Nọvemba 29 2020) Cynthia Horton ==Njikọ mpụga== [https://cynthiahotton.com official website] h28s9tnerza0pyqnj45hhhgc9s3nurk Cynthia Lummis 0 546 13253 10382 2022-12-02T01:43:08Z Topakka kaveri 240 File wikitext text/x-wiki [[Cynthia Lummis]] [[File:Cynthia M. Lummis 113th Congress.jpg|thumb|Cynthia Lummis (2013)]] Cynthia Marie Lummis Wiederspahn (/ ˈlʌmɪs/ LUMM-iss; amụrụ Septemba 10, 1954) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye omebe iwu United States nke pere mpe si Wyoming. Tupu ọ rụọ ọrụ na Senate, ọ jere ozi na Ụlọ Nnọchiteanya Wyoming sitere na Laramie County, Wyoming Senate sitere na mpaghara 5th, dị ka onye na-echekwa ego nke Wyoming, yana na Ụlọ Nnọchiteanya United States sitere na mpaghara ọgbakọ ọgbakọ Wyoming. ==Okwu ndi okwuru== * Ọ bụ ezie na iweghachite echiche nke ịdọ aka ná ntị gbasara mmefu ego na Congress bụ ihe kacha mkpa, mmefu akụrụngwa bụ ọrụ dị mkpa na dị mkpa nke gọọmentị. Ụgwọ mba anyị na-akwụ ogologo oge chọrọ ka anyị bute ụzọ na iji dollar ụtụ ọ bụla kpata ego. * Ọ bụ ihe a na-ahụkarị maka ndị bi n'ime obodo na-anya ụgbọ ala 100 kilomita iji gaa ọrụ, ụlọ ahịa nri ma ọ bụ dọkịta. ===Edensibia=== * [https://www.brainyquote.com/authors/cynthia-lummis-quotes] mvewuwd1nfk4u810zs7zlzvqs3fofoy Cynthia McKinney 0 547 10383 2174 2022-10-10T16:42:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q242019]] wikitext text/x-wiki [[Cynthia McKinney]] Cynthia Ann McKinney (amụrụ March 17, 1955) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na osote prọfesọ na Mahadum North South, Bangladesh.[1] Dịka onye otu Democratic Party, ọ jere ozi oge isii na Ụlọ Nnọchiteanya United States. Ọ bụ nwanyị Afrịka mbụ a họpụtara ịnọchite anya Georgia na Ụlọ ahụ.[2] Ọ hapụrụ Democratic Party wee gbaa ọsọ na 2008 dị ka onye ndoro-ndoro ochichi nke Green Party nke United States. Ọ gbara ọsọ maka osote onye isi ala na 2020 ka Green Party nke Alaska họpụtara ya na Jesse Ventura họpụtara maka onye isi ala. ==Okwu ndi okwuru== * Anyị na-esikwu ike karị mgbe anyị na-atụgharị n'ebe ibe anyị nọ, ọ bụghị n'ebe ibe anyị nọ, mgbe anyị na-eme ememe anyị dị iche iche, na-elekwasị anya na ihe jikọrọ anyị, na ọnụ na-akwatu mgbidi siri ike nke ikpe na-ezighị ezi. * Ịgbachi nkịtị bụ ngwa agha kacha egbu egbu. ===Edensibia=== * [https://quotefancy.com/cynthia-mckinney-quotes] r0mlx7mgymagvwq8jdox4ue8ade3rdp Cynthia Morgan 0 548 10384 2177 2022-10-10T16:42:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20090536]] wikitext text/x-wiki [[Cynthia Morgan]] '''Cynthia Morgan''' Cynthia Ikponmwenosa Morgan, nke amara aha ya na mbụ Cynthia Morgan, ugbu a Madrina, bụ onye Naijiria mụrụ na onye na-ede abụ na onye na-agụ egwú. Egwu ya bụ ngwakọta nke pop, hip hop, ụlọ ịgba egwu na rap. Amụrụ: 23 Septemba 1991 (afọ 30), Obodo Benin Ndị nne na nna: Sherifat Morgan ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ihe ị na-achọ na-achọ gị. Welie okwu gị elu, ọ bụghị olu. Ọ bụ mmiri ozuzo na-eto ifuru, ọ bụghị égbè eluigwe. Tinye ndụ gị ọkụ. Chọọ ndị na-agba gị ọkụ. -Rumi <ref>https://medium.com/change-your-mind/5-inspirational-quotes-youve-never-heard-ec1b89797306</ref> ===Ebenside=== 7ac9z1f237y54zshxjy108a43loaqks Cyprian Ekwensi 0 549 10385 2183 2022-10-10T16:42:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q959020]] wikitext text/x-wiki [[Cyprian Ekwensi]] '''Cyprian Ekwensi '''(26 Septemba 1921 – 4 Nọvemba 2007) bụ onye [[w:Nigeria|Naijiria]] odee akwụkwọ akụkọ, akwụkwọ akụkọ pere mpe na akwụkwọ ụmụaka. Ekwensi dere ọtụtụ narị akwụkwọ akụkọ pere mpe, redio na ihe onyonyo, na akwụkwọ akụkọ iri na abụọ, gụnyere akwụkwọ ụmụaka. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Otu obodo si adọta ụdị ihe ọ bụla yana etu ndị na-amaghị ihe ga-esi na-ata ahụhụ n'ihi na ha amaghị etu obodo si di. *Ọ bụghị agha. Ma mgbe ahụ, ọ bụ agha. Mgbe ọhịa na-agba ọkụ, igurube ọ na-akwụsị ikwu ka ọ dị? *M na-ekwu na e nweela agha. Ọ bụrụ na azụ si na mmiri pụta sị na agụiyi nwere otu anya, ònye soro ya nọrọ ebe ahu?<ref>https://freduagyeman.blogspot.com/2012/02/quotes-for-friday-from-cyprian-ekwensis.html?m=1</ref> *Ọkpara Eze, osimiri, mma na ọchịchịrị. Ọkpara Eze n'ihi na mma agha ya ya na-agbanwe na ihu igwe; osimiri n'ihi na n'ututu i nwere ike na-agafe ya, ma n'anyasị ọ fụrụ akpụ, ọ pụkwara ilo gị. Mma, maka na ọ maghị onye bu ya. Ọchịchịrị, Onye ma ihe na-ezobe na ya. N'ezie, ihe ọjọọ niile.<ref>https://www.inspiringquotes.us/author/5182-cyprian-ekwensi#:~:text=%E2%80%9CHow%20the%20city%20attracts%20all,from%20ignorance%20of%20its%20ways.%E2%80%9D</ref> ===Edensibịa=== bhq8zhso2ufxlsc3dt5imp5ewi3vo7k Cyril Fradan 0 550 10386 2186 2022-10-10T16:43:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5200723]] wikitext text/x-wiki [[Cyril Fradan]] '''Cyril Fradan''' Cyril Fradan bụ onye na-ese ihe na onye nrụpụta South Africa bụ onye rụrụ ọrụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ naanị na eserese acrylic na-etinye usoro dị iche iche glazing. Amụrụ: 1928, Johannesburg, South Africa Onwụ: 1997 ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== * ' geese ọhịa anaghị ebu n'obi na-atụgharị uche ha. Mmiri enweghị uche ịnata onyinyo ha. <ref>https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00043389.1978.11760920?journalCode=rdat20</ref> ===Ebenside=== lousd2tr5427npkxewgm1nj8u1olgiv Céline Cousteau 0 551 18321 10387 2024-03-13T12:38:09Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Céline Cousteau Tourfilm 2013.JPG|thumb|Céline Cousteau (2013)]] '''[[w:Céline Cousteau|Céline S. Cousteau]]''' (June 6, 1972 –) bụ onye na-akwado mmekọrịta na gburugburu ebe obibi. == Okwu Okwuru == *Anyị kwesịrị ịgbanwe amụma gburugburu. Anyị kwesịrị inwe ndị ọkà mmụta sayensị na-arụ ọrụ na nnukwu data na ọrụ nyocha. Ihe ndị a niile kwesịrị ime n'otu aka ahụ na nwa amaala gị na-eme òkè ha. Nke ahụ bụ ihe m na-ekwu, bụ na ndị ahụ na-ahụ na ọ na-esiri ike ileba anya n'ihe gbasara gburugburu ebe obibi na gburugburu ụwa, anyị kwesịrị ịbelata ya ma mee ka ọ bụrụ ihe a na-ahụ anya. E kwesịrị ịnọgide na-abụ usoro ndị ọzọ na-eme; ndị na-arụ ọrụ na mgbanwe ihu igwe, ndị na-arụ ọrụ na iwu gburugburu ebe obibi, ndị na-arụ ọrụ nchebe gburugburu ebe obibi, ịmepụta ogige ntụrụndụ mmiri. Ihe ọ bụla ọ bụ nke nwere mmetụta ka ukwuu. Maka onye na-adị kwa ụbọchị, bido, biko. Malite ihe. **[https://whywaittoseetheworld.com/interview-with-celine-cousteau-on-conservation-and-sustainability-with-contiki/ Interview with Céline Cousteau on Conservation and Sustainability with Contiki] (May 21, 2013) * Enwere m ike ịghọta na ndị mmadụ na-enwe nkụda mmụọ ngwa ngwa mgbe ị malitere ikwu maka nnukwu okwu dị ka mgbanwe ihu igwe. Mana m na-atụ aro ka ha họrọ otu mgbanwe ma mejuputa nke ahụ na ndụ ha, dị ka ikpebi ịghara iri bluefin tuna ma ọ bụ oporo ọzọ n'ihi na ọ naghị adịte aka. Mgbe nke ahụ ghọrọ akụkụ nke ndụ gị, họrọ ihe ọzọ ị ga-eme. Mee nhọrọ mara mma ma mee ka ha bụrụ akụkụ nke ndụ gị kwa ụbọchị ma echela na ndị ọzọ na-emere gị ya. **[https://www.itmustbenow.com/feature/movers-mavericks/5-minutes-celine-s-cousteau/ 300 Sekọnd ya na Céline S. Cousteau na-agwa onye na-eme ihe nkiri na onye nyocha okwu ugbu a] (December 2018) * Mgbe ọ bụla m na-elele akụkọ gburugburu ebe obibi ọ bụla, ma ọ bụ oké osimiri, oke ọhịa, Antarctica, ma ọ bụ Amazon, m na-ele anya n'akụkụ mmadụ iji sụgharịa ya n'ụzọ kwesịrị ekwesị maka ụmụ mmadụ. Ọ na-eme ka ọ dịkwuo mkpa ma na-adọrọ mmasị ndị na-ekiri, na-ege ntị, na-agụ. **[https://www.thenewleam.com/2021/04/amazon-tribes-on-the-edge-qa-with-documentary-filmmaker-celine-cousteau/ Amazon 'Tribes on the Edge': Ajụjụ&A nwere akwụkwọ akụkọ Onye na-eme ihe nkiri Céline Cousteau] (Eprel 22, 2021) ==Njikọ mpụga== [[W:Céline Cousteau|Céline Cousteau]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Céline Cousteau|Céline Cousteau]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cousteau, Céline}} 61hxc43p0mgdxm3h8g97upff1z0fzcx D'Angelo 0 552 2191 2190 2022-10-10T11:29:47Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == D'Angelo == Michael Eugene Archer [3] (amuru Febụwarị 11, 1974), mara amara nke ọma site na aha ogbo ya D'Angelo (/ diˈændʒəloʊ/), bụ onye America na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe ọtụtụ ihe, na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * M na-eme egwu ojii. Nke ahụ bụ naanị ihe ndepụta m, n'ezie. Nke ahụ bụ nanị ókè m ga-anọnyere ya. Ọ bụ egwu mkpụrụ obi. M na-apụ apụ na okwu ndị ahụ. * N'ezie. Otú m si ele anya bụ ngosipụta nke onye m bụ. Otú ahụ ka egwu m dịkwa. * Amaghị m ka m chọrọ ịhụ n'anya, n'ezie. M na-ele anya ka m dị. * M na-anọkarị nso na egwu mgbe m na-egwu egwu, na-egwu egwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/78466-D_Angelo fdpr8s1n8o0tr7vv9lbe5y7m9670yuz D'banj 0 553 10388 2194 2022-10-10T16:43:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q944365]] wikitext text/x-wiki == D'banj == Oladapo Daniel Oyebanjo (amụrụ 9 June 1980), nke amara aha ya bụ D'banj, bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ejila onwe gị atụnyere onye ọ bụla. Nọrọ n'ụzọ gị ma nwee anyaụfụ onye ọ bụla. * Ndụ dị egwu. Ị nwere ike isi n'ịbụ onye ọbịbịa, ịbụ enyi, ịbụ ndị enyi karịa enyi, na-abụkwa ndị ọbịa ọzọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/d-banj/779/ 321ejjzrsy5wmm84vkeazj4h43v2tcf D. L. Hughley 0 554 10389 2197 2022-10-10T16:43:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q536308]] wikitext text/x-wiki == D. L. Hughley == Darryl Lynn "D. L." Hughley (amuru March 6, 1963) bu onye omekorita America, onye ochi ochi guzoro ọtọ, na kpakpando nke sitcom televishọn The Hughleys, nke sitere na 1998 rue 2002 na ABC wee na UPN. Karịsịa, ọ bụ onye otu The Original Kings of Comedy. == Ihe ndi okwuru == * Otu n'ime ihe kacha mma n'ụwa m hụtụrụla ma ọ bụ nụ bụ ndị mmadụ na-achị ọchị, ọbụlagodi na ọ dị obere ihe mere ha ga-eji chịa ọchị. * N'agbanyeghị otú ihe si dị njọ, ị nwere ike ọ dịkarịa ala obi ụtọ na ị tetara n'ụtụtụ a. * Agaghị m agha ụgha, ahụrụ m ezumike n'anya. Mana ekeresimesi bụ ihe na-atọ ụtọ karịa mgbe ị naghị akwụ ụgwọ ya. * Onwere ihe gbasara inwe nnukwu karama mmanya na nnukwu sịga. Ọ dịghị ihe atụnyere ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/20613-D_L_Hughley 04oxbkvlsqrs6p8y2nts59z2c3ezv06 DJ AB 0 555 14172 2199 2023-07-26T20:56:08Z 105.112.117.169 /* Ọkwụ ndị Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki [[DJ AB]] '''DJ AB''' Haruna Abdullahi, onye amara aha ya dị ka DJ AB, bụ onye na-agụ egwú Naijiria, onye na-emepụta egwu, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *😂🤣😂 kedu ihe m na-akụziri gị? Kedu ka esi eri nri? <ref>https://twitter.com/Dj_Abba/status/1262364935847370753?t=N2enimJM83gYQCYh0gvl5g&s=19</ref> ===Ebenside=== 5p2n0eyg4fazmowai1c1ggnky10fxbt DJ Cuppy 0 556 10390 2203 2022-10-10T16:43:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20090531]] wikitext text/x-wiki == DJ Cuppy == Florence Ifeoluwa Otedola (amuru na Nọvemba 11, 1992), amara aha ya dika DJ Cuppy, ma obu nani Cuppy, bu onye Naijiria disc jockey na onye na-emeputa ihe. Ọ bụ ada onye ọchụnta ego Naijiria bụ Femi Otedola. O tolitere na Lagos wee kwaga London mgbe ọ dị afọ iri na atọ. == Ihe ndi okwuru == * N'eziokwu, mgbe ụfọdụ, ị ga-enwe ike ige onwe gị ntị wee dị mma na-enweghị onye ọzọ nghọta. * Echere m na ihe kacha mma gbasara m bụ àgwà m… Bịa mmiri ozuzo, nwuo, ọgaranya, ogbenye, abụba, dị gịrịgịrị - aga m eme gị ọchị n'ụzọ ụfọdụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dj-cuppy/831/ 85ly7s6akx59462hvc24lleuli3d651 DJ Jimmy Jatt 0 557 10391 2206 2022-10-10T16:43:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28973078]] wikitext text/x-wiki == DJ Jimmy Jatt == Oluwaforijimi "Jimmy" Adewale Amu (amuru Ọktoba 15, 1966), onye okachamara nke aha ogbo ya DJ Jimmy Jatt na-arutu ya, bu onye egwu egwu Naijiria nke a na-akwanyere ugwu dika otu n'ime ndi nzuko hip hop DJ na Naijiria. Ọ malitere ọrụ egwu ya dị ka onye rapper n'okpuru sobriquet Master J mana ọ banyere n'ime DJing mgbe ọ dara na ntinye aha ndekọ aha ya n'agbanyeghị na ọ wepụtara obere egwu gụnyere ihe ngosi ngosi. == Ihe ndi okwuru == * Ịhụnanya ezughị ihe mere a ga-eji tinye onwe gị n'alụmdi na nwunye. * Tinye ihe niile n'ime ihe ọ bụla ị na-eme. Ihe ọ bụla dị obere bụ igbu oge gị == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dj-jimmy-jatt/881/ 370zqntyfu2qc8ec7i3tz0nfaf4ebkv DJ KayWise 0 558 10392 2209 2022-10-10T16:43:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107618918]] wikitext text/x-wiki == DJ KayWise == Ayorinde Kehinde Okiki (amụrụ 4 Ọgọst 1992), onye ama ama dị ka DJ Kaywise bụ jockey diski Naijiria na onye na-edekọ ihe. Kaywise batara n'ahịa mixtape na Alaba n'afọ 2010. Ọ na-enweta ọkwa dị ka DJ na Nigeria ma wepụta chaatị topping songs na ọtụtụ ndị egwu egwu Nigeria. == Ihe ndi okwuru == * Ị ji onwe gị ụgwọ ịmalite karịa echiche onye ọ bụla karịsịa maka ndị ahụ na-enyeghị gị ọnụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dj-kaywise/2775/ aviy1ved7xp160gmb2sdqsq24jwrgbt DJ Lambo 0 559 10393 2212 2022-10-10T16:43:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29588852]] wikitext text/x-wiki [[DJ Lambo]] '''DJ Lambo''' Olawunmi Okerayi, nke aha ogbo ya DJ Lambo mara, bu egwu diski Naijiria. Reinhard mepụtara egwu ya "Ịṅụ mmanya" wee nata nyocha dị oke egwu na egwu egwu dị ukwuu. Ebinyere ya aka na Loopy Music na 2013 tupu njikọ ya na Chocolate City na 2015. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ihunanya? Naaaaaaaah ọ bụghị n'ezie! Mana ịmụ asụsụ Bekee enweghị ihe jikọrọ ya na ndụ ịhụnanya m. Adịghị m nnọọ n'ime mmetụta uche m. <ref>https://tushmagazine.com.ng/dj-lambo-speaks-on-beingfemaleinnigeria-in-an-exclusive-interview-with-tm/</ref> ===Ebenside=== q6bbl1yffwn3kllwljnqo047gqqnvu9 DJ Premier 0 560 2214 2213 2022-10-10T11:29:48Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == DJ Premier == Christopher Edward Martin (amuru March 21, 1966), onye amara dika DJ Premier (a makwaara dika Preemo), bu onye na-eme ihe ndekọ America na DJ. == Ihe ndi okwuru == * Egwu niile bụ egwu dị mma, ma ọ bụrụ na ọ na-emetụ mkpụrụ obi gị aka. * Achọghị m iso map nke ihe ụlọ ọrụ egwu na-eme n'ihi na ebiela m ụlọ ọrụ na m ka na-ebikwa ụlọ ọrụ ahụ ka m wee ghọta otú o si arụ ọrụ. Ụlọ ọrụ ahụ anaghị amasị anyị n'ezie ozugbo anyị tolitere n'ihi na anyị maara nke ukwuu, nke ahụ dị mma - bepụ anyị - anyị ga-achọta ụzọ ọzọ iji nweta ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/59296-DJ_Premier l9u43eytbs96qemx8hvrmgl0n1h77db DJ Switch 0 561 10394 2218 2022-10-10T16:43:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60735224]] wikitext text/x-wiki '''[[w:DJ Switch (Nigerian DJ)|Obianuju Catherine Udeh]]''', onye amara aha ya '''DJ Switch,''' bụ onye Naijiria DJ, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwu pụtara dị ka onye meriri n'ọkwa mbipụta mbụ nke Glo X-factor na 2013 mgbe ọ dị afọ 29. Ọ bụ nwa ikpeazụ n'ime ụmụaka asatọ, si Udi na steeti Enugu, gụsịrị akwụkwọ na Geology na University of Port Harcourt, Rivers State ma bụrụzi ọkachamara DJ. == Okwu Ndi Okwuru == * "A maara m na m chọrọ ijide n'aka na m na-eme ihe niile m nwere ike ime iji nweta ikpe ziri ezi maka ndị ahụ, ọ pụkwara ikpe ziri ezi ugbu a. Ana m ele anya mgbanwe zuru oke ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe ikpeazụ m na-eme." **[https://web.archive.org/web/20211126190503/https://mobile.twitter.com/dj_switchaholic/status/1460355189978931204] DJ Switch na-ekwu maka akụkọ nke Lagos State Judicial Panel of Inquiry on Restitution for Victims of SARS metụtara mmejọ na ihe ndị ọzọ. * "Otu ọdịnihu ahụ nke ha na-ekwu na ọ dị n'aka ndị isi nke echi, ma ihe anyị nwere echi bụ ndị isi na-emegharịgharị nke oge a bụ ndị na-emeghị ka ndị isi na-eto eto nwee ike ime nke ọma na inye onyinye. Ma ha họọrọ, kama iji mee ihe. gbuo anyị niile n'otu n'otu." **[https://m.youtube.com/watch?v=Gp11w32ga54&feature=youtu.be] DJ Switch kọọ ahụmahụ ya #EndSars na Oslo Freedom Forum na 2021, Ọktọba 12. * "Ndị isi anyị na-atụ egwu; ọ dị mfe dị ka nke ahụ. Ha na-atụ egwu echiche, ihe ọhụrụ, na imekọ ihe ọnụ na-arụ ọrụ Nigeria. Ha na-atụ egwu onye ọ bụla na-eto eto Naijiria bụ ndị, megidere ihe ọ bụla, mere onwe ha." **[https://www.punchng.com/nigerian-leaders-scared-of-youths-dj-switch] Okwu na Oslo Freedom Forum. "Mịnịsta na-ahụ maka mgbasa ozi Naijiria, dibia bekee nke anyị, aha mbụ ya bụ 'Ụgha'." **[https://www.punchng.com/nigerian-leaders-scared-of-youths-dj-switch/] DJ Switch na-ekwu okwu na ngagharị iwe #ENDSARS. * "Ndị agha Naijiria kpọrọ agbapụ ahụ adịgboroja ma ejiri m akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ mee ihe niile. Ee, enwere m atụmatụ ịga Hollywood mgbe okwu a gasịrị." **[https://m.youtube.com/watch?v=Gp11w32ga54&feature] DJ Switch kọọ ahụmahụ ya #EndSars na Oslo Freedom Forum na 2021, Ọktọba 12. * "Gị na mụ onwe gị nwere ike ịnwụ n'ihu ndị isi anyị a. Site na ego niile ha zuru, ndị isi a na-enweta nlekọta ahụike kacha mma, mana gịnị ka gị na m ga-etu ọnụ?" **[https://web.archive.org/web/20211225195455/https://lifestyle.thecable.ng/endsars-we-either-voice-out-now-or-risk-being-killed-by-insecurity-says-dj-switch/] DJ Switch na ihe Vidiyo Instagram na-ekwu maka enweghị nchekwa. "Ihe malitere dị ka ngagharị iwe megide obi ọjọọ ndị uwe ojii, ọkachasị ngalaba a na-akpọ SARS, ọ dị nwute na ọ dara n'ihe m ka na-esiri m ike ime ka m dị n'otu n'ime obi m." **[https://www.youtube.com/watch?v=9Fn1n9lmwOg] DJ Switch na-agwa ndị omeiwu Canada okwu na agbapụ Lekki. * "Ihe kacha mma anyị nwere ike ime ma ọ bụrụ na ndị mmadụ enweghị ike ịla n'ụlọ, anyị ga-anọdụ ala, anyị agaghị eme ihe ọ bụla, anyị agaghị akwagharị, anyị ga-anọdụ ala ma na-ehi ụra ruo abalị. Ọ bụ n'ọnụ ụzọ ụgbọ okporo ígwè. " **[https://www.youtube.com/watch?v=9Fn1n9lmwOg] DJ Switch na-agwa ndị omeiwu Canada okwu na agbapụ Lekki. * "Anyị nwetara ozi na Gọvanọ chọrọ ịhụ mụ na mmadụ isii ndị ọzọ. Echetere m na m gwara ha na anyị enweghị onye ndu ma ọ bụrụ na gọvanọ chọrọ ịgwa anyị okwu, o kwesịrị iji obiọma bịa na tollgate gwa ndị Naijiria okwu n'ihi na anyị." apụọla ihe karịrị ụbọchị 11." **[https://www.youtube.com/watch?v=9Fn1n9lmwOg] DJ Switch na-agwa ndị omeiwu Canada okwu na agbapụ Lekki. * "Onye ọzọ so na-eguzo n'azụ m bịakwutere m wee kwuo na mmadụ na-ewepụ igwefoto site na ọnụ ụzọ ụtụ ego. M wee sị: ị ghọtara onye, ​​n'ihi na anyị nwere, echere m, ezi obi nke ndị Naijiria n'ebe ahụ. Anyị Ewezuga ihe osise, anyị ewereghị ihe ọ bụla, anyị ewereghị ihe ọ bụla n'ọnụ ụzọ ámá anyị kpochapụrụ n'onwe anyị. Anyị wee chọpụta na ọ bụ otu n'ime ndị ọrụ ha, ị mara na anyị nwere Uniform LCC, ndị ahụ na-ahụ maka toll gate. Anyị ebibighị ma ọ bụ were ihe ọ bụla.Mgbe ahụ, anyị chọpụtara na agbanyụrụ nnukwu bọọdụ ahụ dị n'elu ọnụ ụzọ ụtụ isi. time but 7. Anyị nwere mgbọ egbe si n’azụ na-abịa.Na mbụ, ọ gbawara agbawa n’ihi na anyị amaghị ebe mgbọ si abịa We di. amaghi ihe mgbo egbe bu. Ma mgbe ahụ ọkụ gbanyụrụ. Echere m na ihe ndị ọzọ bụ naanị ihe jọgburu onwe ya. " **[https://www.youtube.com/watch?v=9Fn1n9lmwOg] DJ Switch na-agwa ndị omeiwu Canada okwu na agbapụ Lekki. * "Ruo ọtụtụ afọ ndị na-eto eto Naijiria dị ka onwe m ndị na-eji ntutu isi na-adọrọ mmasị, jeans gbawara agbawa, iPhones, ụgbọ ala mara mma a na-akpagbu, napụ ha, nwụchie n'ụzọ iwu na-akwadoghị, tara ahụhụ, dinaa, ma gbuo site n'aka ndị uwe ojii Nigeria. Kpọmkwem, otu ndị uwe ojii Naijiria nke a na-akpọ SARS. " **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. *"SARS na-anọchi anya Special Anti-Robbery Squad. Tụkwasa m obi, ọ bụ n'ezie ụyọkọ pụrụ iche. Ụdị pụrụ iche nke ndị na-apụnara mmadụ ihe na-eyi uwe. Otu pụrụ iche na otu ndị na-edina mmadụ n'ike na baajị. Ìgwè mmadụ pụrụ iche nke ndị ogbu mmadụ nwere ikike iburu egbe." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. * "Apụghị m ịla n'ebe m bi n'ihi na anyị nwetara akụkọ banyere ndị ikom na-amabughị na-ezo na gburugburu ụlọ m." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. * "A hụrụ m ndị na-eme ngagharị iwe na-agbakọ aka ma na-enyere ndị na-eme ngagharị iwe aka, na-enye ndị uwe ojii na-egbu anyị nri na mmiri kwa ụbọchị. maka nlekọta iwu na ahụike nye ndị ngagharị iwe chọrọ ya. Nke a bụ Nigeria n'ezie." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. * "Lia kpọrọ égbè ahụ 'echiche nke ogbugbu mmadụ na-enweghị ozu'. O kwuru na m bụ onye na-achụpụ akụkọ adịgboroja n'ebumnobi nke imebi aha obodo ahụ, na m bụ onye na-eyi ọha egwu." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. * "Nrụrụ aka, ọchịchị aka ike, iji ikike eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi, agbala ezumike." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. * "Otu ọdịnihu ahụ nke ha na-ekwu na ọ dị n'aka ndị isi nke echi. Ma ihe anyị nwere echi bụ ndị ndú nke oge a na-emegharịghachi, bụ ndị na-emeghị ka ndị ndú na-eto eto nwee ike ime nke ọma na inye onyinye. Ma ha họọrọ kama igbu mmadụ. anyị niile - otu otu." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. "Fela ji ndị agha Naijiria tụnyere ndị zombie na-enweghị uche na-agbaso iwu nzuzu. Ọ dị mkpa mgbe ahụ. Ọ dị mkpa taa. O yikarịrị ka ọ ga-aba uru echi n'ọdịnihu." **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. * "Naịjirịa nwere ihe karịrị nde ụmụnna nwoke na nwanyị 200 nwere omenala na ebo na okwukwe na nkwenye dị iche iche; ihe na ndịiche nke gọọmenti jiri ogologo oge mee ka anyị na ibe anyị. Mana otu ENDSARS kpochapụrụ nke ahụ ọbụlagodi ma ọ bụrụ ọ bụ naanị maka oge. " **[https://www.youtube.com/watch?v=orIMa5HLxiY] DJ Switch na-ekwu okwu na Oslo Freedom na agbapụ Lekki. ==Njikọ mpụga== [[W:|DJ Switch]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|DJ Switch]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Switch, DJ}} 8o2o8y26wng8x3mt9jmcv2u5bkjgoyb DJ Xclusive 0 562 10395 2221 2022-10-10T16:43:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7370543]] wikitext text/x-wiki == DJ Xclusive == Rotimi Alakija (amụrụ 16 Ọktoba 1980), mara amara dị ka DJ Xclusive, bụ jockey diski Naijiria, onye na-emepụta ndekọ na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * N'ihe ọ bụla ị na-eme, gbalịa na-agbanye oke gị mgbe niile. * Egwu bụ n'ezie ime mmụọ ma dị ịtụnanya. * A pụghị ịgba ọsọ ọsọ! Mgbanwe bụ naanị mgbe niile . == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dj-xclusive/1361/ 6l9afby6b9stxucf95pg32wnxl4prp5 Da Emperor 0 563 10396 2224 2022-10-10T16:44:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23771229]] wikitext text/x-wiki [[Da Emperor]] '''Da Emperor''' Fasasi Mobolaji Gaius, onye a maara dị ka Da Emperor, bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede abụ. O nwere mgbọrọgwụ ezinụlọ na Ogun State, Nigeria. Ọ na-akụ amị n'asụsụ obodo ya, Yoruba, ma tinye Pidgin na Bekee. Da Emperor ejirila ndị nka dịka Gabriel Afolayan, Small Doctor na Oritse Femi dekọọ egwu. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ụnyaahụ ka anyị rubere ndị eze isi ma hulata olu anyị n'ihu ndị eze ukwu. ... *“Ịbụ na m bụ nwa agbọghọ emebighị ọchịchọ m ịbụ poopu ma ọ bụ eze ukwu.” ~ Willa Cather. *"Ọbụna ndị eze na ndị eze ukwu nwere ọtụtụ akụ na ụba na nnukwu ọchịchị, a pụghị iji tụnyere ndanda jupụtara n'ịhụnanya Chineke." ~ Guru Nanak. <ref>https://www.overallmotivation.com/quotes/emperor-quotes/</ref> ===Ebenside=== r9i8dpu5pmttihgd7esryz381wc3jiw Dahiru Barau Mangal 0 564 10397 2227 2022-10-10T16:44:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23540949]] wikitext text/x-wiki [[Dahiru Barau Mangal]] '''Dahiru Barau Mangal''' Dahiru Barau Mangal bụ onye ọchụnta ego, si Kastina steeti dị na Naịjirịa nke a mụrụ na abalị iri na atọ nke ọnwa Ọgọst, n'afọ 1959. Ezigbo aha ya bụ Dahiru Lawal Mangal. O sitere na agburu ndi Fulani. Ọ bụkwa onye Alakụba. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ị nweghị ike tufuo nnukwu ikpe ahụ ma na-enyefe usoro mkparịta ụka agwụla agwụ. Ị nweghị ike itinye ihe ọ bụla na-atụ anya ka ọ guzo. <ref>https://desertherald.com/business-mogul-mangal-accuses-nbte-of-lawlessness-says-disputed-abuja-property-belongs-to-him/</ref> ===Ebenside=== pgxafbtynfiq2o7y46opargy3sm8yac Daisy Arshford 0 565 10398 2230 2022-10-10T16:44:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3496447]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Daisy Ashford 1919.jpg|thumb| aka nri|Daisy Ashford na 1919]] ''[[w: Daisy Ashford|Margaret Mary Julia "Daisy" Ashford]]" ([[W:|7 April]] [[W:|1881]) - [[w:|15 Jenụwarị]] [[w:|1972]]) bụ n'oge ya, nwata bụ onye edemede akụkọ ifo, mana ọ gbahapụrụ ọrụ agụmagụ ya mgbe ọ dị afọ iri na ụma. ''Ndị ọbịa na-eto eto, ma ọ bụ, Atụmatụ Maazị Salteen'', nke e dere mgbe ọ dị afọ 9, ka a na-ewere dịka ọkaibe ya; Isiokwu ya bụ ezi ịhụnanya na enweghị mgbanwe nke ndịiche klaasị. E bipụtara ''Ndị ọbịa na-eto eto'' site na nsụpe na akara edemede mbụ nke onye ode akwụkwọ na 1919, wee megharịa ya ka ọ bụrụ egwuregwu egwuregwu na 1920, dị ka egwu egwu na 1968, yana dịka ihe nkiri TV na-egosi [[w:Jim Broadbent|Jim] Broadbent]] na 2003. == Okwu Ndi Okwuru== === "Ndị ọbịa na-eto eto" (1919) === *"Maazị Salteen bụ agadi nwoke dị afọ iri anọ na abụọ, ọ na-amasịkwa ya ịrịọ ndị mmadụ ka ha na ya nọrọ." ** Isi nke 1 *"M na-akparị ụmụ nwanyị ma ọ bụrụ na ha mara mma, echere m na ọ bụ ọdịdị m. Abụghị m nwa amadị, mana ị gaghị achọpụta ya mana enweghị m ike inyere gị aka." ** Isi nke 1 *"M ga-eyi uwe ojii kacha mma na uwe alpacka ọcha m ka m wepụ uzuzu na ijiji zara Mr Salteen. Ethel kwuru, sị: “M ga-etinye ihe na-acha uhie uhie n'ihu m n'ihi na m na-achacha ọbara ọbara n'ihi mmiri ndị dị n'ụlọ a." ** Isi nke 2 *"Ethel ama ada onyụn̄ enem enye esịt. Bernard nwere nnukwu ụlọ kwuru na Mr S. na-ele Ethel anya na ọ na-achọ ịba ọgaranya." ** Isi nke 2 *"Ime ụlọ nke m dị n'akụkụ ọnụ ụlọ ịsa ahụ kwuru na Bernard na ọ bụ ọbara ọbara gbara ọchịchịrị ka m nwere ụtọ ụtọ. Ime ụlọ ịsa ahụ nwere bason n'ọnụ na ihe ịsa isi gị." ** Isi nke 2 *"Ị na-adị ka ọkụ ọkụ, ezigbo m agba gị adabaghị n'ihu gị." ** [http://books.google.com/books?id=bfwsAAAAIAAJ&q=%22Ị+ na-ele anya+rash+my+dear+your+color+g+ gị+gakọta+ ihu%22&pg=PA28# v=otu ibe isi nke 2] *"Ọ kwagara na foto ọzọ. Ọ bụ nke nwoke nwere ihu ọchị na-acha ọbara ọbara nke gbara ya gburugburu na ọtụtụ nrite. Nna nna m ukwu Ambrose Fudge kwuru Bernard n'akpachapụghị anya. <br>Ọ dị ka nna ochie siri ike kwuru Ethel nke ọma. Ọfọn, ekwuru ya Bernard n'ụda mpako na ọ bụ n'ezie ajọ nwa nke Queen Victoria. <br>Ethel adịghị akwa ákwá n'ụda obi ụtọ mana gịnị ka nke ahụ pụtara. <br>Amaghị m nke ọma kwuru na Bernard Clark ọ na-agbagwoju m anya nke ukwuu mana ndị nna ochie na-atụgharị mgbe ụfọdụ." ** Isi nke 3 *"Bernard na-enwekarị ekpere ole na ole n'ụlọ ezumezu na ụfọdụ whiskey ma emesịa dịka ọ na-esikarị ike na-ekpe ekpere mana Mr Salteen enwechaghị mmasị n'ekpere ya mere ọ gara lakpuo ụra." ** Isi nke 3 *"Oh ahụrụ m Earl kwuru mana echiche nke m bụ na ihe ndị a dị ka piffle n'ihu ifufe." ** Isi nke 5 *"Onye bu akwụkwọ ozi a bụ enyi m ochie na-abụghị akụkụ aka nri nke blanket ahụ dịka ha na-ekwu n'ezie na ọ bụ nwa onye na-egbu anụ mana nne ya bụ ezi ezinụlọ a na-akpọ Hyssopps nke Glen, yabụ ị ga-ahụ ya. adịghị njọ ma bụrụ ọchịchọ ịbụ isiokwu ziri ezi." ** Isi nke 5 *"Ikuku ọhụrụ na ụgwọ ọrụ eze na-amasị m nke ukwuu." ** Isi nke 5 *"Ethel kụchara ntutu isi ya ma yie onye na-achị ọchị." ** Isi nke 8 *"Ndụ m ga-abụ mkpụrụ vaịn gbara ụka na ntụ na-enweghị gị." ** Isi nke 8 *"A na-akpọ aha ya Lady Helena Herring na afọ ya dị afọ 25, ya na ntị ntị na-akpakwa nke ọma." ** Isi nke 12 *"Ethel na Bernard ji nwa nwoke na ntutu isi na ọmarịcha nwa mara abụba a na-akpọ Ignatius Bernard si na Honymoon ha lọta. N'oge na-adịghị anya, ha mụtara ụmụ isii ọzọ ụmụ nwoke anọ na ụmụ nwanyị atọ na ụfọdụ n'ime ha bụ ejima nke na-atọ ụtọ nke ukwuu. Earl nwetara naanị ụmụ agbọghọ abụọ na-arịa ọrịa a na-akpọ Helen na Marie n'ihi na nke ikpeazụ dị ka obere French." ** Isi nke 12 == Njikọ mpụga == [[W:|Daisy Arshford]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Daisy Arshford]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ashford, Daisy}} mvvrvxudsnfyee2qk37abpeodb9iu9o Daisy Nyongesa 0 566 13134 13133 2022-11-15T21:48:14Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Daisy Nyongesa|Daisy Kanainza Nyongesa]]''' (a mụrụ 23 Jenụwarị 1989), bụ onye omeiwu ahọpụtara na [[w:Senate nke Kenya | Senate nke Kenya]], na-anọchite anya ndị ntorobịa na otu [[w:Orange Democratic Movement|Orange Democratic Movement]] otu (ODM) tiketi. ===Ihe o kwụru === * "Tinye ndị ntorobịa obodo a n'ọkwa nke ha nwere ike ịga n'ọkwa ọchịchị." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=-D5TI03_HoI "Life and Style: The Kitchen; Chef Abdalla na-agwa Daisy Nyongesa onye omeiwu ntorobịa ahọpụtara."] (Eprel 24, 2017)'' * "Ọnọdụ onye isi abụghị naanị ndọrọ ndọrọ ọchịchị." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=-D5TI03_HoI "Life and Style: The Kitchen; Chef Abdalla na-agwa Daisy Nyongesa onye omeiwu ntorobịa ahọpụtara."] (Eprel 24, 2017)'' * "E nwere ọtụtụ ọkwa ọchịchị nke ndị ntorobịa nwere ike iji mee ihe." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=-D5TI03_HoI "Life and Style: The Kitchen; Chef Abdalla na-agwa Daisy Nyongesa onye omeiwu ntorobịa ahọpụtara."] (Eprel 24, 2017)'' == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:en:Daisy Nyongesa]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[q:en:Daisy Nyongesa]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nyongesa, Daisy}} pd72u2hc0envqy3dt105jxbq3tnrg3g Dakore Egbuson-Akande 0 567 10400 2236 2022-10-10T16:44:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16911033]] wikitext text/x-wiki == Dakore Egbuson-Akande == Dakore Egbuson-Akande (amụrụ Dakore Omobola Egbuson) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, onye enyemaka mmadụ na onye guzobere akara nlekọta akpụkpọ ahụ DakoreBeauty. Ọ bụ onye nnọchi anya Amnesty International, Amstel Malta, Samsung Nigeria, 2Sure Nigeria na Oxfam nke America. == Ihe ndi okwuru == * Bụrụ ìhè, bụrụ mgbanwe ị na-achọ, gbanwee okirikiri na-adịghị mma. * Na-arụsi ọrụ ike na amamihe. Tụkwasa obi na Chineke ga-edu gị n'ụzọ, na nke ka nke, kwere na anwansi gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dakore-akande/1585/ amxrpfd7ixgx17n3mrkptzny0nnai8m Dame Edna 0 568 2240 2239 2022-10-10T11:29:49Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Dame Edna]] [[Usòrò:Barry Humphries July 2001.jpg|thumb| John Barry Humphries na 2001]] '''[[w: Barry Humphries | John Barry Humphries]]''', [[w:Order of Australia | AO]], ọchịagha nke Alaeze Ukwu Britain (CBE) (amụrụ 17 Febụwari 1934) bụ onye na-akpa ọchị Australia, onye na-eme ihe nkiri, satirist, onye na-ese ihe na onye ode akwụkwọ. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị ihe dị njọ karịa onye na-akpa ọchị ka e were ya kpọrọ ihe. ** "Ndụ m dị ka m: ihe ncheta" (2002) * N’agbanyeghị na e nwere ọtụtụ ndị mere ya ihe ruru unyi n’ụwa akwụkwọ ozi anyaụfụ, Stephen<sup></sup> ekwela ka onye ọ bụla n’ime ha bi n’ụbụrụ ya n’efu. ** ''Ndụ m dị ka m: ihe ncheta'' * Ya mere, edobere m ihe ndị a tupu mmalite nke mbụ n’ime otu puku obere mmebi anụ ahụ dịka, n’ime ime obodo dị anya, Ọnwụ na-aga n’ihu m. ** "Ndụ m dị ka m: Ihe ncheta" (akara mmechi) == Banyere Barry Humphries== * Ọ gaara abụ mmadụ ole na ole n’obodo ọ bụla. Ọ bụ onye na-adịghị mma ma mara ya nke ọma. The punctilio nke ya ochie-ụwa omume, dandified scrupulosity ya Savile Row suut, na-amanye na-adịghị ehi ụra nke ọma mara na ọ dịghị ọzọ azụmahịa n'etiti ndị nkịtị mmadụ karịa Venusian. **Clive James , 'Ihe dị ka n'akụkụ Barry Humphries' [http://www.clivejames.com/pieces/snakecharmers/barry-humphries] ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Dame Edna|Dame Edna]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Humphries, Barry}} 454hciqz51nb0y43l5odyjnrpvbd877 Damian Marley 0 569 10401 2243 2022-10-10T16:44:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q310796]] wikitext text/x-wiki == Damian Marley == Damian Robert Nesta "Jr. Gong" Marley (amụrụ 21 Julaị 1978) bụ onye Jamaican DJ, onye na-agụ egwú na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ahụ gị bụ naanị ụgbọ ala, na-ebuga mkpụrụ obi. Ọ bụ ihe dị n'ime mmadụ, bụ ịma mma ịhụ. * Iwe iwe mmụọ bụ igbu oge Echiche na-adịghị mma, ị na-emefusị echiche gị Esemokwu ọnụ bụ mkpofu okwu Esemokwu anụ ahụ bụ ịla n'iyi anụ ahụ ndị mmadụ ga-abụ onye ha chọrọ ma nke ahụ bụ ihe na-eme ka ụwa na-aga gburugburu ịhụnanya na-enweghị atụ. dị ụkọ. * Achọtara mmeri ahụ n'eziokwu, dị ka ịdị ọcha dị n'oge ntorobịa Mmeri onwe ya bụ esemokwu nke gị * Onye ọ bụla metụtara Africa; onye ọ bụla si Africa. Anyị niile bụ ndị ikwu dị anya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/9482-Damian_Marley e88oo9y6hb4ekofytap96a8gxmjolt0 Damilola Adegbite 0 570 10402 2246 2022-10-10T16:44:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16205743]] wikitext text/x-wiki == Damilola Adegbite == Damilola Adegbite (amuru Oluwadamilola Adegbite; 18 Mee 1985) bu onye omere nke Naijiria, Model, na omume onyonyo. Ọ gbara Thelema Duke na opera ncha Tinsel, yana Kemi Williams na ihe nkiri Flower Girl. Ọ meriri Best Actress na TV Series na 2011 Nigeria Entertainment Awards. == Ihe ndi okwuru == * Otu ihe Chineke nyere anyị niile bụ ikike ịrọ nrọ. Na-arọ nrọ karịa ọnọdụ anyị ugbu a. * Nwee obi ụtọ na ndụ gị n'ejighị ya tụnyere nke onye ọzọ. Ọtụtụ ndị mmadụ na-akpọsa naanị ihe ọma ndị dị na ndụ ha. Onye ọ bụla nwere ihe isi ike nke ya. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/damilola-adegbite/1604/ ej13aglzd2ml4fze5yq6efdqrlmy7wg Damilola Solesi 0 571 2249 2248 2022-10-10T11:29:50Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Damilola Soles I|Damilola Solesi]] '''Damilola Solesi''' Damilola Solesi bụ onye nchoputa, CEO na onye nduzi ihe okike nke SMIDS Animation Studios Nigeria ụlọ ọrụ ọ tọrọ ntọala na 2010. Smids animation studio dabeere na Lagos ma na-emepụta ihe nkiri kọmputa 3D, mmepụta ọdịnaya 3D, eserese mmegharị na mmetụta anya. Damilola bụkwa onye ọsụ ụzọ TechDivaz (ugbu a ụmụ nwanyị R.I.SE), atụmatụ ọ malitere na Co-Creation Hub. TechDivaz bụ ikpo okwu ebe a na-akpali ụmụ nwanyị ịgbasa mmasị ha na teknụzụ site na imekọ ihe ọnụ, ịkparịta ụka n'Ịntanet, ọzụzụ, ndụmọdụ na ego iji nyere ha aka ịrụ ọrụ siri ike n'ịzụlite ọnọdụ mmalite teknụzụ na Nigeria na Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Enwere m ike ịda n'azụmahịa mana anaghị m ewere onwe m dị ka onye dara ada ruo mgbe m kwụsịrị. Ọdachi bụ ịhapụ ihe mgbaru ọsọ na nrọ m." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/11/2/quote-of-the-day</ref> ===Ebenside=== 10ls82rfas23bnxnzo1cl8vmrpaq1h7 Dan Roodt 0 572 10403 2253 2022-10-10T16:44:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5214309]] wikitext text/x-wiki == Dan Roodt == Daniel Francois Roodt (26 Mee 1957–) bụ onye odee, onye mbipụta na onye nkọwa Afrikaner. == Ihe ndi okwuru == * Enwere egwu na nloghachi nke ụfọdụ ụdị South Africa. Ọ bụghị ndị mbubatara, nke ndị America, na-akụ "South Africa ọhụrụ", mana South Africa a kpọrọ asị nke ochie, ngwakọta nke ụlọ ọrụ ọcha, nchekwa nchekwa na agbụrụ ojii. Maka mgbanwe mgbanwe South Africa nke onwe ya, enwere otu ihe dị njọ karịa ugbu a na mpụ juru ebe niile, nrụrụ aka na ụkọ mmiri na ọkụ eletrik, nke ahụ ga-abụ nlọghachi na ọdịnala. Ndị ọcha na-akwado alụmdi na nwunye nwoke na nwanyị na asụsụ nkwanye ùgwù na-enweghị akwụkwọ ozi anọ, ma ọ bụ na-abụ Die Stem, n'otu aka ahụ, na ndị ojii na-anabata asụsụ Africa, omenala na njirimara ha, n'aka nke ọzọ; nke ahụ ga-abụ ihe egwu kachasị njọ, "ọrọ nrọ" ga-emezu. == Ebenside == https://web.archive.org/web/20130809052427/http://roodt.org/ 97811xfr7i033nuu1u8oqdv3wo7daoq Danai Gurira 0 573 18199 10404 2024-02-20T14:34:39Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki '''Danai Jekesai Gurira''' (/ dəˈnaɪ ɡʊˈrɪərə/; amuru Febụwarị 14, 1978) bu onye omere na onye ode akwukwo nke Zimbabwe-Amerika. A maara ya nke ọma maka ọrụ ịgba egwu ya dị ka Michonne na usoro ihe nkiri egwu AMC [[w:The Walking Dead|Ndị nwụrụ anwụ na-aga ije]] (2012 – 2020) yana Okoye na ihe nkiri [[w:Marvel Cinematic Universe|Marvel Cinematic Universe]] superhero [[w:Black Panther|Nwa Panther]] (2018), [[w:Avengers: Infinity War|Agha Infinity]] (2018), [[w: Avengers: Endgame|na Avengers. : Ọgwụgwụ egwuregwu]] (2019). [[Usòrò:Danai Gurira by Gage Skidmore 3.jpg|thumb|Danai Gurira (2019)]] ==== Ihe ndi O okwuru ==== * Achọrọ m ụmụ nwanyị na ụmụ nwanyị sitere na Africa na agba ka ha ghara ịnọgide na-achọ akụkọ gbasara onwe ha. Gụkwuo na <ref>https://www.brainyquote.com/authors/danai-gurira-quotes</ref> * Achọrọ m ịhụ ka ụmụ nwanyị Africa na-enwu.<ref>https://www.brainyquote.com/authors/danai-gurira-quotes</ref> * Abụghị m naanị onye nwere agba, abụkwa m nwanyị. Ọ bụghịkwa m nwanyị, abụkwa m nwanyị si n’ụwa nke atọ. Ihe ndị ahụ niile jikọtara ọnụ pụtara na m nwere ọtụtụ ihe m ga-eme. * Ndị na-eme ihe nkiri nwere ike ha agaghị ama oke ike nke ha. Ime ihe bụ okike. Ọ bụ ha na-eweta ihe nke ha, na-ahapụ ya ka ọ na-amịpụta mkpụrụ obi ha, na injin ha kere eke * Akpọrọ m ihe nkiri egwu asị! M na-ezere ha dị ka ọrịa ahụ. Ịtụ ụjọ anaghị amasị m. * A na m achọ inweta ọzụzụ ahụ. Etupụla n'àkwà wee sị, 'Enwere m ike ime nke a. * "Ndị na-enweghị ihe ọ bụla ha ga-ezobe anaghị echekarị mkpa ọ dị ikwu ya."<ref>https://quotefancy.com/danai-gurira-quotes</ref> * "Ụdị agwa kachasị mma na-enwekarị ntụpọ."<ref>https://quotefancy.com/danai-gurira-quotes</ref> * "Ihe ime ihe na-amasị m mgbe niile."<ref>https://quotefancy.com/danai-gurira-quotes</ref> === Ebensidee === rnqzhgxxt0a016lby3ns2i1hpdg5wo6 Daniel-Selvaratnam 0 574 2265 2264 2022-10-10T11:29:50Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Dileeni Daniel-Selvaratnam]] mtbtrt5mvwyc67jqy4lzq1amujjbst9 Daniel Cohn-Bendit 0 575 10405 2268 2022-10-10T16:44:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q76837]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Daniel Cohn-Bendit, 2012 (cropped).jpg|thumb|[[w: Daniel Cohn-Bendit|Daniel Cohn-Bendit]] (2012)]] '''[[w:Daniel Cohn-Bendit|Daniel Marc Cohn-Bendit]]''' (a mụrụ 4 Eprel 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w: French | French]] -[[w: German | German]]. Ọ bụ onye ndu ụmụ akwụkwọ n'oge ọgba aghara nke [[w: May 1968 in France | Mee 1968 na France]], a marakwa n'oge ahụ dị ka ''Dany le Rouge'' (French maka "Danny the Red", n'ihi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na agba ntutu ya). Ọ bụ onye isi oche otu [[w:European Greens–European Free Alliance|European Greens–European Free Alliance]] na [[w:European Parliament|European nzuko omeiwu]]. Ọ na-achịkọta [[w:Spinelli Group|Spinelli Group]], otu ọgbakọ omeiwu Europe na-achọ ịmaliteghachi ọrụ [[w:Federalism na Europe | Federalist]] na Europe. Ọ bụ onye nnata nke nzuko omeiwu Europe [[w:European Initiative Prize|European Initiative Prize]] na 2016. ==Okwu Okwuru== ==='' Kọmunist na-abaghị uru: Nhọrọ nke aka ekpe'' (1968)==== <small>Ya na nwanne Gabriel Cohn-Bendit kwadoro ya</small> *Onye nlegharị anya na-awụ akpata oyi n'ahụ Europe - ihe nkiri nnupụisi nke ụmụ akwụkwọ. Ike niile nke Europe ochie abanyela na njikọ aka dị nsọ ịchụpụ onye nkiri a: Pope na Central Committee, Kissinger na de Gaulle, French Communists na ndi uwe ojii-nledo Germany. ** Ụzọ mmeghe * N'ịgụ [[w:Leon Trotsky | Trotsky's]] '' Akụkọ nke Ọgba Aghara nke Russia'' a na-emegide anyị: dị ka onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na-akwụwa aka ọtọ, ọ na-egosi anyị etu Party ahụ si nọrọ n'azụ ọha mmadụ, yana dịka Bolshevik theorist ọ ga-ekwughachi na Otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị mkpa maka inwe nke mgbanwe. ** "Ọrụ nke Bolshevik Party n'oge mgbanwe Russia" *'''Gịnị bụ ọdịnihu? Anyị enweghị ike iwepụta ụkpụrụ, ọdịnihu naanị nwere ike ịmalite nke ahụ. Ihe anyị na-aghaghị ikwekọrịta na ya, kama bụ ụkpụrụ n'ozuzu nke ọha mmadụ anyị chọrọ ịmepụta.''' Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agwa anyị na anyị bi n'oge ọrụ ebube nke nkà na ụzụ. Mana ọ dịịrị anyị itinye ha n'ọha ọhụrụ, iji usoro mgbasa ozi ọhụrụ wee nweta ikike ka ukwuu na gburugburu ebe obibi. Ọ bụ ezie na ndị mmadụ taa na-ekiri telivishọn nanị maka ndụ ha akwụsịla ibi; n'ime obodo ọhụrụ ha ga-eji ya dị ka ụzọ isi gbasaa ahụmahụ ha, nke ịmụta gburugburu ebe obibi na nke na-eme ka a na-akpakọrịta ezigbo ndụ nke ndị ọzọ. Ọ bụrụ na mmemme telivishọn ha na-ebute hypnosis kachasị na ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu, ha ga-enyere anyị aka ịgbatị ezigbo ọchịchị onye kwuo uche ya nye ndị mmadụ niile. ** Ndị ọrụ ==Njikọ mpụga== [[W: Daniel Cohn-Bendit|Daniel Cohn-Bendit]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Daniel Cohn-Bendit|Daniel Cohn-Bendit]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cohn-Bendit, Daniel}} g1eslp5yrjolubsuo798ymxq5pi3hqx Daniel Defoe 0 576 10406 2278 2022-10-10T16:45:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q40946]] wikitext text/x-wiki [[Daniel Defoe]] Daniel Defoe (13 Septemba 1660 - 24 Eprel 1731), bụ onye odee Bekee, odeakụkọ na onye nledo, onye nwetara ama na-adịgide adịgide maka akwụkwọ akụkọ ya Robinson Crusoe. ==Okwu Ọkwụrụ== *Ndị kacha mma n'ime ụmụ nwoke enweghị ike ịkwụsịtụ akara aka ha:Ndị ọma na-anwụ n'oge, ndị ọjọọ na-anwụkwa n'oge. *Ebe ọ bula Chineke wuere ulo ekpere; Ekwensu na-ewu ụlọ ekpere mgbe niile n’ebe ahụ; Na 'a ga-achọta, mgbe ule, Nke ikpeazụ nwere ọgbakọ kasịnụ. *Iwe iwe anyị niile gbasara ihe anyị chọrọ pụtara ka m si n’ọchịchọ ekele maka ihe anyị nwere pụta. Anyị hụrụ ozizi ahụ n’anya n’ihi onye nkụzi. *Àgwà nke Dr. S. Annesly nwụrụ anwụ (1697). Ewoo, Ụka England! Gịnị na Popery n'otu aka, na schismatics n'aka nke ọzọ, olee otú akpọgidere ya n'obe n'etiti ndị ohi abụọ! **Ụzọ kacha nso na ndị na-agbagha (1702). *Ekele, igwe hieroglyphic steeti, Kpamkpam inye ntaramahụhụ n'ime; Ndị ikom bụ́ ndị ikom nọ n'ime gị agaghị enwe ihe mgbu.Ma ihe-nzuzu-gi nile nāju kwa uju! **Abụ nke Pillory (1703). *Ihe kpatara ya, ọ bụ eziokwu, bụ DICTATOR na Society of Mankind; site na ya e kwesịrị ịgha ụgha ọ dịghị arịrịọ; Ma ebe a anyị chọrọ a Pope na nkà ihe ọmụma anyị, na-adịghị ada ada Onyeikpe nke ihe bụ ma ọ bụ na-abụghị Reason. **Essay on Publick Credit (1710). ==Njikọ mpụga== Edemede '''[[W:Daniel Defoe | Daniel Defoe]]''' na Wikipedia Bekee. blr5kl3oti38iw6bvuqli396j0zu8it Daniel Dennett 0 577 10407 2284 2022-10-10T16:45:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q215263]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Daniel Dennett 2.jpg|thumb|Mgbanwe nke Darwin bụ ma mgbanwe sayensị na nke nkà ihe ọmụma, ọ dịghịkwa mgbanwe a gaara enwe ma ọ bụrụ na nke ọzọ adịghị.]] '''[[w:Daniel Dennett|Daniel Clement Dennett III]]''' (a mụrụ [[w: March 28|March 28]], [[w:1942|1942]]) bụ onye America odee, na [[w:Cognitive science | ọkà mmụta sayensị]] onye nyocha ha gbadoro ụkwụ na [[w:philosophy of mind|Filọsọfi uche]], [[w:philosophy of science|Filọsọfi Sayensị]], na [[w:philosophy of biology|philosophy of biology]], karịsịa dị ka ngalaba ndị ahụ metụtara [[w: evolushọn biology|evolutionary biology]] na sayensị ihe ọmụma. ==Okwu Okwuru== * Anyị kwesịrị iche echiche echiche otú anyị si eche banyere ịhụnanya, ọ na-ewe abụọ iji ghọta. A ga-enwe nzikọrịta ozi. ** Daniel Dennett na otu panel n'okpuru aha [https://www.youtube.com/watch?v=ImE6-3GuvhE "Enwere ike ịkụzi ezi uche?"] na TAM 2014. * '''N'ezie [[w: truth| n'ezie]], n'ezie, [[w: science|sayensị]] bụ ebe egwuregwu na-enweghị atụ nke ichetụ n'echiche''', nke ndị mkpụrụedemede na-atụghị anya ya nwere aha magburu onwe ya bi (onye ozi RNA, oghere ojii, quarks) na ike na-arụ ndị kasị ịtụnanya omume: sub-atomic whirling dervishes nwere ike ịbụ n'ọtụtụ ebe - n'ebe nile na ọ dịghị ebe - n'otu oge; molecular hoop-agwọ na-ata ọdụ ha; steepụ okirikiri na-eṅomi onwe nke na-ebu ntuziaka koodu; mkpịsị ugodi obere na-achọ mkpọchi nke ha dabara, na odysseys na-ese n'elu mmiri na puku ijeri synapti. ** "Ntụgharị uche na 'Mkparịta ụka na Brain Einstein'" na '' Mind's I '' (1981), nke Douglas R. Hofstadter na Daniel C. Dennett deziri * Anyị ghọtara ugbu a ka enwere ike mezuo ihe omume dị mgbagwoju anya na ọbụna ihe doro anya nwere ọgụgụ isi, dị ka idebe mkpụrụ ndụ ihe nketa, usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ, na nhazi anya dị ala, na-enweghị njiri mara. Mana nke a dị ka ọ na-ekpughe nnukwu mgbagwoju anya nke ihe, ma ọ bụrụ na ihe ọ bụla, nsụhọ bụ maka. ''Onye maara ihe nwere ike ime ihe ọ bụla n'onwe ya nke amaghị ihe ọ bụla''' (ma ejiri amamihe jikọọ ya) '' ịme ngosi nke ụlọ ọrụ ahụ enweghị ike ime onwe ya? ** "Evolution of Consciousness," '' Amụma na mmetụta uche na Sayensị Nghọta: Echiche Echiche na Ihe Ndị Dị Mkpa '' (1998) ed. Josefa Toribio & Andy Clark * M na-eche na okpukpe maka ọtụtụ ndị bụ ụfọdụ ụdị omume viagra. ** "Tapes Atheism, akụkụ 6", akwụkwọ BBC TV nke Jonathan Miller, nke Richard Denton mepụtara, dekọrọ 2003, mgbasa ozi 2004 * A gbara m ajụjụ ọnụ n'otu oge na [[w: Italy|Italy]] na isiokwu nke ajụjụ ọnụ ahụ n'echi ya mara mma. Achekwaara m nke a maka mkpokọta m ọ bụ... "Ee anyị nwere mkpụrụ obi mana ejiri ọtụtụ obere rọbọt mee ya" echere m na nke ahụ ziri ezi. Ee anyị nwere mkpụrụ obi, ma ọ bụ n'ibu. Ma ọ ka bụ mkpụrụ obi, ọ ka na-arụ ọrụ ahụ nke mkpụrụ obi kwesịrị ịrụ. Ọ bụ oche echiche. Ọ bụ oche nke ọrụ omume. Ọ bụ ya mere anyị ji bụrụ ndị kwesịrị ekwesị ntaramahụhụ mgbe anyị na-eme ihe ọjọọ, ihe mere anyị ji kwesị ịna-eto anyị mgbe anyị na-eme ihe ọma. Ọ bụghị ihe omimi dị omimi nke ihe ịtụnanya… ga-adị ndụ anyị. ** "Tapes Atheism, akụkụ 6", akwụkwọ BBC TV nke Jonathan Miller, nke Richard Denton mepụtara, dekọrọ 2003, mgbasa ozi 2004 * ''Ọnweghị otu n'ime cell ndị mejupụtara gị maara onye ị bụ, ma ọ bụ na-eche banyere gị''' ** "Nrọ dị ụtọ: Ihe mgbochi nkà ihe ọmụma na sayensị nke akọ na uche" (2005), p. 2 <!-- MIT Press ISBN 0262042258--> * Gaa n'ihu ma kwere na [[w: God|Chineke]], ọ bụrụ na ọ masị gị, mana echela na e nyela gị ihe ndabere maka nkwenye dị otú ahụ site na sayensị. ** New York Times, leta nye onye nchịkọta akụkọ (Ọgọst 26, 2009) === ''[[w:Brainstorms|Mkpa ụbụrụ]]'' (1978) === * N'ihi na ihe abụọ ma kwere na snow na-acha ọcha, ọ dịghị mkpa ka ha yie anụ ahụ n'ụzọ ọ bụla kpọmkwem, ma ha abụọ ga-abụ na a "arụ ọrụ" ọnọdụ ma ọ bụ ala kpọmkwem n'asụsụ kasị arụ ọrụ; ha ga-ekekọrịta nkọwa [[w: Turing Machine | Turing Machine]] dịka nke ha abụọ nọ n'ọnọdụ ezi uche dị na ya (nke dị ka kọmpụta abụọ dị iche iche nwere otu mmemme na ịnọ n'otu “ebe” na mmemme ahụ. ). … ọ ​​bụ ''ụdị'' [[w:Functionalism (nkà ihe ọmụma nke uche)|functionalism]]—ụdị echiche ọ bụla ka a na-amata dị ka ụdị ọrụ n'asụsụ nkọwa igwe Turing. ** p. xvi * [[w:Humunculus | Homunculi]] bụ ndị omekome naanị ma ọ bụrụ na ha emepụtaghachi talent niile ha na-agba iji kọwaa. Ọ bụrụ na mmadụ nwere ike nweta otu ma ọ bụ kọmitii nke ndị na-amaghị ihe, ndị dị warara, ndị kpuru ìsì iji mepụta àgwà nwere ọgụgụ isi nke dum, nke a bụ ọganihu. ** p. 173 === ''[[w: elbow Room (akwụkwọ) | Ime nkịrịka]]" (1984) === : <obere>'' Ụlọ elbow: Ụdị dị iche iche nke nnwere onwe nnwere onwe kwesịrị inwe''. Ụlọ ọrụ MIT Press. ISBN 0-262-54042-8</small> ==Njikọ Mpụga== [[W: Daniel Dennett|Daniel Dennett]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Daniel Dennett|Daniel Dennett]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dennett, Daniel}} oofsfothj8sqmkfaodu57bo1wg2953z Daniel Mensah 0 578 10408 2287 2022-10-10T16:45:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15023726]] wikitext text/x-wiki [[Daniel Mensah]] '''Daniel Mensah''' Daniel Mensah, nke a makwaara dị ka Ndewo, bụ onye ọkwá nkà na onye na-ese igbe ozu fantasy. Ọ na-arụ ọrụ dị ka onye na-ese ihe na onye ọkwá nkà nọọrọ onwe ya na Teshie, Greater Accra, Ghana. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ee anyị nwere ike, "bụ ihe atụ nke ihe niile" <ref>https://m.facebook.com/permalink.php?story_fbid=708632229571578&id=309391502828988</ref> ===Ebenside=== o3whu9jldbn9o8zqmn54igg6d832obt Daniella Okeke 0 579 10409 2290 2022-10-10T16:45:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17489772]] wikitext text/x-wiki == Daniella Okeke == Daniella Okeke bụ onye omere na Naịjirịa. N'afọ 2013, ọ gbara egwu dị ka "Njakịrị" na Lagos Cougars, ọrụ nwetara ya onye na-eme ihe nkiri kacha mma na nhọpụta onye ndu na ma 10th Africa Movie Academy Awards na 2014 Nigeria Entertainment Awards. == Ihe ndi okwuru == * Amụtala m ịghara imesi ike n'ihe m na-enweghị ike ịchịkwa, ihe ga-abụ, ga-abụ. * Ọ bụrụ na ị na-atụ ụjọ ma gbochie onwe gị ịbụ onye ị bụ n'ezie ogologo oge, hapụ obi abụọ ahụ niile. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/daniella-okeke/1062/ 8nuf13la4npesgt8nrb26v826cq9xzj Danny Glover 0 580 10410 2293 2022-10-10T16:45:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q192165]] wikitext text/x-wiki == Danny Glover == Danny Lebern Glover (amuru July 22, 1946) bu onye omekorita America, onye isi ihe nkiri, na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. == Ihe ndi okwuru == * M na-agbalị ịchọta olile anya na mgba na nguzogide na obere ebe dị ka m nwere ike. * Anyị ga-abụ wedge ahụ na-akpali ajụjụ ma na-ajụ ajụjụ ndị siri ike. * Nkà bụ maka mgbanwe nke ahụmịhe mmadụ. * Enwere m ikike ikwupụta ihe m chere na ọ dị mkpa ka e kwupụta ya. M na-agbalịkwa ime ihe m kweere. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5607-Danny_Glover ehyhmsvkqn66yym52m3geb2d4gop8hd Daphne du Maurier 0 581 10411 2296 2022-10-10T16:45:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q193357]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:05-31-1947 01828 Daphne du Maurier (5445613463) (cropped).jpg|thumb|Daphne du Maurier na 1947]] ''[[w:Daphne du Maurier|Dame Daphne du Maurier, Lady Browning]]'', [[w:Order of the British Empire | DBE]] (May 13, 1907 - Eprel 19, 1989) bụ Onye edemede na onye na-ede egwuregwu Bekee. == Okwu Ndi Okwuru == *"M na-eme ka à ga-asị na m bụ onye ọzọ… akụkọ ihe mere eme, ndị niile m chepụtara onwe m… m na-eme ọbụna ruo taa… Ọ bụ ochie pụrụ ichetụ n'echiche na-arụ ọrụ, a ụdị ime ka kwere." ** N'oge ọ bụ nwata (site na ajụjụ ọnụ nke 1977 dị ka e hotara na [https://www.independent.ie/life/the-menacing-daphne-du-maurier-36182507.html "Ihe egwu Daphne du Maurier"] na '' Independent.ie'' (Ọkt 2017) *"Aha Rebecca… guzoro oji ma sie ike, ogologo na mkpọda R dwarfing mkpụrụedemede ndị ọzọ." ** Na nhọrọ nke aha agwa aha ya na ''Rebecca'' na [https://www.telegraph.co.uk/culture/books/10248724/Daphne-du-Maurier-always-said-her-novel- Rebecca-was-a-study-in-jealousy.html "Daphne du Maurier na-ekwukarị akwụkwọ akụkọ ya Rebecca bụ ihe ọmụmụ na ekworo"] na "The Telegraph" (2013 Aug 17) *"The Menace… n'asụsụ ihe nkiri, na karịsịa n'etiti ụmụ nwanyị, pụtara onye na-ama jijiji, onye hụrụ n'anya, onye nwere ubu sara mbara na enweghị úkwù.” ** Na nkọwa ya nke akpaokwu ahụ ejiri dị ka isiokwu na aha mkpirisi (dị ka e hotara na [http://www.bbc.com/culture/story/20170609-why-daphne-du-maurier-was-britains-mistress) "Ihe kpatara Daphne du Maurier ji bụrụ nne na-enyo enyo nke Britain"] na "The Guardian"; 2017 Jun 13) *"Akwụkwọ akụkọ m bụ ihe a maara dị ka ewu ewu ma na-ere nke ọma, mana abụghị m ọkacha mmasị onye nkatọ, n'ezie, a na-achụpụ m n'ịkwa emo dị ka onye na-ere ahịa kacha mma, anaghị enyocha ya ma ọlị." ** Banyere ka ndị nkatọ si anabatakarị akwụkwọ akụkọ ya (dị ka e hotara na [http://www.bbc.com/culture/story/20170609-why-daphne-du-maurier-was-britains-mistress-of-suspense" Kedu ihe kpatara Daphne du Maurier ji bụrụ nne na-enyo enyo nke Britain”] na ''The Guardian''; 2017 Jun 13) == Njikọ mpụga == [[W:|Daphne du Maurier]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Daphne du Maurier]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:du Maurier, Daphne}} p80nay8v5amjdj0yded519h0p9y77du Darey 0 582 10412 2299 2022-10-10T16:45:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5222572]] wikitext text/x-wiki == Darey == Dare Art Alade (amuru Febụwarị 9, 1982) – nke a ma ama dị ka Darey – bụ onye Naijiria na-agụ ọtụtụ Platinum Afro R&B onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, onye enyemaka, onye enyemaka na onye ọchụnta ego. Ọ bụkwa nwa nwoke ama ama ama ama ama ama n'Africa Jazz Musician na onye na-eme ihe nkiri Art Alade na onye isi ihe okike nke Livespot360. == Ihe ndi okwuru == * Ana m enweta ego, nwunye m na-emefu ya. * Gbaghara m nna mana enwere m ohere. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/darey/883/ gkc5t6lhrfxsrn3jx8rurux0kntza91 Daryl Davis 0 583 10413 2302 2022-10-10T16:45:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18719088]] wikitext text/x-wiki == Daryl Davis == Daryl Davis (amuru Maachị 26, 1958) bu onye ndu ndi America, onye oka egwu, onye odee, na odee mara maka mbọ ya iji meziwanye mmekorita agbụrụ. == Ihe ndi okwuru == * Amaghị ihe na-ebute egwu. Ọ bụrụ na ị kwụsịghị ịtụ egwu ahụ, egwu ahụ ga-ebute ịkpọasị. Ọ bụrụ na ị naghị edebe ịkpọasị, ọ ga-ebute mbibi. * Chọta onye na-ekwenyeghị ma kpọọ ha ka ha bịa na tebụl gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/64509-Daryl_Davis 8xysv4awyfsu1ik7klxi3mfr9onq2go Daryl Hannah 0 584 10414 2306 2022-10-10T16:45:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q207596]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Daryl Hannah.jpeg|thumb| kwụ ọtọ=0.8|Daryl Hannah na 2014]] '''[[w:Daryl Hannah|Daryl Christine Hannah]]''' (a mụrụ [[w:3 December|3 Disemba ]] [[w:1960|1960]]) bụ onye omere na onye ndọrọndọrọ ọchịchị America. == Okwu Okwuru == * Mgbe ndị mmadụ na-ekwu banyere ịlọ ụwa, ọ na-adị m mgbe nile na ọ bụrụ na e nwere ihe dị otú ahụ, nke a bụ n’ezie nke mbụ m, n’ihi na ọ na-eju m anya mgbe nile. Ọ na-eju m anya abụọ ka anyị nwere ike isi na-akpaso ibe anyị na ihe ndị ọzọ niile dị ndụ n'anya, na-atụkwa m n'anya na ịma mma. Ọ dị m ka: 'Chineke m, lee nnụnụ ahụ!' ma ọ bụ 'Lee ifuru ahụ!' n'ezie kwa ụbọchị. Enweghị m ike ịfefe otú ndị mmadụ si etinye ike na ọtụtụ ihe onwunwe na ịga [Mars] mgbe ihe niile anyị nwere ike rọrọ nrọ dị na mbara ala a, ma ọ bụrụ na anyị na-elekọta ya. Kedu ihe ha nwere na Mars? Ha enweghị oxygen n'ebe ahụ! ** [https://www.theguardian.com/film/2009/jun/07/interview-daryl-hannah"'A bụ m ntakịrị onye na-anụ ọkụ n'obi'", ajụjụ ọnụ ya na ''The Guardian'' (7) June 2009). * [Mgbe m dị afọ 11] Ahụrụ m gwongworo a nke jupụtara ụmụ ehi ma jikọta otu onye karịsịa, bụ́ onye nọgidere na-esusu m ọnụ. Mgbe ihe dị ka otu awa gachara, onye na-anya gwongworo ahụ si n'ụlọ nri ahụ pụta. Ajụrụ m ya ihe aha nwa ehi ahụ bụ, o wee sị, "Veal, ụtụtụ echi ruo elekere asaa." Nke ahụ bụ: Apụghịzi m ikewapụ ihe e kere eke na ihe dị n'efere m. ** Banyere ya [[w: vegetarianism|onye anaghị eri anụ]]. [https://www.vegetariantimes.com/life-garden/one-on-one-with-daryl-hannah "Otu na Otu ya na Daryl Hannah", ajụjụ ọnụ na ''Anụ anaghị eri anụ'' (7 Eprel 2010)). == Njikọ mpụga == [[W:Daryl Hannah|Daryl Hannah]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Daryl Hannah|Daryl Hannah]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Hannah, Daryl}} cb32wxo7ak6vm9m81ku0nucfcmygrvf Dave Bartholomew 0 585 10415 2309 2022-10-10T16:45:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q920288]] wikitext text/x-wiki == Dave Bartholomew == David Louis Bartholomew (December 24, 1918 - June 23, 2019) bụ onye egwu America, onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, onye nhazi, na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Ha na-akpọ, ha na-akpọ m nwoke abụba N'ihi na m arọ narị abụọ pound Ụmụ agbọghọ niile ha hụrụ m n'anya N'ihi na amaara m ụzọ m. * I mere ka m bee akwa, mgbe ị kwuru nke ọma Nke ahụ abụghị ihe ihere Anya mmiri m dara dị ka mmiri ozuzo Nke ahụ abụghị ihe ihere Ọ bụ gị ga-ata ụta == Ebenside == https://en.wikipedia.org/wiki/The_Fat_Man_(song) https://en.wikipedia.org/wiki/Ain%27t_That_a_Shame https://www.namm.org/library/oral-history/dave-bartholomew 1ebj4vu7lk3i61jaa6rv32xqlru8can Dave Chappelle 0 586 10416 2312 2022-10-10T16:46:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q40321]] wikitext text/x-wiki == Dave Chappelle == David Khari Webber Chappelle (/ ʃəˈpɛl/ shə-PEL; amuru August 24, 1973) bu onye ochichi America na onye omekorita. == Ihe ndi okwuru == * N'agbanyeghị afọ ole ị dị, ọ bụrụ na nwatakịrị enye gị ekwentị egwuregwu ụmụaka ... ị zaa ya. * Ana m akwado ikike onye ọ bụla ịbụ onye ọ chọrọ ịbụ. Ajuju m bu: kedu oke ka m ga-esi sonye n'onyinyo onwe gi? * Naanị otu ị ga-esi mara ebe ahịrị dị, bụ ma ị gafere ya. * Ihe kacha sie ike ime bụ eziokwu nye onwe gị, ọkachasị mgbe onye ọ bụla na-ekiri. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2736-Dave_Chappelle qabyovj2su047xu0b7xuxy339km4gvm Dave Matthews 0 587 10417 2315 2022-10-10T16:46:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q380381]] wikitext text/x-wiki == Dave Matthews == David John “Dave” Matthews (amuru Jenụwarị 9, 1967, na Johannesburg, South Africa) bụ onye egwu South America na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma dị ka onye ndu ụda olu, onye na-ede abụ, na onye na-agụ egwu maka Dave Matthews Band. == Ihe ndi okwuru == * Ya mere, m na-ekiri Pink Panther n'abalị ikpeazụ, ya mere, m na-agbalịsi ike na-akpa ọchị, na mgbe ahụ ọ bụghị nanị na-arụ ọrụ nke ọma ... M na-eche ma ọ bụrụ na m nwere ike ịbụ a comedian ma ọ bụ ihe dị otú ahụ, ma ọ bụ eleghị anya. Enwere m ike ịbụ dọkịta, mgbe ahụ, agaghị m eme ka onye ọ bụla chịa ọchị. * Oh! Anyị emelarị, anyị emelarị ya, mee ya, dammit! Enwere m ike ịmara, dị ka, na-abụ abụ, ma ghara ịkwọ ya obere oge, wee bụrụ abụ ọzọ ... na ndị mmadụ ga-adị ka, "Gịnị mere ọ ga-abụ abụ ọzọ?" == Ebenside == https://en.wikipedia.org/wiki/Live_at_Luther_College mnbwopxl6b7dgojglp7rv48898l9pwg David Adjaye 0 588 10418 2318 2022-10-10T16:46:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1173530]] wikitext text/x-wiki == David Adjaye == Sir David Frank Adjaye OBE RA (amuru 22 Septemba 1966) bu onye Ghana-British. == Ihe ndi okwuru == * Ụlọ bụ ihe owuwu na-akpali akpali nke na-etolite psyche anyị. Ndị mmadụ na-eche na ha bụ naanị ihe ha na-emegharị, mana ọdịdị nke oghere na-emetụta ọdịdị nke mmadụ. * Ụlọ maka m na-anọchite anya ohere nke ụlọ ọrụ, mgbanwe na ịkọ akụkọ. Ha abụghị naanị ihe arụ. Enwere nnukwu ọdịnala a nke ụlọ-dị ka ihe arụrụ arụ - ihe arụrụ arụ - mana maka m ha bụ saịtị mkparita uka a dị egwu. * Anọ m kpam kpam na ụkpụrụ ụlọ maka ọha mmadụ niile. Nhazi dị elu ekwesịghị ịbụ naanị maka ndị ọgaranya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/46948-David_Adjaye l9yhooyvi9j5f716nog0yb4i1sciw0r David Amess 0 589 18449 10419 2024-03-17T18:34:25Z Per Saukkonen 709 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Official portrait of Sir David Amess MP crop 2.jpg|thumb|David Amess (2020)]] '''[[w:David Amess|Sir David Anthony Andrew Amess]]''' (26 Maachị 1952 – 15 Ọktoba 2021) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dịka [[w: Onye otu nzuko omeiwu (United Kingdom) | Onye otu Nzuko omeiwu]] (MP) maka [[w:Southend West (UK Parliament constituency)|South West]] site na Mee 1997 ruo [[w:Killing of David Amess|ogbugbu ya]] na 2021. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka MP maka [[w:Basildon (UK Parliament constituency)|Basildon]] site na June 1983 ruo Eprel 1997. Ọ bụ onye otu [[w:Conservative Party (UK)|Conservative Party]]. ==Okwu Okwuru== * Wedara obodo Basildon n'ike .. Echere m na ụwa niile maara na e nwere ebe a na-akpọ Basildon, mana o doro anya na Commission Boundary anụbeghị ya. **[https://www.independent.co.uk/news/uk/politics/for-he-s-a-jolly-good-fellow-1586483.html hotara 14 June 1995 nke James Cusick nke The Independent] ==Ihe gbasara== * Enwere m nnukwu mwute, na-ewute m nke ukwuu maka akụkọ ọjọọ ahụ na Sir David anwụọla. **[https://twitter.com/SadiqKhan/status/1449020151639257094 15 Ọktoba 2021] nke [Sadiq Khan] == Njikọ mpụga == [[W: David Amess|David Amess]] na Wikipedia Bekee [[Q: David Amess|David Amess]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Amess, David}} tfsijn7zeentfebyal41ghwuuosfk7e David Attenborough 0 590 10420 2325 2022-10-10T16:46:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q183337]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:David Attenborough (cropped).jpg|thumb|Sir David Attenborough na 2003]] [[Usòrò:Sir David Attenborough- “O mundo está olhando para vocês”.webm|thumb|Attenborough na 95]] '''[[w:David Attenborough|Sir David Frederick Attenborough]]''' OM CH CVO CBE FRS (a mụrụ [[w:8 May|8 May]] [[w:1926|1926]]) bụ onye ọsụ ụzọ Britain na-eme ihe nkiri na onye edemede. == Okwu Okwuru== * Amaghị m [ihe mere anyị ji nọrọ ebe a]. Ndị mmadụ na-ajụ m mgbe ụfọdụ, "Gịnị kpatara na ị naghị ekweta na hummingbird, nru ububa, na Nnụnụ nke Paradaịs bụ ihe àmà nke ọmarịcha ihe ndị Okike mepụtara?" M na-ekwukwa mgbe niile, "Ọfọn, mgbe ị na-ekwu nke ahụ, ị ​​ga-echebakwara obere nwa nwoke nọ ọdụ n'akụkụ osimiri, dị ka ebe a, na West Africa, nke ahụ nwere obere ikpuru, ihe dị ndụ, nke dị n'anya ya. na-agwụ ike site na anya ya wee jiri nwayọọ nwayọọ na-eme ka ọ kpuo ìsì. Ugbu a, ọ na-esiri m ike ịnakwere n'onwe m na ya mere ['sic''] mgbe m na-eme fim ndị a, ọ na-amasị m igosi ihe m maara na ọ bụ eziokwu, ihe m maara na ọ bụ eziokwu, mgbe ahụ ndị mmadụ nwere ike ịchọta ihe ha na-eme. ga-esi na ya. ** [https://www.cbsnews.com/news/sir-david-attenborough/"Sir David Attenborough"], Ajụjụ ọnụ Ed Bradley, CBS News (7 Nọvemba 2002) * M na-enwetakarị akwụkwọ ozi, ọtụtụ mgbe, site n’aka ndị na-ekwu otú mmemme ahụ si amasị ha nke ukwuu, ma ọ dịghị mgbe m na-enye otuto nye ike pụrụ ime ihe nile kere okike. Nke m na-aza ma kwuo, sị, "Ọfọn, ọ bụ ihe na-atọ ọchị na ndị mmadụ, mgbe ha na-ekwu na nke a bụ ihe àmà nke Onye Pụrụ Ime Ihe Nile, na-ekwukarị ihe ndị mara mma. Ha na-ekwukarị orchids na hummingbirds na butterflies na Roses." Ma, m na-echekarị banyere otu nwatakịrị nwoke nọ ọdụ n'akụkụ osimiri dị n'ebe ọdịda anyanwụ Africa bụ onye nwere [[w:worm|ágá]] na-agwụ ike site na anya ya, na-eme ka ọ kpuo ìsì tupu ọ dị afọ ise. Ma a na m azaghachi, sị, “Ọfọn, eleghị anya, Chineke ahụ ị na-ekwu banyere ya kekwara ikpuru,” ma ugbu a, ọ na-eju m anya ịhụ na ọ bụ Chineke na-eme ebere na-eme ihe ahụ. Ya mere ọ dị m ka ọ dị m nchebe igosi ihe ndị m maara na ọ bụ eziokwu, eziokwu na eziokwu, na ikwe ka ndị mmadụ kpebie echiche nke onwe ha gbasara omume nke ihe a, ma ọ bụ n'ezie nkà mmụta okpukpe nke ihe a. ** Site na akwụkwọ akụkọ BBC ''Life on Air'' (2002) * Ọ bụrụ na anyị [ụmụ mmadụ] ga-apụ n’anya n’otu ntabi anya, ọ ga-aka mma na ụwa ga-akara [na-eme ka isi ihe dị na ya pụta abụghị eziokwu]. ** '' The Daily Telegraph '' (Nọvemba 12, 2005) * Ndị na-ebo anyị ebubo na anyị na-etinye nnukwu ihe ike, [kwesịrị ịhụ] ihe anyị na-ahapụ n'ala ụlọ. Akọnuche m na-enye m nsogbu n’obi karịa ibelata ihe mgbu na obi ọjọọ ndị e nwere n’ụwa a karịa n’aka nke ọzọ. ** "[https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2011/oct/21/david-attenborough-frozen-planet-climate-change David Attenborough: 'Abụ m ihe ọjọọ dị mkpa.'] "," The Guardian" (Ọktoba 21, 2011) * N'oge oke iru uju, nke ahụ bụ ebe ị na-ele anya wee mikpuo onwe gị. Ị ghọtara na ị bụghị anwụ anwụ, ị bụghị chi, ị bụ akụkụ nke ụwa okike ma ị bịa nabata nke ahụ. ** [http://www.telegraph.co.uk/men/thinking-man/david-attenborough-at-90-i-think-about-my-mortality-every-day/ "David Attenborough na 90: ' M na-eche banyere ọnwụ m kwa ụbọchị ''], Ajụjụ ọnụ Joe Shute, '' The Telegraph '' (29 October 2016) * Anyị aghaghị ịgbanwe nri anyị. Ụwa enweghị ike ịkwado ọtụtụ ijeri ndị na-eri anụ. ** "[https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/david-attenborough-vegetarian-vegan-meat-life-on-our-planet-netflix-wildlife-earth-a9689816. html Gaa onye anaghị eri anụ iji chekwaa anụ ọhịa na mbara ala, Sir David Attenborough na-agba ume." "Onye nweere onwe ya" (Ọgọst 26, 2020) * Anyị ga-ebi n’ụzọ akụ̀ na ụba karịa ka anyị bi. Ma anyị nwere ike ime nke ahụ, ekwenyere m na anyị ga-eme ya karịa obi ụtọ, ọ bụghị obere obi ụtọ. Na na ngafe nke usoro onye isi obodo wetara anyị, a ga-akwụsịrịrị n'ụzọ ụfọdụ. ** "[https://www.bbc.com/news/science-environment-54268038 Attenborough: 'Curb excess capitalism' iji chekwaa ọdịdị]". BBC (Ọktoba 7, 2020) * Obodo a dị na [[w: Ukraine|Ukraine]] bụbu ebe obibi nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ puku mmadụ 50. O nwere ihe niile obodo ga-achọ maka ndụ ntụsara ahụ. Ma na 26th nke April 1986, ọ bịara na mberede enweghị ebe obibi. Ebe dị nso Ebe ike nuklia nke Chernobyl gbawara. Na ihe na-erughị awa 48 e wepụrụ obodo ahụ. O nweghị onye bi ebe a kemgbe ** [https://chernobylx.com/david-attenborough-chernobyl-and-a-life-on-our-planet/ DAVID ATTENBOROUGH: CHERNOBYL NA NDỤ N'ỤWA Anyị] (15.10.2020) === ''Oghere na Map'' (1971) === * Azụmahịa bụ mmekọrịta kwesịrị ekwesị ma dị mma, nwere nkwanye ùgwù na nkwanye ùgwù n'akụkụ abụọ. **[https://www.dailymotion.com/video/xsynjb?start=2640 44 min 10 sk, Na omume obodo mgbe ị na-ezute ebo Biami na-enweghị njikọ] ==Njikọ Mpụga== [[W: David Attenborough|David Attenborough]] na Wikipedia Bekee [[Q: David Attenborough|David Attenborough]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Attenborough, David}} 016a97gvzpap8v7whbzfbnqxgqvbftq David Baboulene 0 591 10421 2335 2022-10-10T16:46:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5231016]] wikitext text/x-wiki [[David Baboulene]] Ọ bụ onye gụrụ akwụkwọ na Britain na onye edemede nke akwụkwọ ọchị, akwụkwọ ụmụaka gosipụtara na ọrụ agụmakwụkwọ na Akụkọ Akụkọ. O nwere Ph.D. na Akụkọ Akụkọ sitere na Mahadum Brighton na UK. ==Okwu ndi okwuru== === ''[[w:Jumping Ships|Jumping Ships]]'' (2009) === *Ọ nwere ihe kpatara na ị na-ahụ naanị ụdị mkparị ndị ahụ ka ha na-aga n'ime mmiri agụ iyi na oke ọhịa a na-amaghị ama na Kongo. Ịbanye n'ebe dị ka etiti obodo Newcastle n'abalị Satọde bụ oke anụ ọhịa, ya mere. Ọchịchọ ịga Sunderland riri m ọnụ. Ọ bụghịkwa mgbe ị na-anụ ka mmadụ na-ekwu nke ahụ. *Onye omempụ ahụ doro anya na ọ naghị atụ anya ịhụ m ebe ahụ. O lere m anya n'azụ site n'ụdị balaclava dị ukwuu nke edere n'ihu ya niile. ==Edensibia== {{DEFAULTSORT: Baboulene, David}} k5p017nzxi9m4zumfafohiuqakreg8d David Fleming 0 592 10422 2339 2022-10-10T16:46:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5233686]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:David_fleming_blackheath.jpg|thumb|right|David Fleming na-ekwu okwu n'ụlọikwuu na [[w:Camp_for_Climate_Action#Blackheath_2009|2009 Climate Camp mkpesa]] na Blackheath, London, UK.]] '''[[w:David_Fleming_(onye edemede)|Dr. David Fleming]]''' ([[w:2 January|2 Jenụwarị]] [[w:1940|1940]] - [[w:29 November|29 November]] [[w:2010|2010]]) bụ onye ọka mmụta akụ na ụba, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na odee na ihe gbasara gburugburu ebe obibi, bi na London, England. Ọ so na ndị mbụ gosipụtara ohere nke [[w:peak oil | mmanụ kacha elu]] wee chepụta usoro [[w:Tradable Energy Quotas|TEQs]] nwere mmetụta, nke e mere iji lebara nke a anya na [[w: Climate change|mgbanwe ihu igwe]]. Ọ bụkwa onye ọsụ ụzọ nke akụ na ụba [[w: post-growth | post-growth]] akụ na ụba, na onye pụtara ìhè na mmepe UK [[w: Green Party of England na Wales | Green Party]], [[w:Transition Towns|Transition Towns]] ije na [[w:New Economics Foundation|New Economics Foundation]], nakwa onyeisi oche nke [[w:Soil Association|Soil Association]]. N'akụkụ ọrụ ndị a, nyocha onwe ya sara mbara mechiri n'akwụkwọ abụọ ama ama, [[w:David_Fleming_(writer)#Lean_Logic:_A_Dictionary_for_the_Future_and_How_to_Survive_It|''Lean Logic'']] na [[w:David_Fleming):#an. _A_Dictionary_for_the_Future_and_How_to_Survive_It|''Ịlanahụ Ọdịnihu'']]) (Ebipụtara n'afọ 2016 mgbe ọ gasịrị). Ihe nkiri ngosi gbasara echiche ya na ihe nketa ya - [http://www.flemingpolicycentre.org.uk/the-sequel/"Ihe Sequel: Gịnị Ga-esochi mmepeanya nsogbu anyị?''] - ewepụtara na 2020, duziri [[w: Peter William Armstrong | Peter William Armstrong]]. == Okwu okwu == * Nhazi obodo na-eguzo, na kacha mma, na njedebe nke ohere bara uru, mana o nwere arụmụka doro anya na-akwado ya na ọ gaghị enwe ihe ọzọ. ** [http://www.resurgence.org/magazine/article408-BUILDING-MILES.html Kwuru na magazin ''Resurgence'', mbipụta 236 (June 2006)] * Ọ bụchaghị megide usoro ihe ọ na-ada, n’ihi na ọtụtụ sistemụ na-ada n’ikpeazụ. Nke ahụ bụ akụkụ nke wheel nke ndụ - usoro na-ada ada. Ya mere enwere m mmasị n'ụzọ ụfọdụ ịgbaghara ikekete ego maka ịbị na-ada. M pụtara na e nwere ọtụtụ ihe dị mma, ọtụtụ ihe gbasara ịhụnanya na ihe ndị yiri ya na-abịa na njedebe. N'aka nke ọzọ, ọ bụ nnọọ ebubo - ọ na-esiri ya ike ibi ala - na ọ ga-eji ya bibie ụwa dum. **[http://www.darkoptimism.org/2016/10/14/by-popular-demand-david-flemings-interviews/ Interview, Nọvemba 4th, 2010] * Ịga n'ihu adịghị enye aka ma ọ bụrụ na ihe achọrọ bụ mgbanwe nke ntụziaka. ** [https://leanlogic.online/ingenuity-gap/ ''Lean Logic'', (2016), p. 216, ntinye na Ingenuity Gap] * Nsogbu buru ibu anaghị achọ ihe ngwọta buru ibu; ha chọrọ obere ngwọta n'ime nnukwu usoro. **[http://www.theleaneconomyconnection.net/downloads.html#TEQs '' Ike na ebumnuche nkịtị '', ed 3rd. (2007), p. 39] * 'Ka m na-arụsi ọrụ ike, ka m na-enweta ihu ọma'. Ọ bụ Thomas Jefferson bụ onye malitere iyi dị iche iche na isiokwu ahụ. O kwesịrị ka ọ gbakwụnyere, 'Ka m na-arụsi ọrụ ike n'otu ihe, ka m na-enwetakwu ihe na nkwa ndị ọzọ m na-enweghị oge'. ** [https://leanlogic.online/time-fallacies/ ''Lean Logic'', (2016), p. 472, ntinye na Time Fallacies] * Holism [bụ] nka - n'ụzọ dị iche na mbelata - nke ịhụ usoro mgbagwoju anya n'ozuzu ya. Holism maara oke na nghọta ya; ọ na-ekweta na usoro nwere ya wildness, ya nzuzo, ya ihe kpatara ya, ya echebe megide invasive nkọwa ... Ọ dịghị eme ka ọ na-aghọta dum ụlọ akwụkwọ nanị na-egosi na dissecting geography nkụzi. ** [https://leanlogic.online/holism/ ''Lean Logic'', (2016), p. 194, ntinye na Holism] * Ọ bụ ezie na ọchịchị onye kwuo uche ya na-aga n'ihu, akụkụ anyị bụ́ ụmụ amaala nkịtị keere n'ime na ịkwado ebe na obodo anyị bi na ya ebelatala. Ọ dịbeghị mgbe e kpebiri ọtụtụ ihe dị otú ahụ site na ole na ole. ** [https://leanlogic.online/introduction-david-fleming/ ''Lean Logic'', (2016), p. xx, Okwu mmalite] * N’enweghị echiche nke akụkọ ihe mere eme, atụmanya anyị sitere n’otú anyị si ebi ndụ ugbu a. ** [https://leanlogic.online/expectations/ ''Lean Logic'', (2016), p. 152, ntinye na atụmanya] * Mpụ bụ nzaghachi bara uru banyere ihe nwata pụtara n'ime ọha mmadụ, gbasara agụmakwụkwọ ya, akụnụba ya na ọdịbendị ya - gbasara ma nke a ọ̀ bụ ọha mmadụ na-arụ ọrụ ma ọ bụ na ọ bụghị. ** [https://leanlogic.online/lean-law-order/ ''Lean Logic'', (2016), p. 276, ntinye na Lean Law and Order] * Dị ka ndị mmadụ na-enyefe ikike iji wuo ụlọ ọrụ ha chọrọ, nke ga-eme ka ndụ ndị nwere ezi uche dị na ha, usoro ahụ n'ozuzu ya na-achụpụ ọgụgụ isi ọ chọrọ: ọ na-efunahụ ya. ** [https://leanlogic.online/scale/ ''Lean Logic'', (2016), p. 413, ntinye na Scale] ==Njikọ Mpụga== [[W: David Fleming|David Fleming]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: David Fleming|David Fleming]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Fleming, David}} i7sqtu1084wrzbf5o0sbdg58cdj2qci David Goodstein 0 593 10423 2342 2022-10-10T16:46:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5234241]] wikitext text/x-wiki '''[[W: David Goldstein|David Goodstein]]''' (a mụrụ Eprel 5, 1939) bu onye e jiri physics mara nakwa prọfesọ physics na [[w: California Institute of Technology|California Institute of Technology]]. == Okwu Okwuru == * Mmepe anya mmadụ dị ka anyị si mara na ọ ga-akwụsị, oge ụfọdụ na narị afọ nke 21. ** [http://www.incubatepictures.com/notomorrow/making.shtml Ọha nkuzi] na [[W:peak oil|mmanụ kacha elu]] na ume, Nọvemba 2004. * [[W: Ludwig Boltzmann Ludwig Boltzmann]], bụ́ onye ji ihe ka ukwuu ná ndụ ya na-amụ maka ọrụ mgbakọ na mwepụ, nwụrụ na 1906, site n’aka ya [[w:Paul Ehrenfest|Paul Ehrenfest]], n'ịrụ ọrụ ahụ, nwụrụ n'otu aka ahụ na 1933. Ugbu a ọ bụ oge anyị ịmụ banyere ígwè ọrụ mgbakọ na mwepụ. Ikekwe ọ ga-abụ ihe amamihe dị na ya iji nlezianya na-agakwuru isiokwu ahụ. ** [http://www-personal.umich.edu/~nori/course/physics_406_quotes.html Ahịrị mmeghe nke "States of Matter"] == Njikọ mpụga == [[W: David Goldstein|David Goldstein]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: David Goldstein|David Goldstein]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Goodstein, David}} otari36q281l0ricleef39sctoruc3n David Helvarg 0 594 10424 2346 2022-10-10T16:46:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5234882]] wikitext text/x-wiki '''[[w:David Helvarg|David Helvarg]]''' (a mụrụ [[w: April 10|April 10]], [[w:1951|1951]]) bụ onye nta akụkọ America na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. == Okwu Okwuru == * Anyị na-echekarị banyere ụbọchị nyocha nke ókèala America dị ka ọ dị n'azụ anyị, mana nke ahụ bụ n'ihi na anyị anaghị eche banyere 71% nke ụwa na-acha anụnụ anụnụ. ** [https://web.archive.org/web/20051002123440/http://www.oceancommission.gov/publicomment/novcomments/helvarg_comment.pdf Okwu ọha nye US Oceans Commission, 2004]. * Cheta akara ahụ ha debere n'ụlọ ọrụ EPA n'oge ọchịchị Reagan, "Ọ dịghị ihe ọma ọ bụla a na-ataghị ntaramahụhụ"? N'okpuru George Bush, ọ dịghị ezigbo sayensị na-aga n'enweghị ntaramahụhụ. Akwụkwọ akụkọ ''Grist'', Jenụwarị 3, 2005. * N'ezie, oge ọ bụla m ga-afụ ụfụ na-enwu enwu nke ukwuu. Akwụkwọ akụkọ ''Grist'', Jenụwarị 3, 2005, na-akọwa ịhụnanya o nwere maka ndakpu mmiri. * Otter oké osimiri mara mma na-agwụ agwụ bụ weasel mmiri n'ime mmekọahụ siri ike. Ogwe otter nke nwoke (ụkwụ, ihe ọ bụla) na-arụ ọrụ nke ọma maka ịkwado ọmarịcha pelts ha ma ọ bụ mgbịrịgba n'elu nkume ndị ha na-etinye na afọ ha, mana ha dị mkpụmkpụ maka ijide di ma ọ bụ nwunye. Ya mere, nwoke ahụ na-enweta ike ịzụrụ ya site n'ịkụda imi nwanyị tupu ya agaa ntakịrị ịma mma na kelp. Mgbe nke ahụ gasịrị, ị na-ahụkarị ụmụ nwanyị ka a na-adọbatara n'elu nkume ndị dị n'akụkụ osimiri, ajị ha kpara akpa, imi na-agbakwa ọbara. Ọ bụghị ihe siri ike iche n'echiche na nwanyị nwere imi nwere nnukwu ọnyà nwere ike nweta aha dị ka otter dị mfe. ** ''Los Angeles Times'', Jenụwarị 26, 2005. == Njikọ mpụga == [[W: David Helvarg|David Helvarg]] na Wikipedia Bekee. [[W: David Helvarg|David Helvarg]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Helvarg, David}} pkjjpqes6yo4bte0g24fa0ct9ahgmge David Hume 0 595 10425 2350 2022-10-10T16:46:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q37160]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:David Hume.jpg|thumb|Ebe ndị mmadụ kacha nwee ntụkwasị obi na [[w:onye mpako|onye mpako]], ha na-abụkarị ndị kacha ezighi ezi, ma n'ebe ahụ enyefela [[w:Pasion|mmasị]] ike, na-enweghị echiche ziri ezi na enweghị nchekwube. nke pụrụ nanị ichekwa ha n'aka ndị kasị njọ [[w: absurdities|absurdities ]].<br>~ ''[[w:Ajụjụ Banyere Ụkpụrụ Omume Ọma | Ajụjụ Banyere Ụkpụrụ Omume]]'', § 9.13 : Mmechi, Pt. . 1 (1751)]] '''[[w:David Hume|David Hume]]''' ([[w:7 May|7 Mee]] [[w:1711|1711]], NS [[w: April 26|Eprel 26]], O.S. – [[w:26 august|25 August]] [[w:1776|1776]]) bụ onye Scotland [[w:ndi ọkà ihe ọmụma|ndị ọkà ihe ọmụma]], [[w:ọkọ akụkọ ihe mere eme|ọkọ akụkọ ihe mere eme]], [[w: Economist|economist]] na [[w: Writer|edemede]]. ==Okwu Okwuru== *N'ebe a, anyị nwere ike ịmụta ụgha nke okwu ahụ ... na ọnọdụ ọ bụla adịghị ike, ọ bụ ezie na ọ na-eme nri, nke nwere ụbara mmadụ, ma na-akọkwa ya nke ọma, nanị n'ihi na ọ chọrọ [[w:ego|ego]]. Ọ dị ka enweghị ego enweghị ike imerụ steeti ọ bụla n'ime onwe ya: N'ihi na ụmụ nwoke na ngwaahịa bụ ezigbo ike nke obodo ọ bụla. Ọ bụ ụzọ ndụ dị mfe ebe a na-ewute ọha na eze, site n'imechibido [[w: ọlaedo|ọlaedo]] na [[w: ọlaọcha|ọlaọcha]] n'aka ole na ole, na igbochi mgbasa na mgbasa ya zuru ụwa ọnụ. N'ụzọ megidere nke ahụ, ụlọ ọrụ na nhazi nke ụdị dị iche iche na-ejikọta ya na steeti dum, n'agbanyeghị obere nha ya nwere ike ịbụ: Ha na-agbari ya n'ime akwara ọ bụla, dị ka a pụrụ isi kwuo ya; ma mee ka ọ banye na azụmahịa na nkwekọrịta ọ bụla. ** Nke Ego (1752) dị ka e hotara na ''David Hume: Writings on Economics'' (1955, 1970) ed., Eugene Rotwein, [https://archive.org/details/writingsoneconom0000hume/page/45/mode/ 1 elu p. 45.] * '''Alaeze [[w:mara ihe|mara ihe]] bụ obi nke ya: ma ọ bụ, ọ bụrụ na ọ legidere anya n’ebe dị anya, ọ ga-adịrị nanị [[w:ikpe|ikpe]] nke mmadụ ole na ole a họpụtara ahọpụta, bụ́ ndị nwere onwe ha n’ebe n'anya). , ma nwee ike inyocha [[w: ọrụ|ọrụ]] ya.''' [[w:ọ dịghị ihe|Ọ dịghị ihe]] n'ezie nwere ike ịbụ nkwenye siri ike nke ụgha karịa nkwenye nke igwe mmadụ; na Phocion, ị maara, na-enyo onwe ya mgbe niile maka mmejọ ụfọdụ mgbe ọ na-eji ụda nke ndị mmadụ na-aga. ** Akwụkwọ ozi na-atọ ọchị nye Adam Smith gbasara nnabata ọma nke "Theory of Moral Sentiments" * Nwoke [[w:ama|ama]] ọ̀ na-achụso akụkọ nzuzu ọ bụla nke hobgoblins ma ọ bụ [[w: akụkọ ifo|akụkọ ifo]], na-enyocha ya karịsịa [[w:ihe akaebe|ihe akaebe]]? Ọ dịghị mgbe m maara onye ọ bụla, na-enyocha na deliberated banyere [[w: na-enweghị isi|na-enweghị isi]] ​​onye na-ekweghị ya tupu ọgwụgwụ nke ya ajụjụ. ** '' Akwụkwọ ozi'' * Ndụ mmadụ adịghị mkpa maka eluigwe na ụwa karịa nke oporo. ** ''Na-egbu onwe''' * Banyere nkwado ma ọ bụ nkwanye ugwu nke ndị Blockheads ndị na-akpọ onwe ha Ọha, & onye onye na-ere akwụkwọ, Onyenwe anyị, onye ụkọchukwu, ma ọ bụ nnọkọ nwere ike iduzi, ana m eleda ya anya nke ukwuu. ** Akwụkwọ ozi 138, Nye Gilbert Elliot nke Minto; Ọnwa Nke Asatọ 9, 1757 * ''Eluigwe na ala mmụọ na-eche ụdị mmadụ abụọ dị iche iche, ndị ọma na ndị ọjọọ; ma akụkụ kasị ukwuu nke ihe a kpọrọ mmadụ na-ese n'elu n'etiti ajọ omume na omume ọma."'' -- Ọ bụrụ na onye ga-aga gburugburu ụwa na ebumnobi inye ndị ezi omume nri anyasị ọma, na ịṅụ oké ụda nye ndị ajọ omume, ọ ga-enwekarị ihere na ya. nhọrọ ya, ma ọ ga-achọpụta na uru na adịghị mma nke ọtụtụ ndị nwoke na ndị nwanyị anaghị erute uru nke nke ọ bụla. ** Edemede gbasara anwụghị anwụ nke mkpụrụ obi *Nkwubi okwu [nke edemede 'Of the Protestant Succession'] na-egosi m Whig, mana nke nwere obi abụọ. ** Akwụkwọ ozi e degaara Henry Home (9 February 1748), nke e hotara na J.Y.T. Greig, '' Akwụkwọ ozi David Hume: Mpịakọta nke Mbụ'' (Oxford: Clarendon Press, 1932), p. 111 * N'ihe gbasara [[w:ndi ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndi ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na [àgwà] nke ndị isi na ndị ukwu, echere m na m dị oke oke. Echiche m nke ''ihe'' dabara adaba n'ụkpụrụ Whig; ihe nnọchianya m nke '' ndị mmadụ '' na ajọ mbunobi Tory. Ọ dịghị ihe nwere ike igosi na ụmụ nwoke na-ewerekarị mmadụ karịa ihe, n'ịchọpụta na a na-agụkarị m n'etiti Tories. **E. C. Mossner, ''Ndụ David Hume'' (Clarendon Press, 2001), p. 311. *Echere m na ọ bụ naanị m bụ ọkọ akụkọ ihe mere eme, onye leghaara ikike, mmasị, na ikike dị ugbu a anya ozugbo, na mkpu ajọ mbunobi ọha na eze; na dị ka isiokwu ahụ dabara na ikike ọ bụla, a na m atụ anya ịkụ aka nke nha. Ma ihe jọrọ njọ n'obi dim n'ọnọdu-ihere: ewe tib͕uem site n'otù iti-nkpu nke ita-umu, ita-uku, na ọbuná ihe-árú; Bekee, Scotch, na Irish, Whig na Tory, onye ụka na ngalaba ngalaba, onye nweere onwe ya na onye okpukperechi, onye mba na onye ụlọikpe, jikọtara ọnụ na ọnụma ha megide nwoke ahụ, bụ onye chere na ọ ga-akwa akwa anya mmiri maka ọdịnihu Charles I na Earl nke Strafford. . ** 'Ndụ M' (1776), nke e hotara na David Hume, '' Essays: Moral, Political, and Literary (1741-1777) '', ed. Eugene Miller (1985), p. xxxvii * ''Lee m bụ onye dere n'ụdị isiokwu niile gbakọọ iji kpalie ịkpọasị, [[w: omume|omume]], [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], na [[w: okpukpe|okpukpe]], ma enweghị m ndị iro ọ bụla - ma e wezụga, n'ezie, ndị niile [[w:Whigs_(British_political_party)|Whigs]], ndị niile [[w:Tories_(British_political_party)|Tories]], na ndị [[w: Christianity | Ndị Kraịst]] niile.''' ** Nkwupụta e nyere enyi ya obere oge tupu ọnwụ ya, dị ka akọwara na '' Men of Letters '' site n'aka [[w: Henry Brougham, 1st Baron Brougham Vaux|Lord Henry Brougham]] ==Njikọ Mpụga== [[W: David Hume|David Hume]] na Wikipedia Bekee. [[Q: David Hume|David Hume]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Hume, David}} o52oky8s9vuj9qkppq30hhbccalpb3h David McCord 0 596 10426 2353 2022-10-10T16:47:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5237303]] wikitext text/x-wiki David McCord (December 15, 1897 – Eprel 13, 1997) bụ onye na-agụ uri na onye dere amaokwu maka ụmụaka.  ==Okwu ndị okwuru== *"Amaara m obere nwoke ma ept na ert. Intro-? extro-? Mba, ọ bụ sọsọ. Sheveled na couth na kemp, pecunous, ane, Onyinyo ya na-adaba n'ụbụrụ na-anabata ihe." *"Mgbe ndụ tụgharịrị na uche na-akpasu iwe. Mmụọ ahụ na-arị elu ka m ga-anọdụ ala. Mgbe ahụ, dị ka ihe na-esi ísì ụtọ, Obi dị m ụtọ na-atọ ụtọ, na-atọ ụtọ, na-atọ ụtọ." c566kwgzqpcmibhmvfic8r22t76y3h6 David Silverman 0 597 2356 2355 2022-10-10T11:29:54Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:David Silverman-Apr 4 2011.JPG|thumb|right]] '''[[w:David Silverman (onye na-eme ihe ike)|David Silverman]]''' (amụrụ [[13 August]] [[1966]]) bụ onye ndọrọndọrọ, onye na-ede blọgụ, onye arụmụka, onye isi ala ugbu a nke ndị America na-ekweghị na Chineke, na ndị otu onye na-akwado mmemme telivishọn ''Atheist Viewpoint''. ==Okwu o kwụrụ== * Ndị na-ekweghị na Chineke bụ ndị obere okpukpe na-eto ngwa ngwa na steeti iri ise niile. Enwere ọtụtụ ndị na-ekweghị na Chineke dị na mba a karịa ndị Juu, ndị Alakụba, ndị Hindu, na ndị Buddha jikọtara na okpukpu abụọ. ** Carol Pinchefsky (21 Maachị 2012), [http://www.forbes.com/sites/carolpinchefsky/2012/03/21/unbelievable-atheists-to-rally-in-record-numbers/ "Ihe a na-apụghị ikweta ekweta! Ndị na-ekweghị na Chineke na-agbakọ ọnụ na ọnụọgụ ndekọ"], Forbes * Ihe m na-eme abụghị inye okpukpe nsọpụrụ ọ chọrọ ma o kwesịghị ekwesị. Ana m asọpụrụ ndị mmadụ; Ana m asọpụrụ mmadụ. Anaghị m akwanyere okpukpe ùgwù. Anaghịkwa m akwanyere echiche bụ́ na okpukpe kwesịrị nsọpụrụ. ** Dan Merica (23 Maachị 2012), [http://religion.blogs.cnn.com/2012/03/23/atheist-organizer-takes-movement-to-nations-capital/ "Onye nhazi ekweghị na Chineke na-eme 'mmegharị' n'isi obodo obodo"], Bọgụ okwukwe (CNN) * Anyị nọ ebe a iji mee ememe ụkpụrụ ụwa, ụkpụrụ ndị anyị na-anabata dị ka ndị America mana enweghị ndabere okpukpe: iche iche, nha anya, ọrụ ebere, ọmịiko, na ihe kpatara ya, nanị ịkpọ aha ole na ole. * Anyị nọ ebe a iji zipu America ozi: Anyị nọ ebe a na anyị agaghị agbachi nkịtị ọzọ. ** [[W:Reason Rally|Reason Rally]], National Mall, Washington, DC, 2012-03-24 * Ndị mmadụ kwesịrị ịghọta na ebe ekeresimesi bụ ezumike Ndị Kraịst, oge ahụ bụ nke onye ọ bụla. * Rick Santorum ọ ga-asị Pope mba? Ọ bụrụ na ọ bụghị, nke ahụ omeghị ka Pope bụrụ onye ịsị ala? ==Njikọ Mpuga== * [[W:David Silverman (activist)|David Silverman (activist)]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Silverman, David}} [[Òtù:wq|ig]] 4m0dcrmoako1w68b8r1oogupjufa5uo David Suzuki 0 598 10427 2361 2022-10-10T16:47:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q354534]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Right Livelihood Award 2009-press conference-29.jpg|thumb|David Suzuki]] '''[[w:David Suzuki|David Takayoshi Suzuki]]''' (amụrụ [[March 24]], [[1936]]) bụ onye mmụta Canada, onye mgbasa ozi sayensị, na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. Suzuki nwetara Ph.D. na zoology site na Mahadum Chicago na 1961, bụrụkwa onye prọfesọ na ngalaba '''Genetics''' na Mahadum British Columbia site na 1963 ruo mgbe ọ lara ezumike nka na 2001. Kemgbe 1970, amara Suzuki ama maka usoro onyonyo ya na redio, akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ gbasara okike na gburugburu ebe obibi. A maara ya nke ọma dị ka onye ọbịa na onye na-akọ akụkọ ihe omume sayensị CBC Television na-ewu ewu na ogologo oge 'The Nature of Things', nke a kiriri na mba iri anọ. A makwa ya nke ọma maka ịkatọ gọọmentị maka enweghị ihe ha na-eme iji chebe gburugburu ebe obibi. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọ bụrụ na otu ụbọchị m lepụrụ anya n’ihe owuwu ụzọ mbata nke ụlọ m ma hụ ahịrị igwe ikuku na-efegharị n’ebe dị anya, agaghị m akọcha ha. M ga-aja ha mma. Ọ ga-apụta na anyị na-emesị rute ebe. ** ''ibid'' * Ihe karịrị otu ijeri mmadụ enweghị ezigbo mmiri dị ọcha. ** amabeghị isi iyi ===2005=== * Ebe ọ bụ na mgbanwe ihu igwe na-eto ngwa ngwa, anyị apụghị inwe ya n’ụzọ abụọ. Anyị enweghị ike isi n’elu ụlọ tie mkpu banyere ihe ize ndụ dị n’okpomọkụ zuru ụwa ọnụ wee tụgharịa tie mkpu ọbụna banyere “ihe ize ndụ” nke igwe ikuku. ** [http://www.newscientist.com/channel/opinion/mg18624956.400 Mma nke ugbo ikuku] ===2007=== * Ụwa, hell! Kedu maka mkpụrụ m? ** ''[https://web.archive.org/web/20070124035126/http://www.cbc.ca/mercerreport/backissues.php?season=4 A napụtara Rick na David Suzuki], [[w: Rick Mercer Report|Rick Mercer Report]], Feb 20 2007, na nzaghachi na mbọ Mercer mere ka ọ wụba n'ime ọdọ mmiri jụrụ oyi "maka ụwa". ===2008=== * Ugbu a, anyị nwere ọtụtụ ozi nke na anyị nwere ike ịchọta nkwado maka ajọ mbunobi ma ọ bụ echiche ọ bụla. ** [https://web.archive.org/web/20091105065743/http://www.davidsuzuki.org/about_us/Dr_David_Suzuki/Article_Archives/weekly06270801.asp Kedu ihe dị iche afọ irí ise na-eme] ===2013=== * Oh, echere m na Canada juputara n'uju!<br>N'agbanyeghi na o bu obodo nke abuo n'uwa, ebe anyi bara uru ebelatala. Anyị na-erigbu ndị mpaghara ndịda site ne-enyeghị ha ndị isi maka ọdịnihu,<br>na anyị chọrọ ịbawanye ọnụ ọgụgụ anyị iji kwado uto akụ na ụba.<br>Ọ dị nzuzu! **[https://web.archive.org/web/20130704055221/http://www.lexpress.fr/emploi-carriere/emploi/david-suzuki-le-rechauffement-climatique-rend-le-canada-vulnerable_1259426.html 4 Julaị 2013] sụgharịrị gaa na Bekee [https://web.archive.org/web/20140108075108/http://o.canada.com/news/david-suzuki-immigration-french-newspaper-interview/ 11 Julaị 2013] ===2018=== * N'agbanyeghị ogologo oge ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọdịmma ụlọ ọrụ na ndị ọzọ na-ewe iji zere, na-eleda ma ọ bụ na-ekpuchi ihe ndị dị oké njọ gburugburu mmebi gburugburu ebe obibi na ụzọ mbibi nke usoro akụ na ụba anyị, anyị enweghị ike ịgọnarị eziokwu. Nnyocha na-egosi na anyị ga-ezere ịgbara ọtụtụ ihe nchekwa mmanụ ọkụ iji gbanarị okpomoku dị egwu. N'ime ihe karịrị otu narị afọ, ọnụ ọgụgụ mmadụ nwere ihe karịrị okpukpu anọ ruo ijeri asaa ma na-arị elu, nke ndị na-azụ ahịa na-anya, nke a ebutewo mbelata ihe onwunwe, mkpochapụ ụdị, mmebi nke oké osimiri, mgbanwe ihu igwe na ihe ndị ọzọ. Ọ bụ oge imeghe anya anyị ma gbanwee gaa n'ụzọ ezi uche dị na ya iji bie na obere mbara ala a dị oké ọnụ ahịa. **[https://davidsuzuki.org/story/cant-close-eyes-climate-change/"Anyị enweghị ike imechi anya anyị maka mgbanwe ihu igwe, David Suzuki Foundation"](22 February 2018) * A na-eji ma ọ bụ mepụta ọtụtụ ihe ngwọta, mana ọ dịghị ngwa ngwa iji gbochie ọdachi. Na Canada, anyị nwere gọọmentị etiti na gọọmentị etiti gbadoro ụkwụ na ịgbasa akụrụngwa mmanụ ọkụ na mmepe iji nweta uru dị ka o kwere mee site na ụlọ ọrụ na-anwụ anwụ yana imeju afọ efu nke obere oge ntuli aka. Ụlọ ọrụ mmanụ ụgbọala na-aga n'ihu na-enweta nnukwu enyemaka, gụnyere nkwụghachi ụgwọ ụtụ isi nke ijeri dollar maka ụlọ ọrụ pipeline America, ebe ike dị ọcha na-enweta nkwado dị obere. **[https://davidsuzuki.org/story/we-cant-hide-from-global-warmings-consequences/"Anyị enweghị ike izobe nsonaazụ okpomoku zuru ụwa ọnụ, David Suzuki Foundation''] (19 Julaị 2018) ==Ihe banyere David Suzuki== * E nwebeghị mgbasa ozi nke oke mgbochi mbata na ọpụpụ nke echiche D Suzuki. Gịnị ga-eme ma ọ bụrụ na onye nchekwa a ma ama kwuru otu ihe ahụ? **[https://twitter.com/jkenney/status/355126967365939204 10 Julaị 2013] nke [[Jason Kenney]] * Okwu Suzuki siri kwuo na-ekpughe otú ya na ndị Canada nọ n'èzí **[https://nationalpost.com/news/politics/jason-kenney-slams-xenophobic-david-suzuki-after-environmentalist-claims-canada-is-full 11 Julaị 2013] nke [[Jason Kenney]] ==Njikọ Mpuga== * [[W:David Suzuki|David Suzuki]] na Wikipedia bekee * [[Commons:David Suzuki|David Suzuki]] * [https://davidsuzuki.org/ David Suzuki Foundation: Home] * [https://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/david-suzuki The Canadian Encyclopedia: David Suzuki] {{DEFAULTSORT:Suzuki, David}} kwuup2fkjk0xahd3hqob5x01r3u0ss7 David Wenzel 0 599 10428 2367 2022-10-10T16:47:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3018977]] wikitext text/x-wiki [[Wq/ig|David|wenzel]] David T. Wenzel (/ ˈwɛnzəl/ ; amuru Nọvemba 22, 1950) [1] bụ onye ihe ngosi na akwụkwọ ụmụaka A maara ya nke ọma maka mmegharị akwụkwọ akụkọ ya nke J.R.R. Ihe Hobbit nke Tolkien.. https://en.m.wikipedia.org/wiki/File:David_Wenzel_at_That%27s_Entertainment_for_FCBD_2012-05-05.jpg <nowiki>= = okwu ndi okwuru= =</nowiki>* Ị nwere ike ịkụ aka gị ma ọ bụrụ na ị na-agbalịsi ike ma ọ bụ ihe, ma onye ọ bụla nwere onyinye maka ihe, na ndị na-eme ihe m na-eme, ha nwere ike na-eche ihe mere na ọ bụghị ike.  Ozugbo ị rutere n'ókè dị ka onye na-ese ihe _ ụdị onye na-ese ihe bụ m_ ebe ị ga-ahụ ya anya wee see ihe ị na-ahụ n'obi gị, mgbe ahụ ị ga-eme ka ọ mara mma. r81xooe21d4wnd2rwdm3r3vltpkn6hu David Wood (philosopher) 0 600 10429 2370 2022-10-10T16:47:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5241279]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:DavidWoodContinentalPhilosophy.jpg|right|225px|thumb|[[w:David Wood (philosopher)|David Wood]]<br>Nkà ihe ọmụma n'omume ya bụ usoro ntụgharị asụsụ!]] '''[[w:David Wood (philosopher)|David Wood]]''' (amụrụ na 1946 na [[w:Oxford, England|Ọxfọd]]) bụ prọfesọ nke nkà ihe ọmụma na Mahadum Vanderbilt. Wood akụziworo nkà ihe ọmụma na Europe na United States ihe karịrị afọ iri atọ ma bipụta akwụkwọ ịrị na isii. ==Achọpụtara== ===''Philosophy At The Limit'' (1990)=== * Nkà ihe ọmụma bụ ọkụ na-adịru ebighị ebi, mgbe ụfọdụ a na-akụda ya site n’itinye ókè ya, wee banye ná ndụ ọhụrụ ka ọ na-erepịa ha. Mpaghara ọ bụla nke ajụjụ nwere oke, mana nkà ihe ọmụma nwere njikọ dị mkpa na ajụjụ nke oke, na oke nke ya. ** Okwu mmalite, p. xiii * Asụsụ na-aga n'ihu ebe ndị mmụọ ozi na-ahụ egwu ịga ụkwụ. ** Isi nke mbụ, Ihu nke ịgbachi nkịtị, p. 5 * Ịmata ihe isi ike abụghị idozi ya. ** Isi nke mbụ, Ihu nke ịgbachi nkịtị, p. 9 * E kwuru na nkà ihe ọmụma ewerewo ọnọdụ 'n'ụzọ asụsụ' na narị afọ a. Otu narị afọ gara aga, onye ọkà ihe ọmụma ga-eche echiche n'echiche, mmụọ, ahụmahụ, nsụhọ; ugbu a site-okwu bụ asụsụ. ** Isi nke abụọ, Metaphysics na Metaphor, p. 26 * Ikwu na nkà ihe ọmụma niile na-ede bụ ịsị na ọ dịghị mgbe ọ bụ nkwupụta nke echiche doro anya. ** Isi nke atọ, Nwusa na nkatọ, p. 46 * Dị ka akwụkwọ akụkọ, a dịghị ekewa nkà ihe ọmụma dị iche na isiokwu ndị ọzọ site n'ụzọ a kapịrị ọnụ n'otu isiokwu na-adabereghị na ya. Kemịstrị na-ekwu maka kemịkalụ, bayoloji na-ekwu maka ndụ na mbara igwe nwere nnukwu ihe dị oke anya. Nkà ihe ọmụma apụghị ịnya isi maka inwe otu isiokwu kpọmkwem ** Isi nke anọ, Nkà Ihe Ọmụma Dị ka Ede: Okwu nke Hegel, p. 69 * '''Philosophy n'omume ya bụ usoro ntụgharị asụsụ!''' ** Isi nke anọ, Nkà Ihe Ọmụma Dị ka Ede: Okwu nke Hegel, p. 81 * Mgbe Hegel gachara, nkà ihe ọmụma na-eche ohere nke '' ọnwụ nke ya '', na n'ụzọ ụfọdụ '' o ga-eme ya '' ma ọ bụrụ na ọ ga-anọgide na-abụ ụdị echiche kachasị mkpa. ** Isi nke anọ, Nkà Ihe Ọmụma Dị ka Ede: Okwu nke Hegel, p. 88 * Isi ihe bụ na a na-ahụ na nkà ihe ọmụma na-abịaru nso n'ofe n'onwe ya. ** Isi nke ise, Ụdị Nietzsche, p. 95 * Nsogbu Nietzsche bụ ka ọ ga-esi bụrụ ọkà ihe ọmụma ozugbo ọ ghọtara njedebe nke nkà ihe ọmụma. ** Isi nke ise, Ụdị Nietzsche, p. 96 * Iji ghọta otú nkwurịta okwu na-apụtaghị ìhè si ekwe omume, anyị aghaghị ịghọta ihe ọ bụ banyere nkwurịta okwu nkịtị nke a na-agbanwe. ** Isi nke isii, Nkwukọrịta Nkwukọrịta, p. 110 ==Njikọ Mpuga== * [[W:David Wood (philosopher)|David Wood (philosopher)]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Wood, David}} tg4tp5d0ul8i7bf0oz9wm1p7dhs3zh7 Davido 0 601 10430 2373 2022-10-10T16:47:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16234484]] wikitext text/x-wiki == Davido == David Adedeji Adeleke (amuru na Nọvemba 21, 1992), nke amara dika Davido, bu onye America-Nigeria na-abụ abụ, onye na-ede abụ, na onye na-edekọ ihe. Davido na-agwakọta ihe ọdịnala ndị Afrịka na mmapụta ụwa niile. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Anyị na-ebili site na ibuli ndị ọzọ. * Ọ bụrụ na ị nweghị ike ịbụ eze, wuo eze. == Ebenside == https://www.owogram.com/davido-quotes/ 3sbzzx7qi1bp2qz14y661ptx0wxijsh Dawoud Bey 0 602 10431 2376 2022-10-10T16:47:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5242608]] wikitext text/x-wiki == Dawoud Bey == Dawoud Bey (amụrụ David Edward Smikle; 1953) bụ onye na-ese foto na onye nkuzi ama ama maka nnukwu foto nka ya na eserese foto n'okporo ámá, gụnyere ndị na-eto eto America n'ihe metụtara obodo ha, yana isiokwu ndị ọzọ na-akpachapụ anya. == Ihe ndi okwuru == * Egburu ndị isi ojii n’ihi na ha na-ele onye ọjọọ anya. Achọrọ m ka ndị m na-achị nwetaghachi ikike ha ile anya, ịhụ ihe na ịhụ ha. * Ndị mmadụ na-ekwu elela anya. Site na foto, ọ bụghị naanị na m na-ele anya, mana m na-ahapụ ndị na-ekiri ka ha legide anya na isiokwu ahụ, ka ha hụ ihe ndị ha na-apụghị ịhụ na anya nkịtị. * Ọ bụrụ na emee nke ọma, ekwenyere m na ihe oyiyi foto nke isiokwu mmadụ nwere ike ịpụta ìhè karịa ihe anya na-ekpughe naanị ya, ebe ọ bụ na anya mmadụ na-abụkarị nwa oge. * Achọrọ m mgbe niile ka foto m na-ama aka n'ọnọdụ dị ugbu a, ịsọ mpi ụdị onyonyo dị na omenala ndị ama ama. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/57348-Dawoud_Bey lcqovgv2y7ozwx8k2tmcw3oy6dzhjze Dayo Okeniyi 0 603 10432 2379 2022-10-10T16:47:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q589836]] wikitext text/x-wiki == Dayo Okeniyi == Oladayo A. Okeniyi (amuru June 14, 1988) bu onye omere nke Naijiria-Amerika, == Ihe ndi okwuru == * A mụrụ m na Lagos, Nigeria, m kwagakwara Anderson, Indiana, n’afọ 2003 ịga akwụkwọ. Agụchara m ụlọ akwụkwọ sekọndrị na America, wee gaa mahadum. * Ihe ngosi nke mbụ onye na-elekọta anụ ụlọ zitere m bụ 'Egwuregwu Agụụ,' m nwetara ọrụ ahụ. * Ekpebiri m ịga ụlọ akwụkwọ maka mgbasa ozi na imepụta eserese. Nke ahụ bụ ihe m ga-eme mana ịme ihe bụ ihe ahụ, ọ dị ka mgbawa n'uche gị ma ị nweghị ike iwepụ ya. N'ihi ya, ekpebiri m ịkwaga LA afọ ole na ole gara aga ma ọ bụ naanị snowball na-abanye n'ihe a na-akpọ 'The Hunger Games'. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=0&y=0&q=Dayo+Okeniyi 0ev9b594bytsotses689pnlirwzuv7a Debbie Dadey 0 604 10433 2386 2022-10-10T16:47:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5247904]] wikitext text/x-wiki [[Debbie Dadey]] '''[[w:Debbie Dadey|Debra S. Dadey]]''' (Mee 18, 1959–) bụ onye odee America. ==Okwu ọkwụrụ== * M kpebisiri ike mgbe niile ịchọta akwụkwọ kwesịrị ekwesị maka otu nwatakịrị ahụ ma eleghị anya ọ na-achọghị ịgụ ihe. Ama m na o nwere akwụkwọ m ga-atụgharị ya n'ịgụ. Naanị m ga-achọta ya. Enwere m ọnọdụ pụrụ iche n'ime obi m maka ụmụaka ndị nwere ike inwe nsogbu ịgụ ihe ma ọ bụ ndị na-achọghị maka ihe dị iche iche. Ọ bụ ihe mgbaru ọsọ m mgbe niile ide akwụkwọ ga-adọta ha n'ụzọ ụfọdụ ịchọ ịgụ. **[https://lancasteronline.com/features/entertainment/children-s-author-debbie-dadey-visiting-downtown-library-to-sign/article_bf6e4607-f0ba-5e73-a88f-64c9cb876bb2.html Onye ode akwụkwọ ụmụaka Debbie Dabbie. ịga n'ọbá akwụkwọ ogbe ndịda iji bịanye aka n'akwụkwọ, brainstorm.] (July 29, 2013) * Ihe dị ịtụnanya bụ na ihe na-eme ụfọdụ akụkọ magburu onwe ya nwere ike na-agwụ ndị ọzọ ike. Ọ dị ụkọ ịchọta akụkọ nke onye ọ bụla hụrụ n'anya. Ma echere m na akụkọ kachasị mma bụ ndị ebe ndị na-eme ihe ike na-achọta ụzọ isi mee nke ọma, na-atụ anya na ndị enyi na-enyere aka n'ụzọ. **[https://rhyskeller.com/debbie-dadey-author-interview/ AJỤJỤ ONYE Odee DEBBIE DADEY] (February 13, 2018) ==Njikọ mpụga== Edemede '''[[W:Debbie Dadey|Debbie Dadey]]''' na Wikipedia Bekee. * http://debbiedadey.com {{DEFAULTSORT:Dadey, Debbie}} 09bz8018m6nn8mfg426hx2mpcts4myn Deborah Bell 0 605 10434 2389 2022-10-10T16:47:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3704392]] wikitext text/x-wiki [[Deborah Bell]] '''Deborah Bell''' Deborah Bell bụ onye na-ese ihe na onye na-ese ihe na South Africa nke amara ọrụ ya na mba ụwa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Anyị na-ekwu maka The Bell Jar, n'ihi na anyị dị afọ iri na isii, na anyị chọrọ inwe nkụda mmụọ na New York. *Ọ maara ịnọ naanị ya. Ọ maara ihe ụtọ ya na ike ya. Ọ maara na ọ bụ ụlọ ị nwere ike ibi. *Ọ bụghị ụdị nwa agbọghọ na-abịa ma a kpọọ ya. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/26727.Deborah_Willis</ref> ===Ebenside=== 9kefyxexev6k2ix61yes4jcsxwcy385 Debra Wilson 0 606 10435 2392 2022-10-10T16:47:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q194032]] wikitext text/x-wiki == Debra Wilson == Debra Wilson, nke a makwaara dị ka Debra Wilson Skelton ma ọ bụ Debra Skelton, bụ onye omere na onye na-akpa ọchị America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị ga-eme ihe, mee ka ọ dị mma ma mee ka ọ dị mma dịka i nwere ike. Elala oge onye ọ bụla, ọkachasị nke gị. * Agụrụ m akwụkwọ na telivishọn. * Azụmahịa a bụ ihe a na-ahụ anya, na ka ndị mmadụ na-ahụ gị nke ọma. * M na-eche ọrụ ọ bụla ihu n'otu ụzọ ahụ - mee ya nke ọma ma nye 110%. 100% adịghị mma. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/27742-Debra_Wilson hqq5xiaj9nzcfjab6jawu2pse0vktxn Decoupling 0 607 2394 2393 2022-10-10T11:29:55Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki '''[[W:Eco-economic decoupling|Decoupling]]''' na-ekwu maka [[w:economy|akụ na ụba]] nke ga-enwe ike [[w:Economic growth|ito]] na-enweghị mmụba nke [[w: gburugburu|mmetụta gburugburu ebe obibi. ]]. == Okwu okwuru == * Mbelata uto site na [[w:mmebi gburugburu| mmebi gburugburu ebe obibi]] bụ nke mbụ [[w:ihe ịma aka|ihe ịma aka]] chere [[w: gọọmenti|gọọmentị]] ihu n'ụwa nke ọnụ ọgụgụ mmadụ na-arị elu, ịrị elu [[w:ego|ego]] , ịrị elu ihe oriri na-adịgide adịgide. ihe ịma aka nke [[w: ibelata ịda ogbenye|ibelata ịda ogbenye]]. ** [[W:Achim Steiner|Achim Steiner]], [https://www.theguardian.com/environment/2010/jun/02/un-report-meat-free-diet "UN na-agba ume ịkwaga ụwa niile na anụ na nri na-adịghị mmiri ara ehi" ], ''[[W:onye nche|Onye nche]]'', 2 Jun 2010. * Akụ na ụba ọgbara ọhụrụ na-adabere n'ụkpụrụ akụ na ụba maka nkwụsi ike ya. [...] Mana anyị ga-ajụ ya ajụjụ. [...] Ọ dịghị subsystem nke njedebe usoro nwere ike na-eto eto ruo mgbe ebighị ebi - ọ dịghị ihe ọzọ na anụ ahụ okwu. Ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba ga-enwe ike ịza ajụjụ nke ka usoro akụ na ụba na-aga n'ihu na-aga n'ihu ga-esi daba n'ime usoro gburugburu ebe obibi nwere oke. Naanị azịza dịnụ bụ na a ga-ewepụrịrị uto na dollar site na mmụba anụ ahụ na mmetụta gburugburu ebe obibi. Ma [...] nke a emebeghị ka ọ nweta ihe achọrọ. O nweghị atụmanya maka ime otú ahụ n'ọdịnihu dị nso. Na ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ngbanwe a chọrọ iji zute oke ndị akọwapụtara ebe a (ma nọrọ n'ime ha ruo mgbe ebighị ebi ka akụ na ụba na-aga n'ihu na-eto eto) na-akpali echiche ahụ. Na nkenke, anyị enweghị ihe ọzọ ma ọ bụghị ajụjụ uto. Akụkọ ifo nke ito eto adala anyị. ** [[W: Tim Jackson|Tim Jackson]], ''[[W: Ọganihu|Ọganihu Na-enweghị Uto]]: Ntọala maka Akụ na ụba nke Echi'', mbipụta 2017, Routledge, ibe 21 (ISBN 9781138935419). ==Njikọ mpụga== [[W: Decoupling|Decoupling]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Decoupling|Decoupling]] na Wikiquote. 35q9nfacdlp4zzpixy6t4ktqb0ga04y Deena Aljuhani Abdulaziz 0 608 10436 2397 2022-10-10T16:48:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q32979597]] wikitext text/x-wiki [[Deena Aljuhani Abdulaziz]] Deena Aljuhani Abdulaziz (Arabic: دينا الجهني; amuru 26 Disemba 1975) bụ onye ọchụnta ego Saudi Arabia na onye ndezi. ==Okwu ndị O kwụrụ== * Ajụrụ m imebi mgbe m chere na echiche onye mbipụta si emegide ụkpụrụ nke na-akwado ndị na-agụ akwụkwọ anyị na ọrụ onye nchịkọta akụkọ na-ezute ụkpụrụ ndị ahụ n'ezie n'ụzọ ziri ezi. Enwere m obi ụtọ maka ihe m nwere ike rụzuo n'ime obere oge dị otú a ... Ọ bụbu ebumnuche m iwulite mbipụta Vogue a dị mkpa ma na-agbawa agbawa site na mmalite ruo na akwụkwọ akụkọ tozuru oke kwekọrọ na ndị ọzọ na Vogue stable. ** Deena Aljuhani Abdulaziz (2017) e kwụrụ na [https://www.smh.com.au/lifestyle/fashion/saudi-princess-deena-aljuhani-abdulaziz-fired-from-vogue-editor-role-after-two-issues-20170414-gvku9j.html Princess Saudi Arabia Deena Aljuhani Abdulaziz ka a chụrụ n'ọrụ nchịkọta akụkọ Vogue mgbe okwu abụọ gasịrị]" na "The Sydney Morning Herald", 14 Eprel 2017. ==Ebensidee== * Edememde [[w:Deena Aljuhani Abdulaziz|Deena Aljuhani Abdulaziz]] na Wikipedia bekee n689gkh081bsuz3klcp7wfy50x3a6t2 Deeyah Khan 0 609 10437 2400 2022-10-10T16:48:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2741760]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Deeyah Khan | Deeyah Khan]]''' (a mụrụ 7 Ọgọst 1977) bụ onye ntụzi ihe nkiri Britain na onye na-akwado ikike mmadụ sitere na agbụrụ Punjabi/Pashtun. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọ bụrụ na ndị ikwu ọbara ha tụfuo, raara onwe ha nye, chefuo ma merụọ ha ahụ, mgbe ahụ ha bụ ụmụ anyị, ụmụnne anyị ndị nwanyị nne anyị na anyị ga-eru uju, anyị ga-echeta, anyị ga-asọpụrụ ncheta ha ma anyị agaghị echefu!" **7 Ọktoba 2012, Deeyah Khan gwara Safeworld maka ihe mere o ji mee ihe nkiri [[w:Banaz: Akụkọ ịhụnanya| ''Banaz A love Story'']]. "Ụfọdụ ndị na-eme ngagharị iwe megide Fascist, ndị a na-akpọ "Antifa," na-efesa ose megide ndị na-eme ngagharị iwe, gụnyere m. **11 Disemba 2017, 1/6 banye [[w: Right Right: Izute Onye Iro|'' Right Right: Izute Onye Iro'']] * "Mgbanwe ga-ekwe omume, amakwaara m, olileanya siri nnọọ ike ijide. Ma olileanya n'oge a, bụ n'ezie, omume nnupụisi, ọ bụ omume nguzogide. Anaghị m ajụ iweda ndị na-eweda m obi. , ma ọ bụghị ya, ọ dịghị ihe dị iche n'etiti anyị na ndị dị ka ha." ** 1 October 2018. Okwu mgbe emeri [[w: Emmy Award|''Emmy Award'']] == Njikọ mpụga == [[W:|Deeyah Khan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Deeyah Khan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Khan, Deeyan}} p1sycj8id51ebeeg3cd19u8bb6ravq3 Dege Feder 0 610 10438 2403 2022-10-10T16:48:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18282904]] wikitext text/x-wiki [[Dege Feder]] '''Dege Feder''' Dege Feder bụ onye na-ese ihe n'ọtụtụ ọzụzụ amụrụ Etiopia dabere na Israel. Ọ bụ onye na-egwu egwu na onye njikwa nke ụlọ ọrụ ịgba egwu Beta, onye na-egwu egwu na onye na-ese ihe. Feder na-ejikọta ebumnuche nke egwu ọdịnala ndị Etiopia na egwu ọgbara ọhụrụ na nke Israel. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Gbawanye ebe ị ga-eru," ma ọ bụ "Mechie kinesphere gị," <ref>https://johntcartwright.com/2021/03/23/head-shoulders-stomach-and-arms-eskesta-with-dege-feder/</ref> ===Ebenside=== 4x12usb4tadqcvhq0i8ev45gq446l6b Dele Ojo 0 611 10439 2406 2022-10-10T16:48:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24255005]] wikitext text/x-wiki [[Dele Ojo]] '''Dele Ojo''' Dele Ojo bụ onye Naijiria na-egwu egwu na onye na-eme ihe nkiri. A na-asọpụrụ ya dị ka otu n'ime ndị na-egwu egwu gbasaa ma gbasaa ụdị egwu Jùjú. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Afro-juju bụ ụdị egwu Naijiria ama ama, ngwakọta nke egwu JUjú na Afrobeat. Ihe ngosi ya kachasị ama bụ Shina Peters, bụ onye na-ewu ewu nke na ndị nta akụkọ kpọrọ ihe ahụ bụ "Shinamania". Ọnụ ọgụgụ kasị elu nke Afro-juju bịara na mmalite 1990s. <ref>https://topnaija.ng/james-ogundele-ojo-biography-age-family-net-worth/</ref> ===Ebenside=== azm01mt2nvrefgs5ptr1rlk1f1p6jd9 Demas Nwoko 0 612 10440 2409 2022-10-10T16:48:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5255093]] wikitext text/x-wiki [[Demas Nwoko]] '''Demas Nwoko''' Demas Nwoko (onye amụrụ n'afọ 1935) bụ onye Naijiria na ese ọtụtụ ihe dị ka ihe eserese na mmebe ntụpụta ụkpụrụ ụlọ ma bụrụ kwa nnukwu onye na-ewu ụlọ. Dị ka onye na-ese ihe, ọ na-agbasi mbọ ike itinye usoro ọgbara ọhụrụ dị iche iche na ihe owuwu ụlọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Adị m ka onye na amaghị ya; ndị ọzọ na-ese ụkpụrụ ụlọ a pụtaghị ịsọ asọmpi maka na ha niile bụ ndị ọrụ obodo. N'ụdị anụ ahụ, ọ bụghị ajụjụ gbasara ihe oputara. <ref>https://guardian.ng/art/nwoko-progress-is-not-in-copying-other-cultures-be-it-technology/</ref> ===Ebenside=== m013bivalenh0mrpg250uu3gs0s08c6 Deng Feng-Zhou 0 613 10441 2413 2022-10-10T16:48:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9356377]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Teng_Feng-Chou_2018.jpg|right|thumb|Deng Feng-Zhou]] '''[[w:Deng Feng-Zhou|Deng Feng-Zhou]]''' (鄧豐洲; Dèng Fēngzhōu; born [[October 10]], [[1949]]) bụ onye na-ede uri nke China, odee akụkọ ihe mere eme, onye agụmakwụkwọ Taoist Neidan na onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. O mere ihe karịrị akụkọ otú pụkụ na narị nke uri ndị China.<ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 4.</ref><ref>[http://primo.nutn.edu.tw/primo_library/libweb/action/display.do?elementId=2&frbg=&frbrVersion=&indx=3&fn=search&tabs=detailsTab&dscnt=0&vl(1UIStartWith0)=exact&recIds=NUTN_ALEPH005532509&scp.scps=scope:(%22NUTN%22),scope:(NUTN_IR),scope:(NUTN_SFX),primo_central_multiple_fe&displayMode=full&tb=t&mode=Basic&vid=NUTN&renderMode=poppedOut&ct=display&recIdxs=2&tab=default_tab&srt=rank&doc=NUTN_ALEPH005532509&dum=true&vl(freeText0)=%E9%84%A7%E8%B1%90%E6%B4%B2&dstmp=1553849350830&vid=NUTN&backFromPreferences=true National University of Tainan Library]</ref>. ==Okwu ndị o kwụrụ== * 暴雨烏雲久必晴,夜深輾轉是天明。<br />面臨困境憑心力,度過難關一片清。 ** Mgbe oké ifufe gasịrị, a na-enwe ida jụụ. <br /> Ọbụlagodi abalị gbara ọchịchịrị ga-abụrịrị chi na-efo efo. <br /> Ọ bụrụ na anyị ejiri amamihe na nnọgidesi ike dozie ihe isi ike ọ bụla anyị na-ezute. <br /> Ọdịnihu mara mma ga-echere anyị. ** "Ndidi" (忍耐) <ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 81.</ref> * 枷鎖纏身困擾滋,紅塵瑣事縛如絲。<br />勸君滌慮尋方向,可待雲開日照時。 ** Nsogbu na-ebilite site n'agbụ nke anyị onwe anyị tinyere. <br /> Uche anyị na-akpakọbara n'ihe. <br /> Were ndụmọdụ m ka ịwepụ nchegbu niile wee lekwasị anya na ịchọta onwe gị ụzọ ọpụpụ, <br /> Were oge gị n'ihi na igwe ojii ọ bụla nwere mkpuchi ọlaọcha. <br /> ** "Struggling" (奮發) <ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 82.</ref> * 夏去秋來繼又冬,人生無處不相逢。<br />寬留後路尋階下,一點恩情記在胸。 ** Oge okpomọkụ gafere n'oge mgbụsị akwụkwọ, n'oge na-adịghịkwa anya oyi bịara. <br /> Ọ bụ obere ụwa ka emechara. <br /> Anyị kwesịrị ịdị na-adị nwayọọ n'ebe ndị ọzọ nọ, <br /> ka obiọma wee dịgide n'uche. ** "Leniency" (厚道) <ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 83.</ref> * 持槍作盜進行侵,利筆文章誨殺淫。<br />技藝人才培不易,植因造業孽緣深。 ** Ndị ọrụ ọha na eze enweghị ikike iji ikike ha mee ihe n'ụzọ megidere iwu. <br /> Ndị ode akwụkwọ ekwesịghị iji mmụọ ha kpalite echiche ọjọọ. <br /> Ndị ọkachamara anaghị adị mfe ịzụlite. <br /> Omume rụrụ arụ bụ mgbe ọ na-etinye ihe ọmụma ya n'imebi omume na iwu. ** "Professional morality" (專業道德) <ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 84.</ref> * 十月懷胎孕育身,悉心養護遂成人。<br />微低動物猶爭度,奮力求生勿化塵。 ** A mụrụ nwa mgbe ọ tụchara ime ọnwa iri, ndị okenye na-elekọtakwa ya nke ọma. <br /> Ọbụna ihe e kere eke na-agbasi mbọ ike maka nlanarị. ** "Cherish life" (愛惜生命) <ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 85.</ref> * 勢運天成一線牽,人生際遇係因緣;<br />悲歡散合平常待,事起非能任自旋。 ** Akara aka na-ejikọta anyị niile dị ka eriri na otu ahụ ka ndị mmadụ na-ezute. <br />Mwute, obi ụtọ, nkewa na njikọta abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị ihe okike. <br/>Maka ndị na-enweghị nchịkwa, naanị anyị nwere ike ikwe ka okike were usoro ya. ** "Destiny" (隨緣) <ref>Deng Feng-Zhou, "Deng Feng-Zhou Classical Chinese Poetry Anthology". Volume 6, Tainan, 2018: 86.</ref> ==Njikọ Mpuga== * [[W:Deng Feng-Zhou|Deng Feng-Zhou]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Teng Feng-Zhou|Teng Feng-Zhou]] na Wikimedia Commons * [[:zh: 鄧豐洲|zh.wikiquote.org 鄧豐洲]] {{DEFAULTSORT:Deng, Feng-Zhou}} 69ci5qevmafpqmj6ye0aw315h0u0dyb Denise Chaila 0 614 10442 2416 2022-10-10T16:48:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96376202]] wikitext text/x-wiki [[Denise Chaila]] '''Denise Chaila''' Denise Chaila bụ onye Irish na onye Zambia rapper, onye na-agụ abụ, onye na-agụ uri, grime na onye na-ese hip hop dabere na Limerick. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Gịnị kpatara dochie anya mgbe ị nwere ike… mee ha abụọ <ref>https://twitter.com/DeniseChaila/status/1533112776784236547?t=xFy4r9oQpvQWC0q5N8yKrA&s=19</ref> ===Ebenside=== i2lzw6xwmlri2wjloap8f5azfadu4hs Denise Chavez 0 615 13389 10443 2023-04-10T08:29:54Z Tallon nollat 371 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Denise Chávez Mesilla 2010.jpg|thumb|Denise Chávez (2010)]] ''[[w: Denise Chávez|Denise Elia Chávez]]''' (a mụrụ August 15, 1948) bụ onye odee Chicana, onye ode akwukwo, na onye isi ogbo. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ịbụ onye Chicana bụ ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọha mmadụ, akụ na ụba na nke ime mmụọ nye m n'ihi na m na-amata onwe m na mgba Chicanos na mgba n'ime ụwa njirimara nke a dị n'akụkụ oke ala—na-agbakọ ụwa dị iche iche, ụwa nke agbụrụ na Mexico, mgbọrọgwụ, na kwa. ụwa nke oge a nke United States…" ** N'ịkọwapụta dị ka Chicana na [https://ir.uiowa.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1161&context=ijcs “AJỤJỤ NDỊ DENISE CHAVEZ”] na akwụkwọ akụkọ Iowa nke Ọmụmụ Ọdịbendị (1994) *"… Ọ bụrụ na m asị na abụghị m onye Chicana enwere m ike ebipụ m ogwe aka ma ọ bụ ụkwụ m. Ma ọ bụrụ na m asị na abụghị m nwanyị, ọ dị mma, enwere m ike ibipụ ụkwụ m. Ngwungwu niile na-agakọ ọnụ." ** Na enweghị mmetụta nke oke ịbụ onye a na-ewere dị ka onye edemede Chicana na [https://ir.uiowa.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1161&context=ijcs “AN InterVIEW WITH DENISE CHAVEZ”] na Iowa Journal of Cultural Studies ( 1994) *"Cheta na ndị edemede America nke Latino, Chicano, Mexico na-agbaso nzọụkwụ nke ndị edemede America America. Nke a metụtara antepasados, ndị bịara n'ihu gị, bụ ndị na-enye gị ohere ịme ihe ndị ị kwesịrị ime. Ana m ekele ndị ode akwụkwọ ojii mgbe niile n'ihi na ha nyere m echiche nke nnwere onwe…" ** Na myirịta dị n'etiti akwụkwọ African American na akwụkwọ Chicano na [https://ir.uiowa.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1161&context=ijcs “AN InterVIEW WITH DENISE CHAVEZ”] na akwụkwọ akụkọ Iowa nke Cultural Studies ( 1994) *"N'ihi na dum ụdị nkà ihe ọmụma na anyị Latinos nwere ebe ụlọ gị n'ọgba na, gị sink na-apụ na gị, ihe niile ọjọọ, ma ị ga-na-na-na ndụ…Ni modo. N'agbanyeghị ihe mere gị, ị bụ onye lanarịrịnụ. Ị na-atachi obi. Ị na-aga n'ihu." ** Na ntachi obi nke Latinos na [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1994-11-09-ls-60448-story.html"'My Dream wass to Work at the Dairy Queen' : Onye edemede: Denise Chavez na-enweta raves maka akwụkwọ mbụ ya, nke na-eme omenala Latino. Ma aha ọhụrụ ya emetụghị ya n'obi. Ọ chọrọ naanị ịkọ akụkọ ya - wee stucco ụlọ ya”] na Los Angeles Times (1994 Nov 9) == Njikọ mpụga == [[W:|Denise Chavez]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Denise Chavez]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Chávez, Denise}} 5hj1fudz1w4lj3b2u9xpq112xcivizb Denise Ho 0 616 10444 2422 2022-10-10T16:48:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3269718]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HOCC visit the US Capitol.jpg|thumb|Denise Ho na 2019]] ''[[w: Denise Ho|Denise Ho]]'''' (何韻詩; Hé Yùnshī; a mụrụ [[w:10 Mee|10 Mee]] [[w:1977|1977]]) bụ onye [[w:Hong Kong|Hong Kong]] [[w: Onye na-abụ abụ|onye na-abụ abụ]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Nke a [a ga-ejide n'ihi na isonye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye kwuo uche nke ụmụ akwụkwọ na-edu] bụ akụkụ nke ọrụ m dị ka onye toro eto na onye a ma ama, iji mejupụta ọrụ nke nnupụisi obodo." ** Denise Ho (2014) zoro aka na "[https://www.scmp.com/news/hong-kong/article/1661308/denise-ho-first-celebrity-be-arrested-protest-site Denise Ho mbụ celebrity A ga-ejide ya na saịtị ngagharị iwe]" na ''South China Morning Post'', 12 Disemba 2014. *"Ezigbo [[w:nnwere Onwe|nnwere onwe]] enweghị ike ikpochapụ. Ọ bụ ọrụ obodo anyị ịnọgide na-aga n'okporo ámá." ** Denise Ho (2019) zoro aka na "[https://www.straitstimes.com/asia/east-asia/protests-split-hong-kong-entertainment-world-many-keep-silent Protests kewara ụwa ntụrụndụ Hong Kong. ; ọtụtụ na-agbachi nkịtị]" na '' The Straits Times '', 28 Septemba 2019. == Okwu gbasara Denise Ho== * [[W: Taiwan|Taiwan]] bụ mba nweere onwe ya, onye kwuo uche ya na nnwere onwe, yabụ gọọmentị agaghị ewepụta mmachibido iwu nkpuchi, mana gọọmentị agaghị anabata ndị ohi nwere mkpuchi mkpuchi, dị ka nwoke tụbara agba uhie na [[w:Hong Kong|Hong Kong]] onye na-abụ abụ. na onye na-akwado ikike Denise Ho n'akụkụ nke nnọkọ n'ọnwa gara aga." ** [[W:Su Tseng-chang|Su Tseng-chang]] (2019) zoro aka na "[http://www.taipeitimes.com/News/taiwan/archives/2019/10/09/2003723647 Enweghị mmachibido na ihe mkpuchi rally, MOI head and premier kwuo]" na ''Taipei Times'', Ọktoba 9, 2019. == Njikọ mpụga == [[W: Denise Ho|Denise Ho]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Denise Ho|Denise Ho]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ho, Denise}} [[Òtù:we/ig]] tmfyz5q3v8rwdtv88y8kx4khvgvqvol Dennis Kucinich 0 617 18355 10445 2024-03-14T11:16:43Z Immo Katainen 703 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dennis Kucinich Official Photo.jpg|thumb|Dennis Kucinich (2010)]] '''[[w:Dennis Kucinich|Dennis John Kucinich]]''' (a mụrụ [[w:8 October|8 October]] [[w:1946|1946]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. [[w:United States House of Representatives| Onye nnọchite anya n'ụlọ Nzukọ Omebe Iwu U.S.]] site na [[w:Ohio|Ohio]] site na 1997 ruo 2013, ọ bụkwa onye na-azọ ọkwa maka [[w:Democratic Party (United States)|Democratic]] na [[w:Democratic National Convention|nhọpụta]] maka [[w:president of the United States |Onye Isiala nke United States]] na [[w:2004 Democratic Party president primaries|ntụliaka Ime obi 2004]] na [[w:2008 Democratic Party president primaries|2008]]. Ọ gbara ọsọ maka [[w: List of Governors of Ohio | gọvanọ Ohio]] na [[w: Ohio gubernatorial election, 2018 | ntuli aka 2018]], ọ meriri [[w: Richard Cordray | Richard Cordray]] na nke mbụ. == Okwu Okwuru == * A na-ejikwa ngwá agha daa olileanya ndị si ná mba abụọ ọzọ n’ihi ikpochapụ ngwá agha. Ka anyị kpochapu ngwa-agha nke mbibi n'ụlọ. Enweghị ọrụ bụ ngwá agha nke mbibi. Ịda ogbenye bụ ngwá agha nke mbibi. Agụụ bụ ngwa-agha nke mbibi. Enweghị ebe obibi bụ ngwa agha mbibi. Nlekọta ahụike na-adịghị mma bụ ngwa agha nke mbibi. Ịkpa oke bụ ngwa agha nke mbibi. ** "Udo dị ka ikike obodo" sitere na ''A Prayer for America'' (2003) [Nation Books, <small>ISBN|1-56025-510-2</small>], p. 76 * Nke a bụ mgba maka mkpụrụ obi nke Democratic Party, nke n'ọtụtụ ọnọdụ aghọwo ụlọ ọrụ na-achọpụta na mmasị ụlọ ọrụ na ị nweghị ike ịkọ ọdịiche dị n'etiti Democrats na Republicans. ** Ajụjụ ọnụ Judy Woodruff, '' Ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ime, '' CNN (17 February 2003) [http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0302/17/ip.00.html]. * Mgbe anyị na-ahụ ohere nke ndụ, na-egosipụta na ndụ nke anyị, ọchịchọ maka udo n'ime ụwa nke dị n'èzí ga-ebu ụzọ chọọ udo n'ime ụwa mmadụ. N'ịbụ onye nwere ohere maka ọrụ dị otú ahụ na ndụ m, aghọtara m na udo ga-ekwe omume, udo bụ ihe a na-apụghị izere ezere, ma ọ bụrụ na anyị na-arụ ọrụ maka ya. ** Ajụjụ ọnụ Monte Leach, ''Udo ga-ekwe omume, udo bụ ihe a na-apụghị izere ezere, '' Share International (July 2003) [http://www.share-international.org/magazine/old_issues/2003/july_03.htm#voice] . * Echiche m banyere ụwa bụ nke zuru oke. M na-ele ụwa anya dị ka ihe jikọrọ ọnụ yana ịdabere na ya. Ihe niile nwere ụzọ isi gosipụta njirimara ha site na otu eziokwu dị ike dị adị. Dịka onye ọ bụla n'ime anyị na-eme nhọrọ, nhọrọ ahụ na-emetụta ụwa. Anyị nwere ike bịa nweta nghọta nke ike onye ọ bụla nwere, na nnukwu ngosipụta na ikike nke ịdị adị anyị nwere. Ụkpụrụ ndị na-eme ka ndụ m na ntinye aka na-emetụta nghọta a nke njikọ dị mkpa nke mmadụ niile. Ya mere, anyị kwesịrị ịma na anyị na-emetụta ndị ọzọ ná nhọrọ ndị anyị na-eme. Anyị na-emetụta ọ bụghị naanị ndị ọzọ, anyị na-emetụtakwa ụdị ndị ọzọ. Ya mere, anyị aghaghị ịkpachara anya ịkwanyere mbara ala a na ndị niile na-ekere òkè ná ndụ nke mbara ala a ùgwù. ** Ajụjụ ọnụ Monte Leach, ''Udo ga-ekwe omume, udo bụ ihe a na-apụghị izere ezere, '' Share International (July 2003) [http://www.share-international.org/magazine/old_issues/2003/july_03.htm#voice] . * UN bụ ụgbọ ala siri ike maka ịdị n'otu nke mmadụ na ọ dị oke mkpa na United States na-arụ ọrụ iji mesie ike na United Nations dị irè. N'ụzọ dị mwute, mba anyị n'ime afọ ndị na-adịbeghị anya agbalịwo imebi ọrụ nke United Nations na Security Council na mkpebi mkpebi mba ụwa. Agha na Iraq bụ ihe atụ na-egbuke egbuke nke ụzọ mbibi ... ** Ajụjụ ọnụ Monte Leach, ''Udo ga-ekwe omume, udo bụ ihe a na-apụghị izere ezere, '' Share International (July 2003) [http://www.share-international.org/magazine/old_issues/2003/july_03.htm#voice] . * Akwụkwọ nsọ na-agwa anyị ka anyị zipụ ìhè anyị na eziokwu anyị na mgbe ụmụaka na-ebu n'ime obi ha ọkụ nke olileanya, ha na-amụta na ọchịchịrị na-enye ọ bụghị nanị na ọkụ nke mmadụ mere, kama na ìhè kpakpando, na ọwụwa anyanwụ, na ìhè anyanwụ. ìhè nke mkpụrụ obi. ** Okwu, Cleveland City Council (13 October 2003) [http://www.gwu.edu/~action/2004/kucinich/kucin101303.html]. * A na m agba ọsọ maka Onye isi ala United States iji mee ka chi nwanyị udo gbaa gburugburu n'ime ya rute ụmụntakịrị obodo a na ụmụ ụwa niile. ** Okwu, Cleveland City Council (13 October 2003) * America kwụsiri ike na iyi ọha egwu ịma aka mgbe anyị na-ahapụghị otu inch nke nnwere onwe obodo anyị. ** Okwu, Cleveland City Council (13 October 2003) * Ị na-ele otu nwoke kwenyere na ya nwere ike imeri egwuregwu a gbajiri agbaji. ** Ajụjụ ọnụ Will Dana, '' Rolling Stone '' (22 October 2003) [http://www.rollingstone.com/news/story/5938705/waiting_for_lefty/]. ==Njikọ Mpụga== [[W: Dennis Kucinich|Dennis Kucinich]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Dennis Kucinich|Denise Kucinich]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Kucinich, Dennis}} a2newzejdgc8a91d1up8n91caa86ia6 Dennis Osadebe 0 619 10447 2431 2022-10-10T16:49:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98912334]] wikitext text/x-wiki [[Dennis Osadebe]] '''Dennis Osadebe''' Dennis Osadebe bụ onye na-ese ihe na mgbasa ozi agwakọta na Naijiria bi na Lagos mara maka eserese mgbasa ozi agwakọta na ihe ọkpụkpụ. Omume ya na-eji akara ngosi nkeonwe nke na-enyocha ihe nketa, teknụzụ na ohere nke mmadụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ ga-amasị m ka ọrụ m hapụ gị ka ọ dị gị ka ị nwere ike ịbụ ụdị onwe gị ka mma n'ihi na nkà bụ ihe ohere gị nwere dị ka mmadụ, ọ bụ maka obi ụtọ nke onwe gị, ikike nke onwe gị, na ihe ị nwere ike ịghọ." <ref>https://www.arts.gov/stories/blog/2018/notable-quotable-visual-artist-dennis-osadebe</ref> ===Ebenside=== gapri85zhni2a14kk1pk9975j34ocvb Dennis Weaver 0 620 10448 2435 2022-10-10T16:49:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q365550]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dennis Weaver 1960.JPG|thumb|Mmadụ bụ ihe e kere eke nke ịhụnanya. Ihụnanya ahụ bụ ike kachasi ike n'eluigwe na ala, ma n'ikpeazụ - ọ bụ usoro dị nwayọ - ọ ga-emeri.]] '''[[w:Dennis Weaver|William Dennis Weaver]]''' ([[4 June]] [[1924]] – [[24 February]] [[2006]]) bụ onye na-eme ihe nkiri America ama ama maka ọrụ ya na telivishọn. Ọrụ abụọ a ma ama nke Weaver bụ dịka onye inyeaka ntụkwasị obi Marshal Matt Dillon Chester Goode na CBS western Gunsmoke na dịka osote Marshal Sam McCloud na ihe nkiri ndị uwe ojii NBC McCloud. Ọ pụtara na ihe nkiri telivishọn 1971 a kpọrọ Duel, ihe nkiri izizi nke onye ntụzi Steven Spielberg. A na-echetakwa ya maka ọrụ ya dị ka onye nlekọta ụlọ oriri na ọṅụṅụ na ihe nkiri Orson Welles Touch of Evil. ==Okwu ndị o kwụrụ== * ''Mmadụ bụ ihe e kere eke nke ịhụnanya. Ịhụnanya ahụ bụ ike kachasị ike n'eluigwe na ala, na n'ikpeazụ - ọ bụ usoro na-adịghị ngwa ngwa - ọ ga-emeri." ''Echere m na oge ga-abịa, mgbe ndị mepere anya ga-emepe emepe leghachi anya azụ na ụjọ na ọgbọ anyị na ndị bu ya ụzọ: echiche na anyị kwesịrị iri ihe ndị ọzọ dị ndụ na-agbagharị na ụkwụ anọ, na anyị ga-azụ ha naanị maka igbu ha! Ndị ga-eme n'ọdịnihu ga-asị "ndị na-eri anụ!" n'ịsọ oyi ma na-ele anyị anya etụ anyị na-ele ndị na-eri anụ mmadụ na ịrị anụ mmadụ anya. ** Ajụjụ ọnụ [[Rynn Berry]] na ''[https://books.google.it/books?id=vK_uAAAAMAAJ Ndị anaghị eri anụ]'' (1979), p. 64<!-- Brookline, MA: Mgbụsị akwụkwọ Press --> * ''' Ozi bụ isi nke ''[[Gunsmoke]] '' bụ na a ga-enwe ihe ọjọọ na a ga-adị mma. Ọtụtụ mgbe, ihe ọma ga-emeri.''' Nke ahụ bụ isiokwu ochie. Enweghị isiokwu ọhụrụ, ọ bụ naanị otu i si eme ha. Ọ bụ otu ị ga-esi weta ndị omere ọhụrụ na isiokwu ahụ. **[http://www.emmytvlegends.org/interviews/people/dennis-weaver Archive of American Television interview (24 Septemba 2002)] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Dennis Weaver|Dennis Weaver]] na Wikipedia bekee [[Commons:Dennis Weaver|Dennis Weaver]] na Wikimedia Commons *[http://g6publish.videodome.com/g6publish/common/playlist/asxgeneratorportal.aspx?siteId=fb09795f-8223-45a9-abcd-17251e27f4d9&clipId=V1015&channel=VegTV%20Celebrities&Bitrate=300&ads=&rowCount=60&v=1 Animal Planet Genesis Awards, commentary on going Vegetarian in 1958] *[http://www.emmytvlegends.org/interviews/people/dennis-weaver Archive of American Television 2½ hour career-wide interview with Dennis Weaver (24 September 2002)] * [https://www.nytimes.com/2006/02/28/arts/28weaver.html?ex=1298782800&en=236064e72fdcd37b&ei=5090 "Dennis Weaver, 81, Sidekick on 'Gunsmoke,' Dies" by by Felicia R. Lee ''The New York Times'' (28 February 2006)] *[http://articles.latimes.com/2006/feb/28/local/me-weaver28 "Dennis Weaver, 81; Star of ' Gunsmoke,' 'McCloud' Also Was Environmental Activist" ''The Los Angeles Times'' (28 February 2006)] {{DEFAULTSORT:Weaver, Dennis}} jf3l7c43q3m0hct51mogxcftwjzy69w Denrele Edun 0 621 10449 2438 2022-10-10T16:49:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5259291]] wikitext text/x-wiki == Denrele Edun == Adenrele Oluwafemi Edun nke a na-akpọ Denrele (amụrụ 3 June 1981), bụ onye na-elekọta ihe onyonyo nke Naijiria, onye ejirila ọtụtụ ihe nrite mara. Onye ọbịa TV na-emeri ihe nrite enwetala ọtụtụ gụnyere The Best TV Personality na NEAs na New York 2011, Dynamix Award for Best Youth TV Personality 2006/2007/2008, The Future Award for Best Producer 2007. == Ihe ndi okwuru == * N'ikpeazụ, ihe na-eme ka ndụ anyị nwee isi bụ otú e si hụ anyị n'anya. * Chineke atụkwasịghị ụbọchị ọzọ na ndụ gị n'ihi na ị chọrọ ya. O kwukwara ya n'ihi na onye nọ n'ebe ahụ chọrọ gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/denrele-edun/1660/ 1neawqdieu18ga6z4inqctyh3f7rty9 Denzel Washington 0 622 10450 2441 2022-10-10T16:49:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q42101]] wikitext text/x-wiki == Denzel Washington == Denzel Hayes Washington Jr. (amuru Disemba 28, 1954) bu onye omekorita America, onye isi na onye mmeputa. == Ihe ndi okwuru == * Achọla ka ị nweta ndụ, chọọ ime mgbanwe. * Tinye Chineke ụzọ n'ihe niile ị na-eme ... Ihe niile m nwere bụ site n'amara nke Chineke, ghọta nke ahụ. Ọ bụ onyinye ... Ọ bụghị mgbe niile ka m na-arapara n'ahụ Ya, mana Ọ rapara n'ahụ m * Ohere ị na-enweta… ndị ị zutere… ndị ị hụrụ n'anya… okwukwe nke ị nwere - nke ahụ bụ ihe ga-akọwa ndụ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15323-Denzel_Washington alp9p3gokxadmv8dl2h3az5caqs8mh8 Deola Sagoe 0 623 12356 12355 2022-11-03T09:26:23Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Deola Sagoe''' bụ onye na-emepụta ejiji na-eyi akwa uwe si Ondo State, Nigeria. Ọ meriri ma onye nrụpụta ejiji kacha mma na 2015 Africa Magic Viewers Choice Awards na Achievement in Costume Design na 11th Africa Movie Academy Awards dị ka onye mmebe uwe maka October 1. ==Ihe okwuru== * Anyị achọghị enyemaka, anyị chọrọ mmekọ. Anyị enweghị ike ịnọgide na-abụ mba arịrịọ. M na-ekwere mgbe niile na ị gaghị enye nwoke ahụ azụ, kama kuziere mangiw ịkụ azụ na ọ ga-enwe ike ilekọta onwe ya na ndị ọzọ. * West ewerewo ma gbazite ọtụtụ ihe site n'Africa ... ugbu a ọ bụ mmeghari ohuru: anyị na-ekwughachi ihe bụ nke anyị na anyị na-agbakwunye uru na nke anyị, na-eme ka ọ bụrụ nke a na-anabata nke ọma na ụwa dum. ===Ebenside=== *[[Q:en:Deola Sagoe|Deola Sagoe]] na Wikiquote bekee 8dit4h9q3ghrdkqsd8284bebfpkmkt3 Derek Luke 0 624 2446 2445 2022-10-10T11:29:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Derek Luke == Derek Nathanial Luke (amuru Eprel 24, 1974) bu onye omekorita America. == Ebenside == * Dị ka nne ma ọ bụ nna kasị ukwuu m na-atụ egwu mgbe nile bụ ihe ọ bụla na-etinye ụmụ m n'ihe ize ndụ. * Anwansi abụghị n'ịlụ di na nwunye, ọ bụ n'ịnọgide na-alụ. * Echere m na ọtụtụ oge na mmekọrịta ka ọ na-abawanye na alụmdi na nwunye, ihe ọ na-ewe iji zụlite alụmdi na nwunye, bụ otu ihe ahụ ọ na-ewe iji zụlite ọrụ. * Ọ na-adị m mgbe niile ka m na-ekechi ma gbasie egwu mgba, n'ihi na ime ihe bụ n'ezie gbasara okwukwe. Na okwukwe na egwu enweghị ike ịnọ n'otu ọnụ ụlọ. Yabụ, ka ị bụrụ karịa onye mmeri, ị ga-eji okwukwe merie egwu. == Ihe ndi okwuru == https://www.azquotes.com/author/29762-Derek_Luke 9sowpxh67n0go029yvrg3f2s3t1jlfm Derrick Jensen 0 625 10452 2450 2022-10-10T16:49:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1199836]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JensenKeithOccupyOakland2011.png|thumb|[[w:Lierre Keith|Lierre Keith]] (aka ekpe) na Derrick Jensen (n'aka nri) nwere Deep Green Resistance na [[w:Occupy Oakland|Occupy Oakland]] na 2011]] '''[[w:Derrick Jensen|Derrick Jensen]]''' (a mụrụ [[w:19 December|19 December]] [[w:1960|1960]]) bụ onye America [[w: author | ode akwụkwọ]] na gburugburu ebe obibi [[w: activism| onye na-eme ihe]] onye bi na [[w: Northern California | Northern California]]. == Okwu Okwuru == * Anyị bụ ndị otu omenala na-emebi emebi nke nwetụrụla. Mwakpo anyị megide ụwa eke, megide ụmụ amaala na omenala ndị ọzọ, megide ụmụ nwanyị, ụmụaka, megide anyị niile site na ohere nke igbu onwe nke nuklia na ụzọ ndị ọzọ - ihe ndị a niile bụ nke a na-ahụtụbeghị mbụ n'ịdị ukwuu na oke ike ha. ** ''Na-ege Ala''' * M ga-asị na mgbe olileanya nwụrụ, omume na-amalite. ** "Gafere Olileanya", [[:w: Orion (akwụkwọ akụkọ)|''Orion Magazine'']] * Otu nwatakịrị dara ogbenye bịakwutere m mgbe m kwuchara okwu wee sị 'Achọrọ m ịgbawa ụlọ ọrụ mmepụta ihe.' Ajụrụ m afọ ole ọ dị, ọ sị 17. A sị m 'ị nwetụla mmekọahụ?' Ọ sịrị 'Mba.' M kwuru 'Cheta na ọ bụrụ na ejide gị, ị gaghị enwe mmekọahụ ruo afọ iri abụọ opekempe.' Nke ahụ apụtaghị na otu onye na-enwe mmekọahụ bara uru salmon. Anaghị m ekwu na ọ bụ ihe kpatara na ị gaghị eme ihe, ana m asị gị adịla onye nzuzu. ** Ajụjụ ọnụ na '' Magazin Okwu '', Maachị-Eprel 2005. * Ọ dịtụbeghị mgbe m dere nke a n'ihu ọha, ma echiche mbụ m na September 11 mgbe m nụrụ ka mmadụ na-awakpo World Trade Center bụ, 'Ah, ugbu a ọ na-amalite. Mmadụ na-emecha lụọ ọgụ. Nyere egwu nke United States na-emenye ndị mmadụ (gụnyere ndị na-abụghị mmadụ, n'ezie) n'ụwa nile (na n'ezie ugbu a afọ ole na ole ka United States na-akpọ mmemme ndị a nke ụjọ usoro 'Shock and Awe'), a bụ m tụrụ ya n'anya na ọ emeghị ogologo oge gara aga. Ndị ogbenye enwewo ndidi na ogologo ntachi obi, nwee ndidi na ogologo ntachi obi karịa ka onye ọ bụla tụrụ anya ya.' Nke ahụ bụ ihe m chere. ** Ajụjụ ọnụ na '' Counterpunch '', 2 Febrụwarị 2005. * Achọrọ m ịkwatu mmepeanya. O doro anya na mmepeanya na-egbu ụwa. Enwere m mmasị ibi na ụwa nke nwere ọtụtụ salmon ọhịa kwa afọ karịa afọ gara aga. Ụwa nke nwere nnụnụ na-akwagharị akwagharị kwa afọ karịa afọ gara aga. Ụwa nke nwere obere dioxins na ire ere na mmiri ara nne. Ụwa nke a na-agaghị ebibi ebibi. Ụwa ebe ọnụ ọgụgụ krill anaghị ada ada. Ụwa ebe enweghị mpaghara nwụrụ anwụ na oke osimiri. Ụwa nke na-adịghị emebi emebi n'usoro. Achọrọ m ibi n'ụwa a na-adịghị egbu egbu. M ga-eme ihe ọ bụla ọ ga-ewe iji ruo ebe ahụ. ** Ajụjụ ọnụ na '' Enweghị nkwekọrịta'', 2005. [https://web.archive.org/web/20090322184924/http://www.nocompromise.org/issues/26jensen.html] * Ọ̀ ga-ekwe omume ikwu banyere mgbanwe ndị bụ́ isi n’etiti ọha mmadụ n’ajụghị onwe anyị ajụjụ ndị anyị na-ajụkarị ịjụ, dị ka ‘Gịnị ma ọ bụrụ na ndị ọchịchị na-egbu ọchụ? Gịnị ma ọ bụrụ na ha adịghị njikere ige ntị n'echiche ma ọlị? Ànyị ga-anọgide na-agakwuru ha n'emeghị ihe ike? . . . Olee mgbe ime ihe ike bụ ụzọ kwesịrị ekwesị iji kwụsị ikpe na-ezighị ezi?' Ma na ụwa na-anwụ - ma ọ bụ karịa na-egbu - anyị enweghịzi okomoko ịgbanwe isiokwu ma ọ bụ hichapụ ajụjụ. Ọ bụ ajụjụ na-agaghị apụ apụ. ** kwuru na '' The Pied Pipers of Pacifism: Lee Hall, Gary Francione, and the Betrayal of Animal Liberation'' nke [[Steven Best]] na Jason Miller (2009). p. 50. === ''Asụsụ Karịrị Okwu'' (2000) === * Jeanette [Armstrong, "onye Okanagan India omenala"] kwuru, ' Àgwà gbasara nzikọrịta ozi ụdị bụ isi ihe dị iche n'etiti nkà ihe ọmụma ọdịda anyanwụ na nke ụmụ amaala. Ọbụna ndị ọkà ihe ọmụma ọdịda anyanwụ kasị nwee ọganihu ka na-ekwenyekarị na ige ntị n'ala bụ ihe atụ.' Ọ kwụsịtụrụ, wee gaa n'ihu na-ekwusi ike, 'Ọ bụghị ihe atụ. Otú ahụ ka ụwa dị.' ** p. 24 * M nọdụrụ ala na kọmpụta na-arụ ọrụ, na-emezigharị ihe. Ịnọ nkịtị gwụrụ m ike. Ọ bụ ehihie. Adị m afọ iri abụọ na abụọ. Ọ bụ June. N'akụkụ ihu nke ugwu Rocky dị na Colorado, égbè eluigwe na-aga n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ehihie ọ bụla n'etiti Mee na mmalite July. Ha na-ekpu, na-agba ọchịchịrị ụbọchị, gbụsara ọnụ mmiri ole na ole, na-emeghe mbara igwe na-amụ, wee na-apụ n'anya dị ka ọtụtụ nrọ. * M si na kọmpụta ahụ pụọ, ahụrụ m na windo dị warara nke m (ma ọ dịghị ihe ọzọ o meghere) akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, na-acha anụnụ anụnụ, na ọkụ. M lere anya na elekere, ihuenyo, windo. Otu awa gafere, wee abụọ. M lere anya ọzọ n'elekere ahụ wee hụ na ọ bụ naanị nkeji iri abụọ. Achọrọ m aka nke abụọ, nkeji nkeji, aka elekere iji mee ngwa ngwa, nyefee m n'elekere ise mgbe a ga-ahapụ m dị ka n'ụlọ mkpọrọ. Mgbe ahụ na mberede, m kwụsịrị, tara site na absurdity nke ịchọ pụọ nanị ihe m nwetara. Awa asatọ, afọ iri asatọ, ihe niile yiri ya. Ọ ga-amasị m ịhapụ afọ ruo ụbọchị ezumike nka m, ruo mgbe oge m ga-abụ nke m ọzọ? N'ebe ọrụ, agbalịrị m ịnọgide na-arụsi ọrụ ike iji mee ka awa gafee ngwa ngwa. Ọ dịghị iche mgbe ị na-ekiri telivishọn, na-akpakọrịta, na-akpali frenetically - e nwere ọtụtụ ụzọ igbu oge. ==Njikọ Mpụga== [[W: Derrick Jensen|Derrick Jensen]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Derrick Jensen|Derrick Jensen]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Jensen, Derrick}} r0q8pm44wby4vg1qntdlawpls177cfs Desmond Elliot 0 626 10453 2453 2022-10-10T16:49:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5264710]] wikitext text/x-wiki == Desmond Elliot == Desmond Elliot (amuru Desmond Oluwashola Elliot; 4 February 1974) bu onye omere, onye isi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye Naijiria megoro n'ihe karịrị narị ihe nkiri abụọ na ọtụtụ ihe ngosi onyonyo na ihe nkiri ncha. Ọ meriri onye na-eme ihe nkiri kacha akwado na ihe nkiri na 2nd Africa Magic Viewers Choice Awards wee họpụta ya maka onye na-eme ihe nkiri na-akwado kacha mma na 10th Africa Movie Academy Awards. A họpụtara ya dị ka onye omebe iwu nke Lagos State House of Assembly, Surulere Constituency, na 11 April 2015 Nigeria General Elections. == Ihe ndi okwuru == * Nkwụsi ike, nnọgidesi ike, na nkwenye bụ okwu nche mgbe niile * Na-ewere ohere ahụ mgbe niile ịzụlite onwe gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/desmond-elliot/1470/ 2tejyxwnvdzvoj0g0uwqztl4j6eqeep Destiny Etiko 0 627 10454 2456 2022-10-10T16:49:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q80189007]] wikitext text/x-wiki == Destiny Etiko == Destiny Etiko (amuru 12 Ọgọst 1989) bu onye omere Naijiria . == Ihe ndi okwuru == * Ihe kacha ọnụ m nwere bụ obi ụtọ m. * Gbaa ọsọ gị. Elela aka ekpe ma ọ bụ aka nri, nọrọ na-elekwasị anya na ọkpụkpọ gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/destiny-etiko/1597/ pyikgs61bdhlhoup9agvgbm0zrviu5o Dhonielle Clayton 0 628 10455 2459 2022-10-10T16:49:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q86984542]] wikitext text/x-wiki [[Dhonielle]] '''Dhonielle''' Dhonielle Clayton bụ onye odee America na onye isi ọrụ nke Akwụkwọ Anyị chọrọ Akwụkwọ dị iche iche. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Bụrụ onye kachasị mma n'achọghị ịka ndị ọzọ." *"Nrọ na-echetara anyị ndị anyị bụ na mmetụta anyị nwere maka ihe ndị gbara anyị gburugburu." *"Ịhụnanya bụ mgbe obi na-akụkọ ọnụ." *“Ụgha dị ize ndụ dị ka mma agha". *“Ị ga-ekpebiri onwe gị". <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/7359319.Dhonielle_Clayton</ref> ===Ebenside=== 9hbgqr3wsqrr1q055b4ljncusv09wtd Di'Ja 0 629 2461 2460 2022-10-10T11:29:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Di'Ja]] '''Di'Ja''' Hadiza Blell ugbu a Hadiza Blell-Olo, onye amara aha ya bụ Di'Ja, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ bịanyere aka na ya ugbu a na Mavin Records. N'afọ 2009, ọ wepụtara otu mbụ ya "Rock Steady", nke ahọpụtara maka Best Urban/R&B Single na 2009 Canadian Radio Music Awards. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Akwụsịla onwe gị mgbe ọ bụla. Bilie mgbe ọdịda ọ bụla gachara. anyị ga-emeri ọnụ. *A sị nnọọ na ọkụ nwere ike ikwu okwu, ọ ga-akọ akụkọ banyere ndị mụnyere ya! <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=di-ja&id=942</ref> ===Ebenside=== ajdgffu1lvhe7alxsiahv3bn9qye7hh Diamond Platnumz 0 630 10456 2464 2022-10-10T16:50:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15429574]] wikitext text/x-wiki == Diamond Platnumz == Nasibu Abdul Juma Issack (amụrụ 2 Ọktoba 1989), nke amara aha ya bụ Diamond Platnumz, bụ onye Tanzania bongo flava onye na-ese ihe na-edekọ, onye na-agba egwu, onye enyemaka na onye ọchụnta ego nke ihe nketa Ha. Amụrụ ma zụlite ya na Tandale, Dar es Salaam. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke WCB Wasafi Record Label, Zoom Extra, Wasafi Bet na Wasafi Media. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Ọ bụrụ na nne gị na nwanyị hụrụ ibe ha n'anya nke ukwuu, nwee ekele, ma hụ ha n'anya nke ukwuu, n'ihi na ọ dị ụkọ ịchọta. * Ọ bụghị maka ịbụ onye a hụrụ n'anya, ọ bụ ịhụ onye hụrụ m n'anya n'anya. Nke ahụ bụ obi ụtọ m. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/diamond-platnumz/1360/ o8g719kp0wfh2reyh109j81csvqoocf Diana, Princess of Wales 0 631 10457 2467 2022-10-10T16:50:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9685]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Diana, Princess of Wales 1997 (2).jpg|thumb|right|200px|Ọ na-esiri m ike ịnagide nrụgide nke ịbụ Princess of Wales, mana m na-amụta ịnagide ya. ~ [[w:Diana, Princess of Wales|Diana, adaeze Wales]]]] '''[[w:Diana, Princess of Wales|Diana, Princess of Wales]]"" (Diana Frances; '' née '' [[w: Spencer family | '' Spencer''']]; [[w:1 July|1 Julaị]] [[w:1961|1961]] &ndash; [[w:31 august| 31 August]] [[w:1997|1997]]) bụ nwunye mbụ [[w:Charles, Prince of Wales|Charles, Okpara eze Wales]]. Ntorobịa ya na ịma mma ya mere ka ọ bụrụ akara ngosi nke nwanyị mgbe a mara ọkwa njikọ aka nke di na nwunye; Otú ọ dị, alụmdi na nwunye ha emeghị nke ọma ma ọ kparịrị mbanye mgbasa ozi nke ndụ eze wetara. Di na nwunye ahụ kewara na 1992 wee gbaa alụkwaghịm na 1996; E gburu ya n'ihe mberede ụgbọ ala na Paris n'afọ sochirinụ. Ọ mụụrụ Charles ụmụ nwoke abụọ : [[w:Prince William of Wales|Prince William nke Wales]] na [[w: Prince Harry of Wales|Prince Harry nke Wales]],ọ mụrụ na 1982 na 1984 n'otu n'otu. == Okwu Okwuru == * Ezinụlọ m na-agwa m mgbe niile na m bụ onye toro eto. Na m bụ onye nzuzu na nwanne m nwoke bụ onye amamihe. M na-amakwa nke ahụ mgbe nile. M na-agakwuru onyeisi ụlọ ọrụ na-ebe akwa na-asị na ọ dị m ka ya bụrụ na m abụghị onye nzuzu. ** Ekwuru onye nchịkwa olu Peter Settelen na 1992, dị ka ekwuru na [http://www.msnbc.msn.com/id/6619607/t/tapes-reveal-more-princess-diana/"Tape na-ekpughe ihe ndị ọzọ sitere n'aka Princess Diana : NBC News nanị: N'ime ndụ nke akara ngosi oge, ''NBC News'' (Nọvemba 30 2004) * Mgbe m malitere ndụ ọha m, afọ iri na abụọ gara aga, aghọtara m na mgbasa ozi nwere ike ịmasị ihe m mere. Aghọtara m na mgbe ahụ, uche ha ga-elekwasị anya na ndụ onwe anyị na nke ọha. Ma, amaghị m otú nlebara anya ahụ ga-esi rigbuo onwe ya. Ma ọ bụ ókè ọ ga-emetụta ma ọrụ ọha na eze na ndụ m, n'ụzọ, nke ahụ siri ike idi. N'ọgwụgwụ nke afọ a, mgbe m dechara akwụkwọ ndekọ aha m nke ọrụ gọọmentị, m ga-ebelata oke ndụ ọha mmadụ m na-ebi ugbu a. ** [http://www.settelen.com/diana_time_and_space.htm okwu maka nri ehihie Headway (3 Disemba 1993)] * Ọ na-achọ ọkachamara iji mee ka ọha mmadụ na-enwe obi abụọ kwenye na ọ kwesịrị ịnakwere azụ n'etiti ya ọtụtụ ndị a chọpụtara dị ka psychotics, neurotics na ndị ọzọ na-arịa ọrịa ndị obodo Victorian kpebiri na a ga-edebe ya n'ihu na nchekwa nke ụlọ ọrụ uche. ** Princess of Wales n'oge okwu maka Turning Point na 1990 **[http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/5871774/Diana-Princess-of-Wales.html The Telegraph, (31 Aug 1997)] *N'ezie, anyị dị atọ n'alụmdi na nwunye a, n'ihi ya, ọ dị ntakịrị. ** Na-aza ajụjụ a "Ị chere na Oriakụ Parker Bowles bụ ihe kpatara ndakpọ alụmdi na nwunye gị?" N'ajụjụ ọnụ a gbara Martin Bashir na http://www.bbc.co.uk/politics97/diana/panorama.html na BBC Panorama (20 November 1995) *Ọ gaghị aga nwayọ, nke ahụ bụ nsogbu. M ga-alụ ọgụ ruo ọgwụgwụ, n’ihi na ekwere m na m nwere ọrụ m ga-arụ, enwekwara m ụmụ abụọ m ga-azụ. ** Ajụjụ ọnụ Martin Bashir na BBC Panorama (20 Nọvemba 1995) *Amakwara m na agaghị m abụ eze nwaanyị ọzọ. Ọ ga-amasị m ịbụ eze nwanyị nke obi ndị mmadụ, n'ime obi ndị mmadụ, mana ahụghị m onwe m ịbụ eze nwanyị nke obodo a. Echeghị m na ọtụtụ ndị ga-achọ ka m bụrụ eze nwaanyị. ** Ajụjụ ọnụ Martin Bashir na BBC Panorama (20 Nọvemba 1995) *Ana m eme ihe dị iche, n'ihi na anaghị m agbaso akwụkwọ iwu, n'ihi na m na-esi n'obi na-edu, ọ bụghị isi, na agbanyeghị na nke ahụ mere ka m banye ná nsogbu n'ọrụ m, m ghọtara nke ahụ. ** Ajụjụ ọnụ Martin Bashir na BBC Panorama (20 Nọvemba 1995) * Mee omume obiọma na-enweghị atụ na-atụghị anya ụgwọ ọrụ, na-echekwa na otu ụbọchị mmadụ nwere ike imere gị otu ihe ahụ. **[http://www.huffingtonpost.com/david-allison/diana-the-legacy_b_1844945.html The Huffington Post - Diana: The Legacy (31 Aug 2012)] * Onye ọ bụla kwesịrị ka e jiri ya kpọrọ ihe. Onye ọ bụla nwere ikike inyeghachi ihe. ** ''Onye nche'', Disemba 9, 1995, p. 2 * Ebe ọ bụla m na-ahụ nhụjuanya, ọ bụ ebe ahụ ka m chọrọ ịnọ, na-eme ihe m nwere ike ime. ** Ekenyere Diana site n'aka onye na-ede akụkọ ndụ ya Andrew Morton, ''The Sun'' (1 Septemba 1997), p. 18 * Site na nwata ọtụtụ ndị echewo na a tụrụ anya na ha ga-abụ ndị zuru oke, mana ha echeghị na ha nwere ikike ikwupụta ezi mmetụta ha nye ndị gbara ha gburugburu - mmetụta nke ikpe ọmụma nke mkparị onwe onye na enweghị nkwanye ùgwù onwe onye. Ịmepụta n'ime ha mmanye 'ịgbari dị ka a na-agbaze' na-apụ n'anya. **[http://www.settelen.com/diana_eating_disorders.htm Okwu nke Princess of Wales gbasara nsogbu iri nri (27 Eprel 1993)] *Ụmụaka a kwesịrị inwe mmetụta dị ka ụmụaka ndị ọzọ. Ịkpọ egwu, ịchị ọchị na ịkwa ákwá, ime enyi, ịnụ ụtọ ahụmahụ nkịtị nke nwata. Iji nwee mmetụta na ha hụrụ n'anya ma na-azụlite na gụnyere ụwa ha bi na ya, na-enweghị ihere nke AIDS na-aga n'ihu na-adọta. **[http://www.settelen.com/diana_women_and_children_with_aids.htm The Princess of Wales n'oge okwu banyere ụmụ nwanyị na ụmụaka nwere AIDS (8 Septemba 1993)] ==Njikọ Mpụga== [[W: Diana, Princess of Wales|Diana, Princess of Wales]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Diana, Princess of Wales|Diana, Princess of Wales]] na wikiquote. 1gulg5b4fl0va2dnvz8rk74mgau7mte Diana Ejaita 0 632 10458 2470 2022-10-10T16:50:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47308287]] wikitext text/x-wiki [[Diana Ejaita]] '''Diana Ejaita''' Diana Ejaita bụ onye Naijiria-Italian na-ese ihe na onye na-emepụta akwa akwa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Isiokwu na-eme ka m nwee njikọ na Africa, mgbọrọgwụ m, agbụrụ m, ikike ojii, animism na ihe nketa akụkọ ihe mere eme, ọdịda omenala site na colonialism na mbata, ịkpa ókè, nchịkwa okpukpe na nke omenala." <ref>https://ko-artspace.com/artists/37-diana-ejaita/</ref> ===Ebenside=== tadds3j8vcon6c3byryr8twutann25j Diana Gabaldon 0 633 10459 2473 2022-10-10T16:50:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272492]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Diana Gabaldon (2010) (cropped).jpg|thumb|Diana Gabaldon na 2010]] ''[[w:Diana Gabaldon|Diana J. Gabaldon]]''' (Jenụwarị 11, 1952) bu onye odee America. == Okwu Ndi Okwuru == *"M na-achọ nnọọ oge na ebe m ga-edowe akwụkwọ akụkọ ihe mere eme n’ihi na achọrọ m ịmụ otú e si ede ya. Agaghị m egosi ya onye ọ bụla, hapụ naanị ibipụta ya, yabụ na ọ baghị uru ebe m debere ya. Ahụrụ m nwa okorobịa a ka ọ nọ na kilt wee chee na nke ahụ na-enweta nke ọma, yabụ gịnị kpatara na ọ bụghị Scotland na narị afọ nke 18?" ** Na ihe kpaliri ya ide akwụkwọ akụkọ ihe mere eme na [https://www.scotsmagazine.com/articles/diana-gabaldon-outlander-inspiration/" E jidere n'etiti ụwa abụọ - Diana Gabaldon Interview"] na '' Magazin Scots " (Mar 2, 2018) *"Nke mbụ, ọnọdụ mmekọahụ dị mma bụ mgbanwe mmetụta uche, ọ bụghị mmiri ara. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ihe na-eme n'anụ ahụ adịghị mkpa n'ezie. Ọ bụ ihe na-eme na mmetụta mmetụta dị mkpa. Ị na-eji njirimara anụ ahụ ma ọ bụ ntọala, naanị dị ka ụzọ isi jide onye na-agụ akwụkwọ n'oge a, mana ọ bụ maka ihe na-eme n'etiti mmadụ abụọ a. Na nke ahụ na-eduga n'ụkpụrụ nke abụọ, nke bụ na ezigbo mmekọahụ nwere ike ime naanị n'etiti mmadụ abụọ pụrụ iche na ndị akọwapụtara ..." ** Maka otu o siri gosipụta ihe nkiri agụụ mmekọahụ na-ede na [https://www.townandcountrymag.com/leisure/arts-and-culture/a24146013/outlander-diana-gabaldon-interview-great-american-read “Outlander Author Diana Gabaldon na Iwu ya abụọ maka ide ihe nkiri mmekọahụ dị mma"] na "Obodo na Obodo" (2018 Ọkt 24) *"Abụ m prọfesọ mahadum, makwa akara ugo mmụta niile m nwetara bụ na sayensị sayensị, n’ihi ya, amaara m otú m si aga n’ọ́bá akwụkwọ. Ọ bụ ya mere m ji kpebie akụkọ ifo akụkọ ihe mere eme. Ọ dị ka ọ dị mfe ilele ihe anya karịa imepụta ha. Ọ bụrụ na ọ tụgharịrị na enweghị m echiche ọ bụla, enwere m ike izuru ihe na ndekọ akụkọ ihe mere eme!" ** Maka otu nyocha ọbá akwụkwọ si enyere ya aka ide nke ọma na [https://www.scotsmagazine.com/articles/diana-gabaldon-outlander-inspiration/"Ejidere n'etiti ụwa abụọ - Diana Gabaldon Interview"] na ''The Scots Magazine' ' (Mar 2, 2018) *"Mgbe m kpebiri ide akwụkwọ akụkọ, enwere m ọrụ oge niile abụọ na ụmụaka atọ na-erubeghị afọ isii, n'ihi ya, achọghị m ka onye ọ bụla gwa m na ha enweghị ohere ide akwụkwọ, ma m mụtara ịrụ ọrụ na ya. n'etiti abalị, ma m ka na-eme nke ahụ…" ** Na ịhazigharị akwụkwọ akụkọ na ndụ onwe ya na [https://collider.com/diana-gabaldon-outlander-interview/"Diana Gabaldon na Usoro Edemede 'Outlander' & Ịmara Sam Heughan Was Jamie"] na ''Collider " (Ọgọst 2, 2018) ==Njikọ mpụga == [[W: Diana G|Diana Gabaldon]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Diana Gabaldon|Diana Gabaldon]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Gabaldon, Diana}} b86gdk40qcu1spqy4lrg2pvhonr831o Diana Ross 0 634 14313 10460 2023-09-20T21:51:52Z Terve ja näkemiin 536 File wikitext text/x-wiki [[File:Nobel_Peace_Prize_Concert_2008_Diana_Ross1.jpg|thumb|Ross (2008)]] == Daina Ross == Diana Ernestine Earle Ross (amuru March 26, 1944) bu onye America na-eme ihe nkiri na onye omere. Ọ ghọrọ onye a ma ama dị ka onye na-agụ egwú nke otu olu ndị Supremes, bụ onye ghọrọ omume kacha aga nke ọma nke Motown n'oge 1960 na otu n'ime ụmụ agbọghọ kacha ere n'ụwa oge niile. == Ihe ndi okwuru == * Ị pụghị ịnọrọ naanị ebe ahụ chere ka ndị mmadụ nye gị nrọ ọla edo ahụ. Ị ga-esi ebe ahụ mee ka ọ mee n'onwe gị. * Kama ile anya n'oge gara aga, m na-etinye onwe m n'ihu afọ iri abụọ ma gbalịa ileba anya n'ihe m kwesịrị ime ugbu a ka m wee ruo ebe ahụ. * Wepụta ntakịrị oge n'ụbọchị ị na-arụsi ọrụ ike iji gbaa onye furu efu agbamume. * Ekwenyere m nke ukwuu na nrọ na-emezu. Ọtụtụ mgbe, ha nwere ike ọ gaghị abịa mgbe ịchọrọ ha. Ha na-abịa n'oge nke ha. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/12650-Diana_Ross psnebwuu2zi45m15vfi68wer2weh39m Diana West 0 635 10461 2479 2022-10-10T16:50:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5271340]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Diana West|Diana West]]''' (Nọvemba 8, 1961 –) bụ onye odee akwụkwọ akụkọ na onye edemede America na mba. == Okwu Okwuru == * "Jihad bụ ihe nzuzo ndị nyocha a na-edobe, mana ọ bụ naanị n'onwe ha. Ọ na-akpali igbu ọchụ megide ndị agha ekwesịghị ntụkwasị obi. Ọ bụkwa akụkụ nke omenala na-eme atụmatụ U.S. utopian ịzụ ndị agha Afghanistan na ndị uwe ojii nwụrụ na mbata. Ọ bụghị ikwu otú ahụ agaghị eme ka ọ pụọ. Ọ na-emefusị ndụ ndị anyị. Ọ nwere onye na-eche?" **[https://www.washingtonexaminer.com/more-afghan-carnage-against-western-soldiers Ọtụtụ ogbugbu ndị Afghanistan megidere ndị agha ọdịda anyanwụ] (Jenụwarị 21, 2012) ==Njikọ mpụga== [[W: Diana West|Diana West]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Diana West|Diana West]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:West, Diana}} mras90apv48anz9qzgc28ws3zll6b8a Diana Wynne Jones 0 636 12127 10462 2022-10-10T21:36:28Z Jon Harald Søby 3 Jon Harald Søby moved page [[Diana Wynn Jones]] to [[Diana Wynne Jones]]: spelling wikitext text/x-wiki ''[[w:Diana Wynne Jones|Diana Wynne Jones]]''' ([[w: Ọgọọst 16|August 16]], [[w:1934|1934]] - [[w: Maachị 26|March 26]], [[w:2014|2011]]) bụ onye odee Bekee ama ama maka akwụkwọ akụkọ ya fantasy maka ụmụaka na ndị okenye, yana obere ego nke na-abụghị akụkọ ifo. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ihe ndị anyị maarala ahụ́ dị ka akụkọ ifo ma ọ bụ akụkọ ifo dị nnọọ adị ná ndụ ndị mmadụ. Ndị mara mma na-akpa àgwà dị ka ndị nne di na nwunye ọjọọ. Kwa ụbọchị." **[https://web.archive.org/web/20060417131150/http://www.dianawynnejones.co.uk/author/default.aspx 'Banyere Onye Odee', '' Ọtụtụ Ụwa nke Diana Wynne Jones'' (HarperCollins, 2005). eweghachiri [[w: June 14|June 14]] [[w:2005|2005]]. === ''[[w:Dalemark Quartet|Dalemark Quartet]]'' === ==== ''[[w:Cart na Cwidder|Cart na Cwidder]]" (1975) ==== :<small> [[w:ISBN|0-06-076369-8]] </small> * "Ọ bụrụ na i bilie kwuo eziokwu n’ụzọ na-ezighị ezi, ọ bụghịzi eziokwu, n’agbanyeghị na ọ pụrụ ịdị ike otú ọ dịbu." ** p. 212. ==== ''[[w: Drowned Ammet|Mmiri mmiri Ammet]]'' (1977) ==== :<small> [[w:ISBN|0-06-076369-8]] </small> * "Ndị mmadụ nwere ike ịna-eche otú Mitt si bata n’Oké Osimiri Holand, buru bọmbụ, na ihe o chere na ọ na-eme. Mitt tụrụ onwe ya n'anya n'ikpeazụ." **p. 223. ** Ahịrị nke mbụ. *"Mitt echefurughị ala ya zuru oke. O chetara ya, n’agbanyeghị na ọ dị ntakịrị ntakịrị, oge ọzọ ifufe dakwasịrị, ma ọ maliteghị ịchọ ya ọzọ. O doro ya anya na ndị agha kpọghachitere gị ọzọ ma ị gawa. O wutere ya. Mgbe mkpịsị ya na-abịakwute ya n’ịdị jụụ, ma ọ bụ na-esi ísì ụtọ, ma ọ bụ, mgbe e mesịrị, ọ bụrụ na ifufe fetuo otu akwụkwọ, ma ọ bụ oké ifufe si n’oké osimiri na-eti mkpu, o wee jide otu akwụkwọ ahụ n’etiti mkpọtụ ya, chere maka ebe zuru oke ya furu efu wee chee nwa oge ka a ga-asị na obi ya ga-agbaji." ** p. 233. === ''[[w:Ike nke atọ|Ike nke atọ]]'' (1976) === :<small> [[w:ISBN|0-00-711370-6]] </small> * "Naanị ezigbo Dorig bụ Dorig nwụrụ anwụ." ** p. 9. * "Mmadụ achọghị ịnakwere otuto dị ka ihe kwesịrị ekwesị. Mmadụ chọrọ iju ndị mmadụ anya na ya." ** p. 9. * "Ọ masịrị Adara. "Olee otú i si mara nke ahụ?" <br /> "Amụtara m ya," Hathil kwuru. "Ọ na-akwụ ụgwọ ịmụta ihe." ** p. 25. * "Ọ bụ otu n’ime ndị nwere ike ikwu okwu na ikwu okwu. Gair gere ntị n'olu ọjọọ ya - "Dịka ọbọgwụ," Ayna kọwara ya - ma nwee olileanya na ọ ga-akwụsị esemokwu ahụ. Mana Adara kwuru otu oge Kasta enwebeghị esemokwu na ndụ ya. Ọ na-ekwu naanị onye ọ bụla enweghị uche." ** p. 108. * "Lee ebe a," Gerald kwuru, "kedu ihe ị chere maka Giants?" <br /> E nwere ụdị nkwụsịtụ na-eme mgbe ndị mmadụ na-achọghị ikwu ihe ha chere n'ezie." ** p. 166. * "N'elu scones gburugburu tebụl kichin, ọ pụtara na nwanne mama Mary chere na Ayna, Gair na Ceri sitere [[w:Malaysia | Malaysia]]. Brenda lere ihu ha anya wee kubie ume na ọkara. <br /> Ka Gerald nọ na-akụ Brenda n'azụ, Ceri dabere na tebụl na-ama jijiji wee legide anya n'anya nwanne mama Mary. "M na-atụ egwu na anyị anaghị echeta Masaylia ma ọlị." <br /> "Malaysia!" gbara Aịna. <br /> "Ma ọ bụ nke ahụ," Ceri kwuru." ** p. 174. * "Nke a bụ arụmụka ochie nke ukwuu. Obi ụtọ kasịnụ nke ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu. Ọ bụrụ na ị na-eche banyere ya, ị ga-ahụ na ọ na-arụ ọrụ mgbe niile na ole na ole na-ata ahụhụ maka ọdịmma nke ndị ọzọ." <br /> "N'ime akụkọ," Gair kwetara n'enweghị olileanya. "Ndị ikom nwere obi ike na-anwụ na-agbachitere ndị ọzọ. Ma nke a adịghị otú ahụ!" <br /> "Kpọọ ya ụdị nke ọgbara ọhụrụ," Mr Claybury tụrụ aro n'obiọma." ** p. 201. === ''[[w: The Homeward Bounders | The Homeward Bounders]]" (1981) === :<small>[[w:ISBN|0-00-675525-9]]</small> * "E nwere ntakịrị ihe oyiyi ọcha n’ebe ahụ. Ugbu a abụghị m nka. Ahụrụ m na ọ bụ nke ibe na-enweghị uwe - M na-eche mgbe niile ihe kpatara na ọ bụ Art na-ewepụ uwe gị: ọ dịghị mgbe ha na-etinye na ọgazị pimples - na nke a ibe e ọbọp ke chains. Ọ naghị adị ka a ga-asị na ọ na-anụ ụtọ onwe ya, na obere ihe ijuanya." ** p. 13. * "Ị gaghị ekweta na owu na-ama gị." ** p. 36. * "Ihe ndị a na-apụghị ibipụta!" M kwuru - naanị m ekwughị nke ahụ. M kwuru ha n'ezie." ** p. 56. * "A bụ m onye obi tara mmiri n'ebe obibi. Ọ dị ka ọ nweghị ihe m na-amaghị. <br /> Mgbe ahụ, agbagara m Helen. Onye iro agbata obi m enyi. O nweghị ihe dị ka Helen n'ụwa ọ bụla m ga-aga. Mgbe ụfọdụ, anaghị m eche na ọ bụ mmadụ ma ọlị." ** p. 70. * "Nke ahụ bụ nsogbu Joris nwere. Ọ mara mma. Ị mechara nwee mmasị na ya, ihe ọ bụla i mere. Ọbụna mgbe ị chọrọ ịma jijiji ruo mgbe isi ya dapụrụ." ** p. 131. === ''[[w: Ọkụ na Hemlock | Ọkụ na Hemlock]]" (1985) === :<small>[[w:ISBN|0-00-675519-4]]</small> * "Ọ bụrụ na ọ dịghị ihe merenụ, ọ dịghị ihe ọ bụla ị ga-echeta," ka ọ gwara onwe ya, na-agbalị ka ọ dị ka nkà ihe ọmụma. "N'ezie ọ dịghị ebe ịmalite." ** p. 14. * "Ime ka à ga-asị na ọ dị otú ahụ. Ihe dị ka ọ na-eme onwe ha, ozugbo ị na-aga." ** p. 29. * “Ndị dike na-ahụ ihe dị otú ahụ,” ka o kwuru. <br /> "O doro anya na ọ bụ ụdị mgbaasị," Polly kwetara, na-akparị ya. <br /> “Ọ ga-abụrịrị,” ka o kwuru. Ọ dị ka ọ na-akparị ya." ** p. 34. * '' Ezigbo Polly, '' <br /> '' Tom na-achọ gị, n'ihi ihe ụfọdụ m na-apụghị ịghọta, tụlee azụ mmadụ. Ọ na-ekwu na e nwere ọtụtụ ihe ndị ọzọ i kwesịrị ịtụle, ma nke ahụ bụ ihe atụ pụtara ìhè. Ọ na-akpọ gị òkù ka ị gaa n'akụkụ oké osimiri n'oge okpomọkụ a ma kirie ụmụ amaala ebe ahụ ka ha na-anwụ. N'ebe ahụ, ị ​​​​ga-ahụ azụ - azụ nwere eriri, azụ na-agbapụta, na azụ nwere unyi gbanyere mkpọrọgwụ. Ị ga-ahụ, ka ọ na-ekwu, akpụkpọ ahụ na-acha odo odo, isi ojii, pimples, pores toro na na ntutu isi.'' <br /> ''Nke a na-eme m ọrịa, mana Tom kwuru na-aga n'ihu. Ọnwụ anwụ na-akpụ akpụ, waatị, etuto, ahihia ahihia na midge na mpịakọta akpụkpọ ahụ. Ọbụlagodi azụ na-enweghị ntụpọ ndị a, ọ na-ekwu, ọ na-adịkarịghị ma ọ bụ na-adaghị ụda, ọ gwụla ma o nwere gooseflesh. N'ezie, ọ na-emegide gị ịchọta otu inch nke silk ma ọ bụ otu akwara dị ike n'ime narị yad ọ bụla nke ọkara anwụ anwụ. Enwere m olileanya na ị maara ihe ihe a niile bụ maka, n'ihi na anaghị m. Echere m na ị ga-anọ n'akụkụ oké osimiri ma ọ bụrụ na ị nwere ike.'' <br /> ''Nke gị mgbe ọ bụla, Sam.'' ** p. 265. * "Obi ụtọ abụghị "ihe" ị pụghị ịpụ na-enweta ya dị ka iko tii. Ọ bụ otú obi dị gị maka ihe." ** p. 311. * I"ji hụ onye ọzọ n’anya nke ga-ahapụ ya, ị ga-ahapụ ya ka ọ laa ruo mgbe ebighị ebi ma ọ bụ na ị hụghị ya n’anya nke ukwuu." ** p. 392. === ''[[w: Akụkọ nke Obodo Oge | Akụkọ Oge Obodo]]" (1987) === :<small>[[w:ISBN|0-00-675520-8]]</small> * "Vivian lere anya. Ọ hụtụbeghị nwa nwoke nwere ogologo ntutu dị otú ahụ! N'ezie, o nwere echiche na-edoghị anya na a mụrụ ụmụ nwoke na ntutu isi ha dị mkpụmkpụ azụ na akụkụ na naanị ụmụ agbọghọ nwere ntutu isi toro ogologo." ** peeji 16-17 . * "Enwere m ike iri ihe ndị a?" o kwuru. <br /> "Ee e," Vivian kwuru. "Agụụ na-agụ m." <br /> "M ga-enye gị ọkara," Sam kwuru, n'ụzọ doro anya na ọ na-emesapụ aka." ** p. 21. * "Ma o toro oke!" Nwoke iwe were kwuru, ka na-ele Vivian anya. "Nwa agbọghọ a ezughị oke!" <br /> … <br /> Jonathan kwuru, sị: “Ọ dị afọ isii mgbe ọ gara, Nna. O yighị ka ụjọ tụrụ ya. "Nke ahụ bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ isii gara aga. Chee echiche otú m gbanwere kemgbe ahụ." <br /> “Ya mere, i nwere,” ka nwoke a na-atụ egwu kwuru, na-atụgharị anya na Jonathan dị ka a ga-asị na o cheghị na mgbanwe a ga-aka mma. "Ahụrụ m," ka o kwuru. "O toro." ** p. 45. * "Ọ bụrụ na ị kpọọ m V.S. ọzọ," ọ sịrị, "M ga-eti mkpu - a na m adọ gị aka ná ntị!" <br /> Sam mara aka ya. "Ị chọrọ bọta-pie," ka o ji obiọma kwuo." ** p. 73. * "Ọ na-agwụ ike nke ukwuu. Ikekwe, ọ bụ ọrụ ya ịbụ ihe na-agwụ ike, Vivian chere, na nke a ọ dị nnọọ mma n'ọrụ ya." ** peeji 78-79 . * ""Kọcha" mmụọ abụọ oge ahụ!" ọ fọrọ nke nta ka o tie mkpu. "Ha mere m nke ọma '' ijide n'aka '' ị bụ nwanyị oge! Ma ị bụghị, ị bụ? Enwere m ike ịgwa gị na ị bụ ezigbo mmadụ narị afọ iri abụọ na okwu ọ bụla ị kwuru. ''[[w: Mickey Mouse| Mickey Mouse]]!''" o tiri mkpu." ** p. 87. === ''[[w:Hexwood|Hexwood]]'' (1993) === :<small>[[w:ISBN|0-00-675526-7]]</small> * "Ann ledara ya anya, gbasaa n’ụlọ akụ̀ na-ejikere ịrahụ ụra, iwe were ya. "Mgbe ahụ, ị ​​ga-aga na" gwa ya "! Ị kwesịrị ị na-ele ya anya"! Ọ nọ naanị ya n'osisi a, ma ọ dị obere, ma ọ maghị ọbụna na o kwesịghị ịpụ na ya. Ma eleghị anya, ọ maghị otú e si arụ ọrụ n'ubi iji nweta nri, ị - ị na-eji nwayọọ mee ya, n'ihi ọbara na - na "ọ dịghị ihe ọ bụla", na ị na-atụ anya ka ọ rụọ ọrụ gị rụrụ arụ maka gị, na ị gaghị agwa ya ''iwu''! Ị pụghị imere mmadụ ihe ahụ!" ** peeji 54-55 . * "Ọ dị ka a ga - asị na ọ dị gị mkpa ịbanye n'ubi ahụ ogologo oge iji mata bannus wee jide ya, wee nye iwu ka ọ kwụsị." <br /> "Buso m agha n'ime otu ìgwè ụmụ agbọghọ na-agba egwu ma napụ onye dulcimer n'ime nwa agbọghọ na-edu ndú," Reigner Two kwuru n'ụzọ na-adịghị mma. "Enwere m ike ịhụ onwe m naanị, echere m na ndị nzuzu chepụtara ihe a nwere ike iche n'ụzọ dị mfe iji kwụsị ya. Kedu ihe dị njọ na mgba ọkụ na-acha uhie uhie?" ** p. 138. * "Otu onye kwesịrị imeso onye ọzọ ihe n'ụzọ kwesịrị ekwesị, ọ bụrụgodị na onye ahụ bụ ya onwe ya." <br /> "Kedu echiche dị ịtụnanya!" Mordion kwuru." ** peeji 181-182 . * "Oh, daalụ!" ọ gbawara. "Achọghị m ya - ọ dịkarịa ala, emere m ya, ma anaghị m ekwu ya ugbu a, ọ bụghịkwa ọzọ!" Ọ tụgharịrị otu ogwe aka gburugburu Yam wee tụgharịa nke ọzọ n'ime uwe mwụda nke Mordion a kpọkọtara. "Ha bịara. Ha kwara nchara. Ekwela ka ha"!" ** p. 255. * "Biko, akụkọ gị, ma ọ bụ na m ga-akpasu ndị isi ala-eze m iwe site n’ịgbara ihe dị nsọ." ** p. 261. === Usoro ihe nkiri === ====''Ụlọ elu na-akwaga akwa''==== Hụ [[w:Ụlọ |Ụllọ Na-akwaga Howl]]. ==== ''[[w:Castle in the Air|Castle in the Air]]" (1990) ==== :<small> [[w:ISBN|0-00-675530-5]] </small> * "Ọ bụ n'ezie kapeeti anwansi." Abdullah nụrụ nke ahụ mbụ. Ọ kpọọrọ isiala n'elu aka ya gbakọtara. "Ọtụtụ na dị iche iche bụ omume ọma kwuru na-ebi na kapet," o kwetara. "Olee onye na-ede uri aja na-ekwu maka nke a? Ọ na-anabata mmadụ n'ụlọ n'ụlọikwuu ya? Ọ na-eme ka udo dị na ọkụ ọkụ? Ma ọ bụ ma eleghị anya, "ka o kwuru, na-eji otu mkpịsị ụkwụ na-atụgharị ọnụ ahụ gbawara agbawa nke ọma, "ọ bụ kwuru na agaghị agwụ agwụ?" ** peeji 16-17 . * "Ma eleghị anya," ka o kwuru, "i kwesịrị ịkpachara anya banyere onye ị na-ahapụ nkịta gị ka ọ taa." <br /> "Ọ bụghị m!" Jamal kwuru. "Abụ m onye kwere ekwe nke nnwere onwe ime nhọrọ. Ọ bụrụ na nkịta m ahọrọ ịkpọ agbụrụ mmadụ niile asị ma e wezụga onwe m, ọ ga-enwere onwe ya ime otú ahụ." ** p. 31. * “Ọ dịghị mgbe m kwuru na ọchịchọ m kwesịrị imere onye ọ bụla ihe ọma,” ka genie ahụ kwuru. "N'ezie, m ṅụrụ iyi na ha ga-eme ihe ọjọọ dị ka o kwere mee." ** peeji 102-103. * "Gwa m maka akwa Ọkachamara nke a." <br /> Ezé Sophie na-eti mkpu, ma o ji nganga kwuo, sị, "Ọ bụ ọkachamara kachasị mma na Ingary ma ọ bụ n'ebe ọ bụla ọzọ. Ọ bụrụ na ọ ga-enwe oge, ọ gaara emeri djinn ahụ. Ọ bụkwa onye aghụghọ na ịchọ ọdịmma onwe onye nanị na ihe efu dị ka peacock na dị egwu ma ị nweghị ike itinye ya n'ihe ọ bụla." <br /> "N'ezie?" jụrụ Abdullah. "Ọ bụ ihe ijuanya na ị ga-eji nganga na-ekwu ụdị omume ọjọọ dị otú ahụ, na-ahụ ụmụ nwanyị n'anya." <br /> "Gịnị ka ị pụtara - omume ọjọọ?" Sophie ji iwe jụọ ya. "Anọ m na-akọwa" akwa." ** p. 214. ==== ''[[w: Ụlọ Ọtụtụ Ụzọ | Ụlọ Ọtụtụ Ụzọ]]" (2008) ==== :<small> [[w:ISBN|0-00-727569-2]] </small> * "Ya mere, ị ga-achọ igbutu hydrangeas ndị a, yabụ?" <br /> "Gịnị maka?" Charmain kwuru. <br /> "Ọ na-amasị m igbutu ihe," kobold kọwara. "Chief ụtọ nke ugbo." ** p. 57. * "Oh, lee obere nkịta na-atọ ụtọ!" Oriakụ Baker tiri mkpu. "Agụụ ọ na-agụkwa ooh?" O nyere Waif achịcha fọdụrụnụ ọ na-eri. Waif weere ya nke ọma, rie ya n'otu ntabi anya ma nọgide na-arịọ arịrịọ. Oriakụ Baker nyere ya otu achịcha si na efere ahụ. Nke a mere ka Waif arịọsi ike nke ukwuu karịa mgbe ọ bụla. <br /> "Akpọrọ m asị," Charmain gwara Waif." ** p. 99. * "Ekwetaghị m nke a!" Pita kwuru. "Gịnị kpatara na ọ bụ nkwanye ùgwù na-amaghị otú e si eme ihe? Ọ bụ nkwanye ùgwù iji ihe ncha ọkụ ọkụ?" <br /> "Nke ahụ," Charmain ji mpako kwuo, "bụ ihe mberede." ** p. 109. "Enwere m obi ụtọ n'oge nwata. Ọ dịghị onye hụrụ m n'anya. Echere m na m nwere ikike ịnwale ọzọ, na-ele anya pwetier, ọ bụghị gị?" ** p. 306. === Usoro Magids === ===''[[w:Mrlin Conspiracy|Mrlin Conspiracy]]" (2003)==== :<small>[[w:ISBN|0-00-715140-3]]</small> * "Anọwo m na Ụlọikpe ahụ n’oge ndụ m niile, na-eme njem na ọganihu Eze. <br /> Amaghị m ka m ga-esi gaa n'ihu. M nọdụrụ ala legidere anya n'ahịrịokwu a, ruo mgbe Grundo kwuru, "Ọ bụrụ na ị nweghị ike ime ya, "M ga-eme ya." <br /> Ọ bụrụ na ị maghị Grundo, ị ga-eche na nke a bụ onyinye mmesapụ aka, mana ọ bụ ihe iyi egwu n'ezie. Grundo bụ dyslexic. Ọ gwụla ma o chesiri echiche ike, ọ na-ede n'ime ime na azụ. Ọ na-eyi m egwu na ọkara ibe akwụkwọ gbagọrọ agbagọ na okwu ndị dị ka "n'ime" na-atụgharị dị ka "sindie" na "akụkọ" dị ka "otsyr". ** p. 7. ** Ahịrị mbụ nke akwụkwọ akụkọ. * "Oh, Onyenweanyị! Ọ bụ onye na-akwa ákwá!" Grandad kwuru na-asọ oyi. "A sị na m ga-ama, m gaara anọ." <br /> "Ọtụtụ ndị Merlin akwaala mgbe ha buru amụma," papa m kwuru. <br /> "Amaara m. Ma ọ gaghị amasị m, ọ bụ m?" Grandad zaghachiri." ** p. 27. * "Ịtụnanya. Ị nọ" ebe a ", ma ị pụghị ime ihe dị mfe dị ka ihie ọkụ, ma ọ bụ na m pụtara lazing ziri ezi? Nke ọ bụla. Ị na-apụghị. Gịnị mere?" <br /> "Ọ dịghị onye gosiri m otú," ka m kwuru. <br /> Ọ na-efegharị, na-ele anya dị nsọ. "Ehota m ihe," ka o kwuru. "A na-agụ m nke ọma na akwụkwọ nke ụwa dị iche iche, ị maara, na m na-ehota." [[W:The Lion, the Witch and Wardrobe|Gịnị ka ha na-akụziri ha n'ụlọ akwụkwọ ndị a?]] ** p. 113. * "Ihe ị na-eme bụ ịchọta etiti gị - ị nwere ike ime nke ahụ?" <br /> "otubo m, ị pụtara?" M kwuru. <br /> "Ee e, '' mba''!" ọ kwara ákwá. "Ị bụghị "nwanyị"! Ma ọ bụ "Ị bụ"? ** peeji 113-114 . * "Ọ́ naghị adị gị ka ọ dị ebube ịgwa otu n'ime ụmụntakịrị ahụ okwu?" M kwuru. <br /> "Ee e, ọ bụghị dị ka ihe bụ isi," Grundo kwara n'arịrị. "Ọ bụrụ na ị na-eche otú ahụ, mgbe ahụ, ị ​​na-emeso ya dị ka ihe dị na ihe ngosi nka, ọ bụghị dị ka mmadụ." ** p. 150. ==Njikọ mpụga== [[W: Diana Wynne Jones|Diana Wynne Jones]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Diana Wynne Jones|Diana Wynne Jones]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jones, Diana Wynne}} qmob171zg3ionqfn2v9rvca3gztlwhr Diane Ackerman 0 638 10463 2496 2022-10-10T16:50:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q467169]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dian ackerman 2007.jpg|thumb|right|Ọ malitere na omimi, ma ọ ga-ejedebe na omimi, mana lee obodo jọgburu onwe ya na ọmarịcha obodo dị n'etiti.]] ''[[w:Diane Ackerman|Diane Ackerman]]''' (a mụrụ [[w:|October 7]], [[w:|1948]]) bụ onye odee America, onye na-ede uri, na onye na-agụ akụkọ okike ama ama maka ọrụ ya ''[[w:|A History History of the Senses|A Natural History of the Senses]]''. Ọ kụzirila na mahadum dị iche iche, gụnyere Columbia na Cornell, na edemede ya na-apụta mgbe niile na akwụkwọ akụkọ ama ama na akwụkwọ edemede. == Okwu Ndi Okwuru== *''Achọghị m ịbụ onye njem na ndụ m''' ** "Na Extended Wings" (1985) *"Achọghị m ka m ruo ọgwụgwụ nke ndụ m ma chọpụta na m dịruru ogologo ndụ. Achọrọ m ibi obosara ya." ** Dị ka e hotara na ''Meditations for Women Who Do Too'' (1991) nke Anne Wilson Schaef dere. *"Ụmụ mmadụ na-akpụ akpụ akpa kemịkalụ na-aga." ** ''Ihe omimi nke uche: ihe ịtụnanya na ihe omimi nke ụbụrụ'' (2004) <small> [[w:|ISBN|0743246721]] </small> === ''[[w:A History History of the Senses|Akụkọ Eke nke Senses]]" (1990) === :<obere>[[w:see akwụkwọ| aha = A Natural History of the Senses| afọ = 1990| ọnọdụ = New York| onye nkwusa = Akwụkwọ vintage| isbn = 9780679735663 ]]</ obere> :<small>Nkwupụta niile sitere na mbipụta azụmaahịa azụmaahịa a </small> *"Ihe mere ụmụ mmadụ ji na-enwe ihe mgbu abụrụwo isiokwu nke arụmụka nkà mmụta okpukpe, nkewa nke nkà ihe ọmụma, iwu nkà mmụta uche, na mumbo jumbo ruo ọtụtụ narị afọ. Ihe mgbu bụ ntaramahụhụ maka ime ihe ọjọọ n'ime ogige Iden. Ihe mgbu bụ ụgwọ a kwụrụ maka ezughị okè n'omume. Mgbu bụ mmekpa ahụ onwe onye nke mmegide mmekọahụ kpatara. Chi ndị na-abọ ọbọ na-ewepụ ihe mgbu, ma ọ bụ ihe sitere na ịdaba adabaghị n'okike…Ebumnobi mgbu bụ ịdọ aka ná ntị anụ ahụ maka mmerụ ahụ nwere ike ime. Ọtụtụ nde irighiri akwara efu na-amaja anyị; mgbe ọ bụla a kụrụ ha, anyị na-enwe ihe mgbu. ** Isi nke 2 “Metụ aka” (p. 106; ellipsis na-anọchi anya nhụpụ nke usoro ọmụmụ nke okwu ahụ bụ “ihe mgbu”)." *'Ihe m na-eche n’ezie bụ ihe mere e ji depụta akwụkwọ ozi ma zipụ akwụkwọ ịkpọ òkù ma ọlị: Ọ bụrụ na ọ bụ mgbakọ ndị mmụọ ozi, ọ̀ bụ na mmadụ nile ekwesịghị nnọọ ‘ịma’ ebe na mgbe ọ ga-ezute?" ** Isi nke 2 “Metụ” (p. 115) *"Anyị na-ahụkarị ka anyị na-ahụ anya gara aga site na telescope reverse nke na-akpakọ ya: obere oge dị ka ndị na-achụ nta anụ, ogologo oge dị ka ndị "mepere emepe". Mana mmepeanya bụ ọkwa ndụ mmadụ n'oge na-adịbeghị anya, na, maka ihe niile anyị maara, ọ nwere ike ọ gaghị abụ nnukwu ọrụ ọ bụla. O nwere ike ọ gaghị abụ ọkwa ikpeazụ. Anyị dị ndụ na mbara ala a dị ka ụmụ mmadụ a na-amata ihe dị ka nde afọ abụọ, na ihe niile ma e wezụga puku abụọ ma ọ bụ atọ gara aga, anyị abụwo ndị na-achụ nta. Anyị nwere ike na-abụ abụ n'òtù ukwe ma dọba ọnụma anyị n'azụ tebụl, ma anyị na-eji ọtụtụ draịva dinta, ebumnobi na nkà na-eme njem n'ụwa. Ndị a abụghị eziokwu amachaghị. Ọ bụrụ na mmepeanya ndị mba ọzọ kpọtụrụ anyị, onyinye kachasị ukwuu ha nwere ike inye anyị ga-abụ usoro ihe nkiri ụlọ: ihe nkiri nke ụdị anyị n'oge ọ bụla na evolushọn anyị." ** Isi nke 3 “Ire” (p. 129-130) *"Amamihe, nnukwu uri nke okwu, dị ka ihe agaghị ekwe omume, yabụ agaghị ekwe omume, mana lee, anyị nọ na owu ọmụma anyị na nnukwu nrọ anyị." ** Isi nke 3 “Ire” (p. 130) *"Ma, dị ka ndị amamihe kwuru ogologo oge, akụkụ ahụ kacha nwee mmekọahụ na aphrodisiac kacha mma n'ụwa bụ echiche." ** Isi nke 3 “Ire” (p. 131) *"Ma, ọ na-esiri anyị ike ịnụ ihe bụ́ ezigbo ihe. Ihe ụtọ vanilla anyị na-azụta n'ebe a na-ere nri na-esi ísì ụtọ, vanilla anyị na-ahụ n'ọtụtụ ice cream, achịcha, yogọt, na nri ndị ọzọ, yana n'ụdị shampoos na senti, bụ ihe na-esi ísì ụtọ emepụtara n'ụlọ nyocha ma gwakọta ya na ya. mmanya na ihe ndị ọzọ. Marshall McLuhan dọrọ anyị aka ná ntị n'otu oge na anyị na-akpafu n'ebe dị anya site na ezigbo ụtọ nke ndụ nke na anyị malitere "ọkachamara" artificiality, ma na-enwe afọ ojuju na-eri nkọwa menu karịa nri." ** Isi nke 3 “Ire” (p. 158) *"Ndị Nedalandz bubaara vanilla n’Indoneshia, ndị Briten bukwaara India. "Tincture of vanilla" apụtabeghị na United States ruo n'afọ ndị 1800, ma mgbe ọ mere, ọ masịrị ndị America enweghị ndidi na ịkpọasị na-akpasu iwe, na-agba ọsọ ndụ site na ndụ nke okwu ya bụ "ọdịmma." Ndị Europe na-eji vanilla. agwa, luxuriating na textures, ụtọ, na aromas, ma anyị họọrọ ya belata na ugbua bottled. Ka ọ na-erule narị afọ nke iri na itoolu, ọchịchọ na-eto eto, vanilla ghọrọ synthesized, na ụwa sere n'elu uwe mwụda nke ọnụ ala ekpomeekpo." ** Isi nke 3 “Ire” (p. 160) *"Ọ bụ ezie na o nwere àgwà Russian-roulette na ya, a na-ewere iri ''[[w: fugu | fugu]]' dị ka ahụmịhe mara mma nke ukwuu. Nke ahụ na-eme ka mmadụ na-eche banyere ọnọdụ ahụ anyị, n'ụzọ dị mkpirikpi nke chauvinistic, zoro aka dị ka "mmadụ." Ihe okike ndị ga-apụ n'anya otu ụbọchị n'ụwa na mwepu kachasị nke anụ ahụ nke anyị na-akpọ ọnwụ, anyị na-eji ndụ anyị na-achọ ọnwụ, na-akpali agha, na-ekiri ihe nkiri egwu na-adịghị mma nke ndị maniacs na-egbu ma na-ata ndị ha ahụhụ, na-eme ngwa ngwa ọnwụ nke anyị n'ụgbọ ala ngwa ngwa, ise siga, igbu onwe. Ọnwụ na-echu anyị ụra, ma o nwere ike, mana nzaghachi anyị na ya dị ịtụnanya. N’ịbụ ndị oké ifufe na-ata n’ụlọ chere ihu, oké ifufe nke uzuzu na-emebi ihe ọkụkụ, idei mmiri na ala ọma jijiji na-eloda obodo nile, na-arịa ọrịa ndị mmụọ na-ata ahụhụ n’ụmị ọkpụkpụ, ngwọrọ, ma ọ bụ nhụsianya—nhụsianya juru ebe nile bụ́ ndị na-adịghị mkpa ọ bụla inye onyinye pụrụ iche, ma na-abịa n’efu, na-enye nke ha. egwu dị ka ebere-ị ga-eche na ụmụ mmadụ ga-ebuso agha nke okike ọgụ, jikọta mbọ ha wee bụrụ ndị mmekọ, ọ bụghị imebi mbibi nke onwe ha, ọ gaghị agbakwunyere onwe ha nhụsianya. Ọnwụ na-arụ ezi ọrụ dị otú ahụ ma e wezụga anyị. Lee ka o si dị ịtụnanya na ndị mmadụ, mba niile, mgbe ụfọdụ, na-achọ ka ha bụrụ ndị na-akwado ya." ** Isi nke 3 “Ire” (p. 170) *"Anyị na-eme ka ụda na-ada ụda karia ihe nlegharị anya. Enwere ihe nlere anya nke na-apụ n'anya na-enweghị akara; auditory nro na-atụgharị na-abụ ihe ọzọ karịa ka ha yiri; na, n'ezie, olu ndị na-agwa ndị nsọ, ndị ọhụ ụzọ na ndị uche, na-agwa ha otu esi eme ihe na ihe ha ga-ekwere." ** Isi nke 4 “Ịnụ Ihe” (p. 180) *"Lee anya n'enyo. Ihu nke ji anya ya abụọ tụgide gị na-ekpughe ihe nzuzo na-enye ntaramahụhụ: Ị na-ele anya n'anya anụ ọhịa. Ọtụtụ ndị na-eri anụ nwere anya edobere n'ihu isi ha, n'ihi ya, ha nwere ike iji ọhụụ na-ahụ anya na-ahụ ihe ha ga-eri. ** Isi nke 5 “Ọhụụ” (p. 229) *"Agba anyị na-ahụ na-abụkarị nke a na-egosipụta, nke na-adịghị adịgide adịgide ma na-etinye obi gị dum. Anyị na-ahụ agba a jụrụ ajụ, wee sị "otu apụl na-acha ọbara ọbara." Ma n'eziokwu, apụl bụ ihe niile ''ma' na-acha uhie uhie." ** Isi nke 5 “Ọhụụ” (p. 252) *"N’uhuruchi ahụ, ka m nọ na-ekiri ka apricot na-acha uhie uhie ji nwayọọ nwayọọ na-agbawa n’oge ọdịda anyanwụ, echere m, sị: “Ndị na-enwe mmetụta uche ga-eketa ụwa, ma ha ga-ebu ụzọ mee ka ọ ghara ịdị ndụ na ya.” ** Isi nke 5 “Ọhụụ” (p. 256) *"Anyị nwere ike ime ka à ga-asị na ịma mma bụ nanị akpụkpọ ahụ́, ma Aristotle kwuru eziokwu mgbe ọ chọpụtara na “ịma mma bụ ndụmọdụ ka ukwuu karịa akwụkwọ ozi mmeghe ọ bụla.” Eziokwu dị mwute bụ na ndị mara mma na-eme nke ọma n'ụlọ akwụkwọ, ebe ha na-enweta enyemaka, akara ule dị mma, na ntaram ahụhụ; n'ebe ọrụ, ebe a na-akwụghachi ha ụgwọ dị elu, ọrụ ndị a ma ama, na nkwalite ngwa ngwa; n'ịchọta di na nwunye, ebe ha na-enweta ụgwọ ọrụ dị elu. na-achịkwa mmekọrịta ma na-eme ọtụtụ mkpebi, na n'etiti ndị ọbịa zuru oke, ndị na-eche na ha na-adọrọ mmasị, ndị na-akwụwa aka ọtọ, ndị na-eme omume ọma, na ndị na-aga nke ọma. Ụmụaka na-amụta n'ezoghị ọnụ na ndị ezi mmadụ mara mma na ndị ajọ mmadụ mara mma, ọha mmadụ na-ekwughachikwa ozi ahụ n'ọtụtụ ụzọ aghụghọ ka ha na-etolite. ụmụ akwụkwọ mara mma na West Point na-enweta ọkwa dị elu mgbe ha gụsịrị akwụkwọ, ma ọ bụ na onye ọka ikpe nwere ike inye onye omekome mara mma ikpe dị mkpirikpi." ** Isi nke 5 “Ọhụụ” (p. 271-272) *"Maka nnukwu uche, ụwa bụ obere ebe. Ọbụghị obere iji gwụ ike n'otu oge ndụ, mana ụlọ kọmpat, ọmarịcha, ọmarịcha ebe, ebe ị ga-ahụ n'anya, ebe dị egwu nke ndụ anyị. Ma olee otú anyị ga-esi nọrọ n'ụlọ ruo mgbe ebighị ebi?" ** Isi nke 5 “Ọhụụ” (p. 281) *"Karịsịa, a ga-echeta narị afọ nke iri abụọ dị ka oge mbụ anyị malitere ịghọta ihe adreesị anyị bụ. "nnukwu bọọlụ, mara mma, acha anụnụ anụnụ, mmiri mmiri" nke afọ ndị na-adịbeghị anya bụ otu ụzọ isi kwuo ya. Ma n'ụzọ miri emi karị ga-ekwu maka iwu nke ịdị ukwuu nke ịdị ukwuu ahụ, ndò nke blueness ahụ, ihe na-ezighị ezi nke ịma mma n'onwe ya, ụzọ mmiri si mee ka ndụ kwe omume, na euphoria na-esighi ike nke gburugburu ebe obibi dị mgbagwoju anya bụ Ụwa. , Ụwa nke, site na mbara igwe, enweghị mgbidi a na-ahụ anya, ma ọ bụ mpaghara agha, ma ọ bụ ókèala mba." ** Isi nke 5 “Ọhụụ” (p. 285) *"Ihe ngosi nka m bụ nwoke, nwere ọdịdị ọnwa na-acha ọlaọcha, ọ dịghịkwa mgbe ọ na-agwa m okwu." ** Isi nke 6 “Synesthesia” (p. 299) *"Ahụmahụ ndị na-apụtaghị n'ahụ na-achọ ịwepụ uche, mana ha enweghị ike. Otu nwere ike ịhụ site n'echiche ọhụrụ, ma ọ ka bụ ahụmahụ nke ọhụụ." ** Ederede (p. 301) *"N’ime Baịbụl, Chineke gwara Mozis ka ọ na-esure ihe nsure ọkụ na-esi ísì ụtọ na otú ọ masịrị ya. Chineke o nwere imi imi? Kedu otu chi ga-esi ahọrọ otu isi nke ụwa karịa nke ọzọ? Rudiments nke ire ere mezuru okirikiri dị mkpa maka uto na nnapụta. Carrion na-esi ísì ọjọọ nye anyị, ma na-atọ ụtọ nye ụmụ anụmanụ ndị na-adabere na ya maka nri. Ihe ha na-anyụpụ ga-eme ka ala baa ọgaranya, meekwa ka ihe ọkụkụ hiri nne. Ọ dịghị mkpa maka nhọpụta Chineke. Nghọta bụ n'onwe ya ụdị amara." ** Ederede (p. 301) *"Ọ bụghị ihe niile anyị chere na-enwe mmetụta siri ike nke na-ezigara ụbụrụ ozi ozi; ndị fọdụrụ nke sensations dị na-asachapụ anyị, na-agwa anyị ihe ọ bụla. Ọtụtụ na-efunarị na ntụgharị, ma ọ bụ na-enyocha ya, na n'ọnọdụ ọ bụla akwara anyị anaghị agba ọkụ ozugbo. Ụfọdụ n'ime ha gbachiri nkịtị ebe ndị ọzọ na-aza. Nke a nyere ka ụwa siri dị mgbagwoju anya. Achọ anụ ahụ abụghị maka eziokwu, ọ bụ maka nlanarị." ** Ederede (p. 304) *"Ọtụtụ n'ime ndụ anyị na-agafe n'enweghị ntụsara ahụ. Ibi ndụ n'ụzọ mmetụta uche na-achọ mmetụta dị ịtụnanya na-akpalite ngwa ngwa, ntakịrị ume, na ọtụtụ ndị mmadụ adịghị umengwụ banyere ndụ. Ndụ bụ ihe na-eme ha mgbe ha chere ọnwụ." ** Ederede (p. 305) *"Ọ malitere n’ihe omimi, ọ ga-ejedebekwa n’ihe omimi, ma lee ka obodo obi ọjọọ na nke mara mma dị n’etiti." ** Ederede (p. 309) === '' Akụkọ ihe mere eme nke ịhụnanya'' (1994) === *"Mgbe nka kewara oke mmetụta a, ịhụnanya na-agbapụta ọkpụkpụ ya." *"Anyị na-ewere ya dị ka ụdị ihe mberede okporo ụzọ nke obi. Ọ bụ mmetụta uche na-atụ anyị egwu karịa obi ọjọọ, karịa ime ihe ike, karịa ịkpọasị. Anyị na-ekwe ka e mebie onwe anyị site na enweghị isi nke okwu ahụ. A sị ka e kwuwe, ịhụnanya chọrọ ihe kacha [[w:|vulnerability]]. Anyị na-eji mma amịpụtara ọhụrụ kwadebe mmadụ; gba ọtọ; wee kpọọ ya ka o guzoro nso. Kedu ihe nwere ike ịdị egwu karị?" === "Ihe a na-apụghị izere ezere: Onye ode akwụkwọ nke oge a na-eche ọnwụ ihu" (2011) deziri [[w:David Shields | David Shields]] & [[w: Bradford Morrow | Bradford Morrow]] === *"Kedu ka chi ọbụbọ ga-adị ka ị tetara? Ọ gaara abụ site n'ọkpụkpụ gị. Naanị ihe m nwere ike ime n'ụtụtụ a bụ ka ọ bụrụ abụ site na nke m." ** ''gbachi nkịtị na edemede'' == Njikọ mpụga == [[W:|Diane Ackerman]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Diane Ackerman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ackerman, Diane}} 7oq6p73ef3n8r3k7u1ontf34y79iyha Dianne Reeves 0 639 10464 2499 2022-10-10T16:50:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q242135]] wikitext text/x-wiki == Dianne Reeves == Dianne Elizabeth Reeves (amụrụ Ọktoba 23, 1956) bụ onye ọbụ abụ jazz America. == Ihe ndi okwuru == * Ị nweghị ike ịgafe ụbọchị ka mma ọ gwụla ma ị mere ya n'abalị * Jazz bụ ụlọ. O mere ka agụụ na-agụ m. * E nwere àkwà mmiri na-aga echi, E nwere àkwà mmiri nke gara aga. * Onye na-agụ egwú meghere m ụzọ bụ Sarah Vaughan. Ma, m na-ege egwú dị ukwuu, karịsịa mgbe m na-etolite. Nne na nna m hụrụ egwu jazz n'anya, yabụ na Satọdee [na-achị ọchị] ọ ga-abụ "Longine's Symphonettes," na Sọnde ọ bụ Mahalia Jackson. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/32047-Dianne_Reeves qgvks0ivdwbrzgt43asqpfoo4l2g9ao Dice Ailes 0 640 10465 2502 2022-10-10T16:50:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29617769]] wikitext text/x-wiki [[Dice Ailes]] '''Dice Ailes''' Shasha Damilola Alesh nke amara aha ya bụ Dice Ailes, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwú. Na Julaị 2014, ọ bịanyere aka na nkwekọrịta ndekọ na Chocolate City. A họpụtara ya maka Rookie nke Afọ na The Headies 2016. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M si Canada bia Naijiria na 2013 ka m tinye egwu a na-akpo YEMISI na ka m mara onwe m na ulo oru na izute ndi mmadu ebe a. Mgbe m nọ ebe a, n'ụzọ ụfọdụ m nwetara izute M.I site na otu enyi; aha ya bụ Frank De Nero. Gụkwuo: <ref>https://www.legit.ng/1172878-dice-ailes-biography-music.html</ref> ===Ebenside=== hnrvfdaqdy78hp6npwxc6mdqw3irz76 Dick Gregory 0 641 12150 10466 2022-10-11T21:18:10Z Siberia teaches 112 File wikitext text/x-wiki [[File:Dick Gregory 2015.jpg|thumb|Dick Gregory (2015)]] == Dick Gregory == Richard Claxton “Dick” Gregory (Ọktoba 12, 1932 – Ọgọst 19, 2017) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị obodo America, onye nkatọ mmekọrịta, onye ode akwụkwọ na onye na-atọ ọchị. == Ihe ndi okwuru == * Ịhụnanya bụ onyinye okike mmadụ, ma ọ maghị otú e si eji ya eme ihe. Ọ na-ajụ ịmata ike ịhụnanya n’ihi ịhụnanya o nwere maka ike. * Ihe kacha sie ike ime ka ndị mmadụ mee bụ ịnakwere ihe doro anya. * Oge ikpeazụ m nọ na South m banyere n'ime ụlọ oriri na ọṅụṅụ a, onye na-elekọta ụlọ ọcha a bịakwutere m wee sị: 'Anyị anaghị ejere ndị nwere agba ebe a ozi.' "M wee sị: 'Nke ahụ dị mma, anaghị m eri ndị nwere agba, wetara m ọkụkọ e ghere eghe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5892-Dick_Gregory 80r1ywyut7m28v52z48v2oxhfo16870 Dick King-Smith 0 642 10467 2508 2022-10-10T16:51:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q529399]] wikitext text/x-wiki [[Dick King-Smith]] Dick King-Smith Ronald Gordon King-Smith (March 27, 1922 –Jenụwarị 4, 2011) bụ nnukwu onye odee akwụkwọ ụmụaka, na-eji aha mkpịsị akwụkwọ Dick King-Smith. A maara ya nke ọma maka The Sheep-Pig (1983), ma ọ bụ Babe the Gallant Pig na US. Emegharịrị ya dị ka ihe nkiri Babe (1995) ma ebipụtala ntụgharị asụsụ n'asụsụ iri na ise. Ekwuru na ihe ngosi telivishọn, nke e zoro aka na ya na Jeffrey Moussaieff Masson, The Pig Who Sing to the Moon: The Emotional World of Farm Animals (New York: Ballantine Books, 2004. ISBN 0-345-45282-8, ch. 1, p. 22. {{DEFAULTSORT:Dick, King-Smith}}  ÐðÞį Ų       ¹            Dick King-Smith Gaa na nsoroụzọJump ka ịchọọ Enyemaka mkpụrụedemede pụrụiche dị elu Nchịkọta: Nke a bụ obere ndezi Lelee ibe a Ogologo oge ndepụta: Permanent1 izu1 ọnwa3 ọnwa6 Na-adịgide adịgide A ga-ehichapụ ọdịnaya nke mebiri ikike nwebiisinka ọ bụla. Site na ịpị bọtịnụ "Chekwa ibe", ị na-ekwenye na Usoro Ojiji na Amụma Nzuzo, ị na-ekwenye na enweghị mgbagha ịhapụ ntinye aka gị n'okpuru ikikere CC-BY-SA 3.0 na GFDL. Ị kwenyere na hyperlink ma ọ bụ URL zuru oke n'okpuru ikikere Creative Commons. Kagbuo Fanye mkpụrụedemede: Á á É é Í í Ó ó Ú ú   À à È è Ì ì Ò ò Ù    Â â Ê ê Î î Ô ô Û û   Ä ä Ë ÑÃÏ    Ö ö Û û    Ô ô Û û    Ä ä Ë ÄÃÏ     ö Ü ü ñ Ị Ǎ ǎ Ě ě Ǐ ǐ Ǒ ǒ Ǔ ǔ   Ā ā Ē ē Ī ī Ō ō Ū ū   ǖ ǘ ǚ ǜ   Ĉ Ĉ ĉ Ĝ ĝĤ č Ĵ ĵ::︎ İ ı Ż ż   Ą ą Ę ę Į į Ų ų   Ł ł   Ő ő ł ű    ŀ   Ħ ħ   Ð ð Þ į Ų      Ł ł   Ő ő Ű ű   Ŀ ŀ   Ħ ħ   Ð ð Þ į Ų        ¹                                    Wiki akara: {{}}   | [] [[]]]]]] {[[ code>   <gụnyere naanị>>                                                    <nowiki></nowiki> Ihe eji arụ ọrụ Wikidata na ibe a Template eji na ibe a: menu nsoroụzọ Efoby Nti mkpu (1) Ọkwa (4) Kwuo okwu Mmasị Beta Ndepụta nlele Onyinye Wepụ Ibe Mkparịta ụka Gụọ Dezie Lelee akụkọ ihe mere eme Lelee Chọọ Isi ibe Ọnụ ụzọ obodo Obodo mgbapụta Mgbanwe na-adịbeghị anya Ibe random Enyemaka Nye onyinye Kpọtụrụ Wikiquote Njikọ Wikiquote Ndị mmadụ Ọrụ edemede Ilu Ihe nkiri Ihe ngosi TV Gburugburu Otu Ngwa Kedu ihe jikọrọ ebe a Mgbanwe ndị emetụtara Bulite faịlụ Ibe ndị pụrụ iche Ozi ibe Ihe Wikidata N'asụsụ ndị ọzọ Amụma nzuzo Banyere Wikiquote Nkwuputa Nlegharị anya mkpanaka Ndị mmepe Ọnụọgụ Nkwupụta kuki   * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * scql67k0hxxwsj7mtorjwp66mqert79 Dileeni Daniel-Selvaratnam 0 643 10468 2516 2022-10-10T16:51:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105315161]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dileeni Daniel-Selvaratnam (cropped).jpg|thumb|Dileeni Daniel-Selvaratnam]] '''[[w:Dileeni Daniel-Selvaratnam|Dileeni Daniel-]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Anguilka. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka Gọvanọ nke ịrị na anọ na ugbu a nke Anguilla kemgbe 18 Jenụarị 2021. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Anguilla dị mma karịa mgbe anyị niile na-arụkọ ọrụ ọnụ ** Dileeni Daniel-Selvaratnam (2021) cited in: "[https://www.thedailyherald.sx/islands/governor-addresses-nation-for-opening-of-police-week Governor addresses nation for opening of Police Week]" in ''The Daily Herald'', 26 January 2021. ==Njikọ Mpuga== [[w:Dileeni Daniel-Selvaratnam|Dileeni Daniel-Selvaratnam]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Daniel-Selvaratnam, Dileeni}} q3jx4iq2aa8xrevsvf4xabtnynw5eh8 Dilomprizulike 0 644 10469 2519 2022-10-10T16:51:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5277024]] wikitext text/x-wiki [[Dilomprizulike]] '''Dilomprizulike''' Dil Humphrey-Umezulike, onye a maara nke ọma dị ka Dilomprizulike bụ onye na-ese ihe n'oge a na-arụ ọrụ n'ọkpụkpụ, arụmọrụ na eserese bụ onye nakweere moniker "The Junkman From Africa". Ọ gụrụ nka na Mahadum Nigeria, Nsukka, Nigeria, ma nwee MFA na Mahadum Dundee, Scotland. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ihe mmadu ma eme ezughi. Na afọ iri abụo na ise, nke nkà omume, m bịara tolite zutere a ọchịchọ ịmata mkpa ịga na mkpa nye àgwà aka na mgbe nta ụwa nke yiri nakwa fọrọ nke nta-abụghị adị. Mmepe a na-agbasi mbọ ike na-agbagha ụkpụrụ omume nka guzosiri ike yana modul nke mmụta nka, si otú a na-ekwupụta mgbanwe dị ukwuu na nyocha nke omume nka; ọ bụghị naanị na nkwakọ ngwaahịa maka nma, akụkọ ifo na nkà na nka nka ma karịa dịka ụgbọ nke okwu; n'ihe gbasara ebe na akara ngosi nka nke n'ime na maka ọha na-etolite. Ya mere, ọ dịghị oge ọzọ, ọchịchọ maka ihe ngosi nka siri ike dị mkpa. <ref>https://africanartagenda.tumblr.com/post/71002986439/dil-humphrey-umezulike-aka-dilomprizulike-aka-the</ref> ===Ebenside=== i3qct6p75hbqzxya0s178ev4gsmekhl Dinah Craik 0 645 10470 2523 2022-10-10T16:51:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2331155]] wikitext text/x-wiki [[Dinah Craik]] Dinah Maria Mulock Craik (20 Eprel 1826 - 12 Ọktoba 1887) bụ onye edemede na onye na-ede uri Bekee. Amụrụ Dinah Maria Mulock, aha nke ebipụtara ọrụ mbụ ya, ewepụtala ọrụ ya dị ka Dinah Craik, Dinah Maria Craik, Dinah Mulock Craik, na naanị Miss Mulock ma ọ bụ Oriakụ Craik. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ dịghị abalị na-enweghị ụtụtụ. *Mgbe okwukwe na olile anya na-ada, dịka ha na-eme mgbe ụfọdụ, anyị ga-anwale afọ-ọma, nke bụ ịhụnanya n'omume. ==Edensibia== Edemede [[W:Dinah Craik|Dinah Craik]] na Wikiquote bekee h16tzz7qzjakif6lwvqlpzpztrxhppd Dinaw Mengestu 0 646 10471 2526 2022-10-10T16:51:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3028276]] wikitext text/x-wiki == Dinaw Mengestu == Dinaw Mengestu (amuru 30 June 1978) bu onye Etiopia-Amerika onye ode akwukwo na ode akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Echela ka ndị agwa gị si ada, kama ka ha si ahụ. Lelee ụwa site n'anya ha - mụọ ihe pụrụ iche na nke nkịtị site n'echiche ha. Gị na ha gagharịa n’ebe a na-adọba ụgbọala, gagharịa n’ọnụ ụlọ ndị ha bi, chọpụta ihe ndị dị n’elu tebụl ọnụ ụlọ iri ihe gbagọrọ agbagọ, ha ga-elegide anya na nke kasị ogologo, wee mụta ihe kpatara ya. * Ọ bụ mgbe niile nzọụkwụ mbụ na nke ikpeazụ bụ ihe kacha sie ike ime. Anyị na-apụ ma gbalịa ka anyị ghara ịlaghachi azụ, ma ọ bụ anyị guzoro ná mpụga ọnụ ụzọ ámá ahụ, ụjọ na-atụkwa anyị ịhụ ihe na-echere anyị ugbu a anyị lọghachiri. N'etiti, anyị na-asụ ngọngọ site n'otu ebe na ndụ ruo ọzọ. Anyị na-agbalị ime ike anyị niile. Otú ọ dị, e nwere oge dị otú a mgbe anyị na-agaghị abịa ma ọ bụ na-aga, na ihe anyị ga-eme bụ nọdụ na-ele anya azụ na ndụ anyị mere. * Anyị na-anọgide na-adịte aka karịa ka anyị chere, na-ahapụ akara nke onwe anyị ebe ọ bụla anyị na-aga. Ọ bụrụ na i wepụ nke ahụ, mgbe ahụ anyị niile na-apụ n'anya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22812-Dinaw_Mengestu mtl9wal5ll451iirutmow6ltpan4hhh Dionne Warwick 0 647 10472 2529 2022-10-10T16:51:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234695]] wikitext text/x-wiki == Dionne Warwick == Marie Dionne Warwick (amuru Disemba 12, 1940) bu onye America na-agụ egwu, onye na-eme ihe nkiri, na onye nnabata ihe onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * Ịkwa ákwá na-asachapụ, enwere ihe kpatara anya mmiri, obi ụtọ ma ọ bụ mwute. * Onye nzuzu ga-atụfu echi rute azụ ụnyahụ. * Anyị niile nọ ebe a ka anyị bụrụ ọrụ nye ndị na-enweghị ike ịbụ ozi nye onwe ha. Anyị nwere ike inye ndị mmadụ olileanya na ihe ndị ọzọ kpatara ịbụ mmadụ. * Enweghị m ọchịchọ ileghachi anya azụ, naanị m chọrọ ịtụ anya ihe ndị ka dị n'ihu m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15318-Dionne_Warwick adgtwlsalmcs0jcksvx43l51u3qvmya Divestment 0 648 2533 2532 2022-10-10T11:30:02Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki Na ego na akụ na ụba, [[w:divestment|'''divestment''']] ma ọ bụ mgbanwe bụ mbelata ụfọdụ ụdị akụ maka ego, ụkpụrụ, ma ọ bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ebumnobi ma ọ bụ ire azụmahịa dị ugbu a site n'aka ụlọ ọrụ. Ntugharị bụ ihe megidere itinye ego. [[Usòrò:Divestment growth en.svg|thumb| Uto nke [[w: Fossil fuel divestment|Fossil fuel divestment]], 2011-2019: ọnụ ọgụgụ ụlọ ọrụ dị ka mkpokọta etinyere n'ụdị ngbanwe na ihe mkpokọta akụ ndị ụlọ ọrụ ndị a nọchiri anya ya.]] [[Usòrò:Generic_international_justice_icon.svg|thumb|Mgbasa mgbasa ozi na-agba ndị ụlọ akụ ume, ndị kansụl ime obodo, ụka, ego ezumike nka na mahadum ka ha wepụ ego n'aka ụlọ ọrụ Israel niile na ụlọ ọrụ mba ụwa na-etinye aka na imebi ikike Palestine... ~ [[w: Marjorie|Marjorie Cohn]] ]] [[Usòrò:No Justice No Peace Black Lives Matter - Denver.jpg|thumb|Enweghị ikpe ziri ezi Ọ dịghị Udo]] ==Okwu Okwuru== ==2017== *[[w: Boycott, Divestment and Sanctions|Mgbagharị BDS Boycott, Divestment and Sanctions]] malitere na 2005 site n'aka ndị nnọchi anya [[w: Palestine|Palestine]] obodo. Ha kpọkuru "òtù mba ụwa na ndị nwere akọ na uche n'ụwa niile ka ha weta nnukwu boycotts na mejuputa atumatu imegide Israel dị ka nke etinyere na South Africa n'oge apartheid ..." Oku a maka BDS kwuru kpọmkwem na "ndị a na-adịghị eme ihe ike. usoro ntaramahụhụ" kwesịrị ịdịru ruo mgbe Israel ga-agbasozu [[w:iwu mba ụwa|iwu mba ụwa]]... **[https://consortiumnews.com/2017/03/30/israel-hits-back-against-boycott/ Israel Hits Back Against Boycott], nke [[w: Marjorie Cohn|Marjorie Cohn]], ''Consortium News'', ( Maachị 30, 2017) * Mgbasa mgbasa ozi na-agba ndị ụlọ akụ ume, kansụl ime obodo, ụka, ego ezumike nka na mahadum ka ha wepụ itinye ego n'aka ụlọ ọrụ Israel niile na ụlọ ọrụ mba ụwa na-etinye aka na imebi ikike ndị Palestine... Atumatu BDS agafeela ihe karịrị kansụl 50 na Spain na ọtụtụ puku mmadụ. Kansụl ndị ọzọ na UK, Australia, Sweden, Norway na Ireland. Ụka US, gụnyere Presbyterian Church USA, United Church of Christ and the United Methodist Church (UMC), na ọtụtụ òtù Quaker ahọpụtala ka ha pụọ ​​na ụlọ ọrụ Israel na nke mba ụwa nke òtù BDS lekwasịrị anya. Ndị otu agụmakwụkwọ na US, Canada, Ireland, South Africa na UK ahọpụtala ịkwado BDS. Ihe karịrị otu ụmụ akwụkwọ U.S. 30 na otu ụmụ akwụkwọ Canada iri na otu ahọpụtala ịkwado nchụpụ site na ịkpa oke agbụrụ nke Israel...E.U. ewebatala iwu na-amachibido ego nke ụlọ ọrụ Israel na ozu ndị dabere na ebe ndị Israel na-akwadoghị ma dọọ aka na ntị achụmnta ego gbasara ihe egwu dị n'ime azụmahịa na obodo Israel na-akwadoghị. **[https://consortiumnews.com/2017/03/30/israel-hits-back-against-boycott/ Israel Hits Back Against Boycott], nke [[w: Marjorie Cohn|Marjorie Cohn]], ''Consortium News'', ( Maachị 30, 2017) ===2018=== * Na mkparita uka mmefu ego na nso nso a, Senate Democrats kwetara ịkwalite mmefu agha nke gafere okpu maka mmefu ego 2018 site na ijeri $ 70, na-eweta arịrịọ mkpokọta na nnukwu ijeri $ 716… agha iji kwụ n'akpa ha... Ọ bụrụ na ọ nweghị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị isi ga-eguzobe n'ọnọdụ a, gịnị ka a ga-eme? Enwere ike ịchọta otu azịza na ntinye aka na nso nso a ịhapụ ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ nke ndị Norway na New York City mere. Ka ọ na-erule Disemba nke afọ 2016, ụlọ ọrụ 688, na-anọchite anya ihe karịrị ijeri $ 5 trillion na akụ, ewepụrụ na mmanụ ọkụ… na-amịpụta “ uru jọgburu onwe ya.” <BR>Mgbasa ozi nke na-eme ka ndị ga-erite uru n'agha ghara ịkagbuo ogologo oge. **[https://www.counterpunch.org/2018/02/06/as-congress-feeds-the-merchants-of-death-the-people-must-divest/ Dị ka Congress na-azụ ndị ahịa nke ọnwụ, na Ndị mmadụ ga-ahapụrịrị], nke [[w:Medea Benjamin|Medea Benjamin]], Elliot Swain, ''Counterpunch'', (6 Febrụwarị 2018) * Na mgbakwunye na ịmanye ndị otu anyị na Congress ka ha jụ onyinye mkpọsa sitere n'aka ndị na-emepụta ngwá agha na ndị na-erite uru agha, anyị ga-agbarịrị mbọ mgbapụ na ọkwa ụlọ ọrụ na nke ime obodo. '' Itinye ego n'ime agha ga-abịarịrị n'ihi ihere ọha na eze ... '' Divestment na-enye ụzọ ọzọ iji gboo nsogbu nke ịba uru agha n'oge nke ndị nnọchi anya anyị na-achọsi ike mechibidoro ụzọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọdịnala. Ọ na-ebutekwa ozi ahụ n'ime obodo nta - obodo ndị na-akụda mgbe ndị ọrụ nchekwa nchekwa na-ebi ndụ okomoko...Mmekọrịta ọhụrụ nke ihe dị ka otu 70... ewepụtala [http://www.divestfromwarmachine.org/ Divest From the Mgbasa ozi igwe agha] **[https://www.counterpunch.org/2018/02/06/as-congress-feeds-the-merchants-of-death-the-people-must-divest/ Dị ka Congress na-azụ ndị ahịa nke ọnwụ, na Ndị mmadụ ga-ahapụrịrị], nke [[w:Medea Benjamin|Medea Benjamin]], Elliot Swain, ''Counterpunch'', (6 Febrụwarị 2018) *Anyị agaghị etinye ego na ikpochapụ anyị. Ugbu a, anyị nwere ike izere ya ... Ụwa anyị na ihe niile anyị na-eche banyere ya na-eyi egwu oge ọ bụla nke ụbọchị ọ bụla site na [[w:ngwa agha nuklia|ngwa agha nuklia]], ma ọ bụ site n'ebumnobi, ihe mberede, nhụsianya ma ọ bụ mwakpo cyber. Ngwá agha ndị a, n'agbanyeghị na ọ bụ iwu na-akwadoghị ugbu a na-esochi July 2017 U.N. "[[w: Nkwekọrịta na mgbochi nke ngwa agha nuklia | Nkwekọrịta na mmachibido ngwa agha ogbuniigwe mkpochapụ]]", nke mba 122 nakweere, na-aga n'ihu na-emeziwanye ya na ọnụ ahịa $1.7 tụrụ anya ya. trillion n'ime afọ 30 na-abịa ... Ugbu a bụ oge ịkwụsị isi ara na ịtụfu ngwa agha nuklia dịka a kwụsịrị ịkpa ókè agbụrụ na South Africa. Ọ bụrụ na anyị chọrọ iwepụ ngwá agha nuklia, anyị aghaghị ịkwụsị itinye ego na ha. Akụkọ nke ewepụtara "Don't Bank On The Bomb" na-adọrọ uche gaa na ụlọ ọrụ "Hall of Shame" nke na-enye ego ma ọ bụ na-emepụta ngwá agha nuklia na ihe ha mejupụtara. * N'ikpeazụ, a ga-ewepụ ngwa agha nuklia. A ga-ewepụ ha site n'ụzọ e depụtara na "Nkwekọrịta na Mgbochi Ngwá Agha Nuklia" na site n'ịhapụ ha ma ọ bụ, site n'iji ha eme ihe n'agha nuklia, nke ga-esi na ya pụta nwere ike ịkwụsị ndụ niile na mbara ala a. Nhọrọ bụ nke anyị. Ụmụ anyị na ọdịnihu nke mbara ala na-achọ ikpochapụ ugbu a. **[https://www.counterpunch.org/2018/03/19/eliminate-nuclear-weapons-by-divesting-from-them/ Wepụ ngwa agha nuklia site n'ịchụpụ ha site n'aka Robert Dodge], ''Counterpunch'' , (19 Maachị 2018) ===2020=== *Vatican gbara ndị Katọlik ume na Tọzdee ka ha wepụ ego na ngwa agha na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ na ka ha na-eleba anya nke ọma na ụlọ ọrụ dị na ngalaba dịka ngwuputa ihe iji chọpụta ma ha na-emebi gburugburu ebe obibi. Oku a dị n'akwụkwọ ntuziaka dị peeji 225 maka ndị isi ụka na ndị ọrụ iji mee emume ncheta afọ ise nke akwụkwọ akụkọ Pope Francis landmark "Laudato Si" (Praised Be) maka mkpa ichekwa ọdịdị, ndụ na ndị na-enweghị nchekwa. Compendium na-atụ aro usoro ndị bara uru iji nweta ihe mgbaru ọsọ nke encyclical, bụ nke kwadoro nkwekọrịta iji nwee okpomọkụ zuru ụwa ọnụ ma dọọ aka ná ntị megide ihe ize ndụ nke mgbanwe ihu igwe. Akụkụ akwụkwọ ntuziaka na ego kwuru na ndị mmadụ "nwere ike ịkwado mgbanwe dị mma ... site n'ịwepụ na ụlọ ọrụ ntinye ego ha nke na-adịghị eju afọ ụfọdụ." Ọ depụtara ihe ndị a dị ka nkwanye ùgwù maka ikike mmadụ, mmachibido iwu ụmụaka na-arụ ọrụ na nchekwa gburugburu ebe obibi ... N'ọnwa gara aga, ihe karịrị òtù okpukpe 40 sitere na gburugburu ụwa, ihe karịrị ọkara n'ime ha bụ ndị Katọlik, kwere nkwa ịchụpụ na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. Akwụkwọ ahụ na-agba ndị Katọlik ume ka ha gbachitere ikike ndị bi n'ime obodo ka ha kwuo ma a ga-eji ala ha amịpụta mmanụ ma ọ bụ ịnweta ịnweta na ikike iguzosi ike megide ụlọ ọrụ ndị na-akpata ọdachi gburugburu ebe obibi ma ọ bụ na-erigbu ihe ndị sitere n'okike dị ka ọhịa. **[https://www.reuters.com/article/us-vacan-environment/vatcan-urges-catholics-to-drop-investments-in-fossil-fuels-arms-idUSKBN23P1HI Vatican na-agba ndị Katọlik ume ka ha kwụsị itinye ego na fossil mmanụ ụgbọala, ogwe aka, Philip Pullella, ] ''Reuters'', (18 June 2020) * Ihe karịrị ụmụ akwụkwọ 550 na ndị gụsịrị akwụkwọ na-akpọ Mahadum ka ha pụọ ​​na [[w:Incarceration na United States | U.S. usoro ụlọ mkpọrọ]] ma kpughee n'ihu ọha njide onyinye ya. "Anyị, ndị debanyere aha n'akwụkwọ, na-akpọku Princeton University Investment Company (PRINCO) ozugbo na n'enweghị mgbagha wepụ ihe Princeton si na Prison-Industrial Complex," na-ekwu a arịrịọ nke Students for Prison Education, Abolition, and Reform (SPEAR)... Mgbasa ozi a na-agbasawanye nkọwa nke usoro mgbagwoju anya ụlọ mkpọrọ ịgụnye ụlọ mkpọrọ ọha na mpaghara, steeti na gọọmenti etiti. Ọ gụnyekwara ụlọ ọrụ, dị ka [[w:Aramark|Aramark]], ụlọ ọrụ na-ahụ maka nri ... na-erite uru site na usoro ụlọ mkpọrọ ... Dị ka nke 2013, ndị mkpọrọ ejidere n'ụlọ mkpọrọ ndị nwere onwe ha bụ pasent 8.4 nke ngụkọta U.S. Ọnụ ọgụgụ dị nta nke dị otú ahụ na-eme ka ụlọ akwụkwọ ahụ pụọ na ụlọ mkpọrọ ndị mmadụ "mkpụrụ osisi dị ala," Masha Miura kwuru '21 ... Nyere nkwenye ọhụrụ nke Mahadum ahụ "iji chọpụta ihe omume ndị a pụrụ ime na mpaghara ọrụ ha. imegide ịkpa ókè agbụrụ” na June - Ndị isi SPEAR na-atụ anya mgbanwe dị ukwuu. Maka Miura, ụlọ mkpọrọ nkeonwe yana nke ọha na-agbanye n'ike n'ike. Ụlọ ọrụ onwe onye na-eje ozi n'usoro ụlọ mkpọrọ na-enwetakwa ego n'aka gọọmentị ma na-akpachapụ anya ma na-emegbu ndị nwere agba ... **[https://www.dailyprincetonian.com/article/2020/08/princeton-prison-system-divestment-anti-racist-proposal SPEAR na-akpọ maka ịchụpụ na ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ ụlọ mkpọrọ, nghọta sitere na PRINCO, nke Anne Wen dere,] "The Daily Princetonian", (Ọgọst 20, 2020) ===2021=== *Agakwaghị etinye onyinye nke kọleji ozugbo na mmanụ ọkụ yana [[w:Dartmouth College | Dartmouth]] Officelọ ọrụ itinye ego na-ezube ikwe ka ihe ndị ọhaneze fọdụrụ na mpaghara ahụ kubie ume, dịka ọkwa ọkwa Oct. 8 siri kwuo. Ọ bụ ezie na ntọhapụ a bụ ọkwa ọkwa mbụ nke kọleji nke atụmatụ nchụpụ ya, DIO machibidoro ijide mmanụ ọkụ na 2020. Usoro ntụgharị nke kọleji sitere na mkpebi abụọ emere ihe karịrị afọ anọ: mkpebi 2017 nke gbochiri onyinye ahụ ime ihe ọ bụla " Ntinye ego ohuru na mwepu mmanụ ala nke onwe, nyocha na ego mmepụta” yana mkpebi na mbido 2020 “maka Pọtụfoliyo Ọhaneze nke [Klọ Akwụkwọ] agaghịzi ejide itinye ego na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ, ”ka ọkwa ahụ siri kwuo. Ntugharị a na-abịa mgbe [[w: Mahadum Harvard|Mahadum Harvard]] kwuwapụtara atụmatụ mgbapụ yiri nke ahụ na Septemba, ka [[w:Intergovernmental Panel on Climate Change | Akuko Mgbanwe ihu igwe nke 2021]] kọwapụtala mmetụta jọgburu onwe ya nke ịga n'ihu na enweghị ọrụ ihu igwe, mgbe nke ahụ gasịrị. Ndị isi otu ụmụ akwụkwọ nke ụlọ akwụkwọ asatọ Ivy League kpọrọ oku ka Njikọ ahụ pụọ n'April na mgbe ọtụtụ afọ nke ime ihe ike sitere na Divest Dartmouth ... Dị ka nkwupụta ahụ si kwuo, "ihe akaebe na-ejikọta mmepụta nke mmanụ ọkụ na ikpo ọkụ nke ikuku na-eme ka obi sie ike. a nabatara ya nke ọma.” **[https://www.thedartmouth.com/article/2021/10/college-announces-divestment-plans "College na-ekwupụta n'ihu ọha atụmatụ ịwepụ na mmanụ ọkụ, nke Taylor Haber, "The Dartmouth"], October 8, 2021 * Ọnụ, iwu ndị a na-amachibido itinye ego mmanụ ọkụ ọ bụla n'ọdịnihu ịbanye na onyinye ahụ .... Dị ka okwu nke mmekọrịta ndị a na-eru nso nkwubi okwu ha kwadoro n'ụzọ iwu kwadoro ... ndị ọrụ [ego] ga-agafe usoro ire ere nke akụ ndị ahụ ... Na afọ ole na ole gara aga ... Ụlọ akwụkwọ ahụ achọpụtala na ntinye ego na ụlọ ọrụ ike na-adịgide adịgide na-enye nnukwu nloghachi ma na-enye ohere ka College kwadoro mmepe nkà na ụzụ ọhụrụ ma mee nnukwu ihe dị iche .... Ntụle ndị otu ntinye ego anyị gosiri na a na-aga n'ihu. na-eto eto ngbanwe zuru ụwa ọnụ na-achọ kwupụta mmeghari ohuru na ume dị ọcha,... Ihe anyị chọpụtara bụ na itinye ego na mgbanwe ume bụ ugbu a tụnyere ma ọ bụ dị mma karịa ohere itinye ego na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ...Ntụle ndị otu anyị na-etinye ego gosiri na e nwere Na-aga n'ihu na-eto eto zuru ụwa ọnụ mgbanwe na-achọ kwupụta mmeghari ohuru na ike dị ọcha ... Ihe anyị chọpụtara bụ na itinye ego na mgbanwe ume dị ugbu a tụnyere ma ọ bụ ka mma tha n ohere itinye ego na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. ** [[W:Philip J. Hanlon | Phil Hanlon]], nke e hotara na [https://www.thedartmouth.com/article/2021/10/college-announces-divestment-plans "College na-ekwupụta n'ụzọ doro anya atụmatụ ịpụ na ya. mmanụ ọkụ, nke Taylor Haber, ''The Dartmouth''], Ọktoba 8, 2021 *Mmegharị na [[w:Divestment|Divestment]] site na [[w: fossil fuel|fossil fuel]] na-enweta nkwado n'etiti ntọala ka ndị na-eme ihe ike na-akwado ka e wepụ ego na kol, mmanụ na gas. Oku sitere n'aka ndị na-eme ihe ike gaa na ụwa ọrụ ebere dị mfe: Kpochapụ mmanụ ọkụ ma duzie itinye ego gị n'ime ụlọ ọrụ na ego nwere ihu igwe. Mgbasa mbugharị n'ụwa niile achọwo nkwa sitere na mahadum, ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ ndị ọzọ. Ugbu a, abụọ n'ime aha kachasị ukwuu na ọrụ enyemaka - ntọala Ford na MacArthur - na-atụgharịghachi ego ha na-etinye na mmanụ ọkụ, mmegharị nke ndị isi nke mmegharị ahụ na-atụ anya ga-abụ isi okwu maka ụwa ọrụ ebere. " Anyị na-akpọku gọọmentị na ụlọ ọrụ ka ha mee ihe na ihu igwe siri ike ma kwekọọ na sayensị, "Ellen Dorsey, onye isi ụlọ ọrụ Wallace Global Fund na onye ndu na Divest-Invest Philanthropy kwuru, nke na-akpali ndị ọrụ ebere ka ha tụfuo ihe ọkụkụ ya. ntinye ego mmanụ ụgbọala .... MacArthur Foundation, otu ijeri $ 8 nke a maara maka "onyinye ọgụgụ isi," kwere nkwa afọ abụọ gara aga iji kwụsị itinye ego ọhụrụ na mmanụ na gas. Ọ gara n'ihu na Septemba, na-ekwu na ọ ga-agbanye na ego ndenye aha US nke na-ewepu ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. Ma ọ na-achọ ịgbanwe ego index ya zuru ụwa ọnụ iji mee otu ihe ahụ n'ime otu afọ. **[https://www.usnews.com/news/business/articles/2021-11-01/fossil-fuel-divestment-gains-momentum-in-philanthropy Fossil Fuel Divestment Na-enweta ume na Philanthropy Site n'aka Haleluya Hadero, Associated Pịa], Nọvemba 1, 2021 * N'October 27, [[W: Mahadum Toronto | Mahadum Toronto]] (UofT) Onye isi ala [[W:Meric Gertler | Meric Gertler]] kwuputara mkpebi mahadum ahụ ịhapụ ịhapụ ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ n'ime ego onyinye ya nke ijeri $ 4. , na-ehota ihe nchoputa sitere na [[w: united nations|United Nations]] na [[w:WHO|World Health Organisation]] na [[w: nsogbu ihu igwe|nsogbu ihu igwe]] na-abịanụ bụ́ nke “na-achọzi ime ihe nkwuwa okwu bụ́ ndị nwere ma mmetụta pụtara ìhè na nke ihe atụ.” Ntugharị nke a gụnyere nkwa ịwepụ na ntinye aka ozugbo na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ n'ime ọnwa 12 na-abịa...Mkpebi a sochiri nke ọtụtụ mahadum ndị ọzọ gafee Canada na United States n'ime afọ ole na ole gara aga, gụnyere Mahadum Concordia na 2019 na Mahadum Harvard na Septemba gara aga…. Dị ka nke 2021, ihe dị ka ụlọ akwụkwọ sekọndrị 220 esila na fossil. ụlọ ọrụ mmanụ ụgbọala. Mkpebi UofT kpaliri ya n'ihi ọrụ ọ ghọtara dị ka ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ na-eduga iji zute "ihe ịma aka ngwa ngwa" nke nsogbu ihu igwe na [[w: ọrụ|ọrụ]] maka mmetụta ọjọọ nke "ga-adakwasị ụmụ akwụkwọ na ọgbọ nke ụmụ akwụkwọ na ụmụaka n'ọdịnihu. ụwa.” **[https://www.mcgilldaily.com/2021/12/uoft-divests-from-fossil-fuels/ UofT Divests from Fossil Fuels, nke Elsie Yang, ''McGill Dailey''], Disemba 1, 2021 *Onye isi obodo obodo ahụ bịanyere aka n'akwụkwọ iwu iji kpochapụ esemokwu [[w:Investment | Investment]] site na 2025. Onye isi obodo Boston [[w: Michelle Wu|Michelle Wu]] abanyela n'iwu iji wepụ obodo ahụ na [[w: fossil fuel|fussil fuel]], [[w:ụtaba| ụtaba]], na [[w: ụlọ ọrụ ụlọ mkpọrọ nkeonwe | ụlọ ọrụ ụlọ mkpọrọ nkeonwe]] na njedebe nke 2025. Iwu ahụ machibidoro iji ego ọha na eze tinye ego n'ọtọsị, nchekwa, ma ọ bụ ọrụ ndị ọzọ nke ụlọ ọrụ ọ bụla na-enweta ihe karịrị 15% nke ego ha nwetara site na ụlọ ọrụ ndị ahụ. N'okpuru iwu ọhụrụ ahụ, a kọwapụtara itinye ego na mmanụ ọkụ dị ka itinye ego na ụlọ ọrụ ọ bụla na-enweta ihe karịrị 15% nke ego ọ na-enweta site na combustion, nkesa, mmịpụta, nrụpụta, ma ọ bụ ire mmanụ ọkụ, gụnyere coal, mmanụ na gas, ma ọ bụ mmanụ ọkụ. ngwaahịa. Ọ gụnyekwara ụlọ ọrụ nkesa ọkụ eletrik nwere ndị mmekọ ụlọ ọrụ na-enweta ego sitere na mmanụ ọkụ. **[https://www.ai-cio.com/news/boston-to-divest-from-fossil-fuels-tobacco-private-prisons/ Boston ka ọ pụọ na mmanụ ọkụ fossil, ụtaba, ụlọ mkpọrọ nkeonwe, ''Onye isi Onye na-ahụ maka itinye ego '',] Dec 6, 2021 *Boston so na ọnụ ọgụgụ obodo, mahadum, na ntọala onwe ndị kwuputara atụmatụ ịpụ na mmanụ ọkụ. N'ọgwụgwụ Ọktọba, n'ihu ọgbakọ 2021 United Nations Climate Change Conference, nke a maara nke ọma dị ka COP26, Auckland, New Zealand; Copenhagen, Denmark; Glasgow, Scotland; Paris; Rio de Janeiro; na Seattle kwuputara nkwa ịwepụ n'aka ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ ma na-abawanye ntinye ego iji mee ka obodo dịgidere. N'ọnwa gara aga, onye isi obodo Baltimore Brandon Scott bịanyere aka na ụgwọ nke chọrọ ego ezumike nka atọ nke obodo ahụ ka ọ pụọ na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. Ndị ahụ bụ na mgbakwunye na nkwa mbupụ nke Berlin mere n'afọ gara aga; Bristol, England; Cape Town, South Africa; Durban, South Africa; London; Los Angeles; Milan; New Orleans; Obodo New York; Oslo; Nọọwee; Pittsburgh; na Vancouver, Canada. "Obodo ndị na-ebute ụzọ n'ịlụso ọnọdụ mberede ihu igwe anya ma enwere ezigbo ọkụ iji wepụ itinye ego na mmanụ ọkụ na ngwọta ihu igwe," Mayor Mayor London Sadiq Khan, onye bụ onye isi oche nke C40 Cities, netwọk nke ndị isi obodo na-arụ ọrụ iji lụso ọgụ ọgụ. mgbanwe ihu igwe, kwuru na nkwupụta. "M ga-aga n'ihu na-agba ọtụtụ obodo ume ka ha sonye na mmegharị ahụ, na-agbakwa gọọmentị mba na ụlọ ọrụ ego nkeonwe ka ha chịkọtakwu ego iji tinye ego ozugbo na obodo iji kwado mgbake akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na nke ziri ezi." **[https://www.ai-cio.com/news/boston-to-divest-from-fossil-fuels-tobacco-private-prisons/ Boston ka ọ pụọ na mmanụ ọkụ, ụtaba, ụlọ mkpọrọ nkeonwe,"Onye isi Onye na-ahụ maka itinye ego '',] Dec 6, 2021 ==Njikọ Mpụga== [[W: Divestment|Divestment]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Divestment|Divestment]] na Wikiquote. [[Òtù:we/ig]] ngpoyj3cq5rn89m6a4rsihh9sijy2vq Divine Ndhlukula 0 649 18208 10473 2024-03-01T19:50:59Z Dr old lord 687 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Divine Ndhlukula.jpg|thumb|Divine_Ndhlukula (2011)]] '''[[w: Divine Ndhlukula|Dr. Divine Ndhlukula]]''' (Febrụwarị 5, 1960) Dr Divine Ndhlukula bụ [[w:|onye Zimbabwe]] [[w:|onye na-azụ ahịa]], [[w:|onye nchọpụta]] na [[w:|Onye isi nchịkwa]] nke DDNS Security Operations (Pvt) Ltd nke. bụ ụlọ ọrụ na-ejide SECURICO Security Services. Ọ lụsogo onye isi ụlọ ọrụ nwoke na-achịbu, akụkọ ịga nke ọma azụmahịa ya abụghị nke nwere ihe ịrịba ama - na-egosi ya dị ka otu n'ime ndị inyom na-achụ nta ego na-agba ụmụ nwanyị ume n'Africka. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ndị inyom na-achụ nta ego ga-arụ ọrụ ugboro abụọ ka ha nwee ihe ịga nke ọma ... ihe kacha mma ime bụ ịnọgide na-enwe mkpebi siri ike, ilekwasị anya, ụkpụrụ omume na ichekwa iguzosi ike n'ezi ihe" ** Ọdụm nke Africa, Jenụwarị 23, 2020 [[https://www.lionessofafrica.com/blog/2017/4/13/quote-of-the-day]] *" Ndụmọdụ m na-enye ụmụ nwanyị oge niile bụ: Ọ bụrụ na ịchọrọ ọdịnihu ụfọdụ, pụọ ma mepụta ya, merie egwu gị dịka nke ahụ bụ ihe na-eme ka ọtụtụ ndị inyom na-agba ohu. Ohere dị ọtụtụ ugbu a . Anyị kwesịrị ịkwanye aka anyị elu, bulie elu. ụkwụ anyị, na-eje ije n'ọnụ ụzọ ka ọ dịghị onye ga-ebu anyị." ** Ọdụm nke Africa, Ọktoba 19 2017[[https://www.lionessofafrica.com/blog/2017/10/19/quote-of-the-day-by-divine-ndhlukula]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Divine Ndhlukula]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Divine Ndhlukula]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Ndhlukula, Divine}} dl2f1f9lcbcwcr0a3wbaztix82i78wz Dizzy Gillespie 0 650 10474 2539 2022-10-10T16:51:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q49575]] wikitext text/x-wiki == Dizzy Gillespie == John Birks "Dizzy" Gillespie (October 21, 1917 - Jenụwarị 6, 1993) bụ onye opi jazz America, onye na-agụ egwú, onye na-ede egwú, onye nkuzi na onye na-abụ abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ụbọchị ole na ole ị na-ebili tinye mpi na mpi gị ma ọ dị mma ma ị merie. Ụbọchị ụfọdụ ị na-agbalị na ọ dịghị ihe na-arụ ọrụ na mpi na-emeri. Nke a na-aga n'ihu wee nwụọ ma mpi ahụ meriri. * Dịka onye na-egwu egwu, ị ga-echekwa otu ụkwụ azụ n'oge gara aga ma nwee otu ụkwụ n'ihu n'ọdịnihu. * O were m ndụ m niile ịmụta ihe m na-agaghị egwuri egwu. * Achọghị m egwu egwu. Ihe na-amasị m bụ ụda. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5535-Dizzy_Gillespie hgjbkyiufpmdoqlql8d5fqw0eqnrpf5 DjCuppy 0 651 2541 2540 2022-10-10T11:30:02Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[DjCuppy]] '''DjCuppy''' Florence Ifeoluwa Otedola, onye amara aha ya dị ka DJ Cuppy, ma ọ bụ naanị Cuppy, bụ onye egwu diski na onye na-emepụta ihe na Naijiria. Ọ bụ ada onye ọchụnta ego Naijiria bụ Femi Otedola. O tolitere na Lagos wee kwaga London mgbe ọ dị afọ iri na atọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Biko ekwela ka mgbasa ozi ọha duhie gị - ndụ mmadụ (gụnyere nke m) zuru oke." *"Ezinụlọ m nwere aha dị elu: Ọ na-apụta ìhè mgbe niile, ndị mmadụ na-ejidekwa onwe m n'okirikiri m nke na ha na-agbagha nkà m, izi ezi na nkà m. Anọ m n'okporo ụzọ m na enweghị m mkpesa. " *"Ọ bụrụ na enwere m ihe ngosi n'abalị a ma ọ nweghị onye bịara, agaghị m achọ ịma, naanị n'ihi na m hụrụ ihe m na-eme n'anya nke ukwuu." <ref>https://www.owogram.com/dj-cuppy-quotes/</ref> ===Ebenside=== p9iw40v46bt7cordub5frj0w1ldxt57 Do2tun 0 652 2543 2542 2022-10-10T11:30:02Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Do2tun == Oladotun Ojuolape Kayode (amuru Eprel 8, 1984) bu onye Naijiria n'igwe n'igwe, jockey vidiyo, onye omere na onye ọchụnta ego mgbasa ozi, nke ama ama dị ka Do2Tun (akpọ DO-To-The-T-U-N). == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ọ mepeghị, ọ bụghị ọnụ ụzọ gị. Mepee otu ehi ọhụrụ nke nwere ike ịnwe igodo ị kwesịrị iji mee ihe maka ọnụ ụzọ mbụ * Ịsị mgbaghara anaghị egbu mmadụ. Ọ na-eme gị naanị mmadụ. * Ike dị n'ime gị ka bụ ihe na-akpali gị, ihe na-akpali gị, na ihe na-eme ka ị dịkwuo mma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/do2tun/1840/ a6u10i9exhrv9pqhn11mvebdoqbqzrj Dolapo Adeleke 0 653 10475 2546 2022-10-10T16:51:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29020495]] wikitext text/x-wiki == Dolapo Adeleke == Dolapo Adeleke, makwaara dị ka LowlaDee bụ otutu ihe nrite na-emeri ihe nkiri sitere na Nigeria. A mụrụ na Septemba 6, 1990 na Kano State Nigeria, Adeleke malitere ide ihe na nwata, na-ebipụta akwụkwọ edemede abụọ tupu mahadum. == Ihe ndi okwuru == * Naanị mee ya! Si n'elu ugwu ma tụkwasa nku gị obi. Nwee obi ike! * Ka ịhụnanya, n'ihi na ọ ga-ahụ ụzọ ya mgbe niile. * Mụta nkà nke ịnọ naanị gị, wụsa n'ime onwe gị, ịmụta na ịmụghị ihe, ịghọ na onye na-abaghị uru. Iji nweta ike gị. Iji ghọta Midas gị. * Nwee ahụike site n'uche gị ruo n'ahụ. Mekwuo ihe, kwuo obere okwu. Arụla ọrụ oke. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dolapo-adeleke/1181/ 9rjeg9os2cbz1n77yixenaj5pmoibmb Dolapo Oni 0 654 12129 2549 2022-10-10T21:37:57Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki == Dolapo Oni == Dolapo Oni, mgbe ụfọdụ a na-akpọ Marcy Dolapo Oni bụ onye omere Naijiria, onye na-egosi ihe onyonyo, onye ndụmọdụ na MC. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụ enweghị agụmakwụkwọ, enweghị ọgụgụ isi, enweghị ọmịiko ka ọ bụ ihe niile dị n'elu na-eme ka mmadụ jụọ ihe kpatara na mmadụ anaghị ekwu okwu mgbe e dinara ha n'ike. * Anọgidere m na-ekwu na ndị mmadụ na Naijiria nwere ike iche na ha nwere ịba. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/marcy-dolapo-oni/2152/ p2bufcnjct1fteiltl8dw4otmeyw7c9 Dolly Parton 0 655 10476 2552 2022-10-10T16:52:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q180453]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dolly Parton in Nashville april 2005.jpg|thumb|right|Atụrụ m anya na ndụ ga-emeso gị obiọma <br/> Ma enwere m olileanya na ị nwere ihe niile ị rọrọ nrọ. <br/> Ana m arịọ gị, ọñụ na obi ụtọ. Ma karịa ihe ndị a niile, achọrọ m ka ị hụ n'anya.]] ''[[w:Dolly Parton|Dolly Rebecca Parton]]''' (a mụrụ [[w:19Janụwarị| 19 Jenụwarị]] [[w:1946|1946]]) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-agụ egwu, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye enyemaka, nke amara nke ọma. maka ọrụ ya na egwu obodo. == Okwu Ndi Okwuru == *"Enwere m olileanya na ndụ ga-emeso gị obiọma <br/> Ma enwere m olileanya na ị nwere ihe niile ị rọrọ nrọ. <br/> Ana m arịọ gị, ọṅụ na obi ụtọ. Ma karịa ihe a niile, a na m achọ ka ị hụ n'anya." ** ''M ga-ahụ gị n'anya mgbe niile'' sitere na album Jolene *"<p>Ọ bụrụ na m ga-anọ, <br/> naanị m ga-anọ n’ụzọ gị. <br/> Ya mere, aga m aga, mana amaara m <br/> M ga-eche maka gị nzọụkwụ ọ bụla nke ụzọ.</p><p>M ga-ahụkwa gị n'anya mgbe niile. <br/> M ga-ahụ gị n'anya.</p>" ** ''M ga-ahụ gị n'anya mgbe niile'' sitere na album Jolene *"Ugbu a, mama m ewepụla akpa ochie ojii o ji esi nri mgbe m dị obere <br/> ọnụ ụzọ ahụ esighịkwa n'ọkụ eletrik ya <br/> Obere ugbo na ụlọ anyị nwere ya ain' t there no more and that's too bad <br/> Ndị mmadụ na-ewepụ ihe ndị dị mfe ..." ** ''Old Black Kettle'' sitere na ọba Tennessee Mountain Home *"Ha aghọtaghị ya, m gbalịrị ime ka ha hụ <br/> na onye bụ ogbenye naanị ma ọ bụrụ na ha ahọrọ ịbụ <br/> Ugbu a amatala m na anyị enweghị ego mana m bara ọgaranya ka m nwere ike ịbụ <br/ > N'ime uwe m nwere ọtụtụ agba nke Momma mere m naanị <br/>_" ** ''Uwe nke ọtụtụ agba'' sitere na ọba nke otu aha *"Ị nwere ike ịhọrọ ụdị nwoke gị mana enweghị m ike ịhụ n'anya ọzọ <br/> Ọ bụ naanị m Jolene <br/> M ga-enwe mkparịta ụka a na gị <br/> Obi ụtọ m dabere na gị na ihe ọ bụla <br/> /> Ị kpebiri ime Jolene ..." ** ''Jolene'' sitere na album nke otu aha ===1980s== *"Ọtụtụ ndị mmadụ na-agbanyụ ha niile site na wig, ikiri ụkwụ, mbọ aka na obere ihe arụrụ arụ niile. Ana m eji ejiji mara mma mana nke ochie. Echere m na m na-eji ejiji n'ụzọ dị otú a akụkụ ụfọdụ n'ihi onyinyo ahụ, ị ​​maara, na akụkụ ụfọdụ n'ihi na mgbe m bụ obere nwa agbọghọ na-etolite na nnukwu ezinụlọ dara ogbenye, nke a bụ otú ndị nwunye ndị ọgaranya na-eji ejiji, mgbe anyị na-eji ejiji. hụ ka ha na-anya ụgbọ ala ochie ha. Banyere 'ezigbo m'. Ọfọn, n'okpuru wig a, ntutu m dị ihe dịka otu ogologo na agba, na m na-eyi ya otu ihe ahụ. Ma mgbe ụfọdụ, m na-eyiri uwe ochie na-akpa akpa wee soro di m gaa n'ebe a na-adọba ụgbọala ma ọ bụ ihe ọ bụla, na-enwe nnọọ obi ụtọ n'onwe anyị, ọ dịghịkwa onye ma m." ** Dịka ekwuru na [https://www.rogerebert.com/interviews/dolly-parton-gee-shes-really-nice "Dolly Parton: Gee, She's So Nice"] (7 Disemba 1980), nke [[w:Roger|Roger Ebert]], ''Roger Ebert'' *"M na-adabere n'ọtụtụ ekpere na ntụgharị uche. Ekwenyere m na ewezuga Chineke, abụghị m onye ọ bụla, mana na Chineke, enwere m ike ime ihe ọ bụla." ** Dịka ekwuru na [https://www.rogerebert.com/interviews/dolly-parton-gee-shes-really-nice "Dolly Parton: Gee, She's So Nice"] (7 Disemba 1980), nke [[w:Roger Ebert|Roger Ebert]] dere. ''Roger Ebert'' *"Ntu m bụ akụkụ nke m, mgbe m na-ede abụ naanị m. Otu ụbọchị, enwere m ike ibelata album, naanị mụ na mbọ m." ** Dịka ekwuru na [https://www.rogerebert.com/interviews/dolly-parton-gee-shes-really-nice "Dolly Parton: Gee, She's So Nice"] (7 Disemba 1980), nke [[w:Roger|Roger Ebert]] dere. ,''Roger Ebert'' ===2000s=== *"Otú m si eji ejiji, ọtụtụ akụkụ, bụ otú ọtụtụ ndị mmadụ si eji ejiji maka oriri na ọñụñụ. Ọ ga-atụ egwu ọtụtụ mmadụ ịnwụ ka ọ dị ọnụ ala ma ọ bụ akwụna-y, mana nye m, ahụ dị m mma. Otú m si ele anya bụ n'ezie echiche nwa agbọghọ obodo maka ihe ịma mma bụ. Edebere m ụzọ m si ele tramp obodo anya. Echere m na ọ bụ ihe kacha mma n'ụwa, nwere ntutu niile na-acha ọcha na lipstick na-acha ọbara ọbara. Ndị mmadụ ga-asị, 'Oh, ọ bụ naanị ahịhịa,' m ga-eche, sị, 'Nke ahụ bụ ihe m chọrọ ịbụ mgbe m tolitere.'" ** Ajuju na ''Rolling Stone'' (30 October 2003), dị ka e hotara na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/interview-dolly-parton-2-237948/"Dolly Parton: Na 57, Akụkọ Ochie nke Mba ahụ ka na-eme ka ọ dị mkpa"] (28 August 2015), nke Jancee Dunn dere, '' Rolling Stone '' *"Ọbụna mgbe m na-ede abụ ọgbara ọhụrụ, a ga m ahụ onwe m na-adọpụ ihe n'ụbọchị ndị ahụ tupu m apụọ n'ụlọ, ụbọchị mama na papa m na nne nne m na nna ochie, na ụbọchị ụka. Naanị ihe m ga-eme bụ imechi anya m na ụdị ịbanye n'ime." ** Ajuju na ''Rolling Stone'' (30 October 2003), dị ka e hotara na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/interview-dolly-parton-2-237948/"Dolly Parton: Na 57, Akụkọ Ochie nke Mba ahụ ka na-eme ka ọ dị mkpa"] (28 August 2015), nke Jancee Dunn dere, '' Rolling Stone '' *"A na m ele anya nke ọma, mana abụ m onye kachasị mfe n'ụwa." ** Ajuju na ''Rolling Stone'' (30 October 2003), dị ka e hotara na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/interview-dolly-parton-2-237948/"Dolly Parton: Na 57, Akụkọ Ochie nke Mba ahụ ka na-eme ka ọ dị mkpa"] (28 August 2015), nke Jancee Dunn dere, '' Rolling Stone '' *"Echere m na ọ bụrụ na m maara ihe na azụmahịa, ọ bụ naanị na m maara onye m bụ. Amaara m ihe m nwere ike, enweghị ike, ga-eme na agaghị m eme, ma ọ bụrụ na m ga-agbasi mbọ ike na nke ahụ, m ga-eme ya." ** Ajuju na ''Rolling Stone'' (30 October 2003), dị ka e hotara na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/interview-dolly-parton-2-237948/"Dolly Parton: Na 57, Akụkọ Ochie nke Mba ahụ ka na-eme ka ọ dị mkpa"] (28 August 2015), nke Jancee Dunn dere, '' Rolling Stone '' *"Ekwenyela nrọ na ọchịchọ. E nwere ihe dị iche. Nrọ bụ ebe ị na-ahụ onwe gị na ị na-eme nke ọma n'ihe dị gị mkpa imezu. Ugbu a, nrọ na-ewulite nkwenye n'ihi na ị na-agbasi mbọ ike ịkwụ ụgwọ ahụ iji jide n'aka na ha mezuru. Ọchịchọ na-atụ anya na ihe ọma ga-eme gị, mana ọ nweghị ọkụ n'ime afọ gị na-eme ka ị tinye ihe niile iji merie ihe mgbochi niile. Yabụ na ị ga-arọ nrọ karịa ma ọlị, mgbe ọ bụla, taa onye ọzọ ụta ma ọ bụrụ na ọ meghị. Nke ahụ bụ na ngalaba gị." **"[https://www.youtube.com/watch?v=EuOm2lLIOoU&t=6m35s Dolly Parton na-enye okwu mmalite na Mahadum Tennessee 2009]" (na 6m35s), Mahadum Tennessee, Knoxville na YouTube. ===2010s=== *"Ọ na-ewe nnukwu ego ka ọ dị ọnụ ala." **[https://www.vanityfair.com/culture/2012/11/dolly-parton-proust-questionnaire Interview with ''Vanity Fair'' magazine] (November 2012) *"Anyị [na Dollywood] anaghị anwa ịkwanye ihe ọ bụla n'akpịrị onye ọ bụla. Anyị na-emeghe nke ukwuu. Ọtụtụ ndị ọchụnta ego na ezigbo ndị enyi m nwere okpukpe dị iche iche, mụ na ha na-arụkọkwa ọrụ, mụ na ha na-ebi, hụkwa ha n’anya. Ndị mmekọ nwoke na nwanyị, ha na-abịa n'ogige ntụrụndụ anyị. Echere m na ndị mmadụ maara na m bụ onye na-emeghe ma na-anabata ya. Na n'okpukpe ọ bụla anyị kwesịrị ịbụ nke ahụ-anyị kwesịrị ịdị obiọma ... anyị ekwesịghị ikpe ikpe. Akwụkwọ Nsọ anyị na-ekwu, sị, ‘Ekpela ikpe, ka e wee ghara ikpe unu,’ ekwerekwa m n’ụdị ihe ndị ahụ nile. Anyị niile bụ ụmụ Chineke. N'agbanyeghị otú anyị si gbalịa ịga eluigwe, anyị niile chọrọ ịga ebe ahụ. Anyị nwere naanị ụzọ nke anyị anyị ga-esi, otu a ka m si ele ya anya." ** Dị ka e hotara na [https://www.newsweek.com/dolly-parton-faith-and-naysayers-366264"Dolly Parton na-ekwu maka ya 'Onyeikpe, ka a ghara ikpe gị ikpe' philosophy"] (28 August 2015) , nke Victoria Bekiempis dere, ''Newsweek'' == Okwu gbasara Parton == *Dolly buru ibu na Iceland. Olu ya adịghị mma, dịkwa ike n'ezie. Àgwà ya na-ekpo ọkụ na nke mmadụ, ọ na-enwekwa oké ọchị. Ndị enyi m niile hụrụ Dolly n'anya, ọtụtụ n'ime ha bụ ndị na-agaghị ege egwu egwu obodo. Ọ naghị eme ọtụtụ mgbe mgbe ị nwetara agwa nke buru ibu karịa ndụ. Egwu rock anaghị amasị m, mana [[w:Kurt Cobain|Kurt Cobain] na-amasị m. Ọ nwere ike na-akpọ ụdị egwu ọ bụla na m gaara enwe mmasị. Ị mara? Ma echere m na Dolly dị otú ahụ. Ọ bụ onye na-agụ egwu na-enweghị atụ, onye na-ede abụ na-enweghị atụ. **[[W:Bjork|Bjork]], dị ka ekwuru na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/interview-dolly-parton-2-237948/ "Ajụjụ: Dolly Parton"] (28 August 2015) , nke Janice Dunn dere, ''Rolling Stone'' *"M zutere Dolly Parton na [[w: Tennessee|Tennessee]]; Titties ya jupụtara na Hennessy. Egwú obodo ahụ kpasuru m anya n’ezie, ma m gbara ịnyịnya ibu ahụ wee sị, “Ee, Miss Daisy!” **[[w: Afroman | Joseph Foreman]], [https://genius.com/Afroman-crazy-rap-colt-45-lyrics "Crazy Rap"] (2000) * Nke a ga-ada ada, mana mgbe m na-agba Dolly Parton ajụjụ ọnụ, ọ fọrọ nke nta ka ọ dị m ka ọ nwere ikike ịgwọ ọrịa. **[[w:Gene Siskel | Gene Siskel]], dị ka e hotara na [https://www.rogerebert.com/interviews/dolly-parton-gee-shes-really-nice "Dolly Parton: Gee, Ọ mara mma nke ukwuu. "] (December 7 1980), nke [[w:Roger Ebert| Ebert]], ''Roger Ebert'' *"Ọ dị ka ihe ịtụnanya na-emetụtaghị ya. Ọ bụ nnukwu ọdịiche. Ọ dị ka ihe e kere eke kpamkpam, yana wig na-acha anụnụ anụnụ na ikiri ụkwụ 6-inch nke elu elu yana obi na-eme ya, obi abụọ adịghị ya, onye na-ejide ndekọ na-enweghị mgbagha na onye na-agbachitere onye mmeri na Frederick's nke Hollywood. Mgbe ahụ, ọ gakwuuru gị wee sị, "Hi! Abụ m Dolly Parton!" Okwu mmeghe ahụ adịghị mkpa dị ka a ga-asị na, sị, John Wayne ejegharịwo wee sị, "Hi! Abụ m John Wayne!" Gịnị bụ azịza kwesịrị ekwesị? "Ee, n'ezie ị dị"?<br>Dolly Parton ji ihe dị ka ọkara otu awa na-amanye onye ọ bụla aka wee hapụ otuto nke ndị mmadụ na-agwa ibe ha, "Gee, ọ mara mma n'ezie," dị ka a ga-asị na ọ dị mma, dị ka a ga-asị na ọ bụ n'ụzọ ụfọdụ. E nweghị ụzọ anyị si akpa àgwà n'ihu ọha, n'ọnọdụ ọtụtụ ndị bịara abịa nke na-egosi ọkwa dị mma, iro aghụghọ, echekwara anyị. ihe Dolly mere bụ ịbata n'obi ike ya, àgwà ọ na-adịghị emetụta ma kpochapu ihe niile ahụ n'ime ngwa ngwa nke ọchị." **[[W:Roger Ebert| Ebert]], [https://www.rogerebert.com/interviews/dolly-parton-gee-shes-really-nice "Dolly Parton: Gee, Ọ mara mma"] (7 Disemba 1980), "Roger Ebert" ==Njikọ Mpụga== [[W:Dolly Parton|Dolly Parton]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Dolly Parton|Dolly Parton]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Parton, Dolly}} ayhobha62qmhmnxv2swfe04gy8fbulu Don Cheadle 0 656 10477 2555 2022-10-10T16:52:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272019]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Don Cheadle UNEP 2011 (cropped).jpg|thumb|Cheadle na 2011]] '''[[w:Don Cheadle|Donald Frank Cheadle Jr.]]''' (a mụrụ na November 29, 1964), aka '''Don Cheadle''' bụ onye a họpụtara maka [[w:Academy Award|Ihe nkwanye ùgwù agụmakwụkwọ]] nakwa onye merịrị [[w:Golden Globe | Golden Globe]] [[w:United States | American]] [[w: actor | onye na-eme ihe nkiri]] na [[w: Film producer | onye mmepụta]] bụ onye pụtara n'ọtụtụ ihe nkiri na telivishọn. usoro kemgbe mmalite 1980. ==Okwu Okwuru== * Echere m na agbụrụ m na-akọwa m nke ọma, ọ dịkwa m mma na nke ahụ, achọrọ m n'ezie ka nke ahụ bụrụ akụkụ. Echere m na nke ahụ kwesịrị ịbụ nri nri maka ọrụ anyị - anyị kwesịrị iji akụkụ niile nke onwe anyị. M na-agbalị mgbe niile ịchọta ebe nke ahụ bụ n'ezie mmetụta na ihe m na-eme na-emegide ịga, "Ọfọn, anyị niile bụ nanị ndị mmadụ na anyị bụ otu." ** [https://variety.com/2013/tv/awards/don-cheadle-kerry-washington-talk-frankly-about-life-in-hollywood-1200491929/ Don Cheadle, Kerry Washington Na-ekwu Eziokwu Banyere Ndụ na Hollywood ]. ''dị iche''. (June 5, 2013) * Ndị mmadụ na-emeso ndị na-eme ihe nkiri na ndị mmadụ n’ihu ọha n’ụzọ dị iche n’otú ha si emeso onye ọ bụla ọzọ ná ndụ ha. Ị gaghị abịakwute onye ọ na-amabughị, tụkwasị ha aka n’úkwù wee sị, ‘Hey, enyi m, lee foto a.’ Ì chere na ọ dị mma ime nke ahụ? ** [https://www.theguardian.com/film/2016/apr/02/has-to-be-hot-don-cheadle-miles-davis-miles-ahead 'Ọ ga-adị ọkụ. Ọ ghaghị ịbụ ihe okike': Don Cheadle na ọchịchọ 10 ya na-achọ igwu egwu Miles Davis]. ''Onye nche''. (Eprel 2, 2016). * Nke a [Racism] bụ nsogbu nke sistemu na arụ ọrụ nke anyị niile maara nke ọma. ** [https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/don-cheadle-pleads-white-friends-colleagues-get-front-lines-us-1296961/ Don Cheadle na ndị enyi White na ndị ọrụ ibe na-arịọ arịrịọ: "Soro Anyị Gaa n'ihu n'ihu"]. "Onye nta akụkọ Hollywood." (June 2, 2020). * Atụrụ m anya na m ga-eji ‘onye a ma ama’ kpalie ndị mmadụ ma tinye aka n’ime ka ọha mmadụ anyị zuru ụwa ọnụ laghachi azụ n’ọgbụgba ndụ. Ọ tụrụ m n'anya na gburugburu ebe obibi anọghị n'isi nke atụmatụ. Kedu ihe dị mkpa karịa nri na ikuku dị ọcha? Anyị chọrọ nnukwu mgbapu. ** [https://www.unep.org/people/don-cheadle Don Cheadle]. ''United Nations Environment Programme.org''. ==Njikọ Mpụga== [[W:Don Cheadle|Don Cheadle]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Don Cheadle|Don Cheadle]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Cheadle, Don}} 8gdeh1mjeyw7dpknsxrv7h7yei5balf Don Henley 0 657 10478 2558 2022-10-10T16:52:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q316454]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Don Henley (cropped).jpg|thumb|thumb| Agbalịrị m ịgbada n'Obi nke Okwu ahụ...]] '''[[w:Don Henley|Donald Hugh Henley]]''' (a mụrụ [[w: July 22|July 22]], [[w:1947|1947]] na Gilmer, Texas) bụ onye egwu America nke bụ onye na-akụ ọkpọ na otu n'ime ndu ndi na-abụ abụ na ndị na-ede abụ nke otu [[w:The Eagles|The Eagles]]. O nweela ọrụ naanị ya na-aga nke ọma ma rụọkwa ọrụ ntọala n'ọtụtụ ọrụ ebere. == Ederede egwu == ===''[[W:I Can't Stand Still|Enweghị m ike iguzo]]'', 1982=== * Nwetara bleach blonde nke nwere isi afụ nke na-abịa na ise <br> Ọ nwere ike ịgwa gị 'ihe mberede ụgbọ elu <br> na-egbuke egbuke n'anya ya <br> ''' Ọ na-atọ ụtọ mgbe ndị mmadụ nwụrụ:' '' nye anyị akwa akwa ruru unyi. ** "[[W: Dirty Laundry (Don Henley song)|Unyi na-asa ákwà]]" *Anyi nwere ike ime ihe ojoo,<br> Anyi nwere ike igba egwu na abuo <br> Ma mgbe a na-ekwu ma mee<br> Anyi agwaghi gi ihe,<br>'''Anyị niile ma na ihe ojoo bu eze'' ", nye anyị ákwà ruru unyi. ** "Ịsa ákwà ruru unyi" === ''[[w: End of the Innocence | Ọgwụgwụ nke Innocence]]" (1989) === * Mgbe obi añụrị sochiri ọdịda <br> Nakwa akụkọ ifo a enye anyị ọgwụ ogbugbu <br> Ndị ọka iwu na-ebi na obere nkọwa <br> Ebe ọ bụ na papa m ga-efe <br> mana amaara m ebe anyị ga-aga <br> Thats ka mmadụ na-adịghị emetụ ya n'ahụ <br> Ọfọn nọdụ na-ekiri igwe ojii na-atụgharị na <br> Na ahịhịa toro ogologo na-efegharị na ifufe. Ị nwere ike ịtọgbọ isi gị azụ n'ala <br> Ka ntutu gị daa gburugburu m. <br> Wepụta nchebe gị kacha mma <br> Mana nke a bụ njedebe <br> Nke a bụ njedebe nke ịdị ọcha. ** "[[w:End of the Innocence (song) | Ọgwụgwụ nke Innocence]]" (nke ya na [[w: Bruce Hornsby | Bruce Hornsby]] dere)) * M na-ahụ gị gburugburu mgbe ụfọdụ, obi m na-agbazekwa. <br> Ị dị ka ọ bụrụ na ị nwere ọchịchọ gị, ị ga-anọ ebe ọzọ. <br> Ọ na-agbawakwa m obi ịhụ gị ebe a otu a. <br> Otu ụbọchị, a ga m enweta akwara ịgakwuru gị wee sị <br> Nke a bụ mgbede ikpeazụ na-abaghị uru ị ga-anọ. <br> Naanị nye gị ohere igosi gị otu esi ahụ n'anya ọzọ. ** "[[w: The Last Worthless Evening | Anyasị Ikpeazụ Na-abaghị uru]]" (nke ya na John Corey na Stan Lynch dere) * A na m agbalisi ike ị garụ na mkpụrụ obi okwu ahụ <br> Mana uche m na-adighi ike <br> Ma echiche m na-agbasasị <br> Mana echere m na ọ bụ mgbaghara <br> Mgbaghara <br> Ọbụna ọ bụrụ, ọ bụrụgodị na ị hụghị m n'anya ọzọ. ** "[[w: The Heart of the Matter (abụ) | The Heart of the Matter]]" (nke ya na Mike Campbell dere na [[w: JD Souther | J. D. Souther]])) - [https: // www.youtube.com/watch?v=kEQgkor-jgU Obi nke Okwu ahụ (Live at Farm Aid 1990)] * M na-amụta ibi ndụ na-enweghị gị ugbu a <br> Mana ọ na-atụ m uche gị mgbe ụfọdụ <br> Ka m na-amakwu, ka m na-aghọtachaghị <br> Ihe niile m chere na m maara, m na-amụtakwa ha ọzọ. ** "Obi nke Okwu" * M na-agbalisike ị gbadata n'Obi nke Okwu <br> N'ihi na anụ ahụ ga-esi ike <br> na ntụ ga-agbasasị <br> Ya mere, m na-eche banyere mgbaghara <br> Mgbaghara <br> > Ọ bụrụgodị na ị hụghị m n'anya ọzọ. ** "Obi nke Okwu" == Njikọ mpụga == [[W:Don Henley|Don Henley]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Don Henley|Don Henley]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Henley, Don}} 25w050k9t3fdj0tctca2g3kb9y2yqr7 Donald Byrd 0 658 10479 2561 2022-10-10T16:52:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q362764]] wikitext text/x-wiki == Donald Byrd == Donaldson Toussaint L'Ouverture Byrd II (December 9, 1932 - Febụwarị 4, 2013) bụ onye jazz America na ukwe & blues opi na onye na-akụ ụda olu. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụ ihe mgbagwoju anya ịbụ onye omenkà nke agba na ịdị na-agọnahụ nke ahụ mgbe niile, na-ekwu, 'Abụ m onye na-egwu egwu na mbụ na mgbe ahụ m dị oji,' mgbe n'eziokwu, ọ bụghị otú ahụ. abum oji buru uzo emesia abum onye choreographer. * Anaghị m agbaso ihe onye ọ bụla ọzọ na-eme. * m nwere ihe okike; Anaghị m eme ọzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/56420-Donald_Byrd 0d5xmigbyyv2dx8hsr2c66xq83jc0wi Donella Meadows 0 659 10480 2568 2022-10-10T16:52:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q271226]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Donella Meadows|Donella "Dana" Meadows]]''' ([[w:13 March|13 March]], [[w:1941|1941]] - [[w:20 February|20 February]], [[w:2001|2001]]) bụ ọsụ ụzọ. America ndị ọkà mmụta sayensị gburugburu, onye nkuzi na onye ode akwụkwọ. A maara ya nke ọma dị ka onye dere akwụkwọ na-akpa ike ''[[w:The Limit to Growth|The Limits to Growth]]''. == Okwu Okwuru == * [[W:Scientific modelling|Model]] nwere ike ịdị mgbagwoju anya nke na a na-apụghị ịgbagha agbagha, enweghị nyocha, na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke a na-apụghị ịgbanwe agbanwe. ** Meadows (1980) "Ihe a na-apụghị izere ezere a priori" na: [[w:Jørgen Randers|Randers J.]] ed., ''Elements of the system dynamics method'', ibe 27. * [ụwa] bụ ihe mgbagwoju anya, jikọrọ ọnụ, nke nwere njedebe, gburugburu ebe obibi usoro–Social–psychological–Economic. Anyị na-emeso ya dị ka a ga-asị na ọ bụghị, dị ka a ga-asị na ọ na-ekewa, nkewa, dị mfe, na enweghi ngwụcha. Nsogbu zuru ụwa ọnụ anyị na-adịgide adịgide, nke a na-apụghị ịgbagha agbagha na-ebilite ozugbo site na nke a adabaghị. ** Ala ahịhịa (1982) "[https://web.archive.org/web/20201118135357/http://www.oss.net/dynamaster/file_archive/040324/48c97c243f534eee32d379e69b039289/WER-INFO-73.pdf Ụwa dum Models and Systems]". Na: ''The CoEvolution Quarterly'', Summer, peeji nke 98–108. * Ịkọwa oke carbon nke oke ohia na ugbo na-abanye bụ ọrụ siri ike, ọkachasị mgbe ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eme ya. ** Ala ahịhịa (2000) "[https://web.archive.org/web/20130616142029/http://www.commondreams.org/views01/0221-04.htm Enweghị isi na ichere gburugburu maka onye ndu]". na: ''The Global Citizen'', Nọvemba 30, 2000. === "Iche echiche na Sistemu: A Primer" (2008) === Donella H. Meadows, nke Diana Wright deziri, ''Thinking in Systems: A Primer'', [[W: Chelsea Green Publishing|Chelsea Green Publishing]], 2008 (ISBN 9781603580557). * [[W: System|sistemụ]] bụ ihe dị iche iche - ndị mmadụ, mkpụrụ ndụ, ụmụ irighiri ihe, ma ọ bụ ihe ọ bụla - jikọtara ọnụ n'ụzọ na ha na-emepụta ụkpụrụ omume nke ha ka oge na-aga. [...] Usoro ahụ, ruo n'ókè dị ukwuu, na-akpata àgwà nke ya! ** Ibe nke 2. * Kemgbe mgbanwe mgbanwe mmepụta ihe, ọha ndị ọdịda anyanwụ eritela uru na sayensị, mgbagha na [[w: reductionism|reductionism]] karịa nghọta na ịdị nsọ. N'ihe gbasara mmụọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ ga-akara anyị mma iche na ihe kpatara nsogbu bụ "n'ebe ahụ," kama "na ebe a." Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe a na-apụghị ịgbagha agbagha ịta ụta maka ihe ma ọ bụ onye ọzọ, ịgbanwe ọrụ n'onwe anyị, na ịchọta akara njikwa, ngwaahịa, pill, nhazi teknụzụ nke ga-eme ka nsogbu kwụsị.<br>E doziela nsogbu ndị siri ike. site n'ilekwasị anya na ndị na-ahụ maka mpụga - igbochi kịtịkpa, ịba ụba mmepụta nri, ịkwaga nnukwu ibu na ọtụtụ mmadụ ngwa ngwa n'ebe dị anya. Otú ọ dị, n'ihi na ha na-etinye n'ime usoro ndị buru ibu, ụfọdụ n'ime "ihe ngwọta" anyị emepụtawo nsogbu ndị ọzọ. Na ụfọdụ nsogbu, ndị kasị gbanyere mkpọrọgwụ na esịtidem Ọdịdị nke mgbagwoju usoro, ndị ezigbo messes, ajụla ịla.<br>Agụụ, ịda ogbenye, mmebi gburugburu ebe obibi, enweghị ntụkwasị obi akụ na ụba, enweghị ọrụ, ọrịa na-adịghị ala ala, ọgwụ ọjọọ riri ahụ, na agha, maka ọmụmaatụ, nọgidesie ike n'agbanyeghị ikike nyocha na nka nka nke enyerela aka ikpochapụ ha. Ọ dịghị onye na-ama ụma na-emepụta nsogbu ndị ahụ, ọ dịghị onye chọrọ ka ha nọgidesie ike, ma ha na-anọgidesi ike n'agbanyeghị.<br>Nke ahụ bụ n'ihi na ha bụ nsogbu sistemu intrinsically - àgwà ndị na-adịghị mma e ji mara nke usoro usoro nke na-emepụta ha. Ha ga-ekwenye naanị ka anyị na-eweghachite echiche anyị, kwụsị ịta ụta, hụ usoro ahụ dị ka isi iyi nke nsogbu nke ya, wee nweta obi ike na amamihe iji hazie ya. ** Ibe nke 3-4. === Akụkụ nke mbụ: nhazi usoro na omume ====<!- ibe 9-72 --> * Ọ bụrụ na gọọmenti ekwupụta mmasị ya n’ichebe gburugburu ebe obibi ma na-ekenye obere ego ma ọ bụ mgbalị iji nweta ihe mgbaru ọsọ ahụ, nchebe gburugburu ebe obibi abụghị, n’ezie, nzube gọọmenti. ''A na-ewepụ ebumnuche site na omume, ọ bụghị site na nkwuwa okwu ma ọ bụ ebumnuche ekwuru.'' ** Ibe nke 14. * N'ezie, otu n'ime akụkụ kachasị na-akụda mmụọ nke sistemu bụ na ebumnuche nke subunits nwere ike ịgbakwunye na omume zuru oke nke ọ nweghị onye chọrọ. ** Ibe nke 15. * A naghị emepụta ọmụmụ ihe na-agbanwe agbanwe ka ọ ''buru amụma'' ihe ga-eme. Kama, e mere ha ka ha nyochaa ''ihe ga-eme'' ma ọ bụrụ na ọtụtụ ihe na-akwọ ụgbọala na-apụta n'ụdị dị iche iche. ** ibe nke 46. * Usoro ahụ buru ibu, yana ụlọ ọrụ nwere njikọ chiri anya na-anabata ibe ha site na igbu oge, na-etinye onwe ha n'ọchịchọ ha, na ndị na-ebuwanye ibu na ndị na-atụgharị uche, bụ isi ihe na-akpata usoro azụmahịa. Usoro ndị ahụ esighị n'aka ndị isi oche, ọ bụ ezie na ndị isi oche nwere ike ime ọtụtụ ihe iji mee ka obi dị jụụ ma ọ bụ mee ka nchekwube nke mgbago elu na ihe mgbu nke ọdịda. '' Akụ na ụba bụ usoro dị mgbagwoju anya nke ukwuu; ha juputara na ịhazi loops nzaghachi na igbu oge na ha bụ oscillatory ebumpụta ụwa. ** ibe nke 58. ==Njikọ Mpụga== [[W: Donella Meadows|Donella Meadows]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Donella Meadows|Donella Meadows]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Meadows, Donella}} 70kydhnxvkhgyurw1pcbhuw7uoc1bw3 Donna Tartt 0 660 10481 2572 2022-10-10T16:52:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q255339]] wikitext text/x-wiki [[Donna Tartt]] '''[[w:Donna Tartt|Donna Tartt]]''' (amuru Disemba 23, 1963) bu onye odee akwụkwọ America. [[Usòrò:Wes Anderson, Donna Tartt.jpg|thumb]] == Okwu ndị okwuru == *A bụ m ntakịrị anụ ọhịa wolfu… Anaghị m agba ajụjụ ọnụ ma ọ bụ mee ọha na eze ọ gwụla ma enwere m akwụkwọ - na-adọpụ uche. Oche m bụ ebe ezigbo ọrụ na-eme. ** Na nkà ihe ọmụma ya gbasara ajụjụ ọnụ na mgbasa ozi na [https://www.townandcountrymag.com/leisure/arts-and-culture/a29022016/donna-tartt-goldfinch-interview/ "Donna Tartt on The Goldfinch, Inspiration, and the Ihe ize ndụ nke ama ama akwụkwọ edemede”] na ''Obodo & Obodo'' (Sep 12, 2019) * Nke a bụ ihe akwụkwọ akụkọ ahụ na-eme nke ọma karịa ụdị nka ọ bụla ọzọ: imepụtaghachi ndụ ime na ahụmịhe nke onye ọzọ, ọkachasị ụdị oke mmụọ dị ka iru újú, nrọ, ịṅụbiga mmanya ókè, mkpughe nke mmụọ, ọbụna ara. N'adịghị ka ihe nkiri, ebe anyị na-ekiri mgbe niile, na akwụkwọ akụkọ anyị nwere ahụmahụ nke ịbụ onye ọzọ: ịmara mkpụrụ obi onye ọzọ site n'ime. Ọ dịghị ụdị nka ọzọ na-eme nke ahụ. Ọ na-amasịkwa m ịmekọrịta ahụmịhe dị n'ime nke ukwuu n'ihi na echere m na n'ọtụtụ ụzọ, nke a bụ ihe akwụkwọ akụkọ ahụ kacha mma. ** Na ihe akwụkwọ akụkọ na-enye Tartt na [https://medium.com/@Powells/interview-with-donna-tartt-8d86a2438b41 "Ajụjụ ya na Donna Tartt"] na '' Ọkara '' (2015 Jul 13) * Dị ka onye edemede, echere m na m bụ anya karịa ntị - ụwa na-abịara m karịsịa na anya. Ya mere, enwere m obi ụtọ na ihe ngosi ahụ batara gị. Ka m na-ede akwụkwọ m, a na m ahụ ha ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n'ụzọ nkịtị - ana m ahụ ihe nkiri ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye na-ekiri ihe, na-ekiri site n'èzí. ** Banyere otu o si eji anya ihe n'ihe odide ya na [https://medium.com/@Powells/interview-with-donna-tartt-8d86a2438b41 "Ajụjụ ya na Donna Tartt"] na '' Ọkara '' (2015 Jul 13) * Ihe m chere na ị maara nke ọma na ị tolite na South bụ ndị na-ekwu okwu nke ọma na ndị na-adịghị…George Orwell kwuru, sị, 'A na-ede ndị Bekee niile na ire.' Ọ bụ otu ihe ahụ maka ndị South. M tolitere gburugburu ndị nwere ọmarịcha olu na-atọ ụtọ; enwekwara olu mgbawa ahụ. Ma mgbe ahụ ị makwara maka nwa bekee… ** Na otu esi asụ Bekee n'etiti ndị South na [https://www.vanityfair.com/news/1992/09/donna-tartt-the-secret-history"Smart Tartt"] na ''Vanity Fair'' (Sep. 1999) == Njikọ mpụga == [[W:Donna Tartt|Donna Tartt]] na Wikipedia Bekee [[Q:Donna Tartt|Donna Tartt]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Tart, Donna}} mef0q8y4dnw67yh5yrvk2y6edo1pml9 Dora Akunyili 0 661 10482 2586 2022-10-10T16:52:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q525003]] wikitext text/x-wiki '''Dora Nkem Akunyili''', OFR (14 Julaị, 1954-2014) bụ onye isi oche nke National Agency maka Food na Drug Administration na Control (NAFDAC) nke Naijiria site na 2001 ruo 2008. [[Usòrò:DoraAkunyili Monument at Ezinano Agulu.jpg|thumb|DoraAkunyili Monument at Ezinano Agulu]] == Kwotu == *Ọchịchọ anyị nwere ike ịdị ọtụtụ mana mkpa anyị pere mpe *Na Naịjirịa, anyị anaghị eri anụ ndu dị ka akụkụ ụwa ụfọdụ. Ya mere, ohere nke ibute ọrịa ọ bụla dị anya. Achọrọ m ka obi sie gi ike na iri anu ọkụkọ, mgbe esiri ya, ọ nweghị nje influenza avian nwere ike ịlanarị. *Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ugbu a, akụkọ ihe mere eme agaghị agbaghara anyị. Ana m ezu ike n'okwu m. == Njikọ mpụga == * https://viewerscornernews.online/late-professor-dora-akunyili-ofr-ex-nafdac-boss-was-a-great-woman-of-honour-viewers-corner-news-team-remembers-her-today-and-everyday/ 6finky3q8scfe5ulkpsqxnjb7kvz1ra Dora Russell 0 662 10483 2590 2022-10-10T16:52:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4355033]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dora Winifred Russell 1922 by Morrell.jpg|thumb|Dora Russell (1922)]] ''[[w:Dora Russell|Dora Russell, Countess Russell]]''' ([[w:3 April]] [[w:|1894]] - [[w:|31 Mee]] [[w:|1986]]), mụrụ ''' Dora Black '', bụ onye Britain feminist, onye na-elekọta mmadụ na onye ode akwụkwọ. Ọ bụ nwunye nke abụọ nke ọkà ihe ọmụma [[w:|Bertrand Russell]]. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Flag of the United Nations.svg|thumb|right|O werela anyị ọtụtụ narị afọ [[w:|chere]] na [[w:|na-akwa emo]] ịma jijiji [[w:|system]] mgbe ochie; echiche na ịkwa emo ebe a na ugbu a ka achọrọ iji gbochie ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ ọzọ.]] [[Usòrò:Thomas Cole - Architect’s Dream - Google Art Project.jpg|thumb|right|[[Humanity]] will ever seek but never attain [[perfection]]. Let us at least [[w:|survive]] and go on trying.]] [[Usòrò:Island three view from endcap.jpg|thumb|right|Ọgbọ ndị na-abịa ga-ahụ ihe e kere eke ga-eme ọzọ. Ọ dịghị onye n'ime anyị [mara]; anyị kwesịkwara ịkpachara anya nke ọma megide ndị niile na-eme ka à ga-asị na ha na-eme.]] * '''Anyị chọrọ ezigbo ihe mere anyị ga-eji mụọ ụmụ karịa na anyị amaghị otú e si egbochi ha.''' Anyị ekwesịghịkwa igosi ịbụ nne dị ka ihe a na-ahụkarị ma dị mfe nke na onye ọ bụla nwere ike ịgafe ya n'enweghị mmerụ ahụ ma ọ bụ nhụjuanya ma zụlite ụmụ ya nke ọma na nke ọma. . ** ''Hypatia'' (1925), Ch. 4 * Ọ dịghị ihe ọ bụla a ga-enweta site n'ịchụpụ ndị timorous na ndị na-adịghị ike site na ụgha ma ọ bụ mmanye n'ime ihe mgbu nke ha ga-ewe iwe na ibu ọrụ nke ha ga-agbanarị. A ga-enweta ihe niile site n'ịzụ nwanyị na ihe ọmụma, obi ike, na ike anụ ahụ, na ịhapụ ya mgbe ahụ n'echiche nke ya na uche ya ịgwa ya na ịmepụta mmadụ ọhụrụ kwesịrị inwe ahụ erughị ala na nhụjuanya ọ ga-abụrịrị na ọ ga-enweta. Ndị nwere obi ike ịmepụta na-adị ndụ mgbe nhọrọ nwere onwe ya ma mara eziokwu niile bụ ndị kachasị mma iji weta ụmụaka n'ime ụwa, ma na-amụba n'ime ha agụụ na enweghị ntụkwasị obi. Ndị ọzọ ga-agafe naanị egwu na enweghị mmasị maka ndụ nke ndị mmadụ na obodo na-ata ahụhụ nke ukwuu ugbua. ** ''Hypatia'' (1925), Ch. 4 * Ndị na-ahụ maka nwanyị na-ekwusi ike ruo ogologo oge mkpa nke ihe nwanyị ọ bụla nwere n'otu n'otu na mkpa ọ dị maka nnwere onwe akụ na ụba. Ikekwe ọ dị mkpa. Ma ugbu a, echere m na anyị kwesịrị imesi ike na akụkụ mmuo nke ndụ, mmekọahụ na ịbụ nne .... Ndụ abụghị ihe niile na-enweta ndụ gị. Ọ dị nwute na anyị dabara na ịhụnanya na Feminism ga-eburu nke ahụ n'uche. ** "Ònye bụ Dora Black?" ''Ikike nha nha'' (5 June 1926) * '''Ụmụ mmadụ ga-achọ ma ọ dịghị mgbe ha ga-enweta izu okè. Ka anyị ọ dịkarịa ala ịlanarị wee gaa n'ihu na-agbalị." ** "Okpukpe nke Machine Age" (1983) * Anyị enwebeghị gọọmentị Labour mara ihe ịchịisi pụtara n'ezie; ha na-eme mgbe niile dị ka ụmụ amaala nke abụọ. ** Dịka ekwuru na ''Onye na-ekiri'' (30 Jenụwarị 1983) * ''Anyị achọghị ka ụwa anyị laa n'iyi. Ma n'ọchịchọ anyị maka ihe ọmụma, narị afọ na narị afọ, anyị etinyewo ntụkwasị obi anyị niile na ọgụgụ isi dị jụụ, nke na-adịghị ele mmadụ anya n'ihu nke na-ewetara anyị nso mbibi. Anyị aṅaghị ntị na amamihe ọ bụla nke na-enye nduzi. Naanị site n'ịmụta ịhụ ibe anyị n'anya ka a ga-azọpụta ụwa anyị. Naanị ịhụnanya nwere ike imeri ihe niile. ** ''Ihe ịma aka nke Agha Nzuzo'' (1985) Vol. 3, Ch. 14 === ''Ikike Inwe Obi Ụtọ'' (1927) === * '''O werewo anyị ọtụtụ narị afọ nke echiche na ịkwa emo iji maa jijiji usoro ihe ochie; echiche na ịkwa emo ebe a na ugbu a na-chọrọ igbochi mechanists si ewu ọzọ.''' Na-enweghị ịdaba n'ime a mystical vitalism na-asọpụrụ organic ọdịdị dị ka dị nsọ, anyị nwere ike ọ dịghị ihe ọzọ na-agbalị kama ije ozi karịa imeri prancing oké osimiri nke ndụ. N'iburu nke a n'uche, ewerewo m dị ka mkpali, mmuo, ma ọ bụ mkpa ụfọdụ ike ịkwọ ụgbọala n'ime ụdị mmadụ dị ka anyị si mara ya ugbu a, ma na-arụrịta ụka maka mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na nke akụ na ụba nke ga-enye ha ọhụrụ, nnwere onwe, na okwu dịgasị iche iche. ''Imere ọbụna nzọụkwụ mbụ a maka ọha mmadụ nwere obi ụtọ bụ ọrụ siri ike. Mgbe e mechachara ya, ọgbọ ndị ga-abịa ga-ahụ ihe ihe ahụ e kere eke ga-eme ọzọ. Ọ dịghị onye n'ime anyị maara; anyị kwesịkwara ịkpachara anya nke ọma megide ndị niile na-eme ka à ga-asị na ha na-eme.'' ** Okwu mmalite * ''N'ikwu ya n'ụzọ doro anya, ọ dịghị onye kweere na agha dị n'etiti òtù na mba dị iche iche bụ ihe a na-apụghị izere ezere ga-abụ onye na-ahụ maka ọdịnihu ụmụaka. Ikwenye n'ịdị n'otu nke agbụrụ mmadụ na ime ka ụmụaka kwenye ya n'oge ntorobịa ga-apụta ịmepụta ịdị n'otu ahụ na njedebe nke agha.'' ** Ch. V, p. 205 * ''' Nkà nke pụtara ihe ọ bụla na ndụ obodo ga-enwerịrị ihe jikọrọ ya na nkọwa dị ugbu a nke ihe omimi nke eluigwe na ala. Nkewa siri ike anyị nke ndị mmadụ na sayensị ahapụla nka anyị ka ọ tọgbọrọ n'efu ma ọ bụ na-ama jijiji na enweghị njikọ.''' Ma nka na sayensị kwesịrị ịgwakọta na agụmakwụkwọ mbụ anyị nke mmetụta na ike nke ụmụ anyị [[w:|nlebaanya]], na nke ahụ. nkwekọ na-aga n'ihu na agụmakwụkwọ mgbe e mesịrị. ** Ch. V, p. 235 * '''Iwu alụmdi na nwunye, ndị uwe ojii, ndị agha na ndị agha mmiri bụ akara nke enweghị ike mmadụ. Anyị ahụbeghị ụzọ ziri ezi iji merie onwe anyị na gburugburu ebe obibi anyị.''' ** p. 241 === "Osisi Tamarisk" (1975) === * Ná ndụ m niile, agbalịla m ime ọtụtụ ihe dị iche iche. M na-eche ma nke a abụghị nsogbu na-adịgide adịgide maka ụmụ nwanyị. Nwoke na-abanye n'ọrụ ma ọ bụ ọrụ, kwesịrị ịrapagidesi ike na ya iji nweta ihe e ji ebi ndụ, o yighịkwa ka ọ ga-agbanwe ya na alụmdi na nwunye. N'ihi na alụmdi na nwunye nke nwanyị na-enye ọ bụghị nanị nsogbu ndị bara uru, ma ọ na-ahụ onwe ya n'ụzọ mmetụta uche n'ụzọ nile, na-agbaso omenala na mkpali itinye mkpa nke ndị ọzọ ụzọ tupu nke ya. Ihe ọzọ, imeghe anya ya na ụwa, ọ na-enwe mmetụta siri ike maka ịtọ ya na ikike. ** Ch. IX * Ụmụ nwanyị ekwesịghị iṅomi naanị ụmụ nwoke. Ụmụ nwanyị nwere ihe ha ga-enye karịa ịrụ ọrụ ọ bụla n'ime ọha mmadụ dị ka rọbọtị ndị a na-adịghị ahụ anya. Ndị na-ekwu taa banyere ịkpali 'nsụhọ' nke ụmụ nwanyị na-atụnye echiche nke ezigbo mkpa. Ọ bụ nnukwu ndudue dị otú ahụ ịhapụ ụmụ nwanyị. N'ihi na olee ebe ịhụnanya, ọmịiko na nghọta ga-esi bịa ma ọ bụrụ na ọ bụghị site na mmekọrịta nwoke na nwanyị na nke ha na ụmụ ha? ** Ch. XIV ==Njikọ mpụga== [[w:|Dora Russell]] na Wikipedia. [[wikiquote:|Dora Russell]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Russell, Dora}} oc39pbvh2kydv7mabqk1lhjiujdt1nv Dorcas Makgato-Malesu 0 663 10484 2594 2022-10-10T16:52:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17505069]] wikitext text/x-wiki [[Dorcas Makgato-Malesu]] A mụrụ Dorcas Makgato na Serowe, Botswana ma tolite na isi obodo Gaborone. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye minista na Cabinet nke Botswana. Ọ bụkwa otu n'ime ndị na-eto eto nwere olile anya nke mere emume ncheta afọ iri nke nnwere onwe Botswana site na njem gara aga maka onye isi ala mbụ na 1976. Site na 2019 ọ na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya Botswana na Australia.[1]. ==Okwu ndi okwuru== * Ozi m maara banyere ọtụtụ ihe ịma aka ndị inyom na-eche ihu, bụ́ ndị na-egbochi nnọọ ọganihu ha ná ndụ. Ịkwanye ụmụ nwanyị ike ga-eme ka ndụ nke ọtụtụ ezinụlọ dị na mba ahụ dịkwuo mma na n'ikpeazụ na-edozi akpa ego nke ịda ogbenye. ===Edensibia=== * [https://www.google.com/search?q=Dorcas+Makgato-Malesu+quote&client=ms-android-oppo-rvo3&sxsrf=ALiCzsbA6Ag6oj_EDUOG9-TW3KvtyO4M3A%3A1653482385557&ei=kSOOYqHWIYv2gAbfi77oDg&oq=Dorcas+Makgato-Malesu+quote&gs_lcp=ChNtb2JpbGUtZ3dzLXdpei1zZXJwEAMyBQghEKABOgcIABBHELADOgYIABAeEBY6BwghEAoQoAFKBAhBGABQ4QpYjypg9TZoAHACeACAAeoCiAGgDJIBBTItNS4xmAEAoAEByAEFwAEB&sclient=mobile-gws-wiz-serp] kzi2kinolcp5g24q2xs6976cbxg1gcc Doreen Estazia Noni 0 664 2596 2595 2022-10-10T11:30:04Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Doreen Estazia Noni]] '''Doreen Estazia Noni''' Doreen Estazia Noni bụ onye guzobere Eskado Bird, ụdị ejiji na ụdị ndụ Tanzania nke na-arụpụta ngwa sitere na akwa Kitenge nke East Africa. Ọ bụkwa onye nwe 102.5 Lake FM, ụlọ ọrụ redio azụmahịa etiti obodo na Mwanza, Tanzania. Doreen nwere ihe karịrị afọ ise nke ahụmahụ na Multimedia ụlọ ọrụ, kpọmkwem na-elekwasị anya na telivishọn mmepụta na redio mgbasa ozi. Ebumnuche ya bụ itinye aka na ọganihu mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba, na-eji redio dị ka ikpo okwu iji chepụta ihe ịma aka ndị na-ebelata ego ụmụ amaala na-eche ihu. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Anyị enweghị ọchịchọ nke ịkọ akụkọ ndụ anyị nke bụ ezie na ndị mmadụ nwere ike ịmụta site na ha," *"Penguin anaghị eje ije naanị ya. Penguins na-ejekọ ọnụ n'ihi na ha ghọtara na ha chọrọ ibe ha ka ha si n'otu ebe gaa na nke ọzọ, " *"Ndị mmadụ anaghị ekwu maka ịda mbà n'obi dịka otu n'ime nsogbu ahụike na-eche ndị ntorobịa ihu, karịsịa na Tanzania. Ọ bụ otú ahụ ka m si kpebie ịmalite inyocha ihe ize ndụ nke ịda mbà n’obi ma chepụta echiche iji nyere ndị ọzọ nwere ike inwe ụdị ọnọdụ ahụ aka,” <ref>https://www.thecitizen.co.tz/tanzania/magazines/woman/-how-doreen-noni-found-her-calling--2675870</ref> ===Ebenside=== g1zy4t9eu734ql74vaviq5lgysh3clr Doris Day 0 665 10485 2599 2022-10-10T16:53:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q104372]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Doris Day in Love Me or Leave Me trailer.jpg|thumb|right|Ana m ekwu mgbe niile, "N'agbanyeghị ihe ga-eme, ọ bụrụ na a kwatuo m, m ga-alọghachi ozugbo."]] ''[[W:Doris Day | Doris Day]]'''' ([[w:|3 Eprel]] [[w:|1922]] - [[w:|13 Mee ]] [[w:|2019]]) bụ onye omere, onye na-agụ egwú na onye America. onye na-akwado ọdịmma anụmanụ. == Okwu Ndi Okwuru == * '''N'ezie [[w:|egwu]] ihe gbasara afọ iri na ụma bụ [[w:|ihe ọmụma]] na ị ga-esi na ya tolite.'' ** Dị ka e hotara na ''Doris Day: Akụkọ nke Ya'' (1975) ka a gwara [[w: A. E. Hotchner|A. E. Hotchner]] *"Ahụrụ m ihe niile. M na-ekwu mgbe niile na m dị ka ụmụ bebi sekikọs ndị ahụ gbara gburugburu - ị maara, ụmụ bebi ndị ahụ ị nwere ike ịkwatu ma ha ga-alọghachi? ''M na-adị otú ahụ mgbe niile. M na-ekwukarị, "N'agbanyeghị ihe ga-eme, ọ bụrụ na a kwatuo m, m ga-abịaghachi ozugbo." '' ** [http://www.thebark.com/content/people-who-matter-interview-doris-day "Ndị mmadụ mkpa: Ajụjụ ọnụ na Doris Day" nke Cameron Woo na Nellie McKay dere na '' The Bark '' , mbipụta 34, (Jenụwarị - Febụwarị 2006)] ==Njikọ Mpụga== [[W:|Doris Day]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Doris Day]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ụbọchị, Doris}} qd6nvcs6yxhd8fd9crlscvctocsvori Doris Leasing 0 666 2602 2601 2022-10-10T11:30:05Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Doris lessing 20060312 (jha).jpg|thumb|right|Ọ na-eju m anya ka anyị si ele ihe na-ekewa ma na-ekewa anyị. Ọ dịghị mgbe anyị na-ele ihe [[w:ndi mmadu|ndị mmadụ]] nwere na [[w: nkịtị|nkịtị]]… nke a bụ [[w:ọrịa|ọrịa]] nke [[w:uche|uche]], otu m si ahụ ya.]] ''[[w:Doris Lessing|Doris Lessing]]''' ([[w:22 Ọktoba|22 October]] [[w:1919|1919]] - [[w:17 Nọvemba|17 November]] [[w:2013|2013]]) bụ onye odee Britain, a mụrụ '' 'Doris May Taylor''. N'October 2007 Lessing ghọrọ nwanyị nke iri na otu a ga-enye Nrite Nobel maka akwụkwọ n'akụkọ ihe mere eme afọ 106 ya, na onye nnata ya kacha ochie. Leekwa: ''''[[w: Canopus|Canopus na Argos]] ''''' == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Lightning8 - NOAA.jpg|thumb|Nke ahụ bụ ihe [[w:ịmuta|ịmụta]] bụ, Ị na mberede [[w: aghota|aghọta]] ihe ị ghọtara na ndụ gị niile, mana n'ụzọ ọhụrụ.]] [[Usòrò:NASA child bubble exploration.jpg|thumb|[[w: space|Space]] ma ọ bụ [[w: akwụkwọ akụkụ|akwụkwọ akụkọ sayensị]] abụrụla olumba maka [[w:oge|oge]].]] [[Usòrò:Mouse cingulate cortex neurons.jpg|thumb|Ihe kacha mkpa bụ na anyị [[w: mụta|mụta]] site na [[w:bi|bi]].]] [[Usòrò:Dorisa Lesinga.JPG|thumb|[[w: mmadụ|mmadụ]] ebe ọ bụla ga-ama ifuru n'ime narị ihe a na-atụghị anya ya [[w: talent|talent]] na ikike naanị site n'inye ya [[w: ohere|ohere]] ime ya.]] [[Usòrò:Brocken-tanzawa2.JPG|thumb|Echeghị m na [[w:ndi edemede|ndị edemede]] kwesịrị ịnọdụ ala chee na ha ga-ederịrị banyere ụfọdụ [[w: kpatara|kpatara]], ma ọ bụ isiokwu ... Ọ bụrụ na ha dee banyere nke ha. [[W: ahụmahụ|ahụmahụ]], ihe [[w:ezi|ezi]] ga-apụta.]] * '''Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ibibi foto mmadụ banyere onwe ya maka ọdịmma nke eziokwu ma ọ bụ ihe mgbagha ọzọ.'' ** ''[[w:Ahịhịa Na-abụ Agụ|Ahịhịa Na-abụ Agụ]],' ch. 2 (1950) * '''Na mahadum ha anaghị agwa gị na akụkụ ka ukwuu nke iwu na-amụta ịnabata ndị nzuzu.'' ** ''Martha Quest'' (1952), Nkebi nke Atọ, Ch. 2 * "Ọ bụrụ na azụ bụ mmegharị nke mmiri mejupụtara, nyere udi, mgbe ahụ pusi bụ eserese na ụkpụrụ nke ikuku aghụghọ." ** ''Ọkachasị nwamba,'' ch. 2 (1967) * "''Nke ahụ bụ ihe mmụta. Ị ghọtara na mberede ihe ị ghọtara na ndụ gị niile, mana n'ụzọ ọhụrụ." ** ''[[w: Obodo nwere agba anọ | Obodo nwere agba anọ]]' (1969) * "A na-enyocha akwụkwọ akụkọ mgbe ihe omume gasịrị." ** Ekwuru na ''Ụmụ Albion: Poetry of the Underground in Britain,'' ed. Michael Horovitz (1969): Okwu emesịa, ngalaba 2 * "'''[[w: ọchị|Ọchị]] bụ site na nkọwa [[w:ike|ike]].'''" ** ''Oge okpomọkụ Tupu Ọchịchịrị'' (1973) * "[[W:ihe efu|Ihe efu]], ọ bụ ihe efu: uwe a dum a tara ahụhụ, ya na kọmitii ya, ọgbakọ ya, okwu ebighi ebi ya, okwu, okwu, bụ nnukwu aghụghọ; ọ bụ usoro iji nweta narị ndị ikom na ndị inyom ole na ole ego na-enweghị atụ." ** ''Oge okpomọkụ Tupu Ọchịchịrị'' (1973) * "Ị mara, mgbe ọ bụla ụmụ nwanyị na-eme ka ụmụ nwanyị na-achị n'echiche na akwụkwọ, ha na-ahapụkarị ikike, iji okwu jargon, dị mfe ma na-emesapụ aka na nke onwe, dị ka mmekọrịta dị n'etiti ụmụ nwanyị mgbe ọ dịghị nwoke nọ gburugburu. Ha na-enye ibe ha onyinye, ma ha nwere obere oriri, ọ dịghịkwa onye na-ata onye ọ bụla ahụhụ. Nke a bụ ụzọ ụmụ nwanyị si eme mgbe enweghị nwoke gbasara ma ọ bụ mgbe ụmụ nwoke na-anọghị na mgbago elu." ** e hotara na "A Talk With Doris Lessing; Ajụjụ Onye Odee Mbelata" (30 Maachị 1980), Minda Bikman, Nyocha Akwụkwọ New York Times * "E nwere ụfọdụ ụdị ndị na-na ndọrọ ndọrọ ọchịchị si a ụdị okpukpe ihe mere [...] M na-eche na ọ bụ pụtara nkịtị n'etiti socialists: Ha bụ, n'ezie, na-achọ Chineke, na-achọ alaeze nke Chineke n'ụwa. Ọtụtụ ndị na-eme mgbanwe okpukpe adịwokwa otú ahụ. Ọ bụ otu ihe ahụ nke uche, na-agbalị kagbuo ugbu a maka ọdịnihu ka mma - na-ewere ya mgbe niile na enwere ọdịnihu ka mma. Ọ bụrụ na ị kwenyeghị na eluigwe, ị kwenyere na socialism. Mgbe m nọ na oge ọchịchị Kọmunist, mụ na ndị gbara m gburugburu kwenyere n'ezie - ma, n'ezie, nke a na-eme ka anyị bụrụ ndị a kwadoro - na ihe dị ka afọ 10 mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, ụwa ga-abụ ndị Kọmunist na nke zuru okè." ** e hotara na [http://www.nytimes.com/books/99/01/10/specials/lessing-space.html "Doris Lessing on Feminism, Communism and Space Fiction"] (25 July 1982), Lesley Hazelton , New York Times Nyochaa Akwụkwọ * "Enwere ike iwere ya dị ka iwu na enwere ike ịkọwa ogologo oge nke Alaeze Ukwu ahụ site n'ókè nke ndị ọchịchị kwenyere na mgbasa ozi nke onwe ha." ** "Ndị ọrụ mmetụta uche na Alaeze Ukwu Volyen" (1983), p. 94, mbipụta Flamingo * "'''N'usoro ederede, ka akụkọ na-esi nri, ka ọ ka mma.''' Ụbụrụ na-arụ ọrụ maka gị ọbụna mgbe ị na-ezu ike. Achọpụtara m na nrọ bara uru karịsịa. Mụ onwe m na-eche nnukwu echiche tupu m hie ụra na nkọwa mgbe ụfọdụ na-apụta na nrọ." ** Ajụjụ ọnụ Herbert Mitgang, [http://www.nytimes.com/books/99/01/10/specials/lessing-puzzles.html " Oriakụ Lessing na-agwa ụfọdụ ihe mgbagwoju anya ndụ," '' The New York Times ,'' (Eprel 22, 1984)] * "''' Naanị ị ga-amụta ịbụ onye odee ka mma site n'ide akwụkwọ n'ezie.''' Amaghị m ọtụtụ ihe gbasara mmemme ide ihe. Ma ha anaghị ekwu eziokwu ma ọ bụrụ na ha akụzighị, otu, na ide ihe bụ ọrụ siri ike na, abụọ, na ị ga-ahapụ nnukwu ndụ, ndụ onwe gị, ka ị bụrụ onye edemede." ** Mkparịta ụka ya na Herbert Mitgang, "Oriakụ Na-ebelata okwu ụfọdụ ihe mgbagwoju anya nke ndụ," "The New York Times" (22 Eprel 1984) * "Ọ bụ ndị maara otú e si eme ihe na-achị ụwa a. Ha maara ka ihe si arụ ọrụ. A na-akwado ha ''N'ebe ahụ, e nwere ndị mmadụ na-eme ihe niile. Mana anyị - anyị bụ ndị nkịtị. Anyị aghọtaghị ihe na-emenụ, anyị enweghịkwa ike ime ihe ọ bụla." ** "Onye na-eyi ọha egwu ọma" (1985) * "'''Enweghị iwu maka akwụkwọ akụkọ. Ọ dịbeghị mgbe ọ bụla, ọ nweghịkwa ike ịdị." ** Dịka ekwuru na ''Ndị ode akwụkwọ na-ede ihe'' (1986) nke Jon Winokur dere * "'' 'Space ma ọ bụ akụkọ ifo sayensị aghọwo olumba maka oge anyị'''" ** "Onye nche," London (Nọvemba 7, 1988) * "Ndụ mmadụ niile dị ka nwa agbọghọ na-egosi ihe ngosi, nlebara anya, ndị mmadụ na-ahụ gị. Ị na-edozi onwe gị ka a ga-ahụ gị na mmasị gị. Ma mgbe ahụ, n'atụghị anya ya, ị ga-aghọ ndị agadi na ndị a na-amaghị aha. Ọ dịghị onye na-ahụ gị. Ị nweta nnwere onwe magburu onwe ya. Ọ bụ ihe dị mma. Ị nwere ike ịgagharị na-adịghị ahụ anya na-adịghị ahụ anya." ** Dị ka e hotara na ''Ihe na-adịghị ahụkebe''' (1989) nke Abby Adams dere, p. 18 * "Ihe nzuzo dị ukwuu nke ndị agadi niile na-ekerịta bụ na ị gbanweebeghị n'ime afọ iri asaa ma ọ bụ iri asatọ. Ahụ gị na-agbanwe, ma ị naghị agbanwe ma ọlị. Na nke ahụ, n'ezie, na-akpata nnukwu mgbagwoju anya." ** ''The Sunday Times'' London (Mee 10, 1992) * "'''Izizi ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ihe na-aga n'ihu sitere n'ahịrị pati.''' Ihe anyị na-ahụ ọzọ bụ otu ndị na-amanye onwe ha na-amanye ndị ọzọ echiche ha. Ọ bụ ihe nketa nke ọchịchị Kọmunist, mana ọ dị ka ha anaghị ahụ nke a." ** ''The Sunday Times'' London (Mee 10, 1992) * "Izizi ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere akụkụ dị mma? Ee, ọ na-eme ya, n'ihi na ọ na-eme ka anyị enyochaghachi omume, nke ahụ na-abakwa uru mgbe niile. Nsogbu bụ na, dị ka ọ dị na mmegharị niile a ma ama, ọnụ ọnụ ara ara na-akwụsị ngwa ngwa ka ọ bụrụ ọnụ; ọdụ na-amalite ịkụ nkịta. Maka nwanyị ọ bụla ma ọ bụ nwoke ọ bụla nke na-eji nwayọọ na ezi uche na-eji echiche ahụ na-eleba anya nke ọma na echiche anyị, e nwere ndị na-akpasu mmadụ iri abụọ na-akpali akpali bụ ọchịchọ nke ike n'ebe ndị ọzọ nọ. Eziokwu ahụ bụ na ha na-ahụ onwe ha dị ka ndị na-emegide ịkpa ókè agbụrụ ma ọ bụ ndị inyom ma ọ bụ ihe ọ bụla na-eme ka ha ghara ịbụ ndị na-akpasu iwe." ** [http://www.dorislessing.org/unexamined.html "Elebaghị anya echiche uche nke ndị Kọmunist hapụrụ"], na "obodo anyị, omenala anyị - ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ziri ezi" (1994), Partisan Review Press. , Edith Kurzweil na William Philips deziri * "'''Ihe ha [ndị na-akatọ mgbanwe Lessing na akụkọ ifo sayensị] aghọtaghị na n'akụkọ sayensị bụ ụfọdụ akụkọ ifo ndị kacha mma n'oge anyị.''" ** [http://www.dorislessing.org/boston.html Ajụjụ ọnụ ''Boston Book Review'' nke Harvey Blume dere] (February 1998) * "'''N'ọbá akwụkwọ ị nwere onwe gị, ọ bụghị ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwa oge kpọchiri gị.''' Ọ bụ ụlọ ọrụ ọchịchị onye kwuo uche ya n'ihi na ọ dịghị onye - ma ọ dịghị onye ọ bụla - nwere ike ịgwa gị ihe ị ga-agụ na mgbe na otú." ** ''[[w: Index on Censorship|Index on Censorship]]" (March/April 1999) * "''Ihe kacha mkpa bụ na anyị na-amụta ihe site n'ịdị ndụ'''" ** Dị ka ekwuru na '' Ikike igwu egwu: Iwepụta oge iji mee ka ihu ọchị gị dị ọhụrụ' (2003) nke Jill Murphy Long, p. 147 * "Ndị nne na nna kwesịrị ịhapụ akwụkwọ ndị e debere n'akụkụ "a machibidoro iwu" ma ọ bụrụ na ha chọrọ ka ụmụ ha gụọ." ** Ajụjụ ọnụ Amanda Craig, [http://www.timesonline.co.uk/article/0,,14449-1132868_3,00.html "Grand dame of leta ndị na-adịghị aga nwayọọ nwayọọ," ''The Times,'' London (Nọvemba 23, 2003)] * "''' Chee echiche na-ezighi ezi, ma ọ bụrụ na ị masịrị, mana n'ọnọdụ niile, chee n'onwe gị.''" ** Ajụjụ ya na Amanda Craig, "Nnukwu nwa akwụkwọ ozi nke na-adịghị aga nwayọọ," "The Times," London (23 November 2003) * "'' Mmadụ ọ bụla n'ebe ọ bụla ga-ama ifuru n'otu narị talent na ikike ọ na-atụghị anya ya nanị site n'inye ya ohere ime otú ahụ.'"' ** Dị ka e hotara na '' Amamihe Maka Mkpụrụ Obi: Millennia ise nke ndenye ọgwụ maka ọgwụgwọ ime mmụọ '' (2006) nke Larry Chang dere, p. 660 * "''Echeghị m na ndị edemede kwesịrị ịnọdụ ala ma chee na ha ga-ede banyere ụfọdụ ihe kpatara ya, ma ọ bụ isiokwu ... Ọ bụrụ na ha dee banyere ahụmahụ nke onwe ha, otu eziokwu ga-apụta.''" ** [http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=15195588 "Nrite Nobel Akwukwo nyere onye ode akwukwo Doris Lessing"]"Ihe niile echere" NPR (11 October 2007) * "Ihe a na-eme kemgbe afọ iri atọ. Enweela m ihe nrite niile na Europe, nke ọ bụla na-agba ọbara, ya mere enwere m obi ụtọ imeri ha niile. Ọ bụ mmiri mmiri eze." ** Mgbe ahọpụtara ya dị ka onye natara 2007 Nobel Prize For Literature "BBC News", ''BBC'', London (11 October 2007) *"Oh Kraist. Enweghị m ike ileghara anya. … Apụghị m ịsị na ọ tụrụ m n'anya nke ukwuu.''' Adị m afọ 88 ma ha enweghị ike inye onye nwụrụ anwụ Nobel, n'ihi ya, echere m na ha na-eche na ọ ga-aka mma inye ya. m ugbu a tupu m pụọ." ** Dị ka e hotara na [http://www.thestar.com/entertainment/Books/article/266062"Doris Lessing kasị ochie iji nweta akwụkwọ Nobel" nke Philip Marchand dere na ''The Toronto Star'' (12 October 2007)] * ''[[w: The Golden Notebook | Akwụkwọ Ọlaedo]]'' n'ihi ihe ụfọdụ tụrụ ndị mmadụ n'anya mana ọ bụghị karịa ka ị na-anụ ka ụmụ nwanyị na-ekwu na kichin ha kwa ụbọchị na obodo ọ bụla. … Ọ tụrụ m n'anya na ụfọdụ mmadụ tụrụ m n'anya." ** Dị ka e hotara na [http://www.bbc.co.uk/worldservice/arts/features/womenwriters/lessing_being.shtml profaịlụ na-akwadoghị na BBC World Service] * '''Akpọrọ m gburugburu wee gosi m ihe dị ka "onye nzuzu bara uru" [...] nke ahụ bụ ọrụ m bụ [...] Apụghị m ịghọta ihe mere m ji bụrụ onye a na-aghọtachaghị.''' ** Banyere njem ya na 1952 na USSR. ** Ajụjụ ọnụ, ewepụtara na akụkụ 1 nke [https://www.bbc.co.uk/programmes/p008vd41 Bara uru Idiots - BBC World Service (7 Julaị 2010)] n'ihe dịka elekere 2:30. [https://itunes.apple.com/us/podcast/useful-idiots/id438700488?i=1000094122641&mt=2 Part 1 on iTunes]. [https://web.archive.org/web/20101008193804/http://www.bbc.co.uk/worldservice/documentaries/2010/07/100624_doc_useful_idiots_lenin.shtml Ibe mbụ na archive.org]. === ''[[w: Akwụkwọ Ọlaedo | Akwụkwọ Ọlaedo]]'' (1962)=== [[Usòrò:Apophysis El Dorado.jpg|thumb|mgbe ụfọdụ ana m eburu [[w: Akwụkwọ|akwụkwọ]] wee sị: Ọfọn, i buru ụzọ dee ya, ị nwere? Dịrị gị mma. O.K., yabụ na agaghị m aga [dee ya.]]] [[Usòrò:Lightning02.jpg|thumb|Ọ bụ ihe ọjọọ niile, jọrọ njọ, enweghị obi ụtọ na agba na [[w: cynicism|cynicism]], ma ọ dịghị ihe dị mwute, ọ dịghị [[w:oge|oge]] nwere ike [[w: gbanwee|gbanwee]] ihe ọ bụla ma ọ bụ onye ọ bụla. . Site n'oge ruo n'oge [[w: mmetụta uche|mmetụta uche]] [[w: ọkụ ọkụ|ọkụ ọkụ]] na-egbuke egbuke wee gosipụta ọdịdị ala nke onwe [[w:nhụjuanya|nhụsianya]], na mgbe ahụ - anyị gara n'ihu [[w:igba egwu|ịgba egwu]]]] [[Usòrò:Wushu dao.jpg|thumb|Ihe niile [[w: sanity|sanity]] dabere na nke a: na ọ ga-abụ ihe [[w: ụtọ|ụtọ]] na [[w:obi|obi]] adịghị ike nke kapeeti n'okpuru ala dị larịị, obi ụtọ inwe mmetụta. [[W: okpomọkụ|okpomọkụ]] tie akpụkpọ ahụ, na-atọ ụtọ iguzo ọtọ, ebe ọ maara na ọkpụkpụ na-agagharị ngwa ngwa n'okpuru anụ ahụ ...]] * '''Ebumnobi m bụ́ isi bụ ịkpụzi akwụkwọ nke ga-aza ajụjụ n'onwe ya, okwu na-enweghị isi: ikwu okwu n'ụzọ e si kpụzie ya.'''<br> Dị ka m kwuru, a hụghị nke a. ** Okwu mmalite (mbipụta 1971) * "Echere m na ọ ga-ekwe omume na Marxism bụ mgbalị mbụ, maka oge anyị, na-abụghị okpukpe okpukpe, na echiche ụwa, ụkpụrụ omume ụwa. Ọ dabara nke ọma, enweghị ike igbochi onwe ya ikewa na ikewa, dị ka okpukpere chi ndị ọzọ niile, n'ime obere ụlọ ụka, otu, na n'okpukpe. Ma ọ bụ mgbalị." ** Okwu mmalite (1971) * '''O doro anya, ihe ekwesịrị ịgwa nwatakịrị ọ bụla, ugboro ugboro, n'oge ndụ ya niile n'ụlọ akwụkwọ bụ ihe dị ka nke a: <br> "Ị na-eme ka a na-amụnye gị. Ọ bụghị usoro nkuzi.''' Ọ dị nwute, ma ọ bụ ihe kacha mma anyị nwere ike ime. Ihe a na-akụziri gị ebe a bụ ajọ ajọ mbunobi ugbu a na nhọrọ nke omenala a. otú ihe ndị a na-agaghị adịte aka, a na-akụziri gị ndị mmadụ nwere ike ịnabata onwe ha n'usoro echiche nke ndị bu ha ụzọ tọgbọrọ. Ọ bụ usoro na-adịgide adịgide nke onwe. karịa ndị ọzọ, a ga-agba ume ka ị pụọ wee chọta ụzọ isi kụziere onwe gị - ịkụziri onwe gị ihe gbasara ikpe, ndị na-anọ ga-echeta, mgbe niile, na mgbe niile, na a na-akpụzi ha ma na-akpụzi ha ka ha kwekọọ na mkpa dị warara na nke pụrụ iche nke a. ọha." ** Okwu mmalite (1971) * "Enwere naanị otu ụzọ ị ga-esi agụ ihe, nke bụ ịchọgharị n'ọbá akwụkwọ na ụlọ ahịa akwụkwọ, iburu akwụkwọ ndị na-adọta gị, ịgụ naanị ndị ahụ, ịtụfu ha mgbe ha mụrụ gị, na-amapụ akụkụ ndị na-adọkpụrụ - na ọ dịghị mgbe, agụghị ihe ọ bụla n'ihi na ị chere na ị kwesịrị, ma ọ bụ n'ihi na ọ bụ akụkụ nke usoro ma ọ bụ mmegharị. Cheta na akwụkwọ nke na-agwụ gị mgbe ị dị afọ iri abụọ ma ọ bụ iri atọ ga-emeghere gị ọnụ ụzọ mgbe ị dị iri anọ ma ọ bụ iri ise - na ọzọ. '''Agụla akwụkwọ n'oge kwesịrị ekwesị maka gị'''" ** Okwu mmalite (1971) *''' ''Ụmụ nwanyị abụọ ahụ nọ naanị ha n'otu ụlọ dị na London.'' <br> "Ihe bụ isi bụ," Anna kwuru, ka enyi ya si na telifon lọta na ọdịda, isi ihe bụ na ruo ugbu a. dị ka m nwere ike ịhụ, ihe niile na-aga n'ihu." '' ** Ahịrị nke mbụ, "Ụmụ nwanyị efu: 1" * Isi ihe bụ na ọrụ nke akwụkwọ akụkọ ahụ yiri ka ọ na-agbanwe; ọ ghọwo ebe-ndebe nke oru nta akukọ; anyị na-agụ akwụkwọ akụkọ maka ozi gbasara mpaghara ndụ anyị na-amaghị - Nigeria, South Africa, ndị agha America, obodo na-egwupụta coal, coteries na Chelsea, wdg. Anyị na-agụ iji chọpụta ihe na-eme. Otu akwụkwọ akụkọ dị na narị ise ma ọ bụ otu puku nwere àgwà akwụkwọ akụkọ kwesịrị inwe iji mee ka ọ bụrụ akwụkwọ akụkọ - àgwà nke nkà ihe ọmụma." ** Anna Wulf, na "Ụmụ nwanyị efu: 1"<!-- p. 53 --> * ''' Akwụkwọ akụkọ ahụ aghọwo ihe na-arụ ọrụ nke ọha mmadụ nke kewara ekewa, nkewa nke uche. ha na-aga nke ọma, n’amaghị na ha na-eme ya, maka ozi gbasara otu ndị ọzọ nọ n’ime obodo ha, ma ọbụghị gbasara otu nọ na mba ndị ọzọ. '''Ọ bụ kpuru ìsì n'ihi na ha dum, na akwụkwọ akụkọ-akụkọ bụ ụzọ na ya.'' ** Anna Wulf, na "Ụmụ nwanyị efu: 1"<!-- p. 59 --> * '''Ihe na-ewute nke ukwuu n'oge ahụ bụ na ọ dịghị ihe dị njọ.''' Ọ bụ ihe na-ezighị ezi, jọgburu onwe ya, enweghị obi ụtọ na agba ya na nkwutọ, ma ọ dịghị ihe dị egwu, ọ dịghị oge ọ bụla nwere ike ịgbanwe ihe ọ bụla ma ọ bụ onye ọ bụla. '''Site n'oge ruo n'oge, àmụ̀mà nke mmetụta uche na-egbukepụ ma gosi ọdịdị ọdịdị nke nhụsianya nke onwe, mgbe ahụ - anyị na-agba egwú.'' <!-- 128 --> ** Anna Wulf, na "ụmụ nwanyị efu: 1" * '''Anyị na-eji ndụ anyị alụ ọgụ iji mee ka ndị mmadụ dị nnọọ nzuzu karịa anyị onwe anyị ịnakwere eziokwu ndị ndị ukwu maara mgbe niile.''' Ha maara kemgbe ọtụtụ puku afọ na ịkpọchi onye ọrịa n'ụlọ mkpọrọ na-eme ka ọ nọrọ naanị ya. njọ. Ha mara kemgbe ọtụtụ puku afọ na onye ogbenye na-atụ onye nwe ya na ndị uwe ojii egwu bụ ohu. Ha amawo ya. Anyị maara ya. Ma nnukwu ihe ọmụma nke ndị Britain maara ya? Mba. Ọ bụ ọrụ anyị, Ella, nke gị na nke m, ịgwa ha. N'ihi na ndị ukwu ndị ahụ dị ukwuu nke na-agaghị enye nsogbu. Ha na-achọpụtalarị ka a ga-esi na-achị Venus na ịgba ọnwa mmiri. Nke ahụ bụ ihe dị mkpa maka oge anyị. Mụ na gị bụ ndị na-akwa nkume. Ndụ anyị niile, mụ na gị, anyị ga-etinye ume anyị niile, nkà anyị niile n'ịkwanye nnukwu nkume n'elu ugwu. Okwute bụ eziokwu nke ndị ukwu mara site na ebumpụta ụwa, ugwu bụ nzuzu nke mmadụ. ** Paul Tanner, na "Ụmụ nwanyị efu: 1"<!-- p. 173 --> * "Ị̀ ma ihe ndị mmadụ chọrọ n’ezie? Onye ọ bụla, m pụtara. ''Onye ọ bụla nọ n'ụwa na-eche: Ọ ga-adị m ka ya bụrụ na e nwere naanị otu onye ọzọ m nwere ike ịgwa ya, onye nwere ike ịghọta m n'ezie, onye ga-emere m ebere.''' Nke ahụ bụ ihe ndị mmadụ chọrọ n'ezie, ma ọ bụrụ na ha. na-ekwu eziokwu." * "Ọ dị m ka nke a. Ọ bụghị ihe jọgburu onwe ya - M pụtara, ọ nwere ike ịdị egwu, mana ọ naghị emebi emebi, ọ bụghị nsị, ime n'enweghị ihe mmadụ chọrọ n'ezie. Ọ dịghị njọ ịsị: Ọrụ m abụghị ihe m chọrọ n'ezie, enwere m ike ime ihe ka ukwuu. Ma ọ bụ na m bụ onye chọrọ ịhụnanya, na m na-eme na-enweghị ya. ''Ihe dị egwu bụ ime ka à ga-asị na ọnụ ọgụgụ nke abụọ bụ nke mbụ. Ime ka à ga-asị na ị chọghị ịhụnanya mgbe ị na-eme ya; ma ọ bụ ọrụ gị na-amasị gị mgbe ị maara nke ọma na ị nwere ike ime nke ọma." ** Anna Wulf, na "Ụmụ nwanyị efu: 2"<!-- 255 --> * ''Ọ bụghị naanị ụjọ n'ebe niile, na egwu nke ịmara banyere ya, na-eme ka ndị mmadụ nọrọ jụụ. Ọ karịrị nke ahụ. Ndị mmadụ maara na ha nọ n'ime ọha mmadụ nwụrụ anwụ ma ọ bụ na-anwụ anwụ.''' Ha na-ajụ mmetụta uche n'ihi na njedebe nke mmetụta uche bụ ihe onwunwe, ego, ike. Ha na-arụ ọrụ ma na-eleda ọrụ ha anya, wee hapụ onwe ha. Ha hụrụ n'anya ma mara na ọ bụ ọkara-ịhụnanya ma ọ bụ ịhụnanya gbagọrọ agbagọ, ya mere ha na-ahapụ onwe ha. ** Anna Wulf, na "Ụmụ nwanyị efu: 4" <!-- p. 454 --> * "Enwere ụdị mgbanwe nke nguzozi nke ụbụrụ m, nke ụzọ m si eche echiche, ụdị mgbanwe ahụ dị ka mgbe ụbọchị ole na ole gara aga, okwu ndị dị ka ọchịchị onye kwuo uche ya, nnwere onwe, nnwere onwe, kwụsịrị n'okpuru nrụgide nke ọhụrụ. ụdị nghọta nke ezigbo ije nke ụwa kwupụta ọchịchịrị, ike ike. Amaara m, ma n'ezie okwu ahụ, nke edere, enweghị ike ịkọwapụta àgwà nke ịmara, na ihe ọ bụla dị ugbu a nwere echiche ya na ike ya. Enwere m mmetụta nke a, dị ka ọhụụ, na ụdị ịmara ọhụrụ. Amakwam na obi ojoo na obi ojoo na I.I.I.I. nke Sọl na Ana bụ akụkụ nke mgbagha nke agha; na amakwaara m otú mmetụta ndị a siri sie ike, n’ụzọ na-agaghị ahapụ m, ga-aghọ akụkụ nke otú m si ahụ ụwa." ** Anna Wulf, na "Ụmụ nwanyị efu: 4" <!-- p. 489 --> * "''Amaara m na ọ bụ ìhè - otu n'ime ihe ndị a maara mgbe niile, ma ọ dịghị mgbe ọ ghọtara na mbụ - na ịdị ọcha niile dabere na nke a: na ọ kwesịrị ịbụ ihe na-atọ ụtọ inwe mmetụta siri ike nke kapeeti n'okpuru akpụkpọ ụkwụ mara mma. , ihe na-atọ ụtọ ikpo ọkụ na-eti akpụkpọ ahụ́, obi ụtọ iguzo ọtọ, ebe ọ maara na ọkpụkpụ na-agagharị ngwa ngwa n'okpuru anụ ahụ. Mana enweghị m ike iche nke a. …Amaara m na m na-abanye n'ụzọ ọhụrụ, n'ihu ịdị ọcha karịa ka m dịbu. <!-- p. 585 --> ** Anna Wulf, na "akwụkwọ ndetu ọla edo" * '''Ịchọrọ ka mụ na ndị inyom abụọ ahụ nọ naanị ha n'ụlọ elu London?'' <!-- 610 --> ** Anna Wulf, na "akwụkwọ ndetu ọla edo" * ''Mgbe ụfọdụ, m na-ewelite akwụkwọ, ana m asị: Ọfọn, i bu ụzọ dee ya, i nwere? Dịrị gị mma. O.K., mgbe ahụ, agaghị m ede ya.''' <!-- p. 612 --> ** Saul Green na "akwụkwọ ndetu ọla edo" * '''                            የተ                                                                ``````` <!-- p. 617 --> ** Anna Wulf * ''Ọ dịghị onye ọ bụla n'ime unu na-arịọ ihe ọ bụla - ma e wezụga ihe niile, ma ọ bụrụhaala na ị chọrọ ya.'' ** Anna Wulf<!-- p. 627 --> Mkparịta ụka ''Salon'' (1997) === [[Usòrò:March.svg|thumb|Mmegharị [[w: ndọrọ ndọrọ: ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] niile dị ka nke a - anyị nọ n'aka nri, onye ọ bụla nọ na [[w: ezighị|ezighị]]. Ndị [[w: ndị mmadụ|ndị mmadụ]] n’akụkụ nke anyị ndị na-ekwenyeghị na anyị bụ [[w: ndi juru ndị jụrụ okwukwe]], ha na-amalite ịghọ [[w:ndi iro|ndị iro]].…]] :<small> [https://web.archive.org/web/20000407211253/http://www.salon.com/books/feature/1997/11/cov_si_11lessing.html "A ma ama ndụ" - ajụjụ ọnụ Dwight Garner na ''salon.com'' (11 Nọvemba 1997)]</small> * '' ''Mmeghachi omume nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ọ bụla na-eto eto na-emegide ndị ọchịchị ozugbo. Nke ahụ, echere m, malitere na Agha Ụwa Mbụ n'ihi olulu mmiri, na enweghị ike nke ndị mmadụ n'akụkụ nile.''' Echere m na oke iwe na iwe malitere ebe ahụ, nke butere ọchịchị Kọmunist. Ma ugbu a, ọ na-azụ iyi ọha egwu. Agbanyeghị, nke ahụ bụ tesis m. Ọ dị mfe karịa, dịka ị na-ahụ. * Ọ dị mma, anyị bụ ndị Reds n'oge agha, n'ihi na anyị niile nọ n'otu akụkụ. Ma mgbe ahụ, Agha Nzuzo malitere. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n’otu abalị, anyị ghọrọ ndị iro nke ndị bụ́ ezigbo ndị enyi—ha na-agafe okporo ámá iji zere anyị. * Gịnị mere ndị Europe ji na-enwe nchegbu banyere Soviet Union ma ọlị? Ọ dịghị ihe jikọrọ anyị na ya. China enweghị ihe jikọrọ ya na anyị. Gịnị kpatara na anyị anaghị ewulite, na-enweghị ntụle aka na Soviet Union, ọha mmadụ dị mma na mba anyị? Ma mba, anyị niile bụ - n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ - na-eche banyere Soviet Union ọbara ọbara, nke bụ ọdachi. Ihe ndị mmadụ na-akwado bụ ọdịda. Na-anọgidekwa na-akwado ya. * '' ''Ọ na-eju m anya mgbe niile otú anyị si ele ihe na-ekewa ma na-ekewa anyị anya ozugbo. Ọ dịghị mgbe anyị na-ele ihe ndị mmadụ jikọrọ.''' Ọ bụrụ na ị na-ahụ ya, ndị oji na ndị ọcha, akụkụ abụọ na-ele anya ịhụ ọdịiche, ha anaghị ele ihe ha nwere ọnụ. Ndị ikom na ndị inyom, na ndị agadi na ndị na-eto eto, na ndị ọzọ. '''Nke a bụkwa ọrịa nke uche, otú m si ahụ ya. N'ihi na n'ezie, ndị ikom na ndị inyom nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ọnụ karịa ka ha kewara.'' * "''Mgbagharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị niile dị ka nke a - anyị ziri ezi, onye ọ bụla ọzọ na-ezighi ezi. Ndị nọ n'akụkụ anyị bụ́ ndị na-ekwenyeghị na anyị bụ ndị jụrụ okwukwe, ha na-amalitekwa ịghọ ndị iro. ''Enwere ihe nfefe n'ihe niile, na egwu nke mgbanwe.''" * "Ebe obibi akwụkwọ ugbu a dị ezigbo mma maka akwụkwọ ndị buru ibu na-ewu ewu. Ha na-ere ha nke ọma, na-ere ha na ihe niile. Ọ dịghị mma maka obere akwụkwọ. E kwewokwa ka akwụkwọ ndị bara oké uru ghara ibipụta ya. N’oge ochie, ndị nkwusa maara na akwụkwọ ndị a siri ike, bụ́ akwụkwọ ndị na-amasị nanị mmadụ ole na ole, na-arụpụta nnọọ ihe n’ikpeazụ. N'ihi na ha bụ ma eleghị anya akwụkwọ ndị a ga-agụ n'ọgbọ na-abịa. Ọ na-agbawa obi ugboro ole m ga-ekwu mgbe m na-ekwu okwu, sị, "Akwukwo a ebipụla, akwụkwọ a ebipụla." Ọ bụ akwụkwọ mpịakọta nke akwụkwọ nwụrụ anwụ." ==Njikọ Mpụga== [[W: Doris Leasing|Doris Leasing]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Doris Leasing|Doris Leasing]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lessing, Doris}} 8du3sr2fnb0dh8xvxztlv9tggsindzr Dorothy Alexander 0 667 10486 2609 2022-10-10T16:53:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5813614]] wikitext text/x-wiki [[Dorothy Alexander]] '''[[q:wikipedia:Dorothy Alexander (dancer)|Dorothy Alexander]]''' (1904-04-22 - 1986-11-17) bụ onye na-agba egwu ballet America, onye na-agụ egwu, onye nkuzi na onye isi ụlọ ọrụ. O hiwere ihe bụ ya [[w:Atlanta Ballet | Atlanta Ballet]] na 1929. == Okwu okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * N’ihota ozi ekeresimesi Alexander nye ụmụ akwụkwọ ịgba egwu ya, 1939. **<ref>[cite journal|ikpeazụ = Hering | mbụ = Doris | ụbọchị = March 1987|title=Obituaries: Dorothy Alexander, 1904-1986|url=| akwụkwọ akụkọ = Magazin Dance | mpịakọta = | ibe = 98-100|via= ]</ref> ==Njikọ mpụga == Edemede [[w:Dorothy Alexander |Dorothy Alexander]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Alexander, Dorothy}} hx668eukzqkaeclr27dpgtcywtviq2u Dorothy Allison 0 668 13305 10487 2023-02-21T23:10:42Z Ned ibn-Biden 325 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Allison, Dorothy.jpg|thumb|Dorothy Allison (2011)]] ''[[w:Dorothy Allison|Dorothy Allison]]''' (a mụrụ [[w:|Eprel 11]], [[w:|1949]]) bụ onye [[w:United States | Amerịka]] [[w:Lesbian books | onye edemede]], ọkà okwu, na onye otu [[w:Fellowship of Southern Writers|Fellowship of Southern Writers]]. A zụlitere ya na [[w: Greenville, South Carolina | Greenville, South Carolina]. Ọ bụ [[w: ìsì | kpuru]] n'anya aka nri ya n'ụzọ iwu kwadoro. Nne ya lụrụ di na nwunye n'oge na-adịghị anya mgbe Dorothy dị afọ 5, nna nna ya malitere imegbu ya. Nke a gara n'ihu ruo mgbe o jisiri ike gwa onye ikwu ya. Nne Dorothy chọpụtara ngwa ngwa wee kwụsị mmetọ ahụ mana o jisiri ike jikọta ezinụlọ ọnụ. == Okwu Ndi Okwuru== *"Anaghị m ede banyere ndị mara mma. Abụghị m ezigbo mmadụ. Ọ dịghịkwa onye ọ bụla m chetụrụla banyere ya." ** ''Akpụkpọ anụ: Na-ekwu maka Mmekọahụ, Klas na Akwụkwọ'' *"Achọrọ m ide akwụkwọ mara mma - Achọrọ m ime mgbanwe - '' 'Achọrọ m inwe ahụmahụ na ihe egwu dị ukwuu ma bụrụ ihe niile ha na-ekwu na anyị bụ ma ghara imebi ihe onye ọ bụla na-ekwu''' ** Okwu mmalite nke '' Ọchịchọ m dị ize ndụ: Nwa agbọghọ Queer Na-arọ nrọ Ụzọ Ya n'ụlọ'' nke [[w: Amber L. Hollibaugh | Amber L. Hollibaugh]], pg. xii. ==Njikọ mpụga== [[w:|Dorothy Allison]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Dorothy Allison]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Allison, Dorothy}} oajjpkfclhkk8uzpr64eul8jvfk8ajo Dorothy Amenuke 0 669 10488 2615 2022-10-10T16:53:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q111866334]] wikitext text/x-wiki [[Dorothy Amenuke]] '''Dorothy Amenuke''' A mụrụ Dorothy Akpene Amenuke na 1968 na Adzokoe-Peki, Ghana. Ọ gụrụ Sculpture and Art Education na Kwame Nkrumah University of Science and Technology, Ghana. O nwere MFA na Sculpture ma na-emecha doctorate na ihe ọkpụkpụ n'oge obibi ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ihe ndị a abụghị nanị omume mkpasu iwe ugboro ugboro kama ọ bụ ụdị ekpere nchikọta ọnụ. <ref>https://kunstakademiet.dk/en/activities-news/current-events/charlottenborg-art-talk-dorothy-amenuke-nana-oforiatta-ayim</ref> ===Ebenside=== pjjsynbq95zpsjcgxx9hl6te5wj234h Dorothy Day 0 670 10489 2618 2022-10-10T16:53:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q150281]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dorothy Day 1916.jpg |thumb|right|[[w:|ihe ịma aka]] nke ụbọchị ahụ bụ: otu esi eweta [[w:|mgbanwe]] nke [[[w:|obi]], mgbanwe ga-amaliterịrị. ya na onye ọ bụla n'ime anyị?]] ''[[w: Dorothy Day | Dorothy Day]]'''' ([[w:|8 Nọvemba]] [[w:|1897]] - [[w:|29 Nọvemba]] [[w:|1980]]) bụ onye odeakụkọ America tụgharịrị onye ndọrọndọrọ mmekọrịta. A [[w:|pacifist]], [[w:|anarchist]] na onye otu [[w:|Chọọchị Katọlik]], ọ kwadoro [[w:distributism | nkesa]] ma bụrụkwa onye nchoputa, ya na [[w:Peter Maurin] |Peter Maurin]], nke [[w: Ndị ọrụ Katọlik | Ndị ọrụ Katọlik]]. O dere ọtụtụ akwụkwọ ma na-ekwukarị okwu n'ihu ọha banyere okwukwe na ikpe ziri ezi n'etiti ọha mmadụ. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Dorothy Day 1934.jpg|thumb|right|[[w:|absolutist]] na-amalite [[w:|ọrụ]], ndị ọzọ na-ewere ya wee gbalịa ịgbasa ya. Anyị [[w:|nsogbu]] sitere na nnabata anyị nke ruru unyi, rere ere [[w:|usoro]]]]. [[Usòrò:Christian Socialism Anarchism.svg|thumb|right|[[W:|iwu]] anyị bụ ọrụ [[w:|ebere]]… Ọ bụ ụzọ [[w:|àjà]], [[w:|efe]], echiche nke nsọpụrụ.]] [[Usòrò:Christian communism logo.svg|thumb|right|Anyị na ndị Kọmunist na-emegidekwa [[w:|agha]] ugbu a.... The [[w: |Sermon on the Mount]] bụ ngosipụta nke Ndị Kraịst anyị.]] [[Usòrò:Christian Communist symbol.svg|thumb|right|Anyị anaghị atụ anya [[w:|Utopia]] ebe a [[w:|ụwa]]. Ma [[w:|Chineke]] pụtara na ihe ga-adị nnọọ mfe karịa ka anyị meworo. … [[W:Ebighi-ebi|Ebighi-ebi]] [[w:|ndụ]] malitere ugbu a. Obe dị ebe ahụ, n'ezie, mana "n'ime obe bụ [[w:|ọñụ]] nke [[w:|mmụọ]]." [[W:|ịhụnanya]] na-eme ka ihe niile dị mfe.]] *'''Ọ bụ nanị site na [[w:|okpukpe]] ka [[w:|communism]] ga-esi nweta ya, a na-enwetakwa ya ugboro ugboro.'' **"Site na Union Square ruo Rome" (1938) *"''Anyị niile amatala owu ọmụma ogologo oge, anyị amụtala na naanị ihe ngwọta bụ ịhụnanya na ịhụnanya na-abịa n'obodo.''" ** '' Ogologo owu ọmụma'' (1952), p. 286 *"''Ugbu a okwukwe m nke m debanyere aha ya dị ka mkpu agha, nke a kanyere n'obi m - Credo nke Ụka Nsọ Roman Katọlik. Tupu mgbe ahụ, n'oge mbụ ahụ, apụrụ m ịsị, "N'ájá ka m ga-arahụ: ma ọ bụrụ na ị na-achọ m n'ụtụtụ, m gaghị adị" (Job 7:21). Ugbu a enwere m ike ịsị, "Amaara m na Onye mgbapụta m dị ndụ, na ụbọchị ikpeazụ m ga-esi n'ụwa bilie. M ga-eyikwa akpụkpọ anụ m, na n'anụ ahụ m ka m ga-ahụ Chineke. Onye m onwe m ga-ahụ na nke m. anya ga-ahụ, ọ bụghịkwa ọzọ: nke a ka e debewo olileanya m n’obi m.”—Job 19:25-27." **''Site na Union Square ruo Rome'' (1938), p. 145 *'''Otu onye Juu a tọghatara gwara m otu oge, sị, "Ndị Kọmunist kpọrọ [[w:|Chineke]] asị, ndị Katọlik hụkwara Ya n'anya. Ma ha abụọ na-eche ya ihu, na-atụgharị uche ha n'ebe ọ nọ. Ha abụghị ndị na-enweghị mmasị.'" Ndị Kọmunist. Ọ bụghị ihe ọjọọ dị ka ndị na-enweghị mmasị.''+ 'Ọ bụ ñụrụ mmiri ka Ọ ga-esi n'ọnụ ya fesa.'' "Site na Union Square ruo Rome" (1938) *"''Ihe omimi nke ndị ogbenye bụ nke a: Na ha bụ Jizọs, ihe ị na-emere ha ka ị na-emere ya. Ọ bụ naanị otu ụzọ anyị si mara na ikwere na ịhụnanya anyị. Ihe omimi nke ịda ogbenye bụ na site n'ikere òkè na ya, na-eme onwe anyị ndị dara ogbenye n'inye ndị ọzọ ihe, anyị na-amụba ihe ọmụma anyị na nkwenye na ịhụnanya."" ** ''Onye ọrụ Katọlik'' (Eprel 1964) *'''Anyị na ndị Kọmunist guzo n'oge ugbu a, bụ́ ndị na-emegidekwa [[w:|agha]]. ' ** "Nkwụsị Anyị," "Onye Ọrụ Katọlik" (June 1940) *"Mụ na John Spivak, bụ onye ode akwụkwọ Kọmunist, nwere mkparịta ụka afọ ole na ole gara aga, ma ọ sịrị m, "Olee otu ị ga-esi kwere? Kedu ka ị ga-esi kwere na Nkwenye nke Immaculate, na nwa agbọghọ na-amaghị nwoke, na Mbilite n'ọnwụ?" '''Apụrụ m ikwu na m kweere na Chọọchị Roman Katọlik na ihe niile ọ na-akụzi. Eji m obi m dum anabata ikike ya. N'otu oge ahụ, achọrọ m igosi gị na a kụziiri anyị ikpe ekpere maka ntachi obi ikpeazụ. A na-akụziri anyị na okwukwe bụ onyinye, mgbe ụfọdụ, m na-eche ihe mere ụfọdụ ji nwee ya ma ụfọdụ enweghị. A na m enwe mmetụta nke erughị eru nke m na enweghị ike inwe ekele zuru oke nye Chineke maka onyinye okwukwe Ya.”''' Pọl gwara anyị na ọ bụrụ na anyị ekwetaghị n'amara ndị anyị na-enweta, a ga-ewepụ ha. Ya mere, ekwere m na anyị kwesịrị ije ije n'ụjọ, "jiri egwu na ịma jijiji rụpụta nzọpụta anyị." **''Site na Union Square ruo Rome'' (1938), p. 144-45 *"E nwere ugbu a iwe iwe mba mba a niile banyere mwakpo ndị Japan wakporo Pearl Harbor na mgbasawanye ndị Japan na Eshia. Ma ọ bụghị okwu banyere mgbasawanye America na Europe n'otu mpaghara ahụ .... ''' Anyị aghaghị ịmalite ịmalite. Anyị ga-ahapụ agha dị ka ngwá ọrụ nke amụma .... Ọbụna ka m na-agwa gị, m nwere ike ịbụ onye ikpe mara maka ihe ụfọdụ ndị ikom na-akpọ aghụghọ .... Unu ụmụ okorobịa kwesịrị ịjụ ibuli ngwa agha. Ụmụ agbọghọ na-akwatu akwụkwọ ịma ọkwa ịhụ mba n'anya. Ma unu nile— nwata na ndị okenye—wepụsịa ọkọlọtọ unu." ** Okwu na Liberal-Socialist Alliance, New York City (8 December 1941), dị ka e hotara na '' From Megaphones to Microphones '' (2003) nke Sandra J. Sarkela et al. *"''Anyị anaghị atụ anya [[w:|Utopia]] ebe a [[w:|ụwa]]. Ma [[w:|Chineke]] bu n’obi na ihe ga-adị nnọọ mfe karịa ka anyị mere ha.”’’ Mmadụ nwere ikike ebumpụta ụwa nke iri nri, uwe, na ebe obibi. Ọnụ ahịa ụfọdụ dị mkpa iji bie ndụ dị mma. Ezinụlọ chọrọ ọrụ nakwa achịcha. ''Akụ̀ kwesịrị ekwesị n'ebe mmadụ nọ''' Anyị aghaghị ịnọgide na-emeghachi ihe ndị a. ''[[w:Ebighi-ebi | Ebighi-ebi]] [[w:|ndụ]] malitere ugbu a.''' "Uzo nile [[w:|elu igwe]] bụ eluigwe, n'ihi na Ọ sịrị, "Abụ m ụzọ." '''Obe. ọ dị n'ebe ahụ, n'ezie, ma "n'obe ka [[w:|ọñụ]] nke [[w:|mmụọ]] dị." Na [[w:|ịhụnanya]] na-eme ka ihe niile dị mfe." ** "Na njem njem" (1948) *"'''N'ime ebubo niile e boro ndị Kọmunist n'ụbọchị ndị a nke nnyocha ọgbakọ, a na-anụkarị ebubo nke omume rụrụ arụ, n'ihi ya, abụrụla nke ndị "Kraịst" dị nnọọ nro.''' ** "Na njem njem" (1948) *"'' Ọtụtụ mgbe, anyị na-akasi onwe anyị obi naanị site n'okwu, ma ọ bụrụ na anyị ekpee ekpere zuru oke, nkwenye ahụ ga-abịakwa na Kraịst bụ Eze anyị, ọ bụghị Stalin, Bevins, ma ọ bụ Truman. Na O nwere ihe nile n’aka Ya, ka ‘ihe nile na-arụkọ ọrụ ọnụ maka ọdịmma ndị hụrụ Ya n’anya." ** ''Na njem njem'' (1948), p. 18 *''''Ndụm dum ruo ugbu a, ahụmahụ m niile bụ na ọdịda anyị abụghị ịhụ n'anya zuru oke. Nkwenye a mere ka m kweta na a jụrụ m òtù okpukpe ahụ mgbe m so na Socialist Party, ndị ọrụ mmepụta ihe nke ụwa, na ndị òtù Kọmunist mụ na ha rụkọrọ ọrụ.''" ** ''On pilgrimage (1948), p. 126 *'''Otú ọ dị, ọ dị ogologo oge a, enwere m nkụda mmụọ n'ụzọ onye ọ bụla na-eji ma e wezụga ndị nsọ biri n'ụwa a Chineke kere maka anyị.'' ** ''Na njem njem'' (1948), p. 127 *'''[[w:Karl Marx | Marx]]... [[W:|Vladimir Lenin | Lenin]]... [[W:|Mao Tse-Tung]]... Ndị ikom a bụ ịhụnanya nke nwanne mere ka anyị nwee mmasị na nke a, anyị aghaghịkwa ime ihe ọ bụla. kwere n'agbanyeghị na njedebe ha pụtara ijide ọchịchị, na iwulite ndị agha dị ike, mmanye nke ogige ịta ahụhụ, mmanye [[w:|ọrụ]] na mmekpa ahụ na igbu ọtụtụ iri puku, ọbụna ọtụtụ nde mmadụ." ** "Enweghị nkwekọrịta nke ịhụnanya na ime ihe ike," "Onye ọrụ Katọlik" (Mee 1951) *’’’ Ma, m                               ́́ ይከg ́                                          ጉ ibuba ]       a a a a a a a a na-ach na a gh otutu ogbenye. Nhazi klaasị bụ nke anyị mere na nkwenye anyị, ọ bụghị nke Ya. Ọ bụ otú anyị si hazie ya, ọ dịkwa anyị n’aka ịgbanwe ya. Ya mere, anyị na-agba ume mgbanwe mgbanwe." ** "Ịda ogbenye bụ ilekọta ma ọ bụghị ilekọta," "Onye ọrụ Katọlik" (April 1953) *"''Anyị kwesịrị ịgbanwe [[w:|sistemụ]]. Anyị kwesịrị ịkwatu, ọ bụghị [[w:|gọọmenti]], dị ka ndị ọchịchị na-ebo ndị Kọmunist ebubo mgbe nile na ha ‘na-agba izu ịkụziri [anyị] ime,’ ma nke a rere ure, nke rụrụ arụ, nke na-adịghị agwụ agwụ nke ụlọ ọrụ ndị isi obodo, bụ́ nke na-akpata nhụjuanya dị otú ahụ na ndị ọcha. ili nke New York." ** "Na njem njem," ''Onye ọrụ Katọlik'' (September 1956) *"''Anyị makwaara na okpukperechi, dị ka ndị Marxist na-esi ọnwụ mgbe nile, nwere, ọtụtụ mgbe, dị ka opiate, na-eme ka ndị mmadụ na-ehi ụra n'eziokwu na mkpa maka mgba ugbu a maka udo na ikpe ziri ezi.'' **"Ọnwa nke Ndị Nwụrụ Anwụ," ''Onye Ọrụ Katọlik'' (November 1959) *'''Ihe ịma aka kasịnụ n'oge ahụ bụ: ka esi weta mgbanwe nke obi, mgbanwe nke ga-amalite na onye ọ bụla n'ime anyị?''" ** "Ogbe achịcha na azụ̀" (1963) *"''' Ọ na-amasị m mgbe niile, n'ịgụ ihe ndekọ ụlọ mkpọrọ nke ndị mgbanwe mgbanwe, dị ka [[w:|Lenin]] na [Trotsky]… site n'ọnụ ọgụgụ ha gụrụ, asụsụ ndị ha mụrụ, ụdị atụmatụ ha nwere maka. usoro mmekọrịta ka mma. (Ma ọ bụ kama, maka usoro mmekọrịta ọha na eze ọhụrụ.) '' '' N'ime Ọrụ Ndịozi, a na-ezo aka mgbe niile na '' Ụzọ '' na Nwoke Ọhụrụ." ** "Na njem njem," ''Onye ọrụ Katọlik'' (December 1968) *"''' A sị na anyị nwere ihe ùgwù nke inye [[w:|Ho Chi Minh]] ọbịa, n'ụzọ nkwanye ùgwù na mmasị anyị gaara ejere ya ozi, dị ka onye nwere ọhụụ, dị ka onye mba, onye nnupụisi megide ndị mwakpo si mba ọzọ. '' ** "Na njem njem," ''Onye ọrụ Katọlik'' (Jenụwarị 1970) *'''"Gịnị ka ị na-ekwu site na [[w:|anarchist]]-[[w:|pacifist]]?"''' Nke mbụ, a ga m asị na okwu abụọ ahụ kwesịrị ịkọrọ ọnụ, karịsịa ... mgbe ndị mmadụ na-abawanye ụba, ọbụna ndị ụkọchukwu, na-atụgharị na [[w:|ime ihe ike]], ma na-achọta ndị dike ha na [[w: Camilo Torres Restrepo|Camillo Torres]] n'etiti ndị ụkọchukwu, na [[w:|Che Guevara]] n'etiti ndị nkịtị. ''Mmasị ahụ siri ike, n'ihi na ndị ikom abụọ ahụ nyefere ndụ ha n'ezie maka ụmụnne ha. "Ịhụnanya ka ukwuu enweghị onye ọ bụla karịa nke a." "Ka m kwuo, n'ihe ize ndụ nke iyi ihe nzuzu, na ezigbo mmetụta ịhụnanya na-eduzi ezi mgbanwe." Che Guevara dere nke a, '' na onye ntorobịa Chicano hotara ya na ''El Grito Del Norte''' ** "Na njem njem - Mkpegharị mmiri anyị," "Onye ọrụ Katọlik" (Mee 1970) *"'''puku kwuru puku, iri puku kwuru iri puku [ndị mkpọrọ], nọ na-ezu ohi ntakịrị, ebe 'ndị na-apụnara mmadụ ihe' nke oge anyị na-apụ na igbu ọchụ. N'ezie igbu ọchụ, ngwa igbu ọchụ. "Ngwongwo bụ izu ohi." Proudhon dere--Uwe ahụ nke kobere n'ime ụlọ gị bụ nke ogbenye. Ndị nna mbụ dere-ụlọ unu na-ebighị, ụlọ unu efu (novitiates, seminarị) bụ nke ndị ogbenye. Ihe onwunwe bụ izu ohi.''' ** "Na njem njem," ''Onye ọrụ Katọlik'' (December 1971) *"''Ihe kacha mma iji ihe kacha mma na ndụ eme bụ ịhapụ ha.''" ** A gbara ajụjụ ọnụ na ''Oge'' (29 Disemba 1975) *"'''Ihe m chọrọ iwepụta bụ ka okwute okwute n'ọdọ mmiri na-esi akpata ọgbụgbọ na-agbasa n'akụkụ niile. Na nke ọ bụla n'ime anyị [[w:|echiche]], [[w:|okwu]] na [[w:|omume]] dị otú ahụ.'''' Ịga n'ụlọ mkpọrọ maka ikesa mpempe akwụkwọ na-akwado ịjụ ụtụ isi agha na-akpata mgbagwoju anya nke echiche, akọ na uche n'etiti anyị nile. . Na nke ncheta kwa. …. Enwere ike inwe ụkpụrụ ibi ndụ na-akawanye mma na U.S., na onye ọrụ ọ bụla na-emecha nweta ụlọ nke ya ma na-anya ụgbọ ala nke ya; mana [[w:|akụnụba]] anyị nke ọgbara ọhụrụ gbadoro ụkwụ na nkwado maka [[w:|agha]]. … ''[[w:|absolutist]] na-amalite ọrụ, ndị ọzọ na-ewere ya wee gbalịa ịgbasa ya. Anyị [[w:|nsogbu]] sitere na ịnakwere anyị na [[w:|usoro]] rere ure.''' ** Dị ka e hotara na '' Women on War: Essential Voices for the Nuklia Age '' (1988), nke Daniela Gioseffi dere, p. 103 *"Ụdị dị iche iche: ''' okwute okwute n'ọdọ mmiri na-ebute ọnyà na-agbasa n'akụkụ niile. Onye ọ bụla n'ime echiche anyị, okwu na omume anyị dị ka nke ahụ.''' Ọ dịghị onye nwere ikike ịnọdụ ala ma nwee mmetụta enweghị olileanya. O nwere nnukwu ọrụ ime." *** Dị ka e hotara na ''Ịbụ Omenala Dị Ndụ'' (1993) site n'aka Òtù Na-ahụ Maka Ọchịchị Unitarian Universalist, p. 560 * '''[[w:|iwu]] anyị bụ ọrụ nke [[w:|ebere]]… Ọ bụ ụzọ [[w:|àjà]], [[w:|ofufe]], mmetụta nke nsọpụrụ.’’" ** Dị ka e hotara na '' The Encyclopedia of American Catholic History '' (1997) *"Ọdịiche: [Ime] ọrụ ebere… bụ mmemme anyị, ọchịchị nke ndụ anyị." *** Dị ka e hotara na '' Onye ọrụ Katọlik mgbe Dorothy gasịrị : Ime ọrụ ebere na ọgbọ ọhụrụ '' (2008) nke Dan McKanan dere. *'''Oké ọrụ nke a ga-arụ bụ ịgbanwe echiche ọha na eze, ịkụnye ozizi, ịtọ obere ìgwè na-arụ ọrụ ebe a na obodo dị iche iche ga-ebi ndụ nke ịchụ àjà, na-egosipụta echiche Katọlik nke ọrụ onwe onye. Ọnụọgụ na otu adịghị mkpa. Anyị na-amalite mgbe niile. Mana otu onye nwere ike ime nnukwu ihe na-agwụ ike site n'ime, n'ọfịs ya, ụlọ ọrụ mmepụta ihe, agbata obi, parish na n'etiti ndị enyi ya na ndị enyi ya kwa ụbọchị." **''Ụzọ Niile na-aga eluigwe: Akwụkwọ ozi ahọpụtara nke ụbọchị Dorothy'' (2010), p. 81 === "Ọrụ nke obi ụtọ" (2011) === [[Usòrò:Love is Freedom.svg|thumb|Mụ onwe m na-eme mkpesa na-akwụsịghị akwụsị n'ime [[w:|obi]] m na n'ime [[w:|okwu]] m. My [[w:|ndụ]] bụ ngagharị iwe. megide [gọọmentị], dịka ọmụmaatụ.]] :<obere>''ọrụ nke obi ụtọ: The Diaries of Dorothy Day'' (2011) </small> *'''Mgbe ndị mmadụ na-eguzo ọtọ maka [[w:|usoro]] nke rere ure anyị ugbu a, ha na-aka njọ karịa [[w:|Communist]], ọ dị m ka ọ dị m." ** 4 Maachị 1945 *"''' Mgbe Dr. Stern chọrọ ịma ma m bụ onye aṅụrụma, mgbe [[w:|Dwight Macdonald]] jụrụ m nke ọma ma m̀ na-aṅụ ndị ogologo mmiri n'okpuru tebụl - pụrụ m ikwupụta na ee,kwupụta na sọnyere ìgwè mmadụ ahụ fesa Roses. "'' Ọnwa Nke Anọ 22, 1958 * "'' '' Akwụkwọ akụkọ diocesan jupụtara na akụkọ banyere arụrụ arụ na China na ahụhụ nke Ụka na enwetara m akwụkwọ ozi sitere na Betty Chang sitere na Tientsin banyere ndị obodo na ọrụ zuru oke, wdg Mgbe anyị na-ahụ ogige ndị na-akwaga mba ọzọ, na ụlọ ọrụ anyị n'ọhịa, usoro anyị anaghị enye ọtụtụ ihe." Ọnwa Abụọ 12, 1959 *'''Ruo izu ole na ole ugbu a, nsogbu m bụ nke a: Ihe m ga-eme gbasara omume rụrụ arụ a na-emeghe (na n'ezie m pụtara omume mmekọahụ) n'etiti anyị.''' Ọ dị ka oge ikpeazụ - ọ dịghị ihe zoro ezo nke ga-eme. agaghị ekpughe .... Anyị nwere otu onye na-eto eto [nwanyị akwụna], mmanya na-egbu egbu, onye na-akwa iko, mara mma dị ka foto, gụrụ akwụkwọ kọleji, onye na-eme ihe ọjọọ, na-enwe ike ikwu okwu ya n'ọnọdụ ọ bụla - ruo ugbu a. Ọ na-abịakwute anyị mgbe mmanya na-egbu ya ma tie ya ihe na agụụ na oyi na mgbe a na-akpọbata ya, '' ọ ga-enwe ike ịbanye n'ihe ndina nwoke ọ bụla nọ n'ebe ahụ. Anyị amaghị mmadụ ole ya na ha dina n’ugbo. Ihe a ga-eme? Ihe a ga-eme?''' Ọnwa Isii 26, 1971 *"''Mụ onwe m kwa na-eme mkpesa n'akwụsịghị akwụsị n'ime [[w:|obi]] na n'ime [okwu] m. My [[w:|ndụ]] bụ ngagharị iwe. megide [gọọmentị], dịka ọmụmaatụ.''' Ọgọst 8, 1974 == Okwu gbasara ụbọchị == *"''Ọ dịghị ike ọ bụla nwere ike ime ya. Ọ dịghị egwu nwere ike ịkwụsị ya.'' ** Nkwado mkpado maka '' Ndị mmụọ ozi na-atọ ụtọ: Akụkọ ụbọchị Dorothy '' (1996); utu aha ahụ na-ezo aka n’omume a kwadoro n’ozizi Ndị Kraịst oge mbụ nke [[w:|Pọl nke Tasọs]], nke imeso ndị bịara abịa dị ka ndị mmụọ ozi ma ọ bụ ndị ozi nleta nke ndị eze ma ọ bụ chi, dị ka e Kkpagwù. nēchefu ilekọta ndi-ọbìa: n'ihi na ufọdu si otú a rie ndi-mọ-ozi n'amaghi-ama. *''Dorothy, nwa agbọghọ kacha okenye, bụ aki nke ezinụlọ. Mgbe ọ pụtara na mahadum ọ bụ onye Kọmunist. Ugbu a ọ bụ onye agha ntụte Katọlik.''' O nwere ma na-agba akwụkwọ Katọlik ma na-agbagharị n'obodo niile, na-enye nkuzi. O nwere otu nwa agbọghọ nọ n'ụlọ akwụkwọ Katọlik, o kewapụkwara di ya." ** John Day, Sr., na-akọwa nwa ya nwanyị Dorothy, dị ka e hotara na '' Dorothy Day: A Biography '' (1982) nke William D. Miller dere. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Dorothy Day]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Dorothy Day]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Day, Dorothy}} 18xykfjb8w2him293bcu82k32c12jm3 Dorothy Ghettuba 0 671 10490 2621 2022-10-10T16:53:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27978730]] wikitext text/x-wiki [[Dorothy Ghettuba]] '''[[w: Dorothy Ghettuba | Dorothy Ghettuba]]''' (amụrụ na 1979) bụ onye na-eme ihe nkiri Kenya na onye ọchụnta ego TV. Ọ bụ onye njikwa ugbu a, ọdịnaya maka Africa na Netflix. Ọ bụ onye nchoputa nke Spielworks Media nke dabeere na Nairobi, ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke Africa hiwere na 2009. == Okwu ndị ọkwụrụ == * Anyị bụ ndị dị ịtụnanya, anyị nwere onyinye, anyị nwere nkà, anyị mara mma .. ** [https://www.youtube.com/watch?v=MPgv6tq6onc "Ndị Africa mere, nke ụwa na-ekiri"] (July 27, 2020) * Ikeputa ihe ga-amuputa ego, mana naanị ma ọ bụrụ na anyị jigide ikike nwebisiinka na ihe ngosi anyị. ** [https://www.wipo.int/wipo_magazine/en/2015/03/article_0005.html "Iji ihe okike Africa kpọrọ ihe: Ajụjụ ọnụ ya na onye ọchụnta ego TV Kenya Dorothy Ghettuba"], '' WIPO Magazine '' (July 2015) * Ọ bụrụ na anyị akọghị akụkọ Africa nke anyị, onye ọzọ ga-akọ ya. **[https://www.businessdailyafrica.com/bd/lifestyle/the-woman-who-found-gold-in-filming-2027386 "Nwanyị ahụ hụrụ ọlaedo n'ime ihe nkiri"], ''Business Daily Africa'' (March 14, 2013) * Anyị bụ ndị Africa, anyị bụ ndị okike okike ** [https://www.youtube.com/watch?v=T2lSyeAVrqI "Na-elekwasị anya - Dorothy Ghettuba, CEO Spielworks Media Group"] (August 5, 2013) * Ịmepụta ihe dị mkpa ọ ga-enyere gị aka n'ọrụ, ọ kwesịrị ka onye nkwuputa ego gi bụrụ onye na-eche echiche siri ike na mepụta ihe. ** [https://www.youtube.com/watch?v=TiNbFbcgNFk "Dorothy Ghettuba: Site na ịlanarị mmiri ara ehi ntụ ntụ gaa na CEO!"] ==Njikọ mpụga== *[[W: Dorothy Ghettuba|Dorothy Ghettuba]] na Wikipedia [[Wikiquote:Dorothy Ghettuba|Dorothy Ghettuba]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ghettuba, Dorothy}} bsblzozsy5cgxs9jhgh3dcvzcb5gin1 Dorothy Wanja Nyingi 0 672 13142 13141 2022-11-15T21:58:05Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Dorothy Wanja Nyingi|Dorothy Wanja Nyingi]]''' (a mụrụ na 1974) bụ onye Kenya [[w:Ichthyology|ichthyologist]] na nnata ''[[w:Ordre des Palmes Académiques] |Ordre des Palmes académiques]]'' (''Order of Academic Palm'') maka ọrụ ya na Azụ Biodiversity na [[w:Aquatic ecosystem|aquatic ecology.]] Ọ bụ onye isi ngalaba Ichthyology na [[ w: National Museums of Kenya | National Museums of Kenya]]. Ọ bụ onye dere akwụkwọ ntuziaka nke mbụ na [[w:Freshwater fish|azụ mmiri dị ọhụrụ]] na [[w:|Kenya]], ''Nduzi maka Azụ Mmiri Na-ahụkarị nke Kenya''' ===Ihe o kwụru === === "Ntụle akwụkwọ: Ndị na-akụ azụ nke Kenya nke Dr. Wanja" (2013) === <small>''[https://www.youtube.com/watch?v=Mj4rRJ7sg5I "Ntụle akwụkwọ: Ndị na-akụ azụ nke Kenya nke Dr. Wanja"], KTN News Kenya (December 9, 2013)'' </small> * "Ihe dị n'akwụkwọ a bụ igosi ndị mmadụ na mgbe ị na-echekwa mmiri na ala mmiri, ị na-echekwa azụ ndị dị n'ebe ahụ, na ihe oriri nke ndị na-adabere na ya." * "Gịnị ka ọ na-eme ka gburugburu ebe obibi nwee azụ n'ebe ahụ, gịnị ka ọ na-emere ndị bi ebe ahụ, gịnị kpatara anyị ga-eji chekwaa ya." * "Ị ga-ahụrịrị ọrụ ahụ n'anya, ị nwere ike ịkpọ ọrụ ahụ asị mana ị ga-ahụrịrị ihe ị na-eme n'anya ka ị nọrọ." === "N'okpuru elu - Wanja Nyingi na mgbanwe ndị achọrọ na nchekwa" (2020) === <small>''[https://www.youtube.com/watch?v=Pm1hrlrlAFA "Bottom Up - Wanja Nyingi on Changes need in Conservation"] (June 10, 2020)''</small> * "Ndị ọkà mmụta sayensị anyị, echere m na ihe bụ́ isi ha kwesịrị ime bụ inye ha ozi banyere ihe na-agbanwe na ihe kpatara ya, yana ha na-emepụta ihe ngwọta n'ihi na ha maara ihe ha kwesịrị ime. N'ihi ya, ịrụkọ ọrụ ọnụ na-abụkarị ihe kacha mma." * "Nchekwa bụ nke ndị mmadụ." * "Ndị obodo na obodo bụ ndị na-ahụ maka ihe ndị sitere n'okike na usoro nchekwa ha bụ isi ihe na-eme n'ọdịnihu." ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Dorothy Wanja-Nyingi]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Dorothy Wanja-Nyingi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nyingi, Dorothy Wanja}} 9oo0too22kfwxl5lf4ylyi0yjvak5o5 Dotun Popoola 0 673 10492 2629 2022-10-10T16:53:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63138688]] wikitext text/x-wiki [[Dotun Popoola]] '''Dotun Popoola''' Dotun Popoola bụ onye na-ese ihe n'oge a nke Naijiria bụ ọkachamara n'ịkpụ akpụ ọla.  Ọ na-emepụta akụkụ ọrụ nka sitere na ọla ndị a tụfuru atụfu.  Ọrụ ya lekwasịrị anya n'ịgbanwe ahịhịa ka ọ bụrụ akụ, ihe mkpofu ka ọ bụrụ rubies na ihe efu ka ọ bụrụ akụ na ụba site n'iweghachi ihe mkpofu na-eyi gburugburu ebe obibi egwu.  Amụrụ: 7 Eprel 1981 (afọ 41), Lagos Mmụta: Auchi Polytechnic Campus(2), Obafemi Awolowo mahadum ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọtụtụ n'ime ihe ọkpụkpụ m nwere mkpali na nkà ihe ọmụma na-eduzi ha. Ọtụtụ mgbe, mgbe m mere ihe ọkpụkpụ, m na-agbalị ịmepụta nkà ihe ọmụma gburugburu ya nke ga-akọ akụkọ gbasara ọha mmadụ ma ọ bụ akụkọ ifo." <ref>https://www.legit.ng/1248531-meet-dotun-popoopla-renowned-nigerian-artist-creates-artwork-scrap-metal.html</ref> ===Ebenside=== hbo1n2iqs3utz5f6b72x5ucwx67scwm Doug Stanhope 0 674 10493 2633 2022-10-10T16:53:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1251875]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Doug Stanhope.jpg |144px|thumb|right|[[Nationalism]] adịghị eme ihe ọ bụla ma ọ bụghị ịkụziri gị otu esi akpọ ndị ị na-ahụtụbeghị asị.]] '''[[w:Doug Stanhope|Doug Stanhope]]''' (amụrụ [[25 Maachị]] [[1967]]) bụ onye America na-eme ihe mkpaọchị. ==Okwu ndị o kwụrụ== ==Okwu nke Ọnụ (2002)== * Ọ bụrụ n’ezie na ị kwenyere na ọnwụ na-eduba na obi ụtọ ebighị ebi, gịnị kpatara ị na-eyi eriri oche? * "Ọgwụ na-akwado iyi ọha egwu"? Mba, SUV gị na-akwado iyi ọha egwu. * Enwere m otu nwa agbọghọ ka ọ gwa m ihe a. Ọ na-aga "ịmara, ọ bụrụ na Chukwu zubere ka ụmụ nwanyị ṅụọ dick, ọ gaara eme cum ụtọ dị ka chọkọleti" M wee sị "Ee, mana ọ ga-eme ka ọ dị ụtọ dị ka ịcha ọcha ka ị cheta na ị na-asa ákwà" * M na-egwu egwuregwu ịṅụ mmanya CNN, ọ dịtụla mgbe ị na-egwu ya? Ebe ị na-eme ogbunigwe mgbe ọ bụla George Bush na-ekwu okwu ahụ bụ "ihe ọjọọ"? Oh, a bụ m mkpọmkpọ ebe! Ị ga-eme mgbọ ugboro abụọ mgbe ọ bụla ọ na-ekwu "ọjọọ""ndị na-eme ihe". Chug karama maka "axis nke ihe ọjọọ". Ị bụ onye isi ala ka ọ bụ '' exorcist ''?! * “Ụbọchị ekpere mba”? Nke ahụ ọ na-atụ onye ọ bụla egwu ''ọkpụkpụ''? Karịsịa mgbe ị na-atụle na ọ bụ okpukpe ndị nkịta na-amalite ịmalite agha ndị a na-adịghị mma. Pasent 90 nke agha ọ bụla a na-alụ bụ n'ihi ụfọdụ ihe mebere, njikwa uche, okpukpe ụgha kpamkpam. Ọ dịghị mgbe ị na-anụ na akụkọ, "200 gburu taa mgbe ekweghị na Chineke nnupụisi were oké ogbunigwe si Agnostic siri ike na n'ebe ugwu". Mba, ọ bụ n'ihi na ị nwetara onye nzuzu, okpukpe placebo cuz na ị chọghị ikweta na ị maghị. * Amụtala ihe n’ihe ndị ọzọ mejọrọ. Nke ahụ bụ ndụmọdụ kacha njọ ị nwere ike nweta. Ndị ọzọ na-enwe obi ụtọ. Wrestling bụ ihe ngosi nke mbụ na telivishọn USB. Ị ga-amụta n'aka ''ha'' mmejọ ha? Ha bụ ngwaọrụ fuckin! Ị nwere ike ịbụ onye mbụ nwere ike ime ya nke ọma ma bụrụ dike maka anyị niile. Were ohere wee mụta ife efe ebe ahụ, Orville Wright! * America nwere ike ịbụ obodo kacha mma, mana nke ahụ dị ka ịbụ onye na-echere Denny kacha mma. Naanị n'ihi na ị bụ onye kacha mma apụtaghị na ị dị mma. ==Ihe ga-ewepụ ihu (2000)== * Enwere osote ndị uwe ojii nọ ebe a? Ị dicks. Kedu ka ị si eme nke ahụ maka ndụ? Aghọtaghị m. M buru ụzọ gụọ akụkọ ndị a ma echere m "Ị nweghị mpụ n'ezie ịlụ ọgụ ebe?" Ma mgbe ahụ, ị ​​na-eche banyere ya osote cops adịghị agha n'ezie mpụ; nke ahụ abụghị ọrụ ha. Ezigbo ndị uwe ojii na-alụ ọgụ n'ezie mpụ. Naanị ọrụ onye osote onye uwe ojii bụ ime egwuregwu ahụ. * Akpọrọ m asị mgbe ndị enyi gị kwụsịrị ịṅụ mmanya na-aba n'anya gị, ọ́ bụghị gị? Ọ dị mwute. Ndị enyi AA tụfuru m karịa ka Liberace mere nje a. Ọ dị mwute ịhụ ka ha na-aga. Ị na-ahụ mgbawa ụbọchị iri atọ na mgbanaka igodo enyi gị, ọ dị ka ịhụ akara mkpịsị ụkwụ na ozu ya siri ike. * Ndụ dị ka porn anụmanụ, ọ bụghị maka onye ọ bụla. * Igbu onwe ya bụ ihe ọzọ na-ewe oké iwe n’obodo a, ma n’eziokwu, ndụ abụghị maka mmadụ nile. Ọ bụghị n'ezie. Ọ dị mwute mgbe ụmụaka na-egbu onwe ha n'ihi na ha enyeghị ya ohere n'ezie, ma ndụ dị ka ihe nkiri: ọ bụrụ na ị na-anọdụ ala site na ihe karịrị ọkara nke ya, ọ na-aṅụ kwa sekọnd ọ bụla ruo ugbu a, ọ ga-abụ na ọ gaghị aga. mara mma nke ukwuu na njedebe maka gị ma mee ka ọ bụrụ ihe niile bara uru. Ọ dịghị onye kwesịrị ịta gị ụta maka ịpụ n'oge. * Ụmụ ọhụrụ dị ka abụ. Ha mara mma n'anya onye okike ha, mana nye ndị ọzọ ha na-abụ ndị nzuzu ma na-akpasu iwe. * Apụghị m ịbụ nne ma ọ bụ nna zuru okè ma ọ bụrụ na nwa m a mụrụ uwe ọhụrụ na ọrụ oge nile. ==Oslo: Burning The Bridge To Nowhere (2011)== * Wepụ igwefoto iberibe gị, onye nlegharị anya nke ndụ nzuzu! Enwere ọgbọ nke shitheads na-ese foto ọ bụla iberibe ihe ha na-eme. "M ga-eme ihe nkiri ndụ m niile wee lelee ya" ma emechaa ''! * Ọ naghị amasị m mgbe ndị nta na-agwa m na m apụghị ịghọta ịkpa ókè agbụrụ n’ihi na m bụ onye ọcha. M na-aga: "Ee e, ị pụghị ịghọta ịkpa ókè agbụrụ' n'ihi na ị bụghị "ọ bụghị" ọcha; Ana m anụ ihe ha na-ekwu banyere gị mgbe ị na-apụ n'ime ụlọ! Ha anaghị ejide akaụntụ m. " * Anyị bi n'ụwa ebe ndị mmadụ ga-enwe GPS na obe n'otu dashboard - ma ịchọrọ ka m nwee olile anya maka enwe fuckin ndị a na swing-sets? * Omenala na ihe nketa bụ akpa ndị nwụrụ anwụ, kwụsị ibu ya. Gaba n'ihu. ==No Place Like Home (2016)== * Ihe dị na okwu ahụ bụ 'retarded' bụ na 'retarded' adịghị ka ndị ọzọ epithets, ọ bụghị okwu ịkpọasị; retarded bụ nkọwa ahụike, bụ n'ezie okwu a mụrụ na uche. N'ihi na ha na-akpọbu ha, tupu oge azụ bụ okwu ahụ, ndị dọkịta na-eji 'imbecile' ma ọ bụ 'moron'. Nke a bụ ihe a maara fuck na Harvard kpọrọ 'The Euphemism Treadmill': moron na imbecile bụ okwu ziri ezi maka oge ụfọdụ, na ihe mere na anyị na-ahọrọ okwu ndị ahụ ịkpọ enyi anyị mgbe ọ na-eme ihe dị nnọọ nzuzu, na ebe ọ ghọrọ mkparị. Ya mere, nke uche, ha gbanwere okwu na 'retarded'... na ihe mere bụ na anyị co-opted okwu na-akpọ enyi anyị mgbe ọ na-eme ihe incredibly nzuzu. Ya mere, ị nwere ike ịnọgide na-agbanwe okwu ahụ, ma ọ bụrụ na ị mee ka osisi ọhụrụ ahụ bụ ihe m ga-akpọ enyi m. "" Ị tinyela efere ígwè na ngwa ndakwa nri? Gịnị ka ị bụ, onye nwere nkwarụ mmepe? Ị naghị eme ihe na-etinye efere ígwè na ngwa ndakwa nri, onye na-amaghị nke ahụ?" "Ị nwere ike ime ka ọ sie ike. ịkpọ na Latin dabeere na ọgwụ gbanyere mkpọrọgwụ, ma ọ bụrụ na ị na-eme ka ọ rapara nke ahụ bụ okwu ọhụrụ m ga-akpọ enyi m mgbe ọ na-eme njem n'elu eriri akpụkpọ ụkwụ nke ya: "" Ha ha! Ị gosipụtara ụfọdụ n'ime atlantoaxial. akwusighi ike nke a na-ejikọtakarị na trisomie 21 ahaghị nhata nke mkpụrụ ndụ ihe nketa!" * Kwa izu izu ọ bụla enwere onye ama ama ma ọ bụ onye na-atọ ọchị ma ọ bụ onye na-eme egwuregwu na-arịọ mgbaghara maka ejidere na nkwupụta teepu, ma ọ bụ egwuregwu na-enweghị mmetụta, tweet mmanya na-egbu egbu. Ha na-enwekwa ogbako ndị nta akụkọ, ọ na-abụkwa ihe na-esighi ike karịa nke m na-ekwu kwa abalị - dị ka segue m na-ekwu shit ka njọ, ọ dịghị onye na-ajụ m ịrịọ mgbaghara. Achọghị m, mana achọrọ m ka a jụọ m ''ajụọ'' otu oge. Enwetala m shit ka mma karịa ka ha nwere, a na m achọ iwe n'ihi Chineke, gịnị ka m ga-eme? Enwere m ike ịgwa egwuregwu ahụ na Simon Wiesenthal Museum of Tolerance na ndị mmadụ ga-aga "Huh? Gịnị ka ọ ga-ekwu? Anaghị m ege ntị." == Njikọ Mpuga == * Edememde [[w: Doug Stanhope|Doug Stanhope]] na wikipedia bekee *[http://www.dougstanhope.com/ Doug Stanhope's web site] *[http://twitter.com/quotestanhope Quote Stanhope on Twitter] *[http://freemarketmojo.com/?p=6728 ''Free Market Mojo'' interview with Doug Stanhope] kh4cyr1xsaa1rcxsz6sl5v1h7c62041 Douglas Adams 0 675 10494 2639 2022-10-10T16:53:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q42]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Douglas adams portrait.jpg|144px|thumb|right|Ka anyi chee ihe ha na e che, ka anyi me ihe ha na eme, ka anyi kpia na ihe di ineffibul onwe ya, ka anyi lé mà anyi enwehgiki effu ya mgbe ó mèziri.]] '''[[:w:Douglas Adams|Douglas Noel Adams]]''' (Önwa àtọ 11, 1952 – Önwa ìse 11, 2001) bu mgbe mbu onye Inglandi bu òde akwukwọ na onye òde nsịkwu ȯchị, nke mádu màrìrì màkà ndeputa ''The Hitchhiker's Guide to the Galaxy series'' nke egwu radio na akwukwọ. {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Òtù:Odé ihe ȯchị]] [[Òtù:Ȯnwu na afọ ndi 2000]] ecjg77v3fir4aspwz4gpeilda9q2tvo Dr. Dre 0 676 10495 2642 2022-10-10T16:54:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6078]] wikitext text/x-wiki == Dr. Dre == Andre Romelle Young (amuru Febụwarị 18, 1965), onye amara aha ya bụ Dr. Dre, bụ onye na-agụ egwú America, onye na-edekọ ihe, na onye ọchụnta ego. == Ihe ndi okwuru == * N'agbanyeghị otú ị na-agbasi mbọ ike na-ebuli onwe gị elu, e nwere onye nọ n'ebe ahụ na-arụ ọrụ dị nnọọ ike, na-eweda gị ala. * Ọbụna mgbe m nọ nso imeri m biliri n'ụkwụ m * Ọ bụghị na m toro oke ige asịrị, Ọ bụ naanị na m dị oke egwu ịṅa ntị 'em. * Ndị na-agbachi nkịtị ga na-akpata ọgbaghara mgbe niile. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4127-Dr_Dre ebbvhtjzt7vlbou07snbapwd95ozp4o Dr. Ola Orekunrin 0 677 2644 2643 2022-10-10T11:30:07Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Dr. Ola Orekunrin]] '''Dr. Ọla Orekunrin''' Olamide Brown, née Orekunrin, bụ dọkịta Britain-Nigeria, onye ọchụnta ego ahụike na onye guzobere Flying Doctors Healthcare Investment Group na onye isi ụlọ ọrụ Greentree Investment Company. Amụrụ: 1986 (afọ 36), London, United Kingdom. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Nke a bụ ụmụ nwanyị ndị ga-agbanwe akụkọ banyere ụmụ nwanyị Africa: Ka anyị mara ha, ka anyị bụrụ ha, ka anyị zụlite ha." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2018/7/4/quote-of-the-day-by-dr-ola-orekunrin</ref> ===Ebenside=== f985cznptrwfb0g6tn39ekfe4e3i2mx Dremo 0 678 10496 2647 2022-10-10T16:54:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108333151]] wikitext text/x-wiki == Dremo == Aboriomoh Femi Raymond, onye aha ogbo ya Dremo maara, bụ onye Naijiria na-ede abụ, onye na-agụ egwú, onye na-edekọ ihe, onye na-edekọ ihe, na onye na-eme ihe nkiri. Ugbu a ọ bịanyere aka na Davido Music Worldwide (DMW). == Ihe ndi okwuru == * ekwula ihe ị na-aghọtaghị == Ebenside == https://quotes.ng/authors/dremo/906/ t7ycswdtq2a8j5hfu6qcspocbkz06sx Duke Ellington 0 679 12936 10497 2022-11-13T23:03:29Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[File:Duke Ellington Aventure du Jazz.jpg|thumb|Duke Ellington (1971)]] == Duke Ellington == Edward Kennedy Ellington (Eprel 29, 1899 - Mee 24, 1974) bụ onye na-ede jazz nke Africa America, onye pianist, na onye ndu otu bụ onye bụrụla otu n'ime ndị ama ama na jazz, ma ọ bụrụ na ọ bụghị n'egwu America niile. == Ihe ndi okwuru == * Enwere iwu 2 na ndụ: Nọmba 1- Akwụsịla ya Number2- Echefula nọmba iwu 1. * E nwere ụdị egwu abụọ. Egwu dị mma, na ụdị nke ọzọ. * Nsogbu bụ ohere maka ime ike gị niile. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4441-Duke_Ellington ew7yluyaetdpzqy1ncpv1mqrek3512q Dumile Feni 0 680 10498 2653 2022-10-10T16:54:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23020546]] wikitext text/x-wiki [[Dumile Feni]] '''Dumile Feni''' Zwelidumile Geelboi Mgxaji Mslaba "Dumile" Feni bụ onye South Africa na-ese ihe n'oge a mara maka ma eserese ya na eserese ya gụnyere ihe ọkpụkpụ yana ihe ọkpụkpụ, nke na-egosipụtakarị mgba megide Apartheid na South Africa. Wikipedia Amụrụ: 21 Mee 1942, Worcester, South Africa Nwụrụ: 1991. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"M na-arụsi ọrụ ike, m na-ese ihe, m na-akpụ akpụ, m na-eme ike m. Mgbe ụfọdụ ọ dị mma ma mgbe ụfọdụ ọ dịghị mma." <ref>http://www.sahistory.org.za/dumile/node/26</ref> ===Ebenside=== e0zwe0l59j0nz2mx4wvsavqn8odqxy2 Duncan Mighty 0 681 10499 2656 2022-10-10T16:54:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16204625]] wikitext text/x-wiki == Duncan Mighty == Duncan Wene Mighty Okechukwu (amụrụ 28 Ọktoba 1983), nke a na-akpọ Duncan Mighty, bụ onye egwu Naijiria, onye na-agụ abụ na onye na-emepụta egwu sitere Obio-Akpor, Rivers State. == Ihe ndi okwuru == * Nwee onye ndụmọdụ, mụta ihe n'aka onye ndụmọdụ gị, mana emela onye ndụmọdụ gị. * Mgbe ị na-akwụ ụgwọ mmụta, mgbe ọ bụla ị na-ekwu okwu, onye nkụzi gị ga-ege ntị. * Onye na-ejide onwe ya dị ukwuu karịa onye nwere ike ijide obodo. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/duncan-mighty/792/ f1wk4es0n4cboe9nybirkahe7ft41ef Duran De Villiers 0 682 2658 2657 2022-10-10T11:30:07Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Duran De Villiers]] '''Duran De Villiers''' Barclay Duran De Villiers – South Africa Onye nchoputa, SteadiDrone Duran de Villiers bụ onye rụpụtara SteadiDrone, ụlọ ọrụ teknụzụ dabere na Kynsna, South Africa. Duran de Villiers dị afọ 29 chọpụtara na teknụzụ ọ na-eso adịghị adị ngwa ngwa. Yabụ, onye na-anụ ọkụ n'obi maka teknụzụ malitere ịme egwuregwu n'echiche nke imepụta drone nke ya nwere ike ibuli igwefoto ka o wee nwee ike ibido agbapụ mmemme ndị akwadoro na Knysna na mpaghara gbara ya gburugburu. Ya na ndị otu ya na-eto eto nke 11 etinyela Knysna nke ọma na map hi-tech site na mmepe ya na mmepụta nke 'drone' na igwefoto ndị a na-ebupụ ugbu a gburugburu ụwa. Ụlọ ọrụ ahụ na-atụ anya ịmalite drone ọhụrụ dị n'etiti nke emebere ka ọ na-ebu ọtụtụ igwefoto ma ga-amasị ndị na-ege ntị ka ukwuu n'oge adịghị anya. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Anyị ji ihe anyị nwere mee ihe anyị nwere ike ime," *"Echerela - naanị mee ya na ihe ị nwere," <ref>https://www.suasnews.com/2014/07/duran-of-steadidrone-makes-south-africas-top-200-young-south-africans/</ref> ===Ebenside=== hreb6in4dshp71a6bdx6yulzs03yc66 Dwayne Johnson 0 683 14309 10500 2023-09-07T21:31:19Z Äänisen kypärämies 527 File wikitext text/x-wiki [[File:Dwayne Johnson 2, 2013.jpg|thumb|Dwayne Johnson (2013)|alt=|287x287px]] == Dwayne Johnson == Dwayne Douglas Johnson (amuru Mee 2, 1972) makwaara site na aha mgbanaka mbụ ya The Rock ma na-akpọ ya Dwayne "The Rock" Johnson, bụ onye omere America na onye mgba mgba. == Ihe ndi okwuru == * Ọbara, Ọsụsọ & Nsọpụrụ. Abụọ mbụ ị na-enye. Nke ikpeazụ ị na-enweta. * Otu n'ime ihe kachasị mkpa ị nwere ike ime bụ naanị ịbụ onwe gị. * Mgbe ị na-aga n'ọnụ ụzọ ohere, akụla ya... Gbaa B*tch ahụ, mụmụọ ọnụ ọchị ma webata onwe gị * Ihe ịga nke ọma niile na-amalite site na ịdọ onwe onye. Ọ na-amalite na gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7490-Dwayne_Johnson s1w9g2xd3onhp5h5vv4mm3y7gzobnd2 E. Franklin Frazier 0 684 10501 2665 2022-10-10T16:54:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1273492]] wikitext text/x-wiki == E. Franklin Frazier == Edward Franklin Frazier (Septemba 24, 1894 - Mee 17, 1962) bụ ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na onye edemede America. == Ihe ndi okwuru == *Negro achọghị ịhụnanya. Ọ chọrọ ikpe ziri ezi . . . Ekwenyere m na ọ ga-aka mma ka mkpụrụ obi Negro jiri ịkpọasị kpuchie ya karịa ka ọ na-eweda onwe ya ala. *Ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ apụghịzi ịbụ ihe nrite na ndọrọ ndọrọ ọchịchị chọọchị ma ọ bụ na-enye ohere maka ọdịda n'ụzọ ndị ọzọ nke ndụ. *America chere agbụrụ ọhụrụ tetara n'ụra. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/43440-E_Franklin_Frazier pannip150tmqx6oxhc97jae6z02k0hf Eagle Woman 0 685 10502 2669 2022-10-10T16:54:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56760672]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Eagle Woman.jpg|thumb]] '''[[q:Eagle Woman|Nwanyị Ugo Nke Na-ele Ya]]''' (nke a makwaara dị ka ''Waŋblí Ayútepiwiŋ'' na Sioux, na dị ka ''''Matilda Picotte Galpin''', 1820 - Disemba 18, 1888) bụ onye ndọrọndọrọ Lakota, onye nnọchi anya mba ụwa, onye ahịa na onye ntụgharị asụsụ nke amaara maka mbọ ya ịgbazite esemokwu dị n'etiti ndị ọbịa ọcha, gọọmentị United States na Sioux. A na-ekwu na ọ bụ nwanyị mbụ ghọrọ onye isi n'etiti ndị Sioux. ==Okwu okwu== *Ọ bụ na agwaghị m gị na ndị ọcha toro oke ka agụba ahịhịa’ agara m n’ụlọ nna ukwu. Amaara m ihe m na-ekwu! Ugbu a, tiwasịa ọgbakọ agha unu. Hapụ ebe a, m ga-emekwa gị oké oriri. ** Mgbe ọ na-agwa ìgwè mmadụ iwe ji dị 5,000 bụ́ ndị gbara ụlọ ahịa izugbe dị na ndoputa Grand River okwu, dị ka e hotara na Ụlọ Nzukọ South Dakota – Ndị mmeri nke Ọkachamara|archive-url=|archive-date=|dead-url=|access-date=2019-08-15}} * Ihere mee unu, ndị ụjọ bịa ebe a, puku ise, gbuo ndị ọcha ọkara iri na abụọ. Ị bịakwara ebe a n'ihi gịnị? Ị na-egbu anụ ụlọ ha kwa ụbọchị, ma ọ dịghị onye n'ime ha gwara gị ihe ọ bụla banyere mfu ahụ, mgbe ahụ, mgbe ị na-agbapụ otu n'ime ndị gị, ị na-abịa ebe a igbu onye ọcha maka ya. .Ịnweghị obi ike ịbịa ebe a igbu ndị ọcha ọkara iri na abụọ! ** Okwu a na-agwa otu ìgwè mmadụ 5,000, dị ka ebe ọzọ si kọọ, nke e hotara na * Nwoke a bụ nke m ugbu a! Ị nweghị ike imetụ ya aka! ** Nye otu ndị agha na-awakpo, mgbe o ji mkpuchi mkpuchi ya chebe onye agha ọcha nke zoro ezo, dị ka e hotara na *** Nhọrọ, "Nwoke a bụ nke m ugbu a! Ị nweghị ike ibibi ya ma ọ bụ metụ ya aka!" dị ka e hotara na =Okwu gbasara Nwanyị Ugo== * Ka Oriakụ Galpin guzoro n’etiti nnukwu ìgwè ndị India ahụ na-agụ agụụ ọbara, ma na-arụrịta ụka ma rịọ maka ndụ nke ndị ọcha, n’agbanyeghị ọnọdụ ya dị ize ndụ, ọ bụ ihe ngosi kasị ukwuu m hụtụrụla, ma ọ bụ tụrụ anya ya. hụ na-ewere ọnọdụ niile n'uche. ** O yikarịrị ka Lieutenant William Harmon, onye ga-aga n'ihu ịlụ ada Eagle nwanyị, dị ka e hotara na * Ndị na-akpali mmasị ndị bi n'ụlọ bụ Oriakụ Charles E. Galpin na ada ya nwanyị, Miss Lou Galpin [sic], onye bụbu nwunye Maj. Galpin, onye ahịa a ma ama ... Oriakụ Galpin bụ nwanyị nwere ikike iche echiche pụrụ iche. , onye a maara nke ọma na obodo Dakota dum, na nwa ya nwanyị agụwo akwụkwọ nke ọma na St. Louis. Ha nọ na-alọghachi na Grand River Agency site na Chicago, ebe ha na-azụta trousseau agbamakwụkwọ maka Miss Lou, onye ga-alụ Capt. Harmon n'oge na-adịghị anya. ** Captain [[:w:Grant Marsh|Grant Marsh]], mgbe oyi kpọnwụrụ ya n'ụgbọ mmiri dị na Grand River, South Dakota, dịka ekwuru na Akụkọ nke Oriakụ Picotte-Galpin, dike Sioux: Nwanyị Ugo ghọrọ onye ahịa na ndụmọdụ maka udo, 1868-1888|url=https://www.jstor.org/stable/4518988|journal= Montana: Magazin nke akụkọ ihe mere eme nke Ọdịda Anyanwụ|olu=36| mbipụta=3| ibe=2–21|issn=0026-9891}} * Otu nwanyị India, aha ya bụ Oriakụ Galpin, sokwa [1872 ndị nnọchiteanya Sioux na Washington D.C.]; ọ bụla ezigbo enyi nke ndị ọcha ma nwee mmetụta karịa ndị India na-emegide ya karịa ọtụtụ ndị isi ** Ụdị izipu ozi Sioux City, Iowa, dị ka e hotara na * M na-ewere ya dị ka onye na-akpa àgwà ọma ma tụkwasị ya obi na ọ ga-anọgide na-akpa àgwà ọma ná mgbalị ọ na-eme iji kụziere ụmụ ya ihe. Oriakụ Galpin bụ kpakpando na-egbukepụ egbukepụ nke mba Sioux, ana m asọpụrụkwa ya maka ihe omume mbụ ya na maka omume ya na-enweghị atụ ugbu a. ** Lieutenant Colonel Pinckney Lugenbeel, mgbe nyochachara nke nkata ndọrọ ndọrọ ọchịchị dara ada imechi ụlọ ahịa ahịa Eagle Woman, dị ka e hotara na * Oriakụ Galpin ... bụ otu n'ime ụmụ nwanyị kacha mma n'ụwa ... Ọ naghị asụ Bekee, naanị Sioux bụ nwa amaala ya. Ọ bụ enyi agbụrụ nke ya na nke ndị ọcha. Ọ bụghị okwu ọnụ ka e ji egosi na ọ bụ enyi ya kama ọ bụ omume. ** Captain Adams, onye isi na Fort Rice, dị ka e hotara na Indian Women of the Plains<ref>[cite book|url=https://books.google.com/books?id= QZ7RDAAAQBAJ|Ụbọchị=1 Ọktoba 2016|onye nkwusa=TwoDot|isbn=978-1-4930-1906-9]</ref> ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Eagle Woman|Eagle Woman]]na Wikipedia Bekee qh6xegqqctqq9dtqb9cuuxsh4x3ewlz Eazy-E 0 686 10503 2672 2022-10-10T16:54:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q36804]] wikitext text/x-wiki == Eazy-E == Eric Lynn Wright (7 Septemba 1964 - 26 Maachị 1995), onye amara aha ya bụ Eazy-E nke ọma, bụ onye egwu America. == Ihe ndi okwuru == * ụmụaka si n'okporo ámá achọghị ikwusa ozi ọma ma ọ bụ ozi. Ha chọrọ ihe ha nwere ike iji mata. Ha chọrọ ịnụ banyere eziokwu nke ọnọdụ ha, ọ bụghị akụkọ ifo. Ha achọghị ịma ma ọ dị njọ; ha chọrọ naanị eziokwu. * Ụmụ nwoke nọ na mkpuchi na-esi ike mgbe niile * Ihe nkiri anaghị eme ka ndị mmadụ mee ihe nzuzu. Ndị mmadụ na-eme ihe nzuzu n'ihi na ha chọrọ ime onye nzuzu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/32578-Eazy_E 0bx7xs6701yg0jgpmv6kdbc32p2ulq7 Ebony Flowers 0 687 10504 2675 2022-10-10T16:54:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55767430]] wikitext text/x-wiki == Ebony Flowers == Ifuru Ebony bụ onye odee akwụkwọ akụkọ America na onye na-ese foto. == Ihe ndi okwuru == * Usoro m maka ịme ihe ọchị maka nyocha dị nnọọ iche na akụkọ ifo na ihe nkiri na-abụghị akụkọ ifo okike. Amụtara m ka otu ụmụntakịrị na ụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ si ejikọta ọnụ, jiri eserese na-egwu egwu ma na-emekọ ọnụ, wee dọpụta dị ka ụzọ isi mepụta ihe ọmụma ọhụrụ… * …Ọ na-agụ m agụụ ka m siri jikọta ihe ncheta m - na ncheta ndị ọzọ - na mmetụta uche, ọkachasị mmetụ aka. Ncheta na-ebute site na itinye aka na otu ma ọ bụ karịa n'ime mmetụta uche ise nwere ike ime ka oge mgbanwe na ndụ mmadụ. Ụda a na-atụghị anya ya, ísì, ụtọ, nlegharị anya, na ahụmihe imetụ ihe nwere ike ime ka ndị mmadụ pụọ n'oge ugbu a na n'ime oghere egwuregwu karịa ebe gara aga, ugbu a, na ọdịnihu na-ezukọ ọnụ… == Ebenside == https://blog.lareviewofbooks.org/interviews/space-past-present-future-come-together-ebony-flowers-hot-comb/ 82zwed57vqe0bbtsb55jd9yrhbswb7v Ebube Nwagbo 0 688 10505 2678 2022-10-10T16:55:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18637317]] wikitext text/x-wiki == Ebube Nwagbo == Ebube Nwagbo bụ onye na-eme ihe nkiri na onye ọchụnta ego, Nwagbo bụ onye Umuchu, obodo dị na mpaghara ọchịchị Aguata nke Anambra State, Eastern Nigeria mana tolitere na Warri na Delta State. Ọ bụ onye mbụ nne na nna ya mụrụ ụmụ isii. Ọ gụrụ Mass Communication na mahadum Nnamdi Azikiwe. == Ihe ndi okwuru == * Ụfọdụ ndị na-ele ohere anya dị ka ọnyà ebe ndị ọzọ na-ele ya anya dị ka ubube. Ihe kacha mkpa bụ, gịnị bụ ohere nye gị? == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ebube-nwagbo/2157/ 21v6tv615uxh4253xnxzrkd3je2l3kh Ebuka Obi-Uchendu 0 689 10506 2681 2022-10-10T16:55:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5332076]] wikitext text/x-wiki == Ebuka Obi-Uchendu == Chukwuebuka Obi-Uchendu (amuru 14 Julaị 1982) bu onye okaiwu Naijiria na onye mgbasa ozi sitere na Okija na steeti Anambra, Nigeria. Amara ya maka ịwebata ihe ngosi eziokwu Big Brother Naija, ihe ngosi Rubbin'Minds na-eme ogologo oge na Channels TV yana ịkwado The Spot na Men's Corner na Ebonylife Television. == Ihe ndi okwuru == * Ị nwere ike ọ gaghị abụ onye mbụ mere ya. Mana megharịa wiilị ahụ nke ọma nke na ị ga-abụ ndebiri. * Ụbọchị ị chere na ị maara ihe niile, bụ ụbọchị ị kwụsịrị ịdị ndụ. Akwụsịla mmụta! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ebuka-obi-uchendu/830/ kbxpsgnrsum608ibhcyn8xqbczqkkj1 Ecocide 0 690 10507 2685 2022-10-10T16:55:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q296486]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:The Earth seen from Apollo 17.jpg|thumb| Ụmụ mmadụ anaghị eme ihe ngwa ngwa achọrọ iji chekwa biosphere anyị na-emebi emebi. ~ Ndị ọkà mmụta sayensị 15,364 sitere na mba 184]] '''[[w:Ecocide|Ecocide]]''' na-emebi [[w: ecosystem |ecosystems]] nke ukwuu ma ọ bụ na-emerụ ahụ ike na ịdịmma nke [[w: ụdị|ihe ekere eke]], gụnyere mmadụ. == Okwu okwuru == * Ụwa anaghị anwụ anwụ, a na-egbu ya, ndị na-egbu ya nwekwara aha na ebe ha bi. ** Enyere ya na [[w: Utah Phillips|Utah Phillips]] na [[w: Naomi Klein|Naomi Klein]]'[https://books.google.com/books?id=Yq_WAUXqRAEC&pg=PA325 Enweghị akara: Enweghị oghere, enweghị nhọrọ, enweghị ọrụ. ]'' (2009), p.325, na na [[w:Mark|Mark Lynas]]' ''[https://books.google.com/books?id=V10-DwAAQBAJ&pg=PA16 Mkpụrụ Sayensị: Gịnị kpatara Anyị Enwetara ya nke ọma na GMOs] '' (2018), p. 16. * Anyị na-etinye ọdịnihu anyị n'ihe egwu site n'ịkwụghachi azụ na oriri ihe onwunwe anyị siri ike kama n'ọdịdị ala na nke igwe mmadụ na-enweghị isi yana site n'ịghọta na-eto ngwa ngwa ọnụ ọgụgụ mmadụ na-aga n'ihu dị ka isi ihe na-akpata ọtụtụ ihe egwu gburugburu ebe obibi na ọbụna ọha mmadụ. Site n'ịghara igbochi oke mmụba nke ọnụ ọgụgụ mmadụ, nyochaghachi ọrụ nke akụ na ụba gbanyere mkpọrọgwụ na uto, belata ikuku griin haus, kpalie ike mmeghari ohuru, chebe ebe obibi, weghachi ihe ndị dị ndụ, igbochi mmetọ, kwụsị nkwutọ, na igbochi ụdị ndị mba ọzọ na-akpa ike, ụmụ mmadụ anaghị ewere ngwa ngwa. usoro achọrọ iji chekwa biosphere anyị na-emebi emebi. ** William J. Ripple na ndị ọkà mmụta sayensị 15,364 sitere na mba 184, "[http://scientists.forestry.oregonstate.edu/sites/sw/files/Ripple_et_al_warning_2017.pdf World Scientists' Warning to Humanity: A Second Notice]," ''Bioscience'', vol. 20, mba. 10 (2017) == Njikọ mpụga == [[W: Ecocide|Ecocide]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Ecocide|Ecocide]] na Wikiquote. [[Òtù:we/ig]] qpry2n1dr3uz5lmgz8n2ixd2y5fzqoo Ecological economics 0 691 2690 2689 2022-10-10T11:30:09Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Field Trip- water sampling.jpg|thumb|right|240px|Ndị ọkà mmụta sayensị gburugburu na-enyocha mmiri.]] '''[[w: Ecological Economy|Ecological Economics]]''' ma ọ bụ ''eco-economics'' na-akọ maka ngalaba ntụgharị na interdisciplinary nke nyocha agụmakwụkwọ nke na-achọ ileba anya na ndakọrịta na mmekọrịta nke akụ na ụba mmadụ na gburugburu ebe obibi sitere n'okike gafere ọtụtụ oge na ohere. __AKWỤKWỌ__ :<obere>'''ỌNỤ''''</small> : [[#A - F|A - F]] , [[#G - L|G - L]] , [[#M - R|M - R]] , [[#S - Z|S - Z]] , [[#Leekwa | Leekwa]] , [[#Mpụga njikọ | Njikọ mpụga]] == Okwu okwuru== : '' A na-ahazi okwu n'ụdị mkpụrụedemede site n'aka onye edemede'' === A - F === E nwere ụzọ abụọ bụ isi [[w: ahịa|ahịa]] e si weta nhazi... Ụfọdụ nchikota nke abụọ a na-emekarị: * # Nhazi usoro, nke nkịtị ma ọ bụ nke efu, nke ndị na-elekọta mmadụ, gụnyere steeti, guzobe usoro iwu na-achịkwa ohere ahịa na azụmahịa… * # Nhazi ngwa ngwa, nke ndị sonyere na-achọpụta ma ọ bụ na-agbaso usoro ụfọdụ yiri nke ahụ n'ime ezi uche na ọnọdụ nwere ụfọdụ usoro ohere na ihe mkpali. Netwọk mmekọrịta yana akụrụngwa gburugburu ebe obibi na-ebute njirimara arụmọrụ mkpokọta akọwapụtara nke ọma... ** [[W:Tom R. Burns|Tom R. Burns]], ''The shape of social organization'' (1987) p. 127. * Enwere ike ịkpọ alaeze ọhụrụ a [[w:Holism|holistic]] [[w: ụwa|ụwa ụwa]], na-ahụ ụwa dịka mkpokọta jikọtara ọnụ karịa mkpokọta akụkụ nke kewara ekewa. Enwere ike ịkpọ ya nlele ihe dị ndụ, ma ọ bụrụ na ejiri okwu ahụ bụ "Ecological" mee ihe n'echiche sara mbara na nke miri emi karịa ka ọ dị na mbụ. Mmata gburugburu ebe obibi miri emi na-amata njikọ dị mkpa nke ihe omume niile na eziokwu ahụ bụ na, dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu na ọha mmadụ, anyị niile agbakwunyere na (na n'ikpeazụ dabere na) usoro cyclical nke okike. ** [[W:Fritjof Capra|Fritjof Capra]], Gunter A. Pauli (1995) "Ịzụ ahịa na-aga n'ihu." p. 3 zoro aka na: Elmer Kennedy-Andrews (2008) ''Ebe obibi ederede''. p. 13. * Ecological Economics na-amụ banyere ihe ndị dị ndụ na ụmụ mmadụ na akụ na ụba nke okike, weebụ nke njikọ njikọ na-ejikọta usoro akụ na ụba na gburugburu ebe obibi zuru ụwa ọnụ nke ọ bụ akụkụ ya. ** [[W: Robert Costanza|Robert Costanza]], ''Ecological Economics: Science and Management of sustainability'' Columbia University Press, 1992. * Ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba anaghị aghọta oke uto. Ecological Economics ghọtara na akụ na ụba, dị ka usoro ọ bụla ọzọ dị na mbara ala, enweghị ike itolite ruo mgbe ebighị ebi. Ma ọ bụrụ na ị na-eche banyere organism dị ka ihe atụ, ntule na-eto ruo otu oge na ha na-akwụsị itolite. Ha ka nwere ike ịga n'ihu na-emewanyewanye ma na-etolite, ma na-enweghị na-eto eto n'anụ ahụ, n'ihi na ọ bụrụ na ihe ndị dị ndụ na-eme nke ahụ, ị ​​ga-ejedebe na hamsters ijeri itoolu. Enwere nnukwu vidiyo na nke a. ** [[W: Robert Costanza|Robert Costanza]] na: "[http://insights.som.yale.edu/insights/what-ecological-economics Gịnị bụ Ecological Economics]," na '' Yale Insights, '' Mee 2010. *Ụkpụrụ nduzi ga-abụrịrị nke [[w:zuru okè|zuru oke]] ọ bụghị [[w:ihe mkpofu|ihe mkpofu]. Ugbu a [[w: usoro akụ na ụba|usoro akụ na ụba]] nke ụwa bụ ihe mkpofu na-achị. Ịba ụba nke ihe mkpofu ahụ akpatala nsogbu [[w: mmetọ|mmetọ]] anyị dị iche iche ma bụrụ ihe ize ndụ nye ọdịmma ụwa. Nke a bụ naanị ọkara-ghọtara. Akụ na ụba na-adịgide adịgide bụ nke na-enye mkpa mmadụ niile n'ime ohere ahụike ụwa ... ọ dịghị mba abụọ [[w: ụwa nke atọ|ụwa nke atọ]] bụ otu na mkpa ha, ikike ha ma ọ bụ na ọnọdụ mmepe ha. A ga-anwale ụzọ dị iche iche ... More na ndị ọzọ, Otú ọ dị, mba dị iche iche nke ụwa n'okpuru mkpali nke ikere òkè nke ihe onwunwe, na ichọ maka adigide zuru ezu, ga-gravitate kwupụta a [[w: Democratic socialism|democratic socialism]], ma ọ bụ, dị ka. ụfọdụ na-akpọ ya, [[w: social democracy|social democracy]]. **[[W: Benjamin Creme|Benjamin Creme]] kwuru na '' nsi nke ndị agha ahịa '' nke Patricia Pitchon dere, '' Share International magazine '' (July 1990) * Anyị ga-emepụtakwa akụ na ụba na-adịgide adịgide, nke na-eji naanị ihe ndị a na-emegharị emegharị na nke ziri ezi maka ọgbọ n'ọdịnihu. Akụ na ụba ugbu a nke mba ndị mepere emepe na-enweta bụ nke na-agaghị adịte aka kpamkpam. Ọ bụrụ na anyị aga n'ihu dị ka anyị na-eme ugbu a, a gaghị enwe ọhịa; mmetọ nke osimiri, oke osimiri, ikuku, ala ga-adị oke egwu nke na ọrịa ga-emebi ụmụ mmadụ. **[[W:Benjamin Creme | Benjamin Creme]], '' Nnukwu Ụzọ '' (2001) * N'ụdị ọnụọgụgụ ndị na-apụta na akwụkwọ akụkọ gbasara akụnụba na akwụkwọ ọgụgụ, a na-ewere ọdịdị dị ka ihe edobere, nke a na-apụghị ibibi emebi nke mmepụta. Nsogbu dị na echiche ahụ bụ na ọ bụ ihe na-ezighị ezi: ọdịdị nwere ihe onwunwe na-emebi emebi. ** [[W:Partha Dasgupta|Partha Dasgupta]] "Ọrụ okike n'ịkwado mmepe akụ na ụba." "Azụmahịa nkà ihe ọmụma nke Royal Society B: Biological Sciences" 365.1537 (2010): 5-11. * Ọbụlagodi na anyị enweghị ike ịkọwapụta [afọ ojuju ma ọ bụ obi ụtọ]... dịka anyị na-akọwapụta [[w:Gross National Product | GNP] ugbu a,… ikekwe ọ ka mma ịghara ikwu eziokwu karịa na-ezighi ezi. ** [[W: Herman|Herman E. Daly]] na Joshua Farley, na Ecological Economics: Ụkpụrụ na Ngwa. (2003), peeji nke 234. e hotara na ''[http://ec.europa.eu/environment/beyond_gdp/key_quotes_en.html Na-agafe GDP Ịtụ ọganihu, ezi akụ na ụba, na ọdịmma nke mba dị iche iche]'', European Commission : gburugburu === G - L === * Ecological Economics bụ aha e nyere na mbọ iji gafere oke ịdọ aka ná ntị ọdịnala iji leba anya na mmekọrịta dị n'etiti usoro gburugburu ebe obibi na akụ na ụba n'ụzọ sara mbara na nke zuru oke. ** AnnMari Jansson, '' Itinye ego na isi obodo: usoro akụ na ụba gburugburu ebe obibi maka nkwado." Island Press, 1994. * [[W: Akwụkwọ William Kapp| Akwụkwọ William Kapp]]'s "The Social Costs of Private Enterprise" bụ otu n'ime akwụkwọ ndekọ akụ na ụba mbụ nke dọtara nlebara anya na ọnụ ahịa gburugburu ebe obibi na mmekọrịta ọha na eze nke akụ na ụba ahịa. A na-ewere akwụkwọ ya dị ka otu n'ime mmalite na ntọala maka akụ na ụba gburugburu ebe obibi. ** Kapp Research Center, "[http://www.kwilliam-kapp.de/ K. William Kapp, Ozi gbasara ndụ]" na kwilliam-kapp.de, 2015. === M - R === * A ga-enwe oke maka uto. * Ọnụ ọgụgụ na-eto ngwa ngwa ruo oke ruru oke ahụ n'ime obere oge dị ịtụnanya. * Mgbe enwere ogologo oge na loops nzaghachi, ụdị nleba anya dị mkpa. * Ihe ezi uche dị na ya nke onye ọ bụla na-eme ihe n'usoro nwere ike ọ gaghị eduga na mkpebi ndị na-eme ka ọdịmma nke usoro ahụ dịkwuo mma. ** [[W: Donella Meadows|Donella Meadows]], ''[[w:Donella Meadows#Thinking in Systems: A Primer (2008)|Thinking in Systems: A Primer]]'', Chelsea Green Publishing, 2008, ibe 190-191 (ISBN 9781603580557) ). === S - Z === * Ndị ọkà mmụta sayensị na ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba mere ka ndị mmekọ na-atụghị anya ha -- n'ezie, ọzụzụ ndị a na-apụtakarị na-emegiderịta onwe ha, ma kpebisie ike ileghara ibe ha anya ... Nhazi nke obodo ma ọ bụ usoro gburugburu ebe obibi dị ka ọ bụ nzube iji hapụ akụ na ụba mmadụ.6 N'otu aka ahụ. Ka oge na-aga, ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ̀ na ụba ejighị ihe kpọrọ ihe ma ọ bụ leghara ụkpụrụ, ikike, ma ọ bụ ike ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ kweere na-achị obodo ndị dị n'ụwa anya. Usoro ahịa, ma ọ bụ nha nhata asọmpi, ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba na-amụ ihe enweghị ọrụ ọ bụla na-ekesa na gburugburu ebe obibi.7 Ecological Economics chọrọ itinye ọmụmụ ihe gbasara akụ na ụba n'ime nghọta ka ukwuu nke ka usoro gburugburu ebe obibi si arụ ọrụ. ** Mark Sagoff. "[https://web.archive.org/web/20181214101938/https://thebreakthrough.org/index.php/journal/past-issues/issue-2/the-rise-and-fall-of-ecological-economics The ịrị elu na ọdịda nke ecological Economics]. Akwụkwọ akụkọ Breakthrough (2012). * Ezi uche nke gburugburu ebe obibi na-eji ezi uche - nwughari ezi uche - iji nyochaa omume nke ndị mmadụ n'otu n'otu dabere na ahụmahụ ha na ihe ọmụma ndị mmadụ, bụ ndị 'naïf' n'ikike ha nwere ike itinye ngwá ọrụ na-emepụta ihe na mkpebi ndị ha na-eme; ịghọta usoro nke emergent na omenala mmadụ; iji chọpụta ọgụgụ isi nwere ike ime n'ime iwu, ụkpụrụ na ụlọ ọrụ nke omenala anyị na ihe nketa nke sitere na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ma ọ bụghị site n'ichepụta mmadụ. Ndị mmadụ na-agbaso iwu na-enweghị ike ịkọwa ha, mana enwere ike ịchọpụta ha. ** [[W:Vernon L. Smith|Vernon L. Smith]]. "Constructivist na ecological raality in Economics," 2002. p. 509. * Mmepe nke akụ na ụba zuru ụwa ọnụ emebeghị ka mmepe nke ọha mmadụ zuru ụwa ọnụ. Nke bụ isi unit maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọha ndụ na-anọgide na mba-steeti. Iwu mba ụwa na ụlọ ọrụ mba ụwa, ọ bụrụhaala na ha dị, esighi ike iji gbochie agha ma ọ bụ oke mmegbu nke ikike mmadụ na mba n'otu n'otu. A naghị agwọta ihe iyi egwu gburugburu ebe obibi nke ọma. Ahịa ego zuru ụwa ọnụ karịrị nke ndị ọchịchị obodo ma ọ bụ nke mba ụwa. ** [[W: George Soros|George Soros]], '' Nsogbu nke Global Capitalism '' (1998). ==Njikọ Mpụga== [[W: Ecological economics|Ecological economics]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Ecological economics|Ecological economics]] na Wikiquote. 5513ordx2aj5dk2gfhkwdzwogkcske3 Ecology 0 692 10508 2695 2022-10-10T16:55:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7150]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chesapeake Waterbird Food Web.jpg|thumb|Webụ nri nnụnụ mmiri sitere na Chesapeake Bay.]] '''[[w:Ecology|Ecology]]''' bụ [[w:sayensị|sayensị]] nyocha na ọmụmụ gbasara mmekọrịta n'etiti [[w:organism|organism]] na [[w: gburugburu biophysical)|ebe obibi ]] ha, dị ka mmekọrịta ụmụ anụmanụ na ibe ha na gburugburu ebe obibi ha. __AKWỤKWỌ__ :Onye odee ma ọ bụ isi mmalite haziri n'usoro mkpụrụedemede: :[[#A - F|A - F]] · [[#G - L|G - L]] · [[#M - R|M - R]] · [[#S - Z|S - Z ]] · [[#Leekwa|Leekwa]] · [[#Mpụga njikọ | Njikọ mpụga]] == Okwu Okwuru == : '' A na-ahazi okwu n'ụdị mkpụrụedemede site n'aka onye edemede'' === A - F === * Ihe na-eweda onwe ya ala nye echiche mpako anyị, nkà mmụta ihe ndị dị ndụ na-ekpughe na ụmụ mmadụ - ndị na-eche onwe ha dị ka ụdị ndụ kacha nweere onwe na nke e buliri elu - dabere kpamkpam n'ụwa okike, [[w:di iche iche |nke ihe dị ndụ]], ma karịsịa, ọrụ dị mkpa na-abụghị nke mmadụ. ụmụ anụmanụ na-egwu egwu na-edobe ma na-eme ka ọdịdị dị mma. N'ezie, earthworms, nsị nsị, urukurubụba, na aṅụ dị nnọọ mkpa maka iguzosi ike n'ezi ihe na ụdị dị iche iche nke okike karịa ụmụ mmadụ - nke ikpeazụ bụ nanị ụdị nke nwere ike wepụ n'ime ihe ndị dị ndụ n'ụwa na-enwe mmetụta dị mma. Site n'ihe gbasara gburugburu ebe obibi, ụmụ mmadụ bụ [[w:overpopulation|Nkárị́ ọnụọgụ]], oke nrịanrịa, na-ebi n'amaghị ama nke "iwu" nke okike, ha na-eche nzuzu na ha nwere ike ịmụta, mana n'eziokwu ga-emerịrị ma kwekọọ ma ọ bụrụ na ha bu n'obi ịdị ndụ. ** [[W: Steven Best|Steven Best]], '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mkpokọta nnwere onwe: mgbanwe maka narị afọ nke 21 '' (Palgrave Macmillan, 2014), p. 119-120. * Ọ bụrụ na anyị na-aghọta na ọ bụla gburugburu ebe obibi nwekwara ike na-ele dị ka a nri web, anyị nwere ike na-eche na ya dị ka a okirikiri, interlacing nexus nke osisi anụmanụ mmekọrịta (kama a stratified pyramid na mmadụ na apex) ... Onye ọ bụla ụdị, be A na-ejikọta ya n'ụdị nje bacteria ma ọ bụ mgbada na netwọk mmekọrịta, n'agbanyeghị na njikọ ahụ nwere ike ịbụ. ** [[W: Murray Bookchin|Murray Bookchin]], '' The Ecology of Freedom '' (1982). * Ọ bụrụ na anyị adịwo ngwa n’ịzụlite echiche izugbe nke ihe gbasara ihe ndị dị ndụ na nchekwa, anyị anọwo na-egbu oge karịa n’ịghọta eziokwu nke gburugburu ebe obibi na nchekwa nke mmadụ n’onwe ya. Anyị nwere ike ịtụ anya na nke a ga-abụ akụkụ ọzọ dị mkpa na mmepe nke bayoloji. N'ebe a na n'ebe ahụ mmata na-eto eto na mmadụ, n'ebe dị anya site n'ịbụ onye na-achị ihe nile e kere eke, bụ n'onwe ya akụkụ nke okike, n'okpuru otu ike eluigwe na-achịkwa ndụ ndị ọzọ niile. Ọdịmma nke mmadụ n'ọdịnihu na ikekwe ọbụna ndụ ya dabere n'ịmụta ibi n'otu n'otu, kama ịlụ ọgụ, ya na ndị agha ndị a. ** [[W: Rachel Carson|Rachel Carson]], “Essay on the Biological Sciences” na “Ezi Ọgụgụ” (1958). * E nyewo mmadụ ikike iche echiche, ike imepụta ihe, ka o wee tinyekwuo ihe n’ihe e nyere ya. Mana ruo ugbu a ọ bụghị onye okike, naanị onye mbibi. Oke ọhịa na-apụ n'anya, osimiri na-akpọnwụ, anụ ọhịa na-apụ n'anya, ihu igwe na-emebi emebi, ala na-akawanye njọ kwa ụbọchị. ** [[W:Anton Chekhov|Anton Chekhov]], ''Uncle Vanya'', 1897 * Anyị kwesịrị ịmegharị nkwekọrịta anyị na okike. Ecology bụ ike na-ejikọta ọnụ nke nwere ike ibelata enweghị ndidi ma gbasaa mmetụta ọmịiko n'ebe ndị ọzọ nọ-ma mmadụ ma anụmanụ. ** [[W: Gregory|Gregory Colbert]], "Udo na Nkwekọ: Ozi nke Nchọpụta Anyị" na "Foto" Nke 427 (March 2006) === G - L === * Ọmụmụ nke [[w: ọchịchị ọha|ọchịchị ọha]] ga-agụnye ihe ndị dị ndụ ya. "Ecology," ka Webster Dictionary na-ekwu, "bụ mmekọrịta dị n'otu, n'otu, n'etiti ihe ndị dị ndụ na gburugburu ebe obibi ha." J. W. Bews na-akọwa na "okwu ahụ n'onwe ya sitere na Grik '' oikos '' ụlọ ma ọ bụ ụlọ, otu okwu mgbọrọgwụ dị na akụ na ụba na akụnụba. Economics bụ isiokwu nke ihe ndị dị ndụ nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ya, ma ecology bụ. Ọ na-emetụta mmekọrịta niile nke ihe ndị dị ndụ na gburugburu ebe obibi ha." Ụfọdụ ndị ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na-alọghachi n'iji okwu ahụ eme ihe, ndị ọkachamara n'ihe banyere ihe ndị dị ndụ na ndị na-ahụ maka ihe ọkụkụ na-arụ ọrụ, karịsịa n'okpuru mkpali ọmụmụ nke ndị ọkà mmụta banyere mmadụ, ndị ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, na ndị ọsụ ụzọ bụ ndị na-emegide nhazi dị mfe, dị ka onye nwụrụ anwụ Sir [[w: Patrick|Patrick Geddes ]] na Britain. ** [[W:John M Gau's|John M. Gaus]], "Ntụgharị uche na nchịkwa ọha," 1947, p. 6 * Nkwụsị nke usoro gburugburu ebe obibi nke ụwa - site na ịrị elu nke okpomoku zuru ụwa ọnụ na mmebi nke nguzozi ihu igwe anyị, na mfu nke ụdị ndụ na mbelata nke ịkụ azụ n'oké osimiri na ebe obibi ọhịa - na-aga n'ihu na oke egwu. N'ezie kwa ụbọchị, ọ na-abịakwute anyị na anyị ga-emerịrị ihe ugbu a iji chebe ụwa anyị, na-echekwa ma na-eke ọrụ maka ndị anyị. ** [[W:Al Gore|Al Gore]], [https://web.archive.org/web/20081119152527/http://www.al-gore-2004.org/gorespeeches/04302000.htm Adreesị] na [[w: International Press Institute|International Press Institute]], Boston, Massachusetts (Eprel 30, 2000). * Mwepụ nke ''Partula'' ezighi ezi na ''Partula''. Nke ahụ bụ arụmụka a na-emekarị, anaghị m agbagha isi ya. Mana anyị chọkwara usoro ihe ọmụmụ ụmụ mmadụ, ma maka ebumnuche bara uru na ndị mmadụ ga-emetụ ndị mmadụ aka karịa ejula na-eme ma ọ bụ nwee ike, yana maka ebumnuche omume na ụmụ mmadụ bụ ihe ziri ezi nke ajụjụ niile gbasara ụkpụrụ — n'ihi na ndị a bụ okwu anyị, ọ bụghị. eke. ** [[W: Stephen Jay|Stephen Jay Gould]], "Echichi a na-atụghị anya ya", (1993). * Ndụ niile anaghị adịgide adịgide. Anyị niile bụ ụmụ nke ụwa, ma, n'oge ụfọdụ, ọ ga-akpọghachite anyị ọzọ n'onwe ya. Anyị na-esi n'Ụwa Nne na-ebili mgbe nile, na-azụlite site na ya, wee laghachikwute ya. Dị ka anyị, a na-amụ osisi, na-adị ndụ ruo oge ụfọdụ, wee laghachi n'ụwa. Mgbe ha decompose, ha ifatilaiza ubi anyị. Akwụkwọ nri dị ndụ na akwụkwọ nri na-emebi emebi bụ akụkụ nke otu eziokwu ahụ. Enweghị otu, nke ọzọ agaghị adị. Mgbe ọnwa isii gachara, compost na-aghọ akwụkwọ nri ọhụrụ ọzọ. Osisi na ụwa na-adabere na ibe ha. Ma ụwa ọ dị ọhụrụ, mara mma, na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, ma ọ bụ kpọrọ nkụ na kpọrọ nkụ dabere na osisi. Ọ daberekwa anyị. **[[W:Thich Nhat Hanh|Thích Nhất Hạnh]] ''Ụwa Anyị nwere: Ụzọ Buddhist maka Udo na Ecology'' (2008), Ch. 1: Mgbịrịgba nke uche, p. 3 * Ụzọ anyị si eje ije n'ụwa nwere mmetụta dị ukwuu n'ahụ anụmanụ na osisi. Anyị egbuola ọtụtụ anụmanụ na osisi ma bibie gburugburu ha. Ọtụtụ ndị anwụọla ugbu a. N'aka nke ya, gburugburu ebe obibi anyị na-emerụ anyị ahụ ugbu a. ''Anyị dị ka ndị na-aga ụra, n'amaghị ihe anyị na-eme ma ọ bụ ebe anyị na-aga. Ma anyị nwere ike iteta ma ọ bụ na anyị agaghị ebili dabere ma anyị nwere ike ije ije n'uche na Nne Ụwa. Ọdịnihu nke ndụ niile, gụnyere nke anyị, dabere na nzọụkwụ anyị nwere uche. **[[W:Thich Nhat Hanh|Thích Nhất Hạnh]] ''Ụwa Anyị nwere: Ụzọ Buddhist maka Udo na Ecology'' (2008), Ch. 1: Mgbịrịgba nke uche, p. 3 * Ihe ndị na-agụghị akwụkwọ na gburugburu ebe obibi na-aghọtaghị gbasara ihe gbasara gburugburu ebe obibi bụ na ọ bụ usoro. Sistemu! Sistemu na-edobe nkwụsi ike nke mmiri nke enwere ike ibibi site na nzọpụ n'otu niche. Usoro nwere usoro, nke na-esi n'otu ebe ruo n'ókè. Ọ bụrụ na ihe na-egbochi mmiri na-asọ asọ, usoro ga-ada. Ndị na-agụghị akwụkwọ na-atụ uche ọdịda ruo n'oge. Ọ bụ ya mere ọrụ kachasị elu nke gburugburu ebe obibi bụ nghọta nke nsonaazụ. ** [[W: Frank Herbert|Frank Herbert]], na ''''[[w:Dune|Dune]]'''' ("Ihe Odide I: The Ecology of Dune") * Ecology bụ okwu mkpụrụedemede asaa ruru unyi nye ọtụtụ mmadụ. Ha dị ka ndị oké ụra na-ajụ ime ihe. "Hapụ m naanị! oge erubeghị ibili!" ** [[W: Frank|Frank Herbert]], "Okwu mmalite" na ''Ụwa Ọhụrụ ma ọ bụ Ọ dịghị Ụwa'' (1970), akwụkwọ ọgụgụ nke ide na gburugburu ebe obibi. * M ga-akọwapụta ihe dị iche nke m chere na ọ bụ ihe dị mkpa na gburugburu ebe obibi ndọrọ ndọrọ ọchịchị. M ga-ama ọdịiche dị na gburugburu ebe obibi dị ka ihe nkịtị na gburugburu ebe obibi dị ka akụ. Na anyị ike ime nke a akpan akpan iche na-adabere ọ bụghị nanị na-ewu a ụda theoretical ecology, kamakwa - na ndị ọzọ mkpa - irè ecological jurisprudence. ** [[W:Ivan Illinch|Ivan Illich]], Silence bụ ihe nkịtị (1982). * Ala ahụ bụ obodo bụ isi ihe gbasara gburugburu ebe obibi, mana ala ahụ ka a ga-ahụ n’anya ma kwanyere ya ùgwù bụ ndọtị nke ụkpụrụ omume. ** [[W:Aldo Leopold|Aldo Leopold]], ''A Sand County Almanac'', 1949. === M - R === * Ọ bụrụ na e nwere ebe obibi dị mma na ụdị mkpakọrịta dị mma maka anụmanụ na ihe ọkụkụ, dị ka ihe ndị dị ndụ na-egosi, gịnị kpatara na ọ bụghị maka ụmụ nwoke? Ọ bụrụ na nke ọ bụla akpan akpan eke [[w: gburugburu ebe|gburugburu ebe]] nwere nguzozi nke ya; o nweghi eleghi anya ihe nke a na omenala? ** [[W: Lewis Mumford|Lewis Mumford]], ''Omenala Obodo'', Secker & Warburg, 1938. * Ọbụlagodi mgbe onye ọsụ ụzọ ahụ na-edinaghị okike n'ike, ọ gbara ya alụkwaghịm ntakịrị: ọ tụfuru nnukwu ihe mmụta nke ma ecology na ọgwụ na-akụzi - na nnukwu ọrụ mmadụ abụghị iji isi ike merie okike kama iji amamihe na-akwado ya mana ịhụnanya maka nzube nke ya. ** [[W: Lewis Mumford|Lewis Mumford]], "California and the Human Prospect", Sierra Club Bulletin, vol. 47, mba. 9, 1962, p. 45-6 . === S - Z === * Ecology dị mma bụ ntọala maka akụ na ụba nwere ahụike ** [[W: Claudine|Claudine Schneider]], onye nnọchi anya US na '' Akwụkwọ ntuziaka ndụ ndụ ndụ ndụ.'' * Iji kwụsị ndakpọ nke gburugburu ebe obibi, ọ dị mkpa iche echiche dị ka usoro ihe ndị dị ndụ. ** [[W: Douglas P Wheeler|Douglas P. Wheeler]], '' Akwụkwọ akụkọ EPA '', Septemba-October 1990 * N'ime afọ ndị na-adịbeghị anya, ọ bụ ihe na-agaghị ekwe omume ikwu banyere mmekọrịta mmadụ na [[w:eke|eke]] n'ezoghị aka na "ecology" ... dịka ndị ọkà mmụta sayensị na-eduga na mpaghara a dị ka [[w: Rachel Carson|Rachel Carson]], [[w: Barry commoner|Barry Commoner]], [ [w: Eugene|Eugene Odum]], [[w:Paul Ehrlich|Paul Ehrlich]] na ndị ọzọ aghọọla olu ọhụrụ delphic anyị...''' na-enwe mmetụta dị ukwuu na ngalaba sayensị ha ghọrọ ka e wee kpọọ oge anyị "Age". nke Ecology "" ** [[w:Donald Worster|Donald Worster]], ''Economy Nature''', Cambridge University Press, 1994. * Ruo afọ ụfọdụ ugbu a, ọrụ ndị na-ese ihe n’obodo anyị anọwo na-aga n’ihu karị n’ọrụ ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ: onye na-ahụ maka mmekọrịta gburugburu ebe obibi. Akọwapụtara ihe gbasara gburugburu ebe obibi dị ka mkpokọta ma ọ bụ ụkpụrụ nke mmekọrịta dị n'etiti ihe ndị dị ndụ na gburugburu ha. Ya mere, omume nke okike maka onye na-ese ihe ọhụrụ abụghị nke a na-emepụta ihe ọhụrụ dị ka mkpughe nke mmekọrịta a na-amabughị na mbụ n'etiti ihe ndị dị adị, ma anụ ahụ na metaphysical. Yabụ na anyị na-ahụ na gburugburu ebe obibi bụ nka n'ụzọ kachasị mkpa na nke dabara adaba, na-agbasawanye egwu anyị nwere maka eziokwu. ** [[W: Gene Youngblood|Gene Youngblood]],'' [[w: cinema|Cinema gbasaara]],'' 1970 p. 346; ''[http://www.screeningthepast.com/2011/11/the-artist-as-ecologist/ The Artist as Ecologist]" ==Njikọ Mpụga== [[W: Ecology|Ecology]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Ecology|Ecology]] na Wikiquote. moy2qsigvv9t47vj4f3vd9pzc25la5d Ecosystem 0 693 10509 2699 2022-10-10T16:55:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q37813]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:View of loch lomond.JPG|thumb|[[w:Loch Lomond|Loch Lomond]] na [[w: Scotland|Scotland]] bụ ihe dịpụrụ adịpụ.]] '''[[w:Ecosystem|Ecosystem]]''' bụ [[w: obodo (ecology)| obodo]] nke ihe ndị dị ndụ (osisi, anụmanụ na ụmụ nje) na njikọ [[w:abiotic akụrụngwa | ihe ndị na-adịghị ndụ]] gburugburu ebe obibi ha (ihe dị ka ikuku, mmiri na ala) ịnweta ma na-emekọrịta ihe n'usoro. == Okwu Okwuru == * Ọ bụrụ na anyị na-aghọta na e nwekwara ike ihụta gburugburu ebe obibi ọbula dị ka nri web, anyị nwere ike na-eche na ya dị ka okirikiri, interlacing nexus nke osisi anụmanụ mmekọrịta (kama a stratified pyramid na mmadụ na apex) ... Ụdị Onye ọ bụla, a na-ejikọta ya n'ụdị nje bacteria ma ọ bụ mgbada na netwọk mmekọrịta, n'agbanyeghị otu njikọ ahụ nwere ike ịdị. ** [[W: Murray Bookchin|Murray Bookchin]], '' The Ecology of Freedom '' (1982). * Nhazi nke ndụ na-agafe n'otu n'otu ruo biosphere, mpaghara ikuku, ala, na mmiri dị n'elu ụwa ebe ihe ndị dị ndụ dị. Ihe dị iche iche dị n'otu n'otu bụ nke ọnụ ọgụgụ mmadụ, nke bụ akụkụ niile nke ụdị dị n'ime otu mpaghara. Ndị bi n'otu obodo na-emekọrịta ihe n'etiti onwe ha yana yana gburugburu anụ ahụ (dịka, ala, ikuku na kemịkalụ), si otú ahụ na-etolite usoro gburugburu ebe obibi. ** Sylvia S. Mader, ''Biology'' (edemede nke iri, 2010), Ch. 1. Echiche nke Ndụ. * Ihe e ji mara ihe ndị dị ndụ n’ụwa bụ ịgba ígwè na ike na-agba, ha abụọ na-amalite mgbe osisi photosynthesis, algae aquatic aquatic, na ụfọdụ nje bacteria na-enweta ike anyanwụ na ihe ndị na-edozi ahụ́ iji mepụta nri n’ụdị ihe ndị na-edozi ahụ́. ** Sylvia S. Mader, ''Biology'' (edemede nke iri, 2010), Ch. 1. Echiche nke Ndụ. == Njikọ mpụga == [[W: Ecosystem|Ecosystem]] na Wikipedia Bekee. [[Q: ecosystem|Ecosystem]] na Wikiquote. nxlmu9k5ygvdel26f4u2k1962fruco8 Ed Ayres 0 694 10510 2705 2022-10-10T16:55:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3047146]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Ed Ayres|Edward H. Ayres]]''' (a mụrụ [[w:october|October]] [[w:1941|1941]]) bụ onye odee America, onye nchịkọta akụkọ, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na [[w: Ultra marathon|ultramarathon]] onye na-agba ọsọ. Ọ bụ onye nrụpụta ntọala na onye bipụtara akwụkwọ akụkọ "Oge na-agba Ọsọ" na onye bụbu onye nchịkọta akụkọ ''[[w:worldwatch|Worldwatch]]'', akwụkwọ akụkọ ụwa na-agbanwe kwa ọnwa. == Okwu Okwuru == * Iji mepụta 1 lb. nke anụ ehi feedlot chọrọ 7 lbs. nke ọka nri, nke na-ewe 7,000 lbs. nke mmiri na-eto eto. Nyefee otu hamburger, ị ga-echekwa oke mmiri dịka ị na-echekwa site na iji mmiri mmiri na-eru ala 40 ịsa ahụ. N'agbanyeghị na US, 70% nke ọka wit, ọka na ọka ndị ọzọ a na-emepụta na-aga ịzụ anụ ụlọ. Gburugburu ụwa, ka a na-atụgharịkwu mmiri n'ịzụ ezì na ọkụkọ kama ịmịpụta ihe ọkụkụ maka oriri kpọmkwem, ọtụtụ nde olulu mmiri na-ata. Na U.S., anụ ụlọ na-emepụta ihe mkpofu ugboro 130 ugbu a karịa ka ndị mmadụ na-eme. Naanị otu ugbo hog dị na Utah, dịka ọmụmaatụ, na-emepụta nsị nsị karịa obodo Los Angeles. Ụgbọ ala ndị a na-ebuwanye ibu, na n'ebe ndị mmadụ nwere ọtụtụ ihe mkpofu ha na-emerụ mmiri ọṅụṅụ. N'ógbè ndị ọzọ na-adịghị ọcha, site n'Indoneshia ruo Amazon, a na-akpọ oké ọhịa mmiri ozuzo ọkụ ka e wee nwee ohere maka ọtụtụ anụ ụlọ. … Anyị, opekempe, nwere mgbanwe — afo na-eme ihe niile na ụbụrụ okike - ime mgbanwe. Anyị nwere ike ime ya site n'ịkwada agbụ nri: iri nri ndị na-eji obere mmiri na ala, na ndị na-emerụ emerụ dị obere, karịa ehi na ezi. N'ikpeazụ, anyị nwere ike hapụ anyị icheta iri anụmanụ, anyị ga-achọpụtakwa afọ ojuju dị n'ụdị nri osisi dị iche iche, dịka ọtụtụ nde mmadụ nweburu. ** [http://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,992523-1,00.html "Ànyị ga-eri anụ?", na magazin ''Oge'' (Nọvemba 8 1999) ), ibe 1] -[http://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,992523-2,00.html 2]. == Njikọ mpụga == [[W:Ed Ayres|Ed Ayres]] na Wikipedia Bekee [[Q:Ed Ayres|Ed Ayres]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Ayres, Ed}} 9eubmzy6q58msh15mkb14kkdnv1fa2q Eddah Gachukia 0 695 10511 2710 2022-10-10T16:55:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26923551]] wikitext text/x-wiki [[Eddah Gachukia]] '''[[w:Eddah Gachukia|Eddah Wacheke Gachukia ]]''' (amụrụ 13 Julaị 1936) bụ onye agụmakwụkwọ [[w:Kenya|Kenya]] na onye ọchụnta ego. Ọ so ndị nrụpụtara otu Riara Group of Schools nke gụnyere [[w:Riara University|Mahadum Riara]]. == Okwu ndi Ọkwụrụ == ===''Strength of a Woman: Eddah Gachukia'' (2014)=== [https://www.youtube.com/watch?v=zDATLvELZ68&t=166s "Strength of a Woman: Eddah Gachukia"], Kenya Citizen TV (March 8, 2014) * Mmụta ụmụ agbọghọ na-abara onwe ya uru, ezinụlọ ya, obodo ya. * Ezinụlọ bụ isi n'ihe gbasara anyị, m na-eche na ihe kpatara na anyị ji abụ ndị mmekọ mgbe niile. * Ọ bụrụ na onye nkuzi bụ ọkachamara na ha maara na nwatakịrị ọ bụla nwere ike ịmụta, nwa akwụkwọ ọ bụla nwere ike ịmụta isiokwu ọ bụla n'ezie ụmụaka ga-eme nke ọma ==Njikọ mpụga== *Edemede [[w:Eddah Gachukia|Eddah Gachukia]] na Wikipedia Bekee * Edemede [[Wikiquote:Eddah Gachukia|Eddah Gachukia]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Gachukia, Eddah}} ntd49bn25yi9yefvhgeia7ybslpps78 Eddie Floyd 0 696 10512 2713 2022-10-10T16:55:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q601191]] wikitext text/x-wiki == Eddie Floyd == Edward Lee Floyd (amuru June 25, 1937) bu onye America na-abụ onye R&B na onye edemede. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị mgbe m chere na m ga-enweta ohere iso Wilson Pickett bụrụ abụ mana anyị mere ya. * Ndị mmadụ na-ama m maka egwu dị elu n'ihi egwu m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/55475-Eddie_Floyd 4v4cwrys6wkvvm1llbegs1142m97li1 Eddie Griffin 0 697 2715 2714 2022-10-10T11:30:10Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Eddie Griffin == Eddie Griffin (amuru July 15, 1968) bu onye omekorita na onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Agha ahụ bụ n'ezie banyere okpukpe. Agha dị n'etiti Jesus na Muhammad. Ndị Kraịst na-ekwu na Jizọs bụ onye ozi ahụ. Ndị Alakụba na-ekwu na Muhammad bụ onye ozi. Onye na-enye expletive onye ozi bụ ị nwetara ozi? * Ịgụ ihe bụ isi - na-atọ ụtọ n'uche. * Ekwere m na Chineke dere Okwu ahụ n’isi gị. Nke ahụ bụ amamihe nke Nna m. A mụrụ gị na-ama ihe ziri ezi na ihe ọjọọ. Ịchọghị akwụkwọ iji gwa gị nke ahụ! * Otu gbakwunyere otu nhata atọ. Mgbe nwoke na nwanyị lụrụ di na nwunye, ha na-aghọ otu mgbe abụọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/34135-Eddie_Griffin go4f39ecur2yku3v83daxiewwyl0zfy Eddie Masaya 0 698 10513 2718 2022-10-10T16:55:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5336279]] wikitext text/x-wiki [[Eddie Masaya]] '''Eddie Masaya''' Eddie Masaya bụ onye na-akpụ ihe na Zimbabwe. Amụrụ na mpaghara Nyanga, Masaya egosichaghị mmasị na ihe ọkpụkpụ ruo mgbe, mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ, ọ chọtara otu akwụkwọ akụkọ The African Times nke nwere akụkọ gbasara ihe ọkpụkpụ Zimbabwe. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enweghị m ohere ikwu okwu nzuzu.” Victor kwuru, sị: “Adịla ngwa ngwa. <ref>https://quotestats.com/topic/eddie-stobart-quotes/</ref> ===Ebenside=== 8rcrqs5k4bpy5w8lhr04rbwski6rglu Eddie Murphy 0 699 10514 2721 2022-10-10T16:55:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43874]] wikitext text/x-wiki == Eddie Murphy == Edward Regan Murphy (amuru Eprel 3, 1961) bu onye omekorita America, onye ochichi, onye edemede, onye na-emeputa ihe, na onye ọbụ abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ndụmọdụ m ga-enye mmadụ bụ ka ọ ghara ịnara ndụmọdụ onye ọ bụla. * Ị gaghị ekwe ka ihe ọma ndị mmadụ na-ekwu mee ka ahụ́ dị gị mma, n’ihi na ị ga-eme ka ihe ọjọọ na-eme gị obi ọjọọ. * Ihe ọ bụla ị ga-enweta ụtọ abụghị ka e rie ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/10583-Eddie_Murphy r9ivfrevcb2q1byy0wo7ip10v4c2jzq Edith Windsor 0 700 10515 2724 2022-10-10T16:56:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15516012]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Edie Windsor DC Pride 2017.jpg | isi mkpịsị aka]] ''[[w:Edith Windsor|Edith "Edie" Windsor]]"" (June 20, 1929 - Septemba 12, 2017) bụ onye nkwado ikike LGBT America na onye njikwa teknụzụ na IBM. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ (mmekọrịta ụlọ) bụ ihe nnọchianya nke ndị nọ na ibe ha, enweghị ajụjụ ... ma ọ bụghị otu ihe ahụ dị ka ụtụtụ mgbe anyị lụrụ di na nwunye ma teta. E nwere ihe omimi nke nwere ike na-aga na okwu ahụ kpam kpam, mana echere m na ọ ka mma karịa maka ndị n'ime anyị chere na anyị agaghị enwe ya." ** Na otu alụmdi na nwunye si gbanwee mmekọrịta ya na Thea Spyer na [https://www.wnycstudios.org/podcasts/takeaway/segments/edith-windsor-love-doma-and-life-civil-rights-icon"Edith Windsor na Ịhụnanya, DOMA na Ndụ dị ka akara ngosi ikike obodo”] na WNYC Studios (2013 Dec 25) *"Anyị gwara onwe anyị na ọ baghị uru ma ọ bụrụ na ọ nweghị okwu iji kwado eziokwu anyị ... Ọ bụ anyị mere ka ọ bụrụ eziokwu. Ma n'agbanyeghị nke ahụ, echiche nke onye ọzọ na-adaba." ** N'ịchọ ime ka mmekọrịta ya kwekọọ (dịka ekwuru na [https://www.tampabay.com/arts-entertainment/arts/books/2019/10/08/gay-rights-icon-edie-windsors-sheer-force -buru-a-anụ-na-dị oké ọnụ ahịa-ndụ/ “akara ngosi ikike nwoke nwere mmasị nwoke Edie Windsor siri ike na-eburu 'A Wild and Precious Life'”]) (Tampa Bay; 2019 Ọkt 8) *"Apụghị m iche n'echiche ndụ otú ahụ…Achọrọ m ịdị ka onye ọ bụla ọzọ. Ị lụọ nwoke na-akwado gị - ọ dịtụbeghị m n'obi na m ga-akpata ihe e ji ebi ndụ, ma agụghịkwa m akwụkwọ iji kpata ego." ** Mgbe ọ bịara ghọta na ọ bụ nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị (dịka ekwuru na [https://www.theguardian.com/world/2013/jun/26/edith-windsor-thea-Spyer-doma"Edith Windsor na Thea Spyer : 'Ihe omume ịhụnanya nke nọgidere na-aga n'ihu na na na'"]) (The Guardian; 2013 Jun 26) *"Ekwere m n'ezie na ụlọ ikpe kacha elu. Nke mbụ, abụ m ọdụdụ n'ezinaụlọ m na ikpe ziri ezi bụ ihe dị ukwuu - onye kacha nta na-akwali ya gburugburu. Enwere m ntụkwasị obi na ụlọ ikpe kacha elu, m tụkwasịrị obi n'ụkpụrụ iwu - ya bụ enwere m ntụkwasị obi ụfọdụ na anyị ga-emeri." ** Na ntụkwasị obi ya na Ụlọikpe Kasị Elu nke United States na [https://www.theguardian.com/world/2013/jun/26/edith-windsor-thea-Spyer-doma"Edith Windsor na Thea Spyer: 'Ihe omume ịhụnanya nke ahụ nọgidere na-aga n'ihu na na'"]) (The Guardian; 2013 Jun 26) == Njikọ mpụga == [[W:|Edith Windsor]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Edith Windsor]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Windsor, Edith}} tntvj1hypzp38003dzetb3znolj277t Edmonia Lewis 0 701 10516 2728 2022-10-10T16:56:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q512065]] wikitext text/x-wiki [[Edmonia Lewis]] Edmonia Lewis (c. Julaị 4, 1844 – Septemba 17, 1907) bụ onye ọkpụkpụ Amerika. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ụfọdụ otuto m n'ihi na m na a acha girl, na m na-achọghị na ụdị otuto ... na m nwere kama ị ga-tụọ m ntụpọ, maka na ga na-akụziri m ihe. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Edmonia_Lewis sn144ri5k57r07s0gtwcl23wavqqd2b Edmund Cooper 0 702 2731 2730 2022-10-10T11:30:11Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Edmund Cooper]] Edmund Cooper (Eprel 30, 1926 - Machị 11, 1982) bụ onye na-ede uri Bekee na onye ode akwụkwọ nke ukwuu nke akụkọ ifo, ịhụnanya, edemede teknụzụ, ọtụtụ akụkọ nyocha na akwụkwọ ụmụaka. E bipụtara ndị a n'okpuru aha ya na ọtụtụ aha mkpịsị akwụkwọ. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Onye na-atụ anya ntakiri anaghị enwe mmechuihu. *Ọ bụ ọdịdị nke mmadụ ime ihe na-adịghị mma ma na-arọ nrọ na olileanya nke ọma. *Ịnụ ọkụ n'obi nile sitere na mkpali okpukpe. ==Edensibia== Edemede [[W: Edmund Cooper|Edmund Cooper]] na Wikiquote bekee ijl4jjicto9996qshv8kygo6itvfjtk Edmund Lenihan 0 703 10517 2735 2022-10-10T16:56:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5339635]] wikitext text/x-wiki [[Edmund Lenihan]] '''[[w:Edmund Lenihan|Edmund Lenihan]]''' bụ onye edemede Irish, onye na-akọ akụkọ, onye nkuzi na onye mgbasa ozi. ==Ihe ndị Okwụrụ== *Ịkọ akụkọ na-abụkarị mmekọrịta na-adịghị mma. Ị nwere egwu Irish, ịbụ abụ na ịgba egwu, mana ịkọ akụkọ adịghị na ikuku ikuku nke mba emebeghị ihe ọ bụla maka ya. Mgbasa ozi n'ozuzu emebeghị ihe ọ bụla maka ya. Oge ọ bụla m na-aga mba ọzọ, m na-eme ka isi ihe ahụ doo anya nke ọma, na ọ bụrụ na ịkọ akụkọ na-adị ndụ na obodo a, ọ bụ na mberede: Enweghị m mmetụta ọ bụla maka isi ihe ahụ. *America emela ihe maka akụkọ akụkọ Irish karịa Ireland, nke bụ ihe jọgburu onwe ya ikwu, mana Ireland ahapụla ịkọ akụkọ, nke mere na m na-anakọta ma na-anakọta, n'agbanyeghị. Enwetụbeghị m enyemaka, ihe niile esiwo n'akpa m pụta, ma ugbu a enwere m nchịkọta, puku kwuru puku na ọtụtụ puku awa nke ihe ndekọ. Kedu ihe m ga-eji ya mee? Ana m ekwe gị nkwa na ọ gaghị aga ụlọ ọrụ Irish na agbanyeghị. **[https://www.irishexaminer.com/lifestyle/artsandculture/arid-40071116.html] Omenala ịkọ akụkọ na-adịgide adịgide: 'Ndị Irish na-enwekarị mmasị n'okwu' Legendary seanchaí Eddie Lenihan, na Cork Yarnspinners' Paddy O 'Brien na-ekwu maka nka nka ha, nlanarị ya na ọdịnihu ya) (Ọktoba 27, 2020) == Njikọ mpuga== Edemede [[w: Edmund Lenihan|Edmund Lenihan]] {{DEFAULTSORT:Lenihan, Edmund}} 5u8vjh42psczcq6sb9fqw3d41gh9eo7 Edoheart 0 704 10518 2738 2022-10-10T16:56:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5340180]] wikitext text/x-wiki [[Edoheart]] '''Edoheart''' Eseohe Arhebamen ma ọ bụ Eseohe Arhebamen-Yamasaki, makwaara dị ka Edoheart, bụ onye na-ede uri, onye na-agba egwu, onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, onye mmepụta ihe, onye na-ese ihe na onye na-ese ihe. A mụrụ Eseohe na Zaria, Nigeria ma si na ezinụlọ eze nke Benin. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọ na-ekwu, sị: "E nwere akụkụ ime mmụọ nke na-adị m ka a kpọchiri akpọchi mgbe m nọ n'olu m. "Ihe ọzọ m na-eweta bụ echiche a nke ihe nkiri dị otú ahụ, ya mere, Nigeria. Enwere m obi ụtọ ịkọ akụkọ na ndị mmadụ bi, ọ bụrụgodị na ọ bụ naanị n'abụ. " <ref>https://www.audiofemme.com/edoheart-spreads-compassion-and-nigerian-culture-with-for-the-love-ep/</ref> ===Ebenside=== qtu5mcy0actr0e2y2conn8mckr2f2o4 Edose Ohen 0 705 2740 2739 2022-10-10T11:30:11Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Edose Ohen]] '''Edose Ohen''' Edose Ohen, onye ezinaụlọ Naijiria-Amerika mụrụ, si Edo, Benin-obodo Nigeria. A mụrụ ya na March 25, 1986. Edose gụrụ akwụkwọ mahadum na mahadum Houston wee gụchaa na 2009 na nzere na Management and Information Systems. Na 2013, o nwetara MBA ya na Supply Chain and Operations. ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== *"O were ihe dị ka afọ abụọ iji wepụ ya n'ala. Anyị nwere ihe dị ka mmadụ 2,000 bịara nnukwu mmeghe na ọnwa isii mbụ bụ nnukwu ọdachi. Anyị enweghị ike ime ihe achọrọ yana anyị enweghị ike ịmepụta ngwaahịa zuru oke. " *"M na-ekiri ha na m dị ka ụmụ okorobịa a nwere atụmatụ. M wee sị ka m gaa n'ụlọ ahịa donut iri kacha elu na onye ọ bụla n'ime ha nwere ahịrị n'èzí ọnụ ụzọ. M legharịrị anya, ahụghị m onye ọ bụla mere ya na mpaghara m, yabụ m sị gịnị kpatara na ọ bụghị?” *"N'afọ 2013, amalitere m MBA m, na-elekwasị anya na usoro ọkọnọ na njikwa ọrụ. Mgbe m na-eme MBA m, m na-ekiri ihe ngosi na CNBC nke a na-akpọ 'Otú M Mere My Millions' na ọ bụ otu n'ime ihe ngosi kachasị amasị m. Enwere akụkụ gbasara ụmụ okorobịa ndị a mepere ụlọ ahịa donut gourmet. Ọ dị m ka gịnị kpatara ị ga-eji mepee ụlọ ahịa donut gourmet?" *A gụsịrị akwụkwọ na 2009, nke bụ elu nke nlaazu akụ na ụba na States, otú ahụ ka m zigara m malitegharịa na narị ụlọ ọrụ na enwetaghị m nzaghachi ọ bụla. N'ikpeazụ, e nwere otu nnukwu ụlọ ọrụ na-ahụ maka mmanụ na gas nke mba ụwa, ma o mere na onye njikwa ego gara mahadum m ma anyị nwere mmekọrịta. Ya mere, amalitere m ịrụ ọrụ dị ka onye na-ahụ maka sistemụ na afọ anọ ka e mesịrị, agbagoro m ọrụ ruo onye njikwa IT. " <ref>https://www.forbesafrica.com/focus/2017/02/01/gourmet-doughnuts-grand-deals/</ref> ===Ebenside=== k1y154qrltpto8ghizvoaykwz2xnjvz Edvin Kanka Cudic 0 706 10519 2745 2022-10-10T16:56:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20738525]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Edvin Kanka Cudic, Sarajevo.jpg|thumb|Edvin Kanka Cudić]] '''[[w:Edvin Kanka Cudic|Edvin Kanka Ćudić]]''' (a mụrụ Disemba 31, 1988) bụ onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ na Bosnia, onye na-ese ihe egwu, onye nta akụkọ na onye sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke a kacha mara amara dị ka onye ndu [[w:UDIK|UDIK]], otu nzukọ na-akwado maka ikike mmadụ na ime ka udo dị na Yugoslavia mbụ. == Okwu okwuru == * ''' Ọ bụrụ na ha chọrọ [[w:igbu|igbu] m, ha agaghị [[w:eyi m egwu|eyi m egwu]''' ** ''Edvin Kanka Ćudić'', gbara ajụjụ ọnụ na [https://archive.today/20140515181707/http://www.otisak.ba/bih/20585-edvin-kanka-cudic-o-prijetnjama-da-su-me-htjeli-ubiti-ne-bi-to-najavljivali.html Otisak]. (2014) *'''[[w:Bakir Izetbegović|Bakir Izetbegović]] agaghị aga na Sarajevo's Kazani, na UDIK abụghị onye na-akwado nkwado nke ncheta nke ndị mpụ a tara.''' ** ''Edvin Kanka Ćudić'', gbara ajụjụ ọnụ na [https://novi.ba/clanak/76314/edvin-kanka-cudic-za-novi-ba-bakir-izetbegovic-ne-bi-posjetio-kazane- da-nije-bilo-nas/ Novi]. (2016) == Banyere == :<small>Onye odee dere mkpụrụedemede</small> * Akụkọ banyere [[w: crime|mpụ]], ndị omempụ agha, ịchọ ndị na-efu efu na [[w: justice|ikpe ziri ezi]], aghọwo ihe omume Edvin pụtara. ** Irena Antić, dị ka e hotara na '' May '92 '' (2012) p.16 * Onye guzobere NGO a UDIK Edvin Kanka Ćudić na ndị ọrụ ibe ya, enweela ihe ịga nke ọma ịme niche mgbochi obodo n'ime obere oge. Ọ bụghị nkwugharị nke omume ndị na-adịghị eme ihe ike dị ugbu a nke [[w: |obodo]] mana ọ bụ ezie karịa, ihe ọhụrụ na mmegharị okike dị ogologo oge na-agbanwe ọha anyị ime ihe ike na [[w: soldiers|ndị agha]]. na ntụziaka nke ezi omenala ncheta. ** Nerzuk Ćurak, dị ka e hotara na ''Na Memoriam BiH (1992-1995)'' (2016) p.399 * Edvin bụ otu n'ime ndị na-ede ka ha dị ndụ dị ka [[w: writers|ndị edemede]] na ndị mmadụ; maka ha ịbụ mmadụ na onye edemede bụ otu ihe ahụ. ** Miloš Urošević, dị ka e hotara na '' Mee '92'' (2012) p.19 === Kazani nke Sarajevo === * Nke mbụ na nke dị ugbu a bụ naanị ihe dị mkpa ọha na eze mere [[w: civil society|civil Society]], nke na-eduzi megide enweghị nnabata nke mpụ ndị e mere na Kazani, bụ ọrụ [[w:UDIK|UDIK]] n'okporo ụzọ n'ihu [[ w:Sacred Heart Cathedral, Sarajevo|Sarajevo Katidral]] mere na October 25, 2014. Ihe omume nwere ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị sonyere, ma na nke mbụ ya, a haziri ihe ngosi ihe atụ n'etiti [[w: Sarajevo|Sarajevo]] iji mee ememe ncheta. ndị Kazani metụtara.<ref>[[w:cite web|url=http://library.fes.de/pdf-files/bueros/sarajevo/12972.pdf |title=Sarajevska najpoznatija tajna| ụbọchị = 25 Ọktoba 2018 | nweta = 2018-10-25]] ** Nicolas Moll, dị ka e hotara na ''Sarajevska najpoznatija tajna'' (2015) p.54 * [[w:UDIK|UDIK]] bụ onye na-anọgidesi ike n'ihe ọ na-achọ ka e wulite ihe ncheta n'etiti Sarajevo nke e raara nye ndị [[w:mpụ|mpụ]] a metụtara].[[w:cite web|url=https: //www.oslobodjenje.ba/vijesti/sarajevo/cetvrt-vijeka-od-zlocina-na-kazanima-403877|title=Četvrt vijeka od zločina na Kazanima |Onye nkwusa=oslobodjenje.ba|ụbọchị=25 October 2018 |ac1cess -10-25]] ** ''[[w:Oslobođenje|Oslobođenje]]'', n'ememe ncheta nke mpụ nke 25th na Sarajevo's Kazani (2018) ==Njikọ Mpụga== [[W:Edvin Kanka Cudic|Edvin Kanka Cudic]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Edvin Kanka Cudic|Edvin Kanka Cudic]] na wikiquote.{{DEFAULTSORT:Cudic, Edvin Kanka}} 7rabctp9kl2kzapwgqdvymu1aydevon Edward Abbey 0 707 10520 2748 2022-10-10T16:56:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q937610]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Brocken-tanzawa.JPG|thumb|[[w: eligwe|Eluigwe]] bụ [[w: ụlọ|ụlọ]]. [[W: utopia|Utopia]] dị ebe a. [[W: nirvana|Nirvana]] bụ [[w: Ugbua|ugbu a]].]] '''[[w:Edward Abbey|Edward Paul Abbey]]''' ([[w:29 January|29 Jenụwarị]] [[w:1927|1927]] – [[w:14 March|14 Maachị]] [[w:1989|1989]]) bụ [[w:onye edemede|onye edemede]] [[w:USA|Amerika ]] kwuru maka nkwado ya maka ihe gbasara gburugburu ebe obibi na nkatọ atumatu ala ọha. Hụkwa: ''''[[w:obigbo ndi nwéré obi ike|Obigbo Ndị Nwere Obi Ike]] ''' (ihe nkiri 1962, dabere na akwụkwọ akụkọ 1956 ya ''[[w: The Brave Cowboy | The Brave Cowboy]]') ==Okwu Okwuru== * Appalachia. Appalachia ... Ezi [[w: Chineke|Chineke]] M biri n'ebe ahụ, na nsọtụ ugwu, n'obere ugbo dị n'akụkụ ọdịda anyanwụ Pennsylvania, n'ime afọ iri na asatọ mbụ nke ndụ m. <br> Afọ iri na asatọ. Chukwu oma. N'ikpeazụ napụtara m site Hitler na agha, na draft, United States Army, Chineke na-agọzi ha niile. Ma ọ bụghị ya, onye maara, m nwere ike ka na-ebe ahụ na-anya coal gwongworo maka ndị na-apụnara mmadụ ihe, ma ọ bụ na-akụziri English ka ndị na-eme ihe ọjọọ na TV-chriveled uche na ụfọdụ grimy obere-obodo ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ma ọ bụ ọbụna--Chineke, mkpụrụ obi curls iche echiche nke. ọ - na-akụda okporo ụzọ Appalachian site na njedebe ruo na njedebe, maka '' fun ''! maka ''ntụrụndụ''! maka ''re''-okike! ** "The Appalachian Trail, and Beyond" okwu mmalite nke ''Appalachian Odyssey'' nke Steve Sherman na Julia Older (1977) ibe vii. * ''[[w: eluigwe|Eluigwe]] bụ ụlọ. [[W: utopia|Utopia]] dị ebe a. [[W: Nirvana| Nirvana]] dị ugbu a.'' ** ''Ụzọ Abbey'' (1979) * '''[[w:egbe|Egbe]] egbula [[w: mmadụ|ndị mmadụ]]; ndị mmadụ na-egbu mmadụ. N’ezie, ndị ji égbè na-egbu ọtụtụ mmadụ. Mana nke ahụ bụ naanị ihe okike. O siri ike. Mana ọ dị mma.'' ** '' Ụzọ Abbey '' na '' Na nchekwa nke Redneck '' (1979), p. 168. * Anyị niile bụ ihe na-adịghị mma n'anya mmadụ. ** ''Ụzọ Abbey'' (1979) * '' tankị ahụ, B-52, onye na-agba bọmbụ, ndị uwe ojii na ndị agha na-achịkwa steeti bụ ngwa agha nke ọchịchị aka ike. égbè bụ ngwa agha [[w:democracy|ọchịchị onye kwuo uche ya]].''' Ọ bụghị n'efu ka a na-akpọ revolver "equalizer." Egalite pụtara nnwere onwe. Na mgbe niile ga-. Ka anyị nwee olile anya na ngwá agha anyị adịghị mkpa ọ dịghị mgbe ọ bụla - ma echefula ihe ndị nkịtị nke mba a maara mgbe ha rịọrọ Iwu nke ikike: Nwa amaala bu ngwá agha bụ ihe nchebe mbụ, nchebe kasị mma, na nchebe ikpeazụ megide ọchịchị aka ike. '''Ọ bụrụ na a chụpụrụ egbe, naanị gọọmentị ga-enwe egbe'' naanị ndị uwe ojii, ndị uwe ojii nzuzo, ndị agha, ndị ọrụ goro ndị ọchịchị anyị goro. '' Naanị gọọmentị - na ndị omeiwu ole na ole. M bu n’obi isonye n’ime ndị omekome.’’” ** ''Ụzọ Abbey'' (1979) * Nwee obi ụtọ n'oké ọdịda anyanwụ America anyị - rịgoro ugwu ndị ahụ, gbaa osimiri ndị ahụ, gbagharịa n'osimiri ndị ahụ, nyochaa oke ọhịa ndị ahụ, wee soro na oke ọzara, ọbụbụenyi, ịhụnanya, na mbọ niile iji chekwaa ihe anyị hụrụ n'anya. Mee nke a na anyị ga-adị ike, na obi ike, na-enwe obi ụtọ, anyị ga-adị ndụ ndị iro anyị, anyị ga-ebi ndụ na-akpasu ili ha. ** [https://theanarchistlibrary.org/library/edward-abbey-remarks-glen-canyon-dam-spring-equinox-1981 kwuru], Glen Canyon Dam, Spring Equinox 1981. * '' ''Mụ [[w:Iguzosi ike n'ihe | iguzosi ike n'ihe]] agaghị ejikọta ya na oke mba, ma ọ bụ kpọchie ya n'oge n'akụkọ ihe mere eme nke otu mba, ma ọ bụ kpachie ya n'akụkụ mmụọ site n'otu asụsụ na omenala. Anamekwere agbụrụ mmadụ ikpe mara, na mgbe ebighị ebi m [[w: ịhụnanya|ịhụnanya]] n'ugwu ndụ ndụ nke [Ụwa], na ekele m nke ebube nye ndị na-abụ abụ [[w: kpakpando|kpakpando]], ruo na njedebe nke [[ w: oghere|oghere]] na [[w:oge|oge]].''' ** ''Nkwupụta nke onye Barbarian: Nhọrọ sitere na akwụkwọ akụkọ Edward Abbey, 1951-1989'' (1994) p. 92 * Otu paragraf ikpeazụ nke ndụmọdụ: ''' agbala onwe gị ọkụ. Dị ka m dị - onye na-anụ ọkụ n'obi na-achọsi ike ... onye agha agha nwa oge, onye na-anụ ọkụ n'obi nke ọkara obi." Chekwaa ọkara nke ọzọ nke onwe gị na ndụ gị maka ihe ụtọ na njem. '' 'O zughi oke ibu agha maka ala; ọ dị mkpa ọbụna karị ịnụ ụtọ ya. Mgbe ị nwere ike. Mgbe ọ ka nọ ebe a. ''''' Ya mere, pụọ n'ebe ahụ, chụ nta na azụ na ndị enyi gị na-akpakọrịta, gbagharịa n'ebe ahụ ma chọpụta oke ọhịa, rịgoro ugwu, buru ọnụ ọnụ ọnụ, na-agba ọsọ osimiri, kuo ume na nke ahụ ma na-atọ ụtọ. Ikuku mara mma, nọdụ jụụ ruo nwa oge wee tụgharịa uche n'ịdị jụụ dị oke ọnụ ahịa, oghere mara mma, ihe omimi na ọmarịcha. Nwee anụrị onwe gị, debe ụbụrụ gị n'isi na isi gị jisie ike na ahụ, anụ ahụ na-arụ ọrụ na ndụ, ana m ekwe gị nkwa nke a; '' M na-ekwe gị nkwa nke a otu mmeri dị ụtọ n'ebe ndị iro anyị nọ, ndị ikom na ndị inyom na-eji obi ha na-etinye obi ha n'ime igbe nchekwa, na anya ha na-ekpuchi anya site na ndị na-ahụ maka oche oche. M na-ekwe gị nkwa; Ị ga-adị ndụ karịa ndị nzuzu. ** Ekwuru na '' Ịchekwa ihe nketa nke okike: ichekwa na iweghachi ihe dị ndụ'' (1994) nke Reed F. Noss, Allen Y. Cooperrider, na Rodger Schlikeisen, p. 338 <small> ISBN|1559632488</small> ==Njikọ Mpụga== [[W: Edward Abbey|Edward Abbey]] na Wikipedia Bekee [[Q: Edward Abbey|Edward Abbey]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Abbey, Edward}} p7586ge74pilqdsanzp55gr94oajtix Edward Norton 0 708 13384 10521 2023-03-31T13:47:20Z Isi, ihana hiisi 361 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Edward Norton with Steve Jurvetson (cropped).jpg|thumb|Edward Norton (2012)]] '''[[w:Edward Norton|Edward Harrison Norton]]''' (born [[August 18]], [[1969]]) bụ onye omere na onye ntụzi ihe nkiri America ahọpụtara maka ihe nrite Oscar. == Okwu o kwụrụ == * ''Drew Barrymore:'' Eddie Vedder kwuru ihe dị ka, "Ka a na-amata gị dị ka mmadụ, otú ahụ ka a na-anabata gị dị ka onye na-eme egwuregwu." <br> ''Edward Norton:''' M ga-ekwenye na nke ahụ. N'aka nke ọzọ, akpọrọ m 'dark prince' asị nke ụfọdụ ndị na-eme ihe nkiri na-etinye mgbe ha na-eme mgbasa ozi. Ọ bụrụ n’ezie, ọ bụrụ n’ezie na ị bụ onye 'dark prince', yabụ na gị na onye na-agba ajụjụ anọkọla, mee ka onye 'dark prince'. Achọghị m ime ihe ndị a n'anya, ma ozugbo ị kwadoro ime ha, echere m na ị kwesịrị ịbanye. ** Ajụjụ ọnụ [[Drew Barrymore]] ( Magazin ajụjụ ọnụ - Eprel 1996) * Mmeghachi omume a na-ahụkarị maka ihe dị ka ịkpa ókè agbụrụ bụ ịkpọ omume asị nke ukwuu ị chụrụ onye ahụ. Ma na [American History X] a na-amanye gị ka ị na-eche mgbagwoju anya nke àgwà na ọdachi ya - na eziokwu ahụ, nke ndị mmadụ na-achọghị ịmata, na onye dị ka ya nwere ike ịpụta n'ụlọ obibi nkịtị. ** "[https://web.archive.org/web/20190324033705/https://www.theguardian.com/culture/1999/mar/19/awardsandprizes Edward Norton bụ maka Oscar. Ma ònye ka ọ bụ? ]" (nke echekwara), theguardian.com, 19 Maachị 1999. * Mmetụta m bụ na ọ bụ ihe nkiri, ọrụ nke ndị mmadụ na-eme ihe nkiri, ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-emepụta ihe niile na-adịghi eme ka a na-ekwu kpọmkwem ihe na-adịghị mma na omenala, bụ omenala ka ha na-agọnarị. Ma echere m na nke ahụ dị oke egwu karịa n'ọtụtụ nyocha nka dị ize ndụ. ** Ajụjụ ọnụ nkwalite na Mahadum Yale maka '' Fight Club '' (October 3, 1999) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Edward Norton|Edward Norton]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Edward Norton|Edward Norton]] na Wikimedia Commons * [http://www.edward-norton.org Edward Norton.org] {{DEFAULTSORT:Norton, Edward}} a6gibb43g2aejms3noayafaux3bev29 Edward W. Hardy 0 709 10522 2755 2022-10-10T16:56:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q51337607]] wikitext text/x-wiki == Edward W. Hardy == Edward W. Hardy (amuru Jenụwarị 12, 1992) bụ onye edemede America, onye ntụzịaka egwu, onye na-akụ violin na violist. A maara ya dị ka onye na-ede egwú, onye na-emekọ ihe, onye nduzi egwu, na onye na-akụ violin nke Off-Broadway show The Woodsman ma bụrụ onye nwe Black Violin. == Ihe ndi okwuru == * Mama, ugbu a enwere m ike iku ume, ... "Nke a bụ mpempe oge gboo nke na-egosipụta oge anyị ugbu a, yana dịka onye na-ese ihe, nke ahụ bụ ọrụ m-iweta ìhè n'ime ọchịchịrị, iji kọwaa ihe mgbu nke ihe m na-ahụ na ahụmahụ, iji kpalie mgbanwe…na, ọ bụrụ na enwere m chioma, ịgbanarị eziokwu America. Egwu bụ, ọ ga-abụkwa, ọgwụgwọ m. == Ebenside == https://www.forbes.com/sites/andreazarczynski/2021/02/23/how-critically-acclaimed-violinist-edward-w-hardy-is-transforming-mood-into-music/?sh=1b2d2ca64962 ddka1u3r76prnt5qabfexhvy6vqlvej Edwidge Danticat 0 710 10523 2758 2022-10-10T16:56:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q450346]] wikitext text/x-wiki == Edwidge Danticat == Edwidge Danticat (amuru Jenụwarị 19, 1969) bụ onye akwụkwọ akụkọ Haiti-American na onye ode akwụkwọ mkpụmkpụ. == Ihe ndi okwuru == * Dee ihe na-ewute gị. Kedu ihe na-eme gị n'abalị. Ihe ị na-enweghị ike ịpụ n'obi gị. Mgbe ụfọdụ, ha na-abụ ihe kacha sie ike ide, mana ihe ndị ahụ na-abụkarị ihe ndị kwesịrị gị nyocha kpọmkwem. * Ịhụnanya dị ka mmiri ozuzo. Ọ na-abịa na ntapu mgbe ụfọdụ. Mgbe ahụ ọ na-amalite ịwụ ma ọ bụrụ na ị kpachapụghị anya ọ ga-erikpu gị. * Ndụ abụghị ihe ị na-agbachitere site na nzuzo ma ọ bụ nyefere nwayọọ na usoro ndị ọzọ, mana ihe ị bi n'obi ike, n'èzí, yana na ọ bụrụ na ị ga-efunahụ ya, ị ga-atụfu ya na nke gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3638-Edwidge_Danticat ca4aogb226b3xclggdtbnwenwwu2znh Edwin Bruno Shayo 0 711 2760 2759 2022-10-10T11:30:12Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Edwin Bruno Shayo]] ''Edwin Bruno Shayo'' A mụrụ Shayo na Tanzania. Mgbe ọ dị afọ 13, Shayo malitere azụmahịa mbụ ya n'ịre cassettes. Ọ gbanwere na-ere CD mgbe ọ dị afọ 17. Site na ego mahadum gọọmenti nwetara, ọ nwere ike zụta kọmputa mbụ ya bụ nke o mesịrị jiri wuo ebe nrụọrụ weebụ maka òtù dị iche iche nke obodo iji kpọsaa ngwaahịa ha. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Anyị bụ ụlọ ọrụ nyiwe mgbanwe dijitalụ nwere ebumnuche iji dozie ihe ịma aka ndị Africa site na echiche okike, mgbasa ozi, teknụzụ na ime akara n'ihe niile anyị na-eme n'ofe Africa. ===Ebenside=== l710epb26w4ejduletsv5sin768hthp Edwina Currie 0 712 10524 2764 2022-10-10T16:56:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1660170]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Edwina_currie_nightingale_house_cropped.jpg |thumb|right|Edwina Currie na 2009.]] ''[[w:Edwina Currie|Edwina Currie]]''' (a mụrụ '''Edwina Cohen''' na [[w:|13 October]] [[w:|1946]]) bụ onye bụbu onye ozi Gọọmenti Britain na onye nnọchi anya Conservative. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ndị ezi Ndị Kraịst bụ́ ndị na-agaghị eche echiche ime omume ọjọọ agaghị ebute ọrịa AIDS." ** "[https://web.archive.org/web/20121006230740/http://www.yorkshirepost.co.uk/news/around-yorkshire/local-stories/mrs-currie-dishes-up-aids-advice-1-2433829 Oriakụ Currie na-eri nri Aids Ndụmọdụ]", "Yorkshire Post" (February 13, 1987). *"Ozi m na-agwa ndị ọchụnta ego obodo a ma ha gara mba ofesi ahịa bụ na ọ dị naanị otu ihe karịa ihe niile ha ga-eji mee ka ha kwụsị ịrịa ọrịa AIDS- ya bụ nwunye... ** "[https://web.archive.org/web/20121006230740/http://www.yorkshirepost.co.uk/news/around-yorkshire/local-stories/mrs-currie-dishes-up-aids-advice-1-2433829 Oriakụ Currie na-eri nri Aids Ndụmọdụ]", "Yorkshire Post" (February 13, 1987). *"Atụ aro na praịm minista na-akpa na otu n’ime ndị isi ndị inyom bụ́ ndị minista na-akpa na-eme ka m na-achị ọchị mgbe ọ bụla m hụrụ ya, echere m, “ọ bụrụ na ị maara!” Ikekwe ha gaara agbasiwo ya ike karị." ** Ihe onyonyo onyonyo kacha mma na 2006. == Njikọ mpụga == [[W:|Edwina Currie]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Edwina Currie]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Currie, Edwina}} b92trzablwte49h60etyl65retbj0mq Effat Nagy 0 713 10525 2767 2022-10-10T16:57:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20988972]] wikitext text/x-wiki [[Effat Nagy]] '''Effat Nagy''' Effat Nagy bụ onye omenkà Ijipt nke nwere ụlọ ngosi ihe mgbe ochie dị na Cairo na-etinye aka na ya na ọrụ di ya. A na-akpọ ụlọ ihe ngosi nka Museum of Saad El-Khadem na Effat Nagy. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ụlọ ihe ngosi nka nke Saad El-Khadem na Effat Nagy na-ejide ihe osise 24 nke Nagy na 34 nke di ya tinyere nnukwu ịgba ọtọ ebe Nagy bụ ihe nlereanya. <ref>https://www.wikiwand.com/en/Effat_Nagy</ref> ===Ebenside=== 4h4cjadmwuusd6fxpzp0pgrguij34z1 Effie Owuor 0 714 13132 10526 2022-11-15T21:45:39Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Effie Owuor.jpg|thumb|Effie Owuor]] '''[[w:Effie Owuor|Effie Owuor]]''' (a mụrụ na [[w:|1943]]) bụ onye [[w:|Kenya]] [[w:|onye ọka iwu]] na [[w:Ndị Ikpe | ọkaikpe]] bụ onye bụ Onye ndụmọdụ steeti nwanyị mbụ nke obodo, [[w:|Magistrate]], Onye ọka ikpe High Court, na Court of Appeal of Kenya Judge. ===Ihe o kwụru === * "Ọ dịghị mfe na mgbanwe agbanweela ebe a na-anabatakwa ụmụ nwanyị n'obodo. Ọ bụ n'okporo ámá ka ụmụ nwanyị nwere ike ime ya." ** Dị ka e hotara n'akụkọ ''[https://www.tuko.co.ke/413103-chief-justice-gave-his-toilet-end-fight-judges-kenyas-first-female-magistrate-effie-owuor. html Onye isi ọkaikpe nyere ụlọ mposi ya ka ọ kwụsị ọgụ ya na ndị ọkaikpe, onye ọka ikpe nwanyị mbụ nke Kenya Effie Owuor ] nke Kai Eli dere na Mọnde Mee 24th, 2021'' ==Njikọ Mpụga== *Ederede [[w:en:Effie Owuor]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[q:en:Effie Owuor]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Owuor, Effie}} 6ho5bgu8t3z2qk6gi8jgvz6hivv3kzq Efosa Ojomo 0 715 10527 2773 2022-10-10T16:57:16Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q104157816]] wikitext text/x-wiki == Efosa Ojomo == Efosa Ojomo bụ onye Naijiria odee, onye nyocha na ọkà okwu. Ọ na-eduzi otu nyocha nyocha ọganihu zuru ụwa ọnụ na Clayton Christensen Institute for Disruptive Innovation, ụlọ ọrụ na-eche echiche nke dabeere na Boston na Silicon Valley ma bụrụ onye isi nyocha na Harvard Business School. == Ihe ndi okwuru == * Ndị ọzọ na-akwado mmemme Deworming. Ọ na-emepụta ịdabere ọ bụghị nnwere onwe. * Ọ dị mkpa ịkwụsị iche echiche banyere ohere ọhụrụ site na oghere nke ngalaba. Ọ na-amachi. Kama, anyị kwesịrị iche echiche banyere ohere ọhụrụ site na oghere mgba. * Ihe ndị mmadụ na-achọ n'ezie bụ ọganihu. Nchekwa. Olileanya. Na ọdịnihu ebe ha ga-eche na ihe na-akawanye mma. * Ịlụso ịda ogbenye ọgụ abụghị azịza ya. Ịmepụta ọganihu bụ, ha abụghị otu ihe == Ebenside == https://quotes.ng/authors/efosa-ojomo/2342/ pj1eeb2r7sqqmzcx2lqfzscg6a1dzz6 Egalitarianism 0 716 2776 2775 2022-10-10T11:30:13Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[W:Egalitarianism|Egalitarianism]]''' (si [[w:French Language|asụsụ French]] ''égal'', nke pụtara 'equal'), ma ọ bụ '''equalitarianism''', bụ [[w: school of thought|ụlọ akwụkwọ uche]] n'ime [[w:political philosophy|filọsofi ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na-ebute ụzọ [[w:Social equality|nhatanha ọha]] maka mmadụ niile. ==Okwu Ndi Okwuru== *N'usoro ọchịchị anyị [[w: ọchịchị onye kwuo uche ya|ọchịchị onye kwuo uche ya]], anyị enwetala ihe kacha mma n'ịhụ na [[w: E kere mmadụ niile nhata | mmadụ niile hà nhata]]: anyị enyela alaka ụlọ ọrụ gọọmentị, Etiti. Nlekọta ụlọ, iji kọwapụta nha na ọdịdị nke ụlọ ihi ụra nke America (nke a na-ekepụta [[w:Ndị America|ndi America]] niile) nhata; ịkọwapụta nha na… ịkọwapụta obosara, ogologo, ma ọ bụ mgbagọ, elu, ọnụnọ ma ọ bụ enweghị osisi, [[w:Sidewalk|Sidewalk]], [[w: telephone | telifon]] okporo osisi, wdg, wdg. Ọtụtụ n'okporo ámá ndị dịpụrụ adịpụ (nke ụmụntakịrị America niile na-egwu nha nha) - na nnukwu [[w:ihe ize ndụ|ihe ize ndụ]]. **[[W:Peter Blake|Peter Blake]], na [http://books.google.co.in/books?id=Ux5_r7KURo0C&pg=PA95 Rational Landscapes and Humanistic Geography], p. 95 * Otu n'otu n'otu [[w: Usoro mmụta | Usoro agụmakwụkwọ]] na-emegiderịrị [[w:Meritocracy|meritocracy]] na ụgwọ ọrụ maka [[w: mmezu|mmezu]]. Ọ bụ ihe a na-apụghị izere ezere megidere usoro ndị nwere ike igosi ọkwa dị iche iche nke mmezu. **[[W: Robert Bork|Robert Bork]], na [https://web.archive.org/web/20160305012319/http://www.verbalworkout.com/ub/ub110/ub11011779.htm egalitarian eji na The Fountainhead] *[[W:Islam|Islam]] na ụkpụrụ ịha nhata, ma na-enwekwa nsogbu na [[w:ike|ike]]. **[[W: Mary|Mary Douglas]], na [https://web.archive.org/web/20210613021948/https://www.successories.com/iquote/author/592/mary-douglas-quotes/1 Mary Douglas Quotes] * Ndụ nke ọkà mmụta sayensị na-ahụ maka ihe ndị dị ndụ na United States bụ ndụ nke mkparịta ụka na arụmụka—ọ bụ ọdịnala Talmud nke e dere n’ụzọ buru ibu. ... Usoro nha anya nke sayensị America na-akwado enyi a. ... nke a agaghị eme—ọ pụghị—emeworị na Austria, Germany, France, ma ọ bụ ikekwe ọbụna England nke 1955. ** [[W: Eric Kandel|Eric Kandel]] Na-achọ ebe nchekwa (2006) *[[w:Chinks|Chinks]] na ngwa agha nhatanha [[w:America|America]] adịghị esi ike ịchọta. [[W:Democracy|Ọchịchị onye kwuo uche ya]] bụ akwụkwọ fig nke [[w:Elitism|elitism]]. **[[w: Florence|Florence King]], na [http://books.google.co.in/books?id=MspM57CYsC4C&pg=PT82 Roget's Thesaurus of Words for Intellectuals: Synonyms, Antonyms, and ...], p. 82 *[[W: Ọganihu|Ọganihu]] ma ọ bụ ịha nhata ị ga-ahọrọ. M na-akwado [[w: nnwere onwe|nnwere onwe]] ị gaghị enweta ezigbo nha anya na agbanyeghị: naanị ị [[w:ịchụ àkà|ịchụ àjà]] ọganihu maka [[w: Illusion | nro]]. **[[W:Mario Vargas|Mario Vargas Llosa]], na [http://books.google.co.in/books?id=oFL6NkUqy8UC&pg=PA6 Okwu gbasara nha anya], p. 6 * Ọ bụ ihe nha anya na [[w:Internet|Ị́ntaneeti]] - onye ọ bụla nwere ike itinye ihe ọ bụla. Mana n'ihe gbasara [ego] ọ na-ewe iji kwe ka ndị otu na-eme nke ọma, ọ dị obere na [[w: itinye ego|itinye ego]]. **[[W: Chris Martin|Chris Martin]], na [http://quotes.lifehack.org/quote/chris-martin/its-more-egalitarian-on-the-internet-/ Lifehack ruturu] *[[w:Sweden|Sweden]] nwere ụkpụrụ ahapụ nna kemgbe ọtụtụ afọ mana chọpụtara na ụmụ nwoke ole na ole na-erite uru. Ọ bụ ezie na ahụ́ ruru ụmụ nwanyị ahụ iru ala iwepụta oge iji nọrọ na nwa ọhụrụ, ụmụ nwoke na-echegbu onwe ha na ha ga-adị obere ka ha raara onwe ha nye n'ọrụ ha ma ọ bụrụ na ha eme otu ihe ahụ. Yabụ na gọọmentị Sweden mebere iwu “jiri ya ma ọ bụ tụfuo ya”, na-enye iwu na ezumike nne na nna nke ọnwa iri na atọ enweghị ike iji naanị otu [[w:nne na nna|nne na nna]] - nne na nna nke ọzọ ga-eji opekata mpe ọnwa abụọ nke ezumike ahụ, ma ọ bụ ha abụọ na-atụfu ọnwa ndị ahụ kpamkpam. Taa 85% nke ndị nna Sweden na-ahapụ [[w:Paternity (iwu) | nna]]. Amụma ahụ enyerela aka kọwapụta echiche nke [[w: nwoke|nwoke]] na [[w:Femininity|nwanyị]] n'ime obodo na-emebu. **[[w:Emily Matchar|Emily Matchar]], na [http://books.google.co.in/books?id=EV5b84W2Zb4C&pg=PA236 Bound: Ihe kpatara ụmụ nwanyị ji anabata ụlọ ọhụrụ], p. 236 * Enwere ike [[w: esemokwu | erughị ala ]] na [[w: mmekọrịta| mmekọrịta]] anyị na [[w:Tek ụzọ|teknụzụ]]. Anyị na-enwe obi ụtọ site na ịha nhatanha na [[w: anonymity|anonymity]], mana anyị na-alụ ọgụ mgbe niile maka [[w: njirimara| njirimara]] anyị. **[[w:David Owens|David Owens]], na [http://www.ethics4adigitalworld.org/2010_12_01_archive.html Amaghị aha: Ike na ihe egwu] *[[W: trauma|trauma]] nke afọ iri isii mere ka m kwenye na ịha nhata n'ọgbọ m bụ [[w:sentimental|sentimental]] [[w: njehie|njehie]]. A na m ahụzi [[w:hirarchical|Hirarchical]] dị ka ma [[w:mara mma|mara mma]] na ọ dị mkpa. [[W:erumoru|Erụmọrụ]] na-atọhapụ; egalitarianism tangles, igbu oge, ngọngọ, nwụrụ anwụ. **[[W: Camille Paglia|Camille Paglia]], na [http://books.google.co.in/books?id=49_r_avJbmwC&pg=PA1 Okwu Paglia Camille], p. 1 * Okwu ndị dị ka ọchịchị Kọmunist, socialism, Fabianism, steeti ọdịmma, Nazism, fasizim, itinye aka na steeti, ịha nhatanha, akụ na ụba zubere, New Deal, the Fair Deal, the New Republicanism, the New Frontier bụ naanị aha dị iche iche maka otu ihe ahụ. ihe. ** [[W: Leonard E|Leonard E. Gụọ]], [https://cdn.mises.org/Elements%20of%20Libertarian%20Leadership_2.pdf Elements of Libertarian Leadership] (1962), p 62-63 * Ma ị bụ [[w: Libertarian | libertarian]] [[w: Liberal | libertarian]] ma ọ bụ onye na-emesapụ aka karịa, echiche bụ na [[w:ikpe ziri ezi|ikpe ziri ezi]] pụtara ịbụ onye na-adịghị ekpe ikpe n'ihe gbasara mmasị ndị mmadụ. wetara [[w:ndụ ọha|ndụ ọha]]. **[[w:Michael Sandel | Michael Sandel]], na [http://www.theguardian.com/books/2009/oct/31/michael-sandel-interview-oliver-burkeman 'Ma anyị na-arụ ụka maka ndị omeiwu ' mmefu ma ọ bụ nyere aka igbu onwe anyị, anyị kwesịrị itinye aka na ụkpụrụ omume nke na-akpata arụmụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị'] *Echere m na okwu [[w:Corporate|corporate]] [[w:philosophy|philosophy]] Ekwenyere m mgbe niile na ị ga-emerịrị [[w:ndi mmadu|ndị mmadụ]] n'ụzọ ziri ezi n'echiche na ọ na-amasị m imeso ndị mmadụ ihe n'otu n'otu. Ọ na-amasịkwa m ka ndị mmadụ buru ọtụtụ ọrụ n'ihi na echere m na ọ na-enwe mmetụta nke ibu ọrụ na-abịakwa [[w:Sense of Purpose|sense of purpose]]. Maka m nke ahụ bụ akụkụ dị oke mkpa nke nkà ihe ọmụma ụlọ ọrụ: anyị nwere usoro dị larịị,... * Ọ dị mma echere m n'ihe gbasara [[w:Corporate|corporate]] [[w: Philosophy|philosophy]] Ekwenyere m mgbe niile na ị ga-emeso [[w:ndi mmadu|ndị mmadụ]] n'ụzọ dị oke nha anya n'echiche na-amasị m. na-emeso ndị mmadụ otu-na-otu ndabere. Ọ na-amasịkwa m ka ndị mmadụ buru ọtụtụ ọrụ n'ihi na echere m na ọ na-enwe mmetụta nke ibu ọrụ na-abịakwa [[w:Sense of Purpose|sense of purpose]]. N'ebe m nọ, nke ahụ bụ akụkụ dị oke mkpa nke nkà ihe ọmụma ụlọ ọrụ: anyị nwere usoro dị larịị, ana m agba ume ka ọ bụrụ ihe na-adịghị mma na [[w: Ebe ọrụ | ebe ọrụ]]. Onye ọ bụla nọ n'ọrụ na-akpọ m Kiran, nke bụ ụdị dị iche iche nke [[w: omenala|omenala]] nwere karịsịa na obodo dịka [[w: India|India]] ebe ndị mmadụ na-enwekarị [[w: Reverential | nsọpụrụ]] gbasara ndị isi ụlọ ọrụ. . **[[w:Kiran Mazumdar-Shaw|Kiran Mazumdar-Shaw]], na [http://edition.cnn.com/2004/WORLD/asiapcf/09/13/talkasia.mazumdar-shaw.script/index. html Onye isi oche nke Biocon, Kiran Mazumdar-Shaw TalkAsia Transcript Interview Interview] [[Usòrò:Microcosm of London Plate 033 - Corn Exchange.jpg|right|thumb|[[w:Johanna Siguroardottir|Johanna Siguroardottir]]: Amụma ịha nhatanha bụ ụzọ kacha mma isi dịrị n'otu na inye ndị mmadụ ike, ma bụrụkwa ihe mgbochi dị mkpa mgbe ụfọdụ [[w:Detrimental | imebi]] [[w:mmetụta|mmetụta]] nke [[w: Ndị agha ahịa | ndị agha ahịa]]]] *Atụmatụ ịha nhatanha bụ ụzọ kacha mma isi jikọta na inye ndị mmadụ ike, ma bụrụkwa ihe dị mkpa na-emegiderịta onwe ya na mgbe ụfọdụ [[w:Detrimental | detrimental]] [[w: mmetụta|mmetụta]] nke [[w: Ndị agha ahịa | ndị agha ahịa]]. **[[w:Johanna Siguroardottir|Johanna Siguroardottir]], na [http://books.google.co.in/books?id=O_5NAQAIAAJ New Statesman, Mpịakọta 138, Okwu 4982-4994; Mpịakọta 139, mbipụta 4982-4994], p. 38 *[[W:ego|Ego]] bụ ike nhata kacha na [[w:society|ime obodo]]. Ọ na-enye onye ọ bụla na-ejide ya ike. **Roger Starr, na [http://books.google.co.in/books?id=hYj8CzpEVf8C&pg=PA299Instant Akụ na ụba na-emepụta atụmatụ azụmahịa dabere n'ụlọ na ego ahọpụtara ...], p. 299 Dị ka ọtụtụ ọrụ [akwụkwọ], [[w:Hollywood | Hollywood]] na-ahọrọ maka ndị [[w: villain|villain]] ya ndị na-agba mbọ maka ọchịchị ọha site na [[w:Pursuit | ịchụso]] nke [akụnụba. ], [[w:Prestige| ugwu]], na [[w:ike|ike]]. Mana azụmahịa nkịtị nke [[w: capitalism|capitalism]] bụ ihe nhata karịa: Ọ bụ maka ịchọta ihe pụtara na [[w: ụtọ|ụtọ]] na ọrụ na [[w: Mmepụta | mmepụta]]. **[[w: Alex Tabarrok | Alex Tabarrok]], na [http://www.overcomingbias.com/2010/06/page/4 CEO Movie Villains] *[[w: Christian egalitarianism|Ịha nhata Ndị Kraịst]] ka a pụrụ ịkọwa dị ka [nhata nha], ma ọ bụ ọbụna aka. Iha nhatanha, na [iche], chọrọ ka otu, ma ọ bụ nhata nha nke nsonaazụ. Abụọ ndị a [[w: ọhụrụ|ọhụụ]] nke ịha nhata dị ka nke akọrọ na mmiri. Chee echiche banyere ya n'ihe gbasara ụmụ nwoke iri nọ n'afọ iri na ụma na-anwa ịgbanye [[w:Basketball | bọọlụ]]: nha anya pụtara na ha niile na-eche otu ụkpụrụ dị n'ụkwụ iri ihu, naanị abụọ ha nwere ike ime ya - nha nha na-apụtakarị ọdịiche dị na ya. pụta. Ikwenye n'otu n'otu chọrọ nha nha nke nsonaazụ, ma enwere naanị otu ụzọ iji nweta nke ahụ - wedata ụgbụ ahụ. Otu ihe ga-esi na ya pụta chọrọ ndịiche dị na [[w: Standard|ụkpụrụ]]. **[[w:Douglas Wilson (onye ọkà mmụta okpukpe)|Douglas Wilson]], na [http://books.google.co.in/books?id=x0EmVUhyvWMC&pg=PA90 Maka ebube na mkpuchi: Theology bara uru nke alụmdi na nwunye ], p. 90 * Ndị nwoke na-amụ ma na-enwere onwe ha nhata na ikike. Enwere ike itolite ndịiche ọha na eze naanị maka ọdịmma ọha. ** '' Nkwupụta nke ikike mmadụ na nke nwa amaala' (1789) ==Njikọ mpụga== [[W: Egalitarianism|Egalitarianism ]] na Wikipedia Bekee [[Q: Egalitarianism|Egalitarianism]] na Wikiquote 998wkobr1sadq62i3umi5j3of8e3i6q Ego Boyo 0 717 10528 2779 2022-10-10T16:57:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q71834303]] wikitext text/x-wiki == Ego Boyo == Nwakaego (Ego) Boyo (amuru Septemba 6, 1968) bu onye omere na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Gị, anyị bụ ndị ọrụ Naijiria, nkwa nke ikike ya. Ọ bụrụ na ị, anyị bụ nkezi, mgbe ahụ ọ bụ nkezi. Kedu ihe ị ga-achọ ịbụ. * Ihe mgbochi ndị dị n'ụzọ gị abụghị ka ha kwụsị gị. Emebere ha ka ha tụọ ụzọ gaa ụzọ ọhụrụ, ohere ọhụrụ, na ọnụ ụzọ ọhụrụ. * Zụlite ekele.Zụlite obi ekele. * Na-akpọ ndị Naijiria niile! Anyị kwesịrị ịgabiga ikwu okwu banyere nsogbu anyị, ime. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ego-boyo/1945/ 2fkpksc1ow6kq0btqjpdy888gbxhhgd Eileen Chang 0 718 10529 2782 2022-10-10T16:57:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q197155]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Zhang Ailing 1954.jpg|thumb|N'etiti ebe nchekwa na eziokwu, enwere nghọtahie jọgburu onwe ya.]] ''[[w:Eileen Chang|Eileen Chang]]''' ([[w:|September 30]], [[w:|1920]] - [[w:|Septemba 8]], [[w:|1995]]) bụ otu n'ime ndị a kacha mara na ndị ode akwụkwọ China nke oge a. ==Okwu Ndi Okwuru== === ''Liuyan'' [《流言》] (1968)==== : <obere>nọmba ibe na-ezo aka '' Edere na mmiri '', trans. Andrew F. Jones (New York: Columbia University Press, 2005)</small> * "N'oge a, a na-ekpochapụ ihe ochie, a ka na-amụkwa ihe ọhụrụ. Ma ruo mgbe oge akụkọ ihe mere eme ga-eru n'ọgwụgwụ ya, ihe e ji n'aka ga-abụ ihe pụrụ iche. Anyị niile ga-ebi n'ime oge akụkọ ihe mere eme, mana oge a na-apụ n'anya anyị dị ka onyinyo, anyị na-eche na a gbahapụrụ anyị. ọ dị mkpa ijide ihe dị adị, nke ihe kachasị mkpa, na njedebe ahụ anyị na-achọ enyemaka nke ncheta oge ochie, ebe nchekwa nke ụmụ mmadụ nke birila n'oge ọ bụla, ebe nchekwa doro anya na nso obi anyị karịa ihe ọ bụla anyị nwere ike. Nke a na-ebute egwu dị egwu banyere eziokwu gbara anyị gburugburu, anyị na-amalite iche na nke a bụ ụwa enweghị isi na oge ochie, ọchịchịrị ma na-egbuke egbuke n'otu oge. s, na-ebute ọgba aghara siri ike ma dị aghụghọ, mgba siri ike mana nke a na-apụghị ịkọwa akọwa." ** 2. “Ide Ihe nke Onwe Gị” (p. 17–18) * "Mgbe ị zutere nke ahụ n'etiti ọtụtụ nde mmadụ, mgbe n'ime ọtụtụ nde afọ, gafere oge igbu oge na-enweghị oke, ị na-ejide ya, ọ bụghịkwa n'isi ụtụtụ ma ọ bụ nzọụkwụ akaha, gịnị ọzọ ị ga-eme ma e wezụga ya. ịjụ nwayo: "Ya mere, ị nọkwa ebe a?" ** 10. "Ịhụnanya" (p. 79) ==Njikọ mpụga== [[W:|Eileen Chang]] na Wikipedia. [[Wikiquote:|Eileen Chang]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Chang, Eileen}} [[Òtù:we/ig]] o9pz2tb4bb8n0f3l06bkqd1trnhscsn Ekofeminism 0 719 10530 2787 2022-10-10T16:57:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q294949]] wikitext text/x-wiki [[w:Ecofeminism|'''Ekofeminism''']] bụ ngalaba nke ụmụ nwanyị na-ahụ gburugburu ebe obibi, na mmekọrịta dị n'etiti ụmụ nwanyị na ụwa, dịka ntọala na nyocha na omume ya. Ndị na-eche echiche gbasara akụ na ụba na-ekwu na myirịta dị n'etiti mmegbu nke okike na mmegbu nke ụmụ nwanyị. [[Usòrò:Bhudevi.jpg|thumb|N'ime akụkọ ihe mere eme, oge na-abịa mgbe a na-akpọ mmadụ ka ọ gbanwee n'ọkwa ọhụrụ nke nsụhọ, iru n'ọnọdụ omume dị elu- oge anyị ga-ewepụ egwu anyị na egwu. nyenụ ibe unu olileanya. Oge ahụ bụ ugbu a. [[W:wangari Maathai|Wangari Maathai]]]] ==Okwu Okwuru== <obere>(nke mbụ kacha ọhụrụ) </small> [[Usòrò:Young Baiga women, India.jpg|thumb|Ihe a na-ahụkarị n'etiti ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba bụ na ikike nna ochie n'ime ọha mmadụ na-emegbu ma okike na ụmụ nwanyị. Njikọ a dị n'etiti mmeso ọjọọ nke okike na mmebi nke ụmụ nwanyị bụ isi nke ecofeminism. [[W:Abdel Mohsen Ibrahim|Abdel Mohsen Ibrahim Hashim]] *Ecofeminism bụ otu nkà ihe ọmụma, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na agụmakwụkwọ na-amụ njikọ nke feminism na gburugburu ebe obibi, na-esetịpụ myirịta n'etiti usoro mmegbu nke ụmụ nwanyị na nbibi nke okike, nke abụọ sitere n'aka ndị nwoke na-achị obodo. Ọ bụ mpaghara sara mbara nke nwere ọtụtụ alaka ndị gbakọtara ọnụ na-amụ ụzọ dị iche iche nke okwu gbasara nwanyị si ejikọta na nchegbu gburugburu ebe obibi. **[https://feminisminindia.com/2020/06/26/animal-rights-ecofeminist-issue/ Anụmanụ ikike ọ bụ okwu gbasara ihe gbasara mmadụ? "Ụmụ nwanyị na India"] (June 26, 2020) * Nkwenye na "iri anụ bụ ụdị ọchịchị ndị nna ochie" juru ebe niile n'etiti ọtụtụ ecofeminists bụ ndị na-achọ ịgụnye mmegbu nke anụmanụ ndị na-abụghị mmadụ na ecofeminism ka enwere njikọ siri ike n'etiti mmegbu nke ụmụ nwanyị, anụmanụ na-abụghị mmadụ, na gburugburu ebe obibi. Speciesism — echiche nke mmadụ ịdị elu nke ziri ezi nrigbu nke anụmanụ dabere na ụdị otu-bụ ụdị mmegbu bụ isi na ecofeminist echiche....Dịka ụmụ nwanyị na- objectified na ọha mmadụ, ndị na-abụghị ụmụ anụmanụ bụkwa. Nkwenye a na-enye mmadụ ohere idobe oke, pigs Guinea, enwe, oke bekee, ezì na ụdị ndị ọzọ na-abụghị mmadụ na usoro ime ihe ike n'okpuru mkpuchi nke "nnwale sayensị" n'ọtụtụ ụlọ ọrụ. Ihe atụ ọzọ a na-emegbu ụmụ anụmanụ n'ihi ihe ntụrụndụ ụmụ mmadụ na-eme n'ụlọ ọrụ ntụrụndụ bụ ihe atụ ọzọ. **[https://feminisminindia.com/2020/06/26/animal-rights-ecofeminist-issue/ Anụmanụ ikike ọ bụ okwu gbasara ihe gbasara mmadụ? "Ụmụ nwanyị na India"] (June 26, 2020) * ''Ecofeminism na-enyere anyị aka ịhụ na anyị niile jikọtara ọnụ, na nkewa dị ka ụmụ mmadụ na ndị na-abụghị mmadụ, bụ ọnụọgụgụ ụgha - na site n'imerụ ụdị ndụ ndị na-abụghị nke mmadụ, anyị na-emerụ onwe anyị. Ecofeminism na-arịọ ka anyị kpochapụ ụdị niile nke "ike n'elu," na anyị na-ebi n'ụzọ ziri ezi na ndụ biotic niile. Nsi n'ụwa, anyị na-emerụ onwe anyị. Imerụ ndị ọzọ ahụ, anyị na-emerụ onwe anyị. Ịga n'ihu na-ebi ndụ ugbu a n'usoro ọchịchị nke ndị nna ochie na nrigbu ga-emecha mee ka anyị bibie onwe anyị kpamkpam na ecocide.'' **Ụbọchị ụwa, Ecofeminism na ikpe na-ezighị ezi agbụrụ na afọ nke ọrịa ahụ, COVID-19, nke Heidi Hutner, MS. (akwụkwọ akụkọ), (April 22, 2020) [[Usòrò:Angela in Wales 01.jpg|thumb|Eco-feminism bụ echiche dị oke egwu na nke sara mbara nke na-adọrọ uche gaa na njikọ dị n'etiti ọtụtụ narị afọ nke nrigbu ụmụ nwanyị na gburugburu ebe obibi. ~ Leanna First-Arai]] * Echere m na akụkụ nke nnukwu ngbanwe nke anyị chọrọ bụ nguzozi ka mma n'etiti nwoke na nwanyị - ịchọta njikọ dị n'otu n'otu, akụkụ na-azụlite. Ma nke ahụ na-achọ oge ... Ezi ekele nke onye ọzọ, ezi ekele maka osisi, anụmanụ, na anyanwụ na-achọ oge efu anyị enweghị ike ịgafe ọsọ ọsọ nke nkà na ụzụ ọhụrụ ndị a na-enye anyị. Ị nwere ike ịjụ onwe gị: Gịnị na-eme anyị-dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu, dị ka obodo - n'okpuru nrụgide oge nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ anyị nile na-enweta taa?... Nzọụkwụ mbụ bụ ijikọ na ndị nwere otu echiche, wee malite ikpokọta ọnụ na-ajụ ndị na-achị isi ajụjụ. echiche. Akụkụ nke ya bụ ige ntị n'ihe na-eme ka obi gị na-abụ abụ. Ebee ka ị nọ na gịnị ka ị na-eme mgbe ị nwetara oge nke afọ ojuju na obi ụtọ? Gee azịza ya wee jiri ya dịka ntuziaka. ** Helena Norberg-Hodge|Helena Norberg-Hodge]] e hotara na ''[https://www.earthisland.org/journal/index.php/magazine/entry/on-radical-cultural-change On Radical Cultural Change, Mkparịta ụka ya na Onye na-eche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ndọrọ ndọrọ Helena Norberg-Hodge '', William Powers, Earth_Island_Institute#Earth_Island_Journal|, (Spring 2020) * Eco-feminism bụ echiche dị oke egwu na nke sara mbara nke na-adọrọ uche gaa na njikọ dị n'etiti ọtụtụ narị afọ nke nrigbu ụmụ nwanyị na gburugburu ebe obibi - usoro [[w:ndi nna ochie|ndị nna ochie]] nke na-eje ozi naanị maka ọdịmma nke ndị na-erite uru na akụ na ụba mba ụwa. . **https://truthout.org/articles/market-solutions-wont-bring-climate-justice-eco-feminism-is-the-alternative// Ngwọta Ahịa agaghị eweta ikpe ziri ezi nke ihu igwe. ==Njikọ Mpụga== [[W:Ekofeminism|Ekofeminism]] na Wikipedia. [[Q: Ekofeminism|Ekofeminism]] na wikiquote. mbh4ey3pc8ine3e85qyicawoifmzqvx Eku Edewor 0 720 10531 2790 2022-10-10T16:57:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18206619]] wikitext text/x-wiki == Eku Edewor == Georgina Chloe Eku Edewor-Thorley, nke a makwaara dị ka Eku Edewor (amụrụ 18 Disemba 1986), bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria, onye na-egosi ihe onyonyo na ihe nlere anya. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka onye ọbịa nke mmemme telivishọn ntụrụndụ 53 Extra on Africa Magic. == Ihe ndi okwuru == * akpụkpọ anụ apụtaghị na ị nweghị ọdịdị nwanyị. Ụdị nwanyị niile bụ sexy na nwanyị nye m n'ụdị ọ bụla ha batara. * Ndị nne na nna Naijiria na-echekarị nlekọta anụ ahụ na-ekpuchi ihe ndị chọrọ nlekọta mmetụta uche. * Kedu otu ị ga - esi chebe onwe gị pụọ na ebubo mpụ site n'ịjụ ndị otu gị ka ha mee mpụ karịa n'aha gị? == Ebenside == https://quotes.ng/authors/eku-edewor/2153/ crffdhrawl8h20z4wai2ghis62jigig El Anatsui 0 721 10532 2794 2022-10-10T16:57:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1323876]] wikitext text/x-wiki [[El Anatsui]] '''El Anatsui''' El Anatsui bụ onye ọkpụ Ghana na-arụsi ọrụ ike n'ọtụtụ ọrụ ya na Nigeria. Ọ dọtala uche mba ụwa n'ụzọ pụrụ iche maka "nrụnye karama ya". ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"Ndụ bụ ụzọ mmadụ na-atụgharị," *"Achọrọ m mgbe niile ka ọrụ m bụrụ gbasara ndụ." <ref>https://www.newyorker.com/magazine/2021/01/18/how-el-anatsui-broke-the-seal-on-contemporary-art</ref> ===Ebenside=== ceyi15i2px2glr7m285t0vgs7rxclhx Ela Bhatt 0 722 12322 10533 2022-11-02T17:52:41Z 2A02:587:CC0D:2E0D:CD63:FEE:3D90:148C wikitext text/x-wiki [[Usòrò:MJ-Ela-Bhatt-October-2013.jpg|aka nri|isi| Ela Bhatt, “Onye mgbanwe mgbanwe nwayọọ”]] ''[[w:Ela Bhatt|Ela Ramesh Bhatt]]''' (a mụrụ [[w:|Septemba 7]], [[w:|1933]]-2 November 2022) bụ ihe atụ [[w:Indian|India]] onye ọrụ na-elekọta mmadụ, na-emekọ ihe ọnụ. onye nhazi, onye ndọrọ ndọrọ na Gandhian. Ọzụzụ iwu ya na mmekọrịta ya na [[w:Mahatma Gandhi | Gandhi]] mere ka o guzobe [[w: Self-Employed Women's Association of India | Self-Employed Women's Association of India]] (SEWA) na 1972. Bhatt bụ akụkụ nke ọrụ mba ụwa, nkwado ụmụ nwanyị, na mmegharị obere ego. Ọ nwetala ọtụtụ onyinye nturu ugo mba na mba dị ka [[w:Ramon Magsaysay Award | Ramon Magsaysay Award]] (1977), [[w: Right Livelihood Award | Right Livelihood Award]] (1984) na [[w :Padma Bhushan|Padma Bhushan]] (1986). ==Okwu Ndi Okwuru== *"... ụtụ maka ịnụ ọkụ n'obi ya na-adịghị agwụ agwụ n'ịkwalite ọdịmma ụmụ nwanyị n'obodo." ** Onye isi ala India n'inye ya Indira Gandhi Prize for Peace, Disarmament and Development maka ya maka ịkwalite ihe ụmụ nwanyị na-eme ka ọtụtụ nde n'ime ha nwee onwe ha na ịdabere na onwe ha site na otu Self Employed Women's Association (SEWA).[[w:cite web} |url=http://www.tehelka.com/ela-bhatt-of-sewa-warded-indira-gandhi-prize-for-promoting-peace/|title=Ela Bhatt nke SEWA nyere Indira Gandhi Prize maka ịkwalite udo| accessdate=20 Disemba 2013| onye nkwusa=Tehelca.com]] *" Eziokwu nke obodo anyị kama ịbịakwute ụdị akụ na ụba ọdịda anyanwụ, [Bhatt gbara ndị mmadụ ume ka ha gbasoo ụkpụrụ nke na-eme ka ihe dị mkpa isii dị mkpa - nri, ebe obibi, uwe, agụmakwụkwọ praịmarị, ahụike ahụike na ụlọ akụ izizi - dị n'ime.. Ọ bụrụ na a na-emepụta ihe ndị a dị mkpa na mpaghara, anyị ga-enwe ọganihu nke akụ na ụba ọhụrụ zuru oke." ** Ekwuru na "Ela Bhatt nke SEWA nyere Indira Gandhi Prize maka ịkwalite udo". * "Ndị nkuzi anaghị eche… Ọ bụghị n'ihi na a na-akwụ ndị nkuzi ụgwọ nke ọma yana ndị nkuzi na-ahazi mana ha anaghị akụzi ihe. Ọ bụrụ na anyị anaghị asọpụrụ ha, ọ bụ n'ihi na anyị na-ahụ ka ha na-eme azụmahịa ọzọ karịa izi ihe." **Na nkwanye ugwu dị ala maka ndị nkuzi.[[w:gụ akwụkwọ | ikpeazụ= Ghate||first=Chetan title= Akwụkwọ Oxford Handbook of the Indian Economy|url=http://books.google.com/books?id=kPYXpHSVbywC&pg =PA373|Ụbọchị=13 Maachị 2012|onye nkwusa=Oxford University Press|isbn=978-0-19-973458-0|pages=373–]] === Mkparịta ụka ya na Ela Bhatt, onye guzobere, otu ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ onwe ya (SEWA) === <small>[[w:cite web|url=http://berkleycenter.georgetown.edu/interviews/a-discussion-with-ela-bhatt-founder-self-employed-women-s-association-sewa|title=Mkparịta ụka ya na Ela Bhatt, Onye guzobere, otu ndị inyom na-arụrụ onwe ha ọrụ (SEWA)| nweta=20 Disemba 2013|Berkley Center for Religion, Peace and World Affairs]]</small> *"…Udo nke ime dị mkpa, mana enwere m mmetụta mgbe niile na ibi ndụ kwa ụbọchị na udo bụ njedebe. Ya mere, n'ezie udo nke mmadụ n'otu n'otu na udo zuru ụwa ọnụ adịghị iche. Ha bụ otu na otu." *"...Ọ bụghị Chineke kere ogbenye na ime ihe ike, ọ bụ mmadụ mere ha. Ịda ogbenye na udo enweghị ike ịdị n'otu." *"Site na ụmụ nwanyị, ihe dị adị na nke dị adị, nke ọdịnala, akụkọ ihe mere eme, ọgbara ọhụrụ na omenala, enyere ohere, kwalite. Nke ahụ bụ ihe ịma aka iweta udo bụ." *" M tolitere n’oge India nwere nnwere onwe, n’ihi mba nke na-alụ ọgụ maka nnwere onwe ya. Ọ bụ oge na-adịghị mma na nke ezi uche dị na ya, na mmụọ nke inwe nchekwube na mmụọ nke Gandhiji butere anyị niile." *"Anyị nọ na-ewughachi mba ahụ, na-ele anya na ọha na eze na-ekpe ikpe ziri ezi. Ọ bụ oge ọtụtụ n’ime anyị na-aga n’obodo nta ka anyị biri n’ebe ahụ. Anyị bụ ọgbọ na-enweghị mgbagwoju anya n'uche anyị maka otu esi eme ihe. Gandhiji gosiri ụzọ ahụ. Ọnọdụ a mere ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na otú anyị si eme ihe." *"... ka m na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na-arụkọ ọrụ ọnụ, nke ndị ọrụ na-arụ ọrụ nke ukwuu nke na-anọghị n'ichepụta iwu ọrụ nchebe, nke ụdị ọ bụla nke nchekwa ọha, ịnweta ikpe ziri ezi, ịnweta ọrụ ego, ihe ọ bụla. Nke ahụ dọbara n'obi m. Ndị ahụ enweghịkwa aha haziri ahazi, ha enweghịkwa ike ime ihe iji chọọ ọgwụgwọ." *"Ụmụnwanyị na-akacha n'ọrụ dị ala." * "[Ya mere], na 1972, anyị malitere SEWA, Òtù Na-ahụ Maka Ndị Ọrụ Na-ahụ Maka Onwe Ha. SEWA n'ọtụtụ akụkụ bụ obere nkọwa nke mpaghara nkịtị, na India na n'ụwa niile." *"SEWA bụ ugbu a nnukwu njikọ na India, yana ndị otu nde ụmụ nwanyị 1.2." *"[SEWA] na-eme ọtụtụ ihe dị iche iche, na-eduga otu SEWA nke gbasara nnwere onwe akụ na ụba maka ndị ogbenye, ụmụ nwanyị, na ndị na-arụrụ onwe ha ọrụ. Abụ m [[w:Hindu|Hindu]], na ihe m na-eme bụ nke etinyere n'ime ọnọdụ ahụ, nke [[w:karma|karma]] dị ka ihe pụtara omume." * "Obodo na-aga n'ụzọ dị iche, oge agbanweela. Ma maka m ụkpụrụ Gandhiji ka bụ etiti, ka dị ndụ ma dị irè." *"SEWA bụ gbasara ndọrọndọrọ ọchịchị, nke ahụ bụkwa isi ihe anyị mere. Ọ bụ maka ịgbanwe nguzozi nke ike maka ndị ogbenye. Nke ahụ apụtala esemokwu mgbe niile, yana nnukwu ndị ọrụ ugbo, ndị na-agbazinye ego, ndị ọrụ ngo, nnukwu ndị ahịa, gọọmentị, mpaghara [[w:panchayats|panchayats]], na ndị ọzọ." *" Ikpe na-ezighị ezi na-eme n'ọtụtụ ọkwa, site na mgbọrọgwụ ahịhịa ruo n'elu. Na otu igodo nke ọhụụ SEWA na omume na-ejikọta ha." * "Usoro achọrọ, dịka ọmụmaatụ maka njikwa, ndekọ ego, mmepe nka na MIS iji gboo mkpa ndị ogbenye na-arụ ọrụ." *"[[w:Microfinance|Microfinance]] bụ ihe atụ kacha mma nke ịga nke ọma n'ụdị mpaghara ụlọ ọrụ sistemụ." *" Ihe anyị na-achọ n'ezie bụ ịdabere na onwe ya, yabụ ka anyị kwesịrị iji tụọ ihe ịga nke ọma. Enweghị m mmasị na okwu ike, mana ịdabere na onwe ya bụ ntọala nke SEWA si abịarute,." *"Mmadụ ọ bụla nwere ihe, ihe ime mmụọ, nke na-eme ka ha chọọ ime nke ọma, iru elu." *" N’ime ndụ m niile, agbagoro m ọrụ ịgbanwe echiche, nke ahụ na-amalitekwa n’otú ndị mmadụ si ahụ ma ghọta nsogbu ndị ahụ." == Banyere Ela Bhatt== ===Ela Bhatt akpa ihe nrite Global Initiative Award=== <small>[[w:Hillary Clinton|Hillary Clinton]], [[w:Secretary of State | Odeakwụkwọ nke steeti]] na emume nturu ugo emere na [[w:Kennedy Center|Kennedy Center]].[[w:kpọtụrụ news|url=http://www.financialexpress.com/news/ela-bhatt-bags-global-initiative-award/712061|title=Ela Bhatt bags Global Initiative Award|ụbọchị=16 Nọvemba 2010| nweta =20 Disemba 2013 |publisher=Financial Express]]</small> * (Bhatt) enyerela ọ bụghị naanị ụmụ nwanyị nọ na India aka mana ụmụ nwanyị South Africa, na Pakistan, Afghanistan, ma kpalie ọtụtụ ndị ọzọ ka ha chọta ụzọ nke ha ga-esi merie ogologo ihe nketa nke ahaghị nhata na ezighi ezi. O enyerela anyị aka iche echiche wee rụọ ọrụ n'ebe ụwa dị mma. "Ya mere, maka onyinye o nyere India na karịsịa ụmụ nwanyị India, na obodo zuru ụwa ọnụ, ọ bụ ihe ùgwù m inye enyi m Ela Bhatt onyinye mbụ [[w: Global Fairness Award | Global Fairness Award]" *Ọrụ ọ rụrụ site n'otu ndị inyom na-arụrụ onwe ha ọrụ abụghị nanị ịchọta ngwọta maka nsogbu ịda ogbenye. N'ọkwa kachasị ya, ọrụ Ela bụ maka izi ezi, inye onye ọ bụla ohere imezu nrọ ya, ka o jiri ike Chineke nyere ya mee ihe n'agbanyeghị otú ọgaranya ma ọ bụ ogbenye, n'agbanyeghị ma ọ na-arụ ọrụ. n'ụlọ ọrụ mmepụta ihe ma ọ bụ n'ụlọ ma ọ bụ n'akụkụ okporo ụzọ. * Ọbụlagodi na ebe ọ kacha sie ike, ndị mmadụ ka ga-enwe ike ịzụlite ebumnuche ha ma duzie ha n'iwulite ndụ ka mma. Ela na SEWA gosikwara na, *Ela Bhatt akwalitela ụzọ echiche ochie wee manye anyị niile ịkwalite ebumnuche anyị gbasara ihe anyị nwere ike ime. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Ela Bhatt]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ela Bhatt]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bhatt, Ela R.}} d48p3z9ginpamp9nnoy1pw958wpqktp Elaine Chao 0 723 10534 2803 2022-10-10T16:58:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q263322]] wikitext text/x-wiki [[Elaine Chao]] Elaine Lan Chao bụ nwanyị ọchụnta ego Amerika na onye bụbu onye ọrụ gọọmentị. Onye otu Republican Party, ọ rụrụ ọrụ dị ka odeakwụkwọ njem nke United States nke iri na asatọ na ọchịchị Trump. ==Ihe ndị okwụrụ== *Dị ka ọ na-adịkarị, mgbe ịlaghachi azụ, akụ na ụba na-ewe ọbụna nzọụkwụ ndị ọzọ n'ihu ==Edensibia== https://www.brainyquote.com/quotes/elaine_chao_794239 bm9vxg0v7iqoojkxat1qso99lwx9i1e Elaine Goodale Eastmau 0 724 2805 2804 2022-10-10T11:30:15Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:ELAINE GOODALE EASTMAN.jpg|thumb|Elaine Goodale Eastman]] ''[[w: Goodale Sisters|Elaine Goodale Eastman]]''' (1863–1953) bụ [[w:United States | American]] [[w:|onye na-ede uri]] ya na nwanne ya nwanyị [[w:|Dora Read Goodale]] . Ụmụnna nwanyị ndị ahụ bipụtara abụ mbụ ha dị ka ụmụaka ka bi n'ụlọ, ma tinye ha na [Edmund Clarence Stedman]''s classic ''An American Anthology'' (1900). == Okwu Ndi Okwuru == *"A na-enye amara gị dị aghụghọ n'ụzọ dị ịtụnanya,<br>Mmasị m agaghị ekwe ka ị dị, , <br>Mgbe ahụ adala mbà otú ahụ 'twixt ụwa na elu-igwe,<br>O ocha anemone!" ** ''Anemone''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 26. *"Ifuru kpakpando, nke na-esighi ike,<br> Dabere n'elu n'amara ikuku,<br>Nwa agbọghọ na-acha ọcha, nke chara acha juru,<br> Ihere na-adaba ihu ọma ya." ** ''Okooko osisi mbụ''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 874. *"Dị ọcha ma zuo oke, arbutus na-atọ ụtọ<br> Ejima ya nwere agba agba agba." ** ''Okooko osisi mbụ''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 39. *"Na-agbapụ nkume ndị dị n'akụkụ oké ọhịa<br> Na ire ọkụ na-agba ọsọ site na mgbada ruo n'ókè,<br>Ma ọ bụ na-agbaba n'ime ọchịchịrị onyinyo, <br> Ọkụ na-ere ọkụ n'ime anyanwụ ya na-agba ifuru; anyanwụ,<br>Ara, na-añụ onye ọ bụla<br>Na mma gypsy zuru oke ma dịkwa mma,—<br> Ahụ ike na-acha uhie uhie na Columbus!" ** ''Columbine''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 124. *"Nature lies gbarọrọ agbagọ, chanwụrụ,<br> Na egbugbere ọnụ ya nke ahụ ahụ́ ọkụ na-ekewa,—<br>Kwuo ụbọchị ka ọkpụkpụ ahụ na-ada ada,<br> Na-eru nso n’obi ya e kechiri ekekọta; ezi ọla-edo di ọcha ;<br>Ị bịa ngwa ngwa, dị ike na nke efu,<br> Ụdị akụ̀ niile nke ga-abụ,—<br> Goldenrod!" ** ''Goldenrod''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 326. *"Ọnwụ n'ime nkụ,—<br>N'egbugbere ọnụ ọnwụ na-achacha ọbara ọbara; br>Onye na-eguzo kacha elu n'ike;<br> Iji gosi na ndụ site na mmụọ na-abịa<br>O nyere anyị ifuru na-enweghị mkpụrụ obi!" ** ''Ọkụ India'', Stanza 4; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 391. *"The akara na guerdon nke akụ na ụba untold<br>Anyị na-ejikọta na ọhịa apịtị marigold." ** ''Mkpụrụ ego nke okike''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 495. *"With careless joy we thread the woodland ways<br>And reach her wide domain.<br>Thro' sense of energy and beauty, free as air.<br>We feel our savage kin, <br>And such alone with conscious pụtara iyi<br>Moccasin nke India!" ** ''Moccasin Flower'', kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 519. ==Njikọ mpụga== [[W:|Elaine Goodale Eastman]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Elaine Goodale Eastman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Eastman, Elaine Goodale}} g8hoy4srzkfizxx9bn3vsz8vhfbhfbm Eleanor Farjeon 0 725 10535 2809 2022-10-10T16:58:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q258669]] wikitext text/x-wiki [[Eleanor Farjeon]] Eleanor Farjeon bu onye odee bekee na -ede Akwukwo umuaka,ejije,abu ,Nakwa ederede mmadu na ihe ndi megoro eme. ==Okwu ndi okwuru== *"Achorom ibu ezigbo mmadu" *"o na_awu m akpataoyi mgbe busu na-ahu ihe m na-ahu" ==EDENSIBIA== https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=eleanor+farjeon+quotes&oq=Eleanor+farjeon+quotes&aqs=heirloom-srp.0.0l1 pipeunpmpd06c962kqqgga4lemz3tki Eleanor H. Porter 0 726 10536 2812 2022-10-10T16:58:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q235368]] wikitext text/x-wiki [[Eleanor H. Porter]] [[Usòrò:EleanorH.Porter.jpg|thumb|right|250px|Ihe ndị nwoke na nwanyị chọrọ bụ agbamume]] '''[[w:Eleanor H. Porter|Eleanor Hodgman Porter]]''' (Desemba 19, 1868 - Mee 21), 1920) bụ onye America onye edemede akwụkwọ ụmụaka. == Ọrụ== ===''[[w:Pollyanna|Pollyanna]]'' (1913)=== *Ọ bụ ihe ọchị ka nkịta na nwamba si mara ihe dị n'ime mmadụ karịa ndị ọzọ, ọ bụghị ya? **Pollyanna * Oriakụ Snow ebiela afọ iri anọ, na iri na ise n'ime afọ ndị ahụ ọ nọ na-arụsi ọrụ ike na-achọ ka ihe dị iche iche iji nweta oge dị ukwuu iji kporie ndụ dịka ha dị. *... nnukwu ikpo okwute abụrụla ụlọ, ọ nweghịkwa ịbụ ụlọ ebe obibi. Ọ na-ewe obi nwanyị, ma ọ bụ ọnụnọ nwata iji mee ụlọ ... ** John Pendleton == Njikọ mpụga == *[http://www.gutenberg.org/ebooks/search.html/?default_prefix=author_id&sort_order=downloads&query=200 Ọrụ Eleanor H. Porter] na [[w:Project Gutenberg|Project Gutenberg]] {{DEFAULTSORT:Porter, Eleanor H.}} 2bl30j7vl3rlwa3q0gw79zfikq589o5 Eleanor Roosevelt 0 727 13844 10537 2023-07-05T22:48:49Z Akseli-veli 430 File wikitext text/x-wiki [[File:Eleanor_Roosevelt_portrait_1933.jpg|thumb|Eleanor Roosevelt (1933)]] '''Anna Eleanor Roosevelt''' onye a mụrụ n'afọ 1884 ma nwụọ n'afọ 1962 bụ ọnye ama ama n'ihe gbasara ndọrọndọrọ ọchịchị nakwa ọnụ na-ekwuchịte ndị ana-akpagbu nke mba Amerịka. Ọ mechara bụrụ [[first lady of the United States]] bido n'afọ 1933 ruo n'afọ 1945, mgbe di bụ [[Franklin D. Roosevelt]] bụ onyeisi ala mba Amerịka nke ugboro anọ, Nke a mere ka ọ bụrụ nwunye onyeisi ala kacha nọọ "The giving of love is an education in itself."<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Eleanor_Roosevelt</ref> ===Ihe o kwuru=== "Lota mgbe ọbụla na ị nwere ikike ị bụ mmadụ, ị kwesịrị ị bụ mmadụ." "Aga ebiriri ndụ ma dobe juọ ese maka gbasara ndụ , mmadụ agaghi gbakọta ndụ azụ." "Site na-ịnye ndị ọzọ ọṅụ gbaa mbọ chee maka ọnụ ị ga-enye.". <ref>https://www.marieclaire.com/celebrity/a11250/eleanor-roosevelt-quotes/#:~:text=%22A%20woman%20is%20like%20a,until%20it's%20in%20hot%20water.%22&text=%22Do%20one%20thing%20every%20day,leave%20footprints%20in%20your%20heart.%22</ref> ==Ebemsidee== l9v0ansf7shfph9wga7rmpxak84ccvj Eleanor Taylor Bland 0 728 10538 2818 2022-10-10T16:58:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5354401]] wikitext text/x-wiki [[Eleanor Taylor Bland]] '''Eleanor Taylor Bland''' Eleanor Taylor Bland bụ onye Africa-American odee nke akụkọ ifo mpụ. Ọ bụ onye okike nke Lincoln Prairie, onye uwe ojii Illinois Marti McAllister. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Nwa nwanyị, olee ebe ị nọ n'abalị ụnyaahụ? Echere m ruo mgbe Arsenio gwụchara.' na 'Ị na-arụ ọrụ gị. Ị na-eme ya nke ọma. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/172411.Eleanor_Taylor_Bland</ref> ===Ebenside=== kj0dmh8g268bd6e2qdqw1rxmnjzyvkw Elechi Amadi 0 729 10539 2823 2022-10-10T16:58:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2001410]] wikitext text/x-wiki [[Elechi Amadi]] Onye odee na onye agha Naijiria. Ọ bụbu onye otu ndị agha Naịjirịa. Ọ bụ onye dere egwuregwu na akwụkwọ akụkọ gbasara ndụ obodo Africa, omenala, nkwenye, na omume okpukpe tupu ya na mba ọdịda anyanwụ nwee mmekọrịta. ==Okwu ndị Okwuru== *Ndị nzuzu na-eme ka m were iwe mana ọtụtụ ndị mmadụ bụ ndị nzuzu, nke a dabara m. Ọ mere ka ọ dịrị m mfe ịkpata ihe e ji ebi ndụ. *Ihe ndị mmadụ na-ekwu banyere gị, ihe ọma ma ọ bụ ihe ọjọọ, adịchaghị mkpa ka ihe ị bụ. *Ọ dịghị mmalite ime ma ọ bụ ọgwụgwụ nke mmụta; Ọ dịghị mmalite nke mmụta ma ọ bụ ọgwụgwụ nke omume. ==Edensibia== *https://quotessayings.net/topics/elechi-amadi/ hy3u81ssrbs3oafzkv1v8b3xa3vdif4 Electricity 0 730 18200 2828 2024-02-20T19:46:54Z Yann 674 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:REA lineman.jpg]] → [[File:A Rural Electrification Administration cooperative lineman at work in Hayti, Missouri.jpg]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nikola Tesla, with his equipment Wellcome M0014782.jpg|thumb|Mmadụ nwere ike [[w:ebu amụma|ebu amụma]] na [[w: Daniel|Daniel]] [[w:obi|obi]] na ndị ọrụ ọkụ eletrik nwere nkà ga-edozi agha ndị dị nso [[w:n'odinihu| n'ọdịnihu]]. Ma nke a bụ nke kacha nta. Na mmetụta ya na [[w: agha|agha]] na [[w:|udo]], ọkụ latrik na-enye ọtụtụ ohere [[w: karịrị|karịrị]] na ohere dị ebube karịa. [[W: Nikola Tesla|Nikola Tesla]]]] [[Usòrò:Yablochkov_candles_illuminating_Avenue_de_l%27Opera_ca1878.jpg|thumb|200px|N'afọ 1881, Edison wuru ọdụ ọkụ eletrik na [[w:Pearl Street (Manhattan)|Pearl Street]] na [[w: Manhattan|Manhattan (tan]]) na [[w: Manhattan|Manhattan (tan])] [w:Holborn|Holborn]] na [[w: London|London]]. N'ime otu afọ, ọ na-ere ọkụ eletrik dị ka ngwa ahịa. Otu afọ ka e mesịrị, moto eletrik mbụ na-anya igwe na-emepụta ihe. Ma ka ọ na-erule 1900, ihe na-erughị 5% nke ike ịnya ụgbọ ala n'ụlọ ọrụ America na-abịa site na igwe eletrik. Afọ nke uzuoku nọgidere. [Tim Harford]] [[Usòrò:A Rural Electrification Administration cooperative lineman at work in Hayti, Missouri.jpg|thumb|200px|Na mmalite nke [[w: great depression|Great Depression]], imirikiti ime obodo n'ofe [[w: United States|United States]] enwechaghị ohere ma ọ bụ enweghị ọkụ eletrik. Ọnụ ego ijikọ na ahịrị eletrik nkeonwe dị oke mma nke ukwuu nke na ọtụtụ obodo ime obodo tụgharịrị n'ịhazi n'etiti onwe ha ka ha chọta ụzọ okike maka nrụpụta eletrik. N'afọ 1935, gọọmentị etiti hibere ụlọ ọrụ [[w:Rural Electrification Administration|Rural Electrification Administration]] (REA) iji kwado nguzobe ụlọ ọrụ na-ahụ maka ọkụ eletrik n'ime ime obodo. N'ime iri afọ ndị sochirinụ, atumatu a gbanwere ndụ ime obodo nke ọma, na-agbasa ọkụ eletrik na azụmahịa ime obodo, ugbo, ụlọ akwụkwọ, na ezinụlọ ma guzobe nnukwu netwọk nke ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ na-aga n'ihu na-enye ọrụ n'ime ime obodo taa. ~ ''Emmemme Akụkọ Oral Ndịda'']] '''[[w:Electricity|Electricity]]''' bụ okwu n'ozuzu nke gụnyere ihe dị iche iche dị iche iche sitere na ọnụnọ na mgbaba ọkụ latrik. Ndị a na-agụnye ọtụtụ ihe omume a na-amata ngwa ngwa, dị ka àmụmà, ọkụ latrik na-erugharị na ọkụ latrik na waya latrik. Na mgbakwunye, ọkụ latrik na-agụnye echiche ndị a na-amachaghị nke ọma dị ka oghere electromagnetic na induction electromagnetic. == Okwu okwuru == * Ma gbaa ogbunigwe na China ebe a<br>Jiri ntu egbe nwere ọmịiko. ** [[W: Samuel Butler (onye na-ede uri)|Samuel Butler]], ''Hudibras'', Nkebi II (1664), Canto III, ahịrị 295. * Na-akụ agbụ latrik nke ejiri kee anyị n'ọchịchịrị. ** [[W: Onyenwe Byron|Onyenwe Byron]], ''[[w:mme njem|Mme njem nke nwata Harold]]'', Canto IV (1818), Stanza 23. * Ịchịkwa [[w: ọkụ|ọkụ]] bụ nnukwu ihe ịma aka siri ike. Nnyocha anyị egosila na site n'itinye nnukwu ubi [ọkụ latrik], anyị nwere ike igbochi ọkụ ngwa ngwa. Anyị nwere nnọọ obi ụtọ maka nsonaazụ mpaghara nyocha a na-adịbeghị anya. ** Ludovico Cademartiri, Nzukọ Mba 241st & Ngosipụta nke American Chemical Society; dị ka e hotara na [https://phys.org/news/2011-03-flame-electrical-blaster-extinguish.html "Ịkụnye ire ọkụ: Igwe eletrik 'blaster' nwere ike inye ụzọ ọhụrụ iji gbanyụọ ọkụ"], "American Chemical Society '', ''Phys.org'', (March 28, 2011). * Anyị ga-eme ka ọkụ latrik dị ọnụ ala nke na ọ bụ naanị ndị ọgaranya ga-agba kandụl ọkụ. ** [[W: Thomas Edison|Thomas Edison]], na nkwupụta nye onye nta akụkọ n'oge ngosi mbụ ọha na eze nke incandescent ya (31 December 1879), dị ka e hotara na '' Chronology of Americans and the Environment '' (2011) nke Chris J. Magoc dere. , p. 46. * N'afọ 1881, Edison wuru ụlọ ọrụ na-enye ọkụ latrik na [[w:Pearl Street (Manhattan)|Pearl Street]] na [[w:Manhattan (borough)|Manhattan]] na [[w:Holborn|Holborn]] na [[w: London|London] ]. N'ime otu afọ, ọ na-ere ọkụ latrik dị ka ngwa ahịa. Otu afọ ka e mesịrị, moto latrik mbụ na-anya igwe na-emepụta ihe. Ma ka ọ na-erule 1900, ihe na-erughị 5% nke ike ịnya ụgbọ ala n'ụlọ ọrụ America na-abịa site na igwe latrik. Afọ nke uzuoku nọgidere. ** Tim Harford, [https://www.bbc.com/news/business-40673694 "Gịnị kpatara ọkụ eletrik agbanweghị ozugbo?"], BBC, (21 August 2017). * Ọ̀ bụ eziokwu—ka ọ̀ bụ ná nrọ m rọrọ—na site n’ọkụ latrik, ụwa ihe na-akpata aghọọla nnukwu akwara, na-ama jijiji ọtụtụ puku kilomita n’oge iku ume? Kama, gburugburu ụwa bụ nnukwu isi, ụbụrụ, mmuo nwere ọgụgụ isi: ma ọ bụ anyị ga-asị na ọ bụ n'onwe ya echiche, ọ dịghị ihe ọzọ ma echiche, na ọ bụghịkwa ihe nke anyị rọrọ ya. ** [[W: Nathaniel Hawthorne|Nathaniel Hawthorne]], '' Ụlọ nke Gables asaa '' (1851), '' The Flight of Two Owls ''. * Enweghị ọkụ latrik, a gaghị enwe nkà. ** [[W:Nam June Paik| Nam June Paik]], na [https://web.archive.org/web/20111019023556/http://www.wallpaper.com/art/nam-june-paik-retrospective-liverpool/5045"Nam June Paik retrospective, Liverpool" nke Emma O'Kelly dere na ' ' Akwụkwọ ahụaja'' (20 Disemba 2010)]. * Mee ngwa ngwa mmekọrịta dị nro site na mkpụrụ obi gaa na mkpụrụ obi,<br>Na-eku ume site na Indus ruo n'osisi. ** [[w: Alexander Pope|Alexander Pope]], ''Eloise to Abelard'' (1717), ahịrị 57. * M ga-etinye eriri gburugburu ụwa<br>N'ime nkeji iri anọ. ** [[W: William Shakespeare|William Shakespeare]], ''[[w:A midsummer night's dream|A Midsummer Night's Dream]]" (c. 1595-96) * Dịkwa ka àmụmà, nke na-akwụsị ịdị<br>Ere onye nwere ike ịsị "Ọ na-amụba." ** [[W: William Shakespeare|William Shakespeare]], ''[[w: Romeo and Juliet|Romeo and Juliet]]'' (1597), Act II, ọnọdụ 2, ahịrị 119. * Ná mmalite nke [[w:oke ida mba obi|Oké ịda mbà n’obi]], ihe ka n’ọnụ ọgụgụ n’ime ime obodo n’ofe [[w: united States|United States]] enwechaghị ike inweta ọkụ latrik . Ọnụ ego ijikọ na ahịrị latrik nkeonwe dị oke mma nke ukwuu nke na ọtụtụ obodo ime obodo tụgharịrị n'ịhazi n'etiti onwe ha ka ha chọta ụzọ okike maka nrụpụta latrik. N'afọ 1935, gọọmentị etiti hibere ụlọ ọrụ [[w:Rural Electrification Administration|Rural Electrification Administration]] (REA) iji kwado nguzobe ụlọ ọrụ na-ahụ maka ọkụ latrik n'ime ime obodo. N'ime iri afọ ndị sochirinụ, atumatu a gbanwere ndụ ime obodo nke ọma, na-agbasa ọkụ latrik na azụmahịa ime obodo, ugbo, ụlọ akwụkwọ, na ezinụlọ ma guzobe nnukwu netwọk nke ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ na-aga n'ihu na-enye ọrụ n'ime ime obodo taa. ** '' Mmemme akụkọ ihe mere eme nke ndịda '', UNC Center maka ọmụmụ nke South America, * '''Mmadụ pụrụ iji obi ike [[w: Daniel | Daniel]] buo amụma na ndị ọrụ ọkụ latrik nwere nkà ga-edozi agha ndị a na-enwe n'ọdịnihu dị nso.''' Ma nke a kasị nta. Na mmetụta ya n'ebe agha na udo dị, ọkụ latrik na-enye ohere dị ukwuu ma dị ebube karịa. Iji kwụsị agha site na izu oke nke injin mbibi naanị, nwere ike iri ọtụtụ narị afọ na narị afọ. A ghaghị iji ụzọ ndị ọzọ mee ka njedebe dị ngwa ngwa. ** [[W: Tesla|Nikola Tesla]], na [http://www.tfcbooks.com/tesla/1905-01-07.htm "Nnyefe nke ike eletrik na-enweghị wires dị ka ụzọ maka ịkwalite udo" na '' Electrical World na Injinia '' (7 Jenụwarị 1905)). * ''Ọkụ Latrik, mgbe ọ gafechara n'ụwa na-aga na mpaghara dị iche iche nke otu ma na-esi n'ebe ahụ laghachi azụ n'ebe ọ ga-apụ na ike na-adịghị ebelata." loops yiri nke a na-ahụ na eriri na-ama jijiji. Iji gafere dum anya nke ihe dị ka puku kilomita iri abụọ na ise, hà nhata gburugburu ụwa, nke ugbu a na-achọ oge ụfọdụ, nke m chọpụtara. N'inye ihe ọmụma a, ọdịdị ekpughere otu n'ime ihe nzuzo ya kachasị ọnụ ahịa, nke ihe na-enweghị atụ ga-esi na mmadụ pụta. ''Ihe ndị bụ́ eziokwu dị na njikọ a tụrụ nnọọ n'anya, nke na ọ ga-adị ka a ga-asị na Onye Okike, n'onwe ya, ejirila latrik rụọ ụwa a nanị maka ime ka anyị nwee ike ịrụpụta ihe ndị dị ebube, bụ́ ndị, tupu m achọpụta ya, ọ na-apụghị ịtụrụ ime site na ya. echiche kachasị njọ.'' ** [[W: Tesla|Nikola Tesla]], na "Nnyefe nke ike latrik na-enweghị wires dị ka ụzọ maka ịkwalite Udo" na '' Electrical World and Engineer '' (7 Jenụwarị 1905). * Gaa makụọ enyi gị nwanyị! Ma ọ bụ ọ bụrụ na i nweghị, gaa chọta otu! Ị gaghị ahụ ihe ndụ pụtara na ọkụ latrik! ** [[w: Pex Tufvesson | Pex Tufvesson]], "Mahoney nke "Kaktus & Mahoney" na ajụjụ ọnụ [http://www.remix64.com/interview_mahoney.html na Remix64 (26 Septemba 2001)]. ===''Syclopedia ọhụrụ nke Hoyt nke okwu bara uru''=== :<small>Nkwupụta a kọrọ na ''[[Wikisource: Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations (1922)|Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations]]'' (1922), p. 218-19.</ obere> * Mgbatị, maka asọmpi na asọmpi, Waya, <br> Ụzọ zoro ezo maka Nwa nke ọkụ—<br>N'elu oghere ya dị jụụ zitere,<br>Swifter karịa Ariel mgbe ọ bụla gara,<br>Site na kọntinent gaa na kọntinent. ** [[W: William Henry Burleigh|William Henry Burleigh]], ''The Rhyme of the Cable''. * Ebe nchekwa dị jụụ nke Franklin na-arịgoro n'elu igwe,<br>Na-eme ka ọkụ na-akụda mmụọ nke o si n'ebe ahụ gbasaa. ** [[W: Onyenwe Byron|Onyenwe Byron]], ''Age of Bronze'', V. * Na stoic Franklin's energetic shade<br>Roed na àmụmà nke aka ya wepụrụ. ** [[W:Lord Byron|Lord Byron]], ''Age of Bronze'', VIII. * Iji tinye ihe n'úkwù gburugburu ụwa. ** [[W: George Chapman|George Chapman]], ''Bussy d'Ambois'', Act I, ọnọdụ 1. * Nnukwu injin nke ọmarịcha nri na mgbagwoju anya, igwe dị ka ngwaọrụ ndị Titans etinyere n'aka gị. Nke a ígwè ọrụ, na ya mpụga ákwà otú oke na otú exquisitely gbanwee, na n'ime ya ákwà na-eme ka ọhụrụ ụdị echiche, ọhụrụ ụzọ iche echiche banyere ndụ. ** [[W: Charles Ferguson|Charles Ferguson]], adreesị a kọrọ na ''Stevens' Indicator'', Mpịakọta XXXIV. Nọmba 1 (1917). * N'agbanyeghị nnwale m nwere na ọkụ eletrik, égbè eluigwe na-adaba n'okpuru imi na afụ ọnụ anyị; ma onye ọchịchị aka ike, e nwere otu nde anyị ka na-agba mbọ ịnapụ mkpanaka ya. ** [[W: Benjamin Franklin|Benjamin Franklin]], kwuo banyere ihe odide Tubgot n'akwụkwọ ozi o degaara Felix Nogaret, onye sụgharịrị ahịrị ahụ gaa na French. * Mana Franklin enweghị atụ! Kedu ihe ole na ole<br>nwere ike ịtụ anya iso ndị dị ka gị. ** [[W: Philip Freneau|Philip Freneau]], ''Na Ọnwụ nke Benjamin Franklin''. * Otu nde obi ebe a na-echere oku anyị,<br> Ndị niile gba ọtọ na-ekwu okwu dị anya—<br>A sị m na m nwere ike ịkpọ ha niile<br> Ma nwee ụfọdụ ozi nnabata maka onye ọ bụla. ** [[W: Christopher Morley|Christopher Morley]], ''Nke ndekọ ekwentị'', na ''The Rocking Horse''. * An ideal's love-fraught, imperious call<br>That bids the spheres become articulate. ** [[W: Josephine Peabody|Josephine L. Peabody]], ''Ikuku''. * Nke a bụ ihe ịtụnanya nke eluigwe na ala:<br> Ịtụgharị echiche gafefe elu igwe—<br> Ozi ụfọdụ dị arọ, ma ọ bụ mkpu na-agụsi agụụ ike,<br>Ọ dịghị mkpa; the element rehearse<br>Okwu ngwa ngwa nke mmadụ, okwu ya na-agafe <br> Igwe mbara igwe dị ka nnụnụ na-efe efe na-efegharị<br> Na-atụghị anya, ruo mgbe, rute n'elu,<br>Aka dị ngwa na-apụnara ozi terse. ** [[W: Josephine Peabody|Josephine L. Peabody]], ''Ikuku''. * ''Eripuit cælo fulmen, mox sceptra tyrannis.'' ** Ọ napụrụ égbè eluigwe n'elu igwe, mkpanaka eze n'aka ndị ọchịchị aka ike. ** [[w: Anne Robert, Baron de Laune|Anne Robert Jacques Turgot, Baron de Laune]], ihe edere maka bust Houdon nke Benjamin Franklin. Lee [[w:condorcet|Condorcet]], ''Ndụ nke Turgot'', p. 200. Ed. 1786. ''Eripuit fulmenque Jovi, Phœboque sagittas.'' Mgbanwe site na Anti-Lucretius. I. 5. 96, nke Kadịnal ee Polignac. Eripuit Jovi fulmen viresque tonandi. [[W:Marcus Manlius|Marcus Manlius]], ''Astronomica'', I, 104. Line nke Frederick von der Trenck kwuru na ikpe ya n'ihu Ụlọikpe Revolutionary nke Paris (July 9, 1794). Lee Gartenlaube, ''Oge Ikpeazụ nke Baron Trenck''. * [[W: Russia|Russia]] bụ ike [[w:ike|ike]] kacha ukwuu. Obodo nwere usoro ike pụrụ iche, otu n'ime ndị isi na-emepụta ọkụ eletrik na ịnye ya n'ahịa ụwa. Nke a bụ nsonaazụ nke ịrụsi ọrụ ike na [[w: ọkachamara|ọkachamara]]. Onye ọ bụla n'ime gị (onye ọrụ mgbagwoju anya ike) na-eme ihe niile iji hụ na usoro ike nke obodo ahụ na-adịgide adịgide. ** [[W: Mikhail|Mikhail Mishustin]] (2021) zoro aka na: "[https://tass.com/economy/1379173 Russia bụ otu n'ime ndị isi ụwa niile na ọkụ eletrik - PM Mishustin]" na '' TASS '', 22 Disemba 2021. ==Njikọ Mpụga== [[W: Electricity|Electricity]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Electricity|Electricity]] na Wikiquote. ay9856k8b8m387820ritduogcpt0j5n Elias Jengo 0 731 2830 2829 2022-10-10T11:34:03Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Elias Jengo]] '''Elias Jengo''' Prọfesọ Elias Eliezar Jengo zụrụ ọzụzụ dịka onye nkuzi nka na Mahadum Makerere na na Mahadum Kent State, tupu ya agụchaa akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ na ngalaba nke Educational Technology na Mahadum Sir George Williams (nke bụ Concordia ugbu a) na Montreal, Canada. Ọ kụziri na Mahadum Dar es Salaam site na 1969 ruo mgbe ọ lara ezumike nká na 1996. Ọ na-akụzi ihe osise, eserese, akụkọ ihe mere eme nke Africa nke oge a, na akụkọ ihe mere eme nke ụwa n'oge oge. Ọ bụkwa onye ode akwụkwọ na onye na-ese ihe nke gosipụtara n'ụlọ na mba ofesi. Enyere Prọfesọ Jengo onyinye Fulbright a ma ama dị ka Ọkà mmụta na ebe obibi na Stark College campus nke Kent State University site na Septemba 2004 ruo June 2005, ma jee ozi dị ka onye isi oche nke East Africa Art Biennale Association kemgbe 2003. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"M na-eke onwe m. Anaghị m agba ire eserese. Ma enweghị m ihe osise ochie m, ebe ọ bụ na a zụtala ha niile. Ha nọ n'ụwa niile ugbu a. Ma anaghị m eke maka ego. M na-eke maka onwe m, maka ezinụlọ m. " <ref>https://www.nafasiartspace.org/category/articles/page/2/</ref> ===Ebenside=== ru4ox8g2bu0m2kcb7o5wezjrroj6kxb Elif Shafak 0 732 18163 10540 2024-02-08T15:38:56Z Atso Costa 665 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:ElifShafak Ask EbruBilun Wiki cropped.jpg|thumb|Elif Shafak (2012)]] ''[[w:Elif Shafak|Elif Shafak]]''' (a mụrụ Ọktoba 25, 1971) bụ onye akwụkwọ akụkọ Turkish-British, onye edemede, agụmakwụkwọ, ọkà okwu ọha na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ bụ n'ihi ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara - anyị na, n'ụzọ dị mwute, na-aghọwanye ndị agbụrụ. Atụmanya ahụ yiri ka onye edemede si n'ebo ọ bụla aghaghị ịkọ akụkọ nke ebo ahụ. Abụ m Turkish kamakwa ọtụtụ ihe ndị ọzọ. Maka m, echiche bụ ọchịchọ ịgafe oke. Mgbe anyị na-ede, anyị nwere ike ịbụ otutu." ** Mgbe a na-atụ anya ka ọ dee akụkọ gbasara ndị Alakụba mwute na [https://www.theguardian.com/books/2017/feb/05/elif-shafak-turkey-three-daughters-of-eve-interview"Elif Shafak : 'Mgbe ụmụ nwanyị kewara, ọ bụ ọnọdụ nwoke na-erite uru'' na The Guardian (2017 Feb 5) * "Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-ajụ: gịnị kpatara ụfọdụ ụmụ nwanyị ji ahọrọ ikpuchi isi ha? Anyị ga-aghọta nke a na ajụjụ ndị ọzọ. Nke a bụ otu n'ime ihe ịma aka kasịnụ maka ụmụ nwanyị taa. Ihe na-echegbu onwe ya bụ na mgbe a na-ekewa ụmụ nwanyị n'ụdị ọ bụ. ọnọdụ ọnọdụ - ndị nna ochie - na-erite uru. " ** Na inwe agwa nwanyị yi akwa mkpuchi nke mkpesa na [https://www.theguardian.com/books/2017/feb/05/elif-shafak-turkey-three-daughters-of-eve-interview"Elif Shafak: 'Mgbe ụmụ nwanyị kewara, ọ bụ ọnọdụ nwoke na-erite uru'' na The Guardian (2017 Feb 5) * "Amụtara m ịña ntị na ndị na-agụ akwụkwọ ma ọ bụghị na ara ara ... N'ihi na ịbụ onye edemede na Turkey dị ka a na-esusu ọnụ na otu ntì na ịma aka na nke ọzọ." ** Na ilekwasị anya na ndị na-agụ ya na [https://www.theguardian.com/books/2019/sep/16/elif-shalak-i-thought-the-british-were-calm-about-politics-booker-prize - Shortlist "Elif Shafak: 'Echere m na ndị Britain dị jụụ maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụghịkwa'"] na The Guardian (2019 Sep 16) * "Ahụla m ọtụtụ ụmụ nwanyị tolitere na Turkey bụ ndị na-enweghị ike iweta onwe ha iji ñụọ iyi na Turkish. Ma na bekee ha na-eji F-word mgbe niile. Ide ihe dị otú ahụ nye m." ** N'ịtụle ederede na nnwere onwe nke ụmụ nwanyị Turkey chọtara n'asụsụ ọzọ na [https://www.theguardian.com/books/2019/sep/16/elif-shalak-i-thought-the-british-were- calm-about-politics-booker-prize-shortlist “Elif Shafak: 'Echere m na ndị Britain na-adị jụụ maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụghịkwa'"] na The Guardian (2019 Sep 16) == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Elif Shafak]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Elif Shafak]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Shafak, Elif}} 4tmkjr9tqfv0r5v93ku8z5vc0x8mcuz Eliza Acton 0 733 10541 2836 2022-10-10T16:59:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q542825]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:ActonFish.jpg|thumb| sitere na '' Cookery Modern for Private Families'' nke Eliza Acton dere (London: Longmans, Green, Reader, and Dyer, 1871. p. 48.)]] '''[[w:Eliza Acton|Elizabeth "Eliza" Acton]]"" ([[w:|Eprel 17]], [[w:|1799]] - [[w:|February 13]], [[w:|1859]]) bụ onye bekee onye na-ede uri na osi nri bụ onye mepụtara otu n'ime akwụkwọ nri mbụ nke mba ahụ gbadoro anya na onye na-agụ ụlọ kama ịbụ ọkachamara na-esi nri ma ọ bụ isi nri, '' Modern Cookery for Private Families ''. N'ime akwụkwọ a, o webatara omume ugbu a nke ụwa niile nke idepụta ihe ndị e ji esi nri ma tụọ aro oge isi nri n'usoro nri ọ bụla. == Okwu Ndi Okwuru == === ''Abụ'' (1826) === * N'ebe obibi Mma, ihe niile dị mma,<br>Na ọgaranya, iji merie ọnụ ọchị ya na-atọ ụtọ gbalịsiri ike; *"Ma ike n'ike ọgwụgwụ n'ogologo ogbenye Mma na-ehi ụra,<br>Ma mgbe ọ zuru ike, ike gwụrụ ya nke ukwuu,<br> Enweghị mmasị n'ebe oriọna ọ hụrụ n'anya gbawara,<br>Na-emenyụ ọkụ ya na ọmarịcha ìhè." === "Nye Caroline" (1826) === *"Iji merie, Caroline hụrụ n'anya site na gị,<br>Otu echiche, n'ime afọ mgbe anyị ga-ekewapụ be --<br>--Sever'd, eleghị anya, site na ebili mmiri ndị ahụ miri emi, nke na-awụsa<br>Ha na-atamu ntamu billowy. gburugburu ala mmiri anyị, --<br>N'ihi nke a, m na-awagharị gburugburu ụta nke Abụ,<br> Ike gwụrụ m, na jụrụ arịrịọ ogologo ogologo,<br>Na nke Muses chọsiri ike na ụda obi umeala. Site na okpueze bara ụba nke ha, otu nwa osisi dị mfe naanị:<br>Ha tụpụrụ ata ahịhịa ha na m,<br>Ma otu a ka m jikọtara ha n'amaokwu nye gị!" ==Njikọ mpụga== [[W:|Elisa Acton]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Elisa Acton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Acton, Eliza}} l55hf0oldvsp2q8co9rrlcudm1fum5m Eliza Calvert Hall 0 734 12158 10542 2022-10-15T12:55:47Z Minorax 70 fix lint wikitext text/x-wiki ''[[w:Eliza Calvert Hall|Eliza Caroline "Lida" Obenchain]]"" (née '''Calvert''') (Februari 11, 1856 - Disemba 20, 1935) bụ onye odee America, ikike ụmụ nwanyị. onye na-akwado na onye na-akwado ya site na [[w: Bowling Green, Kentucky | Bowling Green]] na ọdịda anyanwụ [[w: Kentucky | Kentuky]] na United States. Lida Obenchain, onye ji aha mkpịsị akwụkwọ na-ede ''[[w:Eliza Calvert Hall|Eliza Calvert Hall]]''' kwadoro ikike nwanyị ịlụ di na nwunye na ịgba alụkwaghịm, maka nwanyị lụrụ nwanyị inwe ihe onwunwe na dee akwụkwọ ikike. kewapụ onwe ya na di ya n'ọrụ akụkọ ifo ya na iberibe echiche ya. Ọrụ a kacha mara amara bụ '' Aunt Jane nke Kentucky '' nke nwetara ọkwa ọzọ mgbe Onye isi ala United States [Teddy Roosevelt] tụrụ aro ndị America akwụkwọ a n'oge okwu. == Okwu Ndi Okwuru== *"Ọ bụ naanị akụkọ ifo nke ndị nkịtị ka a na-ekwu n'asụsụ nkịtị nke agadi nwanyị." **[http://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=ugAZAAAAYAAJ&oi=fnd&pg=PA50&dq=unt+jane+of+kentucky&ots=Oaz4lMOoks&sig=_ET0k7b6BWOlRwCqW5Qja3baNvg#se Ụlọ Nzukọ, Eliza Calvert (1910). "Okwu mmalite". Ahụmahụ Sally Ann. G. Patrick Nelson gosipụtara, Theodore Brown Hapgood. Boston: Obere, Brown na Ụlọ ọrụ. pp. v - xii.] ** Nkọwa Lida Obenchain banyere akụkọ ya ama ama mgbe ahụ '' Ahụmahụ Sally Ann ''. === Nwanne nne Jane nke Kentucky (1907) === ''Aunt Jane nke Kentucky'', nchịkọta akụkọ mkpirisi itoolu e debere na ime obodo ọdịda anyanwụ Kentucky na njedebe narị afọ nke 19, na-akọ akụkọ nwanne nne Jane Jane mere agadi na-echeta ndụ n'ime ime obodo ndịda. Akụkọ mbụ dị n'akwụkwọ "Sally Ann's Experience" bụ nke e bipụtara ihe dị ka afọ iri tupu mgbe ahụ ma bụrụ akụkọ kachasị ama nke o dere." * "Achọpụtara m na mgbe ọ bụla nwanyị chọrọ 'ka a ga-amanye ya, a na-enwekarị nwoke na-eguzo' 'na-adị njikere ime imposin'." ** Ụlọ Nzukọ, Eliza Calvert. Nwanne nne Jane nke Kentucky. Boston: Little, Brown, and Co, 1907. '' Ahụmahụ Sally Ann '' p. 27. ** Ụlọ Nzukọ, Eliza Calvert, na Melody Graulich. Nwanne nne Jane nke Kentucky. Masterworks nke usoro akwụkwọ. Albany, NY: NCUP, 1992. Na mbipụta edegharịrị, Graulich na-atụle ntinye akwụkwọ na ibe xxxi. Ntụtuokwu a pụtara na ederede dị na ibe 12 nke mbipụta a. * "Patchwork? Ah, mba! Ọ bụ ebe nchekwa, echiche, akụkọ ihe mere eme, akụkọ ndụ, ọṅụ, iru újú, nkà ihe ọmụma, okpukpe, ịhụnanya, eziokwu, ndụ, ịhụnanya na ọnwụ; na ihe nile, dị ka halo, ịhụnanya nke onye na-ese ihe maka ọrụ ya na agụụ nke mkpụrụ obi maka anwụghị anwụ nke ụwa.” ** Ụlọ Nzukọ, Eliza Calvert. Nwanne nne Jane nke Kentucky. Boston: Little, Brown, and Co, 1907. ''Aunt Jane's Album'' p. 82. ** Ụlọ Nzukọ, Eliza Calvert, na Melody Graulich. Nwanne nne Jane nke Kentucky. Masterworks nke usoro akwụkwọ. Albany, NY: NCUP, 1992. Na mbipụta nke edegharịrị, Graulich na-atụle ntinye akwụkwọ na ibe xxiv. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Eliza Calvert Hall]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Eliza Calvert Hall]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Ụlọ Nzukọ, Eliza Calvert}} t1q7a82am80rtdx6bqx7hlw1qzql0ij Eliza Cook 0 735 14286 10543 2023-08-13T15:01:43Z Perheellinen Eppu 495 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Eliza Cook by William Etty.jpg|thumb|Eliza Cook (1845)]] '''[[w:Eliza Cook|Eliza Cook]]'''' ([[w:|24 December]] [[w:|1818]] – [[w:|23 September]] [[w:|1889]]) bụ onye [[w:|England]] odee a mụrụ na [[w:Southwark|Southwark]]. Ọ gara ụlọ akwụkwọ Sọnde dị n'ógbè ahụ ma nwa nwoke onye isi egwu gbakwara ya ume ka o wepụta mpịakọta mbụ ya. Site na nke a ọ nwere obi ike na na 1837 malitere inye ndị [[w:Radicals (UK)| radical]] "Weekly Dispatch", wee dezie [[w: William Johnson Fox | William Johnson Fox]]. Ọ bụ isiakwụkwọ ya n'ime afọ iri sochirinụ. Ọ nyekwara ihe na '' The Literary Gazette '' '' Metropolitan Magazine '' na '' New Monthly ''. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ahụrụ m ya n'anya, ahụrụ m ya n'anya, ma onye ga-anwa anwa<br>Ịtọ m maka ịhụ oche ochie ahụ n'anya?" **''Oche-oche ogwe aka ochie'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). *"Lee ka nkwughachi nke na-amalite si dị ụtọ nke ukwuu<br>Mgbe ebe nchekwa na-egwu egwu ochie na obi!" **''Old Dobbin'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Mma wuo ụlọ akwụkwọ maka "nwoke ahụ"<br>Karịa cell na gibbets maka "nwoke ahụ." **''Egwu maka ụlọ akwụkwọ ragged'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). *"Kedu ihe dị ịtụnanya Ambition na-eri nri!" **''Thomas Hood'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). ==Njikọ mpụga== [[W:|Eliza Cook]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Eliza Cook]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Cook, Eliza}} en22wfoteopvuxceinmuuawkkd82pg3 Eliza Farnham 0 736 10544 2846 2022-10-10T16:59:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5362126]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Eliza Farnham|Eliza Farnham]]''' ([[w:|Nọvemba 17]], [[w:|1815]] – [[w:|December 15]], [[w:|1864]]) na narị afọ nke 19 [[w :United States |American]] [[w:Novel|onye edemede]], [[w:Feminism|nwanyị Feminizim]], [[w:Abolitionism|abolitionist]], na [[w:Activism|Aktivist]] maka [[ w:prison reform|mgbanwe ụlọ mkpọrọ]], ama ya dị ka onye ode akwụkwọ dabere n'ọrụ ya dị ka onye edemede okike. ''Life in Prairie Land'' (1846), ihe ndekọ nke ndụ n'osimiri Illinois dị nso na Pekin n'etiti 1836 na 1840. == Okwu Ndi Okwuru == *"[[w:San Francisco |San Francisco]], ekwere m na ọ nwere ihu igwe na mpaghara enweghị mmasị na obodo ọ bụla n'ụwa. Ọ bụrụ na oge oyi adịghị mmiri dị iche iche, a ga-enwe ihu igwe mara mma. Ọ bụrụ na ọ na-abụ, ị na-idei mmiri, na mmiri oge nso nso nye ebe ihe a na-akpọ n'oge okpomọkụ - a oge oyi nke na ị na-achọ ihe uwe karịa ka i mere na Jenụwarị; nke mere ka uzuoku na alụlụ dịruo mmiri nke mere na ị na-abanye n'ime ụmị; oke ikuku nke na ọ bụrụ na ị nọ ná mba ọzọ n'ehihie ọ bụ mgba na-aga n'ihu. Anya gị kpuo ìsì, ezé gị na-edobe na nsọtụ, na gị dum mmadụ mere otú ahụ erughị ala site na ájá nke insinuated onwe ya site na uwe gị, na ị na-apụghị ichetụ n'echiche na ọ ga-ekwe omume na-eche a sensashion nke nkasi obi mkpụmkpụ nke a na-ekpo ọkụ bat na ịsa ahụ. . . . Kedu ụdị njedebe ndị na-adịghị mma, bụ ndị na-etinye ndụ ha n'ebe ahụ, nwere ike ịtụ anya n'ọnọdụ ndị dị otú ahụ, ọ naghị adị mfe ịhụ. "California, n'ime ụlọ na n'èzí" (1856)" *"Onye ọ bụla n'ime nka nke ọrụ ya bụ imezigharị, sachaa, ịchọ mma, ịchọ mma na amara ndụ dị n'okpuru nkwado nke Muse, ọ nweghị chi a hụrụ na ọ tozuru oke ịchịkọta ha." ** ''Nwanyị na Oge Ya'' (1864), p. 2, nk. 1 *"Nzukọ-nsọ ​​nke nkà mmụta okpukpe anyị, dị ka anyị maara, akparịọla ma kwutọọ anụ ahụ ruo mgbe ọ dị ka ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe nkọcha na ihe ihere inwe otu, ma n'otu oge ahụ ekwupụtawo ya na ikike ịdọrọ mkpụrụ obi gaa n'iyi." ** ''Nwanyị na Oge Ya'' (1864), p. 1, nk. 1 *"Ihu mmadụ bụ oche organic nke ịma mma .... Ọ bụ ndekọ nke uru na mmepe, ndekọ nke ahụmahụ, nke ụlọ ọrụ ya ziri ezi bụ imezu ndụ zuru oke, asụsụ a na-agụ maka ndị ga-amụ ya, nke ebube. nne-nwanyi, nkpuru-obi." ** ''Nwanyị na Oge Ya'' (1864), p. 1, nk. 1 ==Njikọ mpụga == [[W:Eliza Farnham|Eliza Farnham]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Eliza Farnham]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Farnham, Eliza}} 1ej1xvrj6a2a97aj1qv06y2fx6p2dxd Eliza Haywood 0 737 10545 2849 2022-10-10T16:59:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1559438]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Eliza-haywood.jpg | thumb]] ''[[w:Eliza Haywood|Eliza Haywood]]''' (c. 1693 – 25 Februari 1756), a mụrụ Elizabeth Fowler, bụ onye odee, onye na-eme ihe nkiri na onye mbipụta akwụkwọ Bekee. Mmụba nke mmasị na nnabata nke ọrụ agụmagụ Haywood malitere na 1980s. Akọwapụtara dị ka "ọbara ọbụna site n'ụkpụrụ nke afọ bara ụba," Haywood dere ma bipụta ihe karịrị ọrụ iri asaa n'oge ndụ ya gụnyere akụkọ ifo, ihe nkiri, nsụgharị, uri, omume akwụkwọ na oge. Haywood bụ ihe dị ịrịba ama na narị afọ nke 18 dị ka otu n'ime ndị dị mkpa malitere akwụkwọ akụkọ na Bekee. Taa, a na-agụ ya nke ọma dị ka onye na-ede akwụkwọ akụkọ. == Okwu Okwuru = *"Na-akpachapụ anya tupu ị na-emesapụ aka." ** Kwuo okwu site na: 1001 nkwuputa na-akpali gị tupu ị nwụọ; Quintessence Editions Ltd., 2016, ISBN 978-1-84403-895-4 == Njikọ mpụga == [[W: Eliza Haywood|Eliza Haywood]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Eliza Haywood|Eliza Haywood]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Haywood, Eliza}} t6as124m7m2uh2ggh7uipz19rqg0iyr Elizabeth Abimbola Awoliyi 0 738 10546 2854 2022-10-10T16:59:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20737451]] wikitext text/x-wiki Nze '''Elizabeth Abimbola Awoliyi''' [[w:Order of the British Empire|MBE]],[[w:Order of the Federal Republic|OFR]] onye áhà ọmụmụ ya bụ '''Akerele''' (afọ 1910- ụbọchị 14 n'ọnwa itoolu afọ 1971) bụ nwanyị mbụ bụ dibia bekee na Naijiria. ===Ihe ndị o kwuru=== ==Edensibịa== mk0usdd2q46egbqpthktirz8ug4yiue Elizabeth Acevedo 0 739 10547 2857 2022-10-10T17:00:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56811491]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:11.KickOff.DanceDCFestival.WWP.WDC.22July2011.jpg|thumb|Elizabeth Acevedo na 2011]] ''[[w:Elizabeth Acevedo|Elizabeth Acevedo]]"" bụ onye Dominican-American onye odee na onye ode akwụkwọ. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ na-adị m ka a sị na a jụrụ m ọtụtụ ihe gbasara nka nke amaokwu a. Ejiri m ọtụtụ awa na-ata ahụhụ n'ịhụ na nkwụsịtụ ahịrị ọ bụla ziri ezi, okwu na nkwughachi ọ bụla ahọpụtara nke ọma-n'ihi na ọ dị m mkpa idobe iguzosi ike n'ezi ihe nke egwu ahụ ma na-akwalite akụkọ ahụ. Ọ bụ eriri eriri ahụ m na-amụ n'ọrụ ndị ọzọ ma na-aga n'ihu na-achọ ịghọtakwu." ** N'ịchọ ka a jụọ ya maka ụdị odee ya na ajụjụ ọnụ na [https://lithub.com/meet-national-book-award-finalist-elizabeth-acevedo/ "Meet National Book Award Finalist Elizabeth Acevedo"] na LitHub ( 2018 Ọkt 29) *"Echere m na enwere m mmetụta nke ka ihe kwesịrị ịdị na-ada, otu esi eji ụda, oge, na ije ije na-adọta ndị na-ege ntị. Nke ahụ na-emetụta ọtụtụ n'ime edemede m, kwa, ịmara ka ndị na-ege ntị nwere ike isi gụọ ihe. Achọrọ m ka ihe na-eme na ibe ahụ ṅomie ihe ahụ m ga-eme na ogbo. Ọtụtụ n'ime ihe ahụ pụtara na akwụkwọ ọdịyo. Echere m na m gaara agbasi mbọ ike ịdekọ akwụkwọ ọdịyo na-enweghị ahụmịhe ọkwa n'ihi na ọ bụ nnukwu ọrụ iji nọgide na-enwe ụdị olu arụmọrụ ahụ." ** Na otu o siri chekwaba okwu a na-ekwu okwu mmetụta maka akwụkwọ ya ''The Poet X'' na [https://www.publishersweekly.com/pw/by-topic/childrens/childrens-authors/article/76224- qa-with-elizabeth-acevedo.html “Onye ode akwụkwọ mpụta mbụ Elizabeth Acevedo na ‘The Poet X’”] na ''Ndị mbipụta kwa izu'' (2018 Mar 6) *"M na-agbalị ịkọ akụkọ kacha mma m nwere ike ime gbasara nwanyị na Dominican-ness na Afro-Dominican-ness/Afro-Latinidad na m nwere ike. M wee laghachi na dezie na anya onye na-edobe table n'akwụkwọ a, onye na-ahapụ, gịnị ka m na-ekwu, na ihe m na-adịghị ekwu ziri ezi? M dabere ma ọ bụ na-akpachapụ anya maka nke ahụ. Maka m, ọ na-anwa ịbụ eziokwu na ichebara echiche nke m echiche ma na-ajụ ndị ahụ ka m na-ekwukwa eziokwu nke ukwuu ebe ọ bụ na eziokwu bụ ihe jikọrọ ọnụ, nri? Enweghị m ike ịbụ nwanyị na nwa ojii na Latinx omenala. Ihe niile m na-ede ga-enwe nke ahụ n'ime ya." ** Na tropes ọ na-ewekarị ọrụ na [https://www.washingtonsquarereview.com/new-page-21 "AN Interview with Elizabeth Acevedo"] na ''Washington Square Review'' *"Akụkụ ya bụ ịchọta ndị na-agụ gị. Mgbe ụfọdụ ndị na-agụ gị adịghị ka gị, ma ọ bụ si n'otu nzụlite gị, ma ị na-enwe mmetụta dị ka, ha maara ihe m na-agbalị ime. Ha anaghị agwa m ihe ha ga-eme ma ọ bụ na-agwa m ihe onye ọbụ abụ kacha amasị ha ga-eme. Ha na-agwa m "Ọ dị mma, dabere na ọrụ ị webatara n'ime ụlọ a, nke a bụ ihe m na-anụ." Nke ahụ, nye m, bụ ụzọ ọgụgụ isi na-emesapụ aka n'ihi na ọ na-atụgharị azụ ihe ị na-eme ma ị nwere ike ịchọpụta ma ọ na-arụ ọrụ ma ọ bụ na ọ bụghị. Yabụ, chọpụta ndị bụ ndị gị…" ** N'ịchọta ndị na-agụ gị mgbe ụfọdụ na [https://www.washingtonsquarereview.com/new-page-21 "AN Interview with Elizabeth Acevedo"] na ''Washington Square Review'' == Njikọ mpụga == [[W:|Elizabeth Acevedo]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Elizabeth Acevedo]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Acevedo, Elizabeth}} lczu59mqyhlpyhohl2uf5cy0xakoo9a Elizabeth Ann Scarborough 0 740 10548 2860 2022-10-10T17:00:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q469370]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Elizabeth Ann Scarborough|Elizabeth Ann Scarborough]]'' (a mụrụ Maachị 23, 1947) bu onye odee America nke odee nke sayensi na fantasy na Nọọsụ. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w:Agha Onye Ngwọta |Agha Onye Na-agwọ Ọrịa]]" (1988) === :<small> Ọnụọgụ ibe niile sitere na mbipụta akwụkwọ azụmaahịa mbụ nke nnukwu ahịa nke Bantam Spectra bipụtara, [[w:ISBN|0-553-28252-2]], mbipụta nke mbụ, Ọktoba 1989 </small> :<small> Nwetara [[w:Nebula Award for Best Novel|1990 Nebula Award]] </small> * "Ma a na-emebi nkwa ndị ahụ gburugburu. Ọtụtụ n'ime anyị na [[w: Vietnam War | Nam]] bụ ụmụ agha ikpeazụ e kwesịrị ịlụ n'ebe ọ bụla n'ụwa. E kwere ụmụ nwoke niile nkwa. na ha ga-etolite ma nwee ihe ịga nke ọma, e kwerekwa ụmụ agbọghọ niile nkwa na otu ụbọchị ndị isi ha ga-abịa.Mgbe ahụ, ọchịchị chi na-achị na bingo bịara, zipụrụ ndị isi ka ha gaa buso ndị Kọmunist agha ma nye ha ikike ịkpọ onye ọ bụla na-adịghị na ya asị. Mgbe ahụ, o zigara ha n'ụlọ n'ime akpa anụ ahụ, ma ọ bụ na ihu ha mara mma gbazee ma ọ bụ na-efesa, ahụ ha na-aka nká na ọrịa ma ọ bụ ọnyá dị egwu, na mkpụrụ obi ha nwere ezi uche ghọrọ ọwa mmiri. " ** Isi nke 6 (p. 77) * "Ọ dabara nke ọma, ọ bụ ụdị onye, ​​mgbe ọ jụrụ nkọwa, gere ya ntị." ** Isi nke 6 (p. 81) * "William lere m anya nke na-ekwu na ọ dị oke njọ m mebiri ụbụrụ." ** Isi nke 14 (p. 183) * "Mgbe ndị na-ezoro ezo bịara, ọ bụ ya kwaturu m n'ala ma tụba onwe ya n'elu m, na-ewere òkè m n'ime mgbọ na ibé, na-anwụ anwụ, ahụ ya kụdara n'elu m, m na-ala azụ ikwu ya, ma m na-ala azụ n'ikwu ya, ma. ọ dị ka a ga-asị na ọ na-ahụ m n'anya. Ma echere m na ọ bụ ya." ** Isi nke 20 (p. 269) == Njikọ mpụga == [[W:|Elizabeth Ann Scarborough]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Elizabeth Ann Scarborough]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Scarborough, Elizabeth Ann}} 9a9myydq2sm8b55nsky2z2tv5zmm3zo Elizabeth Bath 0 741 10549 2863 2022-10-10T17:00:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5362391]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Elizabeth Bath|Elizabeth Bath]]''' ([[w:|17 February]] [[w:|1772]] - [[w:|3 October]] [[w:|1856]]) bụ onye na-ede uri Bekee, onye dere akwụkwọ akụkọ. nchịkọta uri iri isii na isii e bipụtara site na ndenye aha na [[w:|1806]] na Bristol. == Okwu Ndi Okwuru == *"Na-achọ mgbe ebighị ebi, ọ dịghị mgbe a chọtara,<br>N'ebe a obosara dịgasị iche iche;<br> Naanị ihe a na-achọghị akwụsị,<br>Mgbe na nke a dị ala terrene. lurking passion dwell;<br>N'ihi na nke a ga-adagidere na cypress wreath<br>Retirement's secret cell. Okpukpe okpukpe,<br> Enyemaka enyi na enyi gị agọnahụ." ** "Azịza maka Obi Ụtọ", sitere na '' uri, n'oge dị iche iche '' (1806) *"Leenụ, ee! a na-edobe ndu<br>N'ihe mgbu na juputara n'iru uju?<br>Ihe niile ejighi n'aka di,<br>Ayi nwere ike zuru ike n'echi? n'ịtụ́ anya?<br> na-aga nke ọma iru újú,<br>Site n'atụmatụ obi ụtọ:<br>'A ga-enye mmasị dị nro<br>N'ihe nkiri ndị anyị na-aga:<br>Ọ bụ ezie na ndị ahụ nwere olileanya otú ahụ. na-agbawakarị,<br>Ihe ụtọ anụ ahụ́ na-adọ aka ná ntị. ** "Effusion", sitere na '' uri, n'oge dị iche iche '' (1806) ==Njikọ Mpụga== [[W:|Elizabeth Bath]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Elizabeth Bath]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bath, Elizabeth}} qd0oy16ulojvtf3n2eacepyk1yo0pdj Elizabeth Benger 0 742 10550 2866 2022-10-10T17:00:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5362401]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Elizabeth Benger|Elizabeth Ogilvy Benger]]''' ([[w:| 15]] [[w:|1775]] - [[w:|Jenụwarị 9]] [[w:|1827]]) bụ onye na-ede akụkọ ndụ Bekee, onye na-ede akwụkwọ na onye na-ede uri. == Okwu Ndi Okwuru == === "Mmebi nke ahia ohu" (1810) === <small>'' The Abolition of the Slave Trade '' nke e hotara n'akwụkwọ ozi: " Nye onye nchịkọta akụkọ nke Times." Oge [London, England] 30 Eprel 1810: 2. The Times Digital Archive. Weebụ. 16 Nov. 2012.</ obere> *"Ihe niile gbasara Archives mmadụ n'usoro eziokwu a,<br>Onye ahụ na-adịghị ike bụ onye ukwu nke mbibi; ndị ọchịchị aka ike na-amalite, ebe mmeri otu mgbe,<br>Ihe nkiri ahụ na-adịgide adịgide, nke mere ka ọnọdụ ahụ gbanwee." *"N'otu sod ahụ, ebe (Rapine's helpless prey,)<br>The plumed India, pin'd his life away,<br>Enslav'd, degraded, bụọ ọnụ ka vile employ,<br>Deploring still the rifled hive nke ọñụ,<br>N'ebe ahụ Negro ogbenye, e ji agbụ a kechie,<br>Azụ, site n'ịdọgbu onwe ya n'ọrụ, okpete nectar'd; 'er ili nwa afo na-eme mkpesa,<br>Amaghi ihe n'uzuzu nke o na-azọ, ma-ọkwaghi<br>Onye ebe Ọ nānara, Onye nketa nke ahuhu." *"Ya elu-igwe na-eyi egwu egwu,<br>Ihe a na-atụ n'anya ka a na-atamu na ntị ya. <br>Onye ala ọzọ, n'ebe dị anya site n'obi okike,<br>Ọ na-amata ajọ omume, nke dị ugbu a na nke gara aga;<br>Na-ajụkwa gịnị ka abọ̀ ndị ajọ omume ga-echere,<br>Onye gwara ya ka o ruo uju n'ọnụ ụzọ ámá onye ala ọzọ." *"Onye a raara nye mpụ ahụ accurst,<br>Site n'ịkpọasị cherish’d, na site av’rice nurs'd;<br>Mpụ ndị e ji ụmụ nwoke na-eme ihe ọjọọ nke Europe malite,<br> Onyinye onye mba ọzọ na-akparị mmadụ sitere n’aka nwoke mara mma." == Njikọ mpụga == [[W:|Elizabeth Benger]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Elizabeth Benger]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Benger, Elizabeth}} bjmke8kplcivniv912k057ht65tdanh Elizabeth Bentley 0 743 10551 2869 2022-10-10T17:00:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q537842]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:ElizabethBentley.jpg|thumb|180px|Bịa, swift-wing'd Fancy, airy maid,<br>N'iche dị iche iche, na-egbuke egbuke vest array'd...]] ''[[w:Elizabeth Bentley (onye edemede)|Elizabeth Bentley]]''' ([[w:|1767]]–[[w:|1839]]) bụ onye na-ede uri bekee, a mụrụ na Norwich. == Okwu Ndi Okwuru== *"Sị, Onye-nwe-anyị, nke pow'rs possest,<br>Na ọ dịghị ihe e kere eke dị ala mara; <br>Ma gịnị mere na-enweghị obi ebere gị? na-eku ume ikuku nke ezinụlọ gị,<br>Ma ọ bụ na-eche ọkụ dị mkpa." **''Na obi ọjọọ nye ụmụ anụmanụ'' (1789), sitere na ''Eziokwu uri uri, na isiokwu dị iche iche'' (1791) *"Bịa, swift-wing'd Fancy, airy odibo,<br>In varied, dazzling vest array'd,<br>Inspire your vot'ry's lay;<br>Nye m ije ije gi na-azọ ụkwụ,<br> > To range your summer-teinted mead,<br>Ma ọ bụ nso gị egwuregwu iyi. Ma ọ bụ n'elu pinions gị,<br>Echiche ndị na-egbuke egbuke 'ìgwè mmadụ na-agbagharị agbagharị <br> Na-achụ ọsọ ọsọ nke ikuku." **''Ode to Fancy'' (1790), sitere na ''Eziokwu uri uri, na isiokwu dị iche iche'' (1791) ==Njikọ Mpụga== [[W:|Elizabeth Bentley]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Elizabeth Bentley]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bentley, Elizabeth}} tjq1hnk8k0zaly71wcbb4v64av5sf7j Elizabeth Bibesco 0 744 10552 2872 2022-10-10T17:00:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q529558]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elizabeth Bibesco.jpg|thumb|right|Elizabeth Bibesco, ihe dị ka 1919]] Princess ''[[w:Elizabeth Bibesco|Elizabeth (Asquith) Bibesco]]'' ([[w:|26 February]] [[w:|1897]] - [[w:|7 April]] [[w:|1945]]) bụ onye odee Bekee na onye na-ede uri, na-arụ ọrụ n'etiti 1921 na 1940. E bipụtara nchịkọta ikpeazụ nke akụkọ ya, uri na aphorisms n'okpuru aha '' Haven '' na 1951. "Haven" (1951) == *"Olee enyemaka onye ọ bụla a pụrụ iji naanị okwu ziri ezi bịakwute?" *"'''Ngọzi na-adịrị ndị na-enye n'echetaghị ma na-ewere na-echefughị.''" *"Ndụ na-akụzirikarị anyị otú anyị ga-esi na-emeziwanye adịghị ike anyị karịa otú anyị ga-esi zụlite ebe ndị anyị na-eme nke ọma." *"Ndị anyị hụrụ n’anya nwere ikike ịwe iwe n’ego anyị na-enye ha." *"''Ịnọ n'elu pedestal bụ ịnọ n'akụkụ nkuku'''" *"''Ihe anyị na-azụta bụ nke anyị naanị mgbe echefuru ọnụ ahịa.''" *"Ọ dị mfe imesapụ aka karịa ime ezi omume." *"E kwesịrị ile egwuregwu ọ bụla kwesịrị ịhụ ya nke ugboro abụọ n’ihu ndị na-ege ntị." *"Winter na-ese ihe okpomọkụ na-ese." *"'' 'Onyinye nke onwe anyị n'uche ndị ọzọ bụ onyinyo nke onye ala ọzọ anyị na-agaghị ahụ ma ọlị.''" *"Ọ dịghị ihe anyị na-amụta site n’ime ihe ziri ezi." *"Anyị na ndị anyị hụrụ n’anya ji ezughị okè—izu okè ha na-enyere anyị aka ịkọwara ndị ọzọ ha." *"'''Ekwesịrị itinye ihe nfu anyị ugboro ugboro n'akụkụ kredit.'''" *"Ịkwa ụta maka mmehie e nyere gị dị ka mmehie mgbaghara gị bụ igosi onwe gị onye mmehie na-erughị eru." *"''Ọnwụ bụ akụkụ nke ndụ a ọ bụghị nke ọzọ.''" *"''Oge zuru oke anaghị atụgharị na ọkara awa.'' ** '' Foto nke Caroline''" *"'''Mkpụrụ obi m enwetawo nnwere onwe nke abalị'''" ** ''Egwu''' (1928) == Banyere Elizabeth Bibesco == *"M na-enwekarị ahụ́ mgbakasị ahụ n’ime ya—ihe odide ya na mgbanwe nke mkparịta ụka ya na-egbukepụ egbukepụ na nke na-edoghị anya dugara ya n’ebe nile kama inwe afọ ojuju onwe ya." ** [[w:S. N. Behrman|S. N. Behrman]] *"Onye isi [[w:Antoine Bibesco |Antoine Bibesco]], mgbe a jụrụ ya (nne ya, [[w:|Margot Asquith]]) ihe kpatara na nwunye ya emeghị ọtụtụ "ọrụ ọma", dị ka ịga ụlọ ọgwụ, zara, " Ezigbo Margot, Elizabeth na-eleta ụlọ ọgwụ ugboro atọ n'izu, na-arụpụta na ndị ngwụrọ na-eje ije, ndị ìsì na-ahụ ụzọ, na ndị ogbi" ga-ekwu okwu ma ọ bụrụ na ha nwere ike nweta okwu n'akụkụ ọnụ." ** Akụkọ banyere Antoine na Elizabeth Bibesco, nke a kpọtụrụ aha na ''London's Secret History'' (1983) nke Peter Bushell dere, p. 187 *"Princess Bibesco nwere obi ụtọ na ụwa nke dabara adaba - ụwa nke, n'agbanyeghị na ọ nwere onye mmekọ na ahụmịhe ya, bụ nke mmụọ nke ya wetara nke ukwuu na, mmadụ nwere ike ịsị, nkọ." [[W:|Elizabeth Bowen]] *"Nwanyị mara mma nke amamihe ya na-adịgide adịgide mere ka isi m gwuo mmiri." ** [[W:|David Low]] *"Miss Asquith, onye nwere ike ịbụ onye ọ bụla n'ime ndị ha na ya dịkọrọ ndụ na-enwetụbeghị ụdị ya… dị ka onye mara mma na fresco Italiantali." ** [[W:|Marcel Proust]] *"Ọ bụ pasty na podgy, na anya nke currant bun, na mberede protruding na animation." ** [[W:|Virginia Woolf]] == Njikọ mpụga== [[W:|Elizabeth Bebesco]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Elizabeth Bebesco]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bebesco, Elizabeth}} jlz1ec8ear4xeogggphc8byafrejrt4 Elizabeth Cady Stanton 0 745 10553 2875 2022-10-10T17:00:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q465335]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:ElizabethCadyStanton-Veeder.LOC.jpg|thumb|N'ịbanye n'ime nnukwu ọrụ ahụ dị n'ihu anyị, anyị na-atụ anya na ọ nweghị obere echiche na-ezighi ezi, nkọwahie, na ịkwa emo...]] '''[[w:Elizabeth Cady Stanton|Elizabeth Cady Stanton]]''' ([[w:|12 November]] [[w:|1815]] - [[W:|26 October]] [[w:|1902]]) bụ onye odee America na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. onye bụ onye ndu otu [[w: ikike ụmụ nwanyị|ikike ụmụ nwanyị]] na US n'etiti etiti ruo na ngwụcha narị afọ nke 19. Ọ bụ ya bụ isi ike n'azụ 1848 [[w: Seneca Falls Convention | Seneca Falls Convention]], mgbakọ mbụ a ga-akpọ maka naanị ebumnuche nke ikwurịta ikike ụmụ nwanyị, bụrụkwa onye edemede mbụ nke [[w: Declaration of Sentiments|Nkwuwapụta nke mmetụta]]. Ọchịchọ ya maka [[w: ikike ụmụ nwanyị| ikike ụmụ nwanyị nwere ịtụ vootu]] kpalitere esemokwu na mgbakọ ahụ mana ngwa ngwa wee bụrụ isi ihe bụ isi nke otu ụmụ nwanyị. Ọ nọkwa na-arụsi ọrụ ike na mmemme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze ndị ọzọ, ọkachasị [[w:Abolitionism na United States | mkpochapụ]]. == Okwu Ndi Okwuru = *[E]be a mụrụ nwoke ime ihe ọ bụla o nwere ike ime, maka nwanyị na negro enweghị ihe ùgwù dị otú ahụ. **Dị ka e hotara na [[w:https://books.google.com/books?id=Tpb7HAIhWHgC&printsec=frontcover&dq=9780199843282&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjz1ILxqfLcAhVDnuAKHda9Ai0Q6AEIK06 History New&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjz1ILxqfLcAhVDnuAKHda9Ai0Q6AEIK09Iji Ọhụrụ&F8AKHda9Ai0Q6AEIK08 Agha na Nrụzigharị''] (2012), nke [Allen C. Guelzo]], Isi nke Mbụ * '''Akụkọ ihe mere eme nke mmadụ bụ akụkọ ihe mere eme nke mmerụ ahụ ugboro ugboro na nraranye nwoke na nwanyị n'ebe nwanyị nọ, ebe ọ bụ na n'onwe ya na-akwadoghị ka e guzobe ọchịchị aka ike zuru oke n'isi ya'''... Ọ dịghị mgbe o kwere ka ọ na-eme ya. ikike a na-apụghị ịgbagha agbagha nye onye ahọpụtara na franchise. Ọ manyela ya ido onwe ya n'okpuru iwu, na nhazi nke ọ na-enweghị olu ...<br/>N'ịbụ onye napụrụ ya ikike mbụ nke nwa amaala, elective franchise , si otú ahụ na-ahapụ ya na-enweghị nnọchiteanya na ụlọ nzukọ nke iwu. , o megbuwo ya n’akụkụ nile. O mewo ka ọ bụrụ nwunye, n’anya iwu ka ọ nwụọ n’ime obodo. ** ''[[w: Nkwupụta nke Sentiments | Nkwupụta nke Sentiments]],''' [[w:Seneca Falls Convention|Convention Seneca Falls]] (July 19-20, 1848). * "N’ịbanye n’oké ọrụ ahụ dị n’ihu anyị, anyị na-atụ anya echiche na-ezighị ezi, nkọwahie, na ịkwa emo; ma anyị ga-eji ngwa ọ bụla dị n'ike anyị rụpụta ihe anyị." ** ''Nkwupụta nke Mmetụta'', Mgbakọ Seneca Falls (July 19-20, 1848). *"E kpebisiri ike, nke ahụ bụ ọrụ dịịrị ụmụ nwanyị obodo a ka ha chekwa onwe ha ikike ha dị nsọ maka ikike ịhọrọ aha." ** Mgbakọ ikike ikike nwanyị nke mbụ, Seneca Falls, New York, [July, 19-20, 1848]. Mkpebi IX. *"''' ajọ mbunobi megide agba, nke anyị na-anụ nke ukwuu, adịghị ike karịa nke ahụ megide mmekọahụ ''. A na-emepụta ya site n'otu ihe kpatara ya, na-egosipụtakwa nke ukwuu n'otu ụzọ ahụ. Akpụkpọ anụ negro na mmekọ nwoke na nwanyị bụ ihe mbụ na-egosi na e bu n'obi na-edo onwe ha n'okpuru nwoke Saxon ọcha." ** Okwu n'ihu ndị omebe iwu New York ([[w:|1860-02-18]]). *"Mmebi ụmụ nwanyị dị na echiche nwoke maka ikike inwe mmekọahụ. Okpukpe anyị, iwu, omenala anyị niile sitere na nkwenye na e mere nwanyị maka nwoke. Bịa ihe ga-eme, mkpụrụ obi m dum na-añụrị ọñụ n’eziokwu nke m kwuworo." ** Akwụkwọ ozi [[w:|Susan B. Anthony]] ([[w:|1860-06-14]]). *"Ụzọ anyị "ụzọ" kwụ ọtọ na igbe ntuli aka, na-enweghị mgbanwe ma ọ bụ onyinyo nke ntụgharị ... Anyị na-achọ ka nwughari ntuli aka maka ụmụ amaala niile nke Republic. Agaghị m ekwu maka Negroes ma ọ bụ ụmụ nwanyị, mana nke ụmụ amaala." ** Akwụkwọ ozi [[w:Thomas Wentworth Higginson|Thomas Wentworth Higginson]] ([[w:|1868-01-13]]). *"Ụmụ nwanyị akpọgidewo [[w:|Mary Wollstonecraft]], ndị [[w:Frances Wright | Fanny Wright]] na ndị [[w:George Sand |George Sand]] nke afọ niile. Ndị ikom na-akwa anyị emo na eziokwu na-ekwu na anyị mgbe obi ọjọọ onye ọ bụla ọzọ... Ọ bụrụ na a dị ugbu a nwaanyị ga-kpọgidere n'obe, ka ndị ikom ụgbọala na spikes. ** Akwụkwọ ozi [[w: Lucretia Mott | Lucretia Mott]] ([[w:|1872-04-01]]). *"Anyị bụ, dị ka nwoke na nwanyị, na-enweghị ngwụcha nke ukwuu karịa ụmụ nwoke, ma ọ bụrụ na anyị nwere onwe anyị ma tolite, ahụike na ahụ na uche, dịka anyị kwesịrị ịnọ n'ọnọdụ okike, ịbụ nne anyị ga-abụ ebube anyị. Ọrụ ahụ na-enye ụmụ nwanyị amamihe na ike nke ọ nweghị nwoke nwere ike nweta." ** Diary of 27 December 1890. E bipụtara na ''[http://books.google.com/books?id=CIsEAAAAYAAJ&pg=PA270&dq=%22Anyị+bụ+dị ka+mmekọahụ+na-enweghị njedebe+karịrị+ nwoke.%22+--&client=firefox-a#v=onepage&q=%22We%20are%2C%20as%20a%20sex%2C%20infinitely%20superior%20to%20men.%22%20--&f= ụgha Elizabeth Cady Stanton dị ka ekpughere n'akwụkwọ ozi ya, akwụkwọ edetu na ncheta ya] '' Site n'aka Elizabeth Cady Stanton, Harriot Stanton Blatch. Harper & Brothers, 1922. p 270. GoogleBooks URL enwetara 18 Septemba 2009. *"Anyị na-ejide eziokwu ndị a ka ha pụta ìhè n’onwe ha, na e kere nwoke na nwanyị niile nhata." ** Mgbakọ ikike ikike nwanyị nke mbụ, Seneca Falls, New York, [July, 19-20, 1848]. Nkwupụta nke Mmetụta. *"Agbalịwo m iwepụ nkwenkwe ụgha okpukpe ndị a n’uche ụmụ nwanyị, na-adaberekwa n’okwukwe ha na sayensị na echiche, bụ́ ebe m nwetara n’onwe m n’ikpeazụ udo na nkasi obi nke m na-apụghị ịhụ na Bible na chọọchị." ** [[W:nkwupụta| afọ = 1896| ọnwa = Septemba| aha = Ọnọdụ Nwanyị akwụrụ n'ime Akwụkwọ Nsọ| magazin = Magazin Echiche efu| obodo = Chicago| olu = 14| ibe = 540| url = http://books.google.com/books?id=TfOfAAAAMAAJ&pg=PA540&dq=%22I+have+agbalịsi ike+ịhapụ+22 ]] *"Ruo afọ iri ise ndị inyom nke mba a agbalịwo ibibi iyi a na-egbu egbu bụ́ nke na-egbu ndụ ha nile, ma ruo ugbu a, ha enweghị nghọta ma ọ bụ obi ike iso ya laghachi n’isi ya wee gbuo isi iyi nke mmadụ nile. ọchịchị aka ike, nkwenkwe ụgha okpukpe, ike nke ndị ụkọchukwu na iwu akwụkwọ nsọ. ** [[W:nkwupụt| afọ = 189| ọnwa = Septemba| aha = Ọnọdụ Nwanyị akwụrụ n'ime Akwụkwọ Nsọ| magazin = Magazin Echiche efu| obodo = Chicago| olu = 14| ibe = 542| url = http://books.google.com/books?id=TfOfAAAAMAAJ&pg=PA542&dq=%22for+fifty+afọ+ndị+ụmụ nwanyị%22 ]] *"N'ịgbachitere ikike nke ... ịlụ onye anyị masịrị - anyị nwere ike hota ụfọdụ n'ime ụkpụrụ ndị bụ isi nke gọọmentị anyị [na] na-atụ aro na n'ihe ụfọdụ, ikike onye ọ bụla nwere mmasị na-atọ ụtọ kwesịrị ịchịkwa .... Ọ bụrụ na ezigbo mmadụ si na ya. Maryland hụrụ na ọ dị mma ịlụ nwanyị New York enweghị ikike, enweghị ihe mgbochi iwu na otu. **Nkwupụta gbasara [[w:|Frederick Douglass]]' alụmdi na nwunye [[w:Helen Pitts|Helen Pitts]]. [[W:citation|url=http://winningthevote.org/FDouglass.html|title=Western New York Suffragists: Frederick Douglass|ọrụ=Imeri votu|afọ=2000|onye nkwusa=Rochester Regional Library Council|quote=Na-agbachitere ikike ịlụ onye anyị masịrị - anyị nwere ike hota ụfọdụ n'ime ụkpụrụ ndị bụ isi nke gọọmentị anyị [na] na-atụ aro na n'ihe ụfọdụ, ikike onye ọ bụla nwere mmasị na-atọ ụtọ kwesịrị ịchịkwa .... Ọ bụrụ na ezigbo nwoke si Maryland hụrụ na ọ dị mma. lụọ nwanyị a napụrụ na New York, e kwesịghị inwe ihe mgbochi iwu na otu.]]. *"Ime iwu ndị mmadụ na-enweghị ike, ma ọ gaghị erube isi, na-eweda iwu niile nlelị." ** Okwu na Mgbakọ ikike ụmụ nwanyị mba nke iri maka alụmdi na nwunye na ịgba alụkwaghịm, New York City, Mee 11, 1860; dị ka e bipụtara na ''Elizabeth Cady Stanton, Feminist as Thinker: A Reader in Documents and Essays'' deziri Ellen Carol DuBois na Richard Cándida Smith. === ''Susan B. Anthony'' (1884) === :<small> "Susan B. Anthony" sitere na '' Ndị inyom a ma ama: Ndekọ ikike nke ndụ na omume nke ụmụ nwanyị America a ma ama nke oge anyị'' (1884) </small> *" Ngosipụta niile diri ụmụ nwanyị a ma ama bụ́ ndị tinyeworo obi ike maka mkpa ọgụgụ isi nke ihe a kpọrọ mmadụ!" * "[[W:Susan B. Anthony | Susan]] nwere obi eziokwu, akọnuche nke na-arịa ọrịa." *"Na Gris oge ochie ọ gaara abụ onye Stoic; n'oge nke Ndozigharị, onye Calvin; n'oge Eze Charles, onye Puritan; ma n’ime narị afọ nke iri na itoolu a, site n’iwu nke ịdị ya, ọ bụ onye na-eme mgbanwe." === ''[[wikisource: Nnọọ nke Onwe|Nọrọ nke Onwe]]'' (1892) === :<small>Azịza nke Elizabeth Cady Stanton nyere n'ihu Kọmitii nke Ụlọikpe nke United States Congress, Monday, [[w:|Jenụwarị 18]], [[w:|1892]]</small> *"Mwepu nke mkpụrụ obi mmadụ ọ bụla na mkpa nke ịdabere onwe ya ga-enye onye ọ bụla ikike, ịhọrọ gburugburu ya." *"N'agbanyeghị otú ụmụ nwanyị na-ahọrọ ịrapara n'ahụ, ka e chebe ma kwado ya, ma ọ bụ otú ụmụ nwoke na-achọsi ike ka ha mee otú ahụ, ha ga-eme njem njem nke ndụ naanị, na maka nchekwa na mberede, ha ga-amarịrị ihe ọ bụla n'ime iwu nke iwu. igodo." *"Ọ dịghị mmadụ ọ bụla dịworo ndụ, ọ dịghịkwa onye pụrụ ịnwụ anwụ ga-adị ka mkpụrụ obi ka a malitere n’oké osimiri nke ndụ." *"Ịgọnarị ịha nhatanha ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ịnapụ ndị a na-achụpụ n'anya onwe ha; nke kredit n'ahịa ebe; nke nkwụghachi ụgwọ n'ụwa nke ọrụ; nke olu n'etiti ndị na-eme ma na-achịkwa iwu; nhọrọ na ndị juri nke a na-ekpe ha ikpe, na n'ikpe-ikpe nke na-ekpebi ntaramahụhụ ha." === ''Akwụkwọ Nsọ nke Nwanyị'' (1898) === *"Bịa, bịa, enyi m na-akpachapụ anya, hichapụ igirigi n'ihe nkiri gị, hụ na ụwa na-agbagharị." *"Ibe kachasị njọ n'akụkọ ihe mere eme bụ mkpagbu a na-akpagbu ụmụ nwanyị." *"Ndị ikom na-eche na ịchụ onwe onye n'àjà bụ ihe kasị maa mma n'ime àgwà ọma nile bụ́ isi nke ụmụ nwanyị, na iji mee ka ọ na-arụ ọrụ nke ọma, ha na-enye ohere maka ihe atụ ya mgbe ọ bụla o kwere mee. Ọ ga-adị m mfe ịkụziri ụmụ nwanyị na onwe ha. mmepe bụ ọrụ dị elu karịa ịchụ onwe onye n'àjà." *"Nanị ihe m dị iche na ozizi chọọchị nile bụ na ekwetaghị m na ọ dịghị nwoke ọ bụla hụtụrụla ma ọ bụ kparịtara Chineke ụka, ekwetaghị m na Chineke sitere n’ike mmụọ nsọ iwu Mozis, ma ọ bụ gwa ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme ihe ha sịrị na o mere banyere nwaanyị. , n'ihi na okpukpe niile dị n'ụwa na-eweda ya ala, ma ọ bụrụhaala na nwanyị na-anabata ọkwa ha nyere ya, nnwere onwe ya agaghị ekwe omume." *"N’ịbụ ndị nakweere echiche ahụ bụ́ na nwoke bu ụzọ kee ihe, ụfọdụ ndị edemede Akwụkwọ Nsọ na-ekwu na ebe nwanyị ahụ sitere na nwoke, ya mere, ọnọdụ ya kwesịrị ịbụ ido onwe ya n’okpuru ya. Nye ya, mgbe ahụ dị ka akụkọ ihe mere eme si gbanwee n'oge anyị, ma nwoke ahụ bụ nke nwanyị ugbu a, ọnọdụ ya ọ ga-abụ nke ido onwe ya?" *"N'ezie ndị nwunye nke ndị nna ochie, ndị niile na-abụghị eziokwu, na otu onye kleptomaniac, ma na-akọwa iwu, na àgwà ọma ndị bụ́ isi na-adịkarịghị na klas ndị a na-emegbu emegbu." *"Na koodu mpụ, anyị na-ahụ ọ dịghị okwu nwanyị, dị ka "Ọ," "Ya," "Ya," anyị na-ejide, na-anwale na kpọgidere, ma singularly ezuru, anyị na-agọnahụ kasị elu ihe ùgwù nke ụmụ amaala, n'ihi na nnọchiaha "Ọ" ," "Ya" na "Ya," adịghị ahụ n'akwụkwọ iwu. Ọ bụ ajụjụ dị mkpa, ọ bụrụ na ụmụ nwanyị nwere ike ịkwụ ụgwọ ntaramahụhụ nke mpụ ha dị ka "Ọ," gịnị kpatara na ha agaghị enweta ihe ùgwù nke ụmụ amaala dịka "Ọ"?" ==Njikọ mpụga == [[W:|Elizabeth Cady Stanton]] na Wikipedia. [[Wikiquote:|Elizabeth Cady Stanton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Stanton, Elizabeth Cady}} 8wy2somam0z9g8e64jbis0722puvzra Elizabeth Chase Allen 0 746 10554 2878 2022-10-10T17:01:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5362571]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Elizabeth Chase Allen|Elizabeth Chase Allen]]''' ([[W:|October 9]], [[w:|1832]], [[w: Strong, Maine | Strong, Maine]] – [[w:|August 7]], [[w:|1911]], [[w:Tuckahoe, New York|Tuckahoe, New York]]) bụ onye [[w:United States|America]] onye ode akwụkwọ, odeakụkọ na onye na-ede uri. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ala azụ, tụgharịa azụ,O Time, in your flight!<br>Mee m nwa ọzọ, naanị maka abalị a!" **''Kwee ka m hie ụra'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Azu, na-asọghachi azụ, O ebili mmiri nke afọ!<br>Adọgbula m onwe m n'ọrụ na anya mmiri agwụla m,—<br>Adọgbu onwe m n'ọrụ na-adịghị akwụghachi ụgwọ, anya mmiri niile n'efu!<br>Were ha, nyekwa m nwata m ọzọ!!" **''Kwee ka m hie ụra'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Le, anyị na-ebi ndụ site n’ihe nile—ụnwụ, akpịrị ịkpọ nkụ,<br> Mgbu, mgbu; na iru uju na nhuju anya,<br>Ahuhu na iru uju nile; ndụ na-ebute ya kasị njọ<br>Na mkpụrụ obi na aru, ma anyị enweghị ike ịnwụ,<br>Ọ bụ ezie na anyị na-arịa ọrịa na ike gwụrụ na ike gwụrụ na-eyi,—<br>Le, ihe niile nwere ike idi!" **''Ntachi Obi'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). ==Njikọ mpụga== [[w:|Elizabeth Allen]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:| Elizabeth Allen]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Allen, Elizabeth Chase}} 6hoh494hea2tj20dcdpv9y06godiplk Elizabeth Gilbert 0 747 10555 2881 2022-10-10T17:01:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q231424]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elizabeth Gilbert at TED.jpg|thumb|right|Ị ga-etinyerịrị n'ike n'ike na ngosipụta nke onwe gị [[w: ngọzi|ngọzi]].]] ''[[w:Elizabeth Gilbert|Elizabeth M. Gilbert]]''' (a mụrụ [[w:18 Julaị|18 Julaị]] [[w:1969|1969]]) bụ [[w:USA|American]] [[w: edemede|onye edemede]], onye edemede mkpirisi akụkọ, [[w: akụkọ ndụ|onye na-agụ akụkọ ndụ]], na onye na-agụ akwụkwọ. Leekwa: '''''[[w:Eat Pray Love|Eat Pray Love]]""" (ihe nkiri 2010 dabere na ihe ndekọ ya) == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Elizabeth Gilbert, author of 'Eat Pray Love', at TED, on 'Amusing Muses'.jpg|thumb|[[w:ezi|Ezi]] [[w: mkpụrụ obi|nwunye]] bụ [[w:mirror|eyo]], onye ahụ. onye na-egosi gị ihe niile na-egbochi gị, onye na-adọta gị n'uche nke gị ka o wee nwee ike [[w: gbanwee|gbanwee]] gị [[w:ndụ|ndụ]].]] *"'''Abụ m onye ode akwụkwọ taa n'ihi na amụtara m [[W: Ịhụnanya|ịhụnanya]] ịgụ ihe n'oge m bụ nwata - na nke ka ukwuu n'ihi [[w: List of Oz books|Ozbooks]].''' ** Na mkpali o nwetara site n'ịgụ akwụkwọ, na ọrụ nke [[w: Frank|L. Frank Baum]]. === ''[[w:Eri, kpee ekpere, ihunanya|Rie, kpee ekpere, ihunanya]]" (2006) === * '''Ana m arịgoro n'ụlọ elu nke anọ, naanị m.''' Ekwenyere m onwe m n'obere ụlọ ihe nkiri m, naanị m. M mechie ụzọ n'azụ m. Oge ụra ọzọ n'isi ụtụtụ na Rom. Ụra ogologo abalị ọzọ n'ihu m, na-enweghị onye ọ bụla na ihe ọ bụla n'ihe ndina m ma e wezụga ikpo akwụkwọ akpaokwu na akwụkwọ ọkọwa okwu Italian. <br> '''Anọ m naanị m, anọ m naanị m, a nọ naanị m. N'ịghọta eziokwu a, m hapụrụ akpa m, daa n'ikpere m, ma pịa ọkpọiso m n'ala. N'ebe ahụ ka m na-ekpegara eluigwe na ụwa ekpere siri ike nke ekele.'''<br> Mbụ n'asụsụ Bekee. <br> Mgbe ahụ n'asụsụ Italian. <br> Ma mgbe ahụ - naanị iji nweta isi ihe - na Sanskrit. Ma ebe ọ bụ na m nọ n'ebe ahụ na-arịọsi arịrịọ ike n'ala, ka m jide ọnọdụ ahụ ka m na-alaghachi azụ n'oge afọ atọ gara aga ruo mgbe akụkọ a dum malitere - oge nke hụkwara m n'otu ọnọdụ a kpọmkwem. : na ikpere m, n'ala, na-ekpe ekpere." *"''Ndị mmadụ na-eche na onye òtù ọlụlụ bụ onye zuru oke maka gị, nke ahụ bụkwa ihe onye ọ bụla chọrọ. Ma ezigbo di na nwunye bụ enyo, onye na-egosi gị ihe niile na-egbochi gị, onye na-eme ka ị mara gị onwe gị ka i wee gbanwee ndụ gị. onye kacha mkpa ị ga-ezute, n'ihi na ha na-akwatu mgbidi gị ma tie gị ụra. Ma ka gị na onye òtù ọlụlụ dị ndụ ruo mgbe ebighị ebi? Eeh. Na-egbu mgbu. '''Mkpụrụ obi nwunye, ha na-abata ná ndụ gị naanị ka ikpughere gị oyi akwa ọzọ nke onwe gị, wee pụọ.''' <br> A soul mates purpose bụ ịkwanye gị, dọkasịa ego gị ntakịrị, gosi. gị ihe mgbochi gị na ihe riri gị ahụ, meghee obi gị ka ìhè ọhụrụ wee banye, mee ka ị nwee nkụda mmụọ na enweghị njikwa nke na ị ga-agbanwe ndụ gị, wee webata gị onye nwe mmụọ gị…" *"'' ''M na-adaba n'ịhụnanya ngwa ngwa na-enweghị atụ ihe ize ndụ. Enwere m ọchịchọ ọ bụghị naanị ịhụ ihe kacha mma n'ime onye ọ bụla, kama iche na onye ọ bụla nwere mmetụta mmetụta uche nke iru ike ya kachasị elu. karịa na nwoke ahụ n'onwe ya, na m kpọgidere na mmekọrịta ruo ogologo oge (mgbe ụfọdụ ogologo ogologo) na-eche ka nwoke ahụ rịgoro n'ịdị ukwuu nke ya. Ọtụtụ oge n'ime ịhụnanya, enwere m olileanya nke onwe m." *"'''Obi ụtọ bụ ihe ga-esi ná mgbalị onwe onye pụta.'''' Ị na-alụ ọgụ maka ya, na-agbalịsi ike maka ya, na-esi ọnwụ na ya, na mgbe ụfọdụ ọbụna na-eme njem gburugburu ụwa na-achọ ya. '''Ị ga-emerịrị ikere òkè na ngosipụta nke ngọzi nke gị''. Ma ozugbo ị nwetala ọnọdụ obi ụtọ, ị gaghị enwe ike ịla azụ n'ịkwado ya. Ị ga-agbarịrị mbọ ike ka ị na-egwugo elu n'ime obi ụtọ ahụ ruo mgbe ebighị ebi, ka ị nọrọ n'elu ya." ==Njikọ Mpụga== [[W: Elizabeth Gilbert|Elizabeth Gilbert]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Elizabeth Gilbert|Elizabeth Gilbert]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gilbert, Elizabeth}} ady54s6zpezhfhy96962wvezyuju85r Elizabeth Goudge 0 748 10556 2884 2022-10-10T17:01:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q242571]] wikitext text/x-wiki [[Elizabeth Goudge]] Elizabeth de Beauchamp Goudge (24 Eprel 1900 – 1 Eprel 1984) bụ onye Britain odee akwụkwọ akụkọ, mkpirisi na akwụkwọ ụmụaka. ==Ihe ndị Okwụrụ== * Anyị niile na-agbalị ime Chineke n’onyinyo anyị. Ọ bụ otu n’ime ihe kacha njọ nke ọnwụnwa anyị. ** ''The bird in the tree'' (1940), Isi nke 6.3 * N’ụwa a, ọnwụ nwere àgwà nke itinye aka tupu anyị enwee ike ịkwụ ụgwọ anyị ji, naanị ihe anyị ga-eme bụ ịkwụ onye ọzọ ụgwọ. ** '' The Gentian Hill '' (1950), Akwụkwọ nke 3, Isi nke 3.1 * Ọdịdị mmadụ bụ ihe a na-apụghị ịgbagha agbagha, ihe na-esighị ike, ụdị ihe nrọ na-emebi emebi. ** ''The White Witch'' (1958), Nkebi 1, Isi 12.2 * Echiche nke njirimara bụ onyinye ịhụnanya, naanị ịhụnanya nwere ike inye ya. ** '' The Dean's Watch '' (1960), Isi nke 9.2 * Ọ dịghị ọchịchị aka ike ka nke omenala obodo. ** '' The Dean's Watch '' (1960), Isi nke 10.1 * N’ihi na ekweghị ekwe dị mfe karịa ikwere, ọ dịghịkwa ihe na-achọsi ike ma na-aja ha mma n’ihi na onye ahụ na-ekweghị na Chineke chere na ya ka onye kwere ekwe n’ọgụgụ isi. Na mgbe ahụ, ekweghị ekwe nke okwukwe gbasasịrị, dị ka ọ maara site n'ahụmahụ, mere ka ọ nwee mmasị na-atọ ụtọ nke ukwuu, ebe nkwenkwe nke obi abụọ riri nne gụnyere ezigbo nhụjuanya. ** '' The Scent of Water '' (1963), Isi nke 13.2 * Ndụ bụ ịchụpụ ihe ma ọ bụ mmadụ. Nke ahụ bụ nkọwa ya. ** '' The Scent of Water '' (1963), Isi nke 13.2 * E nwere ihe na-akpaghasị ekeresimesi, ọ bụghị nanị n’ụzọ ihe onwunwe. Krismas mbụ abụrụla ihe na-akpaghasị ụwa niile na ịma jijiji nke ihe omume mbụ ahụ na-ama jijiji n'ime ndụ ọ bụla kwa afọ. ** '' The Scent of Water '' (1963), Isi nke 14.2 * Ọchịchọ mmadụ ịbụ onye a na-aghọta nke ọma adịtụghị n’ezie. Ọ bụ n'onwe anyị ka anyị na-achọ ka a ghọta anyị, ọ bụghị n'okwu nke eziokwu. ** ''The Child from the Sea'' (1970), Akwụkwọ 2, Isi nke 1.5 ==Njikọ mpuga== 441ljxlu114wfwafbcwi2f7uxl2pv2q Elizabeth Isichei 0 749 10557 2888 2022-10-10T17:01:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22583013]] wikitext text/x-wiki [[Elizabeth Isichei]] Elizabeth Isichei bụ onye Naijiria na-ede akwụkwọ, ọkọ akụkọ ihe mere eme na agụmakwụkwọ. ==Okwu ndi okwuru == 2thgdiwu7n5r1q2qhhawgqktwz4qfhm Elizabeth Itotia 0 750 10558 2891 2022-10-10T17:01:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107647341]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dr Elizabeth Itotia.jpg|thumb|Dr Elizabeth Itotia]] Dọkịta '''[[w:Elizabeth Iotia|Elizabeth Elizabeth Wangari Iotia]]''' (a mụrụ c. 1992), bụ [[w: ụlọ ọgwụ nuklia | onye na-ahụ maka ọgwụ nuklia]] si [[W:Kenya|Kenya]]. Ọ bụ nwanyị mbụ onye [[W:Kenya|Kenya]] tozuru oke dị ka [[w:Nuclear Pharmacist|Onye na-ahụ maka ọgwụ nuklia]] nke a na-akpọkwa ya dị ka ''radiopharmacist''. Dịka oge Julaị 2021, ọ bụ otu n'ime mmadụ abụọ tozuru oke na Kenya, nke ọzọ bụ nwoke. Ọ na-arụ ọrụ ugbu a dị ka onye otu ndí otu na-ahụ maka ọgwụ nuklia na [[w:Kenyatta University Hospital|Kenyatta University Teaching, Referral and Research Hospital]] (KUTRRH). == Okwu okwu == * ''Mma nke ndụ bụ na onye ọ bụla nwere ihe pụrụ iche ha maara; ihe ị nwere ike ịmụta mgbe niile." ** Dịka e kwuru n'akụkọ akpọrọ [https://allafrica.com/stories/202107250142.html Onye ọka mmụta sayensị nwanyị mbụ nke Kenya] nke Magdalene Wanja bipụtara na 25th Julaị, 2021. * ''Obi dị m ezigbo ụtọ na m bụ nwanyị mbụ n'ọrụ a. Ọ na-egosi na ọ bụrụ na e nyere ohere, ụmụ nwanyị nwere ike na-enwu n'otu aka ahụ n'ọrụ ọ bụla." ** Dịka e kwuru n'akụkọ akpọrọ [https://allafrica.com/stories/202107250142.html Onye ọka mmụta sayensị nwanyị mbụ nke Kenya] nke Magdalene Wanja bipụtara na 25th Julaị, 2021. * ''Ya mere, tụkwasị obi n'ikpe gị ma nwee olileanya maka ihe kacha mma, bụ́ nke mgbe ụfọdụ dị ka ịbanye n'ubi ogbunigwe ebe ihe ọ bụla nwere ike ime.'' **Dịka e hotara n'akwụkwọ akụkọ akpọrọ [https://allafrica.com/stories/202107250142.html Onye ọka mmụta sayensị nwanyị mbụ nke Kenya] nke Magdalene Wanja bipụtara na 25th Julaị, 2021. Ajụrụ ya maka ihe ịma aka ọ na-enweta n'ọrụ. . ==Njikọ mpụga== *Ederede [[W: Elizabeth Itotia|Elizabeth Itotia]] na Wikipedia Bekee *Ederede [[W: Elizabeth Itotia|Elizabeth Itotia]] na wikiquotes {{DEFAULTSORT:Itotia, Elizabeth}} ki1e4hcrelmgyxgmrsn0rs1aa5k31ih Elizabeth Kolbert 0 751 10559 2894 2022-10-10T17:01:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5363086]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elizabeth Kolbert 0350.JPG|thumb|Elizabeth Kolbert]] '''[[w:Elizabeth Kolbert|Elizabeth Kolbert]]''' (a mụrụ July 6, 1961) bu onye nta akuko America, ode akwukwo na onye nleta na [[w: Williams College| Williams College]]. == Okwu Okwuru == * Nkọwa, echere m na ọ ga-abụ ọtụtụ, ọtụtụ ihe dị ndụ n'ofe ọtụtụ, ọtụtụ dị iche iche. Ma nke ahụ bụ, n'ezie, ihe anyị na-ahụ na nke ahụ bụ ihe na-eme ka ndị ọkà mmụta sayensị na-atụ egwu ... na anyị nọ na njedebe nke oke. ... Ihe dị ka otu ụzọ n'ụzọ anọ nke anụ mamma ka a na-ewere dị ka ihe egwu. Ihe dị ka pasent 40 nke ndị amphibians niile ka a na-ewere dị ka ihe egwu. Mana anyị na-ahụkwa ihe ndị dị ndụ, invertebrates, dịka ọmụmaatụ, nọ n'ihe ize ndụ ... ọtụtụ ụdị coral na-ewu mmiri na-ewere ugbu a dị ka ihe dị egwu. ** Na otu o si akọwa mkpochapụ oke na [https://www.npr.org/2014/02/12/275885377/in-the-worlds-sixth-extinction-are-humans-the-asteroid "In the World's ' Mwepụ nke isii,' Ndị mmadụ hà bụ Asteroid?"] na ''NPR'' (2014 Feb 12) * Mgbe e bibisịrị ọtụtụ nde mmadụ, ọ na-ewekarị ọtụtụ nde afọ tupu ndụ ya agbake. Ọ bụghị ihe ị ga-esi na ya pụta, site n'otu ụbọchị ruo n'ọzọ. ** Na atụmanya nke ụdị ndị ekpochapụworo na-alọghachi azụ na [https://www.npr.org/2014/02/12/275885377/in-the-worlds-sixth-extinction-are-humans-the-asteroid" 'Mwepụ nke isii nke ụwa,' ụmụ mmadụ hà bụ Asteroid?"] na ''NPR'' (2014 Feb 12) * N'ilepụ anya na windo gị taa, ihu igwe ị na-ahụ anaghị agwa gị ihe na-eme. Ụwa buru ibu ma gbagwojuru anya - na enwere nnukwu oge na usoro. Ndị mmadụ kwesịrị ịghọta nke ahụ. Ị mara, ọtụtụ ndị mmadụ, ọtụtụ ndị ọkà mmụta sayensị, ọtụtụ ndị nta akụkọ na-agbalị ime ka ọha na eze mara nke ahụ. O doro anya na ọ naghị arụ ọrụ nke ọma, mana anyị na-agbalịsi ike. ** Na ka mgbanwe ihu igwe nwere ike ghara isi pụta ìhè nye ndị mmadụ nọ na [https://medium.com/americanexperiencepbs/telling-the-big-story-an-interview-with-science-writer-elizabeth-kolbert-2fc0bcc8d63" Nnukwu Akụkọ: Ajụjụ ọnụ ya na onye ode akwụkwọ sayensị Elizabeth Kolbert”] na ''ahụmahụ America'' (2017 Jan 13) * Echere m na ihe niile ndị edemede na-abụghị akụkọ ifo na-achọ bụ ime ka ndị mmadụ chee echiche banyere ihe dị iche - ịkọrọ gị akụkọ sitere na ebe, ọ bụrụ na ị maara nke ọma na ya, na-agbagha ihe ị chere na ị maara banyere ya, ma ọ bụ, ọ bụrụ na ọ bụ ya. akụkọ ị na-anụtụbeghị mbụ, na-ewebata gị ebe ọhụrụ ma ọ bụ echiche ọhụrụ. M na-agbalị n'ụzọ bụ isi na-atụgharị uche ụwa gị ntakịrị. ** Na ihe ọ tụrụ anya ịrụzu mgbe ọ na-ede mpempe gburugburu ebe obibi na [https://medium.com/americanexperiencepbs/telling-the-big-story-an-interview-with-science-writer-elizabeth-kolbert-2fc0bcc8d63" Nnukwu Akụkọ: Ajụjụ ọnụ ya na onye ode akwụkwọ sayensị Elizabeth Kolbert”] na ''ahụmahụ America'' (2017 Jan 13) == Njikọ mpụga == [[W: Elizabeth Kolbert|Elizabeth Kolbert]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Elizabeth Kolbert|Elizabeth Kolbert]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kolbert, Elizabeth}} 4bveon5tkrlo95o9k7uyjnqmgj7h1br Elizabeth Kperrun 0 752 2897 2896 2022-10-10T11:34:07Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Elizabeth Kperrun]] '''Elizabeth Kperrun''' Elizabeth bụkwa onye mepụtara AfroTalez, ngwa na-akpakọrịta akụkọ ihe mere eme nke na-akọ akụkọ ọdịnala Africa nye ụmụaka, ịgbanwe otu akụkọ na Teseem, ngwa na-akụziri ụmụaka okwu mbụ na ọnụọgụ ha n'asụsụ obodo dịka Hausa, Igbo, Yoruba na Swahili. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ekwenyere m na ọ dị mkpa ịkọ akụkọ sayensị. <ref>https://weetracker.com/2019/06/21/nigerian-entrepreneur-elizabeth-kperrun/</ref> ===Ebenside=== 48nm07mrzxmcc43jjmon9ychxb5yf2w Elizabeth May 0 753 10560 2900 2022-10-10T17:01:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445620]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elizabeth May.jpg|right|175px|thumb|[[w:Elizabeth May|Elizabeth Evans May]]<br>Eso m, ya mere a bụ m.]] '''[[w: Elizabeth May | Elizabeth Evans May]] ''' OC MP (a mụrụ [[w:9 June|9 June]] [[w:1954|1954]]) bụ onye omeiwu Canada nke America mụrụ, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye edemede, onye ndọrọndọrọ ọchịchị. ọkàiwu, na onye ndu nke Green Party of Canada. Ọ bụ onye isi oche nke Sierra Club nke Canada site na 1989 ruo 2006. Ọ ghọrọ nwa amaala Canada na 1978. ==Okwu O Kwuru== === '' Ajụjụ ọnụ Walrus '' (2012) === :<small>Susan Harada, [http://walrusmagazine.com/articles/2012.05-politics-house-rules/ "Ụlọ Iwu,"] ''[[w: The Walrus | The Walrus]]'', Mee 2012 </small> "Abụ m otu n'ime ndị omeiwu ole na ole na-enweghị ederede a kwadebere maka ihe niile m na-eme, n'ihi na enweghị m ìgwè mmadụ na-agwa m ihe m ga-ekwu," * “N’abụghị onye mpako,” ka ọ na-ekwu, “adị m mma n’ụkwụ m.” * O kwuru, sị: “Mgbe ụmụ nwaanyị na-eweli olu ka a nụ olu ha, ha na-ada ụda. "Ọ bụ ụwa nwoke na nwanyị. Ọ bụrụ na ị kwụsịrị ịchịkwa akwụkwọ ndekọ aha gị dị ala, a ga-ahụ gị dị ka nut." * “N’ụzọ dabara adaba, dị ka onye ndú nke Green Party na onye Green mbụ a họpụtara na nzuko omeiwu, achọghị m ịnọ n’ụlọ akụ̀ a rụzigharịrị arụzigharị,” ka ọ na-ekwu. "Achọrọ m ịnọ na nzuko omeiwu, n'ụlọ na-eti gị mkpu, nke a bụ nzuko omeiwu!" * Ọ na-ekwu n'ịkpọsa "ndị mmadụ pụọ n'ọchịchị onye kwuo uche ha * May na-echeta, sị: “A zụlitere m ịbụ onye na-arụpụta ihe nke ukwuu. “Nke ahụ bụ otú mama m ga-esi tinye ya; ọ ga-asị, 'Enwere m ezigbo ụbọchị.' " * "Ọ ga-akara m mma inwe oche Green na Stephen Harper tụfuru, karịa kaucus zuru oke nke na-ele anya n'ofe ala Stephen Harper dị ka praịm minista, n'ihi na amụma ya dị oke egwu," ka ọ gwara Toronto Star. * “C-10 bụ ihe jọrọ njọ, n’ihi na anyị ga-emezigharị ọtụtụ ihe,” ka ọ na-ekwu. "Enweghị m ike iweta ha ọ gwụla ma m nọ ebe ahụ." * “Adala mbà,” ka ọ rịọrọ. "Bilie, buso agha." * May kwuru, sị: “Kyoto anwụbeghị. "Anyị nwere otu afọ iji mee ka praịm minista gbanwee ọnọdụ ya." * Ị nweghị ike ịnagide okwu dị ka mgbanwe ihu igwe ma ọ bụrụ na ị gbahapụ ọchịchị onye kwuo uche ya dị mma wee kwe ka omenala ụlọ ọrụ mee mkpebi. Yabụ na ịchọrọ ụmụ amaala na-emekọrịta ihe, ị ga-achọkwa Occupy, "ka ọ na-ekwu. "Ị chọrọ ndị na-ahụtụbeghị onwe ha dị ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji ghọọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Anyị chọrọ ma eleghị anya pasent 15 ruo 20 nke ndị Canada na-etinye aka n'ezie ma chọọ ka mma. Mgbe ahụ anyị ga-enweta ya. " ===''Ịkwụsị ntụkwasị obi - Ike, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nsogbu na ọchịchị onye kwuo uche Canada'' (2009) === * Ịba ụba nke onye isi ala dịka onye isi ala na-eji nwayọọ nwayọọ na-akparị ọdịnala na ụlọ ọrụ ọchịchị onye kwuo uche ya nke Canada. ** Okwu mmalite, p. 8 * '''Atọ n'ime ndị nna m ochie bịanyere aka na nkwupụta nke nnwere onwe.''' Ọ bụ naanị na usoro ọchịchị ọ bụla nwere ya pluses na minuses na ọ dị mkpa ịghọta usoro ọchịchị ị na-ebi n'okpuru ka i wee nwee ike ichebe ya. ** Okwu mmalite, p. 10-11 * ''M na-esonye, ​​ya mere m bụ''' ** Isi nke 1, Mmebi nke Ọchịchị Democracy nke Canada, p. 15 * Ọrụ nke onye omeiwu n'otu n'otu ewepụla ya site n'ike nke Cabinet, ma ugbu a naanị Prime Minister. ** Isi nke 2, nzuko omeiwu dị ka Anachronism?, p. 54 * Ka a sịkwa ihe mere mgbaghara nke okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mkpọsa ngwá agha na ọnụ ụlọ agha ji na-enwe mmeri. Ala nke ise bụ ihe na-enyere aka na nke a riri ahụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ọnọdụ arụmụka ezi uche. ** Isi nke 3, Americanization of Our Election Process, p. 91 * Anyị bụ́ ndị Canada chere na Canada bụ ọchịchị onye kwuo uche ya nke ọgbara ọhụrụ nke maara nke ọma. Anyị na-eleda imi anyị anya na ihe ndị dara ada na Fox News na CNN, na-achọpụtaghị na anyị na-aga n'otu ụzọ ngwa ngwa. ** Isi nke 4, Ọchịchị Democracy na Media, p. 123 * N'ime akụkụ niile nke ọchịchị onye kwuo uche ya na Canada na-emebi emebi, enweghị nchegbu maka ikike ndị uwe ojii mba nwere itinye aka na ntuli aka bụ nke kacha atụ aro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụwa nke atọ. ** Isi nke 5, Obodo ndị uwe ojii?, p. 124 * ''Mba ndị nwere oke ịtụ vootu nwekwara ọkwa ọchịchị dị elu''' ** Isi nke 6, Gịnị ma ọ bụrụ na ha mere ntuli aka ma ọ dịghị onye bịara?, p. 159 ==Njikọ mpụga== [[W:Elizabeth May|Elizabeth May]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Elizabeth May|Elizabeth May]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Mee, Elizabeth}} 46l4yngh89v19yvpjvfbx6ct3y49wro Elizabeth Nerwande 0 754 15960 15956 2023-10-24T09:20:46Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Elizabeth Nerwande''' (amuru n'Oktoba 1967) bu onye isi ụlọ ọrụ Mimosa Mining na [[w:ig:Zimbabwe|Zimbabwe]]. Ọ bụla onye isi oche Zimbabwe Chamber of Mines site na 2019 rụọ Mee 2021 [https://www.chronicle.co.zw/chamber-of-mines-elects-new-leadership/]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka Executive Director nke Consumer Council nke Zimbabwe site na 1999 ruo 2003 nakwa dị ka CEO nke Zimtrade site 2004 ruo 2006. E mesịa, a họpụtara ya Commissioner General nke [[w:Expo 2005|Aichi Japan Expo]] mgbe ọ rụchara ọrụ na Zimtrade. Elizabeth Nerwande bụ onye ọchụnta ego na njiri onyonyo nkeonwe/akara ngosi. == Okwu ndị Ọkwụrụ== * Cheta na mmeri kacha baa uru anyị meriri bụ onwe anyị. Karịsịa, dọọ aka ná ntị. Lekwasị anya. Jisie ike ma buru ọrụ. ** [https://www.sundaymail.co.zw/zimbabwean-women-making-an-impact The Sunday Mail - Septemba 2021] * Ụlọ ahụ n'oge kwesịrị ekwesị ga-arụ ọrụ ụlọ ọrụ ihe ọhụrụ nke na-ewepụ echiche "igbe ojii" ebe ozi na-adị mgbe ihe mberede gasịrị, na-agbakwụnye na ndị òtù kwesịrị inwe ike ịnweta ozi na ịpị bọtịnụ. Nleba anya n'ọtụtụ akụ na ụba ndị mepere emepe anọwo na-ahụ na enwere ozi dị mma nke metụtara ndị ọrụ ya. **https://www.zimeye.net/2020/06/15/chamber-of-mines-of-zimbabwe-prioritizing-use-of-icts/ == Okwu gbasara Elizabeth Nerwande == * Elizabeth abụrụla onye mmeri na mmepe obodo site na ụlọ ọrụ na-egwupụta akụ na nke bu Mimosa ka ọ na-agbanwe ihu Zvishavane site na ọrụ dị iche iche. Dịka akụkụ nke ọhụụ ahụ Mimosa nwere otu n'ime ụlọ egwuregwu bọọlụ kacha mma na Zimbabwe, FC Platnum. ** https://miningzimbabwe.com/the-most-influential-individuals-in-the-zimbabwe-mining-industry-2019/ * "Ms Liz" dị ka a maara ya na-eji ezigbo ndụmọdụ na-enye ụmụ nwanyị ndị ọzọ ndụmọdụ." Abụ m onye akaebe dị ndụ nke ndụmọdụ Liz - ị nweghị ike ịnọnyere ya ma nọgide na-adị otu. ** https://www.sundaymail.co.zw/zimbabwean-women-making-an-impact * N’otu n’ime ajụjụ ọnụ ya o mere, o kwuru na ọ dịbeghị mgbe ụmụ nwanyị na-eti mkpu maka ọgwụgwọ pụrụ iche n’ebe ọrụ kama maka nkwado maka ike na nka ha. ** https://www.sundaymail.co.zw/zimbabwean-women-making-an-impact {{DEFAULTSORT:Nerwande, Elizabeth}} [[Category: Ụmụnwanyị]] bl8k5y22db2hjs11t6w44nx3zok0vvd Elizabeth Nyamayaro 0 755 10561 2906 2022-10-10T17:02:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23782690]] wikitext text/x-wiki Elizabeth Nyamairo (amuru ya na Ọgọst 15, 1975) ọ bụ ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ bụrụkwa onye ndụmọdụ onye isi na United Nations Under Secretary[1] na onye isi oche maka ụmụ nwanyị UN. Nyamayaro bụkwa onye isi HeForShe, otu òtù UN Women tọrọ ntọala iji nye mmadụ niile ike, ọkachasị ụmụ nwoke na ụmụ nwoke, inwe olu na ime ihe iji nweta nha anya nwoke na nwanyị n'oge ndụ ha. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *"Enwere ọtụtụ ihe ọ na-esiri ike ime n'onwe gị. Gwuo tennis, dịka ọmụmaatụ. Ma ọ bụ gbaa igwe kwụ otu ebe. Ma ọ bụ kwụsị ahaghị nhata nke nwoke na nwanyị. “Ọ bụrụ na ị chọrọ ịga ngwa ngwa, gaa naanị gị; ọ bụrụ na ị chọrọ ịga nke ọma, na-aga ọnụ." *"Ọfọn m maara na enweghị m ike ịda mbà. Enwere m nkwenye siri ike nke a, ma na-emekwa, n'ọtụtụ ọkwa, na ọ ga-abụrịrị na a zọpụtara ndụ m n'ihi ihe kpatara ya n'afọ ndị ahụ niile gara aga. Amarakwa m na ọchịchọ m ime mgbanwe n'ụwa nwere njikọ chiri anya na nrọ na olile anya m nwere maka ezinụlọ nke m, obodo na kọntinent m. N’ihi ya, amaara m na m ga-eso na-eme ihe ngwọta n’ịgbalị imepụta ụwa ka mma na ime mgbanwe ná ndụ ndị ọzọ. Ya mere m nọgidere na-emegide nsogbu niile." *"Adị m ndụ naanị n'ihi otu efere porridge dị mfe sitere na United Nations nke zọpụtara ndụ m mgbe m rutere nso ịnwụ n'agụụ dịka nwata - yabụ ebumnuche Zero Hunger bụ nke onwe m n'ezie, agụụ ka bụ isi ihe kpatara ọnwụ. ụwa, na m kpebisiri ike na m ga-ekere òkè m n'ịhụ na anyị ga-eru ụmụaka na ezinụlọ ọ bụla nọ ná mkpa - karịsịa na kọntinent nke m nke Africa." *"Ihe mere m ji kpebie ịrụ ọrụ na UN bụ mkpa m ibuli ndụ ndị ọzọ elu otú e sibuli m elu. Mgbe m kwagara UK, foto Africa m hụrụ na telivishọn ekwekọghị n'ahụmahụ ndụ m. A gbara m ume ịlụso echiche ụgha ndị a gbanyere mkpọrọgwụ ike banyere ebe a mụrụ na ebe m nọ, bụ ebe m ji mpako kwuo dị ka kọntinent m si malite." {{DEFAULTSORT:Elizabeth,Nyamayaro}} 3i9pg09wmyslb3rti3dc85xmmbayegv Elizabeth Stuart 0 756 10562 2909 2022-10-10T17:02:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5363586]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elizabeth stuart phelps ward.gif|thumb| aka nri]] '''[[w:Elizabeth Stuart Phelps Ward|Elizabeth Stuart Phelps Ward]]'' ([[w:|August 31]], [[w:|1844]] – [[w:|Jenụwarị 28]] , [[w:|1911]]), a mụrụ '''Mary Gray Phelps''', bụ onye America [[w:|onye edemede]] na onye na-akwado mmalite maka ndozi uwe maka ụmụ nwanyị, na-agba ha ume ka ha gbaa corsets ha ọkụ. ==Okwu Ndi Okwuru== * "iji mee ka ịgbachi nkịtị bụrụ okwu" ** Site na '' Onye na-ede uri na abụ '' na '' Song of the Silent World '', Houghton & Grifffin, Boston, USA 1884 kindle ebook ASIN B004TPPDY0 * "Ihe ịga nke ọma maka nwanyị pụtara ntọhapụ zuru oke, n'akụkụ ọ bụla. Ma ọ na-ese foto, ma ọ bụ na-ahụ nwoke n'anya, ọ dịghị [[w:|nkewa ọrụ]] ga-ekwe omume na akụ na ụba ya. Iji nweta njedebe ọ bụla kwesịrị ịdị ndụ, àjà ihe atụ nke ọdịdị ya dị mkpa n'ahụ ya." ** '' Ọmụmụ nke Avis '' (1877) ==Njikọ mpụga== [[W:|Elizabeth Stuart Phelps Ward]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Elizabeth Stuart Phelps Ward]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ward, Elizabeth Stuart Phelps}} mlivn9xcn3cuyi4lzat3rqeqvax6m34 Elizabeth Taylor 0 757 10563 2913 2022-10-10T17:02:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q34851]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elizabeth Taylor Argentinean Magazine AD.jpg|thumb|right|Ị na-achọpụta ndị ezigbo ndị enyi gị bụ mgbe ị na-etinye aka na asịrị.]] ''[[w:Elizabeth Taylor | Elizabeth Taylor]]''' ([[w:27 Febrụwarị|27 Febrụwarị]] [[w:1932|1932]] - [[w:23 Maachị|23 Maachị]] [[w:20011|2011]]) bụ onye nwetara onyinye nturu ugo mmụta a mụrụ Bekee nke America. emeri omee. __TOC__ == Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Liz Taylor, Liza Todd and Mike Todd by Toni Frissell, 1957.jpg|thumb|right|Ana m ekweta mgbe niile na ọchịchọ m na-achị m.]] * "M bụ otu ihe dị ka otu isi ihe dị n’ígwè igwe ihe, bụ́ nke a chọrọ iji rụọ ígwè na iji nweta ego maka ndị nwe igwe ihe. Ọ bụrụ na m daa, ọ bụ nsogbu ''ha''. "Nsogbu m" bụ iwulite ụdị ndụ dị mma nye onwe m n'ụwa a na-adịghị adị adị nke m na-ebi." ** Dị ka e hotara na "The Frail Goddess," ''The Real and the Unreal'' (1961) nke Bill Davidson dere, p.&nbsp;78 * "Alụrụla m ọtụtụ ugboro. Olee otú egwu ịgbanwe ụmụaka mmekọ, ha mmetụta — na-enye ha enweghị nchebe nke ịtụkwasị obi ha na onye mgbe ma eleghị anya na mmadụ agaghị anọ n'afọ ọzọ." ** "Elizabeth Taylor: Ihe ncheta na-ezighi ezi" (1965) * "Nsogbu dị na ndị na-enweghị omume ọjọọ bụ na n'ozuzu ị nwere ike ijide n'aka na ha ga-enwe ụfọdụ àgwà ọma na-akpasu iwe." ** Dị ka e hotara na '' Mmehie asaa ahụ na-egbu egbu '' (2000) nke Steven Schwartz dere, p.&nbsp;23 * "Obi m…uche m… gbajiri agbaji. Ahụrụ m [[w:Michael Jackson | Michael]] n'anya site na mkpụrụ obi m niile na enweghị m ike iche n'echiche ndụ na-enweghị ya. Anyị nwere ọtụtụ ihe jikọrọ anyị na anyị na-enwekwa mmasị ịhụnanya ọnụ." ** Dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20090629051239/http://news-briefs.ew.com/2009/06/elizabeth-taylor-honors-good-friend-michael-jackson.html "Michael Jackson: Elizabeth Taylor Na-asọpụrụ ezi enyi ya"] Dave Karger, ''Ntụrụndụ kwa izu'' (26 June 2009)] * "M ka na-ekwetaghị. Achọghị m ikwere ya. O nweghị ike ịdị otú ahụ. Ọ ga-adị ndụ n'ime obi m ruo mgbe ebighị ebi ma o zughị ezu. Ndụ m nwere mmetụta nke enweghị isi. Echeghị m na ọ dị onye ma na anyị hụrụ ibe anyị n’anya. Kacha dị ọcha kasị enye ịhụnanya m na mgbe mara." ** Dịka ekwuru na "Michael Jackson: Elizabeth Taylor Na-asọpụrụ ezigbo enyi ya" nke Dave Karger dere, ''Entertainment Weekly'' (26 June 2009) *"Chineke! M ga-atụ uche ya. Enweghị m ike iche n'echiche ndụ na-enweghị ya. Ma echere m na site n'enyemaka Chineke ... m ga-amụta. Anọgidere m na-ele foto o nyere m banyere onwe ya, nke na-asị, 'Nye ezi ịhụnanya m Elizabeth, ahụrụ m gị n'anya ruo mgbe ebighị ebi.' Ma, a ga m ahụ ya n’anya ruo mgbe ebighị ebi." ** Dịka ekwuru na "Michael Jackson: Elizabeth Taylor Na-asọpụrụ ezigbo enyi ya" nke Dave Karger dere, ''Entertainment Weekly'' (26 June 2009) * "M na-ekweta mgbe nile na ihe na-agụ m agụụ na-achị m." ** Dị ka e hotara na [http://www.telegraph.co.uk/culture/film/film-news/8401001/Elizabeth-Taylors-20-best-quotes.html "Elizabeth Taylor's 20 best quotes" na ''The Telegraph '' (23 Maachị 2011)] * "Ị na-achọpụta ndị ezigbo ndị enyi gị bụ mgbe ị na-eme mkpesa." ** Dị ka e hotara na "Ezizabeth Taylor's 20 kasị mma nhota" na "The Telegraph" (23 Maachị 2011) * "Enweghị deodorant dị ka ihe ịga nke ọma." ** [https://books.google.com/books?id=kFEEAAAAMBAJ&pg=PA82&lpg=PA82&dq=there+is+no+deodorant+like+success&source=bl&ots=x_NDGWps8k&sig=Fxl8mxuBMAu2q3FJwRMShckAm8s&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjThNKAofnQAhVE1GMKHbVPBH0Q6AEISjAL#v=onepage&q = there%20 is%20no%20deodorant%20like%20success&f=ndụ ugha (18 Dec 1964) Page 82] ==Nkwupụta okwu gbasara== * "Mụ na ya nọ n’otu otu Ista na France ma ọ bụ Africa, ụmụ anụmanụ niile nọ na ya gbalịrị ịbanye n’apata ya." ** [[W: Lillian Gish|Lillian Gish]], na-ekwu okwu na ụtụ e mere na Mee 5, 1986 site n'aka [[w:|Film Society of Lincoln Center]]; dị ka e hotara na "Film Society Honors Taylor" nke Jim Robbins dere, ''Ọdịiche'' (May 14, 1986), p.&nbsp;36 * "Nwa agbọghọ mara mma nke ukwuu. Mụ na ya kparịtara naanị otu ugboro." ** [[w:|Ralph Kiner]], dị ka e hotara na [https://news.google.com/newspapers?id=rggNAAAAIBAJ&sjid=RgoDAAAAIBAJ&pg=4065%2C2665104"Ralph Kiner na-adọta Ìgwè mmadụ ọzọ na-ere ahịa nke Autograph-Seekers"] Dan McGibbeny, ''Pittsburgh Post-Gazette'' (February 13, 1950) * "Lee ihe na-eme? Otu ụbọchị mụ na Liz na-emekọ ihe na otu nde mmadụ." ** Ralph Kiner, gbasara njikọ aka Taylor—kpọpụtara ọnwa abụọ ka akwusachara ya nke ukwuu ụbọchị nri abalị ya na Kiner—ka [[w:Conrad Hilton, Jr.|Nick Hilton]]; dị ka e hotara ya na [https://news.google.com/newspapers?id=oV8bAAAAIBAJ&sjid=UU0EAAAAIBAJ&pg=3382%2C4863108&dq=kid-ralph-everytime-pass-elizabeth-taylor "The Scoreboard"] nke Les Piedterman, ''h Pịa '' (April 12, 1950) * "Elizabeth Taylor kwesịrị ịgba alụkwaghịm ma dozie ya." ** [[W:Oscar Levant|Oscar Levant]], dị ka e hotara na ''3 na brọsh ezé'' (1965) nke [[w:Jack|Jack Paar]], nke e zoro aka na ya na [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=87184257 "3 On A Toothbrush - nke jack paar"] nke Ian Glass, ''The Miami News'' (April 4, 1965), p.&nbsp;72 *** Ahịrị yikwara nke ọma nke yiri ka ewepụtara ya na 1881, gbasara [[w: Sarah|Sarah Bernhardt]], na [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=87181371 "Amusements This Evening"], ''The Daily Picayune'' (Jenụwarị 27, 1881), p.&nbsp;4 * "E nwere ihe atọ m na-ahụtụbeghị Elizabeth ka ọ na-eme: bịa n’oge, kwuo okwu ụgha, ghara ịna-akparị onye ọ bụla." ** [[w:|Mike Nichols]], na-ekwu okwu na ihe nkiri Society of Lincoln Center ụtụ; op. obodo. == Njikọ mpụga == [[W: Elizabeth Taylor|Elizabeth Taylor]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Elizabeth Taylor|Elizabeth Taylor]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Taylor, Elizabeth}} o308w6l6vqvipkv6prgsx3jcgyzqsiy Elizabeth Warren 0 758 10564 2919 2022-10-10T17:02:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q434706]] wikitext text/x-wiki [[Elizabeth Warren]] [[Usòrò:Elizabeth_Warren_2016.jpg|thumb|Ndị America kwesịrị inwe Congress nke na-echegbu onwe ya maka inyere nnukwu ụlọ akụ aka, yana ihe ndị ọzọ gbasara inyere ndị mmadụ aka bụ ndị a ghọgburu na mortgages, na kaadị kredit, na mbinye nwa akwụkwọ na akụkọ kredit.]] ''[[w:Elizabeth Warren|Elizabeth Ann Warren]]''' (amụrụ 22 June 1949) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye bụbu prọfesọ iwu bụ [[w: Seniority in the United States Senate|senior]] [[q:United States Senate|United States senator]] sitere na [[w:Massachusetts|Massachusetts]], na-eje ozi kemgbe 2013. Onye otu [[q:Democratic Party (United States)|Democratic Party]] a na-ewerekwa dị ka [[w: Progressivism in United States | onye na-aga n'ihu]], Warren lekwasịrị anya na nchekwa ndị ahịa, ohere akụ na ụba, na [[w:socialsecurity net | netwọk nchekwa ọha.]] mgbe ọ nọ na Senate. Warren bụ onye ndoro-ndoro ochichi na [[w:2020 Democratic Party president primaries|2020 nhọpụta maka onye ga bu onye isi ala]]. Warren bụ onye gụsịrị akwụkwọ na [[w: Mahadum Houston | Mahadum Houston]] na [[w: Rutgers Law School | Rutgers Law School]] ma kuziere iwu n'ọtụtụ mahadum, gụnyere [[w: Mahadum Houston Law School | Mahadum Houston]], [[w: Mahadum Texas School of Law | Mahadum Texas in Austin]], na [[w: Mahadum Pennsylvania Law School | Mahadum Pennsylvania]], na [[w :Harvard Law School|Harvard University]]. Ọ bụ otu n'ime ndị prọfesọ kacha nwee mmetụta na iwu odida ego tupu ọ malite ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. Warren edeela akwụkwọ iri na abụọ na ihe karịrị otu narị akụkọ. ==Okwu ndị okwuru== [[Usòrò:Elizabeth Warren Nov 2 2012.jpg|thumb|Ọnweghị onye ọ bụla na obodo a nwetara ọgaranya n'onwe ya. Ọ dịghị onye! Ị wuru ụlọ mmepụta ihe n'ebe ahụ? Ọ dị mma maka gị, mana achọrọ m ịkọwapụta. Ị bupụrụ ngwongwo gị n'ahịa n'okporo ụzọ ndị ọzọ anyị kwụrụ. Ị goro ndị ọrụ goro anyị ndị ọzọ kwụrụ ụgwọ ka anyị kụzie.]] ===2011=== *<!-- Ana m anụ ihe a niile, ị maara, 'Ọfọn, nke a bụ agha klas, nke a bụ ihe ọ bụla.' Mba --> ''Ọ dịghị onye na obodo a nke nwetara ọgaranya n'onwe ya - ọ dịghị onye. Ị wuru ụlọ mmepụta ihe n'ebe ahụ? Dịrị gị mma. Mana achọrọ m ịkọwapụta. I bupụrụ ngwongwo gị n'ahịa n'okporo ụzọ ndị ọzọ na-akwụ ụgwọ.''' Ị goro ndị ọrụ ọrụ, anyị ndị ọzọ kwụrụ ụgwọ iji kụziere ihe. Ị nọ na nchekwa na ụlọ ọrụ mmepụta ihe gị n'ihi ndị uwe ojii na ndị ọrụ mgbanyụ ọkụ nke ndị ọzọ n'ime anyị kwụrụ. Ị naghị echegbu onwe gị na ndị agha na-apụnara mmadụ ihe ga-abịa jide ihe niile dị n'ụlọ ọrụ gị - ma were onye ga-echebe ya pụọ ​​​​na nke a - n'ihi ọrụ anyị ndị ọzọ rụrụ. Ugbu a lee, ị wuru ụlọ nrụpụta wee ghọọ ihe dị egwu, ma ọ bụ nnukwu echiche. **"[[w: You didn't build that| Adreesị na Andover, Massachusetts]]" (August 2011) ===2013=== * Ndị America kwesịrị inwe Congress nke na-echegbu onwe ya maka inyere nnukwu ụlọ akụ aka, na ihe ndị ọzọ gbasara inyere ndị na-eme oge niile aka bụ ndị a ghọgburu na mortgages, na kaadị kredit, na mgbazinye ụmụ akwụkwọ na na akụkọ kredit. ** Dị ka e hotara na [https://www.rawstory.com/2013/03/sen-elizabeth-warren-slams-republicans-worry-less-about-helping-big-banks/"Sen. Elizabeth Warren kwujọrọ ndị Republican: Echegbula onwe gị maka inyere nnukwu ụlọ akụ" Eric W. Dolan, na ''Raw Story'' (12 Mach 2013)] * Abụ m onye Republican n’ihi na echere m na ndị ahụ bụ ndị kasị akwado ahịa. **Dịka ekwuru na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/9780374102418 ''The Unwinding, an inner history of the New America'] (2013), nke George Packer, New York: Farrar dere. , Straus, na giroux. p. 345 ===2016=== * Donald Trump bụ onye aghụghọ dị egwu, jọgburu onwe ya, nke nwere akpụkpọ anụ nke na-etinyeghị ihe ọ bụla n'ihe ọ bụla maka onye ọ bụla na onye na-ejereghị onye ọ bụla ozi ma e wezụga onwe ya, na nke ahụ bụ naanị otu n'ime ọtụtụ ihe kpatara na ọ gaghị abụ onyeisi oche nke United States, ọ dị mwute ikwu dị ka. Hillary Clinton ** Okwu na mgbakọ nke American Constitution Society na Washington June 9, 2016 [https://theweek.com/speedreads/629183/elizabeth-warren-lashes-donald-trump-thinskinned-racist-bully,"Elizabeth Warren lashes. pụta na Donald Trump: Ọ bụ 'onye nwere akpụkpọ anụ, onye na-akpa ókè agbụrụ' ''] nke Catherine Garcia dere na magazin The Week online. ===2019=== * Ka oge na-aga, eziokwu na-adakwasị Israel, eziokwu gbasara igwe mmadụ, ọmụmụ na ọnwụ. Kedu ka mpaghara ahụ dị. **[https://mondoweiss.net/2019/02/elizabeth-demographic-palestinian/ 22 Febrụwarị 2019] ==Njikọ mpụga== *[[w:Elizabeth Warren|Elizabeth Ann Warren]] na Wikipedia Bekee *[[d:Q434706|Elizabeth Warren]] na Wikidata {{DEFAULTSORT:Warren, Elizabeth}} lx1dd9w6xu605lwkefovsneb9d6u0r6 Elizabeth Wathuti 0 759 13131 13129 2022-11-15T21:43:36Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Elizabeth Wathuti|Elizabeth Watch]]''' UTI mụrụ 1995-08-01 bụ onye Kenya na gburugburu ebe obibi na onye na-akwado ihu igwe na onye nchoputa nke Green Generation Initiative, nke na-azụlite ndị na-eto eto ka ha hụ ọdịdị okike n'anya na ịma gburugburu ebe obibi mgbe ha dị obere ma kụọ osisi 30,000 na Kenya ugbu a. === Ihe o kwụru === * Kwa ụbọchị, mgbe anyị na-elekọta osisi, ha na-elekọta anyị, ma osisi ndị a na mkpụrụ osisi na-azọpụta ndụ ha na-amị agaghị adị ndụ na mbara ala okpomọkụ dị ogo 2.7 Celsius. * Ekwenyere m na ikike mmadụ anyị nwere ilekọta nke ọma na imekọ ihe ọnụ. Ekwenyere m na anyị nwere ike ime ihe ziri ezi ma ọ bụrụ na anyị ekwe ka anyị chepụta ya n'ime obi anyị ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Elizabeth Wathuti]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Elizabeth Wathuti]] na wikiquote Bekee ''[https://www.youtube.com/watch?v=VMvzJu79WG0) '' bifqhy3cpffsrs1skjmvswtn24e79xt Ella Baker 0 760 10566 2925 2022-10-10T17:02:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q468884]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Ella Baker|Ella Baker]]''' (December 13, 1903&nbsp;– Disemba 13, 1986) bụ [[W:|African-American]] [[w:| ikike obodo]] na [[w:|ikike mmadụ] ] na-eme ihe. Ọ bụ onye nhazi ihe nkiri n'azụ ihe nkiri nke ọrụ ya ruru ihe karịrị afọ iri ise. Ọ na-arụkọ ọrụ na ụfọdụ ndị isi ikike ikike obodo ama ama nke narị afọ nke 20, gụnyere [[W:| E.B. Du Bois]], [Thurgood Marshall], [[w:|A. Philip Randolph]], na [[w:|Martin Luther King Jr.]] Ọ dụkwara ọtụtụ ndị na-eme ihe ike, dị ka [[w:Diane Nash|Diane Nash]], [[w:|Stokely Carmichael]], [[w:|Rosa Parks]], na [[w:Bob Moses (onye na-eme ihe ike)|Bob Moses]]. == Okwu Ndi Okwuru== *"Cheta, anyị anaghị alụ ọgụ maka nnwere onwe nke Negro naanị, kama maka nnwere onwe nke mmụọ mmadụ, nnwere onwe ka ukwuu nke metụtara mmadụ niile." **[https://www.nytimes.com/2007/09/22/opinion/22collins.html? "Ndị inyom nọ n'azụ ụmụ nwoke"] nke Gail Collins dere na '' New York Times '', Septemba 22, 2007 *"Ruo mgbe ogbugbu nke ndị isi ojii, ụmụ ndị nne ojii, ga-adị mkpa nye mba ndị ọzọ dị ka igbu nwa nne ọcha, anyị ndị kwenyere na nnwere onwe enweghị ike izu ike ruo mgbe nke a mere. (1964)" ** Onyinye, Joanne, ihe nkiri, "Fundi: Akụkọ nke Ella Baker" (Icarus Films, 1981) *"Mmepe nke onye ọ bụla n'ime ikike ya kachasị elu maka ọdịmma nke otu." **''Anya na onye na-agụ ihe nrite obodo: akwụkwọ, okwu na akaụntụ aka mbụ sitere na mgba nnwere onwe ojii, 1954–1990'', ed. Clayborne Carson et al. (Akwụkwọ Penguin, 1991), p. 121. *"Ndị siri ike anaghị achọ ndị ọchịchị siri ike." **[http://www.ellabakerschool.net/resources/about-ella-baker/ella-bakers-life Ella Baker's Life] sitere na Ella Baker School, nwetara 24 February 2015 *“Ị hụghị m na telivishọn, ị hụghị akụkọ banyere m,” ka ọ gwara ndị edemede abụọ, Ellen Cantarow na Susan Gushee O’Malley. "Ụdị ọrụ m gbalịrị ịrụ bụ iburu iberibe ma ọ bụ tinye ọnụ ahịa nke m tụrụ anya na nzukọ nwere ike ịbịa. Echiche m bụ, ndị siri ike anaghị achọ ndị isi siri ike." ** ''The New York Times'', Obituary, nke C. Gerald Fraser dere, Disemba 17, 1986 == Njikọ mpụga == [[W:|Ella Baker]] na Wikipedia Bekee [[Q:|Ella Baker]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Baker, Ella}} jn3j3hthxk95mhgpq6ng7ycgkhst2z0 Ella Fitzgerald 0 761 10567 2929 2022-10-10T17:03:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1768]] wikitext text/x-wiki '''Ella Jane Fitzgerald''' amụrụ n'April 25, 1917 nwụrụ na June 15, 1996 bụ onye egwu Jazz nke mba [[w:America|Amerika]], mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya "First Lady of Song", "Queen of Jazz", na "Lady Ella". Amaara ya maka olu ọma ya, ụda olu ya ebe o siri metatụ agụ m egwu ya. [[Usòrò:Ella Fitzgerald (Gottlieb 02871).jpg|thumb]] ==== Ihe ndi okwuru ==== * "Adala mba n'ihe ịchọrọ ime. Ebe ihụnanya n'ịkpalite mmụọ di, echeghị m na ị ga-emejọ" <ref>https://www.azquotes.com/author/4874-Ella_Fitzgerald</ref> * "Ọ bụghị maka ebe isi bia, ebe ị nọ ugbua kacha mkpa" <ref>https://www.goalcast.com/12-ella-fitzgerald-quotes/</ref> ==== Ebemsidee ==== g92qxr1crxiljlkc086xhlvt8j97lmk Ella Sophia Armitage 0 762 10568 2932 2022-10-10T17:03:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4936482]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Ella Sophia Armitage|Ella Sophia Armitage]]''' (3 Maachị 1841 – 20 Maachị 1931) bụ onye England ọkọ akụkọ ihe mere eme na ọkà mmụta ihe ochie bụ onye sụrụ ụzọ ọmụmụ nke nnukwu ụlọ na England. == Banyere Ella Sophia Armitage== * Ọ na-adị m mgbe ụfọdụ, na ngwakọta nke mmasị na obi nkoropụ, na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ajụjụ ọ bụla mmadụ nwere ike ịjụ banyere nnukwu ụlọ elu, ewelitelarị ma zaa ya, na-azakarịkwa nke ọma, site n'aka nwanyị a dị ịrịba ama n'akwụkwọ ya dị ịrịba ama, '' The Early. Norman Castles of the British Isles '', na isi ihe mere ọmụmụ nke ụlọ ndị mbụ na ebe ha si na obodo a enwetabeghị nke ukwuu kemgbe ụbọchị ya bụ na ọ hapụghị anyị nke ukwuu ịga. ** [[W:citation | ikpeazụ = Brown | nke mbụ = R. Allen |title = Ụzọ Ọkọ akụkọ ihe mere eme na mmalite nke Castle dị n'England | akwụkwọ akụkọ = Akwụkwọ akụkọ Archaeological | mpịakọta = 126 | afọ = 1969 | ibe = 134 | doi = 10.1080 / 00665983.1969.11077439]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Ella Sophia Armitage]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ella Sophia Armitage]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Armitage, Ella Sophia}} ckasws7f5m2rh1qydx72e0riaai2df2 Ellen Brown 0 763 14283 10569 2023-08-12T17:06:42Z Eppu Petäinen 494 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:EllenBrown.jpg|thumb|Ellen Brown (2010)]] [[Usòrò:US-$2-SC-1896-Fr.247.jpg|thumb|Ego nwere ike... n'ezie bụrụ [[w:|ohu]] nke mmadụ, gbanwee site na ngwa [[w:| mmegbu]] ka ọ bụrụ ụzọ nke na-echekwa ọganihu nkịtị. Mana buru ụzọ [[w:Federal Reserve | Central bank]] kwesịrị ịbụ onye ọrụ ọha. Ọ dị mkpa ka e mee [[w: public utility|ọrụ ọhaneze]], na-anabata mkpa ndị mmadụ na akụ na ụba.]] ''[[w:Ellen Brown|Ellen Hodgson Brown]]''' (a mụrụ na Septemba 15, 1945) bu onye odee America, onye oka iwu, onye nkwuputa oha na onye na-akwado [[w: ogwu ozo | ogwu ozo]] na [[w: ndozigharị ego | mgbanwe ego]], kacha pụta ìhè [[w: ụlọ akụ ọha | ụlọ akụ ọha]]. Brown bụ onye nchoputa na onye isi oche nke [[w:Public Banking|Public Banking]] Institute, ụlọ ọrụ na-echeghị echiche nke na-etinye aka na imepụta ụlọ akụ ọha na-achị. Ọ pụtara na ọtụtụ USB na netwọk telivishọn, redio, na ịntanetị pọdkastị & mmemme. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ego gọọmentị nyere iji kwado ọrụ ọha nwere ogologo akụkọ ihe mere eme na nke na-aga nke ọma malitere ma ọ dịkarịa ala na mmalite narị afọ nke 18, mgbe ógbè ndị America na-achị Pennsylvania nyere ego nke ndị ọchịchị obodo dị n'ógbè ahụ gbaziri ma jiri ya mee ihe. aku na uba. Ihe si na ya pụta bụ oge ọganihu a na-enwetụbeghị ụdị ya nwetara na-enweghị onu oriri ma ọ bụ ụtụ isi." ** Mgbaghara contre l'UE et le FMI: La Grèce, l'Islande et la Lettonie pourraient montrer la voie'(Nnupụ isi megide EU na IMF: Greece, Iceland na Latvia nwere ike iduga ụzọ)"" Horizons na arụmụka. '' (ISSN 1662-4599) , Nke 5, Febụwarị 8, 2010, p. 2 *"Nleta dị mkpirikpi nke Odeakwụkwọ nke Ọchịchị [[w:|Hillary Clinton]] na [[w:|Libya]] n'ọnwa Ọktoba 2011 ka ndị mgbasa ozi na-ezo aka dị ka “apata mmeri.” "Anyị bịara, anyị hụrụ, ọ nwụrụ!" o tiri mkpu na N'ajụjụ ọnụ vidiyo CBS mgbe ọ nụrụ banyere njide na igbu ọchụ obi ọjọọ nke onye ndu Libya [[w:|Muammar Gaddafi | Muammar el-Qaddafi]]…. ebubo na emere ya n'ihi ihe gbasara ọdịmma mmadụ, mgbe akụkọ banyere oke arụrụala; ma òtù ndị na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ jụrụ ajụjụ ndị ahụ mgbe ha chọtara enweghị ihe àmà ....<BR>Tupu 2011, Libya enwetawo nnwere onwe akụ na ụba, na mmiri nke ya, nri nke ya, mmanụ nke ya, ego nke ya, na ala nke ya. -nwere ụlọ akụ. Ọ malitere n'okpuru Qaddafi site na otu n'ime mba ndị kasị daa ogbenye ruo ndị kasị baa ọgaranya n'Africa. Agụmakwụkwọ na ọgwụgwọ bụ n'efu; A na-ewere inwe ụlọ dị ka ikike mmadụ; na ndị Libya sonyeere na usoro mbụ nke ọchịchị onye kwuo uche ya. Mba ahụ nwere usoro ịgba mmiri kachasị ukwuu n'ụwa, ọrụ nnukwu osimiri nke mmadụ mere, bụ nke wetara mmiri si n'ọzara gaa n'obodo ukwu na n'ụsọ oké osimiri; na Qaddafi nọ na-amalite mmemme ịgbasa ihe nlereanya a na Afrịka niile. Mana nke ahụ bụ tupu [[W: 2011 mbubata ndị agha na Libya | Ndị agha US-NATO tụbara sistemu ogbugba mmiri n'ubi wee kpasuo mba ahụ]]. **[[W:|Ellen Brown]], [https://www.counterpunch.org/2016/03/14/exposing-the-libyan-agenda-a-closer-look-at-hillarys-emails/ Na-ekpughe Agenda Libyan : nlele anya na ozi-e Hillary], ''CounterPunch'' Maachị 14, 2016 *"N'ime [[W: Hillary Clinton email controversy | ozi-e 3,000 ewepụtara]] sitere na ihe nkesa ozi-e nkeonwe [Hillary Clinton] na ngwụcha Disemba 2015, ihe dị ka otu ụzọ n'ụzọ atọ sitere na ezigbo onye ntụkwasị obi [[W:Sidney Blumenthal|Sidney. Blumenthal]], onye ọka iwu gbachitere di ya na [[w:Clinton–Lewinsky scandal | Monica Lewinsky case]]. Otu n'ime ozi-e ndị a, nke e depụtara n'April 2, 2011, gụrụ akụkụ ya: ''Gọọmenti [[w:Muammar Gaddafi | Qaddafi]] ji ọla edo dị tọn 143, na ego yiri ya na ọlaọcha. . . . A na-akwakọba ọla edo a tupu nnupụisi dị ugbu a ma e bu n'obi mee ya iji guzobe ego pan-African dabere na Dinar ọla edo Libyan. Emebere atụmatụ a iji nye mba ndị dị na mba Afrịka nke Francophone ihe ọzọ na-abụghị franc French (CFA)''' N'ime “nkwupụta isi mmalite,” ozi email mbụ e declassified gbakwụnyere, sị: “Dị ka ndị maara ihe si kwuo, a na-eji oke ọla edo na ọlaọcha a kpọrọ ihe. n'ihe karịrị ijeri $7...'' N'ụzọ pụtara ìhè na-adịghị bụ aha ọ bụla banyere nchegbu ọdịmma mmadụ. Ebumnuche bụ ego, ike na mmanụ. **[[W:|Ellen Brown]], [https://www.counterpunch.org/2016/03/14/exposing-the-libyan-agenda-a-closer-look-at-hillarys-emails/ Na-ekpughe Agenda Libyan : nlele anya na ozi-e Hillary], ''CounterPunch'' Maachị 14, 2016 *"Mee 15th-19th ka akpọrọ "National Infrastructure Week" site na US Chambers of Commerce, American Society of Civil Engineers (ASCE)... Ozi ha: "Oge eruola ka iwughachi." Kemgbe ASCE malitere ịnye "Kaadị mkpesa akụrụngwa nke mba" na 1998, mba ahụ enwetala ọkwa dị njọ nke D ma ọ bụ D+. Ka ọ dị ugbu a, ego a na-akwụ maka idozi akụrụngwa ya esiwo na $1.3 trillion gaa na $4.6 trillion.<BR> Ọ bụ ezie na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-arụrịta ụka na-adịghị agwụ agwụ maka otu a ga-esi akwụ ụgwọ mmezi achọrọ na nke ha ga-emejuputa, ndị China ejirila ego kwado nnukwu ọrụ akụrụngwa n'ofe obodo ha, gụnyere 12,000 kilomita nke ụgbọ okporo ígwè dị elu wuru nanị n'ime afọ iri gara aga. ..<BR> Otu isi ihe dị iche n'etiti China na US bụ na gọọmentị China nwere ọtụtụ ụlọ akụ ya ... Gọọmenti US nwekwara ike ime nke ahụ, na-ebulighị ụtụ isi, nbibi ọrụ, ibelata ụgwọ ezumike nka, ma ọ bụ ụlọ ọrụ nkeonwe. .. Gọọmenti etiti nwere ike ịmepụta ụlọ akụ n'ụdị yiri ya. Ọ nwere nnukwu ego, nke ọ nwere ike itinye ya na kredit maka ebumnuche nke ya. Ebe ọ bụ na ego na-abụkarị ihe dị ka pasentị 50 nke ọnụ ahịa akụrụngwa, gọọmentị nwere ike belata ụgwọ akụrụngwa na ọkara site na ịgbazinye ụlọ akụ nke ya. Mmekọrịta ọha na eze na nzuzo bụ ihe dị mma maka ndị na-etinye ego mana ọ bụ ihe ọjọọ maka ọha na eze. Gọọmenti etiti etiti nwere ike iwepụta kredit nke ya na-enweghị ndị etiti ego nkeonwe. Nke ahụ bụ otú China si eme ya, anyị nwere ike ime ya." **[[[w:Ellen Brown|Ellen Brown]]: [https://www.counterpunch.org/2017/05/18/if-china-can-fund-infrastructure-with-its-own-credit-so -can-we/ '''''Ọ bụrụ na China nwere ike iji kredit nke aka ya kwụọ akụrụngwa akụrụngwa''''], [[w: CounterPunch | CounterPunch]] (18 Mee 2017) *"Ego sitere na Federal Reserve nwere ike bụrụ arụmụka, mana iguzobe akụrụngwa ọha na eze na ụlọ akụ mmepe kwesịrị ịbụ ihe enweghị isi. Ezigbo ajụjụ bụ ihe kpatara na anyị enwebeghị otu, dịka China, Germany, na mba ndị ọzọ na-agba gburugburu gburugburu anyị na mmepe akụrụngwa. Ọtụtụ mba Europe, Eshia na Latin America nwere ụlọ akụ mmepe obodo nke ha, yana sokwa na ụlọ ọrụ mmepe abụọ ma ọ bụ nke mba dị iche iche nke ọtụtụ gọọmentị nwekọrọ ọnụ. N'adịghị ka US Federal Reserve, nke na-ewere onwe ya dị ka "onwe ya" nke gọọmentị, ụlọ akụ na-ahụ maka mmepe obodo bụ nke gọọmentị ha nwere kpamkpam ma na-eme atụmatụ mmepe ọha.<BR> Ụzọ kachasị mma na nke ọma maka gọọmenti obodo na nke ime obodo iji kwụọ ụgwọ ihe owuwu ọha na eze na obodo. mmepe dị na ụlọ akụ nke ha, dị ka akụkọ ndekọ egwu dị egwu nke KfW na ụlọ akụ mmepe mba ndị ọzọ egosila ... Anyị kwesịrị ịkpọlite ​​igwe ego ego ọha na eze taa, ọ bụghị naanị iji lebara ọgba aghara mba na ụwa niile ihu ugbu a mana maka mmepe na-aga n'ihu nke obodo ahụ chọrọ ka o wee gosipụta ezi ikike ya." **[https://truthout.org/articles/why-germany-leads-in-renewables-it-has-its-own-green-bank/ ''''Ihe kpatara Germany ji eduga na mmeghari ohuru: O nwere nke ya. Green Bank '', Truthout''] (31 Jenụwarị 2019) *'''Ego nwere ike...n'ezie na-aghọ [[w:ohu]] nke mmadụ, gbanwee site na ngwá ọrụ nke [[w:|mmegbu]] ka ọ bụrụ ụzọ e si echekwa [[w:|ọganihu]]. Mana buru ụzọ [[w:Federal Reserve | Central bank]] kwesịrị ịbụ onye ọrụ ọha. Ọ kwesịrị ka e mee [[w: public utility| ọhaneze ọrụ]], na-anabata mkpa ndị mmadụ na akụ na ụba.''' **[https://truthout.org/articles/qe-forever-the-feds-dramatic-about-face/"'''"Mkpụrụ Mberede" nke Fed na-aghọ Ọhụrụ Nkịtị'', Truthout'' ] (February 27, 2019) *"Ka mgbịrịgba mgbịrịgba na-ada maka mbibi na-aga n'ihu nke gburugburu ebe obibi, atụmatụ dị iche iche [[w:|Green New Deal]] apụtala na US na Europe, yana arụmụka agụmakwụkwọ na-atọ ụtọ banyere otu esi enweta ego. Monetary amụma, ejikari relegated ka obscure agụmakwụkwọ tomes na bureaucratic nzukọ n'azụ mechiri emechi ụzọ, na mberede were center ogbo ... Public development anoghi n'ulo oba ugbua nwere ihe ịga nke ọma track ndekọ na Europe, na ha ji na-adịghị atụle ụgwọ nke gọọmenti. A na-akwado ha ọ bụghị site n'ụtụ isi kama ọ bụ ndị na-agbazinye ego mgbe ha kwụghachi ego mgbazinye. Dị ka ụlọ akụ ndị ọzọ, ụlọ akụ mmepe bụ ụlọ ọrụ na-emepụta ego na-abụghị nanị na-adịghị akwụ ụgwọ ego gọọmenti mana n'ezie na-enweta uru maka ya." **[https://www.nationofchange.org/2019/03/22/monetary-policy-takes-center-stage-mmt-qe-or-public-banks/"''Amụma ego na-ewere ọnọdụ etiti: MMT, QE ka ọ bụ ụlọ akụ ọha?''' Mba nke mgbanwe,''] (22 Maachị 2019) ==Njikọ mpụga== [[W:|Ellen Brown]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Ellen Brown]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Brown, Ellen}} dj48t0347gn0zyjsrwjxm4n190fcpv0 Ellen Johnson Sirleaf 0 764 17908 10570 2023-12-03T22:58:44Z Greby-Nyberg 600 File wikitext text/x-wiki [[File:Ellen Johnson Sirleaf February 2015.jpg|thumb|Ellen Johnson Sirleaf (2015)]] Ellen Johnson Sirleaf onye amuru na onwa Okutoba di na mkpuru ubichi iri abuo na itolu afo 1938, bu onye ndorondoro ochichi mba Laiberiya chiri dika onye isi ala nke iri abuo na ano nke obodo Liaberiya site na 2006 rue na afor 2018. Sirleaf bu nwanyi mbu chiri mba obula na Afrika. === Ihe ndi okwuru === * O buru na ebum na uche gi atughi gi egwu, ha ebuchghi ibu. * Anaghi enyefe madu ochichi na-efu, madu na-etoru etoru. <ref>https://yourstory.com/herstory/2021/01/quotes-nobel-peace-laurate-ellen-johnson-sirleaf-liberia/amp</ref> ===Ebemside=== gym767k6qazz5ymkpfz37qkl0fe88es Elleston Trevor 0 765 10571 2944 2022-10-10T17:03:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1332098]] wikitext text/x-wiki [[EllestonTrevor|Elleston Trevor]] *Elleston Trevor (17 Febrụwarị, 1920 – 21 Julaị, 1995) bụ onye odee akwụkwọ akụkọ Britain na onye ode akwụkwọ nke dere n'okpuru ọtụtụ pseudonyms. Amụrụ Trevor Dudley-Smith, o mechara gbanwee aha ya ka ọ bụrụ Elleston Trevor. ==Ihe ndi Okwuru== *Ruo afọ iri anọ na atọ Berlatsky mere isi ihe na-egbochi nsogbu ma ugbu a enwere nke a. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Elleston_Trevor [Category:wq/ig]] lwgwzbtag859tq0743e8g8ro1h0qrtu Elna Baker 0 766 10572 2951 2022-10-10T17:03:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5367010]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Elna Baker|Elna Baker]]''' (amuru Jenụwarị 1982) bụ onye odee na onye ọchị ọchị America. Ọ bụkwa onye nrụpụta onye isi maka mmemme redio ''[Nke America Life] ''. N'October 2009, akwụkwọ Penguin bipụtara akwụkwọ ya ''The New York Regional Mormon Singles Halloween Dance'' ([[W:|ISBN|0525951350]]), bụ́ nke na-akọ ahụmahụ ya mgbe ọ bụ nwata [[w:|Mormon]] bi na [[w:|Obodo New York]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Mgbe m rapaara n’otu akụkọ, m na-alaghachi n’ahịrị [[w:|Allen Ginsberg]] nke na-enyere aka mgbe niile: “Rịba ama ihe ị na-ahụ.” M na-emechi anya m ma gbalịa icheta ihe niile m hụrụ ka ọ na-eme. Nke a na-emepe ncheta m ma na-enyere m aka imechi ọdịiche dị n'etiti ihe dị n'isi m na ihe dị na ibe. ** Na usoro ya dị ka onye edemede **[[W:cite web | last1=Venezia |first1=Angelina |title= Nanị: Elna Baker, Onye ode akwụkwọ nke New York Mormon Regional Singles Halloween Dance, Na mmechuihu na Art of Smart Storytelling |url=http://flavorwire. com/6255/exclusive-elna-baker-author-of-the-new-york-mormon-regional-singles-halloween-dance-on-humiliation-and-the-art-of-storytelling |website=Flavorwire | nweta = 15 Eprel 2019 |asụsụ=en | ụbọchị=23 Disemba 2008]] *"M na-anụkwa olu na-emesi obi ike. "Otu ụbọchị Elna, ka ọ na-ekwu, ị ga-elegharị anya n'ime ụlọ ahụ na di gị na ụmụ gị na ndị ọgaranya, ndụ zuru oke nke ị wulitere onwe gị. Ị ga-enwekwa obi ụtọ maka nhọrọ ndị i meworo.'' Nke ahụ bụ olu m na-ege ntị. **Na mkpebi o mere idebe amaghi nwoke" **[[W:cite web |author1=Jake |title="Ee, A bụ m Nwa agbọghọ dị Afọ 27" |url=https://www.glamour.com/story/yes-im-a-27- year-old-virgin |website=Glamour | onye nkwusa=Condé Nast | nweta =15 Eprel 2019 |asụsụ = en | ụbọchị = Ọktoba 1, 2009]] *"Ndụm dum, emewo m ike m iji kwado ụkpụrụ ndị ahụ siri ike—ekwere m na nrubeisi ga-enweta m ihe m chere na m chọrọ: alụmdi na nwunye nke temple na Mormon ọzọ… . Akụkụ ahụ nke njirimara m adịkwaghị, na aghaghị m ihu eziokwu ahụ na, na 28, amaghị m onye m bụ ... Ma ọ bụ ezie na m ka na-agbasi mbọ ike na okwukwe m (na agwaghị m ndị mụrụ m akụkọ ahụ. tupu ebipụta edemede a manyere m!), Abụ m otu Elna m na-adịbu. Ugbu a, aghọtara m na ihe ndị ahụ bụ nnọọ ihe m mere iji mee ka ụjọ jide onwe m, ka m ghara ịjụ ajụjụ ndị bụ́ eziokwu banyere ihe na-eme ná ndụ m. Adịghị m akwa ụta na m nwụnahụrụ m, ma anaghịkwa m akwa ụta ichere. Ama m ugbu a na ọ bụ njem nke onwe." **Na mkpebi ya inwe mmekọahụ tupu alụmdi na nwunye **[[W:cite news| last1=Baker|first1=Elna|title="Ghọta gịnị? Abụghị m nwa agbọghọ na-amaghị nwoke ọzọ!"|url=http://www.glamour.com/story/guess-what-im -not-a-virgin-anymore| nweta = 1 August 2016 | ọrụ = Glamour | ụbọchị = 28 Maachị 2011 | archive-url = https://web.archive.org/web/20160728083642/http://www.glamour .com/story/guess-what-im-not-a-virgin-anymore|archive-date=28 Julaị 2016|dead-url=no|df=dmy-all]] *"Ọ bụ oge ndụ dị ịtụnanya. M na-aga ọtụtụ ogologo ije. Akwụsịrị m ikiri tiivi ruo otu afọ ka m ghara ịgbanarị mmetụta m. Naanị ihe m na-agụ bụ akwụkwọ enyemaka onwe onye. Mgbe m na-agakwa oriri na ọṅụṅụ, m na-atụnye ndị gbara alụkwaghịm ma na-akpachapụ anya ka ha mata otú ihe a dị ha na otú ha si mee ya. Ịgba alụkwaghịm dị ka ihe gba ọtọ ọdachi nke onwe m. **Na ịgba alụkwaghịm di ya **[[w:cite webụ |title=665: Tupu Ihe agaala Hell |url=https://www.thisamericanlife.org/665/transcript |website=ndụ America a | nweta=15 Eprel 2019 |date=12 Jenụarị 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190203062747/https://www.thisamericanlife.org/665/transcript |archive-date=3 February 2019 |dead-url=enweghị |df=dmy - niile]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Elna Baker]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Elna Baker]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Baker, Elna}} jwu0dmyeh6urdlbivzly5vkjllg6vul Elnathan John 0 767 10573 2954 2022-10-10T17:03:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20744463]] wikitext text/x-wiki == Elnathan John == Elnathan John (amuru 1982) bu onye Naijiria na-ede akwukwo, satirist na onye oka iwu nke edeputara akuko ya ugboro abuo maka ihe nrite Caine maka odee Afrika. == Ihe ndi okwuru == * M na-efe efe nke ukwuu n'ụra m. Obere oge m kwụsịrị ife efe. N'abalị ụnyaahụ m fegoro ọzọ. Ya mere vividly.Ere m obi ụtọ. * Ụjọ ịda ogbenye na klaasị nke etiti Nigeria nwere mmetụta dị egwu ogologo oge karịa ịda ogbenye nke oke ogbenye ya. * Ahụrụ m nkwuwa okwu a n'anya. Ha na-akpagbu ụmụ amaala. Ọ dị ka egwuregwu ụfọdụ na-arịa ọrịa. *  Ọ bụrụ na ịchọrọ imeziwanye ndụ onye ode akwụkwọ naanị nye ha ego. Ma ọ bụ kwụọ ụgwọ ụlọ ha. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/elnathan-john/2410/ 40x86x3d861ke1z9ey04yhgbmh732hz Elsa Gidlow 0 768 10574 2957 2022-10-10T17:04:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5367407]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Elsa Gidlow- Poet-Warrior 1981.jpg|thumb|Elsa Gidlow na 1981]] ''[[w:Elsa Gidlow|Elsa Gidlow]]''' ([[w:|29 Desemba]] [[w:|1898]] - [[w:|8 June]] [[w:|1986]]) bụ onye Bekee, Canada- Onye na-ede uri America, onye nta akụkọ na-akwụghị ụgwọ, na onye ọkà ihe ọmụma. A maara ya nke ọma maka ide ''On A Gray Thread'' (1923), ikekwe mpịakọta mbụ nke abụ ịhụnanya nwanyị nwanyị n'ezoghị ọnụ e bipụtara na North America, yana maka inye aka guzobe [[w: Druid Heights | Druid Heights]], Obodo bohemian na Marin County, California. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ bụrụ na e nwere nsogbu metụtara ịbụ nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị, ọbụnadị mgbe m matara na ya, ọ bụ owu ọmụma, n'eziokwu na amaghị m onye ọzọ dị ka m." ** ''[[w:Okwu Apụọ: Akụkọ nke Ụfọdụ Ndụ Anyị|Okwu Apụọ: Akụkọ nke Ụfọdụ Ndụ Anyị]]" (1977), dị ka e hotara na Palmer, Chris, October 6, 1978, " '[http://news.google.com/newspapers?id=we08AAAAIBAJ&sjid=Yi4MAAAAIBAJ&pg=3700%2C2698575 Okwu apụtala'ihe nkiri dị mkpa na ndị mmekọ nwoke na nwanyị]", ''Bangor Daily News''. * "Anyị na-ewere onye na-ese ihe dị ka onye pụrụ iche. O yikarịrị ka onye ọ bụla n'ime anyị bụ ụdị onye na-ese ihe." ** Dị ka e kwuru na West, Celeste, 1986, "Na Memoriam: Elsa Gidlow", "Feminist Studies", 12 (3), 614. * "E weghachiri anyị n'ihe omimi na ike nke ịdị na-akwado ndụ - kama, dị ka ọ na-adịkarị ugbu a, imegide ya." ** Na organic [[w:|ugbo]], na Belasco, Warren James, 2007, [http://books.google.com/books?id=4-8Tcsb2PHwC&lpg=PP1&pg=PT63#v=onepage&q&f=ụgha” Organic Paradigm "], ''Agụụ maka mgbanwe: ka Counterculture siri were na ụlọ ọrụ nri'', Cornell University Press, ISBN 0801473292, p. 69. == Okwu gbasara Elsa Gidlow == * "N'ụzọ doro anya, ọ tụrụ aro na ya bụ nwa agbọghọ a na-akwanyere ùgwù nke ukwuu, ma ọ dị onye tinyere ọbara ugoloọma n'ime mmiri ara nne ya." ** Watts, Alan, 1972, ''N'ụzọ M''', dị ka ekwuru na obituary ya, June 10, 1986, ''San Francisco Chronicle''. ==Njikọ mpụga== [[wikisource:|Elsa Gidlow]] na Wikisource. [[Wikiquote:| Elsa Gidlow]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Gidlow, Elsa}} nok8u1rxvl7gbf6omj6gu3a4k8rljmj Emeka Ike 0 769 10575 2960 2022-10-10T17:04:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18043795]] wikitext text/x-wiki == Emeka Ike == Emeka Ike (amụrụ 22 Maachị 1967) bụ onye Naijiria, ọ bụ onye ọbịa pụrụiche na Monrovia n'oge mmemme nke ụlọ ọrụ ọhụrụ nke Center for Democratic Change CDC, na Liberia. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụ ezie na ọ dịghị onye nwere ike ịlaghachi azụ wee malite mmalite ọhụrụ, onye ọ bụla nwere ike ịmalite site ugbu a wee mee njedebe ọhụrụ. * Enweghị m ike ichere maka ihe ịga nke ọma, yabụ m gara n'ihu na-enweghị ya. * Na-eburu n'uche mgbe niile na mkpebi nke gị maka ịga nke ọma dị mkpa karịa ihe ọ bụla ọzọ == Ebenside == https://quotes.ng/authors/emeka-ike/1536/ 1hyk25nrj07egsx3v1658t5y4ip0cvo Emeka Okeke 0 770 2962 2961 2022-10-10T11:34:10Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Emeka Okereke]] '''Emeka Okereke''' Emeka Okereke bụ onye na-ese foto, onye na-ese ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-ese ihe na-ahụ anya nke bi na Lagos na Berlin. Okereke bụ onye rụpụtara otu Invisible Borders Trans-African Photographers Organisation. Na 2018, ọ natara Chevalier des Arts et Lettres n'aka gọọmentị France. === Ihie Ndị Ọkwụrụ === *N'ihe niile na-aga n'ihu yana ihe ndị m na-anụ, ekpebiri m ịga n'ihu na enweghị nchekasị ma ọ bụ egwu. <ref>https://www.yourquote.in/chukwuemeka-emeka-okereke-bs8p4/quotes</ref> === Ebenside === h2snna7x8k5qaxay2f6u1xyvflhj6ct Emeka Okereke 0 771 10576 2965 2022-10-10T17:04:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60215335]] wikitext text/x-wiki [[Emeka Okereke]] '''Emeka Okereke''' Emeka Okereke bụ onye na-ese foto, onye na-ese ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-ese ihe na-ahụ anya nke bi na Lagos na Berlin. Okereke bụ onye rụpụtara otu Invisible Borders Trans-African Photographers Organisation. Na 2018, ọ natara Chevalier des Arts et Lettres n'aka gọọmentị France. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *N'ihe niile na-aga n'ihu yana ihe ndị m na-anụ, ekpebiri m ịga n'ihu na enweghị nchekasị ma ọ bụ egwu. <ref>https://www.yourquote.in/chukwuemeka-emeka-okereke-bs8p4/quotes</ref> ===Ebenside=== jpfd897mz0c4yd3fuobyjmo44d8xcal Emeka Ossai 0 772 10577 2968 2022-10-10T17:04:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18206658]] wikitext text/x-wiki == Emeka Ossai == Emeke Ossai bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria. O nwetara ihe nrite onye na-akwado ihe nkiri kacha mma na 4th Africa Movie Academy Awards maka ọrụ ya na ihe nkiri "Checkpoint". == Ihe ndi okwuru == * Ndị na-erite uru n'okwu ịkpọasị na-achọzị ntaramahụhụ ọnwụ maka okwu ịkpọasị!...ikpe nke onye na-achụ isi na mma!! * mgbe ị na-agba agụ, ị ga-adị njikere ịkwụsị n'ime afọ ya == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=7 pv9pm4t1m9i86okmt3uzr02egb11i8k Emem Isong 0 773 10578 2971 2022-10-10T17:04:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27063497]] wikitext text/x-wiki == Emem Isong == Emem Isong bụ onye Naijiria na-ede ihe onyonyo, onye na-emepụta ihe nkiri na onye ntụzi aka. Amara ya nke ọma maka ihe nkiri n'asụsụ bekee, ma bụrụkwa onye isi na ụlọ ọrụ ahụ. Ihe omume ya nke abụọ eduzi, Code of Silence, nke na-ekwu maka idina mmadụ n'ike na Nigeria, bụ nke ewepụtara na 2015. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị onye ga-ekwere na gị ruo mgbe i kwere na onwe gị. Debe okwukwe. * Ọdịnaya bụ eze, na anyị ga-anọgide na-azụlite ala-eze na nnukwu ọdịnaya. * Ị na-adọta ihe na-adị n'obi gị mgbe niile, ya mere chee echiche nke ọma. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=7 hntu9ec9mnct1kpip5byj6imoxnbcui Emi Iyalla 0 774 2974 2973 2022-10-10T11:34:11Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Emi Iyalla]] Emi Iyalla bụ onye isi oche nke Skillworks (ụlọ ọrụ mmepe nka na ndụmọdụ). O nwetara nzere bachelọ nke Sayensị (B.Sc) na Sayensị Kọmputa na Sistemụ Ozi na Mahadum Oxford Brookes dị na Oxford, England. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Ịga nke ọma n'asọmpi a pụtara ịchọta onwe gị n'ebe ị na-akpọ ihe nkiri wee nweta uru. Nke a abụghị ọrụ dị mfe, ọ gwụla ma amuru gị n'ime ya. ọ bụrụ na ị bụghị, ị ga-achọ ka ị mara ihe ha nhata. Ikwesiri inwe oke ochicho karia ha. Ịkwesịrị ịrụsi ọrụ ike. Ịkwesịrị ịdị mma na ịma mma. Ịkwesịrị ịkọwa ihe kpatara na ọ ga-abụ gị na ọ bụghị ha. Ọ bụ asọmpi. *Ndụ dịịrị ụfọdụ mfe, na-esiri ndị ọzọ ike. Ụfọdụ na-eme nke ọma na obere mgbalị, ndị ọzọ na-etinye mgbalị dị ukwuu ma ụfọdụ na-etinye ya na efere. Ihe ọ bụla ikpe gị bụ, mee ya nke ọma. Nwee obi ụtọ na njem ahụ. Ị nweghị ike ịchịkwa akụkụ nke ndụ ị na-adaba mana ị nwere ike ibili karịa njedebe ọ bụla ọ na-etinye na gị. Ndị nwere ya dị mfe bụ plastik, ị na-eji ígwè. Mee ihe ị ga-emerịrị taa. *Ọ bụrụ na a na-elebara anya nke ọma na eziokwu ahụ, anyị ga-ahụ nke ọma, ezigbo ụkọ bụ nkà ndị ziri ezi, kama ọrụ. Ọ bụrụ na a zụlitere nka dị mma, ezigbo mmalite na ụlọ ọrụ ndị ọzọ ga-apụta wee nye ọrụ ndị achọrọ. Ọ na-abụkarị ịnyịnya n'ihu ụgbọ ala, ọ bụghị n'ụzọ ọzọ. N'ọkwa nke onwe, ọ ga-achọ mmezu nke mkpa maka inweta nkà ndị achọrọ, ịdọ aka ná ntị ịchụso ya na ntinye aka ịkwanye. Ndị a ga-achọ nnukwu obi ike na mgbalị onwe onye. Ma mgbe ahụ, uru ga-abụ nke na-enweghị atụ. *Ntozu akwụkwọ ezughịkwa ezu n'obodo a na-asọmpi taa. Ị chọrọ nkà ndị mmadụ ga-akwụ maka ya. *Onye ọ bụla na-ele mmanụ anya, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kpamkpam chefuo na pasentị ọrụ ndị ọrụ mmanụ na-emepụta dị ntakịrị ma e jiri ya tụnyere ndị mmadụ; iwebata ụzọ nchọgharị ọkaibe na-eme ka ọ ka njọ. Ụlọ ọrụ mmanụ ugbu a na-achọ ọrụ ka mma, dị nro na ọnụ ala. Ebee ka ndị a ga-ahapụ akụ na ụba? Ezigbo ego a na-atụfu ego na gọọmentị na-enweghị ezigbo uru maka ndị Niger Delta. *Nkà na-eme ka nrọ mee. Ha na-ewuli akụ na ụba. Ha na-eme ka ndị mmadụ baa ọgaranya na ndị a ma ama. N'ụwa nke oge a, ọchịchọ maka nkà na-eju anya. Gọọmenti, azụmahịa na ndị mmadụ n'otu n'otu nwere ọtụtụ ihe iji nweta, ihe mgbaru ọsọ ha dị ukwuu. Ha na-adị mgbe niile, na m pụtara mgbe niile, na-achọ ndị nwere nkà kwesịrị ekwesị. Ndị mmadụ nwere ike ịrụ ọrụ. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/8333082.Emi_Iyalla *https://skillworks.com.ng/2021/06/26/emi-iyalla/ 6kbb906hzudok8a0ay934b9x9klw1hj Emi Mahmoud 0 775 14290 10579 2023-08-16T14:06:51Z Ari Karjalainen 503 wikitext text/x-wiki '''Emtithal "Emi" Mahmoud''' ([[w:Arabic|Arabic]]: إمتثال "إيمي" محمود; amụrụ 1992 ma ọ bụ 1993 na Darfur, [[w:Sudan|Sudan]]) bụ onye Sudan-Amerika onye na-ede uri na onye na-eme ihe ike, onye meriri n'asọmpi uri ụwa n'otu n'otu na 2015. Na 2018, ọ ghọrọ onye nnọchi anya UNHCR Goodwill Ambassador, na n'ọnọdụ a, ọ gara n'ogige ndị gbara ọsọ ndụ na Kenya, Gris na Jordan, na-adọta uche sara mbara n'ọnọdụ ndị gbara ọsọ ndụ. [[Usòrò:Emi Mahmoud Islamic Poet.jpg|thumb|Emi Mahmoud (2016)]] ==== Ihe ndi O okwuru ==== * “Cheta na ọchị na-agafe oke niile; na ọchị bụ asụsụ na-amaghị oke.” <ref>https://quotecatalog.com/communicator/emi-mahmoud</ref> * “Achọrọ m ibi n'oge nnupụisi obodo anaghị ejedebe ọnwụ, ebe a na-amụghị ụmụaka n'okpuru ọnwa zuru oke nke mgbanwe.<ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/17212419.Emtithal_Mahmoud</ref> * "Ọ bụrụ na ị tinye nwa agbọghọ na corset ígwè ị gaghị anụ mkpu ya.” <ref>https://www.goodreads.com/author/show/17212419.Emtithal_Mahmoud</ref> * Ebe m na-efunarị ọtụtụ mmadụ karịa enwere afọ na ndụ m Achọghị m ụdị amamihe a. M ka dị obere maka ụdị mgbu a.” * “Mgbe ị na-ewu mba dị iche iche n’ọkpụkpụ mmadụ kedu ihe ezi uche dị na ya imebi ha?” === Ebensidee === bvds172snlfynbkv9san8tkzzoyb0in Emilia Lanier 0 776 10580 2981 2022-10-10T17:04:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3656783]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nicholas Hilliard 010.jpg|thumb|Emilia Lanier]] [[Usòrò:1611 Salve Deux Rex Judaeorum.jpg|thumb|right|250px|Ibe aha nke mkpokọta uri Lanier, ''Salve Deus Rex Judaeorum''.]] ''[[w:Emilia Lanier|Emilia Lanier]]''' (1569 - 1645) bụ onye odee na odee Bekee. == Okwu okwuru== *"Ịdị ukwuu abụghị ihe e ji n'aka na a ga-ewuli elu,<br>Ọ dịghị akụ ụwa nwere ike ime ka ebe ahụ kwenye;<br>Chineke na-eme ma ọbụna, Ụlọ na ocheeze." ** ''Nye Ladie Anne, Countess nke Dorset'' == Njikọ mpụga == [[W: Emilia Lanier|Emilia Lanier]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Emilia Lanier|Emilia Lanier]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lanier, Emilia}} 1yabihab9y8eol0o2ybl2dw3hqara4i Emma Miloyo 0 777 13169 13168 2022-11-15T23:00:16Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Emma Miloyo | Emma Miloyo]]''' (a mụrụ na 1981) bụ [[w:Kenya | Kenya]] [[w: Architect | Architect]] onye na-eje ozi dika nwanyi mbu onye isi oche nke [[w:Architectural Association of Kenya |Architectural Association] nke Kenya]] kemgbe 2017. ===Ihe o kwụru === === "Emma Miloyo na Ịgbanwe Ụwa Otu Omume n'otu oge" (2018) === <small>Dị ka e hotara n'akụkọ [https://www.qazini.com/interview/emma-miloyo-on-changing-the-world-one-action-at-a-time/ "Emma Miloyo on Changing the World One Action at a Time"] by Damaris Agweyu; nke Qazini bipụtara na October 23, 2018</small> * E kwenyere m na ekwesịrị inye onye ọ bụla ohere ịnọdụ ala na tebụlụ wee soro na-akparịta ụka n'ihi na n'ọnọdụ ndị dị otú ahụ, anyị niile na-erite uru ma nwoke ma nwanyị. *"A chọpụtara m na ọtụtụ mgbe ọ bụrụ na ị na-ewe ịnụ ọkụ n’obi maka ihe ị na-eme ma na-eme ya nke ọma, ihe agaghị esiri gị ike." *"Ọ bụrụ na ị hụ ụmụaka ka ha na-eje ije naanị ha n'okporo ámá, ọ pụtara na ndị na-eme atụmatụ echewo echiche banyere ndị kasị dị mfe na obodo ahụ." ==Njikọ mpụga== [[W:|Emma Miloyo]] na Wikipedia Bekee. [[wikiquote:|Emma Miloyo]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Miloyo, Emma}} 6kkx83jrm0mvav75z0ksuhyqwssvbus Emma Nyra 0 778 10582 2987 2022-10-10T17:05:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24256417]] wikitext text/x-wiki == Emma Nyra == Emma Chukwugoziam Obi mụrụ na July 18, 1988. She is professionally known by her stage name as Emma Nyra. Ọ bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye nlereanya. == Ihe ndi okwuru == * Naanị hụ onwe gị n'anya n'ihi na na ndụ a ọ nweghị ihe doro anya * Ndụ dị ukwuu karịa mgbasa ozi ọha. Jide n'aka na ị na-eji oge gị na-ebi ndụ kama ibi ndụ na-adịghị mma site na mgbasa ozi mgbasa ozi. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=7 suhniqh72j7cfed572c7mrt23pfb5vr Emma Thompson 0 779 18192 10583 2024-02-18T11:47:48Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki <!-- [[Usòrò:EmmaThompson05.jpg|thumb|right| --> [[Usòrò:Emma Thompson Césars 2009.jpg|thumb|Emma Thompson (2009)]] '''[[w:Emma Thompson|Dame Emma Thompson]]''', [[w:Order of the British Empire|DBE]] (born [[15 April]] [[1959]]) bụ onye Britain na-eme ihe nkiri, onye na-ede ihe onyonyo, onye na-eme ihe ike, onye ode akwụkwọ na onye na-eme ihe mkpaọchị. ==Okwu ndị o kwụrụ== === Golden Globe Award Speech=== :<small>[http://ekladata.com/O70F9ZL2ljuuspL4jnbZRf_NmAo/Pastiche-Jane-Austen.pdf Speech for Golden Globe for Best adapted screenplay (21 January 1996)]</small> * Daalụ nke ukwuu. Ezi Eluigwe. Enweghị m ike ikele gị nke ọma, Hollywood Foreign Press, maka ịsọpụrụ m n'ọnọdụ a. Achọghị m ka m jiri ụgwọ m buru ibu, nke dị arọ ma dị ukwuu wee sogbuo gị, mana, echere m na onye ọ bụla na-etinye aka n'ịme ihe nkiri a maara na anyị ji nganga na ọṅụ anyị niile sitere n'aka onye amamihe Jane Austen. Ma, ọ bịara dị m ka m na-eche otú ọ ga-esi meghachi omume n'otu mgbede dị otú a... [Were ihe oyiyi na ọgbọ, gụọ akwụkwọ] Nke a bụ ihe m nwetara. * Elekere anọ nke ụtụtụ, ka ọ ka si n'otu mgbede lọta na Golden Spheres, nke n'agbanyeghị adịghị mma nke okpomọkụ, mkpọtụ na njupụta na-enweghị ihe ụtọ ya. Obi dị m ụtọ na e nweghị nkịta na ụmụaka. Uwe ahụ nọ n'etiti. Enwere nnukwu iti mkpu na omume na-adaba na profligate, Otú ọ dị, ndị mmadụ nwere onwe ha na ekele ha na m mere ọtụtụ ndị enyi ọhụrụ. Enwere Lindsay Doran nke Mirage, ebe ọ bụla nke ahụ nwere ike ịdị, onye na-ahụ maka ọnụnọ m ebe a, onye enyi na-atọ ụtọ nke enweghị ike ikwu ihe ọma gbasara ya. Maazị Ang Lee, nke mwepu si mba ofesi, onye pụtara na-atụghị anya na ọ ghọtara m karịa ka m ghọtara onwe m. Mazị James Shamis, onye nwere ọgụgụ isi nke ukwuu na Miss Kate Winslet, mara mma na ihu na mmụọ. Maazị Pat Doyle, onye na-ede egwú na onye Scot, bụ onye gosipụtara ụdị omume anụ ọhịa nke mmadụ mụtara ịtụ anya n'aka agbụrụ ahụ. Maazị Mark Kenton, onye nwere ume nke nwere ịmụmụ ọnụ ọchị dị njikere onye, ​​dịka m ghọtara ya, ji m nnukwu ego. [Na-agbaji agwa, mụmụọ ọnụ ọchị.] EZIOKWU!! [Laghachi na agwa.] Miss Lisa Henson nke Columbia, ọmarịcha nwa agbọghọ na Mr. Garrett Wiggin, ọmarịcha nwa nwoke. Agbalịrị m isoro Maazị Sydney Pollack kparịta ụka, ma amara na amamihe ya na-atọ ụtọ n'ozuzu ya, nke na ọ gaghị ekwe omume ịbanye n'ime ihe dị ka mita iri n'ebe ọ nọ. Ime ụlọ ahụ jupụtara na ihe omume na-atọ ụtọ ruo elekere iri na otu. mgbe ọ tọgbọrọ chakoo kama na mberede. Ogologo oge nke oge a bụ n'ihi ya, ọ bụghị maka ịgba egwu, ma na-echere ogologo ahịrị maka ụgbọ ịnyịnya na-enweghị ịnyịnya nke enweghị uche. Ụwa nke oge a n'ụzọ doro anya mere ihe ọ bụla maka njem. ** P.S. Jisiri zere hoyden Emily Thompkinson, onye purloined m kere na kwukwara ihe nke ya. Ihe okike jọgburu onwe ya! === 68th Academy Awards speech (1996)=== :<small>[http://www.muldermedia.com/emma/background/speech_oscar_sense.html 68th Academy Award Speech after winning best screenplay award Los Angeles, California (March 27, 1996)]</small> * Amaghị m ka m ga-esi kelee Academy maka nke a. Ma ọ bụrụ na m nwaa, anyị ga-anọ ebe a ruo ekeresimesi. Yabụ na ọ ka mma ịga n'ihu... * Tupu m abịa, agara m ileta ili Jane Austen dị na Winchester Cathedral ka m kwanyere m ùgwù, ị mara, ma gwa ya gbasara nnukwu ego. (Ọchị) Amaghị m ka ọ ga-esi meghachi omume na mgbede dị otu a, mana enwere m olileanya -- enwere m olileanya na ọ maara etu o si buru ibu na Uruguay. * Daalụ nke ukwuu maka Foto Columbia na ụdị ọmarịcha Lisa Henson, Gary Wiggan, na Mark Canter maka iwere onye ode akwụkwọ oge mbụ; nye James Shamus maka ọgụgụ isi ya dị ụkọ; nye Sidney Pollack maka ịjụ ajụjụ niile ziri ezi, dị ka 'Gịnị kpatara na ụmụ nwanyị a enweghị ike ịpụ nweta ọrụ?' Ntak, n'ezie. Nye ndị nkedo na ndị ọrụ ụgbọ mmiri, maka enweghị ntụpọ. Nye enyi m na onye nkuzi m, Lindsay Doran, maka ịbụ naanị otu ihe na-akụda mmụọ kpatara na enweghị m ike ịzọrọ otuto niile maka onwe m. N'ikpeazụ, ọ ga-amasị m site n'ikike gị ịrara Oscar a nye onye nduzi anyị, Ang Lee. Ang, ebe ọ bụla ịnọ, nke a bụ maka gị. [Ọchị ọchị na-egbuke egbuke] ==Njikọ Mpuga== * [[w:Emma Thompson|Emma Thompson]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Emma Thompson|Emma Thompson]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Thompson, Emma}} lw3hrn5jxb2i2am2hkdv0tp3qn1k1bz Emmanuel Eni 0 780 10584 2994 2022-10-10T17:05:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3724681]] wikitext text/x-wiki [[Emmanuel Eni]] '''Emmanuel Eni''' Emmanuel Eni onye ama dika usekwu ndị mba Europe (amụrụ ya na Igbanke na Nigeria) bụ onye Nigeria esere ihe, ọkpụ akpụ, ọtụtụ mgbasa ozi na onye na-eme ihe nkiri, onye na-ede uri na ọkà ihe ọmụma. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *Ọ dịghị mgbe onye maara ihe ga-edinana n'ụzọ nke gara aga na-eche ka ụgbọ oloko nke ọdịnihu ga-efefe n'elu ya. <ref>https://www.yourquote.in/emmanuel-eni-pianopriest-gxxh/quotes</ref> krnaqrkkjhe0ko6nexlg0grvch72c19 Emmanuel Kavi 0 781 10585 2997 2022-10-10T17:05:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16631949]] wikitext text/x-wiki [[Emmanuel Kavi]] '''Emmanuel Kavi''' Emmanuel Kavi ma ọ bụ Komlan Kavi bụ onye na-ese ihe na onye na-ese ihe n'Africa. Ọ na-ezo aka n'ụdị ya, ngwakọta nke nka ihe atụ na nke nkịtị, na okwu ahụ bụ "flouisme." ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Ihe kpatara ya bụ ọgụgụ isi na-emega ahụ. Echiche bụ ọgụgụ isi na erection.' <ref>https://checkrobotics.link/?p=hazdonjvg45gi3bpgy4deni&sub1=wbly&sub3=3uavidq3tti2o&sub4=emmanuel%27s+book+quotes</ref> ===Ebenside=== r42epr650du2c8hm66pguegg487y9gk Emmanuel Taiwo Jegede 0 782 10586 3000 2022-10-10T17:05:52Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20985357]] wikitext text/x-wiki [[Emmanuel Taiwo Jegede]] '''Emmanuel Taiwo Jegede''' Emmanuel Taiwo Jegede bụ onye Naijiria na-ede uri, onye na-akọ akụkọ, onye na-ese ihe, onye na-ebi akwụkwọ na onye na-ese ihe. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *''Ifuru nke Obi na-akwa ákwá'' <ref>https://www.invaluable.com/artist/jegede-taiwo-l7snb5f64l/sold-at-auction-prices/</ref> ===Ebenside=== s67rvhhpge5tq1cgci0q6ckozi0qch5 Enayat Allah Ibrahim 0 783 10587 3003 2022-10-10T17:06:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97648479]] wikitext text/x-wiki [[Enayat Allah Ibrahim]] '''Enayat Allah Ibrahim''' Enayat Allah Ibrahim (1898–1972) bụ onye Egypt na-ese ihe. Ọrụ ya bụ akụkụ nke ihe osise eserese na asọmpi nka na 1924 Summer Olympics. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ị naghị eme ihe ị maara. Gịnị mere unu ji na-achọ ihe unu na-amaghị?" *"Anyị na-arịọ arịrịọ mana a naghị aza ekpere anyị!" <ref>https://towardsenlightment.wordpress.com/category/quotes/ibrahim-ibn-adham/</ref> ===Ebenside=== lkgv7l36gny1tz48f5tv60ssdrxuev8 Energy 0 784 10588 3008 2022-10-10T17:06:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q11379]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Energy|Energy]]''' bụ echiche bụ isi na [[w: physics|physics]] nke a na-akọwakarị dị ka ikike ịrụ ọrụ igwe - nkọwapụta nke ọtụtụ ndị ọkà mmụta sayensị na-arụrịta ụka. O nwekwara nkọwa a kapịrị ọnụ nke ụdị ume a na-eji eme ka ọha mmadụ na teknụzụ nwee ike. == Okwu okwuru == * Mkpebi anyị gbasara ike ga-anwale agwa ndị America na ikike nke Onye isi ala na Congress iji chịa mba a. Mgbalị a siri ike ga-abụ "omume kwekọrọ na agha," ma e wezụga na anyị ga-ejikọta mgbalị anyị iji wuo ma ọ bụghị ibibi. ** [[W:Jimmy|Jimmy Carter]], okwu nye mba ahụ maka nsogbu ike (Eprel 18, 1977); '' Akwụkwọ akụkọ ọha nke ndị isi ala United States: Jimmy Carter, 1977'', akwụkwọ 1, p. 656. Carter nọ na-ehota [[w:William James|William James]] onye ji nkebi ahịrịokwu na edemede ya, "[[w:William James#The Moral Equivalent of War (1906)|The Moral Equivalent of War]]". * Achọpụtara na '' nchikota nke [[w: Kinetic energy | Kinetic energy]] na [[w: ike nwere ike | ike nke ọnọdụ]] na-adị mgbe niile''. ... ike bụ a òhàrà nke nwere ike ibu ma ọ bụ na-erughị ma na-enweghị ntụziaka. ...[E] a na-echekwa ume, ma ọ bụ enweghị ike ibibi. Enwere ike itinye ụdị okwu a n'okwu ikpe ndị ọzọ nke anwụghị anwụ ọzọ, ebe otu n'ime ihe abụọ na-apụta mgbe nke ọzọ na-apụ n'anya. ** [[W: William Kingdom|William Kingdon Clifford]], "Energy and Force" (Mar 28, 1873) Nkuzi nkuzi nke Prof. Clifford na-ebipụtabughi n'ihu ndi otu [[w: Royal Institute|Royal Institution]], dika akowara na ''Nature'' (Mee-Ọkt, 1880) Vol. 22, [https://books.google.com/books?id=V9RGAQAAMAAJ&pg=PA122 pp. 122-124.] na okwu mmeghe nke J. F. Moulton. * ''E = mc²''' ** Albert Einstein, E gosipụtara nha nke okwu na ike site na nhatanha '''m = L/c²''', nke na-asụgharị n'ụzọ dị mfe na nke a maara nke ọma '' E = mc² '' na '' [http://www.fourmilab.ch/etexts/einstein/E_mc2/www/ Inertia nke ahụ ọ na-adabere na ọdịnaya ike ya?]" E bipụtara na ''Annalen der Physik'' (27 Septemba 1905): "Ọ bụrụ na ahụ na-enye ike L n'ụdị radieshon, oke ya na-ebelata site na L/c²." * Ị ga-enwe ike ịtụ ụtụ isi n'oge adịghị anya. ** [[W: Michael Faraday|Michael Faraday]] na [[w: William Gladstone|William Gladstone]] maka ojiji ọkụ eletrik n'ọdịnihu * ''' Ọ dị mkpa ịghọta na na physics taa, anyị enweghị ihe ọmụma nke ike '' bụ '' '' '' Anyị enweghị foto na ume na-abịa na obere blobs nke a kapịrị ọnụ. ** [[W: Richard Feynman|Richard Feynman]], na ''Lectures Feynman on Physics'' (1964) Mpịakọta nke Mbụ, 4-1 * Anyị ga-aga n'ihu na mmepe ume nke anyị. Irigbu mmanụ ala ụlọ na ike gas, yana nuklia, anyanwụ, geothermal na mmanụ ọkụ na-abụghị nke fosil dị oke mkpa. Anyị agaghị ekwe ka mba ọzọ ọ bụla nwee Uncle Sam na-elekọta otu gbọmgbọm mmanụ. ** [[W: Gerald Ford|Gerald Ford]], okwu na otu Anti-Defamation League of B'nai B'rith, West Palm Beach, Florida (Jenụwarị 26, 1974); kọrọ na ''Congressional Record'' (February 4, 1974), vol. 120, p. 2044. *Eziokwu isi okwu na-ebute iwe m bụ okwu "ike". Mgbe ndị mmadụ na-amalite ikwu maka ụdị dị mma ma ọ bụ nke na-adịghị mma, dịka ọmụmaatụ, ike na-adịghị mma - kedu ihe ị 'na-ekwu''? Kedu ihe ị chere''? Ka anyị chee echiche banyere ya, gịnị ka ike pụtara? Ọfọn, anyị maara ihe ọ pụtara, ị mara, ume si na petrol mgbe ọ gbara ọkụ ma na-ebugharị ụgbọ ala ma mee ka ọ na-agagharị, ọ dị ka nke a. "Ụlọ a nwere ezigbo ume." Ugbu a, kedu ebe fuck ọ na-aga, yabụ? Ọ naghị emegharị ahụ. Ọ na-ekpuchi echiche efu dị otú ahụ, nzuzu nzuzu dị otú ahụ. ** [[W: Stephen Fry|Stephen Fry]] na New Age iji okwu ahụ bụ "ike". **''Ụlọ nke 101'' Oge nke isii Nkeji 10 *Mmadụ ga-emerịrị omume iji nweta steeti a, mana enwere ike nweta ya naanị nke nta nke nta. Mmadụ nwere ike ịchọpụta na ndụ ya dị iche iche ka mmata nke ike a si etolite, si otú a na-agbasawanye ohere mmadụ nwere, n'agbanyeghị ọnọdụ ọ bụla. Ngwa ngwa onye na-amalite ịgbasawanye na ahụmahụ ya, nke ka mma. The impetuosity nke ntorobịa na-aghọ ike na nwoke. ** [[W: Letitia Elizabeth Landon|Letitia Elizabeth Landon]], Romance and Reality (1831), Mpịakọta 1, Isi nke 2. * Ọ bụrụ na i were otu bale ahihia kee ya na ọdụ inyinya mule wee tie mkpị ma tinye bale ahihia ahụ ọkụ, ma ọ bụrụ na i were ike mefuru obere oge ka nke ahụ gasịrị na ike nke onwe gị mefuru. na pụtara ìhè nke egwuregwu, ị ga-aghọta echiche nke nkwalite. ** [[W: William Shockley|William Shockley]] == Njikọ mpụga == [[W: Energy|Energy]] na Wikipedia. [[Q: Energy|Energy]] na Wikiquote. tp9dnjf5muekikk08jaygzodpetazk6 Energy in Europe 0 785 3011 3010 2022-10-10T11:34:13Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:2020 Belarusian protests — Minsk, 30 August p0020.jpg|thumb|[N]a Europe, chere nhọrọ n'etiti ikike mmadụ na gas ihu, ọtụtụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eburu gas. [[W:Boris Nemtsove|Boris Nemtsov]]]] [[w: Ike dị na Europe | '''Energy in Europe''']] gụnyere ike na mmepụta ọkụ latrik, oriri na mbubata na Europe. ==Okwu okwuru== * Nke bụ eziokwu bụ na na Europe, chere nhọrọ n'etiti ikike mmadụ na gas ihu, ọtụtụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eburu gas. **[[W: Boris Nemtsove|Boris Nemtsov]], dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20190128170527/http://magnitskybook.com/wp-content/uploads/pdfs/Nemtsov.pdf "Nkuchi nke Iwu Magnitsky EU ga-abụ ihe na-akụda ọchịchị ndị omempụ"] (April 2013), nke Elena Servettaz dere. ==Njikọ mpụga== [[W: Energy in Europe|Energy in Europe]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Energy in Europe|Energy in Europe]] na Wikiquote. sdzj4timzg5smrfpwejwd2gwmxiwqwf Energy system 0 786 3014 3013 2022-10-10T11:34:13Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Energy System | Energy System]] ''' bụ sistemu emebere ka ọ na-enye enegi nyere ndị chọrọ ya. == Okwu okwuru == * Mmepe na ọha mmadụ na-emetụta usoro ike n'ọtụtụ ụzọ, mana usoro ume na-emetụtakwa ọha mmadụ. ** Kornelis Blok na Evert Nieuwlaar, '' Okwu Mmalite nke Nyocha Ike'' (ederede 2, 2017), Isi. 1: Ike na ọha mmadụ * Ụzọ dị n'ihu doro anya. Anyị ga-ajụrịrị nkwa ụgha nke atụmatụ ike Bush-Cheney wee họrọ ụzọ nke nnwere onwe, njide onwe onye, ​​na ihe ọhụrụ. Ọ bụrụ na anyị emee mkpebi anyị siri ike, nabata ogo nke ọzụzụ onwe onye, ​​​​ma nabata teknụzụ ọhụrụ, anyị ga-agbanarị ọnyà nke ịdabere ma guzobe usoro ume siri ike, na-adigide na nke nwere ọrụ; ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ndị a, anyị ga-ama onwe anyị ikpe maka mwụfu ọbara na mba ọzọ na ihe isi ike n'ụlọ. Nhọrọ bụ nke anyị. Oge mkpebi bụ ugbu a. Oge agafebeghị ịhapụ nkwado anyị na mmanụ n'agbanyeghị ụgwọ ọ bụla wee banye n'ụzọ ike ọhụrụ. ma ọ nwere ike ịdị anya. **[[W: Michael Klarel|Michael Klare]], ''Ọbara na mmanụ'' == Njikọ mpụga == [[W: Energy System|Energy System]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Energy System|Energy System]] na Wikiquote. osstiz3p1pokhloi2iqda86xflweydi Enfant Précoce 0 787 10589 3017 2022-10-10T17:06:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97185308]] wikitext text/x-wiki [[Enfant Précoce]] '''Enfant Précoce''' Aha ya bụ Francis Essoua Kalu, mana ndị mmadụ ga-echeta ya dịka Enfant Précoce. Ọ bụ nwa nwanne onye omenkà plastik nke Cameroon Malam (Isaac Essoua Essoua) wee meere onwe ya aha site na mgbasa ozi mgbasa ozi site n'itinye foto ya ka ọ nọ ọdụ na ọrụ ya n'ihu ụlọ ngosi ihe ngosi Paris ama ama. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"PS. Ejila Enfant Précoce tụnyere Basquiat - ọ na-agwụ ike na ọ bụghị eziokwu." <ref>https://metalmagazine.eu/en/post/interview/enfant-precoce</ref> ===Ebenside=== 86msek2ctuwfb049qdrp0ljwmjvx1c1 Enheduanna 0 788 10590 3021 2022-10-10T17:06:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q232505]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Enheduanna, daughter of Sargon of Akkad.jpg|thumb|Enheduanna, ada Sargon nke Akkad]] '''[[w:|Enheduanna]]''' ([[w:Sumerian asụsụ | Sumerian]]: 𒂗𒃶𒌌𒀭𒈾, nakwa [[w:transliteration|sụgharịrị asụsụ]] dị ka '''Enheduana'''' ma ọ bụ ''En -hedu-ana''', [[w:floruit|floruit.]] [[w:| narị afọ nke 23 TOA]]) bụ onye mbụ amara [[w:|onye na-ede uri]] onye e dekọrọ aha ya. Ọ bụ [[w:Echichi nke ndị inyom#Sumeria na Akkadia|Onye Nchụàjà]] nke chi nwanyị [[w:|Inanna]] na [[w:|chi ọnwa]] [[w:|Nanna]]/Sin. O biri na [[w:|Sumer]] obodo-steeti [[w:|Ur]]. Nna ya bụ [[w:|Sargon nke Akkad]] ma nne ya bụ [[w:|Taslultum]]. ==Okwu Ndi Okwuru== ====''Abù Inana'' (narị afọ 23 TOA)==== :<Obere>''[http://etcsl.orinst.ox.ac.uk/section4/tr4073.htm Amụma Inana]'' ([[w:|narị afọ 23 TOA]]).</small> *"Ọ na-akpalite ọgba aghara na ọgba aghara megide ndị na-enupụrụ ya isi, na-eme ka ogbugbu a na-egbu ngwa ngwa ma na-akpalite iju mmiri ahụ na-ebibi ihe, yi uwe na-egbuke egbuke dị egwu." ** Banyere [[W:|Inanna]], Ahịrị 18-28. *"Ọnụma ya bụ idei mmiri na-emebi emebi nke na-enweghị onye ga-anagide.<br>Osimiri dị ukwuu, Ọ na-eweda ndị ọ na-eleda anya ala. na chi." ** Banyere [[w:|Inanna]], Ahịrị 29-38. *"N’ala dị larịị nke sara mbara nke dị jụụ, na-eme ka ìhè ehihie na-enwu gbaa ọchịchịrị, ọ na-eme etiti ehihie ka ọ ghọọ ọchịchịrị. Ndị mmadụ na-ele ibe ha anya n'iwe, na-achọ ọgụ. Nkpọku-ha nākpab͕u ala di lari, ọ bu kwa n'ebe-ita-nri na ala tọb͕ọrọ n'efu. Ikwa-ákwá-ya di ka nke Ikur, nēme kwa anu-aru nke ala nile mara jijiji. Ọ dighi onye ọ bula puru imegide agha-ya, bú ob͕ub͕u-ya; Ọ dịghị onye pụrụ ịhụ ọgụ ya kpụ ọkụ n'ọnụ, mkpọmkpọ ebe, na mmiri na-ekpu ọnụ, oké iwe, na-ekpochapụ ụwa, ọ dịghị ihe ọ na-ahapụ. ** Banyere [[w:|Inanna]], Ahịrị 49-59. *"Nnukwu obi ya na-eme ihe ọ chọrọ." ** Banyere [[w:|Inanna]], Ahịrị 49-59. *"Na-eweda nnukwu ugwu dị ka a ga-asị na ha bụ ikpo okwute, ... Ọ na-eweta mbibi nke ala ugwu site n'ebe ọwụwa anyanwụ ruo n'ebe ọdịda anyanwụ." ** Banyere [[w:|Inanna]], Ahịrị 60-72. *"Nnukwu ọrụ gị enweghị atụ, otuto ịdị ebube gị! Nwa agbọghọ, [[w:|Inana]], otuto gị dị ụtọ! ** Banyere [[w:|Inanna]], Ahịrị 272-274. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Enheduanna]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Enheduanna]] na Wikiquote. 4f5h312fgr9denzjiy3mf6ttnyko2io Eniola Badmus 0 789 10591 3024 2022-10-10T17:06:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24279306]] wikitext text/x-wiki Eniola Badmus, (amuru 7 Septemba 1982), bu onye omere ihe nlere ihe nkiri nke Naijiria, onye ode akwukwo, onye n’eme ihe nkiri na onye na-eme ihe n’igwe mgbasa ozi. == Ihe ndi okwuru == * Na-ekele ndị mmadụ na ndụ gị ma nwee obi ụtọ kwa ụbọchị ruo n'uju. * Ndụ bụ naanị ihe efu. Na-ekpe ekpere kwa ụbọchị maka ndụ kwesịrị ibi * Kwado azụmahịa enyi gị n'ụzọ ọ bụla ị nwere ike. Nye ndị referral kwa mgbe ị nwere ohere. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=7 l496d0blmmcjs5h4xihis4ge41ypihi Ennica Mukomberanwa 0 790 10592 3027 2022-10-10T17:06:46Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5379169]] wikitext text/x-wiki [[Ennica Mukomberanwa]] ''Ennica Mukomberanwa'''' ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'N'ịbụ nwa nwanyị nke Grace & Nicholas Mukomberanwa, o doro anya na a ga-akụ mkpụrụ na-akpụ akpụ n'ime obi m. Mgbe mbụ mụ na ndị mụrụ m malitere ịkpụ akpụ, m na-eme ya dị ka ihe ntụrụndụ masịrị m, n’amaghị na ọ bụ oké mmiri ozuzo ga-ewe m ogologo oge. Ugbu a ndị mụrụ m na nwanne m nwoke Anderson na-apụ, mụ na Lawrence, Taguma, Netsai ka na-akpụ akpụ ma na-agbalị ime ka ebe a na-eme ihe nkiri dị ka ihe e kere eke dị ka ọ dị mgbe ha dị ndụ.' <ref>https://zimsculpt.com/artist/ennica-mukomberanwa/</ref> ===Ebenside=== om12me1mrdq4m9stjz6k8ym4fu5xvy2 Entropy (thermodynamics) 0 791 3030 3029 2022-10-10T11:34:13Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki Na [[w: thermodynamics|thermodynamics]], '''[[w:Entropy|entropy]]''' bụ ihe nleba anya n'ọgba aghara nke sistemu ọkụ. Entropy nke ahụ na-agbanwe ozugbo na mgbanwe ọ bụla ma na-agbanwe kwa na okpomọkụ na n'ụzọ dị iche iche na nke tempurechọ . (Echiche nke entropy nwere nkọwa dịtụ iche na [[w:ozizi ozi|ozizi ozi]], akụnụba, na ọzụzụ ndị ọzọ.) == Okwu okwuru == * Ọ bụrụ na m buru ibu dị arọ n’ala ebe a kwanye ya, ọ ga-adaba ma kwụsị. ... Ya mere, mmetụta esemokwu dị ka ọ gaghị agbanwe agbanwe. ... Obere mmetụta ... bụ n'ihi na nnukwu mgbagwoju anya nke mmekọrịta nke ngọngọ na osisi ... na jiggling nke atọm n'ime osisi nke ngọngọ na-agbanwe n'ime disorganized irregular wiggle-waggles nke atọm na. osisi. ** Richard Feynman, [[w:cite journal|title=Richard Feynman's Lecture Entropy (Part 01)|date=July 11, 2018|journal=EduBloq, YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v= ROrovyJXSnM]] (see okwu na 6:47 nke 21:31 na vidiyo) * N'ihi na entropy abụghị n'ezie ọnụ ọgụgụ oge gboo, anyị ga-ewulite usoro nke quantum n'ime nkọwapụta. ...<br>O zuru ezu ịkọwa entropy dị ka logarithm nke ọnụ ọgụgụ nke steeti quantum nwere ike ịnweta usoro. ** [[w:Charles Kittel|Charles Kittel]], [[w:cite journal|title=Otu esi akọwa entropy|journal=Nature|olu=339| mbipụta=6221|afọ=1989|page=170|doi=10.1038/ 339170a0|bibcode=1989Natur.339..170K|url=https://www.nature.com/articles/339170a0.pdf| last1=Kittel|first1=Charles|s2cid=4361374]] * Nnyocha nke entropy nke ihe ndị dị n'obere okpomọkụ ewepụtala ozi dị oke mkpa gbasara nhazi nke [[w: crystal|crystal]], ọrụ [[w: William Giauque | Giauque]] na ndị ọrụ ya na-eme ihe kwesịrị ịrịba ama. Dịka ọmụmaatụ, ihe a hụrụ na entropy nke hydrogen crystalline na-egosi na ọbụna n'obere okpomọkụ, ụmụ irighiri ihe nke [[w: Orthohydrogen | orthohydrogen]] na kristal na-atụgharị n'efu dịka ọ dị na gas; ... mgbe nchoputa a gasịrị, a chọpụtara na ọ bụghị ihe a na-adịghị ahụkebe nke ngbanwe nke ụmụ irighiri ihe na kristal. ** [[W:Linus Pauling|Linus Pauling]], [[w:cite journal|year=1935|title=Ụdị na entropy nke ice na nke kristal ndị ọzọ nwere ụfọdụ randomness nke atomic ndokwa|journal=Journal of the American Chemical Society|olu=57| mbipụta=12| ibe=2680-2684|url=https://pubs.acs.org/doi/pdf/10.1021/ja01315a102]] == Njikọ mpụga == [[W: Entropy|Entropy]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Entropy|Entropy]] na Wikiquote. t6mymrmh6i0dotmtwfxem6peyqfw7x4 Enver Hoxha 0 792 10593 3033 2022-10-10T17:06:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q53783]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HODŽA druhá míza.jpg|290px|thumb|A wakporo obodo anyị ọtụtụ ugboro, mana anyị na-alụso ndị iro ọgụ mgbe niile, anyị achụpụla ha, ọ dịghịkwa mgbe anyị na ha jikọtara ọbara]] '''[[w:Enver Hoxha|Enver Halil Hoxha]]''' ([[w:16 October|16 October]] [[w:1908|1908]] - [[w:11 April|11 April]] [[w:1985|1985]]) bụ [[w: Albania. |Albania]] [[w:communist|communist]] ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ [[w: Secretary (title)#Odeakwụkwọ Mbụ|Odeakwụkwọ Mbụ]] nke [[w:Party of Labour of Albania | Party of Labour of Albania]] site na 1941 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1985. Ọ bụkwa onye otu. nke [[w:Politburo of the Party of Labour of Albania |Politburo of the Party of Labour of Albania]], onye isi oche nke [[w:Democratic Front of Albania|Democratic Front of Albania]], na ọchịagha- onye isi ndị agha site na 1944 ruo mgbe ọ nwụrụ. Ọ bụ [[w: List of Prime Minister of Albania|22nd]] [[w:Prime Minister of Albania|Prime Minista nke Albania]] site na 1944 ruo 1954 ma n'oge di iche iche bu ma minista mba ofesi na [[w:Ministry nke nchekwa (Albania)|Mịnịsta na-ahụ maka nchekwa]] nke [[w:People's Socialist Republic of Albania|Ndị mmadụ Socialist Republic of Albania]]. == Okwu Okwuru == *Ndị otu na obodo niile kwesịrị iteta n'ụra, tụba n'ọkụ wee gbachie olu onye ọ bụla nke na-azọda iwu dị nsọ nke otu ahụ iji chebe ikike ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ. ** "Mgbanwe ọzọ nke Pati na Gọọmenti", okwu a na-agwa ndị otu pati mpaghara n'oge inye akaụntụ na ntuli aka (7 February 1967) * Iji nọgide na-ewusi nchebe nke obodo anyị ike, ọ dị mkpa ka anyị na-edobe njikere agha nke ihe owuwu niile na ọkwa dị elu ma zuo oke kwa ụbọchị. ** "Albania ji obi ike na-aga n'ihu na enweghị atụ egwu", okwu a na-ekwu na nzukọ ndị ntuli aka na Tirana (8 November 1978) ====Adreesi Moscow==== :''[http://www.marxists.org/reference/archive/hoxha/works/nov1960.htm Jụ Revisionist Thiss of the XX Congress of the Communist Party of the Soviet Union na Anti-Marxist Stand of Krushchev's Group ! Kwado Marxism-Leninism!]'', Okwu na Nzukọ nke Ndị Kọmunist na Ndị Ọrụ' 81 (16 Nọvemba 1960) * Ndị na-akwado Marxism-Leninism, ndị nnọchianya nke alaeze ukwu na ndị na-akpali akpali dị ka [[w:Tito | Josif Broz Tito]], na-agbalị n'otu puku ụzọ, site n'ịmepụta atụmatụ diabolic dị ka ịmepụta ike nke atọ, iji duhie ndị a na ndị ọhụrụ- guzobe steeti [na Africa na Eshia], kewapụ ha n'ebe ndị ha na ha na-emekọ ihe nọ, ka ha tinye ha n'ọchịchị ọchịchị U.S. Anyị kwesịrị ịgbasi mbọ ike imeri atụmatụ nke ndị a na-enweghị isi nke alaeze ukwu. *Ka anyị leba anya n'eziokwu n'anya. Ọchịchị eze ụwa nke isi ya na-akpa ike, US imperialism, na-eduzi usoro akụ na ụba ya maka nkwadebe maka agha. Ọ na-ejikere onwe ya eze. U.S. imperialism na-eji ụdị ngwa ọgụ dị iche iche na-eji Bonn's Germany, Japan na ndị ha na ya jikọrọ aka na satịlaịtị na-azụ. O guzobela ma zuo oke otu ndị agha na-eme ihe ike, o guzobela ma na-aga n'ihu na-eguzobe ebe ndị agha na gburugburu ogige ndị mmadụ. Ọ na-akpakọba ebuka nke ngwa agha nuklia ma jụ ịtọpụ ngwa agha, ịkwụsị ịnwale ngwa agha nuklia, ma na-agbasi mbọ ike n'ichepụta ụzọ ọhụrụ nke mkpochapụ ọtụtụ mmadụ. Gịnị mere o ji eme ihe a niile? Ịga oriri agbamakwụkwọ? Mba, ịga agha megide anyị, iwepụ socialism na ọchịchị Kọmunist, tinye ndị mmadụ n'okpuru ohu. * Ụfọdụ nwere ike ịjụ ajụjụ a: China ọ ga-enweta ikike ya na United States of America, site n'inwe na ịtụba bọmbụ ahụ? Ee e, ma China ma Soviet Union agaghị eji bọmbụ ahụ eme ihe ọ gwụla ma ndị nwere mwakpo na agha n'ọbara ha wakporo ha. Ọ bụrụ na Soviet Union enweghị bọmbụ ahụ, ndị ọchịchị alaeze ukwu ga-agwa anyị okwu n'ụzọ ọzọ. Anyị agaghị ebuso bọmbụ ahụ ọgụ, anyị na-emegide agha, anyị dị njikere ibibi bọmbụ ahụ mana anyị na-edobe ya maka ebumnuche nchekwa. “Ọ bụ egwu na-eche ubi vine nche,” ka ndị anyị na-ekwu. Ndị eze ukwu kwesịrị ịtụ anyị egwu ma tụọ egwu nke ahụ. *[[w:Aleksandar Ranković|Rankovich]] chọrọ ka anyị gbanwee ókèala anyị ka ọ bụrụ ụlọ okporo ụzọ nwere ọnụ ụzọ abụọ nke Yugoslavia, ndị ọrụ Ịtali na ndị Gris na ngwá agha nwere ike ịbanye ma pụọ ​​​​n'efu, na-enweghị visa, iji wetara anyị " ha ". Omenala nke igbu egbu", ka Tito wee mezuo nrọ ya nke ịtụgharị Albania ka ọ bụrụ mba nke asaa nke Yugoslavia, ka ndị bourgeoisie nke ndị Italy na-emeghachi omume nwere ike tinye n'ọrụ nke ugboro atọ ebumnuche ha na-eri anụ Albania, ma ọ bụ ka ndị ọchịchị ndị ọchịchị Gris na Fascist. nwere ike imezu nrọ nzuzu ha nke ijide ndịda Albania. N'ihi na anyị anabataghị na anyị agaghị ekwe ka ihe dị otú ahụ ma ọlị, anyị bụ "ndị na-ekpo ọkụ". Ha maara nke ọma na ọ bụrụ na ha emebi ókèala anyị na ha ga-alụso anyị ọgụ na ndị otu òtù socialist niile. == Njikọ mpụga == [[W:Enver Hoxha |Enver Hoxha]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Enver Hoxha|Enver Hoxha]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hoxha,Enver}} 02m0n7v6iz3c55lqb7cmsf542brd0in Environment of India 0 793 10594 3037 2022-10-10T17:07:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5381062]] wikitext text/x-wiki '''[[w: Environment of India | Environment of India]] ''' nwere ụfọdụ gburugburu ụwa [[w:Bidiversity|biodiverse]] ecozones. [[w:Deccan Traps|Deccan Traps]], [[w:Gangetic Plains|Gangetic Plains]] na [[w:Himalayas|Himalayas]] bụ isi njiri mara ala. Mba a na-eche ụdị mmetọ dị iche iche ihu dị ka isi ihe gbasara gburugburu ebe obibi na ọ na-adịkwa mfe karịa mmetụta nke [[w:mgbanwe ihu|mgbanwe ihu igwe]] ịbụ [[w:obodo na-emepe emepe|mba na-emepe emepe]]. India nwere iwu na-echebe gburugburu ebe obibi ma bụrụ otu n'ime mba ndị bịanyere aka na nkwekọrịta [[w:Convention on Biological Diversity|Convention on Biological Diversity]] (CBD). [[w:Ministry of Environment, Forest and Climate Change|Ministry of Environment, Forest and Climate Change]] na ngalaba nke steeti ọ bụla na-eme atụmatụ ma mejuputa atumatu gburugburu ebe obibi na mba niile. ==Okwu Okwuru== * Eke dị ka ọ nwere obi ụtọ iji onyinye ọ bụla kacha mma na-achọ mma na ime ka obodo Hindostan a ma ama. N'okpuru mbara igwe dị ọcha na anwụ na-egbuke egbuke, ala na-amịpụta mkpụrụ osisi kachasị mma, na ihe ubi na-aba ụba; nkume ndị dị oké ọnụ ahịa bara nnukwu uru, ugwu na-ejupụta n'ọlaedo, na mkpọ ogho na-acha ajị anụ na-eme ka uwe na-egbuke egbuke dabara na ihu igwe. N'ime njem n'ime ime, anya gị ga-enwekarị mmasị na mbara ala ndị kacha atọ ụtọ. N'ime oke ọhịa ndị mara mma, ị gaghị enwe mmasị na ebe a kụrụ akụ, ebe, ọ bụrụ na ọ bụla, ị nwere ike ịghọta nrọ nke ndị na-ede uri, wee banye n'ime obi ọjọọ ahụ nke bụ nne na nna nke uri na nke nkà mara mma. ** Maria Graham, nke e hotara na Jain, S., & [[W:Meenakshi Jain | Jain, M.]] (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. vol 4. * Na mba Hindustan, e nwere ihe nchebe anọ, ... Ihe nchebe nke abụọ bụ osisi na oke ohia na osisi, nke, na-ejikọta azuokokoosisi na alaka na alaka, na-eme ka ọ sie ike ịbanye n'ime obodo ahụ. **Timur, na akụkọ ndụ ya (arụrịta ụka) Malfuzat-i Timuri . na akụkọ ihe mere eme nke India: dị ka ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nke ya si kwuo. Oge Muhammadan" [https://archive.org/stream/cu31924073036737/cu31924073036737_djvu.txt] nakwa na Lal, K. S. (1995). Ntolite ebo na nkedo ahaziri ahazi na India oge ochie. ==Njikọ mpụga== [[W: Environment of India|Environment of India]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Environment of India|Environment of India]] na Wikiquote. 4ei1y2b5hbr13u1gna5nfe9khbks3fz Enwere m Nrọ 0 794 3042 3041 2022-10-10T11:34:14Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[w: I have a Dream|'''Enwere m nrọ''']] bụ okwu ihu ọha nke [[w: Martin Luther king Jr|Dr. Martin Luther King Jr.]] na Washington na Ọgọst 28, 1963, nke ọ kpọrọ oku maka ikike obodo na akụ na ụba na njedebe [[w:racism| ịkpa ókè agbụrụ]] na United States. Okwu a bụ oge na-akọwapụta otu ndọrọndọrọ, ikike obodo na otu n'ime okwu ndị a kacha mara amara na akụkọ ntolite America. [[Usòrò:Civil_Rights_March_on_Washington,_D.C._(Dr._Martin_Luther_King,_Jr._and_Mathew_Ahmann_in_a_crowd.)_-_NARA_-_542015_-_Restoration.jpg|right|thumb|mgbe obi ụtọ isonyere gị n'akụkọ ihe mere eme.jpg| Ngosipụta kacha ukwuu maka nnwere onwe na akụkọ ihe mere eme nke mba anyị ... ndụ ndị Negro ka na-emebi emebi site na njikwa nkewa na agbụ nke ịkpa ókè ... na Negro na-ebi n'àgwàetiti ịda ogbenye na-anọ naanị ya n'etiti nnukwu oke. oké osimiri nke ọganihu ihe onwunwe ... Negro ka na-ata ahụhụ na nkuku nke ọha America wee hụ onwe ya onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ala nke ya. Ya mere, anyị bịara ebe a taa iji gosi ọnọdụ ihere. ]] ==Okwu okwuru== * ''[[w:Gettysburg Adreesị | Akara ise gara aga]], [[w:Abraham Lincoln Mkpọsa ntọhapụ|Mkpọsa ntọhapụ Abraham Lincoln]]. Iwu a dị mkpa bịara dị ka nnukwu mgbama [[w: light|ìhè]] nke [[w: hope| olileanya]] nye ọtụtụ nde ndị ohu Negro bụ ndị ekpochapụworo n'ọkụ nke ikpe na-ezighị ezi. Ọ bịara dị ka chi ọbụbọ na-enye ọñụ iji kwụsị ogologo abalị a dọọrọ ha n'agha. Ma otu narị afọ ka e mesịrị, anyị aghaghị ihu eziokwu ahụ jọgburu onwe ya bụ na Negro ka na-enwere onwe ya.''' <br /> Otu narị afọ ka e mesịrị, ndụ Negro ka na-enwe mwute site na njikwa nkewapụ na agbụ nke ndị na-eme ihe ike. ịkpa oke. Otu narị afọ ka e mesịrị, ndị Negro bi n'àgwàetiti ịda ogbenye nke dị naanị ya n'etiti oke oke osimiri nke ọganihu ihe onwunwe. Otu narị afọ ka e mesịrị, Negro ka na-ata ahụhụ na nkuku ndị America ma hụ onwe ya n'ala ọzọ n'ala nke ya. * N'otu aka ahụ, anyị abịala n'isi obodo anyị iji kwụọ ụgwọ ego. Mgbe ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ nke mba anyị dere okwu ndị magburu onwe ha nke [[w:United States Constitution | Constitution]] na Nkwupụta nnwere onwe nke United States , ha nọ na-abịanye aka n'akwụkwọ nkwado nke onye America ọ bụla ga-adaba na ya. onye nketa. <br /> Edemede a bụ nkwa na mmadụ niile, ee, ndị ojii yana ndị ọcha, ga-enweta ikike na-enweghị ike ịgbagha nke ndụ, nnwere onwe, na ịchụso nke obi ụtọ. O doro anya taa na America emebiela akwụkwọ ikike ikike a ruo n'ókè metụtara ụmụ amaala ya. Kama ịsọpụrụ ọrụ dị nsọ a, America enyela ndị Negro ndenye ego na-adịghị mma, nlele nke lọghachitere akara "ego ezughi oke." Ma '' anyị jụrụ ikwere na ụlọ akụ nke ikpe ziri ezi enweghị ego. Anyị na-ajụ ikwere na enweghị ego zuru oke na oke ọrụ nke mba a ikpe ziri ezi. * '''Nke a abụghị oge itinye aka na okomoko nke ịjụ oyi ma ọ bụ ịñụ ọgwụ na-eme ka ahụ dị jụụ nke nwayọọ nwayọọ. Ugbu a bụ oge ime ezigbo nkwa ọchịchị onye kwuo uche ya. Ugbu a bụ oge ibili site na ndagwurugwu gbara ọchịchịrị na tọgbọrọ n'efu nke ikewapụ gaa n'ụzọ anwụ na-acha nke ikpe ziri ezi agbụrụ. Ugbu a bụ oge imeghe ụzọ nke ohere nye ụmụ Chineke nile. Ugbu a bụ oge iwepụta mba anyị n'ọsọ ikpe na-ezighị ezi nke agbụrụ gaa na nkume siri ike nke òtù ụmụnna. Ugbu a bụ oge ime ka ikpe ziri ezi bụrụ eziokwu maka ụmụ Chineke niile. * Ọ ga-egbu mba ahụ ileghara ịdị ngwa nke oge a anya. '''N'oge okpomọkụ a na-ekpo ọkụ nke enweghị afọ ojuju ziri ezi nke Negro agaghị agafe ruo mgbe enwere mgbụsị akwụkwọ na-agba ume nke [[w: freedom|nnwere onwe]] na [[w: equality|nhata nha]]." iri na itoolu na iri isii na atọ abụghị njedebe, ma mmalite. Na ndị na-atụ anya na Negro kwesịrị ịfụ uzuoku ma nwee afọ ojuju ugbu a ga-enwe mkparị mkparị ma ọ bụrụ na mba ahụ laghachi azụ ahịa dị ka ọ na-adị. Agaghịkwa enwe izu ike ma ọ bụ obi iru ala na America ruo mgbe a na-enye Negro ya ikike obodo na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * '''[ikuku] nke nnupụisi ga-anọgide na-ama jijiji ntọala nke mba anyị ruo mgbe ụbọchị ikpe ziri ezi ga-apụta. na-eduga n'ime ụlọ nke ikpe ziri ezi. Ka anyị na-enweta ọnọdụ kwesịrị ekwesị anyị ekwesịghị ịbụ ndị ikpe na-ezighị ezi. Anyị ga-anọgide na-eduzi mgba anyị na elu ụgbọelu nke ùgwù na ịdọ aka ná ntị. Anyị ekwesịghị ikwe ka ngagharị iwe anyị na-emepụta ihe na-adaba na ime ihe ike anụ ahụ. Ugboro ugboro, anyị ga-ebili n'ogo dị elu nke izute ike anụ ahụ na ike mkpụrụ obi." ==Njikọ mpụga== [[W:Enwere m Nrọ|Enwere m Nrọ]] na Wikipedia. [[Q: Enwere m Nrọ|Enwere m Nrọ]] na wikiquote. etfbnvje9jad4js277zh1pm4z89ti37 Eoin Colfer 0 795 10595 3049 2022-10-10T17:07:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q211893]] wikitext text/x-wiki [[Eoin Colfer]] *Eoin Colfer (amụrụ 14 Mee 1965) bụ onye odee na onye na-agụ ọchị, ama ama dị ka onye okike nke Artemis Fowlseries. ==Ihe ndi Okwuru== *Artemis: Ọ bụrụ na m emerie, a bụ m onye na-akpa ọchị. Ọ bụrụ na m tufuo, ahụ na-agba m. Otú ahụ ka e si dee akụkọ ihe mere eme. ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Eoin_Colfer] lhst4d5qtd5putuc0dmu3946zxq0kpu Erhabor Emokpae 0 796 10596 3053 2022-10-10T17:07:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20898100]] wikitext text/x-wiki [[Erhabor Emokpae]] '''Erhabor Emokpae''' Erhabor Ogieva Emokpae, OON, bụ onye ama ama na Naijiria bụ ọkpụ akpụ, onye na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye na-ese ihe nke a na-ewere dịka otu n'ime ndị ọsụ ụzọ na nka ọgbara ọhụrụ na Naijiria.  Amụrụ: 9 Mee 1934, Benin City Nwụrụ: 16 Febụwarị 1984, Lagos Agụmakwụkwọ: Crona Enterprise ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ike imewe m gosipụtara n'ụzọ doro anya ahụmịhe eserese m mbụ na okike ya na mmalite ya bụ ụdị nnwere onwe nka nka, enweghị njikọ dịka m nọ na ụlọ akwụkwọ nka ọ bụla nke Africa. <ref>https://www.bonhams.com/auctions/18274/lot/54/</ref> ===Ebenside=== 7dnybd756m62yvear3a37h86hh2dp64 Eric Adjetey Anang 0 797 10597 3056 2022-10-10T17:07:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q559477]] wikitext text/x-wiki [[Eric Adjetey Anang]] '''Eric Adjetey Anang''' Eric Adjetey Anang bụ onye Ghana ọkpụkpụ na ọkwá nka na-eche echiche. Amụrụ ya na Teshie, Ghana ma na-agba Kane Kwei Carpentry Workshop. Ọ na-edobe ebe obibi abụọ ugbu a wee kewaa oge ya n'etiti Ghana na Madison, Wisconsin, ebe ọ na-achụso ọrụ pụrụ iche. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụ ọrụ ndụ m." <ref>https://indigoarts.com/artists/eric-adjetey-anang</ref> ===Ebenside=== 2buwinq5zzybefzkg3ajoh5bk8svpu2 Eric Aghimien 0 798 10598 3059 2022-10-10T17:07:40Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16979814]] wikitext text/x-wiki == Eric Aghimien == Eric Enomamien Aghimien bụ onye isi ala Naijiria, onye na-emepụta ihe, onye na-ese ihe na onye ndezi. Ihe nkiri ngosi mpụta mbụ ya, A Mile from Home nwetara ihe nrite na 2014 Africa Magic Viewers Choice Awards na 10th Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ, ị gaghị ama na ị dị mma ruo mgbe ị nụrụ akụkọ ndị ọzọ. Ya mere, na-ekele Chineke ọbụna mgbe ị na-ejighị n'aka. Naanị kwere na ọ dị mma ma ọ ga-adị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/eric-aghimien/1743/ joorlfgii99x78v4xvt69r0g1d9tsbk Eric Carle 0 799 10599 3065 2022-10-10T17:07:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q606557]] wikitext text/x-wiki [[Eric Carle]] Eric Carle (amụrụ ya na 25 Juun 1929) ọ bụ ode akwụkwọ ụmụaka na onye na-ese ihe. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Na Satọde, o riri otu achịcha chọkọleti, otu cone ice-cream, otu pickle, otu iberi cheese Switzerland, otu iberi salami, otu lollipop, otu mpempe cherry, otu sausaji, otu cupcake, na otu iberi. nke anyụ. Katapila agụụ na agusi ike {{DEFAULTSORT:Eric, Carle}} 6hx9b9ju3c3x8hf3qwnzq17c0k8hoc5 Eric Dolphy 0 800 10600 3068 2022-10-10T17:07:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q367508]] wikitext text/x-wiki == Eric Dolphy == Eric Allan Dolphy (June 20, 1928 - June 29, 1964) bụ onye egwu jazz nke gbara alto saxophone, ọjà, clarinet na bass clarinet. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị nụrụ egwu, mgbe ọ gachara, ọ na-apụ, na ikuku. Ị nweghị ike ijide ya ọzọ. * Na-agbalị iji mmetụta dị n'èzí mee ihe ọhụrụ ahụ == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22288-Eric_Dolphy pqdql93zpbsjbe900dn7b6h2ma7rufv Eric Kinoti 0 801 10601 3071 2022-10-10T17:08:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21064195]] wikitext text/x-wiki [[Eric Kinoti]] '''Eric Kinoti''' A mụrụ Eric Kinoti na 8 Maachị, 1984 na Mombasa, Kenya, bụ onye nrụpụta ọrụ, sistemu ndo nke ọchụnta ego EA.ltd. Chọpụta akụkọ ndụ Eric Kinoti, afọ, ịdị elu, stats anụ ahụ, mkpakọrịta nwoke na nwaanyị/okwu, mmelite ezinụlọ na ọrụ. Mụta ka ọ bara ọgaranya n'afọ a na ka o si emefu ego? Mụtakwa ka o siri nweta ọtụtụ networth mgbe ọ dị afọ 36. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Isi mmalite adịghị mkpa. Otu esi emecha bụ ihe dị mkpa. Lebe anya n'ihu <ref>https://tanzania828.rssing.com/chan-58168810/article5792.html?zx=813</ref> ===Ebenside=== a3oypnkthgv6493yviu0qhab72crda2 Eric Muthomi 0 802 3074 3073 2022-10-10T11:34:15Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Eric Muthomi|Eric Muthomi]] '''Eric Muthomi''' 29 Sept 2013 — Eric bụ onye dị afọ 27 gụsịrị akwụkwọ na iwu na Mahadum Katọlik nke East Africa. Malite n'oge ọ bụ nwata, o kpebisiri ike ịmalite ===Ihe Ndị O kwuru=== *N'agbanyeghị nnukwu ahịa a na-achọsi ike, ọtụtụ ndị ọrụ ugbo banana na Kenya anaghị enweta ego zuru oke site n'ihe ubi ha n'ihi enweghị nchekwa nchekwa,mkpofu na ndị na-achụ ego. <ref>https://www.google.com/search?q=eric+muthomi+quote&oq=&aqs=chrome.4.69i176j35i39i362l14.-1j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== jaxtdtmf9z4i385ekkwp2mcnki706ut Erigga 0 803 10602 3077 2022-10-10T17:08:10Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50825784]] wikitext text/x-wiki == Erigga == Erhiga Agarivbie (amuru 30 Maachị 1987), nke amara aha ya bụ Erigga, bu onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Mgbasa ozi bụ ka ị na-eme mmemme ọha. * Naanị ndị nwere ọgụgụ isi ga-aghọta. Onye nzuzu ga-arụ ụka. * Ịgba akwụna na-amalite mgbe ị chere na ị mara mma nke ukwuu ịta ahụhụ == Ebenside == https://quotes.ng/authors/erigga/926/ 378qywqp92bswoqu0vyq38nxyej7v3n Ernest Cole 0 804 10603 3080 2022-10-10T17:08:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5392913]] wikitext text/x-wiki [[Ernest Cole]] '''Ernest Cole''' Ernest Levi Tsoloane Cole bụ onye na-ese foto South Africa. Na mmalite 1960s, ọ malitere inwe onwe ya maka ndị ahịa dị ka akwụkwọ akụkọ Drum, Rand Daily Mail na Sunday Express. Nke a mere ka ọ bụrụ onye mbụ na-ese foto onye isi ojii na South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Maka m foto bụ akụkụ nke ndụ na foto ọ bụla kwesịrị ilele anya ugboro abụọ bụ ngosipụta nke ndụ, nke eziokwu, nke okike, nke ndị mmadụ, nke ọrụ mmadụ site na nkà ruo agha. *Enweghị m ike ịfefe [na-enye m igwefoto. <ref>https://photoquotes.com/author/ernest-cole</ref> ===Ebenside=== ljmy70o84vsmus2x4h1x31slflyvvw6 Ernest J. Gaines 0 805 10604 3083 2022-10-10T17:08:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q673217]] wikitext text/x-wiki == Ernest J. Gaines == Ernest James Gaines (Jenụwarị 15, 1933 - Nọvemba 5, 2019) bụ onye odee Africa-American nke akwụkwọ ya gụnyere The Autobiography of Miss Jane Pittman, A Lesson Tupu ịnwụ, na Mkpọkọta Ndị Ochie. == Ihe ndi okwuru == * Echere m na m bụ onye ji okpukpe kpọrọ ihe. Echere m na m kwenyere na Chineke dị ka mmadụ ọ bụla nwere. Ọ bụghị nanị na m kweere na Chineke, ama m na Chineke dị. * M ga-eche na inwe okwukwe na Chineke bụ otu ihe. Echere m na ọ bụrụ na anyị nwere ike ịgbanwe ụwa dum ma debe ala ahụ bụ ihe ọzọ. Gbanwee ihe ma debe mmekọrịta bụ ihe ọzọ. == Ebenside == http://www.pbs.org/wnet/religionandethics/2011/02/18/february-18-2011-ernest-gaines/8169/ http://books.google.es/books?id=JtRNfST4g_QC&hl=es&source=gbs_navlinks_s 07i37yzv4n239kpjoglj4rq0etn2r9w Ernestine Rose 0 806 10605 3086 2022-10-10T17:08:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q455845]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:ErnestineRose.jpg|200px|thumb|Ernestine Rose na 1881]] ''[[w:Ernestine Rose|Ernestine Louise Rose]]''' ([[W:Jenụwarị 13|13 Jenụwarị]] [[w:|1810]] – [[w:August 4|4 August]] [[w:|1892]]) bụ onye [[w:Atheist feminism |nwanyị na-ekweghị na Chineke]], [[w: Individualist Feminist | Individualist Feminist]], na onye na-ekpochapụ. Ọ bụ otu n'ime ndị isi ọgụgụ isi na-akwado mmegharị ikike ụmụ nwanyị na narị afọ nke iri na itoolu America. == Okwu Ndi Okwuru == * "Echere m na unu niile nyere na nwanyị bụ mmadụ, ọ bụrụ na o nwere ikike ibi ndụ, ọ nwere ikike ịnweta nkwado maka ndụ ahụ. Ọ bụrụ na mmadụ, ọ nwere ikike inwe ikike na ikike ya dị ka mmadụ tolitere. Ọ bụrụ na ọ tolitere, o nwere ikike iji ha mee ihe." ** Na mgbakọ New York State, Rochester, N.Y. (1853), nke e hotara na Kolmerten, Carol A., ''The American Life of Ernestine L. Rose'', Syracuse, NY: Syracuse University Press, 1999, p. 129-130. * "Olee ikike ụmụ nwanyị nwere? … [ha] na-ata ahụhụ maka imebi iwu nke ha na-enweghị olu ime. A na-emechi ụzọ niile maka ịzụ ahịa na nkwanye ùgwù megide ha. klaasị, ha ga-eyiri nwa bebi nke ejiji - ụmụ nkịta ụlọ. " ** Na Social Reform Convention, Boston (1844), nke e hotara na Kolmerten, Carol A., ''The American Life of Ernestine L. Rose'', Syracuse, NY: Syracuse University Press, 1999, p. 49. ==Agbachitere nke Atheism === [[Usòrò:P Psychology2 brown.png|200px|thumb|''Ọ bụ nnukwu ndudue ịsị na Chineke kere mmadụ n'onyinyo ya.'']] [[Faịlụ:Andromeda Galaxy (Messier 31, M31, ma ọ bụ NGC 224) - Galaxies M32 (n'aka ekpe) na M110 (n'okpuru n'aka nri) - 26 Dec. 2011.jpg|200px | mkpịsị aka |'' Astronomy na-agwa anyị banyere ihe ebube dị ebube. nke Sistemu Anyanwụ— mbara ala ndị na-agbanwe agbanwe na-adịru mgbe ebighị ebi, ngwa ngwa na ijide n’aka nke mmegharị ahụ ha, ịdị anya site na mbara ala ruo n’ụwa, site na kpakpando gaa na kpakpando.’’] [[Usòrò:Galactic Cntr full cropped.jpg|200px|thumb|''Eluigwe na Ala enyeghị anyị ndekọ ọ bụla maka ịdị adị ya.'']] *'''''akụkọ ihe mere eme na-enye anyị ihe ọmụma banyere anụ ọhịa n'ozuzu; ihe dị iche iche dị iche iche, nhazi na ike nke ụdị dị iche iche '' '' ''. Physiology na-akụzi ọdịdị mmadụ, iwu ndị na-achịkwa ọdịdị ya, ọrụ nke akụkụ ahụ dị mkpa, na ọnọdụ nke naanị ahụike na ndụ dabere na ya. Phrenology na-emeso iwu nke uche, akụkụ dị iche iche nke ụbụrụ, ọnọdụ anụ ahụ, akụkụ ahụ, otu esi etolite ụfọdụ na ịkụda ndị ọzọ iji mepụta ọnọdụ ziri ezi na ahụike. Ma n'ime akụ na ụba anụmanụ dum - ọ bụ ezie na a na-ewere ụbụrụ dị ka "microcosm," nke nwere ike ịchọta ọdịdị ma ọ bụ mmekọrịta ya na ihe niile dị na Nature-ọ bụghị ebe a ga-achọta iji gosi ịdị adị nke Chineke. **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 4 * "Mmụba mgbakọ na mwepụ na-atọ ntọala nke sayensị niile. Ọ na-akụzi nkà nke ijikọta ọnụọgụgụ, ịgbakọ na nha anya, otu esi edozi nsogbu, ịtụ ugwu, ịmata omimi nke oké osimiri; ma ọ dịghị enye ntụziaka ka esi achọpụta. ịdị adị nke Chineke." **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 4 * “Ịmata mbara igwe na-agwa anyị ihe ebube dị n’usoro mbara igwe— mbara ala ndị na-adịru mgbe ebighị ebi, ịdị ngwa na nkweta nke mmegharị ahụ ha, ịdị anya site na mbara ala ruo mbara ala, site na kpakpando ruo kpakpando. visibiliti n'elu ụwa anyị nke comets, na-egosipụta na-apụghị ịgbanwe agbanwe iwu nke ndọda, ma ọ bụ kpamkpam nkịtị na ịdị adị nke a Chineke." **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 5 * "Eluigwe na Ala na-enye anyị ihe ndekọ ọ bụla nke ịdị adị ya. Ebee ka anyị ga-achọ? Banye eluigwe na ala nke uche, gụọ ọtụtụ nde mpịakọta ndị e dere na isiokwu ahụ, na n'echiche niile, nkwupụta, echiche, echiche, echiche. N'ịkọwa Chineke ya, o depụtara àgwà nke ya: ihe osise o sere na-anọchi anya ndụ na agba na-adịghị agwụ agwụ n'oge nke ịdị adị ya. oge ọ biri na ya." **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 5 *"''''Ọ bụ nnukwu ndudue ịsị na Chineke kere mmadụ n'onyinyo ya''' 'Mmadụ, n'oge ọ bụla, mere Chineke ya n'onyinyo ya; anyị na-ahụkwa na dị nnọọ ka nke ya si dị. mmepeanya, ihe ọmụma ya, ahụmahụ ya, uto ya, nnụcha ya, echiche nke ezi omume, ikpe ziri ezi, nnwere onwe, na mmadụ, otú ahụ ka o mewo Chineke ya. ; onye ọchịchị aka ike nke a na-apụghị ịgbagha agbagha, ma ọ bụ nna dị nwayọọ na nke na-ahụ n'anya;-ọ ka bụ ihe si n'uche nke ya pụta - foto nke onwe ya." **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 6 * "Ma Akwụkwọ Nsọ, ka a gwara anyị, na-ekpughe ihe omimi a dị ukwuu. Ebe Nature na-ada ogbi, ma mmadụ amaghị ihe, Mkpughe na-ekwu n'olu ike nke amụma." **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 7 * "Eluigwe na Ala bụ otu nnukwu ụlọ nyocha kemịkalụ, na-arụ ọrụ mgbe niile, site n'aka ndị agha ime ya. Iwu ma ọ bụ ụkpụrụ nke mmasị, ịdị n'otu, na nchụso, na-emepụta ihe na-adịghị agwụ agwụ nke ihe mejupụtara, decomposition, na recomposition. anyị bụ ndị na-amaghị nke ọma ịghọta, dị obi umeala n'obi, na-akwụwa aka ọtọ ikwupụta. ma hụrụ ọrụ nke Nature, ihe ịrụ ụka adịghị ya na ọ gaara ama karịa, mara ihe, na obi ụtọ karịa." **1881, Nchekwa nke Atheism: Okwu nkuzi enyere na Mercantile Hall, Boston na 10 Eprel, 1861, p. 15 == Njikọ mpụga == [[W:|Ernestine Rose]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ernestine Rose]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Rose, Ernestine}} cmdx7x7pxflai7f1j94cuuzsz3nojst Ernie Barnes 0 807 10606 3089 2022-10-10T17:08:34Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2158334]] wikitext text/x-wiki == Ernie Barnes == Ernest Eugene Barnes Jr. (Julaị 15, 1938 – Eprel 27, 2009) bụ onye omenkà America, mara nke ọma maka ụdị agwa na mmegharị ya pụrụ iche. == Ihe ndi okwuru == * Onye na-ese ihe na-esepụta eziokwu nke ya. * Anyị kpuru ìsì n'ebe ibe anyị nọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50965-Ernie_Barnes mfwwhi6myloq1r7k2a5a7rsyrzhz7nk Erykah Badu 0 808 12744 10607 2022-11-10T22:25:58Z Hän on täällä taas 203 File wikitext text/x-wiki [[File:Erykah Badu in Nation19 Magazine.jpg|thumb|Erykah Badu, 2011]] == Erykah Badu == rica Abi Wright (amuru Febụwarị 26, 1971), onye amara dika Erykah Badu bụ onye America na-agụ abụ, onye na-edekọ ihe na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Udo na ngozi na-apụta ìhè site n'ihe mmụta ọ bụla a mụtara. Ọ bụrụ na amamihe gị bụ akụ̀ na ụba gị mgbe ahụ ọ ga-abụ nke ọma. * Bụrụ gị. Jide n'aka na ị na-ekwu ihe mgbe ị na-ekwu ihe. Ọ dị mkpa ka ị na-ada ka gị, na-enwe mmetụta ka gị, na-adị ka gị. Bụrụ gị. * Anọ m na asọmpi ikpeazụ m. * Ìhè ahụ na-egosi mgbe niile n'èzí ma ọ bụrụ na ị na-agbalịsi ike ịdị mma n'ime. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/767-Erykah_Badu dszrjwxlbg7m8gtqu6qxcw7uwrugo6s Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil 0 809 3096 3095 2022-10-10T11:34:16Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:ExxonMobil | Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil]] ''' na-eche banyere mmemme [[w:ExxonMobil|ExxonMobil]] metụtara [[w:Ngọnarị mgbanwe ihu igwe]]. Kemgbe 1970s, ExxonMobil na-etinye aka na nyocha, [[w: fossil fuels lobby|lobbying]], mgbasa ozi na inye onyinye, ụfọdụ n'ime ha ka e mere na ebumnuche igbu oge nnabata na [[w: edinam na okpomoku zuru ụwa ọnụ | omume na okpomoku zuru ụwa ọnụ]]. Site na njedebe 1970s na site na 1980s, Exxon kwadoro ime na mahadum, n'ụzọ sara mbara n'ikwekọ na nkwenye sayensị na-etolite. Site na 1980 ruo etiti 2000s, ụlọ ọrụ ahụ bụ ndi ndu na [[w: climate change denial|mgbanwe ihu igwe]], na-emegide ụkpụrụ iji belata okpomoku zuru ụwa ọnụ. ExxonMobil kwadoro òtù dị iche iche na-akatọ [[w:Kyoto Protocol|Kyoto Protocol]], na-achọ imebi [[w: echiche ọha na eze banyere mgbanwe ihu igwe | echiche ọha]] gbasara nkwenye sayensị na [[w: Fire|ọkụ ụwa]] a na-akpata site na ya. ụmụ mmadụ na-ere ọkụ mmanụ ọkụ. Exxon nyere aka chọta ma duzie [[w:Global Climate Coalition | Global Climate Coalition]] nke azụmahịa megidere ụkpụrụ mepụta [[w:greenhouse gas | griin haus]]. == Okwu Okwuru == === 1950s === * Mmetụta nke mgbakwunye na okirikiri carbon na ọdịdị nke carbon dioxide sitere na ọrụ ụlọ ọrụ abụrụla nke a na-akọ akọ n'ọtụtụ ngalaba sayensị. Ihe na-adọrọ mmasị karịsịa bụ akara nke '' nnukwu carbon dioxide nke e webatara na mbara igwe kemgbe mmalite nke mgbanwe nke ụlọ ọrụ '' na narị afọ nke 19, na ụzọ e si kesaa carbon dioxide agbakwunyere na okirikiri carbon. Ọ bụ ezie na ihe ịrụ ụka adịghị ya na a gbakwụnye carbon dioxide bara uru site na ala site n'ịkọ ala, o doro anya na '' 'ego ka ukwuu esitela na nsure mmanụ ọkụ''' ** H. R. Brannon Jr., A. C. Daughtry, D. Perry, W. W. Whitaker, M. Williams, [[w: Humble Oil | Humble Oil]] (ugbu a Exxon) ndị ọkà mmụta sayensị cite journal |title=Radiocarbon akaebe na dilution nke ikuku ikuku na ikuku carbon site na carbon sitere na mmanu mmanu | nke mbu1=H. R. | ikpeazụ1=Brannon Jr. | nke mbụ2=A. C. | ikpeazụ2=Ụmụ nwanyị | nke mbụ3=D. | ikpeazụ3=Perry |nke mbụ4=W. W. | ikpeazụ4=Whitaker | nke mbụ5=M. | ikpeazụ5=Williams |date=October 1957 |doi=10.1029/TR038i005p00643 |magazine=[[w:Eos (magazine)|Eos]];cite news |title=Ịlafu Ụwa: Afọ iri ahụ anyị fọrọ nke nta ka ọ kwụsịtụ mgbanwe ihu igwe | nke mbụ = Nathaniel | ikpeazụ = Rich | ụbọchị = August 1, 2018 | nweta = Disemba 22, 2018 | magazin = [[w: The New York Times Magazin | Akwụkwọ akụkọ New York Times]] |url=https://www.nytimes.com/interactive/2018/08/01/magazine/climate-change-losing-earth.html; cite web |title = Akụkọ agọnarị ihu igwe nke Exxon: usoro iheomume | onye mbipụta =[[w: Greenpeace | Greenpeace]] |url=https://www.greenpeace.org/usa/global-warming/exxon-and-the -ụlọ ọrụ mmanụ-mara-banyere-climate-mgbanwe/exxon-climate- denial-history-a-timeline/) === 1970s === * Nke mbụ, echiche sayensị ugbu a na-akwado nke ukwuu n'ịkọba ikuku carbon dioxide na-abawanye na [[w: mmanụ ọkụ | mmanụ ọkụ]] ọkụ. ** James F. Black, ọkà mmụta sayensị dị elu na ngalaba nyocha ngwaahịa nke Exxon Research and Engineering, site na ngosi ya nye njikwa ụlọ ọrụ Exxon nke isiokwu ya bụ "The Greenhouse Effect" (July 1977) (cite web |title=The Greenhouse Effect |first =James F. | ikpeazụ=Black |url=https://web.archive.org/web/20201112025733/https://insideclimatenews.org/sites/default/files/documents/James%20Black%201977%20Presentation.pdf |ụbọchị = June 6, 1978 | nweta = December 21, 2018 |onye nkwusa=[[w:Exxon|Exxon]];cite web |title=Mmetụta Greenhouse | nke mbụ=James F. | ikpeazụ=Black |url=https://cdn.exxonmobil.com/~/ media/global/files/climate/19_james-black-1977-presentation.pdf |date=June 6, 1978 |accessdate=December 29, 2018 |publisher=[[w:Exxon|Exxon]]; kpọtụrụ akụkọ. | aha = Nnyocha nke Exxon kwadoro ọrụ mmanụ ọkụ n'ụwa afọ iri gara aga |first1=Neela | ikpeazụ1=Banerjee |first2=Lisa |last2=Song |first3=David |last3=Hasemyer |date=September 16, 2015 |url= http://insideclimatenews.org/news/15092015/Exxon-own-research-confirmed-fossil-fue ls-role-in-global-warming |agency=[[w:InsideClimate News|InsideClimate News]] |accessdate=December 24, 2018; cite news |title=Exxon Maara banyere mgbanwe ihu igwe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 40 gara aga | nke mbụ = Shannon | ikpeazụ = Ụlọ Nzukọ | ụbọchị = Ọktoba 26, 2015 | nweta = Disemba 21, 2018 | url = http://www.scientificamerican.com /article/exxon-knew-about-climate-change-almost-40-years-ago/ |magazine=[[w:Scientific American|Scientific American]]). == Njikọ mpụga == [[W: Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil|Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil]] na Wikipedia. [[Q: Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil|Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil]] na wikiquote. taayqar8gy7vkl3rqqk3pxw9ygh6ito Eseoghene Odiete 0 810 3098 3097 2022-10-10T11:34:17Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Eseoghene Odiete]] '''Eseoghene Odiete''' Aha ya bụ Joy Eseoghene Odiete, onye steeti Delta na onye gụsịrị akwụkwọ na Mass Communication na mahadum Lagos. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"A kpaliri m ịmụ nwa mgbe oke mgbu na-aga, ajụrụ m di m bụ onye nọ na ụlọ ihe nkiri ma ọ bụrụ na nwa m adịchaghị mma ... ozugbo ahụ, adara m n'ime onwe m. Anọ m n'etiti ndụ na ọnwụ." <ref>https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/dc1a6e222e425f7e40dbe91bba2c24ee</ref> ===Ebenside=== rv2ho465t4wyv9wltpu563jkem9bm5h Esperanza Aguirre 0 811 10608 3102 2022-10-10T17:08:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2083681]] wikitext text/x-wiki [[Esperanza Aguirre]] [[Usòrò:Esperanza Aguirre (mayo de 2011).jpg|thumb]] '''[[w:Esperanza Aguirre|Esperanza Aguirre y Gil de Biedma, Countess of Murillo, Grandee of Spain]]''' [[w:DBE|DBE]] (amụrụ 3 January 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Spen na onye isi ala Madrid ugbu a. Ọ bụ onye isi otu People's Party na Madrid na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwanyị mbụ nọ na Spen nwere ọkwa onye isi oche nke Senate na Minister nke Education na Culture na akụkọ ọchịchị onye kwuo uche na Spen. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Mgbe socialism si n'ọnụ ụzọ abịa, ọrụ na-awụpụ na windo. ** Ebensidee: [http://www.larazon.es/noticia/7874-aguirre-ni-zapatero-ni-sus-delfines-saben-arreglar-la-que-han-liado]. 'La Razón' Diary. May 6th, 2011. * Mgbe ọchịchị na-akpa ike, ọha mmadụ na-enwe ọganihu. ** ''Fuente: [http://www.libertaddigital.com/index.php?action=desanoti&cpn=1276205668 'Libertad Digital' Diary]'' * Socialism na-ada ada mgbe ego ndị ọzọ gwụchara. ** Ebensidee: [http://www.noticiasesperanzaaguirre.es/aguirre-el-socialismo-fracasa-cuando-se-le-acaba-el-dinero-de-diario-siglo-xxi/ NoticiasEsperanzaAguirre.es]. April 2011. * Na ndepụta m enwere ndị a na-ebo ebubo enweghị isi. ** Ebensidee: [http://www.elnortedecastilla.es/rc/20110427/mas-actualidad/espana/aguirre-lista-gente-esta-201104271201.html 'Norte de Castilla' Diary], April 27th 2011. ==Njikọ Mpuga== * Edememde '''[[w:Esperanza Aguirre|Esperanza Aguirre y Gil de Biedma, Countess of Murillo, Grandee of Spain]]''' na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Aguirre, Esperanza}} 2dnsqfqfdwutvqkouiedz63c8xeki3n Esperanza Spalding 0 812 12938 10609 2022-11-13T23:34:29Z Tollorysä 214 wikitext text/x-wiki [[File:IPWH-Creativity-WH06-Spalding smaller 0.jpg|thumb|Esperanza Spalding (2015)]] == Esperanza Spalding == Esperanza Emily Spalding (amụrụ Ọktoba 18, 1984) bụ onye America bassist, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Agaghị m anọdụ ala na-emebi ike m dị oke ọnụ ahịa dị nsọ na-agbalị ịkọwa na ime ihere maka ihe ndị ị chere na-ezighị ezi n'ebe m nọ. * Ị pụghị ịbụ onye na-atụghị egwu ime ihe ọ bụla, ị nwere ike ịtụ egwu n'uche gị. * Egwu m na-eme bụ ezigbo eziokwu; O sitere na obi m ma ahụrụ m ya n'anya, na ihe merenụ bụ na ọtụtụ ndị mmadụ amalitela ijikọ na obi m, esobeghịkwa m ụdị atụmatụ ịzụ ahịa. * Ị nwere ike itolite n'enweghị ihe ọ bụla ma ị gaghị ata ahụhụ ma ọ bụrụ na ị maara na a hụrụ gị n'anya ma jiri ya kpọrọ ihe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24061-Esperanza_Spalding s1pcott4wb5wcthou9u9yv7u6o8l1a5 Esther Ibanga 0 813 10610 3108 2022-10-10T17:08:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20631258]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pastor Esther Ibanga.jpg|thumb|Esther Ibanga]] ''[[w:Esther Ibanga|Esther Ibanga]]''' (a mụrụ 31 Maachị 1961) bụ onye ukochukwu Naijiria na onye malitere ''Women Without Walls Initiative''. O nwetara ihe nrite udo nke Niwano nke iri atọ na abụọ maka ịkwalite udo n'etiti ndị agbụrụ na okpukpere chi dị iche iche na Jos, Nigeria. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Anyị chọrọ ibibi mgbidi na-ekewa anyị, ma ọ̀ bụ mgbidi nke ọha mmadụ ma ọ bụ mgbidi agbụrụ, ma ọ bụ mgbidi okpukpe." ** [https://www.google.com/search?q=quotes+of+esther+ibanga&rlz=1C1CHWL_enNG968NG968&sxsrf=AOaemvKNxWYS2V0wwF9as_1IoqPE_tuAaw:1638516113974&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=E15inrQnawav4M%252CF-1DcofmwX8TBM%252C_%253BBzQmFaREhAwAaM%252CXMHZ124GLMfG1M%252C_ % 253BHp9v4iI_CURbBM% 252CWbLA3VZ5mZxXiM% 252C_% 253Bi8xgBnE9ukkhvM% 252CekjySkz1H5PaZM% 252C_% 253BZgsTuDQRzMiMaM% 252C0QAHkSXGMIPC1M% 252C_% 253BHbmB6kszwl0UPM% 252CK1GYb05G9AkIcM% 252C_% 253Bt9J-B05aYHjm9M% 252CVfCAgljnWj7WqM% 252C_% 253BD3ikWzX7Kru1YM% 252CJWbnnWuKq_MDgM% 252C_% 253B_sf1Tn7D1DCgeM% 252CVUqIugju3awJsM% 252C_% 253ByUPdlzHMwijmMM% 252CLiQDY2PLDa5CIM% 252C_ & pụọ = 1&usg=AI4_-kRjHLVqdiFkOGtXYLj3Giw9hz4aTQ&sa=X&ved=2ahUKEwix_LmXjMf0AhWInRQKHY-mC7QQ9QF6BAgLEAE#imgrc=E15inrQnawav4M echiche sitere na Esther. * "Anyị bụ ndị nne, anyị bụ ndị na-enye ndụ na anyị bụ ndị na-edozi ihe anyị na-eche na anyị kwesịrị iweta ihe ngwọta na tebụl kama ịtụgharị uche na nsogbu ahụ." ** [https://www.google.com/search?q=quotes+of+esther+ibanga&rlz=1C1CHWL_enNG968NG968&sxsrf=AOaemvKNxWYS2V0wwF9as_1IoqPE_tuAaw:1638516113974&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=E15inrQnawav4M%252CF-1DcofmwX8TBM%252C_%253BBzQmFaREhAwAaM%252CXMHZ124GLMfG1M%252C_ % 253BHp9v4iI_CURbBM% 252CWbLA3VZ5mZxXiM% 252C_% 253Bi8xgBnE9ukkhvM% 252CekjySkz1H5PaZM% 252C_% 253BZgsTuDQRzMiMaM% 252C0QAHkSXGMIPC1M% 252C_% 253BHbmB6kszwl0UPM% 252CK1GYb05G9AkIcM% 252C_% 253Bt9J-B05aYHjm9M% 252CVfCAgljnWj7WqM% 252C_% 253BD3ikWzX7Kru1YM% 252CJWbnnWuKq_MDgM% 252C_% 253B_sf1Tn7D1DCgeM% 252CVUqIugju3awJsM% 252C_% 253ByUPdlzHMwijmMM% 252CLiQDY2PLDa5CIM% 252C_ & pụọ = 1&usg=AI4_-kRjHLVqdiFkOGtXYLj3Giw9hz4aTQ&sa=X&ved=2ahUKEwix_LmXjMf0AhWInRQKHY-mC7QQ9QF6BAgLEAE#imgrc=E15inrQnawav4M echiche sitere na Esther. * "N'ihi udo, ọ dị mkpa iwulite obodo ụmụ nwanyị nwere otu ebumnuche ma rụọ ọrụ maka ọdịmma ọha mmadụ n'agbanyeghị okpukperechi na agbụrụ ha." **[https://www.vanguardngr.com/2015/07/esther-ibanga-garlands-for-a-caregiver/amp/] Ibanga na-ekwu maka ịdị n'otu n'etiti ụmụ nwanyị okpukperechi. * "Ihe mkpali m na mbanye na ndụ bụ Chineke. Mụ na Ya nwere mmekọrịta onwe onye. Ma agụụ m maka ihe na-agaghị ekwe omume na-eme ka ihe dị n'ime m bilie n'oge ahụ ma mee ka o kwe omume." **[https://www.vanguardngr.com/2015/07/esther-ibanga-garlands-for-a-caregiver/] Ibanga na-ekwu maka ịdị n'otu n'etiti ụmụ nwanyị okpukperechi. * “Nna m kụziiri m iguzosi ike n’ezi ihe ebe nne m kụziiri m ịdị uchu, ịrụsi ọrụ ike na ịdọ aka ná ntị. n'ezie. Ọ bụ otu nwoke na-ewepụta mma na mmekọrịta." **[https://www.vanguardngr.com/2015/07/esther-ibanga-garlands-for-a-caregiver/] Ibanga na-ekwu maka ịdị n'otu n'etiti ụmụ nwanyị okpukperechi. ==Njikọ mpụga== [[W:|Esther Ibanga]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Esther Ibanga]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ester,Ibanga}} etg393pji1bcfhageffwaszt84plve0 Esther Ijewere 0 814 10611 3111 2022-10-10T17:09:04Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25931024]] wikitext text/x-wiki ''[[w: Esther Ijewere | Esther Ijewere]]''' (nke a na-akpọbu [[w:Esther Kalejaiye|Esther Kalejaiye]]) bụ onye Naijiria odee, onye nkwado, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na ụmụ nwanyị na onye na-ede akwụkwọ akụkọ maka The Guardian. Ọ bụ onye isi na Walk Against Rape (W.A.R), atụmatụ nkwado emere iji nyere ndị e dinara n'ike aka na ịchọ ikpe ziri ezi. Onye gụsịrị akwụkwọ na Sociology na Mahadum Olabisi Onabanjo, Ago Iwoye, Ogun State, [[w:Naijiria|Naijiria]]. ==Okwu okwuru== *"Anaghị m atụ egwu ibuli ụmụ nwanyị ndị ọzọ elu. Ogologo oge m na-eyi okpueze, ọ dịghị onye nwere ike iburu ocheeze m." *"Ị pụghị ikwu n'atụghị egwu na i nyerela mmadụ aka ná ndụ ruo mgbe i nyeere onye na-enweghị ike ịkwụghachi gị aka." *"AHỤRỤ M GI N'ANYA: Ọbụna nwoke kacha sie ike ga-agbaze ntakịrị mgbe onye ya na ya na-emekọ ihe na-ekwupụta ịhụnanya ha nwere n'ebe ọ nọ. Ha na-enwe mmasị ịnụ na anyị hụrụ ha n'anya. Ọzọkwa, ịmakụ, nsusu ọnụ na ịmụkọ ọnụ na-amasị ha. Ọbụna email ma ọ bụ ozi ederede mara mma ga-arụ ọrụ" *Ị BỤ NNA M: Ọ bụ obere egò ebuliri elu ka ọ na-abụ okwu nkwanye ùgwù. Ọ bụ ihe akaebe na mbọ anyị na ihe ndị anyị na-ebute ụzọ - nke bụ nwanyị na ọdịmma ya." *"EKELERE M GI DIKA NWOKE: Ụmụ nwoke kwesịrị inwe mmetụta dị ka ụmụ nwoke.. O nwere ihe niile gbasara ịmara na onye òtù ọlụlụ ha nwere ekele maka ihe gbasara àgwà ha (eziokwu, iguzosi ike n'ezi ihe, enweghị ọdịmma onwe onye, ​​wdg) ma ọ bụ ihe ọzọ." *"AKWANYERE M GI UGWU: Ka ụmụ nwoke na-akawanye nká, ha enwechaghị mkpa ka a mata ha n'ihi ọdịmma onwe ha. Mmetụta na-anọchi anya bụ mkpa ọ dị inwe nkwanye ùgwù n'ihi ịhụnanya. Ha na enwe mmasy inweta mmasị na nkwanye ùgwù sitere n'aka ndị hụrụ ha n'anya ma na-eche banyere ha!" *"A NABATARA M IHE Ị NA-EME: Ndị ikom kwesịrị inwe mmetụta dị ka ha bụ ezigbo ndị na-enye ndị ha hụrụ n'anya aka. Ọ bụrụ na ha kwenyere ihe ọ bụla dị ntakịrị, ha anaghị aghọta onwe ha dị ka nwoke ha kwesịrị ịbụ. N'ihi ya, mgbe a gwara ha na ị na-enwe ekele maka ịrụsi ọrụ ike, mgbalị ha, na maka inye ha, ọ pụtara nnukwu ọrụ nye ha." * "Ị DỊ MMA: Nke a bụ enweghị uche, ọkwa ya? Mgbe emefuchara nnukwu ego na mmekọrịta, ha ka nwere mmasị ịnụ na onye òtù ọlụlụ hụrụ ha mara mma. Nke a bụ eziokwu karịsịa ma ọ bụrụ na ha na-etinye oge na mgbatị ahụ. Ekele gị bụ ụgwọ ọrụ maka ịrụsi ọrụ ike na ihe mkpali ime ka ha na-aga n'ihu." *"EKWENYERE M NA GỊ: Ọ dị obere ihe dị nsọ karịa ịtụkwasị mmadụ obi na ndụ gị. Mgbe ị nọ na mmekọrịta, nke a bụ eziokwu dị mkpa. Nke a bụ ntakịrị ndụmọdụ sitere na Georgianna Donadio, Ph.D., “Oge kacha mma ịkọrọ ibe ụnụ mmetụta ụnụ (bụ) obere oge tupu ma ọ bụ n'oge mmekọrịta chiri anya. N'oge ahụ, ọkwa nke oxytocin, hormone nke na-eme ka mmetụta nke ntụkwasị obi, ịhụnanya na mmekọrịta chiri anya na-ebuli elu, na-eme ka ọ bụrụ oge kachasị mma iji hụ na gị na onye òtù ọlụlụ gị na-ekwurịta okwu." *"A NA M EGE NTỊ: Ndị nwoke na ụmụ nwanyị na-ekwurịta okwu n'ụlọ dị iche iche. Dịka ọmụmaatụ, na esemokwu, nwanyị na-adịkarị njikere ịnọdụ ala na mkparịta ụka. Nwoke ahụ na-enwekarị ọchịchọ ịchọ ịnọrọ onwe ya iche echiche ma ọ bụ dọpụ uche ya. Ha na-enwe mmasị ịnụ "Ana m ege ntị" ma ọ bụ "Adị m njikere ige ntị mgbe ị dị njikere ikwu okwu" n'ọnọdụ ọ bụla." *"EKELEE M GI: Dị ka ụmụ nwanyị, ụmụ nwoke na-enwe ekele maka nkwado maka obere na obere mbọ. "I meela" bụ akpaokwu kwụ ọtọ ma dị ike nke na-egosi na ị nwere ekele maka ihe ha na-eme. (Nke a bụ ndụmọdụ, ụmụ nwanyị: ọ bụrụ na ị na-ekwu "I meela" mgbe niile maka ihe ha na-eme, ha nwere ike ime ya ọzọ.)" ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w: Ester, Ijewere|Esther Ijewere]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:Esther Ijewere|Esther Ijewere]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Ester,Ijewere}} map41kgw4kx0g4q6spq8jh9no4uihg7 Esther Nyaiyaki 0 815 13150 13149 2022-11-15T22:23:54Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Esther Nyaiyaki|Esther Nyaiyaki]]''' bụ onye Kenya [[w:lawyer|onye ọkaiwu]] na-arụ ọrụ dị ka [[w: Onye na-edeba aha (iwu)|Onye na-edeba aha]] na [[w: Ụlọikpe Kasị Elu nke Kenya | Ụlọikpe Kasị Elu nke Kenya]]. O tinyere aka n'ịkwado akwụkwọ mkpesa butere na akagbuo ntuli aka nke [Uhuru Kenyatta] ka onye isi ala Kenya, n'August 2017. ===Ihe o kwụru === *" Usoro biometric nke ndebanye aha ndị ntuli aka bụ ihe nchọpụta pụrụ iche n'okpuru iwu bụ mbinye aka na ọ dị n'aka kọmishọna n'ihi na onye na-atụ ụtụ isi na-akwụ ụgwọ ọrụ nke kọmishọna na ndebanye aha bio-metric voter." *''[https://www.youtube.com/watch?v=aY-C-0CoVpA) '' == Njikọ mpụga == **[[W:en:Esther Nyaiyaki]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Esther Nyaiyaki]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Nyaiyaki, Esther,}} 61jzvrnj4tjsdl2ubngbx5tlnza6gda Esther Rolle 0 816 10613 3117 2022-10-10T17:09:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q465676]] wikitext text/x-wiki == Esther Rolle == Esther Elizabeth Rolle (November 8, 1920 - Nọvemba 17, 1998) bụ onye omere Bahamian-American. == Ihe ndi okwuru == * Agwara m ha [ndị na-emepụta ihe] enweghị m ike ịgbakọ ụgha ahụ bụ́ na ndị nna ojii adịghị eche banyere ụmụ ha. Obi dị m ụtọ maka ndụ ezinụlọ m nwere ike iwebata na telivishọn. * Ndị oji gụrụ akwụkwọ kọleji rutere ebe ha nọ na azụ enyemaka ụlọ, nke pụtara nne na nna na nne na nna ha ochie. Ya mere ndị mmadụ ekwesịghị ichefu ka ha si ruo ebe ha nọ. * Ekwenyere m na ibi na Naijiria na-ada ụda ịhụnanya, mana Africa abụghị America site na ogologo oge. Ọ bụ ụwa dị iche na ebe dị iche n'oge . == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/33469-Esther_Rolle p1u96r1vy5sm6svp68qmlyx136q040j Ethel May Dixie 0 817 10614 3120 2022-10-10T17:09:22Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5403161]] wikitext text/x-wiki [[Ethel May Dixie]] '''Ethel May Dixie''' Ethel May Dixie bụ onye na-ese ihe ọkụkụ na South Africa. A kụziiri Dixie nke ukwuu n'onwe ya n'adịghị ka nwanne ya nwanyị tọrọ ya bụ onye nwetara uru nke nkuzi Thomas Bowler. Ka o sina dị, ọ bụ onye isi omenkà nke Rudolf Marloth's The Flora nke South Africa. A mụrụ: 9 Mee 1876 Ọ nwuru: 11 October 1973 ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *A kụziiri Dixie nke ukwuu n'onwe ya n'adịghị ka nwanne ya nwanyị tọrọ ya bụ onye nwetara uru nke nkuzi Thomas Bowler. Ka o sina dị, ọ bụ onye isi omenkà maka Rudolf Marloth's The Flora nke South Afrika. <ref>https://www.zgr.net/en/people/ethel-may-dixie-biography-fact-career-awards-net-worth-and-life-story</ref> ===Ebenside=== 874vugkszmpmblvwcu302ntopeycvn8 Etinosa Idemudia 0 818 10615 3123 2022-10-10T17:09:28Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55584568]] wikitext text/x-wiki == Etinosa Idemudia == Etinosa Idemudia bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria, onye na-ahụ maka mgbasa ozi ọha na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka skits egwuregwu n'ịntanetị nke ọ malitere imepụta na ịkekọrịta, nke mbụ na chanel instagram ya gosipụtara ndị na-eme ihe nkiri Nollywood dị iche iche gụnyere Daniel K Daniel. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị na-eji aka gị ebipụ nwoke na ndụ gị maka 'imejọ gị mmetụta' wee gaa n'ihu ibipụ ya ndụ ụmụ nke ya, ọ ga-abụ nnọọ aghụghọ, ajọ omume na obi ọjọọ nke gị ịbanye n'ezie ndị nne nanị nanị na-azụ ụmụ nwere. agbahapụla akwa wolf. * Esemokwu na ọbụbụenyi ekwesịghị ịkpata iro. Ọ bụrụ na ndị enyi gị niile kwenyere gị oge niile ị gaghị eto eto. * Ọ bụghị ihe niile uche gị gwara gị mee ka ị ga-emerịrị. Nye ya nkeji ole na ole ma nwalee mmụọ nsọ na-ejere gị ozi tupu ị rube isi. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/etinosa-idemudia/2400/ bnk0cd8pz7kur8rhekq6o4490d5qsg1 Etop Ikpe 0 819 10616 3126 2022-10-10T17:09:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97601764]] wikitext text/x-wiki [[Etop Ikpe]] '''Etop Ikpe''' Autochek CEO, Etop Ikpe bụ otu n'ime ndị ọchụnta ego na-emepe emepe nke ọma na Nigeria ma mara maka oge ya na DealDey, Cars45, na ugbu a, Autochek. O nwekwara obere oge na Konga nwere Zinox. Mana tupu ya agbaa ụlọ ọrụ ndị a, ọrụ mbụ Ikpe Ikpe bịara na 2006 mgbe ọ bụ onye na-arụkọ ọrụ na onye nduzi nke ọrụ maka ụlọ ọrụ nkwukọrịta a na-akpọ Click Mobile Communications. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ụfọdụ ndị ahịa na-enwe ihu ọma ma chọta onye na-arụzi ọrụ ha nwere obi ụtọ mgbe ha gbasịrị mbọ abụọ ma ọ bụ atọ, mana ọ pụtara na akụ ha na-agbada ngwa ngwa karịa ka ọ dị mkpa. <ref>https://techpoint.africa/2021/01/20/etop-ikpe-interview//<ref> ===Ebenside=== fwc0j4lb7mdaorpspx7o2zxb96vtg3k Eucharia Oluchi Nwaichi 0 820 10617 3133 2022-10-10T17:09:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22277724]] wikitext text/x-wiki [[Eucharia Oluchi Nwaichi]] [[w:Eucharia Oluchi Nwaichi|Eucharia Oluchi Nwaichi]] bu onye nke ji nzere B.sc, M.sc nakwa Ph.D na ngalaba Biochemistry na Mahadum Port Harcourt ==Okwu ndi okwuru== jlzcopl9js665rwcdoaxnv5mytiq7zg Eugene Field 0 821 10618 3138 2022-10-10T17:09:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q302880]] wikitext text/x-wiki [[Eugene Field]] [[Usòrò:FieldFlowers2.jpg|thumb|Madu chere dị ka oke egwu ihe nyọghari: ọ na-esi n'otu oke na-efegharị gaa na nke ọzọ. N'ime kompas nke ọgbọ ise, anyị na-ahụ Puritan na mbụ onye kwere ekwe na-enweghị mgbagha na mmụọ mmụọ na anwansi, wee bụrụ onye na-akwa emo n'ihe niile metụtara egwuregwu Mmasị. ''[[w:Eugene Field | Ubi Eugene]]'''' ([[September 2]], [[1850]] - [[Nọvemba 4]], [[1895]]) bụ onye odee America, ọtụtụ ama ama maka uri ya maka umuaka na edemede edemede . == Okwu ndị okwuru == File:Eugene Field cph.3b08726.jpg|thumb|Ọ mgbe niile bụ nnukwu azụ ị na-enweta na-apụ. *'''[[mmadụ chere dị ka oke egwu ihe nyọghari: ọ na-esi n'otu oke na-efegharị ruo nke ọzọ." Puritan bu ụzọ bụrụ onye kwere ekwe na-enweghị nkwekọrịta na mmụọ mmụọ na anwansi, wee bụrụ onye na-akwa emo na ihe niile metụtara egwuregwu Mmasi. **''Ihe odide na Prose na Amaokwu nke Ubi Eugene: Ihe gbasara ịhụnanya nke Akwụkwọ Nsọ'' (1896), Ch. IV : Mania nke Ịchịkọta Na-ejide M, p. 44 === "Obere Akwụkwọ nke Western Verse" (1889) === * Enwere m mmetụta a ụdị yearnin' 'na chokin' na akpịrị m<br>Mgbe m na-eche maka Red Hoss Mountain 'nd of Casey's tabble dote! **''[https://web.archive.org/web/20160827035331/http://www3.amherst.edu/~rjyanco94/literature/eugenefield/poems/westernandotherverse/caseystabledhote.html Casey's Tebụl d'Hôte]'', St. 1 * O nwere ike ịpịa anụ ọhịa dị arọ. **''[https://web.archive.org/web/20160904100507/http://www3.amherst.edu/~rjyanco94/literature/eugenefield/poems/westernandotherverse/modjeskyascameel.html Modjesky dị ka Cameel]'', St. 10 kvhhoy43499rvtejwmnw5fkqzuq3wpz Eugene Odum 0 822 10619 3142 2022-10-10T17:09:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q936568]] wikitext text/x-wiki '''[[:w:Eugene Odum|Eugene Pleasants Odum]]''' ([[September 17]], [[1913]] – [[August 10]], [[2002]]) bụ ọkà mmụta ihe ndị America mara maka ọrụ ọsụ ụzọ ya na gburugburu ebe obibi. O dere akwụkwọ ọgụgụ mbụ nke ecology: Fundamentals of Ecology. == Okwu o kwụrụ == * Ruo n’oge na-adịbeghị anya, ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ nwere afọ ojuju ịkọwa otú [[okike]] si ‘adị’ (mgbe ụfọdụ site n’okwu ndị magburu onwe ha!) na ịkọ nkọ banyere otú ọ pụrụ ịdịworị n’oge gara aga ma ọ bụ n’ọdịnihu. Ugbu a, a na-ekwusi ike n'otu aka ahụ na ihe okike 'na-eme', na n'ụzọ ziri ezi, n'ihi na enweghị ike ịghọta mgbanwe ihu nke ọdịdị ma ọ bụrụ na a na-amụkwa metabolism ya. Mgbanwe a na-abịara nso na-ebute obere ihe ndị dị n'ahụ maka ndị buru ibu, ma na-akwado iji usoro nnwale na-agbakwunye nyocha ahụ. O doro anya na ọ bụrụhaala na a na-edobe echiche nkọwa, ọ dị ntakịrị ihe jikọrọ ya n'etiti ihe ndị dị iche iche dị iche iche dị ka sperma-tophytes, vertebrates na nje bacteria. Na ndụ n'ezie, Otú ọ dị, ihe ndị a niile nwere njikọ chiri anya na-arụ ọrụ na usoro gburugburu ebe obibi, dịka iwu ndị akọwapụtara nke ọma si dị. Ya mere, naanị ụdị ọdịdị gburugburu ebe obibi bụ nke m na-akpọ 'ecology functional', ụdị a bụ nke kachasị amasị ụmụakwụkwọ niile nke isiokwu ahụ, n'agbanyeghị ọkachamara ugbu a ma ọ bụ n'ọdịnihu. ** Eugene Odum (1957) ''Fundamentals of Ecology''. p. ix, nke ekwuru na: [[:w:Edward Goldsmith|Edward Goldsmith]] (1970-73/2013) ''[http://www.edwardgoldsmith.org/598/ Towards a Unified Science]'' * “Anyị na-eku ume, ṅụọ ihe ọṅụṅụ, na iri ihe ná ntụsara ahụ́ n’ihi na ọtụtụ nde ihe ndị dị ndụ na ọtụtụ narị usoro na-arụ ọrụ iji nọgide na-ebi ndụ, ma anyị na-eji ihe ndị e kere eke egwuri egwu n’ihi na anyị adịghị akwụ ụgwọ maka ọtụtụ n’ime ha. " ** Eugene Odum (1975) ''A Bridge Between Science and Society'' dị ka ekwuru na: [[:w:Edward Goldsmith|Edward Goldsmith]] (2002) "[http://www.edwardgoldsmith.org/737/ Ecology – àkwà mmiri]" * “Ọdịmma nke usoro ala na-adabere n'ọha mmadụ dị njikere itinye aka n'azumaahịa, na ịhapụ ụfọdụ uru ndị na-adịte aka a na-enweta site 'n'ịgwupụta' ala ka e wee nwee ike ịnọgide na-adị mma na ọmụmụ ala ruo ogologo oge. " ** Eugene Odum (1993) ''Ecology na usoro nkwado ndụ anyị nọ n'ihe ize ndụ''. p. 143 ==Okwu gbasara Eugene Odum == * N'ime afọ ndị na-adịbeghị anya, ọ bụ ihe na-agaghị ekwe omume ikwu banyere mmekọrịta mmadụ na ihe ekere eke n'ezoghị n'irutu aka na "[ecology]" ... ndị ọkà mmụta sayensị na-eduga na mpaghara a dị ka Rachel Carson, Barry Commoner, Eugene Odum, [[w:Paul Ehrlich|Paul Ehrlich]] na ndị ọzọ, aghọworo anyị olu delphic...ya mere n'ihi mmetụta alaka sayensị ha na-enwe n'oge anyị, e nwere ike na-akpọ oge anyi "Oge nke Ecology" . ** [[w:Donald Worster|Donald Worster]], ''Economy Nature''', Cambridge University Press, 1994. ==Njikọ Mpuga== * [[W:Eugene Odum|Eugene Odum]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Odum, Eugene}} 0gsbs9kryq23szzlsq70ty5u91x3313 Eunor Guti 0 823 3146 3145 2022-10-10T11:34:19Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Eunor Guti]] Eunor Guti (amuru Jenụwarị 1944) bụ onye amụma nwanyị Zimbabwe, onyeozi, nwanyị ọchụnta ego. onye ndụmọdụ na pastọ. Ọ lụrụ Ezikiel Guti. Apostole Eunor Guti bụ onye ntụzịaka nke ozi ụmụ nwanyị na aga n'ihu na Faith Ministries International. O guzobekwara ọtụtụ ụlọ ọrụ metụtara ọtụtụ ndụ na Africa. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ụmụ nwaanyị, unu bu amara nke-uku nke Chineke. Bilie were ọnọdụ gị... ọ bụghị n'elu isi di gị, ọ bụghị n'okpuru ụkwụ ya, kama n'akụkụ ya n'akụkụ ya n'akụkụ obi ya na mmụọ ụtọ. Bụrụ ndị pụtara ìhè n'ihe nke Chineke. *Arara m ndụ m n’ijere Jehova ozi wee jụọ iyi na Jizọs bụ di m na mgbanaka njikọ aka nke Mmụọ Nsọ. ==Edensibia== Edemede [[W:Eunor Guti|Eunor Guti]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Eunor, Guti}} ibz4lsw9kq26z6ckazkxmv3ld91jbw7 Eva Dobell 0 824 10620 3149 2022-10-10T17:09:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5415036]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Eva Dobell|Eve Dobell]]''' ([[w:|1876]] - [[w:|1963]]) bụ [[W:England|British]] onye na-agụ uri, nọọsụ na onye nchịkọta akụkọ, nke amara ya nke ọma maka [[w:Poet | uri]] ya na mmetụta [[w: Agha Ụwa Mbụ | Agha Ụwa Mbụ]] na uri mpaghara ya. == Enwetaghị ya == === N'ụlọ ọgwụ ndị agha 1: Pluck === *"Ngwụrụ ndụ n'afọ iri na asaa,<br>Anya ukwu ya dị ka ọ na-ajụ ihe kpatara ya:<br>jiri ụkwụ abụọ gbajie ya nwere ike ịbụ<br>ka mma na trenchi ahụ dị egwu ịnwụ<br>Than drag memed years out helplessly." *"Nwa nta - nke mere n'efu ma di ocha,<br>O kwara ugha ka o were uzo,<br>Gaa ije, nwoke na nwoke, na-agha<br>Mgbe umunwoke ndi ozo ka na-egwu egwu.<br>A. galant ugha obi gi ga ekwu.<br>" *"N'ihi ya, obi gbawara ya n'ahụhụ, ọ na-ada mbà n'ụjọ<br>Ka ọ hụ 'onye na-akwa ákwà' ka ọ na-abịaru nso;<br>na-efegharịkwa uwe n'isi ya<br>Ka onye ọ bụla ghara ịhụ egwu obi ya na-arịa ọrịa.<br>Mma jijiji ya. , akwa anyagburu ị na-anụ.<br>" *"Ma mgbe egwu dị n'ebe ahụ<br>Ọ ga-eche anyị niile ihu, onye agha,<br>Na-ekiri ọnya ya gbawara agbawa n'ikuku a na-adịghị emegharị emegharị,<br>(N'agbanyeghị na ụtarị akụkọ ka dị mmiri),<br>Na na-añụ sịga Woodbine ya.<br>" === Ọbịbịa 1916 === *"Arọrọ m nrọ n’abalị ụnyaahụ ka Kraịst bịara n’ụwa ọzọ<br> Ka gọzie nke Ya. Mkpụrụ obi m site n'otu ebe ruo ebe<br> Na nrọ nrọ ya na-agba ọsọ, na-achọ ihu Ya<br> Site n'ụlọ nsọ na obodo na ọmarịcha ala, n'efu.<br> M wee bịarute ebe ọnwụ na mgbu. Ọ mere ụwa ụtọ Chineke ka ọ bụrụ ebe tọgbọrọ n'efu." *"Na site na Gọlgọta nke ọbara na ụrọ,<br> Ebe ndị nche na-akọcha chi ọbụbọ nke ọrịa, anya dị arọ,<br> N'ebe ahụ (na nrọ m) Kraist gabigara ụzọ Ya,<br> Ebe obe Ya na-akara ili ha na-enweghị aha onye. nwụrụ<br> Egburu maka nzọpụta ụwa ebe ụbọchị niile<br> N'ihi ndị ọzọ ka a na-akpọgide ndị siri ike n'obe." === Ọrụ abalị === *"Mgbu na ọchi nke ụbọchị ahụ na-eme<br>Ya mere na-awụ akpata oyi n'ahụ ma ka ogologo ward dị ka,<br>Naanị kandụl Sister na-eji nwayọọ nwayọọ.<br>Clear si n'ụka dị nso na elekere na-akụ 'otu';< Na ihe niile kechiere n'ụra nzuzo na nrọ." *"Ebe a ka otu onye na-eti mkpu na mberede na ume na-akwa ákwá,<br>Jide n'ime njide nke ụfọdụ egwu incarnate<br>Kedu egwu si n'ọchịchịrị na-abịaru nso? anya ya mechiri emechi pụtara?" *"Na otu onye na-achị ọchị na-aṅụrị ọṅụ.<br>Onye na-eme egwuregwu ọ - Ma eleghị anya, ụkwụ ya na-eto eto na-agbaji<br>N'egwuregwu ụfọdụ echetara, ọ bụghịkwa n'efu<br> Iji merie n'akụkụ ya ihe mgbaru ọsọ - Nwa ogbenye dara ngwọrọ,<br> > onye n'uwa teta agaghi agbakwa ozo." *"Otu na-atamu ntamu di nro we di ala aha nwanyi;<br>Na ebe a ka onye agha vet'ran wetuo obi ma ka<br>Dị ka marble a kpụrụ akpụ na-arahụ ụra, na-awagharịkwa na uche<br>Site n'ala ọwụwa anyanwụ ebe anwụ anwụ na-enwu dị ka ire ọkụ,<br> Site ọgaranya ahịa ahịa na obodo, na osisi kechie ugwu ugwu snow." *"Site na nnukwu windo mepere emepe na nnukwu kpakpando,<br>Na-efegharị oriọna ya n'elu osisi pear dị elu,<br>Na-ele anya n'ụdị nrọ ndị a na-edina<br>N'ebe dị nso n'anụ ahụ, ma na mkpụrụ obi ruo ugbu a<br> Dị ka ndị na-egbuke egbuke ụwa oké strewn ion na nnukwu omimi nke mbara igwe." === N'ụlọọgwụ ndị agha II: ụda gramophone === *"Site na ogologo ward gramophone<br>Na-ekupụ abụ olu imi ya:<br>"Olee ebe i nwetara nwa agbọghọ ahụ?" Ọ na-akụ." *"Nwa Welsh nwere ya n'akụkụ ihe ndina ya,<br>(Ọ dara ngwọrọ - otu ụkwụ gbapụrụ -<br>Ọ ga-ekpudo ohiri isi n'ebe ahụ,<br>Na-ekupụ aka ahụ ọkara ụbọchị.<br>Ya onye agbata obi, ji ogwe aka gbajiri agbaji,<br>Na-ewepụta ihe ndekọ ọ ga-agbarịrị." *"Jock na crutches ya na-akụ oge;<br>Onye na-agba egbe, na isi ya nso,<br>Jiri mgbagwoju anya, ọnụ ọchị ndidi gee ntị:<br>(Shell akpata oyi-ọ naghị anụ ụda).<br> ndị ọzọ na-esi n'àkwà ha na-abanye,<br>Na-ezitekwa ukwe na-atụgharị gburugburu." *"N'otu aka ahụ maka m abụ ndị a na-emekarị<br>Apụghị ịda otu ihe ahụ ọzọ:<br>Ha na-eme anwansi ugbu a iji mee ka obi dị m ụtọ<br>Weta n'ihu m, doo anya na nke doro anya,<br>Mmadụ bụ onye nwe ya. anụ ahụ,<br>Onwekwara ọchi ọnwụ na mgbu." == Njikọ mpụga == [[W:|Eva Dobell]] na Wikipedia Bekee [[Q:|Eva Dobell]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dobell, Eva}} j72o6nttg4zfn1086jh7axhs80vn8bs Eva Golinger 0 825 10621 3152 2022-10-10T17:10:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q532068]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Eva Golinger 2012.jpg|thumb|Eva Golinger na 2012]] [[Usòrò:PlazaBolivar2004-8.jpg|thumb|N'agbanyeghị ihe ị nwere ike iche maka [[w:Nicolás Maduro|Nicolas Maduro]], nke a na-esetịpụ ụkpụrụ dị ize ndụ nye obodo ọ bụla gburugburu ụwa. Ọ bụ mmebi iwu zuru oke nke [[w:|iwu mba ụwa]], ọbụbụeze na mkpebi onwe onye maka ndị isi ala ọzọ ikpebi ndị isi mba ndị ọzọ.]] [[Usòrò:Uncle Sam- "-and peace shall rule" - Keppler. LCCN2012647419 (cropped).jpg|thumb|Ọ bụ a obodo amụma nke United States ... a bipartisan amụma ...nke US na-achị gburugburu ụwa ....N'oge Obama anyị nwere a coup na Honduras nke doro anya na-akwado site na United States ... Ọ bụ odeakwụkwọ nke steeti [[w:Hilary Clinton | Hilary Clinton]] na ... rụrụ ọrụ dị mkpa n'ịhụ na Onye isi ala (Hondura's) [[w:|Manuel Zelaya]], bụ onye a chụpụrụ n'ọchịchị ahụ. (2009), enweghị ike ịlaghachi obodo ya.]] ''[[W:Eva Golinger|Eva Golinger]]''' (a mụrụ Febụwarị 19, 1973) bụ onye ọka iwu Venezuelan-American, ode akwụkwọ na odeakụkọ. Ọ na-eme iwu na New York ma bụrụ ọkachamara na mbata na ọpụpụ na iwu mba ụwa. Ọ bụ onye dere ọtụtụ akwụkwọ gbasara onye nwụrụ anwụ Hugo Chávez, onye ọ bụ onye na-akwado ya. ==Okwu Ndi Okwuru== <obere> (nke mbụ kacha ọhụrụ) </ obere> *"Ọ bụ ihe ọchị ịsị na Trump bụ onye isi ala na-adịghị etinye aka, ọ na-etinye aka dịka ndị ọzọ niile na n'ikpeazụ, ọ bụ iwu obodo nke United States." **[https://www.rt.com/news/449963-us-regime-change-venezuela/"Mgbanwe ọchịchị bụ' amụma steeti US': Fmr Chavez ndụmọdụ na-atụle nsogbu Venezuela, RT News,' '] (Januarị 28, 2019) * "Ọ bụ amụma steeti nke United States ... amụma mba ofesi ... nke US na-achị gburugburu ụwa ... N'oge Obama anyị nwere mmeri na Honduras nke United States kwadoro nke ọma ... Secretary nke State [[w:Hilary Clinton | Hilary Clinton]] na ... rụrụ ọrụ dị mkpa n'ịhụ na (Hondura's) President [[w:|Manuel Zelaya]], bụ onye a chụpụrụ na ọchịchị ahụ (2009), enweghị ike. laghachi n'obodo ya." **[https://www.rt.com/news/449963-us-regime-change-venezuela/ Mgbanwe ọchịchị bụ 'Amụma steeti US': Onye ndụmọdụ Fmr Chavez tụlere nsogbu na Venezuela, '' RT News ''(28 Jenụwarị 2019) *"Nke a bụ ọnọdụ a na-enwetụbeghị ụdị ya. [[W:Nicolás Maduro | Maduro]] bụ onye isi oche [[w:|Venezuela]]. Ọ bụ ya na-achịkwa ọchịchị. Ọ bụ ya na-achịkwa ụlọ ọrụ obodo. ntuli aka onye isi ala, esemokwu dị ka o siri dị, wee jiri ọtụtụ vootu merie [[w:Juan Guaido|Juan Guaido]] ka a họpụtara dị ka onye omebe iwu na National Assembly nke bụ nzuko omeiwu Venezuela ma bụrụkwa onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị a họpụtara n'ụzọ ziri ezi. onye omebe iwu, ma maka ya ikwupụta onwe ya onye isi - onye isi ọchịchị n'ezie bụ ihe a na-enwetụbeghị ụdị ya ... Ọ dịghị ụzọ logistical maka nke ahụ ma ọ bụrụ na ọ na-eme ya site n'ike n'ihi na dị ka nke a oge, ọ dịkarịa ala, ị maara Nicolas Maduro na ọchịchị ya anaghị ahapụ ọchịchị, ọ bụghị naanị na ha ga-esi n'obí eze pụọ wee sị, "Lee mkpịsị ugodi ya niile bụ nke gị." ndị nnọchi anya obodo a ziri ezi." Ha rec nke mba ndị ọzọ dị ike dị ka [[w:|Russia]] na [[w:|China]] na-akwado ya. " **[https://www.cbc.ca/radio/day6/episode-426-standoff-in-venezuela-bankrupt-by-climate-change-resident-evil-2-don-shirley-and-more-1.4991343 / onye bụbu-hugo-chavez-adviser-ekwu-venezuela-mkpa-mgbanwe-ma-adịghị-dị ka-a-1.4991362 "Onye bụbu Hugo Chavez ndụmọdụ na-ekwu na Venezuela chọrọ mgbanwe, ma ọ bụghị dị ka nke a, CBC Radio"] (25 Jenụwarị 2019) *"Anyị ga-echeta na Venezuela nwere mmanụ kachasị ukwuu na mbara ala. Ọ na-anọdụ ala na mpaghara Venezuelan. N'elu nke ahụ, ọ bụ obodo bara ụba na mineral na ihe ndị ọzọ dị ka ọla edo, gas, m na-ekwu na e nwere ụdị atụmatụ ọ bụla. Ya mere, n'ezie enwere ọtụtụ mmasị dị ike gburugburu ụwa - akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị - nke ga-achọ ịchịkwa Venezuela. afọ iri ma ọ bụ karịa na Russia na China na [[w:|Iran]] na, n'ezie, nke ahụ emebeghị ka United States nwee obi ụtọ. United States na-ewere nke a ebe mmetụta ha na-achọkwa idobe ya otú ahụ. " **[https://www.cbc.ca/radio/day6/episode-426-standoff-in-venezuela-bankrupt-by-climate-change-resident-evil-2-don-shirley-and-more-1.4991343 / onye bụbu-hugo-chavez-adviser-ekwu-venezuela-mkpa-mgbanwe-ma-adịghị-dị ka-a-1.4991362 "Onye bụbu Hugo Chavez ndụmọdụ na-ekwu na Venezuela chọrọ mgbanwe, ma ọ bụghị dị ka nke a, CBC Radio"] (25 Jenụwarị 2019) *"Ọ bụghị naanị [[w:John R. Bolton | Bolton]]. Echere m na onye kacha nweta ntị Trump na Latin America bụ Florida Republican Senator[[w:|Marco Rubio]] onye nwere mpaghara zuru ebe niile nke ndị na-emepe emepe Venezuelan bụ ndị bara ọgaranya ... ha na-achọ ime ihe ọ bụla ga-ekwe omume ịkpasu mgbanwe ọchịchị na Venezuela na Cuba na, echere m, Rubio nwere ike ime nkwekọrịta na Venezuela. Trump na-ekwu na ọ ga-akwado atumatu na ebumnuche Trump ma ọ bụrụ na Trump ekwe ka o duzie na Latin America… **[https://www.cbc.ca/radio/day6/episode-426-standoff-in-venezuela-bankrupt-by-climate-change-resident-evil-2-don-shirley-and-more-1.4991343 / onye bụbu-hugo-chavez-adviser-ekwu-venezuela-mkpa-mgbanwe-ma-adịghị-dị ka-a-1.4991362 "Onye bụbu Hugo Chavez ndụmọdụ na-ekwu na Venezuela chọrọ mgbanwe, ma ọ bụghị dị ka nke a, CBC Radio"] (25 Jenụwarị 2019) *"Ya mere esemokwu ahụ na-amalite, dị ka m tụrụ anya n'ime awa ole na ole gara aga. Maduro na-achụpụ ndị nnọchiteanya US, ha jụrụ ịpụ. Ọ bụrụ na ọ na-agbalị ịmanye ha, US ga-azaghachi, na 'nhọrọ niile dị na tebụl' (mmetụta agha). Nke a bụ ihe ngosi eziokwu zuru oke, chepụta ihe kpatara ịwakpo." *"Ya mere, Venezuela na-aghọ ebe agha ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mba nke nwere nnukwu mmanụ mmanụ na mbara ala." *"Ihu abụọ nke US n'ihu ọha. Otu onye ochichi onye kwuo uche ya were iwe maka nnyonye anya ndị Russia na ntuli aka onye isi ala US ugbu a na-etinye aka n'ihu ọha n'ihe gbasara Venezuela, na-akwado mgbanwe ọchịchị ma na-akwado onye na-akpọ onwe ya 'onye isi ala' nwa oge." **[https://twitter.com/evagolinger/status/1088206537733099520"Ebipụtara na Twitter"] (23 Jenụwarị 2019) *"N'agbanyeghị ihe ị nwere ike iche banyere [[w:Nicolás Maduro | Nicolas Maduro]], nke a na-esetịpụ ụkpụrụ dị ize ndụ maka mba ọ bụla gburugburu ụwa. Ọ bụ mmebi iwu zuru oke nke iwu mba ụwa, ọbụbụeze na mkpebi onwe onye maka ndị isi mba ọzọ iji chọpụta. ndị isi obodo ndị ọzọ." *"Ọ bụ imebi iwu mba ụwa. Ọ bụghị naanị akwụkwọ ikike OAS, kamakwa UN Charter na isi ihe bụ isi nke iwu mba ụwa, ikike maka ọbụbụeze, mkpebi onwe onye na enweghị ntinye aka." **[https://twitter.com/evagolinger/status/1088169059919773696"Ebipụtara na Twitter"] (23 Jenụwarị 2019) *"Ndị isi ndị agha dị elu na Venezuela ugbu a na-ekwupụta nkwado maka Nicolas Maduro dị ka onye isi nchịkwa. Na-ekwu na ndị agha na-akwado Maduro. Na-enweghị nkwado agha, ndị mmegide enweghị ike ịchịkwa gọọmentị ma mebie njedebe ikpeazụ nke agha." *"Mgbanwe ọchịchị na-eme ozugbo na Venezuela nke Trump na-akwado na-esetịpụ ụkpụrụ dị ize ndụ maka ọchịchị onye kwuo uche ya na ikike ọchịchị n'ụwa nile. Ọnọdụ a nwere ike ịmalite ngwa ngwa n'ime ime ihe ike ma ghọọ nnukwu agha geopolitical. Venezuela nwere mmanụ, cheta." *"Venezuela ọ ga-abụ ebe nnwale Trump na Russia? Trump na-akwado mmegide, Russia na-akwado Maduro. Ha abụọ chọrọ nnukwu nchekwa mmanụ Venezuela." *"Cuba na-akwado Maduro, yana Bolivia, Mexico, Russia na Turkey." **[https://twitter.com/evagolinger/status/1088196222555439113"Ebipụtara na Twitter"] (23 Jenụwarị 2019) *"US Senator na-eyi egwu dị egwu megide gọọmentị Venezuelan. Site na nkwupụta VP Pence na mbụ na-akwado nnupụisi megide Maduro, nke a bụ ụzọ na-emeghe na nke doro anya nkwado maka agha ọchịchị na Venezuela karịa n'oge 2002 mgbe Bush kwadoro agha megide Hugo Chavez." **[https://twitter.com/evagolinger/status/1087914682789314560"Ebipụtara na Twitter"] (23 Jenụwarị 2019) ==Njikọ mpụga== [[W:|Eva Golinger]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Eva Golinger]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Golinger, Eva}} hohmqvtovtmipfaxvr8znopm0it70x8 Eva Sonaike 0 826 3154 3153 2022-10-10T11:34:19Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Eva Sonaike]] '''Eva Sonaike''' Eva Sonaike bụ ụlọ ọrụ Interiors nke dị na Lọndọn ọkachamara na akwa ụlọ okomoko na arịa dị nro nwere ọmarịcha mara mma West-African. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ọ bụrụ na ị nwere agụụ, kwere na ihe ma rụọ ọrụ nke ọma, ị nwere ike iru ebumnuche gị wee mee ka nrọ gị bụrụ eziokwu. " <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2020/5/28/quote-of-the-day-by-eva-sonaike</ref> ===Ebenside=== a2b4fksoamir7s7zxon707fpyl6tcg0 Evangeline Lilly 0 827 10622 3157 2022-10-10T17:10:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q160392]] wikitext text/x-wiki [[Evangeline Lilly]] Nicole Evangeline Lilly (3 Ọgọst 1979–) bụ onye omere na ode akwụkwọ Canada. ==Ihe ndị Okwuru== *Echere m na ịnọpụ iche na ụwa Hollywood nke premieres na ihe omume kapeeti uhie nwere ike dị m mma n'ihi na enwere m ike ịbanye n'ime ndị ahụ na ọchịchọ na site na nhọrọ nke m. Ma n'akụkụ ndị ọzọ, a bịa n'ihe gbasara fanfare Hawaii bụ mkpụrụ na LA ha niile na-atọ ụtọ. Ha achọghị ịma. Ha na-ahụ kpakpando ọzọ na ọ dị ka, 'na ee, anyị ahụla otu narị n'ime ha mbụ. Ị bụ dime iri na abuo'. Kedu nke dị ntakịrị mfe ịnagide. *Obi dị m ụtọ na m bụ nwanyị, ma dịka nwanyị, okwu feminism anaghị amasị m n'ihi na mgbe m nụrụ okwu ahụ, m na-ejikọta ya na ụmụ nwanyị na-agbalị ime ka hà bụ nwoke, enweghị mmasị na ya. na-agbalị ime ka à ga-asị na ọ bụ nwoke. Achọghị m ịmakụ nwoke, achọrọ m ịmakụ nwanyị m. ==Njikọ mpuga== az9wpu4j8u3cad7vyfybppx6qk5f06m Evans Wadongo 0 828 10623 3162 2022-10-10T17:10:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5415973]] wikitext text/x-wiki [[Evans Wasongo|Evans Wadongo]] Evans Wadongo (amuru ya na abalị iri na otu na onwa nke ato, na afọ 1986) bu onye injinia Kenya, onye na-akwado GreenWize Energy Ltd, onye isi oche na onye hibere SDFA-Kenya. , na otu n'ime ndị dike iri kachasị nke CNN nke 2010. Ọ bụ onye gụsịrị akwụkwọ na Electronic na Computer Engineering na Jomo Kenyatta University of Agriculture and Technology na Kenya. '''Evans Wadongo''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Evans Wadongo na-enwu ezigbo ọkụ na Africa. ... Weebụsaịtị mkpali na mkpali nke No.1 juputara na okwu na mkpali <ref> https://www.google.com/search?q=Evans+Wadongo+quote&oq=E&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j69i60l3j0i273j46i273.2159j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== myibgy9npxec97nkjoxks51ykahsqoj Extinction Rebellion 0 829 10624 3168 2022-10-10T17:10:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q58819597]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Extinction Rebellion, green placard (cropped).jpg|thumb| logo mkpochapụ]] [[Usòrò:This Is Not a Drill, on the ground (cropped).jpg|thumb|''Nke a abụghị ihe egwu egwu: Akwụkwọ ntuziaka nbibi'']] '''[[w: Extinction Rebellion|Extinction Rebellion]]''' (XR) bụ [[w: mmeghari mmekọrịta|mmegharị mmekọrịta ọha]] mba ụwa nke na-achọ ịkwalite mgbanwe dị egwu, site na [[w: na-emegide onwe ya|na-emegide onwe ya]] iji belata mkpochapụ ụdị na gbochie ndakpọ ihu igwe. Na-ehota mkpali sitere na mmegharị ala dịka [[w:Occupy Wall Street | Occupy]], [[w:Gandhi|Mgbanwe nnwere onwe Gandhi]], [[w:Emmeline Pankhurst | Suffragette]], [[w: Martin Luther king|Martin Luther King]] na [[w: civil strength|ikike iwu]] ije, Mwepụ Nnupụisi na-ezube ịkwado nkwado zuru ụwa ọnụ n'echiche nkịtị nke ngwa ngwa iji gbochie ndakpọ ihu igwe. == Okwu ndị Òtù == * Nke a bụ maka ụmụ nwanne m na ụmụ nwanne m. Ka anyị nwee ike ịrụ ọrụ kwupụta ụwa ka ukwuu ka ha biri na ya. Ụwa dị mma, ọdịnihu na-adigide maka obere nwa nwanne m dị afọ 3. Nke a bụ maka gị, Adeline ** Zaghachi otu onye nnupụisi mgbe a jụrụ ya "Ị nwere ihe ị ga-ekwu?" ka a na-ejide ya. Kpọtụrụ na: Nnupụisi Mwepu, [https://twitter.com/ExtinctionR/status/1064813564605710336?s=09 @ExtinctionR Twitter sitere na "Ụbọchị Nnupụisi"], 17 Nọvemba 2018. * Ọ dị ka onye ọ bụla nọ n'echiche na-adịghị mma nke ịgọnarị mgbanwe ihu igwe. Enwere m nsogbu maka ihe m nwere ike ime. Ọ dị m ka m na-ekere òkè bụ ụzọ isi tinye aha m na ime ihe maka gburugburu ebe obibi. Ọ bụ ihe ngosi udo na-enweghị atụ ma echere m na anyị debere ụdị akara. Ozi a na-adị ngwa ngwa ịbịakwute ndị mmadụ, mana ọ ga-abịakwute anyị niile, '''anyị niile ga-emeri mmetụta nke ọnọdụ mberede ihu igwe a''' Enwere m olileanya na ụdị omume a ejidela ọha na eze. echiche. Ọ bụ ọdịnihu ọhụrụ. ** [[w:Gavin Turk|Gavin Turk]], otu n'ime [[w:Young British Artists|Ndị na-eto eto Britain]]. E zoro aka na:cite news | last1=Laville |first1=Sandra |title=Artist Gavin Turk jidere na ngagharị iwe mgbanwe ihu igwe nke London |url=https://www.theguardian.com/world/2018/nov/18/artist- gavin-turk-arrested-in-london-climate-change-protest |accessdate=21 Nọvemba 2018 |ọrụ=onye nche |date=18 Nọvemba 2018 * '''Ndị mmadụ na-arịa ọrịa a gwa ha na ha ezuola ịbịanye aka n'akwụkwọ mkpesa mgbe a ga-ekpochapụ anyị.'' **cite news | last1=Ebury-Jones |first1=Tom | ikpeazụ2=Sommerlad |first2=Joe |title=Ndị ngagharị iwe na-eme mgbanwe ihu igwe ‘na-enugharị’ isi okporo ụzọ London iji kwụsị ọgba aghara awa ụgbọ okporo ígwè |url=https://www. .independent.co.uk/news/uk/home-news/climate-change-protest-london-tower-bridge-lambeth-global-warming-extinction-rebellion-a8644166.html | ọrụ = The Independent | ụbọchị = 21 Nọvemba 2018 * Echere m na nke a bụ nke mbụ, n'ezie kemgbe ngagharị iwe a na-eme ozugbo nke 1990s na-enwere ọtụtụ mgbasa ozi nke ihe na-adịghị eme ihe ike na-ewere ọnọdụ na UK niile. Ya mere ọ bụ oge na-akpali akpali ** Onye ọhụrụ so na XR Edinburgh otu, onye kwukwara na mmegharị ahụ "na-eto dị ka onye ara". E zoro aka na:cite news | last1=Spowart |first1=Nan |title=Ndị otu nnupụisi mgbanwe mgbanwe ihu igwe na Edinburgh maka igba egbe Scotland |url=https://www.thenational.scot/news/17253946.climate-change-rebel -group-rally-in-edinburgh-for-scottish-launch/ |accessdate=26 Nọvemba 2018 | ọrụ = Mba |date=25 Nọvemba 2018 |language=Bekee * M na-eme nke a n’ihi na m na-enwe nchegbu dị ukwuu banyere ọdịnihu ụmụ m na ụmụ ụmụ m. Gọọmenti anaghị eme nke ọma iji dozie okwu a. ** Onye na-ekwuchitere otu Welsh XR ka emechara ngagharị iwe na Cardiff. Kwuru na:cite news | last1=Hayward|first1=Will|title= Nnupụisi Mwepu na-ebute mkpesa ihu igwe ya na Swansea mgbe ọ gbochiri okporo ụzọ na Cardiff |url=https://www.walesonline.co.uk/news/wales -news/extinction-rebellion-swansea-climate-protest-16625711| nweta =23 Julaị 2019 | ọrụ = Wales Online | ụbọchị = 22 Julaị 2019 | asụsụ = Bekee == Okwu gbasara nnupụisi mkpochapụ == * Nke a bụ ngagharị ewepụtara na-akpaghasị, nnupụisi na-anaghị eme ihe ike iji mee mkpesa megide ndakpọ gburugburu ebe obibi. ** [[W: George Monbiot|George Monbiot]], [https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/oct/18/governments-no-longer-trusted-climate-change-citizens-revolt "Dị ka ndị na-eme ngagharị iwe na-egosi, nnupụisi ndị mmadụ bụ naanị ụzọ a ga-esi lụso ndakpọ ihu igwe ọgụ", ''[The Guardian]'', 18 October 2018. * Taa, anyị na-eji otu narị nde barel mmanụ kwa ụbọchị. Enweghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịgbanwe nke ahụ. Enweghị iwu iji dobe mmanụ ahụ n'ime ala. Yabụ na anyị enweghị ike ịzọpụta ụwa site na iji iwu egwu egwu. N'ihi na iwu ga-agbanwe. Ihe niile kwesịrị ịgbanwe. Ọ ga-amalitekwa taa. Ya mere onye ọ bụla nọ n'ebe ahụ: ọ bụ ugbu a oge nnupụisi obodo. Oge eruola ka e nupụ isi. ** [[W:Greta Thunberg|Greta Thunberg]], okwu na nkwupụta nke nnupụisi, nnupụisi mkpochapụ, nzuko omeiwu Square, London, 31 Ọktoba 2018. ** E zoro aka na ''[[W: onweghi onye pere mpe ime mgbanwe|Onweghi onye pere mpe ime mgbanwe]]'', Akwụkwọ Penguin, 2019, mbipụta nke mbụ, ibe 12-13 (ISBN 9780141991740). * Ọ bụ ụdị oge na-agbanwe ndụ. N'ọgbakọ ndị nta akụkọ [[w:Climate Activism|Ndị na-eme ihe gbasara ihu igwe]] Nnupụisi n'izu gara aga, anyị abụọ n'ime ndị nta akụkọ gbara ndị na-ahazi ya aka ma ebumnobi ha ọ̀ bụ eziokwu. Ha akpọọla, dịka ọmụmaatụ, maka [[w:Greenhouse gas emissions nke United Kingdom | UK carbon emissions]] ka e wedata ka [[w: neutrality carbon | net zero]] site na 2025. Ọ gaghị aka mma, anyị jụrụ, ịchụso ụfọdụ etiti ebumnuche? [...] Ebumnuche dị nro nwere ike ịbụ nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mana ha enweghị ezi uche n'anụ ahụ. Naanị ngbanwe dabara na oke nke anyị [[w: ihe egwu zuru ụwa ọnụ | ọgba aghara dị adị]] nwere atụmanya ọ bụla nke igbochi ha. Eziokwu na-enweghị olileanya, ịtụgharị uche na njedebe nke nsogbu ahụ, mere ka anyị banye n'ọgba aghara a. Ọ gaghị apụ anyị. [...] Ndị anyị na-achọ ihe ngwọta na-atụgharị dị ka a ga-asị na ọ dịghị ihe gbanwere. Dị ka a ga-asị na ihe akaebe na-agbakọta enweghị ihe ọ bụla zụrụ n'uche ha. Ọtụtụ iri afọ nke ọdịda ụlọ ọrụ na-eme ka ọ bụrụ naanị atụmatụ "enweghị ezi uche" - nkwụghachi nke ndụ akụ na ụba, na-enwe mmetụta ozugbo - ugbu a nwere ohere dị mma nke ịkwụsị njedebe ọnwụ ụwa. Na naanị ndị na-eguzo n'èzí ụlọ ọrụ dara ada nwere ike iduga mbọ a. Ekwesịrị ịrụ ọrụ abụọ n'otu oge: ịtụba onwe anyị na ohere nke igbochi ndakpọ, dịka Nnupụisi Mwepu na-eme, ntakịrị n'agbanyeghị na ohere a nwere ike ịpụta; na ịkwado onwe anyị maka ọdịda nke mbọ ndị a nwere ike ịda, na-atụ egwu dịka atụmanya a dị. Ọrụ abụọ a chọrọ nyocha zuru oke nke mmekọrịta anyị na mbara ala dị ndụ. ** [[W: George Monbiot|George Monbiot]], ''[https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/nov/14/earth-death-spiral-radical-action-climate-breakdown Ụwa nọ n'ọgba aghara ọnwụ. . Ọ ga-eme ihe dị egwu iji zọpụta anyị] '', 14 Nọvemba 2018, ''[[w: The Guardian|The Guardian]]''. * N'ihe na-erughị ọnwa 12, Nnupụisi Npụ abụrụla nzukọ gburugburu ebe obibi na-eto ngwa ngwa n'ụwa. ** Nosheen Iqbal, [https://www.theguardian.com/environment/2019/oct/06/how-extinction-rebellion-put-world-on-red-alert-year-since-it-was-founded" Otu nnupụisi mkpochapụ si tinye ụwa n'ọkwa na-acha ọbara ọbara"], ''[[W:Onye nlereanya|Onye Nlebaanya]]'', 6 Ọktoba 2019. * [...] Nnupụisi nke mkpochapụ, otu ndị na-akwado ihu igwe nke na n'ime mkpụmkpụ ya adịlarị na-arụ ụka na ọ bụrụla nke kachasị ewu ewu ma na-eme mgbanwe ihu igwe n'ụwa nile. Ụzọ ndị ahụ na-eme ihe ike si abịarute - iji ọgba aghara aghara aghara iji mee ka mmata banyere mgbanwe ihu igwe na ịmanye ime ihe na okwu a - emela ka otu ahụ nweta nkwanye ùgwù na idu ndú zuru ụwa ọnụ n'okwu a. ** Alex Marshall, "atụmatụ ihu igwe: jide", ''[[W:The New York times|The New York Times]]'', 10 Ọktoba 2019, ibe 1 ([https://www.nytimes.com/2019/10/) 08/world/europe/extinction-rebellion-london-greta.html gụọ na ntanetị]). * Nnupụisi nke mkpochapụ na-ebu ozi anyị niile kwesịrị ịnụ. Ndị uwe ojii agaghị agbachi ha ọnụ, ha ekwesịghịkwa ịnọ na obodo onye kwuo uche ya nweere onwe ya. ** [[W: Caroline Lucas|Caroline Lucas]], zoro aka na [https://www.theguardian.com/uk-news/2019/oct/24/extinction-rebellion-begin-legal-challenge-against-protest-ban" Extinction Rebellion malitere ịma aka iwu megide mmachibido iwu ngagharị "], "[The Guardian]'', 24 October 2019. * Chefuo echiche nke Mwepu Nnupụisi bụ maka mmemme gburugburu ebe obibi. Otu a enweghị ezi ebumnobi, kama kama na-eje ozi dị ka a ikpeazụ si n'aka mgbalị mkpa si a etiti klas na-aghọta na ha ụbọchị na-gụọ. ** Brendan Heard, [https://www.rt.com/op-ed/535455-extinction-rebellion-liberal-middle-class/ XR abụghị otu ngagharị iwe, kama ọ bụ ọrụ efu maka klaasị etiti na-emesapụ aka n'oge na-adịghị anya. agaghị adị ma ọlị], ''RT'', 22 Septemba 2021 * Akụkụ ike ọgwụgwụ na enweghị obi ike nke ngagharị iwe a, nke na-alaghachi azụ na mmegharị Occupy nke na-enweghị mmetụta, na-ekwu na XR bụ ụdị nka arụmọrụ - ihe ngosi mgbasa ozi ma ọ bụ emume oge ikpeazụ iji debe ụfọdụ mpaghara ọdịnala. ọha mmadụ nọ n'ọnọdụ enweghị mmasị. Ndị na-eme ihe ike na ngagharị a enweghị mmetụta ọ bụla nke nnupụisi n'ezie, ọtụtụ n'ime ha yiri ndị otu JK Rowling na-anụ ọkụ n'obi na-eme ngagharị iwe n'oge ezumike nri ehihie ụlọ ọrụ ha. Ha nwere ọchịchọ inwe mmetụta dị ka 'ndị na-eme ihe' dị irè, mana ha agaghị emecha emetụta ihe ọ bụla, na-abụkarị afọ 50 na-agafe. ** Brendan Heard, [https://www.rt.com/op-ed/535455-extinction-rebellion-liberal-middle-class/ XR abụghị otu ngagharị iwe, kama ọ bụ ọrụ efu maka klaasị etiti na-emesapụ aka n'oge na-adịghị anya. agaghị adị ma ọlị], ''RT'', 22 Septemba 2021 * Ihe ngosi igwe ochie na XT - ịka nká 90s pseudo-hippies - yiri ka ọ na-eji ịnụ ọkụ n'obi na-ewepụta ohere ikpeazụ iji mee ihe ka mma. Site n’ileghara ụwa a gbanwere nke ha nọworo na-akawanye njọ n’ime ya, ‘ịda mbà n’obi na ọha mmadụ’ pụrụ ime ka ha chee na ha ka na-eme ihe ọma ma ‘na-alụso nwoke ahụ ọgụ’. Otú ọ dị, usoro ntachi obi pụtara ìhè maka XR bụ n'onwe ya nwere ike igosi na otu ahụ na-arụ ọrụ maka 'nwoke ahụ'. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịghị mgbe a na-emeso ezi ndị nnupụisi dị ka ndị enyi mgbasa ozi. ** Brendan Heard, [https://www.rt.com/op-ed/535455-extinction-rebellion-liberal-middle-class/ XR abụghị otu ngagharị iwe, kama ọ bụ ọrụ efu maka klaasị etiti na-emesapụ aka n'oge na-adịghị anya. agaghị adị ma ọlị], ''RT'', 22 Septemba 2021 ==Njikọ Mpụga== [[W: Extinction Rebellion|Extinction Rebellion]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Extinction Rebellion|Extinction Rebellion]] na Wikiquote. gbf884wqpw8e5aqmocwa29v764ax344 Ezinne Akudo 0 830 10625 3171 2022-10-10T17:10:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26703231]] wikitext text/x-wiki '''[[Ezinne Akudo]]''' '''[[w:Ezinne Akudo Anyaoha|Ezinne Akudo Anyaoha]]''' (amuru May 17, 1990) bu onye okaiwu Naijiria na eze nwanyi mara mma. ==Ihe ndị Okwuru== * Echeghị m na okwu onye ndu nwere ihe jikọrọ ya na otu talent ma ọ bụ otu njirimara. Onye ndu bụ onye ndu, nke a na-arutu aka n'ụzọ ebe dị iche iche. ** [https://thenationonlineng.net/ezinne-akudo-anyaoha-dont-think-world-owes-anything/ Ezinne Akudo na-ekwu okwu mgbe a na-ajụ ya ajụjụ ọnụ] * Anyị bi n’ụwa ebe a na-akpagbu ụmụ nwanyị kwa ụbọchị, ha enweghịkwa ike ikwu okwu. Otu n'ime ụmụ nwanyị anọ na-enweta ụdị mmekọahụ ihe ike n'oge ndụ ha. Mpụ a nwere ike ime n'oge ọ bụla ma nwee ike ime onye ọ bụla n'agbanyeghị agbụrụ, okpukperechi ma ọ bụ klaasị. N'ụzọ dị mwute, mmeghachi omume ọha na eze maka mpụ a jọgburu onwe ya emewo ka ndị o metụtara kwenye na ịgbachi nkịtị bụ nhọrọ kacha mma. Otú ọ dị, ikwu okwu bụ ngwá agha kasịnụ anyị ji alụso mmekọahụ ihe ike ọgụ. ** [https://www.bellanaija.com/2015/09/speaking-against-sexual-violence-watch-ezinne-akudo-on-heart-of-the-matter-with-omilola-oshikoya/ Ezinne Akudo na-ekwu okwu megide mmekọahụ ihe ike] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Ezinne Akudo|Ezinne Akudo]] na Wikipedia bekee. {{DEFAULTSORT:Akudo, Ezinne}} olhn05qglexgkt70v061q6iii5dj58p Fabien Cousteau 0 831 10626 3175 2022-10-10T17:10:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5427748]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Fabien Cousteau.jpg|thumb|Fabien Cousteau]] '''[[w:Fabien Cousteau|Fabien Cousteau]]''' (2 Ọktoba 1967–) bụ onye nchekwa mmiri, onye nchekwa oke osimiri, na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu Okwuru == * Nke a bụ ihe nketa maka ọdịnihu, yana ụzọ kacha mma isi mee ka ndị mmadụ nwee mmasị na ịghọta nke ahụ karịa itinye aka na ya. Ihe ndị bụ isi bụ agụmakwụkwọ, inye ike, na mweghachi. Mmụta: ime ka ndị mmadụ jikọọ na oké osimiri, ịghọta ihe mere o ji dị mkpa, ihe mere ha ji elebara anya, ma hà nọ n'akụkụ oké osimiri ma ọ bụ na ha adịghị. Ike: na-ekwu, ị nwere ike ime mgbanwe, soro anyị bịa, ka anyị gaa mekọọ ya ọnụ. Na n'ezie akụkụ mweghachi bụ ụgwọ ọrụ. **[https://blogs.sierraclub.org/greenlife/2010/10/an-interview-with-ocean-explorer-fabien-cousteau.html Ajụjụ ọnụ Ocean Explorer Fabien Cousteau] (October 19, 2010) *Ọnweghị ihe agaghị ekwe omume. Anyị kwesịrị ịrọ nrọ, anyị kwesịrị ịdị na-emepụta ihe, na anyị niile kwesịrị inwe ihe egwuregwu iji mepụta ọrụ ebube n'oge kachasị njọ. Ma ọ̀ bụ banyere mgbanwe ihu igwe ma ọ bụ ikpochapụ ịda ogbenye ma ọ bụ inyeghachi ọgbọ ndị na-abịa n’ihu ihe anyị ji egwuri egwu, ọ bụ maka ime njem. Na onye maara, ma eleghị anya, a ga-enwe obodo ndị dị n'okpuru mmiri, ma eleghị anya, ụfọdụ n'ime unu ga-aghọ aquanauts n'ọdịnihu. **[https://www.ted.com/talks/fabien_cousteau_what_i_learned_from_spending_31_days_underwater Ihe m mụtara site n'itinye ụbọchị 31 n'okpuru mmiri] (October 2014) *Ọ bụrụ na anyị chọrọ inyeghachi ọgbọ ndị na-abịa n'ihu ihe anyị ji egwuri egwu, anyị ga-aghọta ụwa dịka akaụntụ akụ akụ sitere n'okike. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, anyị kwesịrị ịmalite itinye ego na isi ego agwụla agwụ ma bie ndụ pụọ na mmasị kama. Enwere ọtụtụ ndị si mba abụọ ahụ maara ihe ndị a ma na-agbalị ime nke ọma. Ma, anyị kwesịrị ime nke ọma dị ka ọha mmadụ zuru ụwa ọnụ. Mba niile kwesịrị ịkọrọ mkpa nke usoro nkwado ndụ a ma chebe weebụ nke ndụ a. Anyị ga-enwe ike ibi na mbara ala ọ bụghị na ya. **[https://web.archive.org/web/20210506212012/https://beautyandwellbeing.com/well-being/deep-sea-rendez-vous-with-celine-fabien-cousteau/ Deep Sea Rendez-Vous with Fabien Cousteau] (September 30, 2020) ==Njikọ mpụga== [[W: Fabien Cousteau|Fabien Cousteau]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Fabien Cousteau|Fabien Cousteau]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cousteau, Fabien}} ki55ciwc7apfvevr5jqenm7pmftyu6v Fadzayi mahere 0 832 10627 3179 2022-10-10T17:10:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50380103]] wikitext text/x-wiki [[Fadzayi mahere]] Fadzayi Mahere (mụrụ July 30, 1985) bụ a na Zimbabwe ọkàiwu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ejideghi ndị mere mpu ma ọ bụ-aza ajụjụ banyere ọnwụ nke ndụ, n'agbanyeghị na a egwuregwu ọrụ nke ase ulo oru site Mnangagwa na a ikele ịrụzi ya na-ama achọ ntisa mba image ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Fadzayi_Mahere g2miymmvq7xq1nxcz7aznta8ba42e9r Fahad Awadh 0 833 10628 3182 2022-10-10T17:10:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3738374]] wikitext text/x-wiki [[Fahad Awadh]] '''Fahad Awadh''' Fahad Awadh (Arabic: فهد عوض, amụrụ 26 Febụwarị 1985) bụ onye egwuregwu bọọlụ Kuwait bụ onye na-agbachitere klọb Premier League Kuwaiti Al Kuwait. Amụrụ: na abalị iri abụo na isii na onwa nke abụọ, na afọ 1985. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Amalitere m njem ịzụ ahịa mgbe m dị afọ iri na abụọ. M tolitere na Toronto, Canada. Mgbe m dị afọ 11, a nabatara m n'usoro ihe omume azụmahịa na teknụzụ nke mba ụwa. A kụziiri anyị ịzụ ahịa, ịzụ ahịa na ndekọ ego site n'oge ahụ. N'afọ sochirinụ, anyị ga-emepụta ngwaahịa ma wuo azụmahịa. *Enweela m ike ịmụta nkà ọhụrụ na omume kachasị mma site n'ịgụ akwụkwọ wee mejuputa nkuzi ndị a n'ime azụmahịa m. The Economist na-akpọ ndị na-enwetaghị ihe ịga nke ọma n'ịnye "otu nsogbu kachasị na azụmahịa taa". *M ga-emeso onye ọrụ ugbo ahụ nke ọma karịa ka m na-emeso ndị ahịa m, m ga-enye ya ezigbo uru. Enweghị onye ọrụ ugbo, enweghị m azụmahịa. Azụmahịa m kwesịrị imeziwanye ndụ onye ọrụ ugbo, nke ahụ bụ onyinye m na-enye ọha mmadụ. <ref>https://howwemadeitinafrica.com/journey-far-fahad-awadh-co-founder-yytz-agro-processing/60693/?lp_txn_id=142683</ref> ===Ebenside=== 0bjqnxk76seeadk0ve39tx8z2v70mqa Faith Abiola Oyedepo 0 834 3185 3184 2022-10-10T11:34:20Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki ''' [[w:|Faith Abiola Oyedepo]]'' (a mụrụ na Septemba 27, 1954) bụ onye nkwusa ozioma Naijiria. Ọ bụ nwunye [[w:David Oyedepo|David Oyedepo]] bụ onye ọchụnta ego, nke Onye Kraịst, onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na onye nchọpụta na onye isi Bishọp nke megachurch Faith Tabernacle dị na Ota, Ogun State, Nigeria, na Living Faith Church Worldwide, nke. mara dị ka Winners' Chapel. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Iji merie Ekwensu n'ụzọ pụtara ìhè, ibi ndụ ezi omume bụ ihe dị mkpa." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must--28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka ezi omume. * "Ekele bụ ọgbụgba ndụ ịbanye n'oche Chineke maka enyemaka mgbe ị na-akụ aka n'ọnụ ụzọ eluigwe na ofufe, ekele na ekele, ọ na-emeghere gị ozugbo." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must--28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka ekele. * "Chineke nwere atụmatụ nke ọganihu na-adịghị agwụ agwụ maka ndị Ya, n'ihi nke a, ị gaghị enwekwa nkụda mmụọ ọzọ n'aha Jesu!" **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must-28396/] Okwukwe Abiola Oyedepo na-ekwu banyere Chineke. * "Ọkwa okwukwe gị n'ebe Chineke nọ bụ mkpebi siri ike i mere iji Okwu Chineke nke I achọpụtala mee nzọụkwụ n'ịntanetị." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must--28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu na: Determination . * "Chineke na-atụ anya ka di na nwunye na-esikwu ike n'ụzọ ime mmụọ karịa mgbe ha abụọ na-alụbeghị di. **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must-28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka alụmdi na nwunye. * "Ọñụ bụ ngwá agha dị omimi, mgbe ị na-ejide ya, a na-eme ka ndụ dịrị gị ọnụ ala." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must--28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka ọṅụ. * "Ndụ bụ ogige agha, mana ị nwere ike ibufe agha gị n'ụzọ dị mfe nye Chineke site na otuto, mgbe ịmee nke ahụ, ị ​​​​nwere ike ijide n'aka na ị ga-enwe mmeri." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must-28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka ndụ. * "Echela na ndị òtù ezinụlọ maara na a hụrụ ha n'anya, na-agwa ha mgbe niile ma gosi ịhụnanya gị site na ịmakụ na isusu ọnụ." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must-28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka Ezinụlọ. * "Ya adịla mgbe ịkpọrọ ụmụ gị ndị dara ada ma ọ bụ aha ọjọọ ọzọ, ọ pụrụ ịrapara n'ahụ́ ha ogologo ndụ ha nile . Kama nke ahụ, gwa ha na ha pụrụ ime ihe nile site n'aka Kraịst bụ́ onye na-ewusi ha ike." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must-28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka Ezinụlọ. * "Echegbula onwe gị maka ọdịnihu, wee hapụ ịchịkwa ugbu a." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must-28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka Nchegbu. * "Akwụkwọ Nsọ bụ nke kacha nwalere, nwale ma gosipụta ya n'ime akụkụ Akwụkwọ Nsọ niile gbasara sayensị nke ndụ. Ọrụ ya bụ ime ka ndụ nwee uru na akara aka kacha mma." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must--28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu na Akwụkwọ Nsọ . * "Nzọpụta bụ mkpebi onwe onye; ọ dịghị onye nwere ike ime ya n'aha gị." **[https://quotes.ng/quotes/to-enjoy-victory-over-satan-in-practical-terms-righteous-living-is-a-must--28396/] Faith Abiola Oyedepo na-ekwu maka Nzọpụta. * "Dị ka mmadụ, ị gaghị enwe ike ịga nke ọma n'alụmdi na nwunye ruo mgbe ị ga-enwe ihe ịga nke ọma dị ka onye na-alụbeghị di. Dị ka ihe atụ, ọ bụrụ na ọ na-esiri gị ike ikpe ekpere, mụọ Okwu Chineke, ịga mkpakọrịta ma ọ bụ ije ozi n'alaeze; Obi gị adịghị achụso Chineke agụụ mmekọahụ, ohere ị ga-enwe ike ịzụlite àgwà ndị a ma alụmdi na nwunye dị ntakịrị." **[https://www.facebook.com/448014781912658/posts/4533451433368952/]Faith Abiola Oyedapo na-ekwu maka otu esi eji ndụ alụ di ma ọ bụ nwunye meere Chineke. * "Ọkwa nrụrụ aka juru ebe niile taa, chọrọ onye ọ bụla nke ga-anwa anwa ịdị iche, buru ụzọ nwee ọchịchọ siri ike ibi ndụ megide nrụrụ aka na-achị." **[https://www.facebook.com/448014781912658/posts/4532017123512383/] Faith Abiola Oyedapo na-ekwu ka ọ ga-esi dị ike maka ụbọchị a na-ebuso ọrụ nrụrụ aka ọgụ. **[https://www.facebook.com/448014781912658/posts/4585215284859233/?app=fbl] Faith Abiola Oyedapo na-ekwu ka ọ ga-esi bụrụ ihe karịrị onye mmeri. * "Ruo mgbe ị na-enye Chineke obi gị, ị gaghị enweta ihe ọ pụtara karịa onye mmeri." **[https://www.facebook.com/448014781912658/posts/4584487368265358/?app=fbl] Faith Abiola Oyedapo na-ekwu maka ịmụ nwa. * "Ịzụ ụmụaka bụ ọrụ na-akpali akpali; ma e kwesịghị iburu ya, dịka ibu." **[https://www.facebook.com/448014781912658/posts/4584487368265358/?app=fbl] Faith Abiola Oyedapo na-ekwu maka ịmụ nwa. Ịnabata ọrụ a nke ịkpụ ụmụ gị ka akụ ga-abụrịrị nke a ga-eji ọṅụ mee ya. ==Njikọ Mpụga== [[w:|Faith Abiola Oyedepo]] na Wikipedia Bekee. [[wikiquote:|Faith Abiola Oyedepo]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Oyedepo}} lxcsid1hfe3y7k6n2fak35e39wlktrz Faith Ringgold 0 835 10629 3188 2022-10-10T17:10:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5431220]] wikitext text/x-wiki == Faith Ringgold == Faith Ringgold (amụrụ Ọktoba 8, 1930 na Harlem, New York City) bụ onye na-ese ihe America, onye ode akwụkwọ, onye na-ese ihe mgbasa ozi agwakọta, na onye na-ese ihe, nke a kacha mara amara maka akụkọ akụkọ ya. == Ihe ndi okwuru == * Ị nweghị ike ịnọdụ ala chere ka mmadụ kwuo onye ị bụ. Ikwesiri ide ya ma te ya ma mee ya. * Ihe okike na-enyere anyị aka ịghọta na anyị ekwesịghị ịghọta ihe niile. Anyị nwere ike ịnụ ụtọ ihe - nwee mmetụta ma jiri ya mee ihe n'aghọtaghị ya nke ọma. * Onye ọ bụla nwere ike ife efe. Naanị ihe ị ga-achọ bụ ebe ị ga-aga na ị gaghị esi n'ụzọ ọ bụla ọzọ. Ihe ọzọ ị mara, ị na-efe n'etiti kpakpando. * Ọ dịghị ubi ihe okike ọzọ na-emechi ndị na-abụghị ndị ọcha na nwoke dị ka nkà a na-ahụ anya. Mgbe m kpebiri na m ga-abụ onye na-ese ihe, ihe mbụ m kwesịrị ikwere bụ na mụ onwe m, nwanyị ojii, nwere ike ịbanye n'ihe nkiri nka, na, n'ihu, enwere m ike ime ya n'achụghị otu iota nke ojii m ma ọ bụ nwanyị m ma ọ bụ nwa. m mmadu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/43593-Faith_Ringgold 5zmznol5zcd6omi4ftsguht26vu6m5k Falz 0 836 3190 3189 2022-10-10T11:34:21Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Falz == Folarin Falana (amụrụ Ọktoba 27, 1990), onye amara aha ya bụ Falz, bụ onye Naijiria rapper, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri malitere ọrụ ya mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị ka ya na enyi ya guzobechara otu akpọrọ "The School Boys" n'ihu ọkachamara ya. ọrụ dị ka onye na-ese egwu malitere na 2009. Falz bịara bụrụ onye amara nke ọma ka o wepụtasịrị egwu "Marry Me" nke na-egosi ụda olu sitere na Poe na Yemi Alade. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Ndụ dị mkpụmkpụ nke ukwuu ichegbu onwe ya, ka mmadụ kwuru . * Echere m na iwu siri ike, ọ na-etolite n'uche nyocha gị na nke ahụ bụ ihe na-enyere m aka n'ezie na ndụ m kwa ụbọchị. == '''Ebenside''' == https://quotes.ng/authors/falz/590/ 2sv93vohmvsk8mv4tqtrgzhopt4p650 Fang Lizhi 0 837 10630 3196 2022-10-10T17:10:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445635]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Fang Lizhi DSC 1344 (10704425134).jpg|thumb| Ọ bụrụ na a na-akpọ ihe ọ bụla n'ime ndị [[w: truth|eziokwu]] - [[w: freedom|nnwere onwe]], [[w:equality:nhata nha]], [[w:fraternity|Frataniti]], [[w:democracy|ọchịchị onye kwuo uche ya]], "[[w: bourgeois|bourgeois]]", kedu ihe ụwa na-ahapụrụ anyị?]] '''[[w:Fang Lizhi|Fang Lizhi]]''' ([[w:12 Februari|12 February]] [[w:1939|1936]] - [[w:6 April|6 April]] [[w:2012|2012]]) bụ onye China na-agụ kpakpando nke echiche nnwere onwe sitere n'ike mmụọ nsọ. mmegharị ụmụ akwụkwọ na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya nke 1986–87 na Mkpesa Tiananmen Square nke 1989. O mechara kwaga USA. == Okwu okwuru == === "Fang Lizhi" na "The Economist" (2012) === :<small>Okwu nke Fang, na [http://www.economist.com/node/21552551 obituary, na ''The Economist'' (14 Eprel 2012), p. 98]</ obere> * Anyị niile nwere ahụmahụ kpọmkwem banyere Onye Kasị Elu. * [[W: Marxist-Leninism|Marxism-Leninism bụ]] uwe agwụla agwụ nke kwesịrị ịtụfu. * Ọ bụrụ na ihe ọ bụla n'ime ndị a [[w: truth|ezi okwu]] — [[w: Freedom|nnwere onwe]], [[w:equality|nhata nha]], [[w:fraternity|Frataniti]], [[w: democracy|ọchịchị onye kwuo uche]], [[w: mmadụ|mmadụ]] — anọwo, ka a na-akpọ "[[w: bourgeois|bourgeois]]", gịnị na [[w: earth|ụwa]] ka nke ahụ hapụrụ anyị? * Ike akụ na ụba na-arị elu nke na-emebi ikike mmadụ bụ ihe egwu na-eme udo. ==Njikọ Mpụga== [[W:Fang Lizhi|Fang Lizhi]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Fang Lizhi|Fang Lizhi]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Fang, Lizhi}} hm7y22sb34oe5tts939e8wkiuk679t1 Fannie Lou Hamer 0 838 10631 3199 2022-10-10T17:11:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q438438]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Fannie Lou Hamer 1964-08-22.jpg|thumb|M na-ekwukarị na ọ bụrụ na m dị ndụ ka m too ma nwee ohere, m ga-agbalị ị nweta ihe maka nne m na m ga-emere m ihe maka ya. onye oji nke ndida asi na o ga efu ndum; Ekpebisiri m ike ịhụ na ihe gbanwere.]] '''[[w:Fannie Lou Hamer|Fannie Lou Hamer]]''' ([[w:|October 6]], [[w:|1917]] - [[w:|Maachị 14]], [[w:|1977]]), a mụrụ '' 'Fannie Lou Townsend''', bụ onye America [[w: ikike ịtụ vootu | ikike ịtụ vootu]] onye na-akwado [[w: American Civil Rights Movement (1955-1968)| ikike obodo]]. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ bụ naanị mgbe anyị na-ekwu ihe ziri ezi ka anyị na-enwe ohere n'abalị a na-afụ ụfụ n'ụlọ anyị. Ànyị nwere ike ịkpọ nke a obodo nweere onwe ya, mgbe m na-atụ egwu ịrahụ ụra n'ụlọ nke m na Mississippi? Enwere m ike ọ gaghị adị ndụ awa abụọ mgbe m lọghachiri n'ụlọ, mana achọrọ m ịbụ akụkụ nke ịtọhapụ Negro n'efu na Mississippi." ** Dịka ekwuru na ''Obere Ìhè nke m a'', ch. 8, nke Hay Mills (1993). Ekwuru na Septemba 13, 1965, na ntị n'ihu kọmitii nhoputa ndi ochichi nke United States na ntuli aka. * "Site na ndị mmadụ, maka ndị mmadụ, site na ndị mmadụ. M na-agbawa mgbe m nụrụ ya; M na-ekwu, na obere aka, maka ndị dị nta, site n'aka ndị dị nta, 'n'ihi na nke ahụ bụ ihe na-eme n'ezie." ** Dịka ekwuru na ''Obere Ìhè nke m a'', ch. 8, nke Hay Mills (1993). * '''M na-arịa ọrịa, ike agwụkwara m ọrịa na ike gwụrụ m. ** Ekwuru nke ọma, gụnyere ''Freedomways'', p. 240 ( nkeji nke abụọ, 1965). E mechara were nrụtụ a dị ka epitaph ya, onye ọbụ abụ na onye na-ede abụ America [[w:|Anastacia]] jiri mee ya n'abụ ya ''Sick and Tired''. * "Ọ bụ oge America ga-eme nke ọma." ** Dịka ekwuru na ''Obere Ìhè nke m a'', ch. 8, nke Hay Mills (1993). * “M na-ekwukarị ma ọ bụrụ na m dị ndụ ka m too ma nwee ohere, m ga-agbalị inwetara nne m ihe na m ga-emere onye isi ojii nke South ihe ma ọ bụrụ na ọ ga-efunahụ m ndụ; kpebisiri ike ịhụ na ihe agbanweela." ** Dịka ekwuru na ''Freedomways'', p. 232 ( nkeji nke abụọ, 1965). * "Ị nwere ike ikpe ekpere ruo mgbe ike gwụrụ gị, ma ọ bụrụ na i bilighị ma gbalịa ime ihe, Chineke agaghị etinye ya n'apata gị." ** Dị ka e depụtara na "[https://voicesofdemocracy.umd.edu/hamer-were-on-our-way-speech-text/ Anyị na-aga n'ụzọ," Okwu n'ihu nnukwu ọgbakọ e mere n'ụlọ akwụkwọ Baptist negro Baptist. na Indiaola, Mississippi] (Septemba 1964) * "Mgbe ha gwara ndị ahụ ka ha welie aka ha ga-agbada n'ụlọ ikpe n'echi ya, m weliri nke m. Ọ bụrụ na ọ dị elu dịka m nwere ike nweta ya. Echere m na ọ bụrụ na m ga-enwe uche ọ bụla, m ga-eme ya. enwetụla ụjọ - ma gịnị bụ isi egwu? Naanị ihe ha nwere ike ime bụ igbu m, ọ dịkwa ka ha na-agbalị ime nke ahụ ntakịrị ntakịrị oge kemgbe m nwere ike icheta." ** Dịka ekwuru na '' Crosswinds of Freedom, 1932-1988 '', p. 636, nke James MacGregor Burns (2012) ==Njikọ mpụga== [[W:|Fannie Lou Hamer]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Fannie Lou Hamer]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hamer, Fannie Lou}} kctte7mlda5zrgpr1i5571gpjo0cqnj Fanny Fern 0 839 10632 3203 2022-10-10T17:11:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3066458]] wikitext text/x-wiki [[Fanny Fern]] Fanny Fern bu onye amuru na sara Payson Willis;Julai9,1811-Oktoba10,1872), bu onye Amerika na-ede ejije,Akwukwo umuaka,ntoochi, na odee akwụkwọ akụkọ na afo 1850s rue 1870s. ==Okwu ndi okwuru== *Enweghi ihe pere mpe *O siri na odimma na ahuru ya n'anya n'ihi na obu ezi ihe ihu mmadu n'anya ==EDENSIBIA== https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=fanny+fern+quotes&oq=fanny+fern+quotes&aqs=heirloom-srp.0.0l1 gsveez2wy79megoq6h8eilkja1g8o0h Fantasia Barrino 0 840 12941 10633 2022-11-14T02:52:39Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[File:Fantasia Barrino.jpg|thumb|Fantasia Barrino (2009)]] == Fantasia Barrino == Fantasia Monique Barrino (amuru June 30, 1984), onye amara ya site na mononym Fantasia, bu onye America R&B onye ọbụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye ode akwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * Anaghị m ekiri arụsị n'oge a. Akwụsịrị m ilele mgbe oge Fantasia gasịrị n'ihi na m hụrụ ya n'anya nke ukwuu, achọghị m iso onye ọ bụla na-aga usoro ahụ. * Enwere m ihe ụfọdụ mana m gbasiri mbọ ike iru ebe m nọ * Mgbe ụfọdụ, ị ga-efunahụ iji merie ọzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/966-Fantasia_Barrino crn9wexuh8i5ala7gbeh9dh79pp1dur Farai Gundan 0 841 3208 3207 2022-10-10T11:34:22Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Farai Gundan]] '''Farai Gundan''' Farai Gundan bụ onye ama ama si Zimbabwe bi na US nwere ọtụtụ ihe ọ rụzuru n'okpuru eriri ya. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“OTU ONYE M MỤRỤTA BANYERE NDỊ MMADỤ AFRIKA, NA M BỤ OTU ONYE M, BỤ IKE ANYỊ nwere. M na-eche na mgbe ụfọdụ, anyị na-eleda ike anyị anya ma ọ bụ na-elelị ikike na ike anyị nke inwe ike ime ihe.” “Enweghị m ụmụaka ọ bụla mana ọ na-atụ m n'anya ndị nne na ndị nwunye bụ ndị na-arụkwa ọrụ ma ọ bụ na-azụ ahịa. IKWU ahụ tụrụ m n'anya,” ka ọ kwusiri ike. “Ike ime ọtụtụ ihe, na-agba ezinụlọ, zụlite ụmụ na jikwaa ọrụ ma ọ bụ na-agba ọsọ otu ụlọ ọrụ; Ọ na-ekwu maka eziokwu ahụ bụ na ụmụ nwanyị nwere ike ime ihe.” *"Kpọọ anyị ka ọ dị ara ara, mana mụ na onye na-arụkọ ọrụ m na-arụ ọrụ na teknụzụ abụọ na-amalite n'otu oge nke na-egosi na ọ bụụrụ anyị ọtụtụ ọrụ. Mana echere m na nke ahụ bụ ihe na-atọ ụtọ gbasara AFRICA, Ohere maka imepụta ọhụrụ na ọgba aghara dị egwu.” *“AFRIKA sonyere na ọnụ ọgụgụ nke abụọ na Eshia na ndenye aha ekwentị. Uru dị na nke a bụ na, ọ bụrụ na ị na-eji mgbasa ozi mkpanaka / ịntanetị, ndị ahịa gị nwere ike iburu ha ozi ahịa gị na ngwaọrụ - dị ka ọ na-emegide na televishọn, redio ma ọ bụ n'elu laptops n'ebe ọ bụla. Ọfịs ị ga-abanye ka ịhụ ozi ahịa gị. M na-ahụ ka ọ dị irè ebe a na US nakwa na ọ pụrụ inwe mmetụta ka ukwuu na kọntinent a.” *"Site na uto nke ndị na-ebipụta akwụkwọ akụkọ AFRICAN, anyị chọrọ ịnye mgbasa ozi ịntanetị na ekwentị mkpanaaka nke echere kpọmkwem ndị na-ege AFRICAN, ma ndị ọchụnta ego ma na mba dị iche iche," ka ọ kọwara, "KWAKWUO GBASARA YA: Ndị na-ege ntị ka anyị wee nwee ike jikọọ ụdị ahịa kachasị elu na ndị na-ebi akwụkwọ nwere mmetụta ka ha nweta na itinye ndị ahịa AFRICA aka.” “E NWERE ọtụtụ dynamiks nke na-ebute ọdịiche dị n'etiti mgbasa ozi ịntanetị n'ebe a na US - ma ọ bụ n'Ebe Ọdịda Anyanwụ - VISA na kọntinent, mgbasa ozi ONLINE na MOBILE na AFRICA ka na-adị n'ime ya. E NWERE ọtụtụ ihe ntinye n'akụkụ ọnụ ahịa bara uru nke achọrọ iji too ECOSYSTEM a, dị ka ịdị ukwuu ịntanetị [na] ọnụ ahịa ịntanetị dị ala maka ndị ahịa." <ref>https://konnectafrica.net/farai-gundan/</ref> ===Ebenside=== 9dym5u57mcmgrns22stb7anox7mbgwf Farida of Egypt 0 842 10634 3211 2022-10-10T17:11:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2319146]] wikitext text/x-wiki [[Farida of Egypt]] '''Farida of Egypt''' Farida, amụrụ Safinaz Zulficar, bụ eze nwanyị Egypt ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri na otu dị ka nwunye mbụ nke Eze Farouk. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *"Adịghị njikere nke klas ndị gụrụ akwụkwọ, enweghị njikọ bara uru dị n'etiti ha na ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ, umengwụ ha, na, ka e kwuo, ..." <ref>https://www.goodreads.com/quotes/list/17644971-farida</ref> ===Ebenside=== 33h7oyyyhs5y3zjudsoo1iizmgsqk9c Fasil Assefa 0 843 10635 3214 2022-10-10T17:11:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q41447986]] wikitext text/x-wiki [[Fasil Assefa]] '''Fasil Assefa''' Fasil Assefa Beyene bụ onye Ethiopia na-ese ihe nke a ma ama maka isi okwu ya bụ ọgbaghara na ọgba aghara nke Merkato, na-egosipụta nka pop ndị Etiopia site na eserese ya. A nabatara ya dị ka onye nnọchianya maka udo site na Universal Peace Foundation, na Inter Religious na International Federation for World Peace. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe a mụrụ m, m nwere ọgụgụ isi mana ugbu a agụmakwụkwọ weere ọgụgụ isi m. Ndị ọzọ nwere Aha Yiri. <ref>https://www.facebook.com/fassil.assefa.39</ref> ===Ebenside=== 668hpdjd8mdpwc561wkdxwgjtnt3dk3 Fatima Babakura 0 844 12191 3216 2022-11-01T17:47:33Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Fatima Babakura]] '''Fatima Babakura''' Fatima Babakura bụ onye gbara afọ 21 na Mahadum McMaster. N'ime afọ 3 nke ịmalite azụmahịa ahụ, Timabee meriri ihe nrite kacha mma nke afọ. A kpọkwara Fatima aha n'ime ụmụnwaanyị iri abụọ na abụọ bụ ndị megharịrị akụrụngwa Africa site na ọdụm nke Africa, wee nweta ihe nrite WEF "Woman of Wonder" na 2017. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ana m agba ụmụ nwanyị Afrịka ume ka ha nabata ụdị okomoko Afrịka dịka ha siri nabata ụdị mba ọzọ." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2018/1/3/quote-of-the-day-by-fatima-babakura</ref> ===Ebenside=== oiyl6guuoq4s078z3cnjbxkslhrxtxf Fatimah Tuggar 0 845 10636 3219 2022-10-10T17:11:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3740118]] wikitext text/x-wiki Fatimah Tuggar bụ onye Alakụba na-eme ihe nkiri amụrụ na Nigeria ma dabere na United States. Tuggar na-eji kọlọji na teknụzụ dijitalụ mepụta ọrụ na-enyocha akụkọ gbasara okike, agbụrụ na teknụzụ. Amụrụ: 15 Ọgọst 1967 (afọ 54), Kaduna Ihe nrite: Guggenheim Fellowship for Creative Arts, US & Canada Mmụta: Mahadum Yale (1995), Kansas City Art Institute nnn14ma5938grmulj0s9nqqgymrlwlf Fatoumata Ba 0 846 3221 3220 2022-10-10T11:34:22Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki Fatoumata BA bụ Tech Entrepreneur, onye oji ego achu ego (VC Investor) nakwa onye bidoro na onye is oche nke Janngo Capital. hmlcjz5zl2v62rsee39g2rwsuxnw2b7 Fats Domino 0 847 10637 3224 2022-10-10T17:11:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q209586]] wikitext text/x-wiki == Fats Domino == Antoine Dominique Domino Jr. (February 26, 1928 - Ọktoba 24, 2017), nke a maara dị ka Fats Domino, bụ onye pianist America na onye na-abụ abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọfọn, agaghị m achọ ikwu na m malitere ya (rock 'n'roll), ma anaghị m echeta onye ọ bụla ọzọ tupu m egwu ụdị ihe ahụ. * Onye ọ bụla malitere ịkpọ egwu egwu m rock rock and roll, ma ọ bụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị otu ụda na blues ka m na-egwu na New Orleans. * Ọtụtụ ndị enyi n'oge a nwere BA, MD, ma ọ bụ Ph.D. N'ụzọ dị mwute, ha enweghị J.O.B. * Ibi ndụ dị ọcha na-eme ka m nwee ọdịdị. Echiche ezi omume bụ ihe nzuzo m. Na nri ụlọ New Orleans. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22423-Fats_Domino 9deisej2drn57isyi85b7sjvexhycbs Fawzia Koofi 0 848 10638 3229 2022-10-10T17:11:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3065252]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Fowzia Koofi|Fowzia Koofi]]''' (Persian: فوزیه کوفی; a mụrụ na 1975)[1] bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Afghanistan na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Site na mpaghara Badakhshan, Koofi bụ onye so na ndị nnọchi anya Afghanistan na-akpakọrịta udo na ndị Taliban na Doha Qatar n'oge na-adịbeghị anya. Ọ bụbu onye omeiwu na Kabul ma bụrụ osote onye isi oche nke National Assembly. ==Okwu Ndi Okwuru== * "N'akwụkwọ ozi o degaara nne ya, Koofi na-ede, sị: "Amụtara m n'aka gị na ịgụ akwụkwọ ezughị ezu iji zụlite ezi ụmụ, kama ọgụgụ isi, ndidi ... na ịchụ onwe onye n'àjà. Nke a bụ ihe atụ nke ụmụ nwanyị Afghanistan, ndị inyom dị ka gị. onye ga-eji afọ efu na-aga kilomita iji hụ na ụmụ gị ga-aga ụlọ akwụkwọ.” ** ekwuru na [https://www.dawn.com/news/743152/cover-story-the-favored-daughter-one-womans-fight-to-lead-afghanistan-into-the-future] * "N'echiche ya, ịgwa ndị Taliban okwu banyere ime n'udo bụ ihie ụzọ, "Ndozi ngwa ngwa ọzọ dị mkpirikpi nke na-agaghị eme ihe ọ bụla iji dozie nsogbu ụwa." Ọ dụrụ ụmụ ya nwanyị ọdụ ka ha ghara ịtụ egwu ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na ọ laghachighị n'ụlọ otu ụbọchị: "M na-ebi ndụ a ka unu - ụmụ agbọghọ m dị oké ọnụ ahịa - nweere onwe gị ibi ndụ gị na nrọ nrọ gị niile. " ** ekwuru na [https://www.dawn.com/news/743152/cover-story-the-favored-daughter-one-womans-fight-to-lead-afghanistan-into-the-future] ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Fawzia Koofi]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Fawzia Koofi]] na Wikiquote. s0qdb2ieqk5mpqncrxf45qoa4pg2569 Fay Chung 0 849 10639 3232 2022-10-10T17:11:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5438902]] wikitext text/x-wiki Fay King Chung (amuru ya na Maachị 1941) ọ bụ onye nkuzi Zimbabwean bụrụkwa onye kwụụrụ onwe ya maka ntuli aka ndị omebe iwu Zimbabwe nke March 2008 {{DEFAULTSORT:Fay,Chung}} 6waypvssni7g6p8hb7bnuo1ouwrbys3 Fay Wray 0 850 14295 10640 2023-08-17T17:23:08Z Eino Karilainen 505 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Wray, Fay 01.jpg| thumb|Wray (1942)]] ''[[w: Fay Wray | Vina Fay Wray]] '' (September 15, 1907–August 8, 2004) bụ onye omere Canada/Amerika, nke ama ama maka ịkpọ onye ndu nwanyị na ihe nkiri 1933 ''[[w:King Kong (ihe nkiri 1933) | King Kong]]" dị ka Ann Darrow. Site n'ọrụ ime ihe nke were afọ 57, Wray nwetara aha mba ụwa dịka onye na-eme ihe nkiri n'ọrụ ihe nkiri egwu. Ọ bụ otu n'ime "[[w:|scream queen}}" mbụ. == Okwu Okwuru == * ''[[w:King Kong (1933 film)|King Kong]]" siri ike naanị n'ihi awa anyị na-etinye na ya. N'oge ahụ, ọ dịghị ihe nchebe maka ndị na-eme ihe nkiri banyere oge ma ọ bụ ihe ọ bụla. Anyị rụrụ ọrụ ruo awa 22 ozugbo na Kong. Ọ bụ n'ezie ahụmahụ na-agwụ ike, n'ihi na ọ bụ ígwè ọrụ, n'ezie, dị ka ihe ọ bụla anyị na-emekọ ihe. The technicality bụ nghọta ka nghọta si n'azụ, na mgbe re-photographing m na foreground na otu larịị na na ihuenyo-ya mere enweghị m ike ịhụ ihe na-eme ma ọlị! Ekwesịrị ime ya ọtụtụ oge iji gosi na ọ dị mma. Ya mere, anyị rụrụ ọrụ awa 22!" ** [https://web.archive.org/web/20160513185710/http://www.rickmckay.com/Rick%20McKay%20-%20Fay%20Wray%20Interview.html Rick McKay's Night on the Town with Fay Wray!] (1998) == Okwu gbasara Fay Wray == *"Ọ na-ege ya ntị nke ukwuu, echere m na ahụmahụ nke ịnọ n’otu ọnụ ụlọ ya na ya kpalitere kpaliri ya nke ukwuu. N'ezie, echere m na m hụrụ ka anya mmiri na-agba. Ọ bụ oge mara mma." *"[[W:Peter Jackson | Ọ]] kọwara m dị ka onye ọhụrụ Ann Darrow, o lekwasịrị m anya wee gaa, 'Ị bụghị Ann Darrow, abụ m!'" Watts na-ekwu. "Echere m, 'Oh ọ dị mma, ọ dị afọ 96 na ọchị ya ka dịkwa ebe ahụ.' Mgbe ahụ enwere m ntakịrị oge, "Oh Chineke, gịnị ma ọ bụrụ na ọ naghị amasị m? Gịnị ma ọ bụrụ na ọ echeghị na m dị mma?" -- na ihe niile na-ahụkarị. Ka o sina dị, anyị riri ezigbo nri abalị na chitchatt, ma n'ọgwụgwụ abalị, anyị tụbara ya n'ụlọ n'ụlọ ya, o wee si n'ụgbọala pụta. Anyị niile susuru ọnụ ma makụọ, ọ sụrụ m ntị na “Ann Darrow dị ezigbo mma.” Okwu ndị ahụ bụ nnukwu okwu nkewa, n'ihi na ọ dị m ka ọ na-enye m ikike ma nye m mkpanaka ahụ. ** [[W: Naomi|Naomi Watts]] na izute Fay Wray," [http://www.heraldtribune.com/news/20051211/naomi-watts-inspired-by-fay-wray-connects-with-kong-in-a- nnukwu ụzọ Naomi Watts, nke Fay Wray sitere n'ike mmụọ nsọ, jikọtara ya na Kong n'ụzọ dị ukwuu] (December 11, 2005) *"Ọ dị ka ezigbo nne. Ọ na-akpa ọchị, mara ihe, na-ahụ n'anya, na-ahụ n'anya, na-egwu egwuregwu. Ọ bụrụ na m nwere mmejọ ọ bụla na ya dị ka nne, ọ bụ na ọ dịghị mgbe ọ katọrọ ụmụ ya. Ọ hụrụ nnọọ n'anya ma na-akwado ya. Ị nwere ike ikwu mmejọ. O nwere mgbe m chere na ekwesịghị m ịhapụ nke ahụ. Anyị na-echekarị banyere kpakpando ihe nkiri dị ka ndị a na-ahụ anya na-egosi na anyị na-ahụ na ihuenyo, ma n'azụ ihe nkiri, e nwere ezinụlọ, e nwere mmekọrịta, na o jikwaa ndụ. O si n'ihe m na-akpọ ndị ọsụ ụzọ bịa. A mụrụ ya na Kanada, ma n’ezie o si n’ezinụlọ Mormon bụ́ ọsụ ụzọ. Mgbe ahụ, ha hapụrụ ezinụlọ Mọmọn, ma ike ọsụ ụzọ ahụ mere ka ọ kwụsịtụtụ aka. Ka m na-echekwu banyere ya, na-atụgharị uche na ya ma na-agbalị ide banyere ya, m na-aghọta na ọ bụ onye na-adịghị ike, ma ọ na-eji obiọma na ihu ọchị na ihe ọchị, nke na-abụghị na ndụ ya dị mfe. Echere m na ọ dị mma ka ndị mmadụ mara banyere ihe isi ike ndị ọ chere ihu n'ihi na echere m na anyị niile na-eche ihe isi ike ihu ma na-arụ ọrụ anyị na ọ bụ ezigbo onye nlereanya n'echiche ahụ." ** Victoria Riskin, [https://filmschoolrejects.com/fay-wray-interview/2/ Ada Fay Wray kọwara njide nke 'King Kong' na sinima] (March 3, 2020) ==Njikọ mpụga== [[W:Fay Wray|Fay Wray]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Fay Wray|Fay Wray]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wray, Fay}} nswefzoowsnuusgru1653hdei4n33xg Faze 0 851 3238 3237 2022-10-10T11:34:23Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Faze]] '''Faze''' Chibuzor Oji, onye amara aha ya bụ Faze bụ onye na-egwu egwu na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. Ọ bụ onye otu egwuregwu hip hop nke Naijiria dara ada bụ Plantashun Boyz, ya na BlackFace Naija na 2face Idibia. Otu a kewara na afọ 2004 na onye ọ bụla so n'òtù ahụ agawala ịmalite ọrụ naanị ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== * Israel enweghị ike ime udo na-enweghị nkwado doro anya nke United States. - Onye edemede: Alan Dershowitz <ref>https://quotestats.com/topic/you-cant-faze-me-quotes/</ref> ===Ebenside=== 5ysj83icgjrnhq3onh5upvdlf00cjuq Fela Kuti 0 852 10641 3241 2022-10-10T17:12:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q313868]] wikitext text/x-wiki == Fela Kuti == Fela Aníkúlápó Kuti (amụrụ Olufela Olusegun Oludotun Ransome-Kuti; 15 Ọktoba 1938[- 2 Ọgọst 1997), makwaara dị ka Abami Eda, bụ onye Naijiria multi-instrumentalist, bandleader, composer, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na Pan-Africanist. A na-ewere ya dị ka onye ọsụ ụzọ Afrobeat, ụdị egwu Africa nke na-ejikọta egwu West Africa na funk America na jazz. N'oge ọ na-ewu ewu, a kpọrọ ya otu n'ime ndị na-eme egwu na-atọ ụtọ n'Africa. == Ihe ndi okwuru == * A radical bụ onye na-enweghị uche na-alụ ọgụ na-enweghị ihe kpatara ya, enwere m ihe kpatara ya. Abụ m onye eziokwu. Ee, nke ahụ bụ ihe m bụ. * M ga-amata onwe m na Africa. Mgbe ahụ, m ga-enwe njirimara. * Ndị m na-atụ egwu ikuku gbara ha gburugburu, ha na-enwe ihe ngọpụ mgbe niile ka ha ghara ịlụ ọgụ maka nnwere onwe. * Egwu bụ ngwa agha nke ọdịnihu / egwu bụ ngwa ọgụ nke ndị na-aga n'ihu / egwu bụ ngwa agha nke ndị na-enye ndụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/fela-kuti/581/ 9gxd8cjtco4m9sd56b5lvt433dewxf0 Fela Sowande 0 853 10642 3244 2022-10-10T17:12:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1352462]] wikitext text/x-wiki [[Fela Sowande]] '''Fela Sowande''' Chief Olufela Obafunmilayo "Fela" Sowande MBE bụ onye egwu na onye na-ede egwú Naijiria. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka nna nke egwu nka ọgbara ọhụrụ nke Naijiria, Sowande bụ eleghị anya ọ bụ onye na-ede egwú Afrịka kacha mara amara na nke European "classical" akpaalaokwu. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ka ihe ndị dị iche iche dị iche iche ka ihe atụ ahụ siwanye ike." "Ọ bụrụ na ị maghị ihe mgbọrọgwụ gị bụ kedu ka ị ga-esi mara ihe okooko osisi gị bụ?" "Anyị adịghị njikere ido onwe anyị n'okpuru ozizi nke ịkpa ókè agbụrụ na nkà nke a na-atụ anya ka onye na-egwu egwu na-arụ ọrụ nanị n'ime oke nke ụdị egwu ọdịnala ya." "Anyị niile gba ọtọ n'ụwa a ma e wezụga ndị enyi na-eyi anyị." <ref>https://transculturalvisions.com/singing-cultures-home/the-journey/fela-sowande-archives/</ref> ===Ebenside=== p4j7crud91ebdjpgpbkqp66zndzl4as Fela durotoye 0 854 10643 3247 2022-10-10T17:12:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50365128]] wikitext text/x-wiki '''[[W:|Adetokunbo Olufela Durotoye]]''' (a mụrụ na Ibadan, Oyo State na 12th May, 1971) bụ onye ndụmọdụ gbasara azụmahịa, ọkachamara n'ọchịchị, na onye na-ekwu okwu mkpali. Fela bụ onye isi oche GEMSTONE Nation Builders Foundation, otu na-anaghị akwụ ụgwọ, nke na-abụghị nke gọọmentị lekwasịrị anya n'ịzụ ndị ntorobịa maka mgbanwe ọchịchị na mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya. ntuli aka onye isi ala. ==Okwu Ndi Okwuru== * “A naghị akọwa mba site n'ókè ya ma ọ bụ oke ala ya kama nke ahụ, a na-akọwa mba site n'ụdi ọtụtụ mmadụ bụ ndị ejirila maka otu ebumnuche na usoro bara uru jikọta ọnụ na ndị kwenyesiri ike na ọhụ maka ụdị obodo ha na-achọ ibi na inye ọgbọ ndị ga-abịa n'ihu. **[https://www.goodreads.com/author/quotes/7172627.Fela_Durotoye#:~:text=%E2%80%9CA%20nation%20is%20not%20defined,the%20future%20generations%20to%20come .%E2%80%9D] Fela Durotoye Na-ekwu okwu na: Nzube. * "Mba anyị tozuru oke na ọtụtụ ndị nwere ihe ịga nke ọma, ndị mepụtaragoro onwe ha ọtụtụ ihe na-enwechaghị mmetụta nyé onye ọ bụla ọzọ." **[https://www.goodreads.com/author/quotes/7172627.Fela_Durotoye#:~:text=%E2%80%9CA%20nation%20is%20not%20defined,the%20future%20generations%20to%20come .%E2%80%9D] Fela Durotoye Na-ekwu okwu na: Ike. * “E nwere ebe a na-ekwu okwu na ịkatọ. Mana enwekwara ebe anyị ga-ekwe ka omume anyị kwuo okwu!" **[https://www.goodreads.com/author/quotes/7172627.Fela_Durotoye#:~:text=%E2%80%9CA%20nation%20is%20not%20defined,the%20future%20generations%20to%20come .%E2%80%9D] Fela Durotoye Na-ekwu okwu na: onye isi. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Fela Durotoye]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Fela Durotoye]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Fela, Durotoye}} n1bzdovfqnfwue28k4x5one3mrevki4 Felicia Hemans 0 855 10644 3250 2022-10-10T17:12:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272537]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Felicia Hemans 2.jpg|thumb|Felicia Hemans]] ''[[w:Felicia Hemans|Felicia Dorothea Hemans]]''' ([[w: Septemba 25|Septemba 25]], [[w:1793|1793]] - [[w:Mee 16|May 16]], [[w:1835|1835]]) bụ onye odee Bekee. == Okwu Ndi Okwuru== *"N'ebe ndị mmadụ nọ n'aka." ** "Akụkọ nke Ụlọikpe Nzuzo" (nke e bipụtara na 1822), akụkụ nke mbụ, kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). *"Wetuo obi n'obi Chineke gi,<br>Mm ] ziri ezi, zuru ike gi ugbua!" ** ''Nnọchibido nke Valencia'' (1823), ọnọdụ ix, kọrọ na '' Bartlett Familiar Quotations '', 10th ed. (1919). *"Ahụwo m n’elu ugwu ndị dị n’ebe ugwu nke oké ifufe na-efegharị efegharị,<br>Ogwu ekpuwokwa n’osisi ya." ** '' Voice of Spring '' (nke e bipụtara na 1835), kọrọ na ''Bartlett Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"But fair the exil'd Palm- tree toro<br>Midst foliage of no kindred hue;<br>Site na laburnum's dropping gold<br>Rose the light shaft of Orient mold,<br>Na violets Europe, na-atọ ụtọ nke ukwuu, <br>Acha odo odo n'ụkwụ ya." ** ''[http://digital.library.upenn.edu/women/hemans/records/tree.html Osisi nkwụ]'', St. 2. *"Ha tolitere na ịma mma n'akụkụ n'akụkụ,<br>Ha wee jupụta n'otu ụlọ n'ọñụ:<br>Ekewapụrụ ha [[ili (ili)|ili] ha n'ebe dị anya<br>Site n'ugwu na iyi na oké osimiri." ** ''[http://digital.library.upenn.edu/women/hemans/records/graves.html Udi nke Ezinụlọ]'', St. 1. *"Ewoo maka ihunanya, ọ bụrụ na ị bụ ihe niile,<br>Ma ọ dịghị ihe karịrị, O ụwa!" ** ''Ili nke Ezinụlọ'', St. 8. *"Nwatakịrị ahụ guzoro n’elu ala ahụ na-ere ọkụ,<br>Ebe ndị niile ma e wezụga ya si gbapụ;" ** ''[[w:Casabianca (abụ)|Casabianca]]'', st. 1 (1826). *"Ọkụ na-agba n’elu-ọ gaghị aga<br>Enweghị okwu nna ya;" ** ''Casabianca'', St. 3. *"Ụlọ ndị mara mma nke England,<br>Lee ka ha si mara mma!" ** ''[http://digital.library.upenn.edu/women/hemans/records/homes.html Ụlọ nke England]'', St. 1 (1828). *"Oh, kpọghachi m nwanne m!<br>Enweghị m ike igwu egwu naanị:<br>Oge okpomọkụ na-abịa na ifuru na bee,—<br>Olee ebe nwanne m nwoke gara?" ** ''Mgbu Mbụ nke Nwatakịrị'' (1828). *"Akwụkwọ ha nwere oge ịda,<br>Na okooko osisi na-akpọnwụ na ume ugwu-ifufe,<br>Na kpakpando ịtọ; ma ihe nile,<br>I nwere oge nile maka nke gi, Onwu!" ** "Oge awa nke ọnwụ" (1824). *"Bia n'osisi ọdịda anyanwụ!<br>Ụbọchị gara aga agawala;<br>[[w:axe|axe]] onye-osisi dina n’efu,<br>Olu-ubi ewe gwula." ** ''Egwu mgbede Tyrolese'', St. 1. *"Enwere m okpu. Ọ bụghị ha niile bụ okpu,—<br>Akụkụ n'ọnụ apụọla: <br> Ma ka m na-eyi ya." ** ''Rhine Song nke ndị agha German mgbe mmeri gasịrị''. === ''[http://www.poetry-archive.com/h/landing_of_the_pilgrim_fathers.html The Landing of the Pilgrim Fathers]'' (1826) === Ebili mmiri nke na-agbawa agbawa n'elu oké osimiri nke dị n'azụ na oké nkume,<br>Na oké ọhịa chere ihu igwe na-ama jijiji." ** Isi nke 1. *"Na oké abalị ahụ gbara ọchịchịrị,<br> Ugwu ugwu na mmiri o'er,<br>Mgbe ìgwè ndị a dọọrọ n'agha na-amachi ogbugbo ha<br>N'oké ọhịa [[w: England|New England]] n'ikpere mmiri." ** Isi nke 2. *"Gịnị ka ha chọworo otú a?" ** Isi nke 9. *"Ay, kpọọ ya ala nsọ,<br>Ala ebe ha zọchara ụzọ ;<br>Ha ahapụla ihe n’ebe ahụ ha hụrụ n’enweghị ntụpọ —<br>Nnwere onwe ịkwa iko na Chineke." ** Isi nke 10. == Okwu gbasara Felicia Hemans== *"Ị́ nọrọgorịị n'akụkụ anyị dika mmụọ anaghị ahụ anya ,<br>Amara naanị egwu nke ikuku; N'ihi na I mere n'aru ha ka ha b͕apu n'obi-Gi di ike,<br>Oyiyi nke sitere n'onwe-ya ka obi nātọ utọ nyere;" ** [[W: Letitia|Letitia Elizabeth Landon]], '' Akwụkwọ Scrap Ụlọ ihe osise nke Fisher, 1838' (1837), 'Felicia Hemans' ==Njikọ Mpụga== [[W: Felicia Hemans|Felicia Hemans]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Felicia Hemans|Felicia Hemans]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hemans, Felicia}} f7fopxj21zkv6wpzlw5h1wljf802x4k Femi Branch 0 856 10645 3253 2022-10-10T17:12:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19560475]] wikitext text/x-wiki == Femi Branch == Alaka Femi (amuru May 14, 1970) bu onye omere, onye isi na onye na-emeputa ihe na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Oge na-eche ọ dịghị nwoke na stitch na oge na-azọpụta itoolu. Mee ihe dị mkpa taa ma hapụ ohere maka ịkwa ụta. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/femi-branch/1537/ izlv0zowjbkjhi7auk012sd9ddux4wz Femi Fani-Kayode 0 857 10646 3256 2022-10-10T17:12:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5442790]] wikitext text/x-wiki [[Femi Fani-Kayode]] Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria, onye edemede, onye na-ede abụ na onye ọka iwu. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Ọ bụrụ na ha akwụsịghị, oge na-adịghi anya, ikekwe afọ ole na ole site ugbu a, agha ga-abụ ihe a na-apụghị izere ezere, naanị ihe ha ga-ahụ bu ọnwụ, ọbara, ọkụ, ụjọ nakwa ozu ndị e gbuturu. Ọ ga-abụ ọkụ mmụọ n'ụwa. *A na m adụ gị ọdụ ka ị tolite wee bụrụ ezigbo mmadu. Onwere ihe na-eme karia ihe anya na-ahụ. *N'agbanyeghị otú eziokwu ahụ si jọọ njọ, sie ike na adịghịkwa mma, atụla egwu. Kwuo ya! ==Edensibia== *https://quotes.ng/mobile/quotes/i-advise-you-to-grow-up-and-get-real-there-is-more-to-what-s-going-on-than-meets-the-eye--27138/ *https://quotes.ng/mobile/quotes/no-matter-how-ugly-difficult-and-unpleasant-that-truth-may-be-have-no-fear-and-speak-it--27144/ *https://quotes.ng/mobile/quotes/if-they-don-t-stop-somewhere-down-the-line-and-perhaps-years-from-now-war-is-inevitable-the-only-thing-they-will-see-is-death-blood-fire-terror-mutilated-corpses-it-will-be-hell-on-earth-27135/ 75k98vlp4lh8ycd8acc02dnt41hxzk7 Femi Jacobs 0 858 10647 3259 2022-10-10T17:12:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16879447]] wikitext text/x-wiki == Femi Jacobs == Femi Jacobs (amụrụ Oluwafemisola Jacobs; 8 Mee) bụ onye omere, ọkà okwu na onye na-agụ abụ na Naijiria. Ọ bịara bụrụ onye a ma ama maka ịkpọ Makinde Esho na ihe nkiri The Meeting, nke mekwara Rita Dominic na Jide Kosoko. == Ihe ndi okwuru == * Ị chọrọ okwukwe maka ihe. Ma maka njirimara, ị chọrọ obi ike. * Mgbe ụfọdụ, anyị na-achọ ọdịda iji mepụta ọgba aghara nke ga-amanye anyị iche echiche dị iche, bụrụ ndị a na-ejighị n'aka ma chọta ohere ọhụrụ. * Kpachara anya na ị maara ebe etinyere gị na ndụ. Ọtụtụ ndị mmadụ ka na-egwu onye a tara ahụhụ n'agbanyeghị na ha nọ n'ọchịchị ugbu a. * Ọ bụ ka anyị na-amalite ịhazi site na mkpọmkpọ ebe nke ọdịda anyị ka anyị na-achọta ụzọ ọhụrụ isi jiri ihe ochie na-eme ihe mgbe ụfọdụ. Ochie nwere ike ịda wee daa n'ụdị ọhụrụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/femi-jacobs/2233/ m6gogywdn04v9xx77caeaved1cqa9h7 Femi Kuti 0 859 10648 3262 2022-10-10T17:12:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q982872]] wikitext text/x-wiki == Femi kuti == Olufela Olufemi Anikulapo Kuti (amuru 16 June 1962), nke amara dika Femi Kuti, bu onye egwu Naijiria amuru na London ma tolite na Lagos. Ọ bụ ọkpara nke onye ọsụ ụzọ Afrobeat Fela Kuti na nwa nwa onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na onye omenaala omenala Funmilayo Ransome-Kuti. == Ihe ndi okwuru == * Agaghị m etinye onye ọ bụla n'ihu ezinụlọ m n'ihi na ezinụlọ gị bụ ezinụlọ gị. * Mgbe ọ bụla nsogbu chere m ihu, m na-eme ya nke ọma, ọ bụrụgodị na m ga-ada, m na-agbalị ịmụta ihe n’ihe m mejọrọ. Ya mere, ọ bụrụ na anyị nwere ekele maka oge gara aga anyị, mgbe ahụ anyị nwere ike ịghọta ebe anyị nọ ugbu a. * Ime mmụọ bụ mgbe anyị enweghị ike ịkọwa ihe niile na ndụ, kpam kpam. Ya mere, anyị nwere ihe ọ pụtara ime mmụọ; anyị amaghị ihe mere anyị ji nọrọ ebe a n'ezie. * N'ilebawanye anya n'ụzọ ndụ Africa, ọ bụghị okpukpe; ọ bụ ime mmụọ. Mgbe ị banyere n'ime mmụọ, mmụọ mmụọ ga-akụziri gị gbasara omume ọma, otu esi enwe ndidi, ịdị umeala n'obi na obiọma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/femi-kuti/1293/ h49wcmwky6divpin1luros9fkhfo1ax Femi Odugbemi 0 860 10649 3265 2022-10-10T17:12:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19865383]] wikitext text/x-wiki == Femi Odugbemi == Femi Odugbemi (amụrụ 1963) bụ onye na-eme ihe nkiri na Naijiria, onye na-ese ihe nkiri, onye na-ese ihe nkiri, onye ntụzi, onye na-emepụta ihe na onye na-ese foto. == Ihe ndi okwuru == * Taa, naanị ego ị nwere bụ ka ị si mara mma n'ịkọ akụkọ. * Akụkọ ọ bụla nwere njedebe, mana na ndụ, njedebe ọ bụla bụ mmalite ọhụrụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/femi-odugbemi/1160/ drxmkq6mqbc6wyi3aom64hafzwkn1n4 Femi Olayebi 0 861 3267 3266 2022-10-10T11:34:24Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Femi Olayebi]] Femi Olayebi bụ akpa aka zụrụ onwe ya na onye nrụpụta ngwa, onye nkuzi, onye ndụmọdụ na ike okike dị n'azụ akara FemiHandbags a ma ama. Onye ntụgharị tụgharịrị bụrụ onye nrụpụta na onye nrụpụta, njem ọchụnta ego ya malitere na 1992 mgbe ọ nwara aka ya ime akpa diaper maka nwa ya nwanyị mbụ.31 Mee 2020 '''Femi Olayebi''' ===Ihe Ndị O kwuru=== 8 Jun 2020 - Tukwasi usoro a obi, ma na-echeta mgbe niile na ihe ọma na-ewe oge." Femi Olayebi, onye nchoputa FemiHandbags (Nigeria <ref>https://www.google.com/search?q=Femi+olayebi+quote&oq=fe&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j0i271l3j69i60l2.3127j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== 2eo6nk6kkoad9qo7qo8w4aw7no41eh4 Fiamē Naomi Mata'afa 0 862 13810 13809 2023-06-01T13:40:06Z Lebron jay 36 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki [[Fiamē Naomi Mata'afa]] Afioga Fiamē Naomi Mataʻafa (amụrụ na Eprel 29 1957) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba Samoan na onye isi ala (matai) bụ onye jerela ozi dị ka onye isi ala nke asaa nke mba Samoa na onye isi otu Fa`atuatua i le Atua Samoa ua Tasi (FAST) kemgbe afọ 2021 ==Okwu ndi okwuru== * Amaghị m maka ọpụrụiche. Mana amaara m na enwere m ike inwe nzụlite ụlọ nwere ohere karịa, yana ịnweta akụrụngwa na ihe ndị ọzọ. ===Njikọ Mpuga=== *Edemede [[q: Fiamē Naomi Mata'afa| Fiamē Naomi Mata'afa ]] na wikikwootu bekee *Edemede [[w:e: Fiamē Naomi Mata'afa| Fiamē Naomi Mata'afa ]] na wikipedia bekee ===Edensibia=== * [https://www.rnz.co.nz/collections/nff-women/naomi-mataafa] 35ei2zg3qcu6r7crkv0iblrxmld6n2n Fidelis O. Mkparu 0 863 3275 3274 2022-10-10T11:34:25Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Fidelis O. Mkparu]] Fidelis O. Mkparu bụ onye dibia bekee óbị nke azụrụ azụ na Harvard bụ onye dere akụkọ gbasara ahụike maka ndị sayensị ma ndị nkịtị. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Ụgbọ mmiri etiti abalị na ọnwa. Echetara m ọdịda anyanwụ dara, na ikuku dị nro. Ịhapụ ọkụ obodo, na-ele ọnwa anya. Ebili mmiri na-ama ụgbọ mmiri anyị ụra. Ọ dị mfe ichefu na ịhụnanya enweghị ntụzịaka, ma ọ bụ mkpa maka kompas. Ka o duzie gị ebe ọ na-aga. *Abụ m phantasmagoria na-ada ada. Oge ahapụla m n'otuto na-enweghị atụ. *Ọbụbụenyi anyị lanarịrị aghụghọ na ebumnuche anyị. Ọbụna ọnwụ na-atụ egwu ịbịa n'etiti anyị. Nnọọ n'ime ndụ m. *Enweghị mgbanwe zuru oke na ndụ, naanị ị ga-achọpụta akụkụ ọzọ nke gị kwa ụbọchị *Ọ bụrụ na ihe gara aga adịghị enye m nsogbu, m gaara agbago elu. Onye maara ihe m gaara abụ, mmụọ nweere onwe ya na onye ka mma, ma ọ bụrụ na ncheta ahụ mere ka m nwere onwe m. Ruo ọtụtụ afọ, enweghị m ike imechi ọnụ ụzọ ụlọ nke na-adọta m n'oge gara aga. *Otu ihe ọma banyere ịbụ onye kwabatara na US, ọ dịghị onye na-eche banyere echiche mmekọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị m. Adị m adị ka akwụkwọ ahụaja na-enweghị isi nye agbụrụ niile. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/6487115.Fidelis_O_Mkparu 003i2u2qixabjs1ubfeprrnfw77m1zr Fifi Ejindu 0 864 10651 3278 2022-10-10T17:13:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16201373]] wikitext text/x-wiki [[Fifi Ejindu]] '''Fifi Ejindu'''A mụrụ Fifi na 1962 na Ibadan, Nigeria. Ọ bụ eze; Nna nna ya, Eze James Ekpo Bassey nke Cobham Town na Calabar, Nigeria bụ eze nke Cobham Town site n'aka Queen Victoria na 1893. Nna ya, Sylvester Joseph Una bụ prọfesọ na mahadum nke Ibadan, Oyo State. Ọ bụ onye minista na-ahụ maka ahụike nke mbụ na mpaghara ọwụwa anyanwụ Naịjiria ma bụrụkwa onye ụlọ omeiwu tupu Naịjirịa enweta nnwere onwe ya. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ọdịnihu nke Africa dabere n'otú anyị nwere ike isi nye ndị ntorobịa anyị ike n'ihi na ha bụ 60% nke ndị bi na anyị. <ref>Ihttps://quotes.ng/mobile/authors/fifi-ejindu/1622/</ref> ===Ebenside=== coflg19ic0l1mxmsae6qwvo768ab26a Filter bubble 0 865 3281 3280 2022-10-10T11:34:25Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki ''[[w:filter bubble|Filter Bubble]]''' bụ usoro nzikọrịta ozi ebe ndị mmadụ na-aghọta naanị eziokwu na echiche ha kwenyere na ya. == Okwu okwuru == * Dị ka Branko na-ekwu, e nwere mgbe ndị Serbia na ndị Croat yiri ka hà na-adị n’ezigbo mma, n’ezie ńlụ́kọ́ ha dị ukwuu. Ma ò nwere onye nwere ike iweghachi Yugoslavia ọnụ ugbu a? N'ọnụego a, n'oge na-adịghị anya anyị ga-ajụ otu ajụjụ a gbasara America. ** [[w:Paul Krugman|Paul Krugman]], [https://krugman.blogs.nytimes.com/2017/07/14/the-new-climate-of-treason/ The New Climate Of Treason] (July 14, 2017) == Njikọ mpụga == [[w:Filter Bubble|Filter Bubble]] na Wikipedia Bekee. [[q:Filter Bubble|Filter Bubble]] na Wikiquote. 9it1ogsx7vxj0dal5fp10bzts5xd5o0 Fireboy DML 0 866 10652 3284 2022-10-10T17:13:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q82759301]] wikitext text/x-wiki == Fireboy DML == Adedamola Adefolahan (amuru 5 February 1996), onye amara dika Fireboy DML, bu onye egwu Naijiria. Ebinyere ya aka na YBNL Nation, akara ndekọ aha nke Nigerian rapper Olamide hiwere.His debut studio album 2019 Ọchị, Anya mmiri na Goosebumps ewepụtara na 2019. O meriri Choice Listener and was nominated for Song of the Year for "Ekworo" na 2020 Soundcity Ememme MVP Awards. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * Debe ego gị, gbachi nkịtị, nọgide na-arụ ọrụ. * Ihe ịga nke ọma aghaghị ịghọ ụzọ ndụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/fireboy-dml/1067/ pfd1i1cnu67gk4souzqr711fdo02mqs Fisayo Ajisola 0 867 10653 3287 2022-10-10T17:13:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26997635]] wikitext text/x-wiki == Fisayo Ajisola == Fisayo Ajisola, nke a makwaara dị ka Freezon, bụ onye onyonyo Naijiria na onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú, nke a ma ama maka ọrụ ya na sitcom Nigeria Jenifa's Diary, n'akụkụ Funke Akindele. A makwa ya maka ọrụ ya na usoro onyonyo; Ndụ a, Nectar, Onyunyo, Ube na-ere ọkụ, gburugburu mmasị na akụkọ nke anyị. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla chọrọ ego ị maara, n'ihi na ego bụ ngwá ọrụ anyị na-agbanwe maka uru. * Ọ bụ otu ihe inwe ebumnobi/ọhụụ gbasara ndụ gị mana ọ bụ ihe ọzọ ịchọpụta otu esi emezu ebumnuche ahụ. * ịkparịta ụka n'Ịntanet bụ akụkụ dị mkpa nke ndụ mmadụ. N'ime afọ ndị gafeworonụ, m consciously wuru a oké netwọk nke enyi, ndị ọrụ ibe na ndị mmekọ maka onwe m. * Ọ na-achọ obi ike ka ọ bụrụ onye na-azụ ahịa, onye na-eme ihe, onye ndu, onye ọchụnta ego ma ọ bụ ihe ọ bụla. Ọ chọrọ obi ike iji bụrụ onye dị adị ma chee ndụ ihu n'ụzọ bara uru. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/fisayo-ajisola/2383/ q1krdp4fsb656er3z8xe7mk69jwoqgj Flavia Agnes 0 868 13116 10654 2022-11-15T21:06:39Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Flavia Agnes|Flavia Agnes]]''' (a mụrụ [[w:|1947]]) bụ onye [[w:|India]] n'ọka mmụta gbasara iwu na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. ===Ihe o kwụru === *" Eziokwu ahụ bụ na gọọmentị anyị na-eti mkpu "amamikpe ọnwụ" na National Commission for Women's bụ onye isi oche na-esote ya site n'ịkpọ oku ka a chụpụ ndị na-edina mmadụ n'ike na-egosi nkwenye gbagọrọ agbagọ na njikọ dị egwu n'etiti ntaramahụhụ dị egwu na nke na-akpali akpali na nnwere onwe dị ukwuu maka ụmụ nwanyị. Ọ bụrụ naanị na ha ga-ele anya na nitty-gritties mundane." ** N'ọnụ ọgụgụ ikpe dị ala na [[w:Rape na India | ikpe ndina n'ike na India]], dị ka ekwuru na "[http://www.outlookindia.com/article/rape-amp-punishment/206690 Rape & Punishment : ntaramahụhụ ọnwụ ọ̀ ga-egbochi ndị na-edina mmadụ n'ike, ka ọ̀ ga-eme ka a mara ya ikpe karị?]" "Outlook India" (14 Decemba 1998) * "Achọrọ ọhụrụ ndị a niile, ntaramahụhụ ọnwụ maka ndina n'ike na ogologo oge a ga-anọ n'ụlọ mkpọrọ maka mmekpa ahụ ụmụ nwanyị ga-eme naanị ndị mejọrọ ka ha na-eme njem n'efu n'ihi na ibu nke igosipụta "na-enweghị obi abụọ ezi uche dị na ya" ga-abụ nsogbu nke onye ahụ tara ahụhụ." ** Na atụmatụ maka iwu siri ike maka iyi egwu mmekọahụ, dị ka e hotara na ''[http://www.outlookindia.com/article/sexism-and-the-workplace-wars/207315 Mmekọahụ na Agha Ebe Ọrụ]" ''Outlook India" (April 19, 1999)'' * "Ịnọdụ n'obodo ukwu dị ka Delhi, ọ dị mfe ikpebi na a na-eji iwu eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi. Ma anyị kwesịrị ileba anya n'eziokwu nke ukwuu ebe iwu na-eruteghị ụkpụrụ ojiji." ** Na ebubo na a na-eji [[w: usoro inyeaka na India#Iwu megidere iwu |Iwu ndị India na-emegide iwu iwu]] na-eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi, dịka ekwuru ''[http://www.tribuneindia.com/1999/99oct19/nation. htm#7 Ụmụ nwanyị na-atụ uche (iji) iwu na-enweta ọbụna?]""The Tribune" (19 October 1999)'' * "Ngalaba 497 gbadoro ụkwụ na ụkpụrụ agba ochie. Ọ naghị echekwa ikike ụmụ nwanyị, naanị na-echekwa ikike nwoke na nwanyị n'ahụ nwunye ha." ** Na iwu India [[W:|ịkwa iko]], dị ka e hotara na ''[http://www.outlookindia.com/article/what-the-law-says/220011 Ihe Iwu Na-ekwu]" ''Outlook India'' ( May 5, 2003)'' * "Ọ bụ ihe ụmụ nwanyị na-eme kwa ụbọchị na ndị uwe ojii na-agabiga, ha na-emeso ụmụ nwanyị, ọkachasị ndị nọ n'okpuru ụlọ akwụkwọ sekọndrị ma ọ bụ ndị ha chere na ha bụ "ndị rụrụ arụ", n'ụzọ na-eweda n'ala, na-akparị mmadụ." ** Na omume nke ndị uwe ojii Mumbai n'ebe ụmụ nwanyị nọ, dịka ekwuru na ''[http://outlookindia.com/story.aspx?sid=4&aid=227327 The Law's A Beast]""Outlook India" (9 May 2005) '' * "Ịgba egwu na ịbụ abụ bụ ọrụ ziri ezi, ọ bụghị ihe ọhụrụ nye ụmụ nwanyị. Ịmachibido ụlọ mmanya ndị dị otú ahụ ga-emebi ikike ụmụ nwanyị a nwere inweta ihe ha ji ebi ndụ, dị ka e debere n'okpuru edemede 21 nke Iwu, yana ikike ịme ihe ziri ezi. ọrụ n'okpuru edemede 19." ** Na mmachibido iwu gọọmentị Maharashtra na [[w: Ogwe ịgba egwu | ụmụ agbọghọ ịgba egwu n'ụlọ mmanya]], dịka ekwuru na ''[http://www.tribuneindia.com/2005/20050430/saturday/main1.htm Razing the Bar]" "The Tribune" (Eprel 30, 2005)'' * "O yighị ka ọ ghọtara ịdị njọ nke mmejọ ahụ. Ndị ọkachamara na India toro mmeghari ahụ na IPC, na-agbasawanye nkọwa nke ndina n'ike, na-aghọta na ha emetụtaghị nanị ụmụ nwoke dị ala, kama ọ pụkwara imetụta ha. Ọ bụ ezie na a nọwo na-eti mkpu maka ntaramahụhụ ọnwụ n'ihe banyere idina mmadụ n'ike metụtara ndị klaasị, ọ ga-amasị ndị ọkachamara ugbu a itinye nke a n'onwe ha?" ** Na ebubo ndina n'ike n'ike [[w:Tarun Tejpal | Tarun Tejpal]] na iwu [[w: Criminal Law (Amendment) Act, 2013 | Iwu Mpụ (Ndozigharị) 2013]], dịka ekwuru na ''[http://www. ://timesofindia.indiatimes.com/city/mumbai/Tejpals-email-apology-strong-documentary-evidence/articleshow/26224417.cms ozi-e Tejpal mgbaghara siri ike akwụkwọ akụkọ]" "The Times of India" (23 Nọvemba 2013) )'' * "Ọ bụghị naanị na a na-ekpe ndị na-eto eto bụ́ ndị dara ogbenye ọnụ ọchị, ma egwu anyị bụ na ọ ga-esetịpụ ụkpụrụ dị njọ ma mee ka "ihe a na-adịghị ahụkebe" pụta bụ́ nke ikpe ọnwụ ga-adabere na ya. N'agbanyeghị na ọtụtụ mba na-aga n'ihu ikpochapụ ntaramahụhụ ọnwụ, nke a bụ mmegharị n'ụzọ ọzọ. ** Na mkpebi dị na [[w:2013 Mumbai òtù ndina n'ike|2013 Mumbai otu ndina n'ike]], dị ka e hotara na ''[http://www.mumbaimirror.com/mumbai/cover-story/Opinion-Why-I" -emegide-onwu-for-rapists/articlehow/33250078.cms Echiche: Ihe mere m ji emegide ọnwụ maka ndị na-edina mmadụ n'ike)""Mumbai Mirror" (5 Eprel 2014)'' * "Olee otú nkọwa niile si metụta ikpe ahụ na mpụ ahụ n'ezie? Ọ bụrụ na ọ bụ nwanyị nọ n'ọkwá dị elu, enwere ọchịchọ ịmata ihe na mmasị na ndụ ya. Ndụ ya na-aghọ nnwere onwe maka mmadụ niile." ** Na nlebara anya mgbasa ozi na [[w: Indrani Mukerjea | Indrani Mukerjea]], dị ka ekwuru na ''[http://www.outlookindia.com/article/the-maria-connection/295258 Njikọ Maria]"" Outlook India'' (6 Septemba 2015) '' == Njikọ mpụga == [[W:|Flavia Agnes]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:| Flavia Agnes]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Agnes, Flavia}} hrklime3bnqn2xf5qp4eicj5b1wz3sb Fleur Hassan-Nahoum 0 869 10655 3295 2022-10-10T17:13:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q67327757]] wikitext text/x-wiki [[Fleur Hassan-Nahoum]] Fleur Hassan-Nahoum (Hibru; amụrụ Septemba 27, 1973) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Israel. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka osote onye isi obodo Jerusalem na-ahụ maka mmekọrịta mba ofesi, mmepe akụ na ụba mba ụwa na njem nlegharị anya. Ọ bụkwa onye nchoputa na onye guzobere UAE - ọchịchị azụmahịa ndị Isreal ==Okwu ndi okwuru== * bụ onye Zionist site na afọ 14 mgbe mbụ m gara na steeti ndị Juu," Hassan-Nahoum kọwara na N'ajụjụ ọnụ Aish.com. "Ka m nọrọ n'ọnọdụ ebe ndị Juu nwere ala nke ha na nke mbụ ya n'ime ọtụtụ puku afọ, amaara m na m chọrọ ịnọ ebe a." ===Edensibia=== * [https://aish.com/three-trailblazing-jewish-women/] dryzinqzjg1d5663lmqzaclzndwd8u9 Flora Nwapa 0 870 10656 3317 2022-10-10T17:13:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5460344]] wikitext text/x-wiki [[Flora Nwapa]] bụ onye edemede nwanyị onye [[w:Nigeria|Naijiria]], onye nke mbụ bipụtụra akwụkwọ n'asụsụ bekee na mba [[w:Africa|Afrịka]]. == Kwotu == === Never Again (1975, 1976, 1992) === “...Kedu ụdị mpako, ụdị nzuzu nke mere ka anyị bụrụ ihe tọgbọrọ n'efu, dị ka ndị ara, ndị ajọ omume? Kedu ihe nke dubara anyị n'agha a, n'ọnwụ a? Mgbe agha obi ọjọọ a gwụrụ, a gaghị enwe agha ọzọ. Ọ gaghị eme ọzọ, ọ agaghị eme ọzọ. Ọ dịghị mgbe ọzọ ọ ga eme. Ọ agaghịkwa eme ọzọ.” Never Again, Enugu: Tana Press, 1975; Nwamife, 1976; Africa World Press, 1992, ISBN 9780865433182 === ''[[w:Idu|Idu]] (1976)'' === Ọ dịghị ihe gbara Chineke gharị ===Efuru (1966)=== “...What can a woman do?" you say everyday. In the end, a woman does something, and even then still you look down on women.” Efuru,1966, ISBN 0435900269 bn0l8xzs2gquf40btrn8newnoljkpi7 Flora Thompson 0 871 10657 3320 2022-10-10T17:13:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q542835]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Cottisford FloraThompson.JPG | thumb | Ihe ncheta okwute maka ebe nchekwa onye odeakụkọ Flora Thompson dị na St Mary the Virgin parish Church, Cottisford, Oxfordshire]] '''[[w:Flora Thompson|Flora Jane Thompson]]''' ([[w: Decemba 5|Decemba 5]] [[w:1876|1876]] - [[w:Mee 21|Mee 21]] [[w:1947|1947]]) bụ [[w:Bekee |Eze ]], ''[[w:Lark Rise to Candleford|Lark Rise to Candleford]]'' na akwụkwọ akụkọ ya biputere n'ihu ọha '' ka na-agbagharị na iyi''. ==Okwu Ndi Okwuru == *"Achọrọ àgwà pụrụ iche n'aka onye edemede. uri ma ọ bụ akwụkwọ akụkọ nwere ike ịpụta site n'ime mmụọ onye odee." **'' Akwụkwọ akụkọ Fireside Catholic'' November 1924 Gillian Lindsay - '' Akụkọ nke Lark Rise Writer '' 1990 [[w:ISBN|9781873855539]] * "Ihe osise ọ bụla chọrọ oge na ndidi yana mkpa karịa uche dị jụụ." ** Akwụkwọ ozi na mkpokọta nzuzo e hotara na Gillian Lindsay - '' Akụkọ nke Lark Rise Writer '' 1990 [[w:ISBN|9781873855539]] * "Okwu gbasara mmetụta uche adịghị abịakwute m ngwa ngwa, n’ihi na ebiwo m ndụ dịpụrụ adịpụ n’uche na n’ụzọ ime mmụọ." ** Akwụkwọ ozi na mkpokọta nzuzo nke e hotara na Gillian Lindsay - '' Akụkọ nke Lark Rise Writer '' 1990 [[w:ISBN|9781873855539]] ===''Ka Na-agbagharị Mmiri''=== * "Ya mere, ọ dị anyị ka o chere. Anyị na-abịa, anyị na-aga, na, dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu, anyị na-echefu. Ma iyi nke ndụ mmadụ na-aga n'ihu, na-agbanwe agbanwe, ma na-agbanwe agbanwe mgbe ọ bụla, na dị ka mmiri na-eri nri site na mmiri nke ọma na-echekwa na Nature, otú ahụ ka mmiri nke ụmụ mmadụ na-eri nri site na nchekwa nke amamihe na mgbalị siri ike na-enweta ahụmahụ. nke ọgbọ gara aga." ** Ikpebi paragraf na akwụkwọ akụkọ ==''Lark Rise''=== *"Ekele dịrị Chineke maka ezigbo nri abalị m. Daalụ Nna na Nne. Amen' bụ amara e ji mee ihe n'otu ezi-na-ụlọ, ma o nwere n'ezie ihe ruru eru inye otuto ebe kwesịrị otuto." <obere>&mdash; (ch. 1, ''Ụlọ ndị ogbenye'')</ obere> * "'Ịda ogbenye abụghị ihe ihere, ma' ọ bụ nnukwu nsogbu' bụ ihe a na-ekwukarị n'etiti ndị Lark Rise." <obere>&mdash; (ch. 1, ''Ụlọ ndị ogbenye'')</ obere> * "Ụbọchị ndị ọzọ, ụzọ ndị ọzọ; ma, n’agbanyeghị na emelitelarị ha nke ukwuu ugbu a, ndị nwanyị ime ime obodo ochie mere ọ dịkarịa ala ihe ịga nke ọma n’iwebata n’ime ụwa ọtụtụ ọgbọ nke ndị nna nna anyị, ma-ọbụ ebee ka anyị kwesịrị ịnọ ugbu a?" <obere>&mdash; (ch. 8, ''' Igbe '') </ obere> * "Enweghị Victoria n'ụlọ akwụkwọ ahụ ... Aha ukwu ahụ dị nsọ nye Queen ma ọ bụghị isiokwu ya depụtaghachiri ya ruo n'ókè ndị na-ede akwụkwọ akụkọ oge a chere." <obere>&mdash; (ch. 11, ''Ụlọ akwụkwọ'')</ obere> *"Anya mmadụ na-ahụ n’anya ka ọ dabere n’elu mbara sara mbara nke agba dị ọcha: anụ ọhịa na-acha odo odo nke oge okpomọkụ, ọtụtụ kilomita nke ala ahịhịa ndụ, na oké osimiri mgbe ọ dị jụụ na-acha anụnụ anụnụ na enweghị oke, ihe niile na-atọ ya ụtọ; ma ọ dịghị nke ọ bụla n’ime ndị a, ọmarịcha n’agbanyeghị na ha nile dị, nwere ike inye otu afọ afọ nke mụọ dịka acres n’elu acres nke ọka ọla-edo. ''E nwere ma mma na achịcha na mkpụrụ nke achịcha maka ọgbọ n'ọdịnihu." <obere>&mdash; (ch. 15, ''Ebe obibi owuwe ihe ubi'')</ obere> ==''Heatherly''=== * "Na-acha odo odo na-acha odo odo dị ka oge ntoju na plọm tozuru oke, nke ejiri ọla edo nke gorse na-agba agba agba agba, nke nwere obere birch dị gịrịgịrị, na-atụgharị edo edo, nke nwere rowans na-acha ọbara ọbara na oke bracken, heath dina na anwụ." **Isi nke 1 *"Ogwu nkpu n'ukwu n'ukwu ya, iti-nkpu ọzọ n'etiti osisi gorse zara ya; otu rook naanị ya gbapụrụ n'elu, na otu ụzọ ọla edo twittered n'etiti ogwu-ala; ọ dịghị ụda ọzọ ma e wezụga ịrị elu nke na-adịghị akwụsị akwụsị nke ifufe na pine na nrụrụ acres nke heath-mgbịrịgba." ** Isi nke ikpeazụ ==='' Akwụkwọ ndị Peverel''=== *"Ụfọdụ nnukwu onye na-ede uri ma ọ bụ ọkà ihe ọmụma kwuru n'otu oge na " onye na-aga okike maka nkasi obi aghaghị ịgakwuru ya n'aka efu ", echere m na ọ bụ eziokwu." ** Isi nke Jenụwarị '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Ọ dịghị afọ nwere ike inwe ihe ọ bụla na n'ụzọ ihe onwunwe nke anyị nwere nke ọma karịa nke ọ bụla bu ya ụzọ. Ọ dị ka ndị nna nna anyị hà maara nkà nke ibi ndụ karịa ka anyị nwere ike mgbe akọ na uche dị mfe, nke ka ukwuu n'ihi okwukwe a na-esighị n'ike nke oge ahụ, hapụrụ ike ime mmụọ nke anyị ga-eji na-anụ ụtọ ndụ." ** Isi nke '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 *"Ụdị mmekọrịta mmadụ na ụwa, n'agbanyeghị aka nke abụọ ma ọ bụ mechie ọnụ, ka bụ ihe kacha mkpa mmadụ nwere. Anyị onye ọ bụla n'ime anyị nwere paradaịs elu ala nke ya, ebe echiche anyị na-atụgharị maka ya mgbe ahụ anyị dị anya, dịka otu ebe n'ụwa niile anyị ga-ahọrọ." * "Ụbọchị ndị ọzọ, ụzọ ndị ọzọ! Maka onwe m, m ga-achọ ngwakọta nke romance ochie na igwe ọgbara ọhụrụ. Ọ dịghị nwunye ga-achọ ịlaghachi na oge mgbe ihe niile, ga-mere n'ụlọ site kandụl na nke furu efu anyị maara otú ọtụtụ ndị inyom na-ede uri na-ese!" ** Isi nke Ọgọst '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Ụlọ owuwe ihe ubi ma ọ bụ nri anyasị bụ ihe gara aga. Nye ndị na-eche mmasị nke oge gara aga nke a nwere ike iyi ihe dị mwute, ma ọ bụghị n'ezie maka, ọ bụrụgodị na ọ dị adị, ihu ọma elu a na-abụkarị ihe ngosi efu." ** Isi nke Ọgọst '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Ugbu a, n'ihi ịma mma nke oge gara aga dị n'ahụ ha, anyị na-enwe mmasị ileghachi anya azụ n'ememme ụwa ochie na ịkwa ụta ma were egwu nke oge a dị ka ihe na-adịghị mma n'ọnọdụ ochie. Site n'echiche nka, ha nwere ike, mana na nnwere onwe na nnwere onwe nke mmụọ ha na-aka ọkwa ọkwa elu." ** Isi nke Ọgọst '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Anaghị m atụnyere oge gara aga na nke ugbu a n'enweghị ajọ mbunobi maka nke ọ bụla, ma, n'ihi na ọganihu nke ndụ obodo dị n'ọtụtụ akụkụ, ọ dị ka ọ bụ ihe nwute na oge ochie dị ọnụ ala, nri ndị dị mma na-aga maka nri ndị nwere tin na nke echekwara." ** Isi nke Ọgọst '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Anyị enweghị ike iweghachite oge ochie mana, ọ bụrụ na anyị ga-erirịrị nri ndị mmadụ mebere, wepụta iwu na-ekwusi ike na ịdị mma na ịdị ọcha ya." ** Isi nke Septemba '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 *"Ụzọ na omume ọma abawanyela, ụgwọ ọrụ na njem ụwa n'oge agha enweela mmetụta, onye ọrụ ugbo ugbu a bụ onye nwere ọgụgụ isi, onye na-akwanyere onwe ya ùgwù, n'ọkwa ma ọ dịkarịa ala na onye ọrụ obodo. Obodo ime obodo nke oge gara aga adịghịzi adị na mpụga akwụkwọ ọchị ọchị." ** Isi nke Ọktoba '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 *"Ewoo! na okike, dị ka nkà, anyị na-enweta naanị dị ka ike anyị si dị. Ị nweghị ike itinye oké osimiri n'ime ite pint." ** Isi nke Nọvemba '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Ọ bụ ihe ejiji ikwu okwu banyere ihu igwe na-agbanwe agbanwe ma na-akwa ákwá arịrị n’oge okpomọkụ na oge oyi siri ike nke ọdịnala, ma otú anyị na-esi esikebe akwụsịtụ iji tụrụ anyị n’anya ịhụ otú ihu igwe na-adịru nwa oge site n’afọ ruo n’afọ." ** Isi nke Nọvemba '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 *"Ya mere dị jụụ na aghụghọ bụ ịma mma nke December nke na-agbanarị ọkwa nke ọtụtụ mmadụ ndụ ha niile site na .. Agba na-enye ohere ịmepụta. alaka ọ bụla iche, na a siri tracery megide eluigwe.. ọhụrụ vistas obscured niile Summer site akwukwo, ugbu a na-emeghe elu." ** Isi nke Disemba '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "Ihe okike amaghị kalenda, oge na-aga na okirikiri." ** Isi nke February '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "N'adịghị ka ọtụtụ ndị na-ekwu okwu, ndị rooks bụkwa ezigbo ndị ọrụ." ** Isi nke February '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 *"Ihe bụ ịma mma, ọ bụghị àgwà omume.. ọ bụghị ọgụgụ isi n'ihi na ọ dịghị onye site n'iche echiche nke ukwuu nwere ike itinye mkpụrụ n'ime ya na àgwà ya. Mmadụ nwere ya ma ọ bụ na o nweghị, a pụghị inweta ya ma ọ bụ ọbụna kụọ ya. Ọbụghị ọbụna anụ ahụ.. ọ dị ka etinyere ya na ụdị mmadụ, aura, ọkụ, uzuzu ọla edo dị n'elu nku urukurubụba, oge ntoju n'elu peach." ** Isi nke February '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 * "E chiri echichi na njem njem anyị nke ụwa kwesịrị ịbụ mgba, na ndụ ga-abụ ihe na-adịghị mma ma ọ bụrụ na ihe niile na-aga nke ọma." ** Isi nke Jenụwarị '' Akwụkwọ Peverel - Akwụkwọ afọ nke ime obodo '' ed Julian Shuckburgh Century Hutchinson 1986 ===''[http://www.dashper.net.nz/dashpers.htm Dashpers]'' (emechabeghị, akwụkwọ akụkọ a na-ebipụtabeghị) === * "Ekwetaghị m na ndị mmadụ na-eme ụdị ihe omimi nke onwe ha. Ekwenyere m na ịbụ ndị agbata obi, m na-eme ya". ''Isi nke Mbụ - Ụlọ'' * "Ọ bụ ndụ siri ike, ma, n'anụ ahụ, ha na-agba ọsọ na ya, ndị ikom guzoro ọtọ na-arụsi ọrụ ike nke ubi na ụmụ nwanyị, na mgbakwunye na ịsa ahụ, ịsa ahụ na isi nri na ịzụ nwa, na-amụ nwa ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ." **''Isi nke Abụọ - A rụrụ Ụlọ'' *"Ụmụaka ahụ anọgideghị na-abụ ụmụaka ogologo oge. Ụmụ nwoke nke dị afọ asaa ma ọ bụ asatọ gara ọrụ n'ubi...Ụmụ agbọghọ nke iri ma ọ bụ iri na otu ezigara ije ozi..." **''Isi nke Abụọ - A rụrụ Ụlọ'' * "Ha achọghịkwa votu. Ntuli aka agaghị ebuli ụgwọ ọrụ ma ọ bụ mee ka achịcha dị ọnụ ala. Gịnị mere ha ihe Gọọmenti na-achị." **''Isi nke Abụọ - A rụrụ Ụlọ'' * "Ọ ka bụkwa omenala ime obodo iji ihe ndị dị n’ime ime obodo na-emepụta ihe dị nso na ebe a na-ahọrọ dị ka o kwere mee, n’ihi na njem siri ike, ọbụna okporo ụzọ ndị kasị mma n’ime obodo bụ ndị a na-eji na-agba ịnyịnya karịa ibu ibu." **''Isi nke Abụọ - A rụrụ Ụlọ'' * "Ihe omume ndị na-abịa na-ekpuchi onyinyo ha tupu" onye ụkọchukwu ahụ hotara ..." **''Isi nke Abụọ - A rụrụ Ụlọ'' ===Abụ === * "ya mere onyinyo ahụ na-agbagharị<br> ruo mgbe oge nkewa ga-abịa" ** "Shallows" - uri n'ime akwụkwọ akụkọ "Bog Myrtle & Peat" (1921) *"Egbugbere ọnụ nke onye na-ede uri anyị na-abụ ogbi:<br>Nke a bụ onyinye ikpeazụ ya, nyere anyị<br>Ihe mgbu na-enwe nkụda mmụọ nke echiche ya. , ọ na-ekwu ọzọ." ** Site na ''N'ịgụ akwụkwọ posthumous'' Gillian Lindsay -Biography of Flora Thompson 1990 [[w:ISBN|9781873855539]] ==Njikọ Mpụga== [[W:Flora Thompson|Flora Thompson]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Flora Thompson|Flora Thompson]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Thompson, Flora Jane}} t3rpcd9b9dz1m2v1gm32jfrc0ccankq Florence Chikezie 0 872 3323 3322 2022-10-10T11:34:26Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Florence Chikezie]] '''Florence Chikezie'''Florence Chikezie (Amụrụ ya na Abia State) o bụ onye ọchụnta ego na-enweta ihe nrite na ọ bụ onye hibere ụlọ ọrụ Naijiria na-eto ngwa ngwa ReDahlia akara nke na-enye ndị ọchụnta ego n'ụwa niile ihe ngwọta azụmaahịa. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Atụmatụ azụmahịa bụ akwụkwọ iku ume na-akọwapụta nkọwa nke azụmahịa gị. <ref>https://www.entrepreneurs.ng/author/florence/page/2/</ref> ===Ebenside=== 5nw6f8rhmamnivyzyzwd1z34z1n27eq Florence Mudzingwa 0 873 3326 3325 2022-10-10T11:34:27Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Florence Mudzingwa]] [[Usòrò:Florence Mudzingwa.jpg|thumb|Florence Mudzingwa]] '''Florence Mudzingwa''' bụ onye na-ere ahịa dijitalụ, onye nchịkwa ndụ na onye nchoputa nke Hope Resurrect Trust, otu nzukọ na-achọ inye ụmụ nwanyị nwere nkwarụ ike ka ha nwere onwe ha ma tinye aka na mmepe nke onwe ha. == Okwu ndị Ọkwụrụ == * Enwere ọtụtụ nkuzi m mụtara n’oge ịnọ naanị m. Amụtara m na ụwa ji m ụgwọ ọ bụla ma ọ bụghị na m nwere ike ịhọrọ otu m ga-esi meghachi omume n'ihe ịma aka ndụ. Aghọtara m na enweghị m ike ịgbanwe ọnọdụ ụfọdụ mana enwere m ike ime mgbanwe n'ụzọ kachasị mma isi dozie ọnọdụ ahụ. n'agbanyeghị na enwere m ike dị iche iche, ihe ịma aka m abụghị ihe pụrụ iche, mana ha na-egosipụta ihe onye ọ bụla na-agabiga. ** '' Ndụ ịhụnanya: nka nke ibi ndụ nrọ gị '' * Ha nwere ike ịkọrọ m. Ha na-ekwu ‘ọ bụrụ na ọ na-arụ ọrụ, anyị nwekwara ike ịrụ ọrụ.’ Nke a abụghị oge imere onwe ya ebere, ịbụ nwanyị na ibi ndụ nwere nkwarụ ekwesịghị ime ka anyị bụrụ ikpe ọrụ ebere. ** Isiokwu [https://www.csmonitor.com/World/Africa/2021/0308/In-Zimbabwe-female-laborers-don-t-let-gender-roles-define-them "Na Zimbabwe, ndị ọrụ nwanyị na-eme ekwela ka ọrụ okike kọwapụta ha”], ''Christian Science Monitor'' (March 8, 2021) * Ụmụ nwanyị nwere nkwarụ na-enweta mkparị okpukpu abụọ site na okike na nhụsianya, anyị na-achọ ijide ọkwa n'ọkwa mkpebi dị mkpa ka anyị na-ekwu MBA nye mkparị, mana ọ bụkwa agbamume m nye ndị ọrụ ibe gị ka ị sonye ka a mata gị, mee mmetụta na obodo gị. ** [https://www.herald.co.zw/women-living-with-disabilities-demand-equality/ "Ụmụ nwanyị ndị nwere nkwarụ na-achọ nha anya"], ''The Herald'' (November 2, 2021) * N’agbanyeghị ihe ndị m mere, m ka na-ahụ ndụ n’anya, na-achọkwa iji oge ọ bụla na-eme ihe bara uru, ma ọ̀ dị mma ma ọ bụ ihe ọjọọ. Ihe ịma aka m abụghị ihe pụrụ iche, mana ha na-egosipụta ihe onye ọ ndi ọzọ na-enwe. ** [https://www.newsday.co.zw/2021/11/mudzingwa-pens-motivational-book/ "Mudzingwa pens motivational book"], ''Newsday'' ==Njikọ mpụga== *[[Q:Florence Mudzingwa|Florence Mudzingwa]] na Wikiquote *[https://www.zimbabwecaresnetwork.com/hope-resurrect-trust/ Hope Resurrect Trust website] domzd075np37vub5s3ejzqbx1pblq80 Florence Ozor 0 874 13077 13076 2022-11-15T16:38:22Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Florence Ozor|Florence Ozor]]''' (a mụrụ 1980) bụ nwanyị ọchụnta ego na onye Naijiria na-akwado maka ikike ụmụ nwanyị, na otu n'ime ndị ọsụ ụzọ nke otu Bring Back Our Girls. A na-akpọkwa ya "nwanyị na-achọsi ike". ===Ihe o kwụru === * "Ụmụaka ndị mụtara iji ike emegbu mmadụ site n'ụlọ na ndị ọgbọ ha ga-emecha ọ bụrụ ndị nne na nna ga-echebe ha, ebe ha na-enweghị ike ịkọwa ihe omume nke ụmụ ha, ha ga-akpọga ha n'ebe nchekwa." **''[https://twitter.com/FlorenceOzor/status/1466670011842539522?ref_src=twsrc%5Egoogle%7Ctwcamp%5Eserp%7Ctwgr%5Etweet Florence na-emeghachi omume maka ọnwụ nke nwa akwụkwọ na Dowen College. '' * "Achọrọ m ịhụ ka ụmụ nwanyị na-agbasi mbọ ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ihe m na-ekwu abụghị naanị nhọpụta. Ọ ga-amasị m ịhụ ka ụmụ nwanyị na-azọ ọkwa ọchịchị ka ha nwee ike ịnọ n'ọnọdụ ka mma ime mgbanwe karịa ịbụ onye a họpụtara n'ọkwa ọchịchị, nke dị mma n'onwe ya." **''[https://www.youtube.com/watch?v=vo8AllIuT_k Ozi ụbọchị ndị inyom Florence Ozor, ọ na-ekwu maka ihe ọ chọrọ maka ụmụ nwanyị Naijiria. '' * "Ndị otu a niile na-eyi ọha egwu na-eji otu ebumnuche na-ejegharị. Ha nwere ike ikwere n'ụzọ dị iche, mana ọ bụ otu ebumnuche. Ha na-emegide anyị niile." **''[https://www.greeleytribune.com/2014/10/21/businesswoman-activist-florence-ozor-speaks-in-northern-colorado-about-nigeria-agriculture/amp/Florence na-ekwu maka ikpe na-ezighị ezi. '' * "Ọ na-ewe m iwe mgbe m nụrụ ụfọdụ ndị ọrụ ọha anyị ugbu a na-ekwupụta na ha anaghị arụ ọrụ bụ Eb''ubo mmetọ." **[https://www.opinionnigeria.com/how-dare-you-nigerian-criticise-president-m-buhari-by-florence-ozor/ Florence kwuru na ndị ọrụ ọha na-enweghị ike ikwu eziokwu. '' * "M na-achị ọchị ọzọ ọ bụghị ọchị na ntaramahụhụ yiri ntaramahụhụ nke ndị ọrụ na-ekere òkè na padding nke mmefu ego 2016 anyị." **''[https://www.opinionnigeria.com/how-dare-you-nigerian-criticise-president-m-buhari-by-florence-ozor Florence na-ekwu maka ikpe na-ezighị ezi dị n'ọchịchị. '' * "Dị ka onye okpukpere chi, ị nọ n'okpuru iwu Chineke ma dịka onye Naijiria, ị nọ n'okpuru iwu obodo ma ọ masịrị gị." **''[http://www.opinionnigeria.com/refusing-homosexuality-the-crime-of-orgasm-by-florence-ozor/ Florence na-ekwu maka enweghị mmasị n'ikpe ndị mmadụ ikpe. '' *Ọ sịrị, "Ha abụghị ụmụ agbọghọ ndị nwere ọnọdụ mmekọrịta ọha na eze. Ndị mụrụ ha enweghị ezigbo ego, ma enwere m ike ịgwa gị, ọ bụrụ na otu n'ime ụmụ agbọghọ ndị ahụ bụ onye ọrụ gọọmentị, a ga-achọta ya." **''[https://www.greeleytribune.com/2014/10/21/businesswoman-activist-florence-ozor-speaks-in-northern-colorado-about-nigeria-agriculture/amp/ Florence na-ekwu maka ikpe na-ezighị ezi dabere na ya. okike nwanyi.'' *O kwuru, sị: "Ihe kpasuru m iwe bụ na gọọmentị anyị ekwughị ihe ọ bụla n'ihi na ha ekwenyeghị na a kpọọrọ ụmụ agbọghọ ahụ." Ha ekwughị ihe ọ bụla ruo ihe dị ka ụbọchị iri na itoolu gachara. **''[https://www.greeleytribune.com/2014/10/21/businesswoman-activist-florence-ozor-speaks-in-northern-colorado-about-nigeria-agriculture/amp/ Florence na-ekwu maka ikpe na-ezighị ezi.'' * “Ihe anyị na-aghọtaghị dị ka ụmụ mmadụ bụ na ụwa anyị nwere ike ibu ibu, ma anyị niile nọ n’obere iko.” “Ihe na-emetụta otu onye na-emetụta onye ọ bụla n’ime anyị.” **''[https://www.greeleytribune.com/2014/10/21/businesswoman-activist-florence-ozor-speaks-in-northern-colorado-about-nigeria-agriculture/amp/ Florence na-ekwu maka ikpe na-ezighị ezi. '' * "Biko etinyela chioma gị aka n'ịma aka n'ọnọdụ dị ugbu a ma ọ bụ na-achọ ịkwusi ike n'ogo gị dị elu, ọ bụ ụzọ pụtara ìhè iji rịọ maka aha etiti gị." **[https://theeagleonline.com.ng/hey-vagina-you-are-a-crime-by-florence-ozor/]Florence na-ekwu maka nwanyị akwụna bụ aha etiti n'okporo ụzọ dịka nwanyị. == Njikọ mpụga == **[[W:en:Florence Ozor]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Florence Ozor]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ozor, Florence}} 2yu5cpjrf0wihog4ulxzbhjf8ezrcfh Folake Solanke 0 875 10659 3332 2022-10-10T17:13:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21725343]] wikitext text/x-wiki Chief Folake Solanke (amuru 29 Maachị 1932), SAN, CON, bu onye okaiwu Naijiria, onye ochichi na onye nkatọ. Ọ bụ nwanyị mbụ Senior Advocate of Nigeria na onye ọka iwu nwanyị Naijiria mbụ yi uwe akwa silk dị ka Onye Ndụmọdụ Senior. Ọ bụ Kọmishọna mbụ nke Western State ma bụrụkwa onye bụbu Onye isi oche nke Western Nigeria Television Broadcasting Corporation (WNTBC). ==== Ihe ndi O okwuru ==== * Na-ekwu okwu megide ndị na-enweghị ike ikwu maka onwe ha. Ka anyị na-asụ asụsụ ndị ntorobịa. Gaa na ụlọ akwụkwọ gaa ụlọ ọgwụ. Olee enyemaka anyị na-enye ndị na-enweghị ike inyere onwe ha aka? Anyị kwesịrị inyere ndị e dinara n'ike aka. Anyị kwesịrị ịbụ olu ọha.<ref>https://www.vanguardngr.com/2021/03/kidnap-of-schoolgirls-stop-paying-ransom-to-criminals-solanke-tells-fg/</ref> * Ma ọ dị mkpa ka Ụlọikpe Kasị Elu n'onwe ya tinye aka na nkatọ nke onwe, ịmara onwe onye, ​​nyocha onwe onye iji dozie nkwụsị nke ntụkwasị obi nke ndị mmadụ na Ụlọikpe Kasị Elu. N’ebe ahụ ka nzọpụta anyị dị.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=y6lqx-jLCac</ref> * Anyị kwesịrị ịkwụsị ngwa maka ikpe ikpe (nke ahụ bụ ihe na-eme ugbu a). O kwesịghịkwa ịbụ ebe nna gị nọ ma ọ bụ onye nne gị ma ọ bụ ebe i si bịa. Ọ kwesịrị ịbụ naanị ihe ọmụma na uru.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=y6lqx-jLCac</ref> * M na-ekwu mgbe niile na ọ bụghị ndị ikpe niile na-emebi emebi, e nwere ụfọdụ n'ime ha na-arụ ọrụ abalị na ehihie iji hapụ ike ha niile na ịhụ na ikpe dabere na ihe akaebe natara na iwu ndị dị mkpa.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=y6lqx-jLCac</ref> === Ebensidee === kb4j9ya7awoo4f0t441lgd5po5rt5vn Folorunsho Alakija 0 876 10660 3335 2022-10-10T17:13:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8564253]] wikitext text/x-wiki [[Folorunsho Alakija]] ''[[w:Folorunsho Alakija|Folorunsho Alakija]]''' (amụrụ na 15th nke Julaị, 1951) bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria na onye enyemaka. Ọ na-etinye aka na ejiji, mmanụ, ala na ụlọ ọrụ obibi akwụkwọ. Folorunsho Alakija bụ onye Forbes họpụtara n'afọ 2020 dị ka nwanyị kacha baa ọgaranya na Naijiria nwere ego rụrụ otu ijeri dollar. ==Ihe ndị Okwuru== * Nọgidesie ike - Adala mba! Ụwa taa na-enweta ọkụ eletrik n'ihi ndị na-adaghị mbà! **[https://leadgladiesafrica.org/llablog-10-inpiring-quotes-from-folorunsho-alakija/] Folorunsho Alakija na-ekwu maka ntachi obi. *Anyị agafeela ọkwa akụkọ ifo. Dị ka ụmụ nwanyị, anyị nwere otu ihe ime, nke ahụ bụ ịga nke ọma. Anyị ga-ewere oke ehi na mpi ma mee ka mgbanwe ahụ mee n'onwe anyị. **[https://www.forbesafrica.com/life/2020/07/03/quote-of-the-day-10/] Folorunsho Alakija na-ekwusi ike na ka ụmụ nwanyị nwere ike isi mee mgbanwe ahụ. * Ọ dị mkpa idepụta “ihe a ga-eme” kwa ụbọchị ma na-ebute ihe ndị ka mkpa n’imezu ha, hụ na etinyere ọrụ ọ bụla a na-emechabeghị na ndepụta ụbọchị na-esote. **[https://www.forbes.com/sites/mfonobongnsehe/2013/11/13/20-inspirational-quotes-from-the-richest-africans/?sh=40508aba1351] Folorunsho Alakija na-ekwu maka mkpa ọ dị inwe ndepụta ihe a ga-eme kwa ụbọchị. * "E kwesịghị iji uwe ụmụaka jikwaa enweghị ọrụ, kama a na-ebelata ya site na ịmepụta ọrụ site n'iji ngwá ọrụ achụmnta ego." **[https://guardian.ng/news/we-need-to-step-side-for-younger-generations-alakija/]Folorunsho Alakija kwusiri ike ibelata enweghị ọrụ. *Iche echiche na-emeghe ụzọ nke uche anyị na-eme ka anyị na-anabata echiche nke imesawanye nghọta anyị na ịmụta ihe ọhụrụ. **[https://leadgladiesafrica.org/llablog-10-inpiring-quotes-from-folorunsho-alakija/] Folorunsho Alakija na-ekerịta ihe mere ị ga-eji chee echiche. * Na-ahụ ihe ịma aka mgbe niile ka ohere ngbanwe. Ọ bụghị n'ezie banyere ego ole anyị nwere, kama ka anyị jikwaa nke ọma na iji ihe e nyere anyị mee ihe. **[https://leadgladiesafrica.org/llablog-10-inpiring-quotes-from-folorunsho-alakija/] Lee ihe ịma aka nwere ohere Folorunsho Alakija kwuru. * Naanị jiri ihe ị nwere bido obere ihe, ị ga-enwe ike ịmalite azụmahịa ahụ. **[https://leadgladiesafrica.org/llablog-10-inpiring-quotes-from-folorunsho-alakija/] Folorunsho Alakija na-adụ ọdụ ka ị malite na ihe ị nwere. ==Njikọ Mpuga== 9dlnlvzjbbyzd8wws82wnfkoiyioox9 Foluke Adeboye 0 877 10661 3339 2022-10-10T17:14:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107455511]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Folu Adeboye.jpg|thumb|Folu Adeboye]] ''[[w:Foluke Adeboye|Foluke Adeboye]]''' (née Adeyokunnu; a mụrụ Julaị 13, 1948) nke a makwaara dika Mummy GO bụ onye ukochukwu, televangelist, onye nkwuputa ọgbakọ, onye ode akwukwo na nwunye Enoch Adeboye onye nleba anya izugbe nke ụlọ ụka Redeemed Christian Church of God. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ụmụnna m, nke a bụ oge onye ọ bụla ga-achọ amara karịa ka ọ dịbu." **[https://guardian.ng/news/adeboye-victoria-urge-christian-women-to-lean-on-god-for-survival/] Foluke Adeboye na-ekwu okwu na Mgbakọ ụmụ nwanyị nke afọ 5 nke mkpakọrịta ụmụ nwanyị meriri. Mba ụwa, mma agha nke mmụọ ozi na Ibadan. *"Alụla nwa agbọghọ dị umengwụ! Alụla nwa agbọghọ na-enweghị ike isi nri, ọ kwesịrị ịma otú e si arụ ọrụ na esi nri n'ihi na ị gaghị enwe ike iri nri mgbe niile." **[https://www.vanguardngr.com/2016/08/10-quotes-got-pastor-adeboye-trending-social-media/amp/] Foluke Adeboye kwuru gbasara Alụmdi na Nwunye. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Foluke Adeboye]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Foluke Adeboye]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Adeboye,Foluke}} c2pnzajtovxk2augxh72n1q1ubb32tg Fossil fuel 0 878 10662 3345 2022-10-10T17:14:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q12748]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tahkoluoto.JPG|thumb|Ọgbọ a agbanweela nhazi nke ikuku n'ọ̀tụ̀tụ̀ zuru ụwa ọnụ site n'ihe ndị na-eme redioaktivu na mmụba nke carbon dioxide na-aga n'ihu site na ọkụ nke mmanụ ọkụ. [[W: Lyndon Johnson|Lyndon Johnson]], 1965]] '''[[w:Fossil fuels|Fossil fuels]]''' bụ [[w: mmanụ ọkụ | mmanụ ụgbọala]] a na-emepụta site na usoro okike dị ka [[w: decomposition anaerobic | decomposition anaerobic]] nke [[w: :Organism|ngwugwu]] nwụrụ anwụ, nwere [[w:organic molecules|organic molecules]] malitere n'oge ochie [[w:photosynthesis|photosynthesis]] na-ewepụta ike na [[w: combustion | combustion]]. Ụdị ihe dị otú ahụ na mmanụ ọkụ ha na-esi na ya pụta na-enwekarị afọ ọtụtụ nde afọ, na mgbe ụfọdụ ihe karịrị nde afọ 650. Mmanụ ọkụ ọkụ nwere nnukwu pasentị [[w:carbon|carbon]] ma gụnye [[w:petroleum| mmanụ ala]], [[w:coal|coal]] na [[w: gas gas | gas eke]]. Ihe mgbapụta mmanụ ọkụ ndị a na-ejikarị gụnyere [[w:kerosene|kerosene]] na [[w:propane|propane]]. == Okwu okwuru == * Ọgbọ a agbanweela nhazi nke ikuku n'ọ̀tụ̀tụ̀ zuru ụwa ọnụ site n'ihe ndị na-eme redioactive na mmụba nke carbon dioxide na-aga n'ihu site n'ọkụ nke mmanụ ọkụ. ** [[W: Lyndon Johnson|Lyndon Johnson]], na '' Akwụkwọ akụkọ ọha nke ndị isi ala United States: Lyndon B. Johnson, 1965'', p. [http://books.google.com/books?id=KZ_aAwAAQBAJ&pg=PA161 54]. * Ọ dị m ka anyị chọrọ ihe dị ka Manhattan Project. Anyị chọrọ ngwa ngwa na-ekwu, "Nke a bụ ihe anyị kwesịrị ịdị na-eme. Anyị ga-apụ na mmanụ ọkụ." ** [[W:Lee Iacocca|Lee Iacocca]], [http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=9839029 "Ele anya ogologo: Iacocca na-ekwu Detroit na-ebi n'oge gara aga"], ''[[w: Mbipụta Ụtụtụ | Mbipụta Ụtụtụ]]'', NPR, 26 Eprel 2007. * Ihe a na-ekwu abụghị ma akụ̀ na ụba ụwa ọ̀ ga-agabiga. Ọ na-agafe. Mmụba ọnụ ọgụgụ mmadụ na ụgwọ yana mbelata nke isi iyi mmiri dị ọcha na mmanụ ọkụ na-eme ka ọnọdụ ahụ ghara ịdịgide. Naanị ajụjụ bụ ma ọha obodo ga-alanarị mgbanwe ahụ. ** [[W: Daniel Suarez|Daniel Suarez]], ''[[w: Freedom (Suarez novel)|Freedom]]" (2010) Isi nke 6: Waymeet. * Anyị nwere ọrụ omume inyere ezinụlọ na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ aka ịchọta ọrụ ọhụrụ. ** [[W: Bernie Sanders|Bernie Sanders]], na [https://web.archive.org/web/20201109042611/https://www.sanders.senate.gov/newsroom/press-releases/sanders-introduces-major-clean-energy-jobs-package "Sanders webata nnukwu ọrụ ike dị ọcha. "], Disemba 8, 2015. * Anyị nwere ọrụ omume iguzogide ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ ma hapụ ụmụ anyị ụwa zuru oke ma nwee ebe obibi. ** [[W: Bernie Sanders|Bernie Sanders]], nkwupụta, Jenụarị 4, 2016. * Iji chịkwaa ekpomoku zuru ụwa ọnụ, naanị otu ihe ngwọta: kwụsị ọkụ fossil ọkụ. ** [[W: Jacques|Jacques Dubochet]], ''Parcours'', Éditions Rosso, 2018, ibe 153 (ISBN 9782940560097). ==Njikọ Mpụga== [[W: Fossil Fuel|Fossil Fuel]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Fossil Fuel|Fossil Fuel]] na Wikiquote. 7d9g5qmh00ldynuh037oma7mr8aq1it Fossil fuel divestment 0 879 3350 3349 2022-10-10T11:34:28Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Keep-it-in-the-ground (cropped).jpg|thumb|Debe ya n'ala.]] [[Usòrò:Divestment growth en.svg|thumb| Uto nke en: Mbugharị mmanụ ọkụ, 2011-2020: ọnụ ọgụgụ ụlọ ọrụ dị ka mkpokọta etinyere n'ụdị mwepu na ihe mkpokọta akụrụngwa na-anọchi anya ya.]] '''[[W: mgbanwe mmanụ ọkụ|Mgbanwe mmanụ ọkụ]]''' bụ mwepụ nke itinye ego n'aka ụlọ ọrụ ndị na-etinye aka n'iwepụta [[W:fossil fuels|fossil fuels]], n'ịgbalị ibelata [[W:global warming|global warming]] site n'ịgbaso isi ihe kpatara ya. == Okwu ndị o kwuru == * Echiche nke mgbapụ enweghị ike ịdị mfe karị: ọ bụrụ na ọ dị njọ imebi ihu igwe, ọ dị njọ irite uru na mkpọmkpọ ebe ahụ. ** [[W:Bill McKibben|Bill McKibben]], [https://www.rollingstone.com/politics/news/the-case-for-fossil-fuel-divestment-20130222 "Ikpe maka mgbapu mmanụ-fuel"], 22 Febụwarị 2013. * Anyị na-ahụ nke a dị ka ma mkpa omume na ohere akụ na ụba. ** Stephen Heintz, onye isi oche nke [[W: Rockefeller Brothers Fund|Rockefeller Brothers Fund]], na ịwepụ na mmanụ ọkụ, 30 Septemba 2014. E zoro aka na [[W:Tim Flannery|Tim Flannery]], '' Atmosphere of Hope '', 2015, ibe 117 ( ISBN 9780141981048). * Echere m na nke a bụ akụkụ nke usoro ịwepụ ngalaba a na-ekwu na ndị a bụ uru jọgburu onwe ya, nke a abụghị usoro azụmaahịa ziri ezi. ** [[W:Naomi Klein|Naomi Klein]], [https://www.theguardian.com/environment/2014/oct/08/fossil-fuel-divestment-a-brief-history nke e zoro aka na ya na ''The Guardian''], 2014 . * Nkwekọrịta a [...] na-achọ ime ka nzaghachi zuru ụwa ọnụ sikwuo egwu nke mgbanwe ihu igwe, [...] gụnyere site na [...] Jide mmụba na okpomọkụ zuru ụwa ọnụ ka ọ dị n'okpuru 2 Celsius C na [. ..] Ịme ego na-aga n'ihu na-adabere n'ụzọ ga-erute ikuku ikuku griin ha dị ala na mmepe ihu igwe. ** United Nations, [[W:Agreement Paris|Agreement Paris]], [https://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf edemede 2], 2015. * O doro anya na mgbanwe na ọdịnihu ike dị ọcha bụ ihe a na-apụghị izere ezere, bara uru ma na-aga nke ọma, na ndị investors nwere ọrụ dị mkpa ha ga-arụ. ** [[W:Ban Ki-moon|Ban Ki-moon]], odeakwụkwọ ukwu nke United Nations, [https://www.theguardian.com/environment/2016/dec/12/fossil-fuel-divestment-funds-double-5tn- n'ime otu afọ akpọtụrụ na '' The Guardian ''], 2016. * N'ụzọ ezi uche dị na ya, itinye ego ndị a niile bụ njedebe nke enweghị ego ma ọ bụ ọdachi gburugburu ebe obibi. ** [[W:Jacques Dubochet|Jacques Dubochet]], ''Parcours'', Éditions Rosso, 2018, ibe 145 (ISBN 9782940560097). * Anyị kwesịrị ịgbanwe ngwa ngwa site na ịdabere na mmanụ ọkụ. [...] Ọ dịghị ihe na-erughị ọdịnihu anyị na ọdịnihu nke ụmụ mmadụ na-adabere n'otú anyị si ebili na ihe ịma aka ihu igwe. ** [[W:António Guterres|António Guterres]], odeakwụkwọ ukwu nke United Nations, [https://www.theguardian.com/environment/2018/sep/11/fossil-fuel-dependence-poses-direct-existential-threat- dọrọ aka ná ntị-un-chief akpọtụrụ na ''The Guardian''], 10 Septemba 2018. *Vatican gbara ndị Katọlik ume na Tọzdee ka ha ghara itinye ego na [[W:Ngwá agha | ngwa agha]] na [[W:fossil fuel | ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ]] na ka ha na-eleba anya nke ọma na ụlọ ọrụ dị na ngalaba dị ka ngwuputa ihe iji chọpụta ma ha na-emebi gburugburu ebe obibi. Oku ndị a dị n'akwụkwọ ntuziaka dị peeji 225 maka ndị isi ụka na ndị ọrụ iji mee emume ncheta afọ ise nke akwụkwọ akụkọ bụ "Laudato Si" (Praised Be) maka mkpa ichebe okike, ndụ na ndị na-enweghị nchekwa. Compendium na-atụ aro usoro ndị bara uru iji nweta ebumnuche nke encyclical, bụ nke kwadoro nkwekọrịta iji nwee [[W:okpomọkụ ụwa|okpomọkụ ụwa]] ma dọọ aka ná ntị megide ihe egwu dị na mgbanwe ihu igwe. Akụkụ akwụkwọ ntuziaka na ego kwuru na ndị mmadụ "nwere ike ịkwado mgbanwe dị mma ... site n'ịwepụ na ụlọ ọrụ ntinye ego ha nke na-adịghị eju afọ ụfọdụ." O depụtara ihe ndị a dị ka nkwanye ùgwù maka [[W:mmadụ mmadụ|mmadụ mmadụ]], mmachibido iwu [[W:ọrụ ụmụaka | ọrụ ụmụaka]] na [[W:Environmentalism | Nchekwa gburugburu ebe obibi]]... N'ọnwa gara aga, ihe karịrị òtù okpukpe 40 sitere na gburugburu ụwa. , ihe karịrị ọkara n'ime ha bụ ndị Katọlik, kwere nkwa na ha ga-ahapụ 'ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ''. Akwụkwọ ahụ na-agba ndị Katọlik ume ka ha gbachitere ikike ndị bi n'ime obodo ka ha kwuo ma a ga-eji ala ha amịpụta mmanụ ma ọ bụ ịnweta ịnweta na ikike iguzosi ike megide ụlọ ọrụ ndị na-akpata ọdachi gburugburu ebe obibi ma ọ bụ na-erigbu ihe ndị sitere n'okike dị ka ọhịa. **[https://www.reuters.com/article/us-vacan-environment/vatcan-urges-catholics-to-drop-investments-in-fossil-fuels-arms-idUSKBN23P1HI Vatican na-agba ndị Katọlik ume ka ha kwụsị itinye ego na fossil mmanụ ụgbọala, ogwe aka, Philip Pullella, ] ''Reuters'', (18 June 2020) * Nnukwu ego ezumike nka UK, atụmatụ gọọmentị na-akwado National Employment Savings Trust (Nest) nwere nde mmadụ itoolu, ga-amalite ịgbapụ na mmanụ ọkụ n'ime ihe ndị na-eme mkpọsa ihu igwe kwuputara dị ka ihe ịrịba ama maka ụlọ ọrụ ahụ. Ego a ga-amachibido itinye ego na ụlọ ọrụ ọ bụla na-etinye aka na ngwuputa coal, mmanụ sitere na ájá tar na igwu mmiri arctic. Mana mmegharị ahụ na-etinye Nest - ụlọ ọrụ ọha na eze nke Ngalaba Na-ahụ Maka Ọrụ na ụgwọ ezumike nka - nwere ike ịdị n'otu onye minista na-ahụ maka ezumike nka ugbu a, Guy Opperman, onye na mbido ọnwa a katọrọ mwepu dị ka "na-arụpụta ihe". Nest, nke na-ahụ maka ọtụtụ ụgwọ ezumike nka nke ndị ọrụ na-azọpụta n'okpuru atụmatụ gọọmentị "debanye aha akpaaka", ga-atụgharị £ 5.5bn n'ime ntinye ego "ọnọdụ ihu igwe" ka ọ na-atụ anya mgbake akụ na ụba na-acha akwụkwọ ndụ na coronavirus. **[https://www.theguardian.com/environment/2020/jul/29/national-employment-savings-trust-uks-biggest-pension-fund-divests-from-fossil-fuels UK's nnukwu pension Fund na-amalite fossil Ntugharị mmanụ ụgbọala: National Employment Savings Trust iji gbanarị ụlọ ọrụ na-etinye aka na coal, ájá tar ma ọ bụ mkpọ ala arctic, Patrick Collinson na Jillian Ambrose,] ''The Guardian'', (29 Jul 2020) * Mmachibido iwu ahụ ga-apụta na ụfọdụ nnukwu ụlọ ọrụ na-egwupụta akụ n'ụwa, dị ka BHP, enweghị ike ịbụ akụkụ nke oke nke Nest, ma ọ bụrụhaala na ha na-enweta uru site n'igwu kol. O kwuru na ọ ga-ere ihe onwunwe ikpeazụ ya na BHP site na 3 Ọgọst. Nest ga-achọkwa ibelata njide ya na-ebu carbon, dị ka ya na ndị dike mmanụ ọdịnala, ebe ọ na-etinyekwu ego na akụrụngwa ume ọhụrụ. Onye isi ọrụ ntinye ego nke ego ahụ, Mark Fawcett, kwuru na Nest na-eziga ozi siri ike na nke doro anya gbasara mkpa mgbanwe ihu igwe. **[https://www.theguardian.com/environment/2020/jul/29/national employment-savings-trust-uks-biggest-pension-fund-divests-from-fossil-fuels UK's nnukwu pension Fund na-amalite fossil Ntugharị mmanụ ụgbọala: National Employment Savings Trust iji gbanarị ụlọ ọrụ na-etinye aka na coal, ájá tar ma ọ bụ mkpọ ala arctic, Patrick Collinson na Jillian Ambrose,] ''The Guardian'', (29 Jul 2020) ===2021=== *Agakwaghị etinye onyinye [[w: Dartmouth College | Kọleji]] ozugbo na mmanụ ọkụ na Dartmouth Investment Office na-ezube ikwe ka ikike ọhaneze fọdụrụ na mpaghara ahụ kubie ume, dịka ọkwa Ọkt. 8 siri kwuo. Ọ bụ ezie na ntọhapụ a bụ ọkwa ọkwa mbụ nke kọleji nke atụmatụ nchụpụ ya, DIO machibidoro ijide mmanụ ọkụ na 2020. Usoro ntụgharị nke kọleji sitere na mkpebi abụọ emere ihe karịrị afọ anọ: mkpebi 2017 nke gbochiri onyinye ahụ ime ihe ọ bụla " Ntinye ego ohuru na mwepu mmanụ ala nke onwe, nyocha na ego mmepụta” yana mkpebi na mbido 2020 “maka Pọtụfoliyo Ọhaneze nke [Klọ Akwụkwọ] agaghịzi ejide itinye ego na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ, ”ka ọkwa ahụ siri kwuo. Ntugharị a na-abịa mgbe [[w: Mahadum Harvard|Mahadum Harvard]] kwuwapụtara atụmatụ mgbapụ yiri nke ahụ na Septemba, ka [[w:Intergovernmental Panel on Climate Change | Akuko Mgbanwe ihu igwe nke 2021]] kọwapụtala mmetụta jọgburu onwe ya nke ịga n'ihu na enweghị ọrụ ihu igwe, mgbe nke ahụ gasịrị. Ndị isi otu ụmụ akwụkwọ nke ụlọ akwụkwọ asatọ Ivy League kpọrọ oku ka Njikọ ahụ pụọ n'April na mgbe ọtụtụ afọ nke ime ihe ike sitere na Divest Dartmouth ... Dị ka nkwupụta ahụ si kwuo, "ihe akaebe na-ejikọta mmepụta nke mmanụ ọkụ na ikpo ọkụ nke ikuku na-eme ka obi sie ike. a nabatara ya nke ọma.” **[https://www.thedartmouth.com/article/2021/10/college-announces-divestment-plans "College na-ekwupụta n'ihu ọha atụmatụ ịwepụ na mmanụ ọkụ, nke Taylor Haber, "The Dartmouth"], October 8, 2021 * Ọnụ, iwu ndị a na-amachibido itinye ego mmanụ ọkụ ọ bụla n'ọdịnihu ịbanye na onyinye ahụ .... Dị ka okwu nke mmekọrịta ndị a na-eru nso nkwubi okwu ha kwadoro n'ụzọ iwu kwadoro ... ndị ọrụ [ego] ga-agafe usoro ire ere nke akụ ndị ahụ ... Na afọ ole na ole gara aga ... Ụlọ akwụkwọ ahụ achọpụtala na ntinye ego na ụlọ ọrụ ike na-adịgide adịgide na-enye nnukwu nloghachi ma na-enye ohere ka College kwadoro mmepe nkà na ụzụ ọhụrụ ma mee nnukwu ihe dị iche .... Ntụle ndị otu ntinye ego anyị gosiri na a na-aga n'ihu. na-eto eto ngbanwe zuru ụwa ọnụ na-achọ kwupụta mmeghari ohuru na ume dị ọcha,... Ihe anyị chọpụtara bụ na itinye ego na mgbanwe ume bụ ugbu a tụnyere ma ọ bụ dị mma karịa ohere itinye ego na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ...Ntụle ndị otu anyị na-etinye ego gosiri na e nwere Na-aga n'ihu na-eto eto zuru ụwa ọnụ mgbanwe na-achọ kwupụta mmeghari ohuru na ike dị ọcha ... Ihe anyị chọpụtara bụ na itinye ego na mgbanwe ume dị ugbu a tụnyere ma ọ bụ ka mma tha n ohere itinye ego na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. **[[W:Philip J. Hanlon | Phil Hanlon]], nke e hotara na [https://www.thedartmouth.com/article/2021/10/college-announces-divestment-plans "Kọleji na-ekwupụta n'ụzọ doro anya atụmatụ ịpụ na ya. mmanụ ọkụ, nke Taylor Haber, ''The Dartmouth''], Ọktoba 8, 2021 *Mmegharị na [[W:Divestment|gbapụ]] site na [[W:fossil fuel|fossil fuel]] na-enweta nkwado n'etiti ntọala ka ndị na-eme ihe ike na-akwado ka e wepụ ego na kol, mmanụ na gas. Oku sitere n'aka ndị na-eme ihe ike gaa na ụwa ọrụ ebere dị mfe: Kpochapụ mmanụ ọkụ ma duzie itinye ego gị n'ime ụlọ ọrụ na ego nwere ihu igwe. Mgbasa mbugharị n'ụwa niile achọwo nkwa sitere na mahadum, ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ ndị ọzọ. Ugbu a, abụọ n'ime aha kachasị ukwuu na ọrụ enyemaka - ntọala Ford na MacArthur - na-atụgharịghachi ego ha na-etinye na mmanụ ọkụ, mmegharị nke ndị isi nke mmegharị ahụ na-atụ anya ga-abụ isi okwu maka ụwa ọrụ ebere. " Anyị na-akpọku gọọmentị na ụlọ ọrụ ka ha mee ihe na ihu igwe siri ike ma kwekọọ na sayensị, "Ellen Dorsey, onye isi ụlọ ọrụ Wallace Global Fund na onye ndu na Divest-Invest Philanthropy kwuru, nke na-akpali ndị ọrụ ebere ka ha tụfuo ihe ọkụkụ ya. ntinye ego mmanụ ụgbọala .... MacArthur Foundation, otu ijeri $ 8 nke a maara maka "onyinye ọgụgụ isi," kwere nkwa afọ abụọ gara aga iji kwụsị itinye ego ọhụrụ na mmanụ na gas. Ọ gara n'ihu na Septemba, na-ekwu na ọ ga-agbanye na ego ndenye aha US nke na-ewepu ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. Ma ọ na-achọ ịgbanwe ego index ya zuru ụwa ọnụ iji mee otu ihe ahụ n'ime otu afọ. **[https://www.usnews.com/news/business/articles/2021-11-01/fossil-fuel-divestment-gains-momentum-in-philanthropy Fossil Fuel Divestment Na-enweta ume na Philanthropy Site n'aka Haleluya Hadero, Associated Pịa], Nọvemba 1, 2021 * N'October 27, [[W: Mahadum Toronto | Mahadum Toronto]] (UofT) Onye isi ala [[W:Meric Gertler | Meric Gertler]] kwuputara mkpebi mahadum ahụ ịhapụ ịhapụ ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ n'ime ego onyinye ya nke ijeri $ 4. , na-ehota ihe nchoputa sitere na [[W:United Nations|United Nations]] na [[W:World Health Organisation|World Health Organisation]] na [[W:nsogbu ihu igwe|nsogbu ihu igwe]] na-abịanụ bụ́ nke “na-achọzi ime ihe nkwuwa okwu bụ́ ndị nwere ma mmetụta pụtara ìhè na nke ihe atụ.” Ntugharị a gụnyere nkwa ịwepụ na ntinye ego niile kpọmkwem na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ n'ime ọnwa 12 na-esote ... Mkpebi a sochiri nke ọtụtụ mahadum ndị ọzọ gafee Canada na United States n'ime afọ ole na ole gara aga, gụnyere Mahadum Concordia na 2019 na Harvard. Mahadum na Septemba gara aga…. Dị ka nke 2021, ihe dị ka ụlọ akwụkwọ sekọndrị 220 agbapụla na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. Mkpebi UofT kpaliri ya n'ihi ọrụ ọ ghọtara dị ka ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ na-eduga iji zute "ihe ịma aka ngwa ngwa" nke nsogbu ihu igwe na [[W:ọrụ|ọrụ]] maka mmetụta ọjọọ nke "ga-adakwasị ụmụ akwụkwọ na ọgbọ nke ụmụ akwụkwọ na ụmụaka n'ọdịnihu. ụwa.” **[https://www.mcgilldaily.com/2021/12/uoft-divests-from-fossil-fuels/ UofT Divests from Fossil Fuels, nke Elsie Yang, ''McGill Dailey''], Disemba 1, 2021 *Onye isi obodo obodo ahụ bịanyere aka n'akwụkwọ iwu iji kpochapụ esemokwu [[W:Investment | Investment]] site na 2025. Onye isi obodo Boston [[W:Michelle Wu|Michelle Wu]] abanyela n'iwu iji wepụ obodo ahụ na [[W:fussil fuel|fussil fuel]], [[W: ụtaba| ụtaba]], na [[w: ụlọ ọrụ ụlọ mkpọrọ nkeonwe | ụlọ ọrụ ụlọ mkpọrọ nkeonwe]] na njedebe nke 2025. Iwu ahụ machibidoro iji ego ọha na eze tinye ego n'ọtọsị, nchekwa, ma ọ bụ ọrụ ndị ọzọ nke ụlọ ọrụ ọ bụla na-enweta ihe karịrị 15% nke ego ha nwetara site na ụlọ ọrụ ndị ahụ. N'okpuru iwu ọhụrụ ahụ, a kọwapụtara itinye ego na mmanụ ọkụ dị ka itinye ego na ụlọ ọrụ ọ bụla na-enweta ihe karịrị 15% nke ego ọ na-enweta site na combustion, nkesa, mmịpụta, nrụpụta, ma ọ bụ ire mmanụ ọkụ, gụnyere coal, mmanụ na gas, ma ọ bụ mmanụ ọkụ. ngwaahịa. Ọ gụnyekwara ụlọ ọrụ nkesa ọkụ eletrik nwere ndị mmekọ ụlọ ọrụ na-enweta ego sitere na mmanụ ọkụ. **[https://www.ai-cio.com/news/boston-to-divest-from-fossil-fuels-tobacco-private-prisons/ Boston ka ọ pụọ na mmanụ ọkụ, ụtaba, ụlọ mkpọrọ nkeonwe,"Onye isi Onye na-ahụ maka itinye ego '',] Dec 6, 2021 *Boston so na ọnụ ọgụgụ obodo, mahadum, na ntọala onwe ndị kwuputara atụmatụ ịpụ na mmanụ ọkụ. N'ọgwụgwụ Ọktọba, n'ihu ọgbakọ 2021 United Nations Climate Change Conference, nke a maara nke ọma dị ka COP26, Auckland, New Zealand; Copenhagen, Denmark; Glasgow, Scotland; Paris; Rio de Janeiro; na Seattle kwuputara nkwa ịwepụ n'aka ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ ma na-abawanye ntinye ego iji mee ka obodo dịgidere. N'ọnwa gara aga, onye isi obodo Baltimore Brandon Scott bịanyere aka na ụgwọ nke chọrọ ego ezumike nka atọ nke obodo ahụ ka ọ pụọ na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. Ndị ahụ bụ na mgbakwunye na nkwa mbupụ nke Berlin mere n'afọ gara aga; Bristol, England; Cape Town, South Africa; Durban, South Africa; London; Los Angeles; Milan; New Orleans; Obodo New York; Oslo; Nọọwee; Pittsburgh; na Vancouver, Canada. "Obodo ndị na-ebute ụzọ n'ịlụso ọnọdụ mberede ihu igwe anya ma enwere ezigbo ọkụ iji wepụ itinye ego na mmanụ ọkụ na ngwọta ihu igwe," Mayor Mayor London Sadiq Khan, onye bụ onye isi oche nke C40 Cities, netwọk nke ndị isi obodo na-arụ ọrụ iji lụso ọgụ ọgụ. mgbanwe ihu igwe, kwuru na nkwupụta. "M ga-aga n'ihu na-agba ọtụtụ obodo ume ka ha sonye na mmegharị ahụ, na-agbakwa gọọmentị mba na ụlọ ọrụ ego nkeonwe ka ha chịkọtakwu ego iji tinye ego ozugbo na obodo iji kwado mgbake akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na nke ziri ezi." **[https://www.ai-cio.com/news/boston-to-divest-from-fossil-fuels-tobacco-private-prisons/ Boston ka ọ pụọ na mmanụ ọkụ, ụtaba, ụlọ mkpọrọ nkeonwe,"Onye isi Onye na-ahụ maka itinye ego '',] Dec 6, 2021 Steeti [[W:Oregon|Oregon]] kwesịrị [[W:Divestment | gbapụ]] site na ụlọ ọrụ [[W:Fossil fuel | fossil fuels]] iji chebe ma [[w: gburugburu|gburugburu]] na itinye ego ya, ndị omebe iwu Oregon atọ kwuru na Wednesde dị ka ihe ọhụrụ. ọmụmụ tinyere ọkwa nke itinye ego ahụ na ijeri $1.8 ma ọ bụ karịa. "Akụnye ego Oregon, nke na-ejikwa $130 ijeri ego ntinye ego steeti, na-etinye ego na mmanụ, gas, na ụlọ ọrụ coal na-ahụ maka ọnọdụ mberede ihu igwe anyị," Reps. [[W:Khanh Pham | Khanh Pham]], [[W: Paul Holvy **[https://www.registerguard.com/story/news/2021/12/08/oregon-lawmakers-push-state-divestment-fossil-fuels/6441604001/ Ndị omebe iwu Oregon na-akwali maka ịchụpụ steeti na mmanụ ọkụ, ga- ewebata ụgwọ na nnọkọ 2022, Andrew Selsky,] ''The Associated Press'', Dec 8, 2021 ==Njikọ Mpuga== *Edemede [[w:Fossil fuel divestment |Fossil fuel divestment]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[Wikiquote :Fossil fuel divestment |Fossil fuel divestment]] na Wikiquote okd0lk6k0yz9oezueiq3f1canh3fxl2 Frances Ames 0 880 10663 3354 2022-10-10T17:14:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17626455]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Frances Ames|Frances Rix Ames]]'' ([[w:20 April|20 April]] [[w:1920|1920]] - [[w:11 Nọvemba|11 Nọvemba]] [[w:2002|2002]]) bụ ọkà mmụta akwara ozi na South Africa. , na onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ nke a kacha mara amara maka ọrụ ya na ajụjụ gbasara ụkpụrụ ahụike metụtara ọnwụ onye na-akwado ịkpa ókè agbụrụ [[w: Steve Biko|Steve Biko]] mgbe ọ nọ n'aka ndị uwe ojii. ==Okwu Ndi Okwuru== * Ndị mmadụ niile bụ ndị ezughị okè na ndị na-echefu echefu ma ọ na-esiri ha ike ịgafe ọdịmma onwe ha ozugbo. N'akụkọ ihe mere eme, a na-ahụta na ọ dị mkpa ịmepụta òtù ndị na-akwado iwu na-akwado ma na-ekwusi ike na-agbaso ụkpụrụ omume ụfọdụ ... Ọ bụrụ na ndị a niile na-ahụ maka usoro ahụike ga-enweta nkwanye ùgwù nke ọha na eze, ha kwesịrị ịnọ na nche iji tinye aka mgbe ọ bụla ụkpụrụ ndị a dị egwu. ** Akwụkwọ ozi, "Biko legharịrị", SAMJ, Mpịakọta 80, Julaị 20, 1991, p. 107. *Echere m na ido onwe onye n'okpuru ọchịchị na iwepụ onwe ya n'ụta site n'ikwu na mmadụ ga-erube isi n'iwu juru ebe niile...Echere m na a ga-akụziri ụmụ akwụkwọ ahụike niile gbasara nchọpụta banyere nrubeisi bụ isi ihe na-akpata etiological na-adịgide adịgide nke arụrụ arụ. Ha kwesịrị ịmara nke ọma ọrụ Milgram ma tụgharịa uche na echiche Hannah Arendt banyere 'mmachibido iwu nke ihe ọjọọ'. ** Ntị Ụlọ Ọrụ: Ngalaba Ahụike, Eziokwu na Mkpezigharị Commission, Mpịakọta 4, Isi nke 5, p. 135. * Achọghị m inye echiche na n'ihi okike, a na-emegbu m. A bụ m, mana mgbe ahụ agbanyere m onwe m ya. Ọ na-ewute m, ebe ọ bụụrụ ụmụ nwanyị ihe ọjọọ. Mana amachaghị m ogologo oge. ** van der Unde, "Ajụjụ: A nwaanyị nke ihe", SAMJ, Mpịakọta 80, Nke 11, November 11, 1995, p. 1203. == Njikọ mpụga == [[W: Frances Ames|Frances Ames]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Frances Ames|Frances Ames]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ames, Frances}} ]] 4j48jnnabsqg1832ro2ul1b5rk6ii8r Frances Goodman 0 881 10664 3357 2022-10-10T17:14:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43794595]] wikitext text/x-wiki [[Frances Goodman]] '''Frances Goodman''' Frances Goodman bụ onye mgbasa ozi agwakọta South Africa bi ugbu a na Johannesburg. Ọrụ ya na-eji mbọ aka acrylic na ihe ndị ọzọ na-adịghị mma ma na-enwe mmasị na mmekọrịta dị n'etiti nwanyị, ịzụ ahịa, na egwu egwu. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Eeh, enwere igwe ojii nke akwa na nke sitere na igwe ojii bụ ihe dị ka mkparịta ụka. Edezigharịrị ya n'ụzọ yiri ka ha na-akparịta ụka banyere isiokwu a. <ref>https://www.artspace.com/magazine/interviews_features/qa/sharp-tongues-and-sharp-nails-artist-frances-goodman-on-assertive-women-and-wedding-culture-55434</ref> ===Ebenside=== t10j47y8e9sh26vsjg0hry3lswm4x38 Frances Harper 0 882 13254 10665 2022-12-02T22:50:21Z Topakka kaveri 240 File wikitext text/x-wiki [[File:Frances Ellen Watkins Harper, 1825-1911 LCCN 2002698208.jpg|thumb|Frances Ellen Watkins Harper (1872)]] == Frances Harper == Frances Ellen Watkins Harper (Septemba 24, 1825 - Febụwarị 22, 1911) bụ onye mkpochapụ, onye na-agụ akwụkwọ, onye na-ede uri, onye nkuzi, ọkà okwu ọha na onye ode akwụkwọ, otu n'ime ụmụ nwanyị Afrịka America izizi ebipụtara na United States. == Ihe ndi okwuru == * Ịgba ohu anwụwo, ma mmụọ nke mere ka ọ dị ndụ ka dị ndụ. * Anyị niile na-ejikọta ọnụ n'otu nnukwu ùkwù nke mmadụ, ọha mmadụ enweghịkwa ike ịzọda ndị na-adịghị ike na ndị na-adịghị ike nke ndị òtù ya na-enwetaghị ọbụbụ ọnụ na mkpụrụ obi nke ya. * Ya mere, njikọ dị n'etiti nwoke na nwanyị dị nso na ị gaghị ebuli otu n'ebuli nke ọzọ. Ụwa enweghị ike ịga n'ihu na-enweghị ikere òkè nke nwanyị na mmegharị ahụ, na inye aka nye mkpali ziri ezi na mmegharị ahụ bụ ihe ùgwù kachasị elu nke nwanyị. * Ọ bụrụ na anyị enwebeghị ihe gara aga, ọ dị mma ka anyị na-ele anya n'ọdịnihu - n'ihi na onyinyo ahụ na-ekwe nkwa nke ụbọchị na-abịa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24405-Frances_Harper qij5g8p1yuz7xylkirjytsqdd0tuj9i Frances Hodgson Burnett 0 883 10666 3363 2022-10-10T17:14:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q276028]] wikitext text/x-wiki '''[[:en:Frances Hodgson Burnett|Frances Hodgson Burnett]]''' (malitere 24 Novemba 1949 ruo 29 Ọctoba ,bụrụ onye odee ejije bekee si Amerika .Amaara ya maka akụkọ ụmụaka , nke gụnyere ''[[:en:The Secret Garden|The Secret Garden]]'', ''[[:en:A Little Princess|A Little Princess]]'', na ''[[:en:Little Lord Fauntleroy|Little Lord Fauntleroy]]''. Hukwa: The Secret Garden (1993 film)|'''''The Secret Garden''''' (1993 film)]] == Ihe okwuru == === ''[[:en:The Secret Garden|The Secret Garden]]'' (1911) === : <small> Ihe okwuru sitere na edemede nke "[https://www.gutenberg.org/files/17396/17396-h/17396-h.htm The Secret Garden]" </small> * N'ezịe ọ bụrụ na nne ya jikotara ezi ihu ya na ezi Àgwà ya ga ụlọ akwụkwọ ọta akara, Mary akaa amụta ụfọdụ ezi agwa. ** Chapter 2 * “Ee!” ọ siri “mana ịdị ka Nne ochie, ọ na ọgbasaghi gi ” “ nke a agunyeghị,,” Mary kwuru, “ma ọ gbasara m ka ọ gbasaghim” “ikwuru nke bụ ezi okwu nne,” Odoziaku Medlock kwuru. “na o gbasaghi gi. {{DEFAULTSORT:Frances,Hodgson Burnett}} 6tw1hgeunn3osjfyejirj6gzepdf69i Frances Power Cobbe 0 884 10667 3367 2022-10-10T17:14:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q466162]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:FrancesPowerCobb.jpg|thumb|[[w:|Frances Power Cobbe]]]] '''[[w:|Frances Power Cobbe]]''' ([[w:|4 December]] [[w:|1822]] - [[w:|5 April]] [[w:|1904]]) bụ onye edemede Irish, onye na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze, mgbochi. [[W:|vivisection]] onye ndọrọndọrọ, na onye ndu [[w:|nhọpụta ụmụ nwanyị]]onye mgbasa ozi. Ọ tọrọ ntọala ọtụtụ otu ndị na-akwado anụmanụ, gụnyere [[w:|National Anti-Vivisection Society]] (NAVS) na 1875, na [[w:|w|British Union for the Abolition of Vivisection]] (BUAV) na 1898. == Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Frances Power Cobbe's canine companion.jpg|thumb|upright=0.8|Her dog Hajjin]] *"Oge na-abịakwute [nkịta] ọ bụla mgbe ọ kwụsịrị ilekọta ndị mmadụ naanị bisikiiti ma ọ bụ ọkpụkpụ, ma ọ bụ ọbụna nhịahụ, wee pụọ n'ọnụ ụzọ. Mgbe nkịta '' n'ezie '' hụrụ n'anya, ọ na-ahọrọ onye na-enye ya ihe ọ bụla, ma eleghị anya ọ na-arịa ọrịa nke ukwuu iji wepụ ya maka mgbatị ahụ, na ndị na-esi nri na-emesapụ aka na ụmụ nwoke na-arụsi ọrụ ike n'ụwa." ** ''[https://books.google.it/books?id=uNgBAAAAQAAJ&pg=PA3 Nkwupụta Nkịta Echefuru]'' (London: Griffith & Farran, 1867), p. 15-16. * "Enwere m ike ịghọta nke ọma, ọbụlagodi n'oge ahụ, ọdịiche dị mkpa dị n'etiti ndị 'nwere obi ọma' na ndị nkịta na ndị hụrụ ha n'anya n'ezie." ** ''Nkwupụta nke nkịta furu efu'' (London: Griffith & Farran, 1867), p. 19. *" Apụghị m '' '' '' '' '' '' '' '' '' ekweghị m na ndụ ọzọ maka ndị ogbenye na-adịghị emerụ ahụ a ga-akwụghachi ụgwọ ihe ọjọọ ha, ma enwere m ike ịgbakwunye na ndụ ọzọ maka ndị mkpagbu ha na-akpagbu ha ebe ha niile ga-echegharị na nhụjuanya nke omume ka njọ. karịa ihe mgbu anụ ahụ nke ndị ogbenye ndị ha metụtara." ** Na [[w:|vivisection]]. Ekwuru na Sally Mitchell, '' Frances Power Cobbe: Victorian Feminist, Journalist, Reformer '' (Charlottesville na London: Mahadum Virginia Press, 2004), [https://books.google.it/books?id=eAaC5cVOuuoC&pg=PA348 p. 348]. === ''Ọrụ ụmụ nwanyị'' (1881) === :<small>''[https://books.google.it/books?id=YzvpmiwEOuAC&pg=PA0 Ọrụ Ndị Inyom: A Course of Lectures]'', New York: Cambridge University Press, 2010</small> * "Anyị [[w:|ụmụ nwanyị]] nwere n’ihu anyị njedebe kasị mma nke ihe e kere eke nwere oke ruru; na ọrụ anyị abụghị ihe ọzọ karịa mmezu nke dum iwu omume, nweta nke ọ bụla omume ọma mmadụ." ** nkuzi I, p. 23 *" Onye na-eme ihe ka ukwuu iji gwọọ nwanyị adịghị ike ya, adịghị ike ya na ịgba ohu ya, n’otu aka ahụ, ọ ga-emekwa ihe kasị ukwuu iji gwọọ nwoke ahụ obi ọjọọ, ịchọ ọdịmma onwe ya na agụụ mmekọahụ ya." ** nkuzi I, p. 36 * ''[[w:|Ịhụnanya]]''' na-agbanwe echiche nke [[w:|nrubeisi]], na-eme ka ọgụ dị n'etiti mmadụ abụọ ọ bụla hụrụ ibe ha n'anya abụghị onye ga-enye iwu ', kama, onye ga-' 'Mmụba''. ** nkuzi IV, p. 107 * "Ime ezi na [[w:|Ụlọ]] bụ n'ezie ikike anyị pụrụ iche na nke a na-apụghị ịgbagha agbagha; ikike nke onye ọ bụla na-apụghị ịnara anyị, n'ihi na mmadụ enweghị ike ịme Ụlọ karịa ka ụgbọ elu nwere ike ime ụlọ akụ. Ọ nwere ike wuo nnukwu ụlọ ma ọ bụ ụlọ eze, mana, anụ ọhịa dara ogbenye! Ọ bụrụ na ọ maara ihe dịka Solomon na ọgaranya dị ka Croesus, ọ pụghị ịghọ Ụlọ. Ọ dịghị nwoke na-anwụ anwụ nwere ike ime nke ahụ. Ọ bu nwanyi, ma nani nwanyi; nwanyị naanị ya ma ọ bụrụ na ọ masịrị ya, na enweghị nwoke ọ bụla ga-enyere ya aka, onye nwere ike ime ka Ụlọ ghọọ Ụlọ." ** nkuzi IV, p. 114-115 * Nnukwu panacea m maka ime ka [[w:|Society]] dịkwuo mma ma na-atọ ụtọ n'otu oge ga-abụ ịzụlite ''[[w:|ezi obi]]'' ka ukwuu." ** nkuzi V, p. 136 *"Echere m na nwanyị ọ bụla nke nwere oke oge ma ọ bụ ego ọ ga-ahapụ kwesịrị ịnakwere otu mmasị ọha na eze, ụfọdụ ọrụ enyemaka mmadụ, ma ọ bụ mkpata mmekọrịta ọha na eze maka mgbanwe, nyekwa ya oge na ọrụ ọ bụla ọ ga-enwe; si otú ahụ na-ebicha ndụ ya site n'ịgbakwụnye n'ọrụ onwe ya nke ọma nke ọma iji kwalite Alaeze Chineke gabiga ókè nke ebe obibi ya." ** nkuzi VI, p. 158 === "The Modern Rack" (1889) === :<small>''[https://archive.org/stream/modernrackpapers00cobb#page/n3/mode/2up The Modern Rack: Papers on Vivisection]'', London: Swan Sonnenschein, 1889</small> *"Dị ka isi ọrụ nke mmepeanya bụ nkwuputa ikike nke ndị na-adịghị ike, ọ bụghị nke ukwuu, echere m, na-ekwusi ike na omume [[w:|Vivisection]] nke ọchịchị aka ike a na-ejedebe bụ nkwụghachi azụ azụ. ọganihu nke agbụrụ anyị—mmiri azụ na iyi nke ikpe ziri ezi na ebere na-aga n'ihu, nke na-adịchaghị mkpa karịa ihe jọgburu onwe ya." ** Ch. I: Akụkụ omume ọma nke Vivisection, p. 15 *"Site n'ọnwụ ụfọdụ dị ịtụnanya na nke jọgburu onwe ya, ndị a họpụtara ahọpụtara ugbu a bụ ndị kacha nwee ọgụgụ isi na enyi nke ndị ọkachamma ụlọ anyị—ndị [nwamba] na-ekpochapụ ịhụnanya na ntụkwasị obi ka ha na-anọdụ ala n'akụkụ anyị n'elu ọkụ; [[w:|nkịta]] ndị obi ha kwesịrị ntụkwasị obi na-egbuke egbuke n'ịhụnanya n'ebe anyị nọ, bụ eziokwu na ịhụnanya karịa ka anyị nwere ike ịhụ n'ime ara mmadụ ọ bụla." ** Ch. I: Akụkụ omume ọma nke Vivisection, p. 15 *"Usoro iwu ọ bụla bụ usoro mmụta, na, n'ịgbasa iwu gbasara mmekpa ahụ sayensị nke ụmụ anụmanụ, Ọchịchị na-akụziri mba ahụ n'echiche ụgha nke mmekọrịta nke mmadụ na ihe ndị dị ala, na-akwado ịchọ naanị ọdịmma onwe onye na obi ọjọọ na ileghara ya anya. ikike nke ndị na-adịghị ike site n'ike." ** Ch. XV: Ihe anọ kpatara mkpokọta mmachibido nke Vivisection, p. 223-224 == Njikọ mpụga == [[W:|Frances Power Cobbe]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Frances Power Cobbe]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cobbe, ike Frances}} jli1wafoa2uqd0ee1jwg1wtncd5zgvj Frances Willard 0 885 10668 3370 2022-10-10T17:14:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q450197]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HOWS V3 D0164 Frances E Willard.png|thumb|France Willard]] ''[[w:Frances Willard|Frances Elizabeth Caroline Willard]]''' (Septemba 28, 1839 - Febụwarị 17, 1898) bụ onye nkuzi America, [[w: temperance movement | temperance]] na-eme mgbanwe, na [[[ w:nhọpụta ụmụ nwanyị|onye na-akwado ụmụ nwanyị]]. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọ bụrụ na m bụ oji na nwata, ọ dịghị onye na-akwọ ụgbọ mmiri nwere ike ịgbagharị ụkwụ ya ngwa ngwa nke na-ebuga m na kọntinent gbara ọchịchịrị. M ​​ga-aga ebe agba m bụ ihe ziri ezi, hapụ ihu ndị a na-acha uhie uhie ka ha chọpụta ọdịnihu ha." ** [https://books.google.ca/books?id=SKXjDAAAQBAJ&pg=PA200 October 1890 Ajụjụ ọnụ "Nsogbu agbụrụ: Frances Willard on the Political Puzzle of the South", n'akwụkwọ 2015 Beyond the Pale: White Women, Racism , na akụkọ ihe mere eme] * “A na-ejide nwa agbọghọ dị afọ asaa ma ọ bụ afọ iri ka ya na ya na-akpa na mpụ ebe onye ọzọ na onye ka ike bụ isi; n'ihi na iwu na omenala ndị metụtara oge gara aga na-egbochi ya ma mebie ya n'ọtụtụ ụzọ. site n'aka enyemaka karịsịa nye ya ka o wee chụpụ usoro ọganihu ngwa ngwa na-aga n'ihu, n'ihi ya ka ọ ghara ibelata ọsọ ya na akaụntụ ya dị ka nke ya ka ọ ghara ịhapụ ya.<br> M wetara ya. Council ikpeazụ anyị rịọrọ Congress maka nchekwa ụmụ nwanyị, nke a zara ya site n'ịkwalite afọ nkwenye site na .......... ruo afọ iri na isii." ** [https://prohibition.osu.edu/willard/speech February 1891] == Njikọ mpụga == [[W:|Frances Willard]] na Wikipedia. [[Wikiquote:| Frances Willard]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Willard, Frances}} 0bfra8j3vigmc6otc5jrhp43dfjsir2 Frances Wright 0 886 10669 3379 2022-10-10T17:14:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q441537]] wikitext text/x-wiki [[Frances Wright]] Frances Wright, onye a maara nke ọma dị ka Fanny Wright, bụ onye nkuzi sitere na Scotland, onye edemede, onye na-eche echiche, onye nwanyị, onye na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya, onye na-eme mgbanwe, onye na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze, na onye ọkà ihe ọmụma Epicurean, onye ghọrọ nwa amaala US na 1825. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *N'ime ọtụtụ puku mmadụ ndị kwuworo nsọpụrụ maka omume ọma, ọ bụ nanị otu onye echewo echiche inyocha ebe ọ kwụ n'elu ya. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/1130926.Frances_Wright fsy0f9iywr3bcp00p3dpkfqaoi0w1wj Francis Kéré 0 887 3381 3380 2022-10-10T11:34:29Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Francis Kéré]] '''Francis Kéré''' Diébédo Francis Kéré bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Burkinabé, nke a ghọtara maka ịmepụta ọrụ ọhụrụ nke na-adịgide adịgide yana imekọ ihe ọnụ na okike. N'ịbụ onye gụrụ akwụkwọ na Technical University of Berlin, ọ bi na Berlin kemgbe 1985. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *A na-enwe ajụjụ ndị a niile, “Mr. Kéré, Mazị Kéré, kedụ maka ụlọ omeiwu anyị? M na-ekwu, "Ọ bụghị m na-eme mkpebi, ọ bụ gị." <ref>https://archive.pinupmagazine.org/articles/interview-2020-architect-francis-kere</ref> ===Ebenside=== 7c7jm57gd3iqwm186irxidpbr2pt9a8 Francis Ngannou 0 888 18033 10670 2024-01-14T04:35:48Z Nihlus1 650 /* Ihe ndi okwuru */ wikitext text/x-wiki == Francis Ngannou == Francis Zavier Ngannou [1] (amuru na Septemba 5, 1986) bu onye okacha amara nke ndi Cameroon. == Ihe ndi okwuru == * Naanị mee ihe ị na-eme. Mgbe ụfọdụ ị na-eme nke ọma, ma mgbe ụfọdụ ị na-eme ihe ọjọọ, mana ị ga-enwe ike imeri onwe gị ma gaa n'ihu * Ndị mmadụ na-ahapụ nrọ ha ngwa ngwa n'ihi na ọ dịghị mfe. * Ihe kacha m mkpa bụ imeri n’ọgụ ahụ ọ bụghị ihe ndị mmadụ ga-ekwu. * Mgbe ị na-amabu inwe ihe ọ bụla, oge mbụ ị nwere ihe, ị na-etinye uche n'ezie. Ị mara na ọ bụrụ na i tufuru ya, ọ nwere ike ọ gaghị adị mfe ị nwetaghachi ya. * Love is a feeling, but respect is a duty.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=aJu2vMa9QSY&t=660s The Pain Game 11:00.]</ref> == Ebenside == https://quotes.ng/country/Cameroonian mgck1igdaevb7b65va5m4fv0pteszvz Francisca Nneka Okeke 0 889 10671 3387 2022-10-10T17:15:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15725998]] wikitext text/x-wiki '''[[Francisca Nneka Okeke]]''' Francisca Nneka Okeke bụ ọkàmmụta fiziks. Ọ bu onye aka Naijiria. Ọ bụ ọkammụta nke Fiziks na Mahadum Nigeria, Nsukka ma bụrụ kwa nwanyị mbụ rụrụ ọrụ dịka onye isi nwanyị nke ngalaba na Mahadum. ==Ihe ndị Okwuru== * Mgbe m dị obere, mbara igwe masịrị m. M nọ na-eche ihe mere o ji na-acha ọcha mgbe ụfọdụ, mgbe ụfọdụkwa na-acha anụnụ anụnụ, ihe mere ụgbọ elu ji efe kama ịda n’ala. Ọ bụ mgbe ahụ ka m chọpụtara n'ụlọ akwụkwọ na fiziks nwere ike inye m azịza ajụjụ ndị a. N'oge ahụ, amaara m ihe m chọrọ ime. * 'Anyị kwesịrị ịgba ndị inyom ume ugboro ugboro. Ọ bụ ya mere m ji dee okwu na-agba ụmụ nwanyị ume, na-agba ụmụ agbọghọ ume isonye. N'ihi na ọ bụrụ na ha anaghị eso na mmepe sayensị na teknụzụ, ọ pụtara na ha anaghị etinye aka na mmepe obodo.' * Ndị ọkà mmụta sayensị ga-etinyerịrị aka na oke n'ihi na m kwuru otu oge na ndụ bụ ihe gbasara fiziks: fiziks bụkwa ndụ. ==Ebensidee== * [https://issuu.com/abiyamo/docs/francisca_nneka_okeke__nigeria_s_mo Francisca Nneka Okeke, Nigeria's Most Exciting Female Professor of Physics.] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Francisca Nneka Okeke|Francisca Nneka Okeke]] na Wikipedia bekee qfi164nswxn0hnq4zc5ypqxyhf2hhog Frank Cottrell-Boyce 0 890 10672 3393 2022-10-10T17:15:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1233018]] wikitext text/x-wiki [[Frank Cottrell-Boyce]] Frank Cottrell-Boyce (amụrụ 23 Septemba 1959)bụ onye na-ede enyo enyo, onye edemede na onye na-eme ihe nkiri oge ụfọdụ, mara maka akụkọ ifo ụmụ ya yana maka mmekorita ya na onye isi ihe nkiri Michael Winterbottom. Ọ nwetala ama ama dị ka onye edemede maka mmemme mmeghe Olympic Summer 2012 yana maka usoro nke Chitty Chitty Bang Bang: Ụgbọ ala Ime Anwansi, ama ama nke ụmụaka site n'aka Ian Fleming. == Okwu ndi okwuru== *Anyị jere ije na ọnwa. Anyị mere akara ụkwụ ebe ọ na-enwetụbeghị onye ọ bụla mere akara ukwu, ma ọ gwụla ma mmadụ bịara na-ehichapụ ha, akara ụkwụ ndị ahụ ga-adị ruo mgbe ebighị ebi n'ihi na ikuku adịghị. *E nwere ọtụtụ kpakpando karịa ndị mmadụ. Ọtụtụ ijeri, Alan kwuru, na ọtụtụ nde n'ime ha nwere ike inwe mbara ala dị nnọọ mma ka nke anyị. Kemgbe m nwere ike icheta, enwere m mmetụta nke ukwuu. Ma ugbu a ọ dị m ka ọ dị obere. Obere oke. Obere obere ịgụta. Kpakpando ọ bụla buru ibu, mana enwere ọtụtụ n'ime ha. Olee otú onye ọ bụla ga-esi na-eche banyere otu kpakpando mgbe e nwere ọtụtụ ihe mapụtara? Gịnịkwanụ ma ọ bụrụ na kpakpando dị obere? Gịnị ma ọ bụrụ na kpakpando niile bụ naanị pikselụ? Na ụwa erughị otu pikselụ? Gịnị na-eme anyị? Gịnịkwa ka nke ahụ na-eme m? Ọbụghịdị uzuzu. Ọ dị m ka ọ dị obere. Na nke mbụ ná ndụ m, ọ dị m ka m dị obere. == Edensibia== [https://www.goodreads.com/author/quotes/128040.Frank_Cottrell_Boyce] d7grhl9osc3d0u11po1vu390jc0deqx Frank Edwards (gospel musician) 0 891 3395 3394 2022-10-10T11:34:30Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Frank Edwards == Frank Ugochukwu Edwards (amuru 22 Julaị 1989) bu onye Naijiria afro-highlife otuto na onye na-ede egwu si Enugwu steeti. Ọ bụ onye nchoputa na onye nwe ihe ndekọ ndekọ Rocktown Records, nke bụ ebe obibi ndị na-ese ihe dị ka Edwards n'onwe ya, Gil, Divine, King BAS, Nkay, David, Dudu na Micah Heavens, n'etiti ndị ọzọ. Ọ bi na Lagos, Nigeria == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ofufe dị ọcha, a na-enwe mmekọrịta mgbe niile. * Amaara m na ị chọrọ ka ndị iro gị nwụọ, ma Chineke chọrọ ka ha nọrọ n'eluigwe ma ọlị, n'ihi ya, ọ na-edebe ha ndụ ka ha chegharịa ma ọ bụ dozie gị tebụl n'ihu ha. * Dị ka onye na-ese ihe na-edekọ ihe / onye na-egwu egwu, ịchọrọ visa maka ebe njem ma olu gị adịghị mkpa visa .. Ya mere bụrụ abụ ziri ezi! Egwu gị nwere ike iru ebe ị na-agaghị aga. * Were ihe ịma aka ọhụrụ wee merie onwe gị ọzọ, n'ihi na ezi asọmpi dị na onwe gị ọbụlagodi mgbe gị na ndị ọzọ na-egwu egwu. Ọ bụrụ na ị gbara 1 taa, chọọ 3 oge ọzọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/frank-edwards/1152/ pwm6bzp1goh83ho21ayre4ctckrjcur Frank Herbert 0 892 10673 3398 2022-10-10T17:15:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7934]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:FrankHerbert1978-cropped.jpg|thumb|Mgbe mmadụ [[w:wise|maara ihe]] na-agaghị [[w: understand|aghọta]], ọ na-ekwu: "Aghọtaghị m." Ihere na-eme ndị [[w:fool|nzuzu]] na ndị na-amaghị omenala ha. Ha na-agbachi nkịtị mgbe ajụjụ nwere ike wetara ha amamihe.]] '''[[w:Frank Herbert|Franklin Patrick Herbert Jr.]]''' ([[W:8 October|8 October]] [[w:1920|1920]] - [[w:11 February| 11 February]] [[w:1986|1986]]) bụ onye [[w:United States|Amerika]] [[w: writer|odee]] akụkọ gbasara sayensị, nke a ma ama maka akwụkwọ akụkọ ''[[w:Dune|Dune]]'' ya. === Okwu O Kwuru === * Na nkenke, ndị ọkà mmụta sayensị na-arụ ọrụ n’ụsọ oké osimiri Oregon chọpụtara na a pụrụ ịchịkwa ájá nanị site n’iji otu ụdị ahịhịa (ahịhịa oké osimiri nke Europe) na-achịkwa ya nakwa site n’usoro ihe ọkụkụ na-esochi ya na ihe ndị ọzọ na-eto eto. Ahịhịa ahụ na-edobe isi osimiri site n'ijide ájá na mgbakasị mgbọrọgwụ. Nke a na-enye ohere ka ụfọdụ osisi ndị ọzọ nweta ọnọdụ. Ahịhịa dị n'akụkụ mmiri siri ike itolite na ụlọ akwụkwọ ọta akara, na akụkụ nke ngwọta maka nsogbu dune gụnyere ịrụpụta usoro maka ịgbasa na njikwa ahịhịa. ** "Ha kwụsịrị ịkwaga ájá" akụkụ nke akwụkwọ ozi o degaara onye ọrụ ya bụ Lurton Blassingame, na-akọwapụta akụkọ gbasara otu [[w: United States Department of Agriculture | USDA]] si eji ahịhịa ịda ogbenye chebe [[w: Florence, Oregon|Florence, Oregon]] sitere na emerụ ahụ [[w: dune | dunes ájá]] (11 Julaị 1957); Ebipụtabeghị akụkọ ahụ, mana ọ mepụtara ọtụtụ echiche ndị butere "Dune"; dị ka e hotara na ''The Road to Dune'' (2005), p. 266 * Ndị otu a mejupụtara ndị nkwenye na saucers bụ okpukperechi...Ha kwenyere na ndị ikom si n'elu mbara igwe ga-abanye n'ụwa "tupu oge agafee," kwụsịtụ egwu bọmbụ atọm "site n'aka ike ha dị elu. ," ma mee ka udo na-adịgide adịgide "maka ọdịmma nke eluigwe na ala"... ** Na ndị òtù nzuzo UFO, Na "Flying Saucers: Fact or Farce?", ''San Francisco Sunday Examiner & Chronicle'', mgbakwunye "Ndị mmadụ", (20 October 1963); E bipụtara ya na '' Onye Mere Dune: Insights of a Master of Science Fiction '' (1987), nke Tim O'Reilly deziri * Ọ gbanyere mkpọrọgwụ n'egwu nke mmadụ niile bụ ihe nketa, yabụ, kwesịrị ka e meere ya ebere, ọ bụghị ịkatọ ma ọ bụ chịa ọchị. Nrọ ahụ nwere ike ọ gaghị emetụ n'akụkọ ihe mere eme, mana ọ bụ nrọ dị mma, ọ dịghịkwa ka ejiri ya mee ka ụmụ nwanyị di ha nwụrụ ghọgbuo onwe ha pụọ ​​na ego ha na-echekwa. Echefula na anyị nwere ndekọ na-agbanwe agbanwe nke igbu ndị Mesaịa anyị. Leba anya gabiga arụmụka ndị na-adịghị mma na mkpali - '''echiche nke òtù ụmụnna nke bụ ihe niile zọpụtara ihe a kpọrọ mmadụ site n'ịgafe n'ọnụ mmiri''' ** Na nkwenye na UFO, na "Flying Saucers: Fact or Farce?", "San Francisco Sunday Examiner & Chronicle", "Ndị mmadụ" mgbakwunye, (20 October 1963); E bipụtara ya na '' Onye Mere Dune: Insights of a Master of Science Fiction '' (1987), nke Tim O'Reilly deziri * ''Ihe anyị ga-emerịrị bụ ịbụ mmadụ ọnụ. Ndị mmadụ dị mkpa karịa ihe.''' Anyị aghaghị izukọta ọnụ. Ihe kacha mma ụmụ mmadụ nwere ike ime bụ ibe ha. Anyị nwere ibe anyị. Anyị aghaghị ịjụ ihe ọ bụla na-eweda anyị ala. Ụmụ mmadụ abụghị ihe oriri. ''Anyi ga-azụlite ihe kacha mkpa mmadụ karịa uru - mmadụ ọ bụla karịa uru ọ bụla. Mgbe ahụ, anyị ga-adị ndụ. … Ọnụ.'' ** "Okwu mmalite" na ''Ụwa Ọhụrụ ma ọ bụ Ọ dịghị Ụwa'' (1970)<!-- akwụkwọ akụkọ gbasara ide ihe gburugburu --> * Ọ dịghị àgwàetiti ndị a na-amachaghị ebe a bụ́ ebe anyị pụrụ ịgbaga ka anwụ na-acha na ụsọ oké osimiri ndị na-acha ọcha na-egbuke egbuke. Anyị nwere otu ụwa a, na ibe ndị a, anyị na-amalite inwe mmetụta maka nnukwu ọrụ anụ ahụ na-eche anyị ihu. Ntete ayi meturu n'ujo; anyị ga-abịa na nkwekọrịta na ụwa a ma ọ bụ na ọ ga-akwụsị anyị. Mgbe anyị na-ekwu maka ịgbachitere gburugburu ebe obibi, anyị na-ekwu maka ịgbachitere ndụ anyị. ** "Mmalite" na "Ụwa Ọhụrụ ma ọ bụ Ọ dịghị Ụwa" (1970) * Ecology bụ mkpụrụ akwụkwọ ozi ruru unyi nye ọtụtụ mmadụ. Ha dị ka ndị oké ụra na-ajụ ime ihe. "Hapụ m naanị! oge erubeghị ibili!" ** "Mmalite" na "Ụwa Ọhụrụ ma ọ bụ Ọ dịghị Ụwa" (1970) * Mgbe m dị obere... Amalitere m iche na a ga-enwe ntụpọ n'echiche m nke eziokwu. Ọ dị m ka echiche mgbagwoju anya m na-enweghị isi na ihe na-agwakọtakarị otu n'ime ibe ya, na [[w:Law of Exluded middle|Law of Excluded Middle]] meghere oghere ebe ihe ọ bụla ga-ekwe omume. Ma e mepụtara m ka m lekwasị anya na ihe (ihe) ọ bụghị na usoro (usoro). ** "Ụlọ ọrụ Doll, Ụlọ ọrụ egbe" (1973), edemede edegharịrị na '' Onye Mere Dune: Insights of a Master of Science Fiction '' (1987), nke Tim O'Reilly deziri * Ọ bụrụ na anyị akọwapụta [[w:Futurism|Ọdịnihu]] dị ka nyocha gafere oke anabatara, mgbe ahụ ọdịdị mmachi sistemụ na-aghọ ihe mbụ nke nyocha. ** "Ụlọ ọrụ Doll, Ụlọ ọrụ egbe" (1973), edemede edegharịrị na '' Onye Mere Dune: Insights of a Master of Science Fiction '' (1987), nke Tim O'Reilly deziri ==Njikọ Mpụga== [[W: Frank Herbert|Frank Herbert]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Frank Herbert|Frank Herbert]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Herbert, Frank}} rr24qc9cq9q5fvfea1ujdvcleo9e1vk Frank Martinus Arion 0 893 10674 3401 2022-10-10T17:15:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2945732]] wikitext text/x-wiki [[Frank Martinus Arion]] '''[[w:Frank Martinus Arion|Frank Martinus Arion]]''' (Frank Efraim Martinus, 17 December 1936 - 28 Septemba 2015) bụ onye edemede Curacaoan. == Okwu ọkwụrụ == ===Na Papiamentu=== * Papiamentu bụ mkpụrụ obi anyị. Asụsụ bụ naanị ihe na-eme ka anyị dị iche na mba ndị ọzọ. Anyị ga-agbasa Papiamentu n'ụlọ akwụkwọ, n'ụlọ, na chọọchị, mahadum, n'ụwa nile na n'ime eluigwe, nke mere na anyị agaghị atụfu mkpụrụ obi anyị. Ị nwere mmetụta a? ** [http://www.amigoe.com/english/124074-national-library-named-after-frank-martinus-arion/ Amigoe] {{DEFAULTSORT:Arion, Frank Martinus}} an3ff6h6a7viwzvm8j20w3j4pc0en13 Fred Amata 0 894 10675 3404 2022-10-10T17:15:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23662909]] wikitext text/x-wiki == Fred Amata == Fred Amata bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye nduzi. Onye gụsịrị akwụkwọ na Theater Arts na Mahadum Jos, Fred gbara na 1986 maka ọrụ ya na ihe nkiri akpọrọ Legacy. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka onye isi oche nke Directors Guild of Nigeria, kemgbe February 27, 2016. == Ihe ndi okwuru == * Mba ukwu ọ bụla anyị na-enwe mmasị n'ebe ọ nọ ewerela ịkwa osisi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba iji rute n'ọnọdụ dị egwu. . Olileanya Maka Mba Ka Mma * Ndụ dị ka ihe nkiri, enweghị esemokwu ọ nwụrụ. Ka esemokwu ahụ ka ukwuu ka mgbalị siri ike iji merie, ka mmeri ahụ na-atọ ụtọ karị! Na-aga n'ihu.. Akwụsịla. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/fred-amata/1538/ lawhdzbpwz3npd4mfzqnjn6590j2o7z Fred Martins 0 895 10676 3407 2022-10-10T17:15:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q70725953]] wikitext text/x-wiki [[Fred Martins]] '''Fred Martins''' Fred Ekele Martins bụ onye na-ese ihe na Naijiria, onye na-ese ihe na-ahụ anya, dọkịta ahụike, onye na-ese foto na onye ntụzi nka. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Nke ojii, agwugwa na Nnoronwe onye" ka emepụtara "iji mee ka ncheta ndị dike na-akpali ọtụtụ ndị mmadụ taa. <ref>https://www.ilab-design.africa/en/artist/fred-martins/</ref> ===Ebenside=== 91nvdkte8bnj7tb41053elmwxy942rb Fred Oyetayo 0 896 3409 3408 2022-10-10T11:34:31Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Fred Oyetayo]] Ndewo, a bụ m 'Fred! onye nrụpụta ngwa ngwa na njikwa ngwaahịa nka nka. Nzụlite ọkachamara m dị na ngwaahịa, Software '''Fred Oyetayo''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Ndewo, a bụ m 'Fred! onye nrụpụta ngwa ngwa na njikwa ngwaahịa nka nka. Nzụlite ọkachamara m dị na ngwaahịa, Software <refhttps://www.google.com/search?q=fred+Oyetayo+quote&oq=fred+Oyetayo+quote&aqs=chrome..69i57j35i39j0i22i30.10913j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== 1sxt8qi192d59ld37rjjxbycsiz2ljt Fred Weatherly 0 897 10677 3414 2022-10-10T17:15:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5497166]] wikitext text/x-wiki [[Fred Weatherly]] [[Usòrò:Frederic Weatherly from Lute (April 1895).jpg|thumb|right]] '''[[w:Frederick Weatherly|Frederick Edward Weatherly]]''' ([[4 October]] [[1848]] – [[7 September]] [[1929]]) bụ onye Bekee na-ede abụ na onye na-ede uri. ==Ihe ndị Okwuru== == Isi mmalite == * O, Danny, ọkpọkọ, ọkpọkọ na-akpọ<br>Site na glen to glen, na n'akụkụ ugwu,<br>Oge okpomọkụ apụọ, na Roses niile na-ada,<br>Ọ bụ gị, ọ bụ gị ga-aga. , na m ga-agbarịrị. ** Abụ ''[https://web.archive.org/web/20091224001649/http://www.recmusic.org/lieder/get_text.html?TextId=22729 Danny Boy]'' * Okookoosisi rosu na-enwu na Picardy<br>N'obere igirigi ọlaọcha;<br>Okookoosisi rosu na-ama ifuru na Picardy<br>Ma ọ dịghị mgbe e nwere okookoosisi rosu dị ka gị.<br>Na okookoosisi rosu ga-anwụkwa na oge okpomọkụ. > okporo ụzọ anyị nwere ike ịdị n'ebe dị anya,<br>Ma o nwere otu okookoosisi rosu nke na-adịghị anwụ na Picardy;<br>'Nke a bụ rose nke m na-edobe n'ime obi m. ** Abụ ''[http://www.firstworldwar.com/audio/rosesofpicardy.htm Roses of Picardy]'' * O, anyi si na Somerset rigo,<br>Ebe osisi apple cider toro,<br>Ayi bia hu Onye-nwe-ayi,<br>Na ka uwa si aga.<br>Na mgbe gị nachọ onye ọ bụla,<br>Ọ bụrụ na ị ga-eji obiọma mee ka anyị mara,<br>Anyị niile ga-esi na Somerset pụta,<br>N'ihi na anyị hụrụ gị n'anya! ** Abụ ''[http://mysite.wanadoo-members.co.uk/parloursongs/music/somerset.html Up from Somerset]'' * M na-eguzo n'ala Roses,<br>Ma a na m rọrọ nrọ maka ala snow,<br>Ebe mụ na gị nwere obi ụtọ,<br>N'afọ ndị gara aga. ** Abụ ''Thora'' * Egbuwo m ikpere n'ala n’ụlọ nsọ dị ike,<br>Ma chi ndị dara ogbi adịghị eme ihe ịrịba ama;<br>Ha enweghị ike ịgwa mmụọ m okwu,<br>Dị ka mkpụrụ obi gị na-agwa m okwu. ** Abụ ''Nirvana'' == Edensibia == * M R Turner & A Miall, ''The Edwardian Song Book'' (Methuen, 1982) {{ISBN|0 413 49790 9}} == Njikọ Mpuga == *Edemede [[w:Frederick Weatherly|Frederic Weatherly]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Weatherly, Fred}} ab28tytng1te7s1gugj2qqpvxne0oku Fred Williamson 0 898 10678 3417 2022-10-10T17:15:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1452569]] wikitext text/x-wiki == Fred Williamson == Frederick Robert Williamson (amuru Maachị 5, 1938), makwaara dị ka The Hammer, bụ onye omere America na onye bụbu onye agbachitere bọọlụ America bụbu onye gbara egwu na American Football League n'oge 1960s. == Ihe ndi okwuru == * A na-asọpụrụ anyị [ndị na-eme ihe nkiri ojii] na Europe, n'ihi na na Europe, abụghị m onye na-eme ihe nkiri ojii - abụ m kpakpando. Na America, abụ m onye omekome ojii. * N'agbanyeghị ọrụ m na-arụ, enwere m ihe oyiyi m ga-ejigide. Ekwenyere m na m bụ onye nlereanya ma ana m ewere akụkụ nke m otu a. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/79911-Fred_Williamson phxcjiv3v6xsuwrncitcrruc6luuvbx Freddie Green 0 899 10679 3421 2022-10-10T17:15:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q722441]] wikitext text/x-wiki == Freddie Green == Frederick William Green (March 31, 1911 - Maachị 1, 1987) bụ onye egwu jazz swing America. == Ihe ndi okwuru == * I kwesịghị ịnụ ụbọ n'onwe ya. O kwesịrị ịbụ akụkụ nke ịgbà ... Naanị ị na-ahụ guitar mgbe ọ na-anọghị ya. * Na-akpa uwe gị mgbe niile n'elu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21144-Freddie_Green b9rg5tkx4xseu968kilnbwhd08r86tr Frederick Leonard (actor) 0 900 3423 3422 2022-10-10T11:34:31Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Frederick Leonard (actor) == Frederick Nnaemeka Leonard bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria nwetara ihe nrite maka onye na-akwado ihe nkiri kacha mma na ihe nkiri na Golden Icons Academy Movie Awards na 2014 na n'afọ 2016 wee nweta ihe nrite City People Movie Award For Best Supporting Actor of the Year (English) na City People. Ihe nrite ntụrụndụ. == Ihe ndi okwuru == * Ogo na-akagbu ọnụọgụ mgbe niile. Chineke buru uzo * Ịdị adị gị bụ egosipụtara atụmanya nke onye ọzọ. * Naanị anyị nwere ike ịtụ anya na ọ ga-aka mma site na ebe a gaba. Ka anyị mee ka ụwa bụrụ ebe ka mma == Ebenside == https://quotes.ng/authors/frederick-leonard/2278/ 4ojosarxwy9krjhsknriz4uknx1jnoa Free Speech Movement 0 901 3426 3425 2022-10-10T11:34:31Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:FreeSpeechCafe3.JPG|thumb|right|Emume Ncheta nke Free Speech Movement na [[w: Mahadum California|Mahadum California, Berkeley]]]] [[Usòrò:MarioSavio.JPG|thumb|right|[[w:Mario savio|Mario Savio]] na-eduga ngagharị iwe na steepụ nke Sproul Hall na 1966]] '''[[w: Free Speech Movement | Free Speech Movement]] ''' (FSM) bụ mkpesa ụmụ akwụkwọ mere n'oge afọ agụmakwụkwọ 1964-1965 na ogige ụlọ akwụkwọ [[w: Mahadum California, Berkeley | Mahadum California]] n'okpuru nduzi nke ụmụ akwụkwọ [[w: Mario Savio | Mario Savio]], Brian Turner, [[w: Bettina Aptheker | Bettina Aptheker]], Steve Weissman, Art Goldberg, [[w: Jackie Goldberg|Jackie Goldberg]], na ndị ọzọ. N'ime ngagharị iwe a na-enwetụbeghị ụdị ya n'oge ahụ, ụmụ akwụkwọ siri ọnwụ ka ndị nchịkwa mahadum wepụrụ mmachibido iwu nke mmemme ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ogige ụlọ akwụkwọ ma kweta na ụmụ akwụkwọ nwere nnwere onwe ikwu okwu na nnwere onwe agụmakwụkwọ. == Okwu Ndi Okwuru == * Ugbu a, e nwere opekata mpe ụzọ abụọ nke nọdụ ala na nnupụisi obodo na ihe ọ bụla --opekata mpe ụzọ abụọ bụ isi o nwere ike isi mee. Otu, mgbe iwu dị, ka a na-akpọsa, bụ nke ndị mmadụ na-agaghị anabata ma ha na-emebi ya ugboro ugboro ruo mgbe a kagburu ya, a rịọrọ arịrịọ. Ọ dị mma, mana enwere ụzọ ọzọ. E nwere ụzọ ọzọ. Mgbe ụfọdụ, ụdị iwu na-eme ka ọ ghara ikwe omume mmebi ya dị irè -- dịka usoro iji kagbuo ya. Mgbe ụfọdụ, iwe ndị mmadụ na-akawanye --agbatị karịa -- karịa naanị iwu, gbatịa n'ụdị ike aka ike, usoro dum nke iji aka ike eme ihe. Ma nke ahụ bụ ihe anyị nwere ebe a. Anyị nwere ọchịchị ọchịchị nke -- nke na-arụ mahadum a. ** [[w: Mario Savio | Mario Savio]], "[http://www.americanrhetoric.com/speeches/mariosaviosproulhallsitin.htm Nọdụ ala na nzọụkwụ nke Sproul Hall]," Disemba 2, 1964, The Mahadum California dị na Berkeley, ebigharịrị na ''americanrhetoric.com''; E bipụtakwara ya na Robert Cohen (2009) '' Orator Freedom: Mario Savio and the Radical Legacy of 1960'' p. 327 * Ọfọn, a na m arịọ gị ka ị tụlee - ọ bụrụ na nke a bụ ihe siri ike, ma ọ bụrụ na Board of Regents bụ Board of Directors, ma ọ bụrụ na President Kerr n'ezie bụ onye njikwa, mgbe ahụ a na m agwa gị ihe - ngalaba ahụ bụ ụyọkọ nke ndị isi. ndị ọrụ na anyị bụ akụrụngwa! Mana anyị bụ ụyọkọ akụrụngwa na-apụtaghị na ọ ga - enwe usoro ọ bụla n'ahụ anyị. A pụtaghị na a ga-eme ya ka ọ bụrụ ngwaahịa ọ bụla! A pụtaghị na ị ga-azụrụ ụfọdụ ndị ahịa nke Mahadum, ma gọọmentị, ma ụlọ ọrụ, ma ha na-ahazi ọrụ, ma onye ọ bụla! Anyị bụ mmadụ!<p>Na nke ahụ - nke ahụ na-ebute m n'ụdị nnupụisi obodo nke abụọ. Enwere oge mgbe ọrụ nke igwe na-aghọ ihe jọrọ njọ, na-eme ka ị na-arịa ọrịa obi nke na ị nweghị ike itinye aka! Ị gaghị enwe ike iso na-eme ihe ike! Ị ga-etinyekwa ahụ gị n'elu ngwo na wiilị, n'elu lever, na ngwa niile - ma ị ga-eme ka ọ kwụsị! Ị ga-egosikwa ndị na-agba ya, ndị nwere ya - na ọ gwụla ma ị nwere onwe ya, a ga-egbochi ya ịrụ ọrụ ma ọlị!! ** [[w: Mario Savio | Mario Savio]], "[http://www.americanrhetoric.com/speeches/mariosaviosproulhallsitin.htm Nọdụ ala na nzọụkwụ nke Sproul Hall]," Disemba 2, 1964, The Mahadum California dị na Berkeley, ebigharịrị na ''americanrhetoric.com''; E bipụtakwara ya na Robert Cohen (2009) '' Orator Freedom: Mario Savio and the Radical Legacy of 1960'' p. 327 * Anyị nwere okwu na mmegharị ahụ na anyị atụkwasịghị onye ọ bụla karịrị afọ 30 obi. ** [[:w: Movement Free Speech Movement#Jack Weinberg na sit-in|Jack Weinberg]], Ajụjụ ọnụ ''San Francisco Chronicle'' onye nta akụkọ, c. 1965 [http://www.bartleby.com/73/1828.html] == Njikọ mpụga == [[W:Free Speech Movement|Free Speech Movement]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Free Speech Movement|Free Speech Movement]] na Wikiquote. 0p3wh6j7o9w4tvu0zox5qp1x9x2y95o Freedom House 0 902 3429 3428 2022-10-10T11:34:31Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki ''[[w: freedom house|Freedom House]]''' bụ ụlọ ọrụ na-abụghị maka uru, [[w:na-abụghị nke gọọmenti|a bụghị nke gọọmenti nwe]] (NGO) dị n'ala ma bụrụkwa nke ndi [[w:u.s|U.S]] na-eme [[w: nyocha|nyocha]] na [[w:ị́kwado|ịkwado]] na [[w:democracy|ọchịchị onye kwuo uche ya]], [[ w: nnwere onwe|nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], na [[w:ikike mmadụ|mmadụ ]]. ==Okwu okwuru== * [[w:Gọmenti Turkey |gọọmentị]] webatara ọhụrụ [[w:Law of Turkey |iwu]] nke gbasaara webụsaịtị [[w:Censorship na Turkey | mgbochi]] webụsaịtị na ikike onyunyo nke [[w: National Intelligence Organisation (Turkey)|National Intelligence Organisation]] (MİT). [[W: Ndi nta akụkọ|Ndị nta akụkọ]] chere ihe mgbochi iwu na-enwetụbeghị ụdị ya ihu ka ụlọ ikpe gbochiri ịkọ akụkọ banyere [[w: Nrụrụ aka na Turkey | nrụrụ aka]] na okwu nchekwa obodo. Ndị ọchịchị nọgidere na-eji ike ike na-eji ụkpụrụ ntaramahụhụ, iwu nkwutọ aha mpụ, na iwu mgbochi iyi ọha egwu na-emegide ndị nta akụkọ na ụlọ ọrụ mgbasa ozi. Mwakpo ọnụ sitere n'aka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị elu wara ndị nta akụkọ—gụnyere [[w:recap tayyip Erdogan|Recep Tayyip Erdoğan]], onye nọ n'ọchịchị [[w: Prime Minister nke Turkey | praịm minista]] bụ onye a họpụtara [[w: President nke Turkey | Onye isi ala]] n'August—bụ Ọtụtụ mgbe na-esochi mkpagbu na ọbụna iyi egwu ọnwụ megide ndị nta akụkọ edoro anya na mgbasa ozi ọha. Ka ọ dị ugbu a, gọọmentị gara n'ihu na-eji ego na ikike ndị ọzọ ọ na-ejide n'aka ndị nwe ụlọ mgbasa ozi na-emetụta mkpuchi nke okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọtụtụ ndị nta akụkọ iri na abụọ, gụnyere ndị odeakụkọ a ma ama, tụfuru ọrụ ha n'ihi nrụgide dị otú ahụ n'ime afọ ahụ, ndị fọdụrụnụ aghaghịkwa ịrụ ọrụ n'ọnọdụ nke ịba ụba nke nnyocha onwe onye na mgbasa ozi mgbasa ozi. ** ''Freedom of the Press 2015'', ''[https://web.archive.org/web/20150608193839/https://freedomhouse.org/report/freedom-press/2015/turkey Turkey]'' ==Njikọ mpụga== [[W: Freedom House|Freedom House]] na Wikipedia Bekee. [[Q: freedom house|Freedom House]] na Wikiquote qdcdaizg3kf7nn5ado9pqsm7vlzxpjp Freedom of speech 0 903 3433 3432 2022-10-10T11:34:32Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:George Washington at Princeton.jpg|thumb|Ọ bụrụ na a ga-egbochi ndị nwoke inye [[w: sentiments|sentiments]] n'okwu, nke nwere ike ịgụnye ihe kachasị [[w: dị njọ|dị njọ]] na egwu [[w: nsonazu|nsonaazụ]], na nwere ike ịkpọ [[w: ntụgharị uche|ntụgharị uche]] nke [[w: mmadụ|Mmadụ]]; [[w:ihe kpatara|ihe kpatara]] abaghị uru nye anyị - enwere ike wepụ [[w: nnwere onwe ikwu okwu|nnwere onwe ikwu okwu]] - na, ogbi & [[w:gbachi nkịtị|gbachi nkịtị]] enwere ike duru anyị, dị ka [atụrụ], gaa na Ogbugbu. [[W: George Washington|George Washington]]]] [[Usòrò:Frederick Douglas NYHS c1866.jpg|thumb|Nnwere onwe enweghị isi ebe ikike ikwupụta echiche na echiche ya kwụsịrị ịdị. Nke ahụ, nke ikike niile, bụ egwu ndị ọchịchị aka ike. Ọ bụ ikike ha na mbụ tigbuo. Ha maara ike ya. Oche-eze, ọchịchị nile, ndị isi ọchịchị, na ndị ọchịchị, ndị tọrọ ntọala n’ikpe na-ezighị ezi na ihe ọjọọ, ga-amarịrị jijiji, ma ọ bụrụ na ekwe ka ndị mmadụ chegharịa n’ihi ezi omume, obi-ike, na nke ikpe nke na-abịa n’ihu ha. [[W: Frederick Douglass|Frederick Douglass]]]] [[Usòrò:Wendell Phillips by Brady.jpg|thumb|Onye na-egbochi mkparịta ụka [[w:free|n'efu]], na nzuzo [[w:obi abụọ|obi abụọ]] ma ihe ọ na-ekwupụta na [[w: nkwere|kwere]] bụ n'ezie [[w:ezi|ezi]]. [[W: Wendell Phillips|Wendell Phillips]]]] [[Usòrò:Frederick Douglass portrait.jpg|thumb| Ịgba ohu enweghị ike ịnabata nnwere onwe ikwu okwu. [[W: Frederick Douglass|Frederick Douglass]]]] ''[[w: Nnwere onwe ikwu okwu|Nnwere onwe ikwu okwu]]'''' bụ echiche nke inwe ike ikwu okwu [[w: n'efu|n'efu]] n'ejighị [[w: nyocha|nyocha]]. A na-elekarị ya anya dị ka echiche dị mkpa na ọchịchị onye kwuo uche ya na-emesapụ aka nke oge a. ==1600s== * Nye m [[w: nnwere onwe|nnwere onwe]] ka m mara, ikwu okwu, na ịrụ ụka n'efu dịka akọ na uche siri dị, karịa nnwere onwe niile. ** [[W:John Milton|John Milton]], ''[[s:Areopagitica|Areopagitica: Okwu maka Nnwere Onwe nke Mbipụta Akwụkwọ Na-akwadoghị, nye nzuko omeiwu nke England]]" (nke e bipụtara na November 23, 1644). ==1700s== *Enweghị nnwere onwe nke echiche, ọ nweghị ihe dị ka amamihe; ma ọ dịghị ihe dị ka nnwere onwe ọha, na-enweghị nnwere onwe ikwu okwu; nke bụ ikike nke nwoke ọ bụla, ruo na ya, ọ dịghị emerụ ma ọ bụ na-achịkwa ikike nke onye ọzọ. Ma nke a bụ naanị Lelee ọ kwesịrị ịta ahụhụ, yana naanị oke ọ kwesịrị ịma. Ihe ùgwù a dị nsọ bụ ihe dị mkpa maka ọchịchị ndị nweere onwe ha, na nchekwa nke [[w:ihe onwunwe|ihe onwunwe]], na nnwere onwe ikwu okwu na-agakọ ọnụ; ma na mba ndị ahụ jọrọ njọ ebe mmadụ na-enweghị ike ịkpọ ire ya nke ya, ọ na-esiri ike ịkpọ ihe ọ bụla ọzọ nke ya. Onye ọbụla ga-akwatuo nnwere onwe nke mba, ga-amalite site n'imebi Fteeness [sic!] nke Okwu; a ''Ihe'' dị egwu nye Publick [[w:Treason|Traytors]]. **[[w: akwụkwọ ozi Cato| Akwụkwọ Ozi Cato]], [[w:John Trenchard (onye edemede)|John Trenchard]] na [[w:Thomas Gordon (onye edemede)|Thomas Gordon]] ( Nọmba 15, ''[[wikisource :Cato's Letter Nke 15|Nnwere onwe ikwu okwu, na otu ihe ahụ enweghị ike ịpụ na Publick Liberty]]'', February 4, 1720). * Na ndị mmadụ kwesịrị ikwu okwu nke ọma banyere '' Gọvanọ '' ha bụ eziokwu, ebe '' ndị ọchịchị '' kwesịrị ka e kwupụta ya nke ọma, mana ime ọha mmadụ [[w:ihe ọjọọ|Ihe ọjọọ]], n'anụghị ya, bụ naanị Ihe ikike na ikike nke [[w: tyranny|Tyranny]]: Ndị nweere onwe ha ga na-egosi na ha dị otu a, site na nnwere onwe ikwu okwu. **[[w: akwụkwọ ozi Cato| Akwụkwọ Ozi Cato]], [[w: John Trenchard (onye edemede)|John Trenchard]] na [[w:Thomas Gordon (onye edemede)|Thomas Gordon]] (Letter Number 15, ''Of Freedom of Okwu, Nke ahụ bụ ihe a na-apụghị ikewapụ na nnwere onwe ọha'', February 4, 1720). * Ọchịchị nke Gọọmenti, ọ bụghị ihe ọzọ ma ọ bụghị nbịbịa nke '' ndị ntụkwasị obi nke ndị mmadụ '' maka ọdịmma na ihe gbasara ndị mmadụ: Na dịka ọ bụ akụkụ na azụmahịa nke ndị mmadụ, n'ihi na ọ bụ naanị ihe niile gbasara ọha na eze. bụ, ma ọ bụ kwesịrị ka a transacted, ịhụ ma ọ dị mma ma ọ bụ na-arịa ọrịa transacted, ya mere, ọ bụ mmasị, na kwesịrị ịbụ Ambition, nke niile na-akwụwa aka ọtọ Magistrates, na-eme ha omume nyochaa n'ihu ọha, na Publickly scann'd[. ] **[[w: akwụkwọ ozi Cato| Akwụkwọ Ozi Cato]], [[w: John Trenchard (onye edemede)|John Trenchard]] na [[w:Thomas Gordon (onye edemede)|Thomas Gordon]] (Letter Number 15, ''Of Freedom of Okwu, Nke ahụ bụ ihe a na-apụghị ikewapụ na nnwere onwe ọha'', February 4, 1720). * Nnwere onwe ikwu okwu bụ mgbe ihe mgbaàmà, yana mmetụta nke ezigbo ọchịchị. Na Rom oge ochie, a hapụrụ ihe niile n'ikpe na obi ụtọ nke ndị mmadụ, bụ ndị ji ezi uche na-enyocha usoro ọha na eze, ma katọọ ndị na-achị ha n'ụzọ ziri ezi na ịdị nwayọọ dị otú ahụ, na n'ime oge narị afọ atọ, ọ bụghị ndị ozi ọha na eze ise. tara ahụhụ n'ụzọ na-ezighị ezi. N'ezie mgbe ọ bụla ndị Commons gara n'ihu ime ihe ike, ndị ukwu bụbu ndị na-eme ihe ike. **[[w: akwụkwọ ozi Cato| Akwụkwọ Ozi Cato]], [[w: John Trenchard (onye edemede)|John Trenchard]] na [[w:Thomas Gordon (onye edemede)|Thomas Gordon]] (Letter Number 15, ''Of Freedom of Okwu, Nke ahụ bụ ihe a na-apụghị ikewapụ na nnwere onwe ọha'', February 4, 1720). * Mmehie na-atụ ụjọ naanị nnwere onwe ikwu okwu, nke na-adọpụta ya n'oghere ya na-ezo, ma kpughee nrụrụ ya na egwu egwu na ìhè ụbọchị. **[[w: akwụkwọ ozi Cato| Akwụkwọ Ozi Cato]], [[w: John Trenchard (onye edemede)|John Trenchard]] na [[w:Thomas Gordon (onye edemede)|Thomas Gordon]] (Letter Number 15, '' Of Freedom of Okwu, Nke ahụ bụ ihe a na-apụghị ikewapụ na nnwere onwe ọha'', February 4, 1720). ==Njikọ Mpụga== [[W: Freedom of speech|Freedom of speech]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Freedom of speech|Freedom of speech]] na wikiquote. sz2z3vgkx15r9wrfkfs1aqvyphsj45k Freedom of thought 0 904 10680 3438 2022-10-10T17:15:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q277569]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Freedom of Thought Ben Franklin.jpg|thumb|200px]] '''[[w: Freedom of Thought| Freedom of Thought]]''' (nke a na-akpọkwa '''nnwere onwe nke [[w:akọ́ na uche|akọ na uche]]''''''' nnwere onwe nke [[w: echiche|echiche]] '') bụ [[ w: nnwere onwe (ndọrọ ndọrọ ọchịchị) | nnwere onwe]] nke [[w:onye|onye]] ijide ma ọ bụ tụlee ihe [[w:eziokwu|eziokwu]], [[w: echiche|echiche]], ma ọ bụ [[w: echiche uche|echiche`uche]], [[w:onwe|nnwere onwe]] nke echiche ndị ọzọ. . ==Okwu ndi okwuru== * [[W: nnwere onwe|nnwere onwe]] nke [[w:echiche|echiche]] bụ ikikere [[w: dị nso|dị nsọ]] nke dịịrị onye ọ bụla, ma [[w:ndị iche |ndị iche]] ga-aga n'ihu na-abawanye na [[w:agamnihu: agamnihu]], nnụcha, na iche iche nke [[w: amamihe|amamihe]] mmadụ. ** [[W:Felix Adler Felix Adler]], ''[https://web.archive.org/web/20070810010902/http://www.aeu.org/adler1.html adreesị ntọala nke New York Society for Ethical Culture]" (15 Mee 1876) * Ihe kacha [[w: enweghị mgbaghara|enweghị mgbaghara]] [[w: mmehie|mmehie]] na [[w: obodo|obodo]] bụ nnwere onwe nke echiche. ** [[W: Emma Goldman|Emma Goldman]], ''[[w:Anarchism|Anarchism na edemede ndị ọzọ]], [[:wikisource:Anarchism and Other Essays/2|Minorities Versus Majorities]], 1910, ''Mother Earth Publishing'' * [[W:klas|Klasị]] nke nwere [[w:Means of production|ụzọ nke mmepụta ihe]] na-achịkwa ụzọ e si emepụta uche, nke mere na n'ihi ya echiche nke ndị na-enweghị ụzọ isi mmepụta uche bụ. , n'ozuzu, n'okpuru ya. ** [[W:Karl Marx|Karl Marx]] na [[w: Friedrich|Friedrich Engels]], ''[[w: echiche|Echiche German]]'' ca. Eprel ma ọ bụ mmalite May 1846 * Ọ bụrụ na ọ bụ ụgbọala nke oge anyị, mgbe 'nnwere onwe'' nke echiche merichara, ịchụso ya ruo izu okè nke ọ na-agbanwe na ''[[w: nnwere onwe|nnwere onwe nke uche]]'' iji ghọta nke ikpeazụ. dị ka ụkpụrụ nke oge ọhụrụ. ** [[W: Max Stirner|Max Stirner]], ''Das unwahre Prinzip unserer Erziehung, oder: Humanismus und Realismus'' ('Ụkpụrụ Ụgha nke Mmụta Anyị: Ma ọ bụ, Humanism na Realism') (1842) dị ka Ralph Myles sụgharịrị (1967), p. 21 ==Njikọ mpụga== [[W: Freedom of Thought|Freedom of Thought]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Freedom of Thought|Freedom of Thought]] na Wikiquote. j0e7w49r3l9qf543ktau275t85o83j5 Friedrich Engels 0 905 10681 3442 2022-10-10T17:16:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q34787]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Friedrich Engels (1891).jpg|thumb|[[w:ndi mmadu|Ndị mmadụ]] [[w:chere|chere]] na ha ewerela nkwuwa okwu na-enweghị atụ mgbe ha wepụrụ onwe ha [[w: nkwenye|nkwenye]]) na [[w:ihe nketa eze ukwu|ihe nketa eze ukwu]] wee were [[w:omuocratic republic|omuocratic Republic]] ñụọ iyi Na [[w: eziokwu|eziokwu]], Otú ọ dị, [[w: steeti|steeti]] abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị [[w: igwe|igwe]] maka [[w: mmegbu|mmegbu]] nke otu [[w: klaasi|klas]] site na onye ọzọ, na n'ezie na [[w: Democratic|democratic]] [[w: Republic|Republic]] ọ dịghị ihe na-erughị na [[w:eze|eze]].]] '''[[w: Friedrich Engels|Friedrich Engels]]''' ([[w: Nọvemba 28|Nọvemba 28]], [[w:1820|1820]] – [[w: August 5|August 5]], [[w:1895|1895]]) bụ [[w: German Philosophy|Ọka mmụta German]] nke [[w: narị afọ nke 19|Narị narị afọ nke 19]] [[w:onye ọkà ihe ọmụma|onye ọkà ihe ọmụma]], [[w:Social Science | Science Ọha]], na [[w:onye nta akụkọ|onye nta akụkọ]]. Ọ tọrọ ntọala [[w:Marxism|Marxist theory]] yana [[w: Karl Marx|Karl Marx]]. N'afọ 1845, o bipụtara ''[[W: Ọnọdụ Klas Ndị Ọrụ na England na 1844|Ọnọdụ Ndị Na-arụ Ọrụ na England]]'', dabere na nlebanya na nyocha nkeonwe na [[w: Manchester|Manchester]]. N'afọ 1848, o dekọrọ ''[[w: the communist manifesto|The Communist Manifesto]]'' na Marx, o dekwara ma dekọọ ya (nke bụ ya na Marx) ọtụtụ ọrụ ndị ọzọ. O mechara kwado Marx ego ka o mee nyocha wee dee ''[[w:Das capital|Das Capital]]''. Mgbe Marx nwụsịrị, Engels deziri mpịakọta nke abụọ na nke atọ. Na mgbakwunye, Engels haziri ndetu Marx na ''[[w: theories of surplus value|Theories of Surplus Value]]'', nke o mechara bipụta dị ka "olu nke anọ" nke ''Capital''. ==Okwu Okwuru== * Site na oge enweghị ike ịgbanwe ọrụ ka ọ bụrụ isi obodo, ego, ma ọ bụ mgbazinye, ka ọ bụrụ ikike ọha mmadụ nwere ike ịchịkọta ya, ya bụ, site na mgbe ihe onwunwe onye ọ bụla na-enweghịzi ike ịgbanwe ka ọ bụrụ ihe onwunwe bourgeois, ghọọ isi obodo, site na nke ahụ. oge, ị na-ekwu na onye ọ bụla na-apụ n'anya. ** Ngosipụta nke Kọmunist (pg. 18) (2017) * N'ihi na m n'echiche ... na mweghachi nke German na-asụ ekpe bank nke Rhine bụ ihe gbasara nsọpụrụ mba, na Germanisation nke Holland na-adịghị eguzosi ike n'ihe na Belgium bụ ihe ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị anyị mkpa. Ànyị ga-ekwe ka a kwụsị mba German kpam kpam na mba ndị a, ebe ndị Slav na-arị elu karịa n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ? ** Edere ya n'okpuru pseudonym nke Friedrich Oswald, [https://www.marxists.org/archive/marx/works/1841/01/arndt.htm "Telegraph für Deutschland",] ''Telegraph für Deutschland'', Mba. 2-5, (Januarị 1841) [[Usòrò:Friedrich Engels (1820–1895), 1864.png|thumb|Kedu ka nkewa nke mba dị iche iche siri bịa, gịnị bụ ntọala ya? Nkewa a dabara na akụkọ gara aga nke [[w:|mba]] ndị a na-ajụ.]] [[Usòrò:Stamps of Germany (DDR) 1981, MiNr 2646.jpg|thumb|]] [[Usòrò:Engels1868.jpg|thumb|Ihe onye ọ bụla [[w:onye|onye]] chọrọ bụ ihe onye ọ bụla na-egbochi ya ihe na-apụta bụ ihe na-enweghị onye chọrọ ya.]] * Kedu ka ị ga-esi [[w:chere|chere]] mgbanwe site na [[w:ugbua| ugbu a]] [[w: ọnọdụ|ọnọdụ]] na [[w: obodo|Obodo]] nke [[w:ihe omume|Ihe onwunwe]] ga-eme?<br>Nke mbụ, ọnọdụ bụ isi maka iwebata obodo ihe onwunwe bụ [[w: nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị|nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] nke [[w: proletariat|proletariat]] site na [[w: Democratic|democratic]] [[w: constitution|constitution]]. ** [http://www.marxists.org/archive/marx/works/1847/06/09.htm ''Draft of a Communist Confession of Faith'] (1847) * Na nke mbụ na [[w:Revolutions nke 1848|Mgbanwe nke 1848]], na nke mbụ kemgbe [[w:French Revolution|1793]], [[w:mba|mba]] nke [[w:counter di elu w|counter dị elu gbara ya gburugburu. -revolutionary]] ndị agha na-anwa anwa imegide [[w:ndi njọ|ndị ụjọ]] ndị na-emegide mgbanwe [[w:iwe|iwe]] site na mgbanwe [[w: mmụọ|mmụọ]], nke ''[[w:First White Terror|terreur blanche]]'' nke ' '[[w:ụjọ mgbanwe mgbanwe | terreur rouge]]''. Na nke mbụ mgbe ogologo oge gachara, anyị na onye na-eme mgbanwe n'ezie na-ezute, otu nwoke nke n'aha ndị mmadụ na-anwa anwa ịnakwere ihe ịma aka nke na-enweghị olileanya [[w: mgbagwoju anya|mgbagwoju anya]]. , onye maka mba ya bụ [[w:Georges Danton | Danton]] na [[w:Lazare Carnot | Carnot]] n'otu onye - ''[[w: Lajos|Lajos Kossuth]]''. ** ''[https://web.archive.org/web/20190626191148/https://www.marxistsfr.org/archive/marx/works/1849/01/13.htm The Magyar Struggle]'' na ''[[w:Neue Rheinisch Zeitung|Neue Rheinische Zeitung]]'' (13) Jenụwarị 1849) ==Njikọ Mpụga== [[W: Friedrich Engels|Friedrich Engels]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Friedrich Engels|Friedrich Engels]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Engels, Friedrich}} 39ocpsu2shklr5xbusmwzqctcjzyelh Funke Akindele 0 906 18091 17941 2024-01-26T13:09:24Z Ogalihillary 215 wikitext text/x-wiki == Funke Akindele == Akindele-Bello Olufunke Ayotunde mụrụ (24 August 1977) nke a ma ama, dị ka Funke Akindele ma ọ bụ Jenifa bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri Naijiria. Akindele gbara egwu na sitcom Achọrọ m ịma site na 1998 ruo 2002, na n'afọ 2009, ọ meriri ihe nrite Africa Movie Academy Award for Best Actress in a Leading Role. O wee bụrụ onye ama ama maka ọrụ ya na ihe nkiri akpọrọ Jenifa nke mere ya aha Jenifa. Omo Ghetto trilogy nyere aka mee ka ama ama ya. == Ihe ndi okwuru == * Wulite usoro kwesịrị ekwesị maka onwe gị na ika gị. Nweta ụlọ ọrụ, ezigbo webụsaịtị, ọnụnọ mgbasa ozi ọha, aha azụmahịa wdg. * Akwụsịla ịmụta ma ọ bụ ịkụziri onwe gị ihe. Gaa ụlọ akwụkwọ ma mụọ ka ọ bụrụ ezigbo ọkachamara. * Akwụsịla mmụta ana m agwa ndị mmadụ ka ha ghara ikweta na n'ihi na e kere gị, ị nwere ike iweda ndị mmadụ ala. Ọbụlagodi na ị nọ ebe ahụ, nọgide na-enwe isi ka ị ghara ịda. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/funke-akindele/786/ [[Category: Ụmụ nwanyị]] kaby1mbup2nhzkd1vt3oq3an1f9syia Funke Akindele-Bello 0 907 12130 3449 2022-10-10T21:38:33Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki [[Funke Akindele Bello]] '''Funke Akindele Bello''' Akindele-Bello Olufunke Ayotunde mụrụ nke a ma ama, dị ka Funke Akindele ma ọ bụ Jenifa bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri Naijiria. Akindele gbara egwu na sitcom Achọrọ m ịma site na 1998 ruo 2002, na n'afọ 2009, ọ meriri ihe nrite Africa Movie Academy Award for Best Actress in a Leading Role. Amụrụ ya na: 24 Ọgọst 1976 (afọ 45), na Ikorodu. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Onye ọ bụla na-emejọ ya, mana kweta nke gị tupu ị kọwaa nke onye ọzọ." *"Ihe ịga nke ọma bụ njem, ọ bụghị ebe njem. Usoro a na-adịkarị mkpa karịa ihe ga-esi na ya pụta". *"Igodo nke mgbanwe bụ ịhapụ egwu". *"Ị maghị otú ị nwere ya ruo mgbe ị nụrụ akụkọ onye ọzọ." *"Kwụsị ichegbu onwe gị maka ime ihe ga-atọ ndị ọzọ ụtọ nke ukwuu, mee ọtụtụ ihe na-eme gị obi ụtọ". *"Ihe ọjọọ na-aga na-eme mgbe niile na ndụ". "Ndị mmadụ ga-emerụ gị ahụ. Ma ị nweghị ike iji nke ahụ dị ka ihe ngọpụ iji mejọ mmadụ azụ." *"Mgbe anyị na-ekpe ekpere, Chineke na-anụ karịa ka anyị na-ekwu, na-aza karịa ka anyị na-arịọ, na-enye ihe karịrị anyị nwere ike iche n'echiche n'oge nke ya na ụzọ nke ya." *"Nrọ agaghị abịa na-achọ gị. Ọ bụ ya mere ị ga-eji chụpụ ha. Na-achụ ha ruo mgbe ha ghọrọ eziokwu wee jidesie ike ". *"Ọ bụghị inwe nkà ime ihe. Ọ bụ inwe ọchịchọ, ọchịchọ na ntinye aka ka ị bụrụ ihe kacha mma ". *"Ọ ka mma ịda na mbụ karịa ịga nke ọma na nṅomi. Originality bụ isi". <ref>https://everyevery.ng/10-inspirational-quotes-by-funke-akindele/</ref> ===Ebenside=== 2em7dcakjiixdqt6fcjh2iqgx9tsxtp Funlola Aofiyebi-Raimi 0 908 10683 3452 2022-10-10T17:16:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16149393]] wikitext text/x-wiki == Funlola Aofiyebi-Raimi == Funlola Aofiyebi-Raimi, amuru Abibat Oluwafunmilola Aofiyebi ma mara amara dika FAR, bu onye omere Naijiria. O nweela ihe ngosi redio na-eme ogologo oge. Ọ pụtara na fim The Figurine, Tinsel na MTV Shuga. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị ike iyi ihe mkpuchi ruo mgbe ebighị ebi, ṅaa ntị * Ahụ adịla gị njọ maka ilekọta onwe gị nke ọma * Anyị na-eme mkpesa banyere mpako ma anyị na-enwe ekele maka ịdị umeala n'obi? * Ọ dịghị ihe na-akụda udo nke obi == Ebenside == https://quotes.ng/authors/funlola-aofiyebi-raimi/2353/ mlqn2hnzcua7pqosagood6v71zvo8lr Funmi 0 909 3454 3453 2022-10-10T11:34:33Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Funmi]] '''Funmi''' Funmi Victor-Okigbo, bụ onye ndu mmepụta ihe na No Surprises Events Architects, ụlọ ọrụ mmepụta na njikwa mmemme na Lagos. N'ihe karịrị afọ 12 ahụmahụ ya na ndị ahịa ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ n'ofe ụlọ ọrụ dị iche iche dị ka teknụzụ ozi, ntụrụndụ, mgbasa ozi, ụlọ akụ na ngwa ahịa, ọ mere ihe nkiri mbụ ya dị ka Art Director na The Royal Hibiscus Hotel wee soro The Wedding Party 2, ha abụọ mepụtara. nke Ebonylife Films. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Agaghị m akpọ ya mgbanwe mana ọganiihu eke <ref>https://guardian.ng/guardian-woman/funmi-victor-okigbo-with-tuxp-we-want-to-create-unforgettable-experiences/</ref> ===Ebenside=== 1dp2vw7ocabl2nburqaxy8hjpsmeljw Funmi Falana 0 910 10684 3457 2022-10-10T17:16:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24705051]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Funmi Falana|Funmi Falana]]''' bụ onye na-ahụ maka iwu Naijiria na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Anyị ga-eguzoro maka nha anya, ikpe ziri ezi na ugwu mmadụ n'ihi na ọ dị mkpa nye onye ọ bụla n'ime anyị niile - nwanyị, nwoke na nwa." ** [https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerians-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana na-ekwu okwu n'oge njem iji cheta ụbọchị International Human Rights Day. * "Anyị na-eji ohere a na-echetara ha na ọ bụ ọrụ gọọmentị nyere n'okpuru isi nke abụọ nke akwụkwọ iwu ka ọ na-elekọta ndị mmadụ, ọ dị ka a ga-asị na ha enweghị enyemaka, ka ha gbaa arụkwaghịm ma mee ka anyị mara na anyị emebeghị. "Enweghị ọchịchị" **[https://www.thecable.ng/resign-if-you-are-helpless-funmi-falana-tells-buhari/amp] Funmi Falana na-ekwu maka enweghị nchebe nke ndị mmadụ na gọọmentị. * "Mkpa ịkwụsị ịkpa ókè a na-akpagbu ụmụ nwanyị na Naijiria na imechi ọdịiche dị n'ụdị nwoke na nwanyị na-enwekwa mkpa ọmụmụ WELA iji nyere aka na mbọ iji kwụsị mmegbu a na-emegbu ụmụ nwanyị na ịkwatu ihe mgbochi nwoke na nwanyị na-ata ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ahụhụ na Naijiria." **[https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerian-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana kwuru maka ịkpa oke ụmụ nwanyị na Naịjirịa. * "N'oge dị otú a, anyị niile ga-agbakọta ọnụ iji kụziere onwe anyị na ndị ntorobịa anyị ihe ndị ruuru mmadụ bụ isi. Òtù Mba Ụwa kwadoro ikike ndị a na Nkwupụta Ụwa Nile Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ. Ebumnuche nke ije ije nke ihe ndị ruuru mmadụ bụ ijikọta ọnụ. ndị niile nọ n'ikike ndị a na ime ka ha bụrụ eziokwu." **[https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerians-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana na-ekwu maka ikike mmadụ. * "Ịkwesịrị ịma ikike mmadụ gị n'ihi na ndị mmadụ na-amaghị ikike ya enweghị ike ịrịọ ma ọ bụ gbachitere ha. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụ mmadụ ole na ole n'ụwa maara ọbụna abụọ ma ọ bụ atọ n'ime ikike iri atọ ha." **[https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerians-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana na-ekwu maka ikike mmadụ. * "Echiche nke na-akwado Nkwupụta Ụwa Nile Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ, UDHR, dị mfe ma dị omimi nke na-ekwupụta na a mụrụ mmadụ nile n'efu na ha nhata na ugwu na ikike." **[https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerians-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana na-ekwu maka ikike mmadụ. * "Ịkwesịrị ịma ikike mmadụ gị n'ihi na ndị mmadụ na-amaghị ikike ya enweghị ike ịrịọ ma ọ bụ gbachitere ha. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụ mmadụ ole na ole n'ụwa maara ọbụna abụọ ma ọ bụ atọ n'ime ikike iri atọ ha." **[https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerians-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana na-ekwu maka ikike mmadụ. * "Anyị na-akwado ka onye ọ bụla kwụsie ike maka ikike ya na nke ndị ọzọ. N'ihi nke a WELA na-eguzo maka nha anya na ikpe ziri ezi site na agụmakwụkwọ ziri ezi" **[https://www.vanguardngr.com/2019/12/funmi-falana-tells-nigerians-to-defend-their-human-rights/] Funmi Falana na-ekwu maka ikike mmadụ. == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Funmi Falana]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[Wikiquote:|Funmi Falana]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Falana, Funmi}} jne9xvf3s6anc339w8iilssueuk8kca Funmilayo Ransome-Kuti 0 911 10685 3465 2022-10-10T17:16:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q226122]] wikitext text/x-wiki Onyeisi '''Funmilayo Ransome-Kuti''', MON (amụrụ Frances Abigail Olufunmilayo Thomas; 25 Ọktoba 1900 — 13 Eprel 1978), nke a makwaara dị ka Funmilayo Anikulapo-Kuti, bụ onye nkuzi Naijiria, onye na-eme mkpọsa ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ntorobịa, na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. [[Usòrò:70 year old Funmilayo Ransome-Kuti on her birthday.png|thumb|70 year old Funmilayo Ransome-Kuti on her birthday]] == Kwotu == * Banyere ebubo a na -ebo m, echeghị m echiche. M karịrị omume ụgha ụgha ha na -eme, yabụ na enweghị m nlekọta. == Njikọ mpụga == * https://www.goodreads.com/author/quotes/17030064.Funmilayo_Ransome_Kuti im2c1rcph5elbxoa653e61itz3gtq2s Funsho Adeolu 0 912 10686 3468 2022-10-10T17:16:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19895109]] wikitext text/x-wiki == Funsho Adeolu == Funsho Adeolu (amuru May 9, 1968) bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye isi na onye na-emeputa ihe. == Ihe ndi okwuru == * Igosipụta bụ mgbalị na-aga n'ihu na nke a kpachapụrụ anya ka ọ bụrụ ihe pụrụ iche mana ọ na-eme ka ị bụrụ onye a ga-agụkọ ọnụ. Amaja ị dị iche. * Ikpo okwu bụ ihe na-akọwa visibiliti gị na ndị na-ege gị ntị. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị niile rụzuru ihe haziri ma ọ bụ nyere ha ohere itolite, ime nke ọma na ịga nke ọma * Atụla egwu n'ọchịchịrị mgbe a na-elele ray ma ọ bụ nfesa nke ìhè mana kpachara anya ka ị ghara ịme nzọụkwụ na-ezighi ezi. * Ọ ka mma ịme nzọụkwụ ahụ ugbu a ma ọ bụ na ị ga-anọ n'otu ebe ahụ ruo mgbe ị nwụrụ. Ị ga-enwe obi ike ime ya. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/funsho-adeolu/1082/ 9t4upxe4x9607xs45638eomt07ijhla Gabriel Afolayan 0 913 10687 3471 2022-10-10T17:16:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18206071]] wikitext text/x-wiki == Gabriel Afolayan == Gabriel Afolayan, (amuru na 1st nke Maachị 1985) nke amarakwa n'aha ogbo egwu ya G-Fresh, bu onye omere na onye na-agụ egwu Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ee, ekwenyere m na akara aka na akara aka na ụfọdụ bụ mgbanwe. Nye ụfọdụ, enweghị ike ịgbanwe. Mana nye m, akara aka bụ usoro. N'ihi na ọ bụ ihe na-eme n'ikpeazụ. * mmetụta bụ onye na-eme ihe nkiri nkiri obi n'ime ahụ dị ndụ nke nwere ike uche. otu otu isi hapụ ya bụ mgbe niile. * Ọ bụrụ na mmadụ na-eme ka ndụ dịrị gị mfe, ị ga-emekwa ka ndụ dịrị mmadụ mfe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/gabriel-afolayan/1057/ pltjfhbhee3ehrdjnmymsumgyut87is Gabriel Ellison 0 914 10688 3474 2022-10-10T17:16:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5515607]] wikitext text/x-wiki [[Gabriel Ellison]] '''Gabriel Ellison''' Gabriel Ellison bụ onye na-ese ihe na Zambia, mara amara maka inye aka n'ichepụta ọkọlọtọ mba Zambia, na maka imepụta ọtụtụ stampụ Zambia site na 1960 ruo 1980 mgbe ọ bụ onye isi ngalaba nka eserese na Ministry of Information. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe m chọpụtara onye m bụ, m ga-enwere onwe m <ref>https://www.goodreads.com/quotes/6987-when-i-discover-who-i-am-i-ll-be-free</ref> ===Ebenside=== 4so7rscsp3ehx72s6mrb7v2l5am1lwp Gabriel Okara 0 915 10689 3477 2022-10-10T17:16:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1489518]] wikitext text/x-wiki [[Gabriel Okara]] Onye Naijiria na-ede abụ na edemede ndị ọzọ. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Okwu kwụ ọtọ anaghị agbanarị okwu gbagọrọ agbagọ. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/1309777.Gabriel_Okara 34c7fz10z886js65uurjzxbvmb4dmu9 Gabriele Münter 0 916 10690 3482 2022-10-10T17:16:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q463978]] wikitext text/x-wiki [[Gabriele Münter]] [[Usòrò:Image-GabrieleMuenter.jpg|thumb|right|photo of Gabriele Muenter, circa 1900]] '''[[w:Gabriele Münter|Gabriele Münter]]''' (19 Febuwari 1877 - 19 Mee 1962) bụ onye nkwuputa okwu ndị osee ihe sị Germany, bụ onye osee ihe tinyere aka na otu Munich Der Blaue Reiter na mmalite narị afọ nke iri abụọ. O bi na-arụ ọrụ na Murnau na Kandinsky. Ọ nọgidere na-egosipụta n'aya yi ihe atụ ịke, tumadi Okirikiri gburugburu Murnau. == Okwu Gabriele Münter kwuru == :<small>'''chronologically ordered, after date of the quotes of Gabriele Münter'''</small> [[Usòrò:Vassily Kandinsky, 1903 - Gabriele Munter painting.jpg|thumb|right|'Eserese Gabriele Münter', Kandinsky sere ya na 1903]] [[Usòrò:Kandinsky Bildnis Gabriele Münter PA291004.jpg|thumb|right|'Eserese of Gabriele Münter', by Kandinsky na 1905]] [[Usòrò:Muenterhaus murnau.jpg|thumb|right|Münter Haus na Murnau, ebe Gabriele biri ma seé ihe rụọ mgbe ọ nwuru (ya na Kandinsky rụọ 1914 - o wee pụọ n’ihi na agha ahụ malitere). Ugbu a, ụlọ bụ ebe ngosi nka [http://www.muenter-stiftung.de/en/the-munter-house/]] *Ka m bịara Munich n'afọ 1901 ọ bụ n'oge nnukwu mmeghari ohuru nka. Jugendstil malitere n'ụzọ ya ịwakpo ihe okike ochie na ịzụlite àgwà nke ahịrị dị ọcha. ** dịka ekwuru na ''Kandinsky'', Frank Whitford, Paul Hamlyn Ltd, London 1967, p. 11 * Mgbe obere oge nke nhụjuanya gasịrị, enwere m nnukwu ọganihu site na iṅomi ọdịdị, n'ụdị [[q:Impressionism|echiche]] karịa ma ọ bụ karịa, ruo n'inwe mmetụta nke ọdịnaya nke ihe. ** dị ka ekwuru na ederede nke ihe ngosi 'Kandinsky and der Blaue Reiter', [[w: Gemeentemuseum Den Haag|Gemeentemuseum the Hague]], Netherlands; Febụwarị-June, 2010 ** Gabriele na-ezo aka na nnukwu mgbanwe ọ mere, tupu oge nke mbụ ya [[w: Murnau am Staffelsee | Murnau]] ihe osise odida obodo (c. 1904 - 1914), mgbe ya na [[Kandinsky] bi na rụkọọ ọrụ. ]. * ..njụta nke [[q:Impressionism | echiche]], mbipụta nke okike na ịkwaga n'ịhụta ọdịnaya, abstraction, - ịkọwapụta ihe. ** dị ka e hotara na ngosi-ederede 'Alexej von Jawlensky', Museum Boymans-van-Beuningen Rotterdam; 25/9 – 27/ 11-1994, p. 21 ** Okwu a nke Gabriele Münter bụ isi echiche maka eserese mbụ ya n'oge ya na Kandinsky na-arụ ọrụ na na gburugburu [[w: M. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Gabriele_M%C3%BCnter lox4ua1fkfbxqdrrzasmi6sqdur0no9 Gabrielle Giffords 0 917 10691 3485 2022-10-10T17:17:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q193703]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Gabrielle Giffords official portrait.jpg|thumb| Obodo anyị ga-esi ike nke ọma iji dozie nsogbu, nke ahụ pụtakwara na anyị ga-amụta ka anyị ga-esi na-arụkọ ọrụ ọzọ.]] ''[[w:Gabrielle Giffords|Gabrielle Dee "Gabby" Giffords]]"" (a mụrụ [[w:8 June|8 June]] [[w:1970|1970]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America lara ezumike nka na steeti US nke [[w:Arizona] |Arizona]]. Dịka [[w:Democratic Party (United States)|Democratic]] onye [[w:United States House of Representatives|United States House of representatives]], ọ nọchitere anya [[w:Arizona's 8th congressional district |Arizona's 8th congressional district]] site na 2007 ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm na Jenụwarị 25, 2012, ebe a họpụtara ya na Congress ugboro atọ dị iche iche. Ọ bụ onye malitere [[w:Americans for Responsible Solutions|Ndị America maka Ngwọta dị mma]], nke gbadoro anya na ime ihe ike egbe. == Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Gabrielle Giffords with military officer.jpg|thumb|right| Okwa m bụ ige ndị mebere m ntị, mụta ihe site na ozi kachasị mma dị na n'ikpeazụ mee mkpebi ziri ezi, nke ga-abara ndị mmadụ uru…]] *"Ọnọdụ m bụ ige ndị mebere m ntị, mụta ihe site na ozi kachasị mma dị na n'ikpeazụ mee mkpebi ziri ezi, nke ga-aba uru nye ndị 8th Congressional District." ** Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya ọnọdụ n'oge mkpọsa & mdash; [[w:cite news|author=Stephanie Innes|title=Giffords: N'oge na-adịghị anya, ọ ga-edozi atụmatụ maka nlekọta ahụike|ọrụ=The Arizona Daily Star|date=August 11, 2009|page=A1|location=Arizona]] *"Obodo anyị ga-esi ike nke ọma iji dozie nsogbu, nke ahụ pụtara na anyị ga-amụtakwa ka anyị ga-esi na-arụkọ ọrụ ọnụ ọzọ." ** Ikwu mgbe emeri re-ntuli aka & mdash; [[w:cite news|title=Giffords meriri nhọpụta ọzọ na Ụlọ U.S.; Kelly kwuru na ndị ntuli aka ekwuwo okwu|ọrụ=Sierra Vista Herald|location=Arizona|ụbọchị=November 6, 2010|onye edemede=Bill Hess]] *"N’ime afọ ụfọdụ ndị ọrụ ibe m jerela ozi—afọ 20, 30—ha ahụbeghị ya otú a." ** Na-ekwu maka ịbụ "ezubere iche" site na [[w: Sarah|Sarah Palin]] na Maachị 2010 N'ajụjụ ọnụ ''[[w:MSNBC|MSNBC]]'' & mdash; [[w:cite news|url=http://www.newsweek.com/2011/01/10/the-impact-on-obama-s-presidency.html|ọrụ=[[w:Newsweek|Newsweek]]| aha = Obama nwere ike gbanwee ọdachi ka ọ bụrụ mmeri?]] *"Anyị nọ na listi 'ezubere' nke Sarah Palin, mana ihe bụ na etu o siri gosipụta ya, anyị nọ n'ọgba aghara nke egbe na-ahụ n'ógbè anyị. Mgbe ndị mmadụ na-eme nke ahụ, ha ga-aghọta na e nwere ihe ga-esi na omume ahụ pụta. ** Mgbe ọ nwesịrị mmebi iwu eduzi n'ụlọ ọrụ ọgbakọ ya na 2010 & mdash; [[w:cite news|url=http://www.guardian.co.uk/world/2011/jan/08/gabrielle-giffords-shot-tucson-arizona|ọrụ=[[w:The Guardian|Onye nche]] |title = Nwanyị omeiwu US Gabrielle Giffords gbagburu ka isii nwụrụ na ogbugbu Arizona | onye edemede = Ben Quinn na Paul Gallagher | ụbọchị = Jenụwarị 9, 2011 | onye mbipụta = Guardian News and Media Limited | nweta = 2010-01-10]] *"Nkuku ụlọ ọrụ anyị aghọwo n'ezie ebe ndị otu Tea party na-agbakọta ma na-ekwu okwu na-ekpo ọkụ n'ezie. Ọbụghị naanị oku mana ozi-e, okwu mkparị." ** Ikwu okwu na-eso mpio a kwaturu n'ụlọ ọrụ ọgbakọ ọgbakọ ya na Arizona &mdash [[w:cite news|url=http://www.nationalpost.com/news/Shooting+could+subdue+overheated+political+rhetoric/4082898/story. html|ọrụ = National Post| aha = Mpụ nwere ike imeri okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị US kpụ ọkụ n'ọnụ | ode akwụkwọ = Richard Cowan | onye mbipụta =[[w:Reuters|Reuters]] | ụbọchị = Jenụwarị 9, 2011 | nweta = 2011-01-10]][http://www.reuters.com/article/idUSTRE7083G120110110 ọzọ njikọ] *"Ma nchekwa nke ụwa, n’ụzọ ụfọdụ, dabere n’ịsị “ee e” n’echiche ọjọọ. Iguzosi ike n'ezi ihe na-eme ka ị ghara ịbụ enyi. Ọ na-efu ọnụ. Ma nnupụisi nke ìgwè mmadụ ahụ, n'ijere ihe ziri ezi, bụ otu n'ime ngosipụta obi ike kachasị elu m maara." ** Adreesị mmalite, Scripps College, 2009 & mdash; http://www.scrippscollege.edu/about/commencement/gabrielle-giffords.php *"Ọ bụ otu n’ime ahụmahụ ndị m na-agaghị echefu echefu ná ndụ m. Ahụrụ m n’onwe m ihe àjà ndị Izrel na-achụ n’aha nchebe n’ihi ọnọdụ dị ize ndụ e nwere n’ebe ahụ. M'gābu kwa onye nēguzosi ike nye Israel mb͕e nile." ** N'ime nleta mbụ ya na Jerusalem [http://www.israelnationalnews.com/News/News.aspx/141607#.UWvtlaLvuvU Akụkọ Mba Israel 1/8/2011] *"Ndị omebe iwu kwuru na ha na-atụ egwu [[w:National Rifle Association|N.R.A.]] na ọnụ ụlọ egbe. Mana echere m na egwu agaghị abụ ihe ọ bụla ma e jiri ya tụnyere egwu ụmụ akwụkwọ mbụ nọ na [[w:Sandy Hook Elementary School shooting|Sandy Hook Elementary School]] nwere mmetụta ka ndụ ha kwụsịrị n'oké mgbọ. Ụjọ na ụmụaka ndị lanarịrị ogbugbu ahụ ga-enwe mmetụta mgbe ọ bụla ha chetara ndị nkuzi ha na-atụba ha n'ime ụlọ ịsa ahụ na ụlọ ịsa ahụ, na-ekwu na ha hụrụ ha n'anya, ka ịhụnanya wee bụrụ ihe ikpeazụ ụmụ akwụkwọ nụrụ ma ọ bụrụ na onye egbe ahụ chọtara ha. Na Wednesde, ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị omebe iwu tụbara egwu ma gbochie iwu ezi uche nke ga-eme ka o siere ndị omempụ na ndị nwere ọrịa uche siri ike ijide ngwa agha na-egbu egbu - ụgwọ nke nwere ike igbochi ọdachi n'ọdịnihu dị ka ndị nọ [[w:Sandy Hook Elementary School agbapụ|Newtown, Conn.]], [[w:2012 Aurora shooting|Aurora, Colo.]], [[w:Virginia Tech mgbuchapụ|Blacksburg, Va.]], na ọtụtụ obodo ịgụta ọnụ." ** [[w:cite web|url=http://www.nytimes.com/2013/04/18/opinion/a-senate-in-the-gun-lobbys-grip.html?hp&_r=0|title=A Ụlọ omebe iwu n'ime ebe mgbaba egbe | ọrụ = New York Times| nweta = 2013-04-18 | ụbọchị = Eprel 17, 2013]] *"Mmeri a bụ naanị isi kachasị ọhụrụ nke ihe m na-amabu na ọ ga-adị ogologo ma sie ike. Akụkọ ochichi onye kwuo uche ya juputara na aha anyị anaghị echeta ma ọ bụ mee ememe - ndị guzoro n'ụzọ ọganihu ma na-echebe ndị dị ike. Na Wednesde, ọtụtụ ndị omebe iwu tozuru oke isonye na ndepụta ahụ. Kanye akara n'okwu m: ọ bụrụ na anyị enweghị ike ime ka obodo anyị nwee nchebe na Congress anyị nwere ugbu a, anyị ga-eji ụzọ ọ bụla dịnụ iji hụ na anyị nwere Congress dị iche iche, nke na-ebute ọdịmma obodo ụzọ karịa ebe mgbaba egbe. Ime ihe ọ bụla mgbe ndị ọzọ nọ n'ihe ize ndụ abụghị ụzọ America." ** [[W:cite web|url=http://www.nytimes.com/2013/04/18/opinion/a-senate-in-the-gun-lobbys-grip.html?hp&_r=0|title=A Ụlọ omebe iwu n'ime ebe mgbaba egbe | ọrụ = New York Times| nweta = 2013-04-18 | ụbọchị = Eprel 17, 2013]] ==Okwu gbasara Giffords == [[Usòrò:Giffords and Kelly army.mil-37449.jpg|thumb|Ọ bụ ụdị ya nke na n'agbanyeghị otú ọnọdụ ahụ siri dị ya njọ, ị mara na ọ na-elepụ anya ndị ọzọ. ~ [[w: Mark E. Kelly | Mark E. Kelly]]]] [[Usòrò:Gabrielle Giffords shooting scene 2.jpg|thumb|right|Giffords, onye na-akwado mmehie na igbu nwa, ka agbagburu maka ajọ omume ahụ. ~ [[w:Fred Phelps |Fred Waldron Phelps, Sr.]]]] *"Gabby Giffords bụ enyi m. Ọ bụghị nanị na ọ bụ onye ọrụ ọha pụrụ iche, kamakwa ọ bụ onye na-ekpo ọkụ ma na-ahụ n'anya. Ndị ọrụ ibe ya masịrị ya nke ọma yana ndị mebere ya masịrị ya nke ọma." ** [[w:President nke United States |President nke United States]] [[w: Barack Obama|Barack Obama]] & mdash; [[w:cite news| ikpeazụ=Lee|first=Jesse|url=http://www.whitehouse.gov/blog/2011/01/08/president-speaks-shootings-tucson-we-are-going-get-bottom -and-we-re-going-get-throug|title=Onye isi ala na-ekwu okwu banyere ogbugba ogbunigwe na Tucson: "Anyị na-aga n'ala ala nke a, anyị na-agakwa na nke a"| ọrụ = The Blọọgụ White House|onye mbipụta=www.whitehouse.gov|ụbọchị=Jenụwarị 8, 2011| nweta =2011-01-10]] *"Nwanyị omeiwu Giffords bụ onye otu Congress nwere ama ama na obi ike, na-ebute Washington echiche nke ọgbọ ọhụrụ nke ndị isi mba. Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya na a wakporo ya ka ọ na-ezute ndị mebere ya bụ ndị ọ na-eje ozi n'ụdị nraranye na iche. ** [[w: Ndị isi otu pati nke Ụlọ Ndị Nnọchiteanya United States | Onye Ndú ntanye nke Ụlọ Ndị Nnọchiteanya United States]] [[w:Nancy|Nancy Pelosi]] & mdash; [[w:cite news|url=http://pelosi.house.gov/news/press-releases/2011/01/pelosi-statement-on-shooting-involving-congresswoman-giffords.shtml| ụbọchị = Jenụwarị 8, 2011| accessdate=2011-01-10|title=Nkwupụta Pelosi na agbapụ metụtara onye omebe iwu Giffords| ọrụ = Nwanyị Congress Nancy Pelosi|publisher=pelosi.house.gov]] *"Echiche na ekpere nke Ụlọ na mba dị na Congresswoman Giffords na ezinụlọ ya. Anyị na-ekpekwa ekpere maka ezinụlọ nke Judge Roll na ndị niile e wepụrụ n'aka anyị ụnyaahụ n'enweghị isi. Otu n'ime ndị dara ada bụ Gabe Zimmerman, onye otu Congresswoman Giffords 'arụ ọrụ, na m na-nyere ntụziaka ka ọkọlọtọ n'akụkụ Ụlọ nke Capitol na-na ọkara mast na nsọpụrụ nke Gabe ọnwụ n'ahịrị nke ọrụ. Mwakpo megide onye na-eje ozi bụ ọgụ megide ndị niile na-eje ozi. Omume ime ihe ike dị otú ahụ enweghị ọnọdụ n'obodo anyị." ** [[w: Ọkà okwu nke United States House of Nnọchiteanya | Ọkà okwu nke United States Ụlọ Nnọchiteanya]] [[w: John|John Boehner]] & mdash; [[w:cite news|url=http://speaker.house.gov/News/DocumentSingle.aspx?DocumentID=219378|ọrụ=Ọkà Okwu nke Ụlọ John Boehner|publisher=speaker.house.gov|date=Jenụwarị 9, 2011 |accessdate=2011-01-10|title=Nkwupụta: Ọkà Okwu Boehner na-ekwu maka ogbugbu jọgburu onwe ya na Arizona ]] *"Nwunye nwunye m, Gabrielle Giffords, bụ nwanyị nwere obiọma, nwere ọmịiko, mara mma, nke ndị enyi na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị hụrụ n'anya - ezi onye mba ọzọ: Gịnị na-eme na mba anyị na onye dị otú ahụ dị mma nwere ike ịbụ isiokwu dị otú ahụ. ime ihe ike na-enweghị isi? Ọ bụ ụbọchị mwute." ** Astronaut na nwanne di [[w:Scott J. Kelly | Scott J. Kelly]] & mdash; [[w:cite news|title= Di onye nnọchi anya igwe mbara igwe Gabrielle Giffords: Enwere 'Obere nke Anyị Pụrụ Ime Mana Kpee ekpere' |url=http://www.space.com/news/gabrielle-giffords-mark-kelly-statement- 110110.html|ọrụ=SPACE.com|onye mbipụta=www.space.com|ụbọchị=Jenụwarị 10, 2011| nweta =2011-01-10]] *"O nwere ohere ịlanarị pasentị 101. Ọ gaghị anwụ. O nweghị ikike ahụ n'aka m." ** Peter M. Rhee, trauma onyeisi nke [[w: Univer sity Medical Center (Tucson)|University Medical Center na Tucson]] & mdash; [[w:cite news| aha = Dọkịta: Giffords nwere 'ohere 101' nke ịlanarị|url=http://www.msnbc.msn.com/id/41018273/ns/health-health_care/|onye nkwusa=MSNBC|ụbọchị = Jenụwarị 11, 2011| nweta =2011-01-12]] *"Na mbụ echere m na ọ na-achọ ịrapa m anya … Ọ bụ ọrụ ebube." ** Di [[w:|Mark E. Kelly]], na Giffords meghere anya ya mgbe ọ na-agbake site na [[w:|2011 Tucson shooting]] &mdash; [[w:cite news| last=Gupta|first=Sanjay|title=Tucson: Ndị dike n'etiti egwu|url=http://pagingdrgupta.blogs.cnn.com/2011/01/14/tucson-heroes-amidst-the- egwu/|onye nkwusa=CNN|ụbọchị=Jenụwarị 14, 2011| nweta =2011-01-14]] *"Ọ nọ na ICU. Ị mara, gabigara mmerụ ahụ dị egwu a. O were nkeji iri na-enye m ịhịa aka n'olu. M nọgidere na-agwa ya. Ọ dị m ka, 'Gabby, ị nọ na ICU. Ị maara, ị chọghị - ị maara, ị chọghị ime 'nke a.' Ma, ọ na-adị ya nnọọ ka nke na n’agbanyeghị otú ọnọdụ ahụ pụrụ isi jọrọ ya njọ, ị maara, ọ na-elepụ anya n’ebe ndị ọzọ nọ." *"Gabby nwere ogologo ụzọ n'ihu ya. Anyị maara na mgbake site na [ụdị] mmerụ ahụ ndị a adịghị atụ n'ime ụbọchị na izu. Ọ dị ka izu na ọnwa. … Mana, ị mara, ọ bụ nwanyị n'ezie siri ike." ** Mark E. Kelly, na Giffords 'na-aga n'ihu mgbake site na 2011 Tucson égbè & mdash; [[w:cite news|title=Kelly: Giffords merụrụ ahụ na-elekọta ndị ọzọ|url=http://www.upi.com/Top_News/US/2011/01/17/Kelly-Injured-Giffords-cares-for-others/UPI -76741295273051/|Onye nkwusa=United Press International|ụbọchị=Jenụwarị 17, 2011| nweta =2011-01-17]] *"Jared Loughner dị afọ 22 mepere ọkụ n'èzí ụlọ ahịa nri Tucson, Arizona, na-agbapụ onye omeiwu [[w:Gabrielle Giffords | Gabriele Giffords]], Onyeikpe Federal [[w: John Roll | John M. Roll]], na iri na isii. ndị ọzọ. Dịkarịa ala isii nwụrụ anwụ na-agụta. Congress wepụrụ iwu atọ megide Westboro Baptist Church. Onye omeiwu Giffords, onye na-akwadosi ike nke mmehie na igbu nwa, gbagburu maka ajọ omume ahụ. Otu ọkàikpe gọọmenti etiti na Baltimore, akụkụ nke nnukwu ndị agha na Maryland na na District nke Columbia, tinyere Westboro Baptist Church na ikpe maka okwu kwesịrị ntụkwasị obi sitere na Chineke. Mpịakọta Onyeikpe Federal ji ndụ ya kwụọ ụgwọ mmehie ndị ahụ. Taa, amoosu ọnụ [[w:Sarah Palin|Sarah Palin]] nwere onye nnọchi anya Giffords na crosshairs ya na webụsaịtị ya. Otú ọ dị, o weda ya ngwa ngwa n'ihi na ọ bụ onye obi ọjọọ dị ka ndị ọzọ. Oghere dị iche iche ga-echegbu onwe ya bụ nke Chineke ma tinye gị n'ime ya na mbibi gị dị n'isi gị. I kwesịrị irube isi. Mba a nke ndị ogbu mmadụ na-eme ihe ike na-enupụrụ Chineke isi kpam kpam. Chineke bọọrọ onwe ya ọbọ n'ahụ gị taa site n'ọrụ ebube na Tucson. Ọ nānọdu ala n'elu-igwe nāchì gi ọchì na nkpab͕u-gi. Westboro Baptist Church na-ekpe ekpere maka ọtụtụ ndị na-agba ụta, ndị agha agha na-eme ihe ike, na ndị ọzọ nwụrụ anwụ. Toonụ Chineke maka ikpe ziri ezi ya n'ụwa a. Amen." **[[W:Fred Phelps|Fred Phelps]], onye ukọchukwu nke Westboro Baptist Church. & mdash; [[w:cite news|url=http://www.anorak.co.uk/270124/media/westboro-baptist-church-to-picket-christina-greens-funeral.html|publisher=Anorak News|title=Westboro Baptisti Ụka Iji kpọpụta olili ozu Christina Green|ụbọchị=Jenụwarị 10, 2011| nweta =2011-01-12]] ==Njikọ Mpụga== [[W: Gabrielle Giffords|Gabrielle Giffords]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Gabrielle Giffords|Gabrielle Giffords]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Giffords, Gabrielle}} ol3fpc480co8peogq46wr6a38zhwwd7 Gamal El-Sagini 0 918 10692 3488 2022-10-10T17:17:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6758466]] wikitext text/x-wiki [[Gamal El-Sagini]] '''Gamal El-Sagini''' Gamal El-Sagini bụ onye Ijipt na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye nwetara ihe nrite. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *"Anwala m na arịrịọ m Chineke" <ref>https://www.pinterest.com/pin/214272894760091740/</ref> ===Ebenside=== 52m5p64bh6rmt9r2hn26jnrjw56kqsj Gani Odutokun 0 919 10693 3492 2022-10-10T17:17:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20810915]] wikitext text/x-wiki [[Gani Odutokun]] '''Gani Odutokun''' Gani Odutokun bụ onye na-ese ihe n'oge a nke Naijiria bụ onye ama ama maka ntinye aka na ịzụ ndị na-ese ihe na obodo nka Zaria.  Ọrụ ya gụnyere mgbidi mgbidi, eserese na ihe mkpuchi akwụkwọ.  Amụrụ: 9 Ọgọst 1946, Ghana Nwụrụ: 16 Febrụwarị 1995 Agụmakwụkwọ:  Mahadum Ahmadu Bello Akwụkwọ: Gani Odutokun, 1946-1995: Akụkọ Ochie nke nka nka Naijiria ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *''Ị nwere ike ise?'', <ref>https://guardian.ng/art/beings-in-colour-nigerias-socio-political-expression-on-canvas/</ref> ===Ebenside=== ae73jakmxoq1aitudx1zbpahmwz3u7a Gaositwe Chiepe 0 920 13295 10694 2023-02-09T19:34:37Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Dr_Gaositwe_Chiepe_(cropped).jpg|Dr_Gaositwe_Chiepe_(cropped).jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Infrogmation|Infrogmation]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Dr Gaositwe Chiepe (cropped).jpg|]]. wikitext text/x-wiki [[Gaositwe Chiepe]] '''[[w:Dr Gaositwe Chiepe|Dr Gaositwe Chiepe]]''' (amụrụ na 20 October 1922) na Serowe nyere aka na nhazi usoro mmụta Botswana, ọ nọchitere anya Botswana dị ka onye isi kọmishọna na onye nnọchianya pụrụiche na onye nnọchiteanya n'ọtụtụ mba Europe. Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Botswana, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nkuzi, onye na-emekọrịta ihe na onye bụbu minista n'okpuru Botswana Democratic Party. Ọ bụ nwanyị mbụ onye ọrụ agụmakwụkwọ. Ọ bụ onye ịsị obodo ya na United Kingdom na Nigeria na onye nnọchianya na West Germany, France, Denmark, Norway, Sweden na European Economic Community. Ọ bụ onye minista na-ahụ maka azụmaahịa na ụlọ ọrụ Botswana na 1977 na na 1984 ọ ghọrọ onye ozi mba ofesi. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ site na 1994 ruo 1999. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Anyị chọrọ ịbụ ‘ndị agadi na ndụmọdụ na ndị na-eto eto n’omume. ** [https://www.sundaystandard.info/donocot-turns-us-the-elderly-into-dinosaurs-dr-chiepe/ Emela ka anyị bu ndị agadi ghọọ dinosaurs - Dr Chiepe] (16th October 2013) * Ihe mbụ m na-agwa ụmụ agbọghọ bụ ịbụ onwe gị, anwala ịbụ ihe ọzọ. Kwanyere onwe gị ugwu na onye ọ bụla ga-asọpụrụ gị. M rụrụ ọrụ n’ụwa nwoke, ebe ọ bụla m gara, ọ fọrọ obere ka ọ bụrụ naanị m bụ nwaanyị, ma ha na-akwanyere m ùgwù. * M megidere echiche nke oke maka ụmụ nwanyị na nzuko omeiwu ma ọ bụ kansụl. Echeghị m na ọ dị mma itinye nwanyị n'ọnọdụ naanị n'ihi na ọ bụ nwanyị. Achọghịkwa m ka a jụ nwanyị ọrụ n'ihi na ọ bụ nwanyị. Mana amatakwara m na n'ihi na ụmụ nwanyị ole na ole nọ n'ọnọdụ dị otú ahụ, a ga-enyerịrị ha mmalite, ya mere ihe kpatara oke. Mana ha ga-enwetarịrị ya. * Ihe ọ bụla ị na-eme, jide n'aka na ọ kacha mma. Ihe niile m mere bụ ihe kacha m mma, ya mere anaghị m akwa ụta. Na Setswana, e nwere okwu a: 'Susu ilela suswane go re suswane a go ilele.' ** [https://www.mmegi.bw/ampArticle/13987 Gaositwe Chiepe], Along came Gaositwe, Mmegionline (28 Ọgọst 2009) eweghachiri 7 Nọvemba 2021. ==Njikọ Mpuga== [[w:Dr Gaositwe Chiepe|Dr Gaositwe Chiepe]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Chiepe, Gaositwe}} aulo1sok9tk2jn3xzn5rkcxsd6aixkg Garrett Hardin 0 921 10695 3500 2022-10-10T17:17:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q592132]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Square1.jpg|thumb|right|Ọga n'ihu dị n'ime obi nke nchegharị: ihe ọmụmụ ihe na-ejere obi ahụ ozi.]] '''[[w:Garrett Hardin|Garrett James Hardin]]''' ([[w:21 April|21 April]] [[w:1915|1915]] - [[w:14 September|14 September]] [[w:2003|2003]]) bụ onye ndu na arụmụka gbasara ihe gbasara gburugburu ebe obibi sitere na Dallas, Texas bụ onye a kacha mara maka akwụkwọ 1968 ya, ''[[w: Tragedy of the commons|The Tragedy of the Commons]]''. A makwaara ya maka Hardin's First Law of Ecology, nke na-ekwu "Ị nweghị ike ime naanị otu ihe". == Okwu Okwuru == === '' Ọdachi nke ndị nkịtị '' (1968) === * Klas nke "Enweghị nsogbu ngwọta teknụzụ" nwere ndị otu. Agụmakwụkwọ m bụ na "nsogbu ndị mmadụ," dịka a na-echekarị, bụ onye otu klas a. ** ''[[w: Tragedy of the Commons | Ọdachi nke Commons]]'' ([http://science.sciencemag.org/content/162/3859/1243. Fulll read on-line]), 1968 . * Ụwa nwere oke nwere ike ịkwado naanị ọnụ ọgụgụ mmadụ nwere oke; ya mere, mmụba nke ndị mmadụ ga-emecha ha nhata efu. ** ''Ọdachi nke ndị nkịtị'', 1968. * A na-akpọchi onye ọ bụla n'ime usoro nke na-amanye ya ka ọ na-amụba ìgwè ehi ya n'enweghị oke - n'ụwa nke nwere oke. Mbibi bụ ebe mmadụ niile na-agba ọsọ na-aga, onye ọ bụla na-achụso ọdịmma nke ya na ọha mmadụ kwenyere na nnwere onwe nke ndị nkịtị. Nnwere onwe n'ọgbakọ na-eweta mbibi nye mmadụ niile. ** ''Ọdachi nke ndị nkịtị'', 1968. === "Ndị eze ukwu gba ọtọ: edemede nke Taboo-Stalker" (1982) === Garrett Hardin. "Ndị eze ukwu gba ọtọ: edemede nke Taboo-Stalker" (1982) * Ọbụlagodi n'ọkwa okpukpe, echiche ndị na-eke okike bụ nke na-adịghị mma. Naanị akụkọ okike ha kwuru banyere ya bụ nke dị na Jenesis (nke e nwere akụkọ abụọ n'ezie - ụdị nke dị n'isiakwụkwọ nke mbụ dị nnọọ iche na nke dị n'isi nke abụọ nke na ndị ọkà mmụta Akwụkwọ Nsọ kwenyere na e dere ha ọtụtụ narị afọ iche). Gịnị mere na ha ekwughị ihe ndị Hindu kweere na ụwa malitere site n'ịmepụta akwa mbara igwe? Gịnịkwanụ banyere nkwenkwe ndị Babilọn na ọ dịghị otu chi nke na-eke ihe e kere eke kama ọ bụ nne na nna abụọ na-achị ụwa? * Ma ọ dịghị mma iji mkpịsị echiche na-ewepụta chestnuts n'ọkụ nke esemokwu. Ezigbo nsogbu ha dị n'ebe ndị ọzọ ... Ụjọ na-atụ ndị ọkachamara n'ihe gbasara nkesa nke ezinụlọ, mwepu nke eziokwu na mmebi nke omume ọma. Ụjọ na-eduga ha ịjụ, sị, ọ bụrụ na anyị enweghị ike ịtụkwasị Bible obi, gịnị ka anyị ga-atụkwasị obi? Eziokwu ma ọ bụ ụgha nke evolushọn bụ ihe nke abụọ. Rationalists ga-egerịrị mkpesa nke ndị Fundamentalists na “ntị nke atọ” nke onye isi mgbaka, wee zaghachi ozi ndị dị aghụghọ karị. * Ọchịchọ anyị ichekwa anụ ọhịa maka ụmụ anyị na ụmụ anyị na-amanye anyị ime ka anyị pụta n'ajụjụ nzuzo nke nchekwa ọha: 'Chineke ọ̀ na-enye ihe nrite maka ọnụ ọgụgụ kasị elu nke ụmụ mmadụ?'' Tinyere ụzọ ọzọ, nke anyị ga-enye ihe n'akwụkwọ nye ụmụ ụmụ anyị: ndụ mmadụ na ọdịdị, ma ọ bụ ndụ mmadụ na-enweghị ọdịdị? * Gịnị mere e ji na-atụ ndị ọkà mmụta gburugburu ebe obibi na ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi egwu ma kpọọ asị? Nke a bụ n'ihi na n'akụkụ ụfọdụ ihe ha na-ekwu bụ ihe ọhụrụ nye ọha na eze, nke ọhụrụ na-adịkwa egwu mgbe nile. Ọzọkwa, ndụmọdụ ndị bara uru e wepụrụ site n'ụkpụrụ gburugburu ebe obibi na-eyi ọdịmma nke azụmahịa egwu; ọ bụghị ihe ijuanya na a ga-eji ike ego na ndọrọ ndọrọ ọchịchị mepụtara site na ntinye ego ndị a mgbe ụfọdụ iji gbochie ọmụmụ ihe gbasara gburugburu ebe obibi. Otú ọ dị, echere m na nnukwu mmegide nke ihe ndị dị ndụ nwere mgbọrọgwụ miri emi karịa akụ na ụba nkịtị; nkà mmụta ihe ndị dị ndụ na-eyi ụkpụrụ ụkpụrụ ndị e ji n'ebe nile egwu egwu nke na a ghaghị ịkpọ ha okpukpe. Mwakpo nke ụkpụrụ bụ ihe a na-apụghị izere ezere dị ka omume nke imebi iwu. === '' Ihe nzacha megide nzuzu '' (1985) === Garrett Hardin. "Ihe nzacha megide nzuzu" (1985) * Usoro n'ozuzu nke obodo buru ibu na-adọga ịlanarị n'ime ụwa juru ebe niile nwere ike ịbụ socialism ma ọ bụ privatism. Usoro ọ bụla nwere ike ịrụ ọrụ, karịa ma ọ bụ obere. Mana, ewezuga n'akụkụ nkesa na-adịghị mkpa, nkịtị enweghị ike ịrụ ọrụ ogologo oge. * Ọtụtụ n'ime ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi bụ ndị kwabatara na mmegharị gburugburu ebe obibi mgbe ''[[w:Silent Spring|Silent Spring]]'' ... mmetọ rụrụ arụ na-achọsi ike ịdị ọcha. Ịdị ọcha zuru oke. Ha chọrọ ịmanye nnabata efu na mmetọ gburugburu ebe obibi, ọ bụghị naanị na carcinogens. Site na ndị enyi dị otú a, gburugburu ebe obibi adịghị achọ ndị iro. * Onye na-adịghị eche echiche n’otu n’otu pụrụ ịgọnarị na ọ bụ ọrụ ọ bụla nke ịchụ ihe n’àjà maka ọdịnihu. N'ụzọ dị iche, ndị, n'ihi ihe ọ bụla, na-ewere ihe onwunwe ha nwere dị ka ihe nketa site n'oge gara aga nke ha chere na ọ dị mkpa inyefe ụmụ ha, nwere ohere ka mma ime ka ọgbọ dị n'ihu nwee ọganihu nke ọma iji nwee ike ịga n'ihu na mgba mgba. na nsogbu nke ịba ụba ndụ ndụ. == Njikọ mpụga == [[W: Garrett Hardin|Garrett Hardin]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Garrett Hardin|Garrett Hardin]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hardin, Garrett James}} k9eh1baubmwc1ytxnfh21p8o8j754mk Garrison Machinjili 0 922 10696 3503 2022-10-10T17:17:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5524049]] wikitext text/x-wiki [[Garrison Machinjili]] '''Garrison Machinjili''' Garrison Machinjili bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe. Ọ na-arụ ọrụ na Chapungu Sculpture Park kemgbe 1989, ma soro ọtụtụ ndị na-ese ihe na Zimbabwe dịkọrọ ndụ, dị ka Charles Backford na Benard Nkanjo na-arụkọ ọrụ. Ọkpụkpụ ya na-abụkarị ihe a na-adịghị ahụkebe na okike, mana ọ sitere na ihe okike. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbakọ na mgbakọ na mwepụ, nke a na-ele nke ọma, nwere ọ bụghị nanị eziokwu, kama ịma mma kachasị elu - ịma mma dị jụụ na nke siri ike, dị ka nke ọkpụkpụ, na-enweghị mmasị n'akụkụ ọ bụla nke ọdịdị anyị na-esighị ike, na-enweghị ọmarịcha ọnyà nke eserese ma ọ bụ egwu, ma dị oke ọcha, ma nwee ike. nke izu oke siri ike dịka naanị nka kachasị ukwuu nwere ike igosi. <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/sculpture</ref> ===Ebenside=== 52wflhfjix1i3pfagxfrxi9mf0ba78x Garth Erasmus 0 923 10697 3506 2022-10-10T17:17:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5524343]] wikitext text/x-wiki [[Garth Erasmus]] '''Garth Erasmus''' Garth Erasmus bụ onye omenkà South Africa nke na-arụ ọrụ n'ọtụtụ mgbasa ozi, gụnyere eserese. Wikipedia Amụrụ: 12 Eprel 1956 (afọ 66), Kariega, South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Eeh. Echetara m ya nke ọma n'ihi na ogbako ahụ bụ ihe echefuru echefu. Ihe m kwuru bụ na ọgbaghara apụtaghị na ọ nweghị usoro ọ bụ usoro na-adị mgbe enweghị onye ndu. Ọ bụ n'ụzọ bụ isi chaos theory dị ka m mụtara ogologo oge gara aga. <ref>https://asai.co.za/garth-erasmus-time-and-place/</ref> ===Ebenside=== 8cwlpje9wu7hdqtv0vuhtyjyo1opgdr Gary Larson 0 924 10698 3509 2022-10-10T17:17:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q919020]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Gary Larson|Gary Larson]]''' (August 14, 1950–) bụ onye na-ese ihe nkiri America. == Okwu Okwuru == * Ime ihe na-ese okwu abụghị ihe m bu n’obi. Nke a bụ naanị ihe ọchị m, na ụdị ọchị n'ime ezinụlọ m. Ọ dịghị mgbe m sere ihe ọ bụla mama m na-agaghị achị ọchị. N’ezie, ara gbawara mama m. Ana m egwu egwu! Ọfọn, ma eleghị anya, ntakịrị. * Ihe nrịbama nke onwe m maka ịga nke ọma bụ ezigbo isi - Achọrọ m inwe ike ịkwụ ụgwọ ụlọ m. E wezụga iru ihe mgbaru ọsọ ahụ, enweghị m mmasị n'ezie. M na-eme ihe na-amasị m, na-agafe, na nke ahụ bụ ihe dị mkpa. Yabụ, n'anya nke m, echere m na m nwetara ihe ịga nke ọma n'otu ebe n'afọ nke abụọ m. Mana ejighi m n'aka na m kpasuru uche nke ukwuu na ihe niile nwere ike ịbụ ụlọ kaadị. Ọ na-adị m mgbe niile ka katoon ụnyaahụ bụ katoon ụnyaahụ, na m na-akpa ọchị dịka nke taa. **[https://www.nytimes.com/2019/12/17/arts/far-side-gary-larson.html 'The Far Side' Alaghachila. Ụdị. Gary Larson Ga-akọwa.] (December 17, 2019) ==Njikọ mpụga== [[W:Gary Larson|Gary Larson]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Gary Larson|Gary Larson]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Larson, Gary}} 02kfa77d6x8ew1i52z6xb75d84vhjef Gary Snyder 0 925 10699 3513 2022-10-10T17:17:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q315963]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Gary Snyder 2007 Columbia.jpg|thumb|Okpukpe Buddha ụlọ ọrụ adịla njikere nke ọma ịnabata ma ọ bụ leghara ahaghị nhata na ọchịchị aka ike nke usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla ọ hụrụ onwe ya n'okpuru ya. Nke a nwere ike ịbụ ọnwụ nye okpukpe Buddha, n'ihi na ọ bụ ọnwụ maka ọrụ ọmịiko ọ bụla bara uru.]] '''[[w:Gary Snyder|Gary Snyder]]''' (born [[May 8]], [[1930]]) bụ onye America na-ede uri (na mbụ, a na-ejikọta ya na Beat Generation), ọ bụ onye edemede, onye nkuzi, na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. Snyder bụ onye mmeri nke Pulitzer Prize for Poetry. ==Okwu ndị o kwụrụ== * '''Dị ka onye na-ede uri, m na-ejide ụkpụrụ kacha ochie n'ụwa. Ha na-alaghachi na Paleolithic dị elu: ọmụmụ nke ala, anwansi nke anụmanụ, ike-ọhụụ na ịnọ naanị ya, mmalite dị egwu na ịlọ ụwa, ịhụnanya na obi ụtọ nke ịgba egwú, ọrụ nkịtị nke agburu. M na-agbalị iburu ma akụkọ ihe mere eme na ọzara n'uche, ka uri m wee nwee ike ịbịaru nso n'eziokwu nke ihe ma na-emegide enweghị nguzozi na amaghị nke oge anyị.''' ** "Statement for the Paterson Society" (1961), dị ka e hotara na David Kherdian, ndị na-ede uri isii nke San Francisco Renaissance: Portraits and Checklists (1967), p. 52. Snyder kwughachiri akụkụ mbụ nke okwu a (ruo "... ọrụ nkịtị nke agbụrụ.") na mmalite nke mbipụta Gary Snyder edegharịrị, Myths & Texts (1978), p. viii. * Amaghị m kpọmkwem ihe okwu ahụ bụ "The Beats" pụtara, mana ka anyị kwuo na nzukọ mbụ, mkpakọrịta nke Allen Ginsberg, mụ onwe m, Michael McClure, Lawrence Ferlinghetti, Philip Whalen, onye na-anọghị ebe a na Lew Welch, onye nwụrụ anwụ, Gregory Corso, nye m, ruo n'ókè dịtụ ntakịrị (Amaghị m Gregory yana ndị ọzọ) tinyere nkatọ na ọhụụ nke anyị kesara n'ụzọ dị iche iche, wee gaa n'ụzọ nke anyị ruo ọtụtụ afọ. ** The Beat Vision (1974) * Ọ bụ ihe kamma, bụrụ kwa nke zuru oke, bụ ịdọ aka ná ntị dị mfe nke ndị na-eloda na-adaba na swoop, na-enweghị ọwụwa anyanwụ ma ọ bụ ọdịda anyanwụ. ** N'ụdị abụ ghe oghe na "Some Yips & Barks in the Dark" in Naked Poetry : Recent American Poetry in Open Forms(1976) nke Stephen Berg deziri === "Buddhist Anarchism" (1961) === ::<small>[https://theanarchistlibrary.org/library/gary-snyder-buddhist-anarchism Full text online]</small> * N’akụkọ ihe mere eme, ndị ọkà ihe ọmụma okpukpe Buddha aghọtabeghị ókè ihe ndị metụtara ọha na eze na-akpata ma ọ bụ gbaa ha ume n’amaghị ama na nhụjuanya. ... Okpukpe Buddha ụlọ ọrụ adịla njikere nke ọma ịnakwere ma ọ bụ ileghara ahaghị nhata na ọchịchị aka ike nke usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla ọ chọtara onwe ya n'okpuru ya. Nke a nwere ike ịbụ ọnwụ nye okpukpe Buddha, n'ihi na ọ bụ ọnwụ maka ọrụ ọmịiko ọ bụla bara uru. * Ọchịchị mba nke ụwa ọgbara ọhụrụ na-edobe ịdị adị ha site n'ịkpali ọchịchọ na egwu ụma. * Ebere nke ọdịda anyanwụ bụ mgbanwe ọha mmadụ; ebere nke Ọwụwa Anyanwụ abụrụla nleba anya nke onye ọ bụla n'ime onwe ya / ihe efu. Anyị chọrọ ha abụọ. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Gary Snyder|Gary Snyder]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20050916070309/http://wiredforbooks.org/garysnyder/ 1991 audio interview with Gary Snyder by Don Swaim of CBS Radio - RealAudio] * [http://www.garysnyderpoems.com Gary Snyder - Books, Selected Poems, Prose and Biography - in Russian] * [http://www.shambhalasun.com/Archives/Features/1996/May96/Snyder.htm Shambala Sun article "The Wild Mind Of Gary Snyder" by Trevor Carolan] * [https://web.archive.org/web/20070403100053/http://www.bsu.edu/library/article/0,,28962--,00.html Modern American Poetry Collection - Ball State University Archives and Special Collections Research Center] {{DEFAULTSORT:Snyder, Gary}} btdevadzht7mexymntwi6kr99ptzm9b Gazbia Sirry 0 926 10700 3516 2022-10-10T17:17:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5529029]] wikitext text/x-wiki [[Gazbia Sirry]] '''Gazbia Sirry''' Gazbia Sirry bụ onye Ijipt na-ese ihe. Amụrụ na Cairo, Gazbia Sirry gụrụ ọmarịcha nka na Higher Institute of Art Education maka ndị nkuzi ụmụ nwanyị na 1950, ebe akwụkwọ nyocha ya gbadara akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Egypt. O mechara bụrụ onye prọfesọ ebe ahụ, yana kwa na mahadum America dị na Cairo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *NWANYI, NKE NA mba. Akụkọ banyere ihe ngosi nke ụmụ nwanyị Egypt abụọ na-ese ihe, site na 1950s ruo ụbọchị dị ugbu a: INJI EFFLATOUN NA GAZBIA SIRRY. <ref>https://awarewomenartists.com/en/artiste/gazbia-sirry/</ref> ===Ebenside=== a0ccdaoddlhuokj7cfomkit5gijsnqb Gbenga Akinnagbe 0 927 10701 3519 2022-10-10T17:18:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3099987]] wikitext text/x-wiki == Gbenga Akinnagbe == Olugbenga Enitan Temitope Akinnagbe (amuru 12 Disemba 1978) bu onye omere na ode akwukwo America. == Ihe ndi okwuru == * Egbula azụ ma ọ bụ kwuo banyere ihe ịchọrọ ime. Naanị mee ya. * Na-etolite, m nọ na nsogbu n'ụlọ ndị otu na ụlọ ọrụ ndị ọzọ, mgbe m dị afọ 14, a kpọchiri m n'ụlọ ọgwụ mgbaka maka ọtụtụ ọnwa maka nsogbu omume. * Mụ onwe m, ọ na-amasị m iyi ngwaahịa ole na ole emere ka o kwere mee. Ihe ahụ na-emetụta anyị, otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ. * Achọghị m ịbụ onye a ma ama ma ọ bụ George Clooney. Achọghị m ịbụ onye ọ bụla n'ime ndị a iji tinye aka na obodo m ma ọ bụ ruo otu onye mba. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/quotes/gbenga_akinnagbe_682487 6z6oueiskoz7kt48ungs6ktjce2yjpc Gbenro Ajibade 0 928 10702 3522 2022-10-10T17:18:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27061529]] wikitext text/x-wiki == Gbenro Ajibade == Gbenro Ajibade (amuru Gbenro Emmanuel Ajibade; Disemba 8) bu onye omere na Naijiria, onye na-emeputa ihe, ihe nlere na ihe ngosi. == Ihe ndi okwuru == * Cheta na ị na-edobe gị otu ibe mgbe niile. Nke ahụ abụghị ịchọ ọdịmma onwe onye nanị, nlanarị ya. * Anyị nwere ọtụtụ ihe anyị ga-amụta dịka obodo, gbasara otu anyị si ahọpụta ma ọ bụ kwe ka ndị isi na otu anyị si emeso ụmụ nwanyị anyị. Anyị ga-eme nke ọma, anyị ga-adị mma. * Anyị niile nwere ndụ abụọ, nke abụọ na-amalite mgbe anyị ghọtara na anyị nwere naanị otu! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/gbenro-ajibade/1024/ dh63c18fwpcxfykm3nsidt5nct98cuw Gburugburu ebe obibi 0 929 3526 3525 2022-10-10T11:34:36Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:John Ruskin - Portrait - Project Gutenberg eText 17774.jpg|thumb|[[w: John Ruskin|John Ruskin]] onye na-eche echiche nke gosipụtara echiche ịhụnanya nke nchekwa gburugburu ebe obibi na nchekwa.]] '''[[w: Environmentalism|Gburugburu ebe obibi]]'''' bụ nchegbu maka ichekwa, mweghachi, ma ọ bụ imeziwanye gburugburu ebe obibi, dị ka [[w: nchekwa|nchekwa na nchegide]] nke ihe ndị sitere n'okike, mgbochi nke [[w:conservation|conservation]] [w: mmetọ | mmetọ]], na ụfọdụ omume iji ala eme ihe. == Okwu Okwuru== <!-- mkpụrụedemede nke onye edemede --> * Emefukwala ụwa - Ọ bụ ọla anyị! ** Buzz Aldrin, 2012, see okwu site na vidiyo ajụjụ ọnụ na 1:28, https://www.youtube.com/watch?time_continue=6&v=E3W7eVkWSs4 * Mgbe ụfọdụ mgbọrọgwụ [[w:Osisi | Osisi]] ​​nwere ike isi ike karịa ntọala ụlọ. Mgbe ala malitere ịma jijiji, ọ́ gaghị adị mma ka ijide alaka osisi? Oge ndị ahụ siri ike nke na ị nwere ike ịhụ alaka ụlọ ọrụ dị nchebe karịa slabs ndị mejupụtara ala. Ọbụna obere windo nwere ike ịba uru karịa ọnụ ụzọ. N'etiti ala ọma jijiji, alaka nke dị ndụ agaghị agbaji; ya mere ị ga-eji lekwasị anya n'ịmụ ụdị ihe. Ọ bụ ihe nzuzu ịghara iji ihe na-eto nke ọma na windo. Naanị onye ara na-akpachapụ anya osisi nke ya onwe ya na-enweghị ike ịkụ. N'otu aka ahụ, ọ bụ nanị ihe e kere eke nke ụgha na-agbalị ịgbachi ụzọ ahụ gburugburu ma na-amanye onye njem ka ọ kpafuo. Ma na alaka nke ndụ mmadụ nwere ike ịhapụ ihe ịrịba ama nke ezi ụzọ. Ya mere, ka anyị chebe alaka ọ bụla nke na-eto na windo. Mgbe ọ dị mkpa, ka akwụkwọ nke ogige ahụ chekwaa ọrụ anyị ma chebe anyị pụọ na ifufe - nke a pụtara na ifufe na-efe efe. Ana m akọwa na ị gaghị atụ egwu oké ifufe, n'ihi na ọ na-ebute okooko osisi site n'akụkụ ọ bụla nke ụwa. Mgbọrọgwụ ndị mejupụtara ọgwụgwọ na-esikarị n'ebe ndị gbasasịrị agbasa. 231. ** Agni Yoga|, ''Obi'', (1932) * Otu ihe ị na-enweghị ike ịhụ na mpempe akwụkwọ mgbasa ozi bụ njikere ndị mmadụ nọ na gọọmentị na-eduga mgbanwe, na Denmark, onye ọ bụla n'ime ha na-etinye aka na njikere ime ihe ọ bụla ọ chọrọ iji mee ka Denmark bụrụ onye ndu na ugbo ala eletrik. **Shai Agassi, Onye nchoputa na onye isi oche nke ebe ka mma; kwuru na cite news| url =http://www.nytimes.com/2009/12/02/business/energy-environment/02electric.html?_r=1&em| aha = Na Denmark, Atụmatụ oké ọchịchọ maka ụgbọ ala eletrik| onye nkwusa = nytimes.com| ụbọchị = 1 Disemba 2009 * Mbọ niile anyị na-agba iji merie ịda ogbenye na ịchụso mmepe na-adigide ga-abụ ihe efu ma ọ bụrụ na mmebi gburugburu ebe obibi na mkpochapụ ihe ndị sitere n'okike na-aga n'ihu n'akwụsịghị akwụsị. ** kofi Annan, odeakwụkwọ ukwu UN, "N'ime nnwere onwe buru ibu: kwupụta mmepe, nchekwa na ikike mmadụ maka mmadụ niile", akụkọ 2005 maka nzukọ ncheta afọ iri isii nke United Nations * Ụmụ ọhụrụ bụ ndị iro nke agbụrụ mmadụ. . . . Ka anyị tụlee ya otú a: mgbe ụwa na-amụba ọnụ ọgụgụ ya okpukpu abụọ, ike anyị ga-eji ga-amụba okpukpu asaa nke pụtara na ọ ga-abụ na mmetọ nke anyị na-emepụta ga-amụbakwa okpukpu asaa. Ọ bụrụ na mmetọ na-eyi anyị egwu ugbu a ugbu a, olee otú a ga-esi yie anyị egwu mmetọ okpukpu asaa site, sịnụ, 2010 O.A., nke kesara n'etiti ndị mmadụ okpukpu abụọ? Anyị ga-akụ nri ugboro abụọ n'ime ala a na-egbu egbu n'ọ̀tụ̀tụ̀ ugboro asaa. **Isaac Asimo na [[w: ofufe mmadụ|Ofefe mmadụ]], dị ka e hotara na ''Isaac Asimov'' (Ndị edemede nke narị afọ nke 21), (1977), Joseph D. Olander (Onye edemede, Editor), Martin Harry Greenberg ( Editor) Taplinger Pub. Co. ISBN|080084257X ISBN|9780800842574p. 165. [http://books.google.com/books?id=8HCwAAAAIAAJ&q=%22Ụmụ nwa+bụ+ndị iro+ agbụrụ+ mmadụ%22&dq=%22Ụmụ ọhụrụ+bụ+ ndị iro+ +agbụrụ mmadụ%22&hl=en&sa=X&ei=i9ldVKqOM_jLsATbvYCgDA&ved=0CCwQ6AEwAw] * Ọ bụrụ na anyị na anụ ndị ọzọ nwere ọkpụkpụ azụ ga-apụ n’anya n’otu abalị, ụwa ndị ọzọ ga-adaba nke ọma. ** David|David Attenborough; e hotara na cite news| url = http://www.telegraph.co.uk/connected/main.jhtml?xml=/connected/2005/11/15/ecfspid15.xml| aha = Ududo Wolf na-ekpughe ihe nzuzo ịhụnanya ha| onye nkwusa = Telegraph.co.uk| ụbọchị = 15 November 2005| ohere = 2006-11-25 * Na America taa ị nwere ike igbu ala maka uru nkeonwe. Ị nwere ike ịhapụ ozu ahụ ka mmadụ niile hụ, ọ dịghịkwa onye na-akpọ ndị uwe ojii. ** Paul Brooks, "Nchụso nke Ọzara", 1971 * Onye America ọ bụla na-atụ anya ma kwesị ekwesị ikuku dị ọcha, mgbe ahụ anyị na-eme ihe na nkwenkwe ahụ, mgbe ahụ, anyị ga-esetịpụ ihe atụ maka ndị ọzọ nke ụwa ịgbaso. ** George H. W. Bush|George H. W. Bush]], sitere na "Nkwupụta na-akpọsa iwu akwadoro iji megharịa iwu ikuku dị ọcha", Juun 12, 1989 * Anyị na-eji onwe anyị mkpa. Onye ọ bụla ga-echekwa ihe ugbu a. "Chekwaa osisi, chekwaa aṅụ, chekwaa whale, chekwaa ejula ndị ahụ." Na kasị ukwuu mpako niile: zọpụta ụwa. Zọpụta ụwa, anyị amaghịdị ka anyị ga-esi elekọta onwe anyị. ==Njikọ Mpụga== [[W: Gburugburu ebe obibi|Gburugburu ebe obibi]] na Wikipedia. [[Q: Gburugburu ebe obibi|Gburugburu ebe obibi]] na wikiquote. qfmprfqfnmwjqz4mdp3a7mfj6sqsv84 Gebre Kristos Desta 0 930 10703 3529 2022-10-10T17:18:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18811024]] wikitext text/x-wiki [[Gebre Kristos Desta]] '''Gebre Kristos Desta''' Gebre Kristos Desta Nego bụ onye Etiopia na-ese ihe na onye na-ede uri. A na-ekwu na ọ bụ onye wetara Etiopia nka ọgbara ọhụrụ Ma ihe osise ya na uri ya kpalitere esemokwu n'etiti ndị obodo ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"iji nweta nnabata nke nka na-abụghị ihe atụ na mba a" yana maka "onyinye ya na mmepe na mmalite nke nkà nke Etiopia". <ref>https://www.jstor.org/stable/3334375</ref> ===Ebenside=== 1qmcg7tbeldw9zqa85i3gvaaxevuj1x General Baker 0 931 10704 3532 2022-10-10T17:18:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17331561]] wikitext text/x-wiki == General Baker == General Gordon Baker Jr. (Septemba 6, 1941 – Mee 18, 2014) bụ onye nhazi ọrụ na onye nkwado America. == Ihe ndi okwuru == * Ị chọrọ ka m gbachitere akụ na ụba e nwetara site na oke-erigbu nke agbụrụ ndị gbara ọchịchịrị nke ihe a kpọrọ mmadụ site n'aka ndị ọcha ole na ole, ndị ọgaranya, ndị na-achị achị bụ ndị na-achịkwa alaeze ukwu kachasị ukwuu nke dịworo n'ime otu nde afọ nke akụkọ ihe mere eme nke mmadụ - niile na aha "Freedom"! == Ebenside == http://speakersforanewamerica.com/gendraft.html dd2cftieo7ie1xmi1soakn2hepu0vzl Genevieve Cogman 0 932 13264 10705 2022-12-11T16:40:47Z Markjoseph125 151 /* Ọ́bá Akwụkwọ A Na-adịghị ahụ Anya" (2015) */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Genevieve Cogman|Genevieve Cogman]]''' (a mụrụ 1972) bụ onye Britain dere akwụkwọ [[w: fantasy| fantasy]] akwụkwọ na [[w: egwuregwu-egwu egwuregwu | egwuregwu ime ihe. ]]. == Okwu Ndi Okwuru== === ''[[w:Genevieve Cogman|Ọ́bá Akwụkwọ A Na-adịghị ahụ Anya]]" (2015) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa mbụ nke America nke Roc bipụtara, [[w:ISBN|978-1-101-98864-0]] </small> :<obere> Italic dị ka ọ dị n'akwụkwọ. </small> *"Ikuku nke ebe ahụ mere ka obi ruo ya ala ozugbo; ọkụ lantern bara ụba, nnukwu '' senti '' nke akwụkwọ na akpụkpọ anụ, na eziokwu ahụ bụ na ebe ọ bụla ọ na-ele anya, e nwere akwụkwọ, akwụkwọ, akwụkwọ mara mma." ** Isi nke 1 (p. 12) * Irene kwuru, sị: “M zutere otu (ya bụ, dragọn) otu ugboro.”<br>“Gịnị ka ị kwuru?”<br>“O jara m ụtọ maka ịgụ akwụkwọ m.” <br>Kai gbapụrụ anya. "Adịghị ka ụdị mkparịta ụka na-eyi ndụ egwu." ** Isi nke 3 (p. 54) *"Ọ chọpụtara na akwụkwọ ndị ahụ a na-egosipụta nke ọma n’ọnụ ụlọ ọ bụla agbachaala uzuzu, ma ọkpụkpụ azụ ndị ahụ dị ọcha, ha agbasaghịkwa. Ha nwere akwụkwọ akụkọ dị mwute, nke a na-emetụghị emetụ n'ahụ maka ihe ngosi, mana ọ dịghị mgbe ha 'ejiri ya eme ihe''<br>Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ nke ukwuu." ** Isi nke 4 (p. 62) *"Ọ ga-edozi ihe mgbe e mesịrị. Ọ ga-akọwa ihe ma emechaa. Ugbu a ọ bụ naanị ijide n'aka na a ga-enwe '' '' ma emechaa." ** Isi nke 13 (p. 174) *"Ọ bụ onye na-agụ akwụkwọ, akụkụ kasị mie emie, nke kasịkwa isi ná ndụ ya gụnyere ịhụ akwụkwọ n’anya. Ugbu a, ọ dịghị ihe ọ chọrọ karịa imechi ụwa ndị ọzọ, ọ nweghịkwa ihe na-echegbu ya ma e wezụga ibe ọzọ nke ihe ọ bụla ọ na-agụ." ** Isi nke 20 (p. 276) *"Ọ gaghị agha ụgha n'ezie, mana enwere… nke ọma, enwere ike ịnwe akụkụ nke mgbanwe." ** Isi nke 23 (p. 322) === ''[[w: Genevieve Cogman | Obodo Masked]]" (2015) === :<small> Ọnụọgụ ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa mbụ nke America nke Roc bipụtara, [[w:|ISBN|978-1-101-98866-4]]</small> :<obere> Italic dị ka ọ dị n'akwụkwọ. </small> *"Irene kpọrọ ịtụkwasị obi chioma asị. Ọ bụghị ihe dochie anya atụmatụ dị mma na nkwadebe nke ọma." ** Isi nke 11 (p. 141) *"Ọ bụ naanị echiche, mana o nwere nghọta na-adịghị mma." ** Isi nke 12 (p. 156) *“Ehee, akụkọ ihe mere eme,” Silver kwuru, na-ebipụ ya. "Ị ga-ekwu maka eziokwu na-esote, dị ka a ga-asị na ọ bụ ihe pụrụ iche." ** Isi nke 15 (p. 201) *"N’ebe ahụ, ndị mmadụ na-anọdụ ala n’elu tebụl, na-akpachapụ anya na-atụgharị peeji nke ihe odide, ma ọ bụ na-agụpụ akwụkwọ mpịakọta ma na-edetu ihe. Ọ kasiri ya obi. “Nke a bụ ebe a rụrụ maka ịchekwa akwụkwọ, nke ndị chọrọ ichekwa akwụkwọ, nke ndị chọrọ ịgụ akwụkwọ ndị ahụ na-eji. Anọghị m naanị m.''" ** Isi nke 16 (p. 210) *"“Echere m na ihe m na-ekwu bụ eziokwu. Ndị mmadụ chọrọ akụkọ. Ị kwesịrị ịma nke ahụ karịa onye ọ bụla. Ha chọrọ ka ndụ ha nwee nzube. Ha chọrọ ịbụ akụkụ nke ihe karịrị onwe ha. Ọbụna gị, Miss Winters, chọrọ ịbụ dike ọdee akwụkwọ-ọ bụghị gị? Ma ọ bụrụ na ị ga-ekwu na ndị mmadụ '' mkpa '' ka ha nwee nnwere onwe ịghara inwe obi ụtọ, ihe na-amanye ha ma ọ masịrị ha ma ọ bụ na ha achọghị, m ga-ajụ '' gị '' mkpali. Ọ kwụsịrị maka otu sekọnd na-egbu egbu. "Ọtụtụ ndị mmadụ achọghị" ụwa ọhụrụ nwere obi ike. Ha chọrọ akụkọ ha maara." ** Isi nke 16 (p. 217) *“Mụ na nwanne m nwoke na-ebibu na Rom,” ka ọ mepụtara.<br>“Rome.” Nwanyị nke ọzọ tụgharịrị imi ya ntakịrị. "Ọfọn, echere m na ndị mmadụ ga-ebi ebe." ** Isi nke 17 (p. 222) === ''[[w: Genevieve Cogman|Ibe na-ere ọkụ]]" (2016) === :<small> Ọnụọgụ ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa mbụ nke America nke Roc bipụtara, [[w:ISBN|978-1-101-98868-8]]</small> *"E nwere ọtụtụ oghere ezi uche dị na ya na nkwupụta ahụ nke na Irene gaara eji ya mee ihe dị ka ihe na-esi ísì tii." ** Isi nke 6 (p. 64-65) *“Ma eleghị anya, ọ dị ka ịbụ nne ma ọ bụ nna,” ka o kwuru, na-ewelite map Library. "Ị dịghị mgbe n'ezie na-ahụ ụmụ gị dị ka ndị okenye."<br>"Ị na-ekwubiga okwu ókè,"Kai kwuru, na mfe obi ike nke onye na-anwalebeghị okwu." ** Isi nke 12 (p. 145) *"Nsogbu dị na paranoia bụ na ọ bụrụ na ị hapụ ya ka ọ na-achị mkpebi gị niile, mgbe ahụ ị ga-atụfu ohere ụfọdụ zuru oke." ** Isi nke 24 (p. 315) *“Ejiwo m ihe ka ukwuu ná ndụ m na-ahọrọ akwụkwọ karịa ndị mmadụ,” ka Irene kwuru hoo haa. "Naanị n'ihi na enwere m mmasị na mmadụ ole na ole anaghị agbanwe ihe ọ bụla." ** Isi nke 24 (p. 322) *"Okwukwe kpuru ìsì bụ naanị okwu ọzọ maka ịgba ohu." ** Isi nke 25 (p. 338) *"E nwere ihe ndị a ga-eme, ndị mmadụ ga-ahụ, ajụjụ ndị ha ga-ajụ. Akwụkwọ ịgụ." ** Isi nke 27 (p. 354) === ''[[w:Genevieve Cogman|Atụmatụ efu]]" (2017) === :<small> Ọnụọgụ ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa mbụ America nke Ace Books bipụtara, [[w:ISBN|978-0-399-58742-9]] </small> *“Achọghị m na o mesoro gị dị ka ohu,” ka Kai kwuru. Olu ya nwere ụda olu na ya nke kwere nkwa mmegwara.<br>"Hapụ ya maka oge a," Irene kwuru n'ike ọgwụgwụ. "Agaghị m egbu oge m na-akparị m. I cheghịkwa na anyị nwere nsogbu ndị ka njọ anyị ga-atụle? Ọtụtụ nsogbu ndị ka njọ?" ** Isi nke 3 (p. 35) *"Ha gbawara ụlọ akwụkwọ. A '' ọba akwụkwọ '' Kai. Ọ bụghị naanị na ha kpasuru m iwe, ha wakpoo ma kparị onye ọ bụla nwa amaala ebe a bụ onye ji ọbá akwụkwọ ahụ, onye nyere aka na ya, bụ onye ọbụna nke nwere ike iji ya mee ihe otu ụbọchị n'ọdịnihu." ** Isi nke 7 (p. 89) *"Akụkọ ahụ na-acha nke ukwuu, ọ bụrụgodị na akwụkwọ ahụ dị oji na ọcha." ** Isi nke 9 (p. 118) *"Ọ nọ na-agbalị ịchọpụta ndị ikom a na-arụrụ ọrụ. Ha bụ ndị ọrụ Qing Song, ndị omempụ na-enweghị usoro, ndị omempụ akọwapụtara, ma ọ bụ ndị uwe ojii zoro ezo? Ọtụtụ ndị iro, obere oge." ** Isi nke 14 (p. 178) *"O chere na ọnọdụ ahụ apụghị ịka njọ karị. Ọ mehiere. Ọnọdụ ahụ nwere ike ''mgbe niile'' na-akawanye njọ." ** Isi nke 15 (p. 194) *"E nwere nkewa klaasị doro anya n’etiti ndị na-eme ngagharị iwe: ndị ọkwá dị elu guzoro azụ nye iwu, ebe ndị klaasị na-arụ ọrụ ahụ n’ezie. Ụfọdụ ihe agbanwebeghị, n'agbanyeghị ụwa ole ị gara." ** Isi nke 17 (p. 215) *“Olee ọrụ m ma ọ bụrụ na ha chọrọ igbu ibe ha? M ga-asị na ha abụọ na-egosi ezi mkpebi.” <br>“Evariste kwuru n'ike n'ike. "Ọ bụghị egwuregwu m, ọ bụghị enwe m. Ọ bụrụ na ha chọrọ ịdọka ibe ha, ha nwere ike ịga n'ihu, na chi ọma dịrị ha." ** Isi nke 24 (p. 284) === ''[[w:Genevieve Cogman|Okwu Anwụ anwụ]]" (2018) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa azụmaahịa nke Ace Books bipụtara, [[w:ISBN|978-0-399-58744-3]] </small> *"Ihe mbụ mbụ. Chọpụta nke bụ́ eziokwu, kpebiekwa ihe ị ga-eme ọzọ. Ma na-atụ anya na e nwere ihe ọzọ." ** Isi nke 2 (p. 33) *"Ime ụlọ ahụ dị n’akụkụ nke ọzọ mara mma ma maa mma, ọbụna n’ìhè ọnwa nke si na windo ogologo akụkụ anọ gbapụta. Ọ na-eku ume na senti nke ochie akwụkwọ na wax Polish: ọchịchịrị mpịakọta nke jupụtara shelves kwere nkwa imerime ihe nzuzo, na Irene itching dị nnọọ iru aka ha." ** Isi nke 3 (p. 41) *"Ịgagharị n’ọ́bá akwụkwọ—ọ́bá akwụkwọ ọ bụla—ka ha na-aga n’èzí nwere mmetụta nkasi obi ọ na-enwebu, na-eme ka Irene nwee mmetụta n’ụzọ kwesịrị ekwesị. Ọ bụ ihe mmesi obi ike na ebe ndị dị otú ahụ dị nakwa na ha ga-aga n'ihu, ọ bụrụgodị na ya onwe ya na-adịru nwa oge dị ka mmadụ ọ bụla ọzọ." ** Isi nke 3 (p. 42) *"Mgbe ụfọdụ azịza doro anya bụ azịza ya n'ezie." ** Isi nke 8 (p. 111) *"Ihe e dere nwere ike ihichapụ, Ewoo." ** Isi nke 12 (p. 179) *"Ma, n’ezie, Erda etinyela isi nsogbu ahụ ná nkenke. Onye ọ bụla nọ ebe a lere mmebi nke ọdịmma nke ya anya dị ka ihe dị mkpa karịa mmebi nke onye ọ bụla ọzọ. N'agbanyeghị oke mmebi ahụ." ** Isi nke 13 (p. 197) *"O kwuru, sị: “Enweghị eziokwu dị n’udo. “Udo kacha mma bụ njikọ dị n'etiti ọgụ. Nkwekọrịta ndị a nwere ike ịbịanye aka ebe a abụghị naanị ụgha. Ebe agha na-akwụwa aka ọtọ karịa.” ** Isi nke 14 (p. 209) *"Irene achọghị nkà ịwepụ ihe nke Vale iji gwa ya na ọ nọ ná nsogbu. Mana enwere ihe ''na-atọhapụ'' gbasara nke a. Ndị iro a ma ama gbara ya gburugburu, ọ bụghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. O nweghịkwa onye ọ ga-echegbu onwe ya—ma e wezụga onwe ya." ** Isi nke 20 (p. 292) *"Ị nweghị ike ịtụkwasị ndị mmadụ obi n'ọchịchị, dearie. Ha ga-ekwu ihe ọ bụla ha chọrọ, a ga-akwụ ndị akaebe niile ụgwọ ka ha kweta, mgbe ahụ ị nọ n'azụ ụlọ mkpọrọ ruo na njedebe nke ụbọchị gị. Ma ọ bụ njọ." ** Isi nke 20 (p. 294) == Njikọ mpụga == [[W:|Genevieve Cogman]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Genevieve Cogman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Cogman, Genevieve}} a5rsvt69y2hypo5salamxwakh2pet9o Genevieve Nnaji 0 933 18201 10706 2024-02-23T14:23:36Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki '''Genevive Nnaji''', (bu onye amuru na 3 Mee 1979 na Mbaise n' [[w:Imo State|Imo State]], [[w:Nigeria|Naijiria]]). Ọ bu otu onye na ime ndi na eme-ihe-nkili. Omeriri onye omee-ihe-nkili na 2005. [[Usòrò:Genevieve30.jpg|thumb|Genevive Nnaji (2009)]] == Kwotu == * [[Chokoleeti]] na achịcha bụ nnukwu nsogbu m nwere. Ọ bụ ya mere m ji ata onwe m ahụhụ na ulo ikpo ozu ahụ n'ihi na amaara m na enweghị m ike ịkwụsị onwe m iri ihe m chọrọ. A na m akpọ ya iri achicha gị ma nwee ya. == Njikọ mpụga == * [https://www.azquotes.com/author/33457-Genevieve_Nnaji Genevieve Nnaji] gzf1silsth9u31kv4snt15fahglrxxj Gennifer Flowers 0 934 10707 3549 2022-10-10T17:18:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3100788]] wikitext text/x-wiki ''[[w: Gennifer Flowers | Gennifer Flowers]]''' (Jenụwarị 24, 1950 –) bụ ihe nlereanya na onye na-eme ihe nkiri America nwetara aha ama ama mgbe ya na onye bụbu onye isi ala US [[w:Bill C|Bill Clinton] kpugheere mmekọ nwoke na nwanyị. == Okwu Okwuru == *"Ị ma na ndị mmadụ na-akatọ m na m na-ekwu banyere ya n’ihi na mụ na di ya nwere mmekọahụ, anaghịkwa m ata ha ụta maka nke ahụ, aghọtara m nke ahụ. Aghọtara m na ha nwere ike were m iwe. Enwetara m ya. Ana m anabata ọrụ m. … Mana ọ naghị anabata ọrụ ya n'ịbụ onye na-enyere ya aka. Ọ bụ onye na-enyere ya aka nke na-agba ya ume ịpụ na-eme ihe ọ bụla ọ na-eme ụmụ nwanyị. Ikike nwanyị. Ha! Mụ onwe m ejirila ọdụ m rụọ ọrụ iji ruo ebe m nọ na azụmahịa ntụrụndụ, nke na-adịghị adị mfe kemgbe Clinton asịrị, n'agbanyeghị. … Hillary ewepụtabeghị shingle wee rụọ ọrụ maka ndị ahịa ya wee wuo ndị ahịa ya. Ọ na-enwetakarị ihe n'azụ di ya. …Echere m na ọ bụ ihe egwuregwu na ọ ga-agba ọsọ n'okwu gbasara ụmụ nwanyị." ** [https://www.wnd.com/2015/10/hillary-nightmare-gennifers-back/ HILLARY NIGHTMARE: GENNIFER'S BACK!] (October 11, 2015) ==Njikọ mpụga== [[W: Gennifer Flowers|Gennifer Flowers]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Gennifer Flowers|Gennifer Flowers]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT: Flowers, Gennifer}} hydp0oa7j4o2g8vz3aq4datzia9dy5u George Bedborough 0 935 10708 3557 2022-10-10T17:18:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96807157]] wikitext text/x-wiki [[George Bedborough]] George Bedborough Higgs (amụrụ 10 Jenụwarị 1868 – 7 Ọgọst 1940) bụ onye na-ere akwụkwọ Bekee, odeakụkọ na onye ode akwụkwọ kwadoro maka ọtụtụ ihe kpatara, gụnyere mgbanwe mmekọahụ. ==Ihe ndi okwuru== *Vegetariana bụ aha agwaetiti ebe ọ nweghị onye na-egbu anụmanụ maka nri ma ọ bụ "egwuregwu." Ọ dị mfe ịkọ otú obi dị ụmụ anụmanụ ụtọ na mba ebe ndị bi na-ekpebi ime ala ahụ ka ọ bụrụ Vegetariana. ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/George_Bedborough] tjey5e61u1kj0476nb9u2vjgm29ca5j George Benson 0 936 3559 3558 2022-10-10T11:34:38Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == George Benson == George Washington Benson (amuru Maachị 22, 1943) bu onye egwu America na onye ọbụ abụ. Ọ malitere ọrụ ọkachamara ya mgbe ọ dị afọ 19 dị ka onye na-agụ jazz. == Ihe ndi okwuru == * Anọ m na-eme egwu n'oge ndụ m niile, kwa ụbọchị m na-ebili, m na-atụ anya na egwu ga-abụ akụkụ nke ya. * Egwu bụ ihe kacha mkpa nke ga-adịrịrị n'uche ndị na-ege gị ntị. N'agbanyeghị ole ndetu ị na-egwu, ị gaghị ekwe ka ha chefuo ihe egwu ahụ bụ. * Onye nkuzi kacha ukwuu bụ naanị ịpụ na igwu egwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/1240-George_Benson 17invfywobl0pc2l3qr1ih0i8cl14ft George Clinton 0 937 10709 3562 2022-10-10T17:18:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q336272]] wikitext text/x-wiki == George Clinton == George Edward Clinton (amuru July 22, 1941) bu onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-agụ egwú, na onye na-edekọ ihe. Ọ bụ onye isi na-ese ụkpụrụ ụlọ P-Funk na onye isi nke otu nzuko omeiwu na Funkadelic n'oge 1970s na mmalite 1980s. == Ihe ndi okwuru == * Mmetụta a chọrọ bụ ihe ị na-enweta mgbe ị na-emeziwanye ihe ọchị n'etiti mbara ala gị. * Hapụ uche gị na ịnyịnya ibu gị ga-eso * Lelee ụzọ abụọ tupu ị gafere n'uche m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24070-George_Clinton c8sp45h597nlb131vguudoqtiy02fgh George Jackson (activist) 0 938 3564 3563 2022-10-10T11:34:38Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == George Jackson (activist) == George Lester Jackson (23 Septemba 1941 - 21 Ọgọst 1971) bụ onye ndọrọndọrọ onye America na onye ode akwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * dozie esemokwu unu, bịakọta ọnụ. ghọta eziokwu nke ọnọdụ anyị, ghọta na fasizim bụ ugbua ebe a, na ndị mmadụ na-anwụrịrị ndị nwere ike ịzọpụta, na ọgbọ ọzọ ga-ebi ogbenye gbuuru ọkara ndụ ma ị daa ime ihe. Mee ihe a ga-emerịrị, chọpụta ụdị mmadụ gị na ịhụnanya gị mgbanwe. * Ndidi nwere oke ya. Were ya gabiga ókè, ma ọ bụ ụjọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7256-George_Jackson be2d5sml3b1oekx5f5vc4bmwrk326af George Monbiot 0 939 13381 10710 2023-03-27T08:36:23Z Pelttarin Arvo 358 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:George_Monbiot_Scotland.jpg|thumb|George Monbiot (2005)]] '''[[w:George Monbiot|George Monbiot]]''' (born [[27 January]] [[1963]]) bụ onye nta akụkọ, onye edemede, agụmakwụkwọ na onye ndọrọndọrọ gburugburu ebe obibi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United Kingdom bụ onye na-ede kọlụm kwa izu maka akwụkwọ akụkọ ''[[The Guardian]]''. == Okwu ndị o kwụrụ== * Ọ bụrụ na akụ̀ na ụba bụ ihe nweta sitere n'ịrụsi ọrụ ike na ịzụ ahịa, nwanyị ọ bụla nọ n’Africa ga-enwe nde kwụrụ nde ego. ** [http://www.monbiot.com/2011/11/07/the-self-attribution-fallacy/ "The Self-Attribution Fallacy"], 7 Nọvemba 2011. * A na-egbuchapụ ndị mmadụ nọ n'ebe ọwụwa anyanwụ Kongo iji kwado nkwalite ekwentị ọgbara ọhụrụ nke akụrụngwa na-ebelata mgbe ọ bụla. A na-egbutu ọhịa iji mee “bọọdụ ụdị obi ahaziri onwe ya”. A na-etinye nsi na mmiri iji rụpụta azụ na-ekwu okwu. Nke a bụ ihe oriri nke pathological: ọrịa na-eri ụwa nke mkpokọta ara, mere ka ọ bụrụ ihe nkịtị site na mgbasa ozi nke mere na anyị anaghị achọpụta ihe mere anyị. ** [http://www.monbiot.com/2012/12/10/the-gift-of-death/ "Onyinye nke Ọnwụ"], "The Guardian", 11 Disemba 2012. * Banyere Paris Agreement: Site n'ịtụnyere ihe ọ gaara abụ, ọ bụ ọrụ ebube. N'iji ya tụnyere ihe kwesịrị ịbụ, ọ bụ ọdachi. ** [https://www.theguardian.com/environment/georgemonbiot/2015/dec/12/paris-climate-deal-governments-fossil-fuels "Nkwa dị ukwuu nke nkwekọrịta ihu igwe nke Paris mebiri site na nkwụghachi azụ azụ"], '' {{W|Onye nche}}'', 12 Disemba 2015. * Ọ bụ ezie na anyị na-akpọ onwe anyị ndị hụrụ anụmanụ n’anya, were obiọma nke ịhụnanya dị ukwuu n’ahụ́ nkịta na nwamba anyị, anyị na-akpagbu ọtụtụ ijeri anụmanụ ndị nwekwara ike ịta ahụhụ. Ihu abụọ ahụ bụ ọkwa nke na ọ ga-eju ọgbọ ndị na-abịa n’ihu anya otú anyị si wee ghara ịhụ ya. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2017/oct/04/livestock-farming-artificial-meat-industry-animals "Goodbye - and good riddance - to animals farming"], "Onye nlekọta" Ọktoba 4, 2017. * Mmụba akụ na ụba bụ mkpokọta mmetụta nke ọchịchọ ịkpakọba ego na iwepụta uru. Capitalism na-ada n'enweghị uto, mana uto na-adịgide adịgide na mbara ala nwere oke na-eduga n'ọdachi na gburugburu ebe obibi. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/apr/25/capitalism-economic-system-survival-earth "Dare to ikwuwapụta ikeketelizi anwụọ - tupu o were anyị niile gbadaa"], '' The Guardian, Eprel 25, 2019. * N'ime ụdị mgbasa ozi niile dị iche iche, nke kachasị omimi bụ echiche megide mkpa ọ dị. Ka okwu ahụ dị mkpa karị, otú ahụ ka a na-aghara ịtụle ya. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/may/09/seas-stop-eating-fish-fishing-industry-government" Kwụsị iri azụ. Ọ bụ naanị ụzọ isi zọpụta ndụ n'oké osimiri anyị. "], "Onye nche", 9 Mee 2019. ==Njikọ Mpuga== * [[W:George Monbiot|George Monbiot]] na Wikipedia bekee * [[Commons:George Monbiot|George Monbiot]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Monbiot, George}} c03tetphwwymwmkfbhf3sc54qg50rps George Osodi 0 940 10711 3571 2022-10-10T17:19:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1508012]] wikitext text/x-wiki [[George Osodi]] '''George Osodi''' George Osodi bụ onye na-ese foto Naijiria si Ogwashi Ukwu, Delta State. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụ ihe ịtụnanya ka ndị mmadụ si na-aga n'ihu na ndụ ha, na-eme kwa ụbọchị na ịmụmụ ọnụ ọchị megide ihe ọ bụla. Achọrọ m itinye ihu mmadụ na paradaịs a furu efu, n'ihi na achọghị m imejọ, kama ịbịaru onye na-ekiri ya nso nso m. ihe onyonyo iji kpasuo mmetụta wee bụrụ mmụọ ma ọ bụ kpalite mmetụta mgbanwe miri emi n'ime onye na-ekiri ya." <ref>https://www.bonhams.com/auctions/18274/lot/109/?category=list</ref> ===Ebenside=== bc1qkyhvlgfwt72064r977i3676u3up George Washington Carver 0 941 10712 3574 2022-10-10T17:19:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q296898]] wikitext text/x-wiki == George Washington Carver == '''George Washington Carver''' (<abbr>c.</abbr> 1864 – January 5, 1943) was an American agricultural scientist and inventor who promoted alternative crops to cotton and methods to prevent soil depletion. == Ihe ndi okwuru == * Ogologo oge ị na-aga na ndụ dabere na ị na-enwe mmetụta ọmịiko n'ebe ndị na-eto eto nọ, nwee ọmịiko n'ebe ndị agadi nọ, na-enwe ọmịiko n'ịgbalịsi ike na ndidi nke ndị na-adịghị ike na ndị siri ike. N'ihi na otu ụbọchị na ndụ gị, ị ga-abụ ihe ndị a niile. * Pasent iri itoolu na itoolu nke ọdịda na-abịa site n'aka ndị nwere àgwà nke ịgbaghara. * Malite n'ebe ị nọ, jiri ihe ị nwere. Mee ihe na ya ma ghara inwe afọ ojuju. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2580-George_Washington_Carver b1akwkfijrpfxnbdurobwvokjhcjkx3 George William Foote 0 942 10713 3579 2022-10-10T17:19:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q366260]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:G. W. Foote.png |thumb | George William Foote ]] '''[[w:George William Foote|George William Foote]]''' ([[w:11 January|11 Jenụwarị]] [[w:1850|1850]] na ndash; [[w:17 October|17 October]] [[w:1915|1915]]) bụ onye bekee [[w:1915|1915]] [[q:Secularism|Secularist]] na onye nchịkọta akụkọ. == Okwu Okwuru == * Ọ ka ga-abụ ịnya isi e ji nwanyị na-anya na ọ dịghị mgbe ọ nyeghị otu ahịrị na Bible. ** Dị ka e hotara na ''Bible''' (1901) nke [[w:John Remsburg|John Remsburg]], p. 409 === "Okooko osisi nke Freethought" (1893) === * Obi abụọ bụ mmalite amamihe. Ọ pụtara ịkpachara anya, nnwere onwe, ịkwụwa aka ọtọ na eziokwu. Okwukwe pụtara nleghara anya, serfdom, enweghị eziokwu na aghụghọ. Onye na-adịghị enwe obi abụọ anaghị eche echiche. Ọ dị ka ahịhịa ọka dị n'ikuku ma ọ bụ anụ ọhịa dị n'elu oké osimiri. Ọ bụ otu n'ime nde mmadụ ndị na-enweghị enyemaka, ndị na-adịghị ike, na-enweghị mgbagha, bụ ndị na-edobe ụwa n'ọnọdụ nkwụsị, ma na-eje ozi dị ka onye na-eme ihe maka onye na-eme ihe ike. Nzuzu nke ndị mmadụ, ka Whitman na-ekwu, na-akpọkarị mkparị nke ike. ** [http://www.ftarchives.net/foote/flowers/101gospel.htm "Oziọma nke Freethought"], p. 104 * A na-ebokarị ndị na-ekweghị na Chineke ebubo na ha bụ [[w:nlwulụ|nkwulu]], ma ọ bụ mpụ ha na-apụghị ime... Mgbe onye na-ekweghị na Chineke na-enyocha chi, na-akatọ ma ọ bụ na-emesapụ aka, ọ bụghị mmadụ ka ọ na-emekọ ihe kama ọ bụ echiche. Ọ nweghị ike ịkparị Chineke, n'ihi na ọ dịghị ekweta ịdị adị nke ihe ọ bụla dị otú ahụ ... Anyị na-awakpo ọ bụghị mmadụ kama nkwenkwe, ọ bụghị ihe dị kama echiche, ọ bụghị eziokwu kama a fancy. ** [http://www.ftarchives.net/foote/flowers/112blasphemers.htm "Ole Ndị Bụ Ndị Nkwulu?"] (June, 1882), p. 112 * E nwere ihe abụọ n’ụwa a na-apụghị ibikọ ọnụ—okpukpe na ọgụgụ isi. Okpukpe na-emekọ ndụ ọzọ, ezi uche na nke a; okpukpe na-atụ na mbara igwe, ezi uche n'ụwa; okpukpere chi niile bụ echiche, ezi uche niile kpatara; okpukperechi na-ekwu banyere ihe ọ dịghị onye nwere ike ịghọta, ezi uche na ihe onye ọ bụla nwere ike ịghọta; okpukpe na-enye anyị ọ dịghị nloghachi maka anyị investments ma flash ndetu na akụ nke atụmanya, ezi uche na-enye anyị ezi mmasị na zuru nche maka anyị isi obodo. Ha na-emegiderịta onwe ha dị ka ihe abụọ nwere ike ịbụ, ha na-enwekwa esemokwu mgbe niile. Okpukpe na-agbalị mgbe nile imeju ụwa na aghụghọ, na ezi uche na-agbalị mgbe nile ịchụpụ ha. Okpukpe na-ekwu, dịrị ndụ maka ụwa na-abịa, na ezi uche na-ekwu Bie ndụ maka nke a. ** [http://www.ftarchives.net/foote/flowers/114commonsense.htm "Christianity and Common Sense"], p. 114 == Njikọ mpụga == [[W: George Foote|George William Foote]] na Wikipedia Bekee. [[Q: George Foote|George William Foote]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Foote, George William}} 487ey9gokam14bdn7e92u2r9q69dwnv George William Kyeyune 0 943 10714 3582 2022-10-10T17:19:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64743813]] wikitext text/x-wiki [[George William Kyeyune]] '''George William Kyeyune''' Prọfesọ George William Kyeyune bụ omenkà na prọfesọ na Mahadum Makerere, Kampala, Uganda. Ọ na-akụzi ihe osise na akụkọ ihe mere eme nke nka Africa na kọleji nke injinia, imewe na teknụzụ – Mahadum Makerere, nwere mmasị nyocha na nka na teknụzụ nkedo ọla. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dịghị ihe a ga-atụnyere,” ka o kwuru. "London bụ obodo ahaziri ahazi yana Kampala enweghị usoro" ka ọ gbakwụnyere. <ref>https://startjournal.org/2011/11/kyeyunes-the-kampala-i-will-always-come-back-to-sanitised-economic-injustices-and-the-risk-of-propaganda/</ref> ===Ebenside=== dlinbb2h1hch2x07pydmh9iirztni18 Gerald Chukwuma 0 944 10715 3585 2022-10-10T17:19:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98912639]] wikitext text/x-wiki [[Gerald Chukwuma]] '''Gerald Chukwuma''' Gerald Chukwuma (amụrụ ya na afọ 1973) bụ onye na-ese ihe nkiri na onye na-emepụta arịa ụlọ nwere ọmarịcha obodo na mba ụwa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọ na-ekwu, sị: 'Mgbe a bịara n'ọrụ m, m na-enwekarị echiche na-emeghe ma na-eme ihe ike. 'Ma eleghị anya, mmekọrịta m na ihe nnọchianya nke Uli bụ n'ịdị nro ya na iji ohere mee ihe.' <ref>https://fadmagazine.com/2021/04/08/nigerian-artist-gerald-chukwuma-creates-a-striking-visual-language-that-weaves-together-ancient-symbols-contemporary-and-historic-references/</ref> ===Ebenside=== t0invsdblbi0l0xlz5wsy1umlf0tmjh Gerald Durrell 0 945 14305 14304 2023-08-31T21:11:11Z Malin Olli 521 wikitext text/x-wiki [[Gerald Durrell]] [[File:Gerald Durrell, Askania Nova.jpg|thumb|right|Gerald Durrell (1985)]] Gerald “Gerry” Malcolm Durrell (7 Jenụwarị 1925 – 30 Jenụwarị 1995) bụ onye okike, onye na-elekọta anụ ụlọ, onye ode akwụkwọ na onye ngosi ihe onyonyo, onye ama ama maka ịtọ ntọala ihe a na-akpọ ugbu a Durrell Wildlife Conservation Trust na Channel Island of Jersey na maka ide akwụkwọ akụkọ. ọnụ ọgụgụ nke akwụkwọ dabere na njem ọ na-achịkọta anụmanụ na nchekwa. Ọ bụ nwanne Lawrence Durrell. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Onye ọ bụla nke nwere obi ụtọ ma ọlị site n'ịdị ndụ kwesịrị ịgbalị iweghachi ihe ọ bụla. *Enweghị ụwa mbụ na ụwa nke atọ. Enwere naanị otu ụwa, ka anyị niile bi na ụtọ ya. *Ruo mgbe anyị na-ewere ndụ anụmanụ dị ka ihe kwesịrị ekwesị maka nlebara anya na nsọpụrụ anyị na-enye n'elu akwụkwọ ochie na foto na ihe ncheta akụkọ ihe mere eme, a ga-enwe mgbe ọ bụla anụ ọhịa gbara ọsọ ndụ na-ebi ndụ dị egwu na nsọtụ mkpochapụ, dabere maka ịdị adị na ọrụ ebere nke ole na ole. ụmụ mmadụ. *Ọ bụrụ na ndị ọkà mmụta ihe ndị e kere eke na-aga eluigwe (nke e nwere nnukwu obi abụọ banyere chọọchị), enwere m olileanya na a ga-enye m ndị agha kakapo iji mee m ihe ọchị ná mgbede kama ịnọ na telivishọn. ==Edensibia== Edemede [[W: Gerald Durrell|Gerald Durrell]] na Wikiquote bekee tutq204ryh2z4efw6msupnrm92avef5 Giannina Braschi 0 946 13833 13327 2023-06-15T08:15:06Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Giannina_Braschi.jpg|Giannina_Braschi.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Kadı|Kadı]] because: [[:c:COM:L|Copyright violation]]: This photo is found on the author's website here https://gianninabraschi.com/ . The page wikitext text/x-wiki ''[[w:Giannina Braschi|Giannina Braschi]]''' (a mụrụ [[w:|February 5]], [[w:|1953]]) bụ onye Puerto Rican na-ede uri, onye edemede na onye ọkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị. O dere akwụkwọ akụkọ uri postmodern "Empire of Dreams" (1988), kpochapụwo Spanglish "Yo-Yo Boing!" (1998), na geopolitical tragicomedy "United States of Banana" (2011) na ọdịda nke alaeze ukwu America. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ bụrụ na ịchọọ [[w:|identity]] ị ga-ahụ [[w:|equality]]. Ọ bụrụ na ịchọọ myirịta, ị na-ekewapụ otu [[w:|eziokwu]] na nke ọzọ." ** Giannina Braschi, [[w:|United States of banana]], 2011 *"[[W:|Nnwere onwe]] abụghị nhọrọ. Ọ bụ [[w:aka nri | ikike mmadụ]." ** Na [[w:|decolonization]] nke Puerto Rico. [https://web.archive.org/web/20220216032805/http://worldpolicy.org/2017/10/17/puerto-rico-i-took-liberties/] (Ụlọ Ọrụ Ọchịchị Ụwa, Ọktoba 17, 2017) *"[[W:|Nostalgia]] bụ mkpụrụ osisi nwere ihe mgbu nke dị anya n'olulu ya." ** Mwakpo na Oge, 1981. *"Ọ bụghị nduru ọ bụla bụ oke nwere nku. Ọ bụghị oke ọ bụla nwere nku bụ nduru [[w:|udo]]." *"Ihe atụ bụ mmalite nke usoro ọchịchị onye kwuo uche [[w:|anyaụfụ]]. Ha na-achọ ihe na-adịghị ahụkebe na-agbalị ime ka ọ yiri ya. Ihe ọ bụla yiri nke ahụ na-ebelata ọnụ nke ihe pụrụ iche." *"Mgbe m dị obere, ndị mụrụ m na-ekwu na Puerto Rico agaghị enweli onwe anyị n’ihi na anyị ga-adị [[w:|ogbenye]] dị ka [[w:|Cuba]] na ndị ogbenye dị ka Haiti. N'ihi egwu nke ịbụ ogbenye, anyị anwaghị anwa inwere onwe anyị. Mgbe ahụ, oké ifufe na-abịa, na-emebi ihe niile, ma eleghị anya, anyị dara ogbenye dị ka Cuba na Haiti, ma anyị enweghị onwe anyị." ** Na nsonazụ nke Hurricane Maria [https://www.elnuevodia.com/entretenimiento/cultura/notas/giannina-braschi-profeta-literaria-de-su-tierra/] (El Nuevo Dia, Puerto Rico, Julaị 23 , 2018) *"Ọmụmụ bụ [[w:|onye iro]] nke [[w:|amụma]] — ọmụmụ na mgbọrọgwụ, nke na-adịghị ekwe ka ị bụrụ onye amụma n’ala nke gị, ọ gwụla ma ị kewapụrụ onwe gị na ezinụlọ ị maara nke ọma." ** Na ịmepụta nnwere onwe. [https://web.archive.org/web/20220216032805/http://worldpolicy.org/2017/10/17/puerto-rico-i-took-liberties/] (Ụlọ Ọrụ Ọchịchị Ụwa, Ọktoba 17, 2017) *"[[W:|Ọdachi]] bụ ihe niile gbasara ịla n'iyi. Na ọchị bụ ihe niile gbasara inweta echiche. Ọchị na-eweghachite obi ụtọ anyị. Ọ bụkwa ọñụ ka [[w:|imesapụ aka]] na-abịa. Ọchị na-eweghachi anyị n’ìhè wee mee ka anyị nwuo—ọ na-egbu iwe iwe, na-eli ozu—na-eli ịbọ ọbọ—na-eli ụta na obi amamikpe—egwu na egwu. Ịchị ọchị, dị ka hiccups na uzere na ịrị elu na ọria, na-ewepụ anyị ịdị njọ." ** Na ike ọchị.[https://monkeybicycle.net/category/interviews/page/16/] (igwe igwe enwe, Ọgọst 23, 2013) *"Ndị Puerto Rican... na-akpa ụmụ ha. Dị ka a eziokwu ịlele. N'ihi na ha maara na usoro colonial agaghị ekwe ka ụmụ ha nweta ihe niile ha chọrọ na ndụ. Ahụrụ m nke ahụ n’oge m bụ nwata. Ahụrụ m enweghị ike nke a na-amanye m kemgbe m bụ nwata. Mana m sịrị, “Aga m ewu alaeze nke enweghị isi. M ga-anapụ ndị America amamihe, na m ga-anara amamihe n'aka ndị Spen. " Ma nke ahụ bụ ihe m na-eme. M na-agwakọta amamihe na ọgụgụ isi." ** Na decolonization nke onwe. [https://web.archive.org/web/20210308143442/https://www.academia.edu/36916781/A_Graphic_Revolution_Talking_Poetry_and_Politics_with_Giannina_Braschi] (''Chiricú Journal'', 2018) *"Achọrọ m iwere abụ ka m gaa ije n'ụdị ndị ọzọ. Achọrọ m ka uri ga-aga n'ụdị ndị ọzọ. Mgbe m malitere ide, nke a bụ isi ihe na-eche m: pụọ na uri. Ka uri na-aga n'okporo ámá New York. Mee ka ọ bụrụ ụwa niile. Lee ụwa. Ọ bụghị na estrofas ndị a, ọ bụghị na stanzas ndị a, nke bụ camisas de fuerza. M ga-esi na uri pụta. Ekwesịrị m ime ihe James Joyce mere akwụkwọ akụkọ ahụ: o wepụrụ akwụkwọ akụkọ ahụ n'akwụkwọ akụkọ ahụ." ** [https://web.archive.org/web/20210308143442/https://www.academia.edu/36916781/A_Graphic_Revolution_Talking_Poetry_and_Politics_with_Giannina_Braschi "A Graphic Revolution Talking Poetry & Politics with Giannina Braschi"] na ''Chiricú Journal'' (2018) === ''Alaeze Ukwu nke Nrọ'' (1988) === *"[[W:|Ajụjụ]] adịghị [[w:|gbanwee]] [[w:|eziokwu]], ma ha na-enye ya [[w:|motion]]." *"Ka m megharịrị [[w:|ndụ]] ka ọ bụrụ [[w:|ilu]]. M ka gburu ya. * N'azụ [[w:|okwu]] dị [[w:|gbachi nkịtị]], n'azụ ịgbachi nkịtị bụ [[w:|chefuo]]. *"Gịnị ka [[w:|oyi]] ma ọ bụ [[w:|ụgbụgbọ]] ma ọ bụ [[w:|mmiri]] ma ọ bụ [[w:|summer]] maara [[w:|ncheta]]. Ha amaghị ihe ọ bụla nke ncheta. Ha maara na oge na-agafe ma na-alọghachi. Ha ma na ha bụ oge. Na ha bụ oge. Ha makwa ka ha ga-esi kwupụta onwe ha. Ha makwa ka esi amanye onwe ha. Ha makwa otú e si echekwa onwe ha, Gịnị ka ụbịa mara [[w:|summer]]. Ihe [[w:|mwute]] nwere [[w:|oge]] nwere. Ọ dịghị onye asị. Ọ dịghị [[w:|ịhụnanya]]. Ha gafere. *"[[w:|Chineke]] ka a mara ikpe ibi ndụ [[w:|nrọ]] nke ihe a na-apụghị ibibi ebibi." *"Naanị ihe bụ [[w:|akara aka ]] d ịnwụ nwere ike ịdị ndụ. ''Nanị ihe na-anwụ anwụ dị ndụ.''' Gịnị mere i ji chee na e gburu [[w:|Kraịst]? Ha gburu ya iji gosi na ọ bụghị [[w:|chi]]. Ma n'ime ka ha nwua, ha mere ihe nāla n'iyì, we me ka madu ghọ [chi]. === ''Yo-Yo Boing!'' (1998) === [[Usòrò:Anon mossos retallades.jpg|thumb|right|Ndị na-ede uri na [[w:|Anarchism|anarchists]] na-abụ ndị mbụ na-aga. — Ebe. - N'ihu ihu. Ebe ọ bụla ọ dị.]] * '''—[[w:|Ndị na-ede uri]] na [[w:|ndị anarchists]] na-abụkarị ndị mbụ na-aga. <br> — Ebe. <br> - N'ihu ihu. Ebe ọ bụla ọ dị.'' *"Ị nweghị ike tụọ IQ site na [[w:|poetry]]." *"Ọ bụrụ na m kwanyere asụsụ dị ka gị ùgwù, agaghị m ede ma ọlị. "El muro de Berlín fue derribado." Gịnị kpatara na enweghị m ike ime otu ihe ahụ? ''Desde la torre de Babel, las lenguas han sido siempre una forma de divorciarnos del resto de la humanidad''. ''[[w:|Poetry]] ga-achọrịrị ụzọ isi gbajie anya.''' Anaghị m ebelata ndị na-ege m ntị. N'ụzọ megidere nke ahụ, m ga-enwe nnukwu ndị na-ege ntị na ahịa ndị nkịtị - na Europe - na America. '''E wezụgakwa, asụsụ niile bụ olumba ndị a na-eme ka ha mebie ebe ọhụrụ.''' Ọ dị m ka [[w:Dante Alighieri | Dante]], [[w:Petrarch|Petrarca]] na [[w:Giovanni Boccaccio|Boccaccio]], ọ na-adịkwa m ka [[w:Garcilaso de la Vega|Garcilaso]] na-akpụ asụsụ ọhụrụ. ''Saludo al nuevo siglo, el siglo del nuevo lenguaje de América, y le digo adiós a la retórica separatista y a los atavismos''." *''Gịnị bụ [[w:|ịdị ùgwù]]? Ọtụ [[w:|nnwere onwe]].''' '''*"Ọ bụrụ na ị chọrọ ịmata ihe [[w:|ịhụnanya]] bụ, nwee [[w:|nwa]]. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịmata ihe mgbu bụ, lie ya.''' === ''United States of Banana'' (2011) === *'''[[w:|Okike]] pụtara nchọpụta nke ọhụrụ [[w:|eziokwu]] nke dị ma nke ahụbeghị. Okwu ahụ dị ndụ ọzọ. Okwu na-ekwu. Ngwaa ndị ahụ na-enupụ isi - nnupụisi nke ọtụtụ mmadụ megide ihe nnọchianya nke bụbu ngwa agha bụ isi nke steeti. (p.121)" *"''[[w:|Banks]] bụ ụlọ arụsị [[w:|America]]. Nke a bụ agha dị nsọ. Anyị [[w:|akụnụba]] bụ [[w:|okpukpe anyị]].''' (p.8)" *"Na-enweghị [[w:|nnwere onwe]] ọ dịghị [[w:|akụnụba]]. *"[[W:|Ihe atụ]] na [[w:Similes|ihe atụ]] bụ mmalite nke usoro ọchịchị onye kwuo uche [[w:|anyaụfụ]]." *"Na-agbaso usoro echiche nke echiche na-emebi anyaụfụ mgbe niile." *"'''Echiche bụ ike dị mma nke anyaụfụ na-egbu'''' mgbe ọ jụrụ ịhụ eke na egwurugwu na mbara igwe." *"[[W:|Freedom]] bụ [[w:|demagogue]]. *"Achọrọ m ịbụ [[w:|nnwere onwe]] site na [[w:|nnwere onwe]]. N'efu. *"M [na-atụ egwu] nnwere onwe. Mụ onwe m, karịa ihe niile, na-atụ egwu [nnwere onwe] nke dị elu karịa egwu niile." *"Obodo New York bụ [[w:|Darwinist]] isi obodo [[w:|onye isi obodo]] ụwa." *"Onye ogbunigwe [[w:|igbu onwe ya]] bụ mgbawa nke mgbagha na mgbagha ya, onye a tara ahụhụ na onye na-emegbu ya, yin na yang, akụkụ abụọ nke mkpụrụ ego ahụ, bọmbụ ọkụ na ọkụ ọkụ, onye ọka iwu na onye ebubo, onye nkwudo na kwụgburu." *"[[W:|Originality]] na-alaghachi n'ebe ị bụ ihe ị bụ - na ịchọta oche efu. Ị ga-eji obi ụtọ nọdụ na ya? Mba, daalụ. Ọ bụ ihe efu n'ihi ihe kpatara ya. Ọ bụ ebe ahụ ka ịnyịnya ibu m nọ. Ọ bụghị ebe isi m nọ ugbu a." *"Ọ bụ njedebe nke ụwa. Ọnọdụ ahụ dum masịrị m. Ọfọn, ọ bụrụ na onye ọ bụla ga-anwụ, nwụọ ike, shit, mana gịnị ka m maara? Nke a ọ bụ bọmbụ atọm - njedebe nke ụwa - njedebe nke puku afọ? Enweghịkwa ụjọ nke ịbụ onye a chụrụ n'ọrụ - maka typos ma ọ bụ igbu oge - digressions ma ọ bụ nlaazu - yana ụdị ụzọ a ga - esi agbapụ - na - agba ọkụ - n'enweghị ọkwa izu abụọ - na enweghị ọnwa isii [[w:|enweghị ọrụ]] - -na enweghị ezumike ọrịa, ezumike, ma ọ bụ oge comp - na-enweghị okwu nke ihe ga-abịa - n'ụtụtụ dị ebube - mgbe ọdịdị na-enweghị mmasị n'ụzọ nke mmadụ - e nwere oge mgbe eluigwe anwụ na-atụgharị ghọọ. ọgba aghara nke abalị—akwụkwọ, kọmputa, windo, brik, ozu dara, na ndị mmadụ na-agba ọsọ na-eti mkpu. (Na Septemba 11 mbuso agha ndị na-eyi ọha egwu.)" *"Ahụrụ m oke ka ọ na-ada - enweghị ụkwụ - enweghị isi - naanị mkpọ. Adịghị m arụ ọrụ n'ihi na enweghị m ike ikwere ihe m hụrụ. Ahụrụ m oke ka ọ na-ada - enweghị ụkwụ - enweghị isi - naanị mkpọda - na-ada n'ikuku - yi uwe elu na-acha ọcha na-egbuke egbuke - uwe elu nke onye ọchụnta ego - etinyere ya - nke ọma - n'okpuru belt--na-akpachi anya--na-ebuli uwe ogologo ọkpa ya na-enweghị ụkwụ. Ọ kụrụ ihe nchara nchara - ma ọ nwụọ - nwụrụ anwụ maka ducat, nwụrụ anwụ - n'ala Krispy Krème - ya na donuts powdered maka isi - nke ọhụrụ si na oven - crispy na gburugburu -- na-ekpo ọkụ ma na-atọ ụtọ - na nke a [[w:|onye ọchụnta ego]] - n'ala na-ejide akpa n'aka ya - na mkpịsị aka ya, ìgwè agbamakwụkwọ. Echere m na ọ chere na akpa ya bụ ndụ ya - ma ọ bụ [nwunye ya] - ma ọ bụ na ha abụọ bụ otu - n'ihi na obere akpa ahụ siri ike n'aka dị ka ndị [agbamakwụkwọ]." *"'''Soy boricua.''' N'agbanyeghị ezinụlọ m na n'agbanyeghị obodo m, m na-ede usoro nke Puerto Rican n'uche-na-ewepụ ya n'ọnọdụ-dị ka nwa amaala na onye mba ọzọ-na-egosipụta ya site na. Spanish, Spanglish, na Bekee—Independencia, Estado Libre Asociado, na Estadidad—sitere n’ọnọdụ [[w:|mba]], otu obodo, na steeti—Wishy, ​​Wishy-Washy, na Washy." *"Amụma: [[w:|United States of America]] ga-abụ United States of Banana. Na [[w:|Puerto Rico]] ga-abụ nke mbụ ọkara na ọkara [[w:|banana Republic]] steeti webatara nke ga-apụ na otu. Mgbe ahụ ga-abịa Liberty Island, wee Mississippi Burning, Texas BBQ, Kentucky Fried Chicken—ha niile—New York Yankees, Jersey Devils—ị kpọrọ ya—ga-achọ ikewa—ma chọọ nkewa—[[w:|ịgba alụkwaghịm]]. [[W:|Ndị America]] ga-ejegharị dị ka ọkụkọ na-ebipụ isi ha." *"Asụsụ bekee bụ asụsụ mbibi. Lady Macbeth bụ eze nwanyị nke mbibi oke. Lear bụ eze nke mbibi. Hamlet bụ onye isi nke mbibi oke. [[W:|Shakespeare]] bụ ogbunigwe nke oke mbibi. Na Moby Dick bụ whale nke oke mbibi." ==Njikọ Mpụga== [[W:|Giannina Braschi]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Giannina Braschi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Braschi, Giannina}} bretvlnf54os66f5lzh0f6w5wqmn2qe Gideon Okeke 0 947 10718 3597 2022-10-10T17:19:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q34344846]] wikitext text/x-wiki == Gideon Okeke == Gideon Okeke bụ onye omere, ihe nlere anya na ihe ngosi TV. Ọ bịara n'ihu ọha na 2006 mgbe ọ pụtara dị ka onye na-asọmpi na mbipụta mbụ nke Big Brother Nigeria. Na 2008, Gideon sonyeere ndị na-eme ihe nkiri MNET TV usoro Tinsel bụ nke ọ na-eme kwa ụbọchị. == Ihe ndi okwuru == * Tulee na Adam enweghị otubo ma ọ bụ bọtịnụ afọ. Ebufere DNA site na ume nke ndụ. Nwokem...Ndu bu onyinye. * Akara ụghalaahịa oge niile nke ihe nkiri Nollywood na-egosikarị bụ mwute, anya mmiri na ọbara. Oya na-ese okwu gi na onye nkuzi egwu egwu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/gideon-okeke/1533/ qsg6vtis9onq4x7sebg0t75cglpd91d Gillian Anderson 0 948 3607 3606 2022-10-10T11:34:40Z Jon Harald Søby 3 9 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Gillian Anderson 2013 (cropped).jpg|thumb| Karịsịa ihe ọ bụla ọzọ, nọrọ onwe gị eziokwu. Ma nke ahụ pụtara na ị na-amasị gị inwe ntutu isi na-acha anụnụ anụnụ, ma ọ bụ na ị chọghị ịṅụ mmanya, ma ọ bụ na ị na-enwe mmasị n'otu mmekọahụ, ma ọ bụ na ịchọrọ iwepụ onwe gị na [[w:Facebook|Facebook]], ma ọ bụ na ị nwere ụmụaka 3 dị iche iche sitere na nna 3 dị iche iche mana ị mara na ị bụ ezigbo nne, ma ọ bụ na-ebe akwa maka otu izu maka nduru gị nwụrụ.]] '''[[w:Gillian Anderson|Gillian Leigh Anderson]]''' (a mụrụ [[w: August 9|9 August]] [[w:1965|1968]]) bụ [[w:American|onye America]]-[[w:Great Britain|British]] na-eme ihe nkiri, ihe nkiri telivishọn na ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri na onye edemede. Ekele ya gụnyere ọrụ nke onye nnọchi anya FBI pụrụiche [[w: Dana Scully | Dana Scully]] na usoro na-adịte aka na usoro ama ama ''[[w:x-files|X-Files]]'', Lily Bart na ihe nkiri Terence Davies' ''The House of Mirth (2000)''', Lady Dedlock na mmepụta [[w:BBC|BBC]] na-aga nke ọma [[w: Charles Dickens|Charles Dickens]]' ''[[w:Bleak House (2005 TV serial)|Ụlọ Bleak]]'', na [[w:Stella Gibson | DSI Stella Gibson]] na usoro ihe nkiri BBC a ma ama nke ọma ''[[w: The Fall (TV series)|Ọdịda]]''. ===1990s=== *'''Ndị mmadụ dị njikere ịnakwere na [[w: government|gọọmentị]] na-agha ụgha nye anyị, mana [dị ugbu a] dịkwa njikere ịnakwere echiche nke ndị ọbịa na ụdị ndụ ndị ọzọ. Ọ nwere naanị ihe ndị dị n'ebe ahụ ugbu a. Ọ bụla usoro nkwenye kaboodu nke ndị mmadụ, ma ugbu a ọ na-esi n'ime ụlọ a pụta." ** Kate O'Hare, Tribune Media Services (December 2, 1994) "Voice of Reason na-ekwu na FOX's 'X-Files'", ''[[w: St. Louis Post-Dispatch | St. Louis Post-Dispatch]]'', p. 10F. *E nwere nnukwu ọdịiche dị na etu esi aghọta nwoke na nwanyị na-eme ihe nkiri. Ụmụ nwanyị ga-abụrịrị nha ụfọdụ, iji nweta ọrụ dị mma. Naanị onye na-eme ihe nkiri na-aga nke ọma, nke buru ibu karịa nke nwanyị m nwere ike iche maka ya bụ [[w:Kathy Bates|Kathy Bates]]. Ma ozugbo ụmụ nwanyị ruru afọ ole na ole, ha nwere ike ịtụ anya naanị otu ọrụ ma ọ bụ abụọ dị mma kwa afọ, ebe ndị na-eme egwuregwu nwoke nwere ike ịga n'ihu na-arụ ọrụ nke ọma ruo afọ iri anọ. E nwekwara ụdị ọrụ dịịrị ụmụ nwanyị. A na-egosipụta anyị mgbe niile dị ka ndị na-agba ụkwụ, ndị aghụghọ, na ndị hangers, ọ dịkarịghị ka ndị nwere onwe na ndị nwere ike. Na nnukwu nnukwu nghọtahie dị n'ụgwọ....ego ụfọdụ ndị nwoke na-eme ihe nkiri na-eme bụ ihe rụrụ arụ nke mbara igwe. A na-egosi ụmụ nwanyị Hollywood mgbe niile na e nwere ọdịiche dị n'etiti ha na ụmụ nwoke, na nke ahụ dịkwa mma. Mana ọ dịghị mma. ** Na ahaghị nhata na Hollywood - kọrọ na Lynne Melcombe, '' BC Woman '' [http://www.gilliananderson.ws/transcripts/94_95/95bcwoman.shtml"SuXXess Supernatural"] (October, 1995) *O nwere ihe mere mgbe m tụrụ ime, na enweghị m ike ige ụdị [[w: egwu|egwu]] dị otú ahụ. Ọ na-adị m ka m na-ama jijiji ma m gee ya ntị. M na-egebu [[w:Dead Kennedys|Ndị Kennedy nwụrụ anwụ]], [[w:Circle Jerks|Circle Jerks]], [[w:PiL|PiL]], [[w:Butthole Surfers|Butthole Surfers]] . Mana taa, enweghị m ike. Ahụrụ m [[w:Alanis Morissette|Alanis Morissette]], [[w:Emmylou Harris|Emmylou Harris]]' album ọhụrụ, na ụdị [[w: Jazz|jazz]] na [[w:blues|blues]]. Ọ bụrụ na m chọrọ ịnụ ihe dị arọ, m ga-etinye na [[w:Foo Fighters|Foo Fighters]] ma ọ bụ ezigbo mkpatụ [[w: Rolling Stone|Rolling Stones]] song. Mana nke ahụ siri ike dịka m nwetara. ** David Wild, ''[[w: Rolling Stone|Rolling Stone]] '' [http://www.rollingstone.com/tv/features/x-files-undercover-19960516"X-Files Undercover"] (Mee 16, 1996) * ''A gaghị m asị na adị m mma, ma ahụ́ dị m mma. Mgbe m na-eche banyere [[w:normalcy|ezi uche]] m na-eche [[w:mediocrity|mediocrity]] na mediocrity na-atụ egwu nke m.''' ** Joel Achenbach, ''[[w: Allure (magazine) | Allure]]'' [http://www.gilliananderson.ws/transcripts/96_97/97allure.shtml "Planet Hollywood Harriet Winslow"] (December, 1997) ) *E cheghị m nke ukwuu banyere eziokwu ahụ bụ́ na ọ bụ banyere ndị ọbịa. Akụkụ ahụ masịrị m masịrị m, mana mmekọrịta dị n'etiti Mulder na Scully masịrị m karịa, na otú nwanyị a nwere ọgụgụ isi, na ọ ga-ebili n'ihu ọgụgụ isi ya wee nwee ahụ iru ala na ya. ** Na echiche mbụ ya nke ''X-Files'' - nke a kọrọ na Betsy Pickle (June 19, 1998) "ike Scully bụ mkpali Anderson", ''[[w: The Knoxville News-Sentinel | Akụkọ Knoxville- Sentinel]]'', p. T11. * Agaghị m anabata ka a nụghị m n'ihi oke testosterone. ** ''[[w: nkọwa (magazine) | nkọwa]]'' [http://www.gilliananderson.ws/transcripts/98/98details.shtml "Ajụjụ ọnụ magazin nkọwa"] (June 1998) *'''Naanị cheta, ị nwere ike ime ihe ọ bụla i kpebiri, ma ọ na-ewe [[w:omume|omume]], [[w:nkwụsị obi|nkwụsị ntụkwasị obi]], na-eche ihu gị [[w:egwu|egwu]].''' ** Akụkụ okwu mmalite dị na ''[http://www.gilliananderson.ws/transcripts/99_00/99girlboss.shtml Nwanyị nwanyị: Na-agba ọsọ ngosi dị ka nnukwu chicks] '', nke Stacy Kravetz dere (1999) ==Njikọ Mpụga== [[W: Gillian Anderson|Gillian Anderson]] na Wikipedia Bekee [[W: Gillian Anderson|Gillian Anderson]] na wikiquote. i9y9ixtebqowwb7znn7ljvcqqp11lck Gillian Clarke 0 949 10719 3610 2022-10-10T17:19:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5562222]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Gillian Clarke|Gillian Clarke]]''' (a mụrụ [[w:|8 June]], [[w:|1937]]), bụ [[w:Welsh asụsụ | Welsh]] onye na-ede uri, onye na-ede egwuregwu, onye nchịkọta akụkọ. , onye mgbasa ozi, onye nkuzi na onye ntụgharị okwu. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Onweghị ihe dị ka abụ nkịtị." ** Mgbasa ozi BBC Radio 4, Julaị 2, 2000 *"Enwere mfu ọzọ maka onye na-ede uri Welsh na-ede na Bekee, ya bụ, agụụ Welsh, asụsụ nzuzo .. nke narị afọ niile nke okwu na abụ." **''Ụmụ nwanyị ndị na-ede abụ'' (2005) * Ọ bụrụ na mmepeanya na-erikpu agba ikpeazụ ịga ga-abụ ọla edo. *"Iju mmiri" == Okwu gbasara Clarke== *"Ige uri Gillian Clarke bụ ahụmihe na-anụ ọkụ n'obi nke ukwuu, dịka ọ bụ egwu." ** ''Mgbakwunye akwụkwọ akụkọ oge'' ==Njikọ Mpụga== [[W:|Gillian Clarke]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Gillian Clarke]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Clarke, Gillian}} ccs9pp3f70lk8yyw9axfsgib2176o80 Gillian Condy 0 950 10720 3613 2022-10-10T17:19:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5562217]] wikitext text/x-wiki [[Gillian Condy]] '''Gillian Condy''' Gillian Condy, amụrụ na abalị ise na onwa Disemba 1952 Nairobi, bụ onye na-ese ihe ọkụkụ na South Africa. O gosila ihe karịrị efere 200 maka Okooko osisi nke Africa, nyere aka na mbipụta dị iche iche nke South Africa National Botanical Institute na efere asatọ maka magazin Botanical Curtis. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Mgbe m malitere ịse foto, echere m na ha nwere ike na-arụ ọrụ nke ọma na magazin, n'echiche nke akwụkwọ akụkọ, kama dị ka nkà." <ref>https://www.inspiringquotes.us/author/6570518e05a8aaaeddc9a0a74be09d65489</ref> ===Ebenside=== kz8uo445sqotbxl6brmiq5mvphzstf5 Gillian Flynn 0 951 10721 3616 2022-10-10T17:20:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q311755]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Gillian Flynn 2014 (cropped).jpg|thumb|Gillian Flynn na 2014]] ''[[w:Gillian Flynn | Gillian Schieber Flynn]]"" (Februari 24, 1971) bụ onye odee America. == Okwu Ndi Okwuru == *"Achọrọ m ime ka o doo anya na ihe nkiri ahụ bụ banyere ọchịchị matriarchy. Achọrọ m ka o doo anya na ike nwere ike ịdị njọ, na matriarchy dịkwa njọ dị ka nna ochie. Ọ nwere ike ịdịtụ iche, mana ike na-agba ọbara." ** Na otu esi egosipụta matriarchy na '' Sharp Objects '' na [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/06/gillian-flynn-isnt-going-to-write-the-kind-of Ụmụ nwanyị ị chọrọ "Gillian Flynn agaghị ede ụdị ụmụ nwanyị ị chọrọ"] na "Vanity Fair" (2018 Jun 28) *"…Achọkwara m ijide n'aka na ọ nweghị onye nwara ime ya “zọpụta pusi ahụ.” Nye m, Camille bụ onye nwere obiọma n'agbanyeghị ihe niile mere ya. Ị na-ahụkwa nke ahụ mgbe gị na Camille na-ejegharị n'ụbọchị. Ị na-ahụ otú o si emeso ndị mmadụ. Mana ọ naghị agba ọsọ na-echekwa ụmụ ọhụrụ na nwamba ka ndị na-ege ntị wee jide n'aka na ọ bụ ezigbo mmadụ." ** Na etu o siri nwee olile anya na ụdị ihe onyonyo '' Sharp Objects '' ga-adịgide n'omume Camille na [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/06/gilian-flynn-isnt-going- iji dee-ụdị-nke-ụmụ nwanyị-ị-chọrọ “Gillian Flynn agaghị ede ụdị ụmụ nwanyị ị chọrọ”] na ''Vanity Fair'' (2018 Jun 28) *"Echere m na enwere nnukwu egwu ọha mmadụ na-atụ ọnụma ụmụ nwanyị, otu akụkụ n'ihi na ahụbeghị ya nke ukwuu. Ụmụ nwoke—Ana m ekwu okwu n’ozuzu oke—na-atụkarị egwu ihe ha na-amaghị ka e si ejikwa. Na ha enwebeghị ike ijide ọnụma nwanyị nke ukwuu, ha chere na ọ dị ha mkpa ijide ya." ** Na otu o si aghọta ọnụma nwanyị na [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/06/gilian-flynn-isnt-going-to-write-the-kind-of-women-you-want" Gillian Flynn agaghị ede ụdị ụmụ nwanyị ị chọrọ”] na ''Vanity Fair'' (2018 Jun 28) *"Ọ dị oke egwu misogynist ịgwa m na m nwere ike ide naanị otu ụdị nwanyị. N'ihi na nke ahụ na-ekwu na ụmụ nwanyị ga-abụrịrị ụdị mmadụ. Nke ahụ na-eweghachi anyị azụ n'oge Nkume-dị ka ụmụ nwanyị bụ ndị nsọ na ya mere ọ bụghị mmadụ ma ọ bụrụ na anyị gafefe ihe nlereanya ahụ, a ga-ata anyị ahụhụ nke ukwuu. Ọ na-agọnahụ anyị mmadụ ọ bụla. Ọ naghị enye m nsogbu. Ọ na-agbapụ m naanị. Ọ bụ echiche jọgburu onwe ya na akwụkwọ akụkọ m bụ misogynist n'ihi na anaghị m ede ụdị ụmụ nwanyị ị chọrọ." ** Na akwụkwọ akụkọ ya ka a na-akpọ misogynistic na [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/06/gillian-flynn-isnt-going-to-write-the-kind-of-women-you-want" Gillian Flynn agaghị ede ụdị ụmụ nwanyị ị chọrọ”] na ''Vanity Fair'' (2018 Jun 28) *"Ụjọ na-amasị m mgbe m bụ nwata. Ahụrụ m akụkụ gbara ọchịchịrị nke mmadụ n'anya. Nke ahụ dị n'ụbụrụ m, ọbụna site n'oge m bụ nwata. Anọ m na-eche mgbe niile, "Gịnị nwere ike ịbụ nsonaazụ kacha dị egwu nke ọnọdụ a?" Mụ na ụmụ nwanne nne m tolitere n'otu mkpọ ọnụ—ha niile ụmụ agbọghọ. Ha na-achọkarị ịbụ adaeze. M na-achọkarị ịbụ onye amoosu. Ma ọ bụ egbu egbu. Isi m gara n'ụzọ ahụ. Ma eleghị anya, n'ihi na nna m bụ prọfesọ ihe nkiri, azụlitere m mmasị maka Alfred Hitchcock. Ihe nkiri dị ka Psycho tụrụ m ụjọ nke ukwuu. Ha emebighị nrọ m n'ụzọ dị egwu. Ọ masịrị m mmetụta ahụ nke ịtụ ụjọ. Anọ m na-abụ otu n'ime ndị na-achọ ịma ihe dị n'okpuru nkume ahụ, ihe dị n'okpuru nkuku, ihe dị n'okpuru ebe kpuru ìsì." ** Na nhazi egwu dị ka nwata na [https://www.interviewmagazine.com/culture/gillian-flynn-bring-her-mid-western-noir-to-a-boil-in-widows"GILLIAN FLYNN na-ewetara ya MID-WESTERN NOIR TO A OSI”] na ''ajụjụ ọnụ'' (2018 Nov 12) *"Ọ bụrụ na ị bụ onye na-agụ akwụkwọ ka ọ dị gị ka ị nwere enyi na ibe, akwụkwọ m agaghị abụ akwụkwọ maka gị… Ana m ede maka ndị na-agụ akwụkwọ ka m bụ onye na-agụ akwụkwọ. Achọghị m ịma ma ọ bụrụ na agwaghị m m asị; Ọ na-amasị m ma ọ bụrụ na m na-ahụ ha na-adọrọ mmasị ma ọ bụ na ha na-eme m ọchị, ma ọ bụ ọ bụrụ na m na-agbalị ịchọpụta ha. Enwere m mmasị mgbe niile na nke ahụ." ** Na ihe ọ nwere ike ịgwa ndị nwere ike ịgụ akwụkwọ na [https://www.theguardian.com/books/2014/oct/03/gone-girl-phenomenon-gillian-flynn "The Gone Girl phenomenon: Gillian Flynn na-ekwupụta" ] na ''The Guardian'' (2014 Ọkt 3) ==Njikọ mpụga == [[W: Gillian Flynn|Gillian Flynn]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Gillian Flynn|Gillian Flynn]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Flynn, Gillian}} ekpd5ndx98qnwoh5g6fbcq6ywusffg1 Gillian Hopwood 0 952 10722 3619 2022-10-10T17:20:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q40751188]] wikitext text/x-wiki [[Gillian Hopwood]] '''Gillian Hopwood''' Gillian Hopwood; Onye Britain na-ese foto na onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, onye a ma ama, ya na di ya, John Godwin maka ọrụ ihe nketa Lagos nke na-edekọ akụkọ ihe mere eme na ihe nketa Lagos na foto. A mụrụ di na nwunye na 1928 na 1927 n'otu n'otu, ma ha abụọ tozuru oke dị ka ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ site na Architectural Association, London. Di na nwunye a bịara Legọs n'afọ 1954 wee nọrọ n'obodo ebe ha na-eme ihe owuwu ụlọ ha. Gillian na John nwere ahụmahụ ha banyere Lagos e dekọrọ n'akwụkwọ abụọ, Sandbank City-. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"A na-akpọ njikọ aka na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ, a na-arịọ Empowerment ka ọ gbaa egwu" <ref>https://twitter.com/GillHopB/status/801760533338853376?t=gRJSvJ280ZhEGO7OyOhNfA&s=19</ref> ===Ebenside=== q6ajrykdobdq81qfym6h919yccpe5tx Gladys Atieno Nyasuna Wanga 0 953 13128 10723 2022-11-15T21:39:18Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Gladys Atieno Nyasuna Wanga|Gladys Atieno Nyasuna Wanga]]'''bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kenya. Ọ bụ onye nnọchi anya ụmụ nwanyị ugbu a maka [[w:Homa Bay County | Homa Bay County]] ka ọ nwetagoro oche na 2017 n'oge [[w: ntuli aka izugbe | ntuli aka izugbe]] na Kenya. ===Ihe o kwụru === * "Anyị achọghị mba ndị na-agba ọsọ n'ihi na anyị chọrọ ka ndị mmadụ si n'ebe ha nọ gaa n'ọkwa ọzọ, anyị achọghị ịrapara n'ebe anyị nọ ruo mgbe ebighị ebi ndị mmadụ na-amalite site na ebe." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=4kTCDHxuALc "Gladys Wanga: Anyị achọghị mba ndị na-eme mkpọtụ"], "Kenya Citizen TV" (July 29, 2021) '' == Njikọ mpụga == [[W:|Gladys Atieno Nyasuna Wanga]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Gladys Atieno Nyasuna Wanga]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wanga, Gladys Atieno Nyasuna}} pdv6spojv5nmb8g9ci0nmila4pbqx6t Gladys Kokorwe 0 954 10724 3628 2022-10-10T17:20:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18618887]] wikitext text/x-wiki [[Gladys Kokorwe]] Gladys Kokorwe (amụrụ 28 Novemba 1947) bụ a Botswana onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ Ọkà Okwu nke National Assembly si afọ 2014 na 2019. Ọ bụ onye so na Botswana Democratic Party (BDP). ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Government naanị ike ịga nke ọma. Ọ bụ site na mgbalị ndị dị otú ahụ dị ka ndị a na ọtụtụ ndị na nrọ nwere ike ọfiọk. M na okwu anaghị m enwe obi ụtọ na ihe ịga nke ọma dị otú ahụ a ndorondoro n'ihi na ọ bụghị naanị na ọ na-ewetara ndị mmadụ ọnụ ma ọ na-enyere aka-ekpughe ndị talent na anyị nwere. ==Njikọ mpụga== *[[q:Gladys Kokorwe|Gladys Kokorwe]] na Wikiquote Bekee dzhlnigi5jv0vbwpbv4dilhly9ihy1w Glass ceiling 0 955 3635 3634 2022-10-10T11:34:41Z Jon Harald Søby 3 6 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Glass ceiling]] '''[[q: Glass ceiling | Uko ụlọ enyo]]''' bụ ihe atụ ejiri gosipụta ihe mgbochi na-adịghị ahụ anya nke na-eme ka ọnọdụ igwe mmadụ ghara ibili n'ọkwa ụfọdụ n'ọkwa. ==Okwu okwu== * Iko uko ụlọ nwanyị gbadoro ụkwụ na mmalite na ọkwa ọkwa. M pụtara, kedu ka ihe atụ ahụ si arụ ọrụ? Ndị na-agbago elu ruo n'uko nwere ike na-acha ọcha, ma ọ bụrụ na ha adịghị ọcha, ha bara ọgaranya. N'ihi na ha nọ n'elu. Naanị ihe ha ga-eme bụ ịkwanye n'uko ụlọ. Ma ọ bụrụhaala na achọpụtara m dị ka nwanyị nwanyị, o doro m anya na nwanyị ọ bụla nke na-enye ndị nweburu ihe ùgwù ga-abụ ihe na-adịghị mkpa maka ụmụ nwanyị dara ogbenye, ndị inyom na-arụ ọrụ, ụmụ nwanyị na-acha agba, ụmụ nwanyị trans, ụmụ nwanyị trans. agba. Ọ bụrụ na e mepụtara ụkpụrụ maka ịlụ nwanyị site n'aka ndị rịgororị n'ọkwá akụ na ụba ma na-agbalị ime ka ịrị elu ikpeazụ n'elu, olee otú nke a si metụta ụmụ nwanyị ndị nọ n'okpuru ala? Olileanya mgbanwe mgbanwe dị kpọmkwem n'etiti ụmụ nwanyị ndị akụkọ ihe mere eme gbahapụrụ na ndị guzo ugbu a na-eme ka a nụ ihe ha chọrọ. ** [[q:Angela Davis|Angela Davis]], [https://www.youtube.com/watch?v=bzQkVfO9ToQ&feature=youtu.be&t=167 Angela Davis katọrọ "Mainstream Feminism" / Bourgeois Feminism] * Grassroots feminists na-aga n'ihu na-emebi emebi site na ndị nnwere onwe nke otu okwu bụ ndị kwenyere na site n'ịgbaji uko ụlọ nke klaasị -'na-akụ ụmụ nwoke n'egwuregwu nke ha' - enwere ụdị ụfọdụ [[w: Trickle-down Economics|" aghụghọ. down"]] mmetụta na ndụ ndị na-arụ ọrụ na ndị inyom na ụmụaka dara ogbenye. Nke a bụ otu "nghọta" nke òkè anyị nke uru ụlọ ọrụ, nke enwetara site na uru ụtụ isi maka ndị ọgaranya, nke na-erubeghị na tebụl kichin anyị, ụgwọ ọrụ anyị, ma ọ bụ agụmakwụkwọ ụlọ akwụkwọ ọha nke ụmụ anyị. Mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya adịghị eme site na tokenism ma ọ bụ ihe dị iche iche na-achị ịkpa ókè, kama site na nkwụsị nke usoro nke iwu n'onwe ya. ** [[w:Cherríe Moraga|Cherríe Moraga]], "Ịnweta Ọkụ," Okwu mmalite nke mbipụta nke anọ nke ''[[q:This Bridge Called My Back|Akara A Na-akpọ Azụ M: Edemede sitere na Radical Women of Color]]' (2015), p. xvii == Hụkwa == * [[q:Feminism|Ịbụ nwaany]] ==Njikọ mpụga== Edemede [[w:Glass Ceiling|Glass Ceiling]] na Wikipedia Bekee q63vbfolicbiji18436rhekrzfgjdc9 Glenda Gray 0 956 10725 3638 2022-10-10T17:20:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17579989]] wikitext text/x-wiki == Glenda Gray == Glenda Elisabeth Gray MB BCh, FC Paeds, DSc (hc), OMS bụ dọkịta South Africa, ọkà mmụta sayensị na onye na-akwado ọkachamara na nlekọta ụmụaka na ọgwụ nje HIV. N'afọ 2012, e nyere ya nsọpụrụ kacha elu nke South Africa, Order of Mapungubwe (Silver). Ọ ghọrọ nwanyị mbụ onye isi oche nke Council Research Medical South Africa == Ihe ndi okwuru == * Dị ka dọkịta na ndị ọkà mmụta sayensị, enwere ọtụtụ nsogbu iji dozie, chọta nke na-adọrọ mmasị gị ma na-agbaso ya n'esepụghị aka site n'ime nyocha iji zaa ajụjụ ahụ. * Ihe ịga nke ọma pụtara ime ihe na-emetụta ndụ ndị ọzọ. Ihe ịga nke ọma pụtara mmetụta, ma pụtakwara uru. * Hụrụ ọrụ gị n'anya nke ukwuu nke na ọ dị mfe ịrụ ọrụ n'abalị, na ngwụsị izu, na ị ga-eme ya n'efu. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=4 c9fovunym79kiqkoyhcnziup15nodgw Glenn Ligon 0 957 10726 3641 2022-10-10T17:20:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5568956]] wikitext text/x-wiki == Glenn Ligon == Glenn Ligon (amụrụ 1960, akpọ Lie-gone) bụ onye omenkà echiche America nke ọrụ ya na-enyocha agbụrụ, asụsụ, ọchịchọ, mmekọahụ na njirimara. == Ihe ndi okwuru == * Ọrụ m abụghị iwepụta azịza. Ọrụ m bụ iwepụta ezigbo ajụjụ. * Enwere ụdị nwayọ na adịghị arụ ọrụ gbasara ịsụgharị ederede na agba. Anyị nọ n'ụwa nke na-agba ọsọ nke ukwuu, yabụ ihe na-eme ka ị daa ngwa ngwa maka nkeji - nye gị nkwụsịtụ-dị mma. * Agba bụ ihe na-akpali agụụ mmekọahụ. Ọ mara mma ka ya na ya na-arụkọ ọrụ ma mara mma ile anya. * Dị ka ihe osise ọ bụla, ihe na-aba ụba ma ọ bụrụ na ị maara nke ọma banyere ha; mana echeghị m na nke ahụ dị oke mkpa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/29512-Glenn_Ligon 5m6v8he819j0wt88kyjrh4wnq0xyzbg Global Exchange 0 958 10727 3645 2022-10-10T17:20:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5570289]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Global Exchange|Global Exchange]]'''' bụ otu nkwado na otu na-abụghị nke gọọmentị (NGO), dị na [[w:San Francisco|San Francisco]] iji kwalite [[w: ikike|ikike mmadụ]] na mmekọrịta ọha na eze, akụ na ụba. , na ikpe ziri ezi gburugburu ụwa. ==Okwu okwuru== * Honduras bụ obodo nke United States na-achị kemgbe ọtụtụ iri afọ, na-akwado nnukwu ụlọ ọrụ ndị agha US kemgbe 1980. Eziokwu a na-adịghị agbanwe agbanwe bụ na, ọdachi nke Honduras na ndị oligarchs na mafias nke na-eme ka "ọpụpụ" bụ ihe pụrụ iche. bi-partisan, Mere na USA ụdị nsogbu. Ngwa ngwa anyị ghọtara nke a, ngwa ngwa anyị nwere ike ịmalite ịgbalị imeri nsogbu ndị dị n'okpuru. Cheedị echiche na ụgbọ ala ahụ dị ka ngagharị iwe megide ọtụtụ iri afọ nke amụma mmekọ onwe onye - Reagan Republicans bụ ndị ji Honduras buo agha ruru unyi na Nicaragua site n'aka odeakwụkwọ nke Ọchịchị Obama, Hillary Clinton bụ onye nyere aka chekwaa mbuso agha 2009 nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mba ọ bụla katọrọ. na hemisphere. * Oge eruola ile anya n’enyo. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na anyị anụghị banyere eziokwu nke akara ukwu ndị agha US na Honduras ma ọ bụ otú ihe na-ezighị ezi na Honduras si bụrụ ihe akaebe na-egosi na nzuzu agha ọgwụ ọjọọ na nkwụsị nke ezi ọchịchị onye kwuo uche ya nke US kwalitere ebe ahụ ruo ọgbọ. Anyị nwere ike ịgbanwe nke ahụ. **[https://globalexchange.org/2018/11/20/honduran-exxodus-common-sense-and-compassion/" Ọpụpụ Honduran: Sense nkịtị na ọmịiko''] (Nọvemba 20 2018) * ''Global Exchange's 10 Comporate Criminals of 2018'' # [[w:Asia pulp|Asia Pulp na Akwụkwọ]]: Maka mbibi na-aga n'ihu nke oke ọhịa Indonesian ... # [[w:corecivic|CoreCivic]] (nke bụbu CCA) (onye mejọrọ ọzọ) na Geo Group: Maka irite uru na nganga nke ezinụlọ ndị kwabatara na ụmụaka na ndị America na ọnọdụ mkparị. # [[w: Johnson|Johnson & Johnson]]: Maka ire ere na ire ihe etinyere n'ime oghere nke butere nnukwu nsogbu ahụike… na ndị ọzọ. # [[w: Lockheed Martin|Lockheed Martin]]: Maka ịbụ onye nkwekọrịta gọọmentị US kachasị na onye na-emepụta ngwa agha kachasị n'ụwa. # [[w: Monsanto/Bayer|Monsanto/Bayer]]: Maka ire mkpụrụ maka ihe ọkụkụ na-egbochi pesticides (GMOs) yana ime ọgwụ nje, na-enweta ego ugboro abụọ maka ndị ọrụ ugbo na-adabere na ngwaahịa ya. Ọrụ # [[w: Navient|Navient]] [[w:mgbazinye ego nwata akwụkwọ|mgbazinye ego nwata akwụkwọ]]: Maka ị na-ana ọtụtụ nde ụmụ akwụkwọ, gụnyere ndị ọrụ agha, ọmụrụ nwa karịrị akarị. # [[w: Royal Dutch Shell|Royal Dutch Shell]] na [[w: Chevron |Chevron]]: Shell weghaara ọkwa kachasị elu site na Exxon Mobil dị ka ụlọ ọrụ mmanụ / gas kachasị na ụwa na 2018… # [[w:sig Sauer|Sig Sauer]]: Maka ịbụ onye kacha ere ngwa ọgụ nye ndị agha Mexico na ndị uwe ojii gọọmentị etiti na steeti… # [[w: Walmart|Walmart]]: Maka ịkwalite uru ụlọ ọrụ site na ịmanye ndị ọrụ ka ha rụọ ọrụ n'oge elekere; na-aghọgbu ha... # [[w:Wells Fargo|Wells Fargo]] na [[w:jpMorgan chase|JPMorgan Chase]]: Wells Fargo maka ịmanye ndị ahịa ka ha zụta amụma mkpuchi ụgbọ ala na-enweghị isi yana na-ana ndị ogbenye ụgwọ nnyefe na-ezighi ezi. **[https://globalexchange.org/campaigns/corporatecriminals2018/"Global Exchange"] (Nọvemba 23 2018) ==Njikọ Mpụga== [[W: Global Exchange|Global Exchange]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Global Exchange|Global Exchange]] na Wikiquote. cebof98cp31xtqy9890669gl5n5mfa8 Gloria Allred 0 959 10728 3651 2022-10-10T17:20:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5571314]] wikitext text/x-wiki '''[[Gloria Allred]]''' [[Usòrò:2012 Gloria Allred.jpg|thumb|[[w:Gloria Allred|Gloria Allred]] in 2012]] Gloria Rachel Allred (née Bloom; amụrụ na Julaị 3, 1941) bu onye mba America na-arụ ọrụ dịka onye ọkà iwu na-echekwa ikike ọha na eze onye a mara maka iweghaara ikpe ndi kachasị élú nakwa ndị kachasị ese okwu. Gloria Rachel Allred o tinyela aka n'okwu metụtara nchedo ikike ụmụ nwanyị. ==Ihe ndị Okwuru== [[Usòrò:1990 Gloria Allred testimony before United States Senate Committee on the Judiciary.pdf|thumb|[[w:Gloria Allred|Gloria Allred]] testimony before United States Senate Committee on the Judiciary (1990)]] * Na 1973, Ụlọikpe Kasị Elu nke United States wepụrụ ''Roe v. Wade''. Na-egbughi oge, Ụlọikpe Kasị Elu kwere ụmụ nwanyị America niile nkwa na a gaghị enwe Jane Roe ọzọ, na-amalite ụlọikpe ndị dị anya maka ikike mmadụ bụ isi ikpebi n'onwe ya ma ọ ga-akwụsị ikike. Ọ dịghị mgbe ọzọ, Ụlọikpe ahụ kwere nkwa, steeti ahụ nwee ike itinye aka na mkpebi siri ike ma dị ịrịba ama nke na ọ nwere ike ikpebi ihe fọdụrụ ná ndụ nwa agbọghọ. ** Gloria Allred na-agba akaebe n'ihu kọmitii Sineti United States na ọka ikpe. Isiokwu mbipụta: ọnụnụ na nhọpụta nke David H. Souter ka ọ bụrụ osote onye ọkà ikpe kasi elu nke Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, Septemba 13, 14, 17, 18, na 19, 1990. Atiri: ihe odide nke Kọmiti Congress. Nchịkọta: Mgbakwunye Ọchịchị. Aha mbipụta: Ụlọikpe Kasị Elu nhọpụta ikpe. Ụbọchị e wepụtara: Septemba 13, 1990. Congress. Nzukọ nke otu narị na otu, nnọkọ nke abụọ. [http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/GPO-CHRG-SOUTER/pdf/GPO-CHRG-SOUTER-5-2-1.pdf www.gpo.gov], ozi ndị ọzọ na [http://www.gpo.gov/fdsys/granule/GPO-CHRG-SOUTER/GPO-CHRG-SOUTER-2-4-1-5-3 S. Hrg. 101-1263 na www.gpo.gov] * Dị ka ndị ọkàiwu, dị ka ndị omebe iwu, na dị ka ndị ọkàikpe, ajụjụ mbụ anyị kwesịrị iza bụ mmetụta nke mkpebi anyị n'ime ndụ mmadụ n'ezie. ** Gloria Allred. (Septemba 13, 1990). Akaebe n'ihu kọmitii Sineti United States na ngalaba ikpe. * Ụmụ nwanyị mara na ọ bụ sọọsọ onye ọkaikpe nwere nghọta tụmadi mkpa ikike ụmụ nwanyị nwere ikpebi ọdịnihu nke ha, onye ọkaikpe gosipụtara nraranye maka ikike ụmụ nwanyị bu onye tozuru oke maka ohere kachasị elu nke ịnọ n'oche Ụlọikpe Kasị Elu. ** Gloria Allred. (Septemba 13, 1990). Akaebe n'ihu kọmitii Sineti United States na ngalaba ikpe. * Kedu ihe mere nkwuwa okwu Oriakụ Fluke? Kedu mgbe ọ dị mma ịjị mwakpo ọjọọ, inapu ikike na nke nkwutọ wee chụso ndị na-agba akaebe n'ihu ndị na-eme iwu? Ị nwere ike iche na omume ọjọọ gị niile enweghị ihe o mere n'ihi na ị na-akpọ onwe gị onye na-eme egwuregwu. Ma anyị anaghị anabata anyị na-asọ ya oyi. Ị chere na mgbaghara gị na enweghị mgbaghara gị ga-eme ka ndị mgbasa ozi gi laghachi azụ? Echere m na ọbụna ụfọdụ ndị mgbasa ozi gị anaghị ahụ gị dika onye di mma. Anyị na-atụ anya na ndị mgbasa ozi gị na-aga n'ihu na-egosipụta ezi uche na ikpe nke ị na-enweghị site n'ịhapụ ihe ngosi gị n'ìgwè. **Nkparịta okwu nke Rush Limbaugh gbasara Sandra Fluke — Gloria Allred (March 5, 2012): Ọkaikpe Akwụkwọ ozi mepere emepe nke ọkaiwu Gloria Allred na Rush Limbaugh. Akaụntụ Gloria Allred biputere ya na [http://www.youtube.com/watch?v=ukzzUV1FZC0 YouTube]. Hụkwa [https://web.archive.org/web/20150907100600/http://rumorfix.com/2012/03/gloria-allreds-open-letter-to-rush-limbaugh-read-it-here/ ederede leta ebe a]. [[Usòrò:PRIDE 2010 Parade (4701778124).jpg|thumb|[[w:Gloria Allred|Gloria Allred]] at a Pride Parade in California (2010)]] * Ụmụ nwanyị na-ahụ gị maka onye ị bụ. Enwetala m ozi ịntanetị na-enweghị atụ site n'aka ụmụ nwanyị n'ofe mba ahụ bụ ndị iwe na-ewe ma chọọ ime ihe gbasara gị. O nwere ike ịbụ na ị chere na mwakpo gị ga-agbachi ụmụ nwanyị ọnụ, mana nke ahụ abụghị eziokwu. Ụmụ nwanyị na-agbakọta ọnụ n'ihi na anyị na-ahụ na mwakpo gị na Ms. Fluke bụ mbuso agha megide anyị niile na ikike anyị ikwu okwu n'ihu ọha na iguzo maka mgbochi afọ ime na ikike ọmụmụ anyị. ** Gloria Allred (March 5, 2012). *Ọgụ a na-alụ iji kwụsị mwakpo mmekọahụ na ụlọ akwụkwọ kọleji bụ otu n'ime mmegharị ikike obodo kacha mkpa n'oge anyị. Ọ bụ ngagharị maka mgbanwe.<ref>[http://time.com/100055/campus-sexual-assault-gloria-allred Gloria Allred: The Battle Over Sexual Assault is the ‘Civil Rights Movement of Our Time]</ref> * * Ọ bụ ihe na-akpali akpali ma na-akpali akpali ịhụ ka ụmụ agbọghọ guzoro ọtọ na-ekwu 'anyị maara na anyị nwere ikike, anyị bu n'obi ikwupụta ha.<ref>[http://time.com/100055/campus-sexual-assault-gloria-allred Gloria Allred: The Battle Over Sexual Assault is the ‘Civil Rights Movement of Our Time]</ref> * Ụfọdụ na-ekwu na 'òtù ụmụ nwanyị bụ maka ụmụ nwanyị meworo agadi,' mana nke a bụ mmegharị maka ụmụ agbọghọ na-eto eto na-ekwupụta ikike ha nke ụmụ nwanyị bu ụzọ lụsoro ọgụ wee merie. <ref>[http://time.com/100055/campus-sexual-assault-gloria-allred Gloria Allred: The Battle Over Sexual Assault is the ‘Civil Rights Movement of Our Time]</ref> * Ọ nwere ike ịba uru maka Mr. Cosby ịhapụ ụkpụrụ nke njedebe n'ihi na enwere nnukwu igwe ojii na aha ya na ihe nketa ya. **Nkwupụta nke Gloria Allred na ogbako ndị nta akụkọ na-anọchite anya ụmụ nwanyị atọ ndị kwuru na Bill Cosby wakporo ha n'ụzọ mmekọahụ. <ref>[https://web.archive.org/web/20160108002727/http://uptownmagazine.com/2014/12/judy-hurth-sues-bill-cosby-gloria-allred/ New Accuser Sues Bill Cosby, Gloria Allred Demands He Face Judgement]</ref> * Ọhaneze kwesịrị ịma ma Mr Cosby bụ onye nsọ ka ọ bụ onye mwakpo mmekọahụ. <ref>[https://web.archive.org/web/20160108002727/http://uptownmagazine.com/2014/12/judy-hurth-sues-bill-cosby-gloria-allred/ New Accuser Sues Bill Cosby, Gloria Allred Demands He Face Judgement]</ref> ==Ebensidee== {{Reflist}} ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Gloria Allred|Gloria Allred]] na Wikipedia bekee {{Wikisource|Author:Gloria Rachel Allred}} {{Commons|Category:Gloria Allred}} * {{Official website|1=http://www.gloriaallred.com/}} * [http://www.amglaw.com/ Law firm of Allred, Maroko & Goldberg] {{Authority control|VIAF=73398189}} {{DEFAULTSORT:Allred, Gloria}} scspemtemsdnkfvfz5kbj7f5wn97yb5 Gloria Bamiloye 0 960 10729 3654 2022-10-10T17:20:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19560578]] wikitext text/x-wiki == Gloria Bamiloye == Gloria Olusola Bamiloye bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye ntụzi aka. Ọ bụ onye nchoputa nke Ugwu Zion Drama Ministry. == Ihe ndi okwuru == * Nwee ezi àmà n'ihu mmadụ, ọ bụghị nanị n'ihu Chineke. Ọ nēziga gi ka ọ buru onye-nchikọta-ya, emela Chineke-gi ihe-ihere, emela ka ọ ghara idi nsọ-ya. * Ndị dọkịta ma ọ bụ ndị dibịa nọ n’ụwa nwere oke, ya mere ha ji nwee ngalaba ọkachamara na ọgwụ, mana Onyenwe anyị Jizọs Kraịst pụrụ iche n’ihe niile. * Ị na-achọsi ike ka Chineke were ya na ịbụ ọnụ ya, ị ga-adị iche, ị ghaghị ịchụ ihe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/gloria-bamiloye/1618/ meis0atqji1mhqhqeik3dbwk8l9xe4s Gloria Fuertes 0 961 10730 3657 2022-10-10T17:20:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3323486]] wikitext text/x-wiki [[Gloria Fuertes]] Gloria Fuertes García bụ onye na-ede uri Spen na onye dere akwụkwọ ụmụaka, jikọtara ya na mmegharị edemede Spanish mbụ mgbe Agha Obodo gasịrị, 50's Generation or postism. A bịara mara ya nke ọma na Spain n'oge 1970s, mgbe mmekorita ya na ihe ngosi telivishọn ụmụaka. =Ihe ndị Okwuru== *Ihe kacha mma na ndụ na-eme n'ụwa anụmanụ. *Mgbe ụfọdụ, m na-achọ ịjụ gị ihe, na ị na-emenye m egwu na anya gị, m na-alaghachi n'inọ jụụ nke ikpo nke Roses gị tinyere m n'ime ya. * Anyị bu ndi na-ede uri hụrụ ọbara n'anya! Anyị hụrụ ọbara agbachiri n’ime karama ahụ n’anya, ọ bụghị ọbara nke a wụfuru n’ubi, ma ọ bụ ọbara nke ekworo wụfuru, ndị ikpe, ndị dike; anyị hụrụ ọbara wụsara n'ime ahụ, ọbara obi ụtọ nke na-achị ọchị site na akwara, ọbara nke na-agba egwu mgbe anyị na-esusu ọnụ. * Ndị na-ede uri, ka anyị ghara igbu oge, ka anyị rụọ ọrụ, n'ihi na obi nọ n'ụkọ ọbara. *Anyị aghaghị ịdị na-eche banyere ịgwọ mkpụrụ osisi, na-ekechi obi na ide uri nke ga-emerụ anyị niile. *Lee ụdị ọdịdị ọjọọ nke agbụrụ mmadụ dị. ==Ebensidee== *[https://virtualpsychcentre.com/gloria-fuertes-top-20-quotes-and-explanation/ Gloria Fuertes’ top 20 quotes] 5mdii4a2wmwffsvm1kl1ewp1tc9ogwr Gloria Michelle Otieno Muka 0 962 3659 3658 2022-10-10T11:34:43Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Gloria Michelle]] '''Gloria Michelle ''' ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ịhụnanya dị ka mmiri ozuzo. Ọ na-abịa na ntapu mgbe ụfọdụ. Mgbe ahụ ọ na-amalite ịwụsa ma ọ bụrụ na ị kpachapụghị anya ọ ga-erikpu gị." *O kwuru na Onye kere ha na-enye ha eluigwe ka ha buru n’ihi na ha dị ike. Ndị a amaghị ndị ha bụ, ma ọ bụrụ na ị hụ ọtụtụ nsogbu na ndụ gị, ọ bụ n'ihi na ahọpụtara gị iburu akụkụ nke eluigwe n'isi gị. <ref>https://www.goodreads.com/</ref> ===Ebenside=== rtp5ksvd1brql7aayzzxilll0h0vthn Gloria Steinem 0 963 10731 3664 2022-10-10T17:21:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q231178]] wikitext text/x-wiki [[wg/ig/Gloria Steinem|Gloria Steinem]] File:Gloria Steinem 1977 ©Lynn Gilbert.jpg '''[[ W:Gloria Marie Steinem]]'''(amuru Maachị 25, 1934) bu onye America feminist, onye nta akuko, na onye ndọrọndọrọ ọhaneze na ndọrọndọrọ ọchịchị bụ onye amatara na mba dị ka onye ndu nke, na ọnụ na-ekwuchitere mgbasa ozi maka ngagharị nnwere onwe ụmụ nwanyị na ngwụcha 1960s na 1970s. Onye edemede ama ama na onye isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'oge counterculture, Steinem ewepụtala ọtụtụ ụlọ ọrụ na ọrụ ma bụrụ onye nnata nke ọtụtụ onyinye na nsọpụrụ. Ọ bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ maka akwụkwọ akụkọ New York na onye rụkọtara akwụkwọ akụkọ Ms ==Okwu ndi okwuru== *Ihe ga-adị bụ ụzọ ndụ ọzọ dị iche iche. Ebe ọ bụ na mgbawa nke ọnụ ọgụgụ mmadụ na-ekwu na a ga-edobe ịmụ nwa ntakịrị, nne na nna na ụmụ ga-abụ nanị otu n'ime ọtụtụ "ezinaụlọ": di na nwunye, ọgbọ dị iche iche, òtù ọrụ, obodo ndị a gwakọtara ọnụ, agbụrụ ndị metụtara ọbara, otu klas, otu ihe okike. Ụmụ nwanyị na-alụbeghị di ga-enwe ikike ịnọ n'alụghị di na-enweghị ịkwa emo, na-enweghị àgwà ndị "spinster" na "bachelor" na-arara ugbu a. Agakwaghị agọnahụ ndị inyom nwere mmasị nwoke ma ọ bụ ndị mmekọ nwoke na nwoke idina nwoke n'alụmdi na nwunye n'ụzọ iwu kwadoro, juputara na nkwekọrịta nkwado ibe na ikike nketa. N'ụzọ na-emegide onwe ya, ọnụ ọgụgụ ndị na-edina ụdị onwe nwere ike ịdị ntakịrị. N'ịbụ ndị nne na-enwechaghị obere ihe na ndị nna ole na ole na-ejide echiche obi ọjọọ ma ọ bụ izu okè nke ịbụ nwoke, ụmụ nwoke agaghị enwe ike ịgọnarị ma ọ bụ jụ njirimara ha dị ka nwoke. *Dị ka ududo na-agbagharị webụ ya, anyị na-emepụta ọtụtụ n'ime ụwa dị n'ime anyị. Eluigwe na Ala bụ ngwaahịa nkwonkwo nke onye na-ekiri ihe na nke a na-ahụ anya. *Echere m na onye ọ bụla n'ime anyị na-esi n'akpa nwa pụta nwere ụzọ pụrụ iche isi lee ụwa anya ma ọ bụrụ na anyị ekwupụtaghị ya, anyị na-emebi okwukwe n'onwe anyị. *Ụmụ amaala na-ajụ irube isi n'ihe ọ bụla ma akọ na uche ha nwere ike ịgbanwe mba, ọ bụ ntọala nke ọchịchị onye kwuo uche ya ọ bụla. ==Njịkọ mpụga == [[w:Gloria Steinem | Gloria Steinem]] na Wikipedia Bekee [[q:Gloria Steinem | Gloria Steinem]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Steinem, Gloria}} 8rg8s3c1otezal5h0tmms0y49p4c6a4 Godfrey Mtenga 0 964 10732 3667 2022-10-10T17:21:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8964553]] wikitext text/x-wiki [[Godfrey Mtenga]] '''Godfrey Mtenga''' Godfrey Mtenga bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Nwa amaala Chitaunhike na mpaghara Guruve, ọ hapụrụ ụlọ akwụkwọ na 18 wee malite ịkpụ akpụ na 1987, na-arụ ọrụ na Brighton Sango. Mgbe ọnwa isii gachara, ọ malitere ịrụ ọrụ n’onwe ya. E gosipụtara ya na ihe ngosi kwa afọ na National Gallery nke Zimbabwe na 1989. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"M hapụrụ ụlọ akwụkwọ na 18 wee malite ịkpụ na 1987." <ref>https://www.zgr.net/en/people/godfrey-mtenga-biography-fact-career-awards-net-worth-and-life-story</ref> ===Ebenside=== qagz4gzi1jqlstqx2glmltbz5eju5vg Godwin Maduka 0 965 10733 3670 2022-10-10T17:21:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q86347164]] wikitext text/x-wiki [[Godwin Maduka]] Godwin Maduka (amuru na 1959), bu onye Naijiria-Amerika dibia bekee, onye ozu ahia na onye na-eme ebere. Ọ bụ onye nchoputa nke Las Vegas Pain Institute na Medical Center. N'afọ 2008, ọ rụrụ nnukwu ọrụ n'ịgbanwe aha obodo ya, site na Nkerehi ka ọ bụrụ Umuchukwu. '''Godwin Maduka''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Okwu Maduka Godwin Site n'aka James Luceno: Ọ bụrụ na a na-ekpe ikpe mgbe niile site na nsonaazụ ha,. Talent m dabara n'ime nke ọma <ref>https://www.google.com/search?q=Godwin+Maduka+quote&oq=Godwin+Maduka+quote&aqs=chrome..69i57.11048j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== e3kgx92xgrqbfwe9w2kjm4112gfa55z Goldie Hawn 0 966 10734 3673 2022-10-10T17:21:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q188459]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Goldie Hawn 2011.jpg|thumb|Goldie Hawn na 2011]] ''[[w: Goldie Hawn | Goldie Jeanne Hawn]] '' (a mụrụ na Nọvemba 21, 1945) bu onye omekorita America, onye na-emeputa ihe, onye na-agba egwu na onye ọbụ abụ. == Okwu Ndi Okwuru== *"Ịmalite dị ka onye na-agba egwú nyere m akụkụ nke uche nke m na-aghọtaghị na m na-enweta ... n'ihi na ịgba egwu bụ ịmara ihe ọ bụla nke ahụ gị mgbe ị na-agagharị. Ọ dị ka ntụgharị uche nye onwe ya." ** Na ka ntụgharị uche si too usoro ịgba egwu ya na [https://www.theguardian.com/film/2020/apr/13/goldie-hawn-i-was-born-with-a-high-set-point-for -obi ụtọ "Goldie Hawn: 'A mụrụ m n'ebe dị elu maka obi ụtọ'" na The Guardian (2020 Apr 13) *"Ụmụ nwanyị bụ ihe m lekwasịrị anya… n'ihi na ọ naghị adị mfe mgbe niile inwe ike na ịbụ nwanyị… otu a ka ọ dị. Ọ bụghị na ụmụ nwoke niile dị egwu ma ọ bụ na ọnọdụ ahụ enweghị ike idi. Ọ bụ nsogbu omenala." ** Na-egwu egwu ụmụ nwanyị n'ime 1980s bụ ndị inyom ejidere na ụwa macho na [https://www.theguardian.com/film/2020/apr/13/goldie-hawn-i-was-born-with-a High-set-point-for-hawn-maka obi ụtọ "Goldie Hawn: 'A mụrụ m na isi ihe dị elu maka obi ụtọ'"] na The Guardian (2020 Apr 13) *"Tupu ị lakpuo ụra, chegodị ihe atọ merela nke ọma taa. Achọghị m ịma ma ọ bụrụ na ọ bụ ntakịrị ihe nzuzu - ọ dịghị mkpa ... Were ụfọdụ egwu ị hụrụ n'anya ma ọ bụrụ na ịnweghị ike ịgba egwu, gaa mee 10 nkeji nke jumping jacks. Mee onwe gị obi ụtọ niile." ** Na fọdụrụ gbadoro ụkwụ na nke ziri ezi na [https://www.theguardian.com/film/2020/apr/13/goldie-hawn-i-was-born-with-a-high-set-point-for-happiness "Goldie Hawn: 'A mụrụ m na ọnọdụ dị elu maka obi ụtọ'" na The Guardian (2020 Apr 13) *"Ekwenyere m na ị ga-eji nka bido; ọ bụghị naanị nrọ ka ị na-amalite. Ị ga-etinye ọtụtụ ọrụ na ya. Ọ bụrụ na ịchọrọ ịchụso ime ihe nkiri, ị ga-aga na klas ime ihe. Ọ bụrụ na ịchọrọ ịbụ onye na-agba egwu, ị ga-amụta ịgba egwu, nke ahụ bụ ihe m mere. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịbụ ventriloquist ma ọ bụ sonye n'ọgbọ egwuregwu ... Mgbe ị na-eto eto, ị na-amalite na-ele ihe ị chọrọ ime-ọ bụghị naanị onye ị chọrọ ịbụ, ma ihe ị chọrọ ime. Ma echere m na ike ịsị, "M ga-emezi nke ahụ," bụ mmalite nke ụkpụrụ ọrụ ..." ** Maka otu esi enweta ihe ịga nke ọma na [https://www.interviewmagazine.com/film/goldie-hawn "GOLDIE HAWN"] na Interview Magazine (2017 Apr 25) *"Echiche m nke nnwere onwe na nnwere onwe ikwu okwu otú m chọrọ na inwe mmetụta siri ike na akpụkpọ ụkwụ m nọ na-esiwanye ike. Nke ahụ bụ ihe na-enyere m aka ịkwaga n'echiche ndị ọzọ banyere otu m kwesịrị isi napụta m ma ọ bụ na-ekwesịghị m atọhapụ. Agaghị m ege ntị n'iwu ndị ahụ. Agwala m na enweghị m ike ime nke ahụ. Lelee m. Agwala m na enweghị m ike iduzi ihe nkiri a. Lelee m…" ** Na inwe nkọwa dị iche nke ntọhapụ n'ime 1970s na [https://www.interviewmagazine.com/film/goldie-hawn "GOLDIE HAWN"] na Interview Magazine (2017 Apr 25) == Njikọ mpụga == [[W: Goldie Hawn|Goldie Hawn]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Goldie Hawn|Goldie Hawn]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hawn, Goldie}} eje4os5p1kbse2eh3byljy6dvn5qb2s Goparaju Ramachandra Rao 0 967 10735 3679 2022-10-10T17:21:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1391312]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Goparaju Ramachandra Rao|Goparaju Ramachandra Rao]]''' (aka '''Gora''') ([[15 November]] [[1902]] - [[1975]]) bụ onye India na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na onye na-akwado ekweghị na Chineke bụ onye kwadoro ka a kwụsị usoro nke caste. ==Okwu o kwụrụ== * N'ihi na omume bụ ihe dị mkpa na ọha mmadụ, ozugbo a kwụsịrị inwe okwukwe na Chineke, anya mmadụ na-esi n'ebe Chineke nọ tụgharịa gaa n'ebe mmadụ nọ, ọ na-aghọkwa onye maara ihe. Nkwenkwe okpukpe gbochiri itolite echiche nke ịbụ eziokwu. Naanị ekweghị na Chineke bụ ụzọ kacha mma isi nweta ezi omume. Ndị na-emegide ekweghị na Chineke n'ụdị ọ bụla na-arara ọdịmma onwe ha nye n'ahaghị nhata n'ụdị ọzọ. ** Mkpa nke Atheism * Nkwenkwe okpukpe gbochiri itolite echiche nke ịbụ eziokwu. Ma ekweghị na Chineke n'otu oge na-eme ka mmadụ nwee ezi uche ma dị ndụ maka mkpa nke omume. ** Atheism: Ajụjụ na Azịza * Mkpụrụ obi bụ ụgha etu chi dị. Akụkọ ndị metụtara mmụọ, nzikọrịta ozi nke mmụọ, nzọpụta na ndụ mgbe a nwụsịrị bụ echiche oge ochie nke zara ajụjụ nke ọnwụ n'ụzọ mbụ. Ugbu a, anyị na-aghọta ọnwụ dị ka ọdịda nke usoro ahụ ma ọ bụ n'ihi iyi na akwa ma ọ bụ ihe mgbochi mberede. Ọganihu ndị sayensị na-ahụ maka ahụike nwere ike imezi ahụ́ ma chebe ya pụọ ​​n'ọnwụ kpam kpam. ** Atheism: Ajụjụ na Azịza * Ezi omume ga-ekwe omume ma ọ bụrụ na mmachibido iwu maka omume bụ nke a na-ahụ anya na nke dị adị. Ya mere, ekweghị na Chineke na-agbanwe ndabere nke omume site n'okwukwe na chi gaa n'ọrụ nke ibi ndụ ọha. Omume omume abụghị paspọtụ aga eluigwe; ọ bụ mkpa ọha mmadụ. ** Atheism: Ajụjụ na Azịza * Atheism na-emesi omume ọma ike. Omume ọma bụ mkpa ọha mmadụ. Omume rụrụ arụ nke otu na-akpaghasị obi ụtọ nke onye ọzọ na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ya mere, nlele na nlegharị anya na-akwado omume. ** Mkpa nke Atheism * Anyị na-asọpụrụ iwu, mgbe iwu na-asọpụrụ mkpa anyị. Mgbe ọ bụla iwu na-emegide ụkpụrụ omume, a ga-emegide iwu kwadoro ma kwadoo ụkpụrụ omume. ** M na-amụta * Aka nri na-enweta mmeri naanị mgbe anyị na-amaja ma mee ihe. ** M na-amụta * Ònye ka a na-ata ụta?: onye ndú nke na-ekwu banyere ịda ogbenye ma na-ebi ndụ okomoko, ma ọ bụ ogbenye nke na-ahọrọ onye ndú nke ụdị ahụ? ** I Learn ==Njikọ Mpuga== * [[W:Goparaju Ramachandra Rao|Goparaju Ramachandra Rao]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20110709040255/http://www.positiveatheism.org/tochgora.htm Writings of Gora] * [https://web.archive.org/web/20080513085527/http://www.positiveatheism.org/tocindia.htm Atheism in India] {{DEFAULTSORT:Rao, Goparaju Ramachandra}} b0fg21ueh0xzk3j295n81vo5cwaw4zd Gordon Parks 0 968 3681 3680 2022-10-10T11:34:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Gordons Parks == Gordon Roger Alexander Buchanan Parks (November 30, 1912 - Maachị 7, 2006) bụ onye America na-ese foto, onye egwu, onye ode akwụkwọ na onye ntụzi ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ahụrụ m na igwefoto nwere ike ịbụ ngwá agha megide ịda ogbenye, megide ịkpa ókè agbụrụ, megide ụdị mmebi iwu ọha mmadụ. Amaara m na m ga-enwe igwefoto. * Echere m na ọ bụ obi, ọ bụghị anya, kwesịrị ikpebi ọdịnaya nke foto a. Ihe anya na-ahụ bụ nke ya. Ihe obi nwere ike ịghọta bụ ihe dị nnọọ iche. * Nwoke ahụ nke na-enweta ohere, onye na-eje ije n'etiti ihe a maara na nke a na-amaghị, onye na-atụghị egwu ọdịda, ga-aga nke ọma. * Ewelitere m igwefoto n'ihi na ọ bụ ngwá agha m na-ahọrọ megide ihe kacha kpọsịrị m asị banyere eluigwe na ala: ịkpa ókè agbụrụ, enweghị ndidi, ịda ogbenye. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/11337-Gordon_Parks pnsckyyy12vl737hgzrt9oxqs6f7cfz Gossy Ukanwoke 0 969 3683 3682 2022-10-10T11:34:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Gossy Ukanwoke]] '''Gossy Ukanwoke''' Gossy Ukanwoke (amụrụ ya na abalị iri na otụ, na onwa iteolu, na afọ 1988)o bụ onye ọchụnta ego n'agụmakwụkwọ dị elu nke Naijiria, onye na-achụ nta ego na onye ọchụnta ego. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *N'ụzọ ọ bụla, mụta ihe karịrị klaasị. N'ikpeazụ, nke ahụ bụ ihe niile ga-adị mkpa. *Ụlọ akwụkwọ na-egbu oge na mmepụta ihe. Chọta ụzọ iji dozie oke ndị a. *Mgbe ndị mmadụ na-ehi ụra, ndị ọzọ na-amụ anya ime mgbanwe n'ụwa. Onye ọ bụla ọzọ na-eteta n'ụtụtụ gaa n'ụwa dị nnọọ iche. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/6751414.Gossy_Ukanwoke</ref> ===Ebenside=== 8ouot199rc0kbu0sa4c3z919f21f88p Grace Aguilar 0 970 10736 3686 2022-10-10T17:21:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q298152]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Grace Aguilar - Project Gutenberg eText 12369.png | mkpịsị aka]] ''[[w:Grace Aguilar|Grace Aguilar]]''' (June [[w:|1816]] - [[w:|Septemba 16]] [[w:|1847]]) bụ onye edemede na onye edemede Bekee na akụkọ ihe mere eme na okpukperechi ndị Juu. A mụrụ ya na Hackney, London, nke nne na nna ndị Juu sitere na agbụrụ Portuguese. == Okwu Ndi Okwuru == *"Onye Hibru ọ bụla kwesịrị ile Okwukwe ya anya dị ka ụlọ nsọ nke gbasapụrụ n’ala ọ bụla iji gosi na Chineke adịghị agbanwe agbanwe na ịdị n’otu nke nzube Ya." ** Ekwuru na [[W:|Joseph H. Hertz]], "Akwụkwọ nke Echiche Ndị Juu" (Oxford University Press 1920) p. 3 === Osisi Cedars (1850) === *"Ọnwụnwa mbụ ya nwere bụ oké ihe mgbu na obi ụtọ siri ike. Onyinye ya enweghị otu ma ọ bụ nke ọzọ; ma o juputara na ahuhu di arọ́, dika onye ọ bula bu ndi buru ya uzọ; n'agbanyeghị na ọ maghị, echeghị, _ihe niile dabere na ntụgharị ya. Ọ ga-abụrịrị na ọ dị mfe n'otu aka ịtachi obi, n'ihi okwukwe ya, obi ọjọọ na nlelị; n'ọnọdụ dị otú ahụ, ùgwù onwe onye na-ebilite ịkwado anyị, anyị na-ejikwa ụkpụrụ nke onwe anyị kpọrọ ihe, site n'iche dị ịtụnanya ha na ndị nwere ike inye iwu obi ọjọọ anyị na-atachi obi; mana Fada Denis ejirighị obi ọjọọ ọbụghị n’ụdị ma-ọbụ okwu. **'Isi nke Abụọ''" *"Ọ masịrị nke ukwuu n’uche nke ya, na ọ bụ ihe efu kpam kpam ka mkpụrụ obi nwee olileanya maka nzọpụta ma ọ bụrụ na o kwere na Jisus, Nwa agbọghọ na-amaghị nwoke, ndị nsọ na ndị nwụrụ n’ihi okwukwe dị nsọ; o wetara obi na nkpuru-obi n'ọlu-ya; ma ka ọ na-ahụkwu maka Marie, ka ọ na-ewute ya karị ka ọ na-akparị mmasị ịhụnanya ya kpuru, na ọchịchọ siri ike karị, ịzọpụta ya site na mbibi ebighị ebi nke, dịka onye Juu, ga-echere ya." **''Isi nke Isii''' === Ụbọchị nke Bruce, Vol. 1 === *"Chineke zọpụta Eze Robert! mgbe ahụ, sị m," Alan ji ịnụ ọkụ n'obi jide n'aka ọchịagha ahụ. "Nọdụ ala, nọdụ, Sir Knight; na maka ihunanya nke eluigwe, kwupụtakwuo akụkọ akụkọ a kacha mma. Ka oge na-aga, anyị na-anụ maka ọmarịcha Earl Carrick a n'ụlọ ikpe Edward, na-asọpụrụ ya, na-ejere ya ozi dị ka onye na-agba Bekee nke ya, na ugbu a na Scotland-aye, na eze Scotland, kedu ka anyị ga-esi mee ka esemokwu ndị a dị n'otu?" ** ''Isi nke Mbụ'' ==Njikọ mpụga== [[W:|Grace Aguilar]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Grace Aguilar]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Aguilar, Grace}} [[Òtù:we/ig]] myq0d399z6k7830es6zgpbxc5u4dnvs Grace Alele-Williams 0 971 10737 3689 2022-10-10T17:21:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5590971]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Grace Alele-Williams|Grace Alele-Williams]]''' (a mụrụ na Disemba 16, 1932) bu [[w:|prọfesọ]] nke [[w:|Mathematics]] [[w:|Edukeshiọn]], onye mere akụkọ ịrịbama dị ka nwanyị mbụ ghọrọ osote onye isi ụlọ akwụkwọ mahadum [[w:Benin|Benin]] na [[w:|nwanyị]] nke Naijiria mbụ nwetara nzere dọctọrate. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Agbalịrị m ịtụgharị uche na nkuzi mgbakọ na mwepụ n'ụlọ akwụkwọ, iji jide n'aka na ndị nkụzi ghọtara echiche ọhụrụ nke a na-ejikarị eme ihe na Europe na America. Echere m na anyị nwere ọganihu dị mma. Ma otu n'ime ụbọchị kachasị mwute ná ndụ m bụ ụbọchị onye kọmishọna gọọmenti etiti kwupụtara na 1978 na a kwụsịrị mgbakọ na mwepụ ọgbara ọhụrụ n'ụlọ akwụkwọ." **[https://www.agnesscott.edu/lriddle/women/williams.htm] Prof. Grace Alele-Williams, kwuru otu oge na nhọpụta ya bụ ule nyocha iji gosipụta ikike nchịkwa ụmụ nwanyị. **[https://guardian.ng/features/how-to-have-more-female-vice-chancellors-in-nigerian-varsities/] ikike na ikike ụmụ nwanyị. *"Ka anyị kwụsị usoro a nke itinye ndị mmadụ n'ọkwa naanị n'ihi kọntaktị ha nwere. Nke ahụ bụ isi ihe mere anyị ji anọgide na ọchịchị adịghị mma na mba na-emepe emepe." **[https://guardian.ng/features/how-to-have-more-female-vice-chancellors-in-nigerian-varsities/]Prof Grace Alele na inye ndị tozuru etozu n'ọkwa n'agbanyeghị okike. * "Ọ bụrụhaala na anyị na-eme ememe nwanyị osote onyeisi oche n'ihi na ọ bụ ya bụ onye mbụ ma ọ bụ nwanyị onye isi ọka ikpe n'ihi na ọ bụ onye mbụ, mgbe ahụ anyị abịaghị. Anyị na-atụ anya oge mgbe anyị ga-enwe ọtụtụ ụmụ nwanyị n'ọkwá ndị dị otú ahụ, anyị ga na-eme ememe ọtụtụ n'ime ha." **[https://www.agnesscott.edu/lriddle/women/williams.html] Prof. Grace na N'ajụjụ ọnụ na THISDAY Online, Nọvemba 16, 2004. *" Jụọ onwe gị ugboro ugboro, ihe gbasara Chibok ọ dịla oge iche echiche?" **[https://www.youtube.com/mRi3f0V_kM4] Prof Grace Alele na-achọ ịlọta ụmụ agbọghọ Chibok na 2017. * "Gwuo nke ọma ma kwụ ọtọ, na-aga n'ihu na-enweta agụmakwụkwọ dị mma, mara nke ọma, ka n'ọnọdụ ọ bụla ị nwere ihe dị mma ị ga-enye." **[https://www.youtube.com/0y3EdD7sKow] Prof na N'ajụjụ ọnụ okwu na-eto eto na ndị agadi. * “Nye ndị agadi, ị larala ezumike nká ma ike agwụla gị, na-emekwa ihe unu na-eme.” **[https://www.youtube.com/0y3EdD7sKow] Prof na N'ajụjụ ọnụ okwu na-eto eto na ndị agadi. * "Obi ụtọ m nwetara mgbe m nwetara ozi sitere n'aka Prọfesọ Jubril Aminu (Mịnịsta na-ahụ maka agụmakwụkwọ) nwere ihe jikọrọ ya na ịhụ ya n'ihe gbasara imeghe ogige maka ụmụ nwanyị karịa ihe ọ bụla ọzọ. Ahụrụ m ya dịka ohere iji gosi na ụmụ nwanyị kwa. nwere ike ịga n'ihu n'ihu ọha." **[https://www.vanguardngr.com/2018/04/grace-alele-williams-mathematician-dealt-cultism-uniben/amp/]Okwu ya n'oge emechara ọrụ ya dị ka osote onyeisi ụlọ akwụkwọ mahadum Benin na 2018. * "Mgbe ha kechara "klas ndọrọ ndọrọ ọchịchị," ndị nta akụkọ emeghị ka onye ọ bụla nọ na klaasị ahụ guzobe parampat. **[https://www.vanguardngr.com/2015/03/journalists-not-evaluating-politicians-alele-williams/] Na-ekwu okwu na nzukọ nke Initiative for Moral Rectitude in Society (IMRS) haziri. ==Njikọ mpụga== [[W:|Grace Alele-Williams]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Grace Alele-Williams]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Alele-Williams, Grace}} ie09bf4hk3og3vssqv6d1ng1n7a1wb3 Grace Lee Boggs 0 972 10738 3693 2022-10-10T17:21:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1541053]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Grace Lee Boggs 2012.jpg|thumb|Grace Lee Boggs na 2012]] ''[[w:Grace Lee Boggs|Grace Lee Boggs]]''' (June 27, 1915 - Ọktoba 5, 2015) bụ onye odee America, onye ndọrọndọrọ mmekọrịta, onye ọkà ihe ọmụma na onye nwanyị. == Okwu Ndi Okwuru == *"Aghọtala m na ị nweghị ike ịgbanwe obodo ọ bụla ọ gwụla ma ị na-ahụ maka ya, ọ gwụla ma ị na-ahụ onwe gị dị ka onye nke ya ma na-ahụ maka ịgbanwe ya." ** [https://web.archive.org/web/20070415072944/http://oat.tao.ca/~tom/journal/uta1_sequential.pdf "'Mgbanwe dị ka mmalite ọhụrụ': Ajụjụ ọnụ Grace Lee Boggs "]. ''Na-ebuli ihe mgbochi'' Nke 1. p. 28. March 31, 2005. Ajụjụ ọnụ e mere na Boggs n'ụlọ na Detroit, Michigan, July 22, 2003. (Web Archives [http://uppingtheanti.org/journal/article/01-revolution-as-a-new-beginning/ ] [https://web.archive.org/web/20081030014009/http://uppingtheanti.org/node/1280]) == Njikọ mpụga == [[W:|Grace Lee Boggs]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Grace Lee Boggs]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Boggs, Grace Lee}} 15pzkf4860aujp40zui6d2mq14bpdk5 Grace Mukomberanwa 0 973 10739 3696 2022-10-10T17:21:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5591320]] wikitext text/x-wiki [[Grace Mukomberanwa]] '''Grace Mukomberanwa''' Grace Mukomberanwa (amụrụ 1944) bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe. Mukomberanwa bụ onye na-ese nkume ncha nke ọgbọ mbụ nke nka Shona. Ọ bụ nwunye a ma ama mbụ ọgbọ omenka Nicholas Mukomberanwa. Ha abụọ zụkwara ọkpụ ncha ncha wee zụọkwa ụmụ ha otu ọrụ nka. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ndị mmadụ nọ na mba a nwere echiche gbasara nka nke Africa nke edobere, echiche ndị ahụ na-ekwukwa n'ụzọ bụ isi: Tribal hà nhata n'ọdịbendị static nhata oge ochie." <ref>https://www.chicagotribune.com/news/ct-xpm-1991-01-13-9101040369-story.html</ref> ===Ebenside=== 13tkzy9zkota6y4el2pezlz4672ml1g Grace Mumbi Ngugi 0 974 13156 10740 2022-11-15T22:37:23Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[Usòrò:MUMBI NGUNGI.jpg|thumb|MUMBI NGUNGI]] '''[[w:ig:Grace Mumbi Ngugi|Grace Mumbi Ngugi]]''' bụ onye ọka iwu Kenya na onye ọka ikpe nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Kenya na-eje ozi na Ngalaba Mpụ nrụrụ aka na Economic Crimes nke Ụlọikpe Kasị Elu. Ọ bụ onye nchọpụta nke Albinism Foundation for East Africa. == Okwu Ndi Okwuru == === "Mgbasa ozi Albinism" (2015) === <small>''[https://www.youtube.com/watch?v=hN3fkueL7Dc "Mgbasa Ozi Albinism - Grace Mumbi Ngugi"] (March 20, 2015)''</small> * "Mgbe ị na-eche banyere ya ma ọ bụrụ na ị na-emechi anya gị gee m ntị, ị ga-ama na m bụ onye nwere albinism ọ dị ihe ọ bụla n'olu m nke na-ekwu na m bụ onye nwere albinism? Ya mere, n'ụzọ ọ bụla m dị ka onye ọ bụla ọzọ." * "Ọ bụrụ na m bụ nwa agbọghọ ma ọ bụ nwa okorobịa, m na-eche banyere otu olileanya, otu ọchịchọ dị ka nwa ọ bụla ọzọ, dị ka nwaanyị ọ bụla ọzọ, dị ka onye ọ bụla ọzọ nwoke." * "Ọ ga-amasị m obodo nke lam kwere ka ọ too ma mezuo ọchịchọ m, nrọ m n'ihi na anyị niile nwere nrọ." * "Ndị mmadụ na-ekpe gị ikpe dị ka nwatakịrị a nwere albinism na n'ụzọ bụ isi ọ dịghị ihe ha nwere ike ịhụ ma jiri gị kpọrọ ihe. Anyị bụ mmadụ n'ụzọ ọ bụla dị ka gị, na anyị nwere ikike otu ùgwù dị ka gị, na anyị na-eche otu oyi na oyi na-atụ na otu ihe mgbu na otu okpomọkụ nke ị na-eme, naanị na anyị enweghị pigmenti." * "Ọ bụrụ na ọha mmadụ nwere ike ịmalite ịhụ ndị mmadụ, dị ka ụmụaka, dị ka ụmụ nwanyị, mgbe ahụ ndụ ga-adị iche." **''[https://www.youtube.com/watch?v=PXblZG0cNOU&t=263s) '' * "N'okwu a dum, a ga-enwe ụma bụ ndị ga-abụ ndị nchụàjà ga-agafe m, ma ọ ga-abụ onye Sameria mgbe niile ga-eduzi m." **''[https://www.youtube.com/watch?v=PXblZG0cNOU&t=263s) '' * "Ndị obodo anyị na-ekwe ka ndị mmadụ nwụọ mgbe ọ na-adịghị mkpa" **''[https://www.youtube.com/watch?v=PXblZG0cNOU&t=263s) '' * "Nke kacha njọ bụ mgbe [[w:|okenye]] na-akpọ gị [[w:|aha]] dị ka [[w:|nwa]] ị ghọtaghị na ị maara na nke a bụ onye dị ka [[w:|nne m]] ma ọ bụ [w:|nna m] ebe ha na-achị m ọchị." **''[https://www.youtube.com/watch?v=PXblZG0cNOU&t=263s) '' ==Njikọ mpụga== **[[W:en:Grace Mumbi Ngugi]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Grace Mumbi Ngugi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ngugi, Mumbi Grace}} nhgalgbyyc5djeqynyjkd5b5ao5e0p5 Great Acceleration 0 975 10741 3703 2022-10-10T17:22:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q12903986]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Great Acceleration|Great Acceleration]]''' na-akọ maka oge [[w:Anthropocene|Anthropocene]] kacha nso nso mgbe mmetụta ọrụ mmadụ na-enwe na mbara ala na gburugburu ụwa na-abawanye nke ukwuu. ==Okwu Ndi Okwuru== * Anyị nọ n'ọnọdụ mberede n'oge [[w: Anthropocene|Anthropocene]] nke mmebi nke [[w: Earth system Science|Earth system]], karịsịa ihu igwe, na-eyi ụwa egwu dịka ebe obibi mmadụ. Otú ọ dị, [[w: Usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị | usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] [[w:usoro akụ na ụba|usoro akụ na ụba]], ikeketa ọchịchị, bụ nke a na-achọsi ike na [[w: Mkpokọta|mkpokọta isi obodo]], nke na-egbochi anyị imeri nnukwu ihe ịma aka a ma na-eme ka mbibi ahụ dịkwuo elu. [[w:Ndi ọka mmụta sayensị|| Ndị ọkà mmụta sayensị sitere n'okike]] arụwo ọrụ magburu onwe ya na obi ike site n'itinye mkpu na nnukwu ihe egwu dị n'ịga n'ihu nke azụmahịa dị ka ọ dị na mbụ gbasara ikuku carbon na oke mbara ala ndị ọzọ. Ma mainstream [[w: social science|Social Science]] dị ka ọ dị taa, fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kpamkpam echiche ímé nke capitalist; nke mere na ndị ọkà mmụta sayensị na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya enweghị ike imezi nsogbu ahụ n'ọtụtụ na n'okwu akụkọ ihe mere eme dị mkpa. Ha maara nke ọma n'echiche bụ́ na ọha mmadụ ogologo oge gara aga 'meriri' okike nakwa na sayensị mmekọrịta ọha na eze na-emetụta nanị mmekọrịta ndị mmadụ na ndị mmadụ, ọ dịghị mgbe mmekọrịta ndị mmadụ na okike. Nke a na-eri nri [[w: denialism| denialism]] ebe nsogbu usoro n'ụwa na-emetụta. Ndị ọkà mmụta sayensị na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya bụ ndị na-eleba anya na [[w: Environmental issue|Environmental issue]] na-emekarị ka a ga-asị na anyị na-emekọ ihe n'ọnọdụ ziri ezi, ọ bụghịkwa ihe mberede mbara ala, ọ bụghị ọnọdụ enweghị atụ. Enweghị ike ịza azịza [[w:gradualist|gradualist]], [[w:ecomodernist|ecomodernist]] maka nsogbu gburugburu ebe obibi anyị na-eche ihu, n'ihi na mgbe ị na-ele mmetụta mmadụ na mbara ala anya, ọ dịghị ihe ọ bụla ji nwayọọ nwayọọ na-eme ya; ọ bụ nnukwu osooso na mgbawa n'ime usoro ụwa. Nsogbu a na-arị elu nke ukwuu, ebe ọ na-akawanye ngwa ngwa karịa nke ahụ ga-atụ aro, n'ihi na anyị na-aga n'ihu na-agafe ụdị ọnụ ụzọ dị oke egwu ma na-eche ọnụ ọgụgụ na-agbagwoju anya nke isi ihe. ** [[W: John Bellamy|John Bellamy Foster]], dị ka e hotara na ''[http://www.leftvoice.org/A-Resistance-Movement-for-the-Planet-Full-Interview A Resistance Movement for the Planet - Full Interview ]' (July 02, 2017), ''Oda aka ekpe''. ==Njikọ mpụga== [[W:Great Acceleration|Great Acceleration]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Great Acceleration|Great Acceleration]] na Wikiquote. dp5swreex07z0pb9mzja2z2ztzhypnn Green New Deal 0 976 10742 3707 2022-10-10T17:22:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2068307]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Brooks_Range_Mountains_ANWR.jpg|thumb|...a Green New Deal— (A) iji nweta ikuku ikuku net-efu site na mgbanwe ziri ezi na nke ziri ezi maka mmadụ niile...; (B) imepụta ọtụtụ nde ezigbo ọrụ na-akwụ ụgwọ dị elu ma hụ na ọganihu na nchekwa akụ na ụba maka mmadụ niile…; (C) itinye ego na akụrụngwa na ụlọ ọrụ ... iji zute ihe ịma aka nke narị afọ 21st; (D) ichekwa mmadụ niile... (i) ikuku na mmiri dị ọcha; (ii) ihu igwe na ngbanwe obodo; (iii) nri siri ike; (iv) inweta ihe okike; na (v) gburugburu ebe obibi na-adigide; na (E) iji kwalite ikpe ziri ezi na nha anya... ~ AOC's Green New Deal]] '''[[w: Green New Deal | Green New Deal]] ''' bụ ibe iri na anọ [[w: mkpebi (iwu)| mkpebi]] nke onye nnọchi anya US maka mpaghara nnọkọ ọgbakọ 14th New York [[w: Alexandria|Alexandria]] dere. Ocasio-Cortez na US Senator si Massachusetts [[w: Ed Markey | Ed Markey]] wepụtara February 7, 2019, na-ekwu "...(1) ọ bụ ọrụ nke Gọọmenti Federal ịmepụta Green New Deal- (A) iji nweta ikuku griin haus net-efu site na mgbanwe ziri ezi na nke ziri ezi maka obodo niile na ndị ọrụ (B) iji mepụta ọtụtụ nde ọrụ dị mma, ụgwọ ọrụ dị elu ma hụ na ọganihu na nchekwa akụ na ụba maka ndị United States niile; (C) itinye ego na akụrụngwa na ụlọ ọrụ… iji nagide ihe ịma aka nke narị afọ nke 21st; (D) iji chekwaa ndị mmadụ niile nke United States maka ọgbọ ndị na-abịa - (i) ikuku na mmiri dị ọcha; (ii) ) ihu igwe na nkwụsi ike nke obodo (iii) nri ahụike, (iv) ịnweta okike, na (v) gburugburu ebe obibi na-adịgide adịgide ... kwesịrị imezu site na mba 10 afọ. l mkpokọta... [https://www.congress.gov/116/bills/hres109/BILLS-116hres109ih.pdf ''116th Congress, 1st session H. Res. 109 Green New Deal Resolution, 7 Feb 2019 ''] ==Okwu okwuru== * Na-arụkwa ọrụ na ịkwalite [[w:ihe akurungwa| ihe akụrụngwa na United States]... * na-ezute 100 pasent nke ike chọrọ na United States site na isi iyi ike dị ọcha, mmeghari ohuru na efu...[p.7] * inye akụrụngwa, ọzụzụ na agụmakwụkwọ dị elu, gụnyere agụmakwụkwọ ka elu, nye ndị United States niile... [p.11] * itinye ego n'ọha na nyocha na mmepe nke teknụzụ na ụlọ ọrụ ike dị ọcha na ume ọhụrụ ... * na-eduzi ntinye ego iji kpalite mmepe akụ na ụba, mekwuo ma gbasaa ụlọ ọrụ na azụmahịa na mpaghara na mpaghara, ma wulite akụ na ụba na obodo, ma na-ebute ụzọ ịmepụta ọrụ dị elu na uru akụ na ụba, mmekọrịta ọha na eze na gburugburu ebe obibi ... * n'ịhụ na iji usoro ochichi onye kwuo uche ya na ntinye aka ... iji hazie, mejuputa, na ịhazi Green New Deal na ọkwa mpaghara; * n'ịhụ na mkpokọta Green New Deal na-emepụta ọrụ otu ndị dị elu nke na-akwụ ụgwọ ọrụ na-aga n'ihu, na-ewe ndị ọrụ obodo, na-enye ohere ọzụzụ na ọganihu, ma na-ekwe nkwa ụgwọ ọrụ na uru uru maka ndị ọrụ nke mgbanwe ahụ metụtara; ** E si na: [https://www.congress.gov/116/bills/hres109/BILLS-116hres109ih.pdf ''H.Res.109 - Ịghọta ọrụ nke Gọọmenti Etiti iji mepụta Green New Deal' '''] (February 7, 2019) p. 7-13 * Ịkwado na ichekwa ikike nke ndị ọrụ niile ịhazi, imekọ ihe ọnụ na ọnụ ahịa n'otu n'otu na-enweghị mmanye, iyi egwu na mkpagbu; * na-ewusi ike na mmanye ọrụ, ahụike na nchekwa ebe ọrụ, ịkpa oke, na ụkpụrụ ụgwọ ọnwa na elekere n'ofe ndị ọrụ, ụlọ ọrụ na ngalaba niile; *Iwepụta na ịmanye iwu azụmaahịa, ụkpụrụ ịzụ ahịa, na mmezi oke ala yana ọrụ siri ike na nchekwa gburugburu ebe obibi— * ịkwụsị ibufe ọrụ na mmetọ na mba ofesi; na (ii) itolite mmepụta ụlọ na United States; * ịhụ na e chebere ala ọha, mmiri na oke osimiri na anaghị emegbu ngalaba ahụ ama ama; *inweta nkwenye n'efu, nke bu ụzọ na nke ozi nke ụmụ amaala maka mkpebi niile na-emetụta ụmụ amaala na mpaghara ọdịnala ha, na-asọpụrụ nkwekọrịta na nkwekọrịta niile na ụmụ amaala, na ichekwa na ịkwado ikike ọchịchị na ala nke ndị obodo; * hụ na ebe azụmahịa ebe onye ọ bụla na-azụ ahịa na-enwere onwe ya pụọ ​​​​na asọmpi na-ezighi ezi na ịchịisi nke otu ụlọ ma ọ bụ mba ụwa. ** E si na: [https://www.congress.gov/116/bills/hres109/BILLS-116hres109ih.pdf ''H.Res.109 - Ịghọta ọrụ nke Gọọmenti Etiti iji mepụta Green New Deal' ''] (February 7, 2019) p. 13-14 [[Usòrò:Fossil Free Berlin Action 28.6.2018 - 4.jpg|thumb|Anyị nọ na nhazi nke ibibi ụwa kpamkpam... Green New Deal... kwadoro sayensị... Ọ bụ nnukwu ọrụ mbugharị na-achọ nkà kacha ukwuu nke ndị injinia anyị kachasị elu na ndị na-arụ ọrụ ike-grid… Dị ka ọ dị na nnukwu ihe ịma aka injinia mba anyị chere ihu - Ọwa mmiri Erie, grid ike narị afọ nke 20, Interstate Highway System, sistemu ụgbọ elu obodo na ọnwa - anyị chọrọ usoro iheomume nwere obi ike, akara ngosi doro anya, injinia na-eme nke ọma na onye isi ngalaba ọha.]] ==Njikọ Mpụga== [[W: Green New Deal|Green New Deal]] na Wikipedia. [[Q: Green New Deal|Green New Deal]] na wikiquote. qez2e4qmwwhmkg66wegnvs35kahet0p Greg Craven 0 977 3709 3708 2022-10-10T11:34:46Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Greg Craven (onye nkuzi)|Greg Craven]]''' bụ onye nkuzi sayensị ụlọ akwụkwọ sekọndrị America na onye ode akwụkwọ mgbanwe ihu igwe. == Okwu Okwuru == === ''[[w:Greg Craven (onye nkuzi)|Gịnị bụ ihe kacha njọ nwere ike ime?: Nzaghachi ezi uche na arụmụka mgbanwe ihu igwe]]" (2009) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa azụmaahịa mbụ nke Perigee Books bipụtara ISBN|978-0-399-53501-7</small> * Achọpụtara m na ọ bụrụ na m apụghị ịghọta ọbụna otú e nwere ike isi gbanwee uche m, ọ pụtara na anaghị m eche echiche ma ọlị; A na m akwadosi ike n'ihe m kweere ugbu a. ** Isi nke 1 "Grid mkpebi" (p. 18) * Akụkụ amamihe dị na ya bụ na ọ gbanwere ajụjụ si, Ònye ka m kwesịrị ikwere? ka, Gịnị ka m ga-eme? A sị ka e kwuwe, ‘nkwenye’ anyị adịghị emetụta ụwa nkịtị. Ọ na-emeghachi omume nanị n’omume anyị. ** Isi nke 1 "Grid mkpebi" (p. 19) * A hapụrụ m nnukwu echiche nke nyocha siri ike mebie. Mana nke ahụ dị mma. Nke ahụ bụ otu anyị si eme ka echiche dị mma - site n'ịgbalị ịkụnye oghere n'ime ha wee chọta ụzọ isi dozie oghere ahụ. ** Isi nke 1 "Grid mkpebi" (p. 31) * A zụrụ ndị ọkà mmụta sayensị ịghara ịza azịza zuru oke. Ọ bụ ihe na-akpali mmasị na n'afọ ndị na-adịbeghị anya, ụfọdụ amalitela ime otú ahụ mgbe ha na ndị mgbasa ozi na-ekwurịta okwu, n'ihi na ha amụtala na mgbe ọ bụla ha na-agụnye okwu ndị ọkà mmụta sayensị bụ́ '' ikekwe, ikekwe, '' na '' ejighị n'aka, '' nkwubi okwu ha. ndị mgbasa ozi na ọha na-akọwa dị ka echiche dị mfe. ** Isi nke 2 "Ụdị Sayensị" (p. 41) * Ụmụ akwụkwọ m akọwawo usoro a nke ịnwale echiche na sayensị dị ka: “Jiri sledgemama kụọ ya ma hụ ma ọ na-agbaji. Ihe ọ bụla dị ndụ bụ ihe kacha mma anyị nwere." Sayensị bụ ọrụ mmegide nke ukwuu! ** Isi nke 2 "Ụdị Sayensị" (p. 43) * Dị ka anyị na-eche na sayensị na-ekwu banyere ịbụ onye ziri ezi, omume nke ihe a na-elekwasị anya n'ụzọ dị ukwuu n'ime ihe na-ezighị ezi.<br>Gịnị mere? N'ihi na imeghe ohere na ị nwere ike ịmehie bụ kpọmkwem otú ị ga-esi 'na-ezighị ezi' ka oge na-aga, dị ka ịsị "Ọ ga-akara m mma ịchọta oghere niile na arụmụka m tupu onye ọzọ enwee ike." ụzọ isi mee ka echiche gị sie ike bụ ịgbalị imebi ha.Ịchọ mmejọ na nghọta gị kama ịnwa ịchọta ihe akaebe na-akwado bụ ụzọ kacha mma isi meziwanye echiche gị. ** Isi nke 2 "Ụdị Sayensị" (p. 47-48) * Ịmara otu esi alụ ọgụ megide nkwenye nkwenye gị na-enyere aka wepụ nnukwu nkwarụ ahụ nke anyị niile na-ekerịta - ọchịchọ nke nkwenkwe anyị ịkwaga n'ihe anyị ''chọrọ'' bụ eziokwu. ** Isi nke 3 "Ụbụrụ anyị na-egbuke egbuke" (p. 66) * Dị ka ụmụ mmadụ, anyị na-ajụkarị arụmụka ndị megidere ihe anyị ga-achọ ịbụ eziokwu. ** Isi nke 3 "Ụbụrụ anyị na-egbuke egbuke" (p. 74) * Na esemokwu ọ bụla n'etiti ihe anyị chọrọ ịbụ eziokwu na ihe ''bụ'' eziokwu, eziokwu anụ ahụ na-emeri oge ọ bụla. ** Isi nke 3 "Ụbụrụ anyị na-egbuke egbuke" (p. 74) * Ọbụna ịda mbà n'obi na-akwụsị. Ọgbaaghara ihu igwe nwere ike ọ gaghị. ** Isi nke 9 "Mkpebi Onye Odee" (p. 195) * Gbalịa iburu otu n'ime akụkụ dị mkpa nke sayensị n'uche: ikwe ka ihe akaebe bụrụ nkwenye kama ịkwenye họrọ ihe akaebe. ** Isi nke 10 "Mkpebi Ndị Na-agụ Akwụkwọ" (p. 206) * Teknụzụ ọhụụ ọhụrụ nwere ike ime ka ọ dị mfe, mana anyị enwetalarị, ugbu a, ihe niile anyị chọrọ iji rụzuo ọrụ nke ịgbanwe akụ na ụba ume anyị pụọ na mmanụ ọkụ. Ewezuga njikere. ** Ihe odide ntụkwasị (p. 218) == Njikọ mpụga == [[W:Greg Craven|Greg Craven]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Greg Craven|Greg Craven]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Craven, Greg}} 0mps5zkttdbo2kl1fagonmwys4c9ki7 Greta Thunberg 0 978 13492 10743 2023-04-30T17:21:03Z Ennydavids 89 Databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[Usòrò:24._September_2021-_UprootTheSystem_Demo_in_Berlin_277.png|thumb|N'ime COP, ha bụ naanị ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị nọ n'ọchịchị na-eme ka hà na-eji ọdịnihu anyị kpọrọ ihe ... Anyị na-ekwu na ọ dịghị ọzọ blah blah blah. Enweghị nrigbu ndị mmadụ na ọdịdị na mbara ala… Ọ gaghịkwa adịkwa ọzọ.]] '''[[w:Greta Thunberg|Greta Thunberg]]''' (born [[3 January]] [[2003]]) bụ onye Sweden na-akwado ihu igwe. Na August 2018, ọ malitere njem ụlọ akwụkwọ maka mmegharị ihu igwe na n'isi-Decemba otu afọ ahụ o kwuru okwu na ọgbakọ 'United Nations Climate Change ogbako katọọ ndị isi ụwa maka anaghị eme ihe gbasara ọnọdụ mgbanwe ịhụ igwe. ==Okwu ndị o kwụrụ== *Obi dị m ụtọ ịkpọsa na ekpebiela m ịghara ịkwụ okwu iyi na asụsụ ọjọọ. Ọ bụrụ na m ga-ekwu ihe na-ekwesịghị ekwesị, m na-ekwe nkwa ịkwụghachi nke ahụ site n'ikwu ihe mara mma. #COP26, ** [https://www.cnn.com/2021/11/03/uk/greta-thunberg-net-zero-swearing-cop26-intl-scli-gbr/index.html Greta Thunberg says she's going 'net-zero' on cussing after COP26 sing-along, Lauren Said-Moorhouse, CNN], (03 November 2021) * Ka 2021 bụrụ afọ nke edemede na ezigbo mgbanwe nkwuwa okwu. Ka anyị niile gaa n'ihu n'ọgụ na-adịghị agwụ agwụ maka mbara ala dị ndụ. ** [https://www.indiatoday.in/trending-news/story/greta-thunberg-sends-new-year-greetings-to-fans-with-powerful-message-viral-post-1754979-2021-01-01#:~:text=Greta%2C%20in%20her%20post%20on,%22 Greta Thunberg na-ezitere ndị Fans ekele afọ ọhụrụ nwere ozi dị ike,''India Today''], (1 January 2021) ==== Azịza ya na [[w:COP26|COP26]] (Nọvemba 2021) ==== * N'ime COP ha bụ naanị ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị nọ n'ọchịchị na-eme ka à ga-asị na ha ji ọdịnihu anyị kpọrọ ihe, na-eme ka à ga-asị na ha ji ugbu a kpọrọ ihe nke ndị nsogbu ihu igwe na-emetụta ugbua. Mgbanwe agaghị esi n'ime pụta; nke ahụ abụghị ọchịchị. Nke a bụ ndu. * Anyị na-asị na-agaghi enwe okwu nkwugheri ọzọ. Agakwaghị erigbu ndị mmadụ na ọdịdị na mbara ala… ọzọkwa ihe ọ bụla ha na-eme n'ime ebe ahụ bụ ihe nzuzu. * Anyị na-arịa ọrịa na ike ya agwuwo kwa anyi, anyị na-aga ime mgbanwe ma ọ̀ masịrị ha ma ọ bụ na ha achọghị… Anyị agaghị ekwe ka ha gbapụ ọzọ. ** Quoted in [https://www.theguardian.com/environment/video/2021/nov/02/you-can-shove-your-climate-crisis-up-your-arse-greta-thunberg-sings-at-cop26-video “‘You can shove your climate crisis up your arse’: Greta Thunberg sings at Cop26 – video”], ''{{W|The Guardian}}'' (2 November 2021) ==== An Open Letter to the Global Media by Greta Thunberg and [[w:Vanessa Nakate|Vanessa Nakate]] (October 2021) ==== * Ọ bụrụ na ịchọrọ ikpuchi nsogbu ihu igwe n'ezie, ị ga-akọrịrị maka isi okwu oge, echiche zuru oke na ikpe ziri ezi. * Nke mbụ, echiche nke oge. Ọ bụrụ na akụkọ gị agụnyeghị echiche nke oge elekere, mgbe ahụ nsogbu ihu igwe bụ naanị isiokwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'etiti isiokwu ndị ọzọ, ihe anyị nwere ike ịzụta, wuo ma ọ bụ tinye ego anyị. Hapụ akụkụ nke oge na anyị nwere ike ịga n'ihu dị ka taa ma "dozie nsogbu" ma emechaa. Na 2030, 2050 ma ọ bụ 2060. * Nke abụọ, echiche zuru oke. Mgbe anyị na-atụle mmefu ego carbon anyị fọdụrụ, anyị kwesịrị ịgụta ọnụọgụ niile wee tinye ihe niile anyị na-eme. Ugbu a, ị na-ahapụ mba ndị na-akpata nnukwu ego na nnukwu ndị mmetọ na nko, na-ahapụ ha ka ha zoo n'azụ ọnụ ọgụgụ na-ezughị ezu na nkwupụta okwu ha gbalịsiri ike ịmepụta n'ime afọ irí atọ gara aga. * Nke atọ, na nke kacha mkpa bụ ikpe ziri ezi. Nsogbu ihu igwe abụghị naanị oke ihu igwe. Ọ bụ maka ndị mmadụ. Ndị ezigbo mmadụ. Na ndị meworo ihe kasị nta iji mee ka nsogbu ihu igwe na-ata ahụhụ kasịnụ. Ma ka Global South nọ n'ihu nke nsogbu ihu igwe, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịtụbeghị n'ihu nke akwụkwọ akụkọ ụwa. * Iji wedata ihe egwu dị n'ịwepụ mmeghachi omume agbụ a na-apụghị ịgbagha agbagha karịa njikwa mmadụ, anyị chọrọ mbelata ikuku ikuku ozugbo, ma sie ike, kwa afọ n'adịghị ka ihe ọ bụla ụwa hụtụrụla. Ma dị ka anyị enweghị ngwọta nkà na ụzụ nke naanị ga-eme ihe ọ bụla dị nso na nke ahụ n'ọdịnihu dị nso, ọ pụtara na anyị ga-eme mgbanwe ndị bụ isi na obodo anyị. Nke a bụ nsonaazụ na-adịghị mma nke ndị ndu anyị na-emeghị ka nsogbu a kwụsị. * Ndị mgbasa ozi ga-ejiderịrị ndị nọ n'ọchịchị ịza ajụjụ maka omume ha, ma ọ bụ emeghị ihe ha mere. * Anyị ka nwere ike zere nsonaazụ kacha njọ, anyị ka nwere ike ịtụgharị nke a. Ma ọ bụghị ma ọ bụrụ na anyị na-aga n'ihu dị ka taa. Ị nwere akụrụngwa na ohere iji gbanwee akụkọ n'otu abalị. * Ma ị ga-ahọrọ ibili n'ihe ịma aka ahụ ma ọ bụ ma ị gaghị ahọrọ bụ nke gị. Ụzọ ọ bụla, akụkọ ihe mere eme ga-ekpe gị ikpe. ** [https://time.com/6111851/greta-thunberg-vanessa-nakate-open-letter-media/?utm_source=twitter&utm_medium=social&utm_campaign=editorial&utm_term=ideas_&linkId=137945320 "An Open Letter to the Global Media by Greta Thunberg and Vanessa Nakate"] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Greta Thunberg|Greta Thunberg]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Greta Thunberg| Greta Thunberg]] {{DEFAULTSORT:Thunberg, Greta}} jiq3vt78vtt4e5lbb9wc2cxk0hamrh2 Guy McPherson 0 979 10744 3717 2022-10-10T17:22:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25831302]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Guy R. McPherson | Guy R. McPherson]]''' (amụrụ 29 Febụwarị 1960) bụ ọkà mmụta sayensị America, prọfesọ emeritus nke akụ sitere n'okike na gburugburu ebe obibi na ihe ọmụmụ evolushọn na Mahadum Arizona. A maara ya maka echiche nke mbibi mmadụ dị nso (NTHE), okwu o chepụtara gbasara ohere nke ikpochapụ mmadụ n'afọ 2030. [[Usòrò:Guy McPherson.jpg|thumb|Dr. McPherson na-ekwu okwu na Tucson, Arizona, 2014]] ==Okwu Okwuru== * Ndị ọkà mmụta sayensị ndị ọzọ bụ ndị ọkachamara. Ha na-elekwasị anya na isiokwu dị warara. Ha anaghị atụle usoro ụwa dum n'ọrụ ha ... * Mgbanwe ihu igwe na mmetụta ya dị ebe a. Na-atụ anya oké ifufe, oke okpomọkụ, oke iru mmiri, na mmụba nke ọrịa na-egbu egbu. Osisi na anụmanụ na-abụghị mmadụ ga-anwụ n'ọnụọgụ buru ibu. Mmepe emepe ga-ada, na-eduga na mmetụta ka njọ." *Abu m onye nkuzi. M na-enyefe ihe akaebe. M zoro aka na sayensị. Anaghị m adabere na usoro nkwenye. *E boro m ọtụtụ ihe, gụnyere extremist. Naanị m na-ejikọta ntụpọ ole na ole dabere na ọrụ ndị ọkà mmụta sayensị ndị ọzọ. N'ọdịnala nke ama ama ụma na enweghị ike iche echiche nke ọma, ebubo ndị a ka a ga-atụ anya. ** Ekwuru na [https://www.nzherald.co.nz/the-country/news/article.cfm?c_id=16&objectid=11756300'' Amụma Prof - mkpochapụ mmadụ n'ime afọ 10, New Zealand Herald, ''] (Nọvemba 28, 2016) ==Njikọ mpụga== [[W:Guy McPherson|Guy McPherson]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Guy McPherson|Guy McPherson]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:McPherson, Guy}} 9rwa3v222fh1phd7cbkjzt6tvw1lagj Gyakie 0 980 10745 3720 2022-10-10T17:22:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106139190]] wikitext text/x-wiki [[Gyakie]] '''Gyakie''' Jackline Acheampong mara ọkachamara dị ka Gyakie bụ onye Ghana afrobeat/afro na-abụ abụ. N'afọ 2019, Gyakie wepụtara aha mbụ ya; "Ịhụnanya mara mma" nke meghere ụzọ maka onye ọzọ, "Ọ dịghị mgbe ọ dị ka nke a." ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enwere m olileanya n'ihi ya na a ga-anabata mgbaghara Tracy dị ka ezi obi. <ref>https://quotestats.com/topic/gyakie-quotes/</ref> ===Ebenside=== azqorx1l1bmhh6kknkdjq8ldehjcaqx H. G. Carrillo 0 981 10746 3723 2022-10-10T17:22:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5628238]] wikitext text/x-wiki [[H. G. Carrillo]] '''H. G. Carrillo''' H.G. "Hache" Carrillo bụ onye odee America na onye enyemaka Prọfesọ Bekee na Mahadum George Washington dị na Washington, D.C. N'afọ 1990, ọ malitere ide dịka "H. G. Carrillo", ma mesịa nakweere njirimara ahụ na ndụ onwe ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"O wee tie ya nke ukwuu na tebụl, anyị niile na-awụlikwa elu n'ụkwụ atọ. Ma ọ na-asị, 'Ugbu a m nwere mmasị gị ...' " <ref>https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/h-g-carrillo-hache-identity-herman-glenn-carroll-afro-cuban-1120491/</ref> ===Ebenside=== glgxj7ccn635oflriohe47jza260ido Habib Gorgi 0 982 10747 3726 2022-10-10T17:22:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21608072]] wikitext text/x-wiki [[Habib Gorgi]] '''Habib Gorgi''' O bụ onye na-ese ihe na narị afọ nke ndị ọsụ ụzọ nke nka ọgbara ọhụrụ ndị Ijipt. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Ụlọ Akwụkwọ Ọzụzụ Ndị Nkụzi wee nweta akwụkwọ mmụta na England na 1920 iji mụọ usoro nkuzi nkuzi nke nka na agba mmiri. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"ihe mkpali nye ndị isi odee mba ụwa, gụnyere Wilhelm Viola, n'akwụkwọ ya bụ The Art of the Child." <ref>https://www.zgr.net/en/people/habib-gorgi-modern-egyptian-sculptor-biography-fact-career-awards-net-worth-and-life-story/amp</ref> ===Ebenside=== ceftu4xwm4gd8zxe0xmhmp5vr0zgf6m Hafsat Abiola 0 983 10748 3736 2022-10-10T17:22:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1568145]] wikitext text/x-wiki [[Hafsat Abiola]] [[Usòrò:Hafsat Abiola.jpg|thumb|[[q:/Peace|Peace]] sitere n’inwe ike inye ihe kacha mma anyị nwere, na ihe niile anyị bụ, n’ịmepụta ụwa nke na-akwado onye ọ bụla. Mana ọ na-echekwa ohere maka ndị ọzọ inye ihe kacha mma ha nwere na ihe niile ha nwere.]] '''[[w:Hafsat Abiola|Hafsat Abiola]]''' (amụrụ 21 Ọgọst 1974, na Lagos) bụ onye Naijiria ikike mmadụ, ikike obodo na onye na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya, onye guzobere Kudirat Initiative for Democracy (KIND), nke na-achọ ịkwalite ọha obodo na ịkwalite ọchịchị onye kwuo uche na Nigeria. Ọ bukwa onye na-eme ihe nkiri. == Okwu ndị ọ kwuru == [[Usòrò:Hafsat Abiola, William Dafoe & Bianca Jagger na Berlin Sept 2006.jpg|thumb|''Hafsat Abiola''', [[w:Willem Dafoe|Willem Dafoe]] na [[w:Bianca Jagger|Bianca Jagger]] na [[w: Dropping Knowledge|Iwetu Ihe Ọmụma]] Tebụl nke olu efu na Berlin, Septemba 2006]] ''Ndị na-ese ụkpụrụ udo'' (2000) <small>[https://web.archive.org/web/20150613162211/http://www.scu.edu/ethics/architects-of-peace/Abiola/essay.html Essay na Markkula Center for Applied Ethics], nakwa na '' Architects of Peace : Visions of Hope in Okwu na onyonyo '' (2000), nke Michael Collopy</small> deziri * N’ọtụtụ ebe ndị Nigeria chịrị tupu ha achị, nakwa n’Africa n’ezie, mba agbụrụ haziri ndị mmadụ n’ime obodo ka ha bụrụ ndị ọgbọ ma zụọ ha, malite n’oge ha bụ nwa ọhụrụ ruo n’oge ochie, ka ha na-ejere obodo ha ozi. Mgbe ihe ịga nke ọma, usoro a na-enye ndị niile nọ n'otu obodo ọ bụghị nanị na ha nwere mmetụta nke ịbụ onye kamakwa ụgbọ maka inye aka n'ịkpụzi ntụzịaka obodo na ọsọ ọsọ mgbanwe. Na usoro a, ndị mmadụ maara na ha tozuru oke inye aka dozie okwu ọ bụla metụtara obodo. <br> Echiche nke ikike a na-esi n'usoro emume na-amalite ụbọchị a mụrụ nwa. Mgbe a mụrụ nwa, mgbe sekọnd ole na ole mbụ gasịrị, ọ na-ahapụ mkpu ákwá, bụ́ nke na-ekwupụta ọbịbịa ya, nke na-egosipụtakwa ọṅụ. N'etiti ndị Yoruba, a na-anabata mbata ahụ site na mmemme ịkpọ aha ebe ndị nne na nna na-enye aha na-egosipụta nnukwu ihe pụtara na olileanya maka nwa ọhụrụ. Mgbe m rutere, nne na nna m kpọrọ m Hafsat Olaronke, nke pụtara na a na-elekọta onye dị oké ọnụ ahịa na nsọpụrụ. Nye ndị mụrụ m, ha hụrụ n’ime m onye a ga-eji kpọrọ ihe na onye ga-ewetara obodo ya nsọpụrụ. Ọtụtụ ndị nọ n’akụkụ ụwa ndị ọzọ na-enwe mmasị mgbe ha chọpụtara ihe aha m pụtara, ma nke bụ́ eziokwu bụ na ọtụtụ aha ndị Africa nwere ihe mara mma ọ pụtara. * '''N'adịghị ka obere obodo, ebe onye ọ bụla bi n'echiche efu nke inwe otu echiche, nkwenye, na ụkpụrụ dị ka onye ọ bụla ọzọ, na nnukwu ọnọdụ nke ọtụtụ obodo - ma ọ bụrụ na mba, kọntinent, ma ọ bụ n'ụwa - anyị bi. na echiche efu nke ọdịiche zuru oke.''' Ya mere, na-atụ egwu na mmekọrịta ahụ ga-agbanwe anyị, anyị na-ebuli egwu dị na itinye aka na nke dị iche na anyị. Mgbanwe na-akpata nrụgide, yana ọnụ ahịa, n'ihi na ọ na-achọ ịmụta ịnyagharịa nke a na-amaghị. N'ikpeazụ, ị pụghị ịrụ ọrụ na onye ọ bụla dị iche, nsogbu ndị a pụrụ idozi ma ọ bụrụ na anyị ekwe ka onye ọ bụla na-enye ihe kasị mma n'onwe ya na-amalite ile anya na-agaghị ekwe omume. * ''Udo na-abịa site n'inwe ike inye ihe kacha mma anyị nwere, na ihe niile anyị bụ, n'ịmepụta ụwa nke na-akwado onye ọ bụla.<br> na ihe niile ha bụ.'' ==Njikọ mpụga== *Edemede [[w:Hafsat Abiola |Hafsat Abiola]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[Wikiquote :Hafsat |Hafsat Abiola]] na Wikiquote Bekee *[https://web.archive.org/web/20211229065943/http://uumcbd.info/ UU Ụlọ mgbakọ na mwepụ] *[http://www.kind.org KIND] *[http://www.worldfuturecouncil.org World Future Council] [http://www.ashoka.org/node/2349 Ashoka Fellow (2003)] *[https://web.archive.org/web/20130817170135/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,988574,00.html ''Naijirịa's Orphan'' (profile) na akwụkwọ akụkọ ''TIME'' (22 June 1998)] {{DEFAULTSORT:Abiola, Hafsat}} q4uvlfuc13jddng67xwicy3b779hsz7 Hal Bennett 0 984 10749 3739 2022-10-10T17:22:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5640697]] wikitext text/x-wiki [[Hal Bennett]] '''Hal Bennett''' George Harold "Hal" Bennett bụ odee mara maka akwụkwọ dị iche iche. Akọwara akwụkwọ akụkọ ya na 1974 Lord of Dark Places dị ka "mwakpo satirical na ihe niile ma scatological na akụkọ ifo", e degharịrị ya na 1997. Ọ bụ onye ode akwụkwọ na-atụ egwu Playboy n'afọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Eziokwu nke ịbụ mmadụ na-atụ anyị ụjọ n'ime egwuregwu-egwu kachasị egwu a pụrụ ichetụ n'echiche; anyị na-emekwa ihe efu iji mee ka ndụ ghara ịbụ ihe efu kpam kpam, dị ka otu nnọkọ oriri na ọṅụṅụ mgbe niile.” <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/43552.Hal_Bennett#:~:text=%E2%80%9CThe%20very%20fact%20of%20being,constant%20jacking%2Doff%20party.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== n9imr10m4bkmry2z22y2iohscljz628 Halima Abubakar 0 985 10750 3742 2022-10-10T17:22:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18206291]] wikitext text/x-wiki == Halima Abubakar == Halima Abubakar (amuru 12 June, 1985) bu onye omere na Naijiria. Na 2011, ọ meriri Afro Hollywood Best Actress award. == Ihe ndi okwuru == * Anyị na-achị ọchị, anyị na-aṅụrị ọṅụ, anyị na-ada mbà, anyị na-akwa ákwá, anyị na-agbaji, anyị na-enwe nkụda mmụọ, anyị na-eji. Mana akwụsịla, adala mbà. * Ka anyị na-alụ ọgụ megide ndina n'ike na ikpe na-ezighị ezi ka omume ọjọọ a na-abawanye. Chebe gburugburu gị, chebe ụmụaka ndị ọzọ. * Ịkụ ụta adịghị arụ ọrụ, ị na-achụpụ ha n'ebe ị nọ. ka ịhụnanya na-edu ụzọ .N'ime nwa gị ị nwere enyi na obi iru ala. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/halima-abubakar/2498/ jouj85ap47hg9u4w4tu31pockeeh4kj Halima Musa 0 986 3744 3743 2022-10-10T11:35:05Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki ''[[w:|Halima Musa Abdul]]'' bụ nọọsụ, midwife na onye nkụzi sitere na ngalaba nke sayensị nọọsụ, Mahadum Ahmadu Bella Aria, Kaduna State, Naijiria. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ebe ị nọ taa bụ n'ihi echiche gị nke ụnyaahụ." * "Ọ bụrụ na ị chọrọ ịhụ onwe gị nke ọma, ị ga-akụ Ezi Echiche." * "Gịnị ka ị na-ahụ gbasara onwe gị Chee ihe ọma gbasara onwe gị." * Chee echiche nke ọma, ị ga-ahụ onwe gị ka ị bụrụ ihe ị chere. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Halima Musa Abdul]] na Wikipedia Bekee [[W:|Halima Musa Abdul]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Halima, Musa}} q9vkhud7zsay7i2nhbfyad6o6sviysc Halima Tayo Alao 0 987 10751 3747 2022-10-10T17:23:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5642341]] wikitext text/x-wiki [[Halima Tayo Alao]] '''Halima Tayo Alao''' Halima Tayo Alao bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Naijiria bụrụkwa onye minista na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na ụlọ n'oge ọchịchị President Umaru Yar'Adua. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"M na-ese, na-ese na dee banyere ihe ọ bụla m bụ ..." <ref>https://searcher.com/alao</ref> ===Ebenside=== 223khjytvv4fshydfmk43p6oql4p72q Hamid Dalwai 0 988 10752 3750 2022-10-10T17:23:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5644583]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Hamid Dalwai|Hamid Umar Dalwai]]''' (20 Septemba 1932 – 3 Mee 1977) bụ onye Alakụba na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze, onye na-eche echiche, onye ndọrọ ndọrọ na onye odee asụsụ Marathi na Maharashtra, India. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Majilis Mushawarat Muslim, nke bụ otu ndị otu Muslim jikọrọ aka na India, gụnyere ... ndị Alakụba gụrụ akwụkwọ ... na ndị Alakụba n'ọtọdọks ... Nhoputa ntuli aka nke Mushawarat ... nwere akwụkwọ ikike nke 9 nke chọrọ. enwere ike ịkọwa naanị dị ka nkwuputa na ndị Alakụba Alakụba mebere obodo 'eze'." ** ndọrọ ndọrọ ọchịchị Muslim, p.80, nke ekwuru na Elst, Koenraad (2014). Ịchọgharị uche Hindu: mmepe echiche nke Hindu revivalism. New Delhi: Rupa. p. 364-6 *" Ihe okike Pakistan abụghị njedebe nke nsogbu a. [[w:Huseyn Shaheed Suhrawardy|H.S. Suhrawardy]] kwuru na 1946 na Pakistan abụghị nke ikpeazụ kama ọ bụ naanị ihe ọhụrụ chọrọ' nke ndị Alakụba India .... Ọ tụrụ aro ka e mepụta ọtụtụ 'akpa ndị Alakụba' na India. Ya mere ọmụmụ nke mpaghara Mallapuram bụ naanị ihe ịrịba ama nke ihe ndị ọzọ ga-abịa. .... Ntụrụndụ ahụ, na mgbede nke ntuli aka etiti oge, nke iwu ọrụ na-akwado ịlụ otu nwanyị na ndị ọrụ gọọmentị etiti nke okpukpe ha kwere ka ịlụ karịa otu nwanyị bụ gọọmentị India mere n'okpuru nrụgide nke òtù ndị a." ** Ekwuru na B. Madhok: Indiaization, ma ehota ya na Elst, Koenraad (2014). Ịchọgharị uche Hindu: mmepe echiche nke Hindu revivalism. New Delhi: Rupa.p. 364-6 *"Ndị isi otu ndọrọndọrọ ọchịchị...ka ọ dị ugbua enwebeghị nnukwu mbọ iji ghọta ụdị ndọrọndọrọ ọchịchị Alakụba n'ezie na India." ** Ekwuru na B. Madhok: Indiaization, ma ehota ya na Elst, Koenraad (2014). Ịchọgharị uche Hindu: mmepe echiche nke Hindu revivalism. New Delhi: Rupa.p. 364-6 * "Ọ bụ ezie na nkewa dị anya site n'igosi na ọ bụ ihe ngwọta maka nsogbu ndị Alakụba emeela ka ọ ka njọ. Mana ọ bụghị eziokwu na e nwere ngwọta obi ụtọ na-echere gburugburu naanị ma ọ bụrụ na ewepụla nkebi. N'ihi na ndị Alakụba chọrọ nha anya dị ka ọnụ ahịa maka ịnọgide na India n'otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na n'ezie nke a bụ ihe agaghị ekwe omume ọchịchọ." ** ndọrọ ndọrọ ọchịchị Muslim, p.113, nke ekwuru na Elst, Koenraad (2014). Ịchọgharị uche Hindu: mmepe echiche nke Hindu revivalism. New Delhi: Rupa. p. 368 *" Anyị ga-ekwusi ike na iwu nkeonwe maka ụmụ amaala India niile." ** Hamid Dalwai, ndọrọ ndọrọ ọchịchị Alakụba, p.106-8, nke ekwuru na Elst, Koenraad (2014). Ịchọgharị uche Hindu: mmepe echiche nke Hindu revivalism. New Delhi: Rupa. p. 364-6 * “Ogbe ndị Hindu emepụtala ọtụtụ ndị ọchịchị. kwetara. Mana o mepụtakwala ụmụ nwoke dị ka Mahatma Gandhi bụ ndị gara n'ihu na-ebu ọnụ ruo ọnwụ iji zọpụta ndị Alakụba nke Bihar na nnukwu anụ anụ. Ọ ewepụtala ndị ikom dị ka Pandit Jawaharlal Nehru bụ ndị Hindu Bihari gbagburu na ikuku mgbe ha azaghị oku Mahatma. Ndị a abụghị ndị nwoke nọpụrụ iche na obodo Hindu, dịka Rafi Ahmad Kidwai na M.C. Chagla anọwo na obodo ndị Alakụba. Mahatma bụ onye ndu nke ndị Hindu niile na-asọpụrụ. Edebere Pandit Nehru dị ka onye isi ala n'ime afọ ndị a niile site na ntuli aka nke otu ndị Hindu. "Ugbu a, ka m nye gị ihe atụ nke ọchịchị nke ọha ndị Alakụba ewepụtala ugbu a, yana n'ụzọ zuru oke. Nke na-abata m n'obi bụ Liaqat Ali Khan, onye isi ala Pakistan mbụ. Ozugbo nkewa gasịrị, e nwere égbè na Sheikhupura nke ọtụtụ ndị Hindu bụ ndị na-eche maka nlọghachi n'ogige, gbagburu. Enwere nnukwu ọgbaghara na India, Pandit Nehru ga-ebulikwa okwu a na nzukọ ya na Liaqat Ali kwa izu na-abịa na Lahore. Praịm Mịnịsta Ala Pakistan kpọtakwara osote Kọmishọna Sheikhupura. Onye uwe ojii ahụ kọwara na ndị Hindu si n’ogige ahụ pụta n’abalị n’etiti oge a na-alọta, na ndị uwe ojii ga-emepe mgbọ. Pandit Nehru jụrụ ihe mere ndị Hindu ji si n'ogige ahụ pụta. Onye uwe ojii ahụ gwara ya na ụfọdụ ndị omekome agbaala ogige ahụ ọkụ. Pandit Nehru mere mkpesa nye Liaqat Ali na nke a bụ nkọwa dị ịtụnanya. Liaqat Ali zara ya na-akụghị anya na ha ga-edobe iwu na usoro. Nke a na-egosipụta àgwà ọchịchị nke ọha ndị Alakụba ewepụtala ugbu a. Nke a…” **Site n'okwu Hamid Dalwai. Ekwuru na Goel, S.R. (1994). Nchekwa nke Hindu ọha mmadụ. ==Ihe gbasara== * Afọ iri abụọ gara aga, a kpọrọ m òkù ka m bịa ọmụmụ ihe n’ihe isi ike n’ihe gbasara ọchịchị ụwa. Ma ha niile mụmụrụ ọnụ ọchị ma kwuo na o nweghị ihe ha ga-agbakwunye n’ihe ‘ụmụnna Hindu’ ha kwuburu ‘n’olu dara ụda na nke ọma’. Na mberede, ahụrụ m ụfọdụ ọkụ ọkụ sitere n'otu òtù ndị Alakụba na-agbachi nkịtị na afọ ojuju. Ha niile biliri ọtọ, na-ama jijiji n’oké iwe, na-etikwa mkpu n’otu oge, sị, “Ọ na-agha ụgha!” Ha nọ na-atụ nwa amadi ahụ onye isi ala kpọrọ ka o kwuo okwu. *Ha nọ na-atụ nwa amadi ahụ onye isi ala kpọrọ ka o kwuo okwu, bụ́ onye kwuru nanị obere ahịrịokwu. ... Nke a bụ Hamid Dalwai nwụrụ anwụ. Anụrụ m banyere ya. Ma nke a bụ nke mbụ m hụrụ ya. Ọ bụ nwoke toro ogologo nke nwere ntakịrị ihu na-achị ọchị, nweekwa ahụ iru ala nke nwere onwe ya. Ọ nọ na-ekwu, sị, “Ihe niile ekwuru banyere ọchịchị ndị Hindu taa abụghị ihe ọhụrụ. Anyị anụwo ya nke ugboro n'afọ. Otú ọ dị, ebumnobi nke akwụkwọ ọrụ nke nzukọ ọmụmụ ihe a bụ ime ka ọ pụta ìhè na nke mbụ ihe ndị niile na-aga n'ihu na-aṅụ iyi site na secularism na-eleghara anya. Ihe m chọrọ ikpughe taa bụ ọchịchị ndị ụka Alakụba nke kewagoro ala nne, nke ka dịkwa ike nke na-emebi ahụ anyị-ndoro-ndoro ochichi…”<br/>Ọ bụ ebe a ka ụmụ amadi Muslim guzoro ọtọ wee malite iti mkpu. .. All hell now tiwapụrụ ka islam fraternity guzoro ọzọ, na-amalite na-eti mkpu na ha abịaghị na semina ka mkparị site "a goro hoodlum nke RSS fashists". JP enweghị ike igbochi ha ọzọ, ma kwupụta na emechiri usoro ahụ site na iwe iwe n'olu ya. ** Banyere Hamid Dalwai na nzukọ ọmụmụ ihe. Goel, S. R. (1994). Nchekwa nke Hindu ọha mmadụ. ==Njikọ mpụga== [[W:|Hamid Dalwai]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Hamid Dalwai]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Dalwai, Hamid}} luw7rpcby0z4jvd3t97vt2tm99ctd76 Hamzat Lawal 0 989 10753 3753 2022-10-10T17:23:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60976059]] wikitext text/x-wiki == Hamzat Lawal == Hamzat Bala Lawal bụ onye na-akwado nrụrụ aka. Ọ bụ onye na-arụkọ ọrụ nke Soro Ego Ego, atụmatụ nnabata ọha na eze gụnyere ndị nyocha data, ndị nta akụkọ, ndị na-eme ihe ike, na ụmụ akwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * Ihe niile gbasara oge. Ejila oge egwu egwu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/hamzat-lawal/2784/ 6qm7pbat5bupbiwkdf3jscx45yq36xd Hanan Mohamed Al Kuwari 0 990 10754 3759 2022-10-10T17:23:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q90943396]] wikitext text/x-wiki [[Hanan Mohamed Al Kuwari]] Hanan Mohamed Al Kuwari bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Qatar nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye minista ahụike ọha kemgbe Jenụwarị 2016. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ndị ọrụ afọ ofufo na-abụghị nanị na-enyere anyị wuo otu n'ime ndị kasị ibu n'ụwa bi dabeere biobanks, ha na-eme ka rụọ ọrụ ahụ ike nke ndị Qatar. ==Njikọ mpụga== *[[q:Hanan Mohamed Al Kuwari|Hanan Mohamed Al Kuwar]] aj74j3i6jrwy3zi7378bicatilztn4w Hank Green 0 991 14308 10755 2023-09-07T09:52:24Z Äänisen kypärämies 527 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Hank Green.jpg|thumb|Hank Green (2008)]] '''[[w:Hank Green|William Henry "Hank" Green II]]"" (a mụrụ Mee 5, 1980, na Birmingham, Alabama) bụ ọkachamara blọgụ na onye guzobere blọgụ teknụzụ gburugburu EcoGeek. Ọ bụkwa onye na-agụ egwú / onye na-ede abụ, yana onye nwe DFTBA Records. Hank Green enwetala ama ịntanetị site na blọgụ vidiyo YouTube ya kwa ụbọchị (ma ọ bụ Vlog), nke a maara dị ka Brotherhood 2.0 Project, yana nwanne ya nwoke, onye edemede [[w:John Green (author) | John Green]], yana ya na ha. kekọrịta ọwa Vlogbrothers, nke bụ ugbu a ọwa YouTube 90th kacha debanyere aha oge niile. ==Okwu Okwuru== ===Youtube === * Ọ bụrụ na ị bụ crayon, kedu agba ị ga-amasị iji mee ya? **[https://www.youtube.com/watch?v=cfGQ3taOIBg Julaị 24: Ọtụtụ Harry Potter?!] * Anyị na-anabatakarị ihe ndị masịrị anyị ma na-eme mkpesa banyere ihe ndị na-adịghị amasị anyị. Ma ọ bụrụ na anyị nwere ike, dị ka, na-atụgharị uche na nnukwu ihe ndị dị na ndụ ka anyị na-etinyesi ike n'ihe ndị na-adịghị mma na ndụ. Echere m na nke ahụ ga-adị mma. **[http://www.youtube.com/watch?v=RBWH4eMiklU ole na ole n'ime ihe kacha amasị m] * Nkịta nwere ụkwụ atọ na-amasị m, n'ihi na ọ bụrụ na m na-efunahụ ụkwụ m ga-adị ka: "MKWU, ndụ na-ekpo ọkụ mgbe ọ na-efunahụ ụkwụ. Jiri nwayọọ! Enweghị m ike ịga ije ngwa ngwa, ụkwụ na-ama jijiji na-efunarị m!“ Ma nkịta? Mba! Nkịta nwere ụkwụ atọ dị na ya. Kpọmkwem otu ụdị obi ụtọ dị ka nkịta nwere ụkwụ anọ! Ọ bụ ya mere nkịta nwere ụkwụ atọ ji amasị m. ''Ha ewerela ụkwụ atọ ha makụọ ya''' ** [http://www.youtube.com/watch?v=RBWH4eMiklU ole na ole n'ime ihe kacha amasị m] *Ọ dị ka a ga-asị na obodo anyị ji echiche kpọrọ ihe karịa ka ọ na-eji amamihe kpọrọ ihe. **[http://www.youtube.com/watch?v=rBvUtY0PfB8 Akọwawara Ọdachi Nuclear Japan] *Ya mere, ị ga-aga n'ihu, jiri ọgụgụ isi a na-efedata, kpughee uwe ime gị, na akwụkwọ mposi gbadoro ụkwụ n'azụ uwe ogologo ọkpa gị. ** gbasara "ịsị ihe na-ezighi ezi" [http://www.youtube.com/watch?v=nIvrDsnKuQ8&feature=related Kwụsị Ime Onwe Gị Ihere] *Ma nke bụ́ eziokwu bụ na ibi ndụ dị mma, dị ka ezigbo mmadụ, ọ baghị uru ka i si ruo ebe ahụ. Ọ dị mkpa ka ị mee. **[http://www.youtube.com/watch?v=5LpHfPOM6GQ&feature=related Non-Virgin...a Lexical Gap?] *Gịnị ka ọ pụtara na ọha mmadụ n'etiti ndị na-eto eto na-abụkarị ndị a na-ebu amụma na ha na-agbalị n'ezie, n'ezie na-esiri ike iyi ka ha adịghị anwa? **[http://www.youtube.com/watch?v=NPjFnQRgDDE Hank nwere ajụjụ] *Gịnị kpatara eji akpọ ya Piggie-back inding? ''Abụghị m piggie!'' **[http://www.youtube.com/watch?v=sAs_TvM3eKM Echiche sitere na Ebe: N'elu ịnyịnya] *Echere m na ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịnọrọ ọdụ chee na anyị agbanweela ịnyịnya nke ukwuu, n’amaghị na ha agbanweela anyị nke ukwuu. **[http://www.youtube.com/watch?v=sAs_TvM3eKM Echiche sitere na Ebe: N'elu ịnyịnya] *Otú anyị si ele anya enweghị ihe jikọrọ ya na otú anyị si ada ụda, ma ọ bụ otú anyị dị. Anyị na-enwe mmasị iche echiche otú ahụ, n'eziokwu, anyị na-enwe mmasị iche echiche nke ukwuu nke na anyị na-achọsi ike iji ejiji ka ndị anyị yiri. Anyị niile na-eyi uwe. **[http://www.youtube.com/watch?v=N-7Qb0rzmno Onye na-enweghị ebe obibi nwere olu ọla edo nwetara ọrụ ] * Ya mere, onye isi ala dị ka, "Ọfọn, n'otu oge ọ bụ ọrụ Congress na-ekpebi ma anyị wakporo mba ma ọ bụ na anyị agaghị agha, ya mere ka ha kpebie." Nke bụ ihe na-atọ ọchị, n'ihi na, dị ka anyị niile maara, ọ bụrụ na Congress na-agba ọkụ, Congress enweghị ike ịgafe "Pour Water on Congress Act". ** [http://www.youtube.com/watch?v=exrqMPJ1Bts Siria n'ime nkeji ise] ===EcoGeek=== *Anyị ga-eme ka mmadụ ijeri isii nwee obi ụtọ n'emebighị ụwa anyị. Ọ bụ nnukwu ihe ịma aka anyị nwetụrụla....ma anyị na-ewere ya. **[https://web.archive.org/web/20201001111259/http://www.ecogeek.org/ EcoGeek Mainpage] ===Ezigbo Hank na John === * Hank: "Ọ bụrụ na ị na-ekwu naanị ihe zuru oke, ụfọdụ n'ime ha ga-ejedebe na webụsaịtị ndị ahụ." // Jọn: "Nke, n'ezie, bụ isi ihe ịbụ mmadụ." **[https://www.wnycstudios.org/podcasts/dear-hank-john/episodes/187-uncle-mike-way-life The Uncle Mike Way of Life] ===Egwu === *Echere m ihe m ga-enye, ma ọ bụrụ na ọ ga-abụ eziokwu <br> Ọ bụrụ na enwere m mmetụta ọzọ dịka ọ dị m mgbe m gụrụ gị. **[http://www.youtube.com/watch?v=lFZaCxfiUHs Nke a abụghị Harry Potter] * Ọ dị ka n'agbanyeghị ihe m gụrụ echere m "nke a abụghị Harry ọkpụite." **[http://www.youtube.com/watch?v=lFZaCxfiUHs Nke a abụghị Harry Potter] *Echefuru m ka esi atụba boomerang, mana ọ laghachiri m. **[http://www.youtube.com/watch?v=fbqeyHxH-zU Mules are So Half Ass] * Ruo ọtụtụ afọ, iwu a emeghị ka m ghara inwe olileanya na-enweghị olileanya: <br> Ị naghị eche ihe na-adị mgbe niile. <br> A na m arịọ ụbụrụ m ka ọ mee ka mgbu ahụ bụrụ otu, na ọ bụrụ na ọ na-adị m mgbe niile, ị nwere ike ịkpọ ya mgbu? **[http://www.youtube.com/watch?v=Ek_wCaBZTCg Abụ Banyere Anglerfish] * Wooh ponies ihuenyo akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ! **[http://www.youtube.com/watch?v=x8tVoriImK8 enweghị m pony kacha amasị m] ==Njikọ Mpụga== [[W:Hank Green|Hank Green]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Hank Green|Hank Green]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Green, Hank}} a70hgey0fzpg9cm99fnaypavgqmdhnk Hanks Anuku 0 992 10756 3766 2022-10-10T17:23:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19600203]] wikitext text/x-wiki == Hanks Anuku == Hanks Anuku bụ onye omere Naijiria-Ghanaịa. Ọ na-emekarị ihe nkiri dị ka onye ọjọọ n'ọtụtụ ihe nkiri Nollywood. N'ihe dị ka afọ 2017, Anuku ghọrọ onye America ma bụrụ onye America. == Ihe ndi okwuru == * Ezigbo Chineke, n'agbanyeghị ihe na-eme na ndụ m, a na m ekele gị maka ohere nke ịdị ndụ taa. * Kama ihichapụ anya mmiri gị, hichapụ ndị kere ha. * Jiri anya gị hụ mkpa gị, werekwa nkà gị gboo ha. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/hanks-anuku/2322/ 5txs9j2uwxttzwv1141fjwwso5n74na Hannah Arendt 0 993 10757 3769 2022-10-10T17:23:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60025]] wikitext text/x-wiki [[Hannah Arendt]] [[Usòrò:2014-08 Graffiti Patrik Wolters alias BeneR1 im Team mit Kevin Lasner alias koarts, Hannah Arendt Niemand hat das Recht zu gehorchen, Geburtshaus Lindener Marktplatz 2 Ecke Falkenstraße in Hannover-Linden-Mitte.jpg|thumb|iwu nke ọganihu nke Hannover-Linden-Mitte na-ekwusi ike na ihe niile ugbu a ga-adị mma karịa nke dị na mbụ. Ị naghị ahụ ma ị chọrọ ihe ka mma, ma ka mma, ma ka mma, ị ga-atụfu ihe ọma.]] '''[[w:Hannah Arendt|Hannah Arendt]]''' (14 October 1906 - 4 December 1975) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị German-Amerika nke ọrụ ya na-ekwu banyere ọdịdị nke ike, ikike, na mkpokọta zuru oke. == Okwu ndi okwuru == [[Usòrò:Reichsparteitag 1935 Großer Appell 28-1121M original.jpg|thumb|Ịchịkọta ọchịchị aka ike na-amasị mkpa mmetụta uche dị nnọọ ize ndụ nke ndị bi n'ebe dịpụrụ adịpụ na na-atụ ibe ha egwu.]] [[Usòrò:Hannah Arendt 1955 (cropped).jpg|thumb|Ihe mere o ji bụrụ ihe ezi uche dị na ya iche na onye ihu abụọ nwere omume ọjọọ bụ na iguzosi ike n'ezi ihe nwere ike ịdị n'okpuru mkpuchi nke omume ọjọọ ndị ọzọ niile. ewezuga nke a. Naanị mpụ na onye omempụ, ọ bụ eziokwu, na-eche anyị ihu na mgbagwoju anya nke ihe ọjọọ; ma naanị onye ihu abụọ na ere-ere n'ezie.]] [[Usòrò:La masacre de San Bartolomé, por François Dubois.jpg|thumb| Ime ihe ike nwere ike imebi ike; ọ nweghị ike ịmepụta ya kpamkpam.]] *Mmadụ apụghị ịbụ nnwere onwe n'efu ma ọ bụrụ na ọ maghị na ọ nọ n'okpuru mkpa, n'ihi na a na-enweta nnwere onwe ya mgbe niile na mbọ ọ na-eme nke ọma n'ụzọ zuru ezu iji tọhapụ onwe ya na mkpa ọ dị. ** ''[[w: The Human Condition (book) | Ọnọdụ mmadụ]]'' (1958), akụkụ 3, isi nke 16 * N’ezie, ọ dị nnọọ mfe ime ihe n’okpuru ọnọdụ ọchịchị aka ike karịa ka ọ dị n’echiche. ** 'The Human Condition'' (1958) *Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ịhụnanya bụ onye ọbịa, mgbe ọ na-abanyekwa na ya, ọ dịghị ihe ọ bụla a na-enweta ma e wezụga ihu abụọ. ikike inwe ọṅụ, ikpo ọkụ ha, na mmadụ ha, bụ ihe a maara nke ọma nke ndị nile a na-emegbu emegbu. Ha na-etolite site na nhụjuanya na ha bụ ihe onwunwe kacha mpako nke pariah niile. N'ụzọ dị mwute, ọ dịghị mgbe ha lanarịrị awa nke nnwere onwe site ọbụna nkeji ise. Ịkpọasị na ịhụnanya na-ejikọta ọnụ, ma ha abụọ na-emebi ihe; ị nwere ike imeli ha naanị na nzuzo yana, dịka ndị mmadụ, naanị ma ọ bụrụhaala na ị nweghị onwe gị ** Akwụkwọ ozi James Baldwin (Nọvemba 21, 1962) *Ihe na-eme ka ọ bụrụ ihe ezi uche dị na iche na ihu abụọ bụ oche nke ajọ omume bụ na iguzosi ike n'ezi ihe nwere ike ịdị n'ezie n'okpuru mkpuchi nke omume ọjọọ ndị ọzọ ma e wezụga nke a. Naanị mpụ na onye omempụ, ọ bụ eziokwu, na-eche anyị ihu na mgbagwoju anya nke ihe ọjọọ; mana naanị onye ihu abụọ na-ere ere n'ezie. ** ''Revolution'' (1963), ch. 2. * N'okwu banyere ajọ omume ihu abụọ. Isi mmalite: ''On Revolution'', nke e bipụtara na 1963. Dị ka ndị ọrụ Scroll si kwuo (December 04, 2017): ''[https://web.archive.org/web/20191001213756/https://scroll.in/ isiokwu/856549/ihe iri-hannah-arendt-kwuru-na-na-na-eerily-dị mkpa-na-taa-oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị-oge Echiche na akwụkwọ: Ihe iri Hannah Arendt kwuru na dị oké mkpa n'oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị taa]''. Na: [[w:Scroll.in|Pịgharịa.in]]. Edebere na [https://scroll.in/article/856549/ten-things-hannah-arendt-said-that-are-eerily-relevant-in-todays-political-times the original] na Ọktoba 1, 2019. * '''Ajụjụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị oke njọ nke a ga-ahapụrịrị ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị''' ** "Ndị ikom nọ n'oge ọchịchịrị" (1968) * '''N'ọgba aghara n'etiti ime ihe ike na ike, a naghị enwe obi abụọ ọ ga-esi na ya pụta. Ọ dịghị ebe ọ bụla isi ihe na-emeri onwe ya na mmeri nke ime ihe ike n'ike, ike pụtara ìhè karịa n'iji ụjọ na-eme ka a nọgide na-achị, banyere onye ihe ịga nke ọma dị egwu na ọdịda ọdịda anyị maara ikekwe karịa ọgbọ ọ bụla n'ihu anyị. Ime ihe ike nwere ike imebi ike; ọ nweghị ike imepụta ya kpamkpam. ** Na isiokwu a ime ihe ike na ike. Isi mmalite: ''Na Ime Ihe Ike'', nke e bipụtara na 1970. Dị ka e hotara site na Scroll Staff (December 04, 2017): ''[https://web.archive.org/web/20191001213756/https://scroll.in/ isiokwu/856549/ihe iri-hannah-arendt-kwuru-na-na-na-eerily-dị mkpa-na-taa-oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị-oge Echiche na akwụkwọ: Ihe iri Hannah Arendt kwuru na dị oké mkpa n'oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị taa]''. Na: [[w:Scroll.in|Pịgharịa.in]]. Edebere na [https://scroll.in/article/856549/ten-things-hannah-arendt-said-that-are-eerily-relevant-in-todays-political-times the original] na Ọktoba 1, 2019. *Onye na-eme mgbanwe na-eme mgbanwe ga-abụru onye na-achọghị mgbanwe n'echi ya gachara mgbanwe mgbanwe. ** ''New Yorker'' (Septemba 12, 1970) *Iwu nke ọganihu na-ekwu na ihe niile ugbu a ga-adị mma karịa nke dị na mbụ. Ị naghị ahụ ma ọ bụrụ na ịchọrọ ihe ka mma, na mma, na mma, ị na-atụfu ihe ọma. A naghịkwa atụ ihe ọma ọzọ. ** Na ọganihu isiokwu. Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ '' onye edemede France bụ Roger Errera, 1974. Nyochaa Akwụkwọ nke New York''. Dị ka ndị ọrụ Scroll hotara (December 04, 2017): ''[https://web.archive.org/web/20191001213756/https://scroll.in/article/856549/ten-things-hannah-arendt-said -nke ahụ-dị mkpa-na-ubochi-oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị Echiche na akwụkwọ: Ihe iri Hannah Arendt kwuru nke dị oke mkpa n'oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị taa]''. Na: [[w:Scroll.in|Pịgharịa.in]]. Edebere na [https://scroll.in/article/856549/ten-things-hannah-arendt-said-that-are-eerily-relevant-in-todays-political-times the original] na Ọktoba 1, 2019. * Oge anyị enwekwaghị ụlọ ọrụ mgbasa ozi efu, ihe ọ bụla nwere ike ime. Ihe na-eme ka onye ọchịchị aka ike ma ọ bụ ọchịchị aka ike ọ bụla nwee ike ịchị bụ na a naghị agwa ndị mmadụ ihe; kedu ka ị ga-esi nwee echiche ma ọ bụrụ na amataghị gị? Ọ bụrụ na onye ọ bụla na-aghagide gị ụgha mgbe niile, ihe ga-esi na ya pụta abụghị na i kweere ụgha, kama na ọ dịghị onye na-ekweta ihe ọ bụla ọzọ. idegharị akụkọ ihe mere eme nke ya. Na njedebe ị na-enweta ọ bụghị naanị otu ụgha - ụgha nke ị nwere ike ịga n'ihu maka ụbọchị ndị ọzọ - ma ị ga-enweta ọtụtụ ụgha, dabere n'otú ifufe ndọrọ ndọrọ ọchịchị si efe. Ndị na-enweghịzi ike ikweta ihe ọ bụla enweghị ike ikpebiri onwe ya. A napụrụ ya ọ bụghị nanị ikike ime ihe kamakwa ikike iche echiche na ikpe ikpe. Na ndị dị otú ahụ ị nwere ike ime ihe masịrị gị. ** Na isiokwu [[q:freedom of press|freedom of press]]. Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ '' onye edemede France bụ Roger Errera, 1974. Nyochaa Akwụkwọ nke New York''. Dị ka ndị ọrụ Scroll hotara (December 04, 2017): ''[https://web.archive.org/web/20191001213756/https://scroll.in/article/856549/ten-things-hannah-arendt-said -nke ahụ-dị mkpa-na-ubochi-oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị Echiche na akwụkwọ: Ihe iri Hannah Arendt kwuru nke dị oke mkpa n'oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị taa]''. Na: [[w:Scroll.in|Pịgharịa.in]]. Edebere na [https://scroll.in/article/856549/ten-things-hannah-arendt-said-that-are-eerily-relevant-in-todays-political-times the original] na Ọktoba 1, 2019. * Eziokwu dị mwute bụ na ọ bụ ndị mmadụ na-ekpebighị ịbụ ma ọ bụ mee ihe ọjọọ ma ọ bụ ihe ọma na-eme ihe ọjọọ. ** "The Life of the Mind" (1978), "Iche echiche" * Amalitela m n'oge, n'ezie naanị n'afọ ndị na-adịbeghị anya, ịhụ ụwa n'anya n'ezie ... N'ihi ekele, achọrọ m ịkpọ akwụkwọ m na echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị '' Amor Mundi ''. ** N'ikwu okwu banyere akwụkwọ ya ''[[w:The Human Condition (book) | Ọnọdụ mmadụ]]'', dị ka e hotara na ''Hannah Arendt: For Love of the World'' (2004) nke Elisabeth Young-Bruehl dere , p. xxiv * A na-eme ka akụ omenala nke oge gara aga, nke a kwenyere na ọ nwụrụ anwụ, na-ekwu okwu, na-eme ka ọ bụrụ na ha na-atụ aro ihe dị iche iche karịa ihe e chere.'' **"[[Q:Martin Heidegger|Martin Heidegger]] na iri asatọ," na ''Heidegger and Modern Philosophy: Critical Essays (1978) nke Michael Murray, p. 294 ==Njikọ mpụga == *[[wikipedia:Hannah Arendt|Hannah Arendt]] na Wikipedia Bekee *[http://www.iep.utm.edu/a/arendt.htm Hannah Arendt (1906-1975) at the Internet Encyclopedia of Philosophy] *[http://onrevolution.narod.ru/arendt/index.html On Revolution. H. Arendt Portal] {{DEFAULTSORT:Arendt, Hannnah}} jad0t3udqxwowt60kh0tqkffxostpya Hannah Glasse 0 994 10758 3775 2022-10-10T17:23:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q531876]] wikitext text/x-wiki [[Hannah Glasse]] Hannah Glasse (1708-1770) onye edemede cookery, onye dere akwụkwọ a ma ama ''[[w:The Art of Cookery Made Plain and Easy|The Art of Cookery Made Plain and Easy]]'' bipụtara na 1747 wee bipụta ya ruo afọ 80. == Ekesaghị ya == * Buru ụzọ jide oke bekee gị. ** Mgbe ụfọdụ, a na-ekwu na ọ bụ Glasse, mana n'ezie okwu a apụtaghị ebe ọ bụla na '' Art of Cookery '' ya. Nke kacha nso dị n'okpuru oke bekee a ṅara n'ọkụ (ibe 6), "''Were oke bekee gị mgbe ọ ga-adị cas'd'", pụtara naanị were oke bekee nwere akpụkpọ. (Ntụaka: ''Akụkọ enwetara: Ememe Akụkọ Culinary Australia'', Colin Bannerman (na ndị ọzọ), nke [[w: National Library of Australia | National Library of Australia] bipụtara, 1998, ISBN:0-642-10693-2, ibe 2.) eegr6ovzoz9xk0ctdezp8eozliyggm4 Hannah Kabir 0 995 3777 3776 2022-10-10T11:35:06Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Hannah Kabir]] 22 Jan 2020 - Hannah bụ onye guzobere na onye isi oche nke Creeds Energy, ụlọ ọrụ ike mmeghari ohuru nke nwa amaala hiwere na 2012. '''Hannah Kabir ''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Nigeria · CREEDS ENERGY LTD N'ime afọ ndị gafeworonụ, ọrụ ọkachamara m agbagharịwo na ịnweta ịnya ụgbọ ala, ịkwalite mmata na ikwado nnabata nke teknụzụ ike dị ọcha na-adịghị. <ref><https://www.google.com/search?q=hannah+Kabir+quote&oq=ha&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j0i271l3.2403j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== phbmvfdsz4dnubbkhhjtiop46ybyvh9 Hannah More 0 996 13387 10759 2023-04-05T09:12:16Z Aleksis Kela 367 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HannahMore.jpg|thumb|Hanna ọzọ (1821)]] [[Usòrò:Hannahmoreblueplaque.JPG|thumb|Blue Plaque on the walls of Keepers Cottage, Brislington]] '''[[w:Hannah More|Hannah More]]'''' ([[w:|2 Februari]] [[w:|1745]] - [[w:|7 Septemba]] [[w:|1833]]) bụ onye odee okpukperechi na onye na-eme ebere. == Okwu Ndi Okwuru== * "Mmụọ ahụ siri ike <br/> na-ejide oge ngwa ngwa, na-eme ka echiche ahụ <br/> Malite n'ime ngwa ngwa, ma ozugbo <br/> Na-eme atụmatụ ma mee, dozie ma mebie!" ** ''Daniel''. * "&nbsp; ... &nbsp; E nwere ọñụ, <br /> N'ebe ndị na-anụ ọkụ n'obi ama ama na-amaghị, <br /> Ịnụ obere olu akọ na uche na-ekwu <br /> mkpụrụ obi." ** ''David na Goliath'', Pt. I * "Nye ndị na-amaghị gị, ọ dịghị okwu nwere ike ịse!<br>Ma ndị maara gị, mara na okwu niile adịghị ike!" ** ''Mmetụta uche''. "Ebe ọ bụ na ihe na-adịghị mkpa na-eme ka ọnụ ọgụgụ nke ihe mmadụ dị, na ọkara nhụsianya anyị sitere na isi iyi anyị." ** ''Mmetụta uche''. * "N'ime ndị mmadụ, ị ka na-ahụkwa ihe ọjọọ a, -<br> All na-eche na ụmụ mmadụ pere mpe ha." **''Florio'', Nkebi nke mbụ. * "Obere àgwà ọma a na-achụso betimes<br>nwere ike iru ugwu nke mpụ." **''Florio'', Nkebi nke mbụ. * "[[W:| nkịtị]] ahụ bụ otu n'ime nkà mkparịta ụka dị ukwuu nke [[W:|Cicero]] n'onwe ya kwere, bụ onye na-ekwu, ọ bụghị naanị nkà, ma ọ bụ [[w:|okwu]] n'ime ya." ** '' Akụkọ banyere isiokwu dị iche iche'' == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Hannah More]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Hannah More]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:More, Hana}} jka16tdzbnmonvvkzv086cx7viyuq2m Hannibal Buress 0 997 10760 3783 2022-10-10T17:23:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5649155]] wikitext text/x-wiki == Hannibal buress == Hannibal Amir Buress (amuru Febụwarị 4, 1983) bu onye omekorita America, onye omekorita, onye edemede, onye na-emeputa ihe na onye nwe ulo. == Ihe ndi okwuru == * Anaghị m eji akwa akwa akwa n'apata m na ụlọ oriri na ọṅụṅụ ... n'ihi na m kwenyere na onwe m. * Mgbe ndị mmadụ na-enwe ihe siri ike na ndụ, ha na-asị, "Ana m ewere ya otu ụbọchị n'otu oge." Ee, otú ahụ ka onye ọ bụla dị. N'ihi na otú ahụ ka oge na-arụ ọrụ. * Mgbe ụfọdụ, m na-aṅụbiga mmanya ókè, mụ na ndị ọkwọ ụgbọ ala na-esekwa okwu. M na-apụkwa n'ụgbọ okporo ígwè ahụ, kụchie ụzọ. Ọ bụghị otú ahụ ka a ga-esi merie esemokwu na onye ọkwọ ụgbọ ala. Ụzọ ị ga-esi merie bụ ịpụ na ụgbọ ala ahụ wee hapụ ọnụ ụzọ mepere emepe. Mgbe ahụ, ọ ga-apụ apụ wee bịa gburugburu mechie ọnụ ụzọ ahụ. Ma mgbe ọ na-eme nke ahụ, m nọ n'akụkụ nke ọzọ na-emeghe ọnụ ụzọ ndị ọzọ-anyị na-agakwa na gburugburu na gburugburu, na m nwetara nke m Benny Hill ọnọdụ na-aga na ndụ. * Enwere m ọchịchọ dị egwu. Dị ka, achọrọ m ịgba nduru ụkwụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/19704-Hannibal_Buress cpqi2101j2oxakev90uhvuu0zzyzmz9 Hans Christian Andersen 0 998 13296 10761 2023-02-10T22:18:32Z Omissa Massimo 313 File wikitext text/x-wiki [[Hans Christian Andersen]] [[Image:HCAndersen.jpeg|thumb|'''Hans Christian Andersen''' (1869)]] Ọ bụ onye edemede Danish na onye na-ede uri ama ama maka akụkọ ifo ya. ==Okwu ndi okwuru== *Ha nwere ike ịhụ na ọ bụ ezigbo adaeze na enweghị ajụjụ gbasara ya, ugbu a ọ na-enwe mmetụta otu pea n'ụzọ niile site na matraasi iri abụọ na akwa nku iri abụọ ọzọ. Ọ dịghị onye ma Princess nwere ike. *N'ebe dị anya na oké osimiri, ebe mmiri dị ka-acha anụnụ anụnụ dị ka ndị kasị mara mma cornflower, na dị ka kristal doro anya dị ka crystal, ọ dị nnọọ omimi; miri emi, n'ezie, nke na ọ dịghị eriri ọ bụla nwere ike ịghọta ya: ọtụtụ ụka, kpokọtara otu n'elu ibe ya, agaghị esi n'ala dị n'okpuru ruo n'elu mmiri dị n'elu. N'ebe ahụ Eze Oké Osimiri na ndị ọ na-achị bi. ==Edensibia== ** ''[[w:The Princess and the Pea|The Princess and the Pea]]'' ** ''[[w:The Little Mermaid|The Little Mermaid]]'' {{DEFAULTSORT: Anderson, Hans Christian}} atrvl5geqw40wlwnj6i4zubqh0jeld1 Harold Okwa 0 1000 3798 3797 2022-10-10T11:35:07Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Harold Okwa/ Harold Okwa ]] '''Nze Harold Okwa'''Onye isi njikwa nwere ahụmahụ nwere akụkọ ihe mere eme nke ịrụ ọrụ na ụlọ ọrụ ụgbọ elu / ụgbọ elu. Ọkà na mkparita uka, Microsoft Excel, nka nyocha, ike na ọrụ ndị ahịa. Ọkachamara siri ike na Executive Masters of Business Administration (E.M.B.A.) lekwasịrị anya na Innovation na entrepreneurship si Cass Business School. ===Ihe Ndị O kwuru=== * Ọtụtụ ndị mmadụ na-ekwu na ị chọrọ isi obodo, mana naanị ihe ị chọrọ bụ echiche dị mma. * <ref>https://dilianne.com/most-people-say-you-need-capital-but-all-you-need-is-a-really-good-idea-harold-okwa/</ref> ===Ebenside=== og93mb2m60zy3tr6n17707zdsw6bttx Harriet Auber 0 1001 10763 3801 2022-10-10T17:24:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16066009]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Harriet Auber|Harriet Auber]]''' (4 October 1773 — 20 Jenụarị 1862) bụ onye Bekee na onye na-agụ uri na onye na-abụ abụ. == Ebe Osi == *"Ọ bịara n’asụsụ ire ọkụ dị ndụ" ** “Onye Mgbapụta Kasị Mma, tutu Oekuba ume” (Akwụkwọ abụ Baptist, Psalms and Hymns Trust, London, 1962) *"Ma olu ya dị nro ka anyị na-anụ,<br> Dị nro dị ka ume nke ọbụna." ** ''Onye Mgbapụta anyị, tupu O kukuo ume'' == Njikọ mpụga == [[W:|Harriet Auber]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Harriet Auber]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Auber, Harriet}} 1pfug3ohvbdn6qrdm2txmeth7uofsw5 Harriet Jacobs 0 1002 10764 3804 2022-10-10T17:24:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q944063]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Gilbert Studios photograph of Harriet Jacobs.jpg|thumb| onye na-agụ ihe ọma! Ị maghị ihe ịbụ ohu; ka iwu ma ọ bụ omenala ghara ichebe ya kpamkpam; ime ka iwu belata gị n'ọnọdụ nke nkata, kpamkpam dabere n'ọchịchọ onye ọzọ.]] ''[[w:Harriet Jacobs | Harriet Jacobs]]''' (1813 ma ọ bụ 1815 – Maachị 7, 1897) bụ [[w:African-American | African-American]] odee, onye [[w: akụkọ ihe mere eme|akụkọ ihe mere eme]] , ''[[w: Ihe ndị mere na ndụ nwa agbọghọ ohu ', a na-ewere ugbu a dị ka "American kpochapụwo". A mụrụ na [[w: Ịgba ohu na United States | ịgba ohu]] na [[w:Edenton, North Carolina|Edenton, North Carolina]], onye gbara ya na-amaja ya n'ụzọ mmekọahụ. Mgbe o yiri egwu na ya ga-ere ụmụ ya ma ọ bụrụ na ọ kwadoghị ọchịchọ ya, ọ zoro n'obere ebe a na-akpụ akpụ n'okpuru elu ụlọ nke nne nne ya, nke mere na ọ nweghị ike ibili na ya. Mgbe ọ nọrọ ebe ahụ afọ asaa, n'ikpeazụ ọ jisiri ike gbaga [[w:Northern United States|free North]], bụ ebe ya na ụmụ ya Joseph na [[w:Louisa Matilda Jacobs|Louisa Matilda]] na ụmụ ya jikọrọ aka. nwanne [[w:John S. Jacobs|John S. Jacobs]]. Ọ chọtara ọrụ dị ka onye nanny wee banye na [[w: Abolitionism na United States | abolitionist]] na [[w:feminism | feminist]] ndị na-eme mgbanwe. Ọbụna na [[w:New York City | New York]], nnwere onwe ya nọ n'ihe egwu ruo mgbe onye were ya n'ọrụ nwere ike ịkwụ onye nwe ya ụgwọ ọrụ. N'oge na ozugbo [[w:Agha obodo America | Agha Obodo]] gachara, ya na nwa ya nwanyị gara na mpaghara ndị Union bi na South, na-ahazi enyemaka na ịtọlite ​​​​ụlọ akwụkwọ abụọ maka ndị gbara ọsọ ndụ na ndị nweere onwe ha. ==Okwu Ndi Okwuru== === ''[[w: Ihe omume na ndụ nwa agbọghọ ohu | Ihe omume na ndụ nwa agbọghọ ohu, nke onwe ya dere]]" (1861) === * "N’agbanyeghị ogologo oge nne nne m ji ikwesị ntụkwasị obi jeere ndị nwe ya, ọ dịghị otu n’ime ụmụ ya gbanarịrị n’ebe a na-ere ahịa. Igwe ndị a na-ekuku Chineke adịkwaghị, n’anya ndị nwe ha, karịa owu nke ha na-akụ, ma ọ bụ ịnyịnya ha na-azụ." ** p. 16 * "M zutere nne nne m, bụ́ onye sịrị, "Soro m, Linda;" ma site n'olu ya ka m matara na ihe nwute mere. O durum wezuga onwe-ya n'ebe ndi Israel nọ, we si, Nwam, nna-gi anwuwo. ... Ezigbo nne ochie gbalịrị ịkasi m obi. "Ònye mara ụzọ nile nke Chineke?" Ọ sịrị. "Ma eleghị anya, e jiriwo obiọma wepụ ha n'ụbọchị ọjọọ ndị na-abịa." Ọtụtụ afọ ka e mesịrị, m na-echekarị nke a. O kwere nkwa na ya ga-abụ nne nye ụmụ ụmụ ya, ruo n'ókè a ga-ahapụ ya ka o mee ya; ewe me ka ihu-n'anya-ya di ike, m'we laghachikuru onye-nwem. Echere m na e kwesịrị ịhapụ m ka m gaa n’ụlọ nna m n’ụtụtụ echi; ma e nyere m iwu ka m gaa maka ifuru, ka e wee chọọ ụlọ nne m ukwu mma maka oriri mgbede. Eji m ụbọchị ahụ na-achịkọta okooko osisi ma na-akpa ha ka ọ bụrụ ebe a na-eri nri, ebe ozu nna m tọgbọrọ n’ihe dị ka otu maịl maịl. Kedu ihe lekọtara ndị nwe m maka nke ahụ? ọ bụ naanị ihe onwunwe. Ọzọkwa, ha chere na o mebiwo ụmụ ya, site n’ịkụziri ha ka ha chee na ha bụ mmadụ." ** p. 18 * "Ọ ga-akara m mma ugboro puku iri ka ụmụ m bụrụ ndị ogbenye ọnụ na-agụ na Ireland karịa ịbụ ndị a na-akpachapụ anya n’etiti ndị ohu America. Ọ ga-akara m mma ibibi ndụ m n'osisi owu, ruo mgbe ili meghere inye m izu ike, karịa ka mụ na nna ukwu na-enweghị isi na onye nwe nwanyị ekworo biri. Ebe obibi onye omempụ dị n'ụlọ mkpọrọ ka mma. Ọ gēchèghari, si kwa na njehie nke uzọ-ya nile chigharia, we hu udo; ma ọ bụghị otú ahụ n’ebe ohu ọ hụrụ n’anya nọ. A naghị ekwe ka ọ nwee mpako ọ bụla. A na-ewere ya dị ka mpụ n'ime ya ịchọ ime omume ọma." ** p. 49 * "A na-ezochi ihe nzuzo nke ịgba ohu dị ka nke Njụta Okwukwe. Nna m ukwu bụ nna nke ndị ohu iri na otu. Ma, ndị nne ahụ hà na-anwa anwa ịgwa onye bụ nna ụmụ ha? Ndị ohu nke ọzọ hà nwere ike ịtụtụrụ aka na ya, ma e wezụga n’ịtụkwu ntanye n’etiti onwe ha? Mba, n'ezie! Ha maara nke ọma ihe ọjọọ ga-esi na ya pụta." ** p. 55 * "O onye na-agụ akwụkwọ nke ọma! Ị maghị ihe ịbụ ohu; ka iwu ma ọ bụ omenala ghara ichebe ya kpamkpam; ime ka iwu belata gị n'ọnọdụ nke nkata, kpamkpam dabere n'ọchịchọ onye ọzọ. Ọ dịghị mgbe ị ga-agwụcha amamihe gị n'izere ọnyà, na ịgbanarị ike nke onye ọchịchị aka ike kpọrọ asị; ọ dighi mb͕e ọ bula i imaghi jijiji n'olu nzọ-ukwu-Ya, I we ma jijiji n'inu olu-Ya." ** p. 86 ==Njikọ mpụga== [[W: Harriet Jacobs|Harriet Jacobs]] na Wikipedia Bekee [[Q: Harriet Jacobs|Harriet Jacobs]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jacobs, Harriet}} iskqqmri58bz1g4qmw09l8ykusytn2r Harriet Taylor Mill 0 1003 10765 3807 2022-10-10T17:24:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q240782]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Harriet Taylor Mill|Harriet Taylor Mill]]"" (née Harriet Hardy) (London, 8 October 1807 - Avignon, 3 Nọvemba 1858) bụ onye ọkà ihe ọmụma na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Harriet Mill from NPG.jpg|right|225px|thumb|ọ bụrụ na anyị eleba anya n’ọtụtụ ikpe, a ga-eserịrị mmetụta dị ala n’iwu ụmụ nwanyị, n’àgwà nke ụmụ nwanyị na nke nwoke. agba . (...) mmetụta nke ịdabere n'akụkụ nwanyị ahụ na-emebi àgwà nke ha abụọ.]] * "Anyị na-agọnahụ ikike nke akụkụ ọ bụla nke ụdị ahụ ikpebi maka akụkụ ọzọ ihe bụ na ihe na-abụghị 'ọnọdụ kwesịrị ekwesị' ha. Ebe kwesịrị ekwesị maka mmadụ niile bụ nke kachasị na nke kachasị elu nke ha nwere ike iru." ** [[w: Harriet Taylor Mill | Harriet Taylor Mill]], '' The Enfranchisement of Women'' (1851) * "Ọ dịghị ihe ọ bụla sitere n'okike ma ọ bụ ihe dị mkpa na ụmụ nwanyị niile ga-eji aka ha họrọ itinye ndụ ha n'otu ọrụ anụmanụ na ihe ọ ga-esi na ya pụta. Ọnụ ọgụgụ nke ndị inyom bụ ndị nwunye na ndị nne nanị n'ihi na ọ dịghị ọrụ ọzọ na-emeghere ha, ọ dịghị ọrụ ọzọ maka ha. mmetụta ma ọ bụ ihe omume ọ bụla ọganihu na agụmakwụkwọ ha, na mmụba nke ikike ha, ihe ọ bụla na-eme ka ha nwee ike iru eru maka ụdị ndụ ọ bụla ọzọ, na-abawanye ọnụ ọgụgụ nke ndị ọ bụ mmerụ ahụ na mmegbu a ga-ajụ nhọrọ. na-ekwu na a ga-ewepụrịrị ụmụ nwanyị na ndụ ndị na-arụsi ọrụ ike n'ihi na ịmụ nwa na-eme ka ha ghara iru eru maka ya, bụ n'ezie ịsị na ọrụ ọ bụla ọzọ kwesịrị igbochi ha, ka ịmụ nwa wee bụrụ naanị ihe onwunwe ha." ** [[w: Harriet Taylor Mill | Harriet Taylor Mill]], '' The Enfranchisement of Women'' (1851) * "Ọ bụrụ na anyị eleba anya n'ọtụtụ ikpe, mmetụta nke ịda mbà n'obi nke ụmụ nwanyị, n'àgwà nke ụmụ nwanyị ma nke nwoke, aghaghị ịse ya na agba gbara ọchịchịrị. Anyị anaghị ekwu ebe a maka oke obi ọjọọ, ma ọ bụ nke ikike nwoke nwere ijide ego nwanyị ahụ, ma ọ bụ ịmanye ya ka ya na ya biri n'ụzọ megidere ọchịchọ ya. ọbụghị njikọ zuru oke ma ọ bụ nkewa zuru oke nke mmetụta na agwa; anyị na-ekwukwa na, n'ọnọdụ ndị dị otú ahụ, mmetụta nke ịdabere n'akụkụ nwanyị ahụ na-emebi àgwà nke abụọ ahụ." ** [[w: Harriet Taylor Mill | Harriet Taylor Mill]], '' The Enfranchisement of Women'' (1851) == Okwu gbasara Harriet Taylor Mill == [[Usòrò:JohnStuartMill.jpg|right|225px|thumb|Ọ bụrụ na m nwere ike ịkọwara ụwa otu ọkara nnukwu echiche na mmetụta dị mma nke e liri n'ili ya, a ga m abụ ụzọ nke uru dị ukwuu na ya. karịa mgbe ọ bụla o yikarịrị ka ọ ga-esi n'ihe ọ bụla m nwere ike dee, na-enweghị nkwado na enyemaka ya niile ma amamihe na-enweghị atụ. [[W:|John Stuart Mill]]]] *" Ọ bụrụ na m nwere ike ịkọwara ụwa ọkara nnukwu echiche na mmetụta dị mma nke e liri n'ili ya, m ga-abụ onye na-enye ya uru ka ukwuu karịa ihe ọ bụla m nwere ike ide. , onye na-akwadoghị na onye ọ na-akwadoghị, ma amamihe na-enweghị atụ." ** [[w:|John Stuart Mill]], "Na nnwere onwe" (1859) ==Njikọ mpụga== [[W:|Harriet Mill]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Harriet Mill]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mill, Harriet Taylor}} cuh302oylq63kg58tryxl79m577g94h Harrison Ford 0 1004 10766 3810 2022-10-10T17:24:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q81328]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Harrison Ford at the 2009 Deauville American Film Festival, cropped.jpg|thumb|right|[[w:Force (Star Wars)|Force]] dị n'ime gị. Manye onwe gị.]] '''[[w:Harrison Ford | Harrison Ford]]''' (a mụrụ [[w:13 July|13 Julaị]] [[w:1942|1942]]) bụ onye ntụzịaka onye na-eme ihe nkiri America na onye edemede ihuenyo, n'etiti 1977 na 1983, pụtara na ihe mgbe ahụ bụ ise n'ime ihe nkiri iri kacha enweta ego n'oge niile. == Okwu Okwuru = * N’ikwu banyere ndị nna nna ya ndị Irish/Juu/Russian, Harrison Ford kwuru na ya bụ “Irish dị ka mmadụ ma enwere m mmetụta onye Juu dị ka onye na-eme ihe nkiri.” ** [http://english.pravda.ru/history/18-11-2005/9253-celebrities-0/ Pravda 18 Nov 2005] Mkparịta ụka Barbara Walters === :<small>ABC Pụrụ Iche Akụkọ : Barbra Walters Interview (24 Maachị 1997) </small> * ''' Aghọtaghị m mkpa ọ dị ịkpọ ihe "kacha mma" ma ọ bụ karịa ihe ọzọ. ''Ikwu na otu ihe dị mma karịa nke ọzọ, otu arụmọrụ dị mma karịa arụmọrụ ọzọ - enweghị ike ịsọ mpi na mpaghara a. Aghọtaghị m nke ahụ. * Agaghị m eme ajụjụ ọnụ a ma ọ bụrụ na ahụghị m gị n'anya. * ''Anọ m n'ahịa ihe ngosi. Anaghị m, maka otu nkeji, echefula na nke a bụ azụmahịa m na-etinye aka na ya, ọ na-ejikwa iwu azụmahịa '''' * Echeghị m na enwere m ihe a na-akpọ dị ka nkà ihe ọmụma. ... Mgbe ọ bụ ihe ejiji ịsị, "[[w: May the Force be with you|Ka Ike ahụ nọnyere gị]]," M na-ekwu mgbe niile, "''Manye onwe gị.'''" ... Aga m asị ọzọ, "'''[[w:Force (Star Wars)|Force]] dị n'ime gị. Na-amanye onwe gị.'''" ==Njikọ Mpụga== [[W: Harrison Ford|Harrison Ford]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Harrison Ford|Harrison Ford]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ford, Harrison}} 5irfipdeta5arvxfxt497umolpt1glx Harry Belafonte 0 1005 13486 13485 2023-04-26T20:43:48Z Tallon nollat 371 File wikitext text/x-wiki [[File:Harry Belafonte 1983.jpg|thumb|right|Harry Belafonte (1983)]] == Harry Belafonte == Harry Belafonte (amuru Harold George Bellanfanti Jr.; Maachị 1, 1927 - 2023) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-ede abụ, onye ndọrọ ndọrọ, na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla n'ime unu nwere ike, ọchịchọ na ikike ime mgbanwe n'ime ụwa nke ibi na ya * Ndị na-ese ihe bụ ndị nche ọnụ ụzọ nke eziokwu. Anyị bụ arịlịka mmepeanya. Anyị bụ kompas maka akọ na uche mmadụ. * Mgbe a mụrụ m, agba m agba. N'oge na-adịghị anya, aghọrọ m onye Negro. N'oge na-adịghị anya ka nke ahụ gasịrị, agba m oji. Na nso nso a, abụ m onye Africa-America. Ọ dị ka anyị nọ na mpịakọta ebe a. Ma m ka bụ onye mbụ na-achọ nnwere onwe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/1152-Harry_Belafonte j13q4j8snmnljl1nn58bmy58nw6hul6 Harry Bolus 0 1006 10768 3816 2022-10-10T17:24:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4091070]] wikitext text/x-wiki [[Harry Bolus]] '''Harry Bolus''' Harry Bolus bụ onye na-ahụ maka ihe ọkụkụ na South Africa, onye na-ese ihe ọkụkụ, onye ọchụnta ego na onye enyemaka. Ọ kwalitere ihe ọkụkụ na South Africa site n'ịmepụta akwụkwọ ego, guzobe Bolus Herbarium ma nyefee ọba akwụkwọ ya na akụkụ buru ibu nke akụ ya na kọleji South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọkpụkpụ bụ oche nke mmetụta niile. Imetọ eriri afọ ọ bụghị naanị na ọ na-akpaghasị usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ, kamakwa na-emebi mmetụta ọmịiko gị, ikike ịmata na mmadụ ndị ọzọ. Nje bacteria na-adịghị mma na eriri afọ na-emepụta nsogbu akwara ozi. Enwere ike ịgwọ ọrịa Autism site n'imebi afọ ụmụaka. Ndị na-eche na mmetụta sitere n'obi ezighị ezi. eriri afọ bụ ebe ị na-eche ọnwụ nke onye ị hụrụ n'anya mbụ. Ọ bụ ebe ị na-enwe mgbu na nnukwu mmetụta uche gị. Ọ bụ ntọala etiti sistemu ahụ ji alụso ọrịa ọgụ niile. Ọ bụrụ na eriri afọ gị nwere nje bacteria na-adịghị mma, ọ na-emetụta uche gị. Obi gị bụ oche nke akọ na uche gị. Ọ bụrụ na uche gị merụọ, ọ na-emetụta akọnuche gị. Obi bụ Sun. eriri afọ bụ Ọnwa. The pineal gland bụ Neptune, na ụbụrụ gị na ụjọ usoro (5 uche) bụ Mercury. Ihe na-emetụta ọnwa ma ọ bụ anyanwụ na-emetụta eluigwe na ala n'ime. Yabụ, ọ bụrụ na ị mebie eriri afọ, ọ na-emetụta sistemu ụjọ gị dum, echiche gị na uche gị. <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/belly</ref> ===Ebenside=== qqxrhx8xz1qca4kswdvqts2cgwqov0h Harrysong 0 1007 10769 3819 2022-10-10T17:24:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21127453]] wikitext text/x-wiki == Harrysong == Harrison Tare Okiri, onye amara aha ya bụ Harrysong, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-egwu egwu bụ onye tolitere ama ama mgbe egwu egwu ya nyere Nelson Mandela meriri "Most Downloaded Callertune Award" na The Headies 2013. A mụrụ Harrysong na Warri. Delta State, Nigeria nye nne na nna Ijaw mana ọ kwagara Lagos na 2007 ka ọ nọrọ ụfọdụ n'oge ndụ ya na Port Harcourt. == Ihe ndi okwuru == * Alụmdi na nwunye abụghị naanị ihe ị chọrọ ịbanye n'ihi na oge eruola, ma ọ bụ na ị na-aka nká, ma ọ bụ n'ihi na ndị mmadụ na-ele gị anya na ọ ga-abụrịrị na o birila. * A dụrụ m ọdụ ka m were ohere ahụ wee bụrụ abụ ụtụ maka Mandela n'ihi na akụkọ ya sitere n'ike mmụọ nsọ, ọ bụghị naanị na a hụrụ ya n'anya na South Africa kamakwa n'ụwa niile. * Enweghị m ike rap iji zọpụta ndụ m. Ugboro ole na ole m nwara ya na nzuzo nke ụlọ m, ndị enyi m gwara m ka m mechie ọnụ m n'ihi na m na-eme ihe mkpofu. Enwere m ike ijikwa ụdị egwu ndị ọzọ ma ewezuga rap. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/harrysong/1374/ olczy3ll6rzhta5q6ennssyrasxmhvl Hasnain Noorani 0 1008 3821 3820 2022-10-10T11:35:08Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Hasnain Noorani]] '''Hasnain Noorani''' Hasnain Noorani bụ onye nwe, onye guzobere na onye isi njikwa otu nke otu nganga nke mejupụtara mkpokọta ụlọ ọrụ 8 nwere ọkọlọtọ dị ka PrideInn Hotels & Resorts. Hasnain weghaara azụmaahịa nna ya na 2006 nke gụnyere mgbazinye ụgbọ ala na ụlọ akwụkwọ ịnya ụgbọ ala, mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Nottingham na nkwanye ugwu nke mbụ na Manufacturing Engineering & Management. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Na-arịgo steepụ mgbe niile. Ị nwere ike ịrapagidesi ike na lifts" <ref>https://twitter.com/HasnainSNoorani/status/1468487680661016576?t=M-paGUngtZz3NxnWUIS-LA&s=19</ref> ===Ebenside=== mppvfl4sc0nwfevv46jj4ry4r4hoyt3 Hassan Heshimat 0 1009 3823 3822 2022-10-10T11:35:08Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Hassan Heshimat]] '''Hassan Heshimat''' Hassan Heshmat bụ onye ọkpụrụkpụ Egypt a ma ama, a na-ewerekwa ya dị ka onye ọsụ ụzọ nke nka Egypt ọgbara ọhụrụ. Amụrụ na Jenụwarị 20, 1920 na Menoufia, Egypt, Heshmat nwetara diplọma ya na Applied Arts, ọkachamara na ceramics, wee nweta diplọma sitere na Higher Institute of Technical Education for Teachers. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ihe a na-amịpụta mkpụrụ osisi na-anọgide na-arụ ọrụ nke ọma, mana ọ na-egosi akara afọ site n'ịchafụ, ncha, nchacha achacha acha, mpe mpe akwa, ma ọ bụ nrụzi a na-ahụ anya. <ref>https://www.pamono.eu/sculpture-by-hassan-heshmat-1960s</ref> ===Ebenside=== imznqlr9dyn0eht71kfuwnsqzzo5eby Hassan Mohamed Hassan 0 1010 10770 3827 2022-10-10T17:24:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5679743]] wikitext text/x-wiki [[Hassan Mohamed Hassan]] '''Hassan Mohamed Hassan''' O bụ otu n'ime ndị ọsụ ụzọ nke nka ọgbara ọhụrụ Egypt sitere na ebili mmiri nke abụọ dịka Saeed elSadr (1909–1986) na Ahmed Osman. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *N'ezie, ihe ga-akawanye njọ. Ha apụghị ọbụna ikwekọrịta n'iguzobe ọchịchị. Ndị otu na-amaghị ebe ha si na-achọ ịmalite agha obodo. *Ọ bụghị naanị na ezinaụlọ na-efunahụ anụ ụlọ ha fọdụrụ, mana oke mmiri ozuzo na-eme ka okporo ụzọ ndị ahụ ghara ịbanye, okporo ụzọ na-aghọ osimiri na-asọ oyi na gwongworo na-ebu enyemaka nri enweghị ike iru ọtụtụ obodo. *Ahụrụ m ụfọdụ ụmụ akwụkwọ ka ha na-agba ọsọ. Otu nwere osisi hockey n'aka. Emechiri m ụzọ. Enyere m nne na nna na ụmụaka ụlọ. <ref>https://www.quotes.net/authors/Mohamed+Hassan</ref> <ref>https://www.inspirationalstories.com/quotes/mohammed-hassan-of-course-things-will-escalate-they-cannot/</ref> <ref>https://www.inspirationalstories.com/quotes/mohammed-hassan-i-saw-some-students-running-one-had/</ref> ===Ebenside=== s6oc8cr83ishwehry5vonpbs9vvja73 Hauwa Ibrahim 0 1011 10771 3830 2022-10-10T17:25:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q446905]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Vienna+25 Building Trust – Making Human Rights a Reality for All (27414449227).jpg|thumb|Hauwa Ibrahim in 2018]] ''[[w:Hauwa Ibrahim|Hauwa Ibrahim]]''' (a mụrụ 20th Jenuarị 1968) bụ onye okaiwu ruuru mmadu Naijiria meriri [[w:European nzuko omeiwu |European Parliament]]'s [[w:Sakharov] Nrite maka nnwere onwe nke echiche | Sakharov Prize Award for]] na 2005. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ike dị ike nke na-ejikọta anyị bụ ugwu mmadụ ... a na m arịọ gị ka anyị na-aga n'ihu taa, a na m arịọkwa gị ka anyị niile nwere ikike n'ime anyị ịrịọ , ịrịọ ka anyị ghara ịhụ onye nke ọzọ dị ka onye ọzọ. ọzọ na anyị bụ n'ihi na ha bụ,Echiche nke ndị ọzọ anaghị eme ka anyị ghọta ibe anyị, ya mere, ka anyị rịọ ka anyị hụ onye nke ọzọ ka anyị. Nke ahụ bụ otu nzọụkwụ onye ọ bụla n'ime anyị nwere ike ime, mgbe ahụ anyị nwere ike ịchọ udo ma Karịrị ka mgbịrịgba agha na-akụ ugbua ka anyị kụọ aka n'ọnụ ụzọ udo." **[https://m.youtube.com/watchv=piOGC5jK51o&feature=youtu.be] na-ekwu maka mmadụ na 9th Septemba 2013 * "Ọ bụ ikike mgbe anyị na-eleba anya n'okwu gbasara udo na ikpe ziri ezi na nnwere onwe nke anyị na-echeta na mkparịta ụka adịghị emerụ ahụ, na anyị nwere ike itinye aka na anyị enweghị ndị iro, ndị mmadụ nwere ike ekwenyeghị na anyị, ma ha abụghị ndị iro anyị. ma ọlị na anyị nwere ike ime ndị enyi. " **[https://m.youtube.com/watch?v=piOGC5jK51o&feature=youtu.be] Kwuru na TEDxHaugeAcademy (9th Septemba 2013), ebe ọ kọwara mmadụ n'azụ Shariah. *"Anyị na-eme mmemme taa n'ihi na e nwere ụmụ nwanyị na ndị nwoke mere ka ọ kwe omume," **[https://www.wcwonline.org/Research-Action-Midyear-Brief-2020/celebrating-international-women-s-day] Hauwa Na-ekwu okwu n'ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa. * "Onye ọ bụla kwabatara nwere nzube ya na ọ bụ, ha na-ejupụta ụfọdụ oghere iji meziwanye ọnọdụ na Europe ma nweta ebe nchekwa na nchekwa n'ihe gbasara ọnọdụ agha." **[https://gchumanrights.org/news-events/latest-news/news-detail-page/hauwa-ibrahim-interview-with-the-european-inter-university-centre-for-human-rights-and -democratisation.html] Hauwa Ibrahim na-ekwu maka ndị mbata * "Bilie, kpalie ya elu, na-agakwa." **[https://www.wcwonline.org/Videos-by-WCW-Scholars-and-Trainers/international-women-s-day-keynote-address] Hauwa na-ekwu maka ịdị ukwuu na ọdịda. * "N'otu oge na ndụ, anyị bụ ndị na-akwaga mba ọzọ ma ọ bụ ndị gbara ọsọ ndụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị anyị, ndị nne na nna ochie anyị. Ihe dị mkpa bụ na a na-emeso onye ọ bụla ihe ùgwù nke mmadụ." **[https://gchumanrights.org/news-events/latest-news/news-detail-page/hauwa-ibrahim-interview-with-the-european-inter-university-centre-for-human-rights-and -democratisation.html] Hauwa Ibrahim na-ekwu maka imeso ụmụ mmadụ ugwu. * "Ọdịnihu nke ikike mmadụ nwere nchekwube. Ọ bụrụ na m eleghachi anya azụ n'afọ iri ise gara aga, tupu nkwupụta ikike mmadụ, ma na-atụ anya ihe na-eme ugbu a, ọ bụ ezie na anyị nwere ọganihu. Ụmụ mmadụ na-emeghari emegharị ma na-agbanwe agbanwe." dịka ọmụmaatụ, ụlọ ọrụ ntụrụndụ na mgbasa ozi na-agbanwe echiche anyị kpamkpam.Echere m na iwu ndị ruuru mmadụ na-arụ ọrụ dị ukwuu mana ihe ịma aka bụ isi kwesịrị ịbụ NGO, òtù ndị obodo, ụlọ ọrụ gọọmenti etiti.Anyị ekwesịghị iche echiche banyere mmadụ. ikike n'ihe anyị ga-erite n'aka ha, ma n'ihe anyị nwere ike inye ha." **[https://gchumanrights.org/news-events/latest-news/news-detail-page/hauwa-ibrahim-interview-with-the-european-inter-university-centre-for-human-rights-and -democratisation.html] Hauwa Ibrahim na-ekwu maka ọdịnihu nke ikike mmadụ n'ọdịnihu dị nso. * "Ohere nke ịmepụta mkparịta ụka dị mma ma nke bara uru bụ na ị naghị alụso echiche na ndị na-eme ihe ike ọgụ na ngwá agha. Anyị enweghị ike imeri ha na drones, echere m na anyị nwere ike ime ihe karịrị nke ahụ. Anyị ga-enweta atụmatụ na usoro ndị ọzọ." **[https://gchumanrights.org/news-events/latest-news/news-detail-page/hauwa-ibrahim-interview-with-the-european-inter-university-centre-for-human-rights-and -democratisation.html] Hauwa Ibrahim na-ekwu maka ịchọta atumatu na usoro ndị ọzọ iji guzobe mkparịta ụka dị mma. ==Njikọ mpụga== [[W:|Hauwa Ibrahim]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Hauwa Ibrahim]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ibrahim, Hauwa}} ockeesm646qilou5b68lply9pkltx6i Hauwa Ojeifo 0 1012 10772 3833 2022-10-10T17:25:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99874200]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Hauwa Ojeifo|Hauwa Ojeifo]]''' (a mụrụ 1992) bụ onye [[W:|Naijirịa]] na ekwuchitere ndí amakporo na ike na onye na-akwado ahụike uche. A maara ya dika nwanyị Naijiria mbụ nwetara [[w:Queen's Young Leader Award|Queen's Young Leader Award]] maka ọrụ ya. ==Okwu Ndí Okwuru== * "Anyị enweghị ike ilekọta onwe anyị n'ụzọ anyị ga-esi pụọ na gburugburu ebe adịghị mma nke uche." * "Ma ụma wepụta oge maka ihe omume ndị na-eme ka ọnọdụ gị dịkwuo mma." **[https://www.bellanaija.com/2021/05/hauwa-ojeifo-bellanaija-tweet-chat/] Na-ekwu maka ahụike uche (March 21 2021) * "Ụmụ nwanyị nwere ọnọdụ ahụike uche dịka mụ onwe m nwere ihe ha ga-ekwu ma a na-ege anyị ntị. Ọ na-enye ike!" **[https://www.bellanaija.com/2020/09/hauwa-ojeifo-marca-bristo-fellowship/]N'oge nsọpụrụ(September 8 2020) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Hauwa Ojeifo]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Hauwa Ojeifo]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ojeifo, Hauwa}} svv58l7j5t0ved8uwihl6yw7hv9i3kz Hayao Miyazaki 0 1013 10773 3837 2022-10-10T17:25:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55400]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HayaoMiyazakiCCJuly09.jpg|thumb|Anyị na-egosi ịkpọasị, mana ọ bụ iji gosi na e nwere ihe ndị ka mkpa. Anyị na-egosipụta ọbụbụ ọnụ, iji gosi ọṅụ nke ntọhapụ.]] [[Usòrò:Morioka Kinder 2.JPG|thumb|Ụmụaka na-aghọta nke ọma na ụwa a mụrụ ha abụghị ụwa a gọziri agọzi.]] '''[[w:Hayao Miyazaki|Hayao Miyazaki]]''' (宮崎駿, Miyazaki Hayao, born January 5, 1941) bụ otu n'ime ndị okike kacha ewu ewu na ndị a na-akwanyere ùgwù nke anime, ma ọ bụ ihe nkiri ndị Japan emepụtara. ==Okwu ndị o kwụrụ== * 命は闇の中のまたたく光だ。 ** Ntụgharị: Nausicaä: Ndụ bụ ìhè na-enwu n'ọchịchịrị. ** Nausicaä of the Valley of the Wind (Manga: 1982-1994, Anime: 1984), Manga, vol. 8 * Anyị na-egosi ịkpọasị, ma ọ bụ iji gosi na e nwere ihe ndị ka mkpa. Anyị na-egosipụta ọbụbụ ọnụ, iji gosi ọṅụ nke ntọhapụ. ** Proposal for [[Princess Mononoke]][http://www.nausicaa.net/miyazaki/mh/story_proposal.txt] * Ụmụaka na-aghọta nke ọma na ụwa a mụrụ ha abụghị ụwa a gọziri agọzi. ** Na [[w: New York Film Festival | New York Film Festival]]][http://www.slate.com/id/43805/] * Ekwere m na mkpụrụ obi ụmụaka bụ ndị na-eketa ihe ncheta akụkọ ihe mere eme site n'ọgbọ gara aga. Ọ bụ naanị na ka ha na-etolite ma na-ahụkwa ụwa kwa ụbọchị ka ebe nchekwa na-agbada ala na ala. Ọ dị m ka ọ dị m mkpa ịme ihe nkiri nke ruru n'ọkwa ahụ. Ọ bụrụ na m nwere ike ime nke ahụ, m ga-anwụ na-enwe obi ụtọ. ** (2005) [http://www.theguardian.com/film/2005/sep/14/japan.awardsandprizes The Guardian article] * Ọ dị nhịahụ. My Women protagonists ozugbo ghọrọ isiokwu nke rorikon gokko (egwu egwuregwu ụmụaka maka Lolita Complex). N'otu aka ahụ, ọ bụrụ na anyị chọrọ igosi onye na-akwado anyị, ọ dịghị ihe ọzọ anyị ga-eme ma ọ́ bụghị ime ka ha mara mma ruo ókè o kwere mee. Ma ugbu a, e nwere ọtụtụ ndị na-eji ihere na-egosi ndị dị otú ahụ na-eme ihe ike dị ka à ga-asị na ha chọrọ ụmụ agbọghọ ndị dị otú ahụ dị ka anụ ụlọ, ihe na-akawanyekwa njọ. ** 1988 Ajụjụ ọnụ Animage, Animage, vol. 125, Nọvemba 1988. Ewepụtara June 8, 2007. * Ị na-ahụ, ma ị nwere ike ise ihe dị otú a ma ọ bụ na ị gaghị enwe ike iche echiche nke ụdị a, ọ dabere ma ị nwere ike ịsị onwe gị, 'Ee, ee, ụmụ agbọghọ dị otú a dị n'ezie na ndụ.' Ọ bụrụ na ị naghị etinye oge na-ekiri ndị ezigbo mmadụ, ị gaghị eme nke a, n'ihi na ị hụbeghị ya. Ụfọdụ ndị na-eji ndụ ha eme ihe na-amasị nanị onwe ha. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe nkiri Japanese niile ka emepụtara na-enweghị ihe ndabere ọ bụla sitere na ilele ndị mmadụ n'ezie, ị maara. A na-emepụta ya bụ ndị mmadụ na-enweghị ike iguzo na-ele ndị ọzọ anya. Na nke a mere ụlọ ọrụ ahụ jupụtara otaku! ** [http://en.rocketnews24.com/2014/01/30/ghiblis-hayao-miyazaki-says-the-anime-industrys-problem-is-that-its-full-of-anime-fans/ 2014 ajụjụ ọnụ] na webụsaịtị akụkọ Japan Golden Times, 27 Jenụwarị 2014. RocketNews24 tụgharịrị na Jenụwarị 30, 2014. ===On ''Ponyo''=== * Ọtụtụ ndị mmadụ na-adabere na ịntanetị na ekwentị iji dị ndụ, mana gịnị na-eme ma ha kwụsị ọrụ? Achọrọ m ịmepụta nne na nwa ndị ndụ agaghị emeri ma ọ bụrụ na ha adịghị. ** (2009) [http://www.independent.co.uk/news/people/profiles/hayao-miyazaki-modern-movies-are-too-weird-for-me-1678129.html Independent News article 2009] ===On Animation=== * Ọ bụrụ na ọ bụ nka na-anwụ anwụ, anyị enweghị ike ime ihe ọ bụla gbasara ya. Mmepeanya na-aga n'ihu. Ebee ka ndị niile na-ese fresco nọ ugbu a? Ebee ka ndị na-ese ihe nkiri dị? Gịnị ka ha na-eme ugbu a? Ụwa na-agbanwe. Enwere m ihe ndabara nke ukwuu na m nwere ike ịrụ otu ọrụ ahụ ruo afọ 40. Nke ahụ dị ụkọ n'oge ọ bụla. ** Gbasara isiokwu nke animation e jị aka see (2005) [http://www.theguardian.com/film/2005/sep/14/japan.awardsandprizes The Guardian article] * N'ezie echere m na CGI nwere ikike nhata ma ọ bụ ọbụna karịa ihe aka mmadụ nwere ike ime. ** na isiokwu nke CGI animation (2005) [http://www.theguardian.com/film/2005/sep/14/japan.awardsandprizes The Guardian article] ==Hụkwa== * [[Nausicaä of the Valley of the Wind]] * [[Howl's Moving Castle]] * [[Kiki's Delivery Service]] * [[Porco Rosso]] * [[Spirited Away]] * [[Princess Mononoke]] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Hayao Miyazaki|Hayao Miyazaki]] na Wikipedia bekee. e2wbrymfewpp500j58depyd0yu47liw Hebe de Bonafini 0 1014 13266 13192 2022-12-19T19:50:43Z Topakka kaveri 240 wikitext text/x-wiki [[W:Hebe de Bonafini|Hebe de Bonafini]] [[Usòrò:Hebe_de_Bonafini_in_Plaza_de_Mayo,_Buenos_Aires,_Argentina_-_2009.jpg|thumb|Hebe de Bonafini (2009)]] ''[[w:Hebe de Bonafini|Hebe de Bonafini]]''' (a mụrụ [[W:4 December|4 December]] [[W:1928|1928]] - 2022) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị si Argentina. == Okwu okwuru == Mgbe mbuso agha mere, anọ m na Cuba, na-eleta nwa m nwanyị, enwere m obi ụtọ. Ọ dịghị ewute m ma ọlị, n'ihi na, dị ka m na-ekwu mgbe nile n'okwu m, ụmụ anyị nwụrụ anwụ ga-abọ ọbọ n'ụbọchị ndị mmadụ, onye ọ bụla, nwere obi ụtọ. ** Isi mmalite: [https://web.archive.org/web/20160307032727/http://cgi.stanford.edu/group/wais/cgi-bin/?p=8609 Argentina: Hebe de Bonafini na "Las Madres..." (Carlos López, US; ex-Chile)]; [https://web.archive.org/web/20130423185408/http://www.cubanet.org/CNews/y01/oct01/15e9.htm Ụfọdụ otu ikike nwere ebumnuche na-eduhie eduhie] (n'asụsụ spanish: [http://www.lanacion.com.ar/nota.asp?nota_id] =343519 Los aplausos al terrorismo], ''La Nación'', 2001). * Verbitsky bụ onye ọrụ United States. Ọ na-enweta ụdị ụgwọ ọnwa Ford Foundation, na mgbakwunye na ịbụ onye Juu, bụ onye na-akwado North America kpamkpam. ** Isi mmalite: [http://essays.ssrc.org/sept11/essays/marchesi.htm Old Ideas in New Discourses: "Agha Against Terrorism" na mkpokọta ebe nchekwa na Uruguay na Argentina] [http://www.pagina12] .com.ar/2001/01-10/01-10-28/pag15.htm Ser judío], ''Página/12'', 2001). * [[w:Álvaro Uribe|Uribe]] bụ ihe efu na onye ọjọọ ** Na Spanish: Uribe es una mierda y un hijo de puta ** Isi mmalite: [https://web.archive.org/web/20130713161556/http://www.noticias24.com/actualidad/noticia/10918/de-la-victoria-de-m-de-hugo-chavez-a-la-cloaca-de-bonafini/ De la " victoria de m…” de Hugo Chávez a la “Cloaca de Bonafini”] (Noticias24, 2008). * [[w:Mauricio_Macri|Macri]] dị njọ karịa onye ọchịchị aka ike, n'ihi na o jiri ịtụ vootu bịa n'ọchịchị. ** Isi mmalite: [http://www.lanacion.com.ar/1857463-hebe-la-democrata: "Hebe, la demócrata"], ''La Nación'', 2015). Mba ', 2015). == Njikọ mpụga == [[W:Hebe de Bonafini|Hebe de Bonafini]] na Wikipedia Bekee [[Q:Hebe de Bonafini|Hebe de Bonafini]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bonafini, Hebe de}} d5vh5v7knlo3tj1rmuosotl0ftp5dov Heidi Hautala 0 1015 10775 3848 2022-10-10T17:25:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q256001]] wikitext text/x-wiki [[Heidi Hautala]] [[Usòrò:Heidi Hautala IF MOW 04-2011.jpg|thumb|A na-enwekarị ihe ize ndụ na nzuko omeiwu na enwere ike ikwupụta echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị.]] '''[[w:Heidi Hautala|Heidi Anneli Hautala]]''' (amụrụ 14 Novemba 1955 in [[w:Oulu|Oulu]]) bú onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Finland. ==Okwu ndị o kwụrụ== * A na-enwekarị ihe ize ndụ na nzuko omeiwu na enwere ike ikwupụta echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** Dị ka e hotara na [http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2006/jun/15/world.comment "Putin's shadow falls over Finland" nke Simon Tisdall dere, na The Guardian (14 June 2006)] * Russia abụghịzi ihe iyi egwu agha. Mana echere m na anyị nwere ibu ọrụ ịgbalị ịkwalite nkwụsi ike na ọchịchị onye kwuo uche ya. Na naanị a onye kwuo uche obodo nwere ike kwụsie ike … Ọ bụ ihe ezi uche na-ekwe ka oge maka mmepe nke ochichi onye kwuo uche … Ma Putin si Russia na-akpụ akpụ na-ezighị ezi direction… ọtụtụ ndị yiri na-eche na onye kwesịrị anabataghị ụfọdụ 'ọdịda' ebe 'nkwụsị' enweela n'ala. Ekwenyere m na ụdị realpolitik a dị ize ndụ. Nkwụsi ike nwere ike pụta naanị site n'ezi ọchịchị onye kwuo uche ya, ịchịisi iwu na nkwanye ùgwù nke ikike mmadụ. ** Dị ka e hotara na "Putin's shadow falls over Finland" nke Simon Tisdall dere, na The Guardian (14 June 2006) ==Njikọ Mpụga== * [[w:Heidi Hautala|Heidi Anneli Hautala]] na Wikipedia bekee * [http://www.heidihautala.fi/front-page/?lang=en Official Website of Heidi Hautala] * [http://www.eduskunta.fi/triphome/bin/hex5000.sh?hnro=352&kieli=en Official Website of Heidi Hautala in Parliament's Website] * [http://www.helsinkitimes.fi/htimes/index.php?option=com_content&view=article&id=1003:europes-greens-condemn-finlands-nuclear-power-projects&catid=38:frontpage-articles Europe’s Greens condemn Finland’s nuclear power projects] {{DEFAULTSORT:Hautala, Heidi}} 1lpb0y7tua99m7zjprrw7ag2gxjsvt7 Heleieth Saffioti 0 1016 10776 3851 2022-10-10T17:25:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9002416]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Heleieth Saffioti|Heleieth Iara Bongiovani Saffioti]]''' (Jenụwarị 4, 1934 – Disemba 13, 2010) bụ onye Brazil [[w:|onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze]], [[W:|onye nkuzi]], na [[w:|nwanyị] ] [[w:|onye na-eme ihe]. ==Okwu Ndi Okwuru== * Ihe ọ bụla ọdịnaya [[w:|revolutionary]] dị na [[w:|petty-bourgeois]] feminist [[w:|praxis]], etinyela ya n'ebe ahụ site na mbọ nke etiti etiti, karịsịa nke na-adịghị mma. ịkwaga ọha mmadụ. Iji mee nke a, Otú ọ dị, ha chọrọ nanị ịgbasa [[w:|social structures]] dị adị, ma ọ dịghị mgbe ọ gafeworo n'ịma aka [[w:|status quo]]. Ya mere, ebe ụmụ nwanyị petty-bourgeois nwere ike na-achọsi ike mgbe niile iguzobe [[w:|ha nhata ọha na eze]] [[w: Mmekọ nwoke na nwanyị| n'etiti nwoke na nwanyị]], nsụhọ nke ọ nọchiri anya ya anọgidewo na-eto eto n'ọchịchọ ya na mgba iji weta ya. akụkụ [[w:|mgbanwe nke ọha mmadụ]] nke a o kwenyere na a ga-eme ya n'emebighị ntọala nke ọ dabere na ya ... N'echiche a, petty-bourgeois feminism abụghị ihe gbasara nwanyị ma ọlị; N'ezie, o nyerela aka n'ịkwado ọha [[w:Social class | klaasị]] site n'iwepụta ihe na-emegiderịta onwe ya. ** [[W:cite book |title=Ụmụ nwanyị nọ na Klas Society |date=1978 |publisher={{w|Nlebaanya nke ọnwa]] |isbn=0853454159 |page=223]] ==Njikọ mpụga== [[W:Heleieth Saffioti]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Heleieth Saffioti]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Saffioti, Heleieth}} pwnimvrl44fuo8amz4jd8x7vshvgom6 Helen Blackwood 0 1017 10777 3854 2022-10-10T17:25:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5701894]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Helen Blackwood00.jpg|thumb|right|Ọka na-epupụta ọhụrụ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ,<br> Na lark na-abụ abụ n'olu dara ụda,<br>Na-acha ọbara ọbara dị n'egbugbere ọnụ gị, Mary,<br> Na ịhụnanya-ìhè n'anya gị.]] ''[[w:Helen Blackwood, Baroness Dufferin na Claneboye|Helen Blackwood, Baroness Dufferin na Claneboye]]'', emesia ''Helen Selina Hay, Countess nke Gifford''',a mụrụ ''Helen Selina Sheridan ''', (1807 - 13 June 1867), bụ onye Britain na-ede abụ, onye na-agụ uri na onye ode akwụkwọ. N'ịbụ nke a na-amasikwa ya maka amamihe na nka agụmagụ ya, ọ bụ ọmarịcha ejiji na onye ama ama na obodo [[w:London|London]] nke etiti narị afọ nke 19. == Okwu Ndi Okwuru == === ''Abụ, uri, na amaokwu'' (1894) === <small>London: John Murray, 1894</ obere> *"M na-anọdụ n'elu stile, Mary,<br>Ebe anyị nọdụrụ n'akụkụ,<br>Ututu May na-egbuke egbuke ogologo oge gara aga<br>Mgbe mbụ ị bụ nwunye m. ,<br>The lark na-abụ abụ n'olu dara ụda,<br>Acha ọbara ọbara dị n'egbugbere ọnụ gị, Mary,<br>Ìhè ịhụnanya dị n'anya gị." ** "The Irish Emigrant" (c. 1860), ahịrị 1; p. 105. *"owu na-ama m ugbu a, Mary,—<br>Ndị ogbenye enweghị enyi ọhụrụ;—<br>Ma, ee! they love the better still<br>Ole ole na ole Nna anyị zitere" ** "The Irish Emigrant", ahịrị 25; p. 106. *"Ana m ekele gi ogologo oge,<br>My Mary—obi oma na eziokwu! enwere achịcha na ọrụ maka mmadụ niile,<br>Anwụ na-enwu mgbe niile;<br>Ma agaghị m echefu Ireland ochie,<br>Ọ bụrụ na ọ dị okpukpu iri ise ka mma." ** "The Irish Emigrant", ahịrị 49; 107–108 . *"Oh, Bay nke Dublin! Kedu ka obi m si eme troublin',<br>Ịma mma gị na-ada m dị ka nrọ ahụ ọkụ;<br>Dị ka isi iyi oyi kpọnwụrụ akpọnwụ, nke anyanwụ ada bubblin'<br>Ọbara obi m na-ekpo ọkụ ma m nụrụ aha gị." ** "The Bay of Dublin", ahịrị 1; p. 124. *"Gi onye na-eru uju maka nrọ apughi n'obi!<br>N'elu uwa izu-ike adighi<br>Mgbe iru uju emejuwo iyi miri emi di ọcha<br>Ncheta di n'obi gi!" ** "Akwụsịla!", ahịrị 41; p. 139. *"Zuo ike ugbu a-kwa-kwa-nu akwa-gi otuto nke uwa!<br>Ma nwe, mb͕e emeworo ihe nile,<br>Ofufe ugha nke uwa abaghị uru<br> ihunanya miri emi nwara nke madu." ** "Ama ama", ahịrị 25; p. 141. *"O nwere ọdịdị egwu egwu nke onwe gị—<br>Ọchị ọchị gị! ntutu gị na-egbuke egbuke nke anyanwụ!<br>Afụ ọnụ gị-dị ka akwụkwọ nsọ<br>Eji echiche dị ụtọ e dere n'ebe ahụ! > N'ime onye anya nke ntụkwasị obi ịhụnanya<br>Ọ dịghị egwu—ọ dịghị ụgha ụgha!" ** "Na Foto Nwa m", ahịrị 11; 154–155 . ==Njikọ mpụga== [[W:|Helen Blackwood Baroness Dufferin and Claneboye]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Helen Blackwood Baroness Dufferin and Claneboye]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Dufferin na Claneboye, Helen Blackwood, Baroness}} dmeaapk3q5rhjy8xq5j0ub4kywr8mg8 Helen Blackwood Baroness Dufferin and Claneboye 0 1018 3856 3855 2022-10-10T11:35:10Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Helen Blackwood00.jpg|thumb|right|Ọka na-epupụta ọhụrụ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ,<br> Na lark na-abụ abụ n'olu dara ụda,<br>Na-acha ọbara ọbara dị n'egbugbere ọnụ gị, Mary,<br> Na ịhụnanya-ìhè n'anya gị.]] ''[[w:Helen Blackwood, Baroness Dufferin na Claneboye|Helen Blackwood, Baroness Dufferin na Claneboye]]'', emesia ''Helen Selina Hay, Countess nke Gifford''',a mụrụ ''Helen Selina Sheridan ''', (1807 - 13 June 1867), bụ onye Britain na-ede abụ, onye na-agụ uri na onye ode akwụkwọ. N'ịbụ nke a na-amasikwa ya maka amamihe na nka agụmagụ ya, ọ bụ ọmarịcha ejiji na onye ama ama na obodo [[w:London|London]] nke etiti narị afọ nke 19. == Okwu Ndi Okwuru == === ''Abụ, uri, na amaokwu'' (1894) === <small>London: John Murray, 1894</ obere> *"M na-anọdụ n'elu stile, Mary,<br>Ebe anyị nọdụrụ n'akụkụ,<br>Ututu May na-egbuke egbuke ogologo oge gara aga<br>Mgbe mbụ ị bụ nwunye m. ,<br>The lark na-abụ abụ n'olu dara ụda,<br>Acha ọbara ọbara dị n'egbugbere ọnụ gị, Mary,<br>Ìhè ịhụnanya dị n'anya gị." ** "The Irish Emigrant" (c. 1860), ahịrị 1; p. 105. *"owu na-ama m ugbu a, Mary,—<br>Ndị ogbenye enweghị enyi ọhụrụ;—<br>Ma, ee! they love the better still<br>Ole ole na ole Nna anyị zitere" ** "The Irish Emigrant", ahịrị 25; p. 106. *"Ana m ekele gi ogologo oge,<br>My Mary—obi oma na eziokwu! enwere achịcha na ọrụ maka mmadụ niile,<br>Anwụ na-enwu mgbe niile;<br>Ma agaghị m echefu Ireland ochie,<br>Ọ bụrụ na ọ dị okpukpu iri ise ka mma." ** "The Irish Emigrant", ahịrị 49; 107–108 . *"Oh, Bay nke Dublin! Kedu ka obi m si eme troublin',<br>Ịma mma gị na-ada m dị ka nrọ ahụ ọkụ;<br>Dị ka isi iyi oyi kpọnwụrụ akpọnwụ, nke anyanwụ ada bubblin'<br>Ọbara obi m na-ekpo ọkụ ma m nụrụ aha gị." ** "The Bay of Dublin", ahịrị 1; p. 124. *"Gi onye na-eru uju maka nrọ apughi n'obi!<br>N'elu uwa izu-ike adighi<br>Mgbe iru uju emejuwo iyi miri emi di ọcha<br>Ncheta di n'obi gi!" ** "Akwụsịla!", ahịrị 41; p. 139. *"Zuo ike ugbu a-kwa-kwa-nu akwa-gi otuto nke uwa!<br>Ma nwe, mb͕e emeworo ihe nile,<br>Ofufe ugha nke uwa abaghị uru<br> ihunanya miri emi nwara nke madu." ** "Ama ama", ahịrị 25; p. 141. *"O nwere ọdịdị egwu egwu nke onwe gị—<br>Ọchị ọchị gị! ntutu gị na-egbuke egbuke nke anyanwụ!<br>Afụ ọnụ gị-dị ka akwụkwọ nsọ<br>Eji echiche dị ụtọ e dere n'ebe ahụ! > N'ime onye anya nke ntụkwasị obi ịhụnanya<br>Ọ dịghị egwu—ọ dịghị ụgha ụgha!" ** "Na Foto Nwa m", ahịrị 11; 154–155 . ==Njikọ mpụga== [[W:|Helen Blackwood Baroness Dufferin and Claneboye]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Helen Blackwood Baroness Dufferin and Claneboye]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Dufferin na Claneboye, Helen Blackwood, Baroness}} httx7prz42n1m3g0d4r76qxdh1vlmql Helen Clark 0 1019 17905 10778 2023-11-30T22:19:05Z Greby-Nyberg 600 File wikitext text/x-wiki [[Helen Clark]] [[File:Helen Clark official photo.jpg|thumb|Helen Clark (2016)]] '''[[q:Helen Clark|Helen Elizabeth Clark]]''' (amụrụ 26 Febrụwarị 1950) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị New Zealand onye jere ozi dị ka onye isi ala nke ịrị atọ na asaa nke New Zealand site na 1999 ruo 2008, bụrụkwa onye nchịkwa nke Mmemme mmepe United Nations site na 2009 ruo 2017. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ụmụ agbọghọ nwere ike ime ihe ọ bụla. Anyị na-eme ihe ọ bụla ma anyị na-atụ anya na a ga-emeso anyị ka ndị ha nhata. ** Ekwuru na David Barber, [https://archive.is/20131125142737/www.monstersandcritics.com/news/asiapacific/news/article_1467092.php/PROFILE_Helen_Clark_new_chief_of_UN_Development_Programme_"PROFILE: Helen Clark, new chief of UN Development Programme,"]," Akụkọ Asia-Pacific (26 Mach 2006) * Ọ bụrụ na ndị nkịtị pụtara na m na-emepụta ezinụlọ ụmụaka na íde uwe elu Pita, ọ dị m nwute, enweghị m mmasị. ** Ekwuru na David Barber, "PROFILE: Helen Clark, onye isi ọhụrụ nke mmemme mmepe UN," Akụkọ Asia-Pacific (26 Mach 2006) * Ekwenyere m na m bụ onye kacha mma maka ọrụ ahụ. O doro anya na abụ m nwanyị, mana ọ dịtụbeghị mgbe m chọrọ ntuli aka na ndabere nke ịbụ nwanyị. Achọla m ntuli aka dịka onye kacha mma maka ọrụ ahụ. ** Ekwuru na [https://www.radiolive.co.nz/WATCH-I-have-the-skills-for-the-job---Helen-Clark-on-bid-for-top-UN-job/tabid/504/articleID/117913/Default.aspx "Enwere m nkà maka ọrụ ahụ' - Helen Clark na ntinye maka ọrụ UN kachasị elu"] (5 Eprel 2016) ==Njikọ Mpuga== [[w:Helen Clark|Helen Elizabeth Clark]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Clark, Helen}} eeph6tyzvrp686f08o9yjm8xbr1pz3h Helen Cruickshank 0 1020 10779 3865 2022-10-10T17:25:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13511888]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Helen Cruickshank|Helen Burness Cruickshank]]''' (15 Mee 1886 & ndash; 2 Maachị 1975) bụ onye na-ede uri Scotland na [[w: suffragist|suffragist]] na isi ihe [[ w: Scotland Renaissance | Scotland Renaissance]]. Ndị ode akwụkwọ Scotland na otu ahụ zutere n'ụlọ ya na [[w:Corstorphine|Corstorphine]]. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Enwere m uche na ọdọ mmiri Ponnage,<br>The reid brae risin',<br>Morphie Lade,<br>An' saumon nke gbadara dam,<br>Osisi i' Martin's Den<br>Wi' aha a pịrị na ya;<br>Ma m ken na wha m." ** ''Ọdọ mmiri Ponnage'' *"Bide oké ifufe unu canna igbochi,<br>Mindin’ site n’esemokwu,<br>Hoo the luntin’ lowe o’ mma<br>Lichts the gray o’ life." ** ''Oké Osimiri Buckthorn'' *"Nwoke ahụ ya na Ogbenye nwere mmekọ<br>Ma kụọrọ ya ne banes nke ya,<br>ga-emesi mụta an’ lively thochts,<br>A host o’ eident weans." ** ''Nkasi obi na Puirtith'' *"N'okpuru arch o' bramble<br> Ọ na-aga n'udo,<br>Broon broon een dị ka velvet,<br>Cheek dị ka rose." ** ''N'ime Glenskenno Woods'' ==Njikọ mpụga== [[W:|Helen Cruickshank]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Helen Cruickshank]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cruickshank, Helen}} 671iaseirt75w8zomrwt0mirriwwgp8 Helen Hunt Jackson 0 1021 10780 3870 2022-10-10T17:25:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q462363]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Helen Hunt Jackson cph.3a51133.jpg|thumb|right|200px|Nna, ọ na-esiri m ike ikpe ekpere,<br>Ya mere, o doro m anya, ugbu a ọ mere,<br>Otú m si mebie ọkara ụbọchị m. ,<br>Ma hapụ ọrụ m mana ka m malite.]] '''[[w:Helen Hunt Jackson|Helen Maria (Fiske) Hunt Jackson]]'' ([[October 18]], [[1830]] – [[August 12]], [[1885]]) bụ [[w:United States|Amerika]] odee nke a kacha mara amara dị ka onye dere ''[[w:Ramona|Ramona]]'', akwụkwọ akụkọ gbasara ọgwụgwọ ọrịa [[w: Ndị Nwe Ala America na United States. |Native American]] dị na [[w: south California| Southern California]]. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Nnụnụ ọ bụla m maara<br>Azu na azụ n'oge ọkọchị na-efe efe;<br>Ikuku na-efekwa n'elu m<br> ísì ụtọ nke ifuru na osisi ọ bụla: <br>Rue mgbe m chefuru mgbu na ọchịchịrị<br> Na ịgbachi nkịtị nke ọnụ ụlọ m gbara ọchịchịrị ** site na '' Ọktọba's Bright Sky '' * Ihe niile furu efu dị na nchekwa ndị mmụọ ozi, ịhụnanya;<br>Ọ dịghị ihe gara aga nwụrụ maka anyị, ma ọ bụ naanị ụra, ịhụnanya. **''At Last''. * Dịka onye kpuru ìsì n'anyanwụ,<br>Amam na eri nile ga-agba ọsọ<br>ụzọ a họpụtara. ** ''Spinning''. * N'ọnụ ụzọ ámá eze, akpaetu tolitere isi awọ;<br>Eze ahụ abịaghị. Ha we kpọ ya ọnwu<br>We me-kwa-ra ọkpara-ya<br>ohu n'ọnọdu nna-ya otú ụbọchị ** ''Coronation''. * Nna, o siri m ike ikpe ekpere,<br>O doro anya na m na-ahụ, ugbu a ka emechara,<br>Otú m si mebie ọkara ụbọchị m,<br>M wee hapụ ọrụ m ma ka m malite. **''A Last Prayer''. * Olu onye na-aga n'ihu, ime ka<br>Ụzọ nke June maa mma, bụ nke gị<br> May dị ụtọ! ** ''May''. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Helen Hunt Jackson|Helen Hunt Jackson]] na Wikipedia bekee. * [https://web.archive.org/web/20100522120413/http://www.coloradocollege.edu/library/specialcollections/manuscript/hhj.html Helen Hunt Jackson page at Colorado College Special Collections] *[http://www.poemhunter.com/poem/september-2/ "September" by Helen Hunt Jackson] pwjl6hxisonq5k9yjsvtpg27zr7kh58 Helen Keller 0 1022 10781 3877 2022-10-10T17:26:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q38203]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Helen_KellerA.jpg|144px|thumb|Ọ bụ ézí na uwà nke zùrù áfụfụ, mànà o zùkwara mmeli ya. Njì áká m kwá à ná e díná na élú óbì sị na njọ à dígi na uwà, mànà ȯ bu òkwùkwe si na ihe óma nwere aka na élu ihe ọjọ na njisike I rüwa ihe ọma, kà o biri.]] '''[[w:Helen Keller|Helen Adams Keller]]''' (Önwa ishii 27, 1880 – Önwa ishii 1, 1968) bụ mgbe mbu onye Amerika nke òde akwukwọ na onyé òtímkpú na íjè; orìà (nke nweriki bụ ịbà skalet mà òsè meningaitis) nà mgbe ọ bu önwa 19 háfụrụ ya ka ọ kpù ìsì na ńtị ya kpọchi. == Nke nwere nkwadọ == [[Usòrò:PT03 ubt.jpeg|144px|thumb|right|Madụ ènwǵhiki kwé Í lị àlà mgbe ọ chọri fé rírí.]] * '''Madụ ènwǵhiki kwé Í lị àlà mgbe ọ chọri fé èfé.''' ** [https://web.archive.org/web/20100223055026/http://www.afb.org/MyLife/book.asp?ch=P3Ch4 Ȯ gwara okwu na American Association to Promote the Teaching of Speech to the Deaf na Mt. Airy, Fladelfia, Pensilveniya (8 Önwa ishii 1896)], ótu okwu dí nà ihe ọzȯ nọ nà ''The Story of My Life'' {{Wikipedia}} [[Òtù:Ndi Amerika]] [[Òtù:Ndi Soshalistu]] [[Òtù:Edemede/Ode akwukwuọ ]] 2wbgedshbs4pz4qlz1vyujrldv3vbva Helen Maria Williams 0 1023 10782 3880 2022-10-10T17:26:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q525710]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HelenMariaWilliams.jpg|thumb|Helen Maria Williams, 1816]] ''[[w:Helen Maria Williams|Helen Maria Williams]]''' (17 June 1759 – 15 Disemba 1827) bụ onye Bekee Asụsụ French na-arụ ọrụ. == Okwu Ndi Okwuru== * "Okwu, nwa nke mkpụrụ obi! I fondly trace<br>Ịgba afa gị siri ike, mgbe ubre onye na-ede uri, <br>Pensụl onye na-ese ihe na-enweta ọkụ gị dị nsọ, <br>Ma mma kpọtere gị amara na-emetụ gị n'ahụ." ** Site na 'Sonnet - ruo nkwuwa okwu', ''Poems 1786'', ebook kindle ASIN B00849523Q * "Ọnwa na-acha uhie uhie! your mild benignant light <br> May happy some other's captive sight <br> Ebee ka afọ na ụtọ nwoke nwere mmasị nwoke <br>Lee ka ìhè ha ụzọ ! Lee ka ogologo oge ha nọrọ!" ** sitere na (I) & (II) 'Mkpesa Quenn Mary', ''Poems 1786'', kindle ebook ASIN B00849523Q * "No riches from his scanty store<br>My love could impart<br>O nyere a boon m ji kpọrọ ihe karịa—<br>O nyere m obi ya niile !" ** si 'A Song', ''Poems 1786'', kindle ebook ASIN B00849523Q == Njikọ mpụga == [[W: Helen Maria Williams|Helen Maria Williams]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Helen Maria Williams|Helen Maria Williams]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Williams, Helen Maria}} p4aj62u5gogkpcqgz6zp8aqazzs1nk1 Helen Oyeyemi 0 1024 12361 10783 2022-11-03T09:40:50Z Love4sure 14 added photo wikitext text/x-wiki [[File:Photo of author Helen Oyeyemi, taken in January 2021.jpg|thumb|Helen Oyeyemi]] [[Helen Oyeyemi]] Onye Briten na-ede edemede. =Okwu ndị Ọkwụrụ== *Amaara m ndị amoosu na-afụ mkpọrọhịhị n’ọgbọ dị iche iche, na-akpọ ihe na-enweghị aha. *Ọ bụ ọgụ na-adị n'etiti onye hụrụ n'anya site n'ịnara ibu dị arọ na onye hụrụ n'anya site n'ịjụ ịbụ ịbụ. *E nwere ihe dị iche na enweghị onye ọbụla n'ihi na ị họrọla ya, na enweghị onye ọbụla n'ihi na anapula gi onye ọ bụla. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/80808.Helen_Oyeyemi 2y0364rn1ng2nmqkqe01t7vs7cchl18 Helen Paul 0 1025 13246 10784 2022-11-28T23:02:33Z Topakka kaveri 240 File wikitext text/x-wiki [[File:Helen_Paul_(cropped).png|Helen Paul (cropped)|thumb|Helen Paul (2016)]] == Helen paul == Prọfesọ Helen Paul bụ onye Naijiria na-akpa ọchị, onye na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụkwa onye na-akpa ọchị kwụ ọtọ, nke a maara dị ka Tatafo, nke ejiri ụda olu na-eme ka ọ dị ka nwata. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị na-eme ihe njakịrị, ọ nweghị ụzọ ị ga-esi banye na nsogbu. Ya mere, bụrụ eziokwu nye onwe gị. * Ikike inwe nguzozi n'ihe anyị na-eme, na-enyere anyị aka imeziwanye ihe omume anyị na-eme kwa ụbọchị. * Adịla ebi ndụ naanị n'enyo enyo Nyocha wee jide n'aka. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/helen-paul/1048/ 8gmvj68m84q9frdtia8wwsayu20skto Helen Ukpabio 0 1026 10785 3889 2022-10-10T17:26:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5703309]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Helen Ukpabio|Helen Ukpabio]]''' bu onye nchọpụta na onye isi nke African [[w: Evangelicalism|Evangelical]] franchise [[w:Liberty Foundation Gospel Ministries|Liberty Foundation Gospel Ministries]] dị na [[w:Calabar|Calabar]], [[w:Cross River State|Cross River State]], Nigeria. A na-ebo ya ebubo na ọ na-ebute mmekpa ahụ zuru ebe niile, ịta ahụhụ na ọnwụ ike nke [[w: ebubo amoosu megide ụmụaka n'Africa|ụmụaka boro ebubo amoosu]. ==Okwu Ndi Okwuru== * "E nwere [[w:|amoosu]] n'ụwa niile. Ya mere, agaghị m etinye aka na mkpọsa ahụ na-ekwu na ọ dịghị amoosu, n'ihi na nke ahụ bụ ekwensu na-ekwu okwu. Ya mere, agaghị m eso na mkpọsa ahụ, e nwere ndị amoosu, a ga-anapụtakwa ndị amoosu ahụ ka ha na-abịa maka ya. **[https://www.thenigerianvoice.com/amp/movie/5612/i-will-never-stop-fighting-witchcrafthelen-ukpabi.html] Helen Ukpabio na-ekwu okwu na mkparịtaụka ya na olu Naijiria gbara. * “Mgbe ị na-achụpụ ndị mmụọ ọjọọ ma were mma ma ọ bụ ntu, ọ bụ na ọ bụghị ihe ime mmụọ, n’ọgbakọ anyị, anyị anaghị eji mmanụ oliv eme ihe, ọ dịghị amasị m, e nwere akwụkwọ m na-ede na Inconveniencing Devil. Ọ na-akatọ iji ihe na-eri ahụ eme ihe, e nwere ụlọ ụka na-arịọ ndị mmadụ ka ha weta akwa, mmanụ na ihe ndị ọzọ maka ekpere, anyị anaghị eme ya. **[https://www.thenigerianvoice.com/amp/movie/5612/i-will-never-stop-fighting-witchcrafthelen-ukpabi.html] Helen Ukpabio na-ekwu okwu na mkparịtaụka ya na olu Naijiria gbara. * "Enwetụbeghị m akụkọ ọjọọ, enwere m ndị ụka m nọ n'ọkwa ọchịchị. Ha kwesịrị imeghachi omume kemgbe. Ndị mmadụ kwesịrị ịbịa n'ụka ka ha hụ ihe anyị na-eme." **[https://www.thenigerianvoice.com/amp/movie/5612/i-will-never-stop-fighting-witchcrafthelen-ukpabi.html] Helen Ukpabio na-ekwu okwu na mkparịtaụka ya na olu Naijiria gbara. * "Kwere na nke ahụ mana naanị ihe m nwere bụ ma gọọmentị ọ ga-enwe ike na ezi obi ime ya." **[https://www.thenigerianvoice.com/amp/movie/5612/i-will-never-stop-fighting-witchcrafthelen-ukpabi.html] Helen Ukpabio na-ekwu okwu na mkparịtaụka ya na olu Naijiria gbara. == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Helen Ukpabio]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Helen Ukpabio]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ukpabio, Helen}} iukxti1to11x6svmcakqxz8dw5sh6pw Helena Blavatsky 0 1027 10786 3896 2022-10-10T17:26:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q189454]] wikitext text/x-wiki [[Helena Blavatsky]] [[Usòrò:Blavatsky.013.jpg|thumb|Ọrụ nke Theosophists bụ imeghe obi na nghọta ndị mmadụ maka ọrụ ebere, ikpe ziri ezi, na mmesapụ aka, àgwà nke bụ kpọmkwem nke alaeze mmadụ ma bụrụ ihe okike n'ebe mmadụ nọ mgbe ọ zụlitere àgwà nke mmadụihe omuma nke Chineke site na mmekorita nke mmadụ]] [[Usòrò:HP Blavatsky.jpg|thumb|A na-enwekarị ọnwụ okwukwe ka ukwuu ibi n'ihi ịhụnanya nke, ma mmadụ ma ọ bụ ihe dị mma karịa ịnwụ" bụ ụkpụrụ nke [[w:Mahātmā|Mahatmas]]]] [[Usòrò:Blavatsky Olcott Mavalankar.jpg|thumb|Anyị na-arụ ọrụ maka echi na-egbuke egbuke. N'agbanyeghị nke ahụ, mgbe anyị tụlere mmegide kpụ ọkụ n'ọnụ nke a na-akpọ anyị ihu, ònye tozuru oke karịa anyị mgbe anyị banyere n'ọgbọ egwuregwu ide n'elu ọta anyị akụ mmiri igwe gladiatọ nke Rome nye Siza: Moriturus te Salutât!]] [[Usòrò:Blavatsky Pryse Mead.jpg|thumb| Ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume, anyị ga-ewepụ ọrụ a n’aka ọtụtụ Ndị Kraịst bụ́ ndị echiche ya na-agaghị aba uru, bụ́ ndị a edeghịkwa ya n’akwụkwọ]] [[Usòrò:Blavatsky.019.jpg|thumb|Ana m ekwu "n'ezie" naanị ruo n'ihe gbasara nkwenye nke m. Ndị na-enweghị otu akwụkwọ ikike maka nkwenye ha dị ka m nwere, ga-abụ ezigbo nkwenye na nzuzu ịnakwere ya na okwukwe kpuru. Ma ọ bụkwanụ, onye edemede ahụ ekwenyeghị na onye nta akụkọ ya na ndị enyi ya na "ikike" ọ bụla ma ọ bụghị naanị "mkpughe Chineke"!]] '''[[w:Helena Petrovna Blavatsky|Helena Petrovna Blavatsky]]''' (Russian: Елена Петровна Блаватская, Yelena Petrovna Blavatskaya, nke a na-akpọkarị Madame Blavatsky; née von Hahn; Ukrainian: Олавать 12 Ọgọst OS 31 Julaị 1831 – 8 Mee 1891), nke a maara nke ọma dị ka "Helena Blavatsky" ma ọ bụ "Madame Blavatsky", bụ [[w:ocultism |ocultist]], [[w:Mediumship | ọkara mmụọ]], na onye edemede nke mebere [[w:Theosophical Society|Theosophical Society]] na 1875. O nwetara mba ụwa dị ka onye na-eduzi usoro ọmụmụ nke [[q:Theosophy|ihe omuma Chineke site na mmekorita nke mmadu]], [[w: Western esotericism|mmadụ ole na ole ghọtara]] ije na kwalite obodo. Blavatsky bụ onye na-ese okwu n'oge ndụ ya, ndị na-akwado ya na-akwado ya dị ka onye nwere nghọta [[q:Sage (philosophy) | Sage]] na ndị nkatọ na-akwa emo dị ka charlatan. Ozizi Theosophical ya metụtara mgbasa nke [[q:Hinduism | Hindu]] na [[q:Buddha|Buddha]]. == Okwu ndị okwuru == * A na-amanye eziokwu ndị nwere ike, bụ́ ndị a na-aghọta nke ọma n’ụwa nke ituli, dị ka ndị a na-enweta site na nleba anya na nnwale n’ime ụwa ihe, a na-amanye n’ahụ ìgwè mmadụ rụrụ arụ, na-arụsi ọrụ ike n’onwe ha iche echiche n’onwe ha, n’okpuru ụdị mkpughe Chineke na ikike sayensị. Ma otu ajụjụ ahụ ghe oghe malite n’oge [[q:Socrates|Socrates]] na [[w: Pọntiọs Paịlet|Paịlet]] ruo n’afọ nke ntachita ọnụ nke anyị: ọ̀ dị ihe dị ka eziokwu zuru oke n’aka otu òtù ọ bụla. ka ọ bụ nwoke? Ihe kpatara na-aza, "enweghị ike ịbụ." Enweghị ohere maka eziokwu zuru oke n'isiokwu ọ bụla, n'ime ụwa nke nwere oke na ọnọdụ dịka mmadụ bụ n'onwe ya. Ma, e nwere eziokwu ndị anyị na-akpa, anyị kwesịkwara ime ihe niile anyị nwere ike ime. ** [http://www.katinkahesselink.net/squote/l37.html ''Lucifer''] (February 1888) * "A na-enwekarị ogbugbu ka ukwuu iji dịrị ndụ maka ịhụnanya, ma mmadụ ma ọ bụ ihe dị mma karịa ịnwụ" bụ ụkpụrụ nke [[w:Mahātmā|Mahatmas]]. ** [http://www.katinkahesselink.net/blavatsky/articles/v4/y1883_092.htm '' Collected Writing,'' vol. IV, p. 603 (October 1889)] * O nweghị okpukpe ka eziokwu. ** Okwu nke Theosophical Society. Hụ ọmụmaatụ: [http://www.katinkahesselink.net/blavatsky/articles/v6/y1884_016.htm Blavatsky Collected Writing, 6, p. 168] * [[w:Maitreya | Maitreya]] bụ aha nzuzo nke Buddha nke ise, na Kalki Avatar nke Brahmins - Mesaịa ikpeazụ nke ga-abịa na njedebe nke nnukwu okirikiri. ** Secret Doctrine I, p. 384 * Anyị nọ na [[q:Kali Yuga|Kali Yuga]] okwu Sanskrit nke pụtara Ọchịchịrị Ọchịchị na mmetụta ya na-egbu egbu bụ otu puku ike na West karịa ka ọ dị na East; ya mere anụ oriri dị mfe nke ike nke Age of Darkness mere na mgba cyclic a, na ọtụtụ echiche efu nke ụwa na-arụ ọrụ ugbu a. Otu n'ime ihe ndị a bụ ụlọ ọrụ ndị mmadụ nwere mmasị na ha nwere ike iru na "Ọnụ Ụzọ Ámá" wee gafee ọnụ ụzọ [[q:Occultism|Mgbaasị]] n'enweghị nnukwu àjà ọ bụla. Ọ bụ nrọ nke ọtụtụ [[q:Theosophy|ndị kwetere na ihe omuma Chineke site na mmekorita nke mmadu]], nke sitere n'ike mmụọ nsọ maka ike na nke onwe ịchọ ọdịmma onwe onye nanị, ọ bụghịkwa mmetụta dị otú ahụ nwere ike iduga ha n'ebumnobi ahụ a na-achọsi ike. N'ihi na, dị ka otu onye kwenyere na ọ chụrụ onwe ya n'àjà n'ihi [[q:Humanity|Ndi mmadu]] --" Strait bụ ọnụ ụzọ ámá na warara bụ ụzọ nke na-eduba ná ndụ" ebighị ebi, ya mere "ole na ole ndị na-achọta ya." **[http://www.gutenberg.org/ebooks/17009 ''Studies in Occultism''], (1888) * Ọ dịghị ihe ọ bụla nke na-enyere mmadụ aka, n'otu n'otu ma ọ bụ n'otu n'otu, ibi ndụ - ọ bụghị "obi ụtọ" - ma na-enweghị obi ụtọ n'ụwa a, kwesịrị inwe mmasị na Theosophist-Occultist. Ọ bụghị ihe gbasara ya ma enyemaka ya ọ̀ na-abara mmadụ uru n’ọganihu ya nke ụwa ma ọ bụ ime mmụọ; Ọrụ mbụ ya bụ ịdị njikere mgbe ọ bụla inye aka ma ọ bụrụ na o nwere ike, na-akwụsịghị na nkà ihe ọmụma. ** [http://www.katinkahesselink.net/blavatsky/articles/v11/y1889_065.htm '' Collected Writing,'' vol. XI, p. 465 (October 1889)] * M na-ekwu "n'ezie n'ezie" naanị ruo n'ihe gbasara nkwenye nke onwe m. Ndị na-enweghị otu akwụkwọ ikike maka nkwenye ha dị ka m nwere, ga-abụ ezigbo nkwenye na nzuzu ịnakwere ya na okwukwe kpuru. Ma ọ bụ onye edemede ekwetaghị ihe ọ bụla karịa onye nta akụkọ ya na ndị enyi ya na "ikike" ọ bụla ma ọ bụghị naanị "mkpughe Chineke"! ** [http://www.katinkahesselink.net/blavatsky/articles/v11/y1889_065.htm '' Collected Writing,'' vol. XI, p. 466 (October, 1889)] [[Usòrò:Maitreya Buddha, Ladakh.jpg|thumb|[[w:Maitreya|Maitreya]] bụ aha nzuzo nke Buddha nke ise, na Kalki Avatar nke Brahmins - Mesaịa ikpeazụ nke ga-abịa na njedebe nke ụwa. Nnukwu okirikiri. (''Secret Doctrine | Secret Doctrine'', p. 384)]] [[Usòrò:H.P.Blavatsky_1887.jpg|thumb|Anyị nọ na Kali Yuga okwu Sanskrit nke pụtara Ọchịchịrị oge na mmetụta ya na-egbu egbu bụ otu puku ike na West karịa ka ọ dị na East; ya mere anụ oriri dị mfe nke ike nke Age of Darkness mere na mgba cyclic a, na ọtụtụ echiche efu nke ụwa na-arụ ọrụ ugbu a. Otu n'ime ihe ndị a bụ ụlọ ọrụ ndị mmadụ nwere mmasị na ha nwere ike iru na "Ọnụ Ụzọ Ámá" wee gafee ọnụ ụzọ Mgbaasị n'enweghị nnukwu àjà ọ bụla. ~[http://www.gutenberg.org/ebooks/17009 ''Studies in Occultism''],]] === ''[[q:Isis Unveiled| Ekpughere Isis]]: Nna-ukwu-isi ihe omimi nke sayensị oge ochie na nke ọgbara ọhụrụ na nkà mmụta okpukpe '' (1877)=== <small> (ederede zuru ezu n'ịntanetị, [https://www.theosociety.org/pasadena/isis/iu-hp.htm htm], + [https://archive.org/details/in.ernet. dli.2015.90215 ọtụtụ usoro])</small> ===''[[q:The Secret Doctrine| Ozizi Nzuzo]] Mpịakọta I & II'' (1888) === ==='''Practical Occultism' (1888) === <small>[https://archive.org/details/practicalocculti015153mbp/page/n1/mode/2up  (ederede zuru ezu)]</small> * Oleezi otú a pụrụ isi chee na mmadụ ga-esi banye “ọnụ ụzọ ámá kwụ ọtọ” nke [[q: Occultism|mgbaasị]] mgbe echiche ya kwa ụbọchị na nke awa ya jikọtara ya na ihe nke ụwa, ọchịchọ nke ihe onwunwe na ike, na ọchịchọ, ọchịchọ? na ọrụ ndị, otu ọ dị nsọpuru, ka bụ nke ụwa...? Ọbụna ịhụnanya maka nwunye na ezinụlọ - nke kachasị dị ọcha dị ka onye na-adịghị achọ ọdịmma onwe onye nanị nke mmetụta mmadụ bụ ihe mgbochi nke ezi mgbaasị ... Kedu onye hụrụ ... agaghị agbaji obi ụtọ nke nwoke na nwanyị ọ bụla gbara ya gburugburu iji meju ọchịchọ nke otu onye. onye ọ huru n'anya? Nke a bụ ma eke ... na ìhè nke koodu nke mmetụta mmadụ; Obere obere, na nke eluigwe na ala [[W:Love|ịhụnanya]]. p. 60 * N’ihi na, ebe [[W: Heart|obi]] jupụtara n’echiche maka otu nta nke onwe, ndị nọ anyị nso na ndị anyị hụrụ n’anya, olee otu ihe ga-adịrị ndị ọzọ nke mmadụ n’ime mkpụrụ obi anyị? Olee pasentị ịhụnanya na nlekọta ga-anọgide na-enye [[W:Humanity|“ezigbo nwa mgbei]]”? Oleekwa otú “obere olu ahụ ka dị ntakịrị” ga-esi mee onwe ya ka a nụ ya n'ime mkpụrụ obi nke nwere ihe ùgwù ya na ndị nwe ụlọ nke ya? Kedu ụlọ fọdụrụ maka mkpa Humanity en block...? Onye ga-erite uru site n'amamihe nke uche eluigwe na ala, ga-erute ya site na mmadụ dum n'enweghị ọdịiche nke agbụrụ, ọdịdị, okpukperechi, ma ọ bụ ọkwa ọha. Ọ bụ [[w:Altruism|altruism]], ọ bụghị ego-ịhụnanya ọbụlagodi n'echiche iwu kachasị mma na nke mara mma, nke nwere ike iduga otu ahụ iji jikọta obere Onwe ya na Selves Universal. Ọ bụ ... n'ọrụ a ka ezi onye na-eso ụzọ nke ezi mgbaasị ga-etinye onwe ya n'ọrụ ma ọ bụrụ na ọ ga-enweta ... Amamihe na Ọmụma Chineke. p. 62 ===''Igodo nke Theosophy'' (1889) === <small>[http://www.gutenberg.org/ebooks/55618 (ederede zuru ezu)]</small> * E kwuputara ebumnobi nke akwụkwọ a kpọmkwem n'aha ya, "Igodo nke Theosophy," na ọ dị mkpa naanị okwu nkọwa. Ọ bụghị akwụkwọ ọgụgụ zuru oke ma ọ bụ nke na-agwụ agwụ nke [[q:Theosophy|Theosophy]], kama ọ bụ naanị igodo imeghe ọnụ ụzọ na-eduga n'ọmụmụ ihe miri emi. * N'ihi na o nwere Societies maka igbochi mmekpa ahụ nke anụ ahụ nye ụmụ anụmanụ, na ọ nweghị nke nwere ihe igbochi omume obi ọjọọ a na-eme mmadụ. N'ihi na ọ na-agba ume, n'ụzọ iwu na akọ, [[q:Vices|osote]] n'okpuru ụdị ọ bụla, site na ire [[q:Whiskey|whiskey]] gbadara Ọrụ ịgba ohu... * Nke a bụ ọgbọ nke, n'agbanyeghị na a kpọsara ya dị ka nke nnwere onwe anụ ahụ na nke omume, bụ n'ezie oge nke ịgba ohu n'omume na nke uche kachasị njọ, nke a na-amabughị ụdị ya. * Ịgba ohu na mba na ụmụ nwoke apụọla naanị iji nye ohere maka ịgba ohu nke ihe na onwe ya, omume ọjọọ nke onwe ya na omenala ọha mmadụ na ụzọ nzuzu. Imepe anya ngwa ngwa, nke a na-emegharị maka mkpa nke klaasị dị elu na nke etiti, emebiela n'ụzọ dị iche na naanị ajọ ọnọdụ agụụ ka ukwuu. *Na ozizi nke na-abụghị ndị nkụzi anyị nke oge a ma ọ bụ ndị nkwusa bụ "amamihe nke si n'elu" ka e gosiri n'ụzọ zuru ezu. Ọ bụghị site n'ezighị ezi nke onwe onye ọ bụla na nkwupụta ha ma ọ bụ mmejọ nke ndụ ha, n'ihi na "imehie bụ naanị mmadụ," kama site n'eziokwu ndị a na-apụghị ịgbagha agbagha. *Ụmụaka kwesịrị ịkụziri ịtụkwasị onwe ya obi, ịhụnanya maka mmadụ niile, ịmeee ibe ya ebere, na karịa ihe ọ bụla ọzọ, iche echiche na ịtụgharị uche maka onwe ha. .. Ebum n'obi kee ịnwere onwe nwoke na nwanyị, nweere onwe ọgụgụ isi, nweere onwe ime omume, enweghị ajọ mbunobi n'akụkụ niile, na karịa ihe niile, inweghị mmasị na-adịghị achọ ọdịmma onwe onye. *Inwe obi abụọ banyere amamihe dị elu nke okpukpere chi nke... Ụka England, ma ọ bụ ọzọ nke nnukwu ndị ọkà mmụta sayensị nke oge a, bụ imegide Mmụọ Nsọ na Omenala. Ahụhụ ga-adịrị onye na-ajụ ịmata "Onye a họpụtara" nke Ụwa... "amamihe" ha kacha mma - "ụwa, psychic, ekwensu." * N'ịtụle nnwere onwe echiche karịa ihe niile dị ka naanị ụzọ isi nweta n'oge ụfọdụ na amamihe, nke onye Theosophy ọ bụla kwesịrị ịmasị ya, anyị na-amata ikike inwe otu nnwere onwe na ndị iro anyị dị ka ndị enyi anyị nọ. *Anyị adịghị... ụta, kama ọmiko, n'ime obi anyị, ndị "ndị amamihe" nke ọgbọ anyị maka ịgbalị imezu naanị iwu ga-eme ka ha nọrọ na njedebe nke [[q:Authority|" ikike"]]; dịka ha enweghị ike, ma ọ bụrụdị na ha ga-eme, mee ihe ọzọ ma chekwaa ugwu ha na ọha mmadụ, ma ọ bụ gbanarị nchụpụ ngwa ngwa site n'aka ndị ọrụ ibe ha. * Isi mmalite nke [[q: Religion | okpukpe]] -- [[q:Judeo-Christian | Judaeo-Christianity]] gụnyere - bụ n'eziokwu ole na ole bụ́ ochie, ọ dịghị otu n'ime ha a pụrụ ịkọwa ma e wezụga ndị ọzọ nile. , dị ka nke ọ bụla bụ a mmeju nke ndị ọzọ na ụfọdụ otu nkọwa. Ma ha niile bụ, karịa ma ọ bụ obere, gbajiri ụzarị nke otu Sun nke eziokwu, na mmalite ha ka a ga-achọrịrị na ndekọ ochie nke [[q:Ageless Wisdom teachings|Amamihe-okpukpe]]. Enweghị ìhè nke ikpeazụ, ndị ọkà mmụta kasị ukwuu nwere ike ịhụ ma ọkpụkpụ ya kpuchie ya na ihe mkpuchi mara mma. * Ya mere, ihe dị n’ọgbọ dị iche iche nke ndị Nna Chọọchị na-arụsi ọrụ ike bụ́ ndị na-arụtụ aka ná mbibi nke akwụkwọ ochie na nkwadebe nke akụkụ Akwụkwọ Nsọ ọhụrụ a ga-etinye n’ime ihe ndị mere na-adị ndụ, e nwere ihe fọdụrụ na [[q:Gnosticism | Gnostics]] -- na ụmụ ezi omume nke amamihe Archaic-okpukpe -- mana ole na ole na-enweghị ike ịmata. *Ndị na-asụgharị Pistis site na “[[q:Religion|okwukwe]],” bụ ihe na-ezighi ezi. Okwu ahụ bụ “okwukwe” dị ka amara ma ọ bụ ihe a ga-ekwere na ya site n'okwukwe na-enweghị isi ma ọ bụ nke kpuru ìsì, bụ okwu na-amalite naanị kemgbe [[q:Christ|Kraịst]]. * Anyị ji akwụkwọ ahụ dị mma nke na-enye ndị mmadụ nri maka, nke na-ewusi ike ma na-ekpochapụ uche, ma na-enyere ha aka ịghọta eziokwu nke ha nwetụrụla nkụja mana ha nwere ike. Ọ bụghị imepụta - anyị kwenyere na akwụkwọ dị otú ahụ na-eme ezigbo ịdị mma. * Ị ga-eburu n'uche ọtụtụ ndị mmegide siri ike anyị kpalitere kemgbe e guzobere Society anyị ... N'ime ime, Theosophy bụ mmegharị kachasị njọ nke oge a; na otu, ọzọkwa, nke na-eyi ndụ egwu egwu ọtụtụ n'ime oge humbugs, ajọ mbunobi, na ajọ omume ọha mmadụ nke ụbọchị - ihe ọjọọ ndị ahụ na-eme ka abụba na-eme ka obi dị elu iri na ndị na-eṅomi ha na sycophants, ndị ọgaranya ọtụtụ iri n'etiti. klaasị, ebe ha na-echipịa ma na-agụ agụụ na-agụ ọtụtụ nde ndị ogbenye. * Anyị ga-alụ ọgụ megide... ịkpọasị nke ndị mmụọ nsọ... mmegide mgbe nile nke ndị ụkọchukwu nke okpukpere chi nile... karịsịa ịkpọasị na mkpagbu na-adịghị akwụsị akwụsị nke ndị ozi ala ọzọ na India. * Ruo taa, ọ dịghị onye na-enwe nnọọ obi ike ma ndị Theosophists hà bụ ụdị ndị na-efe Agwọ na Ekwensu, ma ọ bụ nanị “Ndị Buddha Esoteric”—ihe ọ bụla nke ahụ pụrụ ịpụta. Ọ baghị uru ka anyị na-aga n'ihu na-agọnarị, ụbọchị na ụbọchị na afọ ruo n'afọ, ụdị akụkọ ọkpa na oke ehi ọ bụla a na-apụghị ichetụ n'echiche banyere anyị; n’ihi na, ọ dịghị ngwa ngwa e chụpụrụ otu, karịa nke ọzọ, nke ka na-enweghị uche na nke obi ọjọọ, ka a mụrụ site na ntụ nke mbụ. *Site na nkuzi ya, site na nkà ihe ọmụma nke o meworo ka ọ nweta na nghọta n'uche nke oge a, West ga-amụta ịghọta na ịghọta East na ezi uru ya. Ọzọkwa, mmepe nke ikike psychic na ikike, akara ngosi nke a na-ahụbu na America, ga-aga n'ihu n'ụzọ ahụike na nke ọma. * A ga-azọpụta ụmụ mmadụ site n'ihe egwu dị egwu, ma nke uche ma nke anụ ahụ, bụ nke a na-apụghị izere ezere mgbe mkpughe ahụ ga-ewere ọnọdụ, dịka ọ na-eyi egwu ime, na akwa akwa nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị na ọchịchọ ọjọọ niile. Mmụba nke uche na nke mmụọ ga-aga n'ihu n'ikwekọ na nkwalite omume ya, ebe ihe onwunwe ya ga-egosipụta udo na ihu ọma ụmụnna nke ga-achị n'uche ya, kama ọgbaghara na esemokwu nke na-apụta ìhè gburugburu anyị taa. ==='' Theosophical Glossary '' (1892) === <small>[http://theosophy.org/Blavatsky/Theosophical%20Glossary/Thegloss.htm (ederede zuru ezu)]</small> * Dept (Lat.). Adeptus, "Onye nwetara." Na mgbaasị onye ruru ogbo nke mmalite, wee bụrụ Nna-ukwu na sayensị nkà ihe ọmụma Esoteric. *Aum(Sk.). Ụka nsọ; nkeji nke nwere mkpụrụedemede atọ; ya mere Atọ n'Ime Otu. *Bodhisattva (Sk). N'ụzọ doro anya, "onye bụ onye isi ya (sattva) ghọrọ ọgụgụ isi (bodhi)"; ndị chọrọ naanị otu incarnation ọzọ ka ha bụrụ Buddha zuru oke, ya bụ, inwe ikike maka Nirvâna. Nke a, dị ka etinyere na Manushi (terrestrial) Buddha. N'echiche metaphysical, Bodhisattva bụ aha e nyere ụmụ ndị nke Buddha DHyâni celestial. *Buddha (Sk.). Dị ka ihe atụ, “Ndị Enlightened”. Ihe ọmụma kachasị elu. Iji ghọọ Buddha mmadụ ga-agbaji site n'agbụ nke uche na àgwà; iji nweta nghọta zuru oke banyere EZIOKWU ONWETA ma mụta ịghara ikewapụ ya na ndị ọzọ niile. *Clairvoyance*. Ngalaba nke iji anya ime ma ọ bụ ịhụ ihe ime mmụọ hụ. *Gautama DODHA. Aha Buddha nke enyere (sk) na ọtụtụ puku ọmụmụ tupu oge ikpeazụ ya.... (p. 66) N'ime afọ nke ozi ya, ọ bụ ihe na-enweghị ntụpọ na nke dị ọcha dị ka chi—ma ọ bụ dị ka nke ikpeazụ kwesịrị ịdị. Ọ bụ ihe atụ zuru okè nke nwoke na-asọpụrụ Chineke. **[H.P. Blavatsky]], ''[http://theosophy.org/Blavatsky/Theosophical%20Glossary/Thegloss.htm The Theosophical Glossary,]" (1892) *Karma (Sk.). Iwu Nkwụghachi, Iwu nke ihe kpatara na mmetụta ma ọ bụ ihe kpatara omume. Nkwụghachi, naanị n'otu echiche, nke Karma ọjọọ. Ọ bụ Nidana nke iri na otu na njikọ nke ihe na-akpata na mmetụta na okpukpe Buddhism; ma ọ bụ ike na-achịkwa ihe niile, ihe na-esi na omume omume, meta anụ ahụ Samskâra, ma ọ bụ mmetụta omume nke omume e mere maka inweta ihe na-emeju ọchịchọ onwe onye. Enwere Karma nke merit na Karma nke demerit. *Lucifer (Lat.). Ụwa Venus, dị ka "Morning Star" na-egbuke egbuke. Tupu Milton, Lucifa abụbeghị aha Ekwensu. N’aka nke ọzọ, ebe ọ bụ na e mere Onye Nzọpụta Ndị Kraịst na-ekwu banyere onwe ya ná Revelation (xvi. 22.) “A bụ m . . . kpakpando ụtụtụ na-egbuke egbuke” ma ọ bụ Lucifa. Otu n'ime ndị Pope mbụ nke Rome nwere aha ahụ; ma e nwere ọbụna otu òtù Ndị Kraịst na narị afọ nke anọ nke a na-akpọ ndị Lucifa. * Magi (Lat.). Aha ndị nchụaja ihe nketa oge ochie na ndị mmụta mmụta na Persia na Media, okwu sitere na Mâha ukwu, nke mechara bụrụ mog ma ọ bụ mag, onye nchụàjà na Pehlevi. Porphyry kọwara ha (Abst. iv. 16) dị ka “Ndị ọkà mmụta bụ́ ndị na-ekere òkè n’etiti ndị Peasia n’ijere Chineke ozi ka a na-akpọ Magi”, Suidas na-agwakwa anyị na “n’etiti ndị Peshia ndị hụrụ amamihe n’anya (philalethai) ka a na-akpọ. Magi"... *Ịme Anwansi (ihe karịrị Mmadu). Nnukwu "Sayensị". Dị ka Deveria na ndị ọkà mmụta Oriental ndị ọzọ si kwuo, “ndị mba ndị kasị ochie na ndị mepere anya na ndị gụrụ akwụkwọ weere na “a na-ewere anwansi dị ka sayensị dị nsọ nke na-ekewaghị ekewa na okpukpe. *[[Q:Mahatma|Mahâtma]]. Dị ka ihe atụ, “oke mkpụrụ obi”. Onye mara mma nke usoro kachasị elu. Ndị e buliri elu bụ ndị, ebe ha nwetaworo ikike n'ụkpụrụ ụkpụrụ ha dị ala, na-ebi ndụ na-enweghị ihe mgbochi site na "nwoke nke anụ ahụ", ma nwee ihe ọmụma na ike kwekọrọ na ọkwa ha rutere na mmalite ime mmụọ ha. A na-akpọ ya Pali Rahats na Arhats. *[[q:Maitreya (Theosophy)|Maitreya Buddha]] (Sk.). Otu ahụ dị ka Kalki Avatar nke Vishnu (Avatar "Ịnyịnya Ọcha"), na nke Sosiosh na ndị Mesaịa ndị ọzọ ... * [[q:Om | Om ma ọ bụ Aum]] (Sk.). Mkpuruokwu omimi, nke kachasi nsọ n'okwu niile na India. Ọ bụ “arịrịọ, ekpere, nkwenye na nkwa, ọ dịkwa nsọ, dị ka n'ezie okwu ahụ na ume mgbaasị dị ala,. *Paracelsus. Aha ihe atụ nke onye mgbaasị kasị ukwuu nke oge etiti—Philip Bombastes Aureolus Theophrastus von Hohenheim—amụrụ na ógbè Zurich na 1493 nakweere. Ọ bụ dibịa kacha nwee ọgụgụ isi n'afọ ndụ ya, bụrụkwa onye a ma ama maka ịgwọ ọrịa ọ bụla site n'ike nke talismans kwadebere n'onwe ya. O nwebeghị enyi, mana ndị iro gbara ya gburugburu, ndị kacha ewute ha bụ ndị Ụka na ndị otu ha. Na eboro ya ebubo na ya na ekwensu na-emekọ ihe, ọ bụghịkwa ihe a ga-eju anya na n'ikpeazụ, ụfọdụ ndị iro a na-amaghị gburu ya, mgbe ọ dị afọ iri anọ na asatọ. Ọ nwụrụ na Salzburg, na-ahapụ ọtụtụ ọrụ n'azụ ya, bụ nke ndị Kabbalists na ndị mgbaasị ji kpọrọ ihe ruo taa. Ọtụtụ n'ime okwu ya egosiwo na amụma. Ọ bụ otu n'ime ndị ọkà ihe ọmụma na ndị ọkà mmụta omimi kasị mara ihe, na onye Alchemist a ma ama. Physics ji ya ụgwọ maka nchọpụta nitrogen gas, ma ọ bụ Azote. == Hụkwa == *[[q:Theosophy|Theosophy]] ===Ndị nkụzi Theosophy=== * [[q:Annie Besant|Annie Besant]] * [[q:Geoffrey Hodson|Geoffrey Hodson]] * [[q:William Quan Judge|William Judge]] *[[q:Charles Webster Leadbeater|Charles Webster Leadbeater]] *[[q:Henry Steel Olcott|Henry Steel Olcott]] *[[q:Alfred Percy Sinnett|Alfred Percy Sinnett]] *[[q:Theosophy|Theosophy]] ===Metụtara=== *[[q:The Ageless Wisdom Teachings|The Ageless WisdomTeachings]] *[[q:Alice Bailey|Alice Bailey]] *[[q:Benjamin Creme|Benjamin Creme]] *[[q:Agni Yoga|Agni Yoga Teachings]] *[[q:Masters of Wisdom|Masters of Wisdom]] *[[q:Maitreya (Theosophy)|Maitreya]] *[[q:Helena Roerich|Helena Roerich]] == Njikọ mpụga== *[[wikipedia: Helena Blavatsky|Helena Blavastsky]] na Wikipedia Bekee *[http://www.katinkahesselink.net/blavatsky/ H.P. Blavatsky Collected Writings] *[http://www.carloscardosoaveline.com/autor/helena-p-blavatsky/ Articles by Helena P. Blavatsky] *[http://blavatskyarchives.com The Blavatsky Study Center / Blavatsky Archives] * [http://www.theosociety.org/pasadena/isis/iu1-01.htm Isis Unveiled] *[https://www.nla.gov.au/selected-library-collections/john-cooper-theosophy-collection John Cooper Theosophy Collection], including letters of Helena Blavatsky *[https://theosophy.wiki/en/Main_Page '''Theosophy Wiki'''] {{DEFAULTSORT:Blavatsky, Helena Petrovna}} pvdcvcy2cnngmm8j1bf05n1aje2yyfm Helena Norberg-Hodge 0 1028 10787 3900 2022-10-10T17:26:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q470295]] wikitext text/x-wiki [[w:Helena Norberg-Hodge|'''Helena Norberg-Hodge''']] (born February 1946) bụ onye ode akwụkwọ, onye na-emepụta ihe nkiri, onye nkwuwa okwu na-akatọ ijikọ ụwa ọnụ n'ụzọ akụ na ụba, onye isi na-akwado ime obodo dịka ọgwụ mgbochi nsogbu na-esite na ijikọ ụwa ọnụ, na onye guzobere na onye isi Local Futures. [[Usòrò:Helena Norberg Hodge 2015.jpg|thumb|Ịjị wee mee ka ụdị anyị nwee ọdịnihu, ọ ga-abụrịrị na mpaghara… Ipụ na ihuenyo nke usoro mgbasa ozi, ajọ okwu ahụ bu 'ibu dị mma' akụkọ nke na-achịkwa echiche akụ na ụba ruo ọtụtụ narị afọ ka a na-ama aka nke ukwuu nwayọọ, ọzọ 'nwanyị', na-agụnye echiche nke na-etinye mmadụ na gburugburu ebe obibi ọdịmma n'ihu na etiti.]] ==Okwu ndị o kwụrụ== * Anyị nwere ike ịmalite usoro a na-enweghị gọọmentị mba n'akụkụ anyị. N'ezie, o yighị ka ha ga-awụlikwa elu na bandwagon a tupu ọ bụrụ ihe a na-apụghị ịkwụsị. Kama, anyị kwesịrị ilegara ndị ọchịchị obodo anya maka ịdị n'otu. Ndị isi obodo na ndị kansụl ime obodo achọpụtalarị ihe ọkwa gọọmentị dị elu na-enweghị: na mkpebi onwe onye akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agakọ aka. * Dika ahịrị mmejọ nke akụ na ụba ụwa na-aga n'ihu na-abawanye, ma ọchịchọ maka ezi njikọ mmadụ na-enwewanye mmetụta nke ukwuu, atụmatụ ndị a dị adị ga-enye ntụzịaka yana mkpali, ma guzoro dị ka ihe na-akpali akpali maka ụzọ ime ihe ike nke faux-localist. , egwu, na ịkpọasị. ** Resist Locally, Renew Globally, Common Dreams (23 August 2019) * Ekwenyere m na anyị chọrọ ma “nguzogide” na “mmeghachi ọhụrụ” n'otu oge. Ihe m na-ekwu site na "nguzogide" bụ, nke mbụ, ijikọta ọnụ na mpaghara iji guzogide ọganihu nke otu ọdịnala zuru ụwa ọnụ n'ụdị ya niile na-ebibi ihe. Mana ọ pụtakwara ijikọ na ndị otu ndị ọzọ na mba ahụ, na ọbụna gburugburu ụwa, ịkwado maka ụdị ọchịchị onye kwuo uche ya ebe ndị mmadụ nwere nhọrọ ... * Ihe m na-ahụ na-akpali akpali bụ na, na mmegharị obodo, obodo dị iche iche gburugburu ụwa na-ewughachi akụ na ụba nwere ahụike n'ezie site n'ịgbanwe. Ndị ahụ dị ka obere diamond n'ime odida obodo, ọ bụghị na ha mara mma na ọṅụ .... * Inwe ọha mmadụ ikpebi iwu maka azụmaahịa abụghị otu ọchịchị Kọmunist. Ọ bụ naanị na ụmụ amaala nwere votu na otu ha chọrọ isi mefuo mmefu ego ọha. Ha chọrọ ịga n'ihu n'ụzọ asọmpi na nke zuru ụwa ọnụ ebe ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ enweghị azịza? ** [https://www.theguardian.com/global-development-professionals-network/2017/jul/18/wellbeing-campaigner-society-should-shape-business-not-the-other-way-round Wellbeing campaigner: society should shape business – not the other way round, by Anna Leach,] ''The Guardian'', (18 Jul 2017) ==Hụkwa== * [[Climate change|Climate Change]] * [[Ecofeminism]] * [[W:The Economics of Happiness|The Economics of Happiness (2011 documentary film directed by Norberg-Hodge)]] * [[Sustainability]] * [[w:Helena Norberg-Hodge|Helena Norberg-Hodge]] {{DEFAULTSORT:Norberg-Hodge, Helena}} sn3c7wg7t9h3o9jm9fqo33rvf45t4em Helon Habila 0 1029 14318 10788 2023-09-30T10:11:29Z Kalle Petäinen 542 wikitext text/x-wiki [[Helon Habila]] [[W:Helon Habila|Helon Habila]] bu onye ederede na mahadum nke George Mason di na obodo Virginia [[Usòrò:Helon Habila5.jpg|thumb|Helon Habila (2009)]] ==Okwu ndi okwuru== *Ma mụ onwe m abụghịkwa m, na-atụ anya mgbaba n'ihe atụ nke ga-ebu ya niile *Yabụ ajụjụ gị, anyị nwere obi ụtọ ebe a? M na-ekwu, olee otú anyị ga-esi na-enwe obi ụtọ ma anyị bụ ndị na-awagharị awagharị na-enweghị ebe obibi? *N'ụzọ dị ịtụnanya, enweghị m iwe megide ya. Ọ bụ naanị mmadụ. Mmadụ nọ n'ọnọdụ ya bụ isi, nke na-enweghị isi, nke mmetụta dị ike dị ka ịhụnanya, agụụ mmekọahụ, iwe, anyaukwu, na egwu na-akwali ya ngwa ngwa, mana ọ na-ada ụda nke ọma, nwetara mmetụta dị ka ọmịiko, ebere, ọchị na ikpe ziri ezi. ==Edensibia== https://www.goodreads.com/book/show/563723.Waiting_for_an_Angel 5547d838gwwzr404pmcb1imfad3ijps Henry David Thoreau 0 1030 10789 3911 2022-10-10T17:26:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q131149]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Benjamin D. Maxham - Henry David Thoreau - Restored - greyscale - straightened.jpg|thumb|right|E nwere puku mbanye anataghị ikike na alaka nke [[w:evil|Ihe ọjọọ]] onye na-egbu egbu na mgbọrọgwụ.]] [[Usòrò:Henry David Thoreau 1862.jpeg|thumb|Ọ dịghị onye nwere ike ịbụ onye na-adịghị ele mmadụ anya n'ihu ma ọ bụ onye maara ihe ma ọ bụ site n'ebe dị anya nke ihe anyị kwesịrị ịkpọ ịda ogbenye afọ ofufo.]] [[Usòrò:Thoreau at 37.jpg|thumb|Ọ bụrụ na m ga-eresị ọha ma ehihie na ehihie m, dịka ọtụtụ ndị na-eme, ejiri m n'aka na ọ nweghị ihe ọ bụla ga-ahapụ maka m. ... Ọ dịghị ihe ọzọ na-egbu egbu blunderer ka onye na-eri ọtụtụ akụkụ nke ndụ ya na-enweta ya ndụ.]] '''[[w:Henry David Thoreau|Henry David Thoreau]]''' ([[w:12 July|12 Julaị]] [[w:1817|1817]] - [[w:6 May|6 Mee]] [[w:1862|1862]]) bụ onye Amerika,[[w:essay|edemede]], ọkà mmụta ihe ihe ọmụma, [[w:Abolitionism na United States |abolitionist]], [[w: Naturalism (nkà ihe ọmụma) |naturalist]], [[w:tax resistance|onye na-emegide ụtụ]], nkatọ mmepe, onye nyocha, na [[w: historian | ọkọ akụkọ ihe mere eme]]. Onye ndu [[w:Transcendentalism | transcendentalist]].A kacha mara Thoreau maka akwụkwọ ya ''[[w:Walden | Walden]]'', ntụgharị uche n'elu, ibi ndụ dị mfe na gburugburu okike. , na edemede ya ''[[w: Resistance to Civil Government | Nguzogide ọchịchị obodo]]'' (nke a makwaara dị ka '' nnupụisi obodo ''), arụmụka maka nnupụisi na steeti na-ezighị ezi. [[Usòrò:Henry_David_Thoreau_1861.jpg|thumb|Ahụrụ m na ọ dị mma ịnọ naanị m oge ka ukwuu. Ịnọ na ụlọ ọrụ, ọbụlagodi na nke kacha mma, na-agwụ ike n'oge na-adịghị anya m ga na-apụ apụ. Ọ na-amasị m ịnọ naanị m. Achọtaghị m onye ibe mụ na ya na-akpakọrịta dị ka ịnọ naanị ya.]] ==Okwu Okwuru== * ''Ọ bụrụ na otu puku [ụmụ amaala] agaghị akwụ ụgwọ ụtụ isi ha n'afọ a, nke ahụ agaghị abụ ihe ike na nke ọbara, dịka ọ ga-abụ ịkwụ ha ụgwọ, ma mee ka Ọchịchị nwee ike ime ihe ike na ịkwafu ọbara ndị aka ha dị ọcha. . Nke a bụ, n'ezie, nkọwa nke mgbanwe udo, ma ọ bụrụ na nke ọ bụla ga-ekwe omume." * '' A na-eto onye agha nke jụrụ ije agha na-ezighị ezi site n'aka ndị na-ajụghị ịkwado ọchịchị na-ezighị ezi nke na-ebu agha''; bụ ndị ọ na-eleghara omume ha na ikike ha anya ma na-akụda ha mma; dị ka a ga-asị na steeti ahụ nwere nchegharị ruo n'ókè ahụ nke na ọ goro onye ka ọ pịa ya ihe mgbe ọ na-emehie, ma ọ bụghị ruo n'ókè ahụ na ọ kwụsịrị ime mmehie nwa oge. * '''Eji m obi m niile nabata ụkpụrụ bụ́, "Gọọmentị ahụ kacha mma nke na-achị kacha nta"; ọ ga-amasị m ịhụ ka ọ na-eme ngwa ngwa na n'usoro. Emechara, ọ mechara bụrụ nke a, nke m kwenyere - "Gọọmentị ahụ kachasị mma nke na-achịkwa ọ bụghị ma ọlị"; na mgbe ndị mmadụ jikere maka ya, nke ahụ ga-abụ ụdị ọchịchị nke ha ga-enwe.'' * ''Iji na-ekwu okwu n'ụzọ dị irè na dị ka nwa amaala, n'adịghị ka ndị na-akpọ onwe ha ndị na-abụghị ndị ọchịchị, m na-arịọ maka, ọ bụghị otu oge ọ bụla ọchịchị, kama otu mgbe ka mma ọchịchị. Ka onye ọ bụla mee ka a mara ụdị ọchịchị ga-enye iwu ka a kwanyere ya ùgwù, nke ahụ ga-abụkwa otu nzọụkwụ iji nweta ya. kwere, na ruo ogologo oge na-aga n'ihu, na-achị, ọ bụghị n'ihi na ha na-yikarịrị na-na-nri, ma ọ bụ n'ihi na nke a yiri kasị mma na nta, ma n'ihi na ha bụ anụ ahụ kasị ike. Mana ọchịchị nke ọtụtụ ndị na-achị n'okwu niile enweghị ike ịdabere n'ikpe ziri ezi, ọbụlagodi na mmadụ ghọtara ya. Ọ̀ pụghị inwe ọchịchị nke ọtụtụ ndị na-adịghị ekpebi ihe ọma na ihe ọjọọ, kama ọ bụ akọnuche? - kedu nke ọtụtụ n'ime ha na-ekpebi naanị ajụjụ ndị a na-achịkwa iwu nke mkpa? '' Nwa amaala ahụ ọ̀ ga-ahapụrịrị akọnuche ya n'aka onye omebe iwu ruo nwa oge, ma ọ bụ n'obere ogo ya? Gịnịzi mere onye ọ bụla nwere akọnuche? Echere m na anyị kwesịrị ibu ụzọ bụrụ ndị nwoke, na ndị na-achị ma emechaa. Ọ bụghị ihe na-achọsi ike ịzụlite nkwanye ùgwù maka iwu, ma maka ikike. Naanị ọrụ m nwere ikike iche bụ ime n'oge ọ bụla ihe m chere ziri ezi.''' O zuola n'ezie na ụlọ ọrụ enweghị akọnuche; ma ụlọ ọrụ nke ndị ikom nwere akọ na uche bụ ụlọ ọrụ nwere akọ na uche. '''Iwu emeghi ka mmadu kwue okwu ikpe ziri ezi; na site n'ịkwanyere ya ùgwù, a na-eme ọbụna ndị nwere ezi obi kwa ụbọchị ka ha bụrụ ndị nnọchianya nke ikpe na-ezighị ezi.'' * Olee otú ọ ga-esi ghọọ nwoke na-akpa àgwà megide ọchịchị America a taa? M zara na ọ nweghị ike ijikọ ya na-enweghị ihere. * '''Mgbe otu ụzọ n'ụzọ isii nke ndị bi n'otu mba nke mere ka ọ bụrụ ebe mgbaba nke nnwere onwe bụ ndị ohu, na mba dum ka ndị agha ala ọzọ meriri na-emeri n'ụzọ na-ezighị ezi, ma nọrọ n'okpuru iwu agha, echere m na ọ bụ ya. Ọ bụghị ngwa ngwa maka ndị na-akwụwa aka ọtọ inupụ isi ma gbanwee mgbanwe. Ihe na-eme ka ọrụ a dịkwuo ngwa ngwa bụ na obodo a na-achị achị abụghị nke anyị, kama ọ bụ nke anyị bụ ndị agha na-awakpo.'' * '''Ntuli aka niile bụ ụdị egwuregwu, dị ka checkers ma ọ bụ backgammon, na-enwe ntakịrị mmetụta omume na ya, egwuregwu na ihe ziri ezi na ihe ọjọọ, na ajụjụ omume; na ịkụ nzọ ndammana na-eso ya.''' Àgwà ndị na-eme ntuli aka abụghị stad. M na-atụ vootu m, ma eleghị anya, dịka m chere nke ọma; mana anaghị m echegbu onwe m na ikike ahụ kwesịrị imeri. Adị m njikere ịhapụ ya nye ọtụtụ. Ya mere, ọrụ ya agaghị agafe nke mkpa. Ọbụna ịtụ vootu maka ezi ihe adịghị eme ihe ọ bụla maka ya. Ọ bụ naanị na-agwa ndị mmadụ n'ike n'ike ọchịchọ gị na ọ ga-emeri. ''Onye maara ihe agaghị ahapụ ikike maka ebere nke ohere, ma ọ bụ chọọ ka ọ merie site n'ike nke ọtụtụ. E nwere naanị omume ọma dị nta n’ime ihe ọtụtụ mmadụ na-eme.”’’’ Mgbe ihe ka n’ọnụ ọgụgụ n’ime ha ga-emesịa ịtụ vootu maka mkpochapụ nke ịgba ohu, ọ ga-abụ n’ihi na ha achọghị ịma banyere ịgba ohu, ma ọ bụ n’ihi na e nwere obere ịgba ohu ka a ga-akwụsị. site na votu ha. Ha ga-abụ nanị ndị ohu. Naanị votu ya nwere ike ime ngwa ngwa mkpochapụ nke ịgba ohu nke na-ekwupụta nnwere onwe ya site na votu ya. * '''Onye na-enyefe mmadụ ibe ya onwe ya kpam kpam na-egosi na ha enweghị isi na ịchọ ọdịmma onwe ya; ma onye nyere onwe ya akụkụ ụfọdụ n'ime ha ka a na-akpọ onye na-eme ebere na onye na-eme ebere.'' * '''Iwu ndị na-ezighị ezi dị: ànyị ga-enwe afọ ojuju irubere ha isi, ka ànyị ga-agbalịsi ike imezi ha, ma rubere ha isi ruo mgbe anyị ga-eme nke ọma, ka ànyị ga-emebi ha ozugbo?'' * Abịara m n’ụwa a, ọ bụghị n’ụzọ bụ́ isi ka m mee ka ebe a bụrụ ebe dị mma ibi, kama ibi n’ime ya, ma ọ̀ dị mma ma ọ̀ dị njọ. * ''Onye ọ bụla ziri ezi karịa ndị agbata obi ya bụ ọtụtụ n'ime otu.'' ==Njikọ Mpụga== [[W: Henry David Thoreau|Henry David Thoreau]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Henry David Thoreau|Henry David Thoreau]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Thoreau, Henry David}} rl9v9erlxfbw0iakpsju09u59t1q510 Henry Louis Gates Jr. 0 1031 10790 3914 2022-10-10T17:26:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q561458]] wikitext text/x-wiki == Henry Louis Gates Jr. == Henry Louis Gates, Jr. (amụrụ Septemba 16, 1950) bụ onye nkatọ agụmagụ America, onye nkuzi, ọkà mmụta, ode akwụkwọ, onye nchịkọta akụkọ, na ọgụgụ isi ọha. == Ihe ndi okwuru == * Enwebeghị mgbanwe nhazi ntọala na America. Enweela mgbanwe ihe atụ dị oke mkpa na nke ahụ bụ ntuli aka nke Barack Obama. Mana naanị ndị isi ojii bụ ndị bi n'ezie na ụwa nke agbụrụ agbụrụ na America niile bi n'ụlọ mara mma na 1600 Pennsylvania Avenue. == Ebenside == https://en.wikipedia.org/wiki/The_Root 6rd84jlt61e2pk6y8em0ncouz1l9g52 Herbert Macaulay 0 1032 10791 3917 2022-10-10T17:27:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q734986]] wikitext text/x-wiki [[Herbert Macaulay]] '''Herbert Macaulay''' Olayinka Herbert Samuel Heelas Badmus Macaulay bụ onye mba Naijiria, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nyocha, injinia, onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, onye nta akụkọ, na onye na-agụ egwu, ọtụtụ ndị Naijiria na-ewerekwa ya dị ka onye malitere ịhụ mba Nigeria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Were okwu m maka ya, nwanne, họrọ nwanyị mgbe niile ga-egbu gị, n'ihi na ihe dị otu a ga-atọ gị ụtọ. <ref>https://quotestats.com/topic/herbert-macaulay-quotes/</ref> ===Ebenside=== 106jbp1lc4iodz2v5oo2rhg7vnfy68u Hilaire Belloc 0 1033 10792 3923 2022-10-10T17:27:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q333106]] wikitext text/x-wiki [[Hilaire Belloc]] Joseph Hilaire Belloc bu onye odee bekee nakwa French na onye odee ihe mmemme ihe ndi mere eme na sechuri ==Okwu ndi Ọkwụrụ== * “Mgbe m nwụrụ, m na-acho ka ekwụ ọ na: "mmeghe ya na acha uhie uhie , mana a guru akwụkwọ ndi odere.” ... * "Mgbe m nwuru, echerem na aga asi:"Mmeghe ya na-eji ma aguru ihe ndi odere". * Ka ihe nke Uka katolik chawaa ==EDENSIBIA== * https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=hilaire+belloc+quotes&oq=hilaire+belloc+Quites&aqs=heirloom-srp.0.0l3 2cofd5i3gerarwnmulzj3c5iizix9xe Hilda Dokubo 0 1034 10793 3926 2022-10-10T17:27:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24289792]] wikitext text/x-wiki == Hilda Dokubo == Hilda Dokubo bụ onye Naijiria nwetara ihe nrite onye na-eme ihe nkiri, onye na-akwado ihe nkiri na onye na-akwado ndị ntorobịa nke jereburu onye ndụmọdụ pụrụiche n'ihe gbasara ntorobịa nye Peter Odili, onye bụbu gọvanọ Rivers steeti. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị na-agbachi nkịtị n'ihu ikpe na-ezighị ezi, ị dị njọ karịa ndị na-apụnara ihe na-egbu mmadụ. * A ga-ebipụ aka na aziza ahụ nke a na-ejikarị eme ihe gbasara mmetọ ụlọ ọrụ, ikike mmadụ, aghụghọ, na nyocha NDDC a. * Ịgbachi nkịtị na-enye naanị onye mmegbu ike. Ụka bụ ebe nchekwa ma ọ bụ ugbu a ụlọ ogbugbu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/hilda-dokubo/2232/ 0xsxgvz0o4s2c2ba8dehawc9yruvtrb Hilda Heine 0 1035 10794 3930 2022-10-10T17:27:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20090884]] wikitext text/x-wiki [[Hilda Heine]] [[Usòrò:Hilda-C-Heine.jpg|thumb|Hilda Heine n'afọ 2016]] '''[[q:Hilda Heine|Hilda Cathy Heine]]''' (born April 6, 1951) bụ onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Marshallese, na-eje ozi ugbu a dị ka onye [[w:List of Presidents of the Marshall Islands|isi ala nke asatọ]] [[w:President of the Marshall Islands|nke Marshall Islands]]. ==Okwu ndị okwuru== * Ọkọchị ezoro ezo ruo ogologo oge na-akpagbu anyị n’ezie, mmiri nnu na-abatakwa n’ala anyị dị ọcha. Anyị nọ n'ahịrị ihu mgbanwe igwe. Anyị na-achọ nkwado nke nzuko omeiwu anyị iji kwupụta nsogbu ihu igwe nke mba ka ọ ghara ịgbalị ịchịkọta nzaghachi anyị maka ọgụ a. **Hilda Heine (2019) zoro aka na "[https://www.npr.org/2019/09/24/763679518/we-are-on-the-front-line-of-climate-change-marshall-islands" -president-kwuru na anyị nọ na ihu ihu mgbanwe ihu igwe, Onye isi ala Marshall Islands kwuru]" na" 24 Septemba 2019. * Anyị niile ahụla mbọ China na-agba ịgbasa ókèala ya na akara ukwu ya, nke a kwesịrị ịbụrụ nchegbu mba onye kwuo uche ya nke ukwuu. ** Hilda Heine (2019) zoro aka na "[https://www.scmp.com/news/asia/australasia/article/3030349/ iji nọgide na-enwe njikọ Taiwan, na-ehota 'nchegbu' maka mmetụta China na mpaghara]" na" Ya mere ... Heine/Hilda Heine]] ==Njikọ mpụga== [[w:Hilda Heine|Hilda Cathy Heine]] na Wikipedia Bekee 3tkv95yhdowbeha182z3qb3e9w9sggw Hilda Lewis 0 1036 10795 3934 2022-10-10T17:27:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5761380]] wikitext text/x-wiki [[Hilda Lewis]] [[Usòrò:Taijitu polarity.PNG|thumb|right|Ụwa na ọkụ na mmiri na ikuku <br> Anyị na-ekwe nkwa, anyị na-aṅụ iyi <br> Ọ bụghị otu okwu, ọ bụghị ihe ngosi, ọ bụghị ụda ikwusa <br> Ụwa na ọkụ na mmiri na ikuku!]] '''[[w:Hilda Lewis|Hilda Winifred Lewis]]''' (1896–1974) bụ onye odee akwụkwọ akụkọ ihe mere eme nke Britain, nke ama ama maka akwụkwọ ọgụgụ fantasy ụmụ ya ''1974 The Ship that Flew''. === "The Ship that Flew" (1939) === :<small>Ndị a bụ naanị ihe atụ ole na ole, maka ihe ndị ọzọ sitere na ọrụ a, lee '' The Ship that Flew ''</small> [[Usòrò:Aegishjalmr.svg|thumb|right|Enweghị mgbe mmadụ na-akwụsịkwa]] * ''[[w:Magic|Ime anwansi]]. Ime anwansi emewo ya.''' Ọ maara na ọ ga-abụ otu ụbọchị. Ọ na-ekwere mgbe niile na anwansi, ọbụlagodi mgbe ndị ọzọ na-akparị ya, na-achị ọchị n'ihi na ọ bụ ọkpara na kwesịrị ịma nke ọma. ** Ch. 1: The magic begins * Ime anwansi adịghị eme mgbe mgbe - ọ bụghị otu ugboro na ọnwa na-acha anụnụ anụnụ… Atụrụ m anya na ọ nweghị ụgbọ mmiri anwansi ọzọ dị ka nke a n'ụwa niile. ** Ch. 2: And Continues *'''''[[w:Earth|Earth]] na [[w:Fire|Fire]] na [[w:Water|Water]] na [[w:Air|Air]] <br> Anyị na-ekwe nkwa, anyị na-aṅụ iyi <br> Ọ bụghị otu okwu, ọ bụghị ihe ngosi. ọ bụghị ụda ịkpọsa <br> Ụwa na ọkụ na mmiri na ikuku!''''' ** Ịnwụrụ iyi nke ụmụ Grant anọ, ejiri nke mbụ mee na Ch. 2: And Continues * '''Ọ dịghị anwansi mgbe mmadụ na-agaghịkwa kwere.''' ** Odin, na Ch. 6: [[w:Freyr|Frey's]] Ụgbọ mmiri == Njikọ mpuga == Edemede [[w:Hilda Lewis|Hilda Lewis]] na Wikipedia *[http://www.magicdragon.com/UltimateSF/authorsL.html#Le Ultimate SF] *[http://www.librarything.com/author/lewishilda Books by Hilda Lewis at Librarything] {{DEFAULTSORT:Lewis, Hilda}} 60ouenxlzbhfkwwh7g9xfl9ksvnr7l9 Hilda Solis 0 1037 10796 3937 2022-10-10T17:27:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50610]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Hilda Solis Crop.JPG|right|thumb|Ama m na ịlụ ọgụ maka ihe dị mma abụghị mgbe niile mana ọ dị mkpa; nke ahụ bụ nnọọ ihe ịma aka ndị ọrụ gọọmenti na-enwe, ọ bụkwa n’ebe ahụ ka obi ike kasị sie ike.]] '''[[w:Hilda Solis|Hilda Lucia Solis]]''' (born [[20 October]] [[1957]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye otu Los Angeles County Board of Supervisors maka mpaghara nke mbụ. Solis jereburu ọrụ dị ka odeakwụkwọ ọrụ nke ịrị abụọ na ise nke United States site na 2009 ruo 2013, dịka otu onye na ọchịchị nke nchịkwa President Barack Obama. Ọ bụ onye otu Democratic Party  wee jekwa ozi n'ụlọ Nnọchiteanya United States site na 2001 ruo 2009, na-anọchi anya 31st na  32nd congressional nke California nke gụnyere East Los Angeles na San Gabriel Valley. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ikpe ziri ezi adịghị maka mmadụ niile n'otu aka ahụ; ọ bụ ihe ọtụtụ n'ime anyị ga-agbasi mbọ ike inweta. Dị ka onye a họpụtara ahọpụta, amaara m na ịlụ ọgụ maka ihe ziri ezi anaghị adịcha ewu ewu mana ọ dị mkpa; nke ahụ bụ nnọọ ihe ịma aka ndị ọrụ gọọmenti na-enwe, ọ bụkwa ebe ahụ ka obi ike kasị sie ike. Enweghị obi ike, omume anyị ma ọ bụ adịghị eme ihe na-akpata nhụjuanya nke mmadụ ole na ole na ikpe na-ezighị ezi maka mmadụ nile. ** ''[http://www.ibtimes.com/articles/20081219/immigrants-daughter-solis-to-lead-labor-dept.htm Immigrant's daughter Solis to lead Labor Dept]'' (December 19, 2008) == Okwu gbasara Solis == * Mgbe ọ ga-emerịrị nkwekọrịta ọ ga-eme… Ma ọ bụrụ na ọ gaghị enwe nkwekọrịta ọ gaghị eme. ** Jim Brulte, onye bụbu onye ndu Republican na Senate California. ''[http://www.ibtimes.com/articles/20081219/immigrants-daughter-solis-to-lead-labor-dept.htm Immigrant's daughter Solis to lead Labor Dept]'' (December 19, 2008) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Hilda Solis|Hilda Solis]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Hilda Solis|Hilda Solis]] na Wikimedia Commons * [[Wikisource:Hilda Solis|Hilda Solis]] na Wikisource * [http://www.dol.gov/oasam/programs/history/solis.htm Biography] at the [[w:United States Department of Labor|United States Department of Labor]] {{DEFAULTSORT:Solis, Hilda}} dn85ei8bdwkuwew52tee8bq1rllksgx Hillary Clinton 0 1038 13179 12791 2022-11-16T10:35:06Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki [[Hillary Clinton]] [[Usòrò:Hillary Clinton official Secretary of State portrait crop.jpg|thumb|A naghị enye nnwere onwe. Ọgbọ ọ bụla na-enweta ya… n'ihu ọchịchị aka ike, obi ọjọọ, mmegbu, extremism, mgbe ụfọdụ enwere naanị otu nhọrọ. Mgbe ụwa lere America anya, America na-ele gị anya, ị naghịkwa ekwe ka ọ daa.]] '''[[w:Hillary Clinton|Hillary Diane Rodham Clinton]]''' (amụrụ [[w:October 26|26 Ọktoba]] [[w:1947|1947]]) bụ onye mbụ [[w:United States Secretary|Odeakwụkwọ steeti United States]], [[w:United States Senator|Senato US]], na [[w: First Lady of the United States |Nwanyị mbụ]] nke [[q:United States|United States]]. Site na 2009 ruo 2013, ọ bụ 67th Ndepụta nke ndị odeakwụkwọ steeti United States, na-eje ozi n'okpuru [[w:President of United States | Onye isi ala]] [[q:Barack Obama|Barack Obama]]. Ọ nọchitere anya New York na [[w:U.S. Senate | U.S. Sineti]] (2001 ruo 2009). Tupu mgbe ahụ, dị ka nwunye nke President [[q:Bill Clinton|Bill Clinton]], ọ bụ First Lady site 1993 ruo 2001. Na [[w:2008 United States president vote| ntuli aka 2008]], Clinton bụ onye isi [[w:Democratic Party (United States)|Democratic Party]] [[w:Democratic Party (United States) president primaries, 2008|Nhọpụta president]]. N'afọ 2016, ọ ghọrọ nwanyị mbụ ga-azọ ọkwa ịbụ [[w:Democratic Party president primaries, 2016|onye otu nnukwu otu ndọrọndọrọ ọchịchị U.S. họpụtara maka onye isi ala]]. Clinton tụfuru ntuli aka onye isi ala nye [[q:Donald Trump|Donald Trump]] na Nọvemba 8, 2016. == Okwu ndị okwuru == === 1970s === * Ụmụaka ndị nọ n’oge uto na-enwekarị ikwubiga okwu ókè ma ọ bụ na-enwe mmasị n’ahụmahụ mmekọahụ nakwa na ndị nọ n’afọ iri na ụma na ezinụlọ ndị na-adịghị ahazi, dị ka onye na-eme mkpesa, na-enwekarị mmasị ime otú ahụ. ** Hillary Clinton (1975) ''State of Arkansas V. Thomas Alfred Taylor'' nkwupụta dị ka ekwuru na [http://www.cnn.com/2014/07/01/opinion/callan-hillary-clinton/" Hillary Clinton ọ raara onye ahịa mpụ?''] CNN (2014/07/01). === 1980s=== * O mere ule nchọpụta ụgha. M mere ka ọ were polygraph, nke ọ gafere, bụ nke mebiri okwukwe m ruo mgbe ebighị ebi na polygraphs (ọchị). ** [https://www.youtube.com/watch?v=e2f13f2awK4 Ederede], na-ekwu maka otu nwoke, na-ekpe ikpe maka idina nwa agbọghọ dị afọ 12, onye a họpụtara ka ọ gbachitere. Ekwuru na [http://www.frontpagemag.com/point/234515/former-12-year-old-rape-victim-hillary-clinton-daniel-greenfield Frontpage Mag] na [http://abcnews.go.com] /blogs/politics/2014/06/hillary-clinton-dogged-by-1975-rape-case ABC News]. Ndekọ ọnụnụ na: [http://freebeacon.com/politics/audio-hillary-clinton-speaks-of-defense-of-child-rapist-in-newly-unearthed-tapes Free Beacon]. === Mgbasa ozi onye isi ala nke di (1992 - Jenuarị 19, 1993) === * Ị mara, anaghị m anọdụ ala ebe a ka obere nwanyị guzo n'akụkụ nwoke m, dị ka [[w:Tammy Wynette|Tammy Wynette]]. M na-anọdụ ala ebe a n'ihi na m hụrụ ya n'anya, m na-asọpụrụ ya, m na-asọpụrụkwa ihe ọ na-enwe na ihe anyị na-enwekọ ọnụ. Ị makwa, ọ bụrụ na nke ahụ ezughị ndị mmadụ, mgbe ahụ heck, atụla ya vootu. ** ''Nkeji 60'' ajụjụ ọnụ. [http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=/c/a/2008/03/12/MN37VI8QI.DTL&type=printable] === Afọ White House (1993-2000) === [[Usòrò:Hrcgarden.jpg|thumb|right|Anyị nọ ebe a iji kwalite ụzọ ụmụ nwanyị na ịkwalite ebumnuche ochichi onye kwuo uche ya na ime ka o doo anya na ha abụọ enweghị ike ịkewa. Enweghị ike inwe ezi ọchịchị onye kwuo uche ya ma a nụghị olu ụmụ nwanyị.]] * Ị ma na onye ọ bụla nwere ihe ndọghachi azụ ná ndụ ya, onye ọ bụla adịghịkwa eru ihe mgbaru ọsọ ọ bụla ha pụrụ isetịpụrụ onwe ya. Nke ahụ bụ akụkụ nke ibi na ibi ndụ kwekọrọ na onye ị bụ dịka mmadụ. ** Ndị mmadụ gbara ajụjụ ọnụ (December 28, 1992) [https://web.archive.org/web/20110110111901/http://www.people.com/people/archive/article/0,,20109507,00.html] * Ka anyị dị njikere imeziwanye ọha mmadụ site n’ịkọwapụta ihe ịbụ mmadụ pụtara na narị afọ nke 20, na-abanye na puku afọ ọhụrụ. ** Site n'okwu ndị e nyere na Austin, Texas, 6 Eprel 1993. Ekwuru na "Saint Hillary" nke Michael Kelly, New York Times Magazine, 23 Mee 1993. Nwetara 24 Eprel 2019. [https://www.nytimes.com/1993 /05/23/magazine/saint-hillary.html] * Agaghị m enwe ụfọdụ ndị nta akụkọ na-eji akwụkwọ anyị eme ihe. Anyị bụ onyeisi oche. ** Ekwuru na ''Blood Play: Onye isi ala na ndị mmegide ya'' (p. 368), James B. Stewart, Disemba 1993 * N’ime Baịbụl, e kwuru na ha jụrụ Jizọs ugboro ole ị ga-agbaghara, o                                                                              ** Okwu na nri ehihie Ekpere Mba, nke akọwara na [https://archive.is/20130630002949/www.newyorker.com/archive/content/articles/070205fr_archive01?page=1 ''New Yorker'' (30 Mee 1994) )] * Ọ na-ewute m na obere ìgwè ndị nkatọ bụ́ ndị na-ekwu okwu na-agbalị ịgbasa echiche bụ́ na nzukọ UN bụ n’ezie ọrụ nke ndị na-achoghi mgbanwe na ndị na-ekweghị na Chineke bụ́ ndị kpebisiri ike ibibi ezinụlọ anyị. ** "China, UN na-achọ itinye ọgbakọ n'azụ azụ" (Reuters: Septemba 4, 1995) * '''Ọ bụrụ na e nwere otu ozi na-esi na ọgbakọ a pụta, ka ọ bụrụ na [[q:Human Rights|ikike mmadụ]] bụ ikike ụmụ nwanyị na ikike ụmụ nwanyị bụ ikike mmadụ ozugbo na ihe niile." Septemba 5, 1995) ** [http://www.americanrhetoric.com/speeches/hillaryclintonbeijingspeech.htm] * Ha na-abụkarị ụdị ụmụaka ndị a na-akpọ 'ndị na-eri anụ.' Enweghị akọ na uche, enweghị ọmịiko, anyị nwere ike ikwu maka ihe mere ha ji mee otú ahụ, ma anyị ga-ebu ụzọ mee ka ha guzosie ike. ** E zoro aka na [https://www.washingtonpost.com/news/post-politics/wp/2016/02/25/clinton-heckled-by-black-lives-matter-activist Washington Post], gbasara 1996 nkwupụta. * Anyị kwesịrị icheta na dị nnọọ ka inwe echiche ziri ezi ná ndụ pụrụ isi mee ka ahụ́ dị mma, otú ahụ ka omume obiọma kwa ụbọchị pụkwara ime. ** Ọ na-ewe Obodo nta, Jenụwarị 1996 *Eluigwe, mba! Enwere ike ịkpọ ya oku. Enweghị m ike ide ihe ọ bụla. ** ''Jim Lehrer News Hour'', mgbe a jụrụ ya ma ọ na-edobe akwụkwọ akụkọ, awa ole na ole tupu ndị juri na Little Rock, Arkansas, laghachiri ikpe ikpe megide ndị mmekọ azụmahịa Clintons; Mee 29, 1996 [http://www.stophillary.com/things2no.htm] [https://web.archive.org/web/20190321192338/http://www.trettel.com/ccrc/quotes/Quotes1996/quotes060296.html] * Anyị nọ ebe a iji kwalite ebumnuche ụmụ nwanyị na ịkwalite ebumnuche ọchịchị onye kwuo uche ya na ime ka o doo anya na ha abụọ enweghị ike ịkewa. Enweghị ezi ọchịchị onye kwuo uche ya ma ọ bụrụ na anụghị olu ụmụ nwanyị. Enweghị ezi ọchịchị onye kwuo uche ya ma ọ bụrụ na enyere ụmụ nwanyị ohere iji were ọrụ maka ndụ ha. Enweghị ezi ọchịchị onye kwuo uche ya ma ọ bụrụ na ụmụ amaala niile nwere ike itinye aka zuru oke na ndụ obodo ha. ** Okwu isi okwu na ọgbakọ Vital Voices na Vienna, Austria (11 Julaị 1997) * Site n'echiche m, nke a bụ akụkụ nke mkpọsa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-aga n'ihu megide di m… M pụtara, lelee ndị na-etinye aka na nke a. Ha etolitela na ntọala ndị ọzọ. "'Akụkọ dị ukwuu ebe a maka onye ọ bụla dị njikere ịchọta ya, dee banyere ya ma kọwaa na ọ bụ nnukwu nkwekọrịta ziri ezi nke na-agba izu megide di m kemgbe ụbọchị ọ mara ọkwa onyeisi oche." ** N'ịmeghachi omume na akụkọ eziokwu na di ya, Bill Clinton, nwere ihe gbasara onye ọrụ White House, Monica Lewinsky; Ajụjụ ọnụ Matt Lauer na ihe ngosi NBC taa (27 Jenụwarị 1998) * Echere m na anyị ga-achọta ihe ndị ọzọ. M na-eche na mgbe a na-etinye ihe ndị a niile n'ime okwu, na anyị na-ele anya n'ezie na ndị na-etinye aka na ebe a, na-eleba anya na mkpali ha na-eleba anya n'okirikiri ha, leba anya na omume ha gara aga, ụfọdụ ndị na-aga na-enwe ọtụtụ ihe ịza maka ya. . ** [https://www.c-span.org/video/?c4604929/hillary-clinton-threatens-bills-accusers-today-show-jan-28-1998 "Hillary Clinton na-eyi ndị na-ebo Bill ebubo egwu na ihe ngosi taa"] , ''C-SPAN'', Ajụjụ ọnụ Matt Lauer (28 Jenụwarị 1998) * Ụmụ nwanyị na-abụkarị ndị mbụ agha na-ata. Ndị inyom na-atụfu di ha, nna ha, ụmụ ha nwoke n'agha. Ụmụ nwanyị na-esikarị n'ebe obibi ndị ha mabu gbapụ. Ụmụ nwanyị na-abụkarị ndị gbara ọsọ ndụ site na esemokwu na mgbe ụfọdụ, na-emekarị n'agha nke taa, ndị a tara ahụhụ. A na-ahapụkarị ụmụ nwanyị ibu ọrụ, naanị ha, nke ịzụ ụmụ. **[https://web.archive.org/web/20010726225357/http://clinton3.nara.gov/WH/EOP/First_Lady/html/generalspeeches/1998/19981117.html Mgbakọ maka ime ihe ike n'ụlọ] na San Salvador , El Salvador (17 Nọvemba 1998). === Afọ Senate (2001 - Jenụarị 19, 2007) === [[Usòrò:Iraq War montage.png|thumb|Nke a bụ votu siri ike. Nke a nwere ike ịbụ mkpebi kacha sie ike m nwetụrụla. votu ọ bụla nke nwere ike ibute agha kwesịrị isi ike, mana ejiri m nkwenye mee ya.]] * Anyị ga-ejikọ ọnụ n’azụ Onye isi ala anyị ka ya na ndị ndụmọdụ ya na-eme atụmatụ omume ndị dị mkpa iji gosipụta mkpebi na ntinye aka America. Ọ bụghị nanị na ịchọ na kpọmkwem ntaramahụhụ na-eme ihe, ma na-eme ka nnọọ doo anya na ọ bụghị nanị ndị na-ebu ndị na-eyi ọha egwu, ma ndị n'ụzọ ọ bụla na-enyere ma ọ bụ na-akasi ihe ọ bụla ga-ugbu a chere iwe nke mba anyị. Ma enwere m olileanya na ozi ahụ erutela ebe niile ọ dị mkpa ka a nụ ya. Ị nọ na America n'oge mkpa anyị ma ọ bụ na ị nọghị. ** [http://clinton.senate.gov/news/statements/details.cfm?id=235656 Nkwupụta na US Senate na nzaghachi na World Trade Center na Pentagon Attacks (12 September 2001)] * Mba ọ bụla ga-anọnyere anyị, ma ọ bụ megide anyị. Ndị na-ebu ndị na-eyi ọha egwu, ma ọ bụ ndị na-enye ha ego, ga-akwụ ụgwọ. ** [http://www.wavsource.com/news/20010911a.htm ụda faịlụ (13 Septemba 2001)] == Njikọ mpụga == *[https://web.archive.org/web/20090325103039/http://clinton.senate.gov/ Clinton's official web site] *[http://www.hillaryclinton.com HillaryClinton.com: Official 2006 Senate campaign website] *[https://web.archive.org/web/20060824053818/http://www.whitehouse.gov/history/firstladies/hc42.html Biography of First Lady Clinton] *[http://www.whosaidso.org/2016-clinton.html Over 150 quotes from 3 debates of Hillary Clinton] Quotations are arranged by issiues: from Affordable Care Act to Immigration to Yemen. Click on CLINTON to go to the exact point in the transcript in a popup window. {{DEFAULTSORT:Clinton, Hillary Rodham}} 5qe5oz1wqqzhz6c5auq69ocbjyrza2d Hilton Als 0 1039 10798 3946 2022-10-10T17:27:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5764481]] wikitext text/x-wiki == Hilton Als == Hilton Als (amuru 1960) bu onye odee America na onye nkatọ ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Echere m na ị naghị akụziri onye ọ bụla ma ọ bụrụ na ị na-amụ onwe gị. * Maka ndị isi ojii, ịnọ na ndị ọcha nọ mgbe ụfọdụ dị ka ilekọta ụmụ ọhụrụ na-adịghị amasị gị, ụmụ ọhụrụ na-atụba gị ugboro ugboro, ma ndị ị na-enweghị ike inye ntaramahụhụ, n'ihi na ha bụ ụmụ ọhụrụ. * Abụ m onye na-ede akwụkwọ. Na kwa, m na-anabata ịhụnanya. * Nne m hụrụ m n'anya nke ukwuu nke na ọ bụrụ na ndị mmadụ na-atụ anya m n'ezie, anaghị m achọpụta n'ihi na ọ na-esiri m ike na onwe m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/59417-Hilton_Als mbsmn9cz5pbs5ozqpdpuogt64bgsy5e Hindu American Foundation 0 1040 10799 3949 2022-10-10T17:27:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4200890]] wikitext text/x-wiki '''[[W: Hindu American Foundation|Hindu American Foundation]]'''(HAF) bụ òtù nkwado nke [[w:Hinduism na United States|Hindu American]], a tọrọ ntọala ya na Septemba 3, 2003 wee nwee isi ụlọ ọrụ na [[w:Capitol Hill|Capitol Hill]] na [[w: Washington DC|Washington, D.C.]] HAF na-etinye aka na mpaghara ikike mmadụ, ikike obodo na agụmakwụkwọ n'etiti ndị ọzọ. ==Okwu okwuru== ===Nyocha nke ikike mmadụ, 2008=== * Ndị òtù nke idina ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ n’ike, igbu ọchụ, iti ihe, iyi egwu, ntọọrọ mmadụ, ịwakpo ụlọ arụsị, ịkwakọrọ ihe ọla edo na ihe ịchọ mma, na ibikọ n’ụzọ iwu na-akwadoghị bụ ọtụtụ ihe ndị Hindu, ndị agbụrụ, na ndị ka nta na-ata. gbasaa Ndị Kraịst na ndị Buddha. **Hindu American Foundation, Ndị Hindu nọ na South Asia na ndị mba ọzọ: Nnyocha gbasara ikike mmadụ 2008, p. 6. kwuru na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpochapụ agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p. 99. ===Nyocha nke ikike mmadụ, 2010=== *Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị bụ ngwa ọgụ a na-ejikarị eme egwu ma na-akpagbu obodo nta na gburugburu ụwa. N'otu aka ahụ, ejirila ya na Banglades nwere ụzọ ịwakpo ndị Hindu. Dịka ọmụmaatụ, n'oge ozugbo ntuli aka 2001 gasịrị, ihe dị ka ụmụ nwanyị 1,000 na ụmụ agbọghọ Hindu e dinara n'ike. ... Mmekọahụ, ndina n'ike, na igbu ọchụ nke ụmụ nwanyị pere mpe, ọkachasị ụmụ agbọghọ Hindu, gara n'ihu n'afọ 2010. Mmeko nwoke na ntọhapụ nke ndị Hindusare na-esokarị nbanye na mmanye na Islam… . (225) **Hindu American Foundation, Ndị Hindu nọ na South Asia na ndị mba ọzọ: Nnyocha gbasara ikike mmadụ 2010, p. 13-14. kwuru na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpochapụ agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p. 225 * Dị ka ihe atụ, n’oge na-esochi ntụli aka n’afọ 2001, e dinara ihe dị ka ụmụ nwanyị 1,000 na ụmụ agbọghọ Hindu n’ike. ... Ntọhapụ, ndina n'ike, na igbu ọchụ nke ụmụ nwanyị pere mpe, ọkachasị ụmụ agbọghọ Hindu, gara n'ihu n'afọ 2011. **Hindu American Foundation, Ndị Hindu nọ na South Asia na ndị mba ọzọ: Nnyocha gbasara ikike mmadụ 2010, p. 11. kwuru na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpochapụ agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p. 225-6 * Ndị Hindu nke Bangladesh na-aga n'ihu na-ata ahụhụ site na mkpocha agbụrụ nke ndị isi okpukpe Islam na-akwado nke gụnyere igbu ọchụ, ndina n'ike, ịtọrọ mmadụ, mbibi ụlọ nsọ, na iyi egwu anụ ahụ kwa ụbọchị. **Hindu American Foundation, Ndị Hindu nọ na South Asia na ndị mba ọzọ: Nnyocha gbasara ikike mmadụ 2010, p. ii-iii. kwuru na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpochapụ agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p. 100. ==Njikọ mpụga== [[W:Hindu American Foundation|Hindu American Foundation]] na Wikipedia Bekee [[Q: Hindu American Foundation|Hindu American Foundation]] na Wikiquote. oyqcc8666s9ilb4bakn2p1olcwyqp31 Holly Madison 0 1041 10800 3953 2022-10-10T17:27:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q229948]] wikitext text/x-wiki [[Holly Madison]] Holly Madison (mụrụ Holly Sue Cullen; 23 December 1979) bụ a nlereanya, showgirl, telivishọn àgwà, na-ede akwụkwọ. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Otu n'ime ihe gbasara anụmanụ na m na-eche n'ezie bụ ndị na-enweta anụmanụ dị ka anụ ụlọ ma eleghị anya na-adịghị njikere ilekọta ha na-echeghị n'ezie na ya. Ahụla m ọtụtụ ndị m maara ndị na-enweta nkịta na ha enweghị ike ijikwa ha ụbọchị abụọ ka e mesịrị ... Nke ndị bekee kpọrọ Fur bụ ihe dị mfe iji zere, ị chọghị ajị anụ ma ọ bụrụ na ịchọrọ ọdịdị ajị anụ, M pụtara, e nwere faux fur. Ọ dịghị ihe kpatara ya. M nnọọ na-eme ka a n'ókè nke ịgwa ndị mmadụ na m na-adịghị ịzụta ngwaahịa na-ajị anụ ... M nwere a senti ahịrị na otu n'ime ihe m hụrụ n'anya n'ezie bụ emeputa mesiri m obi ike na ọ dịghị ihe na-anwale na ụmụ anụmanụ ... M pụtara, otú ọtụtụ afọ anyị na-ere ihe ịchọ mma na obodo a? Anyị ga-enwe ike ịchọpụta ihe anyị nwere ike iji na mmadụ n'enweghị nsogbu na ihe mba. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Holly_Madison dat1fldyo1zwxifmnrjdkmp5a7mxcai Homicide 0 1042 3958 3957 2022-10-10T11:35:15Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Italien 1984.jpg|thumb|Wepụ n'ebe dị anya n'ebubo ụgha, egbula onye aka ya dị ọcha na onye ezi omume: n'ihi na agaghị m ekpe ndị ajọ omume n'onye ezi omume. ~ [[w: Exodus|Akwụkwọ Ọpụpụ]]]] [[Usòrò:Soldier iraq.jpg|thumb|Ọ bụ n'ọdịdị anyị ibibi onwe anyị. Ọ bụ n'ọdịdị anyị igbu onwe anyị. Ọ bụ n’ọdịdị anyị ka anyị na-egbu ibe anyị. Ọ bụ na ọdịdị anyị igbu! Gbuo, gbuo! ~ [[w:Papa Roach|Jacoby D. Shaddix]]]] [[Usòrò:Rembrandt_Harmensz._van_Rijn_079.jpg|thumb|'''Ị gaghị egbu.''' ~ ''[[w:Ten commandments|Iwu iri]]'']] [[Usòrò:Memento Mori! (19496674796).jpg|thumb|Ọ bụrụ na ọ manyere ya ịkpọasị, ma ọ bụ tụgbuo ya site n'ichere, ka ọ nwụọ; Ma-ọbu were aka-ya tie ya n'iro, o we nwua: aghaghi ime ka onye ahu tib͕ue ya nwua; n'ihi na ob͕u-madu ka ọ bu: onye-ọ́bọ̀ ọbara gēb͕u ob͕u-madu ahu, mb͕e o zutere ya. [[W:Bible|Akwụkwọ Nsọ]]]] '''[[w: Homicide | Igbu mmadụ]]''' na-ezo aka n'omume igbu mmadụ [[w: Human|mmadụ]]. Ọ bụ ezie na igbu ọchụ adịghị akọwapụta ihe omume iwu na-akwadoghị, mgbe ụfọdụ a na-eji ya na ''igbu mmadụ'' otu aha. ==Okwu Okwuru== * ''Onye ọ bụla nke na-awụfu ọbara mmadụ, mmadụ ga-awụfu ọbara ya, n'ihi na Chineke kere mmadụ n'onyinyo ya''. ** “[[w:Bible|Akwụkwọ Nsọ]]’’, [[w: Genesis|Akwụkwọ Jenesis]] 9:6 (Ụdị Bible Bekee nke Ụwa) * Ma ọ buru na o were ihe ígwè tie ya, o we nwua, ob͕u-madu ka ọ bu: aghaghi ime ka ob͕u-madu ahu nwua. Ma ọ buru na o were nkume nke o gēji nwua tie ya, o we nwua, ob͕u-madu ka ọ bu: aghaghi ime ka ob͕u-madu ahu nwua. Ma-ọbu ọ buru na o were ihe-agha osisi nke ọ gēji nwua tie ya, o we nwua, ob͕u-madu ka ọ bu: aghaghi ime ka ob͕u-madu ahu nwua. Onye-ọ́bọ̀ ọbara, ya onwe-ya gēb͕u ob͕u-madu ahu: mb͕e o zutere ya, o gēb͕u ya. Ma ọ buru na ọ tukwasi ya n'iro, ma-ọbu ọ buru na ọ tukwasi ya n'ichere, o we nwua; Ma-ọbu were aka-ya tie ya n'iro, o we nwua: aghaghi ime ka onye ahu tib͕ue ya nwua; n'ihi na ob͕u-madu ka ọ bu: onye-ọ́bọ̀ ọbara gēb͕u ob͕u-madu ahu, mb͕e o zutere ya. **’[[w:Bible|akwụkwọ nsọ]]’, [[w: Numbers|Akwụkwọ Ọnụ Ọgụgụ]] 35:16-21 * Ya mere, unu emerụla ala ahụ unu nọ n’ime ya: n’ihi na ọbara ka ọ na-emerụ ala ahụ: ‘’ ‘                                                                          kè    ala n  site              mmêghêghê site n’ọbara onye wusiri ya. **’[[w:Bible|Akwụkwọ Nsọ]]’, [[w: Numbers|Akwụkwọ Ọnụ Ọgụgụ]] 35:33 *Agha nwere ike ịbụ na ọ bụ ogbugbu mmadụ, ebe ebumnobi ya dị njọ. O nwere ike ịbụ àjà na omume ziri ezi, ebe ebumnobi ya ziri ezi. A naghị ewere igbu mmadụ n'omume igbu onye na-enweghị onwe ya dị ka igbu ọchụ. Ụkpụrụ ahụ ka dị otu, ma ọ na-egbu onye na-egbu mmadụ, ma ọ bụ na-alụso mba na-alụso ndị na-enweghị ihe nchebe ọgụ. **[[W: Alice Bailey|Alice Bailey]], Treatise on the Seven Rays: Vol 1: Esoteric Psychology I, (1936) p. 180 ==Njikọ Mpụga== [[W: Homicide|Homicide]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Homicide|Homicide]] na wikiquote 0r5j1rxzcc39ak1lqy2cxsuqi6ln9zk Hope Cynthia Sadza 0 1043 3960 3959 2022-10-10T11:35:15Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki ''' [[W:|Prọfesọ Hope Cynthia Sadza]]''' na Dr.Fay Chung hiwere ụlọ akwụkwọ mahadum ụmụ nwanyị dị n'Africa na Zimbabwe na 2002. Prọfesọ Sadza malitere dị ka onye nkụzi ụlọ akwụkwọ na 1964. Ka enwesịrị independa ọ ghọrọ onye na-edeba aha nke Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ọzụzụ na Ministry of Manpower Planning and Development. Ọ bụ otu n'ime ndị nduzi ntọala nke Zimbabwe Institute of Public Administration & Management (ZIPAM) na 1987 ruo 1989. Prọfesọ Sadza bụ osote Chancellor nke Women's University na Africa ruo mgbe ọ lara ezumike nká na 2021. E guzobere Women's University in Africa iji kwalite ọdịiche nwoke na nwanyị na agụmakwụkwọ na Zimbabwe na obodo Africa gbara ya gburugburu. Prọfesọ Sadza ebipụtala ọtụtụ akwụkwọ ndí gbakwasara ụkwụ ndịche nwoke na nwanyị. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ọ na-ewe oge iji dozie ọdịiche agụmakwụkwọ dị n'etiti nwoke na nwanyị. Iwu anyị nyere bụ ibelata nghọtahie nke nwoke na nwanyị ebe nwata nwoke na-aga akwụkwọ ma nwata nwanyị alụọ di." * "Ọrụ a bụ ịkụziri mba Zimbabwe niile ọ bụghị naanị nwa agbọghọ. Uru nwanyị gụrụ akwụkwọ bụ na ha na-aghọ ndị ọchịchị n'obodo, ọ nweghịkwa ụzọ ha ga-esi zụlite ụmụaka na-agụghị akwụkwọ." * "Ụmụ nwanyị! Ị nwere ike ime ya. Bịa na Mahadum Women's na Africa (WUA) wee mụọ akwụkwọ. Bilie ma si na mpaghara nkasi obi gị pụọ." * "Ịkwalite ọkwa ụmụ nwanyị bụ otu n'ime ihe kachasị mkpa maka mmepe mba ụwa. Women Excel bụ otu nnọkọ na-atọ ụtọ nke ụmụ nwanyị mepụtara maka ụmụ nwanyị nwere ebumnuche inye ụmụ nwanyị ike n'akụkụ ọ bụla nke ndụ ha." * "Enwere m mmetụta na ihe m nwetara, nwanyị ọ bụla ọzọ na-arụsi ọrụ ike nwere ike inweta ya. Enwere ike nweta mmezu ya naanị site na ịrụsi ọrụ ike. M na-agụ akwụkwọ nke ọma, ọ na-adịkwa m ka ọ bụrụ na anaghị m agụ ma ọ bụ na-ede ihe, ana m egbu oge Chineke." * "Ọ na-esiri ụmụ nwanyị ike ikere òkè maka agụmakwụkwọ nke onwe ha n'ihi na ọtụtụ mgbe, ha na-etinye mkpa ha n'okpuru ebe ha na-elekọta ezinụlọ ha." * "Anyị malitere Mahadum Women's n'ihi na anyị chọrọ igosi na anyị nwere ike ime ya. Ozi a na-ezigara ụmụ nwanyị bụ ka ha na-aga n'ihu na-ebugharị ụgbọ ahụ ma ghara inwe obi abụọ banyere ike gị." == Okwu gbasara ya == *"Site na nnukwu ọhụụ maka Mahadum Women's in Africa (WUA), Sadza kwenyere na ụmụ nwanyị nwere ike ịrụzu ihe karịa ma ọ bụrụ na enyere ha ohere nha anya na agụmakwụkwọ." *" Ọ dịbeghịrị nwa agbọghọ mfe imepụta ihe na “ụwa ụmụ nwoke” nke a na-emebu, nwanyị a agabigala ya n'ihe niile ma ilu a na-ekwu na ihe ịga nke ọma abụghị osisi etinyere aka n'akpa na-arịgo “ na-akụ ka eziokwu na ntị Dr. Sadza" * "Ngwakọta nke ụdị mmadụ a chụpụrụ na agụụ miri emi iji nyere ndị a kpapụrụ akpapụ aka na nkwenye ije ozi, kwalitere mkpebi ya iguzobe ụlọ akwụkwọ ahụ, n'agbanyeghị ihe ọ ga-efu." * "Mahadum bụ ihe akaebe nke ịrụsi ọrụ ike, mkpebi siri ike, enweghị onwe ya na mkpebi siri ike nke onye na-enweghị afọ ojuju ịnọ n'elu naanị ya. Ọ gbatịpụrụ aka ya dọpụta ụmụ nwanyị ndị ọzọ ka ha na ya nọrọ n'ebe ahụ." * "Mmasị ya na mkpebi siri ike ya inye ụmụ nwanyị ike dọtara otu dị ka Africa Capacity Building Foundation (ACBF), nke ghọrọ otu kacha enye nkwado maka nka nka." * "Prọfesọ Sadza ewerela usoro gbasara nwoke na nwanyị gafee kọntinent dị iche iche wee mee ka ọtụtụ ụmụ nwanyị nwee ọkwa ka ha hụ na ha agaghị ahapụ nwanyị ọ bụla." * "Prọfesọ Sadza dobere usoro nzọụkwụ na-adịghị emebi emebi na ngalaba agụmakwụkwọ, ngalaba azụmahịa na ndụ nke ndị gụsịrị akwụkwọ 10 481 nwere ohere mmụta na Mahadum Women's Africa, naanị otu ụlọ ọrụ dị na Africa." * "Obi ya na-agbakarị ọbara maka ụmụ nwanyị ndị na-azụlite ha nyere aka na achụpụ ha na ngalaba agụmakwụkwọ, ndị omenala ha nwere mmasị itinye ego n'ime nwa nwoke mgbe ha na-atụgharị nwa agbọghọ na-adịghị ike n'ụlọ akwụkwọ, alụmdi na nwunye mbụ na ịzụ ezinụlọ." * "Ndụ ya etinyela aka n'ịgbasa esemokwu nwoke na nwanyị na ịkwalite ịha nhatanha na agụmakwụkwọ mahadum." ==Njikọ mpụga == *Ederede [[w:| Hope Cynthia Sadza]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Hope Cynthia Sadza]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Sadza, Hope}} t13nd61qt980xl851fpgf2wi7gpmfpr Hope Masike 0 1044 10801 3963 2022-10-10T17:28:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29168524]] wikitext text/x-wiki [[W:Hope Masike|Hope Masike]] ''[[w:Ruvimbo Hope Masike|Ruvimbo Hope Masike]], onye amara dika Hope Masike ''(a mụrụ Septemba 9, 1984) bụ onye [[W:Zimbabwe|Zimbabwe]] [[w:onye ọgụ egwu|onye ọgụ egwu]] na [[w:onye ọgba egwu|onye ọgba egwu]] . A maara ya dị ka "Ezenwanyi nke Mbira", Egwu ya sitere na omenala na omenala ndị Africa nke oge a. Olileanya bụkwa onye na-abụ abụ maka Monoswezi. O buru ụzọ mụọ Fine Art na [[w:Harare Polytechnic|Harare Polytechnic]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Mgbe anyị na-akwalite omume ọma dị ka ịkwanyere nha anya na nnabata zuru oke nke ikike dịịrị onye ọ bụla, ụzọ ka mma isi gbasaa ozi karịa site na asụsụ zuru ụwa ọnụ - egwu. ** https://www.herald.co.zw/hope-masike-relishes-costa-rican-experience/ * "Ndị inyom niile nọ n’ụwa, ka anyị na-enwe afọ ojuju n’otú Chineke si kee anyị, iji nganga na n’olu dara ụda mee ka ịma mma anyị dịkwuo mma dị mma e wezụga mgbe ọ na-emebi ahụ ike anyị, ma ọ̀ bụ n’anụ ahụ́ ma ọ bụ n’ụzọ mmetụta uche." **https://www.nakiso.tv/2021/03/hope-masike-celebrates-black-skin.html * "Karịsịa n'ịbụ́ nwanyị ojii, akpụkpọ ahụ gị gbara ọchịchịrị mara mma nke ukwuu ka ọ dịkwa. Bụrụ gị, mara mma otú ahụ. Emere gị nke ọma." **https://www.nakiso.tv/2021/03/hope-masike-celebrates-black-skin.html * "Enwere m olile anya na ndị Zimbabwe ga-ede ma kọọ akụkọ nke anyị, anyị ndị egwu, ndị na-ede uri, ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme, anyị niile - anyị kwesịrị ijide ezi akụkọ nke Zimbabwe wee gwa ụwa nke ahụ." **https://www.theguardian.com/global-development/gallery/2020/dec/17/we-rise-by-lifting-others-outstanding-women-of-zimbabwe-in-pictures * "Emere m uri ndị a na mgbalị nke uche gheere oghe’ iji chọta olu na-agbachi nkịtị/gbachi nkịtị. O nwere ihe anyị na-anaghị ekwu. O nwere ihe anyị na-amaghị ka anyị ga-esi kwuo. O nwere ihe a na-ekwubeghị." **https://www.newsday.co.zw/2020/02/04/reading-hope-masike-in-verse/ * "Ndekọ nwoke na nwanyị. Anọ m na [[W:Norway|Norway]] oge ụfọdụ na naanị ihe dị iche n'etiti [[W:ndị nwoke|ndi nwoke]] na [[W:ụmụ nwanyị|ụmụ nwanyị]] bụ [[w:bayọlọgical|bayọlọgical]] [[w:mekọp|mekọp]]. Ma ọ bụghị ya, ha nwere ohere nha anya nakwa ụmụ nwanyị na-eme ihe ike dị ka ụmụ nwoke. Ị nwere nrọ ị gaa maka ya. Enweghị ihe mgbochi ọ bụla, na ụmụ nwanyị lụrụ di na nwunye ka ha na-enweta nkwado dị ha dika nke ha na-enye ha. Enwekwara ohere nha anya na mahadum ebe a na-anabata mmekọ nwoke na nwanyị na nha anya. Ọ bụrụ na m ga-enweta otu ijeri, ọ ga-amasị m inye ụmụ nwanyị ike na-amalite site na obere ụmụ agbọghọ, ndị chọrọ agụmakwụkwọ dị mma iji wuo ntọala ka mma maka ndụ ha." **http://www.povo.co.zw/interviews/hope-masike-social-commentator == Okwu gbasara Hope Masike == * Hope Masike bụ onye Zimbabwe na-agụ egwú, onye na-egwu mbira, onye na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye mmebe ejiji, onye na-ese ihe na onye na-agba egwu. A maara ya dị ka adaeze Mbira na egwu ya sitere na omenala na omenala ndị Africa nke oge a. Ọ bụkwa onye isi onye na-abụ abụ maka ndị egwu transnational Monoswezi. ** https://worldmusiccentral.org/2019/06/20/artist-profiles-hope-masike/ * Otu n’ime ndị na-eme ihe nkiri na ndị nkụzi a ma ama bụ Hope Masike, bụ́ nwanyị dị afọ 35 nke si Harare, bụ́ isi obodo mba ahụ. N'ịbụ onye a mụrụ n'ezinụlọ buru ibu nke nwere ụmụ asatọ, Olileanya tinyere onwe ya n'ịmụ omenala nke ndị ya, na-abanye n'ọtụtụ isiokwu site na nkà mmụta ihe ọmụmụ na nkà mmụta okpukpe na nkà mmụta iwu, na-efunahụ ịhụnanya maka mgbọrọgwụ ya na nrọ nnapụta na nwere onwe Africa na udo. . ** https://www.southworld.net/music-hope-masike-the-princess-of-the-mbira/ * Olileanya na-ekwu maka okwu gbasara ịbụ nwanyị na omenala Zimbabwe na-agbanwe ngwa ngwa. ** https://worldmusiccentral.org/2019/06/20/artist-profiles-hope-masike/ * Site na nnabata nke ya na ndetu onye edemede, a haziri uri ndị ahụ iji kwupụta, iji gbachi nkịtị nke anyị na-enwekarị ahụ iru ala na ikwu okwu n'ihe ndị ahụ a na-ekwughị ekwu. ** https://www.newsday.co.zw/2020/02/04/reading-hope-masike-in-verse/ == Njikọ mpụga == *Ederede [[w: Hope Masike|Hope Masike]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w: Hope Masike|Hope Masike]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Masike, Hope}} r1ojuf360v4gb28pxbv2rk686kwnut6 Horace Pippin 0 1045 10802 3966 2022-10-10T17:28:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q325076]] wikitext text/x-wiki == Horace pippin == Horace Pippin (February 22, 1888 - Julaị 6, 1946) bụ onye omenkà America kụziiri onwe ya onye sere ọtụtụ isiokwu, gụnyere ihe nkiri sitere n'ike mmụọ nsọ ọrụ ya na Agha Ụwa Mbụ, Okirikiri ala, Eserese, na isiokwu Akwụkwọ Nsọ. == Ihe ndi okwuru == * Foto dị na-abata n'uche m na m na-agwa obi m ka ọ gaa n'ihu. * Echiche m banyere nka bụ na nwoke kwesịrị ịhụ ya n'anya, n'ihi na echiche m bụ na ọ na-ese ihe site n'obi na uche ya. * Ọ bụrụ na mmadụ amaghị ihe ọ bụla ma e wezụga oge ihe isi ike, ọ ga-ese ha ihe, n'ihi na ọ ghaghị ịbụ onye eziokwu n'onwe ya. * Agha ahụ weputara nka nile n'ime m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/46276-Horace_Pippin 95owd651lzxje65co9jn08ovzq1gpu9 Howard Zahniser 0 1046 10803 3970 2022-10-10T17:28:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5921316]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Howard Zahniser|Howard Zahniser]]''' ([[25 February]] [[1906]] – [[5 May]] [[1964]]) (pronounced "ZON-i-ser") bụ onye Amerika na-akwado gburugburu ebe obibi nakwa onye dere [[w: Wilderness Act|Iwu ọzara]] nke 1964 ==Okwu ndị o kwụrụ== * Nke bụ́ eziokwu bụ na ọ bụ ala ahụ mere ka anyị niile bụrụ ndị America, omume zìrì ezi bụ na ọ bụ ala nke a ga-echekwarịrị iji zọpụta ịbụ ndi America anyị. Mbibi ala, ịkpagbu oke ọhịa, na mbibi anụ ọhịa bụ ihe arụrụ arụ megidere ndị America karịa ọchịchị Kọmunist, Fascist, ma ọ bụ mgbasa ozi si mba ọzọ. ** "N'ime na N'èzí", '' Magazin Nature '' nọmba 33 (May 1940) p. 255, nke e hotara na Mark Harvey, ''Wilderness Forever'' (2005) p. 45 * Ọzara, n’ụzọ dị iche n’ebe ndị mmadụ na ọrụ ya n'ịchịkwa mbara ala, a na-amata ugbu a dị ka ógbè ebe mmadụ na-akpaghasịghị, bụ́ ebe mmadụ n’onwe ya bụ onye sitere n’okike, onye na-awagharị awagharị nke na-eleta mana ọ naghị anọgide na njem ya na-ahapụ naanị nzọụkwụ. ** Site na usoro mmalite nke Iwu ọzara (S. 1176, nyefere na Senate 11 February 1957, dị ka e degharịrị na '' The Living Wilderness '' olu 21, nọmba 59, Winter-Spring 1956-57, p. 26- 36) * Ala ozara, n’ụzọ dị iche n’ebe ndị mmadụ na ọrụ ya na-achị, bụ́ ebe a na-amata dị ka ógbè ebe mmadụ na-emebisịghị, bụ́ ebe mmadụ n’onwe ya bụ onye ọbịa nke na-adịghị anọgide. ** [http://www.wilderness.net/nwps/legisact Wilderness Act] (Iwu Ọhaneze 88-577; 16 USC 1131-1136; kwadoro 3 Septemba 1964) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Howard Zahniser|Howard Zahniser]] na Wikipedia bekee *[http://www.wilderness.net/NWPS/zahniser Wilderness.net] {{DEFAULTSORT:Zahniser, Howard}} 03micxfdrrjqihxgyypr51tdzifclf7 Howlin' Wolf 0 1047 13388 13298 2023-04-05T21:59:16Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Howlin'_Wolf_1972.JPG|Howlin'_Wolf_1972.JPG]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Ellywa|Ellywa]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Howlin' Wolf 1972.JPG|]]. wikitext text/x-wiki == Howlin' Wolf == Chester Arthur Burnett (June 10, 1910 - Jenụarị 10, 1976), onye amara aha ya dị ka Howlin' Wolf, bụ onye Chicago blues na-abụ abụ, onye na-agụ guitar, na onye ọkpụkpọ harmonica. == Ihe ndi okwuru == * Ọtụtụ ndị mmadụ na-eche, gịnị bụ blues? Ọfọn, m ga-agwa gị ihe blues bụ. * Enweghị m ike ịme yodelin', ya mere m tụgharịrị gaa na-eti mkpu'. O mekwara m nke ọma. * Anaghị m egwu ihe ọ bụla ma ọ bụghị blues, mana ugbu a enweghị m ike ịme ego ọ bụla na nothin 'ma blues. Ọ bụ ya mere na enweghị m mmasị na ọ dịghị ihe ọzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/36478-Howlin_Wolf 6w2h1q1kb5sc8zxdiofwj1vz2sadz9g Hubert Reeves 0 1048 10805 3976 2022-10-10T17:28:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1356355]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Hubert Reeves2.jpg|thumb|Hubert Reeves]] '''[[w:Hubert Reeves|Hubert Reeves]]''' (amụrụ [[July 13]], [[1932]]) bụ onye Canada na-agụ maka kpakpando na onye na-eme mgbasa ozi maka sayensị. Ọ bụbu onye ntụzi nyocha na [[w:Centre national de la recherche scientifique|Centre national de la recherche scientifique]] kemgbe 1965 ma bi ugbu a na France ebe ọ na-ekwukarị okwu na telivishọn na-akwalite sayensị. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ka o sina dị, anyị ga-ewepụta nkọwa niile enwere ike maka nlebanya ọ bụla, ka e wee nwee ike ịmepụta ma gbachitere echiche asọmpi. Na sayensị, dị ka n'ebe ndị ọzọ, ọgụgụ isi inertia, fashions nke oge, arọ nke ụlọ ọrụ, na ikike ọchịchị bụ mgbe niile ka a na-atụ egwu. Ịjụ okwukwe na-ekere òkè dị mkpa site n'ime ka uche anyị na-arụ ụka na ịmụrụ anya. ** Hubert Reeves (1984) Atọm nke ịgbachi nkịtị: nyocha nke evolushọn mbara igwe nke Massachusetts Institute of Technology. p. 23 * Ndị a bụ oke nke usoro sayensị na nke mgbagha n'onwe ya, ọ bụrụhaala na ha ga-adabere na asụsụ. Ewubere okwu anyị na ihe nke ahụmịhe anyị. Ha enwetala arụmọrụ ha site n'ime ka ha kwekọọ na ihe omume nke ụwa anyị na-adị kwa ụbọchị. Ma mgbe anyị na-abịaru nso n'eziokwu n'ọ̀tụ̀tụ̀ ọzọ, okwu ndị a pụrụ ịghọ ihe mgbochi. ** Hubert Reeves (1984) Atọm nke ịgbachi nkịtị: nyocha nke evolushọn mbara igwe nke Massachusetts Institute of Technology. p. 37 ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Hubert Reeves|Hubert Reeves]] na Wikipedia bekee cjy889ohxrob7q0meapbo374cvkyi17 Hugh Iltis 0 1049 10806 3979 2022-10-10T17:28:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2718582]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Hugh Iltis|Hugh Iltis]]''' (April 7, 1925 – Disemba 19, 2016) bụ onye America na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na prọfesọ nke ihe ọkụkụ. ==Okwu O Kwuru== * Amaghị ihe gbasara ihe ndụ na-egosi ọrịa maka mkpebi onye kwuo uche ya na ihe gbasara gburugburu ebe obibi. **cite journal|date=December 1973|url=http://iltis.botany.wisc.edu/Can%20one%20love%20a%20plastic%20tree%20.pdf|title= Mmadụ nwere ike ịhụ osisi rọba n'anya. ?|title= Mmadụ Pụrụ Ịhụ Osisi Plastic n'anya?"|journal=Bulletin of the Ecological Society of America|olu=54| mbipụta=4|peeji=5-7, 9|jstor=20165966 * Nhazi nke ụdị ndụ dị iche iche bụ ọrụ nke ndị taxonomist, bụ ndị amụrụ dị ka ngwugwu ma bụrụ nke sitere na mmanye inyocha na ịnakọta akụ na ụba ụwa, ga-etinye ndụ na aka n'ihe ize ndụ iji dozie nnukwu mgbagwoju anya nke [[w:Biogeography|biogeography]], [[w:Ethnobotany|ethnobotany]], na [[w: evolution|evolution]]. ** (1988)cite akwụkwọ|isi=Serendipity na nchọgharị nke ihe dị iche iche dị ndụ|title=Bidiversity|onye nkwusa=National Academy Press| ibe=98–105|url=https://books.google.com/books?id =MkUrAAAYAAJ&pg=PA98 (see okwu si na p. 98) * Ihe akaebe dị ugbu a na-egosi na [[w: Teosinte | teosinte]] bụ ndị na-achụ nta na-azụrụ ya maka ntị akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na pith na-esi ísì ụtọ dị ka nri oge mmiri ozuzo na obere “ubi” bi na obodo ya, ọ bụghị maka ya. nnukwu ọka nke nwere nnukwu mkpụrụ osisi siri ike, nke a na-anakọta ngwa ngwa mana enweghị uru dị ka nri, amabeghị site na ndekọ ihe ochie. Mmụba teosinte nke na-eme ka mkpụrụ osisi na-adịghị ahụkebe (ikekwe egosipụtara n'otu osisi "onye nchoputa", mazoid "Eve"), bụ nke kpughere ọka ekpuchiri maka owuwe ihe ubi dị mfe, n'oge na-adịghị anya, a ghọtara dị ka ihe bara uru, chịkọta ma kụọ (ma ọ bụ kụrụ onwe ya). Ya mere, ọka si malite n'ụzọ ọ na-aga ebe a na-azụ anụ ụlọ pụrụ iche nke na-adabaghị na nke ụwa ochie nke na-ekpo ọkụ nke a na-ahọrọ maka oke ugbo. **cite journal|date=Jenụwarị 2000|title=Mgbanwe Mmekọahụ n’ebe obibi na mmalite nke ọka (''Zea mays'', Poaceae): Anya Ọhụrụ na Nsogbu Ochie|journal=Economic Botany|volume=54| mbipụta=1|ibe=7–42|doi=10.1007/BF02866598 (see okwu si na p. 7) == Okwu gbasara Iltis== * Dị ka onye na-eme nchọpụta ihe ọkụkụ, Iltis duuru njem gaa Mexico, Guatemala, Peru na Ecuador. Ọkachamara ya lekwasịrị anya na ọka na ezinụlọ caper, mana ọ na-anakọta nke ukwuu. Dịka ọmụmaatụ, ọ chọpụtara abụọ n'ime ụdị 13 dị na mkpụrụ osisi tomato, gụnyere nke gosipụtara na ọ nwere àgwà a na-achọ na ụlọ ọrụ ịnsacha. ** David Tenenbaum na:cite journal|title=Hugh Iltis, UW's 'na-alụ ọgụ botanist,' nwụrụ na 91|ụbọchị = 30 Disemba 2016 | akwụkwọ akụkọ=UW-Madison News|url=https://news.wisc.edu /hugh-iltis-uws-alụ ọgụ botanist-anwụ-na-91/ == Njikọ mpụga == [[W:Hugh Iltis|Hugh Iltis]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Hugh Iltis|Hugh Iltis]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Iltis, Hugh}} o5tlmjt1dp6cyr8974fc6fgkw7y5fm7 Hugh Masekela 0 1050 10807 3982 2022-10-10T17:28:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q246594]] wikitext text/x-wiki == Hugh Masekela == Hugh Ramapolo Masekela (4 Eprel 1939 - 23 Jenụwarị 2018) [1] bụ onye South Africa opi, flugelhornist, cornetist, onye na-agụ egwú na onye na-ede egwú nke akọwara dị ka "nna nke South Africa jazz" == Ihe ndi okwuru == * Enwetara m ebe m nọ na ndụ ọ bụghị n'ihi ihe m wetara n'ụwa kama site n'ihe m chọtara - akụ na ụba nke omenala Africa. * Ihe kacha emetụ m n’obi bụ igosi ndị Afrịka na ụwa ndị bụ́ ndị Africa n’ezie. * Echere m na ọ dịịrị mmadụ niile imegide ikpe na-ezighị ezi n'ụdị ọ bụla. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/9571-Hugh_Masekela ngno164jl0n1bptpxe1zzors4h2cdyn Human Rights Watch 0 1051 10808 3987 2022-10-10T17:28:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q187052]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Hrw logo.svg|thumb|]] '''[[w: Human Right Watch|Human Rights Watch]]''' ('''HRW''') bụ [[w: non-governmental organization|òtù na-abụghị nke gọọmentị]] nke mba ụwa, nke dị na [[w:New York|New York City]], na-eduzi nnyocha na ịkwado]] na [[w: human right| ikike mmadụ]]. ==Okwu okwuru== * N'ụkpụrụ yiri nzaghachi maka ime ihe ike a haziri ahazi megide ndị otu dị ala, ihe a na-eme bụ ka ndị isi obodo na-arụgide ndị otu ole na ole mana ọ bụghị ndị isi otu ndị metụtara ya. Ndị obodo ndị a metụtara na-anọchi anya ụfọdụ ndị kasị daa ogbenye ná mba ahụ ma gụnye [[w:Dalit#Discrimination|Dalits]] na ndị òtù ebo dị n’ógbè ahụ, bụ́ ndị ọtụtụ n’ime ha na-aghọ [[w:Christianity in India | Ndi ụka Kraịst]] iji gbanarị [[w:Ime ihe ike metụtara agbụrụ na India | mmegbu n'okpuru usoro nkedo India]]. N'ọtụtụ ọnọdụ, ụlọ ọrụ Ndị Kraịst na ndị e lekwasịrị anya ka ahọpụtara maka ọrụ ha n'ịkwalite ahụike, ịgụ akwụkwọ, na nnwere onwe akụ na ụba n'etiti ndị Dalit na ndị otu ebo. Ọmụrụ nwa nke idobe obodo ndị a n'ọnọdụ ndabere akụ na ụba bụ ihe na-akpali akpali na [[w:Ime ihe ike megide Ndị Kraịst nọ n'India | ime ihe ike megide Ndị Kraịst]] na mgbasa ozi. Mwakpo ndị a na nso nso a dabara n'ụdị mmeso na-aga n'ihu megide obodo ndị a kpapụrụ iche. Ha na-anọchi anya ọdịda doro anya n'akụkụ ma gọọmentị etiti na steeti iji hụ na obodo ndị dị otú ahụ nwetara nchebe zuru oke nke ikike ikike okpukpere chi na nchekwa nha anya n'okpuru iwu. N'agbanyeghị na e nwere iwu zuru ezu iji gboo nsogbu nke enweghị ndidi n'okpukpe na ime ihe ike n'etiti ọha mmadụ, gọọmentị emeghị ka ndị mmadụ na òtù dị iche iche mejọrọ ikpe; kama, ọ n'ọtụtụ ọnọdụ nyere nkwado tacit na nkwenye na-apụtaghị ìhè maka mwakpo ahụ. ** ''[https://www.hrw.org/reports/1999/indiachr/christians8-01.htm Ọchịchị Site n'Ụzọ Ndị Ọzọ: Mwakpo megide Ndị Kraịst nọ n'India]'', October 1999, Vol. 11, Nke 6 * Ọ bụghị naanị Ndị Kraịst ole na ole ka Sangh parivar lekwasịrị anya. [[W:1984 anti-Sikh riots| Ime ihe ike megide ndị Sikh dị n'ebe ugwu India na 1984]] na Imegide ndị Alakụba na India na 1992 na 1993 sitere na mmemme na ịkpọsa mgbasa ozi nke ndị a. otu. Ndị otu sangh parivar gụnyere [[w:Rashtriya|Rashtriya Swayamsevak Sangh]] (National Volunteer Corps, RSS), [[w: Vishwa|Vishwa Hindu Parishad]] (World Hindu Council, VHP), na nku ntorobịa nke VHP na-alụ ọgụ, [[w:Bejrang|Bajrang Dal]]. Na steeti Maharashtra, otu ndọrọndọrọ ọchịchị [[w:Shiv Sena|Shiv Sena]] etinyekwala aka na ya. RSS na-achọ ịkwalite ụkpụrụ Hindu n'ime India na n'etiti ndị India bi ná mba ọzọ. Ọ bụ ezie na nzukọ omenaala a na-enyo enyo, sel RSS na-etinye aka na ịkwado ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka gọọmentị, [[w:Trade Unions in India | otu azụmahịa]] na otu ụmụ akwụkwọ. E hiwere VHP na 1964 iji jikọta mpaghara mpaghara na nkewa nke okpukpe Hindu n'okpuru otu nche anwụ ecumenical. Ọ na-etinye aka na agụmakwụkwọ Sanskrit, nhazi nke emume na emume Hindu, na ịtụgharị Ndị Kraịst, ndị Alakụba, na ndị na-eme ihe nkiri na okpukpe Hindu. Òtù ndị a, n'agbanyeghị na ha dị iche n'ọtụtụ akụkụ, ha niile kwalitere arụmụka na ọ bụ ezie na India bụ ọchịchị onye kwuo uche ya, n'ihi na ndị Hindu mejupụtara ọtụtụ ndị India, India kwesịrị ịbụ obodo Hindu. ** ''[https://www.hrw.org/reports/1999/indiachr/christians8-01.htm Ọchịchị Site n'Ụzọ Ndị Ọzọ: Mwakpo megide Ndị Kraịst nọ n'India]'', October 1999, Vol. 11, Nke 6 * N’ọnwa Jun, ọtụtụ ogbunigwe mebiri ụlọ ụka Ndị Kraịst na [[w: Ime ihe ike megide Ndị Kraịst nọ n’India#Karnataka|Karnataka]], Andhra Pradesh, na Goa. Otu ọnwa ka e mesịrị, a tụrụ ogbunigwe n’ụlọ ụka abụọ ọzọ dị na Karnataka. N'August, ndị uwe ojii boro ndị otu òtù Muslim ebubo na ha hibere na Pakistan, ebubo na ha kpara nkata ahụ. Ndị na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ kwusiri ike na njide ndị a bụ iji wepụ uche na mkpọsa nke ime ihe ike nke ndị Hindu na-emegide Kraịst. ** ''[https://www.hrw.org/legacy/wr2k1/asia/india.html 2001 Human Rights Watch World Report 2001: India: Human Rights Developments]" * N'etiti ọnwa Nọvemba, gọọmentị nọ na-atụle iwepụta ụdị mgbanwe nke Iwu iyi ọha egwu na imebi ihe (Mgbochi) (TADA), nke a ma ama maka ịkwado iri puku kwuru iri puku ndị ndọrọndọrọ ọchịchị na-akwado njide, ịta ahụhụ na mmebi ikike ndị ọzọ megide ndị Alakụba, ndị Sikh. , Dalits, ndị na-akwado otu ndị ọrụ na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na njedebe 1980 na mmalite 1990s. Mgbochi nke iwu iyi ọha egwu (POTO) ọhụrụ a tụrụ atụpụtara na-akọwapụta oke iyi ọha egwu nke gụnyere omume ime ihe ike ma ọ bụ mmebi nke ọrụ ndị dị mkpa emere na "ebumnobi imebi ịdị n'otu na iguzosi ike n'ezi ihe nke India ma ọ bụ ịtụ ụjọ n'akụkụ ọ bụla nke ndị mmadụ. " ** ''[https://www.hrw.org/legacy/wr2k2/asia6.html Akụkọ Human Rights Watch World Report 2002: Asia: India]" ==Njikọ Mpụga== [[W: Human Right Watch|Human Right Watch]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Human Right Watch|Human Right Watch]] na wikiquote. q836zx5spp0b83gzr1ozlqvealydm7p Humanitarian intervention 0 1052 10809 3991 2022-10-10T17:28:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1143267]] wikitext text/x-wiki Akọwaala '''[[w: Humanitarian Intervention|Humanitarian Intervention]]''' dị ka steeti iji ike ndị agha megide steeti ọzọ, nke ebumnuche ya bu ịkwụsị mmebi ikike dịịrị mmadụ na steeti ahụ. Nkọwa nke were ike ịdị warawara nke ukwuu n'ihi na ọ na-egbochi ụdị ntinye aka na-abụghị nke ndị agha dị ka enyemaka mmadụ na mmachi mba ụwa. Na nghọta sara mbara, "E kwesịrị ịghọta itinye aka na enyemaka mmadụ gụnyere… ụzọ enweghị mmanye, ya bụ itinye aka na-enweghị ike agha iji belata oke nhụjuanya ụmụ mmadụ n'ime oke ọchịchị." ==Okwu okwuru== *[[W: Michael Walzer|Michael Walzer]], ma eleghị anya onye ọkà ihe ọmụma nke ikpe ziri ezi na agha, na-atụ aka ugboro ugboro na agha Bangladesh nke India dị ka ihe atụ nke enyemaka mmadụ kwesịrị ekwesị, na mberede mgbe ọ nweghị ụzọ ọzọ ezi uche dị na ya iji zọpụta ndụ ndị aka ha dị ọcha. . ** Bass, G. J. (2014). Telegram nke Ọbara: Nixon, Kissinger, na mgbukpọ nke echefuru echefu. Epilogue ==Njikọ mpụga== [[W: Humanitarian Intervention|Humanitarian Intervention]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Humanitarian Intervention|Humanitarian Intervention]] na Wikiquote. g9uz29jm64gnma65zyhnpn69mxfl7ef Humblesmith 0 1053 10810 3994 2022-10-10T17:28:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26036678]] wikitext text/x-wiki [[Humblesmith]] '''Humblesmith''' Ekenedirichukwu Ijemba, onye amara aha ya bụ Humblesmith, bụ onye Naijiria na-ese ihe na-edekọ ihe, nwetara nkwanye ugwu mgbe ewepụtara otu egwu egwu ya akpọrọ "Osinachi". Na 2015 bụ nke mechara nweta ọkwa nhọpụta na 2016 Nigeria Entertainment Awards. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọrụ ọha anaghị ebipụ n'ime ihe okike nkeonwe. Ha bụ iyi si n'otu osimiri mana ebe dị iche iche. - Onye edemede: Grace Cavalieri <ref>https://quotestats.com/topic/humblesmith-quotes/</ref> ===Ebenside=== 0idrxnt6iwonu25vemifszbzkxdlwsb Hussein Barghouthi 0 1054 10811 3997 2022-10-10T17:29:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5949773]] wikitext text/x-wiki [[Hussein Barghouthi]] '''[[w:Hussein Barghouthi|Hussein Jamil Barghouthi]]''' (Palestine: حسين جميل برغوثي), sụgharịkwara '''Barghouti''', ( Mee 5, 1954 - Mee 1, 2002) bụ onye Palestine. onye na-ede uri, odee, onye edemede, onye nkatọ, onye na-agụ abụ, onye na-ede egwuregwu na onye ọkà ihe ọmụma, a mụrụ n'ime obodo [[w:Kobar|Kobar]]. == Okwu ọkwụrụ == * Iche echiche, iche echiche na iche echiche. Obi m adịghị enwe mmetụta nke uche m chere, ma ọ bụ uche m na-akwụsị ịchị mkpụrụ obi m, na echiche ọ bụla dị ka ngọngọ osisi siri ike. ** Oke nke atọ nke Osimiri Jọdan (2006). Ụlọ uri Palestine. {{DEFAULTSORT:Barghouthi, Husseinl}} 8gvimn3x2gv82qif3l9vngkeyepjw3f Ian Fleming 0 1055 10812 4001 2022-10-10T17:29:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q82104]] wikitext text/x-wiki [[Ian Fleming]] Ian Lancaster Fleming (28 Mee 1908 – 12 Ọgọst 1964) bụ onye odee na onye nta akụkọ Britain; n'oge Agha Ụwa nke Abụọ ọ jere ozi na ngalaba ọgụgụ isi nke Naval. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Megide ndabere nke ọkwa a na-egbukepụ egbukepụ na nke na-egbuke egbuke Bond guzoro na anwụ wee hụ na ọrụ ya ịbụ ihe na-adịghị mma na nke dịpụrụ adịpụ na ọrụ ya gbara ọchịchịrị bụ mkparị nye ndị na-eme ihe nkiri ibe ya. *Were mmadụ gbaa gị gburugburu, ezigbo James. Ha dị mfe ịlụ ọgụ karịa ụkpụrụ. ==Edensibia== Edemede [[W:Ian Fleming|Ian Fleming]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Ian, Fleming}} 3plaiozit6ms05y3as1zwsw5bhecy4w Ian Kahara 0 1056 4003 4002 2022-10-10T11:35:17Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ian Kahara]] ''Ian Kahara'' Kenya · MD · Kinet Properties Company Ltd Ahụmahụ ; MD. Kinet Properties Company Ltd. Nov 2011 - Ugbu a10 afọ 6 ọnwa ; Onye ndụmọdụ isi. Kinet IT Solutions Ltd. Jan 2004 - Disemba 2011 afọ 2008. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *'Ị nwere ike ime nke ọma na 30' <ref>https://howwemadeitinafrica.com/tag/ian-kahara/</ref> ===Ebenside=== sn1mdbs1i69u496q0kl67rv1p73hzp7 Ibi ka parasaiti 0 1057 10813 4006 2022-10-10T17:29:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q186517]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Live Tetragnatha montana (RMNH.ARA.14127) parasitized by Acrodactyla quadrisculpta larva (RMNH.INS.593867) - BDJ.1.e992.jpg|thumb|Atụrụ m anya na ọ nweghị ụwa dị otú ahụ, ma tụlee otu ebe dị nwayọọ, ọnwụ na-egbu mgbu sitere na parasitism bụ ụwa niile. Kedu ka anyị ga-esi kwuo banyere ọdịdị na mbara ala dị otú ahụ? Kedu ụdị akwụkwọ Thoreau ga-ede ebe ahụ? ~ [[wikipedia:Arne_Næss|Arne Næss]]]] N'ime usoro ndu evolushọn, '''[[w:Parasitism | parasitism]] '''' bụ njikọ dị n'etiti ụdị, ebe otu akụkụ ahụ, nje nje, bi na ma ọ bụ n'ime akụkụ ọzọ, onye ọbịa, na-ebute ya nsogbu, ma gbanwee ya. n'usoro n'ụzọ ndụ a. ==A== * Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ị nwere ike iche n'echiche n'ihe gbasara ọrịa na-adịghị egbu egbu. Ọ bụ ọrịa parasitic na ị maara na ị nwetala ya mgbe oge ụfọdụ ị na-etolite blister na akpụkpọ ahụ gị n'ụkwụ gị ma ọ bụ ogwe aka gị, na ọ bụ ọnya na-ere ọkụ ma n'oge na-adịghị anya ihe na-apụta bụ ikpuru, na ọ bụ ikpuru na-emecha. ka ọ na-apụta, nwere ike ịdị ogologo ụkwụ atọ. Ọ dị ka ogologo strands nke ntutu isi mmụọ ozi na ọ na-egbu mgbu ka ọ na-apụta. Na ụzọ a na-ebufe ya bụ site na mmiri ọṅụṅụ. Ikpuru, mgbe ọ pụtara, ị nwere ọnya ahụ na-ere ọkụ, mmuo gị bụ ịchọ imikpu akpụkpọ ahụ na mmiri. Ọfọn, mgbe ị na-eme nke ahụ, ikpuru na-ewepụta puku kwuru puku na puku larvae na-emerụ mmiri ọñụñụ. Ọ bụrụ na onye ọ bụla ñụọ mmiri ahụ, ọ na-abanye n'ime usoro ha na otu afọ mgbe e mesịrị, ọ ga-enwe ọnya wee pụta ọzọ ikpuru. **David Baron, "[https://www.pri.org/stories/2015-08-21/jimmy-carter-i-would-last-guinea-worm-die-i-do Jimmy Carter:' dị ka Guinea worm ikpeazụ ga-anwụ tupu m emee']", "PRI" (22 Aug. 2015) * Ọrịa niile, n'ụdị ọ bụla, n'enweghị ihe ọ bụla, bụ ihe sitere na nje nje; ya bụ, site n’ihe ndị dị ndụ na-abanye n’ime ihe ndị ọzọ dị ndụ, bụ́ nke ha na-enweta nri, ya bụ, nri dabara ha, ebe a ka ha na-agbapụta, na-eto ma na-amụpụta onwe ha. **[[ w: Agostino_Bassi | Agostino Bassi]], nke Kevin Glynn kwuru na '' Gasping for Air: Olee otú iku ume na-egbu anyị na ihe anyị nwere ike ime banyere ya '' (2017) *[Nrịanrịa nke na-ebute ịba] n'akụkụ mkpụrụ ndụ nke mgbidi afọ nke anwụnta wee mepụta cyst nke na-eto eto na-emecha gbawa ka ọ hapụ ọtụtụ narị "sporozoites" n'ime oghere ahụ nke anwụnta [...] anyị nwere ike ịgwa, parasaiti adịghị emerụ anwụnta [...] Ọ na-adị m mgbe niile, Otú ọ dị, na ndị a na-eto eto cysts [...] ga-ọ dịghị ihe ọzọ na-enye anwụnta ihe kwekọrọ na a afo mgbu. **[[w: Marston Bates|Marston Bates]], ''Mgbasa nke ndị mmadụ'' (1955), p. 165 ==C == * [I]si ihe siri ike na ndụ nje nje bụ nlọghachi na mmiri. Ya mere, ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị na nje parasaiti yiri ka ọ na-emetụta omume nke ndị ọbịa ya, ma 'na-agba ya ume' ịlaghachi na mmiri. Usoro nke a na-enweta bụ ihe na-adịghị ahụkebe, ma e nwere akụkọ zuru ezu dịpụrụ adịpụ iji gosi na nje nje na-emetụta ndị ọbịa ya, na-emekarị onwe ya maka onye ọbịa [...] Otu n'ime akụkọ ndị ọzọ dị ịrịba ama na-akọwa ọrịa anu na-efe efe n'elu a. ọdọ mmiri na, mgbe ihe dị ka ụkwụ isii n'elu ya, na-emikpu ozugbo na mmiri. Ozugbo ihe ahụ metụtara, ikpuru gordian tiwapụrụ wee gwuo n'ime mmiri ahụ, a na-ahapụ añụ ahụ merụrụ ahụ ka ọ nwụọ. ** N. A. mpịakọta, '' Ecology of Parasites '' (1966) == D== * Enweghị m ike ime ka onwe m kwenye na Chineke dị mma na onye nwere ike ọ bụla ga-emepụta Ichneumonidæ n'ebumnobi doro anya nke nri ha n'ime ahụ dị ndụ nke Caterpillars, ma ọ bụ na nwamba ga-eji ụmụ oke egwu egwu. ** [[W: Charles Darwin|Charles Darwin]], "[https://www.darwinproject.ac.uk/letter/DCP-LETT-2814.xml Akwụkwọ Ozi Asa Grey]", 22 Mee 1860 * Fell Oestrus na-eli ozu ya n'ụzọ ọsọ ọsọ<br /> Ụmụ ya na-enweghị atụ na ele, ma ọ bụ oke ehi, ma ọ bụ ịnyịnya; ụbọchị. ** [[W: Erasmus|Darwin|Erasmus Darwin]], [http://knarf.english.upenn.edu/Darwin/temple0.html ''The Temple of Nature''], Canto IV (1803) == E== * Onye ọ bụla lere ụwa ụmụ ahụhụ anya, ijiji, aphides, anwụnta na nje nje ndị na-enweghị ike ịgụta ọnụ, na ọbụna n’ahụ ụmụ ọhụrụ anụ ahụ́, aghaghị ikwupụtawo ihe dị ukwuu ha na-aṅụ na-aṅụ, bụ́ nke bụ isi ọrụ ná ndụ ha. Ọ bụrụ na anyị banye n'ọbá akwụkwọ ma ọ bụ ụlọ akụkọ, anyị na-ahụ otu ọrụ ahụ n'elu ụgbọ elu dị elu, nke a na-eme ya dị ka ardor, na enweghị ndidi nke nkwụsịtụ, na-egosi ụtọ nke omume ahụ. N'ime mmepeanya kachasị elu akwụkwọ ahụ ka na-atọ ụtọ. ** [[W: Ralph waldo Emerson|Ralph Waldo Emerson]], "Letters and Social Aims" (1875), p. 17 == K== * N'ọrụ a dị ịtụnanya na nke doro anya na obi ọjọọ, otu ọnọdụ dị ịrịba ama n'ezie. Larva nke Ichneumon, ọ bụ ezie na kwa ụbọchị, ikekwe ruo ọtụtụ ọnwa, ọ na-ata n'ime caterpillar, na ọ bụ ezie na n'ikpeazụ ọ na-erichapụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akụkụ ya niile ma e wezụga akpụkpọ ahụ na eriri afọ, jiri nlezianya mee ihe n'oge a niile ọ na-ezere imerụ akụkụ ahụ ndị dị mkpa ahụ. , dị ka a ga-asị na ọ maara na ịdị adị nke ya dabere na nke ụmụ ahụhụ ọ na-eri! **[[w:William_K.]] ==Njikọ Mpụga== [[W:Ibi ka parasịti|Ibi ka parasịti]] na Wikipedia. [[Q:Ibi ka parasịti|Ibi ka parasịti]] na wikiquote. 82v7418vnl9pbklqdaoogsysdn2ut5s Ibi ndụ dị iche iche 0 1058 4010 4009 2022-10-10T11:35:18Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Blue_Linckia_Starfish.JPG|right|thumb |[[w:Bidiversity|Bidiversity]] nke [[w:Coral reef | coral reef]]]] [[Usòrò:Grand_Canyon_South_Rim_Sunset.jpeg|right|thumb|[[w: Grand Canyon National Park|Grand Canyon National Park]], south rim of canyon - Ọ bụ ezie na ọnwụ dị iche iche dị ndụ na-aga n'ihu [[w:Globally|n'ụwa nile]], ọtụtụ [[w:mba|mba]] na-ebelata ọnụ ọgụgụ mfu nke ukwuu site n'ịkwalite mpaghara okike echedoro na ọrụ ndị ha na-enye, yana ịgbasa [[w: National Park Systems | Sistemụ ogige ntụrụndụ]] na njikwa siri ike yana ego echekwabara echekwaba. [[W:Helen Clark|Helen Clark]]]] [[Usòrò:Kwashiorkor_6903.jpg|right|thumb|Na [[w:United Nations Conference on Sustainable Development|Rio+20]] anyị ga-aga n'ihu ime njikọ dị n'etiti [[w: Sustainable development|mmepe na-adịgide adịgide]] na biodiversity na [[w:Ecosystem|ecosystem]] ọrụ na-akwado ya, na-elekwasị anya n'okwu ndị ọzọ a na-ekwu ugbu a, dị ka [[w: ahụike|ahụike]] nke [[w:oke osimiri|oké osimiri]] na [[w: Nchekwa nri | nchekwa nri]] -[[w: Helen Clark|Helen Clark]].]] [[Usòrò:New_World_Domesticated_plants.JPG|right|thumb|Ma ànyị mara ya nke ọma ma ọ bụ na anyị amataghị ya, ihe dị iche iche dị ndụ anyị maara nke ọma na ihe dị iche iche dị ndụ anyị nwere ezigbo mmekọrịta [[w: akụkọ ihe mere eme|akụkọ ihe mere eme]], [[w: omenala|omenala]] na [[w:Biology|biology]] njikọ, bụ nke jikọtara ya na [[w: osisi nri | osisi nri]].]] [[Usòrò:Subtropical_semi-evergreen_seasonal_forest_in_Northern_Thailand.JPG|right|thumb|Bidiversity, ụdị [[w: life|life]], na-ekesa n'ụzọ dị iche iche n'ofe [[w: ụwa|ụwa]]. Ebe ụfọdụ juputara na mgbanwe ndu (dịka ọmụmaatụ, ụfọdụ [[w: Okpomọkụ na ebe okpomọkụ dị n'okpuru mmiri na-ekpo ọkụ | oke ọhịa mmiri na-ekpo ọkụ]] na [[w: Coral reef | coral reef]]), ndị ọzọ anaghị adị ndụ (maka ihe atụ, ụfọdụ [[w:deserts|deserts]] na pola mpaghara), na ọtụtụ na-ada ebe n'etiti ... -Kevin J. Gaston]] [[Usòrò:Avatar_Grove_Douglas-fir_and_Redcedar.jpg|right|thumb|Mkpụcha [[w:Primeval forest| ọhịa ochie]] na ndị ọzọ [[w: ọdachi|ọdachi]], nke ihe na-achọsi ike nke ọnụ ọgụgụ mmadụ na-eto eto na-akpali, bụ ihe egwu na-enweghị atụ. ndu di iche iche n'ebe nile. [[W: Edward o. Wilson|Edward O. Wilson]]]] ''[[w:Bidiversity|Bidiversity]]'''' bụ ogo mgbanwe nke [[w: ndụ|ndụ]] Nke a nwere ike na-akọwa maka mgbanwe mkpụrụ ndụ ihe nketa, ụdị dị iche iche, ma ọ bụ mgbanwe [[w:Ecosystem|ecosystem]] dị n'ime mpaghara. , [[w:Biome|biome]], ma ọ bụ [[w:Planet|planet]]. [[W: terrestrial|N'elu]] ihe dị iche iche dị ndụ na-adịkarị elu na nso [[w:Equator|equator]], nke yiri ka ọ bụ ihe si na okpomọkụ [[w: ihu igwe | ihu igwe]] na nrụpụta isi dị elu. [[w:Marine|Ime Mmiri]] ihe dị iche iche dị ndụ na-akacha elu n'akụkụ [[w:Coast|n'ụsọ oké osimiri]] na [[w:Western Pacific|Western Pacific]], bụ ebe okpomọkụ dị n'elu oké osimiri na-adị elu yana n'etiti etiti latitudinal band. n'ime [[w: osimiri|osimiri]] niile. Ihe dị iche iche dị ndụ na-adịkarị na-agbakọta na [[w:Bidiversity hotspot| hotspot]] na-amụbakwa ka oge na-aga, mana ọ ga-abụ na ọ ga-eji nwayọ na [[w: n'odinihu|n'ọdịnihu]]. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ ụdị dị iche iche nke ihe ndị dị ndụ anyị kwesịrị ilekọta - ihe niile - kama ịbụ naanị otu ma ọ bụ [[w: kpakpando|kpakpando]] abụọ. **[[W: David Attenborough|David Attenborough]] na: Victoria Martindale ''[https://web.archive.org/web/20150905134844/http://iucn.org/involved/opinion/?11527%2FIs-it-worth-saving-the-worlds-most-worthless-species bụ ọ bara uru ịchekwa ụdị ndị na-abaghị uru n'ụwa?]'', [[w:IUCN|IUCN]] * Ọ bụ ezie na ọnwụ dị iche iche nke ihe ndị dị ndụ na-aga n'ihu [[w:Globally | n'ụwa niile]], ọtụtụ [[w:mba|mba]] na-ebelata ọnụ ọgụgụ mfu nke ukwuu site n'ịkwalite ebe ndị e kere eke echedoro na ọrụ ndị ha na-enye, yana ịgbasa [[w:National Park Systems |mba mba. sistemu ogige]] na njikwa siri ike yana ego echekwara echekwa. ** [[W: Helen Clark|Helen Clark]] na: ''[http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:XaYmYPbQljgJ:www.forbes.com/sites/michaeltobias/2012/03/29/helen-clark -undps-pragmatic-visionary/+&cd=2&hl=en&ct=clnk&gl=na Helen Clark: UNDP's Pragmatic Visionary]'', Forbes, 29 Maachị 2012 *Na [[w:Georgia|Georgia]], [[w:UNDP|UNDP]] na-aga n'ihu na-akwado mmepe ụlọ ọrụ onye kwuo uche ya. Georgia bụ akụkụ nke [[w:Bidiversity hotspot|ihe dị iche iche ihe ndị dị ndụ]] [[w: globally: n'ụwa niile]] nke [[w:Caucasus Mountains|Caucasus]] [[w:Ecoregion|Ecoregion]], nwere netwọk [[w:Ebe echedoro | Mpaghara echedoro]] na-ekpuchi pasenti asaa nke obodo ahụ. **[[W: Helen Clark|Helen Clark]] na: "Helen Clark: UNDP's Pragmatic Visionary" * Na [[w:United Nations Conference on Sustainable Development|Rio+20]] anyị ga-aga n'ihu na-eme njikọ dị n'etiti [[w: Sustainable Development| Sustainable Development]] na ihe dị iche iche dị ndụ na [[w:Ecosystem|ecosystem]] ọrụ ndị na-akwado ya, na-elekwasị anya n'okwu ndị ọzọ a na-ekwu ugbu a, dị ka [[w: ahụike|ahụike]] nke [[w:oke osimiri|oké osimiri]] na [[w: Nchekwa nri | nchekwa nri]]. **[[W: Helen Clark|Helen Clark]] na: "Helen Clark: UNDP's Pragmatic Visionary" * A kọwapụtara ihe dị iche iche dị iche iche dị ka ụdị okike dị iche iche na mgbanwe dị n'etiti [[w:Organisms | ihe ndị dị ndụ]], ogige [[w:ecological|ecology]] n'etiti ihe ndị dị ndụ, ogige gburugburu ebe obibi nke ha na-eme na ya, na ụzọ ha si emekọrịta ihe. ibe ya na nke anụ ahụ [[w: environment|environment]] gbanyere mkpọrọgwụ na [[w: sayensị|sayensị|[[w:Bayolọji|biology]]. **[[W: nkọwa:Nkọwa]] nke Redford na Richter na: ''[http://books.google.co.in/books?id=n0FvYeoHtAIC&pg=SA4-PA40&redir_esc=y#v=onepage&q&f=Intro ụgha To Env Engg ( Sie), 4E Davis] '', Tata McGraw-Hill Education, p. 40 * A kọwapụtara ihe dị iche iche dị ndụ dị ka 'mgbanwe dị n'etiti ihe ndị dị ndụ sitere na isi mmalite niile, gụnyere, inter alia, terrestrial, Marine, na mmiri mmiri na gburugburu ebe obibi, na ogige gburugburu ebe obibi nke ha bụ akụkụ ya; nke a gụnyere ụdị dị iche iche n'ime ụdị, n'etiti ụdị na nke gburugburu ebe obibi. **[[W: Nkọwa|Nkọwa]] dị ka Nzukọ Ụwa nke Mba Ndị Dị n'Otu si dị, Rio de Janeiro, na 1992, nke e hotara na "Intro To Env Engg (Sie), 4E Davis", p. 40 ==Njikọ Mpụga== [[W: Biodiversity|Biodiversity]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Biodiversity|Biodiversity]] na wikiquote. 5ao876k7jp795e252m1x0u4l4x4kwsk Ibrahima Ben Aziz Konate 0 1059 4012 4011 2022-10-10T11:35:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ibrahim Ben Aziz Konate]] '''Ibrahim Ben Aziz Konate''' Onye dị afọ 23 bụ onye guzobere Poultry d'Or, ụlọ ọrụ na-emepụta ma na-ekesa ngwaahịa anụ ọkụkọ ọhụrụ na nri agro-food. A na-egbu ngwaahịa ha, kpochaa, chịkọta ma nyefee ha niile n'otu ụbọchị ahụ. O nwetara mkpali maka azụmahịa a site na akwụkwọ akụkọ nke ọ hụrụ na Côte d'Ivoire nọgidere na-ebubata anụ ọkụkọ. Mgbe ahụ, ọ chọpụtara na e nwere oghere dị n'ahịa ahụ nke kwesịrị imeju. Poultry d'Or na-achọ ire ọkụkọ na ọnụ ahịa asọmpi ozugbo nye ndị ahịa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Ahụrụ m ahịa ahụ, mụọ ihe n’Internet ma mụta ihe n’aka ndị meworo ụzọ achụmnta ego yiri nke m. M tụkwasịrị obi na adịghị ike nke ndị asọmpi m kpọmkwem iji ghọta otú m ga-esi na-ejere ndị na-azụ ahịa ozi nke ọma. " *Otúm si hụ ya, ihe ịga nke ọma pụtara inwe nrọ na inwe ike ime ka ọ bụrụ eziokwu; ihe mgbochi obi ike; mana kwa, na karịa ihe niile, ịghara ịda mba… <ref>https://anzishaprize.org/fellows/ibrahima-ben-aziz-konate/</ref> <ref>https://africa.businessinsider.com/local/leaders/exclusive-interview-with-cote-divoires-most-promising-young-entrepreneur-ibrahima-ben/9xnehbx</ref> ===Ebenside=== 84zsxum7oskce94tdefdvqwr1kp12j7 Ibram X. Kendi 0 1060 10814 4015 2022-10-10T17:29:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q31213305]] wikitext text/x-wiki == Ibram X. Kendi == Ibram Xolani Kendi (amuru Ọgọst 13, 1982) bu onye odee America na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme. == Ihe ndi okwuru == * M na-akọwa onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ dị ka onye na-ekwupụta echiche na-emegide ịkpa ókè agbụrụ ma ọ bụ na-akwado ma ọ bụ amụma megidere ịkpa ókè agbụrụ, atumatu na-enye nha anya agbụrụ, ebe echiche ndị na-emegide ịkpa ókè agbụrụ na-ekwu maka nha anya nke otu agbụrụ ... == Ebenside == https://www.npr.org/2019/08/13/750709263/ibram-x-kendis-latest-book-how-to-be-an-antiracist q3n59qpelvjsnb505l0m49iel13mshq Ibukun Awosika 0 1061 13297 10815 2023-02-13T19:41:46Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Mrs_Ibukun_Awosika,_Chair,_First_Bank_of_Nigeria_and_Dr_Alim_Abubakre_(cropped).png|Mrs_Ibukun_Awosika,_Chair,_First_Bank_of_Nigeria_and_Dr_Alim_Abubakre_(cropped).png]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Didym|Didym]] becau wikitext text/x-wiki ''[[w:Ibukun Awosika|Ibukun Awosika]]''' (amụrụ [[w:|24 December]] [[w:|1962]]), bụ [[w:Nigerian|onye Nigeria]] onye ọchụnta ego na onye edemede. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka onyeisi oche nke [[w:First Bank of Nigeria|First Bank of Nigeria]]. ==Okwu Ndí Okwuru== * ''M si n'ebe enwere ohere na-ele gị anya, mana ọ na-achọ ndị nwere obi na obi ike ime ya ma mee ya nke ọma.'' * '' '' Mgbe ụfọdụ, ị ga-eme mkpebi siri ike ma ọ bụrụ na ị na-eme mkpebi dị otú ahụ, ị ​​ga akwụsike na ya. Ọ bụghị onye ọ bụla na-ahụ ihe ị na-ahụ.'' * "Dịka ndị mmadụ, anyị nwere ikike nke nhọrọ. Anyị ga-ahọrọ ndị anyị bụ, ihe anyị ga-abụ, na ihe anyị na-eme." * "Mgbe ị na-achụso nrọ gị ma na-agbalị ịhapụ ihe ncheta, ị ga-ahụ enyemaka." * "Enwere ihe ịma aka n'ebe ọ bụla ị ga-enwerịrị nkwudosike; ị ga-enwerịrị ike nke agwa ịghara ịghọgbu." * "Anyị agaghị akwụsị ruo mgbe nwa agbọghọ Nigeria ọ bụla chọtara olu ha wee chọta akpa ha." * "Ọrụ ego bụ ọbara ndụ akụ na ụba, na-enyere ezinụlọ na azụmaahịa aka ịchekwaa, tinye ego na ichekwa onwe ha pụọ ​​n'ihe egwu." * "Ọganihu na nsonye ego gụnyere ị nweta ndị ọrụ na ngwaahịa nwere ike imeziwanye ndụ ego." == Njikọ mpụga == [[W:|Ibukun Awesome]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Ibukun Awosike]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Awosika, Ibukun}} npwqi1fomlgixulw00ifpfxp6qv52z1 Ice Prince 0 1062 10816 4021 2022-10-10T17:29:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5985341]] wikitext text/x-wiki == Ice Prince == Panshak Henry Zamani (amụrụ 30 Ọktoba 1984). A maara nke ọma dị ka Ice Prince, bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri. O wee bụrụ onye ama ama ka o wepụtachara "Oleku" bụ otu n'ime egwu ndị Naijirịa na-emegharị emegharị n'oge niile. == Ihe ndi okwuru == * Bie ndụ kacha mma ma hapụ ndị ọzọ. Oge nwere ụzọ isi kọwaa ihe niile. * Ọ dịghị onye na-ebu ụzọ bụrụ onye kasị nwee ọgụgụ isi * Ọ ka mma ịbụ onye nta n'etiti ndị ukwu karịa ịbụ nnukwu onye n'etiti ndị nta. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ice-prince/795/ ndq26lgpk3bxhes0kbcagketakgpb6u Iceberg Slim 0 1063 4023 4022 2022-10-10T11:35:19Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Iceberg Slim]] '''Iceberg Slim''' Robert Beck, onye a kacha mara amara dị ka Iceberg Slim, bụbu onye America pimp nke mechara bụrụ onye edemede. E megharịrị akwụkwọ akụkọ Beck ka ọ bụrụ ihe nkiri. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Tupu m emetụ aka mgbawa nke bitch square. *"Ụgwọ mmetụta uche siri ike ịgbakọ." *"Nwa m nwoke, ọ nweghị ihe kpatara ya ma e wezụga onye nzuzu maka onye ọ bụla iji gosipụta ihe ọ bụla ga-enye ya nsogbu n'obi ma ọ bụ mebie isi ahụ dị mkpa. *"Obi m furu efu n'ihi ụda egwu na-egbuke egbuke n'olu nke whiskey nwere." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/40508.Iceberg_Slim</ref> ===Ebenside=== chop37z6k6cfrsmcs5nfvu3xabluvfx Iceberg Slim (musician) 0 1064 10817 4026 2022-10-10T17:29:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q111676962]] wikitext text/x-wiki == Iceberg Slim (musician) == Olusegun Olowokere, onye amara aha ya bụ Iceberg Slim, bụ onye America na Naijiria na-agụ egwú, na-agụ egwú, bụ onye a ma ama maka ọkwa nkwuputa onwe ya dị ka ọ dị mma karịa M.I. == Ihe ndi okwuru == * Naanị onye nzuzu na-ejegharị n'azụ ya. * Chumps na-ahọrọ ụgha mara mma karịa eziokwu jọrọ njọ. * Echere m na ụda m dị iche na onye ọ bụla ọzọ. Enwere m ike ịmikpu na itinye aka na ụdị ndị ọzọ, na-enweghị mmetụta nke ịnọghị ebe. Ejighị m naanị otu ụda. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/47119-Iceberg_Slim 3o24e7fiiuoyouzwgo6k7wkvxmh8yut Ida B. Wells 0 1065 10818 4029 2022-10-10T17:29:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q289428]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:MISS Ida Wells-Barnett Image from page 73 of "The story of the Illinois Federation of Colored Women's Clubs" (1922).jpg|thumb|During the slave regime, the Southern white man owned the Negro body and soul. It was to his interest to dwarf the soul and preserve the body.]] [[Usòrò:Ida B. Wells illustration.jpg|thumb| Gọọmenti nke mere Negro ka ọ bụrụ nwa amaala hụrụ onwe ya enweghị ike ichebe ya. O nyere ya ikike ịtụ vootu, mana gọnarị ya nchebe nke kwesịrị idobe ikike ahụ.]] ''[[w:Ida B. Wells|Ida Bell Wells-Barnett]]''' (Julaị 16, 1862 – Maachị 25, 1931) bụ onye nta akụkọ na-eme nchọpụta, onye nkuzi, na onye ndu mbụ na obodo n'ije ikike. ==Okwu Ndi Okwuru== === "Ihe ndekọ uhie" (1895) === ::<small>[https://www.gutenberg.org/files/14977/14977-h/14977-h.htm ederede online]</small> * "N'oge ọchịchị ohu, ndị ọcha ndị South nwere anụ ahụ na mkpụrụ obi Negro. Ọ bụ mmasị ya iji mee ka mkpụrụ obi dwarf ma chekwaa ahụ." * "N'oge ohu, a na-edobe Negro na-edo onwe ya n'okpuru ma na-edo onwe ya n'okpuru ugboro ugboro na ịdị njọ nke ihe otiti ahụ, ma, na nnwere onwe, usoro egwu ọhụrụ bịara na-ewu ewu; ọ bụghị nanị na a pịa Negro ahụ ma pịa ya ihe; e gburu ya." * "Site na [[w: Ndezigharị nke iri na ise na iwu United States | mmezi nke iwu]] e nyere Negro ikike nke aha aha, na, n'ụzọ doro anya ma ọ dịkarịa ala, votu ya ghọrọ akara ngosi ya bara uru nke ịbụ nwa amaala. N'ọchịchị " nke ndị mmadụ, maka ndị mmadụ na ndị mmadụ, "Votu nke Negro ghọrọ ihe dị mkpa n'ihe niile gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị obodo na nke mba. Ma nke a adịteghị aka. Onye ọcha nke ndịda agaghị eche na Negro nwere ikike ọ bụla. nke onye ọcha kwesịrị ịkwanyere ùgwù, na echiche nke ụdị ọchịchị mba ndịda na steeti ndịda tolitere na nlelị n'ozuzu ya. "Ọ dịghị Negro ọchịchị" ghọrọ akụkọ ọhụrụ na ọkọlọtọ sanguinary nke anwụ anwụ South, na n'okpuru ya na-agba ịnyịnya [[w:|Ku Klux Klan]], ndị na-achị achị, na ndị na-emebi iwu, nke n'ihi ihe ọ bụla mere họọrọ igbu otu nwoke ma ọ bụ a. iri na abuo ka dabara na ebumnobi ha kacha mma ng, mgbasa ozi gory; ọbara na-ajụ oyi, obi na-achọkwa ka ọ kwụsị inwe okwukwe na Iso Ụzọ Kraịst mgbe mmadụ na-eche banyere Yazoo, Hamburg, Edgefield, Copiah, na mgbuchapụ a na-apụghị ịgụta ọnụ nke ndị Negro na-enweghị nchebe, bụ́ ndị nanị mpụ ha mere bụ mgbalị iji ikike ha nwere ịtụ vootu.” * "Gọọmenti nke mere Negro ka ọ bụrụ nwa amaala hụrụ onwe ya na-enweghị ike ichebe ya. O nyere ya ikike ịme ntuli aka, ma gọnarị ya nchebe nke kwesịrị ịkwado ikike ahụ." ==Njikọ mpụga== [[W:|lda B. Wells]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ida B. Wells]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wells, Ida B.}} e5cjm1ifbms7ntxs2vudo4t3yws7116 Idris Elba 0 1066 10819 4032 2022-10-10T17:29:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q342604]] wikitext text/x-wiki == Idris Elba == Idrissa Akuna “Idris” Elba OBE (/ ˈɪdrɪs/; amuru 6 Septemba 1972) bu onye omere, onye na-emeputa ihe na onye egwu bekee. == Ihe ndi okwuru == * Itete n'eziokwu dị nnọọ mma karịa ibi n'ụgha. * Abum onye nwere oke ochicho. Ọ dịghị mgbe m na-ewere onwe m na onye ọ bụla na-asọmpi, na anaghị m ekwu na site n'ịdị mpako, ọ bụ nanị na njem m malitere otú ahụ, ogologo oge gara aga, na m ka nọ na ya ma agaghị m eguzo ọtọ. * Kedu ihe ùgwù ọ bụ ịbanye n'akpụkpọ ụkwụ nke Nelson Mandela ma gosipụta nwoke nke na-emegide onwe ya, mebie ihe mgbochi, ma kwadoro ikike mmadụ n'ihu ụwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4417-Idris_Elba 7srt5f44y3x08gq5xa73qac0lrqy2tn Idris Sultan 0 1067 10820 4036 2022-10-10T17:30:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24006741]] wikitext text/x-wiki [[Idris Sultan]] '''Idris Sultan ''' (amuru ya na onwa Jenụwarị 28, na afo 1993) o bụ onye omere, onye na-agụ ọchị na onye mgbasa ozi redio onye meriri Big Brother Africa-Hotshots na 2014.[1] Sultan kwadoro ihe nkiri akụkọ ihe nkiri na-atọ ọchị nke a na-akpọ Sio Habari ma na-akwadokwa ihe ngosi ihe nkiri kwụ ọtọ mgbe niile. N'afọ 2016, ọ kwadoro ihe ngosi redio a na-akpọ MwB (Mji wa Burudani) na "ChoiceFM Tanzania[2]" ===Ihe Ndị O kwuru=== * Enwere naanị otu ụzọ mkpirisi maka ịga nke ọma, 'Na-arụsi ọrụ ike ma ghara ịkwụsị'. Ụzọ Forbes abụghị nwa na-aga ụkwụ ukwu ya, na-etinye ihe ize ndụ nke ị na-echetụbeghị n'echiche na ime ihe ọ dịghị onye ọ bụla mere mbụ. <ref>https://www.bigbrotherafricatv.com/idris-sultan-reveals-one-shortcut-to-success//<ref> ===Ebenside=== jcakqahmqsbcgt9f9lavx2kkpd8a35w Ifan Ifeanyi Michael 0 1068 10821 4039 2022-10-10T17:30:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113294178]] wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Ifeanyi Michael]]</nowiki> <nowiki>''</nowiki>Ifeanyi Michael" Ifeanyi Michael bụ onye na-ese ihe na ihe nkiri na Naijiria. Ọ na-achịkwa ọnọdụ ejiji West Africa ruo ọtụtụ afọ dị ka onye na-ese ejiji ma bụrụkwa otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri kacha nwee mmetụta na Nollywood. Ọ malitere ọrụ ịke ejiji ya n'afọ 2012 wee rụọ ọrụ na ọtụtụ kpakpando West Africa a ma ama dị ka Awilo Logomba, Omotola Jalade Ekeinde, Yvonne Nelson na ọtụtụ ndị ọzọ. ====== ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== ====== "Ebe ọ bụla onye a nọ, ejiri m n'aka na ọ gaghị echefu ihu a. Ịnụ ka m na-ekwu ihe ndị a kwesịrị inye ha amamihe ime mgbanwe ma ọ bụrụ na ha ka na-ebi otu ndụ ahụ. Mana maka m, agawala m. Enwere m ike ịchụso onwe m ọrụ ka mma, na iwulite ndụ." “Amaara m na m bụ kpakpando; Ama m na enwere m ihe dị iche na nke onye ọ bụla ọzọ nwere. Ama m na m nwere nkà na nke ahụ mere ka m na-aga. " <nowiki><ref>https://ynaija.com/from-getting-raped-at-age-10-to-becoming-an-award-winning-filmmaker-ifan-michael-shares-his-powerful-story-on-withchude/*https://en.everybodywiki.com/Ifan_Ifeanyi_Michael*https://flixanda.com/cast_crew/668/ifan-ifeanyi-michael</ref></nowiki> ====== ===Ebenside=== ====== <nowiki></nowiki> 7970niea30vjpal1ajgbut7swambkbz Ifeadi Anigbogu 0 1069 4041 4040 2022-10-10T11:35:19Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ifeadi Anigbogu]] '''Nze Ifeadi Anigbogu'''Ifeadi bụ ọkachamara gbadoro ụkwụ na njikwa ọrụ mmadụ, ndụmọdụ gbasara mmadụ, ndụmọdụ njikwa, Strategy Business, Design Architecture Design & Change Management. Achụpụrụ nke ukwuu yana ahụmịhe karịrị afọ iri na abụọ gbasara ọtụtụ mpaghara azụmahịa yana ọtụtụ ụlọ ọrụ n'ofe ngalaba akụ na ụba. Ifeadi bụ onye na-edozi nsogbu okike nke nwere nkà n'ịzụlite na iduzi akụrụngwa mmadụ na mmemme mgbanwe azụmahịa, na-emejuputa atumatu atụmatụ, nsonaazụ ịkwọ ụgbọala, na-enyocha ịdị irè & imepụta atụmatụ nkwalite. Dịka onye na-ahụ maka njikwa, onye ndụmọdụ HR na onye nchịkwa azụmaahịa, ana m enyere òtù dị iche iche aka ijikwa mkpa azụmahịa ha na mkpa ego mmadụ nke ọma. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ịdị umeala n'obi n'ihi na ọ dịghị ihe na-adịru mgbe ebighị ebi na inwe ekele n'ihi na ndụ n'onwe ya bụ onyinye <ref> https://www.google.com/search?q=google+translate&oq=goo&aqs=chrome.0.69i59j69i60l2j69i57j69i60j46i67i131i199i433i465j0i512j0i67i131i433.3009j0j7&client=ms-android-transsion-infinix-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 </ref> ===Ebenside=== 5rsdpc0gyrh7o5292uatlwv7567hg31 Ifeanyi Enoch Onuoha 0 1070 4044 4043 2022-10-10T11:35:20Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Ifeanyi Enoch Onuoha]] Ifeanyi Enoch Onuoha bụ onye nkuzi, onye na-ahụ maka mgbasa ozi, onye nkuzi ndụ, onye nkuzi na-akpali mmụọ na onye ode akwụkwọ kacha erepu. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Ịrụkọ ọrụ ọnụ bụ ihe nzuzo na-eme ka ndị nkịtị nweta nsonaazụ na-adịghị ahụkebe *Ọchịchọ ịma mma bụ nnukwu igodo n'ime ihe ọhụrụ *Chineke enweghị mmasị na nka gị kama, n'obi gị *Ụfọdụ ndị taa na-awagharị awagharị n'ozuzu ha kama ịkọwa nkọwa ndị bara uru n'ihi na ha achọpụtabeghị na mmezi akụ na ụba nke ikike dị n'ime ha. *Mgbe ihe dị ka ihe mgbochi nye gị, bulie ya ma jiri ya dị ka ọrụ ebube ịga n'ihu n'ịdị elu. *Ọrụ ma ọ bụ ozi nke ndị na-ekwu okwu azụ bụ ịta gị ụta n'azụ. Mgbe ha tara gị ụta, gawa n'ihu. Ọ bụrụ na ị laghachi azụ ikwu okwu ma ọ bụ buso ha agha, ị ga-agbada na klaasị ha. *Anyị bụ igbe akụ nwere ọtụtụ ọla n'ime karịa ka anyị nwere ike iche n'echiche. *Ekpela onwe gị ikpe site n'oge gara aga; ị naghị ebikwa ebe ahụ. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/5405908.Ifeanyi_Enoch_Onuoha mgxhcxeal4jvr3bhoiaag66wpx1k4jy Ifeoma Okoye 0 1071 13247 10822 2022-11-29T21:03:16Z Ottawahitech 245 used google to translate from enWQ wikitext text/x-wiki Ifeoma Okoye bụ onye ntaakụkọ Naijiria dnqp4joxt8qd99h7pmepeo8zriuozd1 Ifeoma Onyefulu 0 1072 10823 4054 2022-10-10T17:30:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5991152]] wikitext text/x-wiki [[Ifeoma Onyefulu]] Ifeoma Onyefulu ka amuru n'afo 1959. Ifeoma bu onye na-ede akuko ejije umuaka, akuko Ejije nakwa ode foto. Amuru ya na Onicha, Anambara Steeti, Naijiria. O bi na UK kita. ===Okwu ndi okwuru=== ortyx1z1uz6el5pjcwmnjs1wsh7w0mg Ifesinachi Comedy Nwanyanwu 0 1073 10824 4057 2022-10-10T17:30:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q54861109]] wikitext text/x-wiki [[Ifesinachi Comedy Nwanyanwu]] '''Ifesinachi Comedy Nwanyanwu''' Ifesinachi Comedy Nwanyanwu bụ onye Naijiria Visual artist, onye na-ede egwuregwu, onye na-ede uri na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. Amụrụ ya na Nsukka, Nigeria. Ọ bụ Curator nke House 33 na Abuja na onye nchoputa na onye isi oche nke ENACOF. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Nye m dị ka onye na-ese ihe nkiri gburugburu ebe obibi, otu n'ime ihe ndị m na-eme bụ iji ihe mkpofu dị ka ihe na-emepụta nkà, dị ka ebe a ị na-ahụ ebe a, ka ndị mmadụ nwee ike ịmalite inwe echiche ọzọ banyere ihe mkpofu. Ihe mkpofu mmadụ bụ akụ nke onye ọzọ," <ref>https://dailytrust.com/ifesinachi-your-trash-his-treasure</ref> ===Ebenside=== rf1v3nc4ks5qkisk0tliqmhimzjy6jj Igbo Wikimedians User Group Wiki For Human Rights Contest 2022 0 1074 4124 4123 2022-10-10T11:35:22Z Jon Harald Søby 3 66 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Igbo Wikimedians User Group Logo.svg|Igbo Wikimedians User Group Logo]] This is a Redlist on human rights for the <span class="plainlinks">[https://meta.wikimedia.org/wiki/Igbo_Wikimedians_User_Group_Wiki_For_Human_Rights_Contest_2022 '''Wiki For Human Rights Contest 2022'''].</span> This contest is organised by the [[m:Igbo Wikimedians User Group|Igbo Wikimedians User Group]] to encourage her members participate in the #WikiForHumanRight challenge.This writing contest is about human rights and environmental health around the world! You can add more articles on human rights to this list. '''The English Wikiquote articles are beside the translated titles for reference''' '''REDLIST''' '''Environmentalists''' #[[Edward Abbey]] #[[Lily Allen]] #[[David Amess]] #[[Julie Andersen]] #[[David Attenborough]] #[[Ed Ayres]] #[[Joan Baez]] #[[Rick Bass]] #[[Roy Bedichek]] #[[Siân Berry]] #[[Thomas Berry]] #[[Wendell Berry]] #[[Björk]] #[[Cate Blanchett]] #[[Murray Bookchin]] #[[Stewart Brand]] #[[Pierce Brosnan]] #[[Jackson Browne]] #[[Rachel Carson]] #[[Shaun Chamberlin]] #[[Steve Chase]] #[[Don Cheadle]] #[[Julie Christie]] #[[Steven Chu]] #[[John B. Cobb]] #[[Daniel Cohn-Bendit]] #[[Barry Commoner]] #[[Rod Coronado]] #[[Céline Cousteau]] #[[Fabien Cousteau]] #[[Jean-Michel Cousteau]] #[[Greg Craven]] #[[Severn Cullis-Suzuki]] #[[Deng Feng-Zhou]] #[[Diana, Princess of Wales]] #[[Leonardo DiCaprio]] #[[William O. Douglas]] #[[Robert Downey Jr.]] #[[Paul R. Ehrlich]] #[[Lawrence Ferlinghetti]] #[[Tim Flannery]] #[[David Fleming]] #[[Harrison Ford]] #[[Jerome Foster II]] #[[Masanobu Fukuoka]] #[[Tulsi Gabbard]] #[[Birutė Galdikas]] #[[Maneka Gandhi]] #[[David Goodstein]] #[[Al Gore]] #[[Madison Grant]] #[[John Gray (philosopher)]] #[[Hank Green]] #[[Roger Hallam]] #[[Daryl Hannah]] #[[Arnold Hano]] #[[Garrett Hardin]] #[[Woody Harrelson]] #[[Paul Hawken]] #[[Pete Hay]] #[[David Helvarg]] #[[Don Henley]] #[[Frank Herbert]] #[[Julia Butterfly Hill]] #[[Hugh Iltis]] #[[Steve Irwin]] #[[Richard Jefferies]] #[[Derrick Jensen]] #[[Van Jones]] #[[Joseph Annamkutty Jose]] #[[Theodore Kaczynski]] #[[Kevin Kelly (editor)]] #[[Margrit Kennedy]] #[[Robert Francis Kennedy, Jr.]] #[[Margot Kidder]] #[[Carole King]] #[[Paul Kingsnorth]] #[[Elizabeth Kolbert]] #[[Joseph Wood Krutch]] #[[Dennis Kucinich]] #[[Winona LaDuke]] #[[Lai Pei-yuan]] #[[Gary Larson]] #[[Aldo Leopold]] #[[Jared Leto]] #[[Charles Lindbergh]] #[[Pentti Linkola]] #[[James Lovelock]] #[[Amory Lovins]] #[[Caroline Lucas]] #[[Joanna Macy]] #[[Jerry Mander]] #[[Peter Matthiessen]] #[[Elizabeth May]] #[[Tom McCall]] #[[Bill McKibben]] #[[Guy McPherson]] #[[Donella Meadows]] #[[Bette Midler]] #[[Izabella Miko]] #[[Hayao Miyazaki]] #[[George Monbiot]] #[[John Muir]] #[[Lewis Mumford]] #[[Kanaiyalal Maneklal Munshi]] #[[Ralph Nader]] #[[Mohamed Nasheed]] #[[Willie Nelson]] #[[Helena Norberg-Hodge]] #[[Edward Norton]] #[[Eugene Odum]] #[[Sigurd F. Olson]] #[[Arthur Uther Pendragon]] #[[Michelle Pfeiffer]] #[[Prince Philip, Duke of Edinburgh]] #[[Joaquin Phoenix]] #[[River Phoenix]] #[[Princess Marie-Esméralda of Belgium]] #[[Lewis Pugh]] #[[Phra Paisal Visalo]] #[[Christopher Reeve]] #[[Hubert Reeves]] #[[Charles A. Reich]] #[[Robert Reich]] #[[John Robbins (author)]] #[[Mary Robinson]] #[[Arundhati Roy]] #[[Mark Ruffalo]] #[[John Ruskin]] #[[Jeffrey Sachs]] #[[Carl Safina]] #[[Leila Salazar-Lopez]] #[[Richard Sandbrook]] #[[Bernie Sanders]] #[[Mark Satin]] #[[Savitri Devi]] #[[Molly Scott Cato]] #[[Chief Seattle]] #[[Pete Seeger]] #[[Ravi Shankar (spiritual leader)]] #[[Paul Shepard]] #[[Vandana Shiva]] #[[Alicia Silverstone]] #[[Gary Snyder]] #[[Hilda Solis]] #[[James Gustave Speth]] #[[Jeffrey St. Clair]] #[[Starhawk]] #[[Alex Steffen]] #[[Wallace Stegner]] #[[Jill Stein]] #[[Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford]] #[[Maurice Strong]] #[[Tristram Stuart]] #[[David Suzuki]] #[[Richard Swift]] #[[Tan Zuoren]] #[[Irene Tarimo]] #[[Emma Thompson]] #[[Henry David Thoreau]] #[[Greta Thunberg]] #[[Jürgen Trittin]] #[[Jeff VanderMeer]] #[[Alexandria Villaseñor]] #[[Paul Watson]] #[[Dennis Weaver]] #[[Sigourney Weaver]] #[[Prince William, Duke of Cambridge]] #[[Tim Winton]] #[[David Wood (philosopher)]] #[[Yeo Bee Yin]] #[[Michelle Yeoh]] #[[Howard Zahniser]] '''Anti-racism activists''' #[[Mikhail Bakunin]] #[[Bhagat Singh]] #[[Susan Blackmore]] #[[Charles Bradlaugh]] #[[Chapman Cohen]] #[[Pat Condell]] #[[Jerry Coyne]] #[[Richard Dawkins]] #[[Daniel Dennett]] #[[Karlheinz Deschner]] #[[Matt Dillahunty]] #[[Sonja Eggerickx]] #[[Friedrich Engels]] #[[George William Foote]] #[[Ricky Gervais]] #[[Vitaly Ginzburg]] #[[A. C. Grayling]] #[[Sam Harris]] #[[Claude Adrien Helvétius]] #[[Nâzım Hikmet]] #[[Christopher Hitchens]] #[[Baron d'Holbach]] #[[Enver Hoxha]] #[[David Hume]] #[[Penn Jillette]] #[[Nikita Khrushchev]] #[[Lawrence M. Krauss]] #[[Julien Offray de La Mettrie]] #[[Vladimir Lenin]] #[[Bill Maher]] #[[Karl Marx]] #[[Jean Meslier]] #[[Jonathan Miller]] #[[Tim Minchin]] #[[Yasmine Mohammed]] #[[Aron Ra]] #[[Ayn Rand]] #[[James Randi]] #[[Goparaju Ramachandra Rao]] #[[Marquis de Sade]] #[[José Saramago]] #[[Jean-Paul Sartre]] #[[Percy Bysshe Shelley]] #[[Michael Shermer]] #[[David Silverman]] #[[Joseph Stalin]] #[[Doug Stanhope]] #[[Chris Stedman]] #[[Max Stirner]] #[[Leon Trotsky]] #[[Benjamin Tucker]] #[[Steven Weinberg]] #[[Slavoj Žižek]] '''Human right/right to a healthy environment''' #[[Ikike mmadụ]] Human rights #[[Ndụ Ndị Oji Dị Mkpa]] Black Lives Matter #[[Slavery in Britain]] #[[Egalitarianism]] #[[Freedom House]] #[[Freedom of thought]] #[[Global Exchange]] #[[Hindu American Foundation]] #[[Homicide]] #[[Betrayal]] #[[Humanitarian intervention]] #[[Right Livelihood]] #[[Slavery in the United States]] #[[Slavery in India]] #[[Slavery in Sudan]] #[[Slavery in Asia]] #[[Political prisoner]] #[[Reparations for Slavery]] #[[Islamic Views on Slavery]] #[[Racism]] #[[Racism in the United States]] #[[Racism in South Korea]] #[[Racism in South Africa]] #[[Racism in the United Kingdom]] #[[Racism in Canada]] #[[Medieval Arab altitudes to Black People]] #[[Racial Views of Donald Trump]] #[[Racial Segregation]] #[[White Supremacy]] #[[White Privilege]] #[[Solitary confinement]] #[[Nkwuwapụta zuru ụwa ọnụ maka Ikike Mmadụ]] Universal Declaration of Human Rights #[[Slavery]] #[[Child Poverty]] #[[Freedom of speech]] #[[Beck v. Eiland-Hall]] #[[Nnyocha nkewapu na India]] Censorship in India #[[Cryptome]] #[[Onye ọ bụla see n'ụbọchị Mohammed]] Everybody Draw Mohammed Day #[[Filter bubble]] #[[Free Speech Movement]] #[[Nnwere onwe nke ndị oru nta akụkọ]] Freedom of the Press #[[Right to Property]] #[[Right of Revolution]] #[[Animal rights]] #[[Animal rights Movement]] #[[Mgbochi akụkọ ihe mere eme]] Historical negationism #[[Ihe mkpali na mgbukpọ]] Incitement to genocide #[[Streisand effect]] #[[WikiLeaks]] #[[Gburugburu ebe obibi]] Environmentalism #[[Ike ọzọ]] Alternative energy #[[Carbon sequestration]] #[[Ekofeminism]] Ecofeminism #[[Green New Deal]] #[[Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe]] How to Avoid a Climate Disaster #[[Reclaim the Streets]] #[[Religion and environmentalism]] #[[Renewable energy]] #[[Nkwado]] Sustainability #[[Carbon sequestration]] #[[Jean-Marc Jancovici]] #[[The Limits to Growth]] #[[Oke ọnụ ọgụgụ mmadụ]] Overpopulation #[[Kate Raworth]] #[[Renewable energy]] #[[Biodiversity]] #[[Biogeochemical cycle]] #[[Conservation]] #[[Decoupling]] #[[Divestment]] #[[Ecocide]] #[[Ecological economics]] #[[Ecology]] #[[Ecosystem]] #[[Environment of India]] #[[Great Acceleration]] #[[Ụmụ ahụhụ na-ata ahụhụ]] Insect suffering #[[Ibi ka parasaiti]] Parasitism #[[Petroleum engineering]] #[[Pollution]] #[[Population ecology]] #[[Ijide anụ oriri]] Predation #[[Quicksand]] #[[Spaceship Earth]] #[[Sustainable development]] #[[Waste]] #[[Anụ ọhịa na-ata ahụhụ]] Wild animal suffering #[[Energy]] #[[Ihe mgbochi]] Antimatter #[[Calories]] #[[Carbon sequestration]] #[[Electricity]] #[[Energy in Europe]] #[[Energy system]] #[[Entropy (thermodynamics)]] #[[Fossil fuel]] #[[Ike nuklia]] Nuclear power #[[Oil]] #[[Renewable energy]] #[[Temodinamiks]] Thermodynamics #[[United States Atomic Energy Commission]] #[[Zero-point energy]] #[[Carbon sequestration]] #[[This Changes Everything (book)]] #[[Climate Action Network]] #[[Ngọnarị igbanwe ihu igwe]] Climate change denial #[[Nkwekọrịta sayensị igbanwe ihu igwe]] Scientific consensus on climate change #[[Extinction Rebellion]] #[[Esemokwu mgbanwe ihu igwe nke ExxonMobil]] ExxonMobil climate change controversy #[[Fossil fuel divestment]] #[[Okpomọkụ gburugburu ụwa]] Global warming #[[Paris Agreement]] #[[School strike for climate]] #[[Tipping points in the climate system]] #[[Ikike obodo]] Civil rights #[[Nnwere onwe nke okpukpere chi]] Freedom of religion #[[Enwere m Nrọ]] I have a Dream #[[Òtù Mba Nile Maka Ọganihu Ndị dị Oji]] National Association for the Advancement of Colored People #[[Mgbasa Ozi Ndị Ogbenye: Oku Mba maka Mmụta omume ọma]] Poor People's Campaign:A National Call for a Moral Revival #[[Nọdụ-n'ime]] Sit-in '''Human rights activists''' #[[Hafsat Abiola]] #[[Massinissa Akandouch]] #[[B. R. Ambedkar]] #[[Frances Ames]] #[[Amnesty International]] #[[Gillian Anderson]] #[[Jacob M. Appel]] #[[Arik Ascherman]] #[[Aung San Suu Kyi]] #[[Alice Bailey]] #[[Beatrice Borromeo]] #[[Peter Benenson]] #[[Medea Benjamin]] #[[Richard Benkin]] #[[Jeremy Bentham]] #[[Jello Biafra]] #[[Hebe de Bonafini]] #[[Yelena Bonner]] #[[Pearl S. Buck]] #[[Salwa Bughaighis]] #[[Louise Burfitt-Dons]] #[[Bartolomé de las Casas]] #[[Johnny Cash]] #[[Cesar Chavez]] #[[Chen Guangcheng]] #[[Noam Chomsky]] #[[Stephen F. Cohen]] #[[Jeremy Corbyn]] #[[Stephen Corry]] #[[Irwin Cotler]] #[[Benjamin Creme]] #[[Edvin Kanka Cudic]] #[[Patrisse Cullors]] #[[Nonie Darwish]] #[[Maurice Davis]] #[[John Dayal]] #[[Viktor Đerek]] #[[Ariel Dorfman]] #[[Abdul Sattar Edhi]] #[[Jan Egeland]] #[[Mohamed ElBaradei]] #[[Michael Elmore-Meegan]] #[[Ben Emmerson]] #[[Fang Lizhi]] #[[Paul Farmer]] #[[Peter Gabriel]] #[[Abdul Rashid Ghazi]] #[[Yasser Harrak]] #[[Thom Hartmann]] #[[Chris Hedges]] #[[Zoia Horn]] #[[Human Rights Watch]] #[[Waleed Al-Husseini]] #[[Leo Igwe]] #[[Marie Immaculée Ingabire]] #[[International Red Cross and Red Crescent Movement]] #[[Helen Hunt Jackson]] #[[Jesse Jackson]] #[[Jameel Jaffer]] #[[Taraneh Javanbakht]] #[[Pope John Paul II]] #[[Kang Chol-hwan]] #[[Vladimir Vladimirovich Kara-Murza]] #[[Kate Kelly]] nanu3eyggllll6x8yyyaj4ksy5cli6j Ihe mgbochi 0 1075 4126 4125 2022-10-10T11:35:22Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Electron-positron-annihilation-simple.svg|thumb|<center>Electron-positron ikpochapụ<br /> dị mfe</center>]] '''[[w:Antimatter|Ihe mgbochi]]''' bụ [[w:antiparticle|Patịcụlụ mgbochi]] "mmekọrịta" nke ihe irighiri ihe ''nkịtị'' dabara adaba. A na-emepụta ihe mgbochi n'ime [[w: accelerator|Aselereto]] (ngụkọta mmepụta ya bụ [[w:nanogram|nanogram]] ole na ole), na ndakọrịta [[w: cosmic ray|cosmic ray]] na n'ụfọdụ [[w:ire ere redio | ire ere redio]] Ọ dịghị macroscopic ego nke antimatter achịkọtala n'ihi oke ọnụ ahịa na ike nke mmepụta na njikwa. N'ụzọ doro anya, urughuru na ihe mgbochi ya nwere otu oke, mana megidere [[w:electric charge|chagi ọkụ latrik]], yana ndịiche ndị ọzọ na [[w:quantum number|Ọnụọgụ quantum]]. Mmekọrịta dị n'etiti urughuru ọ bụla na ihe mgbochi ya na-eduga n'ịkpọsa ibe ya, na mpụta nke [[w: gamma ray|gamma ray]] s, [[w: neutrino|neutrino]], na mgbe ụfọdụ ụmụ irighiri ihe na-adịchaghị oke na ihe mgbochi ha dị iche iche. Ọtụtụ ike mkpochapụ a bụ [[w: ionizing radiation|ionizing radieshon]]. Mmadụ ejikọtala ọnụ ọgụgụ dị nta nke ihe antimatter emepụtara iji mepụta atọm antimatter, dịka ọmụmaatụ, [[w: positron|positron]] na [[w: antiproton|antiproton]] iji mepụta atom nke [[w:antihydrogen|antihydrogen]]. Ihe mgbochi kachasị mgbagwoju anya, nke ejiri aka aka rụpụta bụ [[w:Antimatter#Antihelium|antihelium]]. Tiyori na-enye ohere mgbochi atọm kwekọrọ na [[w:chemical element|ụmụ ihe kemịkalụ]] a mara amara. [[w: baryon asymmetry|baryon asymmetry]] nke ihe na ihe mgbochi dị na ihe [[w: ụwa na-ahụ anya|uwa na-ahụ anya]], gụnyere echiche [[w:baryogenesis|baryogenesis]], bụ otu n'ime nnukwu nsogbu na-edozibeghị na physics. == Okwu okwuru == * A na-ewepụ nkọwa nke egwu ndị a dịka n'ihi protons, ma ọ bụ nuclei ndị ọzọ dị arọ, dabere na oke na curvature. Protons ma ọ bụ nuclei dị arọ nke curvatures a hụrụ enweghị ike ịnwe oke dị ka nke a hụrụ. Nkọwapụta-ionization dị nso na nke ahụ maka eletrọn nke otu curvature, ya mere na-egosi urughuru chaja nke ọma na nha nha na oke ụgwọ ya na eletrọn. ** [[W:Carl David Anderson|Carl David Anderson]], "Ọdịdị adị adị nke ihe dị mfe na-agbanwe agbanwe" (1932) '' Sayensị '' Vol. 76 (1967) p. 238–239 . * Na tiori ya nke [[w:Beta decay|beta reactivity]] [[w:Enrico Fermi | Fermi]] webatara ụdị mmekọrịta ọhụrụ n'etiti ụmụ irighiri ihe nke elementrị, nke anyị na-akpọ taa "[[w: mmekọrịta a dịghị ike|mmekọrịta a adịghị ike]] s". Ọtụtụ ngosipụta ọhụrụ nke mmekọrịta adịghị ike, nke enwere ike ịkọwa site na iji [[w: mmekọrịta Fermi | Ozizi Fermi 1933]], n'ime iri afọ ndị sochirinụ. Ọmụmụ nke mmekọrịta adịghị ike emewo ka nchọpụta dị ịtụnanya, n'ime nke a mmebi nke specular symmetry (nke a maara dị ka [[w: Parity (physics)|parity]] symmetry ma ọ bụ P symmetry), na mmebi nke oge ntụgharị oge ([[w:T-symmetry|T symmetry]]) na nke symmetry n'etiti okwu na antimatter ([[w: CP mebiri | CP symmetry]]). ** [[W: Nicola Cabibbo|Nicola Cabibbo]], "Mmekọrịta adịghị ike," "Enrico Fermi: Ọrụ Ya na Ihe Nketa Ya" (2001) ed., Carlo Bernardini, Luisa Bonolis. * Ezigbo [[w:Robert Andrews Millikan | Millikan]],<br /> Enwetala m akwụkwọ ozi [[w:Ernest Rutherford | Rutherford]] nke nwere ụfọdụ ọrụ [[w:Patrick Blackett|Blackett]] nke nwere ike. mmasị gị na [[w:Carl David Anderson | Anderson]]. Ọ bụ na ha etinyela aka n'ajụjụ nke [[w:Positron | eletrọn dị mma]] wee kwenye na Anderson ''na enwere'' na ọnụọgụ buru ibu n'etiti ụlọ akwụkwọ sekọndrị ma ọ bụ quartinary (ma ọ bụ ihe ọ bụla ha bụ) [[w:Ionizing radieshon | ionizing particles]] hụrụ na foto [[w: Cloud chamber|Wilson]] mmetụta nke [[w: cosmic ray|cosmic ray]] mmetụta '' particles of positive charge and [[w:electron|electron]]ic mass''. M na-ewere ya na Blackett achịkọtala ọtụtụ foto nke egwu ndị dị otú ahụ dị ka ndị mbụ nke Anderson na ọ pụghị iguzogide nkwubi okwu a dị egwu. Foto Blackett ga-apụta na P.R.S. (Proceedings of the Royal Society) na March.<br />Enwere m nkuzi m ga-ekwu. ** [[w:Raph H.|Ralph H. Fowler]], Akwụkwọ ozi na [[w: Robert Andrews Millikan|Robert Andrews Millikan]] (Feb, 1933) dị ka e hotara na '' The Autobiography of Carl David Anderson: Nwoke kacha nta iji nweta Nrite Nobel'' ( 1999) nke [[w:Carl David Anderson|Carl David Anderson]] & David A.K. Anderson, ed. Richard J. Weiss, p. 35. * Mkpochapụ nke positrons na electrons sitere na anụ ahụ dị ndụ bụ ihe ndabere nke [[w:Positron emission tomography|Positron Emission Tomography]] (PET)... ejiri mee ihe na [[w: ọgwụ nuklia| ọgwụ nuklia]]... A na-agbanye ihe ndị a na-akpọ radiotracers na radiopharmaceuticals n'ime onye ọrịa. Ndị a bụ ogige kemịkalụ nke ejirila obere oge, positron-emitting, radioisotope nke ihe dị n'ime ahụ dochie otu ma ọ bụ karịa atọm, dịka [[w:Isotopes of carbon#Carbon-11|Carbon-11]] ... [[w: Nitrogen-13|Nitrogen-13]]... [[w:Isotopes nke oxygen#Oxygen-15|Oxygen-15]]... na Fluor-18... nke ikpeazụ... n'ihi na localization na nlekota nke etuto ahụ ... Ebe ọ bụ na isotopes ndị a dị mkpụmkpụ ... a ghaghị ịmepụta ha tupu a gbanye ha ... Iji mee nke a, a na-ejupụta ihe ndị [nkịtị] kwekọrọ na protons ... site na obere [[w: Particle accelerator | osooso]]. ...[M] n'akụkụ ihe nyocha PET ... ihe mgbanaka ihe nchọpụta ... dekọọ [[w:Gamma ray|gamma radieshon]] na-apụta mgbe a na-ekpochapụ positrons n'ime ahụ. ... a na-eji akara ngosi e dekọrọ eme usoro nke mpekere na-ejikọta maka ihe oyiyi 3-D. ...[T] na-ekwe ka ndị dọkịta nyochaa ọnọdụ akụkụ ahụ na anụ ahụ ka ha nwere ike nyochaa ọbara na-erugharị na ọtụtụ anụ ahụ na [[w: Metabolism|metabolism]] usoro, gụnyere [[w: Neurotransmission | nnyefe neuronal]]. ** Beatriz Gato-Rivera, ''Antimatter: Ihe Ọ Bụ na Ihe kpatara O ji dị mkpa na Physics na ndụ kwa ụbọchị'' (2021) p. 254. * ''Kirk''': Dị ka Lazarọs. Otu, ma Lazarọs abụọ. Ewezuga otu bụ okwu na nke ọzọ antimatter. Ọ bụrụ na ha ezute...<br />'''Spock''': Annihilation Jim. Mkpokọta, zuru oke, mkpochapụ zuru oke. ** [[w:Don Ingalls|Don Ingalls]], [[w:Star Trek: The Original Series|Star Trek:The Original Series]], Oge 1, [[w: Ihe nhọrọ ọzọ|Ihe Nhọrọ ọzọ]] (March 30, 1967) * Ọ bụrụ na [[w:Standard Model|Model e mere nke ọma]] na-akọwa ụwa nke ọma, kedu ka a ga-esi nwee [[w: physics|physics]] gafere ya, dị ka [[w: supersymmetry supersymmetry]]? E nwere ihe abụọ kpatara ya. Nke mbụ, ọkọlọtọ ọkọlọtọ anaghị akọwa akụkụ nke ọmụmụ nke mbara igwe buru ibu, [[w: cosmology|cosmology]]. Dịka ọmụmaatụ, Standard Model enweghị ike ịkọwa ihe kpatara eluigwe na ụwa ji bụrụ ihe na-abụghị ihe mgbochi, ọ nweghịkwa ike ịkọwa ihe mejupụtara [[w: ọchịchịrị| ọchịchịrị ihe]] nke eluigwe na ala. Supersymmetry na-atụ aro nkọwa maka ihe omimi abụọ a. Nke abụọ, ókèala physics na-agbanwe agbanwe. Ugbu a ndị ọkà mmụta sayensị na-ajụ ọ bụghị nanị otú ụwa si arụ ọrụ (nke Standard Model na-aza) ma ihe kpatara o ji arụ ọrụ otú ahụ (nke Standard Model enweghị ike ịza). [[W:Albert Einstein | Einstein]] jụrụ “ihe kpatara ya” na mbido narị afọ nke iri abụọ, mana naanị n'ime afọ iri gara aga ka ajụjụ “ihe kpatara” na-aghọ nyocha sayensị nkịtị na [[w: particle physics|particle physics]] karịa [[w:Philosophy | nkà ihe ọmụma. ]] echiche emechaa. ** [[W: Gordon L. Kane|Gordon L. Kane]], '' Supersymmetry na gafere: Site na Higgs Boson ruo New Physics '' (2013) p. 10. * N’afọ ndị sochirinụ, ọbịbịa nke ụmụ irighiri ihe ọhụrụ agaghị emebi ikike ọgụgụ isi nke ndị ọkà mmụta sayensị ụwa; na 1932, nkwuputa [[w:Carl David Anderson|Anderson]] nke [[w: positron|positron]] gbabara n'ime mgbidi mgbochi. Ọ bụrụ na [[w:|neutron]] edozila ọtụtụ ihe isi ike dịteworo aka nke ozizi nuklia, positron ahụ yiri ka ọ na-agbagwoju anya. A na-ekwu na [[w:Neils Bohr|Neils Bohr]] kagburu nchọta Anderson si n'aka, na mgbe n'oge mgbụsị akwụkwọ nke 1932 [[w:Robert Andrews Millikan|Millikan]] tụlere positron na nkuzi na [[w:Cavendish Laboratory|Cavendish]], ndị dị iche iche so n'ìgwè ndị na-ege ntị tụrụ aro na o doro anya na Anderson abanyela n'ime njehie ụfọdụ bụ isi. Mana ọ bụghị ndị ọkà mmụta sayensị [[w:Ernest Rutherford | Rutherford]] niile dị njikere ileghara nkwupụta Anderson anya, ọkachasị ọ bụghị ọkachamara Cavendish bi na [[w:cloud chambers|ime urukpuru, [[w:Patrick Blackett|Patrick M. S. Blackett]]. ** [[w: Daniel Kevles | Daniel Kevles]], ''Ndị ọkà mmụta sayensị'' (1971) p. 233 (na mbipụta 1979). * '''Dọkịta''': Ebe a na Zeta Minor bụ oke n'etiti ịdị adị dịka ị maara ya na mbara igwe ọzọ nke ị na-aghọtaghị. Site na mmalite nke oge, ọ dị n'akụkụ ya na eluigwe na ala amara. Nke ọ bụla bụ ihe mgbochi nke ibe ya. Ị na-akpọ ya "ọ dịghị ihe", okwu na-ekpuchi amaghị. Na narị afọ gara aga, ndị ọkà mmụta sayensị chepụtara okwu ọzọ maka ya. "Antimatter", ha kpọrọ ya. Ma gị onwe gị, site n'ịbịa ebe a, gafere ókè-ala banye na mbara igwe ọzọ ahụ ịkwakọrọ ihe. Dị ize ndụ. ** [[w: Louise marks|Louis Marks]], ''[[w: Dọkịta onye|Dọkịta Onye]]'': [[w: Dọkịta nke anọ|Dọkịta nke anọ]], ''[[w:Planet of Evil|planet of Evil]]'' (1975) * Ọ bụ ihe ndabara ọma na [[w:Alan Guth|Alan Guth]] rụrụ ọrụ ya n'otu oge ahụ echiche ọzọ batara n'ụdị ejiji, nke bụ echiche na anyị nwere ike ịghọta ihe mere eluigwe na ụwa ji nwee ihe na-abụghị antimatter n'ihe gbasara ụfọdụ asymmetry, ụfọdụ ihu ọma maka ihe karịrị antimatter na mmalite eluigwe na ala; ọ dịghị mma inwe atụmatụ nke nwere ike [[w:Inflation (cosmology)|ịkụnye eluigwe na ụwa]] n'ọtụtụ akụkụ nke na ọ gaghị ekwe omume ịmepụta okwu iji jupụta nnukwu eluigwe na ala ahụ. ** [[W: Martin Rees|Martin Rees]], ''Omenala nke atọ: N'abụghị mgbanwe sayensị sayensị'' (1996) ed. John Brockman. == Njikọ mpụga == [[W:Ihe mgbochi|Ihe mgbochi]] na Wikipedia. [[Q:Ihe mgbochi|Ihe mgbochi]] na wikiquote. f6ewxrgivaye0yft7l7sp0fz956mm5u Ihe mkpali na mgbukpọ 0 1076 4130 4129 2022-10-10T11:35:22Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Mkpalite ogbugbu |Mkpalite mgbukpọ]]''' bụ mpụ n'okpuru [[w:mba| mba ụwa]] nke machibidoro ịkpali (ịgba ume) ọrụ [[w:mgbuchapụ|mgbuchapụ]]. ==Ihe gbasara== ==N'ozuzu == *Anyị maara na imerụ ma ọ bụ igbu ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị adịghị mma, anyị na-amakarịkwa ime ihe anyị maara na ọ dị njọ. Ma mgbe ụfọdụ ndị ikom na ndị inyom [na anyị ga-agbakwunye, n'ụzọ dị mwute, ụmụaka] na-eche naanị dị ka ndị nnọchiteanya nke otu klas, nke a kọwaburu dị ka ihe ọjọọ na onye n'ụdị ekwensu, mgbe ahụ enweghị mmasị imerụ ahụ ma ọ bụ igbu ọchụ na-apụ n'anya. . ** Aldous Huxley, 1937. Ekwuru na Benesch *Ọ gaghị ekwe omume na ọtụtụ narị puku mmadụ ga-eme ọtụtụ mpụ ọ gwụla ma a kpalitere ha ime otú ahụ .... Ọ jụrụ ka, n'ọnọdụ ndị ahụ, ndị na-akpali mpụ na ndị na-ahazi mpụ ga-esi hapụ ntaramahụhụ, mgbe ọ bụ ha bụ ndị kpatara arụrụ arụ ndị ahụ. Ọ ga-eju ndị nọ n’ụwa anya n’ezie ma ọ bụrụ na kọmitii ahụ, dabere na mkpebi ya n’esemokwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ́ nke a na-enyo enyo na ọ bụ ezi ihe, ga-ekwu na ndị na-akpali mgbukpọ, bụ́ ndị kpalitere ndị ọzọ ime ihe omume mgbukpọ ndị pụtara ìhè, agaghị ata ntaramahụhụ. **Soviet delegate na arụmụka banyere Genocide Convention|Genocide Convention, 1948. Ehotara na cite journal |last=Timmermann |first=Wibke Kristin |title=Mkpalite iwu mpụ mba ụwa |journal= Nlebanya mba ụwa nke Red Cross | ụbọchị = 2006 | mpịakọta = 88 | mbipụta=864 |url=https://www.icrc.org/en/doc/assets/files/other/irrc_864_timmermann.pdf ibe 852 *Mgbukpọ bụ ihe kacha ebute ọnwụ na nhụjuanya a na-egbochiri ya na narị afọ gara aga. Mkpali gọọmentị na iji asụsụ ịkpọasị bụ ihe ama ama ama ama maka igbukpọ agbụrụ, na ịkpali igbu mmadụ bụ mpụ megidere Nkwekọrịta Mgbukpọ. Enweghị mmasị na mkpali na adịghị eme ihe site n'ụwa nke dị n'èzí bụ ndị a ghọtara na-ebu amụma na ihe ize ndụ maka igbuchapụ mmadụ. Ịgọnarị mgbukpọ ndị gara aga bụ ihe ọzọ dị ize ndụ na-enye aka na mgbukpọ n'ọdịnihu. **Eliahu Richter ''et al.'' 2007, nke e hotara na cite journal | ikpeazụ=Eltis |first=Karen |title=Enwere ikike n'usoro iwu ịgọnarị ma kwalite mgbukpọ? Na-ebu ụzọ weghara nraranye nke okwu ikike mmadụ maka mkpali site n'echiche Canada |journal=Cardozo Journal of Conflict Resolution |olu=9 | peeji = 463-478 |url=https://cardozojcr.com/vol9no2/463-478.pdf| ụbọchị=2008 ibe 471 *[Ọ]zizi okwu ree na-achọ ichebe ndị mmadụ n'otu n'otu pụọ na mmegide steeti, mana mkpali igbu mmadụ bụ okwu na-ejere steeti ahụ ozi, ebe ọ bụ na mgbukpọ bụ nnukwu ọrụ nhazi nke ndị ọrụ steeti na-emekarị, n'agbanyeghị na ọ na-enyere aka mgbe mgbe. nke ndị nkịtị. **Benesch p. 495 * Ndị na-ekwu okwu eboro ebubo mpụ ikwu okwu mba ụwa n'ozuzu kwupụtala oke anụrị na ebumnuche imerụ ahụ, ma gafere naanị mkparị, nkwutọ na nkwutọ kpalie ndị ọzọ ime oke arụrụala. Ọzọkwa, okwu ha na-abụkarị n'ọgụ ọgụ, mkpochapụ na mwakpo zuru ebe niile ma ọ bụ n'usoro n'usoro megide ndị nkịtị. **cite akwụkwọ | ikpeazụ=Wilson |mbụ=Richard Ashby |title=Mkpalite na Ọnwụnwa: Ikpe ikpe mpụ okwu mba ụwa |date=2017 |onye nkwusa=Cmbridge University Press |isbn=978-1-107-10310-8 |page =2 === Mgbukpọ ahụ === *Ndị na-agbasa echiche nke gbanyere onwe ha n'ọrụ ọjọọ a nke mkpasu iwe na mkpasu iwe bụ ndị ikpe mara karịa ndị nwere obi ike na ndị nwere obi ike bụ ndị na-edu ndị agha egbe ma ọ bụ na-arụ ọrụ ụlọ gas. ** Drexel A. Sprecher, onye ọka iwu Nuremberg. Ehota ya na Gordon, peeji nke 29 *[[w:Amụma Hitler|“Amụma” Hitler nke Jenụarị 30, 1939]], nwere isi n'ime akụkọ Nazist nke Agha Ụwa nke Abụọ. Otu isiokwu akụkọ ihe mere eme nke a na-akpọ "mba mba Juu" amalitela Agha Ụwa nke Abụọ n'ebumnobi nke iweta "Bolshevization" nke ụwa. Ọ ga-ada. Kama nke ahụ, ndị Nazi Germany ga-emegwara maka mmegide a ma bibie ndị Juu. Ọ ga-ebuso ndị Juu “agha” n’ihi “agha” ahụ ndị Juu malitere. Echiche a gbaghaara nke imegwara onye ezi omume n’onwe ya bụ isi okwu mgbasa ozi mgbochi ndị Nazi n’etiti 1939 na 1945. **Jeffrey Herf|Jeffrey Herf, ibe 63 * Ndị Nazi kwuru hoo haa ọnọdụ ndị ha gburu. Ha bụ [[w:Untermenschen|Untermenschen]]- ụmụ mmadụ—ma n'ihi ya, ewepụrụ na usoro nke ikike omume na ọrụ na-ejikọta mmadụ ọnụ. Ọ dị njọ igbu mmadụ, mana enwere ike ikpochapụ oke…. Ndị Juu bụ ndị isi ihe metụtara ọrụ mgbukpọ a… . Ndị Juu tinyere ihe iyi egwu na-egbu egbu nye ihe niile dị mma n'ime mmadụ. A na-anọchi anya ndị iro nke mmepeanya dị ka ihe ndị na-efe efe—dị ka leeches, ngwere, nje bacteria, ma ọ bụ ihe na-akpata ọrịa… . Mgbe ụfọdụ, ndị Nazi na-ewere ndị iro ha dị ka ndị na-eri anụ obi tara mmiri, ndị na-agụ ọbara, kama ịbụ ndị nje. **David Livingstone Smith|David Livingstone Smith]], nke e hotara na Gordon p. 39–40 ==Njikọ Mpụga== [[W: Mkpalite mgbukpọ|Mkpalite mgbukpọ]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Mkpalite mgbukpọ|Mkpalite mgbukpọ]] na wikiquote. bt31utwrb4t85chie9uv11ovu69z3hi Ihu mbụ 0 1077 14488 14487 2023-10-15T17:17:16Z Goodymeraj 432 /* Oru ọganihu di na nwanne */ Emeziri m ihu akwụkwọ a wikitext text/x-wiki {|id="EnWpMpBook2" class="MainPageLetterHead" style="width:100%; text-align:center; clear:both; background-color: #fafafd; border: 1px solid #ccc; padding: 1px 10px 1px 10px;" |<div style="float:left;">[[Usòrò:Wikiquote-logo-ig.svg|120px]]</div> <div style="width:60%; font-size:162%; border:none; margin:0; padding:.1em; color:#000;">Imela bia [[Wikiquote:Wikiquote|Wikikwuótu]]</div> <div style="width:60%; top:+0.2em; font-size:95%;">(Wiki kwu ótu) bụ ihe owere maka ihe mmadụ kwuru, di ka ilu,Akpaalaokwu, [[Wikiquote:Welcome, newcomers|nke onyeobula nwere ike itinye áka dezie]].</div> <div style="width:60%; top:+0.2em; font-size:85%;"><br />{{NUMBEROFARTICLES}} bu édémédé nọ na [[w:Asụsụ Igbo|Igbo]]</div> |style="width:30%; font-size: 90%; vertical-align: top; text-align: right;"| Tá bụ '''{{CURRENTDAYNAME}}, {{CURRENTMONTHNAME}} {{CURRENTDAY}}''' nke afọ '''{{CURRENTYEAR}}'''.<br/>Ógè na élékéré bụ '''{{CURRENTTIME}}''' ([[w:en:Coordinated Universal Time|UTC]]) |} <div style="clear: both; border: 1px solid #E5E546; margin: 0em; background-color: #FFFFB4; margin-top:0.5em; padding-bottom: 0.5em;"> <div style="background: #FFFF66; padding-top: 0.1em; padding-bottom: 0.1em; text-align: center; font-size: larger; width: 100%">'''Ótu ókwú nke ta'''</div> <div style="padding-top: 0.4em; padding-bottom: 0.3em;"><table border=0 align="center" cellpadding="0" cellspacing="0"> <tr> <td valign="top" align="center"> <!-- use template:qotd to edit --> [[Usòrò:Chinua_Achebe_-_Buffalo_25Sep2008_crop.jpg|200px]] <p>Ụwa dị ka mmanwu na agba nkwa. I na e wuze na otu ebe I chọri hụ ya ọfụma. <p>~ [[Chinua Achebe|Chinualumogu Achebe]] ~</p> </td> </tr> <td valign="top" align="left"> </tr> </table></div></div> <div style="clear: both; border: 1px solid #E5E546; margin: 0em; background-color: #A4FFB4; margin-top:0.5em; padding-bottom: 0.5em;"> <div style="background: #20FF66; padding-top: 0.1em; padding-bottom: 0.1em; text-align: center; font-size: larger; width: 100%">'''Ihü nọ na Wikikwuótu'''</div> <div style="padding-top: 0.4em; padding-bottom: 0.3em;"><table border=0 align="center" cellpadding="0" cellspacing="0"> <tr> <td valign="top" align="center"> <!-- use template:qotd to edit --> '''[[:Category:Mádu|Mádu]]'''<br/>[[Chinua Achebe]]—[[Chris Abani]]—[[Douglas Adams]]—[[Martin Luther King, Jr.]]—[[Helen Keller]]—[[Albert Einstein]] </td> </table></div></div> ==Oru ọganihu di na nwanne== Ndi '''[[w:en:Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]]''' bu ndi nwe '''Wikiquote'''. Ha bu ndi a na-akpata égo na nzù ha, nwee imerime [[Wikimedia:Our_projects|nzù]] ukwu ọzọ: {| align="center" cellpadding="2" width="100%" | [[Usòrò:Wiktionary-logo.svg|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[wikt:|'''Wiktionari''']]<br />Ndetu mkpurụ edemede na omárí ya | [[Usòrò:Wikibooks-logo.png|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[b:|'''Wikiákwúkwó''']]<br />Akwukwo owere na omúmú ngwà ọrụ | [[Usòrò:Wikipedia-logo-v2.svg|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[w:|'''Wikipedia''']]<br />Njikotá édémédé nke onye ọbụla |- | [[Usòrò:Wikisource-logo.svg|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[s:|'''Wikinkpurụ''']]<br />Ọ́bá akwụkwọ owere | [[Usòrò:Wikispecies-logo.png|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[species:|'''Wikiudi''']]<br />Imụta màkà ụdị anụmanụ dị iche iche | [[Usòrò:Wikinews-logo-en.png|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[n:|'''Wikiakụkọọhúrù''']]<br />Akụkọ ụwa nke onye ọbụla |- | [[Usòrò:Wikimedia_Community_Logo.svg|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[m:|'''Wiki-Nso''']]<br />Odozi Wikimedia | [[Usòrò:Commons-logo.svg|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[commons:|'''Ȯha''']]<br />Midia ha kèrè | [[Usòrò:Wikiversity-logo-Snorky.svg|35px|<nowiki></nowiki>]] | [[v:|'''Wikidum''']]<br />Imụta ihe |} ==Wikikwuótu na asụsụ ọzọ== <div id="lang-4"> [[:af:|Afrikaans]]&nbsp;&ndash; [[:sq:|Albanian]]&nbsp;&ndash; [[:ar:|العربية (Arabic)]]&nbsp;&ndash; [[:hy:|Հայերեն (Armenian]]&nbsp;&ndash; [[:az:|Azeri]]&nbsp;&ndash; [[:eu:|Basque]]&nbsp;&ndash; [[:bs:|Bosnian]]&nbsp;&ndash; [[:bg:|Български (Bulgarian)]]&nbsp;&ndash; [[:ca:|Catalan]]&nbsp;&ndash; [[:zh:|中文 (Chinese)]]&nbsp;&ndash; [[:hr:|Croatian]]&nbsp;&ndash; [[:cs:|Czech]]&nbsp;&ndash; [[:da:|Danish]]&nbsp;&ndash; [[:nl:|Dutch]]&nbsp;&ndash; [[:en:|Bekee]]&nbsp;&ndash; [[:eo:|Esperanto]]&nbsp;&ndash; [[:et:|Estonian]]&nbsp;&ndash; [[:fi:|Finnish]]&nbsp;&ndash; [[:fr:|French]]&nbsp;&ndash; [[:gl:|Galician]]&nbsp;&ndash; [[:ka:|ქართულ (Georgian)]]&nbsp;&ndash; [[:de:|German]]&nbsp;&ndash; [[:el:|Ελληνικά (Greek)]]&nbsp;&ndash; [[:he:|עברית (Hebrew)]]&nbsp;&ndash; [[:hu:|Hungarian]]&nbsp;&ndash; [[:is:|Icelandic]]&nbsp;&ndash; [[:id:|Indonesian]]&nbsp;&ndash; [[:it:|Italian]]&nbsp;&ndash; [[:ja:|日本語 (Japanese)]]&nbsp;&ndash; [[:ko:|한국어 (Korean)]]&nbsp;&ndash; [[:ku:|Kurdish]]&nbsp;&ndash; [[:li:|Limburgian]]&nbsp;&ndash; [[:lt:|Lithuanian]]&nbsp;&ndash; [[:ml:|മലയാളം (Malayalam)]]&nbsp;&ndash; [[:no:|Norwegian (Bokmål)]]&nbsp;&ndash; [[:nn:|Norwegian (Nynorsk)]]&nbsp;&ndash; [[:fa:|فارسی (Persian)]]&nbsp;&ndash; [[:pl:|Polish]]&nbsp;&ndash; [[:pt:|Portuguese]]&nbsp;&ndash; [[:ro:|Romanian]]&nbsp;&ndash; [[:ru:|Русский (Russian)]]&nbsp;&ndash; [[:sr:|Српски (Serbian)]]&nbsp;&ndash; [[:sk:|Slovak]]&nbsp;&ndash; [[:sl:|Slovenian]]&nbsp;&ndash; [[:es:|Spanish]]&nbsp;&ndash; [[:sv:|Swedish]]&nbsp;&ndash; [[:te:|తెలుగు (Telugu)]]&nbsp;&ndash; [[:th:|ไทย (Thai)]]&nbsp;&ndash; [[:tr:|Turkish]]&nbsp;&ndash; [[:uk:|Українська (Ukrainian)]]&nbsp;&ndash; [[:vi:Trang Chính|Vietnamese]]&nbsp;&ndash; [[:cy:|Welsh]] </div><noinclude> [[Òtù:Ihü Mbu]] hfkhve0482mzm49bku23g5upyp1bdfp Iimani David 0 1078 10825 4165 2022-10-10T17:30:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5994956]] wikitext text/x-wiki [[Iimani David]] '''Iimani David''' Iimani David bụ onye America na-ede uri na onye ode akwụkwọ akụkọ ifo nke a na-akpọkarị akwụkwọ akụkọ ya na akụkọ mkpirisi dị ka ụdị echiche dị oke egwu ma mara ya maka nkọwa mmekọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mgbagha metaphysical. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ịhụnanya na-agbanwe ihe; olileanya na-enye anyị ohere ịtachi obi ruo mgbe mgbanwe ahụ bịara.” Chee echiche banyere ya. ... "Mmụọ gị na-adị ndụ n'ọrụ gị. "Naanị ihe dị n'etiti gị na ihe ịga nke ọma bụ echiche gị. "Enwere ndụ ma ọ bụ ọnwụ n'okwu." "Mkpụrụ obi udo na-akpagbu uche na-alụ ọgụ." "Ọ bụrụ na ọ dị mfe, ọ ga-abụ na ọ bụghị ịhụnanya." <ref>https://www.inspiringquotes.us/author/3954-iimani-david</ref> ===Ebenside=== jilhuc8fcol50zp54vw5ng0kfkmxdst Ijeoma Ndukwe 0 1079 10826 4170 2022-10-10T17:30:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30323329]] wikitext text/x-wiki [[Ijeoma Ndukwe]] ''Ijeoma Ndukwe'' Ijeoma Ndukwe-Egwuronu bụ onye ọchụnta ego Naijiria nke a ma ama dị ka Nwanyi Akamụ ma ọ bụ Iyaologi n'ịtụ aka n'ọrụ nhazi nri ya, 'Bubez Foods'. Wikipedia Amụrụ: 12 Mee 1982 (afọ 39), Owerri. ===Ihie Ndi Okwuru=== *"Usoro # nri anyị adịghị njikere maka nsogbu # ihu igwe". Gụọ akụkọ a na-adọrọ mmasị na @guardian nke na-enye akụkọ ihe mere eme nke ụfọdụ nri anyị, dị ka banana na ube oyibo, ma na-akọwa mkpa nri dị iche iche dị. *"Ka #Uganda na-akwado ibido imepụta #mmanụ mbụ ya, #ndị na-eme ihe ike akwalitela mkpọsa megide ọrụ #TotalEnergies ma n'ime na n'èzí." Ihe ndị ọzọ na mpempe #FT a akpọrọ "ndị dike mmanụ na-egwupụta n'etiti oke agba na Uganda". <ref>https://mobile.twitter.com/ijeomandukwe?lang=en</ref> <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ijeoma_Ndukwe-Egwuronu</ref> ===Ebenside=== ranqmw4xylfqvlv46ncc133zndjefrk Ijeome Nwoke 0 1080 13244 4172 2022-11-27T10:35:47Z 105.112.114.252 wikitext text/x-wiki [[Ijeoma Nwoke]] Bio, credits, photos of Ijeoma Nwoke. https://www. '''Ijeoma Nwoke''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Der r a lot of ups n downs in life, bt we kip goin coz no mata hw it is life going on.. Others Names Ijeoma Nwoke. <ref>https://www.google.com/search?q=ijeoma+nwoke+quote&oq=&aqs=chrome.2.69i176j35i39i362l14.-1j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== ku4n8c286kh1bwli9ba4n7oygwjmq9m Ijide anụ oriri 0 1081 4174 4173 2022-10-10T11:35:24Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Quail_Hunting_with_Dogs.jpg|right|thumb|[[w: ịchụ nta Ịchụ nta]] ya na [[w: nkịta|nkịta]].]] N'ime [[w:Ecology|ecology]], '''[[w:Predation|predation]]''' bụ [[w: Mmekọrịta ndụ|mmekọrịta ihe ndị dị ndụ]] ebe '''nke na-eri eri'''([[w:Organism|anụ dị ndụ]]) [[w:na-achụ|na-achụ]]) '''nke ọ na-eri''' ([[w: organism|anụ dị ndụ]]). Ndị na-eri anụ nwere ike ma ọ bụ ghara igbu ha tupu ha [[w:Nri | erie]], ma omume anụ ọhịa na-ebutekarị [[w:ọnwụ|ọnwụ]] nke anụ oriri ahụ nakwa ịdori [[w: Tissue|akụkụ ahụ ya]] site na [[w: oriri| oriri]]. ==Okwu Okwuru== * Mgbe ndị na-eri anụ nwere ike ịchịkwa ọnụ ọgụgụ ha na-eri, mgbe ahụ, ha nwere ike imetụta ma ihe mejupụtara ya na [[w:Biomass|biomass]] nke obodo [[w: osisi|osisi]] ​​site n'ịhapụ ha na [[w: Herbivory | herbivory]]. **[[w:Pedro Barbosa | Pedro Barbosa]], Ignacio Castellanos na: [http://books.google.com/books?id=GkIbT23XJpgC&pg=PA1 Ecology of Predator-Prey Interactions], Oxford University Press, 11 August 2005, p.1 *Ahụnanya nwere ike bụrụ agadi dị ka (cellular) [[w: ndụ|ndụ]] n'onwe ya, ọ ga-abụkwa na ọ dị adị n'ụdị dị iche iche na n'ọtụtụ ọkwa dị iche iche n'oge usoro nhazi nke [[w: Cambrian mgbawa | Mgbawa Cambrian]] (nke mechiri n'etiti 550 na 540 Ma) **Stefan Bengtson na: ''[http://www.nrm.se/download/18.4e32c81078a8d9249800021552/Bengtson2002predation.pdf Origins And Early Evolution Of Predation]'', Naturhistoriska riksmuseet: Startseet * Onye ọ bụla na-eri anụ na-enwe mmetụta na-adịghị mma n'ahụ eri ya, mana ndị na-eri anụ nwekwara ike inye anụ oriri [[w:uru|uru]] na-apụtaghị ìhè. Na [[w: ecosystem|ecosystems]], a na-enweta uru ndị dị otú ahụ site na indirect [[w: Trophic|trophic]] [[w:Pathways|ụzọ]] nke nwere ike inye ihe karịrị ụgwọ ọrụ dị mma. Usoro gburugburu ebe obibi nke [[w:Big Cypress National Preserve|Big Cypress National Preserve]] ([[w:Southwest Florida | ndịda ọdịda anyanwụ Florida]) yiri ka ọ nwere ọnụ ọgụgụ dị elu na-enweghị atụ nke ụdị anụ ahụ—karịsịa, [[w:American alligator|American alligator]], ''Alligator mississippiensis''... amụma nke ndị na-agụ [[w: agwọ|agwọ]] na [[w: mkpọ|mkpọ]] na-akpata ọtụtụ n'ime uru trophic a na-enye. Omume ndị na-eme ihe nkiri n'ịgbanwe [[w:Mpaghara anụ ahụ | gburugburu anụ ahụ]] na-atụnye aka n'ịkwado [[w:Biotic|biotic]] [[w:Diversity|diversity]]. Ọ dị ka mmetụta trophic nke a [[w: Species | ụdị]] na-agbakwụnyekwu [[w:ihe akaebe]] na ọrụ dị mkpa ọ na-arụ na ọrụ [[w: ecology|ecology]] nke [[w:Big Cypress Bayou (Wetland)" | cypress wetland]]. **Cristina Bondavalli, [[w:Robert Ulanowicz|Robert E. Ulanowicz]] na:''[http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs100219900057 Mmetụta Na-atụghị Anya nke Ndị Na-eri anụ Na-enwere Anụnụ ha: Okwu nke American Alligator] '', Njikọ Springer * Amụma, na [[w: anumanu|anụmanụ]] [[w: Omume | omume]], [bụ] [[w:nchụso|nchụso]], ijide na igbu anụmanụ maka [[w:nri|nri]]. Anụ anụ ndị na-eri anụ nwere ike ịbụ [[w:otu onye|otu onye]] [[w:ndi dinta|ndị dinta]], dị ka [[w:agụ|agụ]], ma ọ bụ ha nwere ike bụrụ ndị na-achụ nta otu, dị ka [[w:Wolves| wolves]]. **[[w:Encyclopedia Britannica|Encyclopedia Britannica]] na: ''[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/474475/predation PredationAlternate title: prey]'', Encyclopedia Britannica * A na-emegharị [[w:sense|uche]] nke ndị na-eri anụ n'ụzọ dị iche iche iji kwado omume [[w:ichụ nta ịchụ nta]]. [[w: Visual | Visual]] [[w:Acuity|acuity]] dị ukwuu na [[w:Raptors|raptors]] dị ka [[w:Red-tailed hawk|ogbe uhie na-acha uhie uhie]], nke na-arị elu na-achọ [[w:na-eri anụ na-eri anụ]]. Ọbụlagodi na [[w: ọchịchịrị|ọchịchịrị]] [[w:n'abali|n'abalị]] [[w: Owls | ikwiikwii]] nwere ike ịnụ, na [[w:na-elekwasi anya|na-elekwasị anya]] na, nrụrụ [[w: ụda|ụda]] na mmegharị nke [[w: Òké| òké]]. **[[w:Encyclopedia Britannica|Encyclopedia Britannica]] na: "anụ" * Ọtụtụ [[w: ụmụ ahụhụ|ụmụ ahụhụ]]-[[w:na-eri|na-eri]] [[w:Ụsụ|ụsụ]] na-achụ nta site [[w: anụ ọkụ ọkụ | ihe mgbaka]], na-ebupụta mkpọtụ, [[w:High-frequency|ugboro dị elu ]] [[w: ụda|ụda]]-n'ụdị nke [[w: ụgbọ mmiri|ụgbọ mmiri]] [[w:Sonar|sonar]] - mgbe ọ na-efe efe; data mmetụta uche si otú a nweta na-eduzi ha na eri ha. **[[w:Encyclopedia Britannica|Encyclopedia Britannica]] na: "anụ" * Otu ìgwè [[w: American pelican white pelican |pelican na-acha ọcha]] ga-arụkọ ọrụ iji guzobe otu okirikiri ma jiri ọtụtụ nku nku kụba [[w: azụ|azụ]] banye [[w:mmiri na-emighị emi |mmiri na-emighị emi]] ebe ha na-adị mfe [[w:njide|njide]]. **[[w:Encyclopedia Britannica|Encyclopedia Britannica]] na: "anụ" ==Njikọ mpụga== [[W:Ijide anụ oriri|Ijide anụ oriri]] na Wikipedia [[Q: Ijide anụ oriri|Ijide anụ oriri]] na wikiquote. lavxc23blwqkp6v87r6k5ttz5r9lzw4 Ike Moriz 0 1082 10827 4177 2022-10-10T17:30:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98478743]] wikitext text/x-wiki == Ike Moriz == Eike Moriz (amuru 14 Mee 1972), mara amara dika Ike Moriz, bu onye German-South Africa na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwu, onye na-edekọ ihe na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya maka mwepụta album 20 ya na indie rock, pop, latin, ige ntị dị mfe, ịgba egwu, ụlọ ezumike, blues, jazz na swing genres. Ọ bi na Hout Bay, Cape Town, South Africa, ọ na-emegharịkwa na mba ofesi. == Ihe ndi okwuru == * Mba, oke na ọkọlọtọ na-ewu mgbidi n'etiti anyị niile. Egwú nwere ike imebi ha ma mee ka anyị dịrị n’otu. * i buru ohu nke abu. Ọ (ịdekọ na imepụta abụ) na-aghọ ahụmahụ ime mmụọ. * Ị na-enwe ihe ọ na-ewe mgbe niile, ma ọ bụghị ya, ọ gaghị ewere gị. == Ebenside == https://ikemorizsa.blogspot.com/2006/08/cosmopolitan-magazine-south-africa.html https://en.wikiquote.org/wiki/Afrikaans czee35yrp51t18z28m0xjaa1yf7eur9 Ike Turner 0 1083 10828 4180 2022-10-10T17:30:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q208871]] wikitext text/x-wiki == Ike Turner == Izear Luster "Ike" Turner Jr. (November 5, 1931 - Disemba 12, 2007) bụ onye egwu America, onye na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe na nka nka. == Ihe ndi okwuru == * Nọrọ n'ụlọ akwụkwọ, kwụsị ịṅụ ọgwụ ike, emela otu ihe ahụ m mejọrọ, kwanyere onwe gị ùgwù, ndị ọzọ ga-esochi ya. * Ma ọ bụ nabata ndị mmadụ maka ihe ha bụ, ma ọ bụ na-anabataghị. Ya mere, n'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, nwoke, ọ bụrụ na ndị mmadụ amaghị m, echere m na ha na-eme onwe ha ikpe na-ezighị ezi. N'ihi na, n'ozuzu, echere m na m bụ ezigbo mmadụ. * Agaghị m anwa ịgbachitere, ma ọ bụ megharịa ihe emerela. Naanị ihe m nwere ike ikwu banyere ihe ọ bụla e mere, emela ya, na ọ bụ mmiri n'okpuru akwa mmiri. Enweghị m akwa ụta na ndụ m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/14866-Ike_Turner dojpvy7qq4kfc1k8uf5rk8hxqltmtrq Ike nuklia 0 1084 4185 4184 2022-10-10T11:35:24Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pulstar2.jpg|thumb|Fission bụ usoro nke mmasị na-egbu egbu; ọ bụrụ na ọdịdị họọrọ ya constants dị nnọọ a obere dị iche iche, anyị kwesịrị ịbụ na-anapụ anyị ikike nke ọha ọdịmma na chebere ya ike n'ihi na-elekọta mmadụ ọjọọ. N'agbanyeghị nke mbụ na n'agbanyeghị eziokwu na-apụghị ịgbagha agbagha na nke ikpeazụ bụ maka nuklia na urughuru physics ịbụ ọtụtụ iri afọ tupu ihe gaara abụ oge ha, amaara m ihe m onwe m nhọrọ maka constants gaara. ~ [[w:Denys Wilkinson |Sir Denys Wilkinson]]]] '''[[w: Nuclear Power | Ike nuklia]]''', ma ọ bụ '' ike nuklia '', bụ iji usoro nuklia exothermic na-emepụta okpomọkụ na ọkụ latrik bara uru. Okwu a na-agụnye fission nuklia, ire ere nuklia na ngwakọta nuklia. Ụlọ ọrụ ike nuklia nyere ihe dị ka 5.7% nke ike ụwa na 13% nke ọkụ latrik ụwa na 2012. A na-aga n'ihu arụmụka banyere ike nuklia, na ndị na-akwado ya na-arụ ụka na ike nuklia bụ ihe nchebe, isi iyi ike na-adigide nke na-ebelata ikuku carbon, na ndị mmegide na-ekwu na ike nuklia na-eyi ndị mmadụ na gburugburu ebe obibi egwu. ==Okwu okwuru== ==C== * Ndụmọdụ anyị bụ ka emechie ihe nrụpụta nuklia niile na-egbu oge. Ha bụ isi ihe na-akpata mmetọ na-egbu egbu. Ndụ na mbara ala a ga-abụ nnọọ nhụsianya ma ọ bụghị maka enyemaka nke Ụmụnna mbara igwe bụ́ ndị wepụrụ mmetọ a ma mee ka ọ ghara imerụ ahụ n'ime oke karmic. Ụgbọ mmiri nke ụgbọ mmiri ha, na-eji ngwaọrụ implosion, na-eme nke a kwa ụbọchị. ** [[W: Benjamin Creme|Benjamin Creme]] na [http://www.share-international.org/archives/Master_-/iv_close_nukes.htm'' Mechie reactors nuklia na ịchọpụta ume ọhụrụ, Share International''] (October 1994) ==E== * Ntọhapụ nke ike atọm emepụtabeghị nsogbu ọhụrụ. O meela ka ọ dị ngwa ngwa ngwa ngwa idozi nke dị adị. ** [[W: Albert Einstein|Albert Einstein]], Nkwupụta na Atomic Bomb nye Raymond Swing, tupu 1 October 1945, dịka akọwara na '' Atlantic Monthly '', vol. 176, mba. 5 (November 1945), na ''Einstein na ndọrọ ndọrọ ọchịchị'', p. 373 ==F== * Ọ bụrụ na ndị na-emepụta ihe na-adịghị ize ndụ, ụlọ ọrụ nuklia agaghị achọ ihe gọọmentị kwadoro, nchebe nke ihe ọghọm, dị ka ọnọdụ maka ịmepụta ọkụ eletrik. :* [[w:Kristin Shrader-Frechette|Kristin Shrader-Frechette]], [https://web.archive.org/web/20120121132914/http://thebulletin.org/web-edition/roundtables/nuclear-energy -different-other-energy-sources "dị ọnụ ala karịa, ụzọ dị nchebe karịa nuklia fission"], "Bulletin of the Atomic Scientists", (19 August 2011). ==M== * Wepụ onwe gị na ohu uche;<br>Ọ dịghị onye ma onwe anyị nwere ike ịtọhapụ uche anyị.<br>Atụla egwu maka ume atomiki,<br>n'ihi na ọ dịghị onye n'ime ha nwere ike ịkwụsị oge ahụ. ** [[W:Bob Marley|Bob Marley]] Onye egwu Jamaica, onye na-agụ abụ na [[w: Rastafarian|Rastafarian]]: [[w: Abụ mgbapụta | Abụ mgbapụta]] * M na-abụ onye kwere na anyị agaghị tere aka n'ịrụpụta mmemme udo, ma ọ bụ na-eweda mkpịsị aka ndị na-enyo enyo nke mba ndị ọzọ nke ụwa na-atụ ugbu a na America, ruo mgbe anyị ghọtara na, ka emechara, ihe nzuzo nke ike atomic abụghị nke America, mana na, kama, ọ bụ nke mmadụ niile. ** [[w: Wayne Morse | Wayne Morse]], okwu na Sineti (October 22, 1945), ''Congressional Record'', vol. 91, p. 9893. ==N== * Ọmụma nuklia na-enweghị akụrụngwa nuklia anaghị enweta gị nke ukwuu. Onye na-anya ụgbọ ala na-enweghị ụgbọ ala enweghị ike ịnya ụgbọ ala. Onye na-anya ụgbọ elu na-enweghị ụgbọ elu enweghị ike ife efe. ** [[W: Benjamin Netanyahu|Benjamin Netanyahu]], [https://archive.today/20160108084611/https://www.washingtonpost.com/news/post-politics/wp/2015/03/03/full-text-netanyahus-address-to-congress/ adreesị maka nzukọ nkwonkwo nke United States Congress] (3 Maachị 2015), Washington, D.C. * ''Klaatu''': Ọ bụrụhaala na ị nọ naanị ịlụ ọgụ n'etiti onwe gị - jiri tankị na ụgbọ elu mbụ gị - anyị enweghị nchegbu. Ma n'oge na-adịghị, ị ga-etinye ume atomiki n'ụgbọ mmiri mbara igwe -- mgbe ahụ ị ga-aghọ ihe iyi egwu na udo na nchekwa nke mbara ala ndị ọzọ. Nke ahụ, n'ezie, anyị enweghị ike idi. ** [[w: Edmund H. North | Edmund H. North]], ''[[w:Ụbọchị Ụwa Kwụsiri (1951 film)|Ụbọchị Ụwa Kwụsịrị]]'', (1951). ==R== * Onye na-emepụta ihe na-emepụta akwụkwọ (echiche ọhụrụ) nwere njirimara ndị a: ọ dị mfe; ọ bụ obere; ọ dị ọnụ ala; ọ dị fechaa; enwere ike wuo ya ngwa ngwa; a chọrọ obere mmepe na ọ ga-eji gbanyụọ shelf; ọ bụ na usoro ọmụmụ na-adịghị ewu ugbu a. N'ụzọ dị iche, ezigbo reactor nwere àgwà ndị a: ọ gbagwojuru anya; ọ bu ibu; ọ bu arọ; a na-ewu ya ugbu a; ọ bụ n'azụ oge; ọ na-achọ nnukwu mmepe na ihe ndị doro anya na-adịghị mkpa; ọ na-ewe ogologo oge iji wuo ya n'ihi nsogbu mmepe injinia ya. ** [[W: Hyman G.Rickover|Hyman G. Rickover]] na ''The Rickover Effect'' (1992) nke Theodore Rockwell dere, Naval Institute Press (p. 158-159) ==Njikọ mpụga== [[W:Ike nuklia|Ike nuklia]] na Wikipedia [[Q:Ike nuklia|Ike nuklia]] na wikiquote qbkh47mfa9k10wq0ek9p1zqlszbjitf Ike ọzọ 0 1085 4190 4189 2022-10-10T11:35:24Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Ike ọzọ|Ike ọzọ]]''' bụ ike ọ bụla bụ ihe ọzọ na [[w:fossil fuel| mmanụ fossil]]. Ebu n'obi na-echigharịkwuru ihe ndị a iji gboo nchegbu gbasara mmanụ ọkụ, dị ka nnukwu [[w: carbon dioxide| carbon dioxide emissions]] ya, ihe dị mkpa na [[w: ụwa ekpomoku|ụwa okpomọkụ]]. [[w:ike mmiri| ike mmiri]], [[w: ike latrik | hydroelectric]], [[w: ifufe | ifufe]], [[w: geothermal ike | geothermal]] na [[w:ike anyanwu | ike anyanwụ]] bụ ihe ndị ọzọ [[w: ike ọkụ | isi iyi nke ike]]. ==Okwu Okwuru== [[Usòrò:Bill Gates 2013.jpg|thumb|[https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2015/11/we-need-an-energy-miracle/407881/ "Achọrọ m imebi ihe isi ike ahụ. na ihu ọma anyị site n'ịkwọ ụgbọala ọhụrụ n'ọ̀tụ̀tụ̀ dị elu na-ekwekọghị n'okike."] - Bill Gates, onye ọrụ ebere zuru ụwa ọnụ na onye guzobere Microsoft.]] * Anyị [[w:Flagellant | self-flagellate]] mgbe ụfọdụ gbasara [[w:Carbon footprint|ụkwụ carbon]], mana anyị anaghị aghọtacha ihe nke ahụ pụtara. ** Steve Blood dị ka qtd na James Hamblin, https://www.theatlantic.com/health/archive/2014/01/the-electricity-generating-bicycle-desk-that-would-power-the-world/282692 / "Oche igwe na-emepụta igwe eletrik nke ga-eme ka ụwa dị ike", '' Atlantic '', (Jan 7, 2014). * Ọ bụrụ na ị gwara m na [[w:ihe ọhụrụ|ihe ọhụrụ]] ajụla oyi ma anyị nwere teknụzụ nke oge a, ụwa ọ ga-eme nnwale mgbanwe ihu igwe? Ị nzọ na anyị ga-. Anyị agaghị ajụ India coal osisi; anyị ga-agba ọsọ nnwale na-atụ egwu nke kpo oku ikuku na ịhụ ihe na-eme. Naanị ihe mere m ji nwee nchekwube maka nsogbu a bụ n'ihi ihe ọhụrụ. … Achọrọ m tilt ndị erughị eru na anyị ihu ọma site na-akwọ ụgbọala ọhụrụ na ihe na-ekwekọghị n'okike dị elu ijeụkwụ, ma ọ bụ karịa ya ugbu a azụmahịa-dị ka-emekarị N'ezie. Ahụrụ m nke ahụ dị ka naanị ihe. Achọrọ m ịkpọ India otu ụbọchị wee sị, "Nke a bụ isi iyi ike dị ọnụ ala karịa osisi coal gị, na site n'ụzọ, site na mmetọ zuru ụwa ọnụ na echiche mmetọ mpaghara, ọ ka mma." ** [[W:Bill Gates|Bill Gates]], onye ọrụ ebere zuru ụwa ọnụ na onye guzobere Microsoft, na https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2015/11/we-need-an-energy-miracle/407881/"Anyị mkpa ume ọrụ ebube" (Ajụjụ na Bill Gates) ''The Atlantic.'' November 2015 mbipụta. * Mgbe a chọrọ [[w: ọkụ latrik|ọkụ latrik]], sịnụ, mgbe [[w: sun|anyanwụ]] adaala, mmiri ọkụ [[w:Silicon | silicon]] -- na-ekpo ọkụ nke na ọ na-enwu na-acha ọcha -- na-esi n'ụdị dị iche iche apụta. tubes na-ebunye ìhè ahụ. Ọpụrụiche [[w: sel anyanwụ | mkpụrụ ndụ anyanwụ]], nke a maara dị ka [[w:Multijunction photovoltaics|multijunction photovoltaics]], wee gbanwee [[w: ọkụ|ọkụ]] ka ọ bụrụ ọkụ eletrik, nke enwere ike ibunye na [[w: obodo|obodo]]' s okporo. Enwere ike ịgbanye silicon ahụ dị jụụ ugbu a n'ime tank [[w:oyi|oyi]] ruo oge nchekwa na-esote - na-arụ ọrụ nke ọma dị ka nnukwu [[w:Batrị enwere ike | batrị enwere ike ịchaji]]. <br> "Otu n'ime aha ịhụnanya ndị mmadụ malitere ịkpọ echiche anyị, bụ 'anyanwụ n'ime [[w:Box|igbe]],' nke onye ọrụ ibe m Shannon Yee chepụtara na [[w:Georgia Tech|Georgia Tech ]]), Henry kwuru. "Ọ bụ isi iyi ọkụ dị oke egwu nke dị n'ime igbe nke na-ejide [[w: ọkụ|ọkụ]]." ** Jennifer Chu, http://news.mit.edu/2018/liquid-silicon-store-renewable-energy-1206 "Sun n'ime igbe' ga-echekwa ume ọhụrụ maka grid", ''Massachusetts Institute of Technology, (5 Disemba 2018). *[[w: carbon tax|Ụtụ carbon]] na-enye ọntụgharị kacha dị ọnụ ahịa iji belata ikuku carbon n'oke na ọsọ dị mkpa. . . . Ọnụ ego carbon na-arị elu mgbe niile ga-akwalite teknụzụ [[w:Innovation|ihe ọhụrụ]] na mmepe akụrụngwa buru ibu. . . . Dochie akara ngosi ọnụahịa maka ụkpụrụ ndị siri ike ga-akwalite [[w: uto akụ na ụba | uto akụ na ụba]] ma nyekwa ụlọ ọrụ iwu nke iwu chọrọ maka itinye ego ogologo oge na [[w:Alternative energy|ihe ndị ọzọ dị ọcha-ike]]. ** "Nkwupụta ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba na nkewa Carbon: Nkwekọrịta ndị otu na otu esi alụso mgbanwe ihu igwe ọgụ." (Nkwupụta nke ihe karịrị ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba 3,500 bịanyere aka na ya, gụnyere onye ọ bụla dị ndụ bụbu onye isi oche nke US Federal Reserve na 27 Nobel laureates.) *** https://www.wsj.com/articles/economists-statement-on-carbon-dividends-11547682910 Nkwupụta Economists na Carbon Dividends (mbipute mbụ nke nkwupụta - ndenye aha chọrọ ka ilele ya n'uju.)" Akwụkwọ akụkọ Wall Street." Jenụwarị 16, 2019. *** https://clcouncil.org/economists-statement/ Nkwupụta Economists' na Carbon Dividends (Republication - enweghị ndebanye aha achọrọ iji lelee.) Kansụl ndị isi ihu igwe ebisara ya. Ebipụtara ya na mbụ ==Njikọ Mpụga== [[W:ike ọzọ|Ike ọzọ]] na Wikipedia. [[Q: Ike ọzọ|Ike ọzọ]] na wikiquote dheha6pwxdg5c4wcubm19vb3r30vajx Ikechukwu 0 1086 10829 4193 2022-10-10T17:30:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q59781864]] wikitext text/x-wiki [[Ikechukwu]] '''Ikechukwu''' Ikechukwu Onunaku, onye amara dika Ikechukwu na Killz bu onye Naijiria na-egwu egwu, onye na-egwu egwu na onye omere. Ọ bụ onye otu nkedo na The Wedding Party na The Wedding Party 2: Destination Dubai. A mụrụ Onunaku na Manassas, Virginia nye nne na nna Naijiria mana a zụlitere ya na Lagos, Nigeria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Etufukwala ezi echiche ma ọ bụ kwe ka ọ nwụọ n'ime gị. Otu echiche nwere ike iweta gị n'elu, mee ụbọchị gị ma ọ bụ ọkụ gbanyụọ agbụ nke ihe ịga nke ọma yinye mmeghachi omume. <ref>https://quotesinsight.com/topic/ikechukwu-onunaku-quotes/</ref> ===Ebenside=== hpbn3r8v5bcu392dzbryi04bra7b4w4 Ikechukwu Francis Okoronkwo 0 1087 10830 4196 2022-10-10T17:31:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q46999065]] wikitext text/x-wiki [[Ikechukwu Francis Okoronkwo]] '''Ikechukwu Francis Okoronkwo''' Ikechukwu Francis Okoronkwo bụ onye omenkà na-ahụ anya nke Naijiria, onye na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye ode akwụkwọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọrụ m sitere na mgbanwe teknụzụ ozi gbadoro ụkwụ na kọmpụta kpalitere. Taa, ịntanetị bụ ngwá ọrụ omenala nke nwere mmetụta dị ukwuu na mmegharị nke omenala ụwa anyị. Ọganihu ọhụrụ na teknụzụ ozi akwalitela usoro ihe omume a na-enwetụbeghị ụdị ya. Otu n'ime ihe ndị a bụ oke oke ndị mmadụ na-eme n'ọdịbendị zuru ụwa ọnụ na-apụta dị ka agbaziri site na teknụzụ ozi, ọkachasị ịntanetị. Teknụzụ ọhụrụ emetụtala okwu mmadụ, gụnyere nka. Ndị na-ese ihe na-ejide ohere na-adịghị agwụ agwụ dị na mgbasa ozi ọhụrụ na-aga n'ihu na-emepụta ọrụ ọhụrụ na-egosipụta mgbanwe echiche na mgbanwe mgbanwe. Webụsaịtị zuru ụwa ọnụ na ozi na-ekesa na ya aghọọla isi mmalite nke mkpali na etiti mgbanwe, na-ebute mkparita uka ọzọ nke ọdịnihu ụwa anyị. Ọrụ m na-akọwapụta ìhè maka nhazi na nhazigharị nke ihe teknụzụ ozi ejiri na nke a tụfuru, dị ka ihe atụ maka mgbanwe nke omenala ụwa anyị ugbu a. <ref>https://jesscastellote.wordpress.com/2014/08/15/ike-francis-okoronkwo/</ref> ===Ebenside=== k26fmjowvdcho6jc52zk8b7xcex6t44 Ikike mmadụ 0 1088 4200 4199 2022-10-10T11:35:25Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Eleanor Roosevelt UDHR.jpg|thumb| [[w:mmadụ|Mmadụ]] niile bụ ndị [[w: amụrụ|amụrụ]] na [[w: nnwere onwe|nnwere onwe]] na [[w: equal|nhata nha]] na [[w: ịdị egwu|ịdị ugwu]] na [[w: ikike|ikike]]. [[W: Nkwuwapụta|Nkwuwapụta Ihe Ndị Ruuru Mmadụ]].]] ''[[w:Human Rights | Ikike mmadụ]]''' na-akọwa maka "ikike ndị bụ isi na nnwere onwe nke mmadụ niile tozuru oke", gụnyere ikike obodo na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, dị ka ikike ndụ na nnwere onwe, nkwupụta, na nha anya n'ihu iwu; na ikike akụ na ụba, mmekọrịta ọha na eze na omenala, gụnyere ikike isonye na omenala, ikike iri nri, ikike ịrụ ọrụ, na ikike mmụta. __AKWỤKWỌ__ [[W:TOCalpha|TOCalpha]] ==A== * Dịka ndị Baptist America anyị na-ekwupụta ikike ndị a ka ha bụrụ ikike mmadụ, anyị ga-akwado mmemme na usoro iji mesie ikike ndị a ike; Ikike nke ugwu mmadụ, ka a kwanyere ya ùgwù ma na-emeso ya dị ka mmadụ, na ichebe ya pụọ ​​​​na ịkpa ókè n'agbanyeghị afọ, mmekọahụ, agbụrụ, klaasị, ọnọdụ alụmdi na nwunye, ego, mba, ọnọdụ iwu, omenala ma ọ bụ ọnọdụ n'ime ọha mmadụ. ** [http://www.abc-usa.org/wp-content/uploads/2012/06/Abortion-and-Ministry-in-the-Local-Church.pdf “Mkpebi American Baptist Resolution Banyere Ime na Ozi na Nzukọ Obodo”], (12/87), p.4-5 * ''[[w: united states|United States]] karịsịa na West n'ozuzu ha enweghị ike ikwu maka ikike mmadụ. Ha na-ahụ maka ọtụtụ ogbugbu na mpaghara '''', ọkachasị United States mgbe ha banyere Iraq, na [[w:United Kingdom | UK]] mgbe ha wakporo [[w: Libya|Libya]], na ọnọdụ dị na [[w:Yemen|Yemen]], na ihe mere na [[w: Egypt|Egypt]] n'ịkwado Ụmụnna Muslim na [[w:iyi ọha egwu| iyi ọha egwu ]] na [[w: Tunisia|Tunisia]]. Nsogbu ndị a niile mere n'ihi United States. Ha bụ ndị mbụ zọpịara [[w: international law|International law]] na mkpebi Council Security, ọ bụghị anyị. ** [[W:Bashar al-Assad|Bashar al-Assad]], Onye isi ala al-Assad Ajụjụ ọnụ na Magazin Ihe Ndị Ọzọ (27 Jenụarị 2015) * Ka anyị buru ụzọ kwuo banyere akụkụ mbụ nke ajụjụ gị, nke bụ nsogbu ka esi - maka United States - meghee mmekọrịta na Syria, gbasara ikike mmadụ. M ga-ajụ gị: kedu ka ị ga-esi nwee mmekọrịta chiri anya, mmekọrịta chiri anya, gị na [[w: Saudi Arabia|Saudi Arabia]]? Ị na-ewere igbupụ isi dị ka ihe ziri ezi mmadụ?...Ya mere, mgbe ị na-aza banyere Saudi Arabia na "mmekọrịta gị", ị nwere ike itinye onwe gị n'ọnọdụ ahụ. Nke abụọ, United States enweghị ọnọdụ ikwu maka ikike mmadụ; kemgbe [[w:Agha Vietnam | agha Vietnam]] ruo ugbu a, ha gburu ọtụtụ nde ndị nkịtị, ma ọ bụrụ na ịchọghị ikwu banyere 1.5 nde na Iraq, na-enweghị ọrụ ọ bụla site na Security Council. Yabụ, United States enweghị ọnọdụ ịsị "Anaghị m emepe mmekọrịta n'ihi ikike mmadụ," ha ga-ejikwa otu ụkpụrụ. ** [[W: Bashar al-Assad|Bashar al-Assad]], ''Ajụjụ ya na akụkọ Yahoo'', (2017) ==B== * Ka India na-etolite na mba ụwa, akụkọ ọmụmụ Bangladesh adịbeghị mkpa karịa. Ọ na-eguzo dị ka ikpe jọgburu onwe ya ma dị oke mkpa maka ịghọtakwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ikike mmadụ, na ụwa ebe ọrụ nke ịgbachitere ndị na-adịghị ike abụghị ihe West na-ebuli onwe ya elu. Taa, n'ọbịbịa nke oge Eshia na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụwa, ọdịnihu nke ikike mmadụ ga-adaberewanye na echiche, ụlọ ọrụ, na omenala nke ike ndị Asia dị elu dị ka China na India. Yabụ na nzaghachi onye kwuo uche nke India na ọnọdụ ndị Bengalis na-egosi ọ bụghị naanị oge dị mkpa maka akụkọ ihe mere eme nke subcontinent, kama maka otu ọchịchị onye kwuo uche ya kacha ukwuu n'ụwa si eme amụma mba ofesi ya - yana ibu ọ na-enye ikike mmadụ. ** Bass, G. J. (2014). Telegram nke Ọbara: Nixon, Kissinger, na mgbukpọ nke echefuru echefu. * '''[[w: nnwere onwe|Nnwere onwe]] bụ ụda efu ma ọ bụrụhaala na a na-edobe gị n'agbụ akụ na ụba.''' [...] Nnwere onwe pụtara na ị nwere ikike ime otu ihe; ma ọbụrụ na unu enweghị ohere ime ya, ikike ahụ bụ nnukwu ịkwa emo. Ohere dị na ọnọdụ akụ na ụba gị, n'agbanyeghị ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere ike ịbụ. ''Ọ dịghị ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere ike ịbụ nke kacha nta nye nwoke a manyere ịgba ohu ndụ ya niile iji chebe onwe ya na ezinụlọ pụọ n'agụụ.'' ** [[W: Alexander Berman|Alexander Berkman]], na ''Gịnị bụ Anarchism Communist?'' (1929), [https://theanarchistlibrary.org/library/alexander-berkman-what-is-communist-anarchism#toc16 Isi nke 14: "Mgbanwe nke February"] * Nnwere onwe abụghị nhọrọ; ọ bụ ikike mmadụ. ** [[W: Giannina Braschi|Giannina Braschi]], odee nke "United States of Banana" (2011) ==Njikọ Mpụga== [[W: Ikike mmadụ|Ikike mmadụ]] na Wikipedia. [[Q: Ikike mmadụ|Ikike mmadụ]] na wikiquote. 74pxw4mzidoveu7d4jte6yu8pu1n7ua Ikponwosa Ero 0 1089 18269 10831 2024-03-12T14:40:01Z Maltiton horisija 699 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ikponwosa Ero advocate for people with albinism.jpg|thumb|Ikponwosa Ero (2017)]] '''[[w:Ikponwosa Ero|Ikponwosa "I.K." Lauretta Ero]]''' (amụrụ 1981) bụ onye ọka iwu na onye na-akwado ọrụ n'ihe gbasara ikike mmadụ zuru ụwa ọnụ. Ọ bụ Ọkachamara nnwere onwe nke United Nations na ọñụ nke ikike mmadụ site n'aka ndị nwere [[w: albinism | albinism]]. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ndị mmadụ na-echigharịzi bụrụ amoosu n'ihi nkwenye ụgha na iji akụkụ ahụ ha na-ere ọgwụ pụrụ iweta chi ọma na akụ̀ na ụba." * "Ọ bụ ezie na anyị bịarutere ebe dị anya n'ọgụ a na-alụso omume ọjọọ ndị a, ụzọ dị n'ihu ka dị ogologo ma na-agwụ ike." == Njikọ Mpụga pụga == *Ederede [[w:|Ikponwosa Ero]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Ikponwosa Ero]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Ero,Ikponwosa}} 1tol77dj50mt8w63y7vmhabukpcy5y3 Ilia Chavchavadze 0 1090 10832 4206 2022-10-10T17:31:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q333411]] wikitext text/x-wiki [[Ilia Chavchavadze]] '''Prince [[w:Ilia Chavchavadze|Ilia Chavchavadze]]''' (Georgian: ილია ჭავჭავაძე; 8 November 1837 - 12 Septemba 1907) bu onye edemede, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-ede uri, na onye nkwusa onye Jọjia butere ụzọ ná mmaliteghachi nke òtù mba Jọjia na ọkara nke abụọ nke narị afọ nke 19. Ọ bụ "dike a na-asọpụrụ n'ụwa niile." ==Okwu ọkwụrụ== === ''Anthology of Georgian Poetry'' (1948) === :<small>Okwu nke Chavchavadze sitere na ''Anthology of Georgian Poetry'' (1948) nke M. Kveselava</small> * Ewoo ebe a, nne bu oru gi, <br /> Ọrụ nsọ Gi di n'ala-gi: <br /> Nye umu-gi ndikom na mmuo di ike, <br /> Were ike nke obi na nsopuru nwue; <br /> Na-akpali ha n'ịhụnanya ụmụnna, <br /> Ịgba mbọ maka nnwere onwe na maka ezi omume. ** Anthology of Georgian Poetry, p. 59 * O nne! nuru aririọ-amara nke obodo-gi: <br /> Zụlite umu-gi ndikom ka ha were mọ di ike <br /> Na-edu site n'ọwa nke eziokwu nke ire-ọku <br /> ga-achụpụ amaghị ama na ajọ omume. ** Anthology of Georgian Poetry, p. 59 * Ọ dịghị ụda na-ada ụda jụụ abalị; <br /> Nne m ala na nkiti ụgha; <br /> Ọtụtụ mgbe, a na-anụkwa uju iwe <br /> Ka Jọjia nọ n'ụra ya na-asụ ude. M guzo naanị m… ugwu, ndò <br /> Ụra nke ala m na-ata ahụhụ. <br /> Chineke! Chineke! olee mgbe anyị ga-eteta <br /> We bilie ọzọ n'obi ụtọ? ** Elegy, p. 60 * A na-eji akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na-acha akwụkwọ ndụ chọọ osisi ahụ mma. <br /> The ilo twitters na obi ụtọ. <br /> Osisi vaịn naanị ya na-akwa anya mmiri ọṅụ <br /> nke igirigi na ìhè kpara akpa. <p> Mmiri na-akpa uwe mwụda akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ka ọ kụọ <br /> Ogologo ugwu na ubi sara mbara. <br /> Ole mgbe ka ị ga-ekpughe, ala nna m, n'ebube gị niile? ** Water, p. 61 ==Njikọ mpụga== * [https://www.goodreads.com/author/quotes/5767629.Ilia_Chavchavadze Chavchavadze na Goodreads] {{DEFAULTSORT:Chavchavadze, Ilia}} hjwdihh2n9cdohvel1pei4uymyo7cmi Imbolo Mbue 0 1091 10833 4209 2022-10-10T17:31:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23816363]] wikitext text/x-wiki == Imbolo Mbue == Imbolo Mbue bụ onye Cameroon-American onye ode akwụkwọ na onye edemede dị mkpụmkpụ nke dabere na New York City. == Ihe ndi okwuru == * …Otu n'ime ihe kacha amasị m bụ na igwe onyonyo niile bụ na Bekee. N'ịbụ onye tolitere onye na-asụ Bekee na mba ndị na-asụ French, enweghị m ike ịghọta ọtụtụ ihe nkiri TV ebe ọ bụ na ha nọ na French, yabụ ịbịa America nyere m ohere ịnụ ụtọ ụdị ụtọ dị otú ahụ… * …Ihe kpatara ndị mmadụ ji jikọọ na agwa ndị a bụ n'ihi na ha dị adị, na iji dee ezigbo agwa ị ga-abanye n'ime ha. Dị ka mmadụ ị na-ele mmadụ ọzọ anya wee jiri mkpebi nke gị bịa, mana dịka onye edemede, ị ga-ewepụrịrị nke ahụ n'akụkụ wee lelee ndị mmadụ anya maka ndị ha bụ. Ọ bụ usoro, na ọtụtụ n'ime ya bụ ndị amaghị ihe… == Ebenside == https://bookriot.com/2017/07/24/interview-imbolo-mbue-author-of-behold-the-dreamers/ 9jsxwphzrtn07za53lfn6ybf1t5flfw Imoh Umoren 0 1092 10834 4212 2022-10-10T17:31:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q100348052]] wikitext text/x-wiki == Imoh Umoren == Imoh Umoren (amụrụ 13 Ọgọst 1982), bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria na-eme ihe nkiri indie. Ọ bụ onye a ma ama dị ka onye nduzi nke ihe nkiri 2017 Children of Mud. == Ihe ndi okwuru == * Atụla egwu inwe obi ụtọ. * Ọ bụrụ na ị chere na ndụ gị siri ike Chee Dragons. * Idebe ya n'ezie abụghị ihe ngọpụ maka enweghị nkwanye ùgwù. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/imoh-umoren/2500/ 3d424r89h5ptq2kmrbnshmj5bgopkfz India Arie 0 1093 13010 10835 2022-11-15T03:03:28Z Tollorysä 214 wikitext text/x-wiki [[File:Nobel Peace Prize Concert 2010 - India.Arie.jpg|thumb|India Arie (2010)]] == India Arie == India Arie Simpson (amuru Ọktoba 3, 1975), makwaara dika India Arie (nke a na-eme ya dika india.arie), bu onye America na-abụ abụ na onye edemede. == Ihe ndi okwuru == * Anụrụ m otu olu gwara m na m dị mkpa. Kedu ka egwu m niile si egbochi ikike m. Kwuru na ọ bụ oge ịbanye n'ìhè wee jiri ike ọ bụla m nwere n'ime. * Ihe na-akụdaghị m mere ka m dị ọcha. * Abụghị m nwa agbọghọ na-eto eto site na vidiyo gị, arụghịkwa m dị ka ihe nlereanya mana amụtara m ịhụ onwe m n'anya n'enweghị ihe ọ bụla n'ihi na abụ m eze nwanyị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24035-India_Arie 2f6juas5c2t2obz9a0isr3mkf37dw4e Ingrid Bergman 0 1094 10836 4218 2022-10-10T17:31:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43247]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bergman first role.jpg|thumb| kwụ ọtọ|Ihe nkiri mbụ ya, ''Munkbrogreven'' (1934), mgbe ọ dị afọ 19]] ''[[w:Ingrid Bergman|Ingrid Bergman]]''' (August 29, 1915 - Ọgọst 29, 1982) bụ onye nwetagoro ihe nrite ugboro atọ nke Academy Award, nweta ihe nrite Emmy ugboro abụọ, yana Tony Award- omee Swedish. __TOC__ == Okwu Ndi Okwuru == *"Gịnị bụ obi ụtọ? Ọ dabere na akụ abụọ, nke dabara na m nwere. Ha bụ ezi ahụ ike na obere ncheta." ** ''The Real and the Unreal'' (1961) nke Bill Davidson dere, p.&nbsp;174 *"Ọ bụghị ma ị na-akwa ákwá n’ezie. Ọ bụ ma ndị na-ege ntị chere na ị na-ebe akwa." ** ''Onye ihe nkiri Halliwell's na onye na-ekiri vidiyo'' *"Nsusu ọnụ bụ aghụghọ mara mma nke okike mere iji kwụsị ikwu okwu mgbe okwu na-agabiga oke." ** "Webster's Electronic Quotebase," ed. Keith Mohler, 1994 ** “Mkparị a na-adịghị ahụkebe,” nke Abby Adams, 1989 *"Ọ dịtụbeghị mgbe m chọrọ ịga nke ọma iji nweta aha na ego; ọ bụ talent na agụụ na-agụ na ihe ịga nke ọma." ** "Okwu Ikpeazụ - Akụ nke okwu ụmụ nwanyị," nke Carolyn Warner dere, 1992 *"Enweghị m akwa ụta ọ bụla. Agaraghị m ebi ndụ otú m si ebi ma a sị na m ga-echegbu onwe m banyere ihe ndị mmadụ ga-ekwu." ** “Mkparị a na-adịghị ahụkebe,” nke Abby Adams, 1989. *"Echere m na ndụ m mara mma. Emeela m ihe ọ dị m. Enyere m obi ike, nyekwa m ihe egwu na nke ahụ ebula m ụzọ. Ma mgbe ahụ kwa ihe ọchị na ntakịrị nghọta. Ọ bụla ndụ bara ọgaranya." ** 2007: Akara ngosi ihe nkiri, ISBN 9783822822081 , ibe 174 , Verlag Taschen GmbH == Okwu gbasara Bergman == *"Maka m, Ingrid bụ ezigbo nne na [[w:Roberto Rossellini|Roberto]], ezigbo nna. I kwesịrị ịhụ ha na ụmụ ha. Ọ dịghị ihe amamihe dị na ya. Ha dị ka anụmanụ na ụmụ ha, na-emetụ aka na anụ ahụ. Ọñụ nke imetụ akpụkpọ anụ nwa ahụ aka! Ha na ejima na obere nwa nwoke ahụ na-agbagharị n'ala mgbe niile. N'otu oge, echetara m na m na-ekiri Ingrid na-eme nke ahụ, m wee chee n'obi m, "Nke a dị ka nne nkịta na ụmụ nkịta ya." ** [[w:|Jean Renoir]], "Anatomy of a Scandal," "The Real and the Unreal" (1961) nke Bill Davidson dere, p. 147 *"Tupu ihe ọ bụla ọzọ, ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. Ekwenyere m na onye ọ bụla na-ese ihe bụ onye na-ese ihe mbụ. Dịka ọmụmaatụ, [[w:Auguste Renoir | nna m]] bụ onye na-ese ihe tupu ọ bụrụ di na nna. Ee, a ga m ekwu ya. Ingrid bụkwa otu ahụ. Ma o nwekwara ọtụtụ àgwà mara mma dị ka nwanyị. Ọ na-akwụwa aka ọtọ nke na ọ ga-amasịkarị ụgha karịa ụgha. Ọ bụrụ na ọ nọ na nnọkọ oriri na ọñụñụ na ndị mmadụ na-ekwu maka onye edemede na-amaghị, ọ ga-apụta n'ezoghị ọnụ kwuo, "Agụbeghị m ya." Ma n'otu oge ahụ, ọ na-aghọta karịa ọtụtụ ndị na-eme ka hà maara ihe. Ọ bụ ezie na ọ na-ekweta erughị eru ya, o nwere mmuo na nghọta dị ukwuu." ** Jean Renoir, op. cit., p. 149 = Njikọ mpụga== [[W:|Ingrid Bergman]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Ingrid Bergman]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Bergman, Ingrid}} 6lrhukqqs7rcebd6s0urydxf2bchoys Ingrid de Kok 0 1095 10837 4221 2022-10-10T17:31:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3150990]] wikitext text/x-wiki == Ingrid de Kok == Ingrid de Kok (amụrụ 1951) bụ onye odee na onye na-ede uri South Africa. == Ihe ndi okwuru == * Map ọgbọ mkpụrụ ndụ ihe nketa ebe sitere na ahịrị ịhụnanya. N'ihi na etinyere n'ahụ onye ọ bụla bụ ịhụnanya. Ihe osise nke obodo nke ya ma ọ bụ contours nke ala ọzọ == Ebenside == http://www.oulitnet.co.za/multimedia/vonkverse_ingrid2.asp o6p61eniwot36k4eahpq69ttnsz2g3c Ini Edo 0 1096 18183 10838 2024-02-16T15:49:52Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ini-Edo-1.jpg|thumb|Ini Edo (2014)]] '''[[w:Ini Edo|Iniobong Edo Ekim]]''' (a mụrụ 23 Eprel 1982) bụ onye Naijiria [[w:|onye na-eme ejije]]. Ini Edo malitere ọrụ ihe nkiri ya n'afọ 2000, ma gosi na ihe karịrị otu narị ihe nkiri kemgbe ọ malitere. Na 2013, Ini Edo bụ onye ọka ikpe maka Miss Black Africa UK Pageant. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Anyị kwesịrị ịkụziri, kwusaa ozi ọma, metụ ịhụnanya na ọmịiko n'ime ụwa. Oke ilu, Enweghị ịhụnanya n'ebe ibe anyị nọ. Ọ bụrụ naanị na anyị ga-enwekwu ọmịiko n'ebe ibe anyị nọ, nwee obiọma na iche echiche, ụwa a ga-abụ ebe ka mma." *"Nye nwanyị ọ bụla na-ebili n'elu ọdịnala ịgbachi nkịtị, na-eje ije ogologo n'usoro a kpapụrụ iche…Ka anyị bụrụ ha; ka anyị mara ha, ka anyị mụọ ha… Anyị nwere ike ya?" == Njikọ Mpụga == *Ederede [[w:|Ini Edo]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Ini Edo]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Edo, Ini}} 9h1gjpwml2v1lu5ff6tdcu5ncp9fyed International Red Cross and Red Crescent Movement 0 1097 12598 10839 2022-11-09T05:21:55Z FireDragonValo 197 /* Ihe ndị o kwụrụ */ wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Croixrouge logos.jpg|thumb| Ọrụ Red Cross na Red Crescent nwere otu ebumnuche: inyere ndị na-ata ahụhụ aka n'enweghị ịkpa ókè ma si otú a na-enye aka n'udo nke ụwa.]] Otú [[w:International Red Cross and Red Crescent Movement|'''International Red Cross and Red Crescent Movement''']] bụ òtù ọrụ enyemaka mba ụwa nwere ndị ọrụ afọ ofufo ruru nde mmadụ iri itoolu na asaa n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ obodo ọ bụla n'ụwa. E hiwere ya na 1863 na Geneva, Switzerland iji chebe ndụ mmadụ na ahụike mmadụ, iji hụ na nkwanye ùgwù maka mmadụ niile, yana igbochi na ibelata nhụjuanya mmadụ. ==Ihe ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Red Cross, Red Crescent, Red Crystal logo.svg|thumb|Otu International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies (IFRC) bụ netwọk ọrụ afọ ofufo kachasị n'ụwa na-erute nde mmadụ otu narị na iri ise kwa afọ.]] [[Usòrò:HPIM0736.JPG|thumb|IFRC na-emekọ ihe ọnụ tupu, n'oge na mgbe ọdachi na mberede ahụike ... na-adịghị ele mmadụ anya n'ihu dị ka mba, agbụrụ, okike, nkwenkwe okpukpe, klaasị na echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị.]] [[Usòrò:IFRC logo 2020.svg|thumb|Ọ na-arị elu, anyị na-ahụ n'ọtụtụ mba, mmetụta site na nsogbu [[Covid-19]] na ọnọdụ obibi ndụ na ọnọdụ nri… Ọtụtụ ndị mmadụ echeworị nhọrọ ahụ ihu nke itinye ihe ize ndụ na akwụkwọ akụkọ coronavirus ma ọ bụ agụụ na-agụ ... O kwesịghị iju anyị anya ma ọ bụrụ na enwere mmetụta dị ukwuu na njem na ọnwa na afọ ndị na-abịa ... ~ Jagan Chapagain (IFRC Secretary General)]] [[Usòrò:Red Cross with Princess Beatrice.jpg|thumb|Ndị otu International Red Cross and Red Crescent Movement bụ ndị isi asaa [[Iwu]] na-eduzi: [[mmadụ]], [[adịghị ele mmadụ anya n'ihu]], [[anọpụ iche]] , [[nnwere onwe]], [[afọ ofufo]] [[ọrụ]], [[ịdị n’otu]] na [[ịzụ ụwa ọnụ]]]] * Otú Red Cross na Red Crescent nwere otu ebumnuche: inyere ndị na-ata ahụhụ aka n'enweghị ịkpa ókè ma si otú a na-enye aka n'udo nke ụwa ** [https://www.rcrcmagazine.org/about-the-magazine/ ''Red Cross and Red Crescent magazine''] * Ndị otu International Red Cross and Red Crescent Movement bụ ndị isi asaa [[Iwu]] na-eduzi: [[mmadụ]], [[adịghị ele mmadụ anya n'ihu]], [[anọpụ iche]] , [[nnwere onwe]], [[afọ ofufo]] [[ọrụ]], [[ịdị n’otu]] na [[ịzụ ụwa ọnụ]] ** [https://www.rcrcmagazine.org/about-the-magazine/ ''Red Cross and Red Crescent magazine''] * Otu International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies (IFRC) bụ netwọk ọrụ afọ ofufo kachasị n'ụwa na-erute nde mmadụ otu narị na iri ise kwa afọ. IFRC na-emekọ ihe ọnụ tupu, n'oge na mgbe ọdachi na mberede ahụike, iji gboo mkpa na imeziwanye ndụ nke ndị na-adịghị ike. Ọ na-eme ya n'adịghị ele mmadụ anya n'ihu, dị ka mba, agbụrụ, okike, nkwenkwe okpukperechi, klaasị na echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị. IFRC na-agba mbọ 'ịzọpụta ndụ na ịgbanwe echiche'. * National Red Cross na Red Crescent Societies kwadoro ọrụ na ụkpụrụ nke International Red Cross na Red Crescent Movement na mba otu nari na ịrị itoolu na abụọ. Ndị otu mba na-arụ ọrụ dị ka ndị enyemaka nye ndị ọchịchị obodo nke mba ha na ọrụ enyemaka mmadụ ma na-enye ọtụtụ ọrụ gụnyere enyemaka ọdachi, mmemme ahụike na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. N'oge agha, otu mba na-enyere ndị nkịtị emetụtara aka ma kwado ọrụ ahụike ndị agha ebe ọ dị mma. ** [https://www.rcrcmagazine.org/about-the-magazine/ ''Red Cross and Red Crescent magazine''] * N'oge a dị oke egwu, enwere m ekele maka Sandra Bullock maka igosipụta idu ndú ya ọzọ, ọmịiko na nkwenye na ọrụ enyemaka anyị zuru ụwa ọnụ. Sandra na-aga n'ihu na-enyere ọrụ nzọpụta anyị aka ma bụrụ ihe nlereanya maka mmesapụ aka onwe onye. ** [[w:Marsha J. Evans|Marsha Evans]] (American Red Cross President and CEO) e kwupụtara: Bullock donates $1 million to tsunami relief ''AP/Today'' (3 January 2005) * N'ikwekọ na Mgbakọ Geneva nke atọ maka ọgwụgwọ ndị mkpọrọ nke agha, ICRC na-agba ndị ọchịchị ejidere ume inye ohere maka mgbatị ahụ na maka ịnọ n'èzí. Ya mere, ICRC kwadoro nhazi nke mmemme egwuregwu iji tinye ndị mkpọrọ nke ọnụ ọgụgụ agha na ndị nlekọta ogige ndị metụtara ya. ** Charles Sabga, onye isi ndị ọrụ ICRC na Korea) kwuru na "Heroes from Afar", Red Cross na-ahụ maka ọgwụgwọ nke ndị mkpọrọ Korea, "Korea JoonAng Daily", (31 August 2020) ===Nkwupụta gbasara ọrụ ngafe nchekwa na Ukraine=== [[Usòrò:Emblem of the ICRC.svg|thumb|Dịka onye na-anọpụ iche na onye na-anaghị ele mmadụ anya n'ihu, anyị dị njikere inye aka mee ka ndị nkịtị nọrọ n'enweghị nsogbu ozugbo ndị otu ahụ nwere nkwekọrịta yana na usoro ya bụ ihe enyemaka maka ICRC itinye aka.] ** [https://www.icrc.org/en/document/statement-safe-passage-operations-ukraine Statement on safe passage operations in Ukraine (5 March 2022)] * Anyị ghọtara na ọrụ ngafe nchekwa na Mariupol na Volnovakha agaghị amalite taa. <br /> Anyị na ndị otu ahụ ka na-akparịta ụka gbasara ụzọ nchekwa nke ndị nkịtị si obodo dị iche iche nke esemokwu ahụ metụtara. Ihe nkiri na Mariupol na n'obodo ndị ọzọ taa na-agbawa obi. A na-anabata atụmatụ ọ bụla sitere n'aka ndị otu na-enye ndị nkịtị ezumike na ime ihe ike ma na-enye ha ohere iji aka ha pụọ ​​maka ebe dị nchebe. <br /> Dị ka onye na-anọpụ iche na onye na-adịghị ele mmadụ anya n'ihu, anyị dị njikere inyere aka mee ka ndị nkịtị na-agafe n'enweghị nsogbu ozugbo ndị otu ahụ nwere nkwekọrịta nakwa na usoro ya bụ nnọọ ọdịmma mmadụ maka ICRC itinye aka. fj3w512lrphwzqcbz18fcdw1qazs1m2 Ire Aderinokun 0 1098 10840 4233 2022-10-10T17:31:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q87407153]] wikitext text/x-wiki '''Ire Aderinokun''' na Lagos bụla onye Naijiria ma bụrụ nwanyị Naijiria mbụ bụ ọkachamara n'ihe gbasara mmepe [[Google]] ma ọ bụ weebụsaịtị. == Kwotu == # Ụzọ m si egbochi ụfọdụ ihe bụ site n'igbanye akara igwe dere si 'nam achọghị nsogbu ugbua'nke a bụ ime kam hapụ mkpapụ̀ uche site n'ufodu ozi weebụsaịtị ma agaghị egbochili. # Ezi ndụmọdụ m natarala bụ ị̀ga na ime Ihem nchọrọ kam wee mara ndịche dị na 'asịnaarịị nam bụ otu ihe ma ọ bụ na-achorom imere weebụsaịtị.' == Nrụtụaka == Ire, Aderinokun. "Ire Aderinokun Webpage". ''ireaderinokun.com''. onowho victor. Retrieved 24 April 2021. g1w4wlssd6iuivcpafijw0ghhqjvbxe Irene Ochem 0 1099 10841 4236 2022-10-10T17:32:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q94533640]] wikitext text/x-wiki [[Irene Ochem]] Irene Ochem bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Africa Women Innovation and Entrepreneurship Forum (AWIEF), onye anaghị akwụ ụgwọ na .. '''Irene Ochem''' ===Ihe Ndị O kwuru=== 21 Ọkt 2019 - Ekwenyere m na mmasị m nwere maka AWIEF bụ nchikota nke ọnọdụ na ahụmịhe m biworo ndụ n'oge ndụ m niile, mụọ ... <ref><https://www.google.com/search?q=irene+Ochem+quote&oq=ire&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j0i271l3.2462j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== 1n0vv7728vrwl7kmb26gjn2oeg3t2rw Irene Sabatini 0 1100 10842 4239 2022-10-10T17:32:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4976396]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Irene Sabatini 01.JPG|thumb|Irene Sabatini na 2010]] [https://en.wikipedia.org/wiki/Irene_Sabatini"'Irene Sabatini''] bụ onye edemede akụkọ ifo nke Zimbabwe [https://www.theguardian.com/books/2014/nov/29/peace-and -conflict-irene-sabatini-review-wonderful-heart-warming] onye nwetara ihe nrite Orange maka ndị ode akwụkwọ ọhụrụ na 2010. == Okwu Ndi Okwuru == * "Olee otú echiche m si gbalie elu - ọnwa dịka ọ dị nso nke na m nwere ike irute metụ ya aka. Mgbe ahụ, uche m na agagharị: gịnị bụ mkpọtụ ndị ahụ n'èzí?" * "Ihe odide ahụ dịka ọ na-esi n'ime m pụta, ma ọ bụrụ na m ga-ahọrọ oge m malitere njem a, ọ ga-abụ ụzọ ụtụtụ ahụ dị jụụ na veranda ọtụtụ afọ gara aga na obodo Colombia ..." * "Echere m na akụkọ, mgbe ọ dị mma, na-emegide akwụkwọ akụkọ, na-enye gị nnwere onwe ịbụ ndị na-agụ akụkọ, ịbanye na ndụ ha, psyche ha na ahụmahụ ha na-aghọ, n'otu ụzọ, nke gị." * "Ihe ọrụ akụkọ ifo ndị a kwere ka m mee bụ ịbanye n'ime mgbu na obi nkoropụ, olileanya, ikere òkè n'ọgụ nke ụfọdụ odide ndị m na-akọwapụta (n'ihi nkà nke ndị edemede na-eme ka ndị a dị ndụ)." == Okwu gbasara Irene Sabatini == *...Irene Sabatini mepụtara odide akụkọ ifo abụọ a na-agaghị echefu echefu bụ ndị si na ibe ahụ pụta. == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Irene Sabatini]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[W:|Irene Sabatini]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Sabatini, Irene}} dxzox9ojdvc0i3461nac9ds3ehs078l Irene Tarimo 0 1101 17081 10843 2023-11-10T22:51:07Z Greby-Nyberg 600 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dr. Irene A. Tarimo.png|thumb|Irene Tarimo (2020)]] '''[[w:Irene Tarimo|Irene Aurelia Tarimo]]''' (amụrụ na [[1 October]] 1964) bụ ọkà mmụta sayensị gburugburu ebe obibi na onye nkuzi na Tanzania. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi ngalaba nke ọmụmụ gburugburu na Open University of Tanzania (OUT), ebe ọ bụkwa onye nkuzi na onye nyocha. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye isi OUT na mpaghara Lindi kemgbe 2007 ruo 2015. ==Okwu ndị o kwụrụ== * '''Amaara m na ọ bụ naanị agụmakwụkwọ bụ ihe nwere ike ịtọhapụ mụ na ezinụlọ m n'agbụ nke ịda ogbenye.''' ** Akwụkwọ akụkọ Huria ISSN 0856 - Mba.0003, Inweta nnabata mba ụwa: Ọpụ na gburugburu ụwa (pg 12), (Jenụwarị-June, 2014) * '''Mpaghara Lindi chọrọ nleba anya na agụmakwụkwọ. Ọganihu na ọkwa agụmakwụkwọ niile anaghị agba ume ma e jiri ya tụnyere mpaghara ndị ọzọ. Ọ bụ ya mere Open University of Tanzania ji bu n'obi inye ihe ọ bụla anyị nwere iji mezie ọnọdụ a.''' ** Akwụkwọ akụkọ Huria ISSN 0856 - Mba.0003, Achieving International Recognition: OUT in the global sphere, Profile: Dr. Irene Tarimo - A story of hard work and perseverance (pg 13), (Jenụwarị-June, 2014) * '''Mgbe enwere ike inye nwanyị ike ọ nwere ike, ha bụ ndị dị oke mkpa na obodo anyị, a na m akpọku ụmụ nwanyị ka ha debanye aha na kọleji na mahadum ka ha wee bụrụ ihe na-akwalite mmepe na mpaghara anyị.''' ** Okwu na emume mpaghara ruo n'ọkwa nke osote onye isi ụlọakwụkwọ Prọfesọ Mbwette na Lindi, (21 Disemba 2014) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Irene Tarimo|Irene Tarimo]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Irene Aurelia Tarimo|Irene Aurelia Tarimo]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Tarimo, Irene}} qdrfn8vo76lsb3655fee1l7p2znrf75 Iris Murdoch 0 1102 10844 4247 2022-10-10T17:32:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q217495]] wikitext text/x-wiki [[Iris Murdoch]] Dame Jean Iris Murdoch (15 Julai 1919 - 8 Febụwari 1999) bụ Anglo-Irish ode akụkwo na ọkà ihe ọmụma, ama n'ihi na ya na usoro nke akwụkwọ akụkọ na ikpokọta ọgaranya akparamagwa ma ndị metụtara mmekọahụ. Edere akụkọ ndụ ya na 2001 dị ka Iris. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ịhụnanya bụ nnọọ ike ghọta na ihe ndị ọzọ karịa onwe bụ n'ezie. Ịhụnanya, na otú nkà na omume, bụ chọpụtara nke eziokwu. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Iris_Murdoch 9mxhj8vfbstgb6mx9kyj9xyoakgnvvk Irwin Cotler 0 1103 10845 4251 2022-10-10T17:32:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q983119]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Irwin Cotler (2017).jpg|thumb| aka nri]] '''[[w:Irwin Cotler|Irwin Cotler]]''', [[w:Queen's Privy Council for Canada|PC]], [[w:Order of Canada |OC]], [[w: National Order nke Quebec|OQ]] (a mụrụ May 8, 1940) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada lara ezumike nka, Emeritus Prọfesọ Iwu, na Onye guzobere na Onye isi oche [[w:Raoul Wallenberg Center for Human Rights | Raoul Wallenberg Center for Human Rights]]. Ọ bụ [[w:Parliament of Canada | Onye otu nzuko omeiwu]] maka [[w:Mount Royal (electoral district)|Mount Royal]] site na 1999 ruo 2015. Ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w: Minister of Justice (Canada)|Mịnịsta na-ahụ maka ikpe ziri ezi]] na [[w: Attorney General of Canada | Attorney General nke Canada]] site na 2003 ruo mgbe ọchịchị [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]] nke [[w: Paul Martin|Paul Martin]] tụfuru ike n'ihi ya. ntụliaka elu gọọmenti etiti na 2006. A họpụtara ya nke mbu na [[w:House of Commons of Canada|House of Commons nke Canada]] na November 1999 wee nweta 92% nke ntuli aka. A maara ya maka ịgbachitere [[w: Nelson Mandela|Nelson Mandela]]. == Okwu okwuru == * Dị ka onye ghọtara ihe ọjọọ juru ebe nile nke ịkpa ókè agbụrụ, ịsị ‘Israel bụ mba ịkpa ókè agbụrụ’ abụghị nanị ụgha na ajọ mbunobi nye Izrel, kama ọ na-emebi ezigbo ọgụ a na-alụ megide ịkpa ókè agbụrụ na iguzosi ike n’ezi ihe nke òtù ahụ. ** Dịka e hotara na '' Akụkọ ihe mere eme nke Juu '', 27 Nọvemba 2015, p.34 == Njikọ mpụga == [[W: Irwin Cotler|Irwin Cotler]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Irwin Cotler|Irwin Cotler]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cotler, Irwin}} d9jm3ds357rmima2fwaahdu76ng1cm6 Isaac Boateng 0 1104 4254 4253 2022-10-10T11:35:28Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Isaac Boateng]] '''Isaac Boateng '''Nnyocha Isaac dị na mpaghara nke Coastal Engineering, Applied Geomorphology, Spatial Plan na GIS, mgbanwe ihu igwe na osimiri. ===Ihe Ndị O kwuru=== Ọchịchọ m maka gị abụghị naanị afọ na-abịa kama ọ bụ naanị afọ niile ị na-enweta na ndụ gị na n'oge ndụ gị. <ref>https://www.google.com/search?q=Isaac+boateng+quote&oq=isa&aqs=chrome.2.69i59j69i57j69i59l2j0i271l3j69i60.9530j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== 4rd3av1oinqwzt3gsrcwycvzryofw5g Isaac Emokpae 0 1105 10846 4257 2022-10-10T17:32:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q48688186]] wikitext text/x-wiki [[Isaac Emokpae]] '''Isaac Emokpae''' Isaac Emokpae bụ onye omenkà na-ahụ anya nke Naijiria, onye na-ese ihe na onye na-ese foto. A na-akọwa ọrụ ya site na duality ma mara ya maka njirimara nkwupụta na surrealist. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *'The Idea Loom’ bụ nsọpụrụ echiche; ememe echiche na ike ya, bụ́ nke mgbe a kpara akpa nke ọma ma jiri ya mee ihe pụrụ ịrụpụta ihe dị ukwuu ma dị ukwuu.’ *Inwe ike inweta ụgwọ ọrụ site n'ọrụ gị dị ka onye na-ese ihe bụ ihe na-eju afọ nke ukwuu. Ihe na-emekarị n'ụwa ugbu a bụ na ụwa na-anabata ikike ọgụgụ isi dị ka ọ dịtụbeghị mbụ. <ref>https://www.premiumtimesng.com/features-and-interviews/376290-interview-painting-fast-becoming-lost-art-in-nigeria-isaac-emokpae.html</ref> ===Ebenside=== n5pfaeckiozkvy0etpbyr6lom130q9d Isaac Oboth 0 1106 4260 4259 2022-10-10T11:35:28Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Isaac Oboth]] '''Isaac Oboth''' Isaac Oboth, onye Uganda dị afọ 26 bụ ezigbo ihe atụ nke otu onye dị otú ahụ. Nwa okorobịa ahụ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Media 256 Ltd, otu n'ime ụlọ ọrụ mmepụta ihe nkiri na ihe onyonyo nke East Africa na-apụta ngwa ngwa. Oboth enwetala ihe nrite ndị a na-achọsi ike ma bụrụkwa ndị a manyere dị ka otu n'ime ndị ọchụnta ego na-ewu ewu n'Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụ na ị jụọ m ma m bụ onye na-erite uru ma ọ bụ onye na-eme ihe nkiri, m ga-asị na m bụ onye na-eme ihe nkiri na-erite uru," ka ọ na-ekwu. "Afrika ọhụrụ ahụ bụ ndị dị ka m - ndị ọchụnta ego na-eto eto bụ ndị malitere ịzụ ahịa site na ihe ọ bụla ma na-emeghe ụzọ na-enweghị template." *"Nke a bụ azụmahịa mbụ m na-eme - na-eme ka akụ rock ndị a na-eresị ha ụmụaka si ụlọ akwụkwọ m." "M dị afọ 16 n'oge ahụ, m ga-eme 400-500 kwa abalị." *"Ọ dị m ka m bụ akụkụ nke Africa ọhụrụ. Ma ọ gaghị ekwe omume ịme azụmahịa ebe a na-emekọghị ihe kwa ụbọchị na Africa ochie." *"Ọ dị m ka m nọ n'etiti Africa ochie na nke ọhụrụ," <ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-31150815</ref> ===Ebenside=== h3kkk0vol0gpiou9yv0urftenihph2o Isabel Allende 0 1107 13201 10847 2022-11-23T22:17:29Z Kihti-Sami 220 File wikitext text/x-wiki [[Isabel Allende]] [[File:Isabel Allende - 001.jpg|thumb|Isabel Allende (2008)]] Isabel Angélica Allende Llona bụ onye odee Chile na onye America. Allende, onye ọrụ ya na-enwe mgbe ụfọdụ akụkụ nke ụdị anwansi dị adị, mara maka akwụkwọ akụkọ dịka Ụlọ nke Mmụọ na Obodo nke anụ ọhịa, bụ ndị na-eme nke ọma n'ahịa. ==OKWU NDI OKWURU== * Everyone called me crazy for divorcing in my 70s. I’ve never been scared of being alone’ ==EDENSIBIA== * http://isabelallende.com/en/books j2kzomm6ryq3rlbv6lx8xt3odfu01pd Isabel Bishop 0 1108 10848 4267 2022-10-10T17:32:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6077568]] wikitext text/x-wiki [[Isabel Bishop]] (amụrụ abalị atọ n'ọnwa Maachị 1902-abali iri na itoolu n'ọnwa Febụwarị 1988) bụ onye isi ihe osise nke oge ịda mbà n'obi nke ọha mmadụ. Ihe atụ nke ya bụ ihe osise ya N'okporo ámá . Ọ bụkwa ọsụ ụzọ n'ihe gbasarace nwanyị. ==Okwu okwuru== *Enwere m olileanya na a ga-amata ọrụ m dị ka nke nwanyị, n'agbanyeghị na m ga-ama ụma mee ka ọ bụrụ nwanyị n'ụzọ ọ bụla, na isiokwu ma ọ bụ ọgwụgwọ. Ma ọbụrụ na m na-ekwu n’olu nke bụ nke m, ọ ga-abụrịrị olu nwanyị. **Nkwupụta 1978, dị ka e hotara na "Nwanyị Ọhụrụ" Revised: Painting and Gender Politics on Fourteenth Street (1992) nke Ellen Wiley Todd, Ch. 7, p. 273. *Achọghị m ịbụ nwanyị na-ese ihe, naanị m chọrọ ịbụ onye na-ese ihe. **Nkwupụta (16 Disemba 1982) dịka e hotara na "Nwanyị Ọhụrụ" Revised: Painting and Gender Politics on Fourteenth Street (1992) nke Ellen Wiley Todd, Ch. 7, p. 273. *Ha na-aga mahadum ma mgbe ha lọtara n'ụlọ ha ga-ebuli mmasị ha nwere n'ebe m nọ, dị ka nne na nna ... Otu n'ime nwanne m nwanyị nwere m na Eto olu akwa na uwe akwa; o wee pụọ ma onye ọzọ bịara n'ụlọ ma kwenye na uwe ndị ahụ na-adịghị mma ma tinye m n'ime obere ihe ndị mara mma. Onye ọ bụla nọ na-agbalị ime m ihe, ma e wezụga nne m. O nweghị mmasị. *Dị ka e hotara na "Nwanyị ọhụrụ" Revised: Painting and Gender Politics on Fourteenth Street **, p. 56, nke Ellen Willy Todd dere. Editorial University of California Press, 1993. ISBN 0520074718 . Njikọ mpụga {{DEFAULTSORT: Bishop, Isabel 95byzjrqiup3l2vzpsdc9rocyn7sf0n Isabella Fyvie Mayo 0 1109 13187 10849 2022-11-19T09:32:46Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Isabella Fyvie Mayo.png|thumb| Isabella Fyvie Mayo (1910)]] [[Usòrò:Wjt 2005 cologne dom2.jpg|thumb|Let not thy [[w:|peace]] depend on the tongues of men; for whether they [[w:|judge]] well of thee or ill, thou art not on that account other than thyself.]] ''[[w: Isab 13 May]] [[w:|1914]]) bụ onye na-ede uri Scotland, na onye edemede nke dekwara n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ ''Edward Garrett'''. == Okwu Ndi Okwuru == *"N’ihi na [[w:|n’eziokwu]] dị n’ihu [[w:|nsọpụrụ]]; ma ọ bụ ezie na mmadụ ga-ede ya [[w:|okwu]] n’ịda ụda [[w:|okwu]], a na-ebipụta uri [Chineke] kacha mma na [[w:|obi ike]] na [[w:|gbachie ọnụ]] [[w:|ọrụ]] nke nkịtị [[w:|ndụ]]." ** Kwuru na '' Akwụkwọ ọkọwa okwu nke ọkụ ọkụ nke ndị edemede mara mma '' (1895) nke Josiah Hotchkiss Gilbert dere, p. 388. *“Ka [[w:|udo]] gị ghara ịdabere n’ire nile nke mmadụ; n’ihi na ma hà [[w:|na-ekpe]] gị ọma ma ọ bụ ndị ajọ omume, ị bụghị n’ihi ya ma e wezụga onwe gị. Olee ebe ezi udo na ezi ebube dị? ha anọghị na [Chineke]?" ** Kwuru na '' Akwụkwọ ọkọwa okwu nke ọkụ ọkụ nke ndị edemede mara mma '' (1895) nke Josiah Hotchkiss Gilbert dere, p. 448. ==Njikọ mpụga== [[W:|Isabella Fyvie Mayo]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Isabella Fyvie Mayo]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mayo, Isabella Fyvie}} 91pg27anjuhlm1sgxdwqp5j53v4lyq7 Isadora Duncan 0 1110 13285 10850 2023-01-21T17:34:25Z 2405:201:D028:104E:6564:FBB9:9948:3E17 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Isadora Duncan portrait.jpg|thumb|right|ịchọ na [[W:|nature]] ụdị kacha mma na ịchọta mmegharị nke na-egosipụta [[w:|mkpụrụ obi]] nke ụdị ndị a - nke a bụ [[w:|art]] nke [[w:|gba egwu]]]] ''[[w:Isadora Duncan|Angela Isadora Duncan]]''' ([[w:|May 27]], [[w:|1877]] - [[w:|September 14]], [[w:|1927]]) bụ [[w:|1927]]) bụ [[w:|1927]], nke ọtụtụ ndị na-ewere dị ka onye mepụtara [[w:Egwu ọgbara ọhụrụ|egwu ọgbara ọhụrụ]]. Duncan nwere ọtụtụ ndị hụrụ n'anya ma mụọ ụmụ abụọ, Deirdre (a mụrụ September 24, 1906), nke onye mmepụta ihe nkiri [[w:Edward Gordon Craig | Gordon Craig]], na Patrick (a mụrụ 1 May 1910), nke Paris Singer<!-- nwa nwoke. nke igwe akwa akwa [[w:|Isaak Onye na-agụ egwú]] -->; ụmụaka abụọ ahụ riri n'ihe mberede ụgbọ ala n'osimiri Seine na 19 Eprel 1913, Duncan n'onwe ya wee nwụọ na afọ ọzọ mgbe ogologo ịchafụ ya jidere n'ime taya ụgbọ ala ọ nọ na ya, gbajie olu ya. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Isadora Duncan 1903.jpg|thumb|right|Mmegharị, dị ka [[w:|harmonies]] na [[w:|music]], emebeghị; a na-achọpụta ha.]] [[Usòrò:Esenineisadoraduncan1923.jpg|thumb|right|Enweghị m ike ikuru ya ya mere m lụrụ ya.]] * '''Ịchọ n'ime [[w:|eke]] ụdị kachasị mma na ịchọta mmegharị nke na-egosipụta [mkpụrụ obi] nke ụdị ndị a - nke a bụ [[w:|art]] nke [[w:|ndị ịgba egwu]].'' ' Ọ bụ naanị site na okike ka onye na-agba egwu ga-adọta mkpali ya, n'otu ụzọ ahụ dị ka onye na-akpụ akpụ, onye ya na ya nwere ọtụtụ mmekọrịta. [[W:Auguste Rodin | Rodin]] ekwuwo, sị: "Iji mepụta ihe ọkpụkpụ [[w:|ezi]] ọ dịghị mkpa iñomi ọrụ nke oge ochie; ọ dị mkpa na mbụ ileba anya n'ọrụ nke okike, na ịhụ na nke ndị oge ochie bụ naanị usoro ha si kọwaa ọdịdị." Rodin kwuru eziokwu; na n'ime nka m, e depụtabeghị m, dịka e chere, ihe osise nke vases Greek, friezes na eserese. Site na ha amụtara m ịkwanyere okike ùgwù, mgbe ụfọdụ mmegharị m na-echeta mmegharị ahụ a na-ahụ n'ọrụ nka, ọ bụ naanị n'ihi na, dị ka ha, a na-adọta ha site na isi mmalite okike. <br> '''Enwetara mmụọ m site na osisi, site na ebili mmiri, site na igwe ojii, site na ọmịiko dị n'etiti agụụ na oke ifufe, n'etiti ịdị nwayọọ na ikuku dị nro, na ihe ndị yiri ya, na m na-agbalị mgbe niile itinye n'ime m. mmegharị ntakịrị nke ịdị n'ihu nke Chukwu nke na-enye ọdịdị ọdịdị ya mma na ndụ ya.'' ** Dị ka e hotara na '' Modern Dancing and Dancers '' (1912) nke John Ernest Crawford Flitch dere, p. 105. *"Amụtawo m nke ọma akwụkwọ ndị a tụrụ atụ nke afọ niile na nke ndị nna ukwu niile, ma ahụtụbeghị m n’ime ha ihe nnọchianya nke ụmụ mmadụ na-eje ije na nsọtụ mkpịsị ụkwụ ma ọ bụ na-ebuli ụkwụ elu karịa isi. Ọnọdụ ndị a jọrọ njọ na ụgha na-enweghị ụzọ ọ bụla na-egosipụta ọnọdụ nke amaghị ama Dionysiac delirium nke dị mkpa nye onye na-agba egwu. Ọzọkwa, dị nnọọ ka nkwekọ na egwu, adịghị echepụta; achọpụtara ha. ** Dị ka e hotara na '' Modern Dancing and Dancers '' (1912) nke John Ernest Crawford Flitch dere, p. 106. *[[W:George Bernard Shaw|Bernard Shaw]] na-ekwu na ọ bụrụhaala na ndị mmadụ na-ata ahụhụ ma na-egbu [[w:|anụmanụ]] ma na-eri anụ ha, anyị ga-alụ agha. Echere m na ndị niile nwere ezi uche, ndị na-eche echiche ga-abụrịrị echiche ya. Ụmụ akwụkwọ m niile bụ [[w:ndị anaghị eri anụ|ndị anaghị eri anụ]], ma tolite ma maa mma na nri akwụkwọ nri na mkpụrụ osisi. Mgbe ụfọdụ n'oge agha, mgbe m nụrụ mkpu ndị merụrụ ahụ, m na-eche banyere mkpu anụ ndị dị n'ụlọ anụ, na ọ dị m ka, ka anyị na-ata anụ ndị a dara ogbenye na-enweghị ihe nchebe, otú ahụ ka chi na-ata anyị ahụhụ. Kedu onye hụrụ ihe egwu a na-akpọ agha n'anya? Ma eleghị anya, ndị na-eri anụ, mgbe ha gbuworo, chere na ọ dị mkpa igbu - igbu nnụnụ, anụmanụ - mgbada dara nro - na-achụ nta nkịta ọhịa. [[W:|onye na-egbu anụ]] na-eji uwe mwụda ọbara ya na-akpalite mwụfu ọbara, igbu ọchụ. Gịnị mere? Site n'igbu nwa ehi olu ruo n'igbu ụmụnna anyị ọnụ bụ nanị nzọụkwụ. Ọ bụ ezie na anyị onwe anyị bụ ili dị ndụ nke anụmanụ ndị e gburu egbu, olee otú anyị pụrụ isi tụọ anya ọnọdụ ọ bụla dị mma n’ụwa? ** '' Ndụ M'' (1927), isi 28; Liveright Publishing, 2013, [https://books.google.it/books?id=7bmj03oQH9IC&pg=PA276 p. 276]. * '''Apụrụ m ịme akụkụ nke [[w:Joan nke Arc | Saint Joan]]. “Ekwesịrị m ịkpọ ya.” ''Enwere m ọnụ ọgụgụ zuru oke, anụ ahụ siri ike nke onye ọrụ ugbo. Joan bụ ihe okike mara mma. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ na-egwuri egwu site na obere ụmụ nwanyị na-eme ihe nkiri. ** Dị ka e hotara na [http://books.google.co.uk/books?id=5M_nOS7vHGgC&pg=PA180&dq=bernard+shaw+isadora+duncan&hl=en&sa=X&ei=uwUKT7n7DIj_8QP6y5jKAQ=5M_nOS7vHGgC&pg=PA180&dq=bernard+shaw+isadora+duncan&hl=en&sa=X&ei=uwUKT7n7DIj_8QP6y5jKAQ&ved=0CDMer% 20isadora%20duncan&f= ụgha ''Isadora Duncan: Ihe osise Na-akpachi anya'' (1928) nke Sewell Stokes dere, p. 180] *"[[W:|Ịhụnanya]] abụghị ihe dị nsọ nke [[w:|ndị na-ede uri]] na-ekwu maka ya… Ịhụnanya bụ echiche efu; ọ bụ ihe kacha njọ n'ụwa. M kwesịrị ịma n'ihi na a hụrụ m n'anya dị ka ọ dịghị nwanyị ọzọ nke oge m hụrụ n'anya. Ndị ikom egwuwo igbu onwe ha, ha ewerewo nsi, ha lụsoro m ọgụ. Ụdị niile abịakwutela m - [[w:|ndị ọgụgụ isi]], ndị na-ede uri, ndị nde mmadụ, [[w:|ndị na-ese ihe]], [[w:|ndị na-egwu egwu]] - ma ugbu a ọ dịghị onye m rịọrọ maka mbinye nke £ 25 nke zaghachiri. <br> Enwere ịhụnanya maka gị! ** Dị ka e hotara na [http://books.google.com/books?id=5rFGX4z8-S8C&pg=PA65&dq=%22Ịhụnanya+bụ+ ihe efu;+ọ+bụ+ ndudue+ kasị ukwuu n'ụwa%22&hl= en&sa=X&ei=NPAkT7mJDJKy0AH5vcXkCA&ved=0CDIQ6AEwAA#v=onepage&q=%22Ịhụnanya%20is%20an%20illusion%3B%20it%20is%20the%20istaworld's%20Greatery%20s News of Sunday's%20 na akwụkwọ akụkọ Sunday '' (2006) nke Nadine Dreyer dere, p. 65] *"N̄kekemeke ndimụm enye, ntre mma ndọ enye. Ị maara otú ọ dị ebube dị ka ndị Russia niile. Ọ na-amalite ịgụpụta amaokwu n'elekere abụọ nke ụtụtụ. ** N'ime di ya, onye na-ede uri Russia [[w: Sergei Yesenin | Sergei Yesenin]], dị ka e hotara na '' A Century of Sundays : 100 years of Breaking News in the Sunday Papers '' (2006) nke Nadine Dreyer dere, p. . 65. === '' The Art of the Dance '' (1928) === [[Usòrò:Brooklyn Museum - Isadora Duncan 29 - Abraham Walkowitz.jpg|thumb|right|[[w:|agba egwu]] nke [[w:|ọdị n'ihu]] ga-aghọ ọzọ [[w:|okpukpe]] [[W:|art]] dị ka ọ dị ndị Grik. N'ihi na nka nke na-abụghị okpukpe abụghị nka. Ọ bụ naanị ngwa ahịa.]] :<small>Sheldon Cheney deziri</small> * '' ''Mkpagharị nke ebili mmiri, nke ifufe, nke ụwa na-adịru mgbe ebighị ebi n'otu aka ahụ [[W:|nkwekọrịta]]. Anyị adịghị eguzo n'akụkụ osimiri wee jụọ [[w:|oké osimiri]] ihe bụ mmegharị ya nke [[w:| gara aga ] ] na ihe ga-abụ mmegharị ya nke [[w:|ọdịnihu]]. Anyị na-aghọta na mmegharị ahụ dị iche na ọdịdị ya bụ [[w:|ebigh ebi]] na ọdịdị ya. ''Onye na-agba egwú n'ọdịnihu ga-abụ onye ahụ ya na [mkpụrụ obi] toro n'otu n'otu nke na ọdịdị [[w:|asụsụ]] nke mkpụrụ obi ahụ ga-aghọ mmegharị nke ahụ. ** p. 54. * '''N'ebe a, achọrọ m izere nghọtahie nke nwere ike ibilite ngwa ngwa. Site na ihe m kwuru, ị nwere ike ikwubi na ebumnuche m bụ ịlaghachi na egwu ndị Gris ochie, ma ọ bụ na echere m na egwu nke ọdịnihu ga-abụ mweghachi nke egwu ochie ma ọ bụ ọbụna nke agbụrụ ochie. Ee e, ịgba egwú nke ọdịnihu ga-abụ mmegharị ọhụrụ, ihe si na mmalite evolushọn dum nke ihe a kpọrọ mmadụ gafere. Ịlaghachi na ịgba egwú nke ndị Gris ga-abụ ihe na-agaghị ekwe omume dịka ọ dịghị mkpa. Anyị abụghị ndị Gris, yabụ anyị enweghị ike ịgba egwu Grik. '' * '''Ma ịgba egwú nke ọdịnihu ga-aghọ ọzọ nkà okpukpe dị elu dị ka ọ dị n'ebe ndị Gris nọ. N'ihi na nka nke na-abụghị okpukpere chi abụghị nka, ọ bụ naanị ngwa ahịa.'' ** p. 62.<!-- kwukwara na ''Isadora: Portrait of Artist as a Woman'' (1986) nke Fredrika Blair, p. 67 --> * '''[[w:|nkwekọ]] nke [[w:|egwu]] dịkwa n'otu aka ahụ yana nkwekọ nke mmegharị ahụ na okike. <br> Mmadụ emepụtabeghị nkwekọ nke egwu. Ọ bụ otu n'ime ihe ndị dị n'okpuru [[w:|ụkpụrụ]] nke [[w:|ndụ]].''' Enweghịkwa ike ịmepụta nkwekọ nke mmegharị ahụ: ọ dị mkpa iji nweta echiche nke ya site na Nature n'onwe ya, na ịhụ ụda nke mmadụ. ije site n'afọ iri na ụma nke mmiri na-agagharị, site na ịfụ nke ifufe na ụwa, na ihe nile nke ụwa mmegharị, na mmegharị nke anụmanụ, azụ, nnụnụ, anụ ufe, na ọbụna na oge ochie nwoke, onye ahụ ka na-akpali kwekọrọ na ya. ọdịdị… .. mmegharị niile nke ụwa na-agbaso ahịrị ngagharị nke ebili mmiri. Ma ụda na ìhè na-aga na ebili mmiri. Ntugharị nke mmiri, ifufe, osisi na osisi na-aga n'ihu na ebili mmiri. Ụgbọ elu nke nnụnụ na mmegharị nke anụmanụ niile na-agbaso ahịrị dị ka ebili mmiri na-adịghị agbanwe agbanwe. Ọ bụrụ na mmadụ na-achọ ebe mmalite anụ ahụ maka mmegharị nke ahụ mmadụ, enwere ihe ngosi na mmegharị ahụ na-adịghị agbanwe agbanwe nke ebili mmiri. ** p. 78. ==Okwu gbasara Duncan == [[Usòrò:Bourdelle sculptress p1070128.jpg|thumb|right|[[w:|All]] ihe ngosi m na ụlọ ihe nkiri bụ mmegharị ejidere n'oge ụgbọ elu Isadora; ọ bụ ya bụ isi ebe m. ~ [[w:Antoine Bourdelle |Antoine Bourdelle]]]] :<small>Onye odee dere mkpụrụedemede </small> [[Usòrò:Anna-Duncan-danse-sur-la-plage.jpg|thumb| Maka ya [[w:|gba egwu]] abụghị nanị [[w:|nkà]] nke na-ekwe ka [[w:|mmụọ]] kwupụta onwe ya na [[w:|mmegharị]]; ọ bụ ntọala nke echiche dum nke [[w:|ndụ]], ndụ na-agbanwe agbanwe, [[w:|kwekọrọ]], [[w:|eke]]. [John Ernest Crawford Flitch]]] [[Usòrò:Isadora's dancers.jpg |thumb|right|Afọ ole na ole gara aga, ọtụtụ ndị na-agba egwu bịara ịkpọ [[w:|ụwa]], bụ ndị ọ ga-abụrịrị na ha kwadoro ogologo oge dị iche iche na-enweghị atụmatụ ọ bụla; ma na [[w:|dị irè]] nke premeditated imekọ ihe ọnụ ha pụtara, dị ka ọ bụ na a ụlọ ọrụ ... Dabara nke ọma bụ ndị iwebata nke a dị mkpa ije sitere n'ụzọ nke kasị ukwuu nke exponents, Isadora Duncan. ~ [[w:Shaemas O'Sheel | Shaemas O'Sheel]]]] * ''Isadora Duncan'''''''''''''s clichéd ketchup buddhas dị ka ndị anyị na-eji na-ahụ' na Hollywood & Co., ma n'ezie floral mmetọ, ndị mmụọ ọjọọ na raw nke ọbara ha atụgharịwo n'ụzọ dị egwu '' '' nitroglycerin, '' '' ma ọ bụ ihe ọzọ '' '' ihe nzuzo '' ihe dị egwu na-egbu egbu & dị ize ndụ karịa ọkụ & nsị, '' '' 'n'oge ahụ ọ chọpụtara egwu ahụ. **[[W:Sound_poetry|Henrik Aeshna]], ewepụtara site na abụ ''Flowers & Floods'' (Paris, 2011), usoro ndetu gbasara nka na okike, na-akpali Ken Russell, Isadora Duncan, Frida Kahlo na ndị ọzọ [[Usòrò:Double-alaskan-rainbow.jpg|thumb|right|Echere m na ọ [[w:|agba egwu]] akara nke [[w:|mmadụ]], [[w:|anụmanụ]] [[w:|obi ụtọ]] dị ka o kwesịrị ịdị, [[w:|free]] site na trammels na-ekwekọghị n'okike… ọ na-agbapụ [[w:|mmepe anya]] merụrụ ure [[w:|ụbụrụ]] vapors, kpamkpam mmadụ na [[w:|dị nsọ]] - akụkụ nke [Chineke]. ~ [[w: John French Sloan | John French Sloan]]]] [[Usòrò:Isadora Duncan 1.jpg|thumb|right|Mgbe ọ bụla ị chere na mmetụta [[w:|evil]] nke ndị otu etiti na-eme ka [[w:|mkpụrụ obi]] gị, ị ga-ekwu abụọ ndị a [[w:|okwu]] na ị' ga-abụ [[w:|free]] [[w:|mmụọ]] ọzọ: "Isadora Duncan." ~ [[w:Steve Tesich |Steve Tesich]]]] * ''' Ihe ngosi m niile na ụlọ ihe nkiri bụ mmegharị ejidere n'oge ụgbọ elu Isadora; ọ bụ ya bụ isi mmalite m.'' ** [[w:Antoine Bourdelle|Emile-Antoine Bourdelle]], nke e hotara na '' Dance Index '' (1946), nakwa na [https://web.archive.org/web/20120829112925/http://www.isadoraduncan.org/about_isadora.html "Banyere Isadora Duncan" Nke Lori Belilove na ụlọ ọrụ Isadora Duncan Dance] * Agaghị m echefu oge mbụ m hụrụ ka ọ na-abịa n’elu ikpo okwu tọgbọrọ chakoo ịgba egwú. … O si n'obere ákwà mgbochi ahụ bịarutere nke na-adịchaghị ogologo karịa onwe ya - ọ gabigara wee gaa n'ebe onye egwu, azụ ya n'azụ anyị, nọ ọdụ na nnukwu piano - ọ ka gụchara obere okwu mmalite nke Chopin mgbe ọ nọ. ọ bịara, na n'ihe dị ka nzọụkwụ ise ma ọ bụ isii ka o guzoro na piano, ọ ka dịkwa - ị nwere ike ịgụta ise ma ọ bụ asatọ, wee nwee ụda olu [[w:Frédéric Chopin | Chopin]] na mbido nke abụọ ma ọ bụ etude - ya. a na-egwuri egwu site na nwayọọ wee bịa na njedebe - ọ gbanwebeghị ma ọlị. Mgbe ahụ, otu nzọụkwụ azụ ma ọ bụ n'akụkụ, na egwu malitere ọzọ ka ọ na-aga n'ihu n'ihu, ma ọ bụ mgbe ọ gasịrị. Naanị ịkwagharị - ọ bụghị ịmegharị ma ọ bụ ime ihe ọ bụla [[w: Marie Taglioni | Taglioni]] ma ọ bụ [[w: Fanny Elssler | Fanny Elssler]] gaara eme. ''''Ọ na-asụ asụsụ nke ya, ọ naghị ekwupụta nna ukwu ballet ọ bụla, n'ihi ya, ọ bịara ịkwaga ebe ọ na-enwetụbeghị onye ọ bụla ka ọ na-akwagharị.'' <br> Egwu ahụ kwụsịrị, ọ kwụkwara ọtọ ọzọ. Enweghị ịkpọ isiala, enweghị ịmụmụ ọnụ ọchị - ọ nweghị ihe ọ bụla. Akwụsịkwa egwu ahụ ọzọ, o wee si na ya gbapụ - ọ na-eso ya - n'ihi na ọ gara n'ihu ya. <br> Olee otú anyị si mara na ọ na-asụ asụsụ nke ya? Anyị maara ya, n'ihi na anyị na-ahụ isi ya, aka ya, na-arụ ọrụ nwayọọ, dịka ụkwụ ya, mmadụ dum. '''Ọ bụrụkwa na ọ na-ekwu, gịnị ka ọ na-ekwu? Ọ dịghị onye ga-enwe ike ịkọ akụkọ n'ezie, ma ọ dịghị onye nọ ebe ahụ nwere obi abụọ nwa oge. Naanị nke a ka anyị nwere ike ikwu - na ọ na-agwa ikuku ihe ndị anyị na-achọsi ike ịnụ; ma ugbu a, anyị nụrụ ha, ma nke a mere ka anyị niile banye n’ọnọdụ ọṅụ pụrụ iche, m wee nọdụ ọdụ ma ghara ikwu okwu. ** [[w:|Edward Gordon Craig]], ihe ndekọ nke mbụ zutere Duncan na 1904, nke e bipụtara na '' Index to The Story of My Days : Some Memoirs of Edward Gordon Craig, 1872-1907 '' (1957). * "Enwere m ikike ịhọrọ nna nke ụmụ m," ka o kwuru, wee degara [[w:|George Bernard Shaw]] akwụkwọ, sị: "Ị ga-abụ nna nke nwa m ọzọ? Ngwakọta nke [[w:|mma]] na [ụbụrụ] gị ga-amakwa [[w:|ụwa] akpata oyi," ma ọ zara, sị: "Ekwesịrị m iji ekele jụ onyinye gị, n'ihi na nwa ahụ nwere ike inwe ịma mma m na ụbụrụ gị." ** Nadine Dreyer, na [http://books.google.com/books?id=5rFGX4z8-S8C&pg=PA65&dq=%22Ịhụnanya+bụ+ ihe efu;+ọ+bụ+ ndudue+ kasị ukwuu n'ụwa%22&hl. =en&sa=X&ei=NPAkT7mJDJKy0AH5vcXkCA&ved=0CDIQ6AEwAA#v=onepage&q=%22Ịhụnanya%20is%20an%20illusion%3B%20it%20is%20the%20world's%20 kacha mma na-egwuru egwu %20" "A narị afọ nke Sunday: 100 afọ nke Breaking News in the Sunday Papers" (2006), p. 65]; Nkọwa nke enyere ebe a adịghị akọwapụta isi mmalite ndị mbụ, n'agbanyeghị na a na-ekwukarị na mgbanwe dị n'etiti Duncan na Shaw, ụdị mbụ ya dị na '' 10,000 Jokes, Toasts & Stories '' (1939) nke Lewis & Faye Copeland dere, nke nwere nwanyị a na-amaghị ama na-enye ohere ịmụ nwa na Shaw, na-ekwu "chee echiche banyere nwa ahụ na ụbụrụ gị na ịma mma m" na ọ na-aza " "Ma gịnị ma ọ bụrụ na ọ ga-enwe ụbụrụ gị na ịma mma m?" * Ọ dịtụbeghị mfe ịranye Isadora Duncan n'ime ụlọ ihe nkiri nke onye na-ese foto. Dị ka anụ ọhịa na nke maara ihe, ọ gbapụrụ n'ebe ndị na-achọ ijide isi ya - nke na-emegharị - site n'ime ka ọ guzoro. ** [[w: Max Eastman | Max Eastman]], dị ka e hotara na ''Isadora Duncan'' (1980) nke Arnold Genthe, dịkwa na [https://web.archive.org/web/20120829112925/http://www.isadoraduncan.org/about_isadora.html "Banyere Isadora Duncan "nke Lori Belilove na ụlọ ọrụ Isadora Duncan Dance] * Nke a [[w:|oké]] [[w:|onye na-ese ihe]] anọghịzi na [[w:|ụwa anyị]]. [[W:|anyanwụ]] adaala: okirikiri ahụ agwụla. '''N'ihe nka ya na n'ime ya [[w:|ndụ]] Isadora Duncan yiri ka ọ bụ ihe eji eme ihe niile [[w:|ike]] nke [[w:|Nature]].'' ** [[w:Robert Edmond Jones|Robert Edmond Jones]], na "Gloves of Isadora" na ''Theatre Arts'', Vol. 31, Isi nke 10 (1947). *''' "Bịa! Ịgba egwu ya na-ekwu. Pụtanụ n'ụwa mara mma nke dị ize ndụ! Rigota n'elu ugwu ugwu ebe oke ifufe na-efe! Mụta ịbụ nwata mgbe niile! Mụta ka emee ka ọ dị ọhụrụ mgbe niile! na-ebi na intemperate enweghị uche n'ala nke song na rhythm na owuwe! Kwuo ụwa ị maara ma sonye na mmụọ mmụọ nke akụkọ ihe mere eme nke ụwa! Storm site n'ime gị nrọ! ''' Nyefe onwe gị ka nkụja nke dị na [[w:|obi]] nke ndụ, ma eleghachila anya azụ, gharakwa ịkwa ụta!'' ''Ị ga-adị ụtọ na ara dị ka onye hụrụ n'anya''… ** [[w:Robert Edmond Jones|Robert Edmond Jones]], na "Gloves of Isadora" na ''Theatre Arts'', Vol. 31, Isi nke 10 (1947). * '''N'oge ndị ahụ ebe [[w:|mma]] na [[w:|mmetụta]] fuse na njedebe, ihe nke anwụghị anwụ na-ese n'elu banyere [[w:|gba egwu]]; ọ na-awagharị n'ụzarị nke Chineke, n'ime alụlụ nke [[w:|ọrụ]] nile [[w:|art]] [[w:|gburugburu]] ha na ya nọ.''' ** [[w: Reynaldo Hahn | Reynaldo Hahn]], dị ka e hotara na [http://www.mythicjourneys.org/newsletter_sep06_barnett3.html "Ndị ode akwụkwọ, ndị na-ede uri na ndị na-ese ihe na Isadora na egwu egwu" nke Dahna Barnett dere na Ụlọ Ọrụ Mythic Imagination ]. * '''Ikekwe [[w:|mmadụ]] kasị ukwuu bụ onye tinyeworo onwe ya n'ịzụlite [[w:|nkà]] nke [[w:|egwu]]… Mmasị ya gbagoro n'ọtụtụ ihe omume.''' E nwere oge. mgbe ọ chọrọ ịmalite mgbanwe nke ndụ mmadụ na nkọwa ya kacha nta nke ejiji, ịdị ọcha, nke omume. Ma nke nta nke nta ọ bịara itinye mmasị ya na ịgba egwú ahụ. '''Nye ya, ịgba egwu abụghị naanị nka nke na-enye mmụọ nsọ ohere igosipụta onwe ya na mmegharị; ọ bụ ihe ndabere nke a dum echiche nke ndụ, ndụ na-agbanwe agbanwe, adabako, eke.''' Na mmepe nke ịgba egwú ọ hụrụ onwe ya chere ihu n'ihi nsogbu nke ka a na-ezo aka. N'otu aka ahụ bụ obere usoro nke ballet, n'aka nke ọzọ contortions na-ekwekọghị n'okike nke ụlọ akwụkwọ eccentric. Ịlaghachi na mmegharị ahụ amaghị ihe ọ bụla nke ndị mmadụ - ya bụ, mmegharị ahụ na-adịghị mma, nke stereotyped nke okporo ámá - enyeghị ụzọ mgbapụ. Ọ chọtara ngwọta ya na nlọghachi na mmegharị ahụ nke ndụ mmadụ dị ka ihe osise Gris nọchiri anya ya. ** John Ernest Crawford Flitch, na '' Modern Dancing and Dancers '' (1912), Ch. 8: Ntụteghachi nke ịgba egwu oge gboo, p. 105. * Isadora Duncan emebeghị banyere ịgba egwu ahụ n'ụzọ ọgụgụ isi, ma ọ bụ n'ụzọ ime mmụọ - kama n'onwe ya. The Age hụrụ na! ** [[w: Lincoln Kirstein | Lincoln Kirstein]], ''Ballet, Bias and Belief: Akwụkwọ nta atọ anakọtara na akwụkwọ egwu ndị ọzọ nke Lincoln Kirstein'' (1983). * '''Egwu egwu ya bụ abụ na-abụ abụ nye [[w:|nnwere onwe]] - nke [[w:|nwere uche]], nke [[w:|mmụọ]], nke nkwenye siri ike ma kwenye [[w:Ralph Waldo Emerson | Emersonian]] [[w:|mkpụrụ obi]]… Taa ọ na-esiri ike ịhụ nkọwa nke [[w:|Joy]], [[w:|Olileanya]], anwụghị anwụ, Mkpụrụ obi. Ma na mmalite nke narị afọ otu nwa agbọghọ America, na-etinye ihe ndị a na ndị ọzọ, dabara na akụkọ ihe mere eme [[w:|nkwa]]. ** [[w:Lincoln Kirstein | Lincoln Kirstein]], dị ka e hotara na [http://www.mythicjourneys.org/newsletter_sep06_barnett3.html "Ndị edemede, Poets na Sculptors on Isadora and the Dance" nke Dahna Barnett dere na Mythic Imagination Institute. ]. * '''Mwelite nke ịgba egwu ahụ dị ịrịba ama nke na-adịgide adịgide, ọ bụ ezie na echefuru ya nke ukwuu, mkpa nke ụwa maka nka ya, na ihe akaebe nke anwụghị anwụ nke nka n'onwe ha''. Afọ ole na ole gara aga, ọtụtụ ndị egwu egwu bịara ịkpọ ụwa, bụ ndị ga-akwadorịrị ogologo oge dị iche iche na-enweghị otu atụmatụ; ma na [[w:|mmetụta]] nke imekọ ihe n'otu n'otu ha pụtara, dịka ọ dị na ụlọ ọrụ. Na nzaghachi nke ụwa nke agụụ ka na-agụ, nke dị ntakịrị, maka nka, bụ nnabata anyị na-enye maka ọbịbịa a chọrọ ogologo oge. <br> Ọ dabara nke ọma bụ ndị mmalite ha na ngagharị a dị oke mkpa sitere n'aka Isadora Duncan kachasị ukwuu. Ọ bụ otu n'ime nnukwu awa, nke anyị nwere ma atọ ma ọ bụ anọ na ndụ, mgbe mbụ anyị hụrụ ya. '''N'oge awa ahụ, anyị chọpụtara ọtụtụ ihe pụtara na ihe egwu egwu ahụ pụtara; obi ụtọ ya, mkpali ya, na uru ọgwụgwọ ya, yana ike ya dị mkpa na-enweghị atụ maka ụwa ọgbara ọhụrụ. ** [[w: Shaemas O'Sheel | Shaemas O'Sheel]], na "On With the Dance" na "Akwụkwọ nke Dance" (1916), p. ix. * '' ''Ịgba egwu nke Isadora Duncan bụ nnukwu nka'''; ugbụ a, mgbe eleghi anya anyị hụworo ya na oge ikpe-azụ, anyị ga-emerịrị nkwenye ọzọ n’atụghị egwu na ọ bụ otu n’ime ngosipụta nka kacha elu nke ebube mmụọ ebighi ebi. Onyinye ya abụghị naanị talent maka imecha mma mpụta; ọ bụ amamihe. Ọ bu onye-ọhu-uzọ na onye-amuma, onye nwere nghọta na amam-ihe juputara; Ọrịa miri emi nke mkpụrụ obi, mbibi ya, ọrịa anaemia ebe ọ bụ na ọ riri ata nke akọ wee na-awagharị n'okporo ụzọ siri ike nke ịhụ ihe onwunwe n'anya, mara ya, ọ na-enwekwa ọmịiko dị ukwuu; na site n’itinye mgbalị siri ike, site n’ido-nnwale nke ndọgbu na nchụpụ, o doziwo onwe ya ịbụ dibịa nke mụọ. Ọ na-ewetara anyị mmanya dị ọcha nke si n'ubi vaịn ochie, ma ọ gaghị ejikọta ya na ihe ilu ọ bụla dị nkọ nke na-ewute anyị. N'ụzọ ya, ọ dịghị ihe ọ bụla ma ọ bụ omume rụrụ arụ ma ọ bụ nnukwu, ọmarịcha, kama ọ bụ ihe nkiri na-egbu mgbu. Ọ bụ onye otu ndị jigidere eriri na-adịghị emebi emebi nke ọdịnala ebighi ebi nke ịma mma. Ma ọ bịarutere, ọ na-akpaghasị ihe ncheta ime mmụọ anyị site n'ụra ọtụtụ narị afọ. <br> '''Lee ihe ndị dị ebube ọ na-eme ka mkpụrụ obi na-echeta!''' N'otu oge anyị bụ nwata, na ihe na-awụli elu nke ọchịchọ anyị na-emetụta eziokwu [https://nadiakvk.org/ granite] nke ndụ na-amụnye ọkụ dị egwu. Anyị dị mfe, nke mere na mgbe mma na-akpụ akpụ nke okike na ọṅụ nke ụlọ ọrụ ibe anyị kpaliri anyị ecstasies, anyị na-achọ n'efu na eke okwu; anyị na-agba egwu - anyị na-agba egwu dị ka mmegharị nke ebili mmiri na alaka, yana dị ka ọmarịcha mma nke ahụ anyị tụrụ aro. Ihe ncheta dị otú ahụ ọ na-akpali site na mmegharị ahụ na mmegharị ya dị nro, nke dị ka ịgba egwu akwụkwọ n'elu ala, dị ka alụlụụ na-efegharị n'elu elu ọdọ mmiri mgbe chi bọrọ. '''Ụtụtụ oge na-abịakwasị mmụọ anyị ọzọ, ọzọkwa, anyị na-enwekwa uche na-anụ chi. na-arọ nrọ, na-atụ anya, na-achọsi ike, ịjụ ajụjụ; na-akpali akpali site n'ọchịchọ na ọṅụ na obi mgbawa, egwepịara egwepịa, sachapụ na welie ọzọ; mmụọ nke mmadụ na-atachi obi n'ọnwụnwa ya na mmeri na nnukwu njem. Nke a bụ nkọwa nke ndụ site n'amamihe nwere ọgụgụ isi nke ọgụgụ isi, nke a na-enwe mmetụta nke echiche na-akwado ya, nke na-aghọta na njedebe nke ụjọ mmadụ bụ ihe omimi nke na-agaghị ekwe omume ịkọwa ya azọpụta na nka ihe atụ. ** [[w: Shaemas O'Sheel | Shaemas O'Sheel]], na "On With the Dance" na "Akwụkwọ nke Dance" (1916), p. x. * Mgbe ọ gụrụ akwụkwọ mbụ m nke '' Ọhụụ na Nsụgharị '', o zigara m ọtụtụ roses na-acha uhie uhie nke na ha jupụtara n'obere ụlọ ahụ, ma ahụ́ erughị m ala ịga hụ ya. '''Ọ bụ otu n'ime mmetụta na-akpali akpali - mana nke ahụ bụ okwu jọgburu onwe ya iji gosipụta ya - nke ịdị adị m dum. yiri egwuregwu ụmụaka. Ọ dị ka a ga-asị na [[w: Demeter | Demeter]] n'onwe ya, bụ ''mater dolorosa'' nke ụwa oge ochie, biliri ma gbaa egwu. Ọfọn, ọ na-aga - na m na-etinye gị na-acha uhie uhie rose o nyere m ka ọ na-aga. ** [[W:|John Cowper Powys]], n'akwụkwọ ozi o degaara nwanne ya [[w: Llewelyn Powys | Llewelyn]] (18 November 1917), dị ka e hotara na '' Recollections of the Powys Brothers: Llewelyn, Theodore, na John Cowper (1980) nke Belinda Humfrey dere, p. 25; A na-ekesa nke a mgbe ụfọdụ ka ọ bụrụ [[w:|Auguste Rodin]]. * '''Ọ tụrụ aro ka onye ọkpụ akpụ nwere ike nyochaa mmụọ ndị Gris site n'ịmụ ịgba egwu ọgbara ọhụrụ.'' Antoine Bourdel kwetara. N'inweta arịrịọ Duncan maka ọgbọ ndị na-akpụ ihe, o ji onye na-agba egwu tụnyere "mbụl mgbe ochie na-eme ka ọ dị ndụ ruo mgbe ebighị ebi," bụ onye mere ka ndụ bụrụ egwuregwu oge ochie ma ọ bụrụ na ọ bụ agụmakwụkwọ oge ochie kwụsịrị. ** Susan Kama na '' Archaism, Modernism, na Art of Paul Manship '' (1993), p. 124. * '''Ọ bụ [[w:|ire ọkụ]] n'ọbọ anụ ahụ e mere maka ịgba egwú.''' <br> O kweere na ọ gbabara n'ime [[w:|oké ifufe]], [[w:|mmiri ozuzo]], [[w:|anyanwụ]] wee ghọọ akụkụ. n'ime ha ma emesia kpara ha akpa n'ite-egwú-ya nile. ** [[W:|Carl Sandburg]], na "Isadora Duncan", na '' Breathing Tokens '' (1978), p. 60. * '''[[w:|ifufe]]? <br> Abụ m ifufe.''' <br> [[w:|oké osimiri]] na [[w:|ọnwa]]? <br> Abụ m oke osimiri na ọnwa. <br> Anya mmiri, mgbu, ihunanya, ụgbọ elu nnụnụ?<br> '''Abụ m ha niile. <br> Ana m agba egwu ihe m bụ.''' <br> Mmehie, ekpere, ịgbapụ, ìhè nke na-adịtụbeghị n'elu ala ma ọ bụ n'oké osimiri? Ana m agba egwu ihe m bụ. <p> Roses, ndị hụrụ ya n’anya, ego, ụmụaka, bịakwutere ya n’agba egwu ndụ ya si California gaa Russia. <br> Mgbe ụbọchị ịgba egwu ya agwụchabeghị ma ọ fọrọ nke nta ka ọ bịa na njedebe, ọ nwụrụ n'ịnya ọsọ ọsọ na ịchafụ na-acha uhie uhie na-ekechi olu ya ike. ** [[w:|Carl Sandburg]], na "Isadora Duncan", na '' Breathing Tokens '' (1978), p. 60. * ''Isadora Duncan!''…''' Ọ na-adị m ka ọ na-agba egwu [[w:|akara]] [[w:|mmadụ]], [[w:|anụmanụ]] [[w:|obi ụtọ]] dị ka o kwesịrị ịdị, n'efu na trammels na-ekwekọghị n'okike. .''' nnukwu apata ụkwụ ya, obere isi ya, úkwù ya siri ike zuru oke, afọ - dị ọcha, dị ọcha - '' 'ọ na-agbapụ [[w:|mmepe anya]] ụbụrụ ụbụrụ merụrụ ahụ, mmadụ na [[w:|dị nsọ]] - akụkụ nke [[w:|Chineke]].''' ** [[w: John French Sloan | John French Sloan]], '' John Sloan's New York Scene '' (1965). * ''[[w:|Poetry]] onye a kọwara n'onwe ya. '' Ọ bụghị Muse nke iri mana Muses itoolu niile n'otu - yana eserese na ihe ọkpụkpụ. ** [[w: Laredo Taft | Laredo Taft]], onye na-akpụ ihe dị ka e hotara na '' Archaism, Modernism, and Art of Paul Manship '' (1993) nke Susan Kama, p. 124, dịkwa na [https://web.archive.org/web/20120829112925/http://www.isadoraduncan.org/about_isadora.html "Banyere Isadora Duncan" nke Lori Belilove dere na ụlọ ọrụ Isadora Duncan Dance] * '''Mgbe ọ bụla ị na-eche mmetụta [[w:|ọjọ]] nke ndị otu etiti na-emebi [mkpụrụ obi] gị, ị ga-ekwu okwu abụọ a, ị ga-abụkwa [[w:|n'efu]] [[w:|mmụọ]] ọzọ. : "Isadora Duncan." '' ** [[w:Steve Tesich | Steve Tesich]], na ihe nkiri onyonyo maka [[W:Enyi anọ (ihe nkiri)|''Enyi anọ'' (1981)]] * '' 'Anyị agaghị echefukwa nnwere onwe [[w:|ike]] nke sitere na [[W:|art]] nke Isadora Duncan, onye omume dike ya emeela karịa iwu ọ bụla nke [[w:|nkà ihe ọmụma]] iji gbasaa [[w:|echiche anyị.]] dị ka ikike ọgụgụ isi na ime mmụọ nke [[w:|egwu]].''' ** [[w: Geoffrey Whitworth | Geoffrey Whitworth]], na mmetụta na [[w:|Vaslav Nijinsky]], "The Art of Nijinsky" (1914), Ch. 2, p. 17. * ''Lee otu nnukwu nwanyị; onye mara mma, onye na-emesapụ aka, onye nwere mmasị, onye na-enweghị isi, onye nzuzu nke nwanyị. Ọ dịghị mgbe ọ bụla ebe maka ya n'ọkwa nke egwu, ngwa ngwa agha nke kpachara anya. Ọ gbapụrụ n'ihu, ebe ọ na-enweghị ụzọ.'' ** [[w: Dorothy Parker | Dorothy Parker]] gbasara [https://web.archive.org/web/20200821185706/https://www.nybooks.com/articles/2016/04/07/brilliant-troubled -dorothy-parker/ Isadora Duncan's autobiography, My Life (1927)). ==Njikọ Mpụga== [[W:|Isadora Duncan]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Isadora Duncan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Duncan, Isadora}} de49isfykdzinf8a2q3qkd43p9lm3fy Isio De-laVega Wanogho 0 1111 10851 4277 2022-10-10T17:33:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21070430]] wikitext text/x-wiki [[Isio De-laVega Wanogho]] '''Isio De-laVega Wanogho''' Isio Wanogho bụ nnukwu onye Naijiria, onye na-ese akwụkwọ, onye na-ese ihe, na onye na-ese ụkpụrụ ụlọ. Ọ natala onyinye nturu ugo Africa Youth Society, nhọpụta onyinye abụọ Future Awards, onyinye FAB, ihe nrite Nigerian Model Achievers Award ma kpọọ ya onye nnọchi anya ntorobịa nke Global Foundation for Peace, Unity, and Development. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Echela ka nwa agbọghọ ghọọ nwanyị iji nye ha ike." <ref>https://www.instagram.com/p/BconDsEH6qV/?igshid=MDJmNzVkMjY=</ref> ===Ebenside=== nr5w42tbcmeo0xgb1q3dgw6w61j612e Isla Dewar 0 1112 10852 4280 2022-10-10T17:33:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q109328465]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Isla Dewar |Isla Dewar]]''' (29 Juun 1946 - 20 Juun 2021) bụ onye ode akwụkwọ ọdee na onye na-ese ihe na Scotland, onye dere akwụkwọ akụkọ iri na asaa. Akwụkwọ akụkọ ya ''Women Talking Dirty'' ghọrọ ihe nkiri. == Okwu Okwuru == *"Ị ga-amarịrị [[w:|omume]]. Ị maara na ọ bụrụ na ihe bara uru ime ọ bara uru ime nke ọma. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ihe na-abaghị uru ime mgbe ahụ ọ bara uru ime nke ọma, dị ịtụnanya, na amara, ụdị na panache. " ** ''Ụmụ nwanyị na-ekwu unyi'' == Njikọ mpụga == [[W:|Isla Dewar]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Isla Dewar]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Dewer, Isla}} 0zp7hlc910h0pis3d6ukwhqlbixtgpd Islamic Views on Slavery 0 1113 4285 4284 2022-10-10T11:35:29Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Slavezanzibar2.JPG|thumb| kwụ ọtọ=0.7| Foto nke otu nwoke ohu na Sultanate nke Zanzibar. 'Ntaramahụhụ nna ukwu Arab maka ntakịrị mmejọ.' c. 1890. Site na opekata mpe na 1860 gawa, foto bụ ngwa ọgụ siri ike na [[w: abolitionist|abolitionist]] arsenal.]] [[Usòrò:Geromeslavemarket.jpg|thumb| Eziokwu ahụ bụ na n'iwu Mohammedan nwanyị ọ bụla ga-abụrịrị nke ụfọdụ nwoke dị ka ihe onwunwe ya zuru oke, ma ọ bụ nwata, nwunye, ma ọ bụ iko nwanyị, ga-egbu oge nkwụsị ikpeazụ nke ịgba ohu ruo mgbe okwukwe. nke Islam akwụsịla ịbụ nnukwu ike n'etiti ụmụ nwoke. [[W: Winston Churchill|Winston Churchill]]]] '''[[w:Islamic Views on Slavery |Echiche Islam banyere ịgba ohu]] ''' na-anọchi anya otu mgbagwoju anya na akụkụ dị iche iche nke echiche Alakụba, ya na ndị otu Islam dị iche iche ma ọ bụ ndị na-eche echiche na-akwado echiche banyere okwu ahụ nke dịtụworo iche n'oge ochie. ==Okwu Okwuru== *...nrụgide nke ịkwụsị ịgba ohu sitere n'ụfọdụ nchikota nke ike [[w:Europe |European]] [[w:Colonialism | colonial]] na mgbanwe akụ na ụba na igwe mmadụ. [[W: Muslim|Muslim]] [[w: Clergy | ndị ụkọchukwu]] ole na ole, dị ka otu ihe e dere n’etiti na narị afọ nke iri na itoolu n’ala ndị Arab, megidere mkpochapụ n’ihi na a nabatara ịgba ohu n’ihe odide okpukpe. N'otu aka ahụ, otu [[w:Scholarship|ọkà mmụta]] na-arụ ụka na “na ịgba ohu nwere ikike nke ukwuu n'obodo Ottoman. Ikwado iwu ahụ sitere na mmachi Islam,” tinyere ihe ndị ọzọ. Ọ bụ ezie na mkpochapụ mechara mee, ọnweghị nkatọ siri ike sitere n'ime ime nke ịgba ohu dabere n'ụkpụrụ okpukpe. ** —  Kecia Ali, Ụkpụrụ Mmekọahụ na Alakụba: Ntụle Feminist na Kor'an, Hadith, na Jurisprudence[7] Kecia Ali (2016). Ụkpụrụ Mmekọahụ na Islam: Ntugharị Feminist na Qur'an, Hadith, na Jurisprudence. Oneworld Publications. p. 54. * Onye ọ bụla na-ekwu na Islam ga-enwere onwe ya pụọ ​​​​na [ịgba ohu] na nkedo. Banyere ịgba ohu ọ dịghị ihe e kwesịrị ikwu. Akwụsịla ya ugbu a site n'iwu. Mana mgbe ọ dị ọtụtụ nkwado ya sitere na Islam na mba ndị Alakụba. (228-230) **B.R. Ambedkar, Pakistan ma ọ bụ akụkụ nke India (1946) *Iwu Islam adịchaghị anya otu onye, ​​yana ụlọ akwụkwọ dị iche iche na-enye akaụntụ asọmpi. Ka o sina dị, e kwenyere na ndị na-abụghị ndị Alakụba bi n'okpuru ọchịchị ndị na-abụghị ndị Alakụba nwere ike ịbụ ndị Alakụba na-agba ohu ngwa ngwa, na ọnọdụ ha bụ ihe nketa, n'agbanyeghị na ndị nwe ya nwere ike ịtọhapụ ya nakwa inye onyinye, ree na inye ndị ohu. Otú ọ dị, ọ bụ ezie na ọbụna n'etiti ndị Alakụba na-ekpe okpukpe okpukpe, echiche ahụ bụ na a na-echekwa ndị ohu nke ọma site na mmeri nanị bụ nke a na-ahụ anya, a na-echebe ndị na-abụghị ndị Alakụba bi n'okpuru ọchịchị Muslim site n'ịbụ ohu, a na-ewere Ndị Kraịst na ndị Juu dị ka ndị nke Akwụkwọ, na si otú a metụtara ndị Alakụba, na ịnụ ụtọ nnwere onwe okpukpe na ịkwụ ụgwọ ụtụ isi. Ya mere, maka ebumnuche nke ịhụ na ọrụ ohu, ọha ndị Alakụba enweghị ike ịdọrọ ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị nọ n'okpuru ha ma dabere na ahia ohu. ** Jeremy Black, Akụkọ Nkịtị nke Ịgba Ohu: Akụkọ Ọhụrụ zuru ụwa ọnụ 2011 * N’Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa ọ dịtụbeghị mgbe a na-ewere ịgba ohu n’otu ụzọ ahụ e mere n’Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa. Ịgba ohu nke Ebe Ọwụwa Anyanwụ dị ka mmadụ na-ahụ n'Akwụkwọ Nsọ; orù nēketa n'aka onye-nwe-ya, ọ gālu nwa-ya nwayi. Ọtụtụ n'ime pashas bụ ndị ohu; otu ahụ dịkwa nnukwu ọnụ-ọgụgụ nke nnukwu ndị ọbịa, ndị Mamelukes nile, Ali-Bey na Mourad-Bey. Ha amalitela site n'imezu ọrụ ndị dị ala n'ime ụlọ nna ha ukwu, ma bilie site n'ikike ha ma ọ bụ site na ihu ọma. N'ebe ọdịda anyanwụ n'aka nke ọzọ, ohu ahụ nọ n'okpuru ụlọ mgbe niile; nke ya bụ ọkwa kacha ala. **[[W: Napoleon Bonaparte|Napoléon Bonaparte]], ''Napoleon na Islam: Site na akwụkwọ French na Arab'', p. 130. *Agbasara ndị na-abụghị ndị Alakụba bi n'okpuru ọchịchị ndị Alakụba. Enwere nkwekọrịta na ndị a [[w:Dhimmi |dhimmis]] enweghị ike ịbụ ohu ọbụlagodi ma ha nupụrụ ọchịchị Alakụba isi. Ọbụlagodi na ndị iro si n'èzí ebe obibi nke Islam weghaara dhimmis ndị bi n'okpuru ọchịchị ndị Alakụba ma were ha dị ka ndị ohu, ha enweghị iwu dịka [[w:Sharia | Shariah]]. **[[W: Jonathan AC Brown|Jonathan AC Brown]], '' Ịgba Ohu na Islam '', Oneworld Publications, p. 85. * Eziokwu ahụ bụ na n'iwu Mohammedan onye ọ bụla [[w:women|nwanyị]] ga-abụrịrị nke ụfọdụ nwoke dịka [ihe onwunwe] zuru oke, ma ọ bụ [[w:Children| Nwa]], [[w:women| nwunye]], ma ọ bụ [[w:Concubinage in Islam | iko nwanyị]], ga-egbu oge mkpochapụ ikpeazụ nke ịgba ohu ruo mgbe okwukwe nke Islam kwụsịrị ịbụ nnukwu ike n'etiti mmadụ. ** [[W: Winston Churchill|Winston Churchill]], ''[[w:The River War|Agha Osimiri: Akụkọ Akụkọ banyere Mweghachi nke Soudan]]" (1899), Mpịakọta nke Abụọ, p. 249. * N'ime obi Islam, site na [[w:Saudi Arabia | Saudi]] ụlọ na [[w:Islamic State of Iraq and the Levant | ISIS]] ụlọ mkpọrọ, a ka nwere ndị ohu, ndị na-arụ ọrụ, tie ihe, zụta, ree, [[w:Rape| e dinara n'ike]] ma tụfuo ya n'aha [[w:Muhammad|Mohammed]. **[[W:Louie|Gohmert|Louie Gohmert]], [http://gohmert.house.gov/news/documentingle.aspx?DocumentID=398237 na-ekwu okwu na Ụlọ Nnọchiteanya United States] (10 Julaị 2015), [http://listenonrepeat .com/watch/?v=zgRvVp8wmhk vidiyo] * Ndị [[w:Hidaya|Hidaya]] na-ekwu na “ọ bụrụ na ndị Mussulman merie ókèala [[w:Religion Infidelity | infidel]] tupu e guzobe ụtụ isi ọ bụla, ndị bi na ya na ndị nwunye ha na ụmụ ha, bụ ihe a kwatara akwata, na ihe onwunwe nke ndị mmadụ. steeti ahụ, dịka iwu kwadoro ibelata ndị niile na-ekweghị ekwe ka ọ bụrụ ohu, ma ha bụ Kitabees, Majoosee ma ọ bụ ndị na-ekpere arụsị.” Hidaya na-ekwukwa na “onye ọ bụla nke gburu onye na-ekwesị ntụkwasị obi tozuru okè [[w: Private property|ihe onwunwe ya]],” nke gụnyere ndị inyom na ụmụ ya mgbe nile. ** Lal, K. S. (1994). Usoro ndị ohu Muslim na India ochie. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 5 ==Njikọ Mpụga== [[W: Islamic Views on Slavery|Islamic Views on Slavery]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Islamic Views on Slavery|Islamic Views on Slavery]] na wikiquote. 99kelws9rsycjhqdre1fz76uhxc0l51 Isoken Ogiemwonyi 0 1114 10853 4288 2022-10-10T17:33:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16644088]] wikitext text/x-wiki [[Isoken Ogiemwonyi]] '''isoken Ogiemwonyi''' Isoken Ogiemwonyi bụ onye ọchụnta ego ejiji nke Naijiria. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke akara ejiji "Obsidian" na ụlọ ahịa na-ere ahịa "ZAZAII". A makwaara ya dị ka Co-guzobere Winterfell Ltd, nke nwere ụghalaahịa Le Petit Marche Nigeria na L'Espace. Amụrụ: Nigeria Ọmụmụ: Mahadum Nottingham, Mahadum BPP. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ihe okike bụ imepụta ihe, ịnwale, na-eto eto, itinye ihe egwu, imebi iwu, imehie ihe, na inwe anụrị." <ref>https://forcreativegirls.com/isoken-ogiemwonyi-combining-being-a-creative-director-with-running-a-business/</ref> ===Ebenside=== d9p887h85dcldknkkmqubw2naxwclfl Issam Chleuh 0 1115 4291 4290 2022-10-10T11:35:30Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Issam Chleuh]] '''Issam Chleuh''' Issam Chleuh bụ onye ndu echiche bụ onye sụrụ ụzọ teknụzụ na mmetụta itinye ego na Francophone Africa. Egosiputala ọrụ ya na The Economist, Forbes na CNN, n'etiti ndị ọzọ. Forbes akpọọla ya aha dị ka otu n'ime ndị ọchụnta ego 30 kacha ekwe nkwa maka afọ atọ n'usoro: 2014, 2015 na 2016. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ekwenyere m na ịzụ ahịa nwere ike inyere Africa na ndị ntorobịa Africa aka ịnapụta. <ref>https://www.linkedin.com/pulse/african-youth-deliver-disappoint-issam-chleuh</ref> ===Ebenside=== i1wfxylt07gkh60mbx9dfcpr4i4eoen Itunu Hotonu 0 1116 10854 4294 2022-10-10T17:33:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q44147495]] wikitext text/x-wiki [[Itunu Hotonu]] '''Itunu Hotonu''' Rear Admiral Itunu Hotonu bụ onye ọrụ ụgbọ mmiri Naijiria na ụkpụrụ ụlọ. Otu n'ime ndị ọrụ nwanyị mbụ na n'etiti ndị mbụ na-ese ụkpụrụ ụlọ na ndị agha mmiri Naijiria, ọ jerela ozi dị ka onye nkuzi kọleji na mba ofesi na Liberia. Na Disemba 2012 ọ ghọrọ onye isi nwanyị mbụ na Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *N'ime oge niile m na-arụ ọrụ, m na-ahụ onwe m mgbe niile n'ime ụlọ jupụtara na ụmụ nwoke. A na-agwa m mgbe niile na m ga-anọrịrị na kichin.” N'ịkọ ahụmahụ ya na ndị agha mmiri. <ref>http://sundayadelajablog.com/husband-wasnt-threatened-success-let-africas-first-rear-female-admiral-nigerias-itunu-hotonu/</ref> ===Ebenside=== r137usj5otlfnod6de59o2ulgmy9jlv Ivana Trump 0 1117 10855 4297 2022-10-10T17:33:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q242351]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ivana Trump cropped retouched.jpg|thumb|Ivana Trump na 2007]] ''[[w:Ivana Trump|Ivana Marie Trump]]"" (February 20, 1949 -) bụ onye Czech-American socialite na mbụ ejiji ụdị, mara maka alụmdi na nwunye nke abụọ ya na [w: Donald|Donald Trump]]. == Okwu okwuru == * "Ọ dịghị onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye ọchụnta ego. Ọ ma ka e si ekwu okwu. O nwere ike ikwu okwu otu awa na-enweghị ndetu. . . Ọ na-ekwu okwu." ** [https://nypost.com/2016/04/03/ivana-trump-opens-up-about-how-she-advises-donald-his-hands/ Ivana Trump na otu o si adụ Donald ọdụ - na aka ndị ahụ. ] (Eprel 3, 2016) ==Njikọ mpụga== [[W: Ivana Trump|Ivana Trump ]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Ivana Trump|Ivana Trump]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Trump, Ivana}} qm6vvkrotsalrbp956v0ry4ddbxmppp Ivie Okujaye 0 1118 10856 4300 2022-10-10T17:33:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16733669]] wikitext text/x-wiki == Ivie Okujaye == Ivie Okujaye Egboh (amụrụ 16 Mee 1987) bụ onye omere, onye na-emepụta ihe, onye na-ede edemede, onye na-agba egwu, onye na-agụ egwú na onye na-eme ihe ike. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ị na-eme n'oge ohere gị nwere ike ikpebi oge ohere ị hapụrụ. * N'agbanyeghị onye ị bụ, ị nwere ike imeri ihe mgbu ahụ nke na-egbochi gị, mmerụ ahụ gara aga na-ewute gị. Ị nwere ike ịchọta onye nrọ nke ime gị. Jide n'aka na-aga n'ihu otu ụbọchị n'otu oge. Chineke bu ike gi. * Ọ bụrụhaala na oge dị, ị ga-aga n'ihu na-agbanwe. Mana cheta, n'agbanyeghị “Ị ọhụrụ†ị ga-eteta ịhụ, enwere ebe ọ ga-adịkwa gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ivie-okujaye/1155/ fqq9v9poj9cqiat9fiinmwqyzwcilus Iyabo Ojo 0 1119 10857 4303 2022-10-10T17:33:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19895462]] wikitext text/x-wiki == Iyabo Ojo == Alice Iyabo Ojo (amuru 21 Disemba 1977) bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye isi na onye na-emeputa ihe. O meela n'ihe karịrị ihe nkiri 150, ma mepụtala ihe karịrị 14 nke ya. == Ihe ndi okwuru == * Na-ekwere na onwe gị mgbe niile: ọ bụ ngwá ọrụ kachasị ike ị ga-enwe. * Onye ọ bụla nwere akụkọ ọ ga-akọ, echefula uche ya. * Mgbe a haziri gị, ị na-eme atụmatụ n'ihu == Ebenside == https://quotes.ng/authors/iyabo-ojo/1083/ jxr3taf36fi689wne7jsdmhf6itu4ul Iyanya 0 1120 10858 4306 2022-10-10T17:33:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16203843]] wikitext text/x-wiki == Iyanya == Iyanya Onoyom Mbuk (amụrụ 31 Ọktoba 1986), nke a na-akpọ ya bụ Iyanya, bụ onye Naijiria Afropop na-abụ abụ.Africa ma bụrụkwa onye ama ama maka egwu egwu ya "Kukere". na 2011. O weputara album studio nke izizi ya My Story na 2011. == Ihe ndi okwuru == * Bụrụ mgbanwe. Ndị obodo anyị kwesịrị ịma nke ọma. * Akwụsịla okwukwe kpamkpam n'ihi ọnọdụ dị iche iche obodo anyị na-ewetara anyị niile. * Mmepe, itinye ego, na uto mba na-abịa mgbe onye ọ bụla na-ekere òkè dị mkpa n'iwulite mba == Ebenside == https://quotes.ng/authors/iyanya/941/ 96afsne3ushiv7c97xa9xy7rmczyd8u Iyinoluwa Aboyeji 0 1121 10859 4309 2022-10-10T17:33:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43087503]] wikitext text/x-wiki [[Iyinoluwa Aboyeji]] '''Iyinoluwa Aboyeji''' Iyinoluwa Samuel Aboyeji (amuru Maachị 28, 1991) bu onye Naijiria n'achụmnta ego. Ọ bụ onye nchoputa nke Andela, bụrụkwa onye bụbu onye isi njikwa Flutterwave. Akpọrọ Aboyeji dị ka otu n'ime Top 100 kacha emetụta ndị Africa site na akwụkwọ akụkọ New African na 2019. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Na-arụ ọrụ na ndị ị nwere ike ịtụkwasị obi, ọ ka mma ịbụ onye nrụpụta solo karịa iso onye na-enweghị iguzosi ike n'ezi ihe na-arụ ọrụ. <ref>https://techpoint.africa/2017/06/05/memorable-quotes-techpoint-inspired/</ref> ===Ebenside=== s9c8vch356dp830bgnq4eu0tjaillpl Izabella Miko 0 1122 18188 10860 2024-02-17T14:47:54Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Izabella Miko 2013.jpg|thumb|Izabella Miko (2013)]] '''[[w:Izabella Miko|Izabella Anna Mikołajczak]]''' (21 January 1981–) bụ onye na-eme ihe nkiri Polish-American, onye na-agba egwu, onye na-emepụta ihe na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. ==Okwu ndị o kwụrụ== *Ndị mmadụ na-ajụ m ihe kpatara m ji bụrụ onye anaghị eri anụ. Agara m n'iri nanị mkpụrụ osisi mgbe m chọpụtachara na ọ bụ otu ihe kacha emetụta ị nwere ike ime maka ụwa. Site n'inwe ihe ọmụma ahụ, agaghị m enwe ike ile onwe m anya na enyo ma ọ bụrụ na m ga-anọgide na-eri anụ. Achọghị m ịbụ akụkụ nke. **[https://twitter.com/IzabellaMiko/status/1047571250061692928 Tweet] (October 3, 2018) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Izabella Miko|Izabella Miko]] na Wikipedia bekee * [http://www.izabellamiko.com Official Website] {{DEFAULTSORT:Miko, Izabella}} 3g39caq75tocqm75nogzyr62x3psyfu J. Cole 0 1123 4315 4314 2022-10-10T11:35:31Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == J. Cole == Jermaine Lamarr Cole (amuru Jenụwarị 28, 1985) bụ onye egwu America, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Iji ghọta anyanwụ, ị ga-ama ihe mmiri ozuzo bụ. * Ahụrụ m nwa na-ebe akwa sekọnd ka ọ na-achị ọchị...mma ndụ, ihe mgbu anaghị adịte aka. * Ndụ bụ ihe nkiri, họrọ ọrụ nke gị, rịa ubube nke gị ma ọ bụ gwuo oghere nke gị. * Ihe ọ bụla ga-ekwe omume, ị ga-arọ nrọ dịka ị hụbeghị ihe mgbochi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3081-J_Cole mpqm0ee3i32jlxrx1kc50h8fw28mo7n J. M. Barrie 0 1124 10861 4322 2022-10-10T17:34:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q81796]] wikitext text/x-wiki [[J. M. Barrie]] *Sir James Matthew Barrie (9 Mee 1860– 19 Junu 1937) bụ onye ode akwụkwọ na onye na-eme ihe nkiri, nke a na-akpọkarị J.M. Barrie. Ọ bụ onye ama ama dị ka onye dere egwuregwu Peter Pan. ==Ihe ndi okwuru== *Ekwula onye mmegide ebumnobi ọjọọ karịa nke gị ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/J._M._Barrie jej70mnbiiibsj1e7vaw74wjvzduuwf J. P. Clark 0 1125 10862 4325 2022-10-10T17:34:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1455596]] wikitext text/x-wiki == J . P. Clark == John Pepper Clark-Bekederemo (6 Eprel 1935 - 13 Ọktoba 2020) bụ onye Naijiria na-ede uri na onye ode akwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * "Anyị dara. Ndị niile nwụrụ n'agha, N'ihi na anyị enweghị ike ịnụ okwu ibe anyị. N’ihi na anya akwụsịla ịhụ ihu igwe mmadụ.” == Ebenside == https://www.goodreads.com/work/quotes/3086403-casualties-poems-1966-68 m0db5f9zealzdam2sdwhj8fo4sz7epa JJC Skillz 0 1126 4327 4326 2022-10-10T11:35:31Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == JJC Skillz == Abdulrasheed Bello (amuru 4th nke Eprel 1977, Kano) amara dika Skillz ma obu JJC Skillz bu onye Naijiria na-ede uri, onye na-egwu egwu, ihe ndekọ na onye na-eme ihe onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * N'agbanyeghị ebe m garuru. Ị ga-anọrịrị n'obi m mgbe niile. Ịhụnanya m * Ndụ anyị dị ka akara ukwu ndị a. Otu ụbọchị, mmiri ga-abịa. Ka anyị bie ndụ bara uru ma gọzie anyị na ụmụ ga-agọzi ụwa. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/jjc-skillz/908/ fsi9igk0myvp7ekfamam0whk42ssmns JOHN BOYEGA 0 1127 10863 4330 2022-10-10T17:34:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1699385]] wikitext text/x-wiki == John Boyega == John Adedayo Bamidele Adegboyega (amuru 17 Maachị 1992), onye amara dika John Boyega, bu onye omere na onye na-emeputa ihe nke Britain. == Ihe ndi okwuru == * Ka anyị mara omenala ndị ọzọ. Kọwapụta ụwa maka ihe ọ bụ na ị ga-ahụ eziokwu. * Achọrọ m ịhụ ka ọtụtụ ndị si n'ebe dị iche iche na-eme ihe nkiri. Achọrọ m ịhụ ka a na-achọpụta ndị si n'ime obodo, n'ihi na ebe ahụ ka ị na-ahụ ụfọdụ ndị na-ese ihe n'ezie. * Echetara m onye njikwa m na-agwa m, 'Bụrụ onwe m, dị umeala n'obi, gbanye mgbọrọgwụ, buru Chineke ụzọ'. Okwu ndị ahụ nyere aka nke ukwuu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/69878-John_Boyega 9yde8dnig67gorwzpz91p4as8f81ftx J Nozipo Mararire 0 1128 4334 4333 2022-10-10T11:35:32Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[J Nozipo Mararire]] '''J. Nozipo Maraire''' (amuru 1964) bu onye dibia bekee, onye oda ahia na odee. Ọ ya dèrè ''Zenzele: A letter for my daughter''. Ebipụtara akwụkwọ ifo a na 1996, bu ''New York Times'' Akwụkwọ a ma ama nke Afọ na Boston Globe kacha erepu.[https://en.wikipedia.org/wiki/J._Nozipo_Maraire] E bipụtala ma sụgharịa ya n'ihe karịrị asụsụ iri na anọ.[https://www.herald.co.zw/know-your-author-nozipo-j-maraire/] ==Okwu ndị ọkwụrụ== * Ụmụ nwanyị Africa karịsịa ndị na-eto eto anọwo na-agbachi nkịtị ruo ogologo oge. Anyị bụ ndị a tụlere, ndị a mụrụ, ndị a tụlere na ndị á dere. Ma enwere m nnukwu ihe ùgwù na enwere m ike iwelie olu m na-ekwu maka ihe anyị chere na ibe ákwá na ihe gụrụ anyị ímé. ** https://www.herald.co.zw/know-your-author-nozipo-j-maraire/ * Ahụrụ m ụwa ka ọ buru ibu na nke anwansi nwere ọtụtụ omenala na ndị mmadụ. O meghere m ma mee ka m nwee ike ịgbanwe. Ọ pụtakwara na anaghị m atụ egwu ịnọ n’ebe ndị m na-amaghị, ịhụta na ịmụta ihe. ** https://www.herald.co.zw/know-your-author-nozipo-j-maraire/ * ịkpa ókè agbụrụ bụ ihe ịtụnanya; ọ di ka alulu-uzu nke nēkpuchi ọhù na ikpé nke ọbuná ndi uku. ** Zenzele. Akwụkwọ ozi maka nwa m nwanyị [1996] p.85 ISBN: 2-226-08566-1 * Ruo mgbe ọdụm mụtara ide akụkọ ịchụ nta, anyị ga na-eto onye dinta mgbe niile ** Zenzele. Akwụkwọ ozi maka nwa m nwanyị [1996] p.78 ISBN: 2-226-08566-1 ==Okwu banyere ya== * Ọ bụ onye guzobere Edge Neurosurgeon Inc., mmalite webụ. ** https://www.herald.co.zw/know-your-author-nozipo-j-maraire/ * Ọ bụ onye na-ekwu okwu ọha nke akpọtụrụla ka ọ bịa nkuzi na kọleji na mahadum dị iche iche n'ofe USA wee gwa ọtụtụ klọb akwụkwọ na ndị otu obodo wee jee ozi n'ọtụtụ akụkụ akwụkwọ gụnyere ịbụ onye ọbịa a kpọrọ nke The Gotenberg Literary Festival. ** https://www.herald.co.zw/know-your-author-nozipo-j-maraire/ ==Njikọ mpụga== *[https://scholarblogs.emory.edu/postcolonialstudies/2014/06/11/maraire-j-nozipo/ "Maraire, J. Nozipo Biography"], Postcolonial Studies @ Emory. {{DEFAULTSORT:Maraire, Nozipo}} lftgduoas1czdzdlkmj0h5jq22v4t61 Jaachynma N.E. Agu 0 1129 4338 4337 2022-10-10T11:35:32Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Jaachynma N.E. Agu]] Jaachynma N.E. Agu bu onye edemede nke aha ọma, onye na-agụ akwụkwọ, onye na-ede uri, onye ndu mgbanwe dị mma, ọkà okwu mkpali, onye na-akwado ike ụmụ nwanyị, nwunye pastọ a ma ama, nne na-ahụ n'anya, onye ọrụ nchịkwa, onye isi nchịkwa na onye ode akwụkwọ maara ihe nke amamihe ya karịrị omimi. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Afụyuna kandụl onye ọzọ maka na ọ gaghị eme ka nke gị na-enwu enwu. *Etinyela ihe mgbaru ọsọ gị site n'ihe ndị ọzọ chere na ọ dị mkpa. *Eledala uru gị anya site n'iji onwe gị atụnyere ndị ọzọ. *Bụrụ Eze. Amaja ị dị iche, gbasie ike igosipụta ịdị ukwuu gị. *Nwanyị nwere obi ike na-amụmụ ọnụ ọchị ma nwee ikuku nke nkasi obi na obi ụtọ banyere ya. *Ndị ikom na-ahụ n'anya ndị inyom nwere obi ike n'ihi na ọ pụtara na ha nwere ike na-aga n'ụzọ nile na ya n'ịchụso ya ezi nrọ na ebumnobi. *Anwụla na-emezughị nzube gị. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/5040334.Jaachynma_N_E_Agu *https://www.goodreads.com/author/show/5040334.Jaachynma_N_E_Agu nfypanzwz6ghc2nxyznx9di4aidmlhc Jabari Asim 0 1130 10864 4341 2022-10-10T17:34:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6110012]] wikitext text/x-wiki [[Jabari Asim]] '''Jabari Asim''' Jabari Asim bụ onye ode akwụkwọ, onye na-ede uri, onye na-ede egwuregwu, na osote prọfesọ nke ide, akwụkwọ na mbipụta na Emerson College na Boston, Massachusetts. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Obi dị m ụtọ na m na-ajụ ajụjụ. Ọ bụrụ na ị jụọ m ọzọ echi, enwere m ike ịnye gị azịza dị iche iche. A na m ahụ ọtụtụ akwụkwọ nke ndị odee ama ama, ọ naghị adị m ụtọ ịhụ ha. Ọ ga-akara m mma ịhụ mmefu ego nbipụta ka etinyere na ezigbo talent. <ref>https://www.azquotes.com/author/62363-Jabari_Asim#:~:text=Jabari%20Asim%20Quotes&text=I'm%20kinda%20wishy%2Dwashy,give%20you%20completely%20different%20answers.&text=I'm%20seeing%20more%20and,budgets%20devoted%20to%20genuine%20talents.</ref> ===Ebenside=== svnz68r34ke84bbefhywgapzqj4azin Jack Woodford 0 1131 10865 4344 2022-10-10T17:34:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5918689]] wikitext text/x-wiki [[Jack Woodford]] '''[[w:Jack Woodford|Jack Woodford]]''' (amụrụ '''Josiah Pitts Woolfolk'''; 1894–1971) bụ onye na-ede akwụkwọ na-aga nke ọma [[w: Pulp fiction (ụdị)|pulp]] onye edemede na onye edemede na-abụghị akụkọ ifo nke afọ ndị 1930 na 1940. == Okwu ọkwụrụ == * Njiri mara bụ ihe mberede na-esi n'omume na mkparịta ụka pụta. ** ''[[w:Trial and error (book)|Onwale na Njehie]]'' [http://books.google.com/books?id=5uiVyB4Hu2oC&pg=PT177&dq=%E2%80%9CCharacterization+bụ+ ihe mberede+ nke+ na-apụta+ na-eme+ na+ mkparịta ụka.%E2%80%9D&hl=en&sa=X&ei=qhvHUaSpKfHa4APz9YCgAw&ved=0CC0Q6AEwAA] (1980) == Njikọ mpụga == *Édémédé '''[[w:Jack Woodford|Jack Woodford]]''' na wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Woodward, Jack}} 0vs73adggfflhbu4alhgdybfste35vu Jackie Appiah 0 1132 10866 4347 2022-10-10T17:34:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13638782]] wikitext text/x-wiki == Jackie Appiah == Jackie Appiah (amuru 5 Disemba 1983 [ bu onye omere Ghana amuru na Canada. == Ihe ndi okwuru == * Ụbọchị ị kụrụ mkpụrụ abụghị ụbọchị ị ga-eri mkpụrụ osisi. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=1 6hdiuvblph7divlpsixn3tvoxfjfz19 Jackie Kay 0 1133 10867 4350 2022-10-10T17:34:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6116451]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Installation of Chancellor Professor Jackie Kay MBE - University of Salford, Peel Hall (17320850932) (cropped).jpg|thumb|Jackie Grey na 2015]] ''[[wikipedia: Jackie Kay|Jackie Kay]]''', MBE, FRSE (Nọvemba 9, 1961) bụ onye na-ede uri na onye edemede Scotland. == Okwu Ndi okwuru == * "Ọ bụụrụ m ihe na-atọ ụtọ. Ọ tọrọ ụtọ. E nwere ọtụtụ ndị si n’akụkụ dị iche iche nke ụwa bịa biri. Ị ga-agbadata n'ụtụtụ, a ga-enwe ahụ dị iche iche n'ala ma ọ bụ na sofa. A ga-enwe nnọkọ oriri na ọṅụṅụ n'ụlọ ebe ndị mmadụ na-abụ abụ ma na-agụ uri. Ọ bụ nzụlite ọha mmadụ…" ** Na nzụlite Kọmunist ya na [https://www.scottishreviewofbooks.org/2016/03/the-srb-interview-jackie-kay/ "Ajụjụ SRB: Jackie Kay"] na nyocha nke akwụkwọ Scottish (2016 Mar. 21) * "... Ọ masịrị m echiche ahụ na akụkọ na-arụsi ọrụ ike, na ọ bụrụ na ị steepụ ha, ha ga-adị ndụ, dị ka osisi, na otu ebe nchekwa ahụ nwere ike ịmalite ome na okooko osisi ọhụrụ, ma nwee ike ịgbanwe n'oge ndụ ndị mmadụ ..." ** Na ọdịdị ndụ nke akụkọ dị na [https://www.scottishreviewofbooks.org/2016/03/the-srb-interview-jackie-kay/ "The SRB Interview: Jackie Kay"] na Scottish Review of Akwụkwọ ( 2016 Maachị 21) * "Achọpụtara m na ịtụrụ ime dị iche n'otú m chere na ọ ga-adị… Ọ na-ekerịta ọtụtụ ihe na ide ihe n'ụzọ. Ị nwere ụdị echiche nke onwe gị dị ime, yana nwa a na-eche n'echiche, echiche nke onwe gị dịka nne ..." ** Na njikọta nke ịbụ nne na ide na [https://www.telegraph.co.uk/culture/books/7800799/Jackie-Kay-Interview.html "Jackie Kay: Interview"] na The Telegraph (2010 Jun 5) * "N'agbanyeghị na enwere nnukwu agba ndị mmadụ bi na Scotland… obodo a dị afọ 30 ma ọ bụ 40 n'azụ obodo Bekee ọ bụla ọzọ n'ihe gbasara agwa agbụrụ na njikọta. Enweghị nkwenye ziri ezi nke ahia ohu na ole obodo Scottish tọrọ ntọala na ego site na nke ahụ. A naghị akụziri ụmụ anyị akụkọ ihe mere eme ahụ." ** Na otu o siri kwenyere na Scotland na-aghọta agbụrụ na [https://www.theguardian.com/stage/2019/aug/07/jackie-kay-adoption-on-stage-pay-rise-successor-scotland-national-poet -scandal-ise-grand "Jackie Kay na itinye nkuchi ya na ogbo - yana ịrị elu ụgwọ maka onye ga-anọchi ya"] na The Guardian (2019 Aug 7) == Njikọ mpụga == [[W: Jackie Kay|Jackie Kay]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Jackie Kay|Jackie Kay]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kay, Jackie}} sam5pmbesfr9e6eq4c1pmkzcz0dgsns Jackson Browne 0 1134 10868 4353 2022-10-10T17:34:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q355009]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JacksonBrowne3.jpg|right|thumb|Were ya nfe, were ya dị mfe <br> Ekwela ka ụda wiil nke gị <br> mee ka ara ara.<br>~ "[[w: Were ya were. Mfe|Mee Ọ dị mfe]]]] '''[[w:Jackson Browne|Clyde Jackson Browne]]''' (a mụrụ [[w:9 October|9 October]] [[w:1948|1948]]) bụ onye [[w:United States | Amerịka]] na-agụ egwu na onye na-agụ abụ. == Okwu Okwuru== * Obi dị m ụtọ na afọ [[w:George W. Bush|Bush]] nọ n’azụ anyị. ** Na-akparịta maka nhọpụta nke [[w:Barack Obama]] na nkwado ya maka ndị ọhụrụ [[w:United States | American]] [[w: President of America | Onye isi ala]] na [[w:Dave Fanning | Dave fanning]]. http://www.rte.ie/arts/2009/0204/drivetimewithdave.html] == Ederede Egwu == <small>Egwu niile Browne mebere ma ewezuga ebe edere ya.</small> * Ụbọchị ndị a ọ dị m ka m na-eche ọtụtụ ihe<br> Banyere ihe ndị m chefuru ime<br>Ma gị<br>Na oge niile enwere m ohere ime. ** "[[w: Ụbọchị ndị a (abụ Jackson Browne)|Ụbọchị ndị a]]" (ihe dị ka 1964-1965), sitere na ''[[w: For Everyman | For Everyman]]'' (1973); [[w:Nico|Nico]] deburu, [[w:The Nitty Gritty Dirt Band|The Nitty Gritty Dirt Band]], [[w:Tom Rush|Tom Rush]], [[w:Kenny Loggins| Kenny Loggins]], [[w:Iain Matthews|Iain Matthews]], na [[w: Mates of State | Ndị Nne Ọchịchị]] * Ugbu a, ọ bụrụ na ọ dị m ka m na-atụ egwu<br>Ibi ndụ m mere na abụ<br>Ọfọn ọ bụ naanị na m na-efunahụ ogologo oge. ** Ụbọchị ndị a (abụ Jackson Browne) * Ụbọchị ndị a m na-anọdụ n'elu nkume nkuku<br>Na-agụ oge na nkeji iri na ise, enyi m<br>Echela m na ọdịda m<br>Echefuru m ha. ** Ụbọchị ndị a (abụ Jackson Browne) * Ada onye isi n'oké osimiri,<br>Ọ ga-ele anya n'ofe mmiri nke osisi. naanị ebe masịrị ha. ** "[[w:Jamaica Sị Ị Ga-abụ (abụ)|Jamaica Kwuru Ị Ga-]]", sitere na ''Jackson Browne''; [[w:The Byrds | Ndị Byrds]] deburu na mbụ na ''[[w:Byrdmaniax|Byrdmaniax]]'' (1971) * Ọfọn m na-agba ọsọ n'okporo ụzọ<br>Tryin 'ịtọpụ ibu m,<br>Enwere m ụmụ nwanyị asaa n'uche,<br>Anọ nke chọrọ nwe m,<br>Abụọ chọrọ ịtụ m nkume, <br> Otu kwuru na ọ bụ enyi m. ** Were ya dị mfe, e jikọtara ya na [[w:Glenn Frey | Glenn Frey]], 1971-1972, site na ''Maka Onye ọ bụla''; edeburu na [[w:Eagles|Ugo]]' album ''[[w:Eagles (album)|Eagles]]'' (1972) * Were ya dị mfe, were nwayọ <br> Ekwela ka ụda wiil nke gị mee <br>mee gị ara. ** "[[w: Were Ya Dị Mfe | Were Ya Dị Mfe]]" * Ọfọn, m na-eguzo n'akụkụ nkuku<br>Na Winslow, Arizona<br>Na ọmarịcha anya ịhụ,<br>Ọ bụ nwa agbọghọ, onyenwe m, n'ime ụlọ dị larịị Ford<br>Slowin' ruo lee m anya. ** "Were Ya Dị Mfe * Ọfọn, naanị lee nwa agbọghọ ahụ<br>Mgbe ọkụ na-abịa n'anya ya<br>Ọ ga-abụ nwa mmadụ;<br>Ọ ga-abụrịrị nwa mmadụ. ** "[[w: Somebody's Baby|Somebody's Baby]]", nke Jackson Browne na [[w: Danny Kortchmar|Danny Kortchmar]] dere; ewepụtara na ụda ụda ka ''[[w:Fast Times and Ridgemont High: Fast Times and Ridgemont]]' (1982) * M na-agbalị imechi anya m<br>Ma enweghị m ike ime ka ọ pụta ìhè n'anya m.<br> Amam na m ga-ama ya,<br>Ma a ga m ewepụ egwu m.<br> Ọfọn, m 'm just gonna walk up to her,<br>Aga m agwa ya okwu n'abali a.<p>Ee, o ga abu onye nani ihie,<br>Aga na-enwu n'abali a.<br>Ee, ọ ga-abu nwa mmadu. abalị a. ** "Ụmụ mmadụ" === ''[[w:Jackson Browne (album)|Jackson Browne]]" (1972) === * Ọ bụ ezie na Adam bụ enyi m, amaghị m ya nke ọma.<br>Ọ nọ naanị ya n'ebe dị anya, ọ nọkwa n'olulu mmiri ya.<br>Apụrụ m ịma ihe ọ na-achị ọchị, ma enweghị m ike. n'ezie gwa.<br> Ugbu a akụkọ ndị a kọrọ na Adam wuliri elu, mana m na-eche na ọ dara. ** " Abụ maka Adam]]" * Dọkịta, anya m ahụla afọ ndị ahụ<br>Na iji nwayọọ nwayọọ na-atụ egwu egwu na-enweghị ịkwa ákwá.<br> Ugbu a achọrọ m ịghọta; enweghị nzuzo.<br>Ị ga-enyere m aka ma ọ bụrụ na ị nwere ike.<p>Dọkịta, anya m<br>Gwa m ihe na-adịghị mma.<br>Ọ bụ na m enweghị amamihe ịhapụ ha oghe ruo ogologo oge? ** "[[w: Dọkịta, Anya m | Dọkịta, Anya m]]" * 'N'ihi na m na-awagharị n'ụwa a<br>Na dị ka oge ọ bụla na-apụta,<br>Anọ m na-eche ka m teta na nrọ ndị a.<br>Ndị mmadụ na-aga ebe ha chọrọ,<br>Ahụtụbeghị m ha ruo mgbe m nwetara mmetụta a<br>Na ọ na-emecha karịa ka ọ dị. ** "Dọkịta, Anya m" * Ndị mmadụ, lee anya gburugburu gị, akara na-adị ebe niile<BR>Ị hapụla ya onye ọzọ na-abụghị gị ka ọ bụrụ onye ga-elekọta ya<BR>Ị furu efu n'ime ụlọ gị, enweghị oge ịchọta gị ugbu a. ** "[[w: Kwuo M n'elu Mmiri|Kwuo M n'elu Mmiri]]" === ''[[w: Maka_Onye ọ bụla | Maka Onye ọ bụla]]'' (1973) === * It's such a clever innocence with which you do your sorcery<BR>Dị ka a ga - asị na n'ụzọ ụfọdụ afọ na-ehulata ka nwa agbọghọ ahụ pụọ free<BR>Echere m na m bụ nwata, ruo mgbe ị tụgharịrị mụmụọ ọnụ ọchị. ** "Echere m na m bụ nwata" ==Njikọ Mpụga== [[W: Jackson Browne|Jackson Browne]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Jackson Browne|Jackson Browne]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Browne, Jackson}} rsla9mki8knwvhaigajgbyjsnx0t4ur Jacob Lawrence 0 1135 10869 4356 2022-10-10T17:34:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q355566]] wikitext text/x-wiki == Jacob Lawrence == Jacob Armstead Lawrence (Septemba 7, 1917 - June 9, 2000) bụ onye na-ese ihe n'Amerika nke ama ama maka nkọwapụta isiokwu akụkọ ihe mere eme nke ndị Africa na America na ndụ nke oge a. == Ihe ndi okwuru == * Ndị na-ese ihe niile na-achọ ihe mgbe niile ma ha anaghị ama ihe. * Nkwenye m bụ na ọ kachasị mkpa maka onye na-ese ihe ịzụlite ụzọ na nkà ihe ọmụma banyere ndụ - ọ bụrụ na ọ zụlitere nkà ihe ọmụma a, ọ dịghị etinye agba na akwaaji, ọ na-etinye onwe ya na akwa akwa. * Nke a bụ ụdị m...obi ụtọ, ọdachi, na iru uju nke ihe a kpọrọ mmadụ ka a chọpụtara na ghetto ojii na-ejupụta. * Ị na-eweta na eserese ahụmahụ nke gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/56549-Jacob_Lawrence m4d1lyon68rcp4pkmv0fk52raypcfzx Jacob M. Appel 0 1136 10870 4361 2022-10-10T17:35:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q149489]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Jacob M. Appel|Jacob M. Appel]]''' (a mụrụ [[w: February 21|February 21]], [[w:1973|1973]], na New York City) bụ onye odee America, [[w: bioethicist|bioethicist]], dibia bekee, ọkàiwu na onye nkatọ. ==Okwu Ndi Okwuru== *E nwere m ọrịa ụtụtụ siri ike. Ụmụ ọhụrụ ndị ọzọ na-eme m ọgbụgbọ. **''The Magic Laundry'' (2015)Appel, Jacob M. ''The Magic Laundry'' Snake Nation Press 2015</ * Ọ dịghị ihe na-ere nkume ili dị ka nwa agbọghọ Scout yi uwe. ** [https://web.archive.org/web/20131114084322/http://www.vqronline.org/articles/2009/summer/appel-scouting-reaper/ "Scouting for the Reaper,"] ''Virginia Quarterly Review'' (Summer 2009) * Ọ ga-amasị m ikwere na ahịa dị n'akụkụ ahụ nwa ebu n'afọ ga-enye ụmụ nwanyị ike iji ikike ọmụmụ ha mee ihe maka ọdịmma akụ na ụba ha. ** [http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/are-we-ready-for-a-market_b_175900.html "Ànyị dịla njikere maka ahịa n'ime akụkụ nwa ebu n'afọ?,"]" The Huffington Mbipute (2009-03-17) * Ọ bụghị nanị ịda mbà n'obi na enweghị olileanya bụ ihe mere ndị ọrịa na-arịa ọrịa na-anaghị ala ala ji achọ igbu onwe ha. Ọtụtụ ndị mmadụ na-ahụ ihe ọ bụla na-adịghị mma maka ịhọrọ ibibi ndụ ha n'oge na n'ụzọ ha họọrọ - na ọtụtụ na-ele nhọrọ dị otú ahụ anya dị ka njedebe bara uru nke ndụ dị mma. ** [http://www.baltimoresun.com/news/opinion/letters/bal-ed.le.letters17m11mar17,0,7530016.story "Ọ bụ ọmịiko machibido igbu onwe onye?,"]"The Baltimore Sun" (2009-03-17) * Mmeri [n'elu nwoke idina nwoke] nwere ike ịchọ afọ ise ma ọ bụ ikekwe afọ 20. Ma enweghị m obi abụọ na "ajụla, agwala" na mmachibido iwu nke nwoke na nwanyị ga-abụ ihe a na-apụghị ịkọwa akọwa na nke a na-apụghị ịkọwa akọwa nye ụmụ ụmụ m dị ka ịgụta ohu dị ka ụzọ atọ n'ụzọ ise nke mmadụ. ** [https://web.archive.org/web/20090411032449/http://freep.com/article/20090407/OPINION05/90407048 "Nkwado maka ndị America nwere mmasị nwoke,"]"The Detroit Free Press" (2009-04-07) *Ọ bụ ezie na anyị anaghị ekwe ka ndị na-eto eto na-eto eto kụziere ụlọ akwụkwọ ọta akara ma ọ bụ ndị ohi a mara ikpe ịbanye n'ụgbọelu, ezi uche na-ekwu na ndị a tụrụ mkpọrọ n'ihi na ha kpara nkata ime ihe ike megide ụlọ ọgwụ na-ete ime agaghịkwa ekwe ọzọ ebe ọ bụla dị nso ụlọ ọrụ ndị dị otú ahụ. ** [http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/the-case-for-an-anti-abor_b_222559.html "Akụkọ maka Ndebanye aha ime ihe ike megide ime ime,"]" The Huffington Post (2009-06-29) *E nwere m ekele na enwere m ikike n'ọha ilu - mana, dịka okwu bara uru, ikike m kacha ewute bụ nke m nwere n'ime ime ụlọ m na ụlọ ọgwụ na ọnụ ụlọ ọnwụ. ** [http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/a-culture-of-liberty_b_242402.html "A Culture of Liberty"], "The Huffington Post" (2009-07-21) * Ọtụtụ ndị mmadụ na-echegbu onwe ha na ha nwere ike ịchịkwa ahụ ha karịa ka ha na-arịọ Congress. ** [http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/a-culture-of-liberty_b_242402.html "A Culture of Liberty"], "The Huffington Post" (2009-07-21) * Eziokwu dị jụụ, obi ọjọọ bụ na ebe otu ikpe ziri ezi dị ugbu a na-eru nso iri itoolu, yana anọ ndị ọzọ karịrị iri asaa, ụbọchị a na-apụghị izere ezere ga-erute mgbe ikpe ziri ezi na-anọ na ngalaba nlekọta ahụike, ha enweghị ike ịgba arụkwaghịm na enweghị ike ịmaliteghachi ọrụ ya. . ** [http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/anticipating-the-incapaci_b_266179.html "Na-atụ anya ikpe ziri ezi na-enweghị ike"], "The Huffington Post" (2009-08-22) * Dị nnọọ ka ikike iwu kwadoro maka nnwere onwe mgbasa ozi na-emere ndị na-atụ anya ibipụta ihe ọma ma ọ bụrụ na ha enweghị ike inweta akwụkwọ ma ọ bụ ink, ikike inye aka n'ịnwụ anwụ bụ ihe na-abaghị uru ma ọ bụrụ na ọ dịghị onye dị njikere inye aka. ** [http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/big-sky-dilemma-must-doct_b_275034.html Big Sky Dilemma: Ndị dọkịta aghaghị inyere ndị ọrịa ha aka ịnwụ?], '' The Huffington Post'' (2009-09-02) * Otú ọ dị, e nwere nnukwu ọdịiche dị n'etiti ịrịọ ka e kwe ka e nye onye ikwu ahịhịa n'igwe dị oké ọnụ ahịa, na ịrịọ ndị na-atụ ụtụ isi ma ọ bụ ọha mmadụ n'ozuzu ka ha kwụọ ụgwọ maka ígwè ọrụ dị otú ahụ. **[http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/rational-rationing-vs-irr_b_622057.html "Rational Rationing vs. Irrational Rationing"], "The Huffington Post" (2010-06- 23) *Ego edoro n'ebe ndị ọrịa anaghị eri anụ bụ ego a na-emefughị ​​na nlekọta mgbochi, dị ka ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa flu na mammogram. Abalị ọ bụla na akwa ICU maka ndị ọrịa dị otú ahụ bụ abalị nke onye ọrịa ọzọ nwere ezigbo amụma maka mgbake na-agọnarị nlekọta dị elu dị otú ahụ. Dollar ọ bụla ike gwụrụ na ndị ọrịa na-agaghị eteta ọzọ bụ dollar etinyeghị aka na ịchọta ọgwụgwọ maka ọrịa cancer. **[http://www.huffingtonpost.com/jacob-m-appel/rational-rationing-vs-irr_b_622057.html "Rational Rationing vs. Irrational Rationing"], "The Huffington Post" (2010-06- 23) * Ọ bụ ezie na ndị '' a na-ahụ anya '' nwere ike ịdọrọ akụkọ akụkọ wee dọta mkpesa iwe sitere na òtù ndị a na-akpọ "pro-life", ndị a na-adịghị ahụ anya bụ ndị dị ka mụ na gị ga-arịa ọrịa na-adịghị agwọ ọrịa. n'ihi na a na-awụsa ego n'ime mmiri nlekọta ahụike iji nọgide na-enwe ahụ ndị na-amaghị ihe na-adịgide adịgide na ụdị nkwado ndụ dị mgbagwoju anya ma dị oke ọnụ. ==Njikọ Mpụga== [[W: Jacob M. Appel|Jacob M. Appel]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Jacob M. Appel|Jacob M. Appel]] na wikiquote. jyqx2ppxjpw7cpz70f4yd2l0sjrs7v8 Jacoba van Heemskerck 0 1137 10871 4367 2022-10-10T17:35:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q440922]] wikitext text/x-wiki [[Jacoba van Heemskerck]] [[Usòrò:Jacoba van Heemskerck.jpg|thumb|right|photo of Jacoba van Heemskerck, in her studio; - quote of Jacoba, June 1914:'' 'That's the way it goes, you know, I'm always dissatisfied and always I want to go on''']] '''[[w:Jacoba van Heemskerck|Jacoba Berendina van Heemskerck van Beest]]''' (1.Eprel 1876 na Den Haag - 3. Ọgust 1923 na Domburg) bụ onye Dutch na-ese ihe, [[w:stained glass|ugegbe ntụ]], onye mmebe na onye na-ese ihe na-arụ ọrụ n'ọtụtụ ụdị ọgbara ọhụrụ. Ọ pụrụ iche na ọdịdị ala na ihe ka-ndụ. [[Usòrò:Jacoba van heemskerk, due alberi, 1908-10 ca.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1910: 'Osisi Abụọ', ihe osise mmanụ; - okwu nke [[w: Adolf Benhe | Adolf Behne]], 1916: ''Jacoba van Heemskerck na-ese osisi ... Ọ bụ n'ezie banyere osisi, ma ọ chọrọ ọrụ ebube: guzoro, gbasaa onwe ya, na-ebu akwụkwọ ya. , iru n'ime oghere, na-akpụ akpụ, ịbụ akụkụ nke ụwa' '']] [[Usòrò:Heemskerck-Composite.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1912-13, '18 Composite Opus 1', ihe osise mmanụ; - kwupụta site na nyocha- nka, 1912: '' Lady van Heemskerck van Beest achọpụtala na Cubism ntụziaka nke ọ nwere ike ịkọwa ugbu a ... Ụdị ahụ amaraworị ya nke ọma na ọ na-eji ya n'enweghị ihe isi ike.''']] [[Usòrò:WLANL - andrevanb - Landschap, Jacoba van Heemskerck, ca. 1913.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1913: ihe osise'landscape']] [[Usòrò:Heemskerck-Forest.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, 1913: 'Forest 2.', oil on canvas]] [[Usòrò:Bild no. 15 (Segelboote) by Jacoba van Heemskerck van Beest.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1914: 'ịkwọ ụgbọ mmiri - No. 15.', mmanụ na kwaaj]] [[Usòrò:1914 van Heemskerck Landschaft, Bild I, anagoria.JPG|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1914: 'Okirikiri ala - foto No. 1. ', mmanụ-ese na kwaaji; - okwu nke Jacoba van Heemskerck, 1915: '' Ị ga-mgbe ị na-emepụta ọhụrụ site na miri emi, n'ime / (German:) Man muss so ganz tief heraus immer Neuses schaffen'']] [[Usòrò:Jacoba van Heemskerck Stadtansicht c1915.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1915: 'Obodo-ele', na-ese na ink-ahịhịa na akwụkwọ]] [[Usòrò:Jacoba van heemskerk, bild n. 36, 1915.jpg|thumb|right|Van Heemskerck, c. 1915: 'Ihe mejupụtara Nke 36', eserese]] ==Okwu ndi o kwuru== === Afọ 1910 === * Ọ dịghị ihe pụrụ iche na-eme ebe a na ndị na-ese ihe [nke Netherlands]; ihe niile na-anọgidesi ike otu. (Nsụgharị, Fons Heijnsbroek, 2018) ** ụdị na mbụ Dutch / citaat van Jacoba van Heemskerck, na het Nederlands: Hier valt in de schilderswereld weinig bizoners voor; ales blijft soliede bij het oude. *** akwụkwọ ozi nye Lodewijk Schelfhout, 9 Maachị 1913; RKD-Archive, Hague; dị ka Arend H. Huussen Jr. si kwuo na ''Jacoba van Heemskerck, kunstenares van het Expressionisme'' (= Nwanyị na-ese ihe na Expressionism), Haags Gemeentemuseum The Hague, 1982, p. 7 * Obodo [[w:Brittany|Brittany]]] mara mma nke ukwuu na ihe osise na-ahụ ụda agba na-akpali akpali; mana ka onye na-arụ ọrụ na-adịghị ahụkebe, ka onye ahụ na-agbanwe ihe osise ahụ ka ọ bụrụ ngwakọta. (Nsụgharị si German, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị izizi, nke Jacoba dere na German:) Das land [Bretagne]] bụ sehr schön und farbig gibt es reizige Töne; je mehr abstract man aber arbeitet, je mehr man die Skizze zu Combinationen umarbeitet. *** ndetu na kaadị ozi nye [[w:Herwarth Walden | Herwarth Walden]] [onye malitere [[w: Der Sturm | Der 'Sturm']] na Germany, 14 Mee 1914; dị ka Arend H. Huussen Jr. si kwuo na ''Jacoba van Heemskerck, kunstenares van het Expressionisme'' Haags Gemeentemuseum The Hague, 1982, p. 18 * Otú ahụ ka ọ na-adị, ị ma na ọ naghị enwe afọ ojuju mgbe niile, m na-achọkwa ịga n’ihu. (Nsụgharị si German, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị izizi, nke Jacoba dere na German:) Ya mere geht es, wissen Sie, ich bin immer unzufrieden und will immer weiter gehen. ** n’ime akwụkwọ ozi e degaara [[w:Herwarth Walden|Herwarth Walden]], 1 Jun 1914; dị ka Arend H. Huussen Jr. si kwuo na ''Jacoba van Heemskerck, kunstenares van het Expressionisme'' Haags Gemeentemuseum The Hague, 1982, p. 19 * M na-arụ ọrụ nke ukwuu na m na-eche ọtụtụ ihe. Achọrọ m ịgbalị agba na iko. .Biko ị ga-ajụ ya [Mr. [[w: Bruno Taut | Architect Taut]] ] ma ọ bụrụ na e nwere ihe ọ bụla na-agba agba, nke mmadụ nwere ike iji na-ese na iko ozugbo ... . Achọrọ m ikpofu usoro ọhụrụ nke onye na-ese ihe nwere ike ịse na iko ozugbo. kama kwaaji. Mgbe onye chọrọ iru agba ime mmụọ-na-egbuke egbuke, mgbe ahụ a oge ga-abịa na mmanụ-agba na kwaaji na-adịghịzi adabara... ụzọ ka m ga-esi soro ntuziaka m. (Nsụgharị si German, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị izizi, nke Jacoba dere na German:)Ich arbeite sehr viel und denke sehr viel. Ich möchte so gern versuchen, auf Glas zu mahlen. .. ..bitte fragen sie ihn dann [Herr Taut] ob es transparante Farbe gibt, womit man gleich auf Glas malen kann. .. ..ich möchte eine neue Technik haben, dass der Künstler so direkt das Glas verwenden kann statt Leinwand. Wenn man die Farben leuchtend geistlich haben will, dann wird es eine Zeit kommen, dass Oelfarben und Leinwand sich dafür nicht mehr eignen.. ..So wenn Sie Zeit haben, fragen Sie dann Herrn Taut ob er meine Idee verstehnt , den ik gehen müsse. *** n’akwụkwọ ozi e degaara Herwarth Walden, 11 Nov. 1914; dị ka Arend H. Huussen Jr. si kwuo na ''Jacoba van Heemskerck, kunstenares van het Expressionisme'' Haags Gemeentemuseum The Hague, 1982, p. 19 ** Ọ bụghị ruo Eprel 1918 ka Jacoba dere Walden na o kpebiri ịnye usoro nhazi maka [[w:Stained glass|windows enyo enyo]] maka ihe ngosi [[w: Der Sturm |'Sturm']] na-abịa. - na Eprel 1919 o zigara ya windo iri nwere ntụpọ, 'Nrs. 12-26' * Ọ bụ oge dị egwu, mana ọ dịkwa oke egwu. Onwe m achọpụtara m na ọ dị oke mkpa maka nka m ibi ndụ ugbu a ... Oge ndị a na-amanye gị iche echiche nke ukwuu ma na-arụsi ọrụ ike, na Nature ugbu a ike okike siri ike na-arụ ọrụ. (Nsụgharị si German, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị izizi, nke Jacoba dere na German:)Es ist eine schreckliche, doch auch eine gewaltige Zeit, ich persönlich empfinde es auch für meine Kunst so wichtig, jetzt zu leben.. .In dieser Zeit muss man viel denken und viel arbeiten, na der Natur ist jetzt eine otú grosse Schaffenskraft. *** N’akwụkwọ ozi Jacoba, ná ngwụsị 1914; dị ka [[w:Adolf Behne|A. Behne]], na 'der Krieg und die künstlerische Produktion', na 'Die Umschau', Jan / März 1915 *** Jacoba na-ezo aka n'otu akụkụ na Agha Ụwa nke 1. Netherlands kpuchiri onwe ya n'agha a, mana ọtụtụ ndị gbara ọsọ ndụ Belgium banyere mba ahụ. * Anọ m na Rotterdam, ma ihe ngosi ahụ e nwere jọgburu onwe ya. [[w:Henri Le Fauconnier|Le Fauconnier]] enweghị ihe ọ bụla ikwu. O nwere agba ruru unyi ugbu a ma bụrụ ezigbo onye mmụta. [[w:Piet Mondrian | Mondrian]] akpọnwụwo kpamkpam, enweghị abụ uri ọzọ. Ọ dị egwu na ndị a enweghị ike iru n'ihu na nnukwu echiche. Maka ụtọ m [[W:Peter Alma|Alma]] na-ese ihe dị oke egwu. Nnukwu ihe dị iche, atọ ndị a, ma e jiri ya tụnyere [[w:Franz Marc|[Franz Marc]], [[w:Wassily Kandinsky|Kandinsky]], [[w: Emil Filla | Filla]] wdg.. (nsụgharị si German, Fons ==Njikọ mpụga== *[https://rkd.nl/nl/explore/artists/36850 Jacoba van Heemskerck, in the RKD Archive, The Hague], nani na asụsụ Dutch * [https://www.gemeentemuseum.nl/en/exhibitions/jacoba-van-heemskerck ' Nchọpụtaghachi; ihe ngosi-ederede] nke Gemeentemuseum The Hague, Ọgọst - Nov. 2005 * [https://www.wikiart.org/en/jacoba-van-heemskerck foto 23 orụ ńká ya - na Wikiart] * [https://www.moma.org/s/ge/collection_ge/artist/artist_id-36816.html foto nke osisi anọ - na mkpokọta MoMA] {{DEFAULTSORT:Heemskerck, Jacoba van}} ==Njikọ mpụga== '''[[q:Jacoba van Heemskerck|Jacoba Berendina van Heemskerck van Beest]]''' na Wikiquote Bekee nr896fyy6934li052ezqfupsftqw5s2 Jacqueline Gowe 0 1138 10872 4371 2022-10-10T17:35:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q114318132]] wikitext text/x-wiki [[Jacqueline Gowe]] '''[[w:Jacqueline Gowe|Jacqueline Gowe]]''' bụ onye Zimbabwe . Ọ bụ onye nchoputa na onye nduzi nke Sweet Maungwe ụdị ngwaahịa mmanụ aṅụ malitere na 2012, ọ bụkwa onye isi oche nke Bee Project nke African Union. [https://www.sundaymail.co.zw/sweet-story-of-a-woman-who-dared-to-dream]. Ọ bụ onye isi oche ụmụ nwanyị Afrịka na-ahụ maka ọrụ ugbo African Women in Animal Resource Farming and Agribusiness (AWARFA).[https://www.herald.co.zw/women-empowerment-in-agriculture-to-drive-economy/] ==Okwu ndị Ọkwụrụ== * Nwee obi ụtọ na arughi Rome n'otu ụbọchị, yabụ wepụta oge iji imepụta ihe, ị ga-ewepụta ihe mara mma na nke pụrụ iche. ** [https://www.sundaymail.co.zw/sweet-story-of-a-woman- who-dared-to-dream"], ''Sunday Mail'' (November 21, 2021) * Mụta n'aka ndị ọzọ wee mepụta netwọkụ. ** [https://www.sundaymail.co.zw/sweet-story-of-a-woman- who-dared-to-dream"], ''Sunday Mail'' (November 21, 2021) {{DEFAULTSORT:Gowe, Jacqueline}} 2d62fdr9wsoo6kds6sdw1kbr3ork297 Jacqueline Wilson 0 1139 10873 4374 2022-10-10T17:35:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q240647]] wikitext text/x-wiki [[Jacqueline Wilson]] [[Usòrò:Jacqueline Wilson.JPG |thumb|Jacqueline Wilson, 2009]] '''[[wikipedia: Jacqueline Wilson|Jacqueline Wilson]]''' (amuru Disemba 17, 1945) bu onye odee umuaka Bekee. ==Ihe ndị Okwuru== *Echeghị m na ụmụ agbọghọ gaara achọ onye na-acha ntụ ntụ, onye na-ede akwụkwọ na-adịghị mma dị ka ihe nlereanya ma ọ bụrụ na ha na-achọ ka obi dị ha mma ma eleghị anya ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke… **Na ihe kpatara na ọ dịghị mgbe ọ na-ede akwụkwọ ụmụaka ma ọ bụ nwata na-ekwu maka nwoke idina nwoke na [https://www.theguardian.com/books/2020/apr/04/jacqueline-wilson-ive-never-really-been-in-any-kind-of-closet “Jacqueline Wilson: 'I've never really been in any kind of closet'”] in The Guardian (2020 Apr 4) *Agbalịrị m ike… Amaghị m… Ahụmahụ m banyere nna m na di nke m nwere ike inwe mmetụta n'ihe a. M ga-edozi nke a. Ọ bụ nnọọ ikpe na-ezighị ezi. Agbalịrị m ike, mana enweghị m ike iru ebe ahụ. ** Maka ihe kpatara enweghị ezigbo nna na akwụkwọ akụkọ ya na [https://www.theguardian.com/books/2020/apr/04/jacqueline-wilson-ive-never-really-been-in-any-kind-of-closet “Jacqueline Wilson: 'I've never really been in any kind of closet'”] in The Guardian (2020 Apr 4) ==Njikọ Mpuga== pqt8xyse63iov2by2aso2fq2vujd7kj Jacqueline Woodson 0 1140 13288 10874 2023-01-27T14:23:54Z Ase-Vesa 296 wikitext text/x-wiki [[Jacqueline Woodson]] [[Usòrò:23 May 18 (41598266674).jpg|thumb|Jacqueline Woodson (2018)]] '''[[w:Jacqueline Woodson|Jacqueline Woodson]]''' (amuru Febụwarị 12, 1963) bụ onye Amerika na-ede akwụkwọ maka ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma. ==Ihe ndị Okwuru== * Echere m na ihe merenụ bụ na asụsụ ahụ batara n’ime m nke ukwuu karịa ka ọ banyere ndị mmadụ na-agụ naanị otu ugboro ma ghọta ihe ha na-amụ. Ọ na-adị m ka ihe m na-agụ abụghị ihe efu ma ọlị. Ma echere m na m bụ - site n'oge m bụ nwata, m na-agụ ihe dịka onye edemede. A na m agụ maka nghọta miri emi nke akwụkwọ a ọ bụghị naanị ka m nụ akụkọ mana ka m ghọta ka onye ode akwụkwọ si nweta akụkọ ahụ na ibe… ** Banyere otu o si hazie akwụkwọ n'ụzọ dị iche mgbe ọ bụ nwata na [https://www.npr.org/2016/10/14/497953254/jacqueline-woodson-on-growing-up-coming-out-and-saying-hi-to-strangers “Jacqueline Woodson On Growing Up, Coming Out And Saying Hi To Strangers”] in NPR (2016 Oct 14) * Ọ dị m ka, dị ka onye nwere agba, m na-abụkarị ụdị na-arụ ọrụ ahụ megide mmiri ozuzo… Ọ dị m ka mgbanwe na-abịa, na mgbanwe mgbe ụfọdụ na-abịa ngwa ngwa maka ọtụtụ n'ime anyị. Mana ọ na-abịa. ** Na ide na ụlọ ọrụ na-amasịkarị ndị odee White na "[https://www.npr.org/2016/10/14/497953254/jacqueline-woodson-on-growing-up-coming-out-and-saying-hi-to-strangers “Jacqueline Woodson On Growing Up, Coming Out And Saying Hi To Strangers”] in NPR (2016 Oct 14) * Achọrọ m ka ọ dịrị ndị chọrọ ya. Achọghị m ka onye ọ bụla na-ejegharị n'ụwa na-enwe mmetụta na-adịghị ahụ ya anya ọzọ. ** Na ihe ọ tụrụ anya ịrụzu na ọrụ ya na "[https://www.theguardian.com/books/2014/nov/25/jacqueline-woodson-national-book-awards-invisible Jacqueline Woodson: 'I don't want anyone to feel invisible'”] in The Guardian (2014 Nov 25) ==Njikọ Mpuga== sgnbcufxr9rphdrxgjagqiecdobzgy7 Jacques-Henri Bernardin de Saint-Pierre 0 1141 10875 4381 2022-10-10T17:35:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q361976]] wikitext text/x-wiki [[Jacques-Henri Bernardin de Saìnt-Píerre]] Jacques-Henri Bernardin de Saint-Pierre (19 Jenụarị 1737 - 21 Jenụarị 1814) bụ odee  French na ọkà mmụta ihe ọkụkụ. Ọ bụ onye ama ama maka akwụkwọ akụkọ Paul et Virginie ya nke 1788, bụ nke na narị afọ nke 19 bụ akwụkwọ ụmụaka ama ama. ==okwu ndi okwuru== *Ọrụ ebere nke [[Oziọma]] ga-erute n’okpukpe niile na [[French]] [[ụlọ ọbịa]] nye mmadụ niile. *Original: ''la charité de l'Evangile doit s'étendre à toutes les religions et l'hospitalité française à tous les peuples. '' *Dịka ekwuru na ''Œuvres complètes de Bernardin de Saint-Pierre, Mpịakọta 7'' (1828) nke Louis Aimé-Martin dere, Jacques-Henri Bernardin de Saint-Pierre. Ọgọst. Wahlen. ==Njiko Mpuga== Edemede [[w:Bernardin de Saint-Pierre, Jacques-Henri|Bernardin de Saint-Pierre, Jacques-Henri]] na Wikipedia {{DEFAULTSORT:Bernardin de Saint-Pierre, Jacques-Henri}} jqr2b1rpcji081cpp73hvwjdizliux7 Jameel Jaffer 0 1142 10876 4384 2022-10-10T17:35:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6127892]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Jameel Jaffer|Jameel Jaffer]]''' bụ onye ọka iwu ikike mmadụ na nnwere onwe obodo na onye isi mmalite nke Knight First Amendment Institute na Mahadum Columbia, bụ nke emere iji chebe nnwere onwe ikwu okwu na ndị nta akụkọ n'oge dijitalụ. Jaffer bụ onye ama ama maka ọrụ ọ rụrụ na ịgba akwụkwọ arịrịọ Iwu nnwere onwe nke ozi mere ka ewepụtara akwụkwọ gbasara mmekpa ahụ nke ndị mkpọrọ ejidere n'ogige ejidere Guantanamo Bay na na saịtị ojii CIA. ==Ihe o kwụrụ== * '''[[w: President Obama|Onye isi ala Obama]]''' ekwuwo nke ọma gbasara mkpa ọ dị iweghachi ikike omume America na mba ofesi. Iweghachi ikike omume ahụ, n'agbanyeghị, ga-achọ iweghachi iwu n'ụlọ, na iweghachi iwu n'ụlọ ga-achọ iche oke mmegide ikike mmadụ nke ọchịchị ikpeazụ. Ihe dị mkpa n'usoro a ga-abụ ịmepụta ndekọ zuru oke nke afọ asatọ gara aga nke ọha na eze ga-enwe ike inweta. ** [https://www.huffpost.com/entry/the-torture-report_b_298685 The Torture Report, ''Huffpost'',] (24 November 2009) * Echiche nke [[w:Justice Alito|Justice Alito]] maka ụlọikpe ahụ yiri ihe dabeere n'echiche bụ na ụlọ ikpe nzuzo nwere ike otu ụbọchị, tinye iwu n'usoro iwu nyocha, mana ụbọchị ahụ nwere ike ọ gaghị abịa. N'ọtụtụ ọnọdụ nchekwa obodo, gọọmentị emeriela na mbido site n'ịkọ enweghị nguzo, nke nkuzi nzuzo nke steeti ma ọ bụ mgbochi nke ndị isi site n'ikpe. Ihe karịrị afọ iri ka 9/11 gachara, anyị ka nọ na-enweghị mkpebi ikpe gbasara iwu nke mmekpa ahụ, nke nsụgharị pụrụ iche, nke igbu mmadụ ezubere iche ma ọ bụ nke mmemme ntapu ekwentị na-enweghị ikike. A na-asọrịta mpi mmemme ndị a n'ọha, ma a naghị agbagha ha n'ụlọ ikpe.” ** Ekwuru na: Ndị ọka ikpe na-atụgharị azụ ihe ịma aka na nhụta ntị US sara mbara, nke Adam Liptak, The New York Times (26 February 2013) * Arịrịọ anyị sara mbara n'ihi na anyị echeghị na ọha na eze nwere ike nyochaa n'ụzọ ziri ezi n'iwu nke ogbugbu ahụ egburu al-Aulaqi na Samir Khan—ma ọ bụ nkugbu nke gburu Abdulrahman al-Aulaqi dị afọ iri na isii ka izu abụọ gachara. n'ezi-okwu gọọmentị tụkwasara obi iji gosi na ọgbaghara ndị ahụ ziri ezi. Anyị kwenyere na ọha na eze nwere ikike ị nweta ndekọ gbasara ndị nkịtị merụrụ ahụ.... Ozugbo sekit nke abụọ weghachiri ikpe anyị n'ụlọikpe mpaghara, ACLU ga-ebido ikpe ọ bụghị naanị n'ihe ndekọ OLC ndị ọzọ kama maka ụdị eziokwu. ** The Drone Memo Cometh, by Jameel Jaffer, [https://www.lawandsecurity.org/just-security/ ''Just Security''] (21 June 2014) * Enwere m obi ụtọ maka ohere a iji wuo nzukọ a raara nye maka ozi dị oke mkpa na ọha mmadụ nweere onwe ya, "ka o kwuru na nkwupụta ahụ. ** Ekwuru na: Mahadum Columbia names 1st director of First Amendment Institute, Nolan D. McCaskill, ''Politico'' (29 June 2016) * Echere m na mkpebi ahụ dị mkpa na ihe ijuanya, mmeri dị oke mkpa nye [Julian Assange]. Echere m na mmetụta nnwere onwe mgbasa ozi na-agbagwoju anya karị. Onye ọka ikpe ahụ - n'ikpeazụ na-ejide n'aka na Assange enweghị ike ibuga ya na United States n'ihi ahụike uche ya na ọnọdụ a ga-ejide ya ma ọ bụrụ na ebugharị ya ebe a, onye ọka ikpe na-akwado nke ọma na nkwupụta ndị ikpe US. Ozizi ahụ gbadoro ụkwụ na ebubo na-ekpochapụ nke ukwuu, n'ụzọ sara mbara, na n'ụzọ bụ isi, ebubo ahụ bụ mbọ ijide Assange n'ụzọ mpụ maka omume ndị nta akụkọ na-eme oge niile. Ma ọ baghị uru ma Assange n'onwe ya ka ejiri mara nke ọma dị ka onye nta akụkọ. Nke ahụ nwere ike ịbụ arụmụka dị mkpa, mana n'ụzọ iwu, ọ dịghị mkpa kpamkpam. ** Ọ na-ekwu na-ajuju ọnụ ya na [[Amy Goodman]], [https://www.democracynow.org/2021/1/4/julian_assange_uk_extradition_trial “Victory for Julian”: U.K. Blocks WikiLeaks Founder Assange Extradition to U.S. on Espionage Charges,] ''Democracy Now,'' (4 January 2021) ==Ihe e kwụrụ banyere ya== * Nke a bụ mkpughe siri ike na mbọ siri ike nke ndị ọrụ nchịkwa Obama na-eme iji mebie iwu mba ụwa nke ọma n'ịchụso obere uru agha obere oge ma na-efunahụ ntụkwasị obi America. ** [[W:Philip Alston|Philip Alston]], [https://thenewpress.com/books/drone-memos comments] about ''The Drone Memos Targeted Killing, Secrecy, and the Law'', Edited by: Jameel Jaffer, ''The New Press'', ISBN-13: 978-1620972595 (15 November 2016) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Jameel Jaffer|Jameel Jaffer]] na Wikipedia bekee 0vj604c8nsrkqjompv6gykcjdj3qp53 James Baldwin 0 1143 10877 4388 2022-10-10T17:35:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q273210]] wikitext text/x-wiki == James Baldwin == James Arthur Baldwin (August 2, 1924 - Disemba 1, 1987) bụ onye odee na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. == Ihe ndi okwuru == * Ihe okike kacha dị ize ndụ nke obodo ọ bụla bụ nwoke na-enweghị ihe ọ bụla ga-efunahụ ya. * Ndị mmadụ tọrọ atọ n'akụkọ ihe mere eme na akụkọ ihe mere eme tọrọ atọ n'ime ha. * Ndị mmadụ tọrọ atọ n'akụkọ ihe mere eme na onye ọ bụla nke ịda ogbenye gbaburu mgba maara otú ọ dị oke ọnụ na ịda ogbenye. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=23&y=8&q=James+Baldwin 700jvl1n7zt402lngeh36hdp1cue7zn James Brown 0 1144 10878 4391 2022-10-10T17:35:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5950]] wikitext text/x-wiki == James Brown == James Joseph Brown (Mee 3, 1933 - Disemba 25, 2006) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-agba egwu, onye na-agụ egwu, onye na-edekọ ihe, na onye ndu band. == Ihe ndi okwuru == * Otu ihe nwere ike idozi ọtụtụ nsogbu anyị bụ ịgba egwu. * Atụla ụjọ. Hazie. Ejila ọkụ. Nye ụmụaka ohere ịmụta . . . Ezi azịza nye nsogbu agbụrụ na mba a bụ agụmakwụkwọ. Ọ bụghị ọkụ na igbu mmadụ. Dị njikere. Bụrụ onye ruru eru. Nwee ihe. Bụrụ onye. Nke ahụ bụ ike ojii. * Atụla ajụjụ. Hazie. Ejila ọkụ. Nye ntụ ntụ . . . Ezi nsogbu nye nsogbu na mba a bụ onye. Ọ bụghị ọkụ na igbu. dịka. Bụrụ onye ruru eru. Nwee ihe. Bụrụ onye. Nke ahụ bụ ike ojii. * Ekwela ka onye ọ bụla lekọta azụmahịa gị nke ọma karịa gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2016-James_Brown 6pjt2t192ewfxtcgy85sy6g69nx3z1v James Gustave Speth 0 1145 18417 10879 2024-03-16T12:05:55Z Jyrki Ara 704 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:James Gustave Speth, 2008 (cropped).jpg|thumb|James Gustave Speth (2008)]] '''James Gustave (Gus) Speth''' (amụrụ na March 4, 1942 na Orangeburg, South Carolina) bụ onye ọka iwu Amerika na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. ==Okwu ndị o kwụrụ== * "Echere m na nsogbu gburugburu ebe obibi kacha njọ n'ụwa niile bụ mfu nke ihe ndị dị ndụ n'ụdị dị iche iche, ndakpọ nke gburugburu ebe obibi na mgbanwe ihu igwe. Echere m na site na afọ iri atọ nke ezigbo sayensị anyị nwere ike idozi nsogbu ndị a. Ma, m mehiere. Nsogbu kachasị njọ gburugburu ebe obibi bụ ịchọ ọdịmma onwe onye nanị, anyaukwu na mgbanwe ihu igwe, enweghị mmasị, na ime ihe ndị a, anyị ga-enwe mgbanwe ime mmụọ na nke ọdịbendị, ma anyị ndị sayensị amaghị ka esi eme nke ahụ." **[https://www.bbc.co.uk/sounds/play/b03bqws7 ''Shared Planet: Religion and Nature'', BBC Radio 4 (1 October 2013)] ==Njikọ Mpuga== * [[w:James Gustave Speth|James Gustave Speth]] na Wikipedia bekee * [[Commons:James Gustave Speth|James Gustave Speth]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT: Speth, James Gustave}} p61pf0or5bwt7qe0zhr8cx91r8okf8e James Lovelock 0 1146 10880 4397 2022-10-10T17:36:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q210898]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:James Lovelock in 2005.jpg|thumb|James Lovelock]] '''[[w:James Lovelock | Dr James Ephraim Lovelock]] ''' CH CBE FRS (a mụrụ [[w: July 26|July 26]], [[w:1919|1919]]) bụ onye ọkà mmụta sayensị nọọrọ onwe ya nke Britain, onye edemede, onye nyocha, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na ọkachamara n'ọdịnihu. . Ọ bụ onye ama ama maka ịtụpụta na ịkwalite [[w:Gaia theory (science)|Gaia hypothesis]], bụ nke o depụtara na ụwa na-arụ ọrụ dị ka ụdị [[w:Superorganism | superorganism]] (okwu nke sitere na ya chepụtara [[w:Lynn Margulis|Lynn Margulis]]). == Okwu Okwuru == * Ma [[w: Lynn Margulis | Lynn Margulis]] ma ọ bụ m atụpụtabeghị echiche [[w:Teleology | teleological]]. Ọ dịghị ebe ọ bụla n'ime ederede anyị ka anyị kwupụta echiche na nhazi onwe onye nke mbara ala nwere nzube, ma ọ bụ gụnyere ịhụ ụzọ mbara ala ma ọ bụ atụmatụ site na biota. Ma anyị zutere nkatọ na-adịgide adịgide, fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ozizi, na echiche anyị bụ teleological. ** ''Healing Gaia'' (1991) * A sị na e nwere otu ijeri mmadụ bi n’ụwa, anyị nwere ike ime ihe ọ bụla masịrị anyị. Ma e nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ijeri asaa. N'ọ̀tụ̀tụ̀ a, ndụ dị ka anyị si mara ya taa adịghị adigide. ** '' Otu esi ajụkwa mbara ala: Geoengineering na Audacious Quest to Fix Earth's Climate '' (2010) dị ka [[w:Jeff Goodell|Jeff Goodell]] hotara. * N'ụzọ dị ịtụnanya, mmetọ ikuku nke mpaghara ugwu na-ebelata okpomoku zuru ụwa ọnụ site n'ichegharị ìhè anyanwụ laghachi na mbara igwe. Nke a "ndabere ụwa" na-adịru nwa oge ma nwee ike ịla n'iyi n'ime ụbọchị ole na ole dị ka anwụrụ ọkụ na ọ bụ, na-ahapụ anyị n'ụzọ zuru ezu na okpomọkụ nke griin haus zuru ụwa ọnụ. Anyị na-na a nzuzu ihu igwe, mmadụ mberede nọ jụụ site anwụrụ ọkụ, na tupu narị afọ a bụ n'elu ọtụtụ ijeri anyị ga-anwụ na ole na ole ozuzu ụzọ abụọ nke ndị na-adị ndụ ga-abụ na Arctic ebe ihu igwe na-anọgide na-anabata. ** "James Lovelock: Ụwa na-achọ ịrịa ahụ ọkụ na-adịghị mma nke nwere ike ịdịru ihe dị ka 100,000 afọ" "The Independent" (Jenụwarị 16, 2006) * Ịma aka na amamihe nkịtị bụ ụzọ isi mee ka ebili mmiri na sayensị. ** cite web|title=James Lovelock: Mara ozizi ahụ! (Web nke Akụkọ)|webụsaịtị=YouTube|ụbọchị=6 Ọgọst 2010|url=https://www.youtube.com/watch?v=gA8FbEHsgus === ''Gaia: Anya Ọhụrụ na Ndụ n'Ụwa'' (1979) === * Ọnọdụ ihu igwe na ihe kemịkal dị n'ụwa ugbu a na n'akụkọ ihe mere eme ya niile yiri ka ọ bụ ihe kacha mma maka ndụ. N'ihi na nke a mere na mberede bụ ihe a na-atụghị anya ya dị ka ị ga-adị ndụ n'ime ụgbọ ala kpuchiri anya n'ihu n'oge awa ọsọ ọsọ. * N'ime mkparị teknụzụ nke ejiji ugbu a, ọ dị mfe ichefu na fission nuklia bụ usoro okike. Ọ bụrụ na ihe dị mgbagwoju anya dị ka ndụ nwere ike ịgbakọta na mberede, anyị ekwesịghị iju anyị anya n'ihe na-eme ihe na-akpata fission, bụ́ ihe mgbochi dị nnọọ mfe, na-eme otú ahụ. N'ime ahụ anyị, ọ dịghị ihe na-erughị nde atọ atom mere ka ejighị n'aka na ihe omume ahụ ka na-agbawa kwa nkeji, na-ewepụta ntakịrị akụkụ nke ikuku mmiri. ike echekwara site n'ọkụ ahụ dị egwu nke ogologo oge gara aga. * Anyị akọwapụtala Gaia dịka ihe dị mgbagwoju anya nke metụtara biosphere nke ụwa, ikuku, oke osimiri, na ala; mkpokọta mejupụtara nzaghachi ma ọ bụ usoro cybernetic nke na-achọ ebe anụ ahụ na kemịkalụ kacha mma maka ndụ na mbara ala a. === "Nwoke ahụ kpọrọ ụwa aha" (1990) === * Ndụ ga-abụ ihe na-eme n'ụwa. Ị nweghị ike ịnwe mbara ala nke nwere akụkụ karịa ka ị nwere ike inwe ọkara pusi ma ọ bụ ọkara nkịta. * Ndụ ga-elekọta gburugburu ya wee jiri ya malite. * Ọ bụrụ na ị bụ onye na-ese ihe ma ọ bụ onye na-ede akwụkwọ, ma ọ bụ onye na-ede uri ma ọ bụ onye dị otú ahụ, ọ dịghị onye ga-eche na ọ dị njọ ma ọ bụrụ na ị na-arụ ọrụ n'ụlọ nke gị. Na sayensị ọ nweghị nke a ma ọlị. Ọ fọrọ nke nta ka m bụrụ naanị onye ọkà mmụta sayensị nọọrọ onwe ya na Britain. Onye ọ bụla ọzọ na-arụ ọrụ na nnukwu ụlọ ọrụ, mahadum, ma ọ bụ ụlọ ọrụ mmepụta ihe. Gịnị mere mmadụ ji atụ anya ka ndị ọkà mmụta sayensị na-arụ ọrụ otú ahụ? * nje bacteria... anọwo ebe a kemgbe ijeri afọ atọ na ọkara, ma ewezuga ha anyị enweghị ohere ọ bụla nke ịlanarị. Ụmụ mmadụ bụ ihe na-adịbeghị anya, dị ka froth n'elu otu iko biya. * Na Gaia, ọ dịghị ihe dị ka mmetọ. Iwu nke egwuregwu bụ na ụdị ọ bụla nke na-emepụta ihe na-adịghị mma nke na-emetụta gburugburu ebe obibi, na-emebi. Cheedị na enwere ahụhụ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ… na-ekpebi na ọ ga-abụ aghụghọ dị mma ịme chlorine. Ahụhụ ahụ agaghị aga nke ọma. Ọ bụrụ na o gbughị onwe ya, ọ ga-egburịrị ụmụ ya, mebiekwa gburugburu ebe obibi ya ma ghara inwe nri ọ ga-eri. === Ajụjụ ọnụ ''Onye nche'' (29 Maachị 2010) === * Echeghị m na anyị etolitela ruo n'ókè anyị nwere ọgụgụ isi iji dozie ọnọdụ dị mgbagwoju anya dị ka mgbanwe ihu igwe ... Inertia nke ụmụ mmadụ buru ibu nke na ị pụghị ime ihe ọ bụla bara uru. * Ọbụlagodi ọchịchị onye kwuo uche ya kacha mma kwenyere na mgbe nnukwu agha na-abịa, a ga-akwụsị ọchịchị onye kwuo uche ya maka oge a. Enwere m mmetụta na mgbanwe ihu igwe nwere ike ịbụ okwu siri ike dị ka agha. Ọ nwere ike ịdị mkpa itinye ọchịchị onye kwuo uche ya maka oge. ==Njikọ Mpụga== [[W: James Lovelock|James Lovelock]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: James Lovelock|James Lovelock]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lovelock, James}} ppkyrgfncoaxk5s6ecifbdfmfvyk58l James McBride (writer) 0 1147 4399 4398 2022-10-10T11:35:35Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == James McBride (writer) == James McBride (amuru Septemba 11, 1957) bu onye odee na onye egwu America. == Ihe ndi okwuru == * M jụrụ ya ma m bụ oji ka ọ bụ ọcha. Ọ zara, sị "Ị bụ mmadụ, kụziere onwe gị akwụkwọ ma ọ bụghị na ị gaghị abụ onye ọ bụla! * Chineke bụ agba mmiri. Mmiri enweghị agba. * Ị ga-ahọrọ n'etiti ihe ụwa na-atụ anya gị na ihe ị chọrọ maka onwe gị. * Abịara m na nghọta na ma eleghị anya ihe dị n'ime dị mkpa karị, na na mkpuchi elu gị anaghị agụta nke ukwuu dịka ndị mmadụ chere na ọ mere, agba ma ọ bụ ọcha, nwoke ma ọ bụ nwanyị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/9690-James_McBride k12vw7vx9vx0d8qxkf5fjxxho9l18g2 James Meredith 0 1148 4401 4400 2022-10-10T11:35:35Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == James Meredith == James Howard Meredith (amuru June 25, 1933) bu onye amuru ikike obodo America, onye ode akwukwo, onye ndu ochichi. == Ihe ndi okwuru == * Azịza m maka nsogbu agbụrụ na America bụ ka m ghara ime ya ma ọlị. Ndị nna ntọala mere ya mgbe ha mere Iwu. * A bịa n'ihe gbasara ikike m dị ka nwa amaala America, yana nke gị, abụ m onye mmeri na onye na-enweghị isi. Ihe ọ bụla dị obere bụ mkparị. * Ụbọchị onye Negro bụ onye ụjọ agwụla. * Ọ dịghị ihe nwere ike ịkparị m karịa echiche nke ikike obodo. Ọ pụtara ịbụ nwa amaala nke abụọ na-adịgide adịgide maka mụ na ụdị m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/23166-James_Meredith l32hci93t8dd7pahfnca6ayih4wxrdu James Randi 0 1149 10881 4407 2022-10-10T17:36:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q294918]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:RANDI.jpg|thumb|right|Etrọn ma ọ bụ ụyọkọ kpakpando adịghị adọrọ adọrọ, ọ dịghịkwa aghụghọ; ma mmadụ nwere ike ịbụ ma ọ bụ abụọ.]] '''[[w:James Randi|James Randi]]'''' ([[w:7 August|7 August]] [[w:1928|1928]] - [[w:20 October|20 October]] [[w:2020|2020]]), a mụrụ ''' Randall James Hamilton Zwinge''' a makwaara dị ka ''' The Amazing Randi''', bụ [[w:Canada | Canada]]-[[w:United States | American]] [[w: Ime Anwansi (iche echiche)|onye dibịa afa]], [[w:Skepticism|onye obi abụọ]], na onye mmegide [[w:pseudoscience|pseudoscience]]. Ọ bụkwa onye nchịkọta akụkọ na onye edemede mbụ nke ''Swift'', mbipụta ịntanetị kwa izu [[w: James Randi Educational Foundation|James Randi Educational Foundation]]. ==Okwu Okwuru== * M na-atụ aro ka anyị nwee ike ịchụpụ Chineke a nọ n'ọchịchị wee malite iso The Real World na-emekọ ihe. E gosipụtara ya - ugboro ugboro - na ọ bụ onye obi ọjọọ, na onye na-eme ihe ike. Ọ na-eri mmiri, na-egwepịa, na-ere ọkụ, na-agụkwa ọtụtụ nde anyị agụụ kwa ụbọchị. O kere ọrịa kansa, nje virus, na nje ka ha wakpoo ma bibie ahụ anyị dịka o siri chọọ, ma na-eji ha eme ihe nke ọma. N'amamihe ya, ọ nyere ndị na-ahụ maka ọrụ ka ha gbochie nyocha cell cell ka ụzọ dị ike dị otú ahụ wee ghara ịdị anyị ma ọ gaghị eme ka ọgụgụ isi dị nsọ gbanarị ihe nchebe ahụ. Anyị na-atọ Ya ụtọ ka anyị na-agbalị ime ka obi dị Ya ụtọ n'efu. A tụnyere m ka anyị tụfuo Ya. ** ''Swift'', 2 Septemba 2005, [http://www.randi.org/jr/200509/090205alley.html#2 "Off-Subject but mkpa"]; na nzaghachi na mbọ iji chefuo [[w:Hurricane Katrina|Ajọ Ifufe Katrina]] site n'ekpere. * … oge eruola maka nkuzi mmeghe na Test Design 101: Tụlee: otu nwanyị kwuru na ya bụ onye egwu. Ị na-anọdụ ala ya na piano wee rịọ ka o gosi ihe ọ na-ekwu. Ọ nweghị ike ịkpọ piano, ị kwubiri na ihe ọ na-ekwu emebiela. O siri ike. Ị hụrụ, nwanyị ahụ bụ onye cellist…. Ị nweghị ike ịgba onye na-azọrọ aka ime ihe ọ na-ekwutụbeghị na ya nwere ike ime. Ya mere, na JREF, anyị na-emepụta ụkpụrụ naanị mgbe onye na-arịọ arịrịọ kwupụtachara nke ọma (a) ihe ha nwere ike ime, (b) n'okpuru ọnọdụ ndị dị aṅaa, na (c) n'ogo ihe ịga nke ọma a tụrụ anya ya. Na, onye na-arịọ arịrịọ ga-ahụrịrị usoro ahụ dabara adaba, ziri ezi, kwenye na nke zuru oke iji gosipụta nkwuputa ha. ** ''Swift'', 21 Ọktoba 2005, [http://www.randi.org/jr/200510/102105herbs.html#11 "Ezi Mmasị"]; maka ịnwale nzọrọ paranormal. * [[w:Uri Geller | Uri Geller]] nwere ike inwe ikike mmụọ site na nke ọ ga-ehulata ngaji; ọ bụrụ otú ahụ, ọ na-egosi na ọ na-eme ya n’ụzọ siri ike. ** [http://www.randi.org/encyclopedia/Geller,%20Uri.html ''An Encyclopedia of Claims, Frauds, and Hoaxes of the Occult and Supernatural'] * Nna m ukwu, enwere ihe dị iche n'inwe uche mepere emepe na inwe oghere n'isi nke ụbụrụ gị na-esi na ya pụta. ** ''Swift'', Disemba 30, 2005,. <!-- http://www.randi.org/jr/200512/123005museum.html#i8 "McGill University Featuring Pseudoscience" Njikọ nwụrụ anwụ dochie na web.archive.org njikọ --> [https://web.archive.org/web/20130727044905/http://web.archive/ .org/web/20110108172522/http://www.randi.org/jr/200512/123005museum.html#i8 "McGill University Featuring Pseudoscience"] ** https://web.archive.org/web/20110806022743/http://www.fortwayne.com/mld/journalgazette/living/17126222.htm Eprel 24, 2007. * The conjuror ma ọ bụ con man bụ ezigbo onye na-eweta ozi. Ọ na-enye ọtụtụ data, site na ntinye aka ma ọ bụ nkwupụta kpọmkwem, mana ọ bụ data ụgha. Ndị ọkà mmụta sayensị ejighị ọnọdụ ahụ eme ihe. Eletrọn ma ọ bụ ụyọkọ kpakpando adịghị adọrọ adọrọ, ma ọ bụ aghụghọ; ma mmadụ nwere ike ịbụ ma ọ bụ abụọ. ** ''Swift'', 2 Septemba 2005, [http://www.randi.org/jr/2006-10/100620sentient.html#i7 "Onye Ọhụrụ Ọhụrụ"] * Iji jide n’aka na e kwupụtawo nkwulu m nke ọma, “’Ana m ekwu ugbu a echiche m na echiche nke chi bụ nkwenkwe ụgha bụ́ isi, na ọ dịghị ihe àmà na-egosi ịdị adị nke chi ọ bụla, ndị mmụọ ọjọọ, ndị mmụọ ọjọọ, ndị mmụọ ozi na ndị nsọ bụ akụkọ ifo, na ọ dịghị ndụ mgbe a nwụsịrị, eluigwe ma ọ bụ hell, na Pope bụ a dị ize ndụ, bigoted, medieval dinosaur, na na Mmụọ Nsọ bụ onye na-atọ ọchị-akwụkwọ agwa kwesịrị ịchị ọchị na ịkwa emo. M na-ebo chi Ndị Kraịst ebubo igbu ọchụ site n’ikwe ka Oké Mgbukpọ ahụ mee—ọ bụghị ikwu banyere “mkpochapụ agbụrụ” nke Ndị Kraịst na-eme ugbu a n’ụwa anyị—m na-akatọkwa ma kwutọọ chi ụgha a n’ihi ịgba ajọ ajọ mbunobi agbụrụ ume na inye iwu ka e weda ya ala. nke ndị inyom.''' (Enwetara okwu a n'ụzọ zuru ezu site n'inyocha ụkpụrụ nke steeti asaa ndị ahụ fọdụrụ n'oge ọchịchịrị, ka m wee mejupụta nkọwa nkwulu ha.) ** ''Skeptic'' Magazin, 1995 (Mpịakọta 3, Nke 4) [https://web.archive.org/web/20160304223623/http://www.petting-zoo.net/~deadbeef/archive/383.html], kwuru na mbọ na-agaghị eme nke ọma ka a gbaa ya akwụkwọ n'ihu ọha. ya na [[w: Nkwulu_laws#United_States_of_America|nkwulu]] [http://www.celebatheists.com/?title=James_Randi]. ==Njikọ Mpụga== [[W: James Randi|James Randy]] na Wikipedia Bekee. [[Q: James Randi|James Randi]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Randi, James}} [[Òtù:we/ig]] jeyiefqh4zchak2cllyj1elrvj7a0n6 James Suzman 0 1150 10882 4410 2022-10-10T17:36:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29589029]] wikitext text/x-wiki == James Suzman == James Suzman (amụrụ 1970) bụ ọkà mmụta gbasara mmadụ na onye edemede sitere na Cambridge, United Kingdom. == Ihe ndi okwuru == * Ọtụtụ ndị mmadụ na-ele ọkwa ọkwa n'obodo mmadụ anya dị ka ihe a na-apụghị izere ezere, akụkụ ebumpụta ụwa nke onye anyị bụ. Ma nkwenkwe a megidere ọtụtụ n'ime akụkọ ihe mere eme nke Homo sapiens afọ 200,000. == Ebenside == https://www.theguardian.com/inequality/2017/dec/05/how-neolithic-farming-sowed-the-seeds-of-modern-inequality-10000-years-ago batev6cdxj9pr6pmnak4ex0nmqafzrd James Van Der Zee 0 1151 10883 4413 2022-10-10T17:36:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3161458]] wikitext text/x-wiki == James Van Der Zee == James Augustus Van Der Zee (June 29, 1886 - Mee 15, 1983) bụ onye na-ese foto America kacha mara amara maka ihe onyonyo ya nke ndị New York ojii. == Ihe ndi okwuru == * N'ịbụ onye na-ese ihe, enwere m mmuo onye na-ese ihe. Ị nwere ike ịhụ foto ahụ tupu e see ya; mgbe ahụ ọ dịịrị gị ịnweta igwefoto ka ọ hụ * Ọ bụ ọrụ siri ike ịnweta igwefoto ka ọ hụ ya ka ị na-ahụ ya. Mgbe ụfọdụ ị na-enwe ya dị ka ịchọrọ ya, wee lelee igwefoto ma ị nweghị nguzozi. Ihe bụ isi bụ ịnweta igwefoto ka ọ hụ ya otú ị si ahụ ya. * Mmadụ ga-abata sị, Anaghị m ese foto dị mma. M ga-asị, Gịnị kpatara na ọ bụghị? Ị nwere anya abụọ, imi na ọnụ dịka onye ọ bụla ọzọ. * Agbalịrị m ịhụ na foto ọ bụla dị mma karịa onye ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50548-James_Van_Der_Zee pk18w9lxqzzylykui7cg0zeqnhw8eu2 James Weldon Johnson 0 1152 10884 4416 2022-10-10T17:36:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q478450]] wikitext text/x-wiki == James Weldon Johnson == James Weldon Johnson (June 17, 1871 - June 26, 1938) bụ onye isi ode akwụkwọ America, onye nkatọ, onye nta akụkọ, onye na-ede uri, ọkà mmụta gbasara mmadụ, onye nkuzi, onye ọka iwu, onye na-ede abụ, onye na-akwado ikike obodo mbụ. == Ihe ndi okwuru == * Ị bụ nwata, nwere nkà, na onye ojii. Anyi aghaghi ibido gwa umuntakiri anyi, O nwere uwa na-eche gi, nke gi bu ochicho nke malitere. * Ekwesịrị ka agbụrụ ọ bụla na mba ọ bụla bụrụ ihe kacha mma o nwere ike imepụta, ọ bụghị nke kacha njọ. * Welite olu nile na-abụ abụ ruo mgbe ụwa na elu-igwe na-ada, Were nkwekọ nke nnwere onwe were were daa ụda. Ka aṅụrị anyị bilie dị ka elu-igwe na-ege ntị; Ka ọ na-ada ụda dị ka oké osimiri na-akpụ akpụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7499-James_Weldon_Johnson 2cd1ocb5b3asm2daszzqbyhgegmrkqh Jamie Foxx 0 1153 10885 4419 2022-10-10T17:36:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q171905]] wikitext text/x-wiki == Jamie Foxx == Eric Marlon Bishop (amuru Disemba 13, 1967), onye amara dika Jamie Foxx, bu onye omekorita America, onye ochichi, na onye na-abụ abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ n’ịlele ogologo oge ụwa nọworo ebe a, anyị na-ebi na ntugharị anya. Yabụ, ihe ọ bụla ịchọrọ ime, ị ga-apụ mee ya. * Anyị enweghị ike iweghachite mkpebi ndị anyị mere, naanị ihe anyị ga-eme nwere ike imetụta mkpebi anyị ga-esi ebe a mee. * Ị bụ ihe ị na-eme ugboro ugboro mgbe ihe siri ike. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5083-Jamie_Foxx n6upgnl13b99fnj5zn3p3oeiazs9681 Jamie Lee Curtis 0 1154 18196 10886 2024-02-19T08:04:21Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Jamie Lee Curtis]] [[Usòrò:Jamie Lee Curtis 2011.jpg|thumb|Jamie Lee Curtis (2011)]] '''[[W:Jamie Lee Curtis | Jamie Lee Curtis]]''' (amụrụ Nọvemba 22, 1958) bụ oge abụọ na-emeri Golden Globe na ihe nkiri America Emmy Award họpụtara. onye na-eme ihe nkiri na onye edemede na-aga nke ọma nke akwụkwọ maka ụmụaka == Okwu ndị ọkwụrụ == * Ndị mmadụ na-enwe ahụ iru ala na njirimara ha. Ọ dịghị onye na-enwe ahụ iru ala na ntutu isi ha. Ahụhụ ntutu. Ọ bụ ihe eluigwe na ala. ** Ekwuru na ''Funny Ladies: Ihe ọchị kacha mma sitere na ụmụ nwanyị kacha atọ ọchị na America'' nke Bill Adler p. 36 == Njikọ mpụga == Edemede '''[[W:Jamie Lee Curtis | Jamie Lee Curtis]]''' na Wikipedia Bekee. {{DEFAULTSORT:Curtis, Jamie Lee}} 5hgwc2dba0h25wo4z4ofgurb64xg1ue Jan Egeland 0 1155 10887 4428 2022-10-10T17:36:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q968608]] wikitext text/x-wiki [[W: Jan Egeland | '''Jan Egeland''']] (a mụrụ 12 Septemba 1957) bụ onye nnọchi anya mba Norway, ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ndu mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Labour Party nke bụbu odeakwụkwọ ukwu nke Kansụ na-ahụ maka Ndị gbara ọsọ ndụ kemgbe 2013. Ọ jere ozi dị ka Secretary State na Norwegian Ministry of Foreign Affairs site na 1990 ruo 1997 na dịka United Nations Undersecretary-General for Humanitarian Affairs and Emergency Relief Coordinator si 2003 ruo 2006. N'ime oge nke oge ọrụ ya na Egeland, o jekwara ozi dị ka osote onye ntụzi aka nke [[w: human right watch|Human Rights Watch]], onye isi [[w:Human Rights Watch Europe|Human Rights Watch Europe]], onye isi [[W:Norwegian Institute of International Affairs| Ụlọ ọrụ Norwegian nke Institute of International Affairs]], odeakwụkwọ ukwu nke Norwegian [[w:International Red Cross and Red Crescent Movement | Red Cross]] na Onye isi oche nke [[w: Amnesty International|Amnesty International]] Norway. Ọ na-ejidekwa ọkwa dịka Prọfesọ II na Mahadum Stavanger. [[Usòrò:Jan Egeland in Pakistan (128).jpg|thumb|ha gwara m nke ọma, "Anyị kwenyere na anyị ga-enwe agụụ na oyi na-atụ n'oge oyi a siri ike, ọ gwụla ma enwere nnukwu ọrụ enyemaka..." Ọ dị ka acute dị ka nke ahụ. A hapụrụ ndị nkịtị nde mmadụ iri anọ mgbe mba NATO gara maka ọnụ ụzọ n'August.]] ==Okwu Okwuru== * Mụ onwe m nọkwa na Afghanistan na nso nso a, mụ na ndị nne nọ n'ogige mgbapụ ndị a dị na Kabul. M wee jụọ ha, “Gịnị banyere ọdịnihu? Kedu ihe ụnụ chere maka ọdịnihu? Ha gwakwara m nke ọma, "Anyị kwenyere na anyị ga-enwe agụụ ma daa oyi n'oge oyi a siri ike, ọ gwụla ma enwere nnukwu ọrụ enyemaka na-abịa ma ọ gwụla ma enwere ngalaba ọha ọzọ nwere ike ịnye ọrụ." Ọ dị nnukwu ka nke ahụ. A hapụrụ ndị nkịtị nde mmadụ iri anọ mgbe mba NATO gara maka ọnụ ụzọ n'August. ** A gbara ajụjụ ọnụ na [https://www.democracynow.org/2021/11/16/afghanistan_humanitarian_and_economic_conditions_update Hell on Earth": Ọtụtụ nde ndị Afghanistan na-eche agụụ dị ka US & West Freeze Ijeri na Gov't Fund], [[W: Ọchịchị onye kwuo uche Ugbu a!|Democracy Ugbu a!]], (16 Nọvemba 2021) *Ego ekwesighi ịgara otu ndọrọndọrọ ọchịchị ndị agha a na-akpọ [[w: Taliban|Taliban]] were were ọchịchị n'ike. Ego ahụ kwesịrị ịgakwuru ndị mmadụ, ọ ga-ekwe omume. Yabụ, nke mbụ, a ga-enwerịrị ego ntụkwasị obi, dị ka anyị na-akpọ ya, nke ụlọ ọrụ UN na-ejide, na-ebugharị ego ozugbo n'ụlọ ọgwụ, nke ị gosipụtara ugbu a, ebe ndị mmadụ na-anwụ ugbu a. Ọ nwere ike ịgakwuru ndị nkuzi nọ na ndekọ ụgwọ ọrụ nke World Bank na mbụ, nwere ike ịgakwuru ha ozugbo. Ya mere, ego ahụ nwere ike ịga site na anyị, òtù mba ụwa, ozugbo na ndị mmadụ.<BR>Nke abụọ, wepụ ego ndị ahụ ga-enyere ụlọ akụ aka ịrụ ọrụ ọzọ. Ka ọ dị ugbu a, anyị enweghị ike ịzụta ihe enyemaka na Afghanistan. Anyị ga-ebufe ha, wepụta ha site na Pakistan na Iran, nke pụtara na ọrụ na-anwụ na Afghanistan.<BR>Na nke atọ, ndị na-enye onyinye, si na ngere gbadata. Hụ na anyị nọ ebe ahụ. Anyị bụ ọwa ndị a pụrụ ịdabere na ya maka ego. Ego ahụ ga-agara ndị mmadụ. Nyefee ego, ọ bụghị naanị na-abịa na nkwa. Nke a agaghị abụ Switzerland ogologo oge. Ị ga-eso anyị kerịta ihe ize ndụ iji zọpụta ndụ n'oge oyi a. **[https://www.democracynow.org/2021/11/16/afghanistan_humanitarian_and_economic_conditions_update Hell on Earth": Ọtụtụ nde ndị Afghanistan na-eche agụụ dị ka US & West Freeze Billions in Gov't Fund] s, [[W: Democracy Ugbu a] !|ọchịchị onye kwuo uche ya Ugbu a!]], (16 Nọvemba 2021) ==Njikọ mpụga== [[W:Jan Egeland|Jan Egeland]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Jan Egeland|Jan Egeland]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Egeland, Jan}} eqziifc1spnaezduy923ajskyvhcn7f Jane Addams 0 1156 10888 4436 2022-10-10T17:36:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q180989]] wikitext text/x-wiki [[Jane Addams]] [[Usòrò:Jane Addams profile.jpg|thumb|Civilization bụ usoro bi ndụ, àgwà nke nhata nkwanyere mmadụ maka mmadụ niile.]] '''[[w:Jane Addams|Laura Jane Addams]]''' (6 September 1860 - 21 May 1935) bụ onye America n'ebe obibi, onye na-eme ihe ike, [[w:Social reform| onye na-eme mgbanwe]], ọrụ mmekọrịta, onye nchịkwa ọha na onye edemede . Ọ bụ onye ndu dị mkpa n'akụkọ ihe mere eme nke ọrụ mmekọrịta mmadụ na ntuli aka ụmụ nwanyị na United States ma kwado maka udo ụwa. O mebere Chicago's [[w:Hull House|Hull House]], otu n'ime ndị America ama ama [[w:settlement house|ụlọ ndozi]]. N'afọ 1910, e nyere Addams nzere Master of Arts degree na [[w:Yale University|Yale University]], bụrụ nwanyị mbụ nwetara akara ugo mmụta nsọpụrụ n'ụlọ akwụkwọ ahụ. Na 1920, ọ bụ onye nchoputa nke [[w: American Civil Liberties Union|American Civil Liberties Union]] (ACLU). Na 1931, ọ ghọrọ nwanyị America mbụ a ga-enye [[w: Nobel Peace Prize | Nobel Peace Prize]], a na-amatakwa ya dị ka onye guzobere ọrụ mmekọrịta mmadụ na United States. ==Okwu ndị Okwuru == [[Usòrò:Jane Addams in a car (cropped).jpg|thumb|ọ nọ na ụgbọ ala]] * Ndị na-eto eto a na-arụ obere ọrụ iji dozie nsogbu ọha na eze a, ma na-ebu ibu dị ukwuu nke ịbụ ndị a zụlitere n'ime ndụ ndị na-adịghị edozi ahụ́, na ndị na-enweghị isi. E mechibidowo ha n'ọrụ nkịtị ha na-arụ bụ́ isi iyi nke ezi ahụ́ ike nke omume na nke anụ ahụ́. Ha na-enwe mmetụta na-egbu egbu nke ịdị n'otu n'etiti echiche ha na ndụ ha, enweghị nkwado n'etiti echiche na omume. Echere m na ọ na-esiri anyị ike ịghọta otú ọtụtụ n'ime ha si jiri echiche nke òtù ụmụnna mmadụ kpọrọ ihe, otú ọ na-agụsi ha agụụ ike ikwu okwu n'ụzọ pụtara ìhè n'echiche ọchịchị onye kwuo uche ya. ''''Ụmụ nwoke na ụmụ agbọghọ ndị a, ndị na-agụsi agụụ ike ime ka ọchịchị onye kwuo uche ya na-akpakọrịta, bụ ndị nwere olileanya ụfọdụ nke nwere ike ime ka ọ ghara ime ya; na ọ bụrụ na n'ime obodo onye kwuo uche ya ọ dịghị ihe a ga-enweta na-adịgide adịgide ma ọ bụghị site na ọtụtụ ndị mmadụ, ọ gaghị ekwe omume ịmepụta ndụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị elu karịa ka ndị mmadụ na-achọsi ike; na ọ siri ike ịhụ ka echiche nke ndụ obodo dị elu nwere ike isi kwalite ma ọ bụghị site na mmekọ ọnụ; na ngozi nke anyị na-ejikọta na ndụ nke nnụcha na ịkọ ihe nwere ike ime ka ụwa niile ma bụrụ nke a ga-eme ka ọ bụrụ na ha ga-adịgide adịgide; na ihe ọma anyị na-edobere onwe anyị bụ ihe na-adịghị ize ndụ na nke a na-ejighị n'aka, na-ese n'elu mmiri n'etiti ikuku, ruo mgbe e chebere ya maka anyị niile ma tinye ya n'ime ndụ anyị.'' ** [https://web.archive.org/web/20150226115046/http://www.infed.org/archives/e-texts/addams6.htm "Ihe mkpa dị mkpa maka ebe obibi ọha"]; Nke a bụ nke Jane Addams bipụtara na mbụ na 1892 ma mesịa pụta dị ka isi isii nke '' Afọ iri abụọ na Hull House '' (1910) * Àgwà ọma m na àgwà m na-eme ka m nọrọ n’etiti okporo ụzọ; na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nakwa na mmekọrịta mmadụ na ibe m na-abụ maka "kacha mma kwere omume." Ma ugbu a, a kwagara m n'ebe dị anya n'aka ekpe n'okwu banyere agha ahụ ma ejiri m nke nta nke nta kwenye na iji mee ka ọnọdụ nke udo doo anya na ọ dị mkpa na ọ dịkarịa ala obere ọnụ ọgụgụ n'ime anyị kwesịrị ịmanye n'ọnọdụ enweghị mgbagha. . ** [https://web.archive.org/web/20160304123902/http://media.pfeiffer.edu/lridener/DSS/Addams/pb7.html ''Peace and Bread in Time of War'' (1922), Isi nke 7: Mmeghachi omume Onwe Onye n'oge Agha] * '''Gịnị ka e kwuwe, ọ nọgidewo na-edobe agbụrụ mmadụ n'ụwa ochie a n'agbanyeghị ọdachi nile nke ọdịdị na mmejọ nile dị mwute nke ihe a kpọrọ mmadụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị okwukwe n'ihe ọhụrụ pụrụ ime, na obi ike ịkwado ha.''' Obi abụọ adịghị ya na ọtụtụ ugboro. Ọ bụ otu nwoke onye n’amaghị nnọọ obi ike, nwere “echiche nke ịbụ onye a dọọrọ n’agha, onye omekome a mara ikpe, onye gbapụrụ n’etiti ihe a kpọrọ mmadụ” kwupụtara ohere ọhụrụ ndị a. Ọ̀ dị onye ọ bụla n'ime ha ọ̀ dị onye, ​​ka e wee mee njem n'ụzọ ziri ezi nke ya a manyere isi n'okporo ụzọ awara awara a na-emebu? ** "Udo na Achịcha n'oge Agha" (1922), Isi nke 7: Mmeghachi omume Onwe Onye n'oge Agha * Mmepe anya bụ ụzọ ndụ, àgwà nke nkwanye ùgwù nha anya maka mmadụ niile. ** Okwu, Honolulu (1933), nke e hotara na '' The Encarta Book of Quotations '' (2000) nke Bill Swainson deziri, peeji nke 6, Edere ya na nkume n'ogige ịgụ akwụkwọ ọhaneze Chicago. * N’ụzọ nke ya, onye ọ bụla aghaghị ịgbasi mgba ike, ka iwu omume ghara ịghọ ihe dịpụrụ adịpụ nke e kewapụrụ kpam kpam na ndụ ya nọ n’ọrụ. ** Dịka ekwuru na '' The MacMillan Dictionary of Quotations '' (1989) nke John Daitith, Hazel Egerton, Rosalind Ferguson, Anne Stibbs na Edmund Wright, p. 374. ==Njikọ mpụga== *[[w:Jane Addams|Jane Addams]] na Wikipedia *[https://commons.m.wikimedia.org/wiki/Category:Jane_Addams Jane Addams] na commonscat *[https://en.m.wikisource.org/wiki/Author:Jane_Addams Jane Addams] nwere akwụkwọ na Wikisource {{DEFAULTSORT:Addams, Jane}} g0c1vgbooq9mir32ui1b4prypjcmqkg Jane Alexander 0 1157 4438 4437 2022-10-10T11:35:37Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Jane Alexander]] '''Jane Alexander''' Jane Alexander bụ otu n'ime ndị na-ese ihe na South Africa. Ọ bụ nwanyị omenkà kacha mara maka ihe ọkpụkpụ ya, The Butcher Boys. Ọ na-arụ ọrụ n'ọkpụkpụ, fotomontages, foto na vidiyo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe anyị na-akụziri nwatakịrị ka ọ bụrụ abụ ma ọ bụ na-akụ ọjà, anyị na-akụziri ya otú e si ege ntị. *Ọ dịghị onye ga-anabata echiche nke nkà na onye ọ bụla. ... Enwere akụkụ abụọ na mbọ okike: ime ihe, wee kesaa ya. <ref>https://www.azquotes.com/author/45562-Jane_Alexander</ref> ===Ebenside=== 0rwclbsg7842lnxtrql5vdmq1mrt5ba Jane Austen 0 1158 10889 4441 2022-10-10T17:36:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q36322]] wikitext text/x-wiki [[Jane Austen]] '''[[W:Jane Austen|Jane Austen]]''' (December 16 1775 - Julaị 18 1817) bụ onye ode akwụkwọ ọdee akwụkwọ akụkọ Bekee nke dekọtara ụkpụrụ ụlọ nke ndị gentry rutere. A maara ya maka ịke klaasị klaasị ya na aghụghọ, ọchị ọchị. Hụkwa: Sense na nghọta (1811) Nganga na ajọ mbunobi (1813) Ogige Mansfield (1814) Emma (1815) Northanger Abbey (1817) Nkwenye (1818) [[Usòrò:Jane Austen populaire 3.JPG|thumb|Jane_Austen_populaire_3]] ==Okwu ndi okwuru== *Eji m nnukwu ụgwọ nye obere George m hụrụ n'anya maka ozi ya - maka ịhụnanya ya ọbụlagodi; echere m na ọ bụ ọrụ ya bụ naanị n'ihi ebumnuche m dị mma n'ebe ọ nọ site na nna ya ma ọ bụ nne ya. Otú ọ dị, enwere m obi ụtọ n’ezie na a mụrụ m, ebe ọ bụ na ọ bụworị ụzọ e si azụta ya efere tii. Akwụkwọ ozi e degaara Cassandra (1798-12-18) gbasara nwa nwanne ya George [Letters of Jane Austen -- Brabourne Edition] *Enwere m mgbede mara mma nke ukwuu, n'agbanyeghị na ị ga-achọpụta na ọ nweghị ihe kpatara ya; ma echeghị m na ọ bara uru ichere ihe ụtọ ruo mgbe enwere ohere maka ya. Akwụkwọ ozi (1799-01-21) [Akwụkwọ ozi Jane Austen --Mbipụta Brabourne] *Ugbu a enwetala m ezigbo nka nke ide akwụkwọ ozi, nke a na-agwa anyị mgbe niile, bụ ikwupụta n’akwụkwọ kpọmkwem ihe mmadụ ga-agwa otu onye ahụ site n’ọnụ. Akwụkwọ ozi (1801-01-03) [Akwụkwọ ozi Jane Austen --Brabourne Edition] *Ị dị nnọọ obiọma n'ịhazi ihe onyinye ka m mee, ma nne m egosiwokwa m kpọmkwem otu uche ahụ; ma dịka m na-ahọrọghị inwe mmesapụ aka nye m, agaghị m ekpebi inye Anna kabinet nke m ruo mgbe echiche mbụ banyere ya bụ nke m. Akwụkwọ ozi e degaara Cassandra (1801-01-08) [Akwụkwọ ozi Jane Austen - mbipụta Brabourne] *Enweghị m ike n'ụzọ ọ bụla ịga n'ihu na-ahụ ndị nwere mmasị; Ana m asọpụrụ Oriakụ Chamberlayne maka ime ntutu ya nke ọma, mana enweghị m ike inwe mmetụta dị nro karịa. Miss Langley dị ka nwa agbọghọ ọ bụla ọzọ dị mkpụmkpụ, nwere imi sara mbara na ọnụ obosara, uwe ejiji na obi ekpughere. Adm. Stanhope bụ nwoke dị ka nwa amadi, mana mgbe ahụ ụkwụ ya dị mkpụmkpụ ma ọdụ ya ogologo. Akwụkwọ ozi e degaara Cassandra (1801-05-12) [Letters of Jane Austen --Brabourne Edition] ==Njịkọ mpụga == [[w:Jane Austen | Jane Austen]] na Wikipedia Bekee [[q:Jane Austen | Jane Auten]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Austen, Jane}} 8fmt2br7alfecw3oomiatji4batzdu7 Jane Barker 0 1159 10890 4445 2022-10-10T17:37:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3161849]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jane Barker|Jane Barker]]''' ([[w:|1652]]–[[w:|1732]]) bụ onye odee na onye edemede Bekee nke mmalite narị afọ nke 18. A na-ewere "Amours nke Bosvil na Galesia" ([1713]) bụ ọrụ ya kacha aga nke ọma. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[http://www.pierre-marteau.com/editions/1715-exilius.html Exilius]" (1715) === *"Kwụsị, nwa agbọghọ dị nro, kwụsị, kwụsị iru újú,<br>Chineke Gi na-anata ekpere gị,<br>Na Providence ga-enye gị aka.<br><br>Ndị na-adabere na Providence,<br>Na ndidi ya ga-aga,<br>A ga-enweta ụgwọ ọrụ n'ikpeazụ,<br><br>Site na ụzọ na ụzọ kacha nta eche echiche,<br>That Mortals may be manyere inwe<br> Enyemaka ha sitere na Chukwu. naanị ya." ** Akwụkwọ I *"Nnọọ, dike dike, na nkuzi a Nlaghachi azụ,<br>Gị onye karịrị ihe ọ bụla Rome kpọrọ oke;<br>Ị dị oke mma, ndị ọzọ nke aha gị<br>Ị ga-agafe n'ọrụ agha na ama ama. .<br>Aha abụọ ga-esi na Afrịka nata,<br>Dịka Eshia mere gị ebube Gi na-enye." ** Akwụkwọ II ==Njikọ Mpụga== [[w:|Jane Barker]] na Wikipedia Bekee. [[q:|Jane Barker]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Barker, Jane}} iqe02eq32vx1ip1vdfv5wuz441xezp3 Jane Brereton 0 1160 10891 4448 2022-10-10T17:37:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6151191]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jane Brereton | Jane Brereton]]''' (1685 - 1740) bụ onye na-ede uri Welsh ama ama dị ka onye nta akụkọ na ''[[w: Magazin Gentleman | Magazin Gentleman]]''. ==Okwu okwuru== *"Foto a na-etinye busts n'etiti<br>Na-agbakwụnye na echiche nke ukwuu;<br>Amamihe na amamihe ka a na-ahụ obere,<br>Ma nzuzu n'ogologo." **''Na Foto [[w:Beau Nash | Beau Nash]] dị ogologo n'etiti Busts nke Sir [[w:|Isaac Newton]] na [[w:Alexander Pope|Mr. Pope]].'', na Dyce, ''Specimens of British Poetesses''. A na-ekenyekarị epigram a na Chesterfield. Lee Campbell, '' Ndị na-ede uri Bekee'', ndetu, p. 521. Kwuru na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). ==Njikọ mpụga== [[W:|Jane Brereton]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Jane Brereton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Brereton, Jane}} c9g5jb6gvmv29a6myygjjapq9nntr0f Jane Elliott 0 1161 10892 4451 2022-10-10T17:37:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4946507]] wikitext text/x-wiki '''Jane Elliot''' (nakwa Jean Elliot)<!-- Nke a abụghị nke Jane Elliot(t) s onye Wikipedia nwere akụkọ. --> ([[w:|1727]]–[[w:|1805]]) bụ [[w:Scotland|Scottish]] onye na-agụ uri. ==Okwu Okwuru== *"Okooko osisi nke ọhịa bụ a’ wide awae." **''Ifuru ọhịa''. Cheta na: Ahịrị a pụtara na "Okooko osisi nke ọhịa," akụkụ nke abụọ, abụ e mesịrị nke [[w:Alison Cockburn|Alison Cockburn]]. Lee Dyce's "Specimens of British Poetesses," p. 374. ==Njikọ Mpụga== [[W:|Jane Elliott]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Jane Elliott]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Elliot, Jane}} 1de2e5w92y1888vzi7ljesqwtqeamre Jane Roberts 0 1162 10893 4454 2022-10-10T17:37:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q465348]] wikitext text/x-wiki [[Jane Roberts]] [[Usòrò:Hannes Scheucher, Jane Roberts, 2010, Acryl auf Leinen, 105 x 80cm.jpg|thumb|Jane Roberts by Hannes Scheucher, 2010]] '''[[w:Jane Roberts|Dorothy Jane Roberts]]''' (May 8, 1929 – September 5, 1984) bụ onye odee America nke amaara nke ọma dị ka [[Occultism|psychic]] na onye na-ahụ maka mmụọ ma ọ bụ [[Spiritism|spirit medium]] onye gosipụtara ụdị mmadụ aha ya bụ Seth. A maara Seth nke ọma maka iwebata ya na omenala ọha mmadụ nkebi ahịrịokwu ahụ, "Ị na-emepụta eziokwu nke gị" <!--(Source: J. Wolf, ''Understanding the Grand Design,'' 2003).--> * Nne m bụ nwanyị siri ike, onye na-achị achị, ikekwe na-atụ ụjọ ọnwụ maka ọnọdụ ọ chọtara onwe ya na ọ na-enwe mmetụta uche, na-anwa igbu onwe ya ọtụtụ oge ma na-eyi egwu . . . Otu ụbọchị [ọ] ga-asị na ya [[hụrụ] m n’anya, n’echi ya ọ kwara tiwe mkpu na ọ dị mwute na a mụrụ m—na m ga-emebi ndụ ya . . . [Ọ] na-ejikarị owu na-ekunye ọnụ ya ma jide ya, na-eme ka à ga-asị na ọ nwụọla, iji tụọ m ụjọ mgbe m dị obere. Mgbe ụfọdụ, ọ na-agwa m na ya nwere ike ịga ije ma n’abalị ọ ga-ebili, gbanye ụgbọ elu gas, gbuo anyị abụọ. Ụjọ ga-atụ m nke ukwuu . . . Ma . . . ọ gbara m ume ide ihe ma gwa m na m bụ ezigbo nwa na ọ maghị ihe mere o ji mee otú ahụ. . . ma mgbe ahụ ọ ga-eme ya ọzọ. ** Elmira ''Star Gazette'' (1973), Interview with Jane Roberts, quoted on p. 14 of [[Susan M. Watkins]]' ''Speaking of Jane Roberts'' (2001) == Njikọ Mpuga == Edemede [[w:Jane Roberts|Jane Roberts]] na Wikipedia bekee. {{DEFAULTSORT:Roberts, Jane}} qvn7iafahqorwkceluf2qf93q8qztky Jane Taylor 0 1163 10894 4457 2022-10-10T17:37:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4259798]] wikitext text/x-wiki Jane Taylor (Septemba 23, 1783 – Eprel 13, 1824) bụ onye Bekee na-ede uri na kwa edemede. ==Okwu ndị okwuru== *"Ntugharị, nwuo, ntakpakpa; Ka m na-eche ihe ị bụ, N'elu ụwa nke ukwuu, Dị ka diamond na mbara igwe!" *"Ana m ekele ịdị mma na amara Kedu nke mụmụrụ ọnụ ọchị na ọmụmụ m, Ma mee m n'ụbọchị ndị a nke Ndị Kraịst, Nwa bekee nwere obi uto." *"Ọ bụ ezie na akọwara mmadụ echiche. Ọ bụ mmadụ ole na ole na-eji ikike dị ukwuu nke uche eme ihe. Lee ka mmadụ ole na ole na-eche echiche ziri ezi banyere ndị na-eche echiche! Olee otú ọtụtụ ndị na-adịghị eche echiche, ndị na-eche na ha na-eme!" {{DEFAULTSORT: Jane, Taylor}} adrzxvk1ldi1of8z0x0gnw5vb2n8e9l Jane Welsh Carlyle 0 1164 10895 4461 2022-10-10T17:37:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6152913]] wikitext text/x-wiki [[Jane Welsh Carlyle]] [[Usòrò:Jane Baillie Carlyle (née Welsh) by Samuel Laurence detail.jpg|thumb|right|Instead of boiling up individuals into the species, I would draw a chalk circle round every individuality, and preach to it to keep within that, and preserve and cultivate its identity.]] '''[[w:Jane Welsh Carlyle|Jane Welsh Carlyle]]''' (January 14 1801 – April 21 1866) bụ onye edemede Scotland. O bipụtaghị ọrụ ọ bụla n'oge ndụ ya, mana a na-ahụta ya dị ka onye ode akwụkwọ ozi pụrụ iche. Virginia Woolf kpọrọ ya otu n'ime "ndị odee akwụkwọ ozi kachasị ukwuu", Elizabeth Hardwick kọwara ọrụ ya dị ka "ọrụ ide ihe nkeonwe". Ọ bụ nwunye Thomas Carlyle. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Abụghị m ụdị onye mụ na gị kpọrọ m. ** [http://books.google.com/books?id=Fj10a_dl7IwC&q=%22I+am+not+at+all+the+sort+of+person+you+and+I+took+me+for%22&pg=PA32#v=onepage Akwụkwọ ozi e degaara Thomas Carlyle] (7 Mee 1822). * Ọ bụrụ na ha kwuru na anyanwụ ma ọ bụ ọnwa si n'eluigwe pụọ, ọ pụghị ịkụda m echiche nke oghere dị egwu na egwu dị egwu na okike karịa okwu ndị a: "Byron anwụọla!" ** Akwụkwọ ozi e degaara Thomas Carlyle (20 Mee 1824]). * Nkwekọrịta dị mma iji lụọ otu onye n'otu oge, na ihe egwu na ihe egwu niile, echere m mgbe niile ihe jọgburu onwe ya n'ụwa. ** Akwụkwọ ozi e degaara Thomas Carlyle (Jenụwarị 1825). * N'agbanyeghị mgbalị ndị na-akwụwa aka ọtọ iji kpochapụ I-ity m, ma ọ bụ jikọta ya n'ime ihe ụwa doro anya na-ewere ọkara ka mma, m ka na-ahụ onwe m onye na-akwado onwe ya, na, Ewoo! na-achọ onwe m. ** [http://digital.library.upenn.edu/women/carlyle/jwclam/lam101.html#LM1-5 Akwụkwọ ozi e degaara John Sterling] (15 June 1835). * Jehova! Ọ bụrụ na ị maara ihe brimstone nke ihe e kere eke na m n'azụ niile a mara mma amiability! ** Akwụkwọ ozi e degaara Eliza Stodart (29 February 1836). * Kama iwelite ndị mmadụ n'otu n'otu n'ime ụdị ahụ, m ga-adọta okirikiri nzu gburugburu onye ọ bụla, na-ekwusara ya ozi ka ọ nọrọ n'ime nke ahụ, chekwaa ma zụlite njirimara ya. ** Akwụkwọ ozi e degaara John Sterling (5 Ọgọst 1845). * Enwere m ike ịhụ na Nwanyị nwanyị nwere ọgụgụ isi maka ịchịisi, ebe m nwere ọgụgụ isi maka enweghị isi. ** Akwụkwọ ozi e degaara Thomas Carlyle (28 Septemba 1845). * Ụzọ kacha mma isi nweta ihe na ndụ a bụ ịdị njikere maka ime na-enweghị ya, na-ewepụ ọbụna olileanya. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (August 1849). * Mgbe a na-eyi mmadụ egwu na oke ikpe na-ezighị ezi, onye na-anabata nke nta ka ọ bụrụ ihu ọma. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (25 November 1855). * Ọ bụghị otu narị akụkụ nke echiche dị n'isi m ka a na-ekwu ma ọ bụ dee - ọ bụrụhaala na m na-echekwa uche m, opekempe. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (16 Julaị 1858). ==Njikọ Mpuga== * [http://digital.library.upenn.edu/women/carlyle/jwclam/lam.html Edemede na ihe ncheta nke Jane Welsh Carlyle] {{DEFAULTSORT:Carlyle, Jane Welsh}} sgaei7uv0864udgt13ibgfgcqo4gdk9 Janet Jackson 0 1165 10896 4466 2022-10-10T17:37:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q131324]] wikitext text/x-wiki [[Janet Jackson]] [[Usòrò:Janet Jackson 1998.jpg|thumb|Janet Jackson 1998]] '''Janet Damita Jo Jackson''' (a mụrụ ya n'ọnwa May 16, 1966) bụ onye America na-agụ egwu, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-agba egwu. A ma ya ama maka ihe ọhụrụ ọ na-eme, na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze na nke na-akpali agụụ mmekọahụ, yana ihe ngosi. Ụda ya na egwu ya ghọrọ ihe na-akpali akpali na uto nke MTV, na-enyere ya aka ịmalite ịbụ onye a ma ama, bịakwa na-emebi ihe mgbochi nwoke na nwanyị na agbụrụ na usoro ahụ. Ụdị dị egwu nke lekwasịrị anya n'ihe gbasara ọha mmadụ setịpụrụ aha ya dị ka ihe nlereanya maka ntorobịa. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ekwere m n'ike dị elu. Ekwenyere m na mmụọ nsọ. *Ịkwesighi ijidesi Ihe mgbu ahụ ike, jidesie ike na ncheta. *N'ọchịchịrị zuru oke, anyị niile bụ otu, ọ bụ naanị ihe ọmụma na amamihe anyị na-ekewa anyị, ekwela ka anya gị ghọgbuo gị.<ref>https://www.inspiringquotes.us/author/4369-janet-jackson#:~:text=%E2%80%9CI%20believe%20in%20a%20higher,I%20believe%20in%20inspiration.%E2%80%9D&text=%E2%80%9CYou%20dont%20have%20to%20hold,hold%20on%20to%20the%20memory.%E2%80%9D&text=%E2%80%9CIn%20complete%20darkness%20we%20are,let%20your%20eyes%20deceive%20you.%E2%80%9D</ref> ===Edensibịa=== bxvtik2s2fq4245kwwxtge4r7nzhdfv Janet Mbugua 0 1166 10897 4470 2022-10-10T17:37:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22957951]] wikitext text/x-wiki [[Janet Mbugua]] '''[[w:Janet Mbugua|Janet Mbugua – Ndichu]]''' (amuru 10 Jenuarị 1984) bu onye mgbasa ozi Kenya, arịlịka na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu ndị ọkwụrụ == * "Nwee mmụọ pụrụ ịkụziri ihe; nwee ọchịchọ nke ịchọ ịmụta na ito eto". ** [https://officialjanetmbugua.com/2017/01/03/teachability/ "Teachability"] (Jenụwarị 3, 2017) * "Ịmepụta oghere dị nchebe iji kparịta ihe ndị na-adịghị mma, nye ndị mmadụ ohere ịmụta, kesaa na ime ihe. Mkparịta ụka oge na-aghọwanye ihe. ** [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/local-news/2001374537/janet-mbuguas-period-parties-get-recognition] (2020) * "Oge dị mma, ịda ogbenye oge na-akpaghasị ezinụlọ na ịda ogbenye oge bụ ihe na-ezighị ezi. Ọ bụ mmebi ikike mmadụ ya mere ọ kwesịrị ka e lebara ya anya dị ka nke a. " ** [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/local-news/2001374537/janet-mbuguas-period-parties-get-recognition] (2020) *Taa, anyị na-eme ihe iji kwụsị ịha nhata n’ihe gbasara ịhụ nsọ dị ka ịda ogbenye n’oge. Anyị garịrị eme ya. Ndụ ọtụtụ nde ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị chọrọ ka anyị mee ịdị ọcha nke ịhụ nsọ n'ihi enweghị agụmakwụkwọ n'okwu a, ngarị na-aga n'ihu na ihere, ohere ịnweta ngwaahịa nsọ nsọ na adịghị mma. ** [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/local-news/2001374537/janet-mbuguas-period-parties-get-recognition] (2020) ==Njikọ mpụga== [[W: Janet Mbugua|Janet Mbugua]] na Wikipedia {{DEFAULTSORT:Mbugua, Janet}} cta1hv46vqid5c86703nktcib5u2trm Janet Perlman 0 1167 10898 4473 2022-10-10T17:37:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2506671]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Janet Perlman - Sommets du cinéma d'animation 2017.jpg|thumb|Janet Perlman na 2017]] ''[[w:Janet Perlman|Janet Laurie Perlman]]''' (Septemba 19, 1954 –) bụ onye ihe nkiri Canada na onye ode akwụkwọ na onye na-ese ihe. == Okwu Okwuru == * "Ọ bụrụ na ọ bụ ezigbo ọrụ ma ọ dị m ka m nwere ihe m ga-agbakwunye, ọ na-akwụghachi ụgwọ n'ezie." **[https://www.awn.com/blog/catching-janet-perlman na Janet Perlman na-akpakọrịta] (February 21, 2019) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Janet Perlman]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Janet Perlman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Perlman, Janet}} i66k2v9bfi4oirbswzrodppcaec8maf Jani Allan 0 1168 10899 4477 2022-10-10T17:37:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q467990]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jani Allan 2010.jpg|thumb|Jani Allan 2010]] ''[[w:Jani Allan|Jani Allan]]''' (a mụrụ [[w:|11 September]] [[w:|1953]]) bụ onye bụbu onye odeakụkọ [[w:|South Africa]] na agwa redio onye bụkwa isiokwu a. nke mkpuchi mgbasa ozi siri ike. ==Ụbọchị Sọnde== *"N'ebe dịpụrụ adịpụ dị ka mgbanaka nke Saturn ... Otu nwoke nwere mkpịsị aka ya nde-rand na-eme ka ọhaneze na-ada ụda, anya ya na-agbagharị mgbe niile n'ọhụụ nke ọdịnihu, Kerzner nwere ike nke Prometheus." ** Nkọwa nke [[w: Sol Kerzner | Sol Kerzner]] sitere na N'ajụjụ ọnụ e bipụtara na kọlụm '' '' Just Jani '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' Sunday Times (South Africa) | Sunday Times]] , ebigharịrị na ''[[w: Face Value (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. *"Nwa ahụ nwere obi ụtọ na-enweghị ụkwụ efu nke hụrụ rugby n'anya, ice-cream-na-hot-chocolate sauce, na-anọ n'ụlọ maka braai na fliks tolitere ghọọ onye egwuregwu rubgy nke mba ụwa, arụsị nke nde mmadụ na onye òtù nzuzo South Africa. .." ** Nkọwa nke [[w: Nas Harma | Nas Halla]] N'ajụjụ ọnụ ya na-ebipụta na '' 'kọm [[w:|Sound Africa Sọnde Times]], ebipụtaghachiri na ''[[w: Uru ihu (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. * "Olu ahụ (mgbe ụfọdụ mkpọtụ jọgburu onwe ya nke na-ada ka a ga-asị na ọ nọ na-awụgharị na nkume okwute, mgbe ụfọdụ, ihe ụtọ nke Bailey's Irish Cream na-agba ume umengwụ banyere nnukwu iko kristal) crescendos fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke a na-apụghị ịghọta aghọta." ** Nkọwa nke [[w: Wynland Claansden | '' '' nke 'soni' '' nke 'Sọnde (South Africa) | Sọnde Times]], ebipụtaghachiri na ''[[w: Uru ihu (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. *"Olu ya, dị ka mmiri ara ehi na-adịghị mma nke a na-agbanye n'ime ihe karịrị afọ iri asaa, nwere ntakịrị ihe na-egbuke egbuke - dịka onye Hindu na-abụ Bagavad Gita." **Nkọwa nke [[w:Walter Battis |Walter Battis]] sitere na N'ajụjụ ọnụ ya na Battis bipụtara na kọlụm '''' Just Jani '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' ''[[w: Sunday Times (South Africa) | Sunday Times]], ebipụtaghachiri na ''[[w: Uru ihu (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. *"obere roly-poly onye nnupụisi nke kwaaji." **Nkọwa nke [[w:Vladimir Tretchikoff|Vladimir Tretchikoff]] site na N'ajụjụ ọnụ ya na Tretchikoff bipụtara na '' '' Just Jani '' '' '' kọlụm nke [[w: Sunday Times (South Africa) | Sunday. Times]], ebipụtaghachiri na ''[[w: Uru ihu (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. * "Ọ bụ njiri mara ọrụ ya na mbọ ọ na-agba maka izu oke mere ka Moira buliri site na isi na-acha ocha ruo na onye nwere ikike. **Nkọwa nke [[w: Moira Lister | Moira Lister]] sitere na N'ajụjụ ọnụ ya na Lister bipụtara na kọlụm '''' Just Jani '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' ''[[w: Sunday Times (South Africa) | Sunday Times]], ebipụtaghachiri na ''[[w: Uru ihu (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. * "Ihe mbụ nke rose na-acha odo odo bụ mkpuchi (ị chepụtara ya) na odo canary. Awụsala confection nke lemon-meringue n'ime uwe mwụda edo edo na uwe elu edo edo, nwa bebi na-acha odo odo na-acha odo odo nke nwere 'EFG-Follies-Girl' nke edere ya niile. ** Nkọwa nke [[w: Joan Brickhill | Joan Brickhill]] site na N'ajụjụ ọnụ ya na Brickhill bipụtara na kọlụm '' Just Jani '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' '' [[w:Sunday Times (South Africa) | Sunday Times]], ebigharịrị na ''[[w: Face Value (akwụkwọ)| Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. * "Onye na-agba ehi na-acha oji" ** Nkọwa nke [[w: Pik Botha | Pik Botha]] na kọlụm [[w:Sunday Times (South Africa)|Sunday Times]] kọlụm ''''Ihu na ihu'''''.[[w:|fix cite ]] *"Ị ga-anwụrịrị ka ezi obi ya ghara ịma gị. Mana mgbe ahụ [[w:Oscar Wilde | Oscar Wilde]] ekwughị "Ihe ọjọọ kacha njọ nke onye na-anụ ọkụ n'obi bụ ezi obi ya". **Nkọwa nke [[w:Eugene Terre'Blanche|Eugene Terre'Blanche]] na kọlụm ''''Ihu na ihu''''' e bipụtara na 31 Jenụarị 1989. *"Akpọgidere m n'ọkụ na-acha anụnụ anụnụ nke anya ịfụfụ ya, ị na-ahụ." **Nkọwa nke [[w:Eugene Terre'Blanche|Eugene Terre'Blanche]] na kọlụm ''''Ihu na ihu''''' e bipụtara na 31 Jenụarị 1989. *" iji miik ụmụ amaala ruo n'ókè nke na ha na-amalite mooing, megidere imeziwanye ụkpụrụ ndụ." **N'ime akụkọ e bipụtara na [[w:Sunday Times (South Africa)|Sunday Times]] [[w:|fix cite]] == Ndị ọzọ== * "Ọgba aghara omume juru ebe niile bụ obodo South Africa." ** Na-ekwu okwu mgbe ikpe ụlọikpe London 1992 gasịrị *"Anabataghị m ọnụ ọgụgụ ụmụ nwoke ọ na-abanye n'ime ụlọ ya ma tụọrọ ya aro ka ọ were ntụgharị n'ọnụ ụzọ ime ụlọ ya." ** Na-akọwa Linda Shaw, onye bụbu onye ya na ya na-agbachitere na 1992 na Ụlọikpe Kasị Elu London nye George Carman, onye ọka iwu na-agbachitere [[w: Channel 4 (British Television Station) | Channel 4]] n'oge okwu nkwutọ ọ gbara akwụkwọ megide ndị ahụ. onye mgbasa ozi.[http://www.independent.co.uk/opinion/courtroom-14-the-owl-has-landed-1535309.html] *" Ihe ọ bụla a na-enye onyinye maka nkwutọ, ị na-enyocha ya agaghị eme ya ego zuru oke." ** Na-ekwu okwu na 1992 na Ụlọikpe Kasị Elu London nye George Carman, onye ọka iwu na-agbachitere [[w: Channel 4 (British Television Station) | Channel 4]] n'oge okwu nkwutọ ọ gbara akwụkwọ megide onye mgbasa ozi.[http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D07EFDE153AF93BA35752C0A9679C8B63&sec=&spon=&pagewanted=1] * "obere mgbịrịgba gbagọrọ agbagọ" ** Nkọwa nke Carman na akụkọ 1992 o bipụtara na [[w: The Spectator | The Spectator]].[http://www.independent.co.uk/news/uk/jani-allan-bites-back-at- ferret-1541792.html] * "Eziokwu nke okwu ahụ bụ (na) Emeghị m ihe ọ bụla n'ime ihe ndị akaebe akwụ ụgwọ boro m ebubo. Ma ebe m kwuworo nke a, anaghị m anọ ebe a taa na-arịọ ka ụwa kwenye m n’ihi na abiaruwo m Chineke nso. Ọ ma ihe dị m n’obi; ọ ma nke bụ́ eziokwu. Ndien mme ntiense oro ẹsu nsu ẹnam n̄ko." ** Na-ekwu okwu na 1995 na ajụjụ ọnụ [[w:South African Broadcasting Corporation|SABC]] gbasara ndị akaebe n'okwu nkwutọ ya megide Channel 4.[https://web.archive.org/web/20070927173909/http://70.84.171.10/~etools/newsbrief/1995/news0103] * "Ma echere m na ndụ m dum, n’ileghachi anya azụ azụ, agbanyere m mkpọrọgwụ n’ihe nke ụwa, n’ụkpụrụ nke ụwa, ịbụ onye a ma ama, ejiji na akụ̀ na ụba na ihe nile na-adịru nwa oge." ** N'ikwu okwu na 1995 na N'ajụjụ ọnụ SABC banyere mgbanwe nke nkà ihe ọmụma na-esochi nkwutọ ya megide Channel 4.[https://web.archive.org/web/20070927173909/http://70.84.171.10/~etools/newsbrief/1995/news0103] *" N’abalị ahụ, m ji aka na-ekwe ka depụtaghachi akwụkwọ niile ahụ ma nye ya enyi m ya na ya na-akpakọrịta na ndị ọrụ nzuzo Britain. Enwere m ụtọ ilu n'ọnụ m." ** Mgbe ọ na-ede na kọlụm ya gbasara otu o siri meghachi omume mgbe ọ chọpụtara na Cliff Saunders kpọbatara ya dị ka onye nledo 'amaghị' na London na mbido 1990s.[http://www.int.iol.co.za/index. php?set_id=1&click_id=13&art_id=ct20000227222234900S1258] *" Ọtụtụ oge mkparịta ụka anyị na-abụ nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị, n'ihi na ọ na-esiri ike ịghara ịbụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na obodo a (ọ bụghị dị ka Britain, ebe ị nwere ike ileghara anya n'ụzọ dị nro na ihe niile na-agbada)." ** Na-ekwu okwu na 1997 n'oge mkparịta ụka ya na [[w:The Independent|The Independent]] gbasara mkparịta ụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na South-Africa ya na enyi ya [[w: Mangosuthu Buthelezi | Mangosuthu Buthelezi]] [http://findarticles.com/ p/akwụkwọ/mi_qn4158/is_19970406/ai_n14117510] *" Mana n'agbanyeghị na onye ọ bụla na-eche na m bụ onye IFP, enweghị m ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla. Ana m akwado Buthelezi nwoke ahụ maka na ọ na-eme ka m kwenye na ndị dike ka dị." ** Na-ekwu okwu na 1997 n'oge a gbara ajụjụ ọnụ [[w:The Independent | The Independent]] gbasara ndọrọndọrọ ọchịchị ya na South Africa [http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_19970406/ai_n14117510] *" Iji ụdị ejiji dị ka iwepụta ihe ngosi; ejiji ejiji dị ka ịbịanye aka na arịrịọ." [http://www.theabsolute.net/minefield/pwords.html] == Banyere Jani Allan== *"Enwere m echiche nke ọchị ya site n'edemede ya, ọ na-amasịkwa m mgbe niile ụdị amamihe Bekee ahụ. O nwere uche di nkọ...Jani na-enwe mmetụta nke ukwuu na mmetụta uche. Echeghị m na enwere m mmetụta ọmịiko ma ọ bụ ọmịiko ahụ o nwere. Mana ịchọta onwe anyị n'otu ogologo ogologo nke Ndị Kraịst dị omimi ma baa uru nye m karịa ihe ọ bụla ọzọ. Kemgbe ọtụtụ afọ, anyị na-ekpo ọkụ n'ebe ibe anyị dị ka Ndị Kraịst. Njikọ ahụ, ewezuga ọbụbụenyi, na-ebuli elu karịa echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche iche. Ọ bụ ihe jikọrọ ime mmụọ." **[[w:Mangosuthu Buthelezi|Mangosuthu Buthelezi]] na-ekwu maka ọbụbụenyi ya na Allan na mkparịta ụka 1997 ya na [[w:The Independent|The Independent]].[http://www.independent.co.uk/arts -ntụrụndụ/ka anyị siri zute-1265666.html] * "Mpempe gị dị n'ahụ m dị ka mgbapụta igwe kwụ otu ebe, m na-anọgharị kemgbe ọtụtụ afọ, na-amụmụ ọnụ ọchị na nzuzu ma na-agbapụ mgbidi." **[[w:Frank Muir|Frank Muir]] na-ezo aka na Allan na ajụjụ ọnụ ya ebipụtara. Ekwuru na ''[[w:Face Value (book)|Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. * "Naanị nwa agbọghọ ahụ chụpụrụ m. **[[w: Mike Weaver | Mike Weaver]] na-ezo aka na Allan na-eso ajụjụ ọnụ ha. Ekwuru na ''[[w:Face Value (book)|Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. * "Ọ naghị emebi emebi - mana o nwere akụrụngwa pụrụ iche maka ịkụ ọkpọ." **[[w: Joe Sutton | Joe Sutton]] na-ezo aka na Allan na-eso ajụjụ ọnụ ha. Ekwuru na ''[[w:Face Value (book)|Uru ihu]]'' nke Jani Allan dere. *"Uwe akwa Trixi Schober mara mma na linin faux-ogbenye dara, sweta mara mma nke emere n'aka Mariucca Mandelli, akpa Karl Lagerfeld a kpụrụ akpụ, ịchafụ na uwe aka nke Nanni." **Na-akọwa Allan, ajụjụ ọnụ Lin Sampson bipụtara na ''Playboy''.[[w:|fix cite]] ==Njikọ mpụga== [[w:|Jani Allan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Jani Allan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Allan, Jani}} iv5k0vuucfqjqvw4jdljxyces64vdbg Janko de Beer 0 1169 10900 4480 2022-10-10T17:38:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99501930]] wikitext text/x-wiki [[Janko de Beer]] '''Janko de Beer''' Janko de Beer (amuru Febụwarị 24, 1980) bụ onye South Africa na-ese ihe na nka, dabere na Somerset West, South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Udo nke Uche' anwụ mgbe mmiri ozuzo gachara. <ref>https://twitter.com/Janko_de_Beer/status/987398267251064837?t=t67ryT-jNv9bMFihcIqG_g&s=09</ref> ===Ebenside=== h4w85q5t1g4higaapyoqv3t8laxsmni Jaquira Diaz 0 1170 10901 4483 2022-10-10T17:38:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47461968]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jaquira Diaz 2019 Texas Book Festival.jpg|thumb|Jaquira Diaz na 2019 Texas Book Festival]] ''[[w:Jaquira Díaz | Jaquira Díaz]]''' bụ onye ode akwụkwọ akụkọ ifo Puerto Rican, onye edemede, odeakụkọ, onye nkatọ omenala. == Okwu Ndi Okwuru == *"M nọkwa n’oké iwe. Iwe were m nke ukwuu, enweghị m ike ịkọwa ihe kpatara ya. Enweghị m asụsụ maka ya. Ya mere, m tụgharịrị gaa n'ihe m maara, echetara m ụdị nwanyị nne m bụ - n'ọtụtụ ụzọ, m na-eme ihe, m na-eme otu ihe ahụ. ** N'ịbụ onye na-eto eto na-eto eto na" [https://www.npr.org/2019/10/29/774306278/jaquira-d-az-on-her-memoir-ordinary-girls" na New Memoir 'Nri ụmụ agbọghọ, ' Jaquira Díaz na-achọ ụlọ "] na NPR (2019 Ọkt 29) *"Anọbeghị m ebe ahụ ogologo oge, n’ihi na onye ọ bụla bitụrụla ebe ahụ nke nwere ihu ọma ịpụ apụ maara na ị gaghị alaghachi azụ. M wee laghachi, achọrọ m ileba anya n'ụlọ anyị. M laghachiri n'ụlọ akwụkwọ elementrị ochie m, m na-ejegharịkwa na mgbe ahụ, mgbe m nọ n'ebe ahụ, otu nwa nwoke - nke a na-enwe mmetụta mmetụta uche, ma otu nwoke na igwe igwe gbagoro n'ụgbọ ala m wee gwa m ka m pụọ. N'ụzọ bụ isi bịakwutere m wee sị na anọghị m ebe ahụ. M wee gwa ya na m na-ebibu, m tolitere n'ebe ahụ nakwa na m maara otú m si aga. Ma ọ dị ka "Ee e, ị ga-apụ. Ị bụghị ebe a." Ma nke bụ́ eziokwu bụ na anaghị m eme ya. Ọ bụ ezie na m hụrụ El Caserío n'anya na ọ na-adị m ka ụlọ, ọ bụghịkwa ebe m." ** Mgbe ọ laghachiri n'obodo ya na [https://www.npr.org/2019/10/29/774306278/jaquira-d-az-on-her-memoir-ordinary-girls" Na New Memoir 'Nri ụmụ agbọghọ' ,' Jaquira Díaz Na-achọ Ụlọ"] na NPR (2019 Ọkt 29) *"Ụwa adịghị emeso ụmụ agbọghọ ojii na agba aja aja, ma ọ bụ ụmụ nwanyị ojii na agba aja aja, karịsịa mgbe ha si n'ógbè ndị na-arụ ọrụ ma ọ bụ site na ịda ogbenye. Ụmụ agbọghọ m kụziiri m na ọ ga-ekwe omume ịme ezinụlọ nke anyị, ịchọta ezinụlọ anyị. Ha nyeere m aka ikwere na ịhụnanya na ọbụbụenyi na olileanya. Ma karịa ihe ọ bụla, mgbe ha nwesịrị ụmụ agbọghọ nke onwe ha, ọ bụ ụmụ agbọghọ ha kụziiri m ihe mmụta kachasị mkpa: ha nyeere m aka ịhụ nwa agbọghọ m bụ ..." ** N'ihe nkuzi "ụmụ agbọghọ ụlọ" ya kụziiri ya na [https://lareviewofbooks.org/article/either-hyper-visible-or-invisible-an-interview-with-jaquira-diaz/"'Either Hyper-Visible ma ọ bụ Apụghị Ahụhụ': Ajụjụ Ọnụ Jaquira Díaz”] na Nyocha Akwụkwọ nke Los Angeles (2019 Ọkt 29) *"N'ihi mgbochi ojii na United States na Latin America, ọtụtụ n'ime anyị bụ ndị a na-ahụ anya ma ọ bụ ndị a na-adịghị ahụ anya, ma ọ bụ ha abụọ n'otu oge. Ọtụtụ ndị mụ na ha kparịtara ụka amaghịdị na Latinx abụghị agbụrụ ma ọ bụ na ndị isi ojii dị na Puerto Rico (na na Latin America niile) yana na anyị niile anaghị ele anya otu. Dị ka nwa ojii Boricua na-acha ọkụ, a na-agụkarị m dị ka onye na-enweghị isi na agbụrụ, na n'ihi agba agba, m na-erite uru na nso nso a na-acha ọcha. Echere m na ọ bụ ọrụ anyị (ndị n'ime anyị bụ ndị na-erite uru site na ihe ùgwù nke akpụkpọ anụ ma ọ bụ ihe mgbagwoju anya agbụrụ ma ọ bụ ịdị ọcha) ka ha nwee ike ịkọ agbụrụ, ịrụ ọrụ ahụ iji kwupụta ịkpa ókè agbụrụ, yana ịkpa ókè agbụrụ na agba na ndụ anyị kwa ụbọchị. ọ bụghị naanị n'ihu ọha. Ma ọ bụghị ya, anyị nwere mgbagwoju anya." ** Na ịkpa ókè agbụrụ na ịbụ ndị na-agba agba na [https://lareviewofbooks.org/article/either-hyper-visible-or-invisible-an-interview-with-jaquira-diaz/ "'Ma Hyper-Visible or Invisible' : Ajụjụ ọnụ Jaquira Díaz”] na Nyocha Akwụkwọ nke Los Angeles (2019 Ọkt 29) == Njikọ mpụga == [[W:|Jaquira Diaz]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Jaquira Diaz]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Díaz, Jaquira}} ij861lxeex8pi7deb6qbdscfr34qc3m Jared Leto 0 1171 10902 4486 2022-10-10T17:38:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q484523]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Jared Leto | Jared Joseph Leto]]''' (a mụrụ [[w:December 26]], [1971]) bụ onye omere America, onye na-agụ abụ, onye isi ihe nkiri na onye na-akwado ihe nkiri. == Okwu Okwuru == * ''[Na-ile 31 na 41]'' M ka nwere ọtụtụ omume ọjọọ, ma mmanya abụghị otu n'ime ha. O nwere ike bụrụ naanị ụra na nri. Ọ bụrụ na ị na-eme njem dị ogologo ma ọ bụ na ị naghị ehi ụra nke ukwuu, ọ gaghị adịru ogologo oge, nke ahụ bụ n'ezie. Ahụ dị m mma nke ukwuu, echere m na nke ahụ na-enyere aka nke ukwuu. Anọ m n'ụzọ ahụ ogologo oge - afọ 20 siri ike na-eri [[w: Vegetarian|onye anaghị eri anụ]]/[[w: vegan|vegan]] ma na-elekọta onwe m. Nke ahụ nwere ike na-enyere usoro nchekwa aka. ** [http://www.gq-magazine.co.uk/article/jared-leto-hugo-boss-red-fragrance-interview Interview] maka British ''[[w:GQ|GQ]]'', Maachị 5, 2013. == Njikọ mpụga == [[W:Jared Leto|Jared Leto]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Jared Leto|Jared Leto]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Leto, Jared}} 6vogcu9ewqj0ufqojath09u1v4yrmjd Jay-Z 0 1172 10903 4489 2022-10-10T17:38:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q62766]] wikitext text/x-wiki == Jay-Z == Shawn Corey Carter (amuru Disemba 4, 1969), onye amara dika Jay-Z, [a] bu onye egwu America, onye isi ihe ndekọ, na onye nwe mgbasa ozi. == Ihe ndi okwuru == * Ndụ m, nhọrọ m, mmejọ m, nkuzi m - Ọ bụghị azụmahịa gị. * Ezigbo uche na-eche naanị ya. * Ihe niile dị mma mgbe ị dị elu. * Achọghị m onye na-ahụ ihe dị mma gbasara m. Achọrọ m onye na-ahụ ihe ọjọọ ma ka na-achọkwa m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7961-Wiz_Khalifa o8w544yuedugqyskchdgtbe5kih6058 Jean-Marc Jancovici 0 1173 13437 13436 2023-04-19T20:40:07Z Ennydavids 89 Removed same photo wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Jean-Marc Jancovici''' (a mụrụ 13 Febụwarị 1962) bụ onye ndụmọdụ injinịa nke France, ọkachamara ike na ihu igwe, prọfesọ, ọkà okwu ogbako, onye ode akwụkwọ na onye ode akwụkwọ nọọrọ onwe ya. Ọ bụ onye nchọpụta na onye mmekọ na ụlọ ọrụ ndụmọdụ Carbone 4, yana onye isi oche ntọala nke echiche-tank [[w: The Shift Project | The Shift Project]]. == Okwu Okwuru== === [https://www.youtube.com/watch?v=lRAMA4mT0z0 "Eke: eziokwu bụ isi maka arụmụka ama ama"], 2012. === * Na physics, ike nwere nkọwa nke ọma: ọ bụ ihe na-egosipụta ihe na-agbanwe n'ụwa gbara anyị gburugburu. [...] Ya mere, ịgụta ike abụghị ihe ọzọ karịa ịgụta ego ole ụwa gbanwere. * Mgbe anyị jiri igwe dochie ndị ọrụ mmadụ, anyị enwetala eziokwu ahụ na anyị nwere ike ịgbanwe ụwa maka ugboro 1,000 ruo 10,000 obere n'ihe gbasara ntinye ego. Nke a na-akọwa ihe niile mere anyị n'oge Industrial Revolution. [...] Nke a na-akọwa isi ihe niile anyị hụrụ n'ime narị afọ abụọ gara aga. * Ọ bụrụ na anyị nwere mkpịsị aka na ike, n'ihe gbasara olu ọ bụghị n'ihe gbasara ọnụahịa, mgbe ahụ anyị nwere ike inwe ihe mgbochi na mmepụta. Ma eleghị anya, ihe a na-eme site na obere nzọụkwụ kemgbe 1975. [...] Ma ọ bụrụ na anyị nwere ihe mgbakwunye ọzọ na ihe onwunwe, mgbe ahụ, anyị ga-enwetakwa ihe ọzọ na-emepụta ihe. * Ihe nwere ike ịgbaso ụzọ okirikiri, mana ike nwere ike ịgbakọta. Otu n'ime ihe ịma aka bụ na ọbụna "akụ na ụba okirikiri" chọrọ "ike linear". == Njikọ mpụga == [[W: Jean-Marc Jancovici|Jean-Marc Jancovici]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Jean-Marc Jancovici|Jean-Marc Jancovici]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jancovici, Jean-Marc}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] cmu1jr6n2rlpfal90hti99igj0iviwc Jean-Michel Basquiat 0 1174 10905 4496 2022-10-10T17:38:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q155407]] wikitext text/x-wiki == Jean-Michel Basquiat == Jean-Michel Basquiat (French: [ʒɑ̃ miʃɛl baskja]; Disemba 22, 1960 - Ọgọst 12, 1988) bụ onye omenkà America bilitere n'ọganiihu n'ime 1980s dịka akụkụ nke mmegharị Neo-expressionism. == Ihe ndi okwuru == * M na-amalite foto, m mechaa ya. Anaghị m eche maka nka mgbe m na-arụ ọrụ. M na-agbalị iche echiche banyere ndụ. * M na-atụgharị okwu ka ị ga-ahụkwu ha; eziokwu ahụ bụ na ha kpuchiri ekpuchi na-eme ka ị chọọ ịgụ ha. * Anaghị m ege ntị ihe ndị nkatọ nka na-ekwu. Amaghị m onye chọrọ onye nkatọ ka ọ chọpụta ihe nka bụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/1021-Jean_Michel_Basquiat b9hak5tlskbid1gl6mev5ghnavh0ib7 Jean-Michel Cousteau 0 1175 10906 4499 2022-10-10T17:38:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1374493]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jean-Michel Cousteau LF (cropped).jpg|thumb|Jean-Michel Cousteau]] '''[[w:Jean-Michel Cousteau|Jean-Michel Cousteau]]' (6 Mee 1938–) bụ onye France na-eme nchọpụta oké osimiri, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye nkuzi na onye na-emepụta ihe nkiri. == Okwu Okwuru == *Anaghị m atụ mkpịsị aka aka. Ọ bụrụ na anyị erute n'ụbụrụ na obi ndị mmadụ na anyị na-agbalị ichepụta echiche, anyị nwere ike inyere ha aka ịga na ntụziaka nke ga-edozi ọtụtụ nsogbu anyị kere. Ị marakwa, ọzọkwa, ma ọ bụ na gọọmentị ma ọ bụ ụlọ ọrụ, ndị a nwere ezinụlọ na ha na-elekọta. Ha chọrọ ime ihe ziri ezi, ma anyị kwesịrị inyere aka. Na ekele maka sayensị na teknụzụ ọhụrụ, anyị nwere ike ime nke ahụ. **[https://www.prnewswire.com/news-releases/qa-with-jean-michel-cousteau-the-future-of-water--the-challenges-and-solutions-271822971.html Ajụjụ&A nwere Jean-Michel Cousteau: "Ọdịnihu nke Mmiri - Ihe ịma aka na Ngwọta"] (August 19, 2014) * Ọtụtụ mgbe ndị mmadụ na-eche na agụmakwụkwọ na-agwụ ike. Ọfọn, ọ bụghị na-agwụ ike! Ma karịsịa, ọ bụrụ na ị nwere ndị nwere ike ịgwa gị okwu yana kwa, mgbe ụfọdụ, ozi ndị ọkachamara nwere ike inye gị. Ọ bụ ya mere m ji na-eso ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ ma ọ bụ ndị nwere ike ịkụziri m ihe mgbe niile. Achọrọ m ịgụ akwụkwọ mgbe niile. **[https://kerdowney.com/2017/05/jean-michel-cousteau-akụkụ-abụọ/ Ajụjụ ọnụ Jean-Michel Cousteau] (Mee 17, 2017) * Onye ọ bụla kwesịrị ịghọta mgbe ị na-añụ otu iko mmiri ị na-añụ oké osimiri. Enwere naanị otu usoro mmiri. Ọ bụrụ na ị na-agbago na Alps ma ọ bụ n'ebe ọ bụla n'elu ugwu iji gaa ski, ị na-egwu ski n'oké osimiri. Usoro mmiri ahụ bụ ndụ maka osisi ọ bụla, anụmanụ ọ bụla, na anyị kwesịrị ijikwa ya dị ka azụmahịa. Anyị kwesịrị ijide n'aka na ọ dịghị emetọ ya na anyị kwesịrị ịkwụsị iji oké osimiri emecha dị ka ọwa mmiri zuru ụwa ọnụ. **[https://www.diveplanit.com/marine-environment/jean-michel-cousteau/ Nanị: Jean-Michel Cousteau na-ekwu maka nchekwa mmiri & ihe kpatara agụmakwụkwọ ji bụrụ isi] (Eprel 14, 2019) ==Njikọ mpụga== [[W: Jean-Michel Cousteau|Jean-Michel Cousteau]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Jean-Michel Cousteau|Jean-Michel Cousteau]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Cousteau, Jean-Michel}} d8mi58cwlsgpptzb9p2r5gw7sjzdlpz Jean-Paul Sartre 0 1176 10907 4503 2022-10-10T17:38:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9364]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jean-Paul Sartre FP.JPG|thumb|Enweghị m ike ime ka nnwere onwe ebumnobi m ọ gwụla ma m mere nke ndị ọzọ otu ebumnobi m.]] '''[[w:Jean-Paul Sartre|Jean-Paul Charles Aymard Sartre]]''' ([[21 June]] [[1905]] – [[15 April]] [[1980]]), a maara nke ọma dị ka Jean-Paul Sartre, bụ onye France nwere onye ọkà ihe ọmụma, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe, onye edemede na onye nkatọ. Ya na onye ọkà ihe ọmụma ibe ya bụ Simone de Beauvoir nwere mmekọrịta na-adịgide adịgide. ==Okwu ndị o kwụrụ== *Dostoevsky dere n'otu oge, sị: "Ọ bụrụ na Chineke adịghị, a ga-ekwe ka ihe niile mee otu dị ha mma"; na nke ahụ, maka ịdị adị, bụ mmalite. A na-anabata ihe niile n'ezie ma ọ bụrụ na Chineke adịghị, ma mmadụ na-esi na ya pụta, n'ihi na ọ pụghị ịchọta ihe ọ bụla dabere ma n'ime ma ọ bụ n'èzí onwe ya. Ọ na-achọpụta ozugbo, na ọ nweghị ihe ngọpụ. ** [http://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm ''Lecture given in 1946'' (''Existentialism from Dostoyevsky to Sartre, ed. Walter Kaufman, Meridian Publishing Company, 1989;'')] (1946) * Afọ ọ bụla nwere abụ nke ya; n'oge ọ bụla ọnọdụ akụkọ ihe mere eme na-ahọrọ mba, agbụrụ, otu klas iji bulie ọkụ site na ịmepụta ọnọdụ ndị enwere ike igosipụta ma ọ bụ gafee naanị site na abụ. ** Orphée Noir (Black Orpheus) * A akọwaghị fascist site n'ọnụọgụgụ nke ndị o metụtara, kama site n'ụzọ o si egbu ha. ** "Na ogbugbu nke Julius na Ethel Rosenberg," Libération (22 June 1953) * Ọrụ anyị karịrị nke anyị tụrụ anya n’ihi na ọ metụtara mmadụ nile. ** Ịdị adị na mmetụta mmadụ (1957) * Ịhọrọ nke a ma ọ bụ nke ahụ bụ ịkwado n'otu oge ahụ uru nke ihe anyị na-ahọrọ, n'ihi na anyị enweghị ike ịhọrọ ihe ọjọọ. Anyị na-ahọrọ ihe ọma mgbe niile, ọ nweghịkwa ihe ga-abara anyị uru ma ọ bụrụ na anyị adịghị mma maka mmadụ niile. ** Ịdị adị na mmetụta mmadụ (1957) * Onye ode akwụkwọ na-ewere ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọha mmadụ ma ọ bụ agụmagụ ga-emerịrị naanị n'ụzọ nke ya. Ihe ndị a pụtara bụ okwu edere ede. ** Ịjụ ihe nrite Nobel, New York Times (22 Ọktoba 1964) * Ọ bụrụ na akwụkwọ abụghị ihe niile, ọ baghị uru otu awa nke nsogbu mmadụ. ** Ajụjụ ọnụ (1960), Kpọtụrụ na Susan Sontag's iwebata Barthes: Nhọrọ Ederede, "Ide Onwe Ya: Na Roland Barthes," (1982) * O kweghị n'ihe ọ bụla; naanị obi abụọ ya mere ka ọ ghara ịbụ onye na-ekweghị na Chineke. ** Okwu (1964), na-ekwu maka nne nne ya. * Akpọrọ m ndị e gburu na-asọpụrụ ndị na-egbu ha asị. ** Onye meriri (Les Séquestrés d'Altona: Egwuregwu n'ọrụ ise) (1960) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Jean-Paul Sartre|Jean-Paul Sartre]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Sartre, Jean-Paul}} nmyqrhjziiq262s2a6oqi59gztvpmfs Jean Bosco Nzeyimana 0 1177 4505 4504 2022-10-10T11:35:42Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Jean Bosco Nzeyimana]] '''Jean Bosco Nzeyimana''' Jean Bosco Nzeyimana bụ onye ọchụnta ego Rwandan. A mụrụ ya na November 1 na Kitabi, nke dị na Nyamagabe district nke Rwanda. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Achọrọ m ịmepụta mmanụ ọkụ na-adịgide adịgide nke ga-enwe mmetụta dị mma na ndụ ndị mmadụ - mana m chọkwara ịmepụta ọrụ." *"Igbutu osisi dị ize ndụ n'ihi na ọ na-erigbu ihe okike," ka ọ na-ekwu. "Iwefu ihe mkpofu na ebe a na-ekpofu ahịhịa abụghị ihe ngwọta. Ọ na-ebute nsogbu ọzọ." *"Nne m, nnukwu onye nkuzi m, gwara m na ka m rọrọ nrọ, ọ dị m mkpa ịpụ n'èzí ma lelee obodo m ma hụ otú ihe niile na-aga," ka ọ gwara Skoll World Forum na 2016. "O wutere m nke ukwuu n'ihi na n'oge. Ụbọchị ole na ole ahụ m lere anya gburugburu, achọpụtara m na otú ndụ m na otú ndị obodo m si ebi anaghị eru m ala.” <ref>https://www.dhl.com/global-en/delivered/sustainability/delivered-creates-new-energy-with-jean-bosco-nzeyimana.html</ref> 2airiituzp8x54q3uo6g99v6ui2a2py Jean Ingelow 0 1178 10908 4510 2022-10-10T17:38:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q467915]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jean Ingelow|Jean Ingelow]]''' amụrụ Maachị 17, 1820 wee nwụọ na Julaị 20,1897 bụ onye bekee onye na-ede abu| na edemede [[Usòrò:Jean Ingelow 001.jpg|thumb]] == Okwu ndị o kwuru == * Mmadụ bụ ọrụ ebube dị n'okike na okike bụ ihe okike. Chineke<br>bụ otu ihe ebube nye mmadụ. Le,<br>“E nwere Chineke,” ka ị na-ekwu. Ị na-ekwu nke ọma:<br>Na nke ahụ ka ị na-ekwu ihe nile. To Be is more<br>Nke magburu onwe ya, karia ịbụ, ime ihe,<br>Ma ọ bụ chịrị, ma ọ bụ zuru ike. ** '' Akụkọ banyere mbibi '' (1867), Akwụkwọ VII, ahịrị 271. * O + + g gê êkê êpêpêpê ajê n’ibé peeji a, n’ihi na n’ezie, ha na-agbpta ihe niile; a na-eji mpụta nke obere nzọụkwụ ha kpuchie ụwa nke ukwuu, n'agbanyeghị na, dịka iwu, a na-edobe akwụkwọ ndị a na-ede maka ndị toro eto fọrọ nke nta ka ọ ghara ịdị na ha. ** Okwu mmalite nke mbipụta America nke ''Fated to be Free'' (1875) * Ọ dịghị ihe na-enweghị ezi uche dị ka nwa ọhụrụ, ma e wezụga oge ndụ tozuru okè. ** "Achọrọ ịbụ onye nweere onwe ya" (1875) * Ọ bụrụ na mmadụ enweghị ike inwe ihe ịga nke ọma, ihe na-esote kacha mma bụ ọdịda. ** Isi nke 3, "John Jerome, Echiche Ya na Ụzọ Ya" (1886) * <p>'''Mgbe ahụ Ọ nọdụrụ ala, onye aha ya bụ ịhụnanya, <br> chere nduru, dị ka Noa mere, <br> Iji mara ma ọ ga-efegakwuru ya.'''</p> p>O na-echere ayi, ebe ihe na-adighi n'ulo, <br> Ayi ewere nku etipia etipi etiwaghari <br> N'elu idei-miri b͕ara ọchichiri na isi-iyi miri,<br> Ụwa e mebiri emebi, oké osimiri tọgbọrọ n'efu; <br>Na windo meghere nke sitere n'isi <br> ''' Abali nile, ụbọchị dum, Ọ na-echere ịdị ebube,<br>Rue oge zuru ezu <br> Ekpebiri site na mgbe ebighị ebi Ya.'''</p> ** "Ọkà mmụta na ọkwá nkà", kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). * '''Na-achị, na-edebe ndụ na nke a miri emi ọchịchọ <br> Naanị ịdị ukwuu anyị bụ ka anyị na-achọ.'' ** "Ugwu Snow", nke a kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). * Ìgwè aṅụ na-awụ klover<br> Ìgwè ntakpa na-amali n’ụkwụ anyị,<br>Ekele Onyenweanyị maka ndụ dị ụtọ. **"Ekewara", nke a kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). * Ma mmadụ abụọ na-ekewa ekewa ruo mgbe ebighị ebi<br> Ha na-efegharịkwa aka ha ka ha daa ogbi. **"Ekewara", nke a kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). * Nwanyị dị ụtọ na-eku ume<br>Karịa nwunye nwa m nwoke, bụ Elizabeth. ** "Elu Tide dị n'ụsọ oké osimiri nke Lincolnshire", kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). * '' 'Mmadụ na-ebi iche, ọ bụ ezie na ọ bụghị naanị ya,<br> Ọ na-ejegharị n'etiti ndị ọgbọ ya n'agụghị akwụkwọ; **"Echechara echiche", kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). Lee ka ụbọchị obi ụtọ anyị si dị mkpụmkpụ! **"Ọgba nke Mariner", kọrọ na Bartlett's Familiar Quotations, ed 10. (1919). * Na-edi, na-enye ara, na-azụ,<br> Ilele na mgbe ahụ na-efunahụ,<br>Ị hụ ndị m na-egbuke egbuke na-apụ n'anya,<br> Na-esere dị ka igirigi ụtụtụ. ** "Abụ nke asaa. ugboro asaa isii", kọrọ na Bartlett Familiar Quotations, 10th ed. (1919). ===Edensibịa=== jhw3cw3bx9r25ceayu4qjjp2il5ox1p Jean Meslier 0 1179 10909 4515 2022-10-10T17:38:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q380492]] wikitext text/x-wiki [[Jean Meslier]] [[Usòrò:Meslier.jpg|thumb|Jean Meslier]] '''{{w|Jean Meslier}}''' ([[15 June]] [[1664]] - [[17 June]] [[1729]]), bụ onye ụkọchukwu Katọlik French ({{w| abbé}}) onye achọpụtara, mgbe ọ nwụsịrị, ka o dee edemede gbasara nkà ihe ọmụma ogologo akwụkwọ na-akwalite [[ekweghị na Chineke]. N'ịbụ onye odee kọwara dị ka "ọgbụgba ndụ" ya nye ndị ụka ya, ederede ahụ katọrọ okpukpe niile. {{ ọkà ihe ọmụma-stub}} == Okwu ndị ọ kwuru == '' Amụma: Memoir nke echiche na mmetụta nke Jean Meslier '' === :<small>Akụkọ izizi: ''Mémoires des pensées et sentiments de Jean Meslier''</small> * Otú m si taa ahụhụ mgbe m ga-ekwusara gị ụgha ndị ahụ ezi omume kpọrọ asị n’obi m. Lee nchegharị gị [[credulity]] mere m! Otu puku ugboro ka m nọ na-agbawa n'ihu ọha ma meghee anya gị, ma egwu dị ike karịa m mere ka m gbachie nkịtị ruo ọnwụ m. ** Ekwuru na [https://web.archive.org/web/20210618105508/https://rationalist.org.uk/articles/1425/thinker-jean-meslier"Thinker: Jean Meslier" nke Colin Brewer dere, na ''rationalist.org'' (3 Julaị 2007)] * Ọ bụ omume obi ọjọọ, nke obi ọjọọ, igbu mmadụ, igbu onwe ya n’amaghị ama, na igbu [[anụmanụ]] akpịrị, ndị na-adịghị eme onye ọ bụla ihe ọjọọ, otú anyị si eme; n'ihi na ha na-enwe mmetụta maka mmerụ ahụ na ihe mgbu dịka anyị dị, n'agbanyeghị ihe a na-ekwu n'efu, ụgha, na ịkwa emo site n'aka ndị Cartesia ọhụrụ anyị, bụ ndị na-ewere ha dị ka igwe nkịtị na-enweghị mkpụrụ obi na enweghị mmetụta ... , na ozizi jọgburu onwe ya, n’ihi na o doro anya na ọ na-akpachapụ anya n’ime obi ndị mmadụ mmetụta obiọma nile, ịdị nwayọọ, na nke mmadụ nile nke ha pụrụ inwe n’ebe anụmanụ ndị a dara ogbenye nọ. … Ngọzi na-adịrị mba ndị na-emeso ha ihe n'obiọma na ihu ọma, ndị nwere ọmịiko n'ahụhụ ha na mgbu ha nile; ma ihe anābu ọnu ka mba nile bu, bú ndi nēmeso ha obi-ebere, ndi nāchi ha n'aka-ha, ndi nāwusi ọbara-ha utọ, ndi nāchọ kwa iri anu-aru-ha. ** Na ''Œuvres complètes'' (Paris: Anthropos, 1970–1972), t. I, 210-18; e hotara na [[Matthieu Ricard]], ''Arịrịọ maka anụmanụ'', trans. Sherab Chödzin Kohn (Boulder, CO: Shambhala, 2016), [https://books.google.it/books?id=bTLuDAAAQBAJ&pg=PA19 p. 19] === '' nkwenkwe ụgha n'oge niile'' (1732) === * Mgbe anyị chọrọ inyocha echiche nke ụmụ nwoke n'ụzọ dị jụụ na nke dị jụụ, ọ na-eju anyị anya ịhụ na n'ime ndị anyị lere anya na nke kachasị mkpa, ọ dịghị ihe dị ụkọ karịa iji ezi uche chọta ha; ya bụ, akụkụ nke ikpe zuru oke ịmata ezi-okwu kacha mfe, jụ ihe nzuzu ndị kacha pụta ìhè, na ịwụ akpata oyi n’ahụ site na mgbagha ndị nwere ike ịtụrụ ime. * N'okwu ọ bụla, onye ọ bụla ga-eleba anya n'echiche ziri ezi n'echiche okpukpe, ma na-eleba anya na nyocha a nlebara anya na-enye ihe ndị nkịtị, ga-aghọta ngwa ngwa na echiche ndị a enweghị ntọala siri ike; na ''Okpukpe niile bụ naanị nnukwu ụlọ dị n'ikuku''; na '' Theology bụ ma amaghị nke eke na-akpata ebelata ka a usoro ''; na ọ bụ naanị ogologo anụ ahụ nke chimeras na esemokwu; na ọ na-enye mba dị iche iche nke ụwa naanị romances enweghị ihe gbasara nke puru omume, nke dike n'onwe ya mejupụtara àgwà agaghị ekwe omume imekọrịta, aha ya nwere ike ịkpali n'ime obi niile nkwanye ùgwù na egwu, a na-achọpụta na ọ bụ ma. okwu na-edoghị anya, bụ́ nke ndị mmadụ na-anọgide na-ekwu, na-enwe ike itinye aka na ya nanị echiche ma ọ bụ àgwà ndị ihe mere eme na-ekwetaghị, ma ọ bụ ndị ihe àmà na-egosi na ọ na-emegiderịta onwe ha. 6a6tnyyxul39a04r5uni9vs1p5ndtdq Jean Toomer 0 1180 10910 4518 2022-10-10T17:39:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1277467]] wikitext text/x-wiki == Jean Toomer == Jean Toomer (amụrụ Nathan Pinchback Toomer; Disemba 26, 1894 - Maachị 30, 1967) bụ onye America na-ede uri na onye edemede. == Ihe ndi okwuru == * Ụjọ bụ imi na-ekekọta ruo mgbe ọ nyagburu. * Kwuo banyere ya naanị iji mee ya. Na-arọ nrọ banyere ya naanị iji nwee mmetụta. Chee echiche banyere ya naanị iji ghọta ya. Tụgharịa uche ya naanị ka ọ bụrụ ya. * Iji ghọta echiche ọhụrụ, kwụsị àgwà ochie. * Ọtụtụ ndị novice na-ewere onwe ha dị ka nna ukwu - ma nwee afọ ojuju na foto a. Nke a bụ ihe mere ndị nna ukwu ji dị ole na ole. * Anyị amaghị na anyị bụ mmadụ ruo mgbe anyị hụrụ n'anya. Ma mgbe ahụ, ọ bụ anyị maara ike na ikike nke ịdị adị mmadụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/14721-Jean_Toomer 3yptl2eg6gclm5nv0c088nbr7x0z3om Jeanette Winterson 0 1181 10911 4521 2022-10-10T17:39:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q233584]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jeanette Winterson 01.JPG |144px|thumb|right|Ọ bụrụ na nka, nka nile, na-eche banyere eziokwu, mgbe ahụ ọha mmadụ na-agọnarị agaghị ahụ ọtụtụ ihe eji ya.]] ''[[w:Jeanette Winterson|Jeanette Winterson]]''' (a mụrụ [[w:27 Ọgọọst|27 August]] [[w:1959|1959]]) bụ onye edemede Britain. == Okwu Ndi Okwuru == === [[w: Orange abụghị naanị mkpụrụ | Orange abụghị naanị mkpụrụ]] (1985) === * "Ma ọ bụghị ebe niile gbara ọchịchịrị chọrọ ìhè, m ga-echeta nke ahụ." * "Gburugburu na gburugburu o jere ije, wee mụta ihe bara uru: na ọ nweghị mmetụta bụ nke ikpeazụ." * "Nke a bụ ndụmọdụ ụfọdụ. Ọ bụrụ na ịchọrọ idobe ezé gị, mee sandwiches nke gị ...." * "Ndị na-achọ ịmata ihe na-anọkarị n'ihe ize ndụ." == Ụgbọ mmiri maka ndị mbido (1985) === * "O chetara otu isiokwu ọ hụrụbu n’uche. O doro anya na ọ bụrụ na enwere onye na-adịghị mma iji tinye aka na ndụ gị, naanị ihe ị nwere ike ime bụ itinye uche siri ike na onye ha na-atụghị anya na ọ nụtụrụla aha ya bụ Martin Amis. Oghere oghere nke onyonyo a ka ekwenyere na ọ ga-echebe ya pụọ ​​​​na ike aghụghọ ọ bụla, mana Gloria ji obi ya na-amị amị ghọtara na oge agafeela ugbu a." ** Ibe nke 22. ** Leekwa [[w: Martin|Martin Amis]] n'onwe ya. * "Echiche nke ndị isi obodo gbochiri Oriakụ Munde ịsị onye nzuzu ahụ ka ọ pụọ, yabụ na ọ malitere iche echiche ọjọọ. Ọ gụọla otu akụkọ gbasara njikwa uche, na-akọwa na ụzọ kacha mma isi gbadaa mmadụ n'uche gị bụ icheta ihe dị ka apịtị a na-akpọ Cliff Richard wee duzie ya n'ebumnobi gị. Ihe ndị dị otú ahụ bụ ihe na-eme ka ihe na-emetụ n'ahụ na-egbu egbu nke ihe oyiyi a nke mere na onye ahụ tara ahụhụ dabara ozugbo n'ime frọt na-enweghị isi. Putty n'aka gị n'ezie. Ọ dị ka ọ naghị arụ ọrụ. Onye ọbịbịa ahụ enweghị mmetụta yana ọ na-etinye aka. Oriakụ Munde nyere ya njem ikpeazụ ruo mgbe ikuku kichin juru Cliff Richard. Onye ọbịbịa ahụ mere ntakịrị mkpọtụ na mberede wee daa n'akụkụ. : 'Kwụsị ya, kwụsị ya!' ọ bere ákwá. 'Ị na-akụ ụbụrụ m.' Oriakụ Munde kwuru, sị: 'Ọfọn, pụọ,' na-ahapụ onye ọ merụrụ ahụ, ọ bụghị site na mmesapụ aka kama n'ihi na ọ hụrụ na ihe onyonyo a na-agba ara nke ukwuu ịga n'ihu." :* Ibe nke 28. :* Lee Wikipedia na [[w:Cliff Richard|Cliff Richard]]. === Mmasị ahụ (1987) === * "Tinye n'ime ya. N'agbanyeghị ihe ndị mọnk na-ekwu, ị nwere ike izute Chineke na-ebilighị n'isi ụtụtụ. Ị nwere ike ịhụ Chineke n'anya n'ezie. Ihe isi ike bụ ngwaọrụ mmadụ mere n'ihi na mmadụ enweghị ike ịdị adị ma ọ bụrụ na enweghị mmasị." * "Ebe n'etiti egwu na agụụ mmekọahụ bụ. Uzo e nwere na mberede. Ụzọ mgbapụ ka njọ." * "Ana m agwa gị akụkọ. Tụkwasa m obi." * "Ọ naghị aghọta na achọrọ m nnwere onwe ime mmehie nke onwe m." * "Mmasị m nwere n’ebe ọ nọ, n’agbanyeghị na o nweghị ike iweghachi ya, gosiri m ihe dị iche n’ichepụta onye hụrụ ya n’anya na ịhụnanya. Otu gbasara gị, nke ọzọ gbasara onye ọzọ." *"Ama m na m hụrụ ya n'anya. Kedu ihe nke ahụ pụtara? Ọ pụtara na m na-enyocha ọdịnihu m na oge gara aga n'ihi mmetụta a. Ọ bụ ezie na m dere n'asụsụ mba ọzọ ka m na-enwe ike ịgụ ihe na mberede. N'ekwughị okwu, ọ na-akọwara m onwe m. Dị ka ọgụgụ isi, ọ maghị ihe ọ na-eme." *"Ndị niile hụrụ n'anya na-enwe mmetụta enweghị enyemaka na ndị dike n'ihu onye ha hụrụ n'anya? Enweghị enyemaka n'ihi na ọ dị mkpa ịtụgharị dị ka nkịta anụ ụlọ anaghị adị anya. Akwa n'ihi na ị maara na ị ga-eji mma akpa gbuo dragọn ma ọ bụrụ na ị ga-eme ya." * "Enweghị ohere nke abụọ n'otu oge." * "Ịgba chaa chaa abụghị ihe ọjọọ, ọ bụ ngosipụta nke mmadụ anyị. Anyị na-agba chaa chaa. Ụfọdụ na-eme ya na tebụl egwuregwu, ụfọdụ adịghị eme ya. Ị na-egwu egwu, ị ga-emeri, ị na-egwu egwu, ị ga-efunahụ, ị ​​na-egwu egwu." (p.73) * "Ihe ị nwere n'ihe ize ndụ na-ekpughe ihe ị ji kpọrọ ihe." (p.91) * "Anyị arụghị àkwà mmiri anyị nanị ka anyị ghara ịga ije n’elu mmiri. Ọ dịghị ihe doro anya. Akwa mmiri bụ ebe nzukọ. Ebe na-anọpụ iche. Ebe nkịtị. Ndị iro ga-ahọrọ izute n'elu àkwà mmiri ma kwụsị esemokwu ha n'ime oghere ahụ ... Maka ndị hụrụ n'anya, akwa mmiri bụ ihe nwere ike ime, ihe atụ nke ohere ha. Na maka okporo ụzọ na ngwongwo ndị a na-ama jijiji, ebe ọzọ ma e wezụga akwa mmiri n'abalị?" (p.57) * "Ọ bụ nwoke na-achọ ịmata ihe; nkpu nke ubu na ntabi anya na nke ahụ bụ ya. Ọ dịtụghị mgbe ọ chere na ọ bụ ihe nzuzu na nwa ya nwanyị na-eji ejiji maka ndụ ma na-ere obere akpa nke abụọ n'akụkụ. Ma mgbe ahụ, ọ dịtụghị mgbe o chere na ọ bụ ihe na-adịghị mma na a mụrụ nwa ya nwanyị nwere ụkwụ webụsaịtị." (p.61) * "Okpukpe dị n'etiti egwu na mmekọahụ. Na Chineke? N'ezie? N'aka nke aka ya, ma ọ bụrụ na olu anyị anaghị ekwu maka ya? M na-eche, ma ọ bụghị omiiko." (p.74) === Mmekọahụ cherry (1989) === * "Enweghị nchekwa na-enweghị ihe egwu, na ihe ị nwere n'ihe ize ndụ na-ekpughe ihe ị ji kpọrọ ihe." * "Njem ọ bụla na-ezobe njem ọzọ n'ime ahịrị ya: ụzọ a na-esighị na akụkụ nke echefuru echefu." *"N'abalị ahụ, ndị hụrụ mmadụ abụọ na-akpa nkata n'okpuru okpu isi ụlọ ụka ahụ gburu site na agụụ nke onwe ha. Mwụfu okwu ha, nke na-enweghị ike ịgbapụ site na ịdọ aka ná ntị Saturnian nke ndu, wee jupụta oghere nke ụlọ elu ahụ nke na a chụpụrụ ikuku niile. Ndị hụrụ n'anya kpagburu, ma mgbe sacristan meghere obere ọnụ ụzọ ụwa niile dakwasịrị ya n'ọchịchọ ha nwere onwe ha, a hụkwara ha ka ha na-efefe n'obodo ahụ n'ụdị nduru." (p.13) === Edere ya n'ahụ (1992) === * "Gịnị kpatara ọ̀tụ̀tụ̀ ịhụnanya... ọnwụ?" pg.9 * "E nwere ndị na-ekwu na a pụrụ igbochi ọnwụnwa gabiga ọnụ ụzọ. Ndị na-eche na a ga-achụpụ ọchịchọ efu n’obi dị ka ndị na-agbanwe ego n’ụlọ nsọ. Ma eleghị anya, ha nwere ike, ọ bụrụ na ị na-agagharị ebe ndị na-adịghị ike gị ehihie na abalị, elela anya, adịghị anụ ísì, atụla nrọ." * "N'ime oghere, foton niile na-aga n'otu ọsọ. Ha na-adalata mgbe ha na-eme njem na ikuku ma ọ bụ mmiri ma ọ bụ ugegbe. A na-ebelata foton nke ike dị iche iche n'ụdị dị iche iche. Ọ bụrụ na Tolstoy maara nke a, ọ ga-amata ụgha dị egwu na mmalite Anna Karenina? Ezinụlọ niile nwere obi ụtọ dị otu; ezinụlọ ọ bụla na-enweghị obi ụtọ adịghị enwe obi ụtọ n'ụzọ nke ya.' N'ezie ọ bụ ụzọ ọzọ. Obi ụtọ bụ kpọmkwem. Nhụsianya bụ mkpokọta. Ndị mmadụ na-amakarị ihe mere ha ji enwe obi ụtọ. Ha na-amakarị ihe mere ha ji enwe nhụsianya." * "Nhụsianya bụ oghere. Oghere na-enweghị ikuku, ebe anwụ kụgburu, ebe obibi nke ndị nhụsianya. Nhụsianya bụ ihe mgbochi, ọnụ ụlọ dị ka ngịga batrị, nọdụ ala n'elu nsị nke gị, dinna n'elu unyi nke gị. Nhụsianya bụ enweghị ntụgharị, enweghị ụzọ nkwụsị. Ndị nọ n'azụ kwagara ya, ndị nọ n'ihu kụdara ya. Jiri nnukwu iwe mee njem n'ime ya n'agbanyeghị na ụbọchị ndị ahụ na-ada na ndu. Ọ na-eme ngwa ngwa ozugbo ịmalitere, ọ nweghị arịlịka sitere na ụwa n'ezie iji mee ka ị daa mbà, ọ nweghị ihe ị ga-ejide. Nhụsianya na-ewepụ ihe mgbochi nke ndụ na-ahapụ gị ka ị daa n'efu. Ihe ọ bụla hel onwe gị, ị ga-ahụ nde mmadụ dị ka ya na Nhụsianya. Nke a bụ obodo ebe onye ọ bụla na-arọ nrọ na-emezu." === Ihe nka (1995) === *"Olee mgbe ikpeazụ ị lere ihe ọ bụla anya, naanị, na itinye uche, na maka onwe ya? Ndụ nkịtị na-agafe n'oge adịghị anya. Ọ bụrụ na anyị aga ụlọ ihe nkiri ma ọ bụ sinima, ihe oyiyi ndị dị n’ihu anyị na-agbanwe mgbe nile, a na-enwekwa ndọpụ uche nke asụsụ. Ndị anyị hụrụ n’anya mara anyị nke ọma nke na ọ dịghị mkpa ka a na-ele ha anya, otu n’ime ihe ọchị dị nro nke ndụ alụmdi na nwunye bụ na anyị emeghị ya." * "Ọ bụrụ na nka, nka niile, metụtara eziokwu, mgbe ahụ ọha mmadụ na-agọnarị agaghị ahụ ọtụtụ ihe maka ya." * "N’Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa, anyị na-ezere ịhụ nka na-egbu mgbu site n’ileda ya anya, ma ọ bụ site n’ịmara ya nke ọma. Echiche anyị ugbu a na oge gara aga nwere uru okpukpu abụọ nke ime ka ọrụ ọhụrụ yie ihe siri ike na nke siri ike ma e jiri ya tụnyere patina mara mma nke ọdịnala, ebe ọ na-ajụ omenala ya njikọ dị mkpa na ihe na-eme ugbu a." === Gut Symmetries (1997) === * "Ha nọ na-agbanyụ ọkụ n'akụkụ mmiri, igwe na-agbawa na grenade agba. Ihe ọ bụla ọ bụ nke na-adọkpụ ntụtụ ahụ, na-atụba gị n'ofe oke nke ndụ gị ka ọ bụrụ nkenke na ịma mma zuru oke - ọbụlagodi nwa oge - ezuola." === Ụwa na ebe ndị ọzọ (1998) === *"Ee m ga-abịara gị. Nyefee gị ike m n'ime bọọlụ. Tụfuo onwe m ohere maka gị. M ga-abụ àkwà mmiri ma ọ bụ ọkpọ n'ihi na ị bụ nrọ ahụ." === Akwụkwọ ikike (2000) === * "Ahụ nwere ike ịtachi obi n'ikwenye na uche nwere ike ịrafu ya. Naanị obi na-eme mkpesa." *"Obi m na-alaghachikwute m ihe m na-atụgharị. Abụ m onye isi nke m mana ọ bụghị mgbe niile ka m nwere onwe m." *"Kedu ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ́ bụ ebe ị ga-enwe mmekọahụ ka ọ masịrị gị mana ịhụnanya bụ ihe mgbochi. M na-ekwu maka ezigbo ihe, oke agụụ, nke nwere ike ọ gaghị ekwe ka ịhụnanya ma ọ bụ mma ma ọ bụ obi ụtọ. Nke bụ eziokwu bụ na ịhụnanya na-akụda n'ime ndụ gị dị ka mmiri mmiri, ma ọ bụrụgodị na obi gị wuru dị ka Titanic ị ga-agbada. Nke ahụ bụ nha ya, ịdị ukwuu ya. Ọ dịghị mma, ọ dịghị ọcha, ọ dịghị ejide ya." *"Kedu ihe ị ga-ekwu? Na njedebe nke ịhụnanya bụ ihe egwu. Ọgba aghara nke nrọ. Ịgbachi nkịtị. Ndị mmụọ na-akpagbu ọ dị mfe ịghọ mmụọ. Ndụ ebbs. Usu a na-adakwa oke ike. Ọ dịghị ihe na-akpali gị. Ụfọdụ ndị mmadụ kwadoro nke a ma kpọọ ya ọgwụgwọ. Ọ bụghị ọgwụgwọ. Ahụ nwụrụ anwụ anaghị enwe ihe mgbu." * "Naanị ihe na-agaghị ekwe omume kwesịrị mgbalị ahụ." * "Ọ dị m ka a ga-asị na m abanyela n’ime ndụ onye ọzọ na mberede, chọpụta na m chọrọ ịnọrọ, wee chegharịa n’ime nke m, n’enweghị nkọwa, nkọwa, ma ọ bụ ụzọ isi mechie akụkọ ahụ." * "Iji zere nchọpụta m na-agba ọsọ. Iji chọpụta ihe n'onwe m, a na m agba ọsọ." === Nchekwa ọkụ (2004) === *"Ị sị na anyị abụghị otu, ị sị n'ezie na anyị dị abụọ. Ee, e nwere anyị abụọ, ma anyị bụ otu. Ma mụ onwe m, nnukwu ebili mmiri na-agbawa m. A bụ m ugegbe si na windo ụlọ ụka gbajiri agbaji kemgbe. Ana m achọta iberibe onwe m ebe niile, ana m ebipụ onwe m na-edozi ha." *"A bụ m nwoke ugegbe, ma ọ dịghị ìhè dị n'ime m nke na-enwu n'ofe oke osimiri. M'gaghi-edu onye ọ bula ulo, ọ dighi kwa ndu ọ bula m'gaghi-edu, ọbuná nkem." *"Ebee ka ịhụnanya si malite? Kedu ihe mmadụ lere anya ọzọ wee hụ n'ihu ha ọhịa na oke osimiri? Ọ nwere ụbọchị, ike gwụrụ na ike gwụrụ, na-adọkpụrụ nri ụlọ, ogwe aka na-egbutu na ọnya, na ị hụrụ okooko osisi odo na, na-amaghị ihe ị mere, were ha n'ihi na ahụrụ m gị n'anya?" *"N'ihe ndekọ fosil nke ịdị adị anyị, ọ dịghị akara ịhụnanya. Ị pụghị ịhụ ya ka ọ na-ejide ya n'ime ụwa, na-eche ka achọpụta ya. Ogologo ọkpụkpụ nke nna nna anyị hà na-egosi ihe ọ bụla n'ime obi ha. A na-echekwa nri ikpeazụ ha mgbe ụfọdụ na peat ma ọ bụ na ice, mana echiche na mmetụta ha na-apụ." * "A tọhapụrụ m ihe mkpuchi ahụ. Ìhè ahụ siri ike dị ka omume ịhụnanya. Enwere m kpuru ìsì, enwere m obi ụtọ, ọ bụghị naanị n'ihi na ọ na-ekpo ọkụ ma dị ebube, kama n'ihi na ihe okike enweghị ihe ọ bụla. Ọ dịghị onye chọrọ ìhè anyanwụ nke ukwuu. Ọ dịghị onye chọrọ ụkọ mmiri ozuzo, ugwu mgbawa, oke mmiri, oke ifufe, mana anyị na-enweta ha, n'ihi na ụwa anyị dị oke egwu dịka ụwa nwere ike ịdị. Ọ bụ anyị ka ọ̀tụ̀tụ̀ na-amasi anyị ike. ụwa na-awụpụ ya." * "M pụrụ n'èzí, na-awụgharị n'elu steepụ nke anwụ na-acha ka obodo. Anyanwụ dị ka igwe mmadụ, ọ bụ oriri, ọ bụ egwu. Anyanwụ nọ na-agba n'ahụ́ mgbidi ụlọ ndị ahụ ma na-akụda steepụ ndị ahụ. Anyanwụ nọ na-akụ oge n'ime nkume ahụ. Anyanwụ nọ na-ada ụda ụbọchị ahụ." ( p. 197 ) * "Ọ dị mfe mmadụ ịchọ naanị ọdịmma onwe ya. O siri ike ịhụ onye m bụ n'anya. Ọ bụghị ihe ijuanya na ọ na-eju m anya ma ị mee ya." (p. 199) * Gwa m otu akụkọ, Pew. : Kedu ụdị akụkọ, nwa? : Akụkọ nwere njedebe obi ụtọ. : Ọ dịghị ihe dị otú ahụ n'ụwa nile. : Dị ka njedebe obi ụtọ? : Dị ka njedebe. ( p. 49 ) === Ibu (2005) === * "Nhọrọ isiokwu, dị ka nhọrọ nke onye hụrụ n'anya, bụ mkpebi siri ike." *"Mkpebi, oge ịsị ee, bụ ihe dị omimi na-akpalite ya; nnabata. Aghọtara m gị; Amaara m gị ọzọ, site na nrọ ma ọ bụ ndụ ọzọ, ma ọ bụ ikekwe site na ohere ị na-ahụ na cafe, afọ gara aga." === Chi Nkume (2007) === *"Obu udi nwoke amuru ka o bilie bilie: mbuli elu mmadu." (p.7) *"Ọ mụmụrụ ọnụ ọchị. : 'Banye,' ka m gwara ya. 'Gaa n'ime.' :O we si n'ọnu-uzọ gabiga. + Ọ ga-edozikwa n’ụlọ ahụ ruo mgbe m rụchara ọrụ m n’ebe a wee laghachikwute ya. ::Nnụnụ ọcha na-emepe nku ya. (p.116) === Gịnị Mere Na-enwe Obi Ụtọ Mgbe Ị Pụrụ Ịdị Mma? (2011) === * "Enwere ihe karịrị ohere abụọ - ọtụtụ ndị ọzọ. Amaara m ugbu a, mgbe afọ iri ise gachara, na ịchọta / ịla n'iyi, ichefu / icheta, ịhapụ / ịlaghachi, anaghị akwụsị. Ndụ dum bụ ihe ohere ọzọ, na mgbe anyị dị ndụ, ruo ọgwụgwụ, a na-enwe mgbe ọzọ ohere." (p.38) * "A bụ m ọrụ ebube na m gaara ewepụ ya na ndụ ya na ndụ ọ gaara amasị ya nke ukwuu. Ọ dịghị mgbe ọ mere, ma nke ahụ apụtaghị na ọ bụghị ebe ahụ ime. Ihe ndị ahụ niile abụrụla ihe mmụta obi ọjọọ nye m n’ịghara ileghara anya ma ọ bụ ghọtahie ihe dị n’ebe ahụ, n’aka gị, ugbu a. Anyị na-eche mgbe niile ihe anyị kwesịrị ịgbanwe ihe niile - ọrụ ebube - bụ n'ebe ọzọ, ma ọtụtụ mgbe ọ na-n'akụkụ anyị. Mgbe ụfọdụ ọ bụ anyị onwe anyị." (p.31) ==Njikọ mpụga== [[W: Janette Winterson|Jeanette Winterson]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Janette Winterson|Janette Winterson]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Winterson, Jeanette}} o5rxfg9jwv98pr4e0805mbv1um7j1qg Jeanne Birdsall 0 1182 10912 4529 2022-10-10T17:39:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q739742]] wikitext text/x-wiki [[Jeanne Birdsall]] Jeanne Birdsall (amuru 1951) bu onye America, odee akwukwo umuaka. ==Okwu ndi Okwuru== *Anyị agaraghị efu ma ọ bụrụ na Hound erighị maapụ ahụ, Hound agaraghịkwa eri maapụ ahụ ma ọ bụrụ na i zooghị sanwichi gị na ya. *Anyị ga-achọpụta na ọ bụrụ na mụ na ụmụnne m ndị nwaanyị tọrọ m nọrọ n’oche azụ, ana m ara ara na-egbukwa ha. *Ma eleghị anya, ọ bụ akara aka na Hound riri map ahụ. Ikekwe anyị ga-achọpụta ihe magburu onwe ya mgbe anyị na-efunahụ. ==Njiko mpuga == *Edemede [[w:Jeanne Birdsall|Jeanne Birdsall]] na Wikipedia pyfj8lfyxjgj9d2kygoh66nfepa541u Jeff Foxworthy 0 1183 10913 4533 2022-10-10T17:39:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2449557]] wikitext text/x-wiki [[Jeff Foxworthy]] Jeffrey Marshall “Jeff” Foxworthy (amuru na Septemba 6, 1958) bu onye omekorita na onye omekorita America, na onye otu ndi njem nlegharị anya Blue Collar Comedy Tour. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Amaghị m ihe kpatara ụbụrụ m ji debe okwu niile na egwu isiokwu Gilligan's Island wee kpochapụ ihe niile gbasara triangles. *Ndị mmadụ na-ajụkarị m, "Ị hụrụ ihe nkiri kachasị ọhụrụ nke Larry?" M na-ekwu mgbe niile, "Ee e, mana m wụsara ụgwọ dollar iri n'ụlọ mposi, ya mere ọ dị m ka m hụla ya. ==Edensibia== Edemede [[W:Jeff Foxworthy|Jeff Foxworthy]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Jeff, Foxworthy}} qv0m83uj263spdiegobi6hh0u605kix Jeff VanderMeer 0 1184 10914 4537 2022-10-10T17:39:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1038440]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JeffVanderMeer2019.jpg|thumb|Jeff VanderMeer (2019)]] '''[[w:Jeff VanderMeer|Jeffrey Scott VanderMeer]]''' (born [[July 7]], [[1968]]) na Bellefonte, Pennsylvania) bụ onye odee America, onye nchịkọta akụkọ na onye mbipụta. ==Okwu ndị o kwụrụ== === ''[[w:City of Saints and Madmen|City of Saints and Madmen]]'' (2001–2004) === <small> E wetara nhota na ọnụọgụ ibe sitere na mbipụta nke abụọ (2002), bụ nke edegharịrị nke ukwuu site na nke mbụ. Edebeghị nọmba n'usoro nke ibe AppendiX na mbipụta a. </small> * Ihụnanya gabigara ókè nke ememe pụrụ imebi mkpụrụ obi, belụsọ n’oge oké nsogbu, mgbe ememe pụrụ ichebe mkpụrụ obi pụọ n’ọkpụkpụ. ** "The Hoegbotton Guide to the Early History of the City of Ambergris", Ch. 4, p. 122 * Osimiri ọhụrụ na ahịhịa mara mma<br/>Chere ya n'obi<br/>Onye na-ese ihe dị mma, onye ga-ete ya otu ụbọchị ** "The Transformation of Martin Lake", epigram, p. 130 * Ọ bụ ọdịdị nke onye edemede ka ọ na-agbagha ụwa ya ziri ezi ma dabere n'echiche ya iji kọwaa ya. Kedu ihe ọzọ esemokwu nwere ike isi mụọ nnukwu akwụkwọ? ** "The Strange Case of X", p. 196 * Enweghị m ike ịkwaga ma ọ bụ kwuo okwu ruo ọtụtụ nkeji, jụrụ oyi n'ihi nkwenkwe na akwụkwọ ahụ n'onwe ya agbanweela ma na-ede m ugbu a ** AppendiX, "A note from Dr. V to Dr. Simpkin" === ''[[w:Finch (akwụkwọ akụkọ)|Finch]]" (2009) === <small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta akwụkwọ azu Underland Press </small> * Mgbe ha nyere gị ihe, jụọ onwe gị ihe kpatara ya. Mgbe ị na-ekele ha maka inye gị ihe ndị i kwesịrị inwe, jụọ onwe gị ihe kpatara ya. ** Opening epigram * Ma eleghị anya, otu oge, o kwenyesiri ike na ya nwere ike ime ihe ọma, mgbe ụfọdụ ọbụna na-eche na ọ bụ ahumachi, na-abịaru nso ka o nwee ike ịkụ ọkpọ. Chere na ọ nọ na ya iji chebe Ambergris n'aka ndị iro gbara ya gburugburu. Were ya na ọ na-echebe ụmụ amaala nkịtị. Ma nke bụ́ eziokwu bụ na ike agwụla ya, ọ kwụsịkwara ilekọta ya. Kewapụrụ site na oke ọgụ, ọtụtụ ihe jikọtara ya na oge gara aga. Ma mgbe ọkụ ahụ, mkpali ahụ, laghachiri, oge agafewo: ọ tọrọ atọ. ** p. 20 * Ọ dị ka ihe osise na-edochaghị anya. Akara ngosi na-achọ ọnọdụ. ** p. 74 * Ònye ka ibu? Onye na-ele onye nke ọzọ anya ka ọ̀ bụ onye tachiri obi? ** p. 87 * Ma nke bụ́ eziokwu bụ na achọghị m ịma. Achọghị m ịma kemgbe m bịara ebe a, m ga-anọgide na-eche banyere ya ruo mgbe m ga-apụ. Ebe ọtụtụ Ambergris na-ese anwụrụ n'azụ m karia ka m nwere ike ijikwa. ** p. 122 * Amụtala m ọtụtụ ihe banyere ụwa nke na m kpebiri ịhapụ ya. ** p. 299 * ''Ha agaghị echefu ma ọlị, ha agaghi agbaghara, n'agbanyeghị onye iro ahụ bụ, nwa m. Ọ ka mma ịmalite ndụ ọhụrụ. Bụrụ onye ọzọ." ** p. 303 ==Njikọ Mpuga== * [[W:Jeff VanderMeer|Jeff VanderMeer]] na Wikipedia bekee * [http://www.jeffvandermeer.com/ ''Ecstatic Days''], VanderMeer's blog {{DEFAULTSORT:VanderMeer, Jeff}} 1h9tjbfz5f6hkn9x38g7i8rt605o4c4 Jeffrey Sachs 0 1185 10915 4541 2022-10-10T17:39:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q319189]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jeffrey D. Sachs - World Economic Forum on East Asia 2011.jpg|thumb|Ekwesịrị ibu ụzọ duzie akụ na ụba ndị a iji kwụsị ọtụtụ nde ọnwụ na-enweghị isi nke oke ịda ogbenye kpatara, na ịkụziri ọtụtụ narị nde ụmụaka na-agụghị akwụkwọ.]] [[Usòrò:Fossil Free Berlin Action 28.6.2018 - 4.jpg|thumb|Anyị nọ na usoro nke ibibi ụwa kpamkpam site n'ịgba mmanụ ọkụ ma si otú ahụ na-ebuli okpomọkụ ụwa ... Green New Deal ... kwadoro sayensị ... -grid rụọ ọrụ.... Dị ka ọ bụla oké ịma aka mba anyị chere usoro injinia anyi ihu]] '''[[w:Jeffrey Sachs|Jeffrey David Sachs]]''' (amụrụ na November 5, 1954) bụ onye ọka mmụta akụ na ụba America, onye agụmakwụkwọ, onye nyocha amụma ọha na onye bụbu onye isi nke 'The Earth Institute na Mahadum Columbia', ebe o jidere ọkwa Prọfesọ mahadum. A maara ya dị ka otu n'ime ndị ọkachamara na-eduga n'ụwa na mmepe na-adigide, mmepe akụ na ụba, na ọgụ megide ịda ogbenye. ==Okwu o kwụrụ== ===2005=== * '''N'ime onwe anyị, ọ bụrụ na anyị anabata n'ezie na ndụ ha - ndụ ndị Africa - hà ka nke anyị, anyị niile ga-emekwu ihe iji wepụ ọkụ ahụ. Ọ bụ eziokwu na-adịghị ahụkebe.''' ===2006=== ** ''[[w:The_End_of_Poverty|Ọgwụgwụ nke ịda ogbenye]]'', 2005 ** Von Hayek emeghi nke ọma. N'ime ọchịchị onye kwuo uche ya siri ike ma dị egwu, ọnọdụ ọdịmma ọha na eze na-emesapụ aka abụghị ụzọ maka ịkwa iko kama ọ bụ maka izi ezi, nha anya akụ na ụba na asọmpi mba ụwa. ** ''Welfare States, Beyond Ideology, Scientific American'' 295, 42 (2006) ===2016=== * Anyị chọrọ… ọchịchị tozuru oke na nke eziokwu. Ndozigharị akụ na ụba na mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị ga-agarịrị n'otu aka. E wezụga nke ahụ, ọ gaghị adị nke ọzọ. **'' Ọnụ ahịa nke mmepeanya: ịmaliteghachi omume ọma na ọganihu America, [[w: Good Reads | Ezi Ọgụgụ]]'', [https://www.goodreads.com/work/quotes/17083930-the-price- nke-mmepe anya-ịkwalite-american-omume-omume-na-ọganihu] * Ụlọ ọrụ anọ siri ike apụtala ugboro ugboro wee gbanwee ọchịchị onye kwuo uche anyị ka ọ bụrụ ihe a ga-akpọ n'ụzọ ziri ezi nke ụlọ ọrụ.” ** Iwuli akụ na ụba America ọhụrụ: Smart, Fair, and Sustainable," ''[[w:Good reads|Ezi Ọgụgụ]]'', [https://www.goodreads.com/work/quotes/53895656-building-the- New-american-economy-smart-fair-na-adịgide adịgide] ===2017=== * ''Ọchịchị Plutocracy US ekwupụtala agha megide mmepe na-adigide''. Ndị mmadụ nwere ijeri ego dị ka Charles na David Koch (mmanụ na gas), Robert Mercer (ego), na Sheldon Adelson (casinos) na-egwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha maka uru ego nke onwe. Ha na-akwado ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Republican bụ ndị kwere ha nkwa ịbelata ụtụ isi ha, mebie ụlọ ọrụ ha, na ileghara ịdọ aka ná ntị nke sayensị gburugburu ebe obibi, karịsịa sayensị ihu igwe. " ** ''Agha Plutocracy nke US megide mmepe na-adigide, [[w:Project-Syndicate|Project-Syndicate]]', [https://www.project-syndicate.org/commentary/us-progress-sustainable-development-goals-by-jeffrey-d-sachs-2017-11 Nov 2, 2017 ] ===2020=== * '''Ịgbanwe usoro nri bụ ihe ịma aka dị mgbagwoju anya, mana nzọụkwụ mbụ bụ ịmara ebe anyị chọrọ ịga, nke ahụ bụ maka nri dị mma nke a na-emepụta na [[w:Sustainable agriculture| ọrụ ugbo na-adịgide adịgide]].''' ** Ekwuru na [http://www.ipsnews.net/2020/11/un-warns-impending-famine-millions-danger-starvation/ UN dọrọ aka ná ntị banyere ụnwụ na-abịa n'ihu na nde mmadụ nọ n'ihe ize ndụ nke agụụ, nke Thalif Deen dere, ''IPS''], (Nọvemba 27, 2020) ==Nkwupụta okwu gbasara ya== * Agha oyi na-akawanye njọ n'etiti US na China ga-abụ nnukwu nchegbu maka ụwa karịa coronavirus, ka onye ọka mmụta akụ na ụba nwere mmetụta Jeffrey Sachs kwuru. Ụwa na-aga n'ihu maka oge "oke ọgba aghara na-enweghị onye ndu ọ bụla" n'ihi ọrịa a, ọ gwara BBC. Nkewa dị n'etiti ndị ike abụọ ga-eme ka nke a ka njọ, ọ dọrọ aka ná ntị. Prọfesọ Mahadum Columbia boro ndị ọchịchị US ụta maka ọgụ dị n'etiti mba abụọ ahụ. **[https://www.bbc.com/news/business-53104730 Karishma Vaswani na:" US China oyi agha 'ihe iyi egwu zuru ụwa ọnụ karịa nje, BBC News'' (21 June 2020)] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Jeffrey Sachs|Jeffrey Sachs]] *[http://jeffsachs.org jeffsachs.org] [http://jeffsachs.org] * [https://www.cirsd.org/en/horizons/horizons-spring-2018-issue-no-11/ending-americas-war-of-choice-in-the-middle-east Ending America’s War of Choice in the Middle East] By Jeffrey Sachs *[https://blogs.ei.columbia.edu/tag/jeffrey-sachs/ Jeffrey Sachs Archives - State of the Planet] *[https://www.c-span.org/search/?searchtype=All&query=%22jeffrey+sachs%22 *On C-SPAN] {{DEFAULTSORT:Sachs, Jeffrey David}} f2fyx99j2e9qh0ca535ohq31a25dby7 Jeffrey St. Clair 0 1186 10916 4546 2022-10-10T17:39:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1426677]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Jeffrey St. Clair|Jeffrey St. Clair]]''' (amụrụ na 1959 na [[w:Indianapolis, Indiana|Indianapolis, Indiana]]) bụ onye nta akụkọ na-eme nyocha, onye ode akwụkwọ na onye ndezi. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọnweghị akara ngosi na-adịghị mma nke ụdị mmebi nke mbuso agha nke nchịkwa ọchịchị Bush na mbuso agha na mwakpo mba Iraq karia ka Halliburton  mkpọkọta ụlọọrụ mmanụ nke Houston, Texas, nke nwetara ọtụtụ ijeri site n'agha ọbụlagodi n'ebubo nke nnukwu ụgwọ ịgba ụgwọ, ọrụ adịghị mma, ịnara ngarị gọọmenti na ime ihe ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ihe dị ịrịba ama bụ na ori nke Halliburton na Iraq na akụ US mere n'ìhè, kpọmkwem n'okpuru imi nke ndị nta akụkọ, Democrats na Michael Moore, onye mere ụlọ ọrụ mbụ Dick Cheney bụrụ ịsị na fim ya “9/11.” Ọ dịghị ihe gbochiri ụlọ ọrụ ahụ iji jikwaa agha ọ nyere nhazi. ** ''[https://www.counterpunch.org/2005/07/14/the-making-of-halliburton/ The Making of Halliburton]'' (July 14, 2005) *N'ime mpaghara nke nkwekọrịta Pentagon na-agbasawanye mgbe ọ bụla, ọnụ ahịa abụghị nsogbu, mkpughe n'ihu ọha bụ ya bụ nsogbu. ** ''[https://www.counterpunch.org/2005/07/14/the-making-of-halliburton/ The Making of Halliburton]'' (July 14, 2005) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Jeffrey St. Clair|Jeffrey St. Clair]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20181216034038/http://inthesetimes.com/about/author/41/ "Jeffrey St. Clair Author Bio"], ''{{w|In These Times}}'', retrieved 25 April 2007 * [https://web.archive.org/web/20070927010050/http://www.pressaction.com/news/weblog/full_article/frank08192004/ "Monkeywrench Hope: An Interview with Jeffrey St. Clair"], by {{w|Joshua Frank}}, ''{{w|Press Action}}'', August 19, 2004, retrieved 25 April 2007 * [http://archive.lewrockwell.com/frank/frank28.html "Pentagon Thievery: An Interview with Jeffrey St. Clair"], by {{w|Joshua Frank}}, {{w|LewRockwell.com}}, April 3, 2006, retrieved 25 April 2007 * [http://socialistworker.org/2006-1/584/584_06_StClair.shtml “The system is irretrievably corrupt”], interview by ''{{w|The Socialist Worker}}'', April 14, 2006, retrieved 25 April 2007 * [https://www.nytimes.com/books/98/09/27/reviews/980927.27adamst.html "Moonlighting? Two books revisit charges that the C.I.A. condoned the sale of crack."], review of ''Whiteout: The CIA, Drugs and the Press'', by James Adams, September 27, 1998, ''{{w|New York Times Book Review}}'', retrieved 25 April 2007 * [https://archive.org/details/sglGreatSpeechesandInterviews_JeffreySt.Clair Notes from the Dark Side of Earth] Jeffrey St. Clair speaks about his books and views in Sacramento, CA on July 15, 2008 * [https://web.archive.org/web/20150610000919/http://www.oregonbusiness.com/articles/45/1275 "In Character: Jeffrey St. Clair, editor of Counterpunch"] by Oakley Brookes, ''{{w|Oregon Business Journal}}'', October, 2006, retrieved 23 April 2013 * [http://blog.oregonlive.com/books/2009/03/a_conversation_with_conservati.html "A conversation with conservationist Jeffrey St. Clair"] by Ann Robinson, ''{{w|The Oregonian}}'', March 6, 2009, retrieved 23 April 2013 * [http://ecologycenter.org/terrain/issues/fall-winter-2008/qa-jeffrey-st-clair/ "Q&A: Jeffrey St Clair"] by Ben Terrall, ''Terrain'', Winter 2008, retrieved 25 April 2013 {{DEFAULTSORT:St. Clair, Jeffrey}} f79j3tixpugdgcrm0b8htrj56a9bvtx Jelili Atiku 0 1187 10917 4549 2022-10-10T17:39:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q92344095]] wikitext text/x-wiki [[Jelili Atiku]] '''Jelili Atiku''' Jelili Atiku bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe si Lagos, Nigeria. Ọrụ ya na eserese, foto, ihe nrụnye nrụnye, vidiyo na ọrụ ndụ emeela ka ọ bụrụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri a ma ama na Nigeria gburugburu ụwa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Abụ m onye na-ese ihe nkiri Naijiria, onye ọrụ ya na-elekwasị anya na ntinye aka na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, mmekọrịta mmadụ na ibe ya na mpụ ndị a na-eme megide ndụ mmadụ. Site na usoro ihe nkiri, ihe ọkpụkpụ nrụnye, ihe osise, foto na ihe nkiri vidiyo m na-ejikọta na ndụ na ndụ. nnwere onwe, na n'ikpeazụ na-adọrọ uche gaa na mkpa nke ụkpụrụ mmadụ nke ndụ, nnwere onwe na ikike mmadụ. na-eduzi ma tinye ha na "ikere òkè na-arụsi ọrụ ike na nkwalite nke ịdị adị anyị n'otu." N'ihi ya, enwere m nkwenye na ndị na-ekiri ga-elele ọrụ m "ga-esonye site na mmụta anya na nkwenye na mmepe nke àgwà ndị a ma ama nke nwere ike iduga n'ikpeazụ na ọha mmadụ ka mma." Site n'ime nke a, arụmọrụ m gaara emetụta uche, mmetụta, irighiri akwara na mkpụrụ obi nke ndị na-ekiri maka echiche ziri ezi na omume." <ref>http://mauscontemporary.com/artists/jelili-atiku/</ref> ===Ebenside=== 0ud2ketxjldp109gial8azi73a9bc9z Jello Biafra 0 1188 12159 10918 2022-10-15T12:56:33Z Minorax 70 fix lint wikitext text/x-wiki '''[[w:Jello Biafra|Jello Biafra]]''' (a mụrụ ''Eric Reed Boucher'' na [[W:June 17|June 17]], [[W:1958|1958]]) bụ [[w:punk rock|punk rock]] onye na-egwu egwu, onye na-ese okwu, na [[w: activist| onye na-eme ihe ike]]. == Okwu ndị okwuru == [[Usòrò:Jellobiafra.jpg|thumb|right|Ọ bụrụ na ị gaa n'ihu na-akụziri ndị mmadụ na ndụ dị ọnụ ala ma hapụ ha ka ha na-ere ere na ghetto na nga, otu ụbọchị ha nwere ike na-eche na ha ziri ezi na ị lọghachite ịpụnara gị ihe na igbu gị. Duh!]] [[Usòrò:Jello-Biafra.jpg|thumb|right|Akpọla mgbasa ozi asị, bụrụ mgbasa ozi.]] * Abụ m [[W:Emperor|Emperor]] [[W:Ronald Reagan|Ronald Reagan]]<br />Mụ agụụ ọzọ<br /> Ma, i mere m [[W:President nke United States| president]]<br /> <br /> >[[W:Human Rights|Human Rights]] ga-aga n'oge na-adịghị anya<br />A bụ m gị [[w:Shah|Shah]] taa<br />Ugbu a ana m enye unu niile iwu<br />Ugbu a ị na-aga [[w: Ronald Reagan|Ronald Reagan]] #Ekpere n'ụlọ akwụkwọ na oge ịgbachi nkịtị|ekpe ekpere n'ụlọ akwụkwọ]]<br />Aga m eme ka ha bụrụkwa [[W:Christian right|Christian]] kwa<br />…<br />Ị ga-aga nke ọma. to boot camp<br />Ha ga-agbagbu gị, mee ka ị bụrụ nwoke<br />Echegbula onwe gị, ọ bụ maka ihe kpatara ya<br />Nri [[W:global corporations|global corporations]]' claws<br /> <br />Die on our brand new poison gas<br />[[w:Amụma mba ofesi nke ọchịchị Ronald Reagan#El Salvador|El Salvador]] ma ọ bụ [[w: amụma mba ofesi nke ọchịchị Ronald Reagan#Afghanistan|Afghanistan]]<br />Ịme ego maka President Reagan<br />Na ndị enyi niile nke President Reagan ** [[W:Dead Kennedys|Dead Kennedys]]: ''[[w: anyị enwetala|Anyị enwetala nsogbu ka ukwuu ugbu a]]'', ''[[w:na Chineke anyị|Na Chineke Anyị tụkwasịrị obi, Inc.]]'' (1981). * '''Mechie ọnụ, nwee obi ụtọ. [[W:rube isi|rube isi]] iwu niile na-enweghị ajụjụ. [[W:obi ụtọ|obi ụtọ]] ị chọrọ ugbu a bụ iwu.''' ** "Ozi sitere n'aka onye nkwado anyị", "Ọ dịghị ọzọ Cocoons" (1987) (Ọ pụtakwara na egwu [[w:Ice-T| Ice-T's]] "Mechie, nwee obi ụtọ" na nnwere onwe ikwu okwu. , Naanị lelee ihe ị na-ekwu') * Otu ụbọchị, ọbụna ndị ọkachamara ga-achọpụta na mpụ ahụ abụghị egwu rap na-akpata … ma ọ bụ ọbụna egwu m, kama site n'usoro ike nke ndị nwe ụlọ na-ejide onwe ha ka ụbụrụ nwụọ na onye nzuzu ha agaghị ahụkwa nke ahụ. ọ bụrụ na ị nwere oke anyaukwu na-akwụ ụtụ isi maka ụlọ akwụkwọ na ọrụ, ha agaghị adị mma ọzọ! Na bọmbụ oge na-agụghị akwụkwọ bụ ego na-adịghị mma dị ka ndị ọrụ n'ọdịnihu. Ọ bụrụkwa n’ịga n’ihu na-akụziri ndị mmadụ na ndụ dị ọnụ ala, hapụ ha ka ha na-ere ere na ghetto na nga, otu ụbọchị ha nwere ike na-eche na ha ziri ezi na ha ga-alaghachi na-apụnara gị ihe ma gbuo gị. Duh! ** "Zụta ugbu a, kwụọ ụgwọ mgbe e mesịrị", '' Ụlọ Dị Ndụ: Nkà nke Nchebe Onwe '' (1996) *[[w:Jimi Hendrix|Jimi Hendrix]] kwuru otu oge, 'Ị gaghị anụ egwu sọfụ ọzọ.' Ọfọn, n'abalị a, ị ga-anụkwa egwu 'serf' – egwu S-E-R-F. ** Ewebata abụ "New Feudalism" na [[w:The No WTO Combo|The No WTO Combo]] na (30 Nọvemba 1999) * "Zụrụ soda m!" Onye na-ere ahịa Moose Diarrhea kwuru. Anyị mere. Anyị niile mere. Ma mgbe anyị rutere n'ụlọ ma meghee ngwugwu ahụ, ọ bụghị ihe ha kwuru na ọ bụ. Ma kama ịkachasị ya niile na ịchọ ihe ka mma, anyị nwere afọ ojuju n'ịchọ onye ọzọ na-ere ahịa afọ ọsịsa Moose. ** "Eric zutere onye na-ere ahịa afọ ọsịsa Moose", "N'elu ndagwurugwu nke ndị uwe ojii onyinye", na nkọwa gbasara ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ugbu a. * Anyị n’aka ekpe na-ekewa onwe anyị n’ìgwè nta ndị gbawara agbawa. "Onye ọ bụla na-abụghị onye anaghị eri anụ na-adị njọ ozugbo!" "Onye ọ bụla na-abụghị onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi chọrọ imetọ ụwa!" "Ọ bụrụ na ị bụghị nwoke nwere mmasị nwoke, mgbe ahụ ị ga-abụ onye na-edina ụdị onwe!" "Lee m na-ezighị ezi? Ị bụ '''racist'''! "Yi lipstick? "Ị pụghị ịbụ nwanyị!" Kewaa, kewaa, kewaa, '''Kewaa''' '''Kewaa'''! Na mgbe ekpe bụ niile elu ha onwe ha ịnyịnya ibu ha obere anụ ụlọ na-akpata, nri na-abata na-achịkwa na nke ziri ezi onye ọ bụla. Na-ekwu okwu nke splinters, '' ọtụtụ '' ọmịiko nke ihe niile: "Nani" ihe dị mkpa na dum '' eluigwe na ala '' bụ punk nkume idaha! the sacred punk rock scene ma ọ bụrụ na ị kwenyeghị ihe ọ bụla m na-ekwu, na-ege ntị music na-adịghị amasị m, uwe na-akpa ọchị, ejiji nkịtị, na-achị ọchị na-enweghị ikike, ma ọ bụ ọbụna nke ukwuu dị ka '' na-ekwu '' ka onye ọzọ na-ese ihe mere a dime pụọ n'afọ ha nke ịrụsi ọrụ ike n'ebughị ụzọ kụrie ha! "... kedu ka '' ọmịiko '' si '' nke ahụ ''? Kwa ụbọchị, m na-esi n'ụlọ m na-aga n'ụlọ ọrụ nke Alternative Tentacles, m na-atụfu ''ọnụọgụ'' nke ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ, ''gụnyere'' dum '' ezinụlọ '', na-ebuli akara kaadiboodu na-ekwu "enweghị ebe obibi: ga- Arụ ọrụ maka nri"! Ọ siri ike dị ka ọ nwere ike ịbụ maka ụfọdụ '' ''crybabie' '' '' Green Day '' na '' Ụmụ '' '''e rere''' mgbe ha debanyere aha na nnukwu aha.''! ''Ihe ndị ọzọ'' ''karịa'' dị mkpa! **"Bilie wee nụ mkpọtụ", ''Ọ bụrụ na emechibidoro iwu evolushọn, naanị ndị omeiwu ga-etolite'' === [[w:Bụrụ Mgbasa ozi|Bụrụ Media]] (2000) === * Lee, anyị nọ n'ọnụ ụzọ ámá nke ndị ukwu na ndị dị ike ''[[w: Ọkachamara nke Oz|OZ!]]''' Anyị abịawokwa maka ụmụ gị! Anyị bụ ''EZIOKWU'''''''[[w:Eziokwu ndọrọndọrọ ọchịchị|Ezieghị ndọrọndọrọ]]'''''! Ndụ anyị abụghị '''''[[W:Charmed (TV series)|Charmed]] '''''! Anyị '' na-arụ ọrụ '' maka ndụ! Kedu mgbe ikpeazụ [igwe onyonyo netwọkụ] kwetara na anyị ọbụna '''EXIST'''? '''''[[w:Roseanne (TV show)|Roseanne]]'''''? '''''[[w:Sanford na Son|Sanford na Ọkpara]]'''''? ''''[[w:Taxi (TV series)|Taxi]]'''''? ''[Akpọrọ asị] '''[[w:The Jerry Springer Show|Jerry Springer]]'''''! Ndị ntorobịa anyị bụ '''Ọ BỤGHỊ''' '''''[[w:Sabrina, the Teenage Witch (usoro ihe onyonyo)|Amoosu afọ iri na ụma]] '''''! Ma ọ bụ na ha abụghị '''''[[w:Clueless (usoro ihe nkiri TV)|enweghị ntụpọ]]'''''! Nke bụ́ eziokwu bụ na ha enweghị '''''Ọ BỤGHỊ CHỌPỤRỤ Ọ BỤLA'''' jikọrọ ya na ''''[[w:Dawson's Creek| Dawson's Creek]]'''', '''''[[w: Popular| Popular]] ''''' ** "Bụrụ ndị mgbasa ozi" (Egwu 10) * Anyị ga- '''Ọ BỤGHỊ''' hapụ [[w:Campbell's Soup|Ofe Campbell]], [[w:Old Navy|Old Navy]], ma ọ bụ onye ọ bụla ''ELSE''', ''HAMMER '''''ba n'uche umu agbogho dika '''Ntorobia''' dika ''''DIRI afo isii''''''''MGBE'''' [[w:Aru image|kpọ aru ha asị]] na '' 'Mgbe niile''' nsogbu iri nri ! ** "Bụrụ ndị mgbasa ozi" (Egwu 10) * bia, na, ''[[w:Mtv|EMPTY-V!]]''! [Dịka] dị ka m na-eche, '''''[[W:Beavis na Butt-head|Beavis na Butt-head]]''''' na'''''[[W:Daria| Dora]]''''' sic) ''bụ naanị ihe ọma abụọ ị mere''! ''[otu aka sitere n'aka ndị na-ege ntị]'' Ma ị nweghị ike iche echiche maka ụzọ ka mma isi mee ka ndị na-ege ntị mara banyere ime ihe ike n'ụlọ, karịa ime ka ọ dị ka '''dị jụụ'''? ** Na [[w:The Real World: Seattle#Cast|"Irene Getting Smashmouthed"]] mere na ''[[w: The Real World| The Real World]]''') ''Bụrụ ndị mgbasa ozi'' (Nsogbu nke 10) === Adreesi na US Green Party === * Anyị achọghị ụtụ isi dị larịị, kama ụtụ isi na-agbadata, iji mee ka egwuregwu ahụ dị larịị. * Nnukwu ihe iyi egwu nchekwa obodo anyị bụ mbibi gburugburu ebe obibi nke ụwa anyị yana agbụrụ ngwa ọgụ anyị na onwe anyị. * '''Abụ m [[W:anarchist|anarchist]] na ndụ nke m. M na-agbalị ibi ndụ m n’ụzọ na-achọghị m ndị uwe ojii ma ọ bụ ndị na-elekọta nwa ka m ghara imejọ ndị ọzọ. Ma echeghị m na anyị etolitela nke ọma dị ka ụdị iji mee ka ọgba aghara na-arụ ọrụ n'ime ọha mmadụ n'onwe ya.''' Anyị ka chọrọ [[W: government|gọọmentị]] iji nyefee [akụ na ụba] site n'aka ndị nwere nnukwu ihe nye ndị nwere nnukwu ihe. nwere ntakịrị, iji hụ na a na-arụ ọrụ dị mkpa, ma mee ka ụmụ mmadụ ghara ịgha ụgha na igbu onwe ha. * Kedu ihe ọ na-ekwu maka obodo anyị mgbe ndị mmadụ na-achọsi ike maka ụzọ ọzọ na steeti otu pati anyị na-eme ka steeti abụọ na-achị achị nke na ha ga-ahọpụtakwa gọvanọ [[w:Jesse Ventura|ọkachamara mgba]]? * '''Akpọla mgbasa ozi asị, bụrụ mgbasa ozi''' === Aha aha Biafra maka ndoro-ndoro ọchịchị di iche iche === * [[W:Ronald Reagan|Ronald Reagan]] "Nna nna [[w: Caligula| Caligula]]"; "[[w:Ronald McDonald|Ronald McReagan]]" – "Ọ dịghị Akụkụ ọzọ" * [[W:George H. W. Bush|George H. W. Bush]] – "Eze George nke mbụ" – "Gafere Ndagwurugwu nke ndị uwe ojii onyinye" * [[W:Bill Clinton|Bill Clinton]] – "[[w: Mr. Bill#The Mr. Bill Show|Mr. Bill]]" – ''ibid.'' * [[W:Al Gore|Al Gore]] – "[[w:Prince Albert piercing| Prince Albert]]" – "Bụrụ ndị mgbasa ozi" * [[W:George W. Bush|George W. Bush]] – "Eze George nke abụọ", "Cowboy 'Peabrain' [[W:Beavis na Butt-Head| Cornholio]]" – "Na njide nke ọchịchị aghụghọ" * [[W:Dick Cheney|Dick Cheney]] – "Dick 'The Dick' Cheney", Dick ''Chin''ny * [[W:Condoleezza Rice|Condoleezza Rice]] – "Condol"[[w: sleaze| Sleaze]] "a osikapa" – ''ibid.'' * [[W:John Ashcroft|John Ashcroft]] – "John Ashcroft" – ''ibid.'' * [[W:Donald Rumsfeld|Donald Rumsfeld]] – "Ronald Dumbsfeld" – "ibid." * [[W:Barack Obama|Barack Obama]] – "Ba"Rockstar" O'Bummer" – [https://www.youtube.com/watch?v=c1NSRfCPIo8] == Njikọ mpụga == [[w:Jello Biafra|Jello Biafra]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote :Jello|Jello Biafra]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Biafra, Jello}} 1kvgut2scw6a0mngmxvmg08pn3swie0 Jenni Williams 0 1189 10919 4558 2022-10-10T17:39:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16194865]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jenni Williams of WOZA.jpg|thumb|Jenni Williams of WOZA in 2009]] ''[[w:Jenni Williams|Jenni Williams]]''' (a mụrụ 1962) bụ [[W:| onye Zimbabwe,]] [[w:|onye na-ahụ maka ikikere dịịrị mmadụ]] na onye malitere [[w:Women of Zimbabwe Bilie|Women of Zimbabwe Bilie]] (Woza). == Okwu ndi okwuru== * "Ike nke ịhụnanya nwere ike imeri ịhụnanya nke ike" **[https://www.amnestyusa.org/press-releases/amnesty-international-honors-activist-jenni-williams-for-inpiring-zimbabweans-to-stand-up-for-freedom-and-basic-rights / Amnesty International na-asọpụrụ onye na-eme ihe ike Jenni Williams maka ịkpali ndị Zimbabwe ka ha guzosie ike maka nnwere onwe na ikike ndị bụ isi. * "Anyị hibere WOZA dị ka otu mmegharị iji gosi ụzọ udo nke ụmụ nwanyị nwere agba na klaasị nwere ike iweghachite ugwu nye ndị Zimbabwe." *"Na Africa, a na-ewere ụmụ nwanyị dịka ụmụ ala nke abụọ ma ụmụ nwanyị dị ka m bụ ndị 'amaghị ebe ha' bụkwa ihe a na-achọsi ike. **[https://www.un.org/en/durbanreview2009/pdf/Jennis%20Williams.pdf Jenni Williams’ Voice] * "Mgbalị maka ikike ụmụ nwanyị na Zimbabwe na-aga n'ihu ma ọ dị mkpa ka ndị ikom na-achị obodo a n'ụzọ na-ezighị ezi nụ ya." **[https://www.thenewhumanitarian.org/report/43707/zimbabwe-women-ejide-during-mothers-day-march ụmụnwaanyị iri anọ na isii ka ejidere ma jide n'oge ngagharị ụbọchị ndị nne na Zimbabwe na Satọde, Jenni Williams. , onye na-ekwuchitere ụmụ nwanyị Zimbabwe Arise (WOZA), gwara IRIN. == Okwu gbasara Jenni Williams == * Jenni WIlliams na-egosipụta ike na ntachi obi nke ghọrọ ihe ama ama nke ndị nnata Ginetta Sagan Award **[https://www.amnestyusa.org/press-releases/amnesty-international-honors-activist-jenni-williams-for-inpiring-zimbabweans-to-stand-up-for-freedom-and-basic-rights / Amnesty International na-asọpụrụ onye na-eme ihe ike Jenni Williams maka ịkpali ndị Zimbabwe ka ha guzosie ike maka nnwere onwe na ikike ndị bụ isi. == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Jannie Williams]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Jannie Williams]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Williams, Jenni}} 75mhvlrk80vukpb0anu2x62u8dm198s Jennifer Christine Nash 0 1190 10920 4561 2022-10-10T17:40:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105063582]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jennifer Christine Nash|Jennifer Christine Nash]]''' bụ Jean Fox O'Barr Prọfesọ nke Gender, Sexuality, and Feminist Studies na [[w: Duke University | Duke University]]. Mmasị nchọcha ya gụnyere [[w:|Black feminism|Theory feminist theory]], theory legal feminist, ndọrọ ndọrọ ọchịchị mmekọahụ ojii na [[w:|intersectionality]]. ==Okwu Ndi Okwuru== === "Echereghachi echiche nke nwa nwanyị ojii: Mgbe emekọrịtara ọnụ" (2018) === :::<small>[[w:Duke University Press|Duke University Press]], 2018</small> *"[[w: Ọmụmụ ụmụ nwanyị | Ọmụmụ ụmụ nwanyị]] ejirila ogologo oge wuo [[w:|nwanyị nwanyị]] dị ka ụdị ịdọ aka ná ntị a na-eme n'ọhịa ma chepụta ndị nwanyị ojii dị ka otu ndị ọzụzụ ọzụzụ bụ ndị na-akụ ubi ahụ n'ụzọ n'ụdị na ha. na-achọ ka a feminism nke na-akpata agbụrụ n'ozuzu, na maka ndị inyom ojii kpọmkwem. N'ezie, na akaụntụ ebe isi ọrụ ụmụ nwanyị ojii bụ imezi-na ikekwe ọbụna ịzọpụta - ubi ahụ n'onwe ya, ... ozugbo ubi ahụ edozigharịrị onwe ya nke ọma, a na-eche na nwa nwanyị ojii adịghịzi mkpa ma ọ bụ dị mkpa. Ọ dịghị ebe ọ bụla ihe owuwu a dị mfe emepere n'ụzọ pụtara ìhè karịa n'ọnọdụ nke [[w:|intersectionality]]." ** p. 12 * "Ịhụnanya na-aga n'ihu na nwa nwanyị ojii" dị ka omenala ọgụgụ isi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwụụrụ onwe ya'' nke ... mere ihe karịrị ịrịọ ka e mee ya "ịgụta ya" ma tinye ya na [[w: feminist theory | feminist theory]] bụ kedu ihe na-enyere [[w: ọmụmụ ụmụ nwanyị | ọmụmụ ụmụ nwanyị]] ịga n'ihu na-anọchite anya echiche ụmụ nwanyị ojii dị ka naanị nkatọ." ** p. 15 * "Mpụta nke [[w:post-#English|"post-"] jikọtara ma [[w:Transnationalism|transnationalism]] na [[w:|intersectionality]] n'ụdị oge gara aga .... oge gara aga nke okwu ndị a bụ, n'otu akụkụ, echekwara site na ọrụ "ọhụrụ" nke na-agbagha hegemony nke okwu ndị a, a na-echekwa ya site n'echiche efu nke "mmecha ndọrọ ndọrọ ọchịchị" nke na-atụgharị gburugburu okwu ahụ. ... Ihe na-agaghị ekwe omume na ' 'ihe ọ bụla'' nyocha nwere ike ịrụ ma ọ bụ mepụta "mmecha ndọrọ ndọrọ ọchịchị" pụtara na ma intersectionality na transnationalism ka a kparịrị ma katọọ maka ihe ha na-enweghị ike imezu ... N'ihi na ewepụtala nyocha abụọ ahụ dị ka ihe ndozi, a na-eche ha abụọ dị ka ike ọgwụgwụ ma ọ bụ njedebe. ... Echiche a nke nyocha ndị a adabaghị na nyocha n'onwe ha, nke abụọ a na-akpọ maka ntinye aka nke nwanyị na-aga n'ihu na ajụjụ nke ike, nchịkwa, na nrubeisi." ** peeji 101-102 ==Njikọ mpụga== [[W:|Jennifer Christine Nash]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:| Jennifer Christine Nash]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nash, Jennifer Christine}} dtazy2nu4zfmgspujcl7qzwcphzblf8 Jennifer Finney Boylan 0 1191 10921 4564 2022-10-10T17:40:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6178317]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jennifer Finney Boylan|Jennifer Finney Boylan]]"" (a mụrụ James Boylan, June 22, 1958) bụ onye odee America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na prọfesọ nke Bekee na Colby College na Maine. Ọ bụ nwanyị trans. == Okwu Ndi Okwuru == ==="Ọ dịghị ebe ahụ" (2003) === *"Mmekọ nwoke na nwanyị bụ ọtụtụ ihe, mana otu ihe ọ na-abụghị n'ezie bụ ''ihe omume ntụrụndụ''". *"Ị maara, ọ́ bụghị gị, na ọnweghị ọchịchọ ọ bụla na nke a abụghị ikpe nwere ike ime ka ọ ghara ime ya. Ọ dịghị ụdị ikpe ekpere na ị na-adịghị transgender ga-eme gị ihe ọzọ karịa ihe ị bụ. Ọ dịghị ụdị ịhụnanya sitere n'aka onye ọ bụla ga-eme ka ị daba n'ime ahụ nke na-adabaghị na mmụọ gị." == Njikọ mpụga == [[W:|Jennifer Finney Boylan]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Jennifer Finney Boylan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Boylan, Jennifer Finney}} njb7z47m4qo5szz64wvolcook4gqywx Jennifer Riria 0 1192 10922 4568 2022-10-10T17:40:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50325223]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jennifer Riria|Jennifer Riria]]''''bụ [[w:nwanyị ọchụnta ego|nwanyị ọchụnta ego]], onye [[w: Kenya|Kenya]] onye isi ụlọ ọrụ, [[W:onye ọrụ ụlọ akụ|onye ọrụ ụlọ akụ]], na [[w:agụmakwụkwọ|agụmakwụkwọ]] na-eje ozi dị ka otu [[w:onye isi ọrụ|onye isi ọrụ]] nke Kenya Women Holding Group, Microfinance, ụlọ akụ, na ụlọ ọrụ inshọransị, na-ejere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu nde na-abụkarị ụmụ nwanyị Kenya ime obodo. == Okwu Ndi okwu == * "Ụmụ nwanyị na-eche ihu n'ụzọ na-ezighi ezi ihe mgbochi ịnweta ego nke na-egbochi ha itinye aka na akụ na ụba na imeziwanye ndụ ha." * "M nọ na-asụ ngọngọ na-ada, na-asụ ngọngọ, na-adakwa ka m na-achọ ihe [[ezi]]." 'Gịnị mere?' *"Ajụrụ m onwe m. Ugbu a ekwenyere m na m nọ n'ụzọ ziri ezi, ọkachasị na Green Belt Movement, mana ndị ọzọ gwara m na agaghị m enwe ọrụ, na agaghị m ebuli olu m elu, na ụmụ nwanyị kwesịrị inwe nna ukwu. Na m kwesịrị ịbụ onye ọzọ. N'ikpeazụ, enwere m ike ịhụ na ọ bụrụ na m nwere onyinye m chọrọ inye, aghaghị m ime ya, n'agbanyeghị ihe ndị ọzọ kwuru. Na adị m mma ka m dị. Na ọ dị mma ịdị ike." *"Echere m na otu n'ime ihe ụmụ nwanyị na-ata ahụhụ bụ ikwu maka onwe ha ... Anyị na-etolite ije ozi ma ghara iche echiche banyere onwe anyị. Ụmụ nwanyị bụ ndị ikpeazụ kwetara ihe ha rụzuru." *"Nwanyị bụ isi. Ọ na-ejide anyị. Ọ dị mkpa ịkwado ụmụ nwanyị, ma ọ bụrụ na anyị chọrọ ime mgbanwe." * "Ụmụ nwanyị na-eche ihu n'ụzọ na-ezighi ezi ihe mgbochi ịnweta ego nke na-egbochi ha itinye aka na akụ na ụba na imeziwanye ndụ ha." *"Echere m na otu n'ime ihe ụmụ nwanyị na-ata ahụhụ bụ ikwu maka onwe ha ... Anyị na-etolite ije ozi ma ghara iche echiche banyere onwe anyị. Ụmụ nwanyị bụ ndị ikpeazụ na-ekweta ihe ha rụzuru." * "E nwere ọtụtụ ndị ogbenye n’Afrịka ma ọtụtụ n’ime ha bụ ụmụ nwanyị. Anyị họọrọ iso ụmụ nwanyị na-arụkọ ọrụ n'ihi na ha bụ isi ihe na akụ na ụba. Anyị chọrọ ka ụmụ nwanyị gbanwee ka ụwa si arụ ọrụ maka ha na ezinụlọ ha. Ị nweghị ike ịgbanwe ya maka ha mana ị nwere ike wulite ikike ha ịgbanwe ndụ nke ha. Nke ahụ bụ ihe na-adigide." *"Nwanyị bụ isi. Ọ na-ejide anyị. N'Africa, naanị ị ga-emerịrị nsogbu ndị na-emetụta mmepụta ụmụ nwanyị. Ha na-ebute nri na tebụl. Ha na-ebute mmụta na ezinụlọ. Ha na-eweta nlekọta ahụike n'ụlọ ... Ọ dị mkpa ịkwado ụmụ nwanyị, ọ bụrụ na anyị chọrọ ime mgbanwe, ọ bụrụ na anyị chọrọ ịgbanwe otú ụwa si arụ ọrụ, maka ha na ezinụlọ ha." * "Ụmụ nwanyị na-eche ihe mgbochi ịnweta ego ihu n'ụzọ na-ezighi ezi nke na-egbochi ha itinye aka na akụ na ụba na imeziwanye ndụ ha." ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w: Jennifer Riria|Jennifer Riria]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w: Jennifer Riria|Jennifer Riria]] na Wikiquotes. r8a5kbqv22h41gogv6nqkgejo41lyrt Jenny Han 0 1193 10923 4573 2022-10-10T17:40:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17062635]] wikitext text/x-wiki [[Jenny Han]] Jenny Han (amuru Septemba 3, 1980) bu onye odee America nke akụkọ ifo ndi okenye na akuko umuaka. A maara ya nke ọma maka ide "The Summer I Turned Pretty" trilogy na usoro "To All the Boys". ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ndị nne na nna na-akwaga mba ọzọ achọghị ka ụmụ ha na-ata ahụhụ ma ọ bụ na-ebi ndụ siri ike karịa ka ha mere. *Ọfọn, ọ dịghị mgbe m na-eme atụmatụ ihe ọ bụla na akwụkwọ m. Ebe ọ bụ na anaghị m edepụta ihe, m na-agakarị ebe ọ bụla echiche m na-eduga m na ebe ọ na-atọ m ụtọ ide ihe. M na-achọkarị ide ihe nkiri m ga-achọ ịgụ. ==Edensibia== Edemede [[W: Jenny Han|Jenny Han]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Jenny, Han}} 2j7dm5njwjjfziejwg5igpdpnhniqo0 Jenny Joseph 0 1194 10924 4576 2022-10-10T17:40:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4160372]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Jenny Joseph|Jenny Joseph]]''' (7 Mee 1932 – 8 Jenụarị 2018) bụ onye odee Bekee. Achọpụtara uri ya ''Ịdọ aka ná ntị'' dị ka "abụ abụ a ma ama mgbe agha gasịrị" na UK na ntuli aka 1996 nke BBC mere. == Okwu Ndi okwuru== *"Anyanwụ agbawala elu-igwe<br>N'ihi na ahụrụ m gị n'anya<br>Na osimiri ya n'akụkụ ya." ** Egwu ''[http://www.poemhunter.com/poem/the-sun-has-burst-the-sky/ Anwụ agbaala eluigwe]'' *"Mgbe m bụ agadi nwanyị, m ga-eyi odo odo<br>Na okpu na-acha uhie uhie nke na-adịghị aga, na-adabaghịkwa m. akpụkpọ ụkwụ, ma sị na anyị enweghị ego maka bọta." ** Egwu ''[http://www.poemhunter.com/poem/warning/ Warning]'' *"A zụlitere m iche na ime ihe ọ bụla bụ mmehie. Aghaghị m ịmụta ime ihe ọ bụla." ** ''Onye na-ekiri'', 19 Eprel, 1998, p. 23 == Njikọ mpụga == [[W: Jenny Joseph|Jenny Joseph]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Jenny Joseph|Jenny Joseph]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Joseph, Jenny}} qf6ti63u8rh9ys8odf4dgheu1vjt9iy Jeremy Bentham 0 1195 10925 4581 2022-10-10T17:40:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60887]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jeremy_Bentham_by_Henry_William_Pickersgill_detail.jpg|thumb|right|[[w: kachasị|kachasị]] [[w: ọnụ|ọnụ]] nke kacha [[w: number|n'ọnụ ọgụ]] bụ ntọala [[w:moral|ezi omume]] na [[w:iwu|iwu]].]] ''[[w:Jeremy Bentham|Jeremy Bentham]]''' ([[w:15 February|15 February]] [[w:1748|1748]] - [[w:6 June|6 June]] [[w:1832|1832]]) bụ nwa amadị Britain, ọkàiwu, ọkà ihe ọmụma. , na onye na-eme mgbanwe gbasara iwu na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. A maara ya nke ọma dị ka onye na-akwado mmalite nke [[w: utilitarianism|utilitarianism]] na [[w: animal rights|ikike anụmanụ]]. == Okwu okwuru == [[Usòrò:Jeremy Bentham by Thomas Frye.jpg|thumb|right| [[w: nature|Nature]] etinyela [[w: mmadụ|mmadụ]] n'okpuru ọchịchị nke ndị nna ukwu abụọ, ''[[w:ihe mgbu|ihe mgbu]]'' na ''[[w:ihe ụtọ|ihe ụtọ]]''.]] * [[W:Joseph Priestley | Priestley]] bụ onye mbụ (ọ gwụla ma ọ bụ [[w: Cesare Beccaria | Beccaria]]) kụziiri egbugbere ọnụ m ịkpọ [[w: truth|eziokwu]] nke a dị nsọ — na ''' [[w: greatest|kachasị]] [[w: happiness|obi ụtọ]] nke ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu bụ ntọala [[w: morals|omume]] na iwu.''' ** "Mwepụta sitere na akwụkwọ a na-ahụkarị nke Bentham", na ''ọrụ anakọtara'', x, p. 142; Ọ kwadoro Priestley na ''[[w: Essay on the First Principles of Government|Essay on the First Principles of Government]]' (1768) ma ọ bụ Beccaria na-akpali akpali ojiji o ji nkebi ahịrịokwu ahụ, nke a na-atụgharịkarị dị ka """ Nke kachasị mma maka ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu '' '' '' '' '' '' obi ụtọ kachasị ukwuu maka ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu'' sitere na [[w:Francis Hutcheson (onye ọkà ihe ọmụma)|Francis Hutcheson]], na "Ajụjụ ya gbasara omume ọma. na Ọjọọ'' (1725), nkeji. 3. N'ime ihe odide a na-ebipụtaghị na utilitarianism, nke e dere maka [[w: James Mill|James Mill]], Bentham mesịrị katọọ usoro a: "'''Obi ụtọ kachasị ukwuu' nke ọnụ ọgụgụ kasịnụ.'' Afọ ụfọdụ agafeela kemgbe, na nyocha nke ọma karị. , ihe kpatara ya, kpam kpam enweghị mgbagha, achọtara maka ịtụfu ihe mgbakwunye a. N'elu, agbakwunyere nghọta na [[w: correctness|zizi]] nyere echiche: na ala, àgwà ndị na-emegide ya." ya n'ime akụkụ abụọ na-ahaghị nhata, na-akpọ otu n'ime ha ka ọtụtụ, ndị ọzọ nke nta, tọgbọrọ si na akaụntụ ahụ mmetụta nke nta, na-agụnye na akaụntụ ọ dịghị mmetụta ma nke ọtụtụ, ''' N'ihi na ị ga-ahụ bụ bụ. na na mkpokọta obi ụtọ nke obodo, mfu na-abụghị uru bụ n'ihi ọrụ ahụ."''' N'ime atụmatụ a, eziokwu ga-abụ ihe na-emetụ n'ahụ, nke na-abawanye ụba nke ọnụ ọgụgụ ndị nta na nke ọtụtụ ndị. : N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, obere ọdịiche dị n'etiti abụọ unequa l akụkụ: ma were ya na akụkụ condivident hà nhata, ọnụọgụ nke njehie ahụ ga-abụ nke kachasị." - dị ka e hotara na '' The Collected Works of Jeremy Bentham: Deontology ...'' (1983) nke Amnon Goldworth deziri, p. 309; * ''' Mepụta [[w: all|niile]] [[w: happiness|obi ụtọ]] ị nwere ike ịmepụta: wepụ ihe niile [[w: missery|nhụsianya]] ị nwere ike iwepu. [[W: pleasure|ihe ụtọ]] nke ndị ọzọ, ma ọ bụ ibelata ihe n'ime ha [[w: pain|mgbu]]. Ma n'ọka ọ bula nke ihe-utọ nke i nāgha n'obi ibe-ya, i gāhu ihe-ubi n'obi-gi; mgbe [[w: sorrow|mwute]] ọ bụla nke ị na-apụnara n’ime [[w: thought|echiche]] na [[w: feelings|mmetụta]] nke mmadụ ibe ya, a ga-eji ọmarịcha [[w: peace|udo]] na [[w: joy|ọñụ]] dochie ya n’ebe nsọ nke) [[w: soul|mkpụrụ obi]]. ** Ndụmọdụ nye nwa agbọghọ (22 June 1830) * Gịnị ka a ga-ekwu maka àgwà nke ịba uru, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ihe na-enye obi ụtọ? ** ''Théorie des peines et des récompenses'' (1811); ntụgharị nke Richard Smith, ''The Rationale of Reward'', J. & H. L. Hunt, London, 1825, Bk. 3, Ch. 1 * Ọ bụ akụkụ nke ọrụ ma ọ bụrụ na ọ ga-agwụcha, m na-achọ inye ụfọdụ aha dị ka Ụkpụrụ Iwu Iwu; Ebumnuche ya bụ ịchọta ụkpụrụ ọhụrụ maka Iwu: nke obodo m, ị nwere ike iche n'echiche, na mbụ: ma na-echekwa nke obodo ndị ọzọ oge niile. Iji mata ihe iwu kwesịrị ịbụ, n'ụdị na tenor yana n'okwu: na nke ahụ ebe ọzọ yana ebe a. Naanị ihe m ga-ekwu ka m kwado gị bụ na agbawo m ndụmọdụ maka gị ọtụtụ oge karịa nke Ld nke anyị. [[W:Edward Coke | Coke]] na [[w: Matthew Hale (Jurist)|Hale]] na [[w:William Blackstone|Blackstone]]. Ebe ezumike [[w: Grotius|Grotius]] na [[w:Samuel von Pufendorf | Puffendorf]] na [[w:Jean Barbeyrac|Barbeyrac]] na [[w:Jean-Jacques Burlamaqui|Burlamaqui]] agaghị m achọ ịhụ. na-esogbu. Ewubela m naanị na ntọala nke ịba uru, nke [[w:Claude Adrien Helvétius|Helvetius]] tọrọ ya. Becarria abụrụla '' pedibus na-enye ego '' ma ọ bụ ọ bụrụ na ị biko ''manibus, meis''. ** Akwụkwọ ozi [[w: Voltaire|Voltaire]] (''c''. Nọvemba 1776), nke e hotara na Timothy L. S. Sprigge (ed.), '' The Conrespondence of Jeremy Bentham '' (2017), p. 367 ==Njikọ Mpụga== [[W: Jeremy Bentham|Jeremy Bentham]] na Wikipedia Bekee [[Q: Jeremy Bentham|Jeremy Bentham]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bentham, Jeremy}} qhlf2khnpywuzngn3f4lvrzuf8g3bei Jeremy Corbyn 0 1196 10926 4587 2022-10-10T17:40:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q291169]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jeremy Corbyn, 2016 Labour Party Conference 1 (cropped).jpg|thumb|Anyị e kwesịghị ịbụ ndị na-ahaghị nhata, ọ dịghị mkpa ịbụ ndị na-ezighị ezi, ịda ogbenye abụghị ihe a na-apụghị izere ezere, ihe nwere ike na ha ga-agbanwe.]] '''[[w:Jeremy Corbyn|Jeremy Bernard Corbyn]]''' (a mụrụ [[w:26 March|26 May]] [[w:1949|1949]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain bu Onye isi otu Labour Party na Onye isi otu ndọrọndọrọ ọchịchị (United Kingdom). Ọ bụọla Onye nzuko omeiwu (MP) maka [[w:Islington North (United Parliament constituency)|Islington North]] kemgbe 1983. Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya malitere mgbe ahọpụtara ya na [[w:London Borough of Haringey | Haringey Council]] na 1974 wee bụrụ [[w: Secretary (aha) | odeakwụkwọ]] nke [[w:Islington | Islington]] [[w:Constituency Labour Party|Constituency Labour Party]] (CLP). Ọ gara n'ihu n'ọrụ abụọ a ruo mgbe ọ banyere [[w:House of Commons of the United Kingdom|House of Commons]] dị ka MP. ==Okwu okwuru== ===1980s== *1982 bụ afọ mgbe anyị chọrọ ịhụ ọtụtụ ndị ọrụ aka ekpe na-achị. Ndị ahọpụtara ugbu a dị ka ndị na-eme ntuli aka na-enwekarị ahụmahụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị obodo ma ọ bụ òtù Labour. Ọ dịghị ụzọ ọ bụla ha bụ ndị mmadụ na-esi n'okporo ámá na-abụrụ Labour Councillor, nke bụ ihe mere n'oge gara aga. ** ''Oge Oge'' (12 Maachị 1982), p. 3. * Ndị America na-achọ mgbe niile imebi ọchịchị Grenada kemgbe 1979. Ha na-achọ mgbe niile imebi Gọọmenti Jamaica. Ha mere nke a ruo mgbe a họpụtara Maazị Seaga onye isi ala. Ha na-achọkarị imebi na ịghasa Gọọmenti ọ bụla na mpaghara ahụ nke chọrọ ịkwalite ọdịmma ndị mmadụ karịa ọdịmma nke ụlọ ọrụ mba dị iche iche na-arụsi ọrụ ike na-erigbu ndị ahụ. N'etiti arụmụka na ọrụ nke United States bụ nkwenye ya na ọrụ ya bụ ịgbachitere ndị na-akwụ ụgwọ gọọmentị - ụlọ ọrụ mba ụwa. Gọọmentị Britain na-emekwa otu ihe ahụ. N'ime ụlọ ogbako ọ bụla gburugburu ụwa, Gọọmenti Britain na-akwado amụma mba ofesi America. Ha enweghị amụma mba ofesi na Caribbean ma ọ bụ etiti America. Naanị ihe ha maara bụ iso United States—ma e wezụga na mgbe okwu Grenada malitere, ha amaghị ihe ha ga-eme. Yabụ, maka ụbọchị atọ na-agba ọsọ, onye odeakwụkwọ mba ofesi na-enwe mmetụta ọmịiko, onye nọ na-eche ihe a ga-eme ọzọ. Ọ bịarutere Ụlọ ahụ, na-akụ aka ya, na-eche ihe dị n'ụwa ka ọ ga-ekwu ọzọ. Ọ maara na e mere ya ka ọ dị ka onye nzuzu zuru oke n'ihi na ọ nweghị ike iguzogide ndị America otu ugboro. Otu ihe ndị America anaghị asọpụrụ bụ diplomacy Uriah Heep nke Gọọmenti Britain na-arụ ọrụ n'ebe ha nọ. Nzaghachi Pavlovian nke ịnakwere ihe niile United States chọrọ na ọchọrọ enwetaghị ha ebe ọ bụla ma mee ka ha yie ihe nzuzu na ndị na-adịghị ahụkebe. **[http://hansard.millbanksystems.com/commons/1983/oct/26/grenada-invasion Okwu] n'ime Ụlọ nke Commons (26 October 1983). *Atụmatụ Gọọmenti nke ịchịkwa mmefu ndị ọchịchị obodo, ịbelata mmefu ahụike mba na ịkwalite ọgwụ onwe na ilekọta ndị agadi bụ nlọghachi n'ụlọ ọrụ. Naanị ihe dị iche bụ na ọ bụ ụlọ ọrụ ndị isi obodo kama ịbụ ụlọ ọrụ nwere uche rapaara n'ugwu ndị dị n'èzí obodo ... Nlekọta ndị agadi bụ ihe dị mkpa. Ọ nweghị ike ịhapụ ndị ọrụ afọ ofufo, ndị ọrụ ebere ma ọ bụ ndị na-eji igbe na-apụ apụ ịhụ na a na-elekọta ndị agadi nke ọma. Okwu a bụ isi ihe anyị chọrọ maka ọha mmadụ na-ahụ n'anya. Nke ahụ pụtara na njedebe nke mbelata na njedebe nke iwu nke ịwakpo ndị ọchịchị na-agbalị ilekọta ndị agadi. Kama, ekwesịrị inwe nkwado na nnabata nke ihe ndị ahụ. Ndị agadi kwesịrị ntakịrị karịa ka ndị otu Conservative nọ n'isi. Ha kwesịrị karịa okwu nzuzu ahụ a na-ekwu maka inyefe nri na wiil ọrụ n'aka WRVS ma ọ bụ onye ọrụ afọ ofufo ọ bụla na-eche banyere ịgba ọsọ ya. Kama nke ahụ, ekwesịrị inwe nkwenye na ndị rụworo ọrụ ndụ ha niile ịmepụta na inye akụ na ụba anyị ndị ọzọ na-enweta kwesịrị nsọpụrụ na ezumike nká. Ha ekwesighi ịda ogbenye, ma ọ bụ ka eleghara ha anya na ezumike nka ha, na-ebi ndụ na-echegbu onwe ha ma ha ga-etinye na ọkụ gas, ma ọ bụ sie kettle maka otu iko tii, ma ọ bụ na ha nwere ike ịnweta ikike telivishọn ma ọ bụ njem. Ha ekwesịghị ịdị na-eche ma enyemaka ụlọ bụ́ onye lekọtara ha ogologo oge hà ga-enwe ike ịga n'ihu. Okwu a dị oke mkpa. Mkpegharị ahụ na-ekwu n'ụzọ doro anya na nlekọta ndị agadi na-abịa tupu ịkwalite atumatu na-abawanye ụba nke ndị bụbu ndị kasị baa ọgaranya na obodo anyị. **[http://hansard.millbanksystems.com/commons/1984/feb/22/care-of-the-elderly Speech] ==Njikọ Mpụga== [[W: Jeremy Corbyn|Jeremy Corbyn]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Jeremy Corbyn|Jeremy Corbyn]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Corbyn, Jeremy}} dxp2itg2fnvxtt0oi8bu21pfto4s59u Jerome Foster II 0 1197 13445 13444 2023-04-19T21:34:45Z Ennydavids 89 /* Njikọ mpụga */ . typo wikitext text/x-wiki [[w:Jerome Foster II|'''Jerome Foster II''']] (a mụrụ 9 May 2002) bụ onye America [[w: Climate movement | onye na-akwado ihu igwe]] bi na [[w: Washington DC|Washington DC]]. Onye ndu nke [[w: School strike for the climate | Fraịde maka mmegharị ọdịnihu]] na mmegharị gburugburu ebe obibi-na-large, Foster bụ onye nchịkọta akụkọ-isi nke The Climate Reporter na onye nchọpụta [[w:OneMillionOfUs|OneMillionOfUs]]. == Okwu nke Jerome Foster II== * "Ọ bụ naanị na mgbawa nkewa ka nrụrụ aka nwere ike ịbanye na mmetọ nwere ike gbasaa." **[https://www.democracynow.org/2019/9/20/youth_climate_lawsuit_juliana_v_united#transcript ''https://www.democracynow.org/2019/9/20/youth_climate_lawsuit_juliana_v_united#transcript] [w: DemocracyNow]]'' (20 Septemba 2019) *"Ikike obodo bụ ikike mmadụ na ikike mmadụ bụ ikike gburugburu ebe obibi…Ugbu a bụ oge ime ihe." **[https://www.lcv.org/article/jerome-foster-ii-next-generation-leading-way/''JEROME FOSTER II: Ọgbọ ỌZỌ NA-edu UZỌ''] nke Njikọ Njikọ nke Conservation Voters dere ya. . * "Ozi m na-ezigara ya, ozi m na-ezigara President Trump, ga-abụ na ọ dịghị oge ọzọ iji nọgide na-anata ego n'aka ụlọ ọrụ mmanụ ụgbọala. Enweghị oge ọzọ iji nọgide na-azụta ma kwụọ ụgwọ, n'ihi na nke a bụ nke anyị. ndu ayi l'agbajẹ ẹja nụ Chileke bẹ anyi l'e-gudeje ụnwunna anyi l'e-gude ụnwunna anyi l'e-gude ụnwunna anyi l'e-gude ọnu-ọma ono. **[https://www.democracynow.org/2019/9/20/youth_climate_lawsuit_juliana_v_united#transcript ''https://www.democracynow.org/2019/9/20/youth_climate_lawsuit_juliana_v_united#transcript] [w: DemocracyNow]]'' (20 Septemba 2019) * "Eguzobere m OneMillionOfU iji nye ike, kuziere ma debanye aha otu nde ndị na-eto eto ịtụ vootu na ntuli aka 2020 na karịa. Dị ka onye isi ala dị ebube na-asọpụrụ kwuru otu oge, "Anyị bụ ndị anyị na-echere." Anyị anaghị echere ọzọ, anyị na-eme ihe." **[https://www.lcv.org/article_category/blog/''Okwu na LCV Kwa Afọ Gala''] * "Anọ m ebe a n'aha ndị na-eto eto n'ụwa nile. Maka nwa agbọghọ nọ na Guatemala agụụ na-agụ n'ihi ụkọ mmiri ozuzo; maka nwa okorobịa nọ na Sumatra nke a na-agba ọkụ na mpaghara ọhịa dum maka mmịpụta nkwụ; maka nne na Beijing bụ onye gara olili ozu nwa ya nwanyị dị afọ 3 n'ihi na o kukuru ikuku na-egbu egbu nke obodo ahụ. Ana m ekwu maka nde mmadụ na-ata ahụhụ n'aka mbibi nke ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. " **[https://www.lcv.org/article_category/blog/''Okwu na LCV Kwa Afọ Gala''] * "Mgbe m tinyere akwụkwọ maka dike America, Honorable John Lewis, amụtara m na nke a ga-abụ ọgụ siri ike, ma anyị aghaghị ikpebisi ike iguzogide ikpe na-ezighị ezi. Ikike obodo bụ ikike mmadụ na ikike mmadụ bụ ikike gburugburu ebe obibi ... UGBUA bụ OGE ime ihe." **[https://www.lcv.org/article_category/blog/''Okwu na LCV Kwa Afọ Gala''] * " Akụkọ ihe mere eme na-egosi na ịtụ vootu bụ mma agha na-ewepụ ikpe na-ezighị ezi niile." **[https://www.lcv.org/article_category/blog/''Okwu na LCV Kwa Afọ Gala''] * "Otu onye, ​​otu votu bụ oke nhata nke mmadụ." **[https://www.lcv.org/article_category/blog/''Okwu na LCV Kwa Afọ Gala''] * "Ọrụ m bụ igosi na anyị nwere ike ịmepụta ọchịchị onye kwuo uche ya nke na-anọchite anya anyị niile." **[https://www.lcv.org/article_category/blog/''Okwu na LCV Kwa Afọ Gala''] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Foster, Jerome}} [[Òtù: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] gm3fkah1auutjo5nt0n8mbeqdb6r9aa Jerry Coyne 0 1198 10928 4595 2022-10-10T17:40:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4227192]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jerry_Coyne,_American_professor_of_biology_at_the_University_of_Chicago.jpg|thumb|right|Agụụ maka evolushọn dị ka ọ gaghị akwụsị akwụsị. Agha ahụ bụkwa akụkụ nke agha sara mbara, agha dị n'etiti ezi uche na nkwenkwe ụgha.]] '''[[w:Jerry Coyne|Jerry Allen Coyne]]''' (a mụrụ [[w: December 30|December 30]], [[w:1949|1949]]) bụ onye America, ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ, mara maka ọrụ ya na [[w:speciation|speciation]] na nkọwa ya na [[w: intelligent design|intelligent design]]. Ọka mmụta sayensị na onye ode akwụkwọ, o bipụtala ọtụtụ akwụkwọ na-akọwa tiori [[w: evolution|evolution]]. Ugbu a ọ bụ prọfesọ emeritus na [[w: University of Chicago | Mahadum Chicago]] na Ngalaba Ecology na Evolution. ==Okwu Okwuru== * Na [[w: religion|okpukpe]], okwukwe bụ àgwà ọma. Na [[w: science|sayensị]], okwukwe bụ ajọ omume. ** Coyne (2011) "[http://www.independent.co.uk/news/science/for-the-love-of-god-scientists-in-uproar-at-1631m-religion-prize-2264181. html Maka ihunanya Chineke... ndị ọkà mmụta sayensị na-atụ ụjọ na ihe nrite okpukpe £1m]" na nnwere onwe.co.uk, Eprel 6, 2011 * Theology bụ ''post hoc'' nhazi nke ihe ịchọrọ ikwere. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/06/04/quote-of-the-week-william-james-on-theology/ Okwu nke izu: William James na nkà mmụta okpukpe]" June 4, 2012 * Eziokwu ahụ bụ́ na ma ndị Juu ma ndị Kraịst leghaara ụfọdụ n’ime iwu Chineke ma ọ bụ nke Jizọs anya, ma jiri nlezianya na-erubere ndị ọzọ isi, bụ nnọọ ihe àmà na-egosi na ndị mmadụ na-ahọrọ ma na-ahọrọ ụkpụrụ omume ha ọ bụghị n’ebe o si n’aka Chineke, kama n’ihi na o kwekọrọ n’ụkpụrụ omume ụfọdụ e bu pụta ụwa na ha na-ahọrọ ụkpụrụ omume ha. sitere na isi mmalite ndị ọzọ. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/06/26/biblical-moration-part-2-killing-non-virgin-brides-and-rebellious-kids/ Akwụkwọ Nsọ nke omume akụkụ 2: Igbu ndị na-abụghị- Ndị nwunye na-amaghị nwoke na ụmụaka na-enupụ isi]" June 26, 2012 * Ọ na-achọ ihu abụọ miri emi iji gbalịa imekọrịta ihe ndị ọzọ ị na-agaghị emeli maka onwe gị. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/07/29/the-disingenuous-professor-ruse/ Prọfesọ Ruse na-enweghị isi]" Julaị 29, 2012 * Ọ dịghị ọkà mmụta okpukpe a ma ama, ma ọ bụ onye kwere ekwe ezi uche n’okwu ahụ, na-agbasosi ụkpụrụ Bible ike kpam kpam. Dị ka onye ọ bụla maara, ndị kwere ekwe na-ahọrọ ma na-ahọrọ ụkpụrụ omume ha site na smorgasbord nke iwu Chineke, ma ihe ọma na nke ọjọọ, na akwụkwọ nsọ. Ime otú ahụ na-egosikwa na ị ma ihe bụ́ ezi ihe na ihe ọjọọ nke na-esighị na Baịbụl ma ọ bụ Chineke. Ya mere, o sitere na evolushọn na omenala. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/08/07/where-does-morality-come-from-a-demonstration-with-monkeys/ Ebee ka omume ọma si abịa? Ihe ngosi na enwe]" Ọgọst 7, 2012 * Okpukpe nwere ike ịbụ ọchịchọ a na-achọ eziokwu, ma o nweghị ụzọ isi chọta eziokwu, ma ọ bụ chọpụta ihe ọ na-azọrọ na ọ chọtara. Ihe ọmụma anyị banyere ihe Chineke dị ka emebeghị ka otu iota n'elu echiche nke 1500.<br>Na ka nkọwa nkà mmụta okpukpe gbanwere, ọ bụghị n'ihi okwukwe na-achọ eziokwu, kama nrụgide sitere na sayensị na ụwa. omume ọma. N’ezie, ọ̀ dị ọkà mmụta okpukpe, ọkà ihe ọmụma, ma ọ bụ ọkà mmụta sayensị pụrụ ịgwa m ihe ọ bụla banyere Chineke ugbu a anyị na-amaghị 500 afọ gara aga? Mgbe ahụ jụọ otu ọkà mmụta sayensị ihe anyị maara ugbu a banyere sayensị nke anyị na-amaghị na 1500. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/08/11/do-both-science-and-faith-produce-truth/ Sayensị na okwukwe hà na-arụpụta eziokwu?]" Ọgọst 11, 2012 * Bịanụ, ndị na-agụ akwụkwọ, nye m otu ihe atụ nke ajụjụ okpukpe zaworo nke ga-eju onye ọ bụla—otu ihe atụ nke “eziokwu” a na-achọta n’ọchịchọ okpukpe na-achọ eziokwu. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/08/11/do-both-science-and-faith-produce-truth/ Sayensị na okwukwe hà na-arụpụta eziokwu?]" Ọgọst 11, 2012 * Ma nke a (ndepụta nke ihe atụ nke otú genome nwere ike isi gbanwee ma ọ bụghị site na mmụgharị) anaghị akpata nsogbu—ọ bụ nchọpụta na-adọrọ mmasị nke na-egosi na mgbanwe dị na genome nwere ike ibilite site na usoro ndị ọzọ karịa mmụgharị nke DNA nke akụkụ ahụ. . Ọdịdị nke mgbanwe ahụ ka ga-emerịrị site na nhọrọ eke (ọ nwere ike ịdị mma ma ọ bụ ihe ọjọọ) ma ọ bụ mkpụrụ ndụ ihe nketa (enweghị mmetụta na ahụike). Nke a agbanwebeghị n'ezie tiori evolushọn otu iota, ọ bụ ezie na ọ gbanwere echiche anyị banyere ebe ntule nwere ike nweta mkpụrụ ndụ ihe nketa ọhụrụ. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/09/07/another-philosopher-proclaims-a-nonexistent-crisis-in-evolutionary-biology/ Onye ọkà ihe ọmụma ọzọ na-akpọsa "nsogbu" na-adịghị adị na usoro ndu evolushọn] "Septemba 7, 2012 * Daalụ, mana sayensị bụ naanị nri na-adị mgbe niile maka eziokwu na echiche ọhụrụ dị mma. Theology anaghị abịa nso. ** "[http://whyevolutionistrue.wordpress.com/2012/09/17/a-huge-water-geyser-on-saturns-moon-helps-make-the-rings-and-a-bonus-eclipse- from-mars/ Nnukwu mmiri geyser na ọnwa Saturn na-enyere aka mee mgbanaka ahụ, na eklips nke Mars)" Septemba 17, 2012 == Njikọ mpụga == [[W: Jerry Coyne|Jerry Coyne]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Jerry Coyne|Jerry Coyne]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Coyne, Jerry}} tq7wgrev2xoue3p5e2abr82aqjx445u Jerry Mander 0 1199 10929 4598 2022-10-10T17:40:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5929383]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Jerry Mander | Jerold Irwin "Jerry" Mander]]''' (a mụrụ May 1, 1936) bu onye ode akwukwo America. == Okwu Okwuru == === ''[[w: Four Arguments for the Elimination of Television|Akụkọ anọ maka iwepụ ihe onyonyo]]' (1978) === * Dọkịta uche [[w:R.D. Laing|R. D. Laing]], n'etiti ndị ọzọ, ekwuola na ọnụ ọgụgụ na-arịwanye elu nke ọrịa uche n'ụbọchị ndị e nwere ike ịkọwa akụkụ ụfọdụ site n'eziokwu ahụ bụ na ụwa anyị na-akpọ ezigbo na nke anyị na-arịọ ndị mmadụ ka ha biri n'ime ma ghọta bụ n'onwe ya na-emeghe ajụjụ. Gburugburu ebe obibi anyị bi na ya adịkwaghị ejikọta na ngwakọta nke usoro mbara ala nke mere ka anyị niile dịrị. Ọ bụ naanị ihe sitere na usoro echiche mmadụ. Ọ dị adị, mana ọ bụ naanị n'ụzọ egwuregwu egwuregwu ma ọ bụ ụlọ na-atọ ụtọ si dị adị. Gburugburu ebe a na-emepụta ihe dị ebe ahụ ma anyị nwere ike ịhụ ya, ma ndị mmadụ ndị ọzọ kere ya na ebumnuche. Ọ bụ nkọwa nke eziokwu; ọ naghịzi ekpughe ka okike si arụ ọrụ ma ọ nweghị ike ịnye ọtụtụ ozi bara uru nye ụmụ mmadụ ndị na-achọ ịhụ ndụ nke ha dịka akụkụ nke usoro okike sara mbara. A hapụrụ anyị n'enweghị usoro nrụtụ aka na-enweghị nkọwa mmadụ. ** p. 87 * Ihe onyonyo bụ ahụmịhe nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ọ bụla nwere ike nweta n'otu oge. Site n'ịgbanwe ahụmịhe dị iche iche na ijikọ onye ọ bụla na ya, ọ na-enyere aka azụmahịa. Ebe ndị mmadụ niile nọ n'otu ọnọdụ uche na anụ ahụ, otu mgbasa ozi ma ọ bụ olu ndọrọ ndọrọ ọchịchị dabara na ọnọdụ nkịtị nwere ike imetụta onye ọ bụla. ** p. 132 * Ihe onyonyo na-akwado nkewa: ndị sitere na obodo, ndị mmadụ sitere na ibe ha, ndị mmadụ sitere na onwe ha, na-ekepụta ngalaba ịzụrụ ihe ma na-akụda mmegide a haziri ahazi na sistemụ. Ọ na-emepụta obodo nnọchi anya: Onwe ya. Ọ na-aghọ onye ndụmọdụ na-akpachi anya, onye nkuzi na onye ndu maka omume na mmata kwesịrị ekwesị. N'ihi ya, ọ na-aghọ usoro nzaghachi nke ya, na-eme ka ọganihu nke ya dịkwuo elu ma na-eme ka mgbanwe nke ihe ọ bụla na onye ọ bụla dị n'ụdị artificial. Nke a na-enyere mmadụ ole na ole aka inweta ogo pụrụ iche nke ike. ** p. 133 == Njikọ mpụga == [[W: Jerry Mander|Jerry Mander]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Jerry Mander|Jerry Mander]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mander, Jerry}} qrylcnt1hu5rbkv97bh6slmjfama3nf Jeru the Damaja 0 1200 10930 4601 2022-10-10T17:41:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q693586]] wikitext text/x-wiki == Jeru the Damaja == Kendrick Jeru Davis, nke a maara dị ka Jeru the Damaja (amuru Febụwarị 14, 1972 na Brooklyn), bụ onye na-agụ egwú America ama ama maka album mpụta mbụ ya nke 1994. == Ihe ndi okwuru == * Ezigbo, nke siri ike na nke siri ike, na-enwu dị ka ihe mgbanaka ọla edo. Mgbe ọ bụla m na-eweli igwe okwu, m na-aṅụ ya. * Ihe niile dị ugbu a… rap maara ihe na egwu amamihe n'ozuzu [bụ whack]. M pụtara, ị maara whak mgbe ị hụrụ ya. Ya mere, a na m alụ ọgụ megide whackness, na enwere m olileanya na ọ dịghị mkparị ga-abịa n'ụzọ m. Nke ahụ bụ mmegharị m, ebumnuche m maka ndekọ a: ịlụ ọgụ na-adịghị mma n'akụkụ niile - iji jide n'aka na ndị mmadụ maara ihe egwu dị mma bụ. Ọ bụghị ọtụtụ ihe gbasara ozi, mana nwee ihe ị ga-ekwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28749-Jeru_the_Damaja iypkk448wd3dulhiehqk0qo12xq0hji Jesimen Tarisai Chipika 0 1201 4603 4602 2022-10-10T11:36:13Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki '''[[Jesimen Tarisai Chipika]]''' Jesimen Tarisai Chipika bụ onye Zimbabwean gụrụ maka ìhè gbasara akụ na ụba na onye nyocha, otu n'ime ndị osote gọvanọ nke Reserve Bank nke Zimbabwe na onye isi oche nke ụlọ ọrụ nchekwa ego.<ref>[https://www.sundaynews.co.zw/president-appoints-deputy-governor-of-the-rbz/ President Appoints Deputy Governor of the Reserve Bank of Zimbabwe]</ref> Dr. Chipika bụbu onye ndụmọdụ teknụzụ na Ministry of Finance na onye bụbu onye nkuzi na Mahadum Zimbabwe. Ọ bụkwa onye ọrụ mmemme na International Labour Organisation na United Nations. Dr Chipika ebipụtala akwụkwọ na akwụkwọ nyocha gbasara akụ na ụba, nkwado ndabere sara mbara, ịda ogbenye, ebumnuche mmepe narị afọ na ima amụma maka ndị dara ogbenye. Ọ bụbụ onye isi oche nke Zimbabwe Women's Resource Center & Network n'afọ 2010. <ref>[https://www.pindula.co.zw/Jesimen_Chipika Jesimen Chipika]</ref> ==Ihe ndị Okwuru== * N'agbanyeghị na ọ na-akawanye mma, ụmụ nwanyị ka bụ ndị a na-akpachapu n'akụkụ karịsịa na mkpebi ụlọ ọrụ, ma anyị maara na ọdịmma ezinụlọ, nakwa ndị mmadụ dum, ma n'ihe gbasara mmepụta na ọmụmụ dabere na ụmụ nwanyị. <ref>[https://zw.usembassy.gov/u-s-wua-commemorate-womens-history-month/ US Commemorates Women History Month]</ref> * Enweghị 'ihu mmadụ', karịsịa, 'ihu nwanyị' n'ihe gbasara ụlọ akụ na ego bụ adịghị ike siri ike na okwu mmepe na omume, nke na-akpata enweghị mmepe ndi anyị na-ahu taa. <ref>[https://zw.usembassy.gov/u-s-wua-commemorate-womens-history-month/ US Commemorates Women History Month]</ref> ==Ihe ndị e kwuru maka ya== * Ọ so n'otu ndị ọkachamara dị iche iche na ihe omume na obodo, ma na mba ụwa, nke gụnyere Reserve Bank of Zimbabwe Monetary Policy Committee. <ref>[https://www.zwrcn.org.zw/index.php/about-us/zwrcn-patrons/25-staff/patrons/35-jesimen-tarisa-chipika-dr Jesimen Tarisai Chipika]</ref> ==Ebensidee== dd3clqpqygw31za8s3y0yv2rl5cwztf Jesse Jackson 0 1202 10931 4606 2022-10-10T17:41:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q310586]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jesse Jackson, half-length portrait of Jackson seated at a table, July 1, 1983.jpg|thumb|right|Ọ bụrụ na uche m nwere ike ịtụrụ ime ya, ọ bụrụ na obi m nwere ike ikwere ya, ama m na m ga-enweta ya.]] '''[[w:Reverend Jesse Louis Jackson , Sr|Reverend Jesse Louis Jackson , Sr]]''' bụ onye ndoro-ndoro maka nhọpụta onye isi ala Democratic na 1984 na 1988 wee jee ozi dị ka ochie US Senator maka District nke Columbia site na 1991 ruo 1997. Ọ bụ onye malitere otu ndị jikọrọ ọnụ wee guzobe Rainbow/PUSH. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Abụ m mmadu <br/> Abụ m mmadu. <br/>Abum nwa Chineke.<br/>Enwere ike agughi m akwụkwọ mana abụ m mmadu.<br/>Enwere m ike enweghị m ego mana abụ m mmadu.<br/>Enwere m ike ọ gaghị eri nri kwa ụbọchị mana abụ m mmadu.<br/>Enwere m ike ọ gaghị adị ka ị dị mana abụ m mmadu. ** Ekpere n'oge Mgbasa Ozi Ndị Ogbenye na Washington, DC (21 Mee 1968) * Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-arụ ụka maka ite ime n'ụzọ dị ukwuu n'ihi na ha achọghị itinye ego dị mkpa iji zụọ, yiwe na ịkụziri ọtụtụ ndị mmadụ ... O nwere ndị na-arụ ụka na ikike nzuzo dị elu karịa ikike ndụ. Achọghị m echiche ahụ... Nke ahụ bụ ntọala nke ịgba ohu. Ị nweghị ike ime mkpesa maka ịdị adị ma ọ bụ ọgwụgwọ nke ndị ohu na ubi n'ihi na nke ahụ bụ nke nzuzo ya mere na-abụghị ikike gị inwe mmetụta. ** [http://www.swiss.ai.mit.edu/%7Erauch/nvp/consistent/jackson.html "How we respect life is the over-riding moral issue" in ''Right to Life News'' (January 1977)] * Ọ bụrụ na uche m nwere ike ime ya, ọ bụrụ na obi m nwere ike ikwere ya, amaara m na m nwere ike ime ya n'ihi na abụ m onye!<br/>Kwapụrụ m! Chebe m! Elegharala m anya!<br/> Abụ m onye!<br/> Uche m bụ ihe dị oke ọnụ! Enwere m ike ịmụta ihe ọ bụla n'ụwa!<br/> Ọ dịghị onye nwere ike ịzọpụta anyị, n'aka anyị, maka anyị, ma anyị!<br/> "Enwere m ike" ịmụta. O kwere omume.<br/> M kwesịrị ịmụta. Ọ bụ omume.<br/> M ga-amutariri ya. Ọ dị mkpa. ** Okwu na Anderson College na Anderson, Indiana (4 March 1979), e hotara na '' Psychology through the Eyes of Faith '' (1987) nke David G. Myers na Malcolm A. Jeeves dere. Ahịrịokwu nke mbụ bụ mgbanwe nke okwu [[Napoleon Hill]] kwuru: "Ihe ọ bụla uche mmadụ nwere ike iche ma kwere, ọ nwere ike nweta." * Nke ahụ bụ naanị ihe Hymie chọrọ ikwu maka Izrel. Oge ọ bụla ị gara Hymietown ọ bụ naanị ihe ha chọrọ ikwu maka ya. ** Nkwuwa okwu nye onye nta akụkọ ''Washington Post'' Milton Coleman (25 Jenụwarị 1984), na-eji okwu mkparị na-emegide Semitic. Lee Coleman (10 Eprel 1984) "Onye nta akụkọ dị mma ga-etinyerịrị ụkpụrụ omume n'ihu ihe ndị ọzọ" '' Akwụkwọ akụkọ Milwaukee'' * Ị gaghị enyefe onwe gị. Ị nwere ike ma ọ bụ na ị gaghị erute ebe ahụ, mana mara na ị tozuru oke ma jidesie ike. Anyị agaghị ahapụ onwe anyị. America ga-akawanye mma. Debe olileanya dị ndụ! ** "Keep Hope Alive", okwu nkwuputa o kwụrụ na Democratic National Convention (19 July 1988) * Ọ dịghị ihe na-ewute m n'oge a ná ndụ m karịa ịga ije n'okporo ámá na-anụ nzọụkwụ na ịmalite iche echiche banyere ohi. Mgbe ahụ legharịa anya hụ onye na-acha ọcha ma nwee ahụ iru ala…. Mgbe niile anyị gafeworo. Naanị iche na anyị enweghị ike ịga ije n'okporo ụzọ nke anyị, ọ bu ihe ihere. ** Okwu ya na nzukọ Operation PUSH in Chicago (27 November 1993). Quoted in "Crime: New Frontier - Jesse Jackson Calls It Top Civil-Rights Issue" by Mary A. Johnson, 29 November 1993, ''Chicago Sun-Times'' (ellipsis in original). Partially quoted in [http://www.nytimes.com/1993/12/12/opinion/in-america-a-sea-change-on-crime.html "In America; A Sea Change On Crime"] by Bob Herbert, 12 December 1993, ''New York Times''. ==Ekeputara== * Anyị ewepụla uko ụlọ n'elu nrọ anyị. Enweghị nrọ na-agaghị ekwe omume ọzọ. ** Dịka ekwuru na '' The Independent (June 9 1988) == Nke e kwuru banyere ya == * Jesse Jackson bịara kwuo na ya chọrọ ịkwado m. M na-ele anya na nke a na ụfọdụ obi abụọ, n'ihi na ọ n'ozuzu na-eme ka ndụ ya na-akatọ ndị mmadụ, ọ bụghị na-akwado ha. ** [[Jimmy Carter]], ntinye akwụkwọ akụkọ nke Septemba 8, 1980.[http://www.politico.com/click/stories/1009/carters_celebrity_encounters_page2.html] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Jesse Jackson|Jesse Jackson]] na Wikipedia bekee obil3unhf2j43ic5h3pxchdve4f8qrn Jessica Alba 0 1203 13251 12197 2022-11-30T04:15:23Z Saroj 133 +[[Òtù:Ụmụ nwanyị]]; +[[Òtù:Ndi Amerika]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:TechCrunch Disrupt NY 2016 - Day 3 (26348661473) (cropped).jpg|thumb|Jessica Alba (2016)]] '''[[w:Jessica Alba|Jessica Marie Alba]]''' (a mụrụ Eprel 28, 1981) bu onye omere na onye omere ahia America. == Okwu Ndi Okwuru == *"Abụ m onye na-ewu ụlọ, m tolitere nke ọma n'atụghị egwu na nghọta na ọ bụrụ na ịchọrọ ihe na ndụ, ị ghaghị ịmepụta ihe n'ime ime ya. Ọ bụghị mgbe niile ka ị ga-enwe ụzọ dị mfe iji nweta ihe ịga nke ọma, ma ọ bụrụ na ọ dị mkpa nke ukwuu, ị ga-achọpụta ụzọ ị ga-esi mee ka ọ rụọ ọrụ." ** N'ịbụ onye a chụpụrụ ọbụna n'oge ọ bụ nwata na [https://www.entrepreneur.com/article/315948"Jessica Alba on Ịbụ Obi Ike, Ịnagide Obi Ike Onwe Onye na Imeri nnukwu mmebi"] na '' Onye ọchụnta ego '' ( 2018 Jun 29) * "Azụmahịa ọ bụla na-eche ihe ịma aka ya ihu ... Ọ bụghị ihe ezi uche dị na ya iche echiche ọzọ. Ọ bụrụ na ọ dịghị ihe ọzọ, ọ na-ewepụta ihe kacha mma na otu. Ọ dị mkpa n'oge ahụ ka ndị na-azụ ahịa na-emeghe ma kụziere ha ihe gbasara ịmepụta ngwaahịa na nnukwu." ** Na njikwa ihe ịma aka azụmahịa na [https://www.harpersbazaar.com/uk/people-parties/bazaar-at-work/a43744/jessica-alba-honest-company-defence/" Nanị: Jessica Alba na imeri nkatọ na-arụ ọrụ”] na ''Harper's Bazaar'' (2017 Sep 11) *"Mụ na ndị mụrụ m na-enwekarị nsogbu n'ihi na m na-ekwurịta okwu na ịchọ ka m bụrụ otu akụkụ nke mkparịta ụka ahụ. Amalitere m ịrụ ọrụ n'oge m bụ nwata ka m wee nweta nkwanye ùgwù ahụ." ** Na-arụ ọrụ mgbe ọ ka dị obere ka ya na ndị mụrụ ya nwee mkparịta ụka na [https://www.redbookmag.com/life/money-career/a19434170/jessicaalba/"Jessica Alba's Reinvention"] na ''Redbook'' ( 2018 Maachị 15) *"Anyị kwesịrị ileba anya, n'ọdịnala, ihe anyị na-eme n'ime ụmụ nwanyị na ihe anyị na-eme n'ime ụmụ nwoke… ahụrụ m ezinụlọ m n'anya ọ na-amasịkwa m ịnọ n'ụlọ na isi nri, mana di m na-eme ihe niile dị ka m na-eme. Anyị bụ ndị mmekọ nha anya n'ịzụ ụmụ anyị, anyị bụ ndị mmekọ nha anya n'ihe anyị na-eme n'ụlọ, na anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ na-apụ apụ na-arụ ọrụ. Ònye ka ị chọrọ ịbụ? Ọfọn, were oke ehi na mpi wee gaa maka ya. Ọ dịghị mgbe ọ ga-abụ oge zuru oke iji gbalịa ihe. Ụmụ nwanyị ndị ọzọ kwesịrị ịmalite ụlọ ọrụ. " ** Na àgwà na-agbasawanye nke enwere ike ime na ụmụ nwanyị na [https://www.redonline.co.uk/red-women/interviews/a523393/jessica-alba-cover-interview/"Mgbe Red zutere Jessica Alba"] na "Red" (2016 Jan 7) == Njikọ mpụga == * [[w:Jessica Alba|Jessica Alba]] na Wikipedia Bekee. * [[q:Jessica Alba|Jessica Alba]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Alba, Jessica}} [[Òtù:Ụmụ nwanyị]] [[Òtù:Ndi Amerika]] bz7q2zak3axeslkg9qyvocxsdh66vf3 Jessica Hagedorn 0 1204 13386 10933 2023-04-03T19:03:49Z Ana Kekana 366 wikitext text/x-wiki [[Jessica Hagedorn]] [[Usòrò:Author JESSICA HAGEDORN SF 1975.tif|thumb|Hagedorn (1975)]] '''[[w:Jessica Hagedorn|Jessica Tarahata Hagedorn]]''' (amụrụ 1949) bụ onye odee egwuregwu Filipin, onye ode akwụkwọ, onye na-ede uri, na onye na-ese ihe n'ọtụtụ mgbasa ozi. ==Ihe ndị Okwuru== * Nchọcha na-etinye aka mgbe niile, iji hụ na nkọwa, asụsụ na ikuku na-adị mma. Mgbe ahụ, ọrụ siri ike nke onye edemede na-abịa, nke bụ ide ihe n'onwe ya. Otu ahịrịokwu na-eduga na nke ọzọ na nke ọzọ… Ị na-agbalị ịnọgide na-elekwasị anya na ịdọ aka ná ntị, na-ede ihe ogologo oge ị nwere ike, kwa ụbọchị ruo mgbe ịmechara akwụkwọ. Mgbe ahụ, ị ​​laghachi azụ wee malite ịtụgharị uche na usoro ihe okike dị omimi na-amalite ọzọ. Oge ọ bụla ịmalitere, ị na-atụ anya ịbanye n'ime akụkọ gị na agwa gị wee mechaa ju onwe gị anya. * Site n'ikwu na ihe odide m niile nwere ntakịrị m n'ime ha, ihe m na-ekwu bụ na m na-agbalị itinye ego na ọmịiko n'ime agwa m niile-ma ha bụ ndị isi ma ọ bụ nke abụọ, ndị nwere nnukwu ntụpọ na ọ bụghị "mma." Ọ bụrụ na ị na-adaba na akụkọ gị, ihe odide ahụ ga-abịakwute gị na nkịtị. Enweghị iwu ka ha ga-esi pụta. ==Njikọ Mpuga== dugbajbo82v249jk7e4s8w52v6rgj9n Jessica Meir 0 1205 10934 4616 2022-10-10T17:41:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4795114]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jessica U. Meir portrait for media event.jpg|thumb|Enweghị ụzọ ọ bụla iji bụrụ onye na-enyocha mbara igwe. Echere m na nke ahụ bụ otu n'ime nnukwu ihe gbasara ọrụ ụbọchị ndịa.]] ''[[w:Jessica Meir|Jessica Ulrika Meir]]''' (a mụrụ Julaị 1, 1977) bu onye stronat America na onye enyemaka prọfesọ nke Anesthesia na [[W:Harvard Medical School|Harvard Medical School]], [[w:Massachusetts General Hospital|Massachusetts General Hospital]], [[w:|Boston]], na-eso [[w:postdoctoral research|postdoctoral research]] na [[w: comparative physiology| comparative physiology]] na na [[w: Mahadum British Columbia | Mahadum British Columbia]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ọ nwenyere n'eziokwu ahụ na kpakpando na-egbuke egbuke n'ime ime obodo [[w:|Maine]]." ** Na nrọ ya nke isonye na [[W:|nchọgharị oghere]], dị ka e hotara na [[w:cite web | last1=Ghert-Zand |first1=Renee |title=Enweghị ihe ize ndụ, Enweghị ụgwọ ọrụ na-ekwu na onye Juu na-enyocha mbara igwe na-atụ ụjọ bụ Jessica Meir |url=https. ://www.nextgensandiego.org/nextgen-san-diego/no-risk-no-reward-say-fearless-jewish-astronaut-jessica-meir |website=NextGen |Onye nkwusa=''Oge Israel'' | accessdate=26 Eprel 2019 | ụbọchị=June 8, 2018]] *"N’ebe a, anyị nọ na Caribou, nke bụ [[W:|ụlọ]] m nakwa nke gị, ma mgbe ị na-eche banyere ebe obibi gị, ị na-echekarị banyere ụlọ gị, agbata obi gị, na [ezinụlọ] gị, na mgbe ị nọ. lee bọọlụ na-acha anụnụ anụnụ si na mpụta, nke ahụ bụkwa ụlọ. Ọ bụ ụlọ onye ọ bụla." ** Dị ka e hotara na [[w:cite news | last1=Burns |first1=Christopher |title=Astronaut si Aroostook County ga-aga n'oge na-adịghị anya ụgbọ elu nke mbụ ya |url=https://bangordailynews.com/2019/04/17/news/ aroostook/astronaut-from-aroostook-county-will-soon-go-on-her-1st-spaceflight/ |accessdate=26 April 2019 |publisher=''Bangor Daily News'' |date=April 17, 2019]] *"[[W:|Mars]] na-ejide [[w:|echiche]] mmadụ ruo ọtụtụ iri afọ na iri afọ, ọ na-abụkarị ụwa nke onye ọ bụla na-ele anya. N'ịmara na ọ dị ebe ahụ, ọ bụ ihe na-eme ka ihe niile anyị na-eme." ** Dị ka e hotara na [[w:cite news | last1=Kaplan |first1=Sarah |title= Njem na Mars: Zute onye ndoro-ndoro ochichi NASA astronaut Jessica Meir |url=https://www.washingtonpost.com/lifestyle/kidspost/journey-to -mars-jessica-meir/2015/04/28/29d206a0-b11b-11e4-886b-c22184f27c35_story.html?utm_term=.573b6aa772fe | nweta =26 Eprel 2019 | Onye mbipụta akwụkwọ akụkọ Washington'April 26=2019 | , 2015]] *"Enweghị ụzọ ị ga-esi bụrụ onye na-agụ kpakpando. Echere m na nke ahụ bụ otu n'ime ihe kacha mma gbasara ọrụ ụbọchị a. Ị mara, na mbụ, ndị niile na-agụ kpakpando bụ ndị ọcha nwoke na-anya ụgbọ elu ule ule. Ma ugbu a, mmemme ahụ dị ọtụtụ [[w:|dị iche iche]]. ** Dị ka e hotara na [[w:cite web | ikpeazụ1=Jasper |first1=Marykate |title=“Enweghị Otu Ụzọ” : Ka Astronaut Jessica Meir siri gaa n'ịmụ physiology anụmanụ gaa Ọzụzụ maka ụgbọ elu mbara igwe |url=https://www. thearysue.com/jessica-meir-astronaut-interview/ |website=The Mary Sue |accessdate=26 April 2019 |date=November 14th, 2017]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Jessica Meir]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Jessica Meir]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Meir, Jessica}} q4tzzma1090dh0cmb7yw5amm8lonaw0 Jestina Mukoko 0 1206 10935 4619 2022-10-10T17:41:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q525644]] wikitext text/x-wiki '''Jestina Mukoko''' ((a mụrụ:22 Maachị 1967)).https://www.pindula.co.zw/Jestina_Mukoko. Ọ bụ onye isi oche ọgbakọ ihe ndị ruuru mmadụ na Zimbabwe ugbu a, onye [[w:|Zimbabwe]] onye na-akwado [[w:|mmadụ] na onye bụbu onye isi [[w:|Zimbabwe Peace Project]].https://www.pindula.co.zw /Jestina_Mukoko. Ọ bụ [[w:|onye nta akụkọ]] site na ọzụzụ na onye bụbu [[W:onye na-agụ akụkọ | onye mgbasa ozi]] na [[w:|Zimbabwe Broadcasting Corporation]].https://en.wikipedia.org/wiki/Jestina_Mukoko. ==Okwu okwuru== * "E si na ahụmahụ a pụta, ọ bụghị onye obi ilu, kama ọ bụ onye ka mma." ** https://nehandaradio.com/2010/03/12/jestina-mukoko-meets-michelle-obama/ ==Okwu banyere ya == * "Ọtụtụ ndị etinyela ndụ ha n'ihi iji kwalite ikpe ziri ezi, nnwere onwe na ikike nha anya maka onye ọ bụla" ** https://nehandaradio.com/2010/03/12/jestina-mukoko-meets-michelle-obama/ Ihe nrite [[:|igbe igbe | aha = Ihe nrite maka Jestina Mukoko |ndepụta = Laureate of the City of Weimar (Germany) Human Rights Prize (2009)]] {{U.S. Odeakwụkwọ nke steeti International Women of Courage Award (2010)} {{[[W:|NANGO (National Association of Nongovernmental Organisation) Onyinye Udo]]}} {{[[W:|Ihe nrite nke French National Order of the Legion of Honor (2011)]]}} ** https://www.pindula.co.zw/Jestina_Mukoko == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Jestina Mukoko]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Jestina Mukoko]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Mukoko, Jestina}} n5l16hj6xxc96b46xv9nm3z9c4fan7t Jill Stein 0 1207 10936 4622 2022-10-10T17:41:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q235321]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jill Stein by Gage Skidmore.jpg|thumb|Ọ bụ oge ịkwụsị amụma mba ofesi nke bụ n'ezie atụmatụ ịzụ ahịa maka ụlọọrụ ngwa agha.]] '''[[w:Jill Stein | Jill Ellen Stein]]''' (amuru Mee 14, 1950) bu onye dibia bekee, onye na-eme ihe ike, na onye ndoro-ndoro ochichi nke America. Ọ bụ onye nhọpụta nke Green Party maka Onye isi ala United States na ntuli aka 2012 na 2016 na onye ndoro-ndoro maka gọvanọ Massachusetts na 2002 na 2010. ==Okwu ndị o kwụrụ== * [[Pope Francis]] ekwela ịnye aka n'ịgbazi mkparịta ụka n'etiti onye #[[Venezuela]] [[w:Nicolás Maduro| Onye isi ala Maduro]] na onye mmegide nke US na-akwado [[W:Juan Guaido | Guaido]] - ọ bụrụ na akụkụ abụọ ahụ adị njikere ikwu okwu. Maduro kwuru ee, mana Guaido kwuru mba. Ọ bụrụ na Guaido bụ onye mmeri nke ọchịchị onye kwuo uche ya, gịnị kpatara na ọ jụrụ inwe mkparịta ụka udo? 🤔 **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1093638050717093888"Twitter"] (February 7, 2019) *Ndị [[w: Red Cross | Red Cross]] ajụla isonye na mbọ US na-edu iji wegara Juan Guaido enyemaka mmadụ na #Venezuela, na-ekwu na iji enyemaka mmadụ na-eme atụmatụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ga-emebi “ụkpụrụ ndị bụ isi ya nke eleghị mmadụ anya n'ihu, nnọpụiche & nnwere onwe." **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1093585407869100032"Twitter"] (February 7, 2019) * Ọ bụ oge ịgafe obere ihe ọjọọ na ịlụ ọgụ maka ọdịmma ka ukwuu dịka ndụ anyị dabere na ya, n'ihi na ha dabere na ya. Anyị nwere ike ịmepụta America na ụwa nke na-arụ ọrụ maka anyị niile, ma ọ bụrụ na-etinye ndị mmadụ, ụwa na udo karịa uru. Ikike ụwa ahụ dị anyị n’aka. Ka anyị rụọ ọrụ! **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1091400992472600578"Twitter"] (February 5, 2019) * Chickenhawks dị ka [John R. Bolton | John Bolton]] na-ekwu akụkụ dị jụụ n'olu dara ụda n'ihe kpatara ndị na-achị achị ji kwesị ịkwado ọchịchị mgbagha Venezuela: "Ọ ga-eme nnukwu mgbanwe na US n'ụzọ akụ na ụba ma ọ bụrụ na anyị nwere ike ịme ka ụlọ ọrụ mmanụ America tinye ego n'ezie na mepụta ikike mmanụ na Venezuela." **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1091400992472600578"Twitter"] (1 February 2019) * Mgbe ị na-eche echiche n'ihe na-eduga na agha Iraq, ọ dị gị ka anyị gbalịsiri ike ka anyị kwụsị ogbugbu ahụ? Ugbu a bụ ohere anyị ime nke ahụ dika ndị otu Trump na-akwali Venezuela gaa n'ịkwasa ọbara. Gosipụta ma guzogide ndị na-akwado agha ndị a UGBUA! Ọ dịghị Agha ọzọ **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1091382934534307840"Twitter"] (1 February 2019) *Ha ghaara gị ụgha gbasara Vietnam. Ha ghaara gị ụgha gbasara Iraq. Ha ghaara gi ugha bayere Siria. Ha ghaara gị ụgha gbasara Honduras. Ha ghaara gi ụgha gbasara Libya.<BR>Gịnị kpatara ị ga-eji kwere ihe ha na-ekwu gbasara [[Venezuela]]? **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1091389380575588354"Twitter"] (1 February 2019) * Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 60% nke ndị US na-arịa ọrịa nke otu abụọ nke agha na Wall Street… mana onye ọ bụla na-agba ọsọ pụọ - ma ọ bụ ọbụna votu - na mpụga igbe otu abụọ, a na-awakpo ya site n'aka ndi ndọrọ ndọrọ ọchịchị/mgbasa ozi. Ihe ngwọta ya? [[w:Ranked voting| Ntụli aka ihọpụtara]], nke na-ahapụ gị ịme ntuli aka maka ihe ị chọrọ n'ezie. **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1090769152577626112"Twitter"] (30 Jenụwarị 2019) * Mgbe ejidechara New Knowledge ka ọ na-arụ ọrụ n'ọkọlọtọ ụgha iji kọọ akụkọ adịgboroja banyere Russia na mgbasa ozi, ndị isi ha na mmadụ anọ ndị na-agba izu bụ ndị agbapụrụ pụọ na Facebook, Sen. Doug Jones kpọkwara oku maka nyocha gọọmentị etiti n'ime ụlọ ọrụ ahụ maka mpụ ntuli aka. **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1090807579448696833"Twitter"] (30 Jenụwarị 2019) * Akụkọ banyere New Knowledge banyere nnyonye anya mgbasa ozi ọha na eze Russia anaghị akwado nyocha. Ọ na-achikọta eziokwu enyochagi iji kwalite akụkọ aghụghọ, na-ekwubiga okwu ókè. A kparịrị ndị dere akwụkwọ ahụ na usoro ha enweghị ntụpọ. **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1090807579448696833"Twitter"] (30 Jenụwarị 2019) * Otu ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri ike na-ekwu maka "iweta ọchịchị onye kwuo uche ya" na Venezuela enyerela ma kwado ndị ọchịchị aka ike Saudi na-egbu ndị na-emegide, na-egbu ndị nta akụkọ ebe agụụ na-agụ ọtụtụ nde ụmụaka na Yemen. Ha anaghị enye ọchịchị onye kwuo uche ya ma ọ bụ ndụ ndị ogbenye ọnụ ntụ. Ọ bụ maka mmanụ. **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1088837876073328640"Twitter"] (Januarị 25, 2019) * US akwadola mpụ aka nri na Latin America maka ihe karịrị otu narị afọ. Ọ dịghị onye bụ maka ọchịchị onye kwuo uche ya. Ihe niile bụ ime ka ndị ama ama n'ụwa baa ọgaranya. Mana anyị kwesịrị ikwere na oge a na Venezuela - nke nwere mmanụ kacha ukwuu n'ụwa - dị iche? **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1088253786102091776"Twitter"] (23 Jenụwarị 2019) *Ekele miri emi nye ndị niile na-ekwu eziokwu n'ike na-atụghị egwu n'oge aghụghọ a juru ebe niile. Ọ bụrụ na e nwere ike iji ụgha malite agha, e nwere ike isi n’eziokwu malite udo. Nọgide na-eji olu gị hụ na eziokwu na-apụta. **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1076653710221209601"Twitter Post"] (22 Disemba 2018) * Pentagon na-ewe ihe karịrị ọkara mmefu ego gọọmentị etiti US. Ọ bụrụ na anyị na-emefu ijeri na Green New Deal kama ịla n'iyi na ngwa agha na agha, anyị ga-eme ka agha mmanụ gharazie ịdị irè - ma mee ka ụwa bụrụ ebe nchekwa maka ọgbọ niile nke ndụ n'ụwa. #GreenNewDeal **[https://twitter.com/DrJillStein/status/1075471878117093376"Twitter Post"] (19 Disemba 2018)] ==Njikọ Mpuga== * [[w:Jill Stein|Jill Stein]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Stein, Jill}} mu7q2i7mvryzzbqb44bh2so7thfzhna Jim Iyke 0 1208 10937 4625 2022-10-10T17:41:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16211543]] wikitext text/x-wiki == Jim Iyke == James Ikechukwu Esomugha, onye amara aha ya dị ka Jim Iyke (amụrụ 25 Septemba 1976), bụ onye omere na Naịjirịa na otu n'ime ihe nkiri nkiri Last Flight to Abuja n'akụkụ Omotola Jalade Ekeinde na Hakeem Kae-Kazim. == Ihe ndi okwuru == * Ndị ntorobịa Afrịka aghaghị ịgbanwe akụkọ akụ na ụba ha. * Ịrụsi ọrụ ike na nnọgidesi ike edebewo m n'ụdị echiche dị ukwuu na-adaghị mbà mgbe ọ bụla. * Ire na echiche m emepụtala ihe mgbagwoju anya na ndụ m. Enwere m ike ya n'enweghị ajụjụ. * A na-aghọtahie ịdị iche iche site n'anya dị anya; mkpado ọnụahịa siri ike. Ma anya nwere nghọta ghọtara ike ya na ihe a na-apụghị izere ezere. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/jim-iyke/982/ bkn4bw0hyvyj38joufg1r0pwdzfquwx Jim James Ovia 0 1209 10938 4629 2022-10-10T17:41:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20879959]] wikitext text/x-wiki [[Jim James Ovia]] ''Jim James Ovia'' Jim James Ovia (amuru na Nọvemba 4, 1951) bụ onye ọchụnta ego Naijiria, onye Agbor na Delta steeti. Ọ tọrọ ntọala Zenith Bank na 1990. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Mgbe m dị nanị afọ anọ, papa m—bụ́ onye dị ihe dị ka afọ iri ise na ise—nwere nnukwu nkụchi obi ma nwụọ ọtụtụ izu ka e mesịrị n'ihi ụlọ ọgwụ ezughị ezu. N'ịbụ onye e hapụrụ iji lekọta onwe ya na ezinụlọ ya, nne m nke di ya nwụrụ ọhụrụ kpọkuru nkà ọ na-enwe n'ịzụ ahịa ka o guzobe obere azụmahịa nke ya. "Nwanne m nwoke nke tọrọ m, onye dị ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri abụọ ma na-arụ ọrụ na Lagos, na-ezigara ụfọdụ n'ime ụgwọ ọrụ ya n'ụlọ kwa ọnwa iji nye aka kwụọ ụgwọ ụlọ akwụkwọ m." *“Ụlọ akụ bụ ebe ọ malitere ndụ dị ka onye odeakwụkwọ; ọ bụkwa ụgbọ ahụ bu ya gaa n’akụnụba ya.” <ref>https://nairametrics.com/2020/07/25/jim-ovia-from-a-clerk-to-founder-of-nigerias-most-profitable-bank/</ref> ===Ebenside=== f0tjhrikhmsltldlx4dqsobladbxr0t Jimi Hendrix 0 1210 10939 4632 2022-10-10T17:41:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5928]] wikitext text/x-wiki == Jimi Hendrix == James Marshall "Jimi" Hendrix (27 Nọvemba 1942 - 18 Septemba 1970), amụrụ Johnny Allen Hendrix, bụ onye egwu egwu America, onye ọbụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ bụ ezie na ọrụ ya bụ isi bụ nanị afọ anọ, a na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-egwu egwu ọkụ eletrik kacha emetụta n'akụkọ ihe mere eme nke egwu a ma ama; na otu n'ime ndị egwu kachasị ewu ewu na narị afọ nke 20. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ike nke ihunanya meriri ihunanya nke ike ụwa ga-ama udo. * Okwu ọmụma, amamihe na-ege ntị. * Tupu ịmalite ịtụ mkpịsị aka, hụ na aka gị dị ọcha. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6560-Jimi_Hendrix 6mbudp1ahitjf1o92m0r9vobp78cy60 Jimmie Walker 0 1211 10940 4635 2022-10-10T17:42:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1290449]] wikitext text/x-wiki == Jimmie Walker == James Carter Walker Jr. (amuru June 25, 1947) bu onye omere na onye ochichi America. == Ihe ndi okwuru == * Ụwa kpọrọ anyị asị, mana nke bụ́ isi bụ na anyị ga-egosi ụwa ihe mere ha ji kpọọ anyị asị site n’ịtụ bọmbụ n’ọkụ mmụọ nke ụfọdụ ndị na-emerụ anyị ahụ́. Ọ gwụla. Nke ahụ bụ njedebe ya. * Enwere ọtụtụ ndị na-adịghị amasị gị mgbe niile, yabụ mgbe mmadụ hụrụ ihe ọ bụla ị na-eme n'anya, ị ga-aga 'Ee! N'ikpeazụ!' Ọbụlagodi na ọ pụtara ihe dyn-o-mite. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/35037-Jimmie_Walker krg2597038uutkfiqelzrao5oyjpm91 Jimmy Buffett 0 1212 14307 12739 2023-09-04T01:03:35Z Karkki-Väinö 522 RIP wikitext text/x-wiki [[Jimmy Buffett]] [[File:Jimmy Buffett 1.jpg|thumb|Jimmy Buffett (2008)]] James William Buffett (amuru Disemba 25, 1946 - 2023) bu onye America na-abụ abụ-onye na-ede abụ, onye egwu, onye ode akwụkwọ, onye na-eme ihe nkiri na onye ọchụnta ego. A maara ya nke ọma maka egwu ya, nke na-egosipụtakarị ụdị ndụ "ịgbanahụ agwaetiti". Ya na Coral Reefer Band ya, Buffett edekọla egwu egwu gụnyere "Margaritaville" (nke 234th na ndekọ ụlọ ọrụ ndekọ nke America nke "Songs of the Century") na "Bịa Monday". O nwere ntọala ndị na-akwado ya nke a maara dị ka "Parrotheads". ==Okwu ndi okwuru== *Anyị bụ ndị nne na nna anyị dọrọ anyị aka ná ntị. *"Ọ bụrụ na ndụ na-enye gị oroma nkirisi, mee margaritas." ==Edensibia== * [https://kidadl.com/articles/jimmy-buffett-quotes-from-the-mellow-musician] l0922i59zopxhuvrxpdgv5gkmspdp4l Jimoh Buraimoh 0 1213 10942 4647 2022-10-10T17:42:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6201680]] wikitext text/x-wiki [[Jimoh Buraimoh]] '''Jimoh Buraimoh''' Chief Jimoh Buraimoh bụ onye na-ese ihe na nka na Naijiria.  Chief Buraimoh bụ otu n'ime ndị na-ese ihe kacha pụta ìhè na 1960s nkuzi nke Ulli Beier na Georgina Beier mere na Osogbo, Osun State, Nigeria.  Kemgbe ahụ, ọ bụrụla otu n'ime ndị omenkà a ma ama n'Osogbo.  Amụrụ: 1943 (afọ 79), Osogbo ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Ihe osise bụ otu n'ime ụzọ kachasị mfe iji kwupụta onwe m n'ihi na nke ahụ bụ ihe na-amasị m. Agụrụ m ihe ọkpụkpụ mgbe m nọ na ABU, mana m bụ isi n'ise ihe n'ihi na ọ na-amasị m ịse ihe ọ bụ ya mere m ji zụlite usoro n'iji beads eme ihe nke dị nnọọ iche na ndị na-ese ihe ndị ọzọ. <ref>https://tribuneonlineng.com/religion-is-killing-our-arts-development-in-nigeria-buraimoh/</ref> ===Ebenside=== 3j91c5ln6drk401v4byes386tlh7kl4 Jo Freeman 0 1214 13313 10943 2023-02-28T02:22:33Z Barack Carab 332 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JoFreeman-09-26-06 crop.JPG|thumb|Jo Freeman (2006)]] ''[[w:Jo Freeman|Jo Freeman]]''' (a mụrụ [[w:|Ọgọọst 26]], [[w:|1945]]) bụ [[w:|onye America]] [[w:|nwanyị]], [[w: |ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. [[W:ọkà mmụta sayensị | ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], [[w:|onye edemede]] na [[w:|onye ọka iwu]]. Dịka nwa akwụkwọ na [[w: Mahadum California | Mahadum California]], Berkeley na [[w:|1960]], ọ ghọrọ onye na-arụsi ọrụ ike na otu ndị na-arụ ọrụ maka nnwere onwe obodo na mmegharị ikike obodo. Ọ gara n'ihu mee ndebanye aha ndị ntuli aka na nhazi obodo na [[w:Alabama|Alabama]] na [[w:Mississippi|Mississippi]] bụrụkwa onye nhazi mbụ nke otu ntọhapụ ụmụ nwanyị. O dere ọtụtụ akụkọ gbasara nwanyị na-ewu ewu yana akwụkwọ dị mkpa gbasara mmegharị mmekọrịta ọha na eze na otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Odewokwa ọtụtụ ihe gbasara [[w:|ụmụ nwanyị]], ọkachasị na [iwu] na amụma ọha gbasara ụmụ nwanyị na ụmụ nwanyị n'ihe gbasara [[w:|ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. == Okwu Ndi Okwuru== * "[O]nye ọ bụla kwenyere na Anụ ọhịa na-abụ nwanyị mgbe niile .... A na-ekwenyekarị na Anụ ọhịa na-eme ihe ike, ya mere enweghị nwanyị (ahem) ... Anụ ọhịa nwere ụfọdụ ma ọ bụ ihe niile na-esonụ ... Bitches bụ ndị na-eme ihe ike, ndị na-ekwusi ike, ndị na-achị achị, ndị na-emebiga ihe ókè, ndị nwere uche siri ike, ndị na-akparị mmadụ, ndị iro, kpọmkwem, ndị na-adịghị ekwu okwu, ndị na-ekwu eziokwu, ndị jọgburu onwe ha, ndị nwere akpụkpọ ahụ́, isi ike, obi ọjọọ, nkwenkwe, ndị tozuru okè, asọmpi, ịkwa iko, oké ọnụ, nnwere onwe, isi ike. Na-achọsi ike, onye na-eme ihe ike, onye na-ebu ibu, onye a na-achụpụ, na-eme ihe, na-eme ka ọ dị ukwuu, na-eyi egwu, egwu, oké ọchịchọ, siri ike, brassy, ​​nwoke, onye na-eme mkpọtụ, na mgbagwoju anya. Tinyere ihe ndị ọzọ.... Anụ ọhịa bụ nnukwu, ogologo, ike, nnukwu, oké ụda, brash. Anụ ọhịa na-akwagharị ahụ ha n'efu kama ijide onwe ha, nụchaa ma na-emechi ihe ha na-eme n'ụzọ kwesịrị ekwesị nke nwanyị. isiokwu, ọ bụghị ihe… Ihe ọ bụla ha na-eme, ha chọrọ ọrụ na-arụsi ọrụ ike na a na-aghọtakarị dị ka onye ọchịchị. Ọtụtụ mgbe, ha na-achị ndị ọzọ mgbe ọrụ na-adịghị ha nke na-eme ka ike ha dị ike karị ma jiri ike ha mee ihe. Ọtụtụ mgbe, a na-ebo ha ebubo na ha na-achị achị mgbe ha na-eme ihe mmadụ ga-ewere dị ka ihe okike…. " ** [http://www.jofreeman.com/joreen/bitch.htm '' The BITCH Manifesto '' (Fall, 1968, 1969)], dị ka enwetara Ọgọst 22, 2010 (nke e bipụtara dị ka Joreen, '' The Bitch Manifesto '', na '' ndetu sitere na afọ nke abụọ'' (NY: Shulamith Firestone & Anne Koedt, 1970)) * "Ihe kacha pụta ìhè nke Bitches niile bụ na ha na-emebi echiche nke omume mmekọahụ kwesịrị ekwesị. Ha na-emebi ha n'ụzọ dị iche iche, ma ha niile na-emebi ha. Àgwà ha n'ebe onwe ha na ndị ọzọ nọ, ebumnuche ebumnuche ha, ụdị onwe ha. Ọdịdị ha na ụzọ isi edozi ahụ ha, ndị mmadụ niile na-eme ka ahụ ghara iru ha ala, mgbe ụfọdụ ọ na-ama ihe ma mgbe ụfọdụ ọ dịghị, ma ndị mmadụ n'ozuzu ha anaghị enwe ahụ iru ala na gburugburu Bitches. Ọ naghị enwe mmasị n'ụdị ụzọ dị omimi nke "nwanyị ebighi ebi" na-adịghị amasị ya, n'ihi na ọ chọrọ ibi ndụ nke onwe ya. Obodo anyị akọwawo mmadụ dị ka nwoke, na nwanyị dị ka ihe ọzọ karịa nwoke, n'ụzọ dị otú a, nwanyị nwere ike ịbụ mmadụ naanị site n'ibi ndụ n'ike site na nwoke. rve, sọpụrụ, na irubere nwoke isi na ihe ọ na-enweta n'ọnọdụ kacha mma bụ ndụ onyinyo. Anụ ọhịa na-ajụ ijere, sọpụrụ ma ọ bụ rubere onye ọ bụla isi. Ha na-achọ ka ha bụrụ mmadụ na-arụ ọrụ nke ọma, ọ bụghị naanị onyinyo. Ha chọrọ ịbụ ma nwanyị ma mmadụ. Nke a na-eme ka ha na-emegiderịta onwe ha. Naanị ịdị adị nke Bitches na-agbagha echiche ahụ bụ na eziokwu nwanyị aghaghị ịbịa site na mmekọrịta ya na nwoke ma na-emegide nkwenkwe na ụmụ nwanyị bụ ụmụaka na-adịgide adịgide bụ ndị ga-anọrịrị n'okpuru nduzi nke onye ọzọ." ** [http://www.jofreeman.com/joreen/bitch.htm '' The BITCH Manifesto '' (Fall, 1968, 1969)], dị ka enwetara Ọgọst 22, 2010 (nke e bipụtara dị ka Joreen, '' The Bitch Manifesto '', na '' ndetu sitere na afọ nke abụọ'' (NY: Shulamith Firestone & Anne Koedt, 1970)) * "Anụ ọhịa tozuru oke na-eweda onwe ya ala site n'ịjụ ịmata ịdị elu ya .... Anụ ọhịa so na ndị dike a na-agụghị egwu nke ọha a. Ha bụ ndị ọsụ ụzọ, onye nche, onye ube. Ma ha chọrọ ịbụ. ma ọ bụ na ọ bụghị nke a bụ ọrụ ha na-eje naanị site n'ịdị adị ha, ọtụtụ agaghị ahọrọ ịbụ ndị na-agba ọsọ maka ọtụtụ ụmụ nwanyị ndị ha na-enweghị mmetụta nwanne ha ma ha enweghị ike ịgbanarị ya. na-eme ka usoro ahụ daa. . Ma n'ihi ihe dị iche iche ma eleghị anya, ma mmetụta ahụ yiri nke ahụ. - rei na-amanye cliches na-elekọta mmadụ banyere ha. Naanị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nsụhọ ka ọ na-eduzi na isi iyi - na-elekọta mmadụ usoro .... Anyị ga-adị ike, anyị ga-agha, anyị ga-adị ize ndụ. Anyị ga-aghọta na Bitch mara mma nakwa na ọ dịghị ihe anyị ga-atụfu. Enweghị ihe ọ bụla." ** [http://www.jofreeman.com/joreen/bitch.htm '' The BITCH Manifesto '' (Fall, 1968, 1969)], dị ka enwetara Ọgọst 22, 2010 (nke e bipụtara dị ka Joreen, '' The Bitch Manifesto '', na '' ndetu sitere na afọ nke abụọ'' (NY: Shulamith Firestone & Anne Koedt, 1970)) == Njikọ mpụga == [[W:|Jo Freeman]] na Wikipedia [[Wikiquote:|Jo Freeman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Freeman, Jo}} c13q8ql1h7omvv1ca4sr72frkmqrnqx Joan Baez 0 1215 10944 4655 2022-10-10T17:42:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q131725]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:HSB 2005 - Joan Baez.jpg|thumb|[[w: All|Anyị niile]] dị [[w: ndụ|ndụ]] bụ ndị lanarịrịnụ, mana ole n'ime anyị [[w:gafere|gafere]] nlanarị?]] '''[[w:Joan Baez|Joan Chandos Báez]]"" (a mụrụ [[w:9 January|9 Jenụwarị]] [[w:1941|1941]]) bụ onye America na-agụ egwú na onye na-ede abụ, a mara maka ụdị olu ya pụrụ iche yana ya. nkwuwa okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. [[Usòrò:Joan Baez (1965).png|thumb|Ị gaghị enweta [[w: nhọrọ|nhọrọ]] ka ị ga-esi [[w:die|nwụọ]]. Ma ọ bụ mgbe. Ị nwere ike naanị [[w: kpebiri|kpebiri]] ka ị ga-esi [[w:bi ndu|bi ndụ]]. [[W:ugbua|Ugbu a]]]] ==Okwu Okwuru== * Naanị ihe kacha njọ karịa nzukọ enweghị ike bụ nhazi ime ihe ike. ** [http://books.google.com/books?&id=ngoIAQAAMAAJ&q=%22naanị+ihe+%27s+bụ+karịrị+flop+karia nzukọ+nke+na-adịghị eme ihe ike+nwere+ bụụrụ+nhazi+ nke ime ihe ike%22 ''Ụbọchị ehihie''] (1968) * '''Ị gaghị enweta nhọrọ ka ị ga-esi [[w: die|anwụ]]. Ma ọ bụ mgbe. Naanị ị ga-ekpebi ka ị ga-esi [[w: live|bi ndụ]]. [[W: Ugbua|Ugbu a]].''' ** [http://books.google.com/books?id=Imte1JcsQ64C&q=%22Ị+gaghị+họrọ+otu+ị+ga-esi+anwụ+Ma ọ bụ+mgbe+Ị+ naanị+nwere ike ikpebi+otu+ị+ga-esi+bi ndụ+Ugbu a%22&pg=PA135#v=otu ibe ''Ụbọchị ụtụtụ''] (1968) ** Mgbanwe ma ọ bụ nkwuwa okwu: Ị nweghị ike [[w: choose|kpebiri]] ka ị ga-esi [[w:die|anwụ]]. Ma ọ bụ mgbe. Ihe i nwere ike ikpebi bụ otú ị ga-esi ebi ugbu a. * Agara m mkpọrọ ụbọchị iri na otu n’ihi na ọ na-akpaghasị udo; ''M na-agbalị ịkpaghasị agha''' ** [[W:Pop Chronicles|Pop Chronicles]], [http://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc19769/m1/ Gosi 19 - Blowin' na Ikuku: Pop na-achọpụta egwu ndị mmadụ], ajụjụ ọnụ [http: //web.archive.org/web/20090602212238/https://archive.today/20090602212238/http://www.library.unt.edu/music/special-collections/john-gilliland/index-to-interviews e dekọrọ na Disemba 3, 1967] * Ụfọdụ ndị agha Vietnam agwala m ihe ha mere ebe ahụ mgbe ha bụ anụmanụ. Ha na-agba akaebe banyere ya nye ọha na eze, ndị juri na ndị ikpe. Ụfọdụ n’ime ndị juri na-ebe akwa, ụfọdụ ndị ikpe na-akwakwa akwa. <br /> Otu Ex-Marine nwere ihu dị ka onye mmụọ ozi Puerto Rican na aru ahụ nke 390. Nke ahụ pụtara na ya na ndị agha ya gburu mmadụ 390 n'ụzọ dị iche iche, mmụọ ozi ahụ wee gaa gụọ ozu ndị ahụ. ndekọ. <br /> Ugbu a, ya na ọtụtụ ndị enyi ya na-agbalị imezi ihe anyị mere ka ha mee. Anyị na-akwụ ụtụ isi nke zụtara agha nke goro ndị ikom ahụ ma tụfuo ọkụ na-ere ụlọ ndị ahụ ma gbuo ndị ahụ bụ ozu Scott gụrụ. Ọ bụ ihe rere ure mmadụ ịsacha ụbụrụ mmadụ ime ihe ruru unyi nke igbu mmadụ mgbe anyị nọ n'ụlọ. Ọ bụ ihe rere ure ime ka a ga-asị na agha na-abịa na njedebe mgbe a na-ebuga ya naanị n'ikuku. Na 1972 ọ bụrụ na ị naghị alụ ọgụ megide ihe rere ure, ị ga-abụ akụkụ nke ya. <br /> Ihe m na-arịọ gị ka i mee bụ itinye ihe egwu. Kwụsị ịtụ ụtụ isi agha, jụ ndị agha, hazie ọgụ megide agha ikuku, na-akwado mpụ na boycotts nke ndị ọrụ ugbo, ndị ọrụ na ndị ogbenye, nyochaa ekele ọkọlọtọ, nye mba steeti, kesaa ego gị, jụ ịkpọ asị, dị njikere. ịrụ ọrụ… na nkenke, ụmụnne nwanyị na ụmụnna nwoke, were ịhụnanya were ogwe aka wee si na ndò pụta. ** Ederede ederede na ''[[w: Si na Onyunyo | Si na Onyunyo]]" (1972) * ''Ọ bụrụ na anyị adị ndụ na narị afọ a, ọ ga-abụ nanị n'ihi na mụ na gị ajụ ịghọ ndị Nazi.'' ** Joan Baez, SF Chronicle, 16 Jenụwarị 1973, edegharịrị dị ka akwụkwọ akụkọ "Bohemia: protoculture na mgbe ahụ na ugbu a" nke Richard Miller (Nelson-Hall, Chicago, 1977) * ''Anyị niile dị ndụ bụ ndị lanarịrịnụ, mana ole n'ime anyị gafere ịlanarị?'' ** ''Na olu a ga-eji na-abụ abụ: A Memoir'' (2012), p. 322 * Bangladesh, Bangladesh <br /> Mgbe anyanwụ dara na ọdịda anyanwụ<br /> Ọnwụ otu nde mmadụ nke Bangladesh <br /> **Joan Baez, na Abụ maka Bangladesh (1971) === [[w:Sacco e Vanzetti (ihe nkiri 1971)|''Sacco e Vanzetti'' (1971)]] === [[Usòrò:Circle-A red.svg|thumb|[[w: ngọzi|Ngọzi]] ka a na-akpagbu <br /> na ngọzi na-adịrị ndị [[w:ndi óchá|dị ọcha]] n'ime [[w:obi|obi]] <br /> Ngọzi na-adịrị ndị [[w:emere|emere]] <br /> Ngọzi na-adịrị ndị [[w:na-eru uju|na-eru uju]]]] :<small>Egwu maka egwu e dere maka ihe nkiri; egwu maka egwu nke [[w:Ennio Morricone|Ennio Morricone]] mebere].</small> [[Usòrò:Sacco-Vanzetti-01.jpg|thumb|Ị dịghị mgbe [[w:ohi|ohi]], ị gaghị [[w: egbu|egbu]] <br /> Ị bụ akụkụ nke [[w: olileanya|olileanya]] na [[w: ndụ|ndụ]] < br /> The [[w: mgbanwe|mgbanwe]] na-aga site na mmadụ gaa na mmadụ <br /> Na [[w:obi|obi]] n'obi <br /> M na-aghọta mgbe m na-ele anya [[w: kpakpando|kpakpando]] <br /> na anyị bụ [[w: ụmụaka|ụmụaka]] nke ndụ <br /> [[w: ọnwụ|Ọnwụ]] dị obere]] [[Usòrò:Sacvan.jpg|thumb|Nke a bụ gị, Nicola na [[w:Bartolomeo Vanzetti|Bart]] <br /> Zuo ike ruo mgbe ebighị ebi ebe a n'ime obi anyị <br /> Ikpeazụ na ikpeazụ [[w:oge|oge]] bụ nke gị <br /> na nhụjuanya bụ mmeri gị]] * Ngọzi na-adịrị ndị a na-akpagbu <br /> Ngọzi na-adịrị ndị dị ọcha n'obi <br /> Ngọzi na-adịrị ndị na-eme ebere <br /> Ngọzi na-adịrị ndị na-eru uju. ** "Ballad nke Sacco na Vanzetti, akụkụ nke mbụ" ==Njikọ Mpụga== [[W: Joan Baez|Joan Baez]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Joan Baez|Joan Baez]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Baez, Joan}} [[Òtù:we/ig]] mg6dkydhn4eh3romszau9pau9bxmrqk Joan Bennett 0 1216 10945 4658 2022-10-10T17:42:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q128944]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Joan Bennett in Scarlet Street.jpg|thumb| Ọ bụ mmadụ ole na ole na-echeta ezigbo ụmụ nwanyị. Ha anaghị echefu ụmụ agbọghọ ọjọọ.]] [[Usòrò:Father of the Bride.JPG|thumb|Anaghị m eche ọtụtụ n'ime ihe nkiri m mere, ma ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ ihe masịrị m nke ukwuu.]] ''[[w:Joan Bennett|Joan Geraldine Bennett]]"" (Februari 27, 1910 - Disemba 7, 1990) bụ onye omere America nke ogbo, ihe nkiri na ihe onyonyo. Ogologo oge ọrụ ya na-aga nke ọma nwere usoro atọ dị iche iche: nke mbụ dị ka ọgụgụ isi mara mma, emesia dị ka nwanyị na-anụ ọkụ n'obi, na n'ikpeazụ dị ka nwunye na nne nwere obi ụtọ. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ọ bụ mmadụ ole na ole na-echeta ezigbo ụmụ nwanyị. Ha anaghị echefu ụmụ agbọghọ ọjọọ." ** "[https://trove.nla.gov.au/newspaper/article/48485193?searchTerm=joan+bennett+hiss"Dịrị Mma Ka Echefuo," Star kwuru)" (1946) *"Echeghị m na ọtụtụ fim m mere, ma ịbụ onye na-eme fim bụ ihe na-amasị m nke ukwuu." ** Flint, Peter B. (December 9, 1990). "[https://www.nytimes.com/1990/12/09/obituaries/joan-bennett-whose-roles-ripened-from-sweet-to-siren-dies-at-80.html Joan Bennett, Onye ọrụ ya Na-esi na ụtọ ruo Siren, nwụrụ na 80]". "The New York Times". ==Njikọ mpụga== [[W:|Joan Bennett]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Joan Bennett]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bennett, Joan}} h1aaoi9qs2xuyaod24oj80q40vi75e6 Joan Crawford 0 1217 10946 4661 2022-10-10T17:42:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q40475]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Joan Crawford in Rain 9.jpg|thumb|right| Ị ga-adabere na onwe gị na ike dị ndụ n'obodo a. Ma ọ bụghị ya, a ga-ebibi gị.]] ''[[W:Joan Crawford|Joan Crawford]]''' ([[w:|23 March]] [[w:|1905]] - [[w:|10 Mee ]] [[w:|1977]]) bụ onye omere, onye na-agụ egwú na onye America. nwanyị ọchụnta ego. == Okwu Ndi okwuru == *"Anaghị m apụ apụ ọ gwụla ma m dị ka Joan Crawford onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịhụ nwa agbọghọ na-esote, gaa n'ọnụ ụzọ." **Ajụjụ ọnụ, ''Los Angeles Times'' (1937) *"Echere m na ihe kacha mkpa nwanyị nwere ike inwe - na-esote talent, n'ezie - bụ onye na-edozi isi ya." ** Ajụjụ ọnụ, '' Hollywood Reporter '' (1942) *"Ị ga-adabere na onwe gị na ike dị ndụ n'obodo a. Ma ọ bụghị ya, a ga-ebibi gị." ** Ajụjụ ọnụ, '' Hedda Hoppers Hollywood '' (1945) *"Ekwere m na dollar. Ihe niile m na-akpata, m na-emefu!" ** Ajụjụ ọnụ, '' Los Angeles Sentinel '' (1946) *"Ọ bụrụ na ị nwetagoro ọkwá, were ya na-anya isi. Ezola ya. Achọrọ m ka amara m. Mgbe m nụrụ ka ndị mmadụ na-ekwu, 'E nwere Joan Crawford!' M tụgharịa wee sị, 'Hi! Kedu ka ị mere!'" ** Ajụjụ ọnụ, ''Los Angeles Times'' (1947) *"M maara mgbe niile ihe m chọrọ, na nke ahụ bụ ịma mma ... n'ụdị ọ bụla." ** Ajụjụ ọnụ, '' Hollywood Reporter '' (1949) *"Ịhụnanya bụ ọkụ. Mana ma ọ ga-eme ka ọkụ gị kpoo ọkụ ma ọ bụ gbaa ụlọ gị ọkụ, ị gaghị ama ma ọlị." ** Ajụjụ ọnụ, '' Hollywood Reporter '' (1954) *"Ọ bụrụ na ị nwere ounce nke ezi uche na otu ezigbo enyi ị gaghị achọ onye nyocha." ** Ajụjụ ọnụ, ''New York Times'' (1964) *"Ụmụ nwanyị lib? Ogbenye obere ihe. Ha na-adị ka enweghị obi ụtọ mgbe niile. Ị chọpụtala otú ihu ha si dị ilu?" ** Ajụjụ ọnụ, ''New York Times'' (1972) *"E kwuru na n’ihuenyo m kpọrọ nwanyị America ahụ aha." ** Ajụjụ ọnụ, ''New York Times'' (1972) *"Mụta iku ume, mụta ikwu okwu, mana buru ụzọ mụta inwe mmetụta." ** Ajụjụ ọnụ, Ụlọ Nzukọ Obodo (1973) ==Nkwupụta okwu gbasara== *"Mgbe ahụ, e nwere ''[[w:Queen Bee (film)|Queen Bee]]''-ncha Joan Crawford. O degaara m akwụkwọ nnabata na-ekwu etu ọ ga-esi na-enwe mmasị na ndị agha ochie nke ụbọchị nkịtị. Ọ dịghịkwa mgbe m nwere obi ike ịgwa ya na m tọrọ n'ezie otu afọ karịa ya. Na foto Crawford ọ bụla, o nwere onye na-eto eto nkedo ọ ga-akwa ụta na na nke a, mgbe ọ ga-ama obere mma [[w:Lucy Marlow | Lucy Marlow]], o ji oke iwe mee nke a, enwere ike ịnụ ya n'oge niile. ụda ogbo. ** [[W:|Fay Wray]], dị ka e hotara na ''Classic Film Stars: Interviews from Hollywood's Golden Era'' (2016) nke James Bawden na Ron Miller dere, p.&nbsp;273 ==Njikọ mpụga== [[W:|Joan Crawford]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Joan Crawford]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Crawford, Joan}} 9vqjdbioyn45p519fduwhss80cblfr6 Joan Didion 0 1218 10947 4664 2022-10-10T17:42:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q267691]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Joan Didion at the Brooklyn Book Festival.jpg|thumb|Joan Didion na 2008]] ''[[w:Joan Didion |Joan Didion]]''' ([[w:|Decemba 5]], [[w:1934|1934]] – [[w:|December 23]], [[w:2021|2021] ]) bụ [[w:United States|onye America]] odee ama ama dị ka onye odeakụkọ, odeakụkọ na onye na-agụ akwụkwọ. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ndị ode akwụkwọ na-ere mmadụ mgbe niile." ** "Ihe Okwu mmalite", na ''[[w: Na-aga n'ihu Betlehem | Na-aga na Betlehem]'' *"Nkwanyere onwe onye bụ ajụjụ nke ịghọta na ihe ọ bụla bara uru inwe ọnụ ahịa." ** "N'ịkwanyere Onwe Onye" na ''[[w:Slouching Toward Bethlehem | Na-aga na Betlehem]'' *"Njikere ịnakwere ibu ọrụ maka ndụ nke onwe ya bụ isi iyi nke nkwanye ùgwù onwe onye sitere." ** "N'ịkwanyere Onwe Onye" na ''[[w:Slouching Toward Bethlehem | Na-aga na Betlehem]'' *"Ọ̀ dịtụla mgbe ọ bụla n’ime ndụ onye ọ bụla n’efu n’oge, nke na-enweghị ncheta, abalị mgbe nhọrọ bụ ihe karịrị ngụkọta nke nhọrọ nile ndị e nweburu?" ** Site na akwụkwọ akụkọ ''[[w:Run, River|Run, River]]'' *"Otu ihe ị ga-achọpụta banyere tiori ụlọ ahịa bụ na ị gaara eche banyere ya n’onwe gị, usoro ọmụmụ na ya ga-enyere aka n’ụzọ dị ukwuu n’iwepụ echiche ahụ bụ́ na azụmahịa na-esi n’ihe omimi pụta na-agbanwekwa mụ na gị." ** "Na nnukwu ụlọ ahịa", na ''[[w: The White Album (akwụkwọ) | Album Ọcha]]'' *"Anyị na-akọ akụkọ ka anyị wee dịrị ndụ." ** " Album Ọcha ", na ''[[w: The White Album (book)| Album The White Album]]'' *"Ebe na-adịru mgbe ebighị ebi onye ọ bụla na-ekwu na ọ kacha ike, na-echeta ya nke ukwuu, na-ewepụ ya n'onwe ya, na-akpụ ya, na-asụgharị ya, hụrụ ya n'anya nke ukwuu nke na ọ na-mere ya n'onyinyo." ** ''[[w: The White Album (book)| Album White]]''<ref>http://www.nytimes.com/1979/06/10/books/dion-calif.html ref> *"Ndị America anaghị ahụkebe ihe onwunwe ha, na-ama ikpe maka ikike, ihe niile na-esiri ndị Europe ike ịghọta n'ihi na ha onwe ha na-ahụ ihe onwunwe n'anya n'ezie, marakwa otú e si eji ike eme ihe." ** [http://eds.a.ebscohost.com/eds/detail/detail?vid=7&sid=e10e8a49-3c75-4cb4-8d00-c35bb5bdf29a@sessionmgr4001 "The Howard Hughes Underground,"]"[[w: Akwụkwọ akụkọ mgbede Satọdee | Akwụkwọ akụkọ mgbede Satọdee]]" (23 Ọgọst 1967) ** [http://books.google.com/books?id=_pgrUFe9Fh8C&q=%22Ndị America+nwere+ahụghị+ahụ+ihe+ha+mara+maka+ike+ihe+ niile+ nke siri+ siri ike+ Ndị Europe+ga-aghọta+ n'ihi na+ha+bụ+ha onwe ha+mara+maka+iji+ike+22&pg=PA71#v=onepage "7000 Romaine, Los Angeles 38," ] ''[[w: Na-agara Betlehem|Eji Na-aga Betlehem]]" (1968) *"N'ọtụtụ ụzọ, ide ihe bụ omume nke ịsị m, nke ịmanye onwe ya n'isi ndị ọzọ, nke ịsị ''gee m ntị, hụ ya n'ụzọ m, gbanwee obi gị''. Ọ bụ ime ihe ike, ọbụlagodi omume iro. Ị nwere ike igbanwe iwe ya ihe niile ịchọrọ site na mkpuchi nke nkebi ahịrịokwu ndị dị n'okpuru na qualifiers na tentative subjunctives, na ellipses na evasions-na n'ụzọ dum nke ịkpa ọchị kama ikwu, nke na-ezo aka kama ikwu-ma ọ dịghị ihe na-na gburugburu eziokwu na ịtọ okwu. N'ime akwụkwọ bụ ụzọ aghụghọ nke onye na-emegbu mmadụ nzuzo, mbuso agha, itinye uche nke onye edemede na oghere nzuzo nke onye na-agụ ya." ** "Ihe mere m ji dee" (1975) *"Ụtọ ụtọ asụsụ bụ piano m na-eji ntị na-akụ, ebe ọ bụ na ọ dị m ka agụbeghị m akwụkwọ n’afọ ahụ e kwuru iwu." ** "Ihe mere m ji dee" (1975) *"Mgbe m na-ekwu banyere foto n'uche m, m na-ekwu kpọmkwem, banyere ihe oyiyi na shimmer gburugburu n'ọnụ ya." ** "Ihe mere m ji dee" (1975) ==Njikọ Mpụga== [[W:|Joan Didion]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Joan Didion]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Didion, Joan}} 2w0mmeflvsvr8wqzshc58rfsa9yx6v0 Joan Mitchell 0 1219 13274 10948 2023-01-05T17:19:03Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Joan_Mitchell,_Rock_Bottom_(1960-1961)_(39374429024)_cropped.jpg|Joan_Mitchell,_Rock_Bottom_(1960-1961)_(39374429024)_cropped.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Túrelio|Túrelio]] because: not in public domain as Joan M wikitext text/x-wiki [[Joan Mitchell]] Joan Mitchell (February 12, 1925 - Ọktoba 30, 1992) bụ onye America "ọgbọ nke abụọ" Abstract expressionism eserese na onye na-ebipụta akwụkwọ. Ọ bụ onye dị mkpa na American Abstract expressionist movement, n'agbanyeghị na ọtụtụ n'ime ọrụ ya mere na France na site na 1959 ya kpọmkwem ebe. == Okwu ndi Okwuru == * Anaghị m eme ntapu [na eserese ya] kpachapụrụ anya. Azụmahịa ntapu a bụ ikpo ihe. Ọ bụrụ na m ahụ ha, m na-ewepụ ha [na eserese ya] dị ka ihicha ụlọ. ** okwu [[w:Irving Sandler|Irving Sandler]] (mmalite 1950s); dị ka e hotara na ''Joan Mitchell, Lady Painter'', nke Patricia Albers, Knopf Doubleday Publishing Group, 3 May 2011, p. 242 * [Mitchell chọrọ na eserese ya].. mmetụta dị n'ahịrị uri nke na-eme ka ọ dị iche na, akara nke prose. .Sentimentality bụ ọmịiko onwe onye, apiti gị. Ịkwa ákwá na biya nke gị abụghị mmetụta. Ọ nweghị nkwanye ùgwù ma ọ nweghị ntụaka n'èzí. ** Okwu sitere na N'ajụjụ ọnụ Irving Sandler (c. 1956); dị ka e zoro aka na ''Joan Mitchell, Lady Painter'', nke Patricia Albers, Knopf Doubleday Publishing Group, 3 May 2011, p. 244 == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Joan Mitchell| Joan Mitchell]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Joan Mitchell|Joan Mitchell]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Mitchell, Joan}} sqwpdhbzge7gvw5m9mozil34puh4p9c Joan Walsh Anglund 0 1220 10949 4673 2022-10-10T17:42:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19874683]] wikitext text/x-wiki [[Joan Walsh Anglund]] '''[[w:Joan Walsh Anglund|Joan Walsh Anglund]]''' (b. ~1926-2021) bụ onye Amerika na-ede uri. ==Okwu o kwụrụ== * Nnụnụ anaghị abụ maka na o nwere azịza. Ọ na-abụ maka na o nwere abụ. ** Otu iko Sun (1967) ** Nke a sitere na Joan Walsh Anglund (1967 n'akwụkwọ ya, A Cup of Sun) ejirila Maya Angelou mee ihe n'ọtụtụ ebe na-enweghị ihe jikọrọ ya na Walsh Walsh Anglund, ma kesaa ya na Maya Angelou ọtụtụ ugboro, gụnyere na akwụkwọ ozi US. Otú ọ dị, okwu ahụ bụ nke Joan Walsh Anglund, ma sitere n'akwụkwọ ya bụ "A Cup of Sun" nke e bipụtara na 1967. Otú ọ dị, Maya Angelou gbanwere nnochiaha "Ọ" na "Ọ" mana o hotara ihe ọ bụla ọzọ nke Joan Walsh Anglund. Ihe kpatara na Maya Angelou anaghị ekwu na okwu ya a kachasị mara ama abụghị nke Joan Walsh Anglund ka bụ ihe omimi ruo taa. * M na-eche na ekwentị dị ka ihe ime mmụọ. Ahụ gị ekwesịghị ijikọ gị, mana mmụọ gị nwere ike ịdị n'otu. ** Dị ka e kwuru na [http://www.kentucky.com/2014/09/13/3427193_joan-walsh-anglund-a-writer-with.html?rh=1#storylink=cpy Kentucky News September 13, 2014] ==Njikọ Mpuga== *[http://www.slate.com/blogs/the_slatest/2015/04/07/maya_angelou_stamp_misattribution_bird_quote_from_different_writer.html Official Maya Angelou Stamp Features Misattributed Quote From Different Poet] {{DEFAULTSORT:Anglund, Joan Walsh}} fy15ffprpa36wk0hw6fffe4i5gs93oz Joan of Arc 0 1221 10950 4680 2022-10-10T17:43:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7226]] wikitext text/x-wiki [[Joan of Arc]] [[Usòrò:Joan of Arc miniature graded.jpg|thumb|right|Lezienụ anya ka ị ghara ikpe m ikpe na-ezighị ezi, n'ihi na ị ga-etinye onwe gị n'ihe egwu dị ukwuu]] [[Usòrò:Joan of arc burning at stake.jpg|thumb|right|Ụmụaka na-ekwu na a na-akpọgide ndị mmadụ mgbe ụfọdụ maka ikwu eziokwu]] [[Usòrò:"Jeanne d'Arc" N.Roerich.jpg|thumb|right|A naghị atụ m egwu; á mụrụ m ime ihe.]] ''[[w:Joan nke Arc |Jehanne Darc]]''' makwaara dị ka ''Jeanne d'Arc''' (''Joan nke Arc'') (412 - 30 May 1431) bụ onye. Ọhụụ okpukperechi, onye nwụrụ n'ihi okwukwe, senti na dike [[w:France|France]]. Á gbara ya ọkụ n'elu osisi dị ka onye jụrụ okwukwe mgbe ụlọ ikpe nke ndị ụkọchukwu na-akwado bekee kpechara ya ikpe, e mesịrị kpochapụ ya na ebubo ahụ n'oge ikpe mkpegharị ikpe nke [[w: Inquisition | Njụta Okwu]] na 7 Julaị 1456, wee kpọpụta ya dị ka onye senti. nke Ụka Katọlik na 16 Mee 1920. ==Okwu okwuru== Agaghi-anagide ala-eze France site n'aka Chineke, bú Eze nke Elu-igwe, nwa-nwoke nke St. Mary; ma Eze Charles, ezi onye nketa ga-ejide ya; n'ihi na Chineke, Eze nke elu-igwe chọrọ ya otú ahụ...." ** Site na njedebe ya nye ndị ọchịagha Bekee na Orleans, onye ode akwụkwọ kwuru na 22 Maachị 1429; ewepụtara na ntụgharị asụsụ na "Joan of Arc: Her Story" (1999) nke Regine Pernoud na Marie-Veronique Clin dere, p. 34. *Ị na-emebi sacrament nke Ụka, ị na-adọwa akụkọ nke okwukwe, ị na-emebi ụlọ ụka...Kedu ọnụma ma ọ bụ ara na-akpali gị? Okwukwe a, nke Chineke Pụrụ Ime Ihe Nile, nke Ọkpara, nke Mmụọ Nsọ kpugheere ya. , guzosie ike, nyere sway na ebube otu puku ugboro site na ọrụ ebube bụ okwukwe nke ị na-akpagbu .... ọ bụrụ na m anụghị na ị gbaziri onwe gị, m nwere ike nke ọma hapụ ndị a English ma malite imegide unu, nke mere na, site na mma agha. Ọ bụrụ na enweghị m ike ma ọ bụghị, enwere m ike iwepụ ara gị na nkwenkwe ụgha na-adịghị mma ... ọ bụrụ na ị họrọ kama ịlaghachi n'okwukwe Katọlik na isi iyi nke ìhè mbụ, zitere m ndị nnọchianya gị, m ga-agwakwa ha ihe ị ga-eme." ** Site na njedebe ya ruo na ndị Husites, nke onye ode akwụkwọ kwuru na 23 Maachị 1430; ewepụtara na ntụgharị asụsụ na "Joan of Arc: Her Story" (1999) nke Regine Pernoud na Marie-Veronique Clin dere, p. 259. *'''Ụmụaka na-ekwu na a na-akpọgide ndị mmadụ mgbe ụfọdụ maka ikwu eziokwu.''' ** Site na transcript ikpe, dị ka e hotara na '' Ụmụ nwanyị a ma ama n'ụwa: Ụdị nke dike nwanyị, ịma mma, na mmetụta sitere na oge mbụ ruo ugbu a '' (1881) nke Frank Boott Goodrich, p. 126 ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Enwere okwu n'etiti ụmụaka na mgbe ụfọdụ a na-akwụgbu mmadụ maka ikwu eziokwu. 7emu109rsjf5fctclr4cldtnqn338k3 Joana Mamombe 0 1222 10951 4684 2022-10-10T17:43:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q78315284]] wikitext text/x-wiki [[Joana Mamombe]] Joana Ruvimbo Mamombe (amụrụ 18 June 1993) bụ onye ndọrọ ọchịchị Zimbawean, onye bụbu onye ndu ụmụ akwụkwọ na onye otu Movement for Democratic Change Alliance. A maara ya na ọ bụ otu n'ime ndị omeiwu Zimbawean kacha nta, na-anọchite anya Harare West. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Eji m n'aka na anyị ga-enwe ikpo okwu iji kesaa echiche ole na ole banyere Harare West na nzuko omeiwu na enwere ọtụtụ ihe ị ga-amụta maka ndị na-eto eto na ndị nnọchiteanya ọhụrụ dị ka onwe m. ==Edensibia== Edemede [[W: Joana Mamombe|Joana Mamombe]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Joana, Mamombe}} fub81430uq3p56ex441mp3kwhd10k4v Joanna Baillie 0 1223 10952 4687 2022-10-10T17:43:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q463302]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:BailliePortrait.jpeg|thumb|right|Okwu ịhụnanya, howsoe'er express'd,<br>Ihe kacha ọhụrụ ka na-ewere na ọ kacha mma.]] ''[[w:Joanna Baillie|Joanna Baillie]]''' (11 Septemba 1762 – 23 Febrụwarị 1851) bụ onye na-ede uri na onye na-eme ihe nkiri. A maara Baillie nke ọma n'oge ndụ ya, ọ bụ ezie na ọ bụ nwanyị, zubere egwuregwu ya ọ bụghị maka kọlọtọ kama maka egwuregwu. N'ịbụ onye nwere mmasị na ya maka ikike agụmagụ ya na ịdị ụtọ ya, ọ nabatara ọha ndị na-agụ akwụkwọ mara mma n'ụlọ ya na Hampstead. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Okwu mmetụta ịhụnanya, howsoe'er express'd,<br>A ka na-ewere okwu kachasị ọhụrụ ka a na-ewere na ọ kacha mma. ** ''Azịza nye Miss Agnes Baillie na ụbọchị ọmụmụ ya'', ahịrị 126; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 902. * I chere na onweghi agwọ di n'uwa<br>Ma ndi na-aghari n'akuku sod ahihia,<br>Na-agbakwa ukwu enweghi ihuoma nke na-amagide ha? > Mee ka akpụkpọ ahụ ha tụrụ anya gbuo na anyanwụ Fortune,<br>Na-agbakwa mkpụrụ obi ume." ** ''De Montfort'' (1798), Iwu nke Mbụ, ọnọdụ 2; na ''usoro egwuregwu''. *"Obi dị njikere na-agbakwụnye nku n'ikiri ụkwụ,<br>Na-eme ka ome ome bụrụ Mercury nwere nku." ** ''De Montfort'' (1798), Act III, ọnọdụ 2; na ''usoro egwuregwu''. *"Ụra dị ụtọ na-anọnyere anyị, otu na ihe niile!<br>Ma ọ bụrụ n'elu jụụ ya daa<br> Ọhụụ nke ụbụrụ na-arụsi ọrụ ike,<br>Anyị ga-enwe obi ụtọ ọzọ,<br>Iji kpoo ọkụ. obi , iji maa anya ,<br>Nrọ nwoke nwere mmasị nwoke nye mmadụ niile! abalị ọma, abalị ọma." ** ''The Phantom'', abụ (1836); kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 201. *"Oh, ngwa ngwa glides ụgbọ mmiri bonnie,<br> Naanị kewapụrụ site n'ikpere mmiri,<br>Na n'òtù egwu-akụ azụ̀,<br> Dị nro na-akpali ube ahụ!" ** ''Abụ'', ''Oh, Na-agba ọsọ ngwa ngwa Bonnie Boat''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 74. *"Onye ọchịchị aka ike ugbu a<br>Atụkwasịghị ndị mmadụ obi: abalị n'ime ụlọ ya<br>Nkịta nche na-eche ihe ndina ya nche, naanị enyi ya<br>Ọ na-amaja ugbu a ịtụkwasị obi." ** ''Ethwald'' (1802), Nkebi II, Iwu V, ọnọdụ 3. *"Ifufe dị jụụ na-akwa ákwá na-asụ ude na-adịghị ike<br>Dị ka ọrụ ebere ụmụ ọhụrụ." ** "Orra" (1812), Act III, ọnọdụ 1, "Cough and Crow"; na ''Egwuregwu na Mmasị'', Mpịakọta III. ==''Gụọ Basil'' (1798) === : <obere>''Gụọ Basil'' (1798); na ''usoro egwuregwu''.</ obere> *"Nwoke ahụ nwere obi ike abụghị onye na-eche na ọ dịghị egwu,<br>N'ihi na ndị ahụ bụ ndị nzuzu na ndị na-enweghị uche;<br>Ma onye ahụ, onye mkpụrụ obi ya dị ebube na-atụ egwu ya,<br>Na ji obi ike na-amaja ihe ize ndụ ọdịdị na-ebelata." ** Iwu III, ọnọdụ 1, ahịrị 151. *"Ụfọdụ ndị ikom a mụrụ ka ha na-eri oriri, ọ bụghịkwa ịlụ ọgụ;<br>Ndị obi ha dị umengwụ, e'en n'ubi nsọpụrụ,<br>Kwere na nri abalị ha na-atụgharị—<br>Ka varlet ndị dị otú ahụ na-esi esi esi nọrọ n'ụlọ. Ma were nko anu-aru kari mma-agha." ** Iwu I, ọnọdụ 1. *"Ma iru újú nke nwanyị dị ka oké ifufe okpomọkụ,<br>Obere ka ọ na-eme ihe ike." ** Iwu V, ọnọdụ nke 3. ==Njikọ mpụga== [[W:|Joanna Baillie]] na Wikipedia Bekee [[Q:|Joanna Baillie]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Baillie, Joanna}} 2m09zeuqltfncjr528gaoz9gtivyz5y Joanna Krupa 0 1224 10953 4695 2022-10-10T17:43:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q266525]] wikitext text/x-wiki [[Joanna Krupa]] [[Usòrò:Joanna Krupa Benchwarmer 2008.jpg|thumb|Joanna Krupa, 2008]] Joanna Krupa (amụrụ 23 Eprel 1979) bụ onye nlereanya Polish Amerika, omee ihe nkiri na onye na-akwado ikike anụmanụ. A kacha mara ya maka ime ihe ngosi na onyonyo na-ete egwú ya na ndị áma áma, ''[[w:The Real Housewives of Miami|The Real Housewives of Miami]]'' ==Ihe ndị ọkwụrụ== *[Ịnata amaghị onye dere email banyere ụmụ anụmanụ na-gbaa ya akpụkpọ ná ndụ maka aji] mere m oké iwe, na iwe iwe na-ada mbà n'obi. M na-enye anụ n'anya m dum ndụ, kama m na mgbe ghọtara na ụmụ mmadụ Nigeria bu ike nke na-ndị dị otú ahụ obi ọjọọ. ... Ọ bụ a nnukwu oku mkpọlite n'ihi m, na m maara na m nwere na-na-etinye aka, ya mere, araara m ndụ m ihu ọma ịbụ a olu n'ihi na ụmụ anụmanụ n'ihi na ha na adịghị ekwu okwu na-apụghị ịzọ onwe. ... Ọ bụrụ na ị na na na onye anụ n'anya, na-agbalị nnọọ na-akụziri ndị enyi gị na-enwe otu olu. Always na-agbalị ịchọta ngwaahịa na-adịghị na-anwale na ụmụ anụmanụ na-anọ n'ebe ajị anụ. ... Ọ bụ ihe ịtụnanya otú ike na-elekọta mmadụ media pụrụ - anụmanụ nwere ike-azọpụta naanị n'ihi na ndị ọzọ Ama na-elekọta. Ọ bụ ihe niile banyere ịbụ arụsi ọrụ ike na nnọọ na-agbalị ime ka ụwa a ka mma ebe. ==Edensibia== *[[w:Joanna Krupa|Joanna Krupa]] oh7f3iyi5txdev8nn4mu8prv285bv2o Joanna Macy 0 1225 10954 4698 2022-10-10T17:43:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4964805]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Joanna Macy.jpg|thumbnail|Joanna Macy in 2006]] '''[[w:Joanna Macy|Joanna Rogers Macy]]''' (a mụrụ [[w:May 2|May 2]], [[w:1929|1929]]) bụ onye na-akwado gburugburu ebe obibi, onye edemede, ọkà mmụta [[w:Buddha|Buddha]], [[w:systems theory|ntụziaka usoro izugbe]], na [[w: deep ecology | omimi ihe ọmụmụ]]. == Okwu Okwuru == * Ọ bụ nanị mmadụ ole na ole n’ime anyị nweworịị ike ihu ọnọdụ rụrụ arụ anyị kpabara [[w: animal|anụmanụ]] ihu kpọmkwem n’ụlọ ọrụ ugbo anyị na n’ebe a na-egbu anụ nke oge a; ma ọtụtụ n'ime anyị maara n'ọkwa ụfọdụ na ha gụnyere nhụjuanya nke karịrị "afọ." Anyị nwere ike ịghọta ugbu a ihe o mere anyị iri anụ ndị nọrọ ogologo oge n'ihe mgbu na ụjọ. Ebe ọ bụ na ụzọ ndị e si azụta na igbu anụmanụ maka tebụl anyị dị nnọọ ọhụrụ, anyị aghọtachaghị nhụsianya na mmekpa ahụ ha gụnyere. Naanị ole na ole n'ime anyị chepụtara na nzaghachi glandular nke ehi na pigs na ọkụkọ na-agbapụta adrenalin n'ime ahụ ha na anyị na-eri anụ ha ọnụma nke ọkụkọ, ụjọ nke ezi na ehi ... Na-eme ugbu a na nkwanye ùgwù maka ndị ọzọ. Ndị mmadụ, anyị na-ahụ na anyị nwere nkwanye ùgwù karịa onwe anyị. ** [https://books.google.it/books?id=h-9ARz2YAlgC&pg=PT5 Okwu mmalite] ka ''Diet for a New America'' nke [[w:John Robbins John Robbins (writer) | John Robbins]] (H J Kramer) , 2011) == Njikọ mpụga == [[W: Joanna Macy|Joanna Macy]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Joanna Macy|Joanna Macy]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Macy, Joanna}} 1060dgxwx1vv2jnia1pslje9h3g7ero Joanna Trollope 0 1226 10955 4702 2022-10-10T17:43:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1997988]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Joanna Trollope 2011.jpg|thumb|Joanna Trollope (2011)]] '''[[wikipedia: Joanna Trollope|Joanna Trollope]]'' (December 9, 1943) bụ onye odee Bekee. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ihe m na-agbalị ime n'akwụkwọ akụkọ ndị a niile bụ ihe na-atụgharị uche n'oge a. Anaghị m enye azịza ọ bụla. Naanị ihe m na-ekwu bụ: 'Biko, anyị nwere ike ime ka mkparịta ụka ahụ na-aga?'" ** N'ịbụ onye na-elekọta mmadụ karịa onye edemede ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [https://www.theguardian.com/books/2020/mar/02/joanna-trollope-on-families-fiction-and-feminism-society-still- na-atụ anya ka ụmụ nwanyị na-eme ihe niile na-elekọta "Joanna Trollope na ezinụlọ, akụkọ ifo na nwanyị: 'Society ka na-atụ anya ka ụmụ nwanyị na-eme nlekọta niile'" na The Guardian (2020 Mar 2) * "Achọrọ m ide akwụkwọ akụkọ gbasara ọgbọ Sanwichi: ndị nne na nna na-ada n'otu akụkụ nke ndụ gị na ụmụaka na-achọsi ike n'akụkụ nke ọzọ. Gị nwanyị, eleghị anya, na-arụ ọrụ oge nile, ma ọha mmadụ, nke bụ nnọọ ochie ochie, ka na-atụ anya ka ndị inyom na-eme ihe niile na-elekọta." ** Na akwụkwọ akụkọ ya ''Mama & Papa'' na [https://www.theguardian.com/books/2020/mar/02/joanna-trollope-on-families-fiction-and-feminism-society-still- na-atụ anya ka ụmụ nwanyị na-eme ihe niile na-elekọta "Joanna Trollope na ezinụlọ, akụkọ ifo na nwanyị: 'Society ka na-atụ anya ka ụmụ nwanyị na-eme nlekọta niile'" na The Guardian (2020 Mar 2) * "Maka ihe niile mmadụ na-atụfu nanosecond ọ bụla n'ụwa, ị chọghị ka gị na onye ọ bụla banye n'ime ya - ịchọrọ ka e gosipụta ya nke ọma na nke ọma dịka ị chere ya n'onwe gị… na-eme na ndụ onye ọzọ." ** Banyere otu ndị mmadụ si emeghachi omume na agwa ya na [https://www.theguardian.com/books/2020/mar/02/joanna-trollope-on-families-fiction-and-feminism-society-still-expects-women -eme ihe niile na-elekọta "Joanna Trollope na ezinụlọ, akụkọ ifo na nwanyị: 'Society ka na-atụ anya ka ụmụ nwanyị mee nlekọta niile'" na The Guardian (2020 Mar 2) * "Nchikota nke ochicho nke ikwurita okwu, na nkwenye siri ike na ike nke akuko wulite mmekorita, na-akpụ anyi. Ndị mmadụ na-ekiri. Mana ịmara ọnọdụ ndị mmadụ na-eche ugbu a. Usoro omume na-agbanwe, ma ihe obi mmadụ na-achọghị n'ezie." **Na ihe na-akpali ya ide na [https://web.archive.org/web/20170713003913/https://www.writersandartists.co.uk/writers/advice/41/a-writers-toolkit/interviews-with-authors/interview-with-joanna-trollope "Interview with Joanna Trollope”] na ndị ode akwụkwọ na ndị nka == Njikọ mpụga == [[W: Joanna Trollope|Joanna Trollope]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Joanna Trollope|Joanna Trollope]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Trollope, Joanna}} 9h9i168rwoivr1zvsjwbqo53ffgxrsg Joaquin Phoenix 0 1227 13277 10956 2023-01-08T20:10:11Z CommonsDelinker 39 Replacing Joaquin_Cannes_20002_cropped.jpg with [[File:Joaquin_Phoenix_at_Cannes_2000.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR2|Criterion 2]] (meaningless or ambiguous name)). wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Joaquin Phoenix at Cannes 2000.jpg|thumb|Phoenix in 2000]] '''[[w:Joaquin Phoenix|Joaquin Rafael Phoenix]]''' (born [[October 28]], [[1974]]) bụ onye America na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye na-eme ihe ike. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ikike anụmanụ bụ akụkụ nke ndụ m kwa ụbọchị. Mgbe ị na-ebi ndụ site na ihe atụ, ị na-emepụta ọkwa ụfọdụ nke mmata. Ndị enyi m, ndị m na-akpatụbeghị ihe gbasara ịrị anụ, na-agbaso omume anaghị eri anụ n'ihi na ha na-ahụ ya. ** "[http://www.dnaindia.com/entertainment/report_fake-leather-please_1064075 Fake leather please!]", Ajụjụ ọnụ nke '' Daily News and Analysis '' (November 14, 2006). * M na-eche, ma anyị na-ekwu banyere ahaghị nhata nwoke na nwanyị ma ọ bụ ịkpa ókè agbụrụ ma ọ bụ ikike queer ma ọ bụ ikike ụmụ amaala ma ọ bụ ikike anụmanụ, anyị na-ekwu banyere ọgụ megide ikpe na-ezighị ezi. Anyị na-ekwu maka ọgụ megide nkwenkwe na otu mba, otu ndị mmadụ, otu agbụrụ, otu okike, otu ụdị, nwere ikike ịchịkwa, jiri na ịchịkwa onye ọzọ n'enwetaghị ntaramahụhụ. Echere m na anyị ekewapụla nke ukwuu site na ụwa okike. Ọtụtụ n'ime anyị bu ndị a na-ama ikpe nke echiche ụwa, na anyị kwenyere na anyị bụ etiti nke eluigwe na ala. Anyị na-abanye n'ime ụwa, anyị na-akwakọrọkwa ya maka ihe onwunwe ya. Anyị na-eche na anyị tozuru oke iji megharịa ehi ma na-ezu nwa ya n'ohi, n'agbanyeghị na mkpu nhụjuanya ya enweghị mgbagha. Mgbe ahụ, anyị na-ewere ya na mmiri ara ehi e zubere maka nwa ehi ya, ma tinye ya na kọfị na ọka anyị. Anyị na-atụ egwu echiche nke mgbanwe onwe onye, ​​n'ihi na anyị chere na anyị kwesịrị ịchụ ihe na aja; inye ihe. Ma ụmụ mmadụ na-emepụta ihe, anyị nwere ike ịmepụta, ma mejuputa usoro mgbanwe nke bara uru nye ihe niile na-eche echiche na gburugburu ebe obibi. ** [https://www.theguardian.com/film/2020/feb/10/joaquin-phoenixs-oscars-speech-in-full "Okwu Joaquin Phoenix's Oscar n'uju: 'Anyị na-eche na anyị nwere ikike ịme ka ehi na-emepụta ihe n'ụzọ nkịtị. zuo nwa ya ''], ''Onye nche'' (February 10, 2020). * Agaghị enwe ọnọdụ nke ntinye egwu na ihe mgbu n'ahụ onye na-adịghị ike na-emepụta uru nye ihe a kpọrọ mmadụ. ** "The war on animals" (okwu mmalite), '' Zoro ezo: Animals in the Anthropocene '' (2020), p. 27 <small> ISBN|978-1590566381</small> ==Njikọ Mpuga== * [[W: Joaquin Phoenix|Joaquin Phoenix]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Phoenix, Joaquin}} h7z4opsjg5r1sb20lmcbn5jwuz1gbac Joe Okei-Odumakin 0 1228 4708 4707 2022-10-10T11:36:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Josephine Obiajulu Odumakin.jpg|thumb|Josephine Obiajulu Odumakin]] [[w:Joe Okei-Odumakin|Dr. Josephine Obiajulu Okei-Odimakin]] bụ onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị Naijiria. Ọ bụ onye isi oche nke otu ihe ruuru mmadụ, Women Arise for Change Initiative na Mgbasa Ozi maka Democracy. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ụmụ nwanyị na-asụkarị otu asụsụ - ịgbachi nkịtị, ma imebi omenala a bụ ihe ụmụ nwanyị ole na ole gbalịsiri ike ime. Ọtụtụ ụmụ nwanyị anaghị enye ikike ma na-ekwe ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị jiri onwe ha mee ihe dị ka ndị ndú obi ụtọ. Ha na-ebute ha aka ịkụ aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị". **[https://www.vanguardngr.com/2013/05/joe-okei-odumakin-consumate-fighter/amp/]Joe Okei-Odumakin na-ekwu maka mmezu ụmụ nwanyị. * "Mgbe enwere ikpe ziri ezi, ikpe ziri ezi na ịha nhatanha. Mgbe a kwadoro ikike mmadụ na mgbe usoro ahụ na-arụ ọrụ." **[https://www.vanguardngr.com/2013/05/joe-okei-odumakin-consumate-fighter/amp/]Joe Okei-Odumakin na-ekwu maka njedebe nke mgba na Nigeria. * "Anabataghi nke a! Naijiria bụ obodo onye kwuo uche ya n'okpuru iwu abụghị ọchịchị aka ike ma ọ bụ mba banana." **[https://www.vanguardngr.com/2021/05/insecurity-are-we-at-war-%E2%80%95-okei-odumakin-queries-fg/] Dr. Joe Okei-Odumakin na-ekwu okwu. na ngbanwe nke Naijiria nke nta nke nta gaa n'ọchịchị aka ike. * "Nnwere onwe ikwu okwu, nnwere onwe mkpakọrịta, na nnwere onwe imegharị ihe bụ ụfọdụ ikike mmadụ nyere ụmụ amaala Naijiria site n'usoro iwu 1999 dị ka emezigharịrị... Ya mere, anyị na-akatọ ogbugbu Sowore dị ka ihe ọjọọ na imebi iwu yana ikike n'okpuru iwu." **[https://www.vanguardngr.com/2021/05/insecurity-are-we-at-war-%E2%80%95-okei-odumakin-queries-fg/] Dr. Joe Okei-Odumakin na-ekwu okwu na njide gọọmenti etiti [[w:Nigeria|Nigeria] nwụchiri [[w: Omoyele Sowore|Sowore]]. * "Ọ dị ezigbo mkpa na ka anyị na-agbalị ichebe ikike nke ndị kwere na nwoke na nwanyị ịlụ di na nwunye, anyị ka ga-ekwe ka ha ghọta ihe ga-esi na ya pụta n'ihe ize ndụ ahụike na ihe niile, ma, ọ bụrụ na ọ bụ nhọrọ nke aka ha, ọ nweghị ihe mmadụ ga-emeli maka ya. **[https://www.youtube.com/watch?v=VWmn8FIl37g] Dr. Joe Okei-Odumakin na-aza ajụjụ n'ajụjụ ọnụ gbasara iwu gbasara alụmdi na nwunye nwoke na nwanyị, na Channels TV. * "O doro anya na obodo Naijiria anaghị etinye aka na ọdịmma nke nwatakịrị nwanyị na-aga n'ihu n'ihi mmegide mmekọahụ nke ụmụaka ndị inyom n'oge na-adịbeghị anya na ọkwa dị elu nke agbahapụrụ na iyi egwu na agụmakwụkwọ na ahụike nke nwatakịrị nwanyị. " **[https://guardian.ng/features/education-only-route-to-girl-childs-liberation/] Dr. Joe Okei-Odumakin na-ekwu maka ọdịda gọọmenti emeghị n'ịzọpụta ndị a tọọrọ [[w:2014] Ụmụ agbọghọ Chibok na-etọ mmadụ|Ụmụ agbọghọ Chibok]. * "Onweghị obodo ga-enwe ọganihu ma ọ bụrụ na a hapụrụ otu ụzọ n'ụzọ anọ nke ndị bi na ya. Na ọdịmma ụmụ agbọghọ na-adabere na ọdịmma obodo." **[https://www.youtube.com/watch?v=ar7vcXFG75Q] Dr. Joe Okei-Odumakin na-ekwu maka ichekwa ụlọ akwụkwọ ụmụ agbọghọ. * "Mmụta ka bụ ụzọ kachasị ọsọ isi mee ka uche nwee onwe ya, ọ nweghịkwa okwu ọ bụla nwere ike ime nke a ma ọ bụrụ na anyị agụghị nwa agbọghọ ahụ. Ekwenyere m na ọ bụghị naanị na a ga-eme iwu na-echebe nwa agbọghọ kamakwa a ga-etinyerịrị ya, anyị ga-ahụrịrị nnabata." **[https://guardian.ng/features/education-only-route-to-girl-childs-liberation/ "Education, only way to ntọhapụ ụmụ agbọghọ"] - Dr. Joe Okei-Odumakin na-emesi ike na mkpa ọ dị. agụmakwụkwọ na obodo, karịsịa maka nwa agbọghọ. == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Joe Okei-Odumakin]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:| Joe Okei-Odumakin]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Okei-Odumakin, Joe}} a9nb7z5nyr5y2f5ka6mtl3gnh3249wt Joe Praize 0 1229 10957 4711 2022-10-10T17:43:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26704658]] wikitext text/x-wiki == Joe praize == Joseph Omo Ebhodaghe, (amuru June 20, 1979), nke a ma ama dika Joe Praize, bu onye egwu ozioma nke Naijiria, onye ndu otuto na ife ofufe, onye na-ede ukwe na onye isi egwu nke tolitere n’ewu ewu ka eweputara egwu ya “Mighty God” site na ya. album mpụta mbụ otuto m. == Ihe ndi okwuru == * Oge ọ bụla ị na-eyi nwa Chineke egwu, ị na-eme ka ọ dịrị Chineke mfe iweghara agha ahụ ma chere gị ihu naanị ya. * Ka ụwa niile mara na nwoke a bụ Joe Praize bụ nwoke Chineke nyere onwe ya n'onwe ya. Enweela m ọtụtụ ihe mana ọnọdụ m ugbu a adịghị ka ihe m nwetara. * Obi dị m ụtọ na mụ na mụ na onwe m na-asọ mpi == Ebenside == https://quotes.ng/authors/joe-praize/1624/ b52476cgyrub1fka22th9idqw47tg17 Joeboy 0 1230 10958 4714 2022-10-10T17:43:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q85771346]] wikitext text/x-wiki [[Joeboy]] '''Joeboy''' Joseph Akinwale Akinfenwa-Donus, onye amara dị ka Joeboy, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Maazị Eazi nke ndekọ ndekọ "emPawa Africa" ​​chọtara ya na 2017. Ụdị egwu ya bụ nke Afro pop na R&B. A mụrụ ya na Lagos State, Nigeria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ụdị mmetụta pụrụ iche m na-enwe mgbe mụ na gị nọO n du n Mo mi n'oge ọ bụla mụ na gị nọ, achọrọ m obi gị na mkpụrụ obi gị na ahụ nke gị, enweghị m ike ịhapụ gị, amalitere m ịmalite ịhụ n'anya <ref>https://www.thyquotes.com/joeboy/</ref> ===Ebenside=== nygjz16672lfyel8ndxg7r8heaxf0cd Joel Chandler Harris 0 1231 10959 4718 2022-10-10T17:43:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q554269]] wikitext text/x-wiki [[Joel Chandler Harris]] Joel Chandler Harris (December 9, 1848 - Julaị 3, 1908) bụ onye odeakụkọ America, ode akwụkwọ akụkọ ifo, na onye akụkọ ifo kacha mara amara maka nchịkọta akụkọ Uncle Remus ya. Amụrụ na Eatonton, Georgia, ebe ọ jere ozi dị ka onye na-amụ ihe n'ubi n'oge ọ dị afọ iri na ụma, Harris nọrọ ọtụtụ ndụ okenye ya na Atlanta na-arụ ọrụ dị ka onye nchịkọta akụkọ mmekọ na The Atlanta Constitution. ==Okwu ndi okwuru== *Achọghị m na ị ga-eme m, Brer Fox, 'sezee,' ka ị ghara ịtụfu m na dat brier-patch. Roas'm, Brer Fox' sezee, 'ma atụla m na dat brier-patch,' sezee. *Kpachara anya mgbe ị na-enweta ihe niile ịchọrọ. Ọkpụkpọ abụba adịghị mma. == Edensibia== [https://www.azquotes.com/author/26415-Joel_Chandler_Harris] [[Òtù:Wq/Ig]] 2wt9ucf9gnnawnbxr71lpijpgyww8bl Joel Mwale 0 1232 4722 4721 2022-10-10T11:36:18Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Wq/if/Joel Mwale|Joel Mwale]] "Joel Nwale" Joel Mwale bụkwa onye nchoputa na onye isi ụlọ ọrụ Skydrop Enterprise, ụlọ ọrụ na-enye mmiri dị ọcha na Kenya.  O kere Skydrop mgbe ọ bụ 16, nke nwere ndị ọrụ 32 ugbu a na Kenya, na-ekesa na Kenya na mbupụ na Uganda na Tanzania. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Chei! M ga-abụrịrị onye ahụ." <ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-25095037</ref> ===Ebenside=== 7srqxhk8hhasw81cc6nlx5qq7wdbvup Johanna Mikl-Leitner 0 1233 10960 4727 2022-10-10T17:44:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q87130]] wikitext text/x-wiki [[Johanna Mikl-Leitner]] Johanna Mikl-Leitner (amụrụ 9 Febụwarị 1964) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Austrian (ÖVP) yana kemgbe 19 Eprel 2017 onye gọvanọ nke Lower Austria. ==Okwu ndi okwuru== * Ọ bụrụ na enweghị ihe ngwọta nke European Pan-European, ọtụtụ mba ndị otu ga-ewepụta usoro iji gbochie mgbasa nke ndị na-akwaga mba ọzọ, nke ahụ enweghị ike ịbụ ihe ngwọta. * Anyị ga-akwụsị ha ozugbo n'ókè ndịda anyị dị ka ngwụcha izu na-abịa. ==Edensibia== * [https://www.quotes.net/authors/Interior+Minister+Johanna+Mikl-Leitner] c7gn34y7cx01t62167slgjls6tqct8r John B. Cobb 0 1234 10961 4731 2022-10-10T17:44:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q980727]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:John B. Cobb, Jr.jpg|thumb|Jesu kwuru na anyị apụghị ife ma Chineke ma akụ̀ na ụba, na o doro anya na a haziri ọha mmadụ n'Ebe Ọdịda Anyanwụ n'ijere akụ̀ na ụba.]] '''[[w:John B. Cobb|John B. Cobb, Jr.]]''' (a mụrụ Febụwarị 9, 1925) bụ ọkà mmụta okpukpe America, onye ọkà ihe ọmụma na onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. == Okwu Okwuru == ===[https://web.archive.org/web/20150906075839/http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=3607 Eastern View of Economics] === * [[W:E. F. Schumacher|Schumacher]] ... hụrụ n'ụzọ ziri ezi na n'ụwa taa [[w: Buddha|Buddha]] bụ ihe ndabere siri ike maka iguzogide akụ na ụba nke na-achị West na site na ya ọtụtụ n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa. * Jesu kwuru na anyị apụghị ife ma Chineke ma akụ̀ na ụba, o dokwara anya na òtù ndị dị n’Ebe Ọdịda Anyanwụ na-ahazi otú e si ejere akụnụba ozi. * Ebe Iso Ụzọ Kraịst ọdịnala na-akpọ maka idobe nkwa ndị ọzọ niile na ntinye aka nye Chineke, okpukpe Buddha na-akụziri anyị ka anyị hapụ ọchịchọ na mmasị niile, naanị akụkụ ndị ahụ nke psyche mmadụ na-adabere na akụ na ụba. === '' Mbipu nke ime mmụọ: Oku amụma ime ihe'' (2010) === * ''Economism'' bụ echiche na akụ na ụba bụ akụkụ kachasị mkpa nke ọha mmadụ yana na akụkụ ndị ọzọ dị ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na agụmakwụkwọ kwesịrị ijere ya ozi. Economism aghọwo ọchịchị [[w: ideology|echiche]], ọ bụghị n'ihi nkwupụta nke ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba, kama n'ihi mkpebi nke ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndị na-ahụ maka ego, ndị isi ụlọ ọrụ, na ọha mmadụ. == Njikọ mpụga == [[W:John B. Cobb|John B. Cobb]] na Wikipedia Bekee [[: Wikiquote:John B. Cobb|John B. Cobb]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Cobb, John B.}} bhjjhmkom2ma1qgbqk9n4jiqkh7gxpa John Barrowman 0 1235 10962 4739 2022-10-10T17:44:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24632]] wikitext text/x-wiki [[John Barrowman]] *John Scot Barrowman (amụrụ 11 Maachị1967) bụ onye Scottish omee, ede akwụkwọ, gba egwu, abụ, na TV ngosi onye birila ma rụọ ọrụ na United Kingdom na United States. Ya na di ya, Englisharchitect Scott Gill bi na UK ugbu a. ==Ihe ndi Okwuru== *Ị nwere ike ịnọ n'ihu ọha mgbe niile ma ka na-enwe ndụ onwe onye, ​​ma ihe dị mkpa bụ ka gị na ndị tinye gị n'ebe ahụ na-akpakọrịta. ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/John_Barrowman] l3wbytnv6oqinjqr6jgkz1ih7ynhty0 John Coltrane 0 1236 12926 10963 2022-11-13T20:56:07Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[File:John Coltrane 1963.jpg|thumb|John Coltrane (1963)]] == John Coltrane == John William Coltrane (Septemba 23, 1926 - Julaị 17, 1967) bụ onye America jazz saxophonist na onye dere ya. == Ihe ndi okwuru == * Otu echiche ziri ezi na-emepụta ọtụtụ nde ịma jijiji dị mma. * Egwú m bụ ngosipụta nke mmụọ nke ihe m bụ - okwukwe m, ihe ọmụma m, ịbụ m ... Mgbe ị malitere ịhụ ohere nke egwu, ị na-achọ ime ihe dị mma maka ndị mmadụ, iji nyere ụmụ mmadụ aka ịtọhapụ onwe ha pụọ ​​​​na nkwụsị ya. ...Achọrọ m ịgwa mkpụrụ obi ha okwu. * Tinye onwe gị n'ihe niile ị na-eme. Enwere ihe na-atọ ụtọ n'ịdị egwu. * Agbaghara iwu, ọ bụ mmetụta dị mkpa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3149-John_Coltrane 6oewj1e4kftefqc2u0q3u7yndfcml1v John Dayal 0 1237 10964 4745 2022-10-10T17:44:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15462932]] wikitext text/x-wiki '''[[w:John Dayl|John Dayal]]''' (a mụrụ 2 Ọktoba 1948) bụ onye India na-akwado ikike mmadụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye otu [[w: National Integration Council | National Integration Council]] (NIC) nke India, odeakwụkwọ ukwu nke [[w: All India Christian Council | All India Christian Council]] na onye isi ala gara aga ndị [[w: All India Catholic Union | All India Catholic Union]]. O kwuwo okwu n'ezoghị ọnụ megide ịkpa ókè agbụrụ, ịkpọasị na mgbasa nke ịkpọasị n'etiti ndị okpukperechi. ==Okwu banyere Dayal== * Akụkọ ahụ yiri ka ọ̀ bụ ọrụ Ndị Kraịst bụ́ ndị na-eme ntọghata bụ́ Ndị Kraịst wepụtara karịa nke òtù nọọrọ onwe ya na-anaghị ele mmadụ anya n’ihu. Ihe na-enye nsogbu n'obi bụ na John Dayal, onye ama ama Christian demagogue bụ onye n'ime akụkọ ahụ dum a na-ezo aka dị ka "onye na-akwado ikike mmadụ" ka e hotara nke ukwuu ma dabere na ya maka ozi dị na akụkọ ahụ. Dayal chepụtara akụkọ banyere mmeko nwoke nke ndị nọn na Jhajjar[xv] wee kwuo na mkparịta ụka ịntanetị ya na Rediff na enweghị mgbanwe mmanye na India n'agbanyeghị ọtụtụ akaebe, akaebe ndị uwe ojii na karịa Niyogi Commission na ọrụ mgbasa ozi Ndị Kraịst nke Madhya. Gọọmenti Pradesh na 1956. [xvi] Dayal boro otu Hindu ebubo maka ogbunigwe ogbunigwe nke ụka otu ọnwa zuru oke ka nkwuputa nke Deendar Anjuman kwuchara. ** [[W:Arvin Bahl|Arvin Bahl]], nke e bipụtara na ''Gujarat after Godhra: ezigbo ime ihe ike, oke iwe'' site Ramesh N. Rao, Koenraad Elst, 2003, Har Anand Publications. Ebigharịrị ya na ''[https://web.archive.org/web/20040203174742/http://www.saag.org/papers9/paper891.html Ọchịchị Site n'ụzọ Ndị Ọzọ: Nyochaa Akụkọ Human Rights Watch na India]' ', 12 Jenụarị 2004, ''[[w: south Asia Analysis|South Asia Analysis Group]]'' * John Dayal na ndị otu ya bụ ndị Katọlik bụ omume kacha njọ m hụtụrụla... Ndị na-agba mbọ Ndị Kraịst ... na-achọsi ike ime ka ọha Hindu ghara ịda mbà n'ihe gbasara ọnụọgụgụ yana oghere. ** Onye edemede Rediff.com [[w:Varsha Bhosle|Varsha Bhosle]] dere na 2002.[http://www.rediff.com/news/2002/sep/02varsha.htm] Varsha Bhosle (2 Septemba 2002). "Kwapụta Balkanization, IV: Ndị Katọlik". Rediff.com. eweghachiri 5 Maachị 2012. * [Dayal] "mepee ọnụ ya were mkpịsị akwụkwọ ya were naanị ịwụsa nsị na obodo Hindu". **P.N Benjamin, onye nhazi Bangalore Initiative for Religious Dialogue [https://web.archive.org/web/20131029190411/http://www.christianaggression.org/item_display.php?type=ARTICLES&id=1126589532]. . BENJAMIN (13 Septemba 2005). "Mgbe enweghị ndidi na-ebute mfu nke ihe kpatara ya". Edebere na nke izizi na 29 October 2013. eweghachiri 14 Eprel 2012. * Ụbọchị ndị a, ndị ama ama dị ka John Dayal, Harsh Mander na Arundhati Roy na-echere ọgba aghara obodo ma jiri obi ụtọ na-amali ha mgbe na ebe ha dara. Ha na-erigbu uru mgbasa ozi Hindu megidere nke ọgba aghara ruo n'ọgba aghara, na-emepụta akụkọ ifo ka ha na-aga iji kwụọ ụgwọ maka ntụpọ ọ bụla dị na akaụntụ eziokwu ahụ. A nabatara John Dayal na kọmitii Congressional na Washington DC dị ka onye akaebe okpueze na canard dị ka otu Hindus si na-edina ndị nọn Katọlik n'India, ebubo ogologo oge kagburu na mkpesa gọọmentị steeti Madhya Pradesh nke Congress kwuru. ** Elst, K. Ayodhya, ikpeazụ (2003) * N’okwu nke ọ bụla n’ime okwu ndị a nke eboro ebubo ime ihe ike ndị Hindu megide Ndị Kraịst, ebubo mbụ e boro ndị Hindu gbasapụrụ n’ihu akwụkwọ ndị dị n’India nakwa n’akwụkwọ akụkọ ụwa, ebe a kọrọ akụkọ ahụ n’ezie ozugbo ọ pụtara n’otu akwụkwọ akụkọ. n'ime ibe na India na ọ bụghị ná mba ọzọ. Ọbụna mgbe ahụ, ọnụ na-ekwuchitere Ndị Kraịst bụ́ John Dayal kwughachiri ebubo ahụ e boro ebubo ụgha n'ihu Òtù Na-ahụ Maka Nnwere Onwe Okpukpe Mba Nile nke United States, ha na-anọgidekwa na-apụtaghachi n'isi akwụkwọ ndị na-akwado okpukpe ụgha. Amaghị m banyere otu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye wepụrụ ebubo ahụ n'ihu ọha ma rịọ mgbaghara maka nkwutọ o kwujọrọ ndị Hindu. Ma ọ bụ nke onye dọtara uche na mmegide Ndị Kraịst megide ndị Hindu n'otu oge ahụ ... **Koenraad Elst: mgba maka mkpụrụ obi India A zara Mira KAMDAR nke Dr. Koenraad ELST, na: Nsogbu na Secularism (2007) nke K. Elst dere. == Njikọ mpụga == [[W: John Dayal|John Dayal]] na Wikipedia Bekee. [[Q: John Dayal|John Dayal]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Dayal, John}} qv4aidv6ntw4t5vchpgvvv5szpd30n2 John Dumelo 0 1238 10965 4748 2022-10-10T17:44:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16728694]] wikitext text/x-wiki == John Dumelo == John Dumelo (amuru 3 Februa 1984) bu onye omere, onye oru ugbo na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ghana. == Ihe ndi okwuru == * Otu n'ime ihe mbụ m ga-eme mgbe m rutere n'ụlọ omeiwu bụ ịkwado maka mmanye nke iwu nchịkwa mgbazinye. * Anyị chọrọ ụzọ teknụzụ iji nweta mgbanwe mgbanwe ọrụ ugbo. Anyị enweghị ike ịsọ mpi n'ebe ọdịda anyanwụ n'ụdị ndụ mkpụkpụ na nku anyị. * Nwoke na-adịghị atụ egwu ịgafe àkwà mmiri, n'amaghị ihe dị n'akụkụ nke ọzọ, bụ nwoke nke dị njikere ime nke ọma. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=7 hjvwilviiefr0t78zxbmz4ep0atu6jn John Gardner (American writer) 0 1239 4750 4749 2022-10-10T11:36:19Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki John Gardner (onye edemede America) John Champlin Gardner Jr. (July 21, 1933 – Septemba 14, 1982) bụ onye America ode akwụkwọ ọdee, edemede edemede, onye nkatọ edemede na prọfesọ mahadum. O bipụtara mpịakọta iri nke nkatọ, akwụkwọ ise maka ụmụaka, ọrụ uri abụọ, mkpokọta akwụkwọ akụkọ abụọ, na akwụkwọ akụkọ asatọ. Ọ nwụrụ n'ihe mberede ọgba tum tum mgbe ọ dị afọ 49. ===Okwu ndi okwuru=== ==Naanị ihe m maara bụ na ndụmọdụ ọ na-enye n'oge ahụ bụ naanị ihe m chọrọ n'oge ahụ. Ọ bụ ezigbo onye nkuzi. Ọ bụụrụ m nnukwu ihe na-eme m n’oge ahụ nke ndụ m, inwe onye ji m kpọrọ ihe nke ga-anọdụ ala soro m gafeta ihe odide. Ama m na ihe dị mkpa na-eme m, bụ́ ihe dị mkpa. O nyeere m aka ịhụ na ọ dị mkpa ikwu kpọmkwem ihe m chọrọ ikwu na ọ dịghị ihe ọzọ; ghara iji okwu "edemede" ma ọ bụ "pseudo-poetic" asụsụ. {{DEFAULTSORT: John, Gardner( American writer)}} ld559gzktkgkr5sv725hjsv6f9zc10b John Gray (philosopher) 0 1240 4753 4752 2022-10-10T11:36:19Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Brainwash Festival 2015 - John Gray (3).jpg|thumb|John Gray, 2015]] '''[[w:John Gray (onye ọkà ihe ọmụma)|John Nicholas Gray]]''' (a mụrụ [[w:17 April|17 April]] [[w:1948|1948]]) bụ onye bekee [[w: political philosopher | onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] nwere mmasị na [[w: philosophy analytic | philosophy nyocha ]] na [[w: history of ideas | akụkọ ihe mere eme nke echiche]]. Ọ lara ezumike nká dị ka Prọfesọ nke European Thinking na [[w:London School of Economics and Political Science|London School of Economics and Political Science]]. Grey na-enye aka mgbe niile na ''[[w:The Guardian|The Guardian]]'', ''[[w:The Times Literary Supplement|The Times Literary Supplement]]' na ''[[w: New Statesman| New Statesman]]'', ebe ọ bụ onye ntụle akwụkwọ nyocha. == Okwu Okwuru == * Iji gosi na ụmụ mmadụ na-eme nke ọma n’ụzọ dị iche iche abụghị ịgọnarị na e nwere ụkpụrụ ụmụ mmadụ zuru ụwa ọnụ. Ọ bụghịkwa ịjụ nzọrọ na ekwesịrị inwe ikike mmadụ zuru ụwa ọnụ. Ọ bụ ịgọnarị na ụkpụrụ zuru ụwa ọnụ nwere ike imezu n'ụzọ zuru ezu na ọchịchị ụwa. Enwere ike ịsọpụrụ ikike mmadụ n'ụdị ọchịchị dị iche iche, na-emesapụ aka na ndị ọzọ. Ikike mmadụ zuru ụwa ọnụ abụghị ezigbo iwu maka otu ọchịchị n'ụwa niile, kama ọ bụ ụkpụrụ kacha nta maka ibikọ ọnụ n'udo n'etiti ọchịchị ndị ga-adị iche mgbe niile. ** ''Ihu abụọ nke Liberalism'' (New Press, 2000, <small>ISBN|0-745-62259-3. ibe 168</small>), ch. 1: Nkwekọrịta nnwere onwe (p. 21) * Enwere m ike ghara ịbụ onye iro na-enweghị mgbagha megide ikeketa ego dịka ọtụtụ ndị mmadụ na-enwe, mana ihe na-adịghị amasị m banyere ya bụ commodification nke ahụmahụ onwe onye, ​​ọ na-atụgharị onye ọ bụla na-eme ihe nkiri. ** Ekwuru na [[w:Will Self|Will Self]], [https://web.archive.org/web/20080403080859/http://www.independent.co.uk/news/people/john-gray-forget-everything- you-know-641878.html "John Gray: Chezọ ihe niile ị maara,"]" The Independent" ([2002-09-03]) * Ihe masịrị m bụ akụkụ Bolshevik [[w:Thatcherism | Thatcherism]], nke bụ ịkwatu Britain dum n'ụzọ doro anya, ma ọ bụrụ na ị gụọ ihe m dere n'afọ ndị ahụ, echere m na ị nwere ike ikweta na n'iji akwụkwọ ahụ. ele na m mere mgbe ahụ - na nke a dị mkpa na-achọsi ike - Ọ dịghị mgbe m debanyere aha na isi delusion nke Thatcher, nke bụ na ị nwere ike ịgbanwe ihe niile na ihe niile ga-anọgide otu. Ọ bụrụ na ihe ị chọrọ bụ nnọọ ihe anarchic, globalised, polyglot, agwakọta-elu ọha mmadụ nke ọtụtụ n'ime ihe owuwu nke e mere ka ọ dị ọhụrụ site Edwardian oge ruo sixties e bibiri, mgbe Thatcherism bụ ihe ga-arụ ọrụ ahụ. ** Ekwuru na Will Self, "John Gray: Chefuo ihe niile ị maara," '' The Independent'' ([2002-09-03]) * Isi nke nkwenye na ọganihu bụ na ụkpụrụ na ihe mgbaru ọsọ mmadụ na-ejikọta ọnụ na ihe ọmụma anyị na-arịwanye elu. Narị afọ nke iri abụọ na-egosi ihe megidere ya. Ụmụ mmadụ na-eji ike nke ihe ọmụma sayensị kwupụta ma chebe ụkpụrụ na ihe mgbaru ọsọ ha nwere. Enwere ike iji teknụzụ ọhụrụ mee ka nhụjuanya belata ma kwalite nnwere onwe. Ha nwekwara ike, a ga-ejikwa ha buo agha na iwusi ọchịchị aka ike ike. Sayensị mere ka nkà na ụzụ ndị mere ka mgbanwe ụlọ ọrụ nwee ike kwe omume. Na narị afọ nke iri abụọ, ejiri teknụzụ ndị a mejuputa egwu steeti na mgbukpọ n'ọ̀tụ̀tụ̀ a na-enwetụbeghị ụdị ya. Ụkpụrụ omume na ndọrọ ndọrọ ọchịchị adịghị aga n'ihu n'ikwekọ na uto nke ihe ọmụma - ọbụnadị n'ikpeazụ. ** "Joseph Conrad, Oge Anyị," sitere na '' heresies: Against Progress and Other Illuions '' (2004) * Ụjọ abụghị ugbu a, ma ọ bụrụ na ọ dịtụla, ihe na-esi n’èzí abịakwute anyị. Ọ bụ akụkụ nke ọha mmadụ anyị bi na ya. Ma ndị liberals na ndị neoconservatives kwenyere na a pụrụ imeri iyi ọha egwu site n'iwepụ ihe kpatara ya. Eziokwu adịchaghị eme ka obi sie gị ike. [[w: Al-Qaeda | Al-Qaeda]] agbanweela ka ọ bụrụ ụdị iyi ọha egwu adịgboroja na-adaberekarị na mpaghara yana, n'ụdị ọhụrụ a, ọ dị ka ọ na-enweta nnukwu ọkụ. ** [http://www.guardian.co.uk/uk/2005/jul/10/july7.terrorism "Lezienụ anya maka onye iro n'ime,"] "Onye na-ekiri" ([2005-07-10) ]]) * Ọ bụrụ na ị chọrọ ịghọta nkwenkwe ndị na-akpụzi ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụwa, gụọ Akwụkwọ Mkpughe. ** [http://www.guardian.co.uk/books/2006/oct/28/politics Review: ''Ihe ndị dị nsọ''] nke [[w:Michael Burleigh|Michael Burleigh]] ([[2006- 10-28])) * [[W:Tony Blair|Blair]] abụrụla nwoke ọgbara ọhụrụ ọ na-ekwu na ọ bụ: nye ya, echiche nke eziokwu bụ naanị ihe achọrọ maka omume ka ọ dị mma. Ọ bụrụ na ọ dị mkpa aghụghọ iji ghọta ihe a haziri ahazi, ọ pụghị ịbụ aghụghọ n'ezie. ** [https://web.archive.org/web/20090404081217/http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/neoconned-how-blair-took-new-labour-for-a -ride-454209.html "Neoconned!: Olee otú Blair si were New Labor maka a ịnyịnya,"]" The Independent" ([[w:2007|2007-06-22]]) ==Njikọ mpụga== [[W: John Grey|John Grey]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: John Grey|John Grey]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Grey, John N.}} oej5v3vqhqz23tpzur696ev0e9yr9cr John Jea 0 1241 10966 4757 2022-10-10T17:44:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6241732]] wikitext text/x-wiki John Jea, Onye Nkwusa Africa. Jea bụ ohu site na nwata, mgbe ọ nwetasịrị nnwere onwe ya na 1790s gara njem ma kwusaa ozi ọma n'ọtụtụ ebe. ==OKWU NDI OKWURU== * A na-eduhiekarị anyị n’echiche bụ́ na ndị nna anyị ukwu bụ chi anyị; ma n’oge ndị ọzọ anyị na-etinye echiche anyị na anyanwụ, ọnwa, na kpakpando, na-ele ha anya, dị ka a ga-asị na ha nwere ike ịzọpụta anyị; n'ikpeazụ, anyị chọpụtara, n'oke ndakpọ olileanya anyị, na ihe ndị a abụghị ihe ọzọ ma ọ bụghị ọrụ nke Onye Kasị Elu; nke a mere ka m na-eche ka onye-nwe m siri kwupụta ugboro ugboro na ụlọ ya nile, ala, anụ ụlọ, ndị odibo, na ihe ọbụla o nwere bụ nke ya; n’echeghị na ọ bụ Onye-nwe nke usuu nile nke ndị-agha, onye kwuworo na ọla-edo na ọla-ọcha, ala, na njupụta ya, bụ nke ya. * Ọnụma m na obi ọjọọ m megide onye ọ bụla na-efe ofufe dị nnọọ ukwuu nke na m gaara ebibi ha nile, ma ọ bụrụ n’ike m; iwem we di uku nke-uku na m'batara n'ebe-nchu-àjà, nke mere na, "udi irum we b͕anwe," dika Nebukadneza, mb͕e o nyere iwu ka ewe tubà Shedrak na Mishak na Abednego n'oké ọku ahu. Iwe m dị ọkụ karị megide onye ozi ahụ, na m gaara egbu ya, ma ọ bụrụ na m atụghị ndị mmadụ egwu, ọ bụghị n'ike m igbu ya, wutere m nke ukwuu; m wee gaa n’ụlọ kọọrọ onye-nwe m ihe onye ozi ahụ kwuru, na ihe ụgha ọ kọrọ, dị ka m chere, n’olileanya na ọ gaghị ezite m ọzọ; ma ebe ọ matara na nke a bụ ahụhụ nye m, o mere ka m gaa karịa, n’ihi na o doro anya na ọ bụghị maka ọdịmma nke mkpụrụ-obi m; nke a wutere m nke ukwuu, nke mere m ji tuo onye ozi ahụ ụta ahụ, n’eche na o mezuru ==EDENSIBIA== * https://en.m.wikipedia.org/wiki/John_Jea 3j4a6l23af3nt0asvhjfmc6050spepk John Lee Hooker 0 1242 10967 4760 2022-10-10T17:44:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q44570]] wikitext text/x-wiki == John Lee Hooker == John Lee Hooker (August 22, 1912 ma ọ bụ 1917 - June 21, 2001) bụ onye America na-abụ abụ blues, onye na-ede abụ, na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Anaghị m egwu ụbọ akwara mara mma. Achọghị m ịkpọ ya. Ụdị ụbọ m chọrọ ịkpọ bụ ihe efu, licks. * The blues na-akọ akụkọ. Ahịrị ọ bụla nke blues nwere ihe ọ pụtara. * Anaghị m eche maka oge. Ị nọ ebe a mgbe ị nọ ebe a. M na-eche banyere taa, na-anọ na ụda. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6868-John_Lee_Hooker cegbmrs92d9gvki2rwx3xnfjlq5atrs John Masefield 0 1243 10968 4763 2022-10-10T17:44:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q471413]] wikitext text/x-wiki [[John Masefield|John Masefied]] John Edward Masefield, OM (1 June 1878 – 12 Mee 1967) bụ onye odee na onye edemede Bekee; ọ bụ Poet Laureate site na 1930 ruo mgbe ọ nwụrụ. ==Okwu ndi Okwuru== *M ga-agbadakwa ọzọ n'oké osimiri, ruo n'oké osimiri na mbara igwe; Na ihe m na-arịọ bụ ụgbọ mmiri toro ogologo na kpakpando ga-edu ya. Na ụkwụ ụkwụ ụkwụ na abụ ifufe na ụgbọ mmiri ọcha na-ama jijiji. Na alulu-ọcha di n'iru oké osimiri, Na isi-awọ nāb͕awa ututu. Nke a bụ nsụgharị mbụ nke 1902. Na nsụgharị ndị ọzọ, onye edemede tinyere okwu ahụ 'gaa' ("M ga-agbadakwa n'oké osimiri ọzọ"). *Na n'osisi mmuo, uda di n'ura Nke olu dị jụụ na-akpọ m, ogologo croon dị ala Nke ifufe ahia na-efe efe ==Njiko Mpuga== Edemede [[w:John Masefield|John Masefield]] na Wikipedia bekee 37afb0lgei246v55043uhh0cfbh2h4u John Muir 0 1244 10969 4770 2022-10-10T17:44:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q379580]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:John Muir Cane.JPG|thumb|right|John Muir, 1907]] '''[[w:John Muir|John Muir]]''' ([[21 April]] [[1838]] – [[24 December]] [[1914]]) bụ onye Scotland-American, odee, ọkà ihe ọmụma gburugburu ebe obibi na n'oge na-akwado ichekwa ọzara na United States. Akwụkwọ ozi ya, edemede ya, na akwụkwọ ndị na-akọwa ihe omume ya na okike, ọkachasị na Sierra Nevada nke California, ka ọtụtụ nde guworo. Mgbalị ya nyere aka ịchekwa Ndagwurugwu Yosemite, Sequoia National Park na ógbè ọzara ndị ọzọ. Club Sierra, nke o hiwere, bụ ọgbakọ nchekwa America ama ama. ==Okwu ndị o kwụrụ== ===1860s=== * Achọtara m Calypso - mana naanị otu ugboro, n'ebe dị anya na omimi nke oke ọhịa Canada gbara ọchịchịrị, dị nso na apiti ndị ahụ dị elu. Ọ dị m ka a ga-asị na m nọ n'ihu ndị dị elu hụrụ m n'anya ma kpọọ m òkù ịbịa. M wee nọdụ ala n'akụkụ ha na-akwa ákwá ọṅụ. ** Leta e degaara Oriakụ Ezra S. Carr (1866); ebipụtara dị ka "The Calypso Borealis, Inthusiasm Botanical" na Boston Recorder, 21 Disemba 1866; ebipụtaghachiri ya na Bonnie Johanna Gisel, Kindred & Related Spirits: The Letters of John Muir and Jeanne C. Carr (2001), ibe 41 ** (Mbiputa Muir nke mbụ gbasara orchid [http://plants.usda.gov/java/profile?symbol=CABU Calypso].) * John Muir, Ụwa - mbara ala, Eluigwe na Ala ** Adreesị ụlọ Muir, dị ka e dere n'ime mkpuchi ihu nke [https://scholarlycommons.pacific.edu/jmj-all/2/ Akwụkwọ akụkọ ubi mbụ], nke malitere 1 Julaị 1867 ==== ''My First Summer in the Sierra'', 1869 ==== ''[http://www.sierraclub.org/john_muir_exhibit/writings/my_first_summer_in_the_sierra/ My First Summer in the Sierra]'' (1911) [Rịba ama: ihe omume ndị na-eme n'akwụkwọ a ka enwetara na njedebe oge opupu ihe ubi na ọkọchị nke 1869. A kwenyere na akwụkwọ akụkọ ya n'oge a adịghịzi adị. N'ọgwụgwụ 1880s, Muir chetara njem ya na 1869 (ikekwe iji akwụkwọ akụkọ 1869 ya) n'ime akwụkwọ ndetu a na-akpọ Sierra Journal Summer nke 1869. Akwụkwọ ndetu nke afọ 1880 a ghọrọ akwụkwọ e bipụtara 1911, My First Summer na Sierra - afọ iri anọ ka ihe omume gasịrị.] * Anyị nọ ugbu a n'ugwu, ha nọkwa n'ime anyị, na-anụ ọkụ n'obi, na-eme ka akwara ọ bụla na-ama jijiji, na-ejupụta oghere ọ bụla. ** Terry Gifford, EWDB, peeji nke 195 * Anyị amaghị ụbọchị Siera ọzọ dị ebube nke yiri ka ọ na-agbaze ma na-etinye uche na ya ma na-aga n'ihu. Ndụ adịghị adị ogologo ma ọ bụ mkpụmkpụ, anyị adịghịkwa elezi anya iji chekwaa oge ma ọ bụ mee ngwa ngwa karịa osisi na kpakpando. Nke a bụ ezi nnwere onwe, ezigbo ụdị anwụghị anwụ nke pụtara ìhè ma baa uru. ** Terry Gifford, EWDB, ibe 204 * O, ụbọchị ugwu ndị a buru ibu, dị jụụ, na-enweghị atụ, na-akpali ịrụ ọrụ na izu ike ozugbo! Ụbọchị nke ìhè ihe niile yiri ka hà dị nsọ, na-emeghe otu puku windo iji gosi anyị Chineke. N'agbanyeghị na ike agwụla onye ọ bụla n'ụzọ, mmadụ agaghị abụ onye ga-ada mba n'ije ya bu onye na-enweta ngọzi nke otu ụbọchị ugwu; ihe ọ bụla akara aka ya, ogologo ndụ, ndụ mkpụmkpụ, oké ifufe ma ọ bụ ịdị jụụ, ọ bara ọgaranya ruo mgbe ebighị ebi. ** Terry Gifford, EWDB, ibe 212 * Ihe okike dị oke egwu na akụ ya kachasị mma, na-emefu ịma mma osisi ka ọ na-eji anwụ amuke, na-awụsa ya n'ime ala na oke osimiri, ubi na ọzara. Ya mere, mma nke okooko lili na-adakwasị ndị mmụọ ozi na ndị mmadụ, anụ ọhịa bea na ọsa, anụ ọhịa wolf na atụrụ, nnụnụ na aṅụ,... . ** Terry Gifford, EWDB, ibe 224 * Na nke ugbu a, ọ dị adị - ihe niile ga-anwụrịrị, oleekwa ebe ndị na-ari ugwu ga-ahụ ọnwụ dị ebube karịa! ** Ebigharịrị ya na ''The Wild Muir'' {{ISBN|0-939666-75-8}} ibe 38, na Terry Gifford, EWDB, ibe 234 * N'ime nkeji ole na ole gara aga, osisi ọ bụla nwere obi ụtọ, na-ehulata aka n'oké ifufe ahụ, na-efegharị, na-efegharị, na-atụba alaka ha na ịnụ ọkụ n'obi dị ebube dị ka ofufe. Ma ọ bụ ezie, na ntị anyị, elu osisi ndị a gbachiri nkịtị,mana abụ ha anaghị akwụsị. Mkpụrụ ndụ ọ bụla zoro ezo na-ejupụta n'egwú na ndụ, eriri ọ bụla na-atọ ụtọ dị ka ụbọ akwara, ebe ihe nsure ọkụ na-esi ísì ụtọ na-esi na mgbịrịgba balsam na akwụkwọ na-asọpụta. Ka a sịkwa ihe mere ugwu na osisi ndị ahụ ji bụrụ ụlọ mbụ nke Chineke, ma ka a na-egbutu ha ma na-egbutu ha n'ime katidral na ụlọ ụka, otú ahụ ka ọ na-adịkwu anya ma na-adịwanye anya Onyenweanyị n'onwe ya. ** Terry Gifford, EWDB, peeji nke 243-244 * Mgbe anyị nwara ịhọrọ ihe ọ bụla n’onwe ya, anyị na-ahụ na ọ dabara n’ihe ọ bụla ọzọ dị n’eluigwe na ala. ** Terry Gifford, EWDB, ibe 248 ** Ahịrị mbụ nke ihe nkiri akwụkwọ akụkọ "[https://web.archive.org/web/20141009170455/http://www.pbs.org/wnet/americanmasters/episodes/john-muir-in-the-new-world/watch-the-full-documentary-film/1823/ John Muir in the New World]" (American Masters), nke Catherine Tatge mepụtara, duziri ma dee ya. == Banyere John Muir == * “Onye ọzụzụ atụrụ ahụ,” “onye ọzụzụ atụrụ nkịtị,” “onye na-amaghị ihe” ** Ekwuru na [http://en.wikipedia.org/wiki/Josiah_Whitney Josiah D. Whitney], Prọfesọ nke Geology na Mahadum Harvard na State Geologist nke California bụ onye kwenyere n'ụzọ na-ezighi ezi na ndagwurugwu Yosemite sitere na mmalite imi ala nke ndagwurugwu ahụ. Achọtara na Linnie Marsh Wolfe, ''Son of the Wilderness: The Life of John Muir'' (1945), peeji nke 133 * John Muir, Esquire, onye ama ama na onye nnyocha ** Site na nkwuputa ewepụtara 8 Julaị 1911 n'aha Onye isi ala William H. Taft, na-agwa ndị ọrụ nnọchi anya US ka ha nyere Muir aka n'oge njem 1911-1912 ya na South America na Africa; megharịrị na '' John Muir's Last Journey'', nke Michael P. Alaka (Island Press, 2001) deziri, peeji nke 45 * Ọ bụrụ na ị chee echiche maka uru niile obodo anyị nwetara, site na nnwere onwe ruo ugbu a, ọ bụghị ọchịchị. Ọ bụ nkwugidesi ike. Ndị mmadụ na-eche, "Oh, Teddy Roosevelt guzobere Yosemite National Park, ọ bụ nnukwu onyeisi oche." BS. Ọ bụ John Muir bụ onye kpọrọ Roosevelt ka ọ pụta wee gwa ya ka ọ wepụ nchekwa ya wee gaa maa ụlọikwuu. Ọ bụ Muir, onye nkwado, otu onye.. ** Onye nchoputa Patagonia na onye na-anụ ọkụ n'obi n'èzí Yvon Chouinard, "[http://www.sierraclub.org/sierra/200403/interview.asp The Revolution Starts at the Bottom]", ''Sierra Magazine'' (March/April 2004) * John Muir abụrụla ihe nlereanya nye ọgbọ ndị California na ndị nchekwa gburugburu ụwa. Ọ kụziiri anyị ka anyị na-arụsi ọrụ ike na ịnụ ụtọ - ma n'otu oge ahụ chebe anyị - ogige ntụrụndụ anyị, osimiri anyị, na ugwu anyị. ** Gọvanọ California [[Arnold Schwarzenegger]], [http://www.sierraclub.org/john_muir_exhibit/tributes.aspx na-ekwupụta] nhọrọ nke "John Muir-Yosemite Design" maka California State Quarter (29 Maachị 2004) * Anya m, mgbe ụfọdụ, na-eju n'anya mmiri n’ọnụ ụlọ dị ka anyị na-edezi ihe ma ọ bụ na-arụ ọrụ gbasara n’ịkọ akụkọ Muir. Ọ bụ ihe obi ụtọ ịmara ya nke ọma. ** [[wikipedia: Ken Burns | Ken Burns]], onye na-eme ihe nkiri maka "[http://www.pbs.org/nationalparks/ The National Parks: America's Idea]", nke e hotara na [http://www.contracostatimes] .com/news/ci_12991781?source=rss akụkọ akụkọ] nke Chuck Barney, Contra Costa Times (4 Ọgọst 2009) ==Njikọ Mpuga== * [[W:John Muir|John Muir]] na Wikipedia bekee * [[Commons:John Muir|John Muir]] na Wikimedia Commons * [[Wikisource:John Muir|John Muir]] na Wikisource *[http://gutenberg.org/author/John_Muir Works by John Muir] from [[w:Project Gutenberg|Project Gutenberg]] *[http://www.sierraclub.org/john_muir_exhibit/ John Muir Exhibit] at the [[w:Sierra Club|Sierra Club]] **[http://www.sierraclub.org/john_muir_exhibit/frameindex.html?http://www.sierraclub.org/john_muir_exhibit/writings/ Writings of Muir online] *[http://www.johnmuir.org/ John Muir Global Network] *[http://www.johnmuirassociation.org John Muir Association] *[http://www.nps.gov/jomu/ John Muir National Historic Site] from [[w:National Park Service|National Park Service]] **[http://www.nps.gov/jomu/historyculture/stories.htm John Muir Quote File from John Muir National Historic Site] *[https://web.archive.org/web/20060929071334/http://www.djma.org.uk/djma/ Dunbar's John Muir Association] *[http://www.jmbt.org.uk/ John Muir Birthplace Trust] *[http://www.jmt.org/ John Muir Trust] *[https://web.archive.org/web/20140829073011/http://earthe.org/m/j/JohnMuir/ John Muir eco money with quotes] {{DEFAULTSORT:Muir, John}} r5a7qs8md33m1svv7tj2mf3o4z2dbf9 John Munonye 0 1245 10970 4773 2022-10-10T17:45:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5997129]] wikitext text/x-wiki [[John Munonye]] Onye Naijiria na-ede abụ na edemede ndị ọzọ. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Anyị nwere ike ịdị iche n'asụsụ anyị na-asụ, ma anyị niile ka bụ ụmụ ala ahụ. *Anyị kwesịrị, I ga n'ihu ịjụ ajụjụ n'ihe anyị na-ekwu site n'echiche - ma ọ bụ kama, nyochaa, nke ọma, ọdịdị nke omume ndị ahụ n'anya anyị ka ọ bụ ngosipụta nke echiche. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/853889.John_Okechukwu_Munonye bpi34csq3sniq9lxu8utmiff023ti44 John Pepper Clark 0 1246 12133 4776 2022-10-10T21:40:51Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[J. P. Clark]] wikitext text/x-wiki #redirect [[J. P. Clark]] 6lg6tyevgar0s8it36cawykemg1vnz8 John Pudney 0 1247 10971 4780 2022-10-10T17:45:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6253512]] wikitext text/x-wiki [[John Pudney]] John Pudney (19 Jenụwarị 1909 - 10 Nọvemba 1977) bụ onye odeakụkọ na onye edemede Britain. A maara ya maka akụkọ mkpirisi, uri, akwụkwọ akụkọ na-abụghị akụkọ ifo na akụkọ ụmụaka (gụnyere akwụkwọ Hartwarp). ==Ihe ndị ọkwụrụ== Enwela obi nkoropụ Maka Johnny-isi-n'ikuku; Ọ na-ehi ụra dị ka ụda Dị ka Johnny n'okpuruala. ==Edensibia== Edemede [[W:John Pudney|John Pudney]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: John, Pudney}} 3rwd2gwl66vjkzyldwrcl5sledijmy0 John Robbins (author) 0 1248 10972 4783 2022-10-10T17:45:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6255067]] wikitext text/x-wiki '''[[w:John Robbins (author)|John Robbins]]''' (born [[October 26]], [[1947]]) bụ onye odee America, onye kwalitere njikọ dị n'etiti nri nri, gburugburu ebe obibi na ikike anụmanụ. Ọ bụ onye dere akwụkwọ '''1987 Diet for New America'''. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Echere m na ihe m mụtara n'ezie na ihe a niile bụ ịbụ eziokwu nye onwe m, na-ekwu eziokwu n'olu nke ime m. M wee malite ịhụ na anyị nwere ike n'ezie, ndụ anyị na-eme ka ihe dị iche n'ezie, naanị site n'ịmara ihe oriri anyị na-eri. Anyị nwere ike gwọọ onwe anyị, anyị nwere ike gwọọ gburugburu ebe obibi, anyị nwere ike gwọọ ụwa a. ** ''Diet for a New America'', 1991 documentary film ([https://archive.org/details/DietForANewAmerica visible] at [[w:Internet Archive|Internet Archive]]) === ''[[w:Diet for a New America|Diet for a New America]]'' (1987) === * A mụrụ m n'ime obi Great American Food Machine. Site na nwata gaa n'ihu, a tụrụ anya na otu ụbọchị m ga-eweghara ụlọ ọrụ ghọworo ụlọ ọrụ ice cream kasị ukwuu n'ụwa—Baskin-Robbins. N'afọ ruo n'afọ, a na-edozi m ma dị njikere maka ọrụ ahụ, nyere m ohere ibi ndụ Great American Dream… Enwere nrọ America dị ụtọ ma dị omimi karịa nke m jụrụ. Ọ bụ nrọ nke ihe ịga nke ọma nke mmadụ niile na-ekerịta n'ihi na ọ dabeere na nsọpụrụ maka ndụ. Nrọ nke ọha mmadụ nwere udo na akọ na uche ya n'ihi na ọ na-asọpụrụ ma na-ebi ndụ kwekọrọ na ụdị ndụ niile. Nrọ nke ndị mmadụ na-ebi ndụ kwekọrọ n'iwu nke okike, na-ahụ n'anya na ilekọta gburugburu ebe obibi, na-echekwa ọdịdị kama ibibi ya. Nrọ nke ọha mmadụ nwere ahụike n'ezie, na-eme nlekọta amamihe na ọmịiko nke gburugburu ebe obibi ziri ezi. ** Okwu mmalite * Anyị na-ebi n'oge nzuzu, mgbe a na-ewerekarị ndị na-eme nhọrọ nri dị mma na ọmịiko dị ka ihe dị egwu, ebe ndị mmadụ na-ewere dị ka ihe nkịtị nke àgwà iri nri ha na-akwalite ọrịa ma dabere na oke nhụjuanya. ** Ch. 10: An Ounce of Prevention * Anyị anaghị aghọta na n'ime stek anyị na-ata ahụhụ, anụ ọhịa na-egwupụta ala anyị, igbutu ọhịa anyị, imebi akụ na ụba anyị, na imebi ahụike anyị. Anyị anaghị anụ n'oké mkpu ákwá nke nde mmadụ agụụ na-agụ bụ ndị nwere ike inye nri ma ọ bụghị ya. Anyị anaghị ahụ nsi na-egbu egbu na-agbakọta n'agbụ nri, na-egbu ụmụ anyị na ụwa anyị ruo ọgbọ na-abịa. Ma ozugbo anyị matara mmetụta nke nhọrọ nri anyị nwere, anyị enweghị ike ichefu n'ezie… Ihe niile nwere njikọ chiri anya, yabụ nhọrọ ndị anyị na-eme na ndụ anyị kwa ụbọchị nwere mmetụta dị ukwuu, ọ bụghị naanị na ahụike na ike anyị, kamakwa. na ndụ nke ndị ọzọ, na n'ezie na ọdịnihu nke ndụ n'ụwa. Obi dị anyị ụtọ na anyị nwere ihe mere anyị ga-eji nwee ekele—ihe kacha mma maka anyị onwe anyị dịkwa mma maka ụdị ndụ ndị ọzọ, yana maka usoro nkwado ndụ nke anyị niile dabere na ya. Ch. 12: All Things Are Connected ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:John Robbins (author)|John Robbins (author)]] na Wikipedia bekee h8zwwyjw8tp1yb6mykxs556m48972xk John Ruskin 0 1249 10973 4788 2022-10-10T17:45:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q179126]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ruskin Self Portrait 1875.jpg|thumb|Na eserese dị ka n'okwu ọnụ, ka ike gị na-abawanye, ka omume gị na-adị jụụ.]] '''[[w:John Ruskin|John Ruskin]]''' ([[8 February]] [[1819]] – [[20 January]] [[1900]]) bụ onye odee Bekee, onye na-ede uri na onye na-ese ihe, onye ama ama maka ọrụ ya dị ka onye nkatọ nka na nkatọ mmekọrịta ọha. ==Okwu ndị o kwụrụ== * '''Mmiri nke a jụrụ inye ndị na-eti mkpu, ndị ike gwụrụ ma na-anwụ anwụ adịghị nsọ, n’agbanyeghị na ndị nsọ niile nọ n’eluigwe gọziri ya’’; ma miri ahu nke di n'ihe ebere ahu di nsọ, ọ bu ezie na ejiri ozu merua ya.''' **[[w: Eze nke Osimiri Ọlaedo|''Eze nke Osimiri Ọlaedo ma ọ bụ Ụmụnna ojii: A Legend of Stria'' (1841)]], Ch. 5: Olee otú Little Gluck si gaa njem na Osimiri Golden, na otú o si nwee ọganihu na ya, na ihe ndị ọzọ na-akpali mmasị. • [https://www.gutenberg.org/files/701/701-h/701-h.htm Ederede zuru ezu n'ịntanetị] * '''Ọ dịghị obere nhụsianya a na-akpata site n'aka ndị na-arụbiga ọrụ ókè na ndị na-enweghị obi ụtọ, n'echiche ndị gbara ọchịchịrị nke ha na-ewerekarị onwe ha, na-amanye ndị ọzọ, nke ọrụ n'onwe ya.''' ** ''Mbụ tupu Raphaelitism'' Nkebi 1 (1851) * Enwere naanị otu ajụjụ a ga-ajụ maka ahịrị ọ bụla ị sere, Ọ ziri ezi ka ọ bụ ihe ọjọọ? Ọ bụrụ na ọ ziri ezi, n'ezie na ọ bụghị ahịrị "efu", kama ọ bụ ahiri kọntinenti siri ike, nke ejidere ma tụle. * N’ihi na mgbe anyị nwere mmasị na ịma mma ihe, otú ahụ ka anyị na-enwekarị ịhụ ya nke ọma; ma mgbe anyị nwere mmasị naanị site n'akụkọ ihe mere eme, ọ na-agwụ anyị ike ịnụ otu akụkọ a na-akọ ugboro ugboro, ma na-akwụsị mgbe niile n'otu oge - anyị chọrọ akụkọ ọhụrụ ugbu a, nke ọhụrụ na nke ka mma - na nke ahụ, foto nke ụbọchị ahụ, na akwụkwọ akụkọ nke ụbọchị ahụ, ga-adị ka nke a na-ahụ anya dị ka mkpụrụ ego ma ọ bụ bonnet nke ụbọchị ahụ. Ugbu a mmụọ a na-emegide ịdị adị nke nka ọ bụla mara mma. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịtụfu ya n'akụkụ echi, ị gaghị enwe ya taa. ** "N'ọnọdụ nke nkà ọgbara ọhụrụ," nkuzi (1867)***** Ntaramahụhụ bụ ngwa ikpeazụ na nke kachasị dị irè n'aka onye omebe iwu maka igbochi mpụ. ** '' ndetu na ụkpụrụ izugbe nke ọrụ maka ndị ogbenye na ndị mpụ '' (1868) * Ihe osise bụ, n’okwu nkenke, nka nka. ** ''Ariadne Florentina: Nkuzi isii gbasara ihe osise osisi na igwe, nwere ihe mgbakwunye, '' nkuzi I: Nkọwa nke nka nke nka, ngalaba 34 (1872) * '''N'obodo ukwu, ụmụaka na-agbalị mgbe niile ka ha bụrụ ụmụaka, ndị nne na nna na-achọkwa ime ka ndị ikom na ndị inyom bụrụ ha. Na steeti ọjọọ, ụmụaka na-achọkarị ịbụ nwoke na nwanyị, na ndị nne na nna na-azụkwa ha ụmụaka. ** ''Ụtụtụ na Florence'' akụkụ III, nkeji 49 (1875) * Mba ukwu na-ede akụkọ ndụ ha n’ihe odide atọ—akwụkwọ ihe ha mere, akwụkwọ okwu ha, na akwụkwọ nkà ha. Ọ dịghị otu n'ime akwụkwọ ndị a a pụrụ ịghọta ma ọ bụrụ na anyị gụrụ abụọ ndị ọzọ; ma nke atọ, nanị ezi ntụkwasị obi bụ nke ikpeazụ. Ihe omume nke mba nwere ike bụrụ mmeri site n'ọdịmma ya; na okwu ya dị ike site na amamihe nke ole na ole n'ime ụmụ ya: ma nkà ya, nanị site n'ozuzu onyinye na nkịtị ọmịiko nke agbụrụ. ** ''St. Mak ezumike: Akụkọ banyere Venice" (1877) * Na-enweghị ọmịiko zuru oke maka anụmanụ gbara ha gburugburu, agụmakwụkwọ nwa amadị, enweghị mmụta nke Ndị Kraịst, nwere ike ịba uru ọ bụla. ** Na nzukọ kwa afọ nke [[Royal Society for the Prevention of Cruelty to Animals]] (1877), na ''Arrows of the Chase'', vol. 2 (na [https://books.google.it/books?hl=it&id=Gpc3AAAAYAAJ ''Ọrụ zuru oke nke John Ruskin'', vol. 23]), p. 129 ==Njikọ Mpuga== * [[W:John Ruskin|John Ruskin]] na Wikipedia bekee * [[Commons:John Ruskin|John Ruskin]] na Wikimedia Commons * [[Wikisource:John Ruskin|John Ruskin]] na Wikisource {{DEFAULTSORT:Ruskin, John}} 8kzurdgg6xe32sm9qx9nwa00a84ibvl John Steven Gurney 0 1250 10974 4791 2022-10-10T17:45:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106614443]] wikitext text/x-wiki ''[[w:John Steven Gurney|John Steven Gurney]]'' (1962–) bụ onye odee America na onye na-akọwa akwụkwọ ụmụaka. == Okwu Okwuru == * Were echiche gị wee gụọ ihe ọ bụla na-atọ gị ụtọ. " **[https://clifonline.org/john-steven-gurney-illustrator-author/ John Steven Gurney] (March 30, 2021) ==Njikọ mpụga== [[W:| John Steven Gurney]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|John Steven Gurney]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gurney, John Steven}} [[Òtù:wqig]] qrnhl8mivlfsstfqe6rxa6uudg93iz5 John Updike 0 1251 10975 4797 2022-10-10T17:45:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105756]] wikitext text/x-wiki [[John Updike]] *John Hoyer Updike (18 Maachị 1932 – 27 Jenụarị 2009) bụ onye ode akwụkwọ ọgụgụ America, onye na-agụ uri, onye nkatọ na ode akwụkwọ dị mkpụmkpụ. ==Ihe ndi Okwuru== *N'ikpeazụ, obere ndị amoosu, goblins, hags, Na ndị pirates ji akpa akwụkwọ. Ejiji ha dabere na ntụtụ nchekwa. Gaa n'abalị nke ugu grins. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/John_Updike 9l8icdt08ijy5apalgb79z6wf6svn0o Johnny Cash 0 1252 10976 4802 2022-10-10T17:45:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q42775]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JohnnyCash1969.jpg|thumb|Enweghị m ilu. Gịnị mere m ga-eji dị ilu? Enwere m obi ụtọ ruo ọnwụ na ndụ.]] [[Usòrò:JohnnyCashJuneCarterCash1969.jpg|thumb|N'ihi na ị bụ nke m, a na m aga n'ahịrị. Na mgbe ahụ, okwu ndị dị nnọọ ndammana eruba. Ọ bụ egwu dị mfe ide.]] '''[[w: Johnny Cash | John R. Cash]]''' <!-- Aha iwu ya bụ John R. Cash, a mụrụ ya naanị "J. R. Cash" - lee isiokwu Wikipedia ma biko agbanwela nke a agbanwe -->([[w:26 February|26 February]] [[w:1932|1932]] - [[w:12 September|12 September]] [[w:2003|2003]]), a mụrụ '''J. R. Cash '' ma bụrụkwa onye ama ama dị ka ''Johnny Cash''' bụ onye egwu obodo America nwere oke mmetụta, onye na-agụ egwu na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * Ndewo, a bụ m Johnny Cash. ** Ahịrị imeghe n'ọtụtụ egwu egwu ya na ngosipụta ọha. * A gbalịrị m ọgwụ ọjọọ na ntakịrị ihe ọ bụla ọzọ, ọ dịghịkwa ihe dị n'ụwa nke na-enye afọ ojuju karịa inwe alaeze Chineke na-ewu n'ime gị ma na-eto eto. ** Mgbawa 72 *A hụrụ m nnwere onwe anyị nwetara na obodo a n'anya, enwere m ekele maka nnwere onwe ị were gbaa ọkọlọtọ gị ma ọ bụrụ na ịchọrọ, mana enwere m ekele maka ikike m nwere ibu aka ka m wee gbaa gị ma ọ bụrụ na ị nwaa ịgba m ọkụ. ** Site na "ọkọlọtọ ochie nke Ragged" na '' nnukwu arụmọrụ efu'' ===Ajụjụ ọnụ CNN (2002) === :<obere>[http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0211/26/lkl.00.html ''Larry King Live'' (Nọvemba 26 2002)]</small> * '''Cash''': Abara m n'ụra ma nọrọ ebe ahụ ụbọchị iri na abụọ. Ha niile chere na m awụọla, ha enweghịkwa ike ịchọpụta ihe na-eme m. Ha mechara nweta nchọpụta nke [[w: Shy-Drager syndrome | Shy-Drager syndrome]]. Ọ bụ ọnwa ole na ole ka e mesịrị, ha chọpụtara na enweghị m nke ahụ ka ọ bụ Ọrịa Parkinson. Ma mgbe ahụ ọ bụghị nke ahụ. N'ikpeazụ, ọ bụ [[w:Autonomic neuropathy|autonomic neuropathy]]. … Na m mara mma nke ọma kpebisie eziokwu na nke ahụ bụ ihe ọ bụ. Ma ọ bụ usoro ngwa ngwa nke njedebe akwara. <br /> ''Eze'': Ọ nweghị ọgwụgwọ? <br /> ''Cash''': Mba, echeghị m otú ahụ. Mana nke ahụ adịghị mma. Enweghị ọgwụgwọ maka ndụ. * ''' Adịghị m ilu. Gịnị mere m ga-eji dị ilu? Enwere m obi ụtọ ruo ọnwụ na ndụ.''' Ndụ bụ - ụzọ Chineke si nye m bụ nanị efere - efere ọla edo nke ndụ e debere n'ebe ahụ. Ọ mara mma. * Ndị mmadụ na-asị, Ọfọn, o yikwasịrị ahụ ahụ. Ọfọn, ikekwe m mere. Ma ọ bụ maka ezi nzube. Ha kwesiri inwe ekele na m mere ya maka ebumnuche m wepụrụ ya na nke na-ede na ịdekọ na ịgagharị na ime ihe nkiri. Ebe ọ bụla m nwere ike ime ha nke m chere na ọ ga-atọ m ụtọ. Echere m na ndị mmadụ nwere ike ịnụ ụtọ m. * Ahịrị "n'ihi na ị bụ nke m, a na m eje ije n'ahịrị." Ọ nọgidere na-abịakwute m, ị maara? Mana m bụ - Abụ m… nwata na alụbeghịkwa m ogologo oge. Ee, ọ nọgidere na-abịakwute m. N'ihi na ị bụ nke m, a na m aga n'ahịrị. Na mgbe ahụ, okwu ndị dị nnọọ ndammana eruba. Ọ bụ abụ dị mfe ide. * Echere m na ọ na-ekwu maka mmetụta anyị bụ isi, ị maara. Nke mmetụta uche, nke ịhụnanya, nke nkewa, nke ịhụnanya na ịkpọasị na ọnwụ na ịnwụ, mama, apple achịcha, na ihe niile. Ọ na-ekpuchi ọtụtụ ókèala, egwu obodo na-eme. * A na-enwekarị rhythm na-abata n'uche m. … M ma na-abụ abụ ha — June ga-agwa gị, M na-ma na-abụ abụ ha, ma ọ bụ m nwetara iti na-aga site na otu, ma ọ bụ m na-ede otu. * Ị nwere ike ịjụ ndị gbara m gburugburu. Anaghị m ada mbà. Anaghị m ada mbà ... ma ọ bụghị n'ihi nkụda mmụọ na obi nkoropụ ka m na-ekwu na anaghị m ada mbà. Anaghị m ada mbà n'ihi na anaghị m ada mbà. Ekwetaghị m na ya. * "Nwoke ahụ na-abịa gburugburu" bụ abụ m dere, ọ bụ abụ m nke apocalypse, na m nwetara echiche site na nrọ m nwere - M rọrọ na m hụrụ Queen Elizabeth. M rọrọ na m banyere na Buckingham Obí, na ọ nọdụrụ ala n'ala. O wee lelie m anya wee sị, "Johnny Cash, ị dị ka osisi ogwu dị n'oké ifufe." M wee teta, n'ezie, ma echere m, gịnị ka nrọ dị otú a nwere ike ịpụta? Osisi ogwu na oke ifufe? Ọ dị mma, echefuru m ya afọ abụọ ma ọ bụ atọ, mana ọ nọgidere na-akpagbu m, nrọ a. Anọgidere m na-eche banyere ya, ka ọ si doo anya, mgbe ahụ echere m, Ma eleghị anya, ọ bụ nke Akwụkwọ Nsọ. Ya mere, ahụrụ m ya. Ihe gbasara oké ifufe na osisi ogwu dị na Baịbụl. Ya mere site na nke ahụ, egwu m malitere na ... "Nwoke ahụ na-abịa gburugburu." Egwu a tụgharịrị bụrụ "Nwoke ahụ na-abịa gburugburu." == Okwu gbasara ego == * Anyị nọ na studio, na-ejikere ịrụ ọrụ - m wee banye na ya, ka ọ na-erule njedebe, anya mmiri na-agba m n'ezie. Mụ na [[w:Zach de la Rocha|Zach de la Rocha]] na-arụ ọrụ, m wee sị ya ka o lee anya. N'ikpeazụ, ọ bụ naanị nkịtị nwụrụ anwụ. Enwere, dị ka, nke a na-ekpochapụ akpịrị anyị, "Ehee, OK, ka anyị nweta kọfị." ** [[W:Trent Reznor|Trent Reznor]] na '''[https://www.youtube.com/watch?v=FywSzjRq0e4 vidiyo nke mkpuchi ego]'' nke [[w: Ntu Inch Nine | Ntu Inch itoolu ]] egwu "Mmetụta", na ''Rolling Stone'' (6 Maachị 2003) ==Njikọ Mpụga== [[W: Johnny cash|Johnny Cash]] na Wikipedia Bekee [[Q: Johnny Cash|Johnny Cash]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cash, Johnny}} 0n5dhu9vztc664jz3fhtl4oj4kupuv1 Johnny Drille 0 1253 10977 4805 2022-10-10T17:45:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56224088]] wikitext text/x-wiki [[Johnny Drille]] '''Johnny Drille''' John Ighodaro, onye amara aha ya dị ka Johnny Drille, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọrụ ya bịara pụta ìhè mgbe ọ wepụtara mkpuchi nke "Awww" nke Di'Ja. Ọ bịanyere aka na ya ugbu a na Mavin Records. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ị nweghị ike ịgwakọta mgbe a mụrụ gị ka ị pụta ìhè." - Johnny Drille *"Ndị mmadụ nwere ike ime gị obi ụtọ site n'imere gị ihe pụrụ iche, mana ọ bụ naanị onye pụrụ iche nwere ike ime gị obi ụtọ naanị site n'ịnọ na ndụ gị." - Johnny Drille *"Ị nwere ike ime ọtụtụ ihe. Tụkwaa onwe gị anya!” - Johnny Drille kwuru *"Akwụsịla ịrọ nrọ mana nke kachasị mkpa, akwụsịla ịkwa iko." - Johnny Drille <ref>https://www.owogram.com/johnny-drille-quotes/</ref> ===Ebenside=== ixuxyewjjr2qvd02lc8f4lm0eko85rl Joke Silva 0 1254 10978 4808 2022-10-10T17:45:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16194334]] wikitext text/x-wiki == Joke Silva == Joke Silva, MFR (amụrụ 29 Septemba 1961) bụ onye omere, onye isi na nwanyị ọchụnta ego Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ejila onwe gị atụnyere ndị ọzọ. Ị bụghị oyiri kama nke mbụ. Mma gị n'otu n'otu na ndụ n'ihi na ọ dịghị onye ga-emere gị ya. * Ọkachamara bụ ụzọ ndụ. Enwere ike ime ya naanị mgbe a na-achụ ya kwa ụbọchị. N'agbanyeghị ọrụ gị ma ọ bụ ọrụ gị, na-agba mbọ mgbe niile ka ị dị mma taa, karịa ka ị dị ụnyaahụ. * Ekpere bụ propeller m. Ọ na-enyere m aka ijide ya niile, ebe dị anya m kpuchirila bụ naanị n'ihi na m na-enweta ike n'ihu Chineke. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/joke-silva/669/ 35psrvv6teqw16nnbcs4yyw8nbu6raz Jonathan Liebmann 0 1255 4812 4811 2022-10-10T11:36:21Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Jonathan Liebmann]] '''Jonathan Liebmann''' Jonathan Liebmann gara BCom, Mahadum Monash. Malitere ime azụmahịa site na 15 afọ wee zụta ihe onwunwe mbụ na abalị iri asatọ, na afọ 2009, dechara mbụ nnukwu ihe onwunwe mmepe, Arts On Main; sochiri ihe mmepe nke ise ọzọ niile na-etolite na mpaghara Maboneng; mpaghara ahụ ahụla mpụta nke ọtụtụ azụmahịa ọhụrụ na mmepe nke obodo jikọtara ọnụ na nke nwere nghọta nke na-anọchite anya ihe nlereanya na-arụ ọrụ nke obodo Afrika ọhụrụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Adala mba. Na-arụ ọrụ na-agwụ ike. Nwee nchekwube na-enweghị ezi uche. Jiri ezigbo otu gbaa onwe gị gburugburu. *ọ bụrụ na ị dị njikere ịmụta site na mmejọ gị ma ghara inwe afọ ojuju n'ihi ihe ịga nke ọma gị. *Ịbụ onye ọchụnta ego bụkwa ọrụ okike. Anyị nwere ike ghara iji agba ma ọ bụ brushes, mana na njedebe nke ụbọchị, anyị niile na-achọ otu nson'azụ ahụ: kpalie ndị mmadụ. * Ịmepụta ọhụụ ka ukwuu, imeju mkpa na imeri ihe mgbochi n'ụzọ iji mezuo ọhụụ ahụ chọrọ echiche efu. Ị ga-enwe ike ịmata kpọmkwem ebe ị na-aga. <ref>https://interviewswithjodelle.wordpress.com/2016/03/30/jonathan-liebmann-it-takes-passion/</ref> ===Ebenside=== ns3b2ln0aye4scid4ssfy315neg95y1 Jonathan Mhondorohuma 0 1256 10979 4815 2022-10-10T17:45:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6273905]] wikitext text/x-wiki [[Jonathan Mhondorohuma]] '''Jonathan Mhondorohuma''' Jonathan Mhondorohuma bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Nwa afọ Mvurwi, Mhondorohuma gara ụlọ akwụkwọ praịmarị n'obodo ya, mechaa ọkwa O ya n'ebe ahụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Dị mfe ma ma mma' <ref>https://www.guruve.com/new-2020-shona-sculpture-collection-now-online/</ref> ===Ebenside=== fhkq1f3lf0fj4dpkon4e5kvcbley0s5 Jonathan Miller 0 1257 10980 4818 2022-10-10T17:46:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1435905]] wikitext text/x-wiki [[Jonathan Miller]] [[Faịlụ:Jonathan Miller pụtara na "Mgbe Ọchịchịrị gasịrị", 3 Septemba 1988.jpg|thumb|Jonathan Miller na 1988]] '''[[w: Jonathan Miller | Sir Jonathan Wolfe Miller]]''', [[w: Order nke Alaeze Ukwu Britain | CBE]] ([[21 Julaị]] [[1934]] - [[27 Nọvemba] ]] [[2019]]) bụ onye ihe nkiri Britain na onye ntụzi opera, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ, onye na-egosi ihe onyonyo, onye ọchị ọchị na dọkịta. == Okwu ndị ọ kwuru == ''[[w:Atheism: A Rough History of Disbelief|Atheism: A Rough History of Disbelief]]" (2004) === * Ma eleghị anya, m bụ onye ogbi, ma ọ bụ nnọọ mmasị na cricket ma ọ bụ ụmụ agbọghọ, ịjụ onwe m ajụjụ ọ bụla banyere okpukpe. A sị na ọ bụghị, gw m jw onwe m ajj nd na-akpaghar nd nd nenwegh obi na nd nekwegh ogologo oge niile nwoke na nwanyi enwegh obi nenwegh ma obu ekwegh: “ ` O nwegh i Chineke n’ezie? N'ihe gbasara eluigwe na ala, gịnị kpatara ọtụtụ ndị mmadụ n'akụkọ ihe mere eme na n'ọtụtụ omenala dị iche iche chere na e nwere?" ** Ihe omume nke mbụ: "Onyinyo nke obi abụọ". * N'ụzọ na-adịghị mma, ụfọdụ n'ime isi mmalite nke ekweghị ekwe ka a na-ahụ n'ime arụmụka nke '' ndị kwere ekwe ''. …[[Ndị ọkà mmụta okpukpe] na-ewepụtakarị arụmụka kacha dị egwu nke nwere obi abụọ na mbọ ha na-agba ịnwale enweghị ike nke okwukwe nke ha, na n'ime nke ahụ, n'amaghị ama, ha na-eji ngwa ọgụ emebere ndị na-ekweghị na Chineke na-eweta. ** Ihe omume nke mbụ: "Onyinyo nke obi abụọ". [[Usòrò:Fountain pen odide (literacy).jpg|thumb|right|Site n'uche-na, nke ka nke, n'ịmụ akwụkwọ-echiche n'onwe ya na-aghọ isiokwu nke mkparịta ụka n'ụzọ ha na-agaghị adị tupu edepụta ha. ] * ''[Na mkparịta ụka nkịtị]'' Ihe mere m ji nwee mmetụta enweghị mmasị na [[w:Church of England | Ụka Anglican nke England]] bụ na ọ tụfuru ike ya, ma ọ na-achọsi ike ịrịọ nkwado nke ahụ. ha dị njikere ịchụpụ Chineke na windo iji jide ya. Chineke maka ọtụtụ n'ime ndị Anglịkan abụghị ihe ọ bụla karịa ụdị onye ikwu geriatric na-adịghị mma, nọ n'elu ụlọ, onye nwere ike na-eji ihere na-agbada n'ụlọ elu, na-enweghị isi, na-ebute nsogbu. ** Ihe omume nke mbụ: "Onyinyo nke obi abụọ". t06davc3b67n47olhwixpat60lvg60a Jordan Ifueko 0 1258 10981 4821 2022-10-10T17:46:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108741367]] wikitext text/x-wiki [[Jordan Ifueko]] '''Jordan Ifueko''' Jordan Ifueko bụ onye Naijiria onye odee nke echiche efu na akụkọ ifo na-eto eto. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ akụkọ ya Raybearer, nke ghọrọ New York Times bestseller, yana usoro ya, Redemtor. Ọ na-edekwa mkpirisi akụkọ, nke e bipụtara na Strange Horizons ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ịdị n'otu abụghị ịdị n'otu. *“Gịnị mere onye ọ bụla ji kpọọ mgbanwe asị nke ukwuu?” ka m jụrụ. *"Naanị otu ihe dị ike karịa ọchịchọ, nke ahụ bụkwa nzube." *"Ee e, anyị erughị eru ibu ndị mụrụ anyị nyere anyị, mana anyị enweghị ike imeri nnukwu anụ ndị anyị na-agaghị eche ihu." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/19119306.Jordan_Ifueko</ref> ===Ebenside=== ltmbw7xi8x7motdi0kgl59zqhpxz0on Josefina Lopez 0 1259 10982 4824 2022-10-10T17:46:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6280345]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Josefina López| Josefina López]]'' (a mụrụ 1969) bu onye odee egwu Chicana amụrụ na Mexico. == Okwu ndi okwuru == *"Omenala ọnụ bụ n'ezie ka akwụkwọ Chicano siri dị. Ekpugheghị m okwu e dere ede, ma enwere m onye nkụzi kasịnụ. M na-agwa ndị mmadụ mgbe niile na nne m bụ mmụọ mmụọ m n'ihi na ọ bụ chismosa kacha mma, ọ nwekwara akụkọ kacha mma. Ọ bụrụkwa na onye ọ bụla kụziiri m ihe nkiri, ọ bụ nne m n’ihi na ọ maara otú e si akọ akụkọ. Na nna nna m kọkwara akụkọ. Otu n'ime ihe mere m ji chọọ ịbụ onye edemede bụ n'ihi na akụkọ La Llorona masịrị m, akụkọ ndị karịrị mmadụ na ihe ndị dị otú ahụ na-amasị m ịnụ chisme (asịrị)…" ** Na mmetụta mbụ ya na [http://latinopia.com/latino-theater/josefina-lopez/"JOSEFINA LÓPEZ - N'OGE YA"] na Latinopia (2010 Mar 6) *"Ná mmalite, ọ dị m ka ọ bụghị onye nọchitere anya m na ogbo ma ọ bụ na fim. Dị ka Latinos, a gwara anyị n'ụzọ ọ bụla na anyị adịghị mkpa, na anyị adịghị ahụ anya - karịsịa ndị bụ ụmụ amaala, ndị na-eji mgbọrọgwụ American American kpọrọ ihe. A kpochapụrụ anyị, mee ka anyị ghara ịhụ anya, na nke ahụ bụ otu ụzọ e si ewepụ anyị. Yabụ, achọpụtara m na ihe kachasị ike ị nwere ike ime bụ ịnwe mmadụ gị…" ** Na ahụmịhe ya na ihe nkiri na nka n'ozuzu ya na [https://boyleheightsbeat.com/josefina-lopez-i-became-the-protagonist-of-my-story/"Josefina López: 'A ghọrọ m onye na-eme ihe nkiri akụkọ m'”] na Boyle Heights Beat (2018 Sep 19) *"M ghọrọ onye na-akpa akụkọ akụkọ m na onye na-akpachi anya ná ndụ m. Aghọtara m na a hapụla anyị niile na akụkọ a. Anyị na-abụkarị ndị na-akwado agwa, anyị ga-asị mba. Ọrụ m bụ igosi ndị mmadụ na onye ọ bụla bụ onye na-eme ihe nkiri, onye ọ bụla na-eme ihe nkiri, onye ọ bụla nwere ihe dị mkpa ọ ga-akụziri onye ọzọ. Ya mere akụkọ ji dị mkpa." ** N'ime ka Latinos bụrụ etiti akụkọ a na [https://boyleheightsbeat.com/josefina-lopez-i-became-the-protagonist-of-my-story/"Josefina López: 'A ghọrọ m onye na-akwado akụkọ m. "] na Boyle Heights Beat (2018 Sep 19) *"Ọnọdụ dị ùgwù pụrụ inyere gị aka iche na i ruru eru ime ihe nile, nakwa na ị ka ndị ọzọ. Weghachite nke ahụ ma ị nwere ike ịhụ ka ọ bụghị eziokwu." ** Na isiokwu juru ebe niile na ọrụ ya na ezi ọbụbụenyi agaghị ekwe omume na steeti enweghị aha na [https://www.artsbeatla.com/2015/01/josefina-lopez/" Ajụjụ ya na Josefina López maka "Mmalite dị ọcha" na Casa 0101 – Akụkọ ihe nkiri Los Angeles”] na Arts Beat LA == Njikọ mpụga == [[W: Josefina Lopez|Josefina Lopez]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Josefina Lopez|Josefina Lopez]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lopez, Josefina}} 39klcxlzcyl44yg7oargnk1fvccgmw7 Joseph-Francis Sumégné 0 1260 10983 4827 2022-10-10T17:46:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3184249]] wikitext text/x-wiki [[Joseph-Francis Sumégné]] '''Joseph-Francis Sumégné''' A mụrụ Joseph-Francis Sumégne na 30 July 1951 na Bamenjou, Cameroon. Onye na-ese ihe na onye na-ese ihe kemgbe 1976, ọ bụ onye na-ese ihe na-akụziri onwe ya. Ọ na-ebi ma na-arụ ọrụ na Yaoundé. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Ọ bụghị ihe mgbagwoju anya na nri ya bụ otu n'ime ihe ndị kasị agbasa n'Africa site na fufu omenala, efere dị ka mgwakota agwa nke sitere na akpu ọhụrụ ma ọ bụ fermented, nke na-ewu ewu n'ebe ọdịda anyanwụ Africa, na ihe ọkụkụ ndị ọchịchị na-achị dị ka poteto, tomato na. ose ụtọ. <ref>https://newafricanmagazine.com/27857/</ref> ===Ebenside=== 9dn0ap617uplmz820hvzy2yho8l2zu7 Joseph Amedokpo 0 1261 10984 4830 2022-10-10T17:46:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6281019]] wikitext text/x-wiki [[Joseph Amedokpo]] '''Joseph Amedokpo''' Joseph Amedokpo bụ onye Togo na-ese ihe. A mụrụ ya na Vogan, Togo, na 1946, ma kwaga Lagos, Nigeria, mgbe ọ dị afọ asatọ, bụ ebe ọ nwetara ọzụzụ na nka nka, nata akwụkwọ mmụta na Yaba Trade Center ebe ọ gụrụ akwụkwọ nkà site na 1966 ruo 1968. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Uhie uhie bụ agba kacha amasị m," <ref>https://artaroundtheworldblog.wordpress.com/2016/02/26/togo/</ref> ===Ebenside=== har42t397s6xyrwvrnhnwb7izc6e34q Joseph Annamkutty Jose 0 1262 10985 4833 2022-10-10T17:46:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105842328]] wikitext text/x-wiki '''Joseph Annamkutty Jose''' bụ onye edemede, vlogger, onye na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye ama ama Redio Jockey na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ mgbasa ozi Redio Mirchi. Ọ nọ na-agbazinye olu ya ike maka ọtụtụ mgbasa ozi mgbochi ọgwụ na ịdị ọcha nke ịhụ nsọ n'ofe mpaghara ahụ wee na-etinye aka na nsogbu oge niile. 'Abụ m mgbanwe', vlog ya na-akwụwa aka ọtọ, mere ka ọ bụrụ onye a ma ama n'abalị na ọ nweghị ileghachi anya azụ kemgbe ahụ. Mgbe ọ dị afọ 27, o delarị akwụkwọ akụkọ ndụ ya, 'Echichi Echichiri,' bụ onye na-ere ahịa kacha mma. ==Okwu Okwuru== * N'agbanyeghị na enwere narị ihe mere anyị ga-eji nwee obi ụtọ, n'ihi ihe ụfọdụ, anyị na-enwekarị obi iru ala. Ọbụna ma ọ bụrụ na anyị na-enweta ọtụtụ ịja mma na nkọwa dị mma maka ihe anyị mere, olee otu anyị ga-esi ejide ngwa ngwa mgbe mmadụ kwuru okwu ọjọọ. Otu ihe anyị na-echefu bụ na obi ụtọ, naanị uru mgbe enwere iru uju. ** Ekwuru na [https://english.madhyamam.com/lifestyle/what-is-the-key-to-happiness--695631 Onye isi okwu mkpali na onye ode akwụkwọ, Joseph Annamkutty Jose, na obi ụtọ] *Nangeli bụ otu n'ime ndị mbụ feminists ịhụ Malayalam! Gịnị bụ feminism? Ọ bụghị ihe mgbochi nwoke, ọ bụghị na gbagọrọ agbagọ, kpuo ìsì ka a na-ahụ ka ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke hà nhata n'ebe nile, 'nwanyị bụ olu na-ebili mgbe a napụrụ nwanyị ikpe ziri ezi maka amuru nwanyị'. ** Ekwuru na [https://www.mixindia.com/what-if-i-had-told-my-sister-in-law-you-face-legal-action-joseph-annamkutty-jose/" Gịnị ma ọ bụrụ ha gwara Nangeli, 'Ị na-aga ikpe ikpe'? ] *Anyị nwere egwuregwu iji mata nwa agbọghọ nọ na klaasị nọ na nsọ nsọ ya. Ọ bụrụ na anyị ahụ ka otu nwa agbọghọ si na klas gbapụ n’abalị iri abụọ na abụọ n’ọnwa, anyị ga-ejisi ike chere ma ọ̀ ga-agbapụ ịga klas n’otu ụbọchị ahụ n’ọnwa na-abịa. Anyị na-ajụ ọbụna ka anyị hụ akpa nwa agbọghọ. Ọ bụrụ na ọ jụ, ọ pụtara na o nwere ihe mgbochi idebe ihe ọcha. Nke a bụ omume dị ọnụ ala sitere n'akụkụ anyị, mana ọ dị mwute, otu a ka anyị siri ghọta nsọ nsọ. ** Ekwuru na [https://www.thebetterindia.com/127600/period-of-change-kerala-rj-menstruation/ Oge mgbanwe: Kerala RJ na-akụri ihe mgbochi gburugburu nsọ nsọ] == Banyere Joseph Annamkutty Jose== * Ndụ onye ọ bụla bụ ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke otu puku akụkọ, a na-akọ na nke a na-akọghị, ya na ugwu ya na mgbada ya na nhụsianya na ịdị ebube ya. N'ebe a, Josef na-akọ ahụmahụ ndụ nke ya site n'ịkwụwa aka ọtọ ma ị na-eche na ị bụ akụkụ nke nkata ahụ. Ha na-agwa anyị gbasara ịhụnanya, ncheta, mmejọ na olile anya nke na-akpali anyị inyochagharị ndụ anyị wee nweta uru na ya. Na ntụgharị nke ibe nke ọ bụla, onye edemede na-enye mmetụta na n'agbanyeghị otú chichichi siri dị, chi ọbụbọ na-echere mgbe niile na njedebe nke mbara igwe. Agbanyeghị, ihe odide ya ga-adọrọ gị mma ruo ọgwụgwụ wee manye gị iweghachite ncheta ndị ị liri ndụ n'okpuru slab a na-akpọ "Ndụ". ** Ekwuru na [https://buybooks.mathrubhumi.com/product/buried-thoughts-one-life-many-stories/#:~:text=Each%20person's%20life%20is%20a,a%20part%20of %20 na%20 atụmatụ. ECHICHE EZIOKWU: OTU NDỤ ỌTỤTỤ Akụkọ] ==Njikọ Mpụga== [[W: Joseph Annamkutty Jose|Joseph Annamkutty Jose]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Joseph Annamkutty Jose|Joseph Annamkutty Jose]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Joseph Annamkutty, Jose}} qyd2dpezncxm1829atzklcluyhqzij3 Joseph Benjamin (actor) 0 1263 10986 4836 2022-10-10T17:46:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16201193]] wikitext text/x-wiki == Joseph Benjamin == Joseph Benjamin (amuru 9 Nọvemba 1976) bu onye omere Naijiria, ihe nlere anya, onye na-agụ egwu, Voice-over Artist na onye na-egosi ihe onyonyo nke amara aha ya maka nnabata MTN's Project Fame, ihe ngosi nka nke eziokwu, na onye na-ese ihe nkiri Tango With Me, Mr. na Oriakụ, na igbu ọchụ na Prime Suites. == Ihe ndi Okwuru == * Ekwela ka ndị mmadụ na-amaghị ihe ọ bụla gbasara ọdịnihu gị, duzie gị ugbu a. Ha nwere ike mechaa dughachi gị azụ n'oge gara aga. * Nrọ bụ akụkụ kachasị mkpa maka ịga nke ọma. Echiche uche gị ga-ekpebi ọdịnihu gị n'ezie. Ị nweghị ike ịga ebe uche gị na-agabeghị. Ị ga-eji anya nke uche hụ ya ka ime ya. Nrọ buru ibu, mana rụsie ọrụ ike !!! * Kwụsị ịchọ nkwado ndị mmadụ. Uru ị na-atụnye onwe gị ga-ekpebi uru ndị mmadụ na-enye gị. * Nabata ụzọ nke dị n'ihu gị. Ọ bụrụ na ewepụghị ihe, n'oge njem ahụ, tinyeghachi ha n'ahịrị dịka ike gị nwere. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/joseph-benjamin/1017/ lwyj4udds8tptsv5ca447oxxsawb9zn Joseph Muzondo 0 1264 10987 4839 2022-10-10T17:46:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6285710]] wikitext text/x-wiki [[Joseph Muzondo]] '''Joseph Muzondo''' Joseph Muzondo bụ onye na-ese ihe na onye na-ese ihe na Zimbabwe. N'ịbụ onye nwanne nna ya kụziiri ya n'oge na-adịbeghị anya n'ịrụ ọrụ nkume, Muzondo sonyeere National Gallery B.A.T. Ụlọ ọrụ na Harare, Zimbabwe. Ọ mụọla imewe akwa na Tanzania na nka eserese na Austria, ma gosipụtala n'ụwa niile. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Imezu ebumnuche 17 maka ọdịnihu anyị chọrọ." <ref>https://nationalgalleryofzimbabwe.blogspot.com/2016/11/war-victim.html?m=1</ref> ===Ebenside=== pad20hii6u3j4axjpj9l7paaa2xfce3 Joseph Stalin 0 1265 10988 4846 2022-10-10T17:46:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q855]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Doctored Stalin-Lenin (cropped).jpg|thumb| Mwapụ, ịpụnara mmadụ, nzuko omeiwu, ọgbakọ na ihe ngosi bụ ezigbo ụdị mgba dị ka ụzọ e si akwado na ịhazi proletariat. Mana ọ nweghị otu n'ime ụzọ ndị a nwere ike iwepụ ahaghị nhata dị adị. Ụzọ ndị a niile ga-etinyerịrị n'otu ụzọ isi na nke siri ike; ndị proletariat ga-ebili wee buso ndị bourgeoisie ọgụ siri ike ka ha wee bibie isi ike na ntọala ya.]] [[Usòrò:Marshall Stalin.jpg|thumb|Ruo mgbe e meriri bourgeoisie kpam kpam, ruo mgbe a ga-eweghara akụ ya, ndị proletariat aghaghị inwe ikike agha, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-enwe "ndị nche proletarian" ya site n'enyemaka nke nke ọ ga-ewepụ mwakpo mgbagha nke bourgeoisie na-anwụ anwụ]] '''[[w:Joseph Stalin|Joseph Vissarionovich Stalin]]''' (born '''Ioseb Besarionis dze Jughashvili'''; [[21 December]] {[[9 December]] [[w:Old Style and New Style dates|Old Style]]} [[1879]] – [[5 March]] [[1953]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Georgian onye chịrị Soviet Union site na 1927 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1953. Ọ jere ozi dị ka General Secretary nke Communist Party of the Soviet Union (1922–1952) na Chairman nke Council of Minister nke Soviet Union (1941-1953). N'agbanyeghị na ọ na-achị obodo ahụ na mbụ dị ka akụkụ nke otu nchịkọta ọnụ, o mechakwara mee ka ike bụrụ onye ọchịchị aka ike nke Soviet Union n'afọ ndị 1930. Onye Communist  kwenyesiri ike na nkọwa nke Leninist nke Marxism, Stalin hibere echiche ndị a ka Marxism–Leninism ebe a na-akpọ amụma nke ya Stalinism. Ọ bụ nna Svetlana Alliluyeva. ==Okwu o kwụrụ== * Ọ gaghị ekwe omume ịkwụsị Capitalism n'emeghị ka ọchịchị onye kwuo uche ya na-arụ ọrụ. ** Voprosi Leninizma, Gosudarstvennoe izdatelstvo politicheskoy literaturi, (1939) * Steeti bụ igwe dị n'aka ndị otu na-achị isi maka ibelata mmegide nke ndị na-emegide ya. N'ụzọ dị otú a ọchịchị aka ike nke ndị bara ọgaranya adịghị iche n'ụzọ ọ bụla na ọchịchị aka ike nke onye ọ bụla ọzọ. ** Voprosi Leninizma, Gosudarstvennoe izdatelstvo politicheskoy literaturi, (1939) * Anyị na-eche na ike ije agaghị ekwe omume na-enweghị ndịiche - "ezi nkwekọ" ga-ekwe omume nanị na-ala ịlị. ** Edemede Stalin "Ebumnobi anyị" Pravda #1, (22 Jenụwarị 1912) * Onye nnọchiteanya nwere ezi obi dị ka mmiri kpọrọ nkụ ma ọ bụ ígwè osisi. ** Okwu [http://marx2mao.com/Stalin/ESP13.html "Nhoputa ndi ochichi na St. Petersburg"] (Jenụwarị 1913) * Anyị achọghị otu ụkwụ nke ókèala mba ọzọ; mana anyị agaghị enyefe onye ọ bụla ókèala anyị ** Russian: Чужой земли мы не хотим ни пяди, но и своей вершка ни отдадим. ** [http://marx2mao.com/Stalin/SC30.html Akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke C.C. ruo XVI Party Congress (29 June 1930)] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Joseph Stalin|Joseph Stalin]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20091231025025/http://www.time.com/time/personoftheyear/archive/photohistory/stalin.html TIME Man of the Year] (1939 & 1942) * [http://www.marx2mao.com/Stalin/Index.html Stalin Library] * [http://www.marxists.org/reference/archive/stalin/index.htm Stalin Internet Archive] * [http://www.marxists.org/archive/trotsky/works/1936-rev/index.htm "The Revolution Betrayed" by Leon Trotsky] * [http://www.marxists.org/reference/archive/strong-anna-louise/1925/12/stalin_vs_trotsky.htm Stalin ‘The Voice of the Party’ Breaks Trotsky] by Anna Louise Strong (1925) * [http://www.marxists.org/reference/archive/strong-anna-louise/1941/x01/stalin.htm Stalin] by Anna Louise Strong (1941) * [http://leninist.biz/en/0000/ALS00000/index.html The Stalin Era] by Anna Louise Strong (1956) * [https://web.archive.org/web/20060312184855/http://www.indepthinfo.com/kirov/index.shtml An account of the Kirov Murder] * [http://www.fordham.edu/halsall/mod/1946stalin.html Modern History Sourcebook: Stalin's Reply to Churchill, 1946] * [http://www.fordham.edu/halsall/mod/1956khrushchev-secret1.html Modern History Sourcebook: Nikita S. Khrushchev: The Secret Speech - On the Cult of Personality, 1956] * [http://assets.cambridge.org/0521826284/sample/0521826284WS.pdf The political economy of Stalinism: evidence from the Soviet secret archives / Paul R. Gregory] * [https://web.archive.org/web/20040830200053/http://geocities.com/deweytextsonline/isr.htm Impressions of Soviet Russia, by John Dewey] * [http://www.historyguide.org/europe/cult.html Stalin and the 'Cult of Personality'] * [http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/RUSstalin.htm Stalin Biography from Spartacus Educational] * Stalin and His Repressive Regime. [http://www.state.nj.us/education/holocaust/curriculum/StalinCurriculum.pdf High School curriculum published by the State of New Jersey Department of Education Holocaust Commission and Prakhin Foundation] * [https://www.pdf-archive.com/2018/02/25/another-view-of-stalin1/another-view-of-stalin1.pdf ''Another view of Stalin''] by [[w:Ludo Martens|Ludo Martens]] </div> {{DEFAULTSORT:Stalin, Joseph}} 0inlsln3y3omwgt4r5vv4k5nl5ckz5e Joseph Wood Krutch 0 1266 10989 4849 2022-10-10T17:46:58Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q291183]] wikitext text/x-wiki '''[[w: Joseph Wood Krutch|Joseph Wood Krutch]]''' (akpọrọ '' krootch '') ([[w: November 25|Nọvemba 25]], [[w:1893|1893]] & ndash; [[w:May 22|May 22]], [[w:1970|1970]])) bụ [[w:United States|Amerika]] odee, onye nkatọ, pantheist, na ọkà mmụta ihe ndị e kere eke. ==Okwu Okwuru== * Na [[w:New England|England Ọhụrụ]], mgba maka ịdị adị bụ ọgụ nke ihe ọkụkụ na-alụ, onye ọ bụla na-alụ onye agbata obi ya ọgụ maka ìhè anyanwụ na maka ebe ala nke, n'ihe metụtara mmiri na nri, ga-akwado ha niile. N'ebe a, asọmpi abụghị ihe ọkụkụ megide osisi dị ka nke osisi megide ọdịdị na-adịghị ndụ. Ihe na-egbochi ya abụghị onye agbata obi kama mmiri; na m na-eche ma nke ahụ bụ, ikekwe, otu n'ime ihe ndị na-eme ka obodo a yie ka ọ na-enwe ụdị udo nke ọ na-adịghị ahụ n'ebe ọzọ. **cite book|url=https://www.google.com/books?id=_KVCfWv1n04C&pg=PA23|page=23|isbn = 9781587299476| aha = Afọ Ọzara|Ụbọchị = 15 Eprel 2010 | onye mbipụta = Mahadum nke Iowa Press cite book|title= mbipụta nke mbụ|afọ=1951|onye nkwusa=William Sloane Associates * Mgbe mmadụ mebie otu n'ime ọrụ mmadụ, anyị na-akpọ ya Vandal. Mgbe ọ na-emebi naanị otu n'ime ọrụ Chineke anyị na-akpọ ya onye egwuregwu. ** ''The Great Chain of Life'' (1956), Isi nke 9 [http://books.google.com/books?id=Ydc0cooCB6QC&lpg=PA146&q=&quot;mgbe+ nwoke+chọrọ+ mebie+ otu+ n'ime+ọrụ+mmadụ+ anyị+ na-akpọ+ ya onye mbibi+ mgbe ọ+chọrọ+ mebie+otu+ n'ime+ọrụ+ chi+ anyị na-akpọ ya onye egwuregwu&quot;#v=onepage "Vandal na onye egwuregwu". Obodo Iowa: Mahadum nke Iowa Press, 2009, p. 148. ==Njikọ mpụga== [[W: Joseph Wood Krutch|Joseph Wood Krutch]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Joseph Wood Krutch|Joseph Wood Krutch]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Krutch, Joseph Wood}} de88pbkvd291kgph2dyiguzf104et2o Josephine Baker 0 1267 12741 10990 2022-11-10T16:50:17Z Poistuuko Manu? 195 wikitext text/x-wiki [[File:Baker Harcourt 1940 2.jpg|thumb|Baker (1940)]] == Josephine Baker == Josephine Baker (amuru Freda Josephine McDonald, onye French Joséphine Baker emebere; 3 June 1906 – 12 Eprel 1975) bu onye amuru onye France n’eme ihe nkiri, onye nnọchi anya French Resistance na onye na-akwado ikike obodo. == Ihe ndi okwuru == * Iji mezuo nrọ anyị, anyị ga-ekpebi iteta. * N'ezie, ụbọchị ga-abịa mgbe agba pụtara ihe ọ bụla karịa akpụkpọ anụ, mgbe a na-ahụ okpukpe pụrụ iche dị ka ụzọ e si ekwu okwu mkpụrụ obi; mgbe ebe omumu nwere ibu nke itu nke dice na madu nile amuru n'efu, mgbe nghota na-aputa ihunanya na umunna. * M ga-agba egwu ndụ m niile. . . . Ọ ga-amasị m ịnwụ, iku ume, nọrọ, na njedebe nke ịgba egwu. * Anaghị m atụ egwu onye ọ bụla. Onye ọ bụla na-eji aka abụọ, ụkwụ abụọ, afọ na isi mee ya. Chee nnọọ echiche banyere nke ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/800-Josephine_Baker b8v6tr8hud9zv2v3bm9zvkx6ltac6l7 Josephine Butler 0 1268 13306 10991 2023-02-22T02:05:05Z Reko, joker 326 File wikitext text/x-wiki [[File:Josephine Butler.jpg|thumb|Josephine Butler (1851)]] '''[[w:Josephine Butler|Josephine Elizabeth Butler]]''' ('nee'' '''Grey'''; 13 Eprel 1828&nbsp;– 30 Disemba 1906) bụ onye Bekee [[w: Feminism| feminist]] na [[w:social reform|ngbanwe mmekọrịta mmadụ]] n'ime [[w:Victoria era|oge Victoria]]. Ọ gbara mkpọsa maka [[w: ịhọpụta ụmụ nwanyị | nhọpụta ụmụ nwanyị]], ikike ụmụ nwanyị inweta agụmakwụkwọ ka mma, njedebe [[w: coverture | coverture]] na iwu Britain, kagbuo [[w: nwa ịgba akwụna | nwa ịgba akwụna]], na njedebe [[w: ịzụ ahịa mmadụ | ịzụ ahịa mmadụ]] nke ụmụ agbọghọ na ụmụntakịrị banye na Europe [[w: akwụna | akwụna]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Anyị na-agụ maka ndị ikom siri ike dara ahụhụ, na-akwa ákwá ka ụmụ nwanyị na-akwa ákwá, na-atụgharị n'ụlọ n'ọrịa anụ nke nchọta na-adịghị agwụ agwụ, ma ọ bụ n'ezie dị njọ karịa nhụsianya." **[https://attackingthedevil.co.uk/related/lovers.php 1870] *"N'ịnụ, otu ụbọchị, na otu nwa agbọghọ ogbenye bụ́ onye ọ na-ama na a ratala ya n'ụlọ ejiji mara mma, ọ gbapụrụ n'ebe ahụ, banye n'ime ụlọ, zọọ nwa agbọghọ ahụ. Ọ chọtara n'ebe ahụ ọtụtụ ụmụ amadi nke Ụlọikpe ahụ, bụ ndị ọ baara n'ụzọ siri ike, ikpe ziri ezi nke ha kwupụtara site na mberede na ọsọ ọsọ; o wee jide nwa-ab͕ọghọ ahu n'aka, me ka ọ si n'ulo ihere duru ya." **[https://attackingthedevil.co.uk/related/thoughts.php 1874] *"Ọ bụ eziokwu na ọnụ ọgụgụ ndị na-eme omume ọma na ndị okpukpe ekwewo ka ha nara ma nabata na nwoke ihe ahụ a na-ama ikpe siri ike n’ebe nwanyị nọ." **[https://attackingthedevil.co.uk/related/morality.php 1886] == Njikọ mpụga == [[W:|Josephine Butler]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Josephine Butler]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Butler, Josephine}} gzaoake2qw3dt3u5ih7yk3jqpjci9y3 José Martí 0 1269 10992 4858 2022-10-10T17:47:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q103285]] wikitext text/x-wiki [[José Martí]] José Julián Martí Pérez (28 Jenụarị 1853 – 19 Mee 1895) bụ onye ndu otu ndọrọndọrọ nnwere onwe Cuban yana onye na-agụ uri na ode akwụkwọ a na-akwanyere ùgwù. A na-asọpụrụ ya dị ka nnukwu dike mba, na-akpọkarị ya El Apostol de la Independencia Cubana [Onyeozi nke nnwere onwe Cuban]. ==Okwu ndi Okwuru== *Ndị ikom bụ ngwaahịa, okwu, echiche; ha na-ebi ruo n'ókè ha dabara n'oge ha, ma ọ bụ ruo n'ókè ha dị iche na ya. Henry Ward Beecher (1887) *Otu mkpụrụ uri na-ezuru oge otu narị afọ. Nraranye nke Statue of Liberty (1887) Ịkpọasị, ịgba ohu ga-esi na ya pụta. Nwanyị nwanyị (1887) Ndị ọzọ na-eso ndị nne ha na-edina; M na echiche m. Akwụkwọ ozi (1890) ==Njiko Mpuga== Edemede[[W:José Martí|José Martí]] na Wikipedia bekee nccln4dioxv51is350x2moef1hpog6q José Saramago 0 1270 10993 4865 2022-10-10T17:47:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q37060]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Saramago, José (1922)-2.jpg|thumb|Ọ bụrụ na m na-ekwu eziokwu taa, gịnị ka ọ ga-eme ma ọ bụrụ na m akwa ụta echi?]] '''[[w:José Saramago|José de Sousa Saramago]]''', <small>[[w:Order of St. James of the Sword|GColSE]]</small> ([[16 November]] [[1922]] – [[18 June]] [[2010]]) bụ onye edemede Portuguese, ede uri, onye na-ede egwuregwu na onye nta akụkọ. N'afọ 1995, ọ meriri ihe nrite Camões, na 1998, e nyere ya ihe nrite Nobel na akwụkwọ. ==Okwu o kwụrụ== * ...eu já estava na vigésima parte do livro, triste, qundo senti que o livro podia ser escrito. Percebi que só seria capaz de escrevê-lo se o fizesse como se contasse. Não passando para a escrita o chamado discurso oral, porque isso é impossível, mas introduzindo na escrita um me-canismo de aparente prolixidade, aparente desor-ganização do discurso. Digo aparente porque sei o trabalho que me deu fazer de conta que era tudo assim. ** Anọ m na ngalaba nke iri abụọ nke akwụkwọ ahụ ma enweghị m obi ụtọ na ya, mgbe m ghọtara otú e nwere ike isi dee ya. Ahụrụ m na naanị m ga-enwe ike ide ya ma m mee otú ahụ dị ka à ga-asị na m na-akọ akụkọ ahụ n’ezie. Agaghị eme nke ahụ site n'itinye ihe a na-akpọ asụsụ ọnụ n'ime ederede, n'ihi na nke ahụ agaghị ekwe omume, mana site n'iwebata n'ime edemede m usoro nke pụtara n'atụghị egwu, mgbagha pụtara ìhè na nhazigharị pụtara ìhè n'okwu a. M na-ekwu 'pụtara' ebe ọ bụ na m maara nke ọma ọrụ ọ were iji hụ na ọ tụgharịrị otú ahụ. *** Ajụjụ ọnụ na Idéias, mba. 107 (Ọktoba 15 1988), trans. Margaret Jull Costa. * Deus é o silêncio do universo, e o homem o grito que dá um sentido a esse silêncio. ** Chineke bụ ịgbachi nkịtị nke eluigwe na ụwa, mmadụ bụkwa mkpu na-eme ka ịgbachi nkịtị ahụ pụta ìhè. *** Akwụkwọ ndetu Lanzarote (1990), e hotara na Akwụkwọ ndetu, ntinye maka 9 Ọktoba 2008. * Le religioni, tutte, senza eccezione, non serviranno mai per avvicinare e riconciliare gli uomini e, al contrario, sono state e continuano a essere causa di sofferenze inenarrabili, di stragi, di mostruose violenze fisiche e spirituali che costituiscono une capito dei piito dei misera storia umana. ** Ọ dịghị okpukpe ọ bụla ga-eme ka ndị ikom zukọta ma mee ka ha dị ná mma. Ha abụrụla, ọ ga-anọgidekwa na-abụ ihe na-akpata nhụjuanya a na-apụghị ịkọwa akọwa, nke mgbukpọ, ma ọ bụ omume ime ihe ike anụ ahụ na nke ime mmụọ bụ́ nke mejupụtara otu n'ime akụkụ kasị njọ n'akụkọ ihe mere eme nke mmadụ. *** La Repubblica (20 Septemba 2001) * Site na akwụkwọ akụkọ ruo na gburugburu ebe obibi, site na mgbapụ ọsọ nke ụyọkọ kpakpando na mmetụta griin haus, site na ụzọ mkpofu ahịhịa ruo n'okporo ụzọ, a na-atụle ihe niile n'ụwa anyị. Mana usoro ochichi onye kwuo uche ya, dị ka a ga-asị na ọ bụ eziokwu nyere, nke a na-apụghị imetụ aka site na okike ruo na njedebe oge, anyị anaghị atụle nke ahụ. ** Ntinye aka na World Social Forum na Porto Alegre, February nke 1992; nke e hotara na Las leyes antidiscriminatorias en el Mercosur: Impactos de la III conferencia mundial contra el racismo, la discriminación racial, la xenofobia y las formas conexas de intolercia, Durban, 2001: informe sobre el seminario realizaldo en Montebriy. 2002. Bipụtara site Organizaciones Mundo Afro, 2002 163 ibe. * Onye edemede bụ nwoke dị ka ndị ọzọ: ọ na-arọ nrọ. Na nrọ m bụ inwe ike ikwu banyere akwụkwọ a, mgbe m kwuchara: 'Nke a bụ akwụkwọ banyere Alentejo'. ** Ekwuru na José Saramago: il bagaglio dello scrittore, ibe 41, nke Giulia Lanciani bipụtara, nke Bulzoni bipụtara, 1996 ISBN 8871199332, 9788871199337 (peeji 256). * Não é a pornografia que é obscena, é a fome que é obscena ** Ọ bụghị ikiri ihe na-akpali agụụ mmekọahụ bụ ihe rụrụ arụ, ọ bụ agụụ ka ihe rụrụ arụ. *** Mmemme ajụjụ ọnụ Jô Soares, 1997 ==Okwu e kwụrụ gbasara ya== * Onye ode akwụkwọ kacha nwee onyinye dị ndụ n'ụwa taa… otu n'ime titan ikpeazụ nke ụdị edemede na-agwụ. ** [[Harold Bloom]], '' Genius: Mosaic nke otu narị uche okike ihe atụ '' (2003) * Ozi Ọma Dị ka Jizọs Kraịst si kwuo bụ ọrụ dị egwu, nke dị ebube karịa ndụ Jizọs ọ bụla ọzọ, gụnyere Oziọma anọ ahụ e dekọrọ n'akwụkwọ nsọ. ** [[Harold Bloom]], ''Ndị akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ'' (2009), p. 464 * José Saramago ga-abụ akụkụ na-adịgide adịgide nke akwụkwọ ikike ọdịda anyanwụ. ... N'ime ntụgharị uche ya niile dị ebube na ruefulness nke ndụ anyị, a na-enwe mgbe mmụọ nke ọchị na-agwa anyị na nkà nke n'ụzọ ụfọdụ na-aga. Mmezu ya bụ otu n'ime mmụba nke ndụ. ** [[Harold Bloom]], ''[[w: Time (magazine)|OGE]]'' - [http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2036683_2036477_2036518 ,00.html Jose Saramago - Onye nke Afọ 2010] * Nwoke dị nta ma dị obi umeala nke yiri onye ode akwụkwọ merela agadi karịa onye ode akwụkwọ… ** Richard Boudreaux, [http://articles.latimes.com/1998/oct/09/news/mn-30798 "Portugal's Jose Saramago nwetara Nrite Nobel Literature"], "Los Angeles Times" (9 October 1998) ==Njikọ Mpuga== * [[W:José Saramago|José Saramago]] na Wikipedia bekee * [[Commons:José Saramago|José Saramago] na Wikimedia Commons * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1998/saramago-lecture.html Saramago's Nobel Lecture] {{DEFAULTSORT:Saramago, José}} [[Òtù: mnzd5g3smcojxiy2btgyugjmwg1gkvi Joy Behar 0 1271 10994 4873 2022-10-10T17:47:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2636981]] wikitext text/x-wiki [[Joy Behar]] Joy Behar (amuru Josephina Victoria Occhiuto na 1943-10-07) bụ onye na-akpa ọchị Italian-American, onye ode akwụkwọ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-akwado ihe ngosi ngosi The View. ==Ihe ndi okwuru== *onye ọ bụla na-eche na m bụ onye Juu. Adịghị m. N'afọ gara aga, enwetara m oku: "Obi ụtọ Hanukkah." M kwuru "Mama, abụghị m onye Juu." * Behar na-achị ọchị ka e si mehie onye Ịtali-Katọlik dị ka onye Juu. Dịka akọwara na Boston Globe (April 20, 2008) ibe 3. Url enwetara na Disemba 12, 2008. *Ndị otu Republican enwebeghị enyi na enyi kemgbe ọtụtụ narị afọ na obodo ha. ==Edensibia== [https://en.wikiquote.org/wiki/Joy_Behar] q1v1pz1lynocf8fu6p9iu7gzbv6f6y6 Joy Harjo 0 1272 10995 4882 2022-10-10T17:47:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q292180]] wikitext text/x-wiki [[Joy Harjo]] Joy Harjo mụrụ May 9, 1951) bụ onye America na-ede uri, onye na-agụ egwu, onye na-ede egwuregwu na onye ode akwụkwọ. Ọ bụ onye United States Poet Laureate, onye mbụ nwa amaala America nwetara nsọpụrụ ahụ. Ọ bụkwa naanị onye ndụmọdụ na-abụ abụ Laureate nke abụọ na-eje ozi ugboro atọ. Harjo bụ onye otu mba Muscogee ma bụrụ nke Oce Vpofv .[1] Ọ bụ onye dị mkpa na ebili mmiri nke abụọ nke akwụkwọ akụkọ Native American Renaissance nke njedebe narị afọ nke 20. Ọ gụrụ akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ American Indian Arts, gụsịrị akwụkwọ na mahadum New Mexico na 1976, wee nweta akara ugo mmụta MFA na Mahadum Iowa na mmemme ide ihe okike ya. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Opekempe, a ga m abịa na nke ahụ na ndụ m, ịghọta na ihe a na-akpọ ọdịda, ihe a, ihe mkpofu nke trauma akụkọ ihe mere eme, trauma ezinụlọ, ị maara, ihe nwere ike igbu mmụọ gị, bụ n'ezie akụrụngwa iji mee ihe na iji wuo àkwà mmiri. Ị nwere ike iji ihe ndị ahụ wuo àkwà mmiri n'elu nke ga-ebibi gị. *Ọ bụrụ na ịzaghị mkpọtụ na ngwa ngwa nke onyinye gị, ha ga-agbanye gị. Ma ọ bụ mee ka ị gbadaa n'oké mwute ha na a gbahapụrụ ha. *M na-enwekarị echiche na ụfọdụ n'ime anyị mụrụ na njedebe akwara ogologo oge karịa ahụ anyị. ==Edensibia== [https://www.azquotes.com/author/24591-Joy_Harjo| AZQuote] 9ag6a0mjb2xav9v7w9riljmlste80pa Joy Isi Bewaji 0 1273 10996 4885 2022-10-10T17:47:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43396415]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Joy Isi Bewaji|Joy Isi Bewaji]]''' (a mụrụ June 8, 1977) bụ onye Naijiria odee edemede, onye na-ese ihe, onye na-ede egwuregwu, onye ọchụnta ego mgbasa ozi ọhụrụ, na onye na-akwado ihe gbasara ọha. Ihe odide ya na ihe nkiri ya gbakwasara ụkwụ n'ọdịnala ezighi ezi na ihe na-adịghị mma nke okpukperechi. ==Okwu Ndi Okwuru== * " Okwu mmalite mbụ m banyere ịdị adị nke ndị ịkpọasị bụ na egwu rap." **[https://www.bellanaija.com/2013/02/constructive-criticism-or-just-hate/] Joy Isi Bewaji kwuru okwu gbasara nkatọ. *"Ihe kpatara na-egosi na mgbe i mehiere ihe, a na-enwekarị ọtụtụ ndị mmadụ nọ n'akụkụ nke ga-abanye n'okwu gị ma gbalịa ike ha niile itinye gị n'aka." **[https://www.bellanaija.com/2013/02/constructive-criticism-or-just-hate/] Joy Isi Bewaji n'ime otu n'ime ọrụ ya ebipụtara akpọrọ Constructive criticism. * "Ugbu a okwu ahụ bụ "ịkpọasị" agafeela nanị ndị agbata obi ole na ole ndị na-eche obere banyere gị. Site n'enyemaka nke mgbasa ozi ọha na eze na mkpughe nke ihe niile dị n'okpuru anyanwụ, ịkpọasị bụ aha ọhụrụ nke onye ọ bụla na-agbaji ahịrịokwu na okwu ahụ." **[https://www.bellanaija.com/2013/02/constructive-criticism-or-just-hate/] Joy Isi Bewaji na-ekwu maka ịkpọasị. "Anyị bụ ọgbọ na-eto eto nke zombies, ọ na-esiri anyị ike ikwupụta mmetụta anyị maka ihe ọ bụla." **[https://www.bellanaija.com/2013/02/constructive-criticism-or-just-hate/] Joy Isi Bewaji na-akatọ ọgbọ. * "Ya mere, kedu ka anyị ga-esi meziwanye dị ka ndị mmadụ? Olee otú anyị si agba mbọ maka ịdị mma mgbe, n'eziokwu, ndị mmadụ na-eme ememe maka ịkwa iko, ndị na-enweghị isi na ndị na-enweghị atụ? Olee otú anyị si anapụta?" **[https://www.bellanaija.com/2013/02/constructive-criticism-or-just-hate/] Joy Isi Bewaji na-ekwu maka ndị mmadụ. * "Egwu nke ịbụ onye ịkpọasị ọbara na-ekokwasịrị n'olu anyị. Anyị achọghị ka a kpagbuo anyị, ya mere anyị kwenye:" Ee, ị bụ onye na-eme ihe nkiri mara mma!" Mgbe n'eziokwu, ọ dịghị ihe ọ bụla dị nso ịbụ ọmarịcha. " **[https://www.bellanaija.com/2013/02/constructive-criticism-or-just-hate/] Joy Isi Bewaji na-ekwu maka ịkpọasị. ==Njikọ mpụga== [[W:|Joy Isi Bewaji]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Joy Isi Bewaji]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Bewaji,Joy Isi}} ess4i10oa4c4mz3o196nbao2bagq5yt Joycee Awojoodu 0 1274 4887 4886 2022-10-10T11:36:24Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Joyce Awojoodu]] '''Joyce Awojoodu''' Amụrụ ma zụlitere ya na Washington D.C. USA, Awojoodu zụlitere nrọ imepụta akara Africa nke nwere ụkpụrụ mba ụwa pụrụ iche nke nwere ike ịsọ mpi nke ọma n'ọkwa zuru ụwa ọnụ. Nke a ahuhu ahụwo ike nwaanyị ọnụ ọgụgụ enviable elu na ya ọrụ. Ohere mbụ ya bụ Constellation Energy, ụlọ ọrụ Fortune 100 na United States. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Akwụsịla ike, adala mbà. Jiri ịnụ ọkụ n'obi na netwọk chụsoo nrọ gị. Ọ ga-eju gị anya na inwe okwukwe na omume ga-ewe gị!" <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/4/14/entrepreneur-advice-from-joycee-awojoodu-never-give-up</ref> ===Ebenside=== iocvpeq31vpuoqgnl7hqpb4fsmkldua Joël Tchédré 0 1275 10997 4890 2022-10-10T17:47:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108806633]] wikitext text/x-wiki [[Joël Tchédré]] '''Joël Tchédré''' Joël M'Maka Tchédré, bụ onye ntụzi aka Togo, onye nrụpụta, onye na-ede ihe. A maara ya nke ọma maka ihe nkiri ndị dị ka Pacte na T'Bool. Ọ bụkwa onye na-emepụta ihe, na onye nduzi ememme. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Taa, enwere m obi ụtọ ịbụ akụkụ nke ọgbọ ọhụrụ a nke ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eme ihe nkiri Togo bụ ndị na-agbalị ịkwalite ụkpụrụ na inwe ọnụnọ na mpaghara mpaghara na mba ụwa," <ref>https://www.balancingact-africa.com/news/broadcast-en/43600/togolese-film-industry-back-on-the-international-scene</ref> ===Ebenside=== a7lzd9e944b5ogqy1m4txxwhabem7rm Jude Milhon 0 1276 10998 4893 2022-10-10T17:47:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7555]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Jude's mugshot.jpg|thumb|Mkpagbu Jud site n'ụbọchị ikike obodo ya.]] ''[[w:Jude Milhon | Jude Milhon]]''' (March 12, 1939 - Julaị 19, 2003), nke a makwaara dị ka '''St. Jude''', bụ onye America [[w:|onye sayensị kọmpụta]], [[w:|hacker]], onye na-akwado nnwere onwe ikwu okwu, na otu n’ime ndị malitere [[w:Community Memory|Community Memory]], nke mbụ nke ọgbakọ [[w:|internet]] == Okwu Ndi Okwuru == * "Mbanye anataghị ikike bụ usoro aghụghọ nke oke amachibidoro, ma ọ bụ gọọmentị gị nyere iwu, ihe nkesa IP gị, ụdị nke gị, ma ọ bụ iwu physics." **''[http://www.dvara.net/hk/jude/TheJoyEn.html The Joy of Hacker Sex]'' === Ajụjụ ọnụ na ''Wired'' (1995) === <small>Ajụjụ na [https://www.wired.com/1995/02/st-jude/ Wired na 1995]</small> * "Nye anyị bandwit ma ọ bụ gbuo anyị!" * "Ụmụ agbọghọ chọrọ modem!" * Abụ m onye ọchụnta ego n'ọdịnihu; Ana m agbalị ịnweta mgbọrọgwụ maka ọdịnihu. Achọrọ m ịwakpo usoro echiche ya. " "Akpọrọ m ihe a asị waaaah-Abụ m-ogbenye-nwere mmetụta-adịghị ike-nwanyị-echebe-m shit. Ụdị ihe a na-ebute nlelị maka ụmụ nwanyị. Ya mere fuck niceness!" == Njikọ mpụga == [[W:|Jude Milhon]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Jude Milhon]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Milhon, Jude}} bmnqjmebfb6l9rl5n8ar09goasfxkoa Judith Butler 0 1277 10999 4896 2022-10-10T17:47:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q219368]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JudithButler2013.jpg|thumb|Gennder abụghị ihe mmadụ bụ, ọ bụ ihe mmadụ na-eme, omume.]] ''[[w:Judith Butler|Judith Butler]]''' (a mụrụ [[w:|24 Februari]] [[w:|1956]]) bụ onye ọkà ihe ọmụma ihe mgbe ochie America onye nyere aka na ngalaba nke feminism, queer theory, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nkà ihe ọmụma, na ụkpụrụ. == Okwu Ndi Okwuru == *"Enweghị njirimara nwoke na nwanyị n'azụ ngosipụta nke okike; A na-emejupụta njirimara ahụ site na "nkwupụta" ndị ekwuru na ọ bụ nsonaazụ ya." ** "Nsogbu nwoke na nwanyị: Feminism na imebi njirimara" (1990) *"Ọ bụrụ na a na-ese okwu na-enweghị mgbanwe nke mmekọahụ, ikekwe ihe owuwu a a na-akpọ ‘mmekọahụ’ bụ nke e wuru n’ọdịbendị dịka okike; N'ezie, ikekwe ọ bụlarị nwoke na nwanyị mgbe niile, n'ihi na ọdịiche dị n'etiti mmekọahụ na nwoke na nwanyị na-atụgharị na ọ nweghị ihe ọ bụla." ** "Nsogbu okike: Feminism na imebi njirimara" (1990) <!-- London, Routledge:25 --> *"Gender bụ ụdị nñomi nke na-enweghị ihe mbụ ya; n'ezie, ọ bụ ụdị nñomi nke na-emepụta echiche nke mbụ dị ka mmetụta na nsonaazụ nke nñomi n'onwe ya." ** "Imitation and Gender Insubordination" na '' Inside/ Out '' (1991) nke Diana Fuss deziri *"N'ezie ọ nwere ike ịbụ naanị site n'itinye ''enweghị njikọ'' nke njirimara ka njikọ ga-ekwe omume." ** "Ụdị ndị dị mkpa: Na njedebe mkparịta ụka nke "mmekọahụ"" (1993) <!- New York: Routledge. --> *"Ikekwe nkwa nke [[w:phallus|phallus]] na-enweghi afọ ojuju mgbe niile n'ụzọ ụfọdụ." ** "The Lesbian Phallus and the Morphological Imaginary" (1993), mechara bipụta na '' Judith Butler Reader '' (2004) nke Sarah Salih deziri ya na Judith Butler *"Ntugharị sitere na akaụntụ structuralist nke a na-aghọta isi obodo na-ahazi mmekọrịta ọha na eze n'ụzọ dịtụ otu n'ime echiche nke ịdị elu nke mmekọrịta ike na-adabere na ikwughachi, nchikota, na imeghari wetara ajụjụ nke temporality n'ime echiche nke nhazi, na akara ngbanwe site n'ụdị echiche Althusserian nke na-ewe mkpokọta nhazi dị ka ihe a na-atụ anya ya na nke nke nghota n'ime ohere ịdị na-emepe emepe na-ewepụta echiche ọhụrụ nke ịchịisi dị ka ejikọta ya na saịtị ndị na-esote na atụmatụ nke ịmaliteghachi ike." ** "Ntụgharị ọzọ na Mkparịta ụka nke Oge Anyị" (1997), bụ nke natara ebe mbụ na asọmpi edemede ọjọọ '' Philosophy and Literature ''. *"O nwere obere oge ka 9/11 gachara mgbe Colin Powell kwuru “anyị ekwesịghị ime ngwa ngwa imeju ọchịchọ nke imegwara.” Ọ bụ oge magburu onwe ya, oge pụrụ iche, n'ihi na ihe ọ na-arịọ ndị mmadụ ka ha mee bụ ka ha nọrọ n'echiche nke iru újú, iru újú, na [[w:|adịghị ike]]." ** Ajụjụ ọnụ Judith Butler. na: Onye kwere ekwe. Mee 2003 *"Ana m emeghe nke ọma banyere ụdị okike, na omume nwanyị m bụ maka nchekwa ụmụ nwanyị pụọ na ime ihe ike, ịba ụba mmuta, ibelata ịda ogbenye na nha anya karịa. Ọ dịghị mgbe m megidere ụdị ụmụ nwoke." ** "Dịka onye Juu, a kụziiri m na ọ dị mkpa n'ụzọ ziri ezi ikwu okwu" na Haaretz. Febụwarị 24, 2010 ==Njikọ Mpụga== [[W:|Judith Butler]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Judith Butler]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Butler, Judith}} rs4yxoeivvgmupjyxhax12oxpbhurpi Judith Collins 0 1278 11000 4902 2022-10-10T17:48:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6303349]] wikitext text/x-wiki [[Judith Collins]] [[Usòrò:Judith Collins 2010 Battle of Britain 70th commemorations.jpg|thumb|Collins 2010]] '''[[q:Judith Collins|Judith Anne Collins]]''' (amụrụ 24 Febụwarị 1959) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị New Zealand na-eje ozi dị ka Onye isi ndị mmegide na onye isi New Zealand National Party kamgbe 2020. Ọ bụ onye ndu nwanyị nke abụọ nke National Party, na-esote Jenny Shipley. Collins jere ozi dị ka onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Papakura  kemgbe 2008 ma bụrụ MP maka Clevedon site na 2002 ruo 2008. ==Okwu ndị o kwụrụ== * [[w:Jacinda Ardern|Jacinda Ardern]] adị njikere ịkatọ iwu gbasara mmetọ ụmụaka? ** Na-ehota akụkọ adịgboroja sitere na Wire News Gị gbasara iwu French gbasara ime ihe ike. [https://twitter.com/JudithCollinsMP/status/1026265648681246720 5 August 2018 tweet] nke e hotara na [https://www.snopes.com/fact-check/france-law-children-consent-sex/ France a kwadoro iwu na-ekwu na 'Ụmụaka nwere ike ịkwenye ka ha na ndị okenye nwee mmekọahụ'?] nke Dan MacGuill, 6 Ọgọst 2018, Snopes ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Judith Collins|Judith Anne Collins]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Collins, Judith}} 417d6k2qb02ps6qjid3c8luhv0ab4yz Judith Viorst 0 1279 11001 4905 2022-10-10T17:48:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q219483]] wikitext text/x-wiki [[Judith Viorst]] ''[[w:Judith Viorst | Judith Viorst]]''' (amụrụ na Febụwarị 2, 1931) bụ onye odee America, onye nta akụkọ, na onye nyocha psychoanalysis. Ma eleghị anya, a maara ya nke ọma maka akwụkwọ ụmụaka nke ọ na-ede, dị ka "The Tenth Good Thing about Barney" (banyere ọnwụ nke anụ ụlọ) na "Alexander" nke akwụkwọ foto dị mkpirikpi, nke gụnyere ''[[w:Alexander and the Terrible, Horrible, No Good, Very Bad Day|Alexander and the Terrible, Horrible, No Good, Very Bad Day]]'' (1972), nke rere ihe karịrị nde abụọ. ==Okwu ndi Okwuru== * M mere ka ọ ñụọ iyi na ọ gaghị agwa m ihe ọ bụla ma e wezụga eziokwu.<br/>M kwere ya nkwa na agaghị m eburu ya iwe n'obi. Kedu ka ọ si mee<br/>O chere na m bu ya n'obi? ** [http://books.google.com/books?id=uW5bAAAAMAAJ&q=%22I+made+him+swear+he%27d+always+tell+me+nothing+but+the+truth+I+promised+him+I+never+would+resent+it+No+matter+how+unbearable+how+harsh+how+cruel+How+come+He+thought+I+meant+it%22 "Nothing but the Truth"], ''How Did I Get to be Forty & Other Atrocities'' (1976) ==Njikọ Mpuga== bku19xtcpzsi88k0qn5lubdwuidkg97 Judy Blume 0 1280 11002 4913 2022-10-10T17:48:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q441214]] wikitext text/x-wiki [[Judy Blume]] [[Usòrò:JudyBlume2009(cropped).jpg|thumb|right|Mee ka ụmụaka gụọ ihe ọ bụla ha chọrọ ma soro ha kwukorịta ya. Ọ bụrụ na ndị nne na nna na ụmụaka nwere ike ịkparịta ụka ọnụ, anyị agaghị enwe nyocha nke ukwuu n'ihi na anyị agaghị enwe oke egwu..]] Judy Blume (amuru Judy Sussman na  February 12 1938) bụ odee America, nke a kacha mara amara maka akwụkwọ ụmụntakịrị ya na ndị okenye. ==Ihe ndi Okwuru== *Mee ka ụmụaka gụọ ihe ọ bụla ha chọrọ ma soro ha kwurịta ya. Ọ bụrụ na ndị nne na nna na ụmụaka nwere ike ịkparịta ụka ọnụ, anyị agaghị enwe nyocha nke ukwuu n'ihi na anyị agaghị enwe oke egwu. === ''[[w:Are You There God? It's Me, Margaret.|Are You There God? It's Me Margaret.]]'' (1970) === * '''Ị bụ Chukwu? Ọ m, Margaret....''' ** Repeated Line * Anyị ga - anyị ga - emerịrị - anyị ga-abawanye oke anyị! * Mana ọ bụrụ na ị bụghị okpukpe ọ bụla, kedu ka ị ga-esi mara ma ị ga-esonye na Y ma ọ bụ Obodo ndi Juu? **Janie ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Judy_Blume] qgtzdam03gqruqwzi9a5oznw04swcyd Judy Wakhungu 0 1281 13127 11003 2022-11-15T21:37:46Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Judy Wakhungu|Judi Wangalwa Wakhungu]]''' bụ onye [[w:|Kenya]] [[w:|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na onye nnọchi anya onye isi ala [[w:|Uhuru Kenyatta]] họpụtara dị ka [[w:|onye nnọchiteanya]] na [[w:|France]] na 26 Jenụwarị 2018. Ozugbo tupu ọnọdụ ya ugbu a, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye odeakwụkwọ ụlọ ọrụ maka gburugburu ebe obibi na ndị isi mmepe mpaghara site na 25 April 2013 ruo 17 Jenụwarị 2018. ===Ihe o kwụru === *" Ọrụ ụmụ nwanyị na sayensị na-aga n'ihu na-adịwanye mkpa karịsịa na mmepe yana na ọganihu nke ubi. E kwenyere m na anyị dịka ụmụ nwanyị nwere echiche dị iche na sayensị. Ọ bụrụ na ị leba anya na ọrụ anyị rụrụ na ya. sayensị ndụ nakwa na sayensị ahụike anyị enweela ike iweta ihe gbasara ụmụ nwanyị ka ha leba anya n'okwu gbasara mmiri na ime ka mmiri dị ọcha, ụmụ nwanyị ewerela onye isi n'ime ụlọ a n'ihi na n'ime obodo Africa na obodo Kenya, mmiri bụ ọrụ ụmụ nwanyị. anyị enweela ike ịkwanye maka eziokwu ahụ bụ na anyị chọrọ obere mmiri na mmiri dị ọcha." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=Htj7ZhFHCv8&ab_channel=UNESCO "Ajụjụ ya na Prof Dr Judi Wakhungu, Kenya"] (February 19, 2014) '' ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Judy Wakhungu]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Judy Wakhungu]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wakhungu, Judy}} ar9f2xmsxyzf90ur6wrgsg8nph71esv Jules Feiffer 0 1282 11004 4919 2022-10-10T17:48:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q975547]] wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Jules Feiffer||Jules Feiffer]]</nowiki> Jules Ralph Feiffer bu onye Amerika na-ede Akwukwo, Akwukwo ya bu ihe a na-agu na Obodo ha niile. ====== ==Okwu ndi okwuru== ====== kraist nwuru n'ihi njo ayi A na m eche na m dara ogbenye n'oge mbu ====== ==EDENSIBIA== ====== [https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=jules+feiffer+biography&oq=jules+feiffer+biography&aqs=heirloom-srp.. https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=jules+feiffer+biography&oq=jules+feiffer+biography&aqs=heirloom-srp..] <nowiki></nowiki> 6r29l7svvjzyatv8vkrgoclmx2vufvq Julia Butterfly Hill 0 1283 12875 11005 2022-11-12T13:16:48Z CommonsDelinker 39 Replacing Juliabutterflyhill.png with [[File:Julia_Butterfly_Hill,_2006.png]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR2|Criterion 2]] (meaningless or ambiguous name)). wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Julia Butterfly Hill, 2006.png|thumbnail|Julia Butterfly Hill na 2006]] '''[[w:Julia Butterfly Hill|Julia Lorraine "Butterfly" Hill]]''' (a mụrụ [[w: February 18|February 18]] [[w:1974|1974]]) bụ onye na-akwado gburugburu ebe obibi America. == Okwu O Kwuru == * Mgbasa ozi bụ ịhụ mba n'anya. ** Okwu nke ya nakweere (leekwa foto dị n'aka nri). Ekwuru na ''[http://www.treehugger.com/culture/julia-butterfly-hill-activism-is-patriotism.html Julia Butterfly Hill: Activism is Patriotism]'','TreeHugger'', Disemba 2004. * Ọnya dị n'okirikiri dị n'èzí na-adị na mbụ n'ime ime. Anyị na-emeghachi ọnyá ndị ahụ dị n'ime n'èzí, na mbara ala. Yabụ na ịbụ onye anaghị eri anụ, ime yoga, na iwepụta oge iji na-emega ahụ́ na ime ihe ndị na-eme ka obi na mmụọ m na-azụ bụ akụkụ niile dị mkpa nke “ihe omume” m. Ndị na-eme ihe ike emeela nnukwu ọrụ nke ilekọta ụwa gbara anyị gburugburu, ma anyị emebeghị nnukwu ọrụ nke ilekọta onwe anyị na ibe anyị. … Ọ bụrụ na anyị ga-arịọ ndị mmadụ ka ha meghee ihe mgbu nke ụwa, anyị kwesịrị inwe usoro na-enyere anyị aka ibelata ihe mgbu nke ibe anyị. ** "[https://web.archive.org/web/20160304232011/http://thesunmagazine.org/issues/436/the_butterfly_effect The Butterfly Effect]". Ajụjụ ọnụ Leslee Goodman mere maka ''The Sun'', Eprel 2012, mbipụta 436 === ''[[w:The Legacy of Luna| Ihe nketa Luna]]'' (2000) === * Ama m na ọ bụrụ na m achọtaghị ụzọ m ga-esi kwụsị iwe na ịkpọasị m, ha ga-akarị m, ụjọ, mwute, na nkụda mmụọ ga-elodakwa m. Amaara m na ịkpọasị na igbu mmadụ bụ iso n'otu ihe ike ahụ m na-agbalị ịkwụsị. N’ihi ya, m kpere ekpere. ** Ch. 5 * Otu ụbọchị, site n’ekpere m, oké ịhụnanya malitere ịbata n’ime m, na-ejupụta oghere gbara ọchịchịrị nke yiri ka ọ ga-eripịa m. Achọpụtara m na mberede na ihe m na-eche bụ ịhụnanya nke Ụwa, ịhụnanya nke okike. Kwa ụbọchị, anyị, dị ka ụdị anụ ahụ, na-eme ọtụtụ ihe iji mebie ike okike inye anyị ndụ. Ma ihe Okike ahụ na-aga n'ihu na-eme ihe niile o nwere ike ime iji nye anyị ndụ. Nke ahụ bụkwa ezi ịhụnanya. ** Ch. 5 * [[W:Angels|Ndị mmụọ ozi]] bụ ndị na-abanye na ndụ anyị n'oge dị mkpa wee pụọ n'anya n'enweghị usoro egwu, na-enyere anyị aka n'oge dị mkpa. ** Ch. 7 * Ezi [[w: transformation|mgbanwe]] na-apụta nanị mgbe anyị nwere ike ile onwe anyị anya nke ọma ma chee ihe jikọrọ anyị na ndị mmụọ ọjọọ n’ime anyị, n’enweghị ọtụtụ ihe ndọpụ uche nke azụmahịa na ihe omume ọha na eze ụgha. Anyị ga-alaghachi azụ n'ime akị nke anyị wee bịa ihu na ihu na ndị anyị bụ. Anyị ga-atụgharị n'ime ọchịchịrị nke anyị. N'ihi na ọ bụ naanị site n'ịhapụ ihe mgbakwụnye ya ma chee ihu n'ọchịchịrị ka ahụ katerpillar malitere ịgbasa na ìhè ya, nku mara mma na-amalite ịmalite. ** Ch. 8 == Njikọ mpụga == [[W:Julia Butterfly Hill|Julia Butterfly Hill]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Julia Butterfly Hill|Julia Butterfly Hill]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Hill, Julia Butterfly}} bseabkit583oupunthmo929rmcoupp8 Julia Hassler 0 1284 11006 4927 2022-10-10T17:48:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1711851]] wikitext text/x-wiki [[Julia Hassler]] Julia Hassler (amụrụ 27 Febụwari 1993) bụ onye na-egwu mmiri n'egwuregwu Olympic na mba nke sitere na Liechtenstein. Ọ na-egwu mmiri ma bụrụ onye mmechi emume Liechtenstein na asọmpi Olympic 2012. Ọ swam maka Liechtenstein n'ọtụtụ asọmpi mba ụwa ndị ọzọ gụnyere: World Championship (2011), Games of the Small States of Europe (2009, 2011, 2013), European Championship (2014), Short Course Worlds (2010, 2012) na Olimpik ndị ntorobịa (2010). ==Okwu ndi okwuru== *Igwu mmiri na-abụkarị oge ma enwere m ike ịhota ọtụtụ puku ugboro na ọnụọgụ… mana ihe kacha mma bụ imeta enyi n'ụwa niile, ndị mụ na ha nwere otu mmụọ ahụ ma mee ọtụtụ ihe ncheta! *N'ụzọ ahụ, ọtụtụ mmadụ akwadola m site na obodo m, Kọmitii Olympic Liechtenstein, ndị na-egwu mmiri, ndị nkuzi, ndị nkwado, otu klọb, ndị na-ahụ maka ahụike, wdg… nke enwere m ekele dị ukwuu. ===Edensibia=== * [https://badminton-isere.org/three-time-olympian-julia-hassler-of-liechtenstein-calls-time-on-career/] l2pii18nbrykpkd8i85j2rdflk1cntz Julia Ward Howe 0 1285 11007 4931 2022-10-10T17:48:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q241299]] wikitext text/x-wiki = Julia Ward Howe = '''Julia Ward Howe''' (27 May 1819 – 17 October 1910) bụ odee,ode abụ na okwuru ọha Amerika == Ihe ndị dị n'ime == * 1Quotes ** 1.1The Battle Hymn of the Republic (1861) ** ** ** ** ** * == Okwu ndị okwuru == A hụlam ya n'ụ̀zụ̀ ọkụ akwanyere nke nari mmadụ gbakọrọ... Aruworo ya ọ́dọ̀ ofufe na igirigi uhuruchi ... * '''Dere duu eriri akwa silki,obodo gị ebilikola n'iwe,Ịkpali ụmụ agbọghọ n'eto eto inwe mmasị Onwe ha!Ụ̀chá nke Agha achakela,Ma njem nke ihe ziri ezi ejupụtala abalị.''' ** "Our Orders" in ''The Atlantic Monthly'' (Febụwarị 1862). === The Battle Hymn of the Republic (1861) === Ányám ahụwo amara ọbịbia nke Chineke: * ''':Ọ na ebibi ebe mkpụrụ ajọ ihe dị;Ọ tọhapula ụta mbibi ya kpu ọkụ,Eziokwu ya n'achawapụ.''' ** Ahiri nke mbụ nke mbiputa nke" the ''Atlantic Monthly'' (Febrụwarị 1862) ==Njikọ mpụga== *Edemede [[w: Julia ward Howe]] {{DEFAULTSORT:Howe,Julia Ward}} [[Òtù:wq\ig]] ** ** ** ** ** ** ** *** ** ** pyvldtyrlmrl8go60dn9nztablfaztg Julian May 0 1286 11008 4936 2022-10-10T17:48:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q443306]] wikitext text/x-wiki [[Julian May]] Julian Clare May (Julaị 10, 1931 - Ọktoba 17, 2017) bụ akụkọ ifo sayensị America, echiche efu, egwu, sayensị na onye edemede ụmụaka bụ onye jikwa ọtụtụ pseudonyms agụmagụ. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ Saga nke Pliocene Exile (Saga of the Exiles na United Kingdom) na akwụkwọ Galactic Milieu. ==Okwu ndi Okwuru== *Ọ bụ na Iden nke Akwụkwọ Nsọ abụghị ihe nnọchianya na-enweghị atụ? Ọ dị m ka akụkọ ifo ahụ na-egosi anyị naanị na ịmara onwe onye na ọgụgụ isi dị ize ndụ. Ha nwekwara ike ịnwụ anwụ. Ma tụlee ihe ọzọ na Osisi Ọmụma. Ọ nwere onye ga-achọ ịbụ onye aka ya dị ọcha na ọnụ ahịa dị otú ahụ? Ọ bụghị m. *Enweghị ihe dịka ịhụnanya na anya mbụ, Bryan. Enwere naanị mmekọahụ na anya mbụ. ==Njiko Mpuga== Edemede [[w:John Masefield|John Masefield]] na Wikipedia bekee 0sazgea9aagkmbbxifpjxo1lp990ycs Juliana Hatfield 0 1287 11009 4940 2022-10-10T17:48:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25770]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Juliana Hatfield.png|thumb|A na m [[w:na-ehi ụra|na-ehi ụra]] site na [[w: ndụ| ndụ]] <br /> [[w: ugbua|Ugbu a]] Ana m eteta <br /> Ma achọrọ m iguzo ọtọ. na [[w: sunshine|sunshine]]]] [[Usòrò:Juliana Hatfield.jpg|thumb|[[w:obi|obi]] na-ewute, bụ obi, obi nke [[w:na-aru ọrụ|na-arụ ọrụ]]]] ''[[w:Juliana Hatfield|Juliana Hatfield]]''' (a mụrụ [[w: Julaị|27 Julaị]] [[w:1967|1967]]) bụ onye egwu America na onye na-agụ abụ sitere na mpaghara Boston, onye bụbu onye egwu egwu indie rock. [[w:Blake Babies|Blake Babies]], Juliana Hatfield Atọ, [[w: Some Girls (band)|Ụfọdụ Ụmụ agbọghọ]], na [[w:The Lemonheads|The Lemonheads]]. == Okwu Ndi Okwuru == * ''' Ọ dịghị mgbe m chebaara m echiche inwe ihe ịga nke ọma n'ahịa.''' Ozugbo e denyere m aka n'ụlọ ọrụ na-edekọ ihe, ọ dị m ka m mere ya n'ihi na m nwere ike ịkwụsị ọrụ ụbọchị m. Nye m, ihe ịga nke ọma bụ na ọ bụghị inwe onye isi na enweghị ọrụ ụbọchị. Ya mere, anọ m na-ebi ụdị nke ihe ịga nke ọma nke m kemgbe mmalite '90s mgbe m debanyere aha na mbụ na enweghị m ọrụ kemgbe ahụ. Enwere m obi ụtọ na nke ahụ. Mgbe m nwetara ntakịrị ihe ịga nke ọma n'ịzụ ahịa, ọ dabaraghị mmụọ m ma ọlị. Abụ m onye ọha dị egwu. Obi dị m ụtọ karịa ebe m nọ ugbu a." ** [https://web.archive.org/web/20080908010229/http://magnetmagazine.com/interviews/hatfield.html Ajụjụ ọnụ Matt Ryan maka magazin ''MAGNET''] *"Ọtụtụ ndị sị na mkpụrụ obi Ndị Kraịst adịghị mma. Ndị mmadụ kwesịrị ileba anya n'ime onwe ha wee lelee ndụ ha na-ebi ma dozie onwe ha tupu ha anwa imezi ndị ọzọ." ** Ajụjụ ọnụ Matt Ryan maka akwụkwọ akụkọ ''MAGNET'' *"Ndị okpukpere chi kacha akparị bụ ndị ajọ mmadụ kacha njọ." ** Ajụjụ ọnụ Matt Ryan maka akwụkwọ akụkọ ''MAGNET'' === ''[[w:Bụrụ ihe Ị bụ|Bụrụ Ihe Ị bụ]]" (1993) === * '''Abụ m naanị mmadụ, adịghị m ike. <br /> Achọrọ m ike ya n'ime m. <br /> Anaghịkwa m ekwu maka otu iberibe anụ. <br /> Ana m ekwu ihe dị omimi nke ukwuu.''" ** "President Garfield" *<p>Abụ m chi n’anya gị, agaghịkwa m anwụ ma ọlị. <br /> A mụrụ m site na mkpa ndị mmadụ, na ihe ha na-achọghị ikwere. <br /> Mana abum onye ugha, nke ahu bu eziokwu, laa n'ulo cheputa ya. <br /> '''Nke ahụ bụ ihe ọjọọ dị n'ihe omimi, naanị ihe ị maara bụ ihe ị na-ahụ.'''</p><p>''Enweghị m arụsị. ** "Enweghị m arụsị" === ''[[w: Naanị ihe niile | Naanị ihe niile]]" (1995) === * "<p>Ịma mma nwere ike ịdị mwute. Ị bụ ihe akaebe nke ahụ. <br /> Mgbe mmebi ahụ mebiri, ngwa ahịa mebiri emebi. <br /> Nke ahụ apụtaghị na ọ dịghị mma. <br /> Agaghị m enwe ya n'ụzọ ọzọ." ** "obi-akụ ụwa niile" * Jiri nlezianya banye n'ime. <br /> Na-eche psyche m. <br /> Mee ka ọ nọrọ. <br /> Tinye oge a n'okpuru iko. ** "Klas na Ifuru" *"'''Ịhụnanya nọ n'ebe ọ bụla anaghị ekwe m.''' <br /> Ọ dị m ka ọ gala ala mmụọ, mana ọ nọ nso n'eluigwe ugbu a. <br /> Achọrọ m ịhụ ya. Enweghị m ike ịnweta ya, enweghị m ike ịkọwa, mara mma nke ukwuu." ** "Si n'eluigwe daa" === ''[[w: Bed (album)|Akụkụ]]'' (1998) === * </p>Nke a agaghị adị adị n'ezie <br /> Ahụtụbeghị m ọtụtụ ihe <br /> Nke a ga-abụrịrị egwuregwu egwuregwu.</p><p>Amaghị m mmetụta ọ ga-eme Enwetabeghị m ya <br /> Ihe niile na-ada ngwa ngwa.</p> ** "Ka anyị gbuo ya niile" === ''[[w:Juliana's Pony: Total System Failure|Juliana's Pony: Total System Failure]]" (2000) === *"Ọ dị mma m ga-aga <br /> Eleghị anya achọghị m ịma <br /> eziokwu dị oke n'ime ụlọ a." ** "Ngụkọta ọdịda sistemụ" *"Kedu ka esi esi na-ebili n'ụtụtụ? <br /> Ndụ ọzọ na-efunahụ ọ na-agwụ ike <br /> Sistemu anaghị ada gị <br /> Ị dara onwe gị na ndị enyi gị niile <br /> Ugbu a obi gị na-adakwa <br /> A total system failure they kpọọ gị" ** "Ngụkọta ọdịda sistemụ" *"<p>Egosiri m gi ka esi emetụ kpakpando aka <br /> Enyere m gi aka chefuo onye i bu <br /> Baby, i nwere ike igba ugbo ala m <br /> Gaa n'aka nri nke egwu </p> <p>'''I wepụrụ ohere gị kacha ukwuu <br /> Mana ka m chọrọ ịsị '''</p><p>'''Agbaghara m gị''''</p> ** "Onye Ọchịchị Noblesse" === ''[[w: Ihe Okike mara mma|Eke mara mma]]'' (2000)=== * <p>Ọ dịghị mgbe m chọrọ nke a <br /> Ọ dịghị mgbe m chọrọ onye ọ bụla <br /> M pụtara okwu ọ bụla m kwuru <br /> Ọ bụ eziokwu <br /> Anaghị m agwa gị okwu</p><p > O wukwara m na m ga-aga ngwa ngwa <br /> ''Biko gbaghara m maka ịchọta ihe dị adị na nke dị ọcha na eziokwu'''</p><p>'' 'Onweru na-echere m'' '</p> ** "Onwere onye na-echere m" === ''[[w:Na Exile Deo|N'ime Exile Deo]]" (2004) === *"'''M na-arahụ ụra site na ndụ m <br /> Ugbu a, m na-eteta <br /> Ma achọrọ m iguzo na anwụ anwụ '' <br /> Enwetụbeghị m obi ụtọ <br /> O nwere ifuru mana o tobeghị." ** anwụ anwụ *<p>'''Ịhụnanya <br /> Ọ bụ ihe niile m maara ka esi abụ''' <br /> Mana n'ime obi m <br /> Ana m anọgide na-ekwughachi <br /> Ị chọghị kpọọ m asị</p><p>M ka hụrụ onye iro m n'anya.</p> ** "Onye iro m" === ''[[w: Emere na China (album)|Emere na China]]" (2005) === [[Usòrò:Collage Auge im Himmel byLöser.jpg|thumb|Onwere oghere na [[w:sky|sky]] <br /> M guzoro legidere <br /> M [[w:obi|obi]] ya n'ime ihe na-adịghị… ]] *"Ị nwere ike were ya mgbe m gbajiri ya nyeghachi ndị posers fake ya <br /> Supụ mmiri ara ehi na lilacs anyị dị ọcha ị nweghị ike ịlaghachi azụ <br /> Kedu ihe na-eme na ọ bụ ọrụ ebube m. 'm even here <br /> I bukwam n'isi mana adim ndu, kedu ihe na-eche m <br /> Iguzo na ciment" ** "Gịnị ka m na-eche" *"<p>''''Oghere dị na mbara igwe <br /> m guzoro legidere anya <br /> Ọ dị m ka ọ dị n'ime ihe na-adịghị' '' <br /> Ụmụntakịrị furu efu anyị agaghị ahụ ha n'ebe ọ bụla</p><p>Oghere dị na mbara igwe <br /> Ana m akwa akwa ka na-ebekwara gị ákwá.</p>" ** "Oghere dị n'elu igwe" *"Oghere dị na mbara igwe <br /> a na m abịa M na-eso gị." ** "Oghere dị n'elu igwe" ==Njikọ Mpụga== [[W: Juliana Hatfield|Juliana Hatfield]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Juliana Hatfield|Juliana Hatfield]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hatfield, Juliana}} e4qzi2zk9kd19ha0as3tzb0o73npnr6 Juliana Rotich 0 1288 13126 11010 2022-11-15T21:34:18Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Usòrò:Juliana Rotich - World Economic Forum on Africa 2012.jpg|thumb|Juliana Rotich na 2012]] ''[[w:Juliana Rotich|Juliana Rotich]]''' (a mụrụ na [[w:|1977]]) bụ ọkachamara [[w:|teknụzụ ozi]] na [[w:|Kenya]], onye mepụtara [[w:World. Wide Web|web]] ngwá ọrụ maka [[w:crowdsourcing|mkpọkọta mmadụ]] nsogbu [[w:|ozi]] na mkpuchi isiokwu ndị metụtara [[w:|gburugburu ebe obibi]]. Ọ bụ onye rụpụtara iHub, oghere teknụzụ mkpokọta na Nairobi, Kenya, na nke Ushahidi, ngwanrọ mepere emepe maka ịnakọta na ịdepụta ozi. Ọ bụ TED Senior Fellow. ===Ihe o kwụru === * "Echere m na ụmụ agbọghọ na ọ dị ezigbo mkpa igosi ha na ọ ga-ekwe omume ịrọ nrọ buru ibu, ma ọ bụrụ na nrọ gị gụnyere ụfọdụ ihe okike, ọ dị mma." ** Dịka ekwuru na ''[https://www.un.org/africarenewal/web-features/girls-'it-possible-dream-big' Ajụjụ ọnụ Juliana Rotich, onye isi olu Africa na teknụzụ] site na [https: //www.un.org/africarenewal/ Africa Renewal) '' == Okwu gbasara Juliana Rotich == * "Obi abụọ adịghị ya na Juliana Rotich ewepụtala ụzọ maka ndị inyom ndị ọzọ na-ahụ maka nkà na ụzụ na-agbaso, ọ bụghị nanị n'Africa, kamakwa gburugburu ụwa. N'ihi ọhụụ ya, na ikpo okwu na-emekọ ihe ọnụ bụ Ushahidi, Juliana na-arụsi ọrụ ike na-enye ngwá ọrụ ndị na-agba ụmụ amaala ume ka ha na-ekere òkè zuru oke na akụ na ụba ha, nụ olu ha, ma mee mkpebi ziri ezi n'oge ọnọdụ ọdachi." ** Melanie Hawken, onye nchoputa na onye nchịkọta akụkọ nke ''[https://www.lionessesofafrica.com/lioness-juliana-rotich Lionesses of Africa] (December 1, 2014) '' ==Njikọ mpụga== **[[w:|Juliana Rotich]] na Wikipedia Bekee. **[[wikiquote:|Juliana Rotich]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Rotich, Juliana}} kdwprbry7imj3ehwhebwas3ogv7suks Julie Alexander Fourie 0 1289 4945 4944 2022-10-10T11:36:27Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Julie Alexander Fourie]] '''julie Alexander Fourie''' Julie alexander Fourie bụ onye ọchụnta ego South Africa na onye guzobere iFix, ụlọ ọrụ ọ malitere mgbe ọ bi n'ụlọ obibi ya na 2006 na Mahadum Stellenbosch. Ụlọ ọrụ ahụ na-arụkwa ma na-arụ ọrụ niile Apple ngwaahịa na Samsung smartphones. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Mmepụta ọhụrụ na iche iche nke ngwaahịa na ọrụ gị dị oke mkpa. Na-emepụta ihe ọhụrụ mgbe niile, nkeji ị kwụsịrị, azụmahịa ahụ na-anwụ. " <ref>https://foundersafrica.com/how-julie-alexander-fourie-founded-one-of-africas-largest-mobile-servicing-companies/</ref> ===Ebenside=== ghh17ys0hxdchnqtyk86ns0aho6unph Julie Andersen 0 1290 11011 4948 2022-10-10T17:49:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16988423]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Julie Andersen|Julie Andersen]]'''bụ onye nchọpụta na onye isi oche nke Shark Angels, otu anaghị akwụ ụgwọ lekwasịrị anya na nchekwa shark. == Okwu Okwuru == * Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ugbu a, anyị ga-atụfu shark anyị - na oke osimiri - sistemu nkwado ndụ anyị na mbara ala a. Onye ọ bụla kwesịrị ịma banyere ọnọdụ a - na onye ọ bụla kwesịrị ịbanye n'ọgụ ahụ. Anyị nwere ike ịzọpụta shark anyị site n'ịbịakọta ọnụ na mmegharị mgbọrọgwụ ahịhịa na ịtụgharị mmasị anyị n'omume. Anyị na-echekwa ihe ndị anyị ghọtara, na shark bụ nke a na-apụghị ịhụ anya, enweghị uche maka anyị. Enwere m olileanya na ọtụtụ mmadụ ga-abanye na mmiri - nke ahụ bụ ngwá ọrụ dị ike iji chebe ha - na ihe ọ bụla ọzọ dị n'oké osimiri. Mgbe ị na-abịarute ihu na ihu na " shark kasị dị ize ndụ n'ụwa " ị ga-aghọta dịka m nwere, na shark abụghị ndị iro - naanị ihe anyị ga-atụ egwu bụ onwe anyị. **[https://www.scubapro.com/deep-elite-ambassadors/Julie-Andersen SCUBAPRO Deep Elite Team - Julie Andersen] * Ọ bụ ihe ihere onye ọ bụla na-atụ egwu shark mana anyị hụrụ nnukwu anụ anyị n'anya. **[https://www.youtube.com/watch?v=jxL0X3uZIy0 Sean Daly Bi na Shark Con-Julie Andersen] (Mee 3, 2014) ==Njikọ mpụga== [[W:Julie Andersen|Julie Andersen]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Julie Andersen|Julie Andersen]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Andersen, Julie}} g2lmkudfamftkfrzxb0ujcqgu0xgd1a Julie Andrews 0 1291 11012 4955 2022-10-10T17:49:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q161819]] wikitext text/x-wiki [[Julie Andrews]] ọ bụ onye ihe nkiri Bekee na onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú na onye edemede. ==Okwu ndi okwuru== *Ihe ịga nke ọma dị egwu. Dị ka obi ụtọ, a na-enwekarị ekele na azụ azụ. Ọ bụ naanị mgbe e mesịrị ka ị ga-etinye ya n'echiche. Ọtụtụ afọ site ugbu a, m ga-eleghachi anya azụ wee sị, “Chineke, ọ́ bụghị ọmarịcha?” *N’olileanya, ewetara m ndị mmadụ obi ụtọ. Nke ahụ ga-abụ ihe nketa magburu onwe ya. ==Edensibia== **''Star weekly'' (29 April 1965) ** ''This Week'' (18 September 1966) {{DEFAULTSORT: Andrews, Julie}} 7i5dp8qdtm5c43vx27edzzuorbnajv4 Julie Christie 0 1292 11013 4958 2022-10-10T17:49:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q181413]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Julie Christie - 1966.jpg|thumb|Julie Christie, 1966.]] '''[[:w:Julie Christie|Julie Christie]]''' (a mụrụ [[w: April 14|April 14]], [[w:1940|1940]]) bụ onye omere Britain. == Okwu Okwuru == * Nye ndị a lere anya na ndị mara mma, ọkachasị ụmụ nwanyị tụkwasịrị ya obi nke ukwuu… afọ bụ ihe ịma aka. A napụrụ gị ihe ị na-ejibu, ike. ** "N'ịtụgharị uche na ịka nká mgbe ọ na-eru nso iri ise" dị ka e hotara na: '' A Century of Women : History of Women in Britain and the United States '' (1997) nke Sheila Rowbotham, Viking, p. 475 * Ndị inyom niile maara oge ahụ mgbe ụmụ nwoke anaghị ele gị anya na mberede. Ọ bụ ihe a na-ahụkarị, mgbe na mberede ị naghị adọta mmasị nwoke ahụ ozugbo n'ihi ọdịdị gị. Ọ dịghị mgbe m maara n'ezie ka ọ na-anụ ụtọ ịma mma, ma ọ were ụdị a subconsciousness mpako, na-atụ anya ihe, niile muddled na-ama ama. ** Dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/2007/04/18/movies/18chri.html?_r=0 "Ọrụ Banyere Oge oyi maka Julie Christie, Kpakpando na Mmiri Ebighị Ebi]" nke Alan Riding dere. na ''The New York Times'' (18 Eprel 2007)] * N’afọ ndị 1970, ọ tụrụ m n’anya ka a na-ekwu maka ya dị ka akara ngosi mmekọahụ nke 60s. Abụghị m onye ahụ, dị ka a ga-asị na m bụ nwa bebi si n'oge gara aga. Aghaghị m ịmụta ikweta na nke ahụ. Ọ na-atọ ọchị, ọ bụ nzuzu, ihe ọchị nke ịjụ ọtụtụ ndị a ma ama. Mgbe ahụ, ọ na-aghọ ihe na-adọrọ mmasị n'ezie na nke ukwuu akụkụ nke obi ụtọ nke ndụ ị na-ebi ugbu a, ebe ịmara na ị na-abịaru nso na njedebe ya. ** Dịka ekwuru na "Ọrụ Banyere Winter maka Julie Christie, Kpakpando na Mmiri Ebighị Ebi]" nke Alan Riding dere na '' The New York Times '' (18 Eprel 2007) ==Njikọ mpụga== [[W: Julie Christie|Julie Christie]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Julie Christie|Julie Christie]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Christie, Julie}} jk98bkzo3oo8r3mo3tusldz1spuifn5 Julie Gichuru 0 1293 11014 4961 2022-10-10T17:49:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6308190]] wikitext text/x-wiki [[Julie Gichuru]] [[Usòrò:Julie Gichuru (1) (cropped).jpg|thumb|Julie Gichuru]] '''[[w:Julie Gichuru|Julie Gathoni Sumira Gichuru]]''' (amụrụ 7 Jenụwarị 1974) bụ onye ọchụnta ego Kenya na onye mgbasa ozi. onye ntụzi aka nọọrọ onwe ya na Acumen Communication Limited na ọ bụ onye otu na onye nlekọta nke Africa Leadership Initiative EA. == Okwu ndi Ọkwụrụ == * "Enwere m ọnụ maka ndị Kenya, enweghị m ike ịgwa gị otú ọ dị ịhụ ka anyị gbakọtara otu a." **https://www.youtube.com/watch?v=WoQUuZpvxfM&t=173s 2011-08-18 * "Anyị hụrụ obodo anyị n'anya, anyị nwere mmasị na obodo anyị ma ugbu a anyị egosila na anyị nwere mmasị na ibe anyị na maka mmadụ." **https://www.youtube.com/watch?v=WoQUuZpvxfM&t=173s 2011-08-18 ==Njikọ mpụga== * [[wikipedia:Julie Gichuru|Julie Gichuru]] na Wikipedia * [[Wikiquote:Julie Gichuru|Julie Gichuru]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Gichuru, Julie}} 7t54glc19c94w4j7ecz0fidwf4vx852 Julie Newmar 0 1294 11015 4964 2022-10-10T17:49:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q237221]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Julie Newmar Catwoman Batman 1966.JPG|thumb| aka nri|Newmar dị ka onye nwa agbọghọ (1966)]] ''[[w:Julie Newmar|Julie Newmar]]''' (a mụrụ ''Julia Chalene Newmeyer'''; Ọgọst 16, 1933) bụ onye omere, onye na-agba egwu na onye na-agụ egwu America, nke ama ama maka ọkwa dị iche iche. ihuenyo, na ọrụ telivishọn. == Okwu Ndi Okwuru == *"Adam setịpụrụ mmanya ahụ dị elu maka ịkọwapụta ọrụ Batman, Ọ mara mma, nwee ntụpọ, na-atụgharị n'anya ya. O nwere ihe niile --anya, ịma mma, ọgụgụ isi, enwere m ike ịga n'ihu. Na mkparịta ụka, ọ bụ nnọọ animated na otu mgbe gwara m na Batman bụ nna na onye ọ bụla chọrọ! Ọ dịghị mgbe m chere ya otú ahụ! O nwere nnukwu ụzọ isi kpọọ ụdị 'asụsụ-na-che' ahụ n'ọtụtụ mkparịta ụka ahụ. Mụ na ya na nwunye ya, bụ́ Marcelle, kparịtara ụka ogologo oge banyere ndụ ha na Montana, Ọ bụrụ na m ga-akọwa ya n’otu okwu ma ọ bụ abụọ, ha ga-abụ ‘ndị mara mma’ na ‘ihe nlereanya,’ àgwà ndị anyị chọrọ ịgba ume. n'ime onwe anyi na ndi ntorobia." ** [http://www.etonline.com/news/219389_batman_star_julie_newmar_remembers_adam_west/ 'Batman' Co-Star Julie Newmar na-echeta Adam West: 'O nwere ya niile'] (June 10, 2017) *"Ụdị ike nwanyị m enweghị ike ịnwe. Apụrụ m ime ka a bụ ohu, ma ọ dịghị mgbe m kwere ka a hụghị onwe m n’anya, ọbụna mụ onwe m, nke na-agaghị eme. Anaghị m arụ ụka - m na-atụle. M na-eche ruo mgbe ozi zuru ezu na-na azịza, zaa n'onwe ya. Echiche m na-anabata ohere efu. Ike nwanyị anaghị ekwenye na otuto. Ekele ga-atọ ụtọ, dị ka chọkọletị bara ụba, dị ka nke dị n'ime ha niile. M na-ewepụta oge iji na-eche ya, n'ụzọ nile elu na ala ahụ m. Ka ụwa masịrị gị. Jiri ike nwanyi gi. E hiwere ya otú ahụ." ** [http://www.julienewmarwrites.com/story.php?idStory=122 Ike Nwanyị] (Eprel 28, 2017) ==Njikọ mpụga== [[W:|Julie Newmar]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:|Julie Newmar]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Newmar, Julie}} ddewr6jzztvcrweph4rmprwpoj1vg3s Julie Okoh 0 1295 11016 4967 2022-10-10T17:49:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q94259212]] wikitext text/x-wiki [[Julie Okoh]] Juliana (Julie) Omonukpon Omoifo Okoh (amụrụ Ubiaja, 5 Ọgọst 1947) bụ onye Naijiria na-ede egwuregwu, onye nkuzi na onye na-akwado ụmụ nwanyị bụ onye prọfesọ nke usoro ihe nkiri na Mahadum Port Harcourt site na 2004 ruo 2017. N'ịnagide okwu gbasara ụmụ nwanyị na ọha mmadụ, ọ bụ ya. Ejije na-agụnye The Mannequins (1997), Edewede (2000) na Emechiri ụzọ (2007). [1] [2] [3] Ọ bụ onye ọkà mmụta Fulbright na na 2011 ọ natara onyinye mmeri ndụ site na Society of Nigerian Theater Artists (SONTA) ==OKWU NDI OKWURU== * M ga-ekweta, otu ugboro m malitere onwe m na Julie Garwood maka mmakọ, na-atụ anya na ụfọdụ n'ime anwansi ya ga-agwụ m ... na m nwere fangirl crushes na Susan Elizabeth Phillips, Linda Howard, na Kresley Cole, n'etiti ọtụtụ ndị ọzọ. ==Edensibia== * https://quotes.ng/mobile/quotes/i-will-admit-i-once-launched-myself-at-julie-garwood-for-a-hug-hoping-some-of-her-magic-would-rub-off-on-me-and-i-have-fangirl-crushes-on-susan-elizabeth-phillips-linda-howard-and-kresley-cole-among-many-others--5929/ 7pd77mk2dy5f7pcmt3od4gbt4oa28hl Julien Offray de La Mettrie 0 1296 4971 4970 2022-10-10T11:36:28Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Julien Offray de La Mettrie.jpg|thumb|<etiti> & nbsp; &nbsp; Julien Offray de La Mettrie ihe osise [[w:fr:Achille Ouvré|Achille Ouvré]] mgbe [[w: George Friedrich|Georg Friedrich Schmidt]]]] '''[[w: Julien Offray de la Mettrie|Julien Offray de La Mettrie]]''' (Nọvemba 23, 1709 – Nọvemba 11, 1751) bụ dibia bekee na onye ọkà ihe ọmụma France, na otu n'ime ndị mbụ [[w:French materialism|French ndị ihe onwunwe n'anya]] nke [[w:Age of Enlightenment|Enlightenment]]. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya ''L'homme machine'' (''[[w:Man of Machine|Man a Machine]]''). == Okwu Okwuru == * Ezi ndenye ọgwụ ka na-aba uru karịa [[w:absolution |absolution]]. ** (c. 1734) na arụmụka na-aga nke ọma iji mee ka nna ya kwenye na agụmakwụkwọ ahụike ka mma. Dị ka [[w: Friedrich Albert Lange|Friedrich Albert Lange]] si kwuo, '' History of Materialism and Critique of Ya Present Importance'' Tr. Ernest Chester Thomas (1882) mbipụta nke abụọ, Vol. 2, [https://books.google.com/books?id=X4pQAAAAYAAJ&pg=PA55 p. 55.] * ''' Dee dị ka a ga-asị na ị nọ naanị gị n'eluigwe na ala ma ọ nweghị ihe ị ga-atụ egwu maka ekworo na ajọ mbunobi nke ndị mmadụ. Ma ọ bụghị ya, ị ga-atụfu ebumnuche gị. ** Okwu mmalite, '' Oeuvres philosophiques de Monsieur de La Mettrie '' (1764) dị ka [[w: Paul Carus|Paul Carus]] kwuru, '' The Mechanistic Principle and the Non-mechanical '' (1913) [https: // akwụkwọ. google.com/books?id=wGNRAAAAYAAJ&pg=PA102 p. 102.] === '' Akụkọ ihe mere eme nke mkpụrụ obi'' (1745) === Gertrude Carman Bussey, '' Nwoke a igwe ... Gụnyere ... The Natural History of the Soul '' (1912) ọ gwụla ma egosighi ya. [https://books.google.com/books?id=GKYLAQAIAAAJ&pg=PA153 Isi mmalite] </small> * [T]upu [[w:René Descartes | Descartes]], ụfọdụ n'ime ndị oge ochie mere ka isi ihe dị n'ime ya bụ ndọtị siri ike. Mana echiche nke a, nke ndị [[w:Cartesianism|Cartesian]] niile meworo nke ukwuu, a na-ebuso ya ọgụ mgbe niile na mmeri...<!--p. 155-156-> ** Ch. III Banyere ndọtị nke okwu * ''''Ndị oge ochie'''', kwenye na ọ dịghị ahụ na-enweghị ike na-agagharị agagharị,'''''atụle ihe nke anụ ahụ dị ka nke nwere àgwà abụọ mbụ'''. E mere ya nke ahụ, site n'otu n'ime àgwà ndị a, '' '' '' nwere ikike ịkwaga na '', '' '<'! - P.156- -> ** Ch. V gbasara ike nke okwu * '''[M]a ọ bụrụ na anyị egosipụta ụkpụrụ a na-akpali akpali '', ma ọ bụrụ na anyị egosi '' ihe ahụ '', dị anya na-enweghị mmasị dị ka o kwesịrị ịdị, ịgagharị na izu ike, ''' kwesịrị ka a na-ewere dị ka onye na-arụsi ọrụ ike, nakwa dị ka ihe na-adịghị agwụ agwụ, olee ihe enyemaka nwere ike ịhapụ ndị merela ihe kachasị mkpa ya na ndọtị?'''<!--p.157--> ** Ch. V gbasara ike nke okwu * ''[[w:René Descartes | Descartes]]'''', onye nwere ọgụgụ isi mere ka ọ gbaa ụzọ ọhụrụ ọkụ ma na-agahie ụzọ n'ime ha, ''' chere na ụfọdụ ndị ọkà ihe ọmụma ndị ọzọ na Chineke bụ naanị ihe na-eme nke ọma nke mmegharị''' , na na n'otu oge ọ bụla Ọ na-ezisa mmegharị ahụ n'ahụ niile. '''Ma echiche a bụ naanị echiche nke ọ nwara ime ka ìhè nke okwukwe''; ma n’ime otú ahụ ọ nọkwaghị na-anwa ikwu okwu dị ka onye ọkà ihe ọmụma ma ọ bụ ndị ọkà ihe ọmụma. Karịsịa ''' ọ naghị agwa ndị nwere ike ikwenye naanị site n'ike ihe àmà.'''<!--p.158--> ** Ch. V gbasara ike nke okwu * Onye Kraịst [[w:Scholasticism | Ndị ọkà mmụta]]... nwere ike igosi na Chineke n'onwe ya kwuru na ya "e bipụtawo ụkpụrụ na-arụ ọrụ n'ime ihe ndị dị n'ime ihe (Jen. i; Is. lxvi).<!--p .158--> ** Ch. V gbasara ike nke okwu * '''Anyị nwere ugbu a ma iji gosipụta àgwà nke atọ: M pụtara ikike nke mmetụta '' nke ndị ọkà ihe ọmụma nke narị afọ niile achọpụtala n'otu ihe a. ...'''[N]dị Cartes mere, n'efu, napụ ihe gbasara ngalaba a. Ma ka ha wee gbanarị ihe isi ike ndị a na-apụghị imeri emeri, ha abanyela n’ime labyrinth nke ha chere na ha ga-esi na ya gbanarị site n’usoro ihe efu a “na anụmanụ bụ igwe dị ọcha.”’’’Echiche nke na-enweghị isi na-enwetabeghị nnabata n’etiti ha. ndị ọkà ihe ọmụma... Ahụmahụ na-enye anyị ọ dịghị ihe na-egosi na ngalaba nke mmetụta na ụmụ anụmanụ karịa mmetụta na mmadụ.<!--p.159--> ** Ch. VI Banyere ngalaba nwere mmetụta nke ihe * E nwere ihe isi ike ọzọ na-abịakwute nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe efu anyị: ya bụ, enweghị ike ime ihe onwunwe a [ikike nke mmetụta] dị ka ndabere ma ọ bụ àgwà nke ihe.<!--p.159--> ** Ch. VI Banyere ngalaba nwere mmetụta nke ihe * '''Anyị maara n'anụ ahụ naanị ihe, anyị na-ahụkwa ikike nke inwe mmetụta naanị n'anụ ahụ: n'ihi gịnị ka anyị ga-eji guzobe ezi mmadụ, nke ihe ọmụma anyị niile jụrụ?'''<!--p.160- -> ** Ch. VI Banyere ngalaba nwere mmetụta nke ihe ==Njikọ Mpụga== [[W: Julien Offray de la Mettrie|Julien Offray de la Mettrie]] na Wikipedia Bekee [[Q: Julien Offray de la Mettrie|Julien Offray de la Mettrie]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:La Mettrie, Julien Offray De}} {{INTERWIKI|Q7068}} qxiwbhi8dpm4j7yhtt7p2vtbags7twq Julius Agwu 0 1297 11017 4974 2022-10-10T17:49:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q67153729]] wikitext text/x-wiki == Julius Agwu == Julius Agwu (amuru Eprel 7, 1973) bu onye Naijiria guzo-elu ochi ochi, omere, onye na-agụ egwu na MC. == Ihe ndi okwuru == * Echeghịkwa m na ụlọ ọrụ ihe nkiri na-akpa ọchị. Ọ bụrụ na ọ na-ejupụta, ndị mmadụ kwesịrị ịkwụsị ịchị ọchị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/julius-agwu/884/ stcc761b1eth4to8207g30ptvrfey50 Jumoke Verissimo 0 1298 11018 4977 2022-10-10T17:49:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6311013]] wikitext text/x-wiki [[Jumoke Verissimo]] Jumoke Verissimo bụ onye Naijiria na-ede uri na onye edemede. Akwụkwọ mbụ ya bụ I Am Memory, enwetala ihe nrite ụfọdụ n'ime edemede na Naịjirịa. Ụfọdụ uri ya dị na nsụgharị n'asụsụ Italian, Norwegian, French, Japanese, Chinese, na Macedonian ==OKWU NDI OKWURU== * Jumoke Verissimo * #EndSARS. @awapointe. Nke a. Nke ahụ. Mkpụrụ obi. M tweet na Yoruba & Bekee. Edmonton, Alberta jumoke-verissimo.com sonyere na Mee 2009. ==EDENSIBIA== * https://mobile.twitter.com/awapointe 54mu9w2frieqk7lw2kqgmhx81s6hikd June Jordan 0 1299 11019 4981 2022-10-10T17:49:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6312325]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Martyrs Square 1982.jpg|thumb|Mgbe m bụ nwata, a na m [[W: taught|taught]] na ikwu [[w: Eziokwu|eziokwu]] na-abụkarị [[w:na- egbu mgbu|na-egbu mgbu]]. Dị ka onye toro eto, amụtara m na ịghara ikwu eziokwu na-egbu mgbu karị, nakwa na [[w: egwu|egwu]] nke ikwu eziokwu - ihe ọ bụla eziokwu nwere ike ịbụ - egwu ahụ bụ mmetụta kachasị na-egbu mgbu nke [[w: omume|omume]]. [[W: ndụ|ndụ]]]] [[Usòrò:LippenStudium1.JPG|thumb|Anyị, anyị maara ihe dị iche iche na-ekewapụ nwoke ahụ n'ebe ndị ọzọ nọ, ma/ma ọ bụ, onye owu na-ama na-eduga anụ ahụ n'uwe, ọla, na ala, ịnọ naanị ya. na-ekewapụ ndị mmadụ n'ebe ndị mmadụ nọ, anụ ahụ na anụ ahụ, nke na-ejikọta ihe dị n'etiti mmụọ na mmụọ. Anyị atawo ahụhụ maka ihe ndị a na-eme ebere, na igbu ọchụ, na-emechu onwe onye. Kama, anyị na-ahọrọ ezigbo, mmụba dị ndụ nke naanị ndụ anyị. Anyị na-ahọrọ obodo.]] [[Usòrò:Milky Way from Flickr.jpg|thumb|right|[[w:ụwa|ụwa]] anyị dị okirikiri, yana n'ime ihe ndị ọzọ, nke ahụ pụtara na mụ na gị nwere ike ijide echiche dị iche iche ma ha abụọ bụrụ eziokwu. Ọdịiche nke ọnọdụ anyị ga-egosi [[w: Kpakpando|kpakpando]] na windo gị enweghị m ike ọbụna [[w:chere|chere]].]] ''[[w:June Jordan|June Millicent Jordan]]'''' ([[w:9 Julaị|9 Julaị]] [[w:1936|1936]] - [[w:14 June|14 June]] [[w:2002|2002]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye Africa na America. onye na-eme ihe ike, onye edemede, onye na-ede uri, onye edemede na onye nkụzi, a mụrụ na Harlem, New York, nye ndị si Jamaican kwabatara. == Okwu Ndi Okwuru== *"'' 'Ụwa anyị gbara gburugburu, na, n'etiti ihe ndị ọzọ, nke ahụ pụtara na mụ na gị nwere ike ijide echiche dị iche iche kpamkpam ma bụrụ ndị ziri ezi. Ọdịiche nke ọnọdụ anyị ga-egosi kpakpando na windo gị nke m na-apụghị ichetụ n'echiche.''' Igwe igwe gị nwere ike na-enwu n'ìhè, ebe nke m, n'otu oge ahụ, na-agbasa mara mma ruo ọchịchịrị. N'agbanyeghị nke ahụ, anyị ga-ahọrọ ka anyị ga-esi kewapụ iche iche gburugburu ụwa na-agba gburugburu nke ahụmahụ anyị. '''Ozugbo ahọpụtara, nkuku anyị ga-ekpebi ozi nke kpakpando ọ bụla na ọchịchịrị anyị zutere.''' Abụ ndị a na-ekwu maka nkà ihe ọmụma; ha na-ekpughe nkuku ebe anyị na-ahazi ihe anyị maara." ** Okwu Mmalite na ngalaba "Corners on the Curving Sky" nke akwụkwọ "Soulscript" (1970) nke Jordan chịkọtara. Ebipụtala ahịrị ndị a n'ụdị n'amaokwu dịka ọrụ ekesara na [[w: Gwendolyn Brooks|Gwendolyn Brooks]], na-abụkarị abụ akpọrọ "Corners on the Curving Sky." [https://web.archive.org/web/20090809112040/http://www.geocities.com/juscurious/anon.html Otu webụsaịtị] gosiri na Brooks ajụla ya n'ihu ọha na njiri nke ahịrị ndị a nye ya, mana nkwuputa ya yiri ka ọ dịla ogologo oge. amataghi. *"''Anyị bụ ndị anyị nọ na-eche.'''" ** "Egwu maka ụmụ nwanyị South Africa", "Passion" (1980) *"''Achọrọ m ịdị ike. Ọ dịghịkwa mgbe m chọrọ ka ike gwụ m ma ọ bụrụhaala na m dị ndụ.''' M chekwara echiche banyere nne m na otú o si gbuo onwe ya, echekwara m otú papa m na-agaghị ama ma ọ̀ nwụrụ anwụ ma ọ̀ dị ndụ. <br /> Achọrọ m ịdị mma na ihe m chọrọ ime ozugbo m siri ike, n'ezie, ihe m chọrọ ime bụ '' 'Achọrọ m ibi ndụ m ka ndị mmadụ wee mara n'ụzọ doro anya na m dị ndụ, nke mere na mgbe m mechara nwụọ, ndị mmadụ ga-amata ihe dị iche na ndụ m na ọnwụ m.''' <br /> M wee chebara echiche nke nne m dị ka ezigbo nwanyị, ajụkwara m nke ahụ, n'ihi na ọ bụghị m. hụ ihe mere o ji dị mma ma ị daa mbà, ma ọ bụ mgbe ị na-akwado ndị na-akpọ gị asị ma ọ bụ mgbe ị na-eme ka ọ dị ọcha ma na-edozi ma na-emeziwanye ihe na-adịghị agwụ agwụ n'ihi ndị hụrụ ụzọ n'anya nke ị na-egbu onwe gị kwa ụbọchị na nzuzo. <br /> Ma echere m na ihe a niile bụ maka ụmụ nwanyị na ọrụ. N'ezie nke a bụ ihe niile gbasara m dịka nwanyị na ọrụ ndụ m. M pụtara na ejighị m n'aka na nne m gburu onwe ya bụ ihe pụrụ iche. Ikekwe ọtụtụ ndị inyom ga-emeso ihe nketa yiri nke ahụ, ihe nketa nke nwanyị nke ị na-apụghị ịkọwa ọnwụ ya n'ihi na ọ nwụrụ ọtụtụ ugboro na n'ihi na, ọbụna tupu ọ ghọọ nne m, e weere ndụ nke nwanyị ahụ; Asị m e wepụrụ ya." ** "Ọtụtụ Osimiri Ga-agafe" (1981); E mechara bipụta ya na ''Ụfọdụ n'ime Anyị Anwụghị : Ederede Ọhụrụ na Nhọrọ nke June Jordan'' (2002) *"Ana m arụ ọrụ maka obi ike ịnakwere eziokwu ahụ [[w:Bertolt Brecht|Bertolt Brecht]] dere; ọ na-ekwu, "Ọ na-achọ obi ike ịsị na e meriri ndị ọma ọ bụghị n'ihi na ha dị mma, kama n'ihi na ha adịghị ike." <br /> Ahụrụ m ebere na amara nke ọrụ ụmụ nwanyị n'anya. Ma amaaram na ọ di ọlu ọhu nke ayi nāga kwa n'aru: ọlu ọhu ahu gābu kwa ihe-árú n'anya-ayi. Na ọrụ ọhụrụ ụmụ nwanyị ga-apụta '''anyị agaghị anwụ na-agbalị iguzo: anyị ga-ebi otú ahụ: guzo ọtọ. <br /> Abịara m n'oge ka m nyere nne m aka ka o guzoro n'ụkwụ ya. <br /> Site n'ime ekele ebighi ebi nye ndị inyom niile nyeere m aka ịnọgide na-adị ndụ ana m arụ ọrụ ka m ghara ịla azụ ọzọ.'''" ** "Ọtụtụ Osimiri Ga-agafe" (1981) """Ọ bụrụ na onye ọ bụla n'ime anyị nwere olileanya ịdị ndụ, ya / ọ ghaghị izute njedebe nke ọnọdụ ụmụ nwanyị America na nzaghachi ozugbo na nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị." "Mmebi na-emebi emebi na enweghị nchebe nke ọtụtụ ndị America enweghị ike ịga n'ihu ma e wezụga n'ihe ize ndụ. ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ahụ dum." ** "Ikpe maka Ọtụtụ Ndị Dị n'Aka" (1982), site na '' Ịga n'ụlọ: edemede ndọrọ ndọrọ ọchịchị '' (1989) *"''Mgbe m bụ nwata, a kụziiri m na ikwu eziokwu na-ewutekarị m. Dị ka onye toro eto, amụtara m na ịghara ikwu eziokwu na-egbu mgbu karị, nakwa na egwu nke ikwu eziokwu - ihe ọ bụla eziokwu nwere ike ịbụ - egwu bụ mmetụta kachasị na-egbu mgbu nke ndụ omume." ** "Ndụ Mgbe Lebanọn gasịrị" (1984), e mesịa bipụtara na ''On Call: Political Essays'' (1985), na ''Ụfọdụ n'ime Anyị Anwụghị: Akụkọ Ọhụrụ na Nhọrọ nke June Jordan'' (2002) *"''''1. A gaghị akọwa "Ndị mmadụ" dị ka otu na-ewepu ma ọ bụ na-eweda onye ọ bụla n'ihi agbụrụ, agbụrụ, asụsụ, mmasị mmekọahụ, klaasị, ma ọ bụ afọ." nkwanye ùgwù na ịgbarịta ibe anyị ume ka ha nwee ahụ iru ala nke ọma iji nwaa iwulite obodo ntụkwasị obi nke mmadụ niile nwere ike ịgbalị ikwu eziokwu na miri emi n'ime ozi ha na-echepụta ka ụwa tụgharịa uche. <br /> 3. '' 'Poetry for the People' dabere na nkwenye na nkà nke ikwu eziokwu bụ ụzọ dị mkpa na ụzọ dị mma iji mepụta njikọ dị ike, na nke dị mma, n'etiti ndị mmadụ, ma ọ bụghị ya, na-anọgide (amaghị ama na amaghị ama. ) ndị ọbịa. Ebumnuche abụghị igbu njikọ kama, kama imepụta na ime ka ha dịkwuo omimi n'etiti ndị nwoke na ndị nwanyị dị iche iche n'ezie.''" ** Iwu izugbe maka mmemme "Poetry for the People" nke o hiwere na Mahadum Berkeley na 1991, dị ka e hotara na ''June Jordan: Ndụ Ya na Akwụkwọ Ozi'' (2006) nke Valerie Kinloch, Ch. 6: Ọrụ Ndị Na-ekwenye ekwenye: Ederede Ọchịchị, p. 123 === Ọmụmụ ojii: Iweghachite Onye ahụ (1969) === ::<small>Ebipụtara ya na mbụ na ''Evergreen Review'', Ọktoba 1969</small> ::<small>nọmba ibe na-ezo aka na republication na ''Agha obodo: Observations from the Front Lines of America'' (1981)</small> *"Ahụ na mkpụrụ obi, Black America na-ekpughe ajụjụ ndị dị oke egwu nke ndụ nke oge a, ajụjụ nke nnwere onwe na njirimara: "Olee otú m ga-esi bụrụ onye m bụ?" ** p. 46 *"Anyị, anyị maara ụdị mmadụ nke na-ekewapụ nwoke ahụ na ndị ọzọ, ma/ma ọ bụ, onye owu na-ama nke na-eduga anụ ahụ gaa n'uwe, ọla na ala, ịnọ naanị ya na-ekewapụ ndị mmadụ na ndị mmadụ. , anụ ahụ́ sitere n’anụ ahụ́, nke na-ejikọta ihe dị n’etiti mmụọ na mmụọ. Anyị atawo ahụhụ maka ndị a na-eme ebere, na igbu ọchụ, na-eme ka mmadụ nwekwuo onwe ya.</p><p>Kama, anyị na-ahọrọ ezigbo, mmụba dị ndụ nke naanị ndụ anyị. Anyị na-ahọrọ obodo.</p>" ** p. 47 *"''Erụmọrụ, ikike'': Ụmụ akwụkwọ ojii maara nkọwa na-egbu egbu, na-anọpụ iche nke okwu ndị a. Enweela usoro dị mma nke ọma maka ịchụ nta ego, site na mmechuihu mmadụ, karịa ihe ọkụkụ, n'oge gara aga. Taa, ụwa dum na-anọdụ ala, dị ka egwu dị jụụ dị ka ọ nwere ike ịnọdụ ala, na-atụ egwu na, echi, America nwere ike iduzi arụmọrụ ya na ikike ya n'ebe ọzọ dị n'oké ọhịa maka mmebi, ma ọ bụ mkpochapụ laser-beam dị ọcha." ** p. 47 *"Anyị so ná ndị e metọrọ ime ihe ike." ** p. 48 *"Na America, ụzọ ọdịnala na-esi enweta onye ojii adịchaghị mma. Igbu onwe ya (mpụta site n'iṅomi, ma ọ bụ ikpochapụ nke ọchịchọ), ime ihe ike (okpukpe siri ike, mpụ, nnupụisi ngwa ngwa), na obi ike nke omume ọma; ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ihe ndị a bụ ihe nkịtị." ** p. 48 *"Agụmakwụkwọ ejikọtala ndụ nke ndị ọcha America na-eme nke ọma: a na-eji ya nsọpụrụ maka ịrụ ọrụ nke ọma, ịzụlite ikike na-enweghị nchegbu maka ebumnuche, nnukwu ụgha ụgha, na isi ihe ịga nke ọma nke ndụ ojii." ** p. 49 == Okwu gbasara June Jordan == :<small>N'usoro mkpụrụedemede site n'aka odee ma ọ bụ isi iyi</small> *"June Jordan, bụ́ onye nwụrụla mgbe ọ dị afọ 65, mgbe ọ rịchara ọrịa kansa ara ruo ọtụtụ afọ, gbochiri oghere nduru nile. Onye na-ede uri, onye edemede, onye nta akụkọ, onye na-eme egwuregwu, agụmakwụkwọ, omenala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị - ọ bụ ihe ndị a niile, n'otu oge na n'otu oge, ma karịa ihe niile, ọ bụ onye nkụzi na-akpali akpali, site na okwu na omume, na onye nwere ụkpụrụ kachasị elu. ... Ndụ ya bụ maka mmegbu ịma aka, na nkà e ji mara ya bụ ikike ịgbapụta ìhè site n'ide "ihu ihu nke mgba zuru ụwa ọnụ". ... '''N'ihi na [Toni Morrison], nchikota nke June Jordan ọrụ bụ: "Afọ iri anọ nke ike ọgwụgwụ ike ọgwụgwụ tinyere na-akpali site na-enweghị ntụpọ." N'akụkụ nke ahụ niile, ọ nwere obi ụtọ ịmara.''" ** [[w:Margaret Busby|Margaret Busby]], na [https://www.theguardian.com/news/2002/jun/20/guardianobituaries.booksobituaries "June Jordan" obituary, na ''The Guardian'' (June 20, 2002)] *"N'akwụkwọ akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-egbutu dị ka agụba, na edemede ndị na-eji ìhè na-adịghị agwụ agwụ na-agba ọchịchịrị nke mgbagwoju anya; n'abụ nke na-eleru anya n'ime mkpụrụ osisi lilac dị ka n'ọnụ ọnwụ… ọ kasiwo obi, kọwaa, kọwaa, mgba na mgba, kuziere ma mee ka anyị chịa ọchị tupu anyị akwaa. … Ana m ekwu maka ihe dịruo afọ iri anọ nke mmemme na-adịghị agwụ agwụ yana nke nka na-enweghị ntụpọ na-akwalite." ** [[W:Toni|Toni Morrison]], dị ka e hotara na "June Jordan" na [https://www.jjse.org/june-jordan/ June Jordan School For Equity] *"Abụ Jun Jordan nakweere ọkara narị afọ nke o biri dị ka onye na-ede uri, ọgụgụ isi na onye na-akwado: nakwa dị ka onye nkuzi, onye na-ekiri ihe na onye na-edekọ ihe. '''N'echiche a na-adịghị ahụkebe n'etiti ndị na-ede uri narị afọ nke iri abụọ nke United States, o kwenyere ma bie ngwa ngwa nke okwu ahụ - yana ime ihe - iguzogide mmegbu nke ike na imebi nkwanye ùgwù na - na n'ofe - obodo ya.'''" ** [[W: Adrienne|Adrienne Rich]], n'okwu mmalite ya nke '' Desire na-eduzi: uri ndị anakọtara nke June Jordan '' (2005) *"'''June Jordan na-eme ka anyị na-eche banyere [[w: Akhmatova|Akhmatova]], nke [[w: Neruda|Neruda]]. Ọ bụ onye obi ike n'ime anyị, nke kacha ewe iwe. Ọ na-eche maka mmadụ niile. Ọ bụ onye na-ede uri zuru ụwa ọnụ." ** [[W: Alice Walker|Alice Walker]], dị ka e hotara na [https://www.theguardian.com/news/2002/jun/20/guardianobituaries.booksobituaries "June Jordan" nke Margaret Busby dere, na ''The Guardian'' ( June 20, 2002)] ==Njikọ Mpụga== [[W: June Jordan|June Jordan]] na Wikipedia Bekee. [[Q: June Jordan|June Jordan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jordan, Jun}} 0yag39dlogkpjqcqw5q04bs73wztth1 June Syowia 0 1300 4988 4987 2022-10-10T11:36:29Z Jon Harald Søby 3 6 revisions imported wikitext text/x-wiki [[June Syowia]] '''June Syowia''' June Syovia bụ onye isi oche nke Beiless Group, ụlọ ọrụ na eji nkà teknụzụ agbasa ozi maka azụmahịa n'ikuku na mpaghara Afrịka. N'ime afọ ise (5) gara aga, June na ndị otu ya ewepụtala ọtụtụ narị atụmatụ nkà na-enweghị ntụpọ na mkpọsa eji teknụzụ mee maka ụlọ ọrụ sitere na SME ruo ọtụtụ mba. A họpụtara ya dị ka Forbes 30 n'okpuru 30 honoree and Forbes most promising entrepreneur. Ọ nwetekwala nkwanye ùgwù dịka onye àmà ama n'ụwa niile na kwa onye isi Global Regional. Ọ bụkwa ya bụ onye meriri na country SME 2018 Ọ bụkwa ya nwetara ihe nrite nke Global Student Entrepreneur Award n'afọ 2017. O sokwa na ndị kewapụtara otu social enterprise nke mere ka Business Daily Africa gụnye ya dịka ndị ọkwá ha dị n'elu n'ime mmadụ iri anọ (40) n'ime ụmụ nwaanyị iri anọ (40) ndị a họpụtara n'afọ 2015.June kwenyesiri ike na uto ala Afrịka n'ọdịnihu bụ nke mgbanwe echiche na mmebi mmụọ ndị mmadụ na-egbochi. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Gịnị kpatara na m enweghị ike ịnwale ndụ dị iche iche, dị ka uwe, iji hụ nke kacha mma na nke na-adịwanye mma?" - The Unabridged Journal of Sylvia Plath. *Ihe kacha sie ike bụ ibi ndụ n'ụba ugbu a n'ekweghị ka e metọọ ya n'ihi egwu maka ọdịnihu ma ọ bụ ịkwa ụta maka ihe gara aga." - The Unabridged Journal of Sylvia Plath. <ref>https://winafestival.com/juries/june-syowia/</ref> ===Ebenside=== 553g2czftv0mdsbjbi7itwa0a8fwto5 June Vincent 0 1301 11020 4991 2022-10-10T17:50:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3190004]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JuneVincent.jpg|thumb|right|June Vincent (ihe dị ka 1940)]] ''[[w:June Vincent | June Vincent]]"" (a mụrụ '' Dorothy June Smith ''; Julaị 17, 1920 - Nọvemba 20, 2008) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu Ndi Okwuru == === Mkparịta ụka June Vincent (1996) === <small>[http://www.westernclippings.com/interview/junevincent_interview.shtml Ajụjụ ọnụ June Vincent], Mike Fitzgerald (1996)</small> * "Abụ m onye nlereanya—otu onye hụrụ foto m—na enwetara m nkwekọrịta ngwaahịa na Universal. N'ihi ahụmahụ m, enwetara m ụgwọ dị elu karịa ụmụ agbọghọ ndị ọzọ na-amalite-na n'ime izu mbụ m na Hollywood, m ga-ezute ma rie nri abalị na [[w:Greta Garbo|Greta Garbo]]! * "Ọ dịghị mgbe m mere ọdịda anyanwụ mgbe m nọ na Universal. Emere m ọrụ dị iche iche, gụnyere '[[w: The Climax | The Climax]]' ya na [[w:Boris Karloff|Boris Karloff]]. Enwere nnukwu eserese m na fim ahụ. Mgbe o mechara, [[w: Ernest Pagano | Ernest Pagano]], otu n'ime ndị na-emepụta ihe, debere ya n'ọfịs ya. Ọ buliri ọtụtụ mgbidi! Enweghị m obi ụtọ n'ihi na ndị mmadụ chere na anyị na-enwe mmekọahụ-nke m na-enwetụbeghị, na-agaghị eme." * "Na-anọghị na ihuenyo, mụ na ndị mmadụ na-akparị m na foto bụ enyi. [[w:Judy Canova|Judy Canova]] na mụ bụ enyi. Enwere ahịrị dị egwu na '[[w: WAC sitere na Walla Walla|WAC sitere na Walla Walla]]' ebe ọ na-agbalị ịchọta ndò lipstick. M na-aga n'akụkụ wee sị 'ndò windo.' ''[Ọchị]" Judy kpọtụrụ kpakpando ahụ n'isi! O nwere ndị agha na-eso ya gburugburu. Otu nwanyị jidere nche anwụ n'isi Judy ka anwụ ghara ịpụ ya." * "N’ọtụtụ n’ime ndị ọdịda anyanwụ m, n’eziokwu, ihe ka ọtụtụ n’ime fim ndị m mere na Columbia, abụ m onye na-eme ihe ike. Dị ka '[[w:Colorado Sundown|Colorado Sundown]]' (na Republic) na [[w: Rex Allen | Rex Allen]] na ọbụna egwu, 'Arkansas Swing' na Hoosier Hot Shots, a dị egwu quartet bụ ndị bụ ndị dị egwu. nakwa na '[[w:Abụ Idaho|Abụ Idaho]]'." * "Ọ bụ echiche m ‘ịjụ oyi’ ogologo ahịrị ahụ dị n’ihu. Anọ m na-achọ ọdịdị dị iche. Ma ọ bụ acha anụnụ anụnụ ma ọ bụ brunette. Ma adịla brunette na azụ na isi awọ n'ihu." * "Universal dị ka ezinụlọ. Mgbe m nọ na-enwe ihe jọgburu onwe ya n’oge m dị ime, ha bịara n’ụlọ m ma wuo ihe nrụnye n’ime ime ụlọ m ka m wee mechaa ihe nkiri ole na ole m hapụrụ na ‘[[w: That’s the Spirit|Nke ahụ bụ Mmụọ]]’. Ma Columbia - nke ahụ bụ ọrụ! Emere m ọtụtụ foto mpụ na egwu ọzọ a na-akpọ '[[w: The Creeper (film)|The Creeper]]'. Mgbe oge ruru maka nwamba ndị ahụ ga-adị n'akụkụ ahụ m niile, m tiri mkpu ka m guzoro. Enweghị m ike iguzo inwe ọtụtụ nwamba na-ejegharị n'akụkụ m niile. Ọ tụrụ m ụjọ!" * "Onye na-emepụta ihe [[w: Gail Patrick | Gail Patrick]] ji m mee ihe dị ka onye ọjọọ m mechara gwa ya, sị, ‘Ha ga-ama na ọ bụ m ozugbo m ga-apụta!’” *"Mụ na [[w: Lois Collier | Lois]] rụkọrọ ọrụ na ‘[[w:Ladies Courageous|Ladies Courageous]]’ afọ iri tupu mgbe ahụ. Anyị bụ ndị ibe anyị na-agbapụ n'ebe anyị nọ. Mụ na Lois kpuru ìsì, mgbe mụ na Lois na ụfọdụ ndị na-eje ozi na-agbago n’elu igwe mbuli elu, ọ tụụrụ otu nwoke mara mma aka ma sị, ‘Aga m nzọ na ọ bụ ya.’ Ma ọ bụ ya! Anyị alụọla ihe karịrị afọ 50 ugbu a! M na-agabu Lois kwa izu na chọọchị, ma ọ dịghị mgbe anyị kwagara n'ebe ndịda." * "Ihe m na-ahụ adịghị amasị m, n’ihi ya, ekpebiri m na ọ bụ ya. Ọ dịtụghị mgbe m chere na m bụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri na foto—ma emesịa aghọrọ m onye na-eme ihe nkiri na TV. M na-edebe W2 ọ bụla maka ihe nkiri ọ bụla ma ọ bụ ihe nkiri m mere. Enwere m ha n'ime nnukwu igbe nke m weere na SAG, tụba na tebụl ha ma rịọ maka ụgwọ ezumike nká m!" == Njikọ mpụga == [[W: June Vincent|June Vincent]] na Wikipedia Bekee. [[Q: June Vincent|June Vincent]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Vincent, June}} mr80e04eo7cjlxogu5lt0p2jp5jkrqj Jupiter Hammon 0 1302 11021 4994 2022-10-10T17:50:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q937369]] wikitext text/x-wiki == Jupiter Hammon == Jupiter Hammon (October 17, 1711 – ca. 1806) bu onye odee America nke amara dika onye malitere akwukwo Afrika-Amerika, dika uri ya nke ebiputara na 1761 na New York bu nke mbu nke onye Afrika America na North America. == Ihe ndi okwuru == * Ndị nwere ike ịgụ ihe aghaghị m ịrịọ unu ka unu gụọ Baịbụl, mgbe ọ bụla unu ga-enwekwa ohere, mụọ Baịbụl, ma ọ bụrụ na unu enwekwaghị oge ọzọ, hapụ oge unu n’ụra, mụtakwa ihe bụ́ uche na ihe ga-emenụ. nke Chineke bu. * Kwe ka oge niile ị ga-eji na-agbalị ịmụta ịgụ ihe. * Ọ bụrụ na e nweghị Baịbụl, ọ ga-abụ n’agbanyeghị ma ị̀ ga-agụ ma ọ bụ na ị gaghị agụ ya. Ịgụ akwụkwọ ndị ọzọ agaghị abara gị uru. * Akwụkwọ Nsọ bụ mkpughe nke uche na uche Chineke nye mmadụ. N'ime ya, anyị nwere ike ịmụta ihe Chineke bụ. * Enwere naanị ebe abụọ ebe niile na-aga mgbe a nwụsịrị, ọcha na oji, ọgaranya na ogbenye; Ebe ndị ahụ bụ eluigwe na ala mmụọ. Elu-igwe bu ebe emere ndi amuru ozo, na ndi huru Chineke n'anya, na obu ebe ha ga-enwe obi uto rue mgbe ebighi ebi. * Anyị na-ebi obere oge n'ụwa a nke na ọ bụghị n'agbanyeghị otú anyị dịruru ná njọ na nhụsianya, ma ọ bụrụ na ọ na-akwadebe anyị maka eluigwe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6187-Jupiter_Hammon nhnfedzj7uf9fqyl3y1hw77b60gd3rq Justin Stanford 0 1303 11022 4998 2022-10-10T17:50:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113966772]] wikitext text/x-wiki [[Justin Stanford]] Justin Stanford bụ onye na-eme ihe nkiri, ama ama maka Egwuregwu (1998) na The Coast Town Kids (1980). '''Justin Stanford ''' ===Ihe Ndị O kwuru=== *Amamihe abụghị ihe sitere n'ụlọ akwụkwọ kama ọ bụ mgbalị a na-eme ogologo ndụ nile a na-eme iji nweta ya.” *– Albert Einstein The nnukwu nzuzo na ndụ bụ na ọ dịghị nnukwu nzuzo. <ref>https://www.google.com/search?q=Justin+Stanford+quote&oq=Justin+Stanford+quote&aqs=chrome..69i57j33i160l2.23563j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> 47q6xubjlfignztcc8rftclg78vnq88 Jürgen Trittin 0 1304 11023 5001 2022-10-10T17:50:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q11762]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Juergen Trittin 20090925-DSCF3370.jpg|thumb|Trittin in 2009]] '''[[w:Jürgen Trittin|Jürgen Trittin]]''' (born [[25 July]] [[1954]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Green nke German, bụrụkwa onye bụbu Minista Federal maka gburugburu ebe obibi, nchekwa ihe okike na nchekwa nuklia na Germany. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Enwere naanị otu ụzọ enwere ike isi mee ka gas Greenhouse belata nke ukwuu yana ọ ga-eme n'ụwa niile. Ruo ugbu a, US emechiela anya maka ihe mberede a. (Ndị America) bụ naanị pasentị anọ nke ndị bi na ya, mana ha na-ahụ maka ihe dị ka otu ụzọ n'ụzọ anọ nke mwepu nke ikuku. ** SPIEGEL ONLINE (Ọgọst 30 2005). ==Njikọ Mpuga== * [[W:Jürgen Trittin|Jürgen Trittin]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Trittin, Jürgen}} oy45ls6dlde45ezn94j0tyw9lc5zkxb KRS-One 0 1305 11024 5004 2022-10-10T17:50:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q432552]] wikitext text/x-wiki == KRS-One == Lawrence "Kris" Parker (amuru Ọgọstụ 20, 1965), mara amara site na aha ogbo ya KRS-One (mbiri nke "Ihe Ọmụma na-achị Kasị Elu Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ọ bụla") na Teacha, bụ onye na-agụ egwú America, onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ị mara, ị naghị eji anya gị hụ ụzọ Ị na-ahụ na ụbụrụ gị Na ka ụbụrụ gị na-enwekwu okwu Ihe ndị ọzọ ị nwere ike ịhụ * Zụlite onwe gị mee ka echiche ụwa gị buru ibu, jiri anya nke uche hụ akụ na ụba, ma tinye onwe gị na foto * Ndị eze na-atụfu okpueze mana ndị nkuzi na-enwe ọgụgụ isi * M tolitere n'ime ha n'okporo ámá, dị ka onye ọ bụla ọzọ ma kama iji ọgwụ ọjọọ eme ihe, m kpalitere ihe ọmụma banyere onwe m == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28743-KRS_One 11dht7v5506igoiq966iq36ojvx1nsr Kaadeena Cox 0 1306 5006 5005 2022-10-10T11:36:29Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kadeena Cox Rio2016.jpg|thumb|Kadeena Cox]] '''Kadeena Cox''' (onye amụrụ na March 14, 1997) bu onye na-agba ọsọ ndi nkwarụ, nke ala Great Britain, na-emekwa ihe ngosi ihe onyonyo na n'ala nke Great Britain. === Ihe ndi O kwuru === * Achọrọ m ibi ndụ oge ọ bụla n'uju. Na-anụ ụtọ ndụ. * Ọ na-amasị m imeju ndụ m. * Ọ bụrụ na ị hụghị mmadụ, ị gaghị eche na ị ga-abụ ya. Ndị mmadụ nwere ike ịhụ m na-aga n'ihu na-eme nke ọma karịa m. === Ebemsidee === https://www.brainyquote.com/authors/kadeena-cox-quotes <nowiki></nowiki> er6xea4jxkid1cg7rijapxlekr9rc1y Kacen Callender 0 1307 11025 5011 2022-10-10T17:50:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63041986]] wikitext text/x-wiki [[Kacen Callender]] Kacen Callender bụ Saint Thomian odee nke akụkọ ifo na echiche ụmụaka, nke a kacha mara amara maka nturu ugo akwụkwọ Stonewall na Lambda Literary Award na-emeri ọkwa etiti ọkwa mpụta mbụ Hurricane Child.Akwụkwọ akụkọ fantasy ha, Queen of the Conquered, bụ onye mmeri nke 2020 nke World Fantasy Award na King na Dragonflies meriri nturu ugo akwụkwọ mba 2020 maka akwụkwọ ndị ntorobịa na 2021 Lambda Literary Award maka LGBTQ Children's/Middle Grade. ==Okwu ndi okwuru== *Ọ na-adị mfe, mgbe ụfọdụ, ịhụ n'anya mgbe ị maara na ọ bụ ịhụnanya ị na-enweghị ike inwe. *Anaghị m eme ihe ọ bụla. Adị m adị. Nke a bụ m. Enweghị m ike izo onwe m. Enweghị m ike ịpụ n'anya. Ma ọ bụrụ na m nwere ike, anaghị m achọ ime. Enwere m otu ikike ịnọ ebe a. Enwere m otu ikike ịdị adị. == Edensibia== [https://www.goodreads.com/author/quotes/15809784.Kacen_Callender] 4mn3m0i5th8u00pg2sjrmgbnudrqhhb Kaffy 0 1308 11026 5014 2022-10-10T17:50:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20684294]] wikitext text/x-wiki == Kaffy == Kafayat Oluwatoyin Shafau (amuru 30 June 1980), nke aha ogbo ya Kaffy mara nke oma, bu onye egwu Naijiria, onye na-egwu egwu, onye nkuzi egwu na onye nkuzi ahu ike. Ọ bụkwa onye nchoputa na onye nwe ụlọ ọrụ Imagneto Dance. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị na-eche na ọ na-efu nke ukwuu ịmụta mara na ọ ga-eri gị ọtụtụ ihe ka ịbụ * Ọ bụrụ naanị na ndị mmadụ maara na n'azụ swag na ịrị elu osisi niile bụ akụkọ ihe egwu nke ị na-agaghị ekwere ... mana enwere ọtụtụ ihe na ndụ karịa iburu nsogbu gị ihu. * Ọ dịghị ihe na-emeju afọ ọ dịghị ihe na-eme ka m nwee obi ụtọ karịa inwe ohere iji gọzie ndụ == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kaffy/1659/ k6lzv37di9xocmp5jqhie7f5hqnjr8l Kai Cheng Thom 0 1309 11027 5017 2022-10-10T17:50:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30106173]] wikitext text/x-wiki '''[[Kai Cheng Thom]]''' '''[[w:Kai Cheng Thom|Kai Cheng Thom]]''' is a [[w:Canadian literature|Canadian writer]] and [[w:social worker|social worker]]. O bipụtago ọtụtụ akwụkwọ nke gunyere, Fierce Femmes na Notorious Liars: A Dangerous Trans Girl's Confabulous Memoir (2016), nchịkọta abụ a kpọrọ a place called No Homeland (2017), akwụkwọ ụmụaka, From the Stars in The Sky to the Fish in the Sea (2017), nakwa 'I Hope We Choose Love: A Trans Girl's Notes from the End of the World' (2019), akwụkwọ edemede gbadoro ụkwụ na ikpe ziri ezi mgbanwe. ==Ihe ndị Okwuru== * O gwara ya, "Nke ahụ bụ ihe dị iche n'ịhụnanya na agụụ", "agụụ bụ akụkọ ị rapaara na ya. Ịhụnanya bụ akụkọ na-ewega gị ebe ọhụrụ. * Achọrọ m ichebe gị, ma m na-amalite iche na ihe kacha mma i nwere ike imere ndị mmadụ bụ ịkụziri ha ka ha ga-esi chebe onwe ha. Nwa agbọghọ ọ bụla kwesịrị ịdị ntakịrị ihe egwu. * Akwụkwọ dị ka windo anwansi a nke ị nwere ike imeghe n'agbanyeghị ebe ịnọ wee daba n'ebe dị iche nke ka mma karịa ebe ị tọrọ. * Anyị na-anọkọ ala chere. Ka oge na-aga. N'ihi na ihe ncheta ga-agabiga. N'ihi na ihe nchere ga-agwụ. * Ụwa na-agbagharị ma na-agbagharị. Mgbe ụfọdụ, ọ nweghị ihe ị ga-eme ma ọ bụghị ịtọhapụ onwe gị. Ọ dịghị ihe ị ga-eme ma ọ bụghị iguzo n'ebe a na-esi nri nke ezigbo enyi gị, na-eme achịcha ma na-eti mkpu ma nwee olileanya na ihe ka mma ga-abịa. Ọ dịghị ihe ị na-eme nke ga-akwụsị ụwa ịtụgharị, ga-akụda mbara ala n'akụkụ ya. Mgbanwe niile bụ ihe efu na njedebe. * Mgbe ụfọdụ, iji bụrụ onye ọzọ, ị ga-ebu ụzọ bụrụ onye na-abughi ihe ọ bụla. * Ọ ga-adị m ka ahụ m dum na-agbachi nkịtị na olile anya ka m na-eme atụmatụ nnukwu mgbapụ m. ==Ebensidee== * [https://www.goodreads.com/author/quotes/15452946.Kai_Cheng_Thom Quotes by Kai Cheng Thom] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Kai Cheng Thom|Kai Cheng Thom]] na Wikipedia bekee a5aaz85elzq45zpiyxw20ghgcihywtk Kaja Kallas 0 1310 13309 11028 2023-02-23T23:11:25Z Nero Loren 327 File wikitext text/x-wiki [[Kaja Kallas]] [[File:Kaja Kallas (crop).jpg|thumb|Kaja Kallas (2021)]] Kaja Kallas (mụrụ 18 Junu 1977) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị Estonia eje ozi ugbu a dị ka nke onye ịsị ala nke iri na itoolu nke Estonia kemgbe 26 Jenụwarị 2021. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Mwakpo nke Russia zuru ebe niile (megide Ukraine) bụ ihe iyi egwu nye ụwa niile na mba NATO niile, na ntụle NATO ga-ebuli maka ime ka nchekwa nke nsonazu ha sie ike iji mejuputa usoro ndị ọzọ maka ịhụ na nchekwa nke ndị mmekọ NATO. Nzaghachi kachasị dị irè maka iwe iwe Russia bụ ịdị n'otu. M na-emesi ndị Estonia niile obi ike na onweghị ihe iyi egwu ndị agha na-eme Estonia yana ọnọdụ dị na Estonia na n'oke oke anyị dị jụụ. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Kaja_Kallas 0be4vpjyvijvnet48s57s3nq3ahmuvr Kalu Ikeagwu 0 1311 11029 5025 2022-10-10T17:50:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6354513]] wikitext text/x-wiki == Kalu Ikeagwu == Kalu Egbui Ikeagwu bụ onye omere na ode akwụkwọ nke Britain-Nigeria. Dị ka onye na-eme ihe nkiri, ọ natala ọtụtụ ihe nrite na nhọpụta maka ihe ngosi ya na ihuenyo. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị m ike ịhọrọ oge ka mma ibi ndụ karịa n'oge a; Amara kacha mma n'etiti ajọ ihe ọjọọ nke ga-abịa n'ikpeazụ n'ime Chineke Jizọs. * Edobere ihe mgbaru ọsọ maka obi ndị nwere obi ike.Tụkwasị obi na Chineke, na-elekwasị anya n'ebumnobi gị ma lụso ndọpụ uche ọ bụla n'ụdị ọ bụla, mgbe ahụ ị ga-erute ebe ị na-aga. * Enweghị echiche kwụụrụ onwe ya, ọ bụghị otu. Naanị abụọ dị; site n’aka Onye Okike nke ihe nile, na site n’aka onye na-achọ imebi ihe nile. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kalu-ikeagwu/2378/ ndq9mimyrmpoefe5lbb2tv3yv33o0ew Kamal Amin 0 1312 11030 5028 2022-10-10T17:51:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6355383]] wikitext text/x-wiki [[Kamal Amin]] '''Kamal Amin''' O bụ onye ọsụ ụzọ Ijipt na-ese ihe n'ihe osise eserese.[1] Onye na-ese ihe, onye ọrụ ya na usoro pụrụ iche masịrị nka ọgbara ọhụrụ nke Egypt, mụrụ na Tanta na 1923. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Onye na-ese ihe nke nka ya na usoro pụrụ iche masịrị ndị Ijipt <ref>https://www.howold.co/person/kamal-amin</ref> ===Ebenside=== 4dcvkrfza3ag4zgafnzcl63wgx8fv04 Kamala Harris 0 1313 11031 5032 2022-10-10T17:51:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q10853588]] wikitext text/x-wiki == '''Kamala Harris''' bu osote onye isi ala mba United stati nke Amerika. Tụpụ o ghoo osote onye ịsị ala, Ọ rụrụ orụ dị ka onye oka ịwụ ahopụtara na San Fransisco, oka ịwụ ịzụgbe nke Califonia ya na Sinator nke Amerika. A mụrụ ya n'afo 1964. Ọ gụsịrị akwụkwo na Mahadum Howard ya na Mahadum Califonia Hasting kolejị ịwụ. Ọ na arụ orụ dị ka onye ndoro ndoro ochịchị, onye oka ịwụ na onye n'ede edemede. == '''Kwotụ''' * Ihe m choro ka ụmụ agboho na ụmụ nwanyị mara bụ na, Ị dị ịke, olụ gị dikwa mkpa. * A zụlitere m ka m bụrụ nwanyị kwụrụ onwe ya, o bụghị onye ịhe obụla n'emetụta. * ị ga-ahu ma nwee mmetuta onodụ ndị mmadụ ịjị ghota ha n'ezịe. * Onye obụla nke na-ekwu na ya bụ onye ndụ ga-ekwu okwụ dị ka onye ndụ; nke pụtara ikwụ okwụ n'ịgụzosị ịke n'ezị ịhe na ezịokwụ. * Ọ dịghị mgbe ị ga-arịo onye obụla ịkịke ịdụ. [[Usòrò:Senator Harris official senate portrait.jpg|alt=Wikicommon contributors|thumb|''Kamala Harris'']] '''Njịko Mpụga''' https://www.whitehouse.gov/administration/vice-president-harris/ https://www.brainyquote.com/authors/kamala-harris-quotes https://www.vogue.co.uk/arts-and-lifestyle/gallery/kamala-harris-best-quotes https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=File:Kamala_Harris_official_photo.jpg&oldid=547959657 oloiuiadev2tfut4bwnv7t2ljtlbnzp Kanaiyalal Maneklal Munshi 0 1314 11032 5036 2022-10-10T17:51:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2721812]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kanaiyalal Maneklal Munshi 1988 stamp of India.jpg|thumb|Munshi na stampụ 1988 nke India]] '''[[w:Kanhaiyalal Maneklal Munshi|Kanhaiyalal Maneklal Munshi]]''' (mkpọpụta [kə.nəi.ya.lal ma.ɳek.lal mun.ʃi]; 30 December 1887 – 8 February 1971), nke e jị aha pen ya bu '''Ghanshyam Vyas''' wee mara, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ode akwụkwọ na onye nkuzi si Gujarat steeti. Onye ọka iwu site na ọrụ, o mechara chigharịkwuru onye edemede na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ aha ama ama na akwụkwọ Gujarati. Ọ tọrọ ntọala Bharatiya Vidya Bhavan, ntụkwasị obi mmụta, na 1938. ==Okwu ndị o kwụrụ== * N'aha ya (secularism), ndị agha na-emegide okpukpe, nke secular humanism ma ọ bụ ọchịchị Kọmunist na-akwado, na-akatọ nsọpụrụ okpukpere chi, karịsịa n'ime obodo ka ukwuu. * N'aha ya, ọzọ, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nọ n'ọchịchị na-ewere àgwà dị ịtụnanya nke, ebe ọ na-akwado ihe ndị nwere ike ime, okpukperechi na ọha mmadụ, nke obodo nta, dị oke njikere ịkọwa ụdị nsogbu ahụ n'ime obodo ka ukwuu dị ka nke ọha mmadụ na mmeghachi omume. * Otu ikwado ụwa na-esi bụrụ ihe nfụkasị n'okpukpe Hindu mgbe ụfọdụ ga-apụta ìhè site na akụkọ ụfọdụ metụtara ụlọ nsọ Somnath. * '''Ngosipụta ndị a na-adịghị mma na-ebute mmetụta nke nkụda mmụọ n'ọtụtụ obodo.''' * Ọ bụrụ na n'ụzọ na-ezighị ezi nke a na-ejie okwu a 'secularism' na-aga n'ihu ... ma ọ bụrụ na oge ọ bụla enwere esemokwu n'etiti obodo, a na-ata ọtụtụ n'ime ihe n'agbanyeghị uru nke ajụjụ ahụ; ọ bụrụ na ebe nsọ anyị nke njem nsọ dị ka Banaras, Mathura na Rishikesh na-aga n'ihu na-agbanwe ghọọ mkpọmkpọ ebe mmepụta ihe ... isi iyi nke ndidi omenala ga-akpọnwụ. ** [[w: Kanaiyalal Maneklal Munshi | Kanhaiya Lal Munshi]] n'akwụkwọ ozi o degaara Prime Minister, Jawahar Lal Nehru, nke e hotara (akụkụ ụfọdụ) na Kishwar, Madhu (2014). Modi, ndị Alakụba na mgbasa ozi: Olu sitere na Narendra Modi's Gujarat. p.210, ya na nkwuputa sitere na K.M. Munshi, Akwụkwọ Iwu India: Njem na nnwere onwe, 1902-1950 na njem nnwere onwe nke K.M. Munshi, p. 312) nakwa ọtụtụ akwụkwọ ndị ọzọ * Ọkọ akụkọ ihe mere eme nke India nke oge a ga-abịakwute ya dị ka ihe dị ndụ nke nwere mkpali na-aga n'ihu nke etiti, nke ndụ pụtara ìhè bụ okwu nkịtị. Enweghị echiche dị otú ahụ, ọ gaghị ekwe omume ịghọta India, nke… na-eguzo taa sie ike… O kpebisiri ike na ọ ghaghị ịkwụ eziokwu nye oge ochie ya. ** Dịka ekwuru na [https://www.dharmadispatch.in/culture/revisiting-km-munshis-majestic-vision-for-writing-indias-history] [https://www.esamskriti.com/e/National-Affairs/For-The-Followers-Of-Dharma/History-Writing-And-Nationalism-1.aspx] [http://www.eng.vedanta.ru/library/prabuddha_bharata/August2005_editorial.php] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Kanaiyalal Maneklal Munshi|Kanaiyalal Maneklal Munshi]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Munshi, Kanaiyalal Maneklal}} 95ws9p8x3ypkeobpxgn4dwpmyrmfpop Kanayo O. Kanayo 0 1315 11033 5039 2022-10-10T17:51:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q12391333]] wikitext text/x-wiki == Kanayo O. Kanayo == Anayo Modestus Onyekwere MFR nke a na-akpọ Kanayo O. Kanayo (amuru March 1, 1962) bu onye omere na onye oka iwu Naijiria. N'afọ 2006, o meriri ihe nrite ihe nkiri African Movie Academy Award maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma n'ọrụ ndu maka ọrụ ya na ihe nkiri Family Battle. == Ihe ndi okwuru == * Ebumnuche gị ekwesịghị ịbụ "ịba ọgaranya" kama ebumnuche gị kwesịrị ịbụ "nchekwa ego na nkasi obi * Ndị anyị lụrụ ọgụ na-egbu anyị ugbu a * Na-enweghị ajọ mbunobi nye ndị ntorobịa Naijiria na-arụsi ọrụ ike, achọrọ m ịghọta ka ụfọdụ ndị ntorobịa na-eme mkpesa na e mebiri ha ma ha na-ejide ihe karịrị ala 3 n'aka dị ka smart phone. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kanayo-o-kanayo/1724/ 0l6pqz67ym3edltpldxr7g5llwpy4kh Kang Chol-hwan 0 1316 11034 5042 2022-10-10T17:51:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q483097]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kang Chol-hwan.jpg|thumb|Kang Chol-hwan]] '''[[w:Kang Chol-hwan|Kang Chol-hwan]]''' (18 Septemba 1968–) bụ onye mgbanarị North Korea na onye odee. A bụ m ebumnuche nke egwu North Korea ndị a, n'ezie enwere nchegbu m na-enweta. Mana anyị maara na ndị North Korea na-ele anyị anya ma na-aja anyị ụtọ na site n'ịmara nke a anyị nwere ike imeri egwu ndị a. Anyị maara na ihe anyị na-eme na otu anyị si eme ya na obodo North Korea, ha ga-enweta mgbanwe site n'ime. Ya mere, ka anyị na-agbanyekwu ike, otú ahụ ka anyị ga-agbalịsi ike. **[http://www.freedomcollection.org/interviews/kang_chol_hwan/?vidid=432 Interviews : Kang Chol Hwan Spreading the Truth Breaking through North Korea’s censorship] (June 2010) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Kang Chol-hwan|Kang Chol-hwan]] na Wikipedia bekee 9s0hjvdfs9ecc26xcmb6j6d48l6iaps Kanye West 0 1317 11035 5046 2022-10-10T17:51:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15935]] wikitext text/x-wiki == Kanye west == Ye (/ jeɪ/ YAY; amụrụ Kanye Omari West; June 8, 1977), nke a na-akpọkarị Kanye West[c] (/ ˈkɑːnjeɪ/ KAHN-yay), bụ onye na-agụ egwú America, onye na-edekọ ihe, onye ọchụnta ego na onye na-emepụta ejiji. == Ihe ndi okwuru == * Ị̀ ga-ekwere n’ihe i kweere ma ọ bụrụ na ọ bụ naanị gị kweere? * Amaara m nne m kemgbe m dị afọ efu. Ọ na-adị nnọọ mma. * Onye ọ bụla na-agwa gị ka ị dị umeala n'obi. Kedu mgbe ikpeazụ mmadụ gwara gị ka ị bụrụ nnukwu? * Kwere na ofufe gi...merie ihere gi * Ka m kwuo na abụghị m onye amamihe, m ga-agharịrị gị na onwe m ụgha == Ebenside == https://www.azquotes.com/quote/869706 m6ab7dsxhffxzbdfyvafchqmi8v9lhs Kaone Kario 0 1318 11036 5054 2022-10-10T17:51:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113517252]] wikitext text/x-wiki [[Kaone Kario]] A mụrụ Kaone Kario na Maun Botswana n'afọ 1986. Ọ meriri asọmpi ịṅomi Nokia Face nke Africa na 2005 mgbe ọ dị afọ iri na itoolu. ==Okwu okwuru== *Echetara m ikiri ihe onyonyo ma chọọ naanị ịnọ n'ime ya. **"Against All Odds| Nwa agbọghọ Botswana ime obodo ghọrọ ihe nlereanya mba ụwa", eNCAAgainstAllOdds, Ọktoba 7, 2014 eweghachiri 20 Ọktoba ==Njikọ mpụga== [[q:Kaone Kario|Kaone Kario]] na Wikiquote Bekee s7ddrhz32moo5jb622gxvnci2h96wme Kara Walker 0 1319 11037 5057 2022-10-10T17:51:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q444277]] wikitext text/x-wiki == Kara Walker == Kara Elizabeth Walker (amuru na Nọvemba 26, 1969) bu onye ihe osise America nke oge a, silhouettet, onye na-ebi akwụkwọ, onye na-ese ihe nrụnye, onye na-ese ihe nkiri, na prọfesọ nke nyochara agbụrụ, okike, mmekọahụ, ime ihe ike na njirimara n'ọrụ ya. == Ihe ndi okwuru == * Silhouette na-ekwu ọtụtụ ihe na obere ozi, mana nke ahụ bụkwa ihe stereotype na-eme. * Enweghị diploma n'ụwa nke na-ekwupụta na ị bụ onye na-ese ihe-ọ dịghị ka ịghọ dọkịta. Ị nwere ike ikwupụta onwe gị onye na-ese ihe wee chọpụta ka ị ga-esi bụrụ onye na-ese ihe. * Ọ bụrụ na ị bụ onye na-ese oji, ị nwere ike tee mgbidi nke ihu ọchị, ma mmadụ ka ga-ajụ gị, 'Gịnị kpatara iwe ji dị gị?' == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50150-Kara_Walker c5ogl4y3w0gwaxplyjoid55ydklogj1 Karel Nel 0 1320 11038 5060 2022-10-10T17:51:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21995196]] wikitext text/x-wiki [[Karel Nel]] '''Karel Nel''' A mụrụ Karel Nel na 1955 na Pietermaritzburg, South Africa. Ọ gụrụ Fine Art na Mahadum Witwatersrand, Johannesburg, St Martin's School of Art, London na Mahadum California, Berkeley (Fulbright Placement 1988-89). Ọ na-ebi ugbu a ma na-arụ ọrụ na Johannesburg na ruo mgbe 2017, bụ Prọfesọ Associate na School of Arts, Mahadum nke Witwatersrand. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dị mkpa, nkà ya aghaghị ịgbaso ụzọ njem nke ime ime, na-agbagharị n'etiti ọtụtụ omenala omenala ụwa, ememe ha na akara ngosi ha, na-achọ ihe oyiyi ahụ nke nwere ike ijikọ ndụ anyị maara nke ọma na ikike ime mmụọ kachasị dị n'ime onwe anyị. ". <ref>https://www.artfirst.co.uk/karel_nel/biography.html</ref> ===Ebenside=== pk1xz6oj0pnsl6vnscmevd5g9xiyhh7 Karen DeCrow 0 1321 11039 5063 2022-10-10T17:51:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6369599]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Karen DeCrow|Karen DeCrow]]''' ([[w:|December 18]], [[w:|1937]] – [[w:|June 6]], [[w:| | National Organisation for Women]] site na 1974 ruo 1977. ==Okwu Okwuru== * "Ụlọ ikpe ekpebiela nke ọma na nwoke ekwesịghị ịmanye nwanyị ite ime ma ọ bụ gbochie ya ịmụ nwa, ma ọ bụrụ na ọ họrọ ya. Ya mere ikpe ziri ezi kwuru na ọ bụrụ na nwanyị emee mkpebi n'otu akụkụ iji weta afọ ime, oge, na nna mụrụ adịghị, na enweghị ike, òkè na mkpebi a, ọ gaghị enwe ụgwọ maka nkwado afọ 21. Ma ọ bụ, n'ụzọ ọzọ, ndị inyom nwere onwe ha na-eme mkpebi onwe ha banyere ndụ ha ekwesịghị ịtụ anya ka ụmụ nwoke kwụọ ụgwọ maka nhọrọ ha. " ** ''New York Times Magazine'', 9 Mee 1982, leta onye nchịkọta akụkọ, New York Times Magazine, [http://www.nytimes.com/1982/05/09/magazine/l-no-headline- 123813.html leta nye onye nchịkọta akụkọ], 1982-05-09 == Njikọ mpụga == [[W:|Karen DeCrow]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Karen DeCrow]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:DeCrow, Karen}} pcoxe56yk2yoe8232fx4c722rh7eade Karen Handel 0 1322 11040 5067 2022-10-10T17:52:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6369678]] wikitext text/x-wiki [[Karen Handel]] [[Usòrò:Karen C. Handel.jpg|thumb|Karen Handel]] '''[[q:Karen Handel|Karen Christine Handel]]''' (Eprel 18, 1962–) bụ nwanyị ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. Onye otu [[q:Republican Party (United States)|Republican Party]], Handel jere ozi dị ka onye isi oche [[w:Fulton County, Georgia|Fulton County]] Board of Commissioners site na 2003 ruo 2006, dị ka Odeakwụkwọ steeti Georgia site na 2007 ruo 2010, yana na [[q:United States House of Representatives | U.S. Ụlọ ndị nnọchiteanya]] maka [[w:Georgia's 6th congressional district|Georgia's 6th congressional district]] site na 2017 ruo 2019. == Okwu okwu == * Echiche m dị n'etiti ndị ihe nlelị nke ụtụtụ a, mwakpo enweghị mkpasu iwe megide otu egwuregwu softball congressional Republican. [[q:Steve Scalise | Onye nnọchite anya Scalise]] bụ enyi, na obi m na-eru ya na ezinụlọ ya. Mụ na Steve na-achọ ka ya na ndị ọzọ merụrụ ahụ mgbake ngwa ngwa. Ha na-anọgide n'echiche na ekpere anyị. Achọkwara m ịja mma omume obi ike nke ndị uwe ojii Capitol bụ ndị gbochiri n'ụzọ doro anya mwakpo nke taa ka ọ bụrụ nnukwu ọdachi. Ama m na onye a na-enyo enyo kwuru okwu ọjọọ gbasara m na nso nso a na soshal midia. Ọ dịkwa ka onye a na-enyo enyo na-eche ndị otu Congress aka kpọmkwem n'ihi na o kwenyeghị n'echiche ha. Anyị ekwesịghị ikwe ka esemokwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-arị elu ruo ná mwakpo ime ihe ike. Anyị niile ga-ajụ ikwe ka a kọwaa ndọrọ ndọrọ ọchịchị obodo anyị otú a. Ugbu a karịa mgbe ọ bụla ọzọ, anyị aghaghị ịdị n'otu dị ka otu mba n'okpuru Chineke. Ọ dịịrị anyị niile ka anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ n'ụzọ obodo na nke na-arụpụta ihe, ọbụlagodi mgbe anyị na-ekwenyeghị. ** [https://karenhandel.com/karen-handels-statement-todays-attack-virginia/ Okwu Karen Handel na mwakpo taa na Virginia] (June 14, 2017) * N'ezie enweela mkparị dị ukwuu site na mgbasa ozi mpaghara dịka ọ nweghị ihe ọ bụla m nwetụrụla, mana m bu n'obi ịchị ọchị ikpeazụ mgbe m meriri echi. ** [http://www.breitbart.com/big-government/2017/06/19/exclusive-karen-handel-intend-last-laugh-win/ Karen Handel: 'Achọrọ m ịchị ọchị mgbe m ga-achị ọchị. Mmeri'] (June 19, 2017) * Oge a bụ oge ihe ịma aka na mba anyị. Anyị na-eche okwu n'ezie na nke siri ike ihu - site na iyi ọha egwu, ichebe ókèala anyị iji belata mmefu gọọmentị. N'abalị a, ndị ntuli aka ghọtara na oge a bụ oge na-akpọ onye na-eweta ezi ahụmahụ - na ọrụ na ndụ. Amaara m na nke a bụ ntuli aka siri ike na m na-enye ndị Georgian nkwa a, m ga-arụkọ ọrụ ọnụ na onye ọ bụla chọrọ ịmepụta ụzọ ka mma maka ezinụlọ Georgia na m ga-alụ ọgụ kwa ụbọchị iji mee ka ndụ gị ka mma. ** [https://karenhandel.com/karen-handels-statement-election-night-victory/ Okwu Karen Handel na mmeri abalị ya nhoputa ndi ochichi] (June 23, 2017) ==Njikọ mpụga== Edemede [[w:Karen Handel|Karen Handel]] na Wikipedia Bekee] {{DEFAULTSORT:Handel, Karen}} fsshuuc34pcwjc3q9rv5asqg8fvdo30 Karen King-Aribisala 0 1323 11041 5071 2022-10-10T17:52:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16204107]] wikitext text/x-wiki [[Karen King-Aribisala]] Karen Ann King-Aribisala (amụrụ Guyana) bụ onye Naijiria na-ede akwụkwọ akụkọ, na onye edemede obere akụkọ.[1] Ọ bụ Prọfesọ Bekee na Mahadum Lagos. ==OKWU NDI OKWURU== * Idere m ihe dika iku ume * Enwere m obi ụtọ na nwunye anyị na akụkọ ndị ọzọ meriri 1991 Commonwealth's Prize (African Region). Mana 'feat' ahụ akpalighị m ide ma ọ bụ dee akụkọ ndị ọzọ n'ezie. Idere m ihe dị ka iku ume. Ọ bụ akụkụ nke m na mgbe m na-adịghị ede, ọ na-adị m ka achọrọ m. Akwụkwọ akụkọ m, Egwuregwu Hangman, meriri ihe nrite akwụkwọ kacha mma (2008) na Commonwealth Prize for Literature (African Region), e depụtara ya aha maka ihe nrite Guyana maka akwụkwọ na ogologo aha maka IMPAC Dublin International Literary Award. Otú ọ dị, akụkụ kasị dị ịrịba ama nke inweta ihe nrite akwụkwọ, ma ọ bụ n'ezie, ihe nrite ọ bụla bụ ịmara na n'ime atụmatụ ihe; na ndụ mmadụ, ha adịghị mkpa dị ka ịgbasa ụkpụrụ ụfọdụ dị ka ndidi maka usoro nkwenye ndị ọzọ, ụwa na-enweghị ajọ mbunobi, ụwa nke ikpe ziri ezi, ụwa ebe onye ọ bụla n'ime anyị nwere 'nnwere onwe ịbụ' na ụwa ebe. eziokwu na-akwado. N'ezie, ihe nrite ndị ahụ na-enyere aka igosipụta echiche ndị ahụ. Ihe odide m bụ mkpokọta nke ma nke bụ eziokwu na nke 'adịghị adị'. A na-ejikọta ihe ndị a iji mepụta mkpokọta / akụkọ. ==EDENSIBIA== * https://guardian.ng/art/king-aribisala-writing-for-me-is-like-breathing/ 55z4iqxzgtihedwsh1ldk560agjoeab Karen Press 0 1324 11042 5074 2022-10-10T17:52:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q961702]] wikitext text/x-wiki == Karen Press == Karen Press (amụrụ 1956) bụ onye na-ede uri South Africa. == Ihe ndi okwuru == * Okwu bụ mkpachapụ nke mkpụrụ fractal, Obere ikpocha akpụkpọ ahụ na-ejide akụkọ ihe mere eme ndị a ji ọṅụ kpebisie ike n'ime ha kemmiri ihe ọgbaghara. Na-ekwu onwe ya na ọdịda anyanwụ mgbe oriri ụbọchị gasịrị. obere okwu ọ bụla nwere ihe ọ pụtara kechiri n'azụ daa ọzịza nke echi dị ka onye njem na akpụkpọ ụkwụ ọhụrụ nwere olileanya. * N'ebumnobi na-ehicha ụkwụ ụkwụ (Ụlọ, 2000) == Ebenside == 7ubewj1wm5l1ns7lvbsomw62u5q94y1 Karl Marx 0 1325 11043 5078 2022-10-10T17:52:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9061]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Karl Marx.jpg|thumb|thumb| Ndị ọkà ihe ọmụma akọwawo naanị ụwa, n'ụzọ dị iche iche. Otú ọ dị, isi ihe bụ ịgbanwe ya.]] '''[[w:Karl Marx|Karl Heinrich Marx]]''' ([[w:5 May|5 May]] [[w:1818|1818]] - [[W:14 March|14 Maachị]] [[w:1883|1883]]) bụ onye [[w:Germany |German]] [[w:ndi ọkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndị ọkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], [[w: economist|Economist]], [[w:onye ọkwọ akụkọ ihe mere eme|onye ọkọ akụkọ ihe mere eme]], [[w:onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze|onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze]], [[w:onye nta akụkọ|onye nta akụkọ]] na [[w:onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agbanwe agbanwe|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agbanwe agbanwe]]. Ọrụ Marx na akụnụba tọrọ ntọala maka [[w: theory of value | labour theory of value]], ma metụtala ọtụtụ echiche akụ na ụba na-esote. O bipụtara ọtụtụ ọrụ n'oge ndụ ya, nke a ma ama bụ ''[[w:Manifesto Communist|Manifesto Kọmunist]]" (1848) na ''[[w: Das Kapital | Das Kapital]]" (1867) -1894). * Otua eluigwe ka m tụfuru, amaara m ya nke ọma. Mkpụrụ obi m, mgbe ezi-okwu nye Chineke, ka ahọpụtara maka ala mmụọ. **[https://www.marxists.org/archive/marx/works/1837-pre/verse/verse24.htm “The Pale Maiden”] (1837) ballad *M ga-eji njakịrị tụpụ ọgbụgbọ m juputara na ihu uwa,Leekwa ọdịda nke nnukwu onye pygmy a Onye ọdịda ya agaghị emenyụ ọkụ m. Mgbe ahụ, m ga-awagharị dị ka Chineke na mmeri Site na mkpọmkpọ ebe nke ụwa. Na, na-enye okwu m ike na-arụsi ọrụ ike, M ga-eche na ha hà na Onye Okike. *[[W:1837|1837]], dị ka e hotara na ''[https://books.google.com.br/books?id=YauuCwAAQBAJ&pg=PA22 Karl Marx: Ndụ Ya na Echiche Ya]'' nke David McLellan dere, p. 22. Hụkwa M. Rubel, "Les Cahiers d'études de Karl Marx (1840-1853)", ''[[w:International_Review_of_Social_History|Nlebaanya Mba Nile nke Akụkọ Ọhanaeze]]'' ([[w:1957|1957]]) *Akụkọ nke obodo niile dị ugbu a bụ akụkọ mgba klaasị. ** Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Communist (1848), p.2 * Onye isi nke steeti ọgbara ọhụrụ bụ naanị kọmitii na-ahụ maka ọrụ nkịtị nke bourgeoisie dum. Dị ka e hotara na Communist Manifesto (1848) p. 7 * “Na agụmakwụkwọ gị! Ọ bụghị na nke ahụ bụkwa ọha mmadụ, ma kpebisie ike site na ọnọdụ mmekọrịta nke ị na-akụzi, site na ntinye aka, kpọmkwem ma ọ bụ na-apụtaghị ìhè, nke ọha mmadụ, site n'ụlọ akwụkwọ, wdg? Ndị Kọmunist emebeghị ka ọha mmadụ tinye aka na agụmakwụkwọ; kama ha na-achọ ịgbanwe àgwà ntinye aka ahụ, na ịnapụta agụmakwụkwọ n'aka ndị òtù na-achị achị.” ** Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Communist (21 February 1848), p19-20. * '''Ọ bụ ihe ọjọọ ịrụ ọrụ ndị dị ala ọbụna n'ihi nnwere onwe; l'ọgu phẹ l'ọgu-ọgu; Ike agwụla m nke ihu abụọ, nzuzu, oke aka ike, na ịkpọrọ isiala na ịchacha ihe, ịpụnara onwe anyị, na ịgbasa ntutu maka okwu. N'ihi ya, gọọmentị enyeghachila m nnwere onwe m. ** Akwụkwọ ozi sitere na Marx degara Arnold Ruge (25 Jenụwarị 1843), mgbe gọọmentị [[w:Prussia | Prussia]] gbasara akwụkwọ akụkọ ''[[w:Neue Rheinische Zeitung|Neue Rheinische Zeitung]]'', nke Marx. bụ onye nchịkọta akụkọ. * Ihe kpatara na-adị adị, mana ọ bụghị mgbe niile n'ụdị ezi uche dị na ya. ** Akwụkwọ ozi sitere na Marx gaa Arnold Ruge (September 1843) * Ma, ọ bụrụ na iwulite ọdịnihu na idozi ihe niile maka oge niile abụghị ihe anyị na-eme, ọ na-edokarị anya ihe anyị ga-arụzu ugbu a: Ana m ezo aka na ''' nkatọ na-enweghị obi ebere nke ihe niile dị' '', enweghị obi ebere. ma n'echiche nke ịghara ịtụ egwu nsonaazụ ọ na-abịarute na n'echiche nke ịbụ obere egwu nke esemokwu na ike ndị ahụ. ** Akwụkwọ ozi sitere na Marx gaa Arnold Ruge (September 1843) * Naanị ihe ngwọta ga-ekwe omume nke ga-echekwa nsọpụrụ Germany na mmasị Germany bụ, anyị na-ekwughachi, agha na Russia. ** ''Marx-Engels Gesamt-Ausgabe, Erste Abteilung'', Mpịakọta nke 7, Maachị ruo Disemba 1848, p. 304. Friedrich Engels. Mgbakọ Frankfurt na-arụrịta ụka banyere ajụjụ Polish. ''Neue Rheinische Zeitung'', Nke 70, Ọgọst 9, 1848.[https://www.marxists.org/archive/marx/works/1848/08/09.htm] * ''' Akụkọ ihe mere eme adịghị ka mmadụ ọ bụla, bụ́ nke na-eji mmadụ emezu nzube ya. Akụkọ ihe mere eme abụghị ihe ọzọ ma ọ bụghị omume ụmụ mmadụ na-achụso nzube ha. ** '' Ezinụlọ Nsọ'', Ch. VI (1845). * ''Die Philosophen haben die Welt nur verschieden interpretirt; es kommt aber darauf an, sie zu verändern.''[http://books.google.com/books?id=xyc9AAAYAAJ&q=%22Die+Philosophen+haben+die+Welt+nur+verschieden%22+%22es+kommt +aber+darauf+an+sie+zu+ver%C3%A4ndern%22&pg=PA72#v=otu ibe] ** '''Ndị ọkà ihe ọmụma akọwawo naanị ''ụwa'' n'ụzọ dị iche iche. Otú ọ dị, isi ihe bụ 'ịgbanwe'' ya. ** "Ihe ndị a na [[w:Ludwig Feuerbach | Feuerbach]]" (1845), Thesis 11, Marx Engels Họrọ Ọrụ, (MESW), Mpịakọta nke Mbụ, p. 15; edekwara okwu ndị a n’ili ya. ** E bipụtara nke mbụ dị ka ihe mgbakwunye na akwụkwọ nta ahụ ''[[w: Ludwig Feuerbach na Ọgwụgwụ nke nkà ihe ọmụma German oge gboo|Ludwig Feuerbach na njedebe nke oge ochie nke nkà ihe ọmụma German]]" nke [[w: Friedrich Engels|Friedrich Engels]] (1886) dere ==Njikọ Mpụga== [[W: Karl Marx|Karl Marx]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Karl Marx|Karl Marx]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Marx, Karl}} p2hrhdr7uo06racc80mwjx1sqe6pl1d Karlheinz Deschner 0 1326 11044 5084 2022-10-10T17:52:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q77350]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Karlheinz Deschner.jpg|thumb|Ihe mmanye na-agaghị ekwe omume maka m bụ nke [[w: obi abụọ|obi abụọ]]. Enwere m obi abụọ banyere ihe niile, gụnyere obi abụọ nke m. M [[w: believe|kwere]] ntakịrị, ma nke ahụ ezughị oke. [[W: scepticism|Scepticism]] abụghị maka m "ezi nka" kama ọ bụ akụkụ dị mkpa nke ịdị adị m.]] '''[[w:Karlheinz Deschner|Karlheinz Deschner]]''' ([[w:23 may|23 Mee]] [[w:1924|1924]] - [[w:8 April|8 Eprel]] [[w:2014|2014]]), bụ onye [[w: German|German]] onye na-eme nchọpụta na onye edemede bụ́ onye dọtara uche na [[w: Europe|Europe]] n’ihi mmeso kpụ ọkụ n’ọnụ o mesoro [[w: Christianity|Iso Ụzọ Kraịst]] n’ozuzu ya nakwa Chọọchị Katọlik karịsịa, dị ka e kwupụta ya n’ọtụtụ isiokwu na akwụkwọ, na-ejedebe n’akwụkwọ 10 ya ‘[[w: Criminal History of Christianity | Christianity's Criminal History ]]''.<!-- ('' Criminal History of Christianity '', Rowohlt Verlag, Reinbek) --> == Okwu Okwuru== * ''Iche echiche na-eme ka ndị na-eche echiche kwenye; ya mere iche echiche na-adịkarịghị ekweta.'' ** Echiche kwenye ndị na-eche echiche; N'ihi nke a, echiche na-ekwenye adịkarịghị. **" Naanị ihe dị ndụ na-egwu mmiri megide mmiri, aphorisms." 1985. * '' onye ọ bụla nwere ike ịgụ ihe a na-ebipụta.'' ** Ndị nta akụkọ efu: mmadụ niile nwere ike ịgụ ihe ọ bụla ebipụtara. '' Naanị ihe dị ndụ na-egwu mmiri megide ihe dị ugbu a'' * ''Mmụta bụ ihe ọjọọ, onye na-amụnye ụwa na-eme ka unyi ya doo anya.'' ** Nghọta bụ egwu; mb͕e unu nēnye uwa ìhè, unu nēme ka urú-ya di ọcha. ** Site na "The Haßberge" na '' Ụra Mma Nrọ na Stable Smell: Banyere Franconia, odida obodo nke ndụ m '' Knesebech na Schuler, 1989. * ''Ọ dị mma ịkụ n'isi oghere. Na onye hollower a isi, ka n'ikuku ume n'ikuku." ** Isi efu na-eme mkpọ kacha mma. Ma isi tọgbọrọ chakoo, otú ahụ ka ụda na-adịwanye mma. ** Okwu nnabata na ịnata ihe nrite Alternative Büchner, 1993. ''MIZ - ihe na ozi n'oge ahụ.'' ISSN 0170-6748, olu 3, 1993, [http://www.ibka.org/artikel/miz93 / price.html ibka.org] *'' Onye ọ bụla n'oge mbụ nwere okwukwe na Chineke bụ́ nke e kwuru banyere ya; ma nke nta nke nta ọ nwere nke kwesịrị ya.'' ** Na mbụ nkwenkwe okpukpe gị bụ nke a gbadoro ụkwụ n'elu gị; nke nta nke nta, nkwenkwe okpukpe gị na-aghọ ndị kwesịrị gị. **''Akụkọ ọnụ ọnụ'', Rowohlt 1994, ISBN|3-499-22061-X, p. 14 * '' Onye ọkà mmụta okpukpe - naanị ọkachamara na-enweghị ihe ngosi banyere ihe nyocha ya.'' ** [[W: Philosophy of religion|Onye ọkà mmụta okpukpe]] - naanị ụdị ọkà mmụta na-enweghị ihe ọ bụla gbasara ihe ọ ga-amụ. ** ''Akụkọ ọnụ ọnụ'', p. 29 *''Echere m na abụghị m Onye Kraịst.'' **Echere m, ya mere abụghị m onye Kraịst. ** ''Akụkọ ọnụ ọnụ'', p. 35 * ''Onye ọ bụla nke na-edeghị akụkọ ihe mere eme ụwa dị ka akụkọ nyocha bụ onye so ya.'' ** Onye ọ bụla na-ede na akụkọ ihe mere eme ụwa, ma ọ bụghị dị ka akụkọ ihe mere eme, si otú ahụ na-aghọ onye so. ** ''Akụkọ ọnụ ọnụ'', p. 54 * ''Ọchịchị onye kwuo uche ya bụ nka a na-eji akwa akwa na ntị ndị mmadụ n'aha ndị mmadụ.'' ** [[W: democracy|Democracy]] bụ nka nke iji obi ụtọ dọpụta ajị anụ n'anya ndị mmadụ, na-eme nke a n'aha ha. ** ''Akụkọ ọnụ ọnụ'', p. 64 * ‘‘Ndị Kraịst zuru Agba Ochie n’aka ndị Juu ma jiri ya mee ihe agha megide ha. N'ime nke a, a gbanwere nkwenye na a họọrọ Israel ka ọ bụrụ nzọrọ zuru oke nke Iso Ụzọ Kraịst na Mesasia nke ndị Juu n'ime ozizi nke nloghachi nke Kraịst.'' ** Ndị Kraịst napụrụ Agba Ochie n’aka ndị Juu were ya mee ihe agha megide ha. Nkwenye nke Chineke nhọpụta nke ha mere ka ọ bụrụ ngosipụta nke ọnọdụ zuru oke nke Iso Ụzọ Kraịst, na okpukpe Mesaịa nke ndị Juu gbagharịrị n'ime ozizi nke nloghachi nke Kraịst. ** ''Ọkụkọ kpọkwara ọzọ'', btb paperbacks na Goldmann Verlag 1996, ISBN|3-442-72025-7, p. 505 * ''Ọ ga-akara m mma iji ọtụtụ ihe kpafuo karịa ụzọ m. Augustine chere otú ahụ. Echere m na ụzọ ọzọ." "Ọ ga-akara m mma na m ga-eso ọtụtụ ndị kpafuo karịa n'ụzọ nke m." Yabụ chere St [[w:Augustine nke Hippo | Augustine]]. A bụ m n'echiche efu. ** [http://www.deschner.info/de/person/zitate.htm deschner.info] *''Ekwenye m na-eme ka m ghara ịghọ onye na-anụbigara okpukpe ọkụ n'obi ókè nke okwukwe na-echebebeghị.'' ** My na-enyo enyo na-adọ m aka na ntị maka ihe egwu dị n'ịghọ onye na-anụ ọkụ n'obi, ihe egwu nke okwukwe na-ewepụbeghị. ** [http://www.deschner.info/index.htm?/de/person/zitate.htm deschner.info] * '' Nke kacha nta m nwere ike iguzogide bụ obi abụọ. Ana m enwe obi abụọ, ọbụlagodi obi abụọ m. Ekwere m ntakịrị ma ọ bụghị kpamkpam. Maka m, obi abụọ abụghị otu n'ime "nkà ọma", kama akụkụ nke ịdị adị m.'' ** Ihe kacha mmanye m bụ nke obi abụọ. Enwere m obi abụọ banyere ihe niile, gụnyere obi abụọ nke m. Ekwere m ntakịrị, ma nke ahụ ezughị oke. Obi abụọ abụghị maka m "ezi nka" kama ọ bụ akụkụ dị mkpa nke ịdị adị m. ** [http://www.deschner.info/de/person/zitate.htm deschner.info] *''Enwere m mmasị n'ọtụtụ ihe n'etiti eluigwe na ụwa; ma ọ dịghị ihe na-amasị m nke na-erughị ihe ebube nke okpukpe." ** Ọtụtụ ihe dị n’etiti Eluigwe na ụwa juru m anya; ma n’ime ihe ndị a nile, nke kasị nta dị ebube nye m ==Njikọ Mpụga== [[W:Karlheinz Deschner|Karlheinz Deschner]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Karlheinz Deschner|Karlheinz Deschner]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Deschner, Karlheinz}} f6s9i0rva05i5blqw87ok1ss9ynpy3x Kasiva Mutua 0 1327 13164 11045 2022-11-15T22:54:41Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Kasiva Mutua|Kasiva Mutua]]''' bụ onye Kenya na-eti ọkpọ nke mụtara ịkpọ ịgbà ọdịnala site n'aka nne nne ya wee malite mgbe ọ dị afọ isii. ===Ihe o kwụru === * "Ụmụ nwanyị nwekwara ike bụrụ ndị na-elekọta omenala." ** ''[https://www.ted.com/talks/kasiva_mutua_how_i_use_the_drum_to_tell_my_story#t-381018 "Otu m si eji ịgba akọ akụkọ m"], okwu TED (August 2017) '' * "N'ike mmụọ nsọ na ọ dị mkpa idobe omenala a; Ana m akụzi mkpa ịgba dị maka ụmụ okorobịa, ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ." ** ''[https://www.ted.com/talks/kasiva_mutua_how_i_use_the_drum_to_tell_my_story#t-381018 "Otu m si eji ịgba akọ akụkọ m"], okwu TED (August 2017)'' *"Ụmụ nwanyị nwere ike ime ihe ọ bụla masịrị ha, ọ bụrụ na ị na-eme nke ọma n'ihe, e kwesịrị ịhapụ gị ka ị mee ya." ** ''[https://edition.cnn.com/videos/world/2018/01/08/asequals-women-kenya-drummer-lon-orig-ejk.cnn "Onye na-egwu egwu Kenya na-agbaji taboo nke narị afọ gara aga"] , ''CNN'' '' ==Njikọ mpụga== **[[w:|Kasiva Mutua]] na Wikipedia Bekee. **[[q:|Kasiva Mutua]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mutua, Kasiva}} tsr70q63qiv5rffrptcatecf0ugaa0v Kate DiCamillo 0 1328 11046 5096 2022-10-10T17:52:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q467066]] wikitext text/x-wiki [[Kate DiCamillo]] Katrina Elizabeth DiCamillo bụ onye ode akwụkwọ akụkọ ifo ụmụaka. O bipụtala akwụkwọ akụkọ karịrị 25, gụnyere N'ihi Winn-Dixie, Agu na-arị elu, akuko ndi of Despereaux, Njem ọrụ ebube nke Edward Tulane,Enyi nke Magician, usoro ebere Watson, na Flora & Ulysses ==ihe ndi Okwuru== *Akụkọ bụ ìhè. Ìhè dị oké ọnụ ahịa n'ụwa nke gbara ọchịchịrị. Malite na mmalite. Gwa Gregory akụkọ. Mee ụfọdụ ìhè ==Edensibia== Edemede [[W:Kate DiCamillo|Kate DiCamillo]] na wikiquote beke hfflmf1h0j1piyfxp1tweseh142c003 Kate Henshaw 0 1329 11047 5099 2022-10-10T17:52:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6375533]] wikitext text/x-wiki == Kate Henshaw == Kate Henshaw, nke a makwaara dị ka Kate Henshaw-Nuttall (amụrụ 19 Julaị 1971), bụ omenkà na-eme ihe nkiri Naijiria. N'afọ 2008, ọ meriri ihe nrite ihe nrite Africa Movie Academy Award for Best Actress in a Leader Role maka ọrụ ya na ihe nkiri Stronger than Pain. == Ihe ndi okwuru == * Adịla mgbe ọ bụla imenyụ ìhè gị. * Ọ dị mma ma ọ bụrụ na ndị ọzọ aghọtaghị ụzọ gị ma ọ bụrụhaala na ị ghọtara onwe gị. * Ike nile nke mmadụ nile nwere bụ nke nwa oge, nanị Chineke pụrụ ime ihe nile nwere ike ebighị ebi. * Mgbe ume dị n'ime anyị, anyị na-aga n'ihu, na-enye ike anyị niile. wiil ndị ahụ nwere ike ịtụgharị nwayọọ nwayọọ, ma ha na-atụgharị n'ezie. Debe isi gị elu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kate-henshaw/890/ k44i8w5qhr7ls4sspqcy4sl4xtptj4w Kate Kelly 0 1330 13317 13316 2023-03-12T01:47:51Z Mats Enestam 345 wikitext text/x-wiki [[File:Kate Kelly (feminist).jpg|thumb|Kate Kelly (2014)]] '''[[w:Kate Kelly|Kathleen Marie Kelly]]''' (amụrụ 1980/1981) bụ onye Amerịka nwanyị , onye ndọrọndọrọ, ọkaiwu na-ahụ maka ikike mmadụ, na onye nwanyị Mormon bụ onye hibere Ordain Women na 2013, a chụpụrụ ya na Ụka LDS (Mormon) na 2014 ==Ihe ndị o kwụrụ== * Na Sọnde, a ga-anwale m ebe m na-anọghị ya maka ndapụ n'ezi ofufe site n'aka ndị isi nke ọgbakọ mbụ m na ụka Mormon... maka imeghe ọnụ m na ịmalite mkparịta ụka gbasara ịha nhata nwoke na nwanyị n'ụka na mgbọrọgwụ miri emi nke ụlọ ọrụ a. ahaghị nhata. Ọnọdụ m dị njọ bụ ihe atụ ọzọ nke ka ịgbachi nkịtị n'ụmụ nwanyị si bụrụ ihe kacha mkpa nkwurịta okwu maka ụlọ ọrụ nna ochie, ma n'ụzọ nkịtị ma n'ụzọ ihe atụ. N’ime nzukọ-nsọ ​​nke Mọmọn, ọkwa nile nke ikike na onye-ndu chọrọ echichi nye ọkwa nchụ-aja – ma ọ nweghị ụmụ nwanyị a ga-echi echichi, n’agbanyeghị na ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị otu nwoke, afọ 12 gbagowe, dị. Nke a pụtara na ọ nweghị ụmụ nwanyị nwere ike iduzi emume na emume gọọmentị ọ bụla, n'agbanyeghị na o nweghị nkuzi ụka Mormon a kapịrị ọnụ nke na-akọwa ihe kpatara anaghị eji chie ụmụ nwanyị echichi... ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2014/jun/16/mormon-woman-excommunication-lds-church-ordination I was excommunicated from my church for asking for equal rights, Kate Kelly, ''The Guardian''] (16 June 2014) * Ịgbachi nkịtị n'ụzọ dị otú a ọ dị ka a ga-asị na etinyere m gag anụ ahụ n'ọnụ ụbọchị Sọnde ọ bụla, na ihe mgbu nke ịmara mmetụta m na echiche m adịghị anabata dị nkọ. O wutere m nke ukwuu na chọọchị m hụrụ n’anya na-atụle n’ike n’ike ịchụpụ m n’ihi ibi ndụ n’ihe a kụziiri m n’abụ bụ́ isi mgbe m bụ nwata: “mee ihe ziri ezi, ka ihe ga-esi na ya pụta so ya.” N’ezie, ozizi Mormon na-akụzi na anyị nwere Nne na Nna nke Eluigwe: Nne na Nna... N'ịmara na nne na nna anyị nke eluigwe bụ ma nwoke na nwanyị na-akụziri m na ikike anyị dị ka ụmụ nwanyị enweghị oke ... Iji nọgide na-adị mkpa n'ụwa taa, ụlọ ọrụ okpukpe ga-eme nke ọma site n'ịlụso ajụjụ siri ike nke ịha nhata nwoke na nwanyị. , itinye aka na ụmụ nwanyị nwere nchegbu ma na-enyere aka ịkwaga anyị niile n'ihu, ọnụ. Anyị ga-asọpụrụ ma na-asọpụrụ - ma anyị agaghị agbachi nkịtị. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2014/jun/16/mormon-woman-excommunication-lds-church-ordination I was excommunicated from my church for asking for equal rights, Kate Kelly, ''The Guardian''] (16 June 2014) * Apụghị m ịgụcha okwu niile n'ihi na m na-ebe akwa ma na-ebe akwa, ma anya m lekwasịrị anya, 'Anyị ahọrọla ịchụpụ gị.' Echere m na m bụ onye nwere nchekwube nke aghụghọ n'ihi na ruo ọgwụgwụ echere m na ha ga-eme ihe ziri ezi .... Ọ bụghị na agaghị m agbahapụ ihe m mere. Enweghị m ike. Ụka nke chụrụ m n'ọrụ kụziiri m ibi ndụ n'iguzosi ike n'ezi ihe... Ha na-arịọ m ka m na-aga ụka ụbọchị Sọnde ọ bụla, mee ka a ga-asị na echeghị m na e nwere nsogbu na nha anya nwoke na nwanyị... maka nwanyị ọ bụla legharịrị anya gburugburu ya wee mata eziokwu doro anya na nke dị mfe na ndị nwoke na ndị nwanyị na-enweghị nhata n'ọgbakọ anyị. ** [https://www.nbcnews.com/news/us-news/mormon-womens-group-founder-kate-kelly-excommunicated-n138746 Mormon Women's Group Founder Kate Kelly Excommunicated, ''NBC News''], (24 June 2014) * ERA bụ nanị ụzọ ọzọ e si ekwupụta Ụkpụrụ Ọma: “Mee ndị ọzọ otú ị ga-achọ ka ha mee gị.” Anyị nwere ike megharịa Iwu US ka ọ dabara nke Utah wee kwado nha anya nwoke na nwanyị dị ka uru America ozugbo na ihe niile. Ka anyị merie steeti ndị ọzọ, mee Utah 38th na nkwenye ikpeazụ dị mkpa, ma werekwa ọnọdụ anyị ọzọ n'akụkụ aka nri nke akụkọ ihe mere eme. ** [[https://www.sltrib.com/opinion/commentary/2019/08/26/kate-kelly-utah-lets/ Kate Kelly: Utah, let’s ratify the ERA, ''Salt Lake Tribune'']] (26 August 2019) * Steeti iri abụọ na isii nke U.S, nke gụnyere Utah na Nkeji edemede IV, §1, na ọtụtụ mba gburugburu ụwa, na-echebe ụmụ nwanyị n'ụzọ iwu n'usoro iwu ha. Iwu U.S. adịghị. Mkpa na-adịgide adịgide maka [[w:ERA|ERA]] pụtara ìhè ugbu a karịa mgbe ọ bụla. Ụmụ nwanyị enweghị arịlịka na Iwu U.S. Ugbu a, mgbe Ụlọikpe Kasị Elu nke United States na-eleba anya n'okwu n'okpuru nkwekọrịta nha nhata nke 14th Amendment, iwu ndị na-akpa ókè na ndabere nke nwoke na nwanyị anaghị enweta nchebe kachasị elu nke klas ndị ọzọ na-eme, dị ka agbụrụ ma ọ bụ okpukperechi. N'ezie, nke a pụtara na ọ dị mfe ịgafe na idobe iwu ịkpa ókè mmekọahụ na akwụkwọ. Iwu ndị anyị tụkwasịrị obi iji chebe anyị, dị ka Mbụ IX na Mbụ VII, nọ na ngọngọ igbutu. Ịkwado ERA ga-emesị tinye ikike ụmụ nwanyị na-adịgide adịgide na iwu US na ọkwa kachasị elu, ọ ga-enyekwara aka ichebe nwoke na nwanyị na ezinaụlọ niile. **[[https://www.sltrib.com/opinion/commentary/2019/08/26/kate-kelly-utah-lets/ Kate Kelly: Utah, let’s ratify the ERA, ''Salt Lake Tribune'']] (26 August 2019) * Ị ma ihe ọzọ na-arịa m ọrịa ma na-agwụ m ike? A na m arịa ọrịa maka ndị nwoke na-eme iwu gbasara ahụ anyị na nhọrọ anyị na ndụ anyị n'ajụghị anyị ase. ** [https://archive.sltrib.com/article.php?id=4853488&itype=CMSID We raised our voices here': Massive women's march headlines Utah Legislature's opening day: Rally organizers vow to track bills related to women's rights and discrimination, ''The Salt Lake Tribune,'' Steve Griffin], (25 January 2017) ==Maka ya== Onye guzobere otu ụmụ nwanyị Mormon bụ onye eboro ebubo na ọ na-emebi nkuzi ụka ka a chụpụrụ ya na Mọnde site n'aka ndị ikpe nwoke niile kwuru na ọ nwere ike ịlaghachi naanị ma ọ gbahapụ ihe kpatara ya ... Kelly bụ onye ọka iwu na onye rụpụtara Ordain. Ụmụ nwanyị, otu nzukọ nke chọrọ nha nhata maka ụmụ nwanyị na chọọchị Mormon, nke na-edobe ọkwá ya dị elu maka ndị nwoke na-ekweghị ka ndị ụkọchukwu nke nwanyị ... Bishọp gwara ya na nchụpụ - otu n'ime okwu ikpe kachasị elu na chọọchị ahụ. n'ime afọ - ga-adịru ma ọ dịkarịa ala otu afọ ma bulie ya elu naanị ma ọ bụrụ na o gosipụtara "ezigbo nchegharị" wee hapụ ọrụ ya ... Kelly, bụ onye họọrọ ịghara ịpụta na nlegharị anya ịdọ aka ná ntị, kwuru na ọ bụ ezie na ọ bụ "ụbọchị dị egwu." , "A gaghị agbachi ya ọnụ. O kwuru na ya na-eme atụmatụ ịgba akwụkwọ, mana enweghị olile anya n'ihi na onye isi ụka ga-eleba anya n'okwu ya bụ otu onye butere usoro nchụpụ megide ya. ** [https://www.nbcnews.com/news/us-news/mormon-womens-group-founder-kate-kelly-excommunicated-n138746 Mormon Women's Group Founder Kate Kelly Excommunicated, ''NBC News''], (24 June 2014) ==Hụkwa== * [[Feminism]] * [[w:List of women's rights activists|List of women's rights activists]] * [[w:Ordain Women|Ordain Women]] ==Njikọ Mpuga== *[http://www.katekellyesq.com/ Home page] bymv1ogplrx1p6kf547j2e1t36gmu8y Kate Raworth 0 1331 11049 5109 2022-10-10T17:53:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q37424557]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kate Raworth lecture.jpg|thumb|Kate Raworth na 2018.]] '''[[W:Kate Reworth|Kate Raworth]]''' (1970-) bụ onye England economist, amaara maka ''[[W:Doughnut (economic model)|doughnut economics]] ya, nlereanya itule n'etiti mkpa mmadụ dị mkpa na [[W:Oke mbara ala|oke mbara ala]]. == Okwu okwuru == * Ịkpọ ndị nnupụisi akụ na ụba niile: ọdịnihu mmadụ dabere na gị. Ee, n'ezie. N'ihi na, ọ gwụla ma anyị gbanwee arụmụka akụ na ụba na nke ọha, anyị nwere obere ohere n'ezie nke na-eme nke ọma na narị afọ a. * Taa, anyị nwere akụ na ụba ndị kwesịrị itolite, ma ọ̀ na-eme ka anyị na-eme nke ọma ma ọ bụ na ha emebeghị. Ihe dị anyị mkpa bụ akụ na ụba na-eme ka anyị na-eme nke ọma, ma ọ na-eto ma ọ bụ na ha etobeghị. **Gụọ akwụkwọ| ikpeazụ = Raworth| mbụ = Kate| onye edemede =| nchịkọta akụkọ =| aha = Nke a abụghị ihe egwu egwu: Akwụkwọ ntuziaka nwepụ mwepụ| afọ = 2019| ọnọdụ = London| onye nkwusa = Akwụkwọ Penguin| ibe = 146-154| isi = Akụnụba akụ ọhụrụ| ISBN = 9780141991443 == Njikọ mpụga == [[W:Kate Raworth|Kate Reworth]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Kate Reworth|Kate Reworth]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Raworth, Kate}} 0ppnq8ewvuqkk02pgea2hzm454voj60 Katharine Hepburn 0 1332 11050 5112 2022-10-10T17:53:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56016]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:KatharineHepburninStageDoorCanteencropped.jpg |144px|thumb|aka nri| sitere na ''[[w: Stage Door Canteen]]'' (1943)]] ''[[w:Katharine Hepburn|Katharine Houghton Hepburn]]''' ([[w:12 Mee|12 May]] [[w:1907|1907]] - [[w:29 June|29 June]] [[w:2003|2003]]) bụ onye omere ihe nkiri America. telivishọn na ogbo. ==Okwu Okwuru== *"Nne nne m mara mma -- Caroline Garlinghouse -- si [[w: Pittsburgh|Pittsburgh]] - nne nne m. Ahụtụbeghị m ya mana agbasowo m ọtụtụ echiche ya - site n'aka nne m - o nyewokwa m obi ụtọ. ntụpọ n'ime obi m maka obodo gị...Nwanne nne nne m, Fred Garlinghouse, bi na Pittsburgh, bụ onye injinia na o doro anya na ọ rụrụ ọrụ maka Jones & Laughlin." ** Ọ na-ede na June 1984, na nzaghachi na akụkọ banyere atụmatụ atụgharịghachi ihe nkiri ya na Pittsburgh na Septemba na-esote; dị ka e hotara na [http://old.post-gazette.com/ae/20030709rawson0709p5.asp "On Stage: Kate Hepburn, Richard Rauh na ochie Nixon"] site Christopher Rawson, "Pittsburgh Post-Gazette" (July 9). , 2003) ==Nkwupụta okwu gbasara== *"M lanarịrị izu atọ ahụ n’enweghị nri dị mma ma ọ bụ onye ọ bụla nyeere m aka. Edobere m akpa akwụkwọ na-acha aja aja n'ime nkata mkpofu n'akụkụ ihe ndina m. M na-eri nri m niile n’ime ime ụlọ m n’oge a, ka m wee nwee ike ịtụnye nri anaghị eri nri n’ime ya ma ghara ịkparị ndị na-esi nri. Nsogbu a, n'agbanyeghị na o nwere ọtụtụ ihe nkiri, adịghị mma maka ahụ ike m. N'ọrụ ihe nkiri m niile, enwere m anyaụfụ Katharine Hepburn nwere nnukwu cheekbones na ihu dị warara. Ugbu a enwere m ha. ** [[W:Bette Davis|Bette Davis]], [https://books.google.com/books?id=dbuVDgAAQBAJ&pg=PT33 ''Nke a 'n That'] (1987) nke Davis, ya na Michael Herskowitz, p. 52 ==Njikọ mpụga== [[W: Katharine Hepburn|Katharine Hepburn]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Katharine Hepburn|Katharine Hepburn]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hepburn, Katharine}} 14if6ivo2nh31ke7i5j5tro7pl4uig4 Katherine Harris 0 1333 11051 5118 2022-10-10T17:53:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272787]] wikitext text/x-wiki [[Katherine Harris]] '''[[q:Katherine Harris|Katherine Harris]]''' amụrụ Eprel 5, 1957) bụ onye America ndọrọ ndọrọ ọchịchị. O denyere aha na Republican steeti na Florida, Harris jere ozi Florida Sineti site na 1994 ruo 1998, dị ka [[w: Secretary of State of Florida|Odee akwukwo nke Steeti Florida]] site 1999 ruo 2002, nakwa o so na [[q:United States House of Representatives|United State of Florida]] o si na [[w: Florida of 13 congressional district | Florida nke 13 congressional district]] site 2003 ruo 2007. == Okwu ndi okwuru == * M n'ezie nnọọ mwute banyere ihe ndị ahụ, ma ọ bụ onwe-egbu mgbu ... Ị mara, mgbe ọ bụla ha mere fun nke m etemeete, ọ bụ n'ihi na akwụkwọ akụkọ colorized m foto. ** Na okwu redio Sean Hannity , Ogust 1, 2005, anabatakwa Hannity arịọ Harris ma njakịrị esifịna ya. * Idoyachite mpuru obi ndi America Maka chineke. ** '' [https://web.archive.org/web/20080318185336/http://www.rollingstone.com/politics/story/7235393/the_crusaders/ The Agha Ntụte] '', Rolling Stone Magazine * Chineke bụ onye na-ahọrọ anyị ndi isi ** "[http://www.floridabaptistwitness.com/6298.article]", The Florida Baptist Onyeàmà akwụkwọ akụkọ * Ma ọ bụrụ na anyị bụ ndị na-ifịk ke ahọpụta ndị Chineke ikom na ndị inyom na ọ bụrụ na ndị mmadụ na-adịghị etinye aka na-enyere Chineke ikom na ịlụ hoputara karịa anyị na-aga nwere a mba ego iwu. Nke ahụ abụghị ihe anyị tọọ ntọala nna bu n'obi na nke ahụ bụ n'ezie ọ bụghị ihe Chineke zubere. ** "[http://www.floridabaptistwitness.com/6298.article]", The Florida Baptist Onyeàmà akwụkwọ akụkọ * Ọ bụrụ na ị na-agaghị na-ahọpụta Ndị Kraịst ahụ na kachasi mkpa ị na-aga legislate mmehie. ** "[http://www.floridabaptistwitness.com/6298.article]", The Florida Baptist Onyeàmà akwụkwọ akụkọ == Njikọ mpụga== Edemede [[w: Katherine Harris|Katherine Harris]] na wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT: Harris, Katherine}} 731gss221lctih9idk6irwgc14hitib Katherine Johnson 0 1334 11052 5121 2022-10-10T17:53:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q11740]] wikitext text/x-wiki '''Katherine Johnson''' (née Coleman; amụrụ n'Ọgọst 26, 1918 nwụọ na February 24, 2020) bụ onye [[w:Mathematician|ọkammụta na mgbakọ na nwepụ]] nke mba [[w:America|Amerika]] nke mgbakọ na nwepụ nke ọbital mekaniks ya dika onye ọrụ NASA mere ka U.S crew spaceflights nwee isi. [[Usòrò:Katherine Johnson 1983.jpg|thumb]] ==== Ihe ndi okwuru ==== * "Na mgbakọ na nwepụ, ọ bụrụ na-ịnwetaghị ya, ị daala ya."<ref>https://kidadl.com/articles/katherine-johnson-quotes-from-the-famous-nasa-mathematician</ref> * "Obi tọrọ m ụtọ mgbe Apollo Mission gara nke ọma"<ref>https://kidadl.com/articles/katherine-johnson-quotes-from-the-famous-nasa-mathematician</ref> * "Hụ ihe ị na-eme n'anya, ị ga-eme nke ọma"<ref>https://wearetechwomen.com/inspirational-quotes-katherine-johnson-nasa-mathematician/</ref> * "A naghị m enwe echiche ileda ọnwe m anya. Enwebegị m ya. A di m mma dika onye ọbụla, mana akaghị m mma"<ref>https://wearetechwomen.com/inspirational-quotes-katherine-johnson-nasa-mathematician/</ref> ==== Ebemsidee ==== oajrs916epyxvma8e4y5dgpb78nonkq Katherine Paterson 0 1335 11053 5124 2022-10-10T17:53:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q236321]] wikitext text/x-wiki [[Katherine Paterson]] [[Usòrò:Katherine Paterson-- Flint Obi (Ngalaba Ụmụaka na Ndị Ntorobịa)(6191952393).jpg|thumb|Katherine Paterson (2011)]] ''[[w:Katherine Paterson|Katherine Womeldorf Paterson]]''' (amuru Ọktoba 31, 1932) bu onye China amuru [[w: ndi America | Amerịka]] odee kacha mara amara maka [[w: akwukwo umuaka. | akwụkwọ akụkọ ụmụaka, gụnyere ''[[w:Bridge to Terabithia (novel)|Bridge to Terabithia]]''. Maka akwụkwọ anọ dị iche iche e bipụtara 1975-1980, ọ meriri abụọ [[w:Newbery Medal|Newbery Medal]] na abụọ [[w:National Book Award|Award Book Award]]. == Okwu ndi okwuru == === ''[[w:Bridge to Terabithia (akwụkwọ akụkọ)|Bridge to Terabithia]]'' (1977) === * Ọ gbapụrụ ọsọ gaa n'ebe ochie Perkins. Ọ nweghị ike inye aka ịtụgharị na-ekiri. Ọ gbara ọsọ dị ka à ga-asị na ọ bụ ọdịdị ya. O chetaara ya maka ụgbọ elu nke ọbọgwụ ọhịa n'oge mgbụsị akwụkwọ. Dị nro. Okwu ahụ bụ́ “mara mma” batara ya n’obi, ma ọ kpapụrụ ya ọsọ ọsọ gbagoro n’ụlọ ya. ** Jesse Aarons * O chere na ọ nọ n’ọnụ ụlọ ndị nkụzi na ọ bụ mmalite nke oge ọhụrụ ná ndụ ya, o wee kpachaara anya họrọ ime otú ahụ. Ọ dịghị mkpa ka ọ gwa Leslie na ya agbanweela obi ya banyere ya. Ọ maralarị ya. ** Jesse Aarons * Mgbe Leslie kwuru okwu, okwu ahụ pụtara n'ụzọ ziri ezi, ị maara na ọ bụ eze nwanyị kwesịrị ekwesị. O siiri ya ike ijikwa Bekee, ma ọbụghị asụsụ uri nke eze. ** Jess Aaron * O werekwa iwe n’ihi na ọ ga-abụ Krismas n’oge na-adịghị anya, o nweghịkwa ihe ọ ga-enye Leslie. Ọ bụghị na ọ ga-atụ anya ihe dị oke ọnụ; ọ bụ na ọ chọrọ inye ya ihe dị ka o kwesịrị iri mgbe agụụ na-agụ ya. [...] Ọ gaghị achị ya ọchị n'agbanyeghị ihe o nyere ya. Mana maka onwe ya ọ ga-enye ya ihe ọ ga-eji na-anya isi. ** Jesse Aarons * Ọbụna onye isi nwere ike ịbụ onye nzuzu ** Leslie Burke * "Gịnị kpatara na anyị anaghị agbanwe uwe anyị na-ekiri TV ma ọ bụ ihe ọzọ n'ụlọ gị?" Ọ dị ya ka ịmakụ ya. "Aga m enye anyị kọfị," ka o ji ọṅụ kwuo. "Yuk," ka o kwuru na-amụmụ ọnụ ọchị wee malite ịgba ọsọ maka ebe ochie Perkins, ọmarịcha ọsọ ya mara mma nke na-enweghị apịtị ma mmiri enweghị ike imeri. ** Jesse Aarons na Leslie Burke ('mgbe ikpeazụ ha hụrụ ibe ha'') * Onyenweanyị, ọ ga-aka mma ka a mụọ n’enweghi ogwe aka karịa ibi ndụ n’enweghị afọ ojuju. ** Jesse Aarons === ''[[w:The Great Gilly Hopkins|The Great Gilly Hopkins]" (1978) === * Ọ bụrụ na ọ dị ihe ọ bụla obere ndụ ya kụziiri ya, ọ bụ na mmadụ aghaghị ịbụ onye isi ike. Ma ọ bụghị ya, ị nwere. ** Gilly Hopkins {{DEFAULTSORT: Kathrine Paterson}} g0rbwjvmigdxigaabt66dxv5q2wai5v Kathryn Lasky 0 1336 11054 5127 2022-10-10T17:53:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q455852]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Kathryn Lasky|Kathryn Lasky]]''' (amụrụ [[w:|June 24]], [[w:|1944]]) bụ onye edemede ụmụaka America na-edekwa ndị okenye n'okpuru aha Kathryn Lasky Knight na EL. Swann. == Okwu Ndi Okwuru== === ''[[w:Ndị nche nke Ga'Hoole: Njide|Njide]]" (2003) === * "Ị ka pụtachara izu abụọ gara aga." Kludd tụgharịrị na Soren, nwanne ya nwoke nke obere. "Gịnị ka ị maara gbasara ụmụnne nwanyị?"<br>''Ma eleghị anya'', Soren chere n'obi ya, "ha ga-aka mma karịa ụmụnne." ** Isi nke Mbụ: "Echetara akwụkwụ", p. 1 * "Otu oge dị anya gara aga, n'oge Glaux, e nwere usoro ikwiikwii na-achị ọchị, nke sitere n'alaeze a na-akpọ Ga'Hoole, ndị na-ebili kwa abalị ma na-eme omume ọma. Ha ekwughị okwu ọ bụla ma ọ bụghị eziokwu. , nzube ha bụ imezi ajọ omume nile, ime ka ndị na-adịghị ike dị ike, dozie ndị gbajiri agbaji, merie ndị mpako, na ime ka ndị na-emegbu ndị na-adịghị ike ghara ịdị ike. ** Noctus, nna Kludd, na-agwa akụkọ akụkọ Ga'Hoole, na-ekwughachi n'ime usoro; Isi nke Mbụ: "Echetara akwụkwụ", p. 14 * "Amaghị m ihe merenụ, m si n' akwụ́ pụta." Mana Soren nke abụọ kwuru okwu ndị ahụ ọ nwere nkụja dị egwu. Ọ fọrọ nke nta ka ọ mara. Ọ pụghị nnọọ icheta nke ọma, ma ọ fọrọ nke nta ka ọ mara otú o si mee, ụjọ na ihere na-abatakwa ya. O nwere mmetụta dị egwu n'ime gizzard ya." ** Soren na-akọwara Gylfie ka esi jide ya; Isi nke Atọ: "Enwetara!", p. 29 * "Gylfie chere na oge ahụ ziri ezi." Ị bụ ikwiikwii ikpeazụ n'ụwa nke m ga-ekwu na enweghị obi umeala, 12-8. Ị bụ maka enyi m na onwe m ihe atụ zuru oke nke ịdị umeala n'obi. Ị karịrị ịdị umeala n'obi! Ị bụ ..." Gylfie ji ara na-achọ okwu." Gịnị ka ọ ga-ekwu ọzọ?'' Soren enweghị ike iche n'echiche. Ọ hụbeghị ihe ngosi dị otú ahụ nke mmekpa ahụ jọgburu onwe ya. "Ị bụ onye na-asọ oyi" ." 12-8 tụpụrụ anya n'okwu ahụ dị ka Soren mere, onye na-amaghị ihe '' subglauious '' pụtara. "Okwu gị dị mma, 25-2. M ga-atụ anya na ha nwere ike ịgba m ume n'ọchịchọ m na-aga n'ihu maka ịdị umeala n'obi mgbe m na-eje ozi maka nnukwu ihe." Ọ wagharịrị na-ele anya ka ọnwa na-enwu karịa ka ọ dị na mbụ, ma ọ bụrụ na nke ahụ ga-ekwe omume.<br>"Gịnị n'aha Glaux bụ subglaucious. ?" Soran kwuru ozugbo ọ gbanarị ntị.<br>" Ọnweghị echiche. M mere ya. " ** Isi nke Iri na Atọ: “Izu oke!”, p. 102–103 * “Bye-bye,” nwanne mama m kwara mma ma feere nku gbajiri agbaji. "Bye-bye, 12-8, onye nzuzu!" ** Mgbe o gbuchara Hortense; Isi nke Iri na Asaa: “Akụkọ Hortense”, p. 128 * "Gylfie lere Soren anya nke ukwuu." Ọ bụ ya mere anyị ga-eji mụta ka esi efe efe tupu ọhụụ ọzọ."<br>"Ma agaghị m adị njikere. Agaghị m enwe feathers zuru oke, "Soren kwuru.<br>" Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ." <br> "Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ? Enwere ihe dị iche, Gylfie, n'etiti ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ezuru."<br>"Ee. Ihe dị iche bụ nkwenye, Soren. Nkwenye." ** Isi nke iri na itoolu: "Ikwere", p. 139 * "Oh, ọ bụrụ na m bụ ọnwa zuru oke kpuchiri anya [hypnotized]. A sị na m bụ..." ** Mkpu; Isi nke iri na itoolu: "Ikwere", p. 143 * "Ị nwere ike ime ya! I kwere! Na-eche ya na gizzard gị. Ị bụ ihe e kere eke nke ofufe. Feenụ, ụmụ m, felie!" ** Mkpu; Isi nke iri abụọ na abụọ: "Ụdị Ikuku", p. 162 * "Agbapụtawo m onwe m site n'inye okwukwe na nku ụmụntakịrị. Ngọzi na-adịrị ndị kwere, n'ihi na ha ga-efe efe." ** Ekpere Ikwiikwii ochie, okwu ikpeazụ Grimble; Isi nke iri abụọ na abụọ: "Ụdị Ikuku", p. 162 * ''[Mgbe achọpụtachara ụlọ mbụ nke Soren, a gbahapụrụ ya]" Mgbe ahụ, Twilight kwuru, sị, "Soren, ha apụọla. Ma eleghị anya ihe mere ha. I kwesịghị iburu ya n'onwe gị. Buck up now, ochie enyi. "<br > "Onwe? Gịnị ka ị maara, Twilight, nke ahụ bụ nkeonwe banyere ezinụlọ ọ bụla? Ị nwebeghị ezinụlọ. Cheta, ị na-agwa anyị mgbe niile banyere ihe ị mụtara na gị onwe gị mgbei ụlọ akwụkwọ nke siri ike mmụta. Ị don Ị maghị ihe dị ka ịnụ akụkọ si n'aka nna, ma ọ bụ ịnụ ka ọ na-abụ, ị maara ihe abụ ọma bụ Twilight? we Barn Owls maara banyere abụ ọma na akwụkwọ na mmetụta nke ala."<br>Twilight's feathers has ruffled up, spiky with ice crystals. O yiri egwu. "M ga-agwa gị ihe m maara, gị nhụsianya obere ikwiikwii. Ụwa dum bụ ezinụlọ m. Amaara m ịdị nro nke ajị anụ ọhịa fox, na ìhè akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ dị iju nke na-abata n'anya ha n'oge ọnwa mmiri. Amaara m otú e si eme ya. azu n'ihi na amutara m n'aka ugo. Ma mgbe anu di ụkọ, amaara m ka m ga-esi achọta akụkụ kacha chara acha nke osisi rere ure ma na-esi na ya rie chinchi kacha mma. Amaara m otutu ihe." ** Isi nke iri abụọ na anọ: "Oghere efu", p. 181 * "Gylfie lere Soren anya nke ukwuu." Ọ bụ ya mere anyị ga-eji mụta ka esi efe efe tupu ọhụụ ọzọ."<br>"Ma agaghị m adị njikere. Agaghị m enwe feathers zuru oke, "Soren kwuru.<br>" Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ." <br> "Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ? Enwere ihe dị iche, Gylfie, n'etiti ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ezuru."<br>"Ee. Ihe dị iche bụ nkwenye, Soren. Nkwenye." ** Isi nke iri na itoolu: "Ikwere", p. 139 * "Oh, ọ bụrụ na m bụ ọnwa zuru oke kpuchiri anya [hypnotized]. A sị na m bụ..." ** Mkpu; Isi nke iri na itoolu: "Ikwere", p. 143 * "Ị nwere ike ime ya! I kwere! Na-eche ya na gizzard gị. Ị bụ ihe e kere eke nke ofufe. Feenụ, ụmụ m, felie!" ** Mkpu; Isi nke iri abụọ na abụọ: "Ụdị Ikuku", p. 162 * "Agbapụtawo m onwe m site n'inye okwukwe na nku ụmụntakịrị. Ngọzi na-adịrị ndị kwere, n'ihi na ha ga-efe efe." ** Ekpere Ikwiikwii ochie, okwu ikpeazụ Grimble; Isi nke iri abụọ na abụọ: "Ụdị Ikuku", p. 162 * ''[Mgbe achọpụtachara ụlọ mbụ nke Soren, a gbahapụrụ ya]" Mgbe ahụ, Twilight kwuru, sị, "Soren, ha apụọla. Ma eleghị anya ihe mere ha. I kwesịghị iburu ya n'onwe gị. Buck up now, ochie enyi. "<br > "Onwe? Gịnị ka ị maara, Twilight, nke ahụ bụ nkeonwe banyere ezinụlọ ọ bụla? Ị nwebeghị ezinụlọ. Cheta, ị na-agwa anyị mgbe niile banyere ihe ị mụtara na gị onwe gị mgbei ụlọ akwụkwọ nke siri ike mmụta. Ị don Ị maghị ihe dị ka ịnụ akụkọ si n'aka nna, ma ọ bụ ịnụ ka ọ na-abụ, ị maara ihe abụ ọma bụ Twilight? we Barn Owls maara banyere abụ ọma na akwụkwọ na mmetụta nke ala."<br>Twilight's feathers has ruffled up, spiky with ice crystals. O yiri egwu. "M ga-agwa gị ihe m maara, gị nhụsianya obere ikwiikwii. Ụwa dum bụ ezinụlọ m. Amaara m ịdị nro nke ajị anụ ọhịa fox, na ìhè akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ dị iju nke na-abata n'anya ha n'oge ọnwa mmiri. Amaara m otú e si eme ya. azu n'ihi na amutara m n'aka ugo. Ma mgbe anu di ụkọ, amaara m ka m ga-esi achọta akụkụ kacha chara acha nke osisi rere ure ma na-esi na ya rie chinchi kacha mma. Amaara m otutu ihe." ** Isi nke iri abụọ na anọ: "Oghere efu", p. 181 * "Gylfie tụgharịrị na Digger wee kwuo, sị, "Soro anyị, Digger." <br> "Ma olee ebe ị na-aga?" ọ jụrụ.<br> "Gaa na Osisi Ga'Hoole Ukwu." "Gịnị?" Digger kwuru, mana tupu Twilight enwee ike ịza, Streak batara. "Anụla m ebe ahụ, mana ọ bụghị naanị akụkọ, akụkọ ifo?"<br>" Nye ụfọdụ ọ nwere ike ịbụ," Twilight kwuru, na blinked na ugo.<br>''Ma ọ bụghị ka ikwiikwii, chere Soren.' Iji ikwiikwii'', o chere, "ọ bụ a" ezigbo' 'ebe. ** Isi nke iri abụọ na asaa: "Horten se's Eagles", p. 215–216 == Njikọ mpụga == [[W:|Kathryn Lasky]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Kathryn Lasky]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lasky, Kathryn}} c6126257jhkc4u4nhgqtodyvjhwy2x5 Katie Couric 0 1337 11055 5135 2022-10-10T17:53:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q230739]] wikitext text/x-wiki [[Katie Couric]] Ọ bụ onye telivishọn America na onye nta akụkọ n'ịntanetị, onye na-eweta ihe ngosi, onye na-emepụta ihe na onye edemede. Ọ bụ onye nchoputa nke Katie Couric Media, ụlọ ọrụ mgbasa ozi mgbasa ozi na mmepụta ihe ==Okwu ndi okwuru== Omenala dum nke iyi ọkọlọtọ n'apata anyị ma na-ekwu 'anyị' mgbe a na-ekwu maka United States na, ọbụlagodi 'ujo na egwu' nke mbido mbụ, ọ bụ ihe na-atọ ụtọ na ọ nweghị ahụ iru ala. M na-echetakwa mmetụta, mgbe m na-eguzobe ihe ngosi 'Taa', njem a na-apụghị izere ezere na-aga agha na ụdị mmetụta dị ka, 'Ọ̀ dị onye ọ bụla ga-etinye breeki na nke a?' Ma ndị ziri ezi na-ama nke a n'ezie nke ọma? Ma echere m, n'oge ahụ, onye ọ bụla jụrụ ọchịchị ahụ bụ onye na-adịghị mba na ọ bụ ọnọdụ siri ike ịnọ na ya. ==Edensibia== ** National Press club speech, September 25, 2007. [http://www.freerepublic.com/focus/f-news/1902464/posts] {{DEFAULTSORT: Couric, Katie}} 2du5hejew6zsjfvvr349rv91mfm14z5 Katie Leung 0 1338 18189 14320 2024-02-17T21:51:57Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Katie Leung 2020.jpg|thumb|250px|Katie Leung (2020)]] ''[[w:Katie Leung|Katie Liu Leung]]"" (a mụrụ 8 Ọgọst 1987) bụ onye omere onye Scotland nke sitere na agbụrụ China nke ama ama maka ọrụ ya dị ka Cho Chang, mmasị ịhụnanya mbụ maka agwa onye ndu Harry. Ọkpụite na ''[[w:Harry Potter na Goblet nke Ọkụ (ihe nkiri) | Goblet of Fire]]' (2005), ''[[w:Harry Potter and the Order of the Phoenix (ihe nkiri) | Order nke Phoenix] ]'' (2007), ''[[w:Harry Potter and the Half-Blood Prince (film)]]' (2009) na ''[[w:Harry Potter and the Deathly Hallows – Part 2|Ọnwụ anwụ. Hallows - Nkebi nke 2]]" (2011) nke usoro ihe nkiri"[[w:Harry Potter (films)|Harry Potter]]"usoro ihe nkiri. ==Okwu Ndi Okwuru== *"N'oge ahụ, ọ bụ ụdị ịrị elu nke ịntanetị na fandoms na ụdị ihe ndị ahụ niile. N'ihi na m dị afọ 16 na onye na-eto eto, m na-eche banyere ihe ndị mmadụ na-eche dị ka ọ dị n'ụlọ akwụkwọ, echefula ihe ụwa dum. na-eche. E nwere ọtụtụ nrụgide n'ebe ahụ, m na-ejide nnọọ onwe m n'ilekọta ihe ndị mmadụ na-eche banyere m." **[https://www.indiewire.com/2021/03/harry-potter-katie-leung-racist-fans-abuse-1234622916/"Harry Potter' Onye na-eme ihe nkiri Katie Leung na-akọwa mmegbu ndị agbụrụ agbụrụ: Ndị mgbasa ozi gwara m na ọ bụghị ikwu banyere ya na ''Indie Wire'' (11 Maachị 2021)] *"M na-ahụ mgbe niile ịme mgbanwe mbụ site na fim laghachi na ụlọ ihe nkiri dị ntakịrị n'ihi nnwere onwe anụ ahụ ịnọ na ogbo na-enye ohere mgbe ejikọtasịrị ya na nsọtụ oghere ruo oge ụfọdụ. Ma ị mụtara ịmakụ na inwe onwe. oghere ahụ mara mma ngwa ngwa ozugbo a na-eme mmega ahụ." **[https://wyldemag.com/interviews/2018/8/31/the-wylde-interview-katie-leung "Ajụjụ Wylde: Katie Leung" na ''Wylde'' (3 Septemba 2018)] *"Ndị na-eme ihe nkiri bụ ndị zụrụ azụ gbara m gburugburu ma mee ka m ghọta na amaghị m ihe ndị dị mfe dị ka ihe egwuregwu, ọrụ olu, ikpo ọkụ tupu ihe ngosi. Ọ bụ ihe na-akpali akpali ikiri ndị na-eme ihe nkiri na-enwe usoro maka ihe ha na-eme. N'ihu ihe ngosi. Ọ na-eweghachi agụụ mmụọ - ma ọ bụ ikekwe ọ malitere ya n'ihi na ọ dịtụbeghị mbụ na m. Ya mere, mgbe ahụ ka m kpebiri ịga ụlọ akwụkwọ nkiri." **[http://www.the-leaky-cauldron.org/2017/03/02/katie-leung-discusses-acting-after-harry-potter/ "Katie Leung na-akparịta ime ihe mgbe 'Harry Potter'" na ' 'The Leaky Cauldron'' (2 Maachị 2017)] *"Ọ bụ ihe ijuanya ịhụ foto gị n'akwụkwọ na-esusu Harry Potter ọnụ. Ị pụghị izere ya n'ezie. Ndị enyi m na-ajụkarị m banyere ya mgbe niile. Tupu m emee ihe nkiri ahụ, onye ọ bụla nọgidere na-abịakwute m na-ajụ ma m̀ ga-eme. Ọ tụrụ m n'anya, ụjọ na-atụkwa m, ana m enwekwa ụra abalị n'ihi ya. [[w:David Yates | David Yates]] dịkwa mma banyere ya. " **[http://www.bbc.co.uk/films/2007/07/09/katie_leung_harry_potter_5_2007_interview.shtml "Ihe nkiri - ajụjụ ọnụ - Katie Leung" na ''BBC'' (9 Julaị 2007)] *"M na-abụbu onye ihere n'ezie, nke na-adịghị mma n'ihi na ọ dịghị mgbe ị na-ekwu maka onwe gị. Ugbu a, anaghị m akwụsị ikwu okwu! mee ka onye na-adịghị mma na-abịa na-ekwu na ha hụrụ ihe nkiri ahụ n'anya." **[http://www.bbc.co.uk/films/2007/07/09/katie_leung_harry_potter_5_2007_interview.shtml "Ihe nkiri - ajụjụ ọnụ - Katie Leung" na ''BBC'' (9 Julaị 2007)] *"Ị na-ekwu ụdị dị iche iche, ma ọ bụghị 'iche' - ọ bụ [banyere] ihe nnọchianya nke eziokwu na enyo anyị, n'ihi ya, ndị mmadụ na-ahụ onye China na-asụ Bekee ma ghara ịbịa n'echiche na ndị na-agba agba adịghị sụọ bekee." **[https://www.telegraph.co.uk/women/life/harry-potter-actress-katie-leung-i-regularly-experience-racism/ "Onye na-eme ihe nkiri Harry Potter Katie Leung: M na-enwekarị ịkpa ókè agbụrụ" na "The Telegraph" (February 15, 2016)] * "Ihe ịma aka bụ inwe ike iwepụ echiche ndị a, n'ihi ya, anaghị m egwuri egwu nwanyị na-edo onwe ya n'okpuru bụ onye a na-ata ahụhụ, kama ọ bụ onye kpebisiri ike na onye na-atụghị egwu. [Ya mere] ha nwere ike ịhụ otu nwa agbọghọ China na ihuenyo nke nwere uche nke ya. ma nwee ike imere onwe ya mkpebi ma ọ nọọrọ onwe ya." **[https://www.bbc.co.uk/news/newsbeat-35581880"Harry Potter kpakpando Katie Leung: M ka ga-egwu ọrụ na-abụghị onye China" na ''BBC'' (17 February 2016) ] *"Ekwesịrị m ịkwu ụda n'ihi na ọ bụ ọrụ m - ọ bụghị maka onwe m kama maka onye ọ bụla ọzọ nọ n'ebe ahụ, maka onye ọ bụla ọzọ dị n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia nke chọrọ ịme ya na nkà. kedu ka ha ga-esi ele onye ọ bụla anya, ma ọ bụ nwee mmụọ mmụọ ma nwee mmetụta na ha nwere ike ime ihe ha chọrọ ime? ha chọrọ ime." **[https://www.bbc.co.uk/news/newsbeat-35581880"Harry Potter kpakpando Katie Leung: M ka ga-egwu ọrụ na-abụghị onye China" na ''BBC'' (17 February 2016) ] == Njikọ mpụga == [[W:|Katie Leung]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Katie Leung]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Leung, Katie}} sp9mt4iuz6fqvstm33emrdd5hu8p8yc Katori Hall 0 1339 11057 5141 2022-10-10T17:53:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6377805]] wikitext text/x-wiki == Katori Hall == Katori Hall (amuru May 10, 1981) bu onye odee America, odeakụkọ na onye omere. == Ihe ndi okwuru == * Ekwela ka ndị ọzọ tinye echiche n'uche nke na-ewepụ obi ike onwe gị. * Anyị na-atụ anya ka ndị ndú anyị bụrụ ndị yiri Chineke. Mana enwere m mmetụta na mgbe ndị mmadụ na-agbalị idobe ọchịchị nsọ, ọ na-ewepụ ya n'ebe ndị mmadụ na-achị. Ma nke ahụ bụ ebe ndị ndú kasị ukwuu si - site na ndị mmadụ. * Ịzụlite mmekọrịta gị na ndị nwetagoro ihe ịchọrọ imezu na-eme ka ụzọ ahụ zuo oke ma nwee obi ụtọ. Ị maghị ihe niile, nke ahụ dịkwa mma, n'ihi na e nwere ọtụtụ ndị chọrọ inyere gị aka na njem gị. M na-echebu ndị nọ n’elu m nwere ike ịna-ekwo ekworo n’ihi na m chọrọ ime ihe ha mere. Mana mba, ndị mmadụ dị mma karịa nke ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6131-Katori_Hall qkwks91ozbjgl4uc11y1a0hhn8serbv Katt Williams 0 1340 11058 5144 2022-10-10T17:53:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q557948]] wikitext text/x-wiki == Katt Williams == Micah “Katt” Williams (amuru Septemba 2, 1971) bu onye ochichi America na onye omekorita. == Ihe ndi okwuru == * Naanị pịa otu oge wee hụ ma ọ gbanweghị echiche gị na ihe dị mkpa na ndụ gị. * Echere m pimp, yabụ m bụ. * A na-akpọkarị Genius onye ara, mana ara anaghị akpọ onye ọgụgụ isi. Yabụ na ị ga-ewepụ ọrụ ahụ wee hapụ ibe ha daa ebe ha nwere ike. * Enwere naanị mmeri na ịla n'iyi, na n'obodo anyị, dịka na obodo niile, e nwere onye na-eme mmeri, ma ọ bụ na e nwere onye na-eme ka mmeri ahụ dị mfe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/23938-Katt_Williams 9p38l1r1nl5zj2fayzthk04016pw5pb Kayla Barron 0 1341 11059 5148 2022-10-10T17:54:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30157819]] wikitext text/x-wiki [[Kayla Barron]] [[Usòrò:Kayla Barron, official portrait (2021).jpg|thumb|Kayla Barron in 2021]] '''[[w:Kayla Barron|Kayla Barron]]''' (amụrụ 19 Septemba 1987) bụ onye Amerika na-ahụ maka agha okpuru mmiri, injinia na onye na-enyocha mbara igwe. ==Okwu ndị o kwụrụ== * N'agbanyeghị na anyị ga-anọ ebe a (na International Space Station) n'afọ a (2021), anyị nwere ezinaụlọ anyị. Yabụ echere m na anyị ga-emepụta ụfọdụ omenala anyị, anyị ga-enwe ike ịgwa ezinụlọ anyị nọ n'ala okwu. ** Kayla Barron (2021) e kwụrụ na "[https://www.space.com/space-station-astronauts-christmas-2021-video Astronauts on International Space Station send Christmas video message to Earth]" on ''Space.com'', 26 December 2021. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Kayla Barron|Kayla Barron]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Barron, Kayla}} eedfqp2w0jyrzepu3dockjp9zv42b2d Kcee 0 1342 11060 5151 2022-10-10T17:54:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20684328]] wikitext text/x-wiki [[Kcee]] '''Kcee''' Kingsley Chinweike Okonkwo, nke a maara dị ka Kcee, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ nọbu na otu Hip Hop duo nke a na-akpọ Kc Presh. Ọ bụ onye Amaputu dị na Uli dị n'okpuru ọchịchị Ihiala na steeti Anambra n'ala Nigeria. Ugbu a ọ nwere nkwekọrịta ndekọ na Five Star Music. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enyela ihe gara aga gị ike ịkọwa ọdịnihu gị, n'ihi na ọdịnihu gị nwere ike ịdị ukwuu ma dị mma karịa ụnyaahụ na taa." *"Ndina n'ike bụ naanị mpụ onye a tara ahụhụ bụrụ onye ebubo." *Ọ gaghị ekwe omume ruo mgbe i mere ya. *"Ndina n'ike bụ naanị mpụ onye a tara ahụhụ bụrụ onye ebubo." <ref>https://www.owogram.com/kcee-quotes/</ref> ===Ebenside=== 2zdfz4ncskscput1gz5a5feq40grhwm Kcee (musician) 0 1343 5153 5152 2022-10-10T11:36:36Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Kcee == Kingsley Chinweike Okonkwo, nke a maara dị ka Kcee[a], bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ nọbu na otu Hip Hop duo nke a na-akpọ Kc Presh. Ọ bụ onye Amaputu dị na Uli dị n'okpuru ọchịchị Ihiala na steeti Anambra n'ala Nigeria. Ugbu a ọ nwere nkwekọrịta ndekọ na Five Star Music. == Ihe ndi okwuru == * Etinala ndị na-anaghị eme mmemme mmeri gị. Ha ga-abụ ndị na-emepụta hashtags mgbe ị dara ma ọ bụ nwụọ. Kpachara anya, mara ihe, hụ onwe gị n'anya, hụkwa ndị hụrụ gị n'anya n'anya! Ezi ndị enyi na-esi ike ịbịa. * Yiri uwe mara mma mgbe niile, yabụ ị gaghị atụfu ohere. Ọtụtụ ndị mmadụ na-ekpe ikpe site n'ọdịdị ma na-eme onwe gị eziokwu, agwala onwe gị ụgha mgbe ọ bụla. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kcee/794/ s0o5s9s65ng9rm5nribaowxnpnnwo13 Keariene Muizz 0 1344 11061 5158 2022-10-10T17:54:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6382188]] wikitext text/x-wiki [[Keariene Muizz]] Keariene Muizz (amụrụ 18 Novemba 1977) bụ onye America na_ese ma na-emeputa ńká mara maka egosi akpụ nke Paris na ịbụ onye mbụ ike uwe nke mmanụ eserese ahụ o mere. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ bụrụ na ọ na-afụ ụfụ m ka m nye elu a sere m kwubiri na ọ nwere na-ewute ha dee ego. Nke ahụ bụ otú m wee na price maka ọrụ m. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Keariene_Muizz bcc8i4aqgs00gecxtxye9kgyr9sqzy5 Kehinde Wiley 0 1345 11062 5161 2022-10-10T17:54:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q329092]] wikitext text/x-wiki == Kehinde Wiley == Kehinde Wiley (amuru Febụwarị 28, 1977) bụ onye ihe osise America nke dabere na New York City, onye ama ama maka eserese okike okike ya nke ndị isi ojii, na-ekwukarị ọrụ nke eserese Old Master. == Ihe ndi okwuru == * Ihe m hụrụ n'anya na nkà bụ na ọ na-ewe nchịkọta ndị a ma ama ma degharịa ha n'ụzọ na-eme ka ìhè dị na ihe ha na-ahụtụbeghị mbụ ma ọ bụ na-enye ohere iji tụlee ụwa n'ụzọ dịtụ iche. * Echere m na ndị na-ese ihe na-enye ajụjụ, ọ bụghị azịza. Anyị na-enye mkpasu iwe kama ịbụ ihe arụpụtara nke ọma. * N'ọrụ m, achọrọ m ịmepụta nghọta, ọ bụghị banyere ihe osise dị ka ihe osise na-ekwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/60590-Kehinde_Wiley mxhnagi3dhf1t00h0bo4etdbeueblay Kelis 0 1346 11063 5164 2022-10-10T17:54:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q294979]] wikitext text/x-wiki == Kelis == Kelis Rogers (amuru Ọgọst 21, 1979), onye na-eme dị ka Kelis, bụ onye America na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Nri putara udi ndu; anọgidesi ike n'ụzọ anyị si emeso onwe anyị. * Ịbụ ezigbo nwanyị siri ike pụtara iji ihe niile Chineke na-enye gị mee ihe. Ndị mmadụ na-asị m, 'Ị bụ nwanyị siri ike, gịnị mere i ji yi bikini n'ihu magazin ahụ?' A na-aghọtahie ịbụ nwanyị siri ike ka ọ bụrụ ihe ọjọọ na ihe jọrọ njọ. * Tukwasa obi mmuo mbụ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/51951-Kelis 227p13y80n7026a3ml6tg5njf5292zl Kelvin Doe 0 1347 11064 5167 2022-10-10T17:54:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16239515]] wikitext text/x-wiki [[Kelvin Doe]] '''Kelvin Doe''' Kelvin Doe (amuru Ọktoba 26, 1996, na Freetown, Sierra Leone), nke a makwaara dị ka DJ Focus, bụ injinia Sierra Leone. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Kedu oge nkwụsị nke ike na-amalite? - *Mmepụta ihe bụ ihe zuru ụwa ọnụ, a pụkwara ịchọta ya n'ebe ndị mmadụ na-atụghị anya ịchọta ya." *Ekwenyere m na ka a na-amụ sayensị nke ọma, otú ahụ ka ọ na-ewepụ anyị n'ihe ọ bụla yiri ekweghị na Chineke. - Onye ode akwụkwọ: <ref>quotestats.com/topic/kelvin-doe-quotes/</ref> ===Ebenside=== nx6uos27qvjbf7exo8xhwz5bvw1sziw Kelvin Macharia Kuria 0 1348 5169 5168 2022-10-10T11:36:36Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Kelvin Macharia Kuria]] '''Kelvin Macharia Kuria''' Kelvin Macharia Kuria bụ onye ọchụnta ego na-eto eto na Kenya nwere ahụmịhe na nka na azụmaahịa nchekwa ọhụrụ. Ugbu a, Kelvin bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Sunrise Tracking, ụlọ ọrụ na-enye ezigbo ngwọta nchebe maka ụgbọ ala na ụlọ dị ka; Ngwaahịa nleba anya ụgbọ ala, sistemu njikwa ụgbọ mmiri/ọkụ, ihe nlebanya CCTV na ngwaahịa biometrics. Kelvin bụ nwa akwụkwọ na-agụghị akwụkwọ na-agụsị akwụkwọ na-achụso Bachelor of Commerce na Mahadum Nairobi. Ọ bụ Ọkà Mmụta Ọchịchị zuru ụwa ọnụ n'okpuru (GSP-2011) na Ịzụ ahịa na Nduzi sitere na Africa Leadership Academy na South Africa, nke bụ ụlọ ọrụ kachasị mma nke Africa nke na-achọ ịgbanwe Africa site n'ịchọpụta, ịzụlite na ijikọta ndị ndu ya n'ọdịnihu. N'afọ 2015, o mere usoro azụmahịa na azụmaahịa na Dartmouth College, otu n'ime ụlọ ọrụ IVY na America dị ka onye ndu Africa na-eto eto n'okpuru Mandela Washington Fellowship, atụmatụ flagship nke onye isi ala US 44th Barack Obama. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Mgbe ọ bụla anyị tinyere usoro nyocha n'ụgbọ ala, anyị nwere ike iji usoro njikwa ụgbọ ala anyị soro ya. Ọzọkwa, onye ahịa gị nwere ohere ịbanye na akaụntụ ya iji lelee ka ụgbọ ala si aga, site na ihe na-egosi nke a, iji nweta akụkọ sitere na ebe ụgbọ ala gị si na-apụ, " <ref>https://answerwiki.net/africas-youngest-and-most-promising-entrepreneurs-you-need-to-know-wiki/</ref> ===Ebenside=== q0plh9gm1ewzz29u07uu54q69h2k8vz Kemi Adeosun 0 1349 11065 5173 2022-10-10T17:54:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21500792]] wikitext text/x-wiki [[Kemi Adeosun]] Kemi Adeosun (amụrụ 9 Maachị 1957) bụ onye bụbu minista na-ahụ maka ego na Naijiria bụ onye nọ n'ọchịchị n'etiti 11 Novemba 2015 ruo 14 Septemba 2018. Ọ bụkwa onye bụbu onyeisi oche nke Board of African Export-mport Bank. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ bụrụ na ị nọgide na-arụ ọrụ ma ị gwaghị ndị mmadụ ihe ị na-eme, obi agaghị adị ha mma. *Ọ bụrụ na anyị na-azụ onwe anyị karịa ibubata nri, anyị ga-emepụta ọrụ! Anyị ga-emepụta akụ na ụba. ==Edensibia== Edemede [[W:Kemi Adeosun|Kemi Adeosun]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Kemi, Adeosun}} 5shl5qq5x1c1qmj9bcruc3447ij0lyl Kemi Adetiba 0 1350 13835 12360 2023-06-17T16:03:49Z CommonsDelinker 39 Replacing Kemi_Adetibi.png with [[File:Kemi_Adetiba.png]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: typo in name). wikitext text/x-wiki [[File:Kemi Adetiba.png|thumb|Kemi Adetiba]] == Kemi Adetiba = Kemi Adetiba (amuru 8 Jenuarị 1980) bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye isi ihe onyonyo na onye isi ihe onyonyo egwu, onye oru ya putara na Channel O, MTV Base, Soundcity TV, BET na Netflix. == Ihe ndi okwuru == * Oge ọ bụla ị nwere ohere igosi ọrụ aka gị, ọrụ gị bụ ịkụpụ ya n'ogige ahụ. * Nọgidenụ na-arọ nrọ echiche kachasị mma na-abịa na nrọ gị na ikike ịmepụta ụwa nke echiche efu. Kpebie ndị ndụmọdụ gị na ọrụ ha. * Ihe kacha mma ị nwere ike imere onwe gị bụ oge ọ bụla ị nwere ohere iji rụọ ọrụ mmadụ, kụpụ ya n'ogige, nke ahụ bụ ihe m na-ebi kwa ụbọchị. * M na-agbalị ka m ghara ilekwasị anya na ihe ọjọọ na njedebe. Naanị m na-arụ ọrụ siri ike ma hụ na m napụtara na ohere enyere m. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kemi-adetiba/583/ bjslm8ue4u66iyrlq29fd04qfz5lpey Kemi Dasilva-ibru 0 1351 5181 5180 2022-10-10T11:36:37Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Kemi Dasilva-ibru]] amụrụ Kemi Dasilva-ibru amụrụ na 6 Julaị 1970 bụ ọkachamara n'ihe gbasara omụmụ nwa na ahụike ihe ụmụ nwanyị na 6 Julaị 1970 ==Okwu ndi o kwuru== *"Onye na-eme ihe bụ onye ahụ nọ n'ụlọ". *"Anyị bi n'obodo ndị nna ochie ebe ụmụ nwanyị na-edo onwe ha n'okpuru, a na-ahụkwa nwoke ma na-emeso ya dị ka nwoke na-achị karịa. A na-azụ ụmụ nwoke ka ha nwee ikike ebe a na-agba ụmụ agbọghọ ume ka ha ghara ikwu okwu megide ụdị ọ bụla a na-emegbu ya." **Ịza ajụjụ a maka ọrụ ike ike dị na mmekọrịta na-ekere n'imepụta ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị n'oge a na-agba ajụjụ ọnụ. *"WARIF na-emeri ihe ndị a nke mmetọ ụmụaka na ime ihe ike megide ụmụaka ndị nọ n'afọ iri na ụma nke ọma site n'atụmatụ izi ihe nke emebere maka ụmụaka ndị na-eto eto nọ n'agbata afọ 12 na 16. **Na-ekwu maka otu nzukọ ya na-anaghị akwụ ụgwọ si enyere aka n'ịlụso ime ihe ike dabere na nwoke. *"Ebumnuche nke atụmatụ a bụ irute ọtụtụ ụmụ nwoke dịka enwere ike na steeti Legọs." **Na-aza ole ụlọ akwụkwọ/ụmụ nwoke ọrụ ọhụrụ ya na-atụ anya iru na n'ime oge. *"Enweela m ọtụtụ oge akọwapụtara n'ọrụ m dịka e nyere m ihe ùgwù n'ime afọ 15 gara aga nke iweta ndụ ọhụrụ n'ime ụwa; na ndụ dị oke ọnụ ahịa, ọmụmụ ọ bụla ga-ewere dị ka oge pụtara ìhè. **Na-ekwu maka oge kacha akọwapụta ọrụ ya. *"Na omenala na Naijiria, a na-etinye ụmụ nwanyị n'ọrụ stereotypical nke ịbụ ndị a na-ahụ anya dị ka ndị nọ n'okpuru ụmụ nwoke na ahaghị nhata a na-akwadokarị site n'usoro omenala na omume anyị." **N'ịkọwa otu n'ime ihe kpatara oke ime ihe ike megide ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị nfmz8wj960t4kyrhppdikjnedoiana5 Kemi Lala Akindoju 0 1352 11067 5184 2022-10-10T17:54:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24572816]] wikitext text/x-wiki == Kemi Lala Akindoju == Kemi "Lala" Akindoju bụ onye omere na Naijiria. Ọ meriri ihe nrite Africa Magic trailbrailzer maka ọrụ ya na mmegharị ihe nkiri nke Dazzling Mirage. == Ihe ndi okwuru == * Kwụsị ịgbanwee!!!! Mgbe a na-edina nwanyị n'ike, gbuo ya, na-akparị ya ma ọ bụ megbuo ya, nzaghachi gị bụ "ma a na-edinakwa ụmụ nwoke n'ike" - nke a na-eme ka ị bụrụ akụkụ nke nsogbu ahụ. Kwụsị ya!! * Eji m nnukwu akụkụ nke ụtụtụ Satọdee dị ka nwata na-agba egwu ma na-abụ abụ na ọba egwu Majek Fashek nke papa m na-egwu....ndekọ si na ntụgharị ya. Ihe ncheta mara mma dị otú ahụ... zuru ike na Majek Fashek. Ka a sịkwa ihe mere na mmiri na-ezo... == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kemi-lala-akindoju/1529/ t42j91hnmpdx3h9ashnwx0up9eqn07c Kemi Olunloyo 0 1353 11068 5188 2022-10-10T17:54:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21063007]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Kemi Omololu-Olunloyo|Kemi Olunloyo]]''' (a mụrụ Olukemi Omololu-Olunloyo, 6 Ọgọst 1964) bụ onye nta akụkọ Naijiria, blọga, na onye na-akwado ọgụ megide ọgụ egbe na mgbasa ozi ọha. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ebere ọkwa m ka agụ uche na echiche Naijiria. Achọrọ m idozi obodo a na ịbụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụghị naanị ụzọ isi mee ya." **[https://newsghana.com.gh/the-10-quotes-of-kemi-olunloyo-that-will-shock-you/?amp] Kemi Olunloyo na-ekwu maka mgbasa ozi ọha. ** * "Kwụsị ịkpa ndị na-enweghị mmasị na mmepe nke onwe gị. Ndụ a karịrị [[w:|mmekọahụ]], ọkpụkpụ kwụ ọtọ [[w:|wigs]], [[w:|iPhone 13]], [[w:|Domino pizza]], [[w:|Coldstone]], na [[w:|KFC]]. Chọta onye mmekọ na-enweghị nchekasị, dị njikere itinye ego n'ime gị. Alụbeghị m di ma ọ bụ nwunye mana m na-ahụ ọtụtụ n'ime ha ka a gbara alụkwaghịm ngwa ngwa." **[https://pmnewsnigeria.com/2021/10/22/ka-esi-kwụsị-alụmdi na nwunye-na-ada-kemi-olunloyo/] kemi Olunloyo dere na tweet ka otu a ga-esi kwụsị alụmdi na nwunye ka ọ ghara ịdaba. ** *"Gịnị kpatara ọtụtụ ndị na-akwado Facebook m na Nigeria ji bụrụ ụmụ nwoke? Ọ nwere ike ịbụ na ụmụ nwanyị na-ekwo ekworo na-atụ egwu?" **[https://newsghana.com.gh/the-10-quotes-of-kemi-olunloyo-that-will-shock-you/?amp] Kemi olunloyo kwuru etu ndị Fans Facebook ya si kwuo. ** "Mdam Governor Lifestyle: Ee, m na-ebu egbe gburugburu Ibadan. Enwere m 5 n'ime ha ma ejiri m ha n'ụzọ iwu na US" **[https://newsghana.com.gh/the-10-quotes-of-kemi-olunloyo-that-will-shou-you/?amp] Okwu Kemi olunloyo banyere onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria. ==Njikọ Mpụga == *Ederede[[W:|Kemi Olunloyo]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Kemi Olunloyo]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Omololu-Olunloyo, Kemi}} r9xrojxo4ycnskerjsmutirwftbrgso Ken Erics 0 1354 11069 5191 2022-10-10T17:55:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24572614]] wikitext text/x-wiki == Ken Erics == Ekenedilichukwu Ugochukwu Eric Nwenweh, (amuru Febụwarị 28, 1985) nke amara aha ya dị ka Ken Erics Ugo ma ọ bụ naanị Ken Erics bụ onye na-eme ihe nkiri na ihe nkiri onyonyo nke Naijiria, onye ode akwụkwọ, onye na-emepụta ihe na onye na-egwu egwu oge ụfọdụ. == Ihe ndi okwuru == * Obiọma nwere ọnụ ahịa kacha ala na nkwụghachi kachasị elu n'iwulite ndụ. * Kwụsị iche echiche banyere azụmahịa ahụ dị ka ihe ị ga-eme "gbaba n'ime" wee malite iche onwe gị dị ka azụmahịa a ga-enweta. Ọrụ gị bụ ịmepụta, melite na igosipụta uru gị bara. * Akwụsịla ịnwa. Nọgide na-ewu nrọ ahụ. Ọnweghị ihe agaghị ekwe omume == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ken-erics/1661/ o2c1im4zevebgwmy2pzvu3k9uw8vmlr Ken Nwadiogbu 0 1355 11070 5194 2022-10-10T17:55:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q48472570]] wikitext text/x-wiki [[Ken Nwadiogbu]] '''Ken Nwadiogbu''' Ken Nwadiogbu bụ onye omenkà multidisciplinary mụrụ na Naịjirịa. Ọ na-akpọ usoro ya contemporealism - ngwakọta nke dabere na hyper-realism na nka nke oge a. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Otu ihe m na-agwa ndị mmadụ bụ, atụla egwu ịmalite! Egwu bụ otu n'ime ugwu kachasị ukwuu na-egbochi anyị ịga nke ọma anyị, na ruo mgbe anyị na-anwa anwa ịrị ugwu ahụ ma gafere ya, mgbe ahụ, anyị agaghị achọta ihe anyị na-achọ, ma ọ bụ ihe okike ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ. *Were okwukwe wee merie egwu gị. <ref>https://thecreativeindependent.com/people/ken-nwadiogbu-on-becoming-an-artist/</ref> ===Ebenside=== 5b2go4y8047sgatqvm2wjwto9faktx7 Ken Saro-Wiwa 0 1356 11071 5197 2022-10-10T17:55:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q316292]] wikitext text/x-wiki [[Ken Saro-Wiwa]] Onye edemede Naijiria, onye na-emepụta ihe onyonyo, na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Anaghị m enwe obi abụọ banyere ihe ịga nke ọma nke ihe anyị na-achọ, n'agbanyeghị ọnwụnwa na mkpagbu nke mụ na ndị mụ na ha kwere nwere ike izute na njem anyị. Ma mkpọrọ ma ọ bụ ọnwụ enweghị ike ịkwụsị mmeri anyị kacha. *Aga m agwa gị nke a, enwere m ike ịnwụ mana echiche m agaghị anwụ. *Ndị ikom na-edozi ma na-elekọta ihe ngosi ihere a, nke a dị egwu, na-atụ egwu okwu ahụ, ike nke echiche, ike nke mkpịsị odee. ==Edensibia== *https://www.motivation.africa/10-powerful-quotes-of-ken-saro-wiwa.html%3famp=1 *https://www.azquotes.com/quote/646780 *https://www.gbaramatuvoicenews.com/thought-provoking-quotes-from-ken-saro-wiwa/amp/ m5e1atc2jjnlk3em919bjdsfa8m9wr2 Kendell Geers 0 1357 11072 5200 2022-10-10T17:55:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3195118]] wikitext text/x-wiki [[Kendell Geers]] '''Kendell Geers''' Jacobus Hermanus Pieters Geers, nke a na-akpọkarị Kendell Geers, bụ onye na-ese ihe na South Africa Geers bi ma na-arụ ọrụ na Brussels, Belgium. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Anaghị m akwụ ezigbo ụgwọ n’ihi na enwere m nnukwu ego; Enwere m nnukwu ego n'ihi na m na-akwụ ezigbo ụgwọ ọrụ <ref>https://quotestats.com/topic/kendell-geers-quotes/</ref> ===Ebenside=== 4lmflbpz3xc2ngchq3nabjdqifxd622 Kendrick Lamar 0 1358 13171 11073 2022-11-16T02:42:52Z Pelleimuri 218 File wikitext text/x-wiki [[File:Pulitzer2018-portraits-kendrick-lamar.jpg|thumb|Kendrick Lamar (2018)]] == Kendrick Lamar == Kendrick Lamar Duckworth (amuru June 17, 1987) bu onye America rapper, onye na-ede ukwe, na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Igwe na-ada, ifufe na-akpọ Kwuo ihe, ma ọ bụ nwụọ n'ụtụtụ * Ya mere oge ọzọ ọ dị gị ka ụwa gị na-aga ịgwụ, enwere m olileanya na ị gụrụ akwụkwọ n'ihi na Ọ na-anwale okwukwe gị ọzọ. * Mee pyramid nke gị, dee hieroglyphs nke gị. * Anyị na-ewute ndị hụrụ anyị n'anya, hụ ndị na-emejọ anyị n'anya == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8419-Kendrick_Lamar h4doa5bepjgeiaezph2lcq9los9o2di Kenneth Grahame 0 1359 11074 5210 2022-10-10T17:55:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q314897]] wikitext text/x-wiki [[Kenneth Grahame]] [[Usòrò:KennethGrahame.jpg|thumb|Dịka iwu, n'ezie, ndị toro eto ziri ezi n'ihe gbasara eziokwu; ọ bụ n'onyinye dị elu nke iche echiche ka ha ji dị mwute ịchọ.]] '''[[w:Kenneth Grahame| Kenneth Grahame]]''' (8 Maachị 1859 - 6 Julaị 1932) bụ onye odee Britain ama ama maka ' '[[w: The Wind in the Willows|Ifufe na Willows]]'' (1908), otu n'ime oge ochie nke akwụkwọ ụmụaka. O dekwara ''[[w: Dragon The Reluctant | Dragọn The Reluctant]]'', nke emeziri ka ọ bụrụ ihe nkiri Disney. [[Usòrò:Kenneth Grahame.jpg|thumb|Emela, n'ihi ịdị mma' na-aga n'ihu na-ekwu 'Emela;' Ana m anụ ya nke ukwuu, ma ọ bụ ihe na-enweghị atụ, ma na-eme ka ike gwụ m.]] * ''' Dị ka a na-achị, n'ezie, ndị toworo eto na-ezi ezi n'ihe ndị bụ́ eziokwu; ọ bụ n'onyinye dị elu nke iche echiche ka ha na-enwe mwute ịchọ.''' ** ''[http://www.gutenberg.org/dirs/etext95/gldna10.txt The Golden Age]''. "Nchọpụta nke Princess" (1895) * Enwe, ndị na-eji ezi uche na-ezere ikwu okwu ka edobe ha ka ha kpata ihe ha ji ebi ndụ. ** '' The Golden Age. "Lusist Satis" ==='''Dream Days'''(1898) === === The Reluctant Dragon === [[Usòrò:Nine-Dragon Screen-1.JPG|thumb|Dagọnahụ kasị dị obi umeala ma na-ala ezumike nká n'ụwa, ọ bụrụ na o buru ibu dị ka ịnyịnya anọ ma jiri ihe akpịrịkpa na-acha anụnụ anụnụ kpuchie ya, ọ pụghị ịhapụ ya kpamkpam n'ihu ọha.]] * '''Akwụsị ụkwụ na snow abụwo ndị na-akpalite mmetụta kemgbe snow bụ ihe mbụ na-acha ọcha na-atụ n'anya n'ụwa a nke nwere agba agba.'' * ''Lee ebe a, nna, ị maara na onye ọ bụla n'ime anyị nwetara akara anyị. ''Ị mara maka atụrụ, na ihu igwe, na ihe; ''Amaara m banyere dragons''' M na-ekwu mgbe niile, ị maara, na ọgba ahụ dị n'elu ebe ahụ bụ ọgba aghara dragọn. M na-ekwukarị na ọ ga-abụrịrị nke dragọn oge ụfọdụ, na ọ kwesịrị ịbụ nke dragọn ugbu a, ma ọ bụrụ na iwu agụta ihe ọ bụla. Ọfọn, ugbu a ị gwara m na ''nwere'' nwere dragọn, yabụ '' nke ahụ '' ọ dị mma. Ọ bụghị ọkara ka ọ tụrụ m n'anya dị ka mgbe ị gwara m na ''enweghị'' nwetara dragọn. Iwu na-abịa mgbe niile ma ọ bụrụ na ị chere nwayọ. ** Nwatakịrị ahụ nye ndị mụrụ ya AMK SENİN * '''Adịla, n'ihi ịdị mma', nọgide na-asị 'Emela;' M na-anụ nke ukwuu banyere ya, na ọ bụ monotonous, na-eme m ike ọgwụgwụ. ** Nwata diri dragọn ahụ. * Dragon kacha dị obi umeala ma na-ala ezumike nka n'ụwa, ọ bụrụ na ọ dị nnukwu ka ịnyịnya anọ ma kpuchie ya na akpịrịkpa na-acha anụnụ anụnụ, ọ nweghị ike ịhapụ ya kpamkpam n'ihu ọha. eziokwu na a n'ezie ndụ dragọn nọ ọdụ brooding n'ime ọgba na Downs bụ ndammana isiokwu maka okwu. == Njikọ mpuga== Edemede [[w:Kenneth Grahame|Kenneth Grahame]] na Wikisource * [https://web.archive.org/web/20140901135153/http://www.kirjasto.sci.fi/grahame.htm Brief biography at Kirjasto (Pegasos)] * [http://greatsfandf.com/AUTHORS/KennethGrahame.php "A Few Words About Kenneth Grahame" at Great SF & Fantasy] {{DEFAULTSORT:Grahame, Kenneth}} g49c8du2lg1jf95cu4y9nmxx4c5v0ig Kenneth Okonkwo 0 1360 11075 5213 2022-10-10T17:55:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q41732168]] wikitext text/x-wiki == Kenneth Okonkwo == Kenneth Okonkwo bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria, nke ama ama maka ọrụ ya na ihe nkiri Living in Bondage dị ka Andy Okeke. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dị ka ndị isi ojii nọ na America ahụtala onwe ha n'ọnọdụ jọgburu onwe ya na usoro ikpe mpụ ha mebiri emebi nke ịbụ ndị ikpe mara ruo mgbe ha gosipụtara na ọ bụghị. * Ọ bụ ihe ùgwù na ihe ùgwù ịbụ onye na-eme ihe nkiri nke Ibi n'Ọgbụgba Ndụ * Ndụ ọ bụla na-adịru nwa oge n'ụwa ma onye ọ bụla ga-aza oku ahụ otu ụbọchị == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kenneth-okonkwo/1877/ qpg899142c0rcl3m9chkn4get3x43we Kenny Blaq 0 1361 11076 5216 2022-10-10T17:55:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60677494]] wikitext text/x-wiki == Kenny Blaq == Otolorin Kehinde Peter, na-eme dị ka Kenny Blaq, bụ onye Naijiria kwụ ọtọ na-atọ ọchị na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-esiri kpakpando ike ịchọta ezi ịhụnanya. * Bụrụ onye ịchọrọ ịbụ, ekwela ka onye ọ bụla weda gị ala. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kenny-blaq/1542/ mkkhstrhq76xlbtxvmibx7fvqrs1j3c Kenturah Davis 0 1362 11077 5219 2022-10-10T17:55:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q87293254]] wikitext text/x-wiki [[Kenturah Davis]] '''Kenturah Davis''' Kenturah Davis bụ onye na-ese ihe n'oge a na-arụ ọrụ n'etiti Los Angeles, New Haven na Accra, Ghana ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M na-eche a oké uche nke nostalgia banyere Eagle Rock, na-agụsị akwụkwọ na Occidental College na 2002. M maa n'ike mmụọ nsọ site ndị m zutere na ụgwọ a ukwuu nke m ibu dị ka onye na artist ka m ahụmahụ n'ebe ahụ. N'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 10 kemgbe m gụsịrị akwụkwọ, ọ bụụrụ ihe magburu onwe ya ịnọgide na-abụ akụkụ nke obodo ahụ. <ref>https://patch.com/california/eaglerock/an-artist-who-draws-with-language</ref> ===Ebenside=== mkwqchvixqkosxk303h87k03pvlky69 Kerry James Marshall 0 1363 11078 5222 2022-10-10T17:55:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q832432]] wikitext text/x-wiki == Kerry James Marshall == Kerry James Marshall (amụrụ Ọktoba 17, 1955) bụ onye omenkà na prọfesọ America, mara maka eserese ya nke ndị ojii. == Ihe ndi okwuru == * M na-echekarị inwe oke agba ahụ, ụdị ojii ahụ, mara mma nke ukwuu… ma dị ike. Ihe m na-eche na m ga-eji ihe oyiyi m mee bụ iji weghachite onyinyo nke ojii dị ka ihe nnọchianya nke ike. * Echere m na anyị kwesịrị icheta ... na etinyere ike dị ukwuu n'ịgbanwe ihe iji mee ka anyị ruo ebe anyị nọ ugbu a. Ma ịnọ n’ebe anyị nọ ugbu a apụtaghị na anyị ekwesịghị itinye ụdị ume ahụ ka anyị wee ruo ebe anyị kwesịrị ịdị. * Ọ bụrụ na ị nwere nrọ: Nọmba mbụ, mee atụmatụ. Ma mezie atụmatụ ahụ. A ga-enwekwa ọdịda n'ahịrị ahụ. Ekwela ka nke ahụ mee ka ị daa mbà. N'ihi ọdịda bụ akụkụ nke usoro ... mee mgbanwe ndị dị mkpa na ị nwere ike ime nke ọma n'ihe ọ bụla ị na-eme. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/59269-Kerry_James_Marshall n2udcepxkzwptl8od2iya4o9dxwlido Kevin Hart 0 1364 18205 11079 2024-02-28T22:29:21Z Ahti Majuri 685 File wikitext text/x-wiki [[File:The Secret Life of Pets 2, Kevin Hart (48012978948).jpg|thumb|Kevin Hart (2019)]] == Kevin Hart == Kevin Darnell Hart (amuru July 6, 1979) bu onye omekorita na onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Ndụ dị mkpụmkpụ karịa ichegbu onwe gị maka ihe ndị ọzọ na-ekwu gbasara gị. Nwee anụrị ma nye ha ihe ha ga-ekwu maka ya. * Ọ bụrụ na ị daa mbà n'ihe ịrịba ama mbụ nke mgba, ị gaghị adị njikere n'ezie inwe ihe ịga nke ọma. * Naanị oge ị kwesịrị ileghachi anya azụ na ndụ, bụ ịhụ ebe ị bịarutere. * Mmekọrịta dị ka mpụ, Ọ bụrụ na ị na-akwali ihe siri ike nwere ike ime ka ọ ghara imebi ngwa ngwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6340-Kevin_Hart 85odn7x7w2c05yzaomir8ik268tom4e Kevin Henkes 0 1365 11080 5229 2022-10-10T17:56:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6396491]] wikitext text/x-wiki [[Kevin Henkes]] Kevin Henkes (Nọvemba 27, 1960 –) bụ onye odee America na onye na-akọwa akwụkwọ ụmụaka. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Enwere m ọtụtụ ndị nkuzi gbara m ume. Nke kacha pụta ìhè bụ, ikekwe, onye nkuzi Bekee m nwere n'oge obere m n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị. N'ime ndụ m niile, a na-eto m na agbamume dị ka onye na-ese ihe. Onye nkụzi a kpọmkwem mere nke a, ma ọ gbakwara m ume dị ka onye edemede, ruo n'ókè nke ikwu otu ugboro, "Ọ gaghị eju m anya ma m hụ aha gị n'akwụkwọ otu ụbọchị." Ike okwu ndị a dị ukwuu. Agaghị m echefu ha ma ọlị. Ma ọ bụ ya. ==Edensibia== Edemede [[W: Kevin Henkes|Kevin Henkes]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Kevin, Henkes}} 7fyb0acng1q2uhbzmjr1mx5jjt3pexl Kevin Kelly (editor) 0 1366 11081 5232 2022-10-10T17:56:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2707355]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kevin Kelly by Christopher Michel in 2021.jpg|thumb| Kevin Kelly na 2021]] '''[[w:Kevin Kelly (editor)|Kevin Kelly]]''' (a mụrụ [[w:1952|1952]]) bụ onye nrụpụta ntọala nke akwụkwọ akụkọ ''Wired'', na onye bụbu onye nchịkọta akụkọ / onye mbipụta '' 'Katalọgụ ụwa dum''. A na-ewere Kelly dị ka ọkachamara na omenala dijitalụ, a na-ekwukwa na o nyere aka mee ka nkà na ụzụ bụrụ akụkụ nke omenala ndị a ma ama. ==Okwu Okwuru== ====''Enweghị njikwa: The New Bayology of Machines, Social Systems and the Economic World'' (1995)==== * Ụwa nke anyị na-eme aghọwo ihe mgbagwoju anya nke na anyị aghaghị ịgakwuru ụwa nke amụrụ iji ghọta otú e si ejikwa ya. * Isi ọrụ nke oge na-abịa bụ ijikọ ihe niile na ihe niile. * Mgbagwoju anya ga-etolite site na usoro dị mfe nke na-arụ ọrụ. * O nweghị ihe a na-ahụ n’ụlọ aṅụ na-emikpughị n’ime aṅụ. Ma ị nwere ike chọọ aṅụ ruo mgbe ebighị ebi na cyclotron na fluoroscope, na ị gaghị ahụ ekwo Ekwo. * Ihie ụzọ bụ mmadụ; ijikwa njehie bụ sistemu. * Netwọk na-azụlite obere ọdịda ka nnukwu ọdịda ghara ime mgbe mgbe. * Naanị otu nzukọ nwere ike itolite enweghị ajọ mbunobi, ma ọ bụ mmụta na-enweghị nduzi, bụ netwọkụ. * Usoro bụ ihe ọ bụla na-agwa onwe ya okwu. * Naanị ihe anyị nwere ike isi nweta ihe nzuzu bụ ihe nzuzu. * "M" nke vivisystem bụ mmụọ. Dị ka ụdị ikuku na-adịru nwa oge nke otu nde atom mmiri na-agbagharị agbagharị kwụ ọtọ, a pụrụ iji mkpịsị aka gbasasịa ya. * Uche apụghị ịtụle ihe ọ bụla gabiga ihe ọ pụrụ ịtụ ma ọ bụ gbakọọ; na-enweghị ahụ ọ nwere ike ịtụle onwe ya. Na-enweghị nkwụsị nke hellos site na anya, ntị, ire, imi na mkpịsị aka, uche na-agbanwe agbanwe na-amakọba n'akụkụ nkuku na-ewere otubo ya. * Ọdịnihu nke igwe bụ bayoloji. * Ọ bụghị agbụ nke mmadụ na-ebute ihe omume, kama ọ bụ n'ụdị ihe na-akpata na-agbasa n'ụzọ kwụ ọtọ, dị ka mmiri na-akpụ akpụ. * Ndụ adịghị ada, ma ọ dịghị mgbe ọ ga-esi na ịda ada. Ọ dị njikere na ọnọdụ na-adịgide adịgide nke ọ fọrọ nke nta ka ọ daa. * Anyị enweghị okwu e ji amụ na izi ihe n’otu mgbe, ma akwụkwọ anyị ga-aka mma ma ọ bụrụ na anyị emee ya. * A ga-ama ụma gbanye sistemu mgbagwoju anya na ụkpụrụ organic naanị iji mee ka ha na-aga. * bayoloji na-emeri mgbe niile na ngwakọta organic na igwe ọ bụla. * Mmadụ nwere ike iche n'echiche ọdịnihu nke ụlọ ọrụ site na ịgbatị ha ruo mgbe ha dị ọcha netwọk. Ọ ga-esi ike mgbe ụfọdụ ịkọ onye na-arụrụ ọrụ. * Ụlọ ọrụ enweghị ike ịbụ ụlọ ọrụ mmụta na-abụghịkwa ụlọ ọrụ nkuzi. * "Ọ na-arụ ọrụ, gịnị kpatara nchegbu?" bụ nkà ihe ọmụma kasị omimi nke ndụ. * Na akụ na ụba netwọkụ, ọtụtụ na-eweta ọtụtụ ihe. * Ihe ọ bụla nwere ike ijide ụgwọ eletrọnịkị nwere ike ijide ụgwọ mmefu ego. * Ọ dịghị ihe na-eri ahụ karịa ịbụ chi. * Ihe jọgburu onwe ya nke egwuregwu chi bụ na ịhapụ ya bụ naanị ụzọ isi merie. * Ụdị ọ bụla ewepụtara nke ukwuu mara mma. * Ihe ụmụ mmadụ na-apụghị imepụta, evolushọn nwere ike. * Ọ bụ nnukwu ihe ọchị nke ndụ na omume enweghị uche na-eme ugboro ugboro n'usoro nwere ike iduga naanị n'ime omimi nke enweghị isi, ebe omume enweghị uche na-eme n'otu n'otu nke ìgwè mmadụ nwere ike, n'okpuru ọnọdụ kwesịrị ekwesị, na-eduga n'ihe niile na-adọrọ mmasị anyị. . * "Ezigbo" bụ ihe onwunwe nke obere sistemụ. * Anụmanụ bụ robots na-arụ ọrụ. Toon bụ naanị robots enweghị ahụ siri ike. * Ọdịdị nke ndụ bụ inwe obi ụtọ na oghere niile nwere ike ime. Ihe ọ bụla e kere eke na-esikwa n'ụzọ ụfọdụ na-akpagbu ndụ site n'ịsụgharịgharị iwu. * Anyị chọrọ igwe na-emegharị onwe ya mgbe niile. * Ndụ-dị ka ọ nwere ike ịbụ ókèala anyị nwere ike ịmụ naanị site na ibu ụzọ kee ya. * Ikike nke ịmalite ga-ebulite n'onwe ya. Evolushọn abụrụla, na ọ ga-aga n'ihu, na-enyocha oghere evolushọn enwere ike. Organisms, memes, bọọlụ wax niile bụ naanị ụzọ evolushọn ga-esi na-aga n'ihu. * Ebe nchekwa bụ mmegharị nke nghọta, enweghị ike ịmata ọdịiche dị na omume mbụ nke ịmara. * Usoro gburugburu ebe obibi dị ka ogbako karịa obodo -- ebighi ebi, ọtụtụ, nnabata, na n'ọgbagharị oge niile. * Ndụ bụ idei mmiri na-agbanwe agbanwe nke na-ejuju arịa tọgbọrọ chakoo ma si na ha wụsa na-aga iji mejukwuo ihe. Ụdị na ọnụ ọgụgụ ụgbọ mmiri nke idei mmiri rikpuru adịghị enwe ihe dị iche. * Nnukwu ihe nzuzo nke ndụ kpuchiri anyị bụ na otu mgbe, ndụ anaghị anwụ anwụ. Ozugbo ewepụtara ya, enweghị ike ikpochapụ ya. * Ịnwụ n'ụzọ okike bụ akara nke vivisystems. * Ndụ bụ anya dị ịtụnanya nke agwọ na-ahapụ onwe ya na njide nke ya, na-ewepụta ọdụ ọdụ na-ama abụba na-erute ọnụ na-abawanye ụba, na-amụ ọdụ ka ukwuu, na-eju eluigwe na ụwa na ihe ijuanya a. * Organisms bụ ụlọ ọrụ na-akpata onwe ya. Onye ọ bụla n'ime onwe bụ a tautology: onwe-apụta ìhè, onwe-referential, onwe-eche echiche, na onwe-kere. * Akụkọ nke akpaaka bụ akụkọ banyere otu ụzọ mgbanwe site na njikwa mmadụ gaa na njikwa akpaaka. * Ndụ bụ ngwaa abụghị aha. * Obere oge fọdụrụ na narị afọ a bụ oge mmega ahụ maka ọrụ isi mmụọ nke narị afọ nke 21: ịhapụ ya, jiri nkwanye ùgwù. ==Njikọ Mpụga== [[W: Kevin Kelly|Kevin Kelly]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Kevin Kelly|Kevin Kelly]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kelly, Kevin}} dr1iynztykf6314ddg3fa5j7y1r8tb0 Khanyi Mbau 0 1367 11082 5235 2022-10-10T17:56:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19792253]] wikitext text/x-wiki == Khanyi Mbau == Khanyisile Mbau (amụrụ 15 Ọktoba 1985), onye amara aha ya dị ka Khanyi Mbau, bụ onye omere South Africa, onye egwu egwu, onye na-egosi ihe onyonyo na onye na-elekọta mmadụ. == Ihe ndi okwuru == * M tụgharịrị ọtụtụ ndị fan ka ọ bụrụ ezinụlọ. * Eziokwu na ị na-amụ anya ugbu a, pụtara na ị ka nwere ike nweta ya. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=13 2xcdlrbt3ycysuw297sn1owuogqr80x Khizr and Ghazala Khan 0 1368 11083 5239 2022-10-10T17:56:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26211360]] wikitext text/x-wiki [[Khizr and Ghazala Khan]] Khizr Muazzam Khan (amuru 1950) na Ghazala Khan (amuru 1951) bu ndi nne na nna Pakistani America nke United States Army Captain Humayun Khan, onye egburu na 2004 n'oge agha Iraq. Di na nwunye ahụ nwetara nlebara anya mba ụwa ka ha kwuchara okwu na Mgbakọ Mba Democratic nke 2016. ==Okwu ha kwuru== *Nke a bụkwa obodo anyị, nke a abụghị naanị obodo Donald Trump. Ọ bụ onye na-amaghị ihe na nkewa nkewa, na site na ozi m, achọrọ m izigara ya na ndị America Alakụba niile: Nke a bụkwa obodo anyị. *Ọ dịghị ebe ọ bụla ma ọ bụghị na United States ọ ga-ekwe omume na onye si mba ọzọ nke bịara mba ahụ aka efu nanị afọ ole na ole gara aga na-eguzo n'ihu ndị na-ahụ maka mba na n'ihu otu nnukwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ... Ọ bụ obere òkè m iji gosi ụwa, site n'iguzo n'ebe ahụ, ịdị mma nke Amerika ==Njikọ mpụga== [[Khizr and Ghazala Khan]] na Wikipedia p2qsvqsyrlej9xue812q3rz9nx9mfst Kid Cudi 0 1369 11084 5242 2022-10-10T17:56:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q299138]] wikitext text/x-wiki == Kid Cudi == Scott Ramon Seguro Mescudi (amuru Jenụwarị 30, 1984), onye ama ama dị ka Kid Cudi (/ ˈkʌdi/ KUDD-ee; nke a na-akpọkarị KiD CuDi), bụ onye America na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ ị na-eche na ịchọrọ ịla n'iyi, mana naanị ihe ị chọrọ bụ ka a chọta ya. * Ekwela ka mwute sitere n'oge gara aga na egwu nke ọdịnihu mebie obi ụtọ nke ugbu a. * Mgbe ndụ dị ka enweghị olileanya, megharịa ihe maka oke nke dopeness. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3477-Kid_Cudi mc8xfhwnoxi1njbvfic8v8utjeo10mj Kiki Mordi 0 1370 14291 11085 2023-08-16T14:48:17Z Ari Karjalainen 503 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Portriat of Kiki Mordi2.jpg|thumb|Kiki Mordi (2021)]] [[w:Kiki Mordi | Nkiru "Kiki" Mordi]] ( A mụrụ 12 Ọgọst 1991) bụ onye nta akụkọ na-eme nchọpụta nke Naijiria, onye mgbasa ozi, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye ọchụnta ego. Ọ kwụsịrị ịga akwụkwọ n’ihi na otu onye nkụzi nọ n’ụlọ akwụkwọ ya kpagburu ya. Ihe nhụsianya a bụ ihe mere o jiri gaa BBC Africa Eye gbaa vidiyo mmekọ nwoke na nwanyị. ==Okwu Ndi Okwuru== "Ozugbo anyị malitere ịhụ ụmụ nwanyị dị ka ụmụ mmadụ nwere oke ikike ịnọ n'ofe dị ka ụmụ nwoke. Anyị gaara ewepụ ntọala nke ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị." **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=kiki-mordi&id=1159] Kiki Mordi na-ekwu maka ịha nhata nwoke na nwanyị. * "Nnwere onwe na-egosipụta ikike gị, na-agụ akwụkwọ n'atụghị egwu iyi egwu mmekọahụ." **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=kiki-mordi&id=1159] Kiki Mordi na-ekwu maka ịha nhata. * "Oge eruola ka anyị mee ka ihere si n'aka onye e merụrụ emerụ gaa na onye mere ihe. Ọ bụ ha kwesịrị ime ihere." **[https://www.entrepreneurs.ng/kiki-mordi/] Kiki Mordi na-ekwu maka mmekọahụ maka akara ule. == Njikọ mpụga == *Ederede [[W:|Kiki Mordi]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Kiki Mordi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mordi, Kiki}} s01haaetkxjrebmor076xiv5t31la10 Killer Mike 0 1371 11086 5248 2022-10-10T17:56:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q671665]] wikitext text/x-wiki == Killer Mike == Michael Render (amuru Eprel 20, 1975), onye amara amara site na aha ogbo ya Killer Mike, bu onye omenka hip hop nke America, onye na-eme ihe, na onye na-eme ihe nkiri si Atlanta, Georgia. == Ihe ndi okwuru == * M ga-emerịrị ihe m kwenyere na ọ bụ ihe ị ga-eme. Ọ bụrụ na ị bụ onye America, ị ga-abụ akụkụ nke usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọkachasị ma ọ bụrụ na ajụrụ gị ya. * Ihe m bụ bụ onye agbamume. M na-agba ndị niile kwesịrị nnwere onwe ume ịlụ ọgụ maka nke ahụ. Ma ọ bụrụ na ịnweghị ike imeri n'onwe gị, chọta ndị ọzọ ka ha na-akwado. * Ọ na-adị m ka ike gwụ m dị ka mmadụ nke ga-eme ka ụmụ mmadụ ndị ọzọ kwado ịdị adị ha mgbe niile n'ihi na abụ m obere mmadụ. * Achọgharịwo m abalị na ehihie niile maka okwu ọhụrụ dị mma nke nwere ike igosipụta mmetụta m na egwu m maka ndị obodo a. Ahụghị m okwu ọhụrụ. Enweghị m naanị nghọta nwere olile anya iji wepụta. Enwere m ịdọ aka ná ntị a nye ndị America niile: Ihe ọ bụla obodo a dị njikere ime ihe kacha nta n'ime anyị, otu ụbọchị ọ ga-eme anyị niile. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/40527-Killer_Mike 1ma8m08bxbxppytrq9rsoj9wgn74f1b Kim Bora 0 1372 11087 5252 2022-10-10T17:56:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65115272]] wikitext text/x-wiki [[Kim Bora]] [[Usòrò:Kim Bora (2).png|thumb|260px|right|Kim Bora]] [[W:Kim Bora|Kim Bora]] (amuru na Nọvemba 30, 1981) bu onye isi ihe nkiri South Korea. Ihe nkiri 2018 ya ''House of Hummingbird'' meriri ọtụtụ nkwanye ugwu na mmemme ihe nkiri mba ụwa ama ama. *Tolite dị ka nwanyị na Korea siri ike, mana ọ bụkwa onyinye n'otu oge ahụ. Ọ ụrụ na m bụ onye Korea, ma ọ bụ nwoke ọcha na steeti, agaraghị m enwe ike ịme ihe nkiri a. Ị ga-enweta mmetụta dị mgbagwoju anya nke mmadụ n'ihi na ị na-enwe ọtụtụ ihe. ** Dịka ekwuru na [https://mubi.com/notebook/posts/coming-of-age-in-korea-kim-bora-discusses-house-of-hummingbird "Ọbịbịa nke Age na Korea: Kim Bora na-akparịta ụka" Ụlọ Hummingbird"" na "Mubi" (27 Eprel 2019)] * Mgbe ị na-emepụta ihe, ọ na-aghọ akụkọ ifo, ma na mmalite, m bụ eziokwu nke mmetụta uche nke m nwetara na ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Ọ bụ ihe e kere eke na njedebe, mana m chọkwara iweta mmetụta uche m na-enwe na mgbu m na-eto eto na ihe ọ dị ka itolite n'ebe ahụ. Achọrọ m iweta ihe ncheta nke m na fim ahụ, ka ndị mmadụ wee weta ihe ncheta nke ha mgbe ha na-ekiri. ** Dịka ekwuru na [https://www.filmdoo.com/blog/2019/10/16/interview-kim-bo-ra-and-kim-sae-byuk-talk-house-of-hummingbird/" Interview : Kim Bora na Kim Sae-byuk Talk House of Hummingbird na "Film Doo" (16 Ọktoba 2019)] *Site na nghọta m, enweelarị ọtụtụ ihe nkiri nọọrọ onwe ha nwere ụmụ agbọghọ na-eto eto dị ka ndị na-eme ihe nkiri. Ụmụ nwanyị na-akọ ụdị akụkọ a niile. Ọ gaghị abụ na oge a aghọwo ihe a na-ahụ anya ka obodo anyị na-agbanwe? Ọtụtụ n'ime ahịa ihe nkiri n'ụwa nile na-achịkwa akụkọ ndị nwoke na-acha ọcha, na mgbe ha na-abịa ụmụ nwanyị ọcha, na mgbe ahụ ndị ikom Asia, n'usoro a. N'agbanyeghị nke ahụ, echere m ihe kpatara a na-ahụta ndị isi nwanyị ndị ọzọ ugbu a, dị ka ọ dị na '' Ụlọ Hummingbird '', bụ na obodo Korea emechaala dị njikere ịnakwere akụkọ ụmụ nwanyị. O nwekwara ike ịbụ na n'ikpeazụ abatala uche ndị mmadụ ọ bụghị maka akụkọ ụfọdụ, kama n'ihi na anyị nọ n'oge pụrụ iche. ** Dịka ekwuru na [https://www.filmdoo.com/blog/2019/10/16/interview-kim-bo-ra-and-kim-sae-byuk-talk-house-of-hummingbird/"House Onye isi Hummingbird Kim Bora" na "Ihe nkiri Korea" (17 Septemba 2019)] j11yr9v6u6rto0hv62005p4qmqpqxx2 Kim Hyon-hui 0 1373 11088 5257 2022-10-10T17:56:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q488561]] wikitext text/x-wiki [[Kim Hyon-hui]] Kim Hyon-hui (Korean:, amụrụ 27 Jenụwarị 1962) makwaara dị ka Ok Hwa, bụ onye nnọchi anya North Korea, onye kpatara ogbunigwe ụgbọ elu Korea Air Flight narị asatọ na ịrị ise na asato na 1987, nke gburu mmadụ otu narị na iri na ise. E jidere ya na Bahrain ka ogbunigwe a tụrụ ma kpụga ya na South Korea. N'ebe ahụ, a mara ya ikpe ọnwụ ma mechaa gbaghaara ya. N'ime afọ ndị na-adịbeghị anya, Kim ekwupụtala n'ihu ọha na ọ na-akwa ụta maka ogbunigwe a na o nyela ozi gbasara ọnọdụ ihe na North Korea yana ọnọdụ enwere ike nke ndị a tọọrọ. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Na North Korea, ebiri m dị ka rọbọt Kim Il-sung. Na South Korea, m nwetara ndụ ọhụrụ ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Kim_Hyon-hui 87epk3x01qrqugkc7eab6u05qdkpkxu Kim Janey 0 1374 11089 5261 2022-10-10T17:57:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q70494400]] wikitext text/x-wiki [[Kim Janey]] [[Usòrò:Kim Janey FBm5KzGX0AI6PqT (1).jpg|thumb|Kim Janey]] '''[[q:Kim Janey|Kim Michelle Janey]]''' (amụrụ Mee 16, 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi dị ka onye na-eme ihe [[w: Mayor of Boston | Mayor]] nke [[q:Boston|Boston]] ruo ọnwa asatọ na 2021. Ọ rụrụ ọrụ dị ka Onye isi oche [[w:Boston City Council | Boston City Council]] site na 2020 ruo 2022, yana onye otu kansụl sitere na mpaghara nke asaa site na 2018 ruo 2022. Ọ bụ nwanyị mbụ na onye ojii nke mbụ jere ozi dị ka onye isi obodo na-achị obodo n'oge ohere ọ bụla n'ụlọ ọrụ onyeisi obodo. ==Okwu okwuru== * Enwere ogologo akụkọ ihe mere eme na obodo a nke ndị mmadụ chọrọ igosi akwụkwọ ha<br>N'oge ịgba ohu, mgbe ịgba ohu, n'oge na-adịbeghị anya ka ị maara ihe ndị si mba ọzọ ga-agafe ebe a<br>anyị chọrọ ijide n'aka na anyị abụghị. ime ihe ọ bụla nke ga-eme ka ihe mgbochi maka ndị bi na Boston ma ọ bụ mmetụta na-adịghị mma [Black, Indigenous or people of Color] obodo<br>ihe mgbochi chere obodo agba nwere ọnụ ọgụgụ ịgba ọgwụ mgbochi dị ala<br> ga-atụlerịrị akụkọ ihe mere eme anyị na-ekekọrịta ka anyị na-arụ ọrụ iji hụ na ezi ahụike ọha na mgbake akụ na ụba **[https://thehill.com/homenews/state-watch/566367-boston-mayor-compares-vaccine-passports-to-documentation-required-n'oge 3 Ọgọst 2021] ==Ihe gbasara ya== * Mgbe anyị na-ebuso nje na-egbu egbu ọgụ & ịla azụ ọgwụ mgbochi, ụdị nkwuwa okwu a dị ize ndụ. Igosi ihe akaebe nke ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa abụghị ịgba ohu ma ọ bụ ịmụ nwa. Anyị dị ezigbo nso inye ala COVID. Sayensị bụ sayensị. Ọ dị mfe - Vax up na mkpuchi. **[https://twitter.com/andreaforboston/status/1422642209938186245 3 Ọgọst 2021 zaghachi] nke [[q:Andrea Campbell]] * Onye ọ bụla nọ n'ọkwa ọchịchị kwesịrị iji ọnọdụ ahụ wulite ntụkwasị obi na ọgwụ mgbochi **4 Ọgọst 2021 zara [[q:Michelle Wu]] ==Njikọ mpụga == Edemede [[w:Kim Janey|Kim Janey]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Janey, Kim}} f8wu1eqs4grh10sist7hk37re9i7b1b Kimberly Elise 0 1375 11090 5264 2022-10-10T17:57:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q448975]] wikitext text/x-wiki == Kimberly Elise == Kimberly Elise Trammel (amụrụ Eprel 17, 1967) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Echiche siri ike nke onwe ga-enyere mmadụ aka ibi ndụ zuru oke na nke obi ụtọ. * Enwere m ike ịdị egwu. Enwere m ike ịchị ọchị. Enwere m ike inwe sexy. Enwere m ike inwe mwute. Enwere m obi ụtọ. * Ihe nkiri na-amasị m, na-enye ndị na-enweghị olu olu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/16571-Kimberly_Elise 1rpl2blqqilu7za33is6sde605xld96 Kimberlé Crenshaw 0 1376 13307 11091 2023-02-22T02:17:03Z Reko, joker 326 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kimberlé Crenshaw (40901215153).jpg|thumb|[[w:|Kimberlé Crenshaw]] (2018)]] '''[[w:|Kimberlé Crenshaw]]''' (a mụrụ 1959) bụ onye America [[w:|onye na-akwado ikike obodo]] na onye okacha mara nke [[w:|critical race theory]]. Ọ bụ onye prọfesọ oge niile na [[w:|UCLA School of Law]] na [[w:|Columbia Law School]], ebe ọ bụ ọkachamara na [[w: Ethnic studies|ihe gbasara agbụrụ]] na [[w:| okike. nsogbu]]. == Okwu Ndi Okwuru== * [[w:|Donald Trump | Trump]] bụ onye na-erite uru na-enweghị atụ n'ụdị ihe ùgwù ọcha ọ bụla a na-enye, site na akụ ya ketara ruo na onye ama ama na mgbasa ruo n'ikike ya ịgha ụgha kpamkpam n'enwetaghị ntaramahụhụ gbasara ọrụ ya, ego ya na ngwa ngwa ya. akwụkwọ ndekọ nke nkwupụta ọha. Ọ bụrụ na [[w:|Barack Obama]] mere ma otu n'ime mmebi iwu Trump gosipụtara n'oge ọ na-agba ọsọ onye isi ala 2016 - na-akwa [John McCain] emo ndekọ agha, iji were obere ihe atụ - ọ gaara ata ahụhụ iyi nke ezi omume. omume ọcha nke gaara enwetụbeghị ụdị ya ọbụlagodi na obodo a ma ama maka ezi omume ọcha ya. Ma ọ bụrụ na ejidere ya na teepu na-etu ọnụ banyere akụkọ mmegide mmekọahụ nke ndị ama ama - nke ọma, ọ ga-ezuru ikwu na ọ ga-abụ lynching ọgbara ọhụrụ n'ọ̀tụ̀tụ̀ [[w:|Clarence Thomas]] nwere ike ịmalite chee echiche." ** ''[https://thebaffler.com/salvos/race-to-bottom-crenshaw Race to the Bottom: Olee otú mgbanwe agbụrụ gachara si bụrụ ihe ọcha]'' ===''Iwepụ njikọ nke agbụrụ na mmekọahụ'' (1989) === <small>'[https://archive.org/stream/DemarginalizingTheIntersectionOfRaceAndSexABlackFeminis/Demarginalizing%20the%20Intersection%20of%20Race%20and%20Sex_%20A%20Black%20Feminis_d the Interx Nkatọ ozizi megide ịkpa ókè agbụrụ, Theory Feminist and Antiracist Politics]'' (1989), mbipụta 1, edemede 8, ''[[w:|University of Chicago Legal Forum]]''.</small> *" Mgbe m nyochachara ihe ngosi nkuzi nke usoro otu axis a, a ga m atụle ka o si tinye aka na [[w:|marginalization]] nke [[w:|ụmụ nwanyị ojii]] na [[w:|feminist theory]] na na [[w:| antiracist]] ndọrọ ndọrọ ọchịchị. M na-arụ ụka na a na-ewepụ ụmụ nwanyị [[w:|Ndị ojii | Ndị ojii] mgbe ụfọdụ na nkuzi gbasara nwanyị na okwu amụma megide ịkpa ókè agbụrụ n'ihi na ha abụọ na-adabere na ahụmịhe dị iche iche nke na-anaghị egosipụta n'ụzọ ziri ezi mmekọrịta agbụrụ na okike. Enweghị ike idozi nsogbu ndị a nke mwepu naanị site n'ịgbakwunye ụmụ nwanyị ojii n'ime usoro nyocha ebidolarị. N'ihi na ahụmihe [[w:|intersection]] karịrị nchikota [[w:| ịkpa ókè agbụrụ]] na [[w:|mmekọ nwoke na nwanyị]], nyocha ọ bụla na-edoghị anya n'ihe gbasara njikọ chiri anya enweghị ike ịkọwa nke ọma otu esi edobe ụmụ nwanyị ojii. Ya mere, maka echiche nwanyị na okwu amụma megide ịkpa ókè agbụrụ iji nabata ahụmahụ na nchegbu nke ụmụ nwanyị ojii, usoro dum e ji mee ihe dị ka ndabere maka ịsụgharị "ahụmahụ ụmụ nwanyị" ma ọ bụ "ahụmahụ ojii" n'ime ihe iwu chọrọ ka a ga-atụgharịgharịrị ma chegharịa." *" Ọjụjụ ikwe ka ndị na-enweghi ike ịba ụba [Social class klaasi] nọchite anya ndị ọzọ nwere ike bụrụ mmeri nke otu n'otu n'otu na-emeri mbọ iji hazie nkesa ohere ma kpachie enyemaka mmezi na obere mgbanwe n'ime ndị isi ụlọ ọrụ. N'ihi nke a, "n'ala ala" na-abịaru nso, ndị na-ejikọta ịkpa ókè niile iji mee ka usoro ọrụ dum bụrụ nke a na-apụghị izere ezere, bụ nke a na-ekpuchi anya site na obere echiche nke ihe ọjọọ na njedebe dị warara nke ọgwụgwọ dị. Ọ bụrụ na a na-anabata ndị nnọchi anya “n'okpuru” dị otú ahụ mgbe niile, ndị ọrụ nwere ike ịnakwere ohere na enwere ọtụtụ uru site n'ịkọkọ aka [[w:|ndị isi]] ​​karịa site n'aka onye ọ bụla n'otu n'otu na-achọ ichebe isi mmalite ya [[w:Socialihe ùgwù|ihe ùgwù]] n'ime ndị isi. Mana ọ bụrụhaala na nkuzi [[w :| mgbochi ịkpa ókè]] na-esi na mmalite na usoro ọrụ chọrọ naanị obere mgbanwe, ohere maka ọganihu nke ndị ọrụ na-enweghị nsogbu ga-adị oke. Ndị na-arụrụ ọrụ nwere ihe ùgwù nwere ike ịka mma ichebe uru ha ma na-agba ọsọ megide ndị ọzọ iji nwetakwuo ihe. N'ihi ya, ụmụ nwanyị ojii - klaasị nke ndị ọrụ nke, n'ihi njikọ aka ya, kachasị nwee ike ịgbagha ụdị ịkpa ókè ọ bụla - bụ ndị dịpụrụ adịpụ ma na-achọkarị ịkwado onwe ha." * "Ụmụ nwanyị ojii nwere ike nweta ịkpa ókè n'ụzọ ọ bụla yana na esemokwu ahụ na-esite n'echiche anyị na nkwudo nke mwepu ha ga-abụ nke na-enweghị isi. ... Ana m atụ aro na ụmụ nwanyị ojii nwere ike nweta ịkpa ókè n'ụzọ yiri ma dị iche na nke ụmụ nwanyị ọcha na ndị nwere isi ojii . Ụmụ nwanyị ojii na-enwe mgbe ụfọdụ ịkpa ókè n'ụzọ yiri ahụmahụ ụmụ nwanyị ọcha; Mgbe ụfọdụ, ha na ndị nwoke ojii na-ekerịta ahụmahụ yiri nke ahụ. N'agbanyeghị nke ahụ, ha na-enweta ịkpa ókè okpukpu abụọ - nchikota nke omume ndị na-akpa ókè n'ihi agbụrụ, na n'ihi mmekọahụ. Na mgbe ụfọdụ, ha na-enweta ịkpa ókè dị ka ụmụ nwanyị ojii - ọ bụghị nchikota agbụrụ na ịkpa ókè mmekọahụ, kama dị ka ụmụ nwanyị ojii. Ahụmahụ ụmụ nwanyị ojii sara mbara karịa ngalaba izugbe nke okwu ịkpa oke na-enye. Ma na-aga n'ihu na-ekwusi ike na a ga-enyocha ihe ụmụ nwanyị ojii chọrọ na mkpa." * Na-enweghị ike ịghọta mkpa nke Black Women's ahụmahụ intersectional, ọ bụghị nanị na ụlọikpe, ma feminist na obodo na-eche echiche nke ọma na-emeso ndị inyom ojii n'ụzọ na-agọnahụ ma ndị pụrụ iche mgbakọtaọnụ nke ọnọdụ ha na nnọnaetiti nke ahụmahụ ha na nnukwu klaasị umunwanyi na ndi oji. A na-ewere ụmụ nwanyị ojii ka ọ dị ka ụmụ nwanyị ma ọ bụ ndị oji na ọdịdị mgbagwoju anya nke ahụmahụ ha na-etinye uche na ahụmahụ mkpokọta nke otu ma ọ bụ dị iche iche, nke mere na nwa nwanyị ojii ma ọ bụ nwanyị nwanyị na-etinye oge ụfọdụ mkpa na echiche ha na oke nke ndi nwanyi na ndi oji [[w: Liberation movement|onye nnwere onwe]] [[w: agendas Political|ajendas]]. Ọ bụ ezie na enwere ike ịrụ ụka na ọdịda a na-anọchite anya enweghị ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịgụnye ụmụ nwanyị ojii, ekwenyere m na ọ na-egosipụta nkwenye na-enweghị atụ na nke na-akpasu iwe nke ụzọ isi eche echiche banyere ịkpa ókè. Buru ụzọ tulee nkọwa nke ịkpa oke nke yiri ka ọ na-arụ ọrụ na iwu mgbochi ịkpa oke: ịkpa oke nke na-ezighi ezi sitere na njirimara nke otu klaasị ma ọ bụ otu; ma ọ bụ onye ịkpa oke kpachaara anya chọpụta ụdị nke a, ma ọ bụ nabata usoro nke na-emebi ndị otu niile na otu a." * "Ọ bụrụ na a ga-eme mgbalị ọ bụla iji mee ka ndị ojii nwere onwe ha na ihe mgbochi na ọnọdụ ndị na-egosi nrubeisi nke agbụrụ, mgbe ahụ, echiche na atụmatụ ndị na-egosi mkpa ndị Ógè ndi ojii ga-agụnye nyocha nke mmekọahụ na [[w:|patriarchy]]. N'otu aka ahụ, nwanyị aghaghị ịgụnye nyocha nke agbụrụ ma ọ bụrụ na ọ na-atụ anya igosipụta ọchịchọ nke ndị inyom na-abụghị ndị ọcha. Ma ndọrọ ndọrọ ọchịchị nnwere onwe nke ndị ojii ma ọ bụ echiche nwanyị nwere ike ileghara ahụmihe dị n'etiti nke ndị mmegharị ahụ na-ekwu dị ka ndị mejupụtara ha. Iji tinye ụmụ nwanyị ojii, mmegharị abụọ ahụ ga-ewepụ onwe ha site na ụzọ mbụ nke ahụmịhe dị mkpa naanị mgbe ha metụtara ụfọdụ ihe kpatara amata nke ọma (dịka ọmụmaatụ, mmegbu nke ndị ojii dị ịrịba ama mgbe ọ dabere na agbụrụ, ụmụ nwanyị mgbe ọ dabere na ya. okike). Praxis nke ha abụọ kwesịrị ịdabere na ohere ndụ na ọnọdụ ndụ nke ndị mmadụ kwesịrị ilebara anya n'agbanyeghị isi iyi nke ihe isi ike ha." * Ọ dịghị mkpa ikwere na nkwekọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji lekwasị anya na ndụ nke ndị ọ na-adịghị mma ga-eme echi ka okwu ịkpa ókè na-adịbeghị anya na nkwụsịtụ. O zuru ezu, maka ugbu a, na mbọ dị otú ahụ ga-agba anyị ume ileba anya n'okpuru echiche nke ịkpa ókè agbụrụ na-agbagha ma na-agbagha afọ ojuju nke na-esonyere nkwenye na ịdị irè nke usoro a. Site n'ime nke a, anyị nwere ike ịzụlite asụsụ nke na-akatọ echiche kachasị na nke na-enye ụfọdụ ihe ndabere maka ijikọ ọrụ. Ebumnuche nke ọrụ a kwesịrị ịbụ ikwado nsonye nke ndị a kpapụrụ iche bụ ndị enwere ike ịsị: "Mgbe ha banyere, anyị niile na-abanye." ==Njikọ Mpụga== [[W:|Kimberle Crenshaw]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Kimberle Crenshaw]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Crenshaw, Kimberle}} ef67fnosd2du80smwb86u6t2ikp85zq Kimiti Wanjaria 0 1377 5270 5269 2022-10-10T11:36:41Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Kimiti Wanjaria]] '''Kimiti Wanjaria''' A mụrụ Wanjara na Disemba 22, 1988 (afọ 41). Ọzọkwa, ndị nne na nna ya, Christopher Kimiti na Dr. Josephine Wanjaria (Ph.D.) na-anọnyere onye na-etinye ego. Kimiti mụrụ na zụlite na Kenya, Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe ị nwere ike wepụta echiche gị nke ọma, ndị mmadụ na-akwado gị. Ha kwesịkwara ịgakwuru ndị ọkachamara kwesịrị ekwesị. Ị nwere ike ịkụ ihe ịga nke ọma na 30; ị gaghị echere ruo mgbe 60. Nwee nkwa na-adịghị agbanwe agbanwe ma nwee ndidi. <ref>https://howwemadeitinafrica.com/you-can-hit-success-at-30-kenyas-young-upcoming-property-developers/18932/</ref> ===Ebenside=== 8iin0nj4477oacium5l7539w6iep1jx King Sunny Adé 0 1378 11092 5273 2022-10-10T17:57:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q982678]] wikitext text/x-wiki == King Sunny Ade == Chief Sunday Adeniyi Adegeye MFR (amụrụ 22 Septemba 1946), onye amara aha ya dịka King Sunny Adé, bụ onye na-agụ egwú jujú nke Naijiria, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe ọtụtụ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe m malitere egwú, amaghị m na abụ m ga-adị mgbe ọ bụla. * Oge ị nụrụ egwu; egwu nwere ike gwọọ gị. * Ekwenyere m na abụ m metụtara udo na obi ụtọ. * N'agbanyeghị ebe anyị gara, anyị ka bụ ndị Naijiria, ọ dịghịkwa onye ga-anapụ anyị nke ahụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/king-sunny-ade/1375/ tc587t12o9lx3kgfm2fo3xnwe5ov8je Kirsten Gillibrand 0 1379 11093 5277 2022-10-10T17:57:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22222]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Senator Kirsten Gillibrand.jpg|thumb|[[w:Kirsten Gillibrand|Kirsten Gillibrand]] sinetị ihe osise<br>" Ndị ụlọ omebe iwu na-adị nwayọ"]] ''[[w:Kirsten Gillibrand|Kirsten Elizabeth Rutnik Gillibrand]]"" (a mụrụ [[w: Decemba 9|Decemba 9]], [[w:1966|1966]]) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka [[w: Seniority in the United States Senate|obere]] [[w:United States Senate|United States Senator]] sitere na [[w:New York (state)|New York]] kemgbe 2009. Onye otu [[W:Democratic Party (United States) |Democratic Party]], ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu [[w:United States House of Nnọchiteanya|US Ụlọ Ndị Nnọchiteanya]] site na 2007 ruo 2009. Ọ na-anọchi anya New York's 20th congressional district tupu a họpụta ya na United States Senate iji dochie [[w: Clinton|Hillary Rodham Clinton]] na-esote nhọpụta Clinton n'ọkwa Secretary nke State na nchịkwa nke United States. [Barack Obama]. == Okwu Ndi Okwuru == ===2000s=== *"Echeghị m na ndị ahịa ị nọchiri anya ya dị ka onye mmekọ bara uru… echere m na otu i si ịtụ vootu bara uru." ** Na-akparịta ụka gbasara iwu iwu mbụ ya nke nnukwu ụtaba Philip Morris, Albany Times-Union, Nọvemba 15, 2005 *"Ọ dị ka m - nke siri ike na nke gbadoro anya na amụma." ** Na-akọwa onye na-eme ihe nkiri [[w:Jodi Foster | Jodi Foster]] na ịkọwa na ọ ga-amasị Foster ka ọ kpọọ ya na ihe nkiri TV, ''Saratogian'', Nọvemba 5, 2006 *"Dị ka nwatakịrị nwanyị dị afọ 10, m na-ege nne nne m ntị ka ha na-ekwurịta okwu, o mekwara ka m nwee mmetụta na-adịgide adịgide." ** Na-ekwu maka nne nne ya, Polly Noonan, onye ndu igwe Democratic dị ike na Albany na ntụkwasị obi nke onye isi obodo ogologo oge Erastus Corning 2nd, Albany Times-Union, Ọktoba 16, 2008 *"Ndị omebe iwu na-adị ngwa ngwa: Ha na-enwe nnukwu ihe isi ike ịfefe ụgwọ ndị na-enweta n'ụlọ. Nke ahụ bụ eziokwu nke m ghọtara n'ime afọ abụọ m: na ọ na-ewe oge iji gbanwee ụwa." ** ''Inside Out Hudson Valley'', Jenụwarị/February 2009 *"Aghọtara m na ọtụtụ ndị New York, nke a bụ nke mbụ ị nụrụ aha m, ma ị maghị nke ukwuu banyere m. N'ime afọ abụọ a na-esote ị ga-amata m, mana nke ka mkpa, m ga-amata gị." ** Na ogbako ndị nta akụkọ ebe Gọvanọ New York [[w:David Paterson | David Paterson] kwupụtara nhọpụta Gillibrand na Senate ** [[W:kpọ akụkọ |title=N.Y. Senator Kirsten Gillibrand | ikpeazụ = Pickert | mbụ = Kate | onye nkwusa = Oge, Inc. | ọrụ = Oge | ụbọchị = 2009-01-23 | nweta = 2011-01-28 | url = http://www.time.com /oge/ndọrọ ọchịchị/article/0,8599,1873589,00.html]] *"A bụ m nwata ọkàiwu na-eche, Gịnị ka m na-eji ndụ m eme? Kedu ihe m na-eji ọrụ m eme? Ka m na-ekiri [Hillary Clinton] na ogbo ahụ, m chere, Gịnị kpatara na anọghị m ebe ahụ? Ọ na-ewute m nke ukwuu. Nke ahụ bụkwa ihe mere m ji chọpụta ka m ga-esi tinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị." **Na-akọwa mmetụta Hillary Clinton na Gillibrand na-abanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị **[[W:cite news |title=Mweghachi nke Kirsten Gillibrand | ikpeazụ = Rodrick | mbụ = Stephen | ọrụ = New York Magazine | onye nkwusa = New York Media Holdings | ụbọchị = 2009-06-07 | nweta = 2011-02- 04 |url=http://nymag.com/news/politics/57197/]] ===2010s=== *"Achọpụtara m na mgbe ị meghere ụzọ maka imeghe na nghọta, ọtụtụ mmadụ ga-eso gị." ** Na-atụpụta mgbanwe iji bulie nghọta na aza ajụjụ na Washington. ** [[W:cite news | aha = Imeghari ụzọ Washington si arụ ọrụ | ikpeazụ = Gillibrand | mbụ = Kirsten | ọrụ = The Huffington Post | onye nkwusa = AOL, Inc. | ụbọchị = 2010-07-20 | nweta = 2015-07- 08 | url=https://web.archive.org/web/20100807221953/http://www.huffingtonpost.com/rep-kirsten-gillibrand/reforming-the-way-washing_b_652793.html]] *"[Hillary Clinton] nọ na-agbalị ịgba anyị ume ka anyị na-etinyekwu aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, o wee sị, ‘Ọ bụrụ na ị hapụ ndị ọzọ mkpebi nile, ihe ha na-eme nwere ike ọ gaghị amasị gị, ọ dịghịkwa onye ị ga-ata ụta ma e wezụga onwe gị. .' Ọ bụụrụ ụmụ nwanyị nọ n'ime ụlọ ahụ ihe ịma aka. Ọ makwara m n'ezie: Ọ na-agwa m okwu." **Na-akọwa mmetụta Hillary Clinton na Gillibrand na-abanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị **[[W:cite news |title= N'ụkwụ Hillary: Kirsten Gillibrand | ikpeazụ=Van Meter |first=Jonathan |publisher=Condé Nast Publications |ọrụ=Vogue |date=November 2010 | nweta =2011-01-26 |url= https://web.archive.org/web/20110106223839/http://www.vogue.com/magazine/article/in-hillarys-footsteps-kirsten-gillibrand/]] *"Anyị bụ [ndị omebe iwu US] ebe a iji nyere ndị mmadụ aka, yana ''ọ bụrụ na anyị anaghị enyere ndị mmadụ aka, anyị kwesịrị ịla n'ụlọ.'''" **[http://nymag.com/daily/intelligencer/2017/04/kirsten-gillibrand-progressive-champion-2020-run.html Kirsten Gillibrand bụ onye na-anụ ọkụ n'obi ''Mba''], na ''[[w: New York (akwụkwọ akụkọ)|'New York'']]'', bipụtara Eprel 4, 2017 *"Nke a bụ ''mwakpo na-efe efe na nke jọgburu onwe ya''' na n'ụzọ jọgburu onwe ya, ọ bụ ''mpụ ịkpọasị kachasị ọhụrụ megide ndị LGBTQ na ndị nwere agba'''. Anyị niile na-ahụ maka ịkatọ omume a na onye ọ bụla na-enyere ya aka ma ọ bụ na-edozi ya. Na-ekpe ekpere maka Jussie na ezinụlọ ya." **[https://twitter.com/SenGillibrand/status/1090306824945844225 29 Jenụwarị 2019] gbasara [[w:Jussie|Jussie Smollett]] *"Dịka onye isi ala United States, agaghị m eji usoro eze ahụ ma ọlị<br>Ha adịghị mkpa ka a tụrụ ha mkpọrọ<br> ma ọ bụrụ na enyere ha ọkaiwu ma nye ha usoro, ha ga-agbaso ya. Ha nwere ike banye n'ime obodo n'ụzọ anyị si eme ihe ndị a n'okpuru Ngalaba Ikpe Ziri Ezi." **[https://www.cbsnews.com/news/kirsten-gillibrand-face-the-nation-would-get-rid-of-detention-system-immigrants-taa-2019-05-19/ 19 Mee 2019 ] ==Okwu banyere ya== *"Mgbe [[w: Bernie Sanders | Senator Sanders]], Senator Gillibrand nwere ndekọ nke abụọ kachasị mma na-emegide mmegide agha ndị agha na-agba ọsọ, na-eme ntuli aka megide 47% nke ụgwọ mmefu agha kemgbe 2013. Ọ dịghị ihe ọ bụla na ebe nrụọrụ weebụ mgbasa ozi Gillibrand banyere agha ma ọ bụ agha. mmefu, n'agbanyeghị na-eje ozi na Kọmitii Ọrụ Ndị Agha. O weghaara $104,685 na onyinye ụlọ ọrụ "nchekwa" maka mgbasa ozi nhọpụta 2018 ya, karịa ndị omebe iwu ọ bụla na-agba ọsọ maka onye isi ala ... Gillibrand bụ onye nkwado mbụ nke [[w:Bernie Sanders | Sanders]] 'Yemen War Powers Bill Ọ kwadokwara mwepu zuru oke na Afghanistan ebe ọ dịkarịa ala 2011 ... ekwuwo okwu ọma banyere diplomacy Trump na [[w: North Korea|North Korea]]." **[[W:Medea Benjamin|Medea Benjamin]] & Nicolas JS Davies [https://www.commondreams.org/views/2019/03/27/war-and-peace-and-2020-president-candidates"''Agha na Udo na ndị Candidates Onye isi ala 2020 '', Nrọ A na-ahụkarị''] (27 Maachị 2019) ==Njikọ Mpụga== [[W: Kirsten Gillibrand|Kirsten Gillibrand]]na Wikipedia Bekee. [[Q: Kirsten Gillibrand|Kirsten Gillibrand]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gillibrand, Kirsten}} s1ij2quku3si4uasdk7xmvnrfvsjs8z Kirsten Greenidge 0 1380 11094 5280 2022-10-10T17:57:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28379697]] wikitext text/x-wiki == Kirsten Greenidge == Kirsten Greenidge bụ onye odee egwuregwu nwetara ihe nrite. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m onye na-ese ihe. Ana m ede egwuregwu. Ya mere oku nke mbụ m - gaa n'elu igwe, ịlụ ọgụ - na-agụnyekarị ọkpụkpọ oku ịmepụta n'etiti oke mbibi. * Obi na-atọ m ụtọ ịnọ ‘n’ọnụ ụlọ.’ Nye m, dị ka onye na-ese ihe nkiri, ọ bụ n’ezie otu n’ime mmetụta kasị mma n’ụwa. == Ebenside == https://www.huntingtontheatre.org/blog/Dates/2016/2/Catching-Up-with-Kirsten-Greenidge/ 4o7qqvku7ced0w8s3k3mpwlr5bq1wbe Kirsty Coventry 0 1381 13245 11095 2022-11-27T21:43:02Z Kihti-Sami 220 File wikitext text/x-wiki [[File:2018-10-17 Boxing lightweight Boys' –60 kg at 2018 Summer Youth Olympics – Victory ceremony (Martin Rulsch) 2.jpg|thumb|Kirsty Coventry (2018)]] '''[[Kirsty Coventry|Kirsty Leigh Coventry]]''' Kirsty Leigh Coventry Seward (amụrụ 16 Septemba 1983) bụ onye minista na-ahụ maka ntorobịa, egwuregwu, nka na ihe ntụrụndụ ugbu a n'ime Cabinet nke Zimbabwe. O rigooro n'ọkwa a n'ọnwa Septemba 2018. Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zimbabwe, onye bụbu onye na-egwu mmiri n'egwuregwu Olympic, onye ji nturuugo mba ụwa na onye egwuregwu Olympic a kacha chọọ ya mma n'Africa. Ọ bụ onye otu  International Olympic Committee (IOC) na n'isi mmalite 2018, a họpụtara ya dika onye isi oche nke Commission Athletes' nke IOC, otu na-anọchite anya ndị niile na-eme egwuregwu Olympic n'ụwa niile. ==Ihe ndị Okwuru== * Ndị mmadụ ga-anọgide ma kwenye na nrọ ndị ahụ ha rọrọ. Ọ dị ezigbo mkpa. * Ana m eji ohere ọ bụla m nwere ike bulie ọkọlọtọ obodo anyị elu n'ezie wee nweta ìhè dị mma n'ihe dị n'ebe ahụ. * Onye ọ bụla nọ n'ebe ahụ nke gụnyere onye-isi ala Mugabe maara na ihe kwesịrị ịgbanwe n'ihi na ọtụtụ ndị mmadụ nọ n'ọnọdụ na-adịghi mma. * Onye ọ bụla nọ n'ụlọ na-akwado ya. Ndị mmadụ na-ama m, kwuo ụdị mpako ha ji m eme. Ọ dị egwu ịnụ, ọ dị ịtụnanya ịmara na enwere m ike imetụ ọtụtụ mmadụ aka n'ụzọ dị mma. * Ewezugawom onwe m n'okwu gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ekwetaghị m na ọ ga-adị mma ikwu banyere ya. * Ọ na-esikari ike idowe ọnọdụ gị n'elu karịa ịrigo n'ọnọdụ di elu. ==Ebensidee== * [https://www.brainyquote.com/authors/kirsty-coventry-quotes Kirsty Leigh Coventry Quotes] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Kirsty Leigh Coventry|Kirsty Coventry]] na Wikipedia bekee. e7ndmj71evbgr89e9lon1v7yby5xvke Kizz Daniel 0 1382 18215 18152 2024-03-08T07:48:33Z 105.112.76.131 /* Ebenside */Added content wikitext text/x-wiki == Kizz Daniel == Oluwatobiloba Daniel Anidugbe, onye amara aha ya bụ Kizz Daniel, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. A maara ya nke ọma maka egwu egwu ọ na-abụ "Woju" na "Yeba". Ọ gara site na ogbo aha Kiss Daniel tupu ịgbanwe ya na May 2018. Ọ bịanyere aka na nkwekọrịta ndekọ na G-Worldwide Entertainment na 2013, mana hapụrụ akara ahụ na-esote esemokwu nkwekọrịta ọha na eze na ikpe ikpe. == Ihe ndi okwuru == * M na-amakarị na m ga-eme nke ọma n’egwú, na m ga-abụ onye a ma ama; n'ihi ya, a zụrụ m onwe m otú m ga-esi na-enwe ihe ịga nke ọma mgbe ọ ga-abịa. * Nke a abụghị ebe m chọrọ ịnọ, achọrọ m ịnọ n'ebe dị mma karịa ebe m nọ ugbu a. Achọrọ m ịnọ n'ebe Chineke na ọrụ siri ike m ga-etinye m. == Ebenside == https://www.owogram.com/kizz-daniel-quotes/ https://mp3musik.ng/kizz-daniel-anchovy-speed-up/ https://www.withinnaija.com.ng/fans-in-shock-as-kizz-daniel-cheekily-refers-to-crossdresser-bobrisky-as-his-baby-girl/ 5s8mht7a30qe4i784xmeg2aaon1ocd5 Kofi Awoonor 0 1383 11097 5289 2022-10-10T17:57:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q921435]] wikitext text/x-wiki == Kofi Awoonor == Kofi Awoonor (amuru George Kofi Nyidevu Awoonor-Williams; 13 Maachị 1935 – 21 Septemba 2013) bu onye odee Ghana . == Ihe ndi okwuru == * Chọta 'ebe dị ụtọ' nke gị. Were talent gị ma nwee mmasị na ha, kesaa ha, gbasaa ha. * Anyị na-aga mgbanwe mgbe anyị na-emeso ụwa a (ụwa mmụọ). Pụta, chọta ihe ọ bụla na-eme ka mmụọ gị dị jụụ. * Na mmalite anyị bụ njedebe njem anyị. * Ebee ka nzọpụta anyị dị? Ị jụrụ. Nzọpụta ọ bụla adịghị anyị mkpa. Ọ̀ bụ na ọgwụgwụ anyị anọghị n'ikpere mmiri nke mmalite a? == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/51957-Kofi_Awoonor rr8c4dumt8c2ity21lgayslxaqc9230 Kofo Akinkugbe 0 1384 11098 5295 2022-10-10T17:57:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q94416882]] wikitext text/x-wiki [[Kofo Akinkugbe]] '''kofo Akinkugbe''' Kofo Akinkugbe gụrụ mgbakọ na mwepụ na mahadum Lagos. Mgbe ọ jesịrị ozi na Nigerian Youth Service Corps, ọ rụrụ ọrụ na ụlọ ọrụ ụlọ akụ afọ iri na abụọ, malite na International Merchant Bank, nke Nigeria jikọrọ aka na First National Bank of Chicago, ma mesịa rụọ ọrụ na ụlọ akụ Chartered. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ihe ọ bụla ị na-eme, mee nke ọma. Ị maghị onye na-ele gi". <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/quote-of-the-day-by-kofo-akinkugbe</ref> ===Ebenside=== covuy41jvnb4bhwuy325iagt11t5tgu Kofoworola Ademola 0 1385 11099 5298 2022-10-10T17:58:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24398754]] wikitext text/x-wiki [[Kofoworola Ademola]] bụ onye ọkammụta nakwa onye odeakwụkwọ ụmụaka nke ala [[w:Nigeria|Naijiria]] nke a mụrụ n'ụbọchị nke 21 n'ọnwa Mee afọ 1913. ==Kwotu== #Ọ gara ị kachasị mma ma e nwee o pekatampe ụmụ agbọghọ abụọ si n'Afrịka na mahadum oxford kwa afọ <ref>https://oxfordandempire.web.ox.ac.uk/article/kofoworola-ademola-c-1913-2002</ref> ==Njikọ mpụga== g0q76t6loap8j9duxo77485u43okr6i Kolas Yotaka 0 1386 11100 5303 2022-10-10T17:58:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22099954]] wikitext text/x-wiki [[Kolas Yotaka]] Kolas Yotaka; amụrụ ya na 17 Maachị 1974) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Taiwanese . Ọ bụ ọnụ na-ekwuchitere ndị isi oche Yuan kemgbe 2018. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Taa, otu onye degara ụlọ ọrụ onye isi ala akwụkwọ na m kwesịrị iji aha Chinese kama Kolas, nke bụ ụmụ amaala. Na-echetara m mgbe m dere Iwu Asụsụ Indigenous n'afọ 2017 na ndị nta akụkọ China kpọrọ m onye nkewa. Ha ga-amarịrị ya, Taiwan abụghị China ==Njikọ mpụga== [[q:Kolas_Yotaka|Kolas Yotaka]] na Wikiquote Bekee my6lrnpuhzyf6yr8sj2vhsigg6vfjx8 Kool Moe Dee 0 1387 11101 5306 2022-10-10T17:58:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2560145]] wikitext text/x-wiki == Kool Moe Dee == Mohandas Dewese (amuru Ọgọst 8, 1962), nke amara aha ya nke ọma Kool Moe Dee, bụ onye America na-agụ egwú, onye edemede na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị eziokwu na-egbochi gị azụ. A na-agbakọta ihe isi ike megide uche adịghị ike. * Anọghị m na-aṅụ ọgwụ ike, ọ dịghị mgbe m na-ese anwụrụ. Mgbe m chọrọ ịdị elu, m na-ese igwe okwu. Ọ dịghị mgbe m mere ahịrị ọcha, naanị ahịrị ka m na-ede, ọ dịghịkwa ihe m na-eme ma e wezụga vapors sitere n'ụda hype. * Nwoke ọ bụla na-enweghị nwanyị ezughị oke, ma ọ bụghị ya, ọ bụ agadi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/40557-Kool_Moe_Dee pvugmw50q9nw64tjqnbgfuc2p3be5r2 Korede Bello 0 1388 11102 5309 2022-10-10T17:58:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20684403]] wikitext text/x-wiki [[Korede Bello]] '''Korede Bello''' Korede Bello bụ onye Naijiria na-agụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ bịanyere aka n'akwụkwọ ndekọ aha ya na Mavin Records n'afọ 2014. A maara Bello nke ọma maka otu egwu egwu ya bụ "Godwin" , nke bụ ọkara ozi ọma na egwu pop bụ nke ghọrọ egwu mba na n'ọtụtụ egwu egwu na Naijiria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Chebe ọhụụ gị na nrọ gị anya, dịka ha bụ ụmụ nke mkpụrụ obi gị, ụkpụrụ nke mmezu gị kachasị." <ref>https://www.owogram.com/korede-bello-quotes/</ref> ===Ebenside=== t2l2sso7sarux266x7yio6p3bdhaqnc Kristiana Rae Colón 0 1389 11103 5312 2022-10-10T17:58:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q48847800]] wikitext text/x-wiki == Kristiana Rae Colón == Kristiana Rae Colón (amuru Eprel 16, 1986) bu onye America na-ede uri, onye ode akwukwo, onye omere na onye nkuzi. == Ihe ndi okwuru == * Chicago maka m pụtara ndụ. Ebiwo m na Chicago ndụ m niile. Ọ na-anọgide na-akpọghachi m n'agbanyeghị na m gbalịrị ịgbapụ. Chicago bụ obodo jupụtara n'ụfọdụ nrụrụ aka yana ụfọdụ ndị nwere obi ike na ịga nke ọma nhazi nguzogide n'ozuzu ya. Chicago ga-emetụta mgbe niile ka m na-anọchi anya onwe m mgbe m na-eme njem. Ọ bụ ụlọ… * Ihe mere m ji nwee mmasị n'ịbụ onye na-ede egwuregwu na ihe mere m ji hụ ihe nkiri n'anya bụ n'ihi na m tolitere na ya. E bipụtara abụ mbụ m na isii wee kpọọ “I Am Stronger than Hate.” M'we kpọsa ozi, si, Mu onwem di ike kari ikpọ-asì, M'gēmeghe ọnu-uzọ-ama, ọnu-uzọ-ama nke ala-eze nke ihu-n'anya; Adị m ike karịa ịkpọasị,” na ihe mere m ji bụrụ onye na-ede uri na onye na-ede egwuregwu. Ọrụ a gbasara obodo. == Ebenside == http://sixtyinchesfromcenter.org/aprils-fools-and-their-universe-kristiana-rae-colon-and-letusbreathe-collective/ bq2jwycf8k6v65i2dhiuhgb8plo74p5 Kristin Hersh 0 1390 11104 5315 2022-10-10T17:58:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q435330]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kristin Hersh Brattle Theater-01-2007-10-06.jpg|thumb|Kristin Hersh na 2007]] ''[[w:Kristin Hersh|Martha Kristin Hersh]]''' (a mụrụ [[w: Ọgọst 7|Ọgọst 7]], [[w:1966|1966]]) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-agụ egwu na onye ode akwụkwọ, nke ama ama maka ọrụ naanị ya na ya na ụdọ nkume ya [[w:Tụpụ Muses|Ịtụ Muses]] na [[w:50 Foot Wave|50FootWave]]. == Okwu okwuru == *"Ruo ọtụtụ afọ m na-enye ndị nta akụkọ foto nke onwe m jọgburu onwe ya nke ga-eme ka m maa jijiji...ma adịghịkwa m adị!...Ha enweghị ike ịre gị ahịa, ka ị ghara ịpụta n'ihu ọha, yabụ na ị naghị eme ya. 'Enweghị olu." ** ekwuru na Evans, Liz (1994). '' Womenmụ nwanyị, Mmekọahụ na Rock 'n' Roll: N'okwu nke aka ha, p. 217. London, Pandora. == Njikọ mpụga == [[W: Kristin Hersh|Kristin Hersh]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Kristin Hersh|Kristin Hersh]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Hersh, Kristen}} jxkhmhi75pasbxzjsw95hoz54zamoe7 Kristin Kreuk 0 1391 18185 11105 2024-02-16T19:23:37Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Kristin Kreuk]] [[Usòrò:Kristin Kreuk by Gage Skidmore.jpg|thumb|Kristin Kreuk (2012)]] '''[[q:Kristin Kreuk|Kristin Kreuk]]''' (amụrụ Desemba 30, 1982) bụ [[w:Canada|onye amụrụ n'Canada]], [[w: actor | onye na-eme ihe nkiri]] na [[w: Model (person) | ihe nlereanya]] nke [[w: Ndị Dutch | Dutch]] na agbụrụ [[w:Indonesian Chinese | Indonesian Chinese]]. Amara maka ọrụ ya na usoro onyonyo Canada [[w:Edgemont (TV series)|Edgemont]] na usoro onyonyo [[w:United States | America]]” [[w:Smallville (TV series)|Smallville]]''. == Okwu okwuru == * Naanị na anaghị m eme ihe ọjọọ apụtaghị na anaghị m eche echiche ọjọọ. ** [http://us.imdb.com/name/nm0471036/bioography na IMDB] * Mgbe ụfọdụ, m na-ahụ [ime ihe] n'anya ma mgbe ụfọdụ, m na-eche na ọ na-esiri m ike. Amaghịkwa m ma ọ̀ bụ ihe m ga-emeli ná ndụ m niile. ** [http://us.imdb.com/name/nm0471036/bioography na IMDB] * Ọ dịtụbeghị mgbe m rọrọ nrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri, ma m na-amalite ịhụkwu ya n’anya n’ihi na ọ na-amasị m ịma onwe m aka. Mgbe ọ dị m ka anaghị m amụ ihe ma ọ bụ na-ekpori ndụ ọzọ, m ga-akwụsị. ** [https://web.archive.org/web/20060324131358/http://www.teenpeople.com/teenpeople/2002/25hottest/profile/profile_kreuk.html Teen People's "25 Hottest Stars Under 25" na 2002] * Mgbe m sere onye na-anya ụgbọelu ahụ, echere m na ọ bụ ihe ngosi mara mma nke nwere ihe nkiri mara mma, ma ọ dịghị ihe m tụrụ anya ya. Enwere m olileanya na ndị mmadụ ga-ejikọ ya na ya n'ihi na enwere nnukwu obi. ** [http://web.archive.org/web/20060324131358/http://www.teenpeople.com/teenpeople/2002/25hottest/profile/profile_kreuk.html Teen People's "25 Hottest Stars Under 25" na 2002] * M ga-efe efe. M na-anọdụ na-ekiri ka nnụnụ na-aga na-ekwu, ọ bụrụ na m nwere ike ime nke ahụ. ** [http://web.archive.org/web/20060324131358/http://www.teenpeople.com/teenpeople/2002/25hottest/profile/profile_kreuk.html Teen People's "25 Hottest Stars Under 25" na 2002] * Kemgbe m bụ nwata, m na-agwa onye ọ bụla gbasara oké ọhịa na otú e si ebibie ya. ** [http://web.archive.org/web/20060324131358/http://www.teenpeople.com/teenpeople/2002/25hottest/profile/profile_kreuk.html Teen People's "25 Hottest Stars Under 25" na 2002] * M na-awụsa onwe m mmiri mgbe niile n'ụlọ nri mara mma. Agbabagoro m n'osisi wee chụpụ onwe m. ** [http://web.archive.org/web/20060324131358/http://www.teenpeople.com/teenpeople/2002/25hottest/profile/profile_kreuk.html Teen People's "25 Hottest Stars Under 25" na 2002] ==Njikọ mpụga== [[w:Kristin Kreuk|[Kristin Kreuk]] na Wikipedia {{DEFAULTSORT:Kreuk, Kristin}} 798ihbri84nfirzlj186crhq8cwwlox Krysta Gonzales 0 1392 11106 5324 2022-10-10T17:58:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q59660230]] wikitext text/x-wiki == Krysta Gonzales == Krysta Gonzales bụ onye na-eme egwuregwu na onye na-eme ihe nkiri Afro-Latinx. == Ihe ndi okwuru' == * … ihe karịrị ọkara mgba na-etinye pensụl na akwụkwọ na ịtụkwasị obi. Ọ bụrụ na ntụkwasị obi siri ike ugbu a, mara na ibe ahụ bụ ebe ị nwere ike ịlaghachi azụ wee jiri nchicha gị. * …Maka ime ihe, enweghị m ebe ọzọ m ga-amalite ma e wezụga ahụ m, akụkọ ihe mere eme, ncheta, na ebe ntụaka omenala. N'ime usoro m, abụ m ntọala m na nyocha ahụ, na mmepe agwa ndị ọzọ na-agbada n'elu. Maka ide, ekwetara m na enwere m atụmatụ na m na-amalite site na ihe m maara-m ... * Ekwela ka onye ọ bụla "kweere" gị niile ma ghara "kwesịrị" onwe gị niile. Ndị ode akwụkwọ: Ọ dịghị onye maara akụkọ ịchọrọ ịkọ karịa gị. Ị ga-ekpebi ihe nzaghachi ga-enyere gị aka na ihe ndị ọzọ ị nwere ike ịhapụ… == Ebenside == https://50playwrights.org/2016/02/19/krysta-gonzales/ https://howlround.com/afrolatin-theatre-series-0 b3176ys7vylkymjr5f4o2zjqtn2dbpr Kunle Adewale 0 1393 11107 5328 2022-10-10T17:58:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q66809711]] wikitext text/x-wiki [[Kunle Adewale]] '''Kunle Adewale''' Kunle Adewale, bụ omenkà na onye na-ahụ maka mmepe site n'ọrụ. Ọ bụ onye gụsịrị akwụkwọ na Fine na Applied Arts (eserese na Art History), ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Mmadụ bụ mmadụ site na ndị ọzọ." <ref>https://tribuneonlineng.com/artist-kunle-adewale-tells-his-story-in-atunbi/</ref> ===Ebenside=== fsd0nfrntydis6ikjm1hwfwg3e8n9l7 Kunle Afolayan 0 1394 11108 5331 2022-10-10T17:58:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15981681]] wikitext text/x-wiki == Kunle Afolayan == Kunle Afolayan (amuru 30 Septemba 1975) bu onye omere na Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye isi ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ka anyị wepụta oge iji kuziere ụmụ anyị ụkpụrụ na iguzosi ike n'ezi ihe n'otu n'otu. * Ebe ọ bụ na ịmụmụ ọnụ ọchị bụ igodo dabara na mkpọchi obi onye ọ bụla. M na-ekerịta ọnụ ọchị m. Ọ bụ akara nke ọbụbụenyi na udo. * Amaara m m, ahụrụ m m n'anya, ana m agba m aka mgbe niile! M ga-anọgide na-abụ m n'elu. * Naanị ihe nwere ike ịkwụsị mmadụ, bụ ma ọ bụrụ na ọ naghị agbalị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/kunle-afolayan/1235/ dwey3qdbotustwuo2a5umey6q51xnsk Kunle Filani 0 1395 11109 5334 2022-10-10T17:59:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21727500]] wikitext text/x-wiki [[Kunle Fulani|Kunle Filani]] '''Kunle Filani''' Emmanuel Olakunle Filani (amuru 8 Septemba 1957) bu onye nkuzi na nka na Naijiria. Ọrụ ya na ụlọ akwụkwọ echiche nke aha ya bụ Onaism nwere njikọ chiri anya; Onaism bụ otu nka gbadoro ụkwụ na nchikota nke atụmatụ, ihe ịchọ mma na ihe ndị a na-ahụ n'ihe osise ndị Yoruba ọdịnala na akwa akwa nwere ihe nka ọgbara ọhụrụ dị ka eserese na eserese. Filani bụkwa onye nkuzi na onye nchịkwa - ọ rụrụ ọrụ dịka onye bụbu provost nke Federal College of Education, Osiele, Abeokuta. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Nomie ndị agadi site n’ịrụsi ọrụ ike. <ref>https://www.vanguardngr.com/2017/10/artists-celebrate-bruce-onobrakpeya-kunle-filani/</ref> ===Ebenside=== b699f6esbr0hm9wvn0c6odoahcg81vi Kunmi Otitoju 0 1396 5336 5335 2022-10-10T11:36:43Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Kunmi Otitoju]] na-egbuke egbuke n'ụlọ akwụkwọ, ebe ọ na-elekwasị anya na ígwè na osisi, na kwa afọ na ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-emeri ọmarịcha nka ... '''Kunmi Otitoju''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Otitoju bụ onye nchoputa nke Minku Leather Goods, "Ụlọ ọrụ m bụ onye mbụ nabatara bitcoin na Nigeria, ma ruo ugbu a, naanị ụlọ ọrụ Naijiria. <ref>https://www.google.com/search?q=kunmi+otitoju+quote&oq=&aqs=chrome.3.69i176j35i39i362l14.-1j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== itzlz2fjfhmwcy7yzghgl7mgd8qofew Kwame Akoto-Bamfo 0 1397 11110 5340 2022-10-10T17:59:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q52203720]] wikitext text/x-wiki [[Kwame Akoto-Bamfo]] '''Kwame Akoto-Bamfo''' Kwame Akoto-Bamfo na-bụ onye Ghana ọkpụ akpụ. Ihe osise ya dị n'èzí nke a raara nye na ebe nchekwa nke ndị ahịa ohu Transatlantic metụtara na ngosi na National Memorial for Peace and Justice nke meghere na 2018 na Montgomery, Alabama. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"E nwere naanị ọtụtụ akụkọ na ọ bụghị otu akụkọ, ya mere mkpebi ịme ya n'ọtụtụ a."<ref>https://www.legit.ng/1245529-meet-kwame-akoto-bamfo-the-sculptor-telling-african-story-art-video.html</ref> *"M ga-asị na m na-akwado osisi, ma ọ bụ naanị n'ihi na m na-atụ uche ịkpụ osisi mgbe m na-arụ ọrụ na ụrọ na kọnkịtị ruo ogologo oge. Echere m na ọ na-esiri m ike ịma ma enwere m ihe kacha amasị m iji rụọ ọrụ. Mgbe ọ bụla m ji otu ihe na-arụ ọrụ ruo ogologo oge, ihe ndị ọzọ na-agụkarị m. Mgbe m tụfuru otu ihe, ọ ga-abụrịrị na m ga-ekwu nke ahụ dị ka ọkacha mmasị m mgbe a jụrụ ajụjụ ahụ. N'ozuzu, ọ na-amasị m ịpụta ihe ndị siri ike."<ref>https://thesoleadventurer.com/redefining-african-art-in-conversation-with-kwame-akoto-bamfo-by-angela-okorie/</ref> ===Ebenside=== <references /> rgrhguxuux3d6bw65vpu3mfukddprbh Kwame Akoto Bamfo 0 1398 5343 5342 2022-10-10T11:36:43Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki #redirect [[Kwame Akoto-Bamfo]] n8o4y2z3sbl5wvah8me532ex61fruhy Kwame Anthony Appiah 0 1399 11111 5346 2022-10-10T17:59:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q572741]] wikitext text/x-wiki [[Kwame Anthony Appiah]] '''Kwame Anthony Appiah''' Kwame Akroma-Ampim Kusi Anthony Appiah FRSL bụ ọkà ihe ọmụma, ọkà mmụta omenala, na onye edemede nke mmasị ya gụnyere tiori ndọrọ ndọrọ ọchịchị na omume, nkà ihe ọmụma nke asụsụ na uche, na akụkọ ọgụgụ isi nke Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Na nkenke - iji kwupụta isi okwu ahụ nanị ntakịrị - n'ihi na ndị mmadụ amaghị n'ezie ihe mere ha ji eme ihe ha na-eme, ha na-enye nkọwa nke omume nke onwe ha bụ ndị a pụrụ ịdabere na ya dị ka onye ọ bụla ọzọ, na n'ọtụtụ ọnọdụ n'ezie obere." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/14612.Kwame_Anthony_Appiah#:~:text=%E2%80%9CIn%20short%E2%80%94to%20overstate%20the,many%20circumstances%20actually%20less%20so.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== 1qxlzvdgrolgpvvrdjre3e9zs0316uh Kwami Sefa Kayi 0 1400 11112 5349 2022-10-10T17:59:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28223436]] wikitext text/x-wiki == Kwami Sefa Kayi == Kwami Sefa Kayi (amụrụ 20 June 1970) makwaara dị ka Onye isi oche General bụ onye mgbasa ozi Ghana, onye nta akụkọ mgbasa ozi na onye na-ekwu okwu ọha. == Ihe ndi okwuru == * Na-arụsi ọrụ ike, lekwasị anya ma mụta akwụkwọ gị. * Ị maghị ihe m ga-alụ ọgụ, ogologo oge ọ na-ewe m iji rute ebe a, ebe m si bịa, yabụ achọla ịdị ka m, ka m mma. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=8 p2wpieelpdhqfy4il8d4xhtyd07qi9t Kyra Davis 0 1401 11113 5352 2022-10-10T17:59:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6452314]] wikitext text/x-wiki [[Kyra Davis]] '''Kyra Davis''' Kyra Davis bụ onye edemede America. A maara ya nke ọma maka naanị otu abalị trilogy na usoro ihe omimi Sophie Katz. N'afọ 2013 Anonymous Content ahọrọla Davis' Just One Night trilogy na ebumnuche imelite ya ka ọ bụrụ usoro onyonyo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ha sị na ezigbo mmadụ kwesịrị ịlụ ọgụ. * Mgbe ụfọdụ, anyị ga-esi na mpaghara nkasi obi anyị pụọ. *Obere ihe omimi abụghị ihe ọjọọ. *Amalitere m iche na ndụ bụ maka ịgafe oge na obere emume. <ref>https://www.azquotes.com/author/56842-Kyra_Davis</ref> ===Ebenside=== 2y19mwz07vtcavojim1s4nvvntqx2f9 Kyung-sook Shin 0 1402 11114 5355 2022-10-10T17:59:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q384293]] wikitext text/x-wiki '''[[Kyung-sook Shin]]''' '''[[w:Kyung-sook Shin|Kyung-sook Shin]]''' (amụrụ 12 Jenụwarị 1963) bụ onye ode akwụkwọ South Korea. Ọ bụ onye South Korea mbụ na nwanyị mbụ meriri na ya [[w:Man Asian Literary Prize|Man Asian Literary Prize]] in 2012 maka akwụkwọ ya nke a kpọrọ [[w:Please Look After Mom|Please Look After Mom]]. ==Ihe ndị Okwuru== * Ndị mmadụ na-ekwu na mgbe nwa ọhụrụ na-ebe akwa, nne nna ya ga-asị, "Nwa ahụ na-ebe akwa, i kwesịrị inye ya nri," nne nne ya ga-asị, "Gịnị kpatara nwa ahụ ji akwa ákwá nke ukwuu, na-eme ka ike gwụ mama ya? * Mgbe ụfọdụ, ndụ na-adị ka ihe na-esighi ike, mgbe ụfọdụ kwa, ndụ na-esikwu ike. * Ị na-achọpụta na ị na-echekarị banyere mama m mgbe ihe na-adịghị mma ná ndụ gị, n'ihi na mgbe i chebara ya echiche, ọ dị ka à ga-asị na ihe maliteghachiri dibara gị na mma. * Nne na nwa ya nwanyị maara onwe ha nke ọma ma ọ bụ na ha bụ ndị ọbịa. * Naanị ihe m chọrọ bụ ka ị nweere onwe gị n'ihe niile. Na nnwere onwe ahụ, ị ​​na-egosikarị m ụwa ọzọ, n'ihi ya, achọrọ m ka ị nwee onwe gị ọbụna karị. Achọrọ m ka ị nweere onwe gị nke na ị ga-ebi ndụ gị maka ndị ọzọ. * N'agbanyeghị na ọ nweghị onye maara na ị nọ na ndụ m, ị bụ onye butere ụgbọ mmiri n'oge ọ bụla ngwa ngwa ma nyere m aka ịgafe mmiri ahụ n'enweghị nsogbu. Obi dị m ụtọ na ị nọ ebe ahụ. Abịara m ịgwa gị na m nwere ike ịga njem na ndụ m n'ihi na m nwere ike ịbịakwute gị mgbe m na-echegbu onwe m, ọ bụghị mgbe m nwere obi ụtọ. * I kwesịrị ịjụ mmadụ ma ọ̀ hụrụ gị n’anya naanị na ọ buru ị hụrụ ya n’anya, n’agbanyeghị ihe azịza ya nwere ike ịbụ. ==Ebensidee== * [https://www.goodreads.com/author/quotes/7773619.Shin_Kyung_sook Shin Kyung-sook Quotes] ==Njikọ Mpuga== Edemede [[w:Kyung-sook Shin|Kyung-sook Shin]] na Wikipedia bekee. barkj6vbu8zufb1vzkie0jrut0fou9n Käthe Kollwitz 0 1403 11115 5363 2022-10-10T17:59:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q142472]] wikitext text/x-wiki [[Käthe Kollwitz]] Käthe Kollwitz bụ onye omenkà German nke na-arụ ọrụ na eserese, mbipụta na ihe ọkpụkpụ. Usoro nka nka ama ama, gụnyere The Weavers na The Peasant War, na-egosipụta mmetụta ịda ogbenye, agụụ na agha na klaasị na-arụ ọrụ. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Ka m na-ese ihe, na-akwakwa ákwá n’akụkụ ụmụaka ahụ ụjọ tụrụ m na-ese, enwere m mmetụta n’ezie ibu arọ m na-ebu. ==Edensibia== https://www.brainyquote.com/authors/kathe-kollwitz-quotes oxlk7ausw2k0qf22d7o5tlpz0ruzlj5 L. Frank Baum 0 1404 11116 5373 2022-10-10T17:59:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q207544]] wikitext text/x-wiki [[L. Frank Baum]] *L. Frank Baum (born 16 July 1936) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Sweden, briklaya na onye isi oche mbụ nke Communist Party Marxist-Leninists (ndi mgbanwe), KPML(r), si te na 1970 rụọ 1998. ==Ihe ndi okwuru== *Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke chọrọ ịkpọ onwe ya onye na-elekọta mmadụ, n'echiche ya dị egwu, nwere ike ikwere na ọchịchị onye kwuo uche ọha na eze Sweden ga-emegide ọchịchị nke ndị nta? N'ọnọdụ ahụ, onye ahụ na-etinye onwe ya n'ọkwa ndị nzuzu. Ma ọ bụ kpọmkwem ọchịchọ a ịhụ aka ekpe na ndị isi nke Social Democrats ==Edensibia== *[https://en.m.wikiquote.org/wiki/Frank_Baude] s6ykkqoecvl0bx8fwced8ws07xo1hos LaShonda Katrice Barnett 0 1405 11117 5376 2022-10-10T17:59:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19865835]] wikitext text/x-wiki [[LaShonda Katrice Barnett]] '''LaShonda Katrice Barnett''' LaShonda Katrice Barnett bụ onye odee America, onye na-ede egwuregwu, na onye bụbu onye ọbịa redio. O bipụtala akụkọ mkpirisi, dezie akwụkwọ na egwu ndị America America, wee dee ihe nkiri atọ dị ogologo. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya na 2015 Jam na Vine nwetara akwụkwọ nrite Akwụkwọ Stonewall site n'aka ndị otu ọbá akwụkwọ America. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọnwụ nọ na-akụchi ọnụ ụzọ, na-akpụ akpụ n'ala ọkpụkpụ, na-ewe iwe na ọ ga-adị ndụ, ma ọ bụrụ na ọ bụ naanị nwa oge, n'ime oghere hell dị otú ahụ. *Mkpesa ọ bụla bụ ebili mmiri na-akpali anyị gabiga mmiri nke ịgba ohu na mmegbu na-adịghị akwụsi ike gaa n’ikpere mmiri nke nkwanye ùgwù onwe onye.” Ya *Eziokwu dị mfe: ọtụtụ ndị ikom Negro biri ndụ ruo mgbe mmadụ hụrụ na ọ dị mma igbu ha. Otu ụbọchị oge ya ga-abịakwa; ihe kpatara ya na otú o si bụrụ na ọ dịghị mkpa. *Akụkọ banyere ezinụlọ Ivoe hụrụ na beads Momma ẹkenịmde mgbe na-ekpe ekpere, Papa sledge na faịlụ na nwa ájá ya akpụkpọ ụkwụ ebu na na njedebe nke ụbọchị. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/5817203.LaShonda_Katrice_Barnett</ref> ===Ebenside=== ns7vu1u5hquhzqy207lvrtljnv7sspd Ladi Dosei Kwali 0 1406 5381 5380 2022-10-10T11:36:45Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki '''Ladi Dosei Kwali''' ( a mụrụ ya na afo puku na narị iteghte narị abuo na ịse) bụ ọkpụite Naịjịrịa. A mụrụ Ladi Kwali n'obodo Kwali nke dị na mpaghara Gwari dị na Ukwu Hausa, ebe ọkpụite bụ ọrụ ụmụ amaala n'etiti ụmụ nwanyị. Ọ mụtara ịkpụ ite mgbe ọ bụ nwata site n'aka nne nne ya. == Kwọtụ == == Nrụtụaka == == Njikọ mpụga == * https://www.britishmuseum.org/collection/term/BIOG125301 * https://www.pulse.ng/lifestyle/food-travel/ladi-kwali-do-you-know-about-the-woman-on-the-20-naira-note/4ds7kj0 ezd7cjz2n8x2yu6z4brzisfn3rwxa03 Ladipoe 0 1407 11118 5384 2022-10-10T17:59:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64745647]] wikitext text/x-wiki [[Ladipoe]] '''Ladipoe''' Ladipo Eso nke a na-akpọ Ladipoe ma ọ bụ Poe bụ onye egwu Naijiria. Na 28 February 2017, Ladipoe bịanyere aka na nkwekọrịta ndekọ na Mavin Records. O wee bụrụ onye a ma ama na egwu "Lee ahụ dị mma" ebe SDC "Show Dem Camp" gosipụtara ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Esonyere m Mavin n'ihi na achọrọ mkwu anya na ntị na ọrụ m, egwu m, na ụda m," <ref>https://culturecustodian.com/so-lets-talk-about-poe/</ref> ===Ebenside=== mly31wwv60h8mmg1zhc3fbsb783q2dh Lady Constance Lytton 0 1408 5386 5385 2022-10-10T11:36:45Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lady Constance Lytton, 1908.jpg|thumb|Lady Constance Lytton na 1908]] ''[[w:Lady Constance Lytton|Lady Constance Georgina Bulwer-Lytton]]''' (12 Jenụarị 1869 – 2 Mee 1923) bụ onye na-akwado ịhọpụta ụmụ nwanyị Bekee. Ọ bụ onye otu ezinụlọ aristocratic, mana dịka onye na-eme ihe ike chere na ọ bụ onye ọrụ ka ọ ghara inweta ọgwụgwọ pụrụ iche n'ihi njikọ ezinụlọ ya. == Okwu Ndi Okwuru == * "Mgbe mbụ ị hụrụ [[w:|Winston Churchill]] ị na-ahụ mmejọ ya niile, na ndụ gị niile ị na-eji achọpụta àgwà ọma ya." ** [http://www.explore-parliament.net/nssMovies/05/0558/0558_.htm Lady Lytton, na Christopher Hassall, Edward Marsh.]. ** [http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4021/is_/ai_n9129028 Hudson Review, The, Summer 2002 site Allen, Brooke, - Karịa nchikota nke akụkụ ya: The enigma nke Winston Churchill]. ==Njikọ Mpụga == *Ederede [[w:|Lady Constance Lytton]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Lady Constance Lytton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lytton,Lady Constance}} 6zcopmy1pchztt9uc5v7kpta2egrg69 Lady Gaga 0 1409 12174 11119 2022-10-26T22:26:42Z Pasi Toikka 148 wikitext text/x-wiki [[Lady Gaga]] [[Usòrò:Lady Gaga A Star is Born premire.png|thumb|Lady Gaga (2018)]] '''[[w:Lady Gaga|Stefani Joanne Angelina Germanotta]]''' (amụrụ 28 March 1986), nke amara aha ya bụ '''Lady Gaga''', bụ onye America na-abụ abụ-onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu ndị okwuru == [[Usòrò:Lady Gaga (6891780238).jpg|thumb|Achọrọ m ka ndị mmadụ na-agagharị n'echeghị echiche banyere Jamba ma ọ bụ na echere m na ọ bụ naanị m n'ihi na m na-aga n'eziokwu.]] [[Usòrò:Gaga on Fame Ball1-edit.jpg|thumb|right|Ihe ngosi maka ọrụ m abụghị naanị egwu na vidiyo, ọ bụ oge iku ume ọ bụla nke ndụ m. M na-ekwukarị ihe gbasara nka na egwu na ama ama.]] * Enwere ike inwe otu narị mmadụ n'ime ụlọ na iri itoolu na itoolu ekweghị na gị na naanị otu onye kwere na gị na ọ nwere ike ịgbanwe ihe niile. ** Ajụjụ ọnụ ọtụtụ, [https://www.youtube.com/watch?v=iRxsX_30tjs] * Were foto m, Hollywood! Achọrọ m ịbụ onye a ma ama! ** 52nd Grammy Awards. *Abụghị m ezigbo. Abụ m ihe nkiri. ** MTV VMAS 2011 dị ka Jo Calderone. * Chukwu gozie egwu pop na Chukwu gozie MTV. ** MTV Video Music Awards 2010. * Ajọ ajọ mbunobi bụ ọrịa. Otú ahụ ka ejiji. Ma agaghị m eyi ajọ mbunobi. ** [http://twitter.com/ladygaga/status/15736252756 Lady Gaga na Twitter ya] * M na-eche na ejiji na egwú na-aga aka na aka, na ha kwesịrị mgbe niile. Ọ bụ ọrụ onye na-ese ihe imepụta ihe onyonyo dabara na egwu… echere m na ha nwere njikọ chiri anya. ** [http://www.artistdirect.com/nad/news/article/0,,4931544,00.html Ajụjụ ọnụ Lady Gaga na ARTISTdirect]. * N’ihe ngosi m, m na-akpọsa, ‘Ndị mmadụ na-ekwu na Lady Gaga bụ ụgha, na ha kwuru eziokwu. Abụ m onye ụgha. M na-egbu kwa ụbọchị ka m mee ya eziokwu.’ ** [http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/lady-gaga-how-the-world-went-crazy-for-the-new-queen-of-pop-1684375] .html Lady Gaga: Ka ụwa si were ara maka eze nwanyị pop ọhụrụ. * Ndị na-ege ntị, ndị chọtara m mbụ bụ, ekwenyere m, ọdịnihu nke nnukwu ndị na-eche echiche nka. N'ihi na onye ọ bụla hụrụ m ugbu a, m na-eche n'ezie na-grabbing na echiche nke m nwere, karịa ihe ọ bụla. Ọ gbasara egwu mana ọ bụkwa maka akụkọ. Ya mere, daalụ maka ịhụ n'anya na ịgụ akụkọ ahụ na ịdị ka n'ime ya ma nwee mmasị dị ka m. ** [https://web.archive.org/web/20090215104845/http://dancemusic.about.com/od/artistshomepages/a/LadyGagaInt_2.htm Ajụjụ ọnụ DJ Ron Slomowicz na ''About.com''] === ''[[w:Joanne (album)|Joanne]]'' (2016) === * Tryin' to get control,<br>Pressure's takin' its toll.<br>Stuck in the middle zone,<br>Achọrọ m naanị gị. be wrong.<br>Enwetara na ihe ngosi gi,<br>Ee, opekata mpe ugbu a amatala m.<p>Ọ bụghị ịhụnanya, ọ bụghị ịhụnanya,<br>Ọ bụ nrọ zuru oke (Perfect illusion) .<br>Emehiere maka ịhụnanya, ọ bụghị ịhụnanya,<br>Ọ bụ nrọ zuru oke (Perfect illusion).<br>Ị bụ nrọ zuru oke. ** ''[[w: Perfect Illusion|Perfect Illusion]]'', nke [[w: Kevin Parker (ọgwụ egwu)| Kevin Parker]], Lady Gaga dere, [[w:Mark Ronson | Mark Ronson]], na [[w:BloodPop|M. Tucker]] * Ị na-enye m otu nde ihe mere ị ga-eji hapụ gị.<br>Ị na-enye m nde ihe m ga-eji kwụsị ihe ngosi. why,<br>Givin' me a million reason,<br>Abs a million why forever be still.<br>Ma I na-enye m nde ihe,<br>Nye m nde ihe,<br>Givin' me a million reason,<br>Ihe dika nde ihe. ** ''[[w: Million Reasons | Otu nde ihe kpatara]]'' nke Lady Gaga dere, [[w:Hillary Lindsey|Hillary Lindsey]], na Mark Ronson dere. * Enwere m otu narị nde ihe mere m ga-eji pụọ,<br>Ma nwa, naanị m chọrọ otu ezigbo mma ka m nọrọ. ** ''Ihe kpatara nde mmadụ''' ==Njikọ mpụga == *[http://www.ladygaga.com/ Weebụsaịtị] *[http://www.imdb.com/name/nm3078932/ Profaịlụ na IMDb] {{DEFAULTSORT:Gaga,Lady}} r1n59fe9gt0v79p1ug9rxnpzp9zhlfq Lagbaja 0 1410 11120 5399 2022-10-10T18:00:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6471947]] wikitext text/x-wiki [[Lagbaja]] '''Lagbaja''' Bisade Ologunde bụ onye Naijiria na-egwu egwu afrobeat, onye na-agụ abụ na onye na-akụ egwu. A maara nke ọma dị ka Lágbájá maka mbinye aka ya iji ihe mkpuchi na-ekpuchi njirimara ya. Ọ kwenyere na mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya site na egwu. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Oge ị chere na ị bụ eze, oge ị chere na nke a bụ m, ọ bụ naanị oge tupu ịmalite ịgbada. <ref>https://www.vanguardngr.com/2022/04/why-musicians-cant-avoid-women-wine-weed-lagbaja/</ref> ===Ebenside=== 24wvg2jf4jbq77u7lb8y1yg14pvubld Lai Pei-yuan 0 1411 5401 5400 2022-10-10T11:36:46Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki '''Lai Pei-yuan''' (賴倍元; Lài Bèiyuán) bụ onye [[w:Taiwan|Taiwan]] lara ezumike nka, onye ọchụnta ego na onye enyemaka. A maara ya maka ịkụ osisi n'elu ala hectare 130 naanị ya na gburugburu Taiwan. ==Okwu Okwuru== * '''Ọ bụrụ na m ga-echebe Taiwan, m ga-akụ [osisi].''' ** Lai Pei-yuan (2013) zoro aka na "[http://www.terradaily.com/reports/Taiwans_King_of_the_Trees_fights_for_the_forests_999.html 'Eze Osisi' nke Taiwan na-alụ maka oke ọhịa]" na Terra Daily, 13 February 20 * '' Abụghị m onye na-eche echiche, ma ọ bụ onye nrọ. Abụ m onye na-eme ihe''' ** Lai Pei-yuan (2015) zoro aka na "[https://taiwantoday.tw/news.php?unit=14&post=23974 Eze nke ọhịa]" na Taiwan Taa, 1 June 2015 ==Njikọ Mpụga== [[W:Lai Pei-yuan|Lai Pei-yuan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Lai Pei-yuan|Lai Pei-yuan]] na wikiquote esb3yco2nrj3m4m9gfh2iz4cyazwevg Lai Pin-yu 0 1412 11121 5407 2022-10-10T18:00:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16260539]] wikitext text/x-wiki [[Lai Pin-yu]] [[Usòrò:立法委員賴品妤.jpg|thumb|Lai Pin-yu]] Lai Pin-yu (Chinese: 賴品妤; pinyin: Lài Pǐnyú; amụrụ 2 Maachị 1992) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Taiwanese nke Democratic Progressive Party nke ahọpụtara na Yuan omebe iwu na 2020. Ọ bụkwa onye na-egwu egwuregwu. ==Okwu ndi okwuru== * Agwara m onwe m ugboro ugboro n'oge ntuli aka ndị omebe iwu nke Republic of China 2020 na: "Ị nweghị ike ime ka à ga-asị na ọ bụ onye ọzọ. **[https://quotepark.com/quotes/2069137-lai-pin-yu-ive-told-myself-over-and-over-during-this-republ/ Íhe ọ gwara o nweya ] *Maka anyị bụ ndị batara ọhụrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ nweghị ezigbo asịrị nke ndị mmegide anyị nwere ike iji wakpo anyị. Nke a bụ ihe mere onye iro m ji na-awakpo (m) na mberede. ** Lai Pin-yu (2020) zoro aka na "[https://international.thenewslens.com/feature/taiwan-women-politics-2020/129610 DPP: Lai Pin-yu, Site na Sunflower Activist ruo onye ndoro-ndoro ochichi]" na ''Lens akụkọ'', Jenụwarị 3, 2020. * [[q:Politics|Ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] kwesịrị iweta olileanya ndị mmadụ . Anyị chọrọ karịa nrọ na ọtụtụ akụkọ na-emetụ ndị mmadụ aka. ** Lai Pin-yu (2020) zoro aka na "[https://www.theguardian.com/world/2020/jan/10/taiwan-election-squad-youth-china-tsai-ing-wen' Anyị chọrọ ihe ndị ọzọ. nrọ': 'Squad' nke Taiwan na-akpọkọta ndị ntorobịa tupu ntuli aka) na '' The Guardian '', 10 Jenụwarị 2020. * Agwala m onwe m ugboro ugboro n'oge ntuli aka a (Republic of China 2020 legislative) na: "Ị nweghị ike ime ka à ga-asị na ọ bụ onye ọzọ." Enwere m olileanya na ndị ntuli aka nwere ike ịhụ onwe m mgbe niile, yana na Lai Pin-yu n'oge mkpọsa ntuli aka bụ otu ihe ahụ na Lai Pin-yu. ** Lai Pin-yu (2020) zoro aka na "[https://newbloommag.net/2020/01/03/lai-pin-yu-interview/ Site na Sunflower Movement gaa na DPP: Ajụjụ ọnụ Lai Pin-yu ]" na ''Ọhụụ Ọhụrụ'', Jenụwarị 11, 2020. ==Njikọ mpụga== [[q:Lai Pin-yu|Lai Pin-yu]] na Wikiquote Bekee du65kzm5g7dhhh8aittjx4yp1g6wyiz Lalah Hathaway 0 1413 11122 5410 2022-10-10T18:00:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2695159]] wikitext text/x-wiki == Lalah Hathaway == Eulaulah Donyll “Lalah” Hathaway (amụrụ Disemba 16, 1968) bụ onye ọbụ abụ America. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị iwu siri ike na ngwa ngwa. Mgbe ụfọdụ ị na-arụ ọrụ n'efu na-enwetaghị kredit ma ọ bụ nkwanye ùgwù. Ọ bụ ya mere ị ga-eji jide n'aka na ị na-eme ihe na-amasị gị. * Ndị na-abụ abụ- ọ nweghị ihe dị ka gị. Maka mma ma ọ bụ njọ - enwere naanị otu onye n'ime gị. Adịla homogenize ụda gị site n'ime ka ọ dị ka nke ọzọ. * 'Unsung' masịrị m mana ọ ga-akara m mma ịnwe 'Behind the Music' mgbe m ka na-eku ume. * Enweghị m ihe ọ bụla na-echeta mgbe ọ bụ nwata banyere papa m, ọ dị mwute ikwu, .. Adị m afọ 10 mgbe ọ gafere, n'ihi ya, m na-echeta bụ ụdị skewed. Enweghị m ọtụtụ ihe ncheta nke nwata m, oge nsọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/56422-Lalah_Hathaway hy22a4danq55a1e9a5tqv4uflvaik3l Lamidi Olonade Fakeye 0 1414 11123 5413 2022-10-10T18:00:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19975849]] wikitext text/x-wiki [[Lamidi Olonade Fakeye]] '''Lamidi Olonade Fakeye''' Lamidi Olonade Fakeye bụ ọgbọ nke ise nke Naijiria na-akpụ akpụ na agụmakwụkwọ. Amụrụ: 1925, Ila Orangun Nwụrụ: 24 Disemba 2009, Ife Amara maka: Ọkpụkpụ Ndị mụrụ ya: Akobiogun Fakeye ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Abụ m àkwà mmiri n'etiti oge gara aga na ugbu a". <ref>https://pmnewsnigeria.com/2013/04/03/in-celebration-of-a-master-carver/</ref> ===Ebenside=== 66hdok9c94z0wx5ik6a4e0lphu6igjm Lana Turner 0 1415 11124 5416 2022-10-10T18:00:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q201034]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lana Turner - 1940 publicity.jpg|thumb|right|210px|Turner na 1940.]] ''[[w:Lana Turner|Lana Turner]]''' (a mụrụ ''Julia Jean Turner ''; Febụwarị 8, 1921 - June 29, 1995) bụ onye omere America nke pụtara na ihe nkiri karịrị iri ise. Ada onye na-egwuputa ihe, amụrụ ya na [[w:Wallace, Idaho|Wallace, Idaho]]. Achọpụtara Turner nke ọma mgbe ọ dị afọ iri na isii na-añụ soda n'ụlọ ahịa malt ka ọ na-awụ klaasị na [[w:Hollywood High School|Hollywood High School]]. Ọ ga-aga n'ihu na-enwe ọmarịcha ọrụ nke were ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri ise, na-enweta otuto dị oke egwu yana na-akwalite mgbasa ozi mgbasa ozi na ọtụtụ alụmdi na nwunye na ndụ ya na-akpali akpali. ==Okwu Ndi Okwuru== === Na ọrụ ya === * "M ebipụla klas typing n’ihi na m kpọrọ pịpị asị, ma amaghịkwa m otú e si pịnye ihe, ma [ugbu a] enwere m ike ime ka ndị mmadụ pịnye m ihe." ** Na achọpụtara ya n'ụlọ ahịa soda mgbe ọ na-awụ ụlọ akwụkwọ, nke e hotara na N'ajụjụ ọnụ Bryant Grumbel (1982). [[W:YouTube|Euq-IkmMMWE]]. * "N'ikpeazụ, ike gwụrụ m ime ihe nkiri ebe naanị ihe m mere bụ ịgagharị na ihuenyo wee mara mma. Enwetara m ohere buru ibu ime ezigbo ihe nkiri na ''[[w:The Postman Always Rings Two (ihe nkiri 1946)|The Postman Always Rings ugboro abụọ]]'', agaghị m alaghachi azụ ma ọ bụrụ na m nwere ike inye aka. ya. M gbalịrị ime ka studio ahụ nye m ihe dị iche. Ma mgbe ọ bụla m banyere n'esemokwu m banyere otú foto si jọrọ njọ, ha na-asị, 'Ọfọn, ọ na-akpa akụ.' Nke ahụ racha m." ** Na ahụmahụ ya na ụlọ ọrụ ihe nkiri; e hotara na MacPherson, Virginia; "Cheedị echiche nke a, Lads; Lana Turner na-arịọ ka ị tinye uche na omume ya," "Toledo Blade" (October 15, 1946). *"Ndụ m abụrụla usoro ihe mberede." ** Ekwuru na Wayne, Jane E.: '' The Golden Girls of MGM: Greta Garbo, Joan Crawford, Lana Turner, Judy Garland, Ava Gardner, Grace Kelly na ndị ọzọ '' (2003), p. 176. ===N'alụmdi na nwunye ya === *"Ebumnobi m bụ inwe otu di na ụmụ asaa, ma o mechara bụrụ nke ọzọ." ** Ekwuru na Malone, Audrey: '' Mmekọahụ nke Abụọ nke Hollywood: Ọgwụgwọ ụmụ nwanyị na ụlọ ọrụ ihe nkiri, 1900-1999 '' (2015), p. 61. *"Ọ dị m ka a sị na m ga-egosi na ọ kụdara m ọnụ." ** Na alụmdi na nwunye nke asaa na nke ikpeazụ ya na [[w:Ronald Pellar|Ronald Dante]], ụlọ oriri na ọṅụṅụ abalị [[w: hypnotist | hypnotist]], nke e hotara na N'ajụjụ ọnụ Bryant Grumbel (1982). *"Ụbọchị nke atọ, amaara m na ọ gwụla. Ma m gbalịrị ime ka ọ dịruo ọnwa atọ." ** N'alụmdi na nwunye ya na [[w:Artie Shaw | Artie Shaw]], nke e hotara na N'ajụjụ ọnụ [[w: Gary Collins (omee) | Gary Collins]], ''Hour Magazine'' (1982). [[W:YouTube|ZCyC5BwtbaE]]. *"Nke bụ eziokwu bụ na inwe mmekọahụ anaghị apụta m ugbu a. Ọ dịghị mgbe, n'ezie. Ọ bụ ịhụnanya m chọrọ, nsusu ọnụ na ọkụ kandụl, ụdị ihe ahụ. Ọ dịtụbeghị mgbe m gwuruo mmekọahụ nke ukwuu." ** Ekwuru na ''[https://books.google.com/books?id=77cRAQAAMAAJ&q=Eziokwu+bụ+mmekọahụ+ apụtaghị+m+ ugbu a.+Ọ Ọ bụghị ịhụnanya+ ka m chọrọ+ nsusu ọnụ+ na ọkụ kandụl,+ụdị ihe+ ahụ. &dq=Eziokwu+bụ+mmekọahụ+apụtaghị+m+ nke ahụ+ ugbu a.+O nwetụbeghị++ n'ezie. +na+ọkụ kandụl,+ụdị+ihe+ ahụ.+Ọ dịghịkwa+ m+ gwuru+ mmekọahụ+ nke ukwuu.&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiO79P49ObSAhXIdSYKHQmSBYsQ6AEIGjAA Life]'', vol. 7 (1984), p. xxiv. ===Akụkọ akụkọ ndụ === Ewepụtara nhota ndị a na akwụkwọ akụkọ onwe onye Turner, ''[https://books.google.com/books?id=VHMdAQAIAAAJ& Lana: The Lady, the Legend, the Truth]'' (1982): * "Mgbe m tetara n’ụtụtụ, nne m na Julia Hislop nọ na-akpa nkata n’otu akụkụ. Ha ekwesịghị ịgwa m ihe kpatara ya. Mma ndiọn̄ọ ke ete mi ama akpa. Ma mgbe mmetụta nke udo kwụsịrị, ihe ijuanya na m maara mere ka m nwee mmetụta nke mfu na iru uju. Ọ bụ ezie na m dị nanị afọ itoolu, echere m ihe ọnwụ pụtara. Amaara m na ọ pụọla ruo mgbe ebighị ebi." ** Na ọnwụ nna ya, p. 18. *"Ihe gbasara obi ụtọ bụ na ọ naghị enyere gị aka ito eto; naanị enweghị obi ụtọ na-eme nke ahụ. N’ihi ya, enwere m ekele na ihe ndina m nwere bụ roses mejupụtara okooko osisi na ogwu. Enweela m ihe ùgwù, ihe okike, ndụ na-atọ ụtọ, echere m na akụkụ ndị na-enwechaghị ọṅụ na-akwadebe m, na-anwale m, na-ewusi m ike." ** Na ike, p. 307. *"Mkpofu bụ ihe ị na-ekpochapụ-ma ọ bụ ọrịa. Abụghị m ihe ị ga-ewepụ." ** Maka uru onwe ya, p. 46. [[Usòrò:Lana Turner undated lighthouse ca. 1940s.png|thumb|right|Turner in 1941.]] * "Ọrụ m bụ ihe ịga nke ọma na-enweghị isi, akụkụ nke echiche efu na fim. Cheryl hụrụ nne m n'anya, ma e nyere ha abụọ nke ọma n'ime uche m. Ọ dịtụbeghị mgbe m chere ma ọ bụ kwere na m nwere ike ịnọ n'ime oghere gbara ọchịchịrị dị otú ahụ n'uche, n'anụ ahụ, na nke kachasị njọ n'ime mmụọ. Ihe ọma niile dị ná ndụ m—nne m, nwa m, ọrụ m, ndị enyi m—ndị nwụrụ anwụ kpochapụrụ na ọ dịghị ihe dị mkpa n’ezie. Anụbeghị m na igbu onwe ya bụ mkpu enyemaka. N'anya m, ọ pụtara ịkwụsị nnukwu ihe mgbu na nhụjuanya. O nweghị nke ọrịa ahụ gosiri ha. Nwa, ha ga-atụ uche m mgbe Im gara nzuzu. Achọghị m imerụ onye ọ bụla. Amaara m na onye ọ bụla ga-aga n'ihu wee dị ndụ, ma amaara m na enweghị m ike. Achọrọ m ịpụ." ** Na ịda mbà n'obi ya na mgbalị igbu onwe ya, p. 158. * "Mgbe niile tupu oge nsogbu a na m akpọku ike ahụ anyị na-akpọ Chineke ka o nyere m aka imeri. Na nke ugbu a, ebe m tụfuru okwukwe n'ebe ndị ọzọ nọ nakwa n'ebe onwe m nọ, enwekwaghị m olileanya n'ebe Chineke nọ. Ugbu a olileanya ahụ laghachiri. Ekwenyere m n'ezie na Ọ chọghị ka m nwụọ." ** Na nsonazụ nke mbọ igbu onwe ya, p. 160. *"Ịchị ọchị abụrụla ihe na-atọ ụtọ ná ndụ m, mana e debere ya maka ndị nọ m nso, ọ bụghị akụkụ nke ọha Lana." ** Na ọrụ ọchị na ndụ onwe ya, p. 10. * "Afọ ndị ahụ niile ihe onyonyo m nọ na ihuenyo dị ka "chi nwanyị mmekọahụ" - nke ahụ na-eme m ọchị. Mmekọahụ adịchaghị m mkpa. Ọ dị m nwute ma ọ bụrụ na nke ahụ emechu gị ihu, mana ọ bụ eziokwu. Romance, ee. Ihụnanya dị ezigbo mkpa. Ma ọ dịghị amasị m ka e bugara m n’ihe ndina, ọ dịghịkwa mgbe m kwere ya. M ga-ewepụ ya ruo ogologo oge m nwere ike na m na-enye naanị mgbe m hụrụ n'anya, ma ọ bụ chere na m bụ. Ọ bụ mgbe niile ka m na-enwe mmasị n'ịkwado nwoke ma ọ bụ nwaanyị ibe, njakịrị, na nso nso, ọ dịghị mgbe ọ bụ omume mmekọahụ n'onwe ya—ma e wezụga ụfọdụ n'ezie. Anaghị m ewere onwe m dị ka onye na-akparị mmadụ, mana a na-egosi m mgbe niile dị ka nwanyị na-enwe mmekọahụ, nke ahụ adịghịkwa mma. Ihe mmetụta uche, ee. Mgbe mụ na onye m na-elekọta nke ukwuu na-akpakọrịta, enwere m mmetụta nke anụ ahụ. Mana nke ahụ bụ ihe nzuzo." ** Banyere mmekọahụ ya, p. 309 ===dị iche === *"Ahụrụ m ụmụ nwoke na-atọ m ụtọ nke ukwuu, na nwa agbọghọ ọ bụla nke na-ekwu na ọ bụghị ya bụ agadi odibo ana-arịa ọrịa, onye na-eje ije n'okporo ámá, ma ọ bụ onye senti." ** Ekwuru na Lewis, John: '' Hollywood siri ike sie ike: Mpụ na ntaramahụhụ na Postwar Los Angeles '' (2017), p. 91. * "Anaghị m agba ọsọ. Echeghị m na ọ dị mma maka ụmụ nwanyị. Echeghị m na e bu n'obi anyị, ime ime [ma ọ bụ] ovaries anyị na-awụli elu na ala. Enwere m ike ịsị maka ụmụ nwoke, echeghị m na ọ dị mma maka ime gị!" ** Na mmega ahụ, e hotara na '' The Phil Donahue Show '' (1982). [[W:YouTube|uhu6_V7pNL0]]. * "Echeghị m na m ghọtara na ọ siri ike. Na-echefu ọdachi [ogbu nke [[w: Johnny Stompanato | Johnny Stompanato]] nwa oge, ka [ya] na-etolite. Echeghị m kpọmkwem na m bụ onye nzuzu n'oge ahụ, na n'ezie ndị enyi m nwere ụmụ, na ha yiri n'ụzọ zuru okè nkịtị; nwa m na-adị mma. Mana ọzọ, akara aka — ihe ndị a niile ka edoberela ụzọ. Dị ka, mgbe a jụrụ m, "Miss Turner, ị ga-agbanwe ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na ị nwere ike?", nke ọma na m ga-achọ ịgbanwe ọtụtụ ihe! Ị mara, ụgha na mmejọ nke m meworo, ma ị maghị ya n'oge ahụ. Ọ bụ naanị na ileghachi azụ ka ị ghọtara." ** N'ịtụgharị uche na ọrụ ya na nzụlite nwa ya nwanyị, nke e hotara na "The Phil Donahue Show" (1982). == Okwu gbasara Turner== * "Ọ na-adị m mgbe niile na m nwetara nkwado zuru oke nke ndị mụrụ m... Ọ dịghị mgbe m mere ka ọ chee na ọ bụ ihe ijuanya. Mgbe mbụ m gwara nne m, mmeghachi omume ya abụghị nke akpata oyi, ọ bụ, "Oh, enyi m, ị ga-eto nke ahụ." Ma mgbe ahụ, m etobeghị ya. M na-echekwa na obi dị ndị mụrụ m ụtọ ịhụ ka m na-enwe obi ụtọ nke na ha achọghị ịma ebe obi ụtọ ahụ si malite." ** Ada Turner, [[w: Cheryl Crane | Cheryl Crane]], na [[w: na-apụta | na-apụta]] dị ka [[w: ndị nwanyị nwere nwanyị | nwanyị nwere nwanyị]] nye nne ya, nke e hotara na N'ajụjụ ọnụ [[ w: Meredith MacRae | Meredith MaCrae]] na ''Ama ama ama'' (1987). [[W:YouTube|5CJR4CTmzGU]]. * "Ọrụ ya bụ nnukwu mmekọrịta dị n'etiti ndụ onwe ya nke ọha na eze na ihe nkiri ya. Ihe omume kpakpando na-adabere n'ịdalata ọdịiche dị n'etiti kpakpando-dị ka onye na kpakpando-dị ka onye na-eme ihe nkiri. Nke a anaghị apụtakarị na a na-ewere ihe ndị mere na fim dị ka ihe mere na ndụ kpakpando kama ọ bụ na ha ‘na-ekpughe’ ma ọ bụ na-egosipụta àgwà nke ụdị onye kpakpando ahụ. N'ihe banyere Turner, Otú ọ dị, ọ bụghị nanị na ụgbọ ala ya na-enye ihe odide na ọnọdụ dị ka ihe oyiyi ya si dị na ihuenyo, kama ihe na-eme n'ime ha na-ekwughachi ihe ndị mere ná ndụ ya ka ọ na-erule njedebe nke ọrụ ya ihe nkiri dị ka ''Peyton Place. '', ''Emimi nke Ndụ''' Madame X '' na ''Ịhụnanya nwere ọtụtụ ihu'' yiri akụkụ dị ka naanị ihe atụ nke ndụ ya." **[[w: Richard Dyer | Richard Dyer]] na ndụ na ọrụ Turner; e hotara n'isi nke "Ihe nkiri anọ nke Lana Turner" na Fischer, Lucy: ''[https://books.google.com/books?id=NxHbph9wFJsC&pg=PA3&dq=Three+Way+Mirror:+Imitation+of+Life&hl=en&sa =X&ved=0ahUKEwj8tfv3pebSAhVIyoMKHf57CkEQ6AEIHDAA#v=onepage&q=Atọ%20Way%20Mirror%3A%20Imitation%20of%20Ndụ&f=Emitations Ụgha nke Ndụ]'' (1971.6). * "Lana Turner na-abịabu Tuzdee na Tọzdee ọ bụla. Nwata nwanyị ahụ nwere ike [[w: gba egwu|gba egwu]], o mekwara na [[w:Billy Berg's|Billy's]]. Ọ na-ajụ m mgbe niile maka "[[w:|Mkpụrụ Iri]]" na "[[w:|Ụbọchị Gloomy]]." Ọ na-enwebu mmasị iso ndị na-eto eto [[w:|Mel Tormé]] agba egwu, onye na-emeri n'asọmpi Billy [[w: Lindy Hop|lindy]] niile." ** [[W:Billie holiday|Billie Holiday]], ''Mkpụrụ osisi dị iche'' (1956), p. 100. *"Ntutu isi ya gbara ọchịchịrị, adịghị mma, enweghị isi. Aka ya na-ama jijiji nke mere na ọ na-esiri ya ike ịgụ ihe odide ahụ. Mana o nwere àgwà ọcha sexy ahụ m chọrọ. Ọ nwere ihe na-ere ọkụ n'okpuru ihu ahụ aka ya dị ọcha." **[[w: Mervyn LeRoy | Mervyn LeRoy]] na Turner n'oge nlele mbụ ya na nyocha ihuenyo na Disemba 1936, nke e hotara na Wayne, Jane E.: '' The Golden Girls of MGM: Greta Garbo, Joan Crawford, Lana Turner , Judy Garland, Ava Gardner, Grace Kelly na ndị ọzọ '' (2003), p. 165. ==Njikọ mpụga== [[W:Lana Turner|Lana Turner]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Lana Turner|Lana Turner]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Turner, Lana}} l1p74ubyl7hmmj2a4k3f3pf157h02xi Langston Hughes 0 1416 11125 5419 2022-10-10T18:00:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q188093]] wikitext text/x-wiki == Langston Hughes == James Mercer Langston Hughes (February 1, 1901 - Mee 22, 1967) bụ onye America na-ede uri, onye na-akwado mmekọrịta, onye edemede, onye na-ede egwuregwu. == Ihe ndi okwuru == * Ike agwụla m nke ichere, ọ bụghị gị, ka ụwa wee mara mma ma maa mma na obiọma? * Jidesie nrọ ike, n'ihi na ọ bụrụ na nrọ anwụọ, ndụ bụ nnụnụ gbajiri agbaji nke na-apụghị ife efe. * Naanị ụzọ ị ga-esi mee ihe bụ ịmalite ime ya, wee nọgide na-eme ya, n'ikpeazụ ị ga-emecha ya. * Ụwa m na-arọ nrọ ebe oji ma ọ bụ ọcha, agbụrụ ọ bụla ị bụ, Ga-ekekọrịta oke nke Ụwa Ma nwoke ọ bụla nweere onwe ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7013-Langston_Hughes thu547y85632ms6nmfo8am3d59ef7y4 Lanre Buraimoh 0 1417 11126 5422 2022-10-10T18:00:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16215717]] wikitext text/x-wiki [[Lanre Buraimoh]] '''Lanre Buraimoh''' Lanre Buraimoh bụ onye omenkà a mụrụ na Naịjirịa nke dabere na Texas, US. A na-egosipụta "ihe osise bead" ya na mba ụwa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Mmasị m nwere maka eserese bead a agbanweela ndụ m ma ugbu a ihe niile gbasara m bụ nka. <ref>https://www.vanguardngr.com/2013/06/my-encounter-with-bead-painting-lanre-buraimoh/</ref> ===Ebenside=== f5r0gzxuttbeovizce0jpso40aqhv1a Laolu Senbanjo 0 1418 11127 5425 2022-10-10T18:00:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30323325]] wikitext text/x-wiki [[Laolu Senbanjo]] '''Laolu Senbanjo''' Laolu Senbanjo, nke a makwaara dị ka "Laolu NYC", bụ onye omenkà na-ahụ anya nke Naijiria, onye na-agụ egwu, onye na-agụ egwú / onye na-ede abụ, na onye bụbu onye ọka iwu ikike mmadụ. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dị m ka ọ dị m mkpa ịgbanwe gburugburu ebe obibi ka m bụrụ onwe m wee nyochaa naanị; ya mere m ji gaa New York ma ndị ọzọ bụ akụkọ ihe mere eme. " Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mkpa ikpochapụ ikuku, ọ na-ekwu, "Amụtaghị m ihe ọ bụla na New York; ihe niile m mere ebe ahụ bụ otu ihe m mere ebe a.” <ref>https://guardian.ng/life/on-the-cover/the-sacred-art-of-laolu-senbanjo/</ref> ===Ebenside=== l4dgnclvb1qmajnggs2c2jmk93xfaae Lara George 0 1419 11128 5428 2022-10-10T18:00:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19666069]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lara George.jpg|thumb|Lara George]] '''[[w:Lara George|Lara George]]''' bụ onye na-agụ egwu na onye na-ede abụ ozi ọma nke Naijiria nke a ma ama maka egwu ya "Dansaki" na "Ijoba Orun". A makwaara ya maka inweta ọtụtụ ihe nrite egwu egwu Naijiria na Crystal Awards. Ọ gara ụlọ akwụkwọ Queen's College dị na Legọs tupu ọ gaa mahadum Lagos ebe ọ na-agụ egwu na Kwaya ha. ==Okwu Ndi Okwuru== *"E nwere m ihe ùgwù ịbụ onye njikwa mmepụta / FOH Engineer maka Jesus House Chicago's (RCCG) 2011 Ofufe Concert nke gosipụtara Midnight Crew & Sonnie Badu. *"E nwere m obi ụtọ dị ukwuu n'ịrụ ọrụ a na mmụọ nke Onyenweanyị nọ n'ime ụlọ ahụ n'abalị a. Daalụ ma nwee gọzie. ”… * "Edere m abụ mbụ m mgbe m dị afọ asaa" * "Ee. Ị maara na egwu na-amasị m mgbe niile. Mgbe m banyere ụlọ akwụkwọ sekọndrị, nke bụ ohere mbụ m nwere ike ime nhọrọ nke onwe m, esonyere m òtù ukwe na Queens College, ma ọ bụ ahụmahụ magburu onwe ya. M ka si ebe ahụ gaa n'ihu, ọ bụ nzọụkwụ na-eso nke ọzọ: na-ewere m solos, na-anụ ụtọ akụkọ ahụ dum, mgbe m rutere mahadum, enwere m ọganihu na m bụ akụkụ nke otu egwu ọmarịcha nwa agbọghọ nwere nnukwu ihe ịga nke ọma na ngọsipụta Naijiria, Kush, nke ahụ bụ ahụmahụ dị ịtụnanya. Ma… ị maara… ọ si n'ebe ahụ na-aga ruo mgbe ọ ruru n'ókè ebe a na-enweghị nlọghachi azụ." * "Ị na-ahụ n'ihi na ime egwu a bụghị banyere inweta ihe, ndị ahụ abụghị ndị m na-echebara echiche. Ọ bụ banyere: Oh! Chim ooh, nke a bụ nnukwu ụgwọ, ma m dịkwa njikere ịkwụ ụgwọ a?" * "N'ụdị nka ọ bụla ... eziokwu dị oke mkpa maka ịga nke ọma." * "Kpee ekpere ya, ekwere m na ya wee rụọ ọrụ maka ebumnuche nke ịga nke ọma dịka ọ bụ naanị eziokwu m." * "Ọ bụ naanị akụkụ nke ihe m kwenyere. M tolitere ikwere na egwu bụ ọrụ na ị na-agbanwe ndụ na ihe ị na-eme" * "Enwere m ntakịrị iwe maka nkwụsị KUSH." ==Njikọ Mpụga== *Ederede [[w:|Lara George]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Lara George]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:George, Lara}} 5cii8w2623me3q64ohg14smrxix7wfx Lasizwe Dambuza 0 1420 11129 5431 2022-10-10T18:01:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47544129]] wikitext text/x-wiki == Lasizwe Dambuza == Thulasizwe Siphiwe Dambuza (amuru 19 Julaị 1998), onye amara dika Lasizwe, bu agwa mgbasa ozi South Africa, onye omere, onye na-egosi ihe onyonyo na YouTuber. == Ihe ndi okwuru == * Ozi gị mere ka m nwee ọkụ n'oge oge ọchịchịrị na ndụ m, m ka na-alụ ọgụ na-emeri! Ịda mbà n'obi dị adị ma na-egbu egbu! Ahụrụ m gị n'anya ma na-ekele gị nke ukwuu! * Atufuru m ezigbo ezigbo onwe m! Aghọla m adịgboroja na rọba! Anụ ọhịa ama ama enwetala m. * Ị maghị ihe ndị mmadụ ga-ala n'ụlọ. Na-enwe obi ọma mgbe niile. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=13 b7jk4t3fyltnwvucsvrcy0q5k0niopg Latasha Long 0 1421 5433 5432 2022-10-10T11:36:47Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Latasha Long]] a wakpoola nwoke ahụ ==OKWU NDI OKWURU== * kwupụta ikpe ikpe ha n'izu gara aga megide Latasha Long, 41, ... Dị ka akwụkwọ ụlọikpe si kwuo, Long rutere n'ụlọikpe gọọmenti etiti mgbe ... ==EDENSIBIA== * https://www.linkedin.com/in/latasha-long-009011134 mpp6ln07acs41pyiljbdmgy269s5dw2 Lateef Adedimeji 0 1422 11130 5436 2022-10-10T18:01:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q69877604]] wikitext text/x-wiki == Lateef Adedimeji == Adetola Abdullateef Adedimeji (amụrụ 1st February 1986) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ụbọchị m kwụsịrị ịlụ ọgụ bụ ụbọchị m malitere ime nke ọma. Ụfọdụ ọgụ na-abaghị uru oge gị. * Mgbe ị na-eme ihe kwa ụbọchị, ị na-amụta uru nke ịnakọta obere ndozi n'oge. Ị ghọtara otú omume kwa ụbọchị si agbakọta. * Na njedebe nke ụbọchị, onye ọ bụla dị mkpa dị ka ị dị. Na ị na-adịghị mkpa dị ka onye ọ bụla ọzọ. Aghọgbula onwe gị. * Ọ dịghị ihe kwesịrị ekwesị ịta ahụhụ maka mmejọ gị. Ọbụghịdị ndụ gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/lateef-adedimeji/2155/ 09y8fchw3f6zqkrwik9u8ff6n4jpn1m Laura Antoniou 0 1423 11131 5440 2022-10-10T18:01:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6498635]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Laura Antoniou.jpg|thumb|Laura Antoniou]] ''[[w:Laura Antoniou|Laura Antoniou]]''' (a mụrụ [[w:1963|1963]]) bụ onye edemede America. == Okwu Ndi Okwuru== === "Enweghị nchekwa na ọsọ ọ bụla ma ọ bụ: Nchekwa, ezi uche na nkwenye, Fanny m" === Edemede dị na ''Pucker Up'' (onye mbipụta na ndezi: [[w:Tristan Taormino|Tristan Taormino]]), mbipụta 1, Winter 1995, p. 12-14 *"Echiche efu m enwebeghị nke dị nchebe." ** p. 12 *"Echiche efu abụghị eziokwu, amaara m, amaara m, ama m. Ewezuga mgbe ha dị. Ewezuga mgbe ị na-eme ka ha bụrụ eziokwu." ** p. 12 *"Na na nke a, esighị m n'afọ nke echiche efu pụta, na-anapụta onwe m n'aka nne na nna na-egbu egbu na ikpe ọmụma na-amanye onwe m site na mmegide nwoke na nwanyị na-enwe mmekọahụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị ziri ezi nke nwanyị nwere mmasị nwoke na ime ihe omume mmekọ nwoke na nwoke nke ọha mmadụ na-eme ka mmadụ nwee ike ime ka m bụrụ chi. ndụ mmekọahụ n'ime a slogan." ** p. 12 *"Safe, sane and consensual — gịnị ka okwu ndị ahụ pụtara n'ezie?<br>Assimilation, nke ahụ bụ ihe." ** p. 12 *Ka m na-alụ ọgụ (dị ka mkparị), m na-awagharị n'ofe ụmụ agbọghọ abụọ na-akparịta ụka na-abịa. Red pụtara kwụsị. Yellow pụtara jiri nwayọọ. Blue pụtara na m chọrọ ịgwa gị gbasara ihe. Green pụtara na ị nwere ike ịga ngwa ngwa, sie ike. Anaghị m agwa ha gbasara ịkụ aka, iwe na ịñụ oké ọkpa, gịnị kpatara na-adị m ka m tọrọ? Ma m chọrọ ịgwa ha banyere muffled yelps, iti mkpu, na oge tupu anya mmiri na-amalite na-eru, na egwu oge mgbe ị maara na otu ọzọ nkọ mgbu na ị gaghị enwe ike ijide ha azụ. Achọrọ m ịkọrọ ha banyere ikiri njikwa mmadụ na-apụ, na-ejide crotch iji chọpụta na e nwere ude ọtụ na-agwakọta na tụlee nke ụjọ-piss, banyere ọbara ọbara nke ihu mgbe ịkwa ákwá aghọwo mgbe niile. Achọrọ m ịgwa ha maka arịrịọ ndị a na-ama ikpe, mkpu mgbe mmadụ na-amaghị mgbe ọ ga-akwụsị, ma ọ bụ otú, naanị na ha chọrọ mama ha, ha chọrọ nna ha ukwu, ha chọrọ ịtọhapụ onwe ha daa n'ala. ma nwee mmetụta akpụkpọ ụkwụ n'azụ olu ha. Mana m na-amụmụ ọnụ ọchị ma kwee isi na anaghị m ekwu ihe jọgburu onwe ya." ** p. 13 **Kedu ihe na-eme ka m nwee mmekọahụ?<br>Ọ na-atụ oyi, ọ naghị enwe mmasị na ya, na nke ka njọ, ọ bụ '' dull ''.<br>John Preston kwuru eziokwu. SM aghọwo ihe dị mma, dị ụtọ ọzọ na-adọrọ mmasị dị arọ, na ndị isi nke SM a "obodo" chọrọ ka anyị bụrụ Elks ma ọ bụ ụfọdụ ndị ọzọ na-akpọ ụmụ anụmanụ aha, na-ezukọta na-ere uwe dị oké ọnụ ahịa na tiketi raffle, na-ekele onwe anyị na otú ọ dị mma. anyị na." ** p. 13 *"Ihe a na-ekwubu banyere mmekọahụ. Akwụkwọ nke ndị m bụ ihe na-akpali agụụ mmekọahụ, jupụtara na mkpu ebere, ihe nkiri e mere na ndị mmadụ n'enweghị mkparịta ụka ogologo oge, ndị mmekọ na-agba egwú n'etiti ọkụ ọkụ. Ugbu a, ọ bụ akwụkwọ ntuziaka dị peeji 300 gbasara otu a ga-esi jide n'aka na ọ nweghị ihe ọjọọ agaghị eme." ** p. 13 *"Ihe na-aga n'ihu mgbe ndị mmadụ na-emebiga ihe ókè na nchekwa bụ na ha na-atụgharị n'uche ochie ahụ na ihe anyị na-eme bụ BAD." ** p. 14 *"Enwere m ike ịnụ mkpu - "Ma ọ dị njọ ime ihe ndị a n'enweghị nkwenye!"<br> Ọ dịghị egwu egwu. Ọ dị njọ ịme nyocha ahụike na ndị mmadụ na-enweghị nkwenye, ma ahụghị m AMA na-agbaso okwu okwu ahụ, "Asiri ike, enyemaka na nkwenye!" ** p. 14 *"Nsogbu bụ, SMers na-ekwe ka a kọwaa onwe ha site na ihe ha na-abụghị. Anyị na-eche, "Oh, ọtụtụ ndị kwenyere na anyị niile bụ ndị ogbu mmadụ na ndị n'ike, na anyị ga-akọwa na anyị abụghị!" Ee - yabụ, okwu maka otu ndị na-ahụ maka ikike ndị nwoke nwere mmasị nwoke kwesịrị ịbụ "Nkịtị, na-adịghị eyi egwu na ọ bụghị mgbe ụmụ gị gachara"? ** p. 14 *"Nke bụ eziokwu bụ na ike na-agwụ m ka a gwa m ihe dị m mma. Ọtụtụ okwu nchekwa na-agwụ m, ma mgbe ụfọdụ, okwu nchekwa na-agwụ m kpamkpam. Achọghị m ka m kpakọrịta ihe niile ruo ọnwụ, Achọrọ m iju m anya, ma ọ bụ iju mmadụ anya. Achọrọ m ịtụ egwu - achọrọ m ịkpata ezigbo egwu." ** p. 14 *"E nwere mgbe m chọrọ ịgafe n’otu ọnụ ụlọ, jide nwa agbọghọ ahụ, tie ya ụra nke ọma ma mee ya ákwá. Kwatuo ya ala ma kpagbuo uche ya okpukpu abụọ ka ahụ ya. Mgbe ụfọdụ, m chọrọ ịbụ nwa agbọghọ ahụ." ** p. 14 *"Na ka ndị SSC [“mma(safe), ezi uche(sane) na nkwenye(consentual”] na-akwagide m, ka ọ na-adị m ka ọ bụ m na-akwachigha azụ. Mmasị, nke ahụ bụ ihe m n'ime, ahuhu na ọbara na nsọpụrụ, dị ike nke na ọ pounds site m veins na blinds m, dị egwu na m nwere ike ilepụ anya. Ihe egwu, Dementia, na agọnarị. Achọrọ m ịnụ ụjọ ahụ, tie mkpu "Ee e, Biko!" na mgba site na haze nke mgbu na obi ụtọ na ihe niile na-aga n'ihu n'etiti oge anyị na-emetụ anya na oge mgbe anyị abụọ na-adaba ma gbalịa ịchọta ume anyị na-agbaji nkịtị." ** p. 14 *"Echiche efu m abụbeghị nke dị nchebe. Ejila m iberiibe, ọ gwụla ma ị ghọtara nke ahụ." ** p. 14 ==Njikọ mpụga== [[W:|Laura Antoniou]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Laura Antoniou]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Antoniou, Laura}} rq9gc6hp3o0d98dszrbe1ofiv2t0208 Laura Bush 0 1424 11132 5448 2022-10-10T18:01:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q152019]] wikitext text/x-wiki [[Laura Bush]] *Laura Lane Welch Bush (amuru 4 Nọvemba 1946) bụ onye nkuzi America bụụrụ nwanyị mbụ nke United States site na 2001 ruo 2009. ==Ihe ndi Okwuru== *Adịghị m anụ ọhịa banyere okwu nwanyị mbụ. Ọ ga-amasị m ka akpọ m Laura Bush ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Laura_Bush] e42js84an0payo6qsl4iaya1h2w8l4o Laura Esquivel 0 1425 11133 5451 2022-10-10T18:01:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q230586]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Лаура Ескивел.jpg|thumb|Laura Esquivel, 2011]] ''[[w:Laura Esquivel|Laura Esquivel]]''' (a mụrụ na Septemba 30, 1950) bụ [[w:Mexico|Mexico]] onye ode akwukwo, onye ode akwukwo na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi na [[w:Chamber] nke ndị nnọchiteanya nke Mexico | Ụlọ ndị nnọchiteanya]] (2012-2018) maka Morena Party. Akwụkwọ akụkọ mbụ ya ''[[w:Como agua para chocolate|Como agua para chocolate]]'' (''[[w:Like Water for Chocolate|Dịka Water maka Chocolate]]'') ghọrọ onye na-ere ahịa kacha mma na Mexico na United States, ma emesịa mepụta ya ka ọ bụrụ ihe nrite [[w: Dị ka Water for Chocolate (film)|ihe nkiri]]. == Okwu Ndi okwuru == *"Mgbe m bụ nwa agbọghọ dị obere, aghọtara m na ihe ndị a na-eme n’ime ụlọ na-adị mkpa ka ihe ndị a na-eme n’èzí." ** Na etu ndụ ụlọ siri metụta ide ya na [https://www.nytimes.com/1993/03/31/garden/at-dinner-with-laura-esquivel-sensing-the-spirit-in-all-things -hụrụ-na-adịghị ahụ anya.html "N'ime nri abalị na LAURA ESQUIVEL; Ịchọta Mmụọ Nsọ n'ihe niile, nke a na-ahụ anya na nke a na-adịghị ahụ anya"] na "New York Times" (1993 Mar 31) *"Omenala bụ ihe na-abanye n'ime egwuregwu na akara aka, n'ihi na a mụrụ gị n'otu ezinụlọ - ndị Juu ma ọ bụ Alakụba ma ọ bụ Christian ma ọ bụ Mexico - ezinụlọ gị na-ekpebi ruo n'ókè ụfọdụ ihe a na-atụ anya ka ị bụrụ. Na ọha mmadụ na-anọ mgbe niile na-anwa ịchọpụta ọrụ anyị ga-arụ n'ime ya. Ọ bụghịkwa mgbe nile ka atụmanya ndị a na-enwe mmekọrịta dị mma na ọchịchọ onwe anyị. M mgbe niile mmasị na mmekọrịta dị n'etiti elu eziokwu na n'ime ọchịchọ, na m na-eche na ọ dị mkpa ịña ntị n'ime olu, n'ihi na ọ bụ nanị ụzọ na-achọpụta gị ozi ná ndụ, na nanị ụzọ ịzụlite ike ka. mebie ihe ọ bụla ụkpụrụ ezinụlọ ma ọ bụ omenala na-egbochi gị imezu akara aka gị." ** Banyere ka ọdịnala si bụrụ isiokwu na-emegharị ugboro ugboro n'ihe odide ya na [https://www.salon.com/1996/10/04/interview_8/ "Ịhụnanya na omume iwu na-akwadoghị"] na ''Salon'' (1996 Oct 4) ) *"M tolitere n'ụlọ ọgbara ọhụrụ, mana nne nne m bi n'ofe okporo ámá n'otu ụlọ ochie nke e wuru mgbe ụlọ ụka megidere iwu na Mexico… O nwere ụlọ ekpere n'ime ụlọ, kpọmkwem n'etiti kichin na ụlọ iri nri. Isi nke akị na chilie na galik jikọtara ya na ísì si n'ụlọ ụka, anụ nne nne m, liniments na ahịhịa na-agwọ ọrịa." ** Na ọnụnọ nri na nzụlite ya [https://www.nytimes.com/1993/03/31/garden/at-dinner-with-laura-esquivel-sensing-the-spirit-in-all-things -hụrụ-na-adịghị ahụ anya.html "N'ime nri abalị na LAURA ESQUIVEL; Ịchọta Mmụọ Nsọ n'ihe niile, nke a na-ahụ anya na nke a na-adịghị ahụ anya"] na "New York Times" (1993 Mar 31) *"Nanị ụzọ ị ga-esi nweta udo bụ mgbe ị na-ekewaghị, mgbe ị na-alụghị ọgụ, mgbe ị bụ akụkụ nke ihe niile." ** Na ọrụ ọgbakọ ọgbakọ ya na [https://www.npr.org/2016/07/05/484756570/like-water-for-chocolate-author-is-out-with-a-crime-thriller"'Dị ka Mmiri maka Chocolate' Onye ode akwụkwọ apụọla na onye na-eme mpụ"] na ''NPR'' (2016 Jul 5) *"Dị ka onye nkuzi m na-aghọta na ihe mmadụ na-amụta n'ụlọ akwụkwọ adịghị eje ozi nke ukwuu ma ọlị, na nanị ihe mmadụ nwere ike ịmụta n'ezie bụ ịghọta onwe ya na nke a bụ ihe a na-apụghị ịkụzi. Iwu ịhụnanya bụ ihe mmadụ kwesịrị ịmụta n'ezie n'ụlọ akwụkwọ, ihe m chọrọ ịgwa ndị mmadụ bụ na ha kwesịrị inupụ isi n'iwu mmekọrịta ọha na eze na-adịghị emetụta ha, ha kwesịrị inupụ isi megide ihe na-abụghị eziokwu." ** Na ihe ọ tụrụ anya bụ isi ihe na-ewepụ na ihe odide ya na [https://www.salon.com/1996/10/04/interview_8/"Ịhụnanya na omume iwu na-akwadoghị"] na ''Salon'' (1996 Ọkt). 4) ==Njikọ mpụga == [[W:|Laura Esquivel]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Laura Esquivel]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Esquivel, Laura}} k3n2hc9zzlanq3nsupczxrgsuyni62f Laura Farnsworth Dogu 0 1426 11134 5457 2022-10-10T18:01:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23883476]] wikitext text/x-wiki [[Laura Farnsworth Dogu]] [[Usòrò:LauraDoguamb.jpg|thumb|Laura Farnsworth Dogu]] '''[[w:Kayla Barron|Kayla Barron]]''' (amụrụ 1964) bụ onye diplọma Amerika nke jere ozi dị ka onye nnọchi anya United States na Nicaragua na 2015–2018 ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ekwenyere m na ọ dị ezigbo mkpa ka gọọmentị Honduras gaa n'ihu na mmekọrịta ha na gọọmentị Taiwan. Echere m na ọ nwere ike ịba uru. Ọ dịla n'oge gara aga, echere m na ọ ga-anọgide na-adị otú ahụ. ** Laura Farnsworth Dogu (2022) kwụrụ na [https://focustaiwan.tw/politics/202202090006 "Nhoputa maka onye nnọchi anya US na Honduras kwere nkwa nkwado maka Taipei"] na Focus Taiwan, 9 February 2022. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Kayla Barron|Kayla Barron]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Dogu, Laura Farnsworth}} p3x87y767sr9es4uu7qpbuleptyq7uw Laura Ingalls Wilder 0 1427 11135 5462 2022-10-10T18:01:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q237514]] wikitext text/x-wiki [[Laura Ingalls Wilder]] [[Usòrò:Laura Ingalls Wilder.jpg|thumb| The [[real]] things haven't [[changed]]. It is still best to be [[honest]] and [[truthful]]; to make the most of what we have; to be [[happy]] with [[simple]] [[pleasures]]; and have [[courage]] when things go wrong.]] '''[[w:Laura Elizabeth Ingalls Wilder|Laura Elizabeth Ingalls Wilder]]''' ([[7 February]] [[1867]] – [[10 February]] [[1957]]) bụ onye odee Amerika onye eji akwukwo ya akpọrọ ''Little House'' nke bu usoro akwụkwọ ụmụaka nke dabere na ntolite ya n'ezinụlọ mbụ ya. :See also: ::[[Little House on the Prairie (TV series)|'''''Little House on the Prairie''''' (TV series)]] == Ihe ndị Okwuru == * Ugbu a bụ ugbu a. Ọ nweghị ike ịbụ ogologo oge gara aga. ** ''[[w: Little House in the Big Woods|Little House in the Big woods]]" (1932), Ch. 13 * Akwụkwọ ''Little House'' bụ akụkọ mgbe ochie. Ụzọ anyị si ebi na ụlọ akwụkwọ gị dị nnọọ iche ugbu a, ọtụtụ [[mgbanwe]] emeela ka ibi ndụ na mmụta dịkwuo mfe. ** [http://www.liwfrontiergirl.com/letter.html Akwụkwọ ozi maka ụmụaka (February 1947)] === [[w: Little House on the Prairie (akwụkwọ akụkọ)|''Little House on the Prairie'' (1941)]] === * Enweghị nnukwu mfu na-enweghị obere uru. ** Ch. 9; Ma kwuru, mgbe Pa tufuru ọka ọka na blackbirds mana wetara ụfọdụ nnụnụ maka nri abalị. == Njikọ Mpuga == *Edemede [[w:Laura Ingalls Wilder|Laura Ingalls Wilder]] na Wikipedia bekee * [http://www.liwfrontiergirl.com Laura Ingalls Wilder, Frontier Girl] * [http://beyondlittlehouse.com Beyond Little House: Comprehensive Laura Ingalls Wilder Blog] * [http://www.pioneergirl.com Pioneer Girl, Laura Ingalls Wilder A-Z] * [https://web.archive.org/web/20080415103722/http://www.liwms.com/ De Smet, South Dakota: The Little Town on the Prairie] * [http://www.lauraingallswilderhome.com Mansfield, Missouri: Laura Ingalls Wilder Historic Home] * [http://www.littlehouseontheprairiemuseum.com/ Independence, Kansas: The Little House on the Prairie] * [http://walnutgrove.org/ Walnut Grove, Minnesota: Laura Ingalls Wilder Museum] * [http://www.lauraingallswilder.us/ Burr Oak, Iowa: Wilder Museum] * [http://almanzowilderfarm.com/ Malone, New York: Almanzo Wilder Farm] * [https://web.archive.org/web/20201009122055/https://sites.google.com/a/umich.edu/musa/publications/musa-22-the-ingalls-wilder-family-songbook The Ingalls Wilder Family Songbook at Music of the United States of America (MUSA)] * [https://web.archive.org/web/20120717194952/http://www.pioneergirl.com/ruralist.htm Bibliography, transcriptions, and images of all of Laura's ''Missouri Ruralist'' articles] * [https://web.archive.org/web/20170323183449/http://www.wisconsinhistory.org/highlights/archives/2009/05/laura_ingalls_w.asp Laura Ingalls Wilder family letters:Highlights The Wisconsin Historical Society] {{DEFAULTSORT:Wilder, Laura Ingalls}} poey2u3gpe6fid2u2wwdqu72fi9vp25 Lauren Bacall 0 1428 11136 5465 2022-10-10T18:01:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q104000]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lauren Bacall - YankArmyWeekly detail.jpg|thumb|[[W:|Imagination]] bụ nwa ewu kachasị elu nke nwere ike ife.]] ''[[w: Lauren Bacall|Lauren Bacall]]''' ([[w:|16 September]] [[w:|1924]]) - [[w:|12 August]] [[w:|2014]]) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. . Ọ bụ nwunye [[w:|Humphrey Bogart]] ruo mgbe ọ nwụrụ, ma emesịa lụọ [[w:Jason Robards|Jason Robards]]. ==Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Bogart Bacall AFRS.jpg|thumb|[[w:|ndị mmadụ]] m [[w:|mara]] m ga-asị na ha pụrụ iche. Mgbe m [[w:|chere]] banyere ụfọdụ n’ime ha, enweghị m ike [[w:|kwere]] na m maara ha niile.]] *"Ụmụ nwanyị ole ka anyị maara ndị [[w:|Clark Gable]] na-esusu ọnụ mgbe niile, [[w: William Powell | William Powell]], [[w:|Cary Grant]], [[w:|Spencer Tracy]] na [[w:Fredric Maachị|Fredric Maachị]]? Naanị otu: [[w:Myrna Loy | Myrna Loy]]... Na izute onye [[w:|Franklin D. Roosevelt]] chọtara onwe ya ka ọ nwara ịkwụsị ogbako Yalta? Myrna Loy. Na ịhụ ụdị nwanyị dị na foto dị aṅaa ka [[w: John Dillinger | John Dillinger]] nwere n'ihe ize ndụ na-apụta na nzuzo izute ọnwụ ya nke mgbọ gbara n'okporo ụzọ dị na Chicago? Myrna Loy, na ''Manhattan Melodrama.'' ** Ịnweta ụtụ Ụlọ Nzukọ Carnegie na Myrna Loy, dịka ekwuru na '' New York Times '' (16 Jenụwarị 1985) * ''Echere m na ndụ gị niile na-egosi n'ihu gị ma ị kwesịrị ịnya isi na nke ahụ.'' ** Dịka ekwuru na '' Daily Telegraph '' (2 Maachị 1988) *"Ile onwe gị anya n’enyo abụghị kpọmkwem ihe ọmụmụ nke ndụ." ** Dịka ekwuru na '' Daily Mail '' (1 Nọvemba 1990) * '''Ị mụta nnọọ otú ị ga-esi die ihe ọ bụla ị ga-emeli.''' M nọrọ na New York n'oge ọ bụ nwata, jiri ụgbọ okporo ígwè na bọs na-agba. Ị ma ihe ị na-amụta ma ọ bụrụ na ị bụ onye New York? Ụwa anaghị eji gị ụgwọ ihe jọgburu onwe ya. ** Ajụjụ ọnụ nke 1996, e hotara na [http://www.nytimes.com/2014/08/13/movies/lauren-bacall-sultry-movie-star-dies-at-89.html?_r=1 "Lauren Bacall nwụrụ na 89; na Bygone Hollywood, ọ na-ehichapụ okwu ọ bụla" nke Enid Nemy dere, na "The New York Times" (12 August 2014)] *"Ọ bụghị akụkọ ifo. Ọ bụ onye mbido. Gịnị bụ 'akụkọ ifo' a? Ọ pụghị ịbụ akụkọ ifo n'afọ ọ bụla ọ bụ. Ọ pụghị ịbụ akụkọ ifo, ị ga-abụ okenye." ** Dị ka e hotara n'ọtụtụ akụkọ banyere nzaghachi ọ jụrụ ajụjụ Jenni Falconer n'oge [http://film.guardian.co.uk/venice/story/0,15051,1300356,00.html nnọkọ mkparịta ụka nkwonkwo] na [[W:|Nicole Kidman]] na Venice Film Festival (8 Septemba 2004) Ya, Kidman na ndị ọzọ egosila na e hotara okwu ndị ahụ na-ezighi ezi ma wepụ ya na ọnọdụ. (leekwa [[w:Larry King interview (2005)|ajụjụ ọnụ Larry King]]) *"Mụ na Nicole rụkọrọ ọrụ na ''[Dogville] '' na anyị bụ enyi mgbe anyị malitere nke a. Nke ahụ tọrọ ntọala maka ọmarịcha mmekọrịta anyị na ihuenyo na gbanyụọ." ** Ajụjụ ọnụ na Venice Film Festival (8 Septemba 2004) *"Mgbe ị na-ekwu maka nnukwu onye na-eme ihe nkiri, ị naghị ekwu maka [[w:|Tom Cruise]]. Omume ya niile na-awụ akpata oyi. Ọ bụ ihe na-ekwesịghị ekwesị na okwu rụrụ arụ na nnọọ anabataghị iji ndụ onwe gị na-ere ihe ọ bụla ahịa, ma echere m na ọ bụ ụdị ọrịa. ** Na [[w: Tom Cruise | Tom Cruise]], akwụkwọ akụkọ ''Oge'' (8 Ọgọst 2005) * ''Iche echiche bụ egbe kacha elu nwere ike ife.'' ** Lauren Bacall Site n'onwe m na ụfọdụ '' (2005) === Ajụjụ ọnụ Larry King (2005) === [[Usòrò:Flickr - Siebbi - Lauren Bacall.jpg |thumb|Ịbụ [[w:|liberal]] bụ ihe kacha mma na [[w:|ụwa]] ị nwere ike ịbụ. Ị na-anabata onye ọ bụla mgbe ị na-emesapụ aka.]] :<obere>[http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0505/06/lkl.01.html Ajụjụ ọnụ] na [[w:Larry King|Larry King]] na CNN (6 Mee 2005) </small > * '''Ndị m maara m ga-ekwurịrị bụ ndị pụrụ iche. Mgbe m na-eche banyere ụfọdụ n'ime ha, enweghị m ike ikweta na m maara ha niile.''' M na-eche na ihe mere m ji mara ọtụtụ n'ime ha ná mmalite bụ n'ihi na ha bụ ndị ọgbọ Bogie, 25 afọ m agadi, ọ bụghị nke m. . Ma ha bụ ndị kasị nwee nkà n'ime ha. * '''M bụ Betty Bacall mgbe niile.''' Na Lauren bụ [[w: Howard Hawks | Howard Hawks]]... o chere na Lauren Bacall dị mma ụda karịa Betty Bacall. O nwere ọhụụ nke ya. Ọ bụ [[w:Svengali|Svengali]]. Ọ chọrọ ịkpụzi m. Ọ chọrọ ijide m. O wee mee ruo mgbe Mr. Bogart tinyere aka. *BACALL: "Abụ m onye Democrat zuru oke. M na-emegide Republican. Ma ọ bụ naanị ihe ziri ezi na ị maara ya. N'agbanyeghị ... " : EZE: Chere otu nkeji, ị bụ onye liberal? : BACALL: "Abụ m onye liberal. Okwu "L"! : EZE: "Egads!" : BACALL: … Ahụrụ m ya n'anya. ''Ịbụ onye na-emesapụ aka bụ ihe kacha mma n'ụwa. Ị na-anabata onye ọ bụla mgbe ị na-emesapụ aka. Ị na-adịghị a obere uche... M mkpokọta, mkpokọta, ngụkọta liberal na mpako nke ya.''' M na-eche na ọ bụ jọgburu onwe ya ikwu "The L okwu". M pụtara, gbaghara m. Ha kwesịrị inwe chi ọma na ha bụ ndị liberals ebe a. Ndị Liberal nyere ndị bi na United States karịa otu ọ bụla ọzọ. *"Ịhapụ Bogey dị egwu, doro anya. N'ihi na ọ bụ nwata. Na n'ihi na o nyere m ndụ m. Agaraghị m enwe - Amaghị m ihe gaara eme m ma ọ bụrụ na ahụghị m ya - — M gaara enwe ụdị ndụ dị nnọọ iche. Ọ gbanwere m, o nyere m ihe niile. Ọ bụkwa nwoke pụrụ iche." *"Ka anyị kwuo, ogologo oge nlebara anya ya adịteghị aka." ** Na-ekwu maka [[w:|Frank Sinatra]] *"Ahụrụ m [[w:Nicole Kidman | Nicole]] n'anya. Mụ na Nicole bụ ezigbo enyi. E wezụga nke ahụ, ndị nta akụkọ anaghị enweta ya ozugbo. Ha anaghị ebipụta ihe ị na-ekwu ... Anyị nọ na Venice maka '' Birth '' na Venice Film Festival. Ị makwa mgbe ị nwere ụbọchị ị na-esi n'otu ọnụ ụlọ gaa n'ọzọ na tebụl gburugburu na ndị nta akụkọ ise na-anọdụ ala na tebụl ọ bụla na-atụba gị ajụjụ mgbe niile. Ya mere, n'otu n'ime ọnụ ụlọ ndị a, m na-anọdụ ala ebe ahụ. Na otu n'ime ndị nta akụkọ kwuru, ị bụ akara ngosi na Nicole Kidman bụ akara ngosi na gịnị ka ị chere banyere nke ahụ? M wee sị, gịnị kpatara ị ga-eji jiri udi mee ya ibu? Ọ bụ nwa agbọghọ. O nwere ọrụ ya niile n'ihu ya. Gịnị mere a ga-eji tụnye ya dị ka akara ngosi ma ọ bụ ihe ọ bụla? Ka oge ya kporie ndụ. Ị maghị, tinye ya na mberede. Ma nke ahụ bụ ihe m kwuru. Okwu a bụ "akụkọ ifo" abịabeghị. Ọ bụ "akara ngosi." ** Mgbe e hotara ya na 2004 ka ọ na-ekwu banyere [Nicole Kidman]: "Ọ bụghị akụkọ ifo. Ọ bụ onye mbido..." ::"Ọ bụghị akụkọ ifo," Bacall kwuru. "Ọ pụghị ịbụ akụkọ ifo n'afọ ọ bụla ọ bụ ... Ị ga-abụ okenye." === Ajụjụ ọnụ nyocha nkeonwe (2005) === :<small>Ajụjụ maka ''Nyocha nkeonwe'' na [[W: Turner Classic Movies|TCM]] na Robert Osborne (August 2005)</small> * ''Ndụ ezubere bụ ndụ nwụrụ anwụ''' "Agara m nlegharị anya nke zoro ezo... Ọ tụrụ m n'anya n'ihi na ị maghị ihe ị mere. Ọ dịghị mgbe m maara ihe na-aga ime, ma ha maara. Warner maara, na Howard maara." ** Na ọrụ ya na '' Inwe na enweghị '' (1944) *"... na-adịghị mma, na-egwu Missouri Waltz, ma ọ bụ ihe." ** Na [[Harry S. Truman] na-akpọ piano *"Nke ahụ bụ otu n'ime ihe nkiri kachasị amasị m, n'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya. M lụrụ ọgụ maka akụkụ ahụ; Achọrọ m ya nke ọma. Ana m ewere obere ụgwọ ọnwa, emere m ihe niile. [[w:Grace Kelly | Grace Kelly]] kwuru, 'Agaghị m agbaghara gị maka ịme akụkụ ahụ. Edere m ya. Ọ [Kelly] nwetara onye isi [Rainier], enwetara m akụkụ ahụ." ** Na ọrụ ya na '' Designing Women'' (1957) *"Ọ bụ onye na-achọ nwanyị, ọ chọrọ ka ya na mmadụ niile nọrọ n'akpa." ** Na onye mbụ ga-alụ [[w:Frank Sinatra|Frank Sinatra]] *'''Ọ bụghị ihe nkiri ochie ma ọ bụrụ na ị hụbeghị ya''' ** Na TCM ya na Robert Osborne == Okwu gbasara Bacall== *"Ndụ ya na-ekwu maka onwe ya… O biri ndụ magburu onwe ya, ndụ anwansi." ** Stephen Bogart, nwa ya nwoke, dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/2014/08/13/movies/lauren-bacall-sultry-movie-star-dies-at-89.html?_r= 1 "Lauren Bacall nwụrụ na 89; na Hollywood Bygone, ọ na-ehichapụ okwu ọ bụla" site n'aka Enid Nemy, na "The New York Times" (12 August 2014)] *"Ndị mmadụ kwuru na Bacall ' siri ike.' Ọ bụ ọtụ nwere obi ọla edo." ** [[w:|Kirk Douglas]][http://www.hollywoodreporter.com/race/kirk-douglas-remembers-lauren-bacall-726493] ==Njikọ Mpụga== [[W:|Lauren Bacall]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Lauren Bacall]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bacall, Lauren}} akzu0zz8idsuo4yvy1n2y4691o34pjj Lauren Boebert 0 1429 11137 5468 2022-10-10T18:02:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96761544]] wikitext text/x-wiki [[Lauren Boebert]] [[Usòrò:Lauren Boebert 117th U.S Congress.jpg|thumb|Lauren Boebert (2020)]] '''[[w:Lauren Boebert|Lauren Opal Boebert]]''' (15 December 1986 –) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, nwanyị ọchụnta ego, na onye na-akwado ikike egbe sitere na steeti Colorado. Onye otu Republican Party, ọ jerela ozi dị ka onye nnọchi anya U.S. maka Colorado's congressional district kamgbe 2021. ==Okwu ndị o kwụrụ== * M na-arapara n'ahụ ha okirikiri nke ịda ogbenye nke atumatu ha dara, m we tie mkpu si, na otuto dịrị Chineke, Anaghị m alaghachi azụ na-ewere otu ozi nke nnwere onwe nye onye ọ bụla. ** [https://www.breitbart.com/radio/2020/08/14/lauren-boebert-2020-election-is-choice-between-freedom-government-control/ Lauren Boebert: 2020 Election Is a Choice Between ‘Freedom’ and ‘Government Control’] (14 August 2020) * Ọ dị ịtụnanya na Twitter enweghị mmetụta na usoro ntuli aka ruo n'izu a. ** [https://twitter.com/laurenboebert/status/1519298814993182723 tweet] from 27 April 2022 ==Njikọ Mpuga== * [[w:Lauren Boebert|Lauren Opal Boebert]] na Wikipedia bekee * [https://laurenforcolorado.com Official Website] {{DEFAULTSORT:Boebert, Lauren}} 7ar44k317dfz8b5eii7qna7bcdxic06 Laurence Fishburne 0 1430 11138 5471 2022-10-10T18:02:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q193048]] wikitext text/x-wiki == Laurence Fishburne == Laurence John Fishburne III (amuru July 30, 1961) bu onye omekorita America == Ihe ndi okwuru == * Emeela m ọtụtụ ụmụ nwoke ọjọọ, n'ihi na nke ahụ bụ naanị ọrụ m nwere ike nweta. Ndị mmadụ hụrụ ihu m wee gaa 'oooh'. * Ekwenyere m n'ezie na iso ndị mmụọ na-akpakọrịta na mmụọ nke na-azụlite dị mkpa dị ka ịzụlite ahụ na uche. Anyị bụ akụkụ atọ: ahụ, uche, mmụọ. * Ọ na-atọ ọchị, ọtụtụ ndị na-eche na m na-ewere onwe m kpọrọ ihe n'ihi na m na-abịa dị oké njọ mgbe ụfọdụ. Ma ọ bụghị na m ji onwe m kpọrọ ihe, m na-eji ihe m na-eme kpọrọ ihe. * Ndị mmadụ na-eche na m dị mpako ma na-agbachi nkịtị, ma n'ezie na m na-eme ihere. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/31202-Laurence_Fishburne d2i3pogzxvishi6tynhc5p3ujfe8qdp Laurence Hope 0 1431 11139 5475 2022-10-10T18:02:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q353765]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Adela Florence Nicolson.jpg|thumb|Adela Florence Nicolson]] ''[[w:Laurence Hope|Olileanya Laurence]]''' ([[w:9 Eprel|9 Eprel]] [[w:1865|1865]] - [[w:4 Ọktoba|4 Ọktoba]] [[w:1904|1904]]) bụ aha mkpịsị akwụkwọ Bekee onye na-ede uri ''Adela Florence Nicholson''. == Okwu Ndi Okwuru == === "Indian Love Lyrics (aka [[w: Garden of Kama | Ogige Kama]])" (1901) === *"Ihe na-erughị uzuzu dị n'okpuru wiil ụgbọ ịnyịnya gị,<br>Na-erughị nchara nke na-emetọghị mma agha gị." ** ''Ihe Na-erughị Uzuzu'' *"Ihe na-erughị ahịhịa na-eto n'akụkụ ọnụ ụzọ gị" ** ''Ihe Na-erughị Uzuzu'' *"Aka Pale M hụrụ n'anya n'akụkụ Shalimar.<br>Kedu ebe ị nọ ugbu a? Who lies under your spell?<br>Ònye ka ị na-edu n'okporo ụzọ Rapture, dị anya,<br>Tupu ị kpagbuo ha na nke ọma?" ** ''Kashmiri Song'' *"Ọ ga-akara m mma ka ị na-agba m akpịrị<br>Na-etipịa ndụ, karịa ifere m nke ọma!" ** ''Kashmiri Song'' == Njikọ mpụga == [[W: Laurence Hope|Laurence Hope]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Laurence Hope|Laurence Hope]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hope, Laurence}} qlgjq19g9c75i2o93f9hyppcy18gerv Lauryn Hill 0 1432 12666 12665 2022-11-10T02:52:28Z Poistuuko Manu? 195 wikitext text/x-wiki [[File:Lauryn Hill 2012.jpg|thumb|Lauryn Hill (2012)]] == Lauryn Hill == Lauryn Noelle Hill (amụrụ 26 Mee 1975) bụ onye America na-agụ abụ – onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwú, onye na-emepụta ihe na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * M na-ewere onwe m dị ka crayon ... Enwere m ike ọ gaghị abụ ụcha ọkacha mmasị gị mana otu ụbọchị ị ga-achọ ka m mezue foto gị. * Anyị kwesịrị ịdị na-achọsi ike ịmatakwu ihe, na ime onwe anyị ka mma, na imeziwanye onwe anyị. Iji meziwanye onwe anyị, n'ihi na otu a ka anyị si emeziwanye ụwa gbara anyị gburugburu, site n'ịrụ ọrụ n'ime anyị. * Ka m nwee ndidi, ka m nwee obi oma, mee ka m ghara ịchọ ọdịmma onwe onye nanị, na-enweghị isi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6710-Lauryn_Hill 01t6eipm6oos70txz70ljm4dze2lsbn Laverne Cox 0 1433 11141 5481 2022-10-10T18:02:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6502596]] wikitext text/x-wiki == Laverne Cox == Laverne Cox (amuru May 29, 1972) bu onye omere America na onye nkwado LGBT. == Ihe ndi okwuru == * Anyị abụghị ihe ndị ọzọ na-ekwu na anyị bụ. Anyị bụ ndị anyị maara onwe anyị ịbụ, na anyị bụ ihe anyị hụrụ n'anya. Nke ahụ dị mma. * Ọ bụ mgbanwe maka onye ọ bụla trans na-ahọrọ ka a hụ ya ma hụ ya n'ụwa nke na-agwa anyị na anyị ekwesịghị ịdị. * Onye ọ bụla n'ime anyị nwere ikike ịbụ onye mmegbu. Achọrọ m ịgba onye ọ bụla n'ime anyị ume ka ọ jụọ ajụjụ ka anyị ga-esi bụrụ onye mmegbu yana otu anyị nwere ike isi bụrụ ndị na-atọhapụ onwe anyị na maka ibe anyị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/29921-Laverne_Cox otoq4pz7vocsaesif8lehxdrstdirfn Lavina Washines 0 1434 11142 5484 2022-10-10T18:02:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6502694]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Lavina Washines|Lavina Washines]]''' (Eprel 1, 1940 & ndash; June 2, 2011) bụ onye ndu nwanyị mbụ nke [[w:Yakama Nation| Mba Yakama]], [[ w:Washington (US steeti)|Washington]], [[w:|United States]]. == Okwu Ndi Okwuru == * "Nke a bụ nnukwu ụbọchị maka ndị Yakamas - iji nwetaghachi ala ahụ maka ịnweta ebe anyị na-akụ azụ. Gọọmenti US kwere anyị nkwa site n'okwu nsọpụrụ ha iji kwadoo ọrụ ntụkwasị obi ha. ** White Salmon: Obodo Yakama na-eme ememe nloghachi nke ala mbụ ya (2007) ==Njikọ mpụga== [[W:|Lavina Washines]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Lavina Washines]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Washines, Lavina}} szohyznh33uzeln29bz2umldmfk6e45 Lawrence Ferlinghetti 0 1435 18327 18326 2024-03-13T13:19:20Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ferlinghetti (cropped).jpg|thumb|Lawrence Ferlinghetti (2007)]] '''[[w:Lawrence Ferlinghetti | Lawrence Ferlinghetti]]''' (a mụrụ '''Lawrence Ferling''' na [[w: March 24|March 24]], [[w:1919|1919]] - Febụwarị 22, 2021) bụ onye [[w:United States|America]] [[w: Poet|onye na-ede uri]] na [[w:painter|onye na-ese ihe]], na onye rụpụtara [[w:City Lightsbookstore|Ndị na-ere akwụkwọ na ndị mbipụta akwụkwọ]]. Onye dere uri, ntụgharị asụsụ, akụkọ ifo, ihe nkiri, [[w:Art criticism| nkatọ nka ]], na akụkọ ihe nkiri, a kacha mara ya maka ''A Coney Island of the Mind'' (New York: [[w:New Directions | New Directions]], 1958), nchịkọta uri a sụgharịrịla gaa n’asụsụ itoolu, nke nwere ihe karịrị otu 1,000,000 ire ere. ==Okwu Okwuru== *Ụlọ ọrụ pennycandystore gafee El<br>bụ ebe m buru ụzọ hụ<br> na-enweghị eziokwu. ** [http://www.litkicks.com/Texts/ConeyIsland20.html ''A Coney Island of the Mind''] * Ọ bụ ihu nke ọchịchịrị nwere ike igbu<br> n'otu ntabi anya ** [http://www.litkicks.com/Texts/GoneWorld8.html ''Foto nke ụwa agaala''] * Abụ bụ onyinyo nke echiche anyị na-atụgharị. ** ''Ndị a bụ osimiri m: abụ ọhụrụ & ahọpụtara, 1955-1993'' (Ụdị ọhụrụ) ISBN: 0-0112-1273-4 0-0112-1252-1 * Abụ m nwa nwoke America niile, Eagle Scout. Echetere m na m nọ n'ụlọ enyi m nwanyị, ma were akwụkwọ ndị a dị ịtụnanya dịka [[w: The Nation|The Nation]] na [[w:The New Republic|The New Republic]]. Amalitere m ile ha anya wee chee, "Gee, nke a dị egwu; ndị mmadụ na-ekwu ihe megide America?" Ọ bụ edemede. Na [[w:East Coast nke United States |Mpaghara ọwụwa anyanwụ]], ọ dịtụbeghị mgbe m nụtụrụla maka [[w: Conscientious objector|Onye Jụrụ kọnuche ya]]. ** San Francisco Chronicle, Septemba 24, 2012 [http://www.sfgate.com/books/article/Lawrence-Ferlinghetti-s-indelible-image-3886925.php#page-2] == Njikọ mpụga == [[W: Lawrence Ferlinghetti|Lawrence Ferlinghetti]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Lawrence Ferlinghetti|Lawrence Ferlinghetti]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ferlinghetti, Lawrence}} gsobo2omps5yshjltsd41n177fgv63s Lawrence M. Krauss 0 1436 18179 11144 2024-02-11T17:23:54Z Atso Costa 665 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lawrence M. Krauss.jpg|thumb|Lawrence M. Krauss (2011)]] '''[[w:Lawrence M. Krauss|Lawrence Maxwell Krauss]]''' (a mụrụ May 27, 1954) bụ onye [[w:American|Amerika]][[w:theoretical physics|theoretical physicist]] na [[w:cosmologist|cosmologist]] bụ prọfesọ nke physics, Prọfesọ ntọala nke Ụlọ akwụkwọ nke Earth na Space Exploration, na onye nduzi nke Origins Project na [[w:Arizona State University|Arizona State University]]. Ọ bụ onye odee ọtụtụ akwụkwọ ndị na-ere ahịa, gụnyere [[w:The Physics of Star Trek|The Physics of Star Trek.]] ==Okwu Okwuru== * Mpaghara m na-eme nyocha bụ ihe na n'ezi omume niile enweghị uru ọ bụla na ihe ọ bụla bụ na a na-ajụkarị m ịrịọ mgbaghara maka nke ahụ. Ọ na-atọ m ụtọ na ndị mmadụ na-ajụ 'Gịnị bụ uru ime nke ahụ ma ọ bụrụ na ọ baghị uru?' Ma ọ dịghị mgbe ha na-ajụ nke ahụ, ma ọ bụ na ha adịghị adịkarị ajụ nke ahụ banyere nkà ma ọ bụ akwụkwọ ma ọ bụ egwú. Ihe ndị ahụ agaghị emepụta toaster kacha mma. ** ''[http://www.youtube.com/watch?v=ZLctxRf7duU Ajụjụ ọnụ Richard Dawkins (5:12)]'' * E nwere oke banyere eluigwe na ala nke m na-agwa ụmụ akwụkwọ m mgbe niile: Ihe a na-amachibidoghị n'ụzọ doro anya ga-emerịrị. ** ''[[w: The Physics of Star Trek | The Physics of Star Trek]]'', mbipụta HarperPerennial (1996), p. 16. * Ugbu a, kemgbe oge Newton enweela arụmụka banyere ma ìhè ọ̀ bụ ebili mmiri -- ya bụ, ọgba aghara njem n'okirikiri azụ azụ -- ma ọ bụ akụkụ, nke na-eme njem n'agbanyeghị ọnụnọ nke usoro ndabere. Nlebanya nke Maxwell na ebili mmiri electromagnetic ga-adịrịrị nakwa na ọsọ ha yiri nke ìhè mere ka arụmụka ahụ kwụsị: ọkụ bụ ebili mmiri electromagnetic. ** ''[[w: The Physics of Star Trek| The Physics of Star Trek]]'', mbipụta HarperPerennial (1996), p. 17. * Ọ bụrụ na ịnweghị ihe ọ bụla na arụ ọrụ quantum, ị ga-enwe ihe mgbe niile. ** ''[http://www.youtube.com/watch?v=7ImvlS8PLIo "Eluigwe na Ala Site na Ọ dịghị Ihe" nke Lawrence Krauss, AAI 2009]" * Sayensị nanị na-amanye anyị imegharị ihe ezi uche dị na ya iji nabata eluigwe na ala, kama ịbụ nke ọzọ. ** ''[[w: Eluigwe na Ala si na Ọ dịghị ihe]]'', Simon & Schuster (2012), p. 151 * Ihe ọzọ ndị mmadụ na-aghọtaghị gbasara sayensị nke na-eme ka ọ dị iche na okpukpe bụ na, ihe kacha atọ ụtọ banyere ịbụ ọkà mmụta sayensị bụ amaghị na ịbụ ihe na-ezighị ezi. N'ihi na nke ahụ pụtara na e nwere ọtụtụ ihe fọdụrụ ịmụta. ** ''[http://www.youtube.com/watch?v=FjAqcV_w3mc "Cosmic Connections" nke Lawrence Krauss, 2011]" (23:22-23:35) * Ọ bụ ihe ihere mgbe nzuzu nwere ike iji ntaramahụhụ dochie eziokwu. ** Na mkparịta ụka panel na ezigbo oge ya na Bill Maher, 02/08/2013 * Anyị na-ahụ naanị onyinyo nke eziokwu. Anyị ekwesịghị ịtụ anya ka onyinyo ndị ahụ na-akpa ezi uche. ** A kọwara ya site na nzaghachi nye ajụjụ ndị na-ege ntị na [https://www.youtube.com/watch?v=3iPZNgzi9Aw FREEOK 2013 Lawrence Krauss The Higgs na Akụkọ Sayensị] =="Njikọ ụwa ọnụ" AAI (2009) == :<small>nke Lawrence Krauss, [http://www.youtube.com/watch?v=7ImvlS8PLIo isi iyi vidiyo YouTube] (Oct 21, 2009)</small> * Ihe na-atụ n’anya bụ na atom ọ bụla dị n’ahụ́ gị si na kpakpando gbawara, ma eleghị anya, atom ndị dị n’aka ekpe gị si na kpakpando dị iche na-abụghị aka nri gị. Ọ bụ n'ezie ihe kacha uri m maara banyere physics. Ị niile bụ stardust. Ị pụghị ịnọ ebe a ma ọ bụrụ na kpakpando agbawabeghị n'ihi na ihe ndị na-emepụta ihe-carbon, nitrogen, oxygen, iron, ihe niile dị mkpa maka evolushọn-ekeghị na mmalite oge. E kere ha na ọkụ nuklia nke kpakpando, na naanị otu ụzọ ha nwere ike isi banye ... n'ime ahụ gị bụ ma ọ bụrụ na kpakpando ndị a nwere obiọma zuru oke ịgbawa. Ya mere, chefuo Jizọs. Kpakpando nwụrụ ka ị nọrọ ebe a taa. ** [http://www.youtube.com/watch?v=7ImvlS8PLIo#t=16m49s (16:50-17:23)] * Ndị ọkà mmụta sayensị na-ama azịza ya mgbe niile. Ha ziri ezi mgbe ụfọdụ. ** [http://www.youtube.com/watch?v=7ImvlS8PLIo#t=22m52s (22:52-22:55)] * Sayensị bụ ihe pụtara ìhè: ịmara azịza ya abụghị ihe ọ bụla. Inwale ihe ọmụma gị pụtara ihe niile. ** [http://www.youtube.com/watch?v=7ImvlS8PLIo#t=23m40s (23:40-23:48)] * Eluigwe na Ala ga-adị larịị. Gịnị kpatara? Ọfọn, e nwere ihe abụọ kpatara ya. O nwere nke m na-ekwukarị, nke bụ: ọ bụ naanị mbara igwe mara mma na mgbakọ na mwepụ. Nke bụ eziokwu, mana enwere ihe ọzọ kpatara na anaghị m emekarị ... na-ekwu maka ya mana m ga-ekwu maka ya ebe a. Ọ na-apụta na na mbara igwe dị larịị mkpokọta ike nke eluigwe na ala bụ kpọmkwem efu n'ihi na ike ndọda nwere ike inwe ike na-adịghị mma. Ya mere ike na-adịghị mma nke ike ndọda na-edozi ike dị mma nke ihe. Kedu ihe mara mma gbasara eluigwe na ala nwere oke efu? Ọfọn, ọ bụ naanị eluigwe na ala dị otú ahụ nwere ike isi n'ihe ọ bụla malite, nke ahụ dịkwa ịrịba ama n'ihi na iwu physics na-ekwe ka eluigwe na ụwa malite n'ihe ọ bụla. Ịchọghị chi. Ị nweghị ihe ọ bụla: efu mkpokọta ume, na quantum mgbanwe nwere ike ịmepụta eluigwe na ala. Yabụ, ọ bụrụ na Eluigwe na Ala adịghị larịị anyị na-echegbu onwe anyị, n'ihi na mgbe ahụ ị nwere ike na… mmalite nke Oge.** [https://www.youtube.com/watch?v=46sKeycH3bE&t= 1412s 23:32. ==Njikọ Mpụga== [[W: Lawrence M. Krauss|Lawrence M. Krauss]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Lawrence M. Krauss|Lawrence M. Krauss]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Krauss, Lawrence}} 5a9xr48a15xjxv0yeci8pk6zfp4k3tr Lawrence Mukomberanwa 0 1437 11145 5495 2022-10-10T18:02:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6504403]] wikitext text/x-wiki [[Lawrence Mukomberanwa]] '''Lawrence Mukomberanwa''' Nwa Nicholas Mukomberanwa, Lawrence (mgbe ụfọdụ a na-akpọ Laurence) ya na nna ya na-arụkọ ọrụ site n'oge ọ bụ nwata. Ọ gara n'ihu na-akpụ akpụ mgbe ọ na-azụ ka ọ bụrụ onye na-anya ụgbọ elu azụmahịa.[1] Ọ rụrụ ọrụ n'ubi afọ ụfọdụ tupu ya atụgharị oge na-ese ihe ọkpụkpụ. E gosipụtara ọrụ ya n'ọtụtụ ihe ngosi nke Europe. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ngwakọta omenala" na-egosipụta nghọta ya dị ka onye na-ese ihe na olileanya ya dị ka onye maka ọdịnihu anyị na mbara ala a. <ref>https://www.friendsforeverzimbabwe.com/index.php/Lawrence_Mukomberanwa.html</ref> ===Ebenside=== ejn7k32bsio2pg0ztzzdg7e362exbk4 Laycon 0 1438 11146 5498 2022-10-10T18:02:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99673245]] wikitext text/x-wiki == Laycon == Olamilekan Massoud Al-Khalifah Agbeleshebioba (amuru 8 Nọvemba 1993), onye amara dika Laycon, bu onye mgbasa ozi Naijiria, onye na-agụ egwu, onye na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ bụ onye mmeri nke Big Brother Naija season 5 ma bụrụ onye nnọchi anya ntorobịa nke Ogun State, Nigeria kemgbe 6 Ọktoba 2020, o nwetakwara Artist Of The Year na 2020 Naijatraffic Awards. == Ihe ndi okwuru == * Anyị na-ekwusa ịhụnanya ma na-ejegharị n'ụzọ dị iche * Ndị ha na-agba ọsọ enweghị ihe otiti. Nwoke ahụ maka okporo ụzọ gị enweghị ọkụ. Ndị ahụ bụ ndị i ji * Mgbe ụfọdụ, ọ bụ naanị gị, onwe gị, na mmetụta gị niile == Ebenside == https://quotes.ng/authors/laycon/2098/ 65pz01n0zs6y5lg5pbompvgdsjmdw03 Lea Cohen 0 1439 11147 5504 2022-10-10T18:03:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q12284691]] wikitext text/x-wiki [[Lea Cohen]] '''[[Lea Cohen]]''', a na-asụpe dika Lea Koen, (1942 -) bụ onye diplọmat Bulgarian, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọkà mmụta egwu, na odee. Ọ bụ onye odee Bye, Bye, Brussels (2011), You Believe: Eight Views on the Holocaust in the Balkans (2012), Love's Hunters (2014), Raphael (2017) na ndị ọzọ. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Някой беше казал, че хармонията на човека се постига, когато душата и тялото са на едно място. За мен такава ситуация не съществува откак се помня. Май съм повече полифонична личност: живея в няколко измерения и това ми харесва. ** Ntụgharị si Bulgarian: Otu onye kwuru na a na-enweta nkwekọ mmadụ mgbe anụ ahụ na mkpụrụ obi nọ n'otu ebe. Maka m, ọnọdụ a adịghị adị kemgbe m nwere ike icheta. Abụ m onye nwere ụda olu: M bi n'ọtụtụ akụkụ na ọ masịrị m. ** Ajụjụ ọnụ Lea Cohen, Mila, Jun 2019 * Една страна, в която достойни българи са спасявали евреи, не е имунизирана от антисемитизъм. ** Translation from Bulgarian: A country in which worthy Bulgarians rescued Jews is not immune to antisemitism. ** Пограма Хоризонт,[https://www.bnr.bg/horizont/post/101179890],[[w:Bulgarian National Radio|Bulgarian National Radio]], November 2019 * Смятам, че ролята и на журналиста, и на писателя е критичният анализ. Разбира се и писателят, и журналистът плащат съответната цена. ** Ntụgharị si Bulgarian: Ekwenyere m na ọrụ nke ma onye odeakụkọ na onye edemede bụ inyocha nke ọma. N'ezie, ma onye edemede na onye nta akụkọ na-akwụ ụgwọ maka nke a. ** Програма Хоризонт, [https://bnr.bg/post/101200075], [[w:Bulgarian National Radio|Bulgarian National Radio]], December 2019 i72s92mo8v3omcxe5tw9nn3oif533gz Lead Belly 0 1440 11148 5507 2022-10-10T18:03:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q314310]] wikitext text/x-wiki == Lead Belly == Huddie William Ledbetter (/ ˈhjuːdi/; Jenụwarị 20, 1888 - Disemba 6, 1949), nke amara aha ya bụ Lead Belly, bụ onye America na-agụ egwu na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Dọkịta, ọ bụrụ na etinyere m guitar ebe a ugbu a, agaghị m ebilite. * Gita m bụ ọkara ndụ m na nwunye m bụ ọkara nke ọzọ. * Ana m abụ ogologo oge ma na-ada ụda. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/78333-Huddie_William_Ledbetter 5rke7bf3uizozt7ko9v4w5aloh39eco Leah Namugerwa 0 1441 11149 5510 2022-10-10T18:03:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q88676023]] wikitext text/x-wiki == Leah Namugerwa == Leah Namugerwa (amụrụ 2004) bụ onye ntorobịa na-akwado ihu igwe na Uganda. A maara ya maka iduzi mkpọsa ịkụ osisi na maka ịmalite akwụkwọ mkpesa iji manye mmachibido iwu akpa rọba na Uganda. == Ihe ndi okwuru == Echere m na ndị ọgbọ m na-abịa ime mkpesa n'ihi na ha maara na ha nwere oke aka n'ọdịnihu anyị na ha na-agbalị ịlụ ọgụ maka ya. == Ebenside == https://www.dw.com/en/quote-of-the-week/a-52282050 4qwwi4jtu7t3x0o365z6jb1a15e9ezp Lee Chia-fen 0 1442 18161 18160 2024-02-07T22:43:44Z Atso Costa 665 wikitext text/x-wiki [[Lee Chia-fen]] [[Usòrò:20181231李佳芬.jpg|thumb|Lee Chia-fen (2018)]] Lee Chia-fen (Chinese: 李佳芬; pinyin: Lǐ Jiāfēn; Wade–Giles: Li3 Chia1-fen1; amuru 10 Ọgust 1963) bu onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Taiwanese na nwunye Han Kuo-yu. Á mụrụ Lee site na ezinụlọ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Xiluo, Mpaghara Yunlin. O nwetara akara ugo mmụta sayensị na agụmakwụkwọ na Mahadum National Chiayi. Ọ nwetara nzere bachelọ nke sayensị na redio, telivishọn na ihe nkiri na Mahadum Shih Hsin. Lee na-eje ozi ugbu a dị ka osote oche na Victoria Academy. Lee rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ, onye ọbịa na ụlọ ọrụ redio, ma jee ozi na Kansụl Obodo Yunlin maka oge atọ ==Okwu ndi okwuru== * Ndị na-achọpụta ọrụ nlekọta ogologo oge nke ndị nwere nkwarụ na-eji: Ọmụmụ ihe ndekọ ndekọ dementia mba nke emere na Taiwan ===Edensibia=== * [https://www.researchgate.net/scientific-contributions/Chia-Fen-Tsai-39231414 Lee Chia-fen] [[Òtù:Wq/Ig]] rwerwej5dqfezffosce2oycjw7674ac Leila Salazar-Lopez 0 1443 11151 5517 2022-10-10T18:03:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q52818707]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Leila Salazar-Lopez|Leila Salazar-Lopez]]''' bụ onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi nke Chicana-Latina, onye jerela ozi dị ka onye isi nchịkwa nke ndị na-anaghi enwe uru a kpọrọ [[w:Amazon Watch|Amazon Watch]] kemgbe 2015. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ebe kachasị dị ndụ na omenala dị iche iche na mbara ala nọ n'oké ọgụ ugbu a. Oke ọhịa Amazon n'onwe ya nwere ike ịla n'ime ihe dị ka afọ iri na-abịa. […] N’ụzọ dị mwute, otu n’ime ihe kasị akpata igbukpọsị osisi—kpọmkwem na Amazon nke Brazil—bụ ịzụ ahịa ihe ubi. Ehi, ikpa nri ehi, na mmepụta soy karịsịa. […] Ndị mmadụ na-emegide ndị ọdịmma pụrụ iche, ụlọ ọrụ ehi, ụlọ ọrụ agribusiness, gịnị na-eme ha? Egburu ọtụtụ ndị na-ekwu okwu. […] E nwere ndị na-etinye onwe ha n'ebe ahụ na-ekwu na ịzụ ehi na-ebibi Amazon. […] Ọtụtụ ndị mmadụ ga-ekwu okwu, ma ọtụtụ ndị na-emechi ọnụ ha n'ihi na ha achọghị ịbụ onye a ga-etinye mgbọ n'isi ha. ** Ajụjụ ọnụ n'ihe nkiri ndekọ ''[[Cowspiracy]]'' site n'aka Kip Andersen na Keegan Kuhn (2014)<!-- 33:14 -->. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Leila Salazar-Lopez|Leila Salazar-Lopez]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Salazar-Lopez, Leila}} 3q2cutueyqujufq3xk7bp0vt23qkvae Lemi Ghariokwu 0 1444 11152 5520 2022-10-10T18:03:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6521145]] wikitext text/x-wiki [[Lemi Ghariokwu]] '''Lemi Ghariokwu''' Lemi Ghariokwu, nke a makwaara dị ka Lemi, bụ onye na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye na-emepụta ihe bụ onye ama ama maka ịnye ọtụtụ foto mkpuchi mbụ maka ndekọ nke onye egwu Naijiria bụ Fela Kuti. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ịhụ na ọ nwere ajụjụ ọnụ magazin n'ihi ọrụ ya, mkpali ahụ bụ ntọala," <ref>https://www.theguardian.com/music/2021/dec/21/lemi-ghariokwu-fela-kuti-artist-afrobeat</ref> ===Ebenside=== gd92l16p8wpawkkbhz3gmav5qlcwgzw Lena Horne 0 1445 12664 11153 2022-11-10T02:44:30Z Poistuuko Manu? 195 File wikitext text/x-wiki [[File:Lena Horne in Till the Clouds Roll By 2.jpg|thumb|Horne (1946)]] == Lena Horne == Lena Mary Calhoun Horne (June 30, 1917 - Mee 9, 2010) bụ onye America na-abụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye na-akwado ikike obodo na onye ịgba egwu. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụghị ibu na-agbaji gị, ọ bụ otú i si ebu ya. Buru ya site na ntụsara ahụ dị mma nke ekele maka ihe dị mma na na ọ dịghị njọ, karịa akụkụ na-adịghị mma nke obi ilu maka ihe ọjọọ na na ọ dịghị mma. * A na-emeso ahụ nwanyị gba ọtọ n'ụzọ dị egwu na ọha mmadụ. Ọ dị ka ndị mmadụ na-arịọ mgbe niile ka ha hụ ya, ma ozugbo ha mere ya, mmadụ na-agba ya. * Atụla egwu iwe iwe ma ọ bụ ịhụnanya dịka i nwere ike, n'ihi na mgbe ị na-eche ihe ọ bụla, ọ bụ naanị ọnwụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6910-Lena_Horne jbd7wo1fmu4sqdcbzfhi4p3lif61h2b Lena Waithe 0 1446 11154 5526 2022-10-10T18:03:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21872808]] wikitext text/x-wiki == Lena Waithe == Lena Waithe (amuru May 17, 1984) bu onye omere America, onye na-emeputa ihe, na onye ode akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Naanị otu ị ga-esi hụ mgbanwe bụ site n'inyere aka ịmepụta ya. * Ị nwere ike ikwu ogologo ụbọchị dum, ma ọ bụrụ na ịmeghị ihe, ọ bụ ihe efu. * Ọrụ mbụ gị dị ka onye ode akwụkwọ bụ ikwu eziokwu na ịkọ akụkọ ọma. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/79568-Lena_Waithe o0afaewl7iy5cqfhpkrznlydtgp8o5w Leo Igwe 0 1447 11155 5531 2022-10-10T18:03:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6523857]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Leo Igwe at TAM 7-12-2012.JPG|thumb|Oge kacha ọchịchịrị n'abalị na-ebute chi ọbụbọ. Ya mere ọ dịghị mkpa inwe obi nkoropụ maka ụmụ mmadụ na Africa. Enwere ihe mere ị ga-eji nwee nchekwube na inwe olileanya.]] '''[[w:Leo Igwe|Leo Igwe]]''' (amuru Julaị 26, 1970) bụ onye na-akwado ikike mmadụ na Naijiria na onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ. Igwe bụ onye bụbu onye nnọchi anya Western na South Africa nke International Humanist and Ethical Union, ma bụrụkwa ọkachamara n'ịgbaso megide na idekọ mmetụta nke ebubo amoosu ụmụaka. O nwetara Ph.D site na Bayreuth International School of African Studies na mahadum Bayreuth na Germany, ebe ọ nwetagoro nzere gụchara n'ihe gbasara nkà ihe ọmụma na Mahadum Calabar na Nigeria. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Anyị kwesịrị ịmalite mkpọsa na mba niile megide nkwenkwe ụgha na nkwenye na amoosu. Ekwesịrị ịgwa ndị Naijiria na ndị amoosu adịchaghị adị, na ndị amoosu na ndị mmụọ bụ ihe e chepụtara echepụta nke ndị echiche oge ochie kere n’oge ọ bụ nwata ka ha kọwaa ọnọdụ na okwu ndị ha na-enweghị ike ịghọta ma ọ bụ dozie n’ụzọ ezi uche dị na ya. Ekwesịrị iburu mkpọsa a gaa n'ụlọ akwụkwọ, kọleji na mahadum niile nke Naijiria. Ekwesịrị ịkpọsa ya na redio na telivishọn, n'akwụkwọ akụkọ, n'ebe ahịa, n'ụlọụka na ụlọ alakụba. Karịsịa, anyị kwesịrị inyocha ihe omume nke ndị a na-akpọ pastọ na ndị ọzọ na-eme onwe ha ndị nwoke na ndị nwanyị nke Chineke bụ ndị na-eji Akwụkwọ Nsọ ma ọ bụ akwụkwọ dị nsọ na-eme ma na-akwado omume ọjọọ na mmegide ikike mmadụ. Ndị otu okpukpere chi a na-aga n'ihu na-eme ihe ma na-ekwusa ozi ọma n'ụzọ na-eme ka nkwenye nke ndị amoosu sikwuo ike ma kpasuo ebubo ndị amoosu, mkpagbu na igbu mmadụ. Nke a bụ ihe na-eme na steeti Akwa Ibom, na ruo mgbe ndị Naijiria mụtara ịjụ nkwenkwe ụgha na enweghị isi na ihe ọjọọ ndị dị otú ahụ ga-anọgide na-eme. ** ''[https://web.archive.org/web/20210516090421/https://enblog.mukto-mona.com/2008/12/14/saving-child-witches-a-nigerian-perspective/ Saving Child Witches: A Nigerian Perspective]'' (December 14th, 2008) * Iji zọpụta ụmụaka ndị amoosu na Naijiria ma napụta mba a n'aka ndị agha ndị amoosu, anyị kwesịrị ime ka ndị Nigeria niile na-egosipụta ezi uche, ezi uche na ọgụgụ isi ha mgbe ha na-eme ma ọ bụ na-ekwupụta okpukpe ma ọ bụ nkwenkwe ha. Nke a dị mkpa karịsịa mgbe ha na-agụ, na-ekwusa na ịkọwa ozi na ozizi dị n'ime akwụkwọ nsọ ha. ** ''[https://web.archive.org/web/20210516090421/https://enblog.mukto-mona.com/2008/12/14/saving-child-witches-a-nigerian-perspective/ Saving Child Witches: A Nigerian Perspective]" (December 14th, 2008) ), [[w:Avijit Roy#Mukto-Mona|Mukto-Mona]]''. === ''A Manifesto for a Skeptical Africa'' (2012) === * Ogologo oge gara aga, a matawo ọha mmadụ dị n'Africa dị ka ndị nwere nkwenkwe ụgha, nke gụnyere ndị na-enweghị ike ịjụ ajụjụ, ịtụgharị uche ma ọ bụ iche echiche nke ọma. A na-ekwu na ozizi ụgha na okwukwe kpuru ìsì na nkwenkwe ụgha, chi na ọdịnala bụ isi ihe na-ewu ewu echiche na omenala. A na-ejikọta sayensị Africa na amoosu na mgbaasị; Nkà ihe ọmụma Africa nwere echiche anwansi, akụkọ ifo na ihe omimi, okpukpe Africa nwere abracadabra ime mmụọ nke afọ, ọgwụ ndị Africa nwere usoro ọgwụgwọ ndị mmadụ na-etinyekarị ihe a gwọkọrọ sitere na mkpali. A na-akọwa sayensị, echiche dị oke egwu na ọgụgụ isi nkà na ụzụ dị ka Western - megidere ụkpụrụ zuru ụwa ọnụ - ụkpụrụ, na dị ka ndị ọbịa n'Africa na n'uche Africa. A na-ebo onye Africa nke na-eche echiche nke ọma ma ọ bụ na-achọ ihe akaebe ma na-achọ ihe akaebe maka nkwupụta pụrụ iche na ọ na-eme usoro "ọcha" ma ọ bụ ọdịda anyanwụ. A na-egosi onye Africa na-ajụ nkwenkwe ụgha na ọdịnala obodo dị ka onye gbahapụrụ ma ọ bụ gbaghaara isi njirimara nke Africa. A na-ahụta obi abụọ na echiche ezi uche dị ka Western, na-abụghị nke Africa, nkà ihe ọmụma. Ọ bụ ezie na e nwere ihe ize ndụ nke imebiga ihe ókè, e nwere ihe àmà doro anya na kọntinent ahụ ka dị n'etiti ọha mmadụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na omenala site na nkwenye na-ezighị ezi. Ọtụtụ nkwenye na-enweghị isi dị ma na-achịkwa n'ofe mpaghara ahụ. Ndị a bụ nkwenye nke egwu na amaghị ama, nkọwa nke okike na otú okike si arụ ọrụ. Echiche ndị a na-ezighị ezi na-enyekarị aka n'ịkpata ọtụtụ ihe na-enweghị isi, omume ọdịnala na-emerụ ahụ na omume ọjọọ. * Ihe kacha gbaa ọchịchịrị n'abalị na-ebute chi ọbụbọ. Ya mere ọ dịghị mkpa inwe obi nkoropụ maka ụmụ mmadụ na Africa. Enwere ihe mere anyị ga-eji nwee nchekwube na inwe olile anya. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Leo Igwe|Leo Igwe]] na Wikipedia bekee *{{cite web | url = http://ieet.org/index.php/IEET/bio/igwe/ | title = Leo Igwe | publisher = Institute for Ethics &amp; Emerging Technologies | accessdate = 2013-02-16 }} *{{cite web | title = HBO: Saving Africa's Witch Children | url = http://www.hbo.com/documentaries/saving-africas-witch-children/synopsis.html#/documentaries/saving-africas-witch-children/index.html | publisher = {{w|HBO#Documentaries|HBO Documentaries}} }} *{{cite web | url = https://www.youtube.com/watch?v=rWU9gDKYTfM | title = From Witch Burning to God-men: Supporting Skepticism Around the World | publisher = Youtube.com | date = January 24, 2013 }} *{{cite web | url = https://www.youtube.com/watch?v=bWktZEj6OZ8 | title = Helen Ukpabio militia invade child rights conference in Calabar, Nigeria | publisher = Youtube.com | date = July 29, 2009 }} 3hw47mjwpmn0gh84xcfvulr8719zdjl Leon Trotsky 0 1448 11156 5535 2022-10-10T18:03:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q33391]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Trotsky Profile.jpg|thumb|right|Ndụ Mara mma. Ka ọgbọ dị n’ọdịnihu sachapụ ya ihe ọjọọ niile, mmegbu, na ime ihe ike, ma nụ ụtọ ya n’uju.]] Leon Trotsky (Лев Давидович Троцкий; amụrụ Lev Davidovich Bronstein; Лев Давидович Бронштейн]; [[7 November]] ([[w:Old Style and New Style dates|O.S.]] [[26 October]]) [[1879]] – [[21 August]] [[1940]]) Na mmalite Soviet Union, ọ tọrọ ntọala Politburo, jere ozi dị ka ndị mmadụ Commissar maka Foreign Affairs, na kere na-edu ndị Red Army. Mgbe Lenin nwụsịrị, a chụpụrụ Trotsky n'ihi mmegide ya megide atumatu Joseph Stalin. Onye ọrụ Soviet [[Ramón Mercader]] mere ogbugbu ya na 1940 (ya na anyụike ice) na Mexico na arịrịọ Stalin. ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Leon Trotsky - Okhranka mugshot.gif|thumb|right|Ọ bụrụhaala na m na-eku ume, m na-atụ anya ihe niile. Ọ bụrụhaala na m na-eku ume, m ga-alụ ọgụ maka ọdịnihu.]] [[Usòrò:Day of Saint George.jpg|thumb|right|N'anya anyị, ụjọ onye ọ bụla bụ ihe a na-anabataghị kpọmkwem n'ihi na ọ na-eleda ọrụ nke ọha mmadụ anya n'amamihe nke onwe ha... ma tụgharịa anya ha na olileanya n'ebe nnukwu onye ọbọ na onye mgbapụta onye otu ụbọchị ga-abịa rụzuo ọrụ ya.]] [[Usòrò:LeonTrotsky1897.jpg|thumb|right|Ihe kacha mma mmadụ nwere obi ụtọ abụghị nrigbu nke ugbu a kama ọ bụ nkwadebe nke ọdịnihu.]] * Ogologo oge m na-eku ume ka m na-atụ anya. Ọ bụrụhaala na m na-eku ume, m ga-alụ ọgụ maka ọdịnihu, ọdịnihu ahụ na-egbukepụ egbukepụ, nke mmadụ, dị ike ma mara mma, ga-abụ nna ukwu nke iyi na-asọgharị nke akụkọ ihe mere eme ya ma ga-eduzi ya gaa n'ókè nke ịma mma, ọṅụ na obi ụtọ! ** "On Optimism and Pessimism, on the Twentieth Century, and on Many Other Things" (1901), as quoted in ''The Prophet Armed : Trotsky, 1879-1921'' (2003) by [[Isaac Deutscher]] , p. 45 * N’anya anyị, ụjọ mmadụ n’otu n’otu bụ ihe a na-anabataghị kpọmkwem n’ihi na ọ na-eleda ọrụ ọtụtụ mmadụ na-arụ n’amamihe nke onwe ya, na-eme ka ha dịghachi ná mma na enweghị ike nke onwe ha, na-atụgharịkwa anya ha na olileanya n’ebe nnukwu onye ọbọ na onye mgbapụta nke ga-abịa otu ụbọchị ma mezuo ozi ya. **[http://www.marxists.org/archive/trotsky/1911/11/tia09.htm Why Marxists oppose Individual Terrorism], article published in the Austrian Social Democratic paper ''Der Kampf'' (1909) * Gbanyụọ ndị na-eme mgbanwe n'enweghị ebere, kpochie ndị na-enyo enyo na ogige ịta ahụhụ ... A ga-agbapụ ndị na-agba ọsọ, n'agbanyeghị ọrụ gara aga. ** Nkwupụta nke 1918, dika esị kwuo na ''Trotsky : The Eternal Revolutionary'' (1996) by Dmitri Volkogonov, p. 213 * Isi ego dị nchebe n'ezie na Russia karịa ebe ọ bụla ọzọ. Ọ dịghị ezi Marxist ga-ekwe ka mmetụta na-egbochi azụmahịa. ** N'ime nzụkọ 1921 ya na onye ọchụnta ego America Armand Hammer, dị ka ekwuru na Hammer: Witness to History nke Hammer na Neil Lyndon (1988), p. 160 *Ịmụta na-ebu n'ime onwe ya ihe ize ndụ ụfọdụ n'ihi na n'ihi na ọ dị mkpa mmadụ aghaghị ịmụta ihe n'aka ndị iro ya. ** Akwụkwọ na mgbanwe (1924) * Fascism abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị mmeghachi omume nke ndị isi obodo; site n'echiche nke ndị ogbenye ọdịiche dị n'etiti ụdị mmeghachi omume enweghị isi. ** What Next? (1932) * A ghaghị ile onye mmekọ anya dị ka onye iro. ** Dịka ekwuru na  Mgbasawanye na ịdị n'otu: History of Soviet Policy Foreign, 1917-67 (1974) nke Adam Bruno Ulam dere. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Leon Trotsky|Leon Trotsky]] na Wikipedia bekee *[http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/RUStrotsky.htm Brief biography at Spartacus.schoolnet] *[http://www.marxists.org/archive/trotsky/index.htm Trotsky archive at Marxists.org] ** [http://www.marxists.org/archive/trotsky/works/1936-rev/index.htm The Revolution Betrayed] **[http://www.marxists.org/archive/trotsky/works/1930-ger/index.htm Leon Trotsky On The Rise Of German Fascism and Destruction of the German Left] * [http://www.marx.org/archive/trotsky/works/1930-lif/index.htm ''My Life : An Attempt at an Autobiography'' (1930)] *[http://www.trotsky.net Writings and Marxist analysis at Trotsky.net] ** [http://www.trotsky.net/revolution_betrayed.html Review of ''The Revolution Betrayed''] *[http://www.marxist.net/trotsky/life/life.htm Forty Years Since Leon Trotsky's Assassination] by Lyn Walsh *[http://www.marxist.com/LeninAndTrotsky/ Lenin and Trotsky - What they Really Stood For] by [[w:Alan Woods|Alan Woods]] and [[w:Ted Grant|Ted Grant]] *[http://geocities.com/deweytextsonline/isr.htm Impressions of Soviet Russia, by John Dewey] *[http://www.marxists.org/archive/trotsky/photo/index.htm Photo index at Marxists.org] jqly91ou224g555a03oubfb0kuw3ozk Leon Uris 0 1449 11157 5539 2022-10-10T18:04:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q269129]] wikitext text/x-wiki [[Leon Uris]] '''[[w:Leon Uris|Leon Marcus Uris]]''' (August 3, 1924 - June 21, 2003) bụ onye edemede America. mara maka akụkọ ifo akụkọ ihe mere eme ya na nyocha miri emi nke banyere n'ime akwụkwọ akụkọ ya. Akwụkwọ ya abụọ kacha ere bụ Ọpụpụ (nke e bipụtara na 1958) na Atọ n’Ime Otu (nke e bipụtara na 1976). == Okwu ọkwụrụ == * Onye agha nwere otu ihe a na-apụghị ileghara anya. Ụkwụ ya. Ha bụ wiil ya, ibu agha ya na ígwè arụrụ arụ. ** Dịka ekwuru na '' Okwu maka Air Force Logistician '', ụlọ mmanya. Air Force Logistics Management Agency (2001), p. 115 * M siri ike. Eji m ihe niile meere m uru. Enwere m ike ịbụ onye obi tara mmiri. ** Ekwuru na ''New York Times'' obisuary, 2003 [http://www.nytimes.com/2003/06/25/obituaries/25URIS.html] * Nchọpụta nye m dị mkpa, ma ọ bụ karịa, karịa ederede. Ọ bụ ntọala e ji wuo akwụkwọ a n’elu ya. ** Na-akọwa etu esi enyocha akwụkwọ akụkọ ya niile; hotara na ''Guardian'' obituary, 2003 [http://www.guardian.co.uk/news/2003/jun/25/guardianobituaries.books] == Banyere Uris == * Leon Uris bụ onye na-akọ akụkọ, n'ahịrị sitere na ndị ikom ahụ nọdụrụ ala gburugburu ọkụ n'oge gara aga ma mee ka ebo ahụ bụrụ mmadụ. ** Pete Hamill; hotara na Uris ''New York Times'' obisuary, 2003 [http://www.nytimes.com/2003/06/25/obituaries/25URIS.html] == Njikọ mpụga == *Édémédé '''[[w:Leon Uris|Leon Marcus Uris]]''' na Wikipedia Bekee *Édémédé '''[[Wikiquote:Leon Uris|Leon Marcus Uris]]''' na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Uris, Leon}} 0q24rsc2nyp6h0m5l492hjdtgj3yziv Leonardo DiCaprio 0 1450 13383 11158 2023-03-30T19:30:14Z Isi, ihana hiisi 361 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Leonardo DiCaprio by David Shankbone.jpg|thumb|right|200px|Leonardo DiCaprio (2007)]] '''[[w:Leonardo DiCaprio|Leonardo Wilhelm DiCaprio]]''' (a mụrụ [[w: November 11|November 11]], [[w:1974|1974]]) bụ onye omere America nwetara ihe nrite Academy, onye isi ihe nkiri, onye na-emepụta ihe nkiri na onye na-ese ihe nkiri. Ọ sitere na German, Italian na Russian. == Okwu Okwuru == * Enwere m ike ịkpọ aha usoro 30 ma ọ bụ 40 bụ ụfọdụ n'ime ihe kacha sie ike m metụrụla. Ma ọ na-abanye na nke osimiri oyi kpọnwụrụ, ma ọ bụ na-ehi ụra n'ime ozu anụmanụ, ma ọ bụ ihe m riri na set. (Anọ m) na-edi oyi na-atụ oyi na hypothermia enwere ike mgbe niile. ** Njem ya na [[w: Canada|Canada]], nke e hotara na '' Toronto Sun '' (February 16, 2016), [http://www.torontosun.com/2016/02/16/leonardo-dicaprio-headed-on "Leonardo DiCaprio gara njem njem na Mongolia"] * Ọ dịghị ụdị nka ọzọ n’ụwa nke na-emetụta m karị. **[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6286519.stm Na-eme ihe] (Jenụwarị 22, 2007) *Aha m masịrị m. Nne na nna m nọ na Uffizi Gallery na-ele [[w:Leonardo Leonardo Da Vinci| Da Vinci]] mgbe mama m chere na m na-agba ụkwụ. Otu a ka m siri nweta aha m. Nne na nna m bụ ezigbo hippi. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Ọgwụ ọjọọ? Onye ọ bụla nwere nhọrọ ma m na-ahọrọ ịghara ịñụ ọgwụ ọjọọ. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Na ''[[w:Romeo and Juliet|Romeo na Juliet]]'', ị na-ekwu maka mmadụ abụọ na-ezute n'otu abalị ma lụọ di na nwunye n'otu abalị. Ekwenyere m n'ịhụnanya n'anya mbụ-mana o mebeghị m. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] *Adị m ọcha nke ukwuu. Agbalịbeghị m ihe ọ bụla. Nke ahụ abụghị ụgha!. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Abụghị m ụdị onye na-agbalị ịdị jụụ ma ọ bụ na-ewu ewu. Abụ m onye n'ezie. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Enweghị m mmetụta uche maka ọtụtụ ihe. Ana m ewekarị iwe, anaghị m akwa ákwá. Echere m na enwere m obi ụtọ nke ukwuu, mana ọ naghị ewute m na nnukwu obi ụtọ. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * "Ị na-amụta mgbe obere oge gasịrị na ọ bụghị ka a ghọtara ihu gị bụ ụgwọ ọrụ. Ọ na-echeta ihe nkiri gị. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] *Akpọrọ m asị ikwu okwu n'ihu ọha mmadụ. Amaghị m ebe o si bịa...ma ọ bụ naanị egwu na-agbawa obi nke ịpụpụ na ime ihe jọgburu onwe ya. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * A na m agba mbọ hụ na m na-eche echiche banyere onye m bụ, ọ dịghịkwa mgbe m ga-emejọ onye ọ bụla ma ọ bụ obi ọjọọ ma ọ bụ mkparị. N'ihi na, na njedebe nke ụbọchị, ọ gaghị enyere gị aka ịnọgide na azụmahịa, na onye chọrọ ịnọnyere onye dị otú ahụ? Achọghị m ịghọ ‘onye ahụ.’ Nwoke ahụ! [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] *Chineke m, mba! Akpọrọ m ihe a niile asị! Ọ na-adị m mgbe m hụrụ onwe m na nke ahụ, na ihu ndị ọzọ mara mma, na m bụ akụkụ nke ụlọ ọrụ anụ a, dị ka, 'Chaị! Nke a bụ hunk nke ọnwa! N'ọnwa a, anyị na-akwatu Leonardo DiCaprio n'akpịrị gị! Ọ bụghị ọmarịcha. Ka anyị tinye ya na mkpuchi, anyị ga-erekwa ọtụtụ magazin ndị ọzọ...' Nke ahụ n'ezie abụghị ihe m chọrọ ịbụ, agbalịwokwa m n'ezie ịgbanahụ ọnọdụ ahụ dum. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Ọ bụrụ na ị nwere ike ime ihe kachasị mma ma nwee obi ụtọ, ị na-aga n'ihu na ndụ karịa ọtụtụ mmadụ. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Ihe kacha m mkpa ugbu a bụ naanị ka mụ na ezinụlọ m na ndị enyi m bie ndụ m. Ha na-emeso m dị ka Leo, ọ bụghị 'Leonardo, Master Thespian'. Nke ahụ bụ naanị ihe m kwesịrị ime ka mmụọ m dị ọcha. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Ihe ikpeazụ m chọrọ ịtụgharị bụ jerk Hollywood mara abụba. A zụlitere m n'enweghị nnukwu ego, enwere m obi ụtọ. Echeghị m na m ga-agbalịsi ike inweta ego ma ọ bụ ihe ịga nke ọma ma mechaa nwee anyaukwu ma ọ bụ onye isi. Nke ahụ na-eduga naanị enweghị obi ụtọ. M ka nwere ike ịdị na-arụ ọrụ a ma ọ bụrụhaala na ọ masịrị m. [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Echela nwa oge na m dị ka onye ọ bụla n'ime agwa ndị m na-egwu. Ọ bụ ya mere e ji akpọ ya ime ihe.[http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] * Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ ịbụ onye a jụrụ ajụ otú ahụ. Achọrọ m ịkwụsị ime obere ihe. Ma ọ gbanwere ndụ m n’ọtụtụ ụzọ, ma n’otu oge ahụ, apụghị m ịsị na o nyeghị m ohere. O mere ka m, na nke mbụ, na-achịkwa ọrụ m. Na ''[[w: Titanic|Titanic]]' (1997) [http://www.popmonk.com/actors/leonardo-dicaprio/quotes-leonardo-dicaprio.htm] == Njikọ mpụga == [[W: Leonardo DiCaprio|Leonardo DiCaprio]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Leonardo DiCaprio|Leonardo DiCaprio]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:DiCaprio, Leonardo}} almby9qkig5v8x8e0ak5ui7goe5y80f Leonora Okine 0 1451 11159 5545 2022-10-10T18:04:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108045831]] wikitext text/x-wiki == Leonora Okine == Leonora Okine (amuru Julaị 11, 1981) bu onye omere onye Ghana, onye okacha amara na onye n’ahia ahia. == Ihe ndi okwuru == * Zere inwe mmetụta na ọ dị mkpa igosi onwe gị nye onye ọ bụla. Bụrụ onwe gị. * Achụpụla onye ọ bụla na-achọghị ka ejide ya. Ọ dịghị mkpa, ọ ga-abanye n'ụzọ nke uto gị ma wepụ ọṅụ gị. Ị nwere ike ịhọrọ inwe ọṅụ na ọnọdụ gị ugbu a. * Na-echetara onwe gị mgbe niile na ọ dị mma imejọ ihe. Ọ dị mma n'ezie. Ma, cheta ịmụta ihe n’aka ha. * Ekwela nkwa ị na-enweghị ike ime ma ọ bụ na ị chọghị ime. Ị ga-efunahụ ùgwù onwe gị, ị ga-akụda onwe gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/leonora-okine/2382/ 1in7sv05fth0k7mrqkf2hmpnir7ovoo Lesley-Ann Brandt 0 1452 11160 5548 2022-10-10T18:04:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q59082]] wikitext text/x-wiki [[Lesley-Ann Brandt]] '''Lesley-Ann Brandt''' Lesley-Ann Brandt bụ onye omere South Africa. Brandt emewo ihe n'ọtụtụ usoro ihe nkiri telivishọn New Zealand wee bịa mata ọkwa mba ụwa na ọrụ ya dị ka ohu nwanyị Naevia na usoro Spartacus: Blood na Sand. Kemgbe Jenụwarị 2016, ọ rụrụ ọrụ Mazikeen na usoro telivishọn Lucifer. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ dịghịkwa ụtọ. Ebere m akwa. Ike gwụrụ m. Ahụ adịchaghị m mma. Ma mgbe m lere anya azụ, m na-anya isi. Ụmụ nwanyị na-arụsi ọrụ ike, na-egwu egwu ma na-ahụkwa ezinụlọ ha n'anya nke ukwuu. <ref>https://twitter.com/LesleyAnnBrandt/status/1148466561268584449?t=pCTaCaPrKLYmQE-KrJQ9sA&s=19</ref> ===Ebenside=== 230xv3prh1jitg8cwf62ag8scc7fkfs Lesley Nneka Arimah 0 1453 11161 5551 2022-10-10T18:04:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q45849301]] wikitext text/x-wiki '''[[Lesley Nneka Arimah]]''' Lesley Nneka Arimah (amụrụ 13 Ọktoba 1983) bụ odee Naijirịa, bụrụkwa onye mmeri nke 2015 [[w:Commonwealth Short Story Prize|Commonwealth Short Story Prize]] maka Africa. A kọwawo ya dị ka "onye na-akọ akụkọ nwere nkà nke nwere ike iji naanị ahịrị mkparịta ụka ole na ole mepụta mmekọrịta niile" na "olu ọhụrụ nwere ụfọdụ ike ịdịgide." ==Ihe ndị Okwuru== * Ụmụ agbọghọ ndị nwere ọkụ n'ime afọ ha ga-agbalisi ike ịñụ mmiri n'olulu mmiri ruo mgbe ire ọkụ ga-anwụ. Ma ire m kpalitere n:agbanyeghị. M batara wee tụfuo ihe nke m. * Mgbe Enebeli Okwara zipụrụ nwa ya nwaanyị n’ụwa, ọ maghị ihe ụwa na-eme ụmụ nwaanyị. Ọ maghị ngwa ngwa ọ ga-esi kwọpụ igirigi n’ahụ́ ya, otú a ga-esi laghachikwute ya n’udi gbawara agbawa, mgbe ewepuwo kwara ahụ ya nke mara mma. * Agaghị m ajụ onye na-edetụghị nri ọnụ ma ọ chọkwuru nnu. * I kwesịghị ịdị na-egbochi mmadụ inwe mmetụta nke ihe isi ike sitere n'okike. Nke ahụ bụ ihe ịbụ mmadụ pụtara. * Nke a bụ oge mbụ nwa agbọghọ ahụ ghọtara na ụwa chọrọ ihe ọzọ karịa ihe ọ bụ. Ọ na-ewute ya ụbọchị ole na ole . . . .ma mgbe ahụ ọ ga-alaghachi, mana ọ na-eji ntakịrị ìhè. * Ọ na-adịrị ụfọdụ ndị mfe ịdị mma mgbe ha na-aga nke ọma ma ha enweghị obi ike maka ihe isi ike. ==Ebensidee== * [https://www.goodreads.com/author/quotes/14548993.Lesley_Nneka_Arimah#:~:text=%E2%80%9CYou%20shouldn't%20be%20stopping,it%20means%20to%20be%20human.%E2%80%9D&text=Like-,%E2%80%9CGirls%20with%20fire%20in%20their%20bellies%20will%20be%20forced%20to,till%20the%20flames%20die%20out.%E2%80%9D&text=%E2%80%9CSoft%20children%20with%20hard%20lives%20go%20mad%20or%20die%20young.%E2%80%9D Lesley Nneka Arimah Quotes] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Lesley Nneka Arimah|Lesley Nneka Arimah]] na Wikipedia bekee 0sdn2k8mhz1scpzexcnaiwy9ol0bvn8 Leslie Esdaile Banks 0 1454 11162 5554 2022-10-10T18:04:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6530790]] wikitext text/x-wiki [[Leslie Esdaile Banks]] '''Leslie Esdaile Banks''' Leslie Esdaile Banks bụ onye odee America n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ Leslie Esdaile, Leslie E. Banks, Leslie Banks, Leslie Esdaile Banks na LA Banks. O dere n'ụdị dị iche iche, gụnyere akwụkwọ ndị Africa-American, ihunanya, akụkọ ifo ụmụ nwanyị, mpụ na-enyo enyo, fantasy/egwu egwu na enweghị akụkọ ifo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ahụrụ m paranormal ahụ n'anya, n'ihi na ebe ahụ, ụdị ọ bụla m na-ede nwere ike bụrụ otu mgbama maka echiche m. *N'eziokwu, n'oge ahụ, ọ dịghị mgbe m hụrụ onwe m dị ka onye edemede ... A bụ m naanị mama m nọ n'ụjọ, na-agbalị ịbanye asọmpi akụkọ mkpirikpi iji nweta ego nrite iji mee ka ọkụ na-enwu n'ime m. ulo. <ref>https://quotesgram.com/leslie-banks-quotes/</ref> ===Ebenside=== jjtemxzxllr0q1jllvyi2er4qzs85zz Leslie Okoye 0 1455 5556 5555 2022-10-10T11:37:12Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Leslie Okoye]] '''leslie Okoye''' Leslie Okoye bụ onye guzobere L'Okoye Cosmetics na Nigeria. Ọ bụ ọkachamara na-ahụ maka anụ ahụ na onye nkuzi na onye guzobere akara CookieSkin - akara nlekọta akpụkpọ anụ melanin maka ụmụ nwanyị nwere agba iji nweta akpụkpọ ahụ na-enweghị ntụpọ n'ụzọ ziri ezi. Akara CookieSkin gbatịrị n'ụlọ akwụkwọ nlekọta anụ ahụ na ndụmọdụ nlekọta anụ ahụ Melanin. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Soro usoro kwesịrị ekwesị ma mee usoro azụmahịa ọ bụla na usoro dịka ọ na-emetụta ụlọ ọrụ gị nke ọma. Dị ka ndị na-eto eto na-azụ ahịa, mmalite ma ọ bụ obere azụmahịa, anyị na-ejikarị usoro na usoro ndị nnukwu ụlọ ọrụ gafere n'ihi na anyị chere na ọ na-eme ya. Abụ m otu n'ime ndị ahụ - Achọrọ m ịmalite ma hụ usoro ndị a niile dị ka ihe mgbochi na-enweghị isi na ntinye. nke ilekwasị anya na mmepe azụmahịa, a manyere m ịnakwere usoro ahụ ma na-aga n'ihu usoro m gbapụrụ na mbụ ka m wee nọgide na-azụ ahịa." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2016/5/6/entrepreneur-advice-from-leslie-okoye-take-administrative-systems-and-procedures-seriously</ref> ===Ebenside=== b5e39jbaclir62tzd5lims4dhlx3ljn Letta Mbulu 0 1456 11163 5559 2022-10-10T18:04:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q383215]] wikitext text/x-wiki == Letta Mbulu == Letta Mbulu (amuru 24 Septemba 1942) bu onye South Africa jazz onye na-eme ihe kemgbe afo 1960. == Ihe ndi okwuru == * Ama m na South Africa ga-agbanwe; ị nweghị ike ime ka mmadụ daa mbà ruo mgbe ebighị ebi. Ọ bụ ihe ekwekọghị n'okike. N'ụzọ ụfọdụ, ihe ga-agbawa, o wee mee. * Naanị m chọrọ ịbụ abụ, achọghịkwa m ka egwu m bụrụ ihe pụrụ iche na US. Achọrọ m ka ndị Africa nụ ya ma mara na egwu South Africa ka dị ndụ. * M na-ege ntị nke ukwuu ka ịrịba-eto eto artists ndị na-abịa site, nke bụ ihe na dị nnọọ bụ agaghị ekwe omume n'oge Apartheid. Otú ahụ ka m si amụta. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/90918-Letta_Mbulu 0yaoakh70fipacqj8gtui8hwfjsk2eh Letty Cottin Pogrebin 0 1457 11164 5562 2022-10-10T18:04:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4119536]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lettie Cottin Pogrebin at Jewish Women's Archive event, March 18, 2012.jpg|thumb|Letty Cottin Pogrebin]] ''[[w: Letty Cottin Pogrebin | Letty Cottin Pogrebin]]''' (a mụrụ June 9, 1939) bụ onye odee America, odeakụkọ na onye na-akwado ndi nwanyi. Ọ bụ otu n'ime ndị nrụpụta ntọala [[w:Ms. magazin|Ms. magazin]], na onye nchoputa nke [[w: National Women's Political Caucus|National Women's Political Caucus]]. == Okwu Ndi Okwuru == === "Ezinụlọ na Ọchịchị" (1983) === * "Ọ bụ ezie na Freud kwuru na obi ụtọ bụ ịhụnanya na ọrụ, eziokwu na-amanyekarị anyị ịhọrọ ịhụnanya ma ọ bụ ọrụ." ** Ch. 6 * "America bụ mba na-enwechaghị mmasị gbasara ụmụ ya, na-atụkarị ụmụ ya egwu, na-atakwa ụmụ ya ahụhụ." ** Ch. 3 * "Ọ bụrụ na ime ihe ike ezinụlọ na-akụziri ụmụaka ndị nwere ike ime ihe ziri ezi n'ụlọ, olee otú anyị ga-esi nwee olileanya ịgwọta mmetụta efu nke iji ike dozie esemokwu ụwa?" ** Ch. 1 * “Esogbu ndị ọrụ na ezinụlọ—mgbanwe nke ego gị ma ọ bụ ndụ gị, ọrụ gị ma ọ bụ nwa gị—agaghị amanye ndị inyom na-enwe mmasị dị otú ahụ ma ọ bụrụ na ndị ikom enweta otu ụlọ ọrụ ụlọ ahịa nke ego-nkwụsị-nkwụsị-ebe a kpatara. ọrụ maka ụmụaka." ** Ch. 6 * "Ndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ezinụlọ bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba. Dị nnọọ ka ezinụlọ na-achị isi bụ ọchịchị aka ike na microcosm, ezinụlọ onye kwuo uche ya bụ ebe ọzụzụ kacha mma maka ndụ na ọchịchị onye kwuo uche ya." ** Ch. 1 ==Njikọ mpụga== [[W:|Letty Cottin Pogrebin]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Letty Cottin Pogrebin]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Pogrebin, Letty Cottin}} j536ha7130ms5asw0tkvvqwvyg2tj0s Lewis Carroll 0 1458 11165 5571 2022-10-10T18:04:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q38082]] wikitext text/x-wiki [[Lewis Carroll]] [[W:Lewis Carroll|Lewis Carroll]] bu okà mmụta sayensị, na onye na-ese foto, onye ama ama karịa n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ Lewis Carroll. Nna ya bụ Charles Dodgson (archdeacon). Lewis Carroll dere ọtụtụ puku akwụkwọ ozi n'oge ndụ ya. Ihe omume Lewis Carroll Alice na Wonderland == Okwu okwu == [[Usòrò:LewisCarrollSelfPhoto.jpg|thumb|right|Ekwuru m ya ugboro atọ: <br /> Ihe m na-agwa gị ugboro atọ bụ eziokwu.]] * The White Knight agaghị enwe afụ ọnụ; e kwesịghị ime ka o yie agadi. ** Ntuziaka nye Sir [[w:Tenniel|John Tenniel]] c.1864; e hotara na [[w:Stuart Dodgson Collingwood|Stuart Dodgson Collingwood]], "The Life and Letters of Lewis Carroll" (1898) p. 130 * "Ị nweghị uche na-adịghị mma," <br /> kwuru na ntị ya: <br /> "Enweghị uche iweta ihe dị ndụ <br /> Na-ata ahụhụ ma ọ bụ egwu. <br /> Maka ihe niile dị njọ. , ma ọ bụ ihe ọjọọ ma ọ bụ mwute, ị nweghị uche, <br /> m hụrụ n'anya." ** "Nye Janet Merriman", nke e hotara na ''Letters of Lewis Carroll to Child-Friends'' (1933) p. 81 * Nye ya, onye ịmụmụ ọnụ ọchị nke ụmụ ya mere ka onye na-akọ akụkọ ahụ nwee mmasị na ya ma bụrụ ụgwọ ọrụ ya bara ụba: site n'aka onye edemede. ** Edere ya n'akwụkwọ Oriakụ Lorina Liddell ''Alice's Adventures Under Ground''; hotara [https://web.archive.org/web/20160822004455/http://www.wakeling.demon.co.uk/page3-real-lewiscarroll.htm Edward Wakeling] * Ọ bụrụ na ịchọrọ ịkpali obi ike, ''nye ọtụtụ ọnụ ọgụgụ'' - ọ dịghị mkpa na ha kwesịrị ịbụ nke ziri ezi, ma ọ bụ ọbụna nghọta, ma ọ bụrụhaala na ha zuru ezu. ** "Afọ atọ n'ime akwụkwọ nchịkwa, site n'aka onye ọ nwara" 1886 * "N'ikpeazụ, anyị enwetala njedebe nke ịgba ọsọ a dị mma! Ugbu a ị nabatara '' A '' na '' B '' na '' C '' na '' D '' '' N'ezie ' ' ị na-anabata ''Z''." <br /> "Ọ bụ m?" Mbe kwuru n'emeghị ihe ọjọọ. Ka anyị mee ka nke ahụ doo anya nke ọma. Ana m anabata '' A '' na '' B '' na '' C '' na '' D '' Ka e were ya na m '' ka '' jụrụ ịnakwere '' Z ''? <br /> "Mgbe ahụ, Logic ga-akpọrọ gị n'akpịrị, ma "manye" gị ime ya!" Achilles zara ya nke ọma. "Logic ga-agwa gị, 'Ị pụghị inyere onwe gị aka. Ugbu a na ị nabatara '' A '' na '' B '' na '' C '' na '' D '', ị ga-enwerịrị'' nabata ''Z''!' Yabụ na ị nweghị nhọrọ, ị hụrụ." <br /> "Ihe ọ bụla ezi uche dị mma nke ga-agwa m kwesịrị ''depụta''," mbe kwuru. "Ya mere tinye ya n'akwụkwọ ndetu gị, biko. Anyị ga-akpọ ya <br /> (''E'') Ọ bụrụ na ''A' na ''B'' na ''C'' na ''D'' bụ eziokwu, ''Z'' ga-abụrịrị eziokwu. <br /> ==Njikọ mpụga== Edemede [[w: Lewis Carroll|Lewis Carroll]] na Wikipedia {{DEFAULTSORT:Lewis, Carrol}} kbfqxyy9oposceex22d3ul40goymtnq Lewis Mumford 0 1459 11166 5576 2022-10-10T18:04:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q469888]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mumford by LGdL.JPG|thumb|Lewis Mumford nke Gonzalez de Leon dere]] [[Usòrò:Sunset over New York City 1932.jpg|244px|thumb|right|Anyị ga-enyerịrị ihe mkpali nke mmetụta uche na ngosipụta nke ụkpụrụ omume na ọmarịcha dị ka anyị na-enye ugbu a maka sayensị, imepụta ihe, na-arụ ọrụ nzukọ. Otu na-enweghị nke ọzọ adịghị ike.]] '''[[w: Lewis Mumford | Lewis Mumford]]''' ([[19 October]] [[1895]] - [[26 Jenụwarị]] [[1990]]) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke teknụzụ na sayensị America, onye a ma maka ọmụmụ ihe obodo. == Okwu ndị o kwụrụ == * Ọ bụ utopia anyị na-eme ka ụwa nwee ike ịnabata anyị: obodo na ụlọ ndị mmadụ na-arọ nrọ bụ nke ha bi na ya n'ikpeazụ. ** ''Akụkọ gbasara Utopia'', [http://books.google.com/books?id=846mSPr_kaUC&q=%22It+is+our+utopias+that+make+the+world+tolerable+to+us+the+cities+and+mansions+that+people+dream+of+are+those+in+which+they+finally+live%22&pg=PA11#v=onepage Chapter One] (1922). * ''Mbịakọta America sitere na enweghị nchịkọba nke Europe.''' America malitere ịdị adị mgbe ndị Europe malitere ịdị anya n'echiche oge ochie na ụzọ ọmụmụ ya nke na ogologo oge nile nke Atlantic agbasaghị ọwara mmiri. ** "The Origins of the American Mind" na "The Golden Day" (1926). * '''Ntugharị ihe onwunwe buru ibu nke igwe mebere na gburugburu anyị nwere ike ọ gaghị adị mkpa n'ogologo oge karịa onyinye ime mmụọ ya na omenala anyị.''' ** "Ihe nkiri nke igwe" na "Magazin Scribner" (August 1930) * '''Ọgbọ ọ bụla na-enupụrụ nna ya isi, ma na-emete nna nna ya enyi.''' ** "Iri afọ Brown: Ọmụmụ ihe nka na America, 1865-1895" (1931), p. 3 [[Usòrò:Brooklyn Bridge at Dusk.jpg|244px|thumb|right|Here was my city, immense, overpowering, flooded with energy and light...]] * '''Ọ bụrụ na anyị ga-emepụta ụmụ mmadụ kwesịrị ekwesị, ndị nwere ike ịbanye n'ụwa niile na ndị ọzọ niile nwere ezi uche - nke ahụ bụ ọrụ kachasị elu nke ọgbọ anyị, na ntọala nke ihe ndị ọzọ ọ ga-aruzu - anyị aghaghị inye mkpali nke mmetụta uche na na nkwupụta nke omume na esthetic ụkpụrụ dị ka anyị na-enye sayensị, na-emepụta ihe, na-arụ ọrụ nzukọ. Otu enweghị ike ma ọ bụrụ na nke ọzọ adịghị ike.''' ** Uru maka nlanarị (1946) * Ka anyị kwupụta ya: ọnọdụ mmadụ na-enwekarị nkụda mmụọ. ** In the name of Sanity (1954) * Otu n'ime ihe e ji ama ntozu okè bụ mkpa ịnọrọ onwe: obodo ekwesịghị naanị ịdọkọta ụmụ nwoke ọnụ n'ọtụtụ mmemme dị iche iche, kama o kwesịrị ikwe ka onye ọ bụla chọta oge ịnọpụ iche na udo. ** [http://books.google.com/books?id=JypxP4R4cogC&q=%22One+of+the+marks+of+maturity+is+the+need+for%22+%22a+city+should+not+merely+draw+men+together+in+many+varied+activities+but+should+permit+each+person+to+find+near+at+hand+moments+of+seclusion+and+peace%22&pPA40#v=onepage "Planning for the Phases of Life"], ''The Urban Prospect: Essays'' (1968) * Otú ndị ọchịchị onye kwuo uche ya si ele ọchịchị anya dị ka ihe dị iche n’onwe ha bụ ezigbo nkwarụ. Na, n'ezie, mgbe ụfọdụ gọọmentị na-akwado echiche ha. ** Dị ka e hotara na ''Ndị ọkà ihe ọmụma nke Ụwa: Mkparịta ụka na ndị ọkà mmụta ihe ọmụmụ'' (1972) nke Anne Chisholm dere. * '''M ga-anwụ n'obi ụtọ ma ọ bụrụ na m maara na n'elu nkume ili m enwere ike dee okwu ndị a, "Nwoke a bụ onye nzuzu zuru oke, ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ọdachi ndị o buru amụma mak ya mezuru!" ''' ** Okwu na kọmitii onyinye onyinye akwụkwọ nke mba, nke e bipụtara na '' Ọrụ m na ụbọchị m '' (1979) ==Okwu ekwụrụ gbasara Mumford== * Lewis Mumford, onye ihe odide nke echiche nke e nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ihe odide anyị ọnụ, na-ekwu nke a banyere mmepeanya nke oge anyị, sị: “Nkatọ kacha egbu mmadụ nwere ike ikwu maka mmepeanya ọgbara ọhụrụ bụ na ewezuga ọgbaghara na ọdachi mmadụ mere, ọ bụghị ihe na-adọrọ mmasị mmadụ. ...N'ikpeazụ, ụdị mmepeanya a nwere ike na-emepụta naanị nwoke na-enweghị ike ime nhọrọ, na-enweghị ike na mberede, na-enweghị nduzi nke onwe. * [[W:Erich Fromm|Erich Fromm]], [[w:The Sane Society|The Sane Society]] (1955) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Lewis Mumford|Lewis Mumford]] na Wikipedia bekee *[http://www.nd.edu/~ehalton/mumfordbio.html Lewis Mumford: A Brief Biography] *[http://www.albany.edu/mumford/ Lewis Mumford Center for Comparative Urban and Regional Research] *[http://library.monmouth.edu/spcol/mumford/mumford.html Virtual Lewis Mumford Library] * [http://www.sacred-texts.com/utopia/sou/index.htm ''The Story of Utopias'' (1922)] *[http://www.youtube.com/watch?v=h-KR--NrGpE "Conduct of Life" (5 minute recitation)] {{DEFAULTSORT:Mumford, Lewis}} oh7cogzuk6r04f9rojozdzz2dr3du1h Lewis Pugh 0 1460 11167 5581 2022-10-10T18:05:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q715979]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Headshot Lewis Pugh.jpg|thumb|Lewis Pugh]] '''[[w:Lewis William Gordon Pugh|Lewis William Gordon Pugh]]''' OIG (amụrụ [[5 December]] [[1969]]) bụ onye na-akwado oke osimiri, ọkàiwu mmiri na onye ọsụ ụzọ igwu mmiri. ==Okwu ndị o kwụrụ== === ''Achieving The Impossible'' (2010)=== * Nna m kụziiri m ịghọta na ọ bụghị ọtụtụ ihe agaghị ekwe omume, ma ọ bụrụ na ị nwere uche na-eso ya. Ihe dị ka ihe karịrị gị bụ naanị ihe a na-apụghị ịchọta ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe ị kwenyere. ** p 7 * Ọ dịghị ihe masịrị m karịa imeghe atlas na ịhụ ebe dị iche ichena oké osimiri, na-eche otú ha dị na ụdị ndụ ndị mmadụ nwere. ** p 8 * Ịhụnanya m nwere maka mmiri ga-adị mgbe nile site n'ịkwanyere ihe ize ndụ ndị a na-ekwesịghị ileda anya. ** p 9, * Mmetụta m bụ na ịhụ mgbawa nke bọmbụ atọm, na inyocha anụmanụ nile nwụrụ anwụ nwere mmetụta dị ukwuu n'ahụ́ nna m. ** p 12 * Mgbe niile mgbe anyị na-eje ije, o doro m anya na ọ hụrụ ọdịdị n'anya, okooko osisi ọhịa, ụmụ anụmanụ na ebe obibi ha na ihe ụtọ dị mfe nke ọdịda anyanwụ mara mma. Ịhụnanya m nwere maka gburugburu ebe obibi esiteghị na ebe gheere oghe. ** p 21, na-akọwa nna ya * Ọ dịbeghị mgbe ọ na-esiri m ike ịga megide oké osimiri. Ọbụghị ọbụna mkpebi siri ike kama ọ bụ nsonaazụ ebumpụta ụwa nke ịgbaso mmuo nke m. ** p37 === ''21 Yaks And A Speedo'' (2013)=== * ... mgbe ị na-egwu mmiri site na England gaa France, ị ga-ahapụ obi abụọ gị n'akụkụ osimiri na Dover. ** p 11 * Mgbe ndị mmadụ na-agwa m, ị ga-enwerịrị uche siri ike igwu mmiri n'ofe North Pole, ma ọ bụ pụọ Antarctica ma ọ bụ n'Ugwu Everest, a na m agwa ha na igwu mmiri ntachi obi na-ewulite ikike iche echiche. ** p 16 * Amaghị m egwuregwu ọ bụla ebe ihe mgbaru ọsọ nwere ike ịgbanwe ụzọ ha si eme igwu mmiri ntachi obi. ** p 17 * Naanị echiche agaghị eme ka ihe ndị pụrụ iche mee. Ma ọ dịghị ihe ga-eme ma ọ bụrụ na i cheghị ya na mbụ. ** p 50 == Okwu gbasara Lewis == * Ahụla m ihe ịma aka nke ihe na-agaghị ekwe omume na-eme n'uche ụfọdụ ndị na-eme egwuregwu - ozugbo uche ha kwetara na ihe na-agaghị ekwe omume bụ ihe a na-apụghị ime eme, ahụ ha na-esote n'oge na-adịghị anya. ** [[w:Tim Noakes | Prọfesọ Tim Noakes]] na-akọwa Lewis Pugh, dị ka e hotara na '' Nkwenye Na-ama Aka: Memoirs of a Career '', p273 (Zebra Press, 2011) * '''Mgbe e mesịrị, ahụrụ m mgbanwe a na-ahụ anya na Pugh, ma echetara m ọzọ ike nke otu ihe omume iji gbanwee ndụ onye egwuregwu n'ụzọ dị egwu.''' Ahụrụ m nke a ugboro abụọ n'ọrụ m - otu oge mgbe Joel Stransky nyere goolu maka ihe mgbaru ọsọ na 1995 Rugby World Cup ikpeazụ, na ugbu a na Pugh's North Pole igwu mmiri. Ha abụọ ghọrọ ndị mmadụ zuru oke ma nwee ntụkwasị obi mgbe ha nwesịrị ụdị egwuregwu dị otú ahụ. ** [[w:Tim Noakes | Prọfesọ Tim Noakes]] na-akọwa Lewis Pugh, dị ka e hotara na '' Nkwenye Na-ama Aka: Memoirs of a Career '', p273 (Zebra Press, 2011) * ''Lewis Pugh bụ onye ọka iwu na-ahụ maka ụgbọ mmiri site na ọzụzụ na onye na-achụ nrọ site n'ọchịchọ. Ọ dịghị oké osimiri ọ na-achọghị igwu mmiri, ma ọ bụ ugwu ọ na-achọghị ịrị''', ọ bụghịkwa ihe ijuanya na ọ kwụsịrị ọrụ ọka iwu na-akwụ ya ụgwọ nke ọma n'obodo London maka ihe na-akpali ndụ. ** Simon & Schuster's dere n'ime aka uwe nke akwụkwọ Lewis Pugh "Enweghị ihe na-agaghị ekwe omume" (Simon & Schuster, 2010) * Ọ na-adọta naanị Speedos ya wee banye na ya. Ọ na-agba ara Britain. ** Stig Abell na-akọwa Lewis Pugh, na ntinye aha UK Sunday Times Alternative Rich List 2017 ==Njikọ Mpuga== * [[W:Lewis Pugh|Lewis Pugh]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Pugh, Lewis Gordon}} * [http://www.lewispugh.com The official website of Lewis Gordon Pugh] * [http://twitter.com/#!/lewispugh Follow Lewis Gordon Pugh on Twitter] * [http://www.facebook.com/pages/Lewis-Gordon-Pugh/103827062986239 Find Lewis Gordon Pugh on Facebook] * [http://www.youtube.com/watch?gl=US&v=n1JUB-j9Evc ''Standing up to Goliath'' - Speech to Shell against Fracking, 25 March 2011] * [http://www.ted.com/talks/lang/en/lewis_pugh_swims_the_north_pole.html TED Talk: Swimming the North Pole, September 2009] * [http://www.ted.com/talks/lewis_pugh_s_mind_shifting_mt_everest_swim.html TED Talk: Mind-Shifting Everest Swim, July 2010] dzsx28oqmc3hh6rpdwqkltlty89w4ns Leymah Gbowee 0 1461 11168 5592 2022-10-10T18:05:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107037]] wikitext text/x-wiki ''' Roberta Gbowee''' (amuru 1 Febụwarị 1972) bụ onye na-akwado udo Liberia nwere ọrụ maka idu otu ndị inyom na-adịghị eme ihe ike, Women of Liberia Mass Action for Peace nke nyere aka weta njedebe Agha obodo Laịberịa nke abụọ na 2003. [[Usòrò:Leymah Gbowee no Fronteiras do Pensamento Porto Alegre 2013 (9730904969).jpg|thumb|Leymah Gbowee no Fronteiras do Pensamento Porto Alegre 2013 (9730904969)]] ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ọchịchị bụ ịguzoro ndị gị. Ndị mmadụ na-ekwu na ị ga-adị ndụ ịlụ ọgụ ụbọchị ọzọ, mana mgbe ụfọdụ ị ga-egosi na ị bụ ezigbo onye ndu. *A na m eme njem ugbu a iji mezuo ọchịchọ, n'obere ikike m, nke ụmụ agbọghọ Africa. *Onwere ihe n'uwa a nke onye obula nwere ike ime. Chineke kere anyị niile ma nye anyi ihe pụrụ iche iji nye onyinye. *Otu ihe m na-atụtụbeghị ụjọ bụ iguzo n’ihu ndị dị ukwu ikwuputa uche m. M na-anọchite anya ụmụ nwanyị ndị nwere ike ha gaghị enwe ohere ịga UN ma ọ bụ izute onyeisi oche. Anaghị m atụ egwu ikwu eziokwu nye ọchịchị. *Ana m agwa ndị mmadụ, iwe dị mmiri mmiri. Ọ na soputa a soputa, ọ dị ka mmiri. Ị tinye ya n'ime akpa ọ ga ewere ọdịdị nke akpa ahụ. Ọtụtụ ndị ị na-ahụ n’ụlọ mkpọrọ na-ebuso ndị ha agha, iwe na-ewe ha, ha were iwe were tinye ya n’ime akpa ihe ike. *Ọ bụrụ na ị na-ekpe ikpe ziri ezi nye otu onye, ​​ndị ahụ emetụtara kwesịkwara ikpe ikpe ziri ezi. *Mgbe m dị afọ iri ba asaa, oge mbụ m hụrụ ozu nwụrụ anwụ, ahụ jụrụ m oyi. Ka ọ na-erule afọ iri atọ na otu ọ bụụrụ m ihe ndapụta, ọ nweghịkwa otu mmadụ kwesịrị ibi ụdị ndụ ahụ. *M bụ ezigbo nchekwube. M si na obodo ebe ị nwere ntakịrị ihe ị ga-atụ anya ya, yabụ ị ga-abụ onye nwere nchekwube mgbe niile. *Abịawo m n'otu nkwubi okwu: Ihe niile m bụ, ihe niile na-achọsi ike ịbụ, ihe niile m bụbu, bụ site n'amara nke Chineke. Enwere ọtụtụ ụmụ nwanyị na Africa, na n'èzí Africa, ndị nwere ọgụgụ isi karịa m. ==Ebensidee== *https://www.brainyquote.com/authors/leymah-gbowee-quotes a3h2q9yvzcdvq4l2b9pd5jmoy3r4mnm Lil Kesh 0 1462 11169 5595 2022-10-10T18:05:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21274965]] wikitext text/x-wiki [[Lil Kesh]] '''Lil Kesh''' Keshinro Ololade, onye amara aha ya dị ka Lil Kesh, bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-agụ egwú na onye na-ede abụ. O bilitere ka ọ tọhapụsịrị egwu egwu "Shoki". ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụ na ị nweghị ike ịhụ m n'anya ugbu a, Ahụla m n'anya ma emechaa, Cos i don't want any fake love" <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=lil-kesh&id=2733</ref> ===Ebenside=== kverlk4nzdfioyy7e0w7fqrcarwlguk Lilian Bach 0 1463 11170 5598 2022-10-10T18:05:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17285314]] wikitext text/x-wiki == Lilian Bach == Lilian Bola Bach bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. == Ihe ndi okwuru == * Ya adịla mgbe ị ga-anwa ịgbachitere onwe gị ma ọ bụ mefusịa ike Chineke nyere gị iji gosi onwe gị nye mmadụ. Ọ baghị uru. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/lilian-bach/2747/ te4qrpqi9wgk6ui4hgrb6z4equydxzn Lillian Gish 0 1464 11171 5603 2022-10-10T18:05:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q104183]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lillian Gish - Project Gutenberg eText 16959.jpg|thumb|Ekwenyere m na e nwere ihe dịịrị anyị mgbe anyị nwụsịrị. Ụwa anaghị emefusị ihe.]] '''[[w:Lillian Gish|Lillian Diana Gish]]''' ([[w: Ọktoba 14|Ọktoba 14]], [[w:1893|1893]] - [[w: Februari 27|Februari 27]], [[w:1993|1993]]), ndị '''' "First Lady of American Cinema" '''', bụ onye America na-eme ihe nkiri na ihuenyo na ogbo, yana onye nduzi na onye edemede. A na-ewere ya dị ka onye na-eme ihe nkiri kacha agbachi nkịtị na otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri kachasị mma na akụkọ ihe nkiri sinima, Gish bụ onye sụrụ ụzọ usoro ihe nkiri bụ isi. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ị mara na mgbe mbụ m banyere na fim [[w:Lionel Barrymore|Lionel Barrymore]] gbara nna nna m. E mesịa, ọ kpọrọ papa m, n’ikpeazụkwa, ọ kpọrọ di m. Ọ bụrụ na ọ dị ndụ, ejiri m n'aka na m gaara akpọ nne ya. Otú ahụ ka ọ dị na Hollywood. Ndị ikom na-eto eto ma ndị inyom na-eto eto." ** Dị ka e hotara na ''Ihe na-adịghị ahụkebe''' (1989) nke Abby Adams dere *"'''Echeghị m na m emeela agadi. Ọ na-adị m ka m bụ m. M na-abụkwa onye obi ụtọ mgbe niile. Ahụrụ m agbụrụ mmadụ n'anya. Ahụrụ m ọrụ m n'anya. Ahụrụ m ụwa n'anya - Anọla m ya gburugburu ugboro anọ, ị maara. Mu onwem bu kwa onye kwere ekwe. Ekwere m na Chineke dị n’agbanyeghị na ahụghị m ya. Ị nweghị ike ịhụ ikuku n'ime ụlọ a, nri? Mana wepụ ya na ị nwụọla. Ekwenyere m na o nwere ihe dịịrị anyị ma anyị nwụọ. Ụwa anaghị emefusị ihe. Ọ na-aga n'ihu ma echere m na anyị na-emekwa." ** Dị ka e hotara na '' Lillian Gish: Akụkọ Ya, Ndụ Ya '' (2002) nke Charles Affron, p. 353 *"'''Ọ bụrụ na ejidere gị ka ị na-eme ihe, ọ nweghị onye ga-ekwere gị.''" *"Mgbe m nọ na fim, anyị na-eme ka ànyị na-esusu ọnụ ma anyị emeghị ya. E weere ya na adịghị ọcha. Ugbu a, ha na-eloda tonsils ibe ha. ọ na-asọ oyi." **[https://web.archive.org/web/20160304095527/http://www.people.com/people/archive/article/0,,20097815,00.html] *"Ọ dịghị mgbe m họọrọ ego, m na-ahọrọkarị ndị mmadụ. Achọrọ m ịnọnyere ndị maara ihe karịa m. Echere m na ọ bụ ya mere na ọ dịghị mgbe m hụrụ onye na-eme ihe nkiri n'anya. Ọ dịtụghị mgbe ha ma ihe karịa ka m maara. Achọrọ m ịnọnyere ndị edemede… Echiche m nke nwoke nrọ bụ [[w: Wilder|Thornton Wilder]]. *"'''Obi dị m ụtọ na m emebighị ndụ nwoke site n'ịlụ ya.'' [https://web.archive.org/web/20180802165033/https://people.com/people/archive/article/0,,20095610,00.html] *"Thalberg chọrọ akụ azụmaahịa. Achọrọ m nka." ** [https://web.archive.org/web/20160305123548/http://marilynmonroeflims.blogspot.com/2012/07/lillian-gish-greta-garbo-class-acts.html] (Na ọrụ ya na MGM) == Banyere == *"Dị ka onye nduzi Lindsay Anderson si kwuo, otu ụbọchị mgbe ọ na-ese foto ''[[w: The Whales of August | The Whales of August]]" ọ gwara Lillian Gish, "Miss Gish, ị ka nyela m ezigbo nso nso. " [[ W:Bette Davis| Davis]] kwuru, sị: "O kwesịrị. O chepụtara 'em." [http://www.imdb.com/title/tt0094315/trivia] *"Lillian Gish abụghị naanị onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na ọrụ ya, mana ọ nwere uche kacha mma nke nwanyị ọ bụla m zutere." ** [[w: D.W. Griffith|D. W. Griffith]] *"Maka Lillian Gish, Onye na-eme ihe nkiri ọkacha mmasị m. N'oge nleta ya nke mbụ na New York nke akwụkwọ a bụ ntuziaka bara uru. Site na Chattel ya, [F. Scott Fitzgerald] ** Akwụkwọ ozi F. Scott Fitzgerald degara Gish, nke edere n'ime otu ''Tender is the Night'' [http://gothamist.com/2013/01/29/fitzgerald_pens_letter_to_favorite.php] *"Ọ dịghị mgbe m na-eche ihu ọma m nwere maka nwanne m nwanyị nwanyị nke, karịa nwanyị ọ bụla ọzọ na America, nwere àgwà nile nke ezi ịdị ukwuu." ** [[w: Dorothy Gish | Dorothy Gish]] *"''[[w: The Cobweb (ihe nkiri 1955) | The Cobweb]]" bụ ihe dị ịtụnanya, mana amatara m wee nwee mmasị na Miss Lillian Gish. ** [[W:Fay Wray|Fay Wray]], na-agwa James Bawden okwu n'etiti 1972 na 1989; dị ka e hotara na '' Mkparịta ụka na Classic Film Stars; Ajụjụ ọnụ sitere na Hollywood's Golden Era '' (2016) nke Bawden na Ron Miller dere, p.&nbsp;273 ==Njikọ mpụga== [[W: Lillian Gish|Lillian Gish]] na Wikipedia Bekee. [[W: Lillian Gish|Lillian Gish]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gish, Lillian}} 2d90kokdrw4zps1dyjiei9he78yxhl5 Lillian Hellman 0 1465 11172 5606 2022-10-10T18:05:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q233701]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lillian-Hellman-1935.jpg|thumb|right|Adịghị m [[w: chọrọ|chọrọ]], [[w:ugbua|ugbu a]] ma ọ bụ n'ime [[w: ọdịdị n'ihu|ọdịdị n'ihu]], iweta ajọ [[w: nsogbu|nsogbu]] na [[w:ndi mmadu|ndị mmadụ]] ndị, n’oge gara aga mụ na ha na-akpakọrịta, bụ nnọọ [[w:ndi aka ha|ndị aka ha dị ọcha]] n’ime ihe ọ bụla [[w:okwu|okwu]] ma ọ bụ [[w: omume|omume]] ọ bụla nke na-adịghị eguzosi ike n’ihe ma ọ bụ nbibi.]] ''[[w:Lillian Hellman|Lillian Florence Hellman]]''' ([[w: June|20 June]] [[w:1905|1905]] - [[w:30 June|30 June]] [[w:1984|1984]]) bụ onye odee America. :Lekwakwa: :: [[W:Oge awa ụmụaka| ''''''Ụwa Oge ụmụaka''''' (mmeghari ihe nkiri 1961 nke egwuregwu 1934)]] == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Lillian-Hellman-1939.jpg|thumb|right| Enweghị m ike, agaghịkwa m ebipụ [[w:ejiji|ejiji]] m ka ọ dabara na [[w: ejiji|ejiji]] nke afọ a, n’agbanyeghị na m bịara nkwubi okwu ogologo oge gara aga na m dị. Ọ bụghị onye [[w:ndi ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na enweghị ike inwe ọnọdụ [[w: dị mma|dị mma]] n'òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla.]] [[Usòrò:Lillian Hellman 1977.jpg|thumb| Ọ dịghị onye na-abụghị nke ụgbọ [[w:baby|baby]] ma ọ bụ ụlọ [[w: nkwenye|kwenye]]] na enweghị ajọ mbunobi [[w: echiche|echiche]].]] *"'''E nwere ndị na-eri ụwa ma na-eri ihe niile dị n'ime ya dị ka Akwụkwọ Nsọ si jiri igurube rie. E nwekwara ndị na-eguzo gburugburu na-ekiri ka ha na-eri ya.''' (Nyocha) Mgbe ụfọdụ, m na-eche na ọ dịghị mma iguzo na-ekiri ka ha na-eme ya." ** ''[[w: The Little Foxes | The Little Foxes]]" (1939) *"Ịjọ ndị mmadụ bụ ụzọ na-adịghị mma e si ekwu eziokwu." ** "The Little Foxes" (1939) *"''N'ihi na onye ọ bụla na-ebi ndụ n'enweghị nnwere onwe, ndị ọzọ n'ime anyị ga-eche ikpe ọmụma ihu.''" ** ''[[w: Watch na Rhine (egwuregwu) | Lelee na Rhine]]' (1941) *"Ndị owu na-ama, n’ịgwa ibe ha okwu pụrụ ime ka owu na-ama ibe ha." ** "Ogige mgbụsị akwụkwọ" (1951) *"Adị m njikere ma dị njikere ịgba akaebe n'ihu ndị nnọchi anya gọọmentị anyị maka echiche nke m na omume nke m, n'agbanyeghị ihe egwu ọ bụla ma ọ bụ ihe ga-esi na ya pụta. <br> Ma ndị ndụmọdụ na-adụ m ọdụ na ọ bụrụ na m zaa ajụjụ kọmitii na-ajụ banyere onwe m, m ga-azakwa ajụjụ banyere ndị ọzọ nakwa na ọ bụrụ na m jụ ime otú ahụ, a pụrụ ịkpọ m nlelị. Ndụmọdụ m na-agwa m na ọ bụrụ na m zaa ajụjụ gbasara onwe m, a ga-ahapụ m ikike m n'okpuru [[w:Mgbanwe nke ise na iwu United States | mmezi nke ise]] na enwere ike ịmanye m n'ụzọ iwu kwadoro ịza ajụjụ gbasara ndị ọzọ. Nke a na-esiri onye nkịtị ike ịghọta. Ma e nwere otu ụkpụrụ m ghọtara: adịghị m njikere, ugbu a ma ọ bụ n’ọdịnihu, iwetara ndị mmadụ, bụ́ ndị n’oge gara aga mkpakọrịta mụ na ha, bụ́ ndị aka ha dị ọcha kpam kpam n’okwu ọ bụla ma ọ bụ omume ọ bụla nke na-eguzosighị ike n’ihe ma ọ bụ nke na-eduhie eduhie. . Enweghị m mmasị na nbibi ma ọ bụ eguzosighị ike n'ihe n'ụdị ọ bụla ma ọ bụrụ na ahụla m nke ọ bụla, m gaara ewere na ọ bụ ọrụ m ịkọsara ya ndị ọchịchị kwesịrị ekwesị. Ma imerụ ndị aka ha dị ọcha bụ ndị m maara ọtụtụ afọ gara aga iji zọpụta onwe m bụ, nye m, bụ ihe arụrụ arụ na ihe rụrụ arụ na ihe ihere. ''Apụghị m, agaghịkwa m ebipụ akọ na uche m ka m kwekọọ n'ụdị ejiji nke afọ a'', n'agbanyeghị na m bịara nkwubi okwu ogologo oge gara aga na abụghị m onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nakwa na enweghị m ohere dị mma n'òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla." ** [http://historymatters.gmu.edu/d/6454 Akwụkwọ ozi e degaara kọmitii Houselọ maka Ọrụ Ndị America] ([[w: Kọmitii Ụlọ na Ọrụ Ndị America | HUAC]]) nke Ụlọ Nnọchiteanya US (Mee 19, 1952) *"Adị m njikere ịgbaghara ihe ùgwù m nwere megide ịkatọ onwe m na ịgwa gị ihe niile ịchọrọ ịma gbasara echiche m ma ọ bụ omume m ma ọ bụrụ na kọmitii gị ekweta ka m ghara ịrịọ m ka m kpọọ ndị ọzọ aha. Ọ bụrụ na kọmitii ahụ achọghị inye m mmesi obi ike a, a ga-amanye m ịrịọ ihe ùgwù nke [[w:Mmezigharị nke ise na iwu United States | mmezi nke ise]] na ntị." ** Akwụkwọ ozi e degaara HUAC (19 Mee 1952) *"Ekwesịrị ịtụ nwoke mkpọrọ maka ịgha ụgha nye nwata." ** ''Candide'' (1956) operetta na-atọ ọchị dabere na satire nke [[w: Voltaire|Voltaire]]. *"'''Anyị agaghị eche na anyị dị mma n'ihi na anyị abụghị ndị a ma ama.''' Anyị agaghị ebi n'udo n'ihi na ọ dịghị ihe dị otú ahụ n'ụwa a, e kwesịghịkwa ịdị. Anyị na-ekwe nkwa naanị ime ike anyị niile na ibi ndụ anyị niile. Ezigbo Chineke, nke ahụ bụ ihe anyị nwere ike kwere nkwa n’eziokwu." ** '' Candide'' (1956) *"''Ọ dịghị ihe, n'ezie, na-amalite n'oge i chere na ọ mere.''" ** ''Nwanyị a na-emechabeghị'' (1969) *"''' Agba ochie na kwaaji, ka ọ na-eme agadi, mgbe ụfọdụ ọ na-apụta ìhè.''' Mgbe nke ahụ mere, ọ ga-ekwe omume, na foto ụfọdụ, ịhụ ahịrị ndị mbụ: osisi ga-egosi site na uwe nwanyị, nwatakịrị na-eme ụzọ maka nkịta, nnukwu ụgbọ mmiri anọghịzi n'oké osimiri mepere emepe. A na-akpọ nke ahụ pentimento n'ihi na onye na-ese ihe "chegharịrị," gbanwere obi ya. Ikekwe ọ ga-adịkwa mma ịsị na echiche ochie, nke edobere na nhọrọ ọzọ, bụ ụzọ ịhụ ụzọ wee hụ ọzọ. Nke ahụ bụ ihe m na-ekwu banyere ndị nọ n’akwụkwọ a. Agba emeela agadi ma achọrọ m ịhụ ihe dị m otu ugboro, gịnị bụ m ugbu a. ** ''[[w:Pentimento (akwụkwọ)|Pentimento: Akwụkwọ nke Eserese]]'' (1973), Okwu Mmalite. *"''Ọ dịghị onye na-anọghị n'ụgbọ nwa ma ọ bụ ụlọ ikpe nwere ike ikwere n'echiche na-enweghị ajọ mbunobi'' mana, naanị maka ọdịmma onwe onye, ​​onye na-ede akụkọ ndụ aghaghị ịnwale otu, ma ọ bụ mee ka anyị kwenye na o nwere, ma ọ bụ gwa anyị. na o nweghị." ** [http://www.nytimes.com/books/00/09/10/specials/west-ray.html "Akwụkwọ ozi ịhụnanya, ụfọdụ adịghị ahụ n'anya" (nyocha nke '' HG Wells na Rebecca West '' nke Gordon N. Ray), na ''The New York Times'' (13 October 1974); A na-akọwakarị nke a dịka "Ọ dịghị onye na-anọghị n'ụgbọ nwa ma ọ bụ ụlọ ikpe nke kwenyere n'echiche na-enweghị ajọ mbunobi." *"'''Ọ na-amasị m ndị na-ajụ ikwu okwu ruo mgbe ha dị njikere ikwu okwu'''" ** Dị ka e hotara na ''Asụsụ A Na-adịghị Anya: Okwu anụ ọhịa sitere na ụmụ nwanyị ọhịa'' (1993) nke Autumn Stephens, p. 132 === "Oge nlelị" (1976) === [[Usòrò:McCarthy Cohn.jpg|thumb|[[w: Lives|Lives]] na-emebi emebi ma welie aka ole na ole na [[w: enyemaka|enyemaka]]. Ebe ọ bụ na olee mgbe ị ga-ekwenyere [[w: Ndi mmadụ|ndị mmadụ]] ka [[w:chekwaa|chekwaa]] ha pụọ ​​​​na [[q:ikpe|ikpe na-ezighị ezi]]?]] *"Nye ọtụtụ ndị [[w: Ndi ọgụgụ isi|ndị ọgụgụ isi]] ​​[[w: Ndi ọchịchị|ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] aghọwo onye isi, ikekwe ọ bụ nanị ndị iro. … Ọ bụghị naanị n'ihi na a na-enyo enyo ihe ndị radical mana n'ihi na nkwenye ya ga-eduga n'ụwa nke napụ ndị ọzọ n'ime anyị ihe anyị nwere. [[W:ndi mmadu:|ndị mmadụ]] dị ole na ole nwere ike ịnakwere ihe ọ bụla dị mfe. Ma ogige ndị na-emegide ndị agha nwere otu nkewa: ọtụtụ mgbe, ha na-abụ ndị nwoke na-akwụwa aka ọtọ na ndị na-eche echiche, ọtụtụ mgbe ha na-abụ ndị ikom na-atụgharị n'okporo ụzọ gbara ọchịchịrị n'ihi ihe ndị gbara ọchịchịrị. Ma radicalism ma ọ bụ mgbochi radicalism ekwesịghị inwe ihe ọ bụla jikọrọ ya na ụzọ aghụghọ, nhụsianya nke [[w:Joseph McCarthy | McCarthy]], [[w:Richard Nixon | Nixon]] na ndị ọrụ ibe ha, ka ha na-amanye [[w:Communist|Ndi kọmunist ]] nso, na ndị Kọmunist adịghị nso. ''[[W: ndụ|Ndụ]] nọ na-emebi emebi ma e weliri aka ole na ole na [[w: enyemaka|enyemaka]]. Kemgbe ole mgbe ka ị ga-ekwenye na ndị mmadụ iji chebe ha pụọ ​​​​na [[W: ikpe|ikpe na-ezighị ezi]]?''' ** p. 82 *"Mwute bụ okwu adịgboroja ka m na-eji, m ka na-ewe iwe na ihe kpatara ha na McCarthy ekwenyeghị na ya bụkarị ụzọ aghụghọ ya. . . . N'ezie, ọtụtụ n'ime ndị na-emegide ọchịchị Kọmunist bụ ndị ikom na-akwụwa aka ọtọ. Ma ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ha. . . abanyela n'ihu ịnakwere mmejọ. Ọ dịghị mkpa na obodo a; ha makwaara na anyị bụ ndị na-adịghị echeta ọtụtụ ihe. Edere m ebe a na agbakeela m. M pụtara na ọ bụ naanị n'echiche nke ụwa n'ihi na '' Ekwetaghị m na mgbake. Oge gara aga, ya na ihe ụtọ ya, ụgwọ ọrụ ya, nzuzu ya, ntaramahụhụ ya, dịịrị onye ọ bụla n'ime anyị ruo mgbe ebighị ebi, ma ọ kwesịrị ịdị." ** p. 150 == Okwu gbasara Hellman == [[Usòrò:Mary Therese McCarthy NYWTS.jpg|thumb|[[w:okwu|okwu]] ọ bụla ọ [[w:ede|na-ede]] bụ [[w:lie|asị]], gụnyere “na” na “nke ahụ”. [[W: Mary|Mary McCarthy]]]] :<small>N'usoro mkpụrụedemede site n'aka odee ma ọ bụ isi iyi</small> *"'''Echere m na ọ bụ otu n'ime ndị na-ede egwuregwu anyị kacha nwee ike.''' Dị ka onye na-ede egwuregwu, enwere m nkwanye ùgwù dị ukwuu maka ya. ''Dị ka mmadụ ọ bụghị iko tii m''' ** [[W: Tallulah Bankhead|Tallulah Bankhead]], na ''Tallulah: My Autobiography'' (1952), Ch. 11 : Regina na Sabina *"''' A na-echetara gị na isiokwu a nwere aha mba site n'ihe odide ya nke o megidere [[w:Nazist|Nazist]] na [[w:fascism|fascism]].''' N'ọnọdụ ọ bụla, a ghaghị ịmara na ụlọ ọrụ a na-eduzi nyocha ya. Ekwesịrị ijikwa ya n'ụzọ kachasị akọ na n'ọnọdụ ọ bụla ekwesịrị inye ya ndị uwe ojii mpaghara ma ọ bụ ụlọ ọrụ ọzọ." ** [[W:J. Edgar Hoover|J. Edgar Hoover]], na ndetu FBI (Ọktoba 20 1943) *"Taa, mgbe ụdị ọ bụla nke omume rụrụ arụ ma e wezụga mmekọ nwoke na nwanyị na anụ ọhịa egosipụtara na ihuenyo, Hellman, Wyler na Mirisch Co. doro anya na ha chere na a ga-emeghachi ''[[w: ụmụaka|Ụmụaka Oge Ụmụaka]]'' ga-ere tiketi ma ọ bụrụ na nwoke nwere mmasị nwanyị. e bụghị naanị weghachiri eweghachi dị ka ebubo ọjọọ nwa ọjọọ na-eweta, ma na-anabatakwa… E nwere ihe doro anya ahịrị nke mkparịta ụka nke na-ekwusi ike na ndị na-ahọrọ na-eme nwanyị nwere mmasị nwoke adịghị ebibi site na ya - nkwupụta nke ọnụ ọgụgụ nke ndị nwanyị nwere mmasị nwoke na-aghọ ndị ara na-adịghị anabata. na/ma ọ bụ igbu onwe ya." ** "Ihe nkiri na nyocha" (April 1962) *"''' Okwu ọ bụla ọ na-ede bụ ụgha, gụnyere "na" na "nke ahụ". ** [[W: Mary|Mary McCarthy]], na nkwupụta ama ama nke ukwuu gbasara ncheta Hellman na ajụjụ ọnụ 1979 na ''The Dick Cavett Show''; nke a kpalitere akwụkwọ nkwutọ megide McCarthy bụ nke ewepụrụ mgbe Hellman nwụsịrị. *"Ọ bụrụ na mmadụ gwara m, ekwula ihe ọ bụla gbasara Lillian Hellman n’ihi na ọ ga-agba gị akwụkwọ, ọ gaaraghị akwụsị m. O nwere ike kpalie m." ** [[W: Mary|Mary McCarthy]], na nzaghachi nye uwe nkwutọ a ma ama, dị ka e hotara na '' Seeing Mary Plain: A Life of Mary McCarthy '' (2002) nke Frances Kiernan dere. ==Njikọ Mpụga== [[W: Lillian Hellman|Lillian Hellman]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Lillian Hellman|Lillian Hellman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hellman, Lillian}} 2abc4b95rdyk5g995s0radd0ugy1vna Lily Allen 0 1466 11173 5611 2022-10-10T18:05:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q58735]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Lily Allen|Lily Rose Beatrice Allen]]''' (a mụrụ [[w:2 May|2 May]] [[w:1985|1985]]) bụ onye na-agụ abụ Bekee. Allen na-akwadokwa ihe ngosi okwu BBC atọ nke ya ''[[w:Lily Allen na ndị enyi|Lily Allen na ndị enyi]]''. [[Usòrò:Smile_by_SillyPuttyEnemies.jpg|thumb|right|Lily Allen na-abụ "Smile" na Sound Academy na Toronto, Canada, na Eprel 22, 2009.]] [[Usòrò:LilyAllen.jpg|thumb|right|Lily Allen na-eme ihe na Austin, Texas, United States; Maachị 14, 2007]] == Ederede egwu == === ''[[w: Ọ dị mma, N'agbanyeghị | Ọ dị mma, N'agbanyeghị]]" (2006) === * <p>M na-eji igwe kwụ otu ebe na-agbagharị n'ime obodo ụbọchị niile <br>Ihe kpatara na unyi napụrụ m ikike <br>Ọ naghị ada m ala, ọ dịkwa m mma <br>Mee nlegharị anya ndị m na-ahụ adịghị ọnụ ahịa. </p><p>Ihe niile dị ka ọ kwesịrị<br>Ma m na-eche ihe na-aga n'azụ ọnụ ụzọ<br>A fella na-ele anya dapper, ma ọ na-anọdụ ala na-akụ ụra<br>Mgbe ahụ ahụrụ m na ọ bụ pimp na nke ya. ịgbawa akwụna.<br></p> ** ''[[w:LDN (abụ)|LDN]]'' * Bilie n'ụtụtụ na-amasị gị tii milky, <br>You fumble for your glasses coz ewepụ ha igaghi ahụ ụzọ,<br>Ọ na-atọ ọchị ka m na-abịa gburugburu ụlọ gị na m 20<br>na m m kwesịkwara iyiri ihe niile izunyere m.<br>Agwara m n'ime kichin gị ihe niile nwere label,<br>i mere ịzụ ahịa ekeresimesi na anyị nọ naanị n'April.<br>Ị ga-ahapụkwa ụlọ ahụ belụsọ your wearing your thermals,<br>Ị na-ekpuchi niile na nwamba ntutu na ị na-esi ísì dị ka Strepsils,<br>Your heading down the Bowls Club,<br>nwere ọzọ oroma squash.<br>Bọọlụ bụ rollin rollin rollin .<br>You can't walk right coz things aren't what they were,<br> nkwonkwo ụkwụ gị fụrụ akpụ aza aza. ** ''[[w: Nan Ị bụ onye na-azụ ahịa mpio | Nan ị bụ onye na-azụ ahịa mpio]]'' * M furu efu n'oge ahụ,<br>Ma site n'enyemaka nke nta nke ndị enyi m<br>Ahụrụ m ọkụ n'ọwara na njedebe.<br>Ugbu a ị na-akpọ m na ekwentị,<br> Ya mere, ị nwere ike inwe ntakịrị mkpu na ịkwa ákwá.<br>Ma ọ bụ naanị n'ihi na ị na-eche naanị gị. ** ''[[w: Smile (abụ Lily Allen)|Ọchị]]'' === "[[w: Ọ bụghị M, Ọ Bụ Gị| Ọ bụghị M, Ọ bụ Gị]]" (2009) === * Anaghị m anwa ịsị,<br>Na m na-esi isi nke Roses, <br>Ma kedu mgbe ike ga-agwụ anyị,<br>Na-etinye shit n'imi anyị. ** ''Onye ọ bụla nọ na ya'' == Misc == * Mụ na ndị enyi m nwoke kewapụrụ maka mkpali. ** ''Annie Nightingale - Lily Allen zutere Annie Nightingale'' * Anyị bụ ndị ntorobịa, anyị nwere ike ime ka ịdị jụụ maka ọdịnihu anyị, ọ dịịrị anyị. Gaa akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ wee kpọọ asị. == Njikọ mpụga == [[W:Lily Allen|Lily Allen]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Lily Allen|Lily Allen]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Allen, Lily}} 5cdl80xl69zdls7kjx5esdiir7lp2ic Lina Wertmuller 0 1467 14294 11174 2023-08-17T16:50:47Z Eino Karilainen 505 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lina Wertmuller - foto di Augusto De Luca.jpg|thumb|Wertmuller (1987)]] [[w: Lina Wertmüller|''Lina Wertmüller''']] (a mụrụ '''Arcangela Felice Assunta Wertmüller von Elgg Spanol von Braueich'''; [[w:14 Ọgọst|14 Ọgọst]] [[w:1928|1928]] - [[w:9 Decemba|9 Disemba]] [[w:2021|2021]]) bụ onye ode akwụkwọ ihe nkiri Italiantali na onye isi agbụrụ Switzerland. == Okwu Ndi Okwuru == === [[w:Seven Beauties|Mma asaa]] ([[w:21 Janụwari|21 Jenụwarị]] [[w:1976|1976]]) === Mkparịta ụka : Nwoke ọhụrụ ; Ebe ahụ bụ mkparịta ụka ya na Pedro, bụ́ onye mkpọrọ ibe ha na-achị ọchịchị n’ogige ịta ahụhụ ndị Nazi nwere. ; DVD isi 11, @ 43'34". : ''Pedro'': Ma n'oge na-adịghị anya, n'oge na-adịghị anya, a ga-amụ nwoke ọhụrụ, nwoke ọhụrụ. Ọ ga-abụ nke mepere emepe, ọ bụghị anụ ọhịa a nke e nyere ọgụgụ isi wee kpochapụ nkwekọ dị n'ụwa wee weta mbibi kpam kpam site na ịkpaghasị nha nha nke okike. Nwoke ọhụrụ… nwere ike ịchọpụtaghachi nkwekọ dị n'ime. : ''Pasqualino''': Ị pụtara, dozie ihe n'usoro? : ''Pedro''': ịtụ? Mba, mba, ndị a na-ahazi bụ ndị German. Ee e, nwoke ọhụrụ nwere ọgba aghara bụ nanị olileanya anyị. Nwoke ọhụrụ… nọ n'ọgba aghara. ==Njikọ mpụga== [[W:Lina Wertmuller|Lina Wertmuller]] na Wikipedia Bekee [[Q:Lina Wertmuller|Lina Wertmuller]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wertmüller, Lina}} bam64w2u4ct37yhhh5t8qh0al5fobsk Linda Ejiofor 0 1468 11175 5617 2022-10-10T18:05:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16733774]] wikitext text/x-wiki == Linda Ejiofor == Linda Ejiofor (amuru Linda Ihuoma Ejiofor; 17 Julaị 1986) bu onye omere na ihe nlere nke Naijiria sitere na steeti Abia amara maka oru ya dika Bimpe Adekoya na usoro onyonyo M-Net nke Tinsel. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ, anyị na-echeta ịkwụsị, na-eku ume * Ejiji maka m pụtara nkasi obi. Ọ na-amasị m ka ọ dị mma ma nwee ahụ iru ala n'ihe ọ bụla m na-eyi. * Ịghọ onye dị iche kpamkpam n'oge dị mkpirikpi bụ ihe siri ike == Ebenside == https://quotes.ng/authors/linda-ejiofor/1058/ 63oxrrhmsofdic00dt035zdiihbmq5d Linda Evangelista 0 1469 11176 5620 2022-10-10T18:05:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q192171]] wikitext text/x-wiki [[Linda Evangelista]] [[Usòrò:LindaEvangelista.jpg|thumb| kwụ ọtọ|Linda Evangelista, 2004]] '''[[w:Linda Evangelista | Linda Evangelista]]''' (amụrụ May 10, 1965, na St. Catharines, Ontario) bụ ihe nlere anya Canada. Ọ bụ akụkụ nke "Atọ n'Ime Otu" ma a na-ekwukarị dị ka onye kpatara ịkpali mania supermodel. == Okwu okwu == * Anyị nwere okwu a, Christy na mụ: Anyị anaghị eteta ihe na-erughị $10,000 kwa ụbọchị. ** Ekwuru na [[:w:Vogue (magazine)|Vogue]] (1990) na Jonathan Van Meter, na-ekwu maka ego na otú ya na ụdị ole na ole ndị ọzọ si akpọ oku ma gbanwee egwuregwu ahụ: Christy na-ezo aka na supermodel { {w|Christy Turlington}} ** Ọtụtụ mgbe a na-ehie ụzọ dị ka: "Anyị anaghị esi n'àkwà bilie ihe na-erughị..." ma ọ bụ "Anaghị m esi n'àkwà na-erughị..." * Ọ dị m ka a ga-akanye okwu ndị ahụ n’elu nkume ili m. A zụlitere ya mgbe ọ bụla m mere ajụjụ ọnụ. M rịọ mgbaghara maka ya; Ekwetara m ya; M kwuru na ọ bụ eziokwu; M kwuru na ọ bụ egwuregwu. Ọ na-ewute m? M na-akwa ụta. Ọ bụghịkwa ọzọ. Anaghị m akwa ụta ọzọ. Enwere m olileanya na agaghị m ekwu ụdị ihe ahụ ọzọ? Ee. Enwere m ike ikwu otu ihe ahụ ọzọ? Atụrụ m anya. ** [[:w:Vogue (magazine)|Vogue]], (Sept. 2001): Banyere Vogue (1990) nhota. Njikọ mpụga == Edemede [[w: Linda Evangelista|Linda Evangelista]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT: Evangelista, Linda}} 0nvq4belt2o1bjqsesmtgtoel8pvic2 Linda Ikeji 0 1470 11177 5623 2022-10-10T18:06:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19667872]] wikitext text/x-wiki [[LindaIkeji|Linda Ikeji] ```Linda Ifeoma Ikeji``` bụ onye na-ede blọgụ Naijiria, onye ode akwụkwọ, onye ọchụnta ego na ihe nlere mbụ. A maara ya maka blọgụ ya na akwụkwọ ndị na-ese okwu n'Ịntanet. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Naanị n'ihi na ịnọghị ebe ọha mmadụ kwuru na ị ga-anọrịrị n'oge a na ndụ gị, anaghị eme ka ị nọrọ ọdụ. Ọ na-eme gị 'Ị'." *"Otu n'ime ihe ndị na-egbochi anyị inwe obi ụtọ, bụ ilele ndị ọzọ anya na ịchọ ka anyị nọrọ na akpụkpọ ụkwụ ha." *“Mgbe ụfọdụ kwụsị ihe ị na-eme na-esi ísì okooko osisi. Ọ nwere ike inyere gị aka ilekwasị anya na ihe dị mkpa ma hụ ihe kacha mkpa. <ref>https://www.owogram.com/linda-ikeji-quotes/#:~:text=%E2%80%9CJust%20because%20you%20are%20not,we%20were%20in%20their%20shoes.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== f7s56oomgdupizxbjn9j0zkjl89kbi6 Linda McMahon 0 1471 14319 11178 2023-10-01T02:19:52Z Kalle Petäinen 542 File wikitext text/x-wiki [[Linda McMahon]] [[File:Linda McMahon Creative Commons Attribution-Share Alike 2.0 Generic.jpg|thumb|Linda McMahon (2009)]] Linda Marie McMahon (née Edwards; Ọktoba 4, 1948) bụ onye isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye bụbu onye isi ọchịchị Trump, na onye bụbu onye isi mgba mgba na onye na-eme egwuregwu. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nchịkwa 25th nke nchịkwa obere azụmaahịa site na 2017 ruo 2019. ==Okwu ndi okwuru== * Otu onye jụrụ m na nso nso a ma alụmdi na nwunye bụ 50-50 - ọ na-abụkarị 50-50, ma mgbe ụfọdụ ọ bụ 75-25, mgbe ụfọdụ ọ bụ 90-10. N'ikpeazụ, ọ ga-abụrịrị nkezi ka ọ bụrụ 50-50; otu ahụ ka unu na-akwado ibe unu. * Olileanya bụ nkọwa kacha nke onye ndu. Onye ndu ga-eji nchekwube na-ele ihe ga-eme n’ihu ma ghara ileghara ihe ịma aka ndị a na-aghaghị imeri anya. Ihe ịma aka ndị ahụ dị na ọchịchị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọchịchị ụwa, na ọbụna na ndụ obodo. ===Edensibia=== * [https://www.brainyquote.com/lists/authors/top-10-linda-mcmahon-quotes] [[Òtù:Wq/Ig]] inchckcykg2clsp7u949o7rm937qva5 Linda Sue Park 0 1472 11179 5630 2022-10-10T18:06:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q910538]] wikitext text/x-wiki [[Linda Sue Park]] Linda Sue Park (amuru Maachị 25, 1960) bu onye odee Korea-Amerika nke bipụtara akwụkwọ akụkọ izizi ya, Seesaw Girl, na 1999. Odela akwụkwọ akụkọ ụmụaka isii na akwụkwọ eserese ise. Ọrụ Park nwetara aha ọma mgbe ọ nwetara nrite Newbery 2002 ama ama maka akwụkwọ akụkọ ya A Single Shard. Odela akwụkwọ nke itoolu na 39 Clues, Storm Warning, nke e bipụtara na Mee 25, 2010. ==Okwu ndi okwuru== *Gịnị mere na mpako na nzuzu na-abụkarị ndị enyi? *Nmehie e ji ezi obi mee ka ọ ka bụ mmejọ, mana ọ bụ nke ị ga-enwerịrị ịgbaghara onwe gị. ==Edensibia== [https://www.goodreads.com/author/quotes/61707.Linda_Sue_Park] [[Òtù:Wq/Ig]] ecpuni344kifwapmpf2fb8elxb863fo Lisa Alther 0 1473 11180 5633 2022-10-10T18:06:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q273911]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Lisa Alther|Lisa Alther]]''' (a mụrụ [[w:|July 23]], [[w:|1944]]) bụ onye odee na onye edemede America. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Otu ụbọchị, ma eleghị anya ọ ga-arapara n'ahụ iji chọpụta ikike ya nwere maka ọchịchịrị, mana n'oge ahụ naanị ihe ọ chọrọ bụ cheeseburger." ** ''Ụmụaka''' *"Mmadụ abụọ nọdụrụ ala na-akparịta ụka n’obere ọnụ ụlọ ruo ọtụtụ izu, ihe malitekwara ime. Ha malitere iche echiche banyere ibe ha; otu ga-arọ nrọ banyere ibe ya; ha depụtaghachiri omume ibe ha. Gịnị bụ n'ezie ihe niile banyere? Ọ na-amasị ya iche na ọ na-ejidesi aka ike mgbe niile, ma nke bụ́ eziokwu bụ na ọtụtụ mgbe ọ na-anọ nnọọ nnọọ n'ụgbọ ịnyịnya ahụ." ** ''Ụmụ nwanyị ndị ọzọ'' *"Sizemores bụ ihe ọchị nke usoro ọmụmụ wannabee. Ha na-ekwu na agbụrụ Cherokee, mana ụzọ akwụkwọ ha na-egosi na ha dị ọcha." ** ''Ụmụnna''' ==Njikọ mpụga== [[w:|Lisa Alther]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Lisa Alther]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Alther, Lisa}} 8xhj2n0nlr6pxd2c8pbgndyhadp1h4w Lisa Brice 0 1474 11181 5636 2022-10-10T18:06:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28598526]] wikitext text/x-wiki [[Lisa Brice]] '''Lisa Brice''' Lisa Brice bụ onye na-ese ihe na onye na-ese ihe na South Africa si Cape Town. Ọ na-ebi na London wee kwuo ụfọdụ mmetụta ya ka ahụmahụ ya na-etolite na South Africa n'oge ọgba aghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na site n'oge ọ na-ebi na-arụ ọrụ na Trinidad. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Wụba ihe nzuzo nke gị.' <ref>https://boksburgadvertiser.co.za/431321/lisa-brice-the-r50-million-south-african-artist/</ref> ===Ebenside=== j3gatoa4ilziob40omdqm1hssxtrg5s Lisa Goldstein 0 1475 11182 5639 2022-10-10T18:06:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q690338]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Lisa Goldstein | Lisa Goldstein]]''' (a mụrụ [[w: Nọvemba 21|Nọvemba 21]], [[w:1953|1953]]) bụ onye edemede akụkọ ifo na sayensị America. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w:Lisa Goldstein | Onye anwansi na-acha uhie uhie]]" (1982) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta mbụ nke nnukwu ahịa nke Timescape/Pocket Books bipụtara, [[w:ISBN|0-671-41161-6]] </small> *"Azụmahịa onye dibịa afa bụ okwu. O nwere ike iji ihe ndị ọzọ nyere ya aka—ọtụmọkpọ na ihe ndị ọzọ—ma ọ bụ n’okwu ọnụ ka ike ahụ dabeere. Ịhọrọ okwu na-ezighị ezi nwere ike ịpụta ọnwụ. Ya mere, ndị dibịa afa na-amụta, site na mbụ, iji okwu ole na ole o kwere mee, zaa ajụjụ ole na ole ka anyị nwere ike." ** Isi nke 4 (p. 45) *"O chere na ya ahụla n'okpuru mkpuchi nke ụwa, ọ pụkwaghị ikweta n'ihe mkpuchi ahụ ọzọ." ** Isi nke 8 (p. 113) *"Nna gị bụ nwoke maara ihe nke ukwuu. Ma ị gaghị enweta amamihe ya site n'ime ka à ga-asị na o nweworị ya." ** Isi nke 8 (p. 121) *"I chere na ị nwere ike ịbụ dike ka ọ bụ naanị site n’ịnwụ anwụ. Ma ọ naghị enwe obi ike ịnwụ. Nke ahụ dị mfe. Ọ na-achọ obi ike ibi ndụ." ** Isi nke 9 (p. 137) *"Ị mehiere, Rabbi. Ị egbughị nwa gị nwanyị. Ọ baghịkwa uru ugbu a ma ọ bụrụ na ị gaara emela ihe iji zọpụta ya ma ọ bụ na i meghị. Iche echiche banyere ihe nwere ike ime abaghị uru. Ị nwere ike iche echiche banyere ihe nwere ike ime, tụgharịa ya na uche gị ruo mgbe ị na-enweghị ike iche ihe ọ bụla ọzọ. Ị nwere ike ime atụmatụ ịbọ ọbọ ma ọ bụ-ma ọ bụ igbu onwe gị. Ma ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ha nwere ike ịgbanwe ihe gara aga. Ndị nwụrụ anwụ—nwa gị nwanyị na ndị mụrụ m—ha ga-achọ ka anyị gaa n’ihu. Ibi ndụ." ** Isi nke 9 (p. 143) === ''[[w:Lisa Goldstein|Afọ Nrọ]]" (1985) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta nnukwu ahịa nke Bantam Spectra bipụtara, [[w:ISBN|0-553-25693-9]] </small> *"Ị nweghị ike ịjụ ajụjụ ndị dị otú ahụ," [[w:André Breton | André]] kwuru. "Onye amaghị ama nwere echiche nke ya." Mana ọ tụrụ anya ntakịrị mgbagwoju anya, nke jikọtara ya na ụwa nke mgbagha na usoro." ** Isi nke 2 (p. 33) *"Ịgba ara na-agbakọta na-agwụ ike. Ịgba ara n'otu n'otu - nke ahụ bụ ihe masịrị m." ** Isi nke 2 (p. 40) *"Ha gafere ụlọ ọrụ ndị uwe ojii mechiri emechi. Otu onye dere na mgbidi, "Amachibidoro iwu." ** Isi nke 3 (p. 55) *"Na mberede, ọ chọghị ịma ma mgbanwe mgbanwe a efunahụla ma ọ bụ merie, naanị na ọ gwụla." ** Isi nke 3 (p. 59) *"Ihe nkiri kwesịrị ịgbachi nkịtị, dị ka nrọ." ** Isi nke 4 (p. 64) *"Ọ bụ akwụkwọ akụkọ?" [[w:André Breton|André]] chịrị ọchị. "Akwụkwọ akụkọ ahụ anwụọla - egbula oge gị. Akwụkwọ akụkọ ahụ na-ewe obere-oh, obere enweghị njedebe-nchịkọta-na-akpọnwụ nke a na-akpọ eziokwu wee kpọọ ya nka. Ndụ gị bụ nka. Akwụsịla ya ịgbalị ịde akwụkwọ akụkọ." ** Isi nke 4 (p. 68) *"Claude asụ ude. "Ọ dị mma, ị bụ onye na-ede uri," ka o kwuru. "Aghọtaghị m ihe mere ndị na-ede uri apụghị ime mgbalị iji na-emekọrịta ihe dị ka onye ọ bụla ọzọ."<br>"Ah," Robert kwuru. "Ma anyị ndị na-ede uri enweghị ike ịghọta ihe mere onye ọ bụla ọzọ ji eme mgbalị." ** Isi nke 4 (p. 79) *"Ekwesịrị m ibi ndụ kwekọrọ n'ihe ha tụrụ anya ya site n'ime ihe n'enweghị ezi uche ọzọ." ** Isi nke 4 (p. 83) *“Robert, olee otú i mere? I mara mma. Ha na-akọrọ m akụkọ dị egwu, ekwetaghị m otu okwu ... "<br>Robert nọdụrụ na tebụl n'akụkụ Paul wee nye iwu grenadine. "Ọ bụ eziokwu," ka o kwuru. "Okwu ọ bụla nke ya, ọbụna akụkụ ndị ha mebere." ** Isi nke 10 (p. 187) *"Ọ maara na ọ dịghị mgbe a ga-arịọ mgbaghara ga-ezuru ihe o kwuru. Ọ chọghị ịma. Ike gwụrụ ya maka ndị gwara ya ọnọdụ mkpụrụ obi ya nọ, [[w:André Breton | André]] na [[w:Antonin Artaud | Antonin]] na ole na ole n'ime ndị ọzọ nara echiche ha n'aka André. O meela ihe, ihe dị ịtụnanya nke na ọbụna ugbu a, ọ maghị ihe ọ pụtara, ma ọ maara na ya siri ike karị maka ya. Ọ gaghị ekwe ka nke ahụ bụrụ onye na-eso ụzọ ọzọ." ** Isi nke 10 (p. 190) *"Ị na-eche na ị maara ihe ndụ gị ga-adị ka afọ iri atọ site ugbu a na mberede ị na-eme ihe ị na-enweghị ike ime atụmatụ nkeji ise gara aga." ** Isi nke 10 (p. 195) === ''[[w: Lisa Goldstein | Ihe nkpuchi maka General]]" (1987) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta nnukwu ahịa nke Bantam Spectra bipụtara, [[w:ISBN|0-553-27312-4]] </small> *“Enweghị m ike ikweta nke a,” ka Mary kwuru, na-asụ ntakwu ngwa ngwa. "Mgbe ọ bụla m na-agwa gị okwu, m na-eche na anụla m ihe kacha njọ, mgbe ahụ ị na-abịa kwuo ihe ọbụna karịa nzuzu." ** Isi nke 7 (p. 119) *“Ọtụtụ ndị ga-enye ihe ọ bụla ka ha nọrọ n’ọnọdụ gị.” Meri kwuru, sị: “Abụghị m ọtụtụ mmadụ. "Abụ m m. Nke ahụ bụ ihe m na-agaghị agbaghara, na i mere ihe a niile n’ajụghị m.” ** Isi nke 8 (p. 137) *"Ma eleghị anya, nkà apụghị ịlanarị ya ma ọ bụrụ na gọọmenti kwadoro ya. Ma eleghị anya, nkà na-agha ụgha mgbe nile." ** Isi nke 10 (p. 184) *"Ị nweghị ike ịhọrọ ndị ị ga-amasị." ** Isi nke 11 (p. 191) *"Akụkọ Layla, ọ bụ ezie na ọ bụghị eziokwu mgbe nile, na-adọrọ nnọọ mmasị karịa nke bụ́ eziokwu." ** Isi nke 12 (p. 214) === ''[[w:Lisa Goldstein|Ndị njem nlegharị anya]]'' (1989) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta mbụ hardcover nke Simon na Schuster bipụtara, [[w:ISBN|0-671-67531-1]] </small> *"Ụmụ ya atọ nọ n’ụlọ akwụkwọ. N'oge ụfọdụ gọọmenti edekọwo na mama m nwere ụmụ atọ toruo akwụkwọ, n'ihi ya kwa ụbọchị, mama m na-eziga ụmụaka atọ dị iche iche n'ụlọ akwụkwọ. Ọ dịghị mgbe ndị nkụzi ahụ hà hụrụ ya." ** Isi nke 3, “Okporo Ụzọ Nọvemba iri abụọ na ise: 1” (p. 35-36) *"E jidela ya n’ụgbụ a na-agba afa nke echekwa akwụkwọ. Ọ na-aga n'ahịrị akwụkwọ gbasara akụkọ ihe mere eme, sayensị, nri, akụkụ buru ibu nke etinyere maka ịrụzi ụgbọ ala. Ụkwụ ya n'ala linoleum, na nwa okorobịa ahụ na-atụgharị ibe, mere naanị ụda na ụlọ ahịa ahụ. Ọ dị ka ịñụ mmanya, Claire chere, nwere obi ụtọ, na-agba ọsọ mkpịsị aka ya n'elu spines. Nke ka njọ, n'ihi na mkpochapụ na-adịte aka. Ọ bụrụ na ị gụọ, akwọla ụgbọala." ** Isi nke 7, “Obí Eze Jewel” (p. 76) *"Mitchell kwuru, sị: “Ọ ga-eme ka ndị njem nleta mara mma.<br>Jara lere ya anya n'ụzọ na-adịghị mma, ma nwa oge ọ tụrụ egwu na ya ga-ekwu ihe ọjọọ ọzọ. Jara chịrị ọchị. "Unu ndị America," ka o kwuru. "Nke ahụ bụ ihe niile ị na-eche, ebe ndị njem nlegharị anya gị. Ị bụ nnukwu ndị nkiri. Mba ndị ọzọ nke ụwa na-egosi gị ihe ngosi ha, gosi mkpọmkpọ ebe ha, ite ha, egwu ha na okpukperechi. Na ị na-ekiri. Ị na-ekiri n'ihi na obodo gị enweghị ihe gara aga nke ya. Nke ahụ ọ̀ ziri ezi?”<br>Mitchell kwara isi. Ọ dịtụbeghị mgbe o chebaara ya echiche nke ukwuu.<br> "Ma i kwuru eziokwu," Jara kwuru. "Ọ ga-eme njem nleta mara mma. Nke ahụ ga-abụ otu ụzọ anyị nwere ike isi nweta ego maka igwu ala.”<br> Ah ha, Mitchell chere. Ị na-achị ndị America ọchị, mana mgbe ịchọrọ ego maka ihe anyị bụ ndị mbụ ị na-eche." ** Isi nke 7, “Obí Eze Jewel” (p. 90) *"Anyị niile bụ ndị njem nlegharị anya na ndụ onye ọ bụla. Anyị niile nwere ihe ncheta na mkpọmkpọ ebe, ebe ịma mma dị iche iche na saịtị amachibidoro ịgbụ ma kpọchie ya nke ọma ka ndị ọbịa ghara ịbanye. Ọ dịghịkwa onye ọ bụla n'ime anyị nwere akwụkwọ ntuziaka nye onye ọ bụla ọzọ, ma ọ bụ ọbụna ndepụta nkebiokwu ndị a na-ejikarị eme ihe. Naanị ihe anyị ga-eme ga-adị mma." ** Isi nke 11, “Njem n’Ugwu” (p. 128) *"Nke ahụ bụ ihe na-efu, o chere. Onye ọ bụla nọ n'obodo ahụ na-enwe mmasị n'ihe. N'ebe a, ha na-enwe mmasị naanị maka okpukpe ha. Ha atụfuola ihe ọ bụla ọzọ." ** Isi nke 14, “Otu Ụzọ gaa n’okporo ụzọ November nke iri abụọ na ise” (p. 171) *"Ọ nọrọ jụụ nwa oge. Ụwa n'ezie na-anọpụ iche mgbe nile, na-adị njikere iji ihe ị na-enweghị ike ijide gị zoo gị. Akụkọ ihe mere eme nke ị mebere maka alaeze nke onwe gị ga-abụ akụkọ mba nke ụfọdụ obodo nwere mgbagwoju anya." ** Isi nke 15, “Casey na Mama” (p. 179) ==Njikọ mpụga == [[W:Lisa Goldstein|Lisa Goldstein]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Lisa Goldstein|Lisa Goldstein]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Goldstein, Lisa}} 6ys0v01eozbr66b3bf0n02ltgrlunk8 Lisa Ling 0 1476 11183 5643 2022-10-10T18:06:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4261889]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lisa ling 2007-03-29.jpg|thumb|Lisa Ling na 2007]] ''[[w:Lisa Ling|Lisa Ling]]''' (a mụrụ [[w: August 30|August 30]], [[w:1973|1973]]) bụ onye nta akụkọ America. ==Okwu Okwuru== *"Olee mgbe otu agadi nwoke ọcha tiri m mkpu, na-agwa m ihe m ga-eche ka ọ bụrụ akụkọ? Gịnị na-enye ya ikike ịgwa m ihe m ga-eche? Kedu mgbe ikpeazụ ọ nọ na Iraq ma ọ bụ Afghanistan ma ọ bụ Sri Lanka ... ma ọ bụ ebe ọ bụla na-enweghị osimiri?" ** Okwu Mahadum Syracuse, Eprel 19, 2006. [https://web.archive.org/web/20071017091853/http://blogs.mediavillage.com/tv_maven/archives/2006/04/lisa_ling_on_th.html] ==Njikọ mpụga == [[W:lisa Ling|Lisa Ling]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Lisa Ling|Lisa Ling]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ling, Lisa}} 9dhtkjbhgoou5xaufbk1882ud0twwkx Lisa McClain 0 1477 11184 5647 2022-10-10T18:06:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q102184540]] wikitext text/x-wiki [[Lisa McClain]] Lisa Carmella McClain (née Iovannisci; amuru Eprel 7, 1966) [1] [2] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 10th Michigan. Ọ bụ onye otu Republican Party. ==Okwu ndi okwuru== * “Adị m njikere ịbịakọta ọnụ ma nweta ọrụ maka nnukwu obodo a anyị bi na ya. Ị bụ?" ===Edensibia=== * [https://www.thetimesherald.com/story/news/2021/01/12/mcclain-calls-unity-over-trump-debate-but-admits-words-have-consequences/6648340002/] 3pzoi253nbg4jaude83v5v9vpjfp3ch Little Richard 0 1478 11185 5650 2022-10-10T18:06:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q82222]] wikitext text/x-wiki == Little Richard == Richard Wayne Penniman (December 5, 1932 - Mee 9, 2020), onye amara dị ka Little Richard, bụ onye egwu America, onye na-agụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Emere m ihe m chere, enwere m mmetụta ihe m mere, n'agbanyeghị ihe ọ ga-efu. * Abụ m onye ọhụrụ. Abụ m onye malitere. Abụ m onye mgbapụta. Abụ m onye na-ese ụkpụrụ ụlọ rock 'n'roll! * Ọ ga-amasị m ịnye onye ọ bụla ịhụnanya m, mee ka ha mara na ahihia nwere ike ịdị ka akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ n'akụkụ nke ọzọ, mana kwere m, ọ na-esikwa ike ịkpụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/12299-Little_Richard n134uqc0gz3xnoimfzycjscw00hg5fj Liu Yandong 0 1479 11186 5654 2022-10-10T18:06:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q455700]] wikitext text/x-wiki [[Liu Yandong]] Liu Yandong (Chinese: 刘延东; amuru 22 Nọvemba 1945) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị China lara ezumike nka. Ọ rụrụ ọrụ n'oge na-adịbeghị anya dị ka osote onye isi ala nke ndị mmadụ Republic of China, ma bụrụ onye otu Politburo nke China Communist Party site na 2007 ruo 2017, onye kansụl steeti n'etiti 2007 na 2012, wee bụrụ onye isi ngalaba United Front Work Department of Communist Party. n'etiti 2002 na 2007. ==Okwu ndi okwuru== * "China na Africa abụrụla obodo nwere akara aka. Anyị nwere njikọ chiri anya site n'ahụmahụ akụkọ ihe mere eme anyị, ọrụ mmepe na ọdịmma atụmatụ atụmatụ. ===Edensibia=== * [https://citas.in/autores/liu-yandong/] 86dtb8e46hnpowiuun1v6qplxw41ui1 Liz Cheney 0 1480 13326 11187 2023-03-24T09:26:17Z Orvon pettäjä 357 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Liz Cheney official 116th Congress portrait.jpg|thumb|[[w:|Liz Cheney]] (2018)]] [[Usòrò:AbuGhraibAbuse-standing-on-box.jpg|thumb|U.S. anaghị emekpa ha ahụ.]] ''[[w:Liz Cheney|Elizabeth Lynne Cheney]]"" [[w: Enyemaka:IPA/English|(/ ˈtʃeɪni/]]; a mụrụ Julaị 28, 1966) bu onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ihe [[w: US onye nnọchi anya|U.S. onye nnọchite anya]] maka [[w:Wyoming's at-large congressional district|Wyoming's at-large congressional district]] kemgbe 2017. Ọ bụ [[w: osote onye odeakwụkwọ nke steeti maka Near Eastern Affairs|Osote onye enyemaka odeakwụkwọ nke steeti maka nso Eastern Okwu]] na [[w: George W. Bush ọchịchị | George W. Bush ọchịchị]] ma chịkwaa [[w: House Republican Conference | House Republican Conference]], ọnọdụ nke atọ kachasị elu na ndị isi ụlọ Republican. site na 2019 ruo 2021. ==Okwu Ndi Okwuru== *"U.S. anaghị emekpa ha ahụ́; N'ezie, ihe na-ejide ntọhapụ sitere na Guantanamo bụ ịnweta nkwenye n'aka gọọmentị ha na a gaghị emekpa ha ahụ. Guantanamo na ụlọ mkpọrọ dị na Afganistan kwekọrọ na ọrụ mba ụwa. Naanị n'ihi na Mgbakọ Geneva nwere ike ọ gaghị etinye aka na teknụzụ apụtaghị na America anaghị emeso ndị mmadụ mmụọ nke mgbakọ ahụ. . . . Ọ bụ ezie na anyị na-eme ihe n'ụzọ agha na agha na ụjọ, anyị na-agbasakwa olileanya na ohere ka ndị na-eto eto ghara ịghọ ndị ọrụ maka ndị na-eyi ọha egwu." ** Maha Akeel, ''Akụkọ Arab''', "Echiche mmezi maka America bụ ọrụ m: Liz Cheney," Nov. 16, 2005" *"Mgbe ụfọdụ a na-enwe mmasị ikwu gbasara ụmụ nwanyị ka a ga-asị na anyị bụ igwe atụrụ...ụmụ nwanyị kwenyere nke a ma ọ bụ ụmụ nwanyị chọrọ nke ahụ. Mana anyị na-atụ vootu nke ukwuu na okwu ndị a dabere n'ihe dị mkpa." ** G. Robert Hillman, "Mgbasa Ozi Bush Ọhụrụ na-achọ ịrịọ ndị inyom na-eme ntuli aka," ''Dallas Morning News'', Mee 12, 2004. *"Chọta ihe kacha amasị gị ma mee ka ọ bụrụ ọrụ gị. Ekwela ka onye ọ bụla daa gị mbà ma ọ bụ gwa gị na ọ bụghị ihe bara uru. Ahụrụ m Middle East n'anya kemgbe m bụ obere nwa agbọghọ. Agụrụ m akwụkwọ mbụ m banyere Ijipt oge ochie mgbe m dị afọ 10, ọ na-akpakwa m aka kemgbe ahụ. . . A gọziri m inwe nnukwu ndị ndụmọdụ ụmụ nwanyị siri ike, malite na nne m. Ahụkwala m ụmụ nwanyị na-adọrọ mmasị na mba Arab. Ha na-egosipụta nnukwu obi ike ka ha na-arụ ọrụ ịgbasa ikike ụmụ nwanyị na nnwere onwe mmadụ na obodo ha. A na-akpali m ịrụsi ọrụ ike mgbe ọ bụla mụ na ha na-anọkọ." ** Barbara Kantrowitz na Holly Peterson, "Ihe M Mụtara: Ma ha na-agba mahadum, mkpọsa ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ ụlọ ọrụ ndị isi, ụmụ nwanyị 11 a dị ịrịba ama achọtawo ụzọ nke ha iji merie ihe mgbochi," Newsweek', October 15, 2007 . *"Ọ bụ ihe ịtụnanya, mana ọ bụghị ihe ijuanya na ndị Democrats ga-anwa iwepu [[W:|Chineke]] na usoro kọmitii n'otu n'ime omume mbụ ha n'ọtụtụ. Ha abụrụla nnọkọ nke Karl Marx, "ka ọ gbakwụnyere." ** Ndị ndọrọndọrọ ọchịchị ga-akụtu 'Ya mere nyere m aka Chukwu' site na iyi, ''Breitbart News'' 29 Jenụwarị 2019 *"Na Jenụwarị 6, 2021 otu ndị na-eme ihe ike wakporo United States Capitol iji gbochie usoro ọchịchị onye kwuo uche anyị ma kwụsị ịgụta votu ntuli aka onye isi ala. Mgbaghara a kpatara mmerụ ahụ, ọnwụ na mbibi n'ime oghere kachasị nsọ na Republic anyị. .... Onye isi ala United States kpọkọtara ìgwè mmadụ a, kpọkọta ìgwè mmadụ ahụ, ma mụnye ọkụ nke mwakpo a. .... Ọ dịtụbeghị mgbe onye isi ala United States na-arara onye isi ala maka ụlọ ọrụ ya na iyi ya na iwu. M ga-atụ vootu ịchụpụ Onye isi ala." **[[W:|kpọpụta akụkọ |url=https://eu.usatoday.com/story/news/politics/2021/01/13/liz-cheney-explains-why-shes-voting-impeach-president-donald-trump / 6652418002/ | aha = Gụọ nkwupụta sitere n'aka GOP Rep. Liz Cheney, onye isi oche nke Ụlọ GOP Conference, na ihe kpatara ọ ga-eji votu maka ịchụpụ Donald Trump | mbụ = Ledyard | ikpeazụ = Eze | ọrụ = USA Taa | ụbọchị = Jenụwarị 13, 2021 | nweta =Januarị 13, 2021]] *"Ezubeghị ntuli aka onye isi ala 2020. Onye ọ bụla na-ekwu na ọ bụ ya na-agbasa IGBO Ụgha, na-atụgharị azụ n'iwu iwu, na-emebi usoro ọchịchị onye kwuo uche ya." ** [[W:kpọtụrụ akụkọ | onye edemede = Alex Rogers na Manu Raju|url= https://www.cnn.com/2021/05/03/politics/liz-cheney-criticism-trump-big-lie/index.html |title= Cheney kpọkuru mbọ Trump kacha ọhụrụ ịkwalite 'BIG LIE' n'agbanyeghị nkatọ sitere n'ime pati ya | ọrụ = cnn.com | ụbọchị = Mee 3, 2021| nweta = Mee 7, 2021]] *"Arụmụka ihe ùgwù nke Mr. [[W:|Bannon]] na Mr. [[W:|Trump]] yiri ka ọ na-ekpughe otu ihe, Otú ọ dị: ha na-atụ aro na President Trump na-etinye aka n'onwe ya na nhazi na mmezu nke [[w:|Jenụwarị 6th].]] ** "[https://www.cnn.com/2021/10/20/politics/liz-cheney-trump-bannon-january-6/index.html Liz Cheney: Bannon jụrụ imekọ ihe ọnụ na-egosi na Trump 'etinye aka na ya n'onwe ya. ' na-eme atụmatụ Jenụwarị 6]" (October 20, 2021) *"Ozi ederede ndị a na-eme ka obi abụọ adịghị ya: Ndị White House maara nke ọma [[w:2021 mwepu nke United States Capitol|ihe na-eme]] ebe a na [[w:United States Capitol|Capitol]] *"Ozi ederede ndị a na-eme ka obi abụọ adịghị ya: Ndị White House maara nke ọma [[w:2021 mwepu nke United States Capitol|ihe na-eme]] ebe a na [[w:United States Capitol|Capitol]] ** ''[https://edition.cnn.com/2021/12/13/politics/trump-jr-text-mark-meadows-january-6/index.html Donald Trump Jr. kwuru na nna ya kwesịrị ime. 'katọọ' ime ihe ike Capitol ka ọ na-apụta, ederede Meadows na-ekpughe]"" (Emelitere 0624 GMT (1424 HKT) Disemba 14, 2021) == Okwu gbasara Cheney== *[[w:United States House of Nnọchiteanya | Rep.]] Liz Cheney, ada [[w:Dick Cheney | Dick]], na-agbalị ịgbatị nna ya [[w:|agha na-adịghị agwụ agwụ]] [[w:|Agha na Afghanistan (2001) -ugbu)|na Afghanistan]]. [...] [[w: Politics of Colorado|Colorado]] ọhụrụ [[w:Democratic Party (United States)|Democratic]] Rep. [[W:|Jason Crow]] na [[w:Republican Party (United States) jikọtara ọnụ. |Republican]] Rep. Liz Cheney ịkwalite iwu ga-eme ka ọ bụrụ onye ọ bụla [[w:President nke United States | onyeisi oche]] [[w: Mwepụ nke ndị agha US na Afghanistan | wetuo ndị agha]] na [[w:|Afghanistan]. A na m ebi n'otu ahịa mgbasa ozi dị na mpaghara Crow. Enwere m ike ịgwa gị na [[w:Jason Crow#Elections|mgbasa ozi 2018 ya]] lekwasịrị anya na [[w:Jason Crow#Gun control| njikwa egbe]]. Ọ bụghị mkpọsa na-ekwe ndị ntuli aka na ọ ga-aga Washington ka ya na Liz Cheney mee ihe jikọrọ ya na ya, ma nyere aka mbọ ya iji kwalite na wusie nna ya [[w:Amụma Mba Ọzọ nke United States | amụma]] nke agha na-adịghị agwụ agwụ. Ma nke ahụ bụ kpọmkwem ihe ụgwọ ya na-eme. [...] Atụmatụ Cheney nke nwere ike iyi ihe ezi uche dị na ya mgbe Cheney ji nwayọọ kwuo ya na-enwekarị ebumnobi ọjọọ ara. N'okwu a, eziokwu ahụ metụtara: Iwu Crow-Cheney nwere ike ịdị ka ọ gụnyere arịrịọ ezi uche dị na ya, mana emebere ha iji mee ka mbugharị Afghanistan na-adịgide adịgide. Na omume, ọ dịghị onye nwere ike jiri 100% n'aka ihe ga-eme mgbe afọ iri na itoolu [[w:|ọrụ agha]] gwụ. Ihe anyị nwere ike ịma bụ na ọ bụ echiche ọjọọ ịga n'ihu [[w:iwu]] nke na-adịghị arụ ọrụ - yana enwere ọtụtụ ihe akaebe na-egosi na ọ bụghị. ** [[W:|David Sirota]], ''[https://www.jacobinmag.com/2020/07/afghanistan-war-liz-cheney-jason-crow Democrats na Liz Cheney na-arụkọ ọrụ iji mee ogologo agha Dick Cheney na-adịghị agwụ agwụ] '', 3 Julaị 2020, ''[[w:Jacobin (akwụkwọ akụkọ)|Jacobin]]'' ==Njikọ Mpụga== [[W:|Liz Cheney]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Liz Cheney]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Cheney, Liz}} 6swwmp2fc68ckyco4mcbar3lauqxfyx Lloyd Alexander 0 1481 11188 5668 2022-10-10T18:07:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q366643]] wikitext text/x-wiki [[Lloyd Alexander]] Ọ bụ onye odee America nwere mmetụta nke ukwuu nke nwere akwụkwọ karịrị iri anọ, ọkachasị akwụkwọ akụkọ efu maka ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma, yana ọtụtụ akwụkwọ ndị okenye. ==Okwu ndi Okwuru== *Iwu na-emesi anụmanụ obi ike maka nchekwa - n'ụzọ iwu, nke gọọmentị, edobere na ojii na ọcha. Ma n'ikpeazụ, nchebe kacha mma bụ obi mmadụ. *Ụlọ ihe ngosi nka na-ahụ maka echiche efu na-eyi akpụkpọ ụkwụ dị mma ma nwee ezi uche. *Na algebra nke fantasy, A ugboro B agaghị hà nhata ugboro B A. Ma, ozugbo emebere ya, nha nha ga-ejide n'ime akụkọ ahụ dum. ==Edensibia== ** ''Fifty Years in the Doghouse'' (1964), p. 256 ** [http://www.hbook.com/1965/04/choosing-books/horn-book-magazine/flat-heeled-muse/ "The Flat-Heeled Muse"], ''Horn Book Magazine'' (1 April 1965) ** "Wishful Thinking – Or Hopeful Dreaming?" (1968) {{DEFAULTSORT: Alexander, Lloyd }} 6y0rz150rhxnyhjk90145pigu51tgji Lofty El-Tanbouli 0 1482 5670 5669 2022-10-10T11:37:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Lofty El-Tanbouli]] '''Lofty El-Tanbouli''' Lotfy El Tanbouli (13 Febrụwarị 1919, na Alexandria, Egypt – 11 Mee 1982) bụ onye na-ese ihe na ọkà mmụta Egypt. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ bụrụ na ịgabeghị na Pavilion 139, ebe a bụ ihe 3 kpatara ị kwesịrị <ref>https://cairoscene.com/Tags/mena%20house</ref> ===Ebenside=== sl4j2ovl8esf6cebojtgdcuvxb4i7mn Logan February 0 1483 11189 5677 2022-10-10T18:07:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97648513]] wikitext text/x-wiki [[Logan February]] [[W: Logan February|Logan February]] Logan February bu onye na ede egwu, na agu kwa egu ma na ede uri ==Okwu ndi okwuru== *Obi m bụ ebe na-enweghị asụsụ obodo. ==Edensibia== https://www.goodreads.com/ ihmbus7tpdekdyq9cz1jodc6kgfbm9l Lois Duncan 0 1484 11190 5680 2022-10-10T18:07:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q460323]] wikitext text/x-wiki [[Lois Duncan]] Lois Duncan Steinmetz (Eprel 28, 1934 - June 15, 2016), nke a maara dị ka Lois Duncan, bụ onye odee America, onye edemede, onye na-ede uri na onye nta akụkọ. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ akụkọ nwata ya na-eto eto, ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme kwadoro ya dị ka onye ọsụ ụzọ na mmepe akụkọ ifo ndị ntorobịa na ndị okenye, ọkachasị n'ụdị egwu, egwu egwu na enweghị nchekwube. ==Okwu ndi Okwuru== Akwụkwọ ndị m kacha hụ n'anya mgbe m bụ nwata bụ ndị nwere akụkụ anwansi—usoro akwụkwọ Oz dum, Mary Poppins, The Princess and the Goblin—Enwere m ike ịkpọ ha ruo mgbe ebighị ebi. N'akwụkwọ kacha amasị ya mgbe ọ bụ nwata, nke e hotara na 100 Kasị Mma Ndị Na-eto Eto Ndị Na-eto Eto: Biographical Sketches and Bibliographies (1997) *Aghọtara m nka nke ide ihe, n'ihi na ọ bụ onye na ihe m bụ. Ụwa azụmahịa nke ibipụta akwụkwọ, ma n'oge gara aga ma taa, bụụrụ m ihe omimi na-aga n'ihu. Fads na-agbanwe mgbe nile. ==Njiko Mpuga== Edemede [[W:Sarah Doudney|Sarah Doudney ]]Na Wikipedia be keen n8gepfgyfs6w83j33217jhle2vv04n1 Lois Lowry 0 1485 11191 5684 2022-10-10T18:07:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q238124]] wikitext text/x-wiki [[Lois Lowry]] Lois Lowry (amuru Lois Ann Hammersberg; Maachị 20, 1937) bu onye odee America nke enwetara ihe kariri akwukwo umuaka iri ato na ihe omuma. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Eze Christian X, eze Denmark, ji ịnyịnya ya na-agba n'okporo ámá Denmark ma na-efega ndị Denmark. Otu onye agha German sịrị nwa nwoke; "Olee ebe onye nche ya nọ?", Nwa nwoke ahụ wee sị "Denmak niile bụ onye nche ya". Nke a bụ eziokwu. ==Edensibia== Edemede [[W:Lois Lowry|Lois Lowry]] na Wikiquote bekee g1yx3l2jkv2pczpfvtz1k5cv46xfi5v Lola Shoneyin 0 1486 11192 5687 2022-10-10T18:07:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3836510]] wikitext text/x-wiki [[Lola Shoneyin]] Onye Naijiria na-ede abụ nakwa edemede ndị ọzọ. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Naanị nwanyị nzuzu na-adabere na nkwa nwoke. *Ezigbo nwanyị aghaghị ime ihe ọ chọrọ ime, na n'oge nke ya. I kwesịghị ikwe ka e meere gị ihe ngwa ngwa ime ihe ị na-adịbeghị njikere ime. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/3187323.Lola_Shoneyin l0z9gdgwgrs9taknakzj38wh3rq6wcu Lorcardia Ndandarika 0 1487 5689 5688 2022-10-10T11:37:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Lorcardia Ndandarika]] '''Lorcardia Ndandarika''' Locardia Ndandarika bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe. Onye bi na Bindura, dị ka nwa agbọghọ Ndandarika mere ụdị na ụrọ na-eji usoro omenala. N'afọ 1964, ọ lụrụ Joseph Ndandarika, gbara ya alụkwaghịm na 1978. N'oge alụmdi na nwunye ha, ọ mụtara ọtụtụ ihe banyere ọkpụkpụ ọkpụkpụ, ma mesịa tụgharịa na ya oge niile. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ngwucha ahụ zuru oke, na-enweghị ntụpọ ma ọ bụ ntụpọ ndị ọzọ. Ọ na-agbagharị ngwa ngwa ma mara mma nke ukwuu. <ref>https://www.etsy.com/listing/1162089706/locardia-ndandarika-modern-bust-shona</ref> ===Ebenside=== isom8u11tl10fng6dcq15inia3n7cma Lord Infamous 0 1488 11193 5692 2022-10-10T18:07:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q975612]] wikitext text/x-wiki == Lord Infamous == Ricky T Dunigan (Nọvemba 17, 1973 – Disemba 20, 2013), onye amara aha ya bụ Lord Infamous, bụ onye America na-agụ egwú si Memphis, Tennessee. A maara ya nke ọma dị ka onye mbụ so na Memphis rap group Three 6 Mafia. == Ihe ndi okwuru == * N'ezie, n'ezie. Ọ bụ ezie na ọ bụghị maka ihe mere na mbụ, ihe ịga nke ọma niile anyị nwere na mbụ, ọ dịghị ka ị nwere ike ịbịa ozugbo site na ndekọ dị n'okpuru ala na ọkwa Oscar ma bụrụ ndị mmadụ na Academy. Mụ na Pọl nwere mkparịta ụka banyere nke a n'ezie mgbe m si n'ụlọ mkpọrọ pụta. M kelere ya n'ihi na m pụtara dị ka ụbọchị tupu ọ bịara na m dị ka: 'Enwere m mpako na ị'. Ọ gwakwara m, sị: 'Ewela m ọnụ n'ihi na anyị agaraghị eme ya ma e wezụga ihe niile i mere'. * Anaghị m ahapụ atọ 6. M na-abụkarị akụkụ nke atọ 6. Emere m oge ụfọdụ na nke ahụ na-egbochi ìgwè ahụ ma achọghị m ijide nwanne m nwoke azụ  - ị maara Paul's nne na nna m. Ha gara n'ihu na-eme ihe ha, ọ dịkwa ka mmebi nke nkwekọrịta mgbe ị na-aga n'ụlọ mkpọrọ nke mere na ọ kpalitere ihe na Sony. Ha ka ewepụtara album platinum abụọ na otu Oscar maka egwu egwu Hustle & Flow na ihe, yabụ na m ga-echere. Mana m na-achọ isonyere ha n'agbanyeghị. Mụ na nwanne m opekata mpe, anyị ga-eme ụfọdụ ihe ndị dị n'okpuru ala anyị mere na mbụ, ị mara, ụdị ihe 'Bịa soro m gaa Hel', ma eleghị anya enwere ike ịnwe ihe ịtụnanya atọ 6 n'ọdịnihu. , ma anyị ka na-atụle nke ahụ. == Ebenside == https://medium.com/@daveyboysmith/interview-with-lord-infamous-rip-march-30th-2009-94dbfc2f0d9b cc9v7qnv5d9c79s4ugddnpwdygskm4y Lorde 0 1489 12944 11194 2022-11-14T03:09:04Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[Lorde]] [[File:Lorde Lollapalooza 2014 (3).jpg|thumb|Lorde (2014)]] Ella Marija Lani Yelich-O'Connor (mụrụ 7 November 1996), mara site na ya na ogbo aha Lorde, bụ onye nrite Grammy emeri New Zealand na-agụ egwú-odee egwu. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *A bụ m nwanyị na isiokwu nke egwu ya bụ, 'Mgbe ị dị njikere, bia nweta ya n'aka m.' Ike agwugom gbasara otu ha si ahụ ụmụ nwaanyị ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Lorde 3sx2ntc4h6rvllfm0x2motzt1u8ep2y Lorin Morgan-Richards 0 1490 11195 5699 2022-10-10T18:07:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17486589]] wikitext text/x-wiki Lorin Morgan-Richards Lorin Morgan-Richards (amuru ya na 16 Febrụwarị 1975) ọ bụ odee ma buru onye na-akọwa ihe, ọkachasị nke akwụkwọ ụmụaka. Ọ bụkwa onye na-ebipụta akwụkwọ akụkọ Celtic Family, na onye nchoputa nke Los Angeles St. David's Day Festival. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *"Gịnị bụ isi okwu nke ikwugharị okwu ọ bụla mgbe okwu ghọrọ mpụ nke enyi." *"Eji echiche anyị were mepụta eluigwe na ala. Echiche anyị enweghị ngwụcha." *"Onye na-emegbu mmadụ abụghị ihe ọzọ karịa ụyọkọ ehi nwere Y n'azụ ya." *"Igwè ọrụ ochie na-aghọwanye mmadụ ebe ụmụ okorobịa na-adịwanyezi ka ìgwè ọrụ." *"Emechaala m okenye, ka anyị bụrụ akum na-eri anụ ọhịa." {{DEFAULTSORT:Lorin, Morgan-Richards}} nfw6im9sebphtrk24tqwbqo3lhiwo5j Lorna Irungu 0 1491 11196 5703 2022-10-10T18:07:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q84174794]] wikitext text/x-wiki [[Lorna Irungu]] Lorna Irungu March 1970-2021 March, 22 bụ a onye ngosi onyonyo Kenya ma bụrụkwa onye nduzi ndị nke bụ Gina Din Group. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *A isi ihe bụ nnọọ ihe doro anya banyere ihe gị onwe gị na ebumnobi chọta gị olu gị na mgbe ahụ na-eji ya. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Lorna_Irungu# cl16tqiq7nds0883h6x06bfb12x90ri Lorna Rutto 0 1492 11197 5706 2022-10-10T18:08:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106910173]] wikitext text/x-wiki [[Lorna Rutto]] '''Nze Lorna Rutto'''Onye guzobere na onye isi ọrụ na EcoPost Lorna Rutto bụ ihe na-akpali akpali, onye ọchụnta ego na-enwe mmasị na ọha mmadụ nwere ọhụụ iji nweta Green Africa pụọ ​​na ịda ogbenye. A mụrụ ya na Nakuru, Kenya na 1984. O nwetara nzere B.com na Accounting na mahadum Africa Nazarene. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ihe ịga nke ọma na-amalite site n'ọchịchọ. Gaa ebe ahụ. Malite ihe. Kwụsịnụ egwu!” <ref>https://www.google.com/search?q=google+translate&oq=Google+trans&aqs=chrome.0.69i59j69i57j0i131i433i512l2j0i512l3j0i131i433i512j0i271l2.8493j0j7&client=ms-android-transsion-infinix-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== 2a2vdpqqmk8l8nycn48qckkaodqfye3 Lorraine Hansberry 0 1493 11198 5709 2022-10-10T18:08:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q461758]] wikitext text/x-wiki == Lorraine Hansberry == Lorraine Vivian Hansberry (Mee 19, 1930 - Jenụarị 12, 1965) bụ onye ode akwụkwọ na-ede egwuregwu. Ọ bụ nwanyị mbụ onye America na-ede akwụkwọ nwere egwuregwu emere na Broadway. == Ihe ndi okwuru == * Ọ metụtara m. M na-eche banyere ya niile. Ọ na-ewe ike dị ukwuu ịghara ilekọta ya. * Ọ bụ ezie na ọ bụ ihe na-akpali akpali na ihe magburu onwe ya ịbụ nanị nwata na onye nwere nkà n'oge ndị dị otú ahụ, ọ nwere okpukpu abụọ - ike okpukpu abụọ - ịbụ nwata, onye nwere nkà na onye ojii. * Mmadụ enweghị ike ibi ndụ na anya na-ahụ ụzọ na mmetụta obi ma ghara ịma ma gụọ maka nhụsianya ndị na-emetụta ụwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6228-Lorraine_Hansberry 3vl4tkymoj60gn5zilolm5ib18epyly Lorraine Maphala Phiri 0 1494 5712 5711 2022-10-10T11:37:19Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Lorraine Maphala Phiri]] '''Lorraine Maphala-Phiri''' bụ onye a mụrụ na Bulawayo, nwanyị a họpụtara ahọpụtara maka ọchụnta ego nke 2016 na Megafest Business Awards Southern Region. == Okwu ndị Ọkwụrụ == * Mara uru gị. Tinye ego na onwe gị. Mara ihe mere gị, n'ihe ọ bụla ị na-eme na-akpachapụ anya. Na-eme opekata mpe otu ihe na-eburu njedebe gị n'uche kwa ụbọchị. ** [https://divasinc.co.zw/things-lorraine-maphala-phiri-forever-beauty-queen-turned-award-winning-entrepreneur-proud-mama/ "Ihe niile Lorraine Maphala-Phiri: Mma anyị ruo mgbe ebighị ebi Queen tụgharịrị onye ọchụnta ego na-emeri ihe nrite na mama mpako…."], ''Divas Inc.'' (March 31, 2021) * Ụjọ ịda ogbenye na ịbụ ndị nkịtị kpaliri m ịbụ onye ọchụnta ego ** Ọ na-edu Africa [https://web.archive.org/web/20211104163043/https://sheleadsafrica.org/lorraine-maphala-phiri/ "Lorraine Maphala Phiri: Akara maka nwanyị ọ bụla ghọtara mkpa ịdị mma karịa oke"] oqyl54pooxo95cjpy1jrkkkfqc21k1g Lou Leon Guerrero 0 1495 11199 5717 2022-10-10T18:08:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21066675]] wikitext text/x-wiki [[Lou Leon Guerrero]] '''[[w:Lou Leon Guerrero|Lourdes Aflague"Lou" Leon Guerrero]]''' (amụrụ 8 Novemba 1950) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Guam|Guamania]. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka [[w: List of Governors of Guam | Gọvanọ nke Guam]] kemgbe 7 Jenụwarị 2019. Ọ jere ozi 5 dị ka onye senator na [[w:Legislature of Guam | Guam Legislature]] site na 1995 ruo 2007 wee jee ozi afọ 14 dị ka onye isi oche na onye isi oche nke Bank of Guam. ==Okwu okwu== * Anyị maara na nnwale obodo na-enyere anyị aka ịmata ngwa ngwa [[q:Ọrịa Coronavirus 2019|COVID]] ọhụrụ, ka anyị nwee ike kewapụ [[q:SARS-CoV-2|virus]]. Biko nwalee. Anyị maara na [[q:COVID-19 ọgwụ mgbochi | ọgwụ mgbochi na ihe nkwalite]] dị irè n'igbochi ọrịa siri ike, ụlọ ọgwụ na ọnwụ. Biko, gaa gbaa ọgwụ mgbochi ọrịa wee gbalite gị. ** Lou Leon Guerrero (2022) zoro aka na: "[https://www.guampdn.com/news/governor-i-am-not-announcing-any-new-restrictions-at-this-time/article_87485994-72b9 -11ec-a0b6-271bc150ad80.html Gọvanọ: 'Anaghị m ekwupụta mmachi ọhụrụ ọ bụla n'oge a']" na "Pacific Daily News", 11 Jenụwarị 2022. ==Njikọ mpụga == [[q:Lou Leon Guerrero|Lourdes Aflague"Lou" Leon Guerrero]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Guerrero, Lou Leon}} f9uk0tcad4jep0d6tdg22l45ofuzeho Lou Rawls 0 1496 11200 5720 2022-10-10T18:08:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q455821]] wikitext text/x-wiki == Lou Rawls == Louis Allen Rawls (December 1, 1933 - Jenụwarị 6, 2006) bụ onye nrụpụta ndekọ America, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Egwu bụ nzikọrịta ozi kachasị n'ụwa. Ọ bụrụgodị na ndị mmadụ aghọtaghị asụsụ ị na-abụ, ha ka na-ama ezigbo egwú ma ha nụ ya. * Egwu bụ nzikọrịta ozi kachasị n'ụwa. * Onye nkwusa jụrụ ya wee sị m na-eme ya. Onye nkwusa ahụ jụrụ m, o wee sị ee ọ na-emekwa. * Amalitere m ịmụta nnabata, ntụzịaka, nghọta na nghọta - ihe niile na-enwebughị mwute na ndụ m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/12120-Lou_Rawls 4cd06bb1hgdba1kh9rw2xddzbnne69g Louis Armstrong 0 1497 11201 5723 2022-10-10T18:08:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1779]] wikitext text/x-wiki == Louis Armstrong == Louis Daniel Armstrong (August 4, 1901 - Julaị 6, 1971), nke akpọrọ "Satchmo", "Satch", na "Pops", bụ onye America na-afụ opi na onye na-akụ ụda olu. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dị m ka ọ bụghị ụwa nke dị njọ mana ihe anyị na-eme ya. Na ihe m na-ekwu bụ, lee, lee ka ụwa mara mma ọ ga-abụ ma ọ bụrụ na anyị ga-enye ya ohere. Ịhụnanya nwa, ịhụnanya. Nke ahụ bụ ihe nzuzo ... * Emela ihe ọ bụla na ọkara, ma ọ bụghị na ị ga-ahụ onwe gị ka ị na-adaba karịa ka enwere ike iburu. * Mgbe ọ bụla m na-emechi anya m na-afụ opi nke m, m na-eleba anya n'ime obi ezigbo New Orleans. O nyela m ihe m ga-eji dịrị ndụ. * Ndị na-egwu egwu anaghị ahapụ ezumike nka; ha na-akwụsị mgbe egwu na-adịghị ọzọ n'ime ha. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/546-Louis_Armstrong cmo2ppe3oyan42rx81s9bt5gcz4ezvm Louisa Mary Alcott 0 1498 12135 11202 2022-10-10T21:42:59Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Louisa May Alcott]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Louisa May Alcott]] jl4rq2avp62qfg7yxcjb2u88kxrvtif Louisa May Alcott 0 1499 12146 12134 2022-10-10T21:49:07Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki [[Louisa May Alcott]] [[Usòrò:Louisa May Alcott headshot.jpg|thumb|right|Anaghị m atụ egwu oké ifufe, n'ihi na m na-amụta otú e si esi ụgbọ mmiri m.]] '''[[w:Louisa May Alcott|Louisa May Alcott]]''' (Nọvemba 29 1832- March 6 1888) bụ onye edemede America, kacha mara maka akwụkwọ akụkọ '' Little Women '' (1868). == Okwu ndị Okwuru == [[Usòrò:Double-alaskan-rainbow.jpg|thumb|right| N'ebe dị anya na anwụ bụ ọchịchọ m kachasị elu. Enwere m ike ọ gaghị erute ha, ma enwere m ike ileli anya elu wee hụ ịma mma ha, kwere na ha ma gbalịa iso ebe ha na-edu.]] * '''O teela a na-akpọ ụmụ nwaanyị ndị eze nwaanyị, ma alaeze e nyere ha ekwesịghị ịchị.'' ** ''[[w: Old-fashioned Girl| Nwanyị Mgbe Ochie]]'' (1870), Ch. 13: Akụkụ anwụ anwụ * Nwatakịrị ahụ nwere nkà, hụrụ egwú n’anya, ma chọọ enyemaka. Enweghị m ike inye ya ego, mana m ''nwere ike'' ịkụziri ya; yabụ m na-eme ya, ọ bụkwa nwa akwụkwọ kacha nwee ntụkwasị obi m nwere. Nyere onwe-unu aka, bụ akụkụ nke okpukperechi nke ụmụnne anyị nwanyị, Fan. ** ''Otu Nwanyị Ochie'' (1870), Ch. 13 : Akụkụ anwụ anwụ; nke a<!-- nsụgharị nwere ike ịbụ njehie ederede, na --> a na-ekwukarị dị ka "Inyere ibe anyị aka, bụ akụkụ nke okpukperechi nke òtù ụmụnna anyị." * ''Ekwere m na ọ bụ oke ihe ruuru ụmụ nwanyị ka ha jiri ndụ ha mee ihe dịka ụmụ nwoke, anyị agaghị enwe afọ ojuju maka akụkụ ndị na-enweghị isi dị ka ị na-enye anyị.'' ** ''[[w:Rose in Bloom | Rose in Bloom]]" (1876), Ch. 1: Na-abịa n'ụlọ * '''Ọ bụrụ na m enwekwaghị ike ime ọzọ, ka aha m guzo n'etiti ndị dị njikere iburu ịkwa emo na nkọcha n'ihi eziokwu ahụ, wee nweta ụfọdụ ikike ịṅụrị ọṅụ mgbe e meriri ha.'' ** Site na leta ("Louisa M. Alcott na American Woman Suffrage Association", October 1885) na-akwado ikike ịme ntuli aka ụmụ nwanyị, nke e hotara na Elizabeth Cady Stanton et al., '' History of Woman Suffrage, 1883-1900'' (1902), p. 412. * Ọ bụghị maningitis? ** Okwu ikpeazụ (6 Maachị 1888), dị ka e hotara na '' Womenmụ nwanyị Na-emeri, ma ọ bụ, Ime Ihe Na-eme '' (1896), nke William Makepeace Thayer, p. 258 * ''N'ebe dị anya na anwụ anwụ bụ ọchịchọ m kachasị elu. Enwere m ike ọ gaghị erute ha, mana enwere m ike ileli anya elu wee hụ ịma mma ha, kwere na ha, ma gbalịa iso ebe ha na-edu.'' ** Dịka ekwuru na ''Elbert Hubbard's Scrap Book'' (1923) nke [Elbert Hubbard]], p. 62 *"Enwere m ihe karịrị ọkara kwenye na m bụ mkpụrụ obi nwoke tinyere ụfọdụ freak nke okike n'ime ahụ nwanyị ... n'ihi na ahụrụ m ọtụtụ ụmụ agbọghọ mara mma n'anya na ọ dịghị mgbe ọ bụla m hụrụ nwoke ọ bụla n'anya." ** Site na mkparịta ụka ya na onye na-ede uri na onye nkatọ [[w:|Louise Chandler Moulton]], 1883. [[w:cite book |editor1-last=Alberghene |editor1-first=Janice |editor2-last=Clark |editor2-first=Beverly |title=Ụmụ nwanyị nta na echiche nke nwanyị: nkatọ, esemokwu, edemede onwe onye| afọ=2013| origyear=1999| isbn=9781138798977| publisher=Routledge]] === ''[[w: A Long Fatal Love Chase | A Long Fatal Love Chase]]" (1866) === *"Ọ bụrụ na m kewapụrụ wee hapụ gị, ma ọ bụ mee ka ọ ghara ikwe gị ka ị nọrọ. Na m bụ ihe efu na onye ụgha; n'ụzọ ọ bụla na-erughị eru maka ịhụnanya gị, ma o doro anya na ị ga-aga, gịnị ka ị ga-eme? "<br>"Gaa&ndash;"<br>O jiri ọchị mmeri kwụsị, "Nwuo ka ndị dike na-eme mgbe niile, ohu dị nro ka ha dị." <br> "Mba, dịrị ndụ chefuo gị", bụ azịza a na-atụghị anya ya." . ** Phillip na Rosamund, p. 46. *"Asị m gị enweghị m ike idi ya! M ga-eme ihe na-enweghị olileanya ma ọ bụrụ na ndụ a agbanwebeghị ngwa ngwa. Ọ na-akawanye njọ, ọ na-adịkwa m mgbe niile ka m ga-eji obi ụtọ resị Setan mkpụrụ obi m maka otu afọ nnwere onwe." [[W:|fix cite]] *"'N'ìhè dabara adaba nke ụlọ nzukọ ahụ nke chichiri anya, ihu onye ahụ bịara ọhụrụ pụtara na mberede, anya na-enwu ọkụ na nke na-eyi egwu, ma, n'ile anya n'ihe osise Mephistopheles, Rosamond kwuru, sị, "N'ihi gịnị, ị bụ nnọọ onyinyo Meph--" [[w:|fix cite ]] *"Mba, ọ dịghị mgbe m chọrọ ka nke ahụ. Achọghị m ịnwụ ruo mgbe m nụrụ ụtọ ndụ m. Onye ọ bụla nwere ikike inwe ańụrị, n'oge na-adịghịkwa anya, a ga m enweta ya. Ntorobịa, ahụike na nnwere onwe bụ ka a ga-ekpori ndụ ma achọrọ m ịnwale ihe ụtọ ọ bụla tupu m emee agadi nke ukwuu ịnụ ụtọ ha." [[w:|fix cite]] *"Ọ bụrụgodị na ihe a na-akpọ nsọpụrụ na ịkwụwa aka ọtọ ga-efu? Nke ahụ bụ nkà ihe ọmụma dị ntụsara ahụ́, ebe m kwusara ozi ọma ma na-eme ya ụbọchị m nile, enweghị m ikike ịma ya ikpe. Ma ndị nsọ ga-akpọ ya mmehie na ihe ize ndụ na-agwa gị na ndụ kwesịrị ịbụ otu ogologo nchegharị jupụtara na mwute, àjà na abụ-abụ." [[w:|fix cite]] *"Ruo otu awa, Rosamond ji ụkwụ na-arịgo ma gbadaa n'elu ụgbọ ahụ na-añụrị n'ihi mkpọtụ na-ekpo ọkụ nke ụgbọ mmiri ahụ, ọmarịcha nnwere onwe nke nwere ya, ọnọdụ ịhụnanya nke gbara ya gburugburu. Okpomọkụ nọ n'akụkụ ya, na-ekiri ọmarịcha ihu ya, na-ege ntị n'olu obi ụtọ ya, na-anụ ụtọ mkpakọrịta na-adịghị ọcha nke nwoke na-achọsi ike maka ihe ọhụrụ na nkà n'ịkpọ ngwá ọrụ ahụ dị nro, obi nwanyị." [[w:|fix cite]] *"M nọ na-eche ihe na-achọsi ike ịhụnanya bụ; naanị otu echiche, ma o nwere ike ime ka ndị ikom na ndị ohu ụmụ nwanyị bụrụ ndị nzuzu." [[W:|fix cite]] *"Ka e were ya na m gbajiri hapụ gị, ma ọ bụ mee ka ọ ghara ikwe gị omume ịnọrọ. Na m bụ isi na ụgha; n'ụzọ ọ bụla na-erughị eru maka ịhụnanya gị, ma o doro anya na ọ bụ ihe ziri ezi na ị ga-aga, gịnị ka ị ga-eme mgbe ahụ?" [[w:|fix cite]] *"Ihe m na-ekwu bụ na ọ bụ ihe dị otú o kwesịrị ka m bụrụ onye ajọ omume karịa ime omume ọma, mgbe m na-eme ihe ọjọọ, meekwa ọtụtụ ihe, ọ dịghị mgbe ihere na-eme m, ịkwa ụta ma ọ bụ ụjọ, ọ na-adị m mgbe ụfọdụ na ọ dịghị mkpa ka m na-eme. Nsogbu ahụ na-amasị m, mana maka ụkpụrụ omume ọ bụla, enweghị m uru. Ọtụtụ ndị mmadụ dị ka m dị ka omume na-egosi, mana ha anaghị ekwu eziokwu n'inwe ya ma na-esi ọnwụ ịnọgide na-akpa àgwà ọma. Ị ga-ahụ na nke ahụ bụ eziokwu, Rose, ma ị mara ụwa nke ọma." [[w:|fix cite]] *"Ọ bụghị ụbọchị ma ọ bụ awa ọzọ ọ ga-anọ, enyemaka agaghị ekwe omume, ọ dịghị mgbaghara ọ bụla nwere ike iweghachite ihe ndị gara aga, ọ dịghị ịhụnanya ma ọ bụ ọmịiko, mgbaghara ma ọ bụ ihe ngọpụ kwesịrị ime ka iwe dị ukwuu nke nkwụghachi onye ahụ ikpe mara. Ịga ozugbo na ruo mgbe ebighị ebi bụ naanị echiche ya, nke a nyere ya ike ibili leba anya na ya." [[W:|fix cite]] *"Ọ gaghị alaghachikwute ya ma ọlị, ma ná ndụ owu ọmụma ya, ọ ka na-echetara ya oge obi ụtọ ahụ mgbe o kweere na ya, nakwa na ọ nọnyeere ya ihe niile." [[w:|fix cite]] *"Mmehie ahụ bụ nke gị, mana ihere na iru uju bụ nke m, oge gara aga enweghị m ike iweghachite, ọdịnihu ka na-emebibeghị, agaghịkwa m akpasu ya iwe site na mmehie ọ bụla kpachapụrụ anya. Tupu m enwee ikpe ọmụma n'emeghị ihe ọjọọ, ugbu a, m ga-ama ikpe ugboro abụọ ma ọ bụrụ na m laghachi na 'ndụ nnwere onwe nwoke nwere mmasị nwoke m hụrụ n'anya.' Agbaghara mmehie nke i meworo m site n'ịkwụsị ịnwa m na nsogbu. M'gaghi-ekwe, ọ bu ezie na i nāchum achu n'ọnwu." [[w:|fix cite]] *"N’efu, ọ gwara onwe ya na ya erughị eru ka nwanyị ọ bụla tụkwasị ya obi, hụkwa ya n’anya, n’agbanyeghị nke ahụ, mmetụta a na-apụghị imeri emeri bụ́ nke mere ka obi na-adị ya ụtọ ugbu a nọgidere na-aghọ ihe mmekpa ahụ́ ya." [[W:|fix cite]] *"N’ihi na n’agbanyeghị agụụ a, amaara m na m ga-eji ọnụ ahịa dị elu zụta obi ụtọ ma m laghachi; ka ụgha ọhụrụ nwere ike ịrara m nye, ọchịchị aka ike ọhụrụ na-emegbu m, na karịa ihe niile m na-eche na nwoke a aghaghị m ịla n'iyi karịa ịhụnanya nke ihe ọma niile, otú ahụ siri ike ka mmetụta ya dị, ya mere enweghị ụkpụrụ ọdịdị ya. Naanị olile anya m bụ na m nwere ike ịzọpụta mkpụrụ obi ya ma ghara ịtụfu nke m. Enwere m ike, nwee ike ime nke a?" [[W:|fix cite]] *"aghaghị m ịma ebe ị nọ, ma agaghị m emetọ gị ma ọ bụ rara gị nye ruo mgbe oge ruru. Gaa ebe masịrị gị, chee ihe nwogha nke ị họọrọ, mee ihe masịrị gị, ewezuga ịnwụ ma ọ bụ lụọ di. Aga m eguzoro lee egwuregwu ahụ, mana m ga-esorịrị. Ọ na-amasị m ịchụ nta, ọ na-atọ ụtọ, ọhụụ na-adọrọ adọrọ. Agbalịrị m ma nwaa ihe egwuregwu ndị ọzọ, nke a na-eju m afọ, anaghịkwa m akwụsị ya ngwa ngwa." [[W:|fix cite]] === ''[[w: Ụmụ Nwantakịrị | Ụmụ Nwanyị]]" (1868) === [[Usòrò:Louisa May Alcott.jpg|thumb|right|Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụbọchị niile nke ndụ m na-ewe m, mana amụtala m ịghara igosi ya; ma m ka na-agbalịkwa inwe olileanya na agaghị m eme ya, ọ bụ ezie na ọ pụrụ iwere m afọ iri anọ ọzọ ime ya.]] [[Usòrò:Concord Massachusetts.jpg|thumb|right|Ọrụ ụlọ abụghị ihe egwuregwu.]] * "'"Ekeresimesi agaghị abụ ekeresimesi na-enweghị onyinye ọ bụla." <br> "Ọ dị egwu ịbụ ogbenye!" turu ude Meg, na-eleda uwe ochie ya anya. <br> "Echeghị m na ọ dị mma ka ụfọdụ ụmụ agbọghọ nwee ọtụtụ ihe mara mma, ụmụ agbọghọ ndị ọzọ enweghịkwa ihe ọ bụla," ka obere Amy gbakwụnyere, na-esi ísì ọjọọ. <br> "Anyị enweela Nna na Nne, na ibe anyị," ka Beth ji afọ ojuju si n'akụkụ ya kwuo. <br> Ihu ụmụntakịrị anọ ahụ nke ọkụ na-enwu na-enwu na-enwu n'okwu ọñụ, mana gbakwara ọchịchịrị ọzọ ka Jo kwuru n'ụzọ dị mwute, "Anyị enweghị nna, anyị agaghị enwekwa ya ogologo oge." Ọ gwaghị “ma eleghị anya ọ dịghị mgbe ọ bụla,” ma onye ọ bụla gbakwụnyere ya, na-eche banyere papa m n'ebe dị anya, ebe ọgụ dị." ** Ch. 1 : Ịkpọ ndị pilgrim, ahịrị mbụ *"I chere na iwe gị kacha njọ n’ụwa, mana nke m na-adịbu. … Anọ m na-agbalị ịgwọ ya ruo afọ iri anọ, na enweela m ihe ịga nke ọma n'ịchịkwa ya. '''Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụbọchị ọ bụla nke ndụ m na-ewe m iwe, ma amụtala m ịghara igosi ya; m ka na-agbalịkwa ịtụ anya ka m ghara inwe mmetụta, n'agbanyeghị na ọ pụrụ iwere m afọ iri anọ ọzọ ime ya.''' … Amụtala m ịlele okwu ngwa ngwa na-ebili n'egbugbere ọnụ m, na mgbe m chere na ha pụtara ime ya. tiwapụ megide ọchịchọ m, a na m apụ naanị otu nkeji, ma mee onwe m ntakịrị ịma jijiji maka ịbụ onye na-adịghị ike na ajọ omume." ** Marmee March ruo Jo, na Ch. 8: Jo zutere Apollyon * ''Ịrụ ụlọ abụghị egwuregwu''' ** Ch. 11: Nnwale *"Ọ bụrụ na ndị mmadụ chọrọ n'ezie ịga, na-anwale n'ezie ndụ ha niile, echere m na ha ga-abanye; n’ihi na ekwetaghị m na e nwere ihe mgbochi ọ bụla n’ọnụ ụzọ ahụ, ma ọ bụ ndị nche ọ bụla n’ọnụ ụzọ ámá. M na-echekarị na ọ bụ dị ka ọ dị na foto a, ebe ndị na-egbuke egbuke na-esetịpụ aka ịnabata Ndị Kraịst dara ogbenye ka o si n’osimiri pụta." ** Echiche Bet na Obodo Celestial, na Ch. 13 : Castles N'ikuku *"Ọ na-ewe ndị mmadụ ogologo oge ịmụta ọdịiche dị n’etiti nkà na amamihe, karịsịa ụmụ okorobịa na ụmụ agbọghọ nwere oké ọchịchọ." ** Ch. 22 : Mgbalị nka *''Ịhụnanya bụ ọmarịcha ihe ịchọ mma''' ** Ch. 24 : Asịrị *"O nwere echiche nwanyị na uwe na-enwe mmetụta dị ike n'ahụ ọtụtụ ndị karịa uru àgwà ma ọ bụ anwansi nke omume." ** Ch. 34 : Enyi *"Ụmụ agbọghọ dị oke egwu ị maghị ihe ha pụtara. Ha na-asị mba mgbe ha pụtara ee, ma chụpụ mmadụ n'uche ya naanị maka ihe ọchị." ** Laurie gaa Jo, na Ch. 35 : Obi mgbawa *"Ọ bụghị ebe a na-ewu ewu, ma ọbụna n’etiti ndị nwere obi ụtọ n’ebe ahụ, ụmụ agbọghọ ahụ nwere ndị enyi ole na ole, na-ahọrọ ibinyere ibe ha." ** Ch. 36 : Nzuzo Beth *'''Ndị dị mfe, ndị nwere ezi obi anaghị ekwukarị banyere nsọpụrụ Chineke. Ọ na-egosipụta onwe ya n'omume kama n'okwu ọnụ, ma nwee mmetụta karịa mmekọ nwoke na nwanyị ma ọ bụ mkpesa."'' Beth enweghị ike ịtụgharị uche ma ọ bụ kọwaa okwukwe nke nyere ya obi ike na ndidi ịhapụ ndụ, ma jiri obi ụtọ chere ọnwụ. Dị ka nwatakịrị na-akpakọrịta ihe, ọ jụrụ ajụjụ ọ bụla, ma hapụ ihe niile n'aka Chineke na ọdịdị, Nna na Nne nke anyị niile, na-eche na ha, na naanị ha, nwere ike ịkụziri ma wusie obi na mmụọ ike maka ndụ a na ndụ nke na-abịa. O jighị okwu nsọ baara Jo mba mba, naanị hụ ya n'anya karịa maka mmetụta ịhụnanya ya, ma rapara n'ahụhụ mmadụ n'anya, nke Nna anyị anaghị ekwupụta na a ga-ewepụ anyị ara, kama site na ya Ọ na-adọta anyị nso n'onwe ya. Ọ pụghị ịsị, "Obi dị m ụtọ ịga," n'ihi na ndụ tọrọ ya ụtọ nke ukwuu. Naanị ihe ọ nwere ike na-ebe ákwá, "Ana m agbalị ịdị njikere," ebe ọ na-ejidesi Jo aka ike, dịka oke iwe mbụ nke oke iru uju a mebiri ha ọnụ." ** Ch. 36 : Nzuzo Beth *''Ịhụnanya bụ naanị ihe anyị nwere ike iburu mgbe anyị na-aga, ọ na-emekwa ka njedebe dị mfe.'' ** Ch. 40 : Ndagwurugwu nke onyinyo *'''Mgbe ndị inyom bụ ndị ndụmọdụ, ndị isi nke okike adịghị anabata ndụmọdụ ahụ ruo mgbe ha mere onwe ha ka ha kwenye na ọ bụ naanị ihe ha bu n'obi ime. ha na-enye ihe na-esighị ike nkera ihe e ji enweta ya. Ọ bụrụ na ọ daa, ha na-enye ya ihe niile.'' ** Ch. 41 : Ịmụta ichefu *"Ikuku ahụ na-enye ume mere ka ha abụọ dị mma, imega ahụ́ nke ukwuu mekwara ka mgbanwe dị mma n’uche na n’ahụ́. O yiri ka hà na-aghọtakwu banyere ndụ na ọrụ dị n'ebe ahụ n'etiti ugwu nta ndị ebighị ebi. Ifufe ọhụrụ ahụ wepụrụ inwe obi abụọ na-akụda mmụọ, echiche na-ezighị ezi, na alụlụ ọjọọ. Anyanwụ na-ekpo ọkụ n'oge opupu ihe ubi weputara ụdị echiche niile na-achọsi ike, olileanya dị nro na echiche obi ụtọ. Ọdọ mmiri ahụ dị ka ọ na-asachapụ nsogbu nke oge gara aga, na nnukwu ugwu ochie na-eleda ha anya na-asị, "Ụmụntakịrị, hụrịtanụ onwe unu n'anya." ** Ch. 41 : Ịmụta ichefu *"Ahụrụ m onye isi ọchịagha m n'anya jiri obi m niile na mkpụrụ obi m niile na ike m, ọ dịghịkwa mgbe m ga-ahapụ ya, ma Chineke na-ahapụ anyị ka anyị nọrọ ọnụ. Oh, Nne, ọ dịghị mgbe m maara otú eluigwe nke ụwa a ga-adị, mgbe mmadụ abụọ hụrụ ibe ha n'anya ma na-ebikọ ọnụ!" ** Amy, na Ch. 42: Naanị ya *"Anaghị m atụ egwu oké ifufe, n’ihi na m na-amụta otú e si akwọ ụgbọ mmiri." ** Amy, na Ch. 44 : Onye-nwem na nwanyị === "Ndụ, akwụkwọ ozi na akwụkwọ akụkọ." (1898) === *"Obi na-atọ m ụtọ n’ihi na obi dị m ụtọ." ==Ekesaraghị ya == * ''Nọrọ'' bụ okwu mara mma n'okwu ndị enyi. ** Amos Bronson Alcott, nna ya, na '' Concord Days '' (1872), p. 124: "'Nọrọ' bu okwu mara nma n'okwu okwu enyi-gi: ma ọ buru na onye ọ bula eguzoghi mb͕e ebighi-ebi, ọ di nma ka ọ la n'ebe ọ nāga." == Njikọ mpụga == *[https://web.archive.org/web/20120330160517/http://www.personal.psu.edu/shp2/LouisaMayAlcottSociety/LMAS_welcome.htm The Louisa May Alcott Society] *[http://www.alcottfilm.com/ Louisa May Alcott, ezigbo nwanyị dere ụmụ obere ụmụ nwanyị] * [http://www.nytimes.com/learning/general/onthisday/bday/1129.html "Louisa M. Alcott Dead" ''The New York Times'' (7 Maachị 1888)] * [http://ww3.startribune.com/blogs/oldnews/archives/175"Obituary: Miss Louisa M. Alcott""Minneapolis Tribune" (7 Maachị 1888)] *[https://web.archive.org/web/20080302222420/http://www.empirezine.com/spotlight/alcott/alcott.htm ozi gbasara ndụ] ''Isi mmalite'' * [https://web.archive.org/web/20080108061938/http://www.womenwriters.net/domesticgoddess/alcottguide.htm Akwụkwọ Nsọ] *[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/13467/Louisa-May-Alcott Encyclopaedia Britannica, Louisa May Alcott] *[http://litmed.med.nyu.edu/Annotation?action=view&annid=289 Nkọwa nke ''Sketị ụlọ ọgwụ''] *[http://www.archive.org/search.php?query=creator%3ALouisa%20May%20Alcott%20-contributor%3Agutenberg%20AND%20mediatype%3Atexts Na-arụ ọrụ Louisa May Alcott na Internet Archive] * [http://onlinebooks.library.upenn.edu/webbin/book/search?author=Alcott%2C+Louisa&amode=start Ọrụ site n'aka Louisa May Alcott na ibe akwụkwọ ntanetị] * [http://gutenberg.net.au/plusfifty-a-m.html#alcott Ọrụ Louisa May Alcott] na *[http://gutenberg.net.au Project Gutenberg Australia] *[http://theotherpages.org/poems/poem-ab.html#alcott Index ntinye maka Louisa May Alcott na Poets' Corner] {{DEFAULTSORT:Alcott, Louisa May}} 58tmuhh2qrz3yz6m5pkq0u5fyn3xqb9 Louise Bours 0 1500 11203 5736 2022-10-10T18:08:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16769678]] wikitext text/x-wiki [[Louise Bours]] [[Usòrò:Louise Bours 2016.jpg|thumb|Louise Bours]] '''[[w:Louise Bours|Louise Bours]]''' (23 Desemba 1968 –) bụ onye otu omeiwu Europe ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka mpaghara North West England maka pati Independence UK. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Dị ka onye UKIP MEP a họpụtara ọhụrụ, enwere m mmetụta dị iche iche banyere nleta mbụ m na European Parliament na Brussels. E kwuwerị, ana m eleta nzuko omeiwu nke m kwenyere na ọ gaghị adị; otu o sila dị, m kwesịrị, ma ga-anọ ebe ahụ ime ihe dị ka anya na ntị nke ndị Britain. * A ka nwere ike na-eche Austerity ebe a na North West mana Brussels amaghịdị ihe okwu ahụ pụtara. ** [http://www.louiseboursmep.co.uk/no-signs-of-austerity-at-european-cocktail-party/ Enweghị ihe ịrịba ama nke Austerity na Euroean Cocktail Party](June 30, 2014) * Ọ bụ ezie na ndị na-eme mkpọsa 'Remain' na-enwe nkụda mmụọ na nsonaazụ ya, ọtụtụ na-ewere ya na agba ma na-ekwenye na usoro ọchịchị onye kwuo uche ya, na-ahapụ mkpa ọ dị mkparị ndị na-eme ntuli aka dị iche iche. * Dịka ọnụ na-ekwuchitere ahụike UKIP na ntuli aka izugbe gara aga, enwere m ike iji obi ụtọ kwuo na ugbu a anyị ahọpụtala ntuli aka ịpụ, NHS anyị ji akpọrọ ihe ga-echekwa ugbu a pụọ ​​​​na njigide nke nkwekọrịta EU / US TTIP nke gaara ahụla ọgwụ ndị America na ụlọ ọrụ mkpuchi mkpuchi. ụzọ ha n'ime ahụike anyị. M gaara eche na ndị Green Party ga-esonyere m ma ọ dịkarịa ala na-eme ememe n'okwu a. ==Njikọ Mpuga== [[w:Louise Bours|Louise Bours]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Bours, Louise}} ox6uhqpdeojk8elfggv3a8wxfk818fa Louise Brooks 0 1501 11204 5739 2022-10-10T18:08:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q152779]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Louise Brooks detail ggbain.32453u.jpg|right|200px|thumb|Louise Brooks na 1927]] ''[[w:Louise Brooks|Louise Brooks]]''' ([[w:|Nọvemba 14]], [[w:|1906]] - [[w:|August 8]], [[w:|1985]]), a mụrụ ''' Mary Louise Brooks '', bụ [[w:|America | American]] onye na-eme ihe nkiri gbachiri nkịtị, onye na-agba egwu, ihe nlereanya, nwa agbọghọ na onye ode akwụkwọ. ==sitere ya== *"Enwere m onyinye iji kpasu ndị mmadụ iwe, ma ọ bụrụ na m ga-amụ gị, ọ ga-abụ na mma." ** "Lulu na Hollywood" (1982) *"Anọwo m na-atụle afọ 50 m kemgbe m hapụrụ Wichita. Otú m si dịrị na-eme ka m maa jijiji n'ihi na adara m n'ihe niile. Ọsụsụ, mgbakọ na mwepụ, ide, igwu mmiri, tenis, gọlfụ, ịgba egwú, ịbụ abụ, ime ihe, nwunye, ekaufọk, akwụna, enyi, ọbụna isi nri. Na anaghị m gbaghara onwe m na-emebu ụzọ mgbapụ nke adịghị agbalị. Eji m obi m niile nwaa." ** ''Na-achọ Lulu'' (1998) == Njikọ mpụga == [[W:|Louise Brooks]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Louise Brooks]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Brooks, Louise}} 4fkwea1tgwyonww2b6jdieh1vdcwqvh Louise Burfitt-Dons 0 1502 13319 11205 2023-03-15T03:23:59Z Olli Hillo 348 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Louise Burfitt-Dons at Westminster.jpg|thumb|Louise Burfitt-Dons (2011)]] '''[[w:Louise Burfitt-Dons|Louise Burfitt-Dons]]''' (née '''Byres'''; a mụrụ [[w: October 22|October 22]], [[w:1953|1953]]) bu onye odee Bekee, onye na-akwado mmadụ na ikpo ọkụ zuru ụwa ọnụ bụ onye amara nke ọma maka mmegide mmegide ya dị ka onye malitere ọrụ ebere [[w: Act Against Bullying | Act Against Bullying]]. == Okwu okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * AAB na-agbasi mbọ ike iji belata mkpasu iwe na ime ihe ike site na imepụta mkpọsa udo dị ka Cyberkind. ** E sitere na okwu mkpọsa na House of Lords (November 11 2009) * Onye ọ bụla na-achọ ịnọrọ ya nso n’ihi na ọ bụ ya na-anọkarị n’ebe a na-eme ihe nkiri nakwa n’etiti ihe. ** "Onye na-emegbu mmadụ," Iwu megidere iji ike emegbu mmadụ 2002 * Ọ bụrụ na ịchọrọ ịbanye n'òtù ọjọọ mgbe ahụ ị ga-eso na-ezochi ihe ndị mmadụ. ** "Ha na-ezobe ihe," Act Against Bullying 2002 * Ụdị obiọma agbanweela. ** Okwu maka mmegharị obi ebere ụwa (November 2007) * E nwere ike ịkọrọ omume mmegbu site na ederede, ekwentị mkpanaaka, ịntanetị, saịtị ịkparịta ụka n'Ịntanet, nnọkọ. Mana anyị enweghị ike ịgbachi ya n'ihi na a na-emezi ozi ndị a site na telivishọn bụ nke na-adọrọ adọrọ iti mkpu, ịkpọ iyi na omume rụrụ arụ dị ka ụzọ isi eje ije na kapeeti uhie nke nnabata. ** Okwu, Mgbakọ Mgbakọ Iji Ike emegbu mmadụ, London ([2008-02-27]]) * Ihe karịrị otu ijeri [[w: women|ụmụ nwanyị]] gburugburu ụwa chọrọ iñomi ụzọ ndụ ụmụ nwanyị ọdịda anyanwụ ma na-enweta ikike ihe onwunwe ngwa ngwa ime otú ahụ. Ya mere, ọ dị mkpa na n'ime nduzi anyị, anyị na-egosipụta ụfọdụ nchekwa na ibu ọrụ n'ime mmefu anyị ka ihe onwunwe zuru ụwa ọnụ wee dịrị maka ụmụ anyị, ụmụ ha na ụmụ ha. ** Okwu na mkpọsa ụmụ nwanyị na-ekpo ọkụ na UK Aware (Eprel 2008) * [[W: Global Warming |Okpomọkụ zuru ụwa ọnụ]] na-akpata mgbanwe ihu igwe nwere ike ịbụ ihe kacha mkpa na-ejikọ anyị niile. ** Okwu, Institute of Physics, London (June 2008) * Ịgba agbụrụ aghọwo ihe na-ewu ewu. ** Okwu gbasara mmetụta agbụrụ agbụrụ na mpụ ndị ntorobịa * Site n'ụbụrụ niile nwere ọgụgụ isi na America ọ ga-adị mma ịhụkwu itinye ego na ilekwasị anya na nyocha a dị mkpa! ** Ozi vidiyo ezigara Joe Biden na nzaghachi nye aro ya maka ọrụ ndụ ndụ (2009) *|Ndị inyom dị ike karịa ka ha chere. Igwe ọkụ nke nne bụ isi ihe mkpali. Ọ bụrụ na anyị nwere ike ime ka agbamume, nlekọta na ọmịiko anyị na-enye ụmụ anyị, ọ ga-ejupụta mbara ala karịa Pacific. ** Okwu a na-ekwu na ụlọ ọrụ ụmụ nwanyị, 2007 * Ígwè ya ga-enweta nkwanye ùgwù mba ụwa. Ịbụ nwanyị ya na-enweghị mmechuihu nwetara ụmụ nwanyị. [[W: Margaret Thatcher|Margaret Thatcher]] bụ nwanyị nwanyị. ** Okwu na CWCC, London (Eprel 2013) * E nwere nha nha n'ọfịs mana ọ bụghị n'okporo ụzọ ** Louise Burfitt-Dons sitere na okwu gbasara [[w: women|ụmụ nwanyị]] na mmegbu mmekọahụ na Wilson Room, Portcullis House, Westminster, 11th June 2013. == Njikọ mpụga == [[W: Louise Burfitt-Dons|Louise Burfitt-Dons]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Louise Burfitt-Dons|Louise Burfitt-Dons]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Burfitt-Dons, Louise}} gsihr3gbzazaegi2tux1ce2bznh6p47 Louise Erdrich 0 1503 11206 5748 2022-10-10T18:08:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q442679]] wikitext text/x-wiki [[Louise Erdrich]] Louise Erdrich (amuru Karen Louise Erdrich June 7, 1964) bu onye odee America, onye ode akwukwo, onye na-ede uri na odee umuaka nke gosiputara isiokwu ndi ala America n’ime ihe odide ya. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ dịghị ihe. Abụ m nwa nlereanya. Ọ bụ mmejọ onye nkuzi m ji n'aka. E sere igbe ahụ n’ime bọọdụ ahụ ma dee aha ụmụaka na-akpa àgwà ọjọọ n’ime ya. Ka m na-asọpụrụ onye nkuzi m, Miss Smith, e bibiri m ịhụ aha m pụtara. Nke a bụ naanị nke mbụ n'ime ọtụtụ mweda n'ala nke oge ntorobịa m nke m nwara ịbọ ọbọ site n'edemede m. Ọ dịtụbeghị mgbe m kpochapụrụ ihere nke ruru m n'obi mgbe m bụ nwata ma e wezụga site n'ime ihe ike edere ede, nhụsianya na-enyo enyo, na njakịrị ọchịchịrị. ==Edensibia== Edemede [[W: Louise Erdrich|Louise Erdrich]] na Wikiquote bekee nwn4xyml5qcab8zv4djk7za6ke37xrr Loujain al-Hathloul 0 1504 11207 5753 2022-10-10T18:09:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19609535]] wikitext text/x-wiki [[Loujain al-Hathloul]] [[Usòrò:Loujain Alhathloul.jpg|thumb|Anyị niile kwesịrị ịghọta na ụfọdụ na-akato ihe na-eme n'obodo anyị na kpọọ ya asị, chọrọ ihe ọjọọ. Ma ọ bụ na ọ bụghị mgbalị ịkwanye nguzozi ya, ọ bụ ihe dị iche.]] '''[[w:Loujain al-Hathloul|Loujain al-Hathloul]]''' amụrụ 31 Julaị 1989 bu onye [[w:Saudi Arabia|Saudi]] na hụ maka ikike ụmụ nwanyị na Saudi Arabia, onye na-akwado ọrụ na onye mmekọrịta mgbasa ozi nke interneeti. ==Okwu ndị okwuru== * M nọnyeere [[w: Women in the Arab Spring|mgbalite ụmụ nwanyị]] [[w: Women in Arab societies|na obodo Arab]] n'ihi na m chere ma nwe ike imezu [[w:Islam| okpukpe m]] (dị ka ndị ikom). Ọzọkwa, m ji nwa m nwanyị ụgwụ inye ya nsọpụrụ ndụ. ** Dị ka e hotara na ''[http://www.vocativ.com/tech/facebook/facebook-double-standard-why-these-Women-had-their-pictures-taken-down/index.html Facebook censor,Arab Women's Rights Group]'' (Nọvemba 13, 2012) * M ga-emeri. Ọ bụghị ozugbo, ma maa. ** Dị ka e hotara na ''[https://www.amnesty.org/en/latest/campaigns/2017/03/why-international-womens-day-is-the-day-to-declare-we-wont- wait-for-our-right/ Ụmụ nwanyị 8 gosiri anyị ihe kpatara ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa ji bụrụ ụbọchị a ga-ekwupụta: Anyị agaghị echere ikike anyị!]'' (5 March 2017) site na Shiromi Pinto. ==Njikọ mpụga== * [http://www.loujainhathloul.com Weebụsaịtị] * [https://twitter.com/LoujainHathloul Loujain al-Hathloul] na Twitter. * [https://www.facebook.com/loujain.alhathloul Loujain al-Hathloul] na Facebook. {{DEFAULTSORT:Alhathloul, Loujain}} p0zjijo3r9v4rml31m9d2n2jwv0xt4s Lual Mayen 0 1505 11208 5756 2022-10-10T18:09:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96350863]] wikitext text/x-wiki == Lual Mayen == Lual Mayen bụ onye nrụpụta egwuregwu vidiyo South Sudanese na onye na-akwado ya, amụrụ ya n'ogige ndị gbara ọsọ ndụ Aswa na Sudan. == Ihe ndi okwuru == * Otu n'ime ihe ọtụtụ ndị na-eche banyere ogige ndị gbara ọsọ ndụ bụ na ndị gbara ọsọ ndụ na-aga ebe ahụ ma biri n'ebe ahụ afọ ole na ole, ma ọ ghọrọ ebe obibi na-adịgide adịgide nye anyị n'ezie. * Ị gaghị abụ ọrụ ebere iji gbanwee ụwa. Ị nwere ike ịbụ onye na-egwu egwuregwu vidiyo n'ezie, ma ị na-enyere onye nọ n'ogige ndị gbara ọsọ ndụ aka, achọrọ m ka ndị ọzọ gbara ọsọ ndụ ghọta na anyị anọghị ebe a ka ị dị ndụ. Anyị nọkwa ebe a iji mee nke ọma. == Ebenside == https://www.quotes.net/authors/Lual+Mayen eots1mmtitkfl9eii23hu7u9itptbon Lucilla Andrews 0 1506 11209 5759 2022-10-10T18:09:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6697244]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Lucilla Andrews|Lucilla Matthew Andrews Crichton]]''' ([[w:|Nọvemba 20]] [[w:|1919]] - [[w:|October 3]] [[w:|2006]]) bụ onye ode akwụkwọ Britain na ntọala. onye otu [[w:Romantic Novelists' Association|Romantic Novelists' Association]]. Odewokwa n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ ''Diana Gordon'' na ''Joanna Marcus'''. == Okwu Okwuru == *"Ọ bụ ihe ijuanya na ọ bụghịdị m mmeri m nwere na ọ bụ m." ** ''Akụkọ Pippa'', nke e zoro aka na 29 June 1968 [[w: Women's_Weekly | Women's Weekly]], p. 17 == Njikọ mpụga == [[w:|Lucilla Andrews]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Lucilla Andrews]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Andrews, Lucilla}} 4pza1cqeavj13w9fhchb4v4um6dwdx9 Lucille Clifton 0 1507 11210 5762 2022-10-10T18:09:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q458750]] wikitext text/x-wiki == Lucille Clifton == Lucille Clifton (June 27, 1936 - Febụwarị 13, 2010) bụ onye America na-ede uri, onye edemede na onye nkuzi si Buffalo, New York. Site na 1979 ruo 1985 ọ bụ Poet Laureate nke Maryland. A họpụtara Clifton ugboro abụọ maka ihe nrite Pulitzer maka uri. == Ihe ndi okwuru == * Na nnukwu atụmatụ nke ihe eluigwe na ala anaghị arịọ anyị ka anyị mee ihe, eluigwe na ala na-arịọ anyị ka anyị bụrụ ihe. Nke ahụ bụkwa ihe dị iche. * Ihe ha na-akpọ gị bụ otu ihe. Ihe ị zara bụ ihe ọzọ. * Soro m mee ememe na ụbọchị ọ bụla ihe nwara igbu m ma daa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2992-Lucille_Clifton 8vapxs32xsl6ydmtk23ii2z6otekg26 Lucinda Creighton 0 1508 11211 5766 2022-10-10T18:09:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3265837]] wikitext text/x-wiki [[Lucinda Creighton]] [[Usòrò:Lucindacreighton.jpg|thumb|right|]] '''[[q:Lucinda Creighton|Lucinda Creighton]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Irish. Ọ bụbu onye minista steeti maka ihe gbasara Europe. Onye otu n'aka nri Fine Gael, ọ bụbu ọnụ na-ekwuchitere otu pati ahụ ịha nhata. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Echere m na alụm di na nwunye bụ maka ụmụaka, ebumnuche bụ isi bụ ịgbasa na imepụta ọnọdụ ụmụaka ga-etolite. Ọ bụ ezigbo amụma maka ọha na eze ịkwado alụmdi na nwunye nwoke / nwanyị imo. ** Okwu Creighton na Twitter na-emegide alụmdi na nwunye nwoke ma ọ bụ nwanyị kpalitere ọgbaghara n'ofe Ireland, ọkachasị ebe ọ bụ onye na-ekwuchitere otu pati ahụ n'ịha nhata n'oge a.[http://www.gaelick.com/2012/02/sligo-lgbt-soc-protests-against-lucinda-creighton-with-marriage-ceremony/22059/ ''Gaelick'']. ==Njikọ Mpuga== [[w:Lucinda Creighton|Lucinda Creighton]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Creighton, Lucinda}} r960srwddby7osn9oy9u2o03617l7f7 Lucky Office 0 1509 11212 5769 2022-10-10T18:09:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2878362]] wikitext text/x-wiki [[Lucky Office]] '''Lucky Office''' Lucky Office (amụrụ 1976) bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe. Onye bi na Hurungwe District, Office malitere ịkpụ akpụ na 19 mgbe o zutere Moses Masaya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ị̀ ma ndị ezigbo ndị dike bụ? Ụmụ okorobịa ndị na-eteta kwa ụtụtụ na-abanye n'ọrụ ha nkịtị wee nweta oku nhụjuanya'' <ref>https://www.readersdigest.ca/culture/the-office-quotes/</ref> ===Ebenside=== dn2w30e7rtdb2bbxffvsdm4za7imnqm Lucy R. Lippard 0 1510 11213 5772 2022-10-10T18:09:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q137115]] wikitext text/x-wiki '''[[w:|Lucy R. Lippard]]''' (a mụrụ Eprel 14, 1937) bụ odee ama ama n'uwa dum, onye nkatọ nka, onye na-akwado ihe na onye ndu si United States. == Okwu Ndi Okwuru == * "[[w:|Njem]] bụ nanị ebe ụfọdụ ndị mmadụ na-elegharị anya gburugburu. Ọ bụrụ na anyị ejiri ọkara ike na-ele anya n'ógbè anyị, ikekwe anyị ga-amụta ihe okpukpu abụọ." ** Na: ''WhiteWalls'' Vol. 36-38 (1995), p 45; Kwuru na: Timothy Oakes, Patricia L. Price (2008). ''Onye na-agụ Geography Cultural'' p. 343. * "Amachaghị ihe ngosi nka n'ozuzu, ọkachasị ntọala usoro iwu ha, jọgburu onwe ya ọbụlagodi na ụwa nke a na-akpọ ọgụgụ isi; obi nkoropụ nke onye na-ese ihe nke ọma na-enwete “ọha mmadụ” nke akụkọ ifo na “nkà dị elu” na-esi na ya pụta. n'ime warara [[w:|ụwa nka]] n'onwe ya, ya na oke iwe ya dabere na obere ìgwè ndị na-ere ahịa, ndị na-ahụ maka ọrụ, ndị nkatọ, ndị editọ na ndị na-anakọta ihe bụ ndị a na-ejikarị eriri na-adịghị ahụ anya na “ezigbo. usoro ike nke ụwa - ihe ndị a niile nwere ike ime ka o yighị ka [[w:|ihe echiche]] ga-adị mma nke ọma iji metụta ụwa n'ụzọ dị iche karịa, ma ọ bụ ọbụna dị ka ndị mmekọ ya na-adịchaghị mfe." ** John Chandler na Lucy R. Lippard, "[http://www.c-cyte.com/OccuLibrary/Texts-Online/Lippard-Chandler_The_Dematerialization_of_Art.pdf The Dematerialization of Art]," na '' Conceptual Art: A Critical Anthology, "ed. Alexander Alberro na Blake Stimson (Cambridge, Mass.: MIT Press, 1999). * "Omenala Eskimo na-enye onye iwe iwe ntọhapụ site n'iwepụ mmetụta uche na usoro ya n'usoro kwụ ọtọ gafee mbara ala; ebe a na-emeri iwe ka a na-eji osisi akara, na-agba akaebe maka ike ma ọ bụ ogologo oge. [[W:|iwe]]." ** E zoro aka na: Rebecca Solnit (2001). ''Wanderlust: Akụkọ banyere Ije ije.'' p. 5. * "[[W:|Conceptual Art]] n'echiche sara mbara bụ ụdị ụlọ nyocha maka mmepụta ihe ọhụrụ na narị afọ ndị ọzọ. Ike mba ụwa na-amaghị ihe sitere na akụrụngwa nke ọbụbụenyi, akụkọ ihe mere eme nka, ịgụ akwụkwọ na-agụ akwụkwọ na ịnụ ọkụ n'obi ịgbanwe ụwa. na ụzọ ndị na-ese ihe si metụta ya." ** Okwu na: Ken Johnsonoct. "[http://www.nytimes.com/2012/10/19/arts/design/lucy-r-lippard-and-conceptual-art-at-brooklyn-museum.html Onye na-akụ mkpụrụ nke Mind-Expanding Conceptualism ]." na ''New York Times'' Ọkt 18, 2012. === "Afọ isii: Mmebi nke ihe nka site na 1966 ruo 1972" (1973) === : Lucy R. Lippard. "Afọ isii: The Dematerialization of Art Object site na 1966 ruo 1972." Mahadum California Press, 1973. * "Mwepụ nke ihe nka site na 1966 ruo 1972: akwụkwọ ntụaka nke ozi gbasara ụfọdụ oke mmado: nke nwere akwụkwọ ọgụgụ nke etinyere ederede, ọrụ nka, akwụkwọ, ajụjụ ọnụ na symposia, ahaziri n'usoro oge na lekwasịrị anya na ihe a na-akpọ echiche ma ọ bụ ozi ma ọ bụ nka echiche na-ekwu maka mpaghara ndị a na-edochaghị anya dị ka ntakịrị, mgbochi, sistemu, ụwa ma ọ bụ nka usoro, na-eme ugbu a na America, Europe, England, Australia na Asia (na oge ụfọdụ. ndọrọ ndọrọ ọchịchị) deziri ma kọwaa ya site n'aka Lucy R. Lippard. Afọ isii." ** Ndepụta Okwu nke akwụkwọ ahụ. * "Oge nke [[w:|Conceptual art]] - nke bụkwa oge nke Civil Rights Movement, Vietnam, Women's Liberation Movement, na mgbochi omenala - bụ ihe dị adị." ** p. vii. * "[[w:|Conceptual art]], maka m, pụtara ọrụ nke echiche dị mkpa na ụdị ihe ahụ bụ nke abụọ, dị arọ, ephemeral, ọnụ ala, enweghị nkọwa na / ma ọ bụ "dematerialized." ** p. vii. *"Aghọtaghị m ihe dị mma nke ihe [[w:|Asụsụ]] na-ekwu, mana enwere m mmasị na ume nyocha, ọrụ spade na-adịghị agwụ agwụ (na-akpọghị otu), ntinye aka zuru oke na mweghachi nke Asụsụ ziri ezi nke a ga-eji atụle nka na ihe ọchị mgbe ụfọdụ n’ihe odide ha.Ọgbaaghara dị n’ihe kpatara ya na-amasị m, mana ọ na-agbakasịkwa m ịbụ ndị na-akwadoghị iji nyochaa ọrụ ha, amaghị m ka ọ dị ma ọ bụ na a na-enyocha ya. site n'aka ndị ọkachamara na nkà ihe ọmụma dị ka nkà ihe ọmụma, ma ọ na-ewe m iwe iwere ha n'okwukwe." ** p.151. == Okwu gbasara Lucy R. Lippard == * "N'ikwu okwu banyere ihe ndị ahụ, amaara m na enweghị m echiche pụrụ iche nke akụkụ ahụ. Ọ bụ naanị otú o si pụta na ọ bụ otú ahụ ka m chọrọ ime ya. Ọzọkwa, enwere uru na uru ahụ: ị pụghị imebi. Ha enweghị njikọ siri ike, ọ nweghị njikọ siri ike ịgbaji, ihe ndị ahụ na-agbanwe mgbe niile ntakịrị ntakịrị ma ị ga-agbaghachi ha azụ n'ụdị, ọ dị ka ịmegharị piano Ọ na-amasị m echiche nke ihe na-adịgide adịgide site n'ịbụ ndị na-adịghị isi ike, na-enweghị isi ike ma ọ bụghị inwe ụdị siri ike nke nwere ike imebi. N'otu abalị mgbe m ñụsịrị mmanya ole na ole, akọwara m Lucy Lippard echiche nke particles. Eji m n'aka na echeghị m ụbọchị na-esote." ** [[w:|Carl Andre]] na: '' Ndị nka na-ekwu okwu 1969 - 1977'', ed. Peggy Gale, The Press N.S.C.A.D, Nova Scotia, Canada 2004. p. 30. == Njikọ mpụga == [[W:|Lucy R. Lippard]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Lucy R. Lippard]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lippard, Lucy R.}} 6rp06sc4qrat8lm51anuyaxwfd1xfue Lucy Worsley 0 1511 11214 5775 2022-10-10T18:09:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6698586]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Lucy Worsley | Lucy Worsley]]''' (18 Disemba 1973–) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme Britain, onye ode akwụkwọ, onye na-ahụ maka ihe na onye na-eweta ihe onyonyo. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọtụtụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme na-eku ume maka ndị na-emeghachi omume. Echetere m na m zutere otu nnukwu onye ka m na-eme mmemme bụ onye kwuru, sị: "Ehee, ahụrụ m na ị na-aga n'akụkụ ọchịchịrị." Enweela m ahụhụ site na echiche ahụ, na akwụkwọ anyị kwesịrị iji sitere na ebe nchekwa na ụlọ akwụkwọ. Ma ị nwere ike ịmụta ọtụtụ ihe site n'ịmegharịa ihe." **[https://www.theguardian.com/theobserver/2011/mar/27/lucy-worsley-tv-history-interview Lucy Worsley: 'Ọtụtụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme na-eku anya banyere ndị na-emeghachi omume'] (26 Mar 2011) * "Isi ọrụ m dị ka onye nlekọta bụ ịgbalị ime ka ndị mmadụ nwee mmasị na akụkọ ihe mere eme, ịga leta ụlọ eze anyị, ka ha nwee obi ụtọ, na ịmụta ihe. M na-agbalị ime otu ihe ahụ na akwụkwọ m, na-atọ ụtọ nakwa dị ka ịgwa." **[https://www.historytoday.com/history-matters/interview-lucy-worsley Interview: Lucy Worsley] (1 Jenụwarị 2012) ==Njikọ mpụga== [[W:Lucy Worsley|Lucy Worsley]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Lucy Worsley|Lucy Worsley]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Worsley, Lucy}} 2alhwdevce3eproqj815ih7ugqk36oj Ludwick Phofane Marishane 0 1512 5777 5776 2022-10-10T11:37:22Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ludwick Phofane Marishane]] '''Ludwick Phofane Marishane''' Ludwick Marishane (amụrụ 23 Mee 1990 na Motetema) bụ onye South Africa mepụtara na onye ọchụnta ego. Ọ bụ onye isi DryBath Pty Ltd na Headboy. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Chọta ihe na-amasị gị ime, ma gbalịsie ike ime ya. Mee ihe niile i nwere ike ime n'onwe gị, na-arịọkwa maka enyemaka mgbe ọ bụla ịchọrọ ya. Nabata ọdịda, n'ihi na ị ga-enweta ya ma ọ bụrụ na ị daa mbà, ọ bụghị ma ọ bụrụ na ị na-agbalị ma ghara ime nke ọma. M na-eme atụmatụ iji aha nke Best Student entrepreneur n'ụwa na-amalite n'ụwa mbụ entrepreneurship League, na-atụgharị nke a n'ụwa nile na-esote 5 afọ. Ana m arara ndụ m n'inyere ndị ntorobịa ụwa aka ịgbaso nrọ ha, ana m arịọkwa ndị ọchụnta ego ndị ọzọ ka ha mee otu ihe ahụ ……. site na ibu ụzọ soro nrọ ha.” *"M na-echekarị echiche, ọ bụ ókèala m maara nke ọma.” <ref>https://konnectafrica.net/ludwick-marishane-is-determined-to-change-the-world/</ref> ===Ebenside=== e5c394ahw8736m6grxeiz9ouucsfbox Luis J. Rodriguez 0 1513 14300 11215 2023-08-22T20:48:39Z Pikariisi 507 wikitext text/x-wiki [[Luis J. Rodriguez]] [[Usòrò:Day one- Diverse Cultures Innovator Luis Rodriguez.jpg|thumb|Rodriguez (2009)]] '''[[w:Luis J. Rodriguez|Luis Javier Rodriguez]]''' (amụrụ 1954) bụ onye America na-ede uri, onye edemede, odeakụkọ, onye nkatọ na onye ode akwụkwọ. == Okwu ndị Okwuru == * M na-emekwu ederede na-abụghị akụkọ ifo. Enwere m ihe ncheta abụọ, akwụkwọ akụkọ na-abụghị akụkọ ifo ọzọ, na m na-eme ọtụtụ edemede, akwụkwọ akụkọ, uri, na ịkọ akụkọ. Mana m hụrụ akụkọ ifo n'anya. Dịka ị maara, enwere m akwụkwọ akụkọ, nchịkọta akụkọ dị mkpirikpi, na akwụkwọ ụmụaka abụọ. Ọ na-esiri m ike ide akụkọ ifo, mana ọ ga-amasị m imekwu ihe ndị a. Anaghị m ahọrọ otu karịa nke ọzọ. ** Na ihe odide ndị na-amasi ya na [https://www.epl.org/an-interview-with-luis-j-rodriguez-2/ “An Interview with Luis J. Rodriguez”] (Evanston Public Library; 2011) * Ndị omempụ adịworị kamgbe —ha bụ obodo nke ụmụ okorobịa na-agbalị ịchọta ike, nke pụtara, ụzọ nke na-eduga n'ụwa nke ọtụtụ òtù ebo na-ekwu okwu n’ememe, ememe okpukperechi, ememe mmalite. Anyị atụfuola ihe ọmụma a dị ka omenala. Ndị otu na-adịkwa mgbe enwere ọtụtụ ihe efu n'ime mmadụ, n'ezinụlọ, n'obodo. Ọ na-arụtụ aka ka anyị kwesịrị imekwu ihe iji weta ezigbo nka, mmasị, nkuzi, ilekọta, na akụrụngwa n'ime ihe efu nke ndụ ndị ntorobịa… ** Maka otu a ga-esi ele ndị omempụ anya [https://www.epl.org/an-interview-with-luis-j-rodriguez-2/ “An Interview with Luis J. Rodriguez”] (Evanston Public Library; 2011) * Ihe na-akpata ịda ogbenye na mpụ bụ kapitalizim. Anyị chọrọ ọha mmadụ dabere na imekọ ihe ọnụ, nlekọta na imepụta ihe - ọ bụghị uru, agha na njikwa mmekọrịta. Maka ndị ikom na ndị inyom nwere nsogbu, anyị kwesịrị inye ndị mmadụ "ohere ibi ndụ," dị ka Clarence Darrow kwuru n'otu oge. Iji bido, anyị chọrọ gọọmentị na-arụ ọrụ maka anyị - ọ bụghị ndị otu pasent(1%). ** Ihe o kwuru maka ihe kpatara ịda ogbenye na ihe gbasara mmekọrịta ọha na eze ndị ọzọ na California na [https://truthout.org/articles/redefining-democracy-in-california-an-interview-with-luis-rodriguez/ “Redefining Democracy in California: An Interview With Luis Rodriguez”] in ''Truthout'' (2014 May 28)<br /> == Njikọ Mpuga == 8r0mhveakfqjdqm74l50ud36kh2v7pl Lukman Alade Fakeye 0 1514 11216 5785 2022-10-10T18:10:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6702553]] wikitext text/x-wiki [[Lukman Alade Fakeye]] '''Lukman Alade Fakeye''' Lukman Alade Fakeye bụ onye Yoruba Naijiria na-ese ihe na ọkpụ osisi. Nke kacha nta na ezinụlọ Fakeye ndị na-ese ihe, ọ bụ nwa nwanne Lamidi Olonade Fakeye, bụ onye kpụrụ ọnụ ụzọ Africa Room na Kennedy Center na Washington, D. C. Lukman malitere ịrụ ọrụ na nna ya, Akin Fakeye, mgbe ọ dị afọ itoolu. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Mmeghachi omume ndị na-anakọta ihe dị oke mma ma na-akpali akpali, ha nwere oke obi ụtọ na ọdịnala ezinụlọ ka dị. Mmeghachi omume ha na-akpali m ịga n'ihu ma na-eto eto mana nke ka mkpa, a na-akpali m idobe ọdịnala ahụ iji mee ka ezinụlọ m na ndị nna nna m mpako. *Ile anya ihe ọkpụkpụ ahụ kwa ụbọchị mere ka m chọọ ịmepụta, ha mere m obi ụtọ na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na iberibe ahụ na-agwa m okwu. Ihe ọkpụkpụ niile m ji tolite ga-anọgide na-agbanye mgbọrọgwụ n'obi m ruo mgbe ebighị ebi. N’ihi ya, ọ bụrụ na mụ ahụ iberibe iberibe papa m n’ebe ọ bụla n’ụwa, m ga-agwa gị afọ ole o mere ya. Ahụrụ m ibe Fakeye ọ bụla, a ga m agwa gị onye mere ya. Nzụlite ahụ bụ ihe m ga-eji kpọrọ ihe ruo mgbe ebighị ebi. <ref>https://www.imodara.com/magazine/artist-spotlight-lukman-alade-fakeye-nigeria/</ref> ===Ebenside=== r5i0g4zas2qmpzboctzu4b4yhh7wb82 Lung Ying-tai 0 1515 11217 5789 2022-10-10T18:10:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q516806]] wikitext text/x-wiki [[Lung Ying-tai]] Lung Ying-tai (Chinese: 龍應台; pinyin: Lóng Yìngtái; amuru 13 February 1952 na Kaohsiung) bu onye edemede Taiwanese na onye nkatọ omenala.[1] Ọ na-ede mgbe ụfọdụ n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ 'Hu Meili' (胡美麗; 胡美丽; Hú Měilì).[2] Edemede na-emetụ n'ahụ nke Lung nyere aka na nhazi ọchịchị onye kwuo uche nke Taiwan[1] yana dịka naanị onye edemede Taiwanese nwere kọlụm n'akwụkwọ akụkọ ndị China bụ isi, ọ bụ onye edemede na Mainland China. Akọwapụtara dị ka "onye ọgụgụ isi ọha nke ụwa na-asụ Chinese", ọ nọrọ afọ 20 dabere na mpụga Taiwan na US na Germany ebe amaara nke ọma maka nkatọ ọ na-akatọ usoro iwu agha Kuomintang. Ọ bụla onye nkatọ maka mmachi na-abawanye na Mainland China na nnwere onwe mgbasa ozi na nnwere onwe obodo.[3] O deela akwụkwọ karịrị iri atọ. ==Okwu ndi okwuru== * "Na-arụ ọrụ na gọọmentị n'oge a, ị nwere ike ime ihe naanị ma ọ bụrụ na ị nwere mkpebi siri ike megide usoro a na-eme ugbu a." * "Ọ bụrụ na otu ụbọchị enwere m ọrịa strok, nke ahụ ga-agwa m na ịbụ onye minista omenala ROC abaghị m uru. Ọ bụrụhaala na m ka nọ n'ọnọdụ a, m ga-eme ike m niile ruo otu ụbọchị mgbe m kpebiri na ọ baghị uru ọzọ. " ===Edensibia=== *[https://quotepark.com/authors/lung-ying-tai/] hq9g0t8zu3860w4kp3k256ngmm5kjyl Lupe Fiasco 0 1516 11218 5792 2022-10-10T18:10:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q310116]] wikitext text/x-wiki == Lupe Fiasco == Lupe Fiasco (amuru Wasalu Muhammad Jaco na February 16, 1982, na Chicago, Illinois) bu onye America rapper, omenkà, onye mmeputa na onye isi nke 1st na 15th Entertainment. == Ihe ndi okwuru == * Echere m na ịgbachi nkịtị niile dị njọ karịa ime ihe ike niile, Egwu bụ mmetụta na-adịghị ike nke mere m ji eleda ya anya, anyị na-atụ egwu ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe niile, na-atụ egwu ọbụna ikwu eziokwu. na-atụ egwu ọbụna ịgwa gị... * Ị gaghị ama ma ọ bụrụ na ị nwere ike ịdị, Ọ bụrụ na ị na-agbalị, ị gaghị ahụ. * Naanị bụrụ onwe gị na otu ụbọchị ị ga-ahụ onye hụrụ gị n'anya maka ihe niile ị bụ, ntụpọ ma ọ bụ enweghị ntụpọ. * My ụzọ bụ na m na-ebute Chineke ụzọ; M na-ekwu "Chineke chọrọ" mgbe niile. Nanị ụzọ ihe ga-esi gbanwee bụ Chineke. Ya mere, ebe m maara na enweghị m ike ịgbanwe ihe ọ bụla, naanị m ga-eme ya satire. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4776-Lupe_Fiasco 0rvy4em86hm0ec0uk4c7vuk5iq6rkqv Lupita Nyong'o 0 1517 13138 13137 2022-11-15T21:53:55Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Usòrò:Lupita Nyong'o SXSW 2019 (47282558132).jpg|thumb| Lupita Nyong'o]] ''[[w:Lupita Nyong'o|Lupita Amondi Nyong'o]]''' (a mụrụ March 1, 1983) bụ onye ome ejije Kenya-Mexic ===Ihe o kwụru === * "Ahụ juru m anya ... Ahụ na-edekọ nchekasị, ma ọ dị mma ma ọ bụ ihe ọjọọ, n'otu ụzọ ahụ. Ya mere, ọ bụrụ na ọ bụ ihe na-akpali akpali ma ọ bụ na-emerụ ahụ, ahụ gị nọkwa na nhụjuanya nhata. Ọ bụ ezie na m ga-ahọrọ obi ụtọ karịa trauma kwa ụbọchị." ** N'ọsọ ọsọ ọ na-agbago n'ọkwa na ''[https://graziadaily.co.uk/celebrity/news/exclusive-lupita-nyongo-interview/ "EXCLUSIVE: Lupita Nyong'o: 'Success haves M Freedom'"] na Grazia (Sep 11, 2017)'' * "Enwere nnukwu ọñụ na ịme ihe nkiri a, n'agbanyeghị na ọ bụ banyere ahụmahụ dị mwute na nke na-emetụ n'ahụ ... Anyị niile dị ka anyị bụ akụkụ nke ihe dị adị na nke dị mkpa. Ọ bụ ihe ọñụ ịga n'ihu n'ihu. kwa ụbọchị ma na-akọ akụkọ ndị a n'ezie. Ime ihe nkiri a, achọpụtara m na ọñụ abụghị nkwụsị nke mgbu, kama ikweta na ọnụnọ mgbu na inwe obi ụtọ n'agbanyeghị ya." ** Na ime ihe nkiri '' Afọ 12 ka Ohu '' na ''[https://www.interviewmagazine.com/film/lupita-nyongo "LUPITA NYONG'O"] na ''Interview Magazine'' (2013 Nov 5)'' * "Ọ bụ n'ihi mgbasa nke na-acha ọcha, ụkpụrụ Eurocentric nke ịma mma ka anyị na-enweta nke a. Ị maara? Ma ọ bụ subconscious. Colorism bụ ada nke ịkpa ókè agbụrụ. Ma mgbe ụfọdụ, ọ dị ka ịkpa ókè agbụrụ nwere amnesia (ọchị) ị maara? Ya mere, ọ bụ ya mere m ji dee nke a - ka m nwee olile anya wepụta ya n'ihu na ndị mmadụ nwere ike ịza ya." ** Banyere otú ụkpụrụ ịma mma si agbagọ si agba ya ume ide akwụkwọ ụmụaka bụ́ ''Sulwe'' na ''[https://www.npr.org/2019/10/17/770848643/lupita-nyongo-on-sulwe"Lupita Nyong 'o On'Sulwe'”] na NPR (2019 Ọkt 17) '' * "Ana m enwe ekele dị ukwuu n'afọ ndị mbụ m nọ na mbara ala a n'ihi na ịmara - ma ọ bụ ịghara ịdabere n'otú m si dị ịrata mmadụ ma ọ bụ ime ihe ga-eme ná ndụ pụtara n'ezie na aghaghị m ịzụlite akụkụ ndị ọzọ nke onwe m. àgwà m, àgwà m - ma nweta mmetụta nke onwe m site n'ihe ọzọ karịa ndị mmadụ na-aja m ka m dị. Azụlitela m, m na-anọgidekwa na-azụlite ịma mma dị n'ime nke ọma iji kwado m n'ime afọ ndị m na-adịghị ahọrọ oke ọkụ." ** Maka otu o siri lekwasị anya na ịma mma nke ime na [https://www.npr.org/2019/10/17/770848643/lupita-nyongo-on-sulwe “Lupita Nyong'o On 'Sulwe'”] na NPR ( Ọkt 17 2019) == Njikọ mpụga == **[[w:en:Lupita Nyong'o]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Lupita Nyong'o]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nyong'o, Lupita}} oxuzsp5al6o57ityk2ptrbvdmvkby39 Luther Vandross 0 1518 11220 5798 2022-10-10T18:10:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q311306]] wikitext text/x-wiki == Luther Vandross == Luther Ronzoni Vandross Jr. (Eprel 20, 1951 - Julaị 1, 2005) bụ onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ, na onye na-emepụta ndekọ. == Ihe ndi okwuru == * Superman nwere ike felie elu n'elu igwe n'ihi na anyị kwenyere na ọ nwere ike. Yabụ na ihe anyị na-ahọrọ ikwere nwere ike na-arụ ọrụ nke ọma mgbe niile… Ọ dị n'uche. * Nna m ga-ebuli m elu. Na mụ na nne m na-agba egwu na mgbe ahụ. Tụgharịa m gburugburu ruo mgbe m dara ụra. Mgbe ahụ n'elu steepụ ọ ga-ebu m, ama m n'ezie na a hụrụ m n'anya. * Otu anya na anya gị, m na-ahụ nnọọ ihe ị pụtara nye m. Ebe a n'ime obi m ekwere m ịhụnanya gị bụ naanị ihe m ga-achọ * Akụkụ kacha mma ka dị m n'ihu - Ahụbeghị m 'ezigbo ụbọchị ochie' m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24631-Luther_Vandross k19xwxmfpq3kgtbhccg2oca0vpfqoog Luvvie Ajayi 0 1519 11221 5801 2022-10-10T18:10:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27494203]] wikitext text/x-wiki == Luvvie Ajayi == Luvvie Ajayi (amuru Ifeoluwa Ajayi na Jenuarị 5, 1985 bu onye Naijiria onye odee, onye na-ekwu okwu, na strategist dijitalụ. Akwukwo ya, I’m Judging You: The Do-Better Manual, bu onye kacha ere New York Times. Luvvie bu onye odee kacha mma. Onye otu Delta Sigma Theta Sorority, Inc. == Ihe ndi okwuru == * N'ime ụwa nke chọrọ ka ụmụ nwanyị na-asụ ntakwu, a na m ahọrọ ịkwa akwa. * Ọ bụrụ na ị na-akpọ onye ombudsman mgbe niile maka onye ị hụrụ n'anya, ị nọ n'ụlọ mkpọrọ dabere na nke gị. Ndị mmadụ ga-anọgide na-eme ihe ha nwere ike imeri. * Enweghị m mmasị ibi n'ụwa ebe agbụrụ m na-abụghị akụkụ nke onye m bụ. Enwere m mmasị ibi n'ụwa ebe agbụrụ anyị, n'agbanyeghị ihe ha bụ, anaghị akọwa ọnọdụ anyị na ndụ. * Enweghị m ebe n'ụwa ebe ree m na-enweta nke onye m bụ. Enwere m mkpa ibi n'ụwa ebe anyị, n'agbanyeghị ihe ha bụ, mmetụta ọnọdụ anyị na ndụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/luvvie-ajayi/593/ 7o1lum0u7h2ptlolvr76c9rhvsf7jgi Lydia Maria Child 0 1520 11222 5808 2022-10-10T18:10:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q443132]] wikitext text/x-wiki [[Lydia Maria Child]] [[Usòrò:Lydia Maria Child engraving.jpg|thumb|Enwere m ibi ogologo oge, wee hụ nke ukwuu, ịkwa emo ụwa na-enye m nsogbu n'obi.]] [[Usòrò:Lydia Maria Child.jpg|thumb| Ngwaahịa ụmụ nwanyị na-arị elu n'ahịa. Agaghị m adị ndụ ịhụ ụmụ nwanyị ituli aka, mana m ga-abịa kekwa igbe ntuli aka.]] '''[[w:Lydia Child|Lydia Maria Child]]''' (11 February 1802- 7 Julaị 1880) bụ onye mkpochapụ America, ikike ụmụ nwanyị. onye na-ahu maka mmegide ụmụ nwanyị, onye mmegide mgbasawanye US, onye na-akwado ikike India, onye edemede na onye nta akụkọ. ==Okwu ndi okwuru== [[Usòrò:Appletons' Child David Lee Lydia Maria.jpg|thumb|gọọmentị e kwesịghị iji ike tinye ma jikwaa mmetụta, karịa akọ na uche nke ụmụ amaala.]] [[Usòrò:Mixed-couple.jpg|thumb|Ngwakọta di na nwunye]] [[Usòrò:Abraham Lincoln O-55, 1861-crop.jpg|thumb|Echere m na anyị nwere ihe mere anyị ga-eji kelee Chineke maka [[q:Abraham Lincoln|Abraham Lincoln]]. N'adịghị ike ya niile, a ghaghị ikweta na ọ na-eto eto mgbe niile.]] *Ogidi adawo n'ụkwụ gị,<br>Egwu na-ama jijiji n'ikuku,<br>Obodo nke na-akpọ isiala bụ oche gị,<br> Na naanị gị nọ n'ebe ahụ. ** ''Marius n'etiti mkpọmkpọ ebe nke Carthage'' *Onye nwere ogụgụ isi nwere ike eletrik<br> nke ụwa na-enweghị ike ịzụ,<br>Anwụ na-egbuke egbuke nwere ike ịcha ọkụ na igwe ojii na-agbada,<br> Ọkụ ya ka dị otu. ** ''Marius n'etiti mkpọmkpọ ebe nke Carthage'' * England nwekwara ike iji mkpirisi mmiri gbachie mmiri nke Nile iji kechie nzọụkwụ nke nnwere onwe, dị mpako ma kwụsie ike n’ala a na-eto eto karịa ebe ọ na-azọchasị Scọtland dị iche iche, ma ọ bụ dinara onwe ya n’etiti ugwu ndị mara mma nke Switzerland. ** ''Okwu echere na James Otis''. Ndị nnupụisi ahụ, Isi. iv *Ụfọdụ ndị enyi m nwanyị dọtara m aka na ntị nke ukwuu na ọ nweghị nwanyị ga-atụ anya na a ga-ewere ya dị ka ''nwanyị'' mgbe o dechara akwụkwọ. ** "Banyere ụmụ nwanyị", '' Independent '', 21 Oct 1869, dị ka e hotara na "Mmepụta sitere na 'Banyere Ụmụ nwanyị'" na '' A Lydia Maria Child Reader '' (1997), nke Carolyn L. Karcher deziri. ==1870s== * Na ihe ka ọtụtụ ná ndị inyom adịghị achọ mgbanwe ọ bụla dị mkpa n'ọnọdụ ọha mmadụ na nke obodo, na-egosi nanị na ha bụ ndị ohu omenala na-adịghị egosipụta onwe ha. ** ''Akwụkwọ ozi e degaara ndị na-akwado ịnwa nwanyị'' (1870). * Nke gị maka mmega ahụ na-enweghị mkpuchi nke ngalaba ọ bụla nke mmadụ ọ bụla. ** Ozi nye ndị na-akwado ime ntuli aka nwanyị '' (c. 1875) ==Njikọ mpụga== [[W:Lydia Maria Child|Lydia Maria Child]] na wwikipedia "[https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Lydia_Maria_Child Lydia Maria Child] na Wikicommons [https://en.wikisource.org/wiki/Author:Lydia_Maria_Child Lydia Maria Child] nwere akwụkwọ na Wikisource *[https://web.archive.org/web/20030223083214/http://etext.lib.virginia.edu/eaf/authors/first/lmfc.html UVA: Ederede maka Lydia Child] {{DEFAULTSORT: Nwa, Lydia}} 827x4w6vpj54bie4mjwlqnwpndqv18o Lydia R. Diamond 0 1521 11223 5811 2022-10-10T18:10:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6707674]] wikitext text/x-wiki == Lydia R. Diamond == Lydia R. Diamond (amuru Eprel 14, 1969) bu onye ode akwukwo America na prọfesọ. == Ihe ndi okwuru == * Anọ m na-agbalị ide egwuregwu gbasara agbụrụ, ozugbo - n'oge isiokwu ahụ na-agbanwe karịa ka m hụrụ n'oge ndụ m. Mgbanwe seismic… * Mkparịta ụka ahụ na-eme ka m bụrụ onye ara, anọghịkwa m n'ọtụtụ ebe m na-akparịta ụka n'etiti ndị na-acha uhie uhie bụ ndị na-ekwenyeghị na m. Ọ na-adị ka ihe kacha achụpụ na dị ize ndụ shrug-apụ nke a onu na-arahụbeghị; kedu ka ị ga-esi bụrụ agbụrụ gachara na obodo egosipụtara na ha nwere nnukwu ọdịiche akụ na ụba n'etiti agbụrụ? Na n'echiche?... == Ebenside == https://www.huntingtontheatre.org/articles/Smart-People/Gallery/An-Interview-with-Lydia-R-Diamond/ syard32u4ctuma23l523d4fkqv5pmla Lydia Sigourney 0 1522 11224 5815 2022-10-10T18:10:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4418695]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Lydia Sigourney - Brady-Handy.jpg|thumb|Lydia Sigourney]] ''[[w:Lydia Sigourney|Lydia Huntley Sigourney]]''' ('née'' ''Lydia Howard Huntley'') (Septemba 1, 1791 - June 10, 1865) bụ onye America ama ama nke ukwuu. onye na-ede uri n'oge mmalite na etiti narị afọ nke 19. A na-akpọkarị ya "Sweet Singer of Hartford." Ọtụtụ n'ime ọrụ ya ka e ji naanị aha nwunye ya bụ Oriakụ Sigourney bipụta. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Anyị na-ekwu maka ịkụziri ụmụ anyị ihe. Anyi ama na umuaka anyi na-akuziri anyi ihe?" * "Mmụọ dị ebube nke nwa ọhụrụ dị ka kpakpando na-eduga nne n'ọgba aghara nke onwe ya." * "Ike nke otu mba, karịsịa nke mba Republic, dị n'ụlọ ndị nwere ọgụgụ isi na nhazi nke ọma." ==Ihe Gbasara Ya== * "Dị ka onye edemede raara onwe ya nye, onye na-eme nke ọma, Lydia Sigourney mebiri ihe ndị dị mkpa nke ọrụ nwoke na nwanyị ọ na-eme. N'ime usoro a, o nyere ndị na-eto eto, ndị na-achọ akwụkwọ edemede ụmụ nwanyị gburugburu obodo ihe atụ nke ohere nke inweta ma ọmụma na ụgwọ ọrụ akụ na ụba." ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w: Lydia Sigourney|Lydia Sigourney]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[W: Lydia Sigourney|Lydia Sigourney]] na Wikiquotes pg4ifrd0edof7x9kv1lwpwn78bop1tm Lynette Yiadom-Boakye 0 1523 11225 5818 2022-10-10T18:10:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6708834]] wikitext text/x-wiki == Lynette Yiadom-Boakye == Lynette Yiadom-Boakye (amụrụ 1977) bụ onye na-ese ihe na onye edemede Britain. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ndị mmadụ na-ajụ maka akụkụ nke agbụrụ na ọrụ, ha na-achọ azịza dị mfe ma ọ bụ dị mfe. Akụkụ nke ya bụ mgbe ị chere na ndị ọzọ dị nnọọ iche karịa onwe gị, ị na-eche na echiche ha abụghị otu. Mgbe m na-eche echiche, m na-eche banyere otú e nwere ọtụtụ ihe. * A na-anwa ndị mmadụ ime ndọrọ ndọrọ ọchịchị na m na-ese ihe osise ojii, na mgbagwoju anya nke a bụ akụkụ dị mkpa nke ọrụ ahụ. Ma mmalite m na-abụkarị asụsụ nke eserese n'onwe ya na otú nke ahụ si metụta isiokwu ahụ. * Eserese si ndụ bụ incredibly mkpa maka m n'ihi na o kwere ka m na-azụ anya m ịhụ ihe niile dị n'ebe ahụ. Ma aghọtara m ná mmalite na ihe e sere ná ndụ abụghị ihe m na-etinye na ya. M na-enwekarị mmasị na ihe osise ahụ karịa ka m bụ ndị mmadụ. Maka m, iwepụ nke ahụ dị ka mmanye nyere m nnwere onwe karịa ịme ihe n'ezie na iche echiche banyere agba, ụdị, mmegharị, na ọkụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/90748-Lynette_Yiadom_Boakye 9pgewb0uyj65f3yuck1wjt0msb34eik Lynn 0 1524 13090 13089 2022-11-15T18:13:22Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Lynn]] Mahadum Lynn bụ mahadum nkeonwe na Boca Raton, Florida. Tọrọ ntọala na 1962, mahadum na-enye ndị otu, baccalaureate, master's, na doctoral degrees. Aha ya maka ezinụlọ Lynn (Christine E. na Eugene M. Lynn). O nwere mkpokọta ndebanye aha undergraduate nke 2,095. ===Ihe o kwụru === * Onye ọ bụla chọrọ ịga eluigwe, ma ọ dịghị onye chọrọ ịnwụ. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Lynn]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Lynn]] na wikiquote Bekee * ''[https://www.goodreads.com/author/quotes/76408.Loretta_Lynn'' [[Òtù:Wq/Ig]] cw730viymsett299r3k3exh4qe34wyt Lynne Cheney 0 1525 11226 5826 2022-10-10T18:10:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234992]] wikitext text/x-wiki [[Lynne Cheney]] Lynne Ann Vincent Cheney (amuru Ọgọst 14, 1941) bụ onye odee America, ọkà mmụta, na onye bụbu onye ọbịa okwu ngosi. Ọ lụrụ onye osote onye isi ala 46 nke United States, Dick Cheney, wee jee ozi dị ka nwanyị nke abụọ nke United States site na 2001 ruo 2009. ==Okwu okwụrụ== Na-atụ anya na ị ga-enwe ike iwepụ asọmpi, nke mbụ, na-efe efe n'ihu ọdịdị mmadụ - na ụmụ agbọghọ na-enwekwa mmasi, dị ka ụmụ nwoke, ma ọ bụ ma opekatampe ọ dịghị ihe ọzọ ụmụ agbọghọ m hụrụ na ezi na ụlọ nwere ya. The Truth & Lynne Cheney", ajụjụ ọnụ, Women's Quarterly (Spring 2001). pwdm7adezq0k28ij7drhflbqbbba6wa Lynxxx 0 1526 11227 5829 2022-10-10T18:11:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19667707]] wikitext text/x-wiki [[Lynxxx|Lynxx]] '''Lynxxx''' Chukie Edozien, onye amara aha ya bụ Lynxxx, bụ onye na-edekọ hip-hop nke Naijiria na onye ọchụnta ego. N'afọ 2010, o wepụtara album studio mbụ ya Nke a bụ Lynxxx wee gaa n'ihu bụrụ onye omenkà mbụ nke Naijiria nke akara ụwa niile bụ Pepsi kwadoro. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Onye ọlụlụ kwesịrị ịzụlite ma gbaa ume, mmepe onwe onye/ime mmụọ, ma dị njikere ịchụ àjà oge niile ka unu abụọ na-eje ije n'ebumnobi." *“E nwere ezigbo ahịrị dị n'etiti iso mmadụ na-akpa n'ezoghị ọnụ na ịchọta onye ga-alụ. Ị pụghị ịbụ onye mmụọ ma lekwasị anya n'anụ ahụ. " *"Anyị niile kwesịrị ileba anya n'ime ma ghọta ọnọdụ ndị gbara anyị gburugburu ma mee ndị dị mkpa." *"Ọ bụrụ na ịchọta ọgịrịga nke na-adabaghị ... kwụsị tryna mee ka ọ rụọ ọrụ, ọ bụghị nke gị ... hapụ ya ka ọ zere nsogbu ndị ọzọ." *"Ezi mkpụrụ obi nke ga-eso obi Chineke agaghị anọ ogologo ọkpa gị." *"Ọ bụrụ na ị bepụghị ndụ a maka onwe gị, ọ dịghị onye ga-ebipụ gị òkè gị." *"Cheta: Extra Ordinary bụ ihe nkịtị na obere mgbakwunye." *"Tụkwasị obi n'oge gị, tụkwasị obi na njem gị na n'ikpeazụ… akwụsịla ịtụkwasị Chineke obi." *"Jiri akụkọ gị kpalie onye rapaara ebe ị nọ na mebie." *"Chineke adịghị eme ihe n'iyi, ọ na-eke ... *"Ekwela ka obi abụọ nke onye ajọ omume mebie gị n'uche." *“Lee amamihe. Ọ ga-agbanwe ndụ gị.” *"Njem gị dị iche, oge gị dị iche, ọdịnihu gị na ebumnuche gị niile bụ naanị gị na gị." *"Edola onwe gị n'okpuru elu na-enweghị isi site na ilele ihe onye ọzọ nwere." *"Mgbe ị meriri na usoro gị, ị na-akọwagharị iwu." <ref>https://www.entrepreneurs.ng/lynxxx-biography/</ref> ===Ebenside=== g15odtbt0jfznvgpgh645d72dvtkhlq Lyta 0 1527 11228 5832 2022-10-10T18:11:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q85946567]] wikitext text/x-wiki == Lyta == '''Opeyemi Babatunde Rahim''', known professionally as '''Lyta''' is a Nigerian singer and songwriter. He signed a record deal with YBNL Nation in 2018 but left the label in May 2019 after having a disagreement with the label owner Olamide. He released the 5-track debut EP ''Id'' in 2019. == Ihe ndi okwuru == * Tinye onwe gị n'ime nzube gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/lyta/2317/ boi9uqkzb0gd3b984d57k4ywd3h7ab9 Léopold Sédar Senghor 0 1528 11229 5835 2022-10-10T18:11:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q154545]] wikitext text/x-wiki == Léopold Sédar Senghor == Léopold Sédar Senghor (/ sɒŋˈɡɔːr/; French: [sɑ̃ɡɔʁ]; 9 Ọktoba 1906 - 20 Disemba 2001) bụ onye na-ede uri Senegalese, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-ahụ maka ọdịbendị nke bụ onye isi ala Senegal mbụ (1960–80). == Ihe ndi okwuru == * Mmepe anya nke narị afọ nke iri abụọ enweghị ike ịbụ eluigwe na ala ma ọbụghị site n'ịbụ njikọ siri ike nke ụkpụrụ ọdịbendị niile nke mmepeanya niile. Ọ ga-abụ ihe jọgburu onwe ya ma ọ bụrụ na eji nnu negri-tude mee ya, n'ihi na ọ ga-abụ na-enweghị isi nke mmadụ. * Nha nhata ị masịrị m bụ nke na-akwụghị ọtọ, siri ike idobe ya. Ndụ nke ime m kewara n'oge n'etiti oku nke ndị nna ochie na oku Europe, n'etiti ọdịdị nke omenala ojii-Africa na nke ndụ ọgbara ọhụrụ. * Ndị agha a na-adịghị ahụ anya na-achị eluigwe na ụwa na-eme ihe nkiri. * Ana m akpachara anya mgbe niile itinye echiche ma ọ bụ mmetụta n'azụ okwu m. Emewo m ka ọ bụrụ àgwà mmadụ ịbụ onye na-enyo enyo maka egwu okwu nkịtị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/61300-Leopold_Sedar_Senghor gfu7lls9zcnh4dwr11hp8wiieqtkxby M.I 0 1529 5837 5836 2022-10-10T11:37:25Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[M.I]] '''M.I''' Jude Lemfani Abaga, onye amara aha ya bụ M.I Abaga, bụ onye Naijiria na-agụ egwú na onye na-edekọ ihe. Ọ ghọrọ onye a ma ama n'afọ 2006 mgbe egwu ya "Crowd Mentality" ghọrọ ewu ewu na Jos, Nigeria. Ya mpụta mbụ studio album Talk About It e wepụtara na 2008. LP nọchiri anya MI 2: Ihe nkiri ahụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ekwetala n'igbe ahụ niile ị na-etinye onwe gị. Chee echiche n'èzí igbe, mebie iwu, pụta ìhè <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=m-i-abaga&id=929</ref> ===Ebenside=== 11ww0nwq5uf4qj44uj56qxq4pauay6y M.I Abaga 0 1530 11230 5840 2022-10-10T18:11:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6712192]] wikitext text/x-wiki == M.I Abaga == Jude Lemfani Abaga (amụrụ 4 Ọktoba 1981), mara amara dị ka M.I Abaga, bụ onye Naijiria na-agụ egwú na onye na-edekọ ihe. Ọ ghọrọ onye a ma ama n'afọ 2006 mgbe egwu ya "Crowd Mentality" ghọrọ ewu ewu na Jos, Nigeria. E wepụtara album studio izizi ya Talk About It na 2008. == Ihe ndi okwuru == * Ego ziri ezi mgbe ọ bụla ị hụrụ ka m binye aka n'aha m. * Ekwetala n'igbe ahụ niile ị na-etinye onwe gị. Chee echiche n'èzí igbe, mebie iwu, pụta ìhè. * Ekwetala ha mgbe ha na-ekwu, ọ gaghị ekwe omume. * Lekwasị anya n'ịhụnanya ọ bụghị ọnụ ọgụgụ == Ebenside == https://quotes.ng/authors/m-i-abaga/929/ 6alq02gr0ovicumkwsnvukjxhb692ih M. K. Asante 0 1531 11231 5843 2022-10-10T18:11:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6712734]] wikitext text/x-wiki == M.K. Asante == MK Asante (amuru na Nọvemba 3, 1982) bu onye odee America, onye na-ese ihe nkiri, onye na-ese ihe, na prọfesọ. == Ihe ndi okwuru == * Ịhụnanya bụ ịmụta abụ ahụ n'ime obi mmadụ na-abụkwa ya ma ọ bụrụ na o chefuru ya. * Ana m ede-ala ikwu okwu. * Mgbe ị mere nleba anya, ị nwere ọrụ. * Ha apụghị ọbụna iche maka nnwere onwe n'ihi na ha enweghị asụsụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/48259-M_K_Asante fslxbdgs02l5vf44uwptc4q4poq7ztq Maaza Mengiste 0 1532 11232 5846 2022-10-10T18:11:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3841903]] wikitext text/x-wiki == Maaza Mengiste == Maaza Mengiste (amuru 1974) bu onye ode akwukwo onye America == Ihe ndi okwuru == * Anyị ekwesịghị ịbụ ihe ọ bụla ọzọ karịa ihe anyị bụ. * Mgbe obi siri gị ike na ihe niile na-eme bụ uche Chineke, gịnị ka ị ga-eme ma ọ́ bụghị ichere ruo mgbe Chineke mere ebere? * Ụdị ịhụnanya bụ igbu maka ya, ma ọ bụ ịnwụ anwụ. * Ọchịchị ndị na-alụ ọgụ agaghị ama ka e si edu ndú, naanị mepụta agha ọzọ. Ị chere na a na-atụ obi ike na nguzogide. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/54117-Maaza_Mengiste rg6zyvslns69zdqiqw25fjkx75pmcub Mabel Segun 0 1533 11233 5853 2022-10-10T18:11:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6721519]] wikitext text/x-wiki [[Mabel Segun]] Mabel Segun (amuru 1930) bu onye Naijiria na-ede uri, onye ode akwukwo na ode akwukwo nkenke na akwukwo umuaka. Ọ bụkwa onye nkuzi, onye mgbasa ozi na nwanyị egwuregwu. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *E nwere ọtụtụ ndị omekome na chọọchị karịa ebe ndị ọzọ. ==Edensibia== [https://guardian.ng/art/at-90-matriarch-of-nigerian-literature-mabel-seguns-pen-remains-strong/| Guardian Newspaper] b3bg65lpws5d645o7h9n3mam8lrbpfn Macky 2 0 1534 11234 5856 2022-10-10T18:11:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19667560]] wikitext text/x-wiki [[Macky 2]] '''Macky 2''' Mulaza Kaira, makwaara aha ogbo Macky II, Macky 2, MK Macky 2, DJ Bugar, na Flava Boy, bụ onye Zambia Multi-Award na-emeri egwu hip hop, onye na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-emepụta ihe. A maara ya maka isonye na oge nke itoolu nke Big Brother Africa, ebe o tinyere nke atọ na asọmpi ahụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ebila n'oge gara aga, atụla nrọ maka ọdịnihu, tinye uche na oge ugbu a." Ọ bụrụ na ị hụrụ ndụ n'anya, egbula oge, n'ihi na oge bụ ihe mejupụtara ndụ." <ref>https://zambianews365.com/macky-2-has-some-interesting-quotes-do-not-dwell-in-the-past/</ref> ===Ebenside=== 5be7u08yj77m8h29kp1jyub2gqo3vpi Macy Gray 0 1535 11235 5859 2022-10-10T18:11:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q232456]] wikitext text/x-wiki == Macy Gray == Macy Gray Macy Gray (amụrụ Natalie Renee McIntyre na Septemba 6 1967) bụ onye America R&B, onye na-agụ mkpụrụ obi na onye neo, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe na onye na-eme ihe nkiri, ama ama maka olu ya na-akpa ọchị na ụdị abụ nke Billie Holiday na Betty Davis na-emetụta nke ukwuu. * Ihe ọ bụla oyiyi gị bụ, ọ nwere ike ọ bụghị gị, mana ọ na-enye gị ohere ibi ndụ kwekọrọ na ya. * Mgbe ị dị ntakịrị ihe niile dị egwu na ihe dị egwu gbasara gị na ndị mmadụ na-achị ọchị, ị ga-achọpụta na ọ bụ ihe ga-eme ka ị nweta. * Ị nwere ike ịga n'ụzọ omenala ma ọ bụ n'ụzọ ọzọ. Agara m ụzọ ọzọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/41841-Macy_Gray f1tghfin4ki9ccwg8ub3ebt0a56lyte Made Kuti 0 1536 11236 5862 2022-10-10T18:11:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108318919]] wikitext text/x-wiki [[Made Kuti]] '''Made Kuti''' Omorinmade Kuti mara amara dị ka Made Kuti, bụ onye Naijiria na-abụ abụ afrobeat, onye na-ede abụ na onye na-egwu egwu. Ọ wepụtara album mbụ ya akpọrọ Forward na 2021. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dị ka nkwalite nitrous [gas]," <ref>https://www.ft.com/content/f880110c-ea45-4882-8340-0d361a19740e</ref> ===Ebenside=== nm8hpkqnh1706b95i3jmjxpu4m16gki Madeleine L'Engle 0 1537 11237 5866 2022-10-10T18:12:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q257261]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Madeleine L'Engle|Madeleine L'Engle Camp]]''' ([[Nọvemba 29]], [[1918]] – [[September 6]], [[2007]]) bụ onye America na-ede akụkọ ifo, akụkọ na-abụghị akụkọ ifo, uri, na [[w: akụkọ ifo ndị ntorobịa | akụkọ ifo ndị ntorobịa]], gụnyere [[w:Newbery Medal|Medal Newbery]] -emeri ''[[w:A] Wrinkle in Time|A wrinkle in Time].'' Otu [[w:Episcopal Church (United States)|Episcopalian]], ọrụ ya maka ma ndị okenye na ụmụaka bụ ihe sitere na ya siri ike [[Christian Universalism| Ndị Kraịst eluigwe na ala]] [[okwukwe]] na oké mmasị na [[sayensị] ọgbara ọhụrụ]. ===Okwu ndị o kwuru=== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Inspiration na-abịakarị n'oge ọrụ, karịa tupu ya. Oge okpomọkụ nke Nne Nne Ukwu (1974), p. 143 2ra1rtss1jxmzjbu67w4626eie5zs93 Madison Grant 0 1538 11238 5869 2022-10-10T18:12:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1337762]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Madison Grant.jpg|right|thumb|250px|Madison Grant na mmalite 1920s.]] '''[[w:Madison Grant | Madison Grant]]''' ([[w: November 19|Nọvemba 19]], [[w:1865|1865]] - [[w:May 30|May 30]], [[w:1937|1937]]) bụ onye ọka iwu America, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme. na ọkà mmụta gbasara mmadụ. == Okwu Okwuru == === ''Ngafe nke nnukwu agbụrụ'' (1916) === <small>ISBN|978-0548139035</small> * N'ụdị ọchịchị onye kwuo uche ya, ọrụ nke ịhọpụta eluigwe na ala na-elekwasị anya n'ịhọrọ nkezi nwoke maka ọkwá ọchịchị kama ịbụ nwoke ruru eru site n'ọmụmụ, agụmakwụkwọ, na iguzosi ike n'ezi ihe. Site n'echiche nke agbụrụ, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-abawanye ụba nke ụdị ndị dị ala ma mee ka mfu nke arụmọrụ kwekọrọ na obodo n'ozuzu ya. * Ebe gburugburu ebe obibi dị oke nro na nke okomoko na enweghị esemokwu ọ bụla achọrọ maka ịlanarị, ọ bụghị naanị na a na-ahapụ ụdị adịghị ike na ndị mmadụ n'otu n'otu ka ha dị ndụ ma gbaa ume ịmụ nwa kamakwa ụdị ndị siri ike na-etokwa abụba n'uche na n'anụ ahụ. ** Ibe nke 20. * A ga-atụfukwa aha "agbụrụ Aryan" n'ezoghị ọnụ dịka okwu pụtara agbụrụ. Taa ọ bụ naanị asụsụ, ọ bụ ezie na e nwere n'otu oge, n'ezie, e nwere njirimara dị n'etiti asụsụ obodo Aryan mbụ na agbụrụ nke bu ụzọ kwuo okwu ma mepụta ya. Na nkenke, ọ dịghị ugbu a, ọ dịghịkwa mgbe a na-enwe ma ndị Caucasian ma ọ bụ ndị Indo-European agbụrụ, ma e nwere otu ugboro, ọtụtụ puku afọ gara aga, Aryan agbụrụ ugbu a ogologo oge na-apụ n'anya na-enweghị isi na-echeta n'oge gara aga. ** ibe nke 62. * Ịnya isi nke ndị India nke oge a na ọ bụ otu agbụrụ na onye na-achị Bekee ya, bụ kpamkpam na-enweghị ihe ndabere n'ezie, na obere nwa afọ gbara ọchịchịrị na-ebi n'etiti ihe ncheta nke ịdị ebube hapụrụ, na-ekwupụta okpukpe ma na-asụ asụsụ ogologo oge ya. Ndị mmeri Nordic echefuru echefu, na-enweghị ntakịrị nkwupụta nke ịbụ ndị ikwu ọbara. ** ibe nke 64. * Ndị ọrụ ya na-akpachi anya nwere ike ịkpọ mmetụta agbụrụ ajọ mbunobi, ma ọ bụ mmegide sitere n'okike nke na-eme ka ụdịdị dị ọcha. Eziokwu ahụ na-adịghị mma bụ́ na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụdị nile nke ụmụ nwoke na-emekọ ihe ọnụ na-eme ka anyị ghara ime otú ahụ. Ma ọ bụrụ na a ga-edobe agbụrụ ndị ahụ site na ụdị ihe eji arụ ọrụ arụrụ arụ, ma ọ bụghị ya, ha na-emecha jikọta ọnụ, na n'ime ụmụ, ụdị n'ozuzu ma ọ bụ nke dị ala na-enwe ike. ** ibe 193. * Ọganihu nke àgwà anụ ahụ na mmachi nke mmetụta gburugburu ebe obibi nye mmadụ bụ ugbu a ndị ọkà mmụta sayensị ghọtara nke ọma na ọ bụkarị ajụjụ oge mgbe ọha na eze ga-aghọta ihe na-akpata mmekọrịta ọha na eze na-esi n'ụzọ dị otú ahụ agafee. na nnukwu. Ozugbo ndị omebe iwu kwadoro ezi ihe na ntinye nke eziokwu ahụ, mgbanwe zuru oke na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị ga-emerịrị, na ndabere anyị ugbu a na mmetụta nke agụmakwụkwọ ga-anọchi anya nhazigharị dabere na ụkpụrụ agbụrụ. ** ibe 262. * Nke a [Oké Osimiri Mediterenian] bụ agbụrụ nke nyere ụwa nnukwu mmepeanya nke Egypt, nke Krit, nke Finisia gụnyere Carthage, nke Etruria na nke Gris Mycenae. O nyere anyị, mgbe agwakọtara ya na ike ya na ihe ndị Nordic, nke kachasị mma na mmepeanya niile, nke Hellas oge ochie, na ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị na-adịgide adịgide, Ọchịchị Rom. ** ibe 139. * Otu n'ime nsonaazụ ya [Agha Ụwa Mbụ] kacha arụpụta ga-abụ mbibi akụkụ nke klaasị aristocratic n'ebe niile na ugwu Europe… Ọ bụrụ na enweghị ike inweta nha anya site n'ịgbatị ma na-ebuli stunt nke anụ ahụ na nke uche, ọ ga-abụ ma ọ dịkarịa ala mebie site na mbibi nke ndị dị elu nke ogologo na nke mkpụrụ obi. ** ibe nke 173. * Africa dị n’ebe ugwu nke Sahara, site n’echiche ụmụ anụmanụ, bụ ugbu a, ọ bụkwa kemgbe mmalite oge Tertiary, akụkụ nke Europe. Nke a bụ eziokwu ma anụmanụ ma agbụrụ mmadụ. Ndị Berber nke dị n'ebe ugwu Africa taa bụ agbụrụ ha na ndị Spen na ndịda Ịtali. ** ibe 152. === '' Mmeri nke kọntinent '' (1933) === <small>ISBN|978-1593640170</small> * Ihe mgbochi nke ndị bekee bi na ndị India dị oke oke nke na ọ ga-eduga n'ụdị nhụsianya nke ndị France na-akwado… N'ebe ndị Britain na-achị, a na-ele ọkara agbụrụ anya dị ka onye India… N'ime ndị na-ebi ugbu a na infusion nke ọbara India ghọrọ isiokwu nke mpako… ma ọ bụrụ na mmadụ na-eme ka ewepụrụ maka ndị dị otú ahụ dịpụrụ adịpụ akụkọ dị ka grotesque Pocahontas omenala na Virginia. * N'ịbụ ndị weghara obodo ahụ, ndị ọcha lụrụ ndị India anọghị n'ọkwa dị elu. Mana ọnụ ọgụgụ ndị India nọ na United States dị ntakịrị nke na ọdịnihu ha nwere ike ịbụ nke itinye uche na agbụrụ White site na nhụsianya, ọ gwụla ma ebo ole na ole na-azụlite ịdị ọcha nke agbụrụ nke onwe ha yana, yana ọnọdụ akụ na ụba dị mma. perpetuting onwe ha ruo ogologo oge na-abịa. ==Njikọ Mpụga== [[W: Madison Grant|Madison Grant]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Madison Grant|Madison Grant]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Grant, Madison}} nn74emad9prx3brff1k5penolfpckqg Mae West 0 1539 11239 5872 2022-10-10T18:12:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q202878]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mae West LAT.jpg|thumb|Gịnị kpatara na ị naghị abịa hụ m?]] ''[[w:Mae West| Mary Jane West]]''' ([[w: Ọgọọst 17|August 17]], [[w:1893|1893]] - [[w:Nọvemba 22|Nọvemba 22]], [[w:1980|1980]]) bụ onye omere na onye na-ede egwuregwu America, nke a na-akpọkarị'''" Mae "West"'. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Mae West in I'm No Angel 2.jpg|thumb|Mgbe m dị mma, ọ dị m mma. Mgbe m dị njọ, ọ ka mma.]] [[Usòrò:Mae West Allan Warren.jpg|thumb|Mgbe ị nwetara ụdị mmadụ ahụ, ị ​​chọghị ịgba ọtọ.]] * "O nweghị ihe jikọrọ ịdị mma na ya, dearie." ** Azịza nye mkpu, "Ịdị mma! Lee diamond mara mma!" na "N'abalị mgbe abalị" (1932). O mechara jiri ''Ọdịmma enweghị ihe jikọrọ ya na ya'' dịka aha akụkọ ndụ ya (1953). * "Gịnị mere na ị gaghị abịa mgbe ụfọdụ hụ m? … Bilie, aga m agwa akụ gị." ** ''O mejọrọ Ya'' (1933); Okwu a ekwuwo n'ọtụtụ ebe ka e dehiere ya na nkwuwa okwu a: "Gịnị kpatara na ị gaghị abịa hụ m mgbe ụfọdụ?" N'ezie, Mae West kwuru, sị: "...Bịanụ hụ m oge ụfọdụ." n'ime ihe nkiri abụọ a "''Abụghị m mmụọ ozi'" na"''Sextette''".http://quotationize.com/come-up-see-me-sometime-not-misquote-mae-west/ * "Oh, Beulah, kpọpụta m mkpụrụ vaịn." "Abụghị m mmụọ ozi" (1933) * "Naanị ụdị nwoke abụọ na-amasị m, ndị ezinụlọ na ndị mba ọzọ." "Abụghị m mmụọ ozi" (1933) * "Mgbe m dị mma, m na-adị mma nke ukwuu. Ma mgbe m dị njọ, ọ ka m mma." "Abụghị m mmụọ ozi" (1933) * "M na-abụbu Snow White, mana m kpafuru akpafu." ** [http://books.google.com/books?id=jU8EAAAAMBAJ&q=%22I+ji+bụ+Snow+White+mana+m+drifted%22&pg=PA64-IA1#v=onepage Interview] na [[w: Ndụ (akwụkwọ akụkọ) | akwụkwọ akụkọ 'Life'']] (18 Eprel 1969) * "Ọ bụghị ndị ikom nọ na ndụ gị ka ọ bụ, ọ bụ ndụ ndị ikom gị." "Abụghị m mmụọ ozi" (1933) * "Mgbe ihe ọjọọ abụọ na-adabara m, ọ na-amasị m ịnara nke m nwarabeghị." ** ''Klondike Annie'' (1936) * "Otu nwoke nọ n'ụlọ dị ọnụ ahịa abụọ n'okporo ámá." "Belle nke Nineties" (1934) * "Mgbe ụmụ nwanyị na-emejọ, ụmụ nwoke na-eso ha n'azụ." ** ''O mejọrọ Ya'' (1933) * "Ị were otu ihe tinye ya na nke ọzọ wee nweta abụọ. Abụọ na abụọ bụ anọ; na five's ga-enweta gị iri ma ọ bụrụ na ị maara otú e si arụ ọrụ ya!" ** ''Obere Chickadee m'' (1940) * "Ọ dị m ka otu nde abalị a. Ma otu otu." ** Myra Breckinridge (1970) * "'' Nye onye na-eto eto: '' Ogologo oge ole ka ị na-enweghị ịnyịnya gị? '' Ụkwụ isii, sentimita asaa'' Echela na ụkwụ isii ahụ. Ka anyị kwuo banyere sentimita asaa ahụ! <!-- Atụmatụ kacha mma m nwere ike ime, dabere na http://www.agonybooth.com/myra_breckinridge/default.asp?Page=5 & http://www.dvdlard.co.uk/Content.aspx?ContentID =2865 --Singkong2005--> ** Myra Breckinridge (1970) * "Abụ m nwa agbọghọ ahụ nke na-arụ ọrụ Paramount n'ehihie, yana Fox abalị niile" ** ''Sextette'' (1978) * "Nye onye Britain hụrụ ya n’anya na-achọ ịrịgo n’àkwà ya na Mae-ihe dị 80: O kwuru na ya na-atụ anya n’oge na-adịghị anya inwe ike ikwu ihe Paul Revere kwuru— ‘Ndị Britain na-abịa’. Nke a bụ nke ikpeazụ Mae kwuru na fim." ** ''Sextette'' (1978) [[W:arịlịka|obi ụtọ]] * "Nke ahụ ọ̀ bụ egbe dị n’akpa gị, ka obi dị gị ụtọ ịhụ m?" ** ''Sextette''[[w:cite web|title=Onye nyocha okwu: Na-enyocha mmalite nke Quotes|url=http://quoteinvestigator.com/2013/08/20/glad-to-see/]] [[w:cite book|title=The Oxford Dictionary of American Quotations|url=https://books.google.com/books?id=whg05Z4Nwo0C&pg=PA625]](1978) * "Mgbe ị nwetara ụdị mmadụ, ị chọghị ịgba ọtọ." ** Ekwuru na "Maka Women, Monologues Ha anụbeghị" site na Susan Pomerance, Dramaline Publications (1985) * "Alụmdi na nwunye bụ ezigbo ụlọ ọrụ, mana adịghị m njikere maka ụlọ akwụkwọ." ** #149 na '' Ihe kacha mma 2,548 onye ọ bụla kwuru '' (2006) nke Robert Byrne dere * "Nye nwoke aka n'efu, ọ ga-agbakwa gị niile." ** # 684 na '' Ihe kacha mma 2,548 onye ọ bụla kwuru '' (2006) nke Robert Byrne dere * "Anọla m n'apata karịa akwa akwa akwa." ** # 685 na '' Ihe kacha mma 2,548 onye ọ bụla kwuru '' (2006) nke Robert Byrne dere * "Ọ bụ ụdị nwa agbọghọ ahụ nke rịgoro n’elu ubube nke ịga nke ọma n’ụzọ na-ezighị ezi." ** # 832 na '' Ihe kacha mma 2,548 onye ọ bụla kwuru '' (2006) nke Robert Byrne dere * "M na-enwekarị adịghị ike n’ihe banyere mba ọzọ." ** [[w: Onye na Onye | Onye-na-Onye]] ajụjụ ọnụ ([[w:CBS | CBS]]) na [[w:Charles Collingwood (onye nta akụkọ)|Charles Collingwood]], [http:// books.google.com/books?id=21R_KPMzH2EC&q=&quot;M na-enwekarị ike+ maka ihe ndị mba ọzọ&quot;&pg=PA82#v=otu ibe Septemba 1959] == Njikọ mpụga == [[W:Mae West|Mae West]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Mae West|Mae West]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:West, Mae}} q6pmjwfxrrvrbeufgwf2yw5ontoyv05 Maeve Binchy 0 1540 13290 11240 2023-01-29T23:13:40Z Ase-Vesa 296 File wikitext text/x-wiki [[Maeve Binchy]] [[File:Binchy33 (cropped).jpg|thumb|Maeve Binchy (2006)]] Anne Maeve Binchy Snell (28 Mee 1939 [1] - 30 Julaị 2012) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ Irish, onye na-ede egwuregwu, onye edemede akụkọ dị mkpirikpi, onye ode akwụkwọ na onye na-ekwu okwu. Ihe e ji mara akwụkwọ akụkọ ya bụ ngosipụta ọmịiko na nke na-atọkarị ọchị nke ndụ obere obodo na Ireland, yana ngwụcha ịtụnanya.[2][3] Akwụkwọ akụkọ ya, nke a sụgharịrị n'asụsụ 37, rere ihe karịrị nde 40 n'ụwa nile, na ọnwụ ya mgbe ọ dị afọ 73, nke Vincent Browne kwupụtara na telivishọn Irish na mbubreyo 30 Julaị 2012, ruru uju dị ka ọnwụ nke otu n'ime ndị Ireland kacha hụ n'anya. na ndị ode akwụkwọ amara ama. ==Okwu ndi okwuru== * Aga m aghọta ma ọ bụrụ na ịchọghị m. Ma obi ga-agbawa m. Ị bụ ihe niile m rọrọ nrọ na olileanya. Ị dị ukwuu, karịa. Biko mara na echeghị m na m bụ ajọ mmụọ. Ma m ghọtara na m bụ. Achọghị m ka ị tinye aka gị n'akụkụ m wee sị na ọ dị mma, ka ị gbaghara m. Achọrọ m ka ị mara na ị na-eme ya, na ịhụnanya m nwere n'ebe ị nọ ga-adịru ogologo oge m dị ndụ. Apụghị m ịhụ ọ dịghị mfe, ọ dịghị ihe ọchị, ọ dịghị ihe ọchị ime. Enwere m olileanya na anyị ga-enwe ike ịlaghachi azụ mgbe anyị chịrị ọchị, na ụwa nwere agba, ọ bụghị oji na ọcha na isi awọ. O wutere m maka imejọ gị. M'nwere ike ime ka ihe-nb͕u di iche iche di n'aru Onwem, ma ọ gaghi-eweghachi ihe ọ bula M'nyere gi. ===Edensibia=== *[https://www.goodreads.com/author/quotes/3532.Maeve_Binchy] 5kiins3bx39i2a0rpw1tyeq5zf3scfw Magaret Nakhla 0 1541 5878 5877 2022-10-10T11:37:27Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Magaret Nakhla]] '''Magaret Nakhla''' Margaret Nakhla bụ onye Ijipt na-ese ihe n'oge a. Nakhla, onye amuru 12/10/1908 n'Aleksandria, gụrụ nka na France ọkachamara n'ise mmanụ. Ọ nwetara diploma nkuzi ya na 1939, wee mụọ nkà nke eserese mgbidi na École du Louvre na 1951. Ọ kụziiri ihe na Institute of Fine Arts for Girls, Egypt. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ụmụ nwanyị n’ime ndụ Kraịst” <ref>https://www.degruyter.com/document/doi/10.31826/9781463224974-011/html</ref> ===Ebenside=== 57cvorsdsbi029rs6zdijnsh32l0k0i Magdalena Andersson 0 1542 11241 5881 2022-10-10T18:12:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4935873]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Budgetpropositionen för 2022 (1 av 8) (cropped) (1).jpg|thumb|Magdalena Andersson in 2021]] '''[[w:Magdalena Andersson|Eva Magdalena Andersson]]''' (amụrụ 23 January 1967) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Sweden na ọkachamara akụ na ụba na-eje ozi dị ka Prime Minister nke Sweden kamgbe 30 Nọvemba 2021, yana onye ndu Social Democratic Party kamgbe 4 Nọvemba 2021. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Enwere usoro iwu kwadoro na gọọmentị etiti ga-agbahapụ mgbe otu pati kwụsịrị. Achọghị m iduga ọchịchị nke a ga-ajụ maka izi ezi ya. ** Magdalena Andersson (2021) e kwụrụ na "[https://www.bbc.com/news/world-europe-59400539 Sweden's first female PM resigns hours after appointment]" on ''BBC'', 25 November 2021. * Ọ bụ ihe kwere nghọta na n'ọnọdụ dị ugbu a (n'ihi mbuso agha Russia na Ukraine 2022), ọtụtụ ndị mmadụ na-eche banyere nsogbu nchekwa. Ọnọdụ nchekwa agbanweela nke ukwuu n'izu gara aga. ** Magdalena Andersson (2022) e kwụrụ na "[https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/swedish-pm-hesitant-about-nato-referendum/ Swedish PM hesitant about NATO referendum]" on ''Euractiv'', 7 March 2022. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Magdalena Andersson|Eva Magdalena Andersson]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Andersson, Magdalena}} ixdnocuienv289g10mobju5ap4kmmfu Maggie Hassan 0 1543 11242 5885 2022-10-10T18:12:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24053]] wikitext text/x-wiki [[Maggie Hassan]] Margaret Coldwell Hassan (/ ˈhæsən /; née Wood; amuru Febụwarị 27, 1958) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye ọka iwu na-eje ozi dị ka onye omebe iwu United States nke obere si New Hampshire. Onye Democrat, Hassan ka ahọpụtara na Senate na 2016 mgbe ọ na-eje ozi dị ka Gọvanọ 81st nke New Hampshire, ụlọ ọrụ o nwere site na 2013 ruo 2017. ==Okwu ndi okwuru== *Iran enweghị ike nweta ngwa agha nuklia, ọ nweghịkwa ihe ọ ga-eme ma ọ bụrụhaala na enwere m ihe ọ bụla ikwu maka ya. *Enwere m ndekọ nke ịchọrọ ijide n'aka na mkpọsa meghere na ego bụ ihe ziri ezi, mana ọ pụghị ịbụ naanị otu akụkụ. ===Edensibia=== *[https://www.brainyquote.com/lists/authors/top-10-maggie-hassan-quotes] btyvdurf48e0ztawqcenpkuk7m782gc Mahalia Jackson 0 1544 11243 5888 2022-10-10T18:12:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q206466]] wikitext text/x-wiki == Mahalia Jackson == Mahalia Jackson (amuru Mahala Jackson; Ọktoba 26, 1911 - Jenuarị 27, 1972) bụ onye ọbụ abụ ozioma nke America, nke a na-ewere n'ọtụtụ ebe dị ka otu n'ime ndị na-akụ ụda olu na narị afọ nke 20. == Ihe ndi okwuru == * Okwukwe na ekpere bụ vitamin nke mkpụrụ obi; mmadụ enweghị ike ịdị ndụ na ahụike ma ọ bụghị ha. * Mgbe ị na-abụ abụ ozioma ị na-enwe mmetụta na a ga-agwọta ihe na-adịghị mma. * Ọ dị mfe ịnọrọ onwe gị mgbe ị nwere ego. Mana ịnọrọ onwe gị mgbe ị na-enweghị ihe ọ bụla, nke ahụ bụ ule nke Onye-nwe. * Chineke nwere ike ime gị ihe ọ bụla ị chọrọ ịbụ, ma ị ga-etinye ihe niile n'aka ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7270-Mahalia_Jackson 7xxew2y3mtunjoeckfr9iza8j9brz94 Majek Fashek 0 1545 11244 5891 2022-10-10T18:12:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3124631]] wikitext text/x-wiki == Majek Fashek == Majekodunmi Fasheke, onye amara aha ya dị ka Majek Fashek (March 1963 - 1 June 2020) bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-agụ egwu. == Ihe ndi okwuru == * Ihe niile dị na ndụ nwere oge na oge ya. Yabụ na ị gaghị ajụ m ihe kpatara ya * Ị naghị atụ anya ịgha akpu wee wepụta kokoyam. Ị naghị atụ anya ịgha osikapa wee were akpụ. Ihe ọ bụla mmadụ na-agha n’ụwa a, ha aghaghị iwere ya n’ezie * M na-eme ụda mgbe ndị a niile na-eto eto na-egwu egwu na-eme jam, ana m eme ụda dị mma mana ha na-agbakọ mgbe niile, ha anaghị eme ụda dị mma, ha na-eme jam. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/majek-fashek/1591/ aexmuzhanoc42pa52q8ckw857iex7kx Majid Michel 0 1546 11245 5894 2022-10-10T18:12:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6737845]] wikitext text/x-wiki == Majid Michel == Majid Michel (amuru 22 Septemba 1980) bu onye omere nke Ghana, ihe nlere anya, agwa igwe onyonyo, onye mgbasa ozi na onye enyemaka. == Ihe ndi okwuru == * Anyị niile hà nhata ma dị nnọọ iche. Anyị niile bụ ndị pụrụ iche. * Ọ bụghị ikike niile ziri ezi. Eziokwu ahụ na mmadụ na-achọ ikike apụtaghị na ikike ọ chọrọ ziri ezi. * Mgbe ike nke ihunanya meriri ihunanya ike uwa ga ama udo. * Anyị na-amụ okwu ahụ ọ bụghị ka Chineke hụ anyị n'anya kama ime ka anyị hụ ya n'anya na ịghọta ihe O meere anyị. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=8 aydnxp4j4u0rbgligisquk4954jr6my Malala Yousafzai 0 1547 13075 13074 2022-11-15T16:31:27Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Malala Yousafzai]] '''[[W:Malala Yousafzai|Malala Yousafzai]]''' (Urdu: ملالہ یوسفزئی; amụrụ 12 Julaị 1997) bụ onye na-akwado ikike mmadụ na agụmakwụkwọ onye Pakistan nke e jikọrọ ọnụ na Kailash Satyarthi 2014 Nobel Peace Prize, bụrụ onye nnata ya nke ọdụdụ. [[Usòrò:Malala Wiki.jpg|thumb|Malala_Wiki]] ===Ihe o kwụru === *M na-eche banyere ya mgbe mgbe ma chee echiche banyere ọnọdụ ahụ nke ọma. Ọ bụrụgodị na ha abịa igbu m, m ga-agwa ha ihe ha na-agbalị ime adịghị mma, na agụmakwụkwọ bụ ikike anyị bụ́ isi. *Ọ bụ nrọ m na otu ụbọchị, nnukwu ụlọ dị ka nke a ga-adị n'akụkụ ọ bụla nke ụwa ka nwatakịrị ọ bụla nwee ike tolite na ohere ịga nke ọma. *Ọdịnaya nke akwụkwọ na-ejide ike nke agụmakwụkwọ na ọ bụ na ike a ka anyị nwere ike ịkpụzi ọdịnihu anyị ma gbanwee ndụ. agụmakwụkwọ dị mkpa bụ na 'm chọrọ ọbụna agụmakwụkwọ maka ụmụ gị.' M'gāsi kwa ya, Otú a ka m'nāchọ si gi, ub͕u a me kwa ihe i nāchọ. ** Na: Brian Jones, "''[http://www.businessinsider.com/malala-yousafzai-left-jon-stewart-speechless-2013-10 16-Year-Old Malala Yousafzai Hapụ Jon Stewart Speechless na ikwu banyere Pacifism] " "Onye na-ahụ maka azụmahịa," Ọkt. 9, 2013, 9:38 PM: site na ajụjụ ọnụ na Daily Show na Jon Stewart:'' === Mmeghe nke Library nke Birmingham, Jan 2013 === :<small>Dị ka e hotara na ''[http://www.dailymail.co.uk/news/article-2409774/Malala-Yousafzai-Pakistani-teen-shot-head-Taliban-opens-Library-Birmingham.html 'M' m a Brummie now', ka Malala kwuru, bụ nwata akwụkwọ ndị Taliban gbagburu, ka ọ na-emepe nnukwu ọbá akwụkwọ ọhụrụ n'obodo nna ya ekukwere]'', "Mail Online", (3 Jenụwarị 2013)</small> * Ọ bụ nrọ m na otu ụbọchị, nnukwu ụlọ dị ka nke a ga-adị n'akụkụ ụwa niile ka nwatakịrị ọ bụla nwee ike tolite na ohere ịga nke ọma. * '' 'Ọdịnaya nke akwụkwọ na-ejide ikike mmụta na ọ bụ ike a ka anyị nwere ike ịkpụzi ọdịnihu anyị ma gbanwee ndụ anyị'' * '''Ọ dịghị ngwa agha ka ihe ọmụma na ọ dịghị ihe ọmụma ka ukwuu karịa okwu e dere.''' * Birmingham bụ ihe pụrụ iche nye m n'ihi na ọ bụ ebe a ka m chọtara onwe m dị ndụ, ụbọchị asaa ka agbagburu m ... Ugbu a bụ ụlọ m nke abụọ, mgbe Pakistan hụrụ m n'anya. * Anyị ga-ekwurịrị maka ụmụaka Pakistan, India na Afghanistan na-ata ahụhụ site na iyi ọha egwu, ịda ogbenye, ọrụ ụmụaka na ịzụ ahịa ụmụaka. Ka anyị nyere ha aka site n'olu anyị, omume na ọrụ ebere. Ka anyị nyere ha aka ịgụ akwụkwọ na ịga ụlọ akwụkwọ. Ka anyị ghara ichefu na ọbụna otu akwụkwọ, otu mkpịsị akwụkwọ, otu nwatakịrị na otu onye nkụzi nwere ike ịgbanwe ụwa. === Nkwupụta nye ọgbakọ 32 nke Pakistan Marxists, Maachị 2013 === * Nke mbụ ọ ga-amasị m ikele The Struggle na IMT maka inye m ohere ikwu okwu n'afọ gara aga na Summer Marxist School na Swat nakwa maka iwebata m na Marxism na Socialism. Naanị m chọrọ ikwu na n'ihe gbasara agụmakwụkwọ, yana nsogbu ndị ọzọ na Pakistan, oge eruola ka anyị mee ihe iji dozie ha n'onwe anyị. Ọ dị mkpa iburu ụzọ. ''Anyị apụghị ichere ka onye ọzọ bịa mee ya.''' Gịnị mere anyị ji echere ka onye ọzọ bịa dozie ihe? Gịnị mere na anyị anaghị eme ya n'onwe anyị? Ọ ga-amasị m izigara ọgbakọ ọgbakọ ekele m nke ukwuu. ''Ekwenyesiri m ike na Socialism bụ naanị azịza''' m na-agbakwa ndị enyi niile ume ka ha mee mgba a na njedebe mmeri. Naanị nke a ga-eme ka anyị nwere onwe anyị pụọ n'agbụ nke oke iwe na nrigbu. ** Ekwuru na [http://www.marxist.com/historic-32nd-congress-of-pakistani-imt-1.htm webụsaịtị nke IMT]: Nkwupụta nye ọgbakọ ọgbakọ nke 32 nke Pakistan Marxists. === Okwu UN, June 2013 === :<small>Dị ka e hotara na [http://www.independent.co.uk/news/world/asia/the-full-text-malala-yousafzai-delivers-defiant-riposte-to-taliban-militants-with- talk-to-the-un-general-assembly-8706606.html Ederede zuru oke: Malala Yousafzai na-enye ndị agha Taliban mgbagha na-ekwu okwu na Mgbakọ UN General], '' The Independent '', (12 July 2013)</ obere> [[File:Malala Yousafzai Role Models 1.jpg|thumb|Even if there was a gun in my hand and he was standing in front of me, I would not shoot him. This is the compassion I have learned from [[Muhammad|Mohamed]], the prophet of mercy, [[Jesus Christ]] and Lord [[Buddha]].]] [[File:Malala Yousafzai Role Models 2.jpg|thumb|This the legacy of change I have inherited from [[Martin Luther King]], [[Nelson Mandela]] and [[Muhammad Ali Jinnah|Mohammed Ali Jinnah]].]] [[File:Malala Yousafzai Role Models 3.jpg|thumb|This is the philosophy of nonviolence that I have learned from [[Gandhi]], [[wikipedia:Khan Abdul Ghaffar Khan|Bacha Khan]] and [[Mother Teresa]].]] nke onye ọ bụla. * Ihe bụ na ndị Pakistan akwadola m. Ha anaghị eche na m bụ Western. Abụ m ada Pakistan na enwere m mpako na abụ m onye Pakistan. * N'ụbọchị a gbagburu m, na n'echi ya, ndị mmadụ welitere ọkọlọtọ 'Abụ m Malala'. Ha asịghị 'Abụ m Taliban'. * Ha na-akwado m ma na-agba m ume ịga n'ihu na ịga n'ihu na mkpọsa m maka agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ. === Ajụjụ ọnụ na CNN na Christiane Amanpour (October 11, 2013) === :<small>Dị ka ekwuru na ''[http://www.cnn.com/2013/10/11/world/europe/nobel-peace-prize-speculation-malala/ akụkọ CNN]''. Vidiyo zuru ezu nke ajụjụ ọnụ a bụ ''[http://www.cnn.com/video/?/video/world/2013/10/11/malala-nobel-amanpour.cnn]'' ebe a: </small> * M na-eche na ọ bụ n'ezie nwata...M ga-enwe mpako, mgbe m ga-arụ ọrụ maka agụmakwụkwọ, mgbe m gaara eme ihe, mgbe m ga-enwe obi ike ịsị ndị mmadụ, 'Ee! Ewula m ụlọ akwụkwọ ahụ; Emeela m ọzụzụ ndị nkuzi ahụ, ezipụla m ụmụaka ahụ (ọtụtụ) ụlọ akwụkwọ '... Mgbe ahụ ọ bụrụ na m nweta Nrite Nobel Peace, m ga-asị, Ee, ekwesịrị m ya, n'ụzọ ụfọdụ ... achọrọ m ịghọ Prime Minister nke Pakistan, echere m na ọ dị mma n'ezie. N'ihi na site na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, enwere m ike ijere obodo m niile ozi. Enwere m ike ịbụ dọkịta nke mba ahụ dum ... Enwere m ike imefu ego dị ukwuu site na mmefu ego na agụmakwụkwọ, "ka ọ gwara Ọ dị ka ịghọ praịm minista bụ ụzọ ruo ọgwụgwụ ọ raara ndụ ya nye ...[ n'icheta mgbe agbagburu ya] Ọ jụrụ, 'Ònye bụ Malala?' O nyeghị m oge ịza ajụjụ ya...Ọ gbara mgbọ atọ...Otu mgbọ tụrụ m n'akụkụ aka ekpe m n'egedege ihu, dị n'elu ebe a, o wee si n'olu gbadaa m n'ubu... Ma ka ọ bụrụ na m na-ele anya (ya), ọ bụ ọrụ ebube ... A Nobel Peace Prize ga-enyere m aka ịmalite mgbasa ozi a maka agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ ... Ma ezigbo oku, oku kachasị ọnụ ahịa, nke m chọrọ inweta na nke akpịrị na-agụ m na nke m chọrọ ịgbasi mbọ ike, nke ahụ bụ ihe nrite ịhụ ka nwatakịrị ọ bụla na-aga akwụkwọ, nke ahụ bụ ihe nrite nke udo na agụmakwụkwọ maka nwatakịrị ọ bụla. rụsie ọrụ ike. === Nkwupụta na mkparịta ụka PBS na Margaret Warner (October 11, 2013) === :<small>Dị ka ekwuru na ọtụtụ posts na [http://www.pbs.org/newshour/rundown/2013/10/malala-your-courage-has-inspired-us.html blọọgụ PBS], ''[http: //www.pbs.org/newshour/rundown/2013/10/malala-says-assassination-threats-cant-weaken-her-cause.html transcript n'onwe ya]'' na akụkụ ọzọ nke ''[http://www.pbs. org/newshour/rundown/2013/10/malala-olileanya-ị nweta-ihe nrite-nke-ịhụ-nwa ọ bụla-na-aga-ụlọ akwụkwọ.html ihe odide ahụ]'': </small> * Echere m na enwere m atụmatụ ndị ọzọ maka ọdịnihu m site ugbu a, echere m na anyị ga-amalite ọrụ maka mkpọsa ugbu a ka anyị guzobe ntọala Malala. Na site na Malala ego anyị ga-akụziri ụmụ agbọghọ na anyị chọrọ ịrụ ọrụ na ala: iwu ụlọ akwụkwọ, ndị nkụzi, ọzụzụ, na-agbalị ịkpali ndị nne na nna nke ụmụaka iziga ụmụ ha n'ụlọ akwụkwọ. Anyị chọkwara ịmata ụmụ agbọghọ ahụ na-alụ ọgụ maka ikike ha. N’ọdịnihu mgbe m tolitere, m ga-achọ ime ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Achọrọ m ijere obodo m ozi maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Achọrọ m inyere ndị m aka na achọrọ m inye aka na agụmakwụkwọ. * Nke mbụ, nna m kpaliri m...ọ bụ nnukwu onye na-akwado ọha mmadụ na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị...o kwuru okwu. O wee kwuo maka ikike ụmụ nwanyị ... ọnọdụ ahụ siri ike, ọ kpaliri m, n'ihi na o kwuru. Nke ahụ bụkwa ihe m mụtara n’aka ya. * Echere m .... ibi n'ọnọdụ siri ike mgbe enwere ndị na-eyi ọha egwu ma na-egbu ndị mmadụ kwa abalị ka siri ike - ka bụ ihe iyi egwu. Ya mere, ọ ka mma ikwupụta ikike gị wee nwụọ...anyị ga-ekwu maka ikike anyị. Nke a bụ ihe anyị nwere ike ime, anyị gbalịkwara ike anyị niile. === Okwu onye mmeri nke Nobel Peace Prize (Ọktoba 10, 2014) === [[File:A mosaic LAW by Frederick Dielman, 1847-1935.JPG|thumb|right|It does not matter what’s the color of your skin, what language do you speak, what religion you believe in. It is that we should all consider each other as human beings and we should respect each other and we should all fight for our rights, for the rights of children, for the rights of women and for the rights of every human being.]] :<small>[http://lybio.net/tag/read-malala-yousafzai-nobel-peace-prize-winner-speech-malala-yousafzai-transcripts/ Transcript Malala Yousafzai Okwu Onye Nrite Nrite Nobel na Ọktoba 10, 2014 ]</ obere> * A na-akwanyere m ùgwù na a họpụtara m dị ka onye nwetara ihe nrite Nobel ma e jiriwo m nke a sọpụrụ—ihe nrite a dị oké ọnụ ahịa, Nrite Nobel Peace. Obi dịkwa m ụtọ na abụ m onye Pakistan mbụ na nwa agbọghọ mbụ ma ọ bụ nwa okorobịa mbụ na-enweta ihe nrite a. Ọ bụụrụ m nnukwu ihe ùgwù. Obi dịkwa m ụtọ n'ezie na m na-ekerịta ihe nrite a na mmadụ - ya na onye India nke aha ya bụ [Kailash Satyarthi]] na nnukwu ọrụ ya maka ikike ụmụaka, nnukwu ọrụ ya megide - megide nwa [[ịgba ohu. ]]. * Ọ na-akpali m kpam kpam, enwere m obi ụtọ n'ezie na e nwere ọtụtụ ndị na-arụ ọrụ maka ikike ụmụaka na anọghị m naanị m. O kwesịkwara inweta ihe nrite a. Ya mere enwere m nkwanye ùgwù na m na-ekerịta ihe nrite a. O nwetara ihe nrite a ma anyị abụọ bụ ndị nnata Nobel abụọ, otu sitere na Pakistan, otu si India, otu kwenyere na okpukpe Hindu, onye kwenyesiri ike na Islam. Ọ na-enyekwa ndị mmadụ ozi - ọ na-enye ndị mmadụ ịhụnanya n'etiti Pakistan na India na n'etiti - n'etiti okpukpe dị iche iche na anyị abụọ na-akwado ibe anyị. * Ọ baghị uru ka akpụkpọ ahụ gị dị, kedu asụsụ ị na-asụ, okpukpe ị kwenyere, ọ bụ ka anyị niile were onwe anyị dị ka mmadụ ka anyị na-asọpụrụ ibe anyị, anyị niile ga-agbakwa mbọ maka ikike anyị. , maka ikike ụmụaka, maka ikike ụmụ nwanyị na maka ikike nke mmadụ ọ bụla. * Nwa agbọghọ nwere ikike ịga n'ihu na ndụ ya. Ma ọ bụghị naanị nne, ọ bụghị naanị nwanne nwanyị, ọ bụghị naanị nwunye. Ma nwa agbọghọ nwere - o kwesịrị inwe njirimara. Ekwesịrị ka amata ya na o nwere ikike nha anya dịka nwoke. * [T] site na akụkọ m, achọrọ m ịgwa ụmụaka ndị ọzọ nọ gburugburu ụwa na ha kwesịrị ịkwado ikike ha. Ha ekwesịghị ichere onye ọzọ na olu ha ka ike. Olu ha - ọ ga - adị ka ha adịghị ike, ma n'oge ọ dịghị onye na-ekwu okwu, olu gị na-ada ụda nke na onye ọ bụla ga-ege ntị na ya. Onye ọ bụla ga-anụ ya. Yabụ na ọ bụ ozi m na-agwa ụmụaka nọ n'ụwa niile ka ha kwụsie ike maka ikike ha. === nkuzi ihe nrite Nobel Peace (December 10, 2014) === [[File:Schoolgirls in Bamozai.JPG|thumb|right|Education is one of the blessings of life — and one of its necessities.]] na ihe omume UNICEF afọ gara aga iji mee akara ụbọchị 500 na ebumnuche mmepe nke Millennium n'isi ụlọ ọrụ UN n'oge okpomọkụ a. Òtù Mba Ndị Dị n'Otu ga-anọgide na-akwado ya megide ime ihe ike nakwa maka ikike ụmụ agbọghọ nọ n'ebe nile ka ha ghara ime ihe ike, ịga ụlọ akwụkwọ na ịnweta ohere agụmakwụkwọ ha. … Ana m ekele ndị isi abụọ maka nnabata a tozuru oke. Ezi mmeri taa bụ ụmụ ụwa. ** [[Ban Ki-moon]], "''[http://www.un.org/apps/news/infocus/sgspeeches/statments_full.asp?statID=2389 Nkwupụta maka inye Malala ihe nrite Nobel maka Udo. Yousafzai na Kailash Satyarthi]" na ''un.org,'' 10 Ọktoba 2014. '' * '' '' Kọmitii Nobel nke Norwegian ekpebiela na a ga-enye onyinye Nobel Peace Prize maka 2014 [Kailash Satyarthi] na Malala Yousafzay maka mgba ha na-alụ megide mmechi nke ụmụaka na ndị na-eto eto na maka ikike ụmụaka niile. agụm akwụkwọ. '''… N'agbanyeghị ntorobịa ya, Malala Yousafzay alụworị ọgụ ruo ọtụtụ afọ maka ikike ụmụ agbọghọ ịgụ akwụkwọ, ma gosi site n'ihe atụ na ụmụaka na ndị na-eto eto nwekwara ike itinye aka n'ịkwalite ọnọdụ nke ha. Nke a ka o mere n'okpuru ọnọdụ ndị kasị dị ize ndụ. Site na mgba ya siri ike, ọ ghọrọ onye na-ekwuchitere ikike ụmụ agbọghọ na agụmakwụkwọ. … Ndị kọmiti Nobel na-ele ya anya dị ka isi ihe dị mkpa maka [[Hindu]] na [[Muslim]], onye India na onye Pakistan, isonye na mgba maka agụmakwụkwọ na imegide extremism. … Mgbalị megide mkpagbu na maka ikike ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma na-atụnye aka na mmezu nke "mmekọrịta n'etiti mba dị iche iche" nke Alfred Nobel kwuru n'uche ya dị ka otu n'ime njirisi maka Nrite Nobel Peace. ** Kọmiti Nobel, "''[http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/2014/press.html Nkwuputa ọkwa nke Nrite Nobel Peace maka 2014]," na '' nobelprize.org, '' 10 Ọktoba 2014.'' * Achọrọ m ikele Malala Yousafzai na [[Kailash Satyarthi]] maka mmeri Nobel Peace Prize. '' Nkwuputa nke taa bụ mmeri maka ndị niile na-agbalịsi ike ịkwado ùgwù nke mmadụ ọ bụla.''' N'ịghọta Malala na Kailash, Kọmitii Nobel na-echetara anyị ngwa ngwa nke ọrụ ha iji chebe ikike na nnwere onwe nke anyị niile. ndị na-eto eto na ịhụ na ha nwere ohere imezu ikike Chineke nyere ha, n'agbanyeghị nzụlite ha, ma ọ bụ okike, ma ọ bụ ọnọdụ ha na ndụ. <br /> Mgbe ọ dị naanị afọ 17, Malala Yousafzai ejirila mmụọ ya na mkpebi siri ike kpalie ndị mmadụ gburugburu ụwa iji hụ na ụmụ agbọghọ nọ ebe niile nwere ike nweta agụmakwụkwọ. Mgbe ndị Taliban gbalịrị imechi ya, Malala ji ike na mkpebi zaa obi ọjọọ ha. Mụ na Michelle nwere mpako ịnabata nwa agbọghọ a dị ịrịba ama na Ọfịs Oval n'afọ gara aga. Obi ike ya tụrụ anyị n'anya ma jupụta n'olileanya ebe anyị maara na nke a bụ naanị mmalite nke mbọ ya pụrụ iche ime ka ụwa bụrụ ebe ka mma. … Malala na Kailash echewo iyi egwu na egwu egwu, na-etinye ndụ nke ha n'ihe ize ndụ iji zọpụta ndị ọzọ na wuo ụwa ka mma maka ọgbọ ndị ga-abịa n'ihu. Ha sitere na mba dị iche iche, nzụlite okpukpe, na ọgbọ - [[[Muslim]] na [[Hindu]], [[Pakistan]] na [[India | India]] - mana ha na-ekerịta nkwa na-adịghị akwụ ụgwọ maka ikpe ziri ezi. na nkwenye na-enweghị atụ na nkwanye ùgwù bụ isi nke nwa agbọghọ na nwa nwoke ọ bụla. ''Ọbụlagodi ka anyị na-eme ememe ha rụzuru, anyị ga-enyerịrị onwe anyị nye ụwa ha na-achọ - nke ụmụ anyị nwanyị nwere ikike na ohere agụmakwụkwọ; na nke a na-emeso ụmụaka niile n'otu n'otu.''' Taa, anyị na-asọpụrụ Malala na mmezu nke Kailash, ma na-ekwusi ike na United States ga-anọgide na-akwado ndị na-agbachitere ikike mmadụ guru ụwa ọnụ. ** [[Barack Obama]], "''[http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/10/10/statement-president-malala-yousafzai-and-kailash-satyarthi-winning-2014 - Nkwupụta nke Onye isi ala na Malala Yousafzai na Kailash Satyarthi na-emeri 2014 Nobel Peace Prize]" na whitehouse.gov, 10 Ọktoba 2014. '' ==Njịkọ mpụga == **[[w::en:Malala Yousafzai | Malala Yousafzai]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Malala Yousafzai | Malala Yousafzai]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Yousafzai, Malala}} jjm8m39n6vxjub4mx47cavkrbcmbsux Malcolm X 0 1548 11247 5904 2022-10-10T18:13:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43303]] wikitext text/x-wiki == Malcolm X == Malcolm X (amuru Malcolm Little, emesia Malik el-Shabazz; May 19, 1925 - Febrụwarị 21, 1965) bụ onye minista Muslim America na onye na-akwado ikike mmadụ bụ onye ama ama n'oge ngagharị ikike obodo. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị kpachapụghị anya, akwụkwọ akụkọ ga-eme ka ị kpọọ ndị a na-emegbu asị, na-ahụkwa ndị na-emegbu mmadụ n'anya. * Anyị chọkwuru ìhè gbasara ibe anyị. Ìhè na-emepụta nghọta, nghọta na-emepụta ịhụnanya, ịhụnanya na-emepụta ndidi, ndidi na-emepụtakwa ịdị n'otu. * Mgbasa ozi bụ ihe kacha ike n'ụwa. Ha nwere ikike ime ka onye aka ya dị ọcha bụrụ onye ikpe mara na ime ka onye ikpe mara ya, nke ahụ bụkwa ike. N'ihi na ha na-achịkwa uche nke ọha mmadụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/9322-Malcolm_X op7lvm6kjhc4lqz32xa3lfa9o9bx0nq Malidoma Patrice Somé 0 1549 11248 5907 2022-10-10T18:13:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6743479]] wikitext text/x-wiki == Malidoma Patrice Somé == Malidoma Patrice Somé (1956–2021) bụ onye ode akwụkwọ na onye ndu nkuzi, ọkachasị na ngalaba nke mmụọ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụhaala na anyị abụghị onwe anyị, anyị ga-agbalị ka anyị bụrụ ihe ndị ọzọ bụ. * Ike nke dị jụụ dị ukwuu. Ọ na-ebute otu mmetụta n'ihe ọ bụla mmadụ zutere. Ọ na-ama jijiji site n'ụdị ụda nke ịdị n'otu. Ọ dị ebe niile, ọ dịkwa onye ọ bụla n'oge ọ bụla. Ọ bụ anyị, ike dị n'ime na-eme ka anyị kwụsie ike, ntụkwasị obi, na ịhụnanya. Ọ na-atụgharị uche. Udo na-ahapụ - ịlaghachi n'obere nkịtị nke na-enweghị ike ịbanye n'akụkụ okwu n'ihi na ọ dị oke ọcha nke ukwuu na ọ dịghị n'ime okwu. Nke a mere osisi, nkume, osimiri, na ugwu ji nọrọ jụụ. * Mmadụ nwere ike ịsị, 'Kụziere m ihe ị maara,' mana nhọrọ kacha mma bụ, Kụziere m ihe na-akụziri gị.' == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/38917-Malidoma_Patrice_Some 7nlaa22ziifqb618j51qb30k3aftluk Mallory McMorrow 0 1550 11249 5912 2022-10-10T18:13:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q58494642]] wikitext text/x-wiki [[Mallory McMorrow]] Mallory McMorrow bụ American onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi na Michigan Sineti kemgbe Jenụwarị 2019. A so na Democratic Party, ọ na-anọchi anya Mpaghara nke 13; n'ógbè agụnye Berkley, Birmingham, Bloomfield Hills, Clawson, Rochester Hills, Royal Oak, na Troy, Michigan. Tupu na-agba ọsọ maka Michigan Sineti, McMorrow-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ mmepụta imewe. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Nke ahụ na-eme ka ite ime bụrụ ajọ njọ. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mallory_McMorrow si2pmtls0lihfaofg4k3h4cy2bq3jii Mamman Jiya Vatsa 0 1551 11250 5917 2022-10-10T18:13:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q11880729]] wikitext text/x-wiki [[Mamman Jiya Vatsa]] [[W:Mamman Jiya Vatsa| General Mamman Jiya Vatsa]] OFR (3 Disemba 1940 – 5 Maachị 1986) bụ onye ọchịagha Naịjirịa na onye na-ede uri bụ onye jere ozi dịka onye minista Federal Capital Abuja, bụrụkwa onye otu Suppreme Military Council. Na 5 Maachị 1986, ndị ọchịchị ndị agha General Ibrahim Babangida (onye bụ enyi ya kemgbe ha bu nwata) gbúrù ya site na ikpe ụlọikpe ndị agha maka ịgba ọchịchị mgba okpuru metụtara atụmatụ agachaghị nke ọma maka iwepu onye isi ala. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *"M ga-anọgide na-agba akaebe n'ihu ikpe gị, na-agba akaebe n'ihu ikpe ziri ezi. M ga-akpọ asị na site na mgbe ị mesịrị, ụmụ m ga-atụ egwu usoro a na ha agaghị abịaru nso ya. Obere nwere onwe dị mma karịa ịgba ohu nke dị ukwuu. ==Edensibia== *https://www.pressreader.com/nigeria/the-guardian-nigeria/20191112/282260962284667 d6emd47u2mktnoiiouena8jo8uzan6w Mamphela Ramphele 0 1552 11251 5920 2022-10-10T18:13:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2637050]] wikitext text/x-wiki == Mamphela Ramphele == Mamphela Aletta Ramphele (amụrụ 28 Disemba 1947) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa, onye ndọrọ ndọrọ megide ịkpa ókè agbụrụ, dọkịta ahụike, nwanyị agụmakwụkwọ na nwanyị ọchụnta ego. == Ihe ndi okwuru == * Ihe na-eme ka mmadụ dị iche na anụ ọhịa ndị ọzọ bụ echiche nke njikọ na ndị ọzọ. * Ị ga-eṅomi ihe ị na-ekwusa ma ọ bụrụ na ị ga-abụ ndị a pụrụ ịtụkwasị obi. * A na-eme ka omume dị n'ebe ihe ndị ọzọ dị n'ebe e kere eke nọ site na ọkwa nchekwa nke mmadụ na mbara igwe. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=6 3etkdta856xq0vrs1cd1k0u2zf1e92x Manal al-Sharif 0 1553 11252 5923 2022-10-10T18:13:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445754]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Manal al-Shraif face (cropped).jpg| mkpịsị aka|[[nnwere onwe]] maka m bụ [[w:|bi ndụ]] na [[w:|ịdị ugwu]].]] '''[[W:|Manal al-Sharif]]''' ([[w:|Arabic]]: منال الشريف; a mụrụ 25 Eprel 1979) bụ [[w:|onye Saudi Arabia]] [[w:|ikike umu nwanyi]] na ọkà mmụta sayensị kọmputa. ==Okwu Ndi Okwuru== * "[[W:|mmiri ozuzo]] [[w:|na-amalite]] jiri otu dobe." ** Banyere [[w:|Ụmụ nwanyị ịkwọ ụgbọala]]. Dị ka e hotara na ''[http://edition.cnn.com/2011/WORLD/meast/05/21/saudi.women.drivers/ Nwanyị Saudi na-ekwu na ejidere ya maka ịnya ụgbọ ala]" (May 27, 2011) site na [[w:|Atika Shubert]], ''[[w:|CNN]]''. *"[[w:|Ekerekere]] [[w:|nwa nwoke]] ga-abụ [[w:|Walaya | onye nlekọta]], n'agbanyeghị [[w:|ike]] m dị ka [[w:|nwanyị]], a ka bụ m onye ọzọ. ''[[w:|Nnwere onwe]] maka m bụ [[w:|bi ndụ]] na [[w:|nsọpụrụ]], ma ọ bụrụ na ugwu na nnwere onwe m bụ [[w:|na-achịkwa]] site n'aka [[w:|nwoke]], agaghị m [[w:|ọ dịghị mgbe]] nnwere onwe gị.''' ** Banyere [[w: ikike ụmụ nwanyị na Saudi Arabia#Ndị nlekọta nwoke | nlekọta ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị]] na Saudi Arabia. Dị ka e hotara na ''[http://news.trust.org/item/20180622172634-f882k/ Ụmụ nwanyị Saudi 'ka na-agba ohu', ka onye na-akwado ya kwuru ka mmachibido iwu ịnya ụgbọ ala kwụsịrị]" (22 June 2018) nke Heba Kanso dere, ''[[w:|Thomson Reuters Foundation]]''. * "Mgbe [[w:|ndị mmadụ]] na-eme [[w:|ememme]] na [[:|Sunday]] anyị ekwesịghị [[w:|chefuo]] ndị [[w:|lụ ọgụ]] maka ibuli ihe a [[w:Ban (iwu)|mmachibido iwu] ] [[w: Ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Saudi Arabia| nọ n'ụlọ mkpọrọ]]." ** Banyere ibuli [[w: ikike ụmụ nwanyị na Saudi Arabia#Driving|mmachibidoro ụmụ nwanyị ịnya ụgbọ ala]] na Saudi Arabia. Dị ka e hotara na ''[http://news.trust.org/item/20180622172634-f882k/ Ụmụ nwanyị Saudi 'ka na-agba ohu', ka onye na-akwado ya kwuru ka mmachibido iwu ịnya ụgbọ ala kwụsịrị]" (22 June 2018) nke Heba Kanso dere, ''[[w:|Thomson Reuters Foundation]]''. * "Enwere m obi ụtọ [[w:|obi ụtọ]] Achọrọ m ịnọ ebe ahụ. Amaara m na Saudi Arabia agaghị adị ọzọ, ụmụ nwanyị ga-adị mfe ịnweta [[w: Transport na Saudi Arabia | mbupu]] na nke ahụ pụtara na ha ga-abụ akụkụ nke [[w: Women in the workforce|workforce] ]." ** Banyere ibuli [[w: ikike ụmụ nwanyị na Saudi Arabia#Driving|mmachibidoro ụmụ nwanyị ịnya ụgbọ ala]] na Saudi Arabia. Dị ka e hotara na ''[http://news.trust.org/item/20180622172634-f882k/ Ụmụ nwanyị Saudi 'ka na-agba ohu', ka onye na-akwado ya kwuru ka mmachibido iwu ịnya ụgbọ ala kwụsịrị]" (22 June 2018) nke Heba Kanso dere, ''[[w:|Thomson Reuters Foundation]]''. * "Ụmụ nwanyị ịnya ụgbọ ala bụ nzọụkwụ mbụ - anyị nwere ogologo ụzọ ịga." ** Banyere ibuli [[w: ikike ụmụ nwanyị na Saudi Arabia#Driving|mmachibidoro ụmụ nwanyị ịnya ụgbọ ala]] na Saudi Arabia. Dị ka e hotara na ''[http://news.trust.org/item/20180622172634-f882k/ Ụmụ nwanyị Saudi 'ka na-agba ohu', ka onye na-akwado ya kwuru ka mmachibido iwu ịnya ụgbọ ala kwụsịrị]" (22 June 2018) nke Heba Kanso dere, ''[[w:|Thomson Reuters Foundation]]''. * "Ụmụ nwanyị ịnya ụgbọ ala bụ nzọụkwụ mbụ - anyị nwere ogologo ụzọ ịga." ** Banyere ibuli [[w: ikike ụmụ nwanyị na Saudi Arabia#Driving|mmachibidoro ụmụ nwanyị ịnya ụgbọ ala]] na Saudi Arabia. Dị ka e hotara na ''[http://news.trust.org/item/20180622172634-f882k/ Ụmụ nwanyị Saudi 'ka na-agba ohu', ka onye na-akwado ya kwuru ka mmachibido iwu ịnya ụgbọ ala kwụsịrị]" (22 June 2018) nke Heba Kanso dere, ''[[w:|Thomson Reuters Foundation]]''. ==Njikọ mpụga== [[W:|Manal al-Sharif]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:|Manal al-Sharif]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Sharif, Manal}} 9oow6wwkpycanpnq61zjbjld0cjz0s1 Maneka Gandhi 0 1554 11253 5926 2022-10-10T18:13:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2739159]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Maneka-Gandhi.jpg|thumbnail|Ego sitere na ịzụ ahịa anụmanụ ndị a na-egbu na-abanye na iyi ọha egwu, yabụ na-abanye n'ime igbu anyị, gịnị kpatara anyị ji ekwe nke a?]] '''[[w:Maneka Gandhi|Maneka Gandhi]]''' (a mụrụ [[w:26 August|26 August]] [[w:1956|1956]]) bụ [[w:India | India]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke [[w:Bharatiya Janata Party | Otu ndọrọ ndọrọ Bharatiya Janata]] na [[w: animal rights| onye na-akwado ikike anụmanụ]]. A họpụtara ya [[w: Minister of Women and Child Development (India)|Mịnịsta na-ahụ maka mmepe ụmụ nwanyị na ụmụaka]] na 26 Mee 2014. == Okwu Okwuru == === 1980s === * Ọ dịghị ihe m mere iji kwesị ịbụ onye a chụpụrụ. Aghọtaghị m ihe kpatara a na-awakpo m na ebubo m n'onwe m. M na-eguzosi ike n'ihe nye nne di m karịa ọbụna nne m. ** Mgbe nne di ya [[w:Indira Gandhi|Indira Gandhi]] chụpụrụ ya, dịka ekwuru na [http://www.nytimes.com/1982/03/31/world/son-s-widow-quits- gandhi-household.html "Nwanyị di ya nwụrụ hapụrụ ezinụlọ Gandhi"], "The New York Times" (31 Maachị 1982) * Afọ atọ gara aga, abịara m gị dị ka nwunye. Taa, m na-abịa dị ka nwanyị di ya nwụrụ nke a chụpụrụ n'ụlọ nne di ya, ya na obere nwa. ** N'oge okwu mkpọsa ntuli aka na [[w:Amethi|Amethi]], dị ka e hotara na [http://www.csmonitor.com/1983/0406/040644.html Oriakụ "Nwunye nwa Gandhi feisty: karịa mkparị ndọrọ ndọrọ ọchịchị?"], "The Christian Science Monitor" (6 Eprel 1983) * M pụtara, imeri ntuli aka abụghị nnukwu ihe. Ọ bụ ihe ị na-eji ike eme bụ ihe kacha mkpa. Ma, ọ dị mma, maka m na agbanyeghị, ọ na-egosi na ị nwere ike ịme ihe kpamkpam n'onwe gị, kpamkpam n'ụzọ nke gị yana maka ntinye aka karịa onwe gị. ** Mgbe ahọpụtachara ya na 1989, dị ka e hotara na [http://articles.latimes.com/1989-12-01/news/vw-315_1_maneka-gandhi Gandhi Ezinụlọ nnupụisi Charts a ọhụrụ ọrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị India], ''Los Angeles Times' (1 Disemba 1989) === 1990s === * N'India, ọ nweghị ụlọ ọrụ ọkụ na-agafe 58% nke ike ya. Ekwenyere m na kama imepụta osisi ọzọ dị njọ n'ezie, ihe ị ga-ebu ụzọ mee bụ ịbanye maka nchekwa - nke ahụ na-abawanye pasentị 58 ruo pasentị 90. A ga-edozi nsogbu ike gị ebe ahụ. ** Na ụlọ ọrụ ọkụ India, dị ka e hotara na [http://indiatoday.intoday.in/story/everybody-treated-environment-ministry-as-an-angutha-chhaap-ministry-maneka-gandhi/1/316460.html "'Anyị ga-akwụsị Amethi-ising nke mba ahụ dum, ka Maneka Gandhi na-ekwu"], "India Taa" (15 May 1990) * Ịgba akwụna ọ̀ akwụsịla n’ihi ịdọ aka ná ntị megide ya? ** Na ịdị irè nke mgbasa ozi mgbochi ị smokingụ sịga, dịka ekwuru na [http://indiatoday.intoday.in/story/maneka-gandhi-mows-down-resistance-to-her-green-crusade/1/316230.html "Ndị agha otu nwanyị"], "India Taa" (15 Mee 1990) * Ruo ọtụtụ afọ, mba ahụ ekwenyela na ọgwụ ndị a dị mkpa iji gbochie agụụ, iji kwalite mgbanwe ndụ ndụ ndụ. Isi nchegbu bụ mmepụta nri na njikwa ọrịa - ọ bụghị nchekwa ahụike ọha. Ụfọdụ n'ime anyị kwenyere na nke a aghaghị ịgbanwe, ma ọ . . . ga-ewe oge. ** N'ikwu banyere ihe omume nsi pesticide, [http://articles.philly.com/1990-09-23/news/25879516_1_hazardous-pesticides-pesticide-action-network-indian-village "Ebe ndị na-egbu egbu na-abanye na ndụ kwa ụbọchị. "]," Philadelphia jụrụ ajụjụ "(September 23, 1990) * Ntugharị m bidoro megide ntinye nri junk ebutelarị mbelata ahịa nke KFC na Bangalore na ndekọ dị ala. ** Na mkpọsa ya megide [[w:junk food | nri junk]], dịka ekwuru na [http://articles.chicagotribune.com/1995-10-30/business/9510300036_1_maneka-gandhi-kentucky-fried-chicken- Pizza-ụlọ “Kfc Akara “nsi” Na India”], ''Chicago Tribune'' (Ọktoba 30 1995) * Ma ha na-enye nwa atụrụ ma ọ bụ akwụkwọ nri burgers adịghị mkpa. McDonald bụ onye kacha egbu ehi n'ụwa. ** Na-ekwu na [[w: McDonald's| McDonald's]] nwa atụrụ burger na India, dị ka e hotara na [http://www.csmonitor.com/1996/1017/101796.intl.intl.4.html "To Curry Favor in India Debut, McDonald's Na-ere Maharaja Macs"], "The Christian Science Monitor" (17 October 1996) * N'ime klas ụfọdụ n'oge oyi a, e nweghị oriri na ọṅụṅụ na Delhi nke na-enweghị cocaine. ** Na nsogbu ọgwụ Delhi, dịka ekwuru na [http://archives.digitaltoday.in/indiatoday/05041999/cover.html "New Kicks on The Block"], "India Today" (5 Eprel 1999) === 2000s === * Ọ na-aba ụba nke ukwuu nke ukwuu nke na ọ na-ebute oke ibu, ihe na-akpata ọrịa ọgbara ọhụrụ. N'ezie Ayurveda depụtara mmiri ara ehi dịka otu n'ime nsi ọcha ise. ** Mgbe ị na-aṅụ [[w: milk| mmiri ara ehi]], dị ka e hotara na [http://www.rediff.com/news/2000/apr/11inter.htm"Ayurveda depụtara mmiri ara ehi n'ezie dị ka otu n'ime ọcha ọcha ise" ], ''Rediff'' (12 Eprel 2000) * Otu nsogbu bụ mbibi nke ebe obibi, nke abụọ bụ nke a na-ejide enyí mgbe nile maka ọzụzụ, maka njem nlegharị anya ma ọ bụ igbu osisi. Na ọzụzụ a anyị na-eme bụ nke kacha obi ọjọọ, oge ochie na onye nzuzu n'ụwa dum. ** Na [[w: captive elephant| elephant a dọọrọ n'agha]], dịka ekwuru na [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/780015.stm" ==Njikọ Mpụga== [[W:Maneka Gandhi|Maneka Gandhi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Maneka Gandhi|Maneka Gandhi]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Gandhi, Maneka}} d3dxrwm54d6c3h9djnhcvoslyuzv5pf Manu Dibango 0 1555 11254 5929 2022-10-10T18:13:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445829]] wikitext text/x-wiki == Manu Dibango == Emmanuel N'Djoké "Manu" Dibango (12 Disemba 1933 - 24 Maachị 2020) [2] bụ onye egwu Cameroon na onye na-ede abụ onye gbara saxophone na vibraphone. == Ihe ndi okwuru == * Ị ma na mmadụ anaghị akpọ egwu naanị awa ole ka ọ gafechara. Ma ị na-egwu egwu n'ihi na ị hụrụ egwu n'anya na ihu ọma ma ọ bụrụ na ndị mmadụ na-amasị ihe m na-atụ aro, mgbe ahụ enwere m obi ụtọ. Ọ bụ ezie na egwu bụ azụmahịa, ma ị naghị ebido iche echiche banyere ego site na mbido mbụ mgbe ị na-egwu egwu. Buru ụzọ gwa ndị mmadụ ihe ha chọrọ ma ọ bụrụ na ọ masịrị ha, ego ahụ na-abịa mgbe e mesịrị. * Obi dị m ụtọ na m ka na-emegharị ahụ. Anaghị m eche maka ihe ndị m rụzuru n'oge gara aga. Ihe kacha mkpa bụ ihe m ga-eme echi. Obi dị m ụtọ na m mere ihe m mere. Ekele dịrị Chukwu. * Ọfọn ị ga-ahụ na m ka na-emegharị ahụ. Ọ na-eme na ị na-ekerịta egwu na ndị na-ege ntị. Nke ahụ bụ obi ụtọ kacha mma onye na-ese ihe nwere ike inwe. Anọghị m naanị m na ogbo kama mụ na otu ndị egwu egwu. Ya mere, ka egwu na-aga nke ọma, otú ahụ ka ndị na-ege ntị na-enwekwu obi ụtọ maka egwu ahụ. Ọ bụ ọrụ onye na-ese ihe ime ka ndị fan ya nwee obi ụtọ. Nke ahụ bụ amụma. M na-ekwu mgbe niile maka atụmatụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/89676-Manu_Dibango nmedghbnfwfba0r7tqd4jqr3v4y5vvm Mara Balls 0 1556 11255 5934 2022-10-10T18:13:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56461281]] wikitext text/x-wiki [[Mara Balls]] Mara Balls (ezigbo aha Maria Mattila, amụrụ 1983) bụ onye na-agụ abụ Finnish, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwu rock, bassist na onye na-ese ihe. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọnya m ghe oghe anya m kpuru ìsì ụgha ndị a rụrụ arụ Enweghị m ike izo ezo Oge eruola ịtọpụ ibu ahụ ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mara_Balls ddylr7lebd89gt0tnevcn7b3qf28pn0 Marcelin Bossou 0 1557 11256 5937 2022-10-10T18:13:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q102250013]] wikitext text/x-wiki [[Marcelin Bossou]] '''Marcelin Bossou''' Marcelin Bossou (amụrụ 3 Mee 1984) bụ onye ntụzi ihe nkiri Togo, onye na-emepụta ihe nkiri na onye na-ede ihe nkiri. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Onye isi ala na Ghana: Nana Akufo-Addo ahọpụtaghachiri ya na 51.59% nke votu kwupụtara Kọmitii ntuli aka <ref>https://twitter.com/RFI/status/1336738773246230530?t=va78FGSGl_6nDxythYq4gw&s=19</ref> ===Ebenside=== edm7lhl33nb8kn65ghq8armcd7cccik Marcia Jones (writer) 0 1558 5941 5940 2022-10-10T11:37:30Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Marcia Jones (writer)]] Marcia Thornton Jones (Julaị 15, 1958–) bụ onye America odee akwụkwọ ụmụaka. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Anyị achọpụtala na ọ dị mma ịgụ ọtụtụ ndị odee na ụdị dị iche iche dịka enwere ike. N'ụzọ dị otú ahụ, anyị nwere ike ịmụtakwu banyere ide na ọ na-enye anyị echiche na-agbalị dị iche iche ihe. ==Edensibia== Edemede [[W:Marcia Jones|Marcia Jones]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Marcia, Jones}} srkzszg996hl3439w29pmmd03zq6okz Marcus Garvey 0 1559 11257 5945 2022-10-10T18:14:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272504]] wikitext text/x-wiki == Marcus Garvey == Marcus Mosiah Garvey Sr. ONH (17 Ọgọst 1887 – 10 Juun 1940) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Jamaica, onye mbipụta akwụkwọ, onye nta akụkọ, onye ọchụnta ego na onye na-ekwu okwu. == Ihe ndi okwuru == * Echefula na ọgụgụ isi na-achị ụwa na amaghị ihe na-ebu ibu. Ya mere, wepụ onwe gị ka o kwere mee site na amaghị ihe ma chọọ ka ị nwere ọgụgụ isi. * Anyị aghaghị ịhapụ echiche nzuzu nke ịgbakọ aka anyị na ichere ka Chineke meere anyị ihe niile. A sị na Chineke zubere maka nke ahụ, ọ gaghị enye anyị uche. Ihe ọ bụla ịchọrọ na ndụ, ị ghaghị ikpebiri onwe gị ime ya n'onwe gị. * Anyị ga-anapụta onwe anyị n'ohu nke uche n'ihi na ebe ndị ọzọ nwere ike ịtọhapụ anụ ahụ, ọ dịghị onye ma anyị onwe anyị nwere ike ịtọhapụ uche. Uche bụ naanị onye na-achị gị, eze. Onye na-enweghị ike ịzụlite na iji uche ya ga-abụ ohu nke onye ọzọ na-eji uche ya eme ihe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5371-Marcus_Garvey 2wqc9exbz0mqv6lja3d002wq1d534mo Margaret Atwood 0 1560 18272 11258 2024-03-12T15:04:51Z Maltiton horisija 699 wikitext text/x-wiki [[Margaret Atwood]] '''[[W:Margaret Atwood|Margret Atwood]]''' (amụrụ 18 Nọvemba 1939) bụ onye edemede Canada, onye na-ede uri na onye nkatọ. [[Usòrò:Margaret Atwood - Foire du Livre de Francfort (37025811914).jpg|thumb|Margaret_Atwood_-_Foire_du_Livre_de_Francfort_(2017)]] ==Okwu ndi okwuru== *ịchọ mma n'ụlọ ọkụ (1995) Onwere oke nkiti n'etiti okwu a, ị na-ekwu. Ị na-asị, The sensed enweghị nke Chineke na nghọta ọnụnọ buru ibu otu ihe, naanị n'azụ. Ị sị, enwere m uwe ọcha nke ukwuu. Ị na-amalite hum. Ọtụtụ narị afọ gara aga nke a nwere ike ịbụ ihe omimi ma ọ bụ ịjụ okwukwe. Ọ bụghị ugbu a. N'èzí e nwere sirens. A chụpụrụ onye. Na narị afọ gara aga. "N'abalị nke ụwa" Owu-nsọ nke Ọkọ akụkọ ihe mere eme ndị agha *Nke bụ́ eziokwu bụ na o nweghị akụkọ m ga-agwa ndị enyi m ga-eme ka ahụ́ ruo ha ala. A pụghị ihichapụ akụkọ ihe mere eme, ọ bụ ezie na anyị pụrụ ime ka obi dajụọ onwe anyị site n'ịkọ nkọ banyere ya. IHE Ị GA-ECHEBARA ECHICHE: A tụrụ Jean Cololère, bụ́ onye na-akụ nkụ n’òtù ndị agha colonial nọ na Québec, n’ụlọ mkpọrọ n’ihi ịgba alụkwaghịm na 1751. N’ọnụ ụlọ mkpọrọ dị n’akụkụ ya bụ Françoise Laurent, bụ́ onye a mara ikpe ka a kwụgidere maka izu ohi. Ewezuga akwụkwọ ozi mgbaghara, naanị otu ụzọ onye a mara ikpe ọnwụ ga-esi gbanarị n’oge ahụ bụ, nwoke, ịghọ onye nkwugide, ma ọ bụ, maka nwanyị, ịlụ otu. Françoise mere ka Cololère tinye akwụkwọ maka ọkwá onye ogbugbu efu (na nke na-adịghị mma), nakwa ịlụ ya. —Kpọkọtara site na Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Canadian Biography, Mpịakọta nke Atọ, 1741-1770 [[Usòrò:Margaret Atwood signature.svg|thumb|Margaret_Atwood_signature]] *Ndị enyi m, ndị bụ ụmụ nwanyị abụọ, kọọrọ m akụkọ ha, nke enweghị ike ikwere na nke bụ eziokwu. Ha bụ akụkọ egwu ma ha emebeghị m, ha emebeghi m, ha emewo mere m mana anyị kewapụrụ, anyị na-ekiri nke anyị ekweghiekwe na egwu. ==Njịkọ mpụga == [[w:Margaret Atwood | Margaret Atwood]] na Wikipedia Bekee [[q:Margaret Atwood | Margaret Atwood ]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Atwood, Margaret}} ep57alwxybzvgwfy87f6k6ivccbaju7 Margaret Caroline Anderson 0 1561 11259 5951 2022-10-10T18:14:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q531939]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Margaret Caroline Anderson NYWTS.jpg|thumb|Ndị nwere oke ịma jijiji na-achị ụwa.]] ''[[w:Margaret Caroline Anderson|Margaret Caroline Anderson]]''' ([[w:|Nọvemba 24]], [[w:|1886]] – [[w:|October 18]], [[w:|1973]]) bụ onye nchọpụta na onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ edemede a na-eme ememe ''[[w:The Little Review|The Little Review]]'', nke bipụtara ndị odee America, Bekee na Irish ọgbara ọhụrụ n'etiti 1914 na 1929. == Okwu Ndi Okwuru== *"A mụrụ m ịbụ onye nchịkọta akụkọ, m na-edezi ihe niile mgbe niile. Ana m edezi ọnụ ụlọ m ọbụlagodi otu ugboro n'izu. Emere m ụlọ oriri na ọṅụṅụ. Enwere m ike ịgbanwe ọnụ ụlọ nkwari akụ nke ọma nke na ọbụna onye nwe ya anaghị ama ya ... M na-edezi uwe ndị mmadụ, na-eyi ha nke ọma na ahịrị ziri ezi. na afọ ojuju nke na m na-enyo enyo, m na-edezi ụda olu ndị mmadụ, ọchị ha, okwu ha. M na-agbanwe mmegharị ahụ ha, foto ha. M na-agbanwe akwụkwọ m na-agụ, egwu m na-anụ ... Ọ bụ ihe a na-adịghị akwụsị akwụsị, nke a na-apụghị izere ezere, mkpa a dị iche iche na ịmanye, mere m onye nchịkọta akụkọ. Enweghị m ike ịme ihe. Enwere m ike ịtụgharị naanị ihe emere." ** ''Agha Afọ Iri Atọ m': Akwụkwọ akụkọ onwe onye'' (Knopf, 1930, ibe 274), p. 58. *"Ndị nwere oke ịma jijiji anụ ahụ na-achị ụwa." ** ''Agha Afọ Iri Atọ m': Akụkọ gbasara onwe ya'' (1930), ch. 6 (p. 251). *"Ọtụtụ afọ agafeela kemgbe m ahụla onye ọ bụla nwere ike ịdị ka à ga-asị na ọ hụrụ ya n’anya. Ọ dịghị onye ihu ya na-enwu enwu ma e wezụga mkparịta ụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị." ** "Isi iyi ọkụ" (1951), akụkụ 1. *"Ndụ yiri ka ọ̀ bụ ahụmahụ na-agbago na mgbada. Ị na-eche na ị na-amalite ibi ndụ maka otu ebumnuche - maka mmepe onwe onye, ​​​​ma ọ bụ nchọpụta nke eziokwu mbara igwe - mgbe ihe niile ị na-eme bụ ịkwaga site n'otu ebe gaa n'otu ebe dị ka a ga-asị na ọ bụ isi na-etinye aka na ala na ụlọ." ** "Isi iyi ọkụ" (1951), akụkụ 1. *"Olee otú mmadụ nwere ike isi nwee mmasị n’agha? - na nchụso dị ebube nke mkpochapụ ya na ụda emume ya na ụda opi nke na-achịkọta ọkpụkpụ na akwara na akụkụ ahụ na anya, nhụjuanya ya na-enweghị atụ nke nwere ike igbochi site na ole na ole ahọpụtara nke ọma, okwu ezi uche dị na ya. Kedu, gịnị kpatara azụmahịa a na-adịghị mkpa si malite? Kedu ihe kpatara onye ọ bụla ji chọọ ịgụ banyere ya - ara mmadụ na-abaghị uru nke ndị mmadụ na-anabata dị ka ihe a na-apụghị izere ezere?" ** "Ihe dị ịtụnanya mkpa" (1969), akụkụ 1. *"Ndị ọgụgụ isi nwere oke mmetụta maka m." ** "Ihe dị ịtụnanya mkpa" (1969), akụkụ 1. == Njikọ mpụga == [[w:|Margaret Caroline Anderson]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Margaret Caroline Anderson]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Anderson, Margaret Caroline}} fjr0e8g4i68tt2ppdjzomylkydu266e Margaret Cavendish 0 1562 5954 5953 2022-10-10T11:37:31Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Margaret Cavendish, Duchess of Newcastle, by Peter Lely.jpg|thumb|Margaret Cavendish, 1665]] ''[[w:Margaret Cavendish|Margaret Cavendish, Duchess nke Newcastle-n'elu-Tyne]]'' ([[w:|1623]] - [[w:|15 Disemba]] [[w:|1673]]) bụ onye odee na onye edemede Bekee. , kacha mara maka akụkọ ndụ di ya, nke e bipụtara na 1667. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ bụrụ na Atọm dị ntakịrị, dị ka obere nwere ike añụ,<br/>Ha ga-ekwenyerịrị n'ọtụtụ ihe." ** 'The arọ nke Atomes', na [https://web.archive.org/web/20210120231851/http://womenwriters.digitalscholarship.emory.edu/toc.php?id=atomic" The Atomic Poems nke Margaret (Lucas) Cavendish, Duchess nke Newcastle, si ya abụ, na Fancy, 1653, mbipụta eletrọnịkị. Ejiri okwu mmeghe nke Leigh Tillman Partington dezie.''] *"Ndị ikom ududo wee buru ụzọ kpọnye Eze Ukwu ya otu tebụl jupụtara n’ihe mgbakọ na mwepụ, ahịrị na ihe oyiyi dị iche iche nke square, okirikiri, triangles na ihe ndị yiri ya; nke Eze Nwanyị Ukwu ahụ, n’agbanyeghị na o nwere amamihe nke ukwuu, na ụjọ ngwa ngwa, enweghị ike ịghọta; ma ka ọ na-agbalịsi ike ịmụta ihe, otú ahụ ka ọ na-enwekwu mgbagwoju anya "Nkọwa nke ụwa ọhụrụ, nke a na-akpọ Ụwa ọkụ" (1666) ==Njikọ Mpụga== [[W:|Margaret Cavendish]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Margaret Cavendish]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Cavendish, Margaret}} 7q9bogfjv0ldfteilfmcdzjtgjvjgsm Margaret Fuller 0 1563 13301 13300 2023-02-21T01:54:22Z Ned Al Aden 323 wikitext text/x-wiki [[Margaret Fuller]] '''[[W:Margaret Fuller|Margaret Fuller]]'''(23 Mee 1810 – 19 June 1850) bụ onye odee America, odeakụkọ, onye nkatọ na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ya, di ya, na nwa ha nile nwụrụ na njedebe nke njem izu ise si Europe na ụgbọ mmiri kpuru nke dị nso na Fire Island. [[Usòrò:Margaret Fuller by Chappel.jpg|thumb|Margaret Fuller]] ==Okwu ndi Okwuru== *Kpachara anya maka nnukwu obi ụtọ ịbụ onye a ma ama ma ọ bụ ọbụna ndị a hụrụ n'anya. *Debe ekpere n'oge nhụjuanya kacha ukwuu, ọ bụghị maka mgbapụ nke onwe gị, kama maka ị nweta ikike nke ụfọdụ ndị ị hụrụ n'anya, na mmụọ nke eze ga-anabata ihe mgbapụta gị. *Ọ bụ ihe na-eju anya ike, ịdị ọcha, na amamihe ọ chọrọ ka mmadụ zere ụgha. Ihe ndetu sitere na Cambridge, Massachusetts (July 1842) nke e bipụtara na Memoirs of Margaret Fuller Ossoli (1852), Vol. II, p. 64 *Ka dị mfe maxim, na ịkwụwa aka ọtọ bụ ihe kasị mma atumatu ka etinye n'obi! Echiche nke ezi ebumnobi nke ndụ nwere ike bulie ụda ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ịzụ ahịa, ruo mgbe nsọpụrụ ọha na nke onwe ga-adị otu! Summer On the Lakes, na 1843 (1844) *bụrụ na e depụtara ọdịnihu nwanyị nke ọma, ọ na-edobe ụlọ nke nne na nna ma ọ bụ onye nlekọta ruo mgbe ọ lụrụ, alụmdi na nwunye nyere ya ebe obibi siri ike na onye nchebe, ọ bụrụ na ọ dịghị mgbe a ga-eme ya ka ọ bụrụ di ya nwụrụ, ka ọ bụ, ya mere, ijide n'aka na ọ ga-enweta nchebe ozugbo site n'aka nwanne nwoke ma ọ bụ di ọhụrụ, ka e wee ghara ịmanye ya ịnọrọ naanị ya otu oge, ma e nyere ya uche maka ụwa nke a nanị, na-enweghị ikike nke nwere ike itolite ebighị ebi na ọganihu na-enweghị ngwụcha, anyị ga- Ọ ka na-achọkwa ya omenala na-emesapụ aka karịa ka ndị na-achọsi ike kọwaa ọnọdụ ya tụrụ aro ya. Nkeji edemede, New York Daily Tribune (30 Septemba 1845); hotara na Brilliant Bylines (1986) nke Barbara Belford dere ==Njik0 mpuga== [[W:Margaret Fuller|Margaret Fuller]] na wikipedia bekee [[q:Margaret Fuller | Margaret Fuller]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Fuller, Margaret}} 2c19gkyitd1t3z060583xgkvbibon87 Margaret Kamar 0 1564 11261 5964 2022-10-10T18:14:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6759579]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Margaret Kamar|Margaret Jepkoech Kamar]]''' (a mụrụ 28 Eprel 1959) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:|Kenya]] na osote onye isi oche nke Sineti. Ọ bụ nwanyị mbụ a họpụtara dika osote onye isi okwu n'akụkọ ihe mere eme nke Sineti Kenya. O so na Jubilee Alliance Party. Ebu ụzọ họpụta ya ka ọ nọchite anya [[w:Uasin Gishu County|Uasin Gishu County]] na [[w:Senate nke Kenya|Senate nke Kenya]] kemgbe afọ 2017 ka e mechara ntuli aka ndị omeiwu Kenya nke 2017. == Okwu Okwuru == * "Site n'enyemaka m, ahụla m ka ndị na-eto eto na-alaghachi na akwụkwọ, ahụkwala m ndị inyom lụrụ di na-alaghachi n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị. N'otu ebe a na-akpọkwa m prọfesọ nke ndị prọfesọ, nanị n'ihi na agbanyere m omenala ndị mmadụ ịlaghachi azụ n'ụlọ akwụkwọ ọ bụrụgodị na ha nwere ụmụ." ** [https://www.genderinkenya.org/wp-content/uploads/2019/03/UN-WOMEN-BOOK-WEB-VERSION-FINAL-20-February.pdf] ==Njikọ mpụga== *Ederede [[W:|Margaret Kamar]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Margaret Kamar]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Kamar, Margaret}} 3m1hl1dqpi9ha2arc1rxa2i3k006iw1 Margaret Nyakang'o 0 1565 13148 11262 2022-11-15T22:20:46Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Margaret Nyakang'o|Margaret Nyakang'o]]''' (a mụrụ na 1959) bụ [[w: akaụntụ | onye na-agụkọ ego ]], [[w: njikwa ego|onye njikwa ego]] na [[w: onye ọrụ obodo | onye ọrụ obodo]] na [[W:|Kenya]], onye ahọpụtara dị ka "Onye njikwa mmefu ego nke Republic of Kenya", na 18 Nọvemba 2019, onye nke abụọ ga-eje ozi n'ọrụ ahụ, kemgbe e hiwere ụlọ ọrụ. Ozugbo tupu ọrụ ya ugbu a, ọ bụ onye nduzi na [[w:Kenya National Bureau of Statistics|Kenya National Bureau of Statistics]] (KNBS). ===Ihe o kwụru === *"...ịbawanye ego anyị na-enweta ma ọ bụ imeziwanye site n'ọkwa ebe anyị nọ ga-enye anyị nnwere onwe ịme mmefu ego na nke ahụ ga-emecha kwalite ọr ọrụ nye ụmụ amaala." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=tfvc7UB52hc"Dr Margaret Nyakango, Onye njikwa mmefu ego, Ọfịs nke njikwa mmefu ego"] (June 29, 2021)'' ==Njikọ mpụga== **[[w:en:Margaret Nyakang'o]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Margaret Nyakang'o]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nyakang'o, Margaret}} ambnfd61yp7twhr4noxhnwbmh2wvtxz Margot Asquith 0 1566 11263 5971 2022-10-10T18:14:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1396333]] wikitext text/x-wiki [[Margot Asquith]] Emma Alice Margaret Asquith, Countess nke Oxford & Asquith (amụrụ abalị abụọ nke ọnwa Febrụwarị 1864-28 Julaị 1845)bụ onye obodo Scotland mụrụ na onye ode akwụkwọ, lụrụ onye isi ala Britain HH Asquith . ==Okwu Okwuru== Otu nwere ike na-emetụta ndị ike agwa na ndụ, ọ bụghị ndị na-adịghị ike; na ọ bụ elu nke ihe efu na-eche na ị nwere ike ime onye ọ bụla na-akwụwa aka ọtọ. *Akwụkwọ akụkọ ihe mere eme nke **Margot Asquith (Harmondsworth: Penguin, 1963) p. 63. (1920). *Ụlọ ndị ọgaranya na-adịkarị mma, ọ naghị adịcha mma, na ọ dịghịkwa mbụ. Ọ bụ ihe na-eju ndị mmadụ anya mgbe niile ịhụ ka nnukwu akụ na ụba na-enye aka na Mma. *Akwụkwọ akụkọ ihe mere eme nke **Margot Asquith (Harmondsworth: Penguin, 1963) p. 249. (1922). *N'ime igwe mmadụ na-abụghị 10 Downing Street na Ọgọst 3, 1914. Lloyd George ? Enweghị Lloyd George. Enwere ụbụrụ dị ebube; mana ọ bụrụ na ị ga-emechi ya n'ime ụlọ wee leba anya na igodo igodo agaraghị enwe onye ọ bụla. Na mkparịta ụka ya na James Agate , Septemba 30, 1941; Agate kọrọ na Ego 5 ya (London: Harrap, 1942) p. 136. *Mgbe ụfọdụ, a na-akpọkwa John Maynard Keynes . Ọ na-ama ihe, ma mgbe ụfọdụ, ụbụrụ ya na-aga n'isi ya. **Violet nke di ya hotara na The Listener , June 11, 1953. {{DEFAULTSORT: Asquith,Margot}} 7af9hl2hm4h2idivrjp50tlv2tevbpw Margot Kidder 0 1567 11264 5974 2022-10-10T18:14:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234471]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Margot Kidder in The Reincarnation of Peter Proud (2).jpg|thumb|right|right|Kidder in 1975]] '''[[w:Margot Kidder|Margot Kidder]]''' ([[w:17 October|17 October]] [[w:1948|1948]] - [[w:13 May|13 May]] [[w:2018|2018]]) bụ onye omere Canada-American. ==Okwu O Kwuru== * Ndị chauvin zụrụ azụ. Mgbe ha gbakọtara, ha na-ekwu maka '' ọtụ''. Anụrụ m ka ha na-ekwu okwu, ọ dịghịkwa ezigbo mmekọrịta chiri anya. Mgbe mbụ m zutere ha, echere m na ha bụ macho boobs. Mgbe ahụ, amatara m ụfọdụ n'ime ha iche iche, n'ụzọ ha na-agaghị ekpughere ibe ha, ha bụkwa mmadụ dị iche iche. Ụmụ nwanyị nwere amamihe ọ bụla na-ele ndị ikom na-eme nọmba macho na ihere na-eme ụmụ okorobịa. Anyị maara na ọ bụ oke iwe, na ọ na-apụta n'enweghị nchebe. Ha amaghị na anyị maara. ** N'ime ndị otu di ya mbụ, onye edemede [[w:Thomas McGuane | Thomas McGuane]], [https://www.rollingstone.com/movies/movie-features/the-education-of-margot-kidder -630259/ ''Rolling Stone''] (1979) *'''Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-anọdụ ala na-aga, 'Anyị na-emegbu anyị nke ukwuu site n'aka ụmụ nwoke, lee ihe ha mere anyị!' Ma ị na-ejedebe na iberibe [[w:Sylvia Plath | Sylvia Plath]], ya na ya nwụrụ n'ihi okwukwe nta isi nzuzu na oven.''' N'otu abalị a, m nwere nnọọ nkụda mmụọ, na m chere, 'Sylvia Plath na Malibu!' Ya mere, m gwara onwe m, 'Kwụsị nọdụ gburugburu na-enwe ọmịiko maka onwe gị, Kidder. Mara mma ma were nzọụkwụ ọzọ….’ Ọmịiko onwe onye bụ nkụja. ** Na mmegbu ụmụ nwanyị na nkwụsi ike, '' Rolling Stone '' (1979) *Nwoke bụ ihe ọzọ chọrọ oge, na inye ihe, na enweghị m ya n'ime m n'oge a na ndụ m. N'ụzọ dị ịtụnanya, echere m na m ga-anọrịrị naanị m ka m nọrọ onwe m. Nke ahụ bụ ihe mgbagwoju anya, na ihe ọzọ m na-enweghị ike ihu, n'ihi na m hụrụ ụmụ nwoke n'anya, na-amasịkwa m inwe mmekọahụ. Mmekọahụ bụ otu ebe m na-eche nchebe, ebe m na-eche na m nwere ike na-ezukọta ọnụ na ndị ikom. ** Na mmekọahụ, ''Rolling Stone'' (1979) * Ntị, enwebeghị m ihe ọ bụla na-emeru ihe n'ókè na ndụ m. Ịgabiga ókè riri m ahụ́. M pụtara, a dum echiche nke imeru ihe n'ókè bụ ihe na-agụsi m agụụ ike. ** Na imeru ihe n'ókè na ọzụzụ onwe onye, ​​''Rolling Stone'' (1979) * Adịghị m oke nhọrọ ma ọlị! Aga m eme ihe ọ bụla. Abụ m akwụna kacha na ngọngọ. Anọ m n'obere obodo dị na Montana, ma ị ga-adọkpụrụ m n'ebe a ka m ruo LA, ya mere anaghị m adị ngwa ngwa. Ma ọ gwụla ma ọ bụ ihe gbasara mmekọahụ ma ọ bụ obi ọjọọ, ọ na-amasị m ịrụ ọrụ. Emeela m ụdị ihe niile, mana ị hụbeghị ha n'ihi na ha na-adịkarị njọ ma gosi na elekere 4 nke ụtụtụ. ** Na ịhọrọ ọrụ ihe nkiri, ''[https://www.advocate.com/news/2008/07/25/montana-margot The Advocate]" (2008) * Ọ naghị amasị m omume ịpụ ndị na-emebebeghị onwe ha. Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya na enweghị mmetụta maka mkpa onye ahụ. '''Enweghị ike nke obi mmadụ bụ ihe anyị kwesịrị ịmalite ịkwanyere ùgwù''', ya mere, onye na-achọghị ka ọ pụta ìhè adịghị mkpa. Enwere otu ndị kwenyere na ha kwesịrị ịpụ ndị a ma ama, m na-ahụkwa na ọ dị obere. Site na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, enwere ọtụtụ ụzọ iji nweta ebumnuche gị. Aghụghọ a bụ ịgbago n'elu ugwu; ọ bụghị ka ị ga-esi ruo ebe ahụ. ** Na omume nke [[w: outing |Njepụ]] [[w: LGBT | LGBT]] ndị mmadụ, ''Onye Nkwado'' (2008) * ''Ịkpa ókè na-adị n'ụdị dị iche iche, ọ bụrụkwa na i leba anya n'ihe kpatara ya, ọ bụ egwu, anyaụfụ, ekworo, na ọtụtụ ihe jọgburu onwe ya na mmetụta dị nta.'' ** Na ịkpa ókè, '' Onye na-akwado '' (2008) ==Njikọ mpụga== [[W: Margot kidder|Margot kidder]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Margot kidder|Margot kidder]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kidder, Margot}} o9evouv62mkshd69txo5vsk81m44mgp Margrethe II of Denmark 0 1568 11265 5978 2022-10-10T18:14:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q102139]] wikitext text/x-wiki [[Margrethe II of Denmark]] Queen Margrethe II (amuru ya na Eprel 16 1940) bu Eze nwaanyị nke Denmark, aha nke gunyere 'Alaeze Danish' dum, mebere Denmark, Greenland na Agwaetiti Faroe. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Nke nta nke nta na ọ [King Frederik] gosiri m na mmadụ nile na-aga enyere m na nke a ... ọ bụ a na-emenye ụjọ ihe, ma, a nnukwu ihe ịma aka. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Margrethe_II_of_Denmark 873x5gbldq9cw81nxv317osu0jexp29 Margrit Kennedy 0 1569 11266 5981 2022-10-10T18:14:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q68872]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Margrit Kennedy | Margrit Kennedy]] ''' (November 21, 1939, Chemnitz - Disemba 28, 2013, Steyerberg) bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ German, prọfesọ, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye ode akwụkwọ na onye na-akwado [[w: Complementary currency | Ego agbakwunyere]] na [[w:interest|mmụ́tá]] na [[w: inflation|ọnụahịa]] na-enweghị akụ na ụba. ==Okwu Okwuru== * Ọ na-ewe ụfọdụ obi ike maka onye na-abụghị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba iji dee akwụkwọ gbasara akụnụba, karịsịa ma ọ bụrụ na akwụkwọ ahụ na-ekwu maka otu n'ime ihe atụ nke ọrụ ahụ, ya bụ, ego. ** Okwu mmalite, p. 13 * Ọ bụghị nanị na ego na-enyere aka ngbanwe nke ngwá ahịa na ọrụ kamakwa ọ pụrụ igbochi mgbanwe nke ngwá ahịa na ọrụ site n'itinye n'aka ndị nwere ihe karịrị ihe ha chọrọ. Ya mere, ọ na-emepụta ọnụ ụzọ ịkwụ ụgwọ nke onwe ebe ndị nwere obere ihe ha chọrọ na-akwụ ndị nwere ego karịa ka ha chọrọ. ** Isi nke Mbụ, Echiche Anọghị Na-ezighi ezi Banyere Ego, p. 17-18 * '''''Kama ịkwụ ndị nwere ego karịa ka ha chọrọ na iji mee ka ego na-ekesa, ndị mmadụ kwesịrị ịkwụ obere ego ma ọ bụrụ na ha ewepụ ego ahụ.'' '' ** Isi nke Abụọ, Ịmepụta Mmasị na Ọnụ ego efu, p. 37 (Lekwakwa: [[w:Wörgl|Wörgl]] Austria.) * '' 'Ozugbo mmasị kwụsịrị, [[w: inflation|ọnụahịa]] na-aghọ ihe na-adịghị mkpa ...'' ** Isi nke Abụọ, Ịmepụta Mmasị na Ọnụ ego efu, p. 41 * N'ime usoro ego ọhụrụ anyị na-ewepụ [[w:interest| ọ̀mụ̀rụ̀nwa]] na [[w: inflation|ọnụahịa]], si otú ahụ belata ọnụ ahịa ngwaahịa na ọrụ niile yana ụtụ isi ihe dịka 40%. ** Isi nke Atọ, Ònye Ga-erite Uru Site na Usoro Ego Ọhụrụ?, p. 66 * Ka oge na-aga, ndị na-eche na ha na-ebi na ọchịchị onye kwuo uche ya ga-ebi ndụ kacha mma, na [[w:oligarchies|oligarchy]] ma ọ bụ na nke kacha njọ n'okpuru ọchịchị Fashist. N'oge ochie, ndị mmadụ chere na ha adịghị mma mgbe ha na-akwụ otu ụzọ n'ụzọ iri; otu ụzọ n'ụzọ iri nke ego ha na-enweta ma ọ bụ na-arụpụtara onye nwe ala feudal. N'akụkụ a, ha dị mma karịa ka anyị dị ugbu a. Taa ihe karịrị otu ụzọ n'ụzọ atọ nke DM ma ọ bụ dollar na-aga isi obodo ọrụ. Ndị na-enweta karịa bụ ndị bara ọgaranya, ndị mba ụwa, nnukwu ụlọ ọrụ mkpuchi na ụlọ akụ. ** Isi nke Atọ, Ònye Ga-erite Uru Site na Usoro Ego Ọhụrụ?, p. 67 * The absurdity nke ego usoro nke na-apụnara ndị mmadụ ụzọ ziri ezi òkè ha na "free ahịa aku na uba" na mgbe ahụ - site na ụfọdụ n'ime ndị kasị adịghị arụ ọrụ usoro pụrụ ichetụ n'echiche - na-eweghachi ụfọdụ n'ime ego a n'ụdị ịkwụ ụgwọ ọdịmma ndị otu ndị ahụ, nwere. "ndị ọkachamara" anaghị ekpughe ya ma ọ bụ kparịta ụka n'ihu ọha. ** Isi nke Atọ, Ònye Ga-erite Uru Site na Usoro Ego Ọhụrụ?, p. 71 * Ohere nke akụkọ ihe mere eme ugbu a bụ iweta akụ na ụba na-enweghị mmasị dị ka ụdị ngwọta nke atọ nke a na-ahụghị na ọchịchị Kọmunist ma ọ bụ na capitalism kama gafere ha abụọ. ** Isi nke Atọ, Ònye Ga-erite Uru Site na Usoro Ego Ọhụrụ?, p. 76 [[Usòrò:SNGCop 039.jpg|right|225px|thumb|Usoro ego anyị ketara karịrị afọ 2,000.]] * ''Ụmụ nwanyị na-ebu oke ibu nke ọgba aghara akụ na ụba na nhụsianya ọha mmadụ nke usoro ego ugbu a kpatara n'ebe nile n'ụwa.'' ** Isi nke Atọ, Ònye Ga-erite Uru Site na Usoro Ego Ọhụrụ?, p. 84 * ''' Usoro ego anyị ketara karịrị puku afọ 2,000.'' ** Isi nke anọ, nkuzi ụfọdụ sitere na akụkọ ihe mere eme, p. 89 * "A na-egwu ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ, ndụ gburugburu ebe obibi na nnwere onwe ebe anyị na-ekwe ka mmụba nke ihe owuwu ọha na eze nke n'onwe ha na-arụ ọrụ megide ihe mgbaru ọsọ ndị a." ** Isi nke ise, Mgbanwe Ego & Mgbanwe zuru ụwa ọnụ, p. 98 * Mara na ego bụ otu n'ime isi ihe na-emetụta ndụ ọtụtụ mmadụ. Ya mere, ejikọtara ya na echiche ndị mmadụ banyere onwe ha na ụwa. Imesapụ aka ma ọ bụ anyaukwu, imeghe ma ọ bụ ikewapụ onwe ya, ikpo ọkụ ma ọ bụ oyi - otú ndị mmadụ si akpa àgwà n'akụkụ ndị ọzọ ga-apụta ìhè n'omume ha n'ebe ego nọ. ** Isi nke isii, gịnị ka m ga-eme iji nyere aka na oge mgbanwe?, p. 108 ==Njikọ mpụga== [[W:Margrit Kennedy|Margrit Kennedy]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Margrit Kennedy|Margrit Kennedy]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kennedy, Margrit}} ecz9h3qntk6mg16dkwnuhsjsj723wuh Marguerite Duras 0 1570 12955 12954 2022-11-14T07:16:00Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Marguerite Duras | Marguerite Donnadieu]]''' ([[w:|Eprel 4]], [[w:|1914]] - [[w:|Maachị 3]], [[w:|1996]]), nke a maara nke ọma dị ka '' 'Marguerite Duras'', bụ onye odee na onye ntụzi ihe nkiri France. ==Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ bụ mgbe ahụ ka ị ga-achọpụta na obi ụtọ i nwere n’ebe nwoke nọ egosichaghị na ị hụrụ ya n’anya." ** '' The Chimneys of India Song '', sitere na ''Practicalities'' (1987, trans. 1990). *"Ọ bụ ndị ikom m kacha ghọgbuo ka m kacha hụ n’anya." ** '' The Chimneys of India Song '', sitere na ''Practicalities'' (1987, trans. 1990). *"Ahụrụ m ndị nta akụkọ dịka ndị ọrụ aka, ndị ọrụ nke okwu ahụ. Akwụkwọ akụkọ nwere ike ịbụ naanị akwụkwọ mgbe ọ na-agụsi agụụ ike." ** ''Nwunye Walesa'', sitere na ''Practicalities'' (1987, trans. 1990). *"''Ọ ga-abara gị uru ma ọ bụrụ na ọ ga-adị mma.''" *"Ụzọ kacha mma iji mejupụta oge bụ imefusị ya." ** ''Oge egbughị oge'', sitere na ''Ihe Omume'' (1987, trans. 1990). *"N'ụzọ na-adịghị mma, nnwere onwe nke [[w:|Paris]] jikọtara ya na nkwenye na-adịgide adịgide na ọ dịghị ihe na-agbanwe agbanwe. Paris, ha na-ekwu, bụ obodo na-agbanwe kacha nta. Mgbe afọ iri abụọ ma ọ bụ iri atọ na-anọghị, mmadụ ka na-amata ya." ** ''Ndị njem na Paris'', si '' N'èzí: Edemede ahọpụtara '' (1984). *"Ihe ọñụñụ na-aba n’anya adịghị akasi obi, ọ dịghị emeju oghere nke uche onye ọ bụla, nanị ihe ọ na-anọchi anya bụ enweghị Chineke. Ọ naghị akasi mmadụ obi. N'ụzọ megidere nke ahụ, ọ na-agba ya ume n'ime nzuzu ya, ọ na-ebuga ya na mpaghara kachasị elu ebe ọ bụ nna ukwu nke aka ya." ** '' mmanya na-aba n'anya '', sitere na '' Omume '' (1987, trans. 1990). *"Ime ihe anaghị eweta ihe ọ bụla na ederede. N'ụzọ megidere nke ahụ, ọ na-emebi ya." ** ''International Herald Tribune'' (28 Maachị 1990). == Njikọ mpụga == [[W:|Marguerite Duras]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Marguerite Duras]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Duras, Marguerite}} tlx44hfg1150dsc1zdwdz1led5d2903 Maria Bartiromo 0 1571 12136 11268 2022-10-10T21:44:05Z Jon Harald Søby 3 copied from [[Maria Batiromo]] wikitext text/x-wiki [[Maria Bartiromo]] [[Usòrò:Maria Bartiromo (2015-02-25) (cropped).jpg|thumb|Maria Bartiromo in 2015]] '''[[w:Maria Bartiromo|Maria Sara Bartiromo]]''' (amụrụ Septemba 11, 1967) bụ onye nta akụkọ gbasara ego America, agwa igwe onyonyo, arịlịka akụkọ na onye ode akwụkwọ. Ọ bụ onye nhazi nke Mornings ya na Maria na Maria Bartiromo's Wall Street na Fox Business Network yana Sunday Morning Futures ya na Maria Bartiromo na Fox News Channel. ==Ókwu ndị o kwụrụ== * Agwara m onwe m ‘Aga m enwe ọrụ a. M ga-eme ka m mara nke a karịa ụmụ okorobịa ndị a niile na ha agaghị enwe ike ịkwanye m gburugburu. ** [https://www.foxbusiness.com/markets/bartiromo-women-in-workplace-i-didnt-let-nyse-men-push-me-around Ndụmọdụ Bartiromo nyere ụmụ nwanyị nọ n'ebe ọrụ: Ekweghị m ka ụmụ nwoke NYSE na-akwaghari m]" (October 15, 2019) *"M na-eche ugbu a nnukwu ihe ịma aka nke ihe [[w:|U.S.]] na-eche ihu n'ihe banyere iguzosi ike [[w:|China]] bụ ngalaba ụlọ ọrụ. Ị nwere [[w:|corporation]] nke na-ahụ ijeri mmadụ 1.2 na China na ndị ahụ bụ ọtụtụ ndị nwere ike ị nweta ha. China maara na ikike [[w:|ahịa]] ahụ nwere. Ị na-emeso obodo [[w:|communist]] na ọ bụ ihe mba ọzọ na ụzọ anyị si achị na [[w:|azụmahịa]]. Mana ụlọ ọrụ anyị mere nkwekọrịta: nweta ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ nọ ebe ahụ maka mgbanwe site na iwu [CCP], ihe ọ bụla nke ahụ nwere ike ịbụ. Nke ahụ bụ ọnọdụ dị oke egwu ịnọ na ya, ọkachasị dịka [[w:|gọọmenti U.S.A]] na-amata ugbu a dị ka otu nnukwu ihe iyi egwu mba ahụ chere ihu. ** "[https://www.forbes.com/sites/kenrapoza/2020/10/20/maria-bartiromo-takes-on-china-in-latest-book-the-cost/?sh=6dcb9dd27056 Maria Bartiromo Na-ewere China na Akwụkwọ Kacha ọhụrụ, 'The Cost']" (October 20, 2020) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Maria Bartiromo|Maria Sara Bartiromo]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Bartiromo, Maria}} kz0ys2nkcmrn7vv8vjc34dcb31p1v4n Maria Batiromo 0 1572 12137 5990 2022-10-10T21:44:12Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Maria Bartiromo]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Maria Bartiromo]] 2tquo4yaeasflcx3tgt4v1s0q96mowm Maria Edgeworth 0 1573 11269 5994 2022-10-10T18:15:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q237575]] wikitext text/x-wiki [[Maria Edgeworth]] Maria Edgeworth (1 Jenuarị 1768 – 22 Mee 1849) bu onye odee nke Anglo-Irish nke odee akwukwo ndi okenye na umuaka. Ọ bụ otu n'ime ndị mbụ na-ede akwụkwọ n'ezie na akwụkwọ ụmụaka ma bụrụ onye pụtara ìhè na mmalite nke akwụkwọ akụkọ na Europe.O nwere echiche banyere njikwa ala, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na agụmakwụkwọ, yana ụfọdụ ndị edemede edemede na akụ na ụba na-eduga, gụnyere Sir Walter Scott na David Ricardo. ==Okwu ndi okwuru== *Cheta, anyị nwere ike kpee ikpe nke ọma site n'omume ndị mmadụ n'ebe ndị ọzọ nọ karịa site n'omume ha n'ebe onwe anyị nọ. *Ọ bụrụ na anyị na-elekọta oge, afọ ga-elekọta onwe ha. ==Edensibia== [https://www.goodreads.com/author/quotes/82939.Maria_Edgeworth] [[Òtù:Wq/Ig]] tpbp7f6su99se4dfagdspzf8egp7r18 Maria Hinojosa 0 1574 11270 5998 2022-10-10T18:15:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3661801]] wikitext text/x-wiki [[Maria Hinojosa]] Maria Hinojosa (mụrụ July 2, 1961) bụ odeakụkọ Mexico-American. Ọ bụ arịlịka ma onye isi emeputa ihe nke Latino USA on National Public Radio (Npr), a ọha radio show ewepụtara Latino mbipụta ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Akụkụ kacha sie ike nke m akomako bụ mgbe m na-agụ banyere m wakpo. Ebere m akwa. O were m a mgbe na-na site na ya, ma eleghị anya n'ihi otú m dere ya. Ọ dị nnọọ graphic na otu onye nke akụkụ ụfọdụ nke akwụkwọ na m dere mgbe ákwá. Ọ dị ya ka na akpụkpa ahụ anya, na m na-diffing miri n'ime m ọnyá mgbe m na-ekwu banyere oge a na ndị ọzọ. .. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Maria_Hinojosa bbs0lanpem29yq34gywg3vdd6ai8tab Maria Ressa 0 1575 13279 11271 2023-01-10T22:32:01Z Aktiivinen finalisti 278 wikitext text/x-wiki [[File:Ph04-122916 KING-48.jpg|thumb|Maria Angelita Ressa (2016)]] '''Maria Angelita Ressa''' a mụrụ n'ụbọchị nke abụọ n'ọnwa iri nke afọ 1963, bụ onye ntaakụkọ na odeakwụkwọ mba [[w:Filipin nakwa Amerika, otu onye hiwere nakwa onye isi [[w:Rappler|Rappler]],nakwazị onye filipin mbụ ritere [[w:Nobel Peace Prize|Nobel Peace Prize]]. ===Ihe ndị o kwuru=== * A mana mmadụ ikpe. Tinye onye gị n'ọnọdụ ha.<ref>https://www.inspiringquotes.us/author/7435-maria-ressa</ref> * Ị gaghị enwe mmeri ma ọ bụrụ na ị dabubeghi. * Ka ị na-eme ihe ọma na-aga, ka ọ na-afiwanye ahụ ị me ihe ọjọọ. * A na me arụsi ọrụ ike, a ga m a bụrịrị ajọ nne. E nweghịdị m ike i lekọta ahịhịa! * E kwela ka teknụzu tuzie ndụ gị ===Ebemsidee=== p5i0ywzpcvbprqu3gs9ewqc99f6f8gj Maria Theresa 0 1576 11272 6005 2022-10-10T18:15:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q131706]] wikitext text/x-wiki [[Maria Theresa]] Maria Theresa Walburga Amalia Christina bụ onye na-achị nke Habsburg ọchichi si 1740 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1780, na naanị nwaanyị jide ọnọdụ na ya nri. Ọ bụ Ọkaakaa nke Austria, Hungary, Croatia, Bohemia, Transylvania, Mantua, Milan, Lodomeria na Galicia, na Austrian Netherlands, na Parma. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ugbu a gaa n'ihu ọ dịghị onye Juu, n'agbanyeghị n'okpuru ihe aha, a ga-ekwe ka ọ nọgide ebe a na-enweghị m dere ikike. M maara nke ọ bụla ọzọ na-eweta nsogbu ajọ n'ime obodo karịa n'ọsọ a, nke dara ogbenye na ndị mmadụ site na ha wayo, usury na ego-agbazinye me niile omume nke kwesịrị nsọpụrụ nwoke eleda. Ekemende ha nwere na-ewepụ na-ekwe si ebe a dị ukwuu dị ka o kwere omume. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Maria_Theresa 4kdrkv5k9znns0f7csrvqyi92hl7lex Maria W. Stewart 0 1577 11273 6008 2022-10-10T18:15:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13560246]] wikitext text/x-wiki == Maria W. Stewart == Maria W. Stewart (née Miller) (1803 – Disemba 17, 1879) bụ onye America nwere onwe ya nke ghọrọ onye nkuzi, onye nta akụkọ, onye nkuzi, onye mkpochapụ na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. == Ihe ndi okwuru == * ọ bụghị agba akpụkpọ ahụ na-eme nwoke ma ọ bụ nwanyị, kama ụkpụrụ a na-emepụta na mkpụrụ obi. Amamihe na-egbuke egbuke ga-enwu, si ebe ọ ga-esi; na amamihe na talent agaghị ezobe nchapụta nke agụụ mmekọahụ ya. * Ọtụtụ ndị na-eche, n'ihi na akpụkpọ gị na-agba agba na acha anụnụ anụnụ, na ị bụ agbụrụ dị ala; ma Chineke eleghi gi anya dika nke a. ... O mewo ka mmadụ niile nweere onwe ha nhata. Ma gini mere otù ikpuru gāsi ibe-ya, Debe gi n'ebe ahu, ma mu onwem nēbili n'ebe ahu; n'ihi na ọ dim nma kari gi? * Okwu na-enweghị mgbalị abụghị ihe ọ bụla. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24279-Maria_W_Stewart l4015f8m98mtytf61vpycghynsctfru Mariah Carey 0 1578 12814 12813 2022-11-12T02:42:38Z Paloniemen Jaska 209 wikitext text/x-wiki [[File:Mariah Carey 2 by David Shankbone.jpg|thumb|right|Mariah Carey (2008)]] == Mariah Carey == Mariah Carey (amụrụ 27 Maachị 1969), bụ onye America na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị kwenyere na onwe gị nke ọma ma mara ihe ịchọrọ, ị ga-eme ka ọ mee * mgbe ọ dị gị ka olileanya agakwaghị, leba anya n'ime gị ma gbasie ike, ị ga-emecha hụ eziokwu - dike ahụ dị n'ime gị. *Mgbe oke ifufe ọ bụla gasịrị, ọ bụrụ na ị na-ele anya nke ọma, egwurugwu na-apụta. * Enwere m ọnụ maka ihe m bụ na onye m bụ, na m ga-abụ naanị onwe m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2462-Mariah_Carey ttzwr35x3jd9loyejshdnzszpbfnqe8 Mariama Bâ 0 1579 18206 11275 2024-02-29T00:39:58Z Ahti Majuri 685 File wikitext text/x-wiki [[Image: Mariama Bâ vers 1958 Unesco Domaine public.jpg|thumb| Mariama Bâ (1958)]] == Mariama Bâ == Mariama Bâ (Eprel 17, 1929 – Ọgọst 17, 1981) bụ onye odee na nwanyị nwanyị Senegal, onye akwụkwọ akụkọ abụọ nke asụsụ French ka a tụgharịrị n’ihe karịrị asụsụ iri na abụọ. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ụtọ nke ndụ bụ ịhụnanya. Nnu nke ndu bu kwa ihunanya. * Na kwa, otu onye bụ nne iji ghọta ihe a na-apụghị ịkọwa akọwa. Otu bụ nne na-amụnye ọchịchịrị. Otu bụ nne na-echebe mgbe àmụ̀mà na-eru n'abalị, mgbe égbè eluigwe na-ama jijiji n'ụwa, mgbe apịtị na-erute mmadụ. Otu bụ nne iji hụ n'anya na-enweghị mmalite ma ọ bụ ọgwụgwụ. * Nwanyị ga-alụrụ nwoke hụrụ ya n’anya ma ọ pụghị ịlụ onye ọ hụrụ n’anya; nke ahụ bụ ihe nzuzo nke obi ụtọ na-adịgide adịgide. * Ọgba aghara na-echere onye ọ bụla nke na-ahapụ onwe ya n'obi ilu. Nke nta nke nta, ọ na-eweghara gị dum. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/18344-Mariama_Ba lhnhckzz18x1ecghphecpzuibjw94p9 Marian Wright Edelman 0 1580 11276 6018 2022-10-10T18:16:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1896700]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Marian Wright Edelman 01.jpg|thumb|right| Ọtụtụ ndị mmadụ na-echere [[Martin Luther King]] ma ọ bụ [[Mahatma Gandhi]] ịlọghachi - mana ha apụọla. Anyị bụ ya. Ọ dị anyị n'aka. Ọ dịịrị gị.]] '''[[q:Marian Wright Edelman|Marian Wright Edelman]]''' (amuru Junu 6, 1939) bu onye Onye amuma America maka ikike umuaka. Ọ bụ onye isi ala na onye nchoputa [[w: Child Defence Fund | Ego nchekwa ụmụaka]]. ==Okwu okwuru== * Ihe ndị na-ebute ụzọ nke usoro ikpe ụmụaka na-eto eto masịrị m. Anyị dị njikere imefu ego kacha nta iji mee ka nwatakịrị nọrọ n'ụlọ, tinyekwuo ya n'ụlọ nkuchi yana ihe ka ukwuu iji nweta ya. ** A kọrọ na Margie Casady, "Ụmụaka Ndị Na-akpachapụ anya," "[[w: Psychology Today | Psychology Today]]" (June 1975). * '' Ọtụtụ ndị mmadụ na-echere ka Martin Luther King ma ọ bụ [Mahatma Gandhi]] bịaghachi - mana ha agakwaghị. Anyị bụ ya. Ọ dị anyị n'aka. Ọ dị gị n'aka.'' ** A kọrọ na Dick Richards, '' The Art of Winning Commitment: Ụzọ 10 Ndị isi nwere ike itinye uche, obi, na mmụọ'' (2004), p. 11. * Na Montgomery, Alabama, [[w: Jonah Edelman | Jona]] na mụ na gara Ememe Ncheta Ndị Ruuru Mmadụ, mgbe ahụ, anyị gagharịrị na Chọọchị Dexter Baptist ma gbagoo na [[Martin Luther King Jr. Martin’s pulpit. Echefuru m ihe obere ebe ọ bụ. ''Anyị lepụrụ anya n'obere okwuchukwu dị n'obere chọọchị ahụ ma kwuo banyere otú ihe ukwu si malite n'ebe dị nnọọ nta. Dị nnọọ ọtụtụ ndị ji okwukwe na chọọchị n'otu akụkụ nke okporo ámá, na ike nile nke Alabama na steeti capitol nri gafee okporo ámá. Dị ka onye ọka iwu na-eto eto, m na-ege [[Martin Luther King Jr. Dr. King na ụlọ ekpere na [[w: Spelman College|Spelman College]]. Otu n'ime ihe ndị masịrị m banyere ya bụ na ọ emeghị ka à ga-asị na ọ bụ nnukwu ike maara ihe niile.''' M chetara na ọ na-ekwurịta n'ezoghị ọnụ n'ọchịchịrị ya, ịda mbà n'obi, egwu ya, na-ekweta na ọ maghị ihe ọ bụla. nzọụkwụ ọzọ bụ. Ọ ga-ekwukwa, sị: "Were nzọụkwụ mbụ n'okwukwe, ịkwesighi ịhụ steepụ ahụ dum, naanị buru ụzọ mbụ." ** Dị ka e hotara na ''[[w:Marian Wright Edelman|Mother Jones Magazine]]'' [http://books.google.com.mx/books?id=IecDAAAAMBAJ&dq=%22Were+the+ first+step+ n'okwukwe.+Ị+nweghị%27t+ga-ahụ++ steepụ+ dum%2C+na-ewere+ nzọụkwụ mbụ+. .+Ị+nweghị%27t+ga-ahụ++ dum+ steepụ%2C+na-na-na+ nke+m nzọụkwụ+.%22#v=snippet&q=%22Take%20the%20first%20step%20in% 20okwukwe.%20Ị%20 enweghị%20nwere%20to%20see%20the%20dum%20steepụ%2C%20n nnọọ%20take%20the%20first%20step.%22&f=ụgha May-Jun 1991. Vol. 16, Nke 3. p. 77]. ISSN 0362-8841. * Ihe isi ike na-aga n'ihu na-agbakọta megide ụmụaka ndị na-acha agba bụ ndị mejupụtara ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụzọ atọ n'ụzọ anọ nke ụmụaka niile dara ogbenye na 2018. N'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu n'ime ndị ogbenye anọ, ha nwere ihe karịrị ugboro 2.5 na-ada ogbenye karịa ụmụaka ndị ọcha. **[https://www.charlestonchronicle.net/2019/09/23/ask-the-question-when-are-we-going-to-end-child-poverty-in-america/ Jụọ ajụjụ: Mgbe Anyị a ga-akwụsị ịda ogbenye ụmụaka na America? na '' Charleston Chronicle ''] (Septemba 23, 2019) == Ekenyere ya== * Ihe ịma aka nke ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ bụ ịkpali echiche nke obodo na anyị kwesịrị ime ka obodo anyị bụrụ ebe ka mma, dịka anyị na-eme ka ọ bụrụ ebe dị nchebe. ** Kwuru na Christopher R. Edginton, Peter Chen, '' Ntụrụndụ dị ka mgbanwe: Mpịakọta 4 '' (2008), p. 87. == Banyere Marian Edelman== * Agụla Marian Wright Edelman, n'ihi na a na-ekwu na [[Bill Clinton | Onye isi ala Clinton nwere ike iju mba ahụ anya site n'itinye ezigbo ojii na Ụlọikpe Kasị Elu nke United States | Ụlọikpe Kasị Elu . ** Carl Rowan, ''N'ime Washington'' (March 20, 1993). ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Marian Wright Edelman]] {{DEFAULTSORT:Edelman, Marian Wright}} d7x59ghpoi55ywdutkxqfyw2gb1u5kg Marianna Dushar 0 1581 11277 6021 2022-10-10T18:16:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q111140998]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Marianna Dushar|Marianna Dushar]]''' bụ ọkà mmụta gbasara mmadụ na onye edemede nri, onye Ukraine bụ ọkachamara na ihe nketa nri nke mpaghara [[w: Galicia (Eastern Europe) | Galicia]] dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Europe. . == Okwu Okwuru == *"Nri, dị ka asụsụ, bụ ebe ọdịnala mbụ na nke ikpeazụ. Anyị na ya na-etolite, anyị na-ejikọta onwe anyị na ya. Mba dị iche iche na-ekwurịta okwu na mba ndị ọzọ site na nri." ** Ekwuru na Dixon, R., na Stern, DL (2020) [https://www.seattletimes.com/nation-world/ukraine-seeks-un-cultural-status-for-beloved-borscht-a-culinary -spat-with-russia-nwere ike ịbụ-brewing/ Ukraine na-achọ ọnọdụ omenala UN maka borscht hụrụ n'anya. Mkparịta ụka nri na Russia nwere ike ịmalite.] ''Seattle Times'' 21 Ọktoba 2020. == Njikọ mpụga == [[W:|Marianna Dushar]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Marianna Dushar]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dushar, Marianna}} tpfnby8a2e9jszhgm1z610a5dxg8nrj Marie Immaculee Ingabire 0 1582 12138 11278 2022-10-10T21:44:57Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Marie Immaculée Ingabire]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Marie Immaculée Ingabire]] 7rf0brpaerdrkt9o9cjcvl9fus6rd7k Marie Immaculée Ingabire 0 1583 12147 6027 2022-10-10T21:57:21Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ingabire Marie Immaculée.jpg|thumb|Ingabire Marie Immaculée]] '''[[Marie Immaculée Ingabire]]''' bụ onye Rwanda na-achọ ikike nwanyị nakwa onye na-akwalite ikike mmadụ, onye raara onwe ya nye maka nwoke na nwanyị nakwa na-akwado ikpe ziri ezi nke mefuru ọrụ ya niile n’ịkwalite ikike ụmụ nwanyị na Rwanda na na Mpaghara. Ọ durula ndị nnọchi anya Rwandan ma nọchite anya ndị Rwandan na ọgbakọ dị elu dị iche iche dị ka ọgbakọ nke anọ maka ụmụ nwanyị 1995 na Beijing na  International Conference on the Great Lakes Region, ebe ọ bụ onye isi oche ọgbakọ Womenlọ Ọrụ Mpaghara. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Mgbe ụfọdụ, ndị nne na nna adịghị eje ozi dị ka ezi ihe nlereanya, ha na-eleghara ibu ọrụ ezinụlọ anya, ha adịghịkwa akpachi anya n'ebe ụmụ ha nọ dị ka ndị nne na nna na-emebu n'oge gara aga. ** [https://www.newtimes.co.rw/section/read/53658 "Transparency Rwanda wins governance award"], ''The New Times'' (June 6, 2012) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Marie Immaculée Ingabire|Marie Immaculée Ingabire]] na Wikipedia bekee re2i61wkrd4blonhtb12b03i6tvkwx5 Marie of Edinburgh, Queen of Romania 0 1584 6030 6029 2022-10-10T11:37:34Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Marie of Edinburgh, Queen of Romania]] Princess Marie nke Edinburgh (29 Ọktoba 1875 – 18 Julaị 1938), emechara Queen nke Romania, bụ nwa nwa Queen Victoria. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *M mgbe nile nwere ọṅụ nke ndụ, uncrushably, a ụdị n'ime anwụ na-apụghị imenyụ emenyụ. *Ọ dị ka nnabata sara mbara na-achịkọta ndị niile chọworo okwu olileanya ogologo oge… N'ịbụ ndị esemokwu na-aga n'ihu na-aga n'ihu n'etiti ndị kwere ekwe nke ọtụtụ nkwuputa na ike gwụrụ ha maka enweghị ndidi n'ebe ibe ha nọ, achọpụtara m na Bahá'í na-akụzi ezigbo mmụọ nke Kraịst. ọtụtụ mgbe na-agọnahụ ma ghọtahie ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Marie_of_Edinburgh,_Queen_of_Romania m0mn3vyt0p45oljlimsb1wdx8cglwsn Marie von 0 1585 6034 6033 2022-10-10T11:37:34Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Marie von]] Marie Freifrau von Ebner-Eschenbach (Baroness Marie von Ebner-Eschenbach) (Septemba 13, 1830 - Maachị 12, 1916) bụ ihe Mähren (Moravian) dere. Na ya akwụkwọ akụkọ psychology ọ na-ahuta-ọnụ na Ferdinand von Saar-dị ka otu n'ime ihe ndị kasị mkpa German-asụsụ dere akụkụ ikpeazụ nke narị afọ nke 19 ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Atụla egwu ndị na-arụ ụka kama ndị na-agba ọsọ. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Marie_von_Ebner-Eschenbach hdh1vdx947roitl9gcg8spx55skmtje Marielle Franco 0 1586 18271 18270 2024-03-12T15:00:10Z Maltiton horisija 699 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Marielle Franco.jpg| mkpịsị aka|thumb|Franco (2016)]] ''[[w:|Marielle Franco]]''' (a mụrụ Marielle Francisco da Silva; 27 Julaị 1979 - 14 Maachị 2018) bụ onye na-elekọta mmadụ na nwanyị na nwanyị Brazil nke ahọpụtara na kansụl obodo Rio de Janeiro. Onye nkatọ ama ama maka ime ihe ike ndị uwe ojii na favelas, ndị uwe ojii bụbu ndị uwe ojii gburu ya na 2018. ==Okwu Ndi Okwuru== *“Ọ bụghị na mberede ka ndị uwe ojii na-abata na favelas […] Nke ahụ bụ n'ihi na a na-ahụ ókèala ndị a… dị ka ókèala ndị iro. ” ** Ekwuru na [https://doi.org/10.1080/01436597.2019.1695116 "The specter of Haiti: structural antiblackness, the far-right backback and the fear of a black many in Brazil"]. Isi mmalite na Portuguese: [https://app.uff.br/riuff/handle/1/2166 "UPP - a redução da favela a três letras : uma analise da política de segurança pública do estado do Rio de Janeiro"], ibe 47 *"Ole ndị ọzọ ga-anwụ ka agha a a na-alụso ndị ogbenye kwụsị?" ** Isi mmalite na Portuguese: [https://twitter.com/mariellefranco/status/973568966403731456 "Ibe Twitter gọọmentị Marielle"] *"The Roses nke iguzogide oge ntoju si asphalt. Anyị na-enweta Roses, ma anyị ga-na aka ọkpọ na-ekwu banyere anyị ebe ịdị adị megide iwu na mmegbu na-emetụta ndụ anyị." ** Marielle n'oge ikpeazụ okwu ya na International Women's Day, na Rio de Janeiro City Council, ụbọchị tupu e gburu ya. *"Agaghị m akwụsị, agaghị m anabata nkwụsị nke nwa amaala bịara ebe a na-amaghị ka e si ege ntị n'ọkwa nke nwanyị a họpụtara!" ** Sitekwa n'okwu ikpeazụ nke Marielle, obere oge ka otu nwoke nwara imechi ya ọnụ site n'ịgbachitere ọchịchị aka ike nke ndị agha. Mkpụcha mbụ na Portuguese [https://twitter.com/QuebrandoOTabu/status/1286379170357018625?s=20&t=Nt8ZWlXvk-1zkxBy6xU2HA"nwere ike ịhụ ebe a"]. ==Njikọ mpụga== [[W:|Marielle Franco]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Marielle Franco]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Franco, Marielle}} hfyw0za9o55xjdpnv5amqpx44hpbswy Marija Jurić Zagorka 0 1587 11280 6040 2022-10-10T18:16:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q291016]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Zagorka Maria.jpg | aka nri]] ''' [[w: Marija Jurić Zagorka | Marija Jurić Zagorka]]" (2 Maachị 1873 - 30 Ọktoba 1957) bụ onye ode akwụkwọ Croatia na onye nta akụkọ, onye odeakụkọ nwanyị izizi na Croatia. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ nke "Obzor", "Ženski ndepụta" ("akwụkwọ akụkọ ndị inyom") na "Hrvatica" ("Croat nwanyị"). == Okwu Ndi Okwuru == * "" [[w:|okwukwe]] bụ nke kasị ike n'ime ihe niile na [[w:|ngwa agha]] ụwa! " ** Gordana (1933-35) * "Na onye na-enweghị nnwere onwe n'ime [[w:ụlọ]] ya, enweghị ụlọ ya. * == Njikọ mpụga == [[W:|Marija Juric Zagorka]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Marija Juric Zagorka]] na Wikiquote. 0fc0ubozyi1xasv9fjcyalg97hqwfoo Marilu Henner 0 1588 11281 6043 2022-10-10T18:16:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q270747]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Marilu Henner 2011.jpg|thumb|Henner na 2011]] ''[[w:Marilu Henner | Mary Lucy Denise Henner]]''' (a mụrụ [[w:6 Eprel|6 Eprel]] [[w:1952|1952]]) bụ onye omere America, onye nrụpụta, onye mgbasa ozi redio, pọdkastị na onye ode akwụkwọ. == Okwu Ndi Okwuru == *"Mgbe anyị na-ekere òkè na ndụ anyị ma meghee uche anyị nye ihe mkpali niile gbara anyị gburugburu, anyị na-ewulite [[w:Memory|memories]] nke enwere ike iweghachite ma kporie ndụ oge ndụ anyị niile." ** ''Mkpokọta Mgbanwe ebe nchekwa'' (2012), [https://books.google.it/books?id=LCPiLFodRHMC&pg=PA4023 p. 23]. *"Ruo ọtụtụ afọ, abụ m nwa agbọghọ onye echiche ya banyere nri gourmet bụ ite [[w: cheese|cheese]] [[w:|fondue]] sochiri [[w:|cheesecake]]. Agaghị m eche na ọ dịghị ihe ọ bụla m ga-eji were ụbọchị atọ na-apụ apụ na paụnd [[w: Jarlsberg cheese | Jarlsberg]], erighị nri ọzọ, ma jiri mpako kpọọ ya "1,700-Calories-a-Day Diet"! […] Amaara m na ahụ́ ike m kwesịrị imekwu nke ọma, n’ihi ya, amalitere m ime mgbanwe. Ma ọ dịghị ihe nwere nnọọ mmetụta na ahụ ike m dị ka ịkwụsị chiiz. N’ezie, ana m echeta ụbọchị m hapụrụ cheese ruo mgbe ebighị ebi—Wednesday, August 15, 1979—ezi ụbọchị ọmụmụ ahụ́ ike m. […] Mgbe m kwụsịrị mmiri ara ehi, ihe niile gbasara m gbanwere. Akpụkpọ ahụ́ m kpọchara, ntì m kụpụsịrị, imi m gbawara agbawa, anya m na-egbuke egbuke, ahụ́ m gbawara agbawa." ** [https://books.google.it/books?id=TKfbDAAAQBAJ&pg=PT6 Okwu mmalite] na ''Ọnyà Cheese'' nke [[w:Neal D|Neal D. Barnard]] (2017). == Njikọ mpụga == [[W: Marilu Henner|Marilu Henner]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Marilu Henner|Marilu Henner]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Henner, Marilu}} nl4jpuejbg2f6xx5ae762io4v5ye5cr Marina Warner 0 1589 11282 6046 2022-10-10T18:16:35Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1264872]] wikitext text/x-wiki [[Marina Warner]] [[Usòrò:Marina Warner.jpg|thumb|Marina Warner]] ''[[w:Marina Warner|Marina Sarah Warner]]''' CBE FBA (amụrụ [[9 November]] [[1946]]) bụ onye edemede Bekee, onye edemede obere akụkọ, onye akụkọ ifo na onye ọkọ akụkọ ọdịnala. ==Okwu ndị Okwuru== * Ụwa nke okpukpe Protestant nke dabara nnọọ adaba dị nnọọ ka ụlọ oriri na ọñụñụ ndị ikom a na-anabata ụmụ nwanyị nanị n'ụbọchị pụrụ iche. ** "Alone of all Her Sex" (London: Picador, [1976] 1985) p. 338. * Mgbe e gosipụtara omume ọma dị ka onye aka ya dị ọcha nakwa ịbụ onye aka ya dị ọcha na-eñomi ụmụaka, ihe ọ pụtara doro anya na ihe ọmụma na ahụmahụ abụghịzi mgbasa ozi nke ịdị mma, kama ha aghọwo ndị na-emerụ emerụ n'ime onwe ha. Nke a bụ echiche na-akụda mmụọ nke ukwuu, n'ụzọ ya dị ka oji dị ka mmehie mbụ [[Augustine of Hippo | Augustine]] mere, n'ihi na ọ na-eche na ịdị mma mbụ ahụ ga-emerụ ma ọlị… ** ''Joan nke Arc'' (Harmondsworth, Penguin, [1981] 1983) p. 262. * Ịmepụta ịdị mfe na-emekarị ka obi na-amali; eweghachiwo usoro-ọmuma, onye gbagọrọ agbagọ nēguzo ọtọ. Mana n'usoro bụ ịghọta na enweghị ike ime ka ihe dị mfe, na mgbagwoju anya na-achị na a ga-anabatarịrị. ** ''Joan of Arc'' (Harmondsworth, Penguin, [1981] 1983) p. 263. * Ihe ịtụnanya enweghị ihe mgbochi; ọ na-ebilite ugbua okpukpu abụọ n'ime onwe ya, mgbagwoju anya nke egwu na ọchịchọ ozugbo, mma na ịla azụ, na-emepụta ihe na-akpali akpali, nhụja nke obi ụtọ na egwu. ** ''Wonder Tales'' (Oxford: OUP, 2004) p. 3. ==Njikọ Mpuga== Edemede [[w: Marina Warner|Marina Warner]] na Wikipedia bekee. {{DEFAULTSORT:Warner, Marina}} 4yd897ndntgfu9lyhecld2xb4o3vp9u Marjane Satrapi 0 1590 18280 11283 2024-03-12T15:43:49Z Maltiton horisija 699 wikitext text/x-wiki '''[[Marjane Satrapi]]''' [[Usòrò:Marjane Satrapi Cannes 2008.jpg|thumb|Satrapi (2008)]] '''[[w:Marjane Satrapi|Marjane Satrapi]]''' (Nọvemba 22, 1969) bụ onye Iran amuru na France, onye na-ese foto, onye na-ese ihe, onye isi ihe nkiri na onye ode akwụkwọ ụmụaka. ==Ihe ndị Okwuru== * Mgbe ha na-ekwu maka "Ndị ikom ahụ mebiri nke a, ndị ikom ahụ mere nke ahụ," ọ bụ mmadụ, mmekọahụ ha na-abịa mgbe ihe ha mere gasịrị. Ekwenyere m na anyị na-ekwukari naanị "Anyị bụ ndị inyom" na "Anyị bụ ndị ikom," ma anyị kwesịrị ịsị "Anyị bụ ụmụ mmadụ." Enwere ụdị mmadụ abụọ n'ezie -- ndị na-eche banyere gburugburu ebe obibi, ndị chọrọ ka ọha mmadụ na-eme ihe ziri ezi; na ndị ọzọ na-eche maka anyaukwu na agha. Ya mere, ọ bụghị ajụjụ nke ọwụwa anyanwụ maọbu ọdịda anyanwụ, na onye Amerika maọbu onye Iran na ndị inyom maọbu ndị ikom. **Banyere otu o si ele ọrụ dị iche iche nke nwoke na nwanyị na [http://www.bookslut.com/features/2004_10_003261.php “AN INTERVIEW WITH MARJANE SATRAPI”] in Book Slut (October 2004) * Okwu abụghị otu na mmetụta abụghị otu. Ị mara, na France, ha na-ekwu na nsụgharị dị ka nwanyị. Ọ mara mma ma ọ bụ kwesị ntụkwasị obi. Ya mere, ọ ka mma mgbe ọ mara mma n'ihi na mgbe ọ na-ekwesịkari ntụkwasị obi, ọ nwere ike ịdị njọ. Nke a bụ ndị France. Otú ọ dị, e mere ntụgharị asụsụ a nke ọma. Nke a bụ onye nchịkọta akụkọ Amerika m, onye maara m nke ọma, ọ bụ ya mere ntụgharị asụsụ ahụ. Mana na ntụgharị asụsụ ọ bụla ị ga-atufuriri ntakịrị ihe. **Na echiche ya gbasara nsụgharị ihe ndị ọ dere [http://www.bookslut.com/features/2004_10_003261.php “AN INTERVIEW WITH MARJANE SATRAPI”] in Book Slut (October 2004) * Ọ bụrụ na ihe ka ọtụtụ ná ndị mmadụ kwuru eziokwu, anyị gaara ebi na paradaịs. Ma anyị anọghị na paradaịs, anyị bi na ọkụ mmụọ. Kedu ihe ọ pụtara? Nke ahụ pụtara na ọtụtụ mmadụ na-ekwu okwu ụgha. N’ihi ya, ọ dịghị mgbe m kweere ihe ndị mmadụ gwara m. ** Na ihe o chere maka ndu na:[https://www.theguardian.com/film/2008/mar/29/biography “Confessions of Miss Mischief”] in The Guardian (2008 Mar 28) * Nke a gara aga, ọ na-abịakwa n'ezie site n'oge ọchịchịrị nke ndụ m. Ịnwụ anwụ bụ...Mgbe ndị mmadụ na-ekwu na ọ dịghị ihe ọzọ, a na-enwekarị ihe ọzọ - ịnwụ, dịka ọmụmaatụ. Ọ bụ nhọrọ. Ị na-enwe ohere ime nhọrọ a mgbe niile. **Na nhọrọ ndị mmadụ na-eme na: [https://www.theguardian.com/film/2008/mar/29/biography “Confessions of Miss Mischief”] in The Guardian (2008 Mar 28) * Ọ dị mma ịda mbà n'obi, amaghị m. Ọ bụrụ na ị nwere ntakịrị uche ma ọ bụ obi ị nwere ohere na ike ịda mbà n'obi otu oge. Ma ịda mbà n'obi dị ka moto maka okike. Achọrọ m ntakịrị ịda mbà n'obi, ntakịrị acid na afọ m, ka m nwee ike ịmepụta. Mgbe obi dị m ụtọ, achọrọ m ịgba egwu." **Na-etu ịda mbà n'obi nwere ike isi mee ka ihe okike pụta na: [https://www.theguardian.com/film/2008/mar/29/biography “Confessions of Miss Mischief”] in The Guardian (2008 Mar 28) ==Njikọ Mpuga== * Edememde [[w:Marjane Satrapi|Marjane Satrapi]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Satrapi, Marjane}} 7tbzr67rv3vbekzz6bummmn2cw1q6qh Marjorie Boulton 0 1591 11284 6052 2022-10-10T18:16:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q442848]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Marjorie Boulton en 1999.jpg|thumb|Boulton na 1999]] ''[[w:Marjorie Boulton|Marjorie Boulton]]''' ([[w:|May 7]], [[w:|1924]] - [[w:|August 30]], [[w:|2017]]) bụ onye Britain [[W:|onye edemede]] na [[w:|onye na-ede uri]] na-ede n'asụsụ Bekee ma [[w:|Esperanto]]. ==Okwu Ndi Okwuru == *"Rhythm na-agụnye mita, mana mita bụ akụkụ dị ntakịrị nke ụda olu." ** '' Anatomy of Poetry '' (1953) *"Ọmarịcha amaokwu n'efu adịghị mfe ma ọlị, n'ihi na ọ dịghị ihe ọ bụla na-akụgharị ugboro ugboro iji mee ka onye na-agụ ya gụgharịa ngalaba nkatọ, ọtụtụ ụkpụrụ na ịdọ aka ná ntị ka a ga-achọta n'ime ya, n'agbanyeghị na usoro ụda na nhọrọ nke okwu ziri ezi, na-enye ya ya. ịma mma." ** '' Anatomy of Poetry '' (1953) Por paco Jen mia propono,/ sinjoroj kaj kamaradoj:/ lokigu la venontan konferencon,/ kie ni tuŝos viaan konsciencon./ Achọghị m ịma ọkwa,/ kun ĵurnalistoj en balkono:/ aranĝu ĝin ĉe akuŝ-ụlọ ọgwụ./ Morgaŭ ni legos en ĵurnalo:/ "Finfine ĉiuj ŝtatestroj scias, ke homa vivo kostas iom pli/ ol ŝtatestroj kutime echiche."/ Jen pacpropon' de ordinara mi. Marjorie Boulton dere ọtụtụ iri afọ gara aga. Maka Udo Nke a bụ atụmatụ m,/ ụmụ nwoke na ndị enyi:/ debe ogbako na-abia/ ebe ọ ga-emetụ akọnuche anyị aka. Ọ bụghị n'azụ nnukwu facades,/ ya na ndị nta akụkọ nọ na mbara ihu:/ hazie ya n'ụlọ ọgwụ na-amụ nwa./ Echi anyị ga-agụ n'akwụkwọ akụkọ:/ "N'ikpeazụ ndị isi obodo niile mara/ na ndụ mmadụ na-efu ntakịrị karịa/ karịa ka ndị isi ala na-echekarị." Nke ahụ bụ amụma udo sitere n'aka m nkịtị. == Njikọ mpụga == [[W:|Marjorie Boulton]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Marjorie Boulton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bulton, Marjorie}} r5raoise74ts4qksuhewmv9xu63mhzx Marjorie Oludhe Macgoye 0 1592 11285 6056 2022-10-10T18:16:53Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4358032]] wikitext text/x-wiki [[Marjorie Oludhe Macgoye]] [[Usòrò:A young Marjorie Oludhe Macgoye.jpg|thumb|A young Marjorie Oludhe Macgoye]] '''[[w:Marjorie Oludhe Macgoye|Marjorie Oludhe Macgoye]]''' ([[21 October]] [[1928]] – [[ December|1 December]] [[2015]]) nke a makwaara dị ka nne nke ‘akwụkwọ akụkọ Kenya’ a mụrụ na Southampton, England, mana ọ kwagara Kenya obere oge ka Kenya nwechara onwe ya. Ọ bụ onye na-ede uri, onye na-ede akwụkwọ, na onye na-ere akwụkwọ ozi ala ọzọ. ==Ihe ndị Okwuru== * '''M na-amachi onwe m nke ukwuu n'ime ezinụlọ Luo m na obodo m anaghị atụ egwu ide ihe n'ime ya.''' ** Dị ka e hotara n’akwụkwọ ya bụ́ The Feminist Companion to Literature in English [https://www.encyclopedia.com/arts/educational-magazines/macgoye-marjorie-king-oludhe-1928 As mentioned in this article.] == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == *'''M chọpụtara, ogologo oge gara aga, na Marjorie bụ mmadụ pụrụ iche na, n'ihi ya, m kpara nkata idekọ banyere ya dị ka m nwere ike, maka ụmụ ụmụ.'' ** Site n'aka John Sibi-Okumi bụ onye ode akwụkwọ dabere na Nairobi, onye nkuzi, onye na-eme ihe nkiri na onye mgbasa ozi na akụkọ [https://www.theeastafrican.co.ke/tea/magazine/marjorie-oludhe-macgoye-kenya-s-literary-enigma--1343792 Marjorie Oludhe Macgoye: Kenya’s literary enigma] published on Friday 11, December 2015. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Marjorie Oludhe Macgoye|Marjorie Oludhe Macgoye]]na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Macgoye, Marjorie Oludhe}} i74p4ly878czri8puewkl3bfhqkwo4a Mark Bradford 0 1593 6058 6057 2022-10-10T11:37:36Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Mark Bradford == Mark Bradford (amuru na Nọvemba 20, 1961) bu onye omenkà anya America. == Ihe ndi okwuru == * Ana m eme ihe mgbe niile mana echeghị m na m ga-abụ onye na-ese ihe. * Omume nka m nwere nkọwa zuru oke-, na-arụsi ọrụ ike ma echere m na nke ahụ bụ ụzọ isi ebelata onwe m ka m wee nụ onwe m na-eche echiche. Olu ahụ dị jụụ na-enwe mgbe ụfọdụ echiche na-atọ ụtọ karị, ọ bụrụ na m nwere ike iru ya. * Ọtụtụ mgbe, omenala na-arapara n'ime akụkọ ọdịnala. Echiche ndị dị ugbu a na-enye omenala elasticity, mgbanwe, nke na-abụkarị ume ikuku. Mana echiche ndị a ekwesịghị ịbụ naanị maka ndị nwere ike ịga ụlọ ngosi ihe mgbe ochie ma ọ bụ nnọkọ okwu na "akụkụ ka mma nke obodo." == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/29504-Mark_Bradford cnhjwmla2iauyh3k8eu9s3ovriypy3e Mark Essien 0 1594 11286 6062 2022-10-10T18:16:59Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28867999]] wikitext text/x-wiki [[Mark Essien]] '''Mark Essien''' Mark Anthony Essien bụ onye ọchụnta ego Naijiria, onye nrụpụta ngwanrọ na onye ntinye ego mmalite. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Hotels.ng, otu n'ime ebe nrụọrụ weebụ ntinye akwụkwọ na ụlọ oriri na ọṅụṅụ mbụ na Nigeria. ===Ihe Ndị O kwuru=== Ndị ọgaranya chọrọ mkpọchi ahụ. Ndị ogbenye anaghị eme. Buru n'uche, ọ bụ ndị ogbenye na-eme ntuli aka, nke ahụ bụkwa otu ụzọ ha nwere ike isi taa ha ahụhụ <ref>https://www.google.com/search?q=Mark+essien+quote&oq=mar&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j0i271l3j69i60.3046j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== 4dsofeave5w6pwwd693w6kfuk3qmuqb Mark Kaigwa 0 1595 6064 6063 2022-10-10T11:37:36Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Mark Kaigwa]] ''Mark Kaigwa'' Mark Kaigwa bụ ọkachamara mgbasa ozi mgbasa ozi, onye isi okwu Africa, onye ndụmọdụ, onye na-ese ihe nkiri, onye na-ere ahịa dijitalụ, onye nduzi ihe okike nwere nkà, onye na-eme atụmatụ, onye na-ede akwụkwọ na-emeri emeri na onye na-azụ ahịa netwọk onwe ya bụ onye na-ebuli Nendo, ụlọ ọrụ ndụmọdụ. A mụrụ ya n'afọ 1988. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ị nwere ìgwè ndị mmepe na-eleba anya na ngwa ahịa na-azụ ahịa ma na-enweghị map ụzọ. <ref>https://www.quotes.net/authors/Mark+Kaigwa</ref> ===Ebenside=== rm9iwxb9n1s9bzhquu7mzy5sfpwq69f Mark Ruffalo 0 1596 11287 6067 2022-10-10T18:17:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q41422]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:MarkRuffalo07TIFF.jpg|thumb|Ruffalo na 2007 Toronto International Film Festival]] '''[[w:Mark Ruffalo|Mark Alan Ruffalo]]''' (amụrụ [[Nọvemba 22]], [[1967]]) bụ onye omere na onye nrụpụta America. 9qh3mzbz3vkh59lqptxxdgmcsvrrwvt Mark Satin 0 1597 11288 6073 2022-10-10T18:17:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6769592]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mark Satin by Gary Faigin.jpg|thumb|260px|right|Satin na-ekwu okwu n'ọbaakwụkwọ Seattle, 2004. ([[w:Gary Faigin|Gary Faigin]] bụ onye sere ihe nke a).]] '''[[w:Mark Satin|Mark Satin]]''' (born [[November 16]], [[1946]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị American, onye ode akwụkwọ na onye mbipụta akwụkwọ akụkọ. A maara ya nke ọma maka inye aka na mmepe na ịgbasa echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị atọ - neopacifism na 1960s,  ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ọhụrụ na 1970s na 1980s, na radical centrism na 1990s na 2000s. A na-ahụ ọrụ ya mgbe ụfọdụ ka ọ na-ewulite echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọhụrụ, na mgbe ahụ a na-akpọkarị ya "mgbanwe",<ref>Slaton, Christa Daryl. "An Overview of the Emerging Political Paradigm: A Web of Transformational Theories." In Woolpert, Stephen; Slaton, Christa Daryl; and Schwerin, Edward W., eds. (1998). ''Transformational Politics: Theory, Study, and Practice''. [[w:State University of New York Press|State University of New York Press]], p. 11. {{ISBN|978-0-7914-3945-6}}.</ref>  “post-liberal”,<ref>Rosenberg, Jeff (March 17, 1989). "Mark's Ism: New Options' Editor Builds a New Body Politic." ''[[w:Washington City Paper|Washington City Paper]]'', pp. 6–8.</ref> ma ọ bụ “post-Marxist”.<ref>[[w:Dana L. Cloud|Cloud, Dana L.]]. "'Socialism of the Mind': The New Age of Post-Marxism." In Simons, Herbert W., and [[w:Michael Billig|Billig, Michael]], eds. (1994). ''After Postmodernism: Reconstructing Ideology Critique''. [[w:Sage Publications|Sage Publications]], p. 235. ISBN|978-0-8039-8878-1.</ref> ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Manual for Draft-Age Immigrants to Canada.jpg|thumb|right|Mpempe akwụkwọ ntuziaka Satin tarapịara n'elu ụlọ akwụkwọ mmemme Anti-Draft Toronto.]] Satin, Mark, ed. (1968). ''Manual for Draft-Age Immigrants to Canada''. 2nd edition. Toronto Anti-Draft Programme / [[w:House of Anansi Press|House of Anansi Press]]. 87 pages. ISBN not assigned. OCLC 467238. Close to 100,000 copies were sold during the Vietnam War.<ref>Adams, James (October 20, 2007)." * Jiri nwayọọ nwayọọ na mbụ, ugbu a na ọ ji ọnụ ọgụgụ na-eto eto, site na Maine ruo Alabama ruo California, site na ime obodo, ala ịta ahịhịa na ụlọ akwụkwọ, ndị America na-eto eto na-abịa Canada iji guzogide usoro ahụ. ** '''Ibe akwụkwọ nke anọ''' * Enweghị ike ịkagbu onwe ya nakwa n'ihi na ndị na-emegide onwe ha agaghị enwe ike ịlaghachi na US na-etinyeghị ihe ize ndụ ijide. Nke a na-emetụta ọbụna na mberede ezinụlọ. Mgbe nna onye na-emegide onwe ya nwụrụ n'oge okpomọkụ gara aga, ndị ọrụ FBI abụọ pụtara na olili ozu ahụ. ** '''Ibe akwụkwọ nke isii''' === ''Confessions of a Young Exile'' (1976) === Satin, Mark (1976). ''Nkwupụta nke Onye Na-eto Eto N'agha''. Toronto: Mbipụta Gage. Emesia jikọtara ya na [[w:Macmillan nke Canada|Macmillan nke Canada]]. ibe 209. {{ISBN|978-0-7715-9954-5}}. Memoir lekwasịrị anya na 1964–1966, mgbe Satin dị afọ 17–19. * Ogologo oge ole, Onyenweanyị, ole mgbe ka m ga-enwe ike idina onye dị ka nwa agbọghọ a nọ ọdụ na tebụl akwụkwọ SDS? ** '''Page 140.''' Spring of 1966. Satin is a sophomore at [[w:Binghamton University|State University of New York at Binghamton]]. The f-word is spelled out in the original. "SDS" stands for [[w:Students for a Democratic Society|Students for a Democratic Society]]. * M na-agbanye ọkụ kichin wee nọdụ ala na tebụl kichin, e jị m aka m wee budo isi m. M na-agbalị ịgwa onwe m na ọ na-adị m ka ahụ́ na-agwụ m n'ihi na m dekọrọ ụgha ndị ahụ na ngwa m. M ga-egbu onwe m ma ọ bụrụ na m hụrụ onwe m n'ezie dị ka "onye inyeaka" Keith! Ma ama m na ọ bụghị ọkara ya. ... Ọ bụrụ na m mee "họrọ imecha B.A m." M ga-emecha dị ka Keith. Mana ọ bụrụ na anaghị m "ahọrọ" ụlọ akwụkwọ m ga-ejedebe na Canada! Ma ọ bụrụ na anaghị m "ahọrọ" - ọ bụ na m aghaghị ijedebe na Vietnam? ** ''' Peeji nke 196–97.''' Fall of 1966. Satin apụọla na SUNY wee nọ ọdụ n'ụlọ enyi nwanyị ya na Manhattan. Ngwa a bụ maka ọkwa mbata na Canada. Keith, onye prọfesọ kọleji na-akwado, Satin na-ahụ ya dị ka ire ere plastik. === ''New Age Politics: Healing Self and Society'' (1978) === [[Usòrò:Mark Satin in 1975.jpg|thumb|right|Satin at his shared house in Vancouver, Canada, in 1975.]] Satin, Mark (1978). ''New Age Politics: Healing Self and Society''. 2nd edition. Vancouver, B.C.: Whitecap Books. Later an imprint of [[w:Fitzhenry & Whiteside|Fitzhenry & Whiteside]]. 240 pages. {{ISBN|978-0-920422-01-4}}. Originally Satin, Mark (1976). ''New Age Politics: The Emerging New Alternative to Marxism and Liberalism''. Vancouver, B.C.: Fairweather Press. No ISBN assigned. LC classification HN18. S264. See also Satin, Mark (1979). ''New Age Politics: Healing Self and Society''. 3rd edition. [[w:Dell Publishing|Dell Publishing Co.]]. ISBN|978-0-440-55700-5. * Ị nweghị ike ịsị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị New Age bụ "nku aka ekpe" ma ọ bụ "nku aka nri". Ọ bụ n'ụzọ zuru okè dakọtara na ọha ma ọ bụ onwe nwe nke ụzọ mmepụta, na ọ na-ekwu okwu dokwara ukwuu ọgaranya na ndị ogbenye, na-eto eto na ndị agadi, ọcha olu akwa na-acha anụnụ anụnụ. ** '''Ibe nke 11''' ==Banyere Mark na ọrụ ya== * Mark Satin ... dị ma na-ekwu dị ka nwa amaala nwoke nke Wichita Falls, Tex., Ọ ga-amasị ya inye ezigbo mma. O nwere ogologo ntutu isi. ... O nwere bọtịnụ edo edo na-akpọsa DISSENT n'apata akwa jaket ya. Nkwekọrịta bụ n'ezie ihe ọ na-ekwu, ma nwee nnukwu ohere iji megharịa ya kemgbe ọ sonyeere SUPA n'ọnwa gara aga dị ka onye ndụmọdụ na-anata dọla ịrị abụọ na ise kwa izu maka ndị njem si United States kwaga. "Mba rụrụ arụ, na-aria ọrịa dị egwu; ọ nwere ike ịka njọ?" ọ jụrụ, aka uwe ya gbajiri agbaji na-adaba n'otu ogbe achịcha e swere n'elu tebụl. ("Nri ụtụtụ m na nri ehihie m," ọ na-akọwara mgbaghara.) ** '''Clausen, Oliver (May 23, 1967). "Boys Without a Country." ''[[w:The New York Times Magazine|The New York Times Magazine]]'', p. 96.''' The author is reporting from Toronto. Satin's prior home town was Wichita Falls. "SUPA" stands for "Student Union for Peace Action," a Canadian New Left organization. ==Njikọ Mpuga== * [http://www.radicalmiddle.com Mark Satin's website]. Includes pages on the ''Manual'', ''New Age Politics'', the New World Alliance, the early Green Gatherings, ''New Options Newsletter'', ''Radical Middle'' (the book), and ''Radical Middle Newsletter''. Retrieved February 18, 2016. * [[w:Kevin Kelly (editor)|Kelly, Kevin]] (Winter 1988). "[https://archive.today/20120718020226/http://findarticles.com/p/articles/mi_m1510/is_n61/ai_6896880/?tag=content;col1 Mark Satin – Interview]." ''[[w:Whole Earth Review|Whole Earth Review]]'', no. 61, p. 107. Satin's critique of transformational political organizing. Retrieved February 18, 2016. * Satin, Mark (Fall 2002). "[https://web.archive.org/web/20061219215215/http://www2.gwu.edu/~ccps/rcq/issues/12-4.pdf Where's the Juice?]." ''The Responsive Community'', vol. 12, no. 4, pp. 70–75. Analysis and critique of of [[w:Ted Halstead|Ted Halstead]] and [[w:Michael Lind|Michael Lind]]'s book ''The Radical Center''. Retrieved February 18, 2016. * "[http://diamond.temple.edu/record=b1614259 New World Alliance / New Options: Correspondence Files, 1977–1992]." In the [https://web.archive.org/web/20171106201050/https://library.temple.edu/scrc/contemporary-culture Contemporary Culture Collection] at Temple University Libraries. Includes over 4,000 letters and documents. Retrieved February 18, 2016. * "[http://www.lib.umich.edu/labadie-collection/archives-and-manuscripts-m-s Mark Satin Papers, 1967–2009]." In the [http://www.lib.umich.edu/labadie-collection Joseph A. Labadie Collection] at Hatcher Library, University of Michigan. Correspondence, clippings, personal memoir, and other materials. Retrieved February 18, 2016.<br /> {{DEFAULTSORT:Satin, Mark}} ==References== b0d7ioxtbi5gauas074xxr8rdc8fg15 Marlene Dietrich 0 1598 11289 6076 2022-10-10T18:17:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4612]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Marlene Dietrich in No Highway (1951) (Cropped).png|thumb| aka nri|Marlene Dietrich na 1951]] ''[[w:Marlene Dietrich|Marie Magdalene "Marlene" Dietrich]]''' ([[w:|27 Decemba]] [[w:|1901]] - [[w:|6 Mee]] [[w:|1992]]) bụ [[w:|1992] [[w:German American | German-American]] onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú. == Okwu Ndi Okwuru== *"Nkwupụta okwu: Ahụrụ m ha n'anya n'ihi na ọ bụ ihe ọṅụ ịchọta echiche mmadụ nwere ike inwe, nke onye a ma ama nke maara ihe karịa onwe ya gosipụtara nke ọma n'ụzọ mara mma." ** [https://books.google.com/books?id=u7x5UYHMs0IC&pg=PT157 ''Marlene Dietrich's ABC''] (1962) *"Mmekọahụ: Na America ihe na-emetụ n'ahụ. N'akụkụ ndị ọzọ nke ụwa eziokwu." ** [https://books.google.com/books?id=u7x5UYHMs0IC&pg=PT158#v=snippet&q=sex%20in%20amaerica&f=false ''Marlene Dietrich's ABC''] (1962) *"Mgbaghara: Ozugbo nwanyị nwere [[w:mgbaghara | gbaghaara]] nwoke ya, ọ gaghị emeghachi omume mmehie ya maka nri ụtụtụ." ** [https://books.google.com/books?id=u7x5UYHMs0IC&printsec=frontcover&dq=intitle:Marlene+intitle:Dietrich%27s+intitle:abc&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjv7qiV8cPfAhWinuAKHcZLAWKsei&AhWinuAKHcZLAWQni&a Marlene Dietrich's ABC'' (1962) *"Ọtụtụ ndị inyom na-amalite ịgbalị ịgbanwe nwoke, ma mgbe ha gbanwere ya, ha ahụghị ya n’anya." *"Dahlink, '''ụkwụ adịghị mma nke ukwuu. Amaara m ihe m ga-eme ha." ** Na-ekwu okwu na onye mgbasa ozi Peter Rogers, ihe dịka 1969, dị ka e hotara na '' The Blackglama Story '' (1979) site na Rogers, megharịrị na [https://www.mediafire.com/view/shxgxgwhaj6fk9h "N'ikpeazụ! Akụkọ dị n'azụ akụkọ ifo... na agha ndị minks; Marlene Dietrich"] nke Ricki Fulman dere, ''New York Daily News'' (December 9, 1979), p.&nbsp;179 *"Ọ nwere ihe gbasara onye agha America ị na-enweghị ike ịkọwa. Ọ bụ àgwà ... Ha nwere ekele dị ukwuu, na-enwe obi mgbawa maka ihe ọ bụla, ọbụna onye na-eme ihe nkiri na-abịa ịhụ ha. Ha na-asị daalụ maka ịbịa, na ha pụtara n'ezie." ** Dị ka e hotara na "Welcome, Marlene" nke Leo Lerman dere, ''Vogue'' (August 15, 1944), p.&nbsp;188 *"Jungs! Euch nicht! Otú ọ dị, Hitler bụ onye nzuzu! (ozi na mgbasa ozi mgbasa ozi ndị jikọrọ aka) Ntụgharị: Nwa! Achụla onwe gị àjà! Agha ahụ bụ naanị ihe efu, Hitler bụ onye nzuzu!" ** ''Marlene Dietrich: Life and Legend'' [https://books.google.com/books?id=MahIKu7q9X0C&printsec=frontcover&dq=Marlene+Dietrich:+Life+and+Legend&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwj-8Oto5P3YAhUMIcAQ6AKHbcdAKHbcdI v=otu ibe&q&f= ụgha] *"America kpọbatara m n'obi ya mgbe ọ na-enwekwaghị obodo kwesịrị aha ahụ, mana n'ime obi m, abụ m German - German na mkpụrụ obi m." *"Mụ na ndị Germany anaghịzi asụ otu asụsụ." == Okwu gbasara Marlene Dietrich == * ''Ọ bụ onye nwere obi ike, mara mma, onye na-eguzosi ike n'ihe, obiọma na onye na-emesapụ aka.''' Ọ naghị agwụ ike ma na-adọrọ mmasị na-ele anya na uwe elu GI, uwe ogologo ọkpa na akpụkpọ ụkwụ ọgụ dị ka ọ dị n'abalị ma ọ bụ na ihuenyo. O nwere eziokwu na ihe ọchị na nke dị egwu nke ndụ nke na-adịghị ekwe ka ọ nwee obi ụtọ n'ezie ọ gwụla ma ọ hụrụ n'anya. Mgbe ọ hụrụ n'anya, ọ nwere ike ịchị ọchị banyere ya; ma ọ bụ gallows ọchị. ** [[W:|Ernest Hemingway]], [https://books.google.com/books?id=Y1YEAAAAAMBAJ&pg=PA92&dq=%22Ọ+bụ+dike,+mara mma,+onye na-eguzosi ike n'ihe,+obiọma+na+ na-emesapụ aka%22" A Tribute to Mamma”] na “Dietrich and Her Magic Myth,” ''Life'' (August 18, 1952), p.&nbsp;92 *"Marlene Dietrich bụ ọkachamara - ọkachamara na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta uwe, ọkachamara igwefoto." ** [[W:|Alfred Hitchcock]], dị ka e hotara na ''[https://books.google.com/books?id=dI0aAQAIAAAJ&q=%22professional+actress,+a+professional+dress+designer,+a+professional+ onye na-ese foto%22 Marlene Dietrich]'' (1977) nke Sheridan Morley dere, p.&nbsp;98 *"Otu n’ime ihe banyere ya nke tụrụ m n’anya nke ukwuu bụ na ọ maara akụkụ nkà ihe nkiri nke ihe nkiri. O yiri ka ọ maara ihe niile. Ọ na-ekiri igwefoto na ọkụ ọkụ mgbe niile, ọ na-ejikwa nkwanye ùgwù na-elekọta ya, nye onye na-ese foto aro na onye na-ese foto nke ọma n'ụzọ aghụghọ na nke mmekọahụ nke na ọ dịghị onye kpasuru iwe, wee nweta kpọmkwem ihe ọ chọrọ. (I didn't mind.; what possible difference can it make which side of my face was photographed? Abụọ n'ime ndị dokwara homely.) Ọ bụ otu n'ime ndị mbụ actresses m mgbe mara na-enwe ya etemeete table na mirror etinye na Otu ọkụ ọ ga-eji na-egwu egwu—aghụghọ ọ gwara m [[w:Josef Von Sternberg|Von Sternberg]] kụziiri ya. N'etiti ewere ọ na-anọkarị n'ihu enyo, na-edozi ntutu isi ya na etemeete ya, ozugbo onye nduzi kpọrọ ya, ọ dị njikere." ** [[W:|Edward G. Robinson]], '' Ụnyaahụ m niile: Akụkọ gbasara onwe onye'' (1973) nke Robinson dere, ya na Leonard Spigelglass, p.&nbsp;218–219 ==Njikọ mpụga== [[W:|Marlene Dietrich]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Marlene Dietrich]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dietrich, Marlene}} 8efixjgkqj5qxm3d9q565kvjmv4dakn Marlene Dumas 0 1599 11290 6079 2022-10-10T18:17:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q260617]] wikitext text/x-wiki [[Marlene Dumas]] '''Marlene Dumas''' Marlene Dumas bụ onye na-ese ihe na onye na-ese ihe South Africa ugbu a na Netherlands. Amụrụ: 3 Ọgọst 1953 (afọ 68), Cape Town, South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enwere ihe ndị a na-ese ihe na-eme mgbe m na-arụ ọrụ. *Ọ bụchaghị ọrụ kacha mma a na-ere ahịa. *Anaghị m agakwuru onye dibia bekee. *Ọ dịghị mgbe m mụtara ịnya ígwè, ọ pụwokwa anya ugbu a. *Echere m na m na-adị ka nna m nke ukwuu. <ref>https://www.brainyquote.com/authors/marlene-dumas-quotes</ref> ===Ebenside=== 6j85o1uxau4svvck5lx1vfs41op8pdy Marlon Riggs 0 1600 11291 6082 2022-10-10T18:17:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q955077]] wikitext text/x-wiki == Marlon Riggs == Marlon Troy Riggs (February 3, 1957 - Eprel 5, 1994) bụ onye na-eme ihe nkiri America, onye nkuzi, onye na-ede uri, na onye na-akwado ikike nwoke nwere mmasị nwoke. == Ihe ndi okwuru == * Ịgba nkịtị na-egbu mkpụrụ obi; ọ na-ebelata ohere ya ibili na ofufe na inyocha. Ịgbachi nkịtị kpọrọ nkụ ihe na-eme gị mmadụ. Mkpụrụ obi na-ebelata, ruo mgbe ọ bụ ihe ọ bụla. * Ọ dị mkpa ka anyị na-echetara onwe anyị mgbe niile na anyị abụghị ihe arụ. * Ndị ikom ojii hụrụ ndị isi ojii n'anya bụ omume mgbanwe. * Mgbe ọ nweghị onye na-asụ aha gị, ma ọ bụ ọbụna mara ya, ị maara ya, ga-abụrịrị onye mbụ na-asụ ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24434-Marlon_Riggs 3t32pz2hfnbbacsnd74paq0b6ipolv8 Marquis de Sade 0 1601 11292 6087 2022-10-10T18:17:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q123867]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sade (van Loo).png|thumb|right|De Sade, gbara ihe dị ka afọ iri abụọ. Nke a bụ naanị ihe amara De Sade. Charles-Amédée-Philippe van Loo sere ya]] [[Usòrò:Sade-Biberstein.jpg|thumb| Ngosipụta nke Marquis de Sade nke H. Biberstein na ''L'Œuvre du marquis de Sade'', [[Guillaume Apollinaire]] (Edit.), Bibliothèque des Curieux, Paris, 1912]] '''[[w:Marquis de Sade|Donatien Alphonse François de Sade]]''' ([[2 June]] [[1740]] – [[2 December]] [[1814]]) mara nke ọma dị ka Marquis de Sade, bụ onye France odee nke ọkà mmụta ihe ọmụma na-enwekarị ihe ike, yana ụfọdụ ọrụ nkà ihe ọmụma. Ọ weputara nkà ihe ọmụma nke oke agụụ mmekọahụ, nke ụkpụrụ omume, okpukperechi ma ọ bụ iwu na-egbochighị ya, na nchụso mpako nke ihe ụtọ onwe onye bụ ụkpụrụ kachasị elu. A tụrụ Sade mkpọrọ n'ụlọ mkpọrọ dị iche iche na n'ebe mgbaba ara ihe dị ka afọ iri atọ na abụọ nke ndụ ya. Ọtụtụ n'ime ihe odide ya mere mgbe ọ nọ n'ụlọ mkpọrọ. Okwu ahụ bụ "sadism" sitere n'aha ya. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ịdị umeala n'obi bụ àgwà ọma nke oge ochie, nke, n'ihi na ị mara mma, ị ghaghị ime ya. ** Mkparịta ụka mbụ, Delmonce * Kedu ihe m na-ahụ n'ime Chineke nke zoro ezo, na-abughi onye obi ọjọọ na nke na-ekwekọghị ekwekọ, bụ onye na-emepụta ụwa otu ụbọchị, megharịkwa ihe owuwu ya n'echi ya? Kedu ihe m na-ahụ ma e wezụga onye na-adịghị ike nke na-apụghị ime nke ọma n'ịkpụpụta mmadụ dịka uche ya si dị? Ihe okike a, na-achị ya. Ọzọ kwa, nke e kere eke nwere ike imejọ ya, si otú kwesị inata ahụhụ ebighị ebi. Lee ihe na-adịghị ike ka Chineke bụ! ** Mkparịta ụka mbụ, Delmonce * Ịdị mma bụ ihe ọjọọ nke nganga karịa ezi omume nke mkpụrụ obi. ** Mkparịta ụka mbụ, Delmonce * Ọ dịghị ọchịchọ nke a pụrụ ịkpọ ihe na-adịghị mma, enyi m; Enwere ike ịchọta ọchịchọ niile na okike. Mgbe okike kere mmadụ, ọ na-enwe mmasị ịmata ọdịiche dị n'ịkwado mmekọahụ dị ka ihu ha; na anyị ekwesịghịkwa iju anyị anya site na ụdịdị dị iche iche nke ọdịdị anyị karịa site n'ụdị dị iche iche nke okike tinyeworo na mmetụta ịhụnanya anyị. * Mkparịta ụka mbụ, Delmonce * Nyochaa akụkọ ihe mere eme nke mba niile. Ị gaghị ahụ ka ha na-agbanwe ụdị ọchịchị ha ka ọ bụrụ ọchịchị eze, n'ihi nkwenkwe ụgha gụchara ha; ị ga-ahụ mgbe niile ndị eze na-akwado okpukperechi, na okpukperechi na-akwado ndị eze. ** Mgbalị ọzọ, ndị French, ọ bụrụ na ị ga-abụ ndị Republican ==Njikọ Mpuga== * [[W:Marquis de Sade|Marquis de Sade]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Marquis de Sade|Marquis de Sade]] na Wikimedia Commons *[https://en.wikipedia.org/wiki/Marquis_de_Sade Marquis de Sade] *[https://en.wikipedia.org/wiki/Libertine Libertine] belhg7ippn6fn6sd7w8xke8cnwotgcs Marsha Blackburn 0 1602 18316 11293 2024-03-13T11:37:28Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Marsha Blackburn]] [[Usòrò:Marsha Blackburn, official photo, 116th Congress.jpg|thumb|Marsha Blackburn (2019)]] '''[[w:Marsha Blackburn|Marsha Blackburn]]''' (Juunu 6, 1952–) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye bụbu nwanyị ọchụnta ego. Onye otu Republican Party, ọ na-anọchite anya ndịda ọdịda anyanwụ Tennessee's congressional district na Ụlọ Nnọchiteanya United States. Ọ na-eje ozi dị ka onye isi oche na kọmitii na-ahụ maka nkwukọrịta na ịntanetị kemgbe 2017. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Onye isi ala Obama na-ekwu na ndị nchekwa na-akpọ ụmụ nwanyị asị, na enwere agha megide ụmụ nwanyị, na naanị ihe ụmụ nwanyị na-eche banyere ya bụ mgbochi ịmụ nwa. Oh, Maazị President gọzie obi gị. Kedu onye n'ọchịchị gị mere nke ahụ? Ụmụ nwanyị abụghị ụbọchị ọnụ ala. Ụmụ nwanyị chọrọ ntakịrị ihe na ndụ karịa ọgwụ mgbochi afọ. Naanị ụbọchị nke ọzọ, otu enyi m nọ n'ụlọ kpọrọ m oku. Ọ dị afọ 64. Ọ gwara m ụlọ ọrụ inshọransị ya kpọtụụrụ ya ka ọ kwuo na n'okpuru Obamacare ha ga-akwụ ụgwọ ọgwụ mgbochi afọ mana ọ bụghị maka ọgwụ mgbali elu ya. Ọ gwara ha ka ha tinye ya n'akwụkwọ ka o nwee ike ịkọrọ ya na Congressman ya. Ihe ụmụ nwanyị chọrọ abụghị ọgwụ mgbochi n'efu. Anyị chọrọ ohere. Anyị chọrọ ka emeghere anyị ikike niile nke akụ na ụba America. Anyị chọrọ ka gọọmentị hapụ ụzọ anyị… pụọ na obere akpa anyị… ma hapụ ozi ịntanetị anyị. Anyị chọrọ inwe nhọrọ. Ọ bụghị ụdị nhọrọ nke ndị nwoke na Democratic Party na-ekwu maka ya, mana ezigbo nhọrọ. **[https://www.redstate.com/diary/marshablackburn/2014/04/12/remarks-freedom-summit-manchester-nh/ Remarks To Freedom Summit, Manchester NH] (April 12, 2014) * Ọ bụrụ na onye isi ala nwere ike ịmanye akụkụ nke iwu wee gbuo oge nke otu iwu, mgbe ahụ ọ nwere ikike ịghara itinye iwu ọ bụla ọ họọrọ? Ọ bụrụ na ọ nwere ike ikwe ka ndị mbịarambịa n'ụzọ iwu na-akwadoghị na-agba ọsọ n'ofe ókè anyị, ọ nwere ike ịmanye ụmụ amaala iwu ka ha si na mba ahụ? Olee ebe ọgwụgwụ nke ike ya ga-adị? Anyị bụ mba nke iwu nwere nkwanye ugwu na nnabata nke iwu. Anyị abụghị ọchịchị alaeze ukwu nke nwere eze na-erube isi n'iwu nke otu nwoke. ** [https://www.redstate.com/diary/marshablackburn/2014/08/06/saw-vote-secure-border/ What I Saw During Our Vote To Secure The Border] (August 6, 2014) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Marsha Blackburn|Marsha Blackburn]] na Wikipedia bekee * [https://blackburn.house.gov Congresswoman Marsha Blackburn] {{DEFAULTSORT:Blackburn, Marsha}} 5fl4capplsvk2yh2qim0xasfyckcahj Martha Koome 0 1603 11294 6094 2022-10-10T18:17:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106641905]] wikitext text/x-wiki [[Martha Koome]] '''[[w:Martha Koome|Martha Koome]]''' (amụrụ na 1960) bụ [[w:Kenyan|onye Kenya]] na-akwado Human Rights, onye na-agbachitere, na-eje ozi dị ka [[w: Chief Justice of Kenya|Chief Justice of Kenya]] kemgbe 21 Mee 2021. Ọ bụ nwanyị mbụ jere ozi dị ka Chief Justice na Kenya. == Okwu ndị ọkwụrụ== * Abụ m nwanyị mbụ na Kenya weghaara ọfịs a ma n’ihi na mgbe ọ bụla onye so n’òtù ndị a na-emegbu emegbu, ha na-enwe ejide ohere maka nrọ na olileanya nke ndị ọzọ. ** [https://citizen.digital/news/cj-martha-koome-quotes-us-vp-kamala-harris-i-am-the-first-but-certainly-not-the-last-11550823/ " CJ Martha Koome Kwuru Onye isi ala US Kamala Harris: 'Abụ m onye mbụ, mana ọ bụghị onye ikpeazụ'"], 'Citizen Digital'' (Mee 22, 2021) ==Njikọ mpụga== *[[W:Martha Koome|Martha Koome]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Koome, Martha}} 54iyq5y07uc9ilaxulteme1n3hcp09p Martin Delany 0 1604 11295 6097 2022-10-10T18:17:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1046980]] wikitext text/x-wiki [[Martin Delany]] '''Martin Delany''' Martin Robison Delany bụ onye mkpochapụ, onye nta akụkọ, dibịa, onye agha, na onye edemede, na ịrụ ụka adịghị ya na onye mbụ kwadoro ịhụ mba n'anya ojii. Delany na-ekwu maka okwu Pan-African nke "Africa maka ndị Africa." ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ngoli elu anyị ga-abụrịrị nsonaazụ nke mbọ onwe anyị na ọrụ aka nke aka anyị. Ọ dịghị ike mmadụ ọzọ nwere ike imezu ya. Ọ bụrụ na anyị ekpebie na ọ ga-abụ otu ahụ, ọ ga-abụ otu ahụ. Enwetabeghị ikike nke onye ọ bụla a na-emegbu emegbu site n'ikpe ziri ezi nke afọ ofufo nke ndị mmegbu. <ref>https://www.azquotes.com/author/24394-Martin_Delany#:~:text=Martin%20Delany%20Quotes&text=Our%20elevation%20must%20be%20the,so%2C%20it%20will%20be%20so.&text=The%20rights%20of%20no%20oppressed,the%20part%20of%20the%20oppressors.</ref> ===Ebenside=== 1129ibq2fckyt2xglyhhybkfqvnarfs Martin Lawrence 0 1605 11296 6100 2022-10-10T18:18:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q183542]] wikitext text/x-wiki == Martin Lawrence == Martin Fitzgerald Lawrence (amuru Eprel 16, 1965) bu onye omekorita na onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ DỊGHỊ onye na-agaghị enweli ọnwụnwa na mkpagbu nke ndụ. * Obi dị m ụtọ maka ngọzi ndị Chineke nyeworo m, na ndụ m. O nyela m ọhụụ ịhụ n'ezie na ị nwere ike ịda, mana ị ka nwere ike ibili. Enwere m olileanya na m ga-amụta site na mmejọ m ma nwee ohere iji wusie ike na imeziwanye ihe ọzọ m na-eme. * Ị na-akwụ ụgwọ na oge ị nwere ebe a. Olileanya mgbe ị gafere, mmadụ nwere ike ileghachi anya azụ wee sị, 'Chaị, ha mere mgbanwe n'ụdị ụfọdụ.' * Achọghị m ịdị na-ada ụda ihu, mana ọchị bụ isi ihe na mkpụrụ obi. Ị maara ihe m chere? == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8580-Martin_Lawrence apsi0fy3r46c7bh52vyh9x03436uzb8 Martin Luther King, Jr. 0 1606 17914 17913 2023-12-20T10:24:22Z Ciseleur 624 Emekwàlà orübà [[Special:Diff/17913|17913]] shí [[Special:Contributions/EnkiApollo11|EnkiApollo11]] ([[User talk:EnkiApollo11|talk]]) : bad link wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Martin Luther King Jr NYWTS.jpg|144px|thumb|right|Àlụlụ àni nà ébé ȯbụla bụ áfụfụ ikpè kwuru ọtȯ ébé níle.]] '''[[:w:Martin Luther King, Jr.|Dr. Martin Luther King Jr.]]''' (Önwa mbu 15, 1929 – Önwa ànọ 4, 1968) bu mgbe bu onye ụkọ Chukwu nke Baputistu, ónyé òtímkpú owere madu, na onye nwètéará Noble Peace Prize nke 1964. Ọ bụ mgbe áhụ dí Coretta Scott King, na nnà Martin Luther King III. ==Nke nwere nkwadọ== * Ndi enyi mu, I ma na ȯ dị ótu mgbe madu gi gbụ agbụ úkwụ ígwẹ nke na zọ na mmegbu .. Ȯ buru na anyi di na mmèfiè, Supreme Court nke àlá anyi dị kwa na mmèfiè. Ȯ búrú na anyi di na mmèfiè, Constitution nke Amerika dịkwà na njọ. Na ȯ búrú na anyi di na mmèfiè, Chukwu dị kwa na njọ. Ȯ búrú na anyi di na mmèfiè, Kristi nke Nazaret bụ nání onye échiche na nrọ nke nabiaghị na Àlà. Ȯ búrú na anyi di na mmèfiè, ikpè kwuru ọtȯ bụ àsí, ihunanya kwa ènwǵhi ísí. Anyi nwere ísí íke ebe nga na Montgomeri ka anyi rü na Í lü ruru mgbe "ikpè kwuru ọtȯ gị gbá kà mmiri, na ézí òmùme gi gba kà íyí ike. ** [https://web.archive.org/web/20090314120355/http://www.stanford.edu/group/King/publications/speeches/MIA_mass_meeting_at_holt_street.html Ȯ gwara okwu na Montgomery Improvement Association (MIA) Mass Meeting nke mbu, na Holt Street Baptist Church] (5 December 1955). "Justice runs down like water, and righteousness like a mighty stream" bu ótu okwu shi [[w:Akwukwọ Amos|Amos]] 5:24 ímé [[Akwukwọ nsọ]]. {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Òtù:Ndi Amerika]] [[Òtù:Ndi Èjìjè ihe ȯmá]] [[Òtù:Ndi íshí ndọndȯ]] [[Òtù:Ndi íshí èfefe]] [[Òtù:Ndi buru Nobel Prize]] [[Òtù:Ȯnwu na afọ ndi 1960]] e6w2ys8lqzvfglyj7ll5km2dzzmdy6s Martina Nwakoby 0 1607 11298 6113 2022-10-10T18:18:11Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19518048]] wikitext text/x-wiki [[Martina Nwakoby]] Martina Nwakoby bu onye odee Naijiria. ==Okwu ndi okwuru == *“ dblyukegt9m5zblnon3ockd13fs0yea Marvi Sirmed 0 1608 11299 6120 2022-10-10T18:18:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6778253]] wikitext text/x-wiki [[Marvi Sirmed]] Marvi Sirmed bụ onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị Pakistan, onye nta akụkọ na onye na-akwado ikike mmadụ ==Okwu okwu== *[[w:Ahụ m, nhọrọ m|Ahụ m, nhọrọ m]]" bụ okwu metụtara ụmụ nwanyị Pakistan n'ofe klas niile. Mgbe e gburu nwanyị n'aha "nsọpụrụ," a na-awakpo ahụ ya; mgbe a napụrụ nwanyị ikike ịhọrọ onye ọ ga-alụ, ahụ ya na nhọrọ ya na-emebi; na mgbe nwanyị chere ime ihe ike n'ụlọ, a na-awakpo ahụ ya. Okwu ndị ọzọ niile nke anyị "Aurat March" (mmegharị ụmụ nwanyị) welitere dịkwa mkpa, mana ha niile na-esite na nhụsianya gbanyere mkpọrọgwụ na obodo anyị. Ụmụ nwanyị enweghị ikike na-elekọta ahụ ha, nke ahụ bụkwa isi okwu, n'echiche m. ** Marvi Sirmed, onye na-ahụ maka nwanyị na Pakistan* "Ahụ m, nhọrọ m," pụtara na ọ dịghị ọha mmadụ nwere ike ibu agha ha n'efu n'efu. ahu nwanyi. Anyị na-arịọ ndị ikom ahụ ka ha ghara iji ahụ anyị mee ihe maka ghairat ma ọ bụ sọpụrụ ha. Anyị na-arịọ ha ka ha kwụsị igbu anyị n'aha nsọpụrụ, nyekwa anyị ikike ịsị mba n'ihi na anyị nwere ikike ịsị mba na ihe ọ bụla na-adịghị ahụ anyị......Anyị ga-enwerịrị ikike. na-ekwu na anyị agaghị anabata iyi egwu mmekọahụ na ịghara ime mkpebi ndị [ndị òtù ezinụlọ] mere banyere alụmdi na nwunye anyị. Okpukpe anyị nyere anyị ikike ịhọrọ onye anyị ga-ebi, gịnị kpatara na ọha mmadụ agaghị ekpe ya?....Ọzọkwa, anyị nwere ikike ka a ghara ikpe anyị ikpe n'ọdịdị anụ ahụ anyị.** Marvi Sirmed mgbe ọ na-agba Daud ajụjụ ọnụ. Khattak https://gandhara.rferl.org/a/pakistani-women-s-rights-activist-sees-victory/30472538.html * Ọ bụghị naanị na iwu ndị a (Nkwulu) enweghị ụkpụrụ okpukpe na Islam, ha na-asọ oyi. ụkpụrụ ndị bụ isi nke ikpe ziri ezi, nha anya na ikike mmadụ na mgbakwunye na ịma aka mmụọ bụ isi nke Iwu Pakistan nke na-ekwe nkwa nha nhata maka ụmụ amaala niile. **Marvi Sirmed https://blogs.tribune.com.pk/story/3270/ kedu ebe-iwu-nkwulu-si-si/ == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Marvi Sirmed| Marvi Sirmed]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Marvi Sirmed|Marvi Sirmed]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Sirmed, Marvi}} 8p8s2djuuszda22rw2wxqisxx6x1zpf Marvin Gaye 0 1609 11300 6123 2022-10-10T18:18:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q189758]] wikitext text/x-wiki == Marvin Gaye == Marvin Pentz Gay, Jr. (2 Eprel 1939 – 1 Eprel 1984) bụ onye America pop, mkpụrụ obi na onye ọbụ abụ R&B na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịhụ udo n'ime onwe gị, ị gaghị ahụ ya ebe ọ bụla ọzọ. * Onye na-ese ihe, ma ọ bụrụ na ọ bụ onye na-ese ihe n'ezie, nwere mmasị na otu ihe na nke ahụ bụ ịkpọte uche ụmụ nwoke, ka ụmụ mmadụ na ụmụ nwanyị ghọta na e nwere ihe karịrị ihe anyị na-ahụ n'elu. * Ọchịchị na ndị ihu abụọ na-eme ka anyị niile ghọọ ndị ara. * Egwu bụ otu n'ime njikọ kacha nso na Chineke nke anyị nwere ike nweta. Echere m na ọ bụ ụda na-ama jijiji nke ndetu egwu na-ejikọta ndụ niile ọnụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5402-Marvin_Gaye mva0fbq1pmoefkd4amxv008r6a00quq Mary, mother of Jesus 0 1610 11301 6128 2022-10-10T18:18:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q345]] wikitext text/x-wiki [[Mary, mother of Jesus]] Mary, Ndị Kraịst na-akpọkarị Virgin Mary ma ọ bụ Saint Mary, bụ nwanyị Juu nke Nazaret na Galili, nke a kọwara n'ime Testament Ọhụrụ [Matiu 1:16,18-25] [Luk 1:26-56] [2:1- 7] dị ka nne Jizọs. ==Okwu ndi Okwuru== * Le, abum orù-nwanyi nke Onye-nwe-ayi; ka ọ dirim dika okwu-gi si di. ** ''Oziọma Luk'', 1:38 * Mkpụrụ obi m na-ekwusa ịdị ukwuu nke Onye-nwe;<br />Mmụọ m na-aṅụrị ọṅụ n’ime Chineke Onye nzọpụta m. N'ihi na ọ huwo umeala n'obi orù-ya; le, site n'ugbu a ka ọgbọ nile gākpọm onye agọziri agọzi.<br />Onye di ike emeworom ihe uku, aha-Ya di kwa nsọ. br />O werewo ogwe-aka-Ya gosi idi-ike, we chusa ndi-npako nke uche na obi. ; Ọ            ba ọgaranya,           nyere Israel orù-Ya, ebe O nēcheta ebere-Ya,<br />Dika okwu-Ya O kwere nna-ayi-hà, bú Abraham na nye nkpuru-ya, rue mb͕e ebighi-ebi. |Magnificat]], ''Oziọma Luk'', 1:46-55 ** Nsụgharị dị iche: Mkpụrụ obi m na-eto [[Jehova], mmụọ m apụghịkwa ịghara inwe oké ọṅụ n'ebe Chineke Onye Nzọpụta m nọ, n'ihi na o lekwasịwo anya. ọnọdụ dị ala nke ohu ya nwanyị. N'ihi na, lee! site ugbu a gaa n'ihu ọgbọ niile ga-akpọ m onye obi ụtọ, n'ihi na Onye dị ike emewo m ihe ukwu, ma aha ya dị nsọ, na ruo n'ọgbọ ruo n'ọgbọ ebere ya dị n'ahụ ndị na-atụ egwu ya. O werewo ogwe-aka-Ya me ihe di ike; O b͕asawo ndi-npako na nzube nke obi-ha. O mewo ka ndị dị ike si n’ocheeze kwatuo, meekwa ka ndị dị umeala n’obi dị elu; O werewo ihe ọma mee ka afọ ju ndị agụụ na-agụ afọ, o wee zilaga ndị nwere akụ̀ n'aka efu. Ọ gbataworo ohu ya [[W:Izrel|Izrel]] aka, na-echeta ebere ya, dị nnọọ ka ọ gwara nna nna anyị hà, gwakwa [Abraham] na ụmụ ya ruo mgbe ebighị ebi. .org/am/wol/b/r1/lp-e/nwt/E/2013/42/1#h=9:0-9:864 Luk 1:46-55], [[New World Translation of the Holy]. Akwụkwọ Nsọ]] * Na-emenụ ihe ọ bụla ọ gwara unu. ** 'Oziọma Jọn'', 2:5 : Meri gwara ndị ohu ya ka ha gbasoo ntụziaka Jizọs. == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Mary, mother of Jesus| Mary, mother of Jesus]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Mary, mother of Jesus|Mary, mother of Jesus]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Mother of Jesus, Mary}} 5169urs58yl0o8phxx42nsw8utcnihl Mary Alice Monroe 0 1611 11302 6132 2022-10-10T18:18:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6778812]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Mary Alice Monroe|Mary Alice Monroe]]""bụ onye odee America. == Okwu Okwuru == * "Nzuzo bụ ihe anyị na-edobe maka ọdịmma onwe anyị na ndị ọzọ." ** ''The Beach House'' (2002) [https://books.google.com/books?id=v6uo7dNROXoC&pg=PA133&lpg=PA133&dq=%E2%80%9CPrivacy+bụ+ihe+anyị+na-edobe+ N'ihi na + onye ahụ + nke ọma + na ndị ọzọ. 20we%20 na-ejigide%20for%20the%20mma%20nke%20onwe%20na%20ọzọ.%E2%80%9D&f=ụgha] ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Mary Alice Monroe]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[Wikiquote:|Mary Alice Monroe]] na Wikiquote. m6w3iy4122h80wrq2s4h50ai3r4j67l Mary Antin 0 1612 11303 6136 2022-10-10T18:18:41Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q433755]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mary Antin 1915.jpg|thumb|Mary Antin na 1915]] ''[[w: Mary Antin | Mary Antin]]'''' ([[w:|June 13]], [[w:|1881]] - [[w:|May 15]], [[w:|1949]]) bụ onye ode akwụkwọ America na mbata na ọpụpụ onye na-akwado ikike. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ụmụntakịrị atọ ahụ na-ebu onwe ha nke ọma karịa ọsọ ọsọ nke ụmụ akwụkwọ "green" a na-ebute na Miss Nixon. Ma ọnụ ọgụgụ nke na-ama aka nlebara anya n'ìgwè ahụ bụ nna toro ogologo, kwụ ọtọ, nke nwere ihu ọma ya na ọkpọiso dị mma, aka ụjọ na-eme ka ọ mara mma, na olu jupụtara na mmetụta. Onye mba ọzọ a, bụ onye kpọbatara ụmụ ya n'ụlọ akwụkwọ dị ka a ga-asị na ọ bụ omume nke nsọ, onye na-asọpụrụ onye nkụzi nke klas nke mbụ na-asọpụrụ, onye na-ekwu banyere ọhụụ, dị ka nwoke sitere n'ike mmụọ nsọ, na ụlọ akwụkwọ nkịtị, adịghị ka ndị ọbịa ndị ọzọ. ndị kpọbatara ụmụ ha n’irube isi n’iwu; adịghị ka ndị nna nna, bụ́ ndị kpọtara ụmụ nwoke ha na-apụghị ịchịkwa, nwee obi ụtọ na a napụrụ ha nlekọta ha. Echere m na Miss Nixon chepụtara ihe English kacha mma nna m enweghị ike ikwu. Echere m na ọ na-agba afa na site n'ụzọ dị mfe nke ibugara ya asambodo ụlọ akwụkwọ anyị, o nwetara America." ** [https://web.archive.org/web/20210509053531/https://www.whatsoproudlywehail.org/curriculum/the-american-calendar/making-an-american ''Ịme onye America'']. === ''Ala Nkwa ahụ'' (1912) === *"N'èzí America ekwesịrị m ikweta ma ọ bụrụ na m gwa otu dị mfe, na ahụmịhe m, Dover Street siri banye na Back Bay." ** Ch. 20. *"Ọ na-ewute mmadụ ịmara nke ọma banyere ụwa abụọ. Onye Juu na-awagharị awagharị n’ime m na-achọ nchefu. Anaghị m atụ egwu ibi ndụ na, ma ọ bụrụ naanị na agaghị m echeta nke ukwuu. Ogologo oge gara aga nke a na-echeta nke ọma dị ka uwe dị arọ nke na-arapara n'ahụ gị mgbe ị na-agba ọsọ." ** Okwu mmalite *"Ntụziaka dị nta n’ime ihe ndị dị n’usoro eserese—obere omume n’iji kọmpas na ọkwa mmụọ eme ihe, map nke obodo a na-ahụkarị, njem nlegharị anya nke nwere mapụ okporo ụzọ—gaara m ahụ́ gburugburu ụwa mara abụba n’ọnọdụ. mmụọ akwụkwọ m." ** Ch. 10. *"Ezigbo akụkọ ndụ kwesịrị ekwesị bụ nkwupụta-akwa. Ezi mmadụ na-achọta ọtụtụ ọrụ ọ ga-arụ nke na o nweghị oge ịtụgharị uche n’ụnyahụ ya; n'ihi na ta na echi nọ ebe a, na-enweghị ndidi ọrụ ha. Ụwa jikwa ọrụ n'aka nke ukwuu, nke na ọ gaghị enwe ike ịmụ ọrụ mmadụ ọ bụla na-arụchabeghị; n'ihi na ọgwụgwụ pụrụ igosi na ọ dara, na ụwa chọrọ masterpieces." ** Okwu mmalite. == Njikọ mpụga == [[W:|Mary Antin]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Mary Antin]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Antin, Mary}} 6uzqt1nk5yxeaz6yrs5ovfff7q0ijdj Mary Astell 0 1613 11304 6139 2022-10-10T18:18:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2359434]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Mary Astell|Mary Astell]]''' (Newcastle-upon-Tyne, 12 Nọvemba 1666 – Londres, 11 Mee 1731) bụ onye odee na [[w:Feminism|nwanyị]] onye odee na [[ w:Rhetoric|ọkà okwu]]. Nkwado ya maka nha anya [[w: mmụta ụmụ nwanyị | ohere agụmakwụkwọ maka ụmụ nwanyị]] enwetala ya aha "nwanyị Bekee mbụ." ==Okwu Ndi Okwuru== * "Akwụkwọ ndị na-enweghị ọnụ ọgụgụ nke ihe ochie, nkà ihe ọmụma, mgbakọ na mwepụ, eke na akụkọ ihe mere eme ndị ọzọ ... nke e dere na mbụ na, ma ọ bụ nke a sụgharịrị n'asụsụ anyị zuru ezu iji duru anyị ụzọ dị ukwuu n'ime sayensị ọ bụla ọchịchọ ịmata ihe ga-akpali anyị ime. Ihe isi ike kasịnụ anyị nwere. gbalịsiri ike, bụ ọchịchọ nke ezi nka echiche, nke anyị na-enweghị, nke m maara, ruo mgbe Locke wetara ntụpọ ahụ, onye ''Essay on Human Understanding'' na-eme mgbanwe dị ukwuu maka ọchịchọ nke ndị ọzọ niile. ụdị ahụ." ** [https://archive.org/details/essayindefenceof00aste Edemede na nchekwa nke mmekọ nwoke na nwanyị. P. 54] * "Ọzọ, ọ bụrụ na Ọchịchị zuru oke adịghị mkpa na steeti, olee otú ọ ga-esi dị otú ahụ n'ezinụlọ? Ma ọ bụ ọ bụrụ na ezinụlọ gịnị kpatara na ọ bụghị na steeti; ebe ọ bụ na ọ dịghị ihe kpatara ya nwere ike ikwu maka onye na-agaghị ejide ya. ike maka nke ọzọ?" ** Dịka ekwuru na '' Mary Astell: Reason, Gender, Faith '', p. 203, nke William Kolbrener dere. Onye nchịkọta akụkọ Michal Michelson. Akwụkwọ akụkọ Routledge, 2016. ISBN 1317100093. * “Di nke na-arịa ọrịa nwere ike ịnapụ nwunye nkasi obi na ịdị jụụ nke ndụ ya, nye ohere nke igosipụta omume ọma ya, nwaa ndidi na obi ike ya nke ọma, nke bụ naanị ihe o nwere ike ime; ọ bụ naanị ya ga-eme ka ọ ghara imebi ya. " ** Dị ka e hotara na '' Ọrụ dum nke nwanyị: ndị edemede nwanyị na narị afọ nke iri na asaa England'', p. 157, nke Angeline Goreau dere. Editorial Dial Press, 1985. ISBN 0385278780. * "Ọ̀ bụ ịbụ ndị e kekọtaworo na Onye na-akpasu anyị iwe? Gịnị mere nke a ji kwesị ịkwado ya, ma mee otú ahụ, ọ bụrụ na anyị eduzi ya n'echiche, ọ bụghịkwa ọchị na obi ọjọọ. Onye na-adịghị eme enyi. isi mkpali nke nhọrọ ya, ma na-ahọrọ ya tupu nlebara anya ọ bụla ọzọ ekwesịghị ịbụ ezigbo nwunye, n'ihi ya, ọ gaghị eme mkpesa ma ọ bụrụ na ọ na-enweghị otu... dị jụụ na afọ ojuju, na maka agụmakwụkwọ ụmụaka." ** Dị ka e hotara na '' Women's Political & Social Thinker: Anthology '', p. 112. Ndị editọ Hilda L. Smith, Berenice A. Carroll. Editorial Indiana University Press, 2000. ISBN 0253337585. * "N'ihi ya, ma ọ̀ bụ amamihe ma ọ bụ ịma mma ka nwoke ahụ hụrụ n'anya, ọ dịghị oké olileanya na a ga-enwe obi ụtọ na-adịgide adịgide; ịma mma, site n'enyemaka nile nke nkà, adịghị adịte aka; na-emebi emebi; na onye, ​​​​bụ naanị ma ọ bụ nke họọrọ maka ịma mma, ga-ahụ n'oge na-adịghị anya otu ihe kpatara nhọrọ ọzọ." ** ''Ntụgharị uche n'alụmdi na nwunye'', dị ka e hotara na ''Astell: Political Writings'', p. 42, nke Mary Astell, Onye nchịkọta akụkọ Patricia Springborg. Editorial Cambridge University Press, 1996. ISBN 0521428459. * "Ọ ghaghị ịbụ onye nzuzu na onye akaebe, onye nwere ike ikwere nwoke, onye mpako na onye na-abaghị uru dị ka ọ dị, ga-etinye ikike ya na-anya isi, ùgwù na ikike nke mmekọahụ ya, n'otu oge n'ụkwụ ya, ma na-atụ anya ịnara ya. ọzọ, ọ ga-abara ya uru karị; ọ pụrụ ịkpọ onwe ya ohu ya ụbọchị ole na ole, ma ọ bụ naanị ka o mee ya nke ya ná ndụ ya niile fọdụrụnụ.” ** ''Ntụgharị uche n'alụmdi na nwunye'', dị ka e hotara na ''Astell: Political Writings'', p. 44. * “Ka ọnọdụ anyị ka mma n’ụwa a, ka anyị na-enwekwukwa ya, otú ahụ ka oge ntụrụndụ anyị na-adị iji jikere maka ihe ọzọ, anyị na-enwekwu ohere igosipụta àgwà ahụ dị ka Chineke, ire ụtọ Chineke, na-eme ihe. dị mma maka ahụ na mkpụrụ obi nke ndị nọ n'okpuru anyị." :* ''Ụfọdụ echiche banyere alụmdi na nwunye'', [http://books.google.com/books?id=oGfKLNs5aSAC&q=%22Ọ bụrụ na+Enwe+eze+bụghị+dị mkpa+na+State+ka+esi+abịa. +ọ+ ga-abụ+ n’ime ezinụlọ%22&pg=PA17#v=otu peeji Okwu mmalite] (1706), [http://archive.org/stream/somereflectionsu00aste#page/149/mode/2up/search /ọ bụrụ na ọchịchị+anọghị+ na steeti+ otú+ ga-esi+ bụ+ n'ezi+ ihe mgbakwunye] (biputere 1706) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Mary Astell]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Mary Astell]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Astell, Mary}} 4bhjbfvzujfai90r717c5czhn2ez07n Mary Astor 0 1614 11305 6142 2022-10-10T18:18:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q232109]] wikitext text/x-wiki [[Mary Astor]] '''[[W:Mary Astor|Mary Astor]]''' (amụrụ Lucile Vasconcellos Langhanke; Mee 3, 1906 - Septemba 25, 1987) bụ onye omere America. Agbanyeghị na ọrụ ya were ọtụtụ iri afọ, enwere ike icheta ya nke ọma maka arụmọrụ ya dị ka Brigid O'Shaughnessy na The Maltese Falcon (1941). [[Usòrò:Mary Astor-1930s.JPG|thumb|Mary_Astor-1930s]] ==Okwu ndi okwuru== *Onyinye ọzọ nke dị n'akụkụ ọjọọ mana ọ ga-ejide mmasị gị dị ka akụkọ dị egwu na Ebe akpọrọ Saturday, nke Mary Astor dere. Onye na-eme ihe nkiri mbụ na-akọ akụkọ banyere ndina n'ike-na mmetụta ọ na-enwe ọ bụghị nanị onye a tara ahụhụ, nwunye nwunye Arizona, kamakwa na di ya na "ndị enyi" ya, otu n'ime ha, dịka o siri pụta, "na-aga n'ihu." "dị ka ha na-ekwu, ya na onye n'ike. Enwere ihe niile ebe a, site na enweghị ike ruo ite ime, na Miss Astor na-eto ngwa ngwa, site n'akwụkwọ ruo n'akwụkwọ, enweghị ike ịwepụ nkwụsị mmetụta uche. *Ee, a na m atụ uche "ezinụlọ" m. Nnukwu ezinụlọ ahụ m kpakọbara kemgbe ọtụtụ afọ. [...] Anyị na-ekerịta àgwà ephemeral, echiche nke impermanence nke onye na-ajụ anyị na-arụ ọrụ. Ọtụtụ mgbe, mgbe a na-arụ ọrụ ihe nkiri na mmeghari, na-anwale, na-ewere okwu na mmegharị ahụ, onye ga-agbaji ajụjụ ahụ, "Ònye na-echere opera a, agbanyeghị?" na anyị niile ga-achị ọchị wee ghọta na ọ bụ ihe niile na-ekwesịghị iji oke egwu - ma, ọ bụrụ na ejighị ya kpọrọ ihe ọ dịghị mma. A na m atụ uche ndị a bụ akụkụ nke ndụ m—ndị ọrụ na-arụkọ ọrụ, ndị na-emekọ ihe ọnụ. Enyi. M na-ekiri ndị ọhụrụ, ụdị ọhụrụ, na mgbe ha mere ihe dị ukwuu ma dị mma, m na-anya isi. Ọ bụrụkwa na ha emee ihe ọjọọ, ihere na-eme m. Ma enweghị m ike ịgọnarị ha, n’ihi na n’agbanyeghị otú ha chere na ọ bụ ihe ọhụrụ, ọ bụghị n’ezie. Ọ bụ n'ihu. N'ihi na ihe ha nwere taa bụ nke e wukwasịrị n'elu nnukwu na ọmarịcha ọrụ na nke jọgburu onwe ya nke anyị rụrụ - anyị bụ ndị na-eme ihe nkiri ochie. p. 219 More about this source textSource text required for additional translation information Send feedback Side panels *Ọ bụrụ na m nwere ike ịhụ Mary Astor! Mary Astor bụ onye na-eme ihe nkiri kacha amasị m mgbe niile. [...] Mgbe Mary Astor nọdụrụ ala ịkpọ piano, ọ na-egwuri egwu nke ọma. Lindsay Anderson, mgbe a jụrụ onye, ​​n'ime akụkọ akụkọ Hollywood niile dị ndụ, ọ ga-achọkarị izute mgbe ọ nọ n'obodo iji kwalite O Lucky Man!; dị ka e hotara na "Anderson: 'Anyị aghaghị Ime Ihe Omume nke Obi Ike'" nke , The New York Times (July 1, 1973), p. 9 *Mgbe m chere maka Mary Astor, nke na-abụkarị, ekpere ahụ a na-agụ n'isi anyị na kọleji na-abata n'uche. “Onyenwe anyị” (ma ọ bụ ụfọdụ ndị dị otú ahụ), onye nyeworo na mgbe mmadụ abụọ ma ọ bụ atọ zukọtara n’aha gị, ị ga-emere ihe ha rịọrọ . . . Ma echere m na ọ bụ ihe ijuanya, na otú enweghị mgbagha, na mgbe mmadụ abụọ ma ọ bụ atọ ndị hụrụ ihe nkiri n'anya na-ezukọta ọnụ, aha Mary Astor na-abịa mgbe niile, na onye ọ bụla kwetara na ọ bụ onye na-eme ihe nkiri nke mmasị pụrụ iche, onye àgwà ya. omimi na eziokwu na-adịkarị ka ọ na-amụnye akụkụ ndị ọ na-egwuri egwu. Na ihe niile a n'agbanyeghị-ma ọ bụ n'ihi na-eziokwu na ọ dịghị mgbe kpọmkwem kpakpando. [...] [Ọ] tụụrụ ime [d] ọrụ ya site na mmalite n'okwu ndị odee debere, ọ bụghị n'ihe gbasara àgwà ya. Nke a mere na arụmọrụ ọ bụla o nyere nwere mgbanaka nke eziokwu na omimi nke eziokwu. Ọ dịghị mgbe ọ bụ ezigbo onye ụgha. Lindsay Anderson, "Mary Astor", Anya na Ụda (Fall 1990), p. 237–238 ==Njịkọ mpụga == [[w:Mary Astor | Mary Astor]] na Wikipedia Bekee [[q:Mary Astor | Mary Astor] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Astor, Mary}} 388ydnh7yd9qlqw2bjfccu3dnpjv35s Mary Berenbaum 0 1615 11306 6145 2022-10-10T18:19:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6796423]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:May-berenbaum-barack-obama.png|thumb|Mee Berenbaum na [[W:|Barack Obama]] na 2014]] '''[[w: May Berenbaum | Mee Berenbaum]]''' (1953–) bụ ọkà mmụta banyere anụ ahụ́ America. == Okwu Ndi Okwuru == *"Anaghị m atụ anya na ndị mmadụ ga-aghọ ndị ọkà mmụta banyere anụ ahụ ma ọ bụ ọbụna na-ahụ ahụhụ n'anya, mana opekempe, chee echiche tupu ha abanye na ha. Ha nwere ike ime ihe kacha ịtụnanya, na ọtụtụ ihe ha na-eme anyị enweghị ike ịdị ndụ n'ụwa a ma ha emee." **[https://www.smithsonianmag.com/science-nature/interview-may-berenbaum-154052613/ Ajụjụ ọnụ: May Berenbaum] (June 2007) *"Ihe kacha mma ndị mmadụ nwere ike ime bụ ịkwụsị iche na ụmụ ahụhụ anọghị na mbara ala a na ọ bụ ọrụ anyị ibibi ha. Ụmụ ahụhụ ebiela n'ụwa ogologo oge karịa ụmụ mmadụ, n'ọtụtụ ebe dị iche iche, na ha achọtawo ma ọ dịkarịa ala otu nde ụzọ dị iche iche isi bie ndụ ebe a-anyị na-ebi na mbara ala ha, ọ bụghị n'ụzọ ọzọ. Olileanya m abụghị na onye ọ bụla ga-abụ ọkà mmụta banyere anụ ahụ kama na ọtụtụ ndị mmadụ ga-enwe ekele maka ụmụ ahụhụ maka ọdịiche dị ịtụnanya na mgbanwe ha." *"Ihe ọmụma sayensị na-enyere ndị mmadụ aka ịghọta na ịghọta ụwa na ihe mgbagwoju anya ya; ọ bụ mkpuchi kachasị mma megide egwu na-enweghị isi." **[https://news.mongabay.com/2011/04/the-value-of-the-little-guy-an-interview-with-tyler-prize-winning-entomologist-may-berenbaum/ Uru nke Nwa okorobịa ahụ, ajụjụ ọnụ nke Tyler Prize-emeri entomologist May Berenbaum] (April 6, 2011) ==Njikọ mpụga== [[w:|Mee Berenbaum]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Mee Berenbaum]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Berenbaum, Mee}} ch719g8il9t08zymh6x7m6xluor0c8e Mary Cassatt 0 1616 14317 14316 2023-09-27T21:28:56Z Kalle Petäinen 542 wikitext text/x-wiki [[Mary Cassatt]] [[File:Mary Stevenson Cassatt.jpg|thumb|right|Mary Cassatt]] May 22, 1844 - June 14, 1926) bụ onye America na-ese ihe na onye na-ebipụta akwụkwọ. A mụrụ ya na Pennsylvania, mana o biri ọtụtụ ndụ nka ya na France, ebe ọ bụbu enyi Edgar Degas ma mesịa gosipụta n'etiti ndị Impressionists . Cassatt na-ekekarị ihe onyonyo gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya na nke onwe nke ụmụ nwanyị, na-ekwusi ike na njikọ chiri anya dị n'etiti nne na ụmụaka. ==Okwu okwuru== Lee ka m si arụ ọrụ, mkpịsị aka m na-afụ ụfụ, anya m na-agbakwa mmiri ka m hụ ọmarịcha foto ọzọ. Nancy Mowll Mathews hotara , na Mary Cassatt: A Life , Villard Books, New York, 1994, p. 76 - ISBN 978-0-394-58497-3 Okwu, c. 1871 - *obere oge ka achịbishọp nke Pittsburgh nyefere Mary Cassatt iwu ka ọ see ihe osise abụọ Correggio na Parma, Italy. *Ahapụla m studio ma dọkasịa ihe osise nna m, na emetụghị ngwa ihe osise maka izu isii ma ọ bụ ọzọ ruo mgbe m ga-ahụ ụfọdụ atụmanya nke ịlaghachi Europe. Ọ na-agụsi m agụụ ike ịpụ na ọdịda anyanwụ ọzọ wee nweta ọrụ, mana ekpebibeghị m ebe. **Nkwuta okwu sitere na leta ya nke Julaị, 1871; dị ka ekwuru na akụkọ ndụ ya web saịtị. *M na-aga were gbatuo imi na windo ahụ ma na-amịkọrọ ihe niile m nwere ike ime n'ọrụ [Degas'] ya. Ọ gbanwere ndụ m. Ahụrụ m nka mgbe ahụ ka m chọrọ ịhụ ya. **Okwu, c. 1875; dị ka Nancy Mowll Mathews si kwuo , na Mary Cassatt: A Life , Yale University Press, New Haven, 1998, p. 114 - ISBN 978-0-585-36794-1. {{DEFAULTSORT: Cassatt,Mary}} s1hl9nfuyglrxstd5as6j2cxo58h6dv Mary Daly 0 1617 11308 6152 2022-10-10T18:19:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q241392]] wikitext text/x-wiki [[Mary Daly]] '''[[w:Mary Daly | Mary Daly]]''' October 16, 1928- Jenụwarị 3, 2010) bụ onye America na-eme ihe gbasara nwanyị, ọkà ihe ọmụma, agụmakwụkwọ, ode akwụkwọ na onye ọkà mmụta okpukpe. [[Usòrò:Roman Bust of Female Philosopher or poet recovered from the Villa dei Papiri in Herculaneum 49-25 BCE.jpg|thumb|Ụmụ nwanyị ndị amamihe na-agụ agụụ na-eju anya/iju anya, Na-eche. Dịka ihe isi mmalite amamihe nke okike anyị, ihe dị egwu na-echetaghachi ike mbụ anyị. N'adịghị ka 'nkà ihe ọmụma' akpọkọtara ma chekwaa n'ime friji agụmakwụkwọ, ihe di egwu na-akpali anyị mgbe niile. Ụgbọ ala anyị na-abụkarị ihe atụ. Ebe anyị na-aga bụ mpaghara ndi mmadu dị egwu.]] ==Okwu ndị okwuru== * 'Ahụhụ nke na-agafe onwe ya,' echiche nke ịmụpụta onwe anyị, mmetụta nke ịdị n'ime, nke ọtụtụ ndị inyom na-ekwusi ike, adịghị ka a na-akọwapụta ya, gosipụta ya nke ọma, ma ọ bụ ikekwe ọbụna jikọtara ya na ya. okwu 'Chineke'. p. 208 ** "The Qualitative Leap Gafere Okpukpe Ndị Nwunye." Achọ 1 (Spr 1975) * Okwu a 'mgbanwe zuru oke' pụtara 'ịga na mgbọrọgwụ'. O sitere na Latin radix, nke putara mgbọrọgwụ. Mgbawe gbasara umụ nwanyị na-aga na mgbọrọgwụ mmegbu na ụzọ mgbapụ. M na-akọwakwa ya dị ka “ụzọ e si e ji (a)ihe mara mma na obi ụtọ nke Ọdịiche sitere n'iwu na ezi akparamagwa di ka ha sị dị mkpa. (b) Ịmata [[w:Sadomasochism |obodo eji mmegbu wee mara]] maka mmachi megidere umụ nwanyị n'ewete mgbanwe (c) iwe iwe n'aha ụmụ nwanyị dịka ụmụ nwanyị (d) tinye aka n'ihe gbasara ụmụ nwanyị na-aga n'ihu, ọbụru nke megidere ugbu a, mgbe nwanyị na-adighịzi 'ewu ewu'; N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ịdịgide. ** Ekwuru na [https://philosophynow.org/issues/33 Ajụjụ ọnụ Mary Daly, ''Philosophy Ugbu a,'' mbipụta 33, (September/October 2001) *Ịbụ [[q:Radical|Onye mgbanwe]] [[q:Feminist|ihe gbasara umụ nwanyị na-anụọku n'obi]] ugbu a bụ ime ihe na-awụli elu. Nke ahụ pụtara iji obi ike dị egwu mee ihe n'ihi na ị na-ahụ ezigbo [[q:hope|olileanya]] ugbu a, ọ bụghị obere ọmarịcha olile anya lah-didah (olileanya nke ukwuu), mana n'ezie nnukwu olileanya maka isonye na ezi omụma atu dị mma, nke bụ nkwekọ nke eluigwe na ụwa. ** Ekwuru na [https://philosophynow.org/issues/33 Ajụjụ ọnụ Mary Daly, "Philosophy Ugbu a]," mbipụta 33, (September/October 2001) ===''Beyond God the Father: Toward a Philosophy of Women's Liberation'' (1973) === *(Ntọhapụ Ụmụ nwanyị) ... bụ ihe dị adị, nwee mgbanwe nke mmụọ, nke na-arụtụ aka karịa ikpere arụsị nke na-ebute ịkpo oke di na ọha nwoke na nwanyị na-akpalite omume okike n'ime na n'ebe kariri nghọta mmadu . Ịghọ ụmụ nwanyị na-egosi ịbụ mmadụ zuru ụwa ọnụ. O nwere ihe niile metụtara nchọta ihe pụtara na eziokwu nke ụfọdụ ga-akpọ Chineke. p. 6 * Ịdị adị mmadụ bụ ịkpọ onwe aha ya, ụwa ya, na Chineke. 'Ụzọ' mmata umụ nwanyị nke ime mmụọ si eweta mgbanwe ji wayọ wayọ abia bụ ihe ọ bụla na-erughị nke a mmalite na-ekwu okwu mmadụ - a na-eweghachi nke ikike ịkpọ aha. p. 8 *Nzọụkwụ nke mbụ n’ịbuli ụmụ nwanyị n’okpuru usoro okpukperechi niile bụ ime ka ha kwenye na nnukwu mmụọ nke Eluigwe na Ala abụghị n’ụzọ ọ bụla nke kpatara ihe nzuzu ndị a. (Stanton, kwuru na p. 13) ==Njịkọ mpụga == [[w:Mary Daly | Mary Daly]] na Wikipedia Bekee [[q:Mary Daly | Mary Daly]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Daly, Mary}} 4nz7jnvil0qv3fqx83xr0028vr43v9l Mary Douglas 0 1618 11309 6155 2022-10-10T18:19:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q231349]] wikitext text/x-wiki ''[[w: Mary Douglas | Mary Douglas]]'''' (nee '''Tew'') ([[w:|1921]] - [[[w:|May 16]], [[w:|2007]]) bụ onye Britain [[w:|anthropologist]], a mara maka ihe odide ya na [[w:omenala|omenala mmadụ]] na [[w:|ihe ngosi]]. Mpaghara ya bụ [[w:social anthropology|social anthropology]], ebe a na-ewere ya dị ka onye na-eso [[w:|Émile Durkheim]], nwere mmasị siri ike na okpukpe atụnyere. ==Okwu Okwuru== *"Ọrụ kachasị anyị bụ ịchọta usoro ntụgharị nke ga-ekpughe nhụsianya nke ọ bụla wee mebie nzọrọ ya maka ịdị n'otu. Mgbe a na-mere nke iri na asatọ na narị afọ nwere ike emechi na a ọhụrụ oge nke nọworo ebe a ogologo oge nwere ike na eze ghọtara. Mmadụ n'otu n'otu, nke a napụrụ n'ime mmadụ, abaghị uru dị ka ntọala echiche nke isi na-ese foto nke ọha mmadụ. Ọ dịghị mmadụ dị adị ma ọ́ bụghị na ọ bụ omenala nke oge ya na ebe ọ nọ. Onye ahụ a gbapụrụ agbapụ anọwo n'ụzọ dị mwute na-eduhie echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Western. Ma ugbu a, anyị nwere ike ịmalite ọzọ n'oge isi iyi nke echiche na-agbakọta, na njedebe nke ọzọ, na-eme omenala. Ntụle omenala na-ahụ tapestry dum n'ozuzu ya, foto na usoro ịkwa akwa, tupu ị gaa na eriri nke onye ọ bụla." ** Mary Douglas na B. Isherwood (1979). "Ụwa nke Ngwaahịa: Banyere Anthropology of Consumption" London, Allen Lane, peeji nke 63. ==Njikọ mpụga== [[W:|Mary Douglas]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Mary Douglas]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Douglas, Mary}} n0ijph46r1xt4jsle28ii7wuw4je8k9 Mary Elizabeth Coleridge 0 1619 14285 11310 2023-08-13T14:58:22Z Perheellinen Eppu 495 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mary Elizabeth Coleridge.jpg|thumb|Mary Elizabeth Coleridge (1883)]] ''[[w: Mary Elizabeth Coleridge|Mary Elizabeth Coleridge]]''' ([[w:|23 September]] [[w:|1861]] - [[w:|25 August]] [[w:|1907]]) bụ onye Britain na-ede akwụkwọ na onye na-ede uri. , onye dekwara edemede na nyocha. Ọ kụziiri ihe na London Working Women's College afọ iri na abụọ site na 1895 ruo 1907. O dere abụ n'okpuru pseudonym [[w:|Anodos]], nke e sitere na [[w:|George MacDonald]]; mmetụta ndị ọzọ na ya bụ [[w:|Richard Watson Dixon]] na [[w:|Christina Rossetti]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Na-eku ume slumbrous music gburugburu m, ụtọ na nwayọọ,<br>To honied phrases set!" **''Mandragora'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Olee ebe obi ụtọ dị? gịnị bụkwa ihe ụtọ ugbu a?—<br>Ụwa ndị uwe na-ewe iwe." **''Mandragora'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Ọ̀ bụ na ụwa sara mbara nke a erughị eru imeju gị,<br>Ma ọ bụ ọdịdị, ma ọ bụ ọdịdị mmadụ ahụ miri emi, Art?" **''Ajụjụ Onwe'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). ==Njikọ Mpụga== [[W:|Mary Elizabeth Coleridge]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Mary Elizabeth Coleridge]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Coleridge, Mary Elizabeth}} 798560g1gxtqb3pmdymay6yees1s4fu Mary H.K. Choi 0 1620 13200 11311 2022-11-23T10:49:08Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Mary H.K. Choi]] [[Usòrò:Mary H K Choi 2018.jpg|thumb|Choi (2018)]] bụ onye Korea-Amerika na-ede akwụkwọ, onye nchịkọta akụkọ, telivishọn na onye nta akụkọ na- onye mbipụta. ==Okwu okwuru== Iwepụta oge iji eme ihe n'etiti ndị gbara gị gburugburu na-enye gị nnukwu mbuli elu n'ihe gbasara okwu subtext na ihe gbara ya gburugburu n'ihi na obere nghọtahie na obere iwe ma ọ bụ zere ikwu okwu nke ukwuu n'achọghị ngosipụta dị ukwuu… *N'ịkọwapụta ụdị mmekọrịta dị iche iche n'akwụkwọ ya Kpọtụrụ Emergency na https://therumpus.net/2018/05/the-rumpus-interview-with-mary-h-k-choi/ na The Rumpus (2018 May 18) *Ihe gbasara mwakpo mmekọahụ na akụkọ a na-emekarị bụ na ọ bụ ihe na-adịghị mma. Ọ bụ ihe otu onye kwuru vs. ihe onye ọzọ kwuru. Ọ bụ naanị na ahụmihe nkeonwe m dị ka onye lanarịrịnụ nwere nnukwu apịtị. Adị m nnọọ obere ma nwee mmasị n'ebe onye ahụ nọ. Eji m obi m niile manye ọtụtụ okwu mmalite na Oge ahụ. Enwere m mmetụta siri ike nke ukwuu. Ọkụkụ nke onwe m kwụsiri ike nke ukwuu nke na ejighị m n'aka kpamkpam ma ọ bụrụ na ọ “na-agụ.” *N'oge ahụ ọ bụghị ihe m ga-enwe mmetụta na ntụkwasị obi na-ekwupụta dị ka mbuso agha ma ọ bụrụ na ibu nke akaebe dị na m na-akọ ihe niile banyere m ebumnobi na onye nke ọzọ. *Anyị na-ekwu maka nkwenye na ọ dị mkpa ịkọwapụta, mana ọ bụghị nkwekọrịta siri ike na ngwa ngwa ee / mba nke etinyere na stenographer… *Na mwakpo mmekọahụ ịbụ akụkọ akụkọ na kọntaktị mberede na "ajụjụ ọnụ Mary HK Choi, Onye edemede nke kọntaktị mberede" **(Barnes & Noble; 2018 Mar 28) {{DEFAULTSORT:Choi,Mary H.k}} gs0jfp02gq0bslbrxnfnxy8ix4jb27r Mary Howitt 0 1621 11312 6166 2022-10-10T18:19:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q521991]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Picture of Mary Howitt.jpg|thumb|Mary Howitt]] '''[[w:Mary Howitt|Mary Howitt]]''' ([[w:12 Maachị|12 Maachị]] [[w:1799|1799]] - [[w:30 Janụwari|30 Jenụwarị]] [[w:1888|1888]]) bụ [[w:England| Igbo]] [[w:English poetry|onye na-ede uri]], na onye dere abụ a ma ama ''[[w:The Spider and the Fly (abụ)|Ududo na ijiji]]''. ==Okwu Ndi Okwuru== *"England ochie bu ebe obibi anyi,ndi bekee bu anyi;<br>Ama ire anyi na clime nile, ọkọlọtọ anyi na oke osimiri nile." ** ''England ochie bụ ebe obibi anyị'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Ị ga-abanye n'ụlọ m?" kwuru spider ka ijiji;<br>"'T bụ obere ụlọ ezumike kacha mma nke ị mere nledo." **''The Spider and the Fly'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Osimiri nke oke ohia nēbib͕ọ, nāb͕a kwa nkpọtu nkume di iche iche di n'okpuru;" **''The Sea-Fowler'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * "Ee, n’ubi onye ogbenye na-eto eto<br>Kari ahịhịa na ifuru—<br>Echiche dị mma, afọ ojuju, udo nke uche,<br>Na ọṅụ maka awa ike gwụrụ." ** ''Onye ogbenye ahụ'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Buttercups na Daisies&mdash;<br/>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Oh, ọmarịcha ifuru,<br/>Na-abịa tupu oge opupu ihe ubi,<br/>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Ịkọ maka awa anwụ na-acha." ** [http://books.google.com/books?id=jrwkAAAAMAAJ&q=%22Buttercups+and+daisies+Oh+the+pretty+flowers+Coming+ere+the+spring+time+Iji+gwa+ nke+ anwụ+hours%22&pg=PA119#v=otu ibe "Buttercups na Daisies,"] [http://books.google.com/books?id=ezkGfAEACAAJ&q=%22Buttercups+and+daisies+Oh+the+pretty+flowers+ Ọbịbịa+ bụ oge opupu ihe ubi+Iji+ ịkọ+ awa anwụ na-acha%22 ''The Christmas Library: Bird and flower and other countries things'', Mpịakọta 1] (1837). ==Njikọ Mpụga== [[W: Mary Howitt|Mary Howitt]] na Wikipedia Bekee. [[W: Mary Howitt|Mary Howitt]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Howitt, Mary}} 5ewndhdiiwbmr2psafyjvumlhmdbft6 Mary Mapes Dodge 0 1622 11313 6175 2022-10-10T18:19:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2518093]] wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Mary Magpes Dodge]]</nowiki> Sarah Dessen bụ onye edemede America bi na Chapel Hill, North Carolina. Amụrụ na Illinois, Dessen gụsịrị akwụkwọ na Mahadum North Carolina-Chapel Hill. Akwụkwọ mbụ ya, E bipụtara oge okpomọkụ ahụ na 1996 ==Ihe ndi Okwuru== Mgbe ọ bụla snowflake si na mbara igwe, Ọ tụgharịrị wee tụgharịa ịsị "Nde! Ọ dị mma, ezigbo igwe ojii, dị mma na isi awọ!" Mgbe ahụ jiri nwayọọ na-aga n'ụzọ ya. ==Edensibia== *Edemede [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mary_Mapes_Dodge| Mary Mapes Dodge] na Wikiquote Bekee h34r1mkljhxxf18dm0tca9g92stc8gf Mary Mliswa-Chikoka 0 1623 6178 6177 2022-10-10T11:37:43Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Mary Mliswa-Chikoka]] '''[[w:Mary Mliswa-Chikoka|Mary Mliswa-Chikoka]]''' (amụrụ 22 Disemba 1974 ) na Lusaka, Zambia, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zimbabwe na onye otu Zanu-PF. **[https://www.pindula. co.zw/Mary_Mliswa] ==Okwu Ọkwụrụ== * Anyị kwesịkwara ilebara ahaghị nhata anya nke na-egbochi ịnweta ọrụ ahụike. Ọ na-akpọ maka ịgbakọ mbọ na anyị agaghị ahapụ onye ọ bụla n'azụ imechi oghere ahụ. ** [https://www.herald.co.zw/world-aids-day-for-chinhoyi/], ''Herald'' (November 22, 2021) == Njikọ mpụga == [[Q:Mary Mliswa-Chikoka|Mary Mliswa-Chikoka]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Mliswa-Chikoka, Mary}} 67u1clppjhjccv2x59035bgdhn0ttaq Mary Njoku 0 1624 11314 6181 2022-10-10T18:19:47Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50933503]] wikitext text/x-wiki == Mary Njoku == Mary Nnenna Njoku (nke a makwaara dị ka Mary Remmy ma ọ bụ Mary Remmy Njoku, amụrụ 20 Maachị 1985) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri, na onye isi ụlọ ọrụ ihe nkiri na Lagos na-emeri ihe nrite, ROK Studios, na Nigeria, bụ nke mere na nso nso a. enwetara site na nnukwu TV French, CANAL+. O meputara wee mee ihe n'ime uche gi, di Lagos; Kpara akara ma duzie Single Ladies na Festac Town. == Ihe ndi okwuru == * Idozi ọnọdụ nwanyị, Nollywood na ịzụ ahịa abụghị naanị ekwe omume, ọ dị ka ọ na-atọ ụtọ. * Alụmdi na nwunye abụghị ịchọta onye gị na ya ga-ebi. Ọ bụ ịchọta onye ị na-agaghị ebi na ya. * Ị zuru oke ọbụna mgbe ị na-adịghị mma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mary-njoku/1188/ 69juxuh3k1rohxjnynupjsymyucx9ue Mary Robinson 0 1625 11315 6185 2022-10-10T18:19:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q188214]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mary Robinson (2014).jpg|thumb|Mary Robinson in 2014]] '''[[w:Mary Robinson|Mary Therese Winifred Robinson]]''' (born 21 May 1944) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nọọrọ onwe ya nke Ireland onye jere ozi dị ka Onye isi ala nke asaa nke Ireland site na Disemba 1990 ruo Septemba 1997, bụrụ nwanyị mbụ jidere ọkwa a. Ọ rụkwara ọrụ dị ka United Nations High Commissioner for Human Rights site na 1997 ruo 2002 na Senator maka mahadum Dublin site na 1969 ruo 1989. O buru ụzọ bụrụ onye ama ama dị ka onye gụrụ akwụkwọ, barrister na onye mgbasa ozi. Ọ meriri otu Fianna Fáil Brian Lenihan na Fine Gael party Austin Currie na merie kpara ọkwa onye ndoro-n'aka izizi nke Labour Party, Party Ndị Ọrụ  họpụtara. na ndị Senators nọọrọ onwe ha. Ọ bụ onye isi ala mbụ a họpụtara n'akụkọ ihe mere eme nke ụlọ ọrụ na-enwetaghị nkwado nke Fianna Fáil. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Kedu ihe nwere ike ịka njọ karịa ka ị na-achọ irigbu mmanụ ọkụ mgbe ihe akaebe sayensị doro anya nke ọma na anyị kwesịrị ịkwụsị ịkpọ ọkụ niile tupu afọ 2050?" **[https://www.bbc.com/news/science-environment-48641799"Pope dọrọ ndị isi mmanụ aka ná ntị banyere iyi egwu ihu igwe, BBC News," Roger Harrabin] (14 June 2019) * Anyị abanyela n'eziokwu ọhụrụ ebe a na-etufu ikike ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ na ikike ọha mmadụ ịrụ ọrụ. ** '' Onye isi oche ndị okenye Mary Robinson na-eji ọgbakọ nta akụkọ UN katọọ Onye isi ala Trump, Canada Free Press, '' Joseph A. Klein (13 June 2019) * Okwu mmeghe nke [[w:Universal Declaration of Human Rights|Nkwuwapụta Ụwa Nile Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ]], bụ́ ihe odide dị ịrịba ama mgbe WWII gachara a bịanyere aka n’afọ iri asaa gara aga n’ọnwa a, ka na-adagharịkwa taa: “A mụrụ mmadụ nile n’efu, ha niile ha nhata n’ ùgwù na ikike.” Ma akụkụ nke ụwa nke oge a na-agbanwe agbanwe - na-abụkarị n'ụzọ nkịtị, ka mgbanwe ihu igwe na-ahụ ka oke osimiri na-ebili nakwa ka ụsọ oké osimiri na-emebi, na-eyi egwu obere agwaetiti na obodo ndị dị ala. Ma ọ dịịrị anyị niile ịhụ na ndị bi n’ebe ndị a, na ndị na-esi n’ebe obibi ha kwaga n’ihi agha, mkpagbu na ịda ogbenye bụ ndi “nwere onwe na nha anya na ikike” dị ka ndị anyị na-ebi n’ọganihu. .. Mkpa ọ dị maka imekọ ihe ọnụ iji chebe ndị na-adịghị ike ma chebe ikike ha dị ngwa ngwa, n'ihi na iyi egwu na-egosi na ọ dịghị alaghachi azụ. Anyị niile kwesịrị icheta na ndị gbara ọsọ ndụ na ndị na-akwaga mba ọzọ abụghị ndị na-eyi ndụ egwu na nchekwa ... Global Compact nwere ike wusie ọchịchị ike n'ezie site n'inyeghachi mba ikike ijikwa mbata mba ọzọ - na-emegide ọnọdụ ọgba aghara anyị hụrụ na ya. Mediterranean n'afọ ndị na-adịbeghị anya, na oke nhụsianya na ihe isi ike nke mmadụ ... **[https://time.com/5473969/mary-robinson-un-migration-compact-marrakesh/"Leghara ụgha ndị ahụ gbasara nkwekọrịta mbata nke UN. Ọ bụ naanị ihe ngwọta dịịrị maka ụwa na-agbanwe agbanwe, akwụkwọ akụkọ oge, ''] (10 Disemba 2018) * Ka ndị isi obodo na-eme njem na Marrakesh n'ime ụbọchị ndị na-abịa, enwere m olileanya na ha ga-atụgharị uche n'okwu dị ike nke [[w: Amina J. Mohammed|Amina Mohammed, Osote odeakwụkwọ ukwu nke UN] kwuru na mbido afọ a:" “Ndị mmadụ esiwo n’otu ebe gaa n’otu ebe kemgbe mmalite oge, site na nhọrọ na n’ike, ma ha ga-aga n’ihu na-eme ya. Ndị gbara ọsọ ndụ na ndị na-akwaga mba ọzọ abụghị 'ndị ọzọ'. Ha bụ 'ndi nke anyị'. Ha dị iche iche dị ka ezinụlọ mmadụ n'onwe ya.”'' <BR>Ndị a bụ ụkpụrụ anyị niile ga-akwadorịrị ma ọ bụrụ na anyị ga-enwe olileanya ọ bụla nke ijikwa mbata na nkwaga mba ọzọ nke ọma na ichebe ikike mmadụ. Emeghị ihe, ụjọ ma ọ bụ mmebi iwu ga-eme ka ụwa niile daa ogbenye. **[https://time.com/5473969/mary-robinson-un-migration-compact-marrakesh/"Leghara ụgha ndị ahụ gbasara nkwekọrịta mbata nke UN. Ọ bụ naanị ihe ngwọta dịịrị maka ụwa na-agbanwe agbanwe, akwụkwọ akụkọ oge, ''] (10 Disemba 2018) * Ọ bụ nnukwu ihe ùgwù ịmalite ọrụ dịka Onye isi oche nke Ndị okenye n'oge dị oke egwu maka udo, ikpe ziri ezi na ikike mmadụ n'ụwa niile. N'ịgbalite n'ihe nketa dị ike nke Archbishọp Tutu na Kofi Annan, enwere m obi ike na ndị isi nwere ike ịnụ olu otu anyị ma na-eme ka ndị na-agba mbọ na-alụ ọgụ maka ikike ha. **[https://www.theelders.org/news/mary-robinson-appointed-new-chair-elders ''Mary Robinson họpụtara ọhụrụ oche oche nke ndị okenye''] (1 Nọvemba 2018) ==Okwu e kwuru banyere ya== * Archbishọp [[w:Desmond Tutu|Desmond Tutu]], Emeritus Elder na onye bụbu Onye isi oche, kwuru: “Obi dị m ụtọ na Mary Robinson bụ onye ịsị oche ọhụrụ nke ndị okenye. Ahụrụ m nkwa ya maka ikike na ikpe ziri ezi na Palestine, Côte d’Ivoire, India na ọtụtụ akụkụ ụwa ndị ọzọ. Mary na-etinyekarị ndị nkịtị n'isi ozi nke otu Elders, amakwa m na ọ ga-alụ ọgụ maka ikike ha n'otu ume ahụ dị ka nwanne anyị nwoke bụ Kofi furu efu." * Ban Ki-moon, onye bụbu odeakwụkwọ ukwu UN na osote onye isi oche ọhụrụ nke ndị okenye, kwuru, sị: “Ọ bụ ihe obi ụtọ na ihe ùgwù ịbụ osote onye isi oche nke ndị okenye n'akụkụ Graça Machel. A na m atụ anya ka mụ na ndị okenye ibe m na-arụkọ ọrụ n'okpuru nduzi Mary Robinson iji chebe ikike mmadụ, dozie ihe ịma aka nke mgbanwe ihu igwe na ịkwalite nha anya." ** [https://www.theelders.org/news/mary-robinson-appointed-new-chair-elders Mary Robinson appointed new Chair of The Elders, (1 November 2018)] ==Hụkwa== * [[W:The Elders|Ndị Okenye]] ==Njikọ Mpuga== [[W:Mary Robinson|Mary Robinson]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Robinson, Mary}} 2ereh80p4o3rpa3bmmk2bud54cag5hl Mary Winsor 0 1626 18217 11316 2024-03-09T13:36:05Z Arto Mukka 695 wikitext text/x-wiki [[Mary Winsor]] Mary Winsor (1869–1956) bụ onye mba Amerịka na-ekpe ikpe, tinyere aka na otu National Woman’s Party, ejidekwara ya ọtụtụ oge n’okwu gbasara okwu ịchọ ikike ụmụ nwanyị ịtụ votu. [[Usòrò:Mary Winsor (suffragist), cropped 2.jpg|thumb|Mary Winsor (suffragist), 1917]] ==Ihe ndị Okwuru== * O zuru oke ịtụ ụtụ isi mgbe ọ nweghị onye na-anọchị anya gi, ma ya fọdụkwa ịkwụ nra ma ọ bụrụ na ị jụ nhazi a. ** Ekwuru na [https://suffragistmemorial.org/mary-winsor/Suffragist of the month, ''Turning Point Suffragist Memorial''] ==The Militant suffrage movement (1914)== * M ga-etinye okwu ahụ n'ụzọ dịtụ n'echiche nke ndị agha n'onwe ha, na-agbalị ịnye ụfọdụ echiche nke nkà ihe ọmụma na ụkpụrụ omume nke na-adabere na mgbasa ozi agha na, karịa ihe niile, na-enwe olileanya ime ka ndị na-agụ akwụkwọ America doo anya ụfọdụ n'ime ọdịiche dị egwu dị n'etiti ọnọdụ English na American. * Ndị agha ahụ kwenyere na ha na gọọmentị Britain na-alụ ọgụ, na-adabere na ikike ha nwere inupụ isi na nkwenye nke gọọmentị, na-enweta ikike ziri ezi ha site na nkwenye nke ndị ọchịchị, na iguzogide ndị ọchịchị aka ike bụ nrubeisi nye Chineke. * Dị ka ndị nna nna anyị na-achị na-eche na nkwanye ùgwù kwesịrị ekwesị maka echiche nke ihe a kpọrọ mmadụ kwesịrị ịkpali ndị nọ n’ọnọdụ nnupụisi ikwupụta ihe kpatara ya, n’ihi ya, ndị na-achị achị agbaala mbọ ugboro ugboro idebe n’ihu ụwa mkpesa ndị ha na-ata. * Enwere ike kewaa ihe mgbakwasị ụkwụ maka nnupụisi, n'ụzọ siri ike, dịka ndị a: Ọnọdụ nhụsianya nke ụmụ nwanyị Bekee; enweghị ike ịnweta nlebara anya maka, nke na-adịchaghị mma, iweghachi mkpesa ha site n'ụzọ iwu kwadoro; ihe nlere anya nke akụkọ ihe mere eme guzobe site n'iji ike nke ndị Britain mee ihe mgbe ọ bụla ọchịchị Britain gbochiri ọganihu nke nnwere onwe; enweghị ezi obi na obi ọjọọ nke gọọmentị nnwere onwe dị ugbu a gosipụtara n'ịgbaso mkpasu iwe ụmụ nwanyị tụnyere ịdị nro e gosiri ndị nwoke na-emejọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma n'oge gara aga ma ugbu a; mkpebi siri ike nke akwụkwọ akụkọ na-egbochi mmegharị ahụ site n'ịnọgidesi ike na-ewepu akụkọ ntuli aka na mgbasa ozi na kọlụm ha. * Na United States, ọ bụ ezie na ihe ka ọtụtụ n'ime ụmụ nwanyị ka na-achụpụ ikike na ọtụtụ n'ime iwu na-ezighị ezi eketara n'England na-aga n'ihu na-emebi akwụkwọ iwu anyị, ndị na-eme ihe ike na-enwe nnọọ udo. Anyị ji nke a, ọ bụghị ụmụ nwanyị America, kama ọ bụ ndị ikom America. N'obodo ọ bụla, ọ bụ ndị ikom kwesịrị ka a na-ahụ maka ụda na omume nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị, dịka gọọmenti dị n'aka ha, ikike na ikike bụ nke ha, ha na-enwekwa ike ime ka ọrụ nke nwanyị dị mfe iji tụnyere ya. na obi ụtọ. * N'England, ngagharị iwe dị ka nnupụisi ohu; ọ na-egosipụta njirimara nke ọgba aghara nke klas servile; obi ilu nke ndị e mesoro n'ụzọ na-ezighị ezi, mkpebi siri ike nke ndị a zọdaworo ebili na ihe ize ndụ nile nye onwe ha iji merie nkwanye ùgwù na nlebara anya maka mmekọahụ ha; na ngwa agha nke otu akụkụ nke obodo - ụmụ nwanyị - megide akụkụ nke ọzọ. Ọ bụrụ na okwu ahụ bụ "ohu," etinyere na ụmụ nwanyị Bekee nke oge a yiri ikwubiga okwu ókè, ka m kwuo na ndị nna nna anyị na-achị achị na-atụle ụtụ isi na-enweghị ọchịchị aka ike. * Taa, nwanyị Bekee, ọ bụrụ na ọ lụrụ di, abụghị nne nke nwa ya dika iwu si kwado ya. Nna bụ nne ma ọ bụ nna ma nwee ikike ịdepụta akwụkwọ mmụta, nkuzi okpukperechi na ịga ụlọ ọgwụ; ọ nwere ike ịnapụ ya n'aka nne ma site na ịhọpụta onye nlekọta na-enweghị nkwenye ya. Ọkwa nke nwanyị lụrụ dị dị njọ n'ọtụtụ ụzọ: n'agbanyeghị na di ya kwesịrị ịkwado ya, ọ nweghị usoro iwu nke nwanyị ga-eji tinye iwu a… onye iwu manyere ya ịkwado. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Mary Winsor|Mary Winsor]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT: Winsor, Mary}} p4xvep8fujtsq8nszze91xg0qufcdgi Mary Wollstonecraft 0 1627 11317 6191 2022-10-10T18:20:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q101638]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mary Wollstonecraft by John Opie (c. 1797).jpg|thumb|[[w:|Nnwere onwe]] Ogologo oge echere m dị ka nnukwu [[w:|ngọzi]] nke [[w:|ndụ]], ndabere nke [[w:|omume] ọ bụla. ]]; M ga-enwetakwa nnwere onwe site n'ịkwado ihe ndị m chọrọ, n'agbanyeghị na m ga-ebi n'ebe anwụ na-adịghị.]] '''[[w: Mary Wollstonecraft|Mary Wollstonecraft]]''' ([[w:|27 April]] [[w:|1759]] - [[w:|10 September]] [[w:|1797]]) bụ onye ọkà ihe ọmụma mmekọrịta ọha na eze Bekee na onye na-akwado ịsụ ụzọ. nke ikike ụmụ nwanyị. Ọ lụrụ [[w:|anarchist]] ọkà ihe ọmụma [[w:|William Godwin]], ma ọ nwụrụ obere oge ka a mụsịrị nwa ha nwanyị [[w:|Mary Wollstonecraft Shelley | Mary Wollstonecraft Godwin (Mary Wollstonecraft Shelley)]]. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Mrs Godwin, neé Wollstonecraft (1759-1797).jpg|thumb|[[w:|Onweghị ihe]], ejiri m n'aka na ọ na-akpọpụta ikike ikike dị ka onye a manyere ịlụ ọgụ na [[w:|ụwa]].]] [[Usòrò:MaryWollstonecraft.jpg|thumb|Ọ dịghị onye na-ahọrọ [[w:|ọjọọ]] n'ihi na ọ bụ ihe ọjọọ; naanị ya [[w:|emehie]] maka [[w:|obi ụtọ]], ihe ọma ọ na-achọ.]] [[Usòrò:BlakeStories4.png|thumb|[[w:|Ezigbo]] [[w:|omume]], nke edobereghị ya nke ọma, dị mma karịa ụkpụrụ nke [[w:|ihe]]…]] [[Usòrò:Blake Wollstonecraft sketch2.jpg|thumb|Rue [[w:|society]] dị nnọọ iche, ndị nne na nna, a na m atụ egwu na ha ka ga-esi ọnwụ na ịbụ [[w:|na-erube isi]], n'ihi na a ga-erubere ha isi, na-agbalịsikwa ike imezi ha mgbe niile. na [[w:|ike]] na [[w:|Chineke]] [[w:|n'aka nri]], nke na-agaghị ebu nyocha nke [[w:|ihe kpatara]]]] * '''O nweghị ihe m Ji n'aka na akpọpụta ngalaba ofuma dika mmanye ịluso ụwa ọgụ,ma nke a abụghị ógbè nwanyị n’alụmdi na nwunye.’’’ Ebe ọ na-eme omume adịghị ibu, ma ọ bụrụ na a kụzighị ya ileba anya n’obi nke ya, lee ka ọrụ ya na nchụso ya si bụrụ ihe na-abaghị uru! Lee obere nka na-etinye uche ma mee ka uche ya dị warara! ** ''[[w:Echiche na nkuzi nke ụmụ nwanyị|Echiche maka mmụta ụmụ nwanyị]]' (1787), "Matrimony", p. 100 *"Ị maara na amụghị m ka m zọọ ụkwụ n'ụzọ a na-akụ ihe - ọdịdị ọdịdị ọdịdị m pụrụ iche na-akpali m." ** Akwụkwọ ozi na Everina Wollstonecraft (Nọvemba 7 1787) *''Ọ dịghị onye na-ahọrọ ihe ọjọọ n'ihi na ọ bụ ihe ọjọọ; ọ na-emehie naanị maka obi ụtọ, ihe ọma ọ na-achọ." ** ''Mkpesa nke ikike ụmụ nwoke'' (1790) *"Omume ọma nwere ike na-eto naanị n'etiti ndị nhata." ** ''Mkpesa nke ikike ụmụ nwoke'' (1790) * '' '' Àgwà ọma, nke a na-edochaghị anya, dị nnọọ mma karịa ụkpụrụ ezi uche''; ma, dị ka ọrụ a na-achọkwu ikpe karịa n'ozuzu na-adaba na nza nke nne na nna, a ga-achọ ndị nọchiri anya, na-enye ọgwụ, mgbe regimen ga-azawo nzube ka mma. Ekwenyere m na ndị na-enyocha echiche nke onwe ha, ga-ekwenyere m ngwa ngwa, na ihe kpatara ya, na-esiri ike, na-emeri àgwà ndị siri ike, ọbụna mgbe ọ rutere n'ókè ụfọdụ nke ntozu okè: gịnị mere anyị na-ahapụ ụmụaka ka agbụ agbụ, nke ha ikike nke ọkara kpụrụ akpụ enweghị ike imebi. <br> Na-ede ọrụ na-esonụ, m bu n'obi na perspicuity na mfe nke style; na-agbalịkwa izere otuto ndị ahụ na-enweghị isi, bụ́ ndị na-esi n’ire na-apụ apụ, ma ha na-enwechaghị ihe jikọrọ ya na mmetụta ịhụnanya ndị kwesịrị ime ka obi dị gị ụtọ, na-akpalikwa omume. '''Site n'omume ụgha a, a na-achụ ezi obi, na-emebi eziokwu; ya mere a na-akụzirịrịrịrị ụkpụrụ arụrụ arụ. N'ihi na ezi nkwanye ùgwù bụ ihe na-egbuke egbuke, ọ bụghị varnish; ma kwesiri inweta ya site na nleba anya karia ndumodu.''' ** ''[[w:Akụkọ izizi sitere na ndụ n'ezie|Akụkọ izizi sitere na ndụ n'ezie; ya na Mkparịta ụka A gbakọrọ iji chịkwaa mmetụta ndị ahụ, na Mepụta Uche n'Eziokwu na ịdị mma]" (1788; 1791) <!-- * Lee ka ututu mara mma. Ụmụ ahụhụ, nnụnụ na anụmanụ na-anụ ụtọ ịdị adị. Frontpeice - nwere ike ịbụ okwu William Blake -->]] *''A bụ m ihe dị ịtụnanya nke adịghị ike na mkpebi! Otú ọ dị, ọ bụrụ na aghaghị m ịta ahụhụ, m ga-agbalịsi ike ịta ahụhụ n'ọnụ. N'ezie ọlu di uku di n'obim,-ọbu-ihe-obim nke nēwezuga onwe-ya nēkeputa nhuju-anya-ya; na, ruo mgbe m nwere ike ịmepụta ụfọdụ echiche nke dum ndụ m, m ga-enwe afọ ojuju ịkwa ákwá na ịgba egwú dị ka nwatakịrị - agụụ ihe egwuregwu ụmụaka, na ike gwụrụ ya ozugbo m nwetara ya." ** Akwụkwọ ozi na-edoghị anya nye [[w:Joseph Johnson (onye mbipụta)|Joseph Johnson]] (October? 1792), nke e bipụtara na '' The Collected Letters of Mary Wollstonecraft '' (2004), deziri [[w: Janet Todd| Janet Todd]], p. 206. *"Ihe dị ka elekere itoolu nke ụtụtụ a [[w:Louis XVI | Eze]] gafere na windo m, na-aga nwayọ nwayọ ma ewezuga ugbu a na obere strok na drum, nke mere ka ịnọ jụụ karịa n'okporo ụzọ tọgbọ chakoo. Enweghị m ike ịgwa gị ihe kpatara ya, mana otu echiche mere ka anya mmiri na-asọpụta n'anya m n'enweghị uche, mgbe m hụrụ Louis ka ọ nọ ọdụ na ugwu karịa ka m tụrụ anya n'àgwà ya, na onye nchịkwa hackney, na-aga izute ọnwụ ebe ọtụtụ n'ime ha. agbụrụ ya emeriela ... Anọ m naanị m kemgbe ahụ, ma ọ bụ ezie na uche m dị jụụ, enweghị m ike ịhapụ ihe oyiyi ndị ahụ na-ekpo ọkụ nke jupụtara n'echiche m ụbọchị dum. É-è, unu achi-kwa-la ọchì, kama nwe-kwa-ram ebere; otu ugboro ma ọ bụ ugboro abụọ, na-eweli anya m na akwụkwọ ahụ, ahụla m anya na-egbuke egbuke site n'ọnụ ụzọ enyo dị n'ihu oche m, aka ọbara gbakwara m ... Ọ dị m ka ya bụrụ na m na-edebe pusi ahụ n'aka m! Achọrọ m ịhụ ihe dị ndụ; ọnwụ, n'ụdị dị egwu, ejirila mmasị m. M na-aga ụra, na nke mbụ ná ndụ m enweghị m ike imenyụ kandụl." ** Akwụkwọ ozi Gilbert Imlay (26 Disemba 1792), nke e hotara na C. Kegan Paul, 'Memoir', '' Mary Wollstonecraft: Letters to Imlay, with Prefatory Memoir nke C. Kegan Paul'' (1879), p. xxxiv- xxxv *"Ọdịmma ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla a na-ebufe n'oke ga-abụrịrị ihe ọjọọ." ** ''Mgbanwe nke French'', Bk. V, ch. 4 (1794) *''Mgbalị a na-eme ka ụlọ ọrụ hoary ọ bụla dị ndụ karịa oge e bu pụta ụwa na-abụkarị ajọ ihe na-abaghị uru mgbe niile.'' ** ''Mgbanwe nke French'', Bk. V, ch. 4 (1794) *"M na-ede ngwa ngwa, n'ihi na onye nta, nke na-ehi ụra ogologo oge, malitere ịkpọ m. Ogbenye! mb͕e m'nāb͕a n'obi, m'nākwa újú, na imam nile nātọb͕ọ n'arum, rue mb͕e ha di ike kari udom, n'ihi na ha nile nānaram ọnyà nke ọṅù di utọ. ** Akwụkwọ ozi [[w: Gilbert Imlay | Gilbert Imlay]] (19 Ọgọst 1794) === ''[[w:|Mmepụta ikike nke nwanyị]]=== [[Usòrò:Abbott Handerson Thayer - Caritas.jpg|thumb|Rue mgbe ụmụ nwanyị na-agụkwu akwụkwọ n'ụzọ ezi uche dị na ya, ọganihu n'omume ọma mmadụ na imewanye ihe ọmụma ga-enwerịrị nyocha na-aga n'ihu.]] [[Usòrò:Vrouwejustitia.jpg|thumb|Ọ bụ ikpe ziri ezi, ọ bụghị ọrụ ebere, ka a na-achọ n'ụwa.]] *''Nnwere onwe m elelewo anya dị ka nnukwu ngọzi nke ndụ, ntọala nke omume ọma ọ bụla; na nnwere onwe, m ga-enwetakwa mgbe ọ bụla site n'imebi ihe ndị m chọrọ, n'agbanyeghị na m ga-ebi n'ebe kpọrọ nkụ.'' ** Nraranye *"N'ọnọdụ ọha mmadụ ugbu a, ọ dị ka ọ dị mkpa ịlaghachi n'ụkpụrụ mbụ n'ịchọ eziokwu kachasị mfe, na iji ụfọdụ ajọ mbunobi na-arụrịta ụka n'ihe ọ bụla inch nke ala. Iji kpochapụ ụzọ m, a ga-ahapụrịrị m ịjụ ajụjụ ụfọdụ doro anya, azịza ya ga-adịkwa ka enweghị mgbagha dị ka axioms nke e wuru echiche na ya; Otú ọ dị, mgbe e jikọtara ha n'ebumnobi dị iche iche nke ime ihe, a na-emegiderịta ha kpam kpam site n'okwu ma ọ bụ omume nke mmadụ." ** Ch. 1, imeghe *"Ikike na ọrụ mmadụ si otú ahụ dị mfe, ọ dị ka ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe na-adịghị mkpa iji nwaa ịkọwa eziokwu ndị yiri ka a na-apụghị ịgbagha agbagha: ma ajọ mbunobi dị otú ahụ gbanyere mkpọrọgwụ nwere agbagọworị ihe kpatara ya, na àgwà ọjọọ ndị dị otú ahụ ewerewokwa aha omume ọma, na ọ dị mkpa ịchụso àgwà ọma. N'ezie dị ka ọ gbagwojuru anya ma tinye aka na njehie, site n'ọnọdụ dị iche iche adventitious, na-atụnyere dị mfe axiom na nkịtị deviations. enweghị ike ịchọpụta otú, kama iwepụ ha. Uche ga-adị ike nke na-emepụta ụkpụrụ nke ya; n'ihi na ụdị ụjọ ọgụgụ isi na-emeri nke na-eme ka ọtụtụ ndị nwoke kwụsị ọrụ ahụ, ma ọ bụ na-eme ya site na ọkara. Ma nkwubi okwu ezughị okè si otú a na-adọta, na-abụkarị ihe ezi uche dị na ya, n'ihi na a na-ewu ya na ahụmahụ ele mmadụ anya n'ihu, n'echiche ziri ezi, ọ bụ ezie na ọ dị warara." ** Ch. 1 *"Mmepe anya nke ọtụtụ ndị Europe, na-ele mmadụ anya n'ihu; ee, a pụrụ ịjụ, ma hà nwetara àgwà ọma ọ bụla n’ọnọdụ ịdị ọcha, yiri nhụsianya sitere n’omume ọjọọ ndị e techie n’ihi amaghị ihe na-adịghị mma, na nnwere onwe nke e ketara maka ịgba ohu mara mma. Ọchịchọ nke ịba ụba nke akụ na ụba, ihe a kapịrị ọnụ nke mmadụ nwere ike nweta, obi ụtọ nke inye ndị sycophants na-eto eto iwu, na ọtụtụ ngụkọ ndị ọzọ gbagwojuru anya nke ịhụ onwe ha n'anya, akpatala ụtụ n'igbu ọtụtụ mmadụ, ma mee nnwere onwe. a adaba aka maka ịkwa emo ịhụ mba n'anya. N'ihi na ebe a na-ejide ọkwa na utu aha nke kachasị mkpa, tupu Genius "ga-ezobe isi ya dị ntakịrị," ọ bụ, na ole na ole, ọ dị mwute maka mba mgbe onye nwere ikike, na-enweghị ọkwa ma ọ bụ ihe onwunwe, na-ebuli onwe ya n'ihu. ịhụ. Ewoo! ihe nhụsianya a na-anụbeghị ọtụtụ puku mmadụ enwetala ịzụta okpu kadinal maka onye na-eme njem na-enweghị atụ, bụ́ onye chọsiri ike ịbụ onye a na-achịkọta ya na ndị isi, ma ọ bụ na-achị ha site n'iweghara okpueze atọ! sitere n'oke nsọpụrụ, akụ na ụba, na ọchịchị eze, na ndị nwoke nwere uche na-enwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ikwulu okwu nkwulu iji gosi na oge nke inye ihe ziri ezi. Edebere mmadụ dị ka onye nwere onwe ya site n’ike ya onye mere ya, ma ọ bụ dị ka mbara ụwa nke na-emebi iwu nke na-agbapụ site na orbit ya izu ohi ọkụ nke uche; na ịbọ ọbọ nke elu-igwe, na-ezo n'ime ire ọkụ nke aghụghọ, tara ahụhụ nke ukwuu n'ịdị ike ya, site n'iwebata ihe ọjọọ n'ime ụwa.<br>" ** Ch. 1 *"Ọ gaghị ekwe omume onye ọ bụla, mgbe ọnọdụ kachasị mma na-enwe, inweta ihe ọmụma zuru oke na ume nke uche iji rụọ ọrụ nke eze, nke e nyefere ikike a na-achịkwaghị achịkwa; kedu ka a ga-esi mebie ha mgbe oke elu ya bụ ihe mgbochi na-enweghị atụ iji nweta amamihe ma ọ bụ omume ọma; mgbe a na-egbochi mmetụta nile nke nwoke site n'ịja mma, na-emechikwa echiche site n'ụtọ! N'ezie, ọ bụ ara ime ka ọdịnihu nke puku kwuru puku mmadụ dabere n'obi ike nke onye ibe ya na-esighị ike, bụ́ onye ọdụ ya mere ka ọ dị ala karịa ndị ọ na-achị! Ma e kwesịghị ịkwatu otu ike ka o wee bulie onye ọzọ elu - n'ihi na "ike niile na-eme ka onye na-adịghị ike na-aṅụbiga mmanya ókè; na mmegbu ya na-egosi, na ka nha nha na-eguzobe n'etiti ụmụ nwoke, otú ahụ ka omume ọma na obi ụtọ ga-achị n'etiti ọha mmadụ." ** Ch. 1 *"Ọmụmaatụ ndị agha guzoro ekwekọghị na nnwere onwe; n'ihi na nrube isi na nkwesi ike bụ akwara nke ịdọ aka ná ntị agha; na obi nkoropụ dị mkpa iji nye ume maka ụlọ ọrụ nke mmadụ ga-eduzi. Mmụọ sitere n'ike mmụọ nsọ nke echiche ịhụnanya nke nsọpụrụ, ụdị omume e hiwere na ejiji nke oge a, enwere ike inwe mmetụta site n'aka ndị ọrụ ole na ole, ebe isi ahụ ga-ebugharị site n'iwu, dị ka ebili mmiri nke oke osimiri; n'ihi na ike ifufe nke ikike na-akpali ìgwè mmadụ nke sublterns na-aga n'ihu, ha amachaghị ma ọ bụ na-eche ihe kpatara ya, na-ewe iwe ogologo oge." ** Ch. 1 *"Ọ dị oke mkpa ịhụ na agwa nwoke ọ bụla bụ, n'ọkwa ụfọdụ, sitere n'ọrụ ya kpụrụ ya. Onye nwere ọgụgụ isi nwere ike na-enwe nkedo nke ihu na-agwụ ike ka ị na-achọpụta ya n'otu n'otu, whist ndị na-adịghị ike, nkịtị mmadụ nwere ike mgbe ọ bụla agwa, ma ihe bụ nke ahụ; opekempe, echiche ya nile etinyewo oke n’ime olulu edoro nsọ site n’ikike, nke mere na enweghị ike ịmata mmụọ nke dara mbà nke mkpụrụ vine nke ya na-amịpụta." ** Ch. 1 *'''Ruo mgbe ụmụ nwanyị ga-agụ akwụkwọ nke ọma, ọganihu n'omume ọma mmadụ na imewanye ihe ọmụma ga-enwerịrị nyocha na-aga n'ihu''' ** Ch. 3 *'''Ekwesịrị igosi na nwanyị adịghị ike n'okike karịa nwoke, olee ebe o si bụrụ na ọ bụ ihe okike ka ọ na-arụ ọrụ ka ọ na-esikwu ike karịa ka e kere eke chọrọ ka ọ bụrụ?''' Arụmụka nke ihe nkedo a bụ mkparị. n'ezi uche, na ụtọ nke agụụ. “Ikike Chineke” nke ndị bụ́ di, dị ka ikike Chineke nyere ndị eze, nwere ike ịtụ anya na n’ọgbọ a na-amụ ihe, ka a na-asọrịta mpi n’enweghị ihe ize ndụ, ọ bụ ezie na nkwenye nwere ike ghara imechi ọtụtụ ndị na-ese okwu anya ọnụ, n’agbanyeghị nke ahụ, mgbe ihe ọ bụla na-emeri emeri. a na-awakpo ajọ mbunobi, ndị maara ihe ga-atụgharị uche, ma hapụ ndị dị warara ka ha were iwe na-echeghị echiche na-eme ihe ọhụrụ. ** Ch. 3 *"Akuziri site na nwata ha na mma bu mkpanaka nwanyi, uche na-akpụzi onwe ya ka ọ bụrụ anụ ahụ, na-agbagharị gburugburu ọnụ ụlọ ya, na-achọ naanị ịchọ ụlọ mkpọrọ ya mma." ** Ch. 3 *"Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị gụrụ akwụkwọ maka ịdabere; ya bu, ime ihe dika ochicho nke onye ozo di nmehie si di, na ido onwe ya n'okpuru, ezi ma obu ihe ojoo, n'ike, olee ebe anyi ga-akwụsị?" ** Ch. 3 *"Kedu ka onye nwere ezi uche ga-esi jiri ihe ọ bụla na-enwetaghị site n'ike ya?" ** Ch. 3 *"Ah! gịnị kpatara ụmụ nwanyị ji eweda onwe ha ala ịnata nlebara anya na nkwanye ùgwù sitere n'aka ndị bịara abịa dị iche na nkwughachi nke mmepeanya nke mmadụ na nkwanye ùgwù nke mmepeanya nyere ikike n'etiti nwoke na nwoke? Ma gịnị mere na ha achọpụtaghị, mgbe, "na ehihie nke ịma mma ike", na ha na-emeso dị ka eze nwaanyị na-aghọ aghụghọ site oghere nkwanye ùgwù. Mgbe ahụ, n'ime ngịga dị ka agbụrụ nwere nku, ọ nweghị ihe ha ga-eme ma ọ́ bụghị ịkwanye onwe ha, ma jiri ịdị ebube na-akwa emo site na perch ruo perch." ** Ch. 4 *"A na-eweda ụmụ nwanyị n'usoro n'usoro site n'ịnata nlebara anya na-enweghị isi bụ́ nke ụmụ nwoke na-eche na ọ bụ nwoke bụ́ nwoke inwe mmekọahụ, mgbe, n'ezie, ụmụ nwoke na-eji mkparị na-akwado ịdị elu ha." ** Ch. 4 *'''Ọ ga-abụ ọrụ na-adịghị agwụ agwụ ịchọpụta ụdị ihe efu, nchegbu, na iru újú dị iche iche, bụ́ nke ndị inyom na-etinye n'ime ya site n'echiche na-ejupụta nke bụ́ na e kere ha kama inwe mmetụta nke iche echiche, nakwa na ike nile ha nwetara, aghaghị ịdị. a ga-enweta site na amara na adịghị ike ha." ** Ch. 4 *'''Ọ bụ ikpe ziri ezi, ọ bụghị ọrụ ebere ka a na-achọ n'ụwa''' ** Ch. 4 *"Ndị mmadụ nwere ike nke ahụ karịa; ma ọbụghị maka echiche hiere ụzọ nke ịma mma, ụmụ nwanyị ga-enweta ihe zuru oke iji mee ka ha nwee ike ịkpata ihe oriri nke onwe ha, ezi nkọwa nke nnwere onwe; ma na-edi mmekpa ahụ nke anụ ahụ na mbọ niile dị mkpa iji wusie uche ike. Ya mere, ka anyị, site n'ịbụ ndị e kwere ka ha na-emega ahụ́, ọ bụghị nanị n'oge ha bụ ụmụ ọhụrụ, kama n'oge ntorobịa, bịarute n'izu okè nke ahụ́, ka anyị wee mara ókè mba ka mmadụ kariri elu . N’ihi gịnị ka a pụrụ ịtụ anya ya n’aka ihe e kere eke ma ọ bụ omume ọma mgbe a na-eleghara oge mkpụrụ-oge nke ndụ anya? Ọ dịghị; ọ̀ bụ na ifufe nke eluigwe agbasasịghị ọtụtụ mkpụrụ bara uru n’ala ahịhịa." ** Ch.5 *“‘Onye dị obi umeala na-eguzosi ike, onye dị umeala n’obi na-eme ihere, onye nzuzu na-adịkwa mpako.’’ ** Ch. 7 *"Ụmụ nwanyị na-aghọ, n'ihi ya, adịghị ike, n'uche na aru, karịa ka ha kwesịrị ịdị ... enweghị ike zuru oke iji rụọ ọrụ mbụ nke nne; ma na-achụ àjà maka agụụ mmekọahụ ịhụnanya nne na nna ... ma ọ bụ ibibi embrayo n'afọ, ma ọ bụ tụpụ ya ma ọ bụrụ na a mụrụ ya. Ihe okike n'ihe ọ bụla chọrọ nkwanye ùgwù, ndị na-emebi iwu ya adịghị adịkarịkwa emebi ha n'enwetaghị ntaramahụhụ." ** Ch. 8 *"Ọ bụ eziokwu na-enweghị isi; ma nke a bụ mmetụta a gọziri agọzi nke mmepeanya! ndị inyom a na-akwanyere ùgwù bụ ndị kasị emegbu; ma, ọ gwụla ma ha nwere nghọta karịa nke nghọta nkịtị, na-ewere na nwoke na nwanyị abụọ ahụ, ha ga-abụrịrị ndị a na-elelị anya." ** Ch. 9 *"Ọ bụ ihe efu ịtụ anya omume ọma n'aka ụmụ nwanyị ruo mgbe ha nọ n'ọkwa ụfọdụ na-anọghị na nwoke; ee, ọ bụ ihe efu ịtụ anya ike nke mmetụta ịhụnanya nke ga-eme ka ha bụrụ ezigbo nwunye na nne. Ebe ha na-adabere kpam kpam na di ha, ha ga-abụ aghụghọ, obi ọjọọ na ịchọ ọdịmma onwe ha nanị." ** Ch. 9 *"The preposterous iche nke ọkwá, nke na-eme mmepeanya a nkọcha, site n'ikewa ụwa n'etiti voluptuous ọchịchị aka ike na aghụghọ anyaụfụ dabere, rụrụ arụ, fọrọ nke nta dokwara, ọ bụla na klas nke ndị mmadụ, n'ihi na nkwanye ùgwù na-adịghị mmasị na ihapu nke ikwu ọrụ nke ndụ, ma na ọdụ, na mgbe ọrụ na-emezughị, mmetụta enweghị ike inweta ike zuru ezu iji wusie omume ọma nke ha bụ eke ụgwọ ọrụ. N'agbanyeghị nke ahụ, e nwere ụfọdụ loop-oghere nke mmadụ nwere ike na-akpụ akpụ, na-anwa anwa iche echiche na-emere onwe ya; mana maka nwanyị ọ bụ ọrụ herculean, n'ihi na o nwere ihe isi ike dị iche iche maka inwe mmekọahụ iji merie, nke na-achọ ike ike mmadụ." ** Ch. 9 *"Ọtụtụ ụmụ nwanyị si otú a na-emefusị ndụ ihe anụ ahụ nke afọ ojuju, bụ́ ndị ọ pụrụ ịbụ na ha bụ ndị dọkịta, na-achịkwa ugbo, na-elekọta ụlọ ahịa, ma guzoro ọtọ, nke ụlọ ọrụ nke ha na-akwado, kama ịkpọgide isi ha n’ihi igirigi nke ezi uche. nke na-erichapụ ịma mma nke o nyere mmasị na mbụ." ** Ch. 9 *'''Ịbụ ezigbo nne - nwanyị aghaghị inwe uche, na nnwere onwe nke uche nke ụmụ nwanyị ole na ole nwere bụ ndị a kụziiri ịdabere kpam kpam n'ebe di ha nọ.''' Ndị nwunye dị nwayọọ bụ, n'ozuzu, ndị nne nzuzu; na-achọ ka ụmụ ha hụ ha n'anya nke ọma, ma na-ekere òkè, na nzuzo, megide nna, bụ onye na-ebuli elu dị ka onye na-atụ egwu." ** Ch. 10 *''Ruo mgbe ọha mmadụ na-enwe nnọọ iche, ndị nne na nna, m na-atụ egwu, ka ga-esi ọnwụ na a na-erubere ha isi, n'ihi na a ga-erubere ha isi, na-agbalịsikwa ike mgbe nile ime ka ike ahụ guzosie ike n'ikike Chineke, nke na-agaghị enyocha ihe kpatara ya. '' ** Ch. 11 *"Ahụghị m onyinyo nke ihe mere m ga-eji kwubie na omume ọma ha [ndị nwoke na nwanyị] kwesịrị ịdị iche n'ihe gbasara ọdịdị ha. N'ezie, olee otú ha ga-esi, ma ọ bụrụ na omume ọma nwere nanị otu ụkpụrụ ebighị ebi? Ya mere a ga m aghaghi, ma ọ bụrụ na m ga-atụgharị uche n'ihi ya, ka m na-agbasi mbọ ike na ha ga-enwerịrị ntụzịaka ahụ dị mfe dịka na Chineke dị." ** (26) === ''[[w:Akwụkwọ ozi Edere na Swidin, Nọọwee, na Denmark | Akwụkwọ Ozi Edere na Sweden]]" (1796) === [[Usòrò:Mary Wollstonecraft.jpg|thumb|N'ezie ihe dị n'ime obi a nke na-adịghị emebi emebi, na ndụ karịrị nrọ.]] :<small>'''Akwụkwọ Ozi E Dere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway na Denmark'' (1796)</small> [[Usòrò:MG 0504 (1).jpg|thumb|Ịhụnanya siri ike maka agbụrụ mmadụ na-eme ka ndị agwa na-anụ ọkụ n'obi na-achọ ime mgbanwe na iwu na gọọmentị n'oge. Iji mee ka ha baa uru na nke na-adịgide adịgide, ha ga-abụrịrị uto nke ala nke ọ bụla, na mkpụrụ nke nta nke nta nke nghọta na-eto eto nke mba ahụ, nke oge na-aga, ọ bụghị nke ịgba ụka na-ekwekọghị n'okike manye.]] *"Ọ dị m ka ọ gaghị ekwe omume na m ga-akwụsị ịdị adị, ma ọ bụ na mmụọ a na-arụsi ọrụ ike, nke na-adịghị ahụkebe, dịkwa ndụ na ọṅụ na iru újú, kwesịrị ịbụ naanị ájá ahaziri ahazi — dị njikere ifegharị ná mba ọzọ mgbe oge opupu ihe ubi snaps, ma ọ bụ ọkụ na-apụ apụ. debere ya ọnụ. "N'ezie ihe dị n'ime obi a nke na-adịghị emebi emebi, na ndụ karịrị nrọ." *'''Ka m na-ahụkwu banyere ụwa, otú ahụ ka m na-esikwu ike na mmepeanya bụ ngọzi na-abụghị nke ndị na-achọpụtabeghị ọganihu ya na-eme atụmatụ n'ụzọ zuru ezu; n'ihi na ọ bụghị nanị na-anụcha ụtọ anyị ụtọ, ma na-emepụta a dịgasị iche iche nke na-enyere anyị aka ijigide oge ochie delicacy nke anyị sensations.''' Na-enweghị enyemaka nke pụrụ ichetụ n'echiche, ihe ụtọ nile nke uche ga-emikpu n'ime grossness, ma ọ bụrụ na nọgidere ọhụrụ ọhụrụ na-eje ozi dị ka a. nọchiri anya echiche ahụ, nke, ebe ọ bụ na ọ gaghị ekwe omume, ọ bụ na ike ọgwụgwụ a, echere m, na Solomọn zoro aka na ya mgbe o kwupụtara na ọ dịghị ihe ọhụrụ dị n'okpuru anyanwụ!" **''[[s:Leta Edere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway, na Denmark#LETTER II.|Leta 2]]'' *''A na-eto ọbụbụenyi na obi ụtọ n'ụlọ mgbe niile; ma ole ole ka e nwere ma ọ bụ n’ụwa dị ntakịrị, n’ihi na ọ na-achọ ịzụlite uche karị ịmụrụ anya ịhụnanya, ọbụna n’ime obi anyị, karịa otú ndị mmadụ si eche.”’’ E wezụga nke ahụ, ọ bụ mmadụ ole na ole na-achọ ka a na-ele ha anya dị ka ha n’ezie n’ezie. bụ; na ogo nke ịdị mfe, na nke ntụkwasị obi na-enweghị isi, nke, nye ndị na-ekiri ihe na-enweghị mmasị, ga-fọrọ nke nta ka ọ bụrụ njedebe na adịghị ike, bụ amara, ee e bụ isi nke ịhụnanya ma ọ bụ ọbụbụenyi, amara niile na-eme ka ọ bụrụ nwata na-apụta ọzọ." ** ''[[s:Leta Edere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway, na Denmark#LETTER XII.|Leta 12]]'' *"Mmetụta ịhụnanya chọrọ ntọala siri ike karịa ọmịiko, ma mmadụ ole na ole nwere ụkpụrụ nke ime ihe kwụsiri ike nke ọma iji mepụta mmetụta ziri ezi; n'ihi na n'agbanyeghị niile arụmụka m nụrụ na-ezi na deviations si ọrụ, '' 'Ekwenye m na ọbụna ndị kasị spontaneous sensations bụ ndị ọzọ n'okpuru nduzi nke ụkpụrụ karịa ndị na-adịghị ike dị njikere ikwe." ** ''[[w:Leta Edere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway, na Denmark#LETTER XVII.|Leta 17]]'' *'''Ekpegbu, nke na-abụghị ịbụ ihe atụ bara uru nye ndị lanarịrịnụ, emewo ka m kwenye, n'ụzọ dị nnọọ iche, site n'imesi obi ha ike, ha kwesịrị ịtụ ụjọ.''' E wezụga egwu nke ọnwụ ihere, ekwere m, ọ dịghị mgbe ọ bụla egbochighị onye ọ bụla n'ime mpụ, n'ihi na n'ime ya, uche na-akpali ime ihe banyere ọnọdụ dị ugbu a." ** ''[[w:Leta Edere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway, na Denmark#LETTER XIV.|Leta nke 19]]'' *'''Otu ike nke agwa mmadụ nke na-eme ka mmadụ bụrụ onye ọjọọ na-atụ ụjọ gaara eme ka ọ baara ọha mmadụ uru, ma a sị na a haziela obodo ahụ nke ọma.'' ** ''akwụkwọ ozi 19'' *''Anyị na-atụgharị uche nke ukwuu, mgbe anyị na-amanye mmetụta''' ** ''akwụkwọ ozi 19'' *"Ọ bụ ichekwa ụdị anụmanụ dị iche iche, ọ bụghị nke ndị mmadụ n'otu n'otu, nke yiri ka ọ bụ chi ejikere n'ụwa niile." ** ''[[w:Leta Edere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway, na Denmark#LETTER XXII.|Leta 22]]'' *'''Ọnọdụ yiri ka ọ bụ ihe a na-akpụ akpụ nke e ji emepụta àgwà ụmụ nwoke.'' ** ''[[w:Leta Edere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway, na Denmark#LETTER XXIII.|Leta 23]]'' *'''Ịhụnanya siri ike maka agbụrụ mmadụ na-eme ka ndị na-anụ ọkụ n'obi chọsie ike ime mgbanwe n'iwu na ọchịchị n'oge akaghị aka. ripening nghọta nke mba, tozuru okè site na oge, ọ bụghị manyere ihe ekwekọghị n'okike gbaa ụka. ** ''[[s:Leta Edere n'oge obibi dị mkpirikpi na Sweden, Norway, na Denmark#AKWỤKWỌ.|Agbakwunyere]]'' == Okwu gbasara Wollstonecraft == [[Usòrò:WilliamGodwin.jpg|thumb| Ekwenyere m na ọ nweghị nha nhata n'ụwa. [[w:|William Godwin]]]] [[Usòrò:MG 0526 (1).jpg|thumb|[[w:|aha]] nke Mary Wollstonecraft enwetela nhụsianya nke, ọbụlagodi na [[w:|akụkọ ihe mere eme]] nke [[w:|genius]] , bụ ihe pụrụ iche. ~ Camilla Jebb.]] :<small>Onye odee dere mkpụrụedemede </small> *"Ọ bụrụ na e nwere akwụkwọ a gbakọrọ iji mee ka mmadụ hụ onye dere ya n'anya, nke a na-adị m ka ọ bụ akwụkwọ ahụ. '' Ọ na-ekwu maka iru újú ya, n'ụzọ na-emeju anyị obi ụtọ, na-agbazekwa anyị n'ịdị nro, n'otu oge ahụ ọ na-egosipụta amamihe nke na-enye anyị mmasị niile.'' Mkpagbu emewo ka obi ya dị nro. , ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ karịa mmadụ; na ịdị nwayọọ nke mmụọ ya yiri kpọmkwem n'ụzọ kwekọrọ na ịhụnanya nile nke enweghị oke." ** [[w:|William Godwin]], n'akwụkwọ ya, ''[[w: Akwụkwọ ozi Edere na Sweden, Norway, na Denmark | Akwụkwọ Ozi E Dere n'oge Obere Ebe obibi na Sweden, Norway na Denmark]]" (1796), na nke ya '' Memoirs of the Author of a Vindication of the Rights of Woman '' (1798), p. 95 *'''Ekwenyesiri m ike na ọ dịghị ya nhata n'ụwa.''' Amaara m site n'ahụmahụ ndị e mere ka anyị na-enwe obi ụtọ. Enweghị m atụ anya na m nwere ike mata obi ụtọ ọzọ. ** [[w:|William Godwin]], n'akwụkwọ ozi o degaara [[w:Thomas Holcroft|Thomas Holcroft]], mgbe nwunye ya nwụsịrị, dị ka e hotara na ''William Godwin: Ndị enyi ya na ndị Contemporaries'' (1876) nke Charles Kegan dere. Pọl *'' ''Mary Wollstonecraft's [[w:|aha]] enweela nsogbu nke, ọbụlagodi na [w:|akụkọ ihe mere eme] nke [[w:|genius]], bụ ihe a na-adịghị ahụkebe.''' Aha ya, n'oge ndụ ya, toro elu igwe site na mbara igwe. otu ọkara nke ọha na-agụ akwụkwọ, na - na kpọmkwem nha nha - vituperated na ọkara nke ọzọ. Mgbe ahụ, ruo ihe karịrị ọkara narị afọ, e chefuru kpam kpam, ma ọ bụ cheta ya dị ka ọ na-atụ aro ụfọdụ mkpakọrịta na-edoghị anya nke ihe jọgburu onwe ya na ọ bụghị ụdị mma kpamkpam. N'ime afọ iri anọ gara aga, alụlụ na-eji nwayọọ nwayọọ na-ebuli elu, na '' '' o guzoro ekpughe ihe ọ bụ - nwanyị nke mbụ n'echiche na onye mara mma '''' ** Camilla Jebb, na '' Mary Wollstonecraft '' (1913) *'''N'agbanyeghị na Mary Wollstonecraft nwere ntakịrị ma ọ bụ enweghị ọnụnọ na akụkọ ihe mere eme ma ọ bụ usoro ọmụmụ akwụkwọ n'oge na-adịbeghị anya dị ka ọgbọ gara aga, ọ dịbeghị obere onye. Ụfọdụ, n'ezie, chọrọ ya otú ahụ. '' Onye na-akwado enweghị ike na-akwado mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Wollstonecraft bụ otu n'ime ndị mbụ gosipụtara "ikike mmadụ," ma na nke ya - nkenke - oge ndụ na kemgbe ahụ, ọ nwetara aha ọma n'isi. maka mmeri ya maka ikike ụmụ nwanyị. Ma ọ bụ ezie na ụfọdụ n'ime aha a na-ewere ụdị asịrị nke na-emekarị ka ụmụ nwanyị na-etinye aka na ihe gbasara ọha na eze, ụfọdụ n'ime ya ọ chọrọ kpọmkwem n'ime akwụkwọ ya na n'omume ya. '' Esemokwu na-akpali akpali mgbe niile Wollstonecraft, na-eme ka echiche ya dị nkọ mgbe niile." ** [[w:Claudia L. Johnson (ọkà mmụta)|Claudia L. Johnson]] na ''The Cambridge Companion to Mary Wollstonecraft'' (2002), Okwu Mmalite * "Dị ka omenala liberal nke Mary Wollstonecraft depụtara na '' A Vindication of the Rights of Woman '' (1792), agụmakwụkwọ bụ isi ihe na-eme ka mmekọrịta mmadụ na ibe ya dịkwuo mma, na-enye nwanyị ohere ịzụlite ikike ezi uche na omume ya. ** [[w:Sally Rowena Munt | Sally Rowena Munt]], na '' igbu ọchụ site n'akwụkwọ?: Feminism and the Crime Novel '' (1994), p. 33 *'''Ọ gbalịsiri ike ime ka iguzosi ike n'ezi ihe na agụụ mmekọahụ dị n'otu, ọrụ na mkpa ụmụ nwanyị, ịbụ nne na ndụ ọgụgụ isi, ezinụlọ na ama ama.'' ** [[w: Janet Todd | Janet Todd]] na '' Mary Wollstonecraft : Ndụ Mgbanwe '' (2000) * "Dị ka Wollstonecraft si kwuo, "Nnwere onwe bụ nnukwu ngọzi nke ndụ"… '''Wollstonecraft ebe a na-ezo aka ma nnwere onwe akụ na ụba na echiche onwe. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe abụọ.'' ** Karen Warren na Duane L. Cady, na ''Na-eweta Udo N'ụlọ Feminism, Ime ihe ike, na ọdịdị'' (1996), p. 120 ==Njikọ mpụga== [[W:|Mary Wollstonecraft]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Mary Wollstonecraft]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Wollstonecraft, Mary}} ocw4egbrl96pgk5gf2dymi57dp1pys6 Maryam Namazie 0 1628 14306 11318 2023-09-01T21:28:54Z 93.106.9.214 File wikitext text/x-wiki [[Maryam Namazie]] [[File:Maryam Namazie (5462113048) (cropped).jpg|thumb|Maryam Namazie (2010)]] Maryam Nqmazie bu onye Britain-Iranian secularist, onye na-akwado ọchịchị Kọmunist na onye na-akwado ikike mmadụ, onye nkọwa na onye mgbasa ozi. ==Okwu okwu== *... N'ụzọ doro anya, ịchụ [[w:Islam|Islam]] etịtaghị [[w:Islam|Islam]] abụghị otu ihe. N'ikwu nke ahụ, ikike ịkatọ na ịkwa emo Islam na ihe dị nsọ bụ ikike dị mkpa. Ọ bụrụ na ikike okpukpere chi bụ akụkụ nke [[W:nnwere onwe nke akọ na uche| nnwere onwe nke akọ na uche]], otú ahụ ka ikike nnwere onwe pụọ n'okpukpe na inwe obi abụọ na ịjụ ajụjụ na ọbụna ịkwa emo. Nkatọ a dị oke mkpa maka ndị anyị bụ ndị na-ekweghị ekwe nke Islam....Islam bụ nkwenye dị ka ndị ọzọ na ọ ga-emeghe maka nkatọ ..." **E sitere na: [http://www.siawi] .org/spip.php?article23814 "Ikike ịkatọ Islam dị oké mkpa nye anyị ndị na-ekweghị na Chineke nke omenala ndị Alakụba] <ref name="Maryam1">[https://www.ex-muslim.org.uk/author/cemb/ ]</ref> *" . Nkwụsị zuru oke. Ịghọta nkwado ha na Islam Far Right na-enyere anyị aka ilekwasị anya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'otu oge ahụ, anyị ga-anọgide na-agbachitere [[w:Laicite|Laicite]], ikike nnwere onwe nke akọ na uche na [[w:Nnwere onwe ikwu okwu | nkwupụta]], [[w:Equality|equality]] nke ụmụ amaala niile, na-emegidekwa ịkpa ókè agbụrụ. **Esitere na: [http://www.siawi.org/spip.php?article23814 "Ikike ịkatọ Islam dị oké mkpa nye anyị ndị na-ekweghị na Chineke nke omenala ndị Alakụba] <ref name="Maryam1"/> * Otú ọ dị, ị gaghị akwụsị. ịkpa ókè agbụrụ site n'ịmachibido [[w:Nkwulu|nkwulu]]. Anyị ga-alụ ọgụ megide iwu nkwulu na ịkpa ókè agbụrụ. Anyị ga-alụ ọgụ ndị dị anya-Right, gụnyere ndị Islamists. Anyị ga-agbachitere [[w:|nnwere onwe nke okpukperechi]] na [[w:Ekweghị na Chineke|ekweghị na Chineke]]. Nke kachasị mkpa, anyị ga-agbachitere Laicite ebe niile. Ikike na ndụ anyị dabere na ya. **Site na: [http://www.siawi.org/spip.php?article23814"Ikike ịkatọ Islam dị oké mkpa nye anyị ndị na-ekweghị na Chineke na omenala Muslim] == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Maryam Namazie| Maryam Namazie]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Maryam Namazie|Maryam Namazie]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Namazie, Maryam}} 5577sw8plk94v1nb7408jqioqbi8wy5 Masanobu Fukuoka 0 1629 11319 6200 2022-10-10T18:20:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q334997]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Masanobu-Fukuoka.jpg|thumb| Nrọ kacha m bụ ịgha mkpụrụ n'ime ọzara. Ịghaghachi ọzara bụ ịgha mkpụrụ n'obi ndị mmadụ.]] '''[[w:Masanobu Fukuoka|Masanobu Fukuoka]]''' (福岡 正信, 2 February 1913 – 16 Ọgọst 2008) bụ onye Japan ọrụ ugbo na onye ọkà ihe ọmụma mere ememe maka eke [[w: farming|ọrụ ugbo]] ya na mpụtaghachi ahịhịa nke ọzara. ala. Ọ bụ onye na-akwado ụzọ ịkọ ubi ọka na-adịghị emebi emebi, ọdịnala nke ọtụtụ omenala ụmụ amaala, bụ nke o siri kee otu ụzọ ọrụ ugbo, nke a na-akpọkarị "Ugbo okike" ma ọ bụ "Emela ihe ọ bụla." ==Okwu Okwuru== * Nrọ kachasị m bụ ịgha mkpụrụ n'ime ọzara. Ịghaghachi ọzara bụ ịgha mkpụrụ n'ime obi ndị mmadụ. ** ''The Road Back to Nature'' (1984; nsụgharị Bekee 1987, p. 360). === "Mgbanwe nke Otu ahịhịa" (1975) === [[Usòrò:Sembradores Pelotas de Semillas-48.jpg|thumb|Ebumnobi kacha [[w: farming|ugbo]] abụghị ịkọ ihe ọkụkụ, kama ọ bụ ịkọ na izu oke nke mmadụ.]] :<small>''[https://books.google.it/books?id=3Uo1tTcpDmkC&pg=PA0 The One-Straw Revolution: An Introduction to Natural Farming]'', nke Larry Korn, Chris Pearce na Tsune Kurosawa tụgharịrị, New York Review Books, 2010. Asụgharịrị ya na 1978.</small> * N’ikpeazụ, ekpebiri m inye echiche m otu fọm, ka m tinye ha n’ọrụ, nakwa ka m mata ma nghọta m ọ̀ ziri ezi ma ọ bụ ihe ọjọọ. ** Isi nke 1, p. 5 * N'ikwu okwu n'ụzọ ndụ, mkpụrụ osisi nọ n'ọnọdụ mkpọkasịtụrụ na-ejide ume iku ume na ike ya ruo n'ọkwa kachasị ala. Ọ dị ka onye na-atụgharị uche: metabolism ya, iku ume, na oriri calorie ya ruru oke ala. Ọ bụrụgodị na o buo ọnụ, a ga-echekwa ike dị n'ime ahụ. N'otu aka ahụ, mgbe oroma mandarin na-eto eto, mgbe mkpụrụ osisi na-ata, mgbe akwụkwọ nri na-ada, ha nọ na steeti nke ga-echekwa uru nri ha ruo ogologo oge. ** Isi nke 3, p. 88 * Ọ bụrụ na a na-egbute osikapa 22 (paụnd 1,300) nke osikapa na bushel 22 nke ọka oyi site na otu ụzọ n'ụzọ anọ nke acre dị ka otu n'ime ndị a, mgbe ahụ, ubi ahụ ga-akwado mmadụ ise ruo iri onye ọ bụla na-etinye ego na-erughị otu awa ọrụ kwa otu. ụbọchị. Ma ọ bụrụ na e nyefee ubi ahụ ka ọ bụrụ ebe ịta nri, ma ọ bụ na a na-enye nri anụ, ọ bụ naanị otu onye ka a ga-eji kwado ya n’otu ụzọ n’ụzọ anọ. [[W:meat|Anụ]] na-aghọ nri okomoko mgbe mmepụta ya chọrọ ala nke nwere ike inye nri maka mmadụ iri. Egosikwara nke a nke ọma na nke ọma. Onye ọ bụla kwesịrị ịtụgharị uche nke ọma ókè ihe isi ike ọ na-akpata site n’itinye nri a na-emepụta n’ụzọ dị oké ọnụ ahịa. ** Isi nke 3, p. 103-104 * Ebumnuche kacha [[w: farming|ọrụ ugbo]] abụghị ịkọ ihe ọkụkụ, kama ọ bụ ịkọ ihe na izu oke nke mmadụ. ** Isi nke 3, p. 119 * N'ime otu ihe, ihe niile ga-agha ụgha, ma ọ bụrụ na a na-ejikọta ihe niile, ọ dịghị otu ihe nwere ike ibilite...Mmadụ nwere ike nyochaa ma nyochaa urukurubụba dịka masịrị ya, ma ọ nweghị ike ịme urukurubụba. ** p. 141 * Ọdịdị, ma ọ bụ ahụ n'onwe ya, na-eje ozi dị ka onye nduzi nwere ike. Mana ntụzịaka a dị aghụghọ na-adịghị ahụ ọtụtụ ndị mmadụ n'ihi mkpọtụ nke ọchịchọ na ọrụ nke uche ịkpa ókè kpatara. ** p. 143 ==Njikọ mpụga== [[W:Masanobu Fukuoka|Masanobu Fukuoka]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Masanobu Fukuoka|Masanobu Fukuoka]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Fukuoka Masanobu}} m7nxeg15prvh7epq50jrev141pb44rq Massinissa Akandouch 0 1630 11320 6203 2022-10-10T18:20:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q90314355]] wikitext text/x-wiki [[Massinissa Akandouch]] '''[[w: Massinissa Akandouch|Massinissa Akandouch]]''' (nke a makwaara dị ka Massinissa; amụrụ 8 Nọvemba 2001) bụ Riffian ụmụ amaala ruuru mmadụ na onye na-akwado ihu igwe. A maara onye na-eme ihe ike maka ịgbachitere ikike, nnwere onwe, omenala. na ihe nketa akụkọ ihe mere eme nke ebo Amazigh nke North Africa. [[Usòrò:Massinssa.jpg|thumb|Ọ dị ka n'ụwa a mara mma anyị bi na ya, ihe niile nwere ebe, mana ọgbọ anyị nọ na mpaghara isi awọ ebe ọ nweghị onye ga-emesi anyị obi ike na a ga-echekwa anyị na abụọ. afọ. A manyere anyị ịlụ ọgụ maka ihe omume ihu igwe n'ezie n'ihi na ọ bụ anyị ga-atụfukarị.]] == Okwu ndi o kwuru == <big>'''Amazigh activism'''</big> * Mmegbu a na-emegide ndị Amazigh ka dị nnọọ ndụ, o yikarịrị ka ọ̀ ga-akawanye njọ, n’ihi na ọtụtụ mba ndị dị n’Ebe Ugwu Africa bụ ndị ọchịchị na-achị ọchịchị na-achị na-achị, bụ́ ebe a na-enwechaghị ohere maka mgbanwe n’etiti ọha na eze na obere mgbanwe omenala. (Nkwupụta mbụ na Catalan). ** Septemba 9, 2020 [https://www.nuvol.com/llengua/la-bandera-il-legal-119777/ Massinissa Akandouch's Op-ed na magazin Núvol.com.] * The Hirak Rif Movement nwere ọkara nke ndị na-akwado ya n'ụlọ mkpọrọ na ọkara nke ọzọ na-eyi egwu mgbe niile. Mpaghara ahụ niile ejirila ndị agha agha ogologo oge dị ka a ga-asị na ọ bụ mba na-alụ agha. Ndị obodo Riffian niile emejọọla mpụ yana ndị mba ụwa niile leghaara ha anya. Na Morocco, a na-emebi ihe ndị ruuru mmadụ nke ndị na-akwado Riffian na ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Riffian mgbe nile, na ọbụna ndị nwere ihe ùgwù nke ibi na mba ndị ọzọ enweghị ike ikwupụta echiche ha n'ụzọ zuru ezu iji zere mmegbu sitere na ọchịchị Moroccan. (Nkwupụta mbụ na Catalan). ** Juun 25, 2020 [https://www.nuvol.com/llibres/assaig/el-hirak-den-nasser-que-es-i-que-en-sabem-109157/ Massinissa Akandouch's Op-ed na Núvol .com Magazine.] <big>'''Mmgbe ndị ntorobịa'''</big> * Omenala Pop bụ ụzọ kacha mma anyị ga-esi nweta nnwere onwe. ** Septemba 29, 2019. [https://twitter.com/MAS8IN/status/1178285515210215424 Akaụntụ Twitter nke Massinissa Akandouch, tinye Tweet.] * N’agbanyeghị otú ị ka bụ nwata, guzoro ọtọ kwuo okwu. Mee ihe tupu oge agafee! Anyị bụ ọgbọ ikpeazụ nwere ohere iji dozie ụwa a mebiri emebi, yabụ ka anyị niile mee ya ọnụ! ** Ọktoba 23, 2019. [https://www.instagram.com/p/B3-PFWOoQ66 Ozi Massinissa Akandouch na 2019 Global Climate Strike na Barcelona.] * Ọ dị ka n’ụwa a mara mma anyị bi, ihe niile nwere ebe, ma ọgbọ anyị nọ n’ebe isi awọ́, ọ dịghị onye ga-emesi anyị obi ike na anyị ga-anọ ná nchebe n’ime afọ ole na ole. A manyere anyị ịlụ ọgụ maka ihe omume ihu igwe n'ezie n'ihi na ọ bụ anyị ga-efunahụ ọtụtụ. ** Eprel 30, 2020. [https://www.unilad.co.uk/featured/air-pollution-might-have-dropped-but-climate-change-is-still-ravaging-our-planet/ Ajụjụ ọnụ maka Edemede UNILAD.] <big>''Palestine'''</big> * N’ihe niile Palestine na-agabiga ma na-aga n’ihu, ịmụmụ ọnụ ọchị ha anaghị akwụsị. Añụ gị na nnwere onwe gị bụ nnukwu egwu ha, echefula nke ahụ. Ụwa na-ekiri gị na anyị ji gị nganga. Palestine efu, mgbe niile. ** Mee 17, 2021. [https://twitter.com/MAS8IN/status/1178285515210215424 Okwu banyere esemokwu Palestine na Israel.] == Hụkwa == * [https://en.wikipedia.org/wiki/Hirak_Rif_Movement Hirak Rif Movement] * [https://en.wikipedia.org/wiki/School_strike_for_climate Activism] [[Ndị Berber] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Youth_activism Ndị Ntorobịa] {{DEFAULTSORT:Akandouch, Massinissa}} crviwucg3zv3wf7tnch8gqia1ora454 Masta Killa 0 1631 11321 6206 2022-10-10T18:20:29Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q733802]] wikitext text/x-wiki == Masta Killa == Jamel Irief (amuru Elgin Turner; Ọgọst 18, 1969), onye amara aha ya bụ Masta Killa, bụ onye egwu America na onye otu Wu-Tang Clan. == Ihe ndi okwuru == * Anụ anụtụbeghị m n'anya. Abụ m nwata a na-amanye iri anụ m. Ihe ọ bụla ị riri tupu mgbe ahụ ị hụrụ n'anya dị ka mpekere toki ha nwere ihe nnọchi ugbu a nke na-esighi ike ịchọta. * Agha dị oke njọ ma ọ na-ewute m. * Iwu megidere igbu mmadụ na ọnwụ bụ ntaramahụhụ Gịnị na-egosi na ogbugbu mmadụ mere mgbe ọ nwụrụ? == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28726-Masta_Killa gaza519nq7yrqqspswtt3huqobvia0x Masterkraft (producer) 0 1632 11322 6209 2022-10-10T18:20:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25189552]] wikitext text/x-wiki == Masterkraft (producer) == Sunday Ginikachukwu Nweke, onye amara aha ya dị ka Masterkraft, bụ onye na-edekọ ihe ndekọ nke Naijiria, jockey disc, onye isi otu, pianist, na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ụfọdụ n'ime anyị na-eche banyere uru na ike nke na anyị na-echefu na anyị niile bụ mmadụ! * Ịnweghị ihe ị na-enwetaghị ma ị nweghị ike ịghọrọ ihe ị na-akụghị - zere ndị na-ekwu okwu mkpali. * Daalụ n'ihe niile! Chineke enweghị ebumnobi ime anyị ihere! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/masterkraft/2738/ mnhtv8xei0v0arnc9qswf6az9jtlc1l Mathilde Blind 0 1633 11323 6212 2022-10-10T18:20:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q526994]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mathilde Blind.jpg|200px|thumb|Mathilde Blind]] ''[[w: Mathilde Blind | Mathilde Blind]]''' (a mụrụ '''''Mathilda Cohen''''''; 21 Maachị 1841 na Mannheim, Germany - 26 Nọvemba 1896, na London), bụ onye. Onye na-ede uri, onye German amụrụ na Bekee, onye edemede akụkọ ifo, onye na-ede akụkọ ndụ, onye edemede na onye nkatọ. Na mmalite 1870s ọ pụtara dị ka onye ọsụ ụzọ nwanyị esthete n'ọtụtụ obodo ndị nwoke nke ndị nka na ndị ode akwụkwọ, na ka ọ na-erule ngwụsị 1880s ọ ghọwo olu na onye isi n'etiti ndị ode akwụkwọ [[w: Nwanyị Ọhụrụ | Nwanyị Ọhụrụ]]. ==Okwu Ndi Okwuru== ===Abụ === ====''Scarabæus Sisyphus''==== *"Ahụla m gị, Scarab! Ee, otu awa n'efu<br> Ahụla m gị ka ị na-eji nwayọọ nwayọọ na-adọgbu onwe ya n’elu ugwu,<br>Na-eji ntachi obi na-adịghị agwụ agwụ na isi ike. mayest, spare neither time or pain.<br>Ikpuchiri ibu gi site na ohere nile nke oria; Rolls ever down again.<br>Adọgbu onwe gị n'ọrụ na-adịghị agwụ agwụ! Gịnịkwa mere? That after gi<br>Dim hosts of groping Scarabs too will climb<br>Nke a onwe-otu elu? Ndị a bụrụ ọnụ<br>Nke Sisyphus, kedu mpụ ime nwa<br>Ọ kụdara anyị onwe anyị ịtụgharị n'akwụsịghị akwụsị<br> Nkume Ndụ, na-esi n'Ugwu Alps nke oge na-alọghachi?"<br> ** ''Ọrụ uri nke Mathilde Blind'', p. 405 ====''Mma na-ehi ụra''==== *"A na-añụbiga mmanya ókè n'ikuku;<br>Ifufe, na-efegharị nke ukwuu site n'ofe oké osimiri,<br>O'er leagues of the new-flaughed land and heathery leas,<br>Ìsì nke gorse ọhịa nke ọla-edo ya na-ere ọkụ n'ebe nile. br>Na ụda olu a na-ama n'ebe dị anya na nso,<br>Akụkụ ndị ahụ na-ebuli elu jupụtara n'eluigwe n'ọñụ,<br>Na, dị ka elekere dị ndụ n'etiti osisi,<br>Mkpọ mkpu na-adabara oge afọ.<br> N'ihi na ugbụ a anyanwụ achọtala ụwa ọzọ,<br>We were nsusu kpọtere Mma na-ehi ụra; .<br>Mgbe ahụ ihe niile chere na ndụ na-efegharị n'isi ha—<br>Ụwa ama jijiji na ihe omimi na blisent lambent." **1893, sitere na ''Songs and Sonnets'' nke e hotara n'ọrụ uri nke Mathilde Blind. ==Njikọ mpụga== [[W:|Mathilde Blind]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Mathilde Blind]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Blind, Mathilde}} 4rqgb74nhvzu1jp214u2bcu7cgc5nml Mathis Bailey 0 1634 11324 6215 2022-10-10T18:20:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27924794]] wikitext text/x-wiki [[Mathis Bailey]] '''Mathis Bailey''' Mathis Z'Aire Bailey bụ onye America-Canadian odee na onye edemede akụkọ ifo dabere na Toronto, Ontario, Canada. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụ na gị na mmadụ nwere ike ịnọ jụụ ruo ọkara awa ma nwee ahụ iru ala, gị na onye ahụ nwere ike ịbụ enyi. Ọ bụrụ na ịnweghị ike, enyi ị ga-... <ref>https://www.goodreads.com/author/show/15339863.Mathis_Bailey</ref> ===Ebenside=== l8zek34jn0sht3ns6q4hloh6qvxrlpl Mati Hlatshwayo Davis 0 1635 11325 6219 2022-10-10T18:20:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q109371047]] wikitext text/x-wiki [[Mati Hlatshwayo Davis]] Dr. '''[[w:Mati Hlatshwayo Davis|Matifadza (Mati) Hlatshwayo Davis]]''' (amụrụ 1982) bụ onye amụrụ n'Zimbabwe, dibia bekee nke America na ọkachamara ahụike ọha na Missouri. Ọpụrụiche ya bụ ọrịa na-efe efe, na-elekwasị anya na ntinye aka na obodo na-eleba anya na ndịiche ahụike dị n'etiti ndị si n'otu ndị a kpapụrụ n'akụkọ ihe mere eme. Ọ na-eje ozi dị ka onye isi nlekọta ahụike maka obodo St. Louis Department of Health. ==Okwu ndị ọkwụrụ== * Ihe bụ́ eziokwu nye ezinụlọ m abụghị eziokwu maka ezinụlọ dị n’akụkụ ma ọ bụ n’okporo ámá. Ọ dịghị ebe anyị ga-esi n'ikwu ụta pụta ìhè. Yabụ mgbe anyị ahụghị ka ndị mmadụ na-ekpuchi ihe, mgbe anyị ahụghị ka ndị mmadụ na-eme ihe anyị chere na ha kwesịrị ime, ka anyị kpachara anya maka otu anyị si etinye ndị mmadụ na mkparịta ụka ahụike iji nweta obodo anyị ebe anyị ga-achọ ime. hụ ha. ** https://medicine.wustl.edu/news/podcast-preparing-for-winter-and-the-holidays-under-the-shadow-of-covid-19/ * Na isi ihe m lekwasịrị anya n'ihe ndị ahụ niile dị mkpa, ma ọ bụ ndị ọrụ m, ya na COVID, yana ọnọdụ nlekọta ahụike ndị ọzọ, bụ nha nhata. N'ịhụ na m na-edu na nha nha, na m na-etinye aka na nha nha, na m na-eji oghere anya eme ihe niile. ** http://www.stlamerican.com/your_health_matters/health_news/physician-to-lead-with-equity-as-city-s-health-director == Okwu gbasara ya== * Hlatshwago Davis kwuru na mmasị ya n'ebe ahụ ike ọha malitere mgbe nna ya kwuru, á chọpụtara ọrịa kansa na ọrịa shuga n'ahụ ya. **https://www.zimlive.com/2021/09/03/zimbabwean-hlatshwayo-davis-named-health-director-of-u-s-city-of-st-louis * Mgbe ọ dị afọ iri atọ na itoolu, o meela akụkọ ihe mere eme dị ka onye isi ojii mbụ nke St. Louis. ** https://www.newzimbabwe.com/zim-born-mati-hlatswayo-appointed-us-citys-health-director/ * Site na ọmarịcha nzụlite ya na ahụmịhe dị ukwuu dị ka ọkachamara n'ọrịa na-efe efe, enwere m obi ike na Dr Hlatshwayo Davis nwere ikike iduzi nzaghachi Covid-19 yana mbọ anyị na-eme iji meziwanye nsonaazụ ahụike n'ofe obodo. ** https://www.newzimbabwe.com/zim-born-mati-hlatswayo-appointed-us-citys-health-director/ ==Njikọ mpụga== *[[W:Mati Hlatshwayo Davis|Mati Hlatshwayo Davis]] na Wikipedia *[[Q:Mati Hlatshwayo Davis|Mati Hlatshwayo Davis]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Davis, Mati Hlatshwayo}} 0fmzalqsz52zttvnyv76di1luksqos5 Matilda Joslyn Gage 0 1636 13252 11326 2022-12-01T23:06:15Z Topakka kaveri 240 File wikitext text/x-wiki [[File:MatildaJoslynGage.jpeg|thumb|Matilda Joslyn Gage]] ''[[w:Matilda Electa Joslyn Gage|Matilda Electa Joslyn Gage]]'' (Maachị 24, 1826 – Maachị 18, 1898) bụ onye na-akwado ụmụ nwanyị na narị afọ nke 19, onye na-akwado ikike ụmụ amaala America, onye na-ekpochapụ, onye nkwubi okwu. freethinker, na onye na-ede akwụkwọ nke ọma, onye "a mụrụ na ịkpọasị nke mmegbu." ==Okwu Ndi Okwuru== === ''Nwanyị, Ụka na Ọchịchị'' (1893) === <small>Matilda Joslyn Gage : ‘Church, Woman and State’, New York, 1893. nke Voice of India, New Delhi, 1997 degharịrị ya</small> * "N'ihe dị ka narị afọ nke isii, otu kansụl na Macon (585) ndị bishọp iri ise na itoolu na-ekere òkè, tinyere oge ya n'ịtụle ajụjụ a, 'Nwanyị nwere mkpụrụ obi?'…… Ruo oge Pita Onye Ukwu, ụmụ nwanyị. a amataghị dị ka ụmụ mmadụ n’oke nkewa ahụ nke Krisendọm a maara dị ka chọọchị Grik, ọnụ ọgụgụ nke alaeze ukwu ahụ na-agụta nanị ụmụ nwoke, ma ọ bụ ọtụtụ ‘mkpụrụ obi’—ọ dịghị nwanyị a kpọrọ aha. Ka ọ na-erule ná ngwụsị nke Mgbakọ Òtù Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Nwanyị na Filadelfia, 1854, otu onye jụrụ ajụjụ na-ege ntị tiri mkpu, sị: 'Ka ụmụ nwanyị buru ụzọ gosi na ha nwere mkpụrụ obi; ma Chọọchị ma mba gọnarị ya.'" ** peeji 56-57 * "Ndị omeiwu nke Toulouse gbara ndị amoosu 400 ọkụ n'otu oge. Narị ụmụ nwanyị anọ n'otu awa n'otu awa n'ihu ọha, na-anwụ anwụ jọgburu onwe ya nke ọkụ maka mpụ nke na-adịtụbeghị ma ọ bụghị n'echiche nke ndị mkpagbu na nke toro n'echiche ha site na nkwenye ụgha na ajọ omume pụrụ iche nke nwanyị, dabere n'echiche ụgha banyere mmehie mbụ." ** p. 228 * “E wepụtara site n’ihe ndekọ akụkọ ihe mere eme na e gburu nde mmadụ itoolu n’ihi ịgba afa mgbe 1484 gachara, ma ọ bụ n’ime narị afọ atọ, atụmatụ a agụnyeghịkwa ọnụ ọgụgụ buru ibu ndị a chụrụ n’àjà na narị afọ ndị bu ụzọ n’otu ihe ahụ. Ọnụ ọgụgụ ka ukwuu n'ìgwè mmadụ a dị egwu bụ ndị inyom." ** p. 247 *" A na-eme ndị jụrụ okwukwe na ndị na-eme ihe ọjọọ na-esi ndụ, bụ́ ndị a na-aṅụkarị mmanụ ma mgbe ụfọdụ n'ime mmiri, na Europe dum ruo mgbe oge na-adịghị anya." ** p. 267 * "Massachusetts abụghị nanị, ógbè ndị na-emeso amoosu dị ka mpụ. Maryland, New Jersey na Virginia nwere ụdị iwu a. A na-ewere amoosu ma na-ewere amoosu dị ka isi obodo site n'iwu nke Pennsylvania na New York, ule na-ewere ọnọdụ na abụọ ahụ. Ndị ọchịchị n'oge na-adịghị anya tupu ọdachi Salem......... Virginia, Delaware, Maryland, South Carolina, Pennsylvania, New Jersey, Massachusetts na New York, asatọ n'ime obodo iri na atọ ghọtara amoosu dị ka mpụ isi." ** peeji 289-90 *” Ọ bụ ezie na a na-ere ụmụ nwanyị n’England ruo narị afọ asaa mgbe e webatara Iso Ụzọ Kraịst, anyị na-ekwu na site n’iwu oge ochie nke India, a machibidoro nna iwu ire nwa ya nwanyị n’alụmdi na nwunye, ma ọ bụ nweta onyinye kasị nta maka ya. mediaeval England a na-ejide nwa nwanyị dị ka akụkụ nke ihe onwunwe nna a ga-eresị onye ahịa kachasị elu." ** p. 301 *” Ruo ogologo oge ka e mesịrị mgbanwe ahụ, e kweghị ka ụmụ nwanyị England gụ Bible, bụ́ ụkpụrụ nke Henry nke Asatọ nke machibidoro ‘ụmụ nwanyị na ndị ọzọ nọ n’ọkwa dị ala’ ka ha ghara iji ya mee ihe.” ** p. 355 * "Nnyocha nke akụkọ ihe mere eme na-egosi na na Christian Russia dị ka ọ dị n'England Ndị Kraịst, di nwere ike ịtọhapụ onwe ya n'ihe nkekọ alụmdi na nwunye site n'ịgbu nwunye ya, bụ́ onye n'okpuru iwu Ndị Kraịst, o nwere ike ịdị ndụ na ọnwụ n'isi ya. Ụmụ ya, dị ka ọ dị taa Ndị Kraịst England na America anọghị n'okpuru ya; ọ ga-amụ ụmụ mana ọ bụghị ịkụziri ha ihe, n'ihi na dịka n'okpuru Iso Ụzọ Kraịst Katọlik na Protestant, a na-ele ụmụ nwanyị anya dị ka usoro ihe dị ala, nke adịghị ọcha." ** peeji 380-381 * “Onye ji nlezianya na-amụ akụkọ ihe mere eme ga-achọpụta na Iso Ụzọ Kraịst abaghị nnọọ uru n’ịkwalite mmepeanya, ma o mewo ihe dị ukwuu n’ịkwụghachi ya.” ** p. 539 * "Ụka na mmepeanya bụ antipodal; otu pụtara ikike, nke ọzọ nnwere onwe; otu pụtara conservatism, nke ọzọ na-aga n'ihu; otu pụtara ikike nke Chineke dị ka ndị ụkọchukwu si akọwa, nke ọzọ ikike nke mmadụ dị ka a kọwara site na mmadụ. mmepeanya ọganihu. site n'echiche efu, nnwere onwe ikwu okwu, ndị nweere onwe ha." ** p. 540 dị ka e hotara na K. M. Talreja, ''[https://books.google.com/books?id=9qkoAAAYAAJ Holy Vedas and Holy Bible: A Comparative Study]'', New Delhi: Rashtriya Chetana Sangathan, 2000 * “Otu Ọchịchị, onye nnọchianya na ohu nke Chọọchị, adịwo n’otu ruo ogologo oge na ya n’igbochi ọgụgụ isi nke nwanyị, ruo ogologo oge na-ekwusara nwoke nanị ya ozi ọma banyere ikike, nke na o mewo ka e ketara ebumnobi, usoro echiche e bu pụta ụwa na mmegide. " ** p. 543 dị ka e hotara na K. M. Talreja, ''[https://books.google.com/books?id=9qkoAAAYAAJ Holy Vedas and Holy Bible: A Comparative Study]'', New Delhi: Rashtriya Chetana Sangathan, 2000 ==Njikọ mpụga== [[ W:|Matilda Joslyn Gage]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Matilda Joslyn Gage]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gage, Matilda Joslyn}} az2b51wubrs4cyd493n2q9tkl1vpr8g Matilde Asensi 0 1637 11327 6225 2022-10-10T18:21:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q437174]] wikitext text/x-wiki [[Matilde Asensi]] [[Usòrò:Matilde Asensi.JPG|right|thumb]] Matilde Asensi Carratalá (amụrụ 1962) bụ onye odeakụkọ na onye ode akwụkwọ si Spain, ọ pụrụ iche na akwụkwọ akụkọ ihe mere eme na mgbe gara aga. ==Ihe ndị Okwuru== * A gwara m gị na ihe niile bụ nwa oge nakwa ihe niile na-agbanwe agbanwe. Anyị onwe anyị nwekwara ohere ịgbanwe mgbe niile. * Ndị mmeri na ndị meriri emeri dere akụkọ ihe mere eme, ka oge na-aga, na-enweta ikike ịmanye anyị ikwere ihe ha dere, mee ka anyị chefuo ihe a na-edeghị ede ma mee ka anyị na-atụ egwu ihe na-emeghị eme.<ref>[https://www.goodreads.com/author/quotes/38030.Matilde_Asensi Quotes by Matilde Asensi]</ref> * Wepụ akwụkwọ ndị ahụ na okpuru ulo! Hapunu ihe ọ bula n'ulo uku Chineke! Nweta igbe dị na esplanade, anyị ga-ezute n'ọnụ ụzọ Al-Aqsa n'abalị. <ref>[https://bukrate.com/quote/635721 Matilde Asensi Top quotes]</ref> * Onye ọ bụla na-ekiri ihe omume site n'akụkụ ya, na-atụgharị ihu ya na mgbidi ka ọ ghara ịhụ ihe ọ na-achọghị.<ref>[https://quotes.pub/q/cada-cual-mira-los-acontecimientos-desde-su-esquina-con-el-r-477499 Matilde Asensi Quotes on The Last Cato]</ref> ==Ebensidee== lnx35j7u6hw8v6ysnbjftgwpj7u1tbn Matt Dillahunty 0 1638 11328 6229 2022-10-10T18:21:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6553106]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Matt Dillahunty SashaCon.jpg|thumb|Chi nke na-apụtaghị n'eziokwu bụ ihe a na-apụghị ịmata na chi nke na-adịghị adị.]] '''[[w:Matt Dillahunty|Matt Dillahunty]]''' (a mụrụ [[w: March 31|March 31]], [[w:1969|1969]]) bụ onye na-ekwu okwu ọha, ụdị ịntanetị na onye isi oche ugbu a nke otu Atheist Community of Austin. Ọ na-akwado ihe ngosi redio ịntanetị ''Redio Ndị Na-abụghị Ndị Amụma'' na ihe ngosi telivishọn nweta ọhaneze dabere na Austin ''[[w: Ahụmahụ nke Atheist | Ahụmahụ Atheist]]''. Ọ bụkwa onye nchoputa na onye nyere aka nke akwụkwọ nkà ihe ọmụma counter-apologetics ''Iron Chariots'' na saịtị ndị enyemaka ya. Ọ na-etinye aka na arụmụka iwu mgbe niile ma na-aga United States na-agwa ndị otu ụwa na ndị otu mahadum okwu dị ka akụkụ nke Secular Student Alliance's Speakers Bureau. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ikwere ọtụtụ eziokwu na ihe ole na ole ụgha dị ka o kwere mee. * Ọ bụ ihe na-enweghị isi panacea mgbe anyị chepụtara chi a nwere ike ime ihe ọ bụla na-abụ ihe ọ bụla… Ọ na-eje ozi dị ka azịza nke ajụjụ ọ bụla na nkọwa maka ihe ọ bụla. ** Arụmụka Ihe Mere Nnụcha: [https://www.youtube.com/watch?v=OL8LREmbDi0"Ọ̀ Bụ Ezi uche Ikwere na Chineke dị?"], Memphis, TN, #formatdate:2014-05-31 * Ọ bụ ezie na ọtụtụ Ndị Kraịst na-azọrọ mkpughe Chineke—ụfọdụ ọbụna na-azọrọ na e kpugheere ha eziokwu ahụ n’ụzọ nke na ọ dịghị “ihe kwere omume” nke na ha pụrụ ịbụ ihe na-ezighị ezi—ọ dịghị isi ihe ozizi ọ bụla nke ndị a nile na-azọrọ na ha na-eme ihe na-ezighị ezi. Mkpughe nke Chineke kwenyere. Nke pụtara na ụfọdụ ma ọ bụrụ na ọ bụghị ha niile na-ezighị ezi. Ma ọ bụrụ na ị chọrọ ịmata ihe na-ezighị ezi na okpukpe ndị Juu, ị na-ajụ onye Kraịst. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịmata ihe dị njọ na Christianity, ị na-ajụ onye Alakụba. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịmata ihe na-ezighị ezi na Katọlik, ma ọ bụ Protestantism, ma ọ bụ Calvinism, Hypercalvinism, Neocalvinism, Southern Baptists, Chọọchị Kraịst, ma ọ bụ Baptist Baptist Church nke Memphis, ị nwere ike ịga na Baptist Church nke Memphis nke abụọ. ma ọ bụ ụka ọ bụla ọzọ. ** Arụmụka Ihe Mere Nnụcha: [https://www.youtube.com/watch?v=OL8LREmbDi0"Ọ̀ Bụ Ezi uche Ikwere na Chineke dị?"], Memphis, TN, {{#formatdate:2014-05-31} } === Ahụmahụ nke Atheist === [[W:mergeto| Ahụmahụ Atheist]] [[Usòrò:Catéchiste prisonnier dans un filet, Les Baloïs (Haut-Oubanghi), 1905.jpg|thumb|Chi na-akwụ ụgwọ maka ntụkwasị obi, chi nke na-amachibido ịgba ohu, erughị eru maka ụdị nsọpụrụ ma ọ bụ nkwanye ùgwù ma ọ bụ nraranye ọ bụla.]] [[Usòrò:StPetersBasilicaEarlyMorning.jpg|thumb|Ụka Katọlik abụghị ọgbakọ dị mkpa. Ọ bụ nzukọ na-enweghị isi; ụyọkọ ndị umengwụ emeghị ihe ndị na-ebi n'ihu ọha kemgbe ọtụtụ narị afọ.]] * '''Ị ka chi gị mma. Ị ka okpukpere chi gị mma.''' otú ahụ ka mụ onwe m dị, otú ahụ ka ọ dịkwa onye ọ bụla nọ n'ụwa. Ọ dị m ka ya bụrụ na unu tetara hụ nke a. Kwụsị ịrịọ mgbaghara maka ''nke a''! "[ na-ejide Baịbụl]'' Ọ bụghị Akwụkwọ Ọma ahụ, ọ dịghị ihe ọ bụla ''dị mma'' banyere ya. Naanị ihe ọ na-eme bụ uche nsi. “‘Ihe niile ọ na-eme bụ ime ka ị chụọrọ mmadụ gị àjà’’’—naanị ihe i nwere bụ́ nke bara uru, ka i wee nọdụ ala na-asọpụrụ chi gị. ** [https://www.youtube.com/watch?v=oDcLAeTm5AY Nkeji 578: "Ka na-enwekwu Scamlets"], "Channel Austin" (November 9, 2008) * Emere m ndepụta nke ihe m nwere ike ịtụle mmehie ma ọ bụrụ na echiche nke mmehie dị irè:</br>Ọnụ Ọgụgụ 1: Nkwenye, ịgha ụgha. M ga-asị na nke ahụ bụ mmehie.</br>Ịma ụma ama ụma. M ga-asị na nke ahụ bụ mmehie.</br>Ikwe ka egwu gbochie gị ịghọta eziokwu. M ga-akpọ nke ahụ mmehie.</br>Na-amachi ikike na ohere nke ndị ọzọ iji mee ka ha rube isi n'ụkpụrụ gị. Nke ahụ bụ mmehie. Nke ahụ bụ mmehie. Nke ahụ bụ mmehie. ** [https://www.youtube.com/watch?v=oDcLAeTm5AY Nkeji 578: "Ka na-enwekwu Scamlets"], "Channel Austin" (November 9, 2008) * Chi gị abụghị ezigbo. Ọ bụghị omume. Baịbụl emeghị omume. Islam abụghị omume. Ọ dịghị nke ọ bụla n'ime usoro okpukpe ndị a-"" ihe ọ bụla na-emebi uru nke ụmụ mmadụ '', ihe ọ bụla na-adabere na Bronze Age echiche banyere mgbukpọ na ịgba ohu na igbu ọchụ na nkwanye ùgwù nye ndị ọchịchị dị elu. ''Ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ihe ndị ahụ bụ omume.''' Anyị agụchaala ihe karịrị nke ahụ, ọ dịkwa m nwute na anyị aghaghị ịdọrọ okpukpe na-agba agba ma na-eti mkpu na narị afọ nke 21, ma ụfọdụ n'ime unu ga-ahapụrịrị ihe a. gawa. Ị gaghị aga ebe ọ bụla ruo mgbe ị ghọtara na ọ dị mma ka ị ghara ịtụ egwu. Ọ dị mma ịsị, "ịmara, echere m na ịgba ohu adịghị mma. Echere m na ịgba ohu nwere ike bụrụ ihe na-ezighị ezi mgbe niile. echere m na ị bụ ezigbo mmadụ, ee, ọ na-ada ka usoro crappy." ** [https://www.youtube.com/watch?v=oDcLAeTm5AY Nkeji 578: "Ka na-enwekwu Scamlets"], "Channel Austin" (November 9, 2008) ==Njikọ Mpụga== [[W:Matt Dillahu ty|Matt Dillahunty]] na Wikipedia Bekee [[Q:Matt Dillahunty|Matt Dillahunty]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Dillahunty, Matt}} 8z5x65m2p8rwoci0f91zczxfx01coed Matthew Hindley 0 1639 11329 6232 2022-10-10T18:21:17Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6790677]] wikitext text/x-wiki [[Matthew Hindley]] '''Matthew Hindley''' Matthew Hindley bụ onye na-ese ihe na South Africa. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Michaelis School of Fine Art, Cape Town na 2002, ebe e nyere ya ihe nrite Michaelis. Amụrụ: 1974 (afọ 48), Cape Town, South Africa Mmụta: Michaelis School of Fine Art ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe Osisi ahụ dara ada ga-ebili site na nka <ref>https://latitudes.online/matthew-hindley-wtttifsr.html</ref> ===Ebenside=== ti8m8asvkjb0umj5c2y2o9t4jn45cxr Maud Chifamba 0 1640 11330 6235 2022-10-10T18:21:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6792209]] wikitext text/x-wiki '''[[Maud Chifamba]]''' [[w:Maud Chifamba|Maud Chifamba]] (amụrụ 19 Nọvemba 1997) bụ nwa kacha nta ewere igu akwụkwọ mahadum n'Africa. A nabatara ya na Mahadum Zimbabwe ka ọ mụọ maka nzere akaụntụ mgbe ọ dị afọ iri na anọ (14 years). ==Ihe ndị Okwuru== * O kpaliri m n’ezie ịrụsi ọrụ ike karị n’ihi na ọ nweghị onye ga na-elekọta m ma e wezụga onwe m n’ọdịnihu, nke a bụ́ ihe kpaliri m iji ndụ m wee mere ihe. **[https://edition.cnn.com/2012/09/18/world/africa/maud-chifamba-university-zimbabwe/index.html "Orphaned girl starts university in Zimbabwe at 14"], CNN (September 23, 2012) ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * Mgbe ọ dị afọ itoolu, ọ mere ule ikpeazụ ya n'ụlọ akwụkwọ praịmarị, bụ́ ebe o nwetara akara kacha elu n'ihe ọmụmụ ya niile. N'ịbụ onye na-enweghị nkwado ego iji malite agụmakwụkwọ ụlọ akwụkwọ sekọndrị, Maud gụrụ akwụkwọ n'onwe ya wee gụchaa ọkwa nkịtị ya n'ime afọ abụọ ka ọ mafere klas abụọ. ** [https://edition.cnn.com/2012/09/18/world/africa/maud-chifamba-university-zimbabwe/index.html "Orphaned girl starts university in Zimbabwe at 14"], CNN (September 23, 2012) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Maud Chifamba|Maud Chifamba]] na Wikipedia bekee. {{DEFAULTSORT:Chifamba, Maud}} rtnrq6ho8od41cphvrnm5xgbb7mmovs Maud Hart Lovelace 0 1641 11331 6238 2022-10-10T18:21:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6792226]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Maud Hart Lovelace|Maud Hart Lovelace]]''' ([[w:|Eprel 25]], [[w:|1892]] - [[w:|March 11]], [[w:|1980]]) bụ [[w:|1980]] odee [[w:|United States|America]] a mara maka usoro [[w:Betsy-Tacy|Betsy-Tacy]]. == Okwu ndi okwuru== Ọ bụ [[w:|June]], na [[w:|ụwa]] na-esikwa ka [[w:|Roses]]. [[w:|Anyanwụ]] dika [[ w:|ọlaedo]] etere ńtụ́ n'elu [[w:|ugwu]] na-akwọ mụrụ mụrụ." ** ''[[w:|Betsy-Tacy na Tib|Betsy-Tacy na Tib]]' (1941), p. 4 * “O chere banyere [[w:|ọbá akwụkwọ]], na-egbuke egbuke na-acha ọcha na nke ọhụrụ; ahịrị na ahịrị ndị a na-agụghị [[w:|akwụkwọ]]; [[w:|obi ụtọ]] nke ndị ọbịa na-adịghị ngwa ngwa n'ebe ahụ na ịpụ apụ ụlọ oriri na ọñụñụ, naanị, rie." == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Maud Hart Lovelace]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[Wikiquote:|Maud Hart Lovelace]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lovelace, Maud Hart}} j4ra11lpncghu424zud515v14p9p22w Maureen Corrigan 0 1642 11332 6241 2022-10-10T18:21:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6792663]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Maureen Corrigan | Maureen Corrigan]]''' (a mụrụ Julaị 30, 1955) bu onye odee, oka mmụta na onye nkatọ nke America. ==Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w:Maureen Corrigan|Hapụ M naanị, Ana m agụ]]" (2005) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta mbụ siri ike nke Random House bipụtara [[w:ISBN|0-375-50425-7]] </small> *"N’ime ndụ anyị na-adị kwa ụbọchị, bụ́ ebe ihe adịgboroja na ihe ndị na-abaghị uru na-amanye anyị, ịgụ ihe bụ ụzọ isi kwụsị, mechie mkpọtụ nke ụwa, ma gbalịa ijide ihe dị adị n’ezie, n’agbanyeghị otú ọ dịruru ná njọ." ** Okwu mmalite (p. xvii) *"Jane amụtala na e nwere akara aka dị egwu karịa ịnọ naanị ya: ọ bụ ịnọ naanị ya na di na-aghọtahie gị." ** Isi nke 1, “Enweghị Ugwu Elu Elu” (p. 29) *"Anyị na-agụ akwụkwọ n'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya, ma abụọ n'ime ihe ndị kasị akpali akpali bụ ịpụ na onwe anyị na akụkọ ndụ nke onwe anyị na—dịkwa mkpa—ịchọta onwe anyị site n'ịghọta akụkọ ndụ nke onwe anyị nke ọma n'ọnọdụ ndị ọzọ'" . ** Isi nke 1 (p. 34) *"Dị ka otu onye si n’ụlọ ọrụ na-ekuchi anyị gwara anyị tupu anyị apụọ, “Ọ               chè chere nwa gị nwaanyị kemgbe, ma ọ cherebeghị ‘gị.’’" ** Isi nke 1 (p. 48) *"Dorothy Parker kacha mma dị ka riposte na ajụjụ ndị na-adịghị mma gbasara nkuchi bụ otu enyi enyi m kwuru na bọs New York City. Nne a na-acha ọcha na nwa ya nwanyị China nọ na-agbago Madison Avenue mgbe otu nwanyị meworo agadi rutere, nọdụ n'akụkụ ha, ma tie mkpu, sị: "Nna ya ọ̀ bụ onye China?" “Amaghị m,” ka nne ahụ zara. "Ọ gbara ọchịchịrị." ** Isi nke 1 (p. 50) *"Akwụkwọ anaghị edebanye aha na igwe mmadụ a. Ha chere na enweghị m ezi uche; Echere m na ha enweghị akụkụ nke mkpụrụ obi ha." ** Mkparịta ụka, "Akwụkwọ, Kedu ụlọ ọrụ Jolly Ha Bụ" (p. 57) *"Ihe kacha dị mkpa n’ụwa ọhụrụ m a ma ama bụ ikike ụbụrụ—ma ọ bụ, ma ọ́ dịghị ihe ọzọ, ntule nke ike ụbụrụ. N'ịbụ onye ezigbo mmadụ, onye eziokwu, onye ọrụ ebere—ọ dịghị nke ọ bụla n'ime àgwà ọma ndị Juu na Ndị Kraịst a na-agụta. Amamihe, okwu ọnụ ọnụ, nzụlite ọgụgụ isi (ma ọ bụ ma ọ dịkarịa ala echiche efu nke otu), na nleda anya n'ebe ndị dị ala nke uche mmadụ nọ bụ akara ngosi dị iche iche ebe a. Theory, ya na okwu ya dị egwu nke izo ya ezo, ka na-amalite ịgbanye mkpọrọgwụ na Penn na ụlọ akwụkwọ ndị ọzọ gụsịrị akwụkwọ n'ofe ala ahụ." ** Isi nke 2, “Akụkọ nke Ịdọgbu Onwe Gị” (p. 63) *"Ekwetaghị m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara na akwụkwọ-ma ọ bụ na ndụ nke ukwuu, ma. N'ezie ịma mma nke ndị ọkà mmụta dị ugbu a na ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara na-emetụta m dị ka ụdị ọgụgụ isi nke ịdọ aka ná ntị a na-anụ na gburugburu Sunnyside mgbe m na-etolite: "Jiri ụdị nke gị gide." Ezinụlọ na mmalite omenala dị oke mkpa maka ịkọwapụta onwe ya, mana ha abụghị njedebe nke akụkọ ahụ. N'ezie, echeghị m na anyị bụ ndị na-agụ akwụkwọ naanị ma ọ bụ ọbụna na-enwe mmasị ma ọ bụ ghọta akwụkwọ ndị isi ihe na-egosi anyị. N'ezie, ohere ịghọ onye anyị na-ekpebisighị ike - ma ọ bụ Amis's Dixon ma ọ bụ Philip Roth's Portnoy ma ọ bụ Ellison's Invisible Man ma ọ bụ Kafka's beetle - bụ otu n'ime onyinye kacha mma ịgụ akwụkwọ. Ndị na-agụ akwụkwọ ụmụ nwanyị na-eje ozi na klọb nwoke na-ese n'elu mmiri, ''Pequod;'' ndị na-agụ akwụkwọ nwoke na-abanye n'ime akpụkpọ ụkwụ Elizabeth Bennet ma kụziere Mr. Darcy egwu nke ịdị umeala n'obi; Ndị na-agụ nke nwoke ma ọ bụ nwanyị na-abụghị ndị America America ga-enweta nnwere onwe n'akụkụ Toni Morrison's Sethe. Otu n'ime ihe anwansi na ntọhapụ gbasara akwụkwọ bụ na ọ nwere ike ibuga anyị ndị na-agụ akwụkwọ n'ime ụwa kpamkpam n'adịghị ka nke anyị." ** Isi nke 2 (p. 70) *"Dị ka Richard Rodriguez na-akọwa n'akwụkwọ akụkọ ya mara mma na nke na-akpali akpali ''Agụụ ebe nchekwa'' mgbe ndị ọkà mmụta na-ekwu ugbu a gbasara agbụrụ, klaasị, na okike, ihe ha na-ekwukarị bụ agbụrụ na okike." ** Isi nke 2 (p. 74) *"Ọ bụ ihe dị egwu ime onwe ya “ubi,” mana ọtụtụ ndị gụrụ akwụkwọ n’oge a na-eme ya—na-arụsi ọrụ ike na-akwalite agbụrụ, okike, usoro mmekọahụ, agbụrụ, na/ma ọ bụ okpukperechi dị ka ọpụrụiche ọgụgụ isi ha. Otu oge n'ime ọtụtụ ihe ndọghachi azụ nke ụzọ a "Ana m akuziri ihe m bụ" bụ na ọ na-egbochi mkparịta ụka klas. Esemokwu ọ bụla na nka nke prọfesọ na-apụta dị ka mwakpo ad hominem." ** Isi nke 2 (p. 74) *"Azịza nye onye mere ihe mere e ji tụfuo ọrụ dị ka isi isiokwu nke akwụkwọ akụkọ ahụ metụtara n’ịkọpụta ọtụtụ narị afọ banyere ọrụ nkà na-ejikọta ya na mmalite nke ikekete ego nke oge a. Site na Plato gaa n'ihu, ndị ọkà ihe ọmụma na ndị na-ede uri siri ọnwụ na nkà kwesịrị ime ka ìhè na ibuli elu. Nkà na-abụkarị akụkụ nke nnwere onwe, ebe ọrụ, karịsịa na njedebe nke narị afọ nke iri na asatọ, gara n'ihu na-aga n'ihu na mpaghara nke mkpa. Ịgbakọ ego n'ụlọ ọrụ mere ka ọrụ bụrụ ihe na-adọrọ adọrọ mmasị maka nka n'ihi na ọ gbanwere ọdịdị ọrụ site n'ịgbapụ isi n'aka. Mmepe nke akwụkwọ akụkọ ahụ jikọtara nke a site n'ịbanye n'ime isi na ilekọta obere ihe aka na-eme. Mpaghara ọha na nzuzo spheres nwekwara bịara ọzọ rigidly kewapụrụ n'okpuru ulo oru capitalism: igwe igwe bụ ebe ndị mmadụ na-aga maka a ụfọdụ ọnụ ọgụgụ nke awa kwa ụbọchị iji mee ka ndụ; ma a na-erichapụ ihe sitere n'ọrụ—ihe e ji ebi ndụ—n'ụlọ. Ndị na-akọ akụkọ, na-eche mgbe niile maka oge dị mma, chọtara ebe nzuzo na-atụgharị karịa na ha rụrụ nnukwu ọrụ ọha na eze mkpagide na mmanye." ** Isi nke 2 (p. 87) *"Ugbu a, n'ihi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-atọ ndị ahịa ụtọ nke mahadum taa, enwere m ndị isi ọhụrụ iri asaa n'otu semester ọ bụla; ha na-anọdụ ala na tebụl n'ihu m. Ọ bụrụ na onye nkuzi anaghị anụ ahụ ma ọ bụ dị nro nke ọma yana nyocha nkuzi ya dara ada, ọ nwere ike ịla ya n'ọrụ." ** Isi nke 2 (p. 91) *“Maazị. Ihe magburu onwe ya abụghị naanị ịkụ aka n'ọnụ ụzọ, "otu enyi nwanyị kwuru, na-akparị m. "Gịnị mere?" Echere m. Nke ahụ bụ ụzọ ndị mmadụ na-ezukọkarị n'akwụkwọ—na-enweghị ike, na-enweghị aghụghọ ma ọ bụ atụmatụ." ** Isi nke 3, “Ha na-ede Abụ Ịhụnanya, Ma Ọ bụghị Maka M” (p. 95) *"Ka m na-agụghachi akụkọ ndụ ndị Katọlik na akwụkwọ akụkọ ndị a ọzọ, mpako ha na-akpakọrịta bịara dokwuo m anya. Ọtụtụ n'ime ndị ntorobịa Katọlik nke m chetara nke ọma kwusara akụkọ nzuzo nke ịgọnarị onwe ya yana okwuchukwu zoro ezo banyere ịdị elu ime mmụọ na nke ụwa nke ga-esi n'ịjụ onwe onye a pụta. Writhe na nwuo." ** Isi nke 4, “Toonụ Onye-nwe na Gafe Ngwa” (p. 139) *"Ndị mmụọ ozi nọ n’ụlọ na-anwụ mgbe nile n’akwụkwọ ndị ha na-elekọta n’ihi na nrịgo n’isi n’eluigwe bụ ụgwọ ọrụ ha—na n’ihi na ịdị mma ha na-eme ka ha na-agwụ ike." ** Isi nke 4 (p. 141) *"Otú ahụ ka ike nke okwu, ide ihe, nke akwụkwọ dị. Okwu ndị ị hụrụ n'anya ma na-agụsi gị agụụ ike mgbe niile. Ha nwere ike kpalie gị na ohere ị na-agaghị echetụ n'echiche; ha nwere ike mejupụta isi gị na echiche efu na-eduhie eduhie. They can give you back your seemingly seamless past and place it right alongside your chaotic present.<br>“Ma nke ahụ na-eme naanị n’akwụkwọ,” nne m, bụ́ nke na-adịghị anabata ike nke okwu e dere ede, ga-asị.<br> Kpọmkwem. Ọ bụ ya mere na enweghị m ike ịkwụsị ịgụ ha." ** Akwụkwọ akụkọ, "New York: Septemba 8, 2001" (p. 184; okwu mmechi) == Njikọ mpụga == [[W:|Maureen Corrigan]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Maureen Corrigan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Corrigan, Maureen}} [[Òtù:we/ig]] sfwqgcm0wd00f26eidpekc5kaetf0c9 Maurice Davis 0 1643 11333 6245 2022-10-10T18:21:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6793005]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Infobox collage for Selma to Montgomery marches.jpg|thumb|Anyị ndị na-anwa anwa ịkpọ [[w:chineke|Chineke]], Chineke, ga-amaliterịrị ịmụta ihe ịma aka nke [[w: okwu|okwu]] nwere. <br /> "Otu Chineke nke na-achị ihe niile" ga-apụta "Otu [[w:ụmụnna|ụmụnna]] karịa ihe niile."]] '''[[w:Maurice Davis (Rabbi)|Maurice Davis]]''' ([[w:15 December|15 December]] [[w:1921|1921]] - [[w:16 December|16 December]] [[w:1993|1993]]) bụ Rabbi onye [[w: America|America]] na onye na-eme ihe. Ọ bụ onye isi n'oge gara aga nke American Family Foundation, nke a maara ugbu a dị ka [[w: International Cultic Studies Association|International Cultic Studies Association]]. Davis bụ onye rabaị nke [[w:jew|Juu]] Community Center of White Plains, [[w:New York|New York]], na onye na-enye aka mgbe niile na '' The Jewish Post and Opinion '', ebe o nwere kọlụm. Ọ jere ozi na [[w:President's Commission on Equal Opportunity|President's Commission on Equal Opportunity]], na [[w:Lyndon B. Johnson |Lyndon B. Johnson Administration]]. * Ọ bụ ihe na-atụ egwu ihe ndị a [[w:Unification Church | Moonies]] nwere ike ime ezinụlọ… Ana m enweta akwụkwọ ozi sitere n'aka ndị nne na nna n'obodo niile na-agwa m otu akụkọ… ụbọchị ka a "ogbako." Ka ọ na-erule oge ndị nne na nna ga-ahụ ụmụ ha ọzọ - ọ bụrụ na ha nwere ike ijikwa ịhụ ha - ụmụaka ahụ nwere anya kpakpando na njikere ibuso onye ọ bụla na-ekwenyeghị na ha. Ọ bụ ụdị [[w: hypnotism|hypnotism]]. Ọ nwere ihe adịghị mma na-eme. ** Dị ka e hotara na "Multimillionarie Minister Woos Children sitere na ezinụlọ ha ịrịọ ya arịrịọ n'okporo ámá" Jan Goodwin, na '' National Enquirer ''; batara na [[s:Sun Myung Moon in Congressional Record (1976)|''United States Congressional Record'', 94th Congress, Ụlọ Nnọchiteanya United States, nnọkọ nke abụọ, Vol. 122, Nkeji 2 (28 Jenụarị 1976)] * Oge ikpeazụ m hụtụrụla otu mmegharị nwere ntozu ndị a: (1) otu ngagharị nke nwere otu echiche na otu onye isi ọchịchị; (2) juputara na ụmụazụ na-anụ ọkụ n'obi bụ ndị dị njikere ma hazie ime ihe ọ bụla nna ha ukwu kwuru; (3) wetara site na oke ego na-akparaghị ókè; (4) na ịkpọasị nke onye ọ bụla nọ n'èzí; (5) na nrutuaka nke ndị nne na nna, megide ndị mụrụ ha - ngagharị ikpeazụ nwere ntozu ndị ahụ bụ [[w: Ndị ntorobịa Nazi | Ndị ntorobịa Nazi]], m ga-agwa gị, ụjọ na-atụ m. ** Nkwupụta gbasara [[w: unification church|Unification Church]], nke e hotara na ''Youth, Brainwashing and the Extremist Cults'' (1977) nke Ronald Enroth dere; E kwukwara ya na [http://www.cs.cmu.edu/~dst/Library/Shelf/wakefield/us-16.html "Na-apụta na Scientology: Nightmare Ends, The Nightmare Begins", na '' Ịghọta Scientology " (1991), nke Margery Wakefield dere.] * '''Anọgidere m na-eche ihe na-eme mgbe ike nke [[w: ịhụnanya|ịhụnanya]] [[w:nrụrụ aka | gbagọrọ agbagọ]] banye n'ịhụnanya [[w:ike|ike]].''' … Mgbe ọ zụtara ụlọ nsọ anyị, anyị nwere ìhè ebighị ebi. na-aga. Jim gwara anyị ka anyị hapụ ya. Ọ chọrọ ime ka ọ na-ere ọkụ dị ka ihe àmà nke ọbụbụenyi anyị na ihe anyị kwụworo. N'abalị ụnyaahụ niile m nọ na-eche, kedu ebe ọ gara? ** Na [[w: Jim Jones|Jim Jones]], mgbe ọ nụrụ banyere ogbugbu mmadụ na igbu onwe ya nke [[w: Jonestown | Jonestown]], dị ka e hotara na "Cult Chief's Beginnings in Indianapolis Echetara" nke James Feron, '' The New York Times '' (Nọvemba 22, 1978); na mmalite afọ nke ozi Jones, Davis rere Jones ụlọ nzukọ dị n'Indianapolis nke Jones nọrọ na mbụ "Ụlọ Nsọ Ndị mmadụ"; e hotara na [http://www.ideajournal.com/articles.php?id=7 "Masters and Slaves: The Tragedy of Jonestown", nke Fanita English, M.S.W, na ''Idea'', Vol.1, no .2 (1 Septemba 1996)] * A bịara m ebe a ime mkpesa megide ndị na-emetọ ụmụaka. N'ihi na ọ bụ ezie na ọ dị ndị na-arata ụmụaka na lollypop iji dina n'ahụ ha, otu ahụ kwa, ndị a na-eji ụgha kpuchiri swiit rafuo ụmụaka ka ha kwaa obi ha n'ike. ** Dị ka e hotara na [https://www.washingtonpost.com/wp-srv/national/longterm/cult/misc/hearing2.htm "Cults Hearing Noisy, Tense", nke Marjorie Hyer dere, ''The Washington Post'' (6 February 1979); ibe A14] ==Njikọ Mpụga== [[W: Maurice Davis|Maurice Davis]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Maurice Davis|Maurice Davis]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Davis, Maurice}} 72v791a8yb7vzxqux4pofa4jf8gsi1s Maurice Sendak 0 1644 11334 6251 2022-10-10T18:21:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q314771]] wikitext text/x-wiki '''[[Maurice Sendak]]''' '''[[w:Maurice Bernard Sendak (10 June 1928 – 8 Mee 2012)|Maurice Bernard Sendak (10 June 1928 – 8 Mee 2012)]]''' bụ onye odee America na onye na-akọwa akwụkwọ ụmụaka. ==Ihe ndi Okwuru== [[Usòrò:Jumping Giulia Salar de Uyuni Bolivia Luca Galuzzi 2006.jpg|thumb|If [[children]] are different from us, they are more [[spontaneous]]. Grown-up lives have become overlaid with dross.]] [[Usòrò:Obamas at White House Easter Egg Roll 4-13-09 1.JPG|thumb|When you hide another [[story]] in a story, that’s the story I am telling the [[children]].]] *Ma mgbe ọ bịarutere n'ebe anụ ọhịa dị, ha na-ebigbọ oké ụzụ ha, tachie ezé ha jọgburu onwe ha, kpupụkwa anya ha dị egwu ma gosi aka ha jọgburu onwe ha ruo mgbe Max kwuru, sị, "Nọ jụụ" wee zụọ ha n'aghụghọ anwansi nke ile anya. n'ime anya edo edo ha niile na-enweghị igbuku otu ugboro. Ha we tua egwu, we kpọ ya ihe kacha ọhia ihe nile, we me ya eze nke ihe nile nke uwa. ** Ebe Ihe Ndị Anụ ọhịa Dị (1963); nke akụkụ akwụkwọ a Bill Moyers kwuru na "Ugbu a ya na Bill Moyers", PBS (12 Maachị 2004): * "Ma ugbu a," Max tiri mkpu, "ka anụ ọhịa ahụ malite!" ** "Ebe ihe anụ ọhịa dị" (1963) * ''Biko, agala. Anyị ga-eri gị. Anyị hụrụ gị n'anya.'' ** Okwu nkewa nke ihe anụ ọhịa na-aga n'ihu na ''Ebe ihe anụ ọhịa dị'' (1963) * N'ezie, anyị chọrọ ichebe ụmụ anyị pụọ na ahụmahụ ọhụrụ na nke na-egbu mgbu bụ nke karịrị nghọta mmetụta uche ha na nke na-eme ka nchekasị dịkwuo elu; na ruo n'ókè anyị nwere ike igbochi ikpughe ahụmahụ ndị dị otú ahụ n'oge. Nke ahụ doro anya. Ma ihe doro anya - na ihe a na-elegharakarị anya - bụ eziokwu ahụ bụ na site na nwata ha, ụmụaka na-ebi ndụ n'ụzọ a maara nke ọma na-akpaghasị mmetụta uche, egwu na nchekasị, ha bụkwa akụkụ dị mkpa nke ndụ ha kwa ụbọchị, ha na-anọgide na-anagide nkụda mmụọ n'ụzọ kacha mma ha nwere ike. Ọ bụkwa site n'echiche efu ka ụmụaka na-enweta catharsis. Ọ bụ ụzọ kachasị mma ha nwere maka ijigide ihe anụ ọhịa. **Okwu nnabata mgbe e nyere ya Caldecott Medal maka Ebe ihe anụ ọhịa dị (1964), e bipụtara na Newbery na Caldecott Medal Books, 1956-65, nke Lee Kingman deziri (1965) * A ghaghị inwe ihe ndị ọzọ ná ndụ karịa inwe ihe nile! ** Higglety Pigglety Pop! ma ọ bụ, A ghaghị inwekwu ihe na ndụ (1967) * M kwere na ọ dịghị akụkụ nke ndụ anyị, ndụ okenye anyị nakwa dị ka nwata, mgbe anyị na-adịghị enwe obi ụtọ, ma anyị na-ahọrọ nyefee obi ụtọ nye ụmụaka, dị ka ọ bụ ezie na ọ bụ ụfọdụ nzuzu nke ndị akabeghị aka nakwa uche nke na-eto eto. Ụmụaka na-ebi ndụ n'echiche efu na eziokwu; ha na-aga azụ na azụ n'ụzọ dị mfe n'ụzọ anyị na-agaghịzi echeta otu esi eme. ** Dị ka e hotara na Ajụjụ nye onye omenkà bụkwa onye ode akwụkwọ : Mkparịta ụka n'etiti Maurice Sendak na Virginia Haviland (1972) nke Virginia Haviland dere ==Njikọ Mpuga== Edemede [[w: Maurice Bernard Sendak|Maurice Bernard Sendak]] na Wikipedia bekee *[http://www.pbs.org/wnet/americanmasters/database/sendak_m.html Profile at PBS: American Masters] *[http://www.pbs.org/now/arts/sendak.html NOW on PBS — Bill Moyers and Maurice Sendak discuss the inspiration behind "Where the Wild Things Are"] *[http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=4680590 NPR: Conversation with Maurice Sendak] * [http://www.vam.ac.uk/content/articles/b/beatrix-potter-the-art-of-illustrating/ ''The Big Green Book : Maurice Sendak’s Tribute to Beatrix Potter''] *[http://www.imdb.com/name/nm0784124/ Profile at IMDb] *[https://web.archive.org/web/20060624135415/http://www.rosenbach.org/exhibitions/sendakgallery.html Sendak art at The Rosenbach Museum and Library] ** [https://web.archive.org/web/20170213213445/https://www.rosenbach.org/learn/exhibitions/wild-new-ways-maurice-sendak%E2%80%99s-animal-kingdom ''There's a Mystery There: Sendak on Sendak''] {{DEFAULTSORT:Sendak, Maurice}} 7snmqa86h4yhgm922ttpsznsvjfesfw Maurice Strong 0 1645 18207 11335 2024-03-01T19:02:17Z Dr old lord 687 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Maurice Strong Four Freedoms Award 2010.jpg|thumb|Maurice Strong (2010)]] '''[[w:Maurice Strong|Maurice F. Strong]]''' (April 29, 1929 – November 27, 2015) bụ onye ọchụnta ego Canada, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, na onye kwadoro itinye aka na United Nations na ihe omume ụwa. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ụzọ ndụ dị ugbu a na usoro oriri nke ndị nọ n'etiti ndị ọgaranya - gụnyere oke anụ, iji mmanụ ọkụ, ngwa eletriki, ntụ oyi ụlọ na ebe ọrụ, na ebe obibi ndị dịpụrụ adịpụ - adịghị adigide. ** Maurice Strong, okwu mmeghe na 1992 Rio Earth Summit <!-- biko detuo akwụkwọ --> Mana nhota a adịghị na ụdị ezigara na saịtị Mr. Strong. http://www.mauricestrong.net/index.php/opening-statement6 * Ọ bụrụ na anyị agbanweghị, ụdị anyị agaghị adị ndụ ... N'eziokwu, anyị nwere ike ruo n'ókè ebe naanị ụzọ ịzọpụta ụwa ga-abụ maka mmepeanya ụlọ ọrụ na-ada. ** Maurice Strong, mbipụta Septemba 1, 1997 nke akwụkwọ akụkọ National Review * Ọ bụrụ na obere ìgwè nke ndị ndú ụwa ekpebie na isi ihe ize ndụ dị n'ụwa sitere n'omume nke mba ndị bara ọgaranya? Ma ọ bụrụ na ụwa ga-adị ndụ, mba ndị ahụ bara ọgaranya ga-abanyerịrị nkwekọrịta na-ebelata mmetụta ha na gburugburu ebe obibi. Hà ga-eme ya? Nkwubi okwu otu a bụ 'mba'. Mba ndị bara ọgaranya agaghị eme ya. Ha agaghị agbanwe. Ya mere, iji zọpụta mbara ala, otu ahụ na-ekpebi: Ọ bụghị nanị olileanya maka mbara ala na mmepeanya mepere emepe ịda? Ọ bụ na ọ bụghị ọrụ anyị ka ọ bụ iweta nke ahụ? ** Maurice Strong, ajụjụ ọnụ 1992, gbasara atụmatụ nke akwụkwọ ọ ga-achọ ide Gibson, Donald. Environmentalism: echiche na ike. pg. 95 *Ọbụghị ihe ga-ekwe omume na ọchịchị obodo ga-achị n'otu n'otu, n'agbanyeghị ike. Ọ bụ ụkpụrụ nke a ga-ewepụta naanị n'ụzọ nwayọ na enweghị mmasị na mkpa nke imekọ ihe ọnụ gburugburu ụwa. ** Maurice Strong, edemede 1992 nke isiokwu ya bụ Stockholm na Rio: A Journey Down a Generation<!-- biko detụ akwụkwọ --> * "Echiche anyị gbasara ọchịchị onye kwuo uche ya n'igbe ntuli aka nwere ike ịdị mkpa ka emegharịa iji wepụta gọọmentị siri ike nwere ike ịme mkpebi siri ike." <ref> "Na-eche ihu ala Amagedọn: gburugburu ebe obibi n'okporo ụzọ," edemede nke Maurice Strong na '' World Policy Journal '', Summer, 2009 "Njikwa na-aga nke ọma nke usoro mgbanwe nhụsianya nke oge a agaghị adị mfe ịnweta. Echiche anyị banyere ntuli aka ochichi onye kwuo uche nwere ike ime mgbanwe iji wepụta ọchịchị siri ike nke nwere ike ime mkpebi siri ike, karịsịa n'ihe gbasara ichekwa gburugburu ụwa, nke mgbanwe a ga-achọ na nke nsonaazụ ya anaghị apụta ozugbo."</ref> ==Njikọ Mpuga== * [[w:Maurice Strong|Maurice Strong]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Strong, Maurice}} dfw6rnxkvbfwy0a20436hkx5lheelv9 Mavis Moyo 0 1646 11336 6257 2022-10-10T18:22:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16091263]] wikitext text/x-wiki [[Mavis Moyo]] '''[[w:Mavis Moyo|Mavis Moyo]]''' (amụrụ 17 Julaị 1929) bụ onye mgbasa ozi ochie nke Radio Zimbabwe (ZBC Radio 4) na onye guzobere otu Federation of African Media Women Zimbabwe (FAMWZ) 1985). N'ime afọ ndị 1980 na 1990 ọ na-eduzi ọrụ, nke a bịara mara dị ka Development Through Radio (DTR) gafee Zimbabwe na mpaghara South Africa dum. == Okwu ndị ọkwụrụ == <!-- Ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> *Agam aga gwa ndi okachamara ka anyi kuziere gi ka esi esi mmanụ na redio.. **Moyo, M., & Quarmyne, W. (1994). (akụkọ na-ebipụtaghị). Mmepe Site na Redio (DTR) Project (Zimbabwe) - Nzikọrịta ozi na Nlereanya Mmepe. *[https://www.comminit.com/global/content/case-study-development-through-radio-project.g] {{DEFAULTSORT:Moyo,Mavis}} agm01kg4wifutcr4ju42z5fmz9dzt8f Mawuli Gavor 0 1647 11337 6260 2022-10-10T18:22:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106298692]] wikitext text/x-wiki == Mawuli Gavor == Mawuli Gavor bụ onye Ghana onye ndekọ ego tụgharịrị onye na-eme ihe nkiri, onye nlereanya, onye na-egosi TV, onye ọchụnta ego na onye nrụpụta. == Ihe ndi okwuru == * Ihe anyị na-ahụ ka a na-egosipụta bụ ihe anyị nyere ikike / kee ọnụ dị ka ọha mmadụ. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=5 ovejuq2ztxh2x4qh2plq57kygp516wo Max Roach 0 1648 11338 6263 2022-10-10T18:22:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q175899]] wikitext text/x-wiki == Max Roach == Maxwell Lemuel Roach (Jenụwarị 10, 1924 - Ọgọst 16, 2007) bụ onye na-akụ jazz America na onye na-ede egwú. == Ihe ndi okwuru == * Agaghị m egwu ihe ọ bụla na-enweghị mkpa ọhaneze ọzọ. Anyị bụ ndị na-egwu jazz America sitere na agbụrụ Africa egosipụtala n'enweghị obi abụọ ọ bụla na anyị bụ ndị ọkachamara n'ịkụ egwu nke ngwa anyị. Ugbu a ihe anyị ga-eme bụ were nka anyị kọọ akụkọ dị egwu nke ndị mmadụ na ihe anyị na-emebu. * Jazz bụ ụdị egwu onye kwuo uche ya. Anyị na-ewere ngwá ọrụ anyị niile & na-ekekọta ihe mara mma. * Egwu egwu ebe anyị kwesịrị ịga, agaala ma nwee ike ịga. Egwu bụ abstraction. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22297-Max_Roach egpzt7eotlayjd01vuta1f0c7jgiwuj Max Stirner 0 1649 11339 6268 2022-10-10T18:22:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q76725]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Max stirner.jpg|thumb|right|Asị m: tọhapụ onwe gị ka ị nwere ike, ma i meela òkè gị; n'ihi na a dịghị enye onye ọ bụla ka o mebie ókè niile, ma ọ bụ, n'ụzọ doro anya, ọ bụghị onye ọ bụla bụ oke nke bụ oke maka ndị ọzọ.]] [[w:Max Stirner|''' Max Stirner''']] ([[October 25]], [[1806]] - [[June 26]], [[1856]]), a mụrụ '''Johann Kaspar Schmidt '', bụ onye ọka ihe ọmụma Germany bụ onye nwere mmetụta dị ukwuu na mmepe nke narị afọ nke iri na itoolu nke echiche [[nihilism]], [[existentialism]] na onye [[narchism]]. == Okwu ndị okwuru == [[Usòrò:Stirner02.jpg|thumb|right|Onye ọ bụla ga-enwere onwe ya aghaghị ime onwe ya ka ọ nwere onwe ya. Nnwere onwe abụghị onyinye ifo ịdaba n'apata mmadụ.]] === ''[[w:The False Principle of our Education|The False Principle of our Education]]'' (1842) === Das unwahre Prinzip unserer Erziehung, oder: Humanismus und Realismus [Ụkpụrụ Ụgha nke Mmụta Anyị: Ma ọ bụ, Humanism na Realism] (1842) dị ka Ralph Myles sụgharịrị (1967) * Ewezuga ihe ndabere ọ bụla nke nwere ike igosi ọkwa dị elu, agụmakwụkwọ, dị ka ike, welitere onye nwere ya karịa ndị na-adịghị ike, onye na-enweghị ya, onye gụrụ akwụkwọ gụrụ ya na okirikiri ya, n'agbanyeghị nnukwu ma ọ bụ obere, dị ka ndị dike. onye dị ike, onye dị ike: n'ihi na ọ bụ ikike. ** p. 12 * Ọchịchọ ahụ ezighị ezi n'ụzọ bụ́ isi, dị ka ndị bara uru ga-achọ nnọọ imesi anyị obi ike; otu onye nwere ike ghara ịgafe n'ọchịchọ nke ihe ọmụma iji guzo ozugbo na uche, ma ihe ọmụma perfects onwe ya ime mgbe ọ desensualizes onwe ya na-emepụta onwe ya dị ka mmụọ "nke na-ewuli ahụ ya." ** p. 21 * Ọ bụrụ na mmadụ ebute ugwu ya ụzọ n'ịdabere onwe ya, ịmara onwe ya na itinye onwe ya n'ọrụ, nke a na ịdabere na onwe ya, nkwenye onwe ya, na nnwere onwe, ọ na-agbalịsi ike iwepụ onwe ya n'amaghị ama nke na-eme ka ihe dị ịtụnanya na-apụghị ịpụ apụ bụrụ ihe mgbochi na ihe mgbochi. ka ọ mara onwe ya. ** p. 23 * Ọ bụrụ na mmadụ akpọlite ​​n'ime mmadụ echiche nke nnwere onwe mgbe ahụ ndị nweere onwe ha ga-aga n'ihu na-ahapụ onwe ha n'esepụghị aka; Ọ bụrụ na n'ụzọ megidere nke ahụ, naanị otu na-akụziri ha ha, mgbe ahụ, ha ga na-anabata onwe ha n'ọnọdụ ọ bụla n'ụzọ kachasị gụrụ akwụkwọ na nke mara mma ma na-adaba n'ime mkpụrụ obi na-erube isi. ** p. 23 *Ya mere, redio nke agụmakwụkwọ niile na-agbakọta ọnụ banye n'otu etiti a na-akpọ àgwà. ** p. 25 * Ihe isi ike dị na agụmakwụkwọ anyị ruo ugbu a bụ, n'ọtụtụ akụkụ, n'eziokwu na ihe ọmụma emeghị onwe ya ka ọ bụrụ ọchịchọ, itinye onwe ya n'ọrụ, na omume dị ọcha. Ndị na-eme ihe n'eziokwu chere na ọ dị mkpa ma nye ya, ọ bụ ezie na n'ụzọ kasị njọ, site n'ịzụlite echiche na-enweghị uche na "ndị ikom bara uru." Ọtụtụ ụmụ akwụkwọ kọleji bụ ihe atụ dị ndụ nke mgbanwe a dị mwute. N'ịbụ ndị a zụrụ azụ n'ụzọ kachasị mma, ha na-aga n'ihu na ọzụzụ; gbapuru ha na-aga n'ihu na-egwuputa ihe. ** p. 25 === ''[[w:The Ego and Its Own|The Ego and Its Own]]'' / The Unique and Its Property (1845) === [[Usòrò:Sunrisebristolchannel.jpg|thumb|right|Anaghị m echere onwe m, n'ihi na m na-ewepụta oge ọ bụla ma ọ bụ na-eke onwe m.]] * Àgwà nke ụzọ iche echiche okpukpe emebiwo echiche anyị nke ukwuu nke na anyị na-atụ egwu onwe anyị n'ọtọ na ọdịdị okike anyị; o wedawo ayi, ka ayi we were onwe-ayi dika ndi ajọ omume, amuru ekwensu. * Dover 2005, p. 162 * Ugbu a gịnị kpatara, ọ bụrụ na a na-agbasi mbọ ike inwe nnwere onwe n'ihi ịhụnanya nke m - gịnị kpatara na ị họrọghị m onwe ya dị ka mmalite, etiti na njedebe? ** Dover 2005, p. 163 * "Nnwere onwe" na-akpalite iwe gị megide ihe ọ bụla na-abụghị gị; "egoism" na-akpọ gị ka ị ṅụrịa ọṅụ n'onwe gị, na-anụrị onwe gị. ** Dover 2005, p. 163 ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Max Stirner|Max Stirner]] na Wikipedia bekee * [http://flag.blackened.net/daver/anarchism/stirner/theego0.html ''The Ego and his Own'' at www.flag.blackened.net] * [http://www.unionofegoists.com/stirner/ UnionOfEgoists.com] About Max Stirner and works * [https://web.archive.org/web/20101013103842/http://nonserviam.com/egoistarchive/stirner/ Nonserviam.com] with more about Stirner's works 9favzbdgt3up6d3m9caq6qiknl930c7 May D 0 1650 11340 6271 2022-10-10T18:22:23Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27656673]] wikitext text/x-wiki [[May D]] '''May D''' Akinmayokun Awodumila, onye amara dị ka May D, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-agba egwu. Ebinyere ya aka na R&B duo P-Square's record label Square Records. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ bụrụ na ị nweghị obi na-emesapụ aka, n'agbanyeghị ihe ị nwere, ị nweghị ike inye! <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=may-d&id=2764</ref> ===Ebenside=== 5lypctz1c3p6omuswmuqijeo4w96vdv Maya Angelou 0 1651 12153 11341 2022-10-13T22:08:52Z Levynhävittäjä 119 File wikitext text/x-wiki [[File:Maya Angelou visits YCP Feb 2013.jpg|thumb|Maya Angelou (2013)]] Maya Angelou amụrụ Marguerite Annie Johnson bụ ede abụ nke Amerika bụrụkwa memoristi na onye nkechi ya ọnụ ndị mmadụ (amụrụ n'abalị anọ nke ọnwa Eprel, afọ 1928)na St. Louis, Missouri,US. Ọnwụ zutere ya mgbe ọdị̀̀afọ iri asatọ na isii n'abalị iri abụo na asatọ nke ọnwa Mee, afọ 2014. == Kwotu == # Amụtaram na ndị mmadụ nwere ike ichefu ihe I kwuru,ma chefuo kwa ihe imere mana ndị mmadụ agaghị echefunata otu isiri kpasi ha àgwà mmetụta mmụọ. # Mgbe mmadụ gosipụtara gị onwe ha na mbụ,kwere ha. # Rio ihe ọbụla ịchọrọ ma dị njikere iweta aririo gị. # Ihe merelam nwere ike owetara mgbanwe mana agaghị ma ekwe ka o wetuo ógóm. # # # == Nrụtụaka == === Angelou dedicated her 1993 book of essays Wouldn't Take Nothing for My Journey Now to Winfrey.[70] === 6wwwn9y7k93acqgbek7r7g1362zew57 Maya Horgan 0 1652 11342 6277 2022-10-10T18:22:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63315445]] wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Maya Morgan]]</nowiki> Ike gwụrụ nke ọnọdụ a? Ọ gbagwojuru anya na amabeghị ihe omume ị ga-eme? Na-eche na ọnyà na-adịghị mma nke onwe? l6g0q4ma9hsve3m2zkdq9p6j44gdi7t Mayorkun 0 1653 11343 6280 2022-10-10T18:22:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q59655841]] wikitext text/x-wiki [[Mayorkun]] '''Mayorkun''' Adewale Mayowa Emmanuel, onye ama ama dị ka Mayorkun, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-akụ pianist. O wepụtara mkpuchi otu Davido bụ "The Money" nke onye ọbụ abụ chọpụtara na Twitter. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ihu ihu ahụ anyị lere anya, anyị aghaghị iru ebe ahụ! Onye mbụ na-eruteghị m ihe ọ bụla” <ref>https://www.owogram.com/quotes-from-mayorkun/</ref> ===Ebenside=== 5xsx41il7seonxod8hqmse49pnv7e9e Medea Benjamin 0 1654 11344 6286 2022-10-10T18:22:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q149748]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Medea Benjamin 2.JPG|thumb|Naanị ihe ga-egbochi nke a bụ ma ọ bụrụ na anyị enweta ndị Congress ka ha guzobe iwu nke na-ekwu, "Anyị agaghị ekwe ka mwakpo n'enweghị ikike wakporo otu [[w: Iraq|Iran]] ma ọ bụ [[w: Venezuela|Venezuela]],” ọ bụrụ na anyị enweta ndị niile na-eme ntuli aka ka ha guzoro wee sị mba ịwakpo Iran ma ọ bụrụ na anyị emee ka ndị America na-ada ụda ma doo anya na-ekwu, “Anyị na-emegide ọgụ ọ bụla. na Iran." ]] '''[[w:Medea Benjamin | Medea Benjamin]]''' (a mụrụ Susan Benjamin; Septemba 10, 1952) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America, nke ama ama maka nguzobe [[w: code Pink|Code Pink]] na nkwado azụmaahịa ziri ezi. otu [[w: global exchange|Global Exchange]]. ==Okwu okwuru== ===2014=== *Onye isi ala [[w:Jose Mujica |José Mujica]] nke Uruguay, onye dị afọ 78 bụbu onye mgbagha Marxist onye nọrọ afọ 14 n’ụlọ mkpọrọ, ọkachasị n’ụlọ mkpọrọ, gara United States nso nso a ka ya na President Obama zute ma kwuo okwu n’ebe dị iche iche. Ọ gwara Obama na ndị America kwesịrị ise siga dị ntakịrị ma mụtakwuo asụsụ. Ọ kụziiri ọtụtụ ndị ọchụnta ego n'ọnụ ụlọ na US Chamber of Commerce banyere uru dị n'ịkesa akụ na ụba na ịkwalite ụgwọ ọnwa ndị ọrụ. Ọ gwara ụmụ akwụkwọ nọ na Mahadum America na ọ dịghị “naanị agha.” Ihe ọ bụla ndị na-ege ntị na-ege ntị, o kwuru okwu extemporaneously na ndị dị otú ahụ obi ọjọọ eziokwu nke na o siri ike ịghara ịhụ nwoke ahụ n'anya ... mmetụta Mujica karịrị nke onye ndú nke obere obodo nke nanị 3 nde mmadụ. N'ụwa nke agụụ na-agụ maka ihe ndị ọzọ, ihe ọhụrụ nke ya na ndị ọrụ ibe ya na-eme ka Uruguay tinye na map dị ka otu n'ime ule kachasị mma n'ụwa na-emepụta ihe, ọchịchị na-aga n'ihu. **[https://www.counterpunch.org/2014/05/15/10-reasons-to-love-uruguays-president-jose-mujica/ 10 Ihe mere e ji hụ onye isi ala Uruguaya n'anya José Mujica, nke Medea Benjamin dere, " CounterPunch '',] (Mee 15, 2014) ===2015=== * Onye omebe iwu Senator [[w: John McCain|John McCain]] katọrọ ndị na-eme ihe ike [[w:Code Pink | CODEPINK]] dị ka “scum dị ala” maka ijide akara na-agụ “Jide Kissinger maka mpụ agha” na ịgbụ aka n'akụkụ isi Henry Kissinger n'oge ọgbaghara. Ụlọ omebe iwu Senate na Jenụwarị 29. McCain kpọrọ ihe ngosi ahụ "ihe ihere, nke jọgburu onwe ya na nke a na-asọ oyi," boro ndị ngagharị iwe ebubo "na-atụ egwu anụ ahụ" Kissinger wee rịọ mgbaghara nke ukwuu nye enyi ya maka "ihe omume na-enye nsogbu." <BR>Ma ọ bụrụ na Senator McCain bụ n'ezie. na-eche banyere iyi egwu anụ ahụ, ikekwe ọ gaara eme ka ncheta nke onye na-agụ egwú Chile dị nwayọọ [[w:Víctor Jara|Victor Jara]]. Mgbe Kissinger kwadochara ọchịchị mgbagha nke Septemba 11, 1973 megide [[w: Salvador Allende|Salvador Allende]] nke wetara ndị obi tara mmiri [[w:Augusto Pinochet|Augusto Pinochet]] n'ọchịchị, Victor Jara na mmadụ 5,000 ndị ọzọ gbakọtara na ama egwuregwu mba Chile. Aka Jara gbajie ma gbajie ntu ya; ndị nche obi iru ala wee nye ya iwu ka ọ kpọọ ụbọ ya. E mesịrị hụ Jara ka a tụbara ya n'okporo ámá, ozu ya jupụtara na ọnyá égbè na ihe ịrịba ama nke mmekpa ahụ ...<BR>Kama ịkpọ ndị na-eme udo na-eme mkpesa "ndị na-asọ oyi", ikekwe Senator McCain kwesịrị iji okwu ahụ kọwaa ọrụ Kissinger na obi ọjọọ. 1975 Mwakpo Indonesian wakporo East Timor, nke mere ka awa ole na ole Kissinger na Onye isi ala Ford gara Indonesia. Ha enyewo onye ahụ siri ike Indonesian ọkụ ndụ ndụ nke United States—na ngwá agha—maka mbuso agha nke dugara n’ime ọrụ afọ 25 bụ́ nke e gburu ihe karịrị 100,000 ndị agha na ndị nkịtị n’agụụ. Kọmịshọna UN maka nnabata, Eziokwu na Mkpekọrịta na East Timor (CAVR) kwuru na US "nkwado ndọrọ ndọrọ ọchịchị na agha bụ isi maka mbuso agha Indonesian na ọrụ" nke East Timor. **[https://www.commondreams.org/views/2015/01/30/henry-kissinger-or-codepink-whos-low-life-scum Henry Kissinger ma ọ bụ CODEPINK: Ònye bụ "Low Life Scum"?] , nke [[w: Medea Benjamin|Medea Benjamin]], ''CommonDreams'', (Jenụwarị 30, 2015) * Ị nwere ike iche na [[w:John McCain | McCain]], bụ onye tara ahụhụ nke ukwuu na [[w:Vietnam War| Vietnam]], nwere ike ịmasị ọrụ Kissinger n'ịgbatị agha ahụ. Site na 1969 ruo 1973, ọ bụ Kissinger, yana [[w:Richard Nixon | Onye isi ala Nixon]], bụ onye lekọtara ogbugbu ahụ na Vietnam, [[w: Cambodia|Cambodia]] na Laos - na-egbu ikekwe otu nde n'ime oge a. O nyere iwu maka ogbunigwe nzuzo nke Cambodia. Kissinger nọ na teepu na-ekwu, "[Nixon] chọrọ nnukwu mkpọsa bọmbụ na Cambodia. Ọ chọghị ịnụ ihe ọ bụla gbasara ya. Ọ bụ iwu ka eme ya. Ihe ọ bụla na-efegharị n'ihe ọ bụla na-agagharị." <BR>Senator McCain nwere ike...[gụọ] akwụkwọ nke onye ode akwụkwọ nwụrụ anwụ [[w: Christopher Hitchens|Christopher Hitchens]] nyochachara nke ọma, [[W: The Trial of Henry Kissinger|''Ọnwụnwa Henry Kissinger'']]. N'ịde dị ka onye ọka iwu n'ihu ụlọ ikpe mba ụwa, Hitchens skewers Kissinger maka inye iwu ma ọ bụ ịkwado mbibi nke ndị nkịtị, ogbugbu nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị "enweghị enyi" na ịtọrọ na mwepu nke ndị agha, ndị nta akụkọ na ndị ụkọchukwu bụ ndị nwetara ụzọ ya. Ọ na-ejide Kissinger maka mpụ agha... site na ụma gbuo ndị nkịtị na Indochina, na njikọ aka na igbu ọchụ na igbu ọchụ na Bangladesh, ịkwatu ọchịchị onye kwuo uche ya na [[w: Chile|Chile]], na mkpali na inye ohere igbukpọ agbụrụ na [[W:East Timor|East Timor]].<BR> McCain nwekwara ike chepụta akwụkwọ ikike nke onye ọka ikpe France bụ Roger Le Loire nyere ka Kissinger pụta n'ihu ụlọ ikpe ya. Mgbe ndị France jere Kissinger oku na 2001 na Ritz Hotel na Paris, Kissinger gbapụrụ na obodo ahụ. Akwutọ ndị ọzọ sochiri site na Spain, Argentina, Uruguay - ọbụlagodi uwe obodo na Washington DC. **[https://www.commondreams.org/views/2015/01/30/henry-kissinger-or-codepink-whos-low-life-scum Henry Kissinger ma ọ bụ CODEPINK: Ònye bụ "Low Life Scum"?] , nke Medea Benjamin dere, ''CommonDreams'' (Jenụwarị 30, 2015) ==Njikọ Mpụga== [[W: Medea Benjamin|Medea Benjamin]] na Wikipedia Bekee [[Q: Medea Benjamin|Medea Benjamin]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Benjamin, Medea}} ag6ohz0vfzn0rzjbor3vye3sy7uosne Medieval Arab altitudes to Black People 0 1655 6292 6291 2022-10-10T11:37:50Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Medieval Arab attitudes to Black people | Àgwà ndị Arab oge ochie n'ebe ndị isi ojii]]''' dịgasị iche n'oge na àgwà onye ọ bụla, ma ọ na-adịkwa njọ. Ọ bụ ezie na [[w: Qur'an|Qur'an]] ekwughị ajọ mbunobi agbụrụ, ajọ mbunobi agbụrụ n'ebe ndị isi ojii nọ pụtara ìhè n'etiti ndị Arab oge ochie, n'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya: nnukwu mmeri nke ndị Arab na ahia ohu; mmetụta nke echiche Aristotelian banyere ịgba ohu, nke ụfọdụ ndị ọkà ihe ọmụma Muslim na-eduzi n'ebe Zanj; na mmetụta nke echiche [[w: Judeo-Christian|Judeo-Christian]] banyere nkewa n’etiti ihe a kpọrọ mmadụ. N'aka nke ọzọ, onye edemede Afro-Arab [[w:Al-Jahiz|Al-Jahiz]], n'onwe ya nwere nna nna Zanj, dere akwụkwọ nke isiokwu ya bụ ''Superiority of the Blacks to the Whites'' ma kọwaa ihe kpatara na Zanj ji dị oji n'ihe gbasara gburugburu ebe obibi determinism na "Na Zanj" isi nke '' The Essays ''. ==Okwu Okwuru== * Ọ bụghị naanị na agba bụ ihe gbasara ndị Europe Ndị Kraịst, kama ọ dịkwa mkpa na ụwa Alakụba nke, na narị afọ nke iri na ise, na-enwekarị mmekọrịta n'etiti ndị ojii karịa ndị Europe Ndị Kraịst. Ọ bụ ezie na a nabatara ụmụ nne ojii na nna ndị ọcha na nha anya zuru oke, 'Negro zuru oke na-anọgide na-abụ onye na-abụghị nke ọha mmadụ', ajọ mbunobi bụ okwu n'agbanyeghị na ihe mgbochi ahụ ewepụghị ndị ojii n'ọkwá dị elu. ** Jeremy Black, Akụkọ Nkịtị nke Ịgba Ohu: Akụkọ Ọhụrụ zuru ụwa ọnụ 2011 * ''' Àgwà ndị isi ojii Africa na-anọgide na-adịghị mma. Ụfọdụ ndị odee Muslim na-enye akụkọ ziri ezi na eziokwu, dabere na ihe ọmụma nke onwe, nke alaeze ojii; ole na ole ọbụna na-ede akwụkwọ nsọ iji chebe ndị ọchịchịrị megide ndị na-akparị ha. O doro anya na agbachitere dị otú ahụ dị mkpa, n'ihi na ọ ga-adị ndụ nke ajọ mbunobi ochie.'''' Ọbụna onye na-ahụ maka ọdịdị ala ala Idrisi, na-emechi akụkọ ya banyere ihu igwe mbụ (mpaghara mpaghara) na ụfọdụ okwu izugbe banyere ndị bi na ya, na-ekwughachi cliches ochie. banyere ụkwụ gbawara agbawa na ọsụsọ na-esi ísì ma na-ekwu na "enweghị ihe ọmụma na uche nwere nkwarụ" n'ebe ndị ojii nọ. Ọ na-ekwu na amaghị ihe ha bụ; Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị a ma ama na ndị nwere nghọta n'etiti ha, ndị eze ha na-enwetakwa naanị ihe ha maara gbasara ọchịchị na ikpe ziri ezi site na ntụziaka nke ndị ọbịa mmụta si n'ebe ugwu. Onye edemede Persia nke narị afọ nke iri na atọ, Nasir al-Din Tusi kwuru na [[w:Zanj|Zanj]] dị iche na anụmanụ naanị na "aka abụọ ha na-ebuli elu n'elu ala" wee gaa n'ihu, "Ọtụtụ achọpụtala na enwe bụ. nwere ọgụgụ isi karịa ndị [[w: Zanj | Zanji]]." [[W: Lewis, B.|Lewis, B.]] (1992). Ọsọ na ịgba ohu na Middle East: ajụjụ gbasara akụkọ ihe mere eme. New York: Oxford University Press. Isi nke 7. * Ọ dịghị alụmdi na nwunye n’etiti ha; Nwatakịrị ahụ amaghị nna ya, ha na-erikwa mmadụ-ma Chineke maara nke ọma. N'ihe gbasara [[w:Zanj| Zanj]], ha bụ ndị nwere agba ojii, imi gbawara agbawa, ntutu adịghị mma, na nghọta dị nta ma ọ bụ ọgụgụ isi. ** Mutahhar ibn Tahir-al-Maqdisi, Al-Muqaddasi (fl. 966), Kitab al-Bad' wah-tarikh, vol.4 (na ndị agbata obi nke Bujja), nke e hotara na Lewis, B. (1992). Ọsọ na ịgba ohu na Middle East: ajụjụ gbasara akụkọ ihe mere eme. New York: Oxford University Press. Isi nke 7. * Ihe akaebe na-egosi mmụba nke ajọ mbunobi na-emegide ndị ojii na-abịa na isi site na otu abụọ nke isi mmalite. Nke mbụ n'ime ndị a bụ agụmagụ, ọkachasị abụ uri na akụkọ ifo. A na-akọwa ọtụtụ ndị na-ede uri Arabic, nke tupu Islam na oge mbụ Islam, dị ka "oji" ma mara ha n'otu n'otu, na omenala akwụkwọ, dị ka aghribat al-'Arab-"ụka nke Arab." Ụfọdụ n'ime ha- Ọtụtụ n'ime tupu Islam-bụ ndị Arab nke nwere agba; ndị ọzọ bụ ndị Arab na ndị Africa agwakọtara. Maka ndị nke ikpeazụ, na ndị ọzọ maka ndị Africa dị ọcha, oji bụ mkpagbu. N'ọtụtụ amaokwu na akụkọ, a na-ehota ha dị ka ndị na-ata ahụhụ site na mkparị na ịkpa ókè, dị ka ndị na-egosi iwe na nke a, ma n'ụzọ ụfọdụ dị ka ịnakwere ọnọdụ dị ala nke sitere na agbụrụ Africa ha. Otu n'ime ndị dị otú ahụ bụ onye na-ede uri Suhaym (d. 660), a mụrụ ohu na onye si Africa. Enwere ike ịtụgharị aha ya, nke doro anya na aha otutu, dị ka "nwoke ojii." N’otu uri ọ kwara arịrị, sị: ‘A sị na agba m bụ pink, ụmụ nwanyị ga-ahụ m n’anya. Ma Jehova ejiriwo oji mebie m. ** Lewis, B. (1992). Ọsọ na ịgba ohu na Middle East: ajụjụ gbasara akụkọ ihe mere eme. New York: Oxford University Press. Isi nke 4 ==Njikọ Mpụga== [[W: Medieval Arab altitudes to Black People|Medieval Arab altitudes to Black People]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Medieval Arab altitudes to Black People|Medieval Arab altitudes to Black People]] na wikiquote taydgr0dmwalsyqrv71n3m0khxoa8ad Meek Mill 0 1656 11345 6295 2022-10-10T18:22:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1897911]] wikitext text/x-wiki == Meek Mill == Robert Rihmeek Williams (amuru May 6, 1987), onye amara dika Meek Mill, bu onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * N’otu abalị, ekpegara m Chineke ekpere, ajụrụ m ya ọ nwere ike wepụ ndị iro m na ndụ m, tupu ị mata ya, amalitere m inwe ndị enyi. * Mgbe ụfọdụ, m ga-echetara onwe m, na n'ụbọchị m kasị njọ, m na-ebi ndụ dị ka onye na ha kasị ukwuu * Ha na-ekwu na ego na-achị ụwa, ị pụghị iji ya kwụọ Chineke ụgwọ * N'agbanyeghị otú ị ga-esi eme nke ọma, ị ga-anọgide na-egweri 'na bụrụ ezigbo mmadụ mgbe ahụ ihe ọma ga-abịara gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/32018-Meek_Mill g42mjjnmtf2rrew2778dzltwv8axhc1 Meera Bai 0 1657 6300 6299 2022-10-10T11:37:50Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Meera Bai]] Meera Bai, sụkwara Mira Bai (ihe dị ka 1498–c. 1547) bụ onye na-ede uri omimi nke Hindu na onye na-efe Krishna. Ọ bụ otu n'ime ndị Sant kacha pụta ìhè ("ezigbo" ma ọ bụ "ndị senti") nke mmegharị Vaishnava bhakti. Ihe dị ka pad (abụ uri) 1,300 a na-akpọkarị bhajans (abụ dị nsọ) ka e sitere na ya. Ndị a na-ewu ewu na India niile ma sụgharịa ya ma bipụta ya n'ụwa niile. N'ime omenala bhakti, ha nọ na otuto siri ike nke Onye-nwe Krishna. N'ọtụtụ uri ya, ọ na-akọwa ịhụnanya ya na-enweghị atụ maka Onyenwe ya ma kwalite Krishna bhakti dịka ụzọ ndụ kacha mma n'ihi na ọ na-enyere anyị aka ichefu ọchịchọ anyị. ==Okwu ndi Okwuru== '''Egwu ma obu egwu di omimi''' * *N'ihi gi ka m'rapuru ihe uto nile,<br>Ugbu a gini mere I na-eme ka agu gi? obi<br>Ka i bia menyụ ya?<br>O! Onyenweanyị! Ugbu a agaghị m ahapụ gị<br>Na-amụmụ ọnụ ọchị, kpọọ m ngwa ngwa!<br>Meera bụ ohu gị n'afọ mgbe amuchara nwa<br>Jikọọ mụ na gị n'akụkụ ọ bụla. **V.K.Subramanian in [http://books.google] .co.in/books?id=dP-oekmHwWQC&pg=PA81#v=otu ibe&q&f=abụ Mystic ụgha nke Meera], p. 21 *[[w:/Nne|Nne]], agbagoro m ego wee zụta [[w:Govinda|Govinda]]!<br>Ka ụfọdụ kwuo:Cheap! ]. ịhụnanya. **V.K.Subramanian na ''Mystic Songs of Meera'', p. 23 Achọrọm ka i nweta ihe a,<br>ihe nile mara n'anyam, na amara nke ọnum,Ka ima-nma nile nke ikem,<br>ihe-ebube nile. akụkụ musk nke ahụ m,<br>n'ihi na ọ bụ na anyị anaghị ekwu maka ezi ịhụnanya, ezigbo ịhụnanya?" **Meera Bai, na [ http://books.google.co.in/books?id=fpcvv5pGKWMC&pg=PA250 Ịhụnanya Abụ sitere n’aka Chineke: Olu dị nsọ iri na abụọ sitere n’Ebe Ọwụwa Anyanwụ na n’Ebe Ọdịda Anyanwụ], p. 250 == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Meera Bai| Meera Bai]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Meera Bai|Meera Bai]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Bai, Meera}} assn45vacfq6mii03j8cgrakhi2xpqb Meleko Mokgosi 0 1658 11346 6303 2022-10-10T18:23:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28871718]] wikitext text/x-wiki [[Meleko Mokgosi]] '''Meleko Mokgosi''' Meleko Mokgosi bụ onye na-ese ihe na prọfesọ osote nke eserese na eserese na School of Art na Mahadum Yale. Ọrụ ya gụnyere nnukwu eserese na-enyocha isiokwu nke colonialism, ọchịchị onye kwuo uche ya, ịhụ mba n'anya, na ndụ na South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụghị onye na-ese ihe kpatara adịghị ike ndị na-emepụta mmasị dị warara" <ref>https://contemporaryand.com/magazines/meleko-mokgosi-the-limitations-that-produce-narrow-interests-are-not-caused-by-the-artist/</ref> ===Ebenside=== 47f9wh8n6l27680pbxcav51kmr1slvh Melinda Gate 0 1659 12139 6312 2022-10-10T21:45:20Z Jon Harald Søby 3 -{{INTERWIKI}} wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Melinda Gates]] thfm3j714e8wd8btt0846e19fp0c4am Melinda Gates 0 1660 13178 12792 2022-11-16T10:29:54Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki [[Melinda Gates]] '''[[w:Melinda Gates|Dame Melinda Ann Gates]]''', [[w:Order of the British Empire | DBE]] bụ onye [[w:Dallas|Dallas]], [[w:Texas|Texas]] nke US (amụrụ n'abalị iri na ise nke ọnwa ọgọstụ, afọ 1964) bụ Onye n'emere oha, bụụrụ bụ sayentis kọmputa ma bụrụkwa ọnụ isi nchịkọta [[w:Microsoft|Microsoft]]. [[w:Forbes|Forbes]] ebuliela ya ugboro ugboro n'oge òtù n'ime umunwanyi siri ike na mba ụwa. Ọ bukwa onye okachamara Amerika. Ọ bụbu onye ọrụ [[w:Microsoft|Microsoft]] na onye rụpụtara Bill & Melinda Gates Foundation. == Okwu okwu == *Ị pụghị ịnapụta ụmụaka site naanị n'ime ọgwụ mgbochi. * Inwere ike iwe ezi ọgwụ mgbochi ụmụaka na ndị nne mana ọ pụghị ịrụ ọrụ ọ bụrụ na ịgaghị kpọkọta ha. * Mgbe anyị n'emeghi ego n'ụdị umunwanyi,anyị na-atụ nyekwa ya n'ụdị ndị ga atunye ego n'ụdị onye ọbula. * Ụfọdụ n'ime nnukwu ụlọ ọrụ ndị a na-ekwenyekarị na onye ọcha na hoodie na-akpaghasị ụlọ ọrụ dum. Yabụ na anyị ga-akpaghasị ya site n'ịhụ na anyị na-edepụta aha ụmụ nwanyị na ndị pere mpe n'ihi na ha nwere echiche dị mma. ** ekwuputara [http://fortune.com/2018/05/30/melinda-gates-limited-partner-venture-capital/ 30 Mee 2018 site na Fortune] wee [http://www.businessinsider.com/melinda- gates-has-sharp-words-for-the-vc-industry-2018-5 31 May 2018 site Business Insider] na [http://thefederalist.com/2018/06/05/melinda-gates-bashes-white- guys- say-shell- discriminate/ 5 June 2018 nke Federalist]. * Nwanyị nwere olu bụ nwanyị siri ike. Mana ịchọ ịchọta olu ahụ nwere ike isi ike nke ukwuu ** Na [[q:Facebook|Facebook]] [https://www.facebook.com/WikiLovesWomen/photos/a.843086252475718/3286134054837580/?type=1&theatre #shesaid] ==Edensibịa== "Power Women". ''Forbes''. Archived from the original on March 19, 2019. Retrieved March 13, 2019. ==Njikọ mpụga == Edemede [[q:Melinda Gates|Melinda Gates]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Gates, Melinda}} f4ewn8mwgi03ntdt0kudxaz0y94d7nw Melissa Lee 0 1661 6322 6321 2022-10-10T11:37:51Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Melissa Lee]] Melissa Lee (amuru na Nọvemba 4, 1974 na Great Neck, New York) bụ onye nta akụkọ, onye nta akụkọ, na arịlịka akụkọ maka CNBC. Kemgbe Jenụwarị 2009, ọ na-anabatakwa mgbịrịgba mmechi mgbe ụfọdụ mgbe arịlịka adịghị. Ọ kwadowokwa Nhọrọ Action, ma bụrụzi onye ọbịa nke ihe ngosi CNBC's 5pm ET kwa ụbọchị ego ngwa ngwa. ==Okwu ndi okwuru== * "Nke a na-eme… ndị mmadụ si South Auckland na-abata n'Ugwu Albert ziri ezi?… na ihe ọ dị ka, na-atụ anya, anyị nwere ike ibugharị ụfọdụ okporo ụzọ na ndị omempụ ahụ pụọ n'Ugwu Albert..." ===Edensibia=== * [https://quotepark.com/authors/melissa-lee/] e9gtx1mer09e3fmzt5216uab7kte3la Melissa Murray 0 1662 6325 6324 2022-10-10T11:37:51Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Melissa Murray]] Melissa Erica Murray (amụrụ 1975) bụ ọkà mmụta sayensị na ọkà mmụta iwu bụ Frederick I. na Grace Stokes Prọfesọ Iwu na Mahadum New York. Murray bụbu onye isi nwa oge nke UC Berkeley School of Law. ==Okwu ndi okwuru== * Mma agha ahụ ekọnyere m,' Mari ji nwayọọ kọwaara ya ka o gburu ikpere n'ala iwepụta ya. 'Ọ bụ m naanị m nwere ike iji ya. Otu na-aga maka ụta ahụ - ọ ga-abụrịrị Gren. Anyị abụghị ndị ohi ma ọ bụ ndị smugglers ma ọ bụ ohu onye ọ bụla, lanti ma ọ bụ na ọ bụghị. Anyị na-eje ije n'ụzọ nke anyị. Anyị bụ ndị a kara aka.' 'Na Ruv,' Ruv kwukwara. 'The Destined and Ruv,' Mari kwughachiri. *Osisi ndị dị n'akụkụ ụlọ m nwere enyi; ha agaghị agwa ndị leshii ọzọ maka ọnụnọ gị. Ị ga-anọnyere m nke ọma. Otú ọ dị, ọ dịghị ihe na-akpali mmasị dị ka àjà agbanarị opekata mpe otu afọ, na ị maara otú ụfọdụ birch na-amasị nnọọ ịgba asịrị. ===Edensibia=== *[https://www.goodreads.com/author/quotes/16290266.Melissa_A_I_Murray] 0d7fmry03u3g7y082h064qi3fh0iji2 Memory Banda 0 1663 11348 6336 2022-10-10T18:23:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23760334]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Memory Banda.jpg|thumb|Memory Banda]] '''[[w:Memory Banda|Memory Banda]]''' (amụrụ Septemba 24, 1996) bụ onye [[Malawi]] na-akwado [[Ikike ụmụaka|ikike umuaka]] dọtara uche mba ụwa maka ọrụ ya megidere [[w:en:Child_marriage|alụmdi na nwunye ụmụaka]]. == Kwotu == * A na m eguzo ebe a taa na-ekwupụta na anyị nwere ike ịkwụsị alụmdi na nwunye ụmụaka n'ọgbọ a. Nke a bụ oge ebe nwa agbọghọ na nwa agbọghọ na ọtụtụ nde ụmụ agbọghọ n'ụwa nile ga-enwe ike ịsị, M ga-alụ mgbe m chọrọ. <ref>TEDWomen 2015. Ọnwa Ise 2015 [https://www.ted.com/talks/memory_banda_a_warrior_s_cry_against_child_marriage#t-491]</ref> * Olu ụmụ agbọghọ na olu ụmụ nwanyị, ha mara mma, ha nọ ebe ahụ, ma na anyị enweghị ike ime nke a naanị. Nwoke ndị na-akwado, ha ga-awụlikwa elu ni ha, sonyere ma rụọ ọrụ ọnụ. Ọ bụ ọrụ mkpokọta. Ihe dị anyị mkpa bụ ihe ụmụ agbọghọ nọ n'ebe ndị ọzọ chọrọ: agụmakwụkwọ dị mma, na nke kachasị mkpa, ọ bụghị ịlụ di na nwunye mgbe ọ dị afọ iri na otu. <ref>TEDWomen 2015. Ọnwa Ise 2015 [https://www.ted.com/talks/memory_banda_a_warrior_s_cry_against_child_marriage#t-491]</ref> == Njikọ ndị ọzọ== {{wikipedia}} {{commonscat}} == Nrụ̀tụ̀aka == {{Reflist}} == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Banda, Memory}} [[Òtù:Malawi]] 1acmig1s958z1j4auk5tihbrlrkh99n Menina Fortunato 0 1664 18184 11349 2024-02-16T19:17:43Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Menina Fortunato]] [[Usòrò:Menina Fortunato 2007.jpg|thumb|Menina Fortunato (2007)]] '''[[w:Menina Fortunato|Menina Fortunato]]''' (28 Nọvemba 1980–) bụ onye omere, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. == Okwu okwu == * Amaghị m ihe m ga-atụ anya ya mgbe m mere mgbakọ mbụ m (na Las Vegas na 2005). Iguzosi ike n'ihe na ihe ọmụma nke ndị fan ahụ gbapụrụ m. Ha na-aga mmemme ndị a kwa afọ ma mara ihe gbasara agwa anyị karịa ka anyị maara. Ụfọdụ n'ime ha na-eyikwa uwe, ọbụna dị ka ndị ohu Orion na-ese na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. Ndị na-akwado Star Trek bụ ndị kacha eguzosi ike n'ihe. ** [https://www.startrek.com/article/exclusive-interview-enterprises-orion-slave-girls Enterprise's Orion Slave Girls] (March 16, 2016) * Ọ bụ ihe ịtụnanya ịbụ akụkụ nke ezinụlọ Star Trek. O doro anya na ọ bụ isi ihe na ọrụ m. Ọ dịtụghị mgbe m chere na ọ ga-eduga n'ọtụtụ nnukwu ohere ịpụta na fim ndị ọzọ, na-eme njem n'ụwa iji mee ihe ngosi, na-egosi na ihe nkiri na-atọ ọchị, kaadị ịzụ ahịa na ọbụna ọnụ ọgụgụ omume. Ndị Fans bụ ndị kasị eguzosi ike n'ihe, karịa franchise ma ọ bụ ika ọ bụla. Ọ bụ ihe ịtụnanya ka Star Trek na-aga n'ihu na-emetụta ọtụtụ usoro TV na ihe nkiri. ** [https://www.startrek.com/article/enterprises-orion-slave-girls-part-2 Enterprise's Orion Slave Girls] (March 17, 2016) ==Njikọ mpụga== Edemede [[q:Menina Fortunato|Menina Fortunato]] {{DEFAULTSORT:Fortunato, Menina}} 88v6obkxk3ns9x9wrhn2mvoufqylp85 Merav Michaeli 0 1665 11350 6343 2022-10-10T18:23:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q391262]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Merav Michaeli by Ron Kedmi.jpg|thumb|[[w:|Merav Michaeli]]]] '''[[w:|Merav Michaeli]]''' ([[w:Hebrew Language|Hibru]]: מירב מיכאלי; amuru 24 Novemba 1966) bu onye [[w:|Israel]] [[w:|Knesset]] na onye bụbu onye nta akụkọ, [[w:|arịlịka TV]], onye mgbasa ozi redio na [[w:|onye na-eme ihe]]. ==Okwu Ndi Okwuru== * Ọ [na-agha] mgbe niile. Ọ na-ekwu ihe ọ [[w:|na-eche]] na ọ dị ya mkpa [[w:|na-ekwu]] maka uru nke ya , emezie ihe ọ chere na ya kwesịrị ime maka abamuru nke ya. Na ọtụtụ mgbe, ọ naghị agakọ ọnụ. ** Banyere [[w:|Benjamin Netanyahu]], dị ka ekwuru na ''[https://www.jpost.com/Israel-News/Politics-And-Diplomacy/Hundreds-demonstrate-for-LGBT-rights-in-Jerusalem- Tel-Aviv-and-Haifa-563115 Ndị ngagharị iwe na-ejupụta n'okporo ụzọ na-achọ ikike nha anya maka ndị mmekọ nwoke na nwanyị]' (July 22, 2018) nke Rocky Baier dere, ''[[w:|The Jerusalem Post]]''. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Merav Michaeli]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Merav Michaeli]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Michaeli, Merav}} 1tua2tf3ruqqcfum1cn5yx4s6usjdqk Mercy Aigbe 0 1666 11351 6346 2022-10-10T18:23:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20810389]] wikitext text/x-wiki == Mercy Aigbe == Mercy Aigbe (amuru 1 Jenuarị 1978) bu onye omere na Naijiria, onye isi, ejiji na nwanyi ahia. A maara ya nke ọma maka ihe nkiri ụmụafọ Yoruba ya. == Ihe ndi okwuru == * Ịbụ onwe gị bụ naanị ụzọ ị ga-esi pụta ìhè n'ahịa juru n'ọnụ taa. * Dị ka onye nwe ụlọ ahịa, kewaa onwe gị, na-agbanwe agbanwe, ma chọpụta ihe ha chọrọ. * Ihe ị na-enye ohere bụ ihe ga-aga n'ihu, ị na-adọta ume ị chọrọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mercy-aigbe/1477/ 4lb3rmcoasgnp1pajjybetwor4xuqd6 Mercy Chinwo 0 1667 11352 6351 2022-10-10T18:23:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q41694090]] wikitext text/x-wiki [[Mercy Chinwo]] '''[[w:ig:Mercy Chinwo|Mercy Chinwo]]''' bụ onye egwu ozi ọma nke Naijiria, onye ọbụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ meriri Nigerian Idol Season 2 na 2012. ==Okwu ndị ọkwụrụ== * Okwukwe anyị adabereghị n’ihe anyị na-ahụ, okwukwe anyị dabere na onye Chineke bụ. **[https://www.google.com/search?q=mercy+chinwo+quotes&oq=mer&aqs=chrome.2.69i59j46i39j69i59j69i60j69i57j69i60l2j46i67i131i433.3and&croroid-source=867i131i433.37860j1ms imgrc=FJRzFAIjDjdqlM]. Mercy Chinwo na-ekwu okwu na entrepreneur.ng ==Okwu banyere ya== *Ị pụghị ịbụ abụ ozioma ma na-eduhie mmadụ n'otu oge, ezi Onye Kraịst kwesịrị ịdị ezigbo mma na ọ bụghị onye na-eduhie eduhie, Mercy Chinwo kpachara anya. **[https://www.vanguardngr.com/2020/03/gospel-singer-mercy-chinwo-asked-to-stop-dressing-seductively/amp/] Onye nkwusa na ibe mgbasa ozi mmekọrịta ya. == Njikọ mpụga == *[[w:ig:Mercy Chinwo|Mercy Chinwo]] na Wikipedia Igbo *[[w:Mercy Chinwo|Mercy Chinwo]] na Wikipedia Bekee *[[Q:Mercy Chinwo|Mercy Chinwo]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT: Mercy, Chinwo}} hlbuubmp2fsnv7vlda9atdes4ejiadf Mercy Eke 0 1668 11353 6354 2022-10-10T18:23:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q69948669]] wikitext text/x-wiki == Mercy Eke == Mercy Eke bụ onye mgbasa ozi Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, vixen vidiyo na onye ọchụnta ego sitere na steeti Imo. Ọ meriri oge 4 nke Big Brother Naija na Ọktoba 2019, bụrụ nwanyị mbụ meriri ihe ngosi n'ezie. == Ihe ndi okwuru == * Gịnị mere ịbụ mmụọ ozi.Mgbe ị bụ chi ugbua, Onyinye sitere n'aka Chineke. * Ọ dịghị onye zuru okè. Ma ọ dị mma ịgbasi mbọ ike ịbụ ezigbo mmadụ * Ọ dịghị ihe nwere ike imebi ịhụnanya m nwere n'ebe ezinụlọ m nọ. Ọ dịghị ihe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mercy-eke/1110/ fc9jbujjvjlp4v734511fngwr7rlfqd Mercy Ima Macjoe 0 1669 11354 6357 2022-10-10T18:23:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q85678872]] wikitext text/x-wiki == Mercy Ima Macjoe == Mercy Ima Macjoe, onye amara aha ya dị ka Mercy Macjoe bụ onye omere Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye ọchụnta ego. == Ihe ndi okwuru == * Anyị na-ebi n'oge ọ dịghị nrọ dị oke ogologo ka ị na-achụso ya. * Achọrọ m ịgba gị ume ka ị gbasie ike. Mmejọ bụ ihe akaebe na ị na-agbalị. Ihe niile ga-adị mma. * Tọọ ihe mgbaru ọsọ ọhụrụ, mụta àgwà ọhụrụ, pụọ na mpaghara nkasi obi gị, nwee ekele maka ọganihu gị, nọgide na-adọ aka ná ntị ma na-agbanwe agbanwe. * Mmekọrịta karịrị ịhụnanya na ọ chọrọ nnukwu nghọta. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mercy-ima-macjoe/1156/ pmseoovvcj0khgcvoozzi21ar22lxxi Mercy Johnson 0 1670 11355 6360 2022-10-10T18:23:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6818770]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mercy Johnson.png|thumb|Mercy Johnson]] '''[[w:Mercy Johnson|Mercy Johnson Okojie]]''' (amụrụ 28 Ọgọọst 1984) bu onye ome ejije na Naijiria. ==Okwu Ndi Okwuru== * “Ndị mmadụ ga na-akatọ ihe mgbe ha chọrọ kpọmkwem ihe i nwere, ha na-akpọ asị ma na-ekwurịta okwu, ma ha chọrọ ihe i nwere, ọ na-agụkwa ha agụụ inweta ihe ha ị nwere. Ya mere mgbe ha na-ekwu mee nke ọma ma kwalite egwuregwu gị." * "Ihe ịma aka bụ ihe nkịtị, ịga n'elu ha ma ka na-emezu nrọ gị bụ mmadụ. Na-ele anya mgbe niile ihe mgbaru ọsọ ọ bụghị ihe ịma aka n'akụkụ." * "A na-enwe ihe mgbochi mgbe niile na ndụ mgbe ị chọrọ iji nweta ịdị ukwuu. Ọ na-eme ka ị bụrụ onye siri ike, inwe ike ịgabiga nsogbu niile, ma ka na-apụta n'elu bụ ihe na-eme ka ị nwee ọganihu." * "M na-eji ọnụ ọgụgụ nke mmasị. M na-ebi ndụ m dabere na ihe dị mkpa , nke ahụ bụ otú m si agbaso ya." * "Ahụike bụ akụ na ụba, otu ị ga-esi elekọta onwe gị na-ekpebi ogologo oge ị ga-adị. Ị nwere ike iji ọgwụ na-akwado ya na nri dị mma na mgbatị ahụ. Ya mere, onye ọ bụla na-agwa gị na e nwere ọgwụ na-ebelata ibu ị nwere ike iji, nke ahụ ga-arụ ọrụ n'erighị nri nke ọma na imega ahụ́ ụfọdụ bụ ụgha." == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Mercy Johnson]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Mercy Johnson]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Johnson, Ebere}} lnr1d53crwm61dsd1nvpqt7go8if4z1 Meredith Tax 0 1671 11356 6363 2022-10-10T18:24:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6818984]] wikitext text/x-wiki ''[[w: Meredith Tax | Meredith Tax]]''' (a mụrụ na 1942) bụ onye odee America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. A na-ahụta ya dị ka onye ọsụ ụzọ na-ahụ maka nnwere onwe ụmụ nwanyị US. ==Okwu Ndi Okwuru== === "Omenaala anaghị anọpụ iche, onye ka ọ na-ejere?" (1972) === :::<small>na na ''Radical Perspectives in the Arts'' nke lee Baxandall deziri (1972), p. 15-29</small> * “Ihe omume omenala ndị na-egosi agha mba ọzọ dị ka mgbalị siri ike nke agbụrụ nna ukwu na-agba iji kwalite ihe a kpọrọ mmadụ, ruo n’ókè ha na-enwe ihe ịga nke ọma dị ka nkà, n’ezie maka ọdịmma nke ndị ọchịchị alaeze ukwu, bụ́ ndị na-ebuso agbụrụ ndị ọzọ agha maka uru. " ** p. 15 * "Ngwaahịa omenala nke na-egosi ndị na-enweghị ego ma ọ bụ ikike dị ka ndị nzuzu na-enweghị isi ma ọ bụ ndị rụrụ arụ, ma si otú a na-erughị eru maka ego ma ọ bụ ikike, bụ maka ọdịmma nke ndị na-achị achị na usoro ike dị ka ọ dị." ** p. 15 * "Ihe omume omenala nke na-egosi ndị inyom na-achọghị ịbụ ndị ohu ezinụlọ ma ọ bụ ndị nne zuru ụwa ọnụ ma ọ bụ ihe mmekọahụ dị ka anụ ọhịa ma ọ bụ ọdịda mmekọahụ na-enyere aka n'ebumnobi nke nwoke." ** p. 15 *" N'oge anyị, ịzere ikwu banyere mgbukpọ, ịkpa ókè agbụrụ, omenala schizophrenia, mmekọahụ nrigbu, na usoro agụụ nke ndị mmadụ dum bụ n'onwe ya omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ... Dị ka anyị odida mmepeanya na-abịaru nso, na dị ka ime ihe ike nke. ndị dị ike megide ndị na-adịghị ike, nke ọgaranya megide ndị ogbenye, nke ole na ole megide ọtụtụ, na-apụtawanye ìhè, ruo mgbe ọ ga-abụ ihe na-agaghị ekwe omume ikiri mgbasa ozi akụkọ ma nọgide na-amaghị ya maka nke abụọ & mdash; ka ọnọdụ a na-akawanye njọ. , ịghara ikwu banyere ya na-aghọwanye nke doro anya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mmechuihu ma ọ bụ ụjọ." ** p. 16 ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Meredith Tax]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Meredith Tax]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Tax, Meredith}} 9fj532bfd57jqwoow3kuau0ogbdvuea Mette Frederiksen 0 1672 13280 11357 2023-01-10T22:41:03Z Aktiivinen finalisti 278 File wikitext text/x-wiki [[Mette Frederiksen]] [[File:Danish Prime Minister Frederiksen.jpg|thumb|Mette Frederiksen (2021)]] [[Usòrò:President of Denmark F '''[[w:Mette Frederiksen | Mette Frederiksen]]''' (amụrụ 19 Nọvemba 1977) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[q:Denmark | Danish]] na-eje ozi dị ka 27th na ugbu a [[w:Prime Minister of Denmark|Prime Minista Denmark]] kemgbe 27 June 2019. ==Okwu okwu== * Ihe edoro gị (Greenlandic Inuits) n'okpuru (Greenlandic Inuits ndị e wepụrụ n'ezinaụlọ ha wee buru na Copenhagen ihe karịrị afọ 70 gara aga dị ka akụkụ nke nnwale iji mepụta ndị ọkachamara na-asụ Danish) dị egwu. Ọ bụ arụrụala. Ọ bụ ikpe na-ezighị ezi. Ma ọ bụ enweghị obi. Anyị (Gọọmenti Denmark) nwere ike iburu ibu ọrụ ma mee naanị ihe ziri ezi, n'anya m: ịsị Mgbaghara maka ihe merenụ. ** Mette Frederiksen (2022) zoro aka na "[https://www.theguardian.com/world/2022/mar/10/denmark-pm-says-sorry-to-greenland-inuits-taken-for-heartless-social -nnwale Denmark PM na-ewute Greenland Inuits were maka nnwale mmekọrịta ọha na-enweghị obi) na '' The Guardian '', 10 Maachị 2022]. ==Njikọ mpụga == Edemede [[q:Mette Frederiksen|Mette Frederiksen]] {{DEFAULTSORT:Frederiksen, Mette}} 06f9igxok2xgy4gywc5je6d7lskyp3b Mgbasa Ozi Ndị Ogbenye: Oku Mba maka Mmụta omume ọma 0 1673 6374 6373 2022-10-10T11:37:53Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Mkpọsa Mgbasa Ozi Ndi Ogbenye:Oku Mba Maka Mgbanwe Omume|Mkpọsa Mgbasa Ozi Ndị Ogbenye: Oku Mba Maka Mgbanwe Omume]]''' bụ mkpọsa America maka [[w:Mbelata ịda ogbenye| mgbochi ịda ogbenye]] nke [[w: William Barber II|William Barber II]] na-edu na [[w: William Barber II|William Barber II]] [[w:Liz Theoharis|Liz Theoharis]]. ==Okwu Okwuru== === "Ịda ogbenye n'etiti ọrịa na-efe efe: Nzaghachi omume na COVID-19" (March 19, 2020) === : <small>[[w: William Barber II|William Barber II]] na [[w:Liz Theoharis|Liz Theoharis]], leta nye Onye isi ala [[w: Donald Trump|Donald Trump]], osote onye isi ala [[w: Mike pence|Mike Pence]] na ndị otu [[w: 116th United States Congress| 116th Congress]], ''[https://www.poorpeoplescampaign.org/poverty-amidst-pandemic/ Poverty Amidst Pandemic: Nzaghachi omume na COVID-19]'' (March 19, 2020)</small> * Site na mkpochapụ ya sara mbara, [[w: 2020 coronavirus oria ojoo na United States | COVID-19 oria ojoo]] amanyela anyị n'ọnọdụ a na-enwetụbeghị ụdị ya [[w: State of emergency | mberede mba]]. Ihe mberede a, Otú ọ dị, na-esite na nsogbu dị omimi ma dị ogologo ogologo - nke [[w: Poverty in the United States | ịda ogbenye]] na ahaghị nhata]], na nke [[w: Society nke United States * Anyị enweghị ike ịlaghachi na nkịtị. Ikwu banyere omimi nke [[w: revolution|ọgba aghara]] nke ekpughere na ọrịa a pụtara ịmebe [[w: Child care|nlekọta ahụike ụwa]], ịgbasa [[w:Social Programme in the United States | mmemme ọdịmma ọha]], hụ na ịnweta [[ W:Aṅụ mmiri na ịdị ọcha na United States|mmiri na idebe ihe ọcha]], [[w:Conditional cash transfer| enyemaka ego]] nye ndị ogbenye na [[w: enweghị ahaghị nhata na United States | obere ego]] [[w: Families in the United States United States | ezinụlọ]], [[w: [[w:Good job | ezigbo ọrụ]], ụgwọ ọrụ ndụ na ego a na-enweta kwa afọ na ichekwa [[w: ọchịchị onye kwuo uche ya|ọchịchị onye kwuo uche ya]]. Ọ pụtara ịhụ na a na-eji ọtụtụ ihe enyemaka mba anyị mee ihe maka |ọdịda ọha, kama agha, [[w:Trump wall | mgbidi]] na [[w: klaasị elu America. |ọgaranya]]. * Tupu COVID-19, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmadụ 700 na-anwụ kwa ụbọchị n'ihi ịda ogbenye na ahaghị nhata na obodo a. Ihe dị n'ihu nke ọrịa na-efe efe ga-abụ ndị ogbenye na ndị na-achụpụ - ndị na-enweghị ohere ịnweta [[w: nlekọta ahụike na United States | nlekọta ahụike]], [[w: Enweghị ebe obibi na United States | ụlọ]], mmiri, ezigbo [[w: Ego nkeonwe na United States | ụgwọ ọrụ]], ọrụ kwụsiri ike ma ọ bụ [[w: nlekọta ụmụaka| nlekọta ụmụaka]] - yana ndị na-aga n'ihu na-arụ ọrụ na nsogbu a, na-egbo mkpa nlekọta ahụike anyị na mkpa ndị ọzọ. * O kwesịghị ịbụ ọrịa na-efe efe iji bulie akụrụngwa ndị a. N’ọnwa Jun afọ 2019, anyị nyere [[w: kọmitii Ụlọ Nzukọ Alaeze| Kọmiti Ụlọ Nzukọ Alaeze nke United States na Kọmiti mmefu ego n’ụlọ]], na-egosi na anyị nwere ike igbo mkpa ndị a maka mba a dum. Ọ bụrụ na ị werela mmefu ego nke omume a, anyị gaara akwagarịrị itinye ihe karịrị ijeri $1.2 n'ime akụ na ụba iji tinye ego na nlekọta ahụike, ezigbo ọrụ, ụgwọ ọrụ ndụ, ụlọ, mmiri na ọrụ idebe ihe na ihe ndị ọzọ. * Nke a abụghị oge ngwọta [[w:Trickle-down Economics|tricle-down]] ngwọta. ''Anyị maara na mgbe i si n'ala ebuli, onye ọ bụla na-ebili. Enwere ihe ngwọta doro anya maka nsogbu a ozugbo yana ọrịa ogologo oge anyị na-alụ ọgụ kemgbe ọnwa, afọ na iri afọ gara aga. Anyị ga-aga n'ihu na-ahazi na wulite [[w: Ike (social na ndọrọ ndọrọ ọchịchị)|ike]] ruo mgbe i mezuru ihe ndị a. Ọtụtụ nde n'ime anyị anọwo na-emerụ ahụ ruo ogologo oge. Anyị agaghị agbachi nkịtị ọzọ.'' ==Njikọ Mpụga== [[W: Mgbasa Ozi Ndi Ogbenye:Oku Mba Nile Maka Mgbanwe Omume|Mgbasa Ozi Ndi Ogbenye: Oku Mba Nile Maka Mgbanwe Omume]] na Wikipedia [[Q:Mgbasa Ozi Ndi Ogbenye:Oku Mba Nile Maka Mgbanwe Omume|Mgbasa Ozi Ndi Ogbenye: Oku Mba Nile Maka Mgbanwe Omume]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Mgbasa Ozi Ndị Ogbenye: Oku Mba Maka Ntụte Omume}} 9sjxsyejltk5o3h0owifvreba3i4jmb Mgbochi akụkọ ihe mere eme 0 1674 6379 6378 2022-10-10T11:37:53Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Historical negationism|Mgbochi akụkọ ihe mere eme]]''', nke a na-akpọkwa agọnarị, bụ okwu ụgha ma ọ bụ ịgbagọ akụkọ ihe mere eme. E kwesịghị ijikọ ya na ''[[w:nyogharị akụkọ ihe mere eme|nyogharị akụkọ ihe mere eme]]'', okwu sara mbara nke gbatịpụrụ ruo na ntụgharịgharị akwụkwọ akụkọ ihe mere eme egosipụtara nke ọma, ezi uche ziri ezi. N'ịgbalị ịtụgharị uche n'oge gara aga, ngbanwe akụkọ ihe mere eme nke iwu na-akwadoghị nwere ike iji usoro ndị a na-anabataghị n'okwu akụkọ ihe mere eme kwesịrị ekwesị, dị ka iwepụta akwụkwọ adịgboroja a ma ama dị ka ezigbo, ịmepụta ihe ndị nwere ọgụgụ isi ma ọ bụ ihe na-enweghị isi na-eme ka a ghara ịtụkwasị ezigbo akwụkwọ obi, na-ekwu na nkwubi okwu sitere na akwụkwọ na isi mmalite ndị na-akọwa ihe dị iche, na-emegharị ihe. usoro ndekọ aha iji kwado echiche enyere, na ịkpachara anya ịtụgharị ederede ==Okwu okwuru== * Ma ọ bụrụ na ndị ọzọ niile nakweere ụgha nke Party mara - ọ bụrụ na ihe ndekọ niile na-akọ otu akụkọ - mgbe ahụ ụgha gafere n'akụkọ ihe mere eme wee ghọọ eziokwu. ''''Ònye na-achịkwa oge gara aga,'' gbara akwụkwọ akụkọ Party,' na-achịkwa ọdịnihu: onye na-achịkwa ugbu a na-achịkwa oge gara aga. Ihe ọ bụla bụ eziokwu ugbu a bụ eziokwu site na mgbe ebighị ebi ruo mgbe ebighị ebi. Ọ dị nnọọ mfe. Naanị ihe achọrọ bụ usoro mmeri na-adịghị agwụ agwụ na ncheta nke gị. 'Njikwa eziokwu', ha kpọrọ ya: na Newspeak, 'doublethink'. ** [[W: George Orwell|George Orwell]], ''[[w:iri na itoolu na iri asatọ na anọ|iri na itoolu na iri asatọ na anọ]]'' * O chere na n'oge gara aga abụghị nanị na e gbanwewo ya, e bibiwokwa ya n'ezie. N'ihi na olee otú ị ga-esi guzosie ike ọbụna kasị pụta ìhè eziokwu mgbe ọ dịghị ihe ndekọ dị na-abụghị nke gị onwe gị na ebe nchekwa? ** [[W: George Orwell|George Orwell]], ''[[w:iri na itoolu|iri na itoolu na iri asatọ na anọ]]'' * Negationism pụtara ịgọnarị mpụ akụkọ ihe mere eme megide mmadụ. Ọ bụghị nkọwagharị nke eziokwu ama ama, kama ọjụjụ nke eziokwu ama ama. Okwu negationism enwetawo ego dị ka aha nke mmegharị ịgọnarị otu mpụ megidere ụmụ mmadụ, mgbukpọ ndị Nazi na ndị Juu na 1941-45, nke a makwaara dị ka Oké Mgbukpọ (Greek: ọkụ zuru ezu) ma ọ bụ '' Shoah '' ( Hibru: ọdachi). A na-amatakarị Negationism na mbọ a na-agba na idegharị akụkọ ihe mere eme n'ụzọ na-ewepụ eziokwu nke Oké Mgbukpọ ahụ. **Koenraad Elst. [http://voiceofdharma.org/books/negaind/ch1.htm Isi nke Mbụ&nbsp;– Negationism in General], ''Negationism in India: Concealing the Record of Islam'', 2002. <!---(Na-ehotakwa na Barry J. Balleck, Extremism America nke oge a na egwu ime ụlọ: Encyclopedia of Extremists and Extremist Groups, Hate Groups and Extremist Organisation in America: An Encyclopedia, nakwa na "DEBUNKING HOLOCAUST DENIAL THEORIES: Abụọ ndị na-abụghị ndị Juu na-akwado akụkọ ihe mere eme nke ndị Nazi. ", nakwa na [https://www.boe.es/publicaciones/anuarios_derecho/abrir_pdf.php?id=ANU-P-2012-10030500324_ANUARIO_DE_DERECHO_PENAL_Y_CIENCIAS_PENALES_El_delito_de_ne.El_delito_de_ne%El_El_delito_de_ne. /www.ihgjlm.com/wp-content/uploads/2016/01/Laws_Banning_Holocaust_Denial.pdf IWU BANNING HOLOCAUST DENIA], dịkwa na "Ontmaskering van die Holocaust Ontkenningsteorieë") ---> === South Asia === === A - C === * Aghọtara m na ọmụmụ ihe m na [[w:dhimmitude|dhimmitude]] ka ezughị oke n'ihi na ọ bụ naanị ndị Juu na Ndị Kraịst. Ekwesịrị ịgbakwunye ya site na dhimmitude nke ndị Zoroastrian, nke dị na ngalaba dị ala, yana nke ndị Buddha na ndị Hindu, ndị a na-ewere dị ka ndị na-ekpere arụsị. E bipụtala akwụkwọ ole na ole gbasara isiokwu a n’oge na-adịbeghị anya n’India. Foto ha na-ese yiri nke ógbè ndị dị n'ebe ọdịda anyanwụ nke okpuru ọchịchị India. Mkparịta ụka akụkọ ihe mere eme nke oge a na India, yana njikọta nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Hindu, Koenraad Elst tụlere ya nke ọma… **[[W:Bat Ye'or|Bat, Y.]], Kochan, M., & Littman, D. (2003). Islam na Dhimmitude: Ebe mmepeanya na-agbakọ. Madison, NJ: Fairleigh Dickinson University Press. * “N’oge na-adịghị anya, a ga-emegharị akwụkwọ akụkọ ihe mere eme na asụsụ maka ụlọ akwụkwọ niile [[w: India|India]] nke ukwuu. Na mmekorita ya na gọọmentị steeti dị iche iche, Ministry of Education amalitela usoro mmemme iji kpochapụ akwụkwọ ọgụgụ ndị na-adịghị mma ma wepụ ihe ndị na-adịghị mma maka njikọta mba na ịdị n'otu na nke na-adịghị akwalite mmekọrịta ọha na eze ..." N'ihi ya, "Steetị iri abụọ na atọ Union Territories nwere. malitere ọrụ nlebanya dịka ntuziaka ndị NCERT kwadebere…” ** [[W:coomi Kapoor| Coomi Kapoor]], [[w: Indian|Indian]] Express, Jenụwarị 17, 1982. Ekwuru na Goel, Sita Ram (2001). Akụkọ banyere alaeze ukwu nke Islam na India. ISBN 9788185990231, nke ekwurukwa na Lal, K. S. (1992). Ihe nketa nke ọchịchị ndị Alakụba na India. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 3 (nakwa na K.S. Lal, edemede akụkọ ihe mere eme), dịkwa na Sita Ram Goel, arịrịọ Calcutta Quran (1986) === D === * Nbibi nke mwakpo ndị Alakụba na mbuso agha mere ka mmepeanya nwee isi, merụọ ahụ, mebie na mmepe ya. Ebulighị mmeri ndị Alakụba, dịka mmadụ nwere ike chepụta site n'ịgụ [[w:William Dalrymple (ọkọ akụkọ ihe mere eme)|Dalrymple]], site n'ọchịchọ ijikọta menus nke daal na osikapa na osikapa. ==Njikọ Mpụga== [[W: mgbochi akụkọ ihe mere eme|Mgbochi akụkọ ihe mere eme]] na Wikipedia. [[q: mgbochi akụkọ ihe mere eme|Mgbochi akụkọ ihe mere eme]] na wikiquote gn40z31dvori5w1cwxuog41t4ukhpqf Mia Couto 0 1675 11358 6389 2022-10-10T18:24:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q382101]] wikitext text/x-wiki [[Mia Couto]] *Mia Couto (amụrụ 5 Julaị 1955), pseudonym nke António Emílio Leite Couto, bụ onye ode akwụkwọ Mozambique na onye meriri ihe nrite 2014 Neustadt International Prize for Literature na 2013 Camões Prize. ==Ihe ndi Okwuru== *Mgbe ndị mmadụ nwere ntụkwasị obi zuru oke zutere ndị mmụọ, akụkọ ha na-esiri ike ịkọwapụta. ==='''''Sleep Walking Land'''''=== - Ojii anaghị amasị m, Kindzu.<br> - Gịnị? Olee ndi masịrị gị? Ndị ọcha?<br> - Achọghịkwa m.<br> - Amatala m: ndị India na-amasị gị, agbụrụ gị.<br> - Ndi mmadụ na-enweghị agbụrụ na-amasị m, ọ bụ ya mere Kindzu ji amasị m ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mia_Couto] ipn39rg86djetpvq33uf7jzlz5nw34z Mia Farrow 0 1676 11359 6392 2022-10-10T18:24:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q202725]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mia Farrow 2012 Shankbone.JPG|thumb|aka nri|Farrow nke e sere na 2012.]] '''[[w:Mia Farrow|María de Lourdes "Mia" Villiers Farrow]]" (a mụrụ Febụwarị 9, 1945) bụ onye omere America, onye na-eme ihe nkiri na onye bụbu ụdị ejiji. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ị na-amụta site na ịga ebe ị ga-aga." ** Ekwuru na ''[https://books.google.com/books?id=T2g32LwD_GwC&pg=PA86&dq=mia+farrow+quotes&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwi9qLLYsq3TAhWGRSYKHT71C5MQ6=AEIRDA2&Gq0se% na Wish&Gq2 Amamihe nke Ụmụ nwanyị: Okwu Omuma na Ọdịnihu]'', ed. Tod Haffer, p. 86 *"Enwetara m ya ugbu a. Enwetaghị m ya mgbe ahụ. Ndụ ahụ bụ maka ịla n'iyi na ime ya dị ka amara dị ka o kwere mee ... na ịnụ ụtọ ihe niile dị n'etiti. ** Na ahụmahụ ndụ, nke e hotara na [[w: National Public Radio|NPR]] [http://www.npr.org/2012/01/30/146083357/an-available-man-love-after-loss piece ] *"Inwe ezinụlọ buru ibu otú ahụ pụrụ ịbụ ihe ịma aka. Agaghị m agọnarị nke ahụ. Mana ha bụ nnukwu ụmụaka, yabụ na ị na-emekọ ihe niile. O nwere ihe ole na ole m na-akwa ụta ná ndụ m. Ọ bụrụ na m nwere ike ịgbanwe ihe ọ bụla, ọ ga-adị m ka ya bụrụ na m mụtara ma mee ihe ụfọdụ na mbụ. Ọ ga-amasị m ịga n'ihu n'ụlọ akwụkwọ ogologo oge. M gaara enwe mmasị ibi n'Africa na ikekwe zụrụ m dị ka dọkịta ụmụaka." ** Ntụgharị uche na ndụ ya, nke e hotara na ''[http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/mia-farrow-my-faith-helps-me-through-hard-times- 480665.html The Independent] '', 2006 *"Ọ bụrụ na a zụlitere gị onye Katọlik, gị na ndị nọn gụruola afọ 13, ọ dịghị ụzọ ọ bụla ị ga-esi pụọ na nke ahụ. Anabatala m eziokwu ahụ gbasara onwe m, yabụ enwere ihe ụfọdụ-dị ka onye nsọ m furu efu—na mgbe ụfọdụ anaghị efu." ** Banyere nzụlite okpukpe ya, nke e hotara na ''The Independent'', 2006 *"N’ụwa a, e nwere ndị na-ata ahụhụ a na-apụghị ịkọwa akọwa. Ha bụ ndị aka ha dị ọcha, ha ebuteghị nke a n'onwe ha. Ha bụ ndị mmehie nke ndị ọzọ tara ahụhụ. Ma ọ bụ ezie na ọ siri ike ịhụ, ọ dị mkpa ịghọta na ndị a dị. Ana m agwa gị okwu ugbu a n'ihi na ha enweghị ike ma enwere m olileanya na m ga-abụ olu maka ha. Ha chọrọ nkwado." ** Na ikike mmadụ, e hotara na [http://www.nbcnews.com/id/3080861/ns/community-msnbc_com_chat/t/mia-farrow/#.WPW1AlKZPu0 MSNBC ibe] (August 28, 2013) *"Ọda eme  naየተu ihe okpukpe mtara nye m ma ekweghm m na Rom. Ọ tụrụ m ụjọ na Pope n’oge e gburu [[w:Mkpọsị Rwandan | Mgbuchapụ Rwanda]]—nke a bụ mba Katọlik, Rwanda—anwaghị mgbalị ọ bụla ịga ebe ahụ na ịkwụsị igbu mmadụ ahụ. Ma m na-ekwu, onye n'ime anyị na-agaghị agbalị? Ma n'ụzọ megidere nke ahụ, ọtụtụ n'ime ndị na-eme mpụ ahụ nọ n'ezie ụlọ. N’ihi ya, m kwụsịrị inwe okwukwe n’oge ahụ. Ma mgbe m gara Darfur ihe dị ka afọ iri gachara, mgbe ahụ agbagharala m iguzosi ike n'ezi ihe ọ bụla na Rom, ahụrụ m --ị mara na ọ bụrụ na anyị ga-enwe Pope dịka Archbishọp Desmond Tutu, dịka ọmụmaatụ, onye kwere nkwa na ya. Okwu ndị metụtara ihe kacha mkpa nke mmadụ." ** Banyere mmekọrịta ya na ụka Roman Katọlik, [http://edition.cnn.com/TRANSCRIPTS/1303/14/pmt.01.html Ajụjụ ọnụ] na [[w:Piers Morgan|Piers Morgan]] na [[ w:Martin Sheen |Martin Sheen]], 2013 === "Gịnị na-ada" (1997) === *"Iwe na iru újú bụ ndị enyi obi tara mmiri, ma obi nkoropụ bụ nkwụsị ikpeazụ." *"Amụtara m na ị nweghị ike inwe ihe ọ bụla, na ezigbo ikike na-abịa naanị n’oge inye ihe." == Hụkwa == * ''[[w:Rosemary's Baby (film)|nwa Rosemary]]'' "[[W:The Purple Rose nke Cairo|The Purple Rose nke Cairo]]" ==Njikọ mpụga == [[W:Mia Farrow|Mia Farrow]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Mia Farrow]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Farrow, Mia}} hp8g6tvx1biiulqy7mwgtqb62nmg4wb Mia Love 0 1677 11360 6396 2022-10-10T18:24:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q11112119]] wikitext text/x-wiki [[Mia Love]] Ludmya "Mia" Love (née Bourdeau; Disemba 6, 1975) bụ onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jere ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke anọ nke Utah site na 2015 ruo 2019. Onye Haiti America, ọ bụ onye isi ojii mbụ a họpụtara na Congress. sitere na Utah na nwanyị ojii mbụ a họpụtara na Congress dị ka Republican.[1] ==Okwu ndi okwuru== * Aghọtara m ndị mmadụ, echere m na ndụ m na akụkọ ihe mere eme m na ihe m na-anọchite anya nwere ike ịmetụta ọtụtụ ụmụ nwanyị, ndị nweere onwe ha, ndị na-eme ntuli aka na-agafe agafe. * Ihe ndị siri ike adịghị mfe, mana ha bara uru. ===Edensibia=== * [https://www.brainyquote.com/authors/mia-love-quotes] omv2nj7hxr761vk4ef0w0se5wvw7y0v Micere Githae Mugo 0 1678 13167 13166 2022-11-15T22:58:48Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[Micere Githae Mugo]]''' '''[[w:ig:Micere Githae Mugo|Micere Githae Mugo]]''' (amụrụ ''' Madeleine Micere Githae '' na 1942) bụ onye odee egwuregwu, ode akwụkwọ, onye ndọrọndọrọ, onye nkuzi na onye na-ede uri sitere na [[w:Kenya|Kenya]]. Ọ bụ onye nkatọ edemede na prọfesọ nke akwụkwọ na [[w:Ngalaba African American Studies - Syracuse University|Ngalaba African American Studies]] na [[w: Syracuse University | Mahadum Syracuse]]. A manyere ya ipu na Kenya jee biri n'ala ọzọ na 1982 n'oge ọchịchị aka ike [[w:Daniel Arap Moi|Daniel Arap Moi]] maka mmegide wee kwaga nkuzi na [[w:Zimbabwe|Zimbabwe]], nakwa na United Steeti. ===Ihe o kwụru === * Ọ bụ onye mmekọ; ọ bụ enyi mgbe ndị nke m achọghị m. ** Ọ na-ekwu maka [[w:Robert Mugabe|Robert Mugabe]], onye isi ala Zimbabwe nke ọtụtụ mmadụ mara dịka onye isi ala na-emesi mmadu ike. Nke a bụ dịka ekwuru n'isiokwu a kpọrọ aha ''[https://www.awcfs.org/index.php/content-development2/features/item/984-micere-githae-mugo-struggles-and-resilience-of-top-pan-africanist Micere Githae Mugo: Struggles and resilience of top Pan Africanist] nke Carolyne Oyugi dere. '' * Abụ m nwa nke eluigwe na ala, ebiela m na kọntinent niile. ** Nke a bụ dịka ekwuru n'akwụkwọ akụkọ akpọrọ ''[https://www.awcfs.org/index.php/content-development2/features/item/984-micere-githae-mugo-struggles-and-resilience-of-top-pan-africanist Micere Githae Mugo: Struggles and resilience of top Pan Africanist] nke Carolyne Oyugi dere.'' ==Okwu gbasara Micere Githae Mugo== * Mugo bụ onye na-ede uri nwere ọrụ ozi n'ime obodo ya, nke na-anabata agbụrụ ojii, ndị ọ na-enweghị ka ọ ra ha, na ụdị okike nwanyị ya. Ọ dị ka ọ na-ekwu maka ndị Africa na ndị ojii, ụmụ nwanyị, na ndị e wedara n'ala. ** Ekwuru nke a na ''[https://www.encyclopedia.com/education/news-wires-white-papers-and-books/mugo-micere-githae-1942 World Literature Today reviewer Tanure Ojaide.]'' ==Njikọ Mpuga== ** [[w:en:Micere Githae Mugo|Micere Githae Mugo]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Mugo, Micere Githae}} po6pxhhy3enl9z0ro65nr322cbsotcw Michael B. Jordan 0 1679 11362 6402 2022-10-10T18:24:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3308007]] wikitext text/x-wiki == Michael B. Jordan == Michael Bakari Jordan (/ bɑːˈkɑːriː/; amuru February 9, 1987) bu onye omekorita America na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m onye na-akwọ ụgbọ mmiri ihu igwe. Ịkwọ ụgbọ mmiri na-amasị m, ị maara. Ọ na-amasị m ịnọ n'akụkụ osimiri. * Mgbe ụfọdụ, ị ga-eji mmuo mbụ gị gaa. Ị ga-eji eriri afọ gị gaa. Otu a ka m si ebi ndụ m, ị ga-eji eriri afọ gị gaa. * Mgbe ụfọdụ, ị ga-eji mmuo mbụ gị gaa. Ị ga-eji eriri afọ gị gaa. Otu a ka m si ebi ndụ m, ị ga-eji eriri afọ gị gaa. * Mee ihe omume ụlọ dị ka i nwere ike. Mụta ọrụ onye ọ bụla, ọ bụghị naanị dozie ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/61999-Michael_B_Jordan opgxdtwdjg7aln1ue03q2d0ittcwzvo Michael Bond 0 1680 11363 6406 2022-10-10T18:24:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q122127]] wikitext text/x-wiki [[Michael Bond]] Thomas Michael Bond CBE bubu onye odee na Britain. Eji ide Akwukwo Ejije umuaka were mara ya. ==Okwu ndi okwuru== * "Agaghi m adi ka ndi ozo, mana odi mma n'ihi na abum mmgbada. * odi mma inwe mgbada n'akuku ulo * EDENSIBIA s6y0lxfuojestileacku9o2lacrdd38 Michael Chabon 0 1681 11364 6411 2022-10-10T18:24:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q313466]] wikitext text/x-wiki [[Michael Chabon|Micheal Chabon]] Michael Chabon Michael Chabon (amuru ya na May 24, 1963) o nwetere nrite Pulitzer.O bu onye odee, onye edemede, ode akwụkwọ akụkọ, na onye na-ede ihe nkiri. Ọ lụrụ Ayelet Waldman. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Ihe ọma ọ bụla m dere nwere, n'oge ụfọdụ n'oge mejupụtara ya, hapụrụ m ahụ erughị ala na egwu. Ọ dị ka, nwa oge ma ọ dịkarịa ala, itinye m n'ihe ize ndụ. **Ntụziaka maka ndụ, Akwụkwọ Washington World (2000) *Oge nwata, n'ihe kacha mma, bụ njem na-adịgide adịgide, n'echiche kachasị nke okwu ahụ karịrị akarị: mwulite n'ime ala ndị na-enweghị usoro nke nwere ike ịdị adị ozugbo tupu i buru ụzọ lekwasị ha anya. **Mapụ na Akụkọ Ochie, Architectural Digest (Eprel 2001) {{DEFAULTSORT: Chabon, Michael}} swv2onfy4q99b3jbd9jcqee36z1c4xv Michael Che 0 1682 11365 6414 2022-10-10T18:24:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16736692]] wikitext text/x-wiki == Micheal Che == Michael Che Campbell (amuru May 19, 1983) bu onye ochichi America, onye omekorita, na onye ode akwukwo amara ama maka oru ya na Saturday Night Live, ebe o na-eje ozi dika onye nkwukota na Mmelite izu ụka na onye ode akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụ mmetụta siri ike, ịnọ naanị gị, ịnọ naanị gị n'ihu ndị bịara abịa. * Enwere ọtụtụ ihe ebe ị dị, "Chineke, ọ dị m ka ya bụrụ na m ga-eweghachi nke ahụ." * Nke ahụ bụ naanị ebumnuche m: Akwụsịla mgbawa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/95502-Michael_Che sp6m7o2og5thn84j5j3pnswg0f2af77 Michael Clarke Duncan 0 1683 11366 6417 2022-10-10T18:25:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q483148]] wikitext text/x-wiki == Michael Clarke Duncan == Michael Clarke Duncan (10 Disemba 1957 - 3 Septemba 2012) bụ onye omere America. == Ihe ndi okwuru == * Mara ihe ị chọrọ ime, n'ihi na ọ bụrụ na ị maghị ihe ị chọrọ ime, ị ga-arapara. * Mgbe ihe mere, anyị na-ekwu mgbe niile na ọ na-eme maka ihe kpatara ya. * Na-eteta mgbe niile na ịmụmụ ọnụ ọchị n'ihu, n'ihi na ọtụtụ ndị gara hie ụra n'abalị ụnyaahụ esoghị anyị n'ụtụtụ a. * Onye na-ekwu okwu mgbe niile, ị gaghị echegbu onwe gị maka onye ahụ. Onye ahụ mgbe ị nọ n'ihu ya, ọ na-ele gị anya na ihu ọchị na ihu ya, nke ahụ bụ nwoke ahụ ị na-echegbu onwe ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4198-Michael_Clarke_Duncan dmfqceva4go8q85ohh7p3pf0akpws53 Michael Elmore-Meegan 0 1684 11367 6421 2022-10-10T18:25:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6830112]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:MichaelMeegan.jpg|thumb|Michael Elmore-Meegan]] '''[[w:Michael Elmore-Meegan|Thomas Michael Kevin Elmore-Meegan]]''' (a mụrụ 26 Maachị 1959) bụ onye malitere ọtụtụ ọrụ ebere, na-abụghị- Ndị otu gọọmentị, onye nchoputa nke [[w:ICROSS|Ogbe mba ụwa maka enyemaka nke agụụ na nhụjuanya]], onye edemede na ọkachamara na Clinical Epidemiology, na [[w: Global Health|Ahụike Mba Ụwa]]. == Okwu okwuru == ==="Ihe niile ga-adị mma" (2004) === ” Mgbe ike gwụrụ gị, mechie anya gị, kuru ume, marakwa na ume ị na-ekute bụ otu ọrụ ebube nke ndụ jupụtara n’ihe niile e kere eke. N'agbanyeghị nchegbu gị , egwu na mgbu, Ọ maara gị. Ọ maara gị nke ọma karịa ka ị ga-aghọta onwe gị. Kuo ume, kupụta ume. Ị na-ahụ ọrụ ebube ahụ. Ọrụ ebube kacha ịtụnanya niile. Onyinye nke ndụ. Ihe niile ga-ekwekọ na nke a, ịmara na nke a bụ ntakwu nke ọ bụghị naanị ihe niile e kere eke, kama nke Onye Okike "Michael Meegan "Echere gị na-eme ka ike gị dị ike, echiche na-ezighị ezi na-agwụ gị, echiche ịhụnanya na-ejupụta n'ịhụnanya" Michael Meegan, The Tribe of one www.eye-books.com *"Mgbe anyị maara onwe anyị n'ezie, anyị na-agbaghara mgbe niile" Michael Meegan NIILE ga-adị mma www.eye-books.com "Ọ bụrụ n'ezie na ị chọrọ ịmata ndị enyi gị bụ, hụ ka ị guzo n'akụkụ gị na oké ifufe" Mike Meegan *"Cheta onwe gị maka ọhụụ gị, mee ka olileanya gị dịrị n'obi gị, nwee mmasị na ha na mgbe niile, na-abụ eziokwu mgbe niile nye ha" Michael Meegan Ịgbanwe Ụwa *"Asụsụ kacha mkpa nke ọñụ onwe onye bụ asụsụ na-agbakarị mgbagwoju anya nke ịgbachi nkịtị" Michael Meegan NIILE ga-adị mma *" Ndị enyi bụ ndị na-emetụ gị n'obi , na-aṅụrị ọṅụ na "ihe niile" na-eme ka ị . Ha nọ n'akụkụ gị , ha na-achị gị ọchị , ebe ahụ ka a na-ehichapụ anya mmiri gị . Ha na-ahụ ezigbo gị, ndị na-esighị ike. Ezigbo enyi dị ebe ahụ nke ukwuu nke na ha bụ nkume gị, ntọala na nkwụsi ike nke ihe niile anyị na-eche ihu . *Enyi bụ otu n'ime ihe ndị ahụ dị ka iku ume , dị ugbu a n'oge ikpeazụ , ma gafere . Ekpere m bụ nke a. Na ị maara ndị enyi gị , na-asọpụrụ ha , na-aṅụrị ọṅụ na ha , na-agọzi ha , na-amụta n'aka ha , na-agbaghara ha ihe ọ bụla , na-enye onwe gị , nọnyere ha na gọzie site na ha . Michael Meegan Njem nke mkpụrụ obi * Ihe niile na-agbanwe mgbe ị tetara n'ụtụtụ wee kpebie ịnwe taa. Ọ bụghị onye ọzọ ga-anapụ gị ya, ọ ga-abụ nke gị ** Na-agbanwe Ụwa * Mgbe ahụhụ niile a na-ata n’ụwa na-echu anyị ụra, ma ọ bụkwanụ na ihe na-esiri anyị ike n’ụbọchị, mee nke a. Mechie anya gị, kuruo ume, marakwa na ume ị na-eku ume bụ otu ọrụ ebube nke ndụ nke jupụtara n’ihe niile e kere eke. Onye na-enye gị ume a, n'agbanyeghị nchegbu gị , egwu na ihe mgbu, maara gị. Ọ maara gị nke ọma karịa ka ị ga-aghọta onwe gị. Kuo ume, kupụta ume. Ị na-ahụ ọrụ ebube ahụ. Ọrụ ebube kacha ịtụnanya niile. Onyinye nke ndụ. Ihe niile ga-ekwekọ n'ịmara nke a, na nke a, bụ ntakwu nta nke ọ bụghị naanị ihe niile e kere eke, kama nke Onye Okike. * Ike gị na-eme ka echiche gị dị ike, echiche na-adịghị mma na-adọpụ gị, echiche ịhụnanya na-ejupụta n'ịhụnanya * Mgbe ọ bụla ọ dị mma ịlaghachi ntakịrị. Mgbe anyị hapụrụ ntakịrị wee wepụ onwe anyị na ihe nkiri ahụ, anyị nwere ike ịhụ nke ọma. Ya mere, ọtụtụ mgbe anyị na-ejide onwe anyị na nrụgide anyị na-adịghị ahụ ihe na-akpata nchegbu anyị. Mgbe anyị ka nọ na-etinye anya n'etiti nsogbu anyị anyị na-achọpụtakarị ihe ngwọta * Ikekwe ihe nzuzo nke inwe obi ụtọ bụ ịhapụ ụjọ , ịnakwere ike na-eme ka anyị baa ọgaranya . Na-eleghara ndị na-adọpụ anyị na ibelata, channeling onwe anyị maka ịdị mma na nti omume * Naanị ihe Chineke chọrọ n’aka mmadụ bụ obi ọmịiko. * Mee kpọmkwem ihe ị ga-eme ma ọ bụrụ na a hụrụ gị n’anya nke ukwuu. * Ndụ niile, ihe ọ bụla dị ndụ bụ okwu Chineke na ihe omimi Ya. * Naanị otu ihe a na-atụ anya n'aka gị, ya bụ na ị ga-esi n'ime onwe gị pụta ma jiri obi gị dum na ìhè gị niile hụ n'anya n'akwụsịghị akwụsị. * Chineke nọ n'ụlọ ma nwee afọ ojuju, ọ bụ anyị na-ele anya na-abụghị otu n'ime onwe anyị. * Iji kee na ịgwọ ọrịa, ime na ije ozi, .. ime ihe anyị chọrọ mgbapụ. * Ọ bụrụgodị na e nyere anyị ihe niile dịnụ, ọ bụghị ihe e ji atụnyere nnwere onwe na ike nke ịbụ ndị a hụrụ n’anya * Ọ bụrụ na ị na-ekpe naanị otu ekpere na ndụ a ka ọ bụrụ Ekele, jiri obi gị dum * Mmadụ na-aga ebe dị anya ma ọ bụ nso ma Chineke adịghị aga ebe dị anya; ọ na-eguzo mgbe niile n'akụkụ aka ya, ọ bụrụgodị na ọ nweghị ike ịnọ n'ime ya, ọ gaghị aga n'ihu ọnụ ụzọ. * Ihe kacha mma i nwere ike ikwu bụ ihe ị na-ekwubeghị. * Ka anyị na-enwetakwu ihe anyị nwere. * Ka anyị na-enwekwu ihe anyị nwere. * Mgbalị nke elu ahụ agaghị abụ ihe na-abaghị uru ma ọ bụrụ na ìhè nke ime dị ukwuu. * Ọnụ ego nke ime ihe ọ bụla dị nnọọ ukwuu karịa ụgwọ njehie. ==Njikọ Mpụga== [[W: Michael Meegan|Michael Meegan]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Michael Meegan|Michael Meegan]] na wikiquote. 52ec1padjfkub1f5spjy5vpnf9k2tse Michael Ende 0 1685 13282 12812 2023-01-13T19:45:17Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Michael_Ende.jpg|Michael_Ende.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Yann|Yann]] because: as per [[:c:COM:NETCOPYVIO|]].. wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Louise Erdrich]]</nowiki> Louise Erdrich bu onye odee na mba Amerika. Eji ide akwukwo ejije umuaka,abu nke na-egosiputa Mba Amerika nakwa ndi Amerika were mara ya ====== ==Ihe ndi okwuru== ====== "Ihunanya abughi ihe aga eji were gwuo egwu,ihunanya agaghi apu". "Ndu ga-agbaji gi" ====== ==EDENSIBIA== ====== https://en.m.wikipedia.org/wiki/Louise_Erdrich [[Òtù:Wq/ig]/ Children Authors] ====== ==Okwu ndi Okwuru== ====== Oge na onwe ya bu ndu nke di na obi mmadu Ndu na onwe ya bu ihe omimi ====== ==EDENSIBIA== ====== Operamini <nowiki></nowiki> dkcfq79gvfv3rlvc48au0t9hrxsf5zv Michael Rosen 0 1686 13198 11369 2022-11-22T10:50:46Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Michael Rosen]] [[Usòrò:Michael Rosen.jpg|thumb|Michael Rosen (2009)]] '''[[w:Michael Rosen|Michael Rosen]]''' (amuru [[May 7]], [[1946]]) bụ onye na-ede uri bekee na onye na-ede akwụkwọ ụmụaka. Ọ bụ onye UK ritere ihe nrite [[w:Children's Laureate|Children's Laureate]] ruo 2009. == Okwu ndị Okwuru == * Onye ọ bụla bụbu nwata kwesịrị inwe opekata mpe otu akwụkwọ ụmụaka n’ime ha. ** ''Macca the Paperback writer'', Guardian, (22 Maachị 2005) [http://arts.guardian.co.uk/features/story/0,,1443374,00.html] * Ịsọpụrụ na-egbu egbu, ọ́ bụghị ya? ** ''Talking Shop'', BBC News, (12 June 2007) [http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6742495.stm link] * Asọmpi n'etiti ọnụ ahịa ego na-akawanye njọ, enwere otu mkpa ochie ahụ na-achọsi ike idobe ụgwọ ọnwa, ọ na-achọsi ike iji dochie igwe maka ọrụ (mana nke ahụ na-efu ọtụtụ puku ijeri ego) na n'agbanyeghị otú ị na-erigbu ndị ọrụ, ị ka ga-ahụ mkpa ọ dị ka iresi ha ihe, ma ọ bụrụ na ụgwọ ọrụ ha dị ntakịrị, ha enweghị ike ịzụta ihe ahụ. Ị nwere ike ịmanye ndị a na-akwụ obere ụgwọ ka ha na-agbaziri ego (kaadị kredit, wonga wdg) mana ọge na-abịa mgbe nke ahụ ga-ebute nsogbu iji ụgwọ: onye ebe kwuru na ya chọrọ dosh ebe ụlọ akụ na-ekwu na ha enwetabeghị dosh (oge ikpeazụ na Northern Rock). Ka anyị cheta, ọ nweghị nke ọ bụla n'ime ihe ndị a ọ bụ ndị mbịara mbia ma ọ bụ ndị ndọrọndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya kpatara. Nke a bụ nsogbu amụrụ kpamkpam site na sistemụ nke asọmpi maka ahịa. Ya mere, ahịrị ndị a na-ekpo ọkụ n'etiti ndị agha nke ndị na-adịghị mma bụ ahịrị dị n'etiti ndị maara nke ọma na ha enweghị ike ịchịkwa usoro a nke na-arụ ọrụ na nkesa nke ihe ndị dị anyị mkpa. Ha na-ewepụta naanị echiche efu ka ha ga-esi nọrọ n'ọchịchị ebe usoro na-esote ga-esi na nsogbu banye na nsogbu. Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya nye ọtụtụ nde mmadụ nọ n'enweghị ntụkwasị obi jọgburu onwe ya, ọrụ akwụghị ụgwọ dị ala ma bụrụ ihe enweghị ike itụkwasị obi, ụlọ na-adịghị mma, ma ọ bụ ọ bụrụ na ha nwere nkwarụ, ma ọ bụ maka ọtụtụ nde mmadụ na-agbalịsị ike ks ha pụọ ​​​​na ịda ogbenye na obi nkoropụ. Anyị kwesịrị ịma jijiji mgbe ndị otu na-achị achị malitere ịrịọ anyị ka anyị soro ha na-emegide 'ndị ama ama': otu akụkụ nke ndị ama ama na-akpọ anyị ka anyị megide ndị ama ama. ** ''[http://michaelrosenblog.blogspot.com/2018/07/neither-brussels-or-city-for-many-not.html 'Neither Brussels or the City - for the many not the few'.]'' (6 July 2018) === ''Carrying the Elephant''=== * Ọ chọrọ ịrụ enyo. Enyo, mercury na frame osisi - enyo zuru oke. Ma ọ maghị etu esị arụ ya. Ya mere, ọ gakwuuru ndị ọ maara ma rịọ ha ka e nye ha enyo. Naanị ihe ha nwere ike inye ya bụ enyo ochie. Ọ weere ndị a laa, dọba ha n’elu bọọdụ ma kwụba ya. Ọ bụ enyo. ** Okwu mmalite * "Ezigbo joe, nnukwu nwanne gị na-eme mkpọtụ anwụọla.<br> Enweghị m ike ime ihe nne na nna m mere:<br>wetara ụmụ nwoke abụọ, afọ anọ dị iche site na oke egwu." * Ọ dị mma ịsị na ị ga na-echeta ya mgbe niile. Ị gaghị. * “Ndị mmadụ dị mma,” ka o kwuru. "Ha niile ga-adịrị gị mma. Ewezuga otu." * "Eji m ntutu isi ya gbachie, akpụkpọ ụkwụ ya<br> dị ebe ọ hapụrụ ha, akpụkpọ ụkwụ ya di ebe ọ hapụrụ ha." * "Ị na-ajụ m ka m ga-esi na-aga n'ihu. M na-eche<br> na adịm ka onye dị ka <br> ọ ga-ekwe ya omume ịga n'ihu." * "Egwu ọbara. Akpọrọ m ụzọ ọ si abanye asi." * "Ọ naghị arụ ọrụ ka o kwesịrị." === ''Sad Book'' === * "Mgbe ụfọdụ n'ihi na ọ na-ewute m, m na-eme ihe ọjọọ. <br>Apụghị m ịgwa gị ihe ha bụ.<br>Ha dị oke njọ. Ma ọ dịghị mma na pusi." * Mwute dị ebe ọ bụla. Ọ na-abịa chọta gị. * A ga-enwerịrị kandụl. ==Njikọ Mpuga== d4enyaacsg1ba84qp8n34j00d52obsd Michael Shermer 0 1687 13315 11370 2023-03-11T22:13:28Z Mats Enestam 345 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Michael Shermer wiki portrait4.jpg|thumb|Michael Shermer (2007)]] '''[[w:Michael Shermer|Michael Shermer]]''' (born September 8, 1954) bụ onye edemede sayensị, onye nchoputa nke The Skeptics Society, na onye nchịkọta akụkọ nke magazin ya Skeptic, bụ nke gbadoro anya na nyocha nke pseudoscientific na ihe karịrị mmadụ. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ya mere, n’ezie, ihe ngosi [[Duane Gish | Gish]] nabatara nke ọma, nke ọ gaara abụ ma ọ bụrụ na o biliri nani wee sị “Toonụ Onyenweanyị” wee nọdụ ala azụ. ** Na-akọwa "Young-Earth" Creationist Duane T Gish arụmụka ikpeazụ nke ọrụ ya (nke megidere Shermer), na Phoenix, Arizona, na June 3, 2001, e hotara na [https://web.archive.org/web/20160306040538/http://www.positiveatheism.org/hist/quotes/quote-s4.htm E-Skeptic] maka June 3, 2001 * Akụkọ m bụ na omume na-adị n'èzí uche mmadụ n'echiche nke ịbụ na ọ bụghị naanị àgwà nke mmadụ n'otu n'otu, kama àgwà mmadụ; ya bụ, mmadụ zuru ụwa ọnụ. *… Ọ dịghị onye dị otú ahụ ga-ahụta Iwu Ọlaedo n'ụzọ ọ bụla n'ihi na na ntọala ya bụ ntọala nke ọtụtụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya na enwere ike ịhụ ya n'ọtụtụ ederede n'akụkọ ihe mere eme edere na site na gburugburu ụwa - ihe akaebe na-egosi na ọ bụ eluigwe na ala. . ** Na-ekwu maka onye na-anụtụbeghị gbasara [[w:Ethic of reciprocity|Golden Rule]], dị ka ekwuru n'akwukwọ John Locke ''[[w:An Essay Concerning Human Understanding|Essay Banyere Ịghọta mmadụ]]'' * Anyị niile na-ekwu maka otu ihe, ma ọ̀ bụ ndị okpukpere chi ma ọ bụ ndị mmụọ ime mmụọ ma ọ bụ ndị Buda ma ọ bụ ndị ọkà mmụta sayensị. Anyị niile na-ekwu maka inwe mmetụta nke ịtụ egwu ma na-eche ihe dị ukwuu karịa onwe anyị. ** ekwuru na http://www.salon.com/books/int/2006/08/23/shermer/print.html * N'ime afọ iri, ma eleghị anya abụọ ma ọ bụ atọ, Ndị Kraịst ga-abịa gburugburu imeso ndị mmekọ nwoke na nwanyị ihe n'ụzọ dị iche karịa ka ha na-emeso ìgwè ndị ọzọ ndị ha kpagburu na mbụ - ndị inyom, ndị Juu, ndị ojii - ma ọ bụghị n'ihi nkọwa ọhụrụ nke akụkụ Akwụkwọ Nsọ, ma ọ bụ n'ihi na nke mkpughe ọhụrụ sitere na Chineke. Mgbanwe ndị a ga-abịa n'otu ụzọ ahụ ha na-eme mgbe niile: site n'aka ndị nta a na-emegbu emegbu na-alụ ọgụ maka ikike ka a na-emeso ha n'otu n'otu, na site n'aka ndị nwere nghọta nke ọtụtụ ndị na-emegbu emegbu na-akwado ebumnuche ha. Mgbe ahụ ihe ga-eme bụ na Ndị Kraịst ga-anata otuto maka nnwere onwe obodo nke ndị mmekọ nwoke na nwanyị, gwuo akụkọ ihe mere eme wee chọta ndị na-ede blọgụ Ndị Kraịst ole na ole ma ọ bụ ndị nkwusa bụ ndị nwere obi ike na àgwà iji kwado ikike nwoke nwere mmasị nwoke mgbe Ndị Kraịst ibe ha na-agaghị ekwe omume. wee kọwapụta ihe ndị ahụ dị ka ihe àmà na-egosi na ọ bụrụ na ọ bụghị n'ihi na Ndị Kraịst na-edina ụdị onwe agaraghị ha nhata. ** Shermer (2007), [http://www.skeptic.com/eskeptic/07-10-24.html Iso Ụzọ Kraịst ọ̀ dị mma maka Ụwa?] * Esemokwu ahụike nke na-adịbeghị anya banyere ma ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa ọ̀ na-akpata autism na-ekpughe àgwà nke nghọta mmadụ—iche echiche n’ezoghị ọnụ na-abịa n’ụzọ nkịtị, ma iche echiche na nkà mmụta sayensị adịghị. ** http://www.sciam.com/article.cfm?id=how-anecdotal-evidence-can-undermine-scientific-results ==Njikọ Mpuga== * [[W:Michael Shermer|Michael Shermer]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Shermer, Michael}} je33bz7c6flmytbmyn4h4he40l405bi Michelle Obama 0 1688 7379 6437 2022-10-10T11:39:16Z Jon Harald Søby 3 Jon Harald Søby moved page [[Michel Obama]] to [[Michelle Obama]] wikitext text/x-wiki [[Michel Obama]] [[Usòrò:Michelle Obama2.jpg|thumb|Michelle Obama2]] '''Michel LaVaughn Robinson Obama''' (amụrụ Jenụwarị 17, 1964) bụ onye ọka iwu na onye ode akwụkwọ onye America jere ozi dị ka nwanyị mbụ nke [[w:United States|United States]] site n'afọ 2009 ruo 2017. Ọ bụ nwanyị mbụ onye America America jere ozi n'ọnọdụ a. Ọ bụ nwunye onye isi ala mbụ Barack Obama. ===Ihe Ndị O Kwuru=== *M si n'elu ugwu na-arịdata ịgwa nwantorobịa ọ bụla dara ogbenye na-arụ ọrụ, ma a gwala gị n'agbanyeghị ụcha akpụkpọ anụ ahụ gị na ị bụghị, egela ha ntị. Ha amaghịdị ka ha si ruo oche ndị ahụ. *Na nke m, ịghọ abụghị maka ịbịarute ebe ma ọ bụ imezu otu ebumnobi. M na-ahụ ya kama dị ka ngagharị ịga n'ihu, ụzọ e si agbasa, ụzọ isi ruo n'ihu n'ihu n'ebe onwe onye ka mma. Njem ahụ anaghị akwụsị. *Ọ dịghị obodo ga-enwe ọganihu n'ezie ma ọ bụrụ na ọ na-egbochi ikike nke ụmụnwanyị bịakwa napụ onwe ya onyinye nke ọkara ndị obodo ya. *N'afọ iri ise na anọ m, m ka na-aga n'ihu, enwere m olileanya na m ga-adị mgbe niile. *Mụ na Barack bụ ndị a zụrụ n'ezinụlọ ndị na-enweghị nnukwu ego ma ọ bụ ihe onwunwe mana ndị nyeworo anyị ihe bara uru karịa—ịhụnanya ha na-enweghị atụ, àjà ha na-adịghị agwụ agwụ, na ohere ịga ebe ha na-echetụbeghị n'echiche maka onwe ha *Ọ bụrụ na ekpebie ọdịnihu m naanị site na arụmọrụ m n'ule ahaziri ahazi, agaghị m anọ ebe a. Ana m ekwe gị nkwa nke ahụ. *Mgbe m nụrụ banyere mwakpo ọjọọ na ụgha, anaghị m etinye ume ọ bụla n'ime ha, n'ihi na amaara m onye m bụ. *Mgbe mmadụ rutere n'ebe m nọ, elela anya gburugburu, elela anya karịa ha. Lee ha anya na anya, were akụkọ. *A chọrọ m ka ndị na-eto eto anyị mara na ọ dị mkpa, na ha bụ nke ha. Ya mere, atụla egwu - unu na-anụ m, ndị na-eto eto? Atụla egwu. Lekwasị anya. Kpebisie ike. Nwee olileanya. Nwee ike. Nye onwe gị ikike mmụta dị mma, wee pụọ n'ebe ahụ were agụmakwụkwọ ahụ wulite obodo kwesịrị ekwesị maka nkwa gị na-enweghị oke. Jiri olile anya na-edu ihe imaatụ, atụla egwu. *Ma ị si n'obodo mepere emepe ma ọ bụ ime obodo, ọganiihu gị ga-ekpebi site na ntụkwasị obi na obi ike gị.<ref>https://www.oprahdaily.com/life/relationships-love/g25438427/michelle-obama-quotes/</ref> ===Edensibịa=== hdxbccrshwe6wf8clk39qg07p8bl8ky Michelle Brown 0 1689 12448 11371 2022-11-05T22:40:05Z Ääliökatiska 188 wikitext text/x-wiki [[Michelle Brown]] [[Usòrò:Michelle Brown AM.png|thumb|Michelle Brown (2016)]] [[q:Michelle Brown|Michelle Margaret Freda Brown]] (amụrụ 30 Desemba 1969) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain bụ onye so na National Assembly maka Wales na North Wales kemgbe ntuli aka 2016. Na Maachị 2019 ọ gbara arụkwaghịm na UK Independence Party ka ọ bụrụ onye nweere onwe ya. ==Okwu ndị o kwụrụ== === 2019 === * Ọ bụ ezie na o doro anya na UK chọrọ atụmatụ iji merie extremism na fundamentalism n'ụdị ya niile na njirimara ya, m na-atụ egwu na ndị isi UKIP ugbu a kwenyere na ụzọ kachasị mma isi mee nke ahụ bụ ịmalite na ịzụlite onye na-asọ mpi fundamentalism. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-wales-politics-47705175 UKIP ruo AMs atọ ka Michelle Brown gbara arụkwaghịm]" Akụkọ BBC" (26 Maachị 2019) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Michelle Brown|Michelle Margaret Freda Brown]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Brown, Michelle}} 09sqkqth93ktskr4vpwlksz315zqwu9 Michelle Dede 0 1690 11372 6445 2022-10-10T18:25:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25914018]] wikitext text/x-wiki == Michelle Dede == Michelle Dede bụ onye Naijiria na-eme ihe ngosi na onye na-eme ihe nkiri. O mebere ihe nkiri Flower Girl, nke gbara n'usoro ihe onyonyo onyonyo Desperate Housewives Africa na ihe nkiri ihe nkiri 2017 Gịnị Lies Inin. == Ihe ndi okwuru == * N'agbanyeghị otú ọ siri sie ike, ekwela ka obodo/obodo ị bi na ndị ị na-ezute gbanwee gị. Bụrụ onye ezi omume, nwee obiọma, na-akwụwa aka ọtọ, nọgide na-eguzosi ike n'ezi ihe. * M na-abụ onye kwere ekwe na ọ bụghị ikpe akwụkwọ site na mkpuchi ya. Karịsịa dị ka onye ahụtaworo na a na-ekpe ikpe na-ezighị ezi n'oge niile m na Nigeria. * Ndị na-edina mmadụ n'ike, ndị na-eri anụ, ndị na-edina ụmụ nwoke, unu niile kwesịrị ire ere n'ụlọ nga! Ị bụghị ụmụ nwoke, ị bụ ihe ngọpụ obi ebere nye mmadụ. * Onye ọ bụla kwesịrị nlekọta ahụike nha anya yana nke gụnyere ndị nwere nkwarụ, == Ebenside == https://quotes.ng/authors/michelle-dede/2222/ nhl2dnw03e552tixiesjzfgi3ujmybt Michelle Lujan Grisham 0 1691 13248 11373 2022-11-30T00:54:50Z Topakka kaveri 240 File wikitext text/x-wiki [[Michelle Lujan Grisham]] [[File:Michelle Lujan Grisham official photo.jpg|thumb|Michelle Lujan Grisham (2013)]] Michelle Lynn Lujan Grisham (/ ˈluːhɑːn ˈɡrɪʃəm/; amụrụ Ọktoba 24, 1959) bụ onye ọka iwu America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka gọvanọ 32nd nke New Mexico kemgbe 2019. Onye otu Democratic Party, Lujan Grisham rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye nnọchi anya US maka New Mexico. Mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke mbụ nke Mexico site na 2013 ruo 2019. ==Okwu ndi okwuru== * Dị ka nwanyị di ya nwụrụ na onye nlekọta na nne nanị ya na-azụ ụmụ, ana m ebi ahụmahụ ndị New Mexico bụ. * Enweghị ụzọ na-enweghị ezigbo ihe akaebe m ga-ezigara National Nche n'ókè ===Edensibia=== * [https://www.whatshouldireadnext.com/quotes/michelle-lujan-grisham-there-s-no-way-without-real] nq0z679f5prrrrwkbi01f17fexsys2e Michelle Pfeiffer 0 1692 11374 6454 2022-10-10T18:25:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q159778]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Michelle Pfeiffer 2007.jpg|thumb|right|M na-eme ihe nkiri n'efu, mana a na m achọ nnukwu ụgwọ ọnwa dịka nkwụghachi ụgwọ maka iwe niile nke ịbụ onye ọha.]] '''[[w:Michelle Pfeiffer| Michelle Marie Pfeiffer]]''' (amụrụ [[April 29]], [[1958]]) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. ==Okwu o kwụrụ== [[Usòrò:Michelle Pfeiffer 01.jpg|thumb|right|Enwere m nnọọ ike ime mmụọ, onye isi ike nke ukwuu, na ọ dị egwu nke ukwuu, echere m.]] [[Usòrò:Michelle Pfeiffer 1990.jpg|thumb|right|Ị mara, ọ dị m ka ọbọgwụ. M na-eme. Ọ bụghịkwa m naanị m na-eche otú ahụ.]] [[Usòrò:Michelle Pfeiffer 1994.jpg|thumb|right|Enweghị m mmasị ma ọlị ịbụ onye na-eme ihe nkiri. M pụtara, nke ahụ abụghị ihe bụ... Ihe dị na kpakpando maka m, ọ dịghị ihe mkpaọchị m bu n'obi.]] * '''Ọbụna site na mmalite, mgbe m na-eme ihe onyonyo nwere ka o si wee dị, m ka nwere ihe a na-elekwasị anya. Amaara m na agaghị m eme nke ahụ ruo mgbe ebighị ebi, na agaghị m adị otú ahụ...''' ** [https://web.archive.org/web/20090703094415/http://www.pfeiffertheface.com/Mag_1989-02_Vanity.htm ''Vanity Fair'' (1989)] * ''M na-eme ihe n'efu, ma ana m achọ ka a kwụọ m ụgwọ dị ukwuu ka ọ bụrụ nkwụghachi ụgwọ maka iwe niile nke ịbụ onye ọha na eze.''' N'echiche ahụ, ana m enweta ego ọ bụla m na-enweta. ** [https://web.archive.org/web/20090518031055/http://www.pfeiffertheface.com/Mich_Quo1.htm ''Esquire'' (1990)] * '''Ị maara, ọ dị m ka ọbọgwụ. Ọ bụghịkwa naanị m na-eche otú ahụ.''' Ọ bụ otú ọnụ m si agbakọ ọnụ ma ọ bụ otú imi m si ari elu. O kwesịrị m ịkpọ [[w:Howard the Duck|Howard the Duck]]. ** [http://www.people.com/people/archive/article/0,,20128142,00.html ''Ndị mmadụ'' akwụkwọ akụkọ (1990)] * '''Achọghị m ikwu banyere agwa ndị m na-eme na fim, mgbe ọ bụla.''' Ọ nweghị ihe omimi na nke gbara ọchịchịrị. Ọ bụ naanị echiche. Ọ bụ naanị echiche. ** [https://web.archive.org/web/20090211194204/http://pfeiffertheface.com/Mag_1991-10_Vogue.htm ''Vogue'' (1991)] * Enwere m nnukwu ọnụ, m na-agwawakwa nne m ọnụ mgbe niile. Ma m ga-ahụ na papa m anaghị aña ntị, n'ihi na ọ ga-ahapụ m ka m nweta ya. '''Enwere m ezigbo ọchịchọ, onye isi ike, na ihe dị egwu, echere m.''' M na-echeta na nne m na-akpọ m eze nwanyị ihe nkiri mgbe m ga-aga n'ihu: 'Lee obere omee m.' Ma abụ m ezigbo tomboy. Abụghị m obere nwa nwanyị nwere oke egwu. Ọ dịghị mgbe m chere na m na-amasị ụmụ nwoke; Echetara m mgbe nwa okorobịa mbụ nwere mmasị na-ebe m nọ, ekweghị m. Ụmụntakịrị nwanyị niile nwere mgbanaka na uwe crinoline bụ nke ụmụ nwoke nwere mmasị na ya. Anọ m na-eti ha ihe mgbe niile - gịnị kpatara ha ga-eji amasị m? Abụ m nwa agbọghọ kasị ukwuu na klas mgbe nile, ma ọ bụrụ na mmadụ chọrọ ka e tie ya ihe, ha na-abịa kpọta m. Abụ m onye isi ụlọ akwụkwọ. Ka a sịkwa ihe mere m ji wee mee ihe dịka Catwoman. Ihe niile na-abịa gburugburu. ** [https://web.archive.org/web/20081007200517/http://www.pfeiffertheface.com/Mag_1993-09_VanityFair.htm ''Vanity Fair'' (1993)] * Ya mere, m na-eme ule ahụ, anyị na-eme ihe ngosi a, ọ bụkwa ebe ahụ na njedebe ebe m na-atụba efere, ya mere m na-atuba efere. 'Kwapụ!'... M wee legharịa anya, ma ọbara dị. n'ebe nile, n'ihi na m mebiri efere ma ọ bụ ihe, na ha niile na-enyocha m - 'Oh Chineke m, ọ gbupụrụ onwe ya' - mana enweghị m ike ịhụ ihe ọ bụla, na mgbe ahụ, m na-ele anya, m wee ghọta. Ahụrụ m na aka Al na-agba ọbara. M wee bepụ aka Al Pacino, na ule ihuenyo m. Echere m mgbe ahụ ọ masịrị m. Echere m na nke ahụ bụ oge mgbanwe n'ezie. ** [http://uk.youtube.com/user/pfeifferpfan2 Na-enyocha ''Scarface'', sitere na ''Inside the Actors Studio'' (2007)] ==Okwu gbasara Michelle Pfeiffer== * Michelle na-anọchite anya ndị kacha mma n'ụwa abụọ. Ọ bụ nnọọ nwanyị, onye a na-aghọtachaghị na ọkaibe, ma dịkwa omimi, nwee ntụkwasị obi na mkpasu iwe. ** [https://web.archive.org/web/20090518031100/http://www.pfeiffertheface.com/Mich_Quo2.htm Giorgio Armani, onye mmebe ejiji] * Echere m na, ọ bụ "onye na-eme ihe nkiri mara mma," Michelle enweela nkwarụ n'ọdịdị ya. O nwere ihu na-awụ akpata oyi n'ahụ nke na ndị mmadụ na-achọkarị ịwụ ya n'ihi ọdịdị ya ... Enwere m mmetụta na ọ na-akpakọrịta na onyinye ya oge niile, nakwa na ọ na-egosipụta ndidi dị ukwuu n'ebe anyị nọ bụ ndị na-elekwasị anya na mma ọ mara. ** [https://web.archive.org/web/20090212233644/http://pfeiffertheface.com/Mag_1988-09_Premiere.htm Jonathan Demme, onye isi '' Married to the Mob ''] * N'ụzọ bụ isi, ọ bụ onye na-eme ihe nkiri… echere m na nke ahụ bụ ike. Ọ bụ onye ga-atachi obi n'ihi na ọ ga-achọta agwa ọ ga-eme. Ma ọ na-abụkwa ụdị nwanyị na-edu ndú, nke bụ, echere m, mara mma. ** [http://velvet_peach.tripod.com/fpacscarface.html Al Pacino, onye na-arụkọ ọrụ na '' Scarface '' na ''Frankie na Johnny''] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Michelle Pfeiffer|Michelle Pfeiffer]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Pfeiffer, Michelle}} nja1qv2pveppzzhvt907e9mnxgcdvc6 Michelle Yeoh 0 1693 13255 11375 2022-12-04T23:05:24Z Topakka kaveri 240 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Michelle_Yeoh_Cannes_2017_2.jpg|thumb|250px|Michelle Yeoh (2017)]] '''[[w:Michelle Yeoh|Michelle Yeoh Choo-kheng]]''' (born 6 August 1962) bụ onye na-eme ihe nkiri Malaysian nke sitere na China bụ onye ama ama na ihe nkiri Hong Kong n'afọ ndị 1990 ma bụrụkwa onye amara nke ọma na mba ụwa maka ọrụ ya na fim James Bond ''[[Tomorrow Never Dies]]'' (1997) na fim ihe ike ''[[Crouching Tiger, Hidden Dragon]]'' (2000),tinyere ihe nkiri na usoro asụsụ Bekee nke mba ụwa na nso nso a. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ekwula maka ụdịdị dị iche iche wee hapụ naanị anyị ebe ahụ maka na ịchọrọ ime ka ọ dị ka ọ dị iche. Nnọchite anya bara uru, nke ahụ bụ ihe ọ bụ, ebe ndị na-agụ akụkọ nwere ezigbo olileanya na nrọ na ndụ na ọ bụ ezi obi na omenala. **[https://www.harpersbazaar.com/culture/film-tv/a22794930/michelle-yeoh-crazy-rich-asians-interview/"Michelle Yeoh na-atụ anya na ndi ọgaranya Asia ga-atụgharị aghụghọ nke di iche iche na Hollywood "n'iyi" na "Harper's Bazaar" (27 Ọgọst 2018)] *Echere m na ndị pere mpe anaghị enwe obi ụtọ na a na-asachapụ ha ọcha, ma ọ bụ na-enweghi obi ụtọ na a kọghị akụkọ ha n'ụzọ bara uru. Ya mere, ọ dị mkpa. Na njedebe nke ụbọchị, ọ bụrụ na anyị enweghị ihe nkiri mara mma, na-atọ ọchị, dị ịtụnanya, anyị enweghị ike ịme nkwupụta ahụ. Enweghị mmegharị. Yabụ, enwere ọtụtụ ịnya na ya, mana anyị emeela òkè anyị. Anyị etinyela ịhụnanya na echiche kachasị mma maka otu esi eme ya ka ọ bụrụ ihe nnọchianya nke ndị Eshia. Enwere m olileanya na ọ ga-enwe mmetụta siri ike, na ndị Eshia gburugburu ụwa ga-eche, "Enwere m ike ịkọ akụkọ nke m n'ihi na ị chọrọ ịnụ ya. Ma unu nabatara ya.” **[https://www.harpersbazaar.com/culture/film-tv/a22794930/michelle-yeoh-crazy-rich-asians-interview/"Michelle Yeoh na-atụ anya na ndi ọgaranya Asia ga-atụgharị aghụghọ nke di iche iche na Hollywood "n'iyi" na "Harper's Bazaar" (27 Ọgọst 2018)] *A na m eme ihe onyonyo n'ebe dịpụrụ adịpụ n'afọ a. Yabụ na nkeji m gwụchara, m ga-abata n'ụlọ ka mụ na ezinụlọ m nọrọ, osisi ekeresimesi na obi ụtọ ekeresimesi gbara m gburugburu. **[https://www.vogue.com/article/michelle-yeoh-interview-last-christmas "N'okpuru ọnọdụ ọ bụla Michelle Yeoh ga-eje ozi Turkey ekeresimesi" na ''Vogue'' (19 Nọvemba 2019)] * Ee. Ihe ọ bụla. Anyị na-enwe oriri mgbe niile. Ị mara, ndị China, anyị nwere ọtụtụ ihe na tebụl. Ya mere, ọ bụ maka ịnọkọ ọnụ na iri nri na imeri na ịchị ọchị. Naanị nnọrị! Nke ahụ bụ ihe kacha mkpa. Kedu onye na-eche maka toki ahụ? **[https://www.vogue.com/article/michelle-yeoh-interview-last-christmas "N'okpuru ọnọdụ ọ bụla Michelle Yeoh ga-eje ozi Turkey ekeresimesi" na ''Vogue'' (19 Nọvemba 2019)] * Mana ozugbo m rutere America, ọ dị m ka, 'Abụ m obere mmadụ ebe a, n'enweghị nnọchi anya.' Otu n'ime ihe kachasị njọ bụ, oge ọ bụla enwere ọrụ ịgụ ihe, ọ na-abụ ihe efu. Ọ bụ nke nwa agbọghọ China si Chinatown ma ọ bụ onye na-eri nri, ị maara, cliches ochie. M lụrụ ọgụ ahụ ruo ogologo oge. Enwere m okomoko nke ịsị mba, agaghị m akwado ụdị ọrụ ndị a. Mana enwere m ike ịghọta kpamkpam na enwere ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eme ihe nkiri ndị (kwesịrị ịrụ ọrụ ndị ahụ) iji rụọ ọrụ maka ndụ. **[https://www.thestar.com.my/lifestyle/entertainment/2020/08/19/at-58-michelle-yeoh-still-does-her-own-stunts "Na 58, Michelle Yeoh ka na-eme ya Ihe ngosi nke ya" na "Star" (19 August 2020)] *Ebumnobi m bụ itinye aka n'elu ikpo okwu enyere m site na ọrụ m na ihe nkiri, telivishọn na ihe ntụrụndụ iji mee ka mmata na ịkwado nkwado maka ebumnuche mmepe ga-atọ atọ̀ - kpọmkwem, ka onye ọ bụla n'ime anyị nwere ike isi rụọ ọrụ dị mkpa na ya iji na-eme ka ha bụrụ eziokwu. **[https://untoday.org/interview-with-michelle-yeoh-our-clothes-are-a-mirror-reflection-of-what-is-going-on-in-our-environment/ "Ajụjụ ya na Michelle Yeoh: "Uwe anyị bụ ihe na-egosipụta enyo nke ihe na-eme na gburugburu ebe obibi anyị" na ''UN Today'' (5 Julaị 2020)] * Enwere ọtụtụ ihe ndị na-azụ ahịa, dịka ọmụmaatụ, nwere ike ime site n'ikike ịzụrụ ihe na ntinye aka ha iji megharịa na imegharị ihe, gọọmentị site na iwu siri ike karị, yana ụlọ ọrụ site na ụdị azụmahịa ọhụrụ na echiche enweghị uru. Onye ọ bụla metụtara kwesịrị ịrụkọ ọrụ ọnụ. **[https://untoday.org/interview-with-michelle-yeoh-our-clothes-are-a-mirror-reflection-of-what-is-going-on-in-our-environment/ "Ajụjụ ya na Michelle Yeoh: "Uwe anyị bụ ihe na-egosipụta enyo nke ihe na-eme na gburugburu ebe obibi anyị" na ''UN Today'' (5 Julaị 2020)] * A na-enye anyị ohere a magburu onwe ya iji kpọga gị n'akụkụ nke ọzọ nke ụwa, ebe ọ bụrụgodị na ị bụghị onye China a mụrụ na America, ọ dị ka ịga na mgbọrọgwụ gị ma mara n'ezie ka ọ si azụ n'ụlọ. N'ihi na ọ dị nnọọ iche, nke mere ụkpụrụ ezinụlọ ji dị mkpa karịa ọchịchọ onwe onye na ihe mgbaru ọsọ onwe onye. Ya mere, a na-egosipụta àgwà ịchụ onwe onye n'àjà na ịhụnanya maka ezinụlọ n'ụzọ dị nnọọ iche **[https://www.goldderby.com/video/michelle-yeoh-interview-crazy-rich-asians/" Ajụjụ ọnụ Michelle Yeoh: 'Crazy Rich Asians'" na ''Gold Derby''] *Ma eleghị anya, n’ihi na ebiwo m ndụ m n’ihu ọha, ekwere m na otu n’ime ụzọ kasị ike isi lụso mkparị bụ ikwu okwu n’ihu ọha banyere AIDS. Ọtụtụ ndị amaghị ihe ndị bụ isi gbasara mgbochi, nyocha, ka esi ebufe nje a, na ihe kpatara na ha agaghị atụ egwu onye nwere nje HIV. Ọ bụrụ na anyị ewepụta isiokwu ahụ n'ihu ọha, enwere m olileanya na ndị mmadụ ga-emecha ghọta na HIV ekwesịghị ịbụ akara ihere. **[https://web.archive.org/web/20210723095053/https://www.amfar.org/articles/around-the-world/treatasia/2009/an-interview-with-michelle-yeoh%E2%80%94fighting-aids-from-the-heart/ "Ajụjụ ọnụ ya na Michelle Yeoh—Ịlụso AIDS ọgụ site na obi” na ''amFAR'' (October 2009)] *Enweghị onye isi, ọ na-esiri obodo ike inwe ezigbo ọganihu megide mkparị nke metụtara HIV/AIDS. Anyị chọrọ onye ndu iji luso ịkpa oke na-eme ka ọ na-esiri ndị mmadụ ike ịchọ ọgwụgwọ ma ọ bụrụ na ha bute ọrịa, jide ọrụ, kwado mmekọrịta, na ibi ndụ na-arụsi ọrụ ike n'obodo ha. **[https://web.archive.org/web/20210723095053/https://www.amfar.org/articles/around-the-world/treatasia/2009/an-interview-with-michelle-yeoh%E2%80%94fighting-aids-from-the-heart/ "Ajụjụ ọnụ ya na Michelle Yeoh—Ịlụso AIDS ọgụ site na obi” na ''amFAR'' (October 2009)] *Mgbasa ozi bụ ụzọ kachasị ngwa ngwa na nke kachasị ike isi kwuo okwu. Anyị bụ́ ndị ụlọ ọrụ mgbasa ozi lekwasịrị anya nwere ihe ùgwù, anyị nwekwara ibu ọrụ nke iji ihe ùgwù ahụ mee ihe nke ọma! Enwere m ihe ndabara ọma n'ihi na enwere m ike ịdọrọ uche ọha na HIV / AIDS ma nyere ndị mmadụ aka ịghọta na nke a bụ ọrịa e nwere ike ikpochapụ. Ọrụ a enweghị ike ịkwụsị ruo mgbe anyị meriri ọrịa a n'akụkụ niile gburugburu ụwa. **[https://web.archive.org/web/20210723095053/https://www.amfar.org/articles/around-the-world/treatasia/2009/an-interview-with-michelle-yeoh%E2%80%94fighting-aids-from-the-heart/ "Ajụjụ ọnụ ya na Michelle Yeoh—Ịlụso AIDS ọgụ site na obi” na ''amFAR'' (October 2009)] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Michelle Yeoh|Michelle Yeoh]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Michelle Yeoh|Michelle Yeoh]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Yeoh, Michelle}} ilaz9i293njoire15bqpklw0v8fcetg Mike Chilewe Jr. 0 1694 6463 6462 2022-10-10T11:37:59Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Mike Chilewe Jr]] '''Mike Chilewe Jnr''' Mike Chilewe Jr mụrụ na Malawi. Ọ bụ nwa otu n'ime ndị ọchụnta ego ama ama na Malawi. Ọ bụ ma onye nchoputa na onye nwe ụlọ ọrụ mgbasa ozi mgbasa ozi mgbasa ozi, Innovertising, yana Lala Limited, ụlọ ọrụ na-ejide onwe ya na-arụ ọrụ dị iche iche site na ịmepụta akwụkwọ mposi ruo na mbupụ ugbo. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Chilewe ekwuwokwa na o kwere na ime ihe na-eme, na ọ bụghị ịdabere na ndị mmadụ kama na-alụ ọgụ nke ya ka ọ bụrụ ihe ịga nke ọma na ndụ. <ref>https://espact.com/how-mike-chilewe-made-his-wealth-from-tissue-paper-manufacturing</ref> ===Ebenside=== q4n97ihqghsjjfncin017j0m3gbqimx Mike Ejeagha 0 1695 11376 6466 2022-10-10T18:26:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6846675]] wikitext text/x-wiki [[Mike Ejeagha]] '''Mike Ejeagha''' Mike Ejeagha bụ onye Naijiria na-agụ akụkọ ọdịnala, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwu si Enugu State, Nigeria. Ejeagha malitere oru ya n'egwu n'etiti 20th century. A makwaara dị ka Gentlemen, Ejeagha na-akpa ike na mmalite nke egwu n'asụsụ Igbo kemgbe iri afọ isii. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Anyị na-adabere ngwa ngwa n'ọdịbendị nke ime ememe ndị mmadụ site n'inyere ha ili kwesịrị ekwesị mgbe ha nwụrụ anwụ megide ibi ndụ kwesịrị ekwesị mgbe ha dị ndụ. Isi ihe mere anyị ji eme nwoke a bụ n'ihi na anyị chọrọ ịgbanwe akụkọ. Anyị chọrọ ịmepụta akụkọ nke onwe anyị nke bụ na ndị mmadụ kwesịrị ime ememe mgbe ha ka dị ndụ. Ị naghị enye mmadụ olili kwesịrị ekwesị ma ọ bụrụ na i nyeghị ya ihe o ji ebi ndụ. Ọ bụrụ na mmadụ pụtara ihe nye gị, gosi ya mgbe ọ ka dị ndụ. Nye ndụ kwesịrị ekwesị tupu ikwu banyere olili kwesịrị ekwesị. Echela ka onye ahụ nwụọ n'agụụ ka o were otu nde naịra mee ha. Nke a bụ ihe anyị chọrọ ịgbanwe. Achọghị m ya ihe ọ bụla ma ọ bụghị ogologo ndụ na ahụike. Ọ bụ ihe ùgwù pụrụ iche mmadụ ịdị ndụ ruo afọ 91 n'obodo ebe ndụ ndụ dị ọbụna n'okpuru afọ 50. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ okpukpu abụọ nke ndụ ndụ Nigeria", <ref>https://choiceflame.com.ng/2021/04/05/mike-ejeagha-how-a-music-icon-was-celeberated-at-91/</ref> ===Ebenside=== fc5clbqlj1aejpwkoztxbt9vvlpf6df Mike Epps 0 1696 11377 6469 2022-10-10T18:26:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q311962]] wikitext text/x-wiki == Mike Epps == Mike Epps (amuru 18 Nọvemba 1970) bu onye ochichi America, onye omere, onye na-egwu egwu, onye na-emeputa ihe, onye ode akwukwo, onye ọbụ abụ, onye na-eme olu, na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m onye lanarịrị ndụ. M na-agbalị inye Chineke otuto ma nwee ekele maka ihe na-eme m. * M na-ekiri ihe nkiri ụlọ akwụkwọ ochie ka m nwee ike ịmụta ọtụtụ ihe nke na m na-atụ uche ihe ọhụrụ niile. * Ihe mgbochi kachasị m ga-emeri bụ ịhụ onwe m n'anya 100%. Nke ahụ ka bụkwa ọgụ. Ahụrụ m onwe m n'anya, ma mgbe ụfọdụ ị nwere ike ịbụ onye iro gị kacha njọ. Echere m na abụ m onye iro kasị njọ ná ndụ m, n’ihi na ndị ọzọ apụghị ime m ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na m kwere ka ha mee ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4530-Mike_Epps 1amfiqaguhkuxlp3mhugyvjauzy2y39 Mike Ezuruonye 0 1697 11378 6472 2022-10-10T18:26:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6846727]] wikitext text/x-wiki == Mike Ezuruonye == Mike Ezuruonye (amụrụ 21 Septemba 1982), bụ onye omere na Naịjirịa. == Ihe ndi okwuru == * Inwe obi ụtọ bụ ịnweta nzuzo na inwe ike ịrụ ọrụ n'efu na obodo anyị. * Oyiyi bụ ihe niile, a na-ahụ gị dị ka ika. * Echiche ọjọọ na-ewega gị n'ókè nke ịkwa ụta. * Nọgide na-arụ ọrụ na onwe gị, enyo na-anọgide na-abụ onye nkụzi kacha mma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mike-ezuruonye/1018/ jtxfg3q6hugcz5ha67sulqi8gwlmz64 Mike Godson 0 1698 11379 6475 2022-10-10T18:26:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18719431]] wikitext text/x-wiki == Mike Godson == Michael Godson Ifeanyichukwu, onye amara aha ya bụ Mike Godson (amuru October 10, 1985) bu onye omere na onye ahia ahia nke Naijiria. Amụrụ ya na Kano steeti Nigeria mana o si Imo steeti. == Ihe ndi okwuru == * Mepee mmasị gị ma hapụ uche gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mike-godson/2187/ hwuey09o2pne1fteh2k55siqcqecjer Mikhail Bakunin 0 1699 13838 6479 2023-06-24T19:15:03Z 102.88.45.166 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Bakunyinportre.jpg|thumb|right|Mba [[w:theory|theory]], ọ dịghị [[w:system|sistemu]] akwadoro, ọ dịghị [[w: book|akwụkwọ]] nke e detụrụla ga- chekwaa [[w: world|ụwa] ]]. Achọghị m usoro ọ bụla. Abụ m ezigbo onye a na-achọ.]] '''[[w:Mikhail Bakunin | Mikhail Alexandrovich Bakunin]]''' (Russian: Михаил Александрович Бакунин) ([[w:30 May|30 Mee]] [[w:1814|1814]] - [[w:1 July|1 Julaị]] [[w:1876|1876]]) bụ onye ọkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rọshịa, [[w:Anarchism | Anarchist]], ma marakwa dika onye [[w:Atheism|ekweghị na Chineke]]. * ''[[w:Freedom | FREEDOM]], nghọta nke nnwere onwe: onye nwere ike ịgọnarị na nke a bụ ihe na-ebute tata ebumnuche nke akụkọ ihe mere eme?'''… n'echiche ya dị omimi na njakịrị nke ọnọdụ ndị dị na steeti ahụ, n'ihi na, n'ihe gbasara ime ya, ọ dịghị ihe omume ọ bụla ọzọ karịa mbibi nke usoro ọ bụla na-eme n'oge ahụ .... na-eme ihe na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị na-eme ihe n'ụzọ okpukpe, n'ụzọ okpukpe n'echiche nke nnwere onwe, nke otu n'ime ha bụ ikpe ziri ezi na [[w: love|ịhụnanya]]. N’ezie, maka naanị anyị, ndị a na-akpọ [[w: enemies|ndị iro]] nke okpukpe Ndị Kraịst, naanị anyị ka edobere ya, ma meekwa ka [ọrụ] kacha elu…[[w: Christ |Kraịst]] na nke a nanị ụzọ nke ezi Iso Ụzọ Kraịst]]. ** [http://www.marxists.org/reference/archive/bakunin/works/1842/reaction-germany.htm "The Reaction in Germany" (1842)], akwụkwọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị mbụ nke Bakunin, n'okpuru pseudonym "Jules Elysard "; Ọ bụghị na 1860 ka ọ malitere ikwupụta n'ihu ọha nguzo siri ike [[ekweghị na Chineke] na ịjụ okpukpe ọdịnala siri ike. * ''N'ebe ọ bụla, karịsịa na France na England, a na-etolite òtù ọha na eze na okpukpe bụ́ ndị dị nnọọ iche na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke oge a, ọha mmadụ ndị na-enweta ndụ ha site n'ebe ọhụrụ ndị anyị na-amaghị bụ́ ndị na-eto ma na-agbasa onwe ha. enweghị mmasị.''' Ndị mmadụ, òtù ogbenye, nke n'enweghị obi abụọ ọ bụla mejupụtara akụkụ kasị ukwuu nke [[w: people|mmadụ]]; Klas nke ikike ya amatalarị na tiori mana nke a ka na-eleda anya maka ọmụmụ ya, maka njikọ ya na ịda ogbenye na amaghị ama, yana n'ezie na ịgba ohu - klas a, nke mejupụtara ezi ndị mmadụ, nọ n'ebe niile na-eche egwu egwu. omume na-amalite ịgụta n'ọkwa nke onye iro ya, nnọọ ike ọgwụgwụ na ọnụ ọgụgụ karịa onwe ya, na-achọ actualization nke ikike onye ọ bụla e nyefeworo ya. ''Ndị mmadụ niile na mmadụ niile na-ejupụta n'ụdị amụma, na onye ọ bụla akụkụ ahụ ya na-adịghị ahụ kpọnwụrụ akpọnwụ na-atụ anya na-atụ ụjọ ọdịnihu na-abịa nke ga-ekwupụta okwu mgbapụta.''' Ọbụna na Russia, snow na-enweghị oke kpuchiri. alaeze dị nnọọ nta mara, na nke ikekwe nwekwara a oké ọdịnihu na-echekwa, ọbụna na Russia ọchịchịrị ígwé ojii na-agbakọta, na-ekwusa [[w:wind|oké ifufe]]. ''Oh, [[w: wind|ikuku]] dị nro na ime ọkụ ọkụ]]. Ya mere, anyị na-akpọ ụmụnna anyị ndị ghọgburu, sị: [Chegharịanụ], chegharịanụ; ** "Mmeghachi omume na Germany" (1842) * Anyị na-agba ndị na-ekweta ume ka ha meghee ezi obi, ka ha nwere onwe ha pụọ ​​​​n’ọnọdụ ọjọọ ha na nke kpuru ìsì, na ọgụgụ isi [[w: pride| mpako]], na ohu [[w: fear|egwu]] nke na-akpọnwụ. na-ebuli [[w: soul|mkpụrụ obi]] ha elu ma mee ka mmegharị ahụ ha kpọnwụrụ akpọnwụ. <br> '''Ya mere, ka anyị [[w: trust|tụkwasị obi]] [[w: everlasting| ebighị ebi]] Mmụọ nke na-ebibi ma na-ekpochapụ nanị n'ihi na ọ bụ isi iyi na-enweghị atụ na ebighị ebi nke [[w: life|ndụ]] nile. Ọchịchọ maka mbibi bụ oke mmụọ okike!''' ** "Mmeghachi omume na Germany" (1842) ** Ọtụtụ mgbe a na-akọwapụta ya dị ka, "Mmalite ibibi bụkwa ọchịchọ okike"<ref>https://books.google.com/books?id=SWn4K85vWbMC&pg=PA87</<https://books. google.com/books?id=DFInBwAAQBAJ&pg=PA20</ * ''Ihe ụmụ nwoke ndị ọzọ bụ bụ ihe kacha m mkpa. Agbanyeghị na m nwere ike iche onwe m na m bụ, n'agbanyeghị na m nwere ike ịpụta na echiche nkịtị site na ọnọdụ mmekọrịta m, abụ m ohu nke nhụsianya nke onye kacha eme ihe n'obodo. Ma m bụ Pope, Czar, Emperor, ma ọ bụ ọbụna Prime Minister, abụ m mgbe niile ihe e kere eke nke ọnọdụ ha, ngwaahịa maara nke ọma nke amaghị ha, ọchịchọ na ịkwa ụda. Ha nọ n’ohu, ma mụ onwe m, bụ́ onye ka elu, bụ ohu n’ihi ya. ** ''Ịdị n'otu na nnwere onwe: * Nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-enweghị nha anya akụ na ụba bụ ihe nlegharị anya, aghụghọ, ụgha; ma ndị ọrụ ahụ achọghị ịgha ụgha. ** [http://www.marxists.org/reference/archive/bakunin/works/writings/ch05.htm "The Red Association"] (1870) ==Njikọ Mpụga== [[W: Mikhail Bakunin|Mikhail Bakunin]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Mikhail Bakunin|Mikhail Bakunin]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bakunin, Mikhail}} dl5be5iuqazyibda08ar2zno1262y51 Mildred Ashong 0 1700 11380 6482 2022-10-10T18:26:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28151863]] wikitext text/x-wiki [[Mildred Ashong]] '''Mildred Ashong''' Eazzy bụ aha ọkachamara Mildred Ashong, onye Ghana na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, na onye na-ede abụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Enweghị m mmekọrịta ọ bụla mana enwere m enyi nwoke m na-akpọ mgbe ọ bụla m nwere mmasị inwe mmekọahụ" <ref>https://www.celebritiesbuzz.com.gh/i-am-not-in-any-relationship-but-i-have-a-male-friend-i-call-whenever-i-am-in-the-mood-for-sex/</ref> ===Ebenside=== j15gbug59f15ab3v278h46ianwbtdfd Miles Davis 0 1701 14299 14298 2023-08-20T21:53:48Z Pikariisi 507 wikitext text/x-wiki [[File:Miles Davis Strasbourg profil bis.jpg|thumb|right|Miles Davis (1987)]] == Miles Davis == Miles Dewey Davis III (Mee 26, 1926 - Septemba 28, 1991) bụ onye opi America, onye na-agụ egwú, na onye na-ede egwú. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla nwere ike igwu egwu. Ihe ndetu bụ naanị 20 percent. Àgwà nke onye nne na-egwu ya bụ pasent 80. * Ọ bụghị ndetu ị na-egwu bụ ihe na-ezighi ezi - ọ bụ ndetu ị na-egwu ma emesịa na-eme ka ọ dị mma ma ọ bụ na-ezighị ezi. * Ihe osise bụ egwu ị nwere ike ịhụ na egwu bụ eserese ị nwere ike ịnụ. * N'egwu egwu, ịgbachi nkịtị dị mkpa karịa ụda. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3731-Miles_Davis 9hi9hq0m0hm5a9liyw77p4sfuyagsg2 Miles Franklin 0 1702 11382 6488 2022-10-10T18:26:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q984]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Miles Franklin|Stella Maria Sarah Miles Franklin]]''', nke a maara dị ka '''Miles Franklin''' ([[w:|14 October]] [[W:|1879]] - [[w:|19 September]] [[w:|1954]]), bụ onye ode akwụkwọ na nwanyị nwanyị Ọstrelia nke amara nke ọma maka akwụkwọ akụkọ ya ''[[w:My Brilliant Career|My Brilliant Career]]'', nke ebipụtara onwe ya na 1901. == Okwu Ndi Okwuru== === ''[[w: Ọrụ m mara mma | Ọrụ m mara mma]]'' (1901) === *"Anaghị m arịọ mgbaghara maka ịbụ onye mpako." ** '' Okwu mmalite'' *"Anyị (999 n'ime 1000 ọ bụla) enweghị ike ịhụ ihe ọ bụla na ọdịda anyanwụ ma ọ bụghị dị ka akara na akara ma anyị nwere ike ịtụ anya mmiri ozuzo n'echi ma ọ bụ megidere ya, yabụ anyị ga-ahapụ echiche efu na nzuzu dị otú ahụ nye ndị na-ede uri na ndị na-ese ihe- ndị nzuzu dara ogbenye! " ** ''Ọkwa pụrụiche'' * "Olileanya, ụtọ, obi ọjọọ, olileanya na-adịghị mma, gwara m na ndụ dị ogologo oge, na site na nrọ m, ndụ m ga-adị adị. na-akpọ m òkù ịbịa jiri ụgbọ mmiri ọlaọcha ya na-akwọ ụgbọ mmiri, na Ahụmahụghị anya, mpako, enweghị ahụmahụ, kpuru ìsì, na-apụghị igosi olulu a na-apụghị ịgafeta n'etiti mụ na ya." ** ''Isi nke ise'' * “Oge okpomọkụ bụ nkụda mmụọ, ndụ bụkwa ọbụbụ ọnụ, ka m kwuru n’obi m. Lee oké nkume siri ike nke ụwa dị! ntu mkpịsị aka anyị, ọ na-enye ohere ka anyị kpọgidere otu afọ ma ọ bụ abụọ, wee tụba anyị n'ọchịchịrị dị n'èzí na echefu echefu, ikekwe ịtachi obi n'ahụhụ ka nke a." ** ''Isi nke ise'' * "Ọ bụrụ na nwanyị mara mma, a ga-enye ya ohere maka mmejọ ya niile. Ọ nwere ike ịbụ onye na-adịghị ọcha, onye na-adịghị ọcha, onye na-abụghị eziokwu, onye na-atụgharị uche, onye na-enweghị obi, na ọbụna onye nwere ọgụgụ isi; ọ bụrụhaala na ọ mara mma ịhụ ndị ikom ga-eguzo n'akụkụ ya, na dị ka ndị ikom. , n'ụwa a, "nkịta nọ n'elu" bụ ike ịkwọ ụgbọ ala. Nwanyị nkịtị agaghị agbaghara ya ihe ọ bụla, akara aka ya bụ na nne na nna nke ụmụ nwanyị na-adịghị mma kwesịrị ịmanye igbu ha igbu ha. ọmụmụ ha." ** ''Isi nke asaa''' * "Ah, obi ilu, enweghị olileanya-agụụ nke enweghị Chineke, ọ nweghị onye na-ekweghị na Chineke nwere ike ịghọta! ** ''Isi nke asaa''' * "Ma n'ụwa dum ọ dịghị mkpụrụ obi ga-esetịpụrụ m aka, m wee sị n'obi ilu, "Ọ dịghị ihe ọma dị n'ụwa." Ndị nwere obi inye aka enweghị ike, ma ndị nwere ike enweghị obi.” ** ''Isi nke asaa''' * "Ah, ahụike na akụ na ụba, obi ụtọ na ntorobịa, ọṅụ na ìhè, ndụ na ịhụnanya! Lee ebe obi ụtọ na-ekpo ọkụ bụ ụwa, otú e si jupụta n'ọṅụ, ịdị mma na ịma mma, mgbe akụ na ụba na-amụmụ ọnụ ọchị! Mgbe akụ na ụba na-amụmụ ọnụ ọchị!" **'isi iri na isii'' * "Ọ dị ka anyị niile na-arụ ọrụ aghụghọ." ** ''Isi nke Iri Abụọ na Atọ'' * “Ọ bụrụ na a na-eji egwu kpọpụta mkpụrụ obi nke ndụ, e nwere ụfọdụ ndị ọ na-adịghị ma e wezụga akụkụ ahụ dị ukwuu pụrụ ikwupụta, ndị ọzọ esemokwu nke òtù egwú jupụtara n’òtù egwú, nke ole na ole bụ́ ndị na-abụghị nanị mwute a nụchara anụcha na oké mwute nke violin pụrụ ime ihe ziri ezi. A pụrụ iji ọtụtụ ndị tụnyere piano ndị a na-asụkarị, ịgba egwú na ndị na-adịghị ege ntị, na ụfọdụ ndị na-esighị ike na-akụ ụda penny, a pụkwara iji ntu ole na ole gwa nke m n'ime ite nchara nchara." ** ''Isi nke Iri Atọ na Asaa'' * "Ekeresimesi, naanị ihe dị iche na Sunday iri ise na abụọ na-adịghị ngwa ngwa nke afọ site na plum-pudding, turkey a ṅara n'ọkụ, na karama biya biya n'ụlọ..." ** ''Isi nke Iri Atọ na Asato''' *” A sị ka e kwuwe, gịnị bụ ọchịchọ efu? Eze ma ọ bụ ohu, anyị niile aghaghị ịnwụ, mgbe ọnwụ kụrụ aka n’ọnụ ụzọ anyị, ọ̀ ga-adị mkpa ma ndụ anyị ọ̀ dị ukwuu ma ọ̀ dị obere, ngwa ngwa ma ọ bụ na-adịghị ngwa, ma ọ bụrụhaala na ọ dị adị. ọ̀ bụ eziokwu - eziokwu nke ga-eweta mkpụrụ obi izu ike? " ** ''Isi nke Iri Atọ na Asato''' * "Iji ike gwụrụ obi na-akụ nwayọọ nwayọọ na ara enweghị olileanya ihe kacha atọ ụtọ bụ izu ike." ** ''Isi nke Iri Atọ na Asato''' * 'Enwere m mpako na abụ m onye Australia, ada South Cross, nwa nke oke ohia. Enwere m ekele na abụ m onye ọrụ ugbo, akụkụ nke ọkpụkpụ na akwara nke mba m, na-enwetakwa nri m site n'ọsụsọ nke brow m, dịka e zubere mmadụ ime. Enwere m ọñụ na amụghị m parasaiti, otu n'ime ndị na-aṅụ ọbara na-agbaji na velvet na satin, ndị e gwepịara site n'eriri nke ọsụsọ na ọbara na mkpụrụ obi mmadụ." ** ''Isi nke Iri Atọ na Asato''' * "Ahụrụ m gị n'anya, ahụrụ m gị n'anya. N'iji obi ike na-agba ọsọ na eriri nke ọdịiche klaasị na-abịaru nso, nso, siri ike, na-agbatị gị gburugburu: ọgbọ ole na ole ọzọ na ị ga-abụ ohu dị ka mgbe ọ bụla moujiks nke Russia. hụ ya mara ya, mana enweghị m ike inyere gị aka.Ndụ m na-adịghị arụ ọrụ ka a ga-akpụpụ n'otu ụdị ndọgbu ahụ-Abụ m naanị otu n'ime unu, abụ m naanị onye na-adịghị mkpa, obere, ọhịa nkịtị, abụ m nanị nwanyị- nwanyị. !" ** ''Isi nke Iri Atọ na Asato''' ==Njikọ mpụga== [[W:|Miles Franklin]] na Wikipedia. [[Wikiquote:|Miles Franklin]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Franklin, Miles}} [[Òtù:we/ig]] ousl4jistxdv3q4p2bgt4x98vesxtij Miley Cyrus 0 1703 11383 6492 2022-10-10T18:26:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4235]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Miley Cyrus | Miley Ray Cyrus]]"" (a mụrụ ''' Destiny Hope Cyrus ''; [[w:|23 November]] [[w:|1992]]) bụ onye America [[w: onye na-eme ihe nkiri |onye na-eme ihe nkiri]] na [[w: onye na-agụ egwú | onye na-agụ egwú]]. A maara Saịrọs nke ọma maka ịgba egwu dị ka [[w: Miley Stewart | Miley Stewart/Hannah Montana]] na usoro ihe onyonyo ''[[w:|Hannah Montana]]' na [[w:Disney Channel|Disney Channel]]. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Miley Cyrus at Kids' Inaugural 3 cropped.jpg|thumb|right|Ịbụ onye a ma ama dị ka nrọ emezu mana ọ na-esiri gị ike n'ihi na ị tụfuru nnwere onwe gị. Achọghị m ịhapụ ịbụ nwata.]] [[Usòrò:Bolt and Miley Cyrus 2.jpg|thumb|right|Aghọtara m... nrụgide siri ike, mana echere m na idebe isi gị n'ubu gị dị mfe karịa ka ọ dị. Echere m na ọ bụrụ na ị maara onye ị bụ, echere m na ị ga-adị mma maka ụzọ ndị ọzọ.]] *"Ịbụ onye ama ama dị ka nrọ mezuru mana ọ na-esiri gị ike n'ezie n'ihi na ị tụfuru nnwere onwe gị. Achọghị m ka m hapụ ịbụ nwata." **[http://uk.reuters.com/article/lifestyleMolt/idUKN2861788420071129 Reuters UK] (Nọvemba 27, 2007) Ana m ewere [[w:Hilary Duff | Hilary]] dị ka ihe nlereanya n'ihi na ọ malitere n'ihe dị ka otu afọ, o mebeghị ọtụtụ ihe tupu ịmalite usoro ya, ma emebeghị m." **[http://www.post-gazette.com/pg/08003/846166-42.stm Pittsburgh Post Gazette] (Jenụwarị 2, 2008) *"Aghọtara m… na nrụgide siri ike, mana echere m na idebe isi gị n'ubu gị dị mfe karịa ka ọ dị. Echere m na ọ bụrụ na ị maara onye ị bụ, echere m na ị ga-adị mma maka ụzọ ndị ọzọ." **[http://www.okmagazine.com/news/view/3919 OK! Magazin] (Januarị 18, 2008) *"Ụfọdụ ndị na-eche na i nwere ihe ùgwù karịa ndị ntorobịa ndị ọzọ n’ihi ihe ị na-eme, ọ bụghịkwa nke ahụ. Ọ bụ n'ezie na-abụghị." **[http://www.okmagazine.com/news/view/4676 OK! Magazin] (February 20, 2008) *"Ụfọdụ ndị enweghị ezinaụlọ ha ga-ada azụ, dịka m nwere, nke ahụ bụ mgbe ihe karịrị ọbụna nke na-abata, nke ahụ bụ okwukwe na nke ahụ bụ ihe m nwere maka m, nke ahụ na-eme ka m dị ike." **[http://www.breathecast.com/Christian.Music.News-Hannah.Montana.Star.Say.Faith.Keeps.Her.Grounded/1_2024.htm BREATHEcast.com] (March 3, 2008) *"Obi dị m ụtọ ikwe ka ndị na-ege m ntị mata otú mmekọrịta mụ na ezinụlọ m si dị m mkpa, enwere m olileanya ịkpali ndị nne na ụmụ nwanyị ka ha wulite oge ndụ nke ncheta ọnụ, ma kpalie ụmụaka gburugburu ụwa ibi ndụ nrọ ha." **[http://www.reuters.com/article/peopleNews/idUSN2234080420080422 Reuters] (Eprel 22, 2008) *"Foto m dị na ịntanetị bụ ihe nzuzu, gbaa na-ekwesịghị ekwesị. Enwere m ekele maka nkwado niile nke ndị na-akwado m, ma nwee olileanya na ha ghọtara na n'ụzọ m ga-emehie ihe na ezughị m. Ọ dịghị mgbe m bu n'obi ka nke ọ bụla n'ime ihe a mee, ọ na-ewutekwa m n'ezie ma ọ bụrụ na m emechuwo onye ọ bụla. Nke kachasị, emechula m onwe m ala. M ga-amụta site na mmejọ m ma tụkwasị ndị otu nkwado m obi." **[http://www.mtv.com/news/articles/1586479/20080429/duff_hilary.jhtml MTV.com] (Eprel 29, 2008) *"Gụta m dị ka ezigbo enyi m. Gita m nwere ike ime ka m nweta ihe ọ bụla. Ọ bụrụ na m nwere ike ịnọdụ ala wee jiri ụbọ m dee egwu dị ịtụnanya gbasara ihe na-eme na ndụ, yabụ na nke ahụ bụ ọgwụgwọ kacha mma maka m." **[https://web.archive.org/web/20090331221248/http://www.mirror.co.uk/celebs/2008/05/05/miley-cyrus-i-like-to-be-the-girl-no-guy-can-get-89520-20406057/ / Mirror.co.uk] (Mee 5, 2008) *"Ọ na-amasị m iche onwe m ka nwa agbọghọ na-enweghị onye ga-enweta, na ọ dịghị onye nwere ike idebe n'aka ya." **[https://web.archive.org/web/20160731021422/http://www.people.com/people/article/0,,20212607,00.html Ndị mmadụ Magazine] (July 15, 2008) *[[w:Nick Jonas|Nick Jonas]] na Joss Carter nwere ịhụnanya. **[http://www.people.com/people/article/0,,20217447,00.html Ndị mmadụ Magazine] (August 7, 2008) *"Naanị m gbara afọ 16 otu ugboro, yabụ ọ ga-abụ oriri na-atọ ụtọ nke na-eji ụgbọ ịnyịnya kacha amasị m, soro ndị enyi m na-akpakọrịta, ọkụ ọkụ na ihe ndị ọzọ." **[https://web.archive.org/web/20080914104427/http://www.thecelebritycafe.com/features/19269.html TheCelebrityCafe.com] (Ọgọst 24, 2008) *"Ọ na-amasị m ịbịa Disneyland mana ịme ụbọchị ọmụmụ m ebe a na ezinụlọ m, ndị enyi m na ụmụaka si YSA dị egwu n'ezie!, nke a bụ abalị m na-agaghị echefu echefu." **[http://www.marketwatch.com/news/story/hannah-montanas-miley-cyrus-celebrates/story.aspx?guid={E11F09FF-BA05-49D1-A779-53357962A1D7}&dist=hppr MarketWatch] ( Ọktoba 5, 2008) *"Agara m na Starbucks na enwere, dị ka, ọ dịghị onye, ​​ọ dịghị onye jụrụ m maka autograph m, ọ dịghị onye mere ihe ọ bụla, ya mere m dị ka 'woah, nke a dị ezigbo mma, nke a dị nnọọ ịtụnanya'." **[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/7667260.stm Akụkọ BBC] (October 14, 2008) *"Ahụrụ m ụmụ okorobịa iri abụọ n'anya kemgbe m nọ ebe a. Asụsụ ndị ahụ na-ada nke ukwuu ọgụgụ isi. Ọ masịrị m ka ụmụ okorobịa ahụ mara oke mma ma na-eyi uwe trenchi." **[http://www.canada.com/vancouversun/news/arts/story.html?id=15a746f1-2e8b-40d4-8185-0bd221d2a442 Vancouver Sun] (Ọktoba 15, 2008) *"Enwere m otu ọrụ nkịtị na ọ masịrị m n'ezie. Arụụrụ m ọrụ n'ebe a a na-akpọ Sparkles Service wee kpochaa ụmụ okorobịa. Adị m ka 11. Enwere m ike ihichakwa efere mposi!" **[http://www.canada.com/topics/entertainment/movie-guide/story.html?id=6184358b-2f14-44ee-9e34-a1b0132b8934 Canada.com] (Nọvemba 7, 2008) *"Mgbe mbụ m kwagara LA, ọ nweghị onye nwere ike ịghọta ihe m kwuru, ị ga-eche na m na-asụ asụsụ ọzọ. Oge ọ bụla m ga-enye ihe na Starbucks, ha na-aga, 'Huh? Kedu ihe i kwuru?' Ụda olu m bụ okwu na olu m dị ala dịkwakwa. Ha chere na m kwesịrị ịbụ nwa agbọghọ karịa. Mana nke ahụ bụ onye m bụ." **[https://web.archive.org/web/20090508105437/http://showbizandstyle.inquirer.net/entertainment/entertainment/view/20081120-173424/Miley-Cyrus-lends-voice-to-animated-film Inquirer.net] (November 20, 2008) *"Akpụkpọ ụkwụ. Akpụkpọ ụkwụ na-amasị m nke ukwuu. ọkacha mmasị m bụ akpụkpọ ụkwụ Tory Burch ndị a m nwere. Mana akpụkpọ ụkwụ kacha amasị m ịzụta bụ akpụkpọ ụkwụ Converse. M eleghị anya ọ bụla agba nke Converse akpụkpọ ụkwụ mara mmadụ." **[https://web.archive.org/web/20090508105437/http://showbizandstyle.inquirer.net/entertainment/entertainment/view/20081120-173424/Miley-Cyrus-lends-voice-to-animated-film Inquirer.net] (November 20, 2008) *"Cheta ihe na-eme ka ị bụrụ ihe pụrụ iche ma nabata ndị ahụ n'ihi na e nwere ọtụtụ ihe na-adịghị n'èzí bụ ndị dị mkpa na ndị mmadụ na-ahụ mara mma." **[https://web.archive.org/web/20090508105437/http://showbizandstyle.inquirer.net/entertainment/entertainment/view/20081120-173424/Miley-Cyrus-lends-voice-to-animated-film Inquirer.net] (November 20, 2008) *"Nke ahụ bụ ihe m chọrọ iji ndụ m mee. Ọ ga-amasị m ịbụ onye na-ese foto, achọrọ m ịbịa London ka m gụọ akwụkwọ. Anụrụ m na e nwere ụfọdụ ọmarịcha ụlọ akwụkwọ ebe a, ọ ga-amasị m ime nke ahụ." **[http://www.tvguide.com/News/Miley-Cyrus-Leibovitz-1000409.aspx TV Ntuziaka] (December 2, 2008) *"O juru m anya! Ọ dịghị mgbe m tụrụ anya na a ga-ahọpụta m, enweghị m ike ikweta na m nọ n'otu ndepụta ahụ dị ka [[w:Clint Eastwood | Clint Eastwood]], [[w:Beyoncé Knowles | Beyoncé]], [[w:Bruce Springsteen | Bruce Springsteen]] na onye ọ bụla. ọzọ." **[http://www.mtv.com/movies/news/articles/1601181/story.jhtml MTV.com] (Decemba 11, 2008) *"Enwere m ike ịgwakọta uwe elu mara mma nke nwere obere jeans nwere akpụkpọ anụ n'okpuru jaket akpụkpọ anụ na ọ dị ka ihe na-atọ ụtọ na nke pụrụ iche." **[https://web.archive.org/web/20130621150458/http://readingeagle.com/article.aspx?id=118422 Ugo Ọgụgụ] (December 20, 2008) *"A bụ m onye [[w:|Brad Pitt]] onye na-eme ihe nkiri. Echeghị m na ọ mara mma. Ọ bụrụ na m agwa unu ndị m chere na ha mara mma, ha bụ ndị ngwọrọ. Dị ka, echere m [[W:|Harry Connick Jr.]] mara mma nke ukwuu. Na 'Hope Floats' ma ọ bụ 'PS. Ahụrụ m gị n'anya,' ọ bụghị ya kacha mma? Ee, ọ bụ ya. Echere m na Gerard Butler bụ 'Oh, Chineke m.'" **[https://web.archive.org/web/20100123091048/http://newsroom.mtv.com/2009/03/05/miley-cyrus-the-queen-of-tmi/#more-10039 MTV] (March 5, 2009) *"[Na enyi nwoke Liam Hemsworth] Echere m na anyị abụọ dị omimi karịa ndị nkịtị. Ihe ha chere na mmetụta ha." **[http://www.usmagazine.com/celebritynews/news/miley-cyrus-sings-about-ex-nick-jonas-cant-let-you-go-2010305 US Magazine] (March 2010) *"Ihe mere m ji malite ụdị ndụ a <nowiki>[</nowiki>[[w:Veganism|vegan]] bụ n'ihi na enwere m [[w:|azụ]] nwere ọgụgụ isi nke ukwuu. Mgbe m ga-esi n'ọnụ ụzọ bata ... azụ azụ a ga-aga n'akụkụ wee nwee obi ụtọ… ma ọ maara nke ọma onye m bụ. Obi tọrọ ya ezigbo ụtọ mgbe m nọ n’ụlọ. … Ma otu ụbọchị … M gara a sushi ụlọ oriri na ọṅụṅụ na ole na ole n'ime ndị enyi m na ha na-eje ozi blowfish, na m chere, "Ị mara, nke a bụ ihe nwere ọgụgụ isi anụmanụ." ** [https://archive.org/details/WNBC_20151002_033400_The_Tonight_Show_Starring_Jimmy_Fallon The Tonight Show Starring Jimmy Fallon] (October 1, 2015) *"My nrọ aghọwo nro na nro & ndị nro , eziokwu ... Nke a adịghị mma , nke a adịghị mma , nke a abụghị nanị , nke a abụghị mmadụ! Nke a bụ omume iyi ọha egwu nke onye ọcha AMERICA mere! Obi gbawara m & ihere. Mortified site na obodo anyị & usoro shitty ya, enweghị njikwa / iwu! Nke a enweghị ma ọ bụ mkpa ime! Ọ na-asọ oyi! Nke a bụ kpọmkwem ihe mere okwu egwu nke Bad Mood ji dị mkpa ka m kesaa n'elu ikpo okwu bụ isi. Achọrọ m ime ka m mata n'eziokwu na kwa ụbọchị, anyị na-eteta ozi na-atụ egwu na-egbu mgbu nke na-eme ka ọ fọrọ nke nta ka ọ ghara ikwe omume inwe nchekwube na ihe ga-agbanwe! Ha na-ekwu na ọ na-akawanye njọ tupu ọ na-akawanye mma n'ọnọdụ ụfọdụ & M na-achọ na kpakpando ọ bụla na nke a bụ ihe kasị njọ na ya! M nọgidere na-enwe olileanya na ezuru ezu na anya ndị na-amaghị ihe ga-emeghe ma ghọta na (egbe) ime ihe ike ga-akwụsị! Foto profaịlụ Facebook nke assholes bụ ihe jọgburu onwe ya! "Amaghị m ole ọzọ ọ ga-ewe!" #FuckGuns #FuckViolence 🚫💔🚫💔 Lovehụnanya m nọnyeere gị TX!" ** Banyere [[w:|Sutherland Springs ụka ịgba ụta]], dị ka e hotara na ''[https://www.teenvogue.com/story/miley-cyrus-texas-church-shooting-instagram Miley Cyrus's Texas Church Shooting Instagrams na-akpata esemokwu. ]'' (November 7, 2017) Site n'aka Allie Gemmill, ''[[w:|Teen Vogue]]''. *"Mmeghachi omume nke post ọhụrụ m tụrụ m n'anya, ọ na-atụ m n'anya etu agbachitere na ịgọnarị obodo a n'ezie! Ị naghị elekwasị anya na ọdachi jọgburu onwe ya m kwuru, mana iwe na-ewe m karịa na m na-etinye nnukwu ntụpọ na-egbuke egbuke n'eziokwu na ọ bụ onye na-eyi ọha egwu 'WHITE AMERICAN MALE' batara wee gbuo mmadụ 26 (gụnyere ụmụaka) na-ahapụ mmadụ 20 merụrụ ahụ nke ukwuu! Na mberede .... 'anyị niile ha nhata' 'mmadụ bụ mmadụ' 'ụcha akpụkpọ adịghị mkpa' (Ugbu a, ọ dịghịkwa nwoke na nwanyị) 'eme ka ọ dị iche ma ọ bụrụ na ha bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị' ...... BUT those things absolutely matter when ... onye kpamkpam legitimate na-agba ọsọ maka onyeisi oche (versus someone who isn't) , mgbe ụgbọ ala na-agba ọsọ n'elu ndị aka ha dị ọcha mgbe ha na-ekwupụta ịhụnanya ha na CHINEKE dị iche na nke gị, ọ dị mkpa na ndị uwe ojii mgbe ha na-eti ma ọ bụ ọbụna na-egbu ndị aka ha dị ọcha na agba, ọ na-adịkwa mkpa na ọdụ ụgbọ elu / ụgbọ elu ma ọ bụ na mbata na ọpụpụ mgbe ndị mmadụ na-egosipụta kpamkpam ma kpee ikpe maka ndabere ha. UGBUA ọ baghị uru ma mmadụ bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị?" ** Banyere [[w:|Sutherland Springs_ ụka ịgba ụta]], dị ka e hotara na" ''[https://www.teenvogue.com/story/miley-cyrus-texas-church-shooting-instagram Miley Cyrus's Texas Church Shooting Instagrams na-akpata esemokwu. ]'' (November 7, 2017) Site n'aka Allie Gemmill, ''[[w:|Teen Vogue]]''. == Egwu egwu == *"Ị na-akpọ m onye nrọ gị,<br>Ma ugbu a, m na-emecha nrọ m;<br>Oh, ka m wee hụ,<br>Ihe niile na-eme m." ** ''[[w:M Miss You (Miley Cyrus song)|A na m atụ uche gị]]''', ibe egwu agwa ya maka ''Hannah Montana'' na n'ezie raara nye nna nna ya nwụrụ anwụ [[w:Ron Cyrus |Ron Saịrọs]] *"Mgba mgba m na-eche ihu, ohere m na-enweta.<br>Mgbe ụfọdụ, ha na-akụda m, mana mba, anaghị m agbaji. > M ga-echeta ọtụtụ ihe, naanị ga-aga n'ihu." ** ''[[w: The Climb (Miley Cyrus song)|The Climb]]'', ibe egwu agwa ya maka ''Hannah Montana: The Movie'' ma raara nna ya [[w: Billy Ray Cyrus| Billy Ray Saịrọs]] *"The last time I freaked out I just nọgidere na-eleda anya.<br>I st-st-stuttered when you ask me what I'm thinkin' 'bout.<br>Ọ dị m ka enweghị m ike iku ume, ị jụrụ ihe na-adịghị mma. with me.<br>Enyi m kacha mma Lesley kwuru "Oh, ọ bụ naanị Miley." ** ''[[w: hụ gị ọzọ|hụkwa gị ọzọ]]'', egwu egwu mbụ ya *"M si n'ụgbọelu pụta na LAX with a dream and my cardigan<br>Weelcome to the land of fame excess -m going to fit in?<br>M na-awụba n'ụgbọelu, lee m maka oge mbụ, <br>M na-ele anya n'aka nri wee hụ akara Hollywood. ** ''[[w:Party in the USA|Party in the USA]]'', egwu egwu egwu ya nke abụọ" *"Ị hụrụ m n'anya maka onye m bụ<br>Dị ka kpakpando na-ejide ọnwa<br>N'ebe ahụ ebe ha bụ<br> Amakwa m na anọghị m naanị m." ** ''[[w:Mgbe m lere gi anya|Mgbe m lere gi]]'', ihe onyonyo onyonyo ''The Last Song''' == Banyere Miley Saịrọs == *"Anyị enweghị nọmba ekwentị ibe anyị. Ma mgbe ọ zutere m, ọ na-enwe obi ụtọ. Ọ mara mma - a na m ahụ ọtụtụ onwe m n'ime ya." **[[W:|Hilary Duff]] gaa [http://www.people.com/people/article/0,,20192045,00.html Allure Magazine] (Eprel 16, 2008) *"N'ezie a na m ele ya anya ma na-echekwa ya. Ndị mmadụ na-echefu na ọ bụ naanị nwata. Ọ na-amasị ya ịnọ naanị ya, ịkparịta ụka na ịchụ asịrị." **[[w:Jason Earles | Jason Earles]] gaa [http://www.mirror.co.uk/celebs/2008/05/05/miley-cyrus-i-like-to-be-the-girl -enweghị-onye-ike-enweta-89520-20406057/ Mirror.co.uk] (Mee 5, 2008) *"Ọ bụ ezigbo enyi m kemgbe afọ ise gara aga, m ga-anọnyere ya mgbe niile. A hụrụ m ya n'anya." **[[w: Mitchel Musso | Mitchel Musso]] gaa [http://www.mirror.co.uk/celebs/2008/05/05/miley-cyrus-i-like-to-be-the-girl -enweghị-onye-ike-enweta-89520-20406057/ Mirror.co.uk] (Mee 5, 2008) *"Olu ya bara ụba n'ụzọ dị ịtụnanya nye nwa agbọghọ nọ n'oge ntorobịa ya, o nwekwara àgwà karịa ọtụtụ pop star na-egosi afọ ndụ ya, karịsịa ndị nọ n'ụlọ anụ Disney." ** Heather Phares nke [http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:kzdgyl5nxp9b allmusic] ==Njikọ Mpụga== [[W:|Miley Cyrus]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Miley Cyrus]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Cyrus, Miley}} af76idt4ug6q3klsll24d4ddtvumgm1 Minnie Dlamini 0 1704 11384 6495 2022-10-10T18:26:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20090599]] wikitext text/x-wiki == Minnie Dlamini == Minenhle Dlamini (amuru 7 Julaị 1990), nke amara dika Minnie Dlamini, bu agwa ikuku, onye omere na ihe nlere anya South Africa. == Ihe ndi okwuru == * Nwa agbọghọ, ọdịnihu gị dị mma, echefula na ụzọ dị ogologo. * Ị maghị otú ike siri ike ruo mgbe ọ bụ naanị nhọrọ ị nwere. * Ụmụ agbọghọ ndị nwere nrọ, ghọọ ụmụ nwanyị nwere ọhụụ. * Iwepụta oge ilele na ịghọta echiche na ụzọ ndụ dị iche ga-eme ka nghọta gị gbasaa, gbaa aka ma ọ bụ kwado nkwenye gị ma mee ka ị nwee mmasị karị. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=11 br02sjuejwvbskxqnz7w6pennviq98j Miriam A. Ferguson 0 1705 11385 6501 2022-10-10T18:26:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q449664]] wikitext text/x-wiki [[Miriam A. Ferguson]] '''[[w: Miriam A. Ferguson | Miriam Amanda "Ma" Ferguson]''' (13 Junu 1875 - 25 Junu 1961) ghọrọ nwanyị mbụ Gọvanọ Texas na 1924, na nwanyị nke abụọ na-achị steeti na United States. == Okwu o kwuru == * Ọ bụrụ na Eze Bekee dị mma maka Jizọs Kraịst, ọ dịịrị ụmụ Texas mma! ** Ekepụtara, dịka ọmụmaatụ, site na [https://web.archive.org/web/20090806185021/http://www.international.ucla.edu/burkle/article.asp?parentid=2198], nke nwere ụdị akụkọ a na-ahụkarị, ebe enwere ụdị akụkọ a na-ahụkarị. Ferguson kwuru nke a mgbe ọ na-ejide Akwụkwọ Nsọ ma na-agbachitere ihe ọ na-emegide nkuzi Spanish na ụlọ akwụkwọ ọha na Texas ** Dịka [http://itre.cis.upenn.edu/~myl/languagelog/archives/003084.html] siri kwuo, a kọpụtara mgbanwe dị na nhụta a na ''New York Times'' na Mee 23, 1881 , ma ọ dịghị ndekọ nke Ferguson kwuru nke a, ma ọ bụ ihe ọ bụla dị ka ya, nwere ike ịhụ ** A na-ekwukarị okwu a na ọdịiche dị na ya maka ndị ọzọ; Otu akụkọ, nke a na-anụkarị na mpụga United States, nwere “onye omeiwu US” na-akpọghị aha na-ekwu ya n'ajụjụ ọnụ telivishọn; ọmụmaatụ, lee [http://ontrapranur.blogspot.com/2008/05/if-english-was-good-enough-for-jesus.html] == Njikọ mpụga == Edemede [[w:Miriam A. Ferguson| Miriam A. Ferguson]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Ferguson, Miriam}} eaupx2rr3fscje3gb4c2t8oinq9fbsu Miriam Makeba 0 1706 11386 6508 2022-10-10T18:27:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q146256]] wikitext text/x-wiki '''Miriam Makeba''' bụ onye na agụ egwu n'ala [[w:South Africa|South Africa]] amụrụ ya n'abali anọ nke ọnwa atọ n'afọ 1932. == Kwotu == * "Kpachara anya gi, chebara nmetụta ihe ina-ekwu echiche. Okwu ọnụ gi kwesiri ina-ewuli elu, chịkọta ndi mmadụ ọnụ ọbụghi igbakasa ha." == Nrụtụaka == <references /> == Njikọ mpụga == * [https://www.azquotes.com/author/9313-Miriam_Makeba Miriam Makeba] r77n1n7d0f0avhd90icakr9bwjh49hd Mirjana Markovic 0 1707 13806 13602 2023-06-01T13:32:43Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[Mirjana Markovic]] Mirjana Markovic bụ okwu okwu mba Serbia na nwanyị di ya nwụrụ nke bụbu na mbụ onye isi ala == Okwu ndi Okwuru == * N'otu n'ime ọtụtụ nkwupụta ihu ọha ya, onye ndu ndị Serbia Bosnia, Montenegrin [[w: Radovan Karadžić|Radovan Karadžić]] kwuru na ndị Serbia n'oge gara aga, mgbe onye ọ bụla nọ n'akụkụ ha, etinyelarị "mkpochapụ mgbukpọ. “Ma ugbu a, n’ime afọ gara aga, mgbe ọtụtụ ndị na-emegide ha, ha na-ata ahụhụ kasị nta. N'ime ihe efu niile na ụgha na-enweghị atụ nke e kwuworo, nkwupụta a na-ewere achicha ahụ n'ezie. Ruo ihe karịrị afọ iri anọ [[w: Bosnia|Bosnia]] bụ ndị Bosnia, anyị ejighịkwa ndị Serbia, ndị Alakụba, na ndị Croats, ma ọ bụ ma ọ dịghị ihe ọzọ, ndịiche dị otú ahụ abụghị ihe kasị mkpa ná mmekọrịta ha. N’ime oge ahụ dum, ruo n’ókè kasị mma ndị Yugoslavia na ndị ọha na eze n’ụwa maara, e nweghị ụlọ mkpọrọ maka ndị Serbia na Bosnia, e nweghị ụlọ akwụna maka ndị inyom Serbia, ọ dịghịkwa ụmụaka ndị Serbia e bepụrụ akpịrị. (...) Mana dịka Karadzic siri kwuo, ndị Serbia enweghị obi ụtọ n'otu oge ahụ. Ma ugbu a, na agha, na ọtụtụ ndị nwụrụ anwụ, (...) ugbu a, dị ka onye ndú ha, oge na-abịa mgbe ha na-ata ahụhụ kasị nta. (...) Ọchịchị agbụrụ dị ọcha bụ ihe na-agaghị ekwe omume n'ụwa taa, ọ bụkwa ihe ọchị ịgbalị ịmepụta na ịnọgide na-enwe ọnọdụ dị otú ahụ, ọbụna mgbe e nwere nanị otu mba. ** N'akwụkwọ akụkọ ya, na 20 Jenụwarị 1993, zoro aka na ya. na '' Abali na ehihie: A Diary '', 1995, p. 17-18 == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Mirjana Markovic| Mirjana Markovic]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Mirjana Markovic |Mirjana Markovic]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Markovic, Mirjana}} oo2nu1t6qp5ej0n2kl83ecm9mhp1ej0 Mo Abudu 0 1708 11388 6523 2022-10-10T18:27:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6917040]] wikitext text/x-wiki '''Mo Abudu''', onye a na-akpọkarị Mo Abudu, bụ onye mgbasa ozi nke [[w:Nigeria|Naijiria]], àgwà mgbasa ozi, ọrụ ebere, na onye na-ahụ maka nhazi akụ na ụba mmadụ. Nwanyi [[Forbes]] kowara ya dika "Nwanyi kacha enwe ọganihu n' Afrika." [[Usòrò:Mosunmola Abudu 1.jpg|thumb|Mo Abudu]] == Kwotu == * Anyị kwurịtara mmekọrịta, mmegbu, ịgba alụkwaghịm na ihe ndị ọzọ. N'obodo anyị, ụmụnwanyị enweghị ụzọ ọpụpụ maka ihe ndị a. Nanị ụzọ ọpụpụ bụ ụka. Na ụka enweghị ike ijikwa ihe niile. Ahụrụ m oghere.” == Njikọ mpụga == * https://acceleratetv.com/6-quotes-success-media-giant-mo-abudu/ mq29gwhmufxb9ti6vbewbpa4o88v940 Modupeola Fadugba 0 1709 11389 6526 2022-10-10T18:27:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q62733519]] wikitext text/x-wiki [[Modupeola Fadugba]] '''Modupeola Fadugba''' Modupeola Fadugba bụ onye Naijiria ji onwe ya kuziere onwe ya omenkà mgbasa ozi dị iche iche, na-ebi ma na-arụ ọrụ na Naijiria. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Anyị nwere ike ịga n'ihu. Onye ọ bụla na-arụ ọrụ ya iji baara ndị otu ahụ uru, " <ref>https://guardian.ng/art/equity-education-and-female-heroes-in-the-art-of-modupeola-fadugba/</ref> ===Ebenside=== cc02afqkng679hsqkr6ing4ckm2gf7g Moe Anderson 0 1710 6528 6527 2022-10-10T11:38:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Moe Anderson]] '''Moe Anderson''' Monica "Dr. Moe" Frazier Anderson bụ onye odee America, onye nta akụkọ, ọkà okwu mkpali, na Dọkịta nke ịwa ahụ eze. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Mgbe ị na-eche oge ihe isi ike ihu ma nọgide na-aga; mgbe ị na-enwe nkụda mmụọ na obi abụọ, ma ka na-egosi; mgbe ị na-ejighị n'aka ihe ị ga-eme, ma ị na-enye gị kasị mma na agbanyeghị-ị ga-n'ikpeazụ, ịga nke ọma. Dị nnọọ njikere ime ihe ọ bụla ọ chọrọ.” <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/3261732.Mo_Anderson#:~:text=%E2%80%9CWhen%20you%20face%20tough%20times,to%20do%20whatever%20it%20takes.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== rgiw0304wyvh8jlk6yw6pg9efjl5wua Mogau Seshoene 0 1711 6531 6530 2022-10-10T11:38:18Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Mogau Seshoene]] '''Mogau Seshoene''' A mụrụ Mogau Seshoene na obodo Turfloop Mankweng na Limpopo no na mgbaghara South Africa. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Lazy Makoti. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ịnọ na-achịkwa oge na nkà nke m. Ma ọtụtụ n'ime ihe niile na-ewu ihe nketa maka ọgbọ ọzọ. Dị ka nwa agbọghọ si South Africa, ọ dịghị mgbe m ji egwuri egwu na ihe ịga nke ọma m na-abụghị nanị nke m. Ya mere enwere m ohere ime ka ezinụlọ m nwee mpako na ime ka onye ọ bụla si n'ime obodo mara ma kwere na ọ ga-ekwe omume. " <ref>https://www.zgr.net/en/people/mogau-seshoene-bio-wiki-husband-age-family-lazy-makoti-net-worth</ref> ===Ebenside=== dwds0q7e5m749tmk5xpwlro3lhizjkj Mohamed ElBaradei 0 1712 11390 6535 2022-10-10T18:27:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q133308]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mohamed el-Baradei.jpg|thumb|Ụfọdụ ga-asị na ọ dị oke [[w:idealistic|mma]] I kwere na [[w:society:otu]] dabere na [[w:ndidi| ndidi]] na [[w: ịdị nsọ|ịdị nsọ]]. nke ndụ [[w: mmadụ|mmadụ]], ebe oke ala, [[w:mba|mba]] na [[w: echiche|echiche]] dị oke [[w:mkpa|mkpa]]. Nye ndị m na-ekwu, nke a abụghị echiche ziri ezi, kama ọ bụ eziokwu, n'ihi na [[w: akụkọ|akụkọ ihe mere eme]] akụziworo anyị na [[w:agha|agha]] adịghị esiri ike idozi esemokwu anyị. [[W:Force|Ike ike]] adịghị agwọ ọnya ochie; ọ na-emepe ndị ọhụrụ.]] '''[[w:Mohamed ElBaradei|Mohamed ElBaradei]]''' [Arabic: محمد البرادعي] (a mụrụ [[w:17 June|17 June]] [[w:1942|1942]]) bụ onye nnọchianya mba Egypt na onye isi oche nke [[ w:International Atomic Energy Agency|International Atomic Energy Agency]]. ElBaradei na IAEA jikọrọ aka nye [[w: Nobel Peace Prize|Nobel Peace Prize]] nke 2005. == Okwu okwuru == === Na-agbaji okirikiri (2003) === :<small>[http://web.archive.org/2005111095655/www.geocities.com/galianoboy/IAEA.html Ajụjụ ọnụ] na ''Cairo Times'' (23 October 2003)</small> * Nna m kụziiri m na ị ga-eme ihe kwekọrọ n’ụkpụrụ gị. Ọ bụ onye isi oche nke otu ụlọ mmanya ma na-ekwusa nnwere onwe obodo na ikike mmadụ n'ime afọ ụfọdụ kacha mkpagbu nke oge Nasser. Ọ bụ ya ka a na-etinye n'ọtụtụ nrụgide na iyi egwu, ma o guzosiri ike n'ụkpụrụ ya. Ma echere m na nke ahụ bụ ihe mmụta m na-echeta site n'aka ya - na ị na-akwado ihe ị kwenyere na ya. * '' ''Mgbapụta otu akụkụ ekwesịghị n'ụzọ ọ bụla ihe nlereanya maka otu anyị si eme mmekọrịta mba ụwa ... [Ọ] na-ebute anyị n'ókèala dị oke egwu na obodo ọ bụla nwere ike iji ya mee ihe ma mebie ya." gaa n'ihu na-adabere na nchekwa anyị na multilateralism, yana na Council Security. * E chere m na anyị kwesịrị ịnọgide na-agbasi mbọ ike n'ịmepụta mpaghara ngwa agha nuklia na Middle East ... ọ dị mwute ikwu na ihe adịghị aga n'ụzọ ziri ezi ugbu a. ''Anyị kwesịrị ịghọta na na-enweghị udo zuru oke na Middle East, anyị enweghị nchekwa.'' [[Usòrò:AF-kindergarten.jpg|thumb|right|Anyị [[w: ụmụ mmadụ|ụmụ mmadụ]] bụ otu mgbe anyị dị afọ atọ na mgbe anyị dị afọ 50!]] * Ị na-echeta akwụkwọ ahụ akpọrọ ''[[w:Ihe niile m kwesịrị ịma na m mụtara na ụlọ akwụkwọ ọta akara|Ihe niile m kwesịrị ịma na m mụtara na ụlọ akwụkwọ ọta akara]]''? … Ọfọn nke ahụ bụ nnọọ eziokwu. Achọpụtara m ọtụtụ ihe jikọrọ ya na ụzọ m si ahazi ihe na otú o si elekọta ụmụaka dị afọ atọ. Anyị bụ́ ụmụ mmadụ bụ otu mgbe anyị dị afọ atọ na mgbe anyị dị afọ 50! ** N'iji ọrụ ya dị ka onye nnọchi anya mba ụwa atụnyere nke nwunye ya, Aida Elkachef, onye nkuzi ụlọ akwụkwọ ọta akara, na aha akwụkwọ nke [[w: Robert Fulghum|Robert Fulghum]]. * '''E kwere m nke ukwuu na anyị na-ekerịta otu ụkpụrụ mmadụ ...''' Ọ bụrụ na ị nyochaa okpukpe niile - monotheistic na ndị ọzọ - ha niile na-ekwusa otu ihe ... echere m na ọgụ anyị niile, agha anyị, na esemokwu anyị niile bụ naanị ngosipụta nke nkụda mmụọ n'ọnọdụ mmadụ anyị n'otu oge. Echeghị m na ọ metụtara anyị ikwere na ụkpụrụ dị iche iche. * ''E chere m na ihe ga-akacha abara anyị uru bụ ma anyị mata na anyị niile bụ otu agbụrụ. Nkwenye anyị bụ isi bụ agbụrụ mmadụ, ọ bụghị n'otu agba ma ọ bụ oke.'''Echere m ozugbo anyị jụrụ ịdị nsọ nke ọtụtụ njirimara ndị a ma gbalịa ịmata onwe anyị na agbụrụ mmadụ ngwa ngwa anyị ga-enweta ụwa ka mma na ngwa ngwa. ụwa dị nchebe. ===Ịzọpụta onwe anyị na mbibi onwe (2004) === :<small>[http://www.iaea.org/NewsCenter/Statements/2004/ebNYT20040212.html Op-Ed edemede] e bipụtara na ''The New York Times'' (12 February 2004)</small> * ''Mmụba nuklia na-arị elu. Akụrụngwa, ihe onwunwe na ọzụzụ adịbughị enweta ya. Otú ọ dị, taa, e nwere netwọk zuru ụwa ọnụ ọkaibe nke nwere ike iwepụta usoro maka imepụta ihe ndị a na-eji na ngwa agha. Achọ a dị n'ụzọ doro anya: mba dị iche iche na-enwe mmasị n'ịnweta ngwa agha nke mbibi n'ụzọ iwu na-akwadoghị. <br> Ọ bụrụ na anyị anọdụ ala na nzuzo, omume a ga-aga n'ihu.''' Mba ndị na-eche na ha adịghị ike nwere ike ịtụ anya na ha ga-agbalị imezi adịghị ike ahụ - na mgbe ụfọdụ, ha ga-agbaso mmemme ngwá agha nzuzo. Netwọk ọkọnọ ga-eto eto, na-eme ka ọ dịkwuo mfe inweta nka na ngwa ngwa agha nuklia. N'ikpeazụ, na-apụghị izere ezere, ndị na-eyi ọha egwu ga-enweta ihe ndị dị otú ahụ na nkà na ụzụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ngwa agha n'ezie. <br>'''Ọ bụrụ na ụwa agbanweghị ụzọ, anyị nwere ike ibibi onwe anyị''' ==Njikọ Mpụga== [[W: Mohamed Elbaradei|Muhamed Elbaradei]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Muhamed Elbaradei|Muhamed Elbaradei]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:ElBaradei, Mohamed}} nai4mn72jziqy83ufmbx4mucj838iuq Mohamed Nasheed 0 1713 11391 6540 2022-10-10T18:27:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q152381]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Mohamed Nasheed, President of the Maldives, at the launch of the Climate Vulnerability Monitor.jpg|thumb|Ọ dị mma, ọ bụrụ na mụ na Waheed jikọọ aka, obodo a ga-agbada agbada ozugbo. Ndị obodo a họpụtara onye isi, ọ bụkwa m. E wepụrụ m n'ike, ha chọkwara ka m laghachi. Ma, m na-ekwu "Ọ dị mma, ka anyị mee ntuli aka ọhụrụ wee hụ ndị mmadụ chọrọ ọzọ". Ọ bụrụ na m pụọ, ọ bụrụ na m sonye n'ọchịchị nnupụisi, ndị obodo a agaghị enwe okwukwe.]] '''[[:w:Mohamed Nasheed|Mohamed Nasheed]]''' (amụrụ [[17 May]] [[1967]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Maldivia na otu n'ime ndị malitere Maldivian Democratic Party, onye jere ozi dị ka onye isi ala nke anọ nke Maldives site na 2008 ruo 2012. ==Okwu ndị o kwụrụ== * India bụ obodo buru ibu mana ọ na-ege anyị ntị mgbe niile, mba ndị dị obere ... M tụkwasịrị obi na ọchịchị onye kwuo uche ya karịa ụdị ọchịchị ọ bụla ọzọ. ** Mohamed Nasheed, onye ịsị ala nke anọ nke ndi Maldives, e kwupụtara na ''HaveeruOnline'', [https://web.archive.org/web/20160329184924/http://www.haveeru.com.mv/news/38457 "Maldives ensures no security threat to India"], October 29, 2011 * Ọbụlagodi ọnụ ọgụgụ ịrị anọ buru ibu maka obodo buru ibu nke Maldive... Onu ogugu ndi mmadu ruru 350,000. Ọbụna otu onye Maldivian ịghọ onye na-eyi ọha egwu na-egbu ndị mmadụ ezuola ime ka obodo anyị maa jijiji. ** Banyere ihe egwu nke [[ISIS]] na Maldives, ekwuputara na ''TheHindu'', [http://www.thehindu.com/news/national/india-maldives-to-finalise-pact-to-fight-islamic-state/article8353075.ece "India, Maldives to finalise pact to fight Islamic State"], March 15, 2016. * Ọ bụrụ na UK anọghị na European Union, ọ dịghị otú anyị nwere ike isi gwa mba ndị dị ka Estonia okwu. Dị ka onye bụbu ógbè Britain, dị ka onye bụbu onye nchekwa Britain, dị ka onye nwere ike ịsụ Bekee, anyị agaghị enwe ike ịkọwapụta [ọnọdụ anyị] ma ọ bụ nwee mkparịta ụka. N'ezie, anyị na Estonia ma ọ bụ ọchịchị ọ bụla ọzọ dị na Europe nwere ike ịkparịta ụka mana mkpebi ọnụ na UK na-ebute ụzọ na-enyere anyị aka. ** N'ajụjụ ọnụ a gbara ya na Telegraph, Maazị Nasheed kwuru na ọ bụ maka "ọdịmma Commonwealth" ka Britain nọrọ n'ime otu n'ihi ikike ya inye njikọ n'etiti otu mba dị iche iche, kwuru na ''The Telegraph'', [http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/africaandindianocean/maldives/12187682/Brexit-would-be-damaging-for-EU-Commonwealth-relations-says-former-Maldives-president.html "Brexit would be damaging for EU-Commonwealth relations, says former Maldives president"], March 9, 2016. * Echela ma nchekwa nke ndụ gị ma ọ bụ obi ụtọ na-agafe agafe nke nwunye gị, di gị, ụmụ gị, nne na nna gị na ndị ikwu; n'ihi na nchekwa nke ụmụ gị niile na ụmụ ha nọ n'ihe ize ndụ. ** Mgbe ejidechara ya, ma dọba ya n'ụlọ ikpe, ekwuru ya na ''The guardian'', [http://www.theguardian.com/world/2015/mar/14/former-maldives-president-mohamed-nasheed-jailed-for-13-years "Former Maldives president Mohamed Nasheed jailed for 13 years"], March 14, 2015. * Na nkenke, ekwere m na ọdịnihu bụ nke anyị imezi. Akụ na ụba anyị na-arị elu. Mmetụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị na-eto eto. Ike anyị esibeghịkwa ike. Ndị n'etitianyị bụ ndị ntorobịa na ndị nwere ume. Ndị na-eche echiche banyere anyị, ndị nchọpụta na ndị ọkà mmụta sayensị bụ ndị ama ama n'ụwa niile. Omenala anyị bụ nke mba ụwa na-asọpụrụ. Ụlọ ọrụ nkeonwe anyị bụ ụfọdụ n'ime ndị kasị ibu n'ụwa ma na-erite uru. Anyị nwere ike nweta naanị ebumnuche [ndị a], ma ọ bụrụ na anyị rụkọọ ọrụ ọnụ… ndakpọ akụ na ụba n'otu akụkụ nke mpaghara anyị, na-ebelata ọganihu na mpaghara ọzọ; akwusighi ike n'otu obodo, na-ebute enweghị nchebe nye anyị niile. ** Onye isi ala Nasheed kwusiri ike na oge eruola maka South Asia, nke o kwuru na mbụ weere ya dị ka akụkụ n'akụkụ ihe nkiri nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụwa, na-enwu dị ka ọ na-etinye ugbu a isi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụwa, nke e hotara na ''HaveeruOnline'', [https://web.archive.org/web/20160324201216/http://www.haveeru.com.mv/news/38638 'Time has come to shine', President Nasheed tells SAARC leaders], November 11, 2011. * Otu oge, ha kwuru na ọ bụ iyi ọha egwu, ọzọ, ha kwuru na ọ bụ ihe megidere iwu obodo, ọzọkwa ha kwuru na ọ bụ mmanya na-aba n’anya. ** Decca Aitkenhead (1 April 2012). "[http://www.guardian.co.uk/world/2012/apr/01/dictatorship-maldives-democracy?newsfeed=true Ọchịchị aka ike na-alọghachi na Maldives na ọchịchị onye kwuo uche ya na-apụ apụ]". ''The Guardian''. Retrieved 1 April 2012: Nasheed about the official charges against him in the Maldives. * ''' Ozi m na-ezigara gị bụ na-aga n'ihu na ngagharị iwe ahụ, na-aga n'ihu n'agbanyeghị nsogbu, na n'ikpeazụ, ọnụ, anyị ga-eru ọnụ ọgụgụ ahụ dị mkpa, narị atọ na ịrị ise.''' ** Speech about the Maldives, [http://www.thedailyshow.com/watch/mon-april-2-2012/exclusive---mohamed-nasheed-extended-interview-pt--1 Interview with Mohamed Nasheed], April 2, 2012. * Anyị kwenyere na naanị ụzọ ezi uche dị na ya na ihe ngwọta bụ ka Waheed gbaa arụkwaghịm, ka onye isi oche ndị omeiwu weghara ọchịchị ruo mgbe ntuli aka ga-agwụ. ** Dịka e kwụrụ na ''BBC News'', [http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-24605100 "Maldives crisis: Nasheed urges President Waheed to quit"], October 21, 2013. ==Banyere Mohamed Nasheed== * ... A tụrụ onye isi ala Nasheed n'ụlọ mkpọrọ na-enweghị usoro ziri ezi. Na nke ahụ bụ ikpe na-ezighị ezi nke a ga-emerịrị ngwa ngwa. ** **[[John Kerry]] gbasara Onye isi ala Mohamed Nasheed a tụrụ mkpọrọ maka inye iwu ka ejide onye ọkaikpe mgbe ọ nọ n'ọkwa, nke ekwuru na ''HaveeruOnline'', [https://web.archive.org/web/20160302105714/http://www.haveeru.com.mv/news/66969 "Maldives hails India, Pakistan for saving from Commonwealth body agenda"], March 1, 2016. * N'ime afọ abụọ gara aga nke onye isi ala m, anyị enwetala nnukwu ihe gbasara amụma mba ofesi anyị. Ee anyị dị njikere ịtụle ihe ezubere iche megide ndị mmadụ n'otu n'otu ma ọ bụrụ na emeghị ọganihu ọzọ. A tụrụ onye bụbu onye isi ala Nasheed mkpọrọ na-enweghị usoro ziri ezi. Na nke ahụ bụ ikpe na-ezighị ezi nke a ga-emerịrị ngwa ngwa **[[Abdulla Yameen|President Abdulla Yameen Abdul Gayoom]], the 6th president and current president of the Maldives, ''Haveeru'' (February 4, 2016), [http://www.haveeru.com.mv/news/66150?e=en_ht "Maldives pres pledges closer global ties, insists no place for interference"] ==Njikọ Mpuga== * [[W:Mohamed Nasheed|Mohamed Nasheed]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Mohamed Nasheed|Mohamed Nasheed]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Nasheed, Mohamed}} a4eqx8ozfyitwxeqg2euh9cjv0369sk Mohammed Ali 0 1714 6546 6545 2022-10-10T11:38:19Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Wt/ig/Mohammed Ali|Mohammed Ali]] [[Usòrò:Anderson_ali.jpg|thumb| Ọ baghị uru igbu mmadụ n'ama iti ọkpọ belụsọ o kwesiri ọnye ahụ.]] [[Usòrò:Muhammad_Ali_and_Jimmy_Carter.jpg|thumb|Aga m ala ezumike nka n'ihi onweghịzi ihe dị ụtọ na-iti ndị mmadụ ihe.]] [[Usòrò:Ali.jpg|thumb|Nwoke ahụ hụrụ ụwa anya mgbe ọ dị afọ iri ise dika o si hụ ya mgbe ọ dị afọ iri abụọ akwọọla ndụ afọ iri atọ n'ime ndụ ya.]] [[w:Muhammed Ali|'''Muhammed Ali''']] (Onye a mụrụ Cassius Marcellus Clay Jr., ka ọnwa Jenuwarị dị n'mkpụrụ ụbọchị iri na asaa n'afọ 1942 biri ndụ wee ruo Ka ọnwa Junu dị na mkpụrụ ụbọchị atọ n'afọ 2016)bụ onye America eji iti ọkpọ mara, onye na-agbara otu ọbụla ọ kwenyere na ya ọgụ, onye na-eme ihe nkiri, aka na-eme mma, onye tuuru ugo na mmeri ugboro atọ n'iti ọkpọ nke kachasị di elu na mba ụwa niile bido n'agbata afọ 1964 ruo 1979. Aha eji mara ya bụ ''The Greatest'', a kachasi kwanyere ya ugwu ma mee ya onye ama ama kachasị eti ọkpọ na senturi iri abụọ. ==Okwu ndị o kwuru== *Ọ baghị uru igbu mmadụ n'ama iti ọkpọ belụsọ o kwesiri ọnye ahụ . Ihe o kwuru ka ogboo ọgọ bụ referee kwụsịrị ọgọ ya na Jimmy Ellis n'agba nke iri na abụọ n'ọnwa Juli n'afọ 1971 **Nwoke a ahụ hụrụ ụwa anya mgbe ọ dị afọ iri ise dika o si hụ ya mgbe ọ dị afọ iri abụọ akwọọla ndụ afọ iri atọ n'ime ndụ ya. ***Anyị niile nwere otu Chi kama uzọ anyi si ekpere ya dị iche ==Nkokọ Mpụga== * [http://www.ali.com/ Official website] *Ederede [[q:Muhammed Ali|Muhammed Ali]] na Wikquote *Ederede [[w:Muhammed Ali|Muhammed Ali]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Muhammed Ali}} [[Òtù:Wt/ig]] 9669woxt8hwpy350h6hjpi6vz5fbqun Mohammed Arkoun 0 1715 11392 6549 2022-10-10T18:27:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2738498]] wikitext text/x-wiki == Mohammed Arkoun == Mohammed Arkoun (February 1928 – 14 Septemba 2010) bu onye oka mmụta na onye echiche nke Algeria. == Ihe ndi okwuru == * ọ bụ oge [ka Islam] ga-ewere, tinyere nnukwu omenala omenala, ihe ize ndụ nke oge a nke ihe ọmụma sayensị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/30029-Mohammed_Arkoun o0x5djckbyg9hy808o882snbdzavqls Mollie Burke 0 1716 11393 6557 2022-10-10T18:27:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q104177961]] wikitext text/x-wiki [[Mollie Burke]] '''[[q:Mollie Burke|Mollie Burke]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke na-eje ozi na Ụlọ Ndị Nnọchiteanya Vermont si na mpaghara Windham-2-2 dịka onye otu Vermont Progressive Party. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Kedu maka Morris Dancer na bọọdụ, ma ọ bụ onye nchekwa, onye nkuzi, ma ọ bụ onye na-eme kabinet? Ọ bụrụ na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na-anọ na bọọdụ, a ga-akwatu Opera House n'enweghị ihere, maka uru nke ole na ole na mmebi nke ọtụtụ, n'oge gara aga na n'ọdịnihu? Ọ bụrụ na ndị mmadụ raara onwe ha nye nchekwa ala ubi na nguzobe gburugburu ebe obibi na-eje ozi na gọọmentị obodo, arụmụka banyere okwu ndị a ọ ga-aga n'ihu n'ụzọ na-enweghị nchebe? À ga-ahụkwa ihe ndị na-ebute ụzọ karịa uru dị mkpirikpi n'ụzọ doro anya karị? Ekwere m ee. ** [https://archive.today/20210618144749/https://www.newspapers.com/clip/79790432/the-brattleboro-reformer/ Dịka e hotara na The Brattleboro Reformer] (Jenụwarị 26, 1984) * Ndị na-eme ntuli aka America a bụ ndị na-amaghị ihe, ndị na-enweghị uche, ma ọ bụ ndị na-enweghị ọrụ? Ma ọ bụ ikekwe ịtụ vootu maka onye nwere mmasị, n'agbanyeghị mmegide megide atumatu ya? Mana nke a abụghị ntuli aka maka Onye isi oche Council Student, na afọ anọ ọzọ nke Ronald Reagan nwere idi anya maka anyị niile. ** [https://archive.today/20210618145036/https://www.newspapers.com/clip/79790531/the-brattleboro-reformer/ Dịka e hotara na The Brattleboro Reformer] (November 2, 1984) *** Ekwuru na akwụkwọ ozi edeziri nke na-ekwu maka agha nuklia. ==Njikọ Mpuga== *[[w:Mollie Burke|Mollie Burke]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Burke, Mollie}} l9kpgzjaekonlw9mdv6hhvs9fmsu42o Molly Scott Cato 0 1717 11394 6562 2022-10-10T18:27:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6896677]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Molly Scott Cato, 2016 (cropped).jpg|thumb|Scott Cato na 2016]] '''[[w:Molly Scott Cato|Sarah Margaret "Molly" Scott Cato]]''' (born 21 May 1963) bụ onye Briten ndọrọ ndọrọ ọchịchị Green, onye agụmakwụkwọ, onye na-akwado gburugburu ebe obibi na obodo, na ọkachamara akụ na ụba onye bụ onye otu European Parliament (MEP) ugbu a maka mpaghara ntuli aka South West England maka Green Party. A họpụtara ya na Mee 2014, o wee bụrụ onye MEP mbụ nke Green Party na-anọchite anya mpaghara ahụ. ==Okwu ndị o kwụrụ== ===2019=== * Ngwá agha nuklia adịkwaghị adị n'oge agha asymmetric na agha cyber ma etinyeghị ya na amụma nchekwa European maka narị afọ nke iri abụọ na otu. Briten na France elegharala ọrụ ha dị n'okpuru Nkwekọrịta Maka Mgbasa ngwa agha Nuklia ruo ogologo oge. ** Ekwuru na CornwallLive. [https://www.cornwalllive.com/news/cornwall-news/cornwall-devon-european-mp-molly-2564421 Cornwall na Devon European MP Molly Scott Cato ejidere mgbe ọ banyere n'ọdụ ụgbọ elu US na Belgium] (20 February 2019) ) *[[w:UKIP|UKIP]] agafeela okè ugbu a n'ihe gbasara omume anabatara na obodo onye kwuo uche ya. ** Ekwuru na GloucestershireLive. [https://www.gloucestershirelive.co.uk/news/gloucester-news/molly-scott-cato-pulls-out-2881395 Akụkọ: Ntuli aka Europe2019: Molly Scott-Cato wepụrụ ihe omume hustings na Gloucester Katidral karịa UKIP na nkeji ikpeazụ] (Mee 17, 2019) * Ihe dị mkpa gbasara mgbanwe na akụ na ụba na-anọpụ iche na carbon bụ ikpe ziri ezi nke ọha. Ọ bụrụ na ị na-eche ihe mere ndị mmadụ ji votu maka Brexit, ọ bụ n'ihi na ha chere na a hapụrụ ha. A na-ejikọta iwe ha na ịgọnarị ihu igwe, site n'aka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-adịghị ahụkebe bụ ndị na-akpasu iwe nke oke ego kpatara. Ha jikọtara ya wee sị 'Ugbu a ị na-agwa m na enweghị m ike ịnweta ụgbọ ala m'. Ma nke ahụ abụghị ihe anyị na-ekwu ma ọlị. **Kwuru na N'ajụjụ ọnụ [[w: The Guardian (akwụkwọ akụkọ) | Onye nlekọta]]. [https://www.theguardian.com/society/2019/jul/09/molly-scott-cato-wealthy-causing-climate-change-green-mep Molly Scott Cato: 'Ọ bụ ndị ọgaranya na-akpata mgbanwe ihu igwe' ] (9 Julaị 2019) * Ọ bụ ezie na Onye isi ala Trump na-arụ ọrụ dị ka onye isi ọchịchị, ọ nọ n'okpuru usoro nlele na nguzozi, nke pụtara na Congress, kama Trump, ga-ekpebi ụdị azụmahịa anyị na US ga-enwe ma ọ bụrụ na anyị na-aga n'ihu na Brexit. ** Ekwupụtara ya na [[w:The Parliament Magazine| Magazin nzuko omeiwu]]. [https://www.theparliamentmagazine.eu/articles/news/meps-debunk-post-brexit-us-uk-trade-deal MEPs debunk post-Brexit US-UK azụmahịa azụmahịa] (21 August 2019) * Ihe kpatara ya enweghị ike ịdị elu. Ọkụ nke Amazon na-etinye mbara ụwa n'idi njikere. [[W:Jair Bolsonaro|Bolsonaro]] na-agba ume ọkụ ọkụ nke ọhịa a iji mee ka obi dị ndị na-akwụ ya ụgwọ ọrụ ugbo ka ha nwee ike iji ala ahụ maka ehi ehi na soya. Ọ bụ ikpe ecocide na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ofe ụwa ga-eguzogide ndị omempụ gburugburu ebe obibi a. ** Ekwuru na [[w: Morning Star (akwụkwọ akụkọ Britain)|Star Morning]]. [https://morningstaronline.co.uk/article/b/green-mep-accuses-brazils-bolsonaro-of-ecocide-while-amazon-rainforest-burns Green MEP boro Bolsonaro Brazil ebubo 'ecocide' ebe oke ọhịa Amazon na-ere ọkụ] (22 Ọgọst 2019) * Ndị na-eme ihe ike ugbu a kpebisiri ike ịchụpụ anyị na EU na Ọktoba 31 ma ga-achụ ihe niile n'àjà n'ebe ịchụàjà nke azụmahịa ọhụrụ. Ụkpụrụ nchekwa nri, nchekwa ndị ahịa, ụkpụrụ ọdịmma anụmanụ ga-apụ n'anya ma ọ bụrụ na ọ pụtara ịchebe nkwekọrịta azụmahịa na US. Nke a ga-eme ka ndị ọrụ ugbo anyị nwee nchegbu ọ bụghị naanị n'ịlụso ọnọdụ mberede ihu igwe anyị ọgụ kama na nlanarị megide mwakpo sitere na mbubata dị ọnụ ala. ** Ekwuru na edemede maka [[w: Stroud News and Journal | Akụkọ Stroud na akwụkwọ akụkọ]]. [https://www.stroudnewsandjournal.co.uk/news/17858980.opinion-stop-brexit-save-farmers-planet-says-molly-scott-cato/ Echiche: Kwụsị Brexit iji zọpụta ndị ọrụ ugbo na mbara ala na-ekwu Molly Scott Cato] (Ọgọst 24, 2019) * Agaghị enwe ike ịchụpụ gị n'ụlọ gị afọ iri atọ n'ihi na ịnweghị ike ịchọta akwụkwọ ị maghị na ị ga-edobe. ** Ekwuru na [https://twitter.com/MollyMEP/status/1165533573195227136 tweet] na 25 Ọgọstụ 2019 ==Njikọ Mpuga== [[W:Molly Scott Cato|Molly Scott Cato]] na Wikipedia bekee [[Commons:Molly Scott Cato|Molly Scott Cato]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Scott Cato, Molly}} 6bgmdyqak6x4xfj31wqo7pr9w18hymc Monalisa Chinda 0 1718 11395 6565 2022-10-10T18:27:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16769726]] wikitext text/x-wiki == Monalisa Chinda == Monalisa Chinda (amuru 13 Septemba 1974 bu onye omere Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, agwa igwe onyonyo na agwa mgbasa ozi. == Ihe ndi okwuru == * Mee ihe ziri ezi na ihe ziri ezi. Chefuo ihe na-atọ ndị mmadụ ụtọ. Ha agaghị enwe ekele maka gị agbanyeghị, Otú ọ dị, bụrụ nke kacha mma ị nwere ike ịbụ * Mma nke ihe osise nwere njikọ chiri anya na ikike o nwere ịkpali mmetụta n'ime anyị. * Onye sị na a gaghị eme ya ekwesịghị ịkatu onye na-eme ya! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/monalisa-chinda/932/ 6dkav5xp5b7xoki2xjkgmvrc83lyr86 Monica Lewinsky 0 1719 11396 6571 2022-10-10T18:28:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q212659]] wikitext text/x-wiki [[Monica Lewinsky]] Asịrị Clinton–Lewinsky bụ asịrị mmekọahụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị US nke metụtara Onye isi ala Bill Clinton dị afọ 49 na nwa akwụkwọ White House dị afọ 22 bụ Monica Lewinsky. Mmekọrịta mmekọahụ mere n'etiti 1995 na 1997 wee pụta ìhè na 1998. Clinton kwụsịrị okwu telivishọn na njedebe Jenụwarị 1998 na nkwupụta na ya "enweghị mmekọahụ na nwanyị ahụ, Miss Lewinsky". Nnyocha ndị ọzọ butere ebubo nke ịgba akaebe ụgha na nchụpụ nke President Clinton na 1998 site n'aka Ụlọ Nnọchiteanya U.S. E mechara tọhapụ ya maka ebubo ebubo nchụpụ nke ịgba akaebe ụgha na igbochi ikpe ziri ezi na ikpe ụbọchị iri abụọ na otu. == Okwu ndi okwuru == *M na nwanyị ahụ bụ Miss Lewinsky enweghị mmekọahụ. **[[w:Bill Clinton|Bill Clinton]], dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20130126185604/https:// www.usnews.com/news/blogs/press-past/2013/01/25/bill-clinton-15-years-ago-i-did-not-have-sexual-relations-with-the-nwanyị "Bill Clinton Afọ 15 gara aga: 'Mụ na Nwaanyị ahụ enweghị Mmekọahụ'" (25 Jenụwarị 2013), nke Steven Nelson dere, ''U.S. Akụkọ''<!--http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,1859513_1859526_1859515,00.html "Top 10 adịghị mma ndọrọ ndọrọ ọchịchị One-Liners"] (2009), '' Oge''--> *Ọ bụrụ na m sị na ọ dịbeghị mgbe m emeghị ọgwụ ọjọọ, nke ahụ ga-apụta na m [[w:Clinton–Lewinsky scandal | ụgha na ibe m]] karịa [[w:Bill Clinton | Onye isi ala]] eme. **[[w:Eminem|Eminem]], [https://genius.com/Eminem-role-model-lyrics "Role Model"], ''[[w:The Slim Shady LP|The Slim Shady LP]]' ' (1999), California: [[w:Interscope Records|Interscope Records]] *Ị chọrọ ka m dezie egwu mgbe [[w:Bill Clinton | Onye isi ala]] na-enweta [[w:Clinton–Lewinsky asịrị | Dick ya sucked]]? **[[w:Eminem|Eminem]], [https://www.azlyrics.com/lyrics/eminem/whoknew.html "Ònye Maara"], ''[[w:The Marshall Mathers LP|The Marshall Mathers LP]]'' (2000), California: [[w:Interscope Records|Interscope Records]] == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Monica Lewinsky| Monica Lewinsky]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Monica Lewinsky|Monica Lewinsky]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Lewinsky, Monica}} obmdonhbbpei44tnp8xefa2kmr5rwfb Mordecai Richler 0 1720 11397 6574 2022-10-10T18:28:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q452282]] wikitext text/x-wiki [[Mordecai Richler]] Mordecai Richler CC (Jenụwarị 27, 1931 – Julaị 3, 2001) bụ onye Canadia ede akwụkwọ, ode akwụkwọ, na onye edemede. ==Ihe ndị Ọkwụrụ== *Canada abụghị obodo dị ka ebe a na-ebufe ụgbọ mmiri jupụtara na ụmụ ụmụ ndị e meriri emeri. French-Canada na-eri site n'obi ọmịiko; ụmụ Scots ndị gbapụrụ Duke nke Cumberland; Irish, ụnwụ; na ndị Juu, narị ndị ojii. Mgbe ahụ, e nwere ndị nkịtị si Ukraine, Poland, Italy na Greece, adaba na-eto eto ọka wit na igwu si ore na siwing hama na-agba ọsọ ụlọ oriri na ọṅụṅụ, ma ọ bụghị na-nọ na-n'ebe ha. Ihe ka ọtụtụ n'ime anyị na-amachibidoro n'ókè, na-ele anya na windo ụlọ ahịa swiiti, na-atụ ndị America n'otu akụkụ na nke ohia n'akụkụ nke ọzọ. *Mmetụta m na-adịgide adịgide banyere René Lévesque bụ na ọ bụrụ na ọ họọrọ ịkpọgide m, ọ bụrụgodị na ọ na-ekechi eriri n'olu m, ọ ga-eme mkpesa banyere ihe na-eweda ya ala nye ya ịkwanye ọnụ ụzọ ọnyà ahụ. Ma mgbe ahụ, ozugbo m na-efegharị na ifufe, ọ ga-ata mmụọ m ụta maka ịmanye ya igbu ọchụ, si otú a na-amanye njem ikpe ọmụma na ụtọ, iwe iwe, na Francophone e wedara ala. ==Njikọ mpuga== Edemede [[w: Mordecai Richler|Mordecai Richler]] na Wikipedia * [https://doremifaso.ca/archives/yiddish/ Every Goy's Guide to Richler: Yiddish phrases &amp; Jewish cultural references in ''The Apprenticeship of Duddy Kravitz''] {{DEFAULTSORT:Richler, Mordecai}} 56bfbddw1g4o2afe1khwy3m8l917v6v Morgan Freeman 0 1721 11398 6577 2022-10-10T18:28:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q48337]] wikitext text/x-wiki == Morgan Freeman == Morgan Freeman (amuru June 1, 1937) bu onye omekorita America, onye isi na onye nkwuputa. Achọpụtara maka olu miri emi pụrụ iche, Freeman mara maka ọrụ ya dị iche iche n'ụdị ụdị ihe nkiri dị iche iche . == Ihe ndi okwuru == * Mara onwe gị aka; ọ bụ naanị ụzọ na-eduga na uto. * Kedu ka anyị ga-esi wepụ ịkpa ókè agbụrụ? Kwụsị ikwu banyere ya! * Kedu ka anyị si agbanwe ụwa? Otu omume obiọma na-enweghị usoro n'otu oge. * Ị maara, ndị Ijipt oge ochie nwere nkwenkwe mara mma banyere ọnwụ. Mgbe mkpụrụ obi ha rutere n'ọnụ ụzọ eluigwe, ndị nche jụrụ ajụjụ abụọ. Azịza ha kpebiri ma ha nwere ike ịbanye ma ọ bụ na ha agaghị. 'Ị hụlala ọṅụ ná ndụ gị?' 'Ndụ gị ọ̀ mee ka ndị ọzọ ṅụrịa?' == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5151-Morgan_Freeman 05js6i1s7xs3ti8lcqnw561mv9zg5lt Morris Chestnut 0 1722 11399 6580 2022-10-10T18:28:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q472053]] wikitext text/x-wiki == Morris Chestnut == Morris Lamont Chestnut (amuru Jenụwarị 1, 1969) bụ onye omere na onye nrụpụta America. == Ihe ndi okwuru == * 99% nke ndị nọ n'ụwa ga-ekwu na e nwere ihe ha ga-achọ ịgbanwe banyere ndụ ha, n'ihi na ọ dịghị ihe zuru okè, na ọ dịghị onye zuru okè. Echere m na m nwere ike ilele iko ahụ ọkara efu kama ịbụ ọkara zuru oke. * Otu ihe na-amasị m ime ihe nkiri ensemble bụ na ị nwere ike ịnweta mmadụ iri na-esi na ya pụọ ​​na ozi iri dị iche iche. * Oge ngosi enyela ndị na-eme ihe nkiri ọhụrụ, ndị na-eto eto - ojii, ọcha, n'ofe ụlọ - ohere ịme ihe nkiri, yana ndị na-eme ihe nkiri na-achọ ịgafe na nduzi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2800-Morris_Chestnut lq9pui4ve5jqixjqp66p4di5tf9atzr Mos Def 0 1723 11400 6583 2022-10-10T18:28:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q38875]] wikitext text/x-wiki == Mos Def == Yasiin Bey (/ jæˈsiːn ˈbeɪ/; amụrụ Dante Terrell Smith, Disemba 11, 1973), nke amara aha ya bụ Mos Def (/ ˌmoʊs ˈdɛf/), bụ onye America na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Mee ka ala siri ike taa si na aja ụnyahụ. * Ọnụnọ m na-ekwu ọtụtụ okwu tupu m kwuo otu okwu. * Atụla egwu mmadụ n'ihi na mmadụ ga-anwụrịrị. Uche banyere okwu na nkpuru obi n'iru anu aru. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3823-Mos_Def 7ibspdjnxy7qyq6fxc9qccizsmjcct6 Mpule Kwelagobe 0 1724 11401 6587 2022-10-10T18:28:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q783300]] wikitext text/x-wiki [[Mpule Kwelagobe]] [[Usòrò:Mpule Kwelagobe.jpg|thumb|Mpule Kwelagobe]] Mpule Keneilwe Kwelagobe (amụrụ 14 Nọvemba 1979) bụ onye na-etinye ego na Motswana, nwanyị ọchụnta ego, onye nlere anya na eze nwanyị ịma mma nke chiri okpueze Miss Universe 1999. Ọ bụ nwanyị ojii Africa mbụ meriri otu n'ime ha. ==Okwu ndi okwuru== *Ọ bụrụ na anyị ada ịkwụsị ọrịa AIDS n'afọ 2030, anyị ga-ata ụta ozugbo n'ihi na anyị nwere ihe ọmụma na ikike ime ya. == Edensibia== * [https://quotes.ng/mobile/title.php?title=mpule-kwelagobe-quotes&id=6] [[Òtù:Wq/Ig]] 56wpui4yll84v53fqj5en5ezntrb9c6 Mr. Ibu 0 1725 11402 6590 2022-10-10T18:28:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16193776]] wikitext text/x-wiki == Mr. Ibu == John Ikechukwu Okafor, (amuru 17 October 1961) nke amara dika Mr. Ibu, bu onye omere na ochi ochi na Naijiria. A na-ahụta Okafor dị ka otu n'ime ndị ama ama ama ama ama ama ama ama ama na Naịjirịa. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe emebere ihe niile nke ọma ma tinye ya, ị ga-enwe ahụ iru ala. * Talent gị ga-akpọrọ gị pụta mgbe niile. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/john-okafor-mr-ibu-/965/ kvunwtebm391h1lvyktnatuba0n86c0 Mr 2Kay 0 1726 11403 6593 2022-10-10T18:28:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21004692]] wikitext text/x-wiki == Mr 2Kay == Abinye David Jumbo nke amara aha ya bụ Mr 2Kay, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ebinyere ya aka na Grafton Entertainment, mana hapụrụ akara ahụ na 2018 ka ọ malite akara nke ya Better Life Entertainment. == Ihe ndi okwuru == * Ihe dị ọnụ ala anaghị aba uru, yabụ tọọ ụkpụrụ gị nke ukwuu. * Ọ bụrụ na ọ nweghị ahụ na-agba gị ume, gbaa onwe gị ume. Malite ọzọ wee kwagide onwe gị * Adịghị m ndụ a ka m taa ahụhụ. Nke Jizọs na-ata ahụhụ maka m na-eme. * N'uche gị onye ọ bụla kwesịrị ịbụ onye iro gị na onye ọ bụla enyi gị, ozugbo ibi ndụ gị otú a, ọ dịghị ihe ga-eju gị anya gbasara mmadụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/mr-2kay/2744/ hi1s4eoenle4e9dz88h6n9ja9m51t4i Mr Eazi 0 1727 11404 6596 2022-10-10T18:28:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25345201]] wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Mr Eazi]]</nowiki> <nowiki>''Mr Eazi''</nowiki> Oluwatosin Ajibade (amuru 19 Julaị 1991),[1] nke amara aha ya bụ Mr Eazi, bụ onye Naijiria na-agụ abụ, onye na-agụ abụ na onye ọchụnta ego. Ọ bụ onye ọsụ ụzọ nke egwu Banku, ngwakọta nke ụda ọ na-akọwa dị ka ngwakọta nke elu ugwu Ghana na ọganihu nke Naijiria na usoro. ====== ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== ====== "Ọ dịghị mgbe m na-aghọ aghụghọ, ụmụ ndị Yoruba, anyị anaghịkwa aghọ aghụghọ." - Mr Eazi "Ihe niile siri ike tupu ọ dị mfe." - Mr Eazi <nowiki>[[Mr Eazi]]</nowiki> e47nsr353r4w5jnme6d9434c1twczf0 Mr P 0 1728 11405 6599 2022-10-10T18:28:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106308191]] wikitext text/x-wiki == Mr P == Peter Okoye (amuru 18 Novemba 1981), onye amara aha ya ka Mr P, bu onye egwu Naijiria. Ọ ghọrọ onye ama ama na 2000s dị ka onye otu P-Square duo ya na nwanne ejima ya bụ Rudeboy na 2021 e nyere ya nzere doctorate nsọpụrụ sitere na Mahadum ESCAE na Benin Republic. == Ihe ndi Okwuru == * Enwere ihe mgbu na uru nke stardom mana ugbu a, uru ya karịrị ihe mgbu. * Ndụ dị mkpụmkpụ nke ukwuu iji mebie ịkpọasị n'ebe ndị ọzọ nọ. == Ebenside == https://www.owogram.com/mr-p-quotes/ 4zfyws7larh8g0u03hk5tbldbgmc2qe Mr Raw 0 1729 6601 6600 2022-10-10T11:38:21Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Mr Raw]] '''Mr Raw''' Okechukwu Edwards Ukeje, onye amara aha ya bụ Mr Raw, bụ onye na-agụ egwú si Abia steeti na ndịda ọwụwa anyanwụ Naijiria. Ọ bụ otu n'ime ndị ọsụ ụzọ Afrohighlife na Igbo rap, ụdị nke na-amasị ndị na-ege ntị n'ozuzu ya ugbu a. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *N'agbanyeghị ọnọdụ ya, ọnụ ọchị na ihu ya na-ekwu ihe niile ... GỤKWUO ỤWA, mee ka ọ bụrụ ebe ka mma! <ref>https://twitter.com/RawNwanne/status/1525213324593418240?t=lDtY6tJUxL__MX5qQ_8vww&s=19</ref> ===Ebenside=== bc6b7c4dssa194xv6tk1abmscf67nxr Mr Real 0 1730 11406 6604 2022-10-10T18:29:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56065009]] wikitext text/x-wiki [[Mr Real]] '''Mr Real''' Okafor Uchenna Victor, onye amara aha ya bụ Mr Real, bụ onye egwu Naijiria si Legọs steeti. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọfọn, ntutu m dị adị, ọ bụghị mgbakwunye. Ihu m dị adị, ọ bụghị arụrụ arụ. Akpụkpọ ahụ m dị adị, ọ bụghị Bobby Risky <ref>https://thenativemag.com/uhuru-inspired-new-sound-streets-lagos-native-interview-mr-real/</ref> ===Ebenside=== 518ixrxyq0druo7551luvgi8i6ofg73 Mubarak Muyika 0 1731 11407 6607 2022-10-10T18:29:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23761796]] wikitext text/x-wiki [[Mubarak Muyika]] '''Mubarak Muyika''' Mubarak Muyika (amuru ya na abalị iri atọ na otu na onwa nke ise, na afọ 1994, Western Province, Kenya), bu onye isi azụmaahịa America nke Kenya, onye mmemme kọmputa na onye ọchụnta ego ịntanetị dabere na Silicon Valley.[1] Nwa mgbei mgbe ọ dị afọ 10, mgbe ọ dị afọ 16, Muyika hiwere Hype Century, ụlọ ọrụ nnabata webụ nke o rere afọ abụọ ka e mesịrị maka ọnụ ọgụgụ isii. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Agaghị m efunahụ m, n'ihi na ọbụna na mmeri, enwere ihe mmụta bara uru a mụtara, ya mere ọ na-adịrị m." <ref>https://theyoungempire.wordpress.com/2016/01/07/mubarak-muyika-orphaned-at-11-internet-business-mogul-by-19/</ref> ===Ebenside=== j04ed2ymc8klrkla6j7zxlit992bbse Muddy Waters 0 1732 11408 6610 2022-10-10T18:29:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q220707]] wikitext text/x-wiki == Muddy Waters == McKinley Morganfield (Eprel 4, 1913 - Eprel 30, 1983), onye amara aha ya dị ka Muddy Waters, bụ onye America na-abụ abụ na onye na-agụ egwu. == Ihe ndi okwuru == * Ndị na-acha anụnụ anụnụ nwere nwa, ha kpọkwara ya rock and roll. * Nkume were m ara mgbe m hụrụ ka mmadụ ji ụbọ akwara gbadaa ha eriri. Anya m nwulitere ka osisi ekeresimesi wee kwuo na m ga-amụta. * Anọ m n'ọgbụgba ndụ m niile. M ka na-ebuga n'ihi na enwere m ogologo ebe nchekwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15339-Muddy_Waters 3ynsfrwh12v5as20nh9tn4gswig06w8 Muhammad Ali 0 1733 13483 11409 2023-04-23T00:41:43Z Tallon nollat 371 File wikitext text/x-wiki [[File:Muhammad Ali NYWTS.jpg|thumb|Muhammad Ali (1967)]] == Muhammad Ali == Muhammad Ali (/ɑːˈliː/; [3] amụrụ Cassius Marcellus Clay Jr.; [4] Jenụwarị 17, 1942 - June 3, 2016) bụ onye ọkpọ ọkpọ na onye ndọrọ ndọrọ America. == Ihe ndi okwuru == * Ị gaghị efu ma ọ bụrụ na a kwatuo gị; ị na-efunahụ ma ị nọrọ ala. * Aga m agwa gị otu ọ ga-amasị m ka e cheta m: Dị ka onye isi ojii nke meriri n'ọkwa dị arọ - Onye na-achị ọchị na onye na-eledaghị ndị na-ele ya anya n'ihu - Nwoke guzoro maka nnwere onwe, ikpe ziri ezi na nha anya. - Agaghịkwa m eche ma ọ bụrụ na ndị mmadụ chefuru etu m si maa mma. * Ọbụna onye kasị ukwuu bụbu onye mmalite. Atụla egwu ime nzọụkwụ mbụ ahụ. * A naghị enweta ihe ịga nke ọma site na imeri oge niile. Ezi ihe ịga nke ọma na-abịa mgbe anyị bilitere ma anyị daa. Ụfọdụ ugwu dị elu karịa ndị ọzọ. Ụfọdụ okporo ụzọ garịrị nke na-esote. Enwere ihe isi ike na ihe ndọghachi azụ ma ị nweghị ike ikwe ka ha kwụsị gị. Ọbụlagodi n'okporo ụzọ kacha sie ike, atụgharịla azụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/242-Muhammad_Ali nwt5ibp23tero6q5y276pkxejxgwgps Muniba Mazari 0 1734 11410 6616 2022-10-10T18:29:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21285369]] wikitext text/x-wiki Muniba Mazari Baloch , onye amuru na mkpuru ubochi ato na onwa Marchi n'afo 1987, a na-akpokwaya odogwu nke Pakistan, bukwa onu na-ekwuchitere ndi onweghi ka oha ha, onye nhazi, onye okwanka,onye ogu egwu, onye na-enye okwu agbamume, onye anaghi agaijemaka ihe mberede okporo uzo mgbe odi afo iri abuo na otu. ===Ihe ndi okwuru=== * Ufodu ogwunwa chiputara madu ukwu na ezi. * I bu odogwu ji ndu gi, ndi odogwu anaghi agbakata ghari. * Ndi ji ihu ochi na-alu agha diri ha ka m na-akpo ndi mmeri.<ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/Muniba_Mazari</ref> ===Ebemsidee=== q29y9e0sm5kx5b4xfdjs9jx2cka54f1 Muraina Oyelami 0 1735 11411 6619 2022-10-10T18:29:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3667785]] wikitext text/x-wiki [[Muraina Oyelami]] '''Muraina Oyelami''' Chief Muraina Oyelami bụ onye Naijiria na-ese ihe na onye na-akụ ọkpọ sitere na agbụrụ Yoruba. O so n'ọgbọ mbụ ndị nka pụtara n'ụlọ akwụkwọ nka n'Osogbo n'afọ 1960. Ọ bụ onye na-egwu egwu na onye na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ ihe nkiri nke Duro Ladipo. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Achọrọ m ịkparịta ụka" <ref>https://brill.com/view/book/9789401211802/B9789401211802-s024.xml</ref> ===Ebenside=== 9ocn8ag8y5nnum2rix9o520njzf1pfq Murray Bookchin 0 1736 11412 6623 2022-10-10T18:29:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q315910]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Murray Bookchin.jpg |thumb|right|Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe na-agaghị ekwe omume, anyị ga-eche ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche ihu.]] '''[[w:Murray Bookchin|Murray Bookchin]]''' ([[w:14 January|14 Jenụwarị]] [[w:1921|1921]] - [[w:30 July|30 Julaị]] [[w:2006|2006]]) bụ onye ọka mmụta mmekọrịta ọha na eze America, odee, onye na-ekwu okwu, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme, na onye ọkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * Otu anarchist, nke na-abụghị ezigbo echiche, abụrụla ihe ndabere maka omume nke ụkpụrụ gburugburu ebe obibi. ** ''Ecology na Echiche Mgbanwe'' (1965). * Ọdịdị anyị na-aghọ, ọ bụghị stasis. Anyị [[w: science|Sayensị]] bụ [[w: utopia|Utopia]], anyị [[w: truth|Eziokwu]] bụ Eros, anyị Ọchịchọ bụ Revolution. ** "Ọchịchọ na mkpa" (1967). * Mgbe igwe cybernated na akpaaka nwere ike ibelata ndọgbu ruo n'ókè dị nso na-apụ n'anya, ọ nweghị ihe na-abaghị uru nye ndị na-eto eto karịa ndụ ndọgbu. Mgbe ụlọ ọrụ ọgbara ọhụrụ nwere ike inye mmadụ niile ihe n'ụba, ọ dịghị ihe dị ndị ogbenye obi ọjọọ karịa ndụ ịda ogbenye. Mgbe ihe onwunwe niile dị iji kwalite ịha nhatanha, ọ dịghị ihe dị njọ karịa agbụrụ agbụrụ, ụmụ nwanyị na ndị na-edina ụdị onwe karịa nrubeisi. ** ''[[w:Post-Scarcity Anarchism|Anarchism Ogbe-Scarcity]]'' (1971), mmalite nke Mbipụta Mbụ (p. vii nke mbipụta nke atọ, 2004) * Onye America hapụrụ taa dịka m si mara ya - ma kwere m, amaara m nke ọma na ndị America ekpe - na-aga na [[w:Authoritarianism |authoritarianism]], n'ebe [[w:Totalitarianism | ọchịchị aka ike]]. Ọ na-aghọ ihe ziri ezi na United States. Anyị enweghị onye America nwere ekele hapụrụ ọzọ na United States. Ihe m huru banyere [[w:Students for a Democratic Society | SDS]] n'ime '60s dị m egwu nke ukwuu: [[w:Marxism]], [[w: Leninism|Leninism]], ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ echiche [[w:KGB | KGB]] - ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị uwe ojii nke m hụrụ na ọ bụ ihe zuru oke na okike. Na na Europe, a ga m asị na taa ezigbo nkwado nke ọchịchị steeti na ọchịchị aka ike sitere n'aka ndị Kọmunist na ndị otu Socialist na, ebe ha nwere oke, otu [[w: Trotskyism | Trotskyist]]. Ọ bụ ha na-atụ m ụjọ. ** [https://web.archive.org/web/20180826043859/http://reason.com/archives/1979/10/01/interview-with-murray-bookchin/1 "Reason Interview: Murray Bookchin: A controversial anarchist na-ekwu banyere ọchịchị, Libertarian Party, Ayn Rand, na evolushọn nke echiche nke ya”], Leslee J. Newman, ''Reason'' magazine, (October 1979) p. 34-39. * Ndị na-emegide ikike, ndị na-agbachitere ikike nke onye, ​​​​na-agbalị n'oge na-abawanye ọchịchị aka ike na [[w:Centralization | centralization]] iji nwetaghachi ikike ndị a-nke a bụ ezi aka ekpe na United States. Ma ha bụ [[w: Anarcho-communism | anarcho-Communists]], [[w:Anarcho-synicalism | anarcho-syndicalists]], ma ọ bụ [[w:Libertarianism | libertarians]] ndị kwere na [[w:Free market | free Enterprise]], M na-ewere ha dị ka ezigbo ihe nketa nke ekpe, na m na-enwe mmetụta nke ukwuu nso, ideologically, ndị dị otú ahụ karịa ka m na-eme na totalitarian liberals na Marxist-Leninists nke taa. ** [https://web.archive.org/web/20180826043859/http://reason.com/archives/1979/10/01/interview-with-murray-bookchin/1 "Reason Interview: Murray Bookchin: A controversial anarchist na-ekwu banyere ọchịchị, Libertarian Party, Ayn Rand, na evolushọn nke echiche nke ya”], Leslee J. Newman, ''Reason'' magazine, (October 1979) p. 34-39. *Enweghị m esemokwu na ndị libertarians na-akwalite echiche nke ikeketeorie nke ụdị nke i megoro. Ekwenyere m na ndị mmadụ ga-ekpebiri onwe ha ihe ha chọrọ ime. Ihe kacha mkpa bụ na ha nweere onwe ha ime mkpebi ahụ nakwa na ha anaghị egbochi ndị obodo na-achọ ime mkpebi ndị ọzọ. Enwere m ike ibi ndụ mara mma n'ime ọha mmadụ nke ị kọwapụtara, yana na mkpokọta. Agbanyeghị, ọ bụrụ na onye mkpokọta ahụ chere ụdị ọchịchị aka ike ọ bụla, ụdị ikike ọ bụla, m ga-emegide nke ahụ. Ọ bụghị naanị nke ahụ: M ga-esonyere obodo gị n'ịlụso ya ọgụ. Ka m mee ka o doo anya na ọ bụrụ na socialism, nke m na-akpọ ụdị nke mkpokọta ọchịchị, ga-apụta, m ga-esonye n'obodo gị. M ga-akwaga n'obodo gị ma mee ihe niile m nwere ike ime iji gbochie ndị na-achịkọta mkpokọta ikike m ịrụ ọrụ dịka masịrị m. Ekwesịrị ime ka nke ahụ doo anya. ** [https://web.archive.org/web/20180826043859/http://reason.com/archives/1979/10/01/interview-with-murray-bookchin/1 "Reason Interview: Murray Bookchin: A controversial anarchist na-ekwu banyere ọchịchị, Libertarian Party, Ayn Rand, na evolushọn nke echiche nke ya”], Leslee J. Newman, ''Reason'' magazine, (October 1979) p. 34-39 ==Njikọ Mpụga== [[W: Murray Bookchin|Murray Bookchin]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Murray Bookchin|Murray Bookchin]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bookchin, Murray}} 2q1tqw3jud4yia4japbegpgqmsrmv18 Muthoni Likimani 0 1737 12365 11413 2022-11-03T10:10:44Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Muthoni Likimani.jpg|thumb|right|Muthoni Likimani]] '''Muthoni Likimani''' (amuru na 1926) bụ onye Kenyan na-eme ihe na odee, onye bipụtala akwụkwọ akụkọ ifo na nke na-abụghị akụkọ ifo, yana akwụkwọ ụmụaka. Na ọrụ ya ọ bụkwa onye mgbasa ozi, onye na-eme ihe nkiri, onye nkuzi na onye mbipụta. Ọ bụ eze nwanyị ịma mma Kenya mbụ, onye Afrịka mbụ hiwere ụlọ ọrụ mmekọrịta ọha na eze na Kenya na otu n'ime nwanyị mbụ na-ede akwụkwọ na mba ahụ. ==Ihe ndị Okwuru== *Ọtụtụ mgbe, ndụmọdụ m bụ iji ike nke mkpịsị akwụkwọ ọ bụghị egbe alụso ndị mmadụ ọgụ nke ọma. **Dị ka a họtara n'akụkọ a kpọrọ [https://iflac.wordpress.com/2014/02/18/muthoni-likimani/ A strong voice from Kenya: Muthoni Likimani appointed IFLAC Peace Ambassador] written by Solveig Hansen on 18th February, 2018. ==Njikọ mpuga== c1r4hloehm3ht64o5ay5m9vch9mh1dp Muthoni wa Kirima 0 1738 11414 6631 2022-10-10T18:29:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28078089]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Muthoni wa Kirima.jpg|thumb|Ubi Marshall Muthoni]] ''[[w:Muthoni wa Kirima|Muthoni wa Kirima]]''' (a mụrụ na [[w:|1931]]) bụ onye agha nwanyị nọ n'ọkwa n'ọgbọ ntọhapụ Kenya bụ Mau Mau ma ọ bụ Land Freedom Army na 1950. Ọ bụ naanị ya bụ nwanyị ekwuru na enyerela ọkwa Mau Mau nke field-Marshal. == Okwu Ndi Okwuru == *'''Agaghị m ebipụ Dreds m n'ihi na mkpụrụ nke nnwere onwe enwetabeghị ndị mmadụ chụrụ ọtụtụ ihe n'àjà''' ** Dị ka e hotara n'akụkọ MUTHONI WA KIRIMA: Ntutu M, Akụkọ M ''[https://aurn.com/muthoni-wa-kirima-my-hair-my-history/]'' nke Umazi Mvurya; bipụtara Eprel 13, 2018. * ''Ụfọdụ ndị na-alụ ọgụ dị ndụ, ma na-ebi ndụ n'ọgba aghara. Ha bụ ndị nwere nkwarụ, ndị ìsì, ndị na-arịa ọrịa, ndị arịrịọ na ndị na-akwagharị akwagharị n'ihi na ọ dịghị onye kerịtara ha ihe anyị lụrụ ọgụ. Ha chụrụ àjà iji tọpụ Kenya n'agbụ, mana ha ka daa ogbenye. ** Dị ka e hotara na akụkọ obodo [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/city-news/2000203567/kenya-is-messed-up-it-it-is-as-if-we-dont -mara-chi-freedom-fighter-field-marshal-muthoni-wa-kirima The Standard] By James Mwangi | Afọ 5 gara aga. * ''' Ka ọ dị ugbu a, obodo ahụ nọ n'aka ndị na-emekọ ihe ọnụ. Ha na-eche naanị gbasara akụ na ụba ha, ọ bụghịkwa mmasị ọha mmadụ. Ihe niile ha nwere taa bụ maka na anyị lụrụ ọgụ maka ya. Ọ dị mwute na ọtụtụ n'ime anyị anwụọla ma ọ bụ bi na steeti jọgburu onwe ya. Ọ masịrị m ịgbachi nkịtị na-ekiri ka ihe na-eme.''' ** Dị ka e hotara n'akụkọ akụkọ obodo [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/city-news/2000203567/kenya-is-messed-up-it-it-is-as-if-we-dont -mara-chi-freedom-fighter-field-marshal-muthoni-wa-kirima The Standard] By James Mwangi | Afọ 5 gara aga. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Muthoni Wa Kirima]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[Wikiquote:|Muthoni Wa Kirima]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kirima, Muthoni wa}} 36qiga9shph6b7bcn2gqrmcw1v57cd0 Muyiwa Ademola 0 1739 11415 6634 2022-10-10T18:29:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19667327]] wikitext text/x-wiki == Muyiwa Ademola == Muyiwa Ademola (amuru 26 Jenuarị 1971) bu onye omere na Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye isi.[1] N'afọ 2005, ihe nkiri ya ORI (Fate) meriri ihe nkiri ụmụ amaala kacha mma na 1st Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Ka anyị dịrị ndụ ka echi agaghị abịa. Ka anyị rụọ ọrụ dịka anyị chọrọ inye ụwa nri. Ịhụnanya dị ka ị na-ahụ onwe gị n'anya. * Mgbe ụfọdụ, a na-ata anyị ahụhụ maka mmejọ ndị anyị emeghị! * Na-ebi ndụ, na-enwu ma kwe ka ndị ọzọ na-enwukwa. Ọ dịghị nwoke nke nwanyị mụrụ ga-enwe ike igbochi ịdị ukwuu gị. * Nọọrọ n'ụzọ gị wee lekwasị anya. Na-agbanwe agbanwe ma nwee nchekwube. Ị na-ekwo ekworo maka ihe ndị ọzọ rụzuru, onye na-asị nke gị nke na-aga n'ụzọ adịghị ibu? Ọtụtụ ndị enwetaghị ihe ọ bụla n'ihi na ha hapụrụ n'aka. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/muyiwa-ademola/1187/ fu4ebyxnalnh7cxa4cp4vsd2zduy6zs N. K. Jemisin 0 1740 12472 11416 2022-11-06T21:06:17Z Ääliökatiska 188 File wikitext text/x-wiki [[File:N. K. Jemisin.jpg|thumb|N. K. Jemisin (2015)]] == N. K. Jemisin == Nora Keita Jemisin (amuru na Septemba 19, 1972) bu onye odee na blọgụ na-akọ akụkọ ifo America. == Ihe ndi okwuru == * N'anya nwata, nne bụ chi nwanyị. Ọ nwere ike ịdị ebube ma ọ bụ dị egwu, onye na-eme ebere ma ọ bụ jupụta na ọnụma, mana ọ na-enye ịhụnanya n'ụzọ ọ bụla. Ekwenyesiri m ike na nke a bụ ike kasịnụ n'eluigwe na ala. * Ya mere, nke a bụ ihe mere m ji dee ihe m na-eme: Anyị niile nwere ọdịnihu. Anyị niile nwere gara aga. Anyị niile nwere akụkọ. Anyị niile, onye ọ bụla n'ime anyị, n'agbanyeghị onye anyị bụ na n'agbanyeghị ihe e wepụrụ anyị ma ọ bụ ihe nsi anyị tinyeworo n'ime ma ọ bụ otú siri ike anyị na-agbasi mbọ ike ịchụpụ ya --anyị niile ga-esi nrọ. * Ọ dịghị dike dị ukwuu karịa nne na-echebe nwa ya. * Anyị enweghị ike ịbụ chi, ka emechara - mana anyị nwere ike ịghọ ihe na-erughị mmadụ n'ụzọ dị egwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/19060-N_K_Jemisin mjh6i1el7fzjaimqsigzowzhg382qeg Nadezhda Durova 0 1741 11417 6640 2022-10-10T18:30:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q270336]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nadezhda Durova.jpg|thumb|Nadezhda Durova yi uwe ndị uwe ojii]] ''[[w: Nadezhda Durova | Nadezhda Andreyevna Durova]]"" (Septemba 17, 1783 - Maachị 21, 1866), nke a makwaara dị ka '' Alexander Durov '', ''Alexander Sokolov''' na '''Alexander Andreevich Alexandrov''', bụ nwanyị ghọrọ onye agha a chọrọ mma n'ime ndị agha Russịa n'oge [[w:Napoleon wars|agha Napoleon]]. Ọ bụ nwanyị mbụ a ma ama na ndị agha Russia. Ihe ncheta ya bụ akwụkwọ dị ịrịba ama nke oge ya n'ihi na ndị ọrụ obere obere ndị agha Napoleon bipụtara ahụmahụ ha na '' The Cavalry Maiden '' bụ otu n'ime akwụkwọ akụkọ mbụ n'asụsụ Russian. == Okwu Okwuru == *"Nne m, bụ́ onye kpọrọ m asị site n’ala ala obi ya, kpachaara anya mee ihe nile, o yiri ka ọ ga-ewusi ma mee ka mmasị m nwere maka nnwere onwe na ndụ agha sikwuo ike. Ọ kweghị ka m jee ije n'ogige ahụ. Ọ gaghị ekwe ka m pụọ n'ebe ọ nọ ọbụna ọkara otu awa: M ga-anọdụ ala n'ime ya ime lace. Ya onwe ya kụziiri m ịkwa ákwà, ịkwa ákwà, ma hụ na enweghị m ọchịchọ ma ọ bụ ikike maka ụdị ọrụ a, na n'aka m ihe nile dọwara ma ọ bụ gbajie, iwe were ya, kwụsị ijide onwe ya, tiekwa m ihe na-egbu mgbu. n'aka." ** Mary Fleming Zirin tụgharịrị ya (1989). "The Cavalry Maiden: Journals of a Russian Officer in the Napoleon Wars" Mahadum Indiana Press. [[W:ISBN|0253205492]]. ==Njikọ mpụga== [[W:|Nadezhda Durova]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Nadezhda Durova]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Durova, Nadezhda}} 2z9dfyg1qlkk7adbihsj86ygujx9b6d Nadia Buari 0 1742 11418 6643 2022-10-10T18:30:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6957685]] wikitext text/x-wiki == Nadia Buari == Nadia Buari (amuru na Nọvemba 21, 1982) bu onye omere nke Ghana. Ọ nwetara nhọpụta abụọ maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma na onye ndu na Africa Movie Academy Awards na 2009. == Ihe ndi okwuru == * Ee, enwere m mmụọ nsọ, ekwere m na n'ihe niile m na-eme, m ga-ebute Chineke ụzọ. * N'oge nke ijikọ ụwa ọnụ, ọ bụ naanị obere uche na-alụ ọgụ megide njikọta. KA ihunanya ụmụnna ga n'ihu. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=1 3a10bk7dt3tjpldqnie3xdgsxngqffd Nadia Sirry 0 1743 11419 6646 2022-10-10T18:30:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21901321]] wikitext text/x-wiki [[Nadia Sirry]] '''Nadia Sirry''' Nadia Baher Sirry bụ onye na-ese ihe amụrụ Cairo sitere na agbụrụ Turkish-Lebanọn, amụrụ na 1958. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dị m nwute, ma ọ gwụla ma m nyere mma, ọ dịghị onye na-abụghị ụlọ akwụkwọ a na-akpọ." Ọ na-ele anya na Ivy. "Aga m arịọ gị ka ị pụọ." <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/nadia</ref> ===Ebenside=== r09sn0lkhakyzcmr0oxge3n1snernf7 Nadine Gordimer 0 1744 13278 11420 2023-01-08T21:39:58Z Aktiivinen finalisti 278 File wikitext text/x-wiki [[File:Nadine Gordimer 2010.JPG|thumb|Nadine Gordimer (2010)]] == Nadine Gordimer == Nadine Gordimer (20 Nọvemba 1923 – 13 Julaị 2014) bụ onye odee South Africa na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. O nwetara Nrite Nobel na Literature na 1991, nke a ghọtara dị ka onye ode akwụkwọ "onye site na ọmarịcha akwụkwọ akụkọ ya… == Ihe ndi okwuru == * Akwụkwọ anaghị achọ batrị. * Azịza m bụ: Mara onwe gị na ndị ọzọ. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=13 buxgy2jmrzylu5anpi8hwcrme4bii7e Naira Marley 0 1745 11421 6652 2022-10-10T18:30:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q81848231]] wikitext text/x-wiki == Naira Marley == Azeez Adeshina Sanyaolu (amuru 10 Mee 1991), onye amara dika Naira Marley, bu onye Britain na Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. A maara ya dị ka onye isi oche nke ndị na-akwado ya na-ese okwu, "Marlians". == Ihe ndi okwuru == * Ị nweghị ike ịrụ ụka n'eziokwu, ị tozuru oke n'echiche nke gị, ị nweghị ikike ị nweta ikike nke gị. * ị gaghị eme ka ihere mee nwoke na-enweghị ihere. == Ebenside == https://www.owogram.com/quotes-from-naira-marley/ rl3re3jnoarqml2wcjwtaz8j59jpna8 Naisula Lesuuda 0 1746 11422 6655 2022-10-10T18:30:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q33061100]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Naisula Lesuuda|Naisula Lesuuda]]''' (a mụrụ 30 Eprel 1984) bụ [[w:|onye Kenya]] [[:|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], onye nta akụkọ na [[w: onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị | onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị] ]. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọdachi nke ndụ abụghị ọnwụ, ihe ọjọọ nke ndụ bụ ihe na-anwụ n'ime otu mgbe a ka dị ndụ". ** [https://naisulalesuuda.com/2019/07/15/mentorship-program-mentoring-our-boys-to-be-great-men-has-now-reached-over-4500-students/ "Mmentorship Programme “Nduzi [[Ụmụ nwoke] anyị] ka ha bụrụ ezigbo mmadụ” erutela ụmụ akwụkwọ 4500 ugbu a” (July 15, 2019) * “Okwu m, bụ́ Ntitonaibornagol, nke pụtara ‘obere nwa agbọghọ dị ike’, dabara ndị na-eme ntuli aka nke ọma. Anyị gwara ndị obodo okwu, sị: Ị kpọpụtara ma ụmụ nwoke ma [ụmụ agbọghọ], kpọọrọ anyị abụọ gaa akwụkwọ, ma lee, anyị nọ ugbu a. Ị na-enye ụmụ nwoke ohere; ugbu a anyị ji obi umeala na-arịọ gị ka ị nye ụmụ agbọghọ ohere, ka ị wee hụ ihe anyị ga-eme ka ọ bụrụ." ** https://www.genderinkenya.org/wp-content/uploads/2019/03/UN-WOMEN-BOOK-WEB-VERSION-FINAL-20-February.pdf (2020) * "Mmasị na ịkwọ ụgbọala dị oke mkpa maka ihe ịga nke ọma." ** https://www.genderinkenya.org/wp-content/uploads/2019/03/UN-WOMEN-BOOK-WEB-VERSION-FINAL-20-February.pdf (2020) * "Ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ikpo okwu ebe ị na-edu, ebe ị na-agbanwe, ebe gị na ndị ọzọ na-emekọrịta ihe iji mee ka ọha mmadụ ka mma." ** https://www.youtube.com/watch?v=R1IofA6A94Q 2016-07-01 * "Ọ bụrụ na anyị enweghị udo na obodo anyị, ọ bụrụ na anyị enweghị ike ịbụ otu ndị, mgbe ahụ ihe niile anyị na-achọsi ike na anyị na-arụ ọrụ maka ya bụ ihe efu." ** https://www.youtube.com/watch?v=R1IofA6A94Q 2016-07-01 == Njikọ mpụga == [[W:|Naisula Lesuuda]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Naisula Lesuuda]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Lesuuda, Naisula}} i3uygjev87y468zfq28lkiwo7mj5but Nana Asma’u 0 1747 11423 6658 2022-10-10T18:30:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1964420]] wikitext text/x-wiki [[Nana Asma'u]] Ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. == okwu ndi okwuru == *N'otu aka ahụ, ka anyị gaa n'ihu na-ejikọta ọnụ ma kwenye na ikpochapụ ịkpa ókè agbụrụ ozugbo na ihe niile. Ọ bụrụ na ị naghị amasị ndị ojii 'iji kaadị agbụrụ' mee ka ọ ghara inwe 'kaadị agbụrụ' na ihe nke ahụ yiri bụ nha anya maka mmadụ niile. ==Edensibia== *https://twitter.com/c_chikezie/status/1267344546310033408?t=jaRx71CcZIHPng0xL24clA&s=19 rj2xwg2blkqmn0nwc19uyt73qjirmhk Nancy Cartwright 0 1748 11424 6661 2022-10-10T18:30:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q229211]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nancy Cartwright.jpg|Nancy Cartwright, Maachị 2007|isi aka]] ''[[w:Nancy Cartwright|Nancy Campbell Cartwright]]"" (a mụrụ [[w:|October 25]], [[w:|1957]]) bụ onye ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese olu. Achọpụtara maka ọrụ ogologo oge ya dị ka [[w:|Bart Simpson]] na usoro ihe nkiri telivishọn animated ''[[w:|The Simpsons]] '', ọ na-ekwupụtakwa mkpụrụedemede ndị ọzọ na ''The Simpsons'', gụnyere Nelson Muntz, Ralph Wiggum, Todd Flanders, Kearney na ọdụ data. == Okwu Ndi Okwuru == *"Rufus n'ihi na diaphragm m na-enweta mgbatị ahụ mgbe m na-agbalị iji ụda olu iri na asatọ nke ahumachi na-eme. Chuckie n'ihi na [...] ọ bụ onye asthmatic na mmadụ ise tụgharịa n'ime otu-gbakwunyere na m ga-eme olu otú [Christine Cavanaugh] mere ya maka afọ 10. ** Ekwuru na [[w:Cite news|title=Olu dị n'azụ Bart Simpson na-agbazinyekwa nkà ya na ihe nkiri TV ndị ọzọ|ọrụ=The San Diego Union-Tribune|odee=Knutzen, Eirik|ụbọchị=(2002-08-18)]] ** N'ịtụ aka na mkpụrụedemede olu na ''[[w:|Rugrats]]'', onye ọ na-ewere dị ka onye kacha sie ike. *"Ọrụ kacha mma n'ụwa." ** Ekwuru na [[w:|cite web|url=http://www.guardian.co.uk/media/2004/aug/02/broadcasting.edinburgh04|title=Nke ahụ bụ nwa m nwoke|onye edemede=Brockes, Emma| nweta=2009 -02-05|Ụbọchị=2004-08-02|ọrụ=Onye nche]] ** Na-ekwu maka ọrụ ya dị ka Bart Simpson. *"Kwa ụbọchị Sọnde ọ bụla m ga-eji ụgbọ ala nkeji iri abụọ gaa n'ụlọ ya dị na Beverley Hills maka nkuzi otu awa wee nọrọ ebe ahụ awa anọ [...] Ha mụrụ ụmụ nwoke anọ, ha enweghị nwa nwanyị na mụ onwe m. ụdị dabara na dị ka nwa nke ezinụlọ." ** Ekwuru na [[w:|Cite web|url=http://edinburghnews.scotsman.com/thesimpsons/And-speaking-of-the-Simpsons.2554090.jp|title=Na-ekwu maka Simpsons|ụbọchị=2004-08 -12|ọrụ=Akụkọ mgbede Edinburgh| nweta=2009-02-07]] ** Na-ezo aka na nkuzi nkuzi olu ya na [[w: Daws Butler|Butler]] *"''[olu Bart] '' Yo, kedu ihe na-eme' mmadụ, nke a bụ Bart Simpson '' [ọchị] '', '[olu nkịtị] '' [...] na-egwu egwu, egbula ekwentị, nke a bụ Nancy Cartwright." ** Ekwuru na [[w:Cite web|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/tv/2009/01/28/2009-01-28_bart_simpsons_voice_being_used_to_promot.html|title=A na-eji olu Bart Simpson kwalite mmemme Sayensị | edemede=Olshansky, Elliot|ọrụ=New York Daily News|ụbọchị=2009-01-28| nweta =2009-01-28]] ** Cartwright na-akwalite mmemme [[w:|Scientology]] site na [[w:robocall|robocall]]. === ''[[w: Ndụ m dị ka nwata dị afọ iri | Ndụ m dị ka nwata dị afọ iri]]'' (2000) === *"Ọ bụrụhaala na m bụ onye na-eme ihe nkiri, m ga-achọta ọrụ yiri ya na ụlọ ọrụ ahụ. Enwere ọtụtụ ohere. Na ọ dabara nke ọma na m dị nnọọ pushy iji chọta na-enweta onwe m na kọntaktị na ndị nwere ike inye ndị dị otú ahụ ohere." ** peeji 27–28 . *"Onye aghụghọ, onye na-erughị eru, onye na-akpọ ụlọ akwụkwọ asị, onye na-enweghị nsọpụrụ, [na] nwere ọgụgụ isi." ** peeji 35–40 ** Na-akọwa Bart Simpson. ==Njikọ mpụga== [[W:|Nancy Cartwright]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Nancy Cartwright]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Cartwright, Nancy}} oroilodne852mvtod3zzswabjlovqg8 Nancy Greene 0 1749 11425 6666 2022-10-10T18:30:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q238041]] wikitext text/x-wiki [[Nancy Greene]] '''[[q:Nancy Greene|Nancy Catherine Greene Raine]]''' OC OBC OD (amuru Mee 11, 1943) bu onye mbu Senator nke Canada maka [[w:British] Columbia|British Columbia]] na onye Olympia [[w: Alpine skiing | na-eme egwuregwu alpine skiing]] tozuru oke dịka Ndị egwuregwu Canada nke narị afọ nke 20. == Okwu okwu == * Ị ga-enwe ezigbo ịhụnanya maka egwuregwu gị ka o wee buru gị n'oge ọjọọ niile. ** Ngụ 1001 iji kpalie gị tupu ị nwụọ, Quintessence Editions Ltd., 2016, ISBN 978-1-84403-895-4 ==Njikọ mpụga== Edemede [[w:Nancy Greene|Nancy Greene]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Greene, Nancy}} i0ynzgv6qjypcyk05g4pve5twt98jqs Nancy Onyango 0 1750 13163 11426 2022-11-15T22:52:35Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Nancy Onyango | Nancy Onyango]]'''(1964) bụ [[w:|onye Kenya]] [[w:|Akantant]],[[w:|nwanyị ọchụnta ego]] na onye isi ụlọ ọrụ, onye bụ onye isi ụlọ ọrụ nke nyocha nke ime ụlọ na International Monetary Fund. ===Ihe o kwụru === * "Amaara m na ị na-anụ ọtụtụ ihe gbasara inye ụmụ nwanyị ike ego n'ọtụtụ narị ndụ dị iche iche site na mama mbogas ruo n'ụlọ akwụkwọ na ndị mmadụ. na-akwado ụmụ agbọghọ nọ n'ime obodo na ihe ndị ọzọ mana m kwenyere na ịkwado ụmụ nwanyị gafee ụdịdị dị iche iche ihe ndị inyom nwere ike ime ụmụ nwanyị site n'okike bụ ihe okike ha na-echebara ọdịnihu na ọdịmma nke ezinụlọ dum ma ọ bụrụ na e nyere ha ihe. ohere isonye na intrapreneurship ma tinye ihe eji ebi ndụ nke ezinụlọ ha ma ọ bụ obodo ha mmetụta ga-adị ọbụnadị karịa ka ọ dị ugbu a." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=JW1CJ-crSwk&ab_channel=TimelessTvAfrica-TTV) '' ==Njikọ mpụga== ** [[w:en:Nancy Onyango]] na Wikipedia Bekee. ** [[q:en:Nancy Onyango]] na Wikiquote. mexd2o3trnhr6fjc4d142vm2d763bid Nandi Madida 0 1751 11427 6672 2022-10-10T18:31:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28039713]] wikitext text/x-wiki == Nandi Madida == Nandi Madida née Mngoma (amụrụ 20 Maachị 1988) bụ onye South Africa na-abụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, ihe nlere na onye na-egosi ihe onyonyo. Amụrụ ma zụlite na Maphumulo, KwaZulu-Natal, South Africa. == Ihe ndi okwuru == * Ezigbo ngwa ahịa bụ udo, ekele maka inwe nke ahụ. * Ọtụtụ ndị nwere ihe ịga nke ọma na-ata ahụhụ site na ọrịa Narcissistic Personalty. * Obodo na ụwa na-agabiga ọtụtụ ihe ugbu a, anyị niile na-enwe nkụda mmụọ. Ka m rịọ ka ugbu a karịa mgbe ọ bụla ka anyị dịrị n'otu ma gosi ibe anyị udo na ịhụnanya. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=10 skamlpch1m45365o58pctpynxejmxqr Nanjala Nyabola 0 1752 13154 13153 2022-11-15T22:30:02Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Usòrò:Future Affairs Berlin 2019 - „Digital Revolution Resetting Global Power Politics?“ (47959582287).jpg|thumb|Nanjala Nyabola]] '''[[w:ig:Nanjala Nyabola|Nanjala Nyabola]]''''bụ onye odee, onye nyocha ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye ndọrọndọrọ ọchịchị na Nairobi, [[w:|Kenya]] ===Ihe o kwụru === * "Enweghị iwu nzuzo data abụrụla nnukwu lacuna na mpaghara ikike dijitalụ nke Kenya." ** Dị ka e hotara na ''[https://www.quotes.net/authors/Nanjala+Nyabola The Web's Largest Resource for Famous Quotes & Sayings) '' * "Dee dị ka onwe gị wee dee ihe ị maara." * " Achọpụtara m na ọ bụrụ na i wepụrụ ọchịchọ nke ịbụ onye a hụrụ n'akụkụ, wee dee naanị site n'ebe mara mma nke chọrọ ịkọ akụkọ ị maara na ị chere na ụwa nwere ike irite uru site n'ịnụ ihe, ọ ga-ewe gị ogologo oge, ọbụnadị. na akụkọ ifo." ** Dịka ekwuru na https://republic.com.ng/first-draft/april-nanjala-nyabola/ nke OJIMA ABALAKA na Eprel 16, 2021. ==Njikọ mpụga== ** [[w:en:Nanjala Nyabola]] na Wikipedia Bekee. ** [[q:en:Nanjala Nyabola]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nyabola, Nanjala}} o6gdvtcs1p762g8g5u0560qx2v9llnv Naomi Klein 0 1753 11429 6678 2022-10-10T18:31:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q236606]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Naomi Klein at Berkeley, California, in 2014 (cropped).jpg|thumb|[[W:|Naomi Klein]] (2014)]] ''[[W: Naomi Klein|Naomi Klein]]''' (a mụrụ na 8 Mee 1970) bụ onye odee Canada, onye na-akwado ọha na eze na onye na-eme ihe nkiri ama ama maka nyocha ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na nkatọ nke ijikọ ụwa ọnụ ụlọ ọrụ na nke isi ego ụlọ ọrụ. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ bụrụ na akụ na ụba kasị ukwuu n'ụwa yiri ka ọ dị njikere igosi ụdị onye ndu ọhụụ ahụ, ndị isi mgbasa ozi ndị ọzọ - dị ka European Union, China, na India - ga-enwekarị nrụgide siri ike sitere n'aka ndị bi na nke ha ịgbaso usoro ahụ." **[https://theintercept.com/2018/11/27/green-new-deal-congress-climate-change/"Nkwa na-agbanwe egwuregwu nke Green New Deal, The Intercept,"] (27) Nọvemba 2018) * "Ọtụtụ iri afọ site ugbu a, ọ bụrụ na anyị nwere chi ọma nke ịkọ akụkọ na-atọ ụtọ banyere etu ụmụ mmadụ si gbakọta ọnụ n'oge na-adịghị anya iji gbochie meteor ihe atụ, isi ihe dị mkpa agaghị abụ oge cinematic emepụtara nke ukwuu mgbe Barack Obama meriri Democratic Primary Primary. ma gwa otu ìgwè ndị na-akwado ya na-asọpụrụ na nke a ga-abụ "oge ịrị elu nke oké osimiri malitere iji nwayọọ nwayọọ na mbara ala anyị malitere ịgwọ ọrịa." Ee e, ọ ga-abụ obere ederede ma bụrụkwa oge na-enweghị isi mgbe otu ndị ntorobịa na-eri nri sitere na Sunrise Movement weghaara ụlọ ọrụ [[w:Nancy Pelosi | Pelosi]] mgbe ntuli aka nke etiti oge gasịrị, na-akpọku ya ka ọ laghachi azụ. Atụmatụ maka Green New Deal - ya na [[w:Alexandria Ocasio-Cortez|Alexandria Ocasio-Cortez]] na-adaba site na nọdụ ala iji mee ka obi dị ha ụtọ." **[https://theintercept.com/2018/11/27/green-new-deal-congress-climate-change/"Nkwa na-agbanwe egwuregwu nke Green New Deal, The Intercept,"] (27) Nọvemba 2018) * "Ndị ahụ nwere ike ịbụ okwu ikpeazụ ama ama nke onye isi ala otu oge, na-eleda anya na agụụ ọha na eze maka mgbanwe mgbanwe na ọgba aghara atọ nke oge anyị: mgbanwe gburugburu ebe obibi dị nso, enweghị ahaghị nhata akụ na ụba (gụnyere nkewa agbụrụ na okike), na na-arị elu elu ọcha." **[https://theintercept.com/2019/02/13/green-new-deal-proposal/"''''Edepụtara ahịrị agha na Green New Deal''', Intercept,'' ] (February 13, 2019) * "Enwere nnukwu akụkọ a ga-akọ ebe a gbasara ọrụ ịrụzi - imezi mmekọrịta anyị na ụwa na ibe anyị, gwọọ ọnya miri emi malitere na ntọala obodo. N'ihi na ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na mgbanwe ihu igwe bụ nsogbu nke oke ikuku ikuku na-emepụta, ọ bụkwa, n'echiche miri emi karị, nsogbu nke echiche na-emepụta ihe na-emepụta - ụzọ isi lelee ma ụwa ma ụwa. Ọtụtụ n'ime ndị bi na ya dị ka akụrụngwa iji wee tụfuo ya. M na-akpọ ya "gig na dig" akụ na ụba ma kwenyesie ike na anyị agaghị esi na nsogbu a pụta na-enweghị mgbanwe na echiche ụwa, mgbanwe site na "gig na dig" na usoro nlekọta na nrụzi ... Green New Deal ga kwesịrị ịnọ na nche mgbe niile na nrụgide sitere n'aka ndị ọkachamara bụ ndị ghọtara kpọmkwem ihe ọ ga-ewe iji wedata ikuku anyị ngwa ngwa dị ka sayensị chọrọ, na site na mmegharị mmekọrịta ọha na eze nwere ọtụtụ iri afọ nke ahụmahụ na-ebu ibu nke ngwọta ihu igwe ụgha, ma ike nuklia, na chimera nke ijide na nchekwa carbon, ma ọ bụ mbelata carbon. Mana n'ịnọgide na-amụ anya, anyị ga-akpachara anya ka anyị ghara ili ozi ahụ nke ukwuu: na nke a bụ usoro ndụ nwere ike ime nke anyị niile nwere ihe dị nsọ na omume ọma anyị ga-eru." **[https://theintercept.com/2019/02/13/green-new-deal-proposal/" Edepụtala ahịrị agha na Green New Deal, The Intercept, ''] (13 February 2019) * "Dị ka Greta gwara anyị ọtụtụ oge: "Ụlọ anyị na-agba ọkụ." M kwenyesiri ike na e nwere ihe atọ ga-edozi ma ọ bụrụ na anyị ga-eme ka ọkụ ahụ kwụsị. Nke mbụ, anyị kwesịrị inwe obi ike iji rọrọ nrọ maka ụdị ọdịnihu dị iche. Iji kpachapụ echiche nke apocalypse a na-apụghị izere ezere nke jupụtara n'ọdịbendị anyị. Iji nye anyị ebe, ihe mgbaru ọsọ nkịtị, foto nke ụwa anyị na-arụ ọrụ. Greta Thunberg bụ otu n'ime nnukwu ndị na-ekwu eziokwu nke oge a ma ọ bụ oge ọ bụla." * "Ma ugbu a, mmegharị a na-akwado maka nnukwu ihe ịma aka ya: Ha akpọkuola ndị nọ n'afọ ndụ niile ka ha sonye ma malite ọrụ n'ụwa niile, na Septemba 20. N'ihi na ichebe ọdịnihu abụghị egwuregwu ndị na-ekiri ihe nkiri. *Thunberg na ọtụtụ ndị ọzọ na-eto eto na-eto eto na-emekọ ihe doro anya na ha achọghị ka ndị okenye na-akụ ha n'isi ma kelee ha maka infusion olileanya. Ha chọrọ ka anyị soro ha soro ha na-alụ ọgụ maka ọdịnihu. N'ihi na ọ bụ ikike ha. Na ọrụ anyị niile." **[https://theintercept.com/2019/09/13/greta-thunberg-naomi-klein-climate/" Greta Thunberg na ọgụ ihu igwe: Ọ bụrụ na anyị nwere ike ịzọpụta ụlọ akụ, mgbe ahụ anyị nwere ike ịzọpụta ụwa, ''] [[W: | The Intercept]] (13 Septemba 2019) * "Anyị ga-esi na nke a pụta "nsogbu m karịrị nsogbu gị: mbụ anyị na-azọpụta ụwa wee na-alụ ọgụ ịda ogbenye na ịkpa ókè agbụrụ, na ime ihe ike megide ụmụ nwanyị". Nke ahụ anaghị arụ ọrụ. Nke ahụ na-ekewapụ ndị ga-agbasi mgba ike maka mgbanwe. Arụmụka a agbanweela nnukwu ego na US n'ihi idu ndú nke ngagharị ikpe ziri ezi nke ihu igwe yana n'ihi na ọ bụ ụmụ nwanyị ọgbakọ agba na-akwado Green New Deal." **[https://truthout.org/articles/naomi-klein-the-struggles-against-climate-change-and-racism-are-inseparable/"Mgbalị megide mgbanwe ihu igwe na ịkpa ókè agbụrụ adịghị ekewa,''] [[W:|Truthout]] (15 Septemba 2019) * "Ọ bụghị otu ụbọchị na-enweghị m oge nke oke ụjọ, oke ụjọ, nkwenye zuru oke na a ga-ebibi anyị, mgbe ahụ m na-ewepụ onwe m na ya. Ọgbọ ọhụrụ a nke kpebisiri ike, dịkwa ike, emelitere m. Enwere m ume site na ịdị njikere itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nhoputa ndi ochichi, n'ihi na ọgbọ m, mgbe anyị nọ na 20s na 30s, enwere enyo enyo na ime ka aka anyị dị ọcha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ntuli aka na anyị tụfuru ọtụtụ ohere. Ihe na-enye m olileanya kacha ugbu a bụ na anyị emechaala nweta ọhụụ maka ihe anyị chọrọ kama, ma ọ bụ opekata mpe nke mbụ siri ike nke ya. Nke a bụ nke mbụ ihe a mere na ndụ m." **[https://truthout.org/articles/naomi-klein-the-struggles-against-climate-change-and-racism-are-inseparable/"Mgbalị megide mgbanwe ihu igwe na ịkpa ókè agbụrụ adịghị ekewa,''] [[W:|Truthout]] (15 Septemba 2019) * "Lee, anyị maara edemede a. N'afọ 2008, oge ikpeazụ anyị nwere ndakpọ akụ na ụba zuru ụwa ọnụ, ụdị echiche ọjọọ ndị ahụ maka ịkwụ ụgwọ ụlọ ọrụ na-enweghị ụdọ na-ebu ụbọchị, na ndị mmadụ na-akwụ ụgwọ n'ụwa nile na-akwụ ụgwọ ... <BR>Anyị maara ihe Trump's Atụmatụ bụ: ọrịa na-efe efe [[w: The Shock Doctrine| ozizi ihe ịma jijiji]] na-egosipụta echiche niile dị ize ndụ dị n'akụkụ, site na ịhapụ nchekwa ọha na nzuzo ruo na imechi oke ala ruo n'ịkwado ndị ọzọ kwabatara ọzọ. hell, o nwedịrị ike ịnwa ịkagbu ntuli aka. Mana ngwụcha akụkọ a edebeghị." ** Ekwuru na [https://www.commondreams.org/news/2020/03/17/we-know-script-naomi-klein-warns-coronavirus-capitalism-new-video-detailing-battle 'Anyị maara nke a Edemede': Naomi Klein dọrọ aka ná ntị banyere 'Coronavirus Capitalism' na New Video nkọwa agha n'ihu anyị], nke Jessica Corbett, [[w: Common Dreams |'" Nrọ nkịtị '']], (17 Mach 2020) * "Kama ịnapụta ụlọ ọrụ ruru unyi nke narị afọ gara aga, anyị kwesịrị ịdị na-akwalite ndị dị ọcha ga-eduga anyị na nchekwa na narị afọ na-abịa ([Green New Deal]])." * "Ọ bụrụ na ọ dị otu ihe akụkọ ihe mere eme na-akụziri anyị, ọ bụ na oge ujo na-agbanwe nke ukwuu. Anyị na-atụfu ọtụtụ ala, ndị a ma ama na-afụ ya, ma kwụọ ụgwọ ahụ ruo ọtụtụ iri afọ, ma ọ bụ anyị nweta mmeri na-aga n'ihu nke yiri ka ọ gaghị ekwe omume nanị izu ole na ole gara aga. Nke a abụghị oge iji tufuo akwara anyị." ** Ekwuru na [https://www.commondreams.org/news/2020/03/17/we-know-script-naomi-klein-warns-coronavirus-capitalism-new-video-detailing-battle 'Anyị maara nke a Edemede': Naomi Klein dọrọ aka ná ntị banyere 'Coronavirus Capitalism' na New Video nkọwa agha n'ihu anyị], nke Jessica Corbett, [[w: Common Dreams |'" Nrọ nkịtị ''], (17 Mach 2020) *"N'oge nsogbu, echiche ndị yiri ka ọ gaghị ekwe omume na mberede ga-ekwe omume...Ma echiche onye? Ndị ezi uche dị na ya, ndị ezi uche dị na ya, nke emebere iji dobe ọtụtụ mmadụ dịka o kwere mee, nchekwa, na ahụike? Ma ọ bụ echiche ndị na-eri anụ, ndị e mere iji mee ka ndị bara ọgaranya na-enweghị atụ mee ka ha baa ọgaranya ma na-ahapụ ndị kasị dị mfe n'ihu n'ihu?" **Naomi Klein: Otu esi emeri ike isi ike nke Coronavirus, [[w: Ee! | Ee!]] (20 Eprel 2020) * "E nweela oge na mkpesa m sitere na mpaghara ọdachi mgbe enwere m mmetụta na-adịghị mma na m na-ahụ ọ bụghị naanị nsogbu na ebe a na ugbu a, kama na-ahụtụ anya maka ọdịnihu - nlele nke ebe ụzọ anyị niile nọ. na-aga, ọ gwụla ma anyị n'ụzọ ụfọdụ jide wiil na swerve ... Otu n'ime ndị oge rutere New Orleans mgbe Ajọ Ifufe Katrina, ka m na-ekiri ìgwè mmadụ nke onwe agha ngo agbada na idei mmiri obodo ịchọta ụzọ irite uru site na ọdachi, ọbụna dị ka. Ọtụtụ puku ndị bi n'obodo ahụ, ndị ọchịchị ha gbahapụrụ, na-emeso ha dị ka ndị omempụ dị ize ndụ nanị n'ihi na ha na-agbalị ịlanarị ... M malitere ịhụ otu ụzọ aghụghọ na mpaghara ọdachi na gburugburu ụwa. Eji m okwu ahụ bụ "ozizi ujo" kọwaa ụzọ obi ọjọọ nke iji mgbakasị ọha na eze na-esochi mgbagwoju anya - agha, mgbagha, mwakpo ndị na-eyi ọha egwu, mkpọka ahịa ma ọ bụ ọdachi ndị na-emere onwe ha - iji mee ka usoro ụlọ ọrụ na-egbuke egbuke, nke a na-akpọkarị" ọgwụgwọ ujo. ". **[https://www.theguardian.com/us-news/2017/jul/06/naomi-klein-how-power-profits-from-disaster Naomi Klein: ka ike si enweta ọdachi, ''Onye nche'' ',] (Julaị 6, 2020) *"Texas dị nso na Green New Deal dị ka ị nwere ike nweta, ịhụ ka Green New Deal bụ atụmatụ iji mee ka ọ dị mkpa ịpụpụ mmanụ ọkụ n'ime afọ iri na-abịanụ iji mebie sistemu ike anyị. lụọ na nnukwu akụrụngwa itinye ego na-esote akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ aku na uba na-enwe atụmatụ ịlụ ọgụ [[w: ogbenye|ogbenye]], ike nnukwu ọnụ ọgụgụ nke ezi, otu, green ọrụ, na-elekọta ndị mmadụ. Ọ bụ atụmatụ inwe nlekọta ahụike ọha na eze na nlekọta ụmụaka yana nkwa ọrụ. Ya mere, ọ bụ ihe niile na-adịghị eme na Texas, n'ihi na ọ bụghị naanị nke a oké ihu igwe, nke ọtụtụ ndị ọkà mmụta sayensị kwenyere na e jikọtara anyị na-ekpo ọkụ na mbara ala anyị - ị maara, ị na-apụghị jikọọ otu oké ifufe na mgbanwe ihu igwe, ma ụkpụrụ. doro anya nke ọma, na nke a kwesịrị ịbụ oku ịkpọte - mana Texas na-enwekwa ọrịa na-efe efe nke ịda ogbenye, nke mwepu, nke agbụrụ agbụrụ ... anyị anụla ozi a, echere m, n'ihi ụjọ, n'eziokwu, n'ihi na Green New Deal bụ atụmatụ nke nwere ike dozie ọtụtụ nsogbu Texas na nsogbu dị n'ofe mba ahụ, na ndị Republican enweghị ihe ọ bụla ha ga-enye ma e wezụga maka nkwụsịtụ ọzọ, ntinye aka na nzuzo, na-enwekwu ego. Ya mere, ha na-achọsi ike ịgbanahụ isi ihe kpatara nsogbu a, nke bụ nkwụsị nke oke ihu igwe, nke ụdị nke anyị na-ahụ karịa n'ihi mgbanwe ihu igwe, na-ejikọta ya na usoro ọkụ ọkụ na-adịghị mma, nke dabeere na mmanụ ụgbọala. . **[https://www.democracynow.org/2021/2/22/naomi_klein_texas_green_new_deal Fossil Fuel Shock Doctrine: Naomi Klein on Deadly Deregulation & Why Texas need the Green New Deal,] ''Democracy Now!'' (22 February 2020) 2021) * "Anyị kwesịrị iche echiche banyere njem ọjọọ Ted Cruz na Mexico ọ bụghị dị ka a, see okwu, "mmejọ," dị ka ọ na-akọwa ugbu a, ma, n'ụzọ, dị ka ihe atụ, Amy, ihe atụ maka otú ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị a n'ezie. chee echiche banyere nsogbu ihu igwe. Ha echeghị na ọ bụ aghụghọ. Naanị ha na-ekwu nke ahụ n'ihu ọha. Ha maara na ọ dị adị. Ị mara, ndị a bụ ndị nwere njikọ miri emi na ụlọ ọrụ mmanụ na gas, na ụlọ ọrụ mmanụ na gas bụ, n'ọtụtụ ụzọ, na-erite uru site na nsogbu ihu igwe, n'ihi na agbaze na Arctic. Ọ na-emeghe ụzọ ahia n'ihi nke ahụ. Ha ga-agbanwerịrị ụdị akụrụngwa nke ha niile iji kwado eziokwu nke mgbanwe ihu igwe. Ha ekwenyeghị n'ezie na ọ bụghị ihe dị adị. Ha nọ n'ihu ya n'ọtụtụ ụzọ. Ihe ha kwenyere - na echere m na anyị ekwuola banyere nke a na mbụ na ihe ngosi - bụ na nke a bụ nsogbu onye ọzọ. Ha kwenyere na akụ na ụba ha, ike ha na ihe ùgwù ha ga-echebe ha pụọ ​​n'ihe ọjọọ ya. Ma ọ bụrụ na anyị chọrọ ịma otú nke ahụ dị, ọ dị ka Ted Cruz na-abanye ụgbọ elu Mexico n'etiti ọdachi iji gaa Ritz-Carlton dị na Cancún." **[https://www.democracynow.org/2021/2/22/naomi_klein_texas_green_new_deal Fossil Fuel Shock Doctrine: Naomi Klein on Deadly Deregulation & Why Texas need the Green New Deal,] ''Democracy Now!'' (22 February 2020) 2021) === ''[[w: Enweghị Logo| Enweghị Logo: Ime ebumnuche na Brand Bullies]]' (1999) === * "Ihe na-ewute m abụghị kpọmkwem enweghị ohere nkịtị ka ọ na-agụsi agụụ ike maka oghere ihe atụ: ntọhapụ, mgbapụ, ụdị nnwere onwe mepere emepe." *"Mgbe Nike kwuru, mee ya naanị, nke ahụ bụ ozi nke ike. Gịnị kpatara na anyị ndị ọzọ anaghị agwa ndị ntorobịa okwu n'olu mkpali?" * "Achọghị ka agụ aha ''Ọ dịghị Logo'' dị ka okwu nkịtị (dị ka ọ dị na No More Logos!), Ma ọ bụ akara ngosi post-logo (enweela ahịrị uwe Logo, ma ọ bụ ya mere a gwara m. ). Kama, ọ bụ mbọ iji weghara àgwà Anticorporate m na-ahụ ka ọ na-apụta n'etiti ọtụtụ ndị na-eto eto. Akwudokwara akwụkwọ a n'echiche dị mfe: na ka ọtụtụ mmadụ na-achọpụta ihe nzuzo nke akara ngosi websaịtị ụwa, iwe ha ga-eme ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị buru ibu na-esote, nnukwu mmegide na-elekwasị anya na ụlọ ọrụ mba ọzọ, ọkachasị ndị nwere oke elu. aha-akara njirimara." ** Okwu Mmalite, "Webụ nke Ụdị" *"Ya mere, ọ bụrụ na ndị na-azụ ahịa dị ka uzuzu, mgbe ahụ ndị na-ere ahịa ga-abụrịrị na-arọ nrọ ọhụrụ concoctions maka Raid ike mmepụta ihe." **Isi nke Mbụ, "Enweghị Oghere" * "Site na tent nke ika ika na-erute n'ụdị ọdịbendị ọ bụla nke ndị ntorobịa, na-ewepụta ọdịnaya onyonyo ọ bụghị naanị n'ụdị okporo ụzọ dị ka hip-hop mana mmụọ mmụọ dị ka nhụsianya jọgburu onwe ya, ichu nta ahụ kwesịrị ịga n'ihu n'ihu ịchọta oghere na-enweghị atụ. nke hapụrụ naanị otu oke: oge ​​gara aga." ** Isi nke Atọ, "Alt. Ihe niile" * "N'ọtụtụ ụzọ, ụlọ akwụkwọ na mahadum na-anọgide na-abụ omenala anyị kacha hụ n'anya nke oghere ọha na ọrụ mkpokọta. Ogige ụlọ akwụkwọ mahadum karịsịa - na ebe obibi ha, ọba akwụkwọ, oghere akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na ụkpụrụ nkịtị maka okwu mmeghe na nkwanye ùgwù - na-arụ ọrụ dị mkpa, ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe atụ ugbu a: ha bụ ebe fọdụrụ ebe ndị na-eto eto nwere ike ịhụ ezi ndụ ọha na eze ka a na-ebi. . Ma n'agbanyeghị ezughị okè, anyị nwere ike ichebe ụlọ ọrụ ndị a n'oge gara aga, n'oge a na akụkọ ihe mere eme anyị arụmụka megide ịgbanwe agụmakwụkwọ ka ọ bụrụ mgbatị mgbatị ahụ bụ otu ihe ahụ maka ogige ntụrụndụ mba na ihe okike: oghere ndị a dị nsọ na-echetara ya. anyị na oghere enweghị akara ka ga-ekwe omume." **Isi nke Anọ: "Ụkpụrụ nke mmụta" * "Ọ bụ ezie na ụdị eji nwayọọ nwayọọ na-agbanwe ahụmahụ nke ndụ ụlọ akwụkwọ maka ndị na-agụsị akwụkwọ, ụdị ọzọ a na-eweghachi na-aga n'ihu na ọkwa nyocha ụlọ ọrụ. N'ụwa niile, ụlọ akwụkwọ mahadum na-enye ụlọ ọrụ nyocha ha, na ntụkwasị obi agụmakwụkwọ dị oke ọnụ ahịa, maka ụdị ahụ iji mee ihe masịrị ha." **Isi nke Anọ: "Ụkpụrụ nke mmụta" * "Ka anyị na-ele anya azụ, ọ dị ka a kpachaara anya kpuo ìsì. Agbahapụ nke radical aku na uba ntọala nke ndị inyom na obodo-ikike mmegharị site conflation nke na-akpata nke bịara na-akpọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị correctness ọma retrained ọgbọ nke activists na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke oyiyi, ọ bụghị omume." ** Isi nke ise: "Ndị nna ochie na-atọ ọchị" * "N'agbanyeghị omenala dị iche iche, ndị ntorobịa nọ n'etiti etiti n'ụwa nile yiri ka hà na-ebi ndụ ha ka à ga-asị na ha nọ na mbara igwe. Ha na-ebili n'ụtụtụ, yikwasị Levi's na Nikes ha, jide okpu na akpa azụ ha, na ndị Sony ọkpọ CD na ndị isi ụlọ akwụkwọ." * "Dị ka ọtụtụ ịchụ nta mara mma, njem ịzụ ahịa Hilfiger na-eme ka mwepu dị n'etiti mmekọrịta agbụrụ America: na-ere ndị ntorobịa ọcha na ntinye nke ụdị ojii, na ndị ntorobịa ojii na ntinye aka nke akụ ọcha." ** Isi nke ise: "Ndị nna ochie na-atọ ọchị" * "Kama ịdọrọ uche gaa n'ụlọ enyo, nke ahụ na-agafe maka eziokwu pụtara ìhè (dị ka ndị ọkà mmụta postmodern mere), kama ịlụ ọgụ maka enyo ka mma (dị ka ndị dike ID mere), ndị na-akwado mgbasa ozi nke oge a na-elekwasị anya n'ịkụjisị ihe na-egbuke egbuke na-enweghị atụ. omenala ika, na-ebuli iberibe na-eji ha dị ka nkọ ngwá agha na a agha nke omume, ọ bụghị echiche." ** Isi nke ise: "Ndị nna ochie na-atọ ọchị" * "Mgbe anyị na-enweghị ike ikwu okwu azụ n'òtù ndị siri ike n'ọdịbendị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, a na-ajụ ajụjụ kpọmkwem ntọala nke nnwere onwe ikwu okwu na ọha mmadụ nke onye kwuo uche ya." **Isi nke asatọ, "Nyocha ụlọ ọrụ" * "Ịmepụta ọrụ dịka akụkụ nke ọrụ ụlọ ọrụ, karịsịa ịmepụta oge ezumike, ụgwọ ọrụ nke ọma, ọrụ kwụsiri ike, yiri ka ọ nọrọla n'oche azụ n'ọtụtụ nnukwu ụlọ ọrụ, n'agbanyeghị uru ụlọ ọrụ." **Isi nke iri na otu, "Ekwesịghị ntụkwasị obi nke ịzụlite" *"Mkpakọ omenala na-anụ ụtọ nlọghachi, otu akụkụ n'ihi ọganihu teknụzụ mana ọ dịkwa mkpa karịa, n'ihi ezigbo iwu ochie nke ọkọnọ na ọchịchọ. Ihe na-adịghị anya site na elu nke ọha psyche na-enwe obi ụtọ ịhụ akara ngosi nke ụlọ ọrụ ike subverted na ịkwa emo. Enwere, na nkenke, ahịa maka ya. Site na ịzụ ahịa nwere ike imeri ikike ọdịnala nke okpukperechi, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ụlọ akwụkwọ, ụlọ ọrụ apụtala ihe ebumpụta ụwa maka ụdị iwe na nnupụisi n'efu. Usoro ọhụrụ nke omenala na-emebi emebi na-abanye na ya bụ go-for-the-corporate-jugular." **Isi nke Iri na Abụọ, "Culture Jamming" *"[[W:n'efu|N'efu]] enweghị isi ma ọ bụrụ na cacophony azụmahịa ebiliwo ruo n'ókè nke na ọ dịghị onye ga-anụ olu gị. **Isi nke Iri na Abụọ, "Culture Jamming" * "Ọtụtụ mgbe, agbanyeghị, ụdị ịgbasawanye nke usoro akara ngosi na-eme ka a nara ihe omume ahụ, na-ebute ọnọdụ enweghị atụ. Ọ bụghị naanị na ndị Fans na-amalite inwe mmetụta nkewapụ na (ma ọ bụrụ na ọ bụghị oke iwe maka) mmemme omenala ndị a na-ahụ n'anya, mana ndị na-akwado ha na-atụfu ihe kachasị ha mkpa: mmetụta nke izi ezi nke ha ga-ejikọta ụdị ha." * "Ebe ọ bụ na ọtụtụ n'ime ndị na-emepụta ihe a ma ama nke oge a anaghịzi emepụta ngwaahịa na ịkpọsa ha, kama ịzụrụ ngwaahịa na "akara" ha, ụlọ ọrụ ndị a na-adị ruo mgbe ebighị ebi maka ịmepụta ụzọ ọhụrụ iji wuo ma wusie ihe oyiyi akara ha ike. ===[[w: Ozizi Ụjọ: Mbilite nke Ọdachi ikeketatara |'' Ozizi Ụjọ: Ọdachi nke Ọdachi'']] (2007)=== * "Ozizi usoro ọgwụgwọ ujo akụ na ụba na-adabere n'akụkụ ụfọdụ na ọrụ ndị a na-atụ anya n'ịzụ usoro ọnụ ahịa. Ịkwalite onu oriri na-achọ ọ bụghị naanị ịgbanwe amụma ego kamakwa ịgbanwe omume nke ndị na-azụ ahịa, ndị were ọrụ na ndị ọrụ." * "Ọrụ nke mgbanwe amụma na mberede, na-emebi emebi bụ na ọ na-agbanwe ngwa ngwa atụmanya, na-egosi ọha na eze na iwu egwuregwu agbanweela nke ukwuu…" * "Mpụ, agha na igbu ọchụ iji kụnye na ịnọgide na-enwe ọchịchị ndị na-akwado ụlọ ọrụ adịghị emeso ya dị ka mpụ ndị isi obodo kama kama e depụtara ya dị ka ngafe nke ndị ọchịchị aka ike, dị ka ndị na-ekpo ọkụ na Agha Nzuzo, na ugbu a nke Agha na Ụjọ. . Ọ bụrụ na ndị kasị kpebisiri ike na-emegide nke corporatist aku nlereanya na-nhazi kpochapụ, ma na Argentina na seventies ma ọ bụ na Iraq taa, na suppression kọwara ... fọrọ nke nta mgbe dị ka ọgụ maka ọganihu nke dị ọcha capitalism." * "Ka ọ na-erule oge ndụ ndị na-eche echiche rutere Baghdad, ewepụtalarị ọrụ dị mkpa na nrụgharị ahụ na Halliburton na KPMG. Ọrụ ha dị ka ndị na-ejere ọha mmadụ ozi bụ nanị inye obere ego, bụ́ nke na Iraq weere n'ụdị ijikwa brik nke ụgwọ narị dollar kụchiri emechi nye ndị ọrụ nkwekọrịta." * "Ọ bụ nkọwapụta n'ụzọ doro anya n'ọrụ gọọmentị anabatara na steeti ụlọ ọrụ - ime dị ka eriri ebufe maka itinye ego ọha n'aka nkeonwe, ọrụ nke nkwenye echiche dị mkpa maka ya karịa ahụmịhe ubi sara mbara." * "Ihe nzuzo ruru unyi nke oge neoliberal bụ na ọ dịghị mgbe e meriri echiche ndị a n'ọgụ dị ukwuu nke echiche, ma ọ bụ ịtụ vootu na ntuli aka. Ọ tụrụ ha n'anya pụọ ​​n'ụzọ n'oge ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ isi." * "Ọdachi ndị a na-enwe n’oge na-adịbeghị anya aghọọla uru dị ịrịba ama nke na ọtụtụ ndị n’ụwa nile abịawo n’otu nkwubi okwu ahụ: ndị ọgaranya na ndị dị ike aghaghị ịkpata ụma kpata ọdachi ndị ahụ ka ha wee nwee ike irigbu ha." * "Oke ime ihe ike nwere ụzọ isi gbochie anyị ịhụ ọdịmma ọ na-emere anyị." * "Ndị otu ndị nwere nnukwu uru anaghị apụta n'ọgbọ agha." * "Mmegbu a na-emegbu ndị mkpọrọ bụ nnọọ ihe nzuzu na-egosi na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agbalị ịmanye usoro—ma ọ̀ bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, okpukpere chi ma ọ bụ nke akụ̀ na ụba—nke ọtụtụ ndị ha na-achị na-ajụ. Dị nnọọ ka ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ na-akọwapụta gburugburu ebe obibi site na ọnụnọ nke ụfọdụ "ụdị ihe ngosi" nke osisi na nnụnụ, ịta ahụhụ bụ ihe na-egosi ụdị ọchịchị nke na-arụ ọrụ siri ike megide ọchịchị onye kwuo uche ya, ọ bụrụgodị na ọchịchị ahụ abịawo n'ọchịchị site na ntuli aka." . *"A bịa n'ịkwụ ndị ọrụ nkwekọrịta ụgwọ, igwe bụ oke; mgbe a bịara n'ịkwado ọrụ ndị bụ isi nke steeti ahụ, akpa ego adịghị." * "Ndị American Society of Civil Engineers kwuru na 2007 na US adaala azụ n'ịkwado akụrụngwa ọha ya - okporo ụzọ, àkwà mmiri, ụlọ akwụkwọ, dams - na ọ ga-ewe ihe karịrị otu puku ijeri na ọkara dollar ihe karịrị afọ ise iji weta. ọ gbagoro na ọkọlọtọ. Kama, a na-ebelata ụdị mmefu ndị a. N'otu oge ahụ, akụrụngwa ọha na eze gburugburu ụwa na-eche nrụgide na-enwetụbeghị ụdị ya ihu, na oké ifufe, cyclones, idei mmiri na ọkụ ọhịa na-abawanye ugboro ugboro na ike. Ọ dị mfe iche n'ọdịniihu nke ọnụ ọgụgụ obodo na-eto eto nwere ihe owuwu ndị na-adịghị ike na nke a na-eleghara anya na-akụtu site na ọdachi wee hapụzie ire ere, arụkwaghị ọrụ ha bụ isi ma ọ bụ megharịa ya. Ndị nwere ego, ka ọ dị ugbu a, ga-abata n'ime obodo ndị nwere oghere, ndị na-enye ndị na-enye ọrụ na-egbo mkpa ha. * "Iraq nke oge a bụ ihe okike nke agha afọ iri ise iji mee ka ụwa bụrụ nkeonwe. Kama ịbụ onye ndị kere ya jụrụ ya, o kwesịrị ka a hụ ya dị ka ihe kachasị dị ọcha nke echiche nke mụrụ ya." * "N'agbanyeghị ọnọdụ akụ na ụba n'ozuzu ya, enwere ugbu a nnukwu ndị ọkachamara zuru oke nke nwere ọtụtụ nde mmadụ na ijeri ijeri maka Wall Street ịhụ otu ahụ dị ka "ndị na-azụ ahịa," nwere ike iburu ihe ndị ahịa chọrọ n'onwe ha." * "N’oge Agha Nzuzo, a na-ahụkarị ịṅụbiga mmanya ókè n’Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa dị ka ihe àmà na-egosi na ndụ n’okpuru ọchịchị Kọmunist dị nnọọ njọ nke na ndị Russia chọrọ vodka buru ibu iji na-agabiga ụbọchị ahụ. Otú ọ dị, n'okpuru ike ọchịchị ike, ndị Rọshịa na-aṅụ mmanya karịrị okpukpu abụọ karịa ka ha na-aṅụbu - ha na-enwetakwa ọgwụ ndị na-egbu mgbu." * "Ọ nweghị mba nyere ọnọdụ na-enye ego karịa China: ụtụ isi na tarifụ dị ala, ndị ọrụ na-emebi emebi na, nke kachasị, ọtụtụ ndị ọrụ na-akwụ ụgwọ dị ala nke, ruo ọtụtụ afọ, agaghị adị njikere itinye ego na-achọ ezigbo ụgwọ ọnwa ma ọ bụ ihe nchebe kachasị mma maka ebe ọrụ. egwu nke mmegwara nke kacha eme ihe ike." * "Nke a bụ ihe [[w:John Maynard Keynes | Keynes]] pụtara mgbe ọ dọrọ aka ná ntị banyere ihe ize ndụ dị n'ọgbaaghara akụ̀ na ụba—ịmaghịkwa ihe a ga-ewepụta ngwakọta ọnụma, ịkpa ókè agbụrụ na mgbanwe. * "Dịka ụzọ isi wepụta ozi n'oge a na-agba ajụjụ, ịta ahụhụ bụ ihe a na-apụghị ịdabere na ya, mana dịka ụzọ isi iyi ọha egwu na ịchịkwa ndị mmadụ, ọ nweghị ihe dị irè." === [[W:Nke a na-agbanwe ihe niile (akwụkwọ)|"Nke a na-agbanwe ihe niile (akwụkwọ)"]] (2014) === <small>([[w:Nke a na-agbanwe ihe niile (akwụkwọ)|Mkpụpụta dị ogologo n'akwụkwọ a]])</small> [[Usòrò:Naomi Klein - June 2014.jpg|thumb|Ihe ngwọta maka okpomoku zuru ụwa ọnụ abụghị idozi ụwa, kama iji dozie onwe anyị.]] * "Akụrụngwa achọrọ iji pụọ ngwa ngwa pụọ ​​na mmanụ ọkụ ma jikere maka ihu igwe dị arọ na-abịa nwere ike ịdọpụ oke mmadụ na ịda ogbenye, na-enye ọrụ enweghị ụkọ ugbu a, site na mmiri dị ọcha ruo ọkụ eletrik." p. 7 * "Ma enwere ọtụtụ ihe ịrịba ama na mgbanwe ihu igwe agaghị ewepụ ya [na The Shock Doctrine] - na, kama ịkpalite ihe ngwọta nke nwere ezigbo ohere nke igbochi okpomoku dị egwu na ichebe anyị pụọ na ọdachi ndị a na-apụghị izere ezere, a ga-ejidekwa nsogbu ahụ ọzọ. iji nyefee akụrụngwa ndị ọzọ n'aka pasent 1." *… "mmegharị mmegide… ga-achọ ọhụụ zuru oke maka ihe kwesịrị ịpụta n'ọnọdụ sistemụ ọdịda anyị, yana atụmatụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri ike maka otu a ga-esi nweta ebumnuche ndị ahụ." *…" anyị emebeghị ihe ndị dị mkpa iji wedata ikuku ikuku n'ihi na ihe ndị ahụ na-emegide ọchịchị ike ọchịchị, echiche nke na-achị…" p.18 * "Mara echiche dị oke egwu ... na-egbochi omume ezi uche dị na ya ... iji gosi otú ike ụlọ ọrụ na-enweghị nkwụsị [na-esi] nnukwu ihe iyi egwu na ebe obibi nke mbara ala." p.20 *…" Usoro akụ na ụba anyị na usoro mbara ala anyị na-alụ ọgụ ugbu a. Ma ọ bụ, n'ụzọ ziri ezi, akụ na ụba anyị na-alụ ọgụ n'ọtụtụ ụdị ndụ dị n'ụwa, gụnyere ndụ mmadụ. Ihe ihu igwe kwesịrị iji zere ndakpọ bụ mkpirisi n'iji ihe ndị mmadụ na-eme ihe; Ihe nlereanya akụ na ụba anyị chọrọ iji zere ọdịda bụ mgbasawanye na-enweghị njedebe. Naanị otu n'ime usoro iwu ndị a nwere ike ịgbanwe, ọ bụghịkwa iwu nke okike." * "Anyị chọrọ mgbanwe na ndọrọ ndọrọ ọchịchị "ike-kpọmkwem ... mgbanwe nke onye na-eji ya, ngbanwe site na ụlọ ọrụ na obodo, nke na-adabere na ma ọtụtụ ndị na-enweta nkwekọrịta rere ure n'okpuru usoro anyị ugbu a. nwere ike wulite ike ọha siri ike ma dị iche iche iji gbanwee nguzozi nke ike." * "Enwere ụdị usoro niile ga-ebelata oke ikuku nke enwere ike na ekwesịrị ime ugbu a." * "Ya mere, akwụkwọ a na-atụ aro atụmatụ dị iche: chee nnukwu echiche, banye miri emi, ma mee ka ogwe echiche ahụ dị anya site na isi ihe na-egbochi ahịa ahịa nke ghọrọ onye iro kasịnụ na ahụike ụwa. Ọ bụrụ na anyị nwere ike ịgbanwe ọnọdụ omenala ọbụna ntakịrị, mgbe ahụ, a ga-enwe ohere iku ume maka iwu mgbanwe mgbanwe ndị ahụ nwere ezi uche nke ga-enweta ma ọ dịkarịa ala ọnụ ọgụgụ carbon ikuku na-aga n'ụzọ ziri ezi." * "Ma eleghị anya, n'ime afọ ole na ole, ụfọdụ n'ime echiche ndị e mere ka ọ pụta ìhè na ibe ndị a na-ada ụda na-enweghị atụ taa-dị ka ego bụ isi maka mmadụ niile, ma ọ bụ idegharị iwu ahia, ma ọ bụ n'ezie nnabata nke ikike nke ụmụ amaala iji chebe akụkụ buru ibu nke obodo. ụwa site na mmịpụta mmetọ—ga-amalite iyi ihe ezi uche dị na ya, ọbụna dị mkpa." *… "Ihe gbasara nsogbu nke a nnukwu, nke a na-agbakọta, bụ na ọ na-agbanwe ihe niile. Ọ na-agbanwe ihe anyị nwere ike ime, ihe anyị nwere ike ịtụ anya ya, ihe anyị nwere ike ịchọ n'aka onwe anyị na ndị isi anyị. Ọ pụtara na e nwere ọtụtụ ihe a gwara anyị na ọ bụ ihe a na-apụghị izere ezere nke na-apụghị iguzo. Ọ pụtakwara na ọtụtụ ihe a gwara na anyị agaghị ekwe omume aghaghị ịmalite ime ozugbo.” p. 28 * "Anyị malitere ile ikuku anya dị ka ihe mkpofu mgbe anyị malitere iji coal n'ọ̀tụ̀tụ̀ ahịa azụmahịa na ngwụcha afọ 1700 wee na-eme omume gburugburu ebe obibi na-akpachapụghị anya n'otu aka ahụ tupu nke ahụ." * "Ọ na-adị mfe mgbe niile ịgọnarị eziokwu karịa ikwe ka e mebie echiche ụwa anyị, eziokwu ahụ dị ka eziokwu nke ndị Stalinists diehard nọ n'ogo nke mkpochapụ dị ka nke ndị na-agọnarị ihu igwe nnwere onwe taa." * "Anyị emebeghị ihe ndị dị mkpa iji wedata ikuku ikuku n'ihi na ihe ndị ahụ na-emegide ọchịchị ikekete amachibidoro. ... Anyị na-arapara n'ahụ n'ihi na omume ndị ga-enye anyị ohere kachasị mma nke igbochi ọdachi&mdash; ga-abara ọnụ ọgụgụ ka ukwuu&mdash; na-eyi egwu nke ukwuu nye obere ndị ama ama nwere mgbanaka akụ na ụba anyị, usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ọtụtụ n'ime anyị. isi mgbasa ozi." * "Ọ bụ nnukwu ihe ndabara anyị na ndị sayensị mere nyocha ya nke ọma banyere ihe iyi egwu ihu igwe n'otu oge mgbe ndị isi ahụ na-anụ ụtọ ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọdịbendị na ọgụgụ isi na-enweghị njedebe karịa n'oge ọ bụla kemgbe 1920s." *"Ngwọta maka okpomoku zuru ụwa ọnụ abụghị idozi ụwa, kama idozi onwe anyị." *… "Ịkekọ ego zuru ụwa ọnụ emewo ka mbelata akụ na ụba dị ngwa ngwa, dị mma, na enweghị mgbochi nke na 'usoro mmadụ nke ụwa' na-aghọ nke na-adịghị akwụsi ike na nzaghachi." p. 450 *… "naanị mmegharị ọha mmadụ nwere ike ịzọpụta anyị ugbu a. N'ihi na anyị maara ebe usoro dị ugbu a, nke a na-achịkwaghị achịkwa, na-aga. Anyị makwaara, m ga-agbakwunye, otú usoro ahụ ga-esi na-emeso eziokwu nke ọdachi ndị metụtara ihu igwe: na-erite uru, na ịba ụba nke ịkpa ókè agbụrụ iji kewapụ ndị na-efunahụ ndị meriri." p. 450 *… "Ọ bụrụ na ikpe ziri ezi ihu igwe na-ebu ụbọchị ahụ, ụgwọ akụ na ụba nke ndị ọkachamara anyị ga-adị adị—ọ bụghị nanị n'ihi carbon nke fọdụrụ n'ime ala kamakwa n'ihi ụkpụrụ, ụtụ isi, na mmemme mmekọrịta mmadụ na ibe ya chọrọ iji mee mgbanwe achọrọ. N'ezie, ihe ọhụrụ ndị a na-achọ ndị bara ọgaranya nwere ike iweta oge nke Davos oligarch ụkwụ na-emechi." p. 457 *"[Ihe gbasara akụ na ụba ihu igwe na-achọ ikpe ziri ezi] na-anọchi anya ihe na-erughị azụmahịa emechabeghị nke mmegharị nnwere onwe kachasị ike na narị afọ abụọ gara aga, site na [[w:ndi obodo|ndị obodo]] ruo [[w: nwanyị|nwanyị]] ruo [[w:Ikike ụmụ amaala | Ọchịchị ụmụ amaala] ]. … Otu a bụ nkwa nke [[w:Marshall Plan|Marshall Plan]] maka Ụwa. p. 458 *"[Mmempụ] na-aghọ ihe a na-emekarị n'obodo niile…. N'ime oge akụkọ ihe mere eme pụrụ iche - ma agha ụwa, mgbe oke ịda mbà n'obi gasịrị, ma ọ bụ ọnụ ọgụgụ kasị elu nke oge ikike obodo - usoro ndị a na-emekarị na-ekewa 'ndị na-eme ihe' na 'ndị na-emekarị' ghọrọ ihe na-abaghị uru n'ihi na ọrụ nke mgbanwe ọha mmadụ na-etinye aka na ya. oru ngo nke ndu. Ndị na-eme ihe ike bụ, n'ụzọ dị mfe, onye ọ bụla." p. 459 * "Anyị bụ ngwaahịa nke afọ anyị na nke atumatu echiche echiche. Otu nke na-emekarị ka anyị na-ahụ onwe anyị dị ka obere ihe karịa otu, afọ na-achọ nkeji nkeji, iji mee ka uru anyị dị warara dịkwuo elu, ebe n'otu oge ahụ na-ekewa ọtụtụ n'ime anyị na obodo ndị sara mbara nke nkà ha nwere ike idozi nsogbu ndị ukwu na ndị nta." . p. 460 *"[Anyị chọrọ] egwuregwu na-agbanwe [agha amụma] nke na-abụghị naanị ebumnuche ịgbanwe iwu kama ịgbanwe usoro echiche… ohere maka arụmụka zuru oke gbasara ụkpụrụ — gbasara ihe anyị ji ibe anyị dabere na anyị. òkè ndi mmadu, na ihe ọ bụ na anyị na-ejikọta ọnụ karịa uto akụ na ụba na uru ụlọ ọrụ." * "N'ezie ọtụtụ ọrụ nke mgbanwe mmekọrịta ọha na eze gụnyere inwe arụmụka nke enwere ike ịkọ akụkọ ọhụrụ iji dochie ndị na-adapụ anyị. N'ihi na ọ bụrụ na anyị ga-enwe olileanya ọ bụla nke ime ụdị ọganihu mmepeanya a chọrọ n'ime afọ iri a dị egwu, anyị ga-amalite ikwere ọzọ, na ụmụ mmadụ abụghị nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị na anyaukwu-onyinyo ahụ na-eresị anyị n'enweghị ihe ọ bụla site n'eziokwu. na-egosi na aku na uba neoclassical." p. 461 * "N'ụzọ bụ isi, ọrụ a bụ ịkọwapụta ọ bụghị naanị usoro atụmatụ amụma ọzọ kama echiche ụwa ọzọ iji lụso onye nọ n'etiti ọgba aghara gburugburu ebe obibi — agbakwunyere na [[w: interdependence|interdependence]] kama ịbụ onye mmadụ n'otu n'otu, nkwughachi kama ịchịisi, na imekọ ihe ọnụ. karịa ọkwa ọkwa." * "N'ọdịnihu na-ekpo ọkụ na oké ifufe, anyị emeela ka ọ bụrụ ihe a na-apụghị izere ezere site na ikuku anyị gara aga, nkwenye na-enweghị atụ na ikike nhata nke mmadụ niile na ikike maka ọmịiko miri emi ga-abụ nanị ihe ndị na-eguzo n'etiti [[w:mmepeanya|mmepeanya]] na [[w:barbarism barbarism] ]." p. 462 *"Mgbanwe mgbanwe nke oge gara aga "gbanwere ụkpụrụ dị iche iche na omume nke ha, na n'ime usoro a na-ewepụta echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ngwa ngwa gbanwee echiche nke ihe ga-ekwe omume. Ha anaghịkwa atụ egwu asụsụ nke omume-iji nye ihe bara uru, ọnụ ahịa. -eriri arụmụka izu ike ma kwuo ihe ziri ezi na ihe ọjọọ, nke ịhụnanya na ọnụma" p 462 * "Ndị na-ekpochapụ ihe na-eji "nkwuwa okwu na-eme ka ọ pụta ìhè" iji mesie arụmụka omume ha ike. Ndị na-akwado ihu igwe kwesịrị ịnwe ụkpụrụ omume doro anya n'otu aka ahụ." *… "enwere ọtụtụ arụmụka akụ na ụba siri ike maka ịgafe oke mmanụ ọkụ… Ma anyị agaghị emeri n'ọgụ ahụ maka ihu igwe kwụsiri ike site n'ịgbalị ịkụ ọkpọ agwa n'egwuregwu nke ha - na-arụ ụka, dịka ọmụmaatụ, na ọ na-efu ọnụ karịa. itinye ego na mbelata ikuku ugbu a karịa nzaghachi ọdachi ma emechaa. Anyị ga-emeri site n'ikwu na ngụkọ ndị dị otú ahụ dị egwu n'omume…" p. 464 *… "O nwechaghị obi abụọ na nsogbu ọzọ ga-ahụ anyị n'okporo ụzọ na ogige, na-atụ anyị niile na mberede. Ajụjụ dị mkpa bụ ihe ndị agha na-aga n'ihu ga-eme n'oge ahụ, ike na ntụkwasị obi nke a ga-eji jide ya." p. 466 ==Njikọ Mpụga== [[W: Naomi Klein|Naomi Klein]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Naomi Klein|Naomi Klein]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Klein, Naomi}} m49x27vni3c49eyzmjbeg5c6tsd7zvl Naomi Osaka 0 1754 13263 11430 2022-12-10T01:42:27Z Topakka kaveri 240 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:NaomiOsaka-smile-2020 (cropped).png|thumb|Naomi Osaka (2020)]] '''Naomi Osaka'''(大坂 なおみ, Ōsaka Naomi, aha ya na asụsụ Japanese: [oːsaka naomi], onye amuru na-eshi 16 n'onwa Ọktoba n'afọ 1997) bụ onye ọgba bọl nke a na-akpọ Tennis. === Ihe ndị okwuru === * Mgbe ọ bụla m nwere ebumnuche, m na-achọta mgbe niile ụzọ m ga-esi mezuo ya. *Amaghị m n'ezie ka esi akpa àgwà ka Japanese ma ọ bụ Haitian ma ọ bụ onye America. Mgbe niile, ana m akpa àgwà dị ka m. *Onye ọ bụla nọ m gburugburu na-atụkwasị m obi karịa ka m nwere n'onwe m.<ref>https://www.brainyquote.com/quotes/naomi_osaka_977172</ref> ===Ebemsidee=== 6bwi8yhvp37xqyu3yrxkudtyt6fzz2e Nas 0 1755 6684 6683 2022-10-10T11:38:25Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Nas == Nasir bin Olu Dara Jones (/ nɑːˈsɪər/; amuru Septemba 14, 1973), onye amara aha ya na aha ogbo ya Nas (/ nɑːz/), bu onye omekorita America na onye ahia ahia. == Ihe ndi okwuru == * Ị ga-eme ka ọhụụ gị doo anya, mee ka naanị onye ụjọ na-ebi n'egwu. * Enweghị echiche bụ nke mbụ, ọ dịghị ihe ọhụrụ n'okpuru anyanwụ, ọ bụghị ihe ị na-eme, mana ka esi eme ya. * Tụgharịa 'nothin' n'ime somethin' bụ Chineke ọrụ, na ị na-enweta nothin' na-enweghị mgba na ịrụsi ọrụ ike == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/10671-Nas 4kb6lt8nffil00zvq3xtihi03vluz5d Nasir Yammama 0 1756 6687 6686 2022-10-10T11:38:25Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Nasir Yammama]] '''Nasir Yammama''' A mụrụ Nasir na 1990 n'ime obodo Northern Nigeria nke a na-akpọ Yammama, ebe nna ya nwere nnukwu ugbo. Na-etolite dịka nwa nwoke onye ọrụ ugbo. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Mkpali maka Verdant bụ nke mmetụta uche na mbụ. Nna m bụ onye ọrụ ugbo na m na-achọkarị itinye aka na Agriculture, n'agbanyeghị na m gara Kọmputa. Adị m nnọọ nso n'oge ụwa chọrọ ihe ọhụrụ na Agriculture. Ahụrụ m nsogbu gburugburu ebe obibi na nri zuru ụwa ọnụ nke bilitere n'ime iri afọ ole na ole gara aga, ọkachasị n'ofe Africa. Echere m na m nwere ike itinye nkà m n'ọrụ n'ịrụpụta ụzọ ọrụ aka ma tinye ha n'ọrụ na mmepe ugbo, n'adịghị ka ụlọ ọrụ ma ọ bụ ihe ngosi ọ bụla ọzọ. " <ref>https://articles.connectnigeria.com/everyday-heroes-nasir-yammama/</ref> ===Ebenside=== 5v0ym5mypps1n5ug9r8do32h8rqs58d Nat King Cole 0 1757 16083 11431 2023-10-25T21:47:17Z Kalle Petäinen 542 File wikitext text/x-wiki [[File:Nat King Cole, New York, N.Y., ca. June 1947 (William P. Gottlieb 01551).jpg|thumb|right|Cole (1947)]] == Nat King Cole == Nathaniel Adams Coles (March 17, 1919 - Febụwarị 15, 1965), onye amara aha ya dị ka Nat King Cole, bụ onye America na-abụ abụ, onye pianist jazz, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị na-amụmụ ọnụ ọchị site na egwu na iru uju gị, mụmụọ ọnụ ọchị ma eleghị anya echi ị ga-ahụ anyanwụ ka ọ na-enwu maka gị. * Agaghị echefu n'ụzọ ọ bụla, na ruo mgbe ebighị ebi ọzọ, otú ahụ ka ị ga-anọ. * mụmụọ ọnụ ọchị ma eleghị anya echi, ị ga-ahụ na ndụ ka bara uru ma ọ bụrụ na ị na-amụmụ ọnụ ọchị * Abụ m onye egwu n'obi. Ama m na abụchaghị m onye na-agụ egwú. Enweghị m ike ịsọ mpi na ezigbo ndị ọbụ abụ. Mana m na-abụ abụ maka na ọha na-azụ ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3085-Nat_King_Cole 78cu2uw4oc1422jh1478sc3e35mugu4 Natalia Gavrilița 0 1758 11432 6696 2022-10-10T18:31:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105193792]] wikitext text/x-wiki [[Natalia Gavrilița]] '''[[w:Natalia Gavrilița|Natalia Gavrilița]]''' (amụrụ 21 Septemba 1977) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Moldova | Moldovan]] na-eje ozi ugbu a dị ka [[w:Prime Minister of Moldova|Prime Minister nke Moldova]] nke iri na ise kemgbe 6 Ọgụst 2021. Ọ bụ Minista nke ego na 2019. ==Okwu okwu== * Ọnọdụ mberede (na Moldova nke etinyere na 24 February 2022) ga-enye anyị ohere ime mgbanwe na ngwa ngwa mee ihe iji dozie nsogbu ndị na-apụta (metụtara ndị gbara ọsọ ndụ Ukraine n'ihi mbuso agha Russia nke 2022 nke Ukraine). ** Natalia Gavrilița (2022) zoro aka na: "[http://www.xinhuanet.com/english/europe/20220225/ab359782940a40a787382ad6713ad64a/c.html Moldova na-ekwupụta 60-ụbọchị ọnọdụ mberede'"Xhua Net Ọktoba 25, 2022]. * Onye ọ bụla agbakọtala ilekọta, inye ebe obibi, inye nri, inyere ndị na-agba ọsọ ọsọ aka agha. Mana anyị ga-achọ enyemaka iji nagide nnabata nke a, anyị chọkwara nke a ngwa ngwa. ** Natalia Gavrilița (2022) zoro aka na: "[https://iwpr.net/global-voices/ukrainians-find-warm-welcome-moldova Ukrainians na-enweta obi ụtọ na Moldova]" na '' Institute for War & Peace Reporting ", Maachị 11, 2022. ==Njikọ mpụga== Edemede [[q:Natalia Gavrilița|Natalia Gavrilița]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Gavrilita, Natalia}} rfaidfprcfgcqz8tssg58bq75so0s0g Natalie Clifford Barney 0 1759 11433 6699 2022-10-10T18:31:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q34782]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Natalie Barney in Fur Cape.jpg|thumb|190px|Oge na-eji anya mmiri niile anyị na-akwabeghị kpụrụ ihu anyị.]] ''[[w:Natalie Clifford Barney|Natalie Clifford Barney]]"" ([[W:|31 October]] [[w:|1876]] & ndash; [[W:| February]] [[W:|1972]]) bụ onye America na-ede uri, memoirist, na epigrammatist, onye ihe ka ọtụtụ n'ime ndụ ya nọrọ na France. E dere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akwụkwọ ya nile n’asụsụ obodo e kuchiri ya. == Okwu Ndi Okwuru== *"Ọ bụrụ na anyị na-eche echiche nke ọma, o yikarịrị ka ọ̀ ga-adaba na ya." ** Na "Nlereanya sitere na akwụkwọ ndetu ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akwụkwọ ndetu", '' ADAM International Review '', Nke 299 (1962) *"Ntorobịa abụghị ajụjụ nke afọ: otu onye bụ nwata ma ọ bụ okenye site na ọmụmụ." ** Na "Nlereanya sitere na akwụkwọ ndetu ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akwụkwọ ndetu", '' ADAM International Review '', Nke 299 (1962) *"Uru ịhụnanya dị na mbụ bụ na ọ na-egbu oge ịhụ ụzọ nke abụọ." ** Na "Nlereanya sitere na akwụkwọ ndetu ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akwụkwọ ndetu", '' ADAM International Review '', Nke 299 (1962) *"M na-amalite inwe ezigbo ụjọ nke ihe onwunwe, ma ọ bụrụ obodo, ụlọ, ihe mmadụ ma ọ bụ ọbụna echiche. '''Ọ bụrụ na ihe onwunwe na-enye anyị nsogbu n'obi, anyị agaghị adị ndụ n'ezie site n'èzí ma ọ bụ n'ime; anyị bụ ihe onwunwe anyị.''' Agha niile na ọtụtụ ịhụnanya sitere na mmuo nwere. ''Gịnị mere ị ga-eji jide ihe onwunwe dị ka ndị ohi, ma ọ bụ kewaa ha dị ka ndị na-elekọta mmadụ mgbe ị nwere ike ileghara ha anya dị ka ndị maara ihe: ka i wee bụrụ nke ihe niile na ihe niile bụrụ nke gị gụnyere onwe gị.''' <br /> Anyị nwere ike, anyị nwekwara ike. , nwere ihe ndị dị oké mkpa maka mmadụ niile, anyị kwesịrị imechapụ mkpu a nke klas wee malite ịmata ọdịiche dị n'etiti mmadụ n'otu n'otu." ** Na "Mba m 'tis of Gi", '' ADAM International Review '', Nke 299 (1962) *"Anyị maara chi ha niile; ha na-eleghara nke anyị anya. Ihe ha na-akpọ mmehie anyị bụ chi anyị, ihe ha na-akpọkwa chi ha ka anyị na-akpọ aha ndị ọzọ." ** Na "Chineke", ''ADAM International Review'', Nke 299 (1962) *"Oge na-eji anya mmiri niile anyị na-akwabeghị kpụrụ ihu anyị." ** Dịka ekwuru na '' Amazon of Letters '', Ch. 10 (1976) nke George Wickes dere ==Njikọ Mpụga== [[W:|Natalie Clifford Barney]] na Wikipedia Bekee [[Q:|Natalie Clifford Barney]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Barney, Natalie}} 7ajvjxpk1c1lmxmocjqql20mt7mwox8 Natalie Payida Jabangwe 0 1760 11434 6703 2022-10-10T18:31:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q53062615]] wikitext text/x-wiki [[Natalie Payida Jabangwe]] '''[[w:Natalie Payida Jabangwe|Natalie Payida Jabangwe]]''' (1983) bụ [[w:ig:Zimbabwe|onye Zimbabwe]] injinia kọmpụta na nwanyị ọchụnta ego, na-eje ozi dị ka Group Digital, Onye isi oche na Sanlam, dabere na Cape Town, [[w:ig:South Africa|South Africa]]. == Okwu ndị ọkwụrụ== * Mgbe ụfọdụ, ji nwayọọ nwayọọ na-aga ngwa ngwa! Ndị ọchụnta ego dị ka onwe m na-achọkarị ịga ngwa ngwa, anyị na-enwe mmasị na-ewu ụlọ. Mana oge na-abịa mgbe ị na-eche nsogbu, nrụgide na ihe ịma aka ihu. Enweghị ike ịme mkpebi na mmeghachi omume ọ bụla ngwa ngwa. Ịmụta iji nwayọọ na-aga ngwa ngwa na-enye gị nnukwu ohere maka nghọta ** Ajụjụ ọnụ [https://medium.com/authority-magazine/natalie-jabangwe-of-ecocash-sometimes-go-slow-to-go-fast-78e13af3d0d6] * Zuo ike, tụgharịa uche ma tụgharịa uche mgbe ọ bụla i nwere ike. Iwepụta oge iji zuru ike na iweghachi ume na-enye nnukwu nghọta ma na-ebelata ịkwa ụta. ** Ajụjụ ọnụ [https://medium.com/authority-magazine/natalie-jabangwe-of-ecocash-sometimes-go-slow-to-go-fast-78e13af3d0d6] * Ejila onwe gị égwu egwu nke ukwuu, anyị ga-emehie ihe n'ụzọ, mezie ha ma na-aga n'ihu ** Ajụjụ ọnụ [https://medium.com/authority-magazine/natalie-jabangwe-of-ecocash-sometimes-go-slow-to-go-fast-78e13af3d0d6] * Nghọta bụ ihe kacha ike nwanyị nwere. Nghọta jikọtara ya na mgbagha na-eme ka ụfọdụ kpe ikpe ziri ezi. ** Akwụkwọ akụkọ [https://thestandard.newsday.co.zw/2016/12/04/zim-scale-hiv-prevention-interventions/] ==Njikọ mpụga== *[[W:Natalie Payida Jabangwe|Natalie Payida Jabangwe]] na Wikipedia *[[Q:Natalie Payida Jabangwe|Natalie Payida Jabangwe]] na Wikiquote 5nzhwbddqtsvcaciniovxg3eoe9j9x1 Natalie Wynn 0 1761 6705 6704 2022-10-10T11:38:26Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Natalie Wynn (ContraPoints) portrait 1 (cropped).jpg|thumb|Natalie Wynn in 2020]] [[Usòrò:Non Binary Pride Library Logo.png|thumb|M na-eleba anya n'ime onwe m jụọ, ọ dị m ka nwoke ma ọ bụ nwanyị, azịza ya bụ na ọ na-adị m ka m.]] [[Usòrò:LA2-vx06-konsthallen-skulptur.jpg|thumb|Ị mara, ọ bụrụ na ị bụ otu paụnd buru ibu, ha na-akpọ gị "abụba". Ọ bụrụ na ị dị otu paụnd na-erughi oke ha na-ekwu na ị nwere nsogbu iri nri. Ma ọ bụrụ na ị bụ ezigbo ibu? Ha na-akpọ gị onye abụba nwere nsogbu iri nri!]] [[Usòrò:Condoomgebruik in de 19e eeuw.png|thumb|O doro anya na Roosh abụghị [[w:Hedonism|hedonist]]. Ọ naghị achụ ihe ụtọ. Enwere ihe dị mkpa dị n'etiti ezigbo afọ ofufo - onye dị ka [[w:Giacomo Casanova | Casanova]], onye n'ezie yiri ka ọ na-amasị ụmụ nwanyị ma na-enwe mmasị iso ha na-anọkọ - yana naanị ndepụta maniac dị ka Roosh ma ọ bụ [[w:Don Giovanni | Don Giovanni .]]]] [[Usòrò:Jean-Leon Gerome Pollice Verso.jpg|thumb|Amerika anyị, ịntanetị anyị abụghị Athens oge ochie - ọ bụ Rome. Nsogbu gị bụ na ị na-eche na ị nọ na nnọkọ ahụ, mgbe ị nọ n'egwuregwu egwuregwu.]] ''[[w:Natalie Wynn|Natalie Wynn]]''' (a mụrụ Ọktoba 21, 1988) bụ agwa YouTube nke America bụ ọkachamara na vidiyo na-atọ ọchị na nkuzi gbasara okike, agbụrụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, nkà ihe ọmụma na ikpe ọha na ọwa ya. ContraPoints. == Okwu Ndi Okwuru == === [[w:ContraPoints|ContraPoints]] === * "M na-ele anya n’ime onwe m, jụọ, ọ̀ dị m ka nwoke ma ọ bụ nwanyị, azịza ya bụ na ọ na-adị m ka ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́." **''[https://www.contrapoints.com/transcripts/archives/non-binary-genders Na-abụghị ọnụọgụ abụọ Genders]'', bipụtara 2016-09-30 * "Kedu njikọ dị n'etiti alfa na ịkpa ókè agbụrụ? Ọfọn, nke a bụ otu echiche. Ịkpọ onwe gị "alpha" pụtara na ị na-eme ka ikike nwoke na-achị, nke nwere ike ịpụta na ị bụ onye na-emegide nwanyị, na oke mgbochi nwanyị na-ejikọta ya na ịkpa ókè agbụrụ n'ihi na nkwenkwe ndị a adịghị iche dị ka ha dị. N'ezie ha na-etolite akụkụ abụọ nke ndị ọcha mba ụwa-ele ebe nke atọ bụ mgbochi Semitism. Ihe mgbochi Semitism dị mkpa n'ihi na ọ na-enyere aka ịkọwa ihe kpatara na ndị ọcha na-eche na ọ bụ ndị na-achị achị na-efunahụ ike n'aka ụmụ nwanyị na ndị dị nta.<br/>Lee, isi nke echiche ụwa nke ndị ọcha na-eche banyere ịdị ọcha nke ụmụ nwanyị ọcha. Nke a na-eduga na mgbochi ụmụ nwanyị n'otu aka n'ihi na a na-ahụta nwanyị dị ka ihe iyi egwu maka ọrụ nwoke na nwanyị omenala, nke na-eme ka ụmụ nwanyị ọcha na-erube isi ma na-eguzosi ike n'ihe nye ndị ikom ọcha. A na-ele agbụrụ ndị na-abụghị ndị ọcha anya dị ka ihe iyi egwu na-eyi ịdị ọcha nke ụmụ nwanyị ọcha n'ihi na a na-elekarị ha anya dị ka ndị obi ọjọọ, ndị dị ize ndụ, adịghị ọcha na ndị obi tara mmiri. Nke a bụ ya mere xenophobes ji etinye uche dị ukwuu n'ihe ize ndụ mmekọahụ ndị na-abụghị ndị ọcha kwabatara na-ebute ụmụ nwanyị ọcha na ọ bụ ya mere ị ga-ahụ mkparịta ụka na-adịghị agwụ agwụ nke ihe omume akụkọ na-akwado egwu a na gburugburu ndị ọcha mba.<br/>Ma rịba ama na ụwa a. -Nlegharị anya chọrọ nkọwa maka ihe kpatara agbụrụ ndị a na-eche na ọ dị ala na-etinye nnukwu ihe iyi egwu nye ndị ọcha e chere na ha ka elu. Ọfọn, nke a bụ ebe ndị Juu na-abata. Anti-Semitism dị iche n'ụdị ndị ọzọ nke ịkpa ókè agbụrụ na, kama ịbụ ndị na-ewe iwe n'ihi ịbụ ndị e weere na ha bụ ndị nzuzu na ndị nzuzu, ndị Juu na-ewe iwe maka ịbụ ndị maara ihe, ma na ihe ọjọọ duplicitous ụdị aghụghọ. ụzọ. Ya mere, echiche bụ na ndị isi ndị Juu na-egbu ọha mmadụ ọcha na echiche dị ka multiculturalism, Feminism na "Cultural Marxism", si otú ahụ na-ahapụ ya ngwa ngwa na nke a na-akpọ mba ụwa nke atọ na ọ dị m ka echiche ụwa a na-aghọwanye ihe nkịtị. nke na-echegbu ebe ọ bụ na, na-akpa ọchị ọ bụ ezie na ọ nwere ike ịbụ na nsọtụ, na-ezighị ezi mix nke ike na obi nkoropụ, ọgwụgwụ nke ndị a ndị mmadụ 'ụwa echiche bụ mgbukpọ." ** ''[https://www.contrapoints.com/transcripts/archives/alpha-males Alfa Males]'', bipụtara 2016-10-09 * "Katalọgụ a aria [nke sitere na Mozart [[Don Giovanni]]] bụ ihe weirdo ọcha na-agwụ ike aha ya bụ [[w:Søren Kierkegaard | Kierkegaard]] kpọrọ oge kachasị egwu nke opera. Ọ bụ oge anyị mụtara na Don Giovanni abụghị naanị anụ anụ, kama na ọ na-agba ara. Ọ chọghị ịma ma ụmụ nwanyị ndị ahụ bụ nwata ma ọ bụ ndị agadi, ndị mara mma ma ọ bụ ndị jọgburu onwe ha, ọgaranya ma ọ bụ ogbenye, ọ na-eduhie ha niile, nanị iji mejuo ọchịchọ manic ya iji tinye ha na ndepụta ahụ. Na narị afọ nke 21, e nwere ndị ikom dị otú a n'ezie. A na-akpọ ha ndị omenkà Pick-Up, ma ha chọrọ ka ịzụrụ ihe ncheta ha na-akpali agụụ mmekọahụ. * "Ihe kachasị nzuzu gbasara [[w:Roosh Valizadeh | Roosh]] bụ na ọ naghị enwe mmasị na inwe mmekọahụ nke ukwuu. [...] O doro anya na Roosh abụghị onye hedonist. Ọ naghị achụ ihe ụtọ. Enwere ọdịiche dị mkpa n'etiti ezigbo afọ ofufo - onye dị ka Casanova, onye n'ezie na-amasị ụmụ nwanyị ma na-enwe mmasị iso ha na-anọkọ - yana naanị ndetu na-eme maniac dị ka Roosh ma ọ bụ Don Giovanni. * "Maka gị, kwụsị ịgụta mmadụ ole gị na ha dina. Ụmụ nwanyị niile yiri ka ọ bụ ihe omimi amaghị mmadụ ole ha kpagburu. Nke a mara mma ma maa mma ma ụmụ nwoke kwesịrị iṅomi ya n'ihi na, n'ụwa n'ezie, Don Giovanni bụ ihe na-enweghị obi ụtọ ịbụ." ** ''[https://www.contrapoints.com/transcripts/archives/pick-up-artists Pick-Up Artists]'', bipụtara 2016-10-26 * "Eleghị anya ihe nkatọ n'onwe ya nwere ike ime bụ inye gị ohere ịsepụta ụlọ mmanya nke ụlọ mkpọrọ nke gị." **''[https://www.contrapoints.com/transcripts/archives/fat-acceptance abụba nnabata]'', bipụtara 2016-11-30 * "Nke a pụtara na ọ bụrụ na mmadụ emee ka [[w:fascism|fascist]], nwee nkwenkwe ndị fasist, kwughachi ihe ndị fasist kwuru, ma soro ndị fasisti ndị ọzọ na-akpakọrịta, eziokwu ahụ bụ́ na ha na-akatọ ndị fasizim n’ihu ọha ekwesịghị ịbara gị uru ọ bụla. 'ọbụlagodi itinye n'uche gị ma ha bụ onye fasizim. A sị ka e kwuwe, "Abụghị m onye fascist" bụ kpọmkwem ihe onye fasizim ga-ekwu." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=Sx4BVGPkdzk Decrypting the Alt-Right: Otu esi amata F@scist] '', bipụtara 2017-09-01 * "Nye ndị Fascist, nchụso nke obi ụtọ n'otu n'otu aghaghị ịdabere n'ahụ ike na ihe ịga nke ọma nke agbụrụ ahụ. Ya mere, n'echiche, omenala bụ nkà ihe ọmụma mkpokọta karịa ndị Kọmunist, bụ nke na-achọ naanị ikike nke obodo maka ụzọ mmepụta ihe. Opekempe na tiori, Kọmunist anaghị agwa gị ụdị okike ị ga-abụ, ma ọ bụ onye na otu esi eme iberibe." * "Nke ahụ bụ ihe dị iche n’etiti mụ na ndị Fashist. Achọrọ m obodo ebe a na-ahapụ ndị dị ka m ka ha dịrị, na - nke a bụ akụkụ dị mkpa - ebe a na-ahapụ ndị na-adịghị ka m nanị ịdị adị. Ndị Fascist chọrọ obodo ebe ọ bụ naanị ndị dị ka ha kwere ka ha dịrị. Ọchịchọ dị egwu bụ ịlanarị. Ọchịchọ fasistitị bụ ịbụ naanị onye lanarịrịnụ." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=9BlNGZunYM8 Degeneracy]'', bipụtara 2017-10-19 * "Anyị niile kwetara ka a na-achị anyị n’ihi na ọ bụ maka ọdịmma anyị. Ewezuga na ọ bụ nkwenye echiche n'ezie karịa ihe ọ bụla, n'ihi na ọ nweghị onye na-ajụ gị n'ezie ma ị nweghị ike ịsị mba." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=lmsoVFCUN3Q Ime ihe ike]'', bipụtara 2017-11-24 * "Mgbaghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-amalite site n'echiche na-edoghị anya na ihe adịghị mma na ọtụtụ ndị mmadụ nwere mmetụta ahụ mana nsogbu nke mmetụta na-edoghị anya bụ na enwere ike ibunye ha n'akụkụ ọ bụla. Otu iwe ahụ na-edoghị anya nwere ike ibuga ndị mmadụ na Kọmunist ma ọ bụ Fascist ma ọ bụ ihe ọ bụla dị n'etiti." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=gJW4-cOZt8A Kedu ihe dị njọ na ikekete okwu (Nkebi nke 1)]'', bipụtara 2017-12-30 * "Ozugbo obi nkoropụ ma ọ bụ ịkpọ onwe onye juru n’obodo, ọ na-ewe oge tupu e kenye ihe dị omimi n’ọdịdị nke okpokoro isi mmadụ." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=fD2briZ6fB0 Incels]'', bipụtara 2018-08-27 * "Nke a bụ narị afọ aesthetic. Na akụkọ ihe mere eme, e nwere afọ nke iche echiche na afọ nke spectacle, na ọ dị mkpa ịmara nke ị na-na America anyị, anyị internet, abụghị oge ochie Athens - ọ bụ Rome. Ma nsogbu gị bụ na ị na-eche na ị nọ na nnọkọ, mgbe ị nọ n'ezie na egwuregwu." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=z1afqR5QkDM The Aesthetic]'', bipụtara 2018-09-19 * "Dị ka trans inyom anyị nwere obere mmetụta na ọha mmadụ. Ndị na-eduzi mkparịta ụka banyere anyị dị ukwuu na ike karịa anyị. Yabụ na anyị dị ka onye na-agba ọsọ na-agba ụgbọ ala. Nanị ụzọ ị ga-esi merie bụ ịkwatu ụgbọ ala. Ya mere, vidiyo a bụ mgbalị m iji gbochie mkparịta ụka ndị nwoke kwụ ọtọ na-enwe banyere anyị. Dị ka mgbe ọ bụla ọchịchọ m bụ inweta nkwubi okwu tetara n'ụra site na ụlọ ndị na-adịghị mma, na-atụgharị ụzọ m gaa n'ọnọdụ dị elu nke omume." * "A ga-ewulite nnabata n’ezie na ezi nghọta." * "Echiche nke nwoke na nwanyị inwe mmekọahụ gụnyere ihe karịrị nanị mmekọahụ n’etiti nwoke na nwanyị. N'ezie, ọ gụnyere usoro mmemme dị mgbagwoju anya nke ndị na-arụ ọrụ ziri ezi ga-emerịrị. Ya mere, ọ bụrụ na mmadụ na-esi na òkè e kenyere ya n'ime ihe omume ime ụlọ akwadoro, mgbe ahụ, dị ka echiche a na-esighị ike nke nwoke na nwanyị na-enwe mmekọahụ si dị, ọ na-akwụsị ịdị ogologo." * "Achọghị m ime ihere ụmụ nwoke n'ihi na ha na-echegbu onwe ha banyere mkpakọrịta nwoke na nwaanyị trans n'ihi na m na-eche, enwere m nchegbu na ụzọ ọzọ, mana achọrọ m imenye ụmụ nwoke ihere maka ime ụmụ nwanyị trans dị ka obere nzuzo ha ruru unyi. Achọrọ m imenye ụmụ nwoke ihere maka imechu anyị ihu na ịtụ vootu ikike anyị n'ehihie, ka ha na-aga na-akpali agụụ mmekọahụ "shemale" n'abalị. Ma a na m achọ imenye ụmụ nwoke ihere maka ịjụ iso anyị kpawa n'ihi na ha esighi ike ibu otu narị ibu nke ihere nke nwanyị ọ bụla trans na-ebu kwa oge kwa ụbọchị. Achọrọ m ime ihere ụmụ nwoke maka ịwakpo ndị enyi trans nwanyị ha n'ihi na ha enweghị ike iguzo a na-emeso ha dị ka nwoke nwere mmasị nwoke maka nkeji ise. Nke ahụ bụ ọmịiko! Ọ bụrụ na ị na-echegbu onwe gị maka igosi na ị bụ nwoke, gịnị kpatara na ị gaghị ebido site n'ịkwụ ọtọ maka ụmụ nwanyị ị hụrụ n'anya, ndị ụjọ ọkụkọ?" ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=PbBzhqJK3bg "Ọnyà hà bụ nwoke nwere mmasị nwoke?"]', bipụtara 2019-01-17 * "Ọ na-agwụ ike na akabeghị aka, dị ka mgbe mmadụ kwuru na ya chọrọ ikiri ụwa na-ere ọkụ. Ị ga-ekiri naanị mgbe ị nwere ihe ùgwù nke ịghara ịgba ọkụ. Ọ na-asọ oyi mana ọ bụghị ọchịchịrị. Ọchịchịrị na-achọta ụzọ isi chịa ọchị maka ịnọ n'ọkụ." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=qtj7LDYaufM Ọchịchịrị]'', bipụtara 2019-03-02 * "Mgbe m na-agbalị ileba onwe m anya n’uche, m na-achọpụta na ọchịchọ m ịdị ka nwanyị, ịdị ka nwanyị, na ịma mma abụghị nnọọ otu ihe, ma a na-ekekọta ha ọnụ nke ukwuu nke na ọ na-esi ike ịtọpụ ha." * "Ebe m nwere ike ịhụ ụzọ mgbapụ si na njedebe mbibi m bụ ụdị dị ka ihe ọzọ dị mma maka ịma mma. Ị nwere ike ịdị mma n'oge ọ bụla. Ị nwere ike ịma mma ma ị gafere ma ọ bụ na ị gaghị. Ụdị bụ ụzọ ịzụlite ihe ịchọ mma nke onwe nke ị na-achịkwa nke ọma. Ọ dị ka nka na mmalite bụ omume ọma. Ụdị bụ ihe ịchọ mma n'otu n'otu, n'adịghị ka mkpokọta mma nke ụkpụrụ ịma mma." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=n9mspMJTNEY Mma]'', bipụtara 2019-05-22 * "Ị chere na ị nwere ike ịzụta nnabata site na nkwenye? N'ihi na nke ahụ abụghị nnwere onwe. [...] Nke ahụ bụ naanị ịgbakwunye cell ọzọ n'ụlọ mkpọrọ." * "Anyị nwere tiori na ihe mere ndị mmadụ ji bụrụ nwoke nwere mmasị nwoke? Ee e. Ha dị nnọọ. Naanị ihe mere anyị ji eche na anyị chọrọ echiche gbasara ndị mmadụ trans bụ na ọha mmadụ anaghị anabata anyị nke na ọ na-achọ mgbe niile ka anyị gosipụta eziokwu nke anyị." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=EdvM_pRfuFM "Ndị na-ebugharị"]'', bipụtara 2019-07-01 * "Iwe iwe dị adị na-abụkarị ọrịa nke ihe ùgwù. Ọ bụrụ na a na-emegbu gị n'ezie ị nwere mgba. Ị nwere ihe ị ga-alụ ọgụ, ya mere nzube, ma maka ọtụtụ ndị ikom enweghị nzube ha na-etinye ha n'ịchọ mgba." * "Anyị na-ekwu "Lee, oke nwoke na-egbu egbu bụ ihe kpatara na ị nweghị ohere ikwupụta mmetụta gị, ọ bụkwa ya mere ị na-eche owu ọmụma na ezughị oke". Ya mere, mgbe nwanyị na-agwa ụmụ nwanyị "Ị na-akpọ ahụ gị asị na ị na-enwe obi abụọ mgbe niile n'ihi na ọha mmadụ mere gị ihe a ma chọọ ịgbanwe", anyị na-agwa ụmụ nwoke "Ị bụ onye owu na-ama na igbu onwe gị n'ihi na ị na-egbu egbu. Kwụsị ya. !" Anyị na-agwa ha na ha agbajiri agbaji na-agwaghị ha otu esi edozi onwe ha." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=S1xxcKCGljY Men]'', bipụtara 2019-08-23 * "Gịnị kpatara ụlọ [[w: Donald trump|Donald Trump]] ji dị ka Liberace lụrụ onye ọchịchị aka ike nke Turkmenistani wee kwaba n'ụlọ ọrụ cheesecake? Ọfọn, n'ihi na ọ na-agbalị izipu ozi, ma eleghị anya na ụwa, ma eleghị anya n'onwe ya." * "Kedu maka [[w: YouTube|YouTube]]rs? Kedu akụkụ nke mgbanwe anyị nọ na ya? Naanị m na-agbalị ịchọpụta ebe m guzoro ebe a, 'n'ihi na ọ bụrụ na mgbanwe ahụ amalite na [Twitter], isi m na-abanye na nkata, mgbe ahụ, agaghị m enwe nhọrọ ọzọ ma ọ bụghị ime ihe ngosi okwu mgbanwe. sekit, ị maara, dị ka ọtụtụ ndị ụbụrụ ha kewapụrụ n'ahụ ha." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=jD-PbF3ywGo Opulence]'', bipụtara 2019-10-12 * "Enwere m mmetụta na ikpe nkwụghachi ụgwọ ka dị n'ụzọ ime mmụọ na ịbọ ọbọ. Ọ na-akpachapụkwa otu mmetụta mmetụta uche. Ọ bụ n'ezie ịbọ ọbọ site na proxy. Ọ bụrụ na ịbọ ọbọ bụ "[[w:Essays_(Francis_Bacon)#Of_Revenge|ikpe ziri ezi]]" mgbe ahụ ikpe ziri ezi bụ ịbọ ọbọ. ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=smQsfNw_7V4 Ikpe Ziri Ezi (Nkebi nke 1)]'', bipụtara 2020-09-04 * "Ya mere, mgbe ị na-ebelata ịkpọasị ka ọ bụrụ ajọ ịkpọasị dị ọcha, ị na-eme ka ọ pụta ìhè na ịkpọasị bụ nnukwu nsogbu mmadụ. [...] M kwere na ịghọta bigots bụ ihe kasị mma echebe megide ịghọ otu onwe gị n'ihi na mgbe ị dehumanize ndị villains ị na-enweghị ike ịmata villain n'ime." * "Ụfọdụ ajụjụ kwesịrị ka agbaze kama idozi ya. Nke ahụ bụ ihe [[w:Ludwig Wittgenstein|Wittgenstein]] kwuru. (Nke ahụ dị mma, anyị na-adọkpụrụ Ludwig n'ime nke a!) Mgbe ụfọdụ naanị ụzọ ị ga-esi zaa ajụjụ bụ ịghọta na ị na-ajụ ajụjụ na-ezighi ezi. * "Ọ dị m ka omenala trans na-agbasi mbọ ike na-emesi onwe anyị obi ike na anyị dị mma, na anyị na-echefu mgbe ụfọdụ na njedebe njedebe nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị abaghị uru, ọ bụ nha anya." * "Ịbụ nwanyị a ma ama bụ ka akụkụ ahụ gị na mkpụrụ obi gị niile nọrọ n'okpuru nkatọ na-adịghị agwụ agwụ. Ị mara, ọ bụrụ na ị bụ otu paụnd buru ibu, ha na-akpọ gị "abụba abụba". Ọ bụrụ na ị dị otu paụnd na-erughi oke ha na-ekwu na ị nwere nsogbu iri nri. Ma ọ bụrụ na ị bụ ezigbo ibu? Ha na-akpọ gị onye abụba nwere nsogbu iri nri!" ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=7gDKbT_l2us J.K. Rowling]'', bipụtara 2021-01-26 * "Ndị ikom na-enwekarị ihere n'ihi na ha chọrọ ịchịkwa mmekọahụ nke nwanyị. Sitekwa na mmekọ nwoke na nwanyi, a na m putara mmekọ nwoke na nwanyi. N'ihi na ọtụtụ mgbe ihe ha na-agbasi mbọ ike ịchịkwa bụ ọchịchọ nke onwe ha. * Anyị nwere mmụọ mkpali ikwere na ndị anyị na-enwere anyaụfụ bụ nnukwu anụ rụrụ arụ n'ihi na mgbe ahụ anyị ga-akpọ ịkpọasị na ime ihe ike megide ha "ikpe ziri ezi". * "Obi ọjọọ n'ozuzu enweghị ike iwepụta onwe ya dị ka obi ọjọọ, akụkụ nke ihe kpatara nke ahụ bụ ịkpọ obi ọjọọ ihe ọ na-ewepụ ihe ọchị. [...] Obi ọjọọ bụ naanị ihe na-atọ ụtọ ma ọ bụrụhaala na ha na-enwe ike ime ka ha kwenye na ọ bụ ihe ọzọ karịa obi ọjọọ, "ikpe ziri ezi jere ozi". * "Banyere [[w: Friedrich|Friedrich Nietzsche]]] Ị maara na m na-eche na ọ bụ ihe na-akpali mmasị na onye a nwere ọmịiko pụkwara ịbụ onye nwere ọgụgụ isi nke aha ya agaghị anwụ anwụ. Ọ bụ onye nwere ọtụtụ ihe mere ọ ga-eji nwee anyaụfụ na inwe ọmịiko, mana nkà ihe ọmụma ya enweghị ike imegide nke ahụ, na dịka onye nwere ọmịiko n'onwe m, nke ahụ bụ ụdị ihe na-akpali akpali nye m." * "Ọ́ bụghị na anyị na-eche banyere ndị ọzọ? Echere m na ọtụtụ n'ime ihe Nietzsche na-ekwu banyere iwe na-akọwa nke ọma ihe dị adị n'ezie mana ọ bụghị naanị ya. Enwere ezi nlekọta na ịhụnanya n'ụwa a, a gwala m. Anụla m asịrị." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=aPhrTOg1RUk Envy]'', bipụtara 2021-08-07 === Ajụjụ ọnụ === * "Ogo ama ama nke m nwere dị ka micro ama ama, n'ihe metụtara otu ụdị obodo. Ọ dị egwu. Ọ dị egwu. Agaghị m achọ ịbụ onye iro m kacha njọ." ** ''[https://oct.co/essays/natalie-wynn-contrapoints-interview ContraPoints Talks Twitter, TERFs, and Tasting the 'Ideal Beer']'', Ajụjụ ọnụ maka ''October'', Nọvemba 11, 2020 ==Njikọ mpụga== [[W: Natalie Wynn|Natalie Wynn]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Natalie Wynn| Natalie Wynn]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Wynn, Natalie}} 4tj91w93uz6kkv5wz62g9qxw5d1olb9 Nathan Kwabena Adisi 0 1762 11435 6708 2022-10-10T18:31:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16727568]] wikitext text/x-wiki == Nathan Kwabena Adisi == Nathan Kwabena Anokye Adisi (amụrụ 1 Maachị 1977), nke a ma ama dị ka Bola Ray, bụ onye redio Ghana na agwa televishọn na onye ọchụnta ego. == Ihe ndi okwuru == * Họrọ ihe mgbaru ọsọ ndị ezi uche dị na ha bụ́ ndị a pụrụ ime mgbe nile ná ndụ. Cheta na Chineke Pụrụ Ime Ihe Niile hụrụ omume na-agbanwe agbanwe n'anya. Ya mere malite obere; na-arụ ọrụ na ya kama ịgbalị ime ya n'otu oge na ngwa ngwa na-efunahụ uzuoku. * Na-anọ oji na AFỌ mgbe niile * Ị ka na-enwe obi abụọ? Anyị mere ya. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=3 shntt89hshsnm3uc5kwc6x16survpmw Nathaniel Bassey 0 1763 11436 6711 2022-10-10T18:32:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64746310]] wikitext text/x-wiki == Nathaniel Bassey == Nathaniel Bassey bụ onye Naijiria na-abụ abụ, pastọ, onye na-akụ opi na onye na-ede abụ ozi ọma nke a ma ama maka abụ ya "Imela", "Onise Iyanu" na "Olowogbogboro. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụghị ọnụ ụzọ ọ bụla mepere emepe bụ ngọzi. Ụfọdụ bụ ọnyà.Ka Mmụọ Nsọ duzie anyị.Nzọụkwụ n'otu oge. * Oge ọ bụla ị na-adị ndụ bụ ngọzi na ohere ịbụ ngọzi. * Anyị na-achọkarị uru na nha na oke ihe onwunwe dị n'èzí kama ịhụ uru anyị bara site na ebe anyị nọ, KRAỊST! * Nrụgide ka ọ dị mkpa, ma ọ bụrụ na emeghị ya, nwere ike ịkpali gị ime ihe ndị na-adịghị mkpa, si otú ahụ mee ka ị ghara ịdị adị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/nathaniel-bassey/1153/ 7hcigatroi2ehyf4ba16bmw3rx9dsne Nawal El Saadawi 0 1764 11437 6715 2022-10-10T18:32:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q238514]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nawal El Saadawi 02.JPG|thumb|Ọtụtụ [[w:|ndị mmadụ]] chere na ibi úgwù ụmụ nwanyị malitere na ọbịbịa [[w:|Islam]]. … [[W:|Mohammad]] Onye-amụma gbalịrị imegide nke a [[w:|omenala]] ebe o weere ya [[w:|na-emerụ ahụ]] nye [[w:|mmekọahụ]] [[w:|ahụike]] nke [[w:|nwanyị]].]] ''[[w:Nawal El Saadawi|Nawal El Saadawi]]''' (Arabic: نوال السعداوى) (amụrụ [[W:|October 27]], [[w:|1931]] - Maachị 21, 2021) bụ onye ode akwụkwọ nwanyị Egypt , onye ndọrọndọrọ na dibịa, na onye na-akwado oke ikike maka ụmụ nwanyị. == Okwu Ndi Okwuru == * '' Ọtụtụ ndị mmadụ na-eche na ibi úgwù ụmụ nwanyị malitere na ọbịbịa [[w:|Islam]].''' Ma n'ezie, a maara nke ọma ma gbasaa n'akụkụ ụfọdụ nke ụwa tupu oge Islam, gụnyere oge ochie. Peninsula Arab. ''[[w:|Mohammad]] Onye Amụma gbalịrị imegide omenala a ebe o weere na ọ na-emerụ ahụ́ ike mmekọahụ nke nwanyị ahụ. ** "Ihu ezoro ezo nke Eve" (1980) *" '''[[w:hijab|hijab]] enweghị ihe jikọrọ ya na [[w:|omume]] [[w:|ụkpụrụ]].''' Ụkpụrụ omume nwanyị na-egosipụta na ya [[w:|anya]], na otú o si ekwu okwu, na otú o si aga, ha yiri hijab wee gbaa egwú, yi akwa ikiri ụkwụ na lipstick. Ha na-eyi jeans siri ike nke na-egosi afọ ha." ** Nkwupụta na ''Al-Arabiya'' TV (3 Maachị 2007), dịka ekwuru na [http://www.irfi.org/articles3/articles_4801_4900/the%20hijab-%20is%20it%20religiously%20mandatedhtml.htm "Hijab: Ọ bụ n'ụzọ okpukpe nyere iwu?" nke Farzana Hassan na Tarek Fatah na '' Islamic Research Foundation International, Inc.'']<!-- LINK DEAD [http://www.memritv.org/Transcript.asp?P1=1396 Nawal Al-Sa'dawi Talks gbasara Nkwenkwe Ya ma Kọwaa Mkpebi Ya Ịhapụ Ijipt: Ebubo Na-ebo M Na-agba M Ụjọ] --> * “Ndị na-eto eto gbara m gburugburu, ehihie na abalị. Ọtụtụ puku n'ime ha. '' Gọọmenti na-atụ ndị na-eto eto egwu, ha agaghị emetụkwa m aka n'ihi na ha maara na m nwere ikike nke ndị na-eto eto n'azụ m.''" ** Banyere otu ọgbọ na-eto eto si echebe ndị edemede dị ka ya kemgbe mgbanwe 2011 na Egypt na [https://www.theguardian.com/books/2015/oct/11/nawal-el-sadawi-interview-do-you -eche-ị-na-nnwere onwe-ọ bụghị “Nawal El Saadawi: 'Ị chere na a tọhapụrụ gị? Ọ dị m ka abụghị m'"] na The Guardian (2015 Ọkt 11) *"...'''Nke a bụ mgba onye ọ bụla na-agba-ma megide ndị nwoke n'ime ezinụlọ, ma ọ bụ megide ikekete okwu. Ọ bụ ike. '' Echeghị m na ndị ọchịchị nwere ike ikwenye site n'okwu ma ọ bụ akụkọ. Ha agaghị enye ya ma ọlị. Ọbụlagodi di n'ụlọ, mba-ike ka a ga-eji ike were were… ** Na mgba megide mmegbu na [https://www.thenation.com/article/interview-nawal-el-sadawi/ "An Interview With Nawal El Saadawi"] na Mba (2011 Mar 21) *…"'''Ọ dịghị onye nwere ike inyere onye ọ bụla aka. Ọ dịghị onye nwere ike inyere anyị aka n'Ijipt-anyị mere mgbanwe anyị naanị, anyị wepụtara onwe anyị naanị anyị.''' Ekwetaghị m na ọrụ ebere ma ọ bụ "inye aka." Ekwenyere m na ngbanwe echiche nha nha, yana ịkparịta ụka n'Ịntanet. " ** Na etu ndị Egypt enweghị ike ịdabere na ndị mmekọ ọdịda anyanwụ na [https://www.thenation.com/article/interview-nawal-el-sadawi/ “Ajụjụ nke Nawal El Saadawi”] na Mba (2011 Mar 21) * ''Anyi anọghị n'ụwa atọ, anyị na-ebi n'otu.'' ** Na nkọwa ya banyere ndụ n'agbanyeghị itinye aka na ihe dị iche iche na [https://www.vice.com/en_us/article/3bjjdw/nawal-el-sadawi-interview-activism-934 "Ajụjụ ya na Nawal el Saadawi, Ndị nwanyị kachasị ọkụ nke Egypt”] na Vice (2015 Nov 12) == Okwu gbasara El Saadawi == * ''' Okwu Nawal Al-Sa'dawi dị afọ 75, onye isi nwanyị na-ahụ maka nwanyị na Egypt na TV Al-Arabiya na Machị 3, 2007, gosipụtara iwe ya n'ihi etu esi akọwahie ikpuchi isi ụmụ nwanyị dị ka omume [[w:|piety]] na ihe [[w:|akara] [[w:|akara]] [[w:|Islam]]”.''' <br /> Ụmụ nwanyị Canada niile nwere oge ụfọdụ na ndụ ha, họrọ iyi mkpuchi isi. N'oge oké ifufe snow na-ekpuchi kpu ìsì ma ọ bụ n'oge oyi na-ezo, ikpuchi isi, n'agbanyeghị okpukpe mmadụ na-eme, dị oké mkpa maka ịlanarị mmadụ n'oge oyi siri ike. Ọkara n'akụkụ ụwa niile, n'ime ọzara nke Arabia, ma mmadụ bụ onye Alakụba ma ọ bụ onye ọgọ mmụọ, mkpuchi isi na ihu na-abụkarị ihe dị mkpa, ọ bụghị naanị mgbe oké ifufe na-ebu ibu ihu, kama mgbe ọ bụla mmadụ si n'ụlọ pụta. n'oké anwụ. <br /> Ihe bụ n'ezie uwe dị mkpa maka otu ihu igwe na ihu igwe, agbanweela taa ka ọ bụrụ ihe nnọchianya nke nnupụisi na nke kachasị mma ngosi nke nsọpụrụ Chineke site n'aka ndị Alakụba na ndị Alakụba na-ekpe okpukpe okpukpe.                  nweghị otu n’ime ihe e kwuru na ya bụ́ nke na-amanye ụmụnwaanyị Muslim ikpuchi ntutu isi ma ọ bụ ihu ha. nke na-arịọ ụmụ nwanyị ka ha "kpuchie obi ha". ** [[w:Farzana Hassan|Farzana Hassan]] na [[w:Tarek Fatah|Tarek Fatah]], na [http://www.irfi.org/articles3/articles_4801_4900/the%20hijab-%20is%20it %20okpukpe%20mandatedhtml.htm "Hijab: Ọ bụ n'ụzọ okpukpe nyere iwu?" na '' Islamic Research Foundation International, Inc.'] *" [[w:|Arab Spring]] mere ihe dị ukwuu maka ụmụ nwanyị n'ihi na onye na-agbasa okwu ahụ na mbụ bụ nwanyị. Ụmụ nwanyị na-ekere òkè na ya; ha nọ n'ụzọ zuru ezu n'èzí n'okporo ámá. "'Nawal El Saadawi bụ onye tọrọ ntọala ụmụ nwanyị Egypt na Middle Eastern bụ onye dere akwụkwọ na-emegide ibibi ụmụ nwanyị (nke ọ bụ onye ihe metụtara) ''A machibidoro ya iwu, ọ nọla n'ụlọ mkpọrọ. dị ka nwanyị maara ihe nke Liberation Square, nọ ọdụ n'etiti ya ka ụmụ agbọghọ na ụmụ okorobịa na-abịakwute ya maka ntụziaka, maka ngọzi, na ihe ndị ọzọ. ugbu a mana mgbe ahụ a na-akụ ha na ya ma emesịa." ** [[w:|Gloria Steinem]], na [http://thehumanist.com/september-october-2012/the-humanist-interview-with-gloria-steinem/" Interview Humanist with Gloria Steinem" na '' The Humanist '' (September / Ọktoba 2012)] ==Njikọ Mpụga == [[W:|Nawal El Saadawi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Nawal El Saadawi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:El Saadawi, Nawal}} cgg42lgo9pl9cp2jocjdnukvggpmuan Ndidi Dike 0 1765 11438 6718 2022-10-10T18:32:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3874058]] wikitext text/x-wiki [[Ndidi Dike]] '''Ndidi Dike''' A mụrụ Ndidi Dike na 1960 na London. Ọ bụ onye omenkà na-ahụ anya dabere na Naijiria na-arụ ọrụ n'ọkpụkpụ na eserese mgbasa ozi agwakọta. Ọ bụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri na Naijiria.O si Amaokwe Item na Bende local government nke Abia State. O nwere ụmụnne nwanyị atọ dị ndụ ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ọnọdụ nke Mba", <ref>https://www.vanguardngr.com/2016/02/state-of-the-nation-in-retrospect-ndidi-dikes-perspective/</ref> ===Ebenside=== 168gn9nvktc0735q5xupfvr3mgow14e Ndidi Okonkwo Nwuneli 0 1766 11439 6722 2022-10-10T18:32:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19564385]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ndidi Nwuneli--0.jpg|thumb|Ndidi_Nwuneli]] '''[[w: Ndidi Okonkwo nwuneli| Ndidi Okonkwo Ndiwuneli]]''' (a mụrụ March 22, 1975) bu okachamara n'ihe gbasara [[w:|Ọrụ Ugbo]] na Afrịka na [[w:nutrition|nutrition]], [[w:|philanthropy]], na [[w:|ihe ọhụrụ]] ọha. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Mepụta netwọk nkwado ya na ndị ọchụnta ego ole na ole ndị ọzọ tụkwasịrị obi ka ha na-ekerịta agha na akụkọ ịga nke ọma, ma ọ bụghị ya, ọ na-aghọ njem na-adịghị mma." * "Ụbọchị ọ bụla bụ njem nlegharị anya nke mmetụta uche na ndụ onye ọchụnta ego. Atụmatụ m ịlanarị ya bụ iwe ya otu ụbọchị n'otu oge." * "Lekwasị anya n'otu echiche azụmahịa n'otu oge. Mepụta ya nke ọma tupu ị gbakwunye na nke ọzọ." * "Obere adịghị mma n'azụmahịa. Wulite azụmahịa n'aga aga. Ma ụma guzobe ụdị azụmahịa nke na-aga aga" * "Ụbọchị ọ bụla bụ njem nlegharị anya nke mmetụta uche na ndụ onye ọchụnta ego. Atụmatụ m ịlanarị bụ iwere ya otu ụbọchị n'otu oge." * "Lekwasị anya n'otu echiche azụmahịa n'otu oge. Mepụta ya nke ọma tupu ị gbakwunye na nke ọzọ." * "Obere adịghị mma na azụmahịa, wulite azụmahịa na-aga. Ma ụma guzobe ụdị azụmahịa na-aga aga." * Chọta ụzọ okike na atụmatụ iji jide ndị ahịa gị site na itinye aka na ndị ọrụ ha na ọkwa niile. == Njikọ mpụga == [[W:|Ndidi Okonkwo Nwuneli]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ndidi Okonkwo Nwuneli]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Nwuneli, Ndidi Okonkwo}} me0el53sgwvrm0vw88s95n8dmtxjknf Ndụ Ndị Oji Dị Mkpa 0 1767 6724 6723 2022-10-10T11:38:27Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Black Lives Matter]] qbkwwgya4j1vid9tv6bmxxdjrx6wwlk Neelie Kroes 0 1768 11440 6730 2022-10-10T18:32:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234485]] wikitext text/x-wiki [[Neelie Kroes]] [[Usòrò:Neelie kroes.jpg|thumb|Neelie Kroes (2007)]] Neelie Kroes (19 Julaị 1941) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dutch lara ezumike nka nke People's Party for Freedom na Democracy (VVD) na onye ọchụnta ego jere ozi dị ka Kọmishọna European site na 22 Nọvemba 2004 ruo 1 Nọvemba 2014. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Nka na-eme ọgaranya onwe ya site na iwepu aka wuru ihe mgbochi n'etiti ndị dị otú ahụ dị ka ala n'etiti mba. ==Njikọ mpụga== *[[w:Neelie Kroes|Neelie Kroes]] na Wikipedia n5ymifm6s623g66d0d8rnhdchlihkjl Neil Gaiman 0 1769 11441 6735 2022-10-10T18:32:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q210059]] wikitext text/x-wiki [[Neil Gaiman]] Neil Gaiman (amuru 10 Nọvemba 1960) bụ onye odee Bekee nke akụkọ ifo sayensị na akụkọ mkpirisi fantasi na akwụkwọ akụkọ, akwụkwọ akụkọ eserese na ihe nkiri. Ọ lụrụ onye na-agụ egwú Amanda Palmer. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ị na-enweta echiche mgbe niile. Naanị ihe dị iche n'etiti ndị edemede na ndị ọzọ bụ na anyị na-achọpụta mgbe anyị na-eme ya. *Lee, ọ dị m nwute na ọ gwụla. Mana ihe ọma ga-akwụsị, akụkọ ga-akwụsị. Ọ bụ ihe na-enye ha ihe ọ pụtara. *Ụwa na-adị ka ọ na-egbukepụ egbukepụ mgbe ị mere ihe na-abụghị ebe mbụ. ==Edensibia== Edemede [[W:Neil Gaiman|Neil Gaiman]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Neil, Gaiman}} ewnq7dm1s5nc6xot5anoykr8294x9q0 Nerine Desmond 0 1770 11442 6738 2022-10-10T18:32:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29043373]] wikitext text/x-wiki [[Nerine Desmond]] '''Nerine Desmond''' Nerine Desmond bụ onye omenkà South Africa nke a ma ama karịsịa maka agba mmiri ya na ihe osise mmanụ, ọkachasị okirikiri ala, ihe nkiri mmiri, ihe onyonyo, ndị na-agba ịnyịnya Basuto, na ihe nkiri anụ ụlọ na-egosi ndị na-achị ehi na ndị na-azụ ewu na anụmanụ ha. Amụrụ: 18 Julaị 1908, Constantia, Cape Town, South Africa Nwụrụ: 1993, Cape Town, South Africa ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ihe osise mara mma!! <ref>https://www.bidorbuy.co.za/item/541552905/Nerine_Desmond_Basotho_horse_rider_A_beautiful_painting_Bid_now.html</ref> ===Ebenside=== 05u8h015i1dnb134ixcul0zqlktybo1 Nesta Helen Webster 0 1771 11443 6741 2022-10-10T18:32:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q449869]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nesta H Webster.png|thumb|Nesta Helen Webster, mgbe ọ dị afọ 53]] '''[[w:Nesta_Helen_Webster|Nesta Helen Webster]]''' (née ''Bevan''', [[w:|24 August]] 1876 - [[w:|16 May]] 1960) bụ onye [[:|onye edemede]] ochie nke Bekee nakwa [[w: conspiracy theorist | conspiracy theorist ]], onye kwalitere [[w: Antisemitic canard | antisemitic canards]] ma tụgharịrị echiche gbasara [[w: Illuminati | Illuminati]]. O kwuru na ndị otu nzuzo ahụ bụ ndị mgbaasị, na-akpa nkata ndị Kọmunist [[w:Hegemony | ọchịchị ụwa]], site n'ọnụ ụlọ ndị Juu, ndị Masons na ndị Jesuit. Ọ tara otu ahụ ụta maka ihe omume gụnyere [[w:|French Revolution]], [[w:1848 Revolution|1848 Mgbanwe]], [[w:|Agha Ụwa Mbụ]], na [[w:October Revolution|Bolshevik Revolution]]. Edemede ya metụtara echiche izu nzuzo mechara, gụnyere American [[w: anti-communism | mgbochi ọchịchị Kọmunist]] (karịsịa [[w: John Birch Society | John Birch Society]]) na [[w: Ndị agha America. |mmegharị ndị agha]]. == Okwu Ndi Okwuru == * "Kemgbe ndị mbụ ọ bụ dị ka onye na-erigbu mmadụ ka a na-ama onye Juu n'etiti ndị ikom ibe ya sitere n'agbụrụ na n'ụkpụrụ niile. Ọzọkwa, ọ nọgidere na-egosi na ya enweghị ekele. steeti ọ bụla." ** ''[https://www.google.com.br/books/edition/World_Revolution_the_Plot_Against_Civili/dmlTCAAAQBAJ?gbpv=1&pg=PT162&printsec=frontcover World Revolution the Plot Against Civilization]'' * "Echiche ndị Juu na-eche ndị Juu dị ka ndị a họpụtara ahọpụta bụ́ ndị na-aghaghị ịchị ụwa n'ikpeazụ bụ ihe ndabere nke okpukpe ndị Juu nke ndị rabaị. (...) Okpukpe ndị Juu na-eguzozi ugbu a na Talmud kama ịbụ na Bible." ** ''[https://books.google.com.br/books?id=7_qGS7PpG0gC&pg=PA370 Secret Societies and Subversive Movement]'' * "Ndị Briten anaghị achị England. Anyị nọ n'okpuru ọchịchị aka ike ndị Juu a na-adịghị ahụ anya - ọchịchị aka ike nke a pụrụ inwe mmetụta n'akụkụ ọ bụla nke ndụ." **"Germany na England" == Njikọ mpụga == [[W:|Nesta Helen Webster]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:| Nesta Helen Webster]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Webster, Nesta Helen}} 3h2xcel1aml7plmunbbebjzry8wdgxd Netsai Mukomberanwa 0 1772 11444 6744 2022-10-10T18:32:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5555753]] wikitext text/x-wiki [[Netsai Mukomberanwa]] '''Netsai Mukomberanwa''' Netsai Mukomberanwa bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe ama ama. Ọ bụ ọgbọ nke abụọ Shona art sculptor na-arụ ọrụ na nkume dị ka onye na-ajụ. Ọ na-anọ n'ehihie na-emepụta ọrụ ya n'ugbo ezinụlọ dị na Ruwa; Isi ọrụ ya bụ onye nkuzi ụlọ akwụkwọ. Ọ bụ onye otu ezinụlọ Mukomberanwa ama ama nke ndị nka. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ebe ọ bụ na mgbe ahụ, ọ na-egosipụta nkà ya mgbe nile na ọzụzụ a, n'agbanyeghị na ọ nọgidere bụrụ ihe ntụrụndụ egwuregwu ruo ogologo oge. <ref>https://www.friendsforeverzimbabwe.com/index.php/Netsai_Mukomberanwa.html</ref> ===Ebenside=== onbsnquc50uqlzcc2r0nya6fql814fg Ngozi Ezeonu 0 1773 18165 18164 2024-02-09T18:14:33Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki '''Ngozi Ezeonu''' (amụrụ na mee 23, 1965) onye amụrụ Ngọzi Ikpelue na Ogbunike nke [[w:Anambra|Steeti Anambra]] bụ onye [[w: Nigeria|Naijiria]] n'eme ihe nkiri bụbu [[onye nta akụkọ|onye nta akuko]] maka àgwà ngosi ya gbasara ndị nne na ihe nkiri [[Nollywood]]. O gosipụtara na ihe nkiri Adesuwa nke àgwà o gosipụtara nyere ya nturugo nke agba asaa nke awọd ndị Nollywood. ==Okwu Okwuru == * Ịhụnanya pụtara ntukwasi obi, nkekọta na nyekọta. * Abụghịm onye mpako maka ọ na atọm ụtọ ịkụ mkpụrụ na ndụ mmadụ. * Nwanyị inwe ike ime ọtụtụ Ihe gosiri na nwanyị ga-eme nke ọma abịa n'ịchị isi. * Nwanyị kwesịrị ịdị nkwadobe ọlụlụ tupu ọbanye ụlọ nwoke, ọbụghị ya, n'ikpeazụ ọ gbaputa na alụmdi ahụ mgbe Atụghị anya. == Nrụtụ̀aka == == Njikọ mpụga == [[W:|Ngozi_Ezeonu]]na wikipedia Bekee [[Q:|Ngozi_Ezeonu]]na wikiquote [[Category: ụmụnwayị]] [[Òtù:Onye nta akuko]] 7desnfz2z1f8xsporrxo1exkr1mfib7 Ngozi Okonjo-Iweala 0 1774 18178 12140 2024-02-10T23:49:22Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Dg_ngozi_first_news_lg.jpg|Dg_ngozi_first_news_lg.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Infrogmation|Infrogmation]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Dg ngozi first news lg.jpg|]]. wikitext text/x-wiki [[Ngozi Okonjo-Iweala]] [[w:Ngozi Okonjo-Iweala|Ngozi Okonjo-Iweala]] amuru 13 June 1954) bu onye Naijiria-Amerika, onye okachamara n'akụ na ụba, onye ndu ahia ziri ezi, onye na-akwado nkwado gburugburu ebe obibi, onye mmeri ọdịmma mmadụ, onye na-ahụ maka ego na-adịgide adịgide na ọkachamara mmepe ụwa. ==Okwu ndị ọkwụrụ== * Anyị nwere nhọrọ. Ma ọ bụ na anyị na-agbakọta ala site n'ikwe ka nje a dọkpụrụ anyị niile azụ, ma ọ bụ anyị gbakọtara elu site na ịgba ọgwụ mgbochi ụwa. ** [https://www.wto.org/english/news_e/spno_e/spno_e.htm] Ngozi Okonjo Iweala na-ekwu okwu na mebere White House Global COVID-19 Submiy na 22 Septemba 2021 * Ọ dịghị onye nwere ike ịlụso ndị Naijiria ọgụ nrụrụ aka ma e wezụga ndị Naijiria. Onye ọ bụla ga-agba mbọ site n'elu ruo na ala ịlụso ya ọgụ. **[https://guardian.ng/life/ngozi-okonjo-iweala-listed-in-trasparency-international-anti-corruption-fighters/] Transparency International "Ndị na-alụ ọgụ nrụrụ aka" * Ọ bụ maka ọdịmma anyị, n'ihi na ụdịdị ndị a ga-alọghachi ma ọ bụrụ na agbaghị ndị mmadụ ọgwụ mgbochi. **[https://www.economist.com/films/2021/07/01/editors-conversations-ngozi-okonjo-iweala] Ngozi Okonjo-Iweala na-ekwu maka ọgwụ mgbochi COVID-19 * Ekwenyere m na mgbe ịchọtara nsogbu, ị ga-achọtakwa ngwọta. * Ụzọ kacha mma iji nyere ndị Afrịka aka taa bụ inyere ha aka ka ha guzoro n'ụkwụ ha. Na ụzọ kachasị mma iji mee nke ahụ bụ site n'inyere aka mepụta ọrụ. * Ịkụziri ụmụ agbọghọ anyị bụ ntọala maka uto na mmepe Naijiria. * Enwere m ike ị nabata ihe isi ike. Enwere m ike ịrahụ ụra n'ala oyi n'oge ọ bụla. Enwere m ike ịrahụ ụra n'ihe ndina. * Ndụ n'ezie gara azụ. Ihe niile nne n nna m nwere furu efu, ego niile ha chekwara, n'ihi na anyị na -agba ọsọ site n'akụkụ Naịjirịa gaa n'akụkụ Biafra. Anyi bu ndi Igbo. ==Njikọ mpụga== *[[W: Ngozi Okonjo-Iweala|Ngozi Okonjo-Iweala]] na Wikipedia Bekee *[[W:ig: Ngozi Okonjo-Iweala|Ngozi Okonjo-Iweala]] na Wikipedia Igbo *[[Q: Ngozi Okonjo-Iweala|Ngozi Okonjo-Iweala]] na Wikiquote * [https://www.wto.org/spanish/thewto_s/dg_s/dg_s.htm zuru ezu biograpny na CV] (saịtị WTO) {{DEFAULTSORT:Okonjo-Iweala, Ngozi}} ssze13s5bzt54is37t0a0eo81n03wkr Ngozi Okonjo Iweala 0 1775 12141 6771 2022-10-10T21:46:20Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Ngozi Okonjo-Iweala]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Ngozi Okonjo-Iweala]] dwu7h12djopvj72l9rc2jy9rrb49dec Ngozi Opara 0 1776 11447 6774 2022-10-10T18:33:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q88310564]] wikitext text/x-wiki [[Ngozi Opara]] '''Ngozi Opara ''' A mụrụ Ngozi Opara na 11 Nọvemba, 1971 na Naijiria, bụ onye egwuregwu bọọlụ aka Naijiria. Chọpụta akụkọ ndụ Ngozi Opara, Age, Height, Stats Physical, mkpakọrịta nwoke na nwaanyị/okwu, mmelite ezinụlọ na ọrụ. Mụta ka ọ bara ọgaranya n'afọ a yana ka o si emefu ego? Mụtakwa ka o siri nweta ọtụtụ networth mgbe ọ dị afọ 49? Ihe Ndị O kwuru=== *Ịkwesịrị ikpebi "Gịnị kpatara?" mbụ. O nwere ike ịbụ akụkụ kachasị mkpa nke azụmahịa gị n'ihi na, ka ị na-ebuwanye ibu, ihe na-esiwanye ike ma na-esiwanye ike na ihe kpatara ịmalite njem azụmahịa gị bụ ihe ị ga-alaghachi azụ mgbe niile. <ref>https://konnectafrica.net/tag/ngozi-opara/</ref> ===Ebenside=== j0bllhyde1w2vd64206znqz2hvs0ua2 Ngozie Okonjo-Iweala 0 1777 12148 6778 2022-10-10T21:57:46Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Ngozi Okonjo-Iweala]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Ngozi Okonjo-Iweala]] dwu7h12djopvj72l9rc2jy9rrb49dec Ngũgĩ wa Thiong'o 0 1778 11448 6781 2022-10-10T18:33:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q302910]] wikitext text/x-wiki == Ngũgĩ wa Thiong'o == Ngũgĩ wa Thiong'o (amuru 5 Jenuarị 1938) bu onye odee na akwukwo nke Kenya nke na-ede isi na Gikuyu na onye derebu na bekee. == Ihe ndi okwuru == * Ndụ anyị bụ n'ọgbọ agha nke a na-alụ ọgụ na-aga n'ihu n'etiti ndị agha na-ekwe nkwa ịkwado mmadụ anyị na ndị kpebisiri ike ịkwatu ya; ndị na-agba mbọ wu mgbidi nchebe gburugburu ya, na ndị na-achọ ịkwatu ya; ndị na-achọ ịkpụzi ya na ndị kpebisiri ike imebi ya; ndị na-achọ imeghe anya anyị, na-eme ka anyị hụ ìhè ma na-ele anya echi [...] na ndị na-achọ ịraba anyị n'imechi anya anyị. * Ọtụtụ ndị amaghị na Jizọs asụghị Latin ma ọ bụ Bekee ma ọ bụ Hibru; ọ sụru Aramayika. Ma ọ dịghị onye maara asụsụ ahụ. Yabụ na anyị na-ekwu maka Akwụkwọ Nsọ n'onwe ya bụ ntụgharị asụsụ nke ntụgharị asụsụ. Na, n'eziokwu, o metụtawo ndụ ndị mmadụ n'akụkọ ihe mere eme. * M nọ na-eche ihe mere e ji tụọ m mkpọrọ n’ihi ịrụ ọrụ n’asụsụ Africa mgbe a tụrụghị m mkpọrọ n’ihi ịrụ ọrụ Bekee. Ya mere, n'ezie, n'ụlọ mkpọrọ amalitere m iche echiche nke ọma banyere njikọ dị n'etiti asụsụ na ike. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/36612-Ngugi_wa_Thiong_o i2ni4o8isg56lm8ptg321pij73ilmrr Ngọnarị igbanwe ihu igwe 0 1779 6785 6784 2022-10-10T11:38:29Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paul Krugman 2 BBF 2010 Shankbone.jpg|thumb|right|Ndị jụrụ ajụ na-ahọrọ, kpachaara anya, ileghara iyi egwu ahụ anya, na-etinye ọgbọ ndị America n'ọdịnihu n'ihe egwu dị egwu, nanị n'ihi na ọ bụ mmasị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha ime ka à ga-asị na ọ dịghị ihe ọ bụla. ichegbu onwe ya. Ọ bụrụ na nke ahụ abụghị nraranye, amaghị m ihe bụ.<br>~ [[w: Paul Krugman|Paul Krugman]]]] [[Usòrò:Climate March 1665 (34368547795).jpg|thumb| Ndị nchọpụta Yale... [chọpụtara na] ndị nwere echiche ụwa siri ike 'egalitarian' na 'communitarian' (nke e gosipụtara site n'ọchịchọ maka mkpokọta mkpokọta na ikpe ziri ezi nke ọha na eze, nchegbu banyere ahaghị nhata. , na nrutuaka nke ike ụlọ ọrụ) na-anabata nke ukwuu nkwenye sayensị na mgbanwe ihu igwe .... Ndị nwere echiche siri ike 'hierarchical' na 'individualistic' (nke a na-egosipụta site na mmegide enyemaka gọọmentị maka ndị ogbenye na ndị nta, nkwado siri ike maka ụlọ ọrụ ... ) na-ajụ nke ukwuu [[w: Sayensị Nkwekọrịta na Mgbanwe Climate | Nkwekọrịta sayensị]].… ha na-echebe ọdịmma ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụ na ụba siri ike… ~ [[w:Naomi Klein|Naomi Klein]], [[w:Nke a na-agbanwe ihe niile (akwụkwọ)|''Nke a na-agbanwe Ihe niile: Capitalism vs. Climate '']].]] '''[[w:Agọnarị mgbanwe ihu igwe|Ngọnarị mgbanwe ihu igwe]]''' ma ọ bụ ''' agọnarị okpomoku zuru ụwa ọnụ ''', gụnyere ịgọnarị, ịchụpụ, ma ọ bụ obi abụọ gbasara "[[w: Nkwenye Sayensị na Mgbanwe Climate |nkwekọrịta sayensị]]" na ọnụego na oke nke [[w: ọkụ ọkụ ụwa|ọkụ ọkụ ụwa]], oke nke mmadụ kpatara ya, mmetụta ya na okike na ọha mmadụ, ma ọ bụ ikike nke omume mmadụ iji belata mmetụta ndị a. == Okwu okwuru == * Ewezuga ihe egwu nke iweghara ọchịchị aka ike na USA ga-ewetara ọchịchị onye kwuo uche ya ndị ọzọ, America na njide siri ike nke ndị ọchịchị ga-eyi mmadụ ọ bụla egwu, ee ọtụtụ ihe ndị dị ndụ n'ụwa. Biosphere nke ụwa na-akawanye njọ kwa ụbọchị ọ bụla, na otu n'ime ihe mbụ Donald Trump mere na 2017 bụ ịkagbu ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mbọ niile gọọmentị etiti na-eme iji belata mgbanwe ihu igwe na ichebe gburugburu ebe obibi. Ọ bụ ihe efu niile, ka o kwuru ugboro ugboro, na-achụpụ ugwu nke nkwenye na-eme nchọpụta na-enweghị ụbụrụ. Mba ndị nwere nchegbu nọ na mbara ala nọ n'ụgbọ mmiri na-ekpu mmiri na-agbasi ike n'ikpeazụ iji gbochie ọdachi, mana afọ anọ gọọmentị United States nọdụ ala n'azụ mmiri 'n'ime' ụgbọ mmiri ahụ. Nye Trump, ma ọ bụ onye ọ bụla nke na-aghọtaghị ịdị arọ nke ọnọdụ ụwa, afọ anọ ọzọ ka ha tinye mkpa ịchọ ọdịmma onwe ha na amaghị ihe dị omimi karịa ihe ọ bụla ọzọ, na mmebi ahụ nwere ike bụrụ nke a na-apụghị ịgbanwe agbanwe. ** [[W:Bob Altemeyer|Bob Altemeyer]], [https://theauthoritarians.org/lessons-of-the-2020-american-election-january-6th-and-beyond/" nkuzi nke ntuli aka America 2020, Jenụwarị 6, na Agafee", Ọktoba 20, 2021. * Ọ dị nwute na Sayensị ihu igwe abụrụla Sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya na ụfọdụ ndị ma eleghị anya ndị nwere ezi nzube ma ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w: ndị ọkà mmụta ndị ọkà mmụta sayensị]] bụ́ ndị kwesịrị ịmara nke ọma kpalitere ọgba aghara zuru ụwa ọnụ banyere ihe omume nke ọnụ ọgụgụ kasị mma na-enyo enyo. **Robert H. Austin, na [http://www.epw.senate.gov/public/index.cfm?FuseAction=Minority.Blogs&ContentRecord_id=10fe77b0-802a-23ad-4df1-fc38ed4f85e3 ''Mmelite: Karịa 700 International Ndị ọkà mmụta sayensị ekwetaghị n'ihe ndị mmadụ mere na-ekwu na ikpo ọkụ zuru ụwa ọnụ'], Kọmitii Senate nke United States na gburugburu na Ọrụ Ọha, Maachị 16, 2009 * Okpomọkụ zuru ụwa ọnụ & mdash; opekempe ọgbara ọhụrụ ọhụụ ọhụụ & mdash; bụ akụkọ ifo. Eji m n'aka na ya na ọnụ ọgụgụ na-arịwanye elu nke ndị ọkà mmụta sayensị. Ma ihe na-enye nsogbu n’obi bụ na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị na-eme iwu n’ụwa abụghị. ** [[w:David Bellamy | David Bellamy]], ''[[w:Daily Mail | Daily Mail]]'', Julaị 2004. * N’oge ndị nna ochie Wakhan [Alexander the Great era, nke narị afọ nke anọ BC], ọnọdụ ihu igwe ebe a dị nnọọ iche. Ndị ọkà mmụta sayensị na-atụ aro na ọ dị ihe dị ka ogo 5 dị ọkụ. N'ebe ndị a [elu Afghanistan], a chọtala ubi oge ochie na ọwa mmiri mmiri. Ekpere na ọ dị ọtụtụ puku afọ, ọ bụ ihe akaebe nke ịkọ ihe na-adịgide adịgide. ** ''Alexander's Lost World'', usoro akwụkwọ akụkọ nwere akụkụ isii, [[w: David Adams (onye na-ese foto) | David Adams]], Nkeji 6 "Isi mmalite nke mmepeanya" (2013). * Nsogbu anyị na-eche ihu bụ na ụlọ ọrụ na-ahụ maka ihu igwe na ụlọ ọrụ nyocha ọnụ ụlọ na-ekpo ọkụ n'ụwa bụ́ ndị na-enweta ego buru ibu ugbu a, o doro anya na nnukwu ego ha nwetara na-emebi nke ukwuu nke na ndị ọkà mmụta sayensị nọ n'ime ha erewo iguzosi ike n'ezi ihe ha. ** [[w: Piers Corbyn | Piers Corbyn]], '' Akwụkwọ akụkọ ihe omume ihu igwe '', (December 2000). * Ka anyị doo anya: ọrụ sayensị enweghị ihe ọ bụla jikọrọ ya na [[w:Scientific Consensus on Climate Change|consensus]]. Nkwekọrịta bụ azụmahịa nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Sayensị, n'ụzọ megidere nke ahụ, chọrọ naanị otu onye nyocha nke mere ihe ziri ezi, nke pụtara na o nwere nsonaazụ ndị a ga-enyocha site na ntụle aka n'ụwa dị adị. Na nkwenye sayensị adịghị mkpa. Gịnị bụ [[w: dị mkpa|dị mkpa]] bụ nsonaazụ enwere ike imepụtaghachi. Ndị ọkà mmụta sayensị kasị ukwuu n'akụkọ ihe mere eme dị nnọọ ukwuu n'ihi na ha mebiri na nkwenye ahụ. <br> Ọ nweghị ihe dịka sayensị nkwenye. Ọ bụrụ na ọ bụ nkwenye, ọ bụghị sayensị. Ọ bụrụ na ọ bụ sayensị, ọ bụghị nkwenye. Oge. ** [[W: Michael Crichton|Michael Crichton]], nkuzi na [[w: California Institute of Technology | California Institute of Technology]], Jenụwarị 17, 2003, zoro aka na ''Balderdash: A Treatise on Ethics'' (2012), p. . 377 ==Njikọ Mpụga== [[W: Ngọnarị mgbanwe ihu igwe|Ngọnarị mgbanwe ihu igwe]] na Wikipedia. [[Q:Ngọnari mgbanwe ihu igwe|Ngọnarị mgbanwe ihu igwe]] na Wikiquote. nikpr062bggc5jv367nx9zus5r046gv Nia DaCosta 0 1780 11449 6790 2022-10-10T18:33:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q61995088]] wikitext text/x-wiki [[Nia DaCosta]] Nia DaCosta (mụrụ 1989 Nov 8) bụ onye nduzi ihe nkiri na onye na-ese ihe. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *M n'anya egwu na-adị m ka m nwere a n'ezie ezi echiche banyere otú e si eme ihe egwu, ma m na-nnọọ tụrụ, karịsịa na a akụkọ dị ka nke a, banyere ihe kwesịrị ekwesị na ihe na-ekwesịghị ekwesị. Enwere m mmasị na egwu na ọ dị m ka m nwere ezigbo echiche banyere otu esi eme ka ihe dị egwu, ma a na-atụkwa m nke ukwuu, karịsịa na akụkọ dị otú a, banyere ihe kwesịrị ekwesị na ihe na-ekwesịghị ekwesị. ** Mgbe ọ na-abịaru nso ụdị egwu dị na [https://www.theguardian.com/film/2021/aug/26/candyman-director-nia-dacosta-this-should-be-happening-for-more-people -dị ka m onye isi Candyman Nia DaCosta: 'Ọ bụ ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ ka ndị mmadụ siri gwa m okwu'”] na The Guardian (2021 Aug 26) * Ọ gaara m asị ịjụ ajụjụ bụ́, ‘Ọ́ bụghị n’oge ugbu a, ka ọnwụ ndị a na-aga n’ihu?’ Ọ bụghị ya mere anyị ji mee ya. Ma echere m na ọ ga-eme ọzọ - oge okpomọkụ dị ka oge okpomọkụ gara aga. Echere m na akụkọ ahụ anyị na-akọ bụ nke ahụ: eziokwu na ọ na-agbanwe agbanwe. Ọ nwere ike ịpụta n'afọ ọzọ, ọ nwere ike ịpụta oge ọ bụla ma ka dị mkpa. **Na ka ụbọchị mwepụta izizi maka ''Candyman'' (2021) si kwekọọ na otu n'ime elu [[Black Lives Matter]] na [https://www.theguardian.com/film/ 2021/Aug/26/candyman-director-nia-dacosta-nke a-kwesịrị-eme-maka-ọtụtụ-mmadụ-dị ka m onye ntụzi Candyman Nia DaCosta: 'Ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ ka ndị mmadụ siri gwa m okwu'”] na The Guardian (2021 Ọgọst 26) * Ọ bụchaghị ịkpa ókè agbụrụ, ma ọ na-awụ akpata oyi n’ahụ otú ndị mmadụ si agwa m okwu n’ọnọdụ m dị ka onye nduzi. Ndị na-arụ ọrụ maka m. Karịsịa na ihe nkiri dị ka nke a, ebe Jordan bụ naanị onye ọzọ nwere agba na ọkwa nke ime mkpebi na ihe nkiri ahụ. Ma nke ahụ anabataghị, n'eziokwu. ** Na ịkpa ókè agbụrụ ọ ka na-ezute dị ka onye isi nwanyị ojii na [https://www.theguardian.com/film/2021/feb/15/i-had-to-leave-hollywood-to-save-myself- kim-novak-on-art-bipolar-hitchcock-na-enwe obi ụtọ "'M ga-ahapụ Hollywood iji zọpụta onwe m': Kim Novak na nka, bipolar, Hitchcock na obi ụtọ"] na The Guardian (2021 Feb 15) ==Edensibia== "https://en.m.wikiquote.org/wiki/Nia_DaCosta 75rvfrp4m2jpskz2cqh8kat8xcov04k Nicholas Hlobo 0 1781 11450 6793 2022-10-10T18:33:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3875974]] wikitext text/x-wiki [[Nicholas Hlobo]] '''Nicholas Hlobo''' Nicholas Hlobo bụ onye omenkà South Africa nke dabere na Johannesburg, South Africa. A mụrụ ya na 1975 na Cape Town. O nwetara nzere bachelọ nke teknụzụ site na Technikon Witwatersrand na 2002. Ọ na-emepụta nnukwu ọrụ ọkpụkpụ nke na-agbasawanye ọtụtụ ndị na-eche ozugbo oozey, tozuru etozu na ukwuu ahaziri. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ana m ele onwe m anya n'ihe gbasara ụwa bụ South Africa, ịbụ oji, ịbụ Xhosa, ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke, ịbụ nwoke. M na-elekwa anya n’omenala dị iche iche butere obodo a ebe ọ nọ ugbu a.” <ref>https://art21.org/?quote=nicholas-hlobo-on-self-identity#:~:text=%E2%80%9CI'm%20looking%20at%20myself,to%20where%20it%20is%20now.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== k9voez4p7vehw97taa94t1j089nitjz Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford 0 1782 11451 6796 2022-10-10T18:33:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q335441]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nicholas Stern.jpg|thumb|Stern in year 2000]] '''[[w:Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford|Nicholas Herbert Stern, Baron Stern of Brentford]]''', [[w:Knight Bachelor|Kt]], [[w:British Academy|FBA]] (born [[22 April]] [[1946]]) bụ ọkà mmụta akụ na ụba na agụmakwụkwọ. Ọ bụ onye isi oche nke ụlọ ọrụ nyocha Grantham na mgbanwe ihu igwe na gburugburu ebe obibi na London School of Economics (LSE), na 2010 Prọfesọ nke College de France. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Anụ bụ ila mmiri n'iyi ma ọ na-emepụta ọtụtụ ikuku ikuku. Ọ na-etinye nnukwu nrụgide na akụ ụwa. Nri [[w:vegetarian|onye anaghị eri anụ]] ka mma. …Echere m na ọ dị mkpa ka ndị mmadụ chee echiche banyere ihe ha na-eme, nke ahụ gụnyere ihe ha na-eri. ** Ajụjụ ọnụ na '' The Times ''; dị ka e hotara na [https://www.telegraph.co.uk/news/earth/environment/climatechange/6442164/Lord-Stern-People-should-give-up-eating-meat-to-halt-climate-change. html " Lord Stern: 'Ndị mmadụ kwesịrị ịhapụ iri anụ iji kwụsị mgbanwe ihu igwe'"], "The Telegraph" (27 October 2009). * Ọ bụrụ na anyị ebipụghị ikuku, anyị na-eche nsonaazụ na-emebi ihe karịa, n'ihi na a naghị achịkwa ya, ha nwere ike ibuli nkezi okpomọkụ zuru ụwa ọnụ ruo 4C ma ọ bụ karịa ọkwa ụlọ ọrụ mmalite na njedebe nke narị afọ. Ngbanwe ahụ gaa n'ụwa dị otú ahụ nwere ike ime ka ọtụtụ narị nde mmadụ pụọ n'ebe nsogbu kacha njọ kpatara. Nke ahụ ga-eduga na esemokwu na agha, ọ bụghị udo na ọganihu. ** [http://www.theguardian.com/environment/2014/feb/13/flooding-storms-uk-climate-change-lord-stern?CMP=EMCNEWEML6619I2 "Iju mmiri na oké ifufe na UK bụ akara doro anya nke mgbanwe ihu igwe. , Lord Stern na-ekwu. Onye edemede nke akụkọ 2006 na-ekwu na ihu igwe na-adịbeghị anya bụ akụkụ nke ụkpụrụ mba ụwa ma gosipụta mkpa dị ngwa iji belata ikuku carbon "]," The Guardian" (13 February 2014). * Anyị kwesịrị icheta na oge ikpeazụ okpomọkụ ụwa dị nnukwu iche pụọ na nke taa, ụwa bụ oge ice jidere. Yabụ na ihe egwu dị oke egwu, enwere ike jikwaa ya naanị site n'ibelata ikuku griin, nke ga-achọ mgbanwe nrụpụta obere carbon ọhụrụ. ** [http://www.theguardian.com/environment/2014/feb/13/storms-floods-climate-change-upon-us-lord-stern "Mgbanwe ihu igwe dị ugbu a na ọ nwere ike ibute esemokwu zuru ụwa ọnụ" ], ''The Guardian'' (14 February 2014). ==Njikọ Mpuga== * [[w:Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford|Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford|Nicholas Stern, Baron Stern of Brentford]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Stern, Nicholas}} mt0iahirptcvm6u2x3f1ppzq67hgr1a Nick Kaoma 0 1783 6798 6797 2022-10-10T11:38:30Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Nick Kaoma]] 20 Mee 2015 - Amụrụ na Qwaqwa, South Africa, ma nyekwa ya ibu dị arọ nke ajụjụ ya mgbasa site na '''Nick Kaoma''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Kwan Kaoma kwuru nke Kevin Kwan #1. Ọ bụghị onye nnupụisi, n'ihi na ịkpọ ya nke ga-apụta na ọ bụ na-emebi iwu #Quote site na Kevin Kwan <ref>https://www.google.com/search?q=nick+Kaoma+quote&oq=Ni+&aqs=chrome.1.69i57j69i59j69i60j69i59j69i60j46i67j0i512l2.2867j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== hlk2awhhle5e60j4icr80ysu9gswwda Nick Monu 0 1784 11452 6801 2022-10-10T18:33:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1985465]] wikitext text/x-wiki [[Nick Mọnu|Nick Monu]] '''Nick Monu''' Nick Monu bụ onye na-eme ihe nkiri na Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye nduzi. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Gwa m ka m dị" <ref>https://m.facebook.com/pages/category/Actor/Nicholas-Monu-Actor-105276561552419/posts/</ref> ===Ebenside=== 79q0duox3py8ksdkwoeystdmoq82t09 Nicola Barker 0 1785 11453 6804 2022-10-10T18:33:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q523406]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Nicola Barker|Nicola Barker]]''' (a mụrụ [[w:|30 Maachị]] [[w:|1966]]) bụ onye edemede Bekee na onye edemede nkenke. == Okwu Okwuru == *"E nwere ndị edemede bụ́ ndị na-egosi na ndị mmadụ na-eche banyere onwe ha nakwa ime ka obi dị ha mma ma ọ bụ na ọ bụghị naanị ha. Nke ahụ bụ ihe megidere ihe m na-eme. M na-egosi ndị nwere agwa na-adịghị anabata ma ọ bụ ndị iro, na ọchịchọ m bụ ime ka ha ghọta." ** [http://observer.guardian.co.uk/review/story/0,,2067715,00.html Ajụjụ ọnụ na ''Onye na-ekiri''] 29 Eprel 2007 == Njikọ mpụga == [[W:|Nicola Barker]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Nicola Barker]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Barker, Nicola}} 0vglp2bt37rm21vtdwl8e4p4lb3xb3i Nike Davies-Okundaye 0 1786 11454 6807 2022-10-10T18:33:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3887804]] wikitext text/x-wiki [[Nike Davies-Okundaye]] '''Nike Davies-Okundaye''' Chief Nike Davies-Okundaye, nke a makwaara dị ka Nike Okundaye, Nike Twins Seven Seven na Nike Olaniyi, bụ onye Naijiria na-emepụta batik na Adire textile. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M na-eji ụkwụ kụchie ụkwụ m ma jide m maka obere uwe mkpirisi mkpirisi n'ihi na ọ dịghị nke dabara. M ka na-eme njem, ma ugbu a ọ na-amasị m igosi ha. *A sị ka e kwuwe, ọ̀ bụ na mmadụ niile ekwesịghị inwe obi ụtọ? Ọbụna ndị ikom ga-egbu. Ọ bụrụ na ha echegharịa ma kweta mmehie ha, ọ́ bụghị ọrụ m dị ka mmadụ inyere ya aka n’ụzọ ịgbake? - Ose Winters *Oh, ọ nweghị ihe agaghị ekwe omume. Ọ bụ naanị ajụjụ mgbe ọ na-esiri ike iche n'echiche ime. - Jeff Fecke *Soro onye na-agba ya egwu egwu. - Darrell Royal *Ha abụghị nke m, mana n’ime obi m ka ha nọ. —Abi Glines *Ntopu ma o nwekwara a kediegwu akụkọ nke nna na nwa na n'ezie ọkọkpọhi n'okpuru akpụkpọ gị. - Danny DeVito *Ikwe ka ndị mmadụ kwụọ ibe ha ụgwọ ọrụ na-eme ka ọdịbendị nke nnabata na ọrụ dị mfe, yana ụzọ isi gosi ndị ọrụ na ha kwesịrị ịdị na-eche echiche dị ka ndị nwe kama ịbụ ndị serfs. <ref>https://quotessayings.net/topics/nike-davies-okundaye/</ref> ===Ebenside=== 3506gueeb8pvdp3jkrjpo8tevfy0m1s Nikita Khrushchev 0 1787 11455 6813 2022-10-10T18:33:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q35314]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Hrušćov1.JPG|thumb|Ogwe aka m ruru n'ikpere aka n'ọbara. Nke ahụ bụ ihe dị egwu nke dị n'ime mkpụrụ obi m.]] '''[[w:Nikita Khrushchev|Nikita Sergeyevich Khrushchyov]]''' ([[17 April]] [[1894]] – [[11 September]] [[1971]]) jere ozi dị ka odeakwụkwọ mbụ nke Kọmunist Party nke Soviet Union site na 1953 ruo 1964 nakwa dị ka onyeisi oche Council of Ministers nke mba site na 1958 ruo 1964. N'oge ọchịchị ya, Khrushchev tụrụ ụwa ndị Kọmunist n'anya site na nkatọ ọ na-akatọ Stalin na mpụ. amụma nke de-Stalinization ya na isi otu ya Anastas Mikoyan. Ọ kwadoro mmemme oghere mbara igwe Soviet mbụ, yana iwepụta mgbanwe mgbanwe na-emesapụ aka na amụma ụlọ. Mgbe mmalite ụgha ụfọdụ gasịrị, na agha nuklia e zere nke ọma n'isi Cuba, o mere mkparita ụka na-aga nke ọma na United States iji belata esemokwu Agha Nzuzo. Nkwuwa okwu ya maka enweghị uche dugara ndị isi Kremlin ka ha wepụ ya n'ọchịchị, were Leonid Brezhnev dochie ya dịka odeakwụkwọ mbụ na Alexei Kosygin dị ka onye isi ala. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ị maghị ka esi ete agba? Nwa nwa m ga-ese ya nke ọma! Kedu ihe bụ ihe a? Ị bụ ndị nwoke ka ọ bụ onye na-agba ọsọ a tara ahụhụ? Kedu ka ị ga-esi ete agba dị otú ahụ? Ị nwere akọnuche? **Kwuru ndị na-ese ihe avant-garde Ely Bielutin na Ernst Neizvestny n'oge nleta ha na ngosi (1 Disemba 1962) * Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ otu ihe n'ebe niile. Ha kwere nkwa ịrụ àkwà mmiri ọbụna n’ebe ọ na-enweghị osimiri dị na ya ** Ikwu maka ịrụ akwa akwa na Belgrade (22 Ọgọst 1963), e hotara na Chicago Tribune (22 Ọgọst 1963) "Khrushchev Needles Peking" *Berlin bụ ebe isi ike nke ọdịda anyanwụ. Mgbe m chọrọ ka ọdịda anyanwụ tie mkpu, m na-afanyekwa na Berlin. ** Ọgọst. 24, 1963, okwu na Yugoslavia[chọrọ mmadụ] * Ọ bụrụ na ị malite ịtụba hedgehogs n'okpuru m, m ga-atụba anụ ọkụkọ abụọ n'okpuru gị. ** Dịka ekwuru na New York Times (7 Nọvemba 1963) * Ogwe aka m ruru n'ikpere aka n'ọbara. Nke ahụ bụ ihe dị egwu nke dị n'ime mkpụrụ obi m. ** A gwara onye na-ede egwuregwu Soviet Nikolay Shatrov, dị ka e hotara na William Taubman, Khrushchev: The Man and His Era (New York: W.W. Norton, 2002) * Ha na-ekwu na ndị nnọchiteanya Soviet na-achi ọchị. Ọmụmụ ọnụ ọchị ahụ bụ eziokwu. Ọ bụghị asi. Anyị na-achọ ibi na udo, udo. Ma ọ bụrụ na onye ọ bụla kwere na anyị ịmụmụ ọnụ ọchị gụnyeregbahapụ nke ozizi nke Marx, Engels na Lenin ọ na-aghọgbu onwe ya. Ndị na-echere nke ahụ ga-echere ruo mgbe oporo mụtara ịfụ. **Okwu na-adịghị ngwa ngwa na nri abalị maka ndị isi obodo East German na-eleta, Moscow (Septemba 17, 1955), dịka The New York Times kọrọ (September 18, 1955), p. 19. * Ee, taa anyị nwere ezigbo ihu igwe Russia. Ụnyaahụ anyị nwere ihu igwe nke ndị Swedish. Enweghị m ike ịghọta ihe kpatara ihu igwe gị ji dị egwu. Ma eleghị anya, ọ bụ n'ihi na ị bụ ndị agbata obi NATO. **Na nzụkọ Swedish-Soviet nke malitere na March 30, 1956, na Moscow. Ndị Gọọmenti Sweden mechara bipụta mkparịta ụka ahụ stenograph. dịka e hotara na Raoul Wallenberg (1985) nke Eric Sjöquist, p. 119 ISBN 9153650875 ==Njikọ Mpuga== * [[W: Nikita Khrushche|Nikita Khrushchev]] na Wikipedia bekee * [[Wikisource: Nikita Khrushche|Nikita Khrushchev]] na Wikisource * [[Commons: Nikita Khrushche|Nikita Khrushchev]] na Wikimedia Commons *[http://www.nytimes.com/learning/general/onthisday/bday/0417.html Obituary, ''The New York Times'' (12 September 1971)] *[https://web.archive.org/web/20210224143209/https://www.newstatesman.com/politics/politics/2014/04/case-khrushchevs-shoe "The Case of Khrushchev's Shoe" by Nina Khrushcheva (Nikita's granddaughter) in ''New Statesman'' (2 October 2000)] *[http://www.fordham.edu/halsall/mod/1956khrushchev-secret1.html "Nikita S. Khrushchev: The Secret Speech&nbsp;— On the Cult of Personality" (1956) at ''Modern History Sourcebook''] *[http://www.mltranslations.org/US/TP/tp2.htm A "Stalinist" rebuttal of Khrushchev's "Secret Speech" from the CPUSA (1956)] *[http://www.threemonkeysonline.com/article_khrushchev_stalin_cult_individual.htm "Tumultuous, prolonged applause ending in ovation. All rise." Khrushchev's "Secret Report" and Poland (March 2006)] {{DEFAULTSORT:Khrushchev, Nikita}} ez226vhqy6q0kwp1u04oezlweiag88g Nikki Giovanni 0 1788 18150 18021 2024-02-05T16:37:59Z Atso Costa 665 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nikki Giovanni speaking at Emory University 2008.jpg|thumb|Giovanni (2008)]] Nikki Giovanni (June 7, 1943) bụ onye America na-ede uri, onye edemede, onye nkọwa, onye ndọrọndọrọ na onye nkuzi. == Ihe ndi okwuru' == * Na-emeso onwe gị dị ka onye, ​​​​kwesịrị nsọpụrụ ma mee ka onye ọ bụla na-emeso gị otu ụzọ ahụ. * Ọ ma onye ọ bụ, n’ihi na ọ ma onye ọ na-abụghị. * Enwere ihe a ga-eme mgbe niile. Enwere ndị agụụ na-agụ nri, ndị gba ọtọ uwe, ndị ọrịa na-akasi obi ma gbakee. Ma ọ bụ ezie na anaghị m atụ anya na ị ga-azọpụta ụwa, m na-eche na ọ bụghị na-arịọ gị ukwuu ka ị hụ ndị gị na ha na-arahụ ụra n'anya, kesaa obi ụtọ nke ndị ị na-akpọ enyi, na-etinye ndị nọ n'etiti gị ndị na-ahụ ụzọ ma wepụ ya. ndụ gị ndị na-enye gị ịda mbà n'obi, obi nkoropụ na enweghị nkwanye ùgwù. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/5562-Nikki_Giovanni kj27my7into4fr8i1mltxt7ban8ythw Nikki Grimes 0 1789 11457 6819 2022-10-10T18:34:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7035231]] wikitext text/x-wiki == Nikki Grimes == Nikki Grimes (amuru Ọktoba 20, 1950) bu onye odee America nke edere maka umuaka na ndi ntorobia, yana onye na-ede uri na onye odeakụkọ. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe m na-eche maka Harlem Renaissance, m na-eche maka agba na-egbuke egbuke, na nkwuwa okwu, nka siri ike. Ndị na-ese ihe n'Amerika n'oge ahụ, n'ụzọ dị ukwuu, na-esi na mkpọchi nke ọha ndị ọcha debere ha. Ha nọ na-ekwu ma na-emegharị ihe oyiyi nke ha, ma na-eme ya n'ụzọ dị egwu ma dị egwu. * Onwere ihe gbasara ibe oghere nke na-eme ka m na-afụ ụfụ. * Ihe gbasara ndụ gị na-abanye n'akụkọ gị mgbe niile. Nke ahụ bụ nnọọ ọdịdị anụ ọhịa ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/46306-Nikki_Grimes 23cp2reepcaex7ngr2pn159bvsfvr5q Nikoletta Samonas 0 1790 11458 6822 2022-10-10T18:34:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27919265]] wikitext text/x-wiki == Nikolette Samonas == Nikoletta Samonas (amuru 5 Septemba 1985) bu onye omere nke Ghana na ihe nlere onwe ya. A maara ya dị ka Nikki Samonas na ụlọ ọrụ ntụrụndụ ma nweekwa ọrụ n'ọtụtụ ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * == Ebenside == 9186h2e76zpn14g86ynaw717e6ygus6 Nile Rodgers 0 1791 11459 6825 2022-10-10T18:34:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q497759]] wikitext text/x-wiki == Nile Rodgers == Nile Gregory Rodgers Jr. (amuru Septemba 19, 1952) bu onye egwu America, onye na-edekọ ihe na onye na-ede ihe. == Ihe ndi okwuru == * N’ụwa taa, ọ ga-amasị m iso onye dị ka Gaga rụkọọ ọrụ. * Ọ bụrụ na ihe kwesịrị ime, ọ bara uru imebiga ihe ókè. * Kedu ihe ndị na-ese ihe na-eme mgbe ị hụrụ ụwa gbara gị gburugburu nke nọ n'ọgba aghara? Ụfọdụ ndị na-ese ihe kacha mma na-eme ka obi dị gị mma (hah), ha na-ele anya n'ọdịnihu. * Echere m na ihe kacha sie ike imeri bụ ikpe onwe gị ikpe na ịbụ onye nkatọ kachasị njọ nke gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/12520-Nile_Rodgers 0w7301cszhtb9xa8j6xyybqd4wswguk Nils Andersen 0 1792 6827 6826 2022-10-10T11:38:31Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Nils Andersen]] '''Nils Andersen''' Nils Severin Andersen bụ onye na-ese ihe na South Africa nke a mụrụ na 1897. A na-enye ọrụ Nils Severin Andersen n'ahịa ọrịre ọtụtụ oge, yana ọnụ ahịa achọpụtara sitere na $40 USD ruo $ 6,678 USD, dabere na nha na ọkara nke ihe osise ahụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mụ na nna m bụ onye Norwegian Master Mariner nọrọ n'okorobịa m n'oké osimiri <ref>https://www.sahistory.org.za/people/nils-severin-andersen</ref> ===Ebenside=== ace0980snu84cf4rbb4dsb9qlszfi32 Nimi Akinkugbe 0 1793 11460 6830 2022-10-10T18:34:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q110067878]] wikitext text/x-wiki '''[[w:|Nimi Akinkugbe]]''' bụ onye guzobere na onye isi oche nke Bestman Games Ltd. N'ọnwa Disemba 2012 ụlọ ọrụ ya wepụtara City of Lagos Edition of Monopoly, mbipụta obodo mbụ nke Africa nke egwuregwu bọọlụ Hasbro ama ama n'ụwa. Tupu nke a, ọ nwetara ọrụ ụlọ akụ na-aga nke ọma n'ime afọ 23 nke ọ rụrụ ọrụ dịka onye isi njikwa na onye isi ụlọ akụ nkeonwe na Stanbic IBTC Plc. O mechara bụrụ onye isi mpaghara (West Africa) maka ngalaba akụ na ụba na itinye ego nke Barclays Bank. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ma ị na-amalite ọrụ mbụ gị, ma ọ bụ na ị na-eru nso ezumike nká, ma ọ bụ ebe dị n'etiti, ịkwesịrị iji ego nkeonwe gị kpọrọ ihe." **[https://books.google.com.ng/books/about/A_Z_of_Personal_Finance.html?id=Mzr-rQEACAAJ&source=kp_author_description&redir_esc=y] Nimi Akinkugbe Na-ekwu okwu na: Azụmahịa na Economy. * "Ụkpụrụ anyị na-emetụta echiche anyị, mkpebi anyị, na omume anyị." **[https://www.premiumtimesng.com/news/top-news/205461-top-7-quotes-premium-times-parentingng.html] Nimi Akinkugbe Na-ekwu okwu na: Uru Ego na Ụmụaka. "Ekwere m na a mụrụ nwa ọ bụla na nkà Chineke nyere. Ị chọpụtala ihe ahụ, ikike ahụ nke na-eme ka nwa gị pụta ìhè? Gaa maka ya!" **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=nimi-akinkugbe&id=1669] Nimi Akinkugbe kwuru na onyinye. * "Nkụzi ụmụ ha bụ ihe nketa kasịnụ nke ndị nne na nna na ndị nlekọta nwere ike ịhapụ ụmụ ha. Agụmakwụkwọ na-enyere aka ịzụlite nrọ ha, ọchịchọ ha, na ịkwado ha maka ọdịnihu." **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=nimi-akinkugbe&id=1669] Nimi Akinkugbe na-ekwu maka nkuzi. * "N'ikpeazụ, naanị gị ga-ahụ maka nhọrọ na mkpebi ị na-eme. Ọdịnihu gị n'ikpeazụ dabere n'ihe ị na-eme ugbu a. Ọ bụ obere mkpebi ndị ahụ, nhọrọ ndị ahụ nwere ike ịgbanwe ndụ gị ruo mgbe ebighị ebi." **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=nimi-akinkugbe&id=1669] Nimi Akinkugbe kwuru na Nhọrọ. * "Ọ bụrụ na ihe ọma ọ bụla pụta n'ọrịa a zuru ụwa ọnụ, ọ na-amanye ọtụtụ ezinụlọ ọnụ. **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=nimi-akinkugbe&id=1669] Nimi Akinkugbe na-ekwu maka ezinaụlọ * "Nọrọ nso na ọnụ ọgụgụ ahụ. Ọ dị mfe ịdabere na ndị ọkachamara na ịnyefe akụkụ ndị dị mkpa na nke ahụ dị mkpa ma dịka CEO, ị ghaghị ịhụ na ị ghọtara ihe na-eme na ọnụọgụgụ." **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=nimi-akinkugbe&id=1669] Nimi Akinkugbe na-ekwu maka Accountability. * "Ọganihu ọrụ na ihe ịga nke ọma nke onwe onye sitere n'itinye ihe mgbaru ọsọ na ilekwasị anya na ha yana inwe iguzosi ike n'ezi ihe, ịbụ onye a pụrụ ịdabere na ya, ịdị uchu na ịrụsi ọrụ ike." **[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=nimi-akinkugbe&id=1669] Nimi Akinkugbe na-ekwu maka ihe ịga nke ọma. ==Njikọ Mpụga== [[ W:|Mimi Akinkugbe]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Mimi Akinkugbe]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Nimi, Akinkugbe}} 51pnae3qv0ccfkxe8xcm1o5rasi0lho Nina Simone 0 1794 14311 11461 2023-09-19T21:47:54Z Terve ja näkemiin 536 File wikitext text/x-wiki [[File:Nina Simone 1965 - restoration1.jpg|thumb|right|Nina Simone (1965)]] == Nina Simone == Eunice Kathleen Waymon (February 21, 1933 - Eprel 21, 2003), onye amara aha ya dị ka Nina Simone, bụ onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye pianist, na onye na-akwado ikike obodo. == Ihe ndi okwuru == * M na-agwa gị ihe nnwere onwe bụ m: ọ dịghị egwu. * Ị ga-amụta ịpụ na tebụl mgbe ịhụnanya na-adịghịzi ozi" * Ị nweghị ike inyere ya aka. Ọrụ onye na-ese ihe, dị ka m na-eche, bụ ịtụgharị uche n'oge. * Ihe mere ka obi gbasie m ike bụ ịmara na ihe ga-agbanwe, ọ bụkwa ajụjụ nke ịnọkọ ọnụ ruo mgbe ha mere. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/13620-Nina_Simone 9j4urv4c8isan855yaniv8hd9yqwc0p Niyi Osundare 0 1795 11462 6836 2022-10-10T18:34:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3362899]] wikitext text/x-wiki [[Niyi Osundare]] onye na-ede uri,gwuo egwu,onye nkuzi ==okwu Ndi okwuru== Mmadụ aghọbeghị onye ode akwụkwọ ruo mgbe ọ gbanwechara ide ihe n'ime ya a àgwà, na àgwà ahụ ka amanye n'ime ihe ibu. Ide ihe ga-abụ ihe na-agụsi agụụ ike. Ọ ga-abụ ihe dị ka organic, physiological na psychological dị ka ikwu okwu ma ọ bụ ihi ụra ma ọ bụ iri nri. 9q67uunbx8qui8a5ogahvwpbpf583we Njoki Susanna Ndung'u 0 1796 13160 11463 2022-11-15T22:44:54Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Usòrò:Njoki ndungu.jpg|thumb|Njoki ndungu]] ''[[w:ig:Njoki Susanna Ndung'u|Njoki Susanna Ndung'u]]''' (a mụrụ 1965) bụ onye ọkaiwu Kenya na [[w:ikpe ziri ezi | osote justice]] nke [[w: Ụlọikpe Kasị Elu nke Kenya | Ụlọikpe Kasị Elu nke Kenya]]. ===Ihe o kwụru === *" ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụghị maka ndị dara mbà n'obi." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=WjWKV4HvIPg&t=327s 2017 Jun 28) '' * "Ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ njikwa na-ekpebi onye ga-enweta ihe na otu esi." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=WjWKV4HvIPg&t=327s 2017 Jun 28)'' * "Ọ bụrụ na ị na-anọghị na tebụlụ; otú ahụ ka mmasị gị dị." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=WjWKV4HvIPg&t=327s 2017 Jun 28) '' * "N'agbanyeghị na ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke hà nhata, anyị dị iche na oge ọmụmụ ruo mmalite nsọ nsọ emume nke ihe ịma aka dị n'ime ịmụ nwa, ịbụ nne, menopause, ndị a bụ ihe na-emetụta anyị dị nnọọ iche, na ụdị ndị ọzọ ndepụta ahụ bụ n'ezie adịghị agwụ agwụ." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=WjWKV4HvIPg&t=327s 2017 Jun 28) '' * "Oge ọzọ ị rụrụ votu, oge ọzọ ị na-atụ ụtụ isi, oge ọzọ ị ga-enwe ịkpa ókè biko echela oge itinye aka na ya nweta oche na tebụlụ." ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=WjWKV4HvIPg&t=327s 2017 Jun 28) '' * "O mere ka anyị na-alụ ọgụ nke ukwuu, o mere ka ndị inyom na-eme njem siri ike, ka anyị ghọrọ ndị agha." ''[https://www.youtube.com/watch?v=16hZD197hBY)'' ==Njikọ Mpụga== **[[w:en:Njoki Susanna]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Njoki Susanna]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ndung'u, Njoki Susanna}} 3redx51vxaisgigqbsmvppbkncep5rz Nkem Okocha 0 1797 11464 6843 2022-10-10T18:34:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65954057]] wikitext text/x-wiki [[Nkem Okocha]] '''Nkem Okocha''' O bụ onye ọchụnta ego ọha na eze Naijiria na onye na-akwado ọrụ nke tọrọ ntọala Mamamoni, ụkọ ọrụ mmekọrịta mmadụ na FinTech nke na-enye ụmụ nwanyị ndị ogbenye ime obodo na obodo mepere emepe ikike aka ọrụ na mbinye ekwentị n'efu. Ọ bụ onye mmeri 2016 nke LEAP Africa Social Innovators Programme (SIP) nke Union Bank of Nigeria. ===Ihe Ndị O kwuru=== * Ọ dịghị nwanyị na-ahọrọ ịbụ ogbenye, ma anyị nwere ike ịhọrọ inyere ụmụ nwanyị ogbenye aka site n'itinye ego na ha. <ref>https://guardian.ng/tag/nkem-okoro//<ref> ===Ebenside=== ke1f6gbumq07kt1z0udnx7uy5y88km7 Nkem Owoh 0 1798 11465 6847 2022-10-10T18:34:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3393911]] wikitext text/x-wiki ===[[Nkem Owoh]]=== [[Usòrò:Nkemowoh.jpg|Nkemowoh]] '''Nkem Owoh''' bụ onye omere na onye na-akpa ọchị na [[w: Nigeria|Naịjirịa]] N'afọ 2008, ọ meriri ihe nrite ihe nrite African Movie Academy Award maka "Onye na-eme ihe nkiri kachasị mma n'ime ọrụ ndu" maka ọrụ ya na ihe nkiri Naijiria Stronger than Pain. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ị bu nwa akwụkwọ turu ugo gụcha akwụkwọ n'afọ iri atọ na ise, mana inweghi ọrụ ị soro Lil'Wayne na-agụ "E nweghị m nsogbu..." ndụ gị nọ na SOS. *Ama m na ego anaghị azụta obi ụtọ mana ọ ga-akara m mma ịkwa ákwá na Ferrari. *Ọkụkụ nwere ike ịdị ndụ otu ọnwa na-enweghị isi ya. Nke ahụ abụghị ihe, onyeisiala na-adị ndụ afọ 8 na-ejighi nke ya na # Nigeria<ref>https://www.modernghana.com/amp/nollywood/24556/jokes-of-the-day-according-nkem-owoh.html</ref> ===Edensibịa=== r14ozo14jrbep0euvr9gmgjdkyvi9th Nkemdilim Begho 0 1799 6850 6849 2022-10-10T11:38:32Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Nkemdilim Begho]] '''Nkemdilim Begho''' Nkemdilim Begho bụ onye na-ekwu okwu zuru ụwa ọnụ na onye na-ahụ maka mgbanwe dijitalụ na ọkachamara n'ịzụ ahịa dijitalụ. Ọ bụ ọkachamara na-ekwu okwu na ozi na teknụzụ nkwukọrịta na Africa, yana onye na-akwado STEM. Ọ bụkwa onye ọchụnta ego n'usoro nke na-ewepụta onwe ya ma na-adụ ndị na-eto eto na ndị obere ihe ùgwù na Nigeria. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Echiche bụ mgbe niile na ụmụ nwanyị kwesịrị ime nka, bụrụ ndị na-emepụta ejiji, wdg. Ekwetaghịm ihe ahụ niile. O nwere ụmụ nwanyị ndị na-agụ kpakpando! Ya mere, maka m, ị nwere ike ime ihe ọ bụla i tinyere n'obi gị. <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/6/28/quote-of-the-day-by-nkemdilim-begho</ref> ===Ebenside=== 4yr6gtv5m757nvoo44n40d1ppqr8l6f Nkiru Njoku 0 1800 11466 6855 2022-10-10T18:35:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27017017]] wikitext text/x-wiki [[Nkiru Njoku]] Nkiru Njoku bụ onye Naijiria na-ede ihe onyonyo, onye ode akwụkwọ na onye na-emepụta vidiyo. Ọ bụ onye isi ode akwụkwọ M-net's Tinsel, ncha Naijiria malitere ịgbasa n'afọ 2008. ==OKWU NDI OKWURU== *“ị zuru oke ọbụna di mgbe ị na-adịghị mma” bu okwu eji Mara ya. ==Edensibia== *https://quotes.ng/mobile/quotes/you-are-so-perfect-even-when-you-are-messy--31784/try 4grvr60gx7tuem38j5i4yv2fc819w6l Nkiru Sylvanus 0 1801 11467 6858 2022-10-10T18:35:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q78170424]] wikitext text/x-wiki == Nkiru Sylvanus == Nkiru Sylvanus (amuru Eprel 21, 1985) bu onye omere na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria. O gosila ihe karịrị ihe nkiri narị abụọ wee nweta ihe nrite maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma na Africa Magic Viewers Choice Awards na onye na-eme ihe nkiri kacha mma na onye ndu na Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Oge iguzo ọtọ kwuo okwu! Ọ bụ ezie na ndị mmadụ na-emegide m, n'agbanyeghị na ị nwere ike ị gaghị ekekọrịta echiche m! Eziokwu bụ eziokwu ga-abụ eziokwu mgbe niile * N'ihi na nke obibia nke ọha mmadụ. Gịnị mere otú mmetụta uche mkpirisi n'ihi na-eto eto na-eto eto nwaanyị. * Ọ dịtụla mgbe m gwara gị na obi m na-agba maka ụmụ agbọghọ oge anyị. * Lekwasị anya n'ihe ndị dị mma iji nweta nnukwu mmezu nke oge ị na-etinye na mkparịta ụka na-abaghị uru ma na-agba ndị mmadụ iwe nwere ike iji amamihe mee ihe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/nkiru-sylvanus/2539/ im0qqh63cgge5115foax9g7wgb2xkwm Nkosana Mazibisa 0 1802 6860 6859 2022-10-10T11:38:32Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Nkosana]] '''Nkosana '''A mụrụ Nkosana na 1976 na ụlọ ọgwụ Natalspruit mana amabeghị ụbọchị ọmụmụ ya. Ọ dị ihe dị ka afọ 46 na 2022. Ndị nne na nna nne ya zụlitere ya na East Rand, Katlehon, Ekurhuleni, ka nne ya gara ọzụzụ kọleji ka ọ bụrụ onye nkuzi. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ọ bụ echiche anyị siri ike na nkwuwapụta ụbọchị a dị ka ezumike ọha ga-enyere ndị ntuli aka aka iji ikike ọchịchị onye kwuo uche ha ịtụ vootu dị ka e debere n'iwu anyị *Anyị na-ebuga ndị mmadụ ụgbọ elu site n'oge ruo n'oge. *Ụbọchị a ga-eme ka ndị ntuli aka nweta ikike ọchịchị onye kwuo uche ya. * <ref>https://www.quotetab.com/quote/by-nkosana-sibuyi/this-day-will-enable-voters-to-exercise-their-democratic-right</ref> ===Ebenside=== h2p3xkf134guiko7wrklwy3v01ztrdq Nkosazana Dlamini-Zuma 0 1803 11468 6863 2022-10-10T18:35:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q150276]] wikitext text/x-wiki == Nkosazana Dlamini-Zuma == Nkosazana Clarice Dlamini-Zuma (née Dlamini; amuru 27 Jenuarị 1949), mgbe ufodu nke aha mkpịrị ya NDZ na-ezo aka, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa, dọkịta na onye na-akwado ịkpa ókè agbụrụ, na-eje ozi ugbu a dị ka onye minista na-ahụ maka ọchịchị nkwado na ihe gbasara ọdịnala. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dị mkpa icheta na ụka na ụkpụrụ ya na-ekere òkè dị mkpa n'ịkpụzi ọha mmadụ. * Ma eleghị anya, ọ bụ ihe a na-enwetụbeghị ụdị ya na obodo nwere ike ịtụgharị oge dị egwu nke oke dị otú ahụ ka ọ bụrụ ihe dị mma n'ime obere oge dị otú ahụ, na ime nke a, ịdabere n'atụghị egwu na ihe ọmụma ụmụ amaala. * Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ na mba anyị na-ebuso ndị mba ọzọ ọgụ. Mwakpo ndị a megidere ihe niile anyị na-akwado dị ka mba. Anyị na-ajụ ụdị ọ bụla nke Xenophobia, anyị na-akatọ mmegide ime ihe ike megide ndị Africa ibe anyị == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=8 p9b6eciqpkr7a03py2pwt1axjl74ddf Nkosilathi Nyathi 0 1804 11469 6866 2022-10-10T18:35:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q101769900]] wikitext text/x-wiki == Nkosilathi Nyathi == Nkosilathi Nyathi (amụrụ 2003) bụ onye na-akwado ihu igwe na UNICEF Zimbabwe. Nyathi abụrụla onye nkwado siri ike maka ịkwalite ihu igwe na gburugburu ebe obibi Zimbabwe site na nwata. == Ihe ndi okwuru == Anyị na-ebi mgbanwe ihu igwe n'ụzọ nke ọgbọ ndị mụrụ anyị na-emeghị." == Ebenside == https://www.ted.com/talks/nkosilathi_nyathi_a_next_generation_solution_to_the_climate_crisis/transcript?language=en mp926otj8wr267lsot47whsufvs67t8 Nkwado 0 1805 6868 6867 2022-10-10T11:38:33Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nested sustainability-v2.svg|thumb|250px|A [[w: eserese|eserese]] na-egosi mmekọrịta dị n'etiti ogidi atọ nke nkwado, nke machibidoro akụ na ụba na [[w: society|society]] site na oke gburugburu ebe obibi.]] '''[[w:nkwado|nkwado]]''' na-akọwa maka ikike nke biosphere nke ụwa na mmepeanya mmadụ nwere ike ịdị n'otu. A kọwakwara ya dị ka usoro nke ndị mmadụ na-ejigide mgbanwe na gburugburu ebe obibi [[w: homeostasis|homeostasis]], nke na-erigbu ihe onwunwe, ntụziaka nke itinye ego, nghazi nke mmepe nkà na ụzụ, na mgbanwe ụlọ ọrụ niile kwekọrọ na ịkwalite ma ha abụọ. ikike dị ugbu a na ọdịnihu iji gboo [[w:mkpa|mkpa] mmadụ na [[w: ọchịchọ|ọchịchọ]]. __AKWỤKWỌ__ :<obere>'''ỌNỤ''''</small>: [[#A - F|A - F]] , [[#G - L|G - L]] , [[#M - R|M - R]] , [[#S - Z|S - Z]] , [[#Leekwa | Leekwa]] , [[#Mpụga njikọ | Njikọ mpụga]] == Okwu okwuru == === A - F === * Enwere ike ịkpọ [[ w: paradigm|paradigm ] ] ọhụrụ [[w: ụwa echiche|ụwa echiche]], na-ahụ ụwa dị ka ihe jikọtara ọnụ karịa mkpokọta akụkụ nke kewara ekewa. Enwere ike ịkpọ ya nlele [[w: ecological|ecology]] ma ọ bụrụ na ejiri okwu ahụ bụ "ecological" mee ihe n'ụzọ sara mbara ma dị omimi karịa ka ọ dị na mbụ. Ebe obibi miri emi [[w:mmata|mmata]] na-amata njikọ dị mkpa nke ihe omume niile yana eziokwu ahụ bụ na, dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu na obodo anyị niile abanyela na (na n'ikpeazụ dabere na) usoro cyclical nke okike. ** [[W: Fritjof Capra|Fritjof Capra]], Gunter A. Pauli (1995) '' Azụmahịa na-aga n'ihu na-adịgide adịgide ''. p. 3 zoro aka na: Elmer Kennedy-Andrews (2008) ''Ebe obibi ederede''. p. 13. * Ya mere, ndị a bụ ụfọdụ ụkpụrụ bụ isi nke [[w: ecology|ecology]] - [[w:interpendence|interpendence]], [[w: recycling| mmegharị]], mmekorita, mgbanwe, iche iche, na, n'ihi nke ndị ahụ niile, nkwado ndabere. . ...[[w:nlanahu|nlanahụ] nke [[w: mmadụ|mmadụ]] ga-adabere na agụmagụ ihe gbasara gburugburu ebe obibi, na ikike anyị [[w: nghọta|ghọta]] ụkpụrụ ndị a nke gburugburu ebe obibi na ibi ndụ kwekọrọ. ** [[W: Fritjof Capra|Fritjof Capra]] "Weebụ nke Ndụ" (1996) "Epilogue: Ecological Literacy." p.304 *Ụkpụrụ nduzi ga-abụrịrị nke zuru oke ọ bụghị [[w:ihe mkpofu|ihe mkpofu]]. Ugbu a [[w: usoro akụ na ụba|usoro akụ na ụba]] nke ụwa bụ ihe mkpofu na-achị. Ịba ụba nke ihe mkpofu ahụ akpatala nsogbu [[w: mmetọ|mmetọ]] anyị dị iche iche ma bụrụ ihe ize ndụ nye ọdịmma ụwa. Nke a bụ naanị ọkara-ghọtara. Akụ na ụba na-adịgide adịgide bụ nke na-enye mkpa mmadụ niile n'ime ohere ahụike ụwa ... ọ dịghị mba abụọ [[w: ụwa nke atọ|ụwa nke atọ]] bụ otu na mkpa ha, ikike ha ma ọ bụ na ọnọdụ mmepe ha. A ga-anwale ụzọ dị iche iche. Ụfọdụ ga-eleba anya n'ọdịmma ọdịda anyanwụ, ụfọdụ ga-elekwa anya n'ụzọ echiche ọchịchị Kọmunist nke Ọwụwa Anyanwụ. Otú ọ dị, mba dị iche iche nke ụwa n'okpuru mkpali nke ikere òkè nke ihe onwunwe, na ichota maka izu ike na-adịgide adịgide, ga-adọrọ mmasị na [[w:democratic socialism|mgbasa nke democracy]], ma ọ bụ, dị ka ụfọdụ na-akpọ ya, [[w:social democracy|democracy ọha]] . **[[W: Benjamin Creme|Benjamin Creme]] kwuru na '' nsi nke ndị agha ahịa '' nke Patricia Pitchon dere, '' Share International magazine '' (July 1990) * Anyị ga-emepụtakwa akụ na ụba na-adịgide adịgide, nke na-eji naanị ihe ndị a na-emegharị emegharị na nke ziri ezi maka ọgbọ n'ọdịnihu. Akụ na ụba ugbu a nke mba ndị mepere emepe na-enweta bụ nke na-agaghị adịte aka kpamkpam. Ọ bụrụ na anyị aga n'ihu dị ka anyị na-eme ugbu a, a gaghị enwe ọhịa; [[w: mmetọ|mmeto]] nke osimiri, oké osimiri, ikuku, ala ga-adị nnọọ ukwuu nke na [[w: ọrịa|ọrịa]] ga-emebisị ihe a kpọrọ mmadụ. **[[W: Benjamin Creme|Benjamin Creme | Benjamin Creme]], '' Nnukwu Ụzọ '' (2001) * Ụdị nhọrọ abụọ dị m ka ọ dị oke mkpa n'ịkwado nsonaazụ ha maka ịga nke ọma ma ọ bụ ọdịda: atụmatụ ogologo oge, na njikere ịtụgharị uche n'ụkpụrụ ndị bụ isi. Na ntụgharị uche, anyị nwekwara ike mata ọrụ dị oke mkpa nke otu nhọrọ abụọ a maka nsonaazụ nke ndụ anyị n'otu n'otu. ** [[W: Jared Diamond|Jared Diamond]],''' [[w:Collapse: Otu ọha mmadụ si ahọrọ ịda ma ọ bụ nwee ihe ịga nke ọma | daa: Otu ọha mmadụ si ahọrọ ịda ma ọ bụ nwee ihe ịga nke ọma]]'' (2005): "Na akara aka nke obodo gara aga chere ihu ihu. nsogbu nke nkwado," p. 522 * Isi ihe iji ghọta ọdịnihu bụ otu okwu: nkwado. ** [[W: Patrick Dixon|Patrick Dixon]], ''[[w:Futurewise | Amamihe Ọdịnihu]]'' (1998) * Ọ dị nwute na ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị mmadụ n'ọtụtụ mba na-emegide teknụzụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, n'ihi ihe ndị nwere obere ihe jikọrọ ya na ihe egwu dị adị. Ọ dị mkpa iji nkwanye ùgwù na-emeso ndị mmegide ahụ, ịṅa ntị na egwu ha, iji nwayọọ banye n'ime ụwa ọhụrụ nke nkà na ụzụ ndụ ndụ ka ọ ghara imebi ùgwù mmadụ ma ọ bụ nkwenye okpukpe. Ọ bụrụ na anyị nwere ike iji nwayọọ na-aga, anyị nwere ohere dị mma iji nweta n'ime otu narị afọ ebumnuche nke nkwado gburugburu ebe obibi na ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ nke nkà na ụzụ ndụ ndụ na-eweta n'ime anyị iru. ** [[W: Freeman Dyson|Freeman Dyson]], ''Ọganihu Na Okpukpe'' (2000) === G - L === * Gịnị na-atụ m ụjọ? Uzo uwa si aga. Ndị mmadụ na-eche na mmepe dị mkpa karịa nkwado. ** [[W: Ursula Goodenough|Ursula Goodenough]], '' Ọmụma na-adịghị ahụkebe '' (2005) ==Njikọ Mpụga== [[W: Nkwado|Nkwado]] na Wikipedia [[Q: Nkwado|Nkwado]] na wikiquote. lx0bud1o00u9sk7bm37062b0qtowtca Nkwekọrịta sayensị igbanwe ihu igwe 0 1806 6870 6869 2022-10-10T11:38:33Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:20200324 Global average temperature - NASA-GISS HadCrut NOAA Japan BerkeleyE.svg|thumb | upright=1.5 | Mmekọ nke mkpokọta okpomọkụ zuru ụwa ọnụ sitere na [[w: Goddard Institute for Space Studies|Goddard Institute for Space Studies]] <nowiki></nowiki> >[[w:NASA|NASA]], [[w: National Oceanic and Atmospheric Administration|NOAA]],[[w: Berkeley Earth|Berkeley Earth]], [[w:HCCPR|Hadley Center for Climate Prediction and Resources]], UK na [[w: Ụlọ ọrụ na-ahụ maka Igwe Ọdịda Anyanwu|Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Igwe Ọdịda Anyanwụ Japan]].]] '''[[w: Scientific concensus on climate change|Mkwekọrịta sayensị gbasara mgbanwe ihu igwe]]''' bụ na [[w:Global warming|Ụwa na-ekpo ọkụ]] nakwa na ọ bụ ihe mmadụ na-eme ka ekpomọkụ na-akawanye njọ. A kwadoro nkwenye a site n'ọmụmụ dị iche iche nke [[w:Opinion#Scientific opinion | echiche ndị ọkà mmụta sayensị]] na nkwupụta ọkwa nke òtù ndị ọkà mmụta sayensị, ọtụtụ n'ime ha kwadoro nke ọma na [[w:IPCC|Intergovernmental Panel on Climate Change]] (IPCC) synthesis. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị niile na-arụsi ọrụ ike na-ebipụta [[w: Climatology | ndị ọkà mmụta sayensị ihu igwe]] (97-98%) na-akwado nkwenye na mgbanwe ihu igwe [[wikt: anthropogenic#Adjective | anthropogenic]], na 3% fọdụrụ nke ọmụmụ ihe na-emegiderịta onwe ya enweghị ike ịmegharị ya. ma ọ bụ nwere mperi. == Okwu okwuru == === Akụkọ nchịkọta AR5: Mgbanwe ihu igwe (2014) === :<small>[[w:Ogwe gọọmenti etiti|Ogwe gọọmentị etiti maka mgbanwe ihu igwe]] IPCC, 2014: ''Mgbanwe ihu igwe 2014: Akụkọ Synthesis. Ntụnye aka nke otu ndị na-arụ ọrụ I, II na III na akụkọ nyocha nke ise nke ngalaba gọọmentị etiti gbasara mgbanwe ihu igwe ''[Core Writing Team, R.K. Pachauri na LA Meyer (eds.)). IPCC, Geneva, Switzerland, 151 p. [https://archive.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf isi iyi,] [https://www.ipcc.ch/report/ar5] /syr/ alt.]</ obere> *Mmetụta mmadụ na usoro ihu igwe doro anya ma na-eto eto, na-enwe mmetụta na-ahụ n'ofe kọntinent na oké osimiri niile., ...p. v--> * Ọtụtụ n'ime mgbanwe ndị a hụrụ kemgbe 1950 bụ ndị a na-enwetụbeghị ụdị ya kemgbe ọtụtụ iri afọ ruo puku afọ.<!--Forward, p. v--> * IPCC ugbu a 95 pasent doro anya na ụmụ mmadụ bụ isi ihe na-akpata okpomoku zuru ụwa ọnụ ugbu a.<!--Forward, p. v--> * [I]he omume ụmụ mmadụ na-akpaghasị ihu igwe, ka ihe ize ndụ dị ukwuu nke mmetụta siri ike, nke na-agbasawanye na nke a na-apụghị ịgbagha agbagha maka ndị mmadụ na gburugburu ebe obibi, na mgbanwe na-adịte aka na akụkụ niile nke usoro ihu igwe.<!--N'ihu, p. v--> * [Akụkọ a] na-achọ ka ma ndị na-eme iwu ma ụmụ amaala nke ụwa nlebara anya ngwa ngwa imeri ihe ịma aka a.<!--Gaa n'ihu, p. v--> * '''Amaghị ihe apụghịzi ịbụ ihe ngọpụ maka [[wikt:tergiversation#Noun|tergiversation]].'''<!--Forward, p. v--> * Akuko a distills, synthesizes na integrates isi ihe nchoputa nke ato Working Group onyinye-' The Physical Science Basis '', "Mmetụta, Nkwado, na Vulnerability" na '' Mbelata nke mgbanwe ihu igwe ''...< !-- Okwu mmalite. p. vii--> *Mmetụta mmadụ na usoro ihu igwe doro anya, na nso nso a anthropogenic emission nke ikuku griin haus bụ nke kasị elu n'akụkọ ihe mere eme.</span>'''<!--Summary for Ndị na-eme iwu, SPM 1. Mgbanwe a na-ahụ anya na ihe kpatara ya, p. 2--> *Mgbanwe ihu igwe n'oge na-adịbeghị anya enweela mmetụta zuru ebe niile na sistemu mmadụ na nke okike.</span>''<!--Summary for Policymakers, SPM 1. Achọpụtara mgbanwe na ha. Ihe kpatara ya, p. 2--> *Okpomọkụ nke usoro ihu igwe enweghị mgbagha, na kemgbe 1950s, ọtụtụ n'ime mgbanwe ndị a hụrụ bụ nke a na-enwetụbeghị ụdị ya kemgbe ọtụtụ iri afọ ruo puku afọ.</span>'''<!- -Nchịkọta maka ndị na-eme iwu, SPM 1.1 Achọpụtara mgbanwe na ihe kpatara ha, p. 2--> *Ikuku na oke osimiri agbaala ọkụ, oke snoo na ice ebelatala, oke oke osimiri eruola.</span>''<!--Summary for Ndị na-eme iwu, SPM 1.1 Mgbanwe ahụrụ na ihe kpatara ya, p. 2--> *Anthropogenic griin haus emissions abawanyela kemgbe oge a na-arụ ọrụ, nke na-ebute n'ụzọ dị ukwuu site na mmụba akụ na ụba na ọnụ ọgụgụ mmadụ, ma ugbu a dị elu karịa mgbe ọ bụla. Nke a ebutela mkpokọta ikuku carbon dioxide, methane na nitrous oxide nke a na-enwetụbeghị ụdị ya n'ime opekata mpe afọ 800,000 gara aga. Achọpụtala mmetụta ha, yana nke ndị ọkwọ ụgbọ ala ndị ọzọ, n'ime usoro ihu igwe, ma eleghị anya ọ bụ isi ihe kpatara okpomọkụ a hụrụ kemgbe etiti narị afọ nke 20.</span>''<!-- Nchịkọta maka ndị na-eme iwu, SPM 1.2 Ihe na-akpata mgbanwe ihu igwe, p. 4--> *N'ime iri afọ ndị na-adịbeghị anya, mgbanwe ihu igwe ebutela mmetụta na usoro okike na nke mmadụ na kọntinent niile na n'ofe oke osimiri.</span>'''<!-- Nchịkọta. maka ndị na-eme iwu, SPM 1.3 Mmetụta mgbanwe ihu igwe, p. 6--> * '''Ọtụtụ ụdị mmiri dị n'elu ala, mmiri dị ọcha na nke mmiri agbanweela mpaghara mpaghara ha, ihe omume nke oge ha, usoro njem njem, ụbara na mmekọrịta dị iche iche na nzaghachi maka mgbanwe ihu igwe na-aga n'ihu '' ''...<!--p. 6--> ==Njikọ Mpụga== [[W: Scientific concensus on climate|Scientific concensus on climate change]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Scientific concensus on climate change|Scientific concensus on climate change]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: mgbanwe ihu igwe, nkwenye sayensị na}} fmidunjn7v3cacebc4x6c3u1jbj67sp Nkwuwapụta zuru ụwa ọnụ maka Ikike Mmadụ 0 1807 6872 6871 2022-10-10T11:38:33Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Flag of the United Nations.svg|thumb| [[w: mmadụ|mmadụ]] niile bụ ndị amụrụ ka ha[[w:free|nwere onwe]] na [[w: nhata nha|nhata nha]] na [[w: ịdị egwu|ịdị ugwu]] na [[w: Ikike|ikike]]. Enyere ha [[w: amamihe|amamihe]] na [[w: akọ|obi]] ka ha na-emere ibe ha ihe nime [[w:ịdịkọnotu ụmụnne|ịdịkonotu umunne]].]] ''[[w:Nkwuwapụta Mba Nile Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ | Nkwuwapụta Mba Nile Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ]]''' bụ nkwupụta nke ọgbakọ ọgbakọ [[w: united nations|United Nations]] nakweere na 10 Disemba 1948. * '' ''Ọbịbịa nke ụwa nke ụmụ mmadụ ga-enwe nnwere onwe ikwu okwu na nkwenye na nnwere onwe pụọ n'egwu na enweghị mmasị'' '' akpọsawo '' '' [[w: ọchịchọ| ọchịchọ ]] '' kacha elu nke ndị nkịtị. , Ebe ''ọ dị mkpa na ọ bụrụ na a gaghị amanye mmadụ ka ọ nweta ụzọ, dị ka ụzọ ikpeazụ, na [[[w:na-enupu isi|na-enupụ isi]] ​​megide [[w:mmegbu|mmegbu]] na [[w:mkpagbu|mkpagbu]]), na [[w:ihe ndi ruru mmadu|ihe ndị ruuru mmadụ]] kwesiri ichekwa ya site na [[w:iwu| iwu]],'''''Ebe ọ di nkpa ikwalite mmepe nke mmekorita ''[[w:Enyi | enyi na enyi]] n'etiti mba dị iche iche, ''' Ebe ndị mmadụ [[w: united nations| United Nations]] na Charter kwughachiri ha '''okwukwe n'ikike ndị bụ isi nke mmadụ, na [[w: ịdị egwu|ịdị ugwu]] na uru nke mmadụ na na [[w:nhata nha| nha nhata ]] nke ndị nwoke na ụmụ nwanyị ma kpebisie ike ịkwalite [[w:ọganihu|ọganihu]] ọha na ụkpụrụ ndụ ka mma '' na nnwere onwe buru ibu, ebe ndị otu mba ekwela onwe ha nkwa imezu, na [[w: mmekọrịta|mmekọrịta]] na United. Mba, nkwalite [[w:Universal valu e|universal]] [[w: nkwenye| nkwanye ùgwù]] maka na idobe ikike mmadụ na ntọala [[w:Freedom|nnwere onwe]], ebe ''''[[w:nghọta|nghọta]] nke ikike na nnwere onwe ndị a bụ ihe kachasị mkpa maka njuju. mmezu nke nkwa a.'' *Mgbakọ izugbe <br /> na-ekwupụta nke a ''Nkwuwapụta zuru ụwa ọnụ nke ikike mmadụ''' dị ka ụkpụrụ nkịtị nke [[w:emeta|emeta]] maka [[w: mmadụ|mmadụ]], [[w:ndi mmadu|ndị mmadụ]] na [[w:mba niile|mba niile]], ruo na njedebe na onye ọ bụla [[w:onye|onye]] na akụkụ ọ bụla nke [[w: obodo|obodo]], na-eburu nkwupụta a n'uche mgbe niile, ga-agba mbọ site na [[w: nkuzi|nkuzi]] na [[w: agụmakwụkwọ|agụmakwụkwọ]] iji kwalite [[w:nkwanyere ugwu|nkwanyere ugwu]] maka ndị a. [[W: ikike|ikike] na [[w: nnwere onwe|nnwere onwe]] na site na usoro na-aga n'ihu, mba na mba ụwa, iji nweta nkwado na emume ha na-arụ ọrụ nke ọma, ma n'etiti ndị mmadụ nke States n'onwe ha ma n'etiti ndị obodo n'okpuru ha. ikike. ** Okwu mmalite * ''Onye ọ bụla tozuru oke ikike na nnwere onwe niile edepụtara na nkwupụta a, na-enweghị ọdịiche ọ bụla, dị ka agbụrụ, agba, okike, asụsụ, okpukperechi, echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ ndị ọzọ, mba ma ọ bụ obodo, ihe onwunwe, ọmụmụ. ma ọ bụ ọkwa ọzọ.''' <br /> Ọzọkwa, a gaghị eme ihe dị iche iche dabere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ikike ma ọ bụ mba ụwa nke obodo ma ọ bụ ókèala mmadụ nọ na ya, ma ọ bụ onye nwere onwe ya, ntụkwasị obi, na-abụghị nke onwe ya. -achị ma ọ bụ n'okpuru mmachi ọ bụla ọzọ nke ọbụbụeze. ** Nkeji edemede 2 * ''Onye ọ bụla nwere ikike ndụ, nnwere onwe na nchekwa nke mmadụ'' ** Nkeji edemede 3 * ''Ọ dịghị onye a ga-ejide n'aka [[w:ohu|ohu]] ma ọ bụ n'ohu; a ga-amachibido ịgba ohu na ahia ohu n'ụdị ha niile.'' ** Nkeji edemede 4 * ''Ọ dịghị onye a ga-edogide [[w:ata ahụhụ|ata ahụhụ]] ma ọ bụ mmeso obi ọjọọ, mmeso ọjọọ ma ọ bụ mmeso ọjọọ ma ọ bụ [[w: ntaramahụhụ|ntaramahụhụ]].''' ** Nkeji edemede 5 * Onye ọ bụla nwere ikike ịnakwere ebe ọ bụla dị ka [[w:onye|onye]] n'ihu [[w:iwu|iwu]]. ** Nkeji edemede 6 * '''Mmadụ niile nhata n'ihu iwu''' ma tozuru oke na-enweghị ịkpa oke ọ bụla inweta nchebe nha anya nke iwu. Mmadụ niile tozuru oke nchekwa nha anya megide ịkpa oke ọ bụla mebiri nkwupụta a yana megide mkpali ọ bụla maka ịkpa oke dị otú ahụ. ** Nkeji edemede 7 * Onye ọ bụla nwere ikike inwe ihe onwunwe naanị ya yana n'imekọrịta ndị ọzọ. Ọ dịghị onye a ga-eji aka ike napụ ihe onwunwe ya. **Akụkụ nke 17 *'''Onye ọ bụla nwere ikike inwe nnwere onwe nke [[w: echiche|echiche]], [[w: akọ na Uche|akọ na uche]] na [[w: okpukpe|okpukpe]]'''; ikike a na-agụnye nnwere onwe nke [[w: mgbanwe|mgbanwe]] okpukpere chi ya ma ọ bụ [[w: nkwenye|nkwenye]], na nnwere onwe, ma ọ bụ naanị ya ma ọ bụ na obodo ya na ndị ọzọ na n'ihu ọha ma ọ bụ na nzuzo, igosipụta okpukpere chi ma ọ bụ nkwenye na nkuzi, omume, [[w: ofufe|ofufe] ] na ememe. **Isiokwu nke 18 *'''Onye ọ bụla nwere ikike ikwu okwu'''; ikike a gụnyere nnwere onwe ijide echiche na-enweghị nnyonye anya na ịchọ, ịnata na ịnye ozi na echiche site na mgbasa ozi ọ bụla na n'agbanyeghị oke. **Akụkụ nke 19 *'''Onye ọ bụla nwere ikike inwe nnwere onwe nke udo [[w:Nhazi | Mgbakọ]]''' na mkpakọrịta. ** edemede nke 20 * ''Onye ọ bụla nwere ikike ibi ndụ zuru oke maka [ahụike] na ọdịmma nke onwe ya na ezinụlọ ya, gụnyere nri, uwe, ụlọ na nlekọta ahụike na ọrụ mmekọrịta ọha na eze dị mkpa, na ikike. nchekwa n'ọnọdụ enweghị ọrụ, ọrịa, nkwarụ, nwanyị di ya nwụrụ, ịka nká ma ọ bụ enweghị ihe eji ebi ndụ n'ọnọdụ ndị na-enweghị ike ịchịkwa ya. ** edemede 25 '' *'''Onye ọ bụla nwere ikike [[w: agụmakwụkwọ|agụmakwụkwọ]]'''... Agụmakwụkwọ ga-eduzi n'uju n'uju nke ọdịdị mmadụ na ịkwalite nkwanye ùgwù maka ikike mmadụ na nnwere onwe ndị bụ isi. Ọ ga-akwalite nghọta, ndidi na ọbụbụenyi... Nne na nna nwere ikike mbụ ịhọrọ ụdị agụmakwụkwọ a ga-enye ụmụ ha. **Akụkụ nke 26 *[https://www.un.org/en/universal-declaration-human-rights/ Lelee ederede zuru ezu] ==Njikọ Mpụga== [[W: Nkwuputa Mba Nile Maka Ihe Ndi Ruru Mmadu|Nkwuputa Mba Nile Maka Ihe Ndị Ruru Mmadu]] na Wikipedia. [[Q: Nkwuputa Mba Nile Maka Ihe Ndi Ruru Mmadu|Nkwuputa Mba Nile Maka Ihe Ndi Ruru Mmadu]] na wikiquote. 723v6b9uy2fngnof6oi3a26egj0smxd Nnamdi Asomugha 0 1808 11470 6875 2022-10-10T18:35:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1452192]] wikitext text/x-wiki == Nnamdi Asomugha == Nnamdi Asomugha (amuru July 6, 1981) bu onye omere America, onye na-emeputa ihe na onye buburu nkuku football == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụ ihe na-enye ume ọhụrụ ịnweta ụdị oge ndị a mgbe ndị mmadụ nwere ike ịsị, 'Ee, ị bụ otu n'ime ndị kacha mma.' * Anaghị m amụtakwa nke ọma, echere m, dịka ahaziri ụzọ. A ga-atụba m n'ime ya. * Ihe niile na ndụ bụ maka obi ike. Ka ị na-enwekwu, ka ị ga na-agakarị. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=21&y=4&q=Nnamdi+Asomugha 4h8hisqpg3kf905i8oz7522tow8ihjf Nnedi Okorafor 0 1809 13289 11471 2023-01-28T14:08:09Z Ase-Vesa 296 wikitext text/x-wiki [[Nnedi Okorafor|Nnedi Okoroafor]] (onye bụbu Okorafor-Mbachu; amụrụ Eprel 8, 1974) bụ onye edemede [[w:Nigeria-America|Naịjirịa-Amerịka]] na-eche echiche efu na akụkọ [[w:science fiction|akụkọ ifo si na science]] maka ụmụaka na ndị okenye. [[Usòrò:Nnedi Okorafor (1).jpg|thumb|Nnedi Okorafor (2018)]] == Kwotu == *Akwụkwọ na -amasị m. M na -asọpụrụ ha niile. Mmasị ihu akwụkwọ ndị ahụ dị na mkpịsị aka m. Ha dịghi arọ ibu, mana okwu na echiche dị arọ. Ahụrụmunaya ụda nke ibe ndị na -efegharị na mkpịsị aka m. Bipute na mkpịsị aka. Akwụkwọ na -eme ka ndị mmadụ nọrọ jụụ, mana na -ada ụda nke ukwuu. *Osisi nwere mgbọrọgwụ siri ike na -achị ọchị n'oké ifufe. ===''[[w:Binti|Binti]]'' (2015)=== *Agbanyeghị, naanị n'ihi na ihe anaghị eju anya apụtaghị na ọ dị mfe ịnagide ya *Ha na -ekwu na mgbe ị na -eche ọgụ ị nweghị ike imeri, ị nweghị ike ịkọ ihe ị ga -eme ọzọ. Ma amaara m mgbe niile na m ga -alụ ọgụ ruo mgbe e gburu m. *A na -echefu ụfọdụ ụzọ ochie anyị, mana ọ bụghị ha niile. ===''[[w:Akata Witch|Akata Witch]]'' (2011)=== *Anyị na -anabata ihe ndị ahụ na -eme ka anyị bụrụ ndị pụrụ iche ma ọ bụ ndị dị iche. Maka naanị n'ime ihe ndị a ka anyị nwere ike ịchọta wee zụlite ikike ihe anyị ga emewu n'otu. *Enwere ihe ndị bara uru karịa ndụ karịa nchekwa na nkasi obi. Mụta. I ji ya n'onwe gị *Ụwa a buru ibu karịa gị, ọ ga -agakwa n'ihu n'agbanyeghị ife ọ bụla. ===''[[w:Zahrah the Windseeker|Zahrah the Windseeker]]'' (2005)=== *Ịgbachi nkịtị bụ azịza kacha mma nye onye nzuzu *Na -atọ ọchị etu ihe niile ndị mmadụ na -aghọtaghị si yie 'nkọcha'. *Ma eleghị anya, ụjọ na -atụ m nke ukwuu ife efe, mana enwere m obi isi ike ịzọpụta ndụ gị. == Njikọ mpụga == *https://www.goodreads.com/author/quotes/588356.Nnedi_Okorafor?page=2 maz6mox5juj5fvmfj3kv77sbgbzy7cd Nneka 0 1810 11472 6908 2022-10-10T18:35:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q291431]] wikitext text/x-wiki [[Nneka]] '''Nneka''' Nneka Lucia Egbuna bụ onye Naijiria na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. Ọ na-abụ na bekee, Igbo na Nigerian Pidgin. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Akwụsịla m ichere ndị isi anyị. A manyere anyị ịtụ ụjọ usoro. Ma ọ gwụla ma anyị gbanwee ụzọ anyị na otú anyị si ahụ ibe anyị, anyị agaghị aga n'ihu. <ref>https://www.azquotes.com/author/36963-Nneka</ref> ===Ebenside=== ci3ray5wp20yx9qolt0u94mmrno6m84 Nneka (singer) 0 1811 6910 6909 2022-10-10T11:38:34Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Nneka == Nneka Lucia Egbuna (amụrụ 24 Disemba 1980[1]) bụ onye Naijiria na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. Ọ na-abụ na Bekee, Igbo na Pidgin Nigerian. == Ihe ndi okwuru == * Akwụsịla m ichere ndị isi anyị. A manyere anyị ịtụ egwu usoro. Ma ọ gwụla ma anyị gbanwee ụzọ anyị na otú anyị si ahụ ibe anyị, anyị agaghị aga n'ihu. * Enwere m olileanya na ihe m bụ taa ga-abara ndị ọzọ uru. * Ige ụdị egwu m na-eto, dị ka King Sunny Ade, Fela Kuti na inwe ihe dị iche iche na ọnọdụ na ihe isi ike, yana oge dị mma na Nigeria, emeela ka m bụrụ onye m bụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/36963-Nneka oa09566gnbkt7qa1ro3hqya08496f3a Nnenna Kalu Makanjuola 0 1812 6912 6911 2022-10-10T11:38:34Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Nnenna Kalu Makanjuola]] '''Nnenna Kalu Makanjuola''' A mụrụ na London, Nnenna nọrọ afọ ntolite ya na Nigeria. Mgbe ọ bụ nwata, ọgụ nna ya na-alụ na ọrịa obi na ihe mgbochi ndị ọ zutere ịchọta nlekọta kwesịrị ekwesị na Nigeria hapụrụ ya mmetụta miri emi na nke na-adịgide adịgide. N'ezie, ọ bụ nke mbụ o lere ọrịa anya n'ụzọ ahụike ọha na ahụmahụ ahụ mere ka ọ nwee ọchịchọ siri ike inyere ndị Nigeria ibe ha aka imeziwanye ahụ ike ha. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ghandi kwuru na ọ kacha mma, "Enwere m ọtụtụ ihe m ga-arụzu taa na m ga-atụgharịrịrị awa abụọ kama ịtụgharị uche otu." *Nkwenye na ozi m. <ref>https://ynaija.com/we-tell-the-health-stories-you-dont-read-about-in-the-mainstream-media-leading-ladies-africa-speaks-to-nnenna-kalu-makanjuola-publisher-radiant-health-magazine/</ref> brzcxp0wtvt4dkl5eqj63x9fon86i6h Nnenna Okore 0 1813 11473 6915 2022-10-10T18:35:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3877421]] wikitext text/x-wiki [[Nnenna Okore]] '''Nnenna Okore''' Nnenna Okore bụ omenkà na-arụ ọrụ ma na Nigeria na United States. Ihe osise ya nke na-adịghị ahụkebe sitere n'ụdị textures, agba na ụdị dị n'ime ala ya ozugbo. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"Ihe kpalili mmụọ mụ bu site na-nwepụta ihe ndị dị na ụdị ya di iche iche na ọdịdị ya". *Ọ na-agwa m na ọ "na-amasị ya karịsịa site n'ife oge na-agafe agafe". <ref>https://www.studiointernational.com/index.php/nnenna-okore-interview-my-work-seeks-to-highlight-earths-vulnerability</ref> ===Ebenside=== b19ih7qytajz1o0vmurkkf57tfbfbqy Nnorom Azuonye 0 1814 11474 6918 2022-10-10T18:35:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13140762]] wikitext text/x-wiki == Nnorom Azuonye == Nnorom Azuonye (amụrụ 12 Julaị 1967, na Biafra) bụ onye mbipụta, onye isi ihe nkiri, onye na-ede egwuregwu, onye na-ede uri na onye mgbasa ozi. == Ihe ndi okwuru == * Ndị ikom guzo n'ìgwè nta. itule ndi-ikwu-ha da-kwa-ra uka ọnụ ụzọ ụlọ ndị nna nna, oche ikpe ziri ezi. * maka iku ume mbụ, na ụfọdụ jụụ mgbe e mesịrị. == Ebenside == https://www.poemhunter.com/nnorom-azuonye/ 52noa2vhwy9157dt82ecbrrf83udjx0 Nnwere onwe nke ndị oru nta akụkọ 0 1815 6924 6923 2022-10-10T11:38:35Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Freedom of the Press Foundation|Freedom of the Press Foundation]]''' (''FPF'') bụ ọgbakọ anaghị akwụ ụgwọ hiwere na 2012 iji kwado na ịkwado nnwere onwe ikwu okwu na nnwere onwe nke pịa. Ọrụ ya gụnyere "ịkwalite na inye ego n'ike, akwụkwọ akụkọ gbasara mmasị ọha na-elekwasị anya n'ikpughe mmechi, nrụrụ aka na imebi iwu n'ime gọọmentị", ọ na-agbakwa mkpọsa ego maka ndị otu nta akụkọ nọọrọ onwe ha. Ndị isi ụlọ ọrụ ahụ agụnyela ndị nta akụkọ a ma ama na ndị na-ekwu okwu dị ka [[w:Daniel Ellsberg|Daniel Ellsberg]], [[w:Laura Poitras|Laura Poitras]], [[w: Glenn Greenwald|Glenn Greenwald]], na [[w: Xeni Jardin | Xeni Jardin]], yana ndị na-eme ihe nkiri, ndị a ma ama, na ndị na-eme ihe nkiri. NSA whistleblower [Edward Snowden] sonyeere ndị isi ụlọ ọrụ FPF na 2014 wee malite ije ozi dị ka onye isi ala na mbido 2016. [[Usòrò:Freedom_of_the_Press_Foundation_logo.svg|thumb|Freedom of the Press Foundation... tọrọ ntọala na 2012 iji kwado na ịkwado nnwere onwe ikwu okwu na nnwere onwe nke ndị nta akụkọ... ịkwalite na inye ego ike, akwụkwọ akụkọ mmasị ọha na eze lekwasịrị anya n'ikpughe mmejọ, nrụrụ aka. , na imebi iwu na gọọmentị...]] ==Okwu okwuru== * Ndị nta akụkọ na-ekpuchi mbata nke ndị njem si Central America na-akwaga n'akụkụ ókèala ndịda US echewo mmekpa ahụ, nyocha ndị ọzọ, na ebumnuche nke ma ndị ọchịchị US na Mexico. * U.S. Press Freedom Tracker edepụtala opekata mpe ndị nta akụkọ ise akwụsịla n'akụkụ oke US kemgbe Disemba 2018 na-arụ ọrụ ha na-ekpuchi ụgbọ njem na-akwaga mba ọzọ. Akwụsịla ụfọdụ ọtụtụ ugboro, ebe etinyere ha n'ọnọdụ ndị nwere ike iyi egwu nzuzo ha, usoro mkpesa na ebe nzuzo. **https://freedom.press/news/us-gov-increasingly-targeting-journalists-us-mexico-border/"Gọọmentị US na-echiwanye ndị nta akụkọ n'ókè US-Mexico, Freedom of the Press, Camille Fassett '' (26 Feb 2019) ==Nkwupụta okwu gbasara== * Ọ dịghị ihe dị mkpa karịa ime ka ezi nghọta na nta akụkọ mmegide, na igbochi mwakpo ọzọ na ha. * Ọtụtụ izu gara aga, edere m gbasara usoro gọọmentị US mere iji manye nnukwu ụlọ ọrụ ka ha kwụsị ego na ụzọ ndị ọzọ iji kwado [[w: WikiLeaks|WikiLeaks]] maka mmegwara nke otu ahụ kpughere nnukwu aghụghọ gọọmentị, mmejọ na iwu na-akwadoghị. N'ihi na ọ dịtụbeghị mgbe e boro WikiLeaks ebubo, ma ọbụghị na a mara ya ikpe, mpụ ọ bụla, edere m: "na gọọmentị US nwere ihe ịga nke ọma n'iji usoro iwu kwadoro na nke ikpe ọzọ merụọ akwụkwọ nta akụkọ ọjọọ bụ ihe kpatara ya." * M gosipụtara na etinyere m aka na mkparịta ụka "banyere nguzobe nke nzukọ ọhụrụ e mere iji kwado ndị nta akụkọ nọọrọ onwe ha na otu dị ka WikiLeaks n'okpuru mwakpo nke US na gọọmentị ndị ọzọ." ... Aha ya bụ '' '' Freedom nke Press Foundation '''''...Ihe bụ isi mkpali maka nguzobe otu a bụ igbochi gọọmentị US ọzọ inwe ike ịwakpo ma kpagbuo ụlọ ọrụ ntaakụkọ nọọrọ onwe ya otu o siri mee na WikiLeaks. Nrụgide gọọmentị na nnabata siri ike nke nnukwu ụlọ ọrụ ego (dị ka Visa, Master Card, Bank of America, wdg) nwere - site na imewe - mere ka ọ sie ike onye ọ bụla inye onyinye na WikiLeaks, ebe ọtụtụ mmadụ na-atụ egwu ịkwado ozugbo. otu (n'ihi ihe m kọwara ebe a). **[[W: Glenn Greenwald|Glenn Greenwald]] na [https://www.theguardian.com/commentisfree/2012/dec/17/wikileaks-new-press-freedom-group' ''Eewepụtala otu nnwere onwe ndị nta akụkọ ọhụrụ iji gbochie mwakpo gọọmentị US. , The Guardian '',] (17 Disemba 2012) ==Njikọ Mpụga== [[W: Nnwere onwe nke ndi ọrụ nta akụkọ|Nnwere onwe nke ndi ọrụ nta akụkọ]] na Wikipedia. [[Q: Nnwere onwe nke ndi ọrụ nta akụkọ|Nnwere onwe nke ndi ọrụ nta akụkọ]] na wikiquote. 3vnw1o224rh56ohay2awos53ehvx2h5 Nnwere onwe nke okpukpere chi 0 1816 6927 6926 2022-10-10T11:38:35Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:LuMaxArt_Golden_Family_With_World_Religions.jpg|thumb| ịkpa oke megide onye ji otu [[w: okwukwe|okwukwe]] mmegwara megide ndị okpukpe ọzọ. Ihe a na-apụghị izere ezere nke ịbanye n’omume dị otú ahụ ga-abụ ịgbahapụ n’ezie [[w:nnwere onwe|nnwere onwe]] nke [[w: akọ na uche|akọ na uche]] na mweghachi n’ọnọdụ dị egwu nke esemokwu okpukpe bụ́ nke n’ọtụtụ mba gbuworo [[w:ezi|ezi]] [[w: nnwere onwe| nnwere onwe]], gaa n'ezi [[w: okpukpe|okpukpe]], maka ịga n'ihu na [[w: mmepeanya|mmepeanya]]. [[W: Theodore Roosevelt|Theodore Roosevelt]]]] '''[[w: Freedom of Religion |Nnwere onwe nke okpukperechi]]''' bụ ụkpụrụ na-akwado nnwere onwe nke mmadụ ma ọ bụ obodo, n'ihu ọha ma ọ bụ na nzuzo, igosipụta okpukpere chi ma ọ bụ [[w: faith|okwukwe]] na nkuzi, omume, [[w: worship|ofufe]], na emume na-enweghị mmetụta gọọmentị ma ọ bụ ntinye aka. Ọ gụnyekwara nnwere onwe ịgbanwe okpukpe ma ọ bụ nkwenkwe ya. ==Okwu Okwuru== * “Eze Piyadasi (Ashok) bụ́ onye Chineke hụrụ n’anya, na-asọpụrụ òtù niile, ndị na-agba ọsọ (ndị ọ na-anụ ọkụ n’obi) ma ọ bụ ndị bi n’ụlọ, ọ na-eji ọrụ ebere na ụzọ ndị ọzọ kwanyere ha ùgwù. Mana Eze ahụ, ezigbo chi, na-ekwu na ọ dị obere mkpa maka ọrụ ebere a na nsọpụrụ ndị a karịa nkwa nke ịhụ ọchịchị nke omume ọma, nke mejupụtara akụkụ dị mkpa nke ha. N'ihi àgwà ọma ndị a nile, e nwere ebe a na-ejikarị ekwu okwu. Ya bụ, mmadụ agaghị ebuli okwukwe ya elu na-emebi ndị ọzọ niile, ma ọ bụ na-eweda ndị ọzọ ndị a n'enweghị ezi ihe kpatara ya. Mmadụ aghaghị, n’ụzọ megidere nke ahụ, inye ụkpụrụ ndị ọzọ nsọpụrụ kwesịrị ha.” **[[W: Ashoka|Ashoka]]: Ederede Ashoka. Ekwuru na Madhya Pradesh (India), Goel, S. R., Niyogi, M. B. (1998). E gosiputara ya site n’oge: Kọmiti Niyogi na-akọ banyere ọrụ ozi ala ọzọ nke Ndị Kraịst. ISBN 9789385485121 (izo aka na nnwere onwe okpukperechi, p. 267-268: Bates.) NKE AKWỤKWỌ AKWỤKWỌ ISI NKE I. – Nnwere onwe okpukperechi ná mba ndị ọzọ. * ''' Nkebiokwu nke "nguzobe okpukpere chi" nke Ndezigharị Mbụ pụtara ma ọ dịkarịa ala nke a: Ma steeti ma ọ bụ Gọọmenti Etiti enweghị ike ịtọ ụlọ ụka. Enweghịkwa ike ịnye iwu na-enyere otu okpukpe aka, na-enyere okpukpe niile aka ma ọ bụ na-ahọrọ otu okpukpe karịa nke ọzọ. Enweghịkwa ike ịmanye ma ọ bụ mebie mmadụ ịga ma ọ bụ pụọ na chọọchị megide ọchịchọ ya ma ọ bụ ịmanye ya ikwupụta nkwenkwe ma ọ bụ ekwenyeghị n'okpukpe ọ bụla." ịga ụka ma ọ bụ anọghị ya. N'okwu nke [[w:Thomas Jefferson | Jefferson]], nkebiokwu megidere nguzobe okpukpe site n'iwu e bu n'obi wuo "mgbidi nkewa n'etiti Ụka na Ọchịchị". ** Ikpe ziri ezi [[w:Hugo Black|Hugo Black]], ''[[w:Everson v. Board of Education|Everson v. Board of Education]]'', 330 U.S. 1, 15-16, 330 U.S. 1 (1947) * “‘Mụ onwe m agaghị abụ otu nnọkọ, ọ gwụla ma iwu doro anya, ịgwa onye ọ bụla nke tinyere echiche ya n’ihe ndị ahụ kasị nsọ, na a ga-ewere ya dị ka onye omekome n’ihi na ọ dị iche n’ihe ka ọtụtụ n’ime ha. ihe a kpọrọ mmadụ n'echiche okpukpe ya ma ọ bụ nkwenye ya n'okwu banyere okpukpe.''' Ọ bụrụ na ọ dị otú ahụ, anyị kwesịrị ịbanye n'ime ọgbọ na oge ndị, ekele Chineke, anyị adịghị ebi ndụ, mgbe e gburu ndị mmadụ n'ihi echiche na nkwenkwe bụ́ ndị na-egbu ndị mmadụ n'ihi echiche na nkwenkwe bụ́ ndị na-adịghị ebi ndụ. ugbua ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ anyị niile kwenyere na ọ bụ eziokwu. ** [[w: John Coleridge|John Coleridge, 1st Baron Coleridge]] ''Reg. v. Bradlaugh na ndị ọzọ'' (1883), 15 Cox, C.C. 230 * Usbek nwere ike na-egbukepụ egbukepụ na ihe ọchị n'oge ụfọdụ dị ka enyi ya na-eto eto, ma ebumnuche ya bụ inyocha obi ihe, ọ makwaara na eziokwu ga-ekpughere onwe ya nanị n'ịchọ nsọpụrụ. N’ebe ọ nọ, okpukpe nile kwesịrị nsọpụrụ, na ndị ozi ha, n’ihi na “Chineke ahọrọwo onwe ya, n’akụkụ nile nke ụwa, mkpụrụ obi dị ọcha karịa ndị ọzọ, bụ́ ndị Ọ kewapụrụ n’ụwa ajọ omume, ka ha na-anwụ anwụ na ekpere ha siri ike. nwere ike kwụsịlata ọnụma Ya. Ọ na-eche na ụzọ kacha mma isi mee ihe na-atọ Chineke ụtọ bụ irube isi n'iwu obodo, na ịrụ ọrụ anyị n'ebe ụmụ mmadụ nọ. ''Okpukpe ọ bụla na-eche na Chineke hụrụ ụmụ mmadụ n'anya, ebe ọ bụ na ọ na-eguzobe okpukpe maka obi ụtọ ha; na ebe ọ hụrụ ụmụ mmadụ n’anya, anyị ji n’aka na anyị ga-eme ya obi ụtọ n’ịhụ ha n’anya.”’’ Ekpere Usbek n’akwụkwọ ozi XLVI. Emebebeghị ya. “Onye-nwe-ayi, aghọtaghị m nke ọ bụla n’ime mkparita ụka ndị ahụ a na-aga n’ihu gbasara Gị: M ga-ejere Gị ozi dị ka uche Gị si dị; ma onye ọ bụla nke m ga-ajụ ga-achọ ka m jeere gị ozi dị ka nke ya si dị.” Ọ na-ekwusi ike na ''' okpukpe bụ maka obi ụtọ mmadụ; na na, iji hụ ya n'anya na imezu ihe ọ chọrọ, ọ dịghị mkpa ịkpọ na kpagbuo ndị na-emegide nkwenkwe anyị - ọ dịghị mkpa ọbụna iji gbalịa ịtụgharị ha. N'ezie '' '', ọ na-ekwusi ike na '' ụdị nkwenye dị iche iche bara uru na steeti ahụ. Otu nzụkọ ọhụrụ bụ ụzọ kacha mma isi dozie mmejọ nke okwukwe ochie; na ndị na-azọrọ na ha kwekọrịtara n'ụkpụrụ na-abakarị uru nye obodo ha karịa ndị na-azọrọ okpukpe e guzobeworo, n'ihi na, n'ịbụ ndị e wepụrụ n'ebube nile, mgbalị ha na-eme ịmata onwe ha site n'ịba ọgaranya na-eme ka azụmahịa na azụmahịa ka mma.'' ** [[W:John Davidson (onye na-ede uri)|John Davidson]] ==Njikọ Mpụga== [[W: Freedom of Religion |Nnwere onwe nke Okpukperechi]] na Wikipedia [[W:Freedom of Religion |Nnwere onwe nke Okpukperechi]] na wikiquote. 4du900tbnqaffqf0s6g7fl75lvo9c6q Nnyocha nkewapu na India 0 1817 6931 6930 2022-10-10T11:38:35Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki N'ozuzu, '''[[w: censorship na India|Nyocha nkewapụta na India]]''', nke gụnyere igbochi okwu ma ọ bụ nkwurịta okwu ọha na eze ndị ọzọ, na-ebute okwu nnwere onwe ikwu okwu, nke iwu India na-echebe. ==Okwu okwuru== * Naanị ka a gwara gị ka ị hulata, ma ị họọrọ iri arị. **L.K. Advani gbasara mmachi akwụkwọ akụkọ n'oge ihe mberede. Ekwuru na NYT, https://www.nytimes.com/2014/07/28/opinion/Indias-Press-Under-Siege.html. Nkwupụta zuru ezu: Mgbe Indira Gandhi, praịm minista India, kwupụtara ọnọdụ mberede na June 25, 1975, ọ matara ozugbo nyocha nke ndị nta akụkọ. N'iche na-enweghị isi, ọtụtụ ndị nta akụkọ abanyela ngwa ngwa na iwu ọhụrụ ahụ, kpalitere L.K. Advani, otu n'ime ndị guzobere otu Bharatiya Janata Party, onye a tụrụ mkpọrọ n'oge ihe mberede ahụ, ikwu okwu mgbe e mesịrị, sị: "Naanị a gwara gị ka ị hulata, ma ị họọrọ ịrara." * Mmachibido iwu na mmachi ọ bụla merụrụ ahụ. Mana nchụpụ na-akacha afụ ụfụ. Nchụpụ wepụrụ ala n'okpuru ụkwụ m. Ihe kacha m mkpa ugbu a bụ nkwụsi ike ka m guzoro n'otu ebe ịlụ ọgụ maka nnwere onwe ikwu okwu. A chụpụrụ m ma East na [[w:west Bengal|West Bengal]]. **[[W:Talslima|Taslima Nasrin]], Inteview with Firstpost, [http://www.firstpost.com/living/taslima-nasrin-on-being-a-writer-in-exile-bans-and-censorship-hurt- mana nchụpụ-na-ewute-kasị-3136796.html] (2016) *Amachibidoro ọtụtụ akwụkwọ m na [[w:Bangladesh|Bangladesh]]. Machibidoro akwụkwọ m na [[w:West Bengal|West Bengal]] kwa. Ọ bụghị nanị na ọchịchị ya machibido akwụkwọ m iwu, ọ manyere m ịhapụ steeti ahụ. Gọọmenti ọhụrụ machiri mwepụta nke akwụkwọ m Nirbasan na 2012 na ọnwa ole na ole gara aga manyere ọwa TV a na-akpọ Akash Ath ịkwụsị telecast nke mega serial m dere. Usoro ihe omume ahụ bụ gbasara mgba ụmụ nwanyị na otu ụmụnne nwanyị atọ bi na [[w:Calcutta|Calcutta]] si alụ ọgụ megide mmegbu nke ndị nna ochie ka ha jiri nkwanye ùgwù na nsọpụrụ bie ndụ ha. Ọ ([[w: Mamata Banerjee | Mamata Banerjee]]) machiri m ime ka obi dị ụfọdụ ndị mmụọ ọjọọ obi ụtọ. **[[W: Talslima|Taslima Nasrin]], nke e hotara na Outlook India, [https://www.outlookindia.com/magazine/story/dwikhandita/289581] * Atụrụ m anya na ọnọdụ dị na West Bengal ga-agbanwe mgbe Mamata bịachara n’ọchịchị. Ma m mehiere. Achọtara m ya ka ọ dị njọ karịa gọọmentị Left Front mbụ… Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nọ n'otu ikpo okwu ma ọ bịarutere m. Echere m na ọ bụ n'ihi na ha na-eche na ọ bụrụ na ha nwere ike imeju ndị Alakụba Alakụba na ha ga-enweta votu. Ekwenyere m na m bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị votu. Nke a na-egosikwa na otú ọchịchị onye kwuo uche ya si dị ike na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ajụ votu site n'ịmachibido onye edemede ... N'agbanyeghị na anaghị m anọ ebe ahụ, ọ (Banerjee) ekweghị ka e bipụta akwụkwọ m 'Nirbasan'. Ọzọkwa, ọ kwụsịrị mgbasa ozi nke usoro ihe onyonyo onyonyo nke m debere mgbe ndị ụka Alakụba jụrụ ya. Ọ naghị ekwe ka m banye na steeti… Nke a bụ mmegide dị ize ndụ ... M degaara Mamata Banerjee akwụkwọ. Mana ọ nweghị nzaghachi na nke ahụ… Mba, agaghị m edegara ya akwụkwọ ọzọ. Echeghị m na ọ ga-atụle arịrịọ m. Enwere m mmetụta nke enweghị olileanya n'ihi na m tụrụ anya ihe dị mma. Echere m na mgbe ọ na-abịakwute m, o nwere ọhụụ yiri nke ndị ndu Left. **Taslima Nasrin gbasara Mamata, [https://indianexpress.com/article/india/mamata-banerjee-turned-out-harsher-than-left-in-my-case-taslima-nasreen-4486028/ Indian Express] * N’oge na-adịghị anya, ndị ọrụ Ngalaba Na-ahụ Maka Mpụ bịara leta m, ọ bụghị nanị na Delhi. Eboro m ebubo ịkpata esemokwu obodo, na-eyi udo nke ala ahụ egwu. E jidere m, ma nye m iwu ka m gbapụta.... E nwụchiri m n'ihe gbasara akwụkwọ akụkọ Ram Swarup, "Ịghọta Islam site na Hadis: Okwukwe Okpukpe ma ọ bụ Ịkọ Ụtọ?"... Enweela nnukwu okwu n'akwụkwọ ahụ. ahịa na Delhi na a ga-amachibido akwụkwọ a ... Ndị nchịkwa Delhi wepụtara ọkwa na Nọvemba, 1991, na-ekwu na a ga-amachibido nsụgharị Hindi mgbe ọ bụla e bipụtara ya. Na Maachị 1992, otu nchịkwa ahụ machibidokwara English mbụ. **Na-ekwu maka mmachibido iwu nke akwụkwọ Ram Swarup. Gol, S.R. Otú m si ghọọ onye Hindu (1993, e degharịrị edegharị.) * N'aka nke ọzọ, machibido akwụkwọ a [Hindu View of Christianity and Islam site Ram Swarup] ga-ezite ihe na-egosi na nguzobe dị ugbu a ga-eme ihe ọ bụla o nwere ike ime iji gbochie okpukpe Hindu ibili, ịmaliteghachi obi ike onwe onye, ​​site n'iche ihe ịma aka nke echiche ọjọọ ihu. . **Na-ekwu maka mmachibido iwu nke akwụkwọ Ram Swarup. Elst, K. Na '' nnwere onwe ikwu okwu - Secular Theocracy Versus Liberal Democracy'' (1998, nke Sita Ram Goel deziri) [[w:ISBN|81-85990-55-7]] * Ihe si na ntuzi aka nke negationist nke iwu okpukperechi nke steeti India, bụ njikere machibido akwụkwọ na-akatọ Islam na ntụnye ntakịrị nke ụfọdụ mullah ma ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Muslim. Ọ bụ ihe mgbaàmà na India bụ obodo mbụ machibidoro Amaokwu Setan nke [Saman Rushdie], na nkwusi ya nke Syed Shahabuddin, MP (na mgbanwe, ya na nkwenye ndị ọzọ, maka ịkpọpụ njem na Ayodhya). ==Njikọ Mpụga== [[W: Nyocha nkewapụta na India|Nnyocha nkewapụta na India]] na Wikipedia. [[W: Nnyocha nkewapụta na India|Nnyocha nkewapụta na India]] na wikiquote. 0e5tu7tsysy3lm5nesr72lxgmtta65d NoViolet Bulawayo 0 1818 13256 11475 2022-12-04T23:32:19Z Topakka kaveri 240 wikitext text/x-wiki [[NoViolet Bulawayo]] [[Usòrò:NoViolet Bulawayo at Melbourne, Australia.jpg|thumb|NoViolet Bulawayo na Melbourne, Australia (2019)]] '''[[w:NoViolet Bulawayo | NoViolet Bulawayo]]''' bụ aha mkpịsị odee akwụkwọ Elizabeth Zandile Tshele (amụrụ 12 October 1981), onye ode akwụkwọ [[w:ig:Zimbabwe|Zimbabwe]] onye edemede na Stegner Fellow na Mahadum Stanford (2012-14). Akpọrọ Bulawayo dị ka otu n'ime otu narị kacha emetụta [[w:ig:Africa|Ndị Africa]] site na akwụkwọ akụkọ New African na 2014. == Okwu ndị ọkwụrụ== === ''[[w:We Need New Names|We Need New Names]]'' (2013)=== * M na-amalite ikwu okwu ngwa ngwa ugbu a, m ga-echetakwa na m ga-akwụsịlata n’ihi na mgbe obi na-atọ m ụtọ, m na-amalite ịdị na-ada ka onwe m, ụda ólú America apụọ m n'ọnu. * Banyere oyi, ahụtụbeghị m ya otú a. M pụtara, oyi na-eme ka ọ chọrọ igbu gị, dị ka ọ na-agwa gị, na snow ya, na ị ga-alaghachi n'ebe i si bịa. == Okwu gbasara NoViolet Bulawayo== * NoViolet Bulawayo ekepụtala ụwa nke na-ebi ndụ ma na-eku ume - na lu ọgụ, ịgba ụkwụ, iti mkpu na ịkọ ọko. O werewo okwu yikwasị ya uwe ma nye ya olu ozugbo na nke na-ada ụda, nke pụrụ iche.” ** [[w: Aminatta Forna | Aminatta Forna]], odee nke Ebe nchekwa ịhụnanya na Nkume nna ochie [https://web.archive.org/web/20211016085242/http://novioletbulawayo.com/book/] ==Njikọ mpụga== *[[W: NoViolet Bulawayo|NoViolet Bulawayo]] na wikipedia *[[Q: NoViolet Bulawayo|NoViolet Bulawayo]] na Wikiquote * http://novioletbulawayo.com/ {{DEFAULTSORT:Bulawayo, NoViolet}} e577k7ehuk9hq2o56zsmn2n4nx4l4nk Noam Chomsky 0 1819 11476 6940 2022-10-10T18:36:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9049]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Noam Chomsky .jpg|thumb|Na United States anabataghị gị ikwu maka [[w:Arụmụka klaasị | Ndịiche klaasị]]. N'ezie, ọ bụ naanị otu abụọ ka ekwenyere ịbụ [class-conscious] na United States. Otu n'ime ha bụ ndị na-azụ ahịa, bụ ndị na-amachaghị klaasị. Mgbe ị na-agụ akwụkwọ ha, ọ na-ejupụta na ihe egwu nke ọha mmadụ na ike ha na-ebili na otú anyị ga-esi merie ha. Ọ bụ ụdị rụrụ arụ, Marxism tụgharịrị. Otu nke ọzọ bụ ngalaba atụmatụ dị elu nke gọọmentị. Ha na-ekwu otu ụzọ & mdash; otú anyị ga-esi na-echegbu onwe anyị banyere ọchịchọ na-arị elu nke ndị nkịtị na ndị dara ogbenye na-achọ imeziwanye ụkpụrụ na imebi ọnọdụ azụmahịa. Ya mere, ha nwere ike na-ama klaasị. Ha nwere ọrụ ha ga-arụ. Mana ọ dị oke mkpa ime ka ndị ọzọ, ndị ọzọ, kwere na ọ nweghị ihe dịka klaasị. Anyị niile hà nhata, anyị niile bụ ndị America, anyị na-ebikọ ọnụ, anyị niile na-arụkọ ọrụ ọnụ, ihe niile dị mma.]] '''[[w:Noam Chomsky|Avram Noam Chomsky]]''' (a mụrụ [[w:7 December|7 December]] [[w:1928|1928]]) bụ onye America [[w: Linguistics | ọkà mmụta asụsụ]], [[w: Analytical philosophy | ọkà ihe ọmụma nyocha]], [[w: Philosophy of Science | ọkà mmụta sayensị]], onye nyocha ndọrọ ndọrọ ọchịchị socialist. == Okwu 1990 == * ''' Ọ bụrụ na etinyere [[w: Nuremberg Trials | Iwu Nuremberg]], mgbe ahụ, a ga-akwụrịrị onye isi ala America ọ bụla mgbe agha gasịrị. ** okwu na [[w: Saint Michael's College | St. Michael's College]], Vermont, gburugburu 1990 [https://web.archive.org/web/20080705085949/http://www.chomsky.info/talks/1990----.htm]. * '' ''Ihe ịrịba ama nke omenala mkpokọta n'ezie bụ na eziokwu ndị dị mkpa enweghị nkọwa nghọta'''' ma bụrụkwa nke a pụrụ ịkọwa ya naanị n'ogo nke "Fuck You", yabụ na ha nwere ike wepụta oke iyi egwu n'ụzọ zuru oke na nzaghachi. ''Anyị erutela ọkwa ahụ ogologo oge gara aga.'' ** Akwụkwọ ozi e degaara Alexander Cockburn (1 Maachị 1990), emesịa kọwaa ya na ''Deterring Democracy'' (1992) p. 345. * N'ụzọ dị ịrịba ama, ọ dịghị nchegbu e kwupụtaghị banyere eziokwu doro anya pụtara ìhè na '' '''' ọ dịghị ihe kpatara ya ka e nyere maka ịga agha '' '' '' & mdash; enweghị ihe kpatara ya, ya bụ, ''' nke ahụ enweghị ike ịgbagha ozugbo site n'aka onye ntorobịa maara akwụkwọ.'' ** ''Z Magazine'', Mee 1991 [https://web.archive.org/web/20000829080740/http://www.zmag.org/chomsky/articles/z9105-what-we-say.html] . * Nsogbu a malitere site na mbuso agha Iraq wakporo Kuwait otu afọ gara aga. Enwere ụfọdụ ọgụ, na-ahapụ ọtụtụ narị mmadụ dịka otu ndị ruuru mmadụ si kwuo. Nke ahụ erughị eru ka agha. Kama, n'ihe gbasara mpụ megide udo na megide mmadụ, ọ dabara n'ụdị nke [[w: mbuso agha Turkey nke Saịprọs|Mwakpo Turkey nke ugwu Saịprọs]], [[w:1978 South Lebanon esemokwu|Mwakpo Israel nke Lebanon na 1978], na [[w:United States wakporo Panama|U.S. mbuso agha nke Panama]. N'okwu ndị a, ọ dabara nke ọma na [[w:1982 Lebanọn Agha | Mwakpo Israel 1982 nke Lebanon]], na enweghị ike iji ya tụnyere mgbuchapụ dị nso na [[w: mbuso agha Indonesia nke East Timor|Mwakpo Indonesia na ntinye nke East Timor]], n'ịkpọtụ naanị okwu abụọ nke iwe iwe ka na-aga n'ihu, na arụrụ arụ na-aga n'ihu na nkwado dị mkpa nke ndị na-anụ ọkụ n'obi na-ekwupụta iwe ha maka mbuso agha Iraq. N'ime ọnwa ndị sochirinụ, ''Iraq bụ onye kpatara mpụ jọgburu onwe ya na Kuwait, na-egbu ọtụtụ puku na ọtụtụ ahụhụ. Ma nke ahụ abụghị agha; kama, iyi ọha egwu steeti, nke a maara nke ọma n'etiti ndị ahịa US. Akụkụ nke abụọ nke esemokwu ahụ malitere site na mwakpo US-U.K. '' nke Jenụwarị 15 (ya na ntinye aka nke ndị ọzọ). ''Nke a bụ [http://www.hrw.org/reports/1991/gulfwar/index.htm slaughter], ọ bụghị agha.'' ** Magazin Z, Ọgọst 31, 1991 [https://web.archive.org/web/20000829080728/http://www.zmag.org/chomsky/articles/z9110-aftermath.html]. * ''' Isi okwu nke okwu mmekọrịta ọha na eze dị ka "Na-akwado ndị agha anyị" bụ na ha apụtaghị ihe ọ bụla '' ... nke ahụ bụ isi okwu mgbasa ozi ọma. Ịchọrọ ịmepụta slogan na ọ dịghị onye ga-emegide ma echere m na onye ọ bụla ga-abụ maka, n'ihi na ọ dịghị onye maara ihe ọ pụtara, n'ihi na ọ pụtaghị ihe ọ bụla. '''Ma uru ya dị oke mkpa bụ na ọ na-atụgharị uche gị site na ajụjụ nke pụtara ihe, ị na-akwado iwu anyị?''' Ma nke ahụ bụ nke a na-agaghị ekwe ka ị kwuo okwu. ** Ajụjụ ọnụ na [[w:WBAI | WBAI]], Jenụarị 1992 [https://web.archive.org/web/20010308060519/http://www.zmag.org/chomsky/interviews/9201-propaganda.html ]. ==Njikọ Mpụga== [[W:Noam Chomsky|Noam Chomsky]] na Wikipedia Bekee [[q: Noam Chomsky|Noam Chomsky]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Chomsky, Noam}} q55m53rv7i7pwnlzgpfan4ja253k5fe Nonie Darwish 0 1820 18322 11477 2024-03-13T12:55:45Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Nonie Darwish 1.jpg|thumb|Nonie Darwish (2005)]] '''[[w:Nonie Darwish|Nonie Darwish]]''' (Arabic: نوني درويش) (a mụrụ 1949) bụ onye ode akwukwo America a mụrụ na Egypt. ==Okwu Okwuru== * A maara m ihe na-eme ná mba ndị Arab, ọ dịkwa m mwute ikwu na ọtụtụ n’ime anyị chọrọ ibibi Izrel. Anyị chọrọ igbu ụmụ Izrel niile... Ị ma ihe ha na-ekwu n'ụlọ alakụba dị n'Ijipt? "Anyị chọrọ ịga White House na-atụgharị ya n'ime Islam House ..." Anyị na-akpọ mba Arab ka ha kwụsị ịkụziri ụmụ Arab asị. ** "Anyị aghaghị ịmalite ile ndị Juu anya n'ìhè nke na-agbaghara," '' Middle East Media Research Institute'' (March 2007) * Ihe ịga nke ọma ndị Juu bụ n'ihi omenala na-akwalite ịdị mma, gọziri site na ịdọ aka ná ntị onwe onye, agụmakwụkwọ, nraranye na ọchịchọ ịhapụ ụwa a ebe ka mma. ** Okwu na mgbakọ Feat nke Ụlọikwuu, Jerusalem (2007) ==Njikọ Mpụga== [[w:Nonie Darwish|Nonie Darwish]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Nonie Darwish|Nonie Darwish]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Darwish, Nonie}} qeg20bhpwnmn7p12nhg813flp6d2oi1 Nonso Amadi 0 1821 11478 6946 2022-10-10T18:36:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64759114]] wikitext text/x-wiki [[Nonso Amadi]] '''Nonso Amadi''' Nonso Amadi (amuru na Septemba 1, 1995) bu onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-emepụta egwu. Ọ bụ onye na-ede abụ na onye na-emepụta egwu kụziiri onwe ya nke malitere ọrụ egwu ya na 2012, mgbe ọ nọ na Mahadum Covenant, ebe ọ gụrụ akwụkwọ nkà na ụzụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Talent abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị ogologo oge nlebara anya na oge dị mkpirikpi nke mmekọ uche. <ref>https://quotestats.com/topic/nonso-amadi-quotes/</ref> ===Ebenside=== h51cvf2bdb7rb543mwu5ak6eb568bmg Norah Jones 0 1822 11479 6949 2022-10-10T18:36:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q549981]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Norah Jones at Bright Eyes 1.jpg|thumb|Norah Jones in 2007]] ''[[w:Norah Jones|Geetali Norah Jones Shankar]]''' (a mụrụ [[w:March 30|March 30]], [[w:1979|1979]]), nke a na-akpọkarị '''Norah Jones''' bụ onye America. [[w: onye na-agụ egwu | onye na-agụ abụ]], onye egwu na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ ada onye America, Sue Jones, na onye India [[w:sitar|sitar]] virtuoso [[w:Ravi Shankar|Ravi Shankar]]. == Okwu Okwuru == * "Ọ dị ihe ga-eme ka ị na-agba ọsọ <br/> Amaghị m ihe kpatara na m abịaghị" ** "[[w: Amaghị ihe kpatara ya| Amaghị ihe kpatara ya]]", ''[[w: Soro m pụọ | Soro m pụọ]]" (2002) * "Lonestar <br/> Ebee ka ị nọ n'abalị a? <br/> Mmetụta a ka m na-agbalị ịlụ ọgụ <br/> Ọ gbara ọchịchịrị, echere m na m ga-enye ihe ọ bụla <br/> Ka ị na-enwu gbaa n'ahụ m." ** "Lonestar", '' Soro m pụọ '' (2002) * "Ebe ị nọ, amataghị m <br/> Ebe m ga-achọ ịga <br/> Ana m ebuli nkume m tụrụ n’elu igwe <br/> Na-atụ anya ụdị akara." ** "Lonestar", '' Soro m pụọ '' (2002) * "Ọ bụrụ na m bụ onye na-ese ihe <br/> M ga-ese ihe reverie m <br/> Ọ bụrụ na ọ bụ naanị ụzọ ị ga-esi nọnyere m" ** "Abụ onye na-ese ihe", '' Soro m pụọ '' (2002) * "Ọ dịghị mgbe mmiri ozuzo mgbe ị chọrọ ka ọ <br/> Ị weda m ala, Onyenwe anyị" ** "Wedara M Obi", ''[[w: Ọ Dị Ka Ụlọ|Ọ Dị Ka Ụlọ]]" (2004) * "Enweghị m ike ijide ogologo oge <br/> gbaghara m, nwa mara mma, mana m na-aga ogologo oge n'ụlọ." ** "Ebe obibi ogologo oge", "Ọ dị ka ụlọ" (2004) * "Achọrọ m iso gị gaa ije</br>N'ụbọchị ígwé ojii</br>N'ubi ebe ahịhịa na-acha odo odo na-eto elu ikpere." ** "Soro m pụọ", '' Soro m pụọ '' (2002) * "Achọrọ m ka m teta na mmiri ozuzo</br>Na-ada n'elu ụlọ tin</br>Mgbe m nọ na nchebe ebe ahụ na ogwe aka gị</br> Ya mere, ihe m na-arịọ bụ gị</br> ka ị bịa. m n'abali </br> Soro m pụọ" ** "Soro m pụọ", '' Soro m pụọ '' (2002) * "Ahụrụ m ihe ndị ị nyere m n'anya</br>Ahụrụ m gị obodo m hụrụ n'anya anya</br>Ma mgbe ụfọdụ anaghị m aghọta otú anyị si egwu egwu." ** "Obodo m m hụrụ n'anya", ''[[w:Ọ bụghị oge na-aga|Ọ bụghị oge agwụla]]'' (2007) == Njikọ mpụga == [[W:Norah Jones|Norah Jones]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Norah Jones|Norah Jones]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jones, Norah}} 0bvt3e1dorlvozqnj6l3be3sdfsh5uk Norman Catherine 0 1823 11480 6952 2022-10-10T18:36:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15490329]] wikitext text/x-wiki [[Norman Catherine]] '''Norman Catherine''' Norman Catherine bụ onye omenkà South Africa nke ọrụ ya gụnyere eserese, ihe ọkpụkpụ, mbipụta na mgbasa ozi agwakọta. Ya na onye na-ese ihe nkiri South Africa bụ Walter Battis jikọrọ aka na echiche Fook Island site na 1973. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enwere m ihu ọma ịbụ nwata n'oge mweghachi nke akwụkwọ ụmụaka Australia, mgbe ndị mmadụ dịka Ivan Southall, Colin Thiele, Lilith Norman na Wrightson nọ na-ebupụta ihe na-akpali akpali. <ref>https://www.brainyquote.com/quotes/catherine_jinks_687737</ref> ===Ebenside=== hdohd9m3z3tfeczui7tx7bm273jv7q1 Nosa 0 1824 6954 6953 2022-10-10T11:38:36Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Nosa]] '''Nosa''' Nosa Omoregie. Nosa Omoregie, onye amara aha ya dị ka Nosa, bụ onye na-edekọ ihe na Naijiria, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. Ebinyere ya aka ugbu a na Warner Music Group onye mmekọ Africa, Chocolate City. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ewubeghị ahụ nke Kraịst maka otu akụkụ ka ọ na-eme nke ọma na iche. E mere ya otú akụkụ nke ọ bụla kwesịrị inye aka n’ahụ́. Otu akụkụ na-eme nke ọma n'onwe ya na-eduga n'akụkụ ndị ọzọ na-agbalị ime otu ihe ahụ, nke na-eduga na asọmpi. Setan adịghị echegbu onwe ya banyere ụlọ nke kewara ekewa! <ref>https://twitter.com/nosaalways/status/1534509166533943298?t=ln-is3C7OvOw82vS8SHMTg&s=19</ref> ===Ebenside=== lod5xngsig010393l7mc384dqb8g9xs Nour Drissi 0 1825 6960 6959 2022-10-10T11:38:36Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Nour Drissi]] '''Nour Drissi ''' Nour Drissi, 26, bụ onye guzobere ikpo okwu mgbazinye ụgbọ ala dị n'ịntanetị Loue1Voiture.com, webụsaịtị dị na ekwentị mkpanaaka nke bụ (nsụgharị: Rent Car 1) ụlọ ọrụ mbụ na-enye ndị ahịa ohere ịtụnyere ọnụ ahịa mgbazinye ụgbọ ala ma debe ụgbọ ala. na Morocco. Drissi nwetara onyinye $5,000 n'oge na-adịbeghị anya sitere na ihe ngosi She Leads Africa entrepreneur showcase na Lagos, Nigeria, iji kwalite azụmahịa ya. Nke a bụ ihe iri na abụọ ị maghị gbasara Nour Drissi. ===Ihe Ndị O kwuru=== * Nọgidesie ike Were ọdịda dị ka ohere mmụta <ref>https://www.africanvibes.com/entrepreneur-spotlight-10-things-you-did-not-know-about-nour-drissi-and-her-online-car-rental-platform</ref> ===Ebenside=== 2yuqd38nezwf1kkpmopjoledyu7dklc Noviolet Bulawayo 0 1826 12142 6964 2022-10-10T21:47:11Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[NoViolet Bulawayo]] wikitext text/x-wiki #redirect [[NoViolet Bulawayo]] tohx9o0lizc4m6lsnx4lx27vo6hulja Novuyo Tshuma 0 1827 11481 6968 2022-10-10T18:36:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26772550]] wikitext text/x-wiki ''[[w: Novuyo Tshuma| Novuyo Rosa Tshuma ]]''' (28 Jenụarị 1988) bụ onye [[w:|Zimbabwe]] [[W:|onye ode akwụkwọ]] na [[w:|prọfesọ]] nke [[w: imepụta ihe |idepụta ihe]. Ọ bụ onye dere ''' Shadows '', [[w:novella | novella]] na ''Ụlọ Nkume''', [[Q:|akwụkwọ akụkọ]]. A mụrụ Tshuma ma zụlite ya na [[w:Bulawayo|Bulawayo]], nnukwu obodo na [[W:|Zimbabwe]]. Ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị na kọleji ụmụ nwanyị, Bulawayo. == Okwu Ndí Okwuru== * "N'agbanyeghị na o tiri nwata ahụ ihe, ọ bụghị nwa okorobịa ahụ ka ọ chọrọ ịkụ ihe, ma, ọ dị m ka ọ bụ onwe ya..." ** Ụlọ Nkume, 2018 [https://www.goodreads.com/book/show/45894056-house-of-stone] ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Novuyo Tshuma]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Novuyo Tshuma]] na Wikiquote ktdb9s456iwpf487vthyn1ts7j8ddo8 Nse Ikpe-Etim 0 1828 11482 6971 2022-10-10T18:36:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7067552]] wikitext text/x-wiki == Nse Ikpe-Etim == Nse Ikpe-Etim (amuru 21 October 1974) bu onye omere na Naijiria. Ọ bịara bụrụ onye ama ama na 2008 maka ọrụ ya na Reloaded. == Ihe ndi okwuru == * Ndụ dị mkpụmkpụ. Mee ka anya akụkụ ọ bụla gụọ. * Onwere ihe egwu dị n’ime ka ndị mmadụ ghara ịkpọ gị aha. Ọ bụrụ na ị bụ ọkụ, azala mgbe ha kpọrọ gị ọkụ. * Na-aṅụ mmiri, squat gị squat, na-eyi akwa olulu mmiri gị, rie akwụkwọ nri gị, na-eyi lipstick gị, ekwela ka ụmụ nwoke mee gị ihe ọjọọ. * Ọ bụghị ọnyá ndị ahụ na-emerụ ahụ; Ọ bụ scars dị n'uche. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/nse-ikpe-etim/1064/ qxvndje3znn1gt75tshgx9owam3ev1j Nthabiseng Mosia 0 1829 11483 6974 2022-10-10T18:36:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q62140749]] wikitext text/x-wiki [[Nthabiseng Mosia]] '''Nthabiseng Mosia''' Nthabiseng Mosia bụ onye ọchụnta ego South Africa-Ghanaian na onye rụpụtara ụlọ ọrụ ike anyanwụ sitere na Sierra Leone Easy Solar. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Enwela mgbaghara maka ịchọrọ oche na tebụl na ịchụso nrọ gị. Maka ụmụ nwanyị Africa karịsịa, a ga-enwe oge, n'ezie ọtụtụ mgbe, mgbe ị na-ele anya n'otu ọnụ ụlọ (ma ọ bụ nke ndị na-etinye ego, ndị ọchụnta ego ibe, ma ọ bụ ndị nwere ike). Ndị mmekọ) na-eche ebe ebe gị nọ n'ụwa a nke ndị ọcha, ụwa a nke ịchọrọ ịbụ akụkụ nke, otu nke ndị na-emepụta ihe ọhụrụ, ndị nnupụisi, ndị na-agba ọsọ, ndị na-agbanwe egwuregwu. Ekwela ka mmetụta dị ka onye na-apụ apụ igbochi gị ịbụ mgbanwe nke nnọchite anya nke ịchọrọ ịhụ n'ụwa." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2016/12/12/entrepreneur-advice-from-nthabiseng-mosia-you-can-be-the-change</ref> ===Ebenside=== jj34lkzlgi5gtux7jynbf3xbx39jv10 Ntombephi Ntobela 0 1830 11484 6977 2022-10-10T18:36:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112243241]] wikitext text/x-wiki [[Ntombephi Ntobela]] '''Ntombephi Ntobela''' Ntombephi Ntobela bu onye a mụrụ na onwa isii, na afọ 1966 na Bizana, Eastern Cape, South Afrika. Aha ya bụ Mpondo Xhosa. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"kpọmkwem site na mkpụrụ obi" <ref>https://www.sgfmuseum.org/calendar.aspx?PREVIEW=YES&EID=3664</ref> ===Ebenside=== nd4kxlldh78mfoxgs5k6ge4jjd8d1nd Ntombi Setshwaelo 0 1831 11485 6985 2022-10-10T18:36:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112056440]] wikitext text/x-wiki [[Ntombi Setshwaelo]] Ntombi Setshwaelo, onye agha na onye na-akwado ịha nhata na onye ndụmọdụ na onye nchoputa nke Emang Basadi. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *M ga-achọ ịhụ ndị okenye nke ọha mmadụ na-ejuputa na ọdịiche otú ahụ ka na-eto eto nwere ike a siri ike echiche nke njirimara. M na-ata ụta ọgbọ ndị gara aga maka enweghị ọgbọ a ihe ọmụma. Anyị na ndị tọrọ atọ n'etiti ochie na ndị ọhụrụ. * 'mmepe ngwa ngwa na mmekọrịta dị n'etiti ikpe ziri ezi na udo. Ọ bụrụ na ị na-emegbu ọtụtụ mba, ọ ga-emebi mgbanwe' https://www.mmegi.bw/ampArticle/25786 ''Ntombi Setshwaelo: "Amụtala m itinye onwe m n'isi"'' ''(18) June 2010)" * 'Ọ ga-amasị m ịhụ ka ndị okenye obodo na-ejuputa oghere ahụ ka ndị ntorobịa wee nwee mmetụta siri ike nke njirimara. M na-ata ndị ọgbọ gara aga ụta maka enweghị ihe ọmụma nke ọgbọ a. Anyị na-adọkpụ n'etiti ochie na nke ọhụrụ' https://www.mmegi.bw/ampArticle/25786 ''Ntombi Setshwaelo: "Amụtala m itinye onwe m n'isi"""(18 June 2010)" * M na-agbalị ịnọgide na-enwe nguzozi, amụtala m ilekwasị onwe m anya,' https://www.mmegi.bw/ampArticle/25786 ''Ntombi Setshwaelo: "Amụtala m ilekwasị onwe m anya"'' ''(18) June 2010)" * Anyị nwere obi ụtọ, mana anyị ka nwere ogologo ụzọ iji nye ụmụ nwanyị Botswana ohere nha anya," https://www.thenewhumanitarian.org/ar/node/228421 "Ndị agha na-esetịpụ kapet maka ụmụ nwanyị" ( 2006) * Enwere mmata, mana enweghị ọchịchọ na agụụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, "https://www.thenewhumanitarian.org/ar/node/228421" Ndị agha na-atụgharị kapet maka ụmụ nwanyị" (2006) ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Ntombi_Setshwaelo 86m6xaflnd7cdhfqykwdbjbb4ah32gm Nuruddin Farah 0 1832 11486 6988 2022-10-10T18:37:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q323344]] wikitext text/x-wiki == Nuruddin Farah == Nuruddin Farah (Somali: Nuuradiin Faarax, Arabic: نورالدين فارح) (amụrụ 24 Nọvemba 1945)[1] bụ onye ode akwụkwọ akụkọ Somalia. == Ihe ndi okwuru == * Agbalịrị m ike m iji mee ka obodo m dị ndụ site n'ide banyere ya. * Ọ nọ na-eche mgbe ahụ ma ọ̀ dịtụla n'ụzọ ziri ezi. N'oge ndụ ya niile, ọ na-akpachapụ anya n'ihi na o mechara bụrụ na echiche ya dị iche n'ihe ndị ọzọ tụrụ anya ya. 'Nke ahụ na-egosi na m bụ onye nzuzu pụrụ iche, ma ọ bụ nke ọzọ. * Ihe odide dị mma dị ka bọmbụ: ọ na-agbawa n'ihu onye na-agụ ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50318-Nuruddin_Farah i60tiuui4ri9ux5ei5wl63ws0crn8mb Nuwa Wamala Nnyanzi 0 1833 11487 6991 2022-10-10T18:37:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23304315]] wikitext text/x-wiki [[Nuwa Wamala Nnyanzi]] '''Nuwa Wamala Nnyanzi''' Nuwa Wamala Nnyanzi, nke a na-akpọkarị Nuwa Nnyanzi, bụ onye na-ese ihe na-ahụ ọtụtụ mgbasa ozi na Uganda. Ọ bụ onye nchoputa, onye nwe na onye isi onye isi ụlọ ọrụ Nnyanzi Art Studio dị na Kampala, isi obodo Uganda. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Jikọọ ọnụ ma nọgidesie ike na ị ga-eme nke ọma" <ref>https://www.nnyanziart.com/author/admin-nnyanzi/</ref> ===Ebenside=== fyxymntzxfs3o4rp6iuad0n2n3g7m7f Nâzım Hikmet 0 1834 11488 6994 2022-10-10T18:37:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q184906]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:USSR stamp N.Hikmet 1982 6k.jpg|right|thumb|175px|Ị nweere onwe gị ịbụ ohu ndị ọzọ - ị nweere onwe gị ime ka ndị ọgaranya baa ọgaranya]] '''[[w:Nâzım Hikmet|Nâzım Hikmet]]''' ([[w:20 November|20 November]] [[w:1901|1901]] - [[w:3 June |3 June]] [[w:1963|1963]]) bụ onye na-ede uri na onye na-eme ihe nkiri, onye Turkey. a na-ewere ya dị ka onye na-ede uri Turkey a kacha mara amara na West; Asụgharịwo ọrụ ya n'ọtụtụ asụsụ. == Okwu Okwuru == *Adịla ndụ n'ụwa ka a ga-asị na ị na-agbazite ụlọ<br>Ma ọ bụ ebe a naanị maka okpomọkụ,<br>Ma mee ka ọ bụrụ ụlọ nna gị.<br>Kwere na mkpụrụ, ụwa, oké osimiri<br> Ma ndị mmadụ karịa ihe niile.<br>Na-eru uju maka alaka na-akpọnwụ,<br> Kpakpando na-anwụ anwụ,<br>Na anụ ahụ merụrụ ahụ. Ọchịchịrị na ìhè, <br> Oge anọ, ma ndị mmadụ karịa ihe niile.<br> ** Site na '' akwụkwọ ozi ikpeazụ e degaara nwa m nwoke '', dị ka e hotara na ''[https://books.google.it/books?id=WDujzlUrUtYC&pg=PA1890&dq=%22Ama+le+nuvole+le+macchine,+ i+libri%22&hl=it&sa=X&ved=2ahUKEwifv-iWrOPqAhUBAxAIHX98AVwQ6AEwBHoECAQQAg#v=otu ibe&q=%22Ama%20le%20nuvole%2C%20le%20macchine%2C%20ifali. Alla scoperta del gusto di comunicare]'' * Ọ bụ otú a: <br> ijide n'aka, <br> isi ihe abụghị ịtọhapụ ya. ** Site na ''Nke a bụ ụzọ a'' * Ị na-ala n'iyi anya nke anya gị, <br> ọrụ aka gị na-egbuke egbuke, <br> na igwakorita ntụ ọka nke ga-ezuru ọtụtụ ogbe achịcha <br> nke ị na-agaghị edetụ obere iberibe ya ire; <br>'Ị nweere onwe gị ka ị bụrụ ohu ndị ọzọ—''' <br>'''Ị nweere onwe gị ime ọgaranya ka ọ baa ọgaranya.''' <br> Ozugbo a mụrụ gị <br> ha na-akụ gburugburu. ị <br> igwe igwe na-egwe okwu ụgha <br> ụgha ga-adịru gị ndụ. <br> Ị na-eche echiche n'oké nnwere onwe gị <br> mkpịsị aka n'ụlọ nsọ gị <br> nweere onwe gị inwe akọnuche efu. <br> Isi gị na-ehulata dị ka a ga-asị na okara aka nape, <br> ogwe aka gị ogologo, kpọgidere, <br> gị saunter gburugburu na gị nnukwu nnwere onwe: <br> ị nwere onwe gị <br> na nnwere onwe nke ịbụ onye. enweghị ọrụ. <br> Ị hụrụ obodo gị n'anya dị ka ihe kacha dịrị gị nso, kacha ọnụ ahịa. Ma otu ụbọchị, dịka ọmụmaatụ, <br> ha nwere ike ịkwado ya na America, <br> na gị onwe gị kwa, site na nnukwu nnwere onwe -<br> ị nwere nnwere onwe ịghọ ọdụ ụgbọ elu. <br> '''I nwere ike ikwusa na mmadụ ga-adị ndụ''' <br> '''ọ bụghị dị ka ngwá ọrụ, nọmba ma ọ bụ njikọ'' <br> ''' kama dị ka mmadụ—''' <br> ''''''Mgbe ahụ, ha na-eke gị nkwojiaka ozugbo.''' <br> ''''''nwere nnwere onwe') ijide, tụọ gị mkpọrọ''' <br> ''na ọbụna kwụgbuo gị.''' <br> Ọ dịghị ígwè, osisi <br> ma ọ bụ ákwà mgbochi tulle <br> na ndụ gị; <br> '''ọ dịghị mkpa ịhọrọ nnwere onwe:''' <br> '''ị nwere onwe gị.''' <br> Ma ụdị nnwere onwe a <br> bụ ihe dị mwute n'okpuru kpakpando. ** Site na '' Ọnọdụ nnwere onwe dị mwute'' * Adị m iri abụọ na asaa, <br> ọ dị afọ iri na asaa. <br> "Cupid kpuru ìsì, <br> ngwọrọ Cupid, <br> ma ndị ìsì na ndị ngwọrọ Cupid <br> kwuru, sị, Hụrụ nwa agbọghọ a n'anya. **Site na ''Otu Iberibe mmiri hapụrụ na etiti'' * Ọ dịbeghị mgbe m kwakwara ụta na a mụrụ m ngwa ngwa. <br> Obi dị m ụtọ na m bụ nwa nke narị afọ nke iri abụọ. <br> Enwere m afọ ojuju <br> isonye n'usoro ya <br> n'akụkụ anyị ma lụọ ọgụ maka ụwa ọhụrụ... ** Site na ''Na narị afọ nke iri abụọ'' (12 Nọvemba 1941) * Obodo m ma ọ bụ kpakpando <br> Ma ọ bụ ntorobịa m, kedu ihe kacha dịrị? ** Site na ''N'ime Osisi Snowy Night'' (10 Mach 1956) *'''Nke kachasi n'ike anyị <br> bụ obi ike ibi ndụ <br> Ịmara na anyị ga-anwụ, <br> Amaghị ihe ọzọ bụ eziokwu.''' ** Site na ''N'ime Osisi Snowy Night'' (10 Mach 1956) *Owu na-adị ka ụlọ mkpọrọ. ** Site na '' Afọ Ọhụrụ '' (23 Maachị 1956) * Ọ bụghị ọchịchị ma ọ bụ ego na-achị ụwa mana ndị mmadụ na-achị <br> otu narị afọ site ugbu a <br> ikekwe <br> mana ọ ga-abụ n'ezie. ** Site na '' Olileanya '' (September 12, 1957) * Nkewa abụghị oge ma ọ bụ anya <br> ọ bụ àkwà mmiri dị n'etiti anyị <br> dị mma karịa eri silk dị nkọ karịa mma agha. ** Site na '' Nkewa '' (6 June 1960) * N'ihi gi, ubochi obula bu iberi egusi <br> na-esi n'ala di nma <br> N'ihi gi, nkpuru nile na-eru m aka <br> dika a ga-asi na m bu anwu. <br> Daalụ, m na-ebi na mmanụ aṅụ nke olileanya. <br> Ọ bụ gị kpatara obi m na-akụ. N'ihi gị, ọbụna abalị ndị owu na-ama m <br> na-achị ọchị dị ka kilim Anatolian na mgbidi gị. <br> A sị na njem m akwụsị tupu m erute n'obodo m, a zuru m ike n'ogige rose ekele gị. <br> N'ihi gị, Anaghị m ekwe ka ọnwụ bata, <br> yi uwe kacha dị nro, <br> na-akụkwa aka n'ọnụ ụzọ m na egwu <br> na-akpọ m n'ebe kacha elu. ** Site na ''N'ihi Gị'' (Ọgọst 29 1960) * Naanị ihe m dere gbasara anyị bụ ụgha <br> Naanị ihe m dere gbasara anyị bụ eziokwu ** Site na ''Banyere Anyị'' (Septemba 30, 1960) == Njikọ mpụga == [[w:Nâzim Hikmet|Nâzım Hikmet]] na Wikipedia [[Q:Nazim Hikmet|Nazım Hikmet]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hikmet, Nazim}} fd03pjswu0qlftv7wmkh9rzf7q1bu8p Nọdụ-n'ime 0 1835 6996 6995 2022-10-10T11:38:38Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Sit-in|Nọdụ-na'ime]]''' bụ ụdị nke [[w:direct action|omume]] [[w:Nonviolent resistance|enweghị ekwe udo ]] nke gụnyere otu ma ọ bụ Ọtụtụ ndị mmadụ bi na otu mpaghara maka [[w:protest| ngagharị iwe]], a na-emekarị iji kwalite mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọha mmadụ, ma ọ bụ akụ na ụba. Ndị na-eme ngagharị iwe na-agbakọta nke ọma na oghere ma ọ bụ ụlọ, na-ajụ ịkwagharị ọ gwụla ma e mezuru ihe ha chọrọ. Ihe ngosi a na-ahụkarị nke ọma bụ iji gbasaa mmata n'etiti ọha mmadụ, ma ọ bụ kpasasịa ihe na-aga n'ihu na nzukọ a na-eme mkpesa. A na-ejikarị omume a eme ihe na America bụ [[w: Civil rights movement|Ndị na-ahụ maka ikike obodo]]. ==Okwu okwuru == * Ọ dịghị mma ịtu aka n'ihe ị ga-eme dị ka ị́ nọdụrụ ala. Ebe ahụ na-atụ gị ụjọ. Ebe ahụ ọ na-eweda gị ala. Kedu ihe na-aga? Chee echiche banyere onyinyo nke onye nọ ọdụ. Agadị nwanyị nwere ike ịnọdụ ala. Agadi nwoke nwere ike nọdụ ala. A chump nwere ike ịnọdụ ala. Onye ụjọ nwere ike ịnọdụ ala. Ihe ọ bụla nwere ike ịnọdụ ala. Ọfọn, mụ na gị anọkọwo ogologo oge ma oge eruola ka anyị malite ime ụfọdụ iguzo na ụfọdụ ọgụ iji kwado nke ahụ. ** [[W: Malcolm X|Malcolm X]], "Blot or the Bullet," Eprel 4, 1964 ==Njikọ mpụga== [[W: Nọdụ-n'ime|Nọdụ-na'ime]] na Wikipedia. [[Q: Nọdụ-na'ime|Nọdụ-na'ime]] na wikiquote j7z8xe5ulbppgn5qxi76l81kjha7maw OMAR SY 0 1836 11489 6999 2022-10-10T18:37:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q357387]] wikitext text/x-wiki == OMAR SY == Omar Sy (amuru 20 Jenụwarị 1978) bụ onye omere France == Ihe ndi okwuru == * Ndị na-eme nke ọma bụ ndị na-arọ nrọ. Nrọ na-aghọ echiche na mgbe ahụ ihe kpọmkwem. Echere m na ihe niile na-amalite na nrọ. * Anyị niile nwere echiche na-ezighi ezi banyere onwe anyị. M na-agbanwe mgbe niile, na m ga-anọgide na-agbanwe. Ya mere, ọ dịghị mgbe m na-agbalị ịkọwa, kọwaa ma ọ bụ kpee onwe m ikpe. * Anyị ga-akwụsị ịhụ agba akpụkpọ. Ekwenyere m na nke ahụ bụ ụzọ kachasị ike isi gbanwee echiche na omume. Aghaghị m ịkwụsị ịhụ onwe m n'ụzọ a kpaara ókè. Amalitere m ime nke ahụ mgbe m dị afọ iri na ụma, ma lee m taa, n’ihi nke ahụ. Ekwenyere m na nke ahụ bụ ụzọ kacha mma isi gbanwee ihe maka ndị isi ojii. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/76353-Omar_Sy 47fcu08l1p8ia28ra9wb6e84wm6xfjw Obinna Okwodu 0 1837 11490 7003 2022-10-10T18:37:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q97397330]] wikitext text/x-wiki [[Obinna Okwodu]] '''Obinna Okwodu''' Okwodu bụ onye Harambean na onye ọchụnta ego Afrịka a mụrụ na United States mana tolitere na Lagos, Nigeria. O mechara kwaga Winchester College na England wee gaa Cambridge, MA maka Mahadum na Massachusetts Institute of Technology. ===Ihe Ndị O kwuru=== *"Ekwela echiche, jụọ ajụjụ. Nyochaa ahịa tupu ịbanye na ya." <ref>www.peoplehum.com/blog/13-young-entrepreneurs-in-nigeria-to-look-out-for</ref> ===Ebenside=== mju7s8r8qxwl4dxuhojhbeciwva4yps Obiora Udechukwu 0 1838 11491 7007 2022-10-10T18:37:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7074972]] wikitext text/x-wiki '''Obiora Udechukwu''' (amuru ya na afọ 1946) bu onye Naijiria na-ese ihe na odee . Obiora Udechukwu. Amụrụ, 1946 (afọ 75–76) Onitsha, Nigeria. Ọrụ, Onye na-ese ihe. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *A mụrụ ole na ole n'ime anyị n'okporo ụzọ, ebe n'etiti ụbọchị ebube na-eto eto na afọ Nigeria na-efunahụ ya niile n'aka ndị isi ohi; ruo ugbu a ebe a na-ehichapụ akụkọ ihe mere eme, a na-ewepụ ihe ncheta, na akụkọ ọhụrụ iji kwado ebe anyị nọ dị ka Mba bilitere. <ref>https://nsoforanthony.wordpress.com/tag/obiora-udechukwu/</ref> ===Ebenside=== 0ue7y1c06amspoxglv52epbj9cmmr8f Oby Ezekwesili 0 1839 11492 7010 2022-10-10T18:37:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7074927]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Obiageli Katryn Ezekwesili, 2009 World Economic Forum on Africa.jpg|thumb|Oby Ezekwesili]] '''[[w:Oby Ezekwesili|Oby Ezekwesili]]''' (amụrụ 28 Eprel, 1963) bụ ọkachamara n'atụmatụ akụ na ụba, onye na-akwado nghọta, aza ajụjụ, ezigbo ọchịchị na Human Capital Development, onye na-elekọta mmadụ na onye na-akwado ọrụ. ==Okwu ndi okwuru== *'''"E kwesịrị ịzọpụta Naịjirịa ngwa ngwa, ihe anyị na-ahụ na obodo anyị bụ nnukwu ọdịda nke ndị isi anyị."''' **[https://independent.ng/2019debate-30-powerful-quotes-from-oby-ezekwesili-reactions-to-questions/] Mmeghachi omume Oby Ezekwesili na arụmụka 2019. * "'''Iji belata ohere maka nrụrụ aka, ị na-eme ihe dịka mgbanwe nhazi na akụ na ụba'''". **[https://independent.ng/2019debate-30-powerful-quotes-from-oby-ezekwesili-reactions-to-questions/] Azịza Oby Ezekwesili jụrụ ajụjụ n'oge arụmụka onyeisiala 2019. *'''"Onye ọ bụla nke chọrọ ịkwụsị nrụrụ aka aghaghị ịdị njikere ịga n'ụzọ niile. Ọ dịghị ụzọ mkpirisi."''' **[https://voices.transparency.org/10-quotes-about-corruption-and-transparency-vol-2-802020c68574] Mkparịta ụka na nrụrụ aka na Transparency International. *'''Olee otú ọnụ ahịa agụmakwụkwọ ga-esi bụrụ ihe efu nke ndụ? Ọ bụ ihe a na-anabataghị; ọ bụ ihe nkọcha ma anyị ekwela ka ọ daa.''' **[Na-ekwu maka ihe agụmakwụkwọ ghọrọ na Nigeria] *'''"Mgbe ọ dịghị ihe ntaramahụhụ maka mpụ, o kpuchiri." ''' **[https://independent.ng/2019debate-30-powerful-quotes-from-oby-ezekwesili-reactions-to-questions/] Kwuo okwu n'oge arụmụka onyeisiala 2019 * '''ụzọ maka ndị ntorobịa anyị bụ ọrụ, ọrụ, ọrụ.''' **[https://independent.ng/2019debate-30-powerful-quotes-from-oby-ezekwesili-reactions-to-questions/] *'''Agụmakwụkwọ ka amara mgbe niile dị ka ụzọ agamnihu. A ga-ejikọta agụmakwụkwọ nwata mbụ.''' **[https://independent.ng/2019debate-30-powerful-quotes-from-oby-ezekwesili-reactions-to-questions/] == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Oby Ezekwesili]] na Wikipedia *Ederede [[Wikiquote:|Oby Ezekwesili]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT: Ezekwesili, Oby}} a6szh4znjb0n2m0kg5n62whyhhdsn7w Octavia Butler 0 1840 12742 11493 2022-11-10T18:44:20Z Poistuuko Manu? 195 File wikitext text/x-wiki [[File:Butler signing.jpg|thumb|Octavia Butler (2005)]] == Octavia Butler == Octavia E. Butler (June 22, 1947 - Febụwarị 24, 2006) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ sayensị America, otu n'ime ụmụ nwanyị Africa-American ole na ole nọ n'ọhịa. == Ihe ndi okwuru == * Jiri amamihe na iche echiche họrọ ndị isi gị. Onye ụjọ na-edu bụ ihe niile onye ụjọ na-atụ na-achị. Ido onye-nzuzu bu ndi-ohia nāchi onye-nzuzu du. Onye ohi na-edu bụ inyefe akụ gị kacha dị oké ọnụ ahịa ka e zuru. Onye ụgha na-edu bụ ịrịọ ka a gwa ya ụgha. Onye ọchịchị aka ike na-edu bụ ire onwe gị na ndị ị hụrụ n'anya ka ọ bụrụ ohu. *Ihe niile ị metụrụ gị aka Gbanwee. Ihe niile ị na-agbanwe na-agbanwe gị. Naanị eziokwu na-adịgide adịgide bụ Mgbanwe. Chineke bụ mgbanwe. * Mbụ chefuo mkpali. A pụrụ ịdabere na omume karịa. Àgwà ga-akwado gị ma ị na-akpali mmụọ ma ọ bụ na ọ bụghị. Àgwà ga-enyere gị aka imecha na ihicha akụkọ gị. Nkwalite agaghị eme. Àgwà bụ nnọgidesi ike na omume. * Anyị niile nwere ike ịrị elu nke ukwuu karịa ka anyị na-ekwekarị ka anyị chere. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2271-Octavia_Butler shui4lprepy68hmyfeqfmdyw2kk2mjq Odetta 0 1841 11494 7016 2022-10-10T18:37:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q237633]] wikitext text/x-wiki == Odetta == Odetta Holmes (December 31, 1930 - Disemba 2, 2008), nke a maara dị ka Odetta, bụ onye America na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, na onye na-akwado obodo na ikike mmadụ. == Ihe ndi okwuru == * Ka anyị na-eche banyere onwe anyị nke ọma, oge ole na ole anyị na-akụtu onye ọzọ ka ọ nwee mmetụta ogologo. * Ọ bụrụ na onye agbata obi gị na-ele gị anya ka ọ naghị atọ gị ụtọ igodo ị na-abụ, lee anya ozugbo, gọzie ha, ma nọgide na-abụ abụ. * The blues bụ ememe, n'ihi na mgbe ị na-ewere mwute ma gbanwee ya na egwu, ị na-agbanwe ya. * Ọ dịghị onye nwere ike ịkwa gị ùgwù. Nke ahụ bụ nke gị ikwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/42202-Odetta fbd0ops40k87d01obqbuudq6wfi0ujy Odili Donald Odita 0 1842 11495 7019 2022-10-10T18:37:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15452872]] wikitext text/x-wiki [[Odili Donald Odita]] '''Odili Donald Odita''' Odili Donald Odita bụ onye Naijirịa America na-ese ihe osise nke na-arụ ọrụ na Philadelphia, Pennsylvania. Ọrụ ya na-enyocha agba ma na akụkọ ihe mere eme ihe atụ na n'echiche sociopolitical. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Egwu dị ka isi iyi na-akpali akpali n'ọtụtụ ọkwa. Ọ bụ ike na-ejikọ m na etiti ahụmịhe mmadụ. <ref>https://www.studiointernational.com/index.php/odili-donald-odita-interview-velocity-of-change-jack-shainman-gallery-new-york</ref> ===Ebenside=== ir4lih1vdwgiycssvmtgavm7fi8ysla Odolaye Aremu 0 1843 11496 7022 2022-10-10T18:38:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105101586]] wikitext text/x-wiki [[Odolaye Aremu]] '''Odolaye Aremu''' Mohammodu Odolaye Aremu bụ onye Ilorin mụrụ Dadakuada omenka bụ onye gụrụ egwu n'ọtụtụ obodo Yoruba wee depụta ọtụtụ ọba egwu ruo mgbe ọ nwụrụ n'afọ 1997. N'oge ndụ ya, o biri n'ọtụtụ ebe gụnyere Ibadan, Ilorin, Abeokuta, Okeho, Shaki na Lagos. Otú ọ dị, o bi n'Ibadan karịa ebe ndị ọzọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ntụtụ na-adịghị akwụsị akwụsị, mana obere ntụtụ nke na-anaghị eri ya maka oke ọkpa. <ref>https://infotrustng.com/the-incantations-of-odolaye-aremu-the-traditional-psalm-33/</ref> ===Ebenside=== do3rbsm35y0bxjm9nman1xg9ofomokr Odunlade Adekola 0 1844 11497 7025 2022-10-10T18:38:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19610277]] wikitext text/x-wiki == Odunlade Adekola == Odunlade Adekola, (amụrụ 31 Disemba, 1976) bụ onye omere, onye na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye nduzi. == Ihe ndi okwuru == * Mmadụ ekwesịghị ịgwụ ike n'ịchọ ihe ọmụma n'ihi na ụwa na-agbanwe agbanwe ma na-agbanwe agbanwe. * Mgbe ị gụsịrị akwụkwọ ruo oge ụfọdụ, ọ bụ ihe dị mma ime ememe mbọ gị. Ọ bụ ihe magburu onwe ya ịmalite ọrụ wee rụchaa ya; n'ihi na ọ bụghị onye ọ bụla nwere ike ime nke ahụ. * Ka anyị na-etolite, anyị na-aghọta na ihe ịma aka bụ nanị ihe nkịtị na-eme ka mmadụ na-enwe ọganihu ná ndụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/odunlade-adekola/1013/ gi6ugzwwe8g5bvnlw7cm6vfnf92m28m Oghenekaro Itene 0 1845 11498 7028 2022-10-10T18:38:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29044350]] wikitext text/x-wiki == Oghenekaro Itene == Oghenekaro Lydia Itene bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, nwanyị ọchụnta ego na onye na-elekọta mmadụ. Ọ tọrọ ntọala Agnes Fikieme Foundation, onye ọrụ ya bụ ịkwalite ụkpụrụ ibi ndụ n'ime obodo na ịbawanye arụmọrụ ya site na ịkwado, ndụmọdụ na ịmepụta ohere ịnweta ihe ndị dị mkpa. == Ihe ndi okwuru == * Udo nke uche bụ ihe ịga nke ọma ọhụrụ, nke a nwere ike ịmụ draịva ị chọrọ ka ị na-aga n'ihu, nchekwube bụkwa nnukwu ihe, na-anọgide na-adị mma mgbe niile n'agbanyeghị ihe ọ bụla. * Ahụrụ m ụmụ nwanyị ojii n'anya na obodo a,ha mara mma na ọmarịcha. * Emela mkpebi mgbe ị nọ n'oké nrụgide. Ọrịa a echeela m otu ahụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/oghenekaro-itene/2384/ 26yoedmml64axmattvekioo0xmukmal Oil 0 1846 7031 7030 2022-10-10T11:38:39Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Mmanụ|Oil]]''' bụ ihe mmiri Kemịkalụ ọ bụla dị n'ụdị [[w:polarity (chemistry)|nonpolar]] [[w: viscosity|viscous]], na ọnọdụ okpomọkụ ma bụrụ ma [[w: hydrophobe | hydrophobic]] (enweghị ike iji [[w: mmiri|mmiri]], n'ụzọ nkịtị "egwu mmiri") na [[w: lipophilicity | lipophilic]] (na-enweghị ike na mmanụ ndị ọzọ). , n'ụzọ nkịtị "abụba ịhụnanya"). Mmanụ nwere nnukwu carbon na hydrogen ọdịnaya ma na-enwekarị ire ọkụ yana [[w:surfactant|surface active]]. ==Okwu okwuru== == Mmanụ, n'ozuzu == *Manu dị ụtọ, [[w:esi|esi]]) nke chi dị iche iche, na mmanụ agwara agwa, mmanụ ntụsara ahụ́, mmanụ ísì ụtọ, mmanụ cedar maka ịchụ àjà bụ nke m. **[[W:Lahar (chi) | Lahar]], na ''[[w:Arụmụka|Arụmụka n'etiti atụrụ na ọka]]'' (n'etiti ngwụcha narị afọ nke atọ TOA) [http://etcsl.orinst.ox.ac.uk/ ngalaba5/tr532.htm] * [[W:Enki|Enki]] na-edobere gị emume agụụ mmekọahụ e kere na ''[abzu]]''; [[w:Kusu|Kusu]] na-eguzobe ememe agụụ mmekọahụ nke a na-eme n'ụlọ ha kpọmkwem -- oven maka ehi, atụrụ na achịcha n'akụkụ ime ụlọ ịsa ahụ, ememe nsọ nsọ n'akụkụ ụlọ nsọ!<br> <br>Kusu ememe|na-asachapụ] mmanụ maka ụlọ. A na-etinye ya na njikere [...] iji hụ na ememe agụụ mmekọahụ dị nsọ adịghị eleghara anya, site na nnukwu mmiri mmiri, nnukwu ụlọ ịsa ahụ dị nsọ, akara aka a na-apụta: [[w:Ekur|E-kic-nu-jal]] , jiri ọmarịcha ya, dais dị nsọ, na-eme ka ike dị ukwuu dị ebube nke eluigwe na ụwa zuo oke. Ị na-asa ahụ́ n'akụkụ oké osimiri ahụ n'akụkụ ọnụ ụlọ ịsa ahụ dị nsọ; ọ bu kwa manu nke ugwu ka i tiyere n'aru-gi; Nanna, a na-etinye gị n'elu dais gị majestic --ejiri ákwà linin mara mma kechie, na isi e weliri elu, mpi na-egbuke egbuke na pectoral nke Onyenwe anyị! site na nnukwu akụ gị, Onye-nwe Ningublaga na-edobe aka n'elu lapis-lazuli quay ya, nnukwu olulu mmiri, ebe nsọ. Mana site na Eridug, ele nke ''abzu Enki'' na-asachapụ mmanụ maka aka ndị ahụ. Ka i we tukwasi aka nsọ n'elu table nke onyinye-inata-iru-ọma-gi n'ulo-nri, bú ebe uku, onye-isi-ọchi-ya, Kusu, onye nēwesa aka na [[w:na-asachapụ aka|na-asachapụ aka]]--edo aka-ya nsọ. Mana site na Eridug, ele abzu na-asachapụ mmanụ maka aka ndị ahụ. ** Banyere [[w:nanna|Nanna]], ''[http://etcsl.orinst.ox.ac.uk/section4/tr41305.htm A na-abụ abụ nye Nanna]'' (Nanna E), [[w:onye amaghị aha|onye na-amaghị aha]] odee, mbubreyo [[w: puku afọ nke atọ| puku afọ nke atọ BCE]], na [[w:Eletrọniki Text Corpus||Eletrọnịkị Text Corpus nke Akwụkwọ Sumerian]]. * [Mgbochi ahụ na-etinye ohere mberede n'ihe egwu maka ihe karịrị ndị ọrụ 500, ma na-eyi egwu] nkwenye ntụkwasị obi e mere n'etiti Ọfịs Wet'suwet'en na Province nke BC ịzụlite mmekọrịta ọhụrụ dabere na nkwanye ùgwù ** [[W: Mike Farnsworth|Mike Farnworth]] ''[https://www.coastmountainnews.com/news/b-c-public-safety-minister-condemns-blockade-at-coastal-gaslink-pipeline-site/ B.C. Mịnịsta na-ahụ maka nchekwa ọha na-akatọ mmachi na saịtị pipeline Coastal GasLink] ''(Nọvemba 16, 2021 ma ọ bụ February 5, 2018? lee foto na mbido isiokwu) * Site na nrụrụ aka nke [[w:2021 BC idei mmiri| ọnọdụ ihu igwe]] na mpaghara n'ime ụbọchị na-abịa, [[w: Trans Mountain pipeline|Trans Mountain]] na-enyocha ọnọdụ ahụ nke ọma iji hụ na ndị ọrụ anyị nwere ike ịga n'ihu na-aga n'ihu n'enweghị nsogbu. ** [[W:Trans Mountain Corp|Trans Mountain Corp]] ''[https://www.ctvnews.ca/canada/intense-weather-heads-for-b-c-slows-pipeline-restart-as-prime-minister-to-visit -1.5683067 ihu igwe siri ike maka BC, na-ebelata pipeline ịmalitegharịa dị ka praịm minista ileta] '' (November 26, 2021) ===Ụdị ndị akọwapụtara === ====[[w: Petroleum|Petroleum]]==== [[Usòrò:Oil_Reserves_Updated.png|thumb|"Onye ọ bụla na-eso ụlọ ọrụ mmanụ ga-agwa gị na ọ naghị eme ihe ọ bụla ebe mmanụ si abịa," Keith Crane, ọkachamara n'ihe ike na [[w:RAND Corporation| RAND Corp.]] <br> Ahịa mmanụ zuru ụwa ọnụ na-ejikọta ọnụ, Crane na-ekwu, na mgbanwe n'otu akụkụ nke usoro ahụ nwere ike ịkpalite mmetụta n'ebe ndị ọzọ. [[W: Corey|Corey Flintoff]].]] [[W:Leekwa| Injinia mmanụ ala]] * "Onye ọ bụla nke na-agbaso ụlọ ọrụ mmanụ ga-agwa gị na ọ naghị eme mgbanwe ọ bụla ebe mmanụ si abịa," Keith Crane, ọkachamara n'ike na [[w:RAND Corporation|RAND Corp.]] <br> Global kwuru. Ahịa mmanụ na-ejikọta ọnụ, Crane na-ekwu, na mgbanwe n'otu akụkụ nke usoro ahụ nwere ike ịkpalite mmetụta n'ebe ndị ọzọ. <br> Ọ na-akọwa na [[w:U.S|U.S.]] amachibidola [[w:Iran|Iran]] n'ihi na ha anaghị ebubata mmanụ ya. Mana "ọ bụrụ na mmanụ Iran apụ n'ahịa [ụwa], ọ ka na-emetụta ọnụahịa na United States," Crane na-ekwu. ** Corey Flintoff, [https://www.npr.org/2012/04/11/150444802/where-does-america-get-oil-you-may-be-surprised "Ebee ka America na-enweta mmanụ? Enwere ike iju gị anya”], ''NPR'', (Eprel 12, 2012). *Iji jụọ ajụjụ "Gịnị bụ mmanụ?" ọ fọrọ nke nta ka ịjụ "Gịnị bụ ịhụnanya?" **[[w: John Gunther | John Gunther]], ''[[w: Inside U.S.A. (akwụkwọ)|N'ime U.S.A.]]' (1947), peeji nke 57. * Ihe o kwuru bụ na anyị ga-aga n'ihu na-adabere na mmanụ Gulf Persian ma ọ bụrụ na ọ dị mkpa ịchụ ndụ ndị America n'ọgụ maka mmanụ ahụ. Echeghị m na anyị kwesịrị ịlanarị ndụ ndị America na-alụ maka mmanụ onye ọzọ. N'ihi na agha na [[w: middle east|Middle East]] na Persian Gulf - ihe anyị ga-enweta bụ agha ma anyị agaghị enweta mmanụ. Na anyị ga-atụfu ọtụtụ ndị America na usoro. **[[w: Gary Hart | Gary Hart]], [https://www.presidency.ucsb.edu/documents/democratic-presidential-candidates-debate-columbia-university-new-york-city Democratic Candidates Candidates Debate. na Mahadum Columbia na New York City], (28 Maachị 1984) *Akụkọ mmanụ ala ụwa bụ otu n'ime ihe jọgburu onwe ya nke mmadụ mara: n'ime ya, a na-akwa emo ụkpụrụ omume nke elementrị na nke ọha. Ọ bụrụ na mmanụ dị ike tụkwasị obi agaghịkwa ebukọrọ ihe ma na-eweda obodo anyị ala, ọ bụghị n'ihi na ndị a na-eri anụ aghọwo mmadụ, kama n'ihi na anyị emeriwo agha siri ike nke na-eme kemgbe mmalite narị afọ. **[[W: Muhammad Reza Pahlavi|Muhammad Reza Pahlavi]], ''Akụkọ Shah'' (1980), ibe 59. [[Usòrò:US_Navy_030328-M-0000X-005_Kuwaiti_firefighters_fight_to_secure_a_burning_oil_well_in_the_Rumaila_oilfields.jpg|thumb|Onyinye mmanụ anyị dị nchebe, ọ bụghị n'ihi na gọọmentị anyị na-eyi egwu iji ike mee ihe megide ndị ụwa, mana ọ ga-eme ka ndị na-ahụ maka mmanụ ga-eme ka ndị ụwa na-achọ mma. ]]. ~ [[w:David R. Henderson | David R. Henderson]] * Ọ bụghị n'ihi na gọọmentị anyị na-eyi egwu iji ike imegide ndị ga-eme ka ọ ghara inwe nchebe, kama n'ihi na ndị na-ebu mmanụ n'ụwa chọrọ ime [[w: ego|ego]]. ** [[w:David R. Henderson | David R. Henderson]], dị ka e hotara na '' Handbook of Oil Politics '', dezie. Robert E. Looney, Routledge, Isi. 11 “Ndị Gọọmenti Ọ̀ Kwesịrị Ịga Agha Maka Mmanụ?” (2012) p. 144. *Echere m na igwu mmiri Arctic bụ ara. Echere m na a ga-adụ mba dị iche iche n'ụwa ọdụ ka ha tinye mmachi na igwu mmanụ n'oké osimiri Arctic. **[[W:Al Gore|Al Gore]], dị ka e hotara na [http://www.theguardian.com/us-news/2015/jul/16/al-gore-obama-climate-change-arctic-drilling the Guardian na 16 Julaị 2015]. * Ka mmadụ na-abịaru nso obodo ndị [[w:Erie | Nwamba]] nso, mmadụ na-ahụ mmiri dị arọ na nke siri ike, nke na-enwu dị ka brandi, na-esikwa n’afụ ọkụ mgbe etinyere ya ọkụ. Ọ bụkwa oke mmanu ka ndị Savage anyị niile na-eji ya tee isi na ahụ ha mmanụ. ** Mmekọrịta Jesuit nke 1657 nke Le Jeune deziri, dịka qtd. na [https://play.google.com/store/books/details?id=i1czAQAAMAAJ&rdid=book-i1czAQAAMAAJ&rdot=1“An Old Frontier of France: The Niagara Region and Adjacent Lakes Under French Control Volume 1”], nke Frank dere Hayward Severance, (1917), p. 294. * Ebe anyị na-ezute ya bụ Ganos; ebe onye uwe ojii kwesịrị ịnara otuto [Joncaire] mere ka obi sie m ike na ya ahụla isi iyi, nke mmiri ya dị ka mmanụ ma nwee ụtọ ígwè. O kwukwara na nwa ntakịrị gaa n'ihu, e nwere isi iyi ọzọ nke yiri ya, na ndị anụ ọhịa na-eji mmiri ya eme ka ahụ́ dajụọ ụdị mgbu niile. ** [[w:Chabert Joncaire|Chabert Joncaire]], dị ka qtd na [https://play.google.com/store/books/details?id=i1czAQAAMAAJ&rdid=book-i1czAQAAMAAJ&rdot=1"Ochie Frontier nke France: Mpaghara Niagara na ọdọ mmiri dị n'akụkụ n'okpuru njikwa French Mpịakọta 1”], nke Frank Hayward Severance, (1917), p. 294. * N'afọ 1991, [[w:Landsat program|Landsat]] weghaara [[w: gburugburu ebe obibi|gburugburu ebe obibi]] [[w:ihe si na ya pụta|ihe si na ya pụta]] nke [[w:agha|agha]]. Ka ndị agha [[w:iraki|Iraki]] siri na [[w: Kuwait|Kuwait]] pụọ, ha gbara ọkụ karịrị olulu mmanụ 650 ma mebie ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 75 ọzọ, bụ nke wụsa mmanụ na-esighị ike gafee ọzara wee banye n'Ọwara Oké Osimiri Peasia. <br> [[w: ọkụ|ọkụ]] gbara ọnwa iri. Dị ka ọmụmụ 2009 e bipụtara na Mgbochi na Nchịkwa Ọdachi, ndị ọrụ mgbanyụ ọkụ sitere na mba iri, akụkụ nke otu nzaghachi nke nwere ihe dị ka ndị ọrụ 11,450 sitere na mba 38, jiri teknụzụ ndị a maara nke ọma na nke a na-anwalebeghị mbụ iji gbanyụọ ọkụ. Mgbe agbanyụchara nke ikpeazụ na Nọvemba, ihe dị ka ọdọ mmiri 300 ka fọdụrụ, yana akwa nke soot na mmanụ dapụtara na mbara igwe wee gwakọta ya na ájá na gravel iji mepụta 'tarcrete' n'ofe pasent 5 nke ala Kuwait. * E mere atụmatụ na a tọhapụrụ otu ijeri barel mmanụ na gburugburu ebe obibi. Mgbe ọtụtụ ọkụ gbachara, barel 25 ruo 40 gbasapụrụ n'ọzara yana nde barel 11 na Ọwara Persian, dịka akwụkwọ 2012 bipụtara na Remote Sensing of Environment si kwuo. Maka ntụnyere, 2010 Deepwater Horizon wụsara n'Ọwara Oké Osimiri Mexico ka a tọhapụrụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde barel mmanụ ise. Odida obodo Kuwait eweghachila ntakịrị. Mgbalị ime ka ọ dị ọcha ewepụla nde barel mmanụ 21 n'ọzara, mana e mere atụmatụ na otu nde barel ka dị. ** [[w: NASA | NASA]], [https://www.nasa.gov/mission_pages/landsat/news/40th-top10-kuwait.html "Landsat Top Ten - Kuwait Oil Fire"], (07.23. 12). * Ekwurula m ọtụtụ oge na ọ dịghị mba n’ụwa nke ga-achọta ọtụtụ ijeri barel mmanụ ma hapụ ya n’ala ebe a na-ere ya. ** [[W: Justin|Justin Trudeau]], na-ekwu maka [[w:Trans|Trans Mountain Pipeline]]. Dịka [[w: The Guardian||The Guardian]] siri kwuo, ''[https://www.theguardian.com/world/2016/nov/29/canada-approves-kinder-morgan-oil-pipeline-justin-trudeau Canada kwadoro controversial Kinder Morgan pipeline mmanụ]" (30 November 2016). ==Njikọ Mpụga== [[W:Oil|Oil]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Oil|Oil]] na Wikiquote. ckxbqgutitf23d72itih4lbz5c6m576 Oke ọnụ ọgụgụ mmadụ 0 1847 7035 7034 2022-10-10T11:38:40Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chingay Johor 2018.jpg|thumb|Nwabigara mmadụ]] '''[[w: Overpopulation|Oké ọnụ ọgụgụ]]''' bụ ọnọdụ nke ọnụọgụ ihe ọ bụla dị ndụ karịrị [[w: ikike ibu | íbú ikike ìbù]] nke [[w: ecological niche | niche gburugburu ebe obibi]]. __AKWỤKWỌ__ :<obere>'''ỌNỤ''''</small>: [[#A - F|A - F]] , [[#G - L|G - L]] , [[#M - R|M - R]] , [[#S - Z|S - Z]] , [[#Leekwa | Leekwa]] , [[#Mpụga njikọ | Njikọ mpụga]] == Okwu okwuru == :''' ka onye odee haziri okwu n'ụdị mkpụrụedemede'' === A - F === *'''Ụmụaka bụ ndị iro nke agbụrụ mmadụ'''...Ka anyị tụlee ya otú a: ka oge ụwa na-amụba ọnụ ọgụgụ ya okpukpu abụọ, ike anyị ga-eji ga-amụba okpukpu asaa nke pụtara ma eleghị anya ego ole. nke mmetọ nke anyị na-emepụta ga-amụbakwa okpukpu asaa. Ọ bụrụ na mmetọ na-eyi anyị egwu ugbu a ugbu a, olee otú a ga-esi yie anyị egwu mmetọ okpukpu asaa site, sịnụ, 2010 O.A., nke kesara n'etiti ndị mmadụ okpukpu abụọ? Anyị ga-akụ nri ugboro abụọ n'ime ala a na-egbu egbu n'ọ̀tụ̀tụ̀ ugboro asaa. ** [[W: Isaac Asimov|Isaac Asimov]] (1969) na N'ajụjụ ọnụ Boston magazin. Kpọtụrụ aka na: Ellen Peck (1976). "Ọnyà nwa," p. 17 * Ọ ga-ebibi ya niile. Ana m eji ihe m na-akpọ ihe atụ nke ime ụlọ ịwụ m. Ọ bụrụ na mmadụ abụọ bi n'otu ụlọ, ma e nwere ụlọ ịsa ahụ abụọ, mgbe ahụ, ha abụọ nwere ihe m na-akpọ nnwere onwe nke ime ụlọ ịwụ ahụ, gaa na ụlọ ịsa ahụ oge ọ bụla ịchọrọ, ma nọrọ ogologo oge ịchọrọ maka ihe ọ bụla ị chọrọ. Na nke a na ụzọ m dị mma. Na onye ọ bụla kwenyere na nnwere onwe nke ime ụlọ ịwụ ahụ. O kwesiri idi ebe ahu na iwu. Ma ọ bụrụ na ị nwere mmadụ 20 n'ime ụlọ na ụlọ ịsa ahụ abụọ, n'agbanyeghị ole onye ọ bụla kwenyere na nnwere onwe nke ime ụlọ ịwụ ahụ, ọ dịghị ihe ọ bụla. Ị ga-edozi, ị ga-ewepụta oge maka onye ọ bụla, ị ga-akụ ụda n'ọnụ ụzọ, ị gafebeghị, na ihe ndị ọzọ. N'otu aka ahụ, ''[[w: ọchịchị onye kwuo uche ya|ọchịchị onye kwuo uche]] enweghị ike ịlanarị oke mmadụ. Ebube mmadụ enweghị ike ịlanarị ya. Ọdịmma na ịdị mma agaghị adị ndụ ya.”''' Ka ị na-etinyekwu ọtụtụ mmadụ n'ụwa, uru ndụ ọ bụghị nanị na-ada ada, kama ọ na-apụkwa n'anya. Ọ baghị uru ma mmadụ anwụọ. ** [[W: Isaac Asimov|Isaac Asimov]] (1988) na N'ajụjụ ọnụ [[w: Bill Moyers|Bill Moyers]] na ''Bill Moyers' World of Ideas'' (17 October 1988); [http://www.pbs.org/moyers/faithandreason/print/pdfs/woi%20asimov1.pdf transcript] ( ibe 6) - [http://www.pbs.org/moyers/faithandreason/media_players/asimovwoi_audio. html ọdịyo (20:12)] ** Ikwu nzaghachi nye ajụjụ a nke [[w:Bill Moyers | Bill Moyers]]: Kedu ihe ị na-ahụ na-eme n'echiche nke [[w:asọpụrụ|asọpụrụ]] n'ụdị mmadụ ma ọ bụrụ na mmụba ọnụ ọgụgụ a na-aga n'ihu n'ogo ọ dị ugbu a? * Anyị bụ ihe otiti n'ụwa. Ọ na-abịa n'ụlọ iji bido n'ime afọ 50 na-esote ma ọ bụ karịa. Ọ bụghị naanị mgbanwe ihu igwe; ọ bụ nnukwu ohere, ebe a na-akụ nri maka nnukwu ìgwè a. Ma ọ bụ na anyị na-amachi oke ọnụ ọgụgụ anyị ma ọ bụ ụwa okike ga-emere anyị ya, na ụwa na-emere anyị ya ugbu a. ** [[W: David Attenborough|David Attenborough]], [https://www.telegraph.co.uk/news/earth/earthnews/9815862/Humans-are-plague-on-Earth-Attenborough.html David Attenborough - Ụmụ mmadụ na-arịa ọrịa. Ụwa]. "The Telegraph", Jenụwarị 22, 2013. *Ọganihu nke ọgwụ ọgbara ọhụrụ dị taa nke ukwuu, nke mere na a na-edobe ọtụtụ nde mmadụ ndụ - ma ọ bụrụ na a gwọọghị ya - ndị n'oge mbụ, na n'enweghị ikike sayensị, ga-anwụrịrị. Na nkà na ihe ọmụma a mepere emepe, na nke a na-ahụ maka nlekọta nke usoro anụ ahụ, taa ka a ga-achọta nnukwu nsogbu ụwa - nsogbu nke ụbara mmadụ nke mbara ala, na-eduga n'ìgwè atụrụ ndụ nke ụmụ mmadụ na nsogbu akụ na ụba na-akpata - ịkpọtụ naanị otu n'ime ihe isi ike mberede nke ihe ịga nke ọma a. Nchekwa ndụ a "na-ekwekọghị n'okike" bụ ihe na-akpata ọtụtụ nhụjuanya, ma bụrụ isi iyi nke agha, na-emegide ebumnuche karmic nke Logos mbara ala.<BR> Site na nnukwu nsogbu a, enweghị m ike ime ebe a. Enwere m ike igosi ya naanị. A ga-edozi ya mgbe egwu nke [[w: ọnwụ|ọnwụ]] ga-apụ n'anya, na mgbe ụmụ mmadụ na-amụta ihe oge pụtara na ihe mgbagwoju anya. **[[W: Alice Bailey|Alice Bailey]], ''Ngwọta na Ụzarị asaa: Mpịakọta 4: Ọgwụgwọ Esoteric'' p. 278 (1953). ISBN 978-0-85330-121-9. . * Ọ bụ ezie na ọrụ amaghị ihe ọ bụla na ike ndị kpuru ìsì nke mbara ala kpalitere mgbanwe mgbanwe n'ime afọ ijeri 4.5 gara aga nke akụkọ ntolite evolushọn nke ụwa, ugbu a onye ọrụ maara ihe na nke nwere ọchịchọ onwe ya na-eduzi mgbanwe - "mmadụ." Anyị enweghị ike ikwu maka ụmụ mmadụ n'otu aka ahụ, n'ezie, n'ihi na nsogbu ahụ sitere n'aka ndị isi obodo mepere emepe West na mba ndị ka daa ogbenye bụ ndị nyere obere aka na nsogbu ihu igwe ga-akachasị njọ. "Ma mba ndị dị ka China, India, na Brazil bụ isi ihe na-enye aka, na ngụkọta mmetụta nke ijeri mmadụ 7.5 na mbara ala na-eme ka ikpochapụ ma daa n'ebe nile." Nkwụsi ike nke Oké Mgbukpọ ahụ akwụsịla ugbu a, mgbanwe na-arịwanye elu n'ike n'ike. gafere nghọta na njikwa anyị, na ọgba aghara na-echere n'ọnụ ụzọ anyị. ** [[W:Steven Best|Stephen Best]]. ==Njikọ Mpụga== [[W:oke ọnụ ọgụgụ|Oke ọnụ ọgụgụ]] na Wikipedia. [[Q:oke ọnụ ọgụgụ |Oke ọnụ ọgụgụ]] na wikiquote. luhj3dly3ko8xdreovpse9fmfvvkxdn Okechukwu Ofiaeli 0 1848 11499 7038 2022-10-10T18:38:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q52274488]] wikitext text/x-wiki [[Okechukwu Ofiaeli]] '''Okechukwu Ofiaeli''' Okechukwu Ofiaeli, nke a makwaara dị ka Okey, bụ onye na-ese ihe na gburugburu ebe obibi Naijiria hibere na Queens, New York. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Akụ na-emebi emebi na-alụso omume ọkụ ọgụ site na ịtụgharị uche n'ọhịa dị ka ihe ọkụkụ. <ref>https://www.nolongerempty.org/artist/okechukwu-okegrass-ofiaeli/</ref> ===Ebenside=== 169b2v0olvt0j7nhzr5ypvjix7pk8bf Okey Ndibe 0 1849 11500 7041 2022-10-10T18:38:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7081956]] wikitext text/x-wiki [[Okey Ndibe]] Okey Ndibe bu onye na-ede edemede nakwa ode akwukwo ndoro-ndoro ochichi. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Cheta nke a: akụkọ a na-aghaghị ịkọ anaghị agbaghara ịgbachi nkịtị. Okwu bụ ọnụ ji akụkọ. *I weere aka gi de okwu, ma uche-gi kpochapurum. *Ịmara na-adị mma mgbe ụfọdụ, mana inwe amamihe ịkweta na ihe ị na-apụghị ịma ka mma. *Onye maara ihe na-eji anya ya hie ụra, meekwa ka ntị ya na-amụ anya. ==Edensibia== https://www.goodreads.com/author/quotes/312790.Okey_Ndibe dhdft2xnrhtkug19twhc218zqxqli5w Okpomọkụ gburugburu ụwa 0 1850 7044 7043 2022-10-10T11:38:40Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Global warming|Okpomọkụ zuru ụwa ọnụ]]''' bụ mmụba nke nkezi okpomọkụ nke usoro ihu igwe nke ụwa, na-ebute mgbanwe n'ụdị mmiri ozuzo, oke ihu igwe, ebili mmiri ọkụ, ọkụ ọhịa na ihe ndị ọzọ. Mmetụta ya kemgbe etiti narị afọ nke 20 bụ nke a na-enwetụbeghị ụdị ya n'ọ̀tụ̀tụ̀ na nha. [[Usòrò:The Rim Fire in the Stanislaus National Forest near in California began on Aug. 17, 2013-0004.jpg|thumb|A dọọ anyị aka ná ntị nke ukwuu na anyị na-eke ọdachi na nanị ikuku anyị nwetara, na anyị nwere. nọgidere na-eme ya. Ugbu a, anyị na-eche ihe ga-esi na ya pụta ihu. [[W:Bob Altemeyer|Bob Altemeyer]].]] == Okwu okwuru == === A === * ''Anaghi m ekwe na ihe kpatara ya. Naanị ihe m maara bụ na mmiri dị ebe a na-enwebu ice.'' ** Admiral [[w:Thad Allen|Thad Allen]], US Coast Guard, nke e hotara na ''Smithsonian Magazine'', Maachị 2010. * Anyị kwesịrị ilebara mgbanwe ihu igwe anya, anyị kwesịrị ịmachi oke okpomọkụ n'ụwa niile ruo n'ókè kachasị mana anyị enweghị ike ime ya n'efu nke idobe [[w: people|ndị mmadụ]] na [[w: poverty|ogbenye]] na ịkwụsị mmepe ha [[w: Akụnụba|akụnụba]]. . ** [[W: Khalid A. Al-Falih|Khalid A. Al-Falih]], n'ajụjụ ọnụ ''Oge Ego'' [https://www.ft.com/content/c0ff2e20-ab49-11e6-ba7d- 76378e4fef24] (18 Nọvemba 2016) * '' A dọrọ anyị aka ná ntị nke ukwuu na anyị na-akpata ọdachi n'ime nanị ikuku anyị nwere, anyị nọgidere na-eme ya. Ugbu a anyị na-eche ihe ga-esi na ya pụta ihu. ** [[W:Bob Altemeyer|Bob Altemeyer]], [https://theauthoritarians.org/48-2// "Gịnị kpatara ndị na-akwado Trump ji eguzoro n'akụkụ Ya, n'agbanyeghị gịnị?"], Ọgọst 23, 2018. * Mgbe anyị lere anya na okpomọkụ nke oké osimiri na-ebili, carbon dioxide na-ebili na ikuku na ihe ndị ọzọ, anyị maara na ha na-arị elu karịa steepụ karịa ka enwere ike ịkọ maka ọdịdị ihu igwe nke okike ... Ihe ndị mmadụ (ga-emerịrị) bụ ime. gbanwee omume ha na omume ha… maka ọgbọ anyị na-abịa, anyị ga-eme ihe, anyị ga-achọkwa nkwado gọọmentị. ** [[W: David Attenborough|David Attenborough]], [http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/5012266.stm?ls "Ihu igwe na-agbanwe"] (24 Mee 2006) * Mgbe m bụ nwata n’afọ ndị 1900, ọkwa carbon dioxide ka dị n’okpuru akụkụ 300 kwa nde. N'afọ a, ọ ruru 382, ​​ọnụ ọgụgụ kachasị elu kemgbe ọtụtụ narị puku afọ. ** [[W: David Attenborough|David Attenborough]], [http://www.independent.co.uk/environment/attenborough-climate-change-is-the-major-challenge-facing-the-world-479459.html "Mgbanwe ihu igwe bụ isi ihe ịma aka na-eche ụwa ihu”] (24 Mee 2006) * Ugbu a, anyị na-eche ọdachi mmadụ mere nke zuru ụwa ọnụ ihu, ihe iyi egwu kasịnụ anyị nwere n'ime ọtụtụ puku afọ: mgbanwe ihu igwe. Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe, ọdịda nke mmepeanya anyị na mkpochapụ nke ọtụtụ ihe ndị sitere n'okike dị na mbara igwe. ** [[W: David Attenborough|David Attenborough]], okwu na [[W: Katowice climate change| Katowice Climate Change Conference]], "David Attenborough: ọdịda nke mmepeanya dị na mbara igwe", ''[The Guardian]'', 3 December 2018 . == B === * Otu eziokwu dị mfe gbasara okpomoku zuru ụwa ọnụ bụ nke a, na ọ gaghị echekwa onye ọ bụla, n'agbanyeghị ọgaranya, dị ike na ike anyị chere na anyị bụ…. Mr Tony Blair, Prime Minister nke UK kwuru otu oge na-enweghị ihe kwesịrị ekwesị ugbu a, Nkezi okpomọkụ zuru ụwa ọnụ ga-ebili site na 2 degrees Celsius. Ndị ọkà mmụta sayensị na-eche na ịrị elu oke osimiri ga-ezuru ga-ezuru oke ibu nke Bangladesh n'ime afọ 30/40. Ọ ga-abụ nnukwu ọdachi nye obodo m na mpaghara niile ma ọ bụrụ na ọtụtụ ala Bangladesh na-apụ n'anya n'okpuru oke osimiri. Ọ na-atụ m ụjọ iche na ụmụ ụmụ m (m metụ ha aka) agaghị enwe ebe ha ga-ebi n’ụwa a. Achọrọ m ijide n'aka na ụmụ ụmụ m, na ụmụ ha ga-esochi ha, ga-enwe ike ịnụ ụtọ ịma mma nke obodo m nke m na-ekpori ndụ, na-enwekwa ike inwe ala ga-eju afọ, na ala zuru oke maka nri. ** [[w:Michael S. Baroi|Michael S. Baroi]], Bishọp Anglican nke Bangladesh, nke e hotara na "Bishọp nke London na-edu ọrụ mgbanwe ihu igwe," [http://www.christiantoday.com/article/bishop. .of.london.to.lead.climate.change.service/8193.htm Nọvemba 3, 2006] * Ọ nweghị ihe ịma aka ga-esi na ya pụta nke anyị ga-ezute n'ime afọ iri na-abịanụ karịa nsogbu ihu igwe na-arị elu. Akwụsịghị ya, ọ bụ n'ezie ihe iyi egwu na ahụike nke ụwa anyị na ndụ anyị ... Anyị bụ akụ na ụba na nsogbu mana enwere ohere dị egwu: Ọ bụghị naanị wughachi ebe anyị nọ na mbụ, mana ka mma, sie ike karị. , ọzọ resilient na ọzọ njikere maka ihe ịma aka ndị dị n'ihu ... Ndị a abụghị pie-in-the-sky dreams. Ndị a bụ ụkpụrụ omume nke anyị nwere ike ịrụ ọrụ ozugbo ... Ọ dịghị ihe bụ hoax. Ọ dịghị ihe bụ aghụghọ banyere nke ahụ. Ọ bụ isiokwu dị oke njọ. Achọrọ m ikuku dị ọcha. Achọrọ m mmiri dị ọcha. Achọrọ m ikuku kacha dị ọcha, achọrọ m mmiri dị ọcha. Gburugburu ebe obibi dị m ezigbo mkpa. **[[W:Joe Biden|Joe Biden]] e hotara na **[https://nypost.com/2020/07/14/joe-biden-unveils-his-2t-aoc-fueled-green-new-deal-energy-agenda / Joe Biden ekpughere atụmatụ ume ike Green New Deal nke $ 2T AOC, nke Ebony Bowden kwuru, ''New York Post,'' (14 Julaị 2020) ==Njikọ mpụga== [[W: Okpomọkụ gburugburu ụwa|Okpomọkụ gburugburu ụwa]] na Wikipedia. [[Q: Okpomọkụ gburugburu ụwa|Okpomọkụ gburugburu ụwa]] na wikiquote 9khfxnlfajh4mrz8ck2h1c8rx85ik2c Oksana Shachko 0 1851 11501 7047 2022-10-10T18:38:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q14770921]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Oksana Shachko - 8 March 2009.jpg|thumb|Ka anyị nọrọ ọnụ, ka anyị lụọ ọgụ ọnụ!]] '''[[w:|Oksana Shachko]]''' (Ukrainian: Оксана Шачко; 31 Jenụwarị [[w:|1987]] - 23 Julaị [[W:|2018]]) bụ onye omenkà [[W:|Ukrainian]] na [[w:|onye na-eme ihe]] ya na [[w:|FEMEN]]. Ọ bụ otu n'ime ndị malitere FEMEN na Eprel 2008, yana [[w:|Anna Hutsol]] na [[w:|Alexandra Shevchenko]]. ==Okwu Ndi Okwuru== ===Ajụjụ na ''Luxemburger Wort'' (2015) === <small>Dị ka e hotara na ''[https://luxtimes.lu/archives/12783-interview-speaking-of-femen-ism Interview: Ikwu banyere Femen-ism]'' (3 August 2015), ''[[w:|Luxemburger Wort]]''.</small> * "Ihe kachasị ike ụmụ akwụkwọ na-eto eto na-enweghị ego ma ọ bụ ikike nwere ike ime bụ ime ihe nkiri na iji ndị nta akụkọ na igwefoto ha. Mgbe ndị mmadụ mụtara banyere nsogbu ndị ahụ na-akparịta ụka, ihe na-amalite ịgbanwe." * "Foto nke nwa agbọghọ gba ọtọ bụ nke kachasị dị jụụ, ma ọ bụkwa ihe ngosi kachasị mma ị nwere ike ịmepụta, ya mere ọ dị ike. [...] Anyị na-ebi na usoro [[w:|patriarchal]] ebe [[w:| aru nwanyi]] a na-achikota kpam kpam ma jiri ya [w:|[Nwanyi]] na-eme ihere maka [[w: Body image|aru]], nke a bukwa nsogbu di omimi, anyi bu ohu nke nwoke n'ihi na anyi adighi [[w: Mmekọahụ nwanyị nke ụmụ nwanyị#Jikwaa mmekọahụ nwanyị | jikwaa mmekọahụ anyị]]." * "[[w:|Feminists]] na-anwakarị [[w:Tomboy | ka ha bụrụ nwoke]]: ha na-akpụ ntutu ha, ha anaghị eji etemeete, na-eje ije dị ka ụmụ nwoke, zoo ara ha, na-eji uwe nwoke ... ha ghọrọ nwoke na anyị. chere na nke ahụ bụ ụzọ dị ize ndụ nye nwanyị [...] Anyị na- [[w: Body positivity|adịghị eme ihere nke ahụ anyị]]. dị iche na ụmụ nwoke, nke a bụ ihe kacha mma anyị na ụmụ nwanyị nwetagoro, anyị etinyela nwanyị n'etiti echiche nwanyị." * "Ọ bụ ihe magburu onwe ya ịbịaru nso [[w:Vladimir Putin | Putin]] wee sị 'na-ekpo ọkụ' n'ihu ya, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ abụọ tupu ndị Ukraine ndị ọzọ aghọta [[w: Amụma Mba Ọzọ nke Vladimir Putin# Mmekọrịta na post- Soviet steeti|ihe ọ na-eme obodo]]." * "Abụ m mmadụ, mgbe ụfọdụ m na-atụ ụjọ ma mgbe ụfọdụ m na-echegbu onwe m n'ihi na ọ bụ ezie na anaghị m atụ egwu ịnọ afọ ole na ole n'ụlọ mkpọrọ, aghọtara m na nne m na ndị enyi m ga-enwe nchegbu. M na-atụle nke a mgbe niile n'isi m. [ ...] ''M na-atụ m egwu ibi na obodo a, n'ụwa a, na-eme ihe ọ bụla: iji ndụ na-atụ egwu ihe niile, na-atụ egwu ikwu okwu ma ọ bụ gaa n'ebe ụfọdụ, ka ọ bụrụ naanị na nkịtị. rụọ ọrụ, emela ihe ọ bụla maka ọgbọ na-abịa. N'uche m, nke ahụ dị egwu karịa ịga ụlọ mkpọrọ. " * "Ha nwere ike igbu gị n'otu sekọnd, ị ghọtara na ị bụ onye dị nnọọ obere. Ma n'otu oge ahụ mmadụ na-eche: ị bụ obere onye nwere ike ime ka nnukwu ihe na ọbụna [Russia] ga-eziga. ha [[w:|ọrụ nzuzo]] ga-eso gị!" *"""Ndị mmadụ kwesịrị ịchịkwa mkpebi [[w:|ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] mgbe niile, '' ma mgbe [[w:|Maidan revolution]] ha kwụsịrị ma kwenye na onyeisi oche ga-agbanwe ihe. N'ihi mkpebi na-ezighị ezi nke [[ w:Petro Poroshenko | Poroshenko]] na Putin, ee ha abụọ, anyị nwere ugbu a [[w: Ukraine nsogbu | a nsogbu]], na [[W: War in Donbass | agha]] na ọ dịghị onye kwenyere na ọ ga-adị otú ahụ. nnukwu na siri ike ijikwa." * "Ịbanye n'ime usoro a pụtara na ị pụghị imegide ya. Ọ dị mma idebe [[w:Na-abụghị Gọọmenti | òtù na-abụghị nke gọọmenti]] n'enwetaghị ego n'aka [[w:|gọọmentị]], na-enweghịkwa igwu egwuregwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Dị nnọọ ka inwere onwe ya na inwe ohere iji kwurịta na ịchịkwa mkpebi ọ bụla nke [[w:|usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] site n'okporo ámá ... Ọ bụ ebe kachasị mma na nke kachasị ike. " * "Ụmụ nwanyị bụ nwanyị, nwa agbọghọ nwere akara Ukraine, okooko osisi na ntutu isi, [[w: ịgba ọtọ na mkpesa | bobs gba ọtọ]] na-ese okwu, na akpụkpọ ụkwụ dị mma na-agba ọsọ na-eme ihe n'ihu onye iro n'okporo ámá." *" Obi dị m ụtọ nke ukwuu maka ihe anyị mere, ihe anyị na-eme, na ihe anyị ga-eme. Ọ bụ ya mere m ji sị ndị inyom si n'ụwa nile, na karịsịa [[w:|Luxembourg]], sị: '' Ka anyị bụrụ [ [w:Ịdị n'otu | ọnụ]], ka anyị lụọ ọgụ ọnụ!''" ==Njikọ mpụga== [[W:| Oksana Shachko]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:|Oksana Shachko]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Shachko, Oksana}} jbrv2jxdie76rc55vx52w17uw64ucxt Okwui Enwezor 0 1852 11502 7050 2022-10-10T18:38:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q522031]] wikitext text/x-wiki [[Okwui Enwezor]] '''Okwui Enwezor''' Okwui Enwezor (23 Ọktoba 1963 – 15 Maachị 2019)bụ onye na-ahụ maka nka na Naijiria, onye nkatọ nka, ode akwụkwọ, onye na-agụ uri na onye nkuzi, ọkachamara n'akụkọ ihe mere eme nka. O biri na New York City na Munich. Na 2014, ọ họọrọ 24 na ArtReview ndepụta nke 100 ndị kasị ike nke ụwa nka. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *A na-ebugharị echiche nke ngwakọ, metissage, cosmopolitanism ma rụgharịa ya iji weghara akụkụ polycentric na polysemic nke nhazi ọhụrụ ndị a. *Enwere ike ịkọwapụta nguzobe nke mba ọzọ dịka njem dị mkpa iji ghọọ; usoro ejiri nchigharị anya na-adịghị akwụsị akwụsị, ntụrụndụ, na ikwugharị. Ngwakọta omume ndị a na-emesi ike na-agba mbọ imepe oghere ọhụrụ nke nkwurịta okwu na nke na-arụ ọrụ nsụhọ postcolonial. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/175632.Okwui_Enwezor#:~:text=%E2%80%9CThe%20formation%20of%20a%20diaspora,discursive%20and%20performative%20postcolonial%20consciousness.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== j5p04enruy6ufz5h69sldlzheqpgqmd Ola-dele Kuku 0 1853 11503 7053 2022-10-10T18:38:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3881442]] wikitext text/x-wiki [[Ola-dele Kuku]] '''Ola-dele Kuku''' Ola-Dele Kuku bụ onye Naijiria na-ese ụkpụrụ ụlọ na onye na-ese ihe sitere na Yoruba. Ọ na-ebi ma na-arụ ọrụ n'etiti Nigeria na Belgium. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Architecture adịghị ebe ọ bụla nso ịbụ ihe ọ kwesịrị ịbụ" <ref>https://en.gyaanipedia.com/wiki/Ola-dele_Kuku</ref> ===Ebenside=== 3yyr1h33mvxnxji2mks6jkos0ib7m1e Ola Brown 0 1854 11504 7056 2022-10-10T18:38:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16847200]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Dr.Ola Orekunrin Brown @WFM917 for Wiki Loves Women radio program.jpg|thumb|Ola Brown]] [[w:|Ola Brown]], née Orekunrin (amụrụ 1986), bụ dọkịnta ahụike Britain-Nigeria, onye ọchụnta ego ahụike na onye guzobere Flying Doctors Healthcare Investment Group na onye isi ụlọ ọrụ Greentree Investment Company. ==Okwu ndi okwuru== * "Sub-Saharan Africa nwere ụgbọ ala kacha nta n'ụwa mana ọnụ ọgụgụ kacha elu nke ndị a na-egbu okporo ụzọ, ebe Nigeria na South Africa na-ebute ụzọ. Ihe mmetụta uche aghọgo ọrịa zoro ezo na Africa, ọrịa na-efe efe nke ga-agbasa naanị dịka akụ na ụba. Ọtụtụ ndị Africa na-azụta ụgbọ ala ma na-arụ ọrụ na nnukwu ụlọ ọrụ. N'otu oge ahụ, akụrụngwa adịghị mma, iwu nchekwa adịghị mma, anaghi edozi ụgbọ ala nke ọma." [https://patient-innovation.com/post/2136] * "Anyị na-anya isi n'ịbụ ụlọ ọrụ ụmụ amaala Nigeria mbụ na-eme nke a ... Anyị na-azụkwu ndị mmadụ ka ha banye na ngalaba ụgbọ ihe mberede ikuku na echere m na ndị ọrụ ahụike anyị nwere ugbu a nwere nnukwu nkà nchịkwa. M na-eche na anyị chọrọ. ịmalite iche echiche n'èzí igbe ma nwee ntụkwasị obi na echiche nke mmepụta ihe ọhụrụ nke Africa." ** [https://www.africanreview.com/transport-a-logistics/aviation/nigeria-s-air-ambulance-pioneer] * "Ezigbo ihe ịga nke ọma bụ agụụ maka ịmepụta ụwa ka mma, bie ndụ nke ị nwere ike ileghachi anya azụ wee nyaa isi n'ezie." ** [https://www.lionessofafrica.com/blog/2017/11/29/quote-of-the-day] Ola Brown na-ekwu okwu na blog ya 'Lionness of Africa' * "Achọghị m inwe nhazi ọrụ ebere ọzọ wee dabere na ntinye ego iji mepụta mmetụta." ** [https://legacy.ypo.org/2019/02/dr-ola-brown-breaking-narrative-of-african-women] * "Anyị nwere ọdọ mmiri agwakọta nke ihe karịrị ụgbọ elu 20 anyị na-eji maka ụdị mgbapụ dị iche iche, na ihe dị ka ndị ọrụ 30 niile na-arụ ọrụ dị iche iche na anyị na alaka n'ime obodo atọ dị mkpa na Nigeria." **[https://www.lionessofafrica.com/lioness-ola-orekunrin] Ola Brown na-ekwu maka Flying Doctors Nigeria * "Otu n'ime ihe kacha atọ ụtọ mere m mgbe m malitere azụmahịa ahụ bụ ịghọta na ọzụzụ agụmakwụkwọ ahụike m niile na ugwu dị na aha nke ịbụ dọkịta ezughị." ** [https://legacy.ypo.org/2019/02/dr-ola-brown-breaking-narrative-of-african-women/] Ola Brown na-ekwu okwu na Iwu Ụlọ Ahịa ==Njikọ mpụga== *Ederede[[w:| Ọla Brown]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Ola Brown]] a wikiquote {{DEFAULTSORT:Brown, Olamide}} cvonwrq0bcnopvwksewr4ns4ld3ivu0 Ola Orekunrin 0 1855 12143 7059 2022-10-10T21:47:41Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Ola Brown]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Ola Brown]] n94cpywdwacihge6dkw8nbc6xka1tcd Ola Uduku 0 1856 11505 7062 2022-10-10T18:38:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98908643]] wikitext text/x-wiki [[Ola Uduku]] '''Ola Uduku''' Ola Uduku bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ ndị Afrịka nke Britain bụ onye isi ụlọ akwụkwọ na Manchester School of Architecture. Uduku bụ onye otu Nigerian Institute of Architects na Royal Institute of British Architects. Ọ bụ ọpụrụiche na ụkpụrụ ụlọ mmụta Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ihe omume a na-achọ imepụta ihe ka ukwuu Nghọta gbasara mgbasawanye zuru ụwa ọnụ nke Architecture nke Europe n'ofe alaeze ukwu n'ime afọ 19th na 20thcentury site n'ilekwasị anya na njikọ nke semantics ihe onwunwe n'ọtụtụ mpaghara na asụsụ asụsụ na-etinye aka na Western na ndị na-abụghị ọdịda anyanwụ. gburugburu ebe obibi. ”… <ref>https://mmu.academia.edu/OlaUduku/CurriculumVitae</ref> ===Ebenside=== o9ayk07fhwaiioz1k28ddgpe2l72tgv Olajumoke Adenowo 0 1857 12354 12353 2022-11-03T09:22:03Z Love4sure 14 /* Okwu mepụta */ wikitext text/x-wiki [[File:Olajumoke Adenowo.jpg|thumb|Olajumoke Adenowo]] '''Olajumoke Olufunmilola Adenowo''' (amụrụ 16 October 1968) bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Naijiria. Ọ malitere ụlọ ọrụ ụkpụrụ ụlọ na ime ime AD Consulting na 1994. ==Ihe okwuru== *Ndị ọchụnta ego Africa ga-abụrịrị ọchịchị ọzọ wee malite ọrụ nke mmepe ikike mmadụ .... Anyị aghaghị ịhụ ndị ọrụ anyị, ọ bụghị naanị dị ka ihe onwunwe maka azụmahịa, kama dị ka ndị mmadụ nwere ikike anyị ga-achọpụta, ịzụlite, na ibuga. * Nwee ezi uche, cheta ezigbo enyi gị nwere ike inwe ezigbo enyi na-abụghị ezigbo enyi gị. * Ezi uche dị mkpa na ndị isi. M na-eme ụkpụrụ dị mfe ma ọ bụrụ na mmadụ enyebeghị m ntụziaka ka ọ gwa onye ọzọ aha ya kpọmkwem ozi ha kpugheere m, ana m eche ozugbo na agaghị m agwa ihe ọ bụla dị ndụ. Ọ dịtụla mgbe onye ị tụkwasịrị obi ma tụkwasara obi ghọgbuo gị?. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Olajumoke Adenowo|Olajumoke Adenowo]] na Wikiquote bekee huiwbifj1ic302vcyeizkhtmg6pqtci Olajumoke Oduwole 0 1858 7069 7068 2022-10-10T11:38:41Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Olajumoke Oduwole]] '''Olajumoke Oduwole''' A mụrụ Jumoke Oduwole na steeti Lagos no na Naijiria ebe ọ gụrụ akwụkwọ praịmarị na sekọndrị. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Lagos na ọkwa nke abụọ nke elu LL.B nzere Law from]] na 1998 wee kpọọ ya na Nigerian Bar na 1999. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Dịka onye nwe azụmaahịa, a ga m asị, Rụọ Nroooo!!!! Ha na-emezu!!!! Nroooo!!! Ị ga-enweta ya! Mana ị ga-agbasi mbọ ike, gee ntị karịa, nọrọ na-elekwasị anya ma dịrị njikere ime ọtụtụ mgbanwe !!! <ref>https://www.facebook.com/jummykjk</ref> ===Ebenside=== 0s7yy384kqmgxp4ruqd2oqmr1rj2tph Olalekan Jeyifous 0 1859 11507 7073 2022-10-10T18:39:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28858690]] wikitext text/x-wiki [[Olalekan Jeyifous]] '''Olalekan Jeyifous''' (amụrụ ya na afọ 1977), nke a na-akpọ Lek (a na-akpọ "Ọdọ Mmiri"), bụ onye na-ese ihe na-ahụ anya nke amụrụ na Naijiria dabere na Brooklyn, New York. Ọ bụ onye nkuzi nleta ugbu a na Mahadum Cornell ebe ọ natakwara nzere bachelọ nke Architecture na 2000. A zụrụ azụ dị ka onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, ọrụ ya na-elekwasị anya na nka ọha na eze na azụmahịa. Enyere ọrụ ya ọrụ ọhụrụ maka Nrụgharị: Architecture and Blackness in America ngosi na Museum of Modern Art na New York yana Amanda Williams, Walter Hood, na Mario Gooden. Ihe ngosi a na-enyocha mmekọrịta dị n'etiti ụkpụrụ ụlọ na oghere nke ndị obodo Africa America na ndị Africa na ụzọ a ga-esi mee ka akụkọ ihe mere eme hụ na a ga-esi wuo nha nhata. ===Ihe ndị Okwuru=== *"Ihe onyonyo a jikọtara akara ngosi nke akụ na ụba na-abụghị nke Lagos, Ibadan, Ile-Ife, na Brooklyn," ka ọ na-ekwu, "site na ndị na-ere ahịa n'okporo ámá, ihe mkpofu ụlọ ọrụ, na ndị na-emepụta ọkụ ruo ezigbo ala na ụlọ okomoko, nkà na ụzụ mkpanaka, na ụdị dịgasị iche iche. ụgbọ njem ọha.” <ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2016-08-30/nigerian-american-artist-olalekan-jeyifous-creates-architectural-follies</ref> ===Ebenside=== avmglyusn6v8j6cdb0d44jkurovunwe Olalekan Olude 0 1860 11508 7076 2022-10-10T18:39:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64015177]] wikitext text/x-wiki [[Olalekan Olude]] '''Olalekan Olude''' Olalekan Olude bụ onye ọchụnta ego nke Naijiria, onye rụpụtara Jobberman, ụlọ ọrụ na-achọ ọrụ kacha ewu ewu na West Africa na onye ndụmọdụ pụrụ iche maka imepụta ọrụ na inye ndị ntorobịa ikike nye Gọvanọ Ogun steeti bụ Dapo Abiodun. Akpọrọ Olude aha dịka otu n'ime 100 Kasị Mma Ndị Na-eto Eto Naijirịa nke Avance Media na 2016. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"naanị emebila ya". *Ihe ọhụrụ chọrọ ka anyị malite ịchọ ụzọ ọhụrụ na nke dị mma nke ime otu ihe ahụ. Creativity bụ aka nwa agbọghọ nke ọhụrụ nke na-egosi na anyị ga-emepere ihe maka onwe anyị. *Ịkwesịrị ịma ebe ROI gị ga-esi. Ọtụtụ ndị ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na-ada n'ihi na ha akọwaghị nke ọma ebumnuche na metrik nke azụmahịa ahụ. Ọ bụrụ na ị gaghị enweta uru, mgbe ahụ ị chọrọ ndị na-enye onyinye ọ bụghị ndị investors. Iji nweta ndị na-enye onyinye, ị ga-enwerịrị mmetụta dị ukwuu n'ụzọ na-enyere PR ma ọ bụ ebumnuche onye nyere onyinye aka. <ref>http://bussybambo.blogspot.com/2013/09/the-jobberman-story-interview-with.html?m=1</ref> ===Ebenside=== 5d7983dnf9gd1v9tq7hqext0139w489 Olamide 0 1861 11509 7079 2022-10-10T18:39:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16221097]] wikitext text/x-wiki == Olamide == Olamide Gbenga Adedeji (amuru 15 Maachị 1989), onye amara dika Olamide (nakwa Olamide Baddo, BaddoSneh ma obu bu Baddo) bu onye Naijiria na-egwu egwu na onye na-egwu egwu. == Ihe ndi okwuru == * Nwoke ọ bụla jụrụ m chetaara m na m kwesịrị ịrụsi ọrụ ike na ikpesi ekpere ike. * Ọ bụrụ na ọ bụghị ịkpata ego, ọ nweghị isi. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/olamide/480/ 9cgfcp0slmtcw64wyjwhg710x8i61cl Olaoluwa Abagun 0 1862 11510 7083 2022-10-10T18:39:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q48698564]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Olaoluwa Abagun|Olaoluwa Abagun]]''' ( Ọgọọst 24, 1992) Olaoluwa Abagun bụ onye ọkaiwu Naijiria na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. A mụrụ Abagun na Lagos Nigeria. A mụrụ Abagun n'ezinaụlọ dị n'etiti okpukpe ebe nna bụ onye Alakụba, ebe nne ya bụ onye Kraịst. Ọ bụ naanị ya bụ nwa nwaanyị mụrụ ụmụ anọ nne na nna ya mụrụ. O tolitere dị ka nwata ya si mesoo ụmụnne ya. == Okwu Ndi Okwuru == * "N'agbanyeghị nnukwu mgbagha megide ịha nhatanha nwoke na nwanyị, a na m agba ụmụ agbọghọ na ụmụ agbọghọ ume ka ha nọgide na-agbake na inwe olileanya maka mgbanwe zuru oke anyị na-arụ ọrụ ịmepụta." **[https://web.archive.org/web/20211203131743/https://www.one.org/international/blog/gender-equality-nigeria-activist-olaoluwa-abagun/amp/] Abagun na-ekwu maka ịla azụ megide ịha nhatanha nwoke na nwanyị. * "Ana m atụ anya otu ụbọchị n'oge ndụ m mgbe ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ga-enwe ọganihu ma nweta ohere na mpaghara akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọha mmadụ n'atụghị egwu ime ihe ike." **[https://web.archive.org/web/20211203131743/https://www.one.org/international/blog/gender-equality-nigeria-activist-olaoluwa-abagun/amp/] Abagun na-ekwu maka ụmụnwaanyị na-eji ọkwa n'ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * "Ana m akpọku gọọmentị, ndị omebe iwu na ndị ọzọ dị mkpa ka ha bute oke ikike na ọdịmma nke ụmụ nwanyị na ụmụ nwanyị na atụmatụ nzaghachi COVID." **[https://web.archive.org/web/20211203131743/https://www.one.org/international/blog/gender-equality-nigeria-activist-olaoluwa-abagun/amp/] Abagun na-ekwu maka ego ụmụ nwanyị na-eri n'oge ọrịa na-efe efe. * "N'agbanyeghị ihe ịma aka dị n'ịkwalite ụmụ nwanyị , ụmụ agbọghọ na ụmụ agbọghọ ga-anọgide na-egbo mkpa na olileanya maka mgbanwe zuru oke anyị na-arụ ọrụ ịmepụta." **[https://web.archive.org/web/20211203131743/https://www.one.org/international/blog/gender-equality-nigeria-activist-olaoluwa-abagun/amp/] Abagun na-akwado nkwado ụmụ nwanyị "Abụ m onye ọka iwu (na nhatanha), onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na-ekwu okwu, na onye na-akwadoghị nwanyị." **[https://guardian.ng/guardian-woman/i-am-an-unapologetic-feminist-olaoluwa-abagun/] Abagun na-ekwusi ike gbasara onwe ya. * "Ndị mụrụ m na-akpa àgwà zụlitere m ikwere na Ịha nhatanha Gender." **[https://guardian.ng/guardian-woman/i-am-an-unapologetic-feminist-olaoluwa-abagun/] Abagun na-ekwu maka nzụlite ya na nne na nna ya. * "Feminism bụ oghere translucent nke m si ele mmadụ niile anya - nha nha, n'agbanyeghị okike." **[https://guardian.ng/guardian-woman/i-am-an-unapologetic-feminist-olaoluwa-abagun/] Abagun na-ekwu maka ịlụ nwanyị "Abụ m nwanyị Rubies n'ihi oke agụụ m na-etinye na ntinye aka m na ibi ndụ nwere nzube" **[https://guardian.ng/guardian-woman/i-am-an-unapologetic-feminist-olaoluwa-abagun/] Abagun na-ekwu maka onwe ya ndị hụrụ rubies n'anya. ==Njikọ mpụga== [[W:|Olaoluwa Abagun]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Alaoluwa Abaguy]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Abagun, Olaoluwa}} hrplfza1ha5srcl4igx5135l9gsui4b Olatorera Oniru 0 1863 11511 7087 2022-10-10T18:39:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24006929]] wikitext text/x-wiki [[Olatorera Oniru]] '''Olatorera Onuiru''' A mụrụ Olatorera Oniru na March 3, 1987 nye Chief Dr. Femi Majekodunmi na Justice Olatokunbo Majekodunmi na Lagos, Lagos State, Nigeria. Olatorera tolitere na Naijiria na United States of America. Ọ gara Mary Hill Primary School, Oyo wee gụọ akwụkwọ sekọndrị na Queen's College, Lagos. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Kwụsị nrọ gị, ekwela ka ihe ọ bụla gbochie gị ime ihe ọ bụla dị ukwuu. MAKA. NDỊ ỤWA.” <ref>https://olatorera.com/best-motivational-quotes-to-help-you-push-and-achieve-your-dreams/</ref> ===Ebenside=== ====== "Emechara m ụlọ akwụkwọ sekọndrị na 2011, afọ abụọ tupu mgbe ahụ enwere m mmasị maka kọmputa nke hụrụ m ịtọlite ​​​​webụsaịtị maka ndị nne na nna kuchiri m bụ ndị na-azụ ahịa akwụkwọ. "Ha chọrọ usoro ntanetị iji gbasaa azụmahịa ha," ka ọ gwara Business Daily N'ajụjụ ọnụ na Nation Center, no na Nairobi. ====== <nowiki><ref>https://theyoungempire.wordpress.com/2016/01/07/mubarak-muyika-orphaned-at-11-internet-business-mogul-by-19/</ref></nowiki> ====== ===Ebenside=== ====== <nowiki></nowiki> tmi00enq6pncjl8du0z2wdnd79ociku Olawunmi Banjo 0 1864 11512 7090 2022-10-10T18:39:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3881476]] wikitext text/x-wiki [[Olawunmi Banjo]] '''Olawunmi Banjo''' Olawunmi Banjo bụ onye nka na Naijiria. O bi ugbu a ma na-arụ ọrụ na Lagos, Nigeria. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ekwenyere m na nka m na-akọwa nkọwa maka onwe ya, ọbụlagodi mgbe m nọ ogologo oge. Achọrọ m ka ndị mmadụ hụ mkpa ọ dị ma nwee ekele maka ya.- Olawunmi kwuru. <ref>https://bellafricana.com/olawunmi-banjo-the-artist/</ref> ===Ebenside=== e6jj0xnq5vx2ry27ysnh9q8tk87arul Oliver Mayer 0 1865 7094 7093 2022-10-10T11:38:43Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Oliver Mayer]] Oliver Mayer bụ onye America na-ede egwuregwu, prọfesọ, onye ode akwụkwọ, onye edemede na onye na-ese ihe na-ebi ugbu a na Los Angeles, California ya na nwunye ya, onye na-eme ihe nkiri Marlene Forte. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Onye ọ bụla na-ejide onwe ya na "wright" nke onye na-ede egwuregwu (nke pụtara ime ma ọ bụ wuo ma ọ bụ ịmepụta), ebe m na-enweta ọṅụ na nkasi obi kwa ụbọchị na akụkụ "egwu". Kedu ihe na-adịghị ahụkebe na ọmarịcha ka a gwara gị ka ọ kpọọ na aha ọrụ gị?. ==Edensibia== Edemede [[W: Oliver Mayer|Oliver Mayer]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Oliver, Mayer}} thouv9cojmdorhjwb47cev7i7bfz112 Oliver Mbamara 0 1866 11513 7107 2022-10-10T18:39:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7087692]] wikitext text/x-wiki [[Oliver Mbamara]] Ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. == Okwu ndi okwuru == *N'ọnọdụ ọ bụla, anyị nwere ohere ịhụ n'anya na ilekọta anyị bụ naanị ndị nwere ịhụnanya n'agbanyeghị ==Edensibia== *https://www.instagram.com/p/B-BtZQ2hE4C/?utm_medium=copy_link o4qsozqcqxnx5rimkr7qs9roiihezyk Olivia Judson 0 1867 11514 7110 2022-10-10T18:39:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7088061]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Olivia Judson|Olivia Judson]]''' (a mụrụ 1970) bu onye odee n'ihe banyere ndu na sayensi evolushọn. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w: Ndụmọdụ Mmekọahụ nke Dr Tatiana nye Ihe Niile | Ndụmọdụ Mmekọahụ nke Dr Tatiana nye Ihe Niile]]'' (2002) === <small> Nrita niile sitere na mbipụta azụmaahịa azụmaahịa UK, nke ebipụtara na 2002 site na Vintage Books, [[w:ISBN|0-099-28375-1]], mbipụta nke isii </small> *"Agha nke nwoke na nwanyị abụghị akụkọ ifo. Ihe ịga nke ọma na mmeputakwa mmekọahụ bụ isi nke usoro evolushọn. Ma ihe ịga nke ọma ka ukwuu nye ya na-emekarị ka ọ ghara inwe ihe ịga nke ọma. The upshot? Agha ebighi ebi—na atụmatụ dị iche iche dị ịtụnanya." ** Nkebi nke Mbụ, "Ka Hapụ Ndị Alụ Agha!" (p. 7) *"Dị ka anyị ga-ahụ, mgbe ụmụ nwanyị na ihe karịrị otu nwoke na-alụ, agha na-agbasi ike n’ọgba aghara, ọgba aghara na-ama jijiji n’ihi ya." ** Isi nke 1, “Ihe osise nke Ọgbọ agha” (p. 13) *"Ụmụ nwoke, m na-atụ ụjọ na ụzọ nwanyị aga akwa na-abụkarị site n'afọ ya." ** Isi nke 3, “Mkpụrụ nke Ọmụma” (p. 42) *"Ọ bụrụ na inwe mmekọahụ rụrụ arụ sitere na mkpụrụ ndụ ihe nketa, ee, omume ịkwa iko ga na-adịwanyewanye njọ ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị rụrụ arụ na-enwekarị ụmụ karịa ndị ọgbọ ha nwere otu nwanyị. Nke ahụ bụ ka nhọrọ eke si arụ ọrụ." ** Isi nke 3, “Mkpụrụ nke Ọmụma” (p. 45) *"Nhọrọ eke, o yiri ka ọ na-amụmụ ọnụ ọchị na trumpet. Ndo, ụmụ nwoke." ** Isi nke 3, “Mkpụrụ nke Ọmụma” (p. 59) *"Ị nwetala ikpe nke SINBAD: Inye ego otu onye, ​​enweghị nwa ọhụrụ, nwee nkụda mmụọ." ** Isi nke 4, “Mma agha ma ọ bụ egbe” (p. 65) *"M na-atụ ụjọ na ụmụ nwanyị n’ọtụtụ ụdị na-akpalikarị ụmụ nwoke ịlụ ọgụ megide ha. Mgbe ọnọdụ ahụ dakwasịrị, ha na-eme onwe ha nke ọma - wee guzoro azụ na-ekiri agha ahụ, tupu ha na onye meriri emeri emekọrịta ihe." ** Isi nke 4, “Mma agha ma ọ bụ egbe” (p. 65-66) *"N’ezie, nhọrọ okike na-akpa oke megide ndị na-akpa àgwà ọma." ** Isi nke 7, “Mpụ nke Mmasị” (p. 117) *"Evolushọn adịghị erube isi n’echiche ụmụ mmadụ banyere omume ọma, ọ bụghịkwa ụkpụrụ omume mmadụ na-egosipụta nke ụfọdụ iwu okike. Mmehie ndị na-egbu egbu ga-adị iche ma ọ bụrụ na ha na-eṅomi evolushọn mba-ee. Agụụ, maka otu, a ga-ewere dị ka omume ọma; a ga-akparị ịdị ọcha." ** Isi nke 7, “Mpụ nke Mmasị” (p. 120) *"Mmekọahụ bụ usoro ọ bụla na-agwakọta mkpụrụ ndụ ihe nketa sitere na ndị dị iche iche." ** Isi nke 13, “Nwa agbọghọ na-amaghị nwoke” (p. 218) == Njikọ mpụga == [[W: Olivia Judson|Olivia Judson]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Olivia Judson|Olivia Judson]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Judson, Olivia}} td0ebzkgi87wbz2y7o762fm8cy3tzpw Ollie Harrington 0 1868 11515 7113 2022-10-10T18:39:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7088335]] wikitext text/x-wiki == Ollie Harrington == Oliver Wendell Harrington (February 14, 1912 - Nọvemba 2, 1995) bụ onye na-ese ihe nkiri America na onye nkwuputa okwu megide ịkpa ókè agbụrụ na maka ikike obodo na United States. == Ihe ndi okwuru == * Ama m na m nwere mmetụta siri ike banyere agha a na-alụso ndị fasizim. Ma, enwere m mmetụta siri ike megide ịlụ ọgụ n'òtù ndị agha kewapụrụ agbụrụ * Anọ m ebe ahụ n'etiti omume a niile. Achọghị m iche echiche gags…Ihe eserese ndị ahụ sere onwe ha… Ọ tụrụ m n'anya karịa onye ọ bụla mgbe Nwanna Bootsie ghọrọ onye ama ama n'ụlọ Harlem, ọ bụghị naanị n'etiti ndị proletariat nwere agba so na ndị gụrụ akwụkwọ. == Ebenside == io4410xgu0iueri9p0b11spmnck8doj Olowe of Ise 0 1869 11516 7116 2022-10-10T18:40:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7088530]] wikitext text/x-wiki [[Olowe of Ise]] '''Olowe of Ise''' Ndị na-akọ akụkọ ihe mere eme na ndị na-achịkọta ihe n'Ebe Ọdịda Anyanwụ na-ewere Olowe nke Ise dị ka otu n'ime ndị na-ese ihe na narị afọ nke 20 kacha mkpa nke ndị Yoruba nke dị taa Nigeria, Africa. Ọ bụ onye na-akpụ osisi na onye na-emepụta ihe ọhụrụ n'ụdị ọdịdị Africa mara dị ka oju-ona. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *O doro anya na eze ndị na-agba ịnyịnya dị ike, ma ọ dabere n'elu nwanyị gba ọtọ nke sitere n'aka ya. <ref>https://smarthistory.org/olowe-of-ise-veranda-post/</ref> ===Ebenside== 91ih5lt977bgsq9mr1fl8pxyyf5s69h Olu Ajayi 0 1870 11517 7119 2022-10-10T18:40:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99529391]] wikitext text/x-wiki [[Olu Ajayi]] '''Olu Ajayi''' Olu Ajayi bụ onye na-ese ihe, onye na-ese foto na onye na-enyocha ihe osise nke a mụrụ na 1963. Ọ bụ onye isi oche gara aga nke Society of Nigerian Artists, Lagos Chapter ma bụrụ onye ntọala nke Guild of Professional Fine Artists. A na-egosi ya na onye bụ onye nọ na akụkọ ndụ Nigeria online. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M kwere ekwe na ihe Bitcoin na-eme nke ọma na ga-anọgide na-adị. Ewelitere m akwụkwọ a ka m matakwuo gbasara Bitcoin ma ọ pụtaghị <ref>https://www.goodreads.com/user/show/43731896-olu-ajayi</ref> ===Ebenside=== 2247r6mjmtlg49h70k0qcutewevjqwy Olu Amoda 0 1871 11518 7122 2022-10-10T18:40:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98912847]] wikitext text/x-wiki [[Olu Amoda]] '''Olu Amoda''' Olu Amoda (amụrụ ya na afọ 1959) [1] bụ onye Naijiria na-akpụ akpụ, onye na-ese ihe, onye na-emepụta ngwá ụlọ, na onye na-ese ihe ọtụtụ mgbasa ozi kacha mara amara maka iji ihe ndị na-azụ ahịa tụfuru dị ka mbọ nchara, efere ọla, bolts, ọkpọkọ, ngaji na mkpanaka iji mepụta ihe ọkpụkpụ. flora na anụmanụ iji gosi ndị Naijiria gbasara mmekọrịta ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na omenala sitere na mmekọahụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, agbụrụ na esemokwu na nkesa akụ na ụba. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Dị ka onye na-ese ihe n'obodo ukwu, m na-ebi ndụ n'ihe m na-ahụ n'okporo ámá-enweghị ntaramahụhụ nke ndị ọrụ gọọmentị, ibu arọ nke akụ na ụba dị ka ụmụ nwanyị na-ere ihe n'okporo ámá. M na-ahụ ndị a dị ka ihe ngosi nka, gbalịa ịmepụta ọchị ma tụọ aro ka ịchọta ụzọ okike si na nsogbu ọ bụla ị rapaara na ya. Ihe abụghị naanị ihe doro anya. O nwere ikike omimi jikọtara ya. ” <ref>https://guardian.ng/art/olu-amoda-in-carte-blanche-triumph/</ref> ===Ebenside=== kjfovfbnx6269p6eccf74k3eifp0ej2 Olu Jacobs 0 1872 11519 7125 2022-10-10T18:40:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7088788]] wikitext text/x-wiki == Olu Jacobs == Oludotun Baiyewu Jacobs, (amuru 11 Julaị 1942), onye amara dika Olu Jacobs, bu onye omere na onye isi ihe nkiri Naijiria. O meela n'ọtụtụ ihe nkiri telivishọn Britain na ihe nkiri mba ụwa. Ọtụtụ ndị toro Olu Jacobs dị ka otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri Africa kacha ukwuu na ọgbọ ya. == Ihe ndi okwuru == * A ga-enwe ihe ịma aka mgbe niile n'agbanyeghị ụzọ i si tụgharịa. Ọ bụ maka otu i si eche ha ihu. * Ịhụnanya n'onwe ya zuru okè ma ndị hụrụ ya n'anya ezughị okè. Ịhụnanya siri ike karịa nrụgide nke izu okè. * Anyị aghaghị ịbụ ezigbo ndị nlekọta nke oge, nkà, onyinye na ohere ndị Chineke nyefere anyị n'aka. * Nsogbu ndị a na-enwe ná ndụ na-abịa mgbe anyị na-agha otu ihe ma na-atụ anya iweta ihe dị nnọọ iche. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/olu-jacobs/1019/ 0asicq0242px07mbt9yqrmzp17gwa1s Olu Oguibe 0 1873 11520 7128 2022-10-10T18:40:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3881996]] wikitext text/x-wiki [[Olu Oguibe]] '''Olu Oguibe''' Olu Oguibe bụ onye America amụrụ na nka na agụmakwụkwọ. Prọfesọ nke Art na African-American Studies na Mahadum Connecticut, Storrs, Oguibe bụ onye isi ibe Vera List Center for Art and Politics na New School, New York City, na Smithsonian Institution na Washington, DC. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọgụ maka uche South Africa: kwupụta omenala ịkpa ókè agbụrụ <ref>http://worldcat.org/identities/lccn-no93037414/</ref> ===Ebenside=== pqm340o4cgg34olaolv8ho61rsnrvf6 Olubukola Asafa 0 1874 7131 7130 2022-10-10T11:38:44Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Olubukola Asafa]] '''Olubukola Asafa''' Olubukola Asafa bụ onye guzobere Oba Couture na Naijiria, ụlọ ọrụ na-arụpụta akpa aka, akpụkpọ ụkwụ, akpụkpọ ụkwụ na ngwa akpụkpọ anụ ndị ọzọ nwere omenala ọmarịcha nka, nhazi na ihe ọhụrụ. Mgbe ọ nwetasịrị akara ugo mmụta MBA ya, Olubukola malitere ịzụ ahịa na-ere akpụkpọ ụkwụ na akpa aka dị iche iche. Ma, o nwere ọhụụ na mmasị ịmepụta ihe eji achọ mma nke 'Made in Nigeria' dị mpako, ya mere a mụrụ Oba Couture. ===Ihe Ndị O kwuru=== * "Jisie ike nọlụ mgbe nile" <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2020/11/24/quote-of-the-day-by-olubukola-asafa</ref> ===Ebenside=== t84w6jmj6letcylqvdicyow9u910jq3 Olufemi Majekodunmi 0 1875 11521 7134 2022-10-10T18:40:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16105410]] wikitext text/x-wiki [[Olufemi Majekodunmi]] '''Olufemi Majekodunmi''' Olufemi Adetokunbo Majekodunmi bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Britain na Naijiria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Achọrọ m ime ka ndị steeti ahụ kwenye na ha nwere ihe ịga nke ọma n'itinye mkpọ gburugburu n'ime oghere gburugburu site n'ịhọpụta Prince Dapo Abiodun ka onye na-esote Gọvanọ anyị hụrụ n'anya Gateway State, o bu n'obi nke ọma na ọ ga-emezurịrị nkwa ntuli aka n'usoro. ime ka steeti ahụ gaa n'ọkwa ọzọ." <ref>https://olatorera.com/ogun-state-decides-2019-chief-dr-femi-majekodunmi-congratulates-new-governor-dapo-abiodun/</ref> ===Ebenside=== 9vhm4ujqs6nomtgikas8jy2dzx0am5r Olusegun Adejumo 0 1876 11522 7137 2022-10-10T18:40:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q32533866]] wikitext text/x-wiki [[Olusegun Adejumo]] '''Olusegun Adejumo''' Olusegun Adejumo bụ onye na-ese ihe na-ahụ anya nke Naijiria, nke ama ama maka eserese na eserese nke nwanyị ya. Ọ bụ onye nduzi nke One Draw Gallery na ugbu a onye isi oche nke Guild of Professional Fine Artists Nigeria. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Nkwupụta ahụ na-ekwu "Onye ọ bụla na-ese ihe, onye ọ bụla na-ese ihe na-ahụ anya, onye na-enweghị ike ịbịaru bụ maka m n'ezie, ọ bụghị onye na-ese ihe nkiri". <ref>https://thesoleadventurer.com/reclaiming-a-top-spot-for-drawing-in-the-contemporary-art-scene-by-bukola-oyebode/</ref> ===Ebenside=== 81zgz5fwlqfbph1vd2nav9zdbdv28sb Oluwaseun Osewa 0 1877 7139 7138 2022-10-10T11:38:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Oluwaseun Osewa]] '''Oluwaseun Osewa''' Oluwaseun Temitope Osewa bụ onye ọchụnta ego ịntanetị na Naịjirịa. Ọ bụ onye guzobere Nairaland, ọgbakọ ịntanetị na-ewu ewu malitere na Maachị 2005, bụ nke Forbes tụpụtara dị ka ọgbakọ ọgbakọ kacha ukwuu n'Africa. YNaija depụtara ya dị ka otu n'ime ndị Naijiria kachasị ọhụrụ na teknụzụ. Amuru Oluwaseun Temitope Osewa na abali iri asaa na onwa Desemba, na afọ 1982 (afọ 39) ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ime ihe n'eziokwu na ewu ewu anaghị adịkebe n'otu oghere. N'otu oge na ọnwa na-acha anụnụ anụnụ, mgbe ihe ndị mmadụ chọrọ ịnụ bụ eziokwu, ọ na-eme. *Mgbagwoju anya bụ otu n'ime nnukwu ihe ọjọọ, ndị ezi mmadụ na-achọ igbu ya mgbe ọ bụla ha nwere ike. <ref>https://quotes.ng/mobile/author.php?title=seun-osewa&id=1764</ref> ===Ebenside=== bhxh202sz3i1r76ilrsd0dd7pmqmqps Oluwaseun Osowobi 0 1878 11523 7142 2022-10-10T18:40:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q94067430]] wikitext text/x-wiki == Oluwaseun Osowobi == '''Oluwaseun Ayodeji Osowobi''' is a Nigerian women's rights activist. She is the founder of the Stand to End Rape (STER) Initiative. In 2019 she was the second Nigerian women to be named to ''Time'' 100 Next list, and she was the Commonwealth Young Person of the Year for that same year. == Ihe ndi okwuru == * Ị nwere nzube tupu onye ọ bụla enwee echiche. Echefula nke ahụ. * Mgbe ị na-ekwukarị okwu, ị ga-agharịrị ịgha ụgha. * Echefukwala onye ị bụ ma ọ bụ ihe ị na-akwado. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/oluwaseun-osowobi/1910/ p3vr46hfpymcigwxv30bs5spmq62sh5 Oluwaseun Temitope Osewa 0 1879 11524 7145 2022-10-10T18:40:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25051923]] wikitext text/x-wiki [[Oluwaseun Temitope Osewa]] '''Oluwaseun Temitope Osewa''' Oluwaseun Temitope Osewa (December 17, 1982) bụ onye ọchụnta ego ịntanetị na Naịjirịa. Ọ bụ onye guzobere Nairaland, ọgbakọ ịntanetị na-ewu ewu malitere na Maachị 2005, bụ nke Forbes tụpụtara dị ka ọgbakọ ọgbakọ kacha ukwuu n'Africa. YNaija depụtara ya dị ka otu n'ime ndị Naijiria kachasị ọhụrụ na teknụzụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Mgbagwoju anya bụ otu n'ime nnukwu ihe ọjọọ, ndị ezi mmadụ na-achọ igbu ya mgbe ọ bụla ha nwere ike" *Ime ihe n'eziokwu na ewu ewu anaghị adịkebe n'otu oghere. N'otu oge na ọnwa na-acha anụnụ anụnụ, mgbe ihe ndị mmadụ chọrọ ịnụ bụ eziokwu, ọ na-eme. <ref>https://quotes.ng/mobile/quotes/complexity-is-one-of-the-great-evils-good-men-seek-to-slay-it-whenever-they-can--42527/</ref> <ref>https://quotes.ng/mobile/quotes/honesty-and-popularity-rarely-coexist-in-the-same-space-once-in-a-blue-moon-when-what-people-want-to-hear-is-actually-true-it-happens--42528/</ref> ===Ebenside=== fwfza6sogh0grfpvfdrdeanm2ba2llw Oluwatobi Ajayi 0 1880 11525 7149 2022-10-10T18:40:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113676707]] wikitext text/x-wiki [[Oluwatobi Ajayi]] '''Oluwatobi Ajayi''' Ajayi Joshua Oluwatobi (amụrụ 1988) bụ onye isi njikwa na onye isi nke Jetvan Automobiles Limited yana onye isi oche na onye isi oche nke Nord Automobiles Limited. Ajayi Joshua Oluwatobi bụ nwa afọ Ogun State (Abeokuta), ọ bụ ọkpara ezinaụlọ ya. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Mee ka ha chee na ị gaghị enweta achịcha tupu ha amara na ị nwere ebe a na-eme achịcha. <ref>https://mobile.twitter.com/jomamit_/status/1209417383011590144</ref> ===Ebenside=== 2s8ka6yfjn67w6mhwlbgkdg8jxv51xr Oluwatosin Lawson 0 1881 7152 7151 2022-10-10T11:38:45Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Oluwatosin Lawson]] '''Oluwatosin Lawson''' Akụkọ mmalite nke onye ọchụnta ego Naijiria nwere oke mmasị maka ngwaahịa ndụ ndị Africa sitere n'oge a. ===Ihe Ndị O kwuru=== *"Nwee obi ike na ndidi na ndụ". <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2015/12/14/oluwatosin-lawson-the-startup-story-of-a-nigerian-entrepreneur-with-a-passion-for-contemporary-african-inspired-lifestyle-products</ref> ===Ebenside=== ku5nlloraotntveqxo5qo303bbjxwsr Olympe de Gouges 0 1882 11526 7155 2022-10-10T18:41:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q206972]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Olympe de Gouges.png|thumb|[[W:|Olympe de Gouges}}]] ''{{w:Olympe de Gouge|Olympe de Gouge]]''' (7 Mee 1748 – 3 Nọvemba 1793), a mụrụ Marie Gouze, bụ onye France na-ede egwuregwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye kwadoro ọtụtụ ihe kpatara ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke oge ahụ gụnyere ikike nke ndị inyom, mkpochapụ nke ịgba ohu, na nkwado nke French First Republic. ==Okwu Ndi Okwuru== ===''Nkwuwapụta ikike ụmụ nwanyị'' (1791) === * ''Akụkụ nke 1.'' Nwanyị a mụrụ n'efu wee na-ebi ndụ nhata ka nwoke na ikike ya. Ọdịiche mmekọrịta mmadụ na ibe ya nwere ike dabere naanị na akụrụngwa nkịtị." * '' Alụmdi na Nwunye bụ ili ntụkwasị obi na ịhụnanya.'' ''Nwanyị lụrụ di na nwunye nwere ike n'akwụghị ụgwọ inye di ya ndị nzuzu, nyekwa ha akụ na ụba nke na-abụghị nke ha. Nwanyị nke na-alụghị nwunye nwere naanị otu ikike na-adịghị ike; iwu oge ochie na nke na-adịghị mma na-ajụ ya maka ụmụ ya agaghị ekwe omume n'akụkụ m iji gbalịa inye mmekọahụ m ihe na-asọpụrụ na nke ziri ezi, m na-ahapụ ya ka ndị ikom nweta otuto maka ime ihe a; ma ka anyị na-echere, a pụrụ ịkwadebe ụzọ ahụ site n'ịgụ akwụkwọ mba, mweghachi nke omume ọma, na mgbakọ di na nwunye." ** Ederede * "Nwoke, ị nwere ike ịbụ onye ezi omume? Ọ bụ nwanyị na-ajụ ajụjụ a, ị gaghị anapụ ya ikike ahụ ma ọ dịkarịa ala. Gwa m, gịnị na-enye gị ọchịchị alaeze ukwu iji megbuo mmekọahụ m? Ike gị? nkà gị? ? " **"Ikike nke ụmụ nwanyị" * "Mmadụ naanị ebulitela ọnọdụ ya pụrụ iche gaa n'ụkpụrụ. Ihe jọgburu onwe ya, kpuru ìsì, nke sayensị na-eju afọ na nke dara ada - na narị afọ nke nghọta na amamihe - n'ime amaghị ihe ọ bụla, ọ chọrọ inye iwu dị ka onye na-akwakọba nwoke na nwanyị nwere mmekọahụ nke zuru oke. nke ikike ọgụgụ isi ya; ọ na-eme ka ọ na-enwe mmasị na mgbanwe mgbanwe na ịnara ikike ya ịha nhata ka ọ ghara ikwu ihe ọ bụla gbasara ya." **"Ikike nke ụmụ nwanyị" ==Njikọ Mpụga == [[W:|Olympe de Gouges]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Olympe de Gouges]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gouges, Olympe de}} spiz0q5wm11r73xpawlnuqy36fxz75w Omah Lay 0 1883 11527 7158 2022-10-10T18:41:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106558182]] wikitext text/x-wiki == Omah Lay == Omah Lay (amụrụ 19 Mee 1997) bụ onye Naijiria na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-edekọ ihe. Ọ nwetara nkwanye ùgwù zuru ebe niile na mbido 2020 ka otu onye mepụtara onwe ya, "Mmetụta ọjọọ", malitere mgbasa na mgbasa ozi ọha. == Ihe ndi okwuru == * Anyị enweghị ike mkpesa banyere mmiri ozuzo mgbe anyị na-arịọ maka ifuru. * Adịghị m okpukpe, ma amaara m na e nwere Chineke, Ọ bụghịkwa mmadụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/omah-lay/2760/ 2il2py2831sifg72ngo3a18vx871tl9 Omar El-Nagdi 0 1884 11528 7161 2022-10-10T18:41:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43129951]] wikitext text/x-wiki [[Omar El-Nagdi]] '''Omar El-Nagdi''' Omar El-Nagdi bụ onye Egypt onye na-ese ihe na-ese ihe na cubist ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Picasso Ijipt" <ref>https://www.artsy.net/artist/omar-el-nagdi-1</ref> ===Ebenside=== qlcfq5mnxdhqye0igrjs3qvpoou4v8p Omar Epps 0 1885 11529 7164 2022-10-10T18:41:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q297334]] wikitext text/x-wiki == Omar Epps == Omar Hashim Epps (amuru Julaị 20, 1973) bu onye omekorita America, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emeputa ihe. == Ihe ndi okwuru == * Ekwenyere m na echiche ọhụụ ọ bụla sitere na echiche okike .... Echiche okike bụ ihe na-akpali ụwa anyị, nka bụkwa isi nke ahụ. * Ọ bụrụ na mmadụ azọpụta ndụ gị, ị ga-azụlite òtù ụmụnna n’agbanyeghị agbụrụ gị. * Ekwenyere m na ịga nke ọma bụ nkwadebe, n'ihi na ohere na-aga ịkụ aka n'ọnụ ụzọ gị n'oge na-adịghị anya mana ị dịla njikere ịza nke ahụ? == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4531-Omar_Epps hqpeq59rp7ldoe0qkdsuxm3g8kq5vga Omawumi 0 1886 11530 7168 2022-10-10T18:41:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16209979]] wikitext text/x-wiki Omawumi Megbele, onye eji aha ogbo ya bụ Omawumi were mara, bụ onye Naijiria na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri nke agbụrụ Itsekiri Ọ bụ onye nnọchianya maka Globacom, Konga.com, na Malta Guinness. O sokwa na mkpọsa a kpọrọ "Bilie na ike nke Africa". ==Okwu ndi okwuru== *""Alụmdi na nwunye abụghị ihe m ga-eme ngwa ngwa na m bu n'obi ibi ndụ na agaghị m ada maka nrụgide nke alụmdi na nwunye n'ihi na ọ bụrụ na m mee ya na n'ikpeazụ ihe na-agahie otu ndị ahụ ọ jụrụ m ihe mere na m ejighị oge m."" <ref>https://quotestats.com/topic/omawumi-megbele-quotes/<ref> ===Ebenside=== 1k28qz9ntjw1e9vtqk7xu2jz7cklwdj Ommo Clark 0 1887 11531 7173 2022-10-10T18:41:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q54897859]] wikitext text/x-wiki [[Ommo Clark]] '''Ommo Clark''' bụ onye nrụpụta sọftụwia Naijiria, onye na eji teknụzụ achu ego, ọkà okwu ọha, onye isi na onye nrụpụta ntọala nke iBez Nigeria. iBez Nigeria bụ ụlọ ọrụ nkà na ụzụ ụmụ amaala nke na-egbo mkpa nke azụmahịa na ahịa na-apụta na nke na-adịghị echekwa site na ịmepụta ngwa ngwanrọ na nyiwe ntanetị ma na-azụkwa ndị na-emepụta ngwanrọ na usoro mmepe ngwanrọ. IBez bụ onye na-emepụta Handy-jack, ikpo okwu na-ejikọta ndị omenkà na ndị na-ahụ maka ọrụ ọkachamara na ndị na-achọ ha. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ị nwere ike ịbụ onye isi ala ndi obodo United States ma nwee echiche kachasị mma, nke na-adị ka akụkụ abụọ n'ụwa. Mana ọ bụrụ na ọ nweghị mpaghara,ị nwekwara ike ịbụ onye odeakwụkwọ obodo nke Toad Suck, Arkansas. <ref>https://www.brainyquote.com/lists/topics/top-10-clerk-quotes </ref> ===Ebenside=== edbhc66njwojs6vshanekoe6o3v6x6m Omoni Oboli 0 1888 11532 7177 2022-10-10T18:41:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7090624]] wikitext text/x-wiki == Omoni Oboli == Omoni Oboli (amuru 22 Eprel 1978) bu onye omere Naijiria, onye ode akwukwo, onye isi ihe nkiri, onye na-emeputa ihe na onye na-eme ihe onyonyo dijitalụ. == Ihe ndi okwuru == * Gbaghara ma jidekwa iwe n'obi. * N'agbanyeghị otú ihe si dị, kpebisie ike! lekwasị anya na ihe nrite ahụ! * 'Na-arụ ọrụ mgbe ọ bụ ụbọchị... n'ihi na abalị na-abịa mgbe mmadụ na-apụghị ịrụ ọrụ' Ahụrụ m onwe m na-eche banyere otú okwu a si dị omimi nke ukwuu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/omoni-oboli/862/ rfstu2fceghpngxi4zqp3abuwpygu93 Omotola Jalade Ekeinde 0 1889 11533 7180 2022-10-10T18:41:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3511530]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Omotola Jalade Ekeinde WEF 2015.png|thumb| Omotola Jalade Ekeinde na 2015]] ''[[w: Omotola Jalade Ekeinde|Omotola Jalade Ekeinde]]'' <small>[[w:Order of the Federal Republic|MFR]]</small>(amụrụ ''Omotola Jalade''', 7 Febrụwarị 1978) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú, onye enyemaka na onye emebu ihe nlereanya. ==Okwu ndi okwuru== *Onye ọ bụla ga-agba mbọ ịkwatu gị mana naanị gị ga-ahụ ebe ị na-aga, yabụ ị ga-agbasi mbọ ike wee na-aga n'ihu. **[https://fabwoman.ng/omotola-jalade-inspirational-quotes-for-women-fabwoman/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu okwu na FIDWOMEN. *"E wetula onwe gị na onye ị mụtara ihe na aka ya, onye ọ bụla nwere ihe ị ga-amụta." **[https://fabwoman.ng/omotola-jalade-inspirational-quotes-for-women-fabwoman/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu okwu na FIDWOMEN. *"Ihe ịga nke ọma bụ mgbe Chineke na-enwe obi ụtọ na gị, mgbe ndị kacha nọrọ gị nso na-enwe obi ụtọ na mgbe mkpụrụ obi gị na gị dị n'udo." **[https://fabwoman.ng/omotola-jalade-inspirational-quotes-for-women-fabwoman/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu okwu na FIDWOMEN. * "Nwee ọhụụ ebe ịchọrọ ka ndụ gị dịrị." **[https://fabwoman.ng/omotola-jalade-inspirational-quotes-for-women-fabwoman/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu okwu na FIDWOMEN. *"Malite na ihe ọ bụla i nwere, ọ dị ihe dị gị n'aka n'agbanyeghị otú o si dị obere." *"Ụmụnwanyị kwesịrị inye onwe ha ike ma na-edo onwe ha n'okpuru alụmdi na nwunye ha na di ha" **[https://fabwoman.ng/omotola-jalade-inspirational-quotes-for-women-fabwoman/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu okwu na FIDWOMEN. * "A ga-enwe ihe iwe mgbe niile gbasara ihe ọ bụla ị na-eme. Mee ka obi gị dị ọcha, na-elekwasị anya ma rụsie ọrụ ike. *Bụrụ onwe gị, ị gaghị aghọta ya, ndị ọzọ nwere ike ghara ịghọta ya, mana otu ụbọchị, ebumnuche gị ga-ezuru ya. * A ga-enwerịrị ihe na-eme gị. Chọta ihe ahụ na-akpali gị na ị ga-enwe ike ịdị ogologo ndụ na ya." *"Anyị nwere ike ibili. Anyị nwere ike nweta ọtụtụ ihe na njedebe nke ụbọchị ma ọ bụrụ na anyị enweta ya nke ọma." *"Ị nweghị ike ime ihe niile n'otu oge, emela ngwa ngwa nke ukwuu. Hapụ onwe gị, zuru ike, ghọta onwe gị ma hụ onwe gị n'anya." * "Akparala onwe gị ókè n’aka onye ị na-amụta ihe n’aka ya. Onye ọ bụla nwere ihe ị ga-amụta na ya." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ịga nke ọma. * "Ọ bụrụ na ị na-eme ihe ọ bụla ị na-eme nke ọma, ị ga-eme mgbanwe." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ịga nke ọma. * "E kwenyere m na nwanyị Africa ọhụrụ ahụ bụ nwanyị na-asọpụrụ nwoke ya ma mara na nwoke ahụ bụ onye isi ezinụlọ, mana ọ naghị atụfu onwe ya na nke ahụ kama ọ na-enye iwu ma na-achọ nkwanye ùgwù n'ụzọ nke ya." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ọrụ. *"E chere m na nwanyị Afrịka ọhụrụ ahụ nwere uche ọrụ yana gbakwasara ezinụlọ." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ọrụ. * "Onye ọ bụla ga-anwa ịkụda gị mana naanị gị ga-ahụ ebe ị na-aga, yabụ ị ga-agbasi mbọ ike, kwere na onwe gị wee gaa n'ihu." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ịga nke ọma. * "M na-echebu na m dị iche, ebe ọ bụ na ihe na-amasị ọtụtụ ndị abụghị mmasị m. Ọ bụghịkwa, ugbu a, aghọtara m mmasị m ma na-ebi ndụ n'eziokwu m." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ịga nke ọma. * "Anyị kwesịrị iru n’ọnọdụ ebe anyị ghọtara ihe anyị na-akwado na ike anyị nwere, anyị amaghị nke ọma otú anyị si eche echiche na otú anyị si agbanwe echiche ndị mmadụ." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu okwu na Mindset. * "Ị nweghị ike ịkọwa ihe ịga nke ọma n'otu ahịrịokwu, ọtụtụ ndị agbalịwo ime nke ahụ. Ihe ịga nke ọma bụ ikwu. Ihe ịga nke ọma gị nwere ike ọ gaghị abụ ihe ịga nke ọma nye m mana echere m n'ozuzu ya bụ ọnọdụ udo nke obi. Ọnọdụ nnabata na ọnọdụ ọñụ." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ịga nke ọma. * "Enwere ohere maka gị n'ụwa a ma ụwa na-echere gị ka ị rụzie onwe gị ma gosipụta onwe gị." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ịga nke ọma. * "Ụmụ nwanyị kwesịrị inye onwe ha ikike ka ha na-anọgide na-akwado alụmdi na nwunye na di ha. Ọ bụrụ na alụmdi na nwunye na-enwe nrụgide, na-emebi mmetụta uche, echere m na anyị kwesịrị ịdị ike ruo n'ókè nke isi n'alụmdi na nwunye ndị dị otú ahụ na-emebi emebi pụọ." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka ọrụ. * "Naanị ihe na-eme ka uche gị dị ka nwoke ma ọ bụ nwanyị bụ mgbe a na-enye gị ike." **[https://naijagists.com/omotola-jalade-ekeinde-wisdom-quotes-top-20-motivational-quotes-sayings-omosexy/] Omotola Jalade Ekehinde na-ekwu maka Sanity. ==Njikọ mpụga== *Ederede[[W:|Omotola Jalade]] na Wikipedia *Ederede [[wikiquote:|Omotola Jalade]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ekeinde, Omotola Jalade}} t9z795uv7dputahz2xsyj9d9xhjksy1 Omowumi Dada 0 1890 11534 7183 2022-10-10T18:41:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63117832]] wikitext text/x-wiki == Omowumi Dada == Omowunmi Dada (amụrụ 10 Ọktoba 1989) bụ onye omere Naijiria, mara amara maka ọrụ ya dị ka Folake na usoro telivishọn M-Net Jemeji. E tinyere ya n'ihe nkiri asụsụ Yoruba nke afọ 2017 Somewhere in the Dark, bụ onye nwetara ihe nrite maka ihe nkiri kacha mma n'afọ 2017 AMVCA Awards, na nke ọ nwetara nhọpụta maka Best Actress in a Supporting Role (Yoruba) na Best of Nollywood Awards na 2017. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ọn̄ụ nke Onye-nwe pụtara ìhè… IHE dị ebube. * M ga-asị na ihe kacha mkpa kwagidere m ruo ugbu a na Nollywood bụ amara Chineke n'ihi na e nwere ọtụtụ ndị nwere nkà nọ ebe ahụ, yabụ enwere m nnukwu ihe ùgwù. * Enwere m nnọọ obi ụtọ na ugbu a, ndị na-ese ihe nkiri na-elepụ anya ugbu a na ọdịdị nke ndị na-eme ihe nkiri na-elekwasị anya ugbu a na nkà na ihe ị nwere ike iweta na tebụl. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/omowunmi-dada/1063/ 2ne1k7nt6tu2n2slh46mfp3nq8gpf99 Omoyele Sowore 0 1891 11535 7186 2022-10-10T18:41:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q54166065]] wikitext text/x-wiki == Omoyele Sowore == Omoyele "Yele" Sowore (amụrụ 16 Febụwarị 1971) bụ onye na-akwado ikike mmadụ nke Naijiria, onye na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya, na onye guzobere ụlọ ọrụ mgbasa ozi n'ịntanetị bụ Sahara Reporters. == Ihe ndi okwuru == * Mba ga-emecha nụ n'ọnụ ndị ghọtara na ịchịisi bụ ọrụ ọ bụghị ọkpara. * Nsogbu na Naijiria abụghị ịkpa akụ na ụba kama nkesa akụ na ụba. * Mmeri na-achọ iguzosi ike n'ezi ihe. Ọ bụrụ na ị nwere nnukwu nkwenye zuru oke, ị ga-achọpụta na ọ dịghị ego ọ bụla nwere ike ịzụta iguzosi ike n'ezi ihe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/omoyele-sowore/1574/ dd8u30n7h3fwo6bb7fh11hxtyenl9ty Omoyemi Akerele 0 1892 11536 7189 2022-10-10T18:42:00Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27662362]] wikitext text/x-wiki [[Omoyemi Akerele]] '''Omoyemi Akerele''' Onye nchoputa na onye nduzi nka nke Style House Files, ụlọ ọrụ mmepe okike maka ndị Naijiria na ndị na-emepụta ihe n'Africa, Omoyemi Akerele bụ ndị a na-ewere n'ọtụtụ ebe dị ka ihe na-ebute ụlọ ọrụ ejiji Naijiria na-eto eto. Faịlụ Houselọ Style na-arụ ọrụ na ụdị ndị Nigeria na onyonyo, ntụzịaka okike, nhazi akara na atụmatụ azụmaahịa. Akerele na-enyekwara ụdịrị aka inweta mkpughe dị mkpa nke mba ụwa site na ihe ngosi na Pitti Immagine dị na ,tali, yana site na Lagos Ejiji na Ime Izu ===Ihe Ndị O kwuru===Ihe ịga nke ọma nye m bụ mgbe anyị kwadoro ụzọ nke anyị, n'ụzọ na-adigide, na ọnọdụ ejiji mba ụwa nwere ike iso. * https://www.bellanaijastyle.com/bnsdigitalsummit-7-powerful-quotes/ ===Ebenside=== kubl4yrm6wnlfnmkrqyb4q9qhnd1r9j Onias Mupumha 0 1893 11537 7192 2022-10-10T18:42:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7093880]] wikitext text/x-wiki [[Onias Mupumha]] '''Onias Mupumha''' Onias Mupumha bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Ọ bụ onye meriri n'afọ 2008 NAMA nke otu Zimbabwe National Arts Council nyere ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ememe nke nnọkọ ezinụlọ - akwụkwọ na-eru elu n'ikuku na-anọchi anya ezinụlọ na-agbakọta ọnụ, na-eji ọṅụ na-efegharị aka ha. Okooko osisi ndị dị n'okpuru na-anọchi anya isi ndị mmadụ ọnụ. <ref>https://www.shonasculpture.gallery/gallery/om006-ululating/</ref> ===Ebenside=== 00r8qdc61jz24twgwbqw1tvmxqjnxj1 Onos Ariyo 0 1894 11538 7195 2022-10-10T18:42:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60040652]] wikitext text/x-wiki == Onos Ariyo == Onoriode Ebiere Ariyo ọkachamara aha ya bụ Onos Ariyo bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. A maara ya nke ọma maka egwu egwu egwu ya bụ "Alagbara" nke e dere & mepụtara site n'aka onye na-emepụta egwu Nigeria bụ Wilson Joel . == Ihe ndi okwuru == * Ime mgbanwe na-amalite site na mkpebi. N'ihi na mgbanwe na-abụkarị njikọ na akara aka na mkpebi * Wepụ n'akụkọ ihe mere eme wee bata n'aka * Okwukwe nwere omume bụ nnapụta. Okwukwe nwere omume bụ akara aka * Ị ga-ahụ maka ọrụ na agaghị ahapụ gị. Chineke na-achọ ịnwapụta gị n'oge a == Ebenside == https://quotes.ng/authors/onos-ariyo/1623/ cz8zwjelwpqw8ifuu03tsdq85c7mfo6 Onwuchekwa Jemie 0 1895 11539 7198 2022-10-10T18:42:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7095130]] wikitext text/x-wiki [[Onwuchekwa Jemie]] Onwuchekwa Jemie bụ ọkà mmụta Naijiria, onye na-ede uri, odeakụkọ na prọfesọ ==OKWU NDI OKWURU== * A literature review exercise for an essay brought the tribe to memory. They were, indeed, a tribe, a tribe of intellectual hostage taking but in a critical and Afrocentric sense of that. They constituted a spectacle in the camp of their highest concentration – The Guardian of then or, if you like, Rutam House of yore. ==EDENSIBIA== * https://intervention.ng/22848/ [[Cateogry:Wq/ig]] l9l77ww8e0m5e84q79e3lhv6gmvp2yc Onye ọ bụla see n'ụbọchị Mohammed 0 1896 7204 7203 2022-10-10T11:38:47Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Everybody Draw Mohammed Day - Mohammed by dannyman.png|thumb|M na-eme mgbanwe nke mbụ site n'ise ihe m chọrọ.]] '''[[W: Onye ọ bụla|Onye ọ bụla sere Mohammed Day]]''' bụ emume emere na Mee 20,2010 iji kwado [[w:nkwuwa okwu|nkwuwa okwu]] na nnwere onwe ikwupụta nka nke ndị egwu ime ihe ike maka eserese [[w: Ngosipụta nke Muhammad | ihe nnọchianya nke onye amụma Alakụba Muhammad]]. Ọ malitere dị ka mkpesa megide [[w: nyocha|nyocha]] nke ihe nkiri telivishọn America, ''[[w:south park|South Park]]'', "[[w: 201 (South Park)|201]]" site na nkesa ya, [[w: Comedy Central |Comedy Central]], na nzaghachi maka iyi egwu ọnwụ megide ụfọdụ n'ime ndị na-ahụ maka akụkụ abụọ a gbasasịrị n'April 2010. Ememe ụbọchị ahụ bụ ihe osise e bipụtara na ịntanetị n'April 20, 2010, tinyere ederede na-atụ aro na "Onye ọ bụla" mepụta eserese na-anọchite anya [[w: Muhammad|Muhammad]], na Mee 20, 2010, dị ka ngagharị iwe megide mbọ iji kpachie [[w: nnwere onwe|nnwere onwe ikwu okwu]]. ==Okwu okwuru== * N'ìhè nke na-adịbeghị anya veiled (ha!) egwu nke ebumnobi ya bụ imepụta ihe ngosi telivishọn nke South Park … site na-ederede blọgụ na Revolution Muslim website, anyị na-ebinye anya na May 20, 2010 dị ka mbụ 'Onye ọ bụla Dọrọ Mohammed Day!' Comedy Central cooperated na-eyi ọha egwu na nwetara na nwunye mmeghari mbụ. ** Molly Norris, Eprel 20, 2010, ''MollyNorris.com'' & mdash; zoro aka na: cite news| last=Orr|first=Jimmy|url=http://latimesblogs.latimes.com/washington/2010/04/creators-of-everybody-draw-muhammad-day-abandon-effort- after-it-becomes-controversial.html|title=Ndị kere 'Onye ọ bụla Dịrị ụbọchị Muhammad' tụfuru gag mgbe onye ọ bụla were iwe| ụbọchị=April 26, 2010|ọrụ=Los Angeles Times * Ee, m chọrọ mmiri ala lekwasịrị ... dị ka a cartoonist m nnọọ mmetụta nke ukwuu mmasị banyere ihe merenụ m chọrọ ụdị ozi counter Comedy Central ha zitere banyere mmetụta egwu. ** Molly Norris, Eprel 23, 2010, ajụjụ ọnụ ya na Dave Ross nke KIRO-FM | KIRO & mdash; Mgbe a jụrụ ya ma o doro ya anya ma kwuo na ọ bụ ụzọ o si guzogide ụjọ nke Comedy Central gosipụtara, nke e zoro aka na ya na: Cite news| ikpeazụ = Perkins| mbụ = Meri | aha = Seattle Cartoonist's "Onye ọ bụla Dụrụ Mohammed Day" Na-aga Viral | ọrụ =Seattleest|Seattlest | ọnọdụ = Seattle, Washington|Seattle, Washington | onye nkwusa =Gothamist|Gothamist | ụbọchị = Eprel 27, 2010 | url = https://web.archive.org/web/20100430130024/http://seattlest.com/2010/04/27/seattle_cartoonists_everybody_draw.php na https://www.rawstory.com/2010/04/seattle-cartoonist-promotes-everybody-draw-mohammed-day / "Seattle cartoonist: May 20 bụ 'Onye ọ bụla sere Mohammed Day' nke Stephen C. Webster, "RawStory" (24 April 2010) https://www.telegraph.co.uk/comment/7663598/Americas -disappointing-reaction-to-South-Park-censorship.html "Mmeghachi omume America na-akụda mmụọ maka nyocha South Park" nke Alex Spillius, '' The Telegraph '' (1 May 2010). *M na-eme katuun maka ihe omume dị ugbu a, omenala. Emere m katoon nke akwụkwọ mmado nke isiokwu ya bụ "Onye ọ bụla Dụrụ ụbọchị Mohammed!" nwere aha otu na-adịghị adị -- Citizens Against Citizens Against Humor - nke e sere na eserese ahụ. Ebughị m n'obi na katoon m ga-efe efe. Ebughị m n'obi ka 'otu' ọ bụla lekwasịrị anya. ** Molly Norris, Eprel 25, 2010, & mdash; akpọtụrụ na: Cite web| odee =Associated Press|Associated Press | aha = Onye na-ese foto juputara na nzaghachi nye "Onye ọ bụla Dụrụ Mohammed Day" | ụbọchị = Eprel 27, 2010 | url = http://www.mynorthwest.com/?sid=313601&nid=11 | ọrụ = MyNorthwest.com * M na-eme mgbanwe nke mbụ site n'ise ihe m chọrọ. ** Molly Norris, Eprel 25, 2010, & mdash; akpọtụrụ na: Cite web| odee = Associated Press|Associated Press | aha = Onye na-ese foto juputara na nzaghachi nye "Onye ọ bụla Dụrụ Mohammed Day" | ụbọchị = Eprel 27, 2010 | url = http://www.mynorthwest.com/?sid=313601&nid=11 | ọrụ = MyNorthwest.com * Katoon a nke akwụkwọ mmado dị ka ọ dabara nnukwu akwara, ihe m na-akwadobeghị nke ọma. Ana m alaghachi na tebụl ịse ihe ugbu a! ** Molly Norris, Eprel 25, 2010, & mdash; akpọtụrụ na: Cite web| odee = Associated Press|Associated Press | aha = Onye na-ese foto juputara na nzaghachi nye "Onye ọ bụla Dụrụ Mohammed Day" | ụbọchị = Eprel 27, 2010 | url = http://www.mynorthwest.com/?sid=313601&nid=11 | ọrụ = MyNorthwest.com * M kwuru na m chọrọ ịkwụsị ịtụ ụjọ, ụjọ tụrụ m. ** Molly Norris, Eprel 26, 2010, & mdash; akpọtụrụ na: Kwuo akụkọ| aha = PM na-agba mgba na okwu omume na-abụghị isi nke ntuli aka mgbe ọzọ | onye nkwusa = Onye Ọstrelia | Onye Ọstrelia | ụbọchị = Eprel 27, 2010 | url = http://www.theaustralian.com.au/news/opinion/the-pm-wrestles-with-greaest-non-core-moral-issue-of-the-election-after-next/story-e6frg6zo- 1225859056591 ==Njikọ Mpụga== [[W:Onye ọ bụla see n'ubochi Muhammad |Onye ọ bụla see n'ụbọchị Muhammad]] na Wikipedia. [[Q:onye ọ bụla see n'ụbọchị Muhammad|Onye ọ bụla see n'ụbọchị Muhammad]] na wikiquote. ku2wzvltpd1r4bjg6wp4x1rx26rzt4j Onyeka Onwenu 0 1898 11541 7210 2022-10-10T18:42:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7095172]] wikitext text/x-wiki [[Onyeka Onwenu]] '''Onyeka Onwenu''' (amuru 31 Jenuarị 1952) bụ onye [[w:Nigeria|Naijiria]] na-agụ egwu/onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye na-akwado ikike mmadụ, onye na-akwado ọha mmadụ, onye nta akụkọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye bụbu onye ọka ikpe usoro X Factor. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Mgbe ị dara, ị ga-ebili. Mụta nkuzi gị, bilie ma na-aga n'ihu nke ukwuu *Kpachara anya maka ihe ị na-ebi maka ụmụ ụmụ. Ọ bụrụ na ịnweghị ike inye ihe kacha mma, apụla n'ihi na ihe ị dekọrọ ga-adịru ogologo oge, yabụ ị ga-enye ya nke kacha mma. *Desa nka gị gburugburu n'ihe nwere ezi mpụtara ihe, ọ bụghị naanị ibugharị ike, bịakwa bụrụzie naanị ụmụnwanyị na-eme nke a, ụmụnwoke anaghị ebugharị ihe ọ bụla. ===Edensibịa=== <ref>https://refinedng.com/thursday-thoughts-10/<\ref> <ref>https://guardian.ng/life/meaningful-lyrics-will-remain-evergreen-onyeka-onwenu-advises/<\ref> kcu5buu43jwcgj0tdc8d6cyhk3qtwtr Onyinye Ough 0 1899 11542 7213 2022-10-10T18:42:36Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q72761372]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Onyinye Ough|Onyinye Ough]]''' bụ onye odee, ọkà okwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye isi oche nke Step up for Social Development and Empowerment in Nigeria, otu òtù na-abụghị ndị gọọmenti na-emegide nrụrụ aka na-eji ịkọ akụkọ na-akụziri ndị na-eto eto Naijiria banyere ụdị nrụrụ aka dị iche iche na mmetụta ya na ọha mmadụ. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ekwenyesiri m ike na anyị nwere olileanya ịlụso nrụrụ aka nke ọma na Nigeria." **[https://www.linkedin.com/pulse/teaching-kids-speak-out-against-corruption-onyinye-ough?trk=public_profile_article_view] Na-agwa ụmụaka okwu megide nrụrụ aka (November 15 2019) * "Anyị kwesịrị ịkwụsị ịnakwere na ime emume akụ na-enweghị nkọwa." **[https://opinion.premiumtimesng.com/2018/04/28/unexplained-wealth-in-nigeria-the-need-for-action-by-all-nigerians-by-onyinye-ough/] Na-ekwu okwu na akụ na-akọwaghị na Nigeria (April 28 2018) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Onyinye Ough]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Onyinye Ough]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ough, Onyinye}} 2b0p8lzzycoc4cwc6uy83tj52qm6wsv Opera Winfrey 0 1900 7221 7220 2022-10-10T11:38:48Z Jon Harald Søby 3 7 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[Oprah Winfrey]]''' [[Usòrò:Oprah Winfrey cropped.jpg|thumb|right|I [[believe]] that every single event in [[life]] happens in an [[opportunity]] to choose [[love]] over [[fear]].]] Oprah Gail Winfrey (amụrụ 29 Jenụwarị 1954) bụ onye nwere mgbasa ozi n'America, onye na-eme ihe nkiri, onye nrụpụta, na onye enyemaka. ==Okwu Ndi okwuru== [[Usòrò:Michelle, Oprah Winfrey and Barack Obama.jpg|thumb| It felt like a new day.]] * Akwụsịla m iri nri burger ọzọ! * Mmeghachi omume m bụ na nkwuwa okwu abụghị naanị ndụ, ọ na-ama jijiji! * M ga-anọgide na-eji olu m. Ekwenyere m site na mmalite na [ikpe ahụ] bụ mgbalị imechi olu m, na m sitere na ndị gbasiri mbọ ike ma nwụọ ka ha nwee olu na obodo a. Ma ajụrụ m ka a tụfuo ọnụ m. **"Oprah: 'Ntugharị okwu efu'" na CNN (February 26 1998) * Anaghị m eche banyere ihe m chọrọ. Ọ bụ maka ihe ị chọrọ inye ndị ọzọ. **Dịka ekwuru na The Money Adventure (1998) nke Egbert Sukop dere, p. 128 * Aghọtara m ihe kpatara ndị mmadụ ji eche na anyị bụ nwoke nwere mmasị nwoke. Enweghị nkọwa na omenala anyị maka ụdị njikọ dị n'etiti ụmụ nwanyị. Ya mere, enwetara m ihe kpatara ndị mmadụ ga-eji kpọọ ya - kedu ka ị ga-esi nọrọ nso na-enweghị mmekọahụ? ** Banyere enyi ya Gayle King, na "Oprah: Gayle na mụ abụghị nwoke nwere mmasị nwoke" na Ndị mmadụ (16 Julaị 2006) [[Usòrò:Oprah Winfrey at 2011 TCA.jpg|thumb|I [[know]] where my lane is, and I know how to stay in my lane. My lane is [[evolving]] the [[consciousness]] of [[people]].]] * Ihe m mụtara n’oge m bụ nwata bụ na ọ bụ m kpatara ihe na-eme na ndụ m. Ma ka m na-amakwu nke ọma n'ụzọ ime mmụọ, amụtara m na anyị niile na-ahụ maka onwe anyị, na ị na-emepụta eziokwu nke gị site n'ụzọ i si eche echiche nakwa ka I si eme omume. Ị nweghị ike ịta ụta maka ịkpa ókè agbụrụ, ndị mụrụ gị, ọnọdụ gị, n'ihi na ị bụghị ọnọdụ gị. Ị bụ ohere gị. Ọ bụrụ na ị maara nke ahụ, ị ​​nwere ike ime ihe ọ bụla. ** O Magazine (Jenụwarị 2007), ibe 160 & 217 * Ihe ndị ọzọ na-akpọ ma ọ bụ nwere ike ịkpọ ọdịda, amụtara m na ọ bụ naanị ụzọ Chineke si egosi gị ụzọ ọhụrụ. ** Okwu mmalite Oprah na Mahadum Howard (12 Mee 2007) [[Usòrò:Oprah Winfrey 2013.jpg|thumb|The thing that I do best is "Be Here. Be [[Now]]."]] * Ọ dị mma, anaghị m akpọ gị onye na-ekweghị na Chineke. Echere m na ọ bụrụ na ị kwenyere na egwu na ihe ịtụnanya na ihe omimi ahụ, nke ahụ bụ ihe Chineke bụ. Nke ahụ bụ ihe Chineke, ọ bụghị nwoke gbara afụ ọnụ nọ n’elu igwe. ** Super Soul Sunday, OWN, 13 Ọktoba 2013, e hotara na David Niose (15 Ọktoba 2013), "Ihe kpatara mmegide ndị na-ekweghi na Chineke Oprah ji na-ewute nke ukwuu", Psychology Taa * Ekwenyere m na ihe omume ọ bụla na ndụ na-eme ka anyị wee nwee ohere ịhọrọ ịhụnanya karịa egwu. ** Dị ka e hotara na Oprah, n'Okwu Ya : Princess America anyị (2008) nke Tuchy Palmieri dere, p. 71 ===Ajụjụ ọnụ CNN (2011) === :<small>Interview with [[w:Piers Morgan|Piers Morgan]] (17 January 2011) </small> * Amaara m ebe ụzọ m dị, amakwaara m otú m ga-esi nọrọ n’ụzọ m. Ụzọ m na-agbanwe nsụhọ nke ndị mmadụ. * Ihe m na-eme nke ọma bụ "Bụrụ ebe a. Bụrụ ugbu a". * Mee ka ọnyá gị ghọọ amamihe. ** Netwọk OWN na "Ihe ngosi Oprah Winfrey" *Tụkwasị obi gị obi, ihe ịga nke ọma ga-abịara gị. ** Netwọk nke OWN na "Ihe ngosi Oprah Winfrey" * Soro ndị mmadụ nọ naanị ndị ga-ebuli gị elu ** Netwọk nke OWN na "Ihe ngosi Oprah Winfrey" *"Obere nzọụkwụ na-eduga na nnukwu mmezu" ** Okwu mmalite kọleji Colorado (May 20, 2019) *"Ihe niile na-arụ ọrụ maka gị mgbe niile" ** Okwu mmalite kọleji Colorado (May 20, 2019) *"Ọdịda bụ ihe ga-eme gị obi umeala" ** Okwu mmalite kọleji Colorado (May 20, 2019) * "Bụrụ Onwe Gị-Ma bụrụ Gị Nile" ** Okwu mmalite kọleji Colorado (May 20, 2019) == ''The Path Made Clear: Discovering Your Life's Direction and Purpose'' (2019) == * Ndụ gị abụghị ihe kwụ otu ebe. Mkpebi ọ bụla, ndọghachi azụ, ma ọ bụ mmeri bụ ohere iji mata mkpụrụ nke eziokwu nke na-eme ka ị bụrụ ezigbo mmadụ ị bụ. Anaghị m ekwu maka naanị ihe ị na-eme maka ndụ. Mgbe ị na-aña ntị n'ihe na-enye ume gị, ị na-aga n'ụzọ ndụ nke e bu n'obi kee gị. Tụkwasa obi na Eluigwe na Ala nwere nrọ dị omimi karịa gị, ma karịkwa ka ị ga-eche n'onwe gị. ** p. 15 * N’ịbụ onye tolitere na chọọchị, otu n’ime ilu Bible kasị amasị m bụ banyere mkpụrụ mọstad: Ọ bụrụ na I nwere okwukwe, ọ bụrụgodị na ọ dị ntakịrị ka mkpụrụ mọstad, ị pụrụ ịkwaga ugwu. Ihe ọ bụla ga-ekwe omume. Mgbe m bụ nwata, na-ege ntị site n'oche m na chọọchị, nke a wetara m nnukwu nkasi obi - dịka ọ na-eme mgbe m na-adọga dị ka onye nta akụkọ na Baltimore na dị ka ọ ka na-eme taa. ** p. 15 * Ka ị na-amalite ịmata mkpụrụ nke ịmara n’ụzọ nke gị, ajụjụ mbụ ị ga-ajụ onwe gị bụ, ‘Gịnị ka m kweere?’’ Ị̀ kwere na i ruru eru inwe obi ụtọ, ịga nke ọma, ịba ụba, afọ ojuju, udo, ọñụ, na ịhụnanya? Ihe m maara n'ezie bụ na Ị ga-aghọ ihe ị kwenyere. ** p. 16 * Mepụta ihe na-eme ka ị nwee ntụkwasị obi, njikọ, afọ ojuju. Ohere ga-ebili izute gị. ** p. 188 * Ọtụtụ afọ gara aga, agbaara m otu nne na-eru uju bụ́ onye nwa ya nwoke toworo eto nwụrụ mgbe ọ rịara ọrịa ogologo oge ajụjụ ọnụ. Ị gaara anụ ụda ntụtụ n'ime ụlọ ihe nkiri ahụ mgbe ọ kọrọ akụkọ nke oge ikpeazụ ha. Nne ya na nwa ya nwoke rịgoro n'àkwà. O siri ike ịnụ olu ya, mana isi ya dị n'obi ya. Ka o kuru ume ikpeazụ ya, o tiri mkpu, "Oh mama, ihe niile dị mfe. Ọ dị mfe, mama." O wee mechie anya ya wee nwụọ. Obi jụrụ m mgbe m nụrụ nke ahụ. Aghọtara m mgbe ahụ, dị ka ọ na-adabara m ugbu a: Anyị na-ekwe ka ndụ nwee mgbagwoju anya- mgbe ọ dị nnọọ mfe. Site n’ụbọchị ahụ gaa n’ihu, ekpebiri m ịnọgide na-ajụ onwe m, sị, ‘Olee otú m na-esi eme ka ihe sikwuo ike karịa ka ha kwesịrị ịdị?’’ Azịza gị nye otu ajụjụ ahụ bụ nzọụkwụ ọzọ n’ụzọ gị. Ọ dị mfe otú ahụ. Ị nwere ike ịhụ ya? Enwere m ike. Ihụnanya, Oprah. ** p. 189 ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Oprah Winfrey|Oprah Winfrey]] na Wikipedia bekee {{Commons category|Oprah Winfrey}} *[http://www.oprah.com/index Oprah's official website] *[http://www.youtube.com/user/OPRAH Oprah Channel on YouTube] *[http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=124285128 NPR "Oprah: The Billionaire Everywoman". Audio file, video and biography] *[https://web.archive.org/web/20110603233136/http://www.prnewsnow.com/Public_Release/Teen_Issues_or_Interests/70663.html Oprah Winfrey's Date Safe Project] *[http://www.youtube.com/watch?v=vtycxLAXVbw Oprah Winfrey 's OWN Network - Video] {{DEFAULTSORT:Winfrey, Oprah}} hm90ywi4r5ea3prdvfshko8mdof9cl9 Opeyemi Awoyemi 0 1901 7224 7223 2022-10-10T11:38:48Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[OpeyemiAwoyemi|Opeyemi Awoyemi]] '''Opeyemi Awoyemi''' Opeyemi Awoyemi bụ onye ọchụnta ego serial na onye guzobere ọtụtụ mmalite; Jobberman (ọnụ ụzọ nchọta ọrụ kacha ukwuu nke Nigeria), ennovateNIGERIA, WhoGoHost na ndị ọzọ. ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== *Na akụ na ụba. Nrọ bụ n'efu. A na-ere ọkụ ọkụ. Ewezuga ketara eketa, ọ dịbeghị mfe ịba ọgaranya n'ụzọ iwu ma ọ bụ iwu na-akwadoghị. Unu eledala ndị ọgaranya anya anụ ehi. <ref>https://opeawo.medium.com/</ref> ===Ebenside=== [[Òtù:Wq/ig] 4kxh6oiobsx556id8qv9r7z3rtox7vf Oreoluwa Somolu Lesi 0 1902 7226 7225 2022-10-10T11:38:48Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Oreoluwa Somolu Lesi]] '''Oreoluwa Somolu Lesi''' ===Ihe Ndị O kwuru=== *Oreoluwa Somolu Lesi bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na Naijiria na ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba na teknụzụ. Ọ bụ onye ozi nke UK zụrụ. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke Women's Technology Empowerment Center (W.TEC), otu na-adịghị akwụ ụgwọ nke na-enye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike na mmekọrịta mmadụ na ibe ya na nke akụ na ụba site na agụmakwụkwọ na teknụzụ ozi. W.TEC hiwere n'afọ 2008. Ọ bụ onye otu Ashoka na onye nnata nke Anita Borg Institute (ABIE) Change Agent Award <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Oreoluwa_Lesi</ref> ===Ebenside=== https://en.m.wikipedia.org/wiki/Oreoluwa_Lesi 29lhhv8sop0j3de9o4qjtjkhumajxks Oritse Femi 0 1903 11543 7229 2022-10-10T18:42:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18358182]] wikitext text/x-wiki == Oritse Femi == Oritsefemi Majemite Ekele (amuru 5 Jenuarị 1985)[nke amara aha ya bu Oritse Femi, bu onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Nri ezinụlọ gị ga-eri agaghị eme ka ị daa ogbenye == Ebenside == https://quotes.ng/authors/oritse-femi/819/ 87pnwishht7qcmhmf5g90prilu3y4cn Ornette Coleman 0 1904 11544 7232 2022-10-10T18:42:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q208797]] wikitext text/x-wiki == Ornette Coleman == Ornette Coleman (19 Maachị 1930 - June 11, 2015) bụ onye America jazz saxophonist na onye na-ede egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụ mgbe m chọpụtara na m nwere ike imejọ ihe ka m maara na m na-eme ihe. * Jazz bụ naanị egwu nke enwere ike ịkpọ otu ndetu ahụ abalị ruo abalị mana ọ dị iche n'oge ọ bụla. * Anaghị m anwa ime obi ụtọ mgbe m na-egwu egwu. M na-agbalị ịgwọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/3103-Ornette_Coleman 2bc2h8hmup43rsyiv8zo6n7fycyvqbs Orshi Drozdik 0 1905 11545 7236 2022-10-10T18:42:54Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7104136]] wikitext text/x-wiki [[Orshi Drozdik]] [[Usòrò:Orshi Drozdik Brains on High Heels, 1993 installation, photo 2006.jpg|thumb]] '''[[w: Orshi Drozdik | Orshi Drozdik]]''' (amụrụ 1946 na Hungary) bụ onye na-ese ihe na-ahụ maka nwanyị dabere na New York City. Ọrụ ya gụnyere eserese, eserese, foto, etchings, ihe ngosi, vidiyo, ihe ọkpụkpụ, nrụnye, ihe odide agụmakwụkwọ na akụkọ ifo, nke na-enyocha isiokwu jikọtara, mgbe ụfọdụ n'ime ogologo oge. Site n'ọrụ ya, ahaziri n'ọtụtụ isiokwu, ọ na-enyocha isiokwu ndị na-emebi ọdịdị ọdịnala na nke agụụ mmekọahụ nke ụmụ nwanyị: Akụkọ ifo nke mmadụ, Adventure na Tecnos Dystopium, na imepụta onwe. == Okwu gbasara Orshi Drozdik== * Orsolya Drozdik (onye na-ese ihe Orshi Drozdik) bụ onye omenkà izizi nwanyị na Hungary. ** Ọkọ akụkọ ihe mere eme László Beke https://secondaryarchive.org/artists/orsolya-drozdik/ * Akụkọ ifo nke mmadụ ka e kere na etiti iri asaa; Usoro ahụ na-enyocha ihe nnọchianya nke ahụ nwanyị n'ozuzu ya na ihe atụ nke ahụ onye na-ese ihe karịsịa. * Enwere ike ịhụ ọrụ ya n'ọtụtụ nnukwu mkpokọta dịka Museum Moderner Kunst (Vienna) na Ludwig Museum Budapest. * N'iji ahụ nke ya maka ụzọ nnọchite anya ma ọ bụ na-enyocha onwe ya site n'ọrụ uche, Drozdik na-egosipụta onwe ya na ọrụ ya niile. * N'ịmara nke ọma n'ọgba aghara nke ọnọdụ ya, Orshi Drozdik enweghị ike ịgbanarị owuwu nke onwe ya. * Ọ bụ ezie na ọ na-anọgide na-etinye echiche ya n'ọrụ dị ka nwanyị, mmasị na-abawanye ụba na ihe nnọchianya nke ahụ sayensị na-apụta ìhè n'ọrụ ya. * Ọ na-akatọ ma mebie sayensị site n'igosi ọrụ ya n'ịmepụta ọrụ nwoke na nwanyị ma gosipụta ihe owuwu n'azụ akụkọ ifo nke njirimara nwanyị na ebumnuche sayensị. * Site n'iji ihe nkiri Drozdik na-agba egwu kpuchie foto nke ndị na-agba egwu ama ama na ihe onyonyo akụkọ ihe mere eme Hungarian n'ahụ ya, ọ na-enyocha onwe ya dị ka onye na-ese ihe, nwanyị na nwa amaala Hungary. * Akụkọ ifo nke onye ọ bụla egosipụtalarị ọtụtụ njirimara nke ụzọ ọrụ Drozdik. * Drozdik na-arụ ọrụ n'usoro n'usoro, nke enwere ike ịmalite kemgbe ọtụtụ iri afọ, na-akwado ma ọ bụ na-esi na ibe ya pụta. ** Michèle Kieffer, Na-emezi Gender na Onwe Ya ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:Orshi Drozdik|Orshi Drozdik]]na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Drozdik, Orshi}} 9m16qe0p36c1ceo7feih2wlev7rvqa5 Orson Scott Card 0 1906 11546 7241 2022-10-10T18:43:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q217110]] wikitext text/x-wiki [[Orson Scott Card]] '''[[w:Orson Scott Card|Orson Scott Card]]''' (amụrụ ya na August 24,1951) o bụ onye odee America na-arụ ọrụ n'ọtụtụ ụdị. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ akụkọ ya ''Ender's Game '' na ọtụtụ usoro ya. ''Ender's Game'' na '''Speaker for the dead''' nwetara [[w:Hugo Award|Hugo Award]] na [[w:Nebula Award|Nebula Award]]. == Okwu ndi okwuru == * “Ana m ebubo gị na ị na-emebi iwu okike,” ka o kwuru, were iwe n’ihi enweghị m azịza. <br/> "Ere omume adịghị emebi emebi," ka m mesiri ya obi ike. "Amaara m iwu ụfọdụ dị iche." ** Mkparịta ụka n'etiti Lord Barton na Lanik Mueller, mgbe nke a mechara ọtụtụ ọrụ ebube pụtara ìhè. **''A Planet akpọ Treason'', 1979, ISBN0-440-16897-X, ibe = p. 240 nke 299 * Ha bụ nnukwu anụ mmiri mara mma ... Ma mgbe ha bi na netwọk nke udo na olileanya, mgbe ha tụkwasịrị ụwa obi na agụụ ha zuru oke, mgbe ahụ n'ime usoro ahụ, ebe nrụọrụ weebụ ahụ dị nro, a na-enwe ọṅụ. Nke ahụ bụ ihe anyị na-ebi, ijikọta anụ ọhịa ọnụ, igbu egwu ha ma mụọ ịma mma ha. ** ''Wyrms'' (1987). * M na-eche mgbe ụfọdụ ma ihe mkpali ndị na-ede akwụkwọ kwesịrị ịbụ nlelị, ọ bụghị mmasị. ** "Ọdịnihu na Ọkụ" (1991), mmeghe. * Ọ bụrụ na ọ bụghị akụkọ magburu onwe ya ''nke mbụ,'' ònye na-eche ka o si dị" mkpa? ** "Ọdịnihu na Ọkụ" (1991), mmeghe. {{DEFAULTSORT:Orson, Scott Card}} gzcdi2syihyql1o3wlklgwb7ce64fz7 Osa Seven 0 1907 11547 7244 2022-10-10T18:43:06Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28839783]] wikitext text/x-wiki [[Osa Seven]] '''Osa Seven''' Osa Okunkpolor, nke a maara dị ka Osa Seven, bụ onye na-ese ihe osise Naijiria, onye nrụpụta ika na onye nrụpụta GFX. Ọrụ ya sitere na eserese nke ihe osise akara ngosi ruo na onyonyo mara mma, ụdị ika, nka nkịtị, na atụmatụ nka agbụrụ. ===Okwu Ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe m bụ nwata, ọ na-esiri m ike ise foto ndị m chere, ọ na-atọkwa m ụtọ ịkọ akụkọ site n'ihe m mere. Abụ m nwantakịrị ihere, nka bụkwa ụzọ m si ekwupụta uche m. <ref>https://guardian.ng/life/spotlight/osa-seven-the-graffiti-artist-with-a-big-heart/</ref> ===Ebenside=== 6x3b97qu9apd9j8yjdcsdwi80uf6iz6 Osas Ighodaro 0 1908 11548 7247 2022-10-10T18:43:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17386495]] wikitext text/x-wiki == Osas Ighodaro == Osas Ighodaro (amụrụ Osariemen Martha Elizabeth Ighodaro; 26 Ọktọba) bụ onye Naijiria onye omere, onye na-emepụta ihe, onye ọbịa na enyemaka enyemaka. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị nwere ike ikwere ya na obi gị chepụtara ya, mgbe ahụ n'ezie ị ga-enweta ya. * Ụlọ ọrụ ntụrụndụ nwere ike ịdị na-adọrọ adọrọ, mana ọ bụ nnukwu azụmahịa ego na nnukwu ọrụ siri ike. * Mgbe ị wetara onwe gị positivity ma ọ bụ na-eje ije n'ebe ihe na ị na-eche banyere ya, ọ na-eme ka ọ bụrụ ihe niile bara uru mgbe ọ na-abịa. * Debe okwukwe, Na-aga, Na-akwali! Ị ga-eru ihe mgbaru ọsọ gị n'oge kwesịrị ekwesị site n'ịdị nfe, nraranye na ịkwọ ụgbọala. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/osas-ighodaro/1079/ pampj0fnhj1j1sxlwlcs6wyp8fi3vr5 Oscar Peterson 0 1909 11549 7250 2022-10-10T18:43:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105349]] wikitext text/x-wiki == Oscar Peterson == Oscar Emmanuel Peterson, CC CQ OOnt (August 15, 1925 - Disemba 23, 2007) bụ onye Canada virtuoso jazz pianist na onye na-ede egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ebe a na-egwu egwu bụ nke mbụ mebiri ihe mgbochi agbụrụ, n'ihi na ka ị na-egwu egwu ọnụ, ị ga-ahụ ndị gị na ha na-egwu egwu n'anya, ma ọ bụrụ na ị nwere ihe mgbochi agbụrụ, ị gaghị enwe ike ime nke ahụ. * Ọ bụrụ na ị nwere ihe ị ga-ekwu maka uru ọ bụla, ndị mmadụ ga-ege gị ntị. * Ọ bụ ụda otu dị mkpa, ọbụlagodi mgbe ị na-egwu naanị otu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21170-Oscar_Peterson j63ecp07xpbyxy2kwr1aps3kzxc7eqf Osei Bonsu 0 1910 11550 7257 2022-10-10T18:43:24Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q363183]] wikitext text/x-wiki [[Osei Bonsu]] ===Nkọwa=== Osei Bonsu bụ onye na-ahụ maka ihe ngosi British-Ghanaian na onye ode akwụkwọ dabere na London na Paris. Ugbu a ọ bụ onye nlekọta nke International Art na Tate Modern, bụ ebe ọ na-ahụ maka ịhazi ihe ngosi, ịmepụta mkpokọta ihe ngosi nka na ịgbasa ihe nnọchianya nke ndị na-ese ihe si Africa. == Okwu ndi Okwuru == == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Osei Bonsu| Osei Bonsu]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Osei Bonsu|Osei Bonsu]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Bonsu, Osei}} 2kg538sfq6r8l260nl4eal0di201gi5 Oshoke Abalu 0 1911 11551 7260 2022-10-10T18:43:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q35488251]] wikitext text/x-wiki [[Oshoke Abalu]] '''Oshoke Abalu''' Oshoke Abalu bụ onye Naijirịa-American na-ese ụkpụrụ ụlọ na ọdịnihu. Ọ bụ onye nchoputa nke Love and Magic Company, ụlọ ọrụ mmalite. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Onye nwere ezi uche na-eme ka onwe ya kwekọọ n'ụwa; onye na-enweghị ezi uche na-anọgide na-agbalị ime ka ụwa gbanwee onwe ya. Ya mere ọganihu niile na-adabere na ndị na-enweghị ezi uche. " - Okwu sitere na George Bernard Shaw <ref>https://unreasonablegroup.com/people/oshoke-o-show-kay-abalu</ref> ===Ebenside=== arq0r0040cjbq9ysznc2aybzdxjfww8 Osinachi Igwe 0 1912 7262 7261 2022-10-10T11:38:49Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Osinachi Igwe]] '''Osinachi Igwe''' Prince Jacon Osinachi Igwe, nke a na-akpọ Osinachi, bụ onye Naijiria na-ese ihe na-ese ihe na dijitalụ. A maara ya maka iji Microsoft Word dị ka onye mgbasa ozi ya. Akọwapụtara dị ka "onye na-ese ihe nkiri crypto nke Africa," a na-ewere Osinachi dị ka onye mbụ na-ese ihe n'Africa nwetara ọrụ ya dị ka NFT nke Christie na Europe." ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Enwere ọtụtụ ihe ị ga-eme na Okwu,". <ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-59703123</ref> ===Ebenside=== d2xx129w49fvpkzyxvwzsdj6xyv6gfq Osita Iheme 0 1913 11552 7265 2022-10-10T18:43:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7106878]] wikitext text/x-wiki == Osita Iheme == Osita Iheme, MFR (amụrụ 20 Febrụwarị 1982) bụ onye omere na Naịjirịa. Amara ya nke ukwuu maka ịrụ ọrụ Pawpaw na fim Aki na Ụkwa n'akụkụ Chinedu Ikedieze. == Ihe ndi okwuru == * ndị mmadụ kwesịrị ịmalite ịzụlite na nkà ha ma tinyekwa aka, hụkwa ihe ha nwere ike ime ka ha bụrụ ndị ọchụnta ego. * Ịkwesịrị ịma ka esi arụ ndị ahịa nke gị. * Ọtụtụ ndị mmadụ na-egbu oge ha, na-agbalị ime ihe mgbe ha maara nke ọma na ha enweghị ike ime ihe, mana ha na-anọ n'ihi uru ọkụ. * Anyị kwesịrị ịrụ ọrụ na onwe anyị ma gbalịa inyere gọọmentị aka. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/osita-iheme/1021/ gu53hlgko7j4vlh4yccza1f2sa75hx9 Osonye Tess Onwueme 0 1914 12867 11553 2022-11-12T12:40:39Z 1234qwer1234qwer4 75 fmt wikitext text/x-wiki [[Osonye Tess Onwueme]] ọ bụ onye Naijiria na-ede egwuregwu == okwu ndi okwuru == *Ndị mmadụ na-emepụta ọnọdụ ọha mmadụ na ndị mmadụ nwere ike ịgbanwe ha ==Edensibia== *https://www.azquotes.com/author/24428-Osonye_Tess_Onwueme 654g0d4lv6y6ekh27tcdirxoe6jyv1k Otis Redding 0 1915 12154 11554 2022-10-14T22:17:55Z Pasi Suni 121 File wikitext text/x-wiki [[File:Otis Redding 1967.JPG|thumb|Otis Redding (1967)]] == Otis Redding == Otis Ray Redding Jr. (Septemba 9, 1941 - Disemba 10, 1967) bụ onye America na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ị ga-etinye uche na azụmahịa nke ntụrụndụ na ide egwu. Na-eche mgbe niile dị iche na onye na-esote. Emela abụ mgbe ọ bụla ka ị nụrụ ka onye ọzọ mere ya. * Sittin ebe a na-ezu ike ọkpụkpụ m, owu ọmụma a agaghị ahapụ m naanị. Puku kilomita abụọ ka m na-eme njem, naanị iji mee ka ụgbọ mmiri a bụrụ ebe obibi m. Aga m anọdụ ala n'ọdụ ụgbọ mmiri, na-ekiri ka mmiri na-aga. Nọdụ ala n'ọdụ ụgbọ mmiri, egbula oge. * Mgbe m na-abanye na studio, m na-mkpam maka azụmahịa... Achọghị m ịghọgbu ọ bụla na studio. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/43402-Otis_Redding okfo177bn6xrj44cryhctph9heaprst Otis Rush 0 1916 11555 7277 2022-10-10T18:43:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q711197]] wikitext text/x-wiki == Otis Rush == Otis Rush Jr. (Eprel 29, 1934 - Septemba 29, 2018) bụ onye egwu bulus America na onye na-agụ abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị onye nwere ike ịgwa gị otú obi na-adị gị ma ọ bụrụ na ha enweghị isi. Anyị niile na-ewere ya dị iche. * M na-anọnyere nwanne m nwanyị ma na-eji ụbọ akwara na-akpagharị kwa ụbọchị maka ntụrụndụ nke m. Mgbe ahụ, ọ kpọọrọ m gagharịa wee gosi m Muddy Waters, Jimmy Rogers, Little Walter, na oge mbụ m hụrụ n'elu egwuregwu ahụ, ọ kpaliri m igwu egwu. Echere m na nke ahụ bụ ụwa. * Mu a-nọdu l'ẹnya-uwhu mu kụbe ụlo-ẹkwa; otu a ka m si ede ụda. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/43208-Otis_Rush q8o92ih1jd1zossbac6ics6u5jz6sjd Otobong Nkanga 0 1917 11556 7280 2022-10-10T18:44:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3887122]] wikitext text/x-wiki [[Otobong Nkanga]] '''Otobong Nkanga''' Otobong Nkanga bụ onye omenkà a na-ahụ anya na onye na-ese ihe, nke dabere na Antwerp, Belgium. N'afọ 2015 ọ meriri ihe nrite Yanghyun. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"Oru ngo a na-akpọ ndị na-ege ntị na mpaghara na nke mba ụwa ka ha na ndị na-ese ihe, ndị ọkachamara na ndị ọkà mmụta na-emekọrịta ihe, na-enyocha mmepụta omenala na nka ugbu a na Africa, site na usoro ihe omume. N'igosi akụkọ dị iche iche nke imepụta nka na mmepụta ihe ọmụma, ndị na-enye aka ga-aza ajụjụ gbasara ọnọdụ nka nka nke Africa n'oge dị ka mpaghara mmepụta omenala. N'ofe bọọdụ ahụ ga-ewere ọnọdụ na London (United Kingdom), Accra (Ghana), Douala (Cameroon), na Lagos (Nigeria) ma welite ajụjụ gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke nnọchite anya, iwu ụlọ ọrụ, oghere ọha / ebe ọha na eze, na omume mmekọrịta. ” <ref>https://africainwords.com/2013/01/28/tates-two-year-project-across-the-board-modern-and-contemporary-african-art-and-related-programme-in-africa/</ref> ===Ebenside=== g9jqywm0onl1m3hku024g6ua3colbyr Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe 0 1918 7282 7281 2022-10-10T11:38:50Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki ''''[[w:Otú E Si Zere Ọdachi Ọdachi | Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe: Ngwọta anyị nwere na mmega ahụ anyị chọrọ]] '''''' bụ akwụkwọ e bipụtara na February 16, 2021 nke onye ọchụnta ego software, billionaire na philanthropist [[w:Bill Gates|Bill Gates] dere. [[Usòrò:Support during Hurricane Harvey (TX) (50).jpg|thumb|" Iji gbanarị [[w: Mmetụta mgbanwe ihu igwe | ọdachi ihu igwe]] [1] anyị ga-erute [[w: nnọpụiche Carbon | efu]] [[w:net emissions|net emissions]] n'afọ 2050." - Otu n'ime ọtụtụ [[W: Climate risk| ndakpo ihu igwe]] jikọtara ya na [[w:Mgbanwe ihu igwe|mgbanwe ihu igwe]] bụ nnukwu ihe ize ndụ nke [[w: Mmetụta mgbanwe ihu igwe#Iju mmiri | oke idei mmiri]].]] == Okwu mmalite: Ijeri 51 ruo efu == * Enwere ọnụọgụ abụọ ịchọrọ ịma gbasara [[w: mgbanwe ihu igwe|mgbanwe ihu igwe]]. Nke mbụ bụ ijeri 51. Nke ọzọ bụ efu. Ijeri iri ise na otu bụ tọn ole [[w:Greenhouse gas emissions|gasị ikuku greenhouse nke ụwa na-agbakwunye na ikuku]] kwa afọ. . . . [[w: Carbon nnọpụiche | Zero bụ ihe anyị kwesịrị iji nweta ebumnuche]] [n'afọ 2050 ka] kwụsị ikpo ọkụ ma zere [[w: Mmetụta mgbanwe ihu igwe n'ahụ mmadụ | mmetụta kacha njọ]] nke [[w: Mgbanwe ihu igwe|mgbanwe ihu igwe]] . . . . ** Ibe nke 3 * Enwere m obi ike n'ihe atọ: 1. Iji zere [[w: Mmetụta mgbanwe ihu igwe | ọdachi ihu igwe]], anyị ga-erute [[w: neutrality carbon | efu]] net emissions n'afọ 2050. 2. Anyị kwesịrị itinye ngwa ndị anyị nweburu, dị ka [[w: ike anyanwụ | anyanwụ]] na [[w:Ikuku |ikuku]], ngwa ngwa na amamihe. 3. Anyị kwesịrị imepụta na ịtụgharị [[w:Disruptive innovation|techrough technology]] nke nwere ike iburu anyị ụzọ ọzọ. **Ibe nke 8 * Mgbe a bịara [[w: mgbanwe ihu igwe|mgbanwe ihu igwe]], amaara m na [[w:ihe ọhụrụ|ihe ọhụrụ]] abụghị naanị ihe anyị chọrọ. Ma anyị enweghị ike [[w: Planetary obibi | mee ka ụwa dịrị ndụ]] ma ọ bụrụ na ọ bụghị ya. [[w:Technological fix | Tekno-fixes]] ezughi oke, mana ha dị mkpa. ** Ibe nke 14 * [[w: Ụlọ ọrụ mmalite | Ụfọdụ ụlọ ọrụ]] nwere ike ịbanye n'ime afọ ndị na-abịa; nke na-abịa na ókèala mgbe ị na-eme [[w: Innovation|ọrụ dị mkpa]]. . . . ** Ibe nke 16 == Isi nke 1: Gịnị kpatara efu? == * Ihe mere anyị ji kwesị [[w: nnọpụiche carbon | nweta efu]] dị mfe. [[w:Greenhouse gas |Greenhouse gas]] [[w:Greenhouse mmetụta | ọnyà ọnyà]], na-eme ka nkezi okpomọkụ dị n'elu ala na-arị elu. . . . [O] nce [[w:Greenhouse gas emissions|gasị ikuku griin ha dị n'ikuku]], ha na-anọ ebe ahụ ogologo oge. . . . Enweghị ihe atụ nke anyị na-agbakwunye carbon na ikuku na ụwa na-akwụsị na-ekpo ọkụ, ma ka ọ na-ekpo ọkụ, [[w: Climate apocalypse | ka ọ ga-esikwu ike maka ụmụ mmadụ ịlanarị, ọ na-esiwanye ike]]. ** Ibe nke 18 == Isi nke 2: Nke a Ga-esi Ike == * [[w: Mgbanwe mgbanwe ihu igwe | Anyị kwesịrị imezu ihe dị oke egwu]] anyị emetụbeghị mbụ, ngwa ngwa karịa ka anyị mere ihe ọ bụla yiri ya. Iji mee ya, anyị ga-achọ ọtụtụ ihe ọ pụtara na [[w: Sayensị | sayensị]] na [[w: Injinịa | injinia]]. Anyị kwesịrị iwulite nkwenye na-adịghị ma mepụta amụma ọha na [[w: Low-carbon Economic|kwanye mgbanwe]] nke na-agaghị eme ma ọ bụghị. . . . Ma enwela obi nkoropụ. Anyị nwere ike ime nke a. ** ibe nke 51 == Isi nke 3: Ajụjụ ise a ga-ajụ na mkparịta ụka ọ bụla gbasara ihu igwe == * [Ajụjụ] 1. Ego ole n'ime ijeri tọn 51 anyị na-ekwu maka ya? . . . Ndụmọdụ: Mgbe ọ bụla ị hụrụ ụfọdụ ọnụ ọgụgụ nke tọn [[w:Greenhouse gas | griin haus gas]], gbanwee ya ka ọ bụrụ pasenti ijeri 51, nke bụ [[w:Greenhouse gas emissions|mkpokọta ikuku nke ụwa ugbu a kwa afọ]] ( na [[w: Ike ikpo ọkụ n'ụwa | carbon dioxide dakọtara]]). ** Peeji nke 53 na nke 54 * [Ajụjụ] 2. Gịnị bụ Atụmatụ Gị maka [[w:Environmental impact of concrete#Carbon dioxide emissions and weather Change|Cimement]]? . . . [Ajụjụ a] bụ naanị ihe ncheta na ọ bụrụ na ị na-achọ iwepụta atụmatụ zuru oke maka [[w: mgbanwe ihu igwe | mgbanwe ihu igwe]], ị ga-aza ajụjụ karịa [[w:Electricity generation# Nchegbu gburugburu ebe obibi | ọkụ latrik]] na [[w: Oge nkwụsị nke ụgbọ ala mmanụ ọkụ | ụgbọ ala]]. ** ibe nke 54 * Ego ole ka [[w:Greenhouse gas | griin haus]] na-esi na ihe anyị na-eme?[[w: | Ime ihe ([[w: Mmetụta gburugburu ebe obibi nke ihe #Carbon dioxide emissions na mgbanwe ihu igwe|cement]], [[w: Steelmaking#Steelmaking bụ otu | ígwè]], [[w: Plastic pollution#Plastic pollution dị ka ihe na-akpata. mgbanwe ihu igwe|plastic]]). . . . . || 31% |- | [[w:Electricity generation#Environmental concerns|Ntinye (ọkụ latrik)]] . . . . . || 27% |- | [[w:Mgbanwe ihu igwe na ọrụ ugbo|Ihe na-eto eto (osisi]], [[w: Mmetụta gburugburu ebe obibi nke mmepụta anụ#Greenhouse gas emissions | anụmanụ)] . . . . . || 19% |- | [[w: Mmetụta gburugburu ebe obibi nke njem#Emissions | Ịgagharị]] ([[w: Mmetụta gburugburu ebe obibi nke ụgbọ elu#Climate Change|ụgbọ elu]], gwongworo, [[w: Mmetụta gburugburu ebe obibi nke mbupu#Greenhouse gas na-emetọ| ụgbọ mmiri ibu]]) . . .. ...19% ==Njikọ Mpụga== [[W:Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe|Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe]] na Wikipedia. [[Q:Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe|Otu esi ezere Ọdachi ihu igwe]] na wikiquote. dx5l7pcpiecot0ad4tisr4u2xbs4ige Ousmane Sembène 0 1919 11557 7285 2022-10-10T18:44:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q314966]] wikitext text/x-wiki == Ousmane Sembène == Ousmane Sembène ( 1 Jenụwarị 1923 ma ọ bụ 8 Jenụarị 1923–9 June 2007), nke a na-akpọkarị n'ụdị French dị ka Sembène Ousmane n'akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ ntụaka, bụ onye isi ihe nkiri Senegalese, onye nrụpụta na onye ode akwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * Ọganihu Africa agaghị eme ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị anaghị etinye aka nke ọma. A ga-elirịrị ihe oyiyi nna nna anyị ochie banyere ụmụ nwanyị otu ugboro. * Echere m na sinima dị mkpa n'Africa dum, n'ihi na anyị na-ada azụ na ịmara akụkọ ihe mere eme nke anyị. Echere m na anyị kwesịrị ịmepụta omenala bụ nke anyị. Echere m na ihe oyiyi na-adọrọ mmasị ma dị oke mkpa maka njedebe ahụ. Mana ugbu a, sinima dị naanị n'aka ndị na-eme ihe nkiri n'ihi na ọtụtụ ndị isi anyị na-atụ egwu sinima. * Ọ bughi ndi ahu a jide n'ike, tukwasi n'agbụ, na ere ka ha buru ndi-orù ka ọ bu n'ezie; ọ bụ ndị ga-anabata ya, n'omume na n'anụ ahụ. * Ogologo oge ka ọ nọrọ n'osimiri ahụ, ogwe osisi agaghị aghọ agụ iyi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24446-Ousmane_Sembene oqsfl7nhsrztmkm8phmi53opytmk8xw Oxlade (singer) 0 1920 11558 7288 2022-10-10T18:44:12Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q109728065]] wikitext text/x-wiki == Oxlade(singer) == Ikuforiji Olaitan Abdulrahman (amụrụ 22 Eprel 1997), onye amara aha ya bụ Oxlade, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ bịanyere aka na Troniq Music, Epic Records na France na Columbia Records na UK. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ndakpọ olileanya na-enye m ihe mere m ga-eji na-agbasi mbọ ike == Ebenside == https://quotes.ng/authors/oxlade/928/ fyi1ids0rkrm4ezfo7s79s7kkufpcbx Oyindamola Honey Ogundeyi 0 1921 7290 7289 2022-10-10T11:38:51Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Oyindamola Honey Ogundeyi]] '''Oyindamola Honey Ogundeyi''' Ọ bụ onye gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Birmingham, ebe ọ nwetara Bsc Honors in Public Policy, Government and Management. Ogundeyi nwere mmasị na iji teknụzụ na-ebuli Africa elu. Onye ọchụnta ego na teknụzụ serial na onye guzobere Fashpa.com, ikpo okwu ecommerce maka Ejiji Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọ bụrụ na ị nwere echiche, ọkachasị n'Africa, ụzọ kachasị mfe bụ iji amamihe nweta obere ego site n'aka gị na ndị ezinụlọ / ndị enyi gị. <ref>https://konnectafrica.net/oyindamola-honey-ogundeyi/</ref> ===Ebenside=== 8z51inch7r6yxiflnhrdyf5enzn01ee Oyinkan Braithwaite 0 1922 11559 7297 2022-10-10T18:44:18Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64532867]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Oyinkan Braithwaite|Oyinkan Braithwaite]]''' (born 1988) bụ onye Naijiria-British na-ede akwụkwọ na onye edemede. A mụrụ ya na Lagos ma nọrọ na nwata ya na Naijiria na UK. == Kwotu == * Ide ihe bụụrụ m ihe nchọpụta, M na-amụta banyere agwa ndị ahụ ọbụna ka m na-ede ha. N'ezie, anyị anaghị ama ihe mere ndị mmadụ ji eme ihe ha na-eme. Echere m na ọ bụ ihe zuru ezu, mgbe ụfọdụ, naanị ịrụtụ aka n'ihe ma kwe ka ndị na-agụ ya nweta nkwubi okwu nke ha. ** Na ebumnuche maka akwụkwọ akụkọ ya ''My Sister, The Serial Killer'' in [https://lareviewofbooks.org/article/stuck-with-them-an-interview-with-oyinkan-braithwaite/ “Stuck with Them: An Interview with Oyinkan Braithwaite”] in ''Los Angeles Review of Books'' (2019 Jan 11) == Nrụ̀tụ̀aka == {{DEFAULTSORT:Braithwaite, Oyinkan}} [[Òtù:Ode akwukwo]] c5vnyrjm2ll3oihjss2128hkctdy3nb P. L. Travers 0 1923 11560 7303 2022-10-10T18:44:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q228901]] wikitext text/x-wiki [[P.L.Travers|P.LTravers]] *Pamela Lyndon Travers (August 9 1899– April 23 1996) bụ onye ede akwụkwọ British, amuru Helen Lyndon Goff na Maryborough, Queensland, Australia, onye ama ama dị ka onye mepụtara usoro akụkọ “Mary Poppins”. ==Ihe ndi Okwuru== *Nkịta silk nke ihe ndị chiri anya, ndị na-esi ísì ụtọ na-esi ísì ụtọ, na-ezu ohi nwayọọ nwayọọ, na-achọsi ike ịnapụ m ihe nzuzo ikpeazụ m. ==Edensibia==https://en.m.wikiquote.org/wiki/P._L._Travers 118f3pwh8oxmi6tqi1f3whwkt32y7ks PJ Harvey 0 1924 11561 7306 2022-10-10T18:44:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q219772]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:PJ Harvey in 2011.jpg|thumb|PJ Harvey na 2011]] ''[[w:PJ Harvey|Polly Jean Harvey]]''' MBE (a mụrụ 9 Ọktoba 1969) bụ onye egwu bekee, onye na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye ode akwụkwọ, [[w: onye uri|onye na-ede uri]] na onye na-ede abụ. A maara nke ọma dị ka onye na-akụ ụda olu na onye na-agụ ụbọ akwara, ọ makwara ya nke ọma n'iji ụdị ngwa egwu dị iche iche mara ya. == Okwu Ndi Okwuru== *"M hapụrụ ụlọ akwụkwọ wee banye n'egwú ozugbo site na kọleji nka otu afọ, etinyekwara m aka n'ọrụ m nke ide abụ nke na akụkụ ahụ nke na-arụsi ọrụ ike wee bụrụ onye na-eguzo n'elu ikpo okwu na-ekwu ihe dị otú ahụ. Ọ bụ naanị ugbu a ka ọ bịara zuru oke ma ana m eji olu m eme ihe ọzọ n'ụzọ na-ejikọta ihe niile." ** Na ntorobịa ya na ịbụ onye na-arụsi ọrụ ike na ihe kpatara ya tupu ịbanye n'ime egwu na [https://www.theguardian.com/music/2011/apr/24/pj-harvey-england-shake-interview "PJ Harvey: 'Ọ dị m ka ọ dị m. ihe miri emi. Iwe na-ewe m, m na-eti mkpu na TV, ọ na-adị m ọrịa"] na The Guardian (2011 Apr 24) *"Ma eleghị anya, ndị na-eme fim na ndị na-ese ihe na-enwe mmetụta karịa ka m na-enwe mmetụta nke ndị ọzọ na-ede abụ ma ọ bụ ndị na-ede uri… Site na egwu ọ fọrọ nke nta ka m hụ ihe oyiyi, hụ ihe omume, mgbe ahụ, ihe m ga-eme bụ ịkọwa ya. Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị ka ikiri ihe nkiri na fim, nke ahụ bụkwa ihe m na-achọ ịhụ na egwu." ** Na mmetụta ya na [https://www.theguardian.com/music/2011/apr/24/pj-harvey-england-shake-interview "PJ Harvey: 'Enwere m mmetụta miri emi. Iwe na-ewe m, m na-eti mkpu na TV, ọ na-adị m ọrịa"] na The Guardian (2011 Apr 24) *"…M na-achọkarị oke n'ihe. Nke ahụ bụ ihe m na-agbalị ime n'egwú m, gbanye ihe dị ka ị nwere ike iburu ya. Ruo mgbe ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke a na-anabataghị." ** Na mmemme egwu ya na [https://www.theguardian.com/music/2014/jul/09/pj-harvey-classic-interview-rocks-backpages "PJ Harvey: 'M na-achọkarị oke' – ajụjụ ọnụ gbachapụrụ agbachapụ”] na The Guardian (2014 Jul 9) *"Ọbụna mgbe obi na-adị m ezigbo ụtọ, ọ naghị ezuru m. Naanị otu ụzọ o si yie m nwere ike iru 'zuo' bụ site na egwu. Ahụtụbeghị m mmekọrịta nke 'zuru'. Mgbe ụfọdụ, mgbe obi na-adị m ezigbo ụtọ, ana m ede ụfọdụ egwu jọgburu onwe ya! Ọ naghị akwụsị ide abụ m ma ọlị, ọ dịghị mkpa ka a kpagbuo m na iwe iwe m ide." ** Na mmanye ya imepụta egwu na [https://www.theguardian.com/music/2014/jul/09/pj-harvey-classic-interview-rocks-backpages "PJ Harvey: 'Ana m achọ mgbe niile. oke' – ajụjụ ọnụ gbachapụrụ agbachapụ”] na The Guardian (2014 Jul 9) *"KA ENGLAND maa jijiji: : West na-ehi ụra. Ka England maa jijiji, : arọ ala na nkịtị nwụrụ anwụ. : Ana m atụ egwu ọbara anyị agaghị ebili ọzọ. : Emeela ụbọchị ịgba egwu England. : Ụbọchị ọzọ, Bobby, ka ị lọta n'ụlọ : & gwa m enweghị mmasị meriri. : mụmụọ ọnụ ọchị, mụmụọ ọnụ ọchị Bobby, jiri ọnụ gị mara mma. : Kwakọba nsogbu gị, ka anyị pụọ : rue isi-iyi ọnwu : & fesa banyere, igwu mmiri azụ na gaba : & chịpụta ọchị, : ruo mgbe ụbọchị ga-agwụ, : & nnụnụ na-agbachi nkịtị na alaka; : & ụmụ ahụhụ na-akpa n'ime ọhịa. : & n'akụkụ oke osimiri mara mma : nkume dị arọ na-ada. :* PJ Harvey, sitere na CD Let England Shake, Universal Island Records Ltd., 2010, LC 00407 * OTU OKWU OKWU OKWU IKE: : Goddam' ndị Europe : Were m laghachi England mara mma : & isi awọ, iru unyi nke afọ, : & akwụkwọ ndị e tiri eti : igwe ojii na-agbada n'azụ ugwu. : & n'elu ili, na ndị isi oké osimiri nwụrụ anwụ. : Ka m jegharịa n'ụzọ na-esi ísì : n'egwu egwu iti ihe-ọṅuṅu, : gafere Osimiri Thames, na-egbuke egbuke dị ka ọla edo : ngwa ngwa rere n'efu. : Ọ dịghị ihe. : Ka m hu n'abali ka o dara n'elu osimiri; : ọnwa bilie ghọ ọla-ọcha; : elu-igwe na-aga, : oké osimiri na-egbuke egbuke, : ogige ịma jijiji, : ikpeazụ ndụ rose akụ. :* PJ Harvey, sitere na CD Let England Shake, Universal Island Records Ltd., 2010, LC 00407 ==Njikọ Mpụga== [[W: PJ Harvey|PJ Harvey]] na Wikipedia Bekee. [[Q:PJ Harvey|PJ Harvey]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Harvey, PJ}} 7xn8vmzwunzktl3hokr9tda37wcf1o2 Pam Ayres 0 1925 11562 7309 2022-10-10T18:44:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1408380]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Pam Ayres|Pam Ayres]]''', [[w:Order of the British Empire |MBE]] (a mụrụ [[w:|14 Maachị]] [[w:|1947]]) bụ onye odee Bekee, onye na-akpa ọchị, onye na-ede abụ na onye na-eweta uri na-atọ ọchị. == Isi mmalite == == The Wonderbra === *"M zụtara onwe m Wonderbra<br> iri na anọ na iri itoolu na itoolu,<br>Ọ mara mma nke ukwuu n'obi nwa agbọghọ nlereanya,<br>Atụrụ m anya na ọ ga-adị na nke m,<br>Ewere m ya na nkwakọ ngwaahịa<br> Ma mgbe m nwara ya,<br>The Wonderbra weghachiri m m<br>Ihe niile m kwenyere agakwaghị." === N'ihi ịkwanye ụgbọ ala gị n'elu ugwu na ịzụrụ igwe kwụ otu ebe... === *"Abum Garage di ike,<br>N'akuku square,<br>O bukwa ihe di m uto,<br>Inye ndozi ngwa ngwa,<br>Ma obu apurum ijere gi ozi,<br>In Ntugharị anya,<br>Agaghị m asị na ọ dabara nke ọma,<br>Ma ọ ga-agafe gị." === Ee e, enwere m oyi === *"M na-anọdụ n'elu sofa <br>Site ọkụ na ịnọ n'ime.<br>M isi enweghị ntụsara ahụ<br>Na imi enweghịkwa akpụkpọ anụ<br>M enyi agbala mkpuchi,<br> Ha agbahapụla m na-arịa ọrịa<br>N'akpa m akpa juru n'ụdị anụ ahụ<br>Na imi jupụtara Vick." ==Njikọ mpụga== [[W:|Ayres Pam]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ayres Pam]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ayres, Pam}} 5yomltspz1fh3mzb71id6et7eq28j84 Paris Agreement 0 1926 13446 11563 2023-04-19T21:42:17Z Ennydavids 89 Databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[Usòrò:Secretary Kerry Holds Granddaughter Dobbs-Higginson on Lap While Signing COP21 Climate Change Agreement at UN General Assembly Hall in New York (26512345421).jpg|thumb|[[w: John Kerry|John Kerry]] na-abịanye aka na nkwekọrịta Paris maka United States ( 2016)]] '''[[W: Agreement|Agreement Paris]]''' (French: ''Accord de Paris'') bụ nkwekọrịta ihu igwe n'ime [[W: United Nations|United Nations Framework Convention on Climate Change]]. Na-emeso mbelata nkupu ikuku greenhouse, mgbanwe na ego. E mechara ya na 196 na 2015 wee tinye ya iwu na 2016. == Okwu sitere na nkwekọrịta Paris == * Nkwekọrịta a [...] na-achọ ime ka nzaghachi zuru ụwa ọnụ sikwuo egwu nke mgbanwe ihu igwe, [...] gụnyere site na [...] Jide mmụba na okpomọkụ zuru ụwa ọnụ ka ọ dị n'okpuru 2 Celsius C na [. ..] Ịme ego na-aga n'ihu na-adabere n'ụzọ ga-erute nkupu ikuku green ha dị ala na mmepe ihu igwe. ** United Nations, [https://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf Paris Agreement], edemede 2, 2015. == Okwu gbasara nkwekọrịta Paris == * Nkwekọrịta Paris na-eche na gọọmentị ọ bụla na-agbakọ ndị injinia nke obodo ya ka ha chepụta atụmatụ ike mba, na mba ọ bụla n'ime mba 193 UN na-emepụta atụmatụ dị iche iche ... Usoro injinia zuru ụwa ọnụ chọrọ nhazi zuru ụwa ọnụ. ... Ma ọnụ ọgụgụ na ntụkwasị obi nke ... jikọtara ụwa na usoro teknụzụ dị elu dị ịtụnanya, na-adabere na ngwọta emejuputa atumatu na mba ụwa, ọ bụghị obodo site na mba. **[[W: Jeffrey Sachs|Jeffrey Sachs]] na [https://www.project-syndicate.org/commentary/cop24-rulebook-time-for-engineers-by-jeffrey-d-sachs-2018-12" Maka Nchekwa Ihu Igwe , Kpọọ na Injinia, Project Syndicate ''] (20 Disemba 2018) * Mgbanwe na ume ọhụrụ nwere ike ịbawanye ngwa ngwa ma ọ bụrụ na gọọmentị ụwa emesịa weta ndị injinia n'ihu ... n'oge na-adịbeghị anya na panel nke nwere ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba atọ na nnukwu onye ọrụ nchịkwa azụmahịa. Ka ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụnaụba kwuchara... injinia kwuru nkenke na amamihe. "Aghọtaghị m n'ezie ihe ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba na-ekwu maka ya, mana enwere m aro ... Gwa anyị ndị injinia 'specs' chọrọ na usoro iheomume, anyị ga-arụkwa ọrụ ahụ." Nke a abụghị bravado.... Nnukwu ọrụ ọzọ bụ nke ndị injinia. Mgbanwe ume maka nchekwa ihu igwe bụ ihe ngosi ọnwa nke narị afọ nke iri abụọ na mbụ. **[[W: Jeffrey Sachs|Jeffrey Sachs]] na [https://www.project-syndicate.org/commentary/cop24-rulebook-time-for-engineers-by-jeffrey-d-sachs-2018-12" Maka Nchekwa Ihu Igwe , Kpọọ na Injinia, Project Syndicate ''] (20 Disemba 2018) * N’iji ya tụnyere ihe ọ pụrụ ịbụ, ọ bụ ọrụ ebube. N'iji ya tụnyere ihe kwesịrị ịbụ, ọ bụ ọdachi. ** [[W: George Monbiot|George Monbiot]], [https://www.theguardian.com/environment/georgemonbiot/2015/dec/12/paris-climate-deal-governments-fossil-fuels "Nkwa nnukwu nkwa nke nkwekọrịta ihu igwe Paris mebie ya. squalid retrenchments"], ''[[W: The Guardian|The Guardian]]'', 12 Disemba 2015. ==Njikọ Mpụga== [[W: Paris Agreement|Paris Agreement]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Paris Agreement|Paris Agreement]] na Wikiquote. 4j64muxf6xhvyopkxmwvcaucdnz4rso Paris Hilton 0 1927 18050 11564 2024-01-17T17:35:03Z 2A02:810D:BCBF:FD88:24A6:C705:CE47:72C3 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paris Hilton Monaco 2019 (cropped).jpg|thumb|right| Naanị iwu bụ adịghị agwụ ike na ejiji mara mma ebe ọ bụla ị na-aga. Ndụ dị mkpụmkpụ nke ukwuu ịgwakọta ya.]] ''[[w:Paris Hilton|Paris Whitney Hilton]]''' (a mụrụ [[w:17 Febrụarị|17 Febrụarị]] [[w:1981|1981]]) bụ onye nketa [[w:Hilton Hotels Corporation|Hilton Hotel]] akụ akụ. , yana akụ [[w:Richard Hilton | nna ya]] [[w: ezigbo ụlọ|ezigbo ụlọ]]. Na mgbakwunye na ịbụ onye a ma ama na-elekọta mmadụ, Hilton etinyela aka n'ichepụta ihe, ime ihe, ịbụ abụ, na ide ihe. == Okwu Ndi Okwuru == *"Nke ahụ dị ọkụ!." **[http://www.youtube.com/watch?v=RTX9X64eK7s YouTube - "Nke ahụ na-ekpo ọkụ" Medley] *"M na-emebu onye ogbi. Ọ bụ omume. Adị m afọ 26, omume ahụ adịkwaghị mma. Ọ bụghị onye m bụ, achọghịkwa m ịbụ onye ahụ maka ụmụ agbọghọ ndị lere m anya. Amaara m ugbu a na m nwere ike ime mgbanwe, na enwere m ike ime nke ahụ. Anọwo m na-eche na m chọrọ ime ihe dị iche iche mgbe m na-anọghị ebe a. Aghọwo m ihe ime mmụọ karị. Chineke enyela m ohere ọhụrụ a." ** Dịka ekwuru na [http://abcnews.go.com/US/story?id=3264588 ABC News (11 June 2007)] *"Ị bụ anụ ọhịa na-asọ oyi. M ga-ebibi gị." ** Paris Hilton gaa [http://www.imdb.com/name/nm0333809/ Zeta Graff] na [http://www.courttv.com/scripts/features/fea_printPage.asp?thisFile=/people/2006/ 0125/paris_hilton_ctv.html "Ndị ọka iwu Paris Hilton: Anyị chọrọ ozi ndị ọzọ gbasara ọnọdụ uche onye ebubo" na CourtTV (25 Jenụwarị 2006) nke Lisa Sweetingham] === "Nkwupụta nke onye nketa" (2004) === :<small>''Nkwupụta nke onye nketa: Asụ na-na-na-na na Peek Behind the Pose''</small> [[Usòrò:Paris Hilton.jpg|thumb|right|Nye m, ihe ọ bụla na-aga. Ma nke ahụ bụ m.]] *"Nye m, ihe ọ bụla na-aga. Mana ọ bụ m." ** p. 53 *"Ikwesiri ịdị ka nwanyị na Oscars. Ma ọ bụghị ya, [[w: Joan Rivers|Joan Rivers]] ga-adọwa gị. Ọzọkwa, ị bụghị onye ọ bụla ruo mgbe Joan Rivers dọkasịa gị." ** p. 53 *"Naanị iwu bụ anaghị agwụ ike ma yie uwe mara mma ebe ọ bụla ị na-aga. Ndụ dị mkpụmkpụ ịgwakọta na ya." ** p. 53 (gụnyere na '' Oxford Dictionary of Quotations '' [http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1212303/Paris-Hilton-feature-Oxford-Dictionary-Quotes-alongside-Confucius-Oscar- Wilde-ee-ezie.html]) ==Njikọ Mpụga== [[W: Paris Hilton|Paris Hilton]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Paris Hilton|Paris Hilton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hilton, Paris}} qrmlfixgd4rujpeofyd6qycjhbjqk9n Pat Cadigan 0 1928 11565 7318 2022-10-10T18:44:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q266947]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pat Cadigan.jpg|thumb|Pat Cadigan, 2007]] ''[[w:Pat Cadigan|Pat Cadigan]]''' (a mụrụ [[w:|September 10]], [[w:|1953]]) bụ onye America mụrụ [[w:|akụkọ sayensị]] [[w:|onye ode akwụkwọ]], onye amụrụ ya. A kọwara ọrụ dịka akụkụ nke ngagharị cyberpunk. == Okwu Ndi Okwuru == * ''Mindplayers'' ekwughị ọtụtụ ihe gbasara mpụ nke ụwa a. Onye ọ bụla nọ n'ụwa ''Mindplayers'' enweghị ike ịdị ndụ dịka mmadụ ole na ole ị hụrụ. Ọtụtụ oge, omenala ọ fọrọ nke nta ka ọ na-ese n'elu ahịa ojii nke ya, na ihe ndị sitere na nke ahụ na-enyocha omenala. Enwere m mmetụta na udo a na-erube isi n'iwu nke m bi ugbu a bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe ọ bụla - ruo n'ókè ụfọdụ ọ bụghị n'ezie n'ezie. Ejiri m afọ iri na-arụ ọrụ maka kaadị Hallmark, bụ nke kwesịrị ịkọwapụta ụtọ na ìhè na ndụ dị mma na ụkpụrụ omume na omume. Ma Hallmark, dị ka ọtụtụ ndị na-emepụta America, nwere ọtụtụ ihe dị ka ihe egwuregwu ụmụaka na ihe ịchọ mma nke a na-emepụta na Far East, site na ndị mmadụ na ụlọ ahịa ọsụsọ. Ndị a bụ ụmụaka, ndị agadi, ndị ogbenye, ndị na-adịghị eriju afọ; anyị na-enweta ihe ndị a ọnụ ala n'ihi na anyị na-eji ndị a na-atụfu ha. Nke a bụ ihe m na-ekwu banyere omenala anyị, anyị na-adịghị mgbe ala, sere n'elu n'okpuru ala anyị. ** Cadigan (1993) na: "[http://tamaranth.blogspot.nl/1993/05/interview-pat-cadigan-may-1993.html Ajụjụ ọnụ Pat Cadigan, Mee 1993]" na '' The Hardcore' ', 1993 === Akụkọ ifo dị mkpirikpi === ==== ''Ịkpọ aha'' (1992) ==== :<obere> Nọmba ibe sitere na [[w:Gardner Dozois|Gardner Dozois]] (ed.) ''[[w: Akụkọ sayensị kachasị mma nke afọ: mkpokọta kwa afọ nke iri | Akụkọ sayensị kacha mma nke afọ: mkpokọta afọ nke iri]. '' (Ebipụtara ya na ''ụlọ dị warara,'' nke [[w:Peter Crowther|Peter Crowther]] deziri) </small> *"M chere na ọ bụ ọnụ ahịa ya. Ozugbo i nwere ike, ị ga-adabere na ya. N'ikpeazụ, dị ka ihe ọ bụla ọzọ, ọ nwere gị.<br>N'ikpeazụ? Mba, site na mmalite; naanị anyị adịghị enye nsogbu ịnakwere ya na mbụ." ** p. 389 ==== ''Na-eburu Iberibe'' (2011) ==== :<obere> Nọmba ibe sitere na mbipụta izizi na [[w:Ellen Datlow|Ellen Datlow]] (ed.) '' Obodo gba ọtọ, '' [[w:|ISBN|978-0-312-60431-8]], nke mbụ ebipụta </small> *"M kwagidere ya azụ. “Ị esoghị ha; ị bụghị ndị pụrụ iche, ị nweghị ebe ọ bụla na-adịghị ahụ anya ụwa; ị dị ka mụ na ezinụlọ ''anyị'' ndị ọzọ. Ọ marala ya ahụ́!” <br> Ọ lere m anya ka m ga-ama ya ụra.<br>“Oh, ''ewela iwe,'' ka m kwuru, na-enwe mmetụta n'otu aka ahụ mmeghachi omume ya kpasuru ya iwe. "Ọ bụ hel ịbụ ihe nkịtị, mana nke ahụ bụ ọnọdụ mmadụ." ** p. 191 === ''[[w:Synners | Ndị mmekọ]]'' (1991) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta mbụ nke Bantam Spectra bipụtara </small> *"Ọ bụrụ n’ezie ị ga-anwụ n’isi m, ị nwere ike ịta m olu tupu ị gawa." ** Isi nke 1 (p. 2) * “‘Eziokwu dị ọnụ ala, ma ozi na-efu.’ Apụghị m icheta onye kwuru ihe ahụ.”<br>“Vince Gịnị bụ Aha-Ya,” ka Sam kwuru. “Nwụrụ na mwakpo ndị na-eyi ọha egwu ma ọ bụ ihe ọ bụla. Echere m na ị kwuru na ozi niile kwesịrị ịbụ n'efu."<br>“O kwesịrị. Ọ bụghị. Ọmụma bụ ike. Ma ike na-emebi. Nke pụtara na Age of Fast Information bụ afọ rụrụ arụ nke ukwuu nke anyị ga-ebi.”<br>“Ọ bụghị ha niile?” Sam jụrụ ya." ** Isi nke 5 (p. 52-53) *"Debe whiskey kacha mma n'ime karama akara 'ọnụ na-asụ.'" ** Isi nke 5 (p. 57) *"O nwere ike ịbụ na ihe ahụ ọ̀ bụ eziokwu, ma obi ụtọ ahụ bụ eziokwu." ** Isi nke 9 (p. 93) *"Onye Beater ka bụ nwata ruo n'ókè nke inwe mmetụta anwụghị anwụ, ọbụlagodi n'ụbọchị ndụ ya ka mma. Ihe niile bụ, "Chaị, ọ bụrụ na anyị akwụsịghị ngwa ngwa, anyị ga-anwụ tupu anyị emee agadi," ma e wezụga n'ụzọ ụfọdụ, ọ emeghị otú ahụ. N’ihi ya, ha nile ga-eche na ọ dịghị mgbe ọ ga-abụ, ọ gaghị anwụ, na-agaghị eme agadi—hel, ọbụna na-eto eto." ** Isi nke 11 (p. 109) *"Ọ dịghị ihe na-adịgide otu, Gina, ọ dịghị ihe na-arụ ọrụ ruo mgbe ebighị ebi. Ọ bụrụ na ahụghị m ya, nke ahụ dị oke njọ. Ọ bụrụ na ''ị'' adịghị amasị ya, nke ahụ bụ '' ka '' dị njọ." ** Isi nke 11 (p. 113) *"Ọ bụ ihe owu ọmụma. O nweghị otú ị ga-esi jide n'aka ma ọ bụ otu ihe ahụ nye unu abụọ. Ọ chefuru akụkụ ahụ nke ịme ịhụnanya, ka ị na-enweghị ike iche na ebumnobi ahụ jikọtara ya dị ka ahụ." ** Isi nke 22 (p. 234) *"Ihe niile yiri ka ha na-eme mgbe ị na-ele anya n’akụkụ nke ọzọ." ** Isi nke 22 (p. 238) *"Naanị ebe ị ga-aga ugbu a bụ n'ime okirikiri. Ọ bụrụ na ị nwere ike ịhụ ya. N'etiti okwu na ọdịnaya, n'etiti mainline na hardline, dara onyinyo." ** Isi nke 29 (p. 334) *"Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịme ya, ma ọ naghị agba egwu, rie ya ma ọ bụ tụfuo ya." ** Isi nke 29 (p. 334; akpaokwu jide ugboro ugboro n'akwụkwọ) *"Mgbe o rutere, ọ kechie eriri ndị ahụ ekpughere na mkpịsị aka ya ma dọkasịa ha. Mkpọchi ndị a tọhapụrụ, mee ka ọnụ ụzọ daa mepee mgbape.<br>"Nke ahụ bụ ihe anyị na-akpọ hack Luddite." ** Isi nke 29 (p. 338) *"Ọ chọrọ na mberede ka ọ dọchie ya aka n’úkwù, ma otú ihu ya dị na-egosi na ọ bụrụ na ọ gaa n’ebe ọ nọ, ọ ga-akwapụ, ma eleghị anya ọ ga-esi n’ebe ọ nọ pụọ ruo mgbe ebe dị anya n’etiti ha dịkwa. nnukwu ịgafe ọzọ na otu ndụ." ** Isi nke 29 (p. 339) *"Ya mere, ọ bụ ya mere mmepeanya daa n’ihu ọha ma ọ bụrụ na ndị uwe ojii akwụsịla ị nweta tiketi ụgbọ ala ndị gbahapụrụ agbahapụ ma dabere na ha kama." ** Isi nke 31 (p. 364) *"Fez nyere ya mpịachi. "Ị bụ onye amamihe, Sam-I-Am." <br> O si n'ebe ọ nọ pụọ na-enweghị ntụsara ahụ. "Ọ bụ nnọọ ihe ezi uche dị na ya, bụ ihe niile." <br>"Mgbe ụfọdụ, ọ bụ naanị ihe ọ ga-ewe iji bụrụ onye amamihe." ** Isi nke 32 (p. 387) *"Pasent 90 nke ndụ nọ ebe ahụ, ndị ọzọ na-anọkwa ya n'oge." ** Isi nke 32 (p. 389) == Njikọ mpụga == [[W:|Pat Cadigan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Pat Cadigan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cadigan, Pat}} 5hdoyj1yvcgprwzv5wfe1dp57rnj1x1 Pat Condell 0 1929 11566 7323 2022-10-10T18:45:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q467863]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pat Condell.jpg|thumb|[[w: okpukpe|Okpukpe]] ekwetaghị na mbụ [[w: echiche|echiche]] ụzọ [[w: Dracula|Dracula]] na-anabataghị ìhè anyanwụ.]] '''[[w:Pat Condell|Patrick Condell]]''' (a mụrụ [[w:23 November|23 November]] [[w:1949|1949]]) bụ [[w:Great Britain|British]] onye na-agụ ọchị, ode akwụkwọ na [[w:secularism |onye na-agụ akwụkwọ]]. Ọ kpalitere esemokwu na monologues nkwuwa okwu na webụsaịtị vidiyo dị iche iche na-akatọ echiche nke [[w: Religion|okpukpe]] na [[w: politics |nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], na ịgbachitere [[w:atheism|ekweghị na Chineke]]. ==Okwu Okwuru== * Anaghị m akwanyere ihe i kweere ùgwù, achọghịkwa m ịma ma a kpasuru gị iwe. ** [https://web.archive.org/web/20160106103115/http://www.patcondell.net/about-me/ "Banyere M"] * Aha m bụ Patrick, abụkwa ụdị ndụ ndụ sitere na carbon biped. N'oge m mapụtara, ọ na-atọ m ụtọ ịga ije ziri ezi na ịbụ onye na-anụ ọkụ n'obi, na abụ m Scorpio.* Anọ m ebe a ... na mbara ala ụwa, otu nkume nkume na-agba gburugburu nnukwu ọkụ ọkụ n'etiti ebe ọ bụla. Ọ dị m ka m bụ nke a. ** [https://web.archive.org/web/20160106103115/http://www.patcondell.net/about-me/ "Banyere M"]; nkọwa ala ala peji: ::: * Ọ na-amasị m iche na m bụ Scorpio, n'agbanyeghị na m nọ na Scorpio na Sagittarius. Agbanyeghị, ekwere m nkwa na m ga-akwado Scorpio afọ gara aga, dị ka ị na-eme mgbe ị na-ebi n'obodo nwere otu egwuregwu bọọlụ abụọ; ị ga-ahọrọ otu, m wee họrọ Scorpio n'ihi na ọ dara mma. N'ezie, amataghị m ihe ịrịba ama ọmụmụ m bụ, ọ dịghịkwa m ịma. Mana enwere m uwe elu Scorpio n'ihi na echere m na ọ dị mkpa ịnwe njirimara, n'agbanyeghị ụgha na enweghị isi. ===2000s=== * Enwere m mmasị na onye ọ bụla na-agbalị n'ezie inweta nghọta ime mmụọ na ibi ndụ udo. Ma ozizi okpukpe bụ ihe mgbochi na nke ahụ. Ihe ikpeazụ onye dogmatist chọrọ bụ ka onye ọ bụla nwee nghọta, karịa ka ụlọ ọrụ na-emepụta ọgwụ chọrọ ka a gwọọ onye ọ bụla. ** [https://web.archive.org/web/20141024084907/http://www.timeout.com/london/comedy/pat-condell-interview-1 "Oge Out London" (2006)] * Ọ bụrụ na ị na-elele Akwụkwọ Nsọ maka ntuziaka maka ibi ndụ ọmịiko, amamihe na mmadụ, nke ọma, n'eziokwu, ị nwere ohere karịa ịchọta ụlọ ịgba egwu n'apata na Mecca ma ọ bụ nwa agbọghọ na-amaghị nwoke na ụlọ ụmụ mgbei Katọlik. ** [http://uk.youtube.com/watch?v=oSZYN8UV6yg "Gịnị ka m nwetara megide okpukpe?" (March 4, 2007)] * Ọ dị m ka [[w:ironic|egwu]] n'anya na ndị na-emebeghị mgbalị iche echiche maka onwe ha, na-abụkarị ndị na-ekwukarị okwu na-achọ [[w: respect|nkwanyere ugwu]] maka "echiche ha". Mana ụfọdụ ndị Alakụba na-aga n'ihu karịa nke a na-ekwu na a na-emegbu ha na obodo Britain. Ma ekwetaghị m na nke ahụ bụ eziokwu. Echere m na ọtụtụ ndị na-eriju afọ ịnụ banyere ndị Alakụba mgbe niile, na-achọ na ndị Alakụba ga-dị nnọọ mechie ma na-na na ndụ ha, kama mgbe nile na-afụ ụfụ banyere ihe ọ bụla, ma nke ahụ abụghị otu ihe ahụ dị ka ịbụ. emegbu. Mana n'ihi na anyị bi na ọchịchị onye kwuo uche ya na-emesapụ aka ma nwee ụkpụrụ abụọ ụfọdụ anyị ga-ejigide, nkatọ ọ bụla nke [[w: Islam|Islam]] ma ọ bụ nke ndị Alakụba na-ebute ebubo ozugbo nke [[w:Islamophobia|Islamophobia]], okwu akwụwaghị aka ọtọ nke na-achọ ịkọwa okwu ziri ezi dị ka. ụdị mpụ ịkpọasị. ** [http://www.youtube.com/watch?v=HhN6CG1zCRc "Nsogbu na Islam" (16 Mach 2007)] * Ọ dị m ka ọ bụrụ na Chineke zubere ka i kpuchie ihu gị mgbe ahụ, n’amamihe ya, Ọ ga-enye gị mpịaji akpụkpọ maka nzube ahụ. ** "Nsogbu na Islam" (16 Mach 2007) * Achọghị m ka m sie ike na Islam ebe a, n'ihi ihe abụọ: nke mbụ n'ihi na achọghị m ka e gbuo m site na ụfọdụ hysterical, onye ezi omume onwe onye, ​​kapeeti-ata, akwụkwọ-ọkụ muppet na shit maka ụbụrụ. Na nke abụọ, echere m na anyị kwesịrị inye ohere maka Islam, n'ihi na anyị ga-echeta Islam bụ okpukpe na-eto eto. Yabụ, ma eleghị anya ugbu a ọ na-agabiga oge siri ike, obere isi ike, juputara onwe ya, chere na ọ maara azịza niile, mana ejiri m n'aka na ọ ga-amụta. Echere m na ọtụtụ afọ site ugbu a, ọtụtụ ndị Alakụba nwere ọgụgụ isi ga-eleghachi anya azụ na ihe a niile Medievalism na Jihad nzuzu na ihere na ihere, dị ka ndị Germany na-eme ndị Nazi, na ma eleghị anya, anyị niile nwere ike na-achị ọchị banyere ya, ma na. ka oge na-aga, echere m na okpukpe ọ bụla nke na-achọ ịbọ ọbọ na nkwụghachi nke ụwa n'ihi ihe ọ bụla abụghị okpukpe ma ọlị, kama ọ bụ ọrịa na ekwesịrị ka a gwọọ ya. ** "Nsogbu na Islam" (16 Mach 2007) * Otú ọ dị, otu onye m na-enwetụ ọmịiko, bụ Achịbishọp nke Canterbury, bụ́ onye ụkọchukwu kasị mkpa na Britain, o nwekwara nanị ụlọ obí abụọ na-adịghị mma o bi na ya. Olee ụdị ndụ onye nke Chineke nwere? Mu l'e-me t'ọ bụru Jisọsu alọta, dụ l'e-mekwaa ya; Ama m na ọ gaghị enwe ike ile ya anya na anya. ** [http://youtube.com/watch?v=uOYje1oJt7Q "Okpukpe na UK" (17 Eprel 2007)] ==Njikọ Mpụga== [[W: Pat Condell|Pat Condell]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Pat Condell|Pat Condell]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Condell, Pat}} dfkkrs6ak3mmhr4uba64dle3h17f9xr Pat Parker 0 1930 11567 7326 2022-10-10T18:45:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7143899]] wikitext text/x-wiki == Pat Parker == Pat Parker (amuru Patricia Cooks; Jenuarị 20, 1944 - June 17, 1989) bu onye odee na onye amuma America. == Ihe ndi okwuru == * Ihe mbụ ị ga-eme bụ chefuo na abụ m onye isi ojii. Nke abụọ, ị gaghị echefu echefu na m bụ onye oji. * Ọ bụrụ na m nwere ike iburu akụkụ m niile mgbe m na-aga ebe / ma ghara ịsị otu n'ime ha, 'Mba, ị nọ n'ụlọ n'abalị a, a gaghị anabata gị'/ n'ihi na m na-aga na-acha ọcha. otu ebe m nwere ike ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke ma ọ bụghị Black / Ma ọ bụ na m na-aga a Black poetry agụ, na ọkara ndị na-ede uri bụ mgbochi nwoke idina nwoke / ma ọ bụ puku kwuru puku ọnọdụ ebe ihe nke ihe m na-apụghị iso m / ụbọchị niile dị iche iche. akụkụ nke m nwere ike ịbịa / anyị ga-enwe ihe m ga-akpọ / mgbanwe == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/42089-Pat_Parker b7i0l4ol1gzy8b2gij938l86jfqm1vi Patience Jonathan 0 1931 18095 11568 2024-01-26T13:14:31Z Ogalihillary 215 wikitext text/x-wiki [[Patience Jonathan]] [[Usòrò:Patience Jonathan 2013.jpg|thumb]] A mụrụ '''Dame Patience Faka Jonathan'' (née '''Oba''') n'ụbọchị 25 Ọktoba 1957. Ọ bụ bu nwunye mbụ nke [[w: Nigeria|Naijiria]] na nwunye nke Gọvanọ Bayelsa Steeti na onye bụbu onyeisi oche nke Naijiria, '''Goodluck Ebele Jonathan'''. O jere ozi dịka odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Steeti Bayelsa mụrụ ya. ===Ihe Ndị O Kwuru=== *Anyị kwesịrị inwe ịhụnanya n'ebe ndị Naijiria ibe anyị nọ n'agbanyeghị mba ha. *Daalụ Chineke na ndị dọkịta na ndị nọọsụ na-anabata ọgwụgwọ. *Ọ ga-akara m mma igbu onwe m kama m ga egbu onwe m. *Chaị! Chaị! Chukwu dị o… enwere Chukwu n’ihe niile anyị na-eme, gaa n’ihu<ref>https://ng.opera.news/ng/en/politics/amp/828f5db8fac0f00c2f92dc7739e3c505</ref> ===Edensibịa=== [[Category: Ụmụ nwanyị]] cejr2nvaltfinm6sxw5pf72c31gx7tm Patience Ozokwor 0 1932 18202 18093 2024-02-23T15:25:39Z Matin Pulli 672 /* Patience Ozokwor */ wikitext text/x-wiki == Patience Ozokwor == [[File:PatienceOzokwor.jpg|thumb|PatienceOzokwor (2008)]] Patience Ozokwor, amuru 14 Septemba 1958, bu onye egwu Naijiria, onye mmebe ejiji, onye na-agụ ozi oma na onye omere. Ọ meriri ihe nrite onye na-akwado ihe nkiri 2012 na 2013 na 10th Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ihe ahụ siri ike, ọ bụ mgbe ahụ ka m na-ahụ ka Chineke na-abịa n'ike ya. * Mgbe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe niile ị na-eme na ndụ na-eje ozi, mgbe ahụ, ị ​​bụ onye amamihe, akụkọ ihe mere eme na otu ụdị anyị nwere n'ọtụtụ ọrụ taa. * Ị ga-enwerịrị akwụkwọ, webụsaịtị, mmemme ma ọ bụ ngwa na-akwado ebumnuche gị nke ị ga-ejirịrị kwa ụbọchị. Naanị iso ndị mmadụ ezughị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/patience-ozokwor/964/ [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1iepjh8sqv8zwt9i1kzkuu8ov0zzya0 Patoranking 0 1933 11570 7337 2022-10-10T18:45:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17198434]] wikitext text/x-wiki == Patoranking == Patrick Nnaemeka Okorie (amụrụ 27 Mee, 1990), nke amara aha ya bụ Patoranking, bụ onye Naijiria na-agụ egwu reggae-dancehall na onye na-ede abụ. Amụrụ ma zụlite na obodo Satellite Ijegun-Egba, Patoranking si Onicha, Ebonyi steeti. Ọ malitere ọrụ egwu ya na-eme mmekorita n'okpuru ala, ya na ndị na-ese ihe dịka XProject, Konga, Slam na Reggie Rockstone. O tinyere aka na Igberaga R 2020 nke K-Solo. == Ihe ndi okwuru == * Ihe niile ị na-agafe bụ iji nyere gị aka itolite, ṅaa ntị na nkuzi ahụ. * Ụbọchị ọ bụla n'elu ala bụ ngọzi… Akwụsịla inye ekele. == Ebenside == https://www.owogram.com/patoranking-quotes/ msfgs5hbwx7gwe7tvrs1jev1k6axqa2 Patricia Majule 0 1934 7340 7339 2022-10-10T11:38:54Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Patricia Majule]] '''Nze Patricia Mujule'''Aha m bụ Patricia Patrice Majule, Aged 24. Abụ m onye ọchụnta ego mere onwe ya, onye isi na onye guzobere Pụrụ Iche Favors Tz. M malitere m Manufacturing azụmahịa na afọ 19 mgbe m gụsịrị akwụkwọ sekọndrị na 2013 wee site na ya ofụri University oge na (University of Dar es Salaam) e mesịrị na 2016 m gụsịrị akwụkwọ na Bachelor of Commerce na Accounting, na ọtụtụ ihe ịma aka n'ụzọ pụrụ iche n'ịhazi ọmụmụ ihe na azụmahịa m mana ana m ekele Chineke na m mere ya, na ịrụsi ọrụ ike, ndidi, nnọgidesi ike, nkwụsi ike na nkwụsi ike. Enwekwara m ihe ùgwù nke ịnọ na ndepụta FORBES n'afọ a nke 30 MOST PROMISING YOUNG ENTERPRENEURS Ana m enye ndụmọdụ ugbu a nye ndị ọchụnta ego dịka akụkụ nke inye ndị obodo aka na (AFRICAN ENTERPRENEURSHIP AWARDS) na na ( Mentorship Challenge [South Africa). Dabere]) Njem azụmahịa m abụrụla ụzọ siri ike ma ka ọ dị, amalitere m isi obodo 35 $ ma ugbu a azụmahịa m bara uru karịa 60 nde Tsh. My azụmahịa njem na a nutshell m malitere na-eme pụrụ iche ngwaahịa mere nke mkpofu eggshells eji dị ka onyinye / ihu ọma na-edozi ndị m hụrụ n'anya.. site na mgbe ahụ m gbasaa na ọhụrụ echiche nke commencing a factory nke ga-eme ka pụrụ iche ngwaahịa n'ihi site na. akwụkwọ dị ka igbe igbe pụrụ iche, ihe oriri pụrụ iche, ihe ụlọ ọrụ pụrụ iche, kaadị ịkpọ òkù pụrụ iche, nhazi ihe ndị ọzọ, ihe ndị ọzọ, emere m ihe a niile iji gbasaa ụlọ ọrụ mmepụta ihe na Tanzania ebe ọ bụ na a na-ebubata ọtụtụ ngwaahịa na maka ngwaahịa m nwere. site na ụlọ ọrụ m Pụrụ iche Favors Tz Njem ahụ adịbeghị mfe mana ọ bara uru ebe ọ bụ na m na-enye ndị na-ere ahịa nnukwu ngwaahịa ugbu a ma ndị na-ere ahịa yana ụlọ ọrụ. Afrịka juputara na ohere na otu n'ime ha zoro ezo na arụ ọrụ ụlọ ọrụ ebe ọ bụ na ọtụtụ n'ime ndị mmadụ anaghị ewere ụzọ ahụ mana ụzọ ya kacha nwee ike, enwere m ike ịkwado onye ntorobịa ma ọ bụ okenye ọ bụla chọrọ itinye ego na azụmaahịa. M kpebiri itinye ego na n'efu eggshells dị ka ha n'ịwa pụrụ iche ngwaahịa na ukwuu aka ibelata n'efu ngwaahịa otu etinyere akwụkwọ, ha na gburugburu ebe obibi enyi na enyi na maa ihe? enwere nnukwu anwansi na akwukwo. Dị ka otu akwụkwọ nwere ike ịmepụta ihe karịrị 100 ụdị ngwaahịa nwere ike ime ka otu ghọọ nnukwu billionaire ===Ihe Ndị O kwuru=== *Kwụsị inwe ndidi wee malite ịjụ onwe gị, kedu ka m ga-esi mezuo atụmatụ afọ iri m n'ime ọnwa 6 ị ga-ada, mana ị ga-aga n'ihu mgbe ahụ onye nabatara ya ga-ewe afọ iri. <ref>https://www.google.com/search?sxsrf=APq-WBukgiUArmKhXhUDcCu-C90x-jf4kg:1650737129583&source=univ&tbm=isch&q=Quotes+by+Patricia+Majule&client=ms-android-transsion-infinix-rev1&fir=gmaqQOXpio9GQM%252C6xb4PoOE9IBlLM%252C_%253BXtlx_mUSXnoVTM%252CDS_NvUNCfoL8UM%252C_%253BOthXr2QHjUiFOM%252CFUck4CnPBf4clM%252C_%253BrJWFkUJNUMM6iM%252C6xb4PoOE9IBlLM%252C_%253Bq0GFWb7hHPONCM%252C6xb4PoOE9IBlLM%252C_%253BB8nEkNw8U8NNpM%252C6xb4PoOE9IBlLM%252C_%253B4t6SFma5Yil1WM%252C6xb4PoOE9IBlLM%252C_%253BpRCD9y-vO9szkM%252Cl1pJQ87AWJFJSM%252C_%253Bvp7EJNSbzXFiUM%252CDS_NvUNCfoL8UM%252C_%253Bynh5va8pkJ-NcM%252C6xb4PoOE9IBlLM%252C_%253B06_stCH_RkRZoM%252CC7ZRGmRsEIMvQM%252C_%253BAmeQWtbeH0taqM%252CDS_NvUNCfoL8UM%252C_&usg=AI4_-kSQXvL-MMn9FzBtDsNAGi0DCwNOTw&sa=X&ved=2ahUKEwj_ueeB46r3AhUA8rsIHXJPDU8Q7Al6BAgYEA0&biw=424&bih=800&dpr=1.7 </ref> ===Ebenside=== 8shkgorhmsbhk5s5bjtjsafn3ui83gt Patricia Reilly Giff 0 1935 11571 7344 2022-10-10T18:45:30Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7145804]] wikitext text/x-wiki [[Patricia Reilly Giff]] Patricia Reilly Giff (Eprel 26, 1935 - June 22, 2021) bụ onye odee na onye nkuzi America amụrụ na Brooklyn, New York, United States. Ọ gụrụ akwụkwọ na Marymount Manhattan College, ebe e nyere ya nzere BA. nzere, na Mahadum St. John, ebe o nwetara nzere MA na Mahadum Hofstra, ebe e nyere ya nzere Ọkachamara na Ọgụgụ na Doctorate of Humane Letters.Mgbe ọ nọrọ ihe dị ka afọ iri abụọ dị ka onye nkụzi oge nile, ọ malitere ide ihe, ọkachamara n'akwụkwọ ụmụaka. Giff bi na Trumbull, Connecticut, ya na di ya Jim na ụmụ ha atọ. Ọmụmụ ihe odide Giff emetụtala ndị odee ụmụaka ndị ọzọ dị ka Tony Abbott na Elise Broach.Ọ bụ Newbery Honor, Akwụkwọ kacha mma maka ndị okenye na ALA na Christopher Award. ==Okwu ndi okwuru== *Achọrọ m ịhụ ka ụmụaka ji akwụkwọ gbachie, na-achọpụta onwe ha ka ha na-achọpụta echiche ndị ọzọ. *Agwara m ya na ịsị nke ọma adịghị mkpa, ọ bụghị ntakịrị. Ihe dị mkpa bụ ụbọchị niile unu nọkọrọ tupu mgbe ahụ, ihe niile ị chetara. ==Edensibia== [https://www.goodreads.com/author/quotes/5414.Patricia_Reilly_Giff] [[Òtù:Wq/Ig]] efw12bs1es79y94jtaqfcg9yjs2odau Patricia de Lille 0 1936 11572 7349 2022-10-10T18:45:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445654]] wikitext text/x-wiki [[Patricia de Lille]] [[Usòrò:Patricia de Lille, March 2011.jpg|thumb|right]] '''[[w:Patricia de Lille|Patricia de Lille]]''' (née '''Lindt'''; amụrụ 17 February 1951) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa bụ onye minista na-ahụ maka ọrụ ọha na akụrụngwa na onye ndu otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Good. Ọ bụbu onyeisi obodo Cape Town site na 2011 ruo 2018, yana Western Cape Provincial Minister of Social Development site na 2010 ruo 2011. Ọ tọrọ ntọala wee duru Independent Democrats (ID), otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke o hibere na 2003 mgbe o wepụrụ onwe ya na Pan Africanist Congress (PAC). N'August 2010, ID ahụ na Democratic Alliance, ndị mmegide gọọmentị South Africa jikọtara aka, pati ahụ ka agbasara n'ihu ọha na 2014. Site na 2015 ruo 2017, ọ bụ onye ndu nke Democratic Alliance na Western Cape. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ije ije na mmekọrịta mkparị bụ ihe ịrịba ama nke ike. Ọ na-egosi ụwa na ị maara uru gị na ikike gị nakwa na ị gaghị ekwe ka onye ọ bụla na-ejegharị gị. ** Na 30 Ọgọst 2018, De Lille gwara mmadụ 130 ndị bi na ebe nchekwa ụmụ nwanyị na Cape Town okwu. Dị ka Dave Chambers si kwuo na [https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2018-08-30-like-you-i-will-survive-de-lille-tells-abused-women/ Dị ka gị, M ga-adị ndụ, De Lille na-agwa ụmụ nwanyị a na-emegbu.] TimesLIVE (30 Ọgọst 2018) * Mgbe ndị mmadụ na-akparị gị, ị ga-apụrịrị. Mgbe ị ga-eso ndị na-atụ gị unyi arụ ọrụ kwa ụbọchị, ị ga-apụ. ** Na 31 Ọktoba 2018, mgbe ọ mara ọkwa arụkwaghịm ya dị ka onye isi obodo Cape Town n'ihu ụlọ ikpe dị elu nke Western Cape, Cape Town. Dị ka Noloyiso Mtembu kwuru na [https://www.iol.co.za/weekend-argus/news/patricia-de-lille-goes-out-guns-blazing-17718926 Patricia De Lille na-apụ apụ egbe na-ere ọkụ], Independent Online, (31 October 2018) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Patricia de Lille|Patricia de Lille]] na Wikipedia bekee * [https://forgood.org.za/ Good Party site] {{DEFAULTSORT:De Lille, Patricia}} p9ou1pt80e0cufcty1613ebwk1tr78a Patrick Chuka 0 1937 11573 7352 2022-10-10T18:45:42Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q66765081]] wikitext text/x-wiki [[Patrick Chuka]] '''Patrick Chuka''' Patrick Chukwuka Onyejiaka, onye amara aha ya dị ka Patrick Chuka ma ọ bụ ArtistChuka, bụ onye na-ese ihe na Naijiria nke na-eji unyi na mkpịsị bọọlụ arụ ọrụ. Ọ na-esekwa mmanụ, pastel na acrylic, na-elekwasị anya na nkà ya na eziokwu na akụkụ ụfọdụ nke hyperrealism. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Emere m otu ihe. M sere @Beyonce site na iji mkpịsị bọọlụ 1½. Were m ọnwa 3 iji wuchaa mana m mechara mee na enwere m obi ụtọ na m mechara kesaa ya na onye ọ bụla". <ref>https://www.pinterest.co.uk/pin/patrick-chuka-on-twitter--325033298107033970/</ref> ===Ebenside=== p6d75qat2bhosssf7i2uu084egjhneg Patrick Ngowi 0 1938 7354 7353 2022-10-10T11:38:54Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Patrick Ngowi]] ''Patrick Ngowi'' Patrick Epaphra Ngowi bụ onye ọchụnta ego Tanzania, onye ọchụnta ego, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye ndu eziokwu mgbanwe ihu igwe nke Al Gore na SDG 7 Pioneer nke United Nation. Patrick eguzobela ma duru ọtụtụ azụmaahịa n'oge ọrụ ya. ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụ na ị chọghị ịmụta, ọ dịghị onye nwere ike inyere gị aka. Ọ bụrụ na i kpebisiri ike ịmụta, ọ dịghị onye nwere ike ịkwụsị gị ". <ref>https://mobile.twitter.com/patrickngowi/status/643481344291549184</ref> ===Ebenside=== 4k583x3rf7zzb0jvc6s27ygusdkipv4 Patrisse Cullors 0 1939 11574 7358 2022-10-10T18:45:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20090524]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Patrisse Cullors.jpg|thumb|Nye m, ịchọ ọnọdụ ime mmụọ nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ya na ịgbalị ịchọ nghọta gbasara ọnọdụ m—otú ọnọdụ ndị a si akpụzi m ná ndụ m kwa ụbọchị na otú m si aghọta ha dị ka akụkụ nke ọgụ ka ukwuu. , ọgụ maka ndụ m.]] '''[[w:Patrisse Cullors|Patrisse Cullors]]''' (a mụrụ June 20, 1983) bu onye omenkà na onye ndọrọndọrọ ọchịchị America. Cullors bụ onye nkwado maka mkpochapụ ụlọ mkpọrọ na [[w:Los Angeles|Los Angeles]] na onye rụpụtara otu [[w: Black Lives Matter|Black Lives Matter]]. ==Okwu okwuru== * Nye m, ịchọ [[w:ime mmụọ|ime mmụọ]] nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ya na ịgbalị ịchọ [[w: nghọta|nghọta]] banyere ọnọdụ m—otú ọnọdụ ndị a si emetụta m ná ndụ m kwa ụbọchị na otú m si aghọta ha dị ka akụkụ nke ọgụ ka ukwuu, a. lụọ ọgụ maka ndụ m. ** Dị ka e hotara na ''[http://religiondispatches.org/the-role-of-spirit-in-the-blacklivesmatter-movement-a-conversation-with-activist-and-artist-patrisse-cullors Ọrụ nke Spirit in the #BlackLivesMatter Movement: Mkparịta ụka ya na onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri Patrisse Cullors]'' (June 24, 2015) nke Hebah H. Farrag dere, ''[[w: Religion Dispatches|Religion Dispatches]]''. * Ndụ ndị ojii bụ oku anyị na-akpọ ime. Ọ bụ ngwá ọrụ iji chegharịa ụwa ebe ndị isi ojii nweere onwe ha ịdị adị, nweere onwe ha ibi. Ọ bụ ngwá ọrụ maka ndị mmekọ anyị iji gosi anyị dị iche iche. M tolitere n'otu agbata obi na-ejigide uwe. Ahụrụ m ka ụmụnne m na ụmụnne m ndị ọrụ mmanye na-akwụsị mgbe niile ma na-ama jijiji. Echetara m na a wakporo ụlọ m. Otu n'ime ajụjụ m mgbe m bụ nwata bụ, gịnị kpatara? Gịnị mere anyị? ''Black Lives Matter na-enye azịza maka ihe kpatara ya. Ọ na-enye ọhụụ ọhụrụ maka ụmụ agbọghọ ojii na-eto eto gburugburu ụwa na anyị kwesịrị ka a lụọ ọgụ maka ya, na anyị kwesịrị ịkpọku ndị ọchịchị obodo ka ha gosipụta anyị. " **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *Anyị ga-etinye ego na ndị isi ojii. Nke ahụ bụ ihe m mụtara nke ọma n'ime afọ ole na ole gara aga ... Ihe anyị hụrụ bụ ọtụtụ puku ndị ojii na-egosi maka ndụ anyị na obere akụrụngwa na nkwado dị nta. Echere m na ọrụ anyị dị ka ndị isi ngagharị abụghị naanị maka visibiliti nke anyị kama ka anyị ga-esi mee ka ihe niile pụta ìhè. Kedu ka anyị agaghị alụ ọgụ maka onwe anyị kama na-alụ ọgụ maka mmadụ niile? M na-echekwa na idu ndú dị ka onye ọ bụla na-ege ntị a na-egosi maka ndụ ojii. Ọ bụghị naanị ịbịa na-ekiri ndị mmadụ na ogbo, nri? Ọ bụ banyere otu ị ga - esi bụrụ onye ndu ahụ - ma ọ bụ n'ebe ọrụ gị, ma ọ bụ n'ụlọ gị - ma kwere na '' mmegharị maka ndụ ojii abụghị naanị maka anyị, mana ọ bụ maka onye ọ bụla '' **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *E nwere m olile anya maka ọdịnihu ojii. M na-ekwu nke ahụ n'ihi na anyị bi n'ime obodo nke ọnwụ ojii na-achọsi ike. Anyị nwere onyonyo nke ọnwụ anyị na ihuenyo TV, na usoro iheomume Twitter anyị, na usoro iheomume Facebook anyị, mana gịnị ma ọ bụrụ na anyị chere ndụ ojii? Anyị na-eche na ndị isi ojii bi ma na-eme nke ọma. Na nke ahụ - nke ahụ na-akpali m. **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị malitere Black Lives Matter, ''Ted Talks''] (October 2016) * Nke ahụ bụ ihe ị chọrọ; Mgbe ahụ, ha ga-eme ihe, mgbe ahụ, ndị isi gị a họpụtara ahọpụta agaghị atụ egwu ịgafe ihe dị ka ịkwụsị ụlọ mkpọrọ $ 3.5 n'ihi na, hey, onye ọ bụla na-ekwu echiche nke ịkwanye ọtụtụ puku mmadụ. ụmụ mmadụ ndị nwere nsogbu ahụike uche abụghịzi ezi echiche. ** E kwuru na [https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/black-lives-matter-jamil-smith-1014442/ Kedu ka e siri wuo mmegharị ahụ nke na-agbanwe America na ebe ọ na-esote, nke Jamil Smith dere , ''Rolling Stone''] (16 June 2020) * Anyị bụ ndị Marxist zụrụ. Anyị maara nke ọma, ụdị echiche echiche. ** Lee ''[https://nypost.com/2020/06/25/blm-co-founder-describes-herself-as-trained-marxist/ Black Lives Matter Co-founder na-akọwa onwe ya dị ka 'Marxist zụrụ'] ", New York Post, June 25, 2020 ==Njikọ Mpụga== [[W: Patrisse Cullors|Patrisse Cullors]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Patrisse Cullors|Patrisse Cullors]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Cullors, Patrisse}} kala94g4hpkpyr3kdo11otxa1nt16m0 Patti LaBelle 0 1940 11575 7361 2022-10-10T18:45:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q31013]] wikitext text/x-wiki == Patti LaBelle == Patricia Louise Holte (amuru May 24, 1944) kacha mara dika Patti LaBelle, bu onye amuru na onye omere America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị ihe ọzọ nkeonwe karịa ụkpụrụ gị. Ihe ị ga-eme na ị gaghị eme iji nweta n'ihu, ahịrị ndị ị ga-aga na ị gaghị agafe iji merie, onye ị ga-achọ ma ghara ịzọkwa ụkwụ maka uru nkeonwe, bụ isi nke koodu nsọpụrụ gị. Na koodu nsọpụrụ gị na-ekpebi agwa gị. Na agwa gị bụ onye ị bụ. N'azụ mechiri emechi ụzọ. Mgbe ọ nweghị onye na-ekiri. * Chineke anaghị arụ ọrụ ahụ maka gị; Ọ na-arụ ọrụ ahụ site na gị. O zughi oke ileli anya elu; ị ga-elekwa anya n'ime. * Naanị ihe m nwere ike ịgwa gị bụ ma ọ bụrụ na ị ruo n'ókè mmadụ na-agwa gị na ị bụghị onye ukwu ma ọ bụ na ị maghị nke ọma, gbasoo obi gị, ekwela ka onye ọ bụla mebie nrọ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8366-Patti_LaBelle ctr5nrauwa2ezfl0mkvjez1bzfhbvpe Paul Ahyi 0 1941 11576 7364 2022-10-10T18:46:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3743747]] wikitext text/x-wiki [[Paul Ahyi]] '''Paul Ahyi''' Paul Ahyi bụ onye na-ese ihe, onye na-ese ihe, onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, onye na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye ode akwụkwọ. A na-akwado Ahịhịa aka n'ichepụta ọkọlọtọ Togo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ntụnye aka ya n'ịkwalite echiche nke UNESCO site na ọrụ nka ya". <ref>https://ifacca.org/news/2009/09/12/paul-ahyi-artist-peace/</ref> ===Ebenside=== q3te496wxe9a1f336yam8euabzis3qe Paul Beatty 0 1942 11577 7367 2022-10-10T18:46:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3370589]] wikitext text/x-wiki [[Paul Beatty]] '''Paul Beatty''' Paul Beatty bụ onye odee America na osote prọfesọ nke ide na Mahadum Columbia. N'afọ 2016, ọ meriri ihe nrite National Book Critics Circle Award na onyinye onye Booker maka akwụkwọ akụkọ ya The Sellout. Ọ bụ nke mbụ onye odee si United States na-asọpụrụ na Man Booker. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụ na ụwa niile bụ ọkwa, achọrọ m ịrụ ọrụ ọnyà." "Ọ bụrụ na New York bụ obodo na-adịghị ehi ụra nke ọma, mgbe ahụ Los Angeles bụ obodo a na-agafe n'elu ihe ndina." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/44076.Paul_Beatty#:~:text=%E2%80%9CIf%20all%20the%20world's%20a,to%20operate%20the%20trap%20door.%E2%80%9D&text=%E2%80%9CIf%20New%20York%20is%20the,Passed%20Out%20on%20the%20Couch.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== jutswo2ea6bsyibs0ujaaqg7ndu0uny Paul Emsley 0 1943 11578 7370 2022-10-10T18:46:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2947141]] wikitext text/x-wiki [[Paul Emsley]] '''Paul Emsley''' Paul Emsley bụ onye omenkà Britain nke rụrụ ọrụ na South Africa ruo 1996 ma bi ugbu a na Bradford-on-Avon, Wiltshire, England. Ọ bụbu onye nkuzi na Mahadum Stellenbosch na onye mmeri 2007 nke BP Portrait Award maka eserese eserese. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"M na-enwe nchegbu mgbe niile maka ndị na-anọdụ ala - ọ na-ajụ oyi, ọ na-ekpo ọkụ, ọ dị ha mma?" <ref>https://www.inspiringquotes.us/author/7888-paul-emsley</ref> ===Ebenside=== le0h1fh5u13a9habr532v7bc0m43eys Paul Farmer 0 1944 11579 7374 2022-10-10T18:46:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2263705]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Paul Farmer|Paul Edward Farmer]]''' (October 26, 1959 - Febụwarị 21, 2022) bụ onye America [[w:medical anthropology| ọkachamara n'ihe gbasara ahụike]] na [[w: dibia|dibịa]]. Onye ọrụ ugbo nwere MD na PhD sitere na [[w:Harvard university|Mahadum Harvard]], ebe ọ bụ Kolokotrones [[w: Harvard University Professor | Prọfesọ Mahadum]] na onye isi oche nke Ngalaba Global Health and Social Medicine na Harvard Medical School. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi strategist nke [[w: Partners In Health | Partners in Health]] (PIH), otu mba ụwa a na-anaghị akwụ ụgwọ kemgbe 1987 enyela ọrụ nlekọta ahụike ozugbo wee rụọ ọrụ nyocha na nkwado n'aha nke ndị na-arịa ọrịa ma na-ebi na ogbenye. Ọ bụ prọfesọ nke ọgwụ na onye isi ngalaba nke Global Health Equity na [[w: Brigham na Hospitallọ Ọgwụ Women's | Brigham na Ụlọ Ọgwụ Ụmụ nwanyị]]. == Okwu okwuru == * Echiche bụ́ na ndụ ụfọdụ adịchaghị mkpa bụ mgbọrọgwụ nke ihe ọjọọ nile n’ụwa. https://www.facebook.com/partnersinhealth/photos/%E2%80%9Cthe-idea-that-some-lives/10151726145651986/ ** Paul Farmer, Na ụlọ ọrụ ndị ogbenye: Mkparịta ụka ya na Dr. Paul Farmer na Fr. Gustavo Gutierrez === ''Pathologies of Power''=== <obere> ''Pathologies of Power: Health, Human Rights, and the New War on the ogbenye'', University of California Press, 2003, (2005 mbipụta: [[w:ISBN|978-0-520-24326-2]] </small> * N’ọgbọ a na-enwe ihe mgbawa n’ọgbọ nkà na ụzụ ọgwụ, ọ bụ ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ ịhụ na nchọpụta Salk, Sabin, na ọbụna Pasteur ka abaghị uru nye ihe ka ukwuu n’ụmụ mmadụ. ** ibe 144 ===''Ugwu Gafere Ugwu''=== <small> [[w: Tracy Kidder|Tracy Kidder]], ''[[w:Ugwu Gafe Ugwu|Ugwu Gafere Ugwu: Achọ Dr. Paul Farmer, Nwoke Ga-agwọ Ụwa]]'', Random Ụlọ 2004, [[w:ISBN|978-0-8129-7301-3]] </small> * Enweghị m ike ihi ụra. A na-enwekarị onye na-adịghị enweta ọgwụgwọ. Enweghị m ike iguzo nke ahụ. ** ekwuru na ibe 24. * Chineke na-enye anyị ihe niile dị anyị mkpa iji na-eme nke ọma, ma ọ bụghị ya ka o kwesịrị ịtụfusị ihe ha kwatara. . . Ị chọrọ ịhụ ebe Kraịst akpọgidere n'obe bi taa? Gaa ebe ndị ogbenye na-ata ahụhụ ma na-alụ ọgụ, na nke ahụ bụ ebe Ọ nọ. ** ekwuru na ibe 79. == Okwu gbasara Pọl onye ọrụ ugbo== * [O] yiri nke Pọl, echere m na ọ na-eguzogide ịkụ ihe. Ma ọ gwara m, sị, “Ndị mmadụ na-akpọ m onye dị asọ, echere m na m ga-agbasi mbọ ike. N'ihi na onye dị asọ ga-abụ ihe magburu onwe ya ịbụ. " . . . Enwere m ntakịrị ọgba aghara n'ime. Ọ bụghị na okwu ndị ahụ yiri ihe na-adịghị mma. Ọ dị m ka m nọ n’ihu onye dị iche na nke mụ na ya na-akpakọrịta nwa oge gara aga, onye m na-amalitebeghị ịghọta ebumnobi ya. ** [[w:Tracy Kidder|Tracy Kidder]], ''[[w:Ugwu Gafere Ugwu|Ugwu Gafere Ugwu]]'' (2004), peeji nke 16. ==Njikọ mpụga== [[W: Paul Farmer|Paul Farmer]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Paul Farmer|Paul Farmer]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Farmer, Paul}} a46e03wnqrxuu84gr68na237sdo5ups Paul Hawken 0 1945 11580 7378 2022-10-10T18:46:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1442418]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paul Hawken at OMINA2018 - cropped.png|thumb|Paul Hawken]] '''[[w:Paul Hawken|Paul Hawken]]''' (a mụrụ [[w: February 8|February 8]], [[w:1946|1946]], na California) bụ onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye ọchụnta ego, na odee. == Okwu Okwuru == * Anyị nwere [[w: economy|akụnụba]] ebe anyị na-ezu ohi [[w: future|ga-emesi n'ọdịnihu]], na-ere ya ugbu a, ma kpọọ ya [[w:Gross Domestic Product|GDP]]. ** Paul Hawken [https://web.archive.org/web/20160514132957/http://www.mindfully.org/Sustainability/2009/Myths-About-Sustainability9mar09.htm Echiche 10 kacha elu gbasara nkwado] na ''mindfully.org,'' 2009. == Njikọ mpụga == [[W: Paul Hawken|Paul Hawken]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Paul Hawken|Paul Hawken]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hawken, Paul}} c5llo0l72wwpzp1y2he3z6hv2f5sbgn Michel Obama 0 1946 7380 2022-10-10T11:39:16Z Jon Harald Søby 3 Jon Harald Søby moved page [[Michel Obama]] to [[Michelle Obama]] wikitext text/x-wiki #KÚFÙ [[Michelle Obama]] an739ije5q3p8ir274qm159dxcxr9kd Paul Kihiko 0 1947 7383 7382 2022-10-10T11:39:34Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Paul Kihiko]] '''Paul Kihiko '''onye nchoputa CEO nke Wing It Nairobi, dị ka egosipụtara na onye ọchụnta ego nwere ike ime nke ọma na echiche azụmahịa ọ bụla dị ka onye dị otú ahụ na-aghọta niche ahịa ya ma na-arụ ọrụ na atụmatụ ire ahịa na ịzụ ahịa ziri ezi. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ị chọrọ mmụọ nsọ *Ịkwesịrị ịdị njikere iche ihe ịma aka ihu *Ịkwesịrị imekọ ọnụ ma na-agakwuru ndị ọzọ mgbe niile. *Ịkwesịrị ịdị njikere itinye ike gị niile <ref>https://www.motivation.africa/how-to-start-a-food-service-business-in-africa-paul-kihiko.html#more-610</ref> ===Ebenside=== 7qgkucnfm0avdid6vtbz4nn1czb6pe1 Paul Kingsnorth 0 1948 14321 11581 2023-10-09T13:33:48Z Kalle Petäinen 542 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paul Kingsnorth.jpg|thumb|Paul Kingsnorth (2011)]] '''[[w:Paul Kingsnorth|Paul Kingsnorth]]''' (amụrụ 1972 na Worcester) bụ onye odee na onye na-eche echiche Bekee. == Okwu Okwuru == * Ruo afọ iri na ise abụrụla m onye na-akwado gburugburu ebe obibi na onye edemede. [...] Ma mgbe obere oge gasịrị, m kwụsịrị ikwere ya. E nwere ihe abụọ kpatara nke a. Nke mbụ bụ na ọ dịghị nke ọ bụla n'ime mkpọsa ahụ na-aga nke ọma, ma e wezụga n'ọkwa mpaghara. N'ụzọ sara mbara karị, ihe niile na-akawanye njọ. Nke abụọ bụ na ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, ọ dị m ka ọ bụ na ha anaghị agwa onwe ha eziokwu. Ọ bịara pụtawanye ìhè na enweghị ike ịkwụsị mgbanwe ihu igwe, na ndụ nke oge a adịghị ekwekọ na mkpa nke gburugburu ebe obibi zuru ụwa ọnụ, na ọganihu akụ na ụba bụ akụkụ nke nsogbu ahụ, na ọdịnihu agaghị adị ọkụ, akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, dị mma na nke ọma. 'dịgidere' maka ijeri mmadụ iri mana o yikarịrị ka ọ ga-enye mbelata, mbelata, ọgbaghara na ihe isi ike nye anyị niile. ** "Ihe kpatara m ji kwụsị ikwere na gburugburu ebe obibi wee malite oru ngo gbara ọchịchịrị", ''[[W: The Guardian|The Guardian]]'', 29 Eprel 2010. * Nye m, nke a bụ ihe kacha atọ ụtọ gbasara oru ngo Mountain Dark. [...] Ọ bụ ọhụụ na a afọ ole na ole azụ ga-adị ka ịjụ okwukwe na ọtụtụ elu, ma nke ugbu a na-enweta obosara traction dị ka ọdịda nke ụmụ mmadụ na-azaghachi nsogbu ndị o kere na-aghọwanye doro anya. Anyị na-enwe ike ikwu ya n'olu dara ụda: anyị agaghị 'azọpụta ụwa'. Ụwa abụghị nke anyị ịzọpụta. Ụwa anaghị anwụ anwụ; ma anyị mmepeanya nwere ike ịbụ, na ọ bụghị akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ technology ma ọ bụ ụkpụrụ ịzụ ahịa na-aga iji gbochie a oké njọ okuku. ** "Ihe kpatara m ji kwụsị ikwere na gburugburu ebe obibi wee malite oru ngo gbara ọchịchịrị", ''[[W: The Guardian|The Guardian]]'', 29 Eprel 2010. * [[w:European Union | EU]] na-emebi ihe gbasara ụkpụrụ [[w:Environmentalism | akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ]] ọ bụla na-aga. Ọ bụ ihe megidere [[w:Local purchasing|ime obodo]]; ọ bụ ihe na-emebi ụwa eke; ọ na-ekpochapụ iche omenala; ọ bụ ihe megidere ọchịchị onye kwuo uche ya; ọ na-ebute ọdịmma ụlọ akụ na ụlọ ọrụ karịa ọdịmma ndị ọrụ ya. Kedu ihe kpatara - olee mgbe - olee otu - Green Movement siri gbahapụrụ ntinye aka ya na ime obodo na ọchịchị onye kwuo uche ya, wee buru anụ ọhịa dị otú a wụba n'àkwà? ** [http://www.counterpunch.org/2016/12/21/brexit-reconsidered-a-modern-day-peasants-revolt/ "Brexit tụgharịrị uche: nnupụisi nke ndị ọrụ ugbo nke oge a?"], ''[[W:Counter Punch|CounterPunch]]'', 21 Disemba 2016. == Njikọ mpụga == [[W: Paul Kingsnorth|Paul Kingsnorth]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Paul Kingsnorth|Paul Kingsnorth]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kingsnorth, Paul}} qy5zjgive8c33htmyrnh63d6bts4hso Paul Laurence Dunbar 0 1949 11582 7389 2022-10-10T18:46:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q974678]] wikitext text/x-wiki == Paul Laurence Dunbar == Paul Laurence Dunbar (June 27, 1872 - Febụwarị 9, 1906) bụ onye America na-ede uri, onye edemede na onye edemede akụkọ nke ngwụcha 19th na mmalite narị afọ nke 20. == Ihe ndi okwuru == * Olileanya siri ike. Ọ na-aga n'ihu na-adị ndụ ma na-arụ ọrụ mgbe sayensị achọpụtala ihe kwesịrị ịbụ ọnwụ ọnwụ. * Amam ihe mere nnunu agbachiri agbaji na-abụ, ah mu, Mgbe e chijiri nku ya na nku ya,-Mgbe o tie ihe nchichi ya ga-enwere onwe ya; Ọbụghị abụ ọṅụ ma-ọbụ ọñụ, Kama ekpere nke ọ na-ezipụ site n’ime obi ya, Ma arịrịọ, ka ọ gbagoo n’elu-igwe ka ọ na-efegharị—amaara m ihe mere nnụnụ agbaji ji na-abụ abụ! * Enwere m olile anya na enwere ihe kwesiri ekwesi n'ihe odide m, obughi nani ihe ohuru nke ihu oji jikọtara ya na ike ukwe nke dọtara uche. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4192-Paul_Laurence_Dunbar 887sfg77z2vpfs4tp3214q463se5bx4 Paul R. Ehrlich 0 1950 18323 11583 2024-03-13T13:10:28Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paul Ehrlich - 1974.jpg|thumb|Paul R. Ehrlich (1974)]] '''[[w:Paul R. Ehrlich|Paul Ralph Ehrlich]]''' (a mụrụ [[w:29 may|29 May]] [[w:1932|1932]]) bụ onye [[w:United States | Amerịka]], ọka mmụta ihe ndị dị ndụ, a mara amara nke ọma maka ịdọ aka ná ntị ya banyere ihe ga-esi na [[w: overpopulation|ọnụ ọgụgụ mmadụ]] na oke ihe onwunwe pụta. == Okwu Okwuru == * Ọ bụrụ na m bụ onye ịgba chaa chaa, m ga-ewere ego nke England nke ọbụna agaghị adị n'afọ 2000 (Okwu sitere na 1969). ** kpọtụrụ webụ| url = http://www.wired.com/wired/archive/5.02/ffsimon_pr.html| aha = The Doomslayer| ikpeazụ = Regis| mbụ = Ed| ọrụ = [[w:Ejikere (akwụkwọ akụkọ| Wired]] (Isi 5.02)| ọnwa = Febụwarị | afọ = 1997| ohere = 2010-03-01| archiveurl = http://www.webcitation.org/5Xu64dbNz| akwụkwọ ndekọ aha = 2008-05-18 *N'ezie, inye ọha mmadụ ọnụ ala, ike dị ukwuu n'oge a ga-abụ omume kwekọrọ n'ịnye nwa nzuzu egbe igwe. Site n'ịdị ọnụ ala, ike dị ukwuu, a ga-eme mgbalị doro anya iji dozie, ịzụlite, mepụta mmepụta ihe, na irigbu oge ikpeazụ nke ụwa - omume nke ga-eduga na ọdịda nke usoro nkwado ndụ nke mmepeanya na-adabere na ya. ** "Echiche nke ndị ọkà mmụta ihe ọmụmụ banyere ike nuklia", [https://fas.org/faspir/archive/1970-1981/May-June1975.pdf Federation of American Scientists Public Interest Report vol. 28, mba. 5-6 (Mee-June, 1975)], peeji nke 5. * N’ezie, nsogbu dị n’ụwa bụ na ndị ọgaranya karịrị akarị. **[http://news.google.com/newspapers?id=TjAcAAAAIBAJ&sjid=KhoEAAAAIBAJ&pg=6924,333924&hl=en ndị America na-ebukọrọ ihe ụwa?], Associated Press, Eprel 6, 1990. * Ọtụtụ ihe abịala kemgbe ahụ mere ka nsogbu ahụ ka njọ…. Oghere ozone… mmiri ozuzo acid…. Narị nde mmadụ atọ agụọla agụụ kemgbe e dere ogbugbu mmadụ. Ụnwụ ahụ adịchaghị oke dịka ndị ọrụ ugbo chere na ha ga-abụ… n'ihi mgbasa nke… teknụzụ Green Revolution n'ime mba ndị dara ogbenye…. Ihe na-eme ka ụjọ na-atụ anyị ugbu a bụ na anyị na-eche ihu ọzọ ime ihe na-achọsi ike ime ka mmepụta nri anyị dịkwuo ukwuu.... Na 1965 anyị maara kpọmkwem otú e si eme ya, ajụjụ bụ na anyị nwere ike ibuga ya ngwa ngwa-Taa anyị enweghị ihe ọ bụla fọdụrụ deploy-nke ahụ bụ nnọọ egwu .... Dị ka ụdị anyị na-enweghị ike ibi ndụ na ego anyị; anyị na-ebi n'isi obodo anyị, a na-ebibi ala ubi ubi anyị miri emi, mmiri na-ejubiga ókè, na ihe dị iche iche dị ndụ anyị, usoro nkwado ndụ anyị - anyị adịlarị karịa ihe anyị nwere ike ịkwado. ** KQED Radio City Arts and Lectures, San Francisco 1996 * Arụmụka banyere ihe onye ọ bụla, n'ime isi ihe atọ na-akpata ọgba aghara gburugburu ebe obibi, na-akpata mmebi karịa - ọnụ ọgụgụ mmadụ na mbara ala, oke oriri nke ihe onwunwe ma ọ bụ enweghị oke / ezighị ezi nkesa ihe onwunwe n'etiti mba [mba ndị bara ọgaranya na-eri. ọtụtụ ihe onwunwe karịa mba ndị dara ogbenye] - dị ka arụmụka banyere nke na-enye aka karịa na triangle, isi ma ọ bụ ọgịrịga nke triangle. Ị nweghị ike ikewapụ ihe atọ ahụ. Ọ bụrụ na anyị nyochaa ọnụọgụgụ ahụ n'ime ogologo oge dị ogologo, anyị ga-ekwubi na ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ nwere mmetụta dị ukwuu karịa oriri. N'aka nke ọzọ, oriri na enweghị nkesa bụkwa akụkụ dị mkpa. Ọ bụrụ na anyị agbanweghị ihe atọ a n’otu mgbe, ndụ anyị ga-agbanwe nke ukwuu. Taa, ụmụ mmadụ na-ebute ọdịdị dị egwu, ma o doro anya na ọdịdị ga-ebute njedebe ikpeazụ. ** Paul Ehrlich, ''[http://www.haaretz.co.il/1.1875624 Ndị mmadụ kwesịrị ịmụpụta obere ụmụaka, ma ọ bụ na-atụ anya ihe kacha njọ]'' (Dec. 2012), [[w: Haaretz|Haaretz]] * Ọ bụrụ na onye ọ bụla riri akụrụngwa na ọkwa US - nke bụ ihe ụwa na-achọ - ị ga-achọ ụwa anọ ma ọ bụ ise ọzọ. ** [https://www.theguardian.com/environment/2017/feb/25/half-all-species-extinct-end-century-vatican-conference Ndị ọkà mmụta ihe banyere ndụ na-eche na 50% nke ụdị ga-eche ihu mbibi n'ọgwụgwụ. narị afọ]. "Onye nche" (2017). * Dị ka m kwuworo ọtụtụ ugboro, ‘ịto eto na-adịgide adịgide bụ ụkpụrụ nke mkpụrụ ndụ kansa’. **[https://www.theguardian.com/cities/2018/mar/22/collapse-civilisation-near-certain-decades-population-bomb-paul-ehrlich Paul Ehrlich: 'Ndakpọ nke mmepeanya bụ ihe doro anya n'ime. ọtụtụ iri afọ'] ''The Guardian'' (2018) * Iji malite, mee ka mgbochi afọ ime n'oge a na nkwado ime ime dịịrị mmadụ niile ma nye ụmụ nwanyị ikike nha anya zuru oke, ụgwọ na ohere n'ebe ụmụ nwoke nọ. Enwere m olile anya na nke ahụ ga-eduga na mkpokọta ọmụmụ ọmụmụ dị ala nke mbelata nke ndị bi na ya ga-esochi. [Ma] ọ ga-ewe ogologo oge iji jiri obi mmadụ wedata mkpokọta ọnụọgụgụ n'ogo nke ga-adigide. **[https://www.theguardian.com/cities/2018/mar/22/collapse-civilisation-near-certain-decades-population-bomb-paul-ehrlich Paul Ehrlich: 'Ndakpọ nke mmepeanya bụ ihe doro anya n'ime. ọtụtụ iri afọ'] ''The Guardian'' (2018) == Njikọ mpụga == [[W: Paul R. Ehrlich|Paul R. Ehrlich]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Paul R. Ehrlich|Paul R. Ehrlich]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ehrlich, Paul R.}} afr1722mcbyess89dlzl9o0p39j1c1e Paul Shepard 0 1951 11584 7396 2022-10-10T18:46:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7153570]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Paul Shepard|Paul Howe Shepard, Jr.]]''' ([[12 June]] [[1925]] – [[27 July]] [[1996]]) bụ onye America bu ọkà nke gburugburu ebe obibi na onye ode akwụkwọ amara nke ọma maka iwebata "Pleistocene paradigm" n'ihe gbasara gburugburu ebe obibi dị omimi. Ọrụ ya nwara iguzobe ụkpụrụ n'usoro echiche evolushọn na akparamaagwa mmepe. Ọ na-enye nkatọ nke sedentism/mmepe anya ma na-akwado ịṅomi ụdị ndụ mmadụ na nke ndị mmadụ na-akwagharị tupu akụkọ ihe mere eme. Ọ na-enyocha njikọ dị n'etiti ụlọ, asụsụ, na mmata. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Anụmanụ so ná ndị mbụ bi na anya uche. Ha bụ ndị bụ isi maka mmepe nke okwu na echiche. N'ihi akụkụ ha na uto nke nsụhọ, ha enweghị ike ikewapụ n'usoro ihe omume na ndụ mmadụ ọ bụla, dị mkpa ka anyị ghọọ mmadụ n'ụzọ zuru oke. ** ''Thinking Animals: Animals and the Development of Human Intelligence'' (1978), University of Georgia Press, 1998, Chapter 1, [https://books.google.it/books?id=rSu9AQAAQBAJ&pg=PA2 p. 2]. * Ogologo oge karịa ka anyị pụrụ icheta, anyị maara na anụmanụ ọ bụla nwere ike na ebe, ha niile nwere nkà, omume ọma, amamihe - ohere pụrụ iche na nhazi na eruba nke ụwa. Onye ọ bụla karịrị anyi onwe anyị n'ụzọ ụfọdụ. N'ịdịkọ ọnụ, ha na-enyere aka ijide ụwa ọnụ, na-eme ka ọ bụrụ ihe ọṅụ na ịma mma ịhụ, mana karịa ihe niile bụ ihe ịma aka ịghọta dịka akụkọ, ihe nkiri, na egwuregwu dị nsọ. ** ''The Others: How Animals Made Us Human'' (1996), Island Press, 1997, Part V, [https://books.google.it/books?id=dwq8BwAAQBAJ&pg=PA173 p. 173]. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Paul Shepard|Paul Shepard]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Shepard, Paul}} jl4mu1rqnvdekyt27h2am1bj8uqhkhm Paul Watson 0 1952 11585 7399 2022-10-10T18:46:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q201670]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Paul Watson portrait.jpg|thumb|right|Abụ m onye nchekwa. Ị nweghị ike nweta ihe nchekwa karịa ịbụ onye nchekwa. Nzube snyị dum bụ ichekwa na ichebe.]] '''[[w:Paul Watson|Paul Watson]]''' (amụrụ [[2 December]] [[1950]]) bụ onye malitere [[w:Sea Shepherd Conservation Society|Sea Shepherd Conservation Society]] Ọ na-etinye aka na mmegharị gburugburu ebe obibi na mmegharị maka ikike anụmanụ. == Okwu ndị o kwụrụ == [[Usòrò:Paul Watson 2005.jpg|thumb|right|Mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na-abịa site na mmasị na ntinye aka nke ndị mmadụ n'otu n'otu ma ọ bụ obere ìgwè mmadụ.]] [[Usòrò:Japan Factory Ship Nisshin Maru Whaling Mother and Calf.jpg|thumb|right|Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịnọdụ ala n'ebe ahụ na-ekiri ka a na-egbu whale n'emeghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị "ịgba akaebe" ka ha na-akpọ ya.]] [[Usòrò:Anti-whaling.jpg|thumb|right|Gịnị kpatara na akpa akwụkwọ ahụ ji baa uru karịa ihe nketa mba a n'ọdịnihu?]] * '''Echere m na nsogbu anyị nwere bụ na anyị aghọtachaghị ihe anyị bụ.''' N'ezie, anyị bụ naanị enwe nganga na-agba ọtọ. Ma n'uche anyị, anyị bụ ụfọdụ ụdị "akụkọ ifo" anyị na-ahụkwa onwe anyị dị ka ụdị chi. Anyị na-eche na anyị nwere ike ịgagharị gburugburu ụwa na-ekpebi ndị ga-adị ndụ na ndị ga-anwụ na ihe a ga-ebibi na ihe a ga-azọpụta. Mana nke bụ eziokwu bụ na anyị bụ naanị ụyọkọ primates na-enweghị njikwa. ** Akwụkwọ akụkọ "Sharkwater". * Ihe niile anyị lekwasịrị anya bụ ndị omekome, ha niile na-arụ ọrụ megidere iwu whaling nke mba ụwa. ** [http://www.youtube.com/watch?v=PnhqmF-RBu4 Captain Paul Watson nke Persia White nabatara na Worldfest na vidiyo] * Anyị bụ ndị ohi ọmịiko na-achụ nta, ịchụ nta na ibibi ndị ohi nke uru. ** [http://www.youtube.com/watch?v=PnhqmF-RBu4 Worldfest vidiyo] ** [http://xoearth.org/humpback-whale/ Okwu a na-asọpụrụ na onyinye XOEarth] * Ọgụgụ isi bụ ikike nke ụdị ndụ ibi ndụ na kwekọrita ya na gburugburu ya. ** [http://www.youtube.com/watch?v=PnhqmF-RBu4 Worldfest vidiyo] * Anaghị m eri azụ̀ n’ihi na ọ dịghị ihe dị ka igbu azụ̀ na-adịgide adịgide n’ụwa ugbu a. ** [https://books.google.com/books?id=QfGXBAAAQBAJ The Philosophy of Paul Watson Site n'aka Frank Johnson] * Oke osimiri na-anwụ ọnwụ. ** [http://www.youtube.com/watch?v=PnhqmF-RBu4 Worldfest video] * Anyị nwere ụdị nwere ọgụgụ isi na mbara ụwa anyị nke anyị na-adịghị agbalị ka anyị na ha na-ekwurịta okwu. ** [http://www.youtube.com/watch?v=PnhqmF-RBu4 Worldfest video] * Anyị enweghị ike ikwe ka egbochie ime ihe ike n'ihi ọgba aghara niile na-eme gburugburu. ** [http://www.youtube.com/watch?v=PnhqmF-RBu4 Worldfest video] * Nje virus na-egbu ndị o bi na-ahụ ha. Nke ahụ bụ ihe anyị na-eji usoro nkwado ndụ nke ụwa anyị eme. Anyị na-egbu ndị ụwa anyị bi n'ime ya. ** [https://www.seashepherd.org.uk/news-and-commentary/commentary/the-beginning-of-the-end-for-life-as-we-know-it-on-planet-earth.html The Beginning of the End for Life as We Know it on Planet Earth? There is a Biocentric Solution.] Nkwupụta nke Paul Watson, Founder and President of Sea Shepherd Conservation Society ==Okwu gbasara Watson== * N'ịbụ onye nwere ịhụnanya miri emi n'ebe anụmanụ nọ, Paul Watson nwere ike ịbụ onye na-agbachitere anụ ọhịa. ** [[Steven Best]] na Jason Miller, '' The Pied Pipers of Pacifism: Lee Hall, Gary Francione, and the Betrayal of Animal Liberation'' (2009). p. 2 ==Njikọ Mpuga== * [[W:Paul Watson|Paul Watson]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Paul Watson|Paul Watson]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Watson, Paul}} cczhm7lq65fxt30iftu1kgrxfbmcdfi Paula Lehtomäki 0 1953 11586 7404 2022-10-10T18:47:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3180769]] wikitext text/x-wiki [[Paula Lehtomäki]] [[Usòrò:Paula lehtomaki b6dn202 1778.jpg|thumb|Paula Lehtomäki]] [[w:Paula Lehtomäki|Paula Lehtomäki]] (amuru 29 Novemba 1972 na Kuhmo, Finland) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Finnish. Ọ malitere ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na 1996, mgbe a họpụtara ya na kansụl obodo Kuhmo. N'afọ 1999, a họpụtara ya ịbụ nzuko omeiwu Finnish, ọzọkwa na 2003. Na 2002, a họpụtara ya dị ka osote onyeisi oche nke Keskusta. N'April 2004, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye Minista maka ahia ahia na mmepe nke mba ofesi, na-eme ka ọ bụrụ onye ozi nke ọdụdụ na ụlọ ọrụ mbụ nke Matti Vanhanen. ==Okwu ndi okwuru== * Mana n'uche m, ọ bụghị ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịtụgharị onye uwe ojii. Ihe kacha mkpa banyere nghọta nke ego ntuli aka bụ na mmadụ anaghị enweta ụdị mkpakọrịta na-ezighi ezi na-apụta. Ha enweghịkwa ike ịpụta ma ọ bụrụ na mmadụ amaghị ebe ego ahụ si abịa. ==Njikọ mpụga== [[q:Paula Lehtomäki|Paula Lehtomäki]] na Wikiquote Bekee ===Edensibia=== * [https://libquotes.com/paula-lehtom%C3%A4ki] 3hsbqwpoylbwg99nwqd2ho9n7xyar3v Paula Modersohn-Becker 0 1954 11587 7413 2022-10-10T18:47:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234370]] wikitext text/x-wiki [[Paula Modersohn-Becker]] Paula Modersohn-Becker (Febụwari 8, 1876 - Nọvemba 21, 1907) bụ onye na-ese ihe German na Worpswede na otu n'ime ndị nnọchi anya kacha mkpa nke German Expressionism oge ochie. Ọ na-anọkarị na Paris wee hụ ọrụ ndị nka ọgbara ọhụrụ n'ebe ahụ, dịka eserese nke Cézanne na nke mbụ Henri Matisse. == Okwu ndi Okwuru == * [[w:Worpswede| Worpswede]], Worpswede, Worpswede! [obere ime obodo dị na North-Germany bụ ógbè ndị na-ese ihe German nọ na-arụ ọrụ mgbe ahụ, gụnyere Paula] Mgbidi m dara ada! Birch, birch, osisi pine na osisi willow ochie. Moors agba aja aja mara mma - aja aja mara mma! Ọwa mmiri na ntụgharị ojii ha, ojii dị ka asphalt.. ** Kwuo okwu sitere na Journal ya, Worpswede 1897; dị ka e zoro aka na '' N'igosipụta ọhụụ anyị, - Edemede sitere na ụmụ nwanyị na-ese ihe ''; ed. Mara R. Witzling, Eluigwe na Ala New York, 1991, p. 192 * [[w:Worpswede| Worpswede]], Worpswede, enweghị m ike ịpụnarị gị n'uche m. Enwere ikuku dị otú ahụ n'ebe ahụ - ruo na nsọtụ mkpịsị ụkwụ gị. Osisi fir gị mara mma! A na m akpọ ha ndị nwoke m - ndị toro ogologo, ndị nwere ogologo, dị ike, na ogologo - ma enwere irighiri akwara na eriri ndị kacha sie ike n'ime ha. Nke ahụ bụ onyinyo m nke ezigbo onye na-ese ihe. Na osisi birch gị - ụmụ agbọghọ na-amaghị nwoke mara mma, ndị dị gịrịgịrị bụ ndị na-amasị anya. Na ihu ahụ iru ala na nrọ, dị ka a ga-asị na ndụ amalitebeghị maka ha. . . . Ma mgbe ahụ enwere ụfọdụ ndị nwoke na obi ike, nwere ogwe siri ike ma kwụ ọtọ. Ndị ahụ bụ 'ụmụ nwanyị ọgbara ọhụrụ' m. Na gi osisi willow, na ogwe osisi gi mara mma. Enwere m ụlọ ọrụ zuru oke, n'ezie enwere m, ma ọ bụ ụlọ ọrụ nke m. Anyị na-aghọta ibe anyị nke ọma ma kwee azịza enyi na enyi azụ na gaba. Ndụ, ndụ, ndụ! ** nhota akwụkwọ akụkọ ya, Worpswede 1897; dị ka e zoro aka na '' N'igosipụta ọhụụ anyị, - Edemede sitere na ụmụ nwanyị na-ese ihe ''; ed. Mara R. Witzling, Eluigwe na Ala New York, 1991, p. 192 == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Paula Modersohn-Becker| Paula Modersohn-Becker]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Paula Modersohn-Becker|Paula Modersohn-Becker]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Modersohn-Becker, Paul}} 66wwwjxnpxkziun2putn0ns1k0j02vt Pauli Murray 0 1955 11588 7416 2022-10-10T18:47:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7154879]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:UNCPauliMurray.png|thumb|right|Anabatala m ihe ịma aka nke ịbụ onye Negro na America na ịbụ onye America mbụ.]] ''[[w:Pauli Murray|Pauli Murray]]''' (20 Nọvemba 1910 – 1 Julaị 1985) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị obodo America, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, ọkaiwu, onye ode akwụkwọ, onye na-ede uri, onye nkuzi na onye ụkọchukwu Episcopal. == Okwu Ndi Okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * ''Anabatala m ihe ịma aka nke ịbụ Negro na America na ịbụ onye America mbụ.'' *"Achọrọ m ịbụ onye America - na-enweghị hyphen." ** [[W:cite news| last1=Sadler|first1=Betty|title=Ọ jụrụ ịhapụ onye ndu na "Ndị na-akpapụ mmadụ'|ọrụ = Ọchịchị|ụbọchị =10 Nọvemba 1967|location=Columbia, SC|page=3−B]] * ''Ọha a anaghị anabata ndị agba, ụmụ nwanyị ma ọ bụ ndị aka ekpe''' ** [[W: cite news| ikpeazụ= Boodman|mbụ = Sandra| ụbọchị = 28 Febrụwarị 1977| aha = Ọkà mmụta ọtụtụ trades| akwụkwọ akụkọ = Washington Post | ebe = Washington DC |]] == Okwu gbasara Pauli Murray == * ''E mere ka anyị kwenye na agụmakwụkwọ America dị ala. Teknụzụ ndị America masịrị anyị, mana site na klaasị iwu gbasara iwu gị—oge mbụ onye America kụziiri anyị—anyị bịara ịgbanwe echiche anyị. Anyị na-anabatabu n'ajụghị ajụjụ ọ bụla onye nkuzi kwuru. Site na klaasị gị, anyị amụtala ịjụ ase.''' ** [[W:cite journal| ikpeazụ=Murray|first=Pauli|title=Na Nkuzi Iwu Iwu Na Ghana Mahadum Yale | ebe = New Haven CT]] ==Akụkọ Ndụ ya== Murray, Pauli (1956). "Akpụkpọ ụkwụ mpako: Akụkọ nke Ezinụlọ America," Harper & Brothers, New York. [[W:ISBN|0-8070-7209-5]]. Rubin, Leslie na Pauli Murray (1961). ''The Constitution and Government of Ghana'', Sweet & Maxwell, London. Ụlọ akwụkwọ mahadum Africa, 1964 * Murray, Pauli (1970). ''Agba Ọchịchịrị na uri ndị ọzọ'', Silvermine, Norwalk, Connecticut, [[w:ISBN|978-0-87321-016-4]] Murray, Pauli (1987). ''Abụ N'Akpịrị Na-agwụ ike: njem njem America'' Harper & Row, New York City. [[W:ISBN|0-06-015704-6]] . :: ebipụtara (June 1989) dị ka ''Akụkọ akụkọ ihe mere eme nke onye na-eme ihe ojii, nwanyị nwanyị, onye ọka iwu, ụkọchukwu na onye na-ede uri (akwụkwọ), '' Mahadum Tennessee Press. [[W:ISBN|0-87049-596-8]]. *Murray, Pauli (Davison Douglas, ed., 2d ed. 1997). ''State' Law on Race and Agba'', Mahadum Georgia Press. [[W:ISBN|978-0-8203-1883-7]] ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Pauli Murray]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Pauli Murray]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Murray, Pauli}} bb2hkxfhcwez4itgflnkposaxqqqst5 Pauline Nalova Lyonga 0 1956 11589 7420 2022-10-10T18:47:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56224456]] wikitext text/x-wiki [[Pauline Nalova Lyonga]] Pauline Nalova Lyonga Egbe bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon sitere na ngalaba Fako, mpaghara South West nke Cameroon. Ọ bụbu onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ sekọndrị kemgbe mgbanwe ndị minista mere na Maachị 2, 2018.[1] ==Okwu ndi okwuru== * Onye ọ na-egbochi ịga, ma ọ dịghị onye ịnwụ. ===Edensibia=== * kuw7bbsi0aryeukt01doq7fzkemrj2o Pearl Bailey 0 1957 11590 7423 2022-10-10T18:47:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q462118]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:PearlBailey-takes-a-call.jpg|thumb|right|Bailey, onye a na-eji ejiji n'ọrụ nke Butterfly, tụlere iti mkpu na-eso arụrụ ya nke egwu "Ọ bụ ikike Nwanyị", Julaị 5, 1946. Njigidere otuto. chọrọ ka ọ were ụta ọzọ.]] ''[[w:Pearl Bailey|Pearl Mae Bailey]]''' ([[w:|March 29]], [[w:|1918]] - [[w:|August 17]], [[w:|1990]]) bụ onye omere America na onye na-abụ abụ. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ị nwere ike nụrụ ụtọ okwu." ** Ekwuru na ''Newsweek'', 4 Disemba 1967 *"Ị gaghị ahụ onwe gị ruo mgbe ị chere eziokwu ihu." ** Ekwuru na Oge Minds Criminal, Nọvemba 2012 *"Ndị mmadụ na-ahụ Chineke kwa ụbọchị. Ha aghọtaghị Ya." ** na-agwa onye nta akụkọ New York Times okwu na 1967 == Njikọ mpụga == [[W:|Pearl Bailey]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Pearl Bailey]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Bailey, Pearl}} 21biwvz04r3fcqxr6hirepi44r3psq0 Pearl S. Buck 0 1958 11591 7428 2022-10-10T18:47:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q80900]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pearl Buck.jpg|thumb|right|[[W:nwata|nwata]] amachaghị [[W:mara|mara]] iji bụrụ [[w:akọ| akọ]], ya mere ha na-anwa ihe agaghị ekwe omume, wee [[W: nweta| nweta]] ya, ọgbọ ruo n’ọgbọ.]] ''[[w:Pearl S. Buck|Pearl Sydenstricker Buck]]"" (a mụrụ '''Pearl Comfort Sydenstricker'''; Chinese: 赛珍珠; Pinyin: Sài Zhēnzhū; [[w:26 June|26 June]] [[W: 1892| 1892]] - [[W:6 Maachị|6 Maachị]] [[W:1973|1973]]), nke a maara nke ọma dị ka ''Pearl S. Buck''', bụ onye odee America nwere oke. Na 1938, ọ ghọrọ nwanyị America mbụ nwetara Nrite Nobel maka Akwụkwọ. == Okwu okwuru == [[Usòrò:Pearl Buck 1972.jpg| mkpịsị aka| Ah, eleghị anya, mmadụ ga-adị nnọọ [[W:ochie|ochie]] tupu mmadụ [[W:mụta|mụta]] ka esi eme [[W:na-atọ ọchị|na-atọ ọchị]] kama ịwụ ya akpata oyi.]] * '''N'ihi na n'ezie ihe e kere eke n'ubi ọ bụla abụghị ihe karịrị nke a - ihe e kere eke nke mmadụ mụrụ n'ụzọ na-ezighị ezi, na-adịghị mma nke mmadụ. ọñụ bụ obi ụtọ, enyi bụ onye hụrụ n'anya, onye hụrụ n'anya bụ chi, ọdịda bụ ọnwụ. Tinye n'ime anụ ahụ dị nro nke nwere obi ọjọọ ike dị oke mkpa ịmepụta - ịmepụta - ịmepụta - nke mere na-enweghị ịmepụta egwu ma ọ bụ uri ma ọ bụ akwụkwọ ma ọ bụ ụlọ ma ọ bụ ihe mara mma na nke pụtara na a na-ebipụ ume ya n'ebe ọ nọ. ''Ọ ghaghị ịmepụta. Ọ ghaghị ịwụsa ihe e kere eke. Site na ụfọdụ iju amaghị na-agbanye n'ime ngwa ngwa ọ dịghị adị ndụ ma ọ bụrụ na ọ na-eke.'' ** "Uche okike na-arụ ọrụ," nkuzi William Vaughn Moody Foundation na Mahadum Chicago (Jenụwarị 1935) * ''' Nwanyị nwere ọgụgụ isi, onye nwere ume, gụrụ akwụkwọ, enweghị ike idobe ya na mgbidi anọ - ọbụlagodi satin-lined, mgbidi nwere diamond - na-achọpụtaghị n'oge na-adịghị anya na ha ka bụ ụlọ mkpọrọ.'' ** "Ụmụ nwanyị Ochie nke America," '' Magazin Harper '' (August 1938) * A gaghị enwe ezigbo ọdịnaya n'etiti ụmụ nwanyị America ọ gwụla ma emebere ha ma debe ha amaghị ihe ma ọ bụ ọ gwụla ma e nyere ha ohere nhata na ụmụ nwoke iji ihe a kụziiri ha mee ihe. Na ndị nwoke America agaghị enwe ezigbo obi ụtọ ruo mgbe ụmụ nwanyị ha nwere. ** '' Magazin Harper '' (August 1938), p. 232 * Nwoke gụrụ akwụkwọ wee tụgharịa rụọ ọrụ. Ma nwanyị gụrụ akwụkwọ - wee tụgharịa ahịhịa. ** "Nke ndị ikom na ndị inyom" (1941), Ch. 4 * Ebe ọ bụ na ajọ mbunobi agbụrụ megidere ndị Negro America, ọ bụghị ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ajọ mbunobi megide ụmụ nwanyị. Maka iwepụ mmetụta uche nke na-eme Ụbọchị Nne na asọmpi Nne America kacha mma, nke bụ eziokwu bụ na ụmụ nwanyị na-ata ahụhụ niile nke obere obere. ** "Nke ndị ikom na ndị inyom" (1941), Ch. 8 * ''Nwoke na nwanyi kwesiri inwe uwa dika ihe nketa.'' ** "Nke ndị ikom na ndị inyom" (1941), Ch. 8 * Ọ bụ ihe ihere na-egosi mpako anyị na ngalaba akụkọ ihe mere eme anyị enweghị ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akụkọ ihe mere eme China n'ime ha, ọmụmụ akwụkwọ anyị ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akwụkwọ ndị China enweghị akwụkwọ, ngalaba nkà ihe ọmụma anyị ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke ọ bụla n'ime nnukwu usoro nkà ihe ọmụma China. Ụlọ akwụkwọ okpukpe anyị bụ nke kachasi mpako na ihe niile. Ọ bụ ụkpụrụ nke na-ewere ihe ọ bụla na-abụghị American ka ọ dị ala - ọ gwụla ma ọ bụ Bekee. ** [http://www.english.upenn.edu/Projects/Buck/excerpt-fu.html "China na Federal Union" adreesị na Federal Union nzukọ, New York City (April 1942)] * Euthanasia bụ okwu dị ogologo ma na-ada ụda, ọ na-ezobekwa ihe ize ndụ ya ka ogologo okwu dị ire ụtọ na-eme, mana ihe egwu dị n'ebe ahụ, n'agbanyeghị. ** ''Nwa nke Na-adịghị Tolite'' (1950), Ch. 2 * Ebe ọ bụ na ndị ọkà n’akparamàgwà mmadụ enwewo ike ịchọpụta, kpọmkwem dị ka e gosiri n’iji nwayọọ na-ese ihe, otú ihe mmadụ e kere eke si enweta ihe ọmụma na àgwà ya, ihe ndị na-azụ azụ azụ kụziiri anyị enyeworo nnọọ nwa ahụ nkịtị aka nke ukwuu. ** "Nwa nke Na-adịghị Tolite" (1950) * M hụrụ ndị mmadụ n’anya. Ahụrụ m ezinụlọ m n'anya, ụmụ m… mana n'ime onwe m bụ ebe m na-ebi naanị ya, ebe ahụ ka ị na-emeghari isi iyi gị nke na-adịghị akpọnwụ. ** Dịka ekwuru na '' New York Post '' (April 26 1959) * ''Ihe niile ga-ekwe omume ruo mgbe egosipụtara na ha agaghị ekwe omume - na ọbụna ihe na-agaghị ekwe omume nwere ike ịdị otu a, dị ka ọ dị ugbu a.'' ** "Akụkụ maka ịgafe" (1962) * Mmadụ anaghị ebi ọkara ndụ n’Eshia na-alaghachighị. Mgbe ọ ga-abụ, amaghị m, ma ọ bụ ọbụna ebe ọ ga-abụ, ma ọ bụ ihe kpatara ya. N'ụwa anyị na-agbanwe, ọ dịghị ihe na-agbanwe karịa ọdịdị ala. Obodo enyi China, ebe obibi nke nwata na ntorobịa, bụ obodo amachibidoro n'oge a. Ajụrụ m ịkpọ ya obodo ndị iro. Ndị m na-echeta dị nnọọ obiọma, ala ahụ maakwara mma. ** "Akụkụ maka ịgafe" (1962) * Gịnị bụ nwa na-eleghara anya? Ọ bụ nwata emebeghi ya, achọghị ya. Nleghara anya na-amalite, ya mere, tupu a mụọ ya. ** ''Ụmụaka maka nkuchi'' (1964). Ch. 3 * Ihe nzuzo nke ọṅụ na-arụ ọrụ dị n'ime otu okwu - ịdị mma. Ịmara ka esi eme ihe nke ọma bụ ịnụ ụtọ ya. ** "Ọṅụ nke Ụmụaka" (1966) * Ọ dịghị ihe ọ bụla na ọ dịghị onye nwere ike ibibi ndị China. Ha bụ ndị lanarịrịnụ n'akwụsịghị akwụsị. Ha bụ ndị kasị ochie mepere emepe n'ụwa. Mmepe anya ha na-agafe na usoro mana njirimara ya bụ otu. Ha nēkweye, nēruda n'iru ifufe, ma ha adighi-agbaji. ** "China, gara aga na ugbu a" (1972) Ch. 1 * ''Ah, eleghị anya, mmadụ ga-aka nká tupu ya amụta ihe ọchị kama iju ya anya.'' ** "China, gara aga na ugbu a" (1972) Ch. 6 * E nwere otu agadi abbot n’otu ụlọ nsọ, o kwuru ihe m na-echekarị banyere ya, ọ bụkwa na ọ bụ na mgbe ndị mmadụ bibiri chi ochie ha, ha ga-achọta ndị ọhụrụ ga-anọchi anya ha. ** Dị ka e hotara na '' Nwanyị Quotable '' (1978) nke Elaine T Partnow dere, p. 226. “Mgbe ndị mmadụ ga-ebibi chi ochie ha, ha ga-ahụ ndị ọhụrụ ga-anọchi ha” mgbe ụfọdụ ka e hotara dị ka okwu mbụ ya, ọ bụ ezie na ọ na-ekwu na ya onwe ya na-ehota abbot. * ''Eziokwu na-atọ ụtọ mgbe niile. Kwuo ya, mgbe ahụ. Ndụ enweghị isi na-enweghị ya. ** Dị ka e hotara na ''mara ókè gị - wee leghara ha anya'' (2000) nke John Mason dere, p. 46 * ''Ndị na-eto eto amaghị nke ọma iji nwee ezi uche, ya mere, ha na-anwa ihe na-agaghị ekwe omume, ma nweta ya, site n'ọgbọ ruo n'ọgbọ.'' ** Dị ka e hotara na ''Apple for the Teacher: Fundamentals for Instructional Computing'' (1983) nke George H. Culp na Herbert N. Nickles dere, p. 190; nakwa na ''Youth Quake: A Manifesto'' (2002) nke Cousin Sam, p. 31 === Akwụkwọ akụkọ China (1938) === :<small>[http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1938/buck-lecture.html nkuzi Nobel (12 Disemba 1938)]</small> * '''M tolitere na-ekwere na akwụkwọ akụkọ ahụ enweghị ihe jikọrọ ya na akwụkwọ dị ọcha. Ya mere, ndị ọkà mmụta kụziiri m ihe.''' Nkà nke akwụkwọ, n'ihi ya, e kuziri m, bụ ihe ndị ọkà mmụta chepụtara. Site n'ụbụrụ nke ndị ọkà mmụta sipụtara iwu iji chịkwaa ọsọ nke ọgụgụ isi, isi iyi ọhịa ahụ nke nwere isi iyi ya na ndụ miri emi. Genius, nnukwu ma ọ bụ obere, bụ mmiri mmiri, nkà bụ ihe a kpụrụ akpụ, oge gboo ma ọ bụ nke oge a, nke a ga-amanye mmiri ahụ, ma ọ bụrụ na a ga-enye ndị ọkà mmụta na ndị nkatọ ozi. Ma ndị China ejeghị ozi otú ahụ. "'Mmiri nke ọgụgụ isi akụkọ na-agbapụta dị ka ha na-eme, Otú ọ dị, nkume ndị sitere n'okike kwere na osisi ndị ahụ na-ekwenye, ọ bụ naanị ndị nkịtị bịara ṅụọ ihe ọṅụṅụ ma nweta ezumike na obi ụtọ." N'ihi na akwụkwọ akụkọ na China bụ ihe pụrụ iche. ngwaahịa nke ndị nkịtị. Ọ bụkwa naanị ihe onwunwe ha. * Ihe bụ́ isi e dere akwụkwọ ọgụgụ ndị China bụ iji kpalie ndị nkịtị ọchị. Ma mgbe m na-ekwu ihe ọchị, anaghị m ekwu naanị ime ka ha chịa ọchị, n'agbanyeghị na ọchị bụkwa otu n'ime ebumnuche nke akwụkwọ akụkọ China. M pụtara ntụrụndụ n'echiche nke itinye uche na uche nke uche dum. Ihe m na-ekwu bụ iji foto ndụ na ihe ndụ pụtara mee ka uche ahụ ghọta. * Otu nwoke ọ dere ''[[w: Water Margin | Shui Hu Chuan]]''', ka ọ toro n'ụdị ọ dị ugbu a, gbakwunyere ya, hazie ya, mebie ma mebie ya site n'ọtụtụ uche na ọtụtụ aka, n'ime narị afọ dị iche iche. ? Onye nwere ike ikwu ugbu a? Ha anwụọla. Ha biri n'ubọchi-ha, nēde kwa ihe ha huru na n'ubọchi-ha, ma ha onwe-ha ekwughi ihe ọ bula. * N’ụzọ dị ịtụnanya, e nwere ụfọdụ ndị ọkà mmụta bụ́ ndị nwere anyaụfụ maka nnwere onwe nke ịnọ n’ọchịchịrị, bụ́ ndị na-anyịgbu ụfọdụ iru uju nzuzo bụ́ ndị ha anwaghị anwa ịgwa onye ọ bụla, ma ọ bụ ndị eleghị anya na-achọ nanị ezumike n’ihi ike ọgwụgwụ nke ụdị nkà ha onwe ha kere. deekwa akwụkwọ akụkọ, n'okpuru aha echere na ịdị umeala n'obi. Ma mgbe ha mere otú ahụ, ha wepụrụ pedantry wee dee dị ka mfe na ndammana dị ka ọ bụla nkịtị novelist. O kwesịrị ide dị ka ihe ọ chọrọ. * Ezigbo onye na-ede akwụkwọ akụkọ, ma ọ bụ ya mere a kụziiri m na China, kwesịrị ịdị n'elu ihe niile '' tse ran '', ya bụ, eke, enweghị mmetụta, na mgbanwe na mgbanwe dị ka ọ ga-abụ kpamkpam n'iwu nke ihe na-asọpụta. site na ya. "" Ọrụ ya dum bụ naanị ịhazi ndụ ka ọ na-agafe na ya, na n'ime nnukwu oge na ohere na ihe omume iji chọpụta usoro dị mkpa na nke dị n'usoro na ụda na ọdịdị." Anyị ekwesịghị inwe ike, naanị site na site na. ịgụ akwụkwọ, iji mara onye dere ha, n'ihi na mgbe ụdị onye na-ede akwụkwọ na-edozi, ụdị ahụ na-aghọ ụlọ mkpọrọ ya. Ndị na-ede akwụkwọ China na-agbanwe ederede ha ka ha soro dị ka egwu isiokwu ha họọrọ. * Akwụkwọ akụkọ ndị China ezughị oke dịka ụkpụrụ Western si dị. Ọ bụghị mgbe niile ka a na-eme atụmatụ ha site na mmalite ruo ọgwụgwụ, ma ọ bụ na ha anaghị ejikọta ọnụ, karịa ka e mere atụmatụ ndụ ma ọ bụ kọmpat. Ha na-adịkarị ogologo oge, juputara n'ihe merenụ, juputara na agwa, akụkọ ihe mere eme na akụkọ ifo dị ka ihe gbasara ihe, na egwuregwu ịhụnanya na ezi uche dị ka usoro, nke mere na ihe omume anwansi ma ọ bụ nrọ na-agaghị ekwe omume nwere ike iji kọwaa ya. ụdị nkọwa zuru oke nke na a na-amanye mmadụ ikwere megide ihe kpatara ya * Site n'uche ndị mmadụ a, ghọọ akụkọ na juputara na ọtụtụ puku afọ nke ndụ, tolitere, n'ụzọ nkịtị, akwụkwọ akụkọ China. N'ihi na akwụkwọ akụkọ ndị a gbanwere ka ha na-etolite. Ọ bụrụ na, dị ka m kwuru, ọ dịghị otu aha agbakwunyere karịrị ajụjụ na nnukwu akwụkwọ akụkọ nke China, ọ bụ n'ihi na ọ dịghị otu aka dere ha. Site na mmalite dị ka akụkọ nkịtị, akụkọ tolitere site na nsụgharị na-aga nke ọma, ghọọ ihe owuwu nke ọtụtụ aka wuru. * Ndị China na-akpụ akwụkwọ nke ha ma e wezụga akwụkwọ ozi. Ma taa nke a bụ ihe dị ndụ, ka ọ bụrụ akụkụ nke ihe gaje ịbịa, na akwụkwọ edemede niile, nke a na-akpọ nkà, anwụọla. Atụmatụ nke akwụkwọ akụkọ ndị a na-abụkarị ezughị ezu, a naghị ebute mmasị ịhụnanya na ngwọta, ndị dike na-adịkarị mma na ndị dike anaghị enwe obi ike. Ma ọ bụ na akụkọ mgbe nile ọgwụgwụ; mgbe ụfọdụ, ọ na-akwụsị naanị, n'ụzọ ndụ, n'etiti ya mgbe a na-atụghị anya ọnwụ. * mmuo nke na-emepụta '' nka '' abụghị otu ihe na-emepụta nka. '' The mmuo okike bụ, na nyocha ikpeazụ ya na n'okwu ya dị mfe, nnukwu ike dị ukwuu, ike dị ukwuu, nke a mụrụ n'enweghị nkọwa n'ime mmadụ, ike dị ukwuu karịa mkpa niile nke ndụ ya - ike nke na-enweghị. ndụ otu onye nwere ike iri.''' Ike a na-eri onwe ya mgbe ahụ n'ịmepụta ndụ ndị ọzọ, n'ụdị egwu, eserese, ide ihe, ma ọ bụ ihe ọ bụla bụ ụzọ o si ekwu okwu. Ma ọ bụ onye ọ bụla nwere ike ijide onwe ya site na usoro a, n'ihi na ọ bụ naanị site na ọrụ ya zuru oke ka ọ na-ewepụ ibu arọ nke ike a na ike pụrụ iche - ike n'otu oge anụ ahụ na nke uche, nke mere na uche ya niile dị njikere ma dị omimi karịa nke ọzọ. nke mmadụ, na ụbụrụ ya niile na-enwe mmetụta nke ukwuu na ngwa ngwa n'ihe mmetụta uche ya na-ekpughere ya n'ụba nke na eziokwu na-ejupụta n'echiche. Ọ bụ usoro na-esi n'ime. Ọ bụ ọrụ dị elu nke sel ọ bụla nke ịdị ndụ ya, nke na-ekpochapụ ọ bụghị naanị onwe ya, mana ndụ mmadụ niile gbasara ya, ma ọ bụ n'ime ya, na nrọ ya, n'ime okirikiri nke ọrụ ya. * '''Okporo ámá na-eme mkpọtụ na ndị ikom na ndị inyom ezughị okè na usoro nke okwu ha dị ka ihe oyiyi dị.''' Ha jọrọ njọ na ezughị okè, ezughị oke ọbụna dị ka ụmụ mmadụ, na ebe ha si na ebe ha si bịa. aga agaghị ama. Mana ha bụ ndị mmadụ na ya mere na-enweghị ngwụcha ka a ga-ahọrọ karịa ndị guzoro n'elu ebe nka. * ''Akụkọ bụ nke ndị mmadụ. Ha na-ekpe ya ikpe karịa onye ọ bụla ọzọ; "Ihe America Pụtara nye m" (1943) === * ''' Ajọ mbunobi agbụrụ abụghị naanị onyinyo nke ndị na-acha uhie uhie - ọ bụ onyinyo dịịrị anyị niile, onyinyo ahụ dịkwa n'elu ndị na-eche na ọ dịkarịa ala ma kwe ka mmetụta ọjọọ ya na-aga n'ihu.''' Ọ bụghị ya. ahụike mgbe mba bi n'ime mba, dịka ndị America nwere agba na-ebi n'ime America. Mba enweghị ike ibi ndụ obi ike maka echi ya ma ọ bụrụ na ndị gbara ọsọ ndụ so na ụmụ amaala ya. N'ihi na ọ dịghị onye a na-ekpe ikpe na-ezighị ezi bụ onye e merụrụ ahụ, kama ọ bụ onye na-ekpe ikpe ziri ezi. Ịgba ohu zụlitere agbụrụ nke ndị ọcha na-abaghị uru na ndị na-enweghị mgbanwe, ajọ mbunobi agbụrụ na-agakwa n'ihu n'ọrụ ọjọọ ahụ. Ndị ọcha na-ekwusi ike na ịdị elu ha n'ihi ụcha akpụkpọ ahụ a mụrụ - enwere ike inwe nnukwu ihe efu na ụgha dị ka nke a? Kedu onye kacha emerụ ahụ site n'echiche nzuzu ahụ, agba ka ọ bụ ọcha? Na mkpụrụ obi ya ọ bụ onye ọcha. Ọ bụ ndị ọcha maara ihe kwesịrị iwe ugbu a n'ihi ajọ mbunobi agbụrụ, n'ihi na dịka abalị na-esote ụbọchị obodo anyị ga-ada n'ọchịchị onye kwuo uche ya n'ihi ajọ mbunobi agbụrụ ma ọ bụrụ na anyị wepụ ya. Anyị enweghị ike itolite n'ike na onye ndu maka ọchịchị onye kwuo uche ya ma ọ bụrụhaala na anyị eburu n'uche na anyị bụ mmejọ a na-egbu egbu. ** p. 8 * Ọ dịghị onye na-enwere onwe ya mgbe nile pụrụ ịghọta ike dị egwu nke olileanya nnwere onwe nke ndị na-enweghị onwe ha. ** Ch. 4 * ''' nnukwu mmejọ ọ bụla nwere oge ọkara, nkewa nke abụọ mgbe enwere ike icheta ya ma eleghị anya dozie ya.'' ** Ch. 10 * O nwere ike ịbụ na okpukpe anwụọla, ọ bụrụkwa na ọ bụ ya, anyị gaara ama ya nke ọma ma tinye onwe anyị n’ịgbalị ịchọpụta ebe ndị ọzọ na-esi enweta ike omume tupu oge agafee. * Ajụjụ n'ụlọ na ụlọ akwụkwọ kwesịrị ikpebi n'ihi ọdịnihu. Ọ bụ usoro ime ihe ike, mana ọ bụghị ụdị anụ ahụ ụgha nke anyị kpọrọ nkụ. Ụmụ nwoke na ụmụ agbọghọ anyị kwesịrị ịma na ụdị ndị na-emegbu mmadụ, nke ụgha "siri ike," bụ onye mbụ gbarie n'okpuru ọkụ nke agha. Ndị dị jụụ, ndị dị jụụ, ndị kpebisiri ike emeela ndị agha kacha mma. Gịnị kpatara? O doro anya na onye na-emegbu onwe ya enweghị nchebe n'ime onwe ya - ọ na-ama jijiji iji nweta obi ike nke ya. Ụmụaka kwesịrị ịma nke ahụ. Ekwesịrị ịkụziri ha ka ha zaghachi onye na-emegbu mmadụ, "Ị bụ onye ụjọ ma ọ bụ na ị gaghị eme mkpọtụ maka inwe obi ike. Onye nwere obi ike n'ezie na-eme obi ike - ọ dịghị mkpa ikwu banyere ya." ** p. 151-152 * Eji m obi m niile kwenye na jimcrow bụ ajọ mmadụ, amakwaara m na ọ bụ isi ire ere n'ime obodo anyị. Ama m na anyị enweghị ike ịsị na anyị bụ ọchịchị onye kwuo uche ya zuru oke ma ọ bụrụhaala na jimcrow dị ebe ọ bụla na obodo anyị. M'gāluso kwa ya agha, m'gāju kwa iru ya n'iru n'ihe nile nke m'puru ime, ubọchi ndum. Ma amaara m na ọ bụrụ na a ga-ewepụ iwu jimcrow niile echi, a gaghị emeri agha maka ịchụpụ ihe a kpọrọ mmadụ ebe a. A ka ga-enwe ndị na-abụghị ndị nweere onwe ha, na-abụghị ndị ha nhata. ** p. 183 * Amaghị m ma Abraham Lincoln ọ̀ ma kpọmkwem ihe ọ na-eme mgbe ọ tọhapụrụ ndị ohu ahụ. Ikekwe o mere ya nanị dị ka ihe atụ agha. Ị chetara agha ahụ gara n'ihu n'enweghị obi ọ bụla n'ime ya. Ọ dịghị onye ọ chọrọ ịlụ ọgụ. E nwere ihe niile na-alụ ọgụ maka- Union, ichebe a mba dum- ma echiche nke n'otu, ọbụna nke mba, emeghị ka ndị ikom chọrọ ịlụ ọgụ ... E nwere ọbụna ọtụtụ ndị mmadụ,-agba nkịtị ka obere kọmpat mba Europe, ndị chere na eleghị anya, a nnukwu mbara nke America ekwesịghị ịbụ otu mba, na ọ ga-aka mma ma ọ bụrụ na e kewara ya na mba kama steeti. Mana ndị ọzọ kpebisiri ike na esemokwu na esemokwu na-aga n'ihu n'etiti mba ndị dị nta nke Europe agaghị eme ọzọ ebe a ma ha kpebisiri ike idobe obodo ahụ dum ma buru ibu, n'ime ndị a bụ Abraham Lincoln. ** p. 192 * Ihe kacha egbu mgbu maka nnwere onwe e nwetụrụla n’akụkọ ihe mere eme nke ụwa, ikekwe, bụ mgbe Abraham Lincoln kpebiri na ndị ohu nke Ebe Ndịda ga-enwere onwe ha ma tọhapụ ha. Ndịda dara. Ndị ama ama ndị nwere ike iji oge ha na-alụ ọgụ, ji n'aka na ha nwere ihe ndị sitere n'ala ndị ohu, malitere ịnwụ n'agụụ ma na-apụ apụ. Ụlọ ha malitere ịla n’iyi, agụụ gụkwara ezinụlọ ha. Obi ha dara. The agha e n'ezie meriri site pen n'elu akwụkwọ nke dere okwu ndị a, "na-na ugbu a ga-free." ** p. 193 * Echere m na Abraham Lincoln maara na ọ bụ ihe ga-eme. Ọ mara ihe nke ukwuu n'ụzọ ụmụ mmadụ. Ọ maara otú ndị mmadụ si eche echiche na mmetụta ha. Obi abụọ adịghị ya na ọ maara na n'ime omimi karịa ihe ọ bụla ọzọ dị n'ime obi ndị mmadụ n'ebe nile bụ ọchịchọ maka nnwere onwe dị mfe - nnwere onwe na-enweghị nkwa ọ bụla ọbụna nke nchebe, nri, nchebe - naanị nnwere onwe. Ọ maara na ndị ahụ, ogologo nkekọ, ga-ahapụ ọbụna ebe obibi dị mma ebe ndị nna ukwu nwere obiọma, ma ọ bụrụ na ha nwere onwe ha. ** p. 194 * A sị na Japan bụ otu ụzọ n’ụzọ iri maara ihe dị ka Abraham Lincoln, a sịkwa na Hitler bụ akụkụ nke otu narị dị ka ndị nwere ezi uche, anyị taa, United States na England, agaraghị enwe ohere n’agha a. A sị na ndị iro anyị abụọ ahụ chọsiri ike n’ala ndị mmadụ na-achị taa ma a sị na ha na-agwa ndị ahụ okwu anwansi ahụ ‘nnwere onwe’’, ha gaara etinye ọkara ụwa imegide anyị n’otu ntabi anya. Ma ha efunahụla n’ihi na ha wakporo ala ndị nweere onwe ha, nakwa n’ihi na ha emewo ka ndị mmadụ nweere onwe ha ohu. Site na nke a naanị otu ihe, ọ bụrụ na ọ bụghị ọzọ, ha ga-ala n'iyi. Ha agụhiela obi na echiche ụmụ mmadụ. Site n’ịbụ ohu nke ndị ha mere ka ha nọrọ n’okpuru ike site n’ike agha, ha ebuliwo imegide onwe ha ike karịrị nke a pụrụ ịhụ n’agha ọ bụla, n’ime ngwá agha ọ bụla. Ọ bụ nke a- ọchịchọ nke ndị mmadụ n'ebe nile ka ha nweere onwe ha. Ka anyị mụta taa site na Abraham Lincoln, ka anyị na-alụ agha a ka dị anya site na mmeri. Ọ pụghị imeri n’agha ahụ ruo mgbe ọ mụnyere ọkụ n’obi ndị ikom na ndị inyom bụ́ ndị ohu. Ọ dịghị ihe zuru ezu ime ka ndị ikom bilie tisie mkpu ike maka mmeri ruo oge ahụ. Ụmụ nwoke ole na ole na-amasị agha ma na-enwe mmasị na ya dị ka egwuregwu. Mana ọtụtụ ndị nwoke na ụmụ nwanyị niile kpọrọ agha asị. Ha agaghị eji obi ha dum na-alụ ọgụ ma ọ bụrụ na a mụnyere ha ọkụ. Na ọkụ na-abụ otu okwu mgbe niile. Tụgharịa okwu ndị ahụ na ndị nwoke na ndị nwanyị ga-eti mkpu n'olu dara ụda ma bụrụkwa ha ka ha na-aga. Okwu ndị a dị mfe mana ha kachasi ike na mbara igwe - ha bụ mmụọ mmụọ nke mmeri. Okwu ndị a? "Ndị niile ejidere dị ka ndị ohu ... ma ugbu a gaa n'ihu ga-enwere onwe ha." ** p. 195 === Nke a ka m kwere (1951) === :<small>[https://web.archive.org/web/20090330084146/http://thisibelieve.org/dsp_ShowEssay.php?lastname=Buck&uid=16412&yval=0&start=0 Ederede zuru oke n'ịntanetị] Gụọ dị ka ''Nke a ka m kwenyere'' mgbasa ozi redio na 1951 (ụfọdụ nkwupụta sitere na edemede a a na-akpọtụ aka mgbe ụfọdụ dị ka ọ sitere na 1939). </small> [[Usòrò:Leaping boy.jpg|thumb|right|Ike pulitere bụ ihe dị n'ime ya, na naanị ọnwụ na-akwụsị ya. Ọ dịghị m mkpa maka okwukwe ọzọ karịa okwukwe m n'ebe mmadụ nọ.] * ''' Ndụ na-atọ m ụtọ n'ihi na m nwere mmasị n'ebe ndị mmadụ na otú ha si eto si agwụ agwụ. Mmasị m na-eme ka m na-amụbawanye ihe ọmụma m banyere ndị mmadụ, nke a na-emekwa ka m kweta n’ịdị mma nke ihe a kpọrọ mmadụ. Ya bụ, a mụrụ ya dị nro na mmetụta, na-achọsi ike ka a kwadoro ya na ịkwado ya, agụụ maka obi ụtọ dị mfe na ohere ibi ndụ. Ọ dịghị achọ ka e gbuo, ma ọ bụ igbu. Ọ bụrụ na site n'ọnọdụ, ihe ọjọọ meriri ya, ọ dịghị mgbe ọ ga-abụ ihe ọjọọ kpamkpam. A na-anọgide na ya ihe ndị dị mma, Otú ọ dị recessive, nke na-anọgide na-jide ohere nke mweghachi. * ''Ekwere m n'ime mmadụ, ma okwukwe m enweghị mmetụta uche.''' Amaara m na na gburugburu ebe a na-ejighị n'aka, egwu na agụụ, mmadụ na-akpụ akpụ ma na-akpụzi n'amaghị ama, dị ka osisi na-adọga n'okpuru nkume amaghị ọnọdụ nke ya. Naanị mgbe a na-ewepụ nkume ahụ ka ọ ga-esi banye n'ìhè ahụ kpamkpam. Ma ike itolite sitere na ya, ma naanị ọnwụ na-akwụsị ya. ''M na-eche na ọ dịghị mkpa maka okwukwe ọ bụla ọzọ karịa okwukwe m na mmadụ.'' [[Usòrò:Kids 09185.JPG|thumb|right|Ezi uche nke ndị mmadụ ga-egosikwa ha otu ụbọchị na nkwado na nkwado bụ naanị ezi uche maka nchekwa na obi ụtọ nke mmadụ niile.]] * Dị ka Confucius oge ochie, ihe ebube nke ụwa na ndụ dị n’ime ya na-emikpu onwe m, apụghịkwa m iche banyere eluigwe na ndị mmụọ ozi. Enwere m afọ ojuju maka ndụ a. Ọ bụrụ na ọ dịghị ọzọ ndụ, karịa nke a otu ezuola ime ka ọ bara uru a mụrụ, mụ onwe m mmadụ. '''Site n'inwe okwukwe miri emi nke dị n'obi mmadụ na ike ya itolite n'ìhè ahụ, ahụrụ m ihe kpatara ya na ihe ga-ezuru m inwe olileanya na obi ike n'ọdịnihu nke ihe a kpọrọ mmadụ.'' * Echiche ndị mmadụ n’ezie ga-egosi n’ezie otu ụbọchị na nkwado na imekọ ihe ọnụ bụ nanị maka nchebe na obi ụtọ nke mmadụ nile. Okwukwe dị otú ahụ na-eme ka m dị njikere mgbe nile na inwe nzube site n'ike ime ihe otu onye nwere ike ime n'ịkpụzi gburugburu ebe mmadụ nwere ike itolite na nnwere onwe. * N'etiti agha ụwa enwere ike, nke mbibi n'ùkwù, ahụrụ m naanị ajụjụ a: enwere ndị mmadụ zuru oke ugbu a ndị kwere? Ọ̀ dị oge fọdụrụ maka ndị maara ihe ime ihe? Ọ bụ asọmpi n'etiti amaghị na ọnwụ, ma ọ bụ amamihe na ndụ. Okwukwe m n'ebe mmadụ nọ kwụsiri ike. === '' Ọtụtụ ụwa m'' (1954) === : <obere> ''M ọtụtụ ụwa: ndekọ nkeonwe'' (1954)</small> [[Usòrò:Kaleidoscope.jpg|thumb|right|mụrụ n'oge ịghọta na ọ dịghị ọnọdụ dị n'ihe gbasara mmadụ dịka eziokwu zuru oke. Enwere naanị eziokwu dị ka ndị mmadụ na-ahụ ya, na eziokwu, ọbụna n'eziokwu, nwere ike ịbụ kaleidoscopic na ụdị ya dị iche iche ...]] * ''M ghọrọ ndị na-eche echiche nke ukwuu, n'ihi ya, amụtara m n'oge iji ghọta na ọ dịghị ọnọdụ dị otú ahụ n'ihe omume ụmụ mmadụ dị ka eziokwu zuru oke. Enwere naanị eziokwu dị ka ndị mmadụ na-ahụ ya, na eziokwu, ọbụna n'eziokwu, nwere ike ịbụ kaleidoscopic na ụdị ya dị iche iche.''' "Mbibi echiche dị otú ahụ mere m ka m nwee mmetụta kemgbe ahụ, ọ bụ ezie na mmebi nwere ike ịbụ oke ọchịchịrị okwu, maka ya. nanị pụtara na ọ dịghị mgbe m nwere ike ịbụ nanị n'otu akụkụ nke ajụjụ ọ bụla. Ịbụ onye Kọmunist ga-abụ ihe nzuzu nye m, dịka ihe nzuzu na ọ bụ ihe ọ bụla na-agaghị ekwe omume. Akpọrọ m ụwa n'obere oke. ** p. 52 * ''' Ihe omume ọ bụla nwere ihe kpatara ya, ọ dịghịkwa ihe ọ bụla, ọ bụghị obere ifufe nke na-efe efe, bụ ihe mberede ma ọ bụ ihe na-enweghị isi. ma ọ bụ n'ezie ebe ahụ, ya mere '''ihe ọmụma nke akụkọ ihe mere eme dị ka nkọwa zuru ezu dị ka o kwere mee dị mkpa ma ọ bụrụ na anyị ga-aghọta ugbu a ma dị njikere maka ọdịnihu''' Fate, Mr. Kung kụziiri m, ọ bụghị nkwenkwe ụgha kpuru ìsì. ma ọ bụ enweghị enyemaka nke na-echere nzuzu maka ihe nwere ike ime. '''Akara aka enweghị ike ịgbanwe naanị n'echiche nke nyere ihe kpatara ya, otu nsonaazụ ga-agbasorịrị, mana ọ nweghị ihe kpatara ya bụ ihe a na-apụghị izere ezere n'onwe ya, mmadụ nwekwara ike ịkpụzi ụwa ya ma ọ bụrụ na ọ hapụghị onwe ya n'amaghị ama.'' ** p. 52-53 * N'agha ọ bụla mmeri pụtara agha ọzọ, ma ọzọ, ruo mgbe ụfọdụ ụbọchị na-apụghị izere ezere na tides na-atụgharị, na onye mmeri na-emeri, na gburugburu reverses onwe ya, ma na-anọgide na-agbanyeghị a okirikiri. … Abịara m n'ụlọ ọzọ gbawara agbawa n'obi karịa nwa ọ bụla kwesịrị ịbụ, n'ihi na ahụrụ m na akụkụ ọ bụla dị mma yana ihe ọjọọ, na m chọsiri ike ma na-enweghị enyemaka ejiji, enweghị ike ịhụ otú, akụkọ ihe mere eme bụ ihe ọ bụ, ihe ọ bụla ugbu a. enwere ike ime. ** p. 61 * Ndị China maara ihe n'ịghọta n'ekwughị ọtụtụ okwu ihe a na-apụghị izere ezere na nke a na-apụghị ịgbanahụ ma ya mere ọ bụ naanị ihe a ga-ebu. ** p. 192 * '''Aghala ifufe ọhịa, ifufe na-achịkọtakwa ... ma m na-aghọrọ mkpụrụ nke m na-akụghị ... Ọ dịghị onye ọ bụla n'ime anyị nwere ike ịgbanarị akụkọ ihe mere eme nke narị afọ gara aga tupu a mụọ onye ọ bụla n'ime anyị, na site na ya. nke anyị enweghị ihe ọ bụla anyị ga-eme.''' M chere, anyị emebeghị ọbụna obere obi ebere megide onye China, ma n'ezie, anyị etinyewo onwe anyị n'ikpe ziri ezi maka ha, anyị akwadowo akụkụ megide agbụrụ anyị ugboro ugboro maka ya. n'ihi ha, na-enwe mmetụta mgbe nile maka ikpe na-ezighị ezi nke ndị ọzọ mere na ka na-eme. ''Ma ọ dịghị ihe dị mkpa taa, ma obiọma ma ọ bụ obi ọjọọ. Anyị nọ na nzuzo maka ndụ anyị n'ihi na anyị bụ ndị ọcha." ** p. 208 * '''Enwekwara ihe a ga-ekwu maka ihe onwunwe mmadụ funahụ ya, mgbe ọ nweghị ihe ọ bụla a pụghị ime banyere ya.''' Ahụrụ m ụlọ Nanking n'anya na obere akụ dị n'ime ya, ọmarịcha ubi m meworo, ndụ m na ndụ m. enyi na ụmụ akwụkwọ. Ọfọn, nke ahụ agwụla. O nweghị ihe ọ bụla m nwere ugbu a ma e wezụga uwe ochie m guzoro n’ime ya. Ọ kwesịrị ka obi na-ajọ m njọ, ọ wụrụkwa m nnọọ akpata oyi n’ahụ́ mgbe m chọpụtara na ọ dịghị m mwute. N'ụzọ megidere nke ahụ, enwere m mmetụta na-ekpo ọkụ nke ime njem nanị na ịdị ndụ na nnwere onwe, ọbụna inwe ihe onwunwe. Ọ dịghị onye tụrụ anya ihe ọ bụla n'aka m. Enweghị m ọrụ ọ bụla, enweghị ọrụ, enweghị ọrụ ọ bụla. Abụghị m ihe ọ bụla ma ọ́ bụghị onye gbara ọsọ ndụ, onye dị nnọọ iche na nwa agbọghọ ahụ m nọbu na-arụsi ọrụ ike. Adịghị m ịma na ihe odide nke akwụkwọ akụkọ m efunahụla. Ebe ọ bụ na ihe nile ọzọ agakwaghị, gịnị mere na ọ bụghị nke ahụ? ** p. 218 * Abụ m onye nwe ụlọ na-akpa ike, ọ bụ ihe na-atọ m ụtọ ozugbo, ntụrụndụ m, na nkwarụ m. A sị na m bụ nwoke, a gaara ede akwụkwọ m n’oge ntụrụndụ, nke nwunye na odeakwụkwọ na ndị ọrụ ụlọ dị iche iche chebere ya. Dị ka ọ dị, ịbụ nwanyị, a ghaghị ịrụ ọrụ m n'etiti ime ụlọ. ** p. 239 * A mụrụ ndị China, ọ dị m ka ọ dị m ka ha nwere amamihe gbakọtara ọnụ, ọkaibe okike, onye nwere ọgụgụ isi naiveté, na ọ gwụla ma a tụgharịrị ha dị obere, àgwà ndị a tolitere n'ime ha. I soro onye ọrụ ugbo na ezinụlọ ya kparịta ụka, bụ́ ndị ọ dịghị onye n'ime ha pụrụ ịgụ ihe ma ọ bụ ide ihe, na-enwekarị ịnụrụ nkà ihe ọmụma ozugbo ahụ gbasiri ike na ihe ọchị. Ọ bụrụ na enwere m agụụ maka China, ugbu a m nọ n'ụlọ na obodo m, ọ bụ mgbe m chọpụtara ebe a enweghị nkà ihe ọmụma. ''Ndị anyị nwere echiche na nkwenye na ajọ mbunobi na echiche mana ọ nweghị nkà ihe ọmụma.'' ** p. 244 * Ma n'ụzọ ụfọdụ, obodo anyị ga-eme ka ọ bụrụ ihe ziri ezi ma kwe omume ka ndị agadi ghara ịtụ ndị na-eto eto egwu ma ọ bụ gbahapụ ha, n'ihi na ule nke mmepeanya bụ n'ụzọ ọ na-elekọta ndị òtù ya na-enweghị enyemaka. ** p. 337 * Anyị abụghị ndị na-ewu alaeze ukwu. Olee otú eziokwu a dị mkpa ọ dịghị onye America na-ebibeghị na Asia nwere ike ịghọta. Ọ megidere akọ na uche anyị, nke bụ akụkụ dị nro nke mmụọ America. Ya mere, anyị na-amụta ka anyị ga-esi jide ndị enyi anyị, ọ bụghị site n'ike agha na ọchịchị, kama site n'ịrite uru na ọbụbụenyi. Ọtụtụ ihe doro anya…<br> Ya mere enwere m olileanya. N'agbanyeghị esemokwu na-akụda mmụọ nke ndị mmadụ n'otu n'otu na mpaghara mba anyị, enwere m mmetụta mmụọ na-achịkwa ma ọ bụ ndị anyị, onye na-emesapụ aka, dị mma, na nke nwere ezi uche. '''N'ọnọdụ a nke okwukwe na olile anya ọrụ m na-aga n'ihu. Mpempe akwụkwọ ọhụrụ dị na tebụl m na-eche akwụkwọ na-esote. abum onye odee ma eweliri m pen m dee.'' ** p. 407, Nke a mgbe ụfọdụ e hotara dị ka "N'ọnọdụ nke okwukwe na olileanya..." === "Nye ụmụ m nwanyị, na ịhụnanya" (1967) === * '''Otú a na-eto n'oge na-adịghị, ma ọ bụ n'ejighị akọ nye ya, pụrụ ime ka obi dajụọ ruo n'ókè nke ụta.'' ** "Nzukọ nke mbụ" * Ihe kacha ewu ewu n’okpuru eluigwe bụ nwunye nke chọpụtara na obi ike di ya bụ naanị obi ike, na ike ya bụ naanị uwe, na ike ya bụ naanị egbe dị n’aka onye nzuzu. ** "Ịhụnanya na Alụmdi na Nwunye" * '''Onye na-agbalị ibi naanị ya agaghị aga nke ọma dị ka mmadụ.''' Obi ya na-akpọnwụ ma ọ bụrụ na ọ azaghị obi ọzọ. Uche ya na-ebelata ma ọ bụrụ na ọ na-anụ naanị nkwughachi nke echiche nke ya ma hụ na ọ dịghị mkpali ọzọ. ** "Nye gị n'ụbọchị ọmụmụ mbụ gị" * ''Iri achịcha n'enweghị olileanya ka ji nwayọọ nwayọọ na-agụ agụụ.'' ** "Nye ndị na-eto eto" * Ị pụghị ime onwe gị ka ọ dị gị ihe ị na-echeghị, ma ị nwere ike ime onwe gị ime nke ọma n'agbanyeghị mmetụta gị. ** "Nwa onye agbata obi m" * Usoro bụ udi nke ịma mma dabere. * '''Oto n'onwe ya nwere nje nke obi ụtọ''' * Ụfọdụ na-esusu nne ọnụ, ụfọdụ na-abara ndị nne mba, ma ọ bụ otú ahụ ka ọ dị n’anya, ọtụtụ ndị nne na-esusu ọnụ na-akọkwa ọnụ. ** pp. [http://books.google.com/books?id=adgpB1mSo24C&q=%22some+are+kissing%22&pg=PA137#v=onepage 137]–[http://books.google.com/books ?id=adgpB1mSo24C&q=%22Nne+na+ụfọdụ+na-abara+Nne+ma+ọ+bụ+ịhụnanya+naanị+otu+na+ọtụtụ+Nne+nsusu ọnụ+na+bara+ ọnụ%22&pg=PA138# v=otu ibe 138] [[W:ebidoghi|Ebidoghị mmalite]] == Okwu gbasara Buck == * Mgbalị Buck mere maka ịha nhata gụnyere nkwado na-agwụ ike maka ikike ụmụ nwanyị. Ọ kwalitere njikwa ọmụmụ nke oge a wee kpọọ enyi ya [[W:Margaret Sanger|Margaret Sanger]] "otu n'ime ụmụ nwanyị nwere obi ike n'oge anyị," onye aha ya "ga-adaba n'akụkọ ihe mere eme" dị ka onye mgbagha ọgbara ọhụrụ maka ikpe ziri ezi. N'afọ ndị 1930 na 1940, Buck kwukwara okwu ugboro ugboro na nkwado maka Ndezigharị ikike nhata maka ụmụ nwanyị, n'oge mmegide megide ya gụnyere ọtụtụ ndị otu ụmụ nwanyị ahaziri ahazi. ** [http://www.english.upenn.edu/Projects/Buck/preface.html Peter Conn na "Rediscovering Pearl Buck" site na ''Pearl S. Buck: A Cultural Biography'' (1996)] * Kedu otu nwanyị nke oke na oke a si apụ n'uche mba anyị? Ọ pụtabeghị kpọmkwem. Kama, dị ka otu onye na-agụ akwụkwọ mbụ nke akwụkwọ a ji akọ kwuo ya, “e kpuchiwo ya n’ihu ọha,” bụ́ nke kpuchiri ya n’okpuru ihe ngosi nke na-emegide ịdị mgbagwoju anya ya na ihe ọ rụzuru. … N'ime afọ ndị Agha Ụwa nke Abụọ gachara, aha agụmagụ Buck dara ruo n'ókè nke na-apụ n'anya. O guzoro n'akụkụ na-ezighi ezi nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ahịrị ọ bụla nke ndị rụrụ ndepụta ọgụgụ achọrọ na 1950s na 1960. ** Peter Conn na "Ịchọgharị Pearl Buck" sitere na ''Pearl S. Buck: A Cultural Biography'' (1996) * Ọ bụ ọnụ na-ekwuchitere ụdị okwu niile: nnwere onwe nke akwụkwọ akụkọ, nnwere onwe okpukperechi, nnabata nke ụmụaka ndị dara ogbenye, ọdịnihu China, ọkachasị ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị, maka agụmakwụkwọ. Ọ bụrụ na ị gbasoro ụzọ ya, dịka m mere, a na-akpọtụrụ gị na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmegharị ọ bụla dị na United States - ọgụgụ isi, ọha mmadụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** [[W:James Michener|James Michener]], ajụjụ ọnụ ya na Donn Rogosin (March 1991). * Onye Western kacha nwee mmetụta na-ede banyere China kemgbe Marco Polo nke narị afọ nke iri na atọ. ** Gịnị kpatara na Pearl Buck anaghị enweta nkwanye ùgwù? Site n'aka James Thomson na ''The Philadelphia Inquirer'' (24 Julaị 1992), p. A15 ==Njikọ mpụga== [[w: Pearl S. Buck|Pearl S. Buck]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Pearl S. Buck|Pearl S. Buck]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Buck, Pearl S.}} bzt5g9hsqpjjpn5rhcgwe1658r26hp8 Peggy Ovire 0 1959 11592 7431 2022-10-10T18:47:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q76769624]] wikitext text/x-wiki == Peggy Ovire == Peggy Ovire Enoho nke a na-akpọkarị Peggy bụ onye ihe nlere Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri bụ onye meriri ihe nrite maka “Ọkachamma Actress Of The Year (Bekee)” na mbipụta City People Entertainment Awards 2015. == Ihe ndi okwuru == * Ụbọchị ọ bụla mgbe i tetara, ị nwere nhọrọ iguzo otu ebe ma ọ bụ ịga n'ihu. * Mee nzọụkwụ mbụ ọ bụrụgodị na ịhụghị steepụ ahụ dum. * A na-enwe ọmarịcha mgbe niile n'ịdị obi umeala. * Ọ bụghị oké ifufe niile na-abịa ịkpaghasị ndụ gị, ụfọdụ na-abịa ikpochapụ ụzọ gị. N'ọnọdụ ọ bụla ịchọtara onwe gị, nwee ekele, Chineke adịghị ehi ụra. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/peggy-ovire/1061/ qhffgqmeppvf6pv86tl37k0jrkrtzam Peju Layiwola 0 1960 13840 13839 2023-06-26T12:31:46Z Akseli-veli 430 wikitext text/x-wiki [[Peju Layiwola]] [[File:PejuLayiwola.jpg|thumb|Peju Layiwola (2017)]] '''Peju Layiwola''' Peju Layiwola bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na onye na-ese ihe na-ahụ anya sitere na Naijiria na-arụ ọrụ n'ụdị mgbasa ozi dị iche iche. ===Okwu Ndị Ọkwụrụ=== * Ihe ndị a abịala na njem dị ogologo karịa. Ihe ndị a batara naanị n'aka m n'oge na-adịbeghị anya mgbe nne m nwụrụ. Echetere m na m hụrụ ha n’ụlọ nne nne m afọ iri ise na ise gara aga ma na-agụsi ha agụụ ike. Echere m na m ga-anya isi n'ezie inwe ihe ndị mara mma. <ref>https://www.premiumtimesng.com/entertainment/165632-walker-and-the-restitution-of-two-benin-bronzes-by-peju-layiwola.html</ref> ===Ebenside=== eftlu93d35mtoctfyixk6la5yp2n5kt Pelu Awofeso 0 1961 11594 7438 2022-10-10T18:47:48Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43378607]] wikitext text/x-wiki [[Pelu Awofeso]] '''Pelu Awofeso''' Pelu Awofeso bụ onye nta akụkọ Naijiria, onye ode akwụkwọ njem na omenala, dabere na Lagos, Nigeria. Ọ bụ onye mmeri nke CNN/Multichoice African Journalists Awards na ngalaba njem nlegharị anya. A na-akọwakarị ya dị ka "onye Naijiria na-ede akwụkwọ mbụ." Ọ bụkwa odee ebipụtara. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *Dị ka ndị mmegide, ha na-ekwu ụdị okwu niile, ọtụtụ na-akparị onye isi ala mgbe ahụ. Mana ugbu a n'ọchịchị, ha enweghị ike iguzogide echiche ọha / ọha gbasara oge ha nọ n'ọkwa ọchịchị. <ref>https://quotes.ng/mobile/authors/pelu-awofeso/2363/</ref> ===Ebenside=== oniajdvcgiqw5xnu0xdymynrgub7s4y Penelope Fitzgerald 0 1962 11595 7441 2022-10-10T18:47:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q267748]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Penelope Fitzgerald|Penelope Mary Fitzgerald]]''' ([[w:17 Decemba|17 Decemba]] [[w:1916|1916]] - [[w:28 Eprel|28 Eprel]] [[w:2000|2000]]) bụ [[w:Booker_Prize |Nrite akwụkwọ]] -emeri [[w:England | bekee]] [[w: Novelist|onye edemede]], [[w:onye na-ede uri|onye na-ede uri]], [[w:Essayist | edemede edemede]] na [[w:Biographer|onye akụkọ ndụ] ]. Fitzgerald e depụtara aha maka ihe nrite Booker na 1978, maka akwụkwọ akụkọ ya ''[[w:The_Bookshop|The Bookshop]]''; wee nweta ihe nrite Booker na 1979 maka ọrụ ya, ''[[w: Offshore_(novel)|Offshore]]''. == Okwu Ndi Okwuru == === "Ụlọ ahịa akwụkwọ" (1978) === *"Otú ọ dị, ụkpụrụ nke uche bụ ihe niile. Nyere nke ahụ, mmadụ nwere ike ịme oriri na-eju afọ naanị ya." === ''Olu mmadu'' (1980) === *"Inyere ndị ọzọ aka bụ ọgwụ dị ize ndụ nke na ọ dịghị ọgwụgwọ ọ bụla, nke na-adịghị adịte aka kpam kpam." === "Ịdị ọcha" (1986) === *"E nwere ihe ndị na-adịghị mma na mmekọrịta mmadụ na ibe ya dị ka e nwere, ka anyị kwuo, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị." *"Ọ gbasiri mbọ ike ka ọ ghara iwe iwe. Ọ tụrụ ya n'anya na ma Marta na Chiara ji ya mee ihe site n'ịwakpo ya n'amaghị ama, ma ọ bụ kpọọ ya dị ọcha. '' Onye toro eto na-eche echiche nke ọma enweghị ihe nchebe megide onye aka ya dị ọcha n'ihi na ọ ghaghị ịkwanyere ya ùgwù, ebe onye aka ya dị ọcha amachaghị ihe nkwanye ùgwù bụ, ma ọ bụ ịdị mkpa.''" ==Njikọ Mpụga== [[W: Penelope Fitzgerald|Penelope Fitzgerald]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Penelope Fitzgerald]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Fitzgerald, Penelope}} c49wsefnom6snubu8126hypys4jnp2k Penn Jillette 0 1963 11596 7448 2022-10-10T18:48:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4129653]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Penn Jillette (28429961810) (cropped).jpg|thumb|Achọrọ m mgbe niile ime [[w: ụwa|ụwa]] ka ọ bụrụ ebe [[w:ezi uche|ezi uche]]. M ka [[w: na-arụ ọrụ|na-arụ ọrụ]] na ya.]] '''[[w:Penn Jillette|Penn Fraser Jillette]]''' (a mụrụ [[w:5 march|5 Maachị]] [[w:1955|1955]]) bụ onye America [[w: Magic|onye anwansi]], onye sayensị na-enyo enyo. , onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwu, onye na-emepụta ihe, onye na-egosi ihe onyonyo na onye ode akwụkwọ, nke a kacha mara amara maka ọrụ ya na onye dibịa afa [[w:Teller (magic)|Teller]] dị ka ọkara otu [[w:Penn & Teller|Penn & Teller]]. E gosila mmadụ abụọ ahụ n'ọtụtụ ọkwa na ihe nkiri telivishọn, dị ka ''[[w:Penn & Teller: Fool Us | Penn & Teller: Fool Us]] '' na ''[[w:Penn & Teller: Bullshit! |Penn & Teller: Bullshit!]]'', ma na-aga n'ihu ugbu a na [[w:Las Vegas|Las Vegas]] na [[w:The Rio|The Rio]]. Jillette na-eje ozi dị ka onye na-ekwu okwu na raconteur. Ọ kwadokwara [[w:Penn Radio|Penn Radio]] ya na ndị juggler [[w:Michael Goudeau|Michael Goudeau]]. ==Okwu Okwuru== * [[w:Technology|Teknụzụ]] na-agbakwunye ihe ọ bụla na [[w: craft|nkà]]. Puku afọ abụọ gara aga, enwere m ike ịgwa gị otu [[w: Story|akụkọ]], na oge ọ bụla n'oge akụkọ a, m nwere ike ịkwụsị, jụọ, Ugbu a ị chọrọ ka a tọọrọ dike ahụ, ma ọ bụ na ị chọghị? Mana nke ahụ, n'ezie, emebiwo akụkọ ahụ. Akụkụ nke ahụmahụ nke inwe ntụrụndụ bụ ịnọdụ ala na itinye n'ime [[w: vision|ọhụụ] onye ọzọ]. ** [http://www.wired.com/wired/archive/2.09/penn.html ''Wired'' mbipụta 2.09 (September 1994)] * Nke ahụ bụ [[w: beauty|mma]] nke [[w:World Wide Web | Weebụ]]: Ị nwere ike ịgharịgharị na mmasị onye ọbịbịa na-enweghị isi n'ụlọ ya. Ị nwere ike [[wikt:amscray|amscray]] mgbe ọ bụla ịchọrọ na-enweghị mkparị. Saịtị ahụ na-enweta "kụrụ" ya ma ị mara ihe gbasara ụdị anyị dị iche iche. ** [https://web.archive.org/web/20150126083453/http://www.pennandteller.com/sincity/penn-n-teller/excite/celnude.html "Ndị ịgba ọtọ ama ama n'efu!" na "Ogidi Penn" (15 October 1997) na ''[[w:pen & Teller|Penn & Teller]]''.com * Mgbe ọ bụla ihe jọgburu onwe ya mere, ndị mmadụ na-eti mkpu maka nchebe, gọọmenti na-azakwa site n’ịnapụ ndị ezi omume ihe ndị ruuru ha. ** ''Penn and Teller's How to Play in Traffic'' (1997), p. 35 * Penn tụgharịrị n’ebe m nọ […] “À kwesịrị m ịkpọ ya [Prince Charles] ‘Majesty gị’ ka ọ̀ bụ nke ọ bụla n’ime ihe ndị ahụ? […] M gaghị etinye na Tower nke London ma ọ bụ ihe ọ bụla?" […] M mesiri ya obi ike na isi ihe ndị a. Enweghị Highnessing, enweghị kowtowing. N'ikpeazụ, Onyeisi ahụ rutere Penn, bụ onye dara ozugbo ọ fọrọ nke nta ka ọ kpọọ isiala n'ala. "Elu-eze Gi, Onye Ọchịchị Gị..." na ihe ndị ọzọ na-aga n'ihu, na-eti mkpu dị ka gibbon na ọsọ ọsọ. Onye isi ala na-enyefe m na onye ọ bụla bụ akụkụ nke ọzọ nke m na-atụgharịghị ntutu. Hụrụ ya niile tupu. Mgbe ọ gachara, ahụrụ m Penn, nnukwu nwoke ka ọ na-amakpu n'ala, na-atụgharịgharị, na-akụ osisi ndị dị na ogbo ahụ, na-akwa ákwá, na-etinye aka n'ọnụ ya ma na-akwa ákwá n'elu ụlọ elu: "Gịnị mere m ji ' 'mere'' nke ahụ? Gịnị bịara 'n'elu'm? Gịnị ike ha nwere? M raara ala m!" ** N'ahịrị nnabata ka emechara emume maka ụbọchị ọmụmụ [[w: Charles, Onye isi ala Wales | Onye isi ala Charles]] na 1998. ** [[w:Stephen Fry | Stephen Fry]], ''More Fool Me'' (2015), Overlook Press, Peter Mayer Publishers Inc., New York, New York. ===2000s=== [[Usòrò:Heather Henderson and Penn Jillette.jpg| thumb| Ihe abụọ na-abụkarị [[w:ezi|ezi]] gbasara mmadụ [[w: mmadụ|mmadụ]]. Otu, [[w: ụwa|ụwa]] bụ [[w: mgbe|mgbe]] na-enweta [[w:mma|mma]]. Abụọ, [[w: ndị mmadụ|ndị mmadụ]] bi na [[w:oge|oge]] na-eche na ọ na-akawanye njọ. Ugbu a, m na-elekọta [[w: ụmụaka|ụmụaka]] kama ịbụ nwata. Ọ na-eme ka ụwa dị egwu karị. Nke ahụ na-eme onye ọ bụla.]] * Anyị enweghị ike ịmalite ịcha ọka n’ihi na anyị nwere nri ga-ezuru anyị; nke ahụ bụ naanị ọdịmma onwe onye na ịkpa ókè agbụrụ. Ọ gwụla ma gị na nke gị na-agụ agụụ, ị kwesịrị imechi fuck ahụ! **"[[w: List of Penn & Teller: Bullshit! episodes|Rie ihe a!]]", ''[[w:Penn & Teller: Bullshit!|Penn & Teller: Bullshit!]]"" (4 Eprel 2003) * '''M na-achọkarị ime ka ụwa bụrụ ebe ezi uche dị na ya. M ka na-arụ ọrụ na ya." ** [https://www.ign.com/articles/2003/06/18/10-questions-penn-jillette "Ajụjụ 10: Penn Jillette"], ''IGN'' (18 June 2003) * Otu nwoke kpọrọ oku, na n'isi ya, o kwuru, sị, "Anyị ekwuola na mbụ. Mụ na ''[[w: Us Weekly | US]]'''' ma ugbu a, a bụ m 'SELF' '" Ma m dị ka, "Echere m na anyị maara ihe niile ugbu a, ọ bụghị anyị?" … M ụdị ịchị ọchị wee gaa, "Echere m na ọtụtụ ndị dị otú ahụ." O wee kwụsịtụ wee gaa, "Uhhh... gịnị?" M wee sị, "Oh, ọ dịghị ihe." ** [https://www.ign.com/articles/2003/10/14/an-interview-with-penn-jillette "Ajụjụ ya na Penn Jillette: Ọkara Penn & Teller anaghị agbachi nkịtị na-atụle ọrụ ya" ] ''IGN'' (13 October 2003) * Ọ dị mma ịsị na [[w: Bible|Bible]] nwere ọtụtụ eziokwu, akụkọ ihe mere eme, na Pizza. … ''[[w: Chineke|Chineke]] [[w: na-arụ ọrụ|na-arụ ọrụ]] n'ụzọ [[w:ihe omimi|ihe omimi]], adịghị arụ ọrụ na ụzọ obi ọjọọ na-akpali akpali.'' ** Okwu a bụ ịba mba nye nkwuputa a ma ama nke [[w: William Cowper|William Cowper]] kwuru: "Chineke na-ejegharị n'ụzọ dị omimi, ọrụ ebube Ya ịrụ Ọ na-akụ nzọụkwụ ya n'oké osimiri ==Njikọ Mpụga== [[W:Penn Jillette|Penn Jillette]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Penn Jillette|Penn Jillette]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Jillette, Penn}} p34jir8qj9o4alfjf10k0yxxw8izgju Pentti Linkola 0 1964 11597 7451 2022-10-10T18:48:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q734434]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pentti Linkola 2.jpg|thumb|Penti Linkola in 2011]] '''[[w:Penti Linkola|Kaarlo Pentti Linkola]]''' ([[w:7 December|7 December]] [[w:1932|1932]] - [[w:5 April|5 April]] [[w:2020|2020]]) bụ onye Finnish ama ama na [[w :Deep ecology|ihe gbasara ihe ọmụmụ miri emi]], [[w: Ornithology | ornithologist]], ọkà n'akparamàgwà mmadụ, ọkà mmụta ihe ọmụmụ, onye edemede na onye ọkụ azụ. O dere ọtụtụ ihe banyere echiche ya na Finland bụ onye echiche a ma ama. Linkola bụ onye ọkụ azụ kemgbe afọ site na 1959 ruo 1995. Ọ na-akụ azụ na [[w:Lake Keitele|Keitele]], [[w:Päijänne|Päijänne]] na [[w:Gulf nke Finland|Gulf nke Finland]], na kemgbe 1978 ọ na-akụ azụ na [[w:Vanajavesi|Vanajavesi]]. Linkola tara ụmụ mmadụ ụta maka ị na-aga n'ihu na [[w: degradation of the environment|mmebi nke gburugburu ebe obibi]]. Ọ kwalitere ngwa ngwa [[w: population decline | mbelata ọnụ ọgụgụ mmadụ]] iji luso nsogbu ndị a na-ekwukarị na [[w: Human overpopulation | oke mmadụ]]. == Okwu Okwuru == * Kedu ihe a ga-eme, mgbe ụgbọ mmiri bu otu narị ndị njem kpuru na mberede na naanị otu ụgbọ mmiri na-enye ndụ? Mgbe ụgbọ mmiri ahụ jupụtara, ndị kpọrọ ndụ asị ga-agbalị ibunye ya ọtụtụ mmadụ ma mikpuo nza. Ndị hụrụ ndụ n'anya ma na-asọpụrụ ndụ ga-ewere anyụike ụgbọ mmiri ma kewaa aka ndị ọzọ na-arapara n'akụkụ ụgbọ mmiri ahụ. ** '' Ozizi nke ịlanahụ na ụkpụrụ omume dọkịta '' (1992) * Olee otú onye ọ bụla ga-esi eche echiche nzuzu nke na ndụ mmadụ nwere otu uru na ihe a kpọrọ mmadụ, otu ụkpụrụ omume, na-adabereghị na ọnụọgụgụ? O doro m anya na mgbe ọ bụla a mụrụ nwa ọhụrụ, uru mmadụ ọ bụla n'ụwa na-ebelata ntakịrị. O doro m anya na omume ọma nke mgbawa nke ọnụ ọgụgụ mmadụ dị nnọọ iche karịa mgbe mmadụ dị obere, ụdị mara mma na mmalite ya. ** '' Ozizi nke ịlanahụ na ụkpụrụ omume dọkịta '' (1992) * N’ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ, a na-agbapụsị nnọọ osisi Finnish, na-eresị ya na nke mbụ, n’ebe dị anya site n’ezi ọhịa dị iche iche, nke na ihe ndị dị n’asụsụ agaghị ekwe ka okwu gabigara ókè. Ejila akụ na ụba ọhịa Finnish tụnyere mbibi nke oke ọhịa mmiri ozuzo. Ka o sina dị, ihe dị ịrịba ama dị iche bụ na e nwere ọkara ma ọ bụ ụzọ abụọ n'ụzọ atọ fọdụrụ n'oké ọhịa mmiri ozuzo, ma site na ọhịa Finnish, a hapụrụ - ewezuga arctic Lapland - 0,6 pasent. ** "A ghaghị iweghachite ihe mkpuchi ọhịa na Finland" (1995) * Ọ bụ echiche ewepụtara n'ọtụtụ oge n'ụdị dị iche iche na ụwa ga-aka mma, na-eji nwayọ nwayọ na mbibi, ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị nwere "ike"; ọ bụrụ na ọchịchị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ime mkpebi, ọchịchị na ndụ akụ na ụba dị n'aka ụmụ nwanyị. Echere m na eziokwu, ihe nleba anya, na-akwado echiche ahụ. ** ''Ụmụ nwanyị Dị Ka Ndị Nchebe Ndụ'' (1996) * Mgbe e meghere ụlọ ahịa akwụkwọ akụkọ a na-akpọ Gigantti n’ógbè isi obodo otu afọ ma ọ bụ abụọ gara aga, bụ́ nke kwere nkwa ngwá ọrụ ndị nwere ọtụtụ agba maka ọnụ ala dị ọnụ ala na-esi ísì ụtọ nke 9:90, 99:90, 999:90; Ebe a na-adọba ụgbọala nke ọla ndị e kpuchiri ekpuchi eruo erutela mbara igwe, ahịrị ụmụ mmadụ na-agbakwa n'etiti ha n'ime iri puku kwuru iri puku karịrị ihe ndekọ nile nke ezigbo Soviet Union. Ka m na-ele foto akwụkwọ akụkọ ndị ahụ, iti mkpu na-emekpa ahụ́ dara n’egbugbere ọnụ m: ọ dịghị ọchịchị onye kwuo uche ya, n’ihi eluigwe, ọ dịghị ọchịchị onye kwuo uche ya! Enweghị ntụli aka nkịtị, ọ dịghị mgbe! Mba, mba, mba! ** ''Echiche na Ncheta Banyere Klas ochie gụrụ akwụkwọ - Echiche n'ime akụkọ ihe mere eme echiche nke narị afọ'' (2000) * Ọ bụ ezie na echiche m bụ nke zuru ụwa ọnụ, ebe m na-ekirikwa bụ Europe, mba kasị dịrị m nso bụ, n’ụzọ kwere nghọta, ala nna m. Ma ọ bụ ihe ndabara dabara adaba, nke dabara na nkọwa nke ụwa, na ọ bụ obodo a bụ ihe atụ doro anya nke egwuregwu egwuregwu nke mmepe mbibi na ụwa dum. ** Okwu Mmalite, ka ''Ndụ Ọ̀ Pụrụ Imeri?'' (2004)<small>ISBN|978-1-907166-00-6 </small> * Ọhịa ndị Finland: Ka anyị cheta foto satịlaịtị nke oge oyi nke afọ 1970 bụ́ ebe ọhịa ochie ahụ pụtara n’oké ọhịa ojii na nke na-eto eto ma na-egbutucha ọcha. Ugbua ókèala Finnish dị ka eserese na maapụ: White Finland n'etiti ojii Karelian na Sweden ojii. [[w: Finnish Forest Research Institute|Finland Research Institute]] chere obere oge wee kpebie na foto ndị a adịgboroja. . . ** ''Ndụ Ọ̀ Ga-emeri?'' (2004) Pentti Linkola Voisiko elämä voittaa - ja millä ehdoilla Tammi 2004 peeji nke 65 <small>(Muistettakoon vaikka 1970-luvun talviset satelliittikuvat , joissa vrttunut javalina metsanamina u Joissa vrttunut javalina metsanamina u Joissa vrttunut javali mustanamina u. silloin Suomen rajat erottuivat ikään kuin ne olisivat karttaan piirretty.: valkea Suomi mustan karjalan ja mustan Ruotsin välissä. Metsäntutkimuslaitos nikotteli aikansa, kunnes se teki päätöksen, että kuvat ovat ovat )</marennet ) vären. * Ọkpụkpọ ala ndị dị na Finland na narị afọ nke 20 bụ mbibi kasị njọ mmadụ mere na Europe. ** ''Ndụ nwere ike imeri? Pentti Linkola Voisiko elämä voittaa - ja millä ehdoilla tammi 2004 page 23 '' <small>(Suomen soitten ojitusta on sanottu Euroopan suurimmaksi luonnon tuhotoimeksi 1900-luvulla.)</small> ==Njikọ Mpụga== [[W:Pentti Linkola|Pentti Linkola]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Pentti Linkola|Pentti Linkola]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Linkola, Pentti}} 5na11uyzvmn8dx2xsmvwrwar10f0vnq Percival Everett 0 1965 11598 7454 2022-10-10T18:48:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3375158]] wikitext text/x-wiki == Percival Everett == Percival Everett (amuru 1956) bu onye odee na prọfesọ America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dị mma ịhụ ihe ka onwe gị n'anya n'atụghị egwu ya. Ihe ọ bụla kwesịrị ịhụ n'anya ka anyị dị ukwuu. * Gụọ. Na-agụ mgbe niile. Ọ dịghị onye nwere ike ịnapụ gị nke ahụ. * Gịnị mere m ga-eji lie gị? Ka m wee kpasasịa ili gị otu ụbọchị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/18164-Percival_Everett cg1sn4bc504o8rv2f5n8lv8zdfmeg70 Percy Bysshe Shelley 0 1966 11599 7460 2022-10-10T18:48:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q93343]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Percy Bysshe Shelley by Alfred Clint.jpg|thumb|Nwoke nke ezi mkpụrụ obi anaghị enye iwu, ọ dịghịkwa erube isi. Ike, dị ka ọrịa na-efe efe na-ebibi ihe, na-emerụ ihe ọ bụla o metụrụ aka; na nrubeisi, mmebi nke amamihe niile, omume ọma, nnwere onwe, eziokwu, na-eme ndị ohu nke mmadụ, na nke mmadụ na-eme ka ọ bụrụ ihe arụrụ arụ ọrụ.]] [[Usòrò:Percy Bysshe Shelley 03.jpg|thumb|Eze ... dị ka onye rụrụ arụ, na-eche echiche, na-enwe mmetụta, na-eme ihe, na-ebi ndụ dị ka nna ya mere; ike na-enweghị mmeri nke ụkpụrụ na omenala na-ejikọta eze na omume ọma.]] [[Usòrò:PBShelley13.jpg|thumb|[[Ịhụnanya]] niile dị ụtọ,<br> Enyere ma ọ bụ weghachi. Ọ na-adịkarị ka [[ìhè]] bụ ịhụnanya,<br>Ma olu ya a maara nke ọma adịghị agwụ agwụ.]] ''[[w:Percy Bysshe Shelley|Percy Bysshe Shelley]]''' ([[4 August]] [[1792]] - [[8 Julaị]] [[1822]]) bụ otu n'ime ndị na-agụ uri bekee bụ isi, nke a na-ewere na ọ bụ otu n'ime ndị na-ede uri kacha mma n'asụsụ Bekee; di nke Mary Shelley. ==Okwu o kwụrụ== * Ọ gaghị adị mfe ịkọ <br /> Ụdị ahụhụ niile <br /> Nke a na-ata ndị bi n'ụwa; <br /> Na ihe ọjọọ dị iche iche, <br /> Nke na-amasị ọtụtụ ekwensu, <br /> Na-aga mkpụrụ obi ogbenye site n'ọmụmụ ha. ** "Verses On A Cat" (1800), St. 2, dị ka e bipụtara na ''Life of Shelley'' (1858) nke [[w:Thomas Jefferson Hogg|Thomas Jefferson Hogg]], p. 21 * Kwụsị, kwụsị, mmadu na-enupụ isi! Anaghị m anwa anwa ikpughe <br /> Onyunyo na-ese n'elu <br /> Ọ dịghị ihe na-echere ihe ọma ma mmụọ nke ịhụnanya, <br /> Nke ahụ ga-eto ọbịbịa ha kacha mma na mpaghara dị n'elu. <br /> Maka ịhụnanya, na-egbuke egbuke site n'ọchịchịrị nke m, <br /> Na ndò nke gbara m gburugburu na-efe ọsọ ọsọ na ụzarị ya. ** "Ọnwụ" na mkparịta ụka na-enweghị aha (1809); E bipụtara na ''Life of Shelley'' (1858) nke Thomas Jefferson Hogg dere, p. 197 * Ọ bụghị swart Pariah na ụfọdụ osisi India, <br /> Lone, dabere, na ịchụ nta asi nwanne ya, <br /> Wee ṅụọ miri nke nnukwu iko nke oké ilu <br /> Dị ka ogbenye ahụ na-enweghị ike ihunanya: <br /> Ọ na-ebu ibu nke ọ dịghị ihe na-apụghị iwepụ, <br /> Ogbugbu, kpọnwụde arọ. ** "Onye naanị ya" (1810), St. 2 * Rose na-atọ ụtọ nke bi n'eluigwe, <br /> Ọ bụ ezie na a kụrụ n'ụwa, <br /> Ebe ugwu ya na-efe, <br /> Ebe ndị ohu ụwa na-agba akwụkwọ. na-egbuke egbuke. ** Enweghị aha (1810); akpọrọ "Love's Rose" nke [[w:William Michael Rossetti | William Michael Rossetti]] na '' Ọrụ uri zuru oke nke Percy Bysshe Shelley'' (1870) * Afọ enweghị ike ibibi ịhụ n'anya, <br /> Ma perfidy nwere ike ịgbawa ifuru, <br /> Ọbụlagodi na ọtụtụ awa na-adịghị echekwa <br /> Afọ enweghị ike ibibi ịhụ n'anya, <br /> Ma ihe na-asọ oyi nwere ike ịgbawa ụlọ nsọ <br /> Ebe ọmarịcha ọmarịcha ya na-enwu. ** Enweghị aha (1810); akpọrọ "Love's Rose" nke William Michael Rossetti dere na "ọrụ uri zuru oke nke Percy Bysshe Shelley" (1870) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Percy Bysshe Shelley|Percy Bysshe Shelley]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Percy Bysshe Shelley|Percy Bysshe Shelley]] na Wikimedia Commons * [http://www.wam.umd.edu/~djb/shelley/home.html The Percy Bysshe Shelley Resource Page] * [[w:Project Gutenberg|Project Gutenberg]] e-texts of [http://onlinebooks.library.upenn.edu/webbin/gutbook/author?name=Shelley%2c%20Percy%20Bysshe some of Percy Bysshe Shelley's works] * [https://web.archive.org/web/20081012130228/http://etext.library.adelaide.edu.au/s/shelley/percy_bysshe/s54cp/ The Complete Poetical Works of Percy Bysshe Shelley] * [http://www.poetseers.org/the_romantics/percy_bysshe_shelley/shelleys_poems/ Selected Poems of Shelley] *A talk on Shelley's politics (MP3) by [[w:Paul Foot|Paul Foot]] of the British [[w:Socialist Workers Party (UK)|Socialist Workers Party]]: [https://web.archive.org/web/20050504053804/http://mp3.lpi.org.uk/footshelleya.mp3 part 1], [https://web.archive.org/web/20050504053828/http://mp3.lpi.org.uk/footshelleyb.mp3 part 2] * [http://www.stirnet.com/HTML/genie/british/ss4as/shelley01.htm A pedigree of the Shelley family] {{DEFAULTSORT:Shelley, Percy Bysshe}} cvpmiao1rycamjh4m849bnrw7ir836a Percy Sledge 0 1967 11600 7463 2022-10-10T18:48:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445862]] wikitext text/x-wiki == Percy Sledge == Percy Tyrone Sledge (November 25, 1940 - Eprel 14, 2015) bụ onye America R&B, onye na-abụ abụ na mkpụrụ obi. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe nwoke hụrụ nwanyị n'anya, ọ pụghị itinye uche ya n'ihe ọ bụla ọzọ. Ọ ga-ere ụwa maka ihe ọma ọ chọtara. * Mgbe nwoke hụrụ nwanyị n'anya, ọ ga-emefu dime ikpeazụ ya iji jide ihe ọ chọrọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22421-Percy_Sledge jebdqnin150qzivjg23e2ipxkh5exf0 Peruzzi (singer) 0 1968 11601 7466 2022-10-10T18:48:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55759635]] wikitext text/x-wiki == Peruzzi (singer) == Tobechukwu Victor Okoh (amuru 5 Disemba 1989), nke amara dika Peruzzi, bu onye Naijiria na-agụ egwu, onye ode akwukwo na onye na-eme nka. == Ihe ndi okwuru == * Akara aka abụghị ihe nke ohere kama nke nhọrọ, na-enwe nhụsianya ma ọ bụ kpalie onwe gị, ihe ọ bụla a ga-eme bụ nhọrọ gị mgbe niile. * Were akpụkpọ ụkwụ m gaa ije, ị ga-adakwasị gị. * Naanị otu ị ga-esi wedata m bụ ma ọ bụrụ na i bulite m ebe a. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/peruzzi/927/ s0ykowczz5cofd7drev4cbae3vw9kwk Pete Edochie 0 1969 11602 7472 2022-10-10T18:48:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7171945]] wikitext text/x-wiki [[Pete Edochie]] '''Nze Pete Edochie''' [[w:MON|MON]] bụ onye a mụrụ n'ọnwa Maachị 7, 1947 bu onye omekọrịta nke Naijiria. A na-ewere Edochie dị ka otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri kachasị mma n'Africa, nke Africa Magic na Lifetime Achievement site na Africa Film Academy na-asọpụrụ ya. N'agbanyeghị na ọ bụ onye nchịkwa na onye mgbasa ozi, ọ bịara bụrụ onye a ma ama na 1980s mgbe ọ na-eme ihe nkiri onyonyo na [[w: Nigeria|Naijiria]] ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ụlọ ahụ na-awụ akpata oyi na-eche na ndị gbachiri nkịtị anaghị eri nri. *Onye ọrụ ugbo na-akọ ọka n’okporo ụzọ na nwoke nwere nwanyị mara mma na-enwe otu nsogbu. *Ozugbo nwa agbọghọ kwụsịrị ikwu foto ma ị naghị ahụ ya na ịntanetị, mara na ọ dị ime. *Ihe okenye ga-ahụ ka ọ nọdụrụ ala, nwata agaghị ahụ ya ma ọ kwụ ọtọ. <ref>https://www.ghgossip.com/20-funny-quotes-of-pete-edochie-in-movies-that-will-make-your-day/</ref> ==Ebenside== 174gxkiwpabgg5ry89wzr5yxu7mo298 Pete Hay 0 1970 11603 7475 2022-10-10T18:48:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96803001]] wikitext text/x-wiki '''Pete Hay''' bụ onye na-agụ na Geography na ọmụmụ gburugburu ebe obibi na [[w: University of Tasmania|University of Tasmania]]. ==Okwu Okwuru== * [[W: Fascism|Fascism]] nwere ike bụrụ nke a kọwapụtara nke ọma dị ka ihe na-akpata ọrịa [[w: Conservatism|conservatism]]: ihe ndị dị na nchegharị na-atụgharị ma gbagọrọ agbagọ n'ime onwe ha, site n'itinye uche na ụfọdụ akara ahọpụtara (karịsịa mba), bụ ndị a na-ezoro ezo ma bụrụ chi. ** dee akwụkwọ | aha = Isi ihe dị n'echiche gburugburu ebe ọdịda anyanwụ | ụbọchị = 2002 | onye nkwusa = [[w: Indiana University Press|Indiana University Press]] |isbn=978-0-253-34053-5 |page=182 |url=https: //books.google.com/books?id=bzV1obaQ7fYC&pg=PA182 ==Njikọ Mpụga== [[W:Pete Hay|Pete Hay]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Pete Hay|Pet Hay]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Hay. Pete}} crzf9frc6bqvrk5bz6n4l0qbfynqm6t Pete Seeger 0 1971 11604 7482 2022-10-10T18:48:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q244441]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pete Seeger2 - 6-16-07 Photo by Anthony Pepitone.jpg|thumb|right|Ụzọ kacha mfe iji zere  ndetu ezighi ezi bụ emegheghị ọnụ gị wee bụrụ abụ. Lee ihie ụzọ nke ahụ ga-abụ.]] '''[[w:Pete Seeger|Peter Seeger]]''' ([[3 May]] [[1919]] – [[27 January]] [[2014]]) bụ onye egwu U.S., onye ndọrọndọrọ ọchịchị, na odee; A na-akpọkarị Pete Seeger. ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Pete Seeger sings.JPG|thumb|right|N'ihe niile (tụgharịa, tụgharịa, tụgharịa) Enwere oge...]] [[Usòrò:Pete Seeger2 - 6-16-07 Photo by Anthony Pepitone.jpg|thumb|right|Anyị ga-eji aka na-aga gburugburu ụwa otú ụbọchị.]] * Ebee ka ndị agha niile gara?</br>Ha gaala n'ili, onye ọ bụla.</br>Oh, olee mgbe ha ga-amụta?</br>Oh, olee mgbe ha ga-amụta? ** "Where Have All the Flowers Gone?" (1955) * N'ihe ngosi, ọrụ gị bụ ịchọta ihe ọhụrụ na egwu ahụ. Ihe ị hụtụbeghị mbụ. Ume ebufere, echiche na-ejikọta ihe niile ọnụ. Wee were ihe egwu mee ya. ** p. 119 * Ọ bụrụ na ịbụ abụ dị oke njọ, iwe iwe ga-eme ka ị dị mma. ** p. 122 * "Ya mere, ị ga-eme ihe taa?" na-ajụ mama m n'ime.</br>"E, n'ezie. Ma enwere m oku ekwentị ọzọ m ga-eme. Efere ndị ahụ ruru unyi. M ga-azụkwa nwamba."</br>Achọghị m ime omume asị. M na-eguzogide ya. Chi nke imegharị ihe nwere ike ịrata m site n'iweli otu nku anya. Mgbe ọtụtụ iri afọ nke ime ma ọ bụ zere otu ihe ahụ, ịgafe na piano ka bụ akụkụ kacha sie ike. ** p. 117 * Enwere m mmetụta nke mmụọ mgbe m nọ n'ime ọhịa. Enwere m mmetụta akụkụ nke okike. Ma ọ bụ na-ele anya na kpakpando. [M na-ekwubu] Abụ m onye na-ekweghị na Chineke. Ugbua a sị m, ọ bụ ihe niile dịka nkọwa gị gbasara Chineke siri dị. Dị ka nkọwa m si kọwaa Chineke, abụghị m onye na-ekweghị na Chineke. N'ihi na echere m na Chineke bụ ihe niile. Mgbe ọ bụla, m meghere anya m na-ele Chineke anya. Mgbe ọ bụla, m na-ege ntị ihe m na-ege Chineke ntị ** [http://www.beliefnet.com/entertainment/music/2006/08/pete-seegers-session?p=2 "Pete Seeger's Session"], a [[w:Beliefnet|Beliefnet]] interview (2006) * '''Teknụzụ ga-azọpụta anyị ma ọ bụrụ na o buru ụzọ kpochapụ anyị.''' **[https://web.archive.org/web/20071116160626/http://www.democracynow.org/article.pl?sid=06%2F09%2F04%2F1416217&mode=thread&tid=25 "We Shall Overcome: An Hour With Legendary Folk Singer & Activist Pete Seeger" on ''Democracy Now'' (4 September 2006)] * '''Igodo nke ọdịnihu nke ụwa, bụ ịchọta akụkọ ndị nwere nchekwube na ime ka a mara ha.''' ** "Pete Seeger, Onye na-ede abụ na onye mmeri nke egwu ndị mmadụ, nwụrụ na afọ iri itoolu na anọ" ''New York Times'' (28 January 2014) * ''' Ọ bụrụ na enweghị ike ... ijikwa ya ma ọ bụ rụzie ya ... mgbe ahụ, a ga-emegharị ya ma ọ bụ wepụ ya na mmepụta.''' ** [https://web.archive.org/web/20160305142447/http://www.contracostatimes.com/west-county-times/ci_25071210/berkeley-salutes-folk-singer-seeger Berkeley salutes folk singer Seeger] (6 February 2014) * '''Shh. Gee ntị n'ụda ndị gbara gị gburugburu.''' Rịba ama ụda olu, ụda olu, timbre, ọtụtụ ahịrị ebe a na-eche ihu. Dị ka ìhè kuziri [[Claude Monet|Monet]] ite, ụwa nwere ike na-akụziri gị egwu. ==Njikọ Mpuga== * [[w:Pete Seeger|Pete Seeger]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Pete Seeger|Pete Seeger]] na Wikimedia Commons * [http://www.peteseeger.net/ Pete Seeger Appreciation Page] * [http://www.onpointradio.org/shows/2003/01/20030117_b_main.asp On Point Radio : "The World According to Pete Seeger"] * [http://mysongbook.de/msb/songs/w/weshallo.html "We Shall Overcome"] * [https://web.archive.org/web/20050823012125/http://www.thenation.com/doc.mhtml?i=20050516&s=terkel "Pete Seeger Is 86" by Studs Terkel, ''The Nation'' (16 May 2005)] * [https://web.archive.org/web/20070203115328/http://www.discoverthenetwork.org/individualProfile.asp?indid=1619 DiscoverTheNetwork.org's summary of Seeger's leftist political activities.] * [http://www.city-journal.org/html/15_3_urbanities-communist.html City Journal article on "America's Most Successful Communist"] * [http://www.edu-cyberpg.com/music/peteseeger.html Pete Seeger The World's Most Incredible Communist on the Educational CyberPlayGround] * [https://web.archive.org/web/20140326120357/http://www.latimes.com/obituaries/la-me-pete-seeger-20140128,0,2122566,full.story "Pete Seeger dies at 94; balladeer was America's conscience" by Claudia Luther, ''Los Angeles Times'' (27 January 27 2014)] {{DEFAULTSORT:Seeger, Pete}} gx3c2uqrtfrx3a6xq2smkzzenz57498 Peter Ackroyd 0 1972 11605 7491 2022-10-10T18:48:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q319169]] wikitext text/x-wiki [[Peter Ackroyd]] *Ọ bụ onye na-agụ akụkọ Bekee, onye na-agụ akụkọ ndụ, onye na-ede uri na onye edemede ụmụaka. ==Okwu ndi Okwuru== *Isi nke ụlọ akwụkwọ ahụ na-abụkarị otu - ísì ụtọ nke uwe ochie na-esi ísì ụtọ na-esi ísì ụtọ na-esi ísì ụtọ nke anụ ahụ a na-asaghị, na-emepụta ihe onye isi ụlọ akwụkwọ na-akọwa otu oge dị ka "ụzụ nke ofe ọha mmadụ. ==Edensibia== ** ''Chatterton'' (London: Abacus, [1987] 1991), ch. 5, p. 72. {{DEFAULTSORT:Ackroyd,Peter }} 3uv4gb8vgo5hbuvk48bb31no8k2gay8 Peter Benenson 0 1973 11606 7494 2022-10-10T18:49:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q271049]] wikitext text/x-wiki [[W:Peter Benenson |'''Peter Benenson''']] (a mụrụ ''Peter James Henry Solomon'''; [[w:31 July|31 Julaị]] [[w:1921|1921]] - [[w:25 February|25 February]] 2005]]) bụ onye ọka iwu Britain na onye guzobere òtù ọrụ ruuru mmadụ [[w: Amnesty International|Amnesty International]]. == Okwu Okwuru == * Mepee akwụkwọ akụkọ gị n'ụbọchị ọ bụla n'izu ị ga-ahụ akụkọ sitere n'ebe ọ bụla n'ụwa nke mmadụ a tụrụ mkpọrọ, na-ata ahụhụ ma ọ bụ gbuo ya n'ihi na gọọmentị ya anabataghị echiche ya ma ọ bụ okpukperechi ya… Onye na-agụ akwụkwọ akụkọ na-enwe mmetụta nke enweghị ike. Ma ọ bụrụ na mmetụta ndị a nke ịkpọasị nwere ike ịdị n'otu n'otu n'otu na-emekọ ihe ọnụ, enwere ike ime ihe dị irè. ** Benenson (1961), na: ''Onye na-ekiri ihe'' 28 Mee 1961. ** Mmepe akụkọ, nke mụrụ Amnesty International. * Nrụgide nke echiche otu narị afọ gara aga wetara ntọhapụ nke ndị ohu. ** Benenson (1961), Kwuru na: Paul Gordon Lauren (2011) ''Evolution of International Human Rights: Visions Seen,' p. 251 * Afọ iri anọ gara aga, Amnesty International enwetala ọtụtụ mmeri. Faịlụ ya jupụtara n'akwụkwọ ozi sitere n'aka ndị bụbu akọ na uche ma ọ bụ ndị a tara ahụhụ na-ekele nzukọ ahụ maka ime mgbanwe. Ugbu a amachibidoro ịta ahụhụ site na nkwekọrịta mba ụwa. Kwa afọ ọtụtụ mba na-ajụ ntaramahụhụ ọnwụ. N'oge na-adịghị anya ụwa ga-enwe Ụlọikpe Mpụ Mba Nile nke ga-enwe ike ịhụ na ndị eboro ebubo mpụ kasị njọ n'ụwa ga-ekpe ikpe ziri ezi. Ịdị adị nke Ụlọikpe ahụ ga-egbochi mpụ ụfọdụ.<br>Ma ihe ịma aka ndị ahụ ka dị ukwuu. Amachibidoro ịta ahụhụ mana na ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke mba ụwa ka na-eme ya na nzuzo. Ọtụtụ gọọmentị ka na-ekwe ka mkpọrọ, igbu ọchụ ma ọ bụ "ọdịghị anya" na-eme n'ụzọ na-ezighị ezi site n'aka ndị ọrụ ha n'enwetaghị ntaramahụhụ.<br>Ndị taa ka nwere mmetụta nke enweghị ike ime ihe: ha nwere ike ịkwado Amnesty International. Ha nwere ike inyere ya aka ịkwado nnwere onwe na ikpe ziri ezi. ** Na: Amnesty International (2002) ''Akụkọ Amnesty International'' p. 22 == Njikọ mpụga == [[W: Peter Benenson|Peter Benenson]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Peter Benenson|Peter Benenson]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Benenson, Peter}} [[Òtù:we/ig]] 9pe42bz1u898z2jj3l9vczz7xdygavd Peter Clarke 0 1974 7496 7495 2022-10-10T11:39:39Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Peter Clarke]] '''Peter Clarke''' Peter Clarke (2 June 1929 na Simon's Town, South Africa – 13 Eprel 2014 na Ocean View, Cape Town) bụ onye na-ahụ anya South Africa na-arụ ọrụ n'ofe mgbasa ozi dị iche iche. Ọ bụkwa onye edemede na onye na-ede uri. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Echere m na ọ bụ oge ntọhapụ, mgbanwe dị ka a na-eche [na South Africa] n'ọnọdụ ọ bụla. Ya mere, m nyere nnwere onwe ịchịisi iji rụọ ọrụ dị iche iche ..." <ref>https://nladesignvisual.wordpress.com/2013/02/10/peter-clarke-1929/</ref> ===Ebenside=== ced56l6gyuurrhlkgtzk6q94eyprr7j Peter Gabriel 0 1975 13006 11607 2022-11-14T22:30:23Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[File:Peter Gabriel Allan Warren.jpg|thumb]] ''[[w:Peter Gabriel | Peter Brian Gabriel]]'' (amụrụ [[13 February]] [[1950]]) bụ onye egwu bekee bụ onye izizi ama ama dịka onye ndu ụda olu nke otu rock na-aga n'ihu. [[w: Genesis (band)|Jenesis]]. Ọ hapụrụ otu ahụ wee gaa n'ihu n'ọrụ solo nke na-aga nke ọma, ma bụrụkwa onye ama ama maka itinye aka na mbọ dị iche iche nke enyemaka mmadụ. === "Akụkọ Kate Bush" (2014) === :<small>Okwu sitere na akwụkwọ akụkọ BBC [https://www.youtube.com/watch?v=c4sLwt8mhZs ''The Kate Bush Story'' (2014)] </small> * ''[[w:The Man with the Child in His Eyes|The Man with the Child in His Eyes]] ka bu otu n'ime ihe ndi ahu, nke site na ntughari… nwere ndu nke ya, n'ihi na obu nani. a ukwuu song.''… N'ihi na mgbe niile na ya ma ọ bụ m ma ọ bụ onye ọ bụla na-eke ọnọdụ, ya n'ezie isi mmewere nke ihe gị na-ekwu, abụ olu ụtọ na chords nke ka na-ekwu okwu ike karịa ihe niile stof gburugburu, on. nnukwu egwu. * ''''Ikeputa ihe sitere na nnwere onwe ịda. Na nnwere onwe ịdaba na-abịa site na nnwale, na nke ahụ bụ ihe na-enye ihe n'otu n'otu.''' Ma, ị maara, echere m na obi ike ya, nke bụ ụzọ dị mma isi akọwa ya, ma ọ bụ uche ọbara, nke bụ ihe na-adịghị mma, bụ akụkụ. nke ihe na-enye ya ezigbo uru dị ka onye na-ese ihe. ** Na [[Kate Bush]] * Ọ bụ ihe pụrụ iche bu ihe ejirila egwu ahụ mee - echere m na ọtụtụ ndị abanyela na nsogbu, tinye onwe ha na egwu ahụ, echere m na ọtụtụ n'ime ya bụ ụda olu Kate dị ebube, n'ụdị na-emesi obi ike na ụzọ ịhụnanya, ọ na-emekwa ka ha chee na ikekwe a ga-enwe ụdị ịhụnanya ahụ maka ha. ** Na duet ya na Kate na egwu ya "[[w:Ahapụla (Peter Gabriel na Kate Bush song)|Ahapụla]]", na album ya ọ kpọrọ ''[[w:So|Ya mere]]'' * Edemede [[w:Peter Gabriel|Peter Gabriel]] na Wikipedia bekee 3pk54qvljjvr0l4ktb6hu15a2zslhqo Peter Matthiessen 0 1976 11608 7503 2022-10-10T18:49:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q892108]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Peter Matthiessen photograph.jpg|thumb|Ịhụtụ anya ezi [[w:nature|ihe ekere eke]] bụ ụdị ịla n’ụlọ, gaa n’ebe ọwụwa anyanwụ nke [[w:Sun|anwụ]], ọdida nke [[w:Moon|ọnwa]] - ịla ụlọ nke na-achọghị ụlọ…]] '''[[w:Peter Matthiessen|Peter Matthiessen]]''' ([[w:22 May|22 May]] [[w:1927|1927]] - [[w: April 5|5 April]] [[w:2014|2014]]) bụ [[w:American|onye Amerika]] [[w: novelist|onye edemede]], onye na-ahụ maka ihe okike, onye ode akwụkwọ ọzara, [[w:zen|zen]] [[w: teacher|onye nkuzi]] na onye nnọchite [[w: CIA|CIA]]. Onye rụpụtara akwụkwọ akụkọ edemede ''[[w:The Paris Review|The Paris Review]]'', ọ bụ naanị ya bụ onye odee nwetagoro [[w:National Book Award|National Book Award]] na akụkọ abụọ. == Okwu Okwuru == * Enwere ihe okike, ike okike. Ma ihe ọ bụla ọ bụ na ihe niile anyị na-ahụ. Ọ dị n'ime osisi ahụ, n'akụkụ ya. Ọ bụ naanị ike. Na enwere m ọtụtụ ahụmịhe na ya. Ọnọdụ ụfọdụ na-ewepụta ya, nke ndị omimi niile mara. Nke ahụ bụkwa akụkụ nke ọzụzụ Zen anyị. A na-akpọ ya "mmepe." … Maka otu sekọnd, ị ga-ahụ ihe ụwa bụ. Ọ bụ ụzọ ịhụ ụzọ ọzọ, nke dị egwu, na-atụ egwu, na ihe pụrụ iche na nnukwu ngọzi inwe. ** Dị ka e hotara na [https://www.smithsonianmag.com/arts-culture/peter-matthiessens-lifelong-quest-peace-180950444/"Peter Matthiessen's Lifelong Quest for Peace", na ''Smithsonian Magazine'' (May 2014)] === ''[[w: The Snow Leopard| Agụ oyi]]'' (1978) === [[Usòrò:G W Russell Bathers.jpg|thumb|N'ụzọ dị ịtụnanya, anyị na-ewere nke ọma na [[w: instinct|ime mmụọ]] maka [[w:survival|nzọpụta]], [[w:fear|egwu]] nke [[w: death|ọnwụ]], ga-ekewapụ anyị na [[w: happiness|obi ụtọ]] nke [[w:pure|dị ọcha]] na enweghị nkọwa [[w: experience|ahụmahụ]], nke [[w:body|ahụ]], [[w: mind|uche]], na [[w: nature|eke]] bụ otu.]] [[Usòrò:JUL Xaos Pattern.png|thumb|N'ihe omimi [[w:Visions|ọ́hụ̀]], [[w:universe|ụwa]], etiti ya, na mmalite ya na-eme n'otu oge, [[w:all|niile]] gbara anyị gburugburu, ihe niile dị n'ime anyị. , na [[w:Monism | otu niile]]]] * ''' N'ụzọ dị ịtụnanya, anyị na-ewere ejighị ihe kpọrọ ihe na [[w: instinct| mmuo ]] maka [[w: survival|ndụ]], [[w:fear|egwu]] nke [[w:death|ọnwụ]], ga-ekewapụ anyị na [[w: happiness|obi ụtọ]] nke [[w:pure|dị ọcha]] na nke a na-akọwaghị [[w: experience|ahụmahụ]], nke [[w: body|ahụ]], [[w: mind|uche]], [[w: nature| ọdịdị]] bụ otu ihe ahụ., nkwụghachi azụ site na [[w:wonder|ihe ịtụnanya]], nkwụghachi azụ dị ka lobsters n'ime crannies dị mma, mmuo na-achọghị nke ndụ anyị na-aga n'ihu, na-egosipụta na mmụba na-enweghị [[w:Joy| ọñụ]], na-emebi emebi [[w: money|ego]] ure, ajọ [[w:Pollution| ihe arụ]] nke [[w: earth|ụwa]] na [[w:air|ikuku]] na [[w:water|mmiri]] nke anyị si bịa. ** "October 5", p. 42 * '''[[w: progress|ọganihu]] nke [[w: science|sayensị]] n'ihe gbasara echiche nke isi [[w:unity|ịdị n'otu]], cosmic symmetry (dị ka ọ dị na [[w: unified field theory|ntụgharị otu mpaghara)]]) — kedu ka echiche ndị dị otú ahụ si dị iche, na N'ikpeazụ, site na ịdị n'otu ahụ nke [[w:Plato|Plato]] kpọrọ “nke a na-apụghị ịkọwa akọwa” na “nke a na-apụghị ịkọwa akọwa,” [[w:holistic|Izu oke]] [[w: knowledge|ihe ọmụma]] nke ọtụtụ ndị bi n’ụwa na-ekesa, [[w: Christians|Ndị Kraịst]] gụnyere, tupu ọbịbịa. nke mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ mmepụta ihe mere ka ndị bi n’Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa ghọọ ndị ọhụrụ ọhụrụ? ” ma mebie ha abụọ, [[w: William James|William James]] dere nnukwu ọrụ [[w: metaphysics|metaphysics]]; [[w: Emerson|Emerson]] kwuru banyere “[[w:wise|amamihe]] [[w: silence|gbachie nkịtị]], ịma mma nke eluigwe na ala, nke akụkụ ọ bụla na akụkụ ya jikọtara ya na ya, [[ w: eternal|ebighị ebi]] ahụ . . .”; [[w: Melville|Melville]] zoro aka na “nkwụsị nkịtị ahụ, naanị [[w:voice|olu]] nke [[w: God|Chineke]]”; [[w:Walt Whitman|Walt Whitman]] mere ememe nzuzo kasị ochie, na ọ dịghị Chineke a pụrụ ịhụ “[[w: Divine|Chineke]] karịa onwe gị.” Ma mgbe ahụ, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ebe nile, ìhè doro anya na nke dị nro nke gbaziri [[w: magnificence|ịdị ebube]] [[w: life|ndụ]] na [[w: peace|udo]] [[w: death|ọnwụ]] kpuchiri ya na ọkụ ọkụ [[w: technology|teknụzụ]] siri ike. '''Ma ìhè ahụ na-adị mgbe niile, dị ka [[w:stars|kpakpando]] nke ehihie. Mmadụ aghaghị ịghọta ya ma ọ bụrụ na ọ ga-agafe egwu ya nke ihe na-abaghị uru, n'ihi na "ọganihu" ọ bụla agaghị ewere ọnọdụ ya. ** "October 9", p. 62 == Okwu gbasara Matthiessen == * Ihe odide Peter Matthiessen - akụkọ ifo na enweghị akụkọ ifo - anaghị enye nso nso. Ihe ọ na-eme na nkà na-enweghị atụ bụ itinye onye na-agụ akwụkwọ n'ime obi ndụ nke ndụ - mmetụta siri ike, nke bara ụba nke ịdị ngwa, nke ịnọ na [[oge]). … Ọ bụ nwoke nwere echiche siri ike, onye na-enweta ego nke ukwuu ma na-ekwupụta ya n'ezoghị ọnụ, nwere mmasị na ọchị ngwa ngwa nwere ihe otu onye edemede na-akpọ "nhụjuanya bara uru." … E nwere, n'uche m, ọ dịghị ndụ ide ihe dị mkpa na nke ukwuu iche na ọkara nke abụọ nke narị afọ anyị. Ọrụ dị egwu na nke dị iche iche nke Matthiessen mere ka [[w: William Styron|William Styron]] kpọọ ya "onye na-ese ihe mbụ na nke dị ike . . ** [[w: Howard Norman | Howard Norman]], na [https://www.theparisreview.org/interviews/985/peter-mathiessen-the-art-of-fiction-no-157-peter-mathiessen" Peter Matthiessen, The Art of Fiction No. 157, ''The Paris Review'', mbipụta 150 (mmiri 1999)] ==Njikọ Mpụga== [[W: Peter Matthiessen|Peter Matthiessen]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Peter Matthiessen|Peter Matthiessen]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Matthiessen, Peter}} sq5zposi190qypo6idtenk2lh1zlv7y Petina Gappah 0 1977 11609 7507 2022-10-10T18:49:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4949447]] wikitext text/x-wiki [[Petina Gappah]] [[Usòrò:Petina Gappah Buchmesse.jpg|thumb|Petina Gappah in 2016]] '''[[wikipedia: Petina Gappah|Petina Gappah]]''' (born 1971) bụ onye ọkà íwú Zimbabwe ma burukwa odee. Ọ na-ede na Bekee, n'agbanyeghị na ọ na-esekwa na Shona, asụsụ mbụ ya. N'afọ 2016, a kpọrọ ya onye edemede nke Africa site na Brittle Paper. Na 2017 o nwetara mmekorita DAAD Artist-in-Residence na Berlin. ==Ihe ndị Okwuru== * Ihe na-akpata ọtụtụ n’ime ihe m na-ede bụ ihe bụ́ eziokwu, ma ọ́ bụghị ihe m gụrụ n’akwụkwọ, ihe m nụrụ—Abụ m onye na-ege ntị—ma ọ bụ ihe mere n’ezinụlọ m buru ibu ma buru ibu. Ma n'agbanyeghị na ọ bụ kpọmkwem ihe ndị ahụ ọ dịghị onye na-ekwere na ha dị adị. ** Na ihe ọ na-edekarị gbasara ya na [https://johannesburgreviewofbooks.com/2017/09/04/exclusive-interview-petina-gappah-speaks-about-the-highs-and-lows-of-her-writing-career-and-reveals-details-of-her-next-book/ “Exclusive interview: Petina Gappah speaks about the highs and lows of her writing career, and reveals details of her next book”] in the Johannesburg Review of Books (2017 Sep 4) na Johannesburg Review of Books (2017). Septemba 4) * Echere m na abụ m onye ode akwụkwọ ka mma karịa ịbụ onye ọka iwu. Uche m gbagwojuru anya nke ukwuu n'ihi na enwere m mmasị nke ukwuu, mana a dọọla m aka ná ntị site n'ọmụmụ ihe gbasara iwu. Achọrọ m ikwere na a na-atụ m karịa na nzaghachi m maka ihe omume, yana na m na-enyocha ihe mkpali nke onwe m na nkwenye onwe m. Enwere m echiche siri ike mana amụtara m onyinye nke enweghị mmasị… ** Maka etu ịbụ onye ọka iwu siri kpụzie ihe odide ya na [https://johannesburgreviewofbooks.com/2017/09/04/exclusive-interview-petina-gappah-speaks-about-the-highs-and-lows-of-her-writing-career-and-reveals-details-of-her-next-book/ “Exclusive interview: Petina Gappah speaks about the highs and lows of her writing career, and reveals details of her next book”] na Johannesburg Review of Books (Sep 4, 2017) * Eziokwu abụghị otu n'ime okwu kacha amasị m n'ihi na n'obodo dịka nke a e nwere ihe dịgasị iche iche, eziokwu onye ka ị na-ekwu? ** N'ịbụ onye a na-ewere dị ka ezigbo onye edemede Zimbabwe na [https://www.theguardian.com/books/2015/sep/05/petina-gappah-interview-ive-written-very-zimbabwean-story “Petina Gappah interview: ‘I’ve written a very Zimbabwean story – we keep a lot of family secrets’] na The Guardian (2015 Sep 5) * Echere m na ọ bịara doo ndị mmadụ anya ihe mkpali m bụ. Anaghị m emegide ọchịchị, ọ bụghịkwa m na-emegide otu onye; Achọrọ m ide maka ihe niile m chere na-eme ka anyị bụrụ obodo na-adịghị mma… ** Na mkpali ya dị ka onye edemede na [https://www.theguardian.com/books/2016/nov/13/petina-gappah-zimbabwe-writer-interview “Petina Gappah: ‘I want to write about what makes us into an unkind society’”] na The Guardian (2016 Nov 13) ==Njikọ Mpuga== rudz37gdpqk6kjm20wnxwolbkddj05q Petroleum engineering 0 1978 11610 7512 2022-10-10T18:49:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1273174]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Petroleum engineering|Petroleum engineering]]''' bụ ngalaba [[w: engineering|engineering]] metụtara ọrụ ndị metụtara mmepụta [[w:hydrocarbons|hydrocarbons]], nke nwere ike ịbụ ma ọ bụ. [[w:petroleum|mmanụ crude]] ma ọ bụ [[w: gas gas | gas eke]]. == Okwu okwuru == [[Usòrò:West_Texas_Pumpjack.JPG|thumb|200px|[[w: mmanụ|mmanụ]] na gas [[w: azụmahịa|azụmahịa]] bụ n'ezie azụmahịa [[w: mmiri|mmiri]] na-ejizi. Oghere oghere, ma ọ bụ obere oghere, dị na nkume [[w:oke osimiri|oké osimiri]] oge ochie na-ejupụta, ya mere, mgbe anyị na-egwu olulu mmiri taa, a na-emepụta mmiri n'elu. [[W: Scott Tinker|Scott Tinker]]]] [[Usòrò:Hydraulic_Fracturing-Related_Activities.jpg|thumb|200px|Mgbe [[w:M. Eze. Hubbert|Hubbert]] gosipụtara rịzọlt a na ọgbakọ [[w: Amsterdam|Amsterdam]], "ndị ọkaibe [[w:teknụzụ|teknụzụ]] nabatara ya nke ọma," ka o chetara, "nabata ya kpam kpam, n'enweghị nnukwu [[w: katọ|katọ]] " Mgbe ntuli aka nke ntụkwasị obi gachara, [[w:Royal Dutch Shell | Shell]] haziri ọzụzụ maka nyocha ọhụrụ maka ngalaba ya [[w:engineers|ndi injinia]]. Mgbe oge ruru maka nkuzi mbụ, Willis anọghị ya yabụ Hubbert nyere ya n'onwe ya. "Ihe m [[w: Chọpụtara|chọpụtara]] bụ na echiche [[w: na-arụrita ụka|na-arụrịta ụka]] enweghị mmetụta ọ bụla na ndị a [[w:ndi ikom|ndị ikom]]," ka Hubbert chetara. Ndị injinia ahụ ji n'aka nke ọma na mgbaji ahụ gbajiri agbaji. Edemede ọ bụla, [[w:mgbasa ozi | mgbasa ozi]] ọ bụla na-agbaji gosipụtara mgbajiri agbaji gbakwasara otu ahụ. Hubbert chere na 'a sachapụla ha ụbụrụ kpamkpam. "Ha enweghị ezigbo [[w:ihe akaebe|ihe akaebe]], mana ha ejirila nke ọma mee ihe na nke na ha maara na ọ bụ nke ọma gbajiri agbaji ndị a kwụ ọtọ." Ọ dị mkpa, n'ihi na ọ bụrụ na ha aghọtaghị ike ndị na-arụ ọrụ, ha enweghị ike ịchịkwa ya kpọmkwem. Usoro a ga-adịgide karịa [[w:art|art]] karịa [[w: sayensị|sayensị]]. [[W: Mason Inman|Mason Inman]]]] * Ihe na-eme na [[w:US|US]] n'etiti ugbu a na 2025 [bụ] nnukwu mgbasawanye nke mmepụta mmanụ, ihe dị ka 80% nke uto mmepụta mmanụ zuru ụwa ọnụ sitere na US. Ọ karịrị nnukwu mgbasawanye nke [[w: Saudi Arabia|Saudi Arabia]] nke anyị hụrụ na 1960 na 70s. ** [[w: Fatih Birol | Fatih Birol]] na [https://www.theguardian.com/news/2018/feb/26/fracking-the-reality-the-risks-and-what-the-future -jide "Fracking - eziokwu, ihe ize ndụ na ihe ga-eme n'ọdịnihu"], nke Adam Vaughan, '' The Guardian '', (26 Feb 2018). * Rex Buchanan, onye isi nwa oge nke [[w: Kansas|Kansas]] Geological Survey, nọ na-ekiri egwuregwu Kansas City Royals na Septemba 2014 mgbe ekwentị ekwentị ya bidoro na-ama ọkwa sitere na USGS. Ụjijiji nọ na-ama jijiji na ndịda-etiti Kansas na nso oke ala steeti ahụ na [[w: Oklahoma|Oklahoma]]. Nke a abụghị ihe ijuanya, n’ihi na ihe karịrị 100 [[w:ala ọma jijiji|ala ọma jijiji]] gara Kansas n’afọ ahụ, malite ná nkezi nke otu onye kwa afọ abụọ. Mana ịma jijiji ahụ nọ na-akawanye ike ma n'oge na-adịghị anya ruru ogo 4.2. Gọvanọ Kansas Sam Brownback kpọkọtara ndị ọrụ mkpali-seismicity iji nyochaa ala ọmajiji ahụ. Ndị ọrụ na-arụ ọrụ, nke Buchanan na-elekọta, tụrụ aro ka amachibido mpịakọta ịgba ọgwụ n'ime mpaghara seismic ise n'ofe mpaghara abụọ. Kedu otu ndị ọrụ Kansas siri nwee ike nweta nkwenye? "Echeghị m na anyị nwere ike iwepụta nkọwa ọ bụla ọzọ," Buchanan na-ekwu. "Ị na-ahụ ọkwa nke ọrụ dịka anyị hụrụ: mmụba dị egwu, dị egwu, na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kpọmkwem ebe olulu mmiri buru ibu na-abanye-na ebe ị na-ahụ otu [[w: mmekọrịta| mmekọrịta]] na Oklahoma. Ọ na-esi ike ịbịakwute [[w: mmechi|mmechi]] ọ bụla." Ọ gbakwụnyere na ya na ndị ọrụ ibe ya nwere uru nke ikiri sayensị na ụkpụrụ na-etolite na [[w:Ohio|Ohio]], [[w: Texas|Texas]] na Oklahoma. Ka ọ dị ugbu a usoro ndị Kansas mere dị ka ọ nwere mmetụta. "N'ezie, ọrụ anyị adaala n'oge na-adịbeghị anya," ka ọ na-ekwu, n'ihe banyere ma ọ̀tụ̀tụ̀ ala ọma jijiji na otú ha hà. "Ma agbasiwo m ndị mmadụ ike ka ha ghara ime ụzọ na nke a bụ ụdị nsogbu edozi, n'ihi na ọ bụghị." ** Rex Buchanan na [https://www.scientificamerican.com/article/drilling-for-earthquakes/"Drilling for Earthquakes"], nke Anna Kuchment dere, '' Scientific American '', (March 28, 2016). * “E ebipụtawo ọtụtụ akwụkwọ banyere ala ọma jijiji ndị na-agba ntụtụ n’akwụkwọ geophysical n’ime afọ 40 sochirinụ, ndị ọkà mmụta mbara igwe ghọtara nke ọma ma nwee ekele maka nsogbu ahụ,” ka Bill Ellsworth, bụ́ ọkà mmụta geophysicist na Mahadum Stanford nke malitere ọrụ ya na-ekwu. USGS mgbe nnwale Rangely na-aga n'ihu. O kwenyere na obi abụọ ndị ọkachamara mere ka nguzobe nke nkwenye kwụsịlata. Ọ na-ekwu, sị: “E nwere ọtụtụ obi abụọ ndị ezigbo ndị injinia mmanụ ụgbọala kwuru na [ala ọma jijiji nke sitere n'olulu mmiri ịgba ọgwụ] ga-ekwe omume. "Ihe ọmụma nke usoro anụ ahụ dum efunahụla ma ọ bụ na-agwaghị ọha mmadụ nke ọma." ** Bill Ellsworth na [https://www.scientificamerican.com/article/drilling-for-earthquakes/"Drilling for Earthquakes"], nke Anna Kuchment, '' Scientific American '', (March 28, 2016). * Nye ọtụtụ ndị Oklahoma, o doro anya na ihe ize ndụ ahụ ebiliwo nke ukwuu. Data na-akwado ahụmịhe ha. Ọnụọgụ ala ọmajiji dị na steeti ahụ etoola n'ụzọ dị ịtụnanya. N'afọ 2013, steeti ahụ dekọrọ ala ọmajiji 109 nke nha 3 na karịa. N'afọ sochirinụ ọnụ ọgụgụ ahụ gbagoro ruo 585, na 2015 ọ ruru 890. <br> Mmụba ahụ kpalitere ịdọ aka ná ntị abụọ pụrụ iche nke USGS na OGS jikọrọ aka na October 2013 na Mee 2014. Ndị ọkà mmụta sayensị kwuru na Oklahoma nwere ohere dị ukwuu mụbara. ịhụ oke 5.5 temblor na-emebi emebi. "Ọ bụ oge mbụ m chere na anyị ga-enye ndụmọdụ gbasara ala ọma jijiji n'akụkụ ọwụwa anyanwụ nke Rockies," Robert Williams, onye nhazi USGS etiti na ọwụwa anyanwụ US maka ihe egwu ala ọma jijiji na-ekwu. ** Anna Kuchment, [https://www.scientificamerican.com/article/drilling-for-earthquakes/"Drilling for Earthquakes"], "Scientific American" (March 28, 2016). * N'ime afọ ole na ole gara aga, ahụ ọkụ na-agbawa agbawa agbaala n'ọtụtụ mba Europe, gụnyere Denmark, Lithuania, Romania na karịsịa Poland, bụ ndị hụworo nyocha dị ukwuu karịa mba ọ bụla ọzọ na kọntinent ahụ. Fracking nwere ike inye aka ịkwalite mmepụta gas na Europe n'oge ọ na-eche ọdịda dị egwu ihu. Ogige gas ochie na Oke Osimiri North na-agwụ, dịka nkwụnye ego na Germany, Italy na Romania. Nsonaazụ na-akụda mmụọ abawanyela ịdabere na Europe na gas a na-ebubata, tumadi site na Russia. * Ihe si na Poland pụta ruo taa bụ n’ezie ihe na-akụda mmụọ,” ọkà mmụta banyere mbara ala bụ́ Scott Stevens nke ARI na-ekweta. Ọ na-ekwu na isi ihe mere olulu mmiri ndị ahụ na-adịghị amịpụta mkpụrụ bụ nrụgide dị n'oké nkume, bụ́ nke na-eme ka olulu mmiri ghara ịdị irè. O kwuru, sị: “Onweghị ụzọ ụlọ ọrụ ndị na-eme nchọpụta nwere ike isi mara nke ahụ tupu oge eruo. Ka o sina dị, ọ na-arụ ụka, "Ọ na-adịghị anya ka a ga-ewepụ ikike dị ukwuu nke Poland." N'inye data dị ntakịrị, ọ hụghị ihe mere ọ ga-eji gbanwee atụmatụ ARI. :* Mason Inman, [https://www.scientificamerican.com/article/can-fracking-power-europe/" Can Fracking Power Europe?"], ''Nature Magazine'', ''Scientific American'', ( Maachị 2, 2016). * Site na oge [[w: Royal Dutch Shell | Shell]] na-arụ ọrụ [[w:R. King Hubbert | Hubbert]] na-akọwa ka fracking si arụ ọrụ, "anyị nwere [[w: ndekọ|ndekọ]] nke ọtụtụ puku ndị na-agbaji [[w: ọrụ|ọrụ]], na ọkwa dị iche iche nke ntụkwasị obi na [[w:data|data]]," ka o chetara. "Anyị kwesịrị ịñụ sịga bara uru [[w:ozi|ozi]]." * Mgbe [[w:M. Eze. Hubbert|Hubbert]] gosipụtara rịzọlt a na ọgbakọ [[w: Amsterdam|Amsterdam]], "ndị ọkaibe [[w: teknụzụ|teknụzụ]] nabatara ya nke ọma," ka o chetara, "nabata ya kpam kpam, n'enweghị nnukwu [[w: katọ|katọ]] " Mgbe votu nke ntụkwasị obi gasịrị, Shell haziri ọzụzụ ọzụzụ na nyocha ọhụrụ maka ubi ya [[w:engineers|engineers]]. Mgbe oge ruru maka nkuzi mbụ, Willis anọghị ya yabụ Hubbert nyere ya n'onwe ya. "Ihe m [[w: chọpụtara|chọpụtara]] bụ na echiche [[w: na-arụrita ụka|na-arụrịta ụka]] enweghị mmetụta ọ bụla na ndị a [[w: ndị ikom|ndị ikom]]," ka Hubbert chetara. Ndị injinia ahụ ji n'aka nke ọma na mgbaji ahụ gbajiri agbaji. Edemede ọ bụla, [[w:mgbasa ozi | mgbasa ozi]] ọ bụla na-agbaji gosipụtara mgbajiri agbaji gbakwasara otu ahụ. Hubbert chere na 'a sachapụla ha ụbụrụ kpamkpam. "Ha enweghị ezigbo [[w:ihe akaebe|ihe akaebe]], mana ha ejirila nke ọma mee ihe na nke na ha maara na ọ bụ nke ọma gbajiri agbaji ndị a kwụ ọtọ." Ọ dị mkpa, n'ihi na ọ bụrụ na ha aghọtaghị ike ndị na-arụ ọrụ, ha enweghị ike ịchịkwa ya kpọmkwem. Usoro a ga-adịgide karịa [[w:art|art]] karịa [[w: sayensị|sayensị]]. * N'ụlọ nyocha Shell's Bellaire, otu n'ime ụlọ ọrụ nyocha kacha akwụ ụgwọ nke mba ahụ, nọdụrụ na mgbochi Willis gbakọtara n'ụlọ n'izu ụka. Ọ bụ efere azụ̀ ọla edo, jupụtara na mmiri mmiri Knox gelatin na plasta dị na ya. Willis ejirila gelatin mee ka nkume—kwesịrị ekwesị, n'ihi ọrụ Hubbert na-arụ n'iwu nke ịchacha - ma tinye karama Alka-Seltzer n'etiti ya iji ṅomie olulu mmiri. Ọ na-etinye gelatin mmiri mmiri n'ime ngwa nju ma hapụ ya ka ọ tọọ, wee wepụ karama ahụ. Mgbe ahụ, ọ ga-eji baster wụsa slurry plasta nke Paris n'ime oghere ahụ, na-ejuputa ya ruo mgbe plasta malitere ịbanye n'ime gelatin, na-akpụ ọkpụkpụ. Dị ka ozizi ha buru n'amụma, mgbaji ahụ kwụ ọtọ. <br> Ọ bụ ezie na e jikọtara ntọala Willis ọnụ, Hubbert ghọtara ozugbo na ọ bụ ihe ha chọrọ iji merie ndị injinia ubi: ihe ngosi doro anya. Ha ga-enwe ohere ikwu okwu ha na ogbako Shell nke ime na mbido 1956, n'ime ọtụtụ izu. Ha nwetara ọrụ n'ịrụ ụdị ihe nlereanya ka ukwuu. Iji dochie efere azụ ọla edo nke Willis, Hubbert weputara nnukwu aquariums n'ahịa n'ụlọ ahịa mpaghara. <br> Na ogbako Shell, Hubbert na Willis kọwara nnwale ha wee gosi ihe nkedo plasta, nke mbụ site n'otu akụkụ, mgbaji na-esi n'akụkụ ọ bụla nke olulu mmiri ahụ pụta. Mgbe ahụ, ha na-atụgharị ihe nkedo ahụ, ka ndị na-ege ntị wee hụ na mgbaji ahụ dị gịrịgịrị ma dị nkọ, dị ka mma mma. Ma n'ezie, ihe ịrụ ụka adịghị ya na ha kwụ ọtọ. N'ime otu izu nke ngosi a, ndị injinia ubi malitere izipu data ha chịkọtara mgbe agbajichara olulu mmiri. Ụfọdụ n’ime ha etinyela rọba n’olulu mmiri ka ha hụ mgbidi ahụ. Ndị ọzọ zipụrụ igwefoto n'ime oghere ahụ. Ihe data mpaghara a gosiri n'ọkpụkpụ a kwụ ọtọ n'ezie. [[W: theory|theory]] ziri ezi—na n'ikpeazụ ndị injinia [kwere] ya. Nkwenye nke Willis “nwere mmetụta anwansi,” ka Hubbert si tinye ya. “O mere [Ndị Kraịst] n’ime ndị a [[w:ndi mmadu|ndị mmadụ]].” :* Mason Inman, [https://www.scientificamerican.com/article/how-the-prophet-of-peak-oil-explained-fracking-in-the-1950s-excerpt/“Olee otú Onye Amụma nke Mmanụ kacha elu si kọwaa Fracking na 1950s”], ''Scientific American''; sitere na '' The Oracle of Mmanụ '', (Eprel 8, 2016). * N’adịghị ka [[w:Captain Ahab | Ahab]] (mkpesa ndị na-apụnara mmadụ ihe), [[w: Edwin Drake | Drake]] emebighị site na nchọta ya — opekata mpe, ọ bụghị ozugbo. Mana ọ bụ ezie na ọ bụ ya bụ onye mbụ rụpụtara usoro ngwupụta mmanụ na-aga nke ọma, na-eji ọkpọkọ kụchie olulu mmiri ya ka ọ ghara ịbanye na ya, ọ dịghị mgbe ọ debere usoro ahụ, ego ọ na-enweta mgbe ọ kụrụ [[w: mmanụ|mmanụ]] akpọnwụọ n'oge na-adịghị anya. elu.<br> Otu narị afọ ka e mesịrị, [[w:TIME (magazine)|TIME]] ​​kpọrọ ya “okpu na-arịa ọrịa na ajị agba nke nwoke nọ n’okpu stovu” n’akụkọ nke n’agbanyeghị nke ahụ kwetara na “[t] Ọ bụ ezie na Discoverer Drake merụrụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ enweghị ego ma chefuo, ihe ọ chọtara meghere mgbaghara maka mmanụ n'ofe ala ahụ,” na-akpali otu ìgwè ndị na-achọ mmanụ ịchụso ihe ghọworo, ka ọ na-erule 1959, “otu ebe kasị ukwuu [[w: akụ na ụba|akụnụba]] na-enweta [[w: America|America]]." ** Jennifer Latson, [https://time.com/4008544/american-oil-well-history/ "Otu ụlọ ọrụ mmanụ ala America si malite"], ''OGE'', (August 27, 2015). * Anyị na-ebubata ihe dị ka ọkara nke mkpa gas anyị ugbu a, mana ka ọ na-erule 2030 nke ahụ nwere ike ịdị elu ruo 75%. Ọ bụ ya mere anyị ji na-agba ume itinye ego na nyocha shale-gas anyị ka anyị wee nwee ike tinye ebe ọhụrụ a na-enweta n'ụlọ. ** Odeakwụkwọ ike UK [[w: Amber Rudd | Amber Rudd]], [https://www.scientificamerican.com/article/can-fracking-power-europe/ “Can Fracking Power Europe?”], nke Mason Inman dere. , '' Magazin Nature '', ''Scientific American'' (March 2, 2016). * Otú ọ dị, gas na mmanụ ahụ na-enweta mmiri dị nnu nke ukwuu. "Azụmahịa mmanụ na gas bụ n'ezie azụmahịa eji eji mmiri eme ihe," ka Scott Tinker, ọkà mmụta banyere mbara ala Texas na onye isi na Mahadum Texas na Austin's Bureau of Economic Geology na-ekwu. Mmiri na-esi n'otu nkume dị ka mmanụ na gas. Ha atọ bụ ihe fọdụrụ nke oké osimiri oge ochie nke okpomọkụ, nrụgide na oge gbanwere. Tinker na-ekwu, sị: "Oghere oghere, ma ọ bụ obere oghere, dị n'oké nkume ndị a ka jupụtara n'oké osimiri oge ochie, ya mere, mgbe anyị na-egwu olulu mmiri taa, a na-emepụta mmiri n'elu. Ọ bụ ezie na mmiri ahụ bụ [eke], ọ nwere ike ịbụ ọtụtụ iwu nke ịdị ukwuu karịa saline karịa mmiri oké osimiri ma na-ejikarị ihe na-eme redio eme ihe na-ekekọta ya. Ọ na-egbu osisi na anụmanụ, ya mere, ndị na-arụ ọrụ na-eli ya n'ime ala iji chebe mmiri ọṅụṅụ dị nso n'elu. :* Scott Tinker na [https://www.scientificamerican.com/article/drilling-for-earthquakes/ "Drilling for Earthquakes"], nke Anna Kuchment dere, '' Scientific American '', (March 28, 2016). ==Njikọ Mpụga== [[W: petroleum Engineering|Petroleum Engineering]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Petroleum Engineering|Petroleum Engineering]] na Wikiquote. db9d0wg6o3bxmxa5jfydzpo3hxz1ha5 Phil Freelon 0 1979 11611 7515 2022-10-10T18:49:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7183567]] wikitext text/x-wiki == Phil Freelon == Philip Goodwin Freelon (March 26, 1953 - Julaị 9, 2019) bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ America. == Ihe ndi okwuru == * Ana m enweta mpako dị ukwuu n'ebe ndị na-emepe emepe nke ndị mmadụ na-enwe kwa ụbọchị. Ọ na-amasị m ịmepụta ịma mma na ndụ kwa ụbọchị. * M na-ekwu mgbe niile akụkọ ihe mere eme African American bụ akụkọ America dị mkpa. Ọ bụ maka nnọgidesi ike na nkwụsi ike - ihe onye ọ bụla nwere ike ịkọrọ ya. * Anaghị m eme casinos ma ọ bụ ụlọ mkpọrọ; Ọ na-amasị m ịrụ ọrụ na-eme ka ndụ ndị mmadụ dịkwuo mma, dị ka ụlọ ụlọ akwụkwọ, ụlọ akwụkwọ ọbá akwụkwọ, ụlọ ngosi ihe mgbe ochie na ụlọ gọọmenti. Ọ bụ ya mere m ji nwee mmasị ịrụ ọrụ na ngalaba ọha. * Ọnụọgụ ndị Africa America n'ọrụ m dị ntakịrị; Ihe dị ka pasentị abụọ nke ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ na mba ahụ bụ ndị isi ojii. Ọ ga-amasị m ịhụ ụdị dị iche iche. Ọ bụ ya mere mgbe ọ bụla a gwara m ka m kwuo okwu n’ụlọ akwụkwọ sekọndrị na nke sekọndrị m na-ekwukarị ee. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/80190-Philip_Freelon 98leys23fhj70wb5k9ysv8jc63gfbal Phillis Wheatley 0 1980 11612 7518 2022-10-10T18:49:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q257911]] wikitext text/x-wiki == Phillis Wheatley == Phillis Wheatley Peters, sụpekwara Phyllis na Wheatly (c. 1753 – Disemba 5, 1784) bụ onye odee America a na-ewere ya dị ka onye mbụ onye America na-ede akwụkwọ nke uri ebipụtara. == Ihe ndi okwuru == * N'ime anụ ọhịa ọ bụla, Chineke etinyewo ụkpụrụ, nke anyị na-akpọ ịhụnanya nke nnwere onwe; ọ bụ enweghị ndidi nke mmegbu, na uwe ogologo ọkpa maka nnapụta. * Ụwa bụ onye nkụzi siri ike, n'ihi na iwe ya adịghị ize ndụ karịa ịmụmụ ọnụ ọchị na ire ụtọ ya, ọ bụkwa ọrụ siri ike idebe n'ụzọ amamihe. * Site n'ọchịchịrị gbara ọchịchịrị leghachi azụ, ndò anwụghị anwụ, N'ọgba aghara ahu nke ọnwu-gi meworo. * Kamgbe m laghachiri America Nna-ukwu m, n'ọchichọ nke ndi enyim na England enyela m nnwere onwe. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/25162-Phillis_Wheatley pdqid6x0963uj2iklstf3wc7mum8fg5 Phra Paisal Visalo 0 1981 11613 7521 2022-10-10T18:49:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16138436]] wikitext text/x-wiki '''Phra Paisal Visalo''' bụ onye abbot. ==Okwu ndi Visalo kwụrụ== * Ndị mọnk Myanmar dịpụrụ adịpụ ma ha na ndị Buddha nọ n'akụkụ ụwa ndị ọzọ na-enwe mmekọrịta siri ike **[https://www.nytimes.com/2013/06/21/world/asia/extremism-rises-among-myanmar-buddhists-wary-of-muslim-minority.html 21 June 2013] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Phra Paisal Visalo|Phra Paisal Visalo]] na Wikipedia bekee p2thce3rnxk2yt1v3ogu2fwc5ww9326 Phumzile Mlambo-Ngcuka 0 1982 11614 7524 2022-10-10T18:49:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q540935]] wikitext text/x-wiki '''Phumzile Mlambo-Ngcuka''' onye a mụrụ na ubọchi nke-atọ nke ọnwa iri na otù 1955. Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa na onye bụbu onye ọrụ United Nations, onye jere ozi dị ka onye isi nchịkwa nke UN Women nwere ọkwa nke Under-Secretary-General nke United Nations. Mlambo-Ngcuka jere ozi dị ka osote onye isi ala South Africa site na 2005 ruo 2008, dị ka nwanyị mbụ ji ọkwa ya na n'oge ahụ nwanyị kachasị elu na akụkọ ihe mere eme South Africa. N'ime oge ya dị ka osote onye isi ala South Africa, ọ na-ahụ maka mmemme iji luso ịda ogbenye ọgụ na ịhụ na ndị ogbenye na-erite uru na uru nke akụ na ụba na-eto eto. === Ihe ndi O kwuru === * Inweta nhatanha umuwoke na umnwanyị bụ imebi ọnọdụ dị ugbu a - ọ bụghị ịkparịta ụka ya. * Ibu nwoke na nkwanye ugwu ndi na-esoya bu ihe ana-enye nwoke mgbe a mụrụ ha. Ma ị chọrọ ya ma ọ bụ na ị chọrọ ya, ị nwere ihe ùgwù dị ka nwoke, ma ị na-alụso ya ọgụ ma jụ ya site n'ịghọ nwoke na-ahụ maka nwanyị, ma ọ bụ na-enweta ihe ùgwù ndị na-eso ya. <ref>https://www.inspiringquotes.us/author/1408-phumzile-mlambo-ngcuka</ref> === Ebensidee === ijngs004nvxybdel7kx6x2qx4gnnmbv Phyno 0 1983 11615 7527 2022-10-10T18:49:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18001561]] wikitext text/x-wiki == Phyno == Chibuzor Nelson Azubuike (amụrụ 9 Ọktoba 1986), mara amara dị ka Phyno Fino, bụ onye Naijiria rapper, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-edekọ ihe. Ọ malitere ọrụ egwu ya dị ka onye na-emepụta ihe n'afọ 2003, ma bụrụkwa onye ama ama n'ịgba egwu n'asụsụ Igbo. == Ihe ndi okwuru == * Ndị mmadụ na-agba m ume n'akụkụ dị iche iche. Ihe ọ bụla na-akpali ụdị egwu m. * Ka ị na-amụtakwu, ka ị na-amakwu ya. Ka ị mara, ka ị na-etowanye. * Otu nwoke nke na-emeso nwanyị ya dị ka ada eze na-egosi na a zụlitere ya n'aka eze nwanyị. == Ebenside == https://www.owogram.com/phyno-quotes/ 5avx1ekhk6yscptv637odixmvyk02oi Pierce Brosnan 0 1984 11616 7531 2022-10-10T18:50:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q81520]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Pierce Brosnan 2017 (cropped).jpg|thumb|Brosnan na 2017]] '''[[w:Pierce Brosnan|Pierce Brendan Brosnan]]''', [[w:Order of the British Empire | OBE]] (16 Mee 1953) bụ onye omere Irish, onye na-eme ihe nkiri, na onye na-eme ihe ngosi. == Okwu Okwuru == * N'oge m bụ nwata dị ka onye na-eme ihe nkiri, Bond abụghị ọchịchọ, mana mgbe Cassie na-egwu egwu na For Your Eyes Only, mgbe ahụ, n'ezie, ọ ghọrọ egwuregwu. M ga-eme onwe m ihe oyiyi James Bond. Naanị maka ntụrụndụ. Naanị chụpụrụ ya n'ụlọ ọrụ, ma ọ bụ ịpụ apụ, ma ọ bụ na-ekwu maka ahụmahụ ya na ya. Ma n'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụghị ọchịchọ ịkpọ James Bond. Enwere m mmasị n'akụkụ ndị ọzọ nke ọrụ ahụ. ** [https://web.archive.org/web/20161224024457/http://www.cigaraficionado.com/webfeatures/show/id/Brosnan-Pierce-Brosnan_6003/p/2 Brosnan. Pierce Brosnan.] (Nọvemba 1997) * Ekpere nyeere m aka n’ihi ọrịa kansa nwụnahụrụ nwunye m na otu nwa dara ada n’oge ihe isi ike. Ugbu a ekpere na-enyere m aka ịbụ nna, ịbụ onye na-eme ihe nkiri na ịbụ nwoke, ọ na-enyere aka mgbe niile inwe ntakịrị ekpere n'akpa azụ gị. Na njedebe nke ụbọchị, ị ga-enwe ihe na maka m bụ Chineke, Jesus, m Catholic nzụlite, okwukwe m. N'ụzọ (ndụ m) niile na-eduga n'obere nwa nwoke na Navan, obodo m dị n'akụkụ osimiri Boyne. Mgbe ụfọdụ, a na-ese ya n'ụda olu ụtọ mana ọ bụ ụzọ dị egwu a ga-esi zụlite ya. Ndị Katọlik na ụmụnna ndị Kraịst, ndị ahụ bụ ihe oyiyi gbanyere mkpọrọgwụ na ntọala maka onye nwere nkà ụfọdụ, Chineke emewo m ihe ọma. Okwukwe m adịwo mma nye m n'oge nhụjuanya miri emi, obi abụọ na egwu. Ọ bụ asụsụ a na-ekpe ekpere mgbe niile… O nwere ike ịbụ na enwetaghị m ego m n'aka ụmụnna Ndị Kraịst ma ọ bụ na enwetaghị m akwụkwọ mmụta kacha ukwuu n'aka ha mana enwere m okwukwe siri ike. Ma, e nwere otu ihe ndị Ireland maara otú e si eme ya bụ ịlanarị. Ị ga-edobe okwukwe gị ma nọgide na-enwe nchekwube. ** [http://www.irishcentral.com/culture/entertainment/pierce-brosnan-talks-about-his-deep-catholic-faith-118983269-237736371 Pierce Brosnan na-ekwu maka okwukwe Katọlik miri emi ya] (March 31, 2011) ) == Njikọ mpụga == [[W: Pierce Brosnan|Pierce Brosnan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Pierce Brosnan|Pierce Brosnan]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Brosnan, Pierce}} pn9kbvcaa9cnilbm35xpd21ksx0dpu3 Political prisoner 0 1985 7537 7536 2022-10-10T11:39:41Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Political Prisoner| onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]''' bụ mmadụ a tụrụ mkpọrọ n'ihi na ha emegidela ma ọ bụ katọọ gọọmentị aka ya dị na-ịtụ ya mkpọrọ. ==Okwu Okwuru== * '''Enweghị ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ime [[w: Democracy |ọchịchị onye kwuo uche ya]], ma ọ bụ njide n'enweghị ikpe na Ọnọdụ iwu.' '' ** [[W:|Gideon Levy]], ''[https://www.haaretz.com/opinion/.premium-in-a-democracy-palestinian-lawmaker-khalida-jarrar-would-be-free-1.6197028 Na a Ọchịchị onye kwuo uche ya, Onye omebe iwu Palestine Khalida Jarrar ga-enwere onwe ya] '' (June 21, 2018), '' [[w:Haarrtz|Haaretz]] ''. * '''Mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, njide n'enweghị ikpe na [[w: Political Prisoner|Mkpọrọ na-akparaghị ókè]] kọwapụta [[w: force|aka ike]].''' ** [[W:|Gideon Levy]], ''[https://www.haaretz.com/opinion/.premium-in-a-democracy-palestinian-lawmaker-khalida-jarrar-would-be-free-1.6197028 Na a Ọchịchị onye kwuo uche ya, Onye omebe iwu Palestine Khalida Jarrar ga-enwere onwe ya] '' (June 21, 2018), '' [[w:|Haaretz]] ''. = Njikọ mpụga = [[W: Political Prisoner|Political Prisoner]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Political Prisoner|Political Prisoner]] na Wikiquote. onuobxkuhc8zal83leukv8ygs8iv32b Pollution 0 1986 13462 7541 2023-04-20T20:28:53Z Ennydavids 89 /* Okwu okwuru */ meziri foto wikitext text/x-wiki '''[[w: Mmetọ | Pollution]] ''' bụ iwebata ihe mmetọ n'ime gburugburu ebe obibi na-ebute mgbanwe ọjọọ. Mmetọ nwere ike ịdị n'ụdị kemịkal ma ọ bụ ike, dị ka mkpọtụ, okpomọkụ ma ọ bụ ọkụ. Ihe ndị na-emetọ ihe, ihe ndị mejupụtara mmetọ, nwere ike ịbụ ihe ndị si mba ọzọ / ike ma ọ bụ ihe mmetọ sitere n'okike. == Okwu okwuru == [[Usòrò:F-14A_VF-114_over_burning_Kuwaiti_oil_well_1991.JPEG|thumb|mkpịsị aka|[[w:Barack Obama|Mr. President]], ahụrụ m na ọ na-agba ume na ị na-atụpụta atụmatụ maka ibelata mmetọ [ikuku]. N'ịnabata ngwa ngwa ahụ, ọ dịkwa m ka o doo m anya na [[w: mgbanwe|mgbanwe ihu igwe]] bụ nsogbu nke enweghịzi ike ịhapụ ọgbọ [n'ọdịnihu]. [[W:Pope Francis|Pope Francis]]]] [[Usòrò:DARK_CLOUDS_OF_FACTORY_SMOKE_OBSCURE_CLARK_AVENUE_BRIDGE_-_NARA_-_550179.jpg|thumb|Site n'inyocha ọnọdụ ndị dị na China na ịnwale n'ụlọ nyocha, ndị ọkà mmụta sayensị na-atụ aro na nchikota [[w:ihu igwe|ihu igwe]] nwere ike inwe ụkpụrụ na :Great Smog nke [[w:London|London fog]] ka ọ ghọọ ikuku nke concentrated [[w:sulfuric acid|sulfuric acid]]. ~ Camila Domonoske]] [[Usòrò:Obvious_water_pollution.jpeg|thumb|Mmetọ plastik n'ụdị obere irighiri ihe (dayameta na-erughị 5 mm) -nke a na-akpọ "microplastic" - achọpụtala n'ọtụtụ akụkụ nke oke osimiri ụwa. A maara ha ka ha na biota na-emekọrịta ihe na ọkwa nke onye ọ bụla, dịka ọmụmaatụ. site na iri nri, mana amabeghị mmetụta ha nwere na ọkwa ọnụọgụgụ ha. ~ M.C. Goldstein]] * '' Ụwa na-emetọ plastik abụghị nhọrọ kama itinye aka na ndụ - ntinye aka na ọgbọ na-abịa.'' ** [[W:Amit|Amit Ray]], Mee ka ume gị maa mma - Mma ndụ gị mma (2015), p 55. * Mmiri mkpofu sitere n'ụlọ ndị a na-anakọta n'ọwa mmiri na-agba n'akụkụ akụkụ okporo ụzọ ma na-esi ísì dị egwu n'ezie. Enweghị ụlọ mposi ọha na eze n'okporo ámá ma ọ bụ n'ámá. Ndị ọbịa, ọkachasị ụmụ nwanyị, na-enwekarị nkụda mmụọ mgbe a na-akpọ okike. N'ime ụlọ ọha, ụlọ ọrụ idebe ihe ọcha bụ ihe ochie na-apụghị ikweta ekweta .... Dị ka obodo ukwu, [[w: Berlin|Berlin]] esighị n'ọnọdụ nke obi ọjọọ pụta na mmepeanya ruo mgbe 1870 gasịrị. ** [[w:August Bebel|August Bebel]] e zoro aka na ya na David Clay Large, Berlin (2000) p 17-18 * Gburugburu ụwa, ojiji [[w: ọgwụ|ọgwụ]] anọwo na-abawanye kemgbe narị afọ gara aga, ọ ga-aga n'ihu na-abawanye n'ọdịnihu site na imepụta ọgwụ ọhụrụ iji gwọọ ọrịa ndị a chọpụtara n'oge na-adịbeghị anya yana ọnọdụ ndị a na-agaghị agwọta na mbụ. Mgbe onye ọrịa were ya, a na-ewepụ ihe ndị na-emepụta ọgwụ na-arụ ọrụ (API) na metabolites ha na sistemu nsị. A na-ebuga ha n'ebe a na-arụ ọrụ ọgwụgwọ mmiri na-ekpofu mmiri, ebe, dabere na nhazi ha na ihe ndị na-ahụ maka physicochemical, ha nwere ike imebi ya site na usoro ọgwụgwọ ndu ma ọ bụ hapụ ya na gburugburu ebe obibi na nsị ma ọ bụ sorb ka sludge. Ya mere, a ga-ekpughere gburugburu ala ahụ na API na metabolites ha mgbe a na-etinye sludge sitere na usoro ọgwụgwọ n'ala dị ka fatịlaịza [[w:agricultural|ọrụ ugbo]] ma ọ bụ mgbe a na-agbapụta ala site na mmiri mkpofu eweghachitere. Ọ bụ ezie na naanị ọmụmụ ole na ole enyochala ihe omume API na gburugburu ala, data dịnụ na-egosi na klaasị API dị iche iche, gụnyere ọgwụ mgbochi mkpali na-adịghị steroidal, antidepressants, anticonvulsants, na antibacterial agents na-eme n'ime ala na mkpokọta ruo ala dị ala. mg/kg ọkwa. <br> N'ihi nchọpụta nke ọgwụ na ala, a na-enwe nchegbu maka enwere ike ibuba ihe ndị a n'ime ihe oriri mmadụ na iji tinye ihe ize ndụ nye ahụike [mmadụ]. Ọtụtụ ọmụmụ egosila nnabata nke ọgwụ eji eme ọgwụ mmadụ na anụmanụ n'ime [[w:osisi|osisi]]. Nnyocha enyochala nnabata na ntụgharị nke API dị iche iche na-elekwasị anya na ọgwụ antidepressant fluoxetine na kemịkalụ nje na-egbu egbu gụnyere sulfamethazine, sulfamethoxazole, na trimethoprim n'ime ọtụtụ ụdị osisi gụnyere mgbọrọgwụ na ịgba ihe ọkụkụ dị ka soybean, letus, na karọt. ** Laura J. Carter, Eleanor Harris, Mike Williams, Jim J. Ryan, Rai S. Kookana, na Alistair B. A. Boxall, [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3908740/" Akara aka na iwelite ọgwụ n'ime ala-ihe ọkụkụ", ''J Agric Food Chem''. 2014 Jenụwarị 29; 62 (4): 816–825 . * Site n'inyocha ọnọdụ na [[w:China|China]] na ịnwale n'ime ụlọ nyocha, [[w:ndi ọka mmụta sayensị|ndị ọkà mmụta sayensị]] na-atụ aro na ngwakọta nke usoro [[w:igwe|igwe]] na [[w:kemistịrị|kemistry]] nwere ike bute [[w:Great Smog nke London. |London fog]] ka ọ bụrụ nhịahụ nke gbadoro ụkwụ [[w:sulfuric acid|sulfuric acid]]. ** Domonoske, Camila (2016-11-23). "Nnyocha na Chinese Haze na-enyere aka mgbawa ihe omimi nke London's Deadly 1952 Fog". NPR. eweghachiri 23 Nọvemba 2016 * [[W:Barack Obama | Mr. President]], ahụrụ m na ọ na-agba ume na ị na-atụpụta atụmatụ maka ibelata mmetọ [ikuku]. N'ịnabata ngwa ngwa ahụ, ọ dịkwa m ka o doo m anya na [[w: mgbanwe Ihu Igwe|mgbanwe ihu igwe]] bụ nsogbu nke enweghịzi ike ịhapụ ọgbọ [n'ọdịnihu]. * [[W:Pope Francis|Pope Francis]], [http://abcnews.go.com/US/read-pope-francis-speech-gave-white-house/story?id=33972629 "Okwu Pope Francis na White House" (Septemba 23, 2015)] * '' ''Mmetọ abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị ihe onwunwe anyị na-adịghị ewe ihe ubi. Anyị na-ahapụ ha ka ha gbasasịa n'ihi na anyị amataghị uru ha bara.'''' Mana ọ bụrụ na anyị abanye na nhazi atụmatụ, gọọmentị nwere ike ọnyà ndị na-emetọ ihe n'ọnyà na mkpofu ma nwetaghachi ego karịa nke a ga-efu na ya. kemịkalụ echekwabara ha ga-anakọta. ** [[W: Buckminster|Buckminster Fuller]] dị ka e hotara na [http://books.google.com/books?id=kVMEAAAAMBAJ&q=&quot;Mmetọ+bụghị ihe+ kama+ akụ+ anyị anaghị+ na-ewe ihe ubi+ Anyị+ kwe ka+ha+gbasasị |Barry Farrell]] na [[w: Ndụ (akwụkwọ akụkọ)|"akwụkwọ akụkọ ndụ"]], (26 February 1971). * A hụla mmetọ rọba n’ụdị obere irighiri ihe (dayameta na-erughị 5 mm)—nke a na-akpọ “microplastic”—n’ọtụtụ akụkụ nke oke osimiri ụwa. A maara ha ka ha na biota na-emekọrịta ihe na ọkwa nke onye ọ bụla, dịka ọmụmaatụ. site na iri nri, mana amabeghị mmetụta ha nwere na ọkwa ọnụọgụgụ ha. Otu usoro enwere ike maka mgbanwe microplastic na-ebute gburugburu ebe obibi pelagic bụ site na iwebata ebe obibi siri ike na gburugburu ebe obibi ebe ọ na-adịkarị ụkọ. N'ebe a, anyị na-egosi na mkpokọta microplastic dị na North Pacific Subtropical Gyre (NPSG) ejirila iwu abụọ dị ukwuu n'ime afọ iri anọ gara aga, yana mmụba a ewepụtala ụmụ ahụhụ na-egbu egbu Halobates sericeus site na njedebe mkpụrụ maka oviposition. Ọnụ ọgụgụ dị elu nke microplastic dị na NPSG mere ka mmekọrịta dị mma n'etiti H. sericeus na microplastic, na mmụba n'ozuzu na njupụta akwa H. sericeus. Predation na akwa H. sericeus na ụmụ nwa ọhụrụ nwere ike ikwado nyefe ike n'etiti mkpọkọta pelagic na mkpụrụ osisi. Ntugharị nke ihe ndị dị ndụ nwere njikọ siri ike nwere ike ịdị mkpa iji ghọta mmetụta gburugburu ebe obibi nke mmetọ microplastic nke oke osimiri. ** Goldstein, M. C.; Rosenberg, M.; Cheng, L. (2012). "Mmụba microplastic irighiri ihe dị n'oké osimiri na-eme ka oviposition dị n'ime ụmụ ahụhụ na-egbu egbu". Akwụkwọ ozi bayoloji. 8 (5): 817–20 . doi:10.1098/rsbl.2012.0298. PMC 3440973 Enwere ike ịnweta ya n'efu. * Nnwale ndị ike nuklia na-aga n'ihu, bụ́ ndị mba ndị ọzọ nwere ike ịbụ ndị na-amachaghị nke ọma n'igbochi mmetọ n'oge ka oge na-aga, ga-emetọwanye ikuku nke anyị nile na-aghaghị iku ume. Ọbụna mgbe ahụ, ọnụ ọgụgụ nke [[w: ụmụaka|ụmụaka]] na [[w: ụmụ ụmụ|ụmụ ụmụ]] nwere [[w: Cancer|cancer]] n'ime [ọkpụkpụ] ha, yana [[w:Leukemia | leukemia]] na [[w: ọbara|ọbara] ha, ma ọ bụ ya na [[w: nsị|nsị]] n'ime ha [[w: Lungs | ngụgụ]] nwere ike yie ụfọdụ ntakịrị ntakịrị, ma e jiri ya tụnyere ihe egwu ahụike eke. Mana nke a abụghị ihe ize ndụ ahụike sitere n'okike - ọ bụghịkwa okwu ọnụ ọgụgụ. Ọnwụ nke ọbụna otu [[w: ndụ|ndụ]] mmadụ, ma ọ bụ arụrụ arụ nke ọbụna otu [nwa] -- onye nwere ike ịmụ ogologo oge ka anyị gachara - kwesịrị ịmetụta anyị niile. Ụmụ anyị na ụmụ ụmụ anyị abụghị nanị [[w: ọnụ ọgụgụ|ọnụ ọgụgụ]] nke anyị nwere ike ịbụ [[w:ndi enweghị mmasị|ndị enweghị mmasị]]. ** [[W: John Kennedy|John F. Kennedy]], [[w: Partial Nuclear Test Ban Treaty|Mgbochi Nkwekọrịta Nleba Nnwale Nuklia]] okwu [http://www.jfklibrary.org/Research/Ready-Reference/JFK-Speeches/ Adreesị-redio-na-TV-ndị America-na-Nuclear-Test-mmachibido iwu-July-26-1963.aspx Radio na Television Adreesị Ndị America na Nkwekọrịta Nkwekọrịta Ule Nnwale Nuklia] ([[w:26 July|26 Julaị]] [1963]) * Ebe ndị dị ala na-emetọọ nke ukwuu nke na mmadụ nwere ike ikwu na-enweghị ikwubiga okwu ókè na a na-eme ka uzuzu meteoric oxidized n'ihi mmeghachi omume kemịkalụ nke ume mmụọ, nke na-ebu ụzọ eme ihe na ọla .... mbara ala bụ ọdachi. Ahụ dị ala dị nro na-agbagharị dị ka ndị na-apụnara mmadụ ihe n'ahịa ahịa ma si otú a gbochie nguzobe nke mbọ na-ewuli elu nke ọma. Mmadụ ga-eburịrị ọchịchọ pụrụ iche iji banye n'ofe oke nke nkwụnye ego ndị a dị egwu. Ya mere, anyị ekwesịghị ikwere na a pụrụ inwe [[w:Thought|echiche]] ma ọ bụrụ na [[w:karma|nsonaazụ]]; ọbuná nke kachasi iko nwere ike jubiga ókè! Nke a na-emetụta karịsịa na ntụgharị, mgbe ike ndọda na-egbochi ọtụtụ irighiri ihe dị arọ. Yabụ mgbe anyị na-ekwu maka mkpa dị mkpa iji mee ka ike mmụọ dị ọcha site na ndozi nke echiche, anyị na-eburu n'uche ịdị ọcha nke mpaghara ala. Iji gbazite asụsụ nke Nzukọ-nsọ, ọ dị mkpa imeri ìgwè ndị mmụọ. **[[W:Morya | Morya,]] ''Obi'', [Agni Yoga]], (1932) * Ọ bụrụ na anyị anwụọ otu ụbọchị n’ihi mmetọ nke ikuku nke anyị, a ga-enwe ntakịrị nkasi obi n’ịhapụ kọntinent na-anwụ anwụ nke e ji ígwè gbachie. **[[W: George McGovern|George McGovern]], [https://www.presidency.ucsb.edu/documents/address-accepting-the-presidential-nomination-the-democratic-national-convention-miami 1972 Okwu nnabata Democratic National Convention] , (14 Julaị 1972) *N'afọ 1991, [[w:Landsat program|Landsat]] weghaara [[w: gburugburu ebe obibi|gburugburu ebe obibi]] [[w:ihe si na ya pụta|ihe si na ya pụta]] nke [[w: agha|agha]]. Ka ndị agha [[w:Iraqi|Iraqi]] siri na [[w: Kuwait|Kuwait]] pụọ, ha gbara ọkụ karịrị olulu mmanụ 650 ma mebie ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 75 ọzọ, bụ nke wụsa mmanụ n'ime ọzara wee banye [[w:Persian Gulf | Persian Gulf] ]. <br> [ọkụ] gbara ọnwa iri. Dị ka ọmụmụ 2009 e bipụtara na Mgbochi na Nchịkwa Ọdachi, ndị ọrụ mgbanyụ ọkụ sitere na mba iri, akụkụ nke otu nzaghachi nke nwere ihe dị ka ndị ọrụ 11,450 sitere na mba 38, jiri teknụzụ ndị a maara nke ọma na nke a na-anwalebeghị mbụ iji gbanyụọ ọkụ. Mgbe agbanyụchara nke ikpeazụ na Nọvemba, ihe dị ka ọdọ mmiri 300 ka fọdụrụ, yana akwa nke soot na mmanụ dapụtara na mbara igwe wee gwakọta ya na ájá na gravel iji mepụta 'tarcrete' n'ofe pasent 5 nke ala Kuwait. * E mere atụmatụ na a tọhapụrụ otu ijeri barel mmanụ na gburugburu ebe obibi. Mgbe ọtụtụ ọkụ gbachara, barel 25 ruo 40 gbasapụrụ n'ọzara yana nde barel 11 na Ọwara Persian, dịka akwụkwọ 2012 bipụtara na Remote Sensing of Environment si kwuo. Maka ntụnyere, 2010 Deepwater Horizon wụsara n'Ọwara Oké Osimiri Mexico ka a tọhapụrụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde barel mmanụ ise. Odida obodo Kuwait eweghachila ntakịrị. Mgbalị ime ka ọ dị ọcha ewepụla nde barel mmanụ 21 n'ọzara, mana e mere atụmatụ na otu nde barel ka dị. ** [[w: NASA | NASA]], [https://www.nasa.gov/mission_pages/landsat/news/40th-top10-kuwait.html "Landsat Top Ten - Kuwait Oil Fire"], (07.23. 12). * “E nwebeghị nnyocha e mere n’ezie nke jikọtara ihe ndị fọdụrụ [ọgwụ] ndị dị n’ime mmiri anyị na nsogbu ahụ́ ike ụmụ mmadụ,” ka Ilene Ruhoy, bụ́ ọkà n’akparamàgwà ụmụaka na ndị na-ahụ maka n’ihe banyere gburugburu ebe obibi bụ́ onye nyochaworo okwu ahụ na-ekwu. Nke ahụ nwere ike ịbụ ihe ịrịba ama na ọ dịghị ihe iyi egwu ha, ma dị ka Wilson, Ruhoy na-ekwusi ike otú o si esi ike ime ụdị ọmụmụ ihe ndị a. "Ị na-ekwu maka ikpughe akụkụ kwa nde, akụkụ kwa ijeri. Ma ọ bụ ngwakọta nke [ọgwụ]. Ọ bụghị naanị otu ọgwụ na mmiri, ọ bụ ọtụtụ nke. Ọ na-ekpughere obere ọgwụ ndị a, mana ọtụtụ ọgwụ n'ime ọtụtụ iri afọ - iri, 20, 30, 40, 50, 60.” ** Ilene Ruhoy ka qtd. na Leigh Boerner, [https://www.pbs.org/wgbh/nova/article/pharmaceuticals-in-the-water/ "Ajụjụ mgbagwoju anya nke ọgwụ ọjọọ na mmiri"],' Nova Next', PBS, (Mee 14, 2014). * Nnyocha ndị e mere n'ụgbụ a adịchaghị n'isi karia nlebanya anya mana ọ nwere oke gbasara mpaghara enwere ike ịpụta (oghere netwọk 1–2 m na ụgbọ mmiri na-agbadakarị iji bute ụgbụ, na-achọ oge ụgbọ mmiri raara onwe ya nye). A na-ekpebi irighiri ihe mgbochi rọba ahụ site na nha ntupu, yana nha ntupu yiri nke a chọrọ iji mee ntụnyere bara uru n'etiti ọmụmụ. A na-eji ụgbụ neuston ma ọ bụ Manta trawl nke nwere ntupu 0.33 mm were were atụpụta irighiri ihe na-ese n'elu mmiri. N'iburu n'ọkwa dị elu nke mgbụsị akwụkwọ na-awụba n'oké osimiri, ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ụgbụ a na-achọ ka a mara nke ọma nke ọma nkezi oke mkpofu n'oké osimiri. A kọwawo mgbanwe ogologo oge na meso-awụba n'ihe gbasara plastik site na iji akwa ụgbụ elu: na North Pacific Subtropical Gyre na 1999, ụbara plastik bụ 335 000 ihe / km2 na 5.1 kg / km2, dị ka usoro nke ịdị ukwuu karịa ihe atụ anakọtara na ya. afọ 1980. A kọwo mmụba dị egwu yiri nke ahụ na irighiri rọba na Japan. Otú ọ dị, ọ dị mkpa ịkpachara anya n'ịkọwa nchoputa ndị dị otú ahụ, n'ihi nsogbu nke oke oghere dị iche iche, na mkpa iji tụnyere ihe atụ sitere na mmiri mmiri nhata, nke bụ na, ọ bụrụ na a na-eme nyocha nke otu ngwugwu mmiri n'izu dị iche iche. , enwere ike ịhụ usoro mgbanwe dị ukwuu na ntinye rọba. ** Ryan, P. G.; Moore, C. J.; Van Franeker, J. A.; Moloney, C.L. (2009). "Na-enyocha ụbara ihe mkpofu rọba na gburugburu mmiri." Azụmahịa nkà ihe ọmụma nke Royal Society B: Sayensị Biological. 364 (1526): 1999–2012. [[Usòrò:Plastic pollution in Amol - Iran 01.JPG|thumb|[[w: Amit Ray | Amit Ray]]: Ụwa na-emetọ ihe n'efu abụghị nhọrọ kama itinye aka na ndụ - ntinye aka na ọgbọ na-abịa.]] Joanna Wilson, bụ́ ọkà mmụta ihe banyere ihe ndị dị ndụ n'ụlọ akwụkwọ na-ekwu, sị: “E nweela ezigbo ọrụ a rụrụ na [[w:US|U.S.]] na [[w: Canada|Canada]] nakwa [[w: Europe|Europe]] bụ́ ndị na-edekọ [ọgwụ ọgwụ] n'ime mmiri mkpofu na n'ime mmiri. Mahadum McMaster dị na Ontario, Canada. Ọ na-amụ otú ọgwụ ndị dị n'ime mmiri si emetụta zebrafish, obere azụ̀ dị ndụ n'ime ezinụlọ minnow. Ihe omuma ohuru na-egosi na otu ụdị ogige dị na mmiri ọñụñụ. Otu nnyocha chọtara ọtụtụ [[w:ọgwụ | ọgwụ]] na mmiri mgbata a na-agwọ, gụnyere atenolol (a beta-blocker), carbamazepine (anticonvulsant), gemfibrozil (antilipidemic), meprobamate (ọgwụ na-egbochi nchekasị), na phenytoin (ihe na-eme ka ọ ghara ịda mbà). . Ngwunye nke ogige ndị a dị obere, na-abụkarị ihe na-erughị 10 nanograms kwa lita, nke bụ akụkụ kwa puku ijeri. For reference, one part per trillion is equivalent to about one second in 64 years.<BR> “We have an aging demographic, and we have an highly reliance, in North America and Europe in especially, with the treatment of [[w:ike|ike]] [[w: nchegbu|nchegbu]] na ọgwụ ọgwụ." Nke a pụtara na ọgwụ ndị ọzọ na-abanye n'ime usoro mmiri, anyị kwesịkwara ikpebi otú anyị ga-esi na-emeso ya, ka o kwuru. "Mkpughe ogologo oge [na ọgwụ ọgwụ] dị nnọọ iche karịa ikpughe oge dị mkpirikpi, anyị kwesịrị ịmalite nyocha na ịchọpụta ma ọ bụrụ na mkpughe na-adịghị ala ala nke obere doses dị mkpa maka ahụike nke mmadụ ma ọ bụ ọnụ ọgụgụ [anụmanụ] ." ** Joanna Wilson dị ka qtd. na Leigh Boerner, [https://www.pbs.org/wgbh/nova/article/pharmaceuticals-in-the-water/ "Ajụjụ mgbagwoju anya nke ọgwụ ọjọọ na mmiri"],' Nova Next', PBS, (Mee 14, 2014). ==Njikọ Mpụga== [[W: Pollution|Pollution]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Pollution|Pollution]] na Wikiquote. p1lxu1zfcokgi1b3dmcmriqg2wvnnl6 Polly Alakija 0 1987 11617 7544 2022-10-10T18:50:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24565200]] wikitext text/x-wiki [[Polly Alakija]] '''Polly Alakija''' Polly Alakija (amuru ya na afọ 1966) bu onye odee na onye ode akwukwo nke Britain. Amụrụ na Britain, ọ kwagara Naijiria mgbe ọ lụrụ di ya bụ onye Naijiria na ọtụtụ ọrụ ya na-elekwasị anya n'echiche ndị Nigeria nwere. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ka ohere ọhụrụ na-abịa, akwaaji m abawanyela ma achọpụtara m na m nwere ike ịbịaru nso kwaaji oghere n'otu ụzọ ahụ ka m ga-abịaru nso guzobe mmemme nka. <ref>https://www.visualcollaborative.com/polly_alakija_lagos/</ref> ===Ebenside=== 2ua4jvy3svg4wc8r58jxsximn8us40v Pope John Paul II 0 1988 11618 7548 2022-10-10T18:50:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q989]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:JohannesPaul2-portrait.jpg|thumb|Maka nguzobe nke omenaala zuru oke, a chọrọ itinye aka na mmadụ dum, ebe ọ na-eji ikepụta ihe, ọgụgụ isi ya na ihe ọmụma nke ụwa na nke mmadụ.]] ''' [[w:John Paul II|John Paul II]]''' (amụrụ Karol Józef Wojtyła; 18 Mee 1920 – 2 Eprel 2005) bụ onye isi ụka Katọlik na onye na achị Vatican City site na 1978 ruo mgbe ọ nwụrụ n’afọ 2005. A họpụtara pope a site na nkeji conclave nke abụọ nke 1978, nke e zụkọbara mgbe John Paul I, onye  a họpụtara na Ọgọst  ka ọ nọchie Pope Paul nke Isii, nwụrụ mgbe ụbọchị iri atọ na atọ gachara. Kadịnal Wojtyła ka a họpụtara n'ụbọchị nke atọ nke conclave ma nabata aha onye bu ya ụzọ n'ụzọ ikwanyere ya ugwu, A ghọtara John Paul II dị ka onye na-enyere aka ịkwụsị ọchịchị Kọmunist na Poland na mba Europe ndị ọzọ. John Paul II gbalịrị imeziwanye mmekọrịta Chọọchị Katọlik na okpukpe ndị Juu, Islam, na Chọọchị Ọtọdọks nke Ebe Ọwụwa Anyanwụ. O jigidere ọnọdụ ndị Ụka gara aga n’ihe ndị dị ka ite ime, mgbochi afọ ime, ichi ụmụ nwanyị echichi, na ndị ụkọchukwu na-alụbeghị di, na n’agbanyeghị na ọ kwadoro mgbanwe nke Kansụl Vatican nke Abụọ, a na-ahụta ya dị ka onye na-eche nche n’ozuzu na nkọwa ha. Ọ bụ otu n'ime ndị ndu ụwa kacha eme njem na akụkọ ntolite, na-eleta mba otu narị na iri abụọ na itoolu n'oge ọkwa ya dịka poopu. Dị ka akụkụ nke mmesi ike pụrụ iche o mesiri ike na ọkpụkpọ eluigwe na ụwa maka ịdị nsọ, ọ doro mmadụ otu puku na narị atọ na ịrị anọma kpọpụta mmadụ narị anọ na ịrị asatọ na ato, karịa ngụkọta nke ndị niile bu ya ụzọ na narị afọ ise bu ụzọ. John Paul II bụ poopu nke abụọ kacha ogologo oge n'akụkọ ihe mere eme nke oge a ka Pope Pius IX gachara. ==Ihe ndị o kwụrụ== === Ịgafe ebe olile anya (1994) === * Ndị na-eto eto nwere ọnọdụ pụrụ iche n’ime obi nke Nna dị Nsọ, bụ́ onye na-ekwughachikarị na Nzukọ-nsọ ​​nile na-elegidere ha anya pụrụ iche maka mmalite ọhụrụ nke izisa ozi ọma. ** Paul II, Pope John. Ịgafe ọnụ ụzọ nke olileanya, Knopf Doubleday Publishing Group. Ụdị Kindle. * === Familiaris Consortio (1981) === * A na-akpọ Ụka ka o gosi onye ọ bụla ọzọ, na nkwenye doro anya na nke siri ike, ọchịchọ ya ịkwalite ndụ mmadụ site n'ụzọ ọ bụla na iji chebe ya pụọ ​​​​na mwakpo niile, n'ọnọdụ ọ bụla ma ọ bụ ọnọdụ mmepe a chọtara ya. Ya mere, Ụka na-akatọ dị ka nnukwu mmejọ megide ugwu na ikpe ziri ezi nke mmadụ omume niile nke gọọmentị ma ọ bụ ndị ọchịchị ọzọ na-anwa igbochi n'ụzọ ọ bụla nnwere onwe nke ndị di na nwunye na-ekpebi banyere ụmụaka. N'ihi ya, ime ihe ike ọ bụla ndị ọchịchị dị otú ahụ tinye n'ọrụ maka igbochi afọ ime ma ọ bụ, nke ka njọ, nke ịmụ nwa na ime ime, ga-abụ nke a ga-akatọ kpam kpam ma jụ ya n'ike. N'otu aka ahụ, a ga-akatọ dị ka ikpe na-ezighị ezi bụ ebe, na mmekọrịta mba ụwa, enyemaka akụ na ụba e nyere maka ọganihu nke ndị mmadụ na-adabere n'usoro ihe omume nke igbochi afọ ime, ịmụ nwa na inweta ite ime. ** Ndụmọdụ Ndịozi ''Familiaris Consortio'' gbasara ọrụ ezinaụlọ Ndị Kraịst na ụwa ọgbara ọhụrụ, 22 Nọvemba 1981, St Peter's Basilica. * Alụmdi na Nwunye nke Ndị Kraịst na ezinụlọ Ndị Kraịst na-ewuli Nzukọ-nsọ: n'ihi na n'ime ezinụlọ, ọ bụghị nanị na mmadụ ka a na-ebute site n'ịgụ akwụkwọ n'ime obodo mmadụ, kama site na nlọghachi nke baptism na mmụta na okwukwe, a na-ewebatakwa nwa n’ime ezi-na-ụlọ nke Chineke, nke bụ Nzukọ-nsọ. Ezinụlọ mmadụ, bụ́ nke mmehie kewapụrụ, ka e megharịrị n’ịdị n’otu ya site n’ike mgbapụta nke ọnwụ na mbilite n’ọnwụ nke Kraịst. Alụmdi na Nwunye nke Ndị Kraịst, site n'ikere òkè n'ịdị mma nke emume a, mebere ọnọdụ okike nke ewebata mmadụ n'ime ezi na ụlọ nke Nzukọ-nsọ. Iwu nke itolite na ịmụba, nke enyere nwoke na nwanyị na mmalite, n'ụzọ dị otú a na-erute eziokwu ya dum na nghọta zuru oke. ** Ndụmọdụ Ndịozi ''Familiaris Consortio'' gbasara ọrụ ezinaụlọ Ndị Kraịst na ụwa ọgbara ọhụrụ, 22 Nọvemba 1981, St Peter's Basilica. === Fides et Ratio (1998) === [[Usòrò:National gallery in washington d.c., mino da fiesole, fede, 1475-1480.JPG|thumb|okwukwe na echiche dị ka nku abụọ nke mmụọ mmadụ na-ebili na ntụgharị uche nke [[eziokwu]]; Chineke etinyewokwa n’ime obi mmadụ ọchịchọ ịmata eziokwu—n’otu okwu, ịmara onwe ya.]] * ''' Okwukwe na iche echiche dị ka nku abụọ nke mmụọ mmadụ na-ebili na ya na-atụgharị uche [[eziokwu]]; ma Chineke etinyewo n’ime obi mmadụ ọchịchọ ịmata eziokwu—n’okwu, ịmara onwe ya—ka, site n’ịma na ịhụ Chineke n’anya, ndị ikom na ndị inyom nwekwara ike bịarute n’uju nke eziokwu banyere onwe ha.’’ ** Encyclical ''Fides et Ratio'', 14 Septemba 1998 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_14091998_fides-et-ratio_en.html www.vatcan.va] * Amụrụ ma zụọ ya mgbe mbụ mmadụ jụrụ ajụjụ gbasara ihe kpatara ihe na ebumnuche ya, [[nkà ihe ọmụma]] na-egosi n'ụdị na ụdị dị iche iche na ọchịchọ maka [[eziokwu] bụ akụkụ nke ọdịdị mmadụ n'onwe ya. ** Encyclical ''Fides et Ratio'', 14 Septemba 1998 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_14091998_fides-et-ratio_en.html www.vatcan.va] * nye ndị ikom na ndị inyom ọrụ nke inyocha [[ezi] na [[[ihe] mere] ga-adabara, na nke a ka [[[ndị isi]] ​​mejupụtara. ** Encyclical ''Fides et Ratio'', 14 Septemba 1998 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_14091998_fides-et-ratio_en.html www.vatcan.va] * Eziokwu ọ bụla—ọ bụrụ na ọ bụ eziokwu—na-egosi onwe ya n'ebe ọ bụla, ọ bụrụgodị na ọ bụghị eziokwu ahụ dum. Ọ bụrụ na ihe bụ eziokwu, mgbe ahụ ọ ga-abụrịrị eziokwu nye mmadụ niile na mgbe niile. ** Encyclical ''Fides et Ratio'', 14 Septemba 1998 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_14091998_fides-et-ratio_en.html www.vatcan.va] * Mmadụ bụ ọkà ihe ọmụma site n'okike ** Encyclical ''Fides et Ratio'', 14 Septemba 1998 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_14091998_fides-et-ratio_en.html www.vatcan.va] * Ịrụ ụka dịka usoro ezi uche siri dị bụ ikwe nkwa na nsonaazụ enwetara bara uru n'ụwa niile. ** Encyclical ''Fides et Ratio'', 14 Septemba 1998 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/documents/hf_jp-ii_enc_14091998_fides-et-ratio_en.html www.vatcan.va] === Okwu ndị ọzọ nke Pope John Paul II === [[Usòrò:Habemus papam Ioannes Paulus II.jpg|thumb|Atụla egwu. Mepee ụzọ maka Kraịst!]] [[Usòrò:Himmelfartsbillede i St. Petri Kirke (Hendrik Krock).JPG|thumb|Mgbe ị na-eche ihe ịbụ onye tozuru okè pụtara, lekwasị anya na Kraịst onye bụ njupụta nke mmadụ. Ma mgbe ị na-eche maka ọrụ gị na ọdịnihu nke ụwa, lekwasị anya na Kraịst. Naanị n'ime Kraịst ka ị ga-emezu ikike gị dị ka nwa amaala nke obodo ụwa.]] [[Usòrò:Pope John Paul II (1979).jpg|thumb|Nnwere onwe abụghị ime ihe masịrị anyị, kama n'inwe ikike ime ihe anyị kwesịrị.]] [[Usòrò:William-Adolphe Bouguereau The Virgin With Angels.jpg|thumb|Cheta na ịnọghị naanị gị, Kraịst nọnyeere gị na njem gị ụbọchị niile nke ndụ gị! Ọ kpọwo unu wee họrọ unu ibi ndụ n’ime nnwere onwe nke ụmụ Chineke. Gakwuru ya n’ekpere na n’ịhụnanya. Rịọ ya ka o nye gị obi ike na ume ibi ndụ na nnwere onwe a mgbe niile. Soro onye ahụ bụ “Ụzọ, Eziokwu na Ndụ” jee ije!]] [[Usòrò:San Giovanni Paolo II.jpg|thumb|A na m arịọ gị arịrịọ. Ya adịla mgbe ị daa mbà n'olileanya. Enwela obi abụọ, adala mbà, enwekwala nkụda mmụọ. Atụla egwu!]] [[Usòrò:Peace dove (3329620077).jpg|thumb|Enweghị ezi udo na-enweghị ikpe ziri ezi, eziokwu, ikpe ziri ezi na ịdị n'otu.]] [[Usòrò:Christ the Redeemer - Cristo Redentor.jpg|thumb|Ọ bụ Jizọs na-akpalite n'ime gị ọchịchọ iji ndụ gị mee ihe dị ukwuu, ọchịchọ ịgbaso ihe dị mma, ọjụjụ ikwere ka onwe gị daa n'ala site n'ịdị nwayọọ. , Nwee obi ike na-etinye onwe gị n'obi umeala na ndidi iji meziwanye onwe gị na ọha mmadụ, na-eme ka ụwa bụrụ mmadụ na nwanne.]] [[Usòrò:Каменный век (1).jpg|thumb|A ga-ekpe ọha mmadụ ikpe na-adabere n'otú o si emeso ndị òtù ya kasị ike; na n'ime ndị kasị mfe bụ n'ezie ndị e bu n'afọ na ndị na-anwụ anwụ.]] [[Usòrò:Ritratto di papa Giovanni Paolo II (1984 – edited).jpg|thumb|Jiri obi ekele cheta oge gara aga, jiri ịnụ ọkụ n'obi bie ugbu a ma jiri obi ike na-atụ anya ọdịnihu.]] * ''[[:w:Totus Tuus|Totus Tuus]]'' ** Nke gị niile ** Onye ụkọchukwu Wojtyła na, mgbe e mesịrị, ụkpụrụ papal, na-ekwupụta nraranye ya siri ike nye Mary A gọziri agọzi. *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/news_services/press/documentazione/documents/sp_ss_scv/insigne/sp_ss_scv_stemma-bandiera-sigillo_en.html Holy See Press Office] * Ezi ụmụnna anyị, anyị niile ka na-eru uju mgbe ọnwụ nke John Paul I anyị kacha hụ n’anya. Ma ugbua ndị Kadịnal a ma ama akpọwo bishọp ọhụrụ nke Rome. Ha akpọwo ya site n'ala dị anya ... n'ebe dị anya, ma mgbe niile dị nso site na udo nke okwukwe na omenala Ndị Kraịst. (...) Amaghị m ma m nwere ike ime ka onwe m doo anya na gị ... n'asụsụ Italian anyị. Ọ bụrụ na m mehiere, ị ga-agbazi m. ** Mara: poopu kpachapụrụ anya mejọrọ okwu Italy ''correggerete'', "ị ga-agbazi". ** Okwu mbụ nye ndị kwesịrị ntụkwasị obi na ogige Saint Peter, Vatican City, na 16 Ọktoba 1978 *** Isi mmalite: [http://www.vatcan.va/holy_father/john_paul_ii/speeches/1978/documents/hf_jp-ii_spe_19781016_primo-saluto_it.html Libreria Editrice Vaticana] (Italian) ==Hụkwa== * ''[[Pope John Paul II (miniseries)]]'' ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Pope John Paul II|Pope John Paul II]] na Wikipedia bekee * [http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/index.htm John Paul II] at the official website of the Holy See efmvrjg50px860niu41ek3spfzoar2c Population ecology 0 1989 11619 7552 2022-10-10T18:50:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1049866]] wikitext text/x-wiki '''[[w: Population ecology|Ecology Population]]''' '''autoecology''' bụ mpaghara gburugburu ebe obibi nke na-ahụ maka mgbanwe nke ụdị mmadụ dị iche iche na otu ndị a si-emekọrịta ihe na gburugburu ebe obibi. == Okwu okwuru == * Ikekwe, ị hụrụ nnukwu osisi na obere osisi ma chee na nnukwu osisi tọrọ obere osisi. Ị nwekwara ike ịchọpụta na enwere obere osisi karịa nnukwu osisi, yabụ na ọ bụghị obere osisi ọ bụla na-eto eto ka ọ bụrụ nnukwu osisi - ọtụtụ na-anwụ na nwata. Ma obere osisi ga-esi n'ebe ọ bụla bịa, ya bụ mkpụrụ osisi ndị nnukwu osisi na-amị ma na-awụsị. Ndị a bụ isi echiche nke gburugburu ebe obibi mmadụ. ** [[W: John Pastor|John Pastor]], ''Mathematical Ecology of Populations and Ecosystems'' (2008), Ch. 1 : Gịnị bụ mgbakọ na mwepụ ecology na gịnị mere anyị ga-eji mee ya? ==Njikọ mpụga == [[W: Population Ecology|Population Ecology]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Population Ecology|Population Ecology]] na Wikiquote. tqqqd208r8pbjaqq7nphbnfrv600su3 Praise Matemavi 0 1990 11620 7556 2022-10-10T18:50:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q114031083]] wikitext text/x-wiki [[Praise Matemavi]] '''Praise Matemavi'''(amụrụ na-ọnwa June 1981) na Zimbabwe. Praise Matemavi, bụ dibia bekee nke mbu onye Zimbabwe na-awa ntughari ntughari n'ime afo mezuru mmekorita ya na otutu ihe ntughari ntughari na Mahadum Nebraska Medical Center. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Michagan State College of Osteopathic Medicine wee mee ebe obibi ịwa ahụ izugbe na New York Presbyterian Queens Hospital. Site n'afọ ime afọ iri na ụma Matemavi gụsịrị akwụkwọ ka ọ bụrụ dọkịta na-awa ahụ. O deela akwụkwọ Passion and Purpose: Black Female Surgeons nke na-enye ụmụ agbọghọ ihe nlereanya. Odewokwa ihe mmụta maka ada m nwanyị: E nwetara site na ahụmahụ ndụ.https://www.newzimbabwe.com/zim-teen-mom- ugbua-ọkịkị-wa-na-america-ọ-na-akọ-akụkọ ya/ ==Okwu ndị okwuru== * Ozi m na-ezigara nne na-eto eto: i mehiere, yabụ kedu! Ọ dịghị onye zuru okè, onye ọ bụla na-emehie ihe. Bulie onwe gi ma bụrụ onye isi. Iwulite ndụ mara mma dịka alaeze ukwu maka gị na ụmụ gị. Were ihe mgbochi ndị dị na ndụ gị jiri-me ihe nkwalite maka ndụ dị ịtụnanya. Nwee ọhụụ maka ndụ gị wee setịpụ ebumnuche ụfọdụ nwere oge imecha iji nweta ebumnuche ndị ahụ. Tukwasi Chineke obi ma kwere na onwe gi. Kwenyere n'onwe gi, nwee obisike na Ị dị ịtụnanya na ị tozuru oke. Ị nwere ike ime ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na i tinye uche gị na ya. Ị ga-adị njikere ịrụ ọrụ ehihie na abalị iji nweta nrọ gị. [[https://www.newzimbabwe.com/zim-teen-mom-now-surgeon-in-america-she-tells-her-story/ * M na-ekwenyekarị na onwe m. Ekwenyere m mgbe niile na m nwere ike ime ihe ọ bụla m chọrọ ime. O nweghi obi abụọ n'obi'm na m nwere ike ime ihe ọ bụla. ** https://zimbabwedigitalexpress.com/2021/03/01/dr-praise-matemavi-have-a-plan-for-your-life-and-work-hard-to-achieve-your-goals/ * Nye nne na-eto eto, ị bụghị ngwọngwọ mebiri emebi. Chineke hụrụ gị n'anya dịka ị dị. Nwee atụmatụ maka ndụ gị ma gbalịsie ike imezu ebumnuche gị, ọ bụghị naanị maka gị kamakwa maka nwa gị. Wulite usoro nkwado gburugburu gị. Anyị chọrọ ibe anyị ka anyị nwee ike ịga nke ọma. M na-ekwukarị na ọ were obodo iji mee ntụgharị afọ mbụ nke Zimbabwe na dọkịta na-awa hepatobiliary zụrụ azụ. ** https://zimbabwedigitalexpress.com/2021/03/01/dr-praise-matemavi-have-a-plan-for-your-life-and-work-hard-to-achieve-your-goals/ = =Okwu banyere ya = * Ọ lụrụ ọgụ ruo n’isi n’ebe ụmụ nwoke na-achị n’agbanyeghị na ọ nụrụ okwu ndị na-akụda mmụọ dị ka, “Ụmụ agbọghọ anọghị n’ebe a na-awa ahụ́,” site n'ọnụ ụfọdụ ndị dibịa. ** https://zimbabwedigitalexpress.com/2021/03/01/dr-praise-matemavi-have-a-plan-for-your-life-and-work-hard-to-achieve-your-goals/ ==Njikọ Mpụga== *Edemede [[w: Praise Matemavi|Praise Matemavi]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[Wikiquotes: Praise|Praise Matemavi]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT:Matemavi,Praise}} 9v38xtu18gtv3sf3bs5oywrymds5etp Pramila Patten 0 1991 11621 7561 2022-10-10T18:50:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29383878]] wikitext text/x-wiki '''Pramila Patten''' a mụrụ n'ụbọchị 29 n'ọnwa nke isii afọ 1958, bụ onye ọkàikpe, ọnụ na-ekwuru òkè ụmụ nwanyị mba Mọrịshọs nakwa Briten,na onye ọrụ [[w:United Nations|United Nations]], onye na-arụ ọrụ ugbua dịka [[w:United Nations Special Representative on Sexual Violence in Conflict|United Nations Special Representative on Sexual Violence in Conflict]], nakwa [[w:Under-Secretary-General of the United Nations|Under-Secretary-General of the UnitedNations]]; a họpụtara ya n'afọ 2017. ===Ihe ndị o kwuru=== *Ụmụ nwanyị nwere ikike i me ngagharị iwe,na i bi ndụ na-enweghi ọgbaghara. Site na i were ọnọdụ ọchịchị n'Afganistan, ndị ọchịchị Taliban a narala ọrụ ị kwanyere ikike ndịa ùgwù na ị chekwa ikike ndịa.<ref>https://www.chinadailyhk.com/article/237692#:~:text=%22Women%20have%20a%20right%20to,Women%2C%20said%20in%20a%20statement</ref> ===Ebemsidee=== fbl25enl7pgonflh2vas30zsq5ilgv5 Prince Philip, Duke of Edinburgh 0 1992 11622 7565 2022-10-10T18:50:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q80976]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Prince Philip by Allan Warren 1992.jpg|thumb|N'usoro iwu anaghị m adị.]] '''[[w:Prince Philip, Duke of Edinburgh|Prince Philip, Duke of Edinburgh]]''' (amụrụ dịka '''Prince Philip of Greece and Denmark''', [[10 June]] [[1921]] – [[April 9|9 April]] [[2021]]) bụ di nke [[w:Queen Elizabeth II|Queen Elizabeth II]]. Ọ bụ onye kacha dịrị ogologo ndụ, di kacha ochie nke onye na-achị Britain, na nwoke kacha ochie n'ezinụlọ eze Britain. ==Okwu o kwụrụ== [[Usòrò:Flag of China.svg|thumb|Ọ bụrụ na o nwere ụkwụ anọ na ọ bụghị oche, nwee nku ma ọ bụghị ụgbọ elu, ma ọ bụ igwu mmiri ma ọ bụghị ụgbọ mmiri okpuru mmiri, [[w:Cantonese_people |Ndi Cantonese]] ga-eri ya.]] * Mgbe nwoke meghere nwunye ya ụzọ ụgbọ ala, ọ bụ ụgbọ ala ọhụrụ ma ọ bụ nwunye ọhụrụ. ** Na alụmdi na nwunye, dị ka e hotara na [https://www.telegraph.co.uk/news/2017/05/04/48-prince-philips-greaest-gaffes-funny-moments/"48 nke Prince Philip's great gaffes na oge na-atọ ọchị", "The Telegraph" (2 August 2017) * Ọ dị ka ime ụlọ tart. ** Mgbe ị na-ahụ atụmatụ maka ụlọ Duke na Duchess nke York na Sunninghill Park, dị ka ekwuru na [https://www.telegraph.co.uk/news/2017/05/04/48-prince-philips-greaest-gaffes -Oge na-atọ ọchị / "48 nke nnukwu gaffes na oge ọchị nke Prince Philip"], "The Telegraph" (2 August 2017) *Oh, gịnị, ụlọ ịgba chaa chaa? ** Azịza nye Elizabeth Rendle, onye dị afọ 24, bụ onye, ​​mgbe a kpọbatara onye isi ahụ, kwuru na ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-eri mmanya na ụlọ oriri na ọṅụṅụ, dị ka e hotara na [http://web.archive.org/web/20100315011557 /asia.news.yahoo.com/afp/20100312/tts-britain-royals-offbeat-cac1e9b.html "Prince Philip in strip club gaffe"] (12 Maachị 2010), ''Yahoo! Akụkọ'' * N'usoro iwu, anaghị m adị. **Dị ka ekwuru na [http://www.bbc.co.uk/news/uk-12277714" Agbamakwụkwọ Royal: Ndị ezinaụlọ kwesịrị inwe ezigbo ọrụ?"], "Akụkọ BBC" (27 Jenụwarị 2011) * Ọ dịghị ihe yiri ya ka a na-echetara ya na afọ na-agafe—na-adị ngwa ngwa karị—na ihe ndị dị n’ime ya na-adapụkwa n’usoro ochie ahụ. Ma ọ dị mma ka e cheta ya ma ọlị. ** Ekwuru n'akwụkwọ ozi o degaara akwụkwọ akụkọ Oldie mgbe ahọpụtachara ya "Consort of the Year", dị ka e hotara na [http://www.bbc.co.uk/news/uk-12424132"Prince Philip tozuru oke' Consort of the Year ''], ''Akụkọ BBC'' (February 11, 2011) * Eji mmiri Liffey mere ya? ** Ekwuru maka otu pint Guinness na ụlọ nkwakọba ihe Guinness dị na Dublin, dịka ekwuru na [http://www.independent.ie/irish-news/is-it-made-with-liffey-water-philip-enquires-of- guinness-26733840.html "'Eji mmiri Liffey mere ya?' Philip jụrụ Guinness" na "Irish Independent"] (18 May 2011) * Ị gbaala onye ọ bụla? ** Ọ gwara onye isi obodo Waltham Forest onye na-eji skooter ngagharị, dịka ekwuru na [http://www.metro.co.uk/news/894691-duke-of-edinburgh-has-fun-with-mobility-scooter -jokes-on-london-leta "Duke nke Edinburgh na-enwe ntụrụndụ na njakịrị skoota ngagharị na nleta London"], "Metro" (29 Maachị 2012) ===1960s=== * Ị nwere anwụnta. Enwere m ụlọ mgbasa ozi. ** Na mkparịta ụka 1966 ya na onye nlekọta ụlọ ọgwụ mgbe ọ na-eme njem na Caribbean dị ka e hotara na "The Reality of Monarchy" (1970) nke Andrew Duncan dere. * Ụmụ nwanyị [[w:British | Ndị Britain]] enweghị ike isi nri. ** Nkwupụta nke 1966, dị ka e hotara na "Long Line of Prince gaffes", ''BBC News'' (1 Maachị 2002) * Nwoke ahụ chepụtara [[w:red carpet|kapeeti uhie]] kwesịrị ka e nyochaa isi ya. ** Ihe gbasara ịpụ na nleta steeti na Brazil (November 1968), dịka ekwuru na '' The Reality of Monarchy '' (1970) nke Andrew Duncan dere. * Ọ dị m ka ọ̀ bụ ụzọ kasị mma isi mefusị ego m maara. Echeghị m na itinye ego na ọnwa na-akwụ ụgwọ dị oke elu. ** Na mmemme Apollo nke United States, ogbako ndị nta akụkọ na Sao Paulo, Brazil (November 1968) dị ka e hotara na '' The Reality of Monarchy '' (1970) nke Andrew Duncan dere. ===1990s=== * Ndị mmadụ na-ekwukarị na mgbe ọkụ gbasịrị, ọ bụ mmebi mmiri kacha njọ. Anyị ka na-agbalị ihachapụ [[w:Windsor Castle|Windsor Castle]]. ** O kwụrụ na nleta [[w:Lockerbie | Lockerbie]] na 1993 nye otu nwoke bi n'okporo ụzọ ebe mkpọmkpọ ebe gburu mmadụ iri na otu sitere na [[w:Pan Am Flight 103|Pan Am]] jumbo. jet, dị ka e hotara na [http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk/416992.stm "Prince Philip's gaffes"], ''BBC News'' (10 August 1999) * Ị nweghị ike ịnọ ebe a ogologo oge - ị nwebeghị afọ ite. ** Ekwuru onye Britain na [[w:Budapest | Budapest]], [[w:Hungary |Hungary]] na 1993, dị ka e hotara na "Long line of princely gaffes", ''BBC News'' (1 Maachị 2002) ) * Ọtụtụ n'ime unu esighị na ndị ohi? ** Ekwuru na 1994 nye onye bi na [[w: Cayman Islands | Cayman Islands]] dị ka ekwuru na "Long line of princely gaffes", ''BBC News'' (1 Maachị 2002) * Dị ka ihe atụ, ọ bụrụ na onye na-eme ihe egwuregwu cricket kpebiri na ya ga-abanye n’ụlọ akwụkwọ na mberede, were mkpọ cricket gbuo ọtụtụ mmadụ, bụ́ nke ọ pụrụ ime ngwa ngwa, m pụtara, ị̀ ga-amachibido mkpọ cricket? ** Ekwuru n'ihe gbasara atụmatụ machibido ngwa agha na UK na-esochi egbe Dunblane, dịka ekwuru na [https://www.telegraph.co.uk/news/2017/05/04/48-prince-philips-greatest. -gaffes-funny-oge / "48 nke gaffes kasị ukwuu nke Prince Philip na oge ọchị"], "The Telegraph" (2 August 2017) * Ogbi? Ọ bụrụ na ị nọ nso ebe ahụ, ọ bụghị ihe ijuanya na ị bụ onye ogbi. ** Na nleta ọhụrụ [[w: National Assembly for Wales | National Assembly for Wales ]] na [[w:Cardiff|Cardiff]], gwara otu ụmụaka ntị chiri guzo n'akụkụ [[w:Jamaica] | Jamaica]] igwe egwu igwe, dị ka e hotara na [http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/354666.stm"Nkịta kwuru okwu Duke kparịrị ndị ogbi",' BBC News'' (27 Mee 27. 1999)] * Nabata Mr. Reich Chancellor. ** Ekwuru na 1997 n'oge nleta nke Federal Chancellor [[w:Helmut Kohl|Helmut Kohl]], dị ka e hotara na [https://www.welt.de/vermischtes/article164242914/Willkommen-Herr-Reichskanzler.html" welt.de'': "Willkommen, Herr Reichskanzler"]. * Gịnị na-eme ndị a? Ha apụghị ịhụ ihe dị ha mma? ** Ekwuru na nzaghachi nye ndị Australia na-atụ vootu idowe ọchịchị eze na [[w:1999 Australian Republic referendum|1999 republic referendum]]. [https://books.google.co.uk/books?id=dX5pAgAAQBAJ&pg=PA185&lpg=PA185&dq=%22What%E2%80%99s+the+matter+with+these+people?+Can%E2%80%99t+they+see+what%E2%80%99s+good+for+them?%22&source=bl&ots=AA3cbssTYQ&sig=ACfU3U0wX0BaDgFGqC2smqmI4U7dharzaA&hl=en&sa=X&ved=2ahUKEwiPhu7xqtvzAhVNyoUKHYlZCY8Q6AF6BAgREAM#v=onepage&q=%22What%E2%80%99s%20the%20matter%20with%20these%20people%3F%22&f=false "Monarchy and the End of Empire", Philip Murphy (2013)] == Okwu gbasara Prince Philip == * Mgbe ahụ, anyị laghachi na Duke nke Edinburgh; M na-echeta mkpọsa mkparị dị ịtụnanya megide ya n'ihi na, na nleta India, a kpọrọ ya ka ọ gaa na-agba tiger (ụdị òkù ahụ bụ ihe ùgwù dị ukwuu n'ebe ahụ) na mgbe ụbọchị ole na ole nke akwụkwọ akụkọ ahụ laghachi n'ụlọ na-eti mkpu ma na-amali elu na ala, ọ ga-eme ka à ga-asị na o nwere whitlow na mkpịsị aka mkpịsị aka ya na ya enweghị ike ịgba ihe ọ bụla, ọbụnadị onye nta akụkọ tabloid. **[[Bernard Levin]], "Uneasy Lies the Head", ''The Times'', 23 Jenụwarị 1989 * "Nna m, n'ihi na echere m na afọ irí asaa gara aga, enyela eze nwanyị, ezinụlọ m, obodo na mba na Commonwealth ọrụ kachasị dị ịrịba ama." ** Charles gwara ndị nta akụkọ, yi akwa necktie nke iru újú. ==Njikọ Mpuga== * [https://counter-currents.com/2021/04/remembering-prince-philip/ ''remembering prince philip''] * [[W:Prince Philip, Duke of Edinburgh|Prince Philip, Duke of Edinburgh]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Prince Philip, Duke of Edinburgh|Prince Philip, Duke of Edinburgh]] na Wikimedia Commons {{defaultsort:philip, duke of edinburgh}} spuko7jdmjtu8l06240c3yc8skapfx3 Prince William, Duke of Cambridge 0 1993 11623 7568 2022-10-10T18:50:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q36812]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Prince William of Wales RAF.jpg|144px|thumb|right|Anyị nwere chi ọma. Ị mara, anyị nwere ọtụtụ ihe anyị nwere nke ọma inwe.]] '''[[w:Prince William, Duke of Cambridge|Prince William, Duke of Cambridge]]''', '''Earl of Strathearn''' and '''Baron Carrickfergus''', '''William Arthur Philip Louis [[w:Mountbatten-Windsor|Mountbatten-Windsor]]''' (born [[June 21]], [[1982]]), nke a na-akpọkarị Prince William, bụ ọkpara Charles, Prince of Wales na nwunye mbụ ya, onye nwụrụ anwụ, Diana, adaeze Wales na nwa nwa Queen Elizabeth II. Ọ bụ nke abụọ n'ahịrị nke ịnọchi ocheeze Britain, ocheeze Australia, na ocheeze nke Ọchịchị Commonwealth ndị ọzọ, n'azụ nna ya. Ọ lụrụ nwunye ya Catherine, nke a makwaara dị ka Kate, na 29 Epril 2011, ma bụrụ nwanne nke okenye Prince Henry nke Wales. * Ịgba ohu ekwesịghị ime ... Amaara m na njem a emewo ka a jụọ ajụjụ banyere ihe gara aga nakwa ọdịnihu. Na Belize, Jamaica na Bahamas, ọdịnihu ahụ bụ nke ndị mmadụ ga-ekpebi. Ma anyị enwewo obi ụtọ nke ukwuu iso ndị obodo nọ na mba atọ ahụ na-anọkọ, na-aghọtakwu ihe ndị kacha ha mkpa. Mụ na Catherine kpebisiri ike na ọrụ. Maka anyị nke ahụ anaghị agwa ndị mmadụ ihe ha ga-eme. Ọ bụ maka ijere ha ozi na ịkwado ha n'ụzọ ọ bụla ha chere kacha mma, site na iji ikpo okwu anyị nwere chi ọma inwe. Ọ bụ ya mere njem nlegharị anya dị ka nke a na-ekwusighachi ọchịchọ anyị ijere ndị Commonwealth ozi na ige ndị obodo gburugburu ụwa ntị. Onye Commonwealth na-ahọrọ iduzi ezinụlọ ya n'ọdịnihu abụghị ihe dị m n'obi. Ihe dị anyị mkpa bụ ikike ezinụlọ Commonwealth nwere imepụta ọdịnihu ka mma maka ndị na-emepụta ya, yana nkwa anyị ijere ozi na ịkwado dịka ike anyị nwere ike. ** Dịka esi kwuo ya na, [https://www.standard.co.uk/news/uk/william-charles-prince-of-wales-b992177.html "William to ‘reinvent Prince of Wales role’ in dramatic shift from father"], ''The Evening Standard UK'', (4 January 2022) === Associated Press interview during his gap year (29 September 2000) === * N’ezie, ọ na-ewe mụ na Harry iwe nke ukwuu—na e mejọwo ntụkwasị obi nne anyị na ọbụna ugbu a a ka na-erigbu ya. ** (Mmeghachi omume na akwụkwọ e bipụtara gbasara nne ya site n'aka odeakwụkwọ nzuzo ya) [http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:EQW97-KJVhEJ:news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/948542.stm+&cd=4&hl=en&ct=clnk&gl=us&client=safari AP via BBC News] * Atụmatụ m esichaghị ike. Enwere m nkụda mmụọ nke ukwuu, ị hụrụ, yabụ ozugbo m doziri ya, ị ga-achọpụta. * Mụ na ndị enyi m nọ na-ekwurịta okwu, ha sị na ọ dị mma na echiche ahụ masịrị m. ** [https://web.archive.org/web/20150906180820/https://www.cbsnews.com/news/prince-faces-press/ AP site na CBS News] * O mere ezigbo mgbanwe na onye ọ bụla adịghị agbalị ịse foto oge ọ bụla m na-aga n'okporo ámá. Enwere m olileanya na ọ ga-aga n'ihu maka Harry kwa mgbe ọ nọ ebe ahụ. ** (Nkwupụta ekele ndị mgbasa ozi maka ịkwanyere nzuzo ya ugwu n'oge ndebanye aha ya na Eton College) [https://web.archive.org/web/20150906180820/https://www.cbsnews.com/news/prince-faces -pịa / AP site na CBS News] === First post-engagement interview (2010) === <small>[http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/royal-wedding/8138904/Royal-Wedding-Prince-William-and-Kate-Middleton-interview-in-full.html Tom Bradby nke ITV News gbara Prince William and Kate Middleton ajụjụ ọnụ (16 November 2010)]</small> * Anyị anọwo na-ekwu banyere alụmdi na nwunye ruo oge ụfọdụ, n’ihi ya, ọ bụghị nnukwu ihe ijuanya. M kpọọrọ ya gaa ebe mara mma na Kenya, m tụrụ aro ya. … M na-eme atụmatụ ya ma dị ka nwoke ọ bụla maara, ọ na-ewe ụfọdụ mkpali iji nweta onwe gị na-aga. M na-eme atụmatụ ya, mgbe ahụ ọ dị m nnọọ ka ọ dị n'Africa. Ọ mara mma n'oge ahụ. Emeela m ntakịrị atụmatụ igosi akụkụ ịhụnanya m. * Abụghị m ọkachamara. A gwala m nke ọma na ọ bụ sapphire nwere ụfọdụ diamond. Mana ejiri m n'aka na onye ọ bụla na-amata ya site n'oge gara aga. ** Na mgbanaka njikọ aka ọ nyere [[w:Catherine, Duchess nke Cambridge | Kate Middleton]], bụ mgbanaka njikọ aka nne ya. * Echere m na mbụ na ọ tụrụ ha n’anya na ihe ahụ merenụ, mgbe ahụ ha chọpụtara na ọ dị ezigbo mma na ọ bụ ihe na-atọ ụtọ, anyị na-adịkwa ná mma, ha bụkwa ezigbo ndị enyi anyị, ya mere anyị na ha chịkwara ọchị. ** Na mmeghachi omume nke ndị enyi ha mgbe ya na Kate nwere mmekọrịta ịhụnanya na ibe ha. * Mgbe mbụ m zutere Kate, m maara na e nwere ihe pụrụ nnọọ iche banyere ya. Amaara m na o nwere ike ịbụ ihe m chọrọ inyocha ebe ahụ. Ma anyị mechara bụrụ enyi ruo oge ụfọdụ, nke ahụ bụkwa ezigbo ntọala. <br> Ekwenyere m ugbu a na ịbụ enyi ibe bụ nnukwu uru. O si ebe ahụ gawazie. Amaara m kemgbe ọtụtụ afọ, amaara m na ihe na-akawanye mma ma anyị gafere ihe ịsụ ngọngọ ole na ole dị ka mmekọrịta ọ bụla na-eme, ma anyị buliri onwe anyị ma na-aga n'ihu. Site na ị nwere nsogbu dị njọ mgbe mbụ ị ga-amata ibe gị, ndị ahụ niile agaala ma ọ dị mfe ịnọnyere ibe gị, ọ na-atọ ụtọ n'ezie, ọ na-atọkwa m ụtọ nke ukwuu na ọ hụrụ ya n'anya, ya mere ọ dị mma. == Okwu gbasara Prince William == * Maka Prince William, opekata mpe, e kpebiri n’ụbọchị a mụrụ ya ihe ọ ga-eme: Chọta nwunye mara mma, nna onye nketa nwoke (na ọkachamma nwoke “mmapụtara”) ma debe ihe ngosi ahụ n'okporo ụzọ. Site na mmega ahụ ọzọ nke "anwansi" ahụ a ma ama, ọ dị mkpa ugbu a okpukpu abụọ na okpukpu atọ ka ọ mee ihe a dị mfe n'ụzọ ziri ezi, n'ihi na ọ bụ naanị mmasị ya chere nwere ike ịzọpụta obodo ahụ n'ihe ndị ọchịchị na-atụ egwu na ndị republican kwesịrị ịtụ anya ya: Eze Charles III. (Ị na-ahụ na ọchịchị eze bụ ọrịa e ketara eketa nke a pụrụ ịgwọta nanị site na ntiwapụ ọhụrụ nke onwe ya.) **[[Christopher Hitchens]], '' Lezienụ anya maka ndị ọgọ: Kate Middleton ọ chọrọ n'ezie ịlụ n'ime ezinụlọ dị otú a?'', Slate, Eprel. Ọktoba 18, 2011 ==Njikọ Mpuga== * [[W:Prince William, Duke of Cambridge|Prince William, Duke of Cambridge]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Prince William, Duke of Cambridge|Prince William, Duke of Cambridge]] na Wikimedia Commons * [http://www.royal.gov.uk/ThecurrentRoyalFamily/PrinceWilliam/PrinceWilliam.aspx Royal.gov.uk – Prince William] *[http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20100824181034/http://www.princeofwales.gov.uk/personalprofiles/princewilliamprinceharry/princewilliam/ Prince of Wales.gov.uk – Prince William] * [http://www.monarchywales.org.uk/ Monarchy Wales – leading campaign organisation] * [http://www.englishmonarchs.co.uk/windsor_10.htm Illustrated biography of Prince William] * [http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk/6181761.stm Prince William graduates from RMAS] * [http://www.msnbc.msn.com/id/19190534/ Prince William talks with NBC's Matt Lauer] {{DEFAULTSORT:William of Wales, Prince}} shyto40i5zia363guysgmvd0994qrkm Princess Elizabeth Olowu 0 1994 11624 7571 2022-10-10T18:50:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20985605]] wikitext text/x-wiki [Wk/ig.org|Elizabeth oluwu|Elizabeth olowu] Onye na-akpụ akpụ Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye na-azụ ahịa. Elizabeth Olowu bụ ada Oba Akenzua II, Eze Benin. Ọ malitere ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Fine Arts n'afọ 1966 na Mahadum Nigeria dị na Nsukka, mana agha Biafra mere ka ọ kwụsị akwụkwọ mahadum. N'ime obere oge ọ gụrụ akwụkwọ na UNN, nka nka ya na ọkaibe agụmakwụkwọ nwetara ya onyinye nturu ugo nwata akwụkwọ nke afọ mbụ na Fine Arts. E. Olowu laghachiri na Benin na 1966 ebe ọ kuziri nka n'ụlọ akwụkwọ Grammar Girls nke Itohan ruo 1976 mgbe ọ banyere na ngalaba nka nka ọhụrụ emere na Mahadum Benin. Ọ gụsịrị akwụkwọ na 1979 dị ka isi ihe ọkpụkpụ mbụ nke ngalaba ahụ. O debara aha ya na mmemme MFA na ihe ọkpụkpụ, wee nweta akara ugo mmụta ya na 1984. Ọ bụ ọkachamara na nkedo ígwè na nhọrọ ya bụ ọla. Ọ bụ ezie na na 1966 ọ nwere ọrụ mbụ ya na onye na-akpụ ọla n'ógbè ya dị na nso ụlọ akwụkwọ Grammar Girls nke Itohan, ihe osise ya kacha dee na metal na ciment sitere na ọmụmụ ya na Benin n'etiti 1976 na 1984. E. Olowu megidere omenala Benin oge ochie wee sị: Okhuo-ise-eronmwon, "nwanyị anaghị atụ ọla", ka ọ bụrụ onye mbụ na-agba ọla nchara na Benin. O nwere ike ime nke a n'ihi na nna ya bụ eze na-achị achị bụ onye kwere ka mgbanwe na-aga n'ihu na omenala na nka Edo. N'oge gara aga, ndị otu ọgbakọ nke casters bronze, Iguneronmwon, rụpụtara ọrụ ọla naanị maka Oba. Olowu mụtara ihe nkedo wax furu efu site n'aka ndị na-akụ ọla nchara n'okporo ámá Igun. 8nw4zemzbj2m1isin5gdqom12l3yvuj Princess Marie-Esméralda of Belgium 0 1995 11625 7575 2022-10-10T18:50:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q371203]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:S.A.R._la_Princesse_Maria-Esméralda_de_Belgique.jpg|thumb|H.R.H. Princess Maria-Esmeralda of Belgium]] '''[[w:Princess Marie-Esméralda of Belgium|Princess Marie-Esméralda of Belgium]], Lady Moncada''' (born 30 September 1956) bụ onye otu ezinaụlọ eze Belgium. Ọ bụ ada Eze Leopold nke Atọ nke Belgium na nwanne nne Eze Philippe nke Belgium na Henri, Grand Duke nke Luxembourg. Adaeze Marie-Esméralda bụ onye odeakụkọ, ode akwụkwọ na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụkwa onye na-akwado gburugburu ebe obibi nwere nnupụisi mkpochapụ na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na ikike ụmụ amaala. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Usoro colonial adịghị mma. Ọ bụ iji ihe ndị sitere n'okike na-erigbu ndị bi n'ime obodo. Na Belgium, a ka nwere ihe mgbochi na isiokwu ahụ, ebe Leopold II dị na ụlọ ihe ngosi nka, nyere nkọwa dị mkpa. **[https://derijkstebelgen.be/nieuws/prinses-esmeralda-leopold-ii-hoort-thuis-in-het-museum Princess Esmeralda: Leopold II belongs in the museum] * Eziokwu ahụ bụ́ na mbara ọha anyị na-achịkwa ihe oyiyi iji too ndị ọcha, ndị mmeri, na ụfọdụ ndị ọchịchị ma ọ bụ ndị ohu na-atụnye ụtụ n'echiche bụ́ na akụkọ ihe mere eme na-eme ememe ịdị elu nke agbụrụ ọcha. "Nchọpụta" America site n'aka Christopher Columbus, n'agbanyeghị uru onye nyocha ahụ nwere, na-egosipụta echiche Eurocentric banyere ụwa. Ọ bụ na ọ bụghị kọntinent nke 'achọpụtala' kemgbe ndị mmadụ bi? Ndị agha ya na-apụnara akụ na ụba obodo, na-agba ndị obodo ohu ma gbasaa ọrịa ndị a na-amaghị ama. **[https://derijkstebelgen.be/nieuws/prinses-esmeralda-leopold-ii-hoort-thuis-in-het-museum Princess Esmeralda: Leopold II belongs in the museum] * Ọ dịbeghị mgbe a tụlere oge colonial n'ụzọ doro anya na n'usoro na Belgium. Ọtụtụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme amụwo isiokwu a n'ezie, ma n'ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị, a na-ekwuchaghị isiokwu a, ma ọ bụrụ na e meghị ya. Na nnukwu oghere bụ na agụmakwụkwọ. Obodo anyị nke narị afọ nke 21 nwere ọtụtụ omenala kwesịrị ịma nke bụ eziokwu, ọ bụghị akụkọ ifo ndị a na-esi n'ọgbọ ruo n'ọgbọ. Mwepụ nke ihe oyiyi nke Leopold II bụ akụkụ nke ọchịchọ nke ikpochapụ ndị na-eso ụzọ ahụ gara aga, n'agbanyeghị maka ndị obodo na-achị na nhụjuanya ha. **[https://derijkstebelgen.be/nieuws/prinses-esmeralda-leopold-ii-hoort-thuis-in-het-museum Princess Esmeralda: Leopold II belongs in the museum] * A na-ebo m ebubo na m na-awakpo ezinụlọ m na karịsịa onye eze. O doro anya na nke ahụ abụghị ebumnuche m, amaara m otú ọnọdụ Belgium siri dị mgbagwoju anya na nke siri ike. Ama m na eze enweghị ike ime ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụrụ na gọọmentị enweghị ikike. Amakwa m otú nwa nwanne nna m si enwe mmasị n'akụkọ ihe mere eme, ma na-enwe mmetụta maka ọchịchọ na mmetụta nke ụmụ amaala ibe ya. Anyị na-ebi n'oge dị oke mkpa. Ekwesịrị iji ohere maka mkparịta ụka n'etiti obodo. **[https://derijkstebelgen.be/nieuws/prinses-esmeralda-leopold-ii-hoort-thuis-in-het-museum Princess Esmeralda: Leopold II belongs in the museum] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Princess Marie-Esméralda of Belgium|Princess Marie-Esméralda of Belgium]] na Wikipedia bekee. 8tjn0l3pwbnmmg744q17vv6w9i1rz9h Priscilla Misihairambwi 0 1996 7577 7576 2022-10-10T11:39:44Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Priscilla Misihairambwi]] [[W:Priscilla Misihairabwi-Mushonga|Priscilla Misihairabwi-Mushonga]] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zimbabwe na onye nnọchi anya Alaeze nke Sweden. == Okwu gbasara Priscilla Misihairabwi-Mushonga == * Na Maachị 8 n'ememe ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa, Hon. Priscilla Misihairabwi-Mushonga, MP na Vice- Secretary nke PGA's National Group na Zimbabwe, kpaliri mkpesa na Omume na-akwadoghị nke alụmdi na nwunye ụmụaka, bụ nke onye isi oche otu ahụ, Hon. Jessie Majome, MP, iji mee mmemme ikpe dị ịrịba ama na nso nso a nke ulọikpe Iwu na-akọwa ma na-ekwusi ike na iwu nke alụmdi na nwunye ụmụaka. **[https://www.pgaction.org/news/pgas-zimbabwe-leads-efforts-to-end-child-marriage.html Otu National PGA na Zimbabwe na-edu mbọ na nzuko omeiwu iji kwụsị alụmdi na nwunye ụmụaka] *Misihairabwi-Mushonga na-eguzosi ike n'ihe nye otu mpaghara: ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ **[https://www.thezimbabwemail.com/opinion/the-elephant-in-the-room-priscilla-misihairabwi-mushonga-thank-you-for-being-pro-woman/ Elephant n'ime ụlọ: Priscilla Misihairabwi-Mushonga - Daalụ maka ịbụ onye na-akwado nwanyị] == Njikọ mpụga == *[[Q:Priscilla Misihairambwi|Priscilla Misihairambwi]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Misihairabwi-Mushonga, Priscilla}} olilp8fqwjupjbv0f164gkr864b9wpo Pyarali Merali 0 1997 11626 7580 2022-10-10T18:51:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27825227]] wikitext text/x-wiki [[Pyarali Merali]] '''Pyarali Merali''' 1930 bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ si Uganda. A maara ya [onye?] dị ka "Otu n'ime ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ nke oge anyị." Ọ kwagara Karachi, Pakistan ebe n'ime ihe na-erughị afọ iri ọ rụrụ ọrụ na ihe karịrị 300 ọrụ gụnyere ụlọ akwụkwọ, ebe obibi, ụlọ akụ, ụlọ ọrụ na egwuregwu ụlọ ọrụ. Akwụkwọ akụkọ chọrọ] Ọ hapụrụ ụlọ ọrụ ya n'aka ụmụnne abụọ mgbe ọ gachara Canada. A na-akpọ ụlọ ọrụ ahụ ugbu a dị ka ASA. Otu n'ime ụkpụrụ ụlọ kachasị na nke kacha mma na Pakistan. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *[Ma] gị, mkpụrụ obi dị n'udo: <ref>https://www.ihrc.org.uk/death-of-amirali-pyarali-merali-hashim/</ref> ===Ebenside=== ea0nizae6s3ob8dhg0bdbn5pakbaww9 Queen Nwokoye 0 1998 11627 7586 2022-10-10T18:51:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q24197015]] wikitext text/x-wiki Queen Nwokeye bụ onye Naijiria n'eme ihe nkiri (amụrụ n'abalị iri na otu nke ọnwa ọgọstụ n'afọ 1982). Ọ bụ onye Ihembosi dị n'okpuru ọchịchị Ekwusigo nke Steeti Anambra. Amara ya nke ọma site na agwa ọ gosipụtara na ihe nkiri akpọrọ Chetanna 2014. ====== ==Kwotu== ====== .Ezi ntukwasi obi enweghi ohere anya ụfụ,mgbe inwere ihe ịga nke ọma, enweghị ohere ịkpọasị. .Ndị nwere obi wara wara bụ ha n'enwekacha ọnụ . Mgbe ị na-ekwu okwu,ị na-ekwugharị ihe ị maarala,ma mgbe ị na-ege ege,ka ị̀ na amụta ihe ọhụrụ. . Nwanyị jikwara onwe ya dịka mmiri iyi na-asọ asọ. Ọ n'aga ebe ọ bụla ọ chọrọ n'enweghi ituegwu,ma rukwa ebe njedebe ya, dịkwa njikere ịbụ onwe ya ma nọgidesie ike ịbụkwa onwe ya. .Ihe ị cheere onwe gi bụ ihe kachasị mkpa karịa ihe ndị mmadụ che maka gị. == Nrụtụaka == .<nowiki>[[About.Queen Nwokoye'']]</nowiki> * * '''^''' * azeuj5952h3n3s0bgecniuf4htrqfg1 Quicksand 0 1999 11628 7590 2022-10-10T18:51:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q224090]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Quicksand|Quicksand]]''' bụ [[w:colloid|colloid]] [[w:hydrogel|hydrogel]] nke nwere ezigbo [[w: granular material | granular material]] ( dị ka [[w:aja|aja]] ma ọ bụ [[w:silt | silt]]), [[w:ụtọ|ụrọ]], na [[w:mmiri|mmiri]]. Ọ na-etolite n'ájá tọgbọrọ chakoo mgbe ájá na-ama jijiji na mberede. Mgbe mmiri dị n'ájá enweghị ike ịgbapụ, ọ na-emepụta ala [[w:Liquefaction|liquefied]] nke na-efunahụ ike na enweghị ike ịkwado ibu. ==Okwu okwuru== * A na-arụkwa ụka n'ezie ajụjụ [[w: gọọmenti|gọọmentị]] megide ụlọ ọrụ nkeonwe [[w: nke nkà ihe ọmụma|nke nkà ihe ọmụma]] na ndabere abụghị anya.&nbsp; N'echiche, atụmatụ nwere ike ịbụ [[w:mma|mma]].&nbsp; '''Ma ọ dịghị onye chọpụtala ihe kpatara ọchịchị [[w: nzuzu|nzuzu]]'''-na ruo mgbe ha mere (ma chọta ọgwụgwọ), atụmatụ niile dị mma ga-adaba na [[w:ngwa ngwa|ngwa ngwa]]. **[[W:Richard Feynman|Richard Feynman]], leta o degaara nwunye ya Gweneth, nke e dere mgbe ọ na-aga ogbako ike ndọda na oge ọchịchị Kọmunist Warsaw na 1963, nke dị na "Letters, Photos, and Drawings," ''[[w:Richard Feynman#Gịnị Ka Ị Na-eme Nlekọta Ihe Ndị Ọzọ Na-eche (1988)|Gịnị Ka Ị Na-eche Ihe Ndị Ọzọ Na-eche]] (p. 90–91, 1988). *[[W: ọganihu|Òganihu]] mmadụ anaghị abanye na amụma nke enweghị atụ; ọ na-abịa site na enweghị ike ọgwụgwụ [[w: mgbalị|mgbalị]] nke ndị mmadụ na-achọ ka ha na [Chineke] na-arụkọ ọrụ, ma na-enweghị ike [[w: ọrụ|ọrụ]] a siri ike, oge n'onwe ya na-aghọ ihe jikọrọ [[w:ndi agha|ndị agha]] nke nkwụsị mmekọrịta ọha na eze. .&nbsp; Anyị ga-eji oge na-emepụta ihe, na [[w:ihe ọmụma|ihe ọmụma]] na oge na-abịa mgbe niile ime ihe ziri ezi.&nbsp; Ugbu a bụ oge anyị ga-ekwe nkwa nke [[w: ọchịchị onye kwuo uche ya|ọchịchị onye kwuo uche ya] na [[w: gbanwee|gbanwee]] mba elegy anyị na-echere ka ọ bụrụ abụ ọma okike nke [[w:umunna|ụmụnna]].&nbsp; Ugbu a bụ oge ebuli amụma mba anyị site na ngwa ngwa nke ikpe na-ezighị ezi nke agbụrụ gaa na nkume siri ike nke [[ w: nsọpụrụ|nsọpụrụ]] mmadụ . **[[W: Martin Luther king Jr|Martin Luther King, Jr.]], ''[[w:leta sitere n'ụlọ|Leta sitere n'ụlọ mkpọrọ Birmingham]]" (1963). * Nke a abụghị oge itinye aka na okomoko nke ịjụ oyi ma ọ bụ ịṅụ ọgwụ na-eme ka ahụ dị jụụ nke gradualism.&nbsp; Ugbu a bụ oge ime ezi nkwa [[w: democracy|democracy]].&nbsp; Ugbu a bụ oge ibili site na ndagwurugwu gbara ọchịchịrị na tọgbọrọ n'efu nke [[w:nkewa|nkewa]] gaa n'ụzọ anwụ na-acha nke ikpe ziri ezi agbụrụ.&nbsp; Ugbu a bụ oge imeghe ọnụ ụzọ nke [[w: ohere|ohere]] nye ụmụ Chineke niile.&nbsp; Ugbu a bụ oge iwepụta mba anyị pụọ na mmegbu agbụrụ [[w:w:ngwa ngwa|ngwa ngwa]] gaa na nkume siri ike nke [[w:umụnna|ụmụnna]].&nbsp; Ugbu a bụ oge ime ka [[w:ikpe ziri ezi|ikpe ziri ezi]] bụrụ eziokwu maka ụmụ Chineke niile. **[[W: Martin Luther king Jr|Martin Luther King, Jr.]], ''[Enwere m nrọ]" (1963). * Ime ihe kacha mma bụ … ụzọ adịghị mma e si emeso ha ihe…. Ndụ m dum abụwo usoro mgbapụ na [[w:ngwa ngwa|ngwa ngwa]]. **[[W:Rose Wilder|Rose Wilder Lane]], leta nye Guy Moyston, (25 Ọgọst 1924 na 11 Jul 1925). * N'ebe m nọ, [[w: ịdị ugbu a|ịdị ugbu a]] bụ [[ w: ebighebi|ebighebi]], na ruo mgbe ebighi ebi na-agbanwe agbanwe, na-asọpụta, na-agbaze.&nbsp; Nke abụọ nke a bụ [[w: ndụ|ndụ]].&nbsp; Ma mgbe ọ na-apụ, ọ [[w: ọnwụ|ọnwu]]&nbsp; Mana ị nweghị ike iji nkeji ọhụrụ ọ bụla malite ọzọ.&nbsp; Ị ga-eji ihe nwụrụ anwụ [[w:ikpe|ikpe]].&nbsp; Ọ dị ka [[w: ngwá ngwa|ngwa ngwa]]…[[w: enweghị|enweghị olileanya]] site na mmalite. **[[W: Sylvia|Sylvia Plath]], ''[[w:Sylvia Plath#The Unabridged Journals of Sylvia Plath (2000)|The Unabridged Journals of Sylvia Plath]]" (8 Julaị 1950, bipụtara 2000). * [[W: ngwa ngwa|Ngwa ngwa]] nke [[w: aghụghọ|aghụghọ]]. **[[W: William Shakespeare|William Shakespeare]], [[w:Henry VI, Nkeji 3|'Henry VI'' Nkebi III]] (c. 1591), Act V, scene 4, ahịrị 26. ==Site na ihe nkiri == * ''Henry "Mutt" Williams-Jones III'':&nbsp; Kedu ihe ọ bụ, [[w:ngwa ngwa|ngwa ngwa]]?<br>''' Marion Ravenwood'':&nbsp; Adị m jụụ.<br>''Dr. Henry "Indiana" Jones, Jr. '':&nbsp; Mba, ọ bụ olulu mmiri kpọrọ nkụ.<br>''' Marion'':&nbsp; M na-emikpu, mana ahụ adị m jụụ.<br>''"Indiana"'':&nbsp; [[w: Quicksand|Quicksand]] bụ ngwakọta nke ájá, apịtị na mmiri na dabere na viscosity ọ dịghị ize ndụ dị ka ndị mmadụ na-eche mgbe ụfọdụ.<br>'' Marion '':&nbsp; Maka Pete, Jones, anyị anọghị n'ụlọ akwụkwọ!<br>''"Indiana"''':&nbsp; Echegbula onwe gị.&nbsp; Ọ nweghị ihe ga-echegbu onwe gị ma ọ bụrụ na enwere… ['' na mberede enwere ndakpọ efu''] ... ọdịda efu. **''[[w: Indiana Jones|Indiana Jones na Alaeze nke Crystal Skull]]' (2008). * ''Sergeant Calhoun''': &nbsp; Kedu ihe ''bụ'' nke a?&nbsp; [''ahụ akara'']&nbsp; [[w:Nesquik|Nesquik]] -aja!?<br>'''Fix-It Felix, Jr'':&nbsp; Ngwa ngwa aja?&nbsp; Oh, a ga m apụ apụ wee jide gị otu n'ime osisi vine ndị ahụ.&nbsp; [''agbalịa ime nke ọma'']&nbsp; Enweghị m ike ịwụli elu.&nbsp; Enweghị m olileanya.&nbsp; Nke a bụ [[w: enweghị olileanya|enweghị olileanya]]!&nbsp; Anyị ga-erikpu ebe a!<br>'''Sergeant Calhoun'': &nbsp; Kwụsị ịta ahụhụ.&nbsp; Kwụsị - kwụsị, ị na-eme ka anyị mikpuo ngwa ngwa. ['Felix na-aga n'ihu na-akụrisị'']&nbsp; Jide onwe gi!&nbsp; ['Kwuru Felix''] ** ''[[w: Wreck-It Ralph|Wreck-It Ralph]] '' (2012). ==Site na egwu == *A nwụrụla m otu puku ụbọchị<br> Naanị ka m nwee mmetụta nke a [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]]<br>Na mmegharị ọ bụla na-anabata<br> Site na nkụda mmụọ a dị ụtọ **[[W:Audiovent|Audiovent]], " Obi nkoropụ dị ụtọ," "Dirty sexy Knights na Paris" (2002). *Nkà ihe ọmụma nne anyị<br>Ọ dị ka [[w:ngwa ngwa|ngwa ngwa]]<br>Ọ bụrụkwa na ọ mikpuo<br>M na-eso ya agbada. **[[W:Bjork|Björk]], "Quicksand," "Vulnicura" (2015). *M kwesịrị m [[w: asụsụ ọnụ|susu ọnụ]] anụ ajụala<br>Ma ọ bụ na-akpọsa [[w: ọnwụ|ọnwụ]] nke [[w:mankind | Man]]<br>M na-emikpu n'ime [[w: ngwa ngwa| ngwa ngwa]] nke [[w:chere|chere]] m.<br>Enweghịkwa m [[w:ike|ike]] ọzọ ** [[W: David Bowie|David Bowie]], "Quicksand," "Hunky Dory" (1971). *Nna-gi apuwo ichu nta<br>Na [[ w: ngwa ngwa|ngwa ngwa ]] na urọ<br>Nwanyi apụghị iso ya<br>N'agbanyeghị na ọ ma ụzọ. **[[W: Leonard|Leonard Cohen]], "Hunter's Lullaby," ''[[w: LeonardLeonard Cohen# Ọnọdụ dị iche iche (1984)| Ọnọdụ dị iche iche]]" (1984). * Mmetụta na-agba nwayọọ nwayọọ, na-akụda mmụọ<br>Na-egbu mmetụta ị na-ebufe<br>Ọ na-adọtakwa m n'ebe dị anya. *'N'ihi na ụwa na-echere gburugburu<br>Ma m na-aga n'ihu na-apụ ma na-efunahụ ala * Kwụsị ị na-ekwu okwu <br>Enweghị m ike ịnọdụ ala ma ọ bụ guzoro<br>Enwefuru m ntụkwasị obi onwe m na [[w: ngwa ngwa| ngwa ngwa ]]<br>N'ime aja aja<br>N'ime aja aja<br>N'ime ngwa ngwa aja **[[W: mkpịsị aka iri na otu|Mkpịsị aka iri na otu]], "Quicksand," "Tip" (1997). *Ịhụnanya anyị bụ [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]]<br> Ọ dị mfe mmiri mmiri<br>Ha na-ezu ohi ike ndọda, ee<br>Site na ala na-akpụ akpụ. **[[W:Oghere (band) | Oghere]], "Ịnwụ anwụ," "Akpụkpọ anụ ahụ" (1998). * Dị ka ọ bụrụ na enwere m [[w: nhọrọ|nhọrọ]]<br> Ihe niile dị n'aka [[w:ike|ike]]<br>Ozokwa ka [[ w: ngwa ngwa|ngwa ngwa ]] ilo m<br>[[w: n'abali a|N'abalị a]], m agaghị agba mgba **[[W: n'ime ọkụ|N'ime ọkụ]], "Touch of Red," '' Soundtrack to Your Escape '' (2004). *Ụfọdụ mmadụ na-adaba na [ịhụnanya] wee metụ eluigwe aka<br>Ụfọdụ mmadụ na-ada n'ịhụnanya wee chọta [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]] **[[W:Incubus (band) | Incubus]], "Quicksand," '' Grenades Light '' (2006). * Ọ dịghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị nnukwu ụlọ wuru n'elu apiti [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]] ** Blyss (nke e mesịrị mara dị ka [[w:lifehouse|Lifehouse]]), "Mudpie," "Ụbọchị Ọchịchọ Diff" (1999). *M na-agba ọsọ na [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]]<br>Onwere ihe na-ewute m<br>[ikpe] gara aga m liegoro<br>[[w: uche|uche]] agaghị ekwe ka m hie ụra. **[[W: Megadeth|Megadeth]], "Ensomnia," ''[[w:Megadeth# Risk (1999)|ihe ize ndụ]]" (1999). * Foto nke asatọ na [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]] **[[w:r.e.m|R.E.M.]], "Nrịgo nke mmadụ," "Gburugburu anyanwụ" (2004). * Na mmanụ bu gị<br>Na onye bu gi<br>Na onye buliri m elu wee pua na cartoon [quicksand]<br>Were m elu wee si m **[[w:R.e m|R.E.M.]], "Na Onye Bụ Gị," "Daba n'ime ugbu a" (2011). *[[W:feet|Feet]] first into the [[w: quicksand|quicksand]]<br> Kwa ụbọchị anyị na-enyefe<br>Na-akpafughị ​​mgbe egwuregwu atumatu<br>M na-enwe olileanya na ị ga-ejide aka m guzoro ọtọ. **[[W:Bilie| Bilie megide]], "Enweghị mmasị mara mma," '' The Black Market '' (2014). *[[W:quicksand|Quicksand]] enweghị mmetụta nke [humour]<br>M ka [na-achị ọchị] dị ka hel. **[[W: Shinedown|Shinedown]], "Ụda ara," "Ụda nke ara" (2008). *Ị bụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị [akụkọ ihe mere eme]<br> Nke abụọ ebe a wee pụọ<br>[[w: quicksand|Quicksand]], quicksand gburugburu<br>Tụgharịa nkuku dị nnọọ gafere **[[W:sonic`Sonic Ntorobịa]], "JC," ''Dirty'' (1992). *[[W:oge|Oge]] dị ka [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]]<br>N'oge na-adịghị anya, a na m eguzo [[w:gba ọtọ| gba ọtọ]] na Wonderland **[[W:ndị òtù|Ndị òtù nzuzo]], "Wonderland," ''Ememme'' (1991). * Wepụ ihe niile site n'aha<br>'N'ihi na anyị niile na-akpụ akpụ na [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]] otu. ** [[W:Mars Volta|Mars Volta]], "Halo nke Nembutals," "Octahedron" (2009). *[[W: ngwa ngwa|ngwa ngwa]] nke [[w:oge|oge]]<br>Ị maara na ọ na-eme m ka m chọọ [[w:kwaa|kwaa]] **[[W: The Moody|The Moody Blues]], "Ọ Bụghị Ndụ Iche," ''Nbịara nke asaa'' (1972) * Aka ndị a na-apụ n'anya ka m na-efefe nke ọma<br>Nke a dị nwayọọ [[w: ngwa ngwa|ngwa ngwa]] na-aghọ oge siri ike. ** [[W:ha nwee|Ha nwere ike ịbụ ndị dike]], "Kpọọ Villanelle asị" * Ị na- [[w: ngwa ngwa|gba egwu]] na **[[W:Ngwaọrụ (band)|Ngwaọrụ]], "[[w:Ngwaọrụ (band)#"Swamp Song"|Swamp Song]]", ''[[w:Undertow (Tool album)|Undertow]]" (1993) . ==Njikọ Mpụga== [[W: Quicksand|Quicksand]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Quicksand|Quicksand]] na Wikiquote. ew8tlqylvds80k6qze9j2nkhqjb5hun Quince Duncan 0 2000 11629 7593 2022-10-10T18:51:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7272092]] wikitext text/x-wiki [[Quince Duncan]] '''[[w:Quince Duncan|Quince Duncan]]''' (amụrụ 1940) ka a na-ahụta na Costa Rica bụ onye odee Afro-Caribbean mbụ n'asụsụ Spanish. == Okwu ọkwụrụ == * Akwụkwọ ikike ọmụmụ mbụ m kwuru na a mụrụ m na Jamaica—na abụ m onye Jamaica. Ọ na-atọ m ụtọ mgbe m nụrụ ndị nkwusa na-ekwu, sị, ‘A ghaghị ịmụ gị ọzọ,’ n’ihi na a mụrụ m ugboro abụọ—otu ugboro na Costa Rica na otu ugboro na Jamaica n’otu ụbọchị n’otu awa. ** Na akwụkwọ ọmụmụ ya (dị ka e hotara n'akwụkwọ ''[https://books.google.com/books?id=zHbYAgAAQBAJ&pg=PA190&lpg=PA190&dq Quince Duncan: Ide Afro-Costa Rican na Caribbean Identity] '') * Ka o sina dị, ezigbo mkpali gbasara akwụkwọ sitere n'aka Miss Rob. Ọ bụ ya bụ onyeisi obodo, kemgbe m bụ nwata ọ gwara m na m ga-aga ebe dị anya. O mere ka o mee ka m nwee ume ma mee ka m gụọ akwụkwọ nke obere akụkọ. Ihe ndị a chọrọ dị nnọọ mfe: ‘Gụrụ otu akụkọ ma mgbe ị gafere ebe a, gwa m ya. ** Banyere otu onye agbata obi si agba ya ume ịgụ (dị ka e hotara n'akwụkwọ ''[https://books.google.com/books?id=zHbYAgAAQBAJ&pg=PA190&lpg=PA190&dq Quince Duncan: Ide Afro-Costa Rican na Caribbean Identity] '') * Otu oge n'ime ihe ndị pụtara ìhè n'ụfọdụ n'ime nkuzi ndị a bụ na ọtụtụ ndị Tico aghọtaghị ihe ịkpa ókè agbụrụ bụ n'ezie. Ha ahụla akara ngosi ọha nke ịkpa ókè agbụrụ na South Africa Apartheid ma ọ bụ Jim Crow Laws nke South United States. Ihe ịrịba ama na-egosi na agbụrụ ndị kewara ekewa bụ n'ụzọ doro anya ịkpa ókè agbụrụ. Ebe ọ bụ na ejighị akwụkwọ nrịbama ọha ndị a na Costa Rica, ndị mmadụ na-eche ozugbo na enweghị ịkpa ókè agbụrụ ebe a, ya mere, dịka ọmụmaatụ, ha enweghị ike ịghọta ihe kpatara "Cocori" ji bụrụ akwụkwọ mkparị nye ndị Afro-Costa Rican. Ụlọ ọrụ nkuzi ndị a meghere ụdị mkparịta ụka ndị a na-enweghị atụ, na-akwụwa aka ọtọ. ** Na Duncan ịghọ onye Kọmishọna nke Ministry of Afro-Costa Rican Affairs na ọrụ ụlọ ọrụ ya na okwu nke ịkpa ókè agbụrụ na [https://ticotimes.net/2016/08/29/elegance-quince-duncan-chat-celebrated Onye edemede "Eke Quince Duncan: mkparịta ụka ya na onye edemede a ma ama"] na "Tico Times" (2016 Aug 29) == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Duncan, Quince}} rzu8914o7j7pmtw7jyq75l1yjnzefge Quincy Jones 0 2001 11630 7596 2022-10-10T18:51:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q193645]] wikitext text/x-wiki == Quincy Jones == Quincy Delight Jones Jr. (amuru Maachị 14, 1933) bu onye emeputa ihe ndekọ America, onye egwu, onye na-ede uri, onye na-ede uri, onye nhazi, na onye na-eme ihe nkiri na ihe onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị otu ounce nke uru onwe m dabere na ịnakwere m. * Kwa ụbọchị, papa m na-agwa m otu ihe ahụ. 'Ozugbo ọrụ amalitere, ahapụla ya ruo mgbe emechara ya. Bụrụ onye ọrụ ahụ nke ukwuu ma ọ bụ onye nta, mee ya nke ọma ma ọ bụ ghara ịla ma ọlị. * Amụtara m n'ezie ihe mere Chineke ji nye anyị ntị abụọ na otu ọnụ, n'ihi na ị kwesịrị ige ntị ugboro abụọ ka ị na-ekwu. * Ka anyị ghara iju onwe anyị afọ. Ka anyị hapụ ohere ka Chineke bata n'ime ụlọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7588-Quincy_Jones 24b67ojcs2zhqyczs3nlw6rk2p3nab9 Rachael Kungu 0 2002 11631 7599 2022-10-10T18:51:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q62112360]] wikitext text/x-wiki [[Rachael Kungu]] '''Rachael Kungu''' Rachael Ray Kungu, onye na-eji ogbo aha DJ Rachael, bụ onye Uganda disc jockey, nwanyị ọchụnta ego na onye na-edekọ ihe, onye ọrụ ya karịrị afọ 25. Ọ bụ onye guzobere Femme Electronic na onye nwe Sraych Rekords, ụlọ ihe nkiri ọdịyo nkeonwe. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ista ọ bụla, a na-echetara m ike okwukwe na obodo. Na-achọ ndị niile na-eme ememe taa ụbọchị ọṅụ na ọhụrụ. <ref>https://twitter.com/wambui?t=Q7i6ouywkSKr1QFXWvbDSQ&s=09</ref> ===Ebenside=== 59pdfx2c8qntjoo4rs70lmvdwbkci1s Rachel Carson 0 2003 11632 7602 2022-10-10T18:51:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q100948]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rachel-Carson.jpg|thumb|right|Ka anyị na-enwe ike itinye uche anyị n'ihe ebube na ihe ndị dị n'ime eluigwe na ụwa gbasara anyị, obere ụtọ anyị ga-enwe maka mbibi nke agbụrụ anyị. Ijuanya na ịdị umeala n'obi bụ mmetụta dị mma, ha adịghịkwa adị n'akụkụ ya na ọchịchọ mbibi.]] '''[[w:Rachel Carson | Rachel Louise Carson]]''' ([[w:27 may|27 May]] [[w:1909|1907]] - [[w: April|14 Eprel]] [[w:1964|1964]]) bụ ọkà mmụta ihe omimi na onye edemede America. == Okwu Okwuru == * ''Ebumnobi sayensị bụ ịchọpụta na ime ka eziokwu pụta ìhè. Ma nke ahụ, m na-ewere ya, bụ ebumnuche akwụkwọ, ma ọ bụ akụkọ ndụ ma ọ bụ akụkọ ihe mere eme ma ọ bụ akụkọ ifo. Ya mere, ọ dị m ka ọ nweghị akwụkwọ sayensị dị iche iche." ** Okwu nnabata nke National Book Award for Nonfiction (1952) maka ''Osimiri gbara anyị gburugburu''; nakwa na '' Woods Lost: The Discovered Writing of Rachel Carson '' (1999) nke Linda Lear deziri, p. 91 * Ifufe, oké osimiri, na ebili mmiri na-akpụ akpụ bụ ihe ha bụ. Ọ bụrụ na e nwere ihe ịtụnanya na ịma mma na ịdị ebube n'ime ha, sayensị ga-achọpụta àgwà ndị a. Ọ bụrụ na ha anọghị ebe ahụ, sayensị enweghị ike ịmepụta ha. ''Ọ bụrụ na e nwere uri n'akwụkwọ m banyere oké osimiri, ọ bụghị n'ihi na m kpachaara anya tinye ya n'ebe ahụ, kama n'ihi na ọ dịghị onye nwere ike ide ihe n'eziokwu banyere oké osimiri ma hapụ uri.'' ** Okwu nnabata nke National Book Award for Nonfiction (1952); nakwa na '' Woods Lost: The Discovered Writing of Rachel Carson '' (1999) nke Linda Lear deziri, p. 91 * Anyị eburu ụzọ lee mmadụ anya site n’ihe efu ya na anyaukwu ya na nsogbu ya nke otu ụbọchị ma ọ bụ otu afọ; na mgbe ahụ naanị, na site na nke a ele mmadụ anya n'ihu, anyị lere anya n'elu ụwa o biri na nkenke na eluigwe na ala nke ụwa anyị bụ otú nkeji a akụkụ. N'agbanyeghị nke a bụ nnukwu ihe dị adị, na megide ha anyị na-ahụ nsogbu ụmụ mmadụ anyị n'ụzọ dị iche. Ikekwe ọ bụrụ na anyị atụgharịa teliskop ahụ wee leba anya n'ebe mmadụ nọ n'ebe ndị a dị ogologo, anyị kwesịrị ịchọta obere oge na ọchịchọ iji mee atụmatụ maka mbibi nke onwe anyị. ** Okwu nnabata nke National Book Award for Nonfiction (1952); nakwa na '' Woods Lost: The Discovered Writing of Rachel Carson '' (1999) nke Linda Lear deziri, p. 91 * Ihe a kpọrọ mmadụ abanyela nnọọ n’ụwa a rụrụ arụ nke o kere. Ọ chọwo ikpuchi onwe ya, n'obodo ya nke ígwè na kọnkịrị, pụọ n'ihe ndị dị n'ụwa na mmiri na mkpụrụ na-eto eto. N'ịbụ onye na-aṅụbiga mmanya ókè site n'echiche nke ike nke ya, ọ dị ka ọ na-aga n'ihu na-aga n'ihu na nyocha ndị ọzọ maka mbibi nke onwe ya na ụwa ya. <br> Ọ nweghị otu ọgwụgwọ maka ọnọdụ a, anaghịkwa m enye panacea. Mana ọ dị ka ihe ezi uche dị na ya ikwere - ma ekwere m - na ka anyị nwere ike itinye uche anyị n'ihe ebube na ihe ndị dị n'ime eluigwe na ala gbasara anyị, ọ ga-abụ na anyị ga-enwe obere ụtọ anyị nwere maka mbibi nke agbụrụ anyị. Ijuanya na ịdị umeala n'obi bụ mmetụta dị mma, ha adịghịkwa adị n'akụkụ ya na ọchịchọ mbibi. ** Okwu na-anabata nrite John Burroughs (Eprel 1952); nakwa na '' Woods Lost: The Discovered Writing of Rachel Carson '' (1999) nke Linda Lear deziri, p. 94 * Anyị enwewo nsogbu gbasara ụwa, ma ọ fọrọ nke nta ka anyị ghara inwe okwukwe n’ebe mmadụ nọ; ọ na-enye aka iche echiche banyere ogologo akụkọ ihe mere eme nke ụwa, na otú ndụ si dịrị. Mgbe anyị na-eche banyere ọtụtụ nde afọ, anyị adịghị enwe ndidi nke na a ga-edozi nsogbu nke anyị echi. ** Okwu na-anabata nrite John Burroughs (Eprel 1952); nakwa na '' Woods Lost: The Discovered Writing of Rachel Carson '' (1999) nke Linda Lear deziri, p. 96 * ''Akụ na ụba nke mba ahụ dabere na akụ nke ụwa - ala, mmiri, oke ọhịa, mineral na anụ ọhịa. mmemme na-aga n'ihu, dabere na nyocha kachasị ukwuu. Ọchịchị ha abụghị nke ọma, ọ pụghịkwa ịbụ, ihe gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** Akwụkwọ ozi nye onye nchịkọta akụkọ, ''Washington Post'' (1953); e hotara na ''Lost Woods: The Discovered Writing of Rachel Carson'' (1999) nke Linda Lear deziri, p. 99 * '''Ide akwụkwọ bụ ọrụ naanị ya kacha mma.''' N'ezie enwere mkpakọrịta na-akpali akpali na ọbụna obi ụtọ na ndị enyi na ndị ọrụ ibe, ma n'oge ọrụ nke okike n'ezie, onye edemede na-ebipụ onwe ya n'ebe ndị ọzọ nile nọ ma chee isiokwu ya ihu naanị ya. Ọ na-akwaga n'ógbè ebe ọ na-enwetụbeghị mbụ - ikekwe ebe ọ na-enwetụbeghị onye ọ bụla. Ọ bụ ebe ịnọ naanị ya, ọ dịtụkwa egwu. ** [https://books.google.com/books?id=36euz6DjmwUC&lpg=PA286&ots=fb0-SAYOKA&dq=Writing%20is%20a%20lonely%20occupation%20at%20best.%20Of%20course20lating%20there% 20and%20even%20obi ụtọ%20mmekọrịta%20with%20enyi%20and%20Colleagues&pg=PA286#v=onepage&q&f=okwu nnabata ụgha nke Achievement Award nke American Association of University Women], Washington, D.C., June 22, (195) ==Njikọ Mpụga== [[W: Rachel Carson|Rachel Carson]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Rachel Carson|Rachel Carson]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Carson, Rachel}} hmyrfnokhr0ok69smx5yz028pjqm1rv Racial Segregation 0 2004 7607 7606 2022-10-10T11:39:45Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Racial Segregation|Nkewa agbụrụ]]''' bụ nkewapụ mmadụ n'ime agbụrụ ma ọ bụ ndị ọzọ na ndụ kwa ụbọchị. Nkewa agbụrụ na-abụkarị amachibidoro iwu, mana ọ nwere ike ịdị ''de facto'' site na [[w:Norm (social)|social norms]], ọbụlagodi mgbe enweghị ike onye mmasị maka ya. Enwere ike idowe nkewa site na site na ịkpa oke n'ịnye ọrụ yana n'ịgbazinye na ire ụlọ gaa na ụfọdụ agbụrụ ruo mụrụ anya ime ihe ike ( dị ka [[w: lynching|lynching]] s). N'ozuzu, ọnọdụ na-ebilite mgbe ndị agbụrụ dị iche iche na-ahọrọ ka ha na ndị agbụrụ nke ha na-akpakọrịta ma na-eme azụmahịa ka a na-akọwakarị dị ka "nkewa" ma ọ bụ "de facto separation" nke agbụrụ kama. karịa ''nkewa''. [[w: Racism in the United States|Na United States]], [[w:law|iwu]] nyere iwu ikewapụ n'ụfọdụ [[w:U.S. States|steeti]] wee bịa na iwu mgbochi mgbaghara (mmachibidoro alụ di na nwunye). Otú ọ dị, nkewa, na-enyekarị ohere ịnọchite anya n'ọnọdụ [[W:social hierarchy|ndị ọchịchị]], dị ka ikwe ka onye si n'otu agbụrụ rụọ ọrụ dị ka ohu maka onye agbụrụ ọzọ. Nkewa nwere ike ịgụnye [[wikt:spatial|spatial]] nkewa nke agbụrụ, na iji ụlọ ọrụ dị iche iche eme iwu, dịka ụlọ akwụkwọ na ụlọ ọgwụ site n'aka ndị mmadụ nke agbụrụ dị iche iche. ==Okwu Okwuru== * Ọ dị nnọọ mfe tupu. Nkewa bụ ihe dị mfe. Dichotomy nke agba na [[w:Education na United States | ụlọ akwụkwọ]] mere ka nchịkwa dị ụtọ nke ukwuu... Ọ mara mma nke ukwuu. Ha na-achịkwa ndị isi ojii bụ́ ndị na-agbagharị agbagharị nke ọma, bụ́ ndị na-arụ ọrụ dị ka ndị anya dara mbà na ndị na-agba ọsọ dị mfe, na-erekwa ụmụ ha na ụmụnne ha n'ebe a na-ere ahịa nke nchebe onwe ha. Ndị ikom a nyere aka tee ụzọ Benningtons na Piedmonts [[w:South United States | Ndịda]] ka ha na-agafe n'ime afọ. Ihe ndị dị mkpa bụ usoro, njikwa, nrubeisi, na ịkwọ ụgbọ mmiri nke ọma. Ọ bụrụhaala na ụlọ akwụkwọ dị mma na ụmụaka na-akpa àgwà ọma na ndị na-akpata nsogbu na-ekpochapụ, usoro ahụ na-ejide onwe ya ma na-adịgide adịgide. Ọ bụrụhaala na ndị ojii na ndị ọcha na-anọpụ iche- ebe ndị ọcha na-abụ "[[w:Dixie | Dixie]]" na ndị ojii na-abụ "[[w: welie Voice Every Voice and Sing| welie olu ọ bụla na Sing]]," ndị ọcha na-enweta [[w:Scholarship | scholarships]] na ndị ojii na-enweta ọrụ na-atụtụ owu na [[w:Tomato|tomato]], ndị ọcha na-aga [[w:Universities|college]] na ndị ojii na-eri achịcha ọnwa. ịṅụ mmanya [[w:Doctor Pepper | Dọkịta Pepper]]- ndị Piedmonts na Bennington nwere ike ihu igwe ọ bụla ma ọ bụ merie ihe iyi egwu ọ bụla. Ihe a nile kwụsịrị na nbata nke njikọta na ndịda. ** [[W:Pat Conroy|Pat Conroy]], ''Mmiri ahụ obosara'' (1970), p. 311 * N'ime oge niile nke nchụpụ na ikpe m, achọrọ m ịgwa Piedmont na Bennington na ihe na-eme n'etiti anyị abụghị naanị [[w:Beaufort, South Carolina|Beaufort]], [[w: South Carolina|South Carolina]]. Achọrọ m ịgwa ha banyere osimiri nke na-arị elu ngwa ngwa, na-eju mmiri [[w:Marsh | apiti]] na-eyi egwu ala kpọrọ nkụ. Achọrọ m ka ha mara na ụbọchị ha na-agwụ. Mgbe m hụrụ ha n’oge ikpe ahụ, amaara m na ha bụ ndị agha [[w:Rear guard | ndị agha azụ]], ndị ọchịagha ndị agha na-ala azụ site na snow na-ekpe ekpere. na ndị dị ngwa, gbara ọchịchịrị [[w:wolves|nkịta ọhịa]], na-echere na oyi, agaghị abịaru nso. Ha bụ ndị agadi ma ha enweghị ike ịnara anyanwụ ọhụrụ nke na-esi na mmiri ala ọzọ pụta. ụwa dị nnọọ iche ugbu a. ** [[W:Pat Conroy|Pat Conroy]], ''Mmiri ahụ obosara'' (1970), p. 311-312 * '''Ebe ndịda mmadụ na ịdị mma ji nwayọọ nwayọọ na-ebili site na ụlọ nsọ dara ada kpọasị na ịhụ mba n’anya ndị ọcha.’’ ' Obodo ahụ na-ejigide ndị na-anwụ anwụ na ndị na-akpọ asị na ọ ga-adị mgbe niile. N'agbanyeghị nke ahụ, ha na-eto eto ma na-arị elu karịa ụbọchị ọ bụla na-agafe. Mgbe Beaufort gwuru oghere narị anọ ọzọ n'ime ili ya bara ụba, na-etinye ozu ndị ozu na ndị agadi, ma kpuchie ha na ájá ájá, ala dị ala, mgbe ahụ, ndị agha ọzọ nke South South ga-agbachi nkịtị ma ghara ịnụ ya ọzọ. '''Okpukpe nke [[w:Confederate States of America | Confederacy]] na [[w: apartheid|apartheid]] ga-emeri otu ụbọchị site na ngafe nke afọ. Ala ga-abụ onye ikpe ikpe ikpeazụ nke esemokwu mmadụ; n'agbanyeghị otú ọgụ ahụ siri sie ike, mmeri nke ụwa na ili ga-ezu ezu.'' ** [[W:Pat Conroy|Pat Conroy]], ''Mmiri ahụ obosara'' (1970), p. 313 ==Njikọ Mpụga== [[W: Racial Segregation|Racial Segregation]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Racial Segregation|Racial Segregation]] na wikiquote. olny58jartnwnc4vpp59h8vkdu6t2pe Racial Views of Donald Trump 0 2005 11633 7614 2022-10-10T18:51:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47486884]] wikitext text/x-wiki '''[[W: Donald Trump|Donald Trump]]''', nke iri anọ na ise [[w:President of the United States|Onye isi ala United States]], nwere akụkọ gbasara okwu na omume nke elere anya [[w: Racial Views of Donald Trump | dị ka onye na-akpa ókè agbụrụ ma ọ bụ ebubo agbụrụ]]. Ndị nta akụkọ, ndị enyi, na ndị bụbu ndị ọrụ boro ya ebubo na ọ na-eme ka [[w: Racism in the United States|ịkpa oke agbụrụ na United States]] na-akpali. Agbanyeghị, Trump agọnarị ebubo nke ịkpa ókè agbụrụ ugboro ugboro. == Okwu Donald Trump kwuru== * Nwa ojii gụrụ akwụkwọ nke ọma nwere nnukwu uru karịa onye ọcha gụrụ akwụkwọ n'ihe gbasara ọrụ ahịa. Echere m na mgbe ụfọdụ onye ojii nwere ike iche na ha enweghị uru ma ọ bụ nke a na nke ahụ ... Ekwuru m n'otu oge, ọbụna banyere onwe m, ọ bụrụ na m na-amalite taa, ọ ga-amasị m ịbụ onye oji gụrụ akwụkwọ nke ọma. , n'ihi na m kweere ha nwere ezigbo uru. **nkwupụta |title=Onye R.A.C.E. |publisher=NBC, nke ekwuru na citation |title=Kedu ihe ndị isi ojii kwesịrị ịgabiga? |akwụkwọ akụkọ=Orlando Sentinel | ụbọchị = 1989-09-13 | mbụ = David D. | ikpeazu = Onye na-ebu ụgbọ mmiri |url=http://articles.orlandosentinel.com/1989-09-13/news/8909133112_1_black-white-people-white-ụmụ nwanyị | nweta = 2011-06-06 * N'ezie! Ị chere na ọ bụrụ na m chọrọ ịbụ onye otu ha gaara ajụ m? Agaghị m abanye na klọb ahụ, n'ihi na ha anaghị ewere ndị ojii na ndị Juu. ** Dị ka [[w: Vanity Fair|Vanity Fair]] si [https://archive.vanityfair.com/article/share/e515a2cd-a51b-4f83-8d61-6ebb9a104e0a AFTER THE GOLD RUSH] nke [Marie Brenner] dere na Septemba 1990. * ''[[w:George Miller (onye ndọrọndọrọ ọchịchị California)|George Miller]]'': Nke a ọ bụ gị? Na-akparịta "Ọbara India?" Anyị ga-ekpe ndị mmadụ ikpe ma ha nwere "ọbara India"? Ma ha tozuru oke ịgba cha cha ma ọ bụ na ha erughị?<br> ''Donald Trump''': Ma eleghị anya ọ bụ m, n'ezie, n'ihi na m ga-agwa gị ihe. Ọ bụrụ na ị lelee, ọ bụrụ na ị lelee ụfọdụ ndoputa ndị ị kwadoro. Gi, sir, n’amamihe gi di ukwuu, anabatawo, a ga m agwa gi ugbua, ha adighi ka ndi india n’anya m, ha adighi kwa ka ndi India. Ugbu a, ikekwe anyị na-ekwu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ziri ezi ma ọ bụ na ọ bụghị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ha adịghị ka ndị India n'anya m. Na ha anaghị adị ka ndị India na ndị India, ọtụtụ mmadụ na-achị ya ọchị ma ị na-agwa ya ka ọ siri sie ike, ka o siri sie ike ịnweta nkwenye. Ọfọn, ị gbagoro na Connecticut wee lee anya. Ugbu a, ha adịghị ka ndị India m sir.<br>'''[[w:George Miller (California politician)|George Miller]]''': Daalụ Chineke na ọ bụghị ule nke ma ndị mmadụ nwere ma ọ bụ na ha enweghị. ikike na obodo a, ma ọ bụ na ọ bụghị. Ma ha agafeghị "elele nlele..." Mr Trump ị maara, ị maara na akụkọ ihe mere eme nke obodo a ebe anyị nụburu mkparịta ụka a? "Ha anaghị ele m anya onye Juu." "Ha anaghị ele m anya India." "Ha anaghị ele m anya Ịtali." Na nke ahụ bụ ule maka ma ndị mmadụ nwere ike ịbanye azụmahịa ma ọ bụ na ha agaghị azụ ahịa. Ma ha nwere ike nweta mbinye ego ụlọ akụ. "Ị dị oke oji. Ị bụghị nwa zuru oke." ** Na-agba akaebe n'ihu Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ihe Ndị Na-ahụ Maka Ụlọ Ọrụ, Ọktọba 5, 1993. name=nativeamer>cite news | last1=Boburg |first1=Shawn |title= Ogologo akụkọ ihe mere eme Donald Trump na esemokwu ya na ụmụ amaala America | url=https ://www.washingtonpost.com/national/donald-trumps-long-history-of-clashes-with-native-americans/2016/07/25/80ea91ca-3d77-11e6-80bc-d06711fd2125_story.html | nweta ohere. 25, 2020 | ọrụ = Washington Post | ụbọchị = Julaị 25, 2016 * ''Donald Trump''': Ọ masịrị gị?<br>'''[[w: Howard Stern|Howard Stern]]''': Ee<br>'''Trump na [[w: Robin Quivers||Robin Quivers]]'' ': Ọ masịrị gị?<br>'''Quivers''': Ọfọn, echere m na ị ga-enwe ọgbaghara. na telivishọn," ** Banyere ịtụba otu ndị ọcha niile megide otu ndị ojii niile maka [[w: The Apprentice (American season 4)|oge nke anọ]] nke ''[[w:The Apprentice (usoro ihe onyonyo America)|Onye nkuzi ]]', na ihe nkiri redio [[w: Howard Stern|Howard Stern]] n'April 2005. Ekwuru na ''[https://www.nytimes.com/2019/07/20/us/politics/trump-race-record .html Trump na-eji ụzọ ochie: Iji agbụrụ maka uru]'' (July 20, 2019) nke [[w:Peter Baker (onye nta akụkọ)|Peter Baker]], Michael M. Grynbaum, [[w: Maggie Grynbaum|Maggie Haberman]] , [[w: Annie Karni|Annie Karni]] na Russ Buettner. * Mụ na ndị ojii nwere ezigbo mmekọrịta. Mụ na ndị ojii na-enwe mmekọrịta dị ukwuu mgbe niile. ** nkwupụta | aha = Donald Trump dị ka onye nwere olile anya GOP: Were ya kpọrọ ihe |akwụkwọ akụkọ=The Washington Post | ụbọchị = 2011-04-18 |mbụ=Eugene | ikpeazu=Robinson |url=http://www.washingtonpost.com/opinions/donald-trump-as-gop-hopeful-take-him-seriously/2011/04/18/AFD1ej0D_story.html | nweta = 2011-05-07 * [[W:Mitt Romney|Mitt Romney]] nwere ohere iti onye isi ala dara ada mana ọ kpagburu dịka nkịta. Ugbu a ọ na-akpọ m onye ịkpa ókè agbụrụ-mana m bụ onye na-akpa ókè agbụrụ na enwere ** [https://twitter.com/realDonaldTrump/status/741590381503086592 Twitter] (11 June 2016) * Ọ bụ naanị, dị ka nnukwu ọdachi, ọnụ ọgụgụ enweghị ọrụ, ihe niile dị njọ - enweghị nlekọta ahụike, enweghị agụmakwụkwọ, ọ nweghị ihe ọ bụla, ọ nweghị ihe ọ bụla. Na ịda ogbenye bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta. Mgbe ahụ, asịrị m, ‘Hey, chere otu nkeji, nye m vootu. Kedu ihe ị ga-atụfu? Ị nweghị ike ime ihe ka njọ, ị nweghị ike ime ihe ọjọọ karịa ihe ndị a na-eme na m ga-eme nke ọma. ** Banyere [[w:African American|African American | African Americans]] na United States, a gbara ajụjụ ọnụ ''[[w:Fox News|Fox News]]''' [[w: Jeanine Pirro|Jeanine Pirro]]. [https://www.youtube.com/watch?v=jBmp7z9BR1w] (Ọgọst 21, 2016) ==Njikọ Mpụga== [[W: Racial Views of Donald Trump|Racial Views of Donald Trump]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Racial Views of Donald Trump|Racial Views of Donald Trump]] na wikiquote tfrb26lbs5vlauggve5l1ikzibb5kr3 Racism 0 2006 11634 7619 2022-10-10T18:51:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8461]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Racism | Ị́kpa ókè agbụrụ]]''' nwere ike ịgụnye [[w: prejudice| ajọ mbunobi ]], [[w: discrimination| ịkpa ókè]], nkwenye na otu agbụrụ dị elu karịa ibe ya, mmegide a na-emegide ndị ọzọ n'ihi na ha dị iche. agbụrụ ma ọ bụ agbụrụ, na nkwenye na a ga-emeso ndị si n'agbụrụ ma ọ bụ agbụrụ dị iche iche. ==Okwu Okwuru== * ịkpa ókè agbụrụ bụ ihe kwesịrị otuto kpamkpam, n'ihi na ịkpa ókè agbụrụ abụghị ihe ọzọ karịa mbọ ndị a na-awakpo njirimara ha iji chekwaa ọnọdụ pụrụ iche ha dị ka ndị mmadụ, na-eji okwu ahụ eme ihe n'ụzọ dị nro site n'aka ndị na-anwa ibibi akụkụ niile nwere onwe ha. nke njirimara, asụsụ, ọbara, okpukperechi, na omenala n'ime otu ndị ahụ. Nke a abụghị tiori ma ọ bụ ntule, ọ bụ mfe akụkọ ihe mere eme eziokwu. ** [[W: Vox Day | Theodore Beale]], [https://voxday.net/2021/12/28/racism-is-pro-human-diversity/ Racism bụ Pro-Human Diversity], ''Vox Obodo nta, Disemba 28, 2021 * Ịbụ onye na-akpa ókè agbụrụ [[w: monster|anụ]] abụghị [[w: mental illness|ọrịa uche]] - n'ezie, ị nwere ike ịbụ otu ma bụrụ ezigbo [[w: Mentaal stability | kwụsie ike]] [[w: genius| ọgụgụ isi]]. ** [[W: Samantha Bee|Samantha Bee]]; ''[[w:Full Frontal with Samantha Bee|Full Frontal with Samantha Bee]]'' (August 7, 2019); nke qtd. na Adrian Horton, [https://www.theguardian.com/culture/2019/aug/08/samantha-bee-trump-dallas-dayton-mass-shooting "Samantha Bee: 'Ịbụ nnukwu anụ ịkpa ókè agbụrụ abụghị echiche uche. ọrịa'", "Onye nche", (8 Ọgọst 2019). * ịkpa ókè agbụrụ bụ ebe mgbaba maka ndị na-amaghị ihe. Ọ na-achọ ikewa na ibibi. Ọ bụ onye iro nke nnwere onwe, ma kwesị ekwesị ka a zute ya n'isi na steepụ. ** Ekenyere [[w: Pierre Berton|Pierre Berton]] na cite book | last1=Ross |first1=Lawrence |authorlink1=w:Lawrence Ross |title=Ụzọ ndị isi ojii: Afọ na ndụ ndị mmadụ | ụbọchị = 2004 | ibe = 77 | onye mbipụta = Kensington Publishing Corporation |isbn=978-0-7582-0634-3 |url=https://books.google.com/books?id=iN1xjBgECVUC}} Na na cite akwụkwọ | ikpeazụ1=Gaspirtz |first1=Oliver | aha = Okwu ama ama gbasara ịkpa ókè agbụrụ | ụbọchị = 2016 | onye nkwusa = Westhoff Publishing | ibe = 4 | url = https://books.google.com/books?id=lEU9DgAAQBAJ&pg=PT4 * ịkpa ókè agbụrụ abụghị ihe akpọrọ dị ka ọrịa nke ndị ọkachamara ahụike uche nwere ike ịgwọ ya. ** [[w: Renee Binder | Renee Binder]], dọkịta na onye isi oche nke American Psychiatric Association's Council on Psychiatry and Law, dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/1999/08/26/opinion/ ha-akpọ-ha-na-egbu-bụ-ha-ara.html "Ha kpọrọ asị. Ha na-egbu. Ha na-ara?"], Alvin F. Poussaint, "The New York Times", (1999). * Na mbụ, iwu na-ezighị ezi dị na Commonwealth a, nke a na-akpọ alụmdi na nwunye n’etiti ndị nwere agba dị iche iche iwu megidere. Amara m nke ọma maka oke ịkwa emo nke m nwere ike ido onwe m n'okpuru site n'izo aka na nke a; ma ebiela m ogologo oge, wee hụ nke ukwuu, ka m na-akpaghasị site n'ịkwa emo nke ụwa ... Na mbụ, gọọmentị ekwesịghị itinye ikike iji chịkwaa mmetụta uche, karịa akọ na uche ụmụ amaala. Nwoke nwere ma ọ dịkarịa ala dị ka ezi ikike ịhọrọ nwunye ya, dị ka ọ ga-ahọrọ okpukpe ya. Ụtọ ya nwere ike ọ gaghị adabara ndị agbata obi ya; ma ọ bụrụhaala na nchụpụ ya ziri ezi, ha enweghị ikike itinye aka na nchegbu ya ... Amaghị m ka a na-eleba anya na ihe omume Canterbury; ma a nụwo m ndị mmadụ n’otu n’otu na ndị otu niile na echiche niile na-ekwu maka ya—ọ dịghịkwa mgbe na-enweghị ọñụ ma ọ bụ iwe. Afọ iri ise ka ọ dị ugbu a, iwu ojii nke Connecticut ga-abụ nnukwu ihe ntụrụndụ nye ndị na-ahụ maka oge ochie, karịa iwu ya na-acha anụnụ anụnụ. ** [[W: Lydia Maria Child|Lydia Maria Child]], ''Mkpesa maka Klas nke America a na-akpọ ndị Africa'' (1833), [http://utc.iath.virginia.edu/abolitn/abeslmca5t.html Isi nke VIII] . * ịkpa ókè agbụrụ na-adọta mmasị mgbe ọ na-apụtachaghị ìhè na juputara na invective. Mana dị ka nkwuwa okwu niile, akụkụ kachasị ike nke ịkpa ókè agbụrụ bụ ịtụgharị - idobe onye nkwutọ dị ka onye a tara ahụhụ n'ezie. Ya mere, nwoke nwere mmasị nwoke achọghị ịlụ; ha chọrọ ime ka ụmụ anyị ghọọ mmehie. Ndị Juu achọghị nanị ka a hapụ ha n'udo; ha na-akpa nkata iweghara ụwa. Na ndị ojii abụghị n'ezie ndị ike America tara ahụhụ, mana ndị na-erite uru n'agha megide ndị ọcha na-arụsi ọrụ ike. Nke a bụ nkwanye ùgwù, ihe ezi uche dị na ya, onye na-enweghị isi, onye na-achọghị ịkpọ aha, na-ahọrọ kama ịgbanwe isiokwu na mmadụ ahịhịa. Ya mere nkewa adịghị mkpa iji dobe niggers n'ahịrị; ọ dị mkpa iji chebe nsọpụrụ ụmụ nwanyị ọcha. ** [[w:Ta-Nehisi Coates|Ta-Nehisi Coates]], [https://web.archive.org/web/20100718213545/http://www.theatlantic.com/national/archive/2010/07/the-case- megide-the-naacp/59793 "NAACP ziri ezi"] (15 Julaị 2010), ''The Atlantic''. ==Njikọ Mpụga== [[W: Racism|Racism]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Racism|Racism]] na wikiquote 4u2ba7qmyqc9wrxsadqi3ah9ih0ynyp Racism in Canada 0 2007 11635 7625 2022-10-10T18:51:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q62070072]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Flag of Canada.svg|thumb|Ọ bụrụ na anyị chọrọ idozi nke a, nzọụkwụ mbụ bụ ikweta na ọ dị njọ. Malite site n'ịsị ya n'onwe gị, mana kwuo ya n'olu dara ụda: "Canada nwere nsogbu agbụrụ." [[W: Scott Gilmore|Scott Gilmore]]]] '''[[w: Racism in Canada | Ị́kpa ókè agbụrụ na Canada]] ''' na-achọpụta ma akụkọ ihe mere eme na nke dị ugbu a [[w: racist | racist]] àgwà obodo, yana nleghara anya gọọmentị na enweghị nkwado ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United Nations mmadụ. ụkpụrụ ikike na ihe mere na [[w: Canada|Canada]]. Oge a nke Canada bụ ngwaahịa nke ụmụ amaala Mba mbụ jikọtara ya na ọtụtụ ebili mmiri nke mbata na ọpụpụ, nke sitere na Eshia na Europe. ==Okwu Okwuru== * [Ọ]mume na-agwa anyị otu ihe: Canada nwekwara nsogbu agbụrụ. Kedu ka anyị anaghị ama na ọnụọgụ ndị a? Maka obodo nke nwere afọ ojuju onwe ya na onyinyo nke ndidi na-aga n'ihu, olee otú nke a na-abụghị nsogbu mba? Gịnị kpatara na gọọmentị anaghị ada n'okwu a? ... na mkpokọta, anyị anaghị ekwu ya n'olu dara ụda: "Canada nwere nsogbu agbụrụ." ... Canada nwere nsogbu agbụrụ. Anyị na-eme ma ọ dị njọ. Ọ bụghịkwa naanị ndị Aborigine ka ọ dị. ... Ọ bụrụ na anyị chọrọ idozi nke a, nzọụkwụ mbụ bụ ikweta na ihe adịghị mma. Malite site n'ịsị ya n'onwe gị, mana kwuo ya n'olu dara ụda: "Canada nwere nsogbu agbụrụ." **[[W:Scott Gilmore|Scott Gilmore]], [https://web.archive.org/web/20150123052231/http://www.macleans.ca/news/canada/out-of-sight-out-of-mind- 2/ "Nsogbu ịkpa ókè agbụrụ nke Canada? Ọ ka njọ karịa America"] (22 Jenụwarị 2015), '' MacLeans '' * Canada nwere ihe nketa na-eme ihere. N'ime iri afọ ndị gafeworonụ, ọtụtụ iwu gọọmentị etiti na mpaghara dịpụrụ adịpụ, chụpụrụ ma chụpụ otu agbụrụ ma ọ bụ agbụrụ pere mpe. A naghị anabata ndị Asia ịtụ vootu na Canada ruo ngwụcha afọ 1940; Ndị India na-edebanye aha na gọọmenti etiti aghaghị ichere ruo 1960 ... Maka ndị Canada na-eto eto Aboriginal, o doro anya na arc nke eluigwe na ụwa na-eme omume ọbụna na-ehulata na ntụziaka ha ma ọlị. **[[W: Terry Glavin|Terry Glavin]], [https://web.archive.org/web/20141130200518/http://ottawacitizen.com/opinion/columnists/glavin-canadians-have-no-reason-to-be- smug-about-agbụrụ "Ndị Canada enweghị ihe mere a ga-eji na-akpachapụ anya banyere agbụrụ"] (November 2014), ''The Ottawa Citizen'' ==Njikọ Mpụga== [[W:Racism in Canada|Racism in Canada]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Racism in Canada|Racism in Canada]] na wikiquote bhqy3xyikjzuzac0uhjnfwwpnhccsec Racism in South Africa 0 2008 11636 7631 2022-10-10T18:52:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30588009]] wikitext text/x-wiki [[w:Racism in South Africa|''' Ị́kpa ókè agbụrụ na South Africa''']] ka a na-ewere dịka nsogbu na-aga n'ihu. Ebe ọ bụ na nhụsianya nke [[w: apartheid|apartheid]] na-anọgide na-abụ ọha mmadụ karịa nsogbu ụlọ ọrụ. ==Okwu Okwuru== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ akụkụ nke nsogbu, nsogbu ụwa, nke a ghaghị imeri ... Anyị na-alụ ọgụ na ịkpa ókè agbụrụ [na South Africa], ma ịkpa ókè agbụrụ dịkwa ndụ na nke ọma na ọtụtụ mba ndị ọzọ. Na ihe anyị ga-emerịrị bụ ịkpa ókè agbụrụ bụ ihe na-akpata esemokwu. Na ihe anyi kwesiri imata mmadu dika mmadu; inye onyinye. **[[W:F. W. de Klerk|F. W. de Klerk]], [https://www.c-span.org/video/?124979-1/the-trek-beginning na ''The Washington Journal'' nke C-SPAN] (11 June 1999) ==Njikọ Mpụga== [[W: Racism in South Africa|Racism in South Africa]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Racism in South Africa|Racism in South Africa]] na wikiquote. 3e0xlozmc8ngzz7c5bnm5el1wpd4bfx Racism in South Korea 0 2009 11637 7638 2022-10-10T18:52:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q769061]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Unification flag of Korea.svg|thumb|Ịhụ mba n'anya South Korea bụ ihe dị nnọọ iche na ịhụ mba n'anya n'ebe steeti ndị America na-eche. Nchọpụta na agbụrụ Korea siri ike, ebe na Republic of Korea adịghị ike. [[W: Brian Reynolds Myers|Brian Reynolds Myers]]]] '''[[w:Racism in South Korea | Ị́kpa ókè agbụrụ]] na [[w: South Korea|South Korea]]''' ndị ọkà mmụta na [[w: United States|United Nations]] anabatala dị ka nsogbu mmekọrịta ọha na eze zuru ebe niile. ==Okwu Okwuru== * A kpọrọ m n’ụlọ otu di na nwunye na-eto eto bụ́ ndị Korea ka ha bịa rie nri abalị, e wepụtakwara isiokwu banyere ụmụaka ndị lụrụ di na nwunye na-akpakọrịta. "Ị maara, anyị kpọrọ ha asị," di ahụ kwuru n'emeghị ihere na, n'ihi ihe ụfọdụ, jiri ọnụ ọchị. Site na “anyị” ọ bụghị naanị ya na nwunye ya. Ọ pụtara ndị Korea niile. Ihe niile dị otú a. Na mmetụta, Ahụrụla m n'etiti ndị enyi m Korea, ọ bụghị ihe a ga-edobe anya site n'echiche. Ha bụ ndị ezi omume maka ihe ọ bụla si n'ọnụ gị pụta ma ọ bụ mee ka ị na-efegharị aka gị. ** [[w:Michael Breen (onye edemede)|Michael Breen]], [https://books.google.com/books?id=0V0ODQAAQBAJ&pg=PA41&lpg=PA41&dq=%E2%80%9CI+bịara+ ebe a+ na-atụ anya ya. +Ụwa+ nke atọ+ na++ naanị+ nwere ike% E2%80%99t+gafere+ ya.%E2%80%9D&source=bl&ots=WF5a7wO1Ip&sig=ACfU3U2Q-_PdCoi13eWYEouHzPRxLkuLHA=UX&EUHzPRxLkuLHA=U&EHQj2D&source=bl&ots=WF5a7wO1Ip&sig=ACfU3U2Q-_PdCoi13eWYEouHzPRxLkuLHA=UX&EHQjn4AKw5AKw14AKw13U3U2Q onepage&q&f= ụgha ''Ndị Korea ọhụrụ: Akụkọ nke mba''] (2017), p. 13 * South Korea, anabataghị nke ọma, bụ ihe na-adịghị mma. Ọ bụ ezie na mba ahụ bara ọgaranya, gụrụ akwụkwọ nke ọma, udo na otu agbụrụ - usoro niile yiri ka ọ dabara na nnabata agbụrụ - ihe karịrị otu onye n'ime mmadụ atọ South Korea kwuru na ha achọghị onye agbata obi nke agbụrụ dị iche. Nke a nwere ike metụtara echiche Korea pụrụ iche banyere njirimara agbụrụ ya dị ka ihe pụrụ iche - nke ndị ọkà mmụta dịka B.R mụrụ. Myers – yana nbata nke ndị agbata obi Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Eshia na esemokwu mba ahụ nwere ogologo oge na Japan. ** [[w:Max Fisher|Max Fisher]], [https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2013/05/15/a-fascinating-map-of-the-worlds-most-and-least- mba ndị na-anabata agbụrụ / "Map na-adọrọ adọrọ nke mba ụwa kacha nwee ndidi na agbụrụ agbụrụ"] (15 Mee 2013), '' The Washington Post '' *[South Korea] na-aga n'ihu na mgba maka ikike pere mpe na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ọkachasị maka ndị mgbapụ North Korea, ndị LGBT (ndị nwanyị nwere mmasị nwanyị, nwoke nwere mmasị nwoke, nwoke idina nwoke, na transgender) na ndị kwabatara. **[https://web.archive.org/web/20190906011911/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2017/south-korea Freedom House] *[Ị́]sị na ọbara ndị Korea bụ naanị "Korean" bụ echiche efu. Nnyocha DNA mere n'oge na-adịbeghị anya na-egosi na pasent 60 nke ndị Korea nwere ọbara "ndị mba ọzọ". Echiche nke imepụta ọdịnihu mba na njirimara ya n'ihi ọbara agbụrụ na-eyi ọ bụghị nanị na ọ ga-ekwe omume kamakwa ọ dịkwa ize ndụ. Ọ dị egwu n'ihi na mba nke oge a na-esiwanye n'òtù na ebo dị iche iche, dịkwa ize ndụ n'ihi na ọ bụ ya kpatara ịkpa ókè agbụrụ ... ** Jon Huer, [https://www.koreatimes.co.kr/www/nation/2018/06/272_47907.html "Ọbara Korea, Ezigbo na Echere"], ''The Korea Times'' * Ịhụ mba n'anya South Korea bụ ihe dị nnọọ iche na ịhụ mba n'anya n'ebe steeti ndị America na-eche. Nchọpụta na agbụrụ Korea siri ike, ebe na Republic of Korea adịghị ike. **[[W: Brian Reynolds|Brian Reynolds Myers]], [https://web.archive.org/web/20150419024409/http://www.nytimes.com/2010/05/28/opinion/28myers.html "Mkpokọta South Korea Shrug"] (27 Mee 2010), ''The New York Times'', New York: Ụlọ ọrụ New York Times. * A na-amachibido ndị ahịa si mba ọzọ n'akụkụ ụfọdụ nke peninsula nke ọma tupu ''' ndị Korea mụtara na Japan ka esi ele ụwa anya n'ụdị [[w:Race | agbụrụ]] '' ''. Nke a na-eme ka o sikwuoro ike ịchọpụta ma ịkpa ókè a na-akpa ndị mba ọzọ na Saụt Koria ò nwere ihe jikọrọ ya na ịkpọasị ma ọ bụ ịhụ mba n’anya. Ọ ka dị ka ọ dị, dị ka ọ dị na [[w:Japan|Japan]], nghọta zuru oke nke otu ndị isi [[w:Grace | agbụrụ]], ya na ndị Korea na ikekwe ndị Japan nọkwa n'elu. Mana ọ bụ ọkwa nke omume na-enweghị nkwenye siri ike nke ọgụgụ isi, ma ọbụghị ịdị elu nke anụ ahụ. Maka ọrụ niile na-ada ụda nke iro megide Japan, a na-ewere Japan ese dị ka mba ọzọ kacha nta nke agbụrụ mba ọzọ. ** [[w: Brian Reynolds|Brian Reynolds Myers]], [http://thediplomat.com/2011/08/south-koreas-racism-debate/2/ "Arụmụka ịkpa ókè agbụrụ nke South Korea"] (August 2011), ''The Diplomat'' ' * Nye onye na-akwado mba Korea, nkewa nke mba, agbụrụ, bụ ọnọdụ ihe na-agaghị ekwe omume. Otú ahụ ka ọ dịkwa n’ihu n’ihu ndị agha mba ọzọ bụ́ ndị kpalitere nkewa ahụ na mbụ. **[[W: Brian Reynolds Myers|Brian Reynolds Myers]], [http://www.slate.com/articles/news_and_politics/interrogation/2017/02/what_does_north_korea_want_analyst_b_r_myers_on_what_s_behind_the_regimer.whtml na Chorke7. * Iguzosi ike n'ihe nye mba na agbụrụ dị ka onye agha nke Republic of Korea. **[https://web.archive.org/web/20160324194324/http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2011/04/18/2011041801112.html Ịṅụ iyi nkwado nke Republic of Korea Ndị agha agha] (ruo Eprel 2011) ==Njikọ Mpụga== [[W: Racism in South Korea|Racism in South Korea]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Racism in South Korea|Racism in South Korea]] na wikiquote. lhwjxixboozkh8mqgjxxs2dikaj2wgn Racism in the United Kingdom 0 2010 11638 7645 2022-10-10T18:52:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7279756]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Racism in the United Kingdom | Ị́kpa ókè agbụrụ]]''' bụ ihe dị na [[w: United Kingdom|United Kingdom]]. Oke na ebumnuche nke ịkpa ókè agbụrụ na UK agbanweela n'ime oge. Akụkọ banyere ịkpa ókè agbụrụ na United Kingdom nwere njikọ chiri anya na mmekọrịta ya na ndị obodo mbụ ya na ụmụ amaala nke gụnyere [[w:British Empire|Alaeze Ukwu nke Britain]], ndị ọtụtụ n'ime ha biri na Great Britain, karịsịa na-eso [[w: World War II|Agha Ụwa nke Abụọ]]. Ejikọkwara ya nke ukwuu na omume na ụkpụrụ ndị gbanyere mkpọrọgwụ [[w:British class system|usoro klas nke Briten]]. ==Okwu Okwuru== *[G]bakee n'eziokwu nke bụ ihe nro nke ịkpa ókè agbụrụ Britain.<p>[[w: House of Windsor | Royal Family]] bụ ma eleghị anya akara ngosi nke ọcha na ụwa. Nye ndị Britain [[w:Nationalism|ndị mba na-achị]], [[w:King|eze]] dabeere n’isi ọchịchọ ha nwere maka ụbọchị mgbe Britannia chịrị ebili mmiri na eze ya na-achị Ọchịchị Alaeze Ukwu, nke anyanwụ na-adaghị. **[[w:Kehinde Andrews | Kehinde Andrews]], [https://www.cnn.com/2018/05/21/opinions/royal-wedding-not-the-moment-black-britons-were-waiting -for-opinion-intl/index.html "Agbamakwụkwọ eze agwụla. Ugbu a, anyị nwere ike ikweta na ọ bụghị ụgbọala maka ọganihu agbụrụ bara uru " (21 May 2018), '' CNN '' * Ewezuga mbipụta [[w:Vietnam War| Vietnam]] e bubatara na ọnọdụ ihu igwe na-akawanye njọ na [[w: Northern Ireland|Northern Ireland]], okwu kacha mkpa na Britain n’afọ ahụ bụ ịkpa ókè agbụrụ. N'ịbụ onye Enoch Powell, onye so na [[w:Parliament of the United Kingdom|Parliament]] na-edu, mba ahụ nọ na-ahụ ajọ omume nke ihe otu ndị America ndị obodo kpọrọ azụ azụ ọcha nke [[w:Labour Party (UK)|Ọrụ]] ọchịchị chọrọ [[w:Commonwealth Immigrants Act 1968|Commonwealth Immigration Bill]]. Dị ka ndị Britain [[w:Decolonization | decolonized]] alaeze ukwu ha, a na-agwa ndị ọrụ na ndị ojii na agba aja aja sitere na alaeze mbụ ga-abịa napụ ha ọrụ. “Debe Briten Ọcha,” bụ okwu Powell, na ọtụtụ ndị ọrụ ji okwu gosi na nke a. Onwere ihe ọchị mgbe a kpagburu otu [[w:Kenya|Kenyan]] [[w:Diplomacy|diplomat]] na-abanye na [[w: House of Commons of the United Kingdom|House of Commons]] site n'aka ndị "Keep Britain White" bụ ndị tiri mkpu. , “Laghachi na [[w: Jamaica|Jamaica]]!” na [[w:East Africa|East Africa]]. **[[W:Mark Kurlansky|Mark Kurlansky]], ''1968: Afọ nke kparịrị ụwa'' (2004), p. 153-154, ISBN 0-345-45581-9 *[A] gaghị ekwe omume mana ọ siri ike, maka onye na-abụghị [[w:White people | ndị ọcha]] ịbụ Britain. **[[W:Enoch Powell|Enoch Powell]], dị ka e hotara na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/9780091785673 ''Iain Macleod''] (1994), nke Robert Shepherd, Hutchinson, p. 366 *Ọrịa nke ịkpa ókè agbụrụ na [[w:British left|British left]] egosila na ọ na-akpa ike. **[[w: Michael Rosen | Michael M. Rosen]], [http://www.nationalreview.com/article/434909/holocaust-remembrance-day-anti-semitism-persists "Na Ụbọchị Ncheta Oké Mgbukpọ, mgbochi- Semitism na-anọgide na-abụ ihe otiti"] (4 Mee 2016), ''Nlebaanya Mba'' ==Njikọ Mpụga== [[W:Racism in the United Kingdom|Racism in the United Kingdom]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Racism in the United Kingdom|Racism in the United Kingdom]] na wikiquote. sfflfhdhnqpaiorybze0kc9qq6x5bkm Racism in the United States 0 2011 18464 11639 2024-03-18T13:25:56Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Stokely_Carmichael_in_Alabama_1966.jpeg|Stokely_Carmichael_in_Alabama_1966.jpeg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Abzeronow|Abzeronow]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Stokely Carmichael in Alabama 1966.j wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Martin Luther King, Jr..jpg|thumb|Ugbu a mgba anyị na-agba bụ maka ezi ịha nhata, nke pụtara nha anya akụ na ụba. N'ihi na anyị maara ugbu a, na ọ bụ ezughi oke iwekota onu counter nri nri ehihie. Kedu uru ọ bara mmadụ inwe ike iri nri n'ụlọ nri nri ehihie ma ọ bụrụ na o nweghị ego zuru ezu iji zụta hamburger? [[W: Martin Luther king Jr|Martin Luther King, Jr.]]]] [[Usòrò:Malcolm X NYWTS 3.jpg|thumb|Agaghị m anọdụ na tebụl gị hụ ka ị na-eri nri, n'enweghị ihe ọ bụla na efere m, wee kpọọ onwe m onye na-eri nri. Ịnọdụ na tebụl anaghị eme ka ị bụrụ onye na-eri nri, ọ gwụla ma ị na-eri ụfọdụ ihe dị na efere ahụ. Ịbịa ebe a na America anaghị eme gị onye America. Amụrụ gị ebe a na America anaghị eme gị onye America. ... Mba, abụghị m onye America. A bụ m otu n'ime ndị ojii nde 22 bụ ndị America metụtara. Otu n'ime ndị ojii nde 22 bụ ndị ọchịchị onye kwuo uche ya metụtara, ọ dịghị ihe ọ bụla ma e wezụga ihu abụọ na-adịghị mma. [[W: Malcolm X|Malcolm X]]]] [[Usòrò:Wattsriots-policearrest-loc.jpg|thumb|Ike dịpụrụ adịpụ n'ihe gbasara mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba—site n'ụzọ ọ bụla—bụla ihe na-enweghị isi nke ikike ọchịchị ndị America site na mmalite ọha ruo ugbu a. Uru mbụ nke akụ na ụba ọha na eze, nke nke ịgba ohu chattel mụrụ, bụ nke ime ihe ike na-enweghị atụ na iyi egwu mgbe nile nke ime ihe ike ka ukwuu kwadoro. [[W:Huey P. Newton|Huey P. Newton]]]] [[Usòrò:Harlem riots - 1964.jpg|thumb|Mmegide ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United States eruola oke oke. Ndị ojii na ndị Brown karịsịa, ndị ụdị klaasị kacha njọ na gbakọọ ọnụ, mmegbu nke mba na agbụrụ, na-ebute oke mkpagbu a. N'ezie ọtụtụ iri puku ndị ikom na ndị inyom aka ha dị ọcha, ihe ka n'ọnụ ọgụgụ n'ime ha dara ogbenye, jupụtara n'ụlọ nga na ụlọ mkpọrọ. [[W: Angela Davis|Angela Davis]]]] [[w:Racism in the United States |''' Ị́kpa ókè agbụrụ na United States''']] dị kemgbe [[w: Colonial History of the United States|oge ọchịchị]], mgbe ndị ọcha America e nyere ikike nke agbụrụ ndị ọzọ ma ọ bụ ndị pere mpe. Nnukwu ụlọ ọrụ ahaziri ahazi nke agbụrụ na agbụrụ gụnyere [[w: Slavery | ịgba ohu]], [[w: Racial Segregation in the United States | nkewa]], [[w: Native American reservations | Ndobere Amerịka]], [[w: Native American boarding schools | Ụlọ akwụkwọ mbikọ Amerịka]], [[w: immigration|immigration]] na [[w: naturalization|naturalization]] iwu, na [[w: internment camps | internment camps]]. Na nleta 2009 ya na US, [UN] Special Rapporteur on [[w:Racism|ikpa oke agbụrụ]] kwuru na "Ihe ngosi mmekọrịta ọha na eze na-egosi na ịda ogbenye na agbụrụ na agbụrụ na-aga n'ihu na United States. N'ime afọ 2010, ọha mmadụ America na-aga n'ihu. na-enweta oke ịkpa oke agbụrụ na ịkpa oke. Otu ihe ọhụrụ bụ ịrị elu nke [[w:Alt-right|"alt-right" movement]]: otu [[w:White nationalism|onye ọcha mba]] nke na-achọ ịchụpụ mmekọahụ na obere agbụrụ sitere na United States. ==Okwu Okwuru== * Anyị ga-eme Negro enyi anyị... Anyị nwere ike ime nke a ma ọ bụrụ na anyị ga-eme ya. Ọ bụrụ na anyị emee ya onye iro anyị n'okpuru mkpali nke Yankees, onye ebumnuche ya bụ ịmanye anyị ka anyị mata ya na nha nhata, ụzọ anyị dabere n'ụzọ na-acha ọbara ọbara na mmiri mmiri na anya mmiri ... **[[w:James L. Alcorn|James Alcorn]], leta e degaara Amelia Alcorn, dị ka e hotara na [https://books.google.com/books?id=Y7SNNPRRnToC&pg=PA28&dq=%22red+with+blood+ na+mmiri+ na anya mmiri.%22&hl=en&sa=X&ved=0CB0Q6AEwAGoVChMI2pyJ3uL3xwIVw5ANCH1OcwBy#v=otu ibe&q=%22red%20with%20blood%20and%20damp%20with%20te&f&f Agha ''], nke Stetson Kennedy, p. 28. * Ụdị 'agbụrụ' na 'agbụrụ' agbanweela nke ukwuu ka oge na-aga iji gosipụta mgbanwe na ndị America. Kemgbe 1900, ejirila okwu agbụrụ 26 dị iche iche iji mata ndị mmadụ na Mgbakọ US. ''Ichekwa okwu oge ochie maka ịga n'ihu na-enyo enyo bụ mkparị nye mba na ndị America.'' **[[w: American Anthropological Association | American Anthropological Association]], [http://www.aanet.org/gvt/ombdraft.htm "Nzaghachi na ntụziaka OMB 15"] (September 1997), '' agbụrụ na agbụrụ Ụkpụrụ maka Statistics Federal na mkpesa nchịkwa '', Arlington County, Virginia: American Anthropological Association. * Ma '' echiche nke agbụrụ abụrụla nke ọma, na nke jọgburu onwe ya, etinyere n'ime omenala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke United States. Ọ bụrụla ihe dị mkpa nke njirimara onye ọ bụla yana amụma gọọmentị. N'ihi na ọtụtụ mmerụ ahụ dabere na ọdịiche 'agbụrụ' kemgbe ọtụtụ afọ, ndozi maka mmerụ ahụ ga-ekwetakwa mmetụta nke mmụọ 'agbụrụ' n'etiti ndị US, n'agbanyeghị eziokwu ahụ bụ na 'agbụrụ' enweghị nkwenye sayensị na usoro ndu mmadụ. . N'ikpeazụ, Otú ọ dị, nhazi ndị a ga-agaferịrị ma dochie ya site na ụzọ ndị ọzọ na-abụghị nke ịkpa ókè agbụrụ na nke ziri ezi nke na-anọchi anya ụdị dị iche iche nke ndị US." "Nke a bụ nsogbu na ohere nke oge a. Ọ dị mkpa ịmata ụdị nke ekenyela ndị mmadụ n'akụkọ ihe mere eme ka ha mụrụ anya maka mkpochapụ nke ịkpa ókè. Ma n'ikpeazụ, mkpochapụ ịkpa ókè dị irè ga-achọ njedebe nke nhazi dị otú ahụ, na ntugharị gaa na ngalaba ọha na eze na omenala nke ga-egosi na ọ bara uru na nkà mmụta sayensị na n'onwe ya maka ọha na eze karịa ụdị 'agbụrụ'. Ndozi nke gara aga na mgbanwe maka ọdịnihu nwere ike ime n'otu oge. **[[w: American Anthropological Association | American Anthropological Association]], [http://www.aanet.org/gvt/ombdraft.htm "Nzaghachi na ntụziaka OMB 15"] (September 1997), '' agbụrụ na agbụrụ Ụkpụrụ maka Statistics Federal na mkpesa nchịkwa '', Arlington County, Virginia: American Anthropological Association. * Ndị Negro bụ ụmụ amaala America. Ndị na-atụ ụtụ isi nke mbụ, mana a na-emesokarị ya dị ka ụmụ amaala nke abụọ, ma ọ bụrụ na ọ dị. N'ime obi anyị, anyị ga-achọ ịma ihe ọ bụ na onye ọcha nwere megide negro. Gịnị ka anyị ga-eme ka anyị na ndị ọcha mee udo? ''Anyị ga-ebikọ ọnụ n'ụwa a. Anyị enweghị ike ime n'enweghị ibe anyị '' ''. Anyị dịka otu, chọrọ enyi gị, ị gaghị anabata? **Floy J. Anderson, [https://web.archive.org/web/20170207223441/https://eisenhower.archives.gov/research/online_documents/civil_rights_citizens_letters/1957_10_15_anderson.pdf leta Dwight David Eisenhower] (15 October 1957), San Francisco, California. * Enweghị ọdịiche nke agbụrụ! Enweghị ọdịiche nke agba! **Anonymous Unionist, dị ka ekwuru na [https://archive.today/20150910133230/http://www.bluegrayreview.com/page/53/ ''Richmond Daily Dispatch''] (13 Nọvemba 1863). Ọbụlagodi na ọtụtụ iri afọ nke [[w: Affirmative action | Afirmative action]], [[w:Ndị ojii|oji]] na [[w:Hispanic|Hispanic]] ụmụ akwụkwọ na-anọchi anya karịa na kọleji kacha elu nke mba ahụ. na mahadum karịa ka ha dị afọ 35 gara aga, dịka nyocha [[w:New York Times | New York Times]]. ** Jeremy Ashkenas, Haeyoun Park na Adam Pearce, [https://www.nytimes.com/interactive/2017/08/24/us/affirmative-action.html Kọleji kacha elu karịa afọ 35 gara aga”], ''New York Times'' (Aug. 24, 2017). ==Njikọ Mpụga== [[W: Racism in the United States|Racism in the United States]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Racism in the United States|Racism in the United States]] na wikiquote. 1hpb1zp6etiad548vvvkjut8kg41ae0 Rafidah Aziz 0 2012 11640 7657 2022-10-10T18:52:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7282661]] wikitext text/x-wiki [[Rafidah Aziz]] '''[[w:Rafidah Aziz|Rafidah binti Aziz]]''' (amụrụ 4 Nọvemba 1943) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Malaysia nke bụ onye otu nzuko omeiwu maka Kuala Kangsar Constituency site na 1986 ruo 2013. Amụrụ ya na Kuala Kangsar, Perak, Rafidah, ọ bụ onye minista ahia na ụlọ ọrụ mba ụwa site na 1987 ruo 2008. Dịka onye ozi, ọ bụụrụ ya. Onye isi oche nke MATRADE malitere na 1991. ==Okwu ndị o kwụrụ== === ''Malaysian Politicians Say the Darndest Things'' === ISBN: 978-983-43596 * Ekwesịrị m itinye ụkwụ m na tebụl. ** na nnọkọ APEC nke iri na Kuala Lumpur, Nọvemba 1998 * Ọ bụ okwu jọgburu onwe ya nke m nụtụrụla ná ndụ m. ** Okwu o kwụrụ na [http://www.youtube.com/watch?v=eh0BO906vyI okwu esemokwu nke Al Gore nyere n'otu nzuko APEC ahụ], bụ nke o toro ihe ngosi na Malaysia na-emegide njide nke Anwar Ibrahim dị ka ndị mmeri nke ochichi onye kwuo uche ya. ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Rafidah Aziz|Rafidah Aziz]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Aziz, Rafidah}} rll9k35ywaxqk5lm0fcm03fp3uuymak Rahama Sadau 0 2013 11641 7660 2022-10-10T18:52:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23879986]] wikitext text/x-wiki == Rahama Sadau == Rahama Sadau (amuru 7 Disemba 1997) bu onye omere na Naijiria, onye omere ahia, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu na onye na-agụ egwu. Amụrụ ma zụlite na Kaduna, ọ rụrụ n'asọmpị ịgba egwu mgbe ọ bụ nwata na n'oge agụmakwụkwọ ya. == Ihe ndi okwuru == * Ezi nnwere onwe bụ mgbe ị nwere ike ịme mkpebi ego nke ga-ewetara gị ike akụ na ụba. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/rahama-sadau/2748/ 1860mg2ezzg4lqx83fznyp7ji7zwb63 Rahma Bajun 0 2014 7663 7662 2022-10-10T11:39:47Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Rahma Bajun]] ''Rahma Bajun'' Bajun dị afọ 29 bụ onye nchoputa na onye ntụzi ihe okike nke MnM Clothing Line, ụdị uwe Afro-centric na-ewu ewu na Tanzania nke na-emepụta ụmụ nwoke, akpa aka na ngwa ejiji ndị ọzọ dị ọnụ ala site na iji akwa Kitenge a ma ama. East Africa. Ụlọ ọrụ ahụ nwere ndị ọrụ 7 na-adịgide adịgide ma na-ere ngwaahịa ya na East Africa dum. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== A na m alụ ọgụ #migraine kemgbe afọ iri abụọ na otu. 2yrs gara aga abara m njem iji kesaa akuko m. N'ikpeazụ enwere m obi ụtọ ijidere gị niile akwụkwọ nke akwụkwọ m. Ka anyị na-abanye na June nke bụ #MigraineAwarenessMonth Enwere m olileanya na akwụkwọ a ga-akpali ndị ọzọ ịkọ akụkọ ha kwa. #TheWave <ref>https://mobile.twitter.com/rahmabajun?lang=en</ref> ===Ebenside=== h6ei9vmy4c9ax7ql8qgj8bi470ny68x Rahsaan Roland Kirk 0 2015 11642 7666 2022-10-10T18:52:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q553921]] wikitext text/x-wiki == Rahsaan Roland Kirk == Rahsaan Roland Kirk (amụrụ Ronald Theodore Kirk; Ọgọst 7, 1935 - Disemba 5, 1977), mara na mbụ n'ọrụ ya dị ka Roland Kirk, bụ onye American jazz multi-instrumentalist. == Ihe ndi okwuru == * Nọgide na-achọ 'maka ihe omimi gị na piano nke ndụ zuru ụwa ọnụ. * Ihe a na-apụghị ịhụ anya na-achị anyị niile. Ụfọdụ na-agba ọsọ, ụfọdụ na-ekpori ndụ, ụfọdụ bụ hip, ụfọdụ n'ọnụ, ụfọdụ itinye, ma anyị niile ga-aza na-adịghị ahụ anya ụtarị. * Ajụghị m nne m ka ọ zụtara m opi ma ọ bụ violin, amalitere m ozugbo na eriri mmiri. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21158-Rahsaan_Roland_Kirk rlomubyxae9eang5i2fytzazica0t8j Rainat Komolafe 0 2016 11643 7670 2022-10-10T18:52:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65395391]] wikitext text/x-wiki [[Rainat Komolafe]] '''Rainat Komolafe''' Maka ndị nne na nna ọhụrụ ga-abịa na Nigeria, ime atụmatụ maka mbata ọhụrụ nwere ike bụrụ ihe na-agwụ ike, karịsịa ma ọ bụrụ na ọ bụ nwa mbụ. Yabụ, onye ọchụnta ego Rainat Komolafe ekepụtala azụmaahịa mmalite, Babies Essence, na-ewepụ ọrụ ntule na mbọ niile na usoro ahụ, na-enye ezigbo ụlọ ahịa otu nkwụsị maka ihe niile achọrọ iji nabata onye ezinaụlọ ọhụrụ n'ụwa. ===Ihe Ndị O kwuru=== * jisie ike n'ọlụ gi <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2015/4/26/the-startup-story-of-rainat-komolafe</ref> ===Ebenside=== qyx8dr337hr4er1ex7ocdksbopkfh9h Rajiv Mehta 0 2017 7672 7671 2022-10-10T11:39:47Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Rajiv Mehta]] ''Rajiv Mehta'' Rajeev Mehta bụ onye India na-eme ihe nkiri na-arụ ọrụ na ihe nkiri TV Hindi na ihe nkiri Bollywood. A maara ya nke ọma maka ọrụ ọchị ya dị ka Praful Parekh na ihe nkiri TV Khichdi yana Arvind Thakkar na Baa Bahoo Aur Baby. [1] Kameo ya na ihe nkiri nzuzo Rangeela dị ka onye na-elekọta ụlọ oriri na ọṅụṅụ bụkwa ihe ewu ewu ruo taa. Amụrụ na 14 June 1961 (afọ 60) na India. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Echere m na nkà dị mkpa karịa ogo gị. Yabụ, rụọ ọrụ na nka gị n'ihi na nka na-egosi ahụmịhe nke ogo mmụta enweghị ike. <ref>https://www.pinterest.com/pin/391109548894849324/</ref> ===Ebenside=== gfgezfyofle3kdrerz087o4zu6fr6wj Rakim 0 2018 11644 7675 2022-10-10T18:52:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q364214]] wikitext text/x-wiki == Rakim == William Michael Griffin Jr. (amuru Jenụwarị 28, 1968), nke amara aha ya bụ Rakim (/rɑːˈkɪm/), bụ onye na-agụ egwú America na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụghị ebe i si, ọ bụ ebe ị nọ. * M na-amalite iche echiche, mgbe ahụ, m na-emikpu N'ime akwụkwọ ahụ dị ka m bụ ink Mgbe m na-ede ihe, ọnyà m na-abanye n'etiti ahịrị Ana m agbapụ mgbe m gụchara ukwe. * Nọgidenụ na-ama ihe na uche adịghị emetụ n'ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28731-Rakim dhz5r4p6s5rn8vd3fgem4doa72rk2ju Ralph Ellison 0 2019 11645 7678 2022-10-10T18:52:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q299965]] wikitext text/x-wiki == Ralph Ellison == Ralph Waldo Ellison (March 1, 1913 - Eprel 16, 1994) bụ onye odee America, onye nkatọ agụmagụ, na ọkà mmụta kacha mara amara maka akwụkwọ akụkọ Invisible Man, nke meriri nturu ugo akwụkwọ mba na 1953. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-achọ mkpebi miri emi iji gbanwee yana nkwa dị omimi karị iji too. * A ga-ebi ndụ, ọ bụghị ịchịkwa, a na-emerikwa ụmụ mmadụ site n'ịga n'ihu na-egwu egwu n'ihu ụfọdụ mmeri. * Ike ekwesịghị igosi. Ike na-enwe obi ike, na-emesi obi ike, na-amalite onwe ya na nkwụsị onwe ya, na-ekpo ọkụ ma na-akwado onwe ya. Mgbe ị nwere ya, ị mara ya. * Anaghị m ahụ anya, ghọta, naanị n'ihi na ndị mmadụ jụrụ ịhụ m. Dị ka isi na-adịghị ahụkebe ị na-ahụ mgbe ụfọdụ n'ọgbọ egwuregwu egwuregwu, ọ dị ka a ga-asị na enyo siri ike na-agbagọ agbagọ gbara m gburugburu. Mgbe ha na-abịakwute m, ha na-ahụ naanị gburugburu m, onwe ha ma ọ bụ ihe atụ nke echiche ha, n'ezie, ihe niile na ihe ọ bụla ma e wezụga m. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4468-Ralph_Ellison 07wxx4gv4cbiqspm8y02b3f72bg19x5 Ralph Nader 0 2020 11646 7683 2022-10-10T18:53:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q193156]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Naderspeak.JPG|thumb|Anyị aghaghị ịgbalịsi ike ịbụ ezi nna ochie.]] [[Usòrò:Ralph Nader, September 15, 2007.jpg|thumb|Ọkara ọchịchị onye kwuo uche ya bụ ihe ga-apụta naanị.]] '''[[w:Ralph Nader|Ralph Nader]]''' (amụrụ [[February 27|27 February]] [[1934]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye edemede, onye nkuzi, na onye ọka iwu, onye a ma maka itinye aka na nchekwa ndị ahịa, gburugburu ebe obibi na mgbanwe ọchịchị na-akpata. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọchịchị a anaghị enwe ọmịiko maka ụlọ ọrụ, ọ na-etinye aka na ụlọ ọrụ. ** Ekwuru na ogbako akụkọ (3 October 1972), na-ekwu maka nchịkwa Nixon; kọrọ na The Washington Post (4 Ọktoba 1972), p. A2. * Ọchịchị anaghị enye ike ụlọọrụ nsogbu. Onye meriri, ha meriri. Ndị otu abụọ a na-anọchite anya Wall Street n'elu Main Street. Wall Street bụ nke agbakwunyere na gọọmentị etiti. ** Dika ajụjụ ọnụ nke [[Chris Hedges]] na "Welcome to 1984," [https://web.archive.org/web/20170510134816/http://www.truthdig.com/report/item/welcome_to_1984_20160514 May 14, 2016] * Nke a nwere ike ịbụ ihe omume kachasị njọ na akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. N'ihi na ị naghịzi emekọ ọchịchị ime obodo ebe ọtụtụ n'ime ndị ọrụ bụ ndị ọrụ ozi, dịka na narị afọ nke iri na itoolu. Ị na-emekọ ihe n'ụdị mmadụ na-akwụsighị ike nke na-ewere ihe niile n'onwe ya n'ihe gbasara mpako e merụrụ emerụ, na-ekwukwa ugboro ugboro na ọ ga-azaghachi, ọ bụrụgodị na ọ ga-ebili n'elekere atọ nke ụtụtụ na twitter banyere onye bụbụ Miss Universe nke bụrụ ịbụ... O nwetakwara mkpịsị aka ya na ngwa agha nuklia, ma ọ bụ na drones, ma ọ bụ na, ị maara, ndị na-achikwa ụgbọ elu. ** [https://www.youtube.com/watch?v=_rRkqYuv3_8 Ralph Nader, "Nke a nwere ike ịbụ ihe omume kachasị njọ na akụkọ ihe mere eme", nnukwu foto RT (7: 02 nke 12: 57), Nov. , 2016] * ... naanị ihe dị iche n'etiti Al Gore na George W. Bush bụ ọsọ nke ikpere ha na-akụ n'ala mgbe ụlọ ọrụ na-akụ aka n'ọnụ ụzọ ha. ** E kwupụtara na ''American Character: A History of the Epic Struggle Between Individual Liberty and the Common Good'' (2015)<ref name="bc">{{cite book|last1=Woodard|first1=Colin|title=American Character: A History of the Epic Struggle Between Individual Liberty and the Common Good|date=1980|publisher=Simon and Schuster|isbn=0698181719}}</ref> === Green Party presidential candidacy speech (2000) === :<small>February 21, 2000</small> *...Ndị otu Democratic na Republican, ụlọ ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụọ dị iche iche ma na-eri nri n'otu ụlọ ọrụ. * Na mmegide nke ụlọọrụ gọọmentị, ndị ntuli aka na-ahụ onwe ha ka ha họrọ n'etiti ndị na-eme ntuli aka yiri onwe ha sitere na pati abụọ na-azọ iji hụ onye na-anara iwu njem n'aka ndị na-akwụ ụgwọ mkpọsa ha na ndị ga-ewere ha n'ọrụ n'ọdịnihu. Ego nke ọmụrụ nwa na-emebi ezigbo nhọrọ na ntụkwasị obi nke ndị ntuli aka. === "The Good Fight" (2004) === * Anyị ga-agbalịsi ike ka anyị bụrụ ezigbo ndị nna ochie. * Mmejọ nke ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị America akwụsịghị n'ókè anyị. * N'adịghị ka ndị otu Congress, Big Business maara ihe nkwekọrịta WTO nwere. Nke ahụ bụ n'ihi na ndị na-ahụ maka ụlọ ọrụ nyere aka depụta ha. * Ọkara ọchịchị onye kwuo uche ya bụ naanị igosipụta. === ''Policy Talks@Google'' (2008) === * Ihe kacha sie ike ná ndụ bụ iche eziokwu ịhụ mgbe ị na-eto eto site n’akụkọ ifo ==Njikọ Mpuga== * [[w:Ralph Nader|Ralph Nader]] na Wikipedia bekee * [https://nader.org/ The Official Site of Ralph Nader] {{DEFAULTSORT:Nader, Ralph}} lj75w522b6ks404a6p4niukf32i977e Ramses Younan 0 2021 11647 7686 2022-10-10T18:53:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3418643]] wikitext text/x-wiki [[Ramses Younan]] '''Ramses Younan''' Ramses Younan, bụ onye Egypt na-ese ihe na odee. Ọ na-ejikọkarị ya na Art na Liberty Group, mkpokọta ndị na-ese ihe, ndị ode akwụkwọ, ndị ọgụgụ isi na ndị na-eme ihe ike nwere ozi mgbochi mba. Amụrụ: 1913, Minya, Egypt Nwụrụ: 1966, Cairo, Egypt. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Nsogbu nke ùgwù mmadụ, ọnọdụ ụmụ nwanyị, ọganihu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ka bụ ajụjụ n'Ijipt." <ref>https://www.thenationalnews.com/arts/fresh-perspectives-on-the-egyptian-surrealists-of-the-1930s-and-1940s-1.102642</ref> ===Ebenside=== 4srpvbf7eqrp8vkz7q3k1zp1f9h8b0h Ramsey Nouah 0 2022 11648 7689 2022-10-10T18:53:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3510652]] wikitext text/x-wiki == Ramsey Nouah == Ramsey Nouah (amuru Ramsey Tokunbo Nouah Jr.; Disemba 19, 1970) bu onye omere na onye isi ala Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Mmeri na-abịa n'ọnụ ahịa mana otu ahụ ka ọ na-efu. Ihe ọ bụla ị na-eme, ekwela ka egwu ịnwụ anwụ kwụsị gị ịrụ ọrụ n'imezu ebumnuche gị. * Ndị mmadụ adịghị ata ahụhụ n’ihi ndị ọjọọ; ha na-ata ahụhụ n’ihi na ndị ezi omume na-agbachi nkịtị. * Ekwenyere m n'ike omume mmadụ iji wepụta nsonaazụ, ekwere m na ike m nwere ịbụ otu. Ekwere m na ike nke otu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ramsey-nouah/1022/ riigldy8h9o902e5ubdgkzgm9szmyi3 Randa Abdel-Fattah 0 2023 11649 7702 2022-10-10T18:53:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4568372]] wikitext text/x-wiki [[Randa Abdel-Fattah]] Ọ bụ onye odee Muslim Australian nke sitere na ndị Palestine na ndị Ijipt ==Okwu ndi Okwuru== *Nye nwanyị Muslim, hijab na-enye echiche nke ike. Ọ bụ mmadụ ikpebiri onwe ya iyi uwe kwesịrị ekwesị dị ka iwu Onye Okike na-enweghị nwoke si dị; ikwupụta nganga na onwe, ma nabata okwukwe mmadụ n'ihu ọha, na nnwere onwe na nkwenye siri ike ==Edensibia== ** https://www.theage.com.au/national/prejudice-is-alive-and-well-in-the-legal-profession-20030623-gdvx6t.html|title {{DEFAULTSORT:Abdel-Fattah, Randa}} kwxmy4lh0hiil74095cvi6fbgyt0nui Randall Jarrell 0 2024 11650 7711 2022-10-10T18:53:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q972676]] wikitext text/x-wiki [[Randall Jarrell]] Randall Jarrell(Mee6,1914 Oktoba14,1965) bu onye ode abu na Amerika,onye nnyocha,ode akwukwo umuaka. ==Okwu ndi okwuru== *Ejije bu akuko nke nwere odida n'ime ya *Ode abu bu onye na-agbachi site n'Oge ihe isi ike nakwa amuma ==EDENSIBIA== https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=randall+jarrell+quote&oq=Randall+Jarell+quites&aqs=heirloom-srp.0.0l1 55aoq74u5w9loojs46es7tfq9azehqn Ransom Riggs 0 2025 11651 7715 2022-10-10T18:53:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7293486]] wikitext text/x-wiki [[Ransom Riggs]] Ransom Riggs (amuru Febụwarị 3, 1979) bụ onye odee America na onye na-eme ihe nkiri ama ama maka akwụkwọ ya Miss Peregrine's Home for Peculiar Children. ==Ihe ndị Okwuru== *Nna nna m bụ nanị onye òtù ezinụlọ ya gbapụrụ Poland tupu Agha Ụwa nke Abụọ ebido. Ọ dị afọ iri na abụọ mgbe nne na nna ya zipụrụ ya n'aka ndị ọbịbịa, na-etinye nwa ha nke ọdụdụ n'ụgbọ okporo ígwè na Britain na-enweghị ihe ọ bụla karịa akpa na uwe n'azụ ya. Ọ bụ tiketi otu ụzọ. Ọ hụghị nne ya ma ọ bụ nna ya ọzọ, ma ọ bụ ụmụnne ya ndị tọrọ ya, ụmụnne ya, ụmụnne ya na ndị ikwu ya. Onye ọ bụla n'ime ha ga-anwụ tupu ụbọchị ọmụmụ ya nke iri na isii, nke anụ ọhịa ndị ọ gbanarịrị nke ọma gbuo ya. Mana ndị a abụghị ụdị anụ ọhịa ndị nwere tentacle na akpụkpọ na-ere ere, ụdị onye dị afọ asaa nwere ike ịgbanye n'uche ya - ha bụ nnukwu anụ nwere ihu mmadụ, na-eyi uwe na-egbuke egbuke, na-azọ ụkwụ na mkpọchi, ya mere banal. ị gaghị ama ha maka ihe ha bụ ruo mgbe oge gafeworo. == External links== Edemede [[w:Ransom Riggs|Ransom Riggs]] na Wikipedia * [http://www.ransomriggs.com/ Ransom Riggs' Blog] {{DEFAULTSORT:Riggs, Ransom}} 5zcqmr2tpabcvha577n6aw4vd7amaye Ranti Bam 0 2026 11652 7718 2022-10-10T18:53:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105723568]] wikitext text/x-wiki [[Ranti Bam]] '''Ranti Bam''' Ranti Bam bụ onye na-ese ihe na Britain-Nigeria sitere na Lọndọn na Legọs mara maka ọrụ ceramịk ya mara mma na ihe ọkpụkpụ ejiri ụdị ụrọ dị iche iche mee. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ịbụ mmadụ pụtara na a ga-enwe ọchịchọ nke ngụgụ obi n'ọtụtụ oge na ndụ anyị. Ekwenyere m na mkpa ọ dị maka ịgwọ ọrịa n'ọnọdụ nsogbu a na-apụtawanye ìhè na ngwa ngwa, n'agbanyeghị njikọ, mmeghe na ịdị n'otu nke ụlọ ọrụ na-emepụta, ga-adị mkpa mgbe niile." <ref>https://www.vam.ac.uk/blog/east/in-conversation-with-ranti-bam</ref> ===Ebenside=== j6blkvnadmsbpcb0v5gjfd5q6g3ly56 Rapelang Rabana 0 2027 11653 7721 2022-10-10T18:53:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20981886]] wikitext text/x-wiki [[Rapelang Rabana]] ''Rapelang Rabana'' Rapelang Rabana bụ ọkà mmụta sayensị kọmputa, onye ọchụnta ego na onye na-ekwu okwu. Ugbu a ọ bụ onye guzobere na Onye isi oche nke Ọmụmụ Rekindle,ụlọ ọrụ teknụzụ mmụta; yana Yeigo Communications rụkọkwara mbụ, onye mbụ na-eweta ọrụ ekwentị VoIP efu na South Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Oge na-ebuli ihe niile gaa n'ihu. Ọ nweghị ihe ịga nke ọma na-enweghị atụ na enweghị mwute na-adịgide adịgide ruo mgbe ebighị ebi. N'ezie, ihe niile na-abịa." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/1/10/quote-of-the-day#:~:text=%22Time%20pushes%20everything%20forward.,Absolutely%20everything%20comes%20to%20pass.%22</ref> ===Ebenside=== r8gpkq744yhopcpo0cpn94p48a43x7h Ravi Shankar (spiritual leader) 0 2028 7723 7722 2022-10-10T11:39:49Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sri Sri Ravi Shankar - new.jpg|thumb|Pluralism na ịmakụ mmadụ nke ọdịnala dị iche iche kwesịrị ịbụ akụkụ nke agụmakwụkwọ anyị. Ụdị omenala, ọtụtụ okpukpe bụ ebube bụ ịma mma nke ụwa.]] [[w:Sri Sri Ravi Shankar|'''Sri Sri Ravi Shankar''']] (born [[13 May]] [[1956]]) bu a mara na mba ụwa dika onye ndu nke ime mmuo na ndi mmadu. Onye hibere ntọala [[w:Art of Living foundation|Art of Living foundation]] na [[w:International Association for Human Values|International Association for Human Values]], ọ na-eme njem n'ụwa na-agbasa ozi nke mmụọ, ụkpụrụ mmadụ na ezinụlọ mmadụ zuru ụwa ọnụ. ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Art of Living International Ashram.JPG|thumb|igodu bụ iji ochie amamihe wee ime ihe ọhụrụ na nke ọgbara ọhụrụ.]] * Uche na-enweghị mkpasu iwe bụ ntụgharị uche. Uche n'oge ugbu a bụ ntụgharị uche. Uche nke na-enweghị mgbagha, enweghị atụmanya bụ ntụgharị uche. Uche nke lọghachiri n'ụlọ, na isi mmalite, bụ ntụgharị uche. Uche nke na-aghọ ''enweghị uche'' bụ ntụgharị uche. ** "What is Meditation?" (2006) * Ihe ọmụma na-ejikọta ịhụnanya na amamihe, nke na-ebuli mmụọ bụ ime mmụọ. Ọmụma nke na-enye gị nnukwu ọhụụ na nnukwu obi bụ mmụọ. ** Bang on the door (2001) * Ọrụ ebere kwesịrị ịdịgidere onwe ya. Ya bụ, ọ kwesịrị imepụta akụnụba karịa ime ka usoro ịda ogbenye na ịdabere na ya dịgide. N'echiche a, ụdị ọrụ ebere kacha mma ga-abụ ịnye ụmụaka mmụta dị mma yana nke kachasị mkpa, wee si otú a wulite àgwà ọma n'ime ha. ** Ajụjụ ọnụ nke Forbes Magazine (2009) * [[Pluralism]] na ịmakụ ọdịnala niile kwesịrị ịbụ akụkụ nke agụmakwụkwọ anyị. Ụdị omenala, ọtụtụ okpukpe sokwa n'ebube na ịma mma nke ụwa. Ọ bụrụ na enyere ụmụaka aka ka ha dị obere, ha ga-ahụ ọdịiche ahụ n'anya. Anyị kwesịrị iweta ụzọ omenala na agbụrụ dị iche iche, nke anyị na-akpọ Vasudhaiva Kutumbakam na Sanskrit (ụwa dum bụ otu ezinụlọ.)</br>Site na agụmakwụkwọ ziri ezi, anyị nwere ike ịgbanwe ma mee ka obi na uche ndị mmadụ dịrị n'otu. Isi a bụ iji amamihe ochie mee ihe na ịbụ ihe ọhụrụ na nke ọgbara ọhụrụ. Anyị, dịka ụmụ amaala zuru ụwa ọnụ, kwesịrị ịkwe nkwa iwere ọrụ a. ** Akwụkwọ akụkọ Hindustan (Nọvemba, 2009) * Ihe niile a chọrọ iji mee ka ndụ kwekọọ, na-atọ ụtọ, nwee obi ụtọ – ka a na-akpọ nka nke ibi ndụ. Na ụbọ akwara, a ga-edozinye ụdọ isii niile; ọ dị mkpa ka a na-emegharị drum. N'otu aka ahụ, a ghaghị ịhazi akụkụ dị iche iche nke ndụ. Mmekọrịta anyị onwe anyị, ndị mmadụ nọ n'ezinaụlọ anyị, n'ebe ọrụ, n'ime ọha mmadụ - ihe ndị a niile kwesịrị ka edozie ya.</br>Nzụlite nke anụ ahụ, ọha mmadụ na nke mmụọ ka a na-akpọ nka nke ndụ. ** Okwu Ọhaneze, Budapest, Hungary (June 2009) * Otu nde okwu enweghị ike ịkọwa ihe nlele nwere ike ibupụta, na nlele nde enweghị ike ịkọwa ihe oge ịgbachi nkịtị nwere ike ịkọwa. Oge ịgbachi nkịtị na-enye ọtụtụ ihe karịa okwu ọ bụla ọzọ. N'agbanyeghị nke ahụ, ịhụnanya karịrị ịgbachi nkịtị. Ị nwere ike ịkọwa ịgbachi nkịtị ruo n'ókè ụfọdụ, mana nke karịrị ịgbachi nkịtị enweghị ike ikwupụta ya. Ị na-enye, ị na-amakụ ... ma e nwere ihe na-anọgide na-enweghị nkọwa. * Narada Bhakti Sutras (2001) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Ravi Shankar (spiritual leader)|Ravi Shankar (spiritual leader)]] * [[Commons:Ravi Shankar (spiritual leader)|Ravi Shankar (spiritual leader)]] {{DEFAULTSORT:Shankar, Sri Sri Ravi}} lliu39njlhgg2ml39h3q4cmcnnx1wni Ray Charles 0 2029 11654 7726 2022-10-10T18:53:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q544387]] wikitext text/x-wiki == Ray Charles == Ray Charles Robinson Sr.[ ndetu 1] (Septemba 23, 1930 - June 10, 2004) bụ onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-agụ pianist na onye na-ede egwú. == Ihe ndi okwuru == * Azụla azụ - ị banyela ebe ahụ. * Na-ebi ndụ ụbọchị ọ bụla dị ka ọ bụ nke ikpeazụ gị, n'ihi na otu ụbọchị ị ga-adị mma * Naanị n'ihi na ị nweghị ike ịhụ ihe ọ bụla, apụtaghị na ị ga-emechi anya gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/2744-Ray_Charles cy1qj5c1r23tfp8s6vbjpaimrqvb6ue Raymond Andrews 0 2030 11655 7729 2022-10-10T18:53:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7298562]] wikitext text/x-wiki [[Raymond Andrews]] '''Raymond Andrews''' Raymond Andrews bụ onye edemede America-Afrika. Amụrụ: 6 Juun 1934, Plainview Nwụrụ: 25 November 1991, Athens, Georgia, United States ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Asụsụ Black America, na-akọwa griot dị ka onye okenye agbụrụ Africa, nke mikpuru n’ọdịnala nke ịkọ ọnụ, onye “bụ onye na-ahụ maka idebe akụkọ ihe mere eme agbụrụ.” Smitherman gara n'ihu na-akọwa na "ịgụkọ akụkọ ihe mere eme a abụghị nanị akụkọ ihe mere eme nke onye mere ihe mgbe, kama ọ bụ ngwakọta okwu-eserese nke omenala, nkwenkwe, ụkpụrụ omume, na ụkpụrụ nke ebo" <ref>http://www.asjournal.org/56-2012/raymond-andrews-as-griot/</ref> ===Ebenside=== kl3zz0zocdb5xz1brf1lgbgelmcvxp2 Rebecca Miano 0 2031 13170 11656 2022-11-15T23:02:32Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Rebecca Miano | Rebecca Miano]]''' (a mụrụ 1966) bụ onye Kenya [[w:|onye ọka iwu]] na [[w: onye isi ụlọ ọrụ | onye isi ụlọ ọrụ]], onye, kemgbe Nọvemba 2017, jere ozi. dika [[w:managing director|onye isi njikwa]] na [[w:|onyeisi Executive Officer]] nke [[w:Kenya Electricity Generating Company|KenGen Plc.]], ndi kacha na-emepụta ọkụ eletrik na mpaghara East Africa. E kwenyere ya na 1 Nọvemba 2017, ebe o jegoro ozi n'ụzọ dị iche kemgbe 25 Ọgọst 2015. ===Ihe o kwụru === * "Ihe ịga nke ọma na-agabiga atụmanya ụfọdụ na ịdị mma, ọ bụghị izu okè kama na ịdị mma. N'ihi na ịdị mma bụ ebe ị na-eme ihe dị mma mgbe niile. E mere m ihe dị iche na ịdị mma. Ma echere m na agbajiwo m oke." ** ''[https://www.businessdailyafrica.com/bd/lifestyle/profiles/rebecca-miano-what-powers-my-success-2245240)'' * "M na-ekpe ekpere maka ụmụ m, maka ihe ịga nke ọma ha ma ọ bụghị naanị ihe onwunwe, ihe ịga nke ọma dị ka mmadụ ka ha wee sie ike, n'ihi na n'ụwa anyị taa, mmadụ aghaghị inwe àgwà na nkà iji bie ndụ na-aga nke ọma. na-agakwa n'ihu na-ekpe ekpere maka ịga nke ọma n'ọrụ a, iji mee mgbanwe na ngalaba ike." ** ''[https://www.businessdailyafrica.com/bd/lifestyle/profiles/rebecca-miano-what-powers-my-success-2245240)'' ==Njikọ mpụga== **[[w:|Rebecca Miamo]] na Wikipedia Bekee. **[[q:|Rebecca Miamo]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Miano, Rebecca}} f3lkmzhglypuef3dn5l9ycv2x00xmz9 Reclaim the Streets 0 2032 11657 7737 2022-10-10T18:54:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1364639]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Reclaim the streets.jpg|thumb|[[w:weghachite|Weghachite okporo ámá]] ọkọlọtọ]] '''[[w: Weghachite Okporo Ámá|Reclaim the Street ]]'''a makwaara dị ka '''RTS''', bụ mkpokọta nwere ezi echiche nke [[w:nwekọta obodo|nwekọta obodo]] nke [[w:ebe ọha|ebe ọha]]. ==Okwu Okwuru== * Ị́rụ ọrụ ozugbo na-enyere ndị mmadụ aka ịzụlite echiche nke ntụkwasị obi onwe ha na ịma ka ike ha onye na mkpokọta. E hiwere ime ihe ozugbo n'echiche bụ na ndị mmadụ nwere ike ịzụlite ikike ịchị onwe ha naanị site na omume, ma tụọ aro ka mmadụ niile kpebie ihe dị mkpa na-eche ha ihu. Ime ihe ozugbo abụghị naanị ụzọ aghụghọ, ọ bụ ndị mmadụ n'otu n'otu na-ekwupụta ikike ha nwere ịchịkwa ndụ ha yana isonye na ndụ ọha na-enweghị mkpa ogbugbo ma ọ bụ njikwa site n'aka ndị ọrụ ọchịchị ma ọ bụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọkachamara. Ime ihe ozugbo gụnyere ọtụtụ mmemme, site na ịhazi coops ruo na itinye aka n'iguzogide ikike. Omume kpọmkwem na-etinye nkwa omume karịa iwu dị mma. Ime ihe ozugbo abụghị ụzọ ikpeazụ mgbe ụzọ ndị ọzọ dara, kama ọ bụ ụzọ kacha mma isi mee ihe. ** N'ime mpempe akwụkwọ e kesara na Julaị 1996. Ekwuru na [https://books.google.com/books?id=PmXTDwAAQBAJ&pg=PA131 akwụkwọ ] ==Njikọ Mpụga== [[W: Reclaim the Street|Reclaim the Street]] na Wikipedia Bekee [[Q: Reclaim the Street|Reclaim the Street]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Naghachite okporo ámá}} k9h1daiy4sbgttx9jkmzyx2677a3ufj Red Jordan Arobateau 0 2033 11658 7740 2022-10-10T18:54:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112598646]] wikitext text/x-wiki [[Red Jordan Arobateau]] '''Red Jordan Arobateau''' Red Jordan Arobateau (November 15, 1943 - Nọvemba 25, 2021) bụ onye odee America, onye na-ede egwuregwu, onye na-ede uri na onye na-ese ihe. Ọtụtụ ndị biputere onwe ya ihe karịrị akwụkwọ edemede 80, Arobateau bụ otu n'ime ndị mbụ na ndị ode akwụkwọ kacha nwee ọkụ n'okporo ụzọ. Ọ bụ onye na-akwado transgender na erotica nwanyị nwere mmasị nwanyị, na ihe odide ya lekwasịrị anya na isiokwu nke ụmụ nwanyị nwere mmasị nwoke, ọrụ mmekọahụ, transsexuality, iji ọgwụ ọjọọ eme ihe na mmekọrịta ọha na eze nke ụdị ndụ ndị ahụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ bụrụ na ị nọla n'ala ala obodo, ị ga-ele anya elu, dị ka à ga-asị na ọ bụ n'olulu miri emi, gaa n'ihu na windo na-adịghị mma, marakwa n'ezie, site n'ime ọkpụkpụ oyi nke ndụ gị, na nke a ọnọdụ adịghị mma; na ọnọdụ a kwesịrị ka atụgharị elu-ọgwụgwụ, tụgharịa; nke mere na anyị niile nọ n'okpuru ebe a na-eti mkpu ma na-arịgharị n'elu ibe anyị n'ọgba aghara, na slime nke olulu mmiri ahụ ga-anọdụ ala na mberede n'elu - pụọ na ikuku dị ọcha, ikuku efu, na nri, na ọtụtụ ihe, na udo, na udo. obere ghouls; Ndị na-egbu ọbara bụ ndị na-elekọta ụlọ nga anyị, dịka akụ ha siri chọọ ya, a ga-atụba ha n'ime ala nke a. Njem m n'ime echiche mgbanwe na-amalite ebe a, na ala nke olulu. N'etiti ntụnye aka na nleba anya nke ọmarịcha nka bụ mmegharị ahụ nke mgbanwe mgbanwe, nke na-amalite, na-agbagharị n'olulu ebe a n'ime ala, n'anụ ahụ, na obere mgbape ọkụ sitere na windo ahụ dị anya iji nye m. chere na anyị nwere ike ịgbapụ otu ụbọchị.” <ref>https://nightboat.org/remembering-red-jordan-arobateau/</ref> ===Ebenside=== 0fpgbt0q0ns5p76m6ktdl3oi969h7s3 Redi Tlhabi 0 2034 11659 7743 2022-10-10T18:54:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20982032]] wikitext text/x-wiki == Redi Tlhabi == Redi Tlhabi (née Direko; amụrụ 1978) bụ onye nta akụkọ South Africa, onye nrụpụta, onye ode akwụkwọ na onye bụbu onye na-eweta redio. == Ihe ndi okwuru == * Ndị hụrụ anyị n'anya n'ezie anaghị eji ihe ọ bụla yi anyị egwu! Ha chọrọ ihe kacha mma maka anyị, ha na-ahụkwa anyị ka anyị na-enwe obi ụtọ. * Ọtụtụ akụkọ ihe mere eme..nke sitere na obi mgbawa, anya mmiri na olile anya Mgbe ahụ ọzọ obi mgbawa. Ọ bụrụ na ihe ọ bụla, akụkọ ihe mere eme a kwadoro na nke a bụ obodo anyị. * Ịbụ nwa agbọghọ na nwanyị na obodo a bụ omume obi ike. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=11 a74mt7xq7jz6riur69jauiblwo36peo Reekado Banks 0 2035 11660 7746 2022-10-10T18:54:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19955851]] wikitext text/x-wiki == Reekado Banks == Ayoleyi Haniel Solomon (amụrụ 6th Disemba 1993), nke amara aha ya bụ Reekado Banks, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ bịanyere aka na Mavin Records na 2014 wee hapụ akara ahụ na 2018. == Ihe ndi okwuru == * Dee nrọ gị na mkpọchi mkpuchi, yabụ mgbe ị gụrụ ya, ọ na-ada ụda. * Enweghị iwu maka ndụ ndị dị ndụ. Ka ọ dị ugbu a ịsị na ị nweghị nsogbu onye ọ bụla * Ọ bụrụ na ị kwụsie ike ma nwee ntakịrị okwukwe, akụkọ gị ga-agbanwekwa nke ọma. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/reekado-banks/1133/ 91wc5tvjmcbuzuii604dtqtwox99y0h Reggie Rockstone 0 2036 11661 7749 2022-10-10T18:54:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q737403]] wikitext text/x-wiki == Reggie Rockstone == Reggie Rockstone (Reginald Yaw Asante Ossei, "nna nna nke Hiplife") bụ onye egwu egwu Ghana. A mụrụ ya na United Kingdom mana ọ dịrị ndụ n'oge ọ bụ nwata na Kumasi na Accra. Ọ bi na Ghana na-aga n'ihu kemgbe ọ sụrụ ụzọ otu Hip-Life na 1994. == Ihe ndi okwuru == == Ebenside == iam6fl90q84bkysu184ildr7llnj7mf Regina Daniels 0 2037 11662 7752 2022-10-10T18:54:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26216128]] wikitext text/x-wiki == Regina Daniels == Regina Daniels (amuru October 10, 2000) bu onye omere Naijiria na onye na-eme ihe nkiri. ọ bụ nwanyị na-azụ ahịa na Serial Entrepreneur. == Ihe ndi okwuru == * E keghị gị ibi ndụ kwekọrọ na atụmanya ndị mmadụ * Gbochie adịghị mma ịbanye ugboro ole gị * Ị mara mma tupu ha agwa gị na ị bụ na ị ga-ama mma ogologo oge ka ha kwụsịrị == Ebenside == https://quotes.ng/authors/regina-daniels/1580/ j4xgaqo4j1eaxwljr2f7s7xxca0x0y1 Regina King 0 2038 11663 7755 2022-10-10T18:54:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q234544]] wikitext text/x-wiki == Regina King == Regina Rene King (amuru Jenụwarị 15, 1971) bụ onye omere na onye ntụzi America. == Ihe ndi okwuru == * Echeghị m na ihe bụ ọdịda ma ọ bụrụ na ị na-etinye gị niile na ya. A bụ m nnukwu onye na-akwado okwu ahụ, "Ọ dịghị ihe na-akụda ọdịda kama ịnwale." * Achọrọ m ibi ndụ zuru oke - oge. * Karịsịa na ụlọ ọrụ a, ụmụ nwanyị na-ama ụmụ nwoke aka ugbu a n'ihi na anyị na-ekwu, 'Anyị nwekwara ike ime ya.' == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8049-Regina_King 98j1ia1obv7f69c3ckq6jhe83368itm Religion and environmentalism 0 2039 11664 7761 2022-10-10T18:54:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19855376]] wikitext text/x-wiki '''[[w: Religion and Environmentalism | Okpukperechi na Gburugburu ebe obibi]] ''' bụ mpaghara subfield ọmụmụ Ihe na-apụta na ngalaba agụmakwụkwọ nke ọmụmụ okpukpe, ụkpụrụ omume okpukpe, sociology nke okpukperechi, na nkà mmụta okpukpe n'etiti ndị ọzọ, yana ụkpụrụ gburugburu ebe obibi na ụkpụrụ gburugburu ebe obibi. dị ka isi na-elekwasị anya. ==Okwu okwuru== *Chineke wee gọzie ha, Chineke wee si ha, Mụanu ọmùmù, banu uba, juputa uwa, buda ya n'okpuru onwe-unu: nwekwaanu ike n'aru azù nke oké osimiri, na n'aru anu-ufe nke elu-igwe, na n'aru ihe ọ bula di ndu. nke nējeghari n'elu uwa. **Jenesis 1:28 [KJV] * Onye okike na-ewe iwe. Onye ọ bụla ga-enwe mwute maka ihe ha mere. Ụbọchị ngụkọ na-abịa. Ma ọ ga-abụ maka onye ọ bụla nọ n'ụwa. Ọ gaghị eme ka ọ dị iche maka okpukperechi ma ọ bụ nkwenye. Ihe na-aga ime. ** Onye isi Al Lameman, Alberta Cree. Ọ na-ekwu ebe a maka mmetụta mwepụta mmanụ sitere na ogbunigwe tar-aja a na-emeghe nke ọhịa nke Alberta, Canada. Site, 'Amagedọn', otu isiokwu na Mail na Sunday magazin, June 10 2012. Akuko site Jonathan Green. * Onye okike na-ewe iwe. Onye ọ bụla ga-enwe mwute maka ihe ha mere. Ụbọchị ngụkọ na-abịa. Ma ọ ga-abụ maka onye ọ bụla nọ n'ụwa. Ọ gaghị eme ka ọ dị iche maka okpukperechi ma ọ bụ nkwenye. Ihe na-aga ime. ** Onye isi Al Lameman, Alberta Cree. Ọ na-ekwu ebe a maka mmetụta mwepụta mmanụ sitere na ogbunigwe tar-aja a na-emeghe nke ọhịa nke Alberta, Canada. Site, 'Amagedọn', otu isiokwu na Mail na Sunday magazin, June 10 2012. Akuko site Jonathan Green. * "Gọọmenti India kwadoro n'otu akụkụ nke ọrụ ISKCON (Hare Krishna) na oke ọhịa nke Vrindavan. Ngalaba nke gburugburu ebe obibi na-akwado ụlọ nsọ iji nọgide na-echekwa osisi dị nsọ. Edewo akụkụ ihe omimi nke Sanatana dharma n'ime akwụkwọ ederede nke ụlọ akwụkwọ ọ dịkarịa ala otu. steeti, UP." ... Nwada Nanda akọwala ka a na-eyikarị ihe gbasara gburugburu ebe obibi na India n'asụsụ Hindu na akara ngosi. Ya mere, n'ịgbalị ichebe osisi, ụmụ nwanyị na-ekekọta rakhis, eri na-acha ọbara ọbara mara mma nke ụmụnne nwanyị na-ekekọta n'aka nwanne ha n'ememme Hindu nke Raksha Bandhan, gburugburu osisi ndị a. **Meera Nanda, nke ekwuru na Elst, Koenraad. Nlaghachi nke Swastika: Ịkpọasị na Hysteria megide Hindu Sanity (2007) *Echiche nke ịhụ ihe onwunwe n'anya nke oge a bụ nke kwụ n'ahịrị na nke na-ekwusi ike na ihe niile bụ maka mmadụ iji mee ihe na aghụghọ na-efunahụ otuto. A na-amanye mmadụ ịkọwapụta àgwà ya n'ebe ihe ndị dị ka ụwa, mmiri, ikuku, mbara igwe, osimiri. Ha anwụọla? Ma ọ bụ, ibi? Ha bụ ndị ala ọzọ? Ma ọ bụ, ezigbo ndị ikwu - nna, nne, ụmụnne nwanyị, ụmụnne nwanyị, na ndị enyi? Oke osimiri, ikuku, ọ bụ naanị nnukwu imi mmiri, nnukwu mkpofu ahịhịa? Ọ bụ mineral, osisi, nnukwu anụmanụ e kere eke ebe ahụ naanị maka nrigbu mmadụ? Ha enweghị ndụ na ikike nke onwe ha. [[W:Sanatana Dharma|Sanatana dharma]] na-eche na ha nwere ikike nke ha na anyị nwere ọrụ n'ebe ha nọ. O kwuru na anyị kwesịrị iji ha kpọrọ ihe ma na-ebikọ ọnụ. Ọ bụrụ na anyị emebi iwu a ma nọgide na-emerụ ha ahụ, anyị na-emepụta karmas nke ga-alaghachi azụ n'ụzọ anyị na-enweghị ike iche n'echiche. ** [[W: Ram Swarup|Ram Swarup]] (2000). Na okpukpe Hindu: Nyocha na echiche. Ch. 1. *''A na-asọpụrụ mmadụ na [[w:Vaikuntha|Vaikuntha]] ruo ọtụtụ puku afọ dịka ụbọchị ọ na-ebi n'ụlọ ebe [[w:tulasi|tulasi]] na-eto.''<br>'' Ma ọ bụrụ na mmadụ eto nke ọma [[w:biliva|bilva]], nke na-amasị [[w:Onyenweanyị Siva|Onyenwe anyị Siva]], n'ime ezinụlọ ya, chi nwanyị nke akụ na ụba na-agara ụmụ na ụmụ ụmụ ruo mgbe ebighị ebi''<br>''Onye na-akụ ọbụna otu otu [[w:Sacred_Fig|asvattha]], n'ebe ọ bụla ọ ga-adị, dị ka usoro iwu kwadoro, na-aga n'ebe obibi Hari.''<br>''Onye kụrụ [[w:Phyllanthus emblica|dhatri]] emela ọtụtụ ihe. àjà. O nyewo ụwa. A ga-ewere ya dị ka onye na-eme ememe ruo mgbe ebighị ebi.''<br>'''Onye kụrụ osisi abụọ [[w:banyan|banyan]] dị ka usoro iwu kwadoro ga-aga n'ebe obibi Siva na ọtụtụ nymphs eluigwe ga-anọkwasị ya.'' <br>''Mgbe ọ kụọchara osisi [[w:Neem|neem]] onye maara [dharma] nke ọma na-enweta ebe obibi nke Sun. N'ezie! Ọ na-ebi n'ebe ahụ ruo ogologo oge.''<br>''Site n'ịkụ osisi anọ [[w:plaksa|plaksa]], obi abụọ adịghị ya na mmadụ ga-enweta mkpụrụ nke àjà [[w:Rajasuya|Rajasuya]].''<br>''Onye kụrụ ise ma ọ bụ ise. Osisi isii [[w: mango|mango]] na-erute ebe obibi [[w:Garuda|Garuda]] na-ebikwa n'obi ụtọ ruo mgbe ebighị ebi dị ka chi.''<br>''Mmadụ kụọ osisi asaa [[w:Butea monosperma|palasa]] osisi ma ọ bụ ọbụna otu. Mmadụ na-enweta ebe obibi [[w: Brahma|Brahma]] na-enwekwa obi ụtọ na mkpakọrịta nke chi site n'ime otú ahụ."''<br>''Onye n'onwe ya kụrụ osisi asatọ [[w:udumbara|udumbara]] ma ọ bụ ọbụna kpalie mmadụ ịkụ ha, na-aṅụrị ọñụ n'ọnwa. ụwa''<br>''Onye kụrụ [[w:Madhca longifolia|madhuka]] agbasawo [[w: Parvati|Parvati]], bụrụ onye nwere onwe ya pụọ ​​​​n'ọrịa, ma fee chi niile. ksirini, dadimi, rambha, priyala, na panasa, onye ahu enweghi nkpagbu maka amuru asaa.''<br>''Onye mara ama ma obu na-akwanyere ambu ugwu n'amaghị ama dị ka onye ezumike ọbụna mgbe ọ na-anọ n'ụlọ.''<br>''Site n'ịkụ osisi ndị ọzọ dị iche iche, bara uru maka mkpụrụ osisi na okooko osisi, mmadụ na-enweta ụgwọ ọrụ puku ehi ndị e ji ọla chọọ mma.'' <br>''Site n'ịkụ otu asvattha, otu picumanda, otu [[w:nyagrodha|nyagrodha]], osisi iri [[w: tamarind|tamarind]], otu nke atọ, ya bụ, kapittha, [[w:bilva|bilva]], na amalaka, na ise [ [w: mango|mango]] osisi, onye anaghị eleta hell.'' ** Vrukshayurveda, nke Surapala dere, nke Nalini Sadhale sụgharịrị, Agri-History Bulletin No.1, Asia Agri-History Foundation, Secunderabad * "Ụwa nke agbụrụ ọ bụla nwere akara dị nsọ, okpukperechi na nsọpụrụ maka okike. (...) Nke a bụ echiche nke ndị agbụrụ Sarna. Ha na-etinye aka kpamkpam na ụwa, ha na-ekwurịta okwu na ọnọdụ ime mmụọ na gbara ha gburugburu. Ha hụrụ okike n'anya, ha na ya na-ekwurịta okwu ma na-ejikọta ya na ya. ọdịdị bụ ụzọ ha si aga ihe karịrị mmadụ." ** Chotanagpur nke Y. Philip Barjo dere: "Ndụ okpukperechi nke agbụrụ Sarna", India Missiological Review, June 1997. e hotara na Elst, K. The Sarna: ihe ọmụmụ gbasara okpukperechi [https://web.archive.org/web/20130727044905/http://web.archive/ org/web/20190310131643/http://koenraadelst.bharatvani.org/articles/chr/sarna.html] ==Njikọ Mpụga== [[W: Religion and Environmentalism|Religion and Environmentalism]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Religion and Environmentalism|Religion and Environmentalism]] na wikiquote. mkpc9p93jmat1zq96skatqglcvij9ob Rema 0 2040 7763 7762 2022-10-10T11:39:51Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Rema == Divine Ikubor (amuru 1 Mee 2000), nke amara aha ya bụ Rema, bu onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-agụ egwú. O bilitere na ntọhapụ nke egwu "Iron Man", nke pụtara na ndepụta ọkpụkpọ oge okpomọkụ nke Barack Obama 2019. N'afọ 2019, ọ bịanyere aka na Jonzing World, onye enyemaka nke Mavin Records. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ, anyị kwesịrị icheta onye anyị bụ n’ihi na ihe anyị chọrọ ịbụ na-ebupụ anyị. * Maka ndụ ọ bụla ha na-eme, a na-emebi ihe ngwọta maka nsogbu Nigeria. Kwụsị igbu ndị ntorobịa, anyị bụ ọdịnihu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/rema/1524/ hl65itsa4nk7d6p0dnwuilzy3r5ky6w Rema (musician) 0 2041 11665 7766 2022-10-10T18:54:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65071082]] wikitext text/x-wiki == Rema (musician) == Divine Ikubor (amuru 1 Mee 2000), nke amara aha ya bụ Rema, bu onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ, anyị kwesịrị icheta onye anyị bụ n’ihi na ihe anyị chọrọ ịbụ na-ebupụ anyị. * Hụ m n'anya maka m, ọ bụghị mgbe niile ka m na-egwu egwu, m ka bụ mmadụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/rema/1524/ 5jcios81zkb0b0y9gye21fw77hs1m6c Remi Adedeji 0 2042 11666 7769 2022-10-10T18:55:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13140829]] wikitext text/x-wiki == Remi Adedeji == Remi Aduke Adedeji (amuru 1937) bu onye odee na Naijiria maka umuaka. A mụrụ Adedeji na Okemesi na steeti Ekiti na 1937. == Ihe ndi okwuru == == Ebenside == m6hrosncos8na6d1lcm4ux6fp94qvwz Remi Raji 0 2043 11667 7773 2022-10-10T18:55:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7311777]] wikitext text/x-wiki [[Remi Raji]] Aderemi Raji-Oyelade (amụrụ 1961) bụ onye Naijiria na-agụ uri, na-ede na bekee. A maara ya nke ọma site na aha mkpịsị akwụkwọ ya, Remi Raji. ==Okwu ndị ọkwụrụ== rx3joau4ma0k2qqsd2ligrltn7fafmz Remi Sonaiya 0 2044 11668 7777 2022-10-10T18:55:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25927162]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Remi Sonaiya|Oluremi Comfort Sonaiya]]''' (a mụrụ March 2, 1955) bụ onye [[w:|Naijirịa]], [[w:|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]], [[w:|onye nkụzi]] na [[w:|onye edemede]]. Ọ bụ naanị nwanyị [[w:|Nigeria]] bụ onye ga-azọ ọkwa onyeisiala na [[w:Nigerian general election, 2015|2015 general election]] n'okpuru ikpo okwu [[w:KOWA Party|KOWA Party]]. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ bụ oge ịkwalite egwuregwu ahụ. Maka obodo nwere 70% nke ndị bi na ya dị ka ndị ntorobịa, na 70% enweghị azụmahịa ịgbachi nkịtị." ** [https://m.youtube.com/watch?v=ixOdumP_Ywc] Prof Remi Sonaiya na TEDxLife. * "Ekpebiri m ịzọ ọkwa ọchịchị n'ihi na ndị na-elekọta ihe anyị na-eme kemgbe ọtụtụ iri afọ emeghị nke ọma na ya. Anyị bi n'ọnọdụ ihere na nke na-ekwekọghị ekwekọ ebe a maara na anyị bụ mba nwere nnukwu akụ na ụba, ma ebe ihe ka n'ọnụ ọgụgụ ná ndị mmadụ bi n'oké ịda ogbenye... O wutere m n'obi na ụmụ akwụkwọ m na-akụzi apụghị ịnụ ụtọ otu ụkpụrụ agụmakwụkwọ m nwere." ** [https://web.archive.org/web/20211201191859/https://sheleadsafrica.org/professor-remi-sonaiya/ "Prof Remi Sonaiya: Ihe mere m ji zọọ ọkwa onyeisiala Naijiria"], ''SheLeadsAfrica'' * "N'ime afọ ole na ole sochirinụ, ọ bụrụ na ndị ntorobịa Naijiria kpebie na ihe ga-eme na mba a ga-emerịrị, n'ihi na ọnụ ọgụgụ ahụ karịrị akarị, ọ dị ọtụtụ n'ime unu." **[https://m.youtube.com/watch?v=ixOdumP_Ywc: Prọfesọ Remi Sonaiya na TEDxIfe, OAU.] * “Ekwetaghị m n’ezie na e kwesịrị imefusị ego, ọ bụghị ná mba dị ka anyị ebe a gwara anyị na ọtụtụ ndị bi n’okpuru ịda ogbenye.” **[https://m.youtube.com/watch?v=8u4Lo1a8l3o Prọfesọ Remi Sonaiya na N'ajụjụ ọnụ na Channels TV.] * "Olee mgbe anyị ga-amalite ịghọta na anyị chọrọ mgbanwe dị mkpa na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị?" **[https://m.youtube.com/watch?v=NURAlMcumdc Remi Sonaiya na ihe mere o ji zọọ ọkwa onyeisiala ọzọ.] == Njikọ mpụga == [[W:|Remi Sonaiya]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Remi Sonaiya]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Sonaiya, Remi}} se1rxrzeztwl53ggn8ae03tdgx0w300 Renata Adler 0 2045 12157 12156 2022-10-15T12:53:45Z Minorax 70 fix lint wikitext text/x-wiki '''[[w:Renata Adler|Renata Adler]]''' (a mụrụ [[w:|Ọctoba 19]], [[w:|1937]]) bụ onye odee America, odeakụkọ na onye nkatọ ihe nkiri. ==Okwu Ndi Okwuru== === "Pitch Ọchịchịrị" (1983) === *"Ma anyị adịghị emekarị ka anyị na-ehie ụzọ nke adịghị ike, na-efunahụ ikike dị mfe nke ịgbanarị, maka mmalite nke ịhụnanya" <small>Ibe 17</small> *"Nke a bụ ntakịrị ajụjụ m gbasara bọọlụ: azụ azụ, etiti na akwa akwa." <small>Ibe 116</small> *"N'ebe a, n'aka nke ọzọ, site n'ichepụta nke kwesịrị iwepụ ume iku ume onye ọchụnta ego, ewepụtala echiche ndị a: na ọrụ iwu anaghị abịa ngwa ngwa karịa ka ọ na-ebute, ozugbo na mkpa, ọrụ maka onye asọmpi." . <obere>Ibe 118</ obere> ==Njikọ mpụga== [[W:|Renata Adler]] na Wikipedia Bekee. [[q:|Renata Adler]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Adler, Renata}} bfpnsx7p5kx0xqc7ogq15wm8vbuaqxb Renewable energy 0 2046 11670 7787 2022-10-10T18:55:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q12705]] wikitext text/x-wiki '''[[w: ume ọhụrụ | Renewable Energy]]''' bụ ike anakọtara site na [[w: resource resource| nwetaghachi ume ọhụrụ]] nke a na-emejupụta n'ụzọ nkịtị na [[w: Usoro nke ịdị ukwuu (oge) )|Oge oge mmadụ]]. Ọ na-agụnye isi mmalite ndị dị ka [[w:ihe anyanwu|ìhè anyanwụ]], [[w: ike ifufe|ikuku]], [[w: mmiri ozuzo|mmiri ozuzo]], [[w: tidal power|tides]], [[w:wave ike | ebili mmiri]], na [[w: geothermal energy|okpomọkụ geothermal]]. Ike mmeghari ohuru dị iche na [[W:fossil fuel|fossil fuel]], nke a na-eji ngwa ngwa karịa ka a na-emeju ya. Ọ bụ ezie na ọtụtụ isi mmalite ike mmeghari bụ [[w:sustainable energy|sustainable]], ụfọdụ adịghị. Ọmụmaatụ, ụfọdụ ebe [[w:biomass|biomass]] ka a na-ewere na ha agaghị adịgide n'ọnụọgụ nke nrigbu ugbu a. == Okwu okwuru == [[Usòrò:Xingquanbao.eoliennes.jpg|thumb| Igwe ọkụ ikuku na mpaghara Gansu, China.]] === Tupu 2001 === * M ga-etinye ego m na anyanwụ na [[w: ike anyanwụ | ike anyanwụ]]. Lee [[w: Ọgbọ ọkụ | isi iyi nke ike]]! Enwere m olile anya na anyị agaghị echere ruo mgbe [[w: Mbelata mmanụ | mmanụ]] na [[w: akụrụngwa anaghị emeghari | coal agwụla]] tupu anyị emee nke ahụ. ** [[w: Thomas Edison|Thomas Edison]] (na mkparịta ụka obere oge tupu ọ nwụọ na 1931), dịka e hotara na [https://www.nytimes.com/2007/06/03/magazine/03wwln-essay-t.html a June 3, 2007 edemede nke isiokwu ya bụ "Iche echiche ugbu a" nke onye nta akụkọ na onye na-eme ihe nkiri bụ Heather Rogers bipụtara na '' New York Times Magazine''.] ===2001 ruo 2010=== * Ọ bụ ezie na photosynthesis na-enwekarị mmetụta ngbanwe ume nke na-erughị pasent atọ, ọ bụ ya na okpomọkụ sitere n’anyanwụ, bụ́ isi iyi ike nke ihe nile dị ndụ dị ndụ, na isi iyi nke ike sitere na biomass na mmanụ ọkụ. Kwa afọ, ụwa na-enweta ntinye ike sitere na anyanwụ nhata ugboro 15,000 oriri ike azụmahịa nke ụwa yana okpukpu 100 nke coal, gas na mmanụ egosipụtara n'ụwa. ** Bernhard Scheffler, nke J. Clarke na D. Holt-Biddle hotara na Coming Back to Earth, p. 78 (2002) * Enwere otu amụma nke ị ga-amarịrị: otu ụbọchị ume ọhụrụ ga-abụ naanị ụzọ ndị mmadụ ga-esi gboo mkpa ume ha. N'ihi oke anụ ahụ, gburugburu ebe obibi na (ya mere) mmekọrịta ọha na eze maka iji nuklia na ike anụ ahụ eme ihe, n'ikpeazụ ọ nweghị onye ga-enwe ike ịgbagha ume ọhụrụ dị ka ihe ngwọta, ọbụlagodi na ọ ga-abụ nhọrọ ikpeazụ nke onye ọ bụla. Ajụjụ na-edobe onye ọ bụla na-enyo enyo, Otú ọ dị, ma anyị ga-eme nke ọma n'ime ka mgbanwe a dị egwu nke ikpo okwu ike na-eme n'oge zuru ezu iji gbochie mmebi gburugburu ebe obibi na-enweghị mgbagha n'ụwa na ọdachi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụ na ụba. ** [[w:Hermann Scheer|Hermann Scheer]], onye otu German Bundestag na Onye isi oche nke European Association for Renewable Energy, n'akwụkwọ ya [http://www.earthscan.co.uk/Portals/0/Files /Sample%20Chapters/9781844073559.pdf ''Energy Autonomy: The Economic, Social and Technological Case for Renewable Energy'' (2006).] Routledge Taylor & Francis Group. ISBN 9781844073559. ===2011 ruo 2020=== * Ike anyanwụ na-ada n'ụwa n'otu awa karịa ike niile mmepeanya anyị na-eri n'ime otu afọ. Ọ bụrụ na anyị nwere ike ijikwa obere akụkụ nke ike anyanwụ na ikuku dị, anyị nwere ike ịnye mkpa ume anyị niile ruo mgbe ebighị ebi, na-agbakwunyeghị carbon ọ bụla na ikuku. ** Site na [[w:Cosmos: A Spacetime Odyssey#Iri na Abụọ: Ụwa tọgbọrọ n'efu|ngalaba nke iri na abụọ]] nke usoro ihe nkiri sayensị US ''[[w:Cosmos: A Spacetime Odyssey| Cosmos: A Spacetime Odyssey, agbasara ozi nke mbụ na Jun 1, 2014.]] * Ọnụego pasentị ọ bụla na-abawanye na ike mmeghari ohuru n'ụlọ na-eme ka anyị nwekwuo ike nchekwa. Ọganihu na ọkụ eletrik na-agba ume, mana uto esibeghị ike nke ọma na okpomọkụ na ụgbọ njem na-emegharị iji mezuo ebumnobi gọọmentị. ** Nina Skorupska, onye isi oche nke United Kingdom Renewable Energy Association, dị ka ekwuru na [http://www.theguardian.com/environment/2014/jun/26/wind-renewables-generated-fifth-britain-electricity-energy] Ifufe na ihe ndị ọzọ a na-emegharị emegharị mere ka otu ụzọ n'ụzọ ise nke ọkụ eletrik Britain na mmalite 2014. The Guardian." June 26, 2014. * Otu n'ime [[w:Disruptive innovation|ezigbo ọganihu]] bụ mgbe mmadụ chepụtara ikike nchekwa ogologo oge. ** [[W: George Shultz|George Shultz]], onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye na-ahụ maka akụ na ụba US, na-atụle mkpa ọ dị imelite batrị ma ọ bụ teknụzụ nchekwa ike ọzọ iji jikọta [[w: Solar power|ike anyanwu]] na [[w: Wind power | ike ikuku]] banye na [[w: Electric grid | grid latrik]], dị ka ekwuru na [https://news.mit.edu/2014/george-shultz-climate-change-mit-talk-1001" akwụkwọ akụkọ] [[Usòrò:Bill Gates MSC 2017 (cropped).jpg | thumb|[https://www.ft.com/content/4f66ff5c-1a47-11e5-a130-2e7db721f996 "Naanị ụzọ ị ga-esi nweta ezigbo mma CO<sub>2</sub>mbelata ndapụta bụ site na nnukwu ihe ọhụrụ. Innovation n'ezie na-ehulata usoro"] - Bill Gates, onye na-ahụ maka ọdịmma ụwa na onye guzobere Microsoft.]] * Naanị otu ị ga-esi nweta ọnọdụ dị mma bụ site na nnukwu [ihe ọhụrụ]. [[w:Innovation|Mmepụta ọhụrụ na-ehulata akụkụ ahụ]]. ** [[W:Bill Gates|Bill Gates]], onye ọrụ ebere zuru ụwa ọnụ na onye nchoputa nke Microsoft, na-arụ ụka na ọnụ ahịa ibelata CO<sub>2</sub> anwuru site na iji teknụzụ ndị dị ugbu a bụ "karịa mbara igwe." Site na [https://www.ft.com/content/4f66ff5c-1a47-11e5-a130-2e7db721f996"Gates na-etinye ego okpukpu abụọ na ọrụ ume ọhụrụ: Microsoft onye nchoputa na-enwe mmasị na mpaghara ọhụrụ nke nyocha dị ka anyanwụ, ikuku dị elu na nuklia ọhụrụ.]''Oge Ego.'' Jun 25, 2015. * Ọ bụrụ na ị gwara m na ihe ọhụrụ ajụla oyi ma anyị nwere teknụzụ nke oge a, ụwa ọ ga-eme nnwale mgbanwe ihu igwe? Ị nzọ na anyị ga-. Anyị agaghị ajụ India coal osisi; anyị ga-agba ọsọ nnwale na-atụ egwu nke kpo oku ikuku na ịhụ ihe na-eme. Naanị ihe mere m ji nwee nchekwube maka nsogbu a bụ n'ihi [[w:Innovation|ihe ọhụrụ]]. . . . Achọrọ m ịgbatị ihe isi ike dị na ihu ọma anyị site n'ịkwọ ụgbọ ala ọhụrụ n'ọsọ dị elu na-ekwekọghị n'okike, ma ọ bụ karịa usoro azụmaahịa ugbu a dị ka ọ na-adị. Ahụrụ m nke ahụ dị ka naanị ihe. Achọrọ m ịkpọ India otu ụbọchị wee sị, "Nke a bụ isi iyi ike dị ọnụ ala karịa osisi coal gị, na site n'ụzọ, site na mmetọ zuru ụwa ọnụ na echiche mmetọ mpaghara, ọ ka mma." ** [[W:Bill Gates|Bill Gates]], na [https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2015/11/we-need-an-energy-miracle/407881/ "Anyị chọrọ ọrụ ebube ike" (Ajụjụjụ ya na Bill Gates)] ''The Atlantic.'' mbipụta November 2015. * Coal dị ọnụ ala na gas dị ọnụ ala agaghị emebi mgbanwe na nbibi nke sistemu ike ụwa. Ka ọ na-erule 2040, isi iyi na-ekupụ ikuku ga-eme 60% nke ikike arụnyere. ** Akwụkwọ akụkọ Bloomberg New Energy Finance akpọrọ [https://www.bloomberg.com/company/new-energy-outlook "New Energy Outlook 2016 (Elele anya ogologo oge kwa afọ nke ka ahịa ike ụwa ga-esi pụta n'ọdịniihu) "]. * Anyị akwadola [[w: carbon tax | tax carbon ]] dị ka amụma kacha mma nke ndị a na-atụle. Dochie hodge-podge nke dị ugbu a, ụkpụrụ na-adịghị arụ ọrụ yana ụtụ carbon na-anọghị n'ichepụta ego ga-eme ka otu edo na amụma [[w: ọnụahịa carbon | ọnụ ahịa carbon]] n'ofe akụ na ụba. Ọ ga-ekwe ka ndị agha ahịa na-ebugharị ihe ngwọta. Ọ ga-eme ka nghọta dịkwuo elu, belata mgbagwoju anya nchịkwa, kwalite ntinye aka zuru ụwa ọnụ ma na-edozi ngwa ngwa maka mmepe n'ọdịnihu na nghọta anyị banyere sayensị ihu igwe yana nsonaazụ amụma nke omume ndị a. ** [[W:Rex Tillerson|Rex Tillerson]], Onye isi oche na onye isi oche nke ExxonMobil, na okwu akpọrọ [http://corporate.exxonmobil.com/en/company/news-and-updates/speeches/the-path-forward-in- todays-energy-environment "The Path Forward in Today's Energy Environment"] e mere na 37th Annual Oil and Money Conference na London na October 19, 2016. * Kama ịhụ anya n'elu ụlọ, ọ na-aghọ n'ezie akụkụ nke ụlọ. Ndị mmadụ ga-amalite ịchọ itinye [[w:Building-integrated photovoltaics|{building-integrated photovoltaics}]] n'akụkụ ihu nke ụlọ ha iji gosi na ha nwere anyanwụ. ** Christopher Klinga, onye isi ọrụ nka nke (U.S.) Architectural Solar Association, dị ka ekwuru na [http://www.nbcnews.com/mach/innovation/next-solar-energy-revolution-hiding-plain-sight- n742111 "The Next Solar Energy Revolution na-ezo na Plain Sight."] NBCNews.com. Eprel 10, 2017. * Ike ikuku na ike anyanwụ na-emeri ngwa ngwa nnabata ahịa. N'afọ gara aga, ikike arụnyere nke ike anyanwụ na United States fọrọ nke nta ka ọ bụrụ okpukpu abụọ. A na-ejikwa ikuku ugbu a mepụta pasenti 5.5 nke ọkụ eletrik America, dị ka [[w:Energy Information Administration |U.S. Njikwa Ozi Ike]]. ** Norm Alster, onye nta akụkọ, na [https://www.nytimes.com/2017/04/15/business/mutfund/trump-coal-renewable-investing.html "Tinye ego na anyanwụ na ikuku n'oge coal na mmanụ ."] ''The New York Times.'' Eprel 15, 2017. [[Usòrò:Abraham Archibald Anderson - Thomas Alva Edison - Google Art Project.jpg|thumb|"Ihe omume na-esote bụ nke [[w:Engineering|engineers]]. [https://www.project-syndicate.org/commentary /cop24-rulebook-time-for-engineers-by-jeffrey-d-sachs-2018-12 Mgbanwe ike maka nchekwa ihu igwe bụ ọnwa nke narị afọ nke iri abụọ na mbụ."] - [[w:|Jeffrey Sachs]], ọkachamara akụ na ụba mmepe. (Foto dị n'elu bụ [[w: Thomas Edison|Thomas Edison]], a na-ewere dị ka otu n'ime ndị kasị ukwuu [[w:Invention | ndị na-emepụta ihe]] na ndị injinia oge niile.)]] * Mgbanwe na ume ọhụrụ nwere ike ịbawanye ngwa ngwa ma ọ bụrụ na gọọmentị ụwa emesịa weta [[w:Engineering | Injiniarịn]] n'ihu ... M nọ na nso nso a na panel nke nwere ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba atọ na nnukwu onye ọrụ nchịkwa azụmahịa. Ka ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụnaụba kwuchara... injinia kwuru nkenke na amamihe. "Aghọtaghị m n'ezie ihe ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba na-ekwu maka ya, mana enwere m aro ... Gwa anyị ndị injinia 'specs' chọrọ na usoro iheomume, anyị ga-arụkwa ọrụ ahụ." Nke a abụghị bravado.... Nnukwu ọrụ ọzọ bụ nke ndị injinia. Ngbanwe ike maka nchekwa ihu igwe]] bụ narị afọ nke iri abụọ na otu [[w:Apollo 11 | moonshot]]. ** [[W: Jeffrey Sachs|Jeffrey Sachs]] na [https://www.project-syndicate.org/commentary/cop24-rulebook-time-for-engineers-by-jeffrey-d-sachs-2018-12" Maka Nchekwa Ihu Igwe , Kpọọ na Injinia, Project Syndicate ''] (20 Disemba 2018) [[Usòrò:VCY CG CB CV cent grp 121613 0517 02844 (13896600480).jpg|thumb|"A [[w: carbon tax | carbon tax]] ga-ezite akara ọnụahịa dị ike nke na-ejiji aka a na-adịghị ahụ anya nke ahịa were duzie ya. ndị na-eme akụ na ụba kwupụta ọdịnihu obere carbon." - [https://clcouncil.org/economists-statement/"Nkwupụta Economists na Carbon Dividends"] nke ihe karịrị ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba 3,500 bịanyere aka na ya, gụnyere onye ọ bụla bụbu oche nke Federal Reserve US (dị foto, site n'aka ekpe gaa n'aka nri: Janet Yellen). , Alan Greenspan, Ben Bernanke na Paul Volcker)]] * [[w: carbon tax|Ụtụ carbon]] na-enye ọntụgharị kacha dị ọnụ ahịa iji belata ikuku carbon n'oke na ọsọ dị mkpa. Site n'ịgbazi ọdịda ahịa a ma ama, ụtụ carbon ga-ezite akara ngosi ọnụahịa dị ike nke na-ejigide aka a na-adịghị ahụ anya nke ahịa iji duzie ndị na-eme ihe nkiri akụ na ụba n'ọdịnihu dị ala. . . . Ọnụ ahịa carbon na-arị elu mgbe niile ga-akwalite teknụzụ [ihe ọhụrụ] na mmepe akụrụngwa buru ibu. ** "Nkwupụta ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba na nkewa Carbon: Nkwekọrịta ndị otu na otu esi alụso mgbanwe ihu igwe ọgụ." (Nkwupụta nke ihe karịrị ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba 3,500 bịanyere aka na ya, gụnyere onye ọ bụla dị ndụ bụbu onye isi oche nke US Federal Reserve na 27 Nobel laureates.) *** [https://www.wsj.com/articles/economists-statement-on-carbon-dividends-11547682910 Nkwupụta Economists na Carbon Dividends (mbipute mbụ nke nkwupụta - ndenye aha chọrọ ka ilele ya n'uju.)]" Akwụkwọ akụkọ Wall Street." Jenụwarị 16, 2019. *** [https://clcouncil.org/economists-statement/ Nkwupụta Economists' na Carbon Dividends (Republication - enweghị ndebanye aha achọrọ iji lelee.)] Kansụl ndị isi ihu igwe ebisara ya. E bipụtara ya na Jenụwarị 16, 2019. * Pọtụfoliyo ike dị ọcha nke ụfọdụ ndị na-azụ ahịa ụlọ ọrụ na-emegide nke akụrụngwa kacha ukwuu n'ụwa. Companieslọ ọrụ ndị a na-eche nrụgide na-arị elu ihu site n'aka ndị na-etinye ego na [[w: Low-carbon Economic | decarbonize]] - [[w: Nkwekọrịta ịzụrụ ike | nkwekọrịta ike dị ọcha]] na-eje ozi dị ka ụzọ [[w: njikwa ike|ịbawanye mmefu ike. ]] na ibelata ihe ike na-ahụ anya [[w: Climate risk|ihe egwu metụtara mgbanwe ihu igwe]]. ** Kyle Harrison, onye nyocha nkwado na [[w: Bloomberg L.P. # New Energy Finance | BloombergNEF]] na onye ndu ode akwụkwọ akụkọ ''1H 2020 Corporate Energy Market Outlook'', dị ka e hotara na nchịkọta na-atụle akụkọ a kpọrọ aha ://about.bnef.com/blog/corporate-clean-energy-buying-leapt-44-in-2019-sets-new-record/ "Corporate Clean Energy Buying Leapt 44% na 2019, Debe Ndekọ Ọhụrụ"], ebipụtara na Jenụwarị 28, 2020. *Ọrụ nrụpụta ọkụ a na-emegharịgharị ugbu a na-emebiwanye ụlọ ọrụ coal. Na nkezi, ọhụrụ anyanwụ, [[w:Photovoltaics|photovoltaic (PV)]] na nke dị n'ikpere mmiri na-eri obere karịa idobe ọtụtụ ndị dị [[w:Coal -fired power station|akụ coal]] na-arụ ọrụ, yana nsonaazụ [[w:Electricity market|auction]] na-egosi usoro a na-agba ọsọ ọsọ - na-eme ka ikpe ahụ dịkwuo elu na [[w:Coal phase-out|coal-out coal]] kpamkpam. ** [[w:International Renewable Energy Agency|International Renewable Energy Agency]] mbipụta akwụkwọ akụkọ akpọrọ [https://www.irena.org/newsroom/pressreleases/2020/Jun/Renewables-Increasingly-Beat-Even-Cheapest-Coal Ndị asọmpi-na-eri "mmeghari ohuru na-abawanye ọbụna ndị asọmpi Coal dị ọnụ ala na ọnụ ahịa: Ọnụ ahịa mmepụta ike na-eme ka itinye ego na mmeghari ohuru mara mma nke ukwuu ka mba na-achọ mgbake akụ na ụba na COVID-19, akụkọ IRENA ọhụrụ chọtara."] June 2, 2020. * Echere m na o doro anya ugbu a na [[w: ike na-adịgide adịgide | ike ga-adị ọcha]]. . . . Na [[w:Azụmaahịa ume ọhụrụ | anyị kwesịrị ime ya n'ụzọ na-enye onye ọ bụla ọrụ]]. . . . Enwere [[w: Mgbanwe ume ọhụrụ | nke ukwuu ime na ume ọhụrụ ike]], e nwere [[w: Coal-ọkụ ọdụ ọdụ | obere ime na kol]]. ** [[w: William McDonough|William McDonough]], dị ka ekwuru na [https://www.marketplace.org/2020/08/19/pollution-climate-change-waste-economy-architect-william-mcdonough/ "Ikpochapụ conc ==Njikọ Mpụga== [[W: Renewable Energy|Renewable Energy]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Renewable Energy|Renewable Energy]] na wikiquote. cyu90g4i8d7iz1hswur2stxje51eyu3 Reni Folawiyo 0 2047 11671 7790 2022-10-10T18:55:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65953619]] wikitext text/x-wiki [[Reni Folawiyo]] '''Nze Reni Folawiyo'''Reni Folawiyo bụ onye ọka iwu Naijiria tụgharịrị onye ọchụnta ego ejiji, nwanyị ọchụnta ego na onye guzobere Alara, ụlọ ahịa ejiji okomoko na ụdị ndụ mbụ nke West Africa bụ nke onye omenkà Britain-Ghanaian David Adjaye mere. O nwere NOK na Ogige NOK site n'aka Alara iji kwalite nri ndị Africa. ===Ihe Ndị O kwuru=== *N'otu oge, anyị niile chọrọ ntakịrị bulie m, karịsịa ugbu a na anyị na-na-eze na ọkara afọ na mmetụta dị ka ị underperforming na-amalite na-akpụ akpụ n'ime. , anyị achịkọtala ndepụta bọmbụ 51 sitere na ezigbo ejiji na ihe okike iji nweta ume ọhụrụ. <ref> https://www.google.com/search?q=google+translate&oq=&aqs=chrome.1.69i176j35i39i362l14.-1j0j7&client=ms-android-transsion-infinix-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 </ref> ===Ebenside=== c5u3kbuwi1ujek9aivp3wiiqeffg63b Reparations for Slavery 0 2048 11672 7796 2022-10-10T18:55:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7313910]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:MLKatPitt1966.jpg|thumb|Ọ bụ ihe ọchị ịsị onye na-enweghị akpụkpọ ụkwụ na o kwesịrị ibuli onwe ya site na eriri akpụkpọ ụkwụ nke ya. [[W: Martin Luther king Jr|Martin Luther King, Jr.]]]] [[Usòrò:Martin Luther King, Jr..jpg|thumb|N'ikpeazụ, ndị ọgaranya agaghị eleghara ndị ogbenye anya n'ihi na ma ọgaranya na ogbenye na-ekekọta n'otu uwe nke akara aka. Ndụ niile nwere njikọ, ma mmadụ niile na-adabere na ya. Ihe-nb͕u nke ob͕eye nēbilata kwa ọgaranya, Nzọputa nke ob͕eye nēme kwa ka ọgaranya sa mbara. Anyị bụ ndị na-echebe ụmụnna anyị n'ihi otú e si ejikọta ọnụ nke eziokwu. [[W: Martin Luther king Jr|Martin Luther King, Jr.]]]] [[Usòrò:Flag_of_Jamaica.svg|thumb|Nye anyị, ya mere, ị bụ karịa praịm minista. Ị bụ nwa nwa nke ala Jamaica nke nwere ihe ùgwù ma mee ka ọ baa ọgaranya site na mmehie ndị nna nna gị nke ịgba ohu nke ndị nna nna anyị. Ka anyị na-akwadebere gị kapeeti uhie dabara na ọkwa gị, anyị na-akpọ gị òkù ka ị lekwasị anya na agba nke ọkọlọtọ mba anyị nke na-anọchi anya akụkọ ihe mere eme anyị na-ekerịta. Ị bụ, Sir, ngwaahịa dị oke ọnụ ahịa nke ala a na uru bonanza nke ezinụlọ gị nwetara na nke gị ketara na-aga n'ihu na-ejikọta anyị ọnụ dị ka nnụnụ nke nku. ~ Sir [[w:Hilary Beckles | Hilary Beckles]], Onye isi oche nke [[w: CARICOM Reparations Commission | CARICOM Reparations Commission ]]]] '''[[w: Reparations for Slavery | Nkwụghachi maka ịgba ohu]]''' bụ echiche na a ga-akwụrịrị ụdị ụfọdụ nke nkwụghachi ụgwọ nye ụmụ ụmụ Africa ndị e mere ohu dị ka akụkụ nke [[w:Atlantic Slave Trade | Azụmahịa Ohu Atlantic]]. Ihe kacha mkpa maka nkwụghachi ka emebere na United Kingdom na na United States. Steeti Caribbean na Africa bụ ndị e si na ha wepụta ndị ohu arịọwokwa ka a kwụọ ụgwọ ha. ==Okwu Okwuru== ===1935=== * [[W:Andrew Johnson | Onye isi ala Johnson]], na-echefu nkwupụta nke ya tupu agha ahụ na "a ghaghị ijide nnukwu ihe ubi, ma kewaa obere ugbo," kwupụtara na a ga-eweghachi ala a n'aka ndị nwe ya na a ga-eme nke a. ọbụrụ na ndị nwe ha natara mgbaghara onye isi ala. A kwagidere ike mgbaghara ahụ wee weghachi ala niile dị na ndịda ngwa ngwa. Achụpụrụ Negroes. ** [[W:W. E. B. Du Bois|W. E. B. Du Bois]], '' Nrụgharị Black na America, 1860-1880' (1935), p. 603 * Mgbalị mbụ nke ọchịchị onye kwuo uche ya nke gụnyere ndị ogbenye a napụrụ na mbụ bụ ikesa akụ na ụba na ego, na nke a bụ kpọmkwem ihe ndị isi ojii nwara. Echiche bụ na akụ na ụba na ego ugbu a nke ndị ọgaranya [[w: ruling class|ndị na-achị achị]] abụghị nke ha kpamkpam, kama ọ bụ ihe sitere na ọrụ na mgbalị nke ọtụtụ nde mmadụ; na na, ya mere, nde ndị a kwesịrị inwe olu na nkesa ya nke ziri ezi karịa; ma ọ bụrụ na nke a bụ eziokwu na mba nke oge a, dị ka France na England na Germany, ole ka ọ bụ eziokwu na South mgbe agha gasịrị ebe ndị kasị daa ogbenye na-anọchi anya ndị kasị oké ikpe nke izu ohi nke ọrụ na ụwa nwere ike iche; ya bụ, [[w: slavery| Ịgba Ohu Chattel]]? ** [[W:W. E. B. Du Bois|W. E. B. Du Bois]], '' Nrụgharị Black na America, 1860-1880' (1935), p. 604 * Ndị German na Bekee na ndị France, bụ́ ndị Ịtali na ndị Rọshịa, bụ́ ndị a napụrụ onwe ha, bụ́ ndị e nyere ikike kpọmkwem n’ala ahụ. Naanị American Negro ohu ka a tọhapụrụ n'enweghị ikike ndị dị otú ahụ na n'ikpeazụ nke a na-akọwara ya ọganihu nke ịgba ohu. ** [[W: W. E. B. Du Bois|W. E. B. Du Bois]], '' Nrụgharị Black na America, 1860-1880' (1935), p. 611 ===1965=== * Ọ bụrụ na m ewere ụgwọ ọrụ nke onye ọ bụla ebe a, n'otu n'otu ọ pụtaghị ihe ọ bụla, ma mkpokọta niile nke ịkpata ike ma ọ bụ ụgwọ ọrụ ị nwetara n'ime otu izu ga-eme m ọgaranya. Ma ọ bụrụ na m nwere ike ịnakọta ya otu afọ, m ga-aba ọgaranya karịa nrọ. Ugbu a, mgbe ị na-ahụ nke a, mgbe ahụ, ị ​​kwụsịrị ma tụlee ụgwọ ọrụ nke ọtụtụ nde ndị ojii na-akwụ ụgwọ, ọ bụghị otu afọ kama afọ 310, ị ga-ahụ ka obodo a si baa ọgaranya ngwa ngwa. Na ihe mere akụ na ụba siri ike ka ọ dị taa. Na ọrụ ohu ahụ nile nke chịkọbara n’ụgwọ a na-akwụghị ụgwọ, kwesịrị mmadụ taa. Ma ị naghị enye anyị ihe ọ bụla mgbe anyị kwuru na oge eruola ịnakọta. ** [[W: Malcolm X|Malcolm X]], "Ndị ojii nde iri abụọ nọ n'ụlọ mkpọrọ," na ''Malcolm X: Okwu Ikpeazụ'', p. 51 ===1968=== * America tọhapụrụ ndị ohu na 1863 site na [[w: Emancipation proclamation | Mkpọsa Ntọhapụ]] nke Abraham Lincoln, mana enyeghị ndị ohu ahụ ala, ọ nweghị ihe n'ezie ịmalite. N'otu oge ahụ, America na-enye ọtụtụ nde acres nke ala dị na ọdịda anyanwụ na Midwest, nke pụtara na ọ dị njikere inye ndị ọcha na-acha ọcha si Europe ntọala akụ na ụba ma ma ọ jụrụ inye ndị ọrụ ugbo ojii si Africa bụ ndị. bịara ebe a n'amaghị ama, na agbụ, ma rụọ ọrụ n'efu maka afọ 244, ụdị akụ na ụba ọ bụla. Yabụ na nnwere onwe maka Negro bụ nnwere onwe n'ezie agụụ. Ọ bụ nnwere onwe nye ifufe na mmiri ozuzo nke eluigwe. Ọ bụ nnwere onwe na-enweghị nri iri ma ọ bụ ala ịkọ ya mere ọ bụ nnwere onwe na ụnwụ nri n'otu oge ahụ. Na mgbe ndị ọcha America na-agwa negro ka o bulie onwe ya site na akpụkpọ ụkwụ nke ya, ha anaghị eleba anya na ihe nketa nke ịgba ohu na nkewa. Ekwenyere m na anyị kwesịrị ime ihe niile anyị nwere ike ime ma chọọ ibuli onwe anyị elu site na akpụkpọ ụkwụ nke anyị mana ọ bụ ihe ọchị ịsị onye na-enweghị akpụkpọ ụkwụ na o kwesịrị iji eriri akpụkpọ ụkwụ ya bulie onwe ya. Na ọtụtụ ndị negroes site na puku kwuru puku na nde mmadụ ahapụla akpụkpọ ụkwụ n'ihi afọ mmegbu ndị a niile na n'ihi ọha mmadụ nke kpachaara anya mee ka agba ya bụrụ ihere na ihe na-abaghị uru na nke na-eweda ala. **[[W: Martin Luther king Jr|Martin Luther King, Jr.]], [https://kinginstitute.stanford.edu/king-papers/publications/knock-midnight-inspiration-great-sermons-reverend-martin-luther-king-jr- Okwu 10 Ekwuru na Katidral Mba], Washington, D.C., (March 31, 1968) ===1974=== * Enweghị ọtụtụ ozi akụkọ ihe mere eme ma na-eche (1) na ndị ikpe na-ezighị ezi na-emekarị ihe ọjọọ karịa ka ha na-eme na (2) na ndị si n'ìgwè ndị kasị nta na ọha mmadụ nwere ohere kachasị elu nke ịbụ ndị (ụmụ) ndị a metụtara. ikpe na-ezighị ezi kachasị njọ bụ ndị a na-akwụ ụgwọ site n'aka ndị na-erite uru na ikpe na-ezighị ezi, ... mgbe ahụ, usoro iwu siri ike maka imezi ikpe na-ezighị ezi nwere ike iyi ihe na-esonụ: hazie ọha mmadụ ka ọ dịkwuo elu n'ọkwá nke otu ọ bụla na-agwụcha nke ọma. - pụọ na ọha mmadụ. ** [[W: Robert Nozick|Robert Nozick]], ''Anarch, State, and Utopia'' (1974), p. 231-232 ==Njikọ Mpụga== [[W: Reparations for Slavery|Reparations for Slavery]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Reparations for Slavery|Reparations for Slavery]] na wikiquote. dxwnw4vw22f47h9f2gbm6j2deawy35r Rex Idaminabo 0 2049 7798 7797 2022-10-10T11:39:52Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Rex Idaminabo]] '''Rex Idaminabo''' Onye ọka iwu & onye ọchụnta ego Pan African, nwere mmasị n'ịmepụta onyonyo ọhụrụ maka Africa na inye ndị isi ya ike n'ọdịnihu. Amụrụ ya na: June 1985 (ọ dị afọ 36) ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"M na-agbalị na-anọgide na-elekwasị anya na-agbanwe agbanwe" *"Abụ m naanị onye otu" Gordon Brown, onye bụbu Prime Minister nke UK" <ref>https://thecareerfarm.com/mde13/?doing_wp_cron=1650805624.1507589817047119140625</ref> ===Ebenside=== f3gheecr1ltgowbg3u7wm6uqzepzavo Rhona Brown 0 2050 11673 7801 2022-10-10T18:55:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7321349]] wikitext text/x-wiki [[Rhona Brown]] '''Rhona Brown''' Rhona Brown (amuru na Septemba 23, na afọ 1922 - Maachị 14, 2014), bụ onye na-ese ihe ọkụkụ na South Africa na nwunye ụlọ. Brown gụrụ akwụkwọ na Mahadum Natal dị na Pietermaritzburg na UNISA gụsịrị akwụkwọ na BA (Hons.) na Fine Arts yana Asambodo Nkuzi nka nke mba. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== * Akụkọ na-agaghị echefu echefu gbasara South Africa site na Kraal ruo apartheid. <ref>https://www.etsy.com/listing/900511930/white-mans-god-rhona-churchill-south</ref> ===Ebenside=== kgaqjgjtdtkyeclw0txaidykkw1s7p2 Rhonda Byrne 0 2051 11674 7804 2022-10-10T18:55:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q238378]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Rhonda Byrne | Rhonda Byrne]]''' (née '''Izon'''; a mụrụ 1951, [[w:Melbourne|Melbourne]], Australia) bu onye odee na onye na-eme ihe onyonyo n'Australia. Akwụkwọ ya [[w: Echiche Ọhụrụ | Echiche Ọhụrụ ]] ''[[w: Ihe Nzuzo (akwụkwọ)|Ihe Nzuzo]]'' (dabere na [[w: Ihe Nzuzo (2006 film)|ihe nkiri o wepụtara otu aha ahụ]]) dabere na [[w:Iwu nke mmasị (New Thought)|iwu mmasị]]. O dere ọtụtụ usoro na akwụkwọ ahụ, gụnyere ''[[w: The Power (akwụkwọ enyemaka onwe)|Ike]]'', ''[[w: Ime Anwansi (akwụkwọ) | Ime Anwansi]]'' na '' dike '', yana akwụkwọ ndị ọzọ metụtara '' Ihe Nzuzo ''. == ''Ihe nzuzo'' (2006) == *"Cheta na echiche gị bụ isi ihe kpatara ihe niile." ** P. 30 *"Ọ bụrụ na ị na-enwe obi ụtọ, ọ bụ n'ihi na ị na-eche echiche dị mma." ** P. 32 *"E nwere otu eziokwu dị n’ime gị nke nọworo na-eche ka ị chọpụta ya, nke bụ́ eziokwu bụ nke a: i kwesịrị ime ihe ọma niile nke ndụ ga-enye." **P. 41 *"Rịọ otu ugboro, kwenye na ị natara, na ihe niile ị ga-eme iji nweta bụ obi ụtọ." **P. 53 *"Daalụ maka ihe ị nwere ugbu a. Ka ị na-amalite iche echiche banyere ihe niile dị na ndụ gị ị na-enwe ekele maka ya, ọ ga-eju gị anya na echiche ndị na-adịghị agwụ agwụ na-abịaghachikwute gị maka ihe ndị ọzọ ị ga-enwe ekele maka ya. Ị ga-amalite ịmalite, mgbe ahụ, iwu nke mmasị ga-enweta echiche ndị ahụ nwere ekele ma nye gị ihe ndị ọzọ dị ka ha." ** P. 78 *"Kama ilekwasị anya na nsogbu ụwa, nye uche gị na ike gị ntụkwasị obi, ịhụnanya, ịba ụba, agụmakwụkwọ na udo." ** P. 153 *"Nke bụ eziokwu bụ na eluigwe na ụwa na-aza gị n’oge ndụ gị niile, mana ị gaghị enweta azịza ya ma ọ bụrụ na ị mụrụ anya." **P. 172 *"Ike gị dị n’echiche gị, ya mere mụrụ anya. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, cheta icheta." ** P. 175 == Njikọ mpụga == [[W:|Rhonda Byrne]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Rhonda Byrne]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Byrne, Rhonda}} cd8s8o1q5h06b5xkdalgzimds5f71c1 Richard Adams 0 2052 11675 7816 2022-10-10T18:55:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q313289]] wikitext text/x-wiki [[Richard Adams]] Ọ bụ onye edemede Bekee. ==Okwu ndi okwuru== === ''[[w:Watership Down|Watership Down]]'' (1972) === *Ọtụtụ ndị mmadụ na-ekwu na ha na-ekpori ndụ n'oge oyi, ma ihe na-atọ ha ụtọ bụ inwe ihe àmà megide ya. Maka ha enweghi nsogbu nri oyi. Ha nwere ọkụ na uwe na-ekpo ọkụ. Oge oyi enweghị ike imerụ ha ahụ, yabụ na-abawanye echiche nke amamihe na nchekwa. Maka nnụnụ na anụmanụ, dị ka ndị ogbenye, oyi bụ ihe ọzọ. Oke bekee, dị ka ọtụtụ anụ ọhịa, na-ata ahụhụ. *Ụmụ anụmanụ anaghị akpa àgwà ka ụmụ nwoke. Ọ bụrụ na ha ga-alụ ọgụ, ha na-alụ ọgụ; ma ọ bụrụ na ha ga-egbu ha na-egbu. Ma ha adịghị anọdụ ala tinye uche ha n’ọrụ iji chepụta ụzọ ha ga-esi mebie ndụ ihe ndị ọzọ e kere eke na imerụ ha ahụ́. Ha nwere ugwu na anụmanụ. *El-ahraịra, ndị gị enweghị ike ịchị ụwa, n'ihi na agaghị m enwe ya. Ụwa niile ga-abụ onye iro gị, Onyeisi nwere otu puku ndị iro, mgbe ọ bụla ha jidere gị, ha ga-egbu gị. Mana buru ụzọ jide gị, digger, onye na-ege ntị, onye na-agba ọsọ, onye isi na ịdọ aka ná ntị ngwa ngwa. Bụrụ onye aghụghọ, jupụtakwa n'aghụghọ, ma a gaghị ebibi ndị gị ma ọlị. ==Edensibia== {{DEFAULTSORT:Adams, Richard }} e8k641jzsrvd0wz1cwir5khnhwx50sp Richard Benkin 0 2053 11676 7822 2022-10-10T18:56:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7324102]] wikitext text/x-wiki Dr. '''[[w:Richard Benkin|Richard Benkin]]''' bụ onye [[w: American|American]]-[[w: Jew| Juu]] [[w: activist|onye na-eme ihe]], onye nchoputa nke 'Interfaith Ike', onye nta akụkọ, onye edemede na onye nkuzi. == Okwu okwuru == * N'ịbụ ndị obi tara mmiri na ndị na-enweghị ego, ndị gbara ọsọ ndụ gbagara mba Hindu kasị ukwuu n'ụwa n'akụkụ ya. Mana mpaghara dị na Bangladesh, West Bengal, enweela ọchịchị Kọmunist kemgbe 1977 na enyeghị enyemaka ọ bụla. Ndị na-ekweghị na Chineke na-ekwesị ntụkwasị obi, ndị Kọmunist na-ajụ njikọ nke okwukwe ọ bụla iji kwado ebumnuche ha nke mba ụwa ma tinyewo ọnọdụ ha na ndị Islamist. E tinyela ndị VPA merụrụ n'ogige wee ziga ha na njem mmanye mgbe gọọmentị kpebiri iweghara ala ahụ. Ndị West Bengal Stalinists jụrụ ịnakwere ha dị ka ndị gbara ọsọ ndụ ma ọ bụ nye ha iwu ọ bụla, n'agbanyeghị na ọtụtụ n'ime ha ebiwo ebe ahụ kemgbe ọtụtụ iri afọ. O mewokwa ka anya kpuo ìsì na mwakpo n'oke ala na n'ihu arụrụ arụ ndị Alakụba. **R. Benkin, Ihe akaebe ọhụrụ nke Red, Islamist imekọ ihe ọnụ. Ọkt 3, 2007. na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: Ogbugbu nke ndị Hindu Bangladesh., p.143 === ''Okwu dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: ogbugbu nke ndị Hindu Bangladesh (2012)'' === * Rabindra Ghosh, M kwuru na "e nwere ọtụtụ ihe akaebe na-egosi na e nwere ndị nnọchiteanya nke ndị omeiwu na-etinye aka na-ezu ohi ala n'aka ndị Hindu, na ọbụna na n'ike n'ike na arụrụala ndị ọzọ. Ị maara ihe ndị iro gị chere banyere gị ka ị na-anọdụ ala n'akụkụ ha na-amụmụ ọnụ ọchị? 'Anyị nwere ike izuru ala ha, dinaa ụmụ ha ndị nwanyị na ụmụnne ha nwanyị n'ike, nyekwa ha Taka ole na ole.'" (xiii) * Kemgbe amụrụ ya dị ka mba nweere onwe ya na 1971, Bangladesh emejuputala usoro dị iche iche iji gbasaa ọrụ iwu na iwu nke Islam, ebe ọ na-ewepụta ajọ mbunobi na ajọ mbunobi megide ndị Hindu pere mpe. Ndị Hindu echewokwa omume ime ihe ike mgbe nile, gụnyere igbu ọchụ, idina mmadụ n'ike, ngbanwe mmanye, mwakpo ụlọ nsọ, ịtọrọ mmadụ, na ịbanye n'ime ala. Ime ihe ike sitere n'okpukpe na Bangladesh emetụtala ụmụ nwanyị Hindu na ụmụ agbọghọ, ma ejiri ya mee ihe dị ka ngwa agha nke idoda. (xvii, Samir Kalra) * Ndị Hindu nwere ihe dịka 33% nke ndị bi na 1947… mana ha eruchaghị 20% na 1971. Na 2001, ndị Hindu nọchiri anya ihe na-erughị 10% nke ndị bi, ebe taa ọtụtụ akwụkwọ na-ekwu na ndị Hindu bụ naanị 8%. (xviii, Samir Kalra) * Akwụkwọ a nwere ntụaka ole na ole banyere Nazi Germany, ọ na-enwekwa ọchịchọ nke ọtụtụ ndị na-ebelata ihe atụ ndị dị otú ahụ n'ihi na a na-eji ya eme ihe gabigara ókè na ọtụtụ mgbe n'ụzọ ndị dị mfe na ndị na-ekwesịghị ekwesị. Anaghị m anabata ihe dị otú ahụ iji usoro ihe omume jọgburu onwe ya; ma m na-ahụ na iji ha emebiga ihe ókè bụ mkparị nye ncheta nke ndị a tara ahụhụ. Mana m na-eji ya eme ihe nke ukwuu n'akwụkwọ a kpọmkwem n'ihi na ihe yiri ya dabara adaba, n'ezie na njedebe yiri nke ahụ nke ndị Alakụba buru amụma maka ndị Bengali Hindu na ndị Nazi maka ndị Juu. Ọ bụrụ na nnabata ahụ na-akpọte ụwa ime ihe, mgbe ahụ nke a ga-abụ otu n'ime ihe kacha mkpa eji atụnyere ya kemgbe Agha IIwa nke Abụọ. (6-7) * Na 1951, mgbe uzuzu nke oge nkebi gachara, oke ndị Alakụba na ndị Hindu nọ na East Bengal dị ihe dị ka atọ na ọkara ruo otu. Afọ atọ mgbe Bangladesh meriri nnwere onwe ya, oke nke ndị Alakụba na ndị Hindu ka dị ntakịrị karịa isii na otu,. Ka ọ na-erule afọ 2001, ndị Alakụba ji ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ iri na otu na ọkara karịa ndị Hindu. Ndị Hindu nke Bangladesh na-anwụ. (30) * N’oge e kewara India na 1947, ha mejupụtara ihe na-erughị otu ụzọ n’ụzọ atọ nke ndị bi n’Ebe Ọwụwa Anyanwụ Pakistan. Mgbe East Pakistan ghọrọ Bangladesh na 1971, ndị Hindu erughị otu ụzọ n'ụzọ ise; afọ iri atọ ka e mesịrị, ihe na-erughị otu n'ime iri; na atụmatụ dị iche iche na-egosi na ndị Hindu na-erughị pasentị asatọ taa. (30) * Usoro ahụ doro anya na enweghị ike ịgbanwe; ... n'agbanyeghị na ala ahụ nwere ebe akụkọ ihe mere eme na okpukpe Hindu, n'agbanyeghị na a na-ebibi ma ọ bụ hapụ ha ire ere.(30) * Kedu akụrụngwa ndị Hindu Bangladesh nwere? .... N'ịbụ onye na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ mgbe m zutere ọtụtụ ndị gbara ọsọ ndụ na 2008, m laghachiri na webụsaịtị AI wee nyochaa ya n'ịchọ ụfọdụ iwe - iwe ọ bụla - n'elu ihe pụtara ìhè na South Asia; mana nchọta m bụ ihe efu. ... Ruo taa Amnesty International egosibeghị afọ ọ bụla maka imegide ihe nwere ike ịbụ ikpe kachasị njọ nke mkpocha agbụrụ n'oge anyị. <br> Otu nwere ike kwalite ọtụtụ ihe kpatara ịgbachi nkịtị. Ọ bụ n'ihi na ndị e gburu bụ ndị Hindu; ma ọ bụ ndị Alakụba? Hà bụ nnọọ ndị ụjọ omume; ka ọ̀ bụ na ha achọghị ịma? Ikekwe ọ bụ ihe gbasara AI na-etinye echiche n'elu ụkpụrụ ... Oge ikpeazụ AI, ma ọ bụ HRW maka okwu ahụ, nyere ndị Hindu Bangladesh ọbụna na-agafe aha bụ na 2006. (Oxfam enwebeghị.) Na akụkọ 2010 na Bangladesh, AI na-awụ akpata oyi n'ahụ ekwughị ọbụna mmegbu nke ndị Hindu; ihere jọgburu onwe ya, nke na-akwado mmegbu oke ruru mmadụ ndị otu ahụ na-ekwu na ha na-alụ ọgụ! (32-33) ==Njikọ mpụga== [[W: Richard Benkin|Richard Benkin]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Richard Benkin|Richard Benkin]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Benkin}} g9jenollc0mok13e22r9g37546nauiy Richard Dawkins 0 2054 11677 7827 2022-10-10T18:56:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q44461]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Richard Dawkins Cooper Union Shankbone.jpg|thumb|Enwere abụ ''ezigbo'' n'ụwa ''ezigbo''. Sayensị bụ abụ nke eziokwu.]] '''[[w:Richard Dawkins|Richard Dawkins]]''' (a mụrụ [[w:26 March|26 Maachị]] [[w:1941|1941]]) bụ onye Britain evolushọn [[w:Biologist|biologist]], [[w: writer |onye edemede]], na onye na-akọwa mgbasa ozi, onye a ma ama maka akwụkwọ sayensị ya ama ama na [[w:Evolution|evolution]] na echiche ya na [[w:Religion|okpukpe]], [[w:Atheism|ekweghị na Chineke]], na [[w:Memetics|memetics]], ma ọ bụ "mmelite omenala". ==Okwu Okwuru== * Ebe ọ bụ na sayensị enweghị ike ịkọwa ihe ndị dị ka ịhụnanya nke na-akpali onye na-ede uri ide sonnet, nke ahụ apụtaghị na okpukpe nwere ike. Ọ bụ ụgha dị mfe na ezi uche dị na ya ịsị, 'Ọ bụrụ na sayensị enweghị ike ime ihe, ya mere okpukperechi nwere ike'. * Ahụla m nkịta & Anụ ọhịa indulging zuru ezu 69. Ụmụ nwoke nke ọtụtụ ụdị gụnyere Drosophila na-aracha akụkụ ụmụ nwanyị tupu ha amụba ya. *<p>Ya mere, n’ụzọ kpasuru akwụkwọ ahụ, nkwupụta ahụ bụ́ na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọkara ndị bi na United States ekweghị na evolushọn. Ọ bụghị naanị ndị mmadụ mana ndị dị ike, ndị kwesịrị ịma nke ọma, ndị nwere mmetụta dị ukwuu na amụma agụmakwụkwọ. Anyị anaghị ekwu maka tiori Darwin nke nhọrọ eke. Ọ ka nwere ike (dị nnọọ) onye ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ na-enwe obi abụọ na ọ dị mkpa, ma ole na ole na-azọrọ. Ee e, anyị na-ekwu ebe a banyere eziokwu evolushọn n’onwe ya, bụ́ eziokwu nke e gosipụtara kpam kpam n’enweghị obi abụọ ọ bụla. Ịkwado oge nha anya maka sayensị okike na klaasị bayoloji bụ ihe ezi uche dị na ya dịka ịzọrọ oge nhata maka echiche mbara ụwa na klas nke mbara igwe. Ma ọ bụ, dị ka mmadụ kwuworo, ị nwekwara ike ị nweta oge ha nhata na klaasị mmụta gbasara mmekọahụ maka echiche ụgbala. ''' Ọ dị nnọọ mma ịsị na ọ bụrụ na ị hụ onye na-ekwu na o kweghị na evolushọn, onye ahụ bụ onye amaghị ihe, onye nzuzu ma ọ bụ onye ara (ma ọ bụ ajọ omume, ma ọ ga-akara m mma ịtụle nke ahụ).'''</p ><p>Ọ bụrụ na nke ahụ ga-ewe gị iwe, ewela m iwe. Eleghị anya ị bụghị onye nzuzu, onye ara ma ọ bụ ajọ omume; na amaghị ama abụghị mpụ na obodo nwere omenala obodo siri ike nke nnyonye anya na nnwere onwe nke ndị nkuzi bayoloji ịkụziri isi okwu nke isiokwu ha.</p> **kpọpụta akụkọ| ụbọchị = 1989-04-09| aha = Tinye ego gị na Evolution| akwụkwọ akụkọ = [[W:The New York Times|The New York Times]] Nyochaa akwụkwọ| ngalaba = ngalaba VII| ibe = 35 ** Nyochaa ''Blueprints: Solving the Mystery of Evolution'' (1989) nke Maitland A. Edey na Donald C. Johanson dere. ** Ahịrịokwu ikpeazụ gbasaara na "amaghị ihe bụ enweghị mpụ" (2001) (lee n'okpuru) * Okwukwe bụ nnukwu ihe ngọpụ iji gbanarị mkpa iche echiche na nyocha ihe akaebe. Okwukwe bụ nkwenye n'agbanyeghị, ọbụlagodi n'ihi enweghị ihe akaebe. * A na-ekwukarị, karịsịa site na ‘ndị na-enweghị asọmpi’, na ọ bụ ezie na e nweghị ihe àmà dị mma maka ịdị adị nke Chineke, ọ dịghịkwa ihe àmà na-egosi ịdị adị ya. N'ihi ya, ọ kacha mma ka anyị na-eche echiche ma bụrụ ndị na-ekweghị na Chineke. N'anya mbụ nke ahụ yiri ọnọdụ enweghị mgbagha, opekata mpe n'echiche adịghị ike nke Pascal's wager. Ma n'echiche nke abụọ ọ dị ka a cop-out, n'ihi na otu ihe ahụ nwere ike ikwu nke Fada Christmas na eze fairies. Enwere ike ịdị n'ala ala ubi ahụ. Enweghị ihe akaebe maka ya, mana ị nweghị ike 'gosipụta' na ọ dịghị, yabụ na anyị ekwesịghị ịbụ ndị na-ekweghị na Chineke n'ihe gbasara fairies? ** Site na okwu na Edinburgh International Science Festival, #formatdate:1992-04-15. A na-ekesakarị ''Chineke Delusion''. ** e hotara na cite news| aha = Ederede: Okwu ọkà mmụta sayensị megide Chineke| akwụkwọ akụkọ = [[w:The Independent|The Independent (London)]]| ụbọchị = Eprel 20, 1992| ibe = 17 na see akwụkwọ| ụbọchị = 2011-05-27 | aha = Gịnị ka m kwesịrị ikwere?: Edemede amamihe maka echiche dị egwu| odee = Paul Gomberg| onye nkwusa = Broadview Press| isbn = 9781554810130| ibe = 146| url = http://books.google.com/books?id=76WxxHN9I0kC&pg=PA146&dq=%22Faith+bụ+the+ great+cop-out%22 * Ị hụrụ, ọ bụrụ na ị na-ekwu ihe dị mma dị ka ndụ dum - ihe niile dị ndụ - sitere na otu nna ochie nke dịrị ndụ ihe dị ka nde afọ 4,000 gara aga nakwa na anyị niile bụ ụmụnne, nke ahụ bụ ihe dị oke mkpa na eziokwu. kwuo na nke ahụ bụ ihe m chọrọ ikwu. Onye ji okpukpe kpọrọ ihe na-ahụ na ọ na-eyi egwu, n'ihi ya, a na-anọchi anya m dị ka onye na-awakpo okpukpe, a na-amanyekwa m ịzaghachi mmeghachi omume ha. Ma ị gaghị ahụ isi ihe mere m ji lụso okpukpe ọgụ. N'ezie, ahụrụ m echiche sayensị banyere ụwa dị ka ihe na-ekwekọghị n'okpukpe, ma nke ahụ abụghị ihe na-akpali mmasị banyere ya. Ọ kwekọghị na anwansi, mana nke ahụ abaghịkwa uru imesi ya ike. Ihe na-adọrọ mmasị banyere sayensị [[w: world| ụwa]] bụ na ọ bụ eziokwu, na-akpali akpali, dị ịrịba ama na ọ na-ejikọta ọtụtụ ihe dị iche iche n'okpuru otu isiokwu. Nke ahụ bụkwa ihe na-atọ m ụtọ. ** kpọọ akwụkwọ akụkọ| ụbọchị = 1995-04-28| onye edemede = Kam Patel| aha = Na-aga dum hog| akwụkwọ akụkọ = Times High ==Njikọ Mpụga== [[W: Richard Dawkins|Richard Dawkins]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Richard Dawkins|Richard Dawkins]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Dawkins, Richard}} 4zpw9xtgz3hkv461z8pgga94bpaxkv0 Richard Jefferies 0 2055 11678 7830 2022-10-10T18:56:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q434687]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Richard jefferies.jpg|thumb|Ọ bụrụhaala na ndị mmadụ kwenyesiri ike na ihe niile edobere ha, ogologo oge ọ ga-enwe ọganihu agaghị ekwe omume.]] '''[[w: Richard Jefferies|John Richard Jefferies]]''' (6 Nọvemba 1848 – 14 Ọgọst 1887) bụ onye odee Bekee [[w:nature|òkìkè]], nke ekwuru maka ngosipụta ya nke Bekee [[w:Country life | Ndụ Ime Obodo]] na edemede, akwụkwọ akụkọ ihe mere eme, na akwụkwọ akụkọ. Oge ọ bụ nwata na obere ugbo Wiltshire nwere mmetụta dị ukwuu n'ahụ ya ma na-enye ndabere maka ọrụ akụkọ ifo ya niile. == Okwu O Kwuru == === "Onye na-akpa anụ amuma" (1881) === <small>[[iarchive:amateurpoacher00jeffgoog| Ederede zuru ezu n'ịntanetị na ebe nchekwa ịntanetị]], London: Smith, Elder & Co., 1881.</small> * Ka anyị si n’ime ụlọ ndị a dị warara nke oge a, bụ́ ndị awa iri na abụọ ha dị mkpụmkpụ, n’ụzọ ụfọdụ, banye n’ìhè anyanwụ na ifufe dị ọcha. Enwere ike ịchọta ihe na ndị oge ochie na-akpọ chi dị n'ebe ahụ. ** "Matchlock v. Breechloader", p. 240 === ''[[w:Story of My Heart| Akụkọ Ọkpụkpọ m]]'' (1883) === <small>iarchive:storymyheartmya02jeffgoog| Ederede zuru ezu n'ịntanetị na ebe nchekwa ịntanetị, London: Longmans, Green na Co., 1883.</small> * [N]che idobe oge ziri ezi abụghị nkwa na onye bu ya agaghị enwe mgbu. Onye nwe elekere nwere ike ịbụ onye na-enweghị mkpụrụ obi, na-enweghị ọkụ uche, ihe e kere eke. Ọ nweghị uru dị na obi ma ọ bụ anụ ahụ na-enweta site na usoro kacha zie ezie. ** Isi nke Abụọ, p. 28 * N'ịghọta na mmụọ nsọ, na-aghọta na m n'ime nsụhọ, na psyche, n'ụzọ doro anya, enweghị m ike ịghọta oge. Ọ bụ ebighị ebi ugbu a. Anọ m n'ime ya. Ọ bụ banyere m na anwụ anwụ; Anọ m n'ime ya, ka nru ububa na-ese n'elu n'ikuku ọkụ. Ọ dịghị ihe ga-abịa; ọ bụ ugbu a. Ugbua bụ mgbe ebighị ebi; ugbu a bụ ndụ anwụghị anwụ. Ebe a oge, site tuulus a, n'ụwa, ugbu a; m dị na ya. The afọ, ọtụtụ narị afọ, na cycles bụ nnọọ ihe ọ bụla; ọ fọduru nwa oge ka ewelitere tumulu a; n'ime otu puku afọ ọzọ ọ ga-abụ nanị otu ntabi anya. Nye mkpụrụ obi ọ dịghị gara aga na ọ dịghị n'ọdịnihu; ihe niile dị ma ga-adị ugbu a. N'ihi na artificial nzube na oge na-kwekọrọ ọnụ, ma ọ dịghị n'ezie ihe dị otú ahụ. Onyunyo na-aga n'ihu n'elu ọkpụkpọ, ndetu na-aga n'ihu na elekere, ma gịnị bụ ihe dị iche? Ọ dịghị ihe ọ bụla. Ọ bụrụ na edobebeghị elekere na-aga, gịnị gaara abụ ihe dị iche? Enwere ike inwe oge maka elekere, elekere nwere ike iwepụta oge maka onwe ya, ọ nweghị nke m. ** Isi nke Atọ, p. 38–39 * Ọ dịghị ihe mmadụ na okike. Ụwa, n'agbanyeghị na a hụrụ m n'anya nke ukwuu, ga-ahapụ m ka m laa n'iyi n'ala, ma ọ dịghị amịpụta nri ma ọ bụ mmiri. Na-ere ọkụ na mbara igwe oké anyanwụ, bụ́ onye òtù ya na-amasị m nke ukwuu, ga-ere nnọọ ọkụ, ọ dịghịkwa ihe ọ bụla iji nyere m aka. Ndị nọ n'ụgbọ mmiri na-emeghe n'oké osimiri na-enweghị mmiri gosipụtara ebere nke anyanwụ, na chi nke na-enyeghị ha otu mmiri ozuzo, na-anwụ n'ahụhụ n'okpuru otu ụzarị ahụ na-amụmụ ọnụ ọchị nke ọma na okooko osisi. N'ebe ndịda anyanwụ bụ onye iro; abalị na oyi na mmiri ozuzo bụ enyi mmadụ. Ma oké osimiri, ọ na-enye anyị mmiri nnu nke anyị na-apụghị ịṅụ. Osisi ndị ahụ adịghị eche banyere anyị ihe ọ bụla; ugwu ahụ m na-eleta ọtụtụ ugboro n’ụbọchị gara aga ahụghị m. Anyanwu nākpọ madu ọku, Ọ gēripia kwa ya na ndu ọtọ-ya. Oké osimiri na miri di n'otù ahu emeghi kwa mgbalị imegide ya ma ọ buru na ub͕ọ-ya guzoro; ọ na-ebuli ogwe aka ya n'efu, ha rutere n'ogo ha n'elu isi ya, na-ejuputa ebe ahụ ya ji. Ọ bụrụ na o si n'ebe dị elu daa akụkụ ikuku; ala nke di n'okpuru nētipia ya. ** Isi nke IV, peeji nke 55–56 * [A]kụkụ dị ukwuu, ma eleghị anya, dum, nke ọdịdị na nke eluigwe na ala na-emegide nnọọ ụmụ mmadụ. Okwu inhuman anaghị ekwupụta ihe m pụtara, mgbochi mmadụ ka mma; puru-mmadụ, n'echiche nke gafere, n'èzí, fọrọ nke nta grotesque na àgwà ya n'ebe, ga-fọrọ nke nta ibuga ya. Ihe niile na-emegide mmadụ. Lee ka e si bụrụ ihe pụrụ iche, na-eju anya na nke a na-apụghị ịghọta aghọta ihe e kere eke si n'ime omimi nke oké osimiri! Azụ ndị gbagọrọ agbagọ; ndị na-egbuke egbuke; ụdị nke ahihia dị egwu; ihe na-akpụ akpụ na-ekpu; ihe dị ka centipede; ụdị jọgburu onwe ya, ịhụ nke na-enye ụbụrụ ujo. Ha na-awụ akpata oyi n'ahụ n'ihi na ha na-egosipụta enweghị nhazi. Enweghị echiche n'ime ha. ** Isi nke IV, peeji nke 57–58 * Ọ dịghị ihe mmadụ na gburugburu nke okike. Ihe niile e kere eke, eluigwe na ala niile anyị nwere ike ịhụ, enweghị mmasị na anyị kpamkpam, ma ewezuga anyị ndụ mmadụ abaghị uru karịa ahịhịa. Ọ bụrụ na mmadụ niile anwụọ n’oge awa a, olee ihe ọ ga-eme n’ụwa? Gịnị ka ụwa ga-eche? Maka dodo ekpochapụla, ma ọ bụ maka akara elephant na-aga ugbu a. ** Isi nke IV, p. 57 == Njikọ mpụga == [[W: Richard Jefferies|Richard Jefferies]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Richard Jefferies|Richard Jefferies]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Jefferies, Richard}} [[Òtù:we/ig]] bvpxr5eahtv9tfi1sbipmp789shp39k Richard Mofe-Damijo 0 2056 11679 7833 2022-10-10T18:56:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7327851]] wikitext text/x-wiki == Richard Mofe-Damijo == Richard Eyimofe Evans Mofe-Damijo (amuru 6th Julaị 1961), nke amara dika RMD, bu onye omere na Naijiria, odee, onye na-emeputa ihe, onye oka iwu na onye odeakụkọ. == Ihe ndi okwuru == * Ihe kacha sie ike n'ịchọ ihe, ihe ọ bụla ga-enweta ya. * Ihe gbasara ịka nká bụ na ụbọchị ọ bụla na-agafe, ị na-ama onwe gị nke ọma, chọtakwuo olu gị ma marakwa nke ọma. * Dị nnọọ ka anyị na- ịgba ịgbanye egwu rie nri ma ọ bụ egwu gbatịa n'oge njem, ndụ na-achọ anyị mgbe ụfọdụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/richard-mofe-damijo/638/ 7if3umdho75aun1wei8f8ujpomyokv7 Richard Sandbrook 0 2057 11680 7836 2022-10-10T18:56:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16546901]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Richard Sandbrook|John Richard Sandbrook]]''' ([[August 13]], [[1946]] – [[December 11]], [[2005]]) bụ onye Britain na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye so wee tọọ ntọala nke otu 'Friends of The Earth', ma bụrụ onye jere ozi dịka onye nduzi nke International Institute for Environment and Development (IIED). ==Okwu ndị o kwụrụ== === "The State and Economic Stagnation in Tropical Africa" (1986) === <small>Ebiputara akwụkwọ akụkọ a na ''World Development,'' vol. 14, #3 (1986), pp. 319-332</small> * Mmepe nke usoro capitalist chọrọ, dị ka ihe mbụ, na steeti ahụ ga-ewelite usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ozuzu ya na iwu kwadoro mmekọrịta ahịa. Gburugburu ebe nchekwa nke ihe onwunwe na amụma bụ isi iji kwado itinye ego; N'aka nke ya, nke a chọrọ nkwụsi ike ndọrọ ndọrọ ọchịchị na opekempe nkwekọ mmekọrịta ọha na eze. ** p. 320 * Usoro iwu nke na-echekwa ikike nke ndị nwe ya ma bụrụ ndị a na-akwanyere ùgwù (ma nke enwere ike ịgbakọ) bụ ihe ọzọ. * p. 320 * Ihe dịkwa mkpa bụ nchekwa nke ụlọ ọrụ nkeonwe site na usoro ndị dị ka: ịmachi nzọrọ na ikike nke ndị ọrụ, kagbuo oge ala ọdịnala, ichekwa ịdị nsọ nke nkwekọrịta, na ikwe nkwa nkwụghachi ụgwọ zuru oke ma ọ bụrụ na e webatara ịbụ onye mba. ** p. 320 * Nsogbu e nwere bụ na ọtụtụ steeti Africa enweghị ikike iji guzobe ọnọdụ dị mkpa maka ịchịkọta isi ego yana, na mgbakwunye, na-eme ihe n'ụzọ enweghị isi na akụ na ụba. Ọnọdụ enweghị mmepe ma ọ bụ mgbochi mmepe pụtara na nrụrụ aka, adịghị arụ ọrụ, na nrụrụ aka nke ọha na eze yana ọgba aghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na enweghị ike igbochi ịgbanarị iwu na ụkpụrụ di ebe niile. ** p. 321 ==Njikọ Mpuga== * [[w:Richard Sandbrook|Richard Sandbrook]] na Wikipedia bekee * [http://www.guardian.co.uk/obituaries/story/0,3604,1668531,00.html ''Guardian'' obituary (December 16, 2005)] {{DEFAULTSORT:Sandbrook, Richard}} 0khwc4q3yq9rlzphbygp0havs5iko3p Richard Swift 0 2058 11681 7839 2022-10-10T18:56:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7329318]] wikitext text/x-wiki '''Richard Swift''' soro wee dezi akwụkwọ akụkọ [[w:New Internationalist magazine|New Internationalist Magazịn]] site na 1984 ruo 2007. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ndị na-ahụ maka onwe na-ezere iji echiche ma ọ bụ asụsụ nke ndị nkịtị, na-adabere n'ihe atụ 'oke' ka ha wee na-eme onwe ha dị ka ndị ọsụ ụzọ nwere obi ike. Ihe ọ pụtara bụ na ókèala a bụ 'ihe efu' n'ụzọ ụfọdụ ebe ọ bụ ezie na a na-ejidekarị ya. ** S.O.S.: Alternatives to Capitalism (2014), p. 99 {{DEFAULTSORT:Swift, Richard}} d88s7nomjctk2ayuot8o954ebpn4yrl Richard Wright (author) 0 2059 7841 7840 2022-10-10T11:39:54Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Richard Wright == Richard Nathaniel Wright (Septemba 4, 1908 - Nọvemba 28, 1960) bụ onye America odee akwụkwọ akụkọ, mkpirisi akụkọ, abụ, na ndị na-abụghị akụkọ ifo. == Ihe ndi okwuru == * Ndị mmadụ nwere ike ịnwụ n'ihi enweghị ike ịmata onwe ha dị ka ha nwere ike site na enweghị achịcha. * Ha na-akpọ asị n’ihi na ha na-atụ egwu, na-atụkwa egwu n’ihi na ha chere na a na-awakpo na iwe na-akpasu ha iwe. Ma ha amaghi ihe kpatara ya; ha bụ ndị na-enweghị ike pawn na egwuregwu kpuru ìsì nke ọha agha. * Mgbe ọ bụla gburugburu ebe obibi m na-akwadoghị ma ọ bụ na-azụ m, m na-ejigide akwụkwọ. * Ịhụnanya na-etolite site na mmekọrịta kwụsiri ike, ahụmahụ na-ekerịta, iguzosi ike n'ihe, nraranye, ntụkwasị obi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15974-Richard_Wright 3dwyw232xlmyscb9h8cig0xibwbc8zk Rick Bass 0 2060 18315 11682 2024-03-13T11:27:12Z Kataisen Immo 702 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rick Bass.jpg|thumb|Rick Bass (2015)]] '''[[w:Rick Bass|Rick Bass]]''' (a mụrụ [[w: March 7|March 7]], [[w:1958|1958]]) bụ onye America [[w:onye edemede|onye edemede]] na [[w: onye na-akwado gburugburu ebe obibi | gburugburu ebe obibi onye ọrụ]]. == Okwu Okwuru == * Ka anyị si daba n'amara. Ị nweghị ike ịrụ ọrụ ma ọ bụ kpata ụzọ gị n'ime ya. Ị dara ada. Ọ dị n'okpuru ebe a, ọ dabere n'ofe. Ọ na-abịakwute gị, enweghị iwu. ** ''Colter: Ezi akụkọ nke nkịta kacha mma m nwetụrụla'' (2000), p. viii == Njikọ mpụga == [[W:Rick Bass|Rick Bass]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Rick Bass|Rick Bass]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bass, Rick}} i2oyp91cfq2ts3ve9h8sxveusxfm13q Rick Famuyiwa 0 2061 11683 7847 2022-10-10T18:56:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7331376]] wikitext text/x-wiki == Rick Famuyiwa == Rick Famuyiwa (amuru June 18, 1973) bu onye isi ala Naijiria-Amerika, onye na-emeputa ihe na onye na-ede ihe onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * Ndị na-eme ihe nkiri a nọ na 'Dope' bụ ndị na-eme ihe nkiri m chọrọ ịnọgide na-emekọ ihe ọnụ na-eme ihe nkiri site na ebe a gaa n'ihu. * Ọ gaara abụrụ anyị ahụ́ iru ala karị dịka ọha mmadụ ma ọ bụrụ na Anita Hill abụghị onye nwere ọgụgụ isi, nwee ahụ iru ala, na nke a pụrụ ịtụkwasị obi ka ọ dị. * Mgbasa ozi aghọwo ụzọ anyị si eche banyere akụkọ ihe mere eme anyị. Na oge mgbasa ozi bụ, maka mma ma ọ bụ njọ, ka anyị si akọwa akụkọ ihe mere eme anyị. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=19&y=2&q=Rick+Famuyiwa rxbsy2smjicf1qaewrz9ztvkz37o5wy Rick James 0 2062 11684 7850 2022-10-10T18:56:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q248207]] wikitext text/x-wiki == Rick James == James Ambrose Johnson Jr. (February 1, 1948 - Ọgọst 6, 2004), onye amara aha ya bụ Rick James, bụ onye America na-abụ abụ, onye na-agụ egwu na onye na-emepụta ndekọ. == Ihe ndi okwuru == * Ma ị̀ bara ọgaranya ma ọ bụ ogbenye, ndụ ka na-adị n’ọbara. * Enweghị m ike ịnọrọ onwe m dịka m na-emebu, mana m ka nwere ike gbadaa Jefferson Avenue wee lelee ihu nke winos, pimps na junkies, ihe niile emere m. * Ọ bụ ụdị ị na-agaghị akpọgara nne. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7339-Rick_James lgeuquchra1a9mvaq65nu5bbskpacl2 Ricky Gervais 0 2063 13382 11685 2023-03-28T15:52:14Z Ile-siiseli 360 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ricky Gervais 2010.jpg|thumb|Ricky Gervais (2010)]] '''[[w:Ricky Gervais | Ricky Dene Gervais]]''' (a mụrụ [[w:25 June|25 June]] [[w:1961|1961]]) bụ onye na-akpa ọchị Bekee, onye na-eme ihe nkiri, onye ntụzi, onye nrụpụta, onye na-agụ egwu, onye edemede na onye ngosi ụlọ mgbasa ozi redio. == Okwu Okwuru == * Ị nwere nhọrọ. Ị nwere ike ịnọgide na-enwe nhụsianya ma ọ bụ na ị nwere ike ịkwụsị iwesa onye ọ bụla iwe wee nabata otú ihe si dị. Hapụrụ onwe gị ndụ. ** [http://www.youtube.com/watch?v=_5SYnbz7wgU ''Ghost Town'', 2008] * Eziokwu adịghị afụ ụfụ. Ihe ọ bụla ọ bụ, ọ naghị afụ ụfụ. Ọ ka mma ịmara eziokwu. ** [http://www.youtube.com/watch?v=sBBtYcK9Jb8 "N'ime ụlọ ihe nkiri ihe nkiri," 2009] * Ọ bụrụ na e nwere chi, gịnị mere o ji mee ka m bụrụ onye na-ekweghị na Chineke? Nke ahụ bụ ihe mbụ o mejọrọ. Ọfọn, agwọ na-ekwu okwu bụ ndudue mbụ ya. ** [http://www.youtube.com/watch?v=sBBtYcK9Jb8 "N'ime ụlọ ihe nkiri ihe nkiri," 2009] * Gịnị mere na i kweghị na Chineke? Ana m enweta ajụjụ ahụ mgbe niile. M na-agbalị mgbe niile ịza azịza nwere mmetụta uche. Nke a na-adịkarị njọ, na-ewe oge na enweghị isi. Ndị kwere na Chineke adịghị mkpa ihe àmà nke ịdị adị ya, ha achọghịkwa ihe àmà na-emegide ya. Ha nwere obi ụtọ na nkwenkwe ha. Ha na-ekwudị ihe ndị dị ka “ọ bụ eziokwu nye m” na “ọ bụ okwukwe.” M ka na-enye azịza ezi uche dị na ya n'ihi na ọ dị m ka emeghị ihe n'eziokwu ga-abụ onye nkwado na omume rụrụ arụ. N'ihi ya, ọ bụ ihe ijuanya na "Ekwetaghị m na Chineke n'ihi na ọ dịghị ihe sayensị ọ bụla na-egosi ịdị adị ya ma site n'ihe m nụrụ nkọwa ya bụ ihe ezi uche dị na ya bụ ihe na-agaghị ekwe omume na eluigwe na ala a maara" na-abịa dịka ma nkwado na enweghị mmasị. ** [http://blogs.wsj.com/speakeasy/2010/12/19/a-holiday-message-from-ricky-gervais-why-im-an-atheist/ "Ricky Gervais: Gịnị kpatara m ji bụrụ onye Onye na-ekweghị na Chineke, "WSJ, 2010] * Sayensị na-achọ eziokwu. Ọ dịghịkwa akpa ókè. Maka mma ma ọ bụ njọ ọ na-achọpụta ihe. Sayensị dị obi umeala. Ọ maara ihe ọ maara ma ọ maara ihe ọ na-amaghị. Ọ na-adabere na nkwubi okwu ya na nkwenye ya na ihe akaebe siri ike --egosi na a na-emelite na nkwalite mgbe niile. Ọ naghị ewe iwe mgbe eziokwu ọhụrụ bịara. Ọ na-anabata akụkụ nke ihe ọmụma. Ọ naghị adabere na omume ochie n'ihi na ha bụ omenala. Ọ bụrụ otú ahụ, ị ​​​​gaghị enweta ọgwụ penicillin, ị ga-awụda lech n'ime uwe gị wee kpee ekpere. ** [http://blogs.wsj.com/speakeasy/2010/12/19/a-holiday-message-from-ricky-gervais-why-im-an-atheist/ "Ricky Gervais: Gịnị kpatara m ji bụrụ onye Onye na-ekweghị na Chineke, "WSJ, 2010] * Echere m na ọrụ onye ọchị ọchị abụghị naanị ime ka ndị mmadụ chịa ọchị. Echere m na ọ bụ ime ka ndị mmadụ chee echiche. ** Na Piers Morgan N'abalị a, 2011 * [[W: anụmanụ|Anụmanụ]] anọghị ebe a ka anyị mee ihe masịrị anyị. Anyị abụghị ndị isi ha, anyị na ha nhata. Anyị bụ ezinụlọ ha. Nwee obiọma n'ebe ha nọ. ** Twitter, 17 Nọvemba 2013; hotara na [https://www.peta.org/blog/ricky-gervais-petas-person-year/"Ricky Gervais Bụ Onye PETA nke Afọ," ''PETA'' (23 Disemba 2013)] * Ọ dị egwu iche ndị mmadụ na-eri nkịta, mana ụfọdụ na-eri anụ ezi. Achọghị m, mana ụfọdụ ndị na-eme ya. Na [[w:Pigs | ezi]] dị ka nkịta, ọ nweghị ihe dị iche n'etiti ha. ** Site na ihe ngosi ''Humanity'' ya; e hotara na [https://vegofwa.org/tag/ricky-gervais/"Ricky Gervais na-ahọrọ anụ anaghị eri anụ,""Ndị anaghị eri anụ nke Washington" (13 Septemba 2017)] == Njikọ mpụga == [[W: Ricky Gervais|Ricky Gervais]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Ricky Gervais|Ricky Gervais]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gervais, Ricky}} 6pf2qvfhnbrzv8gpby7x2pht9jtivn9 Ricky Rapa Thompson 0 2064 7855 7854 2022-10-10T11:39:55Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ricky Rapa Thompson]] '''Ricky Rapa Thompson''' Ricky Rapa Thomson bụ onye nkwado na onye isi ọrụ nke SafeBoda, dabere na Kampala, Uganda, yana onye ntinye aka na pọdkastị Flip. Uganda · Onye nkwado na onye isi ọrụ· SafeBoda Onye nchoputa na onye isi nke Safeboda, Forbes 30 n'okpuru 30 2018· ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ọ kọwara, "Anyị chọrọ ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ tagzi ọgba tum tum dị n'akụkụ dị iche iche nke Uganda." "Ugbu a, anyị na-ele anya na mpaghara ise. Ọ chọrọ nnukwu ego, mana anyị kwenyere site na ịtọlite ​​​​ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ boda boda, ọ ga-enyere aka mee ka ụlọ ọrụ ahụ bụrụ ọkachamara.” *"Ahụrụ m ihe ndị onye ọ bụla ọzọ na ụlọ ọrụ ahụ gaara ahụ," ka o kwuru na N'ajụjụ ọnụ The Observer. "N'ime ihe ndị a, bụ ọnwụ nke ezigbo enyi n'ihe mberede metụtara boda boda. Ọ bụ onye mụ na ya na-arụkọ ọrụ nke ọma, ọ na-enyere m aka ịkpata ego, anyị na-azụkwa ahịa, mgbe m nwụnahụrụ m, achọpụtara m na e nwere ihe kwesịrị ime.” <ref>https://globalshakers.com/world-shakers/ricky-rapa-thomson/</ref> ===Ebenside=== age8yw7zitis1hpc2zdodt33mdg1ou5 Right Livelihood 0 2065 11686 7861 2022-10-10T18:57:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q185514]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Right livelihood|Ezigbo ibi ndụ]]''' bụ ihe na-eme ka [[w: noble eightfold path|ọmarịcha ụzọ okpukpu asatọ]]. ==Okwu Okwuru== *Onye na-eso ụzọ nkịtị ekwesịghị itinye aka n'ụdị azụmahịa ise. Kedu ise? Azụmahịa na ngwa agha, ịzụ ahịa mmadụ, ịzụ ahịa anụ, ịzụ ahịa mmanya na-egbu egbu, na ịzụ ahịa nsí. ** ''Vanijja Sutta'', [[w:Anguttara Nikāya|Anguttara Nikāya]] 5.177, dị ka Thanissaro Bhikkhu sụgharịrị * Ire nsi, ire ngwa agha, ire ihe dị ndụ, ire mmanya na-egbu egbu, ire anụ, na, na-enyochaghị ya (nke mbụ), ịkụ mkpụrụ sesame na mọstad (na ihe ndị ọzọ) bụ ndụ na-ezighi ezi, ịhapụ ya bụ ezigbo ndụ. ** ''Arthaviniścaya Sūtra'', dị ka Bhikkhu Ānandajoti sụgharịrị (2016) * N'ime nke a, ndị mọnk, ezi ndụ bụ gịnị?<br>Onye mọnk bụ (1) nkata, (2) na-eme ihe ike, (3) na-atụ aro, (4) na-apụnara mmadụ ihe, na (5) agụụ inweta uru n'uru.<br> #N'ebe a ka nkata bu gini?<br>Onye mọnk, ebe o huru onye ezi omume, mgbe o gafechara ukwu ya, nọdụ ala n'ebe efu n'akuku uzo: (na-eche :) A ga-enweta uru na nkwanye ùgwù nye m (ọ bụrụ na ha eche:) Onye mọnk a na-atụgharị uche bụ Arhat.<br>A na-ekwu na nke a na ihe ndị ọzọ na-akpa nkata.<br> #Herein ingratiation is what?<br>Lee onye mọnk iji nweta uru na nkwanye ùgwù (na-ekwu): Ị bụ nne m, ị bụ nna m, ị bụ nwanne m nwanyị, ị bụ nwa m nwanyị, na-ekwu ihe ndị a na okwu ịhụnanya ndị ọzọ. .<br>Nke a na ihe ndị ọzọ ka a na-ekwu na ha bụ ingratiation.<br> #Nke a bụ ihe na-egosi ihe?<br>Onye mọnk, ebe o riri nri onyinye ebere ya, na-ekwu ugboro ugboro: A naghị ahụ nri almsfood dị otú a n'ụlọ ndị ọzọ devotees. Ọ bụrụ na a na-ekwu okwu n'uche free si (ịchọ) uru ma ọ bụ nkwanye ùgwù, ọ bụghị mmejọ.<br>Nke a na-ekwu na- hinting. #N'ebe a ka ịpụnara mmadụ ihe bụ gịnị?<br>Onye mọnk, bụ́ onye na-adịghị anara nri ebere n'ụlọ, na-achọ ka e nye ya, na-ekwu otú a n'ebe ahụ: Ndị na-adịghị enye ihe na-aga n'okpuru ụwa, ị bụ n'ezie otu n'ime ndị ahụ. ndị na-adịghị enye, na ga-apụta ọzọ n'okpuru ụwa. N'ihi egwu na egwu nke ụwa, ha na-enye onyinye ebere, ọ na-anata ma na-anụ ụtọ ya. #N'ebe a ka ọchịchọ inweta uru site n'uru bụ gịnị?<br>Onye mọnk, site n'akụ̀ na ụba ya na-azụta uwe mwụda mara mma ma na-egosi ndị na-efe ofufe (na-ekwu): Anyị na-enweta uwe ndị a kpara akpa. Ha, ebe ihere na-enye ha uwe dị otú ahụ, ọ na-atọkwa ya ụtọ.<br>Nke a, ndị mọnk, a na-ekwu na ọ na-agụsi agụụ ike inweta uru site na uru. . :* ''Arthaviniścaya Sūtra'', dị ka Bhikkhu Ānandajoti sụgharịrị (2016) ==Njikọ Mpụga== [[W: Right Livelihood|Right Livelihood]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Right Livelihood|Right Livelihood]] na wikiquote. ghi2egwy2z1epudp5hjjlil8phdmtta Right of Revolution 0 2066 11687 7866 2022-10-10T18:57:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112079417]] wikitext text/x-wiki Na nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị, '''[[w: Right of revolution |right of revolution]]''' bụ ikike ma ọ bụ ọrụ ndị mmadụ ịkwatu ọchịchị na-eme ihe megidere ọdịmma ha. ==Okwu Okwuru== * N'ihe gbasara nnupụisi megide [[w:tyranny|Obi ọjọọ]], ihe ịma aka kacha sie ike izute n'ihe gbasara ''[w:jus ad bellum|jus ad bellum]'' bụ inwe ikike tozuru oke. Ndị mmadụ onwe ha na ndị otu nnupụisi enweghị ike ịbụ ikike ruru eru. Nzute ya na-adabere na ndị isi nnupụisi ahụ bụ ndị nnọchiteanya nke ndị mmadụ, na-adaberekwa na ọdịdị nke nnọchiteanya ahụ na-emeghe iji tinye ụfọdụ ikike omume ma ọ bụ ikike omume iji duga ọgba aghara. A na m eche na imezu ihe ịma aka a ka enwetabeghị obere oge. ** James G. Murphy, SJ, "Agha kwụsịrị: ikike mmadụ, iwu mba ụwa, na ụkpụrụ omume udo" (Georgetown University Press: 2014) ==Njikọ Mpụga== [[W: Right of Revolution|Right of Revolution]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Right of Revolution|Right of Revolution]] na wikiquote. kxa6abpvtf1392vqfkf0x3vnp8yzwoy Right to Property 0 2067 7872 7871 2022-10-10T11:39:55Z Jon Harald Søby 3 5 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ward Churchill.jpg|thumb|Anụ m ndị Republican na ndị Libertarian na ndị ọzọ na-ekwu maka ikike ihe onwunwe, mana ha na-akwụsị ikwu maka ikike ihe onwunwe ozugbo okwu gbasara ndị India America bilitere, n'ihi na ha maara nke ọma, ikekwe ọ bụghị. na a n'ụzọ zuru ezu articulated, nsụhọ ụdị, ma ha maara nke ọma na ndabere maka nnọọ usoro nke mgbalị na Enterprise na profitability nke ha na-agba mbọ na etinyere accrues na ndabere nke ohi nke ihe onwunwe nke onye ọzọ. Ha ji ihe onwunwe zuru ohi. Ha maara ya. Ha niile maara ya. Ọ bụ omume akwụwaghị aka ọtọ site n'ụbọchị mbụ. [[W:ward Churchill|Ward Churchill]]]] [[Usòrò:Malcolm X portrait by Robert Templeton.jpg|thumb|Ọ bụrụ na m nara ụgwọ ọrụ nke onye ọ bụla ebe a, n'otu n'otu ọ pụtaghị ihe ọ bụla, ma mkpokọta niile nke ịkpata ike ma ọ bụ ụgwọ ọrụ ị nwetara n'ime otu izu ga-eme m ọgaranya. Ma ọ bụrụ na m nwere ike ịnakọta ya otu afọ, m ga-aba ọgaranya karịa nrọ. Ugbu a, mgbe ị hụrụ nke a, mgbe ahụ, ị ​​kwụsịrị ma tụlee ụgwọ ọrụ nke ọtụtụ nde ndị ojii na-akwụ ụgwọ, ọ bụghị otu afọ kama afọ narị atọ na iri, ị ga-ahụ ka obodo a si baa ọgaranya ngwa ngwa. Na ihe mere akụ na ụba siri ike ka ọ dị taa. Na ọrụ ohu ahụ nile nke chịkọbara n’ụgwọ a na-akwụghị ụgwọ, kwesịrị mmadụ taa. Ma ị naghị enye anyị ihe ọ bụla mgbe anyị kwuru na oge eruola ịnakọta. [[W: Malcolm X|Malcolm X]]]] [[Usòrò:Biberstein de Sade's portrait.jpg|thumb|A na-ata ohi naanị n'ihi na ọ na-emebi ikike nke ihe onwunwe; ma ikike a abụghị ihe ọ bụla sitere na ya ma e wezụga izu ohi. [[W:Donatien Alphonse François de Sade]]]] '''[[w: Right to Property|Ị́kike inwe ihe onwunwe]]''' bụ ikike inwe ihe onwunwe. A na-ekewakarị ya dị ka ikike mmadụ. ==Okwu Okwuru== ==A== * N'ime ezigbo [[w: socialist Economics|socialist Economic]], ụgwọ ọrụ maka imepụta ga-ekewa kpamkpam na ụgwọ ọ bụla nye ndị ọrụ ozi. N'ime akụ na ụba ụlọ ọrụ na-akwụghị ụgwọ, a na-akwado ọrụ mmepụta ihe site n'iji ihe mepụtara mepụta ikike ihe onwunwe; kpomkwem ruo n'ókè nke na ọ na-aga nke ọma, enwere ike iji ozi ahụ eme ihe. ** [[W: Kenneth J. Arrow|Kenneth J. Arrow]] (1962). "Ọdịmma akụ na ụba na oke nke akụrụngwa maka mmepụta ihe." Na: '' Ọnụego na ntụzịaka nke ọrụ mmepụta ihe '' Princeton University Press .; zoro aka na: [[w:Thrainn|Thrainn Eggertsson]], '' Àgwà ọma akụ na ụba na ụlọ ọrụ '' 1990. p. 22 ==C== * Ikike ihe onwunwe na-akọwa ntọala ụlọ ọrụ nke mmekọrịta ike na mmepụta, mgbanwe na mkpokọta, ọ bụghị naanị mmekọrịta nke ndị na-eme ihe nkiri na ihe onwunwe. Ikike nke ịchịkwa ikike ihe onwunwe na-enye steeti dị mkpa ikike n'elu nguzozi nke ike n'etiti ndị na-eme ihe nkiri na akụ na ụba. ** [[W: John L. Campbell|John L. Campbell]] na [[w:Leon N. Lindbergh|Leon N. Lindberg]]. "Ikike ihe onwunwe na nhazi nke ọrụ akụ na ụba site na steeti." "Nlebanya mmekọrịta ọha na eze America" ​​(1990): 634-647. p. 642 * Ana m anụ ndị Republican na ndị Libertarians na ndị ọzọ na-ekwu maka ikike ihe onwunwe, ma ha na-akwụsị ikwu maka ikike ihe onwunwe ozugbo isiokwu nke American India bilitere, n'ihi na ha maara nke ọma nke ọma, ikekwe ọ bụghị n'ụzọ zuru ezu n'ụzọ doro anya, maara ụdị, ma ha. mara nke ọma na ihe ndabere maka usoro mbọ na ụlọ ọrụ na uru nke ha na-etinye na ntinye ego na-enweta na ndabere nke izu ohi nke akụ nke onye ọzọ. Ha ji ihe onwunwe zuru ohi. Ha maara ya. Ha niile maara ya. Ọ bụ omume akwụwaghị aka ọtọ site n'ụbọchị mbụ. ** [[W:Ward Churchill|Ward Churchill]], na ''Z Magazine'', vol. 8 ,p. 32 ==G== * Ikike ijide ndị ohu bụ ihe onwunwe; ebe ọ bụ na Congress enweghị ike igbochi ikike mmadụ nwere, ọ nweghị ike igbochi ịgba ohu n'ókèala. : * [[W: John A. Garranty|John A. Garraty]], '' Esemokwu Ndị Mebere Iwu'' (1975), p. 86 * Mgbe a jụrụ ya ná mba ọzọ ihe mere United States ji ghọọ obodo kasị baa ọgaranya n’ụwa, ana m azaghachi, n’iji nanị obere ikwubiga okwu ókè, na nna nna anyị hà dere ụkpụrụ iwu ma malite usoro iwu nke na-echebe ikike onye ọ bụla, karịsịa ikike ime ihe. ihe onwunwe nke onwe. ** [[W:Alan Greenspan|Alan Greenspan]] (2004) '' Ọrụ dị oke egwu nke agụmakwụkwọ na akụ na ụba mba''. ==M== * Echiche nke ndị na-achị achị bụ, n'ọgbọ ọ bụla, echiche na-achị achị. ... Klas nke bụ ike ihe onwunwe na ọha mmadụ bụ n'otu oge ahụ ike ọgụgụ isi ya. Klas nke nwere ihe eji emepụta ihe na-emepụta ihe na-achịkwa ụzọ nke mmepụta uche, nke mere na n'ihi ya, echiche nke ndị na-enweghị ụzọ nke mmepụta uche bụ, n'ozuzu, n'okpuru ya. ** [[W: Karl Marx|Karl Marx]], ''Ideology German'' ==Njikọ Mpụga== [[W: Right to Property|Right to Property]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Right to Property|Right to Property]] na Wikiquote 8mfbi3pykojsum0yvymiy7ih9kvx9mo Rigoberta Menchú 0 2068 11688 7875 2022-10-10T18:57:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q188620]] wikitext text/x-wiki '''Rigoberta Menchú Tum''' (Spanish: [riɣoˈβeɾta menˈtʃu]; amuru 9 Jenụwarị 1959) bụ onye na-akwado ikike mmadụ nke K'iche' Guatemalan, [[human rights activist, feminist|onye nwanyị, na onye nwetara]] Nrite Nobel Peace Prize. Menchú ararala ndụ ya n'ịkpọsa ikike nke ụmụ amaala Guatemala n'oge na mgbe agha obodo [[w: Guatemalan Civil War |Guatemalan gasịrị]] (1960–1996), na ịkwalite [[w: Indigenous rights|ikike ụmụ amaala]] mba ụwa. [[Usòrò:Rigoberta Menchu.jpg|thumb|Rigoberta Menchu.jpg]] ==== Ihe ndi O okwuru ==== * adim ka ntapu miri nke di n'elu nkume di elu. Mgbe ntapu, ntapu, ntapu n'otu ebe, m na-amalite na-ahapụ akara, m na-ahapụ m akara n'ime obi ọtụtụ ndị mmadụ.<ref>https://www.brainyquote.com/authors/rigoberta-menchu-quotes</ref> * Ndị obodo ahụ enwebeghị, ma ha enweghịkwa ebe ha kwesịrị itinye na ọganihu na uru nke sayensị na nkà na ụzụ, n'agbanyeghị na ha nọchiri anya ihe ndabere dị mkpa maka mmepe a.<ref>https://www.brainyquote.com/quotes/rigoberta_menchu_664307</ref> * Ọ gaghị ekwe omume ịtụrụ ime Guatemala onye kwuo uche ya, nweere onwe ya na nnwere onwe, na-enweghị njirimara ụmụ amaala na-emepụta àgwà ya n'akụkụ niile nke ịdị adị nke mba. * Enwere m mmetụta miri emi na mpako maka nsọpụrụ nke e nyere m Nrite Nobel Peace Prize maka 1992. === Ebensidee === rviw6ca4faldhhd5d97570a9u8m9zb2 Rita Dominic 0 2069 11689 7880 2022-10-10T18:57:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2019735]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rita Dominic.jpg|thumb|Rita Dominic]] ==Early life/Education== Rita Dominic was [https://austinemedia.com/10-real-facts-about-rita-dominic-you-probably-didnt-know/|born on 12th July, 1975] in Mbaise, Imo State in the south eastern part of Nigeria. She is the youngest child in a family of four siblings. Rita Dominic is a member of the Royal family of Waturuocha of Aboh Mbaise local government area of Imo State in the south eastern part of Nigeria. Her late parents were medical practitioners. Her late father was a medical doctor while late her mother was a nursing officer. Rita started acting in local television dramas at the age of 5.<ref>https://www.imdb.com/name/nm1650067/bio</ref> ==Career== Rita attended Federal Government College Ikot Ekpene which is known to be very prestigious in Akwa Ibom State, Nigeria. She then proceeded to the University of Port Harcourt where she graduated with a Theatre Arts BA Honors’ Degree in 1999.<ref>https://buzznigeria.com/rita-dominic/</ref>Dominic started performing as a child, appearing in school plays and children’s television shows in Imo State. In 1998, she starred in her first movie, A Time to Kill. She won the City People Awards in 2004 as the Most Outstanding Actress. She has starred in over 100 Nollywood productions.<ref>https://scoutafrica.net/rita-dominic-biography/</ref> ==Quotes== ====== I wish for a country that works for us all – A peaceful country. A country where our leaders act out of love of country – A country where leaders work to better the lives of citizens by uplifting the poor and helpless, investing in educating young Nigerians, in creating jobs for millions of jobless, improving healthcare and public infrastructure.<ref>https://www.entrepreneurs.ng/rita-dominic-biography</ref> ====== The creative industry should not be used as window dressing, but should be taken seriously, as the creative economy is a huge potential source of employment for the youth if handled and financed correctly.<ref>https://www.entrepreneurs.ng/rita-dominic-biography/</ref> There’s nothing you set your mind to that you can’t achieve! God has blessed us with all the qualities. It’s left for us to search within ourselves to find our unique qualities and strengths.<ref>https://www.entrepreneurs.ng/rita-dominic-biography/</ref> Never forget how beautiful and powerful you are...<ref>https://quotes.ng/authors/rita-dominic/882/</ref> Love makes the world go round and should be celebrated every day.<ref>https://www.entrepreneurs.ng/rita-dominic-biography/</ref> I am a woman… beautifully, proudly, and uniquely. Today I celebrate my essence.<ref>https://www.entrepreneurs.ng/rita-dominic-biography/</ref> You hear more when you are silent.<ref>https://www.entrepreneurs.ng/rita-dominic-biography/</ref> To be honest, I did not want to play Clara Ikemba (the discourteous secretary) in the movie, ‘The Meeting.’ People were abusing us saying we (actresses and film makers) should get serious and go and work in a bank. To be honest, we did not have money and we were not making money either. We didn't even have phones or GSM. I remember how I would attend movie auditions and the organisers of the audition would tell you to come back two days after to find out of you made the list and you would spend your last card (money) to the venue, get there, check the list and not find my name on the list. When I said last card, I mean it was really the last money you had and there was no money to go back home. It never stopped me though because somehow, I would get home and the next day, I'm already looking for another audition. The passion was just there. Naturally, I'm a shy person and I think I just love hiding behind characters. I love the fact that I get to hide my real personality behind those character.<ref>http://simplysamad.blogspot.com/2014/10/quote-of-week-rita-dominic.html</ref> I look at the camera for a living.<ref>https://www.stelladimokokorkus.com/2013/06/rita-dominic-quote-i-look-at-camera-for.html</ref> ==Reference== curpwzs5lwoc2fmfa17lg37kwzy3gsm Rita Dove 0 2070 11690 7883 2022-10-10T18:57:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q445740]] wikitext text/x-wiki == Rita Dove == Rita Frances Dove (amuru August 28, 1952) bu onye odee America na ode akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Enwere oge na ndụ mgbe, kama ime mkpesa, ị na-eme ihe gbasara mkpesa gị. * Obi ike enweghị ihe jikọrọ ya na mkpebi anyị siri ike ịdị ukwuu. Ọ gbasara ihe anyị na-ekpebi n’oge ahụ a na-akpọ anyị ka anyị nwekwuo ike. * Anyị kwesịrị ime ihe ga-eme ka ọ dị anyị ka ọ bụ nwata ọzọ. Nọgide na-amụ ihe, n'agbanyeghị ihe ọ bụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4106-Rita_Dove 2b08ewicoi46ot4yrf41pz4mxpoa16w Rita Levi-Montalcini 0 2071 11691 7887 2022-10-10T18:57:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q185007]] wikitext text/x-wiki [[Rita Levi-Montalcini]] Rita Levi-Montalcini OMRI OMCA (US: /ˌleɪvi ˌmoʊntɑːlˈtʃiːni, ˌlɛv-, ˌliːvi ˌmɒntəlˈ-/, [3] [4] Italian: [ˈriːta ˈlɛːvi montalˈtʃ]; maka ọrụ ya na neurobiology. Enyere ya ihe nrite 1986 Nobel Prize in Physiology or Medicine jikọtara ya na onye ọrụ ibe Stanley Cohen maka nchọpụta nke ihe na-eto akwara (NGF).[5] Site na 2001 ruo mgbe ọ nwụrụ, ọ jere ozi na Senate Italy dị ka Senator for Life. Enyere nsọpụrụ a n'ihi nnukwu onyinye sayensị o nyere.[7] Na 22 Eprel 2009, ọ ghọrọ onye mbụ nwetara onyinye Nobel ruo afọ 100, [8] na emume a mere emume n'ụlọ ezumezu obodo Rome.[9][10] ==Okwu ndi okwuru== * "O zughị ezu ihe m mere n'oge gara aga - enwekwara ọdịnihu." * “Ana m agwa ndị na-eto eto, sị: Echela banyere onwe gị, na-eche banyere ndị ọzọ. Chee echiche banyere ọdịnihu nke na-echere gị, chee echiche banyere ihe ị nwere ike ime ma atụla egwu ihe ọ bụla." ===Edensibia=== *[https://www.inspiringquotes.us/author/9468-rita-levi-montalcini#:~:text=%E2%80%9CI%20tell%20young%20people%3A%20Do,and%20do%20not%20fear%20anything.%E2%80%9D&text=%E2%80%9CIt's%20not%20enough%20what%20I,there%20is%20also%20the%20future.%E2%80%9D] j3ogm7b7gf21icgvfzgcdsobhzrymhl River Phoenix 0 2072 11692 7891 2022-10-10T18:57:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106514]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:River Phoenix.png|thumb|River Phoenix (1989)]] '''[[w:River Phoenix|River Jude Phoenix]]''' ([[August 23]] [[1970]] – [[October 31]] [[1993]]) bụ onye ahọpụtara maka ihe nrite Academy - na Golden Globe, ọ bụ onye omere America, onye na-agụ egwu na onye na-akwado ya. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Anaghị eri anụ bụ njikọ na izu oke na udo. Mana ọ bụ obere njikọ. Enwere ọtụtụ nsogbu ndị ọzọ: apartheid, vivisection, ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, agbụrụ ogwe aka. Enwere ọtụtụ ihe na-eme n'ụwa taa, nnukwu amaghị ihe n'etiti ndị mmadụ. Nke ahụ abụghị ịsị na anaghị m eguzo n'etiti mmadụ niile. Mana isi ihe bụ, gịnị ka anyị ga-eme ugbu a? Nke ahụ bụ ihe gbasara eri anaghị eri anụ; ọ bụ mkpebi mmadụ ma ọ bụ ihe ị na-achịkwa. Olee ihe ole ka anyị na-achị n'ezie? ** "The Vegetarian Times" (1988) * Mgbe ụfọdụ, ọ dị m ka ya bụrụ na amaghị m ihe ọ bụla dị ka m. Ọ ga-adị mfe karị. ** Premier (1988) * Ndị nta akụkọ na-achọ mgbe niile na-achọ ntakịrị ighikota na akụkọ na ihe m mụtara bụ na a na-eme ka ọ dị elu. Yabụ na ị ga-abụ ihe ha chọrọ, ịkwesịrị inye ihe ha wepụtara. ** E! Television (1988) * Ana m anabata njedebe nke ihe a niile ma ọ bụrụ na nke ahụ bụ ihe kwesịrị ịbụ, achọghị m nke ahụ. N'ezie, ọ ga-akara m mma ịkwụsị mgbe m nọ n'ihu. Ọ dịghị mkpa na ị gabigara nnabata gị. ** E! Television (1988) * Anyị chọrọ mmegharị ahụ dị oke egwu n'ihi na ihe na-eme anụmanụ dị oke egwu. Ụfọdụ ndị a na-aghọtahie ihe na-ekwu na ndị na-akwado ikike ụmụ anụmanụ bụ ndị na-eyi ọha egwu, ma ndị a amaghị nnọọ ndị bụ ezigbo ndị na-eyi ọha egwu - ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ ndị na-ata ọtụtụ ijeri anụmanụ ahụhụ kwa afọ. ** Magazin olu anụmanụ (1989) * Mgbe m dị obere, a na-eyi m uwe dị ka ihe nlereanya, a gwara m ka m mee ihe n'ụzọ ụfọdụ; ka m gbatuo isi m, kwapụ egbugbere ọnụ m, webaa ǹtì m. Ike ga-agwụ m na njedebe nke ụbọchị ka m nye naanị onye na-ese foto ihe ọ chọrọ. Ọ bụ ahụmihe na-akasi obi. Foto ndị a kacha njọ, ndị a kacha chepụta...ọ bụghị m mgbe ahụ, ihe niile gapụtara na ị chọghị ịhụ m ọzọ na ndụ gị na akwụkwọ akụkọ ndị nọ n'afọ iri na ụma ruo mgbe ebighị ebi. ** Vogue (1990) ==Egwu ndị na-ekwu banyere River Phoenix== * Ha gwakwara m <br /> Oge agbanweela<br />N'ihi na' nne na nna anyị nwere Hendrix, Janis na Jim<br />Ma kedu maka River Phoenix na Kurt Cobain. ** War on Drugs [[w:Laughing Colors | Agba ọchị]] * Onwere osimiri amuru ibu onye na-enye<br />Na-ekpo gi oku, na-agaghi ekwe gị ma jijiji<br />Obi ya agagh akpọnwu<br />Bia onye obula, oge inyefe. ** Give It Away site na [[w: Red Hot Chili Peppers|Ose Na-acha uhie uhie]] * Ha na-ekwukwa na ọ ka dị obere ịnakwere<br />Ha tiekwa mkpu, na-akpọkwa ya aha.<br />Ihe odide ha na-akọwa otú e si echeta ya. Gbaa ọsọ, River, gbaa ọsọ. ** River nke [[w:Ellis Paul|Ellis Paul]] * Anọ m n'ọgwụ<br />M na-aṅụ ọgwụ<br /> A na m aṅụ ọgwụ gburu River Phoenix. ** He'll Never Be An Ol' Man River site n'aka [[w:TISM|TISM]] * Echetara m na m nọ na ebe a na-ere tanning <br /> Mgbe m nụrụ na River Phoenix apụọla<br /> Ha na-ekwu na ọ bụ naanị ezigbo anwụ na-eto eto<br /> Ma nke ahụ abụghị eziokwu ebe m si<br / > California, California **California nke [[w:Belinda Carlisle|Belinda Carlisle]] ==Njikọ Mpuga== *[[W:River Phoenix:River Phoenix]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Phoenix, River}} 4lyssy21ta01wjvvlbkt5xdv0t0gfec Roald Dahl 0 2073 11693 7900 2022-10-10T18:57:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25161]] wikitext text/x-wiki [[Roald Dahl]] Roald Dahl (13 Septemba 1916 - 23 Nọvemba 1990) bụ onye edemede Britain, onye edemede dị mkpirikpi, onye na-ede uri, onye na-ese ihe, na onye na-anya ụgbọ elu oge agha nke agbụrụ Norwegian, ama ama dị ka onye ode akwụkwọ ma ụmụaka na ndị okenye. Ọrụ ide ya malitere na 1942 mgbe ọ chịkọtara ahụmahụ ya na Agha Ụwa nke Abụọ wee bipụta ha na Post. Na 2008 Times debere Dahl 16th na ndepụta ya nke "Ndị ode akwụkwọ Britain 50 kasị ukwuu kemgbe 1945". Amara mkpirisi akụkọ ya maka njedebe ha na-atụghị anya ya, yana akwụkwọ ụmụ ya maka enweghị mmasị, na-abụkarị ọchị ọchị. Abụọ n'ime ọrụ ya kachasị ama bụ James na Giant Peach na Charlie na Ụlọ ọrụ Chocolate. ==Okwu Ọkwụrụ== *O nwere àgwà ndị Juu na-akpasu ịkpọasị; ikekwe ọ bụ ụdị enweghị mmesapụ aka n’ebe ndị na-abụghị ndị Juu nọ. M pụtara na e nwere mgbe a mere mgbochi ihe ọ bụla kụrụ n'ebe ọ bụla; ọbụna onye na-esi ísì dị ka Hitler ewereghị ha nanị n'enweghị ihe kpatara ya. **Dịka ekwuru na New Statesman (1983); Otu akụkụ nke e hotara na "Nwoke Candy" nke Margaret Talbot dere na New Yorker (11 Julaị 2005) *Ị mara, ụjọ anaghị atụ m. Ọ bụ naanị na m ga-atụ uche unu niile. Okwu Dahl nke abụọ ruo nke ikpeazụ, na-atụ anya na ha ga-adị omimi Oh, f*k! Okwu ikpeazụ Dahl, mgbe agbachara ya na morphine iji nyere ya aka ịnwụ n'ụzọ dị mfe. Mmadụ bụ onye nzuzu ịghọ onye ode akwụkwọ. Naanị nkwụghachi ụgwọ ya bụ nnwere onwe zuru oke. O nweghị onye nwe ya ma e wezụga mkpụrụ obi nke ya na nke ahụ, ejiri m n'aka, bụ ihe mere o ji eme ya. **"Ụlọ akwụkwọ nke ọma" na Boy: Tales of Childhood (1984) *Echere m na ọ bụ ihe a nile mere ka m inwe obi abụọ banyere okpukpe na ọbụna banyere Chineke. Ọ bụrụ na onye a, ka m nọgidere na-agwa onwe m, bụ otu n'ime ndị ahịa Chineke họpụtara n'ụwa, mgbe ahụ ọ ga-abụrịrị ihe na-ezighị ezi banyere azụmahịa ahụ dum. **"Onye isi ụlọ ọrụ" na nwata: Akụkọ banyere nwata (1984) *Ọ malitere na 1982 mgbe ndị Izrel wakporo Lebanọn. Ha gburu ndị nkịtị 22,000 mgbe ha tụrụ bọmbụ na Beirut. *A gbachiri ya nke ukwuu n'akwụkwọ akụkọ n'ihi na ọ bụ ndị Juu nwe ha. *A bụ m onye na-emegide Israel na abụrụla m onye na-emegide ndị Juu na ị nwetara onye Juu na obodo ọzọ dị ka England na-akwado Zionism ike. *Echere m na ha kwesịrị ịhụ akụkụ abụọ ahụ. Ọ bụ otu ihe ochie: anyị niile maara banyere ndị Juu na ndị ọzọ. *Enweghị ndị nkwusa na-abụghị ndị Juu n'ebe ọ bụla, ha na-achịkwa mgbasa ozi - ihe amamihe dị na ya ime - ya mere onye isi ala United States ga-eresị Israel ihe a niile ... " N'ajụjụ ọnụ 1990 na The Independent, nke The Guardian kwuru na Nọvemba 2018 Edemede '''[[W:Roald Dahl|Roald Dahl]]''' na Wikipedia Bekee. nzkasv12ueawhr2jhytbii384g8msul Robert Cormier 0 2074 11694 7908 2022-10-10T18:57:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q432575]] wikitext text/x-wiki [[Robert Cormier]] '''[[w:Robert Cormier|Robert Edmund Cormier]]''' (Jenụwarị 17, 1925 - Nọvemba 2, 2000) bụ onye odee America, onye ode akwụkwọ na onye nta akụkọ, nke ama ama maka akwụkwọ enweghị nchekwube, akwụkwọ na-akụda mmụọ. Ọrụ ya kacha ewu ewu gụnyere ''[[w:I am the cheese|I am the Cheese]]'', ''[[w:After The First Death|After The First Death]]'', ''[[w:We All Fall Down (Robert Cormier novel)|We All Fall Down]]'' na ''[[w:The Chocolate War|The Chocolate War]]'', ha niile enwetala ihe nrite. ''The Chocolate War'' bụ Ihe ịma aka n'ọtụtụ ọba akwụkwọ. Akwụkwọ ya na-emetụtakarị isiokwu ndị dị ka mmegbu, ọrịa uche, ime ihe ike, ịbọ ọbọ, aghụghọ na ịgba izu. N'ọtụtụ akwụkwọ akụkọ ya, ndị isi ihe nkiri anaghị emeri. === '''[[w:The Chocolate War|The Chocolate War]]''' (1974) === * Ha gburu ya. ** p. 1 * Obi agwụla ya. Ka njọ karịa ike ọgwụgwụ. Ike agwụkwara ya. Ike gwụrụ ya. Ọ wee lakpuo ụra wee teta n’ike ọgwụgwụ. Ọ hụrụ onwe ya ka ọ na-ehi uhele mgbe niile. Nke kachasị, ịke Archie gwụrụ ya. Archie onye nzuzu Obie kpọkwara asị ma hụkwa ya n’anya. ** p. 7 * "Ị bụ ezigbo onye nzuzu" Obie kwuru n'ikpeazụ, obi nkoropụ ya na-agbawa, dị ka Coke si na karama gbawapụ mgbe ị machara ya. "Ị maara nke ahụ?" Archie tụgharịrị wee mụmụọ ya ọnụ ọchị, dị ka eze chi na-enyefe amara. “Jizọs,” Obie kwuru n'iwe. Archie kwara ya egwu, si "Aṅụ la iyi, Obie." "Ị ga-agwa ya na nkwupụta." "Lee onye na-ekwu okwu. Amaghị m ka ị nwere akwara ịnata oriri na ọṅụṅụ na chapel n'ụtụtụ a." "Ọ dịghị mkpa, Obie. Mgbe ị na-arịda n'ọdụ ụgbọ okporo ígwè, ị na-anata The Body, man. M, m na-ata a achịcha ha zụtara site paụnd na Worcester." Obie lepuru anya n'anya. "Ma mgbe ị na-ekwu 'Jizọs ', ị na-ekwu banyere onye ndú gị. Ma mgbe m na-ekwu 'Jizọs ,' m na-ekwu banyere otu nwoke nke jere ije n'ụwa ruo afọ iri atọ na atọ dị ka onye ọ bụla ọzọ, ma jide echiche ọtụtụ ndị otu mkpu. Ndị otimkpu, adị ama ama ọ bụrụ na ị maghị, Obie." Ọ metụghị Obie n'obi ka ọ aza. Ị nweghị ike imeri arụmụka gị na Archie. ** p. 8 {{DEFAULTSORT:Cormier, Robert}} 0b6aai4ko1txd0ql9m70qs8zewhf8jh Robert Downey Jr. 0 2075 11695 7911 2022-10-10T18:57:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q165219]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Robert Downey Jr 2014 Comic Con (cropped).jpg|thumb|Robert Downey Jr. (2014)]] '''[[w:Robert Downey Jr.|Robert John Downey, Jr.]]''' (a mụrụ [[w: April 4|April 4]], [[w:1965|1965]])cite web | url=https://in.bookmyshow.com/person/robert-downey-jr/1902| aha=Robert Downey - Ihe nkiri na-abịa, Biography, Akụkọ, Afọ| publisher=BookMyShow bụ onye a họpụtara maka [[w:Academy Award|Academy Award]] nakwa onye nwetagoro mmerị na [[w:Golden Globe|Golden Globe]]. Ọ bụkwa onye [[w:United States|America]] [[w: actor|omee ejije]] na [[w: musician|onye egwu]]. A bịara mara ya n'oge ngwụcha 1980s na mmalite 1990s dika ọtụtụ usoro nyochachara nke ọma na fim [[w:Hollywood | Hollywood]]. N'ime oge ịñụ ọgwụ ọjọọ na njedebe 1990s, Downey, Jr. gara n'ihu n'ọrụ ya, na-apụta na usoro telivishọn ''[[w:Ally McBeal|Ally McBeal]] ''. Ihe nkiri ndị na-adịbeghị anya gụnyere ọtụtụ nkwado na ọrụ nduzi, na ''[[w: Good Night and Good Luck|Ezigbo abalị na Ezigbo Chioma]]'', ''[[w: Kiss Kiss Bang Bang|Kiss Kiss Bang Bang]]'', ''[[w:Zodiac (film)| Zodiac]]', na ''[[w:Iron Man (film)|Iron Man]].'' ==Okwu Okwuru== * Gee ntị, mụmụọ ọnụ ọchị, kwenye, wee mee ihe ọ bụla ị ga-eme. ** Robert Downey Jr. na Inside The Actors Studio, na-ehota Judd Nelson, 2006-07-09 * Ọ dị ka m nwere egbe m n’ọnụ na mkpịsị aka m na mkpata, na-atọkwa m ụtọ ọla egbe. ** na-akọwapụta ọgwụ riri ahụ ya na 1999 nye onye ọka ikpe * Enwere m echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-adọrọ mmasị nke ukwuu, ọ bụghịkwa mgbe niile ka m na-ekwu oke ụda na tebụl nri abalị ebe a, mana ị nweghị ike isi na ụlọ $ 2,000 na-abali na La Mirage gaa n'ụlọ mkpọrọ ma ghọta ya n'ezie. pụta a liberal. Ị nweghị ike. Agaghị m achọ ahụmahụ ahụ n'ebe onye ọ bụla ọzọ nọ, mana ọ bụụrụ m ihe mmụta nke ukwuu ma gwakwa m ikike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị kemgbe ahụ. ** Ekwuru na David Carr, [http://www.nytimes.com/2008/04/20/movies/20carr.html?_r=4&pagewanted=2&8dpc&oref=slogin& "Eluola, Bụla. Ugbu a? Super."] , ''New York Times'' ([2008-04-20]) * Site n'ịmepụta na ịkpakọrịta na imekọ ihe na Tony Stark na Marvel Universe ... na ịbụ ezigbo nwoke ụlọ ọrụ ma bụrụkwa onye na-adịghị ahụkebe na ịmepụta ihe wee banye na mmekorita ndị ọzọ niile, ọ bụ oge ọ dị ka .... ka] ndị nwe ha na-amalite ịdị ka anụ ụlọ ha… mgbe ụfọdụ, ị na-esi na ya dọghachi azụ wee gaa, 'Ka m kwụsị, ka m si n'okirikiri ochie a pụọ ​​wee mee ka m hụ ebe m guzo. nwere ike ime ya nke ọma. **[https://www.indiewire.com/2019/07/robert-downey-jr-marvel-iron-man-tony-stark-video-1202157861/"Robert Downey Jr. na Ndụ Mgbe Ijuanya: 'M' m Ọ bụghị ihe m mere na Studio ahụ ''] (14 Julaị 2019) * O siri ike ịghara ịdị ukwuu nke ihe ịma aka anyị na-eche ihu n’ọrịa a na-efe efe ghara ịkabiga ya ókè mgbe ụfọdụ mana ọ dịghị ihe ebelatala mmụọ mmụọ ike n’oge a. Ọ bụwo nnọchibido na-adịghị akwụsị akwụsị, nganga na-eloda oge, ma na-arụpụta ihe. **[https://www.hindustantimes.com/hollywood/playing-iron-man-was-hard-and-i-dug-deep-robert-downey-jr/story-OOv6pvyDb8ojxc1r78g89K.html "Igwu nwoke Iron siri ike. wee gwuru miri emi: Robert Downey Jr"] (13 Disemba 2020) * Enwere m ndị ọkpọ kachasị mma n'ụwa ma echere m iji ikpo okwu m rụọ ọrụ nke ọma - ịkekọrịta ihe m kpugheere gbasara ụwa, ihu igwe, teknụzụ. **[https://www.hindustantimes.com/hollywood/playing-iron-man-was-hard-and-i-dug-deep-robert-downey-jr/story-OOv6pvyDb8ojxc1r78g89K.html "Igwu nwoke Iron siri ike. wee gwuru miri emi: Robert Downey Jr"] (13 Disemba 2020) * Mụ na Marvel gbara ọsọ afọ 10 na-enweghị atụ nke kpaliri m imepụta ihe. Ugbu a enwere m nnukwu ọchịchọ ime ihe m na-emebeghị mbụ. Mgbanwe bụ isi - ihe kacha njọ ị nwere ike ime bụ ịbanye n'ụzọ nke gị. Naanị n'ihe gbasara m chọrọ ịbụ ezigbo nna, di na nwa amaala, ọ ga-abụ ihe na-adịghị mma na m agaghị etinye anya m n'ihu ka m nwee ike ịkwado uche m maka ihe ga-abịa na mgbanwe. Dị ka onye na-eme ihe nkiri, oge ọ bụla m nwetara edemede ugbu a, ana m eche maka ntinye aka na oge m ga-apụ na missus na kiddos. **[https://www.hindustantimes.com/hollywood/playing-iron-man-was-hard-and-i-dug-deep-robert-downey-jr/story-OOv6pvyDb8ojxc1r78g89K.html "Igwu nwoke Iron siri ike. wee gwuru miri emi: Robert Downey Jr"] (13 Disemba 2020) * Enwere m ihe ndabara ọma na m bụ tupu ịntanetị na ọtụtụ omume ọjọọ m, mana echere m na enwere m obere akparamaagwa nke omume na achọrọ m mgbe niile ịme ihe ziri ezi, nke na-anaghị agụta ọtụtụ ihe, na mgbe ahụ. M were ya na agba. **[https://deadline.com/2021/02/robert-downey-jr-stephen-colbert-late-show-avengers-misbehavior-years-were-pre-internet-1234689537/"'Colbert': Robert Downey Jr. nwere ekele Afọ “Ajọ omume” ya bụ tupu ịntanetị”] (February 8, 2021) * Ọ bụ ihe ndị America na-ewulite ma daa ma laghachi azụ. Ọ bụ n'ụzọ dị egwu nke ndị dike na-eme njem. **[https://deadline.com/2021/02/robert-downey-jr-stephen-colbert-late-show-avengers-misbehavior-years-were-pre-internet-1234689537/"'Colbert': Robert Downey Jr. nwere ekele Afọ “Ajọ omume” ya bụ tupu ịntanetị”] ==Njikọ Mpụga== [[W: Robert Downey Jr|Robert Downey Jr]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Robert Downey Jr|Robert Downey Jr]] na wikiquote]] {{DEFAULTSORT:Downey, Robert Jr}} 7xsd4b8dzlupmop0nu52c3yf9ouqcj1 Robert Francis Kennedy, Jr. 0 2076 7913 7912 2022-10-10T11:39:57Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Robert_Kennedy_Jr._2_crop.jpg| thumb]] '''[[w:Robert F. Kennedy, Jr.|Robert Francis Kennedy, Jr.]]'''. (a mụrụ [[w:17 January|17 Jenụwarị]] [[w:1954|1954]]), nke a na-akpọkarị ''RFK Jr'''. ma ọ bụ ''Bobby Jr.''', bụ nke atọ n'ime ụmụaka iri na otu a mụụrụ [[w:Ethel Skakel Kennedy|Ethel Skakel Kennedy]] na [[w:Robert F. Kennedy]]. Ọ bụ onye ọka iwu gburugburu ebe obibi na onye na-akwado ''[[w: Ring of Fire (radio program)|Mgbanaka ọkụ]]'' na netwọkụ Air America Radio. == Okwu Okwuru == * Ọgbọ nke ndị America ga-akwụ ụgwọ mgbasa ozi Republican ụgwọ maka ụlọ ọrụ ike na enweghị ntụkwasị obi zuru ụwa ọnụ, ego mba na-emebi emebi na ụba [[w: vulnerability|na-adịghị ike]] maka oke egwu n'ahịa mmanụ. Ha ga-akwụkwa ụgwọ na oganihu dị ala na ịdịmma ndụ n'ụlọ. Mmetọ sitere na ụlọ ọrụ ọkụ na anwụrụ ọkụ okporo ụzọ ga-aga n'ihu na-arị elu. Mgbapụta carbon-dioxide ga-eme ka okpomoku zuru ụwa ọnụ ka njọ. Mmiri mmiri acid sitere na osisi coal Midwwest ekpochapụla ọkara ọdọ mmiri ndị dị na Adirondacks wee bibie oke ọhịa dị n'elu ugwu Appalachian ruo Canada. Mwakpo ndị ọchịchị na-awakpo sayensị na iwu etinyela ihe ka ukwuu n'ihe egwu. Ndị America kwesịrị ịghọta na ọ bụghị naanị ihe iyi egwu na gburugburu ebe obibi anyị na-eche ihu mana ụkpụrụ anyị, yana ọchịchị onye kwuo uche ya. ** Na "Mpụ megide okike" na akwụkwọ akụkọ ''Rolling Stone'' (11 Disemba 2003). * Taa, karịa mgbe ọ bụla, ọ dị oké mkpa ka ụmụ amaala America ghọta ọdịiche dị n'etiti ego isi ike na-ere ahịa nke mere ka obodo anyị dị ukwuu na ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ nke na-emebi usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị ugbu a, na-akpagbu ọchịchị onye kwuo uche ya ma na-erichapụ akụ nke mba anyị. ** Na "Mpụ megide okike" na akwụkwọ akụkọ ''Rolling Stone'' (11 Disemba 2003). * A nwalere m ọkwa mercury nke m n'oge na-adịbeghị anya, Bill, na ọkwa m ji ihe dị ka okpukpu atọ a na-ewere na ọ dịghị mma, naanị site n'iri azụ. Dr. David Carpenter gwara m, onye bụ ikike mba na mmetọ mercury, na nwanyị nwere ọkwa mercury m ga-enwe ụmụaka nwere nkwarụ ọgụgụ isi, nwere mmebi ụbụrụ na-adịgide adịgide, ikekwe ọ ga-efunahụ IQ nke 5 ruo 7 isi ... N'okpuru iwu Clinton, ha gaara ewepụ 90% nke mercury n'ime afọ atọ na ọkara. Mana onye isi ala a, izu asatọ gara aga, kwupụtara na ọ na-ewepụ iwu ndị ahụ yana dochie iwu ndị ụlọ ọrụ [[w: lobbyists|lobbyists]] dere nke ga-achọ ka ha ghara ikpochapụ. Nke a bụ okwu na-emetụta ọtụtụ narị puku mmadụ ma na-emetụta ahụike nke nde mmadụ na nde ndị America ozugbo. Ma ị naghị ahụ ya n'akwụkwọ akụkọ. Ọ kwesịrị ịbụ akụkọ akụkọ kwa ụbọchị. Ma anyị amaghị maka ya. ** Nye [[w:Bill Maher|Bill Maher]] na ''[[w: Real Time with Bill Maher | Ezigbo oge ya na Bill Maher]]'' (22 October 2004). * Ngalaba akụkọ abụrụla ebe ụlọ ọrụ na-erite uru. Naanị ọrụ ha ugbu a bụ ndị nwe ha. Nke bụ ịmepụta nnukwu ndị na-ege ntị na ndị na-ekiri ya ka ha wee ree ohere mgbasa ozi. Ya mere, ha na-agbasa akụkọ ndị na-amasị mmasị dị mkpa nke anyị niile nwere n'ime ụbụrụ anụrị nke ụbụrụ anyị: maka mmekọahụ na asịrị ndị a ma ama. Ma ugbu a, maka ụjọ. Ya mere, ha na-enye anyị Kobe Bryant ma nye anyị Michael Jackson. Na ha na-enye anyị Laci Peterson na ha na-enye anyị nza na ọtụtụ nke ụjọ alerts. Mana ha anaghị agwa anyị akụkọ ndị dị egwu nke na-emetụta ụzọ ndụ anyị. ** ''Ezigbo oge ya na Bill Maher'' (22 October 2004). * Thimerosal bụ ihe nchekwa ọgwụ mgbochi mercury na-arụrịta ụka (sic) nke ndị ọkà mmụta sayensị nyocha na ndị na-akwado nchekwa ọgwụ mgbochi jikọtara ya na ntiwapụ nke ọrịa ụbụrụ na ụmụaka. ** "[https://www.forbes.com/sites/emilywillingham/2015/07/21/why-does-robert-f-kennedy-jr-get-brain-science-so-wrong/#451fa6e83a13 Gịnị Mere Robert F. Kennedy Jr. Nweta Sayensị ụbụrụ nke dị njọ?]" nke Emily Willingham dere, forbes.com (July 21, 2015). * Akụkọ a sitere n'aka [Judy Mikovits] na Kent Heckenlively dị ezigbo mkpa ma ahụike ụmụ anyị yana ike ọchịchị onye kwuo uche ya. Nna m kwenyere na obi ike omume bụ ụdị obi ike a na-adịghị ahụkebe. Rarer ọbụna karịa obi ike anụ ahụ nke ndị agha na agha ma ọ bụ nnukwu ọgụgụ isi. O chere na ọ bụ otu àgwà dị mkpa a chọrọ iji zọpụta ụwa. Ọ bụrụ na anyị ga-aga n'ihu na-anụ ụtọ ọchịchị onye kwuo uche ya ma chebe ụmụ anyị pụọ n'aka ndị agha na-achọ ịkwanye mmadụ, mgbe ahụ anyị chọrọ ndị ọkà mmụta sayensị nwere obi ike dị ka Judy Mikovits bụ ndị dị njikere ikwu eziokwu n'ọchịchị, ọbụna na-eri ihe dị egwu. ** [[W:Robert F. Kennedy Jr|.]] e hotara na ''[[W: Voice Juu | Voice Juu]]', [http://thejewishvoice.com/2020/05/bombshell-video-exposes- dr-fauci-bill-gates-akụkọ ihe mere eme-nke-nrụrụ aka-anyaukwu-na-njikọ-to-wuhan-lab/ Bombshell Video na-ekpughe Dr. Fauci & Bill Gates, Akụkọ banyere nrụrụ aka, anyaukwu na njikọ na Wuhan Lab,] (6) Mee 2020) == Njikọ mpụga == [[W: Robert Kennedy Jr| Robert Kennedy Jr]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Robert Kennedy Jr|Robert Kennedy Jr]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Kennedy, Robert Francis Jr.}} 8ub66kw50efwm7toxh4j901gf4oku3j Robert Glasper 0 2077 11696 7916 2022-10-10T18:58:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1370642]] wikitext text/x-wiki == Robert Glasper == Robert Andre Glasper (amuru Eprel 6, 1978) bu onye piano America. == Ihe ndi okwuru == * Jazz agwụla m ike ruo n'ókè nke na agaghị m eche ihe ọjọọ na-eme. Ịra ụra na-ewute gị, ma mgbe ụfọdụ ọ ga-eteta gị. Ọ na-adị m ka jazz chọrọ ịra ụra buru ibu. * Ị ga-enwe ahụ iru ala ma bilie n'oge dị iche iche ka ị bụrụ nke kacha mma. Ọ dịghị onye amuru dike, mana ihe na-eme na nzaghachi gị na-eme ka ị bụrụ dike. Ọ bụ ihe ebumpụta ụwa, ọ bụ ihe ị nwere ike ịfụ ama na ọ dị. * Jazz bụ ọnọdụ uche. Enweghị oke. * Echere m na enwere egwu dị mma n'ebe ahụ. Naanị m chere na ụlọ ọrụ redio anaghị akpọ ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/41802-Robert_Glasper 4gyqalr1asztkvxom3etmq4yn1okfjf Robert Hayden 0 2078 7918 7917 2022-10-10T11:39:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Robert Hayden == Robert Earl Hayden (August 4, 1913 - Febụwarị 25, 1980), amụrụ Asa Bundy Sheffey, bụ onye America na-ede uri, onye edemede na onye nkuzi. Site na 1976 ruo 1978, Hayden bụ onye ndụmọdụ na uri na Library of Congress, ọnọdụ nke na 1985 ghọrọ Poet Laureate Consultant na Poetry na Library of Congress. == Ihe ndi okwuru == * Anyị ekwesịghị ịtụ ụjọ ma ọ bụ kpalie anyị ịnakwere ihe ọjọọ dịka mgbapụta n'ihe ọjọọ. Anyị ga-aga n'ihu na-agbasi mbọ ike ịbụ mmadụ, ọ bụ ezie na nnukwu anụ nke abstractions uwe ojii na-eyi anyị egwu. * Ka ị na-aga n'ihu na-ede na idegharị, ị na-amalite ịhụ ohere ị na-ahụbeghị mbụ. Ide uri bụ usoro nchọpụta mgbe niile. * Nnwere onwe a, nnwere onwe a, ihe mara mma dị egwu, nke dị mmadụ mkpa dị ka ikuku, nke a na-eji dị ka ụwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28926-Robert_Hayden kj17xb7en3smoecs9ppm2jrgj55etdu Robert Hodgins 0 2079 11697 7921 2022-10-10T18:58:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2595809]] wikitext text/x-wiki [[Robert Hodgins]] '''Robert Hodgins''' Robert Hodgins bụ onye na-ese ihe na onye na-ebipụta akwụkwọ Bekee. Amụrụ: 27 Juun 1920, Dulwich, London, United Kingdom Nwụrụ: 15 Maachị 2010, Johannesburg, South Afrika. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Otu ihe mmadụ na-eme mgbe niile bụ ọgụ megide ịdị elu nke etiti ... na ọdịdị mmadụ niile bụ ihe ọjọọ na ihe ị nwere ike ime banyere ya." <ref>https://www.wantedonline.co.za/art-design/2017-03-20-the-art-of-collecting-robert-hodgins/</ref> ===Ebenside=== eqozgsvt6ahgko241p9sdzibzyo78a0 Robert Johnson 0 2080 7923 7922 2022-10-10T11:39:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Robert Johnson == Robert Leroy Johnson (Mee 8, 1911 - Ọgọst 16, 1938) bụ onye egwu blus America na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Kwere na onwe gị ma nwee obi ike na ị nwere ike ịsọ mpi megide nsogbu niile. Nwee ọhụụ nke ihe ị ga-achọ ime ma nwee ike ịkọwapụta ọhụụ ahụ. * Ị nwere ike lie ozu m n'akụkụ okporo ụzọ. Ya mere mmụọ ọjọọ m ochie nwere ike ijide ụgbọ ala Greyhound gawa. * The blues bụ obere ala achin 'ojo. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7529-Robert_Johnson joj1hsam4e1w0w5toxvv9meu0t20v23 Robert Reich 0 2081 11698 7927 2022-10-10T18:58:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q718828]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Robert Reich University of Iowa Sep 7 2011.jpg|thumb|Robert Reich University of Iowa Sep 7 2011]] '''[[w:Robert Reich|Robert Bernard Reich]]''' (amụrụ na June 24, 1946) bụ onye ọka mmụta akụ na ụba America, prọfesọ, ode akwụkwọ, onye ọka iwu na onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ jere ozi n'oge ọchịchị nke President Gerald Ford na Jimmy Carter, ma jee ozi dị ka onye ode akwụkwọ ọrụ United States site na 1993 ruo 1997 n'ime kabinet nke Onye isi ala Bill Clinton. Ọ bụ onye otu bọọdụ ndụmọdụ mgbanwe mgbanwe akụ na ụba nke Onye isi ala Barack Obama. ==Okwu o kwụrụ== ===2010s=== * Ọ bụrụ na emeghị ihe ọ bụla iji gbochie usoro dị ugbu a, nnukwu ihe nsogbụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị America agaghịzi adị n'etiti ndị Democrats na ndị Republican, ndị nnwere onwe na ndị nchekwa. Ọ ga-abụ n'etiti 'nguzobe'-ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndị na-ere ahịa ike, ndị isi nke azụmahịa America, Wall Street, na mgbasa ozi na ọnụ ọgụgụ na-arịwanye elu nke ọkụ mmụọ kpebisiri ike 'iweghachi America' n'aka ha. ** [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0307594521 ''Aftershock'']: The Next Economy and America's Future, Reich, Knopf Doubleday Publishing Group (2010), p. 145 * Akụ na ụba US na-akụda mgbe ọ na-adị oke arọ n'ihi na akụ na ụba na-adabere na mmefu ndị ahịa na-eme ka ọ na-aga n'ihu ... Maka obere oge, ndị etiti na ndị ogbenye nwere ike ime ka akụ na ụba na-aga n'ihu site n'ịgbazinye ego. Ma, dị ka na 1929 na 2008, ụgwọ eji na-emecha tiwa. Anyị na-eru nso n'ike. Ka ọ na-erule nkega nke mbụ nke afọ a, ụgwọ ezinụlọ ji dị elu karịa ijeri dọla iri na atọ. * Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ pasent irí asatọ nke ndị America na-eche ka a kwụọ ha ụgwọ ugbu a ka ha wee kwụọ ụgwọ ha jị.... Pasent iri anọ nke ndị America kwuru na ha agaghị enwe ike ịkwụ ụgwọ ha ma ọ bụrụ na ha chere ihe mberede dọla narị anọ ihu. Nsogbu kpatara ya abụghị na ndị America ebiela ihe karịrị ike ha. Ọ bụ na ihe ha na-enweta anaghị akwado akụ na ụba na-eto eto. Ọtụtụ uru agagoro n'elu... *Trump na ndị na-akwado Republican ya na-atụgharị ugbu a ụkpụrụ etinyere iji kwụsị ịgbazinye ego dị egwu nke Wall Street. Mana ezigbo onyinye Trump nyere maka mkpọka na-esote bụ mmebi ya nke Affordable Care Act, nlọghachi ụgwọ ọrụ oge, ibu dị na nhazi ọrụ, mbelata ụtụ isi maka ụlọ ọrụ na ndị bara ọgaranya mana ọ bụghị maka ọtụtụ ndị ọrụ, mbelata mmemme maka ndị ogbenye, na mbelata atụmatụ. na Medicare na Medicaid-ha nile na-etinyekwu nrụgide na ụgwọ ọrụ nke ọtụtụ ndị America. **[https://www.newsweek.com/robert-reich-we-might-be-heading-crash-bad-1929-opinion-1101869 Anyị nwere ike na-aga n'ihu maka Crash dị njọ dị ka 1929,'Newsweek' '] , 4 Septemba 2018 ==== '' Ịchekwa ego isi ike: Maka Ọtụtụ, Ọ bụghị ole na ole'' (2015) ==== * Gọọmenti anaghị 'awakpo' na "ahịa efu." Ọ na-emepụta ahịa. * Ndị na-arụ ụka maka mpaghara “obere ọchịchị” na-arụ ụka n'ezie maka ọchịchị ''iche''—na-abụkarị nke na-amasị ha ma ọ bụ ndị na-akwado ha. * Ihe ndị dị mkpa ịkpachara anya abụghị nnukwu mmemme dị ụkọ, dị ka mgbapụta 2008 nke [[w:Wall Street | Wall Street]] n'onwe ya, mana ọtụtụ obere iwu na-aga n'ihu na-agbanwe nke na-agbanwe egwuregwu akụ na ụba na-aga n'ihu. ... "Free market" bụ akụkọ ifo na-egbochi anyị inyocha mgbanwe iwu ndị a na ịjụ onye ha na-ejere ozi. Akụkọ ifo a bara uru nke ukwuu nye ndị na-achọghị ka eme nyocha dị otú ahụ. ==Njikọ Mpuga== * https://robertreich.org/ * [[W:Robert Reich|Robert Reich]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Reich, Robert}} 0p6hbi25zpc4ct74b0l1lthtj1xt5od Roberta Flack 0 2082 12597 11699 2022-11-08T23:38:58Z Poistuuko Manu? 195 File wikitext text/x-wiki [[File:Roberta Flack.jpg|thumb|Roberta Flack (1995)]] == Roberta Flack == Roberta Cleopatra Flack (amuru Febụwarị 10, 1937) bụ onye ọbụ abụ America. == Ihe ndi okwuru == * Cheta: Na-eje ije na ìhè mgbe niile. Ma ọ bụrụ na ọ dị gị ka ị naghị eje ije na ya, gaa chọta ya. Hụrụ ọkụ n'anya. * Ịlụ di na nwunye dị mfe. Ịlụ di na nwunye na-esi ike karị. Ịnọgide na-enwe obi ụtọ n'alụmdi na nwunye ruo ogologo oge ndụ so n'ihe osise mara mma. * Egwu bụ ụdị nka na-achọghị ka akọwara ya. A ghaghị ime ya; ọ dị mkpa ka a na-eche; ọ dị mkpa ka e gee ya ntị; ọ kwesịrị inwe ọganihu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/4883-Roberta_Flack 6ebydv2kutp6ptnk9090zqk1ao2teez Roberta Floris 0 2083 11700 7934 2022-10-10T18:58:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q110231246]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Roberta Floris|Roberta Floris]]''' (amụrụ [[w:27 Eprel|27 Eprel]] [[w:1979|1979]]) bụ onye Italiantali [[w:onye nta akụkọ|onye nta akụkọ]] na onye ngosi ihe onyonyo. == Okwu Roberta Floris == * "Macallan: '''''Gịnị bụ isi akụkụ nke agwa gị?'''' : '' Obiọma na nnweta n'ebe ndị ọzọ nọ. M na-akparị onwe m nke ukwuu.'' name="Floris">Site na N'ajụjụ ọnụ de Il Viaggio Magico, ''[http://www.viaggiomagico.net/intervista.php?id=48 Il Viaggio Magico ajụjụ ọnụ Roberta Floris]'', Viaggio Magico, ''www.viaggiomagico.net''. * mac: ''''' àgwà ị kacha eji nwoke?'''' : ''Eziokwu, nke siri ike ịchọta n'ime nwoke. Mgbe ahụ eziokwu, ọgụgụ isi na ọmịiko. Ma ezi obi bụ ihe na-abata n'uche nke mbụ.'' name="Floris" *nicolinop76: '''''Gịnị na-amasị gị ime n'oge ezumike gị?'''' :''Mgbe m nwere ike, m na-aga mgbatị ahụ. Mgbe ahụ, m na-agụ akwụkwọ na-ege egwú. Ọ na-amasị m ịkụ tenis ma mgbe m nwere oge, soro egwuregwu. N'afọ a, m gbasoro iko Davis ebe a na Cagliari.'' name="Floris" *"carlo73: '''''Gịnị na-amasị gị ikiri na TV?'''' :''Ebe ọ bụ na m malitere ịrụ ọrụ a, m na-agbasokarị akụkọ! Maka m, ndị ka na-amalite, ọ bụ ihe okike ile anya ihe niile gbasara Tg, site na onye na-eweta ya, na ntọala, na usoro ngosi nke akụkọ.'' name="Floris" *"nicolinop76 na mac: '''''Gịnị ka ị chere maka nnọkọ anyị?''''' : '' Ọ mara mma nke ukwuu, na-ekpo ọkụ, ị nwere ike ịhụ na a na-elekọta ya n'ụzọ zuru ezu. Okwu ndị a dịkwa mma nke ukwuu.'' name="Floris" mac: '''''Kedu ka esi mụọ mmasị gị maka akwụkwọ akụkọ? Gịnị bụ mmalite gị?''''' :'' Ọ bụ mmasị m na-enwe mgbe nile. Edere m mpempe ole na ole n'ime akwụkwọ mpaghara enyi m, ide ihe na-amasị m, mana mmalite m dị na TV. Amalitere m na mgbasa ozi egwuregwu afọ ole na ole gara aga, na Sardegna Uno, achọpụtara m na ọrụ a masịrị m. Mgbe ahụ, m na-eme ihe omume, akụkọ akụkọ, ma tinye na TV ndị ọzọ dị n'ógbè ahụ. Ihe a niile mere ka m nwee ekele maka ọrụ a karịa. N'afọ a, m malitere ịrụ ọrụ na ụlọ ọrụ nchịkọta akụkọ nke Sardegna Uno. Ụbọchị ole na ole gara aga, emere m ajụjụ ọnụ dị ndụ na emume Sant'Efisio Festival, otu n'ime ihe kacha mkpa na oke osimiri Mediterenian. Ọ na-amasị m ma ịpụ na-eme akụkọ na ịkwadebe akụkọ. Ha bụ akụkụ abụọ na-adọrọ adọrọ nhata.'' name="Floris" *"carlo73: ''''''Gịnị bụ akụkụ dị mma na nke na-adịghị mma, ọ bụrụ na ọ bụla, nke ọrụ gị?'''' : ''Ihe dị mma bụ na ọ bụ ọrụ na-adịgasị iche kwa ụbọchị. Ihe omume na akụkọ na-adị ọhụrụ mgbe niile. Mgbe ahụ, ọ bụ nnukwu uru ijikọta ọrụ na mmasị. M na-agbalị ịmụta ihe n'aka ndị ọrụ ibe m, ndị niile bụ ọkachamara n'ịkọ akụkọ. Ihe dị njọ bụ na ụfọdụ nhazi oge dị arọ karị, mana nke a na-emekarị na ọrụ ndị ọzọ.''name="Floris" * carlo73: '''''Ị bụ ezigbo nwa agbọghọ mara mma, nke a na-amanye gị inyekwu ihe iji gosi na ọ bụghị naanị akụkụ anụ ahụ?''''' :''Ọ bụ cliché, bụ́ nke m hụrụ onwe m ọtụtụ ugboro tupu m arụ ọrụ a. Nwatakịrị nwanyị mara mma, mgbe ọ mehiere ihe, ọ na-adị mfe ịkatọ ya. Ugbu a, ọ bụ nsogbu na anaghịzi m ajụ onwe m, m na-agbalị inye ike m niile ma bụrụ ọkachamara dị ka o kwere mee. Mgbe ahụ akụkụ anụ ahụ bụ n'ezie kaadị azụmahịa dị mma maka ụwa nke TV, ma ọ na-ewe oche azụ.''name="Floris" / * carlo73: '''''Enwere ọtụtụ ndị inyom na-eme ihe ngosi na mmemme akụkọ mba, mana ọ nweghị ọbụna onye nduzi nwanyị. Kedu ihe ị chere maka nke a? : '' A mụrụ akwụkwọ akụkọ "mmadụ". Ụmụ nwanyị jisiri ike kwupụta onwe ha na n'ezie enweghị enweghị akara mbinye aka ụmụ nwanyị. Otú ọ dị, echere m na iji nweta onye nduzi nwanyị, evolushọn ọzọ dị mkpa.'' name="Floris" * mac: '''''nwere ihe ngosi TV ị ga-achọ ime ma webata?'''' : '' Mmemme ahụike ga-amasị m, n'ihi na enwere isiokwu ndị metụtara anyị niile. Mgbe ahụ mmemme na ụdị Green Line, [[w:Sardinia|Sardinia]] mara mma, ọ ga-amasị m ịme mgbasa ozi na-enye gị ohere ime ka a mara mma nke ala m. name="Floris" * mac: '''''Echere m na ị ga-ekwu na ịchọrọ ịme mgbasa ozi egwuregwu''''' :''Dị ka ekwuru, egwuregwu na-amasị m nke ukwuu, n'ihi ya, agaghị m eche.'' name="Floris" /> * mac: '''''Kedu ihe mgbaru ọsọ ọkachamara gị ọzọ?''''' : ''Enwere m olile anya itolite ọkachamara, na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ nchịkọta akụkọ a, ebe m na-enwe mmetụta dị ukwuu. O doro anya na ọ bụrụ na m ga-eche banyere evolushọn, ọ ga-amasị m iji ihe ndị ọzọ na-eme onwe m ihu.'' name="Floris" ==Njikọ Mpụga== [[W: Roberta Floris|Roberta Floris]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Roberta Floris]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Floris, Roberta}} l486dp4vpjpmu5v3k0yfbpy02ltaz4l Rochelle Alers 0 2084 11701 7937 2022-10-10T18:58:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7353871]] wikitext text/x-wiki [[Rochelle Alers]] '''Rochelle Alers''' Rochelle Alers bụ onye America odee akwụkwọ akụkọ ịhụnanya. Odewokwa n'okpuru aha mkpịsị odee Susan James na Rena McLeary. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Kedu ka ị ga-esi jụọ m mgbe m chọrọ ịlụ, ma ị ka ga-ajụ m ma m ga-alụ gị?' <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/107119.Rochelle_Alers</ref> ===Ebenside=== tuqg118b9vmtbz22b4o3vhm7yf5qrl5 Rod Coronado 0 2085 11702 7941 2022-10-10T18:58:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5612201]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Rod Coronado|Rodney Adam Coronado]]''' (a mụrụ July 3, 1966) bu onye [[w:United States|American]] eco-anarchist, na onye na-akwado [[w: animal's right | ikike ụmụ anụmanụ]]. Coronado bụ onye na-akwado iji ihe eme ihe kpọmkwem iji kwụsị ihe ọ na-ahụ dị ka obi ọjọọ nye ụmụ anụmanụ na mbibi nke gburugburu ebe obibi. N'oge na-adịbeghị anya, mgbe ọ nọ n'ụlọ mkpọrọ, ọ jụrụ ime ihe kpọmkwem. ==Okwu Okwuru== * Ihe m na-aga n'ihu na-eme bụ ibelata nha nha nke na-emebi oge kachasị; na nke a na-arụ ọrụ n'ime usoro. ** [https://web.archive.org/web/20040603005915/http://www.statenews.com/article.phtml?pk=23918 Ndị na-eme ihe ike anaghị ejide ya] * Ọ dị m ka ya bụrụ na m nwere ike ime ya ọzọ, naanị ọ bụrụ na m ga-ewepụ anụmanụ niile n'ugbo ajị gburugburu ebe obibi ... Enweghị m akwa ụta ọ bụla, enwere m olileanya na otu ihe ahụ na-aga n'ihu na MSU na ụlọ akwụkwọ kọleji ọ bụla. nke na-eme nyocha anụmanụ. ** [https://web.archive.org/web/20040603005915/http://www.statenews.com/article.phtml?pk=23918 Ndị na-eme ihe ike anaghị ejide ya] * Ị mara, ndị ahụ - echere m na ha kwesịrị ịghọta na anyị na-elekwasị anya naanị ihe onwunwe ha. N'ihi na n'eziokwu m na-eche na ọ bụ oge na-amalite ezubere iche maka ha. ** [http://www.animalliberationfront.com/ALFront/Premise_History/2003_Chronicle_of_Direct_Actions.htm ALF 2003] * Abụ m onye mba Pascua Yaqui na dị ka onye amaala, ịzụ ahịa ajị anụ na-anọchi anya m karịa naanị mmeso anụmanụ. Ọ na-anọchi anya mgbukpọ omenala. Ha bụ ndị agha ụkwụ nke mbuso agha na mmeri n’ime “ụwa ọhụrụ” ahụ. Ọ bụ ha butere ọrịa. Ọ bụ ha malitere ịṅụbiga mmanya ókè. Ọ bụ ha bụ ndị webatara ntụ ntụ na ọtụtụ ihe mere ka anyị daa. ** [https://web.archive.org/web/20160304220725/http://www.kersplebedeb.com/mystuff/video/msr/coronado.html Otu olu maka nnwere onwe] * Ị sị na egosila m ndị mmadụ otú e si agba ogbunigwe, emela m oge m maka mpụ m, na m ga-enwe ike ikwu banyere ha. ** [http://www.signonsandiego.com/news/metro/20060223-9999-1m23rod.html Feds jide gburugburu ebe radical n'elu S.D. okwu ] * Ajụla m ka m ga-esi gbaa ụlọ ọkụ. Dị ka m ka esi eto watermelons ma ọ bụ otú e si kọwaa ọdịdị na nwa. nke ahụ bụ ihe m chọrọ ime agadi ime. Biko nye m ihe a. ** [https://web.archive.org/web/20110728072414/http://supportrod.org/update.php?u=20060901 Mepee akwụkwọ ozi nye ndị na-akwado ya] * N’afọ ndị gara aga, ekwupụtawo m na imebi akụ̀ na ụba bụ ụzọ dabara adaba maka oge anyị. Dị ka ihe niile strategists m na-amanye ịghọta na oge agbanweela na ọ bụ ugbu a m kweere na mmegharị iji chebe ụwa na ụmụ anụmanụ enwetawo ezu na nke a atụmatụ ugbu a tụlee ihe obibia nke na-adịghị imebi ebumnobi, ma enwekwu ohere nke. ezigbo mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ka mmegide anyị ndị kwenyere na ime ihe ike buru ibu maka izi ezi ya, mana ka ndị kwere na udo na ịhụnanya na-ebi ndụ nke obodo anyị chọrọ ugbu a karịa mgbe ọ bụla. **^ Ozi si Rod Coronado n'ụlọ mkpọrọ == Njikọ mpụga == [[W:Rod Coronado|Rod Coronado]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Rod Coronado|Rod Coronado]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Coronado, Rod}} cue6syr88q4c5bg09tgnsmaagp04ypp Rodrique Msechu 0 2086 7943 7942 2022-10-10T11:39:59Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Rodrique Msechu]] '''Rodrique Msechu''' Rodrique Msechu, bụ onye guzobere Anza Strategy. Mgbe ọ rụsịrị ọrụ na ụlọ ọrụ azụmaahịa French na Nairobi afọ atọ, Msechu kpebiri ịlaghachi na Tanzania na 2016 wee malite Anza Strategy na ọhụụ doro anya na ebumnuche: Iji kwalite ọganihu akụ na ụba site n'ịgba ume itinye aka na nzaghachi nke ndị na-eme mgbanwe Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe ụfọdụ, mmalite ọhụrụ chọrọ ọgụgụ isi na atụmatụ ahịa iji kwalite uto ha ma ọ bụ gbasaa azụmahịa ha, oge dị otú ahụ na-akpọ maka ndị ọkachamara nwere ike ịmepụta atụmatụ atụmatụ nke nwere ike ịnye nhọrọ zuru oke ma dị irè ma dịgidere maka ụlọ ọrụ na-agbaso. Ọtụtụ ụlọ ọrụ na-achọkarị ndụmọdụ gbasara azụmaahịa maka ihe omume dị otú ahụ. <ref>https://foundersafrica.com/rodrique-msechu-is-implementing-economic-transformation-in-africa/</ref> ===Ebenside=== bvj3rfv1isyf0vaiqzpohukfly636d7 Roger Hallam 0 2087 16064 11703 2023-10-25T04:48:55Z Chrysella 54 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Roger Hallam in April 2019.jpg|thumb|Roger Hallam na 2019]] '''[[W:|Roger Hallam (activist)|Julian Roger Hallam]]''' (a mụrụ 4 May 1966) bụ onye ọrụ ugbo Britain na onye na-akwado gburugburu ebe obibi, onye rụpụtara [[w: Extinction Rebellion|Extinction Rebellion]]. == Okwu Okwuru == * N’adịghị ka ọtụtụ n’ime nnupụisi na nnupụisi nke mgbasa ozi ọha na-eme n’onwe ha n’afọ ndị na-adịbeghị anya, e ji nlezianya mee atụmatụ Mwepụ Nnupụisi. Ruo ọtụtụ afọ, otu ìgwè ndị ọkà mmụta na ndị na-eme ihe ike na-arụ ọrụ na ajụjụ abụọ bụ isi: Gịnị mere anyị ji daa nke ukwuu n'ịkwụsị mgbanwe ihu igwe? Oleekwa otú hel anyị ga-esi kwụsị ya? * Sayensị mmekọrịta ọha na eze doro anya na nke a: ime ihe ike anaghị ebuli ohere nke ihe ịga nke ọma na nsonaazụ na-aga n'ihu. [...] Site na ọmụmụ ihe niile, ozi ahụ doro anya: ọ bụrụ na ị na-eme ihe ike, ị ga-enwe ike ịga nke ọma. * Isi ihe mmụta gbasara mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị niile bụ nke a: ọgba aghara na-arụ ọrụ. Na-enweghị ọgba aghara, ọ dịghị ọnụ ahịa akụ na ụba, na enweghị ego akụ na ụba, ụmụ okorobịa na-agba ọsọ n'ụwa a achọghị ịma. **Gụọ akwụkwọ| ikpeazụ = Hallam| mbụ = Roger| onye edemede =| nchịkọta akụkọ =| aha = Nke a abụghị ihe egwu egwu: Akwụkwọ ntuziaka Mwepụ | afọ = 2019| ọnọdụ = Londo | onye nkwusa = Akwụkwọ Penguin| ibe = 99-105| isi = Ụdị nguzogide obodo| ISBN = 9780141991443 == Njikọ mpụga == [[W:Roger Hallam|Roger Hallam]] na Wikipedia Bekee. [[Wq: Roger Hallam|Roger Hallam]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Hallam, Roger}} jb2lq4eyn4rqkozx03l4404bxs94img Rokia Traoré 0 2088 11704 7949 2022-10-10T18:58:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q256065]] wikitext text/x-wiki == Rokia Traoré == Rokia Traoré (amụrụ 1974) bụ onye Malian amụrụ ọbụ abụ, onye na-agụ abụ na onye na-agụ egwu. == Ihe ndi okwuru == * Anyị kwesịrị ntụkwasị obi onwe anyị na ikike anyị nwere wuo Africa. M tụkwasịrị Mali obi na m tụkwasịrị egwu. * O nwere ihe ụfọdụ gbara anyị gburugburu na-abaghị uru. Amaghị m nke ahụ mbụ. Ọ dị ọhụrụ ka m ghọta. Nke ahụ ghọrọ ụzọ m si ede: Apụrụ m ịhụkwa nke ọhụrụ n'onwe m. * Ọ bụ ahụmahụ magburu onwe ya nanị ịghọta na n'ikpeazụ ịmara nke ọma abụghị ihe kacha mkpa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/72694-Rokia_Traore 6t7l3sk4r6ynyb5qngajg7wkohi5i3t Ronak Shah 0 2089 7951 7950 2022-10-10T11:39:59Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Ronak Shah]] A mụrụ Ronak Shah na Disemba 11,1993 na Vadodara, Gujarat, India. Azụlitere na Toronto, mgbe o kesasịrị ya na Island Def Jam, Ronak chọtara Hustle ... '''Ronak Shah''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Ndị mmadụ na-ekwu na ndụ bụ ihe niile gbasara 'B' ruo 'D' mana enwere 'C' n'etiti. Yabụ maka m n'ikpeazụ ọ bụ maka HOICE. -. <ref><https://www.google.com/search?q=Ronak+shah+quote&oq=r&aqs=chrome.3.69i59j69i57j69i60j69i59l2j0i271l3.7143j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== 7sc4lmpw0hhghpy04x6doz0ocx0m4zr Ronke Bamisedun 0 2090 12868 11705 2022-11-12T12:41:05Z 1234qwer1234qwer4 75 ? wikitext text/x-wiki '''Ronke Bamisedun''' ===Ihe Ndị O kwuru=== *Kwụsị itinye onwe gị n'okpuru nrụgide ka ọ dị ka ị nwere ya niile. Ọ dị mma ịmara ihe ịchọrọ ime - wepụta oge iji chọpụta onwe gị na onye ị chọrọ ịbụ. * <ref>https://www.bellanaija.com/author/bella/</ref> ===Ebenside=== 2f90gmxkel3wzd5s1jthxotnumwkghb Rosa Hope 0 2091 11706 7957 2022-10-10T18:59:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7367058]] wikitext text/x-wiki [[Rosa Hope]] '''Rosa Hope''' Rosa Somerville Hope, bụ onye na-ese ihe nkiri nke gara South Africa na 1935 wee nọrọ na ya. Nne ya bụ onye nkuzi na Camberwell School of Art ma dekọrọ nna ya dịka onye nnọchi anya. Amụrụ: 8 June 1902 Ọnwụru: 7 Mee 1972 ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Dịka siri ike dị ka ifuru, dị nro dị ka petals rose, ịhọrọ ịdị nro na obiọma na gburugburu ebe obibi siri ike abụghị adịghị ike, ọ bụ obi ike." <ref>https://www.goodreads.com/quotes/tag/rose-quotes</ref> ===Ebenside=== p5ogbano83bikirne3lr1bgxgqnaod9 Rosa Montero 0 2092 11707 7967 2022-10-10T18:59:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1187562]] wikitext text/x-wiki [[Rosa Montero]] Amụrụ na Jenụwarị 3, 1951) bụ onye odeakụkọ Spanish na onye ode akwụkwọ akụkọ ifo nke oge a. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *N'oge ọ bụla, ọ bụrụ na ị dị ogologo ndụ, ịka nká na-ejide gị Naanị nhọrọ anyị nwere na ndụ bụ nkwarụ nke ịka nká ma ọ bụ ọnwụ. *Eziokwu banyere ịbụ onye edemede bụ na ị naghị ahọrọ akụkọ ị na-akọ, mana akụkọ na-ahọrọ gị. Ya mere, ị naghị ahọrọ mkpụrụedemede. Akwụkwọ akụkọ dị ka nrọ ị na-arọ na anya gị mepere emepe; ha bụ akwụkwọ ndị na-apụta n'isi gị n'otu oge ahụ dị ka ha pụtara na nrọ gị n'abalị. A na-ede akwụkwọ mgbe nile na-ede ha obsessions na eziokwu bụ na niile ná ndụ anyị na-ejedebe na-ede otu ihe na ụzọ dị iche iche. *Maka m, akụkọ ifo bụ nke ime m, bụ ihe dị mkpa nke na-akọwa m - Abụ m onye ode akwụkwọ akụkọ ifo n'otu ụzọ ahụ m bụ nwanyị, otu ụzọ m si agba ntutu - ọ bụ ihe dị mkpa na nhazi. Ọ dị ka ọkpụkpụ dịpụrụ adịpụ nke na-eme ka m na-aga. Amaghịkwa m otú m ga-esi na-ebi ndụ n'edeghị akwụkwọ, na-eji okwu arụ ọrụ. *Ụzọ nka na-eduga gị n'inwewanye onwe gị. Na gịnị ka "n'ihi na-esiwanye free" pụtara? Julio Ramón Ribeyro na-ekwubu akwụkwọ akụkọ tozuru oke chọrọ ọnwụ onye dere, ọ bụghị ọnwụ nkịtị kama ọnwụ ihe atụ, nke bụ onye ode akwụkwọ ga-ehichapụ onwe ya n'ezie. Ya mere, iji nweere onwe gị n'ezie, ị ghaghị ịhapụ onwe gị pụọ na nrụgide dị n'ime na nke dị n'èzí, iji kpochapụ onwe gị kpamkpam wee ghọọ ụdị mgbasa ozi, ka akụkọ ahụ gafere n'onwe gị ma mee ka akụkọ ahụ soro gị gbaa egwu. ==Edensibia== [https://www.azquotes.com/author/96658-Rosa_Montero| AZQuote] qg7zs57rox1ylvf1bkrpl4qnvcklvoz Rosa Parks 0 2093 11708 7971 2022-10-10T18:59:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q41921]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rosaparks 4-5 (cropped).jpg|thumb|Rosa Parks]] '''[[:en:Rosa Parks|Rosa Parks]]''' onye amụrụ na(February 4, 1913 - Ọktoba 24, 2005) bụ onye ndọrọndọrọ onye [[:en:African-America|Afrikan-Amerika]] nke [[:en:Civil Rights Movement|Civil Rights Movement]] amaara nke ọma maka ọrụ dị mkpa ya na [[:en:Montgomery bus boycott: Montgomery bus boycott|Montgomery bus boycott]]. Ndị [[:en:United States|Otu Omeiwu United States]] kwanyere ya ugwu dị ka ''"first lady of human rights"'' na ''“nne nke ngagharị nnwere onwe”''. == '''Kwotu''' == Ọ ga-amasị m ka e cheta m dị ka onye chọrọ inwere onwe ya...ka ndị ọzọ wee nweere onwe ha.” December 1, 1955 <ref>https://www.womenon20s.org/rosa_park</ref> == '''Edensibia''' == <references /> prg7cj75shb02dcwxlgrjngw7xe3ecb Rosario Castellanos 0 2094 11709 7974 2022-10-10T18:59:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q260862]] wikitext text/x-wiki '''[[Rosario Castellanos Figueroa]]''' '''[[w:Rosario Castellanos Figueroa|Rosario Castellanos Figueroa]]''' (25 Mee 1925 - 7 Ọgọst 1974) bụ onye na-ede uri na onye edemede Mexico. Ọ bụ otu n'ime olu edemede kacha mkpa Mexico na narị afọ gara aga. N'ime ndụ ya niile, o dere nke ọma banyere okwu gbasara mmegbu omenala na okike, na ọrụ ya emetụtala echiche nwanyị Mexico na omenala ọmụmụ Ọ bụ ezie na ọ nwụrụ na nwata, o meghere ndị inyom ụzọ akwụkwọ Mexico, ma hapụ ihe nketa nke ka na-erute taa. ==Ihe ndị Okwuru== * Ọ dịghị mma iñomi ụdị ndị a tụrụ aro maka anyị bụ azịza nke ọnọdụ ndị ọzọ na-abụghị nke anyị. O zughịdị ezu ịchọpụta ndị anyị bụ. Anyị ga-echepụta onwe anyị. <ref>[https://loveexpands.com/quotes/rosario-castellanos-745582/ Quotes by Rosario Castellanos Figueroa]</ref> * Anyị ga-achị ọchị. N'ihi na ọchị, anyị amaraworị, bụ ihe akaebe mbụ nke nnwere onwe. <ref>[https://loveexpands.com/quotes/rosario-castellanos-740540/ Rosario Castellanos Figueroa's quote on why we should laugh always]</ref> * Ide ihe abụrụla ụzọ isi kọwaara onwe m ihe ndị m na-aghọtaghị. <ref>[https://loveexpands.com/quotes/rosario-castellanos-737053/ Rosario Figueroa's top quotes]</ref> ==Ebensidee== ar90xjcdl4vtkt2t3wodm70obo3ksxh Rose Fyleman 0 2095 11710 7978 2022-10-10T18:59:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7367724]] wikitext text/x-wiki [[Rose Fyleman]] Rose Amy Fyleman (6 Maachị, 1877–1 Ọgọst, 1957) bụ onye odee na onye na-agụ uri Bekee, mara maka ọrụ ya na ndị mmadụ n'akụkọ ifo, maka ụmụaka. Onye na-ede Bekee bụ Liza Lehmann debere uri ya "Enwere ihe ngosi na ala ubi anyị". Egwu ekeresimesi ya, “Welite ihu gị zoro ezo”, nke edobere ka ọ bụrụ ụda egwu French, gụnyere n'abụ abụ otuto nke Anglican (1931) yana n'abụ nke Light Brotherhood (1977). ==Okwu ndi okwuru== *Ma ọ bu ezie na i gēbi n'ulo uku ọla-edo, Ma-ọbu na i gāraru ura n'olùlù nke kpọrọ nku, I pughi idi ob͕eye dika umu anwuru-ọku, Ọ dighi kwa ọgaranya. *Ị hụwo ndị na-eme ihe nkiri mgbe mmiri ozuzo gachara, Na-agbasasị nku ha nta ka ha kpọọ nkụ n'anyanwụ? ==Edensibia== [https://www.azquotes.com/author/38393-Rose_Fyleman] [[Òtù:Wq/Ig]] p2k5hv0887dy4ej3130yggd298c6sm8 Rose Scott 0 2096 11711 7981 2022-10-10T18:59:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7367933]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rose-Scott-1883-crop.jpg|thumb|[[w:|Rose Scott]]]] "''[[w: | Rose Scott]]"" ([w:| 8 Ọktoba]] [[w:|1847]] - [[w:|20 Eprel]] [[w:|1925] ]]) bụ onye Australia [[w:| ikike ụmụ nwanyị]] onye na-akwado [[w:|nhọpụta ụmụ nwanyị]] na [[w:|nhọpụta ụwa]] na [[w:|New South Wales]] n'oge ntụgharị. - nke narị afọ nke iri abụọ." == Okwu Ndi Okwuru == * "Otu ụbọchị, anyị ga-eche na ọ bụ ihe jọgburu onwe ya iri anụmanụ dị ka anyị chere ugbu a na ọ jọgburu onwe ya iri ibe anyị." ** Ihe ndetu dị iche iche, Akwụkwọ Scott; dị ka e hotara na ''A New Australia: Citizenship, Radicalism and the First Republic'' nke Bruce Scates (Cambridge University Press, 1997), [https://books.google.it/books?id=zkgeEmlRjEgC&pg=PA247 p. 247]. == Njikọ mpụga == [[W:|Rose Scott]] na Wikipedia [[Wikiquote:|Rose Scott]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Scott, Rose}} tn6k15tg6s0ob5t0isd4wm5epzz4mf7 Roseline Adewuyi 0 2097 11712 7984 2022-10-10T18:59:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108750519]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Roseline Adewuyi|Roseline Adebimpe Adewuyi]]''' bụ onye nkuzi na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya, onye na-akwado okike na nwanyị. Ọ bụkwa onye na-ede blọgụ na onye nkwado n'inyere nwa agbọghọ ahụ aka ịzụlite ikike ya. == Okwu Ndi Okwuru== * "Mgbe ndị ikom na ndị inyom jikọtara ma na-enwe mmekọrịta chiri anya, anyị na-esiwanye ike ma dị irè karị, dị ka ùkwù osisi brooms jikọtara ọnụ site n'otu eriri." **[https://roselineadewuyi.com/international-mens-day-2021/] Roseline Adewuyi na-ekwu maka njikọta nke nwoke na nwanyị abụọ na mmemme ụbọchị ụmụ nwoke mba ụwa. "Anaghị m ekwu na anyị kwesịrị ileghara esemokwu mmekọahụ anya, naanị ihe m na-akwado bụ ka e nye ụmụ nwoke na ụmụ agbọghọ ohere nhatanha ka ha nwee ike ịzụlite onwe ha n'ihi na iguzo ọtọ na-akpachapụ anya na-eme ka onye ọ bụla mara ihe, ma ọ bụ onye na-adịghị mma." **[https://roselineadewuyi.com/assumptions-and-facts-are-men-really-smarter-than-women/] Roseline Adewuyi na-ekwu maka eziokwu gbasara ọgụgụ isi n'ụdị mmadụ abụọ ahụ. * "Echeghị m na anyị gaara akpasi nwanyị ahụ ike ma ọ bụrụ na anyị akwụsị ijikọta ọrụ ozi na okike." **[https://roselineadewuyi.com/when-acts-of-service-are-gendered/] Roseline Adewuyi na-ekwu maka omume ọrụ na okike. * "Ahụrụ m ịbụ nwanyị m n'anya, ọ na-anabatakwa ma na-ebuli elu dịka m nwere ike, mana ekwenyere m na nke ahụ ekwesịghị itinye m igbe ma ọ bụ gbochie m ime usoro iwu." **[https://tribuneonlineng.com/i-teach-young-girls-to-discard-societys-scripts-na-eso-ha-individual-purpose-roseline-adewuyi-social-educaator-na-gender-advocate. /] Ọ na-ekwu na ntutu isi ya agbachiela. * "Apụrụ m ịkụziri ụmụntakịrị ụmụ agbọghọ na ịkpali ụmụ nwanyị ka ha pụọ ​​​​na ụkpụrụ ọha na eze ogologo oge, ihe owuwu, na echiche dị iche iche nke kpachibidoro ọganihu ha site n'igosi ha na ha nwere ike ime ihe ọ bụla na ịbụ onye ọ bụla ha họọrọ ịbụ n'agbanyeghị agbanyeghị obodo. na-ekwu." **[https://guardian.ng/guardian-woman/adewuyi-being-gender-advocate-is-not-for-the-faint-hearted/] Adewuyi na-ekwu maka igosi nwata nwanyị ụzọ isi mebie nrụgide ọha na eze * "Ịbụ onye na-akwado nwoke na nwanyị abụghị n'ezie maka ndị dara mbà n'obi." **[https://guardian.ng/guardian-woman/adewuyi-being-gender-advocate-is-not-for-the-faint-hearted/] Adewuyi na-ekwu maka ịbụ onye na-akwado okike. * "Ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ, dị ka nnukwu ụlọ mmụta, ekwesịghị ịbụ ebe a na-akwalite ma ọ bụ nabata ihe owuwu ọha." **[https://womenofrubies.com/2021/06/01/interview-i-was-curious-about-why-gender-roles-existed-roseline-adewuyi/] Adewuyi na-ekwu maka ọrụ nwoke na nwanyị na ajụjụ ọnụ. ==Njikọ mpụga== [[W:|Roseline Adewuyi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Roseline Adewuyi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Adewuyi, Roseline}} 8a4vshw4si0q99ysca4d69crteiluz0 Rosemary Esehagu 0 2098 11713 7987 2022-10-10T18:59:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7368357]] wikitext text/x-wiki [[Rosemary Esehagu]] Onye Naijiria na-ede abụ nakwa edemede ndị ọzọ ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Inwe obi mmadu anyị anaghị ahapụ anyị n'ihi na anyị dị iche, ọ bụrụgodị na anyị dị iche n'ụzọ ọjọọ. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/show/899638.Rosemary_Esehagu lzaafadz3zwteoe8jsiug5dvaz01uwn Rosemary Tonks 0 2099 11714 7990 2022-10-10T18:59:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7368441]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Rosemary tonks.jpg|thumb|Rosemary Tonks]] '''[[w:Rosemary Tonks|Rosemary Tonks]]''' ([[w:17 Ọktoba|17 Ọktoba]] [[w:1928|1928]] - [[w:15 Eprel |15 Eprel]] [[w:2014|2014]]) bụ onye odee Bekee. O bipụtara abụ okenye ya site n'ihe dị ka 1960 ruo 1972 ma mesịa pụọ. == Okwu Ndi Okwuru == * "Na-eche na anyị bụ ndị nchekwa-ara!<br>Anyị banyere ime ịhụnanya. All the same<br>Idiots to trust the small hotel bedroom.<br>Mgbe ahụ n'ime ọchịchịrị...<br>...Na onye na-amaghị na pair of shutters<br>Na ihe niile na-adịghị mma nko na ha<br> Ihe niile na-eme mkpọtụ?" ** '' Akụkọ banyere ọnụ ụlọ nkwari akụ'' *" & mdash; Ihe a niile na-anọdụ ala n'ụlọ oriri na ọñụñụ iji dajụọ<br>Nanị ike na-agwụ m. Na echiche ha banyere akwụkwọ!<br>The idiotic ịkpụ nke stanzas; the novels, full up, gross.<br><br>Abiala m ya, amakwaara m nke ukwuu." ** "Sofas, Fogs na Cinema" === Banyere Rosemary Tonks === * "Apụọla! Kedu ihe mere? N'ihi na enwere m mmasị na uri ya, a na m agbalị ịchọpụta kemgbe ọtụtụ afọ… dịka ụfọdụ ndị mmadụ siri kwuo ọ ghọrọ [[w:Sufi|Sufi]]. Ndị ọzọ na-ekwu na ọ banyere n'usoro mechiri emechi. Ndị ọzọ na-eche n'echiche na ọ bụ onye na-amaghị aha ya, na-eme njem gburugburu ụwa. N'ọnọdụ ọ bụla, ọ dịghị ihe ọ bụla metụtara ya yiri ka ọ dị ndụ - ewezuga ihe odide ọ hapụrụ." * "[[W: Andrew Motion|Andrew Motion]], nke e bipụtara na ''The Times'', Ọktoba 30, 2004 == Njikọ mpụga == [[W:Rosemary Tonks|Rosemary Tonks]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Rosemary Tonks|Rosemary Tonks]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Tonks, Rosemary}} 93oids4qg2wwa0571334o6vgu4wbv6s Rosey Grier 0 2100 11715 7993 2022-10-10T18:59:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7368791]] wikitext text/x-wiki == Rosey Grier == Roosevelt “Rosey” Grier (amuru July 14, 1932, na Brooklyn, New York) bu onye omekorita America, onye na-abụ abụ, onye ozi Protestant, na onye bụbu onye egwuregwu bọọlụ. == Ihe ndi okwuru == * Rosey Grier, anwụghị anwụ na oghere agịga - na site n'aka m ka m buut! Ọ bụrụ na onye ọ bụla ga-agwa m na m ga-esi na football gaa ebe mgbaba, m gaara achị ọchị n'ihu ha. N'ezie, ihe niile malitere dị ka ihe egwuregwu, ma ọ ghọrọ otu n'ime ihe kacha atọ ụtọ na afọ ojuju m metụrụla. M na-agbalị ka m gbanwee ụmụ okorobịa ndị ọzọ na needlepoint n'ebe ọ bụla m na-aga - si dude nọ ọdụ n'akụkụ m n'ụgbọelu na Ihọd na-arụ ọrụ n'azụ Mpaghara na ihe nkiri set. M na-agwa ha, 'Kwuonụ ọnụ ọchị, ma ọ bụrụ na ị nwaa ya otu ugboro, ị ga-anọgide na-alọghachi ọzọ,' na nke ahụ bụ eziokwu nwanna. == Ebenside == https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0802704212 ouz1bxtuibx97hpi8rj0hjte9u7wvqi Rosie Malek-Yonan 0 2101 11716 7997 2022-10-10T19:00:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2672932]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:RosieMalek-Yonan.jpg|thumb|Agọnarị anaghị ekweta.]] [[Usòrò:Flag of the Assyrians.png|thumb|Abụ m onye Asiria. Nke ahụ agaghị ekwe omume.]] ''[[w:Rosie Malek-Yonan|Rosie Malek-Yonan]]''' (a mụrụ [[w:|4 Julaị]] [[w:|1965]]) bụ onye na-eme ihe nkiri, ode akwụkwọ, onye ntụzi, onye ọha na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Mgbe ọ bụla mba ndị dị n'ebe ọdịda anyanwụ na-aga agha na Middle East, ọ na-aghọ agha okpukpe." ** Dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/2008/06/26/world/middleeast/26christians.html?_r=2&oref=slogin&ref=middleeast&pagewanted=all&oref=slogin#125%u201CAnyt427+1eFor Iraq Ndị Kraịst, Ego zụtara nlanarị"] (26 June 2008), nke Andrew E. Kramer, '' The New York Times '', New York: Arthur Ochs Sulzberger, Jr., p. 1. *" Ịmata na ịnakwere mkpọmkpọ ebe, na igbu ọchụ nke mba dị iche iche abụghị nanị ịtụ onye ọchịchị aka ike aka ná ntị mpụ ndị ahụ. ọ bụghị nanị katọọ kama ịmepụta nzọụkwụ mbụ iji nweta udo ụwa." ** Okwu na House of Lords na London, United Kingdom. Dị ka e hotara na [http://www.aina.org/news/20080423181206.htm "The House of Lords (London)"] (12 Maachị 2008), nke R. Malek-Yonan, ''Assyrian International News Agency'' . * "Mgbe anyị na-ekwe ka omume nke mgbukpọ na mgbukpọ na-adịgide adịgide na nkwenye nke ịgọnarị omume ndị dị otú ahụ ka ọ dịgidere ruo ọtụtụ iri afọ dị ka ọ dị n'ihe banyere mgbukpọ ndị Asiria, Armenian na Pontic Greek, anyị bụ isi n'ikwenye ịgọnarị dị ka nkwekọrịta. abụghị nkwekọrịta." ** Okwu a na-ekwu na House of Commons na London, United Kingdom. Dị ka e hotara na [http://www.aina.org/news/20080423181206.htm "The House of Commons (London)"] (24 April 2008), nke R. Malek-Yonan, ''Assyrian International News Agency'' . === '' Nsogbu nke Okpukpe pere mpe'' (June 2005) === :<small>[http://commdocs.house.gov/committees/intlrel/hfa28430.000/hfa28430_0f.htm Ọnọdụ nke obere okpukpere chi: Pluralism okpukpe nwere ike ịlanarị?] (30 June 2005), okwu na United States Congress .</ obere> *"'Ntọhapụ' Iraq aghọwo 'mmegbu' nke ndị Asiria." ** Dị ka ekwuru na [https://web.archive.org/web/20170306035352/http://thecrimsonfield.com/rosiemalek-yonan.html "Congressional Hearing: Assyrian Plight"] (30 June 2006), ''The Crimson Field''. === "Ubi Crimson" (2005) === * "Enweghị m obodo nwere oke oke, mana obodo m dị n'ime m. Obodo m dị n'ime mkpụrụ obi m na n'ime obi m, abụ m Asiria." **Dị ka ekwuru na '' The Crimson Field''. *"Abụ m onye Asiria. Nke ahụ agaghị ekwe omume." ** Dị ka ekwuru na '' The Crimson Field ''. == Njikọ mpụga == [[W:|Rosie Malek-Yonan]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Rosie Malek-Yonan]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Malek-Yonan, Rosie}} [[Òtù:we/ig]] hcbd0xjf27tkdogdcmw9vltf1ztwf2n Rosina Umelo 0 2102 11717 8002 2022-10-10T19:00:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22958121]] wikitext text/x-wiki [[Rosina Umelo]] Rosina Umelo (amuru Rosina Martin, 1930) bu onye odee Naijiria. A maara ya maka obere akụkọ ya, akwụkwọ ụmụaka na akụkọ ifo ndị ntorobịa ya. O bipụtakwala aha pen Adaeze Madu. ==Okwu ndị ọkwụrụ== iz79hdaaubx8px0y8symarky56llk7s Ross Gay 0 2103 11718 8005 2022-10-10T19:00:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7369345]] wikitext text/x-wiki == Ross Gay == Ross Gay (amuru August 1, 1974) bu onye America na-ede uri na prọfesọ. == Ihe ndi okwuru == * Enwere m mmetụta nke ikewapụ n'ụzọ dị iche iche, na-enwekwa ọnụma na mwute na-enweghị nkọwa gbasara ọtụtụ ihe. Ozugbo m nwetara uri ndị ziri ezi, amatara m ma eleghị anya ụzọ isi kwupụta ihe ndị ahụ, kọwaa ha. * Ọ dị m ka n'ime afọ ndị gafeworonụ, etinyewo mkwu ego n'ụdị olu edere ede. Na jikọọ na nke ahụ, na m nwere mmasị na ndị na-ege ntị n'ụzọ dị iche karịa ka m dị na mbụ. Enwere m mmasị ilekọta ndị na-ege m ntị. Achọghị m ilekọta ha. M pụtara ịghọta. Aghọtara m na onye na-agụ ihe m deworo bụ mmesapụ aka. == Ebenside == https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/ross-gay/ cvbf5agtuiee3hiwzkpgry3y8mei3bk Roy Bedichek 0 2104 11719 8008 2022-10-10T19:00:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7372559]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Roy Bedichek|Roy Bedichek]]''' ([[w: June 27|June 27]], [[w:1878|1878]] - [[w: May 21|May 21]], [[w:1959|1959]]) bụ [[w:Texas|Texan]] onye edemede, onye na-ahụ maka okike na onye nkuzi. == Okwu Okwuru == * M lere anya nke ọma na [[w: ọkụkọ|ọkụkọ]] ndị a zụlitere na ejiji nke a <nowiki>[</nowiki>[[w:Battery cage|batrị]]], ma n’anya m, ọ dị m ka ha enweghị obi ụtọ na ahụike adịghị mma. Ngwakọta ha na-ada ụda na-adịghị ndụ ma e wezụga n'ihi na-egbukepụ egbukepụ na ndị na-ekwekọghị n'okike nke agba na-apụta mgbe ụfọdụ ... Igwe ọkụkọ batrị m hụworo yiri ka ọ na-efunahụ ha maka oge ndị nne na-ahapụ ha ara wee pụọ na ahịhịa na-achụ ụkpara n'onwe ha. akaụntụ. Ee, n'ezie, n'ezie, batrị na-aghọ ụlọ ara gallinaceous. Anya ọkụkọ ndị a si n'ụlọ mmanya na-egbuke egbuke dị ka nke maniac. Mee ka aka gị banye wee nweta peek iri na abụọ jọgburu onwe ya - ọ bụghị ọnụ ahịa ịhụnanya ma ọ bụ nlegharị anya nke ịchọ ịmata ihe na-abaghị uru nke ọkụkọ nkịtị na-enye, kama ọnụ ahịa nke pụtara azụmahịa, ọnụ ahịa anụ ahụ na ọbara, nke na-agba ara ha. akpịrị na-akpọ ha nkụ. ** ''Ihe omume na onye Texas Naturalist'' (Austin: University of Texas Press, 2010. Orig. pub. 1947), [https://books.google.it/books?id=4WuzlD0hkSgC&pg=PA101 p. 101] -102. == Njikọ mpụga == [[W:Roy Bedichek|Roy Bedichek]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Roy Bedichek|Roy Bedichek]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bedichek, Roy}} pdgxkaklk7jyicliatrbfsl7myzh3du Roy Campbell (poet) 0 2105 8010 8009 2022-10-10T11:40:02Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Roy Campbell (poet) == Ignatius Royston Dunnachie Campbell (2 Ọktoba 1901 – 23 Eprel 1957) bụ onye South Africa na-ede uri, satirist na onye ntụgharị asụsụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-amasị m ịhụ, mgbe akwụkwọ na-apụ, Anatomi doro anya bịarutere, Winter, paragon nke nka, Nke ahụ na-egbu ụdị ndụ na mmetụta niile Chekwaa ihe dị ọcha ga-adị ndụ. == Ebenside == https://en.wikiquote.org/w/index.php?title=Roy_Campbell_(poet)&action=edit&section=2 aax6yqh8sdb3jn57miamo7mmuwqv7ku Roy Hargrove 0 2106 11720 8013 2022-10-10T19:00:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q648750]] wikitext text/x-wiki == Roy Hargrove == Roy Anthony Hargrove (October 16, 1969 - Nọvemba 2, 2018) bụ onye egwu jazz America na onye na-ede abụ nke ngwa ya bụ opi na flugelhorn. == Ihe ndi okwuru == * Ka egwu na-ekwu maka onwe ya. * Ọfọn David "Fathead" Newman bụ ahụmahụ mbụ m nwere na nkwalite. Mgbe m hụrụ ka ọ na-egwu egwu nke mbụ, achọpụtara m na ọ dị mkpa ka a na-eme egwu na-enweghị isi na ebe ahụ. Ọ bụ nnọọ mkpụrụ obi na-abụ abụ site na mpi ya. Ya mere, otu ahụ ka m si nweta mmụọ nsọ n'oge. * Ọfọn m pụtara na m na-anọdụ ala na piano ma eleghị anya chọpụta ụfọdụ nkwekọrịta ma ọ bụ abụ abụ ma ọ bụ abụọ. Mgbe ụfọdụ ị nwere ike ịnụ ya n'isi gị. Mgbe ụfọdụ, ọ bụghị mgbe niile ka ị ga-ede ya. Naanị dee ya ka ị nwee ike icheta ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21147-Roy_Hargrove px98zjt35g18sw3d2jkp3x5kzg509im Rudeboy (singer) 0 2107 11721 8016 2022-10-10T19:00:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q91915280]] wikitext text/x-wiki == Rudeboy (singer) == Paul Okoye (amuru 18 Novemba 1981), onye amara aha ya dika Rudeboy, bu onye egwu Naijiria. Ọ ghọrọ onye ama ama na 2000 dị ka onye so na P-Square duo ya na nwanne ya nwoke ejima Peter Okoye. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị mgbu, enweghị uru na enweghị ụzọ mkpirisi * Onye ọ bụla bara ọgaranya ma nwee ihe ịga nke ọma na Instagram na-ebi ndụ adịgboroja yana data aghụghọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/rudeboy/1599/ 9kh567ij0ef3qgdpl6p9jviz2vahojg Rudolfo Anaya 0 2108 11722 8027 2022-10-10T19:00:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1326764]] wikitext text/x-wiki [[Rudolfo Anaya]] Ọ bụ onye odee America nke a na-ewere dị ka otu n'ime ndị malitere akwụkwọ edemede nke Chicano nke oge a. ==Okwu ndi okwuru== *Nne na nna m, ụmụnne m, nwanne mama m, ha na-ekwukarị ihe ha na-eme, ebe ha na-arụ ọrụ, ihe mere n'ụbọchị ahụ. N’oge na-adịghị anya, ha na-akọ akụkọ oge ochie,” ka ọ na-echeta. "Anyị dara ogbenye, mana mpako maka ịrụsi ọrụ ike nke na-enye ihe anyị nwere. *Ana m echeta nnụnụ na ụmụ anụmanụ ma soro nkịta m na-aga n'osimiri na-egwu egwu ... Nne na nna m ochie na ndị nne na nna m ndị na-arụ ọrụ ugbo na Puerto de Luna mara mma nke ukwuu. , Achọrọ m idebe ha gburugburu, ijide ha. ==Edensibia== ** On his family in [https://www.newmexico.org/nmmagazine/articles/post/the-godfather/ “THE GODFATHER”] in ''New Mexico Magazine'' (2017) ** On his childhood in [https://www.abqjournal.com/1074636/man-of.html “Rudolfo Anaya: Man of visions”] in ''Albuquerque Journal'' (2017 Oct 7) {{DEFAULTSORT: Anaya, Rudolfo }} mxr5c1g1pd0pbzoirbl4nr9hd4f0gag Rudyard Kipling 0 2109 11723 8031 2022-10-10T19:00:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q34743]] wikitext text/x-wiki [[Rudyard Kipling]] Joseph Rudyard Kipling (30 Disemba 1865 - 18 Jenụarị 1936) bụ onye nta akụkọ Bekee, onye edemede dị mkpirikpi, onye na-ede uri na onye edemede, amụrụ na India. N'afọ 1907, e nyere ya ihe nrite Nobel maka akwụkwọ, na-eme ka ọ bụrụ onye edemede Bekee mbụ nwetara ihe nrite ahụ, ọ ka bụkwa taa onye nnata ya nke ọdụdụ. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *N'ezie, okwu bụ ọgwụ kasị ike nke ihe a kpọrọ mmadụ na-eji eme ihe *Onye ahụ na-agbasi mbọ ike mgbe niile ka ebo ahụ ghara ịkagbu ya. Ịbụ onye nke gị bụ azụmahịa siri ike. Ọ bụrụ na ị nwaa ya, owu ga-ama gị mgbe ụfọdụ, ụjọ na-atụkwa gị mgbe ụfọdụ. Ma ọ dịghị ọnụ ahịa dị oke elu iji kwụọ ụgwọ maka ihe ùgwù nke inwe onwe gị. ==Edensibia== Edemede [[W: Rudyard Kipling|Rudyard Kipling]] na Wikiquote bekee fknxqzfct49s0z6zl41f7gop2xzjh8j Ruggedman 0 2110 11724 8034 2022-10-10T19:00:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7378568]] wikitext text/x-wiki == Ruggedman == Michael Ugochukwu Stephens, onye a maara dị ka Ruggedman, bụ onye Naijiria na-agụ egwú si Ohafia, Abia State. == Ihe ndi okwuru == * Ihe niile ga-ekwe omume na Naijiria, ọ bụ naanị ndị na-erite uru na ọgba aghara na mba dị iche iche ga-ekwu dị iche. * A bụ m akụkụ nke obodo a nke ga-anọgide na-ekwu ụzọ doro anya ụzọ ndụ nwere ike isi mee ka ndụ dị mma maka anyị niile. * Ọ bụrụ na ịta ndị ọzọ ụta maka emeghị omume ị nweghị ike ime onwe gị na-eme ka ị hie ụra nke ọma n'abalị, nwee obi ụtọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/ruggedman/909/ e06ijg25eldg0kja7vi2gz5in2pzl22 Runtown 0 2111 11725 8037 2022-10-10T19:00:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20489135]] wikitext text/x-wiki == Runtown == Douglas Jack Agu (amụrụ 19 Ọgọst 1989), nke amara aha ya bụ Runtown, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-emepụta ihe. == Ihe ndi okwuru == * Ụzọ ị na-aga bụ nke ahaziri maka gị na ọ bụghị onye ọzọ * Ha na-ewepụ ume. Ha enweghị ike iwepụ ume * Ana m eme ya, achọghị m ikike == Ebenside == https://quotes.ng/authors/runtown/892/ jrmsrexrhuyt9uy9z2656jk0rqo92hr Rush Limbaugh 0 2112 11726 8052 2022-10-10T19:01:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q319072]] wikitext text/x-wiki [[Wg/ig/Rush Hudson Limbaugh|Rush Hudson Limbaugh]] [[Usòrò:Rush Limbaugh.jpg|thumb|right|Enwere m talent na mbinye ego sitere na... Chukwu.]] [[w:Rush Limbaugh|Rush Hudson [[Wg/ig/Rush Limbaugh|Rush Limbaugh]] III]]''' (Jenụwarị 12,[[1951]] - February 17, 2021) bụ onye nnabata redio US na onye nchekwa nchekwao ama ama. onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Achọpụtara Limbaugh maka nkwuwa okwu nkwuwa okwu, na-ebo ndị mgbasa ozi isi okwu ugboro ugboro maka ịkpa ókè agbụrụ, na-akatọ atumatu nnwere onwe na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ịkwalite ọnọdụ mgbanwe. == Okwu ndi okwuru == === 1980s === # Ihe iyi egwu kachasị egwu mmadụ bụ na ngwa agha nuklia nke USSR. # Ihe iyi egwu kachasị egwu mmadụ dị na USSR. # Udo apụtaghị ikpochapụ ngwa agha nuklia. # Udo apụtaghị na agha adịghị. # Agha anaghị emezigharị. # Ụwa nke anyị bụ ụwa nke eji ike eme ihe ike na-achị. # Enwere naanị otu ụzọ iji kpochapụ ngwa agha nuklia - jiri ya mee ihe. # Enweghị ike nweta udo site n'ịzụlite "nghọta" na ndị Russia. # Mgbe ndị America na-emegide America, ọ bụghị mgbe niile nwere obi ike na ihe dị nsọ; ọ na-adị ize ndụ mgbe ụfọdụ. # Ndị Kọmunist na-egbu. # Ma US, ma ọ bụ onye ọ bụla ọzọ, anaghị amanye ndị obodo ndị ọzọ nnwere onwe. # Nnwere onwe ka Chineke nyere. # Na USSR, udo pụtara enweghị mmegide. # Iji tọhapụ ndị mmadụ, udo {{DEFAULTSORT:Limbaugh,Rush}} tnwz35vq96txz2euml58c7px87i1o33 Ruskin Bond 0 2113 11727 8060 2022-10-10T19:01:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1380092]] wikitext text/x-wiki [[Ruskin Bond]] Ọ bụ onye edemede India sitere na agbụrụ Britain. ==Okwu ndi okwuru== *M… kwere ka ncheta m laghachi azụ n'oge m bụ nwata nwoke dị afọ iri, juputara na ahụike na nchekwube, mgbe ihe ịtụnanya m nwere na nnukwu egwuregwu nke ibi ndụ enwetabeghị nkụda mmụọ n'ihi ịdị adị ya. ==Edensibia== ** ''The Garlands on His Brow'' {{DEFAULTSORT: Bond, Ruskin}} gl9o8l6sp0looruo2wbcccrv58e4t4g Russell Hoban 0 2114 11728 8064 2022-10-10T19:01:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1353673]] wikitext text/x-wiki [[Russell Hoban]] Russell Conwell Hoban (February 4, 1925 - Disemba 13, 2011) bụ onye ode akwụkwọ mbata America. Ọrụ ya gbasara ọtụtụ ụdị, gụnyere echiche efu, akụkọ sayensị, akụkọ ifo ndị a ma ama, eziokwu anwansi, uri, na akwụkwọ ụmụaka. O biri na London, England, malite n’afọ 1969 ruo mgbe ọ nwụrụ ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Nke bụ́ eziokwu bụ na ihe a na-ahụ anya na ihe ndị a na-adịghị ahụ anya, oge dị n'oge a, enweghị ike itinye ya n'okwu; ihe kacha onye ode akwụkwọ nwere ike ime—nke a na-esikarịkwa ike nweta ya—bụ ide ihe n’ụzọ ga-eme ka onye na-agụ ya hụ onwe ya n’ebe ihe a na-apụghị ịkọwa akọwa na-eme na ibe ya. ==Edensibia== Edemede [[W: Russell Hoban|Russell Hoban]] na Wikiquote bekee hs6sjilbd7p7cpie7dyr9ifs5vuzoun Russell Simmons 0 2115 11729 8067 2022-10-10T19:01:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q962378]] wikitext text/x-wiki == Russell Simmons == Russell Wendell Simmons (amụrụ Ọktoba 4, 1957) bụ onye ọchụnta ego America, onye na-edekọ ihe, onye ode akwụkwọ na-ere ahịa oge anọ na onye na-akwado ọrụ nke ama ama na ụwa egwu, ihe nkiri, telivishọn, ejiji, ihe nkiri, uri, ihe nkiri. , na ego == Ihe ndi okwuru == * Na ahụmahụ m, ọ bụ naanị otu ihe ga-eduga gị mgbe niile ịga nke ọma: Nke ahụ bụ inwe ọhụụ na ịrapara na ya ... Ozugbo m nwere ọhụụ maka ọrụ ọhụrụ, m ga-agba ịnyịnya ahụ ọhụụ ruo mgbe wiilị. pụọ. * Ihe mgbochi ọ bụla pụtara n'ụzọ gị, tinye isi gị n'ala wee gafee ha. Ihe mgbochi ndị ahụ abụghị eziokwu. Ha bụ naanị ụzọ Chineke si nwalee gị. Ọ na-ajụ gị, 'Ị chọrọ ime ya ma ọ bụ na ị chọghị?' * Ebibila ezi ihe ta site n'iche ihe ọjọ ụnyahụ, hapụ ya! * Iji ọnụ ọchị meghachi omume na ụwa kama ịbụ ọnụ ọnụ, ifegharị kama mkpịsị aka etiti, ga-enyere gị aka ịdị ogologo ndụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/13606-Russell_Simmons kkbmie8h5kbfysnndpqotqa79hcq3uf Ruth Benedict 0 2116 11730 8070 2022-10-10T19:01:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q228822]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ruth Benedict.jpg|thumb|Ruth Benedict (1937)]] ''[[w:Ruth Benedict | Ruth Fulton Benedict]]''' (June 5, 1887 - Septemba 17, 1948) bụ ọkà mmụta gbasara mmadụ na onye akụkọ ifo America. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Site n'oge amụrụ ya omenala nke amụrụ [mmadụ] na-akpụzi ahụmịhe na omume ya. N'oge ọ nwere ike ikwu okwu, ọ bụ obere ihe e kere eke nke omenala ya." ** '' Ụkpụrụ Omenala [1934], nk. 1 '' *"Ụmụ anyị abụghị ndị a na-akwa iko na ndị a na-akwanyere ùgwù site n'oge ha bụ nwa ọhụrụ, dị ka ọ na-adị n'obodo ụfọdụ mgbe ochie. . . . Ha na- fundamentally ndọtị nke anyị onwe egos na-enye ohere pụrụ iche maka ngosi nke ikike." ** ''Ụdị Omenala, 7'' *"N’akụkọ ihe mere eme nke ụwa, ndị nyeworo aka n’ịzụlite otu ọdịbendị abụghị nanị ndị si n’otu agbụrụ, ndị si n’otu agbụrụ esonyebeghịkwa n’otu omenala. N'asụsụ sayensị, omenala abụghị ọrụ agbụrụ." **'' agbụrụ: Sayensị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị [1940], ch. 2 '' *"Ịkpa oke agbụrụ bụ ozizi nke otu agbụrụ na-amanye site n'okike ka ọ bụrụ nke a mụrụ n'afọ ma bụrụkwa ndị ọzọ ga-ebuli elu." **''Ọsọ: Sayensị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, 7'' *"Ndị nwere uche siri ike nwere afọ ojuju na ndịiche kwesịrị ịdị. Ha na-akwanyere ndịrịta iche ùgwù. Ebumnuche ha bụ ụwa emere nchekwa maka ọdịiche, ebe United States nwere ike ịbụ ndị America na-enweghị egwu udo nke ụwa, na France nwere ike ịbụ France, Japan nwekwara ike ịbụ Japan n'otu ọnọdụ ahụ." ** '' Chrysanthemum na Mma agha: Ụdị omenala ndị Japan [1967], p. 15." == Njikọ mpụga == [[W:|Ruth Benedict]] na Wikipedia Bekee. [[W:|Ruth Benedict]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Benedict, Ruth}} [[Òtù:wq/Ig]] ni1ijvchgejlhlt6tv1q6v5y8r4wteq Ruth Chinamano 0 2117 11731 8075 2022-10-10T19:01:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16016393]] wikitext text/x-wiki [[Ruth Chinamano]] '''[[w:Ruth Chinamano|Ruth Lottie Nomondo Chinamano]]''' (16 February 1925 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ZANU-PF na nwunye Josiah Mushore Chinamano. Ọ bụ nwanyị Xhosa mụrụ na Cape Town ma bụrụkwa dike agha ntọhapụ mba Zimbabwe. Ọ bụ onye otu Zanu-PF Central Committee na nwanyị di ya nwụrụ nke onye na-akwado mba ochie Cde Josiah Chinamano. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ndị ANC enweghị ike idi ịhụ na m emeghị ihe ọ bụla n'ụlọ ... ha họpụtara m onye isi oche nke Mashonaland South Province. ** [https://www.colonialrelic.com/biographies/ruth-chinamano] ==Njikọ Mpuga== * [[w:Ruth Chinamano|Ruth Lottie Nomondo Chinamano]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Chinamano, Ruth}} 92ymtyqzvwqricn8wvf7q9dvzkxdk33 Ruth Kadiri 0 2118 18133 18132 2024-02-02T22:14:33Z Ismo Komsi 663 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ruth Kadiri In " First Class.png|thumb|Ruth Kadiri In " First Class ” (2016)]] '''Ruth Kadiri''' bụ onye na -eme ihe nkiri Naịjirịa, onye na -enyocha ihu na onye na -eme ihe nkiri. == Kwotu == * "Ihe ụfọdụ na -aga maka ihe ka mma na -abịa. Hapụ." * "Mgbe ụmụ gị bịakwutere gị gwa gị okwu gbasara otu okwu, biko kwere ha!" == Njikọ mpụga == * https://quotes.ng/quotes/certain-things-go-for-better-things-to-come-let-go--31770 * https://www.entrepreneurs.ng/ruth-kadiri/ rxao0pg7iyw6j6v1mempajxnaw02zgw Ruth Nanda Anshen 0 2119 11733 8083 2022-10-10T19:01:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7383143]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Ruth Nanda Anshen|Ruth Nanda Anshen]]''' ([[w:|June 14]], [[w:|1900]] – [[w:|December 2]], [[w:|2003]]) bụ onye ọkà ihe ọmụma America , odee na nchịkọta akụkọ. == Okwu Okwuru== *"Ọ dịghị omimi nke ndụ na-enweghị ụzọ omimi, ọ dịghị eziokwu na-enweghị ụzọ nke eziokwu. ** ''Ihe omimi nke akọ na uche: Akwụkwọ ndenye maka ịlanahụ mmadụ'', pg. 108 (1994) == Njikọ mpụga == [[W:|Ruth Nanda Ashen]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Ruth Nanda Anshen]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Anshen, Ruth Nanda}} 4qv68r9cls6bqu4osj7vkylpn36axr4 Ruth Obih 0 2120 11734 8087 2022-10-10T19:01:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55759775]] wikitext text/x-wiki [[Ruth Obih]] '''Ruth Obih''' Amụrụ 1978 (afọ 43–44) Obodo Naijiria Ọrụ Ezigbo ụlọ ọchụnta ego Nhazi 3 itinye ego Mara maka Ntọala 3INVEST ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“M na-agbalịsi ike ka m dị mma, ana m agba mbọ ịrụ ezi ọrụ; Mgbe emechara ihe ndị a niile, ihe ọ bụla ọzọ na-arụ ọrụ.” *“Ndụ jupụtara n'ihe ịma aka, ma ị ghaghị ịnọgide na-aga n'ihu. Ị nweghị ike ịkwụsị ilekwasị anya ma ọ bụ nwee nkụda mmụọ n'ihi ọnọdụ ụfọdụ na-etinye onwe ha dị ka ihe egwu. Gosipụta uru gị ma mee ka ọrụ gị na-ekwu maka gị. Gaa n'ihu ma tinye mgbalị gị n'ihe a kpọrọ gị ime, na njedebe ya, ị ga-enwe ihe mere ị ga-eji mụmụọ ọnụ ọchị. Ị nweghị ike ịkwụsị inwe olileanya n'ihi na ụwa na-echere mpụta gị. " *“Ihe kasị mma mere m ka bụ ọkàiwu. Enwere m nhọrọ taa imeghe anya m, ahụkwara m onwe m n'otu ụlọ ọrụ penthouse na-arụ nnukwu ụlọ ọrụ iwu ma ka na-akpọ mgbọ na 3Invest." *"Ụlọ ọrụ na-ere ụlọ bụ ndị nwoke na-achị mana dị ka nwanyị nọ n'etiti ha, ọ na-ewusi m ike n'ihi na ọ bụ ezie na m nwere ike ime ka nwoke n'ihi ọdịdị nke azụmahịa, enwere m ike iche dị ka nwanyị bụ onye m bụ. Ịmara onye ị bụ na ihe ịchọrọ imezu dị oke mkpa. Ị gaghị adị ka onye na-adịghị ike n'ihi na ị bụ nwanyị; ị nwere ike nweta ọkwa dị elu ma mee ihe yiri ka ọ gaghị ekwe omume ma ọ bụrụ na ị kwenyere." <ref>https://konnectafrica.net/ruth-obih/</ref> ===Ebenside=== p6hz8cu37qpm6rurtj0dy5pflh54f3v S. E. Hinton 0 2121 11735 8090 2022-10-10T19:01:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q117425]] wikitext text/x-wiki ''[[w:S. E. Hinton|Susan Eloise Hinton]]''' (a mụrụ [[w:|Julaị 22]], [[w:|1948]]) bụ onye odee America akacha mara maka [[w:Young-adult novel|akwụkwọ akụkọ na-eto eto]] na [[w:Oklahoma|Oklahoma]], karịsịa ''[[w:|The Outsiders (novel)]]'', nke o dere n'oge [[w:agụmakwụkwọ sekọndrị na United States| n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị ]]. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w:Tex (akwụkwọ akụkọ)|Tex]]'' (1982) === * “Mace,” ka m kwuru, [[w:|echiche]] tụrụ gị n’anya, “ọ̀ dịtụla mgbe ị chere na [[w:|ndị mmadụ]] nọ n’ime [ụgbọ ala] ahụ nwere [[w:|akụkọ]] dị iche iche nye ha, na ọ [[w:|dị mkpa]] nye ha dị ka ihe anyị si dị anyị, ma anyị amaghị ihe ọ bụla gbasara ya.&nbsp; nọ na-agafe anyị na [[w:|okporo ụzọ]] ma anyị amaghị ya.&nbsp;Dịka mgbe ụfọdụ anyị [[w:|na-ezute] ndị mmadụ na-amapụ ha ma ghara [[w:|ihụ] ha ọzọ ma anyị amaghị ihe kpatara ụzọ na-agafe. " ** Ch. 5 * "Ọ bụ [[w:|ịdị ịtụnanya]] ịnọ naanị gị n'ebe ndị mmadụ juputara." ** Ch. 5 ** M [[w:|chetara]] ihe Jamie kwuru, na [[w:|ịhụnanya]] anaghị edozi ihe ọ bụla.&nbsp; Eleghi anya.&nbsp; Ma ọ [na-enyere aka]." ** Ch. 12 ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|S.E. Hinton]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[Wikiquote:|A. E. Hinton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hinton, S. E.}} [[Òtù:wq/g]] 04nr53p3a7hdz6hrpe4ztue3jit9b0v S. Renee Bess 0 2122 11736 8093 2022-10-10T19:02:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106839260]] wikitext text/x-wiki [[S. Renee Bess]] '''S. Renee Bess''' S. Renée Bess bụ onye odee America si Pennsylvania onye edemede ya lekwasịrị anya na nnochite anya agbụrụ dị iche iche na omenala na akwụkwọ, isiokwu mmekọrịta mmadụ na ibe ya, omenala ndị America na America, mmekọ nwoke na nwanyị, nwanyị, ụmụ nwanyị mgbagwoju anya, na mmekọrịta ezinụlọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ọ dị ka ị naghị eji n'aka na isi ojii gị." "Kedu ihe ị na-ekwu. Ama m na m bụ onye oji.” "Ị nwere? Ị gaara ghọgbuo m. Ọtụtụ n'ime ndị enyi gị abụghị ... <ref>https://tealeavesamemoir.wordpress.com/tag/renee-bess/</ref> ===Ebenside=== 08vafu3gmjmksumf4igguod4s9wcis9 Saara Kuugongelwa 0 2123 11737 8098 2022-10-10T19:02:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7395683]] wikitext text/x-wiki [[Saara Kuugongelwa]] [[Usòrò:2020 Saara Kuugongelwa-Amadhila (cropped).jpg|thumb|Saara Kuugongelwa]] Saara Kuugongelwa (amụrụ 12 Ọktoba 1967) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Namibia nke na-eje ozi ugbu a dị ka Prime Minister nke Namibia kemgbe 21 Maachị afọ 2015. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye minista na-ahụ maka ego na 2003–2015. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *The ndokwa nke n'oche nkwagharị ga-mere-lebara ụfọdụ nsogbu (n'ihi na ndị nwere nkwarụ) ndị dị otú ahụ dị ka mwekota n'ime otu nakwa dị ka ohere ahụ ike na isi ọrụ ma jupụta ọzọ gaps. Anyị nwere ike ikwu okwu banyere ihe mmenye ma ọ bụrụ na anyị na-eme abụghị-ike ka ndị mmadụ, na mgbọrọgwụ larịị. ==Njikọ mpụga== *[[Saara Kuugongelwa]] 1n60f1vfrw42k7ktj5wo2vc3dsyghsd Sade (singer) 0 2124 8100 8099 2022-10-10T11:40:06Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Sade (singer) == Helen Folasade Adu CBE (Yoruba: Fọláṣadé Adú [fɔ̄láʃādé ādú]; amuru 16 Jenuarị 1959), onye amara dika Sade Adu ma obu nani Sade (/ ʃɑːˈdeɪ/ shah-DAY), bu onye Naijiria amụrụ onye Britain na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. mara dị ka onye ndú na-agụ egwú nke ya eponymous ìgwè. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe m banyere n'ime studio, m na-apụ kpamkpam. M kwere ka mmetụta uche m pụta. * Anaghị m agwụ ike ngwa ngwa. Abụghị m ụdị onye ahụ. * M na-ahụ onwe m mgbe niile dị ka onye na-egwu egwu karịa onye ama ama. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sade-adu/570/ dsop4zoopgp4oyz5abvuz4tmq2xjwik Sade Adeniran 0 2125 11738 8103 2022-10-10T19:02:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7397779]] wikitext text/x-wiki == Sade Adeniran == Sade Adeniran (amuru na afo 1960) bu onye odee na Naijiria nke akwukwo mputa ya. == Ihe ndi okwuru == * 'Chegodị echiche nke a' bụ akụkọ ifo banyere otu nwa agbọghọ a mụrụ na Britain toro n'otu obodo nta dị n'Africa == Ebenside == https://www.goodreads.com/book/show/3752261-imagine-this sru1pwohgprxyty7whr2t2xjt3ecsbk Sade Adu 0 2126 11739 8110 2022-10-10T19:02:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q194187]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sade Adu 1.jpg|thumb|Sade Adu]] '''Sade Adu''' (ufodu na-akpo ya naanị Sade), bụ onye Naịjirịa bụ onye na-agụ egwu, onye na-ede abụ, na onye na-eme ihe nkiri, nke a maara dị ka onye na-agụ egwu nke otu egwu akpooro Sade. Otu n'ime ndị na -eme ihe nkiri [[Britain]] na-eme nke ọma na akụkọ ntolite, a na-ahụkarị ya ka ọ na-emetụta egwu nke oge a. == Kwotu == * Ozugbo m meputara otu egwu, ọ bụghịzi nke m. Na nke ahụ bụ ebumnuche ebumpụta egwu: ịbụ nke ndị mmadụ. == Njikọ mpụga == * [https://www.azquotes.com/quote/985151 Sade Adu] i7z9e0ylt2td74c0jom1eqg3vqxrmp3 Saeed Jones 0 2127 11740 8113 2022-10-10T19:02:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q25324743]] wikitext text/x-wiki == Saeed Jones == Saeed Jones (amuru Nọvemba 26, 1985) bu onye odee America. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ị na-ahụ n'akwụkwọ a bụ ọchịchọ m na-emegbu onwe m. Ọ malitere mgbe m bụ nwa nwoke nwere mmasị nwoke na-eto eto na ala ịta ahịhịa. Ndị mmadụ anaghị akparị m; ụmụaka anaghị atụba m n'ime mkpuchi ma ọ bụ na-akpọ m mkparị n'ihu m. Ọdịbendị ka ukwuu kwadoro ihere—nke ịkpa ókè agbụrụ na inwe mmasị n'ebe mmadụ nọ—bụ ezie na ná nzaghachi, amalitere m imegbu onwe m. Amalitere m ịkọrọ onwe m ihe ọjọọ banyere onwe m. Ọ bụ ezie na m na-etolitekarị n'ịkpọ onwe m asị, ịdị mfe na ịdị ike na ikwu eziokwu banyere onwe m bụ akụkụ dị mkpa nke edemede m… == Ebenside == https://bookpage.com/interviews/24492-saeed-jones-biography-memoir#.Xd7p5PlKjcs s5uyv8w152jtafug62ubau4ndk51hsj Said Adrus 0 2128 11741 8116 2022-10-10T19:02:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21455836]] wikitext text/x-wiki [[Said Adrus]] '''Said Adrus''' Adrus bụ onye omenkà onye Uganda-British amụrụ na 1958 na Uganda. N'ime 1980s, a kọwawo onyonyo ya dị ka eserese kọmputa na kwaaji. O mechara tụgharịa gaa na mgbasa ozi agwakọta na ụzọ mgbasa ozi dị iche iche nke na-arụ ọrụ, na-anwale ihe onyonyo na-akpụ akpụ na ntule ihuenyo. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enwere m ike ịgwa gị na m hụrụ gị n'anya ugboro ole ị nwere ike iguzo ịnụ ya, mana ihe niile ọ na-eme na-echetara anyị na ịhụnanya ezughị. Ọdịghị nso. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/1368933.Mark_Andrus</ref> ===Ebenside=== 3vcusht6c50xjzianwpxh6tfwc3bip6 Saidiya Hartman 0 2129 11742 8119 2022-10-10T19:02:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7399969]] wikitext text/x-wiki == Saidiya Hartman == Saidiya Hartman (amuru 1961) bu onye odee na prọfesọ America. == Ihe ndi okwuru == * Ihe m na-echeta na ebe m na-amalite bụ nkọwa zuru oke nke kwekọrọ na punctum, oge ndụ, ọdịdị nke ihe, ọchịchịrị nke ime ụlọ, na-arịọ m arịrịọ, ọtụtụ mgbe n'ihi na ọ na-anọchi anya oghere ma ọ bụ oghere. ntughari. * Enwere oghere atọ a ma ọ bụ ihe owuwu ụzọ mbata nke bụ ezigbo ntọala maka ọrụ m: Atlantic, njide, na okirikiri. Ma echere m na okirikiri ahụ bụ ihe dị n'etiti mgbe ị na-agbalị ịkọwa echiche ndị isi ojii na nkà ihe ọmụma nke ịgba ohu… == Ebenside == http://www.thewhitereview.org/feature/interview-saidiya-hartman/ 0ve4w8cubr979wn4gns41fn4w5wct3u Saint Obi 0 2130 11743 8122 2022-10-10T19:02:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7401964]] wikitext text/x-wiki == Saint Obi == Obinna Nwafor (amuru na onwa Novemba 16, 1965) nke amara dika Saint Obi, bu onye omere, onye na-emeputa ihe na onye isi ala Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Achọrọ m ime ihe ịga nke ọma ebe m nọ na otu n'ime ụzọ isi mee ihe ịga nke ọma ebe m nọ bụ imechi ọnụ m. * Ọtụtụ mmekọrịta ndị a na-eme ememe na ibe akwụkwọ akụkọ adịghị eme ya n'ezie == Ebenside == https://quotes.ng/authors/saint-obi/1531/ ka4twv1cyqdk4mrisz4jluw8fbgzncf Sally Ride 0 2131 13783 11744 2023-05-25T22:33:27Z Tallon nollat 371 wikitext text/x-wiki '''Sally Kristen Ride''' onye amụrụ na May 26, 1951 – nwụrụ na July 23, 2012 bụ onye na-aga n'igwe nakwa Fizisist. A mụrụ ya na [[w:Los Angeles|Los Angeles]], O sonyere ndi NASA na 1978 bụrụ nwanyi nke atọ nke mba [[w:America|Amerika]] gara na n'igwe. Ọ bụ nwanyị nke atọ na-agaala n'igwe ka USSR Kosmonọts [[w:Valentina Tereshkova (1963) na [[Svetlana Savitskaya (1982) gasiri. [[Usòrò:Sally Ride (1984).jpg|thumb|Sally Ride (1984)]] ==== Ihe ndi okwuru ==== * "A chọrọ m ka echetam dika onye ụjọ na-atụghị ime ihe ọ chọrọ ime nakwa onye foro ntụtụ taa i ji nweta ihe ọchọrọ." <ref>https://kidadl.com/articles/sally-ride-quotes-from-the-first-american-woman-in-space</ref> * "Ndụmọdụ kachasi mma m nwere ike inye onye ọ bụla bụ ịgbali mata onwe gị na ihe ịchọrọ ime, ụjọ atụla gi ịga ụzọ ahụ maa mee ihe ọbụla kwesiri, gbasie mbọ ike inweta ya."<ref>https://www.azquotes.com/author/12343-Sally_Ride</ref> ==== Ebemsidee ==== 49ndksey2hbxu59p6mefmzus5igi8a4 Salma Hayek 0 2132 11745 8130 2022-10-10T19:02:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q125106]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Salma Hayek-9894.jpg|thumb|right|Hayek na Ememme Nkiri Mba Nile nke Berlin nke iri asaa na 2020]] ''[[w:Salma Hayek|Salma Hayek Jiménez]]''' (a mụrụ [[w:|2 Septemba]] [[w:1966]]) bụ onye omere onye America na Mexico, amụrụ na Coatzacoalcos, Veracruz, Mexico. == Okwu Ndi okwuru== *''Tupu ime ihe ọ bụla, chee echiche. Ọ bụrụ na ị na-eme ihe na-agbalị na-amasị mmadụ, ka a hụrụ n'anya, nabata ma ọ bụ ọbụna na-adọta mmasị mmadụ, kwụsị na-eche echiche. Ọtụtụ ndị mmadụ na-arụsi ọrụ ike ịmepụta ihe oyiyi, ha na-anwụ n'ime usoro ahụ. '' '' Iso onye na-ezighị ezi dina bụ otu ihe, mana ọ bụghị iji condom maka ịchọrọ ime mmadụ mma, ma ọ bụ n'ihi na ị nọ na afụ ịhụnanya. , bụ nke ọzọ. … A sị m na anyị anaghị arụsi ọrụ ike n'ịgbalị ịmasị ndị mmadụ." ** Dịka ekwuru na [http://www.femalefirst.co.uk/health/3382004.htm" Mgbasa Ozi Condom Salma Hayek" na womenfirst.co.uk] *"Ọ dị nnọọ mfe inwe mmetụta na-egbu mmadụ mgbe ị hụrụ ya n’anya." ** "Mkparịta ụka ya na Salma Hayek" (2002) *"Ihe kacha [[w:Frida|Frida]]]wetara na ndụ m bụ udo a. M ka na-enwe mmasị n'ihe, ma mmasị m adịghị agbasasị agbasa na ọ bụghị mkpa. Ọ dị ike karịa n'ihi na ọ na-abịa na ntọala a na udo. Na ọ bụ maka usoro ahụ, ọ bụghị maka nsonaazụ ya." ** "Mkparịta ụka ya na Salma Hayek" (2002) ===Ajụjụ ọnụ=== ''' (2003) === :<small>ajụjụ ọnụ [[w:|Oprah Winfrey]] na [https://web.archive.org/web/20080907165837/http://www.oprah.com/omagazine/200309/omag_200309_ocut.jhtml ''O'' magazine ("Passion": September 2003)]</small> * '''Abịara m ebe a ma chọpụta na Bekee m na-akpachaghị oke, ọ tụrụkwa egwu. N'oge na-adịghị anya, achọpụtara m na ọ gaghị esi ike ịmụta - ọ ga-abụ ihe na-agaghị ekwe omume.''' Okwu m dị egwu. Na Mexico, ọ dịghị onye na-ekwu, "Ị na-asụ Bekee na ụda olu dị mma." Ị na-asụ Bekee ma ọ bụ na ị naghị: Ogologo oge ị nwere ike ịkparịta ụka, ọ dịghị onye na-eche banyere ya. Ma okwu accent ghọrọ nnukwu okwu na ndụ m. Ma ha chere na m na-agba ara na Mexico mgbe m kwuru, "M na-aga Hollywood." Ọ dịghị onye chere na m nwere ike ime ya. *"M na-atụkwa ụjọ na m bụ onye na-eme ihe nkiri na-adịghị mma, n’ihi na m na-aghọ onye a ma ama ngwa ngwa, na-akpakwa ndị mmadụ ego. Mgbe ị na-akpa ego, ha agaghị agwa gị ma ị dị mma ma ọ bụ ihe ọjọọ. Ha achọghị ịma. Amaara m na ọ bụrụ na m nwere talent ọ bụla, nke a ga-egbu ya. Ọ dịghị mgbe m chọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri ọjọọ a ma ama!" *"'''Achọrọ m inwe olu, ọ dịkwa mma ma ọ bụrụ na agaghị m abụ onye a ma ama ma ọ bụ baa ọgaranya.''' Ma nke a bụ otu ihe m mụtara: Olee otú ị ga-esi amata ihe bụ ezi nrọ gị na ihe ọ pụtara. ọ bụ nrọ ị na-arọ ka ndị ọzọ hụ gị n'anya? … ''' Ihe dị iche dị mfe nghọta. Ọ bụrụ na usoro a na-atọ gị ụtọ, ọ bụ nrọ gị. … Ọ bụrụ na ị na-edi usoro a, na-achọsi ike maka nsonaazụ ya, ọ bụ nrọ onye ọzọ." *"M ga-anụ, "N'ihi na ha kwụrụ nwoke ahụ, ọ dịghị ego maka nwanyị ahụ." Ugboro ole ka ị chere na m nụrụ nke a? Ugboro ugboro. Mgbe ahụ, aghọrọ m akara mmekọahụ. Ugbu a, olee otú nke ahụ si mee? Amaghị m kpọmkwem oge ọ mere, mana na mberede, m bụ bọmbụ. Otu m siri chọpụta nke a bụ m mere ''Desperado''. Ọ na-esiri m ike na ọnọdụ ịhụnanya ahụ. Akwara m ákwá n'oge ihunanya niile. Ọ bụ ya mere na ị na-ahụtụbeghị ogologo iberibe ihunanya — ọ bụ obere iberibe iberi ọnụ. Ana m akwa ọtụtụ oge ka ha were obere iberibe. O were awa asatọ kama otu awa. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ịchụpụ m. … N'ihi na achọghị m ịgba ọtọ n'ihu igwefoto. Oge dum, m na-eche banyere nna m na nwanne m nwoke ... Ma mgbe ihe nkiri ahụ pụtara, m gụrụ nyocha mbụ. Gịnị ka ha na-ekwu banyere m. "Salma Hayek bụ ogbunigwe." Anụrụ m na mgbe ihe nkiri mere ihe ọjọọ ebe a, ha na-ekwu na ọ bụ bọmbụ. Ya mere, m na-ebe akwa. Na-eche na ha na-ekwu, "Onye na-eme ihe nkiri ahụ dị egwu! Ọ bụ bọmbụ! Salma Hayek bụ akụkụ kasị njọ nke ihe nkiri ahụ!" M kpọrọ enyi m wee sị, "Ndị nkatọ na-ebibi m!" Ọ sịrị, "Ee e, ha na-ekwu na ị na-enwe mmekọahụ." Na mgbe ahụ, m na-elele niile reviews, na onye ọ bụla kwuru na m bụ nnọọ sexy. Ya mere enwere m mgbagwoju anya. M kwuru, "M na-eche ma nke ahụ ọ dị mma ka ọ dị njọ." Anụ m, "Ee, nke ahụ dị mma." Mgbe ahụ ''M na-eme nzuzu Rush In'', abụ m nwanyị dị ime. Ha na-asịkwa na m na-enwe mmekọahụ ọzọ! M na-aga, "Ma m dị ime!" Adịghị m ọtọ na ihe nkiri a, ha na-ekwukwa na m na-enwe mmekọahụ. Ma mgbe ahụ ọ ghọrọ ihe na-akụda mmụọ - echere m, echere m na m belatara ugbu a. Nke ahụ bụ naanị ihe m nwere n'echiche ndị a." *"'' Ọ dị mma ịbụ sexy, mana mgbe nke ahụ bụ naanị ihe ha nwere ike ịhụ - mba." *"Echiche gị bụ otu ihe. Ị bụ onye a ma ama ugbu a, ị bụ onye a ma ama bụ bọmbụ. Yabụ na mberede, ọ bụ naanị otu ahụ ka m ga-esi enweta ọrụ. Yabụ na m ga-abụ akụkụ ahụ. Ha na-agwakwa gị otu a ka i si eme ya. Otu onye nduzi gwara m n'ezie, "Achọrọ m ịnụ ka ị na-ekwu okwu dumber na ngwa ngwa." … O chere na ọ bụ ihe ọchị ka nwa agbọghọ ahụ bụrụ onye ogbi. M mechara sị, "Nke ahụ bụ ya, nwoke - enweghị m ike ime nke a ọzọ." M na-aga nzukọ n'oge a na-ese fim, ndị nduzi na-ajụkwa, sị, "Gịnị ka ị chere maka edemede ahụ?" M ga-asị, "O nwere ọtụtụ nsogbu." Ha gbagwojuru anya. Nke ahụ abụghị ihe ha chọrọ n'aka m. … Ya mere, abụchaghị m ewu ewu. N'otu oge m kwuru, "Achọghị m ime nke a - ọ bụghị nrọ m." Ya mere, m kwuru, sị, "Aga m amalite ụlọ ọrụ, m ga-emepụtara m ọrụ, m ga-emepụta ọrụ maka ụmụ nwanyị Latin ndị ọzọ." N'ihi na m ruru n'ókè nke m na-akwa ákwá mgbe niile. Enwere m nhụsianya. Enwere m obi nkoropụ" *"Enwere m onye nkụzi na-eme ihe nkiri nke gwara m otu oge na ọ dịghị mgbe ị ga-enwe ike ịmepụta ihe site na nkasi obi. Iji mee nke ọma dị ka onye na-eme ihe nkiri, ị ga-agbanye onwe gị na nsọtụ. Mgbe ahụ ruru gị ala, ị ka nọkwa n'ịnyịnya ibu gị. Mgbe ụfọdụ, anyị na-anọdụ ala na ịnyịnya ibu anyị ọbụna na-eji ihe ndị na-adịghị amasị anyị. Nkwa ákwá, ịkwa ákwá, ịghọ onye e merụrụ ahụ, obodo a-adịghị amasị m-n'ihi na m-Mexican nwere ike ime ka m kwuo, "Nke ahụ bụ ya - ịkpa ókè agbụrụ na-elekọta nsogbu m niile. " …Echere m na ọ bụ ya mere o ji esiri anyị ike ime nke ọma, n'ihi na anyị nwere eriri mara mma ma dị mma. Ọ dị ebe ahụ, dị." *"A na m agbalịrị ime ''[[w:Frida|Frida]]'', mana m ga-anọdụ ala na mwute m n'ihi na ọ siri ike. Ma ugbu a, m na-amụ ihe ọhụrụ. Ya mere, echere m, nke a bụ ihe m chọrọ ime. ''Achọrọ m ime otu ihe nkiri na ọ bụrụ na m anwụ n'echi ya, amaara m na m hapụrụ otu ihe n'ụwa a nke m ji nnọọ mpako, nke ndị ọzọ pụrụ ịhụ, nke pụtara ihe nye m, nke nwere olu m. ''' N'ihi na Chineke ekwela ka m nwụọ echi, abụ m ogbunigwe n'oge ndụ m niile. … Mgbe ahụ, iwe were m nke ukwuu, asịrị m, abụrụla m ihe ha kpebiri na m bụ. Kedu mgbe m dabara na ọnyà a? Otu onye kpebiri na m bụ nke a, m wee bụrụ nke ahụ. M wee sị, "M ga-agbanwe ya ugbu a, m ga-akọwa onwe m." * Ị ga-enwe ike isi n’ebe unu na-akpa pụọ ​​mgbe oge na-aga ịpụ—na ị ghaghị ịkụziri ụmụ gị nke a. Ọ bụ ụzọ kachasị mma isi hụ ụmụ gị n'anya, n'ihi na mgbe ahụ, ha ga-amụta nke a n'aka gị - na ị nwere obi ike isi na mmekọrịta gị pụọ mgbe ị na-enweghị obi ụtọ. Ị ga-eme ihe ị ga-eme. Na ụmụaka ga-aghọta ya. Echere m na anyị kwesịrị ịkụziri ụmụ anyị nwoke na ụmụ anyị nwaanyị ihe a mgbe ha ka dị obere—11, 12. Ha kwesịrị ịghọta na ihe mere i ji daba n'ọnọdụ mgbe ị ka dị obere, mgbe ị na-aghọtaghị ihe ị chọrọ, nakwa n'ihi na ọ bụghị ihe ị chọrọ. ị gere onye ọ bụla ọzọ ntị. ''Ụmụ gị nwere ike ha agaghị ege gị ntị - yabụ na ị ga-enwekwa obi ike ịkwanyere nrọ ha ugwu.'''… Echere m na onye ọ bụla maara nke a. Anyị na-enwe mmetụta ahụ erughị ala maka ọnọdụ ndị anyị nọ na ya, ma anyị aghọtaghị ihe kpatara ahụ adịghị anyị mma. Ma mgbe ahụ, anyị chọrọ ịma ihe ga-abụ nhọrọ ọzọ." * '''Amụtala m na ndụ ndị ọzọ'... Ihe na-arụ ọrụ na mmekọrịta nke ọha mmadụ abụghị ime ka mmekọrịta ahụ bụrụ ọha - idebe ya dị ka nke onwe dị ka ọ pụrụ ịbụ. . M na-enyo ndị ga-eme ka ụwa mara otú ha hụrụ ibe ha n'anya. Ọ na-ewute ntakịrị mgbe ị ga-etu ọnụ maka ịhụ mmadụ n'anya. Ụdị nkwupụta ahụ adịghị egosipụta mgbe nile oge eziokwu dị n'etiti mmadụ abụọ na-eche nnọọ banyere ibe ha. Mgbe eziokwu ahụ dị, ị chọghị ka ndị ọzọ mara ya. Ma mgbe mmadụ hụrụ gị n'anya n'ezie, ị chọghịdị ka onye ahụ hụ gị n'anya. Mmetụta ịhụnanya dị egwu, ma ọ pụtaghị na e nwere ịhụnanya - na ngosipụta ihu ọha nke ịhụnanya na-abụkarị ihe ngosi." *"''Ọ bụrụ na i meghere ndị ọzọ ụzọ ka ha nwee echiche banyere mmekọrịta gị, ọ pụrụ ịdị ize ndụ. Chọta ihe ị chọrọ, ọ bụghị ihe onye ọ bụla chọrọ maka gị. A kụziiri ụmụ nwanyị na ka ha wee nwee ọnọdụ n'ụwa, njirimara, ha ga-alụrịrị ma mụọ ụmụ. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ ndụ ị chọrọ n'ezie, ọmarịcha. Mana maka ọtụtụ ụmụ nwanyị, alụmdi na nwunye bụ naanị mkpa ụwa mara na mmadụ chọrọ ka ha nwee ike ịsị, "Nke a bụ nkwekọrịta iji gosi na m hụrụ gị n'anya na m ga-enyefe gị n'oge ndụ m niile." Maka ụmụ nwanyị ndị a, ọ nweghị nkwekọrịta ha nhata enweghị nkwado - na, yabụ, enweghị ihe kpatara ịdị adị.''' *'''Ọ dị mma inwe mmekọrịta, mana ụmụ nwanyị riri ahụ. Ị nwere ike inwe mmekọrịta gị na Chineke. Na ọdịdị. Na nkịta. Mụ na onwe gị. Ma ee, ị nwekwara ike inwe mmekọrịta gị na nwoke, ma ọ bụrụ na ọ ga-abụ nke shitty, ọ ka mma ka gị na okooko osisi gị nwee mmekọrịta.''' Amaara m ọtụtụ ụmụ nwanyị owu na-ama bụ ndị lụrụ di na nwunye! Ị ga-amata uru ịdị adị gị n'agbanyeghị nwoke, n'agbanyeghị mmetụta ịhụnanya nke mmetụta uche, ọbụlagodi n'agbanyeghị ọrụ. Gịnị mere ihe ndị a ga-eji kwado gị dị ka mmadụ? *'''Kwa ụbọchị, m na-akọwa onwe m. Ama m onye m bụ taa. Anaghị m ekwe gị nkwa ihe ọ bụla maka echi'' - anyị nwere ike ịnwe ajụjụ ọnụ na nke ahụ dị nnọọ iche! <br> Ị ma ihe ọzọ? Enwere m ekele maka ogbunigwe ahụ maka na ọ bụrụ na ọ gaghị enweta m ebe o nwetara m, agaraghị m anọ ebe m nọ taa. Ma nke a bombu ihe; o meela ugbua. O jere m ozi. M wee si na ya pụta ka oge na-aga ka m ghara ijere ya ozi. M na-echebu, enweghị m ike ichere ruo afọ 35, mgbe ndị mmadụ na-eche na m mere agadi nke ukwuu ịbụ bọmbụ. Ma eleghị anya, m ga-enweta akụkụ ndị dị mma. Ma ọ gaghị eme otú ahụ. … Naanị n'ihi na ara gị dị nro apụtaghị na ị ga-enweta nnukwu ọrụ. Ị ga-atụfu." *"Dị ka ọ dị mkpa ka ndị na-emepụta ihe na-etinyekwu uche na ọrụ nwanyị, ọ dị mkpa ka anyị weghara ọnọdụ a ma kọwaa onye anyị bụ. N'ihi na ọ bụrụ na ha na-enye anyị akụkụ, ọ bụ ha si ele onye anyị bụ. Ihe dị mkpa bụ na anyị na-akọwa onye anyị bụ ma ghara ichere ka ndị ikom ahụ nye anyị ọrụ." *"Obi dị m ụtọ na ọ naghị adị m mfe, n'ihi na amụtala m ọtụtụ ihe site n'ịchọpụta ihe niile n'onwe m na ịmepụta ihe maka onwe m. Ugbu a enwere m ike ịkụziri ọgbọ ọzọ ihe m mụtara. ''Agaghị m abụ naanị ihu mara mma nke na-apụ n'anya. Amụtala m ka esi emepụta ihe, iduzi, ide ihe. Enweghị m ike ịwụfu ya n'ụzọ dị mfe ọzọ. Mgbe m dị afọ 60, enwere m ike ịnọgide na-eduzi. Enwere m ike n'ezie, n'ezie inwe olu na-eme mgbanwe.''' *"Achọrọ m imeri ya maka otu ihe kpatara ya - iziga Oscar n'ụlọ [Frida Kahlo] dị na Mexico, ebe Frida n'onwe ya bibu. Ọ ga-eme ka anya mmiri gbaa m ugbu a. Achọrọ m onye Mexico ọ bụla batara n'ụlọ ngosi ihe mgbe ochie ahụ ka ọ cheta na ihe kpaliri m ime fim a, ịrọ nrọ a, nwere ihe niile metụtara ebe m si bịa - na ''Akwụsịghị m nrọ ruo mgbe m mechara ihe nkiri ahụ. . Mana nrọ ahụ bụ ihe nkiri ahụ, ọ bụghị Oscar." *"N'abalị, m na-eteta ma chee echiche, Olee ụcha ga-eme ka ahụ́ ruo m ala ma m banye n'ime ebe ịsa ahụ́ ruo otu awa? Achọrọ m ka onye ọ bụla na-arọ nrọ maka ndụ mara mma mara na m ga-ere ahịa ịsa ahụ dị mma n'ụbọchị ọ bụla maka ikiri ụkwụ, ntutu isi, etemeete, uwe siri ike, foto, obere okwu." *'''Ọ bụghị ihe nwute? N'ụwa anyị, ụmụ nwanyị anaghị akwado ụmụ nwanyị ndị ọzọ nke ọma - ugboro ole ka anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ iji mee mgbanwe? Mgbe ụfọdụ, anyị na-akpaso ibe anyị obi ọjọọ. Anyị chọrọ ịbụ ụmụ nwanyị nwere onwe, mana anyị amataghị onye anyị bụ dịka ụmụ nwanyị. Ọ bụ maka anyị na-achịkwa, n'ihi na anyị na-agbasa naanị ụta. Anyị na-eme mkpesa banyere ụwa, mana anyị ahụghị ụmụ nwanyị ndị ọzọ n'anya. *"N'ihi na e nweghị ụlọ ọrụ ma ọ bụ akụkụ maka ụmụ nwanyị Latin mgbe m bịara ebe a, ọ dịghị n'ezie asọmpi. Mụ na [[w:|Jennifer Lopez]] bụ ndị mbụ, echere m na Jennifer bụ onye ibe m na mmalite. Echere m na ọ dị mkpa ka ndị ọzọ hụ mmadụ abụọ n'ime anyị, n'ihi na ma eleghị anya mgbe ahụ, a pụrụ iche anyị dị ka ihe na-emekọ ihe ọnụ. Ebe ọ bụ na o nweghị ụda mba ofesi, Jennifer nwara akụkụ ụfọdụ m na-enweghị ike inweta. E nwere ugbu a ndị ọzọ nwere ụda olu - [[w:|Penelope Cruz]], [[w:|Antonio Banderas]] - ma n'uche, Antonio na Penelope si Europe, ọ bụghị Mexico. Ọ bụ naanị ugbu a ka ihe mgbochi ndị Mexico na-ebuli elu ka ndị America ghọtara na anyị dị ntakịrị karịa ndị ọrụ na-akwaga mba ọzọ. M na-anụ ka ụfọdụ Latinos na-ekwu, "Oh, mba, mba, mba, cliché na anyị bụ òtù òtù, nke ahụ dị njọ - anyị ga-egosi onye ọ bụla na anyị bụ ndị ezinụlọ." '''Nnọọ? Nke ahụ bụ cliché ọzọ! Ọ na-ewepụ onwe gị n'otu igbe iji tinye onwe gị na nke ọzọ. Ụzọ isi lụso cliché ọgụ abụghị site n'ịmepụta nke ọzọ. Ihe na-agbaji cliché bụ mpụta nke ndị siri ike.''' Nke ahụ bụ ụzọ isi kwuo, "Ị maghị anyị n'ezie - yabụ mgbe ị na-ele m anya, ma ọ bụ mgbe ị na-ele nwanne m nwanyị anya, na-emeghe kpamkpam maka ihe ọ bụla. Ị maghị ndị anyị bụ!" <br> Ebe a ndị mmadụ amaghị igbe ha ga-etinye m n'ime. Esighị m na Bronx, esighị m East LA, yabụ na ha amaghị ka ha ga-akpọga m ma ọ bụ ihe ha ga-akpọ m!" *"Onye ọ bụla kwuru otú a ga-esi emekpa ndị nduzi ahụhụ. Ahụtụbeghị m ihe ụtọ dị ukwuu ná ndụ m!" *"Amaghị ihe n’ebe ụfọdụ na-atụ m ụjọ. Ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ụwa na-atụ m ụjọ. Iwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị gburugburu ụwa na-atụ m ụjọ. Enweghị ịhụnanya n'ụwa na-atụ m ụjọ. Ime ihe ike na-atụ m ụjọ." *"Achọrọ m iduzi ihe nkiri na Mexico, na Spanish. Akụkọ a gbasara ka mgbe anyị dị obere, nrọ anyị na-acha mara mma ma buru ibu na nke na-adịghị ahụkebe na nke na-adọrọ mmasị na nke a pụrụ ichetụ n'echiche. Dị ka eziokwu nke ndụ na-adaba, nrọ anyị na-aghọ ihe nkịtị. ''Iche nnukwu nrọ apụtaghị iche n'echiche ịghọ nnukwu kpakpando n'ụwa. Dreaming big is about taking the simple thing in life and enjoying it — and see it as the big thing that may may be exist. '' ''… M na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ nke bụ onye mbụ na-egbu a ike n'ihi na ihe niile bụ otú celebrity gbakwasara. Abụ m akụkụ nke ọrịa kansa. N'ime ụwa m, ị ga-adị mma nke ukwuu, mara mma, nwee ọgaranya, nke a ma ama - na '' Ekwetaghị m na ị ghaghị ịbụ nke ọ bụla n'ime ihe ndị ahụ. Naanị ị ga-abụ onye ị bụ." * '''Ee, m mara mma ... M mara mma na onye a ma ama - ma ihe ndị na-amasị m onwe m enweghị ihe jikọrọ ya na nke ahụ, n'ihi na anaghị m eji akụ na ụba na ịma mma kọwaa onwe m.''' Ndị mmadụ na-eche. M mara mma karịa m n'ihi na ha na-ahụ m na mkpuchi magazinAnọ m n'ihi na ha na-ahụ m na mkpuchi akwụkwọ akụkọ - mana gaa n'obodo ọ bụla, ị ga-ahụkwa ụmụ nwanyị mara mma. Ọ bụ ezie na a ma m nke ọma ugbu a, ọ pụrụ ịbụ na a maghị m otu ụbọchị—ma m ka ga-enwekwa obi ụtọ. Enwere m ego, mana enwere m ike ịba ọgaranya. Achọghị m ịkwụ ụgwọ ụfọdụ dị njikere ịkwụ ka ha nwetakwuo ego. Ebi m n’obere ụlọ. Abụghị m nwa agbọghọ mara mma nke na-eyi etemeete kwa ụbọchị. ''M na-ebi ndụ magburu onwe ya, ọ dịghịkwa ihe kọrọ m. Ma eleghị anya, nke ahụ na-eme ka ọ dịrị m mfe ịsị, "Bụrụ onye ị bụ" - ma m na-agwakarị ndị mmadụ na akụ na ụba na ama ama ekwesịghị ịmasị ha nke ukwuu. Ha ekwesịghị ife ya ofufe. Anọ m n'igwe a, mana enyebeghị m mkpụrụ obi m kpamkpam.'' *'' 'Obodo dum na-agbakasị ahụ́.... Anaghị m eme mkpesa - naanị ihe m na-ekwu bụ, "Ekwela ka m nwee mmasị. Chọta ụdị nke gị, emela ego ị na-echekwa ka ị bụrụ onye ọzọ. Naanị uwe ndị ahụ dị oké ọnụ ahịa ka m na-eyi n’ihi na m na-ahapụ ha, ọ dịkwa umengwụ ịga chọọ nke m.”’’ Mụ onwe m, bụ́ nwa agbọghọ bara ọgaranya nke si Mexico, ji uwe ndị na-emepụta ihe bịa ebe a. Otu ụbọchị mgbe agụụ na-agụ m n'otu ụlọ dị na Los Angeles, elere m anya na uwe mwụda Chanel m wee sị, "Ọ bụrụ na m nwere ike iji otu n'ime ndị a kwụọ ụgwọ ụlọ." … N’ụbọchị ndị ahụ, akwa m na-eji akpọsa efere m bara uru karịa. '' Ugbu a, ọtụtụ ndị na-amalite azụmahịa a na-abịakwute m maka ndụmọdụ wee jụọ, "Olee otu m ga-esi malite?" M ga-asị, "Enweghị m echiche n'eziokwu." Echere m na ọ bụ ụyọkọ ihe mberede na-eme gị ma n'ụzọ ụfọdụ ị ga-adị ndụ ha wee jiri ha mee ihe na ihe anwansi na-eme - ma ị nwere onye ọrụ." * '''M ga-agwa gị otu ihe: Ọ nwere otu ihe na-eme ka agụụ mmekọahụ ahụ na-agụ m na-ahapụ mgbe niile, nke m mụtakwara ịghọta n'oge na-adịbeghị anya, o nyekwaara m aka nke ukwuu. … Ọ dị m mma ma ọ bụrụ na emeghị m.''' … Aghọtaghị m nke a mbụ. Ọ bụrụhaala na m maara na m mere ihe kacha mma, ọ dị m mma. Ọ dị m mma nke ukwuu na mgbe m mere mgbanwe site na Mexico gaa Los Angeles, agwara m onwe m na m nwere ihe ugbu a. Ọ bụ ihe m chọrọ? Mba. M na-akpata ego, abụ m onye na-eme ihe nkiri, a makwa m ama. Ọ dị ka ọ bụ ihe m chọrọ, mana ọ bụghị. Ma enwere m amamihe nke ukwuu ịmata ya. Ọ bụ ihe ndị ọzọ ga-eche na m ga-achọ, na mgbe ụfọdụ na-eme ka ị na-eche na ọ dị mma zuru oke ... Iji nwee ike ịnya isi ọtụtụ ihe na ndụ - nke ahụ bụ nrọ onye ọ bụla ... Ma ọ bụ nrọ gị? Ọ bụghịkwa nrọ m. Ya mere, m kwuru na m ga-ahapụ ya. Nke a pụtara na m na-aga ebe ahụ, ma eleghị anya, ọ naghị eme. M na-azụkwa ahịa nke a, nke dị ka ọ dị mma, maka nke a ọ dịghị ihe ọ bụla nwere ike ịbụ ihe ọ bụla. … Ma mgbe ahụ enwere m obi ụtọ maka inwe obi ike banyere ya na ịsị, "Ihe m hapụrụ ejideghị m na bọọlụ." == Okwu gbasara Hayek == * Mụ na Salma Hayek si n’ụwa abụọ dị nnọọ iche: A mụrụ ya n’obere obodo dị na Meksiko; Azụlitere m ogbenye n'ime ime obodo Mississippi. N'ụbọchị anyị na-ezute na a hilltop ubi na J. Paul Getty Museum… Ọ na-eju m anya dị ka onye ọ bụla na anyị njikọ bụ otú ozugbo. Ònye ga-eche na anyị ga-enwe ọtụtụ ihe jikọrọ ya? Ajụrụla m ọtụtụ narị mmadụ ajụjụ ọnụ kemgbe ọtụtụ afọ, ọ dịbeghịkwa mgbe mkparịta ụka metụrụ m n'obi nke ukwuu. Salma bụ otu n'ime ụmụ agbọghọ na-anụ ọkụ n'obi na nke a na-agaghị echefu echefu m hụtụrụla.<br> You need only a few moments in Salma's presence to discover she's a woman set on defining himself — try to contain her in a box, and she' ga-ebupụ mkpuchi ahụ, bilie, na-efepụkwa naanị mgbe ọ bụla. … Nkwuwa okwu ya, eziokwu ya, nkwuwa okwu ya, ọkụ ya - ihe niile mere ka m chọọ ịkwu eziokwu n'onwe m. Mmasị ya maka ndụ na-efe efe nke ọma. Kwuo banyere ịga maka ya - nwanyị a enwetala "ya" nnukwu oge! ** [[w:|WOprah Winfrey]] na [https://web.archive.org/web/20080907165837/http://www.oprah.com/omagazine/200309/omag_200309_ocut.jhtml ''O'' magazine (September 2003)]] ==Njikọ Mpụga== [[W:|Salma Hayek]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Salma Hayek]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Hayek, Salma}} [[Òtù:qw/ig]] jqtsp6jfo25svsiak8biyz0h8ksmly3 Salwa Bughaighis 0 2133 11746 8137 2022-10-10T19:03:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17284954]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Salwa Bugaighis DSCF0785 c.jpg|thumb|[[w:Salwa Bugaighis|Salwa Bughaighis]]]] ''[[w: Salwa Bughaighis|Salwa Bughaighis]]''' (ihe dị ka 1964 - 25 June 2014) bụ onye na-akwado ikike mmadụ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu, onye otu [[w: National Transitional council|National Transitional Council]]. ==Okwu okwuru== * Ha maara na ụmụ nwanyị dị nnọọ irè na ndị siri nnọọ ike ná mgbanwe mgbanwe a, ma ha chere na ugbu a, ọrụ bụ maka nwoke. ** Salwa Bugaighis mgbe ọ gbasịrị arụkwaghịm ebe a na [[w: Libya's National Transitional council | Libya's National Transitional Council]], nke e hotara na: [https://web.archive.org/web/20151003100237/http://www.vitalvoices.org/vital-voices-women/featured-voices/salwa-bugaighis Salwa Bugaighis] na ''vitalvoices.org,'' 2014 * Ndị a bụ ndị chọrọ imebi ntuli aka... [[w: Benghazi|Benghazi]] bụ ndị na-enupụ isi mgbe niile, ọ ga-adịkwa mgbe niile n'agbanyeghị ihe mgbu na egwu. Ọ ga-aga nke ọma. ** Salwa Bugaighis na N'ajụjụ ọnụ ekwentị nke al-Nabaa netwọk kwụsịrị site na egbe egbe, 25 June 2014: Ekwuru na: Chris Stephen. "Libya na-awụ akpata oyi n'ahụ mgbe ogbugbu nke onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ bụ Salwa Bugaighis," "The Guardian," Thursday 26 June 2014 16.42 BST. === Ajụjụ ọnụ Salwa Bugaighis, 2012 === Na: [http://theglobalobservatory.org/component/tag/middle:east.html?start=90 Ajụjụ ya na Salwa Bugaighis, onye ọka iwu na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ na Libya][[w: njikọ nwụrụ anwụ|njikọ nwụrụ anwụ]], na ''theglobalobservatory.org,'' nke Warren Hoge, Maachị 27, 2012 * Ndị mmadụ na-alụ ọgụ, ma ha nwere nnọọ obi ụtọ. Na anaghị m echegbu onwe m maka ihe m na-ahụ n'okporo ámá, na-eme mkpesa, ọtụtụ ihe ngosi - ha na-agbalị, na ha chọrọ ijide n'aka na enwere nnwere onwe. * Ndị mmadụ niile nweere onwe ha ikwu ihe ha chọrọ ikwu, ma anyị kwesịrị ịmụta, ọ na-enwekarị oke. Ị ga-asọpụrụ nzuzo nke ndị ọzọ; ị ga-asọpụrụ echiche nke ọzọ. N'ihi na n'ime afọ 42, e nwere nanị otu echiche, echiche Qaddafi, na ozizi Qaddafi. Ya mere, o siri ike ikwe ka ndị mmadụ kwanyere echiche ọzọ ùgwù. Ihe niile dị ọhụrụ. * Achọrọ m ikwu ihe mbụ [[w: Qaddafi|Qaddafi]], ọ na-eche na anyị bụ mmadụ nde isii, enweghị aha. Otú ahụ ka Qaddafi si ele anyị anya. Na obodo anyị, mgbe ọchịchị Qaddafi, ọ dịghị aha, nwere ike ikwu ma e wezụga aha Qaddafi. Enweghị ndị dike, ọbụna ndị na-eme egwuregwu ma ọ bụ ndị na-abụ abụ. Anyị maara mgbe mgbanwe ahụ gasịrị na e nwere ụlọ ọrụ iji gbalịa ikpochapụ kpakpando. Ọ bụrụ na e nwere aha ọ bụla, ndị na-agụ egwú, anyị nwere ahụmahụ na e nwere onye ọbụ abụ arụsị na Beirut, nnukwu ihe omume n'etiti mba Arab niile, na o meriri na mgbe nke ahụ gasịrị mgbe ọ laghachiri na Libya, na anyị anụghị banyere ya, ọ. efu.<br>Ya mere, ugbu a, achọrọ m ịgwa gị na ndị mmadụ niile chọrọ mmezigharị site n'aka ọchịchị Qaddafi. Mmegide zuru oke maka ndị mmadụ niile, nkọwa niile, ọgba aghara, ọgba aghara nke ọ gbalịrị itinye obodo ahụ n'ime afọ 42, ya mere ọ gbalịrị ịkwado ike n'aka ya ma rịọ ụlọ ọrụ steeti dị iche iche. ==Njikọ Mpụga== [[W: Salwa Bugaighis|Salwa Bughaighis]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Salwa Bugaighis|Salwa Bughaighis]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bugaighis, Salwa}} j4vr8kjmpu3xcynh4l5tl9q38h5bygw Sam Harris 0 2134 11747 8144 2022-10-10T19:03:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q296047]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sam_Harris_01.jpg|thumb|right|Ị nwetaghị ihe ọ bụla [[w:worth|kwesịrị]] inweta site na [[w:pretending|mmehuoanya]] na ihe ị na-amaghị.]] '''[[w:Sam Harris (onye edemede)|Sam Harris]]''' (a mụrụ [[w: April|Eprel 9]], [[w:1967|1967]]) bụ onye [[w: writer |onye edemede]], onye ọkà ihe ọmụma, ọgụgụ isi ọha, na [[w:neuroscientist|ọka mmụta neuroscience]], yanakwa onye nchoputa na [[w:Chief Executive Officer|CEO]] nke [[w:Project Reason|Project Reason]]. Ọ bụ onye edemede nke '' Ọgwụgwụ nke Okwukwe '' (2004), bụ onye meriri [[w: PEN American Center | PEN]]/Martha Albrand Award for First Nonfiction na 2005 wee pụta na '' The New York Times '' ndepụta New York Times Best Seller maka izu 33, '' Akwụkwọ Ozi E Dere Mba Ndị Kraịst'' (2006) , ''[[w: The Moral Landscape|The Moral Landscape]]' (2010), ''Ịgha ụgha'' (2011), '' Free Will'' (2012), na nso nso a '' Na-eteta: Nduzi nke Ime Mmụọ Na-enweghị Okpukpe'' (2014). :Lekwakwa: :: ''''[[w: njedebe nke okwukwe|Njedebe nke Okwukwe]] ''''' (2004) ==Okwu Okwuru== * '''Oge eruola ka anyị kweta na anyị anọghị na [[w: War|agha]] na iyi ọha egwu. Anyị na [[w: Islam|Islam]] na-alụ ọgụ].''' Nke a abụghị ikwu na anyị na ndị Alakụba niile na-alụ ọgụ, mana anyị na-alụ ọgụ kpamkpam na ọhụụ nke ndụ nke e debere nye ndị Alakụba niile na Koran. Naanị ihe mere Muslim fundamentalism ji bụrụ ihe iyi egwu nye anyị bụ n'ihi na ihe ndabere nke Islam bụ ihe iyi egwu nye anyị. ** Sam Harris, [http://www.washingtontimes.com/news/2004/dec/1/20041201-090801-2582r/ "Mired na a okpukpe agha", ''Washington Times'' (1 December 2004)] * Enweghị ezi uche na-arị elu ugbu a na United States—n’ụlọ akwụkwọ anyị, n’ụlọikpe anyị, nakwa n’alaka ọ bụla nke gọọmenti etiti. Naanị pasent 28 nke ndị America kwenyere na [[w: evolution|evolution]]; Pasent 68 kweere na [[w:Satan|ekwensu]]. [[W: stupid|Amaghị ihe]] na ogo a, gbadoro ụkwụ na ma isi na afọ nke nnukwu ike osisi, bụzi nsogbu nye ụwa dum. **[http://www.huffingtonpost.com/sam-harris/the-politics-of-ignorance_b_5053.html] * Ọ bụ oge ndị ọkà mmụta sayensị na ndị ọkà mmụta ọha na eze ndị ọzọ chọpụtara na esemokwu dị n’etiti okwukwe na ezi uche bụ ihe efu. Enweghị ajụjụ ọ bụla ma na ndị ọkà mmụta sayensị nke okpukpe dị ka [[w:Francis Collins|Francis Collins]] na [[w: Kenneth R. Miller | Kenneth R. Miller]] na-emebi okwu anyị na-adịgide adịgide site na ebe obibi ha meworo. ka okpukpe na-enweghị isi. ** Sam Harris, [http://www.huffingtonpost.com/sam-harris/the-politics-of-ignorance_b_5053.html "The Politics of Ignorance"] (2 August 2005) * Anyị nọ ugbu a na narị afọ nke 21: akwụkwọ niile, gụnyere Koran, kwesịrị ịbụ egwuregwu ziri ezi maka ịwụda ụlọ mposi n'atụghị egwu mmegwara ime ihe ike. **[http://www.huffingtonpost.com/sam-harris/bombing-our-illusions_b_8615.html]| [[Usòrò:Sam Harris-20100211.jpg|thumb|right|Ngwọta [[w: women|ụmụ nwanyị]] na ndị [[w: obodo|obodo]] Alakụba n'akụkụ ụwa dum [[w: ụwa|ụwa]] enweghị ntụsara ahụ.]] * Mmeso a na-emeso [[w: women|ụmụ nwanyị]] n'obodo ndi Alakụba n'akụkụ ụwa dum bụ enweghị uche. ** Sam Harris, [http://www.huffingtonpost.com/sam-harris/bombing-our-illusions_b_8615.html "Bombing Our Illusion"] (10 October 2005) * '' 'Isi n'ụkpụrụ nke [[w: Jainism|Jainism]] adịghị emerụ ahụ. Ndị na-ahụ anya Jains agaghị emerụ ijiji eme ihe n'ezie. '' Fundamentalist Jainism na Islamist Islam anaghị enwe otu nsonaazụ ahụ, ọ bụghị n'ụzọ ezi uche ma ọ bụ omume. ** [https://web.archive.org/web/20150508172837/http://www.samharris.org/press/Q%26A-with-Sam-Harris.pdf Q&A na Sam Harris (2005)] * Ọnọdụ anyị jọgburu onwe ya, enweghị mgbagha, na egwu. Ọ ga-abụ ihe na-atọ ọchị ma ọ bụrụ na ego ahụ adịchaghị elu. **[http://www.huffingtonpost.com/sam-harris/there-is-no-god-and-you-_b_8459.html] * Agụọla m akwụkwọ ndị ahụ. [[W: Chineke|Chineke]] abụghị onye na-emeru ihe n’ókè. Ọ dịghị ebe n'ime akwụkwọ ebe Chineke na-ekwu, "Ị mara, mgbe ị ga-esi na New World na ị ịzụlite gị atọ alaka nke ọchịchị na ị nwere a obodo ọha mmadụ, ị nwere ike dị nnọọ jettison niile obi ọjọọ m tụrụ aro na mbụ akwụkwọ. " ** Sam Harris, "Okpukpe, Ụjọ, na Ntugharị Onwe Onye." The Ethical Culture Society na Center for Ajụjụ, New York, NY, Nọvemba 16, 2005 (mgbasa na CSPAN-2) * Ọ bụrụ na [[w: Jesus|Jesu]] si na [[w:igwe ojii|ígwé ojii]] rịdata dị ka dike, [[w: Christianity|Iso Ụzọ Kraịst]] ga-apụta ìhè dị ka [[w: sayensị|sayensị]]. Nke ahụ ga-abụ sayensị nke Iso Ụzọ Kraịst. ** Sam Harris, "Okpukpe, Ụjọ, na Ntugharị Onwe Onye." The Ethical Culture Society na Center for Ajụjụ, New York, NY, Nọvemba 16, 2005 (mgbasa na CSPAN-2) ==Njikọ Mpụga== [[W:Sam Harris|Sam Harris]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Sam Harris|Sam Harris]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Harris, Sam}} l4rhkfm7vihga0op7fv1ast8zi7bpf2 Sam Loco Efe 0 2135 11748 8147 2022-10-10T19:03:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17540330]] wikitext text/x-wiki == Sam Loco Efe == Sam Loco Efe (25 Disemba 1945 – 7 Ọgọst 2011), amụrụ Sam Loco Efeeimwonkiyeke n'Enugwu, bụ onye omere, onye na-emepụta ihe na onye ntụzi aka na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ruo mgbe ị nwụrụ, ị gaghị ama ihe ọnwụ pụtara. * Ịda ogbenye abụghị naanị ọrịa kamakwa ọ bụ njedebe. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sam-loco-efe/1807/ kwtdjes47dw382igy1lylmxlvyq3jsi Sam Richardson (actor) 0 2136 8149 8148 2022-10-10T11:40:08Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Sam Richardson (actor) == Sam Richardson (amuru Jenụwarị 12, 1984) bụ onye omere America, onye na-agụ ọchị, onye edemede na onye nrụpụta. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m onye audiophile ma na-achịkọta ndekọ ruo ogologo oge m nwere ike icheta. * Enwere m mmetụta na, ọtụtụ oge, Detroiters na-enwe mmasị ịhụ ihe ọhụrụ mara mma na-abata na Detroit. Ma m dị ka, 'Gịnị bụ ihe ọjọọ na nke ahụ? Ebe ọ bụla ọzọ nwere ya! Gịnị mere na anyị enweghị ike?' * Mama m si Ghana, ma papa m si na steeti, ya mere ọbụna n'ime ezinụlọ m mgbe m na-etolite, mama m kwuru na m bụ onye America, na papa m kwuru na m bụ onye Africa dị egwu. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/authors/sam-richardson-quotes 5ddjbd59b4yyxiq8thkc1mow8xwkuhm Sam Selvon 0 2137 11749 8153 2022-10-10T19:03:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7412589]] wikitext text/x-wiki [[Sam Selvon]] '''[[w:Sam Selvon|Samuel "Sam" Selvon]]''' (Mee 20, 1923 – Eprel 16, 1994) bụ onye odee amụrụ na Trinidad. == Okwu ọkwụrụ == * Ndị mmadụ amaghị akụkụ ụwa m si bịa, nke ahụ bụkwa ihe m chere na e kwesịrị imezigharị. Ụbọchị ndị ahụ na England—na narị afọ iri ise na ihe ndị ọzọ—naanị obodo Caribbean ndị mmadụ kwuru banyere ya bụ Jamaica. Ị nụtụbeghị ka ha na-ekwu maka ebe dị ka Barbados, Trinidad, Tobago na ndị ọzọ… ** N'ịchọ ịtọ akwụkwọ akụkọ mbụ ya na ''Trinidad'' na [https://www.academia.edu/910377/_Oldtalk_An_Interview_with_Sam_Selvon"Oldtalk": Ajụjụ ọnụ ya na Sam Selvon'] (1990) * Ọ ga-akara m mma ịnọrọ n’amaghị ama. Mark gi, o nwere ike ịbụ eziokwu na m na-ekwughachi ihe e kwuru na mbụ, ma n'ime ihe e kere eke, ọ bụghị otú ahụ nye m, n'ihi na n'amaghị ama m amaghị. Ya mere echere m na amaghị ihe na-enyere aka nke ukwuu. Ọ bụrụ na ịmara na mmadụ emeela ihe mbụ, ọ na-egbochi gị. ** N'ịgbalị ịgbanarị ọrụ nke ndị edemede ndị ọzọ nwere ike ịdị ka ya na [https://www.academia.edu/910377/_Oldtalk_An_Interview_with_Sam_Selvon"Oldtalk": Interview with Sam Selvon'] (1990) * M tolitere na Trinidad na-asụ otú ndị Trinidad si ekwu okwu. Nke ahụ dịgidere m n’afọ nile m biri ná mba ọzọ. Achọpụtara m na ọ na-adịrị m mfe karị ikwupụta onwe m ma ọ bụrụ na m nwere ike iji ụdị asụsụ Trinidadian karịa ịgbalị ịsụ “England kwesịrị ekwesị”, dị ka a na-akpọ ya… ** Na nhọrọ asụsụ ya n'akwụkwọ [https://books.google.com/books?id=5zJpLlXzpagC&pg=PA77&lpg=PA77&dq ''Ele anya dị egwu na Sam Selvon''] * Asụsụ America fọrọ nke nta ka ọ bụrụ, n'ụzọ ya, ụdị nnwale, kwa, yana asụsụ Bekee… ** Maka otu akwụkwọ ndị America nwere ike isi dị iche na akwụkwọ Bekee dị n'akwụkwọ [https://books.google.com/books?id=5zJpLlXzpagC&pg=PA77&lpg=PA77&dq ''Ele anya dị egwu na Sam Selvon''] == Njikọ mpụga == Édémédé '''[[w:Sam Selvon|Samuel Selvon]]''' na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Selvon, Sam}} dbje2ioeu6qwq5ukjmkaaa5ui5ta7rp Samantha Bee 0 2138 11750 8156 2022-10-10T19:03:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4273978]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Samantha_Bee_2017.jpg|thumb|Ọ bụrụhaala na ị chọrọ ịnọgide na-akpọ whack-a-mole from hell, ọ bụ nkwa m siri ike na m ga-anọgide na-eburu hama ihe atụ iji tuda gị azụ ma chetara gị na ị emebeghị ihe ọ bụla iji nweta mgbaghara anyị. Ya mere were ọtụtụ nde dollar gị kwụọ onye na-ahụ maka ọgwụgwọ na-eche banyere otú ọ siri sie ike ijide onwe ya ịbụ onye mmegbu n'ihi na n'eziokwu, anaghị m enye ihe ọ bụla. [Samantha Bee]] ''[[w:Samantha Bee|Samantha Jamie Bee]]''' (a mụrụ Ọktoba 25, 1969) bụ onye Canada-American onye ọchị ọchị, onye ode akwụkwọ, onye nrụpụta, onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-eme ihe nkiri na onye ọbịa ihe onyonyo. Bee tolitere bụrụ onye ama ama dị ka onye nta akụkọ na '' [The Daily Show na Jon Stewart] '', ebe ọ ghọrọ onye nta akụkọ oge niile. Na 2015, ọ hapụrụ ihe nkiri ahụ mgbe afọ 12 gachara ịmalite ihe ngosi nke ya, ''[[w:Full Frontal with Samantha Bee|Full Frontal with Samantha Bee]]''. == Okwu Ndi Okwuru == *"E nwere ọtụtụ ndị na-agaghị ege ntị n’ihi na olu nwaanyị na-akpagbu ntị ha. Ọwa ntị ha enweghị ike ijikwa ụda olu m na-ekwu okwu banyere otu isiokwu. Echere m na anaghị m eche banyere ndị ahụ." *"Ọtụtụ ndị mmadụ na-anọdụ ala n'ọnụ ụlọ na-ekwurịta otú ha ga-esi mee ya n'ụzọ megidere naanị, dị ka, ime ya - na-ajụ, sị: 'Ị nwere ndị enyi nwanyị dị afọ 45 bụ ndị i chere na ha nwere nkà nke nwere ike ido onwe ha n'okpuru. ngwa maka anyị?'' Ị nwere ndị enyi ojii bụ ndị ode akwụkwọ mara mma nke na-enwebeghị ogbunigwe. :** [https://www.thecut.com/2016/01/samantha-bee-full-frontal-c-v-r.html "Smirking in the Boys' Room"], Rebecca Traister, ''The Cut'', Jan 2016 *"Lee, ọ bụrụ na-amasị gị nnwere onwe ịme egwuregwu vidiyo na-eme ihe ike, kirie ihe ndị na-akpali agụụ mmekọahụ ịntanetị, wee too ahihia n'ụlọ gị na-enweghị ndị uwe ojii na-eji ike ọkụ na-akụ gị, ị ji [[w:|Antonin Scalia] ụgwọ]. O nwekwara ike ịbụ na ị na-arụ ọrụ na ndị ọrụ m. Ma ị hụrụ n'anya ma ọ bụ kpọrọ asị ya warara literalism banyere akwụkwọ e dere tupu igwe egbe na nwoke nwere mmasị nwoke ndị mmadụ na-mepụtara, Scalia bụ site niile akaụntụ a mara mma Ihọd na ajọ echiche nke ọchị. Ndị mmadụ masịrị ya. … Ndị ezigbo mmadụ nwere echiche ọjọọ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=6bvl6spBVEc ''Full Frontal''], Febụwarị 15, 2016 *"Ọ dị m nwute, chetakwa m ọzọ, kedu ihe bụ uru ịgba ụmụntakịrị nwanyị ume ka ha na-arọ nrọ ma ọ bụrụ na ọrụ ọ bụla na-etinye ha n'ụzọ nke boob honkers? Enweghị ebe ọrụ n'elu ala ma ọ bụ n'oké osimiri ma ọ bụ ọbụna na ala nke nnukwu oghere dị n'ime ala ebe anyị na-echekwa ụmụ nwanyị n'ezie. Ugbu a, m na-ese foto ụfọdụ nwoke na-ekwu, Oh, gịnị ka m kwesịrị ime, kwụsị ịjụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ n'ihi na ọ na-eme ka ahụ ghara iru ha ala? Ee." ** [https://www.youtube.com/watch?v=dDfpGdk3HgQ ''Full Frontal''], Febụwarị 22, 2016; dị ka e hotara na [https://www.npr.org/templates/transcript/transcript.php?storyId=473371862"Samantha Bee Na 'Full Frontal,' Feminism na nnwere onwe nke 40s ya"], ''NPR'', Eprel 7, 2016 *"Chineke m, ndị na-eche nche, chepụta uche gị gbasara ụmụ ọhụrụ dara ogbenye. Anyị chere na ị chọrọ ka a mụọ ha. Kedu ihe ọzọ ị ga - emegide mgbochi afọ ime n'efu, kwụọ ụgwọ jihad megide Nne na Nna Atụmatụ, lụso FDA ọgụ na Atụmatụ B, wee mee ka ite ime dị ka enweghị ike iru maka ụmụ nwanyị dara ogbenye dị ka tiketi Hamilton. Ọfọn, dị ka ya ma ọ bụ na ọ bụghị, e nwere ọtụtụ ụmụ ọhụrụ dara ogbenye, ọ dịkwa ka ihe niile ị nwetara maka ha bụ otu ndụmọdụ na-abaghị uru ị na-enye ndị nne ha: Debe ụkwụ gị." ** [https://www.youtube.com/watch?v=jNZwZA06oNs ''Full Frontal''], Eprel 11, 2016 *"Ọ bụrụhaala na ị chọrọ ịnọgide na-akpọ whack-a-mole si hell, ọ bụ nkwa m siri ike na m ga-anọgide na-ebuli hama ihe atụ iji kụda gị azụ ma chetara gị na i mebeghị ihe ọ bụla iji nweta mgbaghara anyị. . Ya mere were ọtụtụ nde dollar gị kwụọ onye na-ahụ maka ọgwụgwọ na-eche banyere otú ọ siri sie ike ijide onwe ya ịbụ onye mmegbu n'ihi na n'eziokwu, anaghị m enye ihe ọ bụla." ** ''Full Frontal'', Mee 9, 2018, dị ka ekwuru na [https://www.themarysue.com/samantha-bee-schneiderman-eff-off/"Samantha Bee na-enyocha ya na #MeToo, Oge a Zero F *** s ekpe inye maka ndị ikom a"], nke Vivian Kane, ''The Mary Sue'', Mee 10th, 2018 == Njikọ mpụga == [[W:|Samantha Bee]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Samantha Bee]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Bee, Samantha}} s1ievjlu7hby2ik5u1loisbu8j1gilq Samia Suluhu Hassan 0 2139 11751 8160 2022-10-10T19:03:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16193885]] wikitext text/x-wiki [[Samia Suluhu Hassan]] [[Usòrò:Samia Suluhu Hassan in May 2017.jpg|thumb|Samia Suluhu Hassan]] '''[[q:Samia Suluhu Hassan|Samia Suluhu Hassan]]''' (amụrụ 27 Jenụwarị 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Tanzania. Ugbu a ọ bụ onye isi nke isii na ugbu a onyeisi ala Tanzania kemgbe 19 Maachị 2021. Na mbụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka osote onye isi ala na 2015–2021 na Minista njem nlegharị anya, ahia na itinye ego na 2005–2010. == Okwu ndị o kwụrụ== * Anyị bụ ndị enyi na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ obodo ọ bụla na mbara ala. Anyị na onye ọ bụla abụghị ndị iro. Anyị na-asọpụrụ echiche nke ndị anyị na-ekwenyeghị na ya, ọbụna ka anyị na-anọgide na-agbachitere nke anyị dị ka ibu ọrụ nke nna nna anyị hà. ** Samia Suluhu Hassan (2021) e kwụrụ na "[https://allafrica.com/stories/202112110141.html Tanzania: Onye isi ala Samia Suluhu kwere nkwa ịlụ ọgụ, chebe nnwere onwe]" na "All Africa", 10 Disemba 2021. ==Njikọ Mpuga== [[w:Samia Suluhu Hassan|Samia Suluhu Hassan]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Hassan, Samia Suluhu}} 2uq3ahqxim3340w6wv7072brgosfax9 Sammie Okposo 0 2140 11752 8163 2022-10-10T19:03:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64853333]] wikitext text/x-wiki == Sammie Okposo == Sammie Okposo (amuru 30 Mee 1971) bu onye omenkà ozioma nke ala Naijiria. Ọ bụkwa onye na-emepụta egwu, onye ọbụ abụ, na onye isi oche nke Zamar Entertainment. Ọ wepụtara album mbụ ya bụ Addicted na 2004. == Ihe ndi okwuru == * O doro anya na ọ ga-ahụ gị. Ọ bụrụ na ị ga-echere, biko adala mbà... mara O nwere ike. igbu oge apụtaghị ịgọnarị. * Akam, ukwum, arum nile. Ihe niile m bụ. Ga-abụku unu abụ Halleluyah. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sammie-okposo/1612/ a4kpz84k1mctsg0lyl4a5bnppsm1jhi Samson Akinnire 0 2141 11753 8166 2022-10-10T19:03:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98912321]] wikitext text/x-wiki [[Samson Akinnire/Samson Akinnire]] '''Samson Akinnire''' Samson Akinnire bụ onye omenkà na-ahụ anya nke Naijiria, onye na-ese ihe na onye na-ese ihe, dabere na steeti Lagos, Nigeria. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Nke a bụ ma ka bụ akụkọ banyere otu n'ime obodo kacha nwee nka na nke pụrụiche n'Africa. <ref>https://ibandmagazine.wordpress.com/2021/05/22/dont-keep-your-art-in-the-finger-samson-olusola-akinnire-ajegunle-to-the-world-is-all-about-the-street-credibility/</ref> ===Ebenside=== ezr6bbo8s3dwr85xl2zmjznbkie1kxo Samuel L. Jackson 0 2142 11754 8169 2022-10-10T19:03:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q172678]] wikitext text/x-wiki == Samuel L. Jackson == Samuel Leroy Jackson (amuru Disemba 21, 1948) bu onye omekorita America. Otu n'ime ndị kasị ama ama-eme ihe nkiri nke ọgbọ ya. == Ihe ndi okwuru == * Daalụ maka ihe ziri ezi. Welie ọgba aghara ma mee mgbanwe. Ị nwere ike ọ gaghị abụ onye ewu ewu mgbe niile, mana ị ga-abụ akụkụ nke ihe buru ibu ma buru ibu karịa onwe gị. E wezụga nke ahụ, ime akụkọ ihe mere eme dị nnọọ mma. * Ọ bụrụ na ị nweghị obi ike, ị nwere ike ị gaghị enwe ohere iji nke ọ bụla n'ime àgwà ọma gị ndị ọzọ. * Ịnweghị naanị otu ndụ. I kwesịrị ibi ya otú ị chọrọ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7279-Samuel_L_Jackson l5tdpoz364amzbos54aplxhgn6l6q0o Samukeliso Moyo 0 2143 11755 8172 2022-10-10T19:03:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7413046]] wikitext text/x-wiki [[Samukeliso Moyo]] '''[[w:Samukeliso Moyo|Samukeliso Moyo]]''' (amụrụ 1 Jenụwarị 1974 na [[w:Gwanda|Gwanda]]) bụ nwanyị [[w:long-distance runner|onye na-agba ọsọ ogologo]] sitere [[w:Zimbabwe|Zimbabwe]]. Ọ nọchitere anya obodo ya na [[w:2000 Summer Olympics|2000 Summer Olympics]] na [[w:Sydney, Australia|Sydney, Australia]], na [[w:1999 World Championships in Athletics|1999 World Championships]] na [[w:Seville, Spain|Seville, Spain]]. == Okwu ndị ọkwụrụ == * Ha chọrọ n’ezie ịdọ aka ná ntị, ka ha nwee ezi obi, mara ihe ha chọrọ ná ndụ a. Ọ bụ na ị na-azụ onwe gi bụrụ na uche ị ga emeri ị ga na-emeri mgbe niile, ọ bụrụ na ị na-azụ onwe gi n'uche na-adịghị ike, mba m na-eme ya n'ihi ịgba ọsọ, mgbe ahụ onwere ebe ihe adịghị mma ebe. ** [https://www.sundaynews.co.zw/samukeliso-moyo-dị afọ 43-enweghị-ebumnobi-ịkwụsị-agba ọsọ/ Samukeliso Moyo dị afọ 43 enweghị ebumnuche ịkwụsị ịgba ọsọ ] * Ọdịnihu nke asọmpi egwuregwu Zimbabwe dị n'aka ndị nke obere na-eme egwuregwu, mana ọ bụrụ na ebulighị ya, onye ga-ebuli egwuregwu ahụ n'afọ ndị na-abịa? Anyị na-aka nká ma ka anyị na-ala ezumike nka onye ga-abịa ọzọ? ** [https://www.souterneye.co.zw/2013/11/27/samukeliso-moyo-challenges-naaz/ Samukeliso Moyo challenges NAAZ] == Njikọ mpụga == *[[W:Samukeliso Moyo|Samukeliso Moyo]] na Wikipedia *[[Q:Samukeliso Moyo|Samukeliso Moyo]] na Wikiquote Bekee *[https://www.worldathletics.org/athletes/zimbabwe/samukeliso-moyo-14325361 Samukeliso Moyo na World Athletics] {{DEFAULTSORT:Samukeliso, Moyo}} aakrlm6k7psakgztg15l1lr4uxhzjst Sandra Aguebor 0 2144 11756 8175 2022-10-10T19:04:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43378392]] wikitext text/x-wiki '''[[:en:Sandra_Aguebor|Sandra Aguebor]]''' bụ onye na arụzi ụgbọ ala nke si na obodo Naijiria. A kọrọ na ọ bụ nwanyị mbụ nke na arụzi ụgbọ ala na obodo Naịjirịa. Ọ bụkwa onye guzobere "Lady Mechanic Initiative", nke na-azụ ụmụ nwanyị ndị ehiri n'ike n'ụzọ mmekọahụ na ndị na-enweghị ihe ọ bụla ka ha bụrụ ndị na-arụzi ụgbọala ma na-azụ onwe ha. == '''Okwu onye''' == <nowiki>''Naijiria nkem bụ nnukwu dike na mba Afrika... Naijiria bụ obodo mbụ mebere nwanyi mbụ nke na arụzi ụgbọ ala na mba Afrika. Naijiria nkem bụ ebe ị na-ahụ ọtụtụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ ndị nwoke na arụ. Ụmụ nwanyị Naijiria m bụ ụmụ nwanyị siri ike.''</nowiki><ref>https://www.aljazeera.com/program/my-nigeria/2015/9/15/sandra-aguebor-lady-mechanic</ref> == '''Nrụtụaka''' == <references /> 926pcmh04r2sxc6y6nx3v8dgoglilz2 Sandra Appiah 0 2145 11757 8178 2022-10-10T19:04:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q88772509]] wikitext text/x-wiki [[wq|ịg/Favour Opiah|Favour Opiah '''"Favour Opiah''' ====== ===Ihe Ndị O kwuru===Favor Ayodele bụ onye nkuzi ndụ, agụmakwụkwọ, onye na-ahụ maka azụmaahịa & njikwa, onye ndụmọdụ asambodo, onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ, onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ na onye isi okwu mba ụwa. ====== * <nowiki>*</nowiki>njikwa, onye ndụmọdụ asambodo, onye na-ahụ maka === Ebenside === mzvslqftbbhr4k6doo2hzbe79uzlvwg Sandra Fluke 0 2146 11758 8184 2022-10-10T19:04:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50044]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:21 Leaders 2013 Honoree Sandra Fluke (8726552060) (cropped).jpg|thumb|'''[[w:en:Sandra Fluke|Sandra Fluke]]''' na afọ 2013.]] '''[[w:Sandra Fluke|Sandra Kay Fluke]]''' (amuru Eprel 17, 1981) bu onye oka iwu America na onye na hụ maka mmegide ụmụ nwanyị. Ọ bụ onye gụsịrị akwụkwọ na Cornell University (2003), na ''cum laude'' gụsịrị kwara akwụkwọ na Georgetown University Law Center (2012). O kwuru okwu n'ihu ndị otu United States House of Representatives ihe kpatara o ji kwere na mgbochi afọ n'efu bụ ihe dị mkpa n'ozuzu ya. Fluke bụ Ọkachamara Mmasị Ọha na Iwu na Georgetown University Law Center. ==Okwu ndị okwuru== ===Nkwuputa okwu akaebe US Congress (February 23, 2012) === [[Usòrò:The Testimony Chairman Issa Doesn't Want You to Hear.ogv||thumb|Video nke Sandra Fluke na-ekwu maka ịgba akaebe ọ kwadoro nke Congress. (2012)]] ;Nkwupụta mmeghe [[s:Sandra Fluke na-agba akaebe nye US Congress (2012 February 23)|Sandra Fluke na-agba akaebe nye US Congress (2012 February 23)]]. Febụwarị 23, 2012. Ụlọ Ndị Nnọchiteanya United States, Ụlọ Ọrụ Democratic Steering and Policy Committee. [http://democrats.oversight.house.gov/index.php?option=com_content&task=view&id=5627&Itemid=49 Democrats.oversight.house.gov], [http://democrats.oversight.house.gov/images/ Akụkọ/Testimony_-_Sandra_Fluke.pdf njikọ ọzọ], [http://abcnews.go.com/images/Politics/statement-Congress-letterhead-2nd%20hearing.pdf njikọ na abcnews] * Ngọnarị mkpuchi mgbochi ndị a na-emetụta ndị mmadụ n'ezie. N'okwu kachasị njọ, ndị inyom chọrọ ọgwụ a maka ihe ndị ọzọ metụtara ahụike na-ata ahụhụ dị egwu. *Otu nwanyị gwara anyị ndị dọkịta kwenyere na ya nwere endometriosis, mana enweghị ike ịnwapụta ya ma ọ bụrụ na a waghị ya ahụ, ya mere inshoransi adịbeghị njikere ikwụrụ ya ụgwọ ọgwụ ya. * Otu nwa akwụkwọ gwara anyị na ya maara na adịghị ekpuchi usoro ọmụmụ, ma o chere na ọ bụ otú ahụ ka Georgetown si na-eme ihe niile gbasara ahụike ụmụ nwanyị, n'ihi ya, mgbe a dinara ya n'ike, ọ gakwurughi dọkịta ọbụna a ga-enyocha ma ọ bụ nwalee maka ọrịa ndị a na-ebute site ná mmekọahụ n'ihi o chere na inshoransi agaghị ekpuchi ihe dị otú ahụ, ihe metụtara ahụike ọmụmụ nwanyị. *Agọnarị ihe ọ na-ekwu ugboro ugboro n'iche na ọ chọrọ n'ezie nchịkwa ọmụmụ iji gbochie ịtụrụ ime. Ọ bụ nwoke nwere mmasị nwoke, yabụ n'ụzọ doro anya polycystic ovarian syndrome bụ ihe na-enye nsogbu karịa afọ ime mberede. Mgbe ọ na-akwụ ihe karịrị $100 n'akpa ọnwa ọnwa, ọ nweghịzi ike ị nweta ọgwụ ya ma kwụsị ịṅụ ya. Amụtara m banyere ihe ndị a nile mgbe m si na ule pụta wee nweta ozi n’aka ya na n’etiti oge ule ikpeazụ ya na ọ nọwo n’ọnụ ụlọ mberede n’abalị nile n’oké mgbu. … N'enweghị usoro mgbochi ọmụmụ, nnukwu ọkpụrụkpụ nha ka bọọlụ tenis etoola n'elu ovari ya. Aga lee ya ahụ́, ejiri ịwa ahụ wepụ ovary ya dum. *Ọtụtụ n’ime ụmụ nwanyị ndị m kọọrọ akụkọ ha bụ ụmụ nwanyị Katọlik, yabụ nke anyị abụghị agha megide chọọchị. Ọ bụ mgba maka ịnweta nlekọta ahụike anyị chọrọ. ==Leekwa== *[[q:Feminism|ịbụ nwanyi]] *[[q:Gender|Okike]] *[[q:International Women's Day| Ụbọchị ụmụ nwanyị]] *[[Q:Sexuality|mmekọahụ]] *[[q:Women|ụmụ nwanyị]] ==Njikọ mpụga== *[[W:Sandra Fluke|Sandra Fluke]] na Wikipedia Bekee *[[Q:Sandra Fluke|Sandra Fluke]] na Wikiquote Bekee *Akụkọ mgbasa ozi [https://en.wikinews.org/wiki/Category:Sandra_Fluke Sandra Fluke] na Wikinews *[https://en.wikisource.org/wiki/Author:Sandra_Kay_Fluke Sandra Fluke] na Wikisource *[https://commons.wikimedia.org/wiki/Sandra_Fluke Sandra Fluke] nwere foto na Wikicommons *[[s:Sandra Fluke testimony to US Congress (2012 February 23)|Sandra Fluke testimony to US Congress (2012 February 23)]]. February 23, 2012. United States House of Representatives, House Democratic Steering and Policy Committee. [http://democrats.oversight.house.gov/index.php?option=com_content&task=view&id=5627&Itemid=49 democrats.oversight.house.gov], [https://web.archive.org/web/20130303205719/http://democrats.oversight.house.gov/images/stories/Testimony_-_Sandra_Fluke.pdf alternate link], [http://abcnews.go.com/images/Politics/statement-Congress-letterhead-2nd%20hearing.pdf link at abcnews] *[[q:Barack Obama|Barack Obama]]. [[s:President Obama discusses his phone call to Sandra Fluke|President Obama discusses his phone call to Sandra Fluke]]. (March 6, 2012). The White House. Washington, D.C. Office of the Press Secretary. James S. Brady Press Briefing Room. Text at [http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2012/03/06/press-conference-president www.whitehouse.gov], Video at [http://www.youtube.com/watch?v=62IjJZ1nx7U www.youtube.com]. {{DEFAULTSORT:Fluke, Sandra}} jixvpxz1cvhmo5fha3eh4v4e3x8y0pd Sangu Delle 0 2147 11759 8188 2022-10-10T19:04:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23769249]] wikitext text/x-wiki [[Sangu Delle]] '''Sangu Delle''' Sangu Delle bụ onye ọchụnta ego, ode akwụkwọ na onye na-akwado ya. Amụrụ na Ghana, ebe obibi Sangu bụ nwata bụ ebe mgbaba maka ndị a tara ahụhụ na ime ihe ike sitere na Liberia na Sierra Leone. Sangu bụ Co-guzobere na onye isi oche nke Africa Health Holdings, ụlọ ọrụ na-emepụta ihe na West Africa, lekwasịrị anya na "iwulite ahụike ahụike Africa n'ọdịnihu." Ọ na-ejekwa ozi dị ka onyeisi oche nke Golden Palm Investments Corporation ("GPI"); ụlọ ọrụ na-ejide ego na-etinye ego na ụlọ ọrụ nkà na ụzụ ụwa n'ofe Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Achọrọ m Africa nke ndị Africa nwere, wuo ya, na-akwado ma na-achị ya ruo mgbe ahụ, nnwere onwe anyị tọgbọrọ chakoo" <ref>https://ndani.tv/ndanils/young-ceo-sangu-delle-recipe-for-success/</ref> ===Ebenside=== gad5ubxj3vrh6j0ee9017xb29nl75f5 Sanna Marin 0 2148 11760 8192 2022-10-10T19:04:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16986436]] wikitext text/x-wiki [[Sanna Marin]] Sanna Mirella Marin (pronunciation Finnish: [ˈsɑnːɑ ˈmirelːɑ ˈmɑriːn]; [3] amụrụ 16 Nọvemba 1985) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Finnish na-eje ozi dị ka onye isi ala Finland kemgbe 2019. Onye otu Social Democratic Party of Finland (SDP) , Ọ bụ onye otu nzuko omeiwu kemgbe 2015. Mgbe Antti Rinne kwụsịrị arụkwaghịm n'ihi esemokwu ọrụ nzi ozi, a họpụtara Marin ka ọ bụrụ praịm minista na 8 Disemba 2019. N'ịbụ onye na-arụ ọrụ mgbe ọ dị afọ 34, ọ bụ onye kasị nta na-arụ ọrụ ahụ. na akụkọ ihe mere eme Finnish, [4] [5] yana onye ndu steeti atọ kacha atọ n'ụwa mgbe Dritan Abazović nke Montenegro na Gabriel Boric nke Chile gasịrị. ==Okwu ndi okwuru== * "Anyị nwere ọtụtụ ọrụ anyị ga-arụ iji wughachi ntụkwasị obi ... Ọ dịtụbeghị mgbe m chere banyere afọ ndụ m ma ọ bụ okike m. Echere m ihe mere m ji banye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ihe ndị anyị ji nweta ntụkwasị obi nke ndị ntuli aka. " ===Edensibia=== * [https://quotepark.com/authors/sanna-marin/] 8xa20qtcbrn2nust5gl2nz12dyqyd2u Sanwell Chirume 0 2149 11761 8195 2022-10-10T19:04:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7420765]] wikitext text/x-wiki [[Sanwell Chirume]] '''Sanwell Chirume''' Sanwell Chirume bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Ọrụ ya, n'agbanyeghị na o sitere n'ọrụ ndị Shona, bụ nke onwe ya nke ukwuu. Chirume na-ebi ma na-arụ ọrụ na obodo Tengenenge Sculpture - enwere ike ịhụ mmepụta nka ya na mkpokọta Chapungu Sculpture Park. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *alọghachila m na zimbabwe dị ka nwa amaala america mgbe mụ na ezinụlọ m si na rhodesia kwaga na 1979. ọ bụ nnọọ ihe jikọrọ ya na ụwa anart nke nne m tinyere aka na ya nke ukwuu mgbe m dị afọ iri na ụma na 1970 na nke m nwere. maara nke ọma nke ọma ọtụtụ oge ndụ m. <ref>https://www.academia.edu/41926954/Pandoras_Conundrum_The_Ties_That_Bind_Modern_African_Art_from_Zimbabwe_to_European_Art_History_Manuscript_in_Preparation</ref> ===Ebenside=== 8hs4z0vokqbbu1s3f9385pg4re86xkd Sara Snogerup Linse 0 2150 11762 8199 2022-10-10T19:04:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4963094]] wikitext text/x-wiki [[Sara Snogerup Linse]] Sara Snogerup Linse (amụrụ 30 Eprel 1962) bụ Prọfesọ nke Biochemistry nke Sweden na Mahadum Lund. Nchọpụta ya na-atụle usoro mkpụrụ ndụ nke protein n'onwe ya na ọrịa Alzheimer. Ọ na-eje ozi dị ka onye isi oche nke kọmitii maka ihe nrite Nobel na Chemistry. Enyere ya 2019 European Molecular Biology Organisation Women in Science Award. ==Okwu ndi okwuru== * Tụnyere α-Synuclein Fibrils etolite na enweghị na ọnụnọ nke Model Lipid Membrane: Ọmụmụ ihe gbasara mgbasa X-ray nke obere na obosara. ===Edensibia=== * [https://www.researchgate.net/scientific-contributions/Sara-Linse-2024666283] 13k8i9vyqo5zm8bnzd3wy1uos72ye4w Sarah Bernhardt 0 2151 11763 8202 2022-10-10T19:04:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4605]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:§§Bernhardt, Sarah (1844-1923) par Jules Bastien-Lepage (1848-1884) - 1879.jpg|thumb|right|Ndụ na-ebute ndụ. Ike na-emepụta ume. Ọ bụ site n’imefu onwe ya ka mmadụ ji baa ọgaranya.]] ''[[w: Sarah Bernhardt | Sarah Bernhardt]]''' ([[w:|23 October]] [[w:|1844]] - [[w:|26 Mach]] [[w:|1923]]), a mụrụ '''' Marie Henriette Bernardt ''', bụ onye na-eme ihe nkiri French. A na-ahụ Bernhardt dị ka otu onye na-eme ihe nkiri kacha mma na narị afọ nke 19, na ọ bụ onye omere mbụ ghọrọ onye ama ama n'ụwa niile. A makwaara dị ka '''''"Sara Chukwu''''. == Okwu Ndi Okwuru == [[Usòrò:Nadar 2.jpg|thumb|right|Anyị kwesịrị ịkpọ asị nke ukwuu, n'ihi na ọ na-agwụ ike; nọgide na-enwe mmasị n'ọtụtụ ihe, na-agbaghara ọtụtụ oge ma echefula.]] * ''Kwuonụ m''' ** Okwu Bernhardt, nkebi ahịrịokwu french nke pụtara "na agbanyeghị, n'ezie; n'ezie; kedu maka nke ahụ; n'ikpeazụ" *''Ozugbo e welitere ákwà mgbochi ahụ, onye na-eme ihe nkiri na-akwụsị ịbụ nke ya. Ọ bụ nke agwa ya, nke onye edemede ya, nke ọha ya.''' Ọ ghaghị ime ihe na-agaghị ekwe omume iji mata onwe ya na nke mbụ, ọ bụghị ịrara nke abụọ, na ghara imechu onye nke atọ. Na njedebe nke a, onye na-eme ihe nkiri aghaghị ichefu àgwà ya ma tụfuo ọñụ na mwute ya n'akụkụ. Ọ ghaghị igosi ọha na eze eziokwu nke onye bụ onye naanị ya bụ akụkọ ifo. N'anya ya, ọ ghaghị ịwụsa anya mmiri nke onye nke ọzọ. N'olu nke ya, ọ ghaghị ịsụ ude nke nhụjuanya nke onye nke ọzọ. Obi ya na-akụkwa ka ọ̀ ga-agbawa, n’ihi na ọ bụ obi onye nke ọzọ na-akụ n’obi ya. Ma mgbe ọ lara ezumike nká na ọnọdụ dị egwu ma ọ bụ dị egwu, ọ bụrụ na o meela àgwà ya nke ọma, ọ ga-abụrịrị na ọ na-eku ume na ike ọgwụgwụ." ** "The Art nke Ụlọ ihe nkiri" (1925), p. 171 *"M na-ekpe ekpere? Ọ dịghị mgbe! Abụ m onye na-ekweghị na Chineke." ** Dị ka e hotara na '' Kedu ndị nwoke ukwu na-eche banyere okpukperechi'' (1945) nke Ira D Cardiff dere. *'''Ndụ na-ebute ndụ. Ike na-emepụta ume. Ọ bụ site n'imefu onwe ya ka mmadụ ji baa ọgaranya.'' ** Dịka ekwuru na '' Madam Sarah '' (1966) nke Cornelia Otis Skinner dere, p. xvi *"Ime ihe niile dị n'ime, mana ọ ga-abụrịrị mpụga. === '' Ndụ m okpukpu abụọ'' (1907) === : <small>''Ma Double Vie'' [''My Double Life : Memoirs of Sarah Bernhardt''] (1907) [http://www.gutenberg.org/etext/9100 Ederede zuru ezu online]</small> [[Usòrò:Sarah Bernhardt 1.jpg|thumb|right|Ndụ dị mkpụmkpụ, ọbụna maka ndị dị ogologo oge, na anyị ga-adị ndụ maka mmadụ ole na ole maara ma nwee ekele maka anyị, ndị na-ekpe ikpe ma na-agbapụta anyị, na ndị anyị ga-adị ndụ maka ha. nwee otu mmetụta na mmasị.]] *''[[w:|Victor Hugo]] enweghị ike ikwe nkwa na-emezughị okwu ya. Ọ dịghị ka m: M na-ekwe ihe ọ bụla n'ebumnobi siri ike nke imezu nkwa m, na awa abụọ mgbe m chefuru ihe niile banyere ha.''' Ọ bụrụ na onye ọ bụla na-echetara m ihe m kwere ná nkwa, m na-adọkasị ntutu m, na-eme ka m na-adọkasị m. eme ka m chefuo m na-ekwu ihe ọ bụla, M na-azụta onyinye - n'ezie, M mgbagwoju ndụ m na-abaghị uru nchegbu. Ọ dịworị otu a, ọ ga-adịkwa mgbe niile." ** Ch. 25 *'''Ezi m aghọọla ndị iro m iwe, ọ bụkwara m na-ekwupụtara m ndị enyi m obere oge.''' Ma n'oge ahụ, mkpali na ụzụ a niile tụrụ m n'anya nke ukwuu. Ọ dịghị ihe m mere iji dọta mmasị. Ihe ụtọ m na-amasị dịtụ mma, ịchafụ na ịdị gịrịgịrị, ụdị ejiji m pụrụ iche, nlelị ejiji m, nnwere onwe m n'ozuzu n'akụkụ niile, mere ka m bụrụ onye dịpụrụ adịpụ na ndị ọzọ niile. Aghọtaghị m eziokwu ahụ. <br> Agụghị m, anaghị m agụ akwụkwọ akụkọ. Ya mere, amaghị m ihe e kwuru banyere m, ma ọ̀ dị mma ma ọ bụ nke na-adịghị mma. N'ịbụ nke ụlọ ikpe nke ndị na-ahụ nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe ya gbara ya gburugburu, ebiri m ná nrọ anwụ na-acha. ** Ch. 25 *''Ndị maara ọñụ na nhụsianya nke ndị a ma ama mgbe ha gafere afọ iri anọ maara otú e si agbachitere onwe ha. otu esi ejide n'aka mgbasa ozi anụ ọhịa ahụ. Ọ bụ ụdị octopus nwere ọtụtụ tentacles. Ọ na-awụpụ n’aka nri na aka ekpe, n’ihu na azụ, ogwe aka ya dị nhịahụ, wee chịkọta, site na puku ndị obere añụ ya, asịrị niile na nkwutọ na otuto na-efegharị, ka ọ wụsakwa ọha na eze ọzọ mgbe ọ na-agbọ afụ oji ya. . Mana ndị ejidere n'aka ndị ama ama mgbe ha dị afọ iri abụọ na abụọ amaghị ihe ọ bụla." ** Ch. 28 <!-- p. 324 --> *"Enwere m nnọọ nkwenkwe ụgha nke na ọ bụrụ na m bịarutere mgbe anwụ na-adịghị, agara m enwe mwute na nchegbu ruo mgbe m rụchara ọrụ mbụ m. Ọ bụ mmekpa ahụ zuru oke inwe nkwenkwe ụgha ruo ogo a, na, ọ dị nwute na m, enwere m okpukpu iri ugbu a karịa ka m nọ n'oge ahụ, n'ihi na e wezụga nkwenkwe ụgha nke obodo m, enwere m, ekele maka njem m, gbakwunyere. na ngwaahịa m niile nkwenkwe ụgha nke mba ndị ọzọ. Amaara m ha niile ugbu a, na n'oge ọ bụla siri ike ná ndụ m, ha niile na-ebili n'ụsụụ ndị agha ji ngwá ọgụ megide m ma ọ bụ imegide m. "Enweghị m ike ịga ije otu nzọụkwụ ma ọ bụ mee mmegharị ọ bụla ma ọ bụ mmegharị ahụ, nọdụ ala, pụọ, lee anya na mbara igwe ma ọ bụ ala, n'echeghị ihe kpatara olileanya ma ọ bụ obi nkoropụ, ruo mgbe n'ikpeazụ, ndị trammels tinyere n'omume m na-ewe iwe. Site n'echiche m, , M na-emegide nkwenkwe ụgha niile ma na-eme ihe m chọrọ ime.'' ** Ch. 33 <!-- p. 362 --> *'''Ndụ dị mkpụmkpụ, ọbụna maka ndị dị ogologo oge, anyị aghaghị ịdị ndụ maka mmadụ ole na ole maara ma nwee ekele maka anyị, ndị na-ekpe ikpe ma na-agbapụta anyị, na ndị anyị nwere otu mmetụta ịhụnanya na mmasị.'' Ndị ọzọ m na-ele anya dị ka igwe mmadụ nkịtị, ndị na-adị ndụ ma ọ bụ ndị na-ewute, ndị na-eguzosi ike n'ihe ma ọ bụ ndị rụrụ arụ, ndị ọ na-enweghị ihe a ga-atụ anya ya ma e wezụga mmetụta uche na-adịghị adịte aka, ma ọ bụ ihe na-atọ ụtọ ma ọ bụ nke na-adịghị mma, nke na-ahapụghị ihe ọ bụla n'azụ ha. '''Anyị kwesịrị ịkpọ asị nke ukwuu, n'ihi na ọ na-agwụ ike; nọgide na-enwe mmasị n'ihe dị ukwuu, na-agbaghara ọtụtụ mgbe ma echefula.''' ** Ch. 33 <!-- p. 369 --> ==Nkwupụta okwu gbasara== [[Usòrò:Sarah_Bernhardt,_par_Nadar,_1864.jpg|thumb| aka nri|]] *"Ndị Chicago nwere mmasị na Madame Bernhardt. Ha chọrọ ka ya na ya gbaa alụkwaghịm ma soro ha biri." ** Amaghị aha, n'oge njem njem America mbụ ya, [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=87181371 "Ihe ntụrụndụ nke mgbede a,"]" Daily Picayune" (Jenụwarị 27, 1981) , p.&nbsp;4 *''Enwere ụdị ndị na-eme ihe nkiri ise: ndị na-eme ihe nkiri na-adịghị mma, ndị na-eme ihe nkiri mara mma, ezigbo ndị na-eme ihe nkiri, ndị na-eme ihe nkiri - na e nwekwara Sarah Bernhardt'' ** [[w:|Mark Twain]][http://www.bernhardtonbroadway.com/Mark_Twain_Praises_Sarah_Bernhardt.pdf] *'''Ọ bụ Muse of Poetry n'onwe ya''' Ma ọgụgụ isi ma ọ bụ nka enweghị ihe jikọrọ ya na ya. Amụma nzuzo na-eduzi ya. Ọ na-agụ ka abalị abalị na-abụ abụ, ka ifufe na-asụ ude, ka mmiri na-atamu, dị ka Lamartine dere otu oge. **[[w:Theodore de Banville|Theodore de Banville]] *"Symphony nke ọjà ọla edo na eriri ogbi; Ụtụtụ ọla ọcha na-amụnye site na àmụ̀mà, kpakpando dị nro na ọnwa chara acha nke ọma." **[[W:|Maurice Baring]], na akụkọ ifo Bernhardt "voix d'or" (olu ọla edo) ==Njikọ Mpụga== [[W:|Sarah Bernhardt]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Sarah Bernhardt]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bernhardt, Sarah}} qu4tyo7y0z4t6by3lig6a63fa9ki7x4 Sarah Chauncey Woolsey 0 2152 11764 8205 2022-10-10T19:04:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2915918]] wikitext text/x-wiki [[Sarah Chauncey Woolsey]] [[Usòrò:Woolsey Sarah c aka Susan Coolidge.jpg|right|thumb|200px|The tasks are done and the tears are shed.]] '''[[w:Sarah Chauncey Woolsey|Sarah Chauncey Woolsey]]''' ([[January 29]], [[1835]] – [[April 9]], [[1905]] bụ onye Amerika na-ede akwụkwọ ụmụaka, onye dere n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ ''Susan Coolidge''. ==Ihe ndị Okwuru== *Oge mgbụsị akwụkwọ dị ka ọ na-ebere gị ákwá,<br> Onye hụrụ n'anya n'oge mgbụsị akwụkwọ-ụbọchị! ** ''Cousin Helen's visit'' (1935). *A na-arụ ọrụ na anya mmiri.<br>Ka ụnyaahụ kpuchie mmehie ụnyaahụ; **''New every morning'', (Ụbọchị mbipụta ejighị n'aka). * Ihe nzuzo ndị a bụ nnukwu ihe, anyị ga-emerịrị ha ntanye. ** ''Secrets''. * Ndị mmadụ na-anwụ anwụ mana iru uju anaghị anwụ anwụ. ** '' The Cradle Tomb in Westminster Abbey'' (1975). * O guzoro n'etiti igirigi ututu,<br>Na abu uto nke mbu ya di uto, <br>Na-abụ abụ ka lark na-abụ, na-agba ọsọ ọsọ ** ''Coolidge tribute to fellow poet [[Jean Ingelow]] from Preface to ''Poems by Jean Ingelow, Volume II'', Roberts Bros 1896 kindle ebook ASIN B0082C1UAI . ==Njikọ Mpuga== *Edemede [[w:Sarah Chauncey Woolsey|Sarah Chauncey Woolsey]] na Wkipedia bekee *Edemede [[Wikisource:Sarah Chauncey Woolsey|Sarah Chauncey Woolsey]] na Wikisource bekee * [http://www.readseries.com/ 19th-Century Girls' Series] * [http://www.ubka.uni-karlsruhe.de/kvk.html German Database to search for translations] {{DEFAULTSORT:Woolsey, Sarah Chauncey}} 98lyj4bfjmxbs6duk3isy5zg0kj77r3 Sarah Dessen 0 2153 11765 8211 2022-10-10T19:04:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q532336]] wikitext text/x-wiki <nowiki>[[Sarah Dessen]]</nowiki> ====== ==Ihe ndi Okwuru== ====== l1tscbab17ib9hnfcgimdkz3hmv6ld5 Sarah Doudney 0 2154 11766 8214 2022-10-10T19:05:01Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4945138]] wikitext text/x-wiki [[Sarah Doudney]] Sarah Doudney (15 Jenụwarị 1841, Portsea, Hampshire - 8 Disemba 1926, Oxford) bụ onye edemede Bekee na onye na-ede uri, nke a kacha mara amara dị ka onye ode akwụkwọ na onye na-agụ abụ. ==Okwu ndi okwuru== * Nke dị ọcha, mara mma, na-egbuke egbuke. Nke ahụ kpalitere obi anyị n'oge ntorobịa. Ihe na-akpali akpali n'ekpere na-enweghị okwu, Nrọ nke ịhụnanya na eziokwu, Agụụ mgbe ihe furu efu, Mkpu na-agụ mmụọ, Mgbalị ndị a ga-enwe olile anya ka mma, - Ihe ndị a apụghị ịnwụ anwụ. *M na-ezitere gị pansies mgbe afọ dị obere; Odo dị ka anwụ anwụ, odo odo dị ka abalị; Okooko osisi nke ncheta, na-abụ abụ nke ọma Site n’aka ndị isi nile nke ụmụ Ìhè. ==Njiko Mpuga== Edemede [[W:Sarah Doudney|Sarah Doudney]]na Wikipedia Bekee 67tm7hcqgb6n2rt4ym3z5sy7359e823 Sarah Egerton 0 2155 11767 8217 2022-10-10T19:05:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7422320]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Sarah Fyge Egerton|Sarah Fyge Egerton]]'' (1668 – 1723) bụ onye odee Bekee. == Okwu Ndi Okwuru == === [http://rpo.library.utoronto.ca/poems/emulation '' The Emulation ''] (1703) === *"Site na mmalite mmalite nke ndụ, ruo n'ili,<br>Ụmụ nwanyị ogbenye na steeti ọ bụla, Ohu." ** Ahịrị 3–4 *"Anyị ga ikike anyị na Learning's World nọgide na-,<br>Wit Alaeze Ukwu, ugbu a, ga-ama a Nwanyi Ọchịchị." ** Ahịrị 32–33 == Njikọ mpụga == [[W:|Sarah Egerton]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Sarah Egerton]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Egerton, Sarah}} ttoz68dsas9f0p7tevn0ubjkuluuqqp Sarah Fielding 0 2156 11768 8221 2022-10-10T19:05:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q467935]] wikitext text/x-wiki [[Sarah Fielding]] Sarah Fielding (8 Nọvemba 1710 - 9 Eprel 1768) bụ onye odee Bekee na nwanne onye ode akwụkwọ akụkọ Henry Fielding. O dere The Governess, ma ọ bụ The Little Female Academy (1749), chere na ọ bụ akwụkwọ akụkọ mbụ n'asụsụ Bekee gbadoro anya na ụmụaka. Na mbụ o nwere ihe ịga nke ọma na akwụkwọ akụkọ ya The Adventures of David Simple (1744). ==Okwu ndi okwuru== *Ịkọ ọnụ na mbedo bụ mkparị kasịnụ, n'ihi na ọ bụ ezie na ọ na-eme ka à ga-asị na ọ na-enye gị ihe karịrị i kwesịrị, ọ na-ekiri ohere ịnara gị ihe i nwere n'ezie. *Okwu ebere na-agwọkwa obi nke na-asụ ngọngọ karịa balm ma ọ bụ mmanụ aṅụ. == Edensibia== [https://www.brainyquote.com/authors/sarah-fielding-quotes] [[Òtù:Wq/Ig]] f881z7sshv1bdh3u7t8mdu816cmy00s Sarah Fuller Flower Adams 0 2157 11769 8224 2022-10-10T19:05:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q269879]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:SarahFlowerAdams.jpg|thumb| aka nri]] ''[[w:Sarah Fuller Flower Adams|Sarah Adams]]''' ([[W:|22 February]] [[w:|1805]] - [[w:|14 August ]] [[w:|1848]]) bụ onye na-ede uri na abụ Bekee. odee. Ọ bụ nwa nwanyị nke obere Benjamin Flower, onye nchịkọta akụkọ na onye nwe The Cambridge Intelligencer, wee lụọ William Brydges Adams, onye na-emepụta ihe na [[W:| injinia obodo]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"O na-ezipụ anyanwụ, Ọ na-ezipụ mmiri mmiri,-<br>Dịka ha na-adị mkpa maka ifuru;<br>Na ọñụ na anya mmiri ka ana-eziga<br> inye mkpụrụ obi dabara adaba nri.<br>Dị ka ọ na-abịakwute m ma ọ bụ igwe ojii ma ọ bụ anyanwụ,<br>Nna! Ka eme uche-gi, ọ bughi nkem." ** "Ọ na-eziga Sun, ọ na-eziga ịsa ahụ", kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 282; na na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). *"Otu mgbe enwere onye nchuaja maka onye iro, ka o di mma<br>Na udo." **''Vivia Perpetua'', Act iii. Sc. ii. === [[w: Chineke m, dịrị Gị nso|Chineke m, dịrị Gị nso]] (c. 1841)=== *"N'agbanyeghi na dika onye na-awaghari,<br>Anya dara,<br>Ochichiri dikwam,<br>Izu-ikem nkume; Gị." *"Chinekem di Gi nso!<br>Na nso Gi! Chineke, Gi!<br> Gi nso!" == Njikọ mpụga == [[W:|Sarah Fuller Flower Adams]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Sarah Fuller Flower Adams]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Adams, Sarah Fuller Ifuru}} 8txzv7c2lh9qzgs84j64lflpz6jxd3u Sarah Jibril 0 2158 18170 18169 2024-02-09T18:50:49Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki [[File:Sarah Jibril.jpg|thumb|Sarah Jibril (2021)]] =='''Sarah Nnadzwa Jibril'''== Obu nwanyi noo na odorodoro ochichi na obodo Nigerian oka bu psychologist. Nwayia bu gbu onye na du onye isi ala Goodluck Jonathan odu na ihe gbasara ezigbo omime ethics and moral values. Sarah Jibril bu nwayi izizi zoro onye isi ala na obodo Naijiriya, na ndorondoro nke obele na nke nnukwu. Obago ndororndoro ochi ugboro anọ. == Kwotu == # Otu votu o dekọrọ n'oge ntuliaka onyeisiala ga -aga n'ihu na -akpagbu ụmụ nwanyị Naịjirịa. <ref>https://web.archive.org/web/20151121160237/http://www.cp-africa.com/2011/02/04/sarah-jibril-vote-continue-haunt-nigerian-women/</ref> == Njikọ mpụga == [[W:|Sarah Jibril]]na wikipedia Bekee [[Q:|Sarah Jibril]]na wikiquote jzdne9k0o63vuzw3m3xt4ct25utgwsv Sarah Jones (stage actress) 0 2159 8230 8229 2022-10-10T11:40:13Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Sarah Jones == Sarah Jones bụ onye America na-ede egwuregwu, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede uri. == Ihe ndi okwuru == * Ọbụna ma ọ bụrụ na ha emeghị ihe ọ bụla ma bụrụ ndị a mara ha ikpe maka mpụ, n'ihi usoro mgbapụta draconian na eziokwu na ha dara ogbenye na enweghị ike ịgbapụta, ha nwere ike ịnọdụ ala n'àgwàetiti ahụ ruo afọ atọ. Enwetara m ihe doro anya na anyị na-eme ndị okenye, ị maara, anyị na-eme ya ụmụaka. Na ha niile, ị maara, oji na agba aja aja ... == Ebenside == https://www.forbes.com/sites/risasarachan/2018/10/18/performer-sarah-jones-timely-one-woman-show-looks-at-the-exploitation-of-women/#7d9694d02bf6 6k468h0s38f23zpt57xs4vezmk8ybvr Sarah Ladipo Manyika 0 2160 11771 8235 2022-10-10T19:05:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3950336]] wikitext text/x-wiki [[Sarah Ladipo Manyika]] Sarah ladino manyika bụ onye Britain-Naịjiria na-ede akwụkwọ akụkọ, mkpirisi na edemede. ==okwu ndi okwuru *“ Ugbu a, a na-ahazi akwụkwọ ndị ahụ dị ka ndị m kwenyere na ha kwesịrị ịdị na-ekwurịta okwu. ... 8mw3y4yqrpxbkxrljelbfcnifat5sym Sarah Waiswa 0 2161 11772 8238 2022-10-10T19:05:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50346875]] wikitext text/x-wiki [[Sarah Waiswa]] '''Sarah Waiswa''' Sarah Waiswa bụ akwụkwọ akụkọ na onye na-ese foto amụrụ na Uganda ma dabere na Nairobi, Kenya. Ọ meriri 2016 Rencontres d'Arles Discovery Award maka usoro nyochara mkpagbu albino na ndịda Sahara Africa. Ọ bụ 2015 Uganda Press Photo Awards matara ya. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Obi dị m jụụ n'ịmara na ihe e zubere maka m agaghị atụ uche m ma ọlị, ihe na-atụ uche m abụghị maka m." <ref>https://blackwomenphotographers.com/interviews/sarah-waiswa-african-women-photography</ref> ===Ebenside=== 2vo68qhlelty810bv2ctgedpji0ruc1 Sarkodie 0 2162 11773 8242 2022-10-10T19:05:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7424230]] wikitext text/x-wiki '''Michael Owusu Addo''' (amuru Julaị 10, 1988) onye amara dika '''Sarkodie''' (/ sɑːrˈkɔːdiɛ/), bu onye Ghana rapper, onye na-ede abụ na onye ọchụnta ego sitere na Tema. == Ihe ndi Okwuru == * Ụzọ kacha mma isi meghachi omume na ịkpọasị bụ ịkpali ịhụnanya. Onye hụrụ n'anya bụ Kasị ukwuu. * Gosim nwoke ukwu ka m gosi gi onye nwere ihe. * Eledala ndị na-enyere gị aka! Ọ na-achọ àgwà iji kwado latitude na elu elu. * Zere ime ''mkpịsị mkpị'' iji nwee ihe ịga nke ọma n'ihi na ọ nweghị. Ọ bụrụ na ịmee ya, ị ga-ahụ onwe gị n'okporo ụzọ ndị mmadụ nọ na-ekiri nrọ na-agafe gị! * Naanị ị ga-atụgharị azụ gị n'ihe. * Ntụkwasị obi, iguzosi ike n'ihe, okwukwe, eziokwu, Adịla ịchọ ọdịmma onwe onye nanị na-ekiri otú i si emeso ndị ọzọ == Ebenside == https://www.owogram.com/sarkodie-quotes/ 6ifmetowuba7btxd99fa5sl6lvd6tod Sarkodie (rapper) 0 2163 8246 8245 2022-10-10T11:40:14Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki #redirect [[Sarkodie]] 6ud0p2kk1jplsyr1k3wo2evpyycethk Sarz 0 2164 11774 8249 2022-10-10T19:05:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20685445]] wikitext text/x-wiki == Sarz == Osabuohien Osaretin (amuru Maachị 17, 1989), onye amara aha ya bụ Sarz, bu onye na-emeputa ihe na onye egwu egwu Naijiria. A mụrụ na Benin City, Edo State, a ma ama ya maka mkpado Sarz On The Beat/"N'ezie", na mmalite ma ọ bụ njedebe nke mmepụta egwu ya niile. == Ihe ndi okwuru == * Oge ịmalite ịmepụta ihe ị hụrụ n'anya ma ghara ichegbu onwe gị maka ime onye ọ bụla ụtọ bụ oge ịmalite ibi ndụ dị ka ihe okike. * Otu ụdị ọgwụgwọ erughị eru bụ ịhụ nnukwu ego na akaụntụ ụlọ akụ gị. * Ya mere maka onye ọ àlà na ụlọ ọrụ Nigeria na-etinye ọrụ ahụ. Ya mere na-akpali mmasị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sarz/2735/ hvc2vypwuzrghdz6eqksfk5yn43p3mh Sasha Banks 0 2165 11775 8252 2022-10-10T19:05:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6818195]] wikitext text/x-wiki == Sasha Banks == Mercedes Justine Kaestner-Varnado (amuru Jenụwarị 26, 1992) bụ onye mgba mgba na onye omere America bịanyere aka na WWE ugbu a n'okpuru mgbanaka aha Sasha Banks. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dị m ka ọ dị n'oge WrestleMania 32, mgbe ha webatara aha ụmụ nwanyị ọhụrụ wee hapụ aha Divas wee hapụ aha ahụ, ọ gwara anyị, "Ị gaghị anọ na obere ngalaba nke gị." * Site na ebipụ egwuregwu ụmụ nwanyị na WrestleMania 29 obere oge tupu ha apụ na mmemme isi ụmụ nwanyị, uto ahụ mara mma nke ukwuu ịhụ. Iji sonye na ya, enwere m obi ụtọ ịnọ ebe a n'oge a. == Ebenside == https://www.espn.in/wwe/story/_/id/27573590/wwe-four-horsewomen-reflect-present-future fvj00utcqa045vm2rl550fmfie3n5yu Satu Hassi 0 2166 14289 11776 2023-08-15T01:10:49Z Heikki Levonen 497 File wikitext text/x-wiki [[Satu Hassi]] [[File:Satuhassi.jpg|thumb|right|Satu Hassi (2007)]] Satu Hassi (amụrụ 3 June 1951 na Helsinki) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Finnish na onye otu nzuko omeiwu Europe. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *EU mba ida dị € 1,000 ijeri na tax izere. Ọ bụrụ na Finland ga-enweta nke a € 1,000 ijeri 1% na mmekọrita ya bi na EU, ọ ga-abụ € 10 ijeri. Onye ama ama mpe ga-ofu elu. Ọ bụrụ na tax izere abụghị nanị na anyị anọgide na-enwe deficits na budjet he ==Edensibia== Edemede [[q:Satu Hassi|Satu Hassi]] na Wikiquote it0lh36j3w2zhumcd93e4calvyp7p4x Sauti Sol 0 2167 11777 8260 2022-10-10T19:06:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7427621]] wikitext text/x-wiki == Sauti Sol == Sauti Sol bụ otu ndị egwu egwu ishukuti Kenya hibere na Nairobi, Kenya, site n'aka ndị egwu egwu Bien-Aimé Baraza, Willis Chimano na Savara Mudigi n'afọ 2005. Na mbụ otu cappella, onye egwu egwu Polycarp Otieno sonyeere tupu ha akpọpụta onwe ha Sauti Sol. == Ihe ndi Okwuru == * I kwesịghị ịbụ onye mkpọrọ nke echiche nke gị. * Mgbe ndị mmadụ na-achọghị ịbịa, ọ dịghị ihe ga-akwụsị ha. == Ebenside == https://www.owogram.com/sauti-sol-quotes/ agx28fvg1w7knf56bgqyliwh5mx9ugg Savitri Devi 0 2168 11778 8266 2022-10-10T19:06:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q270337]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Savitri Devi, July 1945.jpg|thumb|Savitri Devi na 1945.]] '''[[w:Savitri Devi|Savitri Devi Mukherji]]''' (born '''Maximiani Julia Portas'''; [[30 September]] [[1905]] – [[22 October]] [[1982]]) bụ onye Fascist Gris a mụrụ na France, onye nwere mmetụta Nazi, na onye nledo bụ onye jere [[w:Axis powers|Axis powers]] ozi site n'ime nledo nye ndị agha njikọta ndị agha na Agha ụwa nke abụọ na India. Devi bụ odee Esoteric Hitlerist bụ onye mechara bụrụ onye isi n'okpuruala Neo-Nazi n'ime 1960s. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Europe bụ naanị ike; India mara mma. ** Savitri Devi, L'Etang ma ọ bụ Lotus, p. 222, e hotara na Koenraad Elst: The Saffron Swastika, p. 562 * A haziri Europe, hazie ya nke ọma; mana India bụ ebe a na-akọ ihe. ** Savitri Devi, L'Etang ma ọ bụ Lotus, p. 240, e hotara na Koenraad Elst: The Saffron Swastika, p. 562 * Okpukpe Hindu n’okwu a ma ama, dị ka mmadụ pụrụ ịhụ ya, n’ozuzu, bụ okpukpe ndị Gris tupu oge Byzantium, na okpukpe ndị Aryan oge ochie nke Europe, e wepụrụ mmụọ ebo na, n’ozuzu, gbakwunyere ịdị mma na nkwanye ùgwù maka mmadụ nile. ndi mmadu . ** Savitri Devi, L'Etang ma ọ bụ Lotus, p. 239, e hotara na Koenraad Elst: The Saffron Swastika, p. 562 * Ndị Arya Hindu so na ndị nke oge a nwere agbụrụ na asụsụ, naanị ndị nnukwu mmadụ chekwabere okpukperechi Aryan dị ndụ. Nke ahụ bụ ikike ha kacha mara mma maka otuto, ihe nzuzo nke ike na nganga ha, ọbụlagodi n'etiti nhụsianya ha niile bụ ihe nzuzo nke nnwere onwe ha n'okpuru usoro niile gara aga na n'ọdịnihu nke ọchịchị mba ọzọ. ** Savitri Devi, L'Etang ma ọ bụ Lotus, p. 205, e hotara na Koenraad Elst: The Saffron Swastika, p. 563 * Ụbọchị mgbe ndị India dum ga-akwusi ife arụsị ya ma fee Chineke ofufe dị ka ejiji ya, ụbọchị ahụ ọ ga-abụ onye India, dị ka onye Afgan na-agafe ugwu. ... ma ruo mgbe ahụ, ọ ga-anọgide na India onye mmeri bụ onye mmeri. na-echeta mmeri ya ochie, nna ukwu India ghọgburu ndị Britain na-abịa n'oge na-abịa, bụ ndị ọ na-ebo ya ebubo, n'agbanyeghị uru ha na-enweta na ya, na-akwado ndị Hindu.... Onye Kraịst India bụ onye Hindu amaghị maka ya. onwe ya . ** Savitri Devi, L'Etang ma ọ bụ Lotus, p. 50ff, nke ekwuru na Koenraad Elst: The Saffron Swastika, p. 565 * Okpukpe Hindu dị nnọọ elu karịa okpukpe ndị ọzọ, ọ bụghị n’ihi ọnọdụ ime mmụọ ya, kama n’ihi ihe ahụ ka dị oké ọnụ ahịa ọ na-enye ndị na-eso ụzọ ya: echiche sayensị banyere okpukpe na ndụ. Ọnọdụ ime mmụọ Hindu bụ nsonaazụ nke echiche ahụ. Anyị na-ewere na ọ baghị uru imegide: India ruo "West," dị ka "ime mmụọ" megidere "ihe onwunwe." Ịdị elu Hindu dị n'ebe ọzọ; ọ bụghị na-emegide nke Hindu echiche na European echiche, ma na eziokwu nke ya ukwuu anọgidesi karịa nke European echiche, nke ukwuu ikwesị ntụkwasị obi ndụ, nke ukwuu nkwekọ n'etiti ndụ na ya; na eluigwe na ala nke echiche sayensị Hindu, ma e jiri ya tụnyere nke ndị Europe. ** Ịdọ aka ná ntị nye ndị Hindu, nke e hotara na Koenraad Elst: Saffron Swastika == Okwu e kwụrụ gbasara Savitri Devi == * Ikpere arụsị nke Savitri Devi bụ nkà ihe ọmụma ọgbara ọhụrụ nke imikpu n'ime anụ ahụ nkịtị, ịhụ ihe onwunwe n'anya dị ndụ nke ebuliri elu ruo n'ọkwa nke okpukperechi. N'ụzọ doro anya, ezi ndị ọkà ihe ọmụma ndị ọgọ mmụọ nwere echiche nke ha banyere akụkụ dị elu agaraghị amata echiche ụwa nke ha n'okpukpe Darwin a na-ebelata. **Koenraad Elst: Saffron Swastika, p.558, vol II * Ozizi mbuso agha nke Aryan, yana nghota nke ịkpa ókè agbụrụ nke usoro nkedo dị ka ụdị nke Apartheid iji chekwaa ịdị ọcha agbụrụ nke Aryan, bụ alfa na omega nke echiche ụwa nke Savitri Devi. ** Koenraad Elst: Saffron Swastika, p. 561, vol II * Christian Bouchet chụpụrụ Goodrick-Clarke dị ka "onye na-akọ ihe efu gbasara akụkọ ihe mere eme":... "Goodrick-Clarke ewepụtala ọrụ nyocha niile ma kwupụtala okwu nke Savitri Devi n'enweghị nyocha ma ọ bụ katọọ ha." Nsogbu bụ na otu akwụkwọ akụkọ a, akụkọ ndụ ya, akwadoghị ihe akaebe ọ bụla o nwere, nakwa na ọ nwere ike ịmegharị ya n'oge gara aga: "Maka oge a mụrụ ya ruo mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, anyị ga-atụkwasị Savitri Devi Mukherji obi maka ya. N'ebe a, otu nkọwa na-aghọ ihe a na-apụghị ịgbanahụ agbagha: "O doro anya na nke ọma na Savitri Devi Mukherji 'mebere' akụkọ ndụ ya iji wuo onwe ya onye kwesịrị ekwesị na-enwu na obere okirikiri nke neo-Nazism" ** Christian Bouchet gbasara akụkọ ndụ Savitri Devi. Ekwuru na Elst, Koenraad. Nlaghachi nke Swastika: ịkpọasị na hysteria megide Hindu Sanity (2007), ch. 4. * Ma eleghị anya ọ zụlitere echiche ịkpa ókè agbụrụ ya nke ịkpa ókè agbụrụ mgbe e mesịrị, na-atụgharịghachi ha n'oge oge onye Hindu ya mgbe o dere akụkọ ndụ ya afọ iri atọ na ise ka eziokwu ahụ gasịrị. Echiche m bụ na n'afọ ndị 1930, ọ na-emeru ihe n'ókè karịa na nke a. ** Elst, K. (2010). The saffron swastika: echiche nke "Hindu fasizim". Isi nke 5. * Onye agha kasị ukwuu mgbe Adolf Hitler, Rudolf Hess na Joseph Goebbels. Ọzọkwa ọ bụ onye mbụ chọpụtara ihe nzuzo na ike ime mmụọ dị n'azụ Hitlerism. ** [[w: Miguel Serrano | Miguel Serrano]], onye ode akwụkwọ na onye nnọchi anya mba ụwa, (ajụjụ ọnụ na '' The Sword Flaming '', Nke 3, Ọgọst 1994, http://web.archive.org/web/19990508175302re_/ http://satanism.net/iss/wot/Miguel_Serrano2.html) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Savitri Devi|Savitri Devi]] na Wikipedia bekee *[https://counter-currents.com/2021/09/remembering-savitri-devi-12/ ''Remembering Savitri Devi'' (September 30, 1905–October 22, 1982)] *[https://archive.org/search.php?query=creator%3A%22Savitri+Devi%22 Savitri Devi at Archive.org] m55nrf1ve2et04hq07dpu2zuya6kfnl School strike for climate 0 2169 13448 13447 2023-04-19T21:49:19Z Ennydavids 89 /* Njikọ mpụga */ category wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[Usòrò:JMP 3343 (47927593082).jpg|thumb|Anyị chọrọ ka ndị isi bilie were ọrụ were were nsogbu ihu igwe dị ka nsogbu.]] [[Usòrò:Fridays 4 Future protest inside COP25 final action Dec 13 - IMG 7332 (49213986652).jpg|thumb|Fridays 4 Mkpesa ga-eme n'ọdịnihu n'ime COP25 Dec 13]] [[w: Nkwụsị ụlọ akwụkwọ maka ihu igwe | '''School Strike for weather''']]) (Swedish: Skolstrejk för klimatet), makwara dị ka Fridays for Future (FFF), Youth for Climate, Climate Strike or Youth Strike maka Climate, bụ mmegharị mba ụwa nke ụmụ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ na-ewepụta oge na klaasị na Friday ka ha sonye na ngosi iji rịọ ihe sitere n'aka ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji mee ihe iji gbochie [[w: mgbanwe Ihu Igwe|mgbanwe ihu igwe]] yana maka [[w: ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ | ụlọ ọrụ mmanụ ụgbọala]] gaa na [[w:ike ọhụrụ|ike ọhụrụ]]. [[Usòrò:Illinois_Youth_Climate_Strike_12-6-19_4913_(49197464928).jpg|thumb|Anyị ga-eche ihu mberede ihu igwe ma gbanwee ụzọ anyị... nke ahụ bụ eziokwu na-adịghị ahụkebe anyị enweghị ike ịgbanarị.]] [[Usòrò:FFF IMG 3133 (49212295198).jpg|thumb|Naanị ụzọ dị n'ihu bụ ka ọha mmadụ malite ịgwọ nsogbu dịka nsogbu...]] [[Usòrò:Fridays for Future Aschaffenburg 15.03.2019 78.jpg|thumb|Usoro a agbajighị, e wuru ya ka ọ bụrụ ikpe na-ezighị ezi. Anyị achọghị mgbake, anyị chọrọ ịmalitegharị.]] ==Okwu okwuru== * Onye ndu ihu igwe nke Sweden Greta Thunberg nyere ihe mkpuchi ma sonye na Friday maka ngagharị iwe ọdịnihu na Berlin otu ụbọchị ya na ndị ntorobịa atọ ndị ọzọ zutere Chancellor German Angela Merkel, onye gọọmentị ya weghaara onye isi oche European Council na July, iji kparịta ụka. ihe mberede nke mbara ala ... Tweeting banyere nzukọ na onyeisi oche, Fridays maka Future Berlin dere na "mkparịta ụka ga-esochi omume-ya mere anyị na-aga n'okporo ámá ọnụ!" **[https://www.ecowatch.com/fridays-for-future-third-year-2647072104.html Greta Thunberg na-agbapụ afọ nke atọ nke Fraịde maka Mkpesa Ọdịnihu, nke Jessica Corbett dere], '' Nrọ nkịtị'' ( Ọgọst 24, 2020) * Onye na-akwado Sweden Greta Thunberg… gbara onye isi ala German Angela Merkel ume ka ọ “nwee obi ike” n'ọgụ a na-alụso okpomoku zuru ụwa ọnụ ka ọ na-achọ iku ume ndụ ọhụrụ n'ime mmegharị ihu igwe nke ọrịa ọrịa coronavirus kpuchie. Nwa afọ 17 ahụ ... sonyeere ndị ọrụ mgbasa ozi Luisa Neubauer si Germany na Anuna De Wever nke Belgium na Adelaide Charlier, ndị niile yi mkpuchi mkpuchi ka ha na-aga chasllery site na ọdụ ụgbọ oloko Berlin. N'ime nkeji 90 nke mkparịta ụka, ndị na-eto eto na-eme mkpọsa kwuru na ha gbara Merkel ume ka ọ mee ihe ngwa ngwa na usoro dị egwu nke ndị isi gosipụtara n'ọgụ megide COVID-19.<BR>"Anyị chọrọ ndị isi ... ka ha nwee obi ike zuru oke. iche echiche ogologo oge, "Thunberg gwara ndị nta akụkọ n'èzí mgbe nzukọ ahụ gasịrị. "Anyị chọrọ ka ndị isi bilie ma buru ibu ọrụ ma were nsogbu ihu igwe dị ka nsogbu." O kwuru na Merkel, dị ka onye isi oche ugbu a nke onye isi oche na-atụgharị EU, nwere “nnukwu ọrụ mana ọ bụkwa nnukwu ohere” iji nyere European Union aka imezu nkwa ya n'okpuru nkwekọrịta ihu igwe Paris. **[https://www.thejakartapost.com/life/2020/08/22/greta-thunberg-meets-merkel-in-fresh-push-for-climate-action.html Greta Thunberg zutere Merkel na mkpali ọhụrụ maka omume ihu igwe, Marion Payet & Michelle Fitzpatrick, AFP, Jakarta Post,] 22 Ọgọst 2020) * Na Tọzdee, afọ abụọ ka ụbọchị Greta Thunberg gachara ụlọ akwụkwọ mbụ, ọ ga-ezute onye isi German [[w:Angela Merkel | Angela Merkel.]] isonyere ya bụ Luisa Neubauer, Anuna de Wever na Adélaïde Charliér, ndị otu ibe ya. ngagharị zuru ụwa ọnụ kpalitere site na ngagharị iwe naanị Thunberg megide mgbanwe ihu igwe. Friday anọ maka ndị na-akwado ọdịnihu ga-eji ndị na-ege ha ntị awa na ọkara na Chancellor weta akwụkwọ ozi na-achọ ndị isi EU "kwụsị ime ka à ga-asị na anyị nwere ike dozie ọnọdụ ihu igwe- na nsogbu gburugburu ebe obibi na-ewereghị ya dị ka nsogbu." .. <BR>Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmadụ 125,000 bịanyere aka na ya, akwụkwọ ozi ahụ chọrọ ka a kwụsị itinye ego na ntinye aka na mmanụ ọkụ ozugbo ozugbo. Fridays for Future na-akpọkwa Germany ka ọ weta oge ikpeazụ ya iji wepụ coal site na 2038 ruo 2030, na ịgafe carbon-neutral site na 2035 kama 2050. <BR> Anyị achọghị mgbake, anyị chọrọ ịmalitegharị, "akwụkwọ ozi ahụ na-agụ, na-emesi ya ike na "ndị isi ojii, ụmụ amaala na ndị agba agba," emetụtala ọgba aghara akụ na ụba, ihu igwe na coronavirus. katọrọ maka ịghara iwepụ ụgwọ nke mba ndị ka daa ogbenye, yana dị ka Energy Policy Tracker, mba G20 ekwela $169 ijeri (ijeri euro 142) maka mmanụ ọkụ kemgbe mmalite nke ọrịa a. **[https://www.dw.com/am/cliamte-change-environment-greta-thunberg-merkel-global-strike-climate-action-luisa-neubauer/a-54618006 Fraịde maka Ọdịnihu: Ha nwere ike idobe mgbali elu? Ruby Russell, ''DW''] (Ọgọst 20, 2020) * Anyị nwere ike inwe ọtụtụ nzukọ dị ka masịrị anyị, mana o nweghị ebe a na-ahụta ọchịchọ ịgbanwe. Society ga-amalite na-emeso nke a dị ka a nsogbu...Na Thursday 20 August, ọ ga-abụ kpọmkwem afọ abụọ kemgbe mbụ ụlọ akwụkwọ iku ume maka ihu igwe weere ọnọdụ....<BR>Taa, ndị isi n'ụwa nile na-ekwu maka otu "Ọgba aghara dị adị". A na-atụle ọnọdụ mberede ihu igwe n'ọtụtụ akụkụ na elu ọnụ. A na-ekwe nkwa, a na-ekwu nnukwu okwu. N'agbanyeghị nke ahụ, mgbe a bịara n'ime ihe anyị ka nọ n'ọnọdụ agọnarị. Ọ dịtụbeghị mgbe a na-emeso ọnọdụ ihu igwe na nsogbu gburugburu ebe obibi dị ka nsogbu. Ọdịiche dị n'etiti ihe anyị kwesịrị ime na ihe a na-eme n'ezie na-abawanye site na nkeji. N'ụzọ dị irè, afọ abụọ dị oké mkpa anyị nwụnahụrụ anyị n'ihi enweghị ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị.... <BR>Anyị ghọtara na ụwa dị mgbagwoju anya nakwa na ihe anyị na-arịọ nwere ike ọ gaghị adị mfe ma ọ bụ nwee ike iyi ihe na-adịghị mma. Mana ọ bụ ihe ezi uche na-adịghị na ya ikwere na ọha mmadụ anyị ga-enwe ike ịlanarị okpomọkụ zuru ụwa ọnụ anyị na-aga na ya - yana ihe ndị ọzọ na-emebi gburugburu ebe obibi nke azụmahịa taa dị ka ọ dị na mbụ ... Ngwakọta nke amaghị ihe, ịgọnarị na amaghị ihe dị na ya. isi n'ime nsogbu...<BR> Naanị otu ụzọ ga-esi aga n'ihu bụ ka ọha mmadụ malite ịgwọ nsogbu dị ka nsogbu ... Anyị ka nwere ike zere nsonaazụ kacha njọ. Mana iji mee nke ahụ, anyị ga-eche ihu ọnọdụ mberede ihu igwe ma gbanwee ụzọ anyị. Ma nke ahụ bụ eziokwu ahụ na-adịghị ahụkebe anyị enweghị ike ịgbanarị. **[https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/aug/19/climate-crisis-leaders-greta-thunberg Mgbe afọ abụọ nke ụlọ akwụkwọ daasịrị, ụwa ka nọ n'ọnọdụ nke ịgọnarị nsogbu ihu igwe, Greta Thunberg, Luisa Neubauer, Anuna De Wever na Adélaïde Charlier, "Onye nche"] (19 Ọgọst 2020) Ọtụtụ ndị nọ na US amaghị maka mmegharị ihu igwe ntorobịa nke Swede dị afọ 16 [[w:Greta Thunberg|Greta Thunberg]] malitere na Ọgọst 2018 wee kpalie ụmụ akwụkwọ nọ na mba ụwa niile ka ha gbakọta ọnụ maka mkpesa maka omume ihu igwe kwa izu. Mana eziokwu ahụ bụ na Friday For Future (FFF) bụ nke amachaghị nke ọma steeti apụtaghị na ndị na-eto eto na-eme ihe ike na US enweghị mmasị… <BR>Na Friday mmiri ozuzo na Washington, DC, obere ìgwè ndị ntorobịa nọ ọdụ na isi iyi dị n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Capitol nke nwere echiche doro anya nke Ncheta Washington. Madeline Graham, 16, na-akwado ndị ngagharị iwe ibe ya maka nsogbu nwere ike ime. Ndị uwe ojii Capitol nwere ike ịgwa ha ka ha pụọ, ọ gwara ndị ngagharị iwe ise gbara ya gburugburu, mana ha kwesịrị ịnọ ebe ha nọ. "Anyị nwere ikike ịnọ ebe a," Graham kwenyesiri ike na mmegharị ahụ na-eto eto nwere ike ime mgbanwe na US. "Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla nke na-eleda anyị anya agaghị eleda anyị anya ruo ogologo oge," ka o kwuru. "Ị pụghị izobe n'iwe ezi omume." Ihe ngagharị iwe Fraịde lekwasịrị anya bụ ọkụ na-agba n'oké ọhịa Amazon dị na Brazil. **[https://www.dw.com/am/greta-thunberg-abịara-anyị-fridays-maka-ọdịdị-ihu-na-anyị-a-small-ma-ekpebi-mmegharị-a-50146485/a -50146485 Fraịdee Maka Ọdịnihu na US: Obere mmegharị siri ike, Carla Bleiker, ''DW''] (28 Ọgọst 2019) ==Njikọ Mpụga== [[W: School strike for Climate|School strike for Climate]] na Wikipedia Bekee. [[Q: School strike for Climate|School strike for Climate ]] na Wikiquote. [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] qv5piri3wl52pp40a5hc4f97tvd5how Scott Joplin 0 2170 11779 8272 2022-10-10T19:06:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q191499]] wikitext text/x-wiki == Scott Joplin == Scott Joplin (ihe dị ka 1867/1868? - Eprel 1, 1917) bụ onye na-ede egwú na onye na-agụ pian nke Africa-America. Joplin nwetara aha ama maka ihe nkiri ragtime ya, ma mesịa kpọọ ya Eze Ragtime. N'ime obere oge ọrụ ya, o dere iberibe 44 mbụ ragtime, otu ballet ragtime na operas abụọ. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe m nwụrụ afọ iri abụọ na ise, ndị mmadụ ga-amalite ịmata m. * Ejila ibe a ọsọ ọsọ. Ọ dịghị mgbe ọ bụla ziri ezi ịkpọ ragtime ngwa ngwa. * N'ihi na o nwere mmegharị ahụ na-adịghị mma. Ọ na-atụ aro ihe dị otú ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/42237-Scott_Joplin epd4qx3mruhl1cms0599ci9fdkuc572 Sean Tizzle 0 2171 11780 8275 2022-10-10T19:06:25Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19321864]] wikitext text/x-wiki == Sean Tizzle == Morihanfen Oluwaseun Oluwabamidele (amụrụ 15 Disemba 1989), nke aha ogbo ya mara dị ka Sean Tizzle, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ebinyere ya aka na Sound Sultan's Naija Ninjas. == Ihe ndi okwuru == * Ọchịchọ imeri, ọchịchọ ịga nke ọma, ọchịchọ imezu ike gị. ndị a bụ igodo ga-emeghe ụzọ maka ịdị mma nke onwe. * Kedu ka ị ga-esi bụrụ ajọ omume ka ị nwee ike were ịda ogbenye ngwa ọgụ. * Ndị na-aghọtaghị nka nzikọrịta ozi kwenyere na ihe niile bụ arụmụka. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sean-tizzle/2674/ t85ilty572e3lgk8ldp2e9bv4ocmmuo Sefi Atta 0 2172 12178 11781 2022-10-31T16:43:39Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Sefi Atta]] '''[[w:Sefi Atta|Sefi Atta]]''' (amuru Jenụwarị 1964) bụ onye Naijirịa-America nwetara ihe nrite onye ọdee akwụkwọ akụkọ, onye na-ede obere akụkọ, onye na-ede egwuregwu na onye na-ese ihe. ==Okwu ndi okwuru== *"Enweghị m ọtụtụ echiche, mana enwere m uche nke nkọwa, nke n'eji egwu egwu. Ọ bụ otú m si arọ nrọ ụbọchị, n'ihi ya ide ihe dị otú ahụ bụ ihe okike nye m." *"Ndị mmadụ anaghị atụ egwu ifufe ruo mgbe ọ kwaturu osisi. Mgbe ahụ, ha na-ekwu na ọ karịrị akarị." *"Ọ dịghị mkpa ị lebara gi anya ka ị dee ihe. Ihe niile ị chọrọ bụ mmasị maka ọrụ gị na ọchịchọ siri ike ịkọ akụkọ ị na-eche n'ezie. Ndị na-agụ akwụkwọ nwere ike ịhụ ezi obi gị na ọ na-ekewapụ gị na ndị na-eme ihe ngosi." ===''[[w: Everything Good Will Come| Everything Good Will Come]]'' (2005)=== *"Echere m na isi nri bụ ọrụ aka; bụ nkà. Na mba anyị, anyị nwere ekele maka njedebe ikpeazụ, ma ọ bụghị ọrụ ahụ, ikekwe n'ihi na anyị enweghị aha mara mma. Paring bu "bee ya." Julienne “bee ya nke ọma.” Chopping bu "bee rie ya nke ọma", na ihe ndị ọzọ ruo mgbe ị ga-enwe puree, nke nwere ike ịbụ "kwo rie ya." Ma, ọ bụrụ na ọ nwere onye na-atụle ihe ọ bụla na kichin, ọ pụtara na ha amaghị n'ezie ihe ha na-eme. " ==Njikọ mpụga== *https://www.goodreads.com/author/quotes/133292.Sefi_Atta {{DEFAULTSORT:Atta, Sefi}} d4pzpn2kys0cjw27n8ql5iwgh62jcgh Segalink 0 2173 11782 8285 2022-10-10T19:06:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56544081]] wikitext text/x-wiki == Segalink == Segun Awosanya, onye a maara nke ukwuu dị ka Segalink, bụ onye na-azụ ahịa Naijiria, onye na-akwado ikike mmadụ na onye na-ahụ maka azụmahịa na atụmatụ atụmatụ. == Ihe ndi okwuru == * Elela Tweet ọ bụla anya dị ka ohere iji arụrịta ụka / arụmụka, ọbụlagodi ma ọ bụrụ na ekwekọghị n'echiche ma ọ bụ nkwenye gị. * Ọ dịghị mgbe anyị na-amụta ruo mgbe ozu malitere ikpo. * Ọsọ a ghọgburu ọtụtụ ndị mmadụ ịgba ọsọ ga-abụ nke na-agaghị enwe afọ ojuju. Anyị bụ akụkụ nke ọdịdị na ọ dịghị ihe na ọdịdị ndụ maka onwe ya. Osimiri anaghị aṅụ mmiri nke aka ha, Osisi anaghị eri mkpụrụ nke aka ha, anyanwụ anaghị amụkwa onwe ya. Ibi ndụ maka ibe ya bụ iwu. * Njem ime mmụọ gị abụghị nke ukwuu nke njem nchọta kama nke mgbake. Ị na-ekpughe ọdịdị ime gị. Ọ dịlarị ebe ahụ. Ekwela ka onye ọ bụla resị gị ihe e zuru n'akpa gị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/segun-awosanya-segalink-/1445/ lsb6oevd8hvoyzjci4xr57m67wet0sx Segun Arinze 0 2174 11783 8288 2022-10-10T19:06:43Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17516992]] wikitext text/x-wiki == Segun Arinze == Segun Arinze (amụrụ, 1965, Segun Padonou Aina bụ onye omere na onye na-agụ abụ na Naịjirịa. == Ihe ndi okwuru == * Otu ihe dị mkpa Onye na-eme ihe nkiri kwesịrị ịma bụ na Voice bụ 'Ngwaọrụ' gị kachasị ike na-enweghị ya, ị bụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị gbọmgbọm mkpọtụ na-adịghị mma. * Enwere ihe abụọ na-agaghị ekwe omume na Nigeria. 1. Ọnwụ: Ị ga-anwụrịrị. 2: NEPA, ha ga-enwerịrị ọkụ == Ebenside == https://quotes.ng/authors/segun-arinze/1748/ 8d3le3v9u63o0mc7l830eciuw0zu41a Selah Taher 0 2175 8290 8289 2022-10-10T11:40:16Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Selah Taher]] '''Selah Taher''' Salah Taher bụ onye Egypt na-ese ihe. Ọ rụrụ ọrụ ruo oge ụfọdụ dịka onye nkuzi eserese na nka na ụlọ akwụkwọ sekọndrị Al-Abaseyya dị na Alexandria. Ọ gara n'ihu bụrụ onye ama ama na 1960 ka a họpụtara ya onye isi nke Museum of Modern Arts. Na 1962, a họpụtara ya onyeisi nke Opera. Na 1966, ọ sonyeere Al-Ahram. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Onye na-ese ihe nkiri, Taher bụ onye amara nke ọma maka ntinye aka ya dị ka onye ọkà ihe ọmụma nka <ref>https://english.ahram.org.eg/News/418357.aspx</ref> ===Ebenside=== 90ksmbivll2lqdpv3fzo6j8tuum6dah Selmor Mtukudzi 0 2176 11784 8294 2022-10-10T19:06:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q64010814]] wikitext text/x-wiki [[Selmor Mtukudzi]] '''[[w:Selmor Mtukudzi|Selmor Mtukudzi]]''' (amụrụ Ọgọstụ 22, 1983) bụ onye egwu na omee ihe nkiri, onye Zimbabwe. Ọ bụ ada nke akara ngosi egwu Zimbabwe nwụrụ anwụ bu dike mba, [[w:Oliver Mtukudzi|Oliver Mtukudzi]]. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== * Okwuru na dika nwanyi nwere oke ochicho na ya mutara iguzo n'ukwu ya na ibi ndụ na-adabereghị na nna ya ** [https://www.sundaynews.co.zw/selmor-attributes-success-to-hubby/ "Selmor na-akọwa ihe ịga nke ọma maka hubby"], "Ụbọchị Sọnde" (September 27, 2015) * Dịka mmadụ n'otu n'otu, enwere m mmasị mgbe niile inyere nwa agbọghọ aka na ndụmọdụ. "M ga-anọgide na-eme ike m niile site na Vabvana Trust ka anyị na-achọ ịgbanwe ndụ ndị mmadụ. ** [https://mbaretimes.com/2020/06/selmor-mtukudzn/"Selmor Mtukudzi'Vabvana Trust na-enyere ụmụ agbọghọ ogbenye aka n'oge mkpọchi"], "Mbare Times" (June 19, 2020) ==Okwu banyere ya == * N’ihi ya, ọ bu onye na-arụsi ọrụ ike, site n’aka Vabvana Trust nke dị afọ atọ, amalitela mgbalị iji wetara ndị ogbenye ọnụ ọchị. ** [https://mbaretimes.com/2020/06/selmor-mtukudzn/"Selmor Mtukudzi'Vabvana Trust na-enyere ụmụ agbọghọ ogbenye aka n'oge mkpọchi"], "Mbare Times" (June 19, 2020) == Njikọ mpụga == [[Q:Selmor Mtukudzi|Selmor Mtukudzi]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Mtukudzi, Selmor}} 2s4ludge2zuc4zb61iig1vs3gxzmhrl Senai Wolderufael 0 2177 8296 8295 2022-10-10T11:40:17Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Senai Wolderufael]] '''Senai Wolderufael''' Senai Wolderufael bụ onye ọchụnta ego Etiopia dị afọ 27 n'azụ Mbupụ Feed Green Ethiopia. Tupu ịmalite ụlọ ọrụ ahụ na 2012, Wolderufael bụ onye na-ahụ maka ndị ahịa na Ethiopian Airlines ebe ọ hụrụ na ndị otu Etiopia na-ebu akpa juputara na ngwakọta ihe na-esi ísì ụtọ Etiopia - dị ka Berbere na Shiro - mgbe ha na-aga azụ n'ebe ọdịda anyanwụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Na-arụsi ọrụ ike, adala mbà, marakwa mgbe niile na ị nwere ike ịmalite site na efu (na-adịghị mma) iji mee ihe na ndụ gị. Bipụ na mpaghara nkasi obi gị, chee echiche site na igbe, bụrụ ihe okike ma tinye onwe gị / tinye aka na ebumnuche gị, " <ref>https://thisisafrica.me/african-identities/senai-wolderufael-spices-ethiopia/#:~:text=%E2%80%9CWork%20hard%2C%20don't,goal%2C%E2%80%9D%20he%20further%20advised.</ref> ===Ebenside=== 04udjkp5isn3y4g0m4wlgr0zmigpyd6 Septima Poinsette Clark 0 2178 11785 8299 2022-10-10T19:06:55Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7452273]] wikitext text/x-wiki == Septima Poinsette Clark == Septima Poinsette Clark (Mee 3, 1898 - Disemba 15, 1987) bụ onye nkuzi na onye na-akwado ikike obodo. == Ihe ndi okwuru == * Ekwenyere m n'enweghị ihe ọ bụla na ikike ndị mmadụ nwere ịzaghachi mgbe a gwara ha eziokwu. Ọ dị mkpa ka a kuziere anyị ka anyị mụọ ihe karịa ikwere, ịjụ ase karịa ikwupụta. * Enwere m nkwenye dị ukwuu na eziokwu ahụ bụ na mgbe ọ bụla enwere ọgba aghara, ọ na-emepụta echiche magburu onwe ya. M na-ewere ọgba aghara dị ka onyinye. * Agbalịrị m ịmepụta ntakịrị ọgbaghara. Ọgbaaghara bụ ihe dị mma. Chineke si na ya kee ụwa niile. Mgbanwe bụ ihe si na ya pụta. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/22324-Septima_Poinsette_Clark 3fykx4uoyyb8hpf02w30vplirw3b50u Serena Williams 0 2179 17902 13186 2023-11-29T08:02:58Z Tochiprecious 27 /* Okwu Ndi Okwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Serena Williams July 2008 retouched.jpg|thumb|Serena Williams (2008)]] ''[[w:Serena Williams|Serena Williams]]''', (a mụrụ [[w: Septemba 27|Septemba 26]], [[w:1981|1981]]) bụ [[w:United States | Amerịka]] onye ọkpọ egwuregwu tenis, nọ ugbu a [ [w:Ndepụta nọmba WTA 1 ndị agbagoro agbagoro | No. 1 n'ụwa]], onye meriri iri na ise [[w:Grand Slam (tennis)|Grand Slam]] otu egwuregwu. [http://msn.foxsports.com/tennis/story/6906052]. Ọ bụ onye ọkpụkpọ ikpeazụ, nwoke ma ọ bụ nwanyị, nwere Grand Slam anọ n'otu oge. A na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị egwuregwu kacha mma n'oge niile. Ọ bụ nwanne nwanyị nke obere nke mba ụwa ọzọ nke mbụ ọkachamara n'egwuregwu tennis, [[w:Venus Williams|Venus Williams]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Anyị na-ekwu ịkwakọrọ ihe. Amaghị m nke ọma maka 'azụ'. M ga-agbalị idowe nke ahụ n'azụ n'uche m. 'Kedu ihe ị na-eme?' 'M na-ama jijiji n'azụ m.'" ** Serena Williams. A jụrụ ya ihe ọ chere banyere onye na-akọwa TV na-enwe mmasị na foto nke nwanne nwanyị Venus "n'azụ" ngwa ngwa <ref>http://news2.thdo.bbc.co.uk/sport1/hi/tennis/7190961.stm</ref> *"Kwa ụbọchị, ị ma na ị na-amụta ihe ọhụrụ gbasara mmadụ. Echere m na nke ahụ bụ ihe ndụ bụ, ọ bụ ịmụta ihe ọhụrụ kwa ụbọchị. Onye mmekọ maka m nke ga-abụ oge ndụ. Ọ bụ nnọọ nnukwu onye na incredibly nwaanyị ike." ** <ref>http://www.usopen.org/en_US/news/interviews/2014-08-30/201408301409438446669.html usopen.org</ref> *"Ọganiihu nwanyị ọ bụla kwesịrị ịbụ ihe mkpali nye onye ọzọ. Anyị kwesịrị ịkpọlite ibe anyị elu. <ref>https://www.glamour.com/story/best-advice-women-ever</ref> ==Njikọ Mpụga== [[W: Serena Williams|Serena Williams]] na Wikipedia Bekee. [[W: Serena Williams|Serena Williams]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Williams, Serena}} [[Òtù:we/ig]] d4nnpvojkqrqpe6xpw49lziyxj1sedt Seun Kuti 0 2180 11787 8305 2022-10-10T19:07:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3111214]] wikitext text/x-wiki == Seun Kuti == Oluseun Anikulapo Kuti (amuru 11 Jenuarị 1983), onye a na-akpọ aha Seun Kuti, bu onye egwu Naijiria, onye na-agụ egwu na nwa nke ọdụdụ nke onye ọsụ ụzọ Afrobeat a ma ama, Fela Kuti. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị ike inye nnwere onwe. Nnwere onwe bụ mkpebi ndị a na-emegbu emegbu mere megide onye mmegbu ha. * Mgbe ị naghị amasị onwe gị dị ka onye Africa, ị gaghị enwe mmasị na nwanne ma ọ bụ nwanne Africa ọzọ. * Anyị enweghị ike ịnọgide na-eme ememe azụmahịa nke ịdị adị anyị na-anabataghị àjà maka nnwere onwe anyị. * Ndị Afrịka, ka anyị gwọọ ibe anyị, egbula ibe anyị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/seun-kuti/1311/ 2jh5eko3cd5bty3rk5rmljteblt7u1g Severn Cullis-Suzuki 0 2181 11788 8308 2022-10-10T19:07:13Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q385329]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Severn Cullis-Suzuki|Severn Cullis-Suzuki]]''' (a mụrụ na November 30, 1979, na [[w:Vancouver|Vancouver]], [[w: British Columbia|British Columbia]]) bu onye Canada [[w: environmental activist| onye na-akwado gburugburu ebe obibi]) ]], ọkà okwu, onye na-elekọta telivishọn na onye edemede. O kwuwo okwu gburugburu ụwa gbasara ihe gbasara gburugburu ebe obibi, na-agba ndị na-ege ntị ume ka ha kọwaa ụkpụrụ ha, mee ihe n'ọdịnihu n'uche, ma buru ibu ọrụ nke onye ọ bụla. Ọ bụ ada onye Canada na-ahụ maka gburugburu ebe obibi David Suzuki. == Okwu Okwuru == * Amaara m na m bụ naanị nwata, mana amaara m na anyị niile nọ na nke a, anyị kwesịrị ime ihe dị ka otu ụwa maka otu ebumnuche. * Ọ bụrụ na ịmaghị ka esi edozi ya, biko, kwụsị imebi ya. * Usoro akụ̀ na ụba a meworo agadi agwụla! == Ntụaka == [[W:Severn Cullis-Suzuki|Severn Cullis-Suzuki]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Severn Cullis-Suzuki|Severn Cullis-Suzuki]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cullis-Suzuki, Severn}} e9rr7qi8mflehh3k4js0gh7zpxvg45j Seyi Shay 0 2182 11789 8311 2022-10-10T19:07:19Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16752042]] wikitext text/x-wiki == Seyi Shay == Deborah Oluwaseyi Joshua (amụrụ Oluwaseyi Joshua; 21 Disemba 1985), [nke amara aha ya dị ka Seyi Shay . o bu onye egwu nigeria. == Ihe ndi okwuru == * Otu ụbọchị, ị ga-akọ akụkọ gị otu i siri merie ihe ndị ị mere na ọ ga-abụ onye ndu ndu ndụ onye ọzọ. * Onye kachasị elu bụ onye na-eweghachi. * Ọ bụrụ na ha alụghị gị ọgụ, ha adabaghị maka gị. * Ebula n'obi ịbụ onye a ga-amasị gị, chọsie ike ịbụ onye dị adị. Ị ga-enweta nkwanye ùgwù karịa. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/seyi-shay/940/ 5pghthum9yvdx9599zmz0czwxu1jk7d Shamim Nabuuma Kaliisa 0 2183 8313 8312 2022-10-10T11:40:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Shamim Nabuuma Kaliisa]] ''Shamim Nabuuma Kaliisa'' Shamim Nabuuma Kaliisa (amuru na Septemba 20, 1995), nke amara aha ya dika Mama Cancer, bu dibia bekee, onye ihe ohuru, na onye oma ahia. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke CHIL Artificial Intelligence Lab Group; na onye nchoputa nke Solerchil Technologies. ===Ihe Ndi Ọkwụrụ=== *“O tinyere akara na-adịgide adịgide n'obi m. E bepụrụ otu n'ime ara m ka ọ bụrụ ọgwụgwọ", *"Ịgwa gị na ị nwere ọrịa kansa bụ otu n'ime ihe kacha njọ onye ọ bụla nwere ike ịnụ" <ref>https://www.thelancet.com/journals/lanonc/article/PIIS1470-2045(21)00701-4/fulltext</ref> ===Ebenside=== m277nac5tbv12t6usare08w04ic2ll0 Shamini Flint 0 2184 12663 11790 2022-11-10T02:35:41Z Poistuuko Manu? 195 File wikitext text/x-wiki [[Shamini Flint]] [[File:Shamini Flint - Serial Offenders (8061264363).jpg|thumb|Shamini Flint (2012)]] Shamini Flint (amuru 26 Ọktoba 1969) bu onye Malaysia amuru onye okaiwu bu onye ode akwukwo. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *O nweghị ihe ga-ekwe omume ịme mkpebi na-aga nke ọma n'ikpe a ka nyere ya. Ọ dịghị mgbe okpukpe megidere omume ezi uche dị na ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị metụtara ọrụ ndị uwe ojii. *Ọ nweghị ezinụlọ Sikh a na-akwanyere ùgwù ga-azụrụ nka naanị maka àgwà ọma ya ==Edensibia== Edemede [[W: Shamini Flint|Shamini Flint]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Shamini, Flint}} 18lhrz43sggix639o9p50ujb7wic9pa Shan George 0 2185 11791 8320 2022-10-10T19:07:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20880470]] wikitext text/x-wiki == Shan George == Shan George bụ onye na-eme ihe nkiri Nollywood, onye na-agụ egwú, onye na-emepụta ihe nkiri na onye ntụzi. Tupu ya arụ ọrụ na ihe nkiri Thorns of Rose, o meelarị ụzọ na opera ncha 1997 akpọrọ Winds of Destiny. == Ihe ndi okwuru == * Bụrụ ndị kacha mma nke kacha mma na uche mepere emepe. * Nwee uche nke onwe gị, ma lekwasị anya n'ime ihe ziri ezi, kama ịbanye na BANDWAGON * Naanị ihe anyị chọrọ bụ ịhụnanya, na nghọta na enweghị m ike ịbụ gị, na ị nweghị ike ịbụ M. * Naanị nọgide na-emere mmadụ ibe gị ihe ọma. Kpee ekpere, rụsie ọrụ ike, na-egwukwa egwu. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/shan-george/1582/ 6xlozzd8hnobq3jgp7h37pm7uhl3gpv Shantel Marekera 0 2186 11792 8324 2022-10-10T19:07:37Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q111082426]] wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Sharon Smith (writer) 0 2187 8326 8325 2022-10-10T11:40:18Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki ''[[w:Sharon Smith (onye ode akwụkwọ)|Sharon Smith]]''' (a mụrụ 1956) bụ [[w:United States | onye America]] [[w:|onye na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya]] [[w:|onye ode akwụkwọ]], onye ndọrọndọrọ na bụrụ onye ndu. onye otu [[w:|International Socialist Organisation]]. ==Okwu Ndi Okwuru== ===''Akụkọ Marxist Maka Intersectionality'' (2017) === :<small>''[https://socialistworker.org/2017/08/01/a-marxist-case-for-intersectionality A Marxist Case For Intersectionality]" (August 1, 2017), ''[[w] :|Onye ọrụ Socialist]]''.</small> *"Ọtụtụ ndị na-eme ihe ike anụla okwu ahụ bụ "[[w: | intersectionality]]" ka a na-arụrịta ụka na [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị aka ekpe | aka ekpe]] achọpụtala na ọ na-esiri ike ịkọwa ya - na n'ihi nnukwu ihe kpatara ya: Ndị dị iche iche na-akọwa ya n'ụzọ dị iche, ya mere na-ekwukarị okwu n'ebumnobi dị iche iche. N'ihi nke a - yana eziokwu ahụ bụ na ọ bụ mkpụrụ okwu asaa - intersectionality nwere ike ịpụta na ọ bụ abstraction nwere naanị mmekọrịta na-edoghị anya na eziokwu ihe onwunwe. Otú ọ dị, ọ ga-abụ ihie ụzọ ịhapụ echiche ahụ n'aka. Enwere nkọwa abụọ dị iche iche nke intersectionality: otu nke [[w: Black feminism | Black feminists]] mepụtara na nke ọzọ site na ndị sitere na "[[w: | post-structural]]" nku [[w: | postmodernism. ]]. ... Omenala ụmụ nwanyị ojii na-akwalite ọrụ nke iwulite otu ngagharị iji lụso ụdị ọ bụla nke [[w:| mmegbu]] ọgụ, bụ nke bụ isi na ọrụ socialist - ebe post-structuralism adịghị." *" Intersectionality bụ echiche, ọ bụghị echiche. Ọ bụ nkọwa nke ụdị mmegbu dị iche iche - ịkpa ókè agbụrụ, [[w: | LGBTQ]] mmegbu na ụdị ndị ọzọ niile - mmekọrịta. na ibe ya wee bụrụ nke jikọtara n'ime otu ahụmahụ ... Intersectionality bụ ụzọ ọzọ nke na-akọwa "mmekọrịta nke mmegbu," "mmegbu mechiri emechi," "mmegbu mmegbu" ma ọ bụ ọnụ ọgụgụ ọ bụla nke okwu ndị ọzọ Black feminists ji kọwaa njikọ nke njikọ. agbụrụ, klaasị na okike." * "N'ihi na intersectionality bụ echiche (nkọwa nke ahụmahụ nke ọtụtụ mmegbu, na-enweghị ịkọwa ihe kpatara ha) kama ozizi (nke na-anwa ịkọwa isi ihe kpatara mmegbu), enwere ike itinye ya n'ọrụ '' n'akụkụ '' echiche dị iche iche. nke mmegbu - echiche nke [[w:|Marxism]] na-akọwa ma ọ bụ postmodernism, kamakwa w:|separatism]], wdg N'ihi na Marxism na postmodernism na-abụkarị ihe megidere, ojiji ha kpọmkwem nke echiche nke intersectionality nwere ike dị nnọọ iche na n'ụzọ dị nnọọ iche na nke megidere ya." *" Marxism na-akọwa ụdị mmegbu niile dị ka gbanyere mkpọrọgwụ na [[w:Marxian class theory|class society]], ebe echiche ndị sitere na postmodernism na-ajụ echiche ahụ dị ka "[[w: | dị mkpa]]" na "[[w:| Mbelata]]." Nke a bụ ihe mere ọtụtụ ndị Marxist ji na-achụpụ ma ọ bụ na-emegide echiche nke "intersectionality," na-enweghị ọdịiche dị n'etiti ntọala usoro iwu ya na-asọmpi: Nwa nwanyị ojii ma ọ bụ postmodernism/post-structuralism." * "Echiche nke intersectionality bụ nke mbụ mepụtara site na Black feminists, ọ bụghị postmodernists. Black Feminism nwere ogologo akụkọ ihe mere eme na mgbagwoju anya, dabere na nkwenye na usoro nke ịgba ohu chattel na, kemgbe ahụ, ịkpa ókè agbụrụ nke oge a na [[w: | agbụrụ agbụrụ." ]] emewo ka [[w:|ụmụ nwanyị ojii]] na-ata ahụhụ n'ụzọ nke ụmụ nwanyị ọcha na-enwetụbeghị ụdị ya." *" Ojii feminism nwekwara nkwusi okwu siri ike na klaasị dị iche iche dị n'etiti ụmụ nwanyị, n'ihi na ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke [[w:| African Americans ndị na-arụ ọrụ]], na enweghị oke [[w: ahaghị nhata agbụrụ na United States#Ida ogbenye|ibi na ịda ogbenye]], n'ihi nsonaazụ akụ na ụba nke [[w: Racism na United States|ịkpa ókè agbụrụ]]." * "[[w:|Mwakpo Mmekọahụ]] abụghị naanị okwu gbasara ụmụ nwanyị, kama ọ bụkwa okwu gbasara agbụrụ na [[w:Society of the United States|U.S. Society]." * Ndị isi [[w: mmegharị nnwere onwe ụmụ nwanyị | mmegharị nwanyị]] nke [[w:Second-wave feminism|1960s na 1970s]] chọrọ [[w: | ite ime]] na ndabere [[w:|nke ụmụ nwanyị nri]] agwụ [[w:|ịtụrụ ime achọghị]]. N'ezie, nke a bụ ikike dị oke mkpa maka ụmụ nwanyị niile - nke ụmụ nwanyị enweghị ike ịtụ anya ịbụ [[w: nha nhata nwoke na nwanyị | nhata nke nwoke]]. Otú ọ dị, n'otu oge ahụ, òtù ndị isi na-elekwasị anya na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị otu onye | nanị]] na ite ime, mgbe akụkọ ihe mere eme nke [[w: | ikike ịmụ nwa]] mere ka okwu ahụ gbagwojuru anya maka ụmụ nwanyị ojii na ndị ọzọ. ụmụ nwanyị [[w: Onye nwere agba | nke agba]] --bụ ndị bụbu ebumnuche akụkọ ihe mere eme nke [[w:Eugenics na United States | mmegide ịgba alụkwaghịm]]. * Enweghị ike inwe ihe dịka "okwu ụmụ nwanyị" dị mfe n'ime usoro [[w:|onye isi obodo]] nke hiwere na [[w:| ịgba ohu]] nke [[w:|Ndị Africa]], bụ nke ịkpa ókè agbụrụ ka dị. agbakwunyere na ntọala ya na ụlọ ọrụ ya niile. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ okwu ọ bụla a na-akpọ "ụmụ nwanyị" nwere akụkụ agbụrụ. * "Ọ dị mkpa ịgbagha echiche nke ọtụtụ ndị nkatọ nwere - ụfọdụ ndị Marxists n'etiti ha - na echiche Black Feminist nke intersectionality bụ naanị "ahụmahụ" nke ịkpa ókè agbụrụ, mmekọahụ na ụdị mmegbu ndị ọzọ na ọkwa onye ọ bụla. Omenala ụmụ nwanyị ojii na-ejikọta ya na mgbakọ megide mmegbu - megide ịgba ohu, nkewa, ịkpa ókè agbụrụ, [[w: | obi ọjọọ ndị uwe ojii]], ịda ogbenye, [[w: ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa | mmegbu nwoke na nwanyị]], mmeko nwoke n'usoro. nke ụmụ nwanyị ojii na usoro [[w: | lynching]] nke ụmụ nwoke ojii]]." *" Intersectionality bụ echiche maka ịghọta '' mmegbu, ọ bụghị [[w: | nrigbu]]''' Ọtụtụ ndị ojii na-ahụ maka nwanyị na-ekwenye na [[w: Nsogbu sistemu | mgbọrọgwụ sistemu]] nke ịkpa ókè agbụrụ na inwe mmekọahụ, mana ha na-etinye obere okwu ike. karịa Marxists na "njikọ" n'etiti usoro nke nrigbu na mmegbu Marxism dị mkpa n'ihi na ọ na-enye usoro maka ịghọta mmekọrịta dị n'etiti mmegbu na nrigbu ma na-achọpụtakwa ụlọ ọrụ maka ịmepụta ihe onwunwe na ọnọdụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya ga-eme ka o kwe omume. iji kwụsị ma mmegbu na nrigbu: ndị na-arụ ọrụ. , naanị ndị na-arụ ọrụ nwere ikike mkpokọta a, yabụ echiche nke intersectionality chọrọ echiche Marxist iji ghọta ụdị mmegharị ahụ jikọtara ọnụ nke nwere ike ịkwụsị ụdị niile. nke mmegbu. N'otu oge ahụ, Marxism nwere ike irite uru naanị site na itinye aka ekpe ụmụ nwanyị ojii na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na omume nke anyị. " * "Iji mee ka o doo anya: enweghị mgbagha na postmodernism akwalitela mgba megide ụdị mmegbu niile, gụnyere [[W: Transgender inequality | mmegbu nke ndị mmadụ na-enwe]], ndị nwere nkwarụ ma ọ bụ ndị na-eche ịkpa ókè afọ, na ọtụtụ ndị. ụdị mmegbu ndị ọzọ e leghaara anya tupu [[w:Postmodern philosophy|theory postmodernist]] malitere ito eto na 1980s na 1990s. ... N'otu oge ahụ, Otú ọ dị, postmodernism bilitere dị ka '' blanket '' jụrụ oyi. ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:|nchịkọta ọha]], na ụdị nke [[w: | usoro mmekọrịta ọha na eze]] na ihe gbasara ihe onwunwe, nke a na-akpọ "eziokwu," "ngụkọta," na "universalities" - n'aha nke ịlụ " anti-essentialism." (N'ezie, njụta ​​mkpuchi dị otú ahụ nke nchịkọta ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ n'onwe ya nchịkọta ndọrọ ndọrọ ọchịchị - nke bụ ihe na-emegiderịta onwe ya nke echiche postmodernist!)" * "Ndị postmodernists na-etinye nkwanye ugwu siri ike na njedebe, nke ele mmadụ anya n'ihu, nke onwe nke ndị mmadụ [[w:|ahụmahụ onwe onye |ahụmahụ onwe onye] --ịjụ atụmatụ [[w: mkpokọta mmetụta | mgba mkpokọta]] megide ụlọ ọrụ mmegbu. na nrigbu kama ilekwasị anya na onye ọ bụla na [[w:|mmekọrịta omenala]] dị ka ebe mgba, ọ bụghị ihe ndaba na postmodernism tolitere n'ụwa nke agụmakwụkwọ n'ihi ọdịda klaasị na mmegharị mmekọrịta ọha na eze. 1960s na 1970s - na ịrị elu nke [[w:|klas na-achị achị]] [[w:|neoliberal]] ụfọdụ n'ime ndị gụrụ akwụkwọ tinyere aka na nrịgo nke postmodernism bụ ndị agha ochie 1960s [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị radicalism. |ndị radicals] bụ ndị tụfuru okwukwe na ohere maka [[w: | mgbanwe]]. Ọgbọ ọhụrụ nke radicals na-eto eto sonyeere ha ọgba aghara nke 1960, mana [[w:] metụtara ha. |pessimism]] nke oge ahụ. N'okwu a, Marxism kagburu ọtụtụ ebe dịka "re ductionist" na "dị mkpa" nke ndị agụmakwụkwọ na-akpọ onwe ha ndị postmodernists, post-structuralists na [[W:|Post-Marxism|post-Marxists]]. ... Mkpesa ahụ kwụsịrị site na ịdị n'otu dị n'etiti mmegharị ahụ, nakwa site na mgbakọ ọnụ gaa n'otu n'otu, mgba n'etiti onwe onye. N'ụzọ dị otu a, [[w:|mmekọrịta mmekọrịta mmadụ na ibe ya]] ghọrọ isi ebe mgba mgba, dabere na echiche nke onwe nke onye ọ bụla nọ n'ọnọdụ "[[w: | ọchịchị]]" na nke nọ n'ọnọdụ " [[w: | subordination]]" n'ọnọdụ ọ bụla." * "Ndị post-structuralists kwadoro okwu ndị dị ka "[[w: | ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara]]" na "iche" nke malitere na 1970s-oge Black Feminism ... Ma e nwere ụwa dị iche n'etiti' njirimara 'social'' --ịmata dị ka akụkụ nke otu ọha mmadụ - na '' onye' '' echiche nke post-structural nke " njirimara" dabere na nke ndị mmadụ n'otu n'otu, ebe "iche" n'otu aka ahụ nwere ike na-ezo aka n'àgwà ọ bụla nke na-ekewapụ mmadụ iche. site n'aka ndị ọzọ, ma ọ bụ ihe metụtara mmegbu ma ọ bụ na ọ bụ ihe na-abụghị iwu." * "Ọ bụ ezie na ụmụ nwanyị ojii na ụfọdụ mmiri iyi nke echiche postmodernist na-ekerịta ụfọdụ echiche na asụsụ nkịtị, ndị a na-ekpuchi isi ihe dị iche iche na-eme ka ha bụrụ ụzọ abụọ dị iche iche iji lụso mmegbu ọgụ. N'ihi ya, echiche nke intersectionality nwere ntọala ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụọ dị iche iche - nke a maara nke ọma. Site na Black Feminism na nke ọzọ site na postmodernism.Evolushọn na nso nso a nke post-structuralist obibia ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara na intersectionality, nke nwere mmetụta siri ike n'ọgbọ nke ndị na-eme ihe ike taa, na-etinye aka dị ukwuu n'ịgbanwe omume onye ọ bụla dị ka ụzọ kachasị dị irè isi luso ọgụ ọgụ. mmegbu Nke a ebutela echiche nke ndị mmadụ n'otu n'otu "na-akpọ" omume mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke a na-eche na mmegbu dị ka ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị oke mkpa. N'ozuzu, intersectionality na postmodern okwu, ọbụna n'etiti ndị na-amaghị ihe postmodernism bụ." * "Ekwenyere m na ọ bụ mmejọ maka ndị Marxist ịhapụ uru nke omenala Black Feminist - gụnyere echiche nke intersectionality, ma na ntinye aka ya n'ịlụso mmegbu nke ụmụ nwanyị agba, [[w: Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ. |Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ]] na ụzọ ọ ga-esi nyere aka ịkwalite [[w:| Ozizi Marxist]] na ime." * """ Ọ dịghị mmegharị ọ bụla nwere ike ikwu na ọ na-ekwu maka '' ụmụ nwanyị niile '' ọ gwụla ma ọ na-ekwu maka ụmụ nwanyị ndị na-echekwa nsonaazụ nke ịkpa ókè agbụrụ, bụ nke na-etinye ụmụ nwanyị ndị na-acha agba n'ụzọ dị ukwuu n'ọkwá nke ndị ọrụ na ndị ogbenye. agbụrụ na ndị ogbenye. klas ga-abụ isi na ọrụ nke nnwere onwe ụmụ nwanyị - ọ bụghị naanị na tiori, ma na omume - ma ọ bụrụ na ọ ga-aba uru nye ndị inyom ahụ bụ ndị kachasị emegbu site na usoro. ==Njikọ mpụga== [[W:|Sharon Smith]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Sharon Smith]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Smith, Sharon}} 3r4oarve0dqnierfk7luhjpzigy5f66 Shatta Wale 0 2188 11793 8329 2022-10-10T19:07:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16885617]] wikitext text/x-wiki == Shatta Wale == Charles Nii Armah Mensah Jr., (amụrụ 17 Ọktoba 1984) bụ onye omenkà reggae-dancehall nke Ghana. A maara ya site na aha ogbo ya Shata Wale, nke bụbu Bandana. == Ihe ndi okwuru == * Onye na-agụghị akwụkwọ abụghị onye na-agabubeghị akwụkwọ kama ọ bụ ndị na-etozughị okè n'otu akụkụ nke ndụ. * Na enwe sị, ọ bụrụ na ị gaghị eto m, m ga-eto onwe m. Abụ m onye kasị mma na mbụ. Nke ahụ bụ ihe ị ga-agwa onwe gị. == Ebenside == https://dklassgh.wordpress.com/2016/01/11/13-shatta-wale-quotes-that-will-blow-your-mind/ qchc2bzl7170w9hv0afp6u5vtk97np6 Shaun Chamberlin 0 2189 18285 11794 2024-03-12T18:55:09Z Holtiton marisija 700 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Shaun Chamberlin at posthumous launch of David Fleming books.jpg|thumb|right|Shaun Chamberlin na-agụ site na ''Lean Logic'' na mwepụta akwụkwọ David Fleming mgbe emechara (2016).]] '''[[w:Shaun Chamberlin|Shaun Chamberlin]]'''bụ odee na onye ndọrọndọrọ, bi na London, England. Ọ bụ onye dere '' The Transition Timeline '', onye na-ede akwụkwọ nke ọtụtụ akwụkwọ ndị ọzọ gụnyere ''Ihe Anyị Na-alụ ọgụ'', oche nke Ecological Land Co-operative, bụrụkwa otu n'ime ndị mbụ [[w: Extinction Rebellion|Ogbaaghara Nnupuisi]] e jidere. A makwaara ya maka mmekorita ya na onye mbubreyo [[w:David_Fleming_(onye edemede)|David Fleming]], ebe o wetara ọrụ ndụ ya nwetara ihe nrite ''Lean Logic'' n'akwụkwọ akụkọ mgbe emechara, nke sitere na ya wepụta akwụkwọ akụkọ '' Surviving the Life. Ọdịnihu'', wee jee ozi dị ka onye nrụpụta onye isi na [[w:Peter William Armstrong|Peter William Armstrong]] ihe nkiri 2020 gbasara ihe nketa Fleming - [http://www.flemingpolicycentre.org.uk/the-sequel/' 'Ihe a na-esote: Gịnị ga-esochi mmepeanya nsogbu anyị?'] == Okwu Okwuru == * Echiche na nkwenkwe anyị niile nwere oghere n'ụzọ ụfọdụ ruo mgbe ha chọpụtara n'omume. ** [http://www.darkoptimism.org/books.html#TheTransitionTimeline'' Usoro oge mgbanwe: maka mpaghara mpaghara, ọdịnihu na-agbanwe agbanwe'' (2009), p. 167] * Ebubo nke ihu abụọ n’onwe ha na-abụkarị nke ihu abụọ—ọ bụrụ na e kweghị ka ndị ihu abụọ kwenye, o yikarịrị ka a gaghị enwe echiche ọ bụla. ** [https://www.kosmosjournal.org/article/confessions-of-a-hypocrite-utopia-in-the-age-of-ecocide/ "Nkwupụta nke onye ihu abụọ: Utopia na Age nke Ecocide" '' Kosmos' (2016) * Ọdịda ibi ndụ kwekọrọ n’eziokwu adịghị eme ka ọ ghara ịbụ eziokwu, na-abaghị uru ịgbalịsi ike, ma ọ bụ na-erughị eru ịgbachitere ya. ** [https://www.kosmosjournal.org/article/confessions-of-a-hypocrite-utopia-in-the-age-of-ecocide/ "Nkwupụta nke onye ihu abụọ: Utopia na Age nke Ecocide" '' Kosmos' (2016) * Ụwa anyị jikọtara ọnụ na-ahụ onwe ya na mpi nke ihe mgbagwoju anya dị ka ọ gaghị ekwe omume - ma kwụsị itolite, wee daa akụ na ụba nke anyị niile na-adabere na ya, ma ọ bụ na-aga n'ihu na-eto eto ruo mgbe anyị rikpuru ma bibie gburugburu ebe obibi nke anyị niile dabere na ya. ** [https://www.tikkun.org/the-sequel-life-after-economic-growth "The Sequel: Life After Economic Growth", ''Tikkun'' (2018)] * M na-echekarị na akụ̀ na ụba abụghị ihe ga-emecha na njedebe nke ndụ. Ugbu a amatala m na ọ nwere ike ịbụ njedebe. ** [https://twitter.com/DarkOptimism/status/1071438457606680576 Chamberlin's @DarkOptimism akaụntụ (2018)] * N'ikwu ya n'ụzọ doro anya, ọtụtụ ụdị anụ ọhịa dị ebe a afọ iri ise gara aga apụọla. Ma ka anyị na-achọ itolite akụ na ụba mmadụ, na-enwekwa obi ụtọ mgbe uto ahụ na-abawanye ngwa ngwa. ** [https://www.tikkun.org/the-sequel-life-after-economic-growth "The Sequel: Life After Economic Growth", ''Tikkun'' (2018)] * Naanị usoro akụ na ụba nke rụtụrụla aka n'ezie - usoro nke ndị ọzọ niile dabere - bụ okike. ** [http://www.darkoptimism.org/2019/01/18/realists-of-a-large-reality/ "Realists of a big reality", ''Dark Optimism'' (2019)] * Ị̀ chọpụtala na n’ime iri afọ ndị na-adịbeghị anya, atụmanya anyị maka ọdịnihu sirila jiri nwayọọ nwayọọ gbanwee? Kedu ka anyị ga-esi jiri nwayọ chee na ndụ maka ọgbọ na-abịa n'ihu ga-aka nke anyị mma, ma ugbu a jiri nwayọọ chee ihe na-abụghị? Nke ahụ abụghị akara nke mmepeanya nke na-eme nhọrọ dị mma. Nke ahụ abụghị ihe ngosi na anyị kwesịrị ịlaghachi n'ụzọ. ** [http://www.darkoptimism.org/2020/03/12/my-coronavirus-dilemma-weighing-crises-against-each-other/ "My coronavirus dilemma - na-atụle ọgbaghara megide ibe anyị?", '' Echiche gbara ọchịchịrị '' (2020)] * Ihe na-eyi ndụ anyị egwu bụ ihe si n’ụzọ ndụ anyị pụta. Nke ahụ bụ ihe enweghị ike pụtara. ** [https://twitter.com/DarkOptimism/status/1241367288474939396 Chamberlin's @DarkOptimism akaụntụ (2020)] * Ọ bụ olile anya na ọ bụghị nnukwu esemokwu ịhụ na ihe ndị na-adịghị adịgide adịgide 'na-akwụsị'. Enwere ohere abụọ site na ebe a - anyị na-agbanwe n'ụzọ dị egwu ma ọ bụ na anyị ejedebe ebe anyị na-aga. Kedu ụzọ ọ bụla, anyị nọ na njedebe nke mgbanwe dị ukwuu. ** [http://www.darkoptimism.org/2019/08/06/humanity-not-just-a-virus-with-shoes/#post-6037 "Humanity - ọ bụghị naanị nje nwere akpụkpọ ụkwụ", '' Echiche gbara ọchịchịrị '' (2019)] * Enwere m ihe na-atọ ụtọ banyere obi nkoropụ, echere m. Ọ nwere ọkụ na-akpali akpali n'ime ya. Echere m na enwere ike ịkọwa obi nkoropụ dị ka ilele ọnọdụ ọ bụla nwere ike ime na ịhụ enweghị olileanya. Ma ihe nke ahụ pụtara bụ, ọ bụrụ na ị nwere ike igosi onye nwere obi nkoropụ na otu ihe atụ nke nwere olileanya - nke dị ka ihe ga-ekwe omume - mgbe ahụ enwere nnukwu akụ na ụba nke mkpali ịkwaga ya, n'ihi na obi nkoropụ abụghị ebe mara mma ịnọ. ** [http://www.darkoptimism.org/2014/12/21/dark-optimism-power-of-grief/#post-4075 ''Kosmos'' ajụjụ ọnụ banyere iru újú, Ọchịchịrị Ọchịchị, ndụ na ime ihe (2014) )] ==Njikọ Mpụga== [[W: Shaun Chamberlin|Shaun Chamberlin]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Shaun Chamberlin|Shaun Chamberlin]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Chamberlin, Shaun}} o74vuhwqjksp5xn2xfawk9khb66ebbd Shehu Sani 0 2190 11795 8336 2022-10-10T19:07:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21175232]] wikitext text/x-wiki == Shehu Sani == Shehu Sani (amuru 29 October 1967) bu onye omebe iwu Naijiria, odee, odee na onye na-akwado ikike mmadu. Ọ bụ onye isi otu Civil Rights Congress of Nigeria - (CRCN). na Onye isi oche nke Hand-in-Hand, Africa. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe i gbaziri n'aka enyi gị, nkwụghachi bụ enyi. * Ọ bụrụ na ị na-achọ enyi zuru oke, ị ga-emepụta onwe gị. * A na-ekwukarị na lee anya n’ozi ahụ, ọ bụghịkwa onye ozi, ma e nwere mgbe ị pụrụ nanị ịkọwapụta ozi site n’ile onye ozi ahụ anya. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/shehu-sani/726/ q6u1jubzuyp70wtapv1mij9dz8bwxnb Shelley Winters 0 2191 11796 8339 2022-10-10T19:08:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q202144]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Studio publicity Shelley Winters.jpg|thumb|Shelley Winters circa 1951]] ''[[w: Shelley Winters | Shelley Winters]]''' (a mụrụ '''Shirley Schrift'''; [[w: Ọgọọst 18|August 18]], [[w:1920|1920]] - [[w: Janụwari 14|Jenụwarị 14]], [[w:2006| 2006]]) bụ onye omere America. == Okwu Ndi Okwuru == * "Oge ọ bụla, mgbe ị nọ na ogbo, ị na-anụ ụda kacha mma onye ọkpụkpọ nwere ike ịnụ. Ọ bụ ụda ị gaghị enweta na fim ma ọ bụ na telivishọn. Ọ bụ ụda ọmarịcha, ịgbachi nkịtị pụtara na ị kụrụ ha n'ebe ha bi." ** [[w: Theatre Arts (magazine)| Magazin Theatre Arts]], [http://books.google.com/books?id=9ENNAAAAYAAJ June 1956] * "Anọwo m na [[w: Hollywood|Hollywood]] ogologo oge, ọ dị m ka ududo na keeki agbamakwụkwọ." ** Na set nke ''[[w:|Ka onye ọ bụla ghara dee Epitaph m]]'' (1960), dị ka e hotara na "Rambling Reporter" nke Mike Connolly, '' Hollywood Reporter '' (December 10, 1958), p.&nbsp;2 *"Echere m na ebumnuche onye na-eme ihe nkiri bụ ime ka ọnọdụ mmadụ pụta ìhè. Mgbe ị na-aga na ihe nkiri ma ị hụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri, ọ bụ n'ihi na ị na-amata ha - ị maara mmetụta ha na-enwe - na ezigbo onye na-eme ihe nkiri na-adọta, ekwenyere m, site n'ahụmahụ nke ha. Ma mgbe ọ bụ eziokwu maka ya, ọ bụ eziokwu maka gị. Ọ bụrụ na onye nduzi na-amanye ihe ngosi ma ọ bụ na ị na-agbalị ime ka mmadụ, ọ nwere ike na-atọ ọchị ma ọ bụ na-egbuke egbuke, mana ọ naghị emegharị ahụ." ** Na ime ihe nkiri, [https://www.youtube.com/watch?v=lWftZbSG-lY ajụjụ ọnụ] na Skip E. Lowe (1989) === Ekenyere === * "Ihu mara mma bụ paspọtụ." ** Nke [Julie Burchill] kwuru, '' Mmekọahụ & ezi uche '' (1992), p. 55 == Njikọ mpụga == [[W: Shelley Winters|Shelley Winters]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Shelley Winters|Shelley Winters]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Winters, Shelley}} [[Òtù:we/ig]] et36fmrv5lowltd0844giaho18pulin Shemar Moore 0 2192 11797 8342 2022-10-10T19:08:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q320941]] wikitext text/x-wiki == Shemar Moore == Shemar Franklin Moore (amuru Eprel 20, 1970) bu onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Ka nwanyị nwee ọnọdụ ya, n'ihi na dịka ị na-enye ya ntọala, ọ na-enye gị ntọala. Na site na adịghị ike ahụ na-abịa ike. * Ọ dị mma itinye obi gị na aka gị. Ọ dị mma ịnwe akụkụ ahụ dị nro - akụkụ dị nro n'echiche nke inwe ike ige ntị, ịnagide egwu, ọ bụghị mgbe niile ka ọ na-achị. * Ọ dịghị mgbe anyị ga-ezuru ịdaba n'ịhụnanya na ikwere n'ịhụnanya. * Abụghị m igwe. Enwere m ezigbo mkpali, mgbe ahụ, m dapụrụ n'ụgbọala ahụ wee chọọ iri nri ndị China wee nọdụ n'ihe ndina m wee nweta pound ise ma ọ bụ 10! == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/10346-Shemar_Moore acwnuoc4thcuwilp47shj0qo6ytwlws Sheri Booker 0 2193 11798 8345 2022-10-10T19:08:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18149048]] wikitext text/x-wiki ''[[wikipedia: Sheri Booker|Sheri Booker]]''' bụ onye odee America, onye na-agụ uri, onye na-ese okwu, na onye nkuzi. == Okwu Ndi Okwuru == *"…Aghaghị m ịnọ n'ụdị echiche dị iche ka m wee nwee ike imeso ezinụlọ ndị ahụ na-eru uju na ọtụtụ mmetụta uche. Ma iwu ahụ bụ na a naghị ekwe ka m bee ákwá ma ọ bụ nwee mmetụta uche n’agbanyeghị ihe m na-ahụ kwa ụbọchị. Ya mere, ọ bụrụ na ọ bụ nwa ọhụrụ, ọ bụrụ na ọ bụ igbu ọchụ, ọ bụrụ na ọ dị onye nwụrụ n'onwe ya, ọmarịcha, obere agadi nwanyị, a naghị ekwe ka m bee ákwá." ** Na-arụ ọrụ n'ụlọ olili ozu na [https://www.npr.org/transcripts/187086911?storyId=187086911?storyId=187086911 "'afọ itoolu' n'ụlọ olili ozu Baltimore"] na NPR (2013 June 1) *"N’ọdịbendị obodo, ndị nduzi olili ozu nwere ọkwa ụfọdụ. Ha na ndị nkwusa na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nọ ebe ahụ. Ha na-eyi suut ma na-anya Cadillacs na Lincolns. N'oge nkewa nkewa, ịgba ọsọ n'ụlọ olili bụ otu n'ime ụzọ ndị ikom Africa-America nwere ike isi nweta ego n'ụzọ iwu kwadoro ma bilie…" ** Na ọkwa ugwu nke ndị isi olili ozu ojii na [https://www.baltimoresun.com/entertainment/arts/bs-ae-book-funeral-20130601-story.html "'Nine Years Under' na-ekwu maka ọbịbịa nke onye edemede. afọ na ụlọ olili ozu Baltimore”] na Baltimore Sun (2013 Jun 1) *"Ihe mmụta kacha sie ike m mụtara bụ na “ịjụ bụ nchekwa”. Ọjụjụ anaghị adị mma, mana dị ka ndị na-ese ihe, echere m na anyị na-achọkarị ịjụ ya n'onwe ya. O nwere ike ime ka anyị nwee obi abụọ banyere ọrụ anyị ma ọ bụ nkà anyị. Otú ọ dị, ịjụ abụghị mgbe niile ka mmadụ na-ekwu na anyị anaghị amasị ọrụ gị ma ọ bụ na ị bụghị nkà. Mgbe ụfọdụ, ọ bụ onye ọzọ na-aghọta na ha enweghị ike inye gị ihe ị chọrọ iji efe. Ọ bụ ebe a na-ekwu na nke a adịghị mma maka gị ugbu a. Nke ahụ apụtaghị na ị gaghị achọta ụlọ maka ọrụ gị. Nke ahụ apụtaghị na ebe mgbakọ agaghị abịa na-achọ gị otu ụbọchị. Ọ pụtara na ị ga-anọgide na-arụsi ọrụ ike ruo mgbe ịchọtara nke ọma na mgbe oge ruru ọ ga-arụ ọrụ n'onwe ya." ** N'ịmụta ịjụ ịjụ na [https://www.huffpost.com/entry/interview-with-award-winning-author-sheri-booker_b_5684760 "Q&A Session with Award-Winning Author, Sheri Booker"] na HuffPost ( 2014 Ọgọst 19) *"Ntorobịa nwere ike ịbụ nnukwu akụ. Mgbe ị na-eto eto, ọ bụrụ na ị nwere ihe a na-akpọ nrọ 'crazy', ọ dịghị onye ga-ajụ ya ajụjụ ... Kama, ọ bụrụ na ị nwere ezi obi ma dị njikere ịrụ ọrụ nke na-akwadebe ụzọ maka njem gị, ndị ọzọ ga-eme ya. na-enwekarị mmụọ nsọ gị na onye gị na ya na-arụkọ ọrụ iji nyere gị aka imezu nrọ gị." ** Mgbe a na-agba gị ume imezu nrọ gị mgbe ị dị obere na [https://www.huffpost.com/entry/interview-with-award-winning-author-sheri-booker_b_5684760 "Q&A Session with Award-Winning Author, Sheri Booker”] na HuffPost (2014 Ọgọst 19) == Njikọ mpụga == [[W:|Sheri Booker]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Sheri Booker]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Booker, Sheri}} 9ahwirp29uxobsto889a8x9ohnlz5er Shirin Ebadi 0 2194 13325 11799 2023-03-23T16:57:39Z Orvon pettäjä 357 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Shirin Ebadi 01.jpg|thumb|Shirin Ebadi (2017)]] ''[[w:Shirin Ebadi|Shirin Ebadi]]''' (a mụrụ 21 June 1947) bụ onye ọka iwu Iran na onye na-akwado ikike mmadụ. Na Disemba 10, 2003, Ebadi nwetara ihe nrite Nobel Peace Prize, bụrụ onye Iran mbụ na nwanyị Alakụba mbụ nwetara ihe nrite ahụ. == Okwu Ndi Okwuru== * "Onye ọ bụla nke na-agbaso ikike mmadụ na Iran aghaghị ịdị ndụ n'egwu site n'ọmụmụ ruo ọnwụ, ma amụtala m imeri egwu m." ** Site na ajụjụ ọnụ 1999. ** [http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/3181992.stm Ekwuru na Ọktoba 2003 profaịlụ akụkọ BBC nke Ebadi.] ( ewepụtara Oct. 15, 2008) * "N'ime afọ 23 gara aga, site n'ụbọchị a napụrụ m ikpe m ruo ọtụtụ afọ nke ịlụ ọgụ n'ụlọ ikpe mgbanwe nke Tehran, m kwughachiri otu ugboro: nkọwa nke Islam nke kwekọrọ na nha anya na ọchịchị onye kwuo uche ya bụ Ọ bụghị okpukpe na-ejikọta ụmụ nwanyị, kama ọ bụ nhọrọ nke ndị na-achọ ka ha mechie. Nkwenye ahụ, yana nkwenye na mgbanwe na Iran aghaghị ịbịa n'udo na n'ime, kwadoro ọrụ m." ** ''[[w:|Iran edemede]] Ihe ncheta nke mgbanwe na olile anya'', ''[[w:|Random House]], 2006, p.204. * "N'ihe ncheta m, achọrọ m ịmebata ụmụ nwanyị America na ụmụ nwanyị Iran na ndụ anyị. Abụghị m ndị isi kachasị elu nke ọha mmadụ, ma ọ bụ ndị kasị ala. Abụ m nwanyị bụ ọkàiwu, onye bụ prọfesọ na a N'otu oge ahụ, m na-esi nri, na ọbụna mgbe m na-achọ ịga mkpọrọ, otu n'ime ihe mbụ m na-eme bụ ime nri zuru oke na itinye ya na friji maka ezinụlọ m. " ** Site na mkparịta ụka 2006 na Ebadi nke onye nchịkọta akụkọ '' New America Media '' Brian Shott (onye ntụgharị okwu, Banafsheh Keynoush) gbasara akwụkwọ ewepụtara ọhụrụ, ''Iran Awakening: A Memoir of Revolution and Hope''. ** [https://web.archive.org/web/20171125021348/https://news.newamericamedia.org/news/view_article.html?article_id=8ad8e36442c10ef7fc33f0c8e70c08d8 ''New America Media'', 2006.] ( ewepụtara Oct. 15, 2008) * "Ana m atụnyere onye nọ n'ụgbọ mmiri, mgbe ụgbọ mmiri kpuru, onye njem na-adaba n'oké osimiri, ọ nweghịkwa ihe ọzọ ọ ga-eme ma ọ́ bụghị igwu mmiri, ihe mere n'obodo anyị bụ na iwu kagburu ikike ọ bụla ụmụ nwanyị nwere. Enweghị m nhọrọ, enweghị m ike ịgwụ m, enweghị m ike ịla n'iyi, enweghị m ike ime nke ahụ." ** Site na mkparịta ụka 2006 na Ebadi Harry Kreisler (onye ntụgharị okwu, Banafsheh Keynoush) gbara gbasara akwụkwọ ewepụtara ọhụrụ, ''Iran Awakening: A Memoir of Revolution and Hope''. ** [http://globetrotter.berkeley.edu/people6/Ebadi/ebadi-con3.html Site na Mee 10 2006 N'ajụjụ ọnụ Ebadi na Institute of International Studies, [[w: Mahadum California, Berkeley | Mahadum California, Berkeley ]]] ( ewepụtara Ọkt. 15, 2008) * “Mụ onwe m, bụ́ onye gbachiteere ọtụtụ ndị mkpọrọ akọnuche dị ka ndị ndú Baha’i asaa ahụ a tụrụ mkpọrọ na ndị ọzọ, ga-eche ihe mgbochi na-adịghị anabata n’ọrụ ruuru mmadụ ma ọ bụrụ na m laghachiri Iran, ma ọ bụrụ na e jideghị m, ugbu a ọkàiwu nke m - onye. na-anọchitekwa anya ọtụtụ ndị ọzọ na-eme ihe ike - ejidere ya, na onye ọka iwu ya egwu na a ga-ejide ya maka ịgbachitere ya. Ebee ka ikpe ziri ezi dị ma ọ bụrụ na ejide onye ọka iwu gị maka ịgbachitere gị?" ** Banyere njide nke [[w:|Nasrin Sotoudeh]]. {{cite web |url=https://www.hrw.org/fr/news/2010/10/01/iran-lawyers-defence-work-repaid-loss-freedom |title=Iran: akwụghachi ụgwọ ọrụ nchekwa nke ndị ọka iwu na enweghị nnwere onwe | ụbọchị = 1 October 2010 | onye nkwusa = Human Rights Watch | nweta =26 Eprel 2011 | archiveurl = https://www.webcitation.org/6BiSr3nos[[:|archivedate=26 October 2012]] == Njikọ mpụga == [[W:|Shirin Ebadi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Shirin Ebadi]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Ebadi, Shirin}} 1ekebl1bugvo12g9olleomn24dpob9y Shirley Abbott 0 2195 8351 8350 2022-10-10T11:40:20Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Shirley Abbott]] Shirley Jean Abbott Tomkievicz (amuru na Nọvemba 16 , 1934 ) bu onye nchịkọta akụkọ na onye ode akwụkwọ, nke a kacha mara maka akwụkwọ ndekọta atọ ya. ==Okwu okwuru== *Akụkọ ifo niile nwere ike ịbụ akụkọ ndụ, mana akụkọ ndụ niile bụ akụkọ ifo. Ekwuru na Mickey Pearlman, Gee ntị n’Olu Ha **(1993), ch. 12 *Anyị niile na-etolite na ibu akụkọ ihe mere eme na anyị. Ndị nna nna anyị na-ebi n'ụlọ elu nke ụbụrụ anyị ka ha na-eme n'agbụ ihe ọmụma na-agbagharị agbagharị nke zoro ezo n'ime cell ọ bụla nke ahụ anyị. **p. 1 (ahịrị oghere) *N'ime ezinụlọ anyị ọ dịghị ihe dị ka onye na-adịghị mkpa. Ụmụ nwanne nne nke abụọ ewepụrụ ugboro atọ. **p. 3 *Ọ bụrụ na m tolitere na nkwenye dị mfe na ụmụ nwanyị siri ike na ndị nwere ọgụgụ isi dị ka ụmụ nwoke, ọ bụ n'ihi na m si n'obodo nke kwenyeburu na ya. **p. 45 *Ndị mmadụ bịara pụta, a na-anabatakwa ha mgbe niile. Ịnọgide na-erughị otu awa bụ mkparị, a na-enwekwa nri mgbe niile. **p. 164 *N'agbanyeghị nke ahụ, ókè ahụ ga-adị ndụ n'àgwà ndị mmadụ ole na ole n'ime anyị ketara na ya. Otu n’ime àgwà ndị ahụ—n’ebe m nọ dị ka obi ụtọ—bụ nkwenye siri ike na ihe ndị gara aga mere, na akụkọ ihe mere eme na-anyịgbu anyị ma jụ ka anyị chefuo, na na ndị inyom dara ogbenye kasị njọ—ma ọ bụ ụmụ nwoke—nwere ike ịta ahụhụ bụ ịghara ime ihe gara aga. . **p. 210 {{DEFAULTSORT: Abbott, Shirley}} 2dfdfjo81ry1tk7nagcv5u1c0afmvom Shirley Chisholm 0 2196 13193 11800 2022-11-20T23:55:47Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki '''[[:en:Shirley Chisholm|Shirley Anita Chisholm]]''' née '''St. Hill'''(onye amụrụ na Novemba 30, 1924 nwụrụ na January 1, 2015) bụ onye na-eme ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba [[w: America|Amerika]], onye nkụzi na ode akwụkwọ. N'afọ 1968, ọ bụ nwanyị mbụ ahọpụtara na [[w:United States Congress|Otu Omeiwu United States]] [[Usòrò:Shirley Chisholm.jpg|thumb|Shirley Chisholm (1972)]] == '''Okwu onye''' == # <nowiki>''Ọ bụrụ na ha enyeghị gị oche na tebụl, weta oche mpịachi''</nowiki><ref>herdacity.org</ref> # <nowiki>''A naghị enwe ọganihu site n'iguzo n'akụkụ, na-eme mkpesa na mkpesa. A na-enwe ọganihu site n'itinye echiche.''</nowiki><ref>blackhistory938.wordpress.com</ref> # <nowiki>''Ọ bụghị heroin maọbụ cocaine na-eme ka mmadụ bụrụ onye riri, ọ bụ mkpa ịgbanarị eziokwu siri ike..''</nowiki><ref>addictionrecoverybulletin.org</ref> == '''Nsidee''' == <references /> koifhvz03i6rx4c7wcgfjt167kenntn Shirley Frimpong-Manso 0 2197 11801 8357 2022-10-10T19:08:31Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7498751]] wikitext text/x-wiki == Shirley Frimpong-Manso == Shirley Frimpong-Manso (amụrụ 16 Maachị 1977) bụ onye isi ihe nkiri Ghana, onye ode akwụkwọ na onye nrụpụta. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Sparrow Productions, ihe nkiri, telivishọn na ụlọ ọrụ mgbasa ozi. O meriri onye isi kacha mma na 6th Africa Movie Academy Awards. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m onye na-adọ aka ná ntị, anaghị m anabata asịrị, anaghịkwa m ata ahụhụ ndị nzuzu ngwa ngwa. * Ọ na-amasị m ịmụta, a na m emeghe maka nkatọ ezi uche dị na ya, enwere m nkwanye ùgwù maka ndị nwere ụkpụrụ. * Echiche dị ka imi, anyị niile nwere ikike inwe otu. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=4 83gd4ygi6xnz0x3ovbt0a2r2l6vxy03 Shirley Jackson 0 2198 11802 8360 2022-10-10T19:08:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q239910]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Shirley Jackson|Shirley Hardie Jackson]]''' ([[w: Decemba 14|Decemba 14]], [[w:1916|1916]] - [[w:Ọgọst 8|Ọgọst 8]], [[w:1965|1965]]) bụ onye odee America, amara nke ọma maka ọrụ ya nke [[w: egwu akụkọ ifo | egwu]] na [[w: mystery fiction | omimi]]. N'ime oge ọrụ ide ya, nke were ihe karịrị afọ iri abụọ, o dere akwụkwọ akụkọ isii, ihe ncheta abụọ, na ihe karịrị 200 [[w: akụkọ dị mkpirikpi | akụkọ mkpirisi]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ịkọwa nnọọ ihe m tụrụ anya ka akụkọ ahụ kwuo siri nnọọ ike. Echere m, echere m, site n'itinye emume ochie jọgburu onwe ya ugbu a na n'ime obodo nke m iji mee ka ndị na-agụ akụkọ ahụ maa jijiji site n'iji eserese eserese nke ime ihe ike na-enweghị isi na mmeso ọjọọ zuru oke na ndụ ha." ** Banyere akụkọ ya ''[[w: The Lottery | The Lottery]]'', na ''[[w:San Francisco Chronicle|San Francisco Chronicle]]'' (22 Julaị 1948) *"koko? koko! Ihe nhụsianya jọgburu onwe ya, dabara maka ụmụ nwamba na ụmụ nwoke a na-asachapụghị. ''Shakespeare'' ọ ñụrụ koko?" ** ''Akwu Nnụnụ'' (1954) *"''Ndụ N'etiti Ndị Savages'' bụ ihe ncheta enweghị nkwanye ùgwù nke ụmụ m." ** Stanley J. Kunitz na Howard Harcraft '' Ndị ode akwụkwọ narị afọ nke iri abụọ'' (1954) *"Otu n’ime ihe kacha atụ egwu n’ibipụta akụkọ na akwụkwọ bụ ịghọta na ndị bịara abịa ga-agụ ma na-agụ ha. Ọ dịtụbeghị mgbe m ghọtara nke a n'ụzọ zuru ezu, ọ bụ ezie na m nwere n'ezie n'echiche m biri n'ịhụnanya n'echiche nke nde mmadụ na nde mmadụ ndị a ga-ebuli elu na ịba ọgaranya na obi ụtọ site na akụkọ ndị m dere. Ọ dịtụbeghị mgbe ọ bịara m na ọtụtụ nde mmadụ na nde mmadụ ndị a nwere ike ịdị anya site n'iweli elu nke na ha ga-anọdụ ala degara m akwụkwọ ozi, ụjọ tụrụ m imeghe; n'ime akwụkwọ ozi narị atọ na-enweghị isi nke m nwetara n'oge okpomọkụ ahụ enwere m ike ịgụta nanị iri na atọ ndị gwara m okwu ọma, ma ha sitere na ndị enyi. Ọbụna nne m baara m mba, sị: “Mụ na papa m emeghị ihe ọ bụla maka akụkọ gị na The New Yorker,” o dere n'ụzọ siri ike; "Echere m, ọ dị ka ụdị akụkọ ọjọọ a bụ ihe ndị niile na-eto eto na-eche banyere ụbọchị ndị a. Gịnị kpatara na ị naghị ede ihe iji mee ka ndị mmadụ nwee obi ụtọ?" ** nkuzi (1960); E bipụtara ya na nchịkọta ya, ''Bịa na M'' (1968) === ''[[w: The Lottery | The Lottery]]'' (1948) === :<small>Ebipụtara ya na mbụ na ''[[w:The New Yorker|New Yorker]]'' (28 Jun 1948)</small> *"N’ezie, ụmụaka ahụ bu ụzọ gbakọta. Ụlọ akwụkwọ agafeela n'oge na-adịbeghị anya maka oge okpomọkụ, na mmetụta nke nnwere onwe na-anọdụ ala n'ọtụtụ n'ime ha; ha na-agbakọta ọnụ na-adị nwayọọ ruo nwa oge tupu ha agbawa egwu egwu." *"Maazị Summers na-agwa ndị obodo ahụ okwu ugboro ugboro banyere ime igbe ọhụrụ, ma ọ dịghị onye nwere mmasị ịkpasu ya iwe ọbụna dị ka igbe ojii nọchiri anya ya. E nwekwara akụkọ na e mere igbe dị ugbu a na iberibe igbe dị n’ihu ya, bụ́ nke e wuru mgbe ndị mbụ biri n’ime obodo n’ebe a. Kwa afọ, mgbe lọtrị gasịrị, Maazị Summers malitere ikwu okwu ọzọ banyere igbe ọhụrụ, mana kwa afọ, a na-ahapụ isiokwu ahụ ka ọ daa n'emeghị ihe ọ bụla. Igbe ojii na-etowanye njọ kwa afọ: ka ọ dị ugbu a, ọ naghịzi adịcha oji kama ọ gbawara nke ọma n'otu akụkụ iji gosi agba osisi mbụ, na n'ebe ụfọdụ na-ada ada ma ọ bụ na-acha." *"Old Man Warner snort. "Ngwugwu ndị nzuzu nzuzu, ka o kwuru." "Na-ege ntị na-eto eto na-eto eto, ọ dịghị ihe dị mma maka ha. Ihe ọzọ ị maara, ha ga-achọ ịlaghachi n'ọgba, ọ dịghị onye na-arụ ọrụ ọzọ, na-ebi ndụ otú ahụ nwa oge. A na-abụbu okwu gbasara 'Lottery na June, ọka dị arọ ngwa ngwa.' Ihe mbụ ị mara, anyị niile ga na-eri chickweed steeed na acorn. A na-enwekarị lọtrị ''abụ'', "ka ọ gbakwụnyere n'atụghị egwu." * "Ụfọdụ ebe akwụsịlarị lọtrị." Oriakụ Adams kwuru.<br>"Ọ dịghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị nsogbu na nke ahụ," Old Man Warner kwuru n'ụzọ siri ike. "Ngwugwu ndị nzuzu na-eto eto." *"Bill Hutchinson gakwuuru nwunye ya ma wepụ akwụkwọ ahụ n'aka ya. Ọ nwere ntụpọ ojii na ya, ntụpọ ojii Mr. Summers mere n'abalị gara aga na pensụl dị arọ na ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ coal. Bill Hutchinson buliri ya, ma enwere ọgba aghara n'ime igwe mmadụ ahụ." *"Ọ bụ ezie na ndị obodo ahụ chefuru ememe ahụ ma tụfuo igbe ojii mbụ ahụ, ha ka na-echeta iji nkume." *“Ọ dịghị mma, o zighị ezi,” Oriakụ Hutchinson tiri mkpu, mgbe ahụ ha nọkwasịrị ya. === ''[[w: The Haunting of Hill House | The Haunting of Hill House]]" (1959) === *"Ọ dịghị ihe dị ndụ nwere ike ịga n'ihu ruo ogologo oge ka ọ dịrị ndụ nke ọma n'okpuru ọnọdụ nke eziokwu zuru oke; ọbụna larks na katydids chere na ụfọdụ, na-arọ nrọ. Ụlọ ugwu, nke na-adịghị ahụkebe, guzoro naanị ya megide ugwu nta ya, na-ejide ọchịchịrị n'ime; o guzowo otú a ọgu arọ asatọ, o we guzo ọgu asatọ ọzọ. N'ime ya, mgbidi na-aga n'ihu n'ihu, brik na-ezukọ nke ọma, ala ala siri ike, a na-emechikwa ọnụ ụzọ n'ụzọ ezi uche dị na ya; ịgba nkịtị na-adagide n'akụkụ osisi na nkume nke Ụlọ Ugwu, na ihe ọ bụla na-aga ebe ahụ, na-aga naanị ya." ** Ch. 1 *"Ọ dịghị mmadụ anya nwere ike ikewapụ enweghị obi ụtọ ndaba nke akara na ebe nke na-atụ aro ihe ọjọọ na ihu nke a ụlọ, ma n'ụzọ ụfọdụ a maniac juxtaposition, a merụsịrị tụgharịa akụkụ, ụfọdụ ohere nzukọ nke elu ụlọ na mbara igwe, tụgharịa Hill House n'ime ebe a. obi nkoropụ, na-atụ egwu karịa n'ihi na ihu nke Hill House yiri ka ọ mụrụ anya, na-eche nche site na windo oghere na mmetụ nke ọñụ na nku anya nke cornice." ** Ch. 2 *"N'ezie enwere ntụpọ ndị na-apụghị izere ezere na-ejikọta onwe ha ikuku nke ịdị nsọ na ịdị mma; mgbe ahụ ọ nwere ike ọ gaghị abụ nnukwu mmasị ịsị na a mụrụ ụfọdụ ụlọ ọjọọ." ** Dr. Montague *"Ụlọ a, nke yiri ka ọ kpụrụ onwe ya n’ụzọ ọ bụla, na-efekọ ọnụ n’ime ụkpụrụ dị ike nke ya n’okpuru aka nke ndị na-ewu ya, na-adaba n’ahịrị na akụkụ ya nke ya, welitere isi ya azụ azụ megide eluigwe n’enyeghị ihe a kpọrọ mmadụ. Ọ bụ ụlọ na-enweghị obiọma, ọ dịghịkwa mgbe a ga-ebi na ya, ọ bụghị ebe kwesịrị ekwesị maka ndị mmadụ ma ọ bụ maka ịhụnanya ma ọ bụ olileanya. Mpụpụ enweghị ike ịgbanwe ihu ụlọ; Ụlọ Hill ga-anọ dịka ọ dị ruo mgbe ebibiri ya." ==Okwu gbasara Shirley Jackson == *"Nne m bụ onye edemede. Nke ahụ bụ ihe o mere. Ọ dịghị ihe ọ hụrụ n'anya karịa ide ihe, n'agbanyeghị na ọ hụkwara ụmụ ya n'anya, isi nri, ndị enyi, nwamba, egwu, na igwu mmiri. Enwere m ike iji anya nke uche hụ ka ọ nọ ọdụ na oche kichin ọ hụrụ n'anya na-acha uhie uhie, bọọlụ anụ ndị na-esi ísì ụtọ na-esi na stovu, na-eme ndepụta ịzụ ahịa - na-edepụta nkọwa nke nghọta ma ọ bụ ịdọ aka ná ntị maka ndị agwa ya na akwụkwọ akụkọ ọ bụla ọ na-arụ ọrụ." ** Laurence Jackson Hyman, [[w:cite akwụkwọ|isi-url=https://books.google.com/books?id=a0AzEAAAAQBAJ&printsec=frontcover#v=onepage&q=meatballs&f=false|isi = Okwu mmalite|page=xi| aha = Akwụkwọ ozi nke Shirley Jackson | isbn = 9780593134665 | ikpeazụ1 = Jackson | first1 = Shirley | ụbọchị = 13 Julaị 2021]] ==Njikọ Mpụga== [[W: Shirley Jackson|Shirley Jackson]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Shirley Jackson|Shirley Jackson]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Jackson, Shirley}} osjb6gke8u73r244jcfjwauxlpjm4u2 Shitsama Nyamweya 0 2199 14297 13152 2023-08-19T11:01:39Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Shitsama_Nyamweya.jpg|Shitsama_Nyamweya.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Túrelio|Túrelio]] because: [[:c:COM:L|Copyright violation]]:. wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Shitsama Nyamweya|Dr Shitsama Nyamweya]]''' a mụrụ ([[w:|1985]]) bụ onye [[w:Kenya|Kenya]] onye na-ahụ maka ákwárà ozi na ụlọ ọgwụ Kenyatta National Referral. Ọ bụ otu n'ime mmadụ ole na ole ụmụ nwanyị neurosurgeons na mba ahụ. ===Ihe o kwụru === * "Mgbe m na-amụ banyere ọrịa akwara ozi, o nweghị ndị inyom ndị na-eme ka ha na-eñomi ma ọ bụ ịgakwuru maka ndụmọdụ. Nke a bụ nnukwu ihe ịma aka. Ọ bụ ya mere m ji chọọ ịnọnyere ndị ọzọ ugbu a. A chọrọ m ka ha mara na ọ bụrụ na m ga-agakwuru maka ndụmọdụ. Emere m ya, ha nwekwara ike." **Dịka ekwuru n'akụkọ akpọrọ ''[http://host.nationmedia.com/top402016.pdf Top Forty Under Forty Women] nke Boniface Otieno dere na 16 Sep 2016. '' * "Ihe ọ bụla ị na-eme na ndụ na-eme ya nke ọma n'ihi na ọ na-enye gị ohere karịa na ọtụtụ ọnụ ụzọ meghere." * "Ịhụ ka ndị mmadụ na-anwụ n'oge ọrụ m emeela ka m nwee echiche dị iche na ọnwụ na ịnakwere na ịmụta ibi ndụ n'oge, ịmụta ime ihe kwesịrị ime ugbu a, n'ihi na echi ejighị n'aka." **Dị ka ekwuru na ajụjụ ọnụ ụlọ ọrụ redio akpọrọ [https://player.fm/series/capital-fm/catch-up-radio-with-neurosurgeon-dr-beverly-cheserem-and-dr-sylvia-shitsama-driveinn Nweta redio ya na dọkịta na-awa ahụ akwara Dr. Beverly Cheserem na Dr. Sylvia Shitsama #DriveInn] nke Davina & Fareed dere na 31 Ọgọst 2021. ==Njikọ mpụga== **[[W:en:Shitsama Nyamweya]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Shitsama Nyamweya]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Nyamweya, Shitsama}} 1m491zyrbbzr0hj9f57256ycyp0vgyn Shizzi 0 2200 11804 8366 2022-10-10T19:08:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18163774]] wikitext text/x-wiki == Shizzi == Oluwaseyi Akerele, nke a maara dị ka Shizzi, bụ onye na-edekọ akụkọ na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ịtụnanya na-eme mgbe ị na-etinye ọrụ. * Mgbe m na-agbasi mbọ ike maka ndị mmadụ, ana m eji obi m niile eme ya mana ha ga-eme otu ihe ahụ? O yikarịrị ka Ee e! == Ebenside == https://quotes.ng/authors/shizzi/2739/ rylhjpw1d3zvjng5j28w06kjpv03fou Shola Allyson 0 2201 11805 8369 2022-10-10T19:08:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27453751]] wikitext text/x-wiki == Shola Allyson == Sola Allyson-Obaniyi, nke a ma ama dị ka Shola Allyson ma ọ bụ Sola Allyson, bụ onye Naijiria na-agụ mkpụrụ obi, ndị mmadụ na onye na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Akụkọ nwere ike ịgbanwe. Akụkọ na-agbanwe. Ekwela ka ihe ọ bụla napụ gị olileanya, akụkọ na-agbanwe! * Chineke tinyere ole na ole n'ụzọ gị maka ihe kpatara ya, maka oge na mgbe ụfọdụ maka ndụ gị. * Ahụmahụ ọ bụla anyị nwetara bụ itinye ego na ndụ anyị. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/shola-allyson/1185/ sc63yjxwd19kvkkh3o8p865sl6fxflt Shonda Rhimes 0 2202 11806 8374 2022-10-10T19:09:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q242329]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ms. magazine Cover - Spring 2015 (cropped).jpg|alt=Igbo wikiquotes|thumb|'''Shonda Rhimes''']] == '''Shonda Rhimes''' bụ onye na-emepụta ịhe onyonyo na onye ode akwụkwo nke Amerika. A maakwara ya nke oma dị ka onye okịke, onye ode akwụkwo na onye nrụpụta ịhe nkịrị ahụịke telivishon Grey's Anatomy. == == '''Kwotụ''' == * Otụtụ n'ime ụmụ nwanyị m hụrụ na telivishon adịchaghị ka ndị m maara n'ezịe. Ha dị ka echiche nke ihe ụmụ nwanyị bu. * Ị nwere ịke ị mefụsị ndụ gị n'ịse ahịrị ma o bụ Ị nwere ịke ịbị ndụ gị na-agafe ha. * * Ịsị ee...ịsị ee bụ obị ịke, ịsị ee bụ anyanwụ, sị ee bụ ndụ. == '''Njịko Mpụga''' == https://www.goodreads.com/author/quotes/3888197.Shonda_Rhimes https://en.m.wikipedia.org/wiki/Shonda_Rhimes https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=File:Ms._magazine_Cover_-_Spring_2015_(cropped).jpg&oldid=565141908 kpvsa46i3jyvp7hpdrpn7zgxo36dvzu Shonia Brown 0 2203 11807 8377 2022-10-10T19:09:07Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13562965]] wikitext text/x-wiki [[Shonia Brown]] '''Shonia Brown''' Sonia Mary Brownell, onye a kacha mara amara dị ka Sonia Orwell, bụ nwunye nke abụọ nke onye edemede George Orwell. A kwenyere na Sonia bụ ihe nlereanya maka Julia, heroine nke iri na itoolu na iri asatọ na anọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *A ghaghị inwe ndị, n'oge ndụ ha, na-eme ka uche ha dị mma nke ukwuu ka ha ghara inwe obi ilu ka ọgwụgwụ na-eru nso na ha ghọtara na ọ dịghị ihe ọzọ ga-eme ha ma e wezụga ọnwụ. Aghọtara m site n'ịgụ na akụkọ ifo na ụfọdụ ndị na-eji ọnụ ọchị anwụ anwụ na okwu 'Ọ bụrụla ezigbo ndụ' n'egbugbere ọnụ ha. <ref>https://www.arlindo-correia.com/180702.html</ref> ===Ebenside=== dkoqj7iys4bvdjqo44wzmpw8nexcmn4 Shraddha Kapoor 0 2204 11808 8382 2022-10-10T19:09:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15055683]] wikitext text/x-wiki [[Shraddha Kapoor]] Shraddha Kapoor (amuru na Maachị 3, 1987) bu onye omee ihe nkiri na onye ọbụ abụ India. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *O siri ike n'agbanyeghị ebe ị si. Ị nwere mgba nke gị. ==Edensibia== *https://en.m.wikiquote.org/wiki/Shraddha_Kapoor gi2mvm7xdqm64wjdgindmux7dmjh3ue Shree Datta 0 2205 8384 8383 2022-10-10T11:41:05Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Shree Datta]] '''Shree Datta''' bụ ọkachamara n'ọrịa ụmụ nwanyị Britain na King's College London, United Kingdom. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọ bara uru ịtụle iyi akwa akwa maka obere oge, karịa ụbọchị niile kwa ụbọchị. Ọ dịkwa mkpa ịhụ ụdị ihe eji eme thong gị. ** Shree Datta (2022) cited in "[https://www.thesun.co.uk/fabulous/17498226/gynaecologist-buying-the-wrong-knickers-damaging-health/ N'ime TWIST Abụ m onye dibịa bekee. Ị na-azụta knickers na-ezighi ezi - etu uwe ogologo ọkpa gị nwere ike isi na-emebi ebe ahụ]" na '' The Sun '', 4 February 2022. {{DEFAULTSORT:Datta, Shree}} dsyigp5g9vufch6ycd4o7zy91egkar9 Sia Alexander 0 2206 8386 8385 2022-10-10T11:41:05Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Sia Alexander]] ''Sia Alexander'' Sia Kate Isobelle Furler (/ ˈsiːə/ SEE-ə; amuru na 18 Disemba 1975) bu onye Australia na-abụ abụ na onye na-ede abụ. Ọ malitere ọrụ ya dị ka onye na-agụ egwú na acid jazz band Crisp na etiti 1990 na Adelaide. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== Achọghị m ịma ihe ndị mmadụ na-eche banyere m, ọ gwụla ma ha chere na m dị njọ ma ọ bụ ihe ọ bụla, mana anaghị m eche ma ọ bụrụ na ha chere na m dị ka onye ọzọ n'ihi na amaara m na ọ bụghị m - abụ m onye na-adịghị mma. . Anaghị m ere nrọ; Anaghị m ere aha dị ka ọ bụ ụdị ọmarịcha ihe. M na-agbalị ire egwú na-aga n'ihu na ndụ m n'ezie. Abụ m onye na-akwado 'ọ bụghị ihe ị bụ, ọ bụ onye ị bụ.' Nke bụ́ eziokwu bụ na i kwesịghị ime ka ime gị na ndị ọzọ nọ n’èzí. Ndụ bụ ọrụ dị n'ime, na anyị ga-eme ike anyị niile. Nke ahụ bụ ihe gbasara onyinye - ọ bụ maka ndị na-arụsi ọrụ ike niile n'azụ ihe nkiri. Ihe nrite bụ naanị ịkụ aka na ha. <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Sia</ref> <ref>https://www.brainyquote.com/authors/sia-quotes</ref> ===Ebenside=== pkcwqy2u0p1hka6r8oskj1vg0gkz30d Sibongile Mlambo 0 2207 11809 8389 2022-10-10T19:09:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q30015820]] wikitext text/x-wiki [[Sibongile Mlambo]] '''[[w:Sibongile Mlambo|Sibongile Mlambo]]''' (amụrụ 25 Juun 1990) bụ onye omee ihe nkiri na [[w:ig:Zimbabwe|Zimbabwe]] hiwere isi na United States. == Okwu ọkwụrụ == * Amụtala m na ihe ndị mmadụ na-akpọ mmejọ bụ nnọọ nnukwu nchọpụta! ** Ajụjụ ọnụ [https://www.capetownmagazine.com/10-questions/10-questions-for-sibongile-mlambo/201_22_19800] ==Njikọ mpụga== *[[W:Sibongile Mlambo|Sibongile Mlambo]] na wikipedia Bekee *[[Q:Sibongile Mlambo|Sibongile Mlambo]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Mlambo, Sibongile}} p9vdym4alwab3ibunwf311tw7v271eh Sidney Poitier 0 2208 13147 11810 2022-11-15T22:08:33Z Pelleimuri 218 File wikitext text/x-wiki [[File:Sidney Poitier 2009.jpg|thumb|Sidney Poitier (2009)]] == Sidney Poitier == Sidney Poitier KBE (February 20, 1927 - Jenụwarị 6, 2022) bụ onye Bahamian na onye omere America, onye isi ihe nkiri na onye nnọchi anya mba ụwa. == Ihe ndi okwuru == * Ibi ndụ na-akpachara anya na-agụnye ịbụ ezigbo; ọ gụnyere ige ntị na na-aza ndị ọzọ n'eziokwu na n'ihu ọha; ọ na-agụnye ịbụ na oge. * Ị gaghị abụ ihe ị na-agaghị adị mma karịa ka ị dị. * Mgbe gị na mmadụ na-eje ije, ihe a na-ekwughị okwu na-eme. Ma ị ga-adaba n'ọzọụkwụ ha ma ọ bụ na ha dabara nke gị. * Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere ohere ịjụ ajụjụ agba, ya mere, naanị m hụrụ onwe m dị ka ihe m bụ ... mmadụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/11745-Sidney_Poitier pmufknhwxq5e8ue4qgcbgq5rvuzqxf9 Sigourney Weaver 0 2209 13281 11811 2023-01-10T23:38:02Z Aktiivinen finalisti 278 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sigourney Weaver at the 2008 Tribeca Film Festival.JPG|thumb|right|Sigourney Weaver (2008)]] '''[[w:Sigourney Weaver|Susan Alexandra "Sigourney" Weaver]]''' (born [[8 October]] [[1949]]) bụ nwanyị Amerika na-eme ihe nkiri. == Okwu ndị o kwụrụ == * M gbanwere aha m mgbe m dị ihe dị ka afọ iri na abụọ n’ihi na ọ naghị amasị m ka a na-akpọ m Sue ma ọ bụ Susie. Enwere m mmetụta na achọrọ m ogologo aha n'ihi na m toro ogologo. Ya mere gịnị mere? Ugbu a onye ọ bụla na-akpọ m Sig ma ọ bụ Siggy. ** ''Esquire'', Jenụwarị 2010, p. 87 * Enwere m nnukwu ndị nkuzi n’ụlọ akwụkwọ sekọndrị ndị mere ka ọ dị m ka m nwere ike ime ihe ọ bụla. Mgbe ahụ, ịga na Yale, bụ ebe ndị nkụzi ihe nkiri a mere ka ọ dị m ka o nweghị ihe m bụ - ọ bụrụ na m nwere ndụmọdụ ọ bụla maka ndị na-eto eto, ọ ga-abụ, "Egela ndị nkụzi ntị ndị na-ekwu, 'Ị dịghị mma n'ezie.' "Naanị kuziere m. Agwala m ma ị chere na m dị mma ma ọ bụ na m adịghị. Ajụghị m gị. Ekwesịrị ịchụpụ ndị nkuzi na-eme nke ahụ. ** ''Esquire'', Jenụwarị 2010, p. 87 * Aga m ezipu oku intergalactic zigara ụdị ndị ọzọ. M na-ekwe nkwa na ha agaghị adị ka ndị ọbịa na fim m mere. Echere m na ọ bụrụ na ha nwere ike iru ebe a, ha nwere ike ịma mma. Stephen Hawking kwuru na ọbịa ga-abịa maka akụrụngwa anyị. Ọ dị mma, amaghị m ụwa ọ na-ekwu maka ya, anyị enweghị akụrụngwa iji nye ha! Anyị na-ebukọrọ ihe ụwa nke anyị. Belụsọ na ha chọrọ ihe mkpofu na plastic, n'ọnọdụ nke a, anyị nwere ike rụpụta nke ọma. ** ''Stylist'', [https://www.stylist.co.uk/people/interviews-and-profiles/queen-of-everything-sigourney-weaver/173306 "Queen of all: Sigourney Weaver"], (2012). == Banyere Sigourney Weaver == * Ngwa ngwa, n’otu anya, ị ga-amalite ịghọta ihe kpatara na, dị ka nwa agbọghọ toro ogologo, ụmụ akwụkwọ ibe ya na-akpọ ya [[Amazon]] na ihe kpatara na dị ka nwa agbọghọ mara mma, ọ were iwe - nke ukwuu nke na site na akaụntụ nna ya, ọ gara gbanwee aha ya site na Susan ka ọ bụrụ Sigourney mara mma, na-ebuli ya site n'akụkọ [[F. Scott Fitzgerald]]. * "Ọ na-amasị m ka m ghara inwe ihe oyiyi ọ bụla, ma ọ bụ otu ihe oyiyi ọ bụla," ka ọ na-ekwu, ugbu a ọ nọrọ n'elu ihe ndina n'ime ụlọ oriri na ọṅụṅụ na nkwari akụ. "Ọ bụ n'ihi na m si n'ụlọ ihe nkiri na mbụ. Nrọ m, mgbe m bụ onye na-eto eto na-eme ihe nkiri, bụ ịnọ n'ụlọ ọrụ repertory, ebe ị nwere ike iji otu nwa agbọghọ ahụ n'otu akụkụ, were kwa ya na ákụkụ nke ọzọ nke ihe nkiri. Ma achọpụtara m ogologo oge gara aga na ị pụghị ịtụ anya ihe ọ bụla ga-eme, ị pụghị ịtụ anya ka onye ọ bụla mara ihe ị chọrọ, ebe ịchọrọ ịga ọzọ. Ihe m na-eme mgbe niile bụ ịgbalị ịmepụta ụlọ ọrụ mini-rep a n'isi m." * "Ndị mmadụ anaghị echeta na Sigourney bụ otu n'ime ndị mbụ na-eme ihe nkiri nwere ike ijikọ ọrụ nke gụnyere akụkụ ọ bụla nke ụdịdị dị iche iche nke ime ihe nkiri," ka Mr. Schamus na-ekwu. "Ndị mmadụ chere na [[Bruce Willis]] agbajiwo ala ahụ na ''[Pulp Fiction]." Ọ na-eme nke a n'oge ndụ ya niile." ** William McDonald, [https://www.nytimes.com/1997/12/07/movies/film-sigourney-weaver-eludes-the-image-police.html "Sigourney Weaver Eludes the Image Police"] "New York Times" (1997). ==Njikọ Mpuga== * [[W:Sigourney Weaver|Sigourney Weaver]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Sigourney Weaver|Sigourney Weaver]] na Wikimedia Commons {{DEFAULTSORT:Weaver, Sigourney}} bal9zxsa126po7vz6vri6pk4wegqk7m Sigurd F. Olson 0 2210 11812 8398 2022-10-10T19:09:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7513231]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Sigurd F. Olson | Sigurd Ferdinand Olson]]''' (April 4, 1899 – Jenụarị 13, 1982) bụ onye ode akwụkwọ, onye na-akwado ọzara na onye ndu ngagharị nchekwa. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọzara maka ndị America bụ mkpa ime mmụọ, ihe mgbochi nye nrụgide dị elu nke ndụ ọgbara ọhụrụ, ụzọ isi nwetaghachi ịdị jụụ na nha anya. ** "We Need Wilderness," Magazin Ntụrụndụ Mba, Jenụarị– Maachị 1946 *A ọhụrụ njem na-abịa na m n'aka na ọ ga-adị mma. ** [http://www.uwm.edu/Dept/JMC/Olson/shack/shack03.htm Last written words] ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Sigurd F. Olson|Sigurd F. Olson]] na Wikipedia bekee. * [http://www.northland.edu/Northland/Soei/ Sigurd Olson Environmental Institute at Northland College] * [http://www.uwm.edu/Dept/JMC/Olson/lpf/ The Listening Point Foundation] sn1scbofc9pwxbi8oma92nf42g3007k Sika Foyer 0 2211 11813 8401 2022-10-10T19:09:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112189020]] wikitext text/x-wiki [[Sika Foyer]] '''Sika Foyer''' Sika Foyer (amụrụ 1968) bụ onye mgbasa ozi agwakọta nke America nke Togo na onye na-ahụ maka ihe nlere anya na onye na-ahụ maka ibi ma na-arụ ọrụ na New York City. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *N'ebe a, m na-enyocha ike na ozi na-adịgide adịgide na nke enwere ike ibufe, ma ọ bụghị nke ezoro ezo na anya nke ọma, nke agbakwunyere n'ime ihe eji emepụtaghachi. <ref>https://www.sikafoyer.com/</ref> ===Ebenside=== mwrcyyqe7cy0hy34y3ist1xkc4gbrbv Silas Adekunle 0 2212 11814 8405 2022-10-10T19:09:49Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56651149]] wikitext text/x-wiki [[Silas Adekunle]] '''Silas Adekunle'''(2018) bụ onye ọchụnta ego na teknụzụ rọbọt na onye mepụtara. Ọ bụbu onye nchoputa na onye isi oche nke Reach Robotics, nke mebere MekaMon, ikpo okwu ntụrụndụ na agụmakwụkwọ jikọtara Robotics, AR na egwuregwu. Emebere MekaMon na Apple na ụlọ ọrụ ahụ wetara ọtụtụ nde ego ma welitere nde mmadụ n'isi obodo. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ihe ịga nke ọma bụ ọkụ na otú ị ga-esi mee ka ọ na-ere ọkụ. <ref>https://blog.hardwareclub.co/success-is-the-fire-meet-silas-adekunle-ceo-of-reach-robotics-36c51c42a9e1#:~:text=%E2%80%9CSuccess%20is%20the%20fire%20and,you%20can%20make%20it%20burn%E2%80%9D.</ref> ===Ebenside=== 7zfwrbpktos3ws8guysefio715ofk24 Simbarashe Mhuriro 0 2213 8407 8406 2022-10-10T11:41:05Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Simbarashe Mhuriro]] '''Simbarashe Mhuriro''' Simbarashe Mhuriro bụ onye Zimbabwe ọchụnta ego. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke Oxygen Energy Private Limited bụ onye na-emepụta ike na-emepụta ike na ụlọ ọrụ mmepe ume ọhụrụ nke na-ahụ maka ụlọ ọrụ ọkụ ọkụ na ụlọ ahịa azụmahịa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *'Bụrụ onye mara mma, ma apụla n'ụzọ gị na-agbalị ịdị ka otu nde dollar mgbe ị na-enweghị ego.' <ref>https://howwemadeitinafrica.com/tag/simbarashe-mhuriro/<ref> ===Ebenside=== [[]] h964o1drcake5dygny4r00zvzqca2mv Simi 0 2214 18203 11815 2024-02-23T15:58:09Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Simi singer from Nigeria born 1988 at NdaniTV session.png|thumb|300px|Simi at an NdaniTV session (2015)]] '''[[w:Simi (singer)|Simisola Bolatito Kosoko]]''' (!9 Eprel 1988) bụ onye Naijiria na-ede abụ ma na agụkwa egwu. == Okwu Ndi Okwuru == * "...otuto zuru oke nye ụmụ nwanyị, ọ na-esiri ike ịnweta nkwenye ahụ dịka nwanyị n'ihi na mbụ, ọtụtụ ndị anaghị atụ anya na ị ga-eme nke ọma na nke ahụ ... N'ihi na ị bụ nwanyị ha n'ezie ga-eleli gị anya ma ị ga-agbasi mbọ ike ka ị nweta ọkara ihe ụmụ okorobịa na-enweta." * "Nnwere onwe obi ụtọ. N'olileanya na oge ọzọ anyị ga-ekwu ya, ọ bụ eziokwu." * "Ọ dịtụbeghị mgbe m na-enwe mmasị n'ihe a na-ahụ anya, amaara m na ọ na-abịa n'ókèala ahụ, ma mgbe m nwetara nnukwu ezumike na ọtụtụ ndị mmadụ malitere ịmata m, achọpụtara m na m kwesịrị idezi onwe m, ndụ m. , na ọtụtụ n'ime ihe m ga-eme ma ọ bụ kwuo n'ihi na achọrọ m ịkpachara anya idebe akụkụ nke m maka onwe m" ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Simi]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Simi]] na Wikiquotes byytiacedf015h0pot1q9rtapu48154 Simi (singer) 0 2215 8412 8411 2022-10-10T11:41:06Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Simi (singer) == Simisola Bolatito Kosoko (née Ogunleye; amuru Eprel 19, 1988), nke aha ogbo ya Simi mara nke oma, bu onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Anyị bụ ọnụ mba arụmụka . * A na m agbalị ide gị egwu kemgbe ọtụtụ afọ mana amachaghị m ihe m ga-ekwu. * Ọ na-ewute m ka ọtụtụ n'ime ụwa si alụso ịkpa ókè agbụrụ ọgụ ruo mgbe ọ na-emegide ndị isi ojii...anyị hapụkwara ha. * Jidesie ike maka njem nke ndụ gị. Ka ị hapụla ugbu a. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/simi/879/ 3ureo6ly2ugplaoctknxcnolfwalvay Simi Bedford 0 2216 11816 8419 2022-10-10T19:10:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22639290]] wikitext text/x-wiki [[Simi Bedford]] Simi Bedford bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ Naijiria dabere na Britain. Akwụkwọ mpụta mbụ ya na 1991 bu ''Yoruba Girl Dancing''(1991), akwụkwọ akụkọ gbasara ndụ nwata nwanyị Naịjirịa ==OKWU NDI OKWURU== *Simi Bedford kwuru: Otu anyị si agba egwu. Egwú ahụ si na veins anyị na-asọpụta, anyị na-agbakwa ụda. wheel ahụ agbaala gburugburu. Anyị merụrụ ahụ ma mebie anyị ==Edensibia== * [Lib Quotes › simi-bedford › quote] pbyzt808xbhjm3j3x3mk60lfxosy5l9 Simone Biles 0 2217 11817 8428 2022-10-10T19:10:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7520267]] wikitext text/x-wiki '''[[:en:Simone_Biles|Simone Arianne Biles]]''' (onye amụrụ na March 14, 1997) bụ onye na-eme mgbati ahụ si mba Amerika. Onye nwere ihe nrita Medal iri atọ na abụọ (32), ahụrụ Biles dika onye na-eme mgbati ahụ kachasi enwe ihe nrita na mba ụwa. [[Usòrò:Simone Biles at the 2016 Olympics all-around gold medal podium (28262782114) cropped.jpg|thumb]] == '''Okwu onye''' == <nowiki>''A bụghị m Usain Bolt nke m ji a bụ Michael Phelps. A bụ m Simone Biles nke mbụ''</nowiki><ref>usatoday.com</ref> == '''Nsidee''' == <references /> sm2zzk8vmlzxftm23tkesrulfhr0dsk Simphiwe Dana 0 2219 11819 8434 2022-10-10T19:10:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q448917]] wikitext text/x-wiki == Simphiwe Dana == Simphiwe Dana (amụrụ 23 Jenụwarị 1980) bụ onye South Africa na-agụ abụ na onye na-ede abụ nke na-arụkarị ọrụ n'asụsụ ala nna ya, asụsụ Xhosa. == Ihe ndi okwuru == * Ozi n'ozuzu ya bụ 'otu ịhụnanya,' nke pụtara ịhụnanya na-amalite site n'onwe ya. Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịhụ onwe gị n'anya, ị gaghị ahụ onye ọ bụla nọ gị nso n'anya. * Ụbọchị Braai bụ ịra ụra n'ihu mbọ anyị na-agba iji nwetaghachi onye anyị bụ. Na kwesịrị ime ka onye ọ bụla na-asọpụrụ South Africa ọgbaghara. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/31364-Simphiwe_Dana jvvx93mctij9ix8a6skerctdvq3yghf Sina Mesdag-van Houten 0 2220 11820 8440 2022-10-10T19:10:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1837114]] wikitext text/x-wiki [[Sina Mesdag-van Houten]] Sientje Mesdag van Houten (23 Disemba 1834 Groningen – 20 Maachị 1909 The Hague) bụ onye na-ese odida obodo na emesịa ọtụtụ ndụ; ọ bụ nwunye Hendrik Willem Mesdag, onye na-ese mmiri mmiri Dutch nke Ụlọ Akwụkwọ Hague == Okwu ndi Okwuru == * E wezụga di m, agaraghị m abụ onye na-ese ihe, ma e wezụga mụ onwe m, ọ gaghị abụ onye na-ese ihe. (nsụgharị si na Dutch mbụ: Fons Heijnsbroek) ** (onye Dutch: citaat van Sientje Mesdag van Houten, na het Nederlands:) Zonder mijn man was ik nooit schilderes geworden, en zonder mij was hij waarschijnlijk geen schilder geworden. *** Quote. na magazin 'Wereldkroniek', 21 Eprel 1906; dị ka e zoro aka na [https://panorama-mesdag.nl/zien-en-doen/verhalen/sientje-mesdag-van-houten/ webụsaịtị Panorama Mesdag] == Njiko Mpuga == *Edemede [[w: Sina Mesdag-van Houten| Sina Mesdag-van Houten]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[w: Sina Mesdag-van Houten|Sina Mesdag-van Houten]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Van Houten, Sina Mesdag}} ctfoixsp2chxbzi37r3ihcfe0xgsbbj Sinach 0 2221 11821 8443 2022-10-10T19:10:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17151212]] wikitext text/x-wiki == Sinach == Osinachi Kalu Okoro Egbu, onye amara dị ka Sinach, bụ onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye isi ofufe na Loveworld ruo 2021. == Ihe ndi okwuru == * Ihe anyị na-emere Jizọs Kraịst abụghị ihe efu. Ọ bụrụgodị na ọ dịghị onye na-eto gị, nọgide na-eme ya! Ọ na-ahụ obi gị na ihe ị na-emere Ya! * Atụkwasịla ntụkwasị obi gị n'ahụmahụ mmadụ nke nwere ike ịgbanwe ngwa ngwa mana ntụkwasị obi gị kwesịrị ịdị n'okwu Chineke mgbe niile. * Ụka bụ naanị ike na-egbochi ihe ọjọọ !! Anyị na-emegide ihe ọjọọ n'aha Jizọs == Ebenside == gq2kjjxc8vj60zdaf21eizisud7yq4n Sipho Moyo 0 2222 11822 8446 2022-10-10T19:10:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23136743]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Africa Green Revolution Forum 2014 (15255593171).jpg|thumb|Africa_Green_Revolution_Forum_2014_(15255593171)]] ''[[w:Sipho Moyo|Sipho Moyo]]'' A mụrụ Ọkt 01, 1981. Ọka mmụta akụ na ụba Zimbabwe. Ọ bụ Daịrektọ nke Cabinet na Chief of Staff na Office nke Onye isi ala, na African Development Bank (AfDB). == Okwu Ndi Okwuru== *"Afrịka nwere akụ iji zụọ onwe ya na ụwa. Otú ọ dị, otu ụzọ n'ụzọ anọ nke ndị Afrika nile na-enweta eziokwu nke agụụ kwa ụbọchị." ** Akụkọ [https://www.theafricareport.com/4060/hunger-free-in-2063-africas-powerful-potential] Agụụ-free na 2063 - ike Africa * "Ọrụ mgbasa ozi karịrị ihe ntụrụndụ ma ọ bụ ikesa ozi, ha bụ ngwá ọrụ nwere ikike "ịkụzi ihe, inye ike, na ịkpali ụmụ agbọghọ ka ha nwaa imebi ihe jidere ha". ** AfDB 2016 Onyinye ikike ụmụ nwanyị n'Africa [https://www.afdb.org/en/news-and-events/itv-news-vickys-story-wins-afdb-2016-womens-rights-in-africa- ihe nrite-15857] *"E kwesịrị ime ihe iji kwụsị ụdị ikpe na-ezighị ezi nke nwoke na nwanyị" ** AfDB 2016 Onyinye ikike ụmụ nwanyị n'Africa [https://www.afdb.org/en/news-and-events/itv-news-vickys-story-wins-afdb-2016-womens-rights-in-africa- ihe nrite-15857] * Ha ga-arịọrịrị ndị Afrịka mgbaghara maka àgwà nkwado ha na nledaanya nhazi maka ebumnuche mmepe dị iche iche nke Africa ka ha na-akwalite ebumnuche na-adịghị mma nke ọchịchị na-adịghị mma, nke na-abụghị nke eze ukwu." ** Akụkọ Vanguard. OTU mkpọsa ga-emezigharị, rịọ ndị Africa mgbaghara, ka Dr. Sipho Moyo kwuru. [[https://www.vanguardngr.com/2018/03/one-campaign-must-reform-apologize-africans-say-dr-sipho-moyo/]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Sipho Moyo]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Sipho Moyo]] na Wikiquotes {{DEFAULTSORT:Moyo Sipho}} te5telifyazk9gzsiv2d1hmpkgz3f1m Sithembiso Nyoni 0 2223 11823 8453 2022-10-10T19:10:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16733535]] wikitext text/x-wiki [[Sithembiso Nyoni]] '''Hon. Dr. [[w:Sithembiso Nyoni| Sithembiso Gile Gladys Nyoni ]]''' (amụrụ 20 Septemba 1949) bụ [[w:Zimbabwe|onye Zimbabwe]], onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye bụbu onye minista gọọmentị nke Small na Medium Enterprises Development. Ọ bụ onye minista na-ahụ maka ihe gbasara ụmụ nwanyị, okike na mmepe obodo na Zimbabwe dịka [http://www.veritaszim.net/node/663 Veritas]. == Okwu ndị ọkwụrụ== *Zimbabwe emeela ngọpụ iji hụ na ha nhata nwoke na nwanyị site n'usoro iwu, mana anyị ga-achọ imega n'ihu site na mmejuputa ya ka anyị na-enweta ntaramahụhụ ma a bịa n'ịkwado mkpa maka nha anya nwoke na nwanyị. ** Ọ dị mkpa na anyị na-amalite mmejuputa atumatu ọ bụghị naanị ime mmemme ka atụmatụ a tụgharịa n'usoro nha anya nwoke na nwanyị nke National Gender Policy n'ime omume ndị nwere ike ịrụ ọrụ. *** "[https://africa.unwomen.org/en/news-and-events/stories/2019/12/gender-strategy-zimbabwe Zimbabwe's Multi-stakeholders' Approach to Achieve Hender Equality]" (December 4, 2019) *Ụmụ nwanyị nwere mmụọ ohu, ije ozi, inye nri na iweta ihe ngwọta ebe enweghị ngwọta. Ụmụ nwanyị na-eme ihe a na-eme. Ọ dị mkpa ịkpachara anya. Ọ bụ mbanye ‘gị na m’ na-ekwu na ụmụ nwanyị dị mkpa. Anyị na-eme pasenti 51 nke ndị mere anyị enweghị ike ịga n'ihu na-ekwu na ụmụ nwanyị enweghị nsogbu. **[https://www.chronicle.co.zw/empowering-Women-bụ-ihe-smart-ihe-eme/ Ịkwado ụmụ nwanyị bụ ihe amamihe dị na ya ime]" (October 13, 2020) * Taa enwere nnabata karịa ka ọ dị na mbụ na ụmụ nwanyị na-ebute ahụmịhe, echiche, na nka dị iche iche na tebụl wee nye onyinye na-enweghị atụ maka mkpebi, atumatu na iwu na-arụ ọrụ kacha mma maka mmadụ niile. * Ndị isi ụmụ nwanyị...[[w:ig:Ọrịa nje korona n'afọ 2020 na Naijirịa|COVID-19]] nzaghachi na mbọ mgbake ** "[https://www.herald.co.zw/womens-resilience-unmatched/"Ụmụ nwanyị na-agbake enweghị atụ']" (March 8, 2021) * Taa enwere nnabata karịa ka ọ dị na mbụ na ụmụ nwanyị na-ebute ahụmịhe, echiche, na nka dị iche iche na tebụl wee nye onyinye na-enweghị atụ maka mkpebi, atumatu na iwu na-arụ ọrụ kacha mma maka mmadụ niile. **Ana m akpọku ndị niile metụtara ka ha sonyere anyị na mbọ a na-agba n'obodo niile iji kwalite ndụ ụmụ nwanyị, ebe ị mara na inye nwanyị ike pụtara ịnye obodo ike, inye obodo ike pụtara ime ka obodo nile nwe ike. *** [https://www.herald.co.zw/womens-resilience-unmatched/Zimbabwe: 'Nkwenye ụmụ nwanyị enweghị atụ'] (March 8, 2021) ==Njikọ mpụga== *[[W:Sithembiso Nyoni|Sithembiso Nyoni]] na Wikipedia Bekee *[[Q:Sithembiso Nyoni|Sithembiso Nyoni]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Sithembiso, Nyoni}} njswonbvquknejbvwpbobee31mvupbr Sizwe Nzima 0 2224 8455 8454 2022-10-10T11:41:07Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Sizwe Nzima]] ''Sizwe Nzima'' A mụrụ Sizwe Nzima na 1991, wee gaa Battswood Primary School na Wynberg wee gaa Harold Cressy High School. N'oge na-adịghị anya, echiche mbụ banyere ọrụ iwu kwadoro n'ihi ihe nkiri ụwa azụmahịa dọpụrụ uche. Ọ tinyere akwụkwọ na Raymond Ackerman Academy ma a jụrụ na mbụ mana ọ nọgidesiri ike ma mesịa nweta ya, na-akwado ego ọmụmụ ya site n'ịrụ ọrụ nwa oge na-ere ibe na muffins na UCT Graduate School of Business - ugbua onye ọchụnta ego na-eto eto. ===Ihie Ndi Ọkwụrụ=== "Anyị bu Ọdịnihu nke Ụwa A, Naanị ihe anyị ga-eme bụ ịghọta ka anyị ga-esi jiri ike a mee ihe n’ụzọ dị mma, ọ bụghị site n’ịba n’ime mpụ na ọgwụ ọjọọ,” Obodo N'ihi na ha nwere ike niile ịgbanwe ụwa ka ọ bụrụ ihe ha chọrọ ka ọ bụrụ" NZIMA KWURU, “AZỊZỊA SITE N'OGE AMAOKWU. “Ndị ahịa m na-enwe ekele maka Ùgwù nke ọgwụ ha na ihe ndị ọzọ a na-ebuga ha mgbe ha na-arụ ọrụ nke onwe ha. Ụfọdụ ndị agadi na-eche na a na-elekọta ha, na-atụle nsogbu ahụike ha dị egwu.” "N'ime afọ ise na-abịa abịa, ọ ga-amasị m ịhụ ụlọ ahịa na-arụ ọrụ na KHAYELITSHA dum ma eleghị anya otu ma ọ bụ abụọ dị n'èzí dị ka GUGULETHU ma ọ bụ NYANGA," ka ọ na-ekwu. “Mgbe m gachara akwụkwọ sekọndrị, ` › ››SỊ ọrụ m gbaba n’ihe ọmụmụ gbasara iwu, ma o nweghị m ike ịbanye na mahadum. M wee gaa na RAYMOND ACKERMAN ACADEMY ka m gbasoo ọrụ azụmaahịa m. N'ebe a ka echiche ahụ bịara. M na-anakọta ọgwụ maka nne na nna m karịa afọ 3 mana ahụghị m ya dịka mkpa. ECHICHE A BỤRỤ MGBE ANYỊ BỤRỤ N'ỤLỌ NCHE AKWỤKWỤKWỤKWỤKWỤKWỤKWỤKWỤKWỤKWỤKWASỊ ANYỊ. Ahụrụ m akwụkwọ akụkọ gbasara ka ụlọ ọgwụ ọha na eze na-agbasi mbọ ike na-edobe ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị ọrịa na-abịa achịkọta ọgwụ ọrịa na-adịghị ala ala. Ọ dịịrị m mfe ịnwale echiche ahụ n'ihi na m na-anakọta ọgwụ ndị nna nna m. Achọpụtara m na nke a bụ nnukwu nsogbu ma wetara m ngwọta iji bute ọgwụ n'ụlọ ọgwụ gaa n'ọnụ ụzọ onye ahịa, na-ana ego nnyefe R10 dị ala. Nke a bụ ohere nye m iji dozie nsogbu ahụ mụ na ọtụtụ mmadụ na-enweta site n'iji ihe nlereanya azụmaahịa na-adịgide adịgide. Achọpụtara m ókè ọ na-agba mbọ ka ndị mmadụ nweta ọgwụgwọ ha”. <ref>https://www.iyezahealth.co.za/about/</ref> <ref>https://konnectafrica.net/sizwe-nzima-riding-lives-to-good-health/</ref> ===Ebenside=== daq1no7o0jbrlnz80xzh19p4dimuqb8 Sizzla 0 2225 11824 8458 2022-10-10T19:10:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q369738]] wikitext text/x-wiki == Sizzla == Miguel Orlando Collins (amuru 17 Eprel 1976), onye amara aha ogbo ya Sizzla Kalonji ma obu Sizzla, bu onye egwu reggae Jamaica. == Ihe ndi okwuru == * Anyị zuru oke ma ọ bụ naanị anyị ka anyị kweta na akụkụ a nke anyị, mara mma n'echiche anyị ma jiri ike uche mee ka mba ahụ ka mma. * Egwu bụ ihe na-eme ka ndị mmadụ ghara arịgoro n'ime mmụọ na nke anụ ahụ. Ozugbo i nwere Jaa dị ka ọta na nduzi, ị ga-ejikere onwe gị, ọ dịghịkwa ihe ị ga-emerụ gị ahụ́. * Anọla na-eme ka à ga-asị na ị bụ onye ị na-abụghị * Gbasaa ịhụnanya wee gaa n'ihu ndụ. Nọgidenụ na-eke ndụ, nke ahụ bụ ozi m! == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50722-Sizzla taftmy2fas4acbz9uzfwbnk2ilarp7f Siân Berry 0 2226 11825 8461 2022-10-10T19:10:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7533470]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sian berry.jpg|thumb|thumb]] '''[[w:Siân Berry | Sian Berry]]''' (a mụrụ [[w:9 Julaị|9 Julaị]] [[w:1974|1974]] na [[w:Cheltenham | Cheltenham]], [[w:Gloucestershire|Gloucestershire]] ) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:England|English]] na onye otu [[w: Green Party of England na Wales | Green Party of England na Wales]]. Ọ bụbu otu n'ime ndị [[w: Green Party of England na Wales | Green Party]]'s A họpụtara ya ka onye ga-azọ ọkwa pati ahụ na [[w:London mayoral election, 2008|2008 London mayoral election]]. ==Okwu Okwuru== * [[W: Gordon Brown|Gordon Brown]] chere na ị ga-edozi mgbanwe ihu igwe site na ịgbanwe ọkụ gị. Anyị chere na ị ga-edozi mgbanwe ihu igwe site na ịgbanwe ọchịchị gị. ** Okwu isi okwu, ogbako mgbụsị akwụkwọ GP 2007, Liverpool [http://www.greenparty.org.uk/speeches/55] *[[W: Boris Johnson|Boris Johnson]] nwere ezigbo nlelị maka ndị London. Ọ kpọrọ asị na anyị na-eme ememe ihe nketa ibe anyị; ọ kpọrọ asị na anyị na-agbalị ibufe ụmụ anyị gburugburu ebe dị mma; ọ kpọrọ asị na anyị na-elekọta ndị agbata obi anyị na-adịghị ike; na nke kachasị ọ kpọrọ asị na anyị niile na-atụ anya ikere òkè na ọganihu ego obodo anyị. ** na-akpọku ndị ntuli aka ya ka ha nye Ken Livingstone mmasị nke abụọ na ntuli aka Mayor nke London 2008 [http://london.greenparty.org.uk/news/657] ==Njikọ mpụga== [[W:Siân Berry|Siân Berry]] na Wikipedia Bekee [[Q: Siân Berry|Siân Berry]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Berry, Sian}} sjxarwzf9p6hwqrlrxq229fiuln6vm6 Slavery 0 2227 11826 8466 2022-10-10T19:11:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8463]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Catéchiste prisonnier dans un filet, Les Baloïs (Haut-Oubanghi), 1905.jpg|thumb|A na-enwekwa ụfọdụ ndị na-eme ihere omume ndị nna nna ha, na-agbalị igosi na ịgba ohu adịghị otú ahụ. ọ dị njọ, na ihe ọjọọ ya na obi ọjọọ ya bụ ikwubiga okwu ókè nke ndị na-agbasa echiche, ọ bụghịkwa ihe ndị ohu na-emebu. Ndị mmadụ ga-ekwu (ma nabata) ihe ọ bụla iji kwalite mpako mba ma ọ bụ mee ka akọnuche nwere nsogbu dị jụụ. ~ [C. L. R. James]]] '''[[w: Slavery| Ịgba Ohu]]''' bụ ụdị ọrụ mmanye nke a na-ejigide mmadụ n'ike n'okpuru ikike nke ndị ọzọ, ma chọọ ka ọ rụọ ọrụ n'okpuru ntaramahụhụ iwu. ==Okwu Okwuru== * Ọ bụrụ na isiokwu m ugbu a bụ usoro ịgba ohu n’ozuzu ya, a ga m agbalịsi ike igosi na ọ bụrụla ngwá ọrụ dị ike ọ bụghị nanị maka ihe ọjọọ, kama ọ bụ maka ezi ihe n’usoro ihe omume nke ụwa. Chineke Pụrụ Ime Ihe Niile, n’ụzọ Ya dị omimi, awụsawo ngọzi ọbụna site n’ije-ozi n’onwe ya, site n’ịkpọte mmụọ nke ịchụ-aja n’otu akụkụ, na mmụọ nke afọ-ọma n’akụkụ nke ọzọ. ** [[W:John Dalberg-Acton, 1st Baron Acton | Lord Acton]], '' History Studies and Essays'' (1907), p. 135–36 * Ka anyị hụ akọwapụtara n'ihu anyị ezi map nke mmadụ. Ka anyị nụ ebube nke ọdịdị ya, na ọkwa dị elu nke ọ na-ejide n'etiti ọrụ nke Chineke-na ikwe ka ịgba ohu bụ mmebi ntụkwasị obi dị nsọ, dị ka ihe mkparị n'anya Chineke dịka ọ na-eweda ugwu ma ọ bụ mmasị anyị ma ọ bụ nlelị. obi ụtọ. ** [[W: John Adams|John Adams]], [http://www.vindicatingthefounders.com/author/jaffa_v_mansfield.pdf ''Dissertation on the Canon and Feudal Law'] (1765), dị ka e hotara na '' Ọrụ John Adams '', ed. Charles Francis Adams (Boston: Little, Brown, 1865), 3:462–3 * Ya mere, ekwesịrị iwere ezi uche ọ bụla maka ikpochapụ nke ịgba ohu. ** [[W: John Adams|John Adams]], dị ka e hotara na [http://oll.libertyfund.org/titles/2127#lf1431-10_head_152 leta Robert J. Evans] (8 June 1819) * Agaghị m akwụsịtụ ịtụle ma echiche m ọ̀ ga-ewu ewu ma ọ bụ na-agaghị amasị ndị Ohu, ma ọ bụ Ndị na-ere Ohu, n’Ebe Ugwu Ụwa, Ndịda, ma ọ bụ n’Ebe Ọdịda Anyanwụ, Steeti—Ana m asọpụrụ ndị nile e doro ihe ọjọọ a. -Ma Negro '' 'Ịgba ohu bụ ihe ọjọọ nke nnukwu oke.'' ... ''' Ya mere, m na-ajụ kpamkpam na nnabata nke ịgba ohu n'ime Ókèala Missouri, '' na-achọsi ike ka e nwee ike ịnakwere usoro iwu ọ bụla. maka ichekwa ya. ** [[W: John Adams|John Adams]], [http://founders.archives.gov/documents/Adams/99-02-02-7261 Akwụkwọ ozi] nye [[w: William Tudor (1779–1830)|William Tudor, Jr. .]], 20 Nọvemba 1819. Nke a na-ehota akụkụ ụfọdụ na ''Founding Brothers: The Revolutionary Generation'' (2000) nke Joseph J. Ellis, p.&nbsp;240 * Ọ ga-abụrịrị na ịgba ohu dị iche n’otu mba na mba ọzọ, ma e kwuwerị, ọ bụ ihe ihere na Brazil, ihe ihere na United States, dị nnọọ ka ọ na-eme ihere n’ebe ọ bụla ọzọ n’okpuru eluigwe na-acha anụnụ anụnụ. ** [[w:Herbert B. Alexander|Herbert B. Alexander]], [[w:Brazil na United States Ohu Tụnyere |''Brazil na United States Ohu Tụnyere''] (1922) * Emere m ọtụtụ ihe maka [[w: Russia|Russia]] n serf n'inye ya ala yana nnwere onwe, karịa ka [[w:United States | America]] mere maka ohu negro tọhapụrụ site na mkpọsa nke [[w:Abraham Lincoln | Onye isi ala Lincoln ]]. Aghọtaghị m ka ị [[w:United States | Ndị America]] nwere ike isi kpuo ìsì ka ịhapụ ohu negro na-enweghị ngwaọrụ iji rụpụta nzọpụta ya. N'inye ya nnwere onwe, ị nwere ya ọrụ ịrụ na steeti ọ na-aghaghị inwe ike imezu. Enweghị ihe onwunwe ọ bụla, ọ nweghị ike ịkụziri onwe ya na ụmụ ya. Ekwenyere m na oge ga-abịa mgbe ọtụtụ ndị ga-ajụ ụzọ nke nnwere onwe America nke ndị ohu negro na 1863. votu ahụ, n'aka onye na-amaghị ihe, na-enweghị ma ihe onwunwe ma ọ bụ nkwanye ùgwù onwe onye, ​​ga-eji mebie ndị mmadụ na nnukwu; n'ihi na ọgaranya, na-enweghị nsọpụrụ ma ọ bụ ụdị ịhụ mba n'anya ọ bụla, ga-azụta ya, na ya na-eji apiti ikike nke ndị nweere onwe ha. ** [[W:Alexander II nke Russia | Alexander II]], eze ukwu Russia, mkparịta ụka ya na Wharton Barker, Pavlovski Palace (August 17, 1879); kọrọ na Barker, "Ihe nzuzo nke ọbụbụenyi Russia", "The Independent" (March 24, 1904), p. 647 * Ị bịarutere America, ala ohere, mmiri ara ehi na mmanụ aṅụ, ma gịnị? Unu niile ga-abụ ndị ohu! Kewaa, rere ma rụọ ọrụ ruo ọnwụ! Ndị nwere ihu ọma na-enweta Sunday ụra na-ehi ụra na fuck na-emekwu ndị ohu, na ihe niile maka gịnị? Maka owu? Indigo? Maka uwe elu na-acha odo odo na-asọ oyi? Naanị ozi ọma bụ ụtaba ụmụ ụmụ gị ga-arụ ọrụ ugbo n'efu bụ na-enye nnukwu ọrịa kansa ndị na-acha ọcha nne. Ma amalitebeghị m. Otu narị afọ ka e mesịrị, ị na- iberibe! Otu narị afọ mgbe nke ahụ gasịrị, iberibe! Otu narị afọ ka ị nwetachara onwe gị, ị ka na-arụ ọrụ ndị uwe ojii gbagburu gị! ** chi [[w:Akan people | Akan]] [[w:Anans | Anansi]] dị ka egosipụtara na-agwa ndị nọ n'ohu okwu n'oge [[w: Middle Passage | Middle Passage]] n'usoro ihe onyonyo akụkọ ifo. [[W:American Gods (TV series) | Chi ndị America]]'' (mgbe mbụ, 2017) * Ịgba ohu apụtaghị nanị ụdị ido onwe onye iwu kwadoro. Ọ pụtara ọnọdụ ọha mmadụ nke a na-amanye ụfọdụ ụmụ nwoke ịnakwere n'aka ndị ọzọ ebumnuche na-achịkwa omume ha. Ọnọdụ a na-enweta ọbụna ebe ọ na-enweghị ịgba ohu n'echiche iwu. A na-achọta ya ebe, dịka ọ dị na Sistemu Kaste, a na-amanye ụfọdụ mmadụ ka ha gaa n'ihu n'ụfọdụ oku akpọrọ aha nke na-abụghị nke ha họọrọ. ** [[W:B. R. Ambedkar|B. R. Ambedkar]], Dr. Babasaheb Ambedkar Edemede & Okwu Vol. 1 ==Njikọ Mpụga== [[W: Slavery|Slavery]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Slavery|Slavery]] na wikiquote. pkkin85izjxwtvd3vujl1i3vx9u3qrt Slavery in Asia 0 2228 11827 8471 2022-10-10T19:11:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17013469]] wikitext text/x-wiki Nkọwa nke '''[[w: Slavery in Asia | Ịgba Ohu Asia]]''' nke dị na mpaghara Eshia niile n'akụkọ ihe mere eme ya niile. Ọ bụ ezie na e kpochapụwo [[w: Slavery|ịgba ohu]] ná mba ọ bụla dị n’Eshia, ụdị ya ụfọdụ ka dị taa. ==Okwu Okwuru== * Agwaetiti Bali na East Indies (Indonesia) bụ isi iyi nke ndị ohu Hindu maka ụwa Alakụba ...<br>India bụkwa isi iyi nke ndị ohu, dịka ọmụmaatụ na ụmụ agbọghọ a kpọgara Afghanistan na Middle East na, site na n'etiti narị afọ nke iri na asaa, ndị ọrụ mmanye kwagara n'ugbo dị n'ụsọ oké osimiri nke Dutch na-achị Sri Lanka. **[[w:Jeremy Black (ọkọ akụkọ ihe mere eme)|Jeremy Black]], Akụkọ Nkịtị nke Ịgba Ohu: Akụkọ Ọhụrụ zuru ụwa ọnụ 2011 * Otu onye China kọrọ na ndị Melaka “na-ekwu na ọ ka mma inwe ndị ohu karịa inwe ala, n’ihi na ndị ohu bụ ihe nchebe nye nna ha ukwu.” ** Reid A. (1988) Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia n’oge Azụmahịa 1450–1680, Mahadum Yale Press, New Haven, Vol. I., p. 129. (Hwang Chung 1 5 37:128). Ekwukwara ya na MA Khan, Islamic Jihad. *Na Achim [Aceh] onye ọ bụla bụ maka ire onwe ya. Ụfọdụ n'ime ndị isi ndị isi nwere ndị ohu na-erughị otu puku, ndị ahịa niile bụ ndị nwere ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị ohu n'onwe ha. . . . Nke a bụ eziokwu na ezi uche sitere n'iwu nke ịgba ohu ahụ dị nro nke na-enweta na mba ụfọdụ: ma dị nro kwesịrị ịdị, dịka ntọala na nhọrọ nnwere onwe mmadụ na-eme ka ọ bụrụ nna ukwu, maka ọdịmma onwe ya; nke na-emekọrịta nkwekọrịta n'etiti akụkụ abụọ ahụ. ** (Montesquieu 1748: 23 9). hotara na Reid A (1988) Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia n'oge Azụmahịa 1450–1680, Yale University Press, New Haven, Vol. I., p. 129 * Ọ dịghị ọrụ a ga-akwụ ụgwọ n'efu, ma e wezụga mgbe ụfọdụ n'etiti ma ndị China ma ọ bụ ndị ala ọzọ ndị ọzọ nọ n'ọdụ ụgbọ mmiri ruo nwa oge. Enwere ike ịgbazite ọrụ ụmụ amaala naanị n'aka ndị nwe ya, bụ ndị o doro anya na ha na-ana ya nnukwu ego. "Ọ bụ omenala ha ịgbazite ndị ohu. Ha na-akwụ ohu ahụ ego ole ọ na-enye nna ya ukwu, wee jiri ohu ahụ mee ihe n'ụbọchị ahụ maka ọrụ ọ bụla ha chọrọ." Undang-undang Melaka nwere ọtụtụ ndokwa maka ihe na-eme mgbe ndị mmadụ "na-akwụ ụgwọ" (mengupah) ma ọ bụ "na-agbaziri" (ineminjam} ohu, ma ọ dịghị nke maka nkwekọrịta ụgwọ ọrụ. Ọrụ ahụ n'ihi na ọrụ aka na-ejikọta ya na ohu." Ị gaghị ahụ onye Malay, n'agbanyeghị ogbenye ọ bụ, onye ga-ebuli n'azụ ya ihe nke ya ma ọ bụ nke onye ọzọ, n'agbanyeghị ego a na-akwụ ya. Ọrụ ha niile. bụ ndị ohu na-eme ya." ** Banyere South East Asia. Reid A (1988) Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia n'oge Azụmahịa 1450–1680, Mahadum Yale Press, New Haven, Vol. I., p. 131. Ekwukwara ya na MA Khan, Islamic Jihad. * Ọ bụ ezie na echiche ụmụ amaala nke ịbụ ohu agụnyeghị ihe mgbochi dị nkọ n'etiti ụdị nke ohu na nke ndị nweere onwe ha, ọnọdụ nke oge azụmahịa nwere ike ịkwado ịkwaga n'akụkụ ahụ ... .Mbabata nke ndị ọhụrụ a dọọrọ n'agha na mbubata mgbe niile mere ka ọnọdụ ahịa dịkwuo mma. nke ekwesịrị ịhazi ya. Ọzọkwa, ọtụtụ ndị òtù nke òtù ndị ahịa nwere ohu nwere mgbọrọgwụ siri ike na ụwa Islam, nke nwere usoro iwu doro anya na ndị ohu dị ka ihe onwunwe. Ya mere, ụkpụrụ iwu ndị e depụtara n'obodo ndị dị na Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia lebara ndị ohu anya nke ukwuu. Koodu iwu Malay na-etinyekarị ihe dị ka otu ụzọ n'ụzọ anọ nke mkpokọta ha na ajụjụ gbasara ịgba ohu. ** Reid A (1988) Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia n’oge Azụmahịa 1450–1680, Mahadum Yale Press, New Haven, Vol. I., p. 134 kwukwara na MA Khan, Islamic Jihad. * N’otu aka ahụ, ndị Malay bi n’ime ala dị n’ụsọ oké osimiri bụ́ Malaya, Sumatra, na Borneo ji nwayọọ nwayọọ nabata ndị ugwu n’ime narị afọ ise tupu 1900, site ná ngwakọta nke mbuso agha, ụtụ, na ịzụrụ ihe, karịsịa ụmụaka. . . . Around m 500 Java bụ ndị kasị ibu otu mbupụ ohu, ikekwe n'ihi na nkewa agha nke Islamization. Site n'ọdụ ụgbọ mmiri ndị Hindu ka dị na Sunda Kelapa na Balambangan, Java wetara ọtụtụ n'ime ndị na-arụ ọrụ n'ime obodo nke obodo Malay. Islamization mere mgbanwe dị ukwuu n'ụdị ịzụ ahịa ohu, ebe ọ bụ na iwu Shari'a machibidoro ire ma ọ bụ ịgba ohu nke ndị Alakụba ibe ya. Ozugbo Islam mechara mmeri Java na narị afọ nke iri na isii, agwaetiti ahụ kwụsịrị ibupụ ndị ya. Ebutere ndị isi obodo ndị Alakụba na ndị ohu si n'ofe oke ala Islam. Aceh nwetara ọrụ ya site na Nias, ndịda India na Arakan; Banten na Makassar si Moluccas na obere Sunda Islands; Patani si Cambodia, Champa, na Borneo. Ụfọdụ obere sultanates, karịsịa Sulu, Buton, na Tidore, malitere ime azụmahịa bara uru nke ịwakpo ndị ohu n'ebe ọwụwa anyanwụ Indonesia ma ọ bụ Philippines na ịre ndị mmadụ aka n'obodo ndị bara ọgaranya-ma ọ bụ n'ebe ndịda Borneo na-agbasa ose na narị afọ nke iri na asaa. . ** Reid A (1988) Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia n’oge Azụmahịa 1450–1680, Mahadum Yale Press, New Haven, Vol. I., p. 133ff kwukwara na MA Khan, Islamic Jihad. ==Njikọ Mpụga== [[W: Slavery in Asia|Slavery in Asia]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Slavery in Asia|Slavery in Asia]] na wikiquote. 900bszw7gpmicsk0cz388eungvvh23e Slavery in Britain 0 2229 11828 8476 2022-10-10T19:11:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7539278]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Otroci.jpg|thumb|Mwepụ nke ịgba ohu n'ime ụlọ bụ nnukwu ihe na-achọsi ike... Ma mgbalị anyị ugboro ugboro ime nke a site na mmachibido iwu, na site n'itinye ọrụ ndị nwere ike bụrụ ihe mmachibido, emeriela ya ruo ugbu a ịdị ebube ya adịghị mma: si otú a na-ahọrọ uru ozugbo nke ndị corsairs Britain ole na ole. [[W: Thomas Jefferson|Thomas Jefferson]]]] [[Usòrò:Captive Slave.jpg|thumb|Nke a [[[Slavery | piratical warfare]], ikike nke ekwensughị ike, bụ agha nke eze Ndị Kraịst nke Great Britain. [[W: Thomas Jefferson|Thomas Jefferson]]]] [[w: Slavery in Britain | Ịgba Ohu]] dị na [[w:Great Britain | Great Britain]] dị adị ma bụrụ ndị a ghọtara site na tupu ndị Rom na-achị ruo na narị afọ nke 12, mgbe ịgba ohu nke chatel kwụsịrị, ma ọ dịkarịa ala ruo oge ụfọdụ, mgbe agha ahụ gasịrị. Norman mmeri. Ndị bụbu ndị ohu jikọtara ọnụ na nnukwu ndị ọrụ serfs na Britain, a naghịkwa amata ha iche na iwu ma ọ bụ omenala. ==Okwu Okwuru== *Onye bekee bụ onye na-ekwesịghị ekwesị n'ụwa ịrụ ụka onye bekee ọzọ ka ọ bụrụ ohu. **[[w:Edmund Burke|Edmund Burke]], dị ka e hotara na [https://en.wikiquote.org/wiki/Special:BookSources/0195098315 ''Paul Revere's Ride''] (1995), nke David Hackett dere. Fischer, New York: Mahadum Oxford University Press, p. 30 * Banyere ozizi ịgba ohu na ikike nke [[w:Christianity| Ndị Kraịst]] ijide [[w: Africa|Africa]] ns [[w:Slavery | n'ịbụ ohu ebighị ebi]], na ere ma na-emeso ha dị ka anyị na-eme ịnyịnya anyị. na anụ ụlọ, na, ọ bụ ezie na, eburularị ihu n'ihu site n'Iwu Province na mbụ, mana ọ nweghị ebe edoro ya n'ụzọ doro anya ma ọ bụ guzobe ya. [[W:Slavery|It]] bụ ojiji&ndash; ojiji sitere na omume ụfọdụ [[w: Europe|Europe]] mba dị iche iche, na ụkpụrụ ọchịchị [[w: Kingdom of Great Britain|British]] . ** [[w: William Cushing | William Cushing]], [https://web.archive.org/web/20040128112051/http://www.slavenorth.com/massemancip.htm ''Commonwealth of Massachusetts v. Jennison (1783) * N'ihi ihe ndị kasị nta, na mgbe ụfọdụ n'enweghị ihe kpatara ya, ịdị ebube ya ajụwo iwu nke àgwà kasị mma. Mwepụ nke ịgba ohu n'ime ụlọ bụ nnukwu ihe na-achọsi ike n'ógbè ndị ahụ bụ ebe ọ na-enweghị obi ụtọ webatara ya na ọnọdụ nwa ọhụrụ ha. Mana tupu infranchisement nke ndị ohu anyị nwere, ọ dị mkpa ka ewepu ihe niile na-ebubata n'Africa. Ma mgbalị anyị ugboro ugboro ime nke a site na mmachibido iwu, na site n'itinye ọrụ ndị nwere ike ịbụ ihe mmachibido, emeriela ya site na ihe ọjọọ nke ịdị ebube ya: si otú a na-ahọrọ uru ozugbo nke ndị corsairs Britain ole na ole na-adịgide adịgide nke steeti America, na na ikike nke ọdịdị mmadụ merụrụ ahụ nke ukwuu site na omume ọjọọ a. **[[W: Thomas Jefferson|Thomas Jefferson]], [http://alexpeak.com/twr/jefferson/#1784 ''Nleba anya nke ikike nke British America'] (July 1774) *[[W:George III nke United Kingdom | Ọ]] ebuola agha obi ọjọọ megide ọdịdị mmadụ n'onwe ya, na-emebi ikike ndụ na nnwere onwe ya kachasị nsọ n'ime ndị mmadụ dị anya na-emejọghị ya, na-adọta ma dọba ha n'ịbụ ohu. akụkụ nke ọzọ, ma ọ bụ ị nweta ọnwụ nhụsianya na njem ha na-ebuga ebe ahụ. Nke a [[w:Ịgba ohu|agha ndị piratical]], opprobrium nke ike INFIDEL, bụ agha nke eze KRISTI nke Great Britain. N'ịbụ onye kpebisiri ike imeghe ahịa ebe a ga-azụta ma ree NDỊ MGBE, ọ kwaa akwụna na-adịghị mma maka igbochi mbọ ọ bụla ndị omebe iwu machibido ma ọ bụ igbochi azụmahịa a dị egwu. Na na nzukọ a nke egwu nwere ike ịchọ ka ọ ghara ịnwụ anwụ, ọ na-akpali ugbu a ndị ahụ na-ebili n'ogwe aka n'etiti anyị, na ịzụta nnwere onwe ahụ nke ọ napụrụ ha, site n'igbu ndị ahụ ọ kpuchirikwara ha. : si otú a na-akwụ ụgwọ mbụ mpụ e mere megide nnwere onwe nke otu onye, ​​na mpụ nke ọ na-agba ha ume ime megide NDỤ onye ọzọ. **[[W: Thomas Jefferson|Thomas Jefferson]], tụrụ aro mgbakwunye na '' Nkwuwapụta nnwere onwe nke United States of America'' (1776) **[http://alexpeak.com/twr/doi/draft/#ex2 Amara dị ka "okwu mgbochi ịgba ohu", e wepụrụ ngalaba a nke Thomas Jefferson depụtara na ''Nkwupụta'' site na ikike nke ndị nnọchi anya South Carolina] * Mba! Mba! Ndị nwoke, enweghị mmetụta maka m. Mana, ndị nke ekele. Obi dị m anụrị. Ịnwụ anwụ bụ iwu na-apụghị ịgbagha agbagha nke onye kere anyị. Mgbe ahụ, lee ihe ọṅụ inwe ike izute ọnwụ n'atụghị egwu. Nke a, ekele Chineke, bụ ikpe m. Obi ụtọ nke mmadụ bụ ọchịchọ m, na obi ụtọ m na-eche na ọ bụ ihe na-ekwekọghị n'ịbụ ohu, na iji zere nnukwu ihe ọjọọ sitere n'aka ndị aka ha dị ọcha, m ga-eji obi ụtọ izute British echi, n'agbanyeghị ihe ọ bụla. **[[W: Johanna de Kalb|Johann de Kalb]], n'August 1780, dị ka e hotara na [https://books.google.com/books?id=k2QAAAAAYAAJ&pg=PA234&lpg=PA234&dq=%22I+ekele+you+sir+maka+gị+ + ọmịiko+ na-emesapụ aka,+ma+m+ na-anwụ+ ọnwụ+M+ na-ekpekwa ekpere+ maka:+ọnwụ+onye+agha+na-alụ+ maka ikike+mmadụ+22&source=bl&ots. = -93hJzoCYU&sig=tAag8ObQI-ZjiII56viczov02wM&hl=en&sa=X&ei=VlYVVcuJI4KmNsazgYgL&ved=0CCUQ6AEwAQ#v=onepage&q=%22I%20thank%2002%02th%02th%02th%02th%02th%202 maka 02% maka 20202033% %20mgbe niile%20kpere%20for%3A%20the%20ọnwụ%20of%20a%20 soja%20agha%20for%20the%20right%20of%20man%22&f= ụgha "Ọnwụ Baron De Kalb"] (1849), site [[w :Benjamin Franklin Ells|Benjamin Franklin Ells]], ''The Western Miscellany'', Mpịakọta 1, p. 233. *Britain, ya na ndị agha na-amanye ọchịchị aka ike ya, ekwupụtala na ya nwere ikike (ọ bụghị naanị '' ụtụ isi '') mana "ijikọta" anyị n'okwu ọ bụla. '" ma ọ bụrụ na e kee ya n'ụzọ ahụ, ọ bụghị ịgba ohu, mgbe ahụ ọ dịghị ihe dị ka ịgba ohu n'ụwa. Ọbụna okwu ahụ bụ ihe rụrụ arụ; n’ihi na otu a ike na-akparaghị ókè nwere ike ịbụ nke naanị Chineke. **[[W: Thomas Paine|Thomas Paine]], ==Njikọ Mpụga== [[W: slavery in Britain|Slavery in Britain]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Slavery in Britain|Slavery in Britain]] na wikiquote. fayf92v0p8kqnwcmqdqi9869t6g4gpy Slavery in India 0 2230 11829 8481 2022-10-10T19:11:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4386865]] wikitext text/x-wiki Enwere ihe akaebe nke ịdị adị nke '''[[w: Slavery in India | Ị́gba ohu na India]] ''' ma ọ bụ ọnọdụ onwe onye yiri ịgba ohu na nkwekọ-ohu kemgbe oge ochie. Nyocha akụkọ ihe mere eme emesiwo ike na mmụba ma ọ bụ uto nke ụlọ ọrụ a n'oge oge nchịkwa Muslim na ugwu [[w: India |India]]. ==Okwu Okwuru== ===A=== * Onye ọ bụla na-ekwu na Islam ga-enwere onwe ya pụọ ​​​​na [[w: slavery|ịgba ohu]] na nkedo. Banyere ịgba ohu ọ dịghị ihe e kwesịrị ikwu. Akwụsịla ya ugbu a site n'iwu. Mana mgbe ọ dị ọtụtụ nkwado ya sitere na Islam na mba ndị Alakụba. (228-230) **[[W:B.R. Ambedkar|B. R. Ambedkar]], Pakistan ma ọ bụ Nkebi nke India (1946) * Nke a dịkwa ịrịba ama na India, na ndị India bụ [[w:free|nwere onwe]], ọ dịghịkwa onye India ọ bụla bụ [[w:slave|ohu]]. Na nke a ndị India kwenyere na [[w:Laconia|Lacedaemonia]]. Ma ndị Lacedaemonia nwere [[w: Helots|Helot]] maka ndị ohu, ndị na-arụ ọrụ nke ndị ohu; ma ndị India enweghị ndị ohu ma ọlị, ma ọ dịghị onye India ọ bụla bụ ohu. ** [[W:Arrian|Arrian]], ''Anabasis Alexandri'', Akwụkwọ VII: ''Indica'', dịka Edgar Iliff Robson sụgharịrị (1929), p. 335 <!--- Edekwara ya na The History of India, nke Mountstuart Elphinstone dere (Ephinstone's India p. 239) [[w: Arrian|Arrian]] ji nkwanye ùgwù kwuo na onye India ọ bụla nwere onwe ya. Na ha, dị ka Lacedemonians, ọ na-ekwu, ọ dịghị nwa amaala nwere ike ịbụ ohu; ma n'adịghị ka Lacedemonians, ha anaghị edebe ndị ọzọ na ohu. ---> *...150,000 ka e bugara (dị ka ndị a dọọrọ n'agha); Egburu 100,000. Agha [[w: Ashoka|Ashoka]] na Kalinga nke ekwuru n'ihe odide ya; Lee [https://books.google.com/books?id=w5m5wyAvSq0C&pg=PA44 The Civilization of Ancient India and Southeast Asia] p. 44; Ọhụụ nke Buddha: Okpukpe Buddha - Ụzọ maka nghọta ime mmụọ p. 58; Asoka nke [[w:D.R. Bhandarkar|D.R. Bhandarkar]] & [[w:R.G. Bhandarkar|R. G. Bhandarkar]], p. 23; [https://books.google.com/books?id=cKubCAAAQBAJ&pg=PT53 Akụkọ India] nke [[w:Michael Wood (ọkọ akụkọ ihe mere eme)|Michael Wood]] * Ndị ohu ahụ gbakwunyere na ọnụ ọgụgụ ndị Alakụba na-eto eto na India. ** Ashraf, Kunwar Muhammad, Ndụ na ọnọdụ nke ndị Hindustan, Calcutta, 1935. e hotara na Lal, K. S. (1994). Usoro ndị ohu Muslim na India ochie. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 6 * Ọtụtụ puku ụmụ nwanyị [[w:Kafir | na-abụghị ndị Alakụba]] ka ejidere n'oge mkpọsa Firoz Tughlaq kwa afọ. **Afif, Shams Siraj, Tarikh-i-Firoz Shahi, Bib. Ind., Calcutta, 1890. e hotara na Lal, K. S. (1992). Ihe nketa nke ọchịchị ndị Alakụba na India. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 7 ===B=== * Enwere ahịa ahịa abụọ n'ụzọ ala dị n'etiti Hindustan na Khurasan; otu bụ Kabul, nke ọzọ, Qandhar... si Hindustan, na-abịa kwa afọ ndị njem... na-ebute ndị ohu (barda) na ngwa ahịa ndị ọzọ, na-ere ha na nnukwu uru... **Zahiruddin Muhammad Babur , Baburnama, nke ekwuru site na Lal, K. S. (1999). Theory na omume nke Muslim steeti na India. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 4 * N'otu oge, e nwere ụfọdụ ndị inyom na-ekweghị ekwe a dọọrọ n'agha bịarutere Delhi, iri n'ime ndị Wazir zigara m. M’nyere otu n’ime ha nye nwoke ahụ kpọtara m ha, ma afọ ejughị ya. Onye ibe m kpọọrọ ụmụ agbọghọ atọ, amaghịkwa m ihe mere ndị ọzọ.<br>N'India ndị inyom a dọọrọ n'agha na-adị ọnụ ala n'ihi na ha ruru unyi, ha amaghịkwa ihe ọ bụla banyere àgwà obodo. Ọbụna ndị gụrụ akwụkwọ nwere ike ịnweta ọnụ ala dị ọnụ ala; ọ dịghị onye, ​​ya mere, guzo na mkpa ịzụrụ ụmụ agbọghọ dọtara n'agha. **Ibn Battuta kwuru na Lal, K.S. (1992). Ihe nketa nke ọchịchị ndị Alakụba na India. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 7 [https://archive.org/details/TheRehlaOfIbnBattuta/page/n213/mode/2up] * M ji ọnụ ahịa a zụta otu ohu nwaanyị mara mma nke aha ya bụ Ashura. Otu enyi m zụtakwara otu nwa okorobịa aha ya bụ Lulu maka mkpụrụ ego ọla edo abụọ. ** Ibn Battutah mgbe ọ nọ na Bengal na-ekwu na a ga-enweta ọmarịcha kaniz (ohu nwanyị) ebe ahụ maka otu dinar ọla edo (ma ọ bụ tankị ọlaọcha iri). Ibn Battuta Kwuru na Lal, K.S. (1999). Theory na omume nke Muslim steeti na India. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 4 [https://archive.org/details/TheRehlaOfIbnBattuta/page/n331/mode/2up] **Atụgharịrị dịka: N'ọnụego a azụrụ m otu nwa agbọghọ ohu aha ya bụ 'Ashiirii nke mara mma nke ukwuu. Otu n’ime ndị mụ na ha na-arụkọ ọrụ zụtara otu nwoke mara mma nke dị obere, aha ya bụ Lulu maka dinar ọla edo abụọ. * Nke mbụ, ụmụ nwanyị Kafir (Hindu) Rajas weghaara n'ime afọ, bịa na-abụ abụ na ịgba egwu. Mgbe nke ahụ gasịrị, a na-enye ha ndị Amis na ndị mba ọzọ dị mkpa. Mgbe nke a gasịrị, ụmụ nwanyị ndị Kafir ndị ọzọ na-agba egwu na abụ… Sultan na-enye ha ụmụnne ya, ndị ikwu ya, ụmụ ndị Malik wdg N'ụbọchị nke abụọ a na-eme durbar n'ụdị yiri nke ahụ mgbe Asr gasịrị. A na-akpọpụta ndị na-abụ nwanyị… Sultan na-ekesa ha n'etiti ndị Mameluke Amirs. N'ụbọchị nke atọ, ndị ikwu Sultan lụrụ di na nwunye ma nye ha ụgwọ ọrụ. **[Ihe ndekọ nke Ibn Battuta hụrụ anya banyere Sultan na-ahazi alụmdi na nwunye ụmụ agbọghọ ndị ohu na ndị Alakụba n'ọtụtụ buru ibu n'oge Id abụọ ahụ] Ibn Battuta Kwuru na Lal, K. S. (1990). Ndị Alakụba India: Ole ndị ka ha bụ. [https://archive.org/details/TheRehlaOfIbnBattuta/page/n153/mode/2up] ** Ntụgharị dị iche: wee banye ndị na-egwu egwu, nke mbụ bụ ụmụ nwanyị nke raja infidel - ndị Hindu - weghaara n'agha n'afọ ahụ. ==Njikọ Mpụga== at3j1jdapvlj38vnlza64bxz00zfv1q Slavery in Sudan 0 2231 11830 8487 2022-10-10T19:11:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q954778]] wikitext text/x-wiki [[w: Slavery in Sudan |'''Ịgba ohu na Sudan''']] malitere n'oge ochie, na nso nso a nwere mweghachi n'oge 1983 ruo 2005 Agha Obodo Sudan nke Abụọ. N'oge ahia ohu nke Trans-Saharan, ọtụtụ ndị Nilotic sitere na ndagwurugwu Naịl dị ala ka a zụtara dị ka ndị ohu wee bute ya n'ebe ọzọ na North Africa na Orient site na Nubians, Egypt, Berbers na Arab. ==Okwu Okwuru== * Ụgbọ oloko na-abata, a na-achụpụkwa ndị gbara ọsọ ndụ. Mgbe ahụ, a na-eresị ha… n'ịbụ ohu. Ịgba ohu, ọ bụghị ọrụ mmanye ma ọ bụ ụfọdụ nkwulu dị otú ahụ… Ọnụ ọgụgụ dị na Sudan [nke ndị ohu] nwere ike ime atụmatụ nanị-iri puku kwuru iri puku. Naanị ndị nwe ya na-ewere ọnụ ọgụgụ ndị ohu. **[[w:A. M. Rosenthal|A. M. Rosenthal]], [https://web.archive.org/web/20150527104518/http://www.nytimes.com/1999/04/23/opinion/on-my-mind-secrets-of-the -war.html "N'uche M: Ihe nzuzo nke agha"] (23 Eprel 1999), '' The New York Times '', dị ka e hotara na [https://www.culturalsurvival.org/publications/cultural-survival- nkeji nkeji/ohu-sudan ''Ndị ohu ojii Islam: Ndị ọzọ ojii ojii''] (2001), nke Ronald Segal, New York: Farrar, Strauss na Giroux, p. 220 *[N]a kọntinent Africa, mmalite nke ịgba ohu emela na Sudan. Na mba Alakụba a na-anụ ọkụ n'obi, puku Ndị Kraịst ojii agbaala ohu, ọkachasị ndị Alakụba Baggara Arab. … [Kedu] gịnị ka ọ ga-ewe iji kwụsị ịgba ohu na Sudan? Enweghị ụkpụrụ nke ikike onye ọ bụla n'akụkọ ihe mere eme nke mba ahụ-na Islam, okpukpe kachasị elu, na-enye ohere ịgba ohu nke ndị na-abụghị ndị Alakụba. **[[W:Andrew Bernstein|Andrew Bernstein]], [https://www.capitalismmagazine.com/2020/06/america-a-racist-nation/ "America: Mba Racist?"] (11 June 2020), ''Capitalism Magazin'' ==Njikọ Mpụga== [[W: Slavery in Sudan|Slavery in Sudan]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Slavery in Sudan|Slavery in Sudan]] na wikiquote. akp2x2b8fruj5ikufegkw5hyyj04w9x Slavery in the United States 0 2232 11831 8493 2022-10-10T19:11:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q118382]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Emancipation Day in South Carolina (1863), by Frank Leslie's Illustrated Weekly.png|thumb|Ihe pụrụ iche gbasara America abụghị na o nwere ịgba ohu, nke dị n'ụwa niile, mana na ndị America so na ole na ole. ndị mmadụ malitere ịjụ ụkpụrụ omume ijide mmadụ n'agbụ. [[W: Thomas Sowell|Thomas Sowell]]]] [[Usòrò:The Old Flag Never Touched the Ground.jpg|thumb| Ịgba ohu dị n'ụwa niile. Ndị Ijipt nwere ndị ohu. Ndị China nwere ndị ohu... Ihe pụrụ iche America bụ ọgụ nke nnukwu agha iji kwụsị ya. [[W:Dinesh D'Souza|Dinesh D'Souza]]]] [[Usòrò:Flag of the United States of America (1861-1863).svg|thumb|The way to abolish slavery in America is to vote such men into power as well use their powers for the abolition of slavery. ~ [[w: Frederick Douglass|Frederick Douglass]]]] [[Usòrò:Cicatrices de flagellation sur un esclave.jpg|thumb|This country was formed for the white, not for the black man. And, looking upon African slavery from the same stand-point held by the noble framers of our constitution, I, for one, have ever considered if one of the greatest blessings, both for themselves and us, that God has ever bestowed upon a favored nation. ~ [[w:John Wilkes Booth|John Wilkes Booth]].]] '''[[w: Slavery in the United States | Ịgba Ohu na United States]]''' bụ ụlọ ọrụ iwu kwadoro nke mmadụ chattel [[w: Slavery|ohu]] nke dị na [[w:United States | United States of America]] na narị afọ nke 18 na 19 ka ọ nwetasịrị nnwere onwe na tupu njedebe nke Agha Obodo America. Ndị Briten na North America ewebatala ma mee ịgba ohu site n'oge mmalite nke ọchịchị, a na-emekwa ya na mpaghara iri na atọ niile n'oge ''U.S. Nkwuwapụta nke nnwere onwe '' na 1776. Mgbe US nwetasịrị nnwere onwe, steeti ndị dị n'akụkụ ugwu nke mba ahụ, nke ebumnuche nke mgbanwe ahụ kpaliri, machibido omume ịgba ohu, ebe steeti ndị dị n'akụkụ ndịda nke mba ahụ gara n'ihu. N’ihi ya, ịdị adị nke ịgba ohu toro wee ghọọ isi okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United States n’oge nile a na-eme ya, ndị chọrọ ịkwụsị ya na-agba ya mgba, dị ka [[w:Abolitionism|abolitionists]] na [[w:Republican Party (United States)|Ndị Republican]], na ndị chọrọ idowe ya, dị ka [[w:Democratic Party (United States)|Ndị Democrats]]. Na 1860, a họpụtara onye isi oche na-emegide ịgba ohu, na ọtụtụ mba ndị na-ejide ohu, na-achọghị ibi n'okpuru onye ndu ịgba ohu, kwupụtara na ha na-ahapụ US n'ihi ya. U.S. jụrụ ịnakwere nzọrọ ha na agha obodo tiwapụrụ, mgbe afọ anọ n'ime ha gasịrị, [[w:Confederate States of America | mba ndị ohu na-enupụ isi]] ​​nyefere ma mebie ụlọ ọrụ ahụ. ==Okwu Okwuru== * Ya mere, a ga-ewere nlebara anya ọ bụla maka ''' mkpochapụ zuru oke nke [[w: Slavery|ịbụ ohu]] '' site na [[w:United States | United States]]... ** [[W: John Adams|John Adams]], [http://oll.libertyfund.org/titles/2127#lf1431-10_head_152 leta Robert J. Evans] (8 June 1819). * Ọ na-ama m jijiji ma m cheta ka ịgba ohu nwere ike ịkpa, na [[w:United States|mba a]."''' Ị ga-eche na m na-agba ara ma ọ bụrụ na m kọwaa ihe ndị m na-atụ anya ... ** [[W: John Adams|John Adams]] (1820), dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20111029143754/http://home.nas.com/lopresti/ps2.htm ''John Adams' '] (1962), nke Page Smith, Garden City, New York: Ugboro abụọ, p. 138. *'''Ịgba ohu na [[w:United States | obodo a]], ahụla m ka a kwụgidere n'elu ya dị ka igwe ojii ruo ọkara narị afọ '' ''... ** [[W: John Adams|John Adams]] (1821), dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20111029143754/http://home.nas.com/lopresti/ps2.htm ''Sage nwere mmasị'' '] (1993), Joseph J. Ellis, New York: Norton, p. 138. * Ọ ga-abụrịrị na ịgba ohu dị iche n’otu mba na mba ọzọ, ma e kwuwerị, ọ bụ ihe ihere na Brazil, ihe ihere na United States, dị nnọọ ka ọ na-eme ihere n’ebe ọ bụla ọzọ dị n’okpuru eluigwe na-acha anụnụ anụnụ. **[[w:Herbert B. Alexander|Herbert B. Alexander]], [[w: Brazilian and United States Slavery Compared|''Ntule Ohu Brazil na United States (1922)]] Emere m ọtụtụ ihe maka [[w: Alaeze Ukwu Russia | Russia]]n serf n'inye ya ala yana nnwere onwe, karịa ka [[w:United States | America]] mere maka ohu negro tọhapụrụ site na mkpọsa nke [[w:Abraham Lincoln | Onye isi ala Lincoln]. Aghọtaghị m ka ị [[w:United States | Ndị America]] nwere ike isi kpuo ìsì ka ịhapụ ohu negro na-enweghị ngwaọrụ iji rụpụta nzọpụta ya. N'inye ya nnwere onwe, ị nwere ya ọrụ ịrụ na steeti ọ na-aghaghị inwe ike imezu. Enweghị ihe onwunwe ọ bụla, ọ nweghị ike ịkụziri onwe ya na ụmụ ya. Ekwenyere m na oge ga-abịa mgbe ọtụtụ ndị ga-ajụ ụzọ nke [[w:Emancipation Proclamation | American emancipation of the negro slaves]] na 1863. A ga-eji votu ahụ, n'aka onye na-amaghị ihe, na-enweghị ma ihe onwunwe ma ọ bụ nkwanye ùgwù onwe ya. na mmebi nke ndị mmadụ n'ozuzu; n'ihi na ọgaranya, na-enweghị nsọpụrụ ma ọ bụ ụdị ịhụ mba n'anya ọ bụla, ga-azụta ya, na ya na-eji apiti ikike nke ndị nweere onwe ha. ** [[W:Alexander II nke Russia | Alexander II]], eze ukwu Russia, mkparịta ụka na Wharton Barker, Pavlovski Palace (17 August 1879); kọrọ na Barker, "Ihe nzuzo nke ọbụbụenyi Russia", "The Independent" (March 24, 1904), p. 647. * Ya mere, ihe mere nnupụisi ohu ji dị ole na ole na United States abụghị n’ihi na ndị ohu Africa nwere afọ ojuju n’ezie, dị ka ndị ọcha ịkpa ókè agbụrụ si alụ, ma ọ bụ ọbụna n’ihi mmegbu obi ọjọọ. O metụtara ọdịdị mmadụ na usoro nlekọta dị irè. Ihe ọzọ mere e ji nwee nnupụisi ohu ole na ole bụ na ruo n'afọ ndị 1800, ọ dịghị ọbụna ihe gbara ya gburugburu iji mepụta ọgba aghara ohu. Ruo mgbe ahụ, a na-ahụ nnupụisi ohu dị ka omume nke ihe ọjọọ na-enweghị atụ ma ọ bụ [[w: insanity|adịghị ara]] nke òtù na-achị achị. Ya mere, ọ bụrụ na nnupụisi ahụ ada ada, ọ gaghị enwe mmetụta, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, omenala, ma ọ bụ ihe ọzọ. Ọ bụghị ndị ọcha na-achị achị ahazighị ọgba aghara ohu dị ka ihe a na-apụghị izere ezere sitere na ịgba ohu, kama kama ọ bụ omume ime ihe ike sitere n'aka ndị ọrịa na-enweghị ekele ndị Africa. Ruo n'afọ 1800, ọ siri ike, ma ọ bụrụ na ọ gaghị ekwe omume, ndị America na-eche ọbụna ihe mere ohu ga-eji nupụ isi. Dị ka ọkọ akụkọ ihe mere eme [[w: Louis Filler | Louis Filler]] dere na '' Crusade Against Ịgba Ohu '', "N'ime oge ọchịchị na mgbe [[w: American Revolution|American Revolution]] gasịrị, ọtụtụ ndị America nabatara ịgba ohu dị ka ihe nkịtị na nke a na-apụghị izere ezere. akụkụ nke ihe omume ha." Ha maara ma na-atụ egwu na ndị ohu nwere ike inupụ isi, ma ha enweghị ike ịghọta ihe kpatara ya, ma e wezụga na e nwere ihe na-adịghị mma (na enweghị ekele) na ọdịdị nke ndị Africa - e nwere apụl ọjọọ ole na ole n'ebe ahụ. Mgbasa ozi dị irè nke oge ahụ kwuru na onye ọcha ahụ nyere ndị ohu Africa ya onyinye dị ukwuu: imepere ha anya, na-enye ha uwe na nkasi obi nke a ga-agọnahụ ha n'Africa, na ịkụziri ha okwu [[w: Christ|Kraịst]], si otú ahụ zọpụta mkpụrụ obi ha na inye ha ohere imeri otu ntụpọ na [[w: Heaven|Eluigwe]]. Kedu onye nzuzu nwere ike iji mgbagha ahụ arụ ụka? Kedu ụdị onye ara ga-ebuli ngwa ọgụ megide nke a? ** [[W:Mark Ames|Mark Ames]], ''Na-aga akwụkwọ ozi: Iwe, igbu ọchụ na nnupụisi: Site n'ebe ọrụ Reagan ruo Clinton's Columbine and Beyond'' (2005), p. 41-42 ==Njikọ Mpụga== [[W: Slavery in the United States|Slavery in the United States]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:Slavery in the United States|Slavery in the United States]] na wikiquote. 76qovoylkpvre7c7efzhahe1ugcfsl6 Slavoj Žižek 0 2233 11832 8498 2022-10-10T19:11:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q184750]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Slavoj Zizek in Liverpool cropped.jpg|thumb|right|Echere m na ọrụ nkà ihe ọmụma abụghị inye azịza, kama igosi otú ụzọ anyị si aghọta nsogbu pụrụ isi bụrụ akụkụ nke nsogbu.]] ''[[w:Slavoj Žižek|Slavoj Žižek]]'' (amụrụ [[21 Maachị]] [[1949]]) bụ ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze Slovenia, ọkà ihe ọmụma na onye nkatọ omenala. Zizek bụ onye a ma ama nke mmadụ ọhaneze na-arụrịta ụka, iji "ihe mkpaọchi ruru unyi", na nkà ihe ọmụma gbagwojuru anya nke na-emepụta nkà ihe ọmụma nke [[Karl Marx]], [[Hegel]] na Jacques Lacan. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Onye nlegharị anya na-akpagbu agụmakwụkwọ Western (...), ihe nlegharị anya nke isiokwu Cartesian. **The Ticklish Subject: The Absent Centre of Political Ontology (London/New York: Verso, 1999), p. 1. * Ọ dịkwa oke mkpa iburu n'uche njikọ dị n'etiti Decalogue... na nhụsianya nke oge a, 'ikike mmadụ' a na-eme ememe. Dị ka ahụmahụ nke ọha anyị na-anabata nnwere onwe mgbe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-egosi n'ụzọ zuru ezu, ikike mmadụ bụ n'ikpeazụ, na isi ha, nanị ikike imebi iwu iri ahụ. 'Ikike nke nzuzo' - ikike ịkwa iko, na nzuzo, ebe ọ na-adịghị onye na-ahụ m ma ọ bụ nwee ikike inyocha ndụ m. 'Ikike ịchụso obi ụtọ na inwe ihe onwunwe nke onwe' - ikike izu ohi (irigbu ndị ọzọ). 'Nnwere onwe nke mgbasa ozi na nke nkwupụta echiche' - ikike ịgha ụgha. 'Ikike nke ụmụ amaala nweere onwe ha ịnwe ngwa ọgụ' - ikike igbu mmadụ. Na, n'ikpeazụ, 'nnwere onwe nke nkwenkwe okpukpe' - ikike ife chi ụgha ** The Fragile Absolute: or, why is the Christian legacy worth fighting for? * Na mkpọsa ntuli aka ahụ, Onye isi ala Bush kpọrọ aha Jizọs dị ka onye kacha mkpa na ndụ ya. Ugbu a, o nwere ohere pụrụ iche iji gosi na ọ bụ eziokwu: maka ya, maka ndị America nile taa, "Hụ onye agbata obi gị n'anya!" pụtara "Ịhụnanya ndị Alakụba!" MA ọ bụ ọ pụtaghị ihe ọ bụla. * [https://web.archive.org/web/20080610014921/http://www.cosmos.ne.jp/~miyagawa/nagocnet/data/zizek.html#article01 "Reflections on WTC: Third Version"], ''Free Speech'' (7 October 2001) * ''Anyị nwere onwe anyị n'ihi na anyị enweghị asụsụ anyị ga-eji kọwaa enweghị nnwere onwe''' ** "Introduction: The Missing Ink", in ''Welcome to the Desert of the Real!: Five Essays on [[September 11, 2001 attacks|September 11]] and Related Dates'' (2002), p. 2 * Dịka Marxist, ka m gbakwunye: ọ bụrụ na onye ọ bụla na-agwa gị [Lacan] siri ike, nke a bụ mgbasa ozi nke ndị iro. ** Last remark in an interview for the [[:w:Comcast Network|CN8]] show Nitebeat (2003) [http://www.youtube.com/watch?v=KjEtmZZvGZA] * Akpọrọ m ide ihe asị. Akpọrọ m ide ihe asị nke ukwuu - enweghị m ike ịgwa gị ole. Oge m nọ na njedebe nke otu oru ngo enwere m echiche na enweghị m ihe ịga nke ọma n'ịkọ ihe m chọrọ ịgwa, na achọrọ m ọrụ ọhụrụ - ọ bụ nnukwu nro ọjọọ. Mana akụ na ụba m niile nke ide ihe bụ n'ezie dabere na emume na-achọsi ike iji zere omume ide ihe n'ezie. ** ''Conversations with Žižek'' by Slavoj Žižek and Glyn Daly (Cambridge: Polity Press, 2004), p. 42 * Hụ gị, ma na ọkụ mmụọ, ma ọ bụ na Kọmunist. ** Okwu nkewapụ na "The Culture Show" (2010) == Okwu ndị ekwuru maka ya== * Ọ bụ ndị na-eche echiche ole na ole na-akọwa ihe mgbagha nke ikekete ego nke oge a karịa onye ọkà ihe ọmụma na onye ọkà mmụta omenala Slovenia Slavoj Žižek. ** John Gray, "The Violent Visions of Slavoj Žižek". The Guardian, July 12, 2012 * Echere m na a kọwara Zizek nke ọma dị ka onye na-eme ihe nkiri. O nwere mmewere a nke mkpasu iwe nke mara mma ma na-enyere ndị mmadụ aka ịmasị ndị mmadụ, mana ejighị m n'aka na ndị na-agụ Zizek na-adọta n'ezie ka ha na-echegharị nsogbu nke aka ekpe. ** [[Eric Hobsbawm]], na [http://www.theguardian.com/books/2011/jan/16/eric-hobsbawm-tristram-hunt-marx Eric Hobsbawm: a conversation about Marx, student riots, the new Left, and the Milibands] * Ihe na-adọrọ mmasị banyere ihe ngosi Žižek bụ na ọ na-etowanye ihe ike na egwu egwu-karịsịa egwu nke Lenin, Stalin, na Mao, bụ ndị "ihe furu efu" Žižek weghaara n'akwụkwọ ọhụrụ ọzọ, "Na Defence of Lost Causes" — ka ọ na-anabata nke ọma site n’aka ndị gụrụ akwụkwọ n’aka ekpe, nke buliri ya elu ka ọ bụrụ onye ama ama na etiti otu nzuzo. ** Adam Kirsch, "The Deadly Jester", ''The New Republic'', December 2, 2008 * Ma eleghị anya, ọtụtụ afọ gara aga, Zizek na ụfọdụ ndị ọrụ ibe ya Slovenia gbara nzọ na ụda ụnke oge a ọ nwere ike nweta ndị ọkà mmụta nke oge a ịnabata, n'oge na-adịbeghị anya, ọ na-agbalị ime ka ndị mmadụ nabata juxtaposition nke Stalinist dialectical materialism na nkà mmụta okpukpe Ndị Kraịst dị ka nke na-enweghị nsogbu. ** Adrian Johnston, "[https://web.archive.org/web/20160305145212/http://metapsychology.mentalhelp.net/poc/view_doc.php?type=book&id=720 Review - ''The Fright of Real Tears: Krzysztof Kieslowski Between Theory and Post-Theory']' by Slavoj Zizek. ''Metapschology'' (2001) ==Hụkwa== {{Social and political philosophy}} ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Slavoj Žižek|Slavoj Žižek]] na Wikipedia bekee n7mh9cp8eccsooxxhfzdfep5lhpvwzn Sly Stone 0 2234 11833 8501 2022-10-10T19:11:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q713829]] wikitext text/x-wiki == Sly Stone == Sylvester Stewart (amuru Maachị 15, 1943), onye amara aha ya nke Sly Stone, bu onye egwu America, onye na-ede ukwe. == Ihe ndi okwuru == * Akpọla oji asị, akpọla ndị ọcha asị. Ọ bụrụ na ị nweta ntakịrị, naanị kpọọ ntachi ahụ asị. * Ị nwere ike ime ya ma ọ bụrụ na ị na-agbalị, gbanye ntakịrị ike, chee echiche ntakịrị. * Naanị ngwa m bụ mkpịsị odee, abụ m onye na-ede abụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/41285-Sly_Stone goknamclxcuydn0vfifg69g58w7csom Small Doctor 0 2235 11834 8504 2022-10-10T19:11:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63107626]] wikitext text/x-wiki == Small Doctor == Adekunle Temitope (amụrụ 27 Mee 1980), onye amara aha ya bụ Small Doctor, bụ onye Naijiria Fuji, onye na-ese ihe na-edekọ afro-pop na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Ị Ekele Ọkwa Ọ bụghị Nwoke ahụ. Emere enyi gị Wey Gafe Gị. * Mba bụrụ eze niile nweta eze. Ya mere na-eme ememe obere mmeri gị * Ihe ọ bụla ị na-enweghị ike ime, ọ bụghị nke gị ka ị nwere. Lekwasị anya, nke kacha mma ka na-abịa == Ebenside == https://quotes.ng/authors/small-doctor/2743/ sh5s8gjtlu15pn6cq6luswidkh5zgh5 Sojourner Truth 0 2236 11835 8508 2022-10-10T19:11:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105180]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sojourner truth c1870.jpg |thumb|right|Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị chọrọ ikike ọ bụla karịa ihe ha nwere, gịnị kpatara na ha anaghị ewere ya naanị ma ghara ikwu maka ya?]] [[Usòrò:Carte de visite.jpg|thumb|Olee ebe [[w:Kraịst|Kraịst]] si bịa? Site na Chineke na nwanyi! Mmadụ enweghị ihe jikọrọ ya na ya.]] ''[[w:Sojourner Truth|Eziokwu Onye ọbịa]]''' (c. 1797 - Nọvemba 26, 1883), nke akpọrọ '' Isabella Bomefree '', emesia ''Baumfree''', bụ onye [[w:ndị ojii | nwa ojii]] nwanyị a mụrụ n'ime [[w:|ohu]], ma mechaa bụrụ onye edemede ama ama, na onye na-akwado ọha. == Okwu Ndi Okwuru == * '''"Honey, I jes' jere gburugburu an' gburugburu na nrọ. Jizọs hụrụ m n'anya! Amara m ya - ahụrụ m ya. Jizọs bụ Jizọs m. Jizọs ga-ahụ m n'anya mgbe niile. Anaghị m anwa anwa ịgwa onye ọ bụla. Ọ bụ nnukwu ihe nzuzo, ihe niile ewepụla m n'aka nke m nwere; m chere na ọ bụrụ na m mere ka ndị ọcha mara banyere nke a, ikekwe ha ga-ebupụ ya - ya mere m sịrị, 'Aga m edebe ya. Nke a nso. Agaghị m ekwe ka onye ọ bụla mara." **Olive Gilbert & Sojourner Truth (1878), ''Akụkọ nke Sojourner Truth, a Bondswoman of Olden Time'', ibe 159. ([https://web.archive.org/web/20180927230818/http://www.sojournertruth.org/Library/Archive/LibyanSibyl.htm ederede na sojournertruth.org]) * "Ma mgbe ahụ, e nwere ọzọ ọsọ ọsọ nke ịhụnanya site na mkpụrụ obi m, 'm na-eti mkpu n'oké olu, sị, 'Onyenwe anyị, Onyenwe anyị, m nwere ike ịhụ ọbụna de ọcha folks!" **Olive Gilbert & Sojourner Truth (1878), ''Akụkọ nke Eziokwu nke onye ọbịa, nwanyị nke oge ochie'', ibe 159. * "Ana m arịọrọ ndị m arịrịọ, bụ́ agbụrụ ogbenye e wedara n'ala <br/> bụ́ ndị bi n'ala nke nnwere onwe na-anya isi n'enweghị ebe obibi <br/> Ana m arịọ ka ndị m nwetaghachi ikike ha, <br/> Ha na-adọgbu onwe ha n'ọrụ ogologo oge, ma ha enweghị ụgwọ ọrụ, a na-amanye ha n'ọdịbendị, ma ọ bụghị maka ha ka ha na-amịpụta, <br/> Ọ bụ ezie na ma n'oge ma n'oge, ha na-arụ ọrụ n'ubi. Mgbe m na-ebu n'ahụ m, ọtụtụ ndị na-ata ahụhụ, <br/> Ana m arịọrọ ndị m ndị na-asụ ude n'okpuru ọta. <br/> Ana m arịọ ndị nne na-ele anya na obi nkoropụ <br/> N'elu ebe a na-ere ahịa a kpọrọ asị, hụ ụmụ ha ebe ahụ. <br/> M na-enwere ndị nọ n’agbụ—nwere ike imere ha ebere. Amaara m ka obi jọgburu onwe ya nwere ike isi bụrụ nke na-ere mmadụ ibe ha. Ma ndị ahụ na-emegbu onwe ha dara n'ikpe ọmụma—M ka ga-eme ka ha dị ndụ; N'ihi na m mụtara banyere Jizọs, na-ata ahụhụ na-agbaghara! <br/> Achọghị m ngwa agha anụ ahụ, enweghị igwe nke ọnwụ. <br/> N'ihi na ọ na-amasị m ịnụ ụda ume nke agha. <br/> Anaghị m arịọ gị ka itinye aka na ọnwụ na esemokwu ọbara. Anaghị m anwa anwa ịkparị Chineke m site n'ịjụ ndụ ha. Ma mb͕e obi-ebere-gi nile nke ala ọzọ nāb͕aghari, ariọm gi ka i cheta ndi anēmeb͕u n'ulo-gi. <br/> A na m arịọ gị ka i meere gị ebere na ihe ịrịba ama na ịsụ ude na ọnyà, <br/> Ma rịba ama ka ọchịchị aka ike dị n'okpuru ọnyá na kpakpando si adabere.<br/>" **Olive Gilbert & Sojourner Truth (1878), ''Akụkọ nke Eziokwu nke onye ọbịa, nwanyị nke oge ochie'', ibe 303. *""Ụmụnna m, amataghị m ihe unu na-akpa. Ọ bụrụ na ụmụ nwaanyị chọrọ ikike karịa ihe ha nwere, gịnị mere na ha agaghị ewere ha naanị, ghara ịna-ekwu maka ya?'" ** Dị ka e hotara na ''Sjourner Truth: Nwanyị Mebere Onwe Ya'' (1974) nke Victoria Ortiz dere. * "Ọfọn, ụmụaka, mgbe enwere oke racket, a ghaghị inwe ihe na-adịghị mma. echere m na 'twixt Negroes nke South na ụmụ nwanyị North, ihe niile na-ekwu maka ikike, ndị ọcha ga-adị na nhazi. n'oge na-adịghị anya, mana gịnị ka ihe a na-ekwu ebe a?" ** [[W:|Eziokwu onye ọbịa]], dị ka e hotara na '' The Harbrace Guide to Writing, Concise '', p. 50, nke Cheryl Glenn dere. Editorial Cengage Learning, 2011. ISBN 113317146X. === ''[[S:Ọ bụ na abụghị m nwanyị?| Abụghị m nwanyị?]]'' Okwu (1851) === :<small>a nyere 1851, na Mgbakọ Ụmụ nwanyị, Akron, Ohio. </small> * """ Nwoke ahụ nọ n'ebe ahụ na-ekwu na ọ dị mkpa ka e nyere ụmụ nwanyị aka n'ụgbọala, na-ebuli elu n'elu ọwa mmiri, na inwe ebe kachasị mma n'ebe nile. ebe, ma ọ bughi nwayi ka m'bu? rụsie ọrụ ike, riekwa ihe dị ka nwoke, mgbe m ga-enweta ya, burukwa ụtarị ahụ, ma ọ́ bụghị nwanyị? na mgbe m tiri mkpu n’iru uju nne m, ọ dịghị onye nụrụ m ma e wezụga [Jizọs]! * "'''Nwa nwoke ahụ yi uwe ojii n'ebe ahụ, ọ na-ekwu na ụmụ nwanyị enweghị ike inwe oke ikike dị ka ụmụ nwoke, 'n'ihi na [[w:|Jesus]] [[w: Christ | Christ]] abụghị nwanyị!''' Òle ebe Kraist-unu si bia?''Ole ebe Kraist-unu si bia? Site na Chineke na nwanyi! *” Ọ bụrụ na nwaanyị mbụ Chineke kere dị ike nke na ọ ga-eme ka ụwa daa naanị ya, ndị inyom ọnụ kwesịrị inwe ike ịlaghachi azụ ma bulite ya n’akụkụ aka nri ọzọ! ma ugbu a ha na-arịọ ka e mee ya, ndị ikom ka mma hapụ ha." ==Njikọ mpụga== [[W:|Sojourner Truth]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Sojourner Truth]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Truth, Journer}} 7ih8ismw9uoot5k4lrf20r5pr9k57y4 Sokari Douglas Camp 0 2237 11836 8511 2022-10-10T19:12:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2298056]] wikitext text/x-wiki [[Sokari Douglas Camp]] '''Sokari Douglas Camp''' Sokari Douglas Camp CBE bụ onye na-ese ihe na Lọndọn nwere ihe ngosi n'ụwa niile ma bụrụ onye nnata ego n'aka Henry Moore Foundation. A kwanyere ya ugwu dịka Ọchịagha nke Order nke Alaeze Ukwu Britain na ndepụta nkwanye ugwu ụbọchị ọmụmụ na afọ 2005. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Ahụhụ ahụ nọ na-akpụzi echiche ya gbasara ndụ, ụkpụrụ ya, ihe ndị ọ na-ebute ụzọ, ebumnobi na nrọ ya. <ref>https://quotestats.com/topic/sokari-douglas-camp-quotes/</ref> ===Ebenside=== nzm3timiir43eczl322sd7mc8v1x2kt Sokari Ekine 0 2238 13196 11837 2022-11-21T18:55:18Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sokari Ekine auf der re publica10 (4522833903).jpg|thumb|Sokari Ekine (2010)]] ''[[w:Sokari Ekine|Sokari Ekine]]'''bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị, onye blọgụ na onye edemede. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ na Pambazuka News ma dekwaara maka Feminist Africa na New Internationalist. Ekine debere blọgụ n'etiti 2004 na 2014 nke ọ kpuchiri ọtụtụ isiokwu gụnyere ikike LGBTI, ikike ụmụ nwanyị, na nsogbu gburugburu ebe obibi. Odeela ma ọ bụ dezie akwụkwọ anọ, ma kuziere ụmụ akwụkwọ bekee na Haiti. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Achọghị m naanị ide akwụkwọ: Achọrọ m ịghọta nke ọma ihe m na-edekọ. Achọrọ m ịma nke ọma otú ị si ese foto n'ọnọdụ ụfọdụ; ọ bụghị ikpughe ndị mmadụ, na ịgbalị ịkọ akụkọ ị chọrọ n'emeghị ka ọ bụrụ ihe ngosi nke mmadụ na-ata ahụhụ. Ọ bụ ya mere m ji ahụ onwe m dị ka ọkà mmụta anya. Ọ dị m mkpa ịghọta akụkụ nke ihe m na-arụ ọrụ." **[https://www.blackwomenradicals.com/blog-feed/sokariekine] Sokari Ekine na-ekwu na Voudou na mmetụta ya na ọrụ ya. * "Ihe mbụ m ga-ekwu bụ ịghọta na e nwere akụkọ ihe mere eme nke mmemme, nke nkà na akwụkwọ na iburu nke ahụ n'uche ma ghara ịtụfu oge gara aga na ihe ndị mmadụ mere. Ọ dị mkpa ịmụta banyere oge gara aga ma wuo ya na ya.Nke ahụ dị ezigbo mkpa ịghọta.Ageism ka bụ nke pụtara ìhè n'otú ndị mmadụ si ekwu okwu, na-ede, na imepụta echiche ha, karịsịa na igwe mgbasa ozi ọha. M ga-asị na ihe mbụ bụ ilekwasa ányá n'ihe ndi gara aga, wuliite ya ma kwanyere ya ùgwù, dị nnọọ ka m na-akwanyere ihe na-eme ugbu a na ihe ndị na-eto eto na-eme ùgwù.” **[https://www.blackwomenradicals.com/blog-feed/sokariekine] Sokari Ekine na-enye ndị na-eto eto ndụmọdụ. * "Ị nweghị ike ịgbanwe ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na ị nweghị echiche ... Ekwela ka onye mmegbu na-achịkwa akụkọ ahụ. E chere m na anyị nwere ọchịchọ imeghachi omume na akụkọ ndị mmegbu na n'ezie anyị kwesịrị ịdị na-achịkwa akụkọ nke onwe anyị. Nke ahụ bụ ihe m mụtara: mgbe ụfọdụ anyị na-elekwasị ha anya kama ihe anyị kwesịrị ịgbanwe n'ime onwe anyị, ha na-anọkwa ebe ahụ ịdọpụ uche anyị n'ihe anyị kwesịrị ime. **[https://www.blackwomenradicals.com/blog-feed/sokariekine] * "Ndị mmadụ kwesịrị ịghọta na anyị na-etinye ego n'ọdịnihu na otú ọdịnihu ga-esi dị." **[https://www.blackwomenradicals.com/blog-feed/sokariekine] Site na mkparịtaụka ya na ndị inyom ojii Radicals gbara ya. * "N'ịbụ ndị e jidere n'etiti ndị eze ukwu nke dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ, ndị isi obodo Afrika na ndị fasizim okpukpe, obodo ndị nwere mmasị nwoke na kọntinent ahụ chọrọ ụda olu siri ike, nke na-ekwu okwu. Nke a bụ ọrụ nke nguzogide Africa nke na-ekwu n'atụghị egwu: Anyị nọ ebe a, anyị dịkwa ọtụtụ!" **[https://newint.org/blog/2013/12/17/queer-african-reader] Sokari Ekine na-akọwa mkpa akwụkwọ dị na otu queer Africa. *"Achọrọ m iguzo megide gide" mmekọ nwoke na nwoke nke Africa" ​​dị ka onye na-eche nche ka achọpụta ya ma ọ bụ, site na NGO na ntinye aka nke mba ụwa, ka e mepụta ma zọpụta" **[https://newint.org/blog/2013/12/17/queer-african-reader] Sokari Ekine na-ekwu maka echiche ndị mmekọ nwoke na nwanyị na Africa. ==Njikọ Mpụga== *Ederede [[w:|Sokari Ekine]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Sokari Ekine]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Ekine,Sokari}} hejuw3xa3zomxzf6irfwtruaxso8id2 Sola Sobowale 0 2239 11838 8517 2022-10-10T19:12:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20002469]] wikitext text/x-wiki == Sola Sobowale == Sola Sobowale (amuru 26 Disemba 1963) bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye na-ese ihe onyonyo, onye isi na onye nrụpụta. == Ihe ndi okwuru == * Naanị onye guzo n'ụzọ gị bụ gị. Gaa maka ihe ịchọrọ na ọsọ ọsọ, enweghị oge, enweghị ajụjụ. * Onye lekwasịrị anya n'imezu ebumnuche ya ga-eme ka ndụ na-eju afọ karịa. Na-enwu gbaa. * Mgbe ị na-ekiri ihe nkiri m na ịmụmụ ọnụ ọchị, nke ahụ bụ ụdị ọgwụgwọ n'ihi na ị na-enwe ahụ iru ala na-ekiri m. M na-ejikwa ihe nkiri na-akụzi ihe, na-egosi ọdịiche dị n’etiti ezi ihe na ihe ọjọọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sola-sobowale/1011/ s5do8gqgurw7q89urti5owv7i8twxul Solitary confinement 0 2240 8520 8519 2022-10-10T11:41:10Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Solitary Confinement|Solitary Confinement]]''' bụ ụdị [[w: mkpọrọ|mkpọrọ]] ebe [[w:onye mkpọrọ|onye mkpọrọ]] nọpụrụ iche na [[w: Mmekọ mmadụ| mmekọ mmadụ]] ọ bụla. ==Okwu okwuru== A tụrụ [[w: Bradley Manning|Bradley Manning]] mkpọrọ n'enweghị ebubo, n'okpuru [[w:ịta ahụhụ|ịta ahụhụ]], nke bụ ihe ịnọ naanị ya. ** [[W:Noam Chomsky|Noam Chomsky]] [http://www.theguardian.com/world/2011/jul/04/noam-chomsky-venezuela] * Anyị na-eji ndụ anyị alụ ọgụ iji mee ka ndị mmadụ dị nnọọ nzuzu karịa onwe anyị ịnakwere eziokwu ndị ndị ukwu maara mgbe niile. Ha amawo kemgbe ọtụtụ puku afọ na ịkpọchi onye ọrịa n’ụlọ mkpọrọ na-eme ka ọ ka njọ. Ha mara kemgbe ọtụtụ puku afọ na onye ogbenye na-atụ onye nwe ya na ndị uwe ojii egwu bụ ohu. Ha amawo ya. Anyị maara ya. Ma nnukwu ihe ọmụma nke ndị Britain maara ya? Mba. Ọ bụ ọrụ anyị, Ella, nke gị na nke m, ịgwa ha. N'ihi na ndị ukwu ndị ahụ dị ukwuu nke na-agaghị enye nsogbu. Ha na-achọpụtalarị ka a ga-esi na-achị Venus na ịgba ọnwa mmiri. Nke ahụ bụ ihe dị mkpa maka oge anyị. Mụ na gị bụ ndị na-akwa nkume. Ndụ anyị niile, mụ na gị, anyị ga-etinye ume anyị niile, nkà anyị niile n'ịkwanye nnukwu nkume n'elu ugwu. Okwute bu eziokwu nke ndi ukwu mara site na ebum n'obi, ugwu bu kwa nzuzu nke mmadu. ** [[W: Doris Lessing|Doris Lessing]] Paul Tanner, na "Ụmụ nwanyị efu: 1"<!-- p. 173 --> * Abịawo m ná nkwubi okwu a: ebumnobi ịnọ n’ụlọ mkpọrọ bụ [[w: ụbụrụ|ụbụrụ]], nke mere na ndị mkpọrọ, ndị na-agaghị enwe ọnọdụ ibi ndụ nkịtị, tụfuo àgwà mmadụ pụrụ iche, ụgbọ oloko nke [[w: echiche|echiche]] na echiche ha, na anụ ahụ ha na [[w: ahụike uche|akparamagwa]] [[w:ahụ ike|ahụ ike]]. ** [[w:Narges Mohammadi| Narges Mohammadi]], akwụkwọ ozi edere n'oge a tụrụ ya mkpọrọ na [[w:Evin Prison|Evin Prison]], 2018. [https://www.iranhumanrights.org/2018/04/imprisoned-rights-defender-narges- mohammadi-na-enye-ozi-olileanya-na-ike-na-nabata-2018-andrei-sakharov-prize/] * ''Les objets extérieurs ont une action réelle sur le cerveau. Nke a na-eme ka ọ pụta ìhè na quatre murs finit par perdre la faculté d’associer les idées et les mots. Que de prisonniers cellulaires devenus imbéciles, sinon fous, par le défaut d’exercice des facultés pensantes.'' ** Ihe ndị dị na mpụga na-emepụta mmetụta ekpebiela na ụbụrụ. Otu nwoke mechiri emechi n'etiti mgbidi anọ n'oge na-adịghị anya enwekwaghị ike ijikọta okwu na echiche ọnụ. Olee otú ọtụtụ ndị mkpọrọ nọ n'ụlọ mkpọrọ na-aghọ ndị nzuzu, ma ọ bụrụ na ha adịghị ara, n'ihi enweghị mgbatị ahụ maka ngalaba echiche! *** [[W:Jules Verne|Jules Verne]], Ch. XXVI: Ihe egwu kacha njọ niile * M tetara n'otu echiche ahụ: nke a ọ ga-abụ ụbọchị ahụ? Nke a ọ ga-abụ ụbọchị m ga-efunahụ isi na ịdọ aka ná ntị m? M ga-amalite iti mkpu ma ghara ịkwụsị? ** Albert Woodfox banyere ahụmahụ ya na njide ịnọ naanị ya, nke edere n'akwụkwọ ya ''Solitary'', nke e bipụtara mgbe ọ nọsịrị afọ iri anọ, dị ka e hotara na akụkọ Vox "[https://www.vox.com/future-perfect/ 2019/4/17/18305109/mkpọchi-nanị-ụlọ mkpọrọ-criminal-justice-reform Okwu megide otu onye]" * United States bụ mba nwere ohere nke abụọ, mana ahụmịhe nke ịnọ naanị ya na-ebelata ohere nke abụọ ahụ. Ndị na-eme ya na-enwekarị nsogbu ijide ọrụ, ijikọta ezinụlọ na ịghọ ndị na-arụpụta ihe n'ime ọha mmadụ. Were ya na i meela oge gị wee ghara ịfefe onye ahịa ma ọ bụ lee nwunye gị anya ma ọ bụ makụọ ụmụ gị. ** Onye isi ala Barack Obama na [https://www.washingtonpost.com/opinions/barack-obama-why-we-must-rethink-solitary-confinement/2016/01/25/29a361f2-c384-11e5-8965-0607e0e265ce_story html?utm_term=.c5a7afad5f99 ''Barack Obama: Gịnị kpatara anyị ga-eji tụgharịa uche n'ụlọnga naanị otu']', Op-Ed nke 2016 maka Washington Post ==Njikọ mpụga== [[W: Solitary confinement|Solitary confinement]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Solitary confinement|Solitary confinement]] na Wikiquote. luqcu5nyu5j9q82ciden90nsdqanzxg Solomon Burke 0 2241 11839 8523 2022-10-10T19:12:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q49888]] wikitext text/x-wiki == Solomon Burke == Solomon Vincent McDonald Burke (amụrụ James Solomon McDonald, Maachị 21, 1936 ma ọ bụ 1940 - Ọktoba 10, 2010) bụ onye mgbasa ozi na onye ọbụ abụ America. == Ihe ndi okwuru == * Ụmụ agbọghọ si n'akụkụ ọ bụla na-abịa. Enweghị m ike ịhụ ha niile n'anya. Ma m gbalịrị. * Achọghị m ịkpata akụ na ụba, ọ dị m mkpa ịlanarị. * Ihe nzuzo bụ naanị ka ọ dị jụụ, nọrọ n'amara Chineke ma rụọ ọrụ ya. * Ọ bụrụ na e kere otu n’ime anyị agbụ, ọ dịghị onye n’ime anyị nwere onwe. == Ebenside == === https://www.azquotes.com/author/2189-Solomon_Burke === 63a0l14yneyqjc45381i031n6hfyyyv Solomon Omolayo Omogboye 0 2242 11840 8526 2022-10-10T19:12:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55587503]] wikitext text/x-wiki [[Solomon Omolayo Omogboye]] '''Solomon Omolayo Omogboye''' Solomon Omolayo Omogboye bụ onye na-ese ihe na ihe osise Naijiria, dabere na South Africa. Ụdị ya gụnyere ngwakọta nke tumadi unyi, pastel, acrylic na mmanụ na akwaaji iji gosi mmetụta uche gbadoro ụkwụ na ndụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ihe osise m bụ ngosipụta nke echiche m, mkpali na echiche m. M na-eji tumadi unyi, pastel, acrylic na mmanụ na kwaaji. M na-eji mgbe niile mgbasa ozi m iji gosipụta echiche n'ụdị anya site na ịmepụta mma na ime nkwupụta nke m. *Ụdị m na eserese dị ka ogologo strok linear nke agba, ma ọ bụ ọkụ. Ọtụtụ mgbe, mkpuchi ikuku nke ìhè dị egwu na-agagharị na ikuku ma ọ bụ n'ala na-ekpuchi akụkụ siri ike nke ụdị m. Ihe osise dị egwu nke ihe osise na-eji strok siri ike gbakwasịrị n'elu akwa akwa iji gosi omume egwuregwu nke mmadụ. *Ihe osise bụ n'ezie omume nke ilekwasị anya n'ebumnobi n'oge ruo n'oge na nke ahụ bụ n'ezie ihe ndụ pụtara. M na-ekerịta n'ihe osise m ihe m nwere olile anya na ndị ọzọ ga-enwe mmetụta na ndụ ha: egwu, ịtụnanya, obi ụtọ, ekele, ekele, ọṅụ, olileanya, *"Ịma mma m na-ahụ na ndụ ọ bụla bụ mkpali m ịse." <ref>https://soloartivities.com/</ref> ===Ebenside=== 1jxp9s4if8mvpd1xu0ykmu4o4fik6vw Son House 0 2243 11841 8529 2022-10-10T19:12:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q352999]] wikitext text/x-wiki == Son House == Edward James "Nwa" House Jr. (March 21, 1902 - Ọktoba 19, 1988) bụ onye America delta blues na-abụ abụ na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Ndị ọcha na-anụ ka ọkụ na-apụta, mana ha amaghị ka o si ruo ebe ahụ. * Ọ bụghị ma otu ụdị blues na nke mejupụtara nwoke na nwanyị na-ahụ n'anya. * Emela ka uche mbụ gị, n'ihi na nke ahụ bụ nke ahụ adịghị mma. 'N'ihi na Ekwensu na-eti Chineke gị mgbe ọ bụla. * Ndị mmadụ na-ekwu okwu ngwa ngwa, ha anaghị aghọta ihe ha na-ekwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/45261-Son_House 92i92al17xy2wrnefr6v9fa5n2uq2nt Sonia Chan 0 2244 11842 8536 2022-10-10T19:12:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q14773]] wikitext text/x-wiki [[Sonia Chan]] '''[[q: Sonia Chan | Sonia Chan]]''' (陳海帆; Chen Hǎifān; amụrụ ya na Desemba,n'afo 1964 bụ onye ọchịchị [[w: Macau | Macau]]. Ọ bụ [[w: Secretariat for Administration and Justice (Macau) | Secretary maka nchikwa na ikpe ziri ezi]] site na 20 Desemba 2014 ruo 19 Desemba 2019. ==Okwu okwụrụ== * [[q:Universal suffrage|Nhoputa zuru uwa onu]] bụ otu ụdị [[q:Democracy|ochichi onye kwuo uche ya]], ma ọ na-abụghị naanị ụzọ nke ochichi onye kwuo uche. ** Sonia Chan (2019) e zoro aka na "[https://macaudailytimes.com.mo/secretary-sonia-chan-backed-into-corner-over-political-reform.html Secretary Sonia Chan kụziri n'ime Nkuku N'ime Political Reform] "on '' Macau Daily Times '', 7 August 2019. ==Njịko mkpụga== Edemede [[w:Sonia Chan|Sonia Chan]] na Wikipedia Bekee. {{DEFAULTSORT: Chan, Sonia}} 9tw2qos8dg4f9sn8v4lcpxw96j4y5gm Sonja Eggerickx 0 2245 18209 11843 2024-03-03T10:14:01Z Makaava Donner 689 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sonja Eggerickx (2011, cropped).JPG|thumb|Sonja Eggerickx (2011)]] '''[[w:Sonja Eggerickx|Sonja Albertine Jeannine Eggerickx]]''' (born 8 February 1947) bụ onye Belgian Secular Humanist bụ onye isi nke Humanists International (nke bụbu International Humanist and Ethical Union). ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọtụtụ mba anaghị asọpụrụ ikike ndị na-ekweghị na Chineke na ndị na-eche echiche n'efu n'agbanyeghị na ha ebinyela aka na nkwekọrịta UN ka ha na-emeso ụmụ amaala niile otu ha. **Na akụkọ Freethought Report 2013 nke International Humanist and Ethical Union (IHEU) wepụtara. Dịka ekwuru na [https://www.reuters.com/article/us-religion-atheists/atheists-face-death-in-13-countries-global-discrimination-study-idUSBRE9B900G20131210 Ndị ekweghị na Chineke na-eche ọnwụ ihu na mba iri na atọ, ọmụmụ nke ịkpa oke zuru ụwa ọnụ] (December 10, 2013) nke Robert Evans dere, Reuters ==Njikọ Mpuga== * [[W:Sonja Eggerickx|Sonja Eggerickx]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Sonja Eggerickx|Sonja Eggerickx]] na Wikimedia Commons * [http://freethoughtreport.com/wp-content/uploads/2013/07/FOTReport2013.pdf 2013 Freedom of Thought Report] {{DEFAULTSORT:Eggerickx, Sonja}} 91ilyjwkobqflvc22o3dv348rjcr8eu Sonny Terry 0 2246 11844 8544 2022-10-10T19:12:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q781878]] wikitext text/x-wiki == Sonny Terry == Saunders Teddell, ma ọ bụ Saunders Terrell (ma ọ bụ ụdị ndị ọzọ, isi mmalite dị iche) (October 24, 1911 - Maachị 11, 1986), nke a maara dị ka Sonny Terry, bụ onye America Piedmont blues na onye na-egwu egwu. == Ihe ndi okwuru == * Ị ga-emeghe uche gị. Enwere m mmasị ikwupụta onwe m n'ụzọ miri emi. Ọ bụ egwu kacha nso na mmadụ anyị - ọ dị ka egwu ndị mmadụ na-esi na omenala pụta. * N'ụbọchị ha ka m nwụrụ ozugbo -- ewezuga harmonica m. Ọ dị ka enyi m na-anaghị eme ihe ọjọọ ma m ga-ahụ ma ọ bụ na m gaghị ahụ. * Ọ dị mfe ịmụta. Ma siri nnọọ ike ịmụta. * Ọ bụrụ na okwu bụ ego, ị ga-abụ nde mmadụ. Ọ bụrụ na echiche nwere ike igbu mmadụ, agaraghị enwe onye ebe a. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/14540-Sonny_Terry 5653s7qg2zulj2tyrwm9p8vstlns5vo Sophie Ndaba 0 2247 11845 8547 2022-10-10T19:12:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18217547]] wikitext text/x-wiki == Sophie Ndaba == Sophie Lichaba (amuru 29 June 1973), née Mphasane, onye bubu Sophie Ndaba, bu onye omere South Africa. Ọ gbara Queen Moroka na ọgbọ ncha. == Ihe ndi okwuru == * Nọgide na-eme ka ndepụta ahụ dị ọhụrụ. Ị nwere ike inwe chioma. * Anyị niile bụ ndị Africa. Ọ bụghị naanị n'ihi na anyị nwere 'Africa' n'aha obodo anyị, mana n'ihi na anyị niile bụ ụmụnne na ụmụnna nwanyị. * Agụmakwụkwọ kwesịrị ịbụ ihe kacha mkpa maka ọdịnihu dị mma ọ bụla. * Ha na-eti mkpu ọdịda m ma na-atụgharị ihe m rụzuru. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=13 7oiepl9vhvxslvoovduegr6h5emd6i3 Sound Sultan 0 2248 11846 8550 2022-10-10T19:13:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7564718]] wikitext text/x-wiki == Sound Sultan == Sound Sultan (amụrụ Olanrewaju Abdul-Ganiu Fasasi; Nọvemba 27, 1976 - Julaị 11, 2021) bụ onye na-agụ egwu na Naịjirịa, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ ọchị na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Ị naghị akpọ m asị; ị marala m nke ọma. * Biko akwụsịkwala ịrọ nrọ, mana teta ma nweta ya. * Ọganihu abụghị naanị maka ọganihu, ọ bụkwa maka ijide n'aka na ị meghị ihe ọ bụla n'oge gara aga nke nwere ike igbochi gị azụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sound-sultan/1084/ dk9qo4cj2xbyqpw95urlrn3evhmfc04 Spaceship Earth 0 2249 8555 8554 2022-10-10T11:41:11Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Apollo 8 Image of the Earth (AS08-16-2596).jpg|thumb|<center>''Spaceship Ụwa'''</center>]] '''[[w: Spaceship earth|Spaceship Earth]]''' (ma ọ bụ '''Spacecraft Earth''' '''Spaceship Planet Earth''') bụ [[w:Ụwa |nyocha ụwa]] na-agba onye ọ bụla ume na [[ w: ụwa|Ụwa]] ime ihe dị ka ndị ọrụ nkwekọrịta na-arụ ọrụ maka ọdịmma ka ukwuu. == Okwu okwuru == * N’ezie, anyị na-eru ọgwụgwụ nke oge ịgbasawanye mmadụ. ...Mmadụ enweela ebe ọ ga-aga... ebe ọ ga-akpọku ya dị ka ala nkwa na-amaghị nwoke. ... Foto nke ụwa nke ndị na-enyocha mbara igwe nọ na gburugburu ọnwa na-anọchi anya njedebe nke oge a. ... Ụwa bụ obere oghere mara mma, niile na-acha anụnụ anụnụ na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na ọcha, nwere ụkpụrụ igwe ojii baroque ... na amaghị ebe ọ na-aga. Ọ na-ejupụta nke ọma na ihe onwunwe ya karịa oke.<br /> Nsogbu nke oge a bụ nke mgbanwe site na Great Plains na mbara igwe ma ọ bụ ihe [[w: Barbara Ward, Baroness Jackson nke Lodsworth|Barbara Ward]] na m na-akpọ mbara igwe ụwa. ...[W] ga-emepe emepe akụ na ụba cyclical nke mmadụ nwere ike ijikwa ọnọdụ dị mma. ...[E]chiche nke [[w:Gross domestic product|GNP]] na-ada nnọọ. ...Nke a bụ mgbanwe dị mkpa na nghọta mmadụ, ọ ga-achọkwa mgbanwe nke usoro ụkpụrụ omume, okpukperechi, na mba nke nwere ike bụrụ ihe na-akpasu iwe. ... Ọ bụrụ na ụwa dum tolitere n'ụkpụrụ America n'otu abalị, anyị ga-agwụcha ihe niile na 100 afọ.<br /> Mmepe akụ na ụba ... ga-ebute ọdachi ikpeazụ ma ọ bụrụ na anyị ewere oge a na akụkọ ihe mere eme nke mmadụ dị ka ohere. ime mgbanwe na mbara igwe ụwa. ... Anyị ga-achọ ebumnuche maka ọkwa dị ala nke uto, n'ihi na usoro cyclical na-efu karịa ihe a na-enweta. ...Echiche na anyị na-abanye n'ime ụwa nke nwere oke nchekwa na enweghị mgbalị bụ ihe efu. ** [[W:Kenneth Boulding | Kenneth E. Boulding]], "Egwuregwu na-atọ ụtọ na nnukwu ngwaahịa mba: Ọrụ nke ndị na-egosi na-eduhie eduhie na amụma ọha" '' Environment and Society: A Book of Readings on Environmental Policy, Attitudes, and Values '' (1974) ed., Robert T. Roelofs, [[w:Joseph N.Crowley|Joseph N. Crowley]], Donald D. Hardesty, [https://archive.org/details/environmentsocie0000roel/page/131/mode/1up pp. 131-136.] * Ndị na-eto eto na-ajụkarị ihe ọ dị ka ịnọ n'ụgbọ mmiri ... Ọfọn, gịnị 'ọ na-adị'? N'ihi na nke ahụ bụ ihe ị na-na. Ụwa bụ ụgbọ mmiri pere mpe na-efegharị na mbara igwe. Ụgbọ mmiri a bụ nke a haziri nke ọma nke na anyị enweela ụmụ nwoke nọ n'ụgbọ mmiri ebe a ihe dị ka nde afọ abụọ na-amụpụta onwe ha, n'ihi nguzozi nke gburugburu ebe obibi ... ahịhịa niile na-eku ume [na-ekupụ] gas niile nke anụ mammal chọrọ. na ụmụ anụmanụ niile na-enyefe gas niile nke ahịhịa chọrọ ... ** [[W: Buckminster Fuller|Buckminster Fuller]], okwu ngụsị akwụkwọ n'ụlọ akwụkwọ nwa nwanne ya nwanyị Kariska, dị ka Athena V. Lord si kwuo, '' Pilot for Spaceship Earth: R. Buckminster Fuller, Architect, Inventor, and Poet '' (1978) p. 139. * Ọ bụ ụgbọ mmiri a na-ekwo ekwo nke ọma, bụ́ nke anyị na-esi na ya na-agafe mbara igwe. Ọ bụrụ na achịcha na beef n'elu oche yiri ka-eto eto ụkọ, ma anyị na-emeghe a onu na e nwere ọhụrụ ọkọnọ, nke tupu anyị mgbe rọrọ. Na nnukwu iwu maka ọrụ nke ndị ọzọ na-abịara ndị na-ekwe ka hatches meghere ka ha kwuo, "Nke a bụ nke m!" ** [[W: Henry George|Henry George]], ''[[w: ọganihu na ịda ogbenye|Ọganihu na Ịda Ogbenye]]'' (1879) * Ruo n'oge na-adịbeghị anya, [[w:Economics|ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba]] enwebeghị nchegbu banyere nsogbu gburugburu ebe obibi nke mmepe ụlọ ọrụ na-akpata. ...[o] ole na ole ndị ọkachamara n'ihe banyere akụ na ụba ... ndị na-ada ụda mgbe niile ... na-esi na isi mmalite. Nchegbu ndị a [[w:Humanism|humanist]] dị ka ọpụla n'ụdị mgbe afọ [[w:classical Economics]] gasịrị. Ọbụlagodi ụdị nyocha nke usoro akụ na ụba nke oge a yiri ka ọ na-ahọrọ iwepụ echiche ndị a site n'ileghara ha anya kpamkpam ma ọ bụ site n'ikpuchi ha na ngalaba nke ha, nke a na-akpọ "akụnụba [[w: Externality | externalities]]." ...N'afọ ndị na-adịbeghị anya, nchegbu banyere ihe ndị a ... mpụ amụbawo. Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na-amalite itinye n'ime ihe ndị bụ isi. ... A na-agbali ọbụnadị ịgbatị usoro ihe omume iji tinye mgbanwe na gburugburu ebe obibi nke ọrụ akụ na ụba kpatara ... ibi na 'ụgbọ mmiri mbara ala' nke ihe ntinye na ntinye, ihe niile mbụ na ihe mkpofu ikpeazụ, ga-azarịrị. ...[m]gbe a na-eweghachi ihe ndị ahụ n'ụdị anwụrụ ọkụ, nsị, ihe mkpofu, junk, okpomọkụ, mkpọtụ, na ụdị dị iche iche nke gas na-emerụ ahụ ... mgbanwe ahụ adịghị adịkarị mma. ...[O]bere mmepụta nke dị mkpa iji nọgide na-enwe ọganihu zuru oke, ọ ka mma. Akụ na ụba [[w:Efficiency|arụ ọrụ nke ọma]] akụ na ụba bụ nke na-enweta nnukwu nsonaazụ na obere mbọ. Ụlọ ọrụ ndị ọzọ, ogbunigwe ndị ọzọ, ọtụtụ azụmahịa, ọrụ ndị ọzọ, na ihe ndị e ji azụ ahịa anaghị ebutekarị ọdịmma ... n'ihi na ihe ndị a na-apụtakwa mbibi nke ihe ndị sitere n'okike na ịkwakọrọ ihe ndị gbara anyị gburugburu. ** Martin Gerhard Giesbrecht, '' Evolution of Economic Society: Okwu Mmalite nke Economics '' (1972) Ch. 10, Akụkụ Ọhụrụ nke Akụ na ụba Tozuru okè, [https://archive.org/details/evolutionofecono0000gies/page/321/mode/2up p. 321-322.] * Ọ bụghị nanị na mbara mbara ụwa ka e gosipụtara ma mekwara mgbanwe dị mkpa na echiche nke ndụ na mbara ala dị n'ụwa nke wetara ọchịchị ọhụrụ na ọhụụ nke ịrụ ọrụ nke ọma. Spaceship Earth pụtara ihe iyi egwu dị n'ụwa dị ka ebe obibi sitere n'okike, mana o mekwara atụmanya maka sayensị na teknụzụ iji wepụta 'atụmatụ maka nlanarị', jiri ike were dochie [[w: biosphere|biosphere]] nke ụwa [[wikt:surrogate# Adjective|onye nnọchi]] oghere n'ebe ndị ọzọ. ...[ọ] tu ìgwè kpakpando akụkọ ihe mere eme gburugburu... 1970... nwere ike mara site na nkwụsị nke ọchịchọ nke [[w:Spaceflight|ụgbọ elu oghere]], na-ebili [[w:Environmentalism|nchegbu gburugburu ebe obibi]], [[w: agha nzuzo|Agha Nzuzo]] esemokwu, nghọta nke ọhụrụ [[wikt:globalism#Noun | interdependence zuru ụwa ọnụ]], na... ikike a na-enwetụbeghị ụdị ya maka itinye aka na mbibi - site na nkà mmụta sayensị na nkà na ụzụ. ... Ọhụrụ na 1960s abụghị ihe gbasara gburugburu ebe obibi kama echiche nwere nchekwube nke inwe ike ịgbanwe ọnọdụ ọjọọ nke ụwa ka ọ bụrụ ọdịnihu dị mma nke ndị ọkà mmụta sayensị na ndị injinia zubere. ...[R] uo ngwụcha 80s ... Spaceship Ụwa abụghị nanị ihe atụ iji gosipụta adịghị ike nke mbara ala; kama... akụkụ dị iche iche jikọtara ya na mmachi na oke mmadụ nke ụwa. Ụgbọ elu ụwa ghọrọ akụkụ bụ isi nke [[w:Mythology|akụkọ ifo]] iji gosipụta nsogbu nke mmechi ụwa nke ọma na ịtụpụta atụmatụ na ngwọta nke mgbapụ. ** Sabine Höhler, '' Spaceship Earth in the Environmental Age, 1960-1990'' (2015) 1, Ike: Gburugburu Ebe Obibi na narị afọ nke oghere. * Gịnị bụ mmadụ? Dị ka "Homo sapiens" ọ na-enweta nsogbu nke gburugburu ebe obibi na ndị ọzọ Spaceship Earth: ma dị ka "imago Dei" naanị ya maara ya, na-ede akwụkwọ na iwu gbasara ya, ma nwee ike ikpe ekpere maka anụ oriri. na ibe ya e kere eke. ... Onye na-ede akwụkwọ bụ H. Paul Santmire na-etinye ọkara nke abụọ nke olu ahụ na arịrịọ na-enweghị mmasị maka nhazigharị na ụkpụrụ mmadụ n'oge a dị oke egwu na ndụ ndụ mmadụ. Okwu ahụ, ọ na-ekwu, bụ ... nlanarị nke mmadụ. ... Iche echiche na gburugburu ebe obibi ... na-akpọ maka nhazigharị nke ụzọ ndụ anyị dum. ... Ngwọta ozugbo gụnyere nkwụsi ike na mbelata mmụba nke ọnụ ọgụgụ mmadụ, mbelata nke ukwuu n'ihe ndị na-adịghị mkpa maka uto akụ na ụba, nnukwu mmemme maka imegharị ihe na njikwa mmetọ, ngbanwe nke imekọ ihe ọnụ maka asọmpi dị ka ụkpụrụ ndụ obodo na-achị. na ikesa akụ na ụba nke ọma. ...Chaplain Santmire na-akpọ oku maka ịnakwere ihe ọma zuru ụwa ọnụ iji jee ozi dị ka mmanụ bara uru maka ndị omume bi na Spaceship Earth. ** William H. Lazareth, Okwu mmalite nke ''Ecological Renewal'' (1972) nke Paul E. Lutz, H. Paul Santmire, [https://archive.org/details/ecologicalrenewa0000lutz/page/n12/mode/1up pp. .xi-xiii.] * Okwu Bucky "Spaceship Earth" weghaara echiche ọ bụghị naanị nke ndị na-eto eto gụsịrị akwụkwọ kamakwa n'echiche nke ụwa. Ndị mmadụ na-ejikarị ya eme ihe taa. Nke kachasị mkpa bụ na echiche anyị gbasara ụwa, atụmatụ anyị na ntụzịaka anyị maka odinihu, na nghọta anyị gbasara eluigwe na ụwa emetụtala nke ọma site n'iji echiche Bucky a. ** Athena V. Lord, '' Pilot for Spaceship Earth: R. Buckminster Fuller, Architect, Inventor, and Poet '' (1978) p. 139. * Ndụ nke ndị na-enyocha mbara igwe 3½ ijeri nọ n'ụgbọ mmiri Spaceship Ụwa dị nnọọ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe ize ndụ taa dị ka ndị ikom nọ n'ụgbọ ahụ [[w: Apollo 13|Apollo 13]] nọ na 1970. Otú ọ dị, ihe mgbagwoju anya nke ihe atụ a bụ na anyị ... enweghị ebe ọ bụla. ọzọ na-aga... Anyị ga-amalite na-emeso anyị spaceship n'ime nke a onodu. ... iji akụ ịnweta anyị nke ọma na nke ọma dị mkpa. Idobe ngwakọta ikuku oxygen, carbon dioxide, na nitrogen kwesịrị ekwesị dị oke mkpa. A ga-eweghachite ihe ndị nwere ike imegharịgharị dị ka mineral, gas, na mmiri n'usoro ha n'ụdị a ga-eji megharịa. A ga-ekpochapụ ihe mkpofu siri ike n'ime ụgbọ mmiri ... a ga-ekpochapụ nke ọma ... n'ụdị nke nwere ike imebi site na ihe ndị na-emebi emebi ka ihe ndị dị otú ahụ ghara ịkwakọba. ...Na nkenke, a ga-edobe gburugburu ebe ụgbọ elu ahụ n'usoro, guzozie n'usoro, na ịrụ ọrụ nke ọma. ... na-adịkarị, oke mmadụ dị ize ndụ karịa arụ ọrụ nke ọma ... usoro nkwado ndụ ... Anyị nwere ike iweghachi gburugburu ebe ọrụ nka ma ọ bụrụ na anyị ghọtara nke ọma ọ bụghị naanị usoro ya, ihe kpatara ya na mmetụta ya, kamakwa ihe niile. ramifications nke mgbalị anyị na mweghachi… [na] nke ime ime-arụ ọrụ anụ ahụ ==Njikọ Mpụga== [[W: Spaceship Earth|Spaceship Earth]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Spaceship Earth|Spaceship Earth]] na Wikiquote. 88kx13q9olvtr6lhp9nbrf31p91vj06 St. Lucia (musician) 0 2250 8557 8556 2022-10-10T11:41:11Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == St. Lucia (Musician) == Jean-Philip Grobler (1983), mara maka ọrụ egwu ya St. Lucia, bụ onye South Africa na-abụ abụ na onye na-egwu egwu dabere na Konstanz, Germany. == Ihe ndi okwuru == * Anọ m na-ese ma na-agba agba mgbe niile. Enwere m nnukwu mmasị maka nka na ihe ọ bụla metụtara nka masịrị m. * O nwere ike iju gị anya ịmara na m na-etolite, achọrọ m ịbụ onye na-ede akwụkwọ ụmụaka. * Achọpụtara m na ụbọchị ndị a, ndị mmadụ anaghị achọ iwepụta oge iji nwee ihe ịga nke ọma. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/91013-St_Lucia aesikn7sz43ojr2qcvwubvm3s786ds2 Stacey Abrams 0 2251 11847 8560 2022-10-10T19:13:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7595813]] wikitext text/x-wiki [[Stacey Abrams]] '''Stacey Abrams''' Stacey Yvonne Abrams bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye ọka iwu, onye na-akwado ikike ịtụ vootu, na onye ode akwụkwọ jere ozi na Houselọ Ndị Nnọchiteanya Georgia site na 2007 ruo 2017, na-eje ozi dị ka onye ndu pere mpe site na 2011 ruo 2017. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *'Ihe mbụ bu ụzọ' nwere ike ịbụ ihe na-adịghị mma, mana ọ bara uru nke pụtara ibute ihe kacha gị mkpa na ikwere na ọ nweghị azịza na-ezighi ezi. <ref>https://www.brainyquote.com/authors/stacey-abrams-quotes</ref> ===Ebenside=== bzwh6ito6dd8rsnqeoc34pzodsy7gnk Stacey Dash 0 2252 11848 8563 2022-10-10T19:13:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q454328]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Stacey Dash by Gage Skidmore.jpg|thumb|Stacey Dash na 2016]] ''[[w:Stacey Dash|Stacey Lauretta Dash]]''' (Jenụwarị 20, 1967 –) bụ onye omere na ihe ngosi okwu America. == Okwu Ndi okwuru == *"Dr. King kwuru na ya nwere nrọ na ANYỊ ga-eru n'ala ahụ e kwere ná nkwa. Ọfọn, anyị nọ ebe a. Naanị anyị ga-ebi ya. Site na ịrụsi ọrụ ike na ijere mmadụ ibe anyị ozi, anyị nwere ike nweta ya. Na America, e nwere ezuru ịgagharị." ** [http://www.patheos.com/blogs/staceydash/2015/05/hello-world/#more-1 Nnọọ na blọgụ m!!] (Mee 11, 2015) *"Chineke gwara m okwu na Chineke gwara m, "Debe nwa gị nwoke," M mere wee zọpụta ndụ m, nwa m nwoke zọpụtara ndụ m, A sị na m nwere nwa m nwoke, eleghị anya m gaara anwụ ugbu a." ** [http://www.etonline.com/news/190126_stacey_dash_says_not_having_an_abortion_saved_my_life_exclusive/ EXCLUSIVE: Stacey Dash na-ekwu na ọ bụghị ime ime 'zọpụtara' ndụ ya, na-ekpughe na ọ na-ezere mmekọahụ, tupu alụmdi na nwunye 2016] ==Njikọ mpụga== [[W:|Stacey Dash]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Stacey Dash]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Dash, Stacey}} coots51rox424ipnnh8h9bu16ga3e6j Starhawk 0 2253 11849 8568 2022-10-10T19:13:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272205]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Starhawk 2.JPG|thumb|Ahụrụ m afọ ole na ole sochirinụ dị ka ihe dị oke mkpa na mgbanwe nke omenala anyị pụọ n'okpukpe ọnwụ nke nna ochie wee banye n'ịhụnanya ndụ, okike site n'ụkpụrụ ụmụ nwanyị.]] '''[[w:Starhawk|Starhawk]]''' (amụrụ '''Miriam Simos''' na [[17 June]] [[1951]]) bụ onye odee Amerika, onye na-akwado mmekọrịta mmadu na onye ọgọ mmụọ na ọdịnala [[w:Reclaiming|Mweghachi]] ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Double-alaskan-rainbow.jpg|thumb|Ogologo ụra nke chi nwanyị akwụsịla. Ka a kpọtee ya n'ime obi anyị niile - izute anyị, nwee obi ụtọ, na nke agọziri agọzi.]] [[Usòrò:Sun-halo-roscoff.jpg|thumb|Ime mmụọ na-amali ebe sayensị na-enweghị ike iso ya, n'ihi na sayensị ga-anwale ma tụọ ya mgbe niile, na ọtụtụ n'ime eziokwu na ahụmahụ mmadụ bụ enweghị atụ.]] * '''Onye ọ bụla nwere ikike iche echiche nke ya gbasara emume, yana ịma mma nke ya. Enwere opekata mpe otu oku n'ememe ọ bụla nke m nwere ike ime n'onwe m.''' * Mmiri ahụ anyị ji n'ịdị nsọ abụghị ihe oyiyi nkịtị ma ọ bụ echiche efu nke Mmiri, kama ọ bụ ezigbo ihe anyị kwesịrị ịṅụ na ịsa ahụ ma too n'ubi anyị, nke na-enye ebe obibi dị oké mkpa maka azụ na osisi na ọtụtụ puku ihe ndị ọzọ e kere eke, nke bụ ọbara ndụ nkịtị nke ụwa. * Ngwá ọrụ anwansi anyị na nghọta anyị, mmata anyị nwere maka ume na ndị mmekọ na ọtụtụ akụkụ, nwere ike ime ka anyị dịkwuo omimi ma mee ka anyị mata ọrụ anyị. Ọzọ kwa nsonye anyị nwere ike ime ka anwansi anyị dịkwuo omimi, site n'ịgba anyị ume ịmepụta ememe nke na-ekwu maka ezigbo ihe ịma aka anyị na-eche ihu n'ụwa, na-enye ọgwụgwọ na mmeghari ọhụrụ anyị kwesịrị ịnọgide na-arụ ọrụ, na obodo nke ghọtara na mmụọ na omume bụ otu. * Sistemu anaghị agbanwe ngwa ngwa. Sistemu na-agbalị idobe onwe ha, ma chọọ nhata. Iji gbanwee usoro, ịkwesịrị ịkwanye ya, mebie nhata ahụ. Nke ahụ na-achọkarị esemokwu. Nye m, esemokwu bụ ebe ime mmụọ miri emi. Ọ bụ ebe ike dị elu ebe ike na-ezute ike, ebe mgbanwe pụrụ iche nwere ike ime. * '''Enwere oge mgbe ọ na-ekwesịghị ekwesị inwe mmetụta zuru oke. Ugbu a bụ otu n'ime ha. Dị ka okwu na-aga, "Ọ bụrụ na iwe adịghị ewe gị, ị naghị ege ntị.''' Nke a apụtaghị na anyị kwesịrị ịdị na-ewekarị iwe ma ọ bụ nọrọ na mkpasụ iwe ma ọ bụ obi amamikpe. Ọ pụtara na anyị kwesịrị iji ngwa anwansi anyị wee hụta eziokwu dị oke egwu na-eche anyị ihu, nabata mmetụta anyị ma bufee ha n'ime ume anyị chọrọ maka mgbanwe. * '''Ime mmụọ na ememe abụghị ihe e wepụrụ n'ụwa, kama ọ na-agbakwụnye n'ime ya.''' A tọrọ ntọala [[w:Reclaiming|Mweghachi]] na ndabere n'ụwa, nke na-ajụ nkewa n'etiti mmụọ na ihe, na-ekwukwa ọdịdị na anụ ahụ, ụwa ihe dị ka ihe dị nsọ na mmụọ. ==Njikọ Mpuga== * [[w: Starhawk|Starhawk]] na Wikipedia bekee * [http://www.starhawk.org/ StarHawk's Home Page] * [http://www.beliefnet.com/author/author_117.html Starhawk at Belief.net] *[http://www.reclaiming.org/ Reclaiming] * [https://web.archive.org/web/20140928003102/http://www.starhawk.org/pagan/activist_spirituality.html Toward an Activist Sprituality (October 2003)] 3keqtjr4wi0154ru28dz2gg68urkobs Stella Damasus 0 2254 11850 8571 2022-10-10T19:13:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7607054]] wikitext text/x-wiki == Stella Damasus == Stella Damasus (amuru Eprel 24, 1978) bu onye omere na onye na-agụ egwu na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ịchọrọ nsonaazụ dị iche, dịrị njikere ịnabata mgbanwe. * Ọbụna na mkpọtụ gburugburu onye na-eme ihe nkiri, ị ghaghị ịhazigharị ihe niile ma lekwasị anya na ịnọ n'oge. * N'agbanyeghị otú anyị si ele anya n'ọdịdị anụ ahụ anyị; anyị ga-echeta na mma mpụga na-ada ada. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/stella-damasus/891/ 17b2zfjcis1vxj0oaex8nmrp4xchsvk Stella Gibbons 0 2255 11851 8574 2022-10-10T19:13:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1252645]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Stella-gibbons-web.jpg|thumb|right|Ihe osise Gibbons]] ''[[w:Stella Gibbons | Stella Gibbons]]''' (5 Jenụwarị 1902 - 19 Disemba 1989) bụ onye edemede Bekee, onye nta akụkọ, onye na-ede uri na onye ode akwụkwọ mkpụmkpụ. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w: Ugbo Nkasi obi | Ugbo Nkasi Obi]]'' (1932) === *"Ndụ onye nta akụkọ dara ogbenye, jọrọ njọ, obi ọjọọ na mkpụmkpụ. Otú ahụ ka ọ dịkwa ụdị ya." ** Okwu mbu. ** Cf. [[W: Thomas Hobbes|Thomas Hobbes]] - "ndụ nke mmadụ, onye naanị ya, ogbenye, obi ọjọọ, onye nzuzu, na mkpụmkpụ", na ''Leviathan'' (1651), Pt. I, Ch. 13. *"Agụmakwụkwọ ndị nne na nna nyere Flora Poste dị oke ọnụ, egwuregwu na ogologo oge; na mgbe ha nwụrụ n'ime izu ole na ole nke ibe ha n'oge ọrịa kwa afọ nke influenza ma ọ bụ Spanish Plague nke mere n'afọ nke iri abụọ ya, a chọpụtara na ọ nwere nkà na amara ọ bụla ma e wezụga nke ịkpata ihe e ji ebi ndụ." ** Isi nke 1. *"Otú ọ dị, Flora ketara nna ya ọchịchọ siri ike na nne ya ketara nkwonkwo ụkwụ dị gịrịgịrị. Nke ahụ enwebeghị nsogbu site n'inwe ụzọ nke ya mgbe niile ma ọ bụ nke ọzọ site n'egwuregwu ime egwuregwu ime ihe ike nke a manyere ya isonye na ya, mana ọ chọpụtara na nke ahụ ezughị oke dị ka ngwa iji nweta ego ya." ** Isi nke 1. *"... n'agbanyeghị na a ka nwere ajọ mbunobi na-enweghị isi megide mmadụ ibi ndụ n'ebe ndị enyi ya nọ, ọ dịghị ókè mmadụ nwere, ma ọ́ bụghị site n'obodo ma ọ bụ akọnuche nke ya, ruo ókè mmadụ pụrụ ịmanye ndị ikwu ya." ** Isi nke 1. *"Site na Chineke, [[w:D.H Lawrence|D. H. Lawrence]] kwuru eziokwu mgbe o kwuru na a ga-enwerịrị obi mgbakasị ahụ́, nke gbara ọchịchịrị, nke gbagọrọ agbagọ, obi ilu n'etiti nwoke na nwanyị, oleekwa otú ọzọ a pụrụ isi nweta nke a ma ọ́ bụghị n'alụmdi na nwunye dị ogologo?" ** Isi nke 20. ==Njikọ mpụga== [[W: Stella Gibbons|Stella Gibbons]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Stella Gibbons|Stella Gibbons]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Gibbons, Stella}} [[Òtù:we/ig]] pzlhffnz02k9brnwpgn9xcbu15dayzp Stella Kyriakides 0 2256 11852 8579 2022-10-10T19:13:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47545922]] wikitext text/x-wiki [[Wq/ig|Stella Kyriakides|Stella Kyriakides]] [[Usòrò:Stella Kyriakides (2019).jpg|thumb|Stella Kyriakides in 2019]] Stella Kyriakides (Grik: Στέλλα Κυριακίδου, Stella Kyriakidou; amụrụ 10 Maachị 1956) bụ ọkà n'akparamàgwà mmadụ nke Saịprọs na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke otu pati Democratic Rally Conservative nke na-eje ozi dị ka European ==Okwu ndi okwuru== * Anyị kwesịrị iwulite European Health Union siri ike. Iji wusie nkwadobe nsogbu anyị na njikwa ihe egwu ahụike gafere oke ala. O dokwara anya karịa mgbe ọ bụla na anyị aghaghị ịtụle ajụjụ ahụ ===Edensibia=== * [https://mobile.twitter.com/skyriakideseu/status/1306142592019714053] p75frjy9o38bgquiwq3fg60qhwruvuh Stephanie Mills 0 2257 11853 8582 2022-10-10T19:13:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q457850]] wikitext text/x-wiki == Stephanie Mills == Stephanie Dorthea Mills [ (amuru March 22, 1957) bu onye America na-abụ abụ na onye edemede. == Ihe ndi okwuru == * Anyanwụ bụ nanị ihe na-emepụta ngwá agha nuklia dị nchebe, dị ka ọ dị ihe dị ka nde kilomita iri itoolu na atọ site n'ebe ahụ. * Nke a bụ ihe na-amasị m ime. Enwetụbeghị m ọrụ ọzọ. Ọ na-amasị m ịbụ abụ na ntụrụndụ. * Ọ bụrụ ihe ọkpụkpụ, uri, ma ọ bụ akụkọ jupụtara na nghọta dị egwu… nka na-atachi obi. Ọ na-enye nsogbu ma na-atọ ụtọ, na-akpali, ma na-echetara anyị na ụmụ mmadụ nwere ike ịgbakwụnye na nchikota nke ịma mma ụwa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24298-Stephanie_Mills bn8rpn3174xozci4s5x9kyrk3b5qzqd Stephanie Okereke Linus 0 2258 11854 8585 2022-10-10T19:13:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q538774]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sokereke.jpg|thumb|"Uto bụ usoro nke nwayọọ nwayọọ na ị ga-achọsi ike maka ya kwa ụbọchị. Nke a ga-enwerịrị mkpebi siri ike iji nwee ihe ịga nke ọma."]] ''[[W:Stephanie Okereke Linus|Stephanie Okereke Linus]]''' (a mụrụ 2 Ọktoba 1982) Stephanie Okereke Linus bụ onye ome ejije Naijiria, onye ntụzi ihe nkiri na ihe nlere anya. Ọ natala ọtụtụ ihe nrite na nhọpụta maka ọrụ ya dị ka onye na-eme ihe nkiri, gụnyere 2003 Reel Award for Best Actress, 2006 Afro Hollywood Award for Best Actress, na nhọpụta atọ maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma na onye ndu na Africa Movie Academy Awards na 2005. , 2009 na 2010. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ikwenye siri ike na Chineke enyela gị ikike niile ị chọrọ, ị nwere ike ịbụ ihe ọ bụla ịchọrọ ịbụ." **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) * "Uto bụ usoro nke nwayọọ nwayọọ na ị ga-achọsi ike maka ya kwa ụbọchị. Nke a ga-enwerịrị mkpebi siri ike iji nweta ihe ịga nke ọma." **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) * "Iji wee nwee ihe ịga nke ọma n'ihe ọ bụla, ị ga-ebu ụzọ hụ ihe ị na-eme n'anya ma nwee mmasị siri ike maka ya. I kwesịkwara ịzụlite nkà gị, ịgụ akwụkwọ n'ọtụtụ ebe, mụọ ọrụ gị, ma nọgide na-esetịpụrụ onwe gị ihe mmepụta buru ibu. " **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) * "Mgbe ndị mmadụ na-ekiri ihe nkiri dị mma nke nwere ozi ọma, ihe na-esi na ya pụta bụ otu ihe ahụ n'ebe nile." **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) * "Nkà nwere nnukwu ọrụ ọ ga-arụ na ọha mmadụ ma nwee ike bụrụ ihe na-eme ka mgbanwe na ịdị mma ma ọ bụrụ na ejiri ya mee ihe n'ụzọ ziri ezi." **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) * "Ihe m chere na anyị nwere ike ime nke ọma na Nollywood bụ, melite ogo ọdịnaya anyị. Anyị ekwesịghị imebi ụkpụrụ n'ụzọ ọ bụla." **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) * "Ihe nkiri na-abụkarị ụgbọ ala zuru oke iji nye mmụta gbasara ihe gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ịkpali mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị." **[https://www.huffpost.com/entry/exclusive-interview-with-_37_b_11591236] N'oge a gbara ajụjụ ọnụ (December 6 2017) ==Njikọ mpụga== [[W:|Stephanie Okereke]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:|Stephanie Okereke]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Okereke Linus,Stephanie}} e1n793g2aqsv5qq4p96k2yx3pl8sp3b Stephen Corry 0 2259 11855 8589 2022-10-10T19:13:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7608954]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Survival Stephan Corry.jpg|thumb|Stephen Corry]] '''[[w:Stephen Corry|Stephen Corry]]''' (a mụrụ 1951) bụ onye Britain na-ahụ maka [[w: indigenous rights|ikike ụmụ amaala]], amara dị ka CEO nke [[w:Survival International| Survival International]], nke ọ na-edu kemgbe 1984. Na 1993 ọ ghọrọ onyeisi oche nke [[w: Free Tibet Campaign | Free Tibet Campaign]] ma nọgide na ya. == Okwu okwuru == * Afọ iri abụọ gara aga, anyị nụrụ ọtụtụ amụma na ọ dịghị ndị India ga-ahapụ na Brazil n’ọgwụgwụ afọ iri ahụ. Amụma ndị a jọgburu onwe ha ezighị ezi. Anyị nwere nchekwube ugbu a - anyị nwere olile anya na ezi echiche ga-emeri na mbibi nke ndị agbụrụ na gburugburu ha ga-akwụsị. Ndị agbụrụ ga-alanarị pụọ n'ọgbaghara pụrụ iche - mana ha chọrọ enyemaka nke ndị nwere nchegbu gburugburu ụwa. **[https://web.archive.org/web/20100620115143/http://rightlivelihood.org/survival_speech.html Okwu nnabata maka nrite ndụ ziri ezi], Disemba 9th, 1989 * Mkpakọrịta mụ na ndị ebo Himalaya kwụsịrị echiche m tupu oge eruo. Ọ dịghị onye ka elu ma ọ bụ dị ala. Abụ m mmadụ dị ka ha [...] M bi na ndị na-enweghị ọkụ eletrik ma ọ bụ ụgbọ ala ma ha biri ndụ na-eju afọ. Ha enweghị ụlọ akwụkwọ mana ha bụ ndị nwere ọgụgụ isi. akpịrị na-akpọkwa m nkụ ịghọta na ịmụtakwu banyere ebo ndị nke ụwa. **[https://web.archive.org/web/20171201040235/http://www.mmegi.bw/2004/March/Thursday18/90140841657.html Nghọta n'ime ndụ Stephen Corry], Mmegi Online. Maachị 18, 2004 * Mbibi jọgburu onwe ya nke Gana na Gwi Bushmen ruru na mgbọrọgwụ nke mmadụ ma na-emetụ ọ bụghị naanị mmadụ ọ bụla dị ndụ taa, kamakwa ọgbọ ndị a ka ga-amụ. Ndị Gana na Gwi na-akpọ onwe ha 'ndị mbụ nke Kalahari', ha nwekwara ike ịsị, 'Ndị mbụ nke ụwa'. Ha anọwo ebe a ogologo karịa onye ọ bụla n'ime anyị. Ha bụ ndị ikpeazụ lanarịrịnụ n'ime mmadụ oge a mbụ n'ụwa. Ọ bụghị gọọmentị Botswana ka ọ dịịrị ikpochapụ ha n'akụkọ ihe mere eme, na-enweghị ihe ọ bụla karịa ntuziaka onye isi ala na aka ike na obi ọjọọ na-akwado naanị akụ na ụba maka ndị isi obodo - yana n'ezie ndị nwe De Beers bara ọgaranya. Anyị ga-alụ ọgụ maka ikike Bushmen ịlanarị ogologo oge ọ ga-ewe. Ọ bụrụ na ha efunahụ, mgbe ahụ, anyị ga-ahụ na mpụ ndị wetara ọgwụgwụ na-adịghị ekpochapụ, ma e dere nnukwu n'ime akụkọ ihe mere eme. Ọchịchị narị afọ nke 21 apụghịzi ibibi ebo ụmụ amaala n'enwetaghị ntaramahụhụ. **[http://www.survivalinternational.org/news/1161 Mwakpo dị ukwuu na ikike Bushman], Survival International 12 Septemba 2005 * Ndị mmadụ hà ka ga-eji otu okwu mkparị na-ekwu maka ndị gypsies Europe ma ọ bụ ndị si mba ọzọ kwabata? Ọ bụ n'ezie ihe ochie, narị afọ nke 19 tụgharịrị n'echiche bụ́ na ndị a dị ka ndị nna nna anyị n'ụzọ ụfọdụ, ma ọ bụ azụ azụ. Ọ na-egosi na ha enweghị ọgụgụ isi n'ụzọ ụfọdụ ka anyị nwere; na ha enwebeghị ọganihu dịka anyị nwere. N'ezie, ọ bụ echiche colonial. ** Banyere iji okwu ndị a bụ "oge nkume" na "oge ochie" na-ezo aka na ụfọdụ ụmụ amaala, [http://www.independent.co.uk/news/media/journalists-need-to-leave-the- stone-age-524213.html Ndị nta akụkọ kwesịrị ịhapụ Nkume Age], The Independent, 23 Jenụwarị 2006 * Mgbe ọ bụla ebo ọzọ na-apụ n’anya ma asụsụ ha anwụọ, ụzọ ndụ ọzọ na ụzọ ọzọ isi ghọta ụwa na-apụ n’anya ruo mgbe ebighị ebi. Ọ bụrụgodị na e jiwo ịnụ ọkụ n’obi mụọ ya ma dekọọ ya, asụsụ nke ndị na-asụ ya pụtara ihe dị nta. Asụsụ nwere ike ịdị ndụ naanị ma ọ bụrụ na ndị obodo ya dị ndụ, ma ọ bụrụ na ebo ndị a na-akpakọrịtaghị taa ga-enwe ọdịnihu, anyị aghaghị ịkwanyere ikike ha nwere ịhọrọ ụzọ ndụ ha ùgwù. **[http://www.survivalinternational.org/news/3086 Asụsụ amaala na-anwụ 'otu ugboro kwa izu abụọ'], Survival International 20 February 2008. * N'ọchịchọ na-adịghị akwụsị akwụsị maka ọganihu na ọganihu ihe onwunwe, anyị nwere ike kewapụ onwe anyị n'Ụwa anyị. Ahụrụ m n'ụzọ mmetụta uche nke obi ekele nke ịbụ onye a mgbe ndị India Colombia kelere ndị mbịarambịa n'okporo ámá dị na Bogatá. Ndị agbụrụ bụ mgbama na-enye ìhè mkpa njikọ ndị a dị. Ọ bụrụ na anyị ebibie ha, anyị na-ekpochapụ ọkụ ndị a, wee mee ka ọdịnihu anyị ghara ịbụ nke mmadụ. Ekwenyere m na nlanarị ha, n'ebe dị anya site n'ịbụ ndị na-echegbu onwe ha, bụ otu n'ime ihe kacha mkpa gbasara ọdịmma mmadụ n'oge anyị. **[http://www.survivalinternational.org/weareone Anyị bụ otu: Ememe Ndị agbụrụ] (2009), Mbipụta Quadrille, p. 9 == Njikọ mpụga == [[W: Stephen Corry|Stephen Corry]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Stephen Corry|Stephen Corry]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Corry, Stephen}} 9njayf6xdvb2rqoyccwrqelordypwut Stephen F. Cohen 0 2260 11856 8594 2022-10-10T19:14:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1890361]] wikitext text/x-wiki [[w:Stephen Frand Cohen|'''Stephen F. Cohen''']] (a mụrụ November 25, 1938 – Septemba 18, 2020) bụ onye [[w: professor|ọkammụta]] America na [[w:professor emeritus|professor emeritus] ]] nke [[w:Russian studies | Ọmụmụ Russia]] na  [[w: Princeton university|Princeton University]] na [[w:New York University | Mahadum New York]]. Ọrụ agụmakwụkwọ ya gbadoro ụkwụ na [[w: Russian history| Akụkọ Russia]] na mmekọrịta Russia na United States. ==Nkwupụta okwu== * Ndị Fascist ma ọ bụ neo-Nazi revivalism na-aga n'ihu taa n'ọtụtụ mba, site na Europe ruo United States, mana nsụgharị Ukraine dị mkpa pụrụ iche na ihe egwu. Otu nnukwu, na-eto eto, nke jikere nke ọma n'agha apụtala n'otu nnukwu mba Europe bụ ebe ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Agha Nzuzo ọhụrụ dị n'etiti United States na Russia-n'ezie mmegharị nke na-adịghị agọnahụ Oké Mgbukpọ ahụ ka ọ na-eto ya. **[https://www.thenation.com/article/archive/americas-collusion-with-neo-nazis/ America's Collusion With Neo-Nazis]. "Mba mba" (Mee 2, 2018) *Mbibi nke [[w:Mainstream media | mainstream American press]] mkpuchi [[w: Russia|Russia]], obodo ka dị mkpa na [[w:national security | US national security]], na-aga n'ihu kemgbe ọtụtụ afọ. Ọ bụrụ na mbufịt mbufịt na-adịbeghị anya nke akụkọ na-adịghị mma na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akpasu iwe na akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ ndị na-eduga - karịsịa banyere Olympic Olympics nke Sochi, [[w: Ukraine|Ukraine] na, na-adaghị adaba, [[w:Vladimir Putin | Onye isi ala Vladimir Putin]] - bụ ihe na-egosi, mmejọ mgbasa ozi a. ugbu a juru ebe niile na ọhụrụ norm. **[https://web.archive.org/web/20191213203429/https://www.thenation.com/article/distorting-russia/ Na-agbagọ Rọshịa Olee otú ụlọ ọrụ mgbasa ozi America si akọwahie Putin, Sochi na Ukraine], [[w: The Nation|''The National'']] (February). Ọktoba 12, 2014) ===''Ukrainegate impeachment saga na-akawanye US-Russia Agha Nzuzo'' (November 2019) === <small>[https://thegrayzone.com/2019/11/13/ukrainegate-impeachment-saga-worsens-us-russia-cold-war/  (ederede zuru ezu)]</small> * Ọfọn, ihe mbụ ị ga-echeta bụ na [[w: president Obama|President Obama]] nọ na-enwe nnukwu nrụgide iziga ngwa agha na [Ukraine]/Ma gịnị kpatara o ji jụ? Ọfọn, ejighị m n'aka ihe ngụkọ ya bụ, ma na, amamihe nke na-adịghị eziga doro anya ... * Nke mbụ, ihe onye ọ bụla ga-achọ bụ udo n'etiti Russia na Ukraine ... * Gịnị kpatara ị ga-eji nwaa otu ma ọ bụ onye isi ndị Ukraine ka ọ gbasaa agha ahụ, ebe ịchọrọ karịa ihe niile weta udo? * Ohere maka Zelensky, onye isi ala ọhụrụ nke nwere nnukwu mmeri a, 70 gbakwunyere pasentị ka ya na Russia kparịta ụka na njedebe nke agha ahụ, a ga-ejide ya. Ọ na-achọkwa United States, n'ụzọ bụ isi, naanị ịsị Zelensky, 'Gaa maka ya, anyị enwetala azụ gị.' * Nke a bụ ohere maka Trump ime ihe ziri ezi ma mee ya dị ọcha, ịsị Zelensky, "Ana m akwado mkparịta ụka a na Putin. Enwere m olileanya na gị na Putin nwere ike dozie esemokwu gị.'' * N'ime anọ, ikekwe ọtụtụ iri afọ nke ... na-amụ mmekọrịta ndị Russia na ndị America, ọ dịghị mgbe m jisiri ike agha n'etiti United States na Russia ... * Taa echere m na ọ bụ ihe puru omume nke ukwuu, akụkụ ụfọdụ n'ihi nzuzu Russiagate a, akụkụ ụfọdụ n'ihi enweghị onye ndu America. * Ihe Putin bịara n’ọchịchị ime bụ ime ka Rọshịa dị ọhụrụ, nke ahụ agụnyeghịkwa agha oyi na ndị West. Oge. Ọgwụgwụ akụkọ. Nke ahụ bụ ọrụ ya. Ọ chọrọ ịbanye n'akụkọ ihe mere eme dị ka onye mere nke a. Agha oyi, ọ bụghị ikwu banyere agha dị ọkụ, na-emebi ihe ọ na-ahụ dị ka ọrụ ya. * Enwere oge ọla edo ugbu a ka enwere nchekwa maka onye ọ bụla, yana enweghị uche a gbochiri ya… M pụtara, ị nwere ike ịkpọ Trump asị ihe niile ịchọrọ, mana enwere ihe kacha mkpa na nke ahụ ga-abụ nchekwa mba America. ma anyị na-ahapụ ohere ahụ ka ọ pụọ, egwu m. ===[[w:Stephen_F._Cohen#Books|'' Agha na Russia? Site na Putin & Ukraine ruo Trump & Russiagate '']] (2019) === * Mgbe [[w:Vladimir Putin | Putin] malitere ikwu banyere ọbụbụeze Russia, usoro nnwere onwe nke Russia na ihe omume ụwa, ha (ndị Washington elites) na-atụ ụjọ ... Nke a abụghị ihe ha tụrụ anya ya ... Putin bụ ụdị nke ziri ezi. onye maka oge kwesịrị ekwesị, ma maka Russia ma maka ụwa Russia. * Ndị kere Russiagate na-ekwu n'ụzọ nkịtị na ọ dịla ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ atọ, na onye isi ala United States bụ onye nnọchi anya Russia, ma ọ bụ na Kremlin mebiela ya. * Amaghị m ma ọ bụrụ na ọ dịlarị ihe dị otú a na akụkọ ihe mere eme America ... Ebubo ahụ na-emebi ụlọ ọrụ anyị, na onyeisi oche, na usoro ntuli aka anyị, na Congress, na mgbasa ozi ndị America, ọ bụghị Kwuo ihe o mejọrọ na mmekọrịta Amerịka na Rọshịa, mebie otú ndị Rọshịa, ma ndị Rọshịa a ma ama na ndị na-eto eto Rọshịa si ele America taa. Nke a dum Russiagate abụghị naanị aghụghọ, kama ọ bụ nnukwu ọdachi. ==Njikọ mpụga== [[W: Stephen F. Cohen|Stephen F. Cohen]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Stephen F. Cohen|Stephen F. Cohen]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Cohen, Stephen F.}} 8a2n5xc689bgoo72lje110sizenke0z Stephen Hawking 0 2261 11857 8599 2022-10-10T19:14:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17714]] wikitext text/x-wiki [[Stephen Hawking]] Stephen William Hawking CH CBE FRS (8 Jenụwarị 1942 - 14 Maachị 2018) bụ ọkà mmụta sayensị theoretical physics, cosmologist, ode akwụkwọ na onye isi nyocha na centa nke Theoretical Cosmology n'ime Mahadum Cambridge. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Echeghị m na agbụrụ mmadụ ga-adị ndụ na puku afọ na-abịa, ọ gwụla ma anyị gbasaa na mbara igwe. *Nha nhata bụ naanị akụkụ na-agwụ ike nke mgbakọ na mwepụ. M na-agbalị ịhụ ihe n'usoro geometri. ==Edensibia== Edemede [[W: Stephen Hawking|Stephen Hawking]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Stephen, Hawking}} gvug8b1cfjkvcxl3ohasmz5vhwuk530 Stephen L. Carter 0 2262 11858 8602 2022-10-10T19:14:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1522742]] wikitext text/x-wiki [[Stephen L. Carter]] '''Stephen L. Carter''' Stephen Lisle Carter bụ onye prọfesọ iwu America na Mahadum Yale, onye ode akwụkwọ gbasara iwu na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, onye na-ede akwụkwọ akụkọ na onye na-ede akwụkwọ kacha ere. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *“Ịhụnanya bụ ihe omume, ọ bụghị mmetụta… Ezi ịhụnanya abụghị ọchịchọ na-enweghị enyemaka nke inwe ihe ahụ e ji kpọrọ ihe nke ịhụnanya siri ike; ezi ịhụnanya bụ mmesapụ aka ịdọ aka ná ntị anyị na-achọ n’onwe anyị maka ọdịmma onye ọzọ mgbe anyị ga-ahọrọ ịchọ ọdịmma onwe onye nanị.” <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/43656.Stephen_L_Carter#:~:text=Carter%20%3E%20Quotes&text=%E2%80%9CLove%20is%20an%20activity%2C%20not,we%20would%20rather%20be%20selfish.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== me6g694yc5i6wx9qvxma3qgq7anpv4v Stephen Sembuya 0 2263 8604 8603 2022-10-10T11:41:14Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Stephen Sembuya]] '''Stephen Sembuya''' Sembuya (nke a makwaara dị ka Christopher Columbus) nwụrụ na Tuesday 11 Jenụwarị 2022 afọ 86. N'oge ọnụ ọgụgụ kasị elu nke njem ọchụnta ego ya, Sembule Group, nke Christopher malitere na nwanne ya nwoke nke obere Henry W Buwule (ya mere aha ụlọ ọrụ "Sembule"). gụnyere nchara nchara na nrụpụta nchara, elektrọnik na ụlọ akụ, n'etiti ndị ọzọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"N'ahụmahụ m, n'Africa enwere ohere maka imepụta ihe ọhụrụ. Na ị gaghị ele anya n'ebe dị anya, karịsịa ma ọ bụrụ na ị nọ n'enweghị nsogbu..." <ref>https://howwemadeitinafrica.com/20-thought-provoking-quotes-by-african-entrepreneurs-in-2014/45769/</ref> ===Ebenside=== cxxn1b1jz6chwixnkzk9l6b6h39bvnl Steve Cannon (writer) 0 2264 8606 8605 2022-10-10T11:41:14Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Steve Cannon (writer)]] '''Steve Cannon (writer)''' Steve Cannon bụ onye odee America na onye guzobere otu omenala A Gathering of the Tribes. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Omume dị n'okpuru ala nke ụdị akụkọ ifo dị otú ahụ nke na New York's black cognoscenti agbanweela ọrụ ahụ ka ọ bụrụ akụkọ ifo obodo." <ref>https://aaregistry.org/story/steve-cannon-writer-born/</ref> ===Ebenside=== ek4zi1ayv8pyjyl8w9nn3flqp8lx23x Steve Chase 0 2265 11859 8609 2022-10-10T19:14:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7612198]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Steve Chase |Steve Chase]]''' bụ onye isi ugbu a nke mmemme nkwado gburugburu ebe obibi na nhazi na ngalaba ọmụmụ gburugburu ebe obibi na [[w: Antioch University New England | Mahadum Antioch New England]] . Ọ bụ [[w: activist| onye na-eme ihe ike]], onye nhazi, onye nkuzi na onye ndezi. == Okwu Okwuru == * Ihe na-ebute nsogbu gburugburu ebe obibi ozugbo bụ ikekete okwu ... Mkpebi ike bụ ọrịa cancer na elu ala ... E kwenyere m na agba nke radicalism taa abụghị uhie, kama akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. ** Steve Chase, ed., Na-agbachitere Ụwa: Mkparịta ụka n'etiti Murray Bookchin na Dave Foreman (Boston South End Press, 1991, p 57-59); O'Leary, Richard. "Mafia gburugburu ebe obibi: onye iro bụ anyị." p.41 == Njikọ mpụga == [[W: Steve Chase|Steve Chase]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Steve Chase|Steve Chase]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Chase, Steve}} [[Òtù:we/ig]] mcr2jhjdf3v1po7k76c43jz0vs674gx Steve Hofmeyr 0 2266 11860 8612 2022-10-10T19:14:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3110421]] wikitext text/x-wiki == Steve Hofmeyr == Steve Hofmeyr (amụrụ 29 Ọgọst 1964) bụ onye ọbụ abụ Afrikaans, onye na-agụ abụ na onye na-agụ uri, na onye na-akwado Afrikaner. == Ihe ndi okwuru == * Ndo iwe iwe mana n'akwụkwọ m ndị ojii bụ ndị na-ese ụkpụrụ Apartheid. Gaa ọnụ ọgụgụ. * Na ụmụaka na-apụta dị ka transgender == Ebenside == https://twitter.com/steve_hofmeyr/status/1119907450034040833 https://twitter.com/steve_hofmeyr/status/525218516845473792 8wdihbg9vm4tcmnjfovznwl5hf3bklv Steve Irwin 0 2267 11861 8615 2022-10-10T19:14:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q126513]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Steve Irwin.jpg|thumb|right|"Ee, abụ m onye na-achọ obi ụtọ, mana crikey, agụmakwụkwọ bụ ihe kacha mkpa."]] '''[[w:Steve Irwin|Stephen Robert Irwin]]''' ([[w:22 February|22 February]] [[w:1962|1962]] - [[w:4 September|4 Septemba]] [[w:2006|2006]]), nke a na-akpọkarị 'Steve Irwin', bụ onye nwe na onye njikwa nke Zoo Australia na Beerwah, Queensland, Australia. A maara ya nke ọma maka usoro akwụkwọ akụkọ okike na-adịghị agbanwe agbanwe ''[[w:The Crocodile Hunter|The Crocodile Hunter]]''. ==Okwu O Kwuru== * Eleghị anya ejiri m ozi nkuzi m zọpụta ndụ puku kwuru puku mmadụ maka ata agwọ, ka esi abanye n'ihe ọ bụla na-egbu egbu. Ee, abụ m onye na-achọ obi ụtọ, mana crikey, agụmakwụkwọ bụ ihe kacha mkpa. ** Ajụjụ ọnụ n'ịntanetị na '' Scientific American '' n'ịntanetị (sciam.com) (26 Maachị 2001) * Echere m na ụzọ m gaara agaghachi azụ ma ọ bụ nyefee m n'aka anụ ọhịa. Echere m na anụ ọhịa dị ka magnet, ọ bụkwa ihe m na-enweghị ike inye aka. [[Usòrò:Crocodylus acutus mexico 01.jpg|thumb|right|"Ọ bụrụ na ihe emee m, ndị mmadụ ga-adị ka 'anyị ma na croc ga-enweta ya!'"]] * Ọ bụrụ na ihe emee m, ndị mmadụ ga-adị ka 'anyị ma na croc ga-enweta ya!' ** Akụkọ ndụ Steve Irwin (II) na nchekwa data ihe nkiri ịntanetị * A mụrụ dike anụ ọhịa, nwụọ dike anụ ọhịa. ** Ajụjụ ọnụ redio na Radio Alice (KLLC 97.3) *E nwere m nkwanye ùgwù miri emi maka parrots. Dị ka m nwere onyinye na anụ ọhịa ndị ọzọ niile, parrots nwere ọchịchọ jọgburu onwe ya igbu m. Amaghị m ihe kpatara ya, mana ha dị ka kryptonite m! *Ọ na-eme m ihere ile anya. Ị maara ihe kpatara ya? Nke a bụ ihe mere m ji eme ihere: 'n'ihi na enwere m ntakịrị n'ime mmadụ niile ... Adị m ka nwa nwoke ahụ na-etolitebeghị. Enwere m mmasị nke ukwuu maka ihe m na-eme. M pụtara, m '' hụrụ n'anya '' ihe m na-eme .... na ndị mmadụ dị ka "Chineke, nye nwoke a valium ma ọ bụ ihe, ị maara? Ọ gaghị enwe ụbọchị ọjọọ?" * Enwere m ihe kpatara Terri, nwunye. Enwetara m nwunye a nke nwere ọgụgụ isi na ike siri ike nke na m na-eche, n'etiti anyị, anyị ga-esi na ya pụta. ** sitere na "Ezuru eriri na Andrew Denton" na ABC, 2003 * Crikey pụtara gee whiz, wow! * Crikey, nwunye. Ị dị nnọọ nchebe karị imeso agụ iyi na ọdịda anyanwụ diamondback rattlesnakes karịa ndị isi na ndị na-emepụta ihe na shark ndị ahụ niile na nnukwu ụlọ MGM. ** sitere na "Ezuru eriri na Andrew Denton" na ABC, 2004 * E nwere m ozi maka ndị ọkpọ m. Ihe ọ bụla ịchọrọ ime n'ụwa a, ọ ga-ekwe omume. Ihe kacha mkpa m chọtara, na ikekwe ị nwere ike iji, na-enwe mmasị na ịnụ ọkụ n'obi na ntụziaka nke ị na-ahọrọ na ndụ, na ị ga-abụ onye mmeri. ** si '' Crikey! Kedu ihe njem '' na Animal Planet, 2007nb * Amaghị m nwoke; echegbula banyere ya. ** sitere na "Broad Street Scientific," mbipụta 2012, nke e hotara n'oge ọnwụ * Na [Steve] gbagoro na Croc One, anyị wee nọdụ ala nwee mkparịta ụka. O we si, Le, nke a bu ihe m'chọworo ime, achọkwaram ka i kuzirim bayere ya. M wee sị, "Lee, Steve, ị ghọtara na ndị mmadụ na-eche na ị bụ onye mmụọ zuru oke." O we je, si, E. M'we si, I bu? Ma ọ sịrị, "Jamie, ị na-ekiri ihe ngosi m?" M wee gaa, "Ọ bụghị n'ezie." O wee sị, "Ị na-ekiri" onye ọ bụla n'ime ha? M wee sị, "Ee, di na nwunye." Ọ si, Gini mere i nēche nche? M kwuru, "Iji hụ ihe ị ga-eme adịghị mma." Ọ sịrị, "Gotcha! Ozugbo m nwetara gị ụtarị ka m mara ma m ga-eme ihe ọjọọ, enwere m ike ịgwa gị ihe ọ bụla. Ị ga-echetakwa ya." ** Dị ka [https://research.jcu.edu.au/portfolio/jamie.seymour/ Dr. Jamie Seymour] kọrọ, prọfesọ na-akpakọrịta, Ụlọ ọrụ Australian Institute of Tropical Health & Medicine. N'ajụjụ ọnụ [[w:Destin Sandlin | Destin Sandlin]], ọwa YouTube SmarterEveryDay, [https://www.youtube.com/watch?v=twyoQ8LWatU&t=3m June 16, 2014] ==Njikọ mpụga== [[W:Steve Irwin|Steve Irwin]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Steve Irwin|Steve Irwin]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Irwin, Steve}} 1dm7q33rxoecm6myl8tcpiu8jiasp3g Steven Barnes 0 2268 11862 8618 2022-10-10T19:14:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2594458]] wikitext text/x-wiki [[Steven Barnes]] '''Steven Barnes''' Steven Barnes bụ akụkọ ifo sayensị America, echiche efu na onye ode akwụkwọ ihe omimi. Odela akwụkwọ akụkọ, akụkọ ifo dị mkpirikpi, egwuregwu ihuenyo maka telivishọn, edemede maka akwụkwọ ọchị, ihe nkiri, akwụkwọ akụkọ, na akụkọ akụkọ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ịsị ọnọdụ ime mmụọ enweghị ike ịdị na-enweghị okpukperechi dị ka ịsị hamburgers enweghị ike ịdị na-enweghị McDonald. Steven Barnes. Mcdonalds, Hamburgers, Ime Mmụọ. 43 oyiri. *Onwere onye jụrụ m ihe dị iche na ịhụnanya na agụụ. Hmmm. Nke ahụ ga-ewe obere echiche. Kedu ka esi amata ọdịiche ahụ? <ref>https://www.azquotes.com/author/46344-Steven_Barnes</ref> ===Ebenside=== q12bu2ar1pnh5v1tkyze0eyux19w5cl Steven Chu 0 2269 11863 8622 2022-10-10T19:14:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q172466]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Steven Chu official DOE portrait.jpg|thumb|Steven Chu]] '''[[w:Steven Chu |Steven Chu]]''' (a mụrụ [[w: February 28|February 28]], [[w:1948|1948]]) bụ onye [[w: physicist|ndị ọkà mmụta sayensị]] America,onye jere ozi dị ka [[w:United Secretary of Energy | odeakwụkwọ united States nke ngalaba ike]] nke 12th, site na 2009 ruo 2013. A maara Chu maka nyocha ya na [[w:Bell Labs|Bell Labs]] na ịjụ oyi na njide nke atọm na ọkụ laser, nke weteere ya [[w: Nrite Nobel na Physics | Ihe Nrite Nobel na Physics]] na 1997, ya na ndị ọrụ sayensị ya [[w:Claude Cohen-Tannoudji|Claude Cohen-Tannoudji]] na [[w:William Daniel Phillips|William Daniel Phillips]]... == Okwu Okwuru == * Atọm na-adị ka nla, na-achọ mpaghara nke ike laser dị elu. ** Dịka [[w: James Gleick|James Gleick]] hotara na ''Lasers slow atom for scrutiny'', The New York Times, Julaị 13, 1986: Na-akọwa etu esi eme ka atọm dị jụụ. * Abụ m onye akwụkwọ kacha nta n’ezinụlọ m. Ụmụnne m abụọ ndị ọzọ nwere ogo mmụta dị elu, ma enwere m naanị otu. [...] N'ezie, ugbu a m nwetara Nrite Nobel, ọ dị m ka nhata nha. ** Ajụjụ ọnụ nke Spencer Michels, ''[[w:The NewsHour|The NewsHour]]', [[w:PBS|PBS]], 2 Mee 2007 [https://web.archive.org/web/20120605194637/http://www.pbs.org/newshour/bb/] /environment/jan-june07/climatechange_05-02.html] * M kpọtụụrụ mama m mgbe ha mara ọkwa ihe nrite Nobel, chere ruo elekere asaa nke ụtụtụ. Ọ sịrị, "Nke ahụ dị mma - olee mgbe ị ga-ahụ m ọzọ?" **NY Times, Eprel 16, 2009 [http://www.nytimes.com/2009/04/19/magazine/19wwln-q4-t.html?_r=4] [[W: Steven Chu|Steven Chu]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Steven Chu|Steven Chu]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Chu, Steven}} khg1bja4coddmyn934npf6fk75mfshv Steven Weinberg 0 2270 11864 8626 2022-10-10T19:14:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q179282]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Steven weinberg 2010.jpg|thumb|right|Mbọ ighọta ihe okike bụ otu n'ime ihe ole na ole na-ebuli ndụ mmadu ntakịrị elu karia ọkwa nke akụkọ ifo ma nye ya ụfọdụ n'ime amara nke ọdachi.]] '''[[w:Steven Weinberg|Steven Weinberg]]''' (amụrụ [[3 Mee]] [[1933]] - 23 Julaị 2021) bụ ọkà mmụta sayensị America. Enyere ya 1979 [[w:Nobel Prize in Physics|Nobel Prize in Physics]] (ya na ndị ọrụ ibe [[Abdus Salam]] na [[w: Sheldon Lee Glashow | Sheldon Glashow]]) maka ijikọta [[w: Electromagnetism |electromagnetism]] na [[w:Mmekọrịta adịghị ike|ike adịghị ike]] n'ime [[w:Electroweak interaction|electroweak force]] ==Okwu ndị o kwụrụ== [[Usòrò:Electroweak.svg|thumb|Ụmụ irighiri ihe na-agwụ ike nke ukwuu, nke bụ otu ihe mere anyị ji nwee mmasị na ha.]][[Usòrò:Magnetosphere rendition.jpg|thumb|right|Ọ [[dị ka]] na [[ndị ọkà mmụta sayensị]] na-enwekarị mmasị na theories mara mma n'ụzọ na-adọta [[ụmụ ahụhụ]] na [[okooko osisi]] ​​- ọ bụghị site na mwepu [[ezi uche]], kama site n'ihe dị ka nke isi.]][[Usòrò:Mihály Zichy Lucifer 1887.jpeg|thumb|right|chi nke ọdịnala [[Judaism]] na [[Christianity]] na [[Islam]] yiri m ajọ agwa.]] [[Usòrò:Steven-weinberg.jpg|thumb|right|Ka ihe ekere eke na-adị ka ihe a na-aghọta nke ọma, ka ọ na-adịkwa ka enweghị isi.]] * Dị ka onye ọ bụla maara taa, n'ịkọwa uru nke [[w:Coupling constant|gauge coupling constant]], ọ dị mkpa ikwu ọ bụghị naanị ihe uru ya bụ kamakwa''ebe'' - nke ahụ bụ ihe nhazi - ọ nwere uru ahụ. ** [https://books.google.com/books?id=mCXaBwAAQBAJ&pg=PA390 "Calculation of fine structure constants."] In ''Fourth Workshop on Grand Unification'', pp. 380–394. Birkhäuser, Boston, MA, 1983. {{Doi|10.1007/978-1-4757-1812-6_23}} (page 390) * ''Mkpụrụkpụ nke elementrị na-agwụ ike nke ukwuu, nke bụ otu ihe mere anyị ji nwee mmasị na ha.'' ** "Elementary particles and the laws of Physics" in ''The 1986 Dirac Memorial Lectures'' (1987) * Na Chineke, ị na-ekwu ihe doro anya ma ọ bụ na ị naghị ekwu ihe doro anya. Ọ bụrụ na ị na-ekwu na Chineke bụ ụdị mmadụ nke na-eche banyere mmadụ, onye mere ihe a niile n'ihi ịhụnanya o nwere n'ebe mmadụ nọ, onye na-ekiri anyị na onye na-etinye aka, mgbe ahụ, m ga-ekwu na mbụ kedu ka ị maara, gịnị na-eme I jị chee otú ahụ? Na ebe nke abụọ, nke ahụ ọ̀ bụ nkọwa n'ezie? Ọ bụrụ na nke ahụ bụ eziokwu, gịnị na-akọwa nke ahụ? Gịnị mere e nwere Chineke dị otú ahụ? Ọ bụghị njedebe nke agbụ nke whys, ọ bụ naanị nzọụkwụ ọzọ, ma ị ga-emerịrị ihe karịrị nke ahụ. ** [http://www.pbs.org/faithandreason/transcript/wein-frame.html Steven Weinberg, ajụjụ ọnụ PBS, 1998] * * ''Okpukpe bụ ihe na-akparị ugwu mmadụ. Na ya ma ọ bụ na-enweghị ya, ị ga-enwe ndị ezi omume na-eme ihe ọma na ndị ajọ mmadụ na-eme ihe ọjọọ. Ma ka ndị ezi omume mee ihe ọjọọ, nke ahụ na-ewere okpukpe. ** Okwu ya na ogbako maka Cosmic Design, American Association for the Advancement of Science, Washington, D.C. (April 1999) * Otu n'ime nnukwu ihe ndị sayensị rụzuru bụ, ọ bụrụ na ọ bụghị iji mee ka ndị nwere ọgụgụ isi ghara ikwe omume okpukpe, ma ọ dịkarịa ala ime ka ha ghara ịbụ ndị okpukpe. Anyị ekwesịghị ịlaghachị azụ na mmezu a. ** Okwu ya na ogbako maka Cosmic Design, American Association for the Advancement of Science, Washington, D.C. (April 1999) * ''' O yiri ka ndị ọkà mmụta sayensị na-enwekarị mmasị na echiche ndị mara mma n'ụzọ ụmụ ahụhụ si adọta okooko osisi - ọ bụghị site n'iwepụ ezi uche, kama site n'ihe dị ka isi ísì.'' ** ''Physics Today'' (Nọvemba 2005) peeji nke 35 * ''' Ka eluigwe na ụwa na-eyi ihe a na-aghọta ihe, otú ahụ ka ọ na-adịkwa ka ihe na-enweghị isi.''' ** ''Dreams of a Final Theory: The Search for the Fundamental Laws of Nature'' (1993), {{ISBN|0-09-922391-0}}. * ... Achọpụtara m na enweghị m ike ịkọwa ntọala nke mechanics quantum n'ụzọ m nwetara afọ ojuju. ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=mBninatwq6k Nsogbu nke Quantum Mechanics: Steven Weinberg]" (July 17, 2018) Vidiyo YouTube na 3:58 nke 45:42 ==Okwu ekwụrụ gbasara Weinberg== * Steven Weinberg bụ onye a ma ama dị ka ọkà mmụta sayensị, ma ọ na-eche nke ọma ma na-ede nke ọma banyere ọtụtụ ihe ndị ọzọ ma e wezụga sayensị… ọ bụghị nanị na ọ bụ ọkà mmụta sayensị. O mewokwa ihe dị mkpa n'ịtụle akụkọ ihe mere eme na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** [[Freeman Dyson]], [http://www.nybooks.com/articles/archives/2010/jun/10/what-price-glory/ 'Gịnị Ahịa Ebube?'], ''Nlebanya New York nke Akwụkwọ'' (June 10, 2010) * ... M na-echeta nke ọma ịnọ ọdụ n'ihu [[John Archibald Wheeler | Wheeler]], bụ onye gwara m echiche ya banyere ndị ọkà mmụta ihe ọmụmụ ihe na mahadum dị iche iche ma mechie nkwupụta na Steve Weinberg bụ onye kasị mma n'ọgbọ na-abịanụ. ** [[Anthony Zee]]: {{Cite journal|title=A life shaped by John Wheeler|journal=Physics Today|volume=62|issue=10|year=2009|pages=10–12|issn=0031-9228|doi=10.1063/1.3248449}} ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w: Steven Weinberg|Steven Weinberg]] na Wikipedia bekee. * [http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/1979/weinberg-autobio.html Autobiographical notes at Nobelprize.org] * [http://www.nobel-winners.com/Physics/steven_weinberg.html Brief biography] * [http://www.nybooks.com/authors/201 Weinberg articles in the ''New York Review of Books''] {{DEFAULTSORT:Q179282}} fk4nxtz086m7nieolnd0mcdde2mniv5 Stevie Wonder 0 2271 11865 8629 2022-10-10T19:14:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q714]] wikitext text/x-wiki == Stevie Wonder == Stevland Hardaway Morris (né Judkins; Mee 13, 1950), onye amara dị ka Stevie Wonder, bụ onye ọbụ abụ na onye egwu America. == Ihe ndi okwuru == * Ikike nwere ike ibute gị n'elu, mana ọ na-achọ agwa iji dobe gị ebe ahụ. * anyị niile nwere ikike. Ihe dị iche bụ ka anyị si eji ya. * Naanị n'ihi na nwoke enweghị iji anya ya eme ihe apụtaghị na ọ nweghị ọhụụ. * Anyị niile nwere obi.... Ọ bụrụ na ị nwere obi, hụ mmadụ n'anya. Ọ bụrụ na ị nwere obi zuru oke, hụ mmadụ niile n'anya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/15899-Stevie_Wonder 3qigoxh4zjr53i3y8hsuwo6riqw5czm Stewart Brand 0 2272 11866 8632 2022-10-10T19:15:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q971994]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Stewart Brand -Sausalito, California, USA -at home-14Dec2010.jpg|thumb|Stewart Brand]] '''[[w:Swart Brand | Stewart Brand]]''' (a mụrụ Disemba 14, 1938, na Rockford, Illinois) bụ onye edemede, onye nchịkọta akụkọ na onye okike nke '' [[w: Whole Earth Catalog| Katalọgụ Ụwa Dum]]" na ''[[w:CoEvolution Quarterly|CoEvolution Quarterly]] == Okwu Okwuru == * Mpaghara nke mmekọrịta chiri anya, ike nke onwe na-etolite - ike nke onye ọ bụla iji duzie agụmakwụkwọ nke ya, chọta mmụọ nke ya, na-akpụzi gburugburu nke ya, ma soro onye ọ bụla nwere mmasị kerịta njem ya. ** "Katalọgụ ụwa dum" (1968) * Anyị ''bụ'' dị ka chi na ike na-eme nke ọma na ya. ** Ahịrịokwu mmeghe nke ebumnuche nke [[w:1968|1968]] ''[[w: Whole Earth Catalog|Katalọgụ Ụwa dum]]''. * Na nyocha anyị banyere apocalypse akụ na ụba, ọ bịara doo anya ihe bụ ngwa nlanarị maka oge siri ike: ndị enyi. Ezigbo enyi. Ọtụtụ n'ime ha. ** ''Ụwa Epilog dum'' (1974), "akụkọ ihe mere eme", p. 753 * Ozi chọrọ ịbụ n'efu. (Ekepụtara site na: "N'otu aka ahụ ozi chọrọ ka ọ dị oke ọnụ, n'ihi na ọ bara uru. Ozi ziri ezi na ebe kwesịrị ekwesị na-agbanwe ndụ gị naanị. N'aka nke ọzọ, ozi chọrọ ka ọ bụrụ n'efu, n'ihi na ọnụ ahịa nke ịwepụ ya. na-agbada ma na-agbadata mgbe niile. Ya mere, unu abụọ a na-alụso ibe ha ọgụ."cite web| ikpeazụ = Levy| mbụ = Steven| aha = "Ndị na-agba ọsọ" na "ozi chọrọ ịbụ n'efu"| webụsaịtị = Medium.com| ụbọchị = 21/11/2015| url = https://medium.com/backchannel/the-definitive-story-of-information-wants-to-be-free-a8d95427641c| ohere = 20/07/2015| Archivedate = ** ''Nlebaanya ụwa dum'', Mee 1985, p. 49. * Sayensị bụ naanị akụkọ. Mgbe ị na-enyocha akwụkwọ akụkọ, ihe niile gbasara mmasị mmadụ bụ otu agadi o kwuru, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụnụba otu ihe nkiri cyclic na-ewe iwe, ejiji na-enwe mmetụta nro nke ọhụrụ, na ọbụna nkà na ụzụ bụ amụma amụma. ọ bụrụ na ị maara sayensị. Ọdịdị mmadụ adịghị agbanwe nke ukwuu; sayensị na-eme, ma mgbanwe ahụ na-abawanye, na-agbanwe ụwa n'enweghị mgbagha. ** ''Ụwa dum ịdọ aka ná ntị'' (2009), ibe 216. * Ụfọdụ ihe ọmụma nke ihe a ga-alụ ọgụ, na ihe a ga-alụ ọgụ, na-enye ndụ nzube ma na-enye ụdị ịdọ aka ná ntị nke ya: adala mbà. Ụdị ihe ọ pụtara bụ ihe efu, ekwere m ugbu a, na kpuru ìsì. Fealty ruo ihe omimi zuru oke bụ usoro maka ọdachi, ọkachasị n'oge mgbanwe. ** Ụwa dum ịdọ aka ná ntị (2009), ibe 210. * Mgbe ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na-ezighi ezi, ọ na-abụkarị teknụzụ ka ha na-ezighi ezi, ha na-akwadokwa ebumnuche parochial Green na ọnụ ahịa ndị zuru oke. Nke ahụ mere na teknụzụ mbara igwe, teknụzụ nuklia, na injinia mkpụrụ ndụ ihe nketa. Ọ bụrụ na ọnọdụ ndabara gị na teknụzụ ọhụrụ bụ enyo, ị ga-atụfu ikike ibuga ya maka ebumnuche nke gị. Freeman Dyson na-ekwu, "Mgbagharị gburugburu ebe obibi etinyewo uche ya n'ihe ọjọọ ndị nkà na ụzụ mere kama n'ezi ihe nke nkà na ụzụ na-emeghị eme." Mana ilekwasị anya na ohere teknụzụ Green chọrọ ngbanwe n'omume maka ihe ọhụrụ. ** ''[[w:Ụwa dum ịdọ aka ná ntị|Ụwa dum ịdọ aka ná ntị]]'' (2009), ibe 226. * N'ajụjụ ọnụ ọ bụla a na-ajụ onye ọha na eze kwesịrị ịgụnye ajụjụ bụ "Gịnị ka ị na-ezighị ezi, oleekwa otú nke ahụ si gbanwee echiche gị?" Azịza ya ga-agwa anyị ma ọ bụrụ na onye ahụ nwere ọgụgụ isi na-akwụwa aka ọtọ ma ọ bụ onye akụkọ ifo nwere echiche efu nke enweghị isi. ** ''[[w:Ụwa dum ịdọ aka ná ntị|Ụwa dum ịdọ aka ná ntị]]'' (2009), ibe 230. * Nchịkọta akụ na ụba nke ọma nke ọma nwere ike iduga n'ịtụle ihe niile n'ihe gbasara uru mgbaze ya dị mfe - uru nke ndị ohi na-enweta site na izu ohi ọla kọpa n'ụlọ ndị dịpụrụ adịpụ, nke ndị na-emebi ihe nwetara site na ịkwatu ụlọ arụsị ndị Gris maka nkwonkwo ụzọ na-ejikọta ihe mgbochi mabul ọnụ, na ụlọ ọrụ osisi ndị na-adịghị ahụ ụzọ na-enweta site n'iwepụ oke ọhịa ha. Ọkọlọtọ ị siri ọnwụ na ya bụ uru dị ndụ. Kedu ihe bara uru mgbe ọ na-arụ ọrụ? ** Ịdọ aka ná ntị Ụwa dum (2009), ibe 277. * Ịkwụghachi ụgwọ ọrụ na-abụkarị ntụkwasị obi karịa mbọ a na-eme nke ọma, nke oge a na-eji obi ọjọọ eme ihe. **''[[wikipedia:How_Buildings_Learn|Otú Ụlọ Si Mụta]]'' * N'imegide mgbaba nke entropy mgbe niile, ndị na-elekọta mmadụ ga-egwu mmiri mgbe niile, na-aga n'ihu megide ihe dị ugbu a dị ka trout na-eche nche. Naanị afọ ojuju ha nwere ike nweta n'ọrụ ha bụ ime ya nke ọma. Ntụle nke ịga nke ọma n'ọrụ ha bụ na a naghị ahụ ya anya, na-ahụghị ya. Ekele dịrị ha, ihe niile dị ka ọ dịbu. **''[[wikipedia:How_Buildings_Learn|Otú Ụlọ Si Mụta]]'' * Ụlọ ahụ na ndị bi na ya na-akpụzirịta ibe ha awa iri abụọ na anọ kwa ụbọchị, ụlọ ahụ na-achịkọtakwa ndekọ nke mmekọrịta chiri anya ahụ. **''[[wikipedia:How_Buildings_Learn|Ka Ụlọ E Si Mụta]],' Isi nke 1. ==Njikọ Mpụga== [[W: Stewart Brand|Stewart Brand]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Stewart Brand|Stewart Brand]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Brand, Stewart}} dg3e9j8n0vt91qd1ckylh6xj8u72t7n Stonebwoy 0 2273 11867 8635 2022-10-10T19:15:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16999837]] wikitext text/x-wiki == Stonebwoy == Livingstone Etse Satekla (amụrụ 5 Maachị 1988), nke amara aha ya bụ Stonebwoy, bụ onye Afropop nke Ghana, ụlọ ịgba egwu na onye egwu reggae. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ emechaa na-aghọ mgbe. Mee ya ugbu a. * Ka ị na-arụsi ọrụ ike maka ihe, otú ahụ ka ị ga-enwe mmetụta mgbe ị nwetara ya. * Were mkpebi siri ike teta. Jiri afọ ojuju lakpuo ụra . == Ebenside == https://www.owogram.com/stonebwoy-quotes/ gf722ptc35dqb902asxjtddk5t5ug0p Streisand effect 0 2274 11868 8641 2022-10-10T19:15:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q22732]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Streisand Estate.jpg|thumb|[[w: California coastal Records|California Coastal Records Project]] foto nke ụsọ oké osimiri gụnyere Streisand Estate (2002).]] '''[[w: Streisand effect|Streisand effect]]''' bụ ihe na-eme na mbọ iji zobe ma ọ bụ wepụ otu ozi na-enwe [[w:untended results|nsonaazụ a na-atụghị anya ya]] nke ịkpọsa ozi ahụ n'ọtụtụ ebe, na-abụkarịkwa [[w:Internet|ụdọ nzikọrita ịntanetị]] kwadoro ya. Okwu a bụ okwu ọgbara ọhụrụ nke ihe ochie nke na-amachibido ihe na-emekarị ka ihe ahụ ma ọ bụ ozi ahụ bụrụ ihe a na-achọsi ike, na-eduga n'ịchọ ya nke ọma karịa ka ọ gaara adị. ==Mmalite== * Ogologo oge ole ka ọ ga-ewe tupu ndị ọka iwu aghọta na omume dị mfe nke ịnwa imechi ihe na-adịghị amasị ha n'ịntanetị nwere ike ime ka ọ bụrụ ihe ọtụtụ ndị mmadụ na-agaghị ahụ, mgbe ọ bụla (dị ka foto nke urinal). ụfọdụ ebe ezumike osimiri random) ọtụtụ ndị ọzọ na-ahụ ugbu a? Ka anyị kpọọ ya Streisand Effect. **cite news|url=http://www.techdirt.com/articles/20050105/0132239.shtml| accessdate=October 29, 2012|ụbọchị=Jenụwarị 5, 2005|title=Olee mgbe ọ bụ iwu na-akwadoghị ime naanị Kwuo aha ụghalaahịa n'ịntanetị?|author=Mike Masnick|ọrụ=techdirt: Okwu gbasara iwu ==Ihe gbasara== * Mmetụta Streisand: Ihe dị n'ịntanetị nke mbọ ị nyocha ma ọ bụ igbochi ozi nwere nsonaazụ na-atụghị anya ya nke ịdọrọ nlebara anya na ya. **cite book|author=Jane Bozarth|afọ=2010|title=Social Media for Trainers|page=8|isbn=0470631066|onye nkwusa=Wiley Publishing * N'agbanyeghị otú nkwughachi gị nwere ike isi dị gị mma, nzaghachi ga-eme ka nsogbu ahụ bụrụ nke a ma ama na [[w:di mkpa|dị mkpa]] na nsonaazụ ọchụchọ, nke na-eme ka isi ọwụwa gị ghọọ migraine. Nke a dị ize ndụ okpukpu abụọ ebe ọ bụ na "ịkụda" ozi na-adịghị mma nwere ike iwebata "Streisand Effect" na nhata, nke bụ ihe a ga-ezere ma ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume. A na-akọwakarị ya dị ka ihe na-eme na mbọ ị nyocha ma ọ bụ wepụ ozi dị na webụ ahụ na-eweghachi azụ, na-ebute mgbasa ozi ka ukwuu. **cite book|year=2009|author=John W. Dozier, Sue Scheff|title=Google Bomb: Akụkọ Na-adịghị Akụkọ nke Mkpebi $11.3M nke Gbanwee Ụzọ Anyị Si eji Ịntanetị eme ihe|isbn=0757314155|publisher=HCI | ibe =40 * Otu ihe akpọrọ ''Streisand Effect'' akpalitela nlebara anya. Yiri ụkpụrụ ụkọ, mgbe achọrọ ka iwepu vidiyo ma ọ bụ dọkụmentị na Weebụ, ihe ndị ahụ na-abawanye nke ukwuu. Ọ dị ka "mkpụrụ osisi amachibidoro" na-adọrọ mmasị karị. **cite book|year=2009|author=William F. Eadie|title= Nkwukọrịta nke narị afọ nke 21: Akwụkwọ ntụaka|onye nkwusa=Sage Publications, Inc |isbn=1412950309|page=163 * Enweghị ike ihichapụ ozi enweelarị aha: Mmetụta Streisand. **cite book|publisher=Canongate Books|title=Ihe kpatara na Netwọk ji dị mkpa, ma ọ bụ Ụzọ isii dị mfe iji gbochie ndakpọ nke mmepeanya|author=David Eagleman|isbn=0857860534|afọ=2011 *Ma nke ahụ akwụsịbeghị ndị ọka iwu Beck ịgbalị imechi saịtị ahụ - na-ebute mgbagha ọzọ na ngosipụta ọzọ nke mmetụta Streisand na-atụ egwu! **kwapụta akụkọ | odee =Jim Emerson | aha =Ịkụzi esemokwu | ọrụ = Ndị nyocha | onye nkwusa =Chicago Sun-Times | ụbọchị = Septemba 11, 2009 | url = https://web.archive.org/web/20090915180107/http://blogs.suntimes.com/scanners/2009/09/when_did_you_stop_raping_and_k.html | ohere = 2009-10-16 *Ihe “Streisand Effect” na-akọwa ihe na-eme mgbe mbọ iji kpochapụ ọdịnaya na-eme ka ọ bụrụ nke na-adịgide adịgide. **cite book|author=Michael Fertik, David Thompson|afọ= 2010 |isbn=0814415091|page=56|title=Wild West 2.0: Otu esi echebe ma weghachi aha gi n'ịntanetị na Untamed Social Frontier|publisher=Amacom *Mike Masnick, onye na-ede blọgụ maka Techdirt, chepụtara okwu 'Streisand effect' maka mmemme ebe mbọ ịwepụ ọdịnaya na ịntanetị na-eme ka ọ gbasaa n'ụzọ sara mbara kama. **cite book|author=Dr Alan Glazier|afọ=2011|isbn=1456738933|title=Searchial Marketing|page=146|publisher=AuthorHouse * Mgbe mmetụta Streisand jidere, ihe mgbochi anaghị apụ n'anya nwayọ. Kama, ọ na-efe efe ndị nọ n'ịntanetị n'ọgba aghara nke nkwupụ okwu efu, na-enweta nlebara anya karịa ka ọ gaara eme ka ndị nwe ozi mbụ gbachie nkịtị. **cite news|author=Andy Greenberg|ọrụ=[[w: Forbes||onye nkwusa=Forbes Publishing|title=Internet: The Streisand Effect| nweta=October 29, 2012|url=http://www. forbes.com/2007/05/10/streisand-digg-web-tech-cx_ag_0511streisand.html| ụbọchị = Mee 11, 2007 * N'oge na-adịbeghị anya, na Mee 2011, iji iwu na-eme ka ndị nta akụkọ na-eme ihe na-eduga na "Streisand mmetụta" maka ndị na-agba akwụkwọ ịgba akwụkwọ na-achọ iwu iji gbochie mbipụta nke nkọwa nke ebubo ya. **cite akwụkwọ|onye edemede=Andrew Hiles|title=Nchịkwa aha|afọ=2011|isbn=1849300569|onye nkwusa=Bloomsbury Publishing ==Njikọ Mpụga== [[W: Streisand effect|Streisand effect]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Streisand effect|Streisand effect]] na wikiquote. nvr2qxe6vpt013gugf4kwu0semkunqk Stéphane Legar 0 2275 11869 8644 2022-10-10T19:15:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q47402082]] wikitext text/x-wiki [[Stéphane Legar]] '''Stéphane Legar''' Stéphane Gagba, onye amara amara dị ka Stéphane Legar, bụ onye Togo-Israel na-abụ abụ, onye na-agba egwu na ihe nlereanya. Aha ọkwa ya bụ Legar ma ọ bụ Le Gar - nkenke maka Le Garcon, "Nwa nwoke" na French. A na-akpọkarị ya naanị aha ya bụ Stéphane. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Bịa Ci Comme ça", <ref>https://music.apple.com/ng/artist/stephane-legar/1194048641?ign-itscg=30201&ign-itsct=Shazam_web&mttn3pid=a_custom_779816081798873874&mttnagencyid=769459046716559743&mttnsiteid=125115&mttnsub1=Shazam_web&mttnsub2=94ffc7e3-3d42-5ad8-3395-9d7135aee5f3</ref> ===Ebenside=== 9nuphj79iwkz5q2tfnuf6gtd8he7v49 Sue Gardner 0 2276 11870 8649 2022-10-10T19:15:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7524]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sue Gardner Feb 2013 Mobile 2.jpg|thumb|Sue Gardner na 2012]] '''[[w:Sue Gardner | Sue Gardner]]''' (amụrụ Mee 11, 1967) bụ onye nta akụkọ Canadian onye nta akụkọ. Ọ bụ onye isi oche nke [[w:Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]] site na Disemba 2007 ruo Mee 2014, na tupu mgbe ahụ bụ onye nduzi nke [[w:Canadian Broadcasting Corporation|Canadian Broadcasting Corporation]] (CBC) [[w:website|webụsaịtị]] na [[w:online news outlet|akwụkwọ akụkọ online]] . ==Okwu okwu== * Ọdịiche dị n'etiti [[Wikipedia]] na ngwaahịa ndị ọzọ emepụtara edetu bụ na ndị Wikipedia abụghị ndị ọkachamara, naanị a na-arịọ ha ka ha weta ihe ha maara. Onye ọ bụla na-ebute ozi ya na tebụl. Ọ bụrụ na ha anọghị na tebụl, anyị agaghị erite uru na irighiri ha. ** [http://www.nytimes.com/2011/01/31/business/media/31link.html "Kwapụta ọdịiche nwoke na nwanyị? Chọgharịa Ndepụta ntinye aka Wikipedia"] nke Noam Cohenjan, ''New York Times'' ( Jenụwarị 30, 2011) * nkata a dị maka otu ihe kpatara ya: ikesa ihe eji eji ejiji n'efu na nke mepere emepe. Nye ọtụtụ n'ime anyị, ọtụtụ n'ime anyị, nkata a abụrụla akụkụ dị mkpa nke ndụ anyị kwa ụbọchị. Nyere aka chebe ya ugbu a. Biko nye onyinye ** Ihe ịrịba ama ''Sue Gardner'' mere ma tinye ya n'ime ụlọ ịsa ahụ onye ọrụ WMF dị n'elu nkata aspirin na eze-floss dịka [https://www.fastcompany.com/1739776/wikipedias-librarian-world Wikipedia's Librarian To The The World] bipụtara Eprel 4, 2011 * E wuru ya [Wikipedia] afọ 10 gara aga ma ọ gbanweebeghị nke ahụ, [ma] anyị na-achọ ụzọ isi gbasaa [[q:serendipity]]. Anyị na-enwe obi ụtọ dabere na inventiveness nke ndị na-esonyere anyị nke onwe ha. ** [https://americanlibrariesmagazine.org/blogs/the-scoop/sue-gardner-calls-for-librarians-to-dive-in-to-the-world-of-wikipedia/ Sue Gardner kpọkuru ndị na-agụ akwụkwọ ka ha daa n'ala. na World of Wikipedia] ezitere June 26, 2011 * Obi na mkpụrụ obi nke ihe niile ọrụ [[q:Wikimedia]] na-eme bụ onye ọrụ afọ ofufo na-ebugharị, ọ bụ ike afọ ofufo, oge afọ ofufo, [[q:Altruism|altruism]], ntinye aka ndị mmadụ imepụta nnukwu agụmakwụkwọ mgbalị” nke ahụ dị onye ọ bụla n'ezie ** [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sue_Gardner_addresses_1st_Bangla_Wikipedia_unconference,_March_2012.ogv Sue Gardner na-agwa 1st Bangla Wikipedia unconference, Maachị 2012] * Bipụta n'isi, bipụta ọtụtụ oge. Ọ bụrụ na ị na-ewu atụmatụ ma ọ bụ atụmatụ, echerela ruo mgbe ọ na-enweghị ntụpọ ma na-egbu maramara ka ibipụta ya: hapụ ya ka ọ ka na-amị mkpụrụ na ọkara. Maka ndị sitere na nzụlite na-abụghị obodo nke a ga-adị ize ndụ, dị ka ị na-ahapụ onwe gị ka ọ dị mfe maka nkatọ. Mana n'ime obodo ọ na-ewulite ntụkwasị obi na ọmịiko, a ga-aghọtakwa ya dị ka ọkpụkpọ òkù imekọ ihe ọnụ. ** [https://suegardner.org Obere ntuziaka maka ịrụ ọrụ na obodo ndị dị n'ịntanetị] Maachị 21, 2016 *Kemgbe 1995 ihe data ahụ na-ekwu bụ ọgbọ ọhụrụ ọ bụla nke ndị na-eto eto ejirila nwayọọ nwayọọ na-akwado ọchịchị onye kwuo uche karịa ọgbọ ndị bu ya ụzọ. ** [https://www.cbc.ca/radio/ideas/the-long-conversation-why-public-broadcasting-is-more-crucial- than-ever-1.5789683 Ogologo Mkparịta ụka: Gịnị kpatara mgbasa ozi ọha na eze ji dị mkpa karịa karịa mgbe ọ bụla] Biputere: Nọvemba 05, 2020 Okwu gbasara Gardner == * Sue batara mgbe anyị dị obere. Anyị dabeere na Florida, ka ndị ọrụ ole na ole. O kwesịrị otuto maka iwulite Wikimedia Foundation site na, m ga-agba mbọ ikwu, ikekwe ndị ọrụ ise ma ọ bụ isii, banye nnukwu nzukọ mgbe ọtụtụ afọ gachara. ** [[q:Jimmy Wales]] [https://onezero.medium.com/an-oral-history-of-wikipedia-the-webs-encyclopedia-1672eea57d2 An Oral History of Wikipedia, Web's Encyclopedia] == Hụkwa == [[q:Katherine Maher]] ==Njikọ mpụga == Edemede [[w:Sue Gardener|Sue Gardener]] na Wikipedia bekee * [http://www.suegardner.org/ blọọgụ nke Sue Gardner] * [http://archives.cbc.ca/arts_entertainment/poetry/clips/11133/ Redio documentary nke Gardner] banyere Al Purdy, onye Canada na-ede uri, maka ''Ụbọchị ụtụtụ a'' * [http://www.fastcompany.com/magazine/154/librarian-to-the-world.html Wikipedia's Librarian to the World] Ajụjụ ọnụ 'ụlọ ọrụ ngwa ngwa'' {{DEFAULTSORT:Gardner, Sue}} qookm6bk8byet3pxusx2y08zkdhd5tf Sujatha Fernandes 0 2277 11871 8654 2022-10-10T19:15:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96805591]] wikitext text/x-wiki [[Sujatha Fernandes]] ==Okwu ndi o kwuru== *N'ime ndị a, ihe dị ka 28,000 bụ ndị ọrụ na-adịgide adịgide, a na-ewekwa 7,000 na nkwekọrịta. Ndị ọrụ idebe ihe ọcha na-adịgide adịgide nwere iwu chebere ọnọdụ ọrụ ha bụ isi. A na-enye ha uwe mwụda, mpempe akwụkwọ ịkwụ ụgwọ, mkpuchi ahụike na ezumike akwụ ụgwọ. Ndị ọrụ nkwekọrịta enweghị nke ọ bụla n'ime uru ndị a. Dị ka ndị si mba ọzọ, ha enweghị kaadị nri ma ọ bụ ụlọ na-adịgide adịgide. Ọtụtụ n'ime ha na-ebi n'ụlọ mwụ na-enweghị ikike nke a na-akwatukarị, nke na-amanye ha ịchọ ebe ọhụrụ kwa oge iji wuo ụlọ ha ọzọ. Ọ bụghị ihe ọhụrụ na ọrụ nke ndị ọrụ na-adịgide adịgide na-ekewakwa n'etiti ndị ọrụ nkwekọrịta. Mgbe ọtụtụ afọ nke nhazi ọkwa ala nọgidere na-aga n'ihu, mmegharị ahụ abịaruwo nso na mkpochapụ nke usoro nkwekọrịta nke subcontracting, nke mere ka ọrụ idebe ihe ọcha bụrụ otu n'ime ọrụ kachasị dị ize ndụ, dị egwu na nke na-eweda mmadụ ala n'India taa. ** Kedu ka ndị ọrụ nchekwa Mumbai si lụso ụlọ ọrụ ime obodo ọgụ - wee merie (March 04, 2019), Scroll.in *Ndị ọrụ nkwekọrịta niile nke Brihanmumbai Municipal Corporation na-arụ bụ Dalits, bụ ndị na-akwaga mba ọzọ. [...] Ọtụtụ ndị ọrụ idebe ihe ọcha [...] na-amanye ịhapụ ụlọ ha n'ime ime obodo na-achọ ọrụ n'ihi ọnọdụ ụkọ mmiri ozuzo, nke na-akawanye njọ kwa afọ. Mpaghara abụọ ha si bịa bụ Marathwada na Maharashtra, yana Salem na Thiruvannamalai na Tamil Nadu. Ha na-enwekarị ala, ma ọ bụ enweghị ike ịkpata ihe ha ji ebi ndụ site na obere ala ha nwere. [...] Ụgwọ ndị na-arụ ọrụ nkwekọrịta ezughị ezu iji dịrị ndụ, ọtụtụ n'ime ha adịghịkwa eri nri. Ha na-eji aka nkịtị ekpokọta ihe mkpofu, na-enweghị uwe aka, mkpuchi ihu, akpụkpọ ụkwụ, ma ọ bụ uwe. Enweghị akụrụngwa na ọdụ ọrụ maka ndị ọrụ na-asa ahụ ha. [...] Ndị ọrụ na-arịa ọrịa dị iche iche n'ihi ọnọdụ ọrụ na-adịghị mma ma na-anwụkarị mgbe ha dị obere. Ụkwara nta na ọrịa ngụgụ ndị ọzọ na-emekarị n'ihi ụdị gas a na-ekusa na ọnọdụ ha na-arụ ọrụ na ya. A na-enwekarị ihe mberede. **Kedu ka ndị ọrụ nchekwa Mumbai si lụso ụlọ ọrụ ime obodo ọgụ - wee merie (March 04, 2019) ==Njikọ mpụga== [[[Sujatha Fernandes]] na Wikipedia bekee 7edlt6rqbqed31b1z3g88nj1r21f3kg Sunungurai Dominica Chingarande 0 2278 11872 8657 2022-10-10T19:15:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113760799]] wikitext text/x-wiki '''[[Sunungurai Dominica|Sunungurai Dominica Chingarande]]''' Sungurai Dominica Chingarande (amụrụ na 1975) na Gokwe, Zimbabwe nwere amamihe na ahụmịhe dị ukwuu na ngalaba agụmakwụkwọ ma nwee nzere agụmakwụkwọ na nyocha. Ọ bụ onye osote onyeisi ụlọ akwụkwọ Women's University in Africa ugbu a ka ọ nọchiri onye ngalaba-nchoputa na osote Chancellor Prọfesọ Hope Sadza na April 2021. Prọfesọ S. Chingarande jere ozi dị ka onye isi oche nke ngalaba na Mahadum Zimbabwe na osote onye isi oche nke ụlọ ọrụ nnyocha na Mahadum Zimbabwe. O sonyeere Zimbabwe Ezekiel Guti University (ZEGU) na 2014 dị ka Pro-Vice Chancellor wee ghọọ onye osote onye isi oche nke University na 2016. O ritela ihe nrite dị iche iche maka onyinye ya na agụmakwụkwọ na ọrụ ọganihu ụmụ nwanyị. ==Ihe ndị Okwuru== * Dị ka mahadum anyị kwenyere na anyị jisiri ike nye ụkpụrụ, ihe ọmụma na nkà ndị dị mkpa nke mere ka ụmụ akwụkwọ ndị a ghọọ ihe zuru ezu na ihe zuru oke nke nwere ike iweta ngwọta maka nsogbu ndị na-eche ụwa iru taa.<ref>[https://nehandaradio.com/2017/01/01/ezekiel-guti-university-holds-inaugural-graduation-ceremony Ezekiel Guti University holds Inaugral Graduation Ceremony]</ref> * Anyị na-eme mmemme ngụsị akwụkwọ anyị n'ụbọchị International Women's Day, ụbọchị a kpọrọ ụwa ka o mee ihe iji lebara ahaghị nhata nwoke na nwanyị anya. <ref>[https://nehandaradio.com/2019/03/14/178-graduate-at-zegu/ 178 graduate at Zimbabwe Ezekiel Guti University]</ref> o23vbmoxyeg32iwlzbqrgt4korim5zl Susan B. Anthony 0 2279 11873 8661 2022-10-10T19:15:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q192245]] wikitext text/x-wiki [[Susan B. Anthony]] [[Usòrò:Susan B. Anthony by Frances Benjamin Johnston.jpg|thumb|Anyị na-ekwusi ike na ógbè gọọmentị bụ iji chekwaa ndị mmadụ na-enwe ọñụ n'ihi ikike ha nke a na-apughi ịwepụ ewepu. Anyị na-atụfụ ozizi ochie nke na-ekwu na ọ bu naani gọọmentị nwere ike inye ikike.]] Susan Brownell Anthony (15 February 1820 – 13 Maachị 1906) bụ onye nwanyi America, onye ama ama, onye nweere onwe nakwa gụrụ akwụkwọ nke ọma, onye ndu na-achọ ma na-akwado ikike nke ọha mmadụ. Onye ya na Elizabeth Cady Stanton, duziri mbọ ahụ iji nweta ikike ịtụ votu na ikike nhọpụta nke ụmụ nwanyị na mba United States. ==Ihe ndị Okwuru== [[Usòrò:Susan B. Anthony - Age 28 - Project Gutenberg eText 15220.jpg|thumb|Ndị na-achọsi ike inweta ihe ga-adị njikere ịbụ ihe ọ bụla ma ọ bụ ihe ọ bụla n'echiche ụwa.]] [[Usòrò:SB Anthony from RoRaWW.jpg|thumb|Nwanyị agaghị adabere na nchedo nke nwoke, kama a ga-akụziri ya ichebe onwe ya]] [[Usòrò:Elizabeth Cady Stanton and Susan B Anthony.jpg|thumb|Achọrọ m ka Ị ghọta na ọ dịghị mgbe m gaara arụ ọrụ m nwere ma a sị na m enweghị nwanyị a n’aka nri m.]] * Ezi nwanyị agaghị agba mbọ idika onye ọzọ, ma ọ bụ kwe ka onye ọzọ bụrụ ya. Ọ ga-abụ nnọ onwe ya, - rụọ ọrụ nke ya - guzo ma ọ bụ daa site n'amamihe na ike nke onwe ya ... Ọ ga-akpọsa "ozi ọma" nye ụmụ nwanyị niile, nwanyị ahụ na nwoke ka e kere maka obi ụtọ nke ya n'otu n'otu. ** Nkwuwa okwu nke Anthony na Elizabeth Cady Stanton (1856), nke e kwuru na nkebiri na The Right to Vote (2001) nke Claudia Isle dere, p. 50, nakwa Perfecting the Family : Antislavery Marriages in Nineteenth-Century America (1997) nke Chris Dixon dere, p. 144 * Ndị ikom na ndị inyom nke mpaghara ugwu bụ ndị ohu, ebe ndị mpaghara ndida bu ndi nwe ohu. Ajọ ikpe na-adabere na ugwu nakwa Ndida. ** Okwu okwuru maka No Union with Slaveholders (1857) * Ndị mmadụ na-akpachapụ anya, na-akpachapụ anya, na-atụgharị mgbe niile iji chekwaa aha ha na ọnọdụ mmekọrịta ha enweghị ike iweta mgbanwe. Ndị na-anụ ọkụ n'obi n'ezie ga-adị njikere ịbụ ihe ọ bụla ma ọ bụ ihe ọ bụla na atụmatụ ụwa. ** Maka Campaign for Divorce Law Reform (1860) * Anaghị m achọ ụgwọ nhata maka ụmụ nwanyị ọ bụla belụsọ ndị na-arụ ọrụ nhata na uru. Ndị na-ewe gị n'ọrụ na-akparị gị; mee ka ha ghọta na ị nọ n'ọrụ ha dị ka ndị ọrụ, ọ bụghị dị ka ụmụ nwanyị. ** Mgbanwe ahụ, akwụkwọ akụkọ ntanye ụmụ nwanyị (October 8 1868) * Nwanyị agaghị adabere na nchedo nke nwoke, kama a ga-akụziri ya ichebe onwe ya ** Okwu okwuru na San Francisco (July 1871) * Obi dị m ụtọ na m nwere ohere ịgwa ndị inyom nwere ọnọdụ ntụsara ahụ́, ndị nwere ezigbo nna, ụmụnna ndị nwere obiọma na ndị lụrụ di kasị mma, bụ́ ndị na-ekweghị na di na nwunye bụ otu na ya bụ ya. ** Okwu okwuru na March 24, 1896, dịka esi wee dee ya na [https://www.newspapers.com/clip/59586920 "Suffragists Hold a Parlor Meeting; Mrs. Austin Perry Opens Her Home; A Talk by Miss Anthony,"] ''San Francisco Chronicle'' (March 25, 1896) * Ka m na-etolite, ka ike ka ukwuu nke m ga-enyere ụwa aka na-abia; Adị m ka bọọlụ snow - ka a na-atụgharị m ka m na-enwetakwu. ** [https://play.google.com/store/books/details?id=8HI_AQAAMAAJ&rdid=book-8HI_AQAAMAAJ&rdot=1 The Life and Work of Susan B. Anthony] Gụnyere okwu ọha, akwụkwọ ozi nke ya na ọtụtụ sitere na ndị ọgbọ ya n'ime afọ iri ise, Mpịakọta 2 (1 Jenụwarị 1898) nke Ida Husted Harper bipụtara, nke Bowen-Merrill Company bipụtara. * N'ịgba ịnyịnya ígwè: '' ''Echere m na o meela ọtụtụ ihe iji tọhapụ ụmụ nwanyị karịa ihe ọ bụla ọzọ n'ụwa. M na-eguzo ma na-aṅụrị ọṅụ mgbe ọ bụla m hụrụ ka nwanyị na-agba ịnyịnya na wiil. Ọ na-enye ụmụ nwanyị mmetụta nke nnwere onwe na ịdabere na onwe ha. Ọ na-eme ka ọ dị ya ka à ga-asị na ọ nọọrọ onwe ya, ozugbo ọ nọkwasịrị oche, ọ maara na ọ pụghị imerụ ahụ ọ gwụla ma o si n'ịnyịnya igwe pụọ, ọ na-apụkwa, na-aghọ nwanyị nweere onwe ya, nke a na-ejighị n'aka." 'Na nkuzi: N'oge ahụ, anyị amaghị ụzọ ọzọ a ga-esi chịkwaa ụmụaka. Anyị kwenyere na ịdị mma nke ịpịa ihe Mgbe ọ bụla. Ka m na-etolite, m kwụsịrị ịpịa ihe. Ọ bụrụ na enweghị m ike ijikwa nwa, echere m na ọ bụ amaghị ihe m, enweghị ike m, dị ka onye nkuzi. "Ihe niile sitere na ndị ikom jụrụ ikwe ka m kwuo okwu" na nzuko iwe iwe. "Ụmụ nwanyị bụ ndị ohu nwoke". "Amam na o nweghi mgbe Chineke mere nwanyi ka nwoke buru onye isi". "Iwu kwuru na ọ bụ naanị ndị nzuzu, ndị ara na ndị omekome ka a ga-agọnahụ ikike ịme ntuli aka. Ya mere, ị na-ahụ ndị a na-etinye ha na ụmụ nwanyị niile n'otu klaasị." ** [http://www.rarenewspapers.com/view/621269?acl=851761768&imagelist=1 Interview with Nellie Bly], New York World, 2 February 1896, p. 10. ==Njikọ Mpuga== Edemede [[w:Susan B. Anthony|Susan B. Anthony]] na Wikipedia bekee *{{Wikisource author}} *[http://www.gutenberg.org/etext/15220 The Life and Work of Susan B. Anthony] (Volume 1 of 2), by Ida Husted Harper, from [[w:Project Gutenberg|Project Gutenberg]] {{DEFAULTSORT:Anthony, Susan B.}} 9xyq6kbxm4r43t2gctvlb9yc0k479ku Susan B Anthony 0 2280 8663 8662 2022-10-10T11:41:16Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki Susan B. Anthony (Biri ndụ bido ka ọnwa Febuwarị dị na mkpụrụ ụbọchị iri na ise n'afọ 1820 wee ruo ka ọnwa Machị di na mkpụrụ ụbọcị iri na atọ n'afọ 1906) Ọ bụ onye mba Amerịka a mụnyere n'ezinaụlọ Quaker. Ọ na-eme ihe mgbanwena-ebute ezi mmekọrịta mmadụ na ibe ya, onye na-agbachitere ụmụ nwaanyị ọgụ gbasara mkpagbu a na-akpagbu ha. Ọ dere akwụkwọ mmegide ịtụ mgbere mmadụ ka ọ dị afọ iri na asaa, Nke mere n'afọ 1856 e mere onye nduzi nke obodo New York na-ahụ maka mgbochi ire mmadụ.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Susan_B._Anthony</ref> ===Ihe O kwuru=== * Ụmụ nwaanyị zukọ, ọdịda abụrụ ihe na agaghị ekwe omume. * Hapụ ihe ụwa ga-eche ma ịzọpụ ụkwụ, chee ezi echiche, kwuo uche gị, gbaa mbo ka ike ha gị, lee uche gị anya maka nkwado. * Ekpebi m na ụmụ nwaanyị agaghị elekwasị nwoke anya maka nkwado, kama a ga-akuziri ya ka ọ ga-esi chekwaa onwe ya, Ebe a ka kwụọ. <ref>https://www.azquotes.com/quote/9297</ref> ===Ebensidee=== ea9oxnhypkbdm5idfkby7sebq5oenk2 Susan Blackmore 0 2281 11874 8667 2022-10-10T19:15:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q155199]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Susan Blackmore (2014).jpg|thumb|Susan Blackmore (2014)]] '''[[w:Susan Blackmore|Susan Jane Blackmore]]''', PhD, MSc, BA (a mụrụ [[w:29 Julaị | 29 Julaị]] [[w:1951|1951]], na [[ w:London|London]]) bụ ọkà mmụta n'akparamàgwà mmadụ Britain, onye nyocha, onye edemede nweere onwe ya, onye nkuzi na onye mgbasa ozi, ikekwe a kacha mara ya amara maka akwụkwọ ya The Meme Machine. A maara ya nke ọma maka ọmụmụ ihe na akwụkwọ gbasara memetics, nsụhọ na parapsychology. == Okwu Okwuru == * Amamihe bụ echiche efu nke memes mebere. ** - Susan Blackmore, ajụjụ ọnụ na [[w:MugBeing|MungBeing]] * Memetics yiri ka ọ nwere ọtụtụ ihe ọ pụtara na anyị bụ ụmụ mmadụ bụ igwe, nke ndị mmadụ na-enwetụbeghị mmasị. N'ezie, anyị bụ igwe, anyị bụ igwe ndu. Mana nke ahụ anaghị amasị ndị mmadụ. Nhọrọ nnwere onwe na nsụhọ bụ ihe efu, na onwe ya bụ mgbagwoju anya nke memes. Ndị mmadụ enweghị mmasị na nke ahụ. Echiche m bụ na ọ bụrụ na ihe ndị a bụ eziokwu, ọ baghị uru ma ha masịrị anyị ma ọ bụ na anyị achọghị. ** [https://www.wired.com/2008/02/ted-blackmore/?currentPage=ụmụ mmadụ niile bụ naanị igwe maka ịgbasa memes], Wired.com, 2/29/2008 * Parapsychology dịka ka ọ na-aga n'ihu site na ọganihu na obi ụtọ nke ọmụmụ ihe ndị ọzọ nke nsụhọ. **[http://www.skepdic.com/news/newsletter74.html Akwụkwọ ọkọwa okwu Skeptic 74] * Ọ bụrụ na onye ọ bụla ghọtara ozizi evolushọn, mgbe ahụ ọchịchị aka ike nke memes okpukpe ga-esiwanye ike, anyị ụmụ mmadụ nwekwara ike ịchọta ụzọ ka mma isi bie n’eluigwe na ala a enweghị isi. **[http://www.guardian.co.uk/print/0,3858,5164417-111414,00.html nkuzi ndụ], Onye nche, 04/07/2005 * Isi ihe ọzọ kpatara ọdịda m yiri ka ọ bụ nkwenye. A gwara m na enwetaghị m nsonaazụ n'ihi na ekwenyeghị m nke ọma na [[w:Psi (parapsychology)|psi]], n'ihi na enweghị m uche mepere emepe! **[https://web.archive.org/web/20070927231655/http://www.susanblackmore.co.uk/si87.html Uche Mepere Anya: Afọ iri] * Ụzọ m na-eche n'ezie dị ka nke a "Abụ m ọkà mmụta sayensị. echere m na ụzọ nke eziokwu bụ site na nyocha. M na-eche na telepathy, clairvoyance, psychokinesis na ndụ mgbe a nwụsịrị adịghị adị n'ihi na m na-achọ ihe efu maka. ha kemgbe afọ 25. Emeela m ọtụtụ ugboro na mbụ, anaghịkwa m atụ ya egwu." **[http://www.susanblackmore.co.uk/Chapters/Kurtz.htm Dr. Susan Blackmore] ==Njikọ Mpụga== [[W: Susan Blackmore|Susan Blackmore]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Susan Blackmore|Susan Blackmore]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Blackmore, Susan}} 3bsd1y29egkwttv6t5s9fptheitnm54 Susan Choi 0 2282 14284 11875 2023-08-12T18:20:35Z Eppu Petäinen 494 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Susan choi 8315696.jpg|thumb|Susan Choi (2019)]] ''[[w:Susan Choi|Susan Choi]]''' (a mụrụ 1969) bụ onye odee America. == Okwu Ndi Okwuru == *"Echere m na e nwere ihe mere nwa agbọghọ ga-eji nwee mmetụta siri ike na ijikọ onwe ya na nwoke dị ike, n'agbanyeghị otú ọ ga-esi mee ya, nwere ike ịbụ ụzọ ya ga-esi na-aga n'ihu - mgbe ụfọdụ ọ ga-abụ nanị ụzọ ọ ga-esi na-aga n'ihu. Na ime njikọ ahụ nwere ike ịbụ mkpebi ọ na-eme mgbe ọ na-enwechaghị ahụmahụ, na mkpebi nke ọ na-enwe ike ịmata maka otú e si mebie ya mgbe e mesịrị na ndụ, ma anyị ka ga-aghọta na e nwere ihe a dum butere-na-elekọta mmadụ na omenala. usoro nke na-atụ ya aka ime mkpebi ahụ. Naanị ịchọpụta "ndị ikom ọjọọ" niile na itinye ha n'oge na-adịghị anya agaghị akọwa ụzọ ndị a na-esi eme mmekọahụ n'ime obodo anyị." ** Na mmekọahụ ka na-ewu ewu na ọha mmadụ na [https://www.npr.org/2019/04/09/711491267/susan-choi-takes-her-teenagers-seriously"Susan Choi jisiri ike na-eto eto ya"] na NPR (2019 Eprel 9) *"Olu na-ebu ụzọ abịa ma ihe ọ bụla ọzọ na-esochi ya. Ọ naghị arụ ọrụ maka m iche echiche, ebe a bụ agwa na ha kwesịrị inwe ụdị olu a, ka m gbalịa ịmanye nke ahụ. Ọ bụrụ na enweghị m ike ịbanye na olu agwa, enweghị m ike ide agwa ahụ…" ** Mgbe ị na-enwe mmetụta olu nke agwa na [https://www.bookish.com/articles/interview-susan-choi-trust-exercise/ "Trust, Serendipity, and Consent: Interview with Trust Exercise Author Susan Choi" ] na Bookish (2019 Apr 16) *"Enwere m mmasị n'ihe ọ dị ka ịnweta na ụlọ ọrụ na-ahụ anya nke ọma na nke ziri ezi na nhọrọ n'ọnọdụ nke ị nwere ike ịhụ n'ikpeazụ na ndụ gị n'ụzọ dị iche, n'ihi na ọ bụrụhaala na ị na-ahụ ụlọ ọrụ na nhọrọ, ị nọ. N'ezie n'ọnọdụ enweghị ike ị nwetaghị ahụmịhe zuru oke ịmara. Ọ bụ ya mere m ji chee na nkwenye bụ okwu mgbagwoju anya." ** Na nkwenye ịbụ isiokwu n'akwụkwọ ya ''Trust Exercise'' na [https://www.bookish.com/articles/interview-susan-choi-trust-exercise/"Trust, Serendipity, and Consent: Interview ya na onye ode akwụkwọ mmega ntụkwasị obi Susan Choi”] na Bookish (2019 Apr 16) *"Echere m na "nhụsianya" nke Japan kpatara bụ obere echiche nke mmerụ ahụ, ma karịa echiche nke ihe omimi. Ejisiri m ike mechaa ihe niile m deworo n'ihi na ọ na-enwekarị ihe omimi dị n'ime ya nke na-eme ka m nwee mmasị. Echere m na ọ bụ ya mere Japan ji dị ụtọ, ọ dịkwa m ka ọ dị ka ihe omimi dị ịtụnanya." ** Na ọrụ Japan na ndụ ya na [https://web.archive.org/web/20220216032856/https://www.washingtonsquarereview.com/blog/2018/2/13/an-interview-with-susan-choi "Ghosts, Writing Who You Know, and Rethinking the Akwụkwọ akụkọ ya na SUSAN CHOI”] na nyocha Washington Square (2018 Feb 15) == Njikọ mpụga == [[W:|Susan Choi]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Susan Choi]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Choi, Susan}} pb417z5d1jmb3svgj8dyea39ku8h8zw Susan Cooper 0 2283 11876 8681 2022-10-10T19:16:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q236848]] wikitext text/x-wiki [[Susan Cooper]] Susan Mary Cooper bụ onye Bekee dere akwụkwọ ụmụaka. A maara ya nke ọma maka The Dark Is Rising, usoro echiche efu nke oge a edobere na England na Wales, nke gụnyere akụkọ ifo ndị Britain dị ka akụkọ Arthurian na ndị dike Welsh. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ihe ọmụma niile dị nsọ, ma o kwesịghị ịbụ ihe nzuzo ==Edensibia== Edemede [[W:Susan Cooper|Susan Cooper]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Susan, Cooper}} ljmc3p2ohcc4kmelj6hwqta9ta07qs3 Susanna Kaysen 0 2284 11877 8684 2022-10-10T19:16:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q257723]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Susanna Kaysen|Susanna Kaysen]]''' (amụrụ [[w:11 Novemba|11 Nọvemba]] [[w:1948|1948]]) bụ onye odee America. == Okwu Ndi Okwuru == === ''[[w:Nwa agbọghọ, Akwụsịtụrụ | Nwa agbọghọ, Akwụsịla]]'' (1994) === * "Agaghachila m na Frick kemgbe ahụ ka m lere ya na ndị Vermeer abụọ ndị ọzọ anya. Vermeers, ka emechara, siri ike ịbịa, e zuru nke dị na Boston. Abụọ ndị ọzọ bụ eserese ndị nwere onwe ha. Ndị nọ n'ime ha na-ele ibe ha anya - nwanyị ahụ na nwa agbọghọ ya, onye agha, na obi ya. Ịhụ ha bụ ile ha anya site n'otu oghere dị na mgbidi. Ma mgbidi ahụ bụ nke ọkụ --ọkụ Vermeer nke a pụrụ ịdabere na ya kpamkpam ma na-abụghị eziokwu. Ìhè dị otú a adịghị, ma anyị chọrọ ka o mere. Anyị na-achọ ka anyanwụ mee ka anyị dị obere ma maa mma, ọ ga-adị anyị ka uwe anyị na-egbukepụ egbukepụ ma na-akpụ akpụ n'akpụkpọ anyị, nke ka nke, anyị ga-achọ ka onye ọ bụla anyị maara nwere ike na-egbukepụ egbukepụ nanị site n'ile ha anya, dị ka nwa agbọghọ ahụ ji akwụkwọ ozi ahụ dị. na onye agha ji okpu. Nwatakịrị nwanyị na egwu ya na-anọdụ n'ụdị ọkụ ọzọ, nke dabara adaba, ìhè ndụ kpuchiri ekpuchi, nke anyị na-ahụ onwe anyị na ndị ọzọ naanị ezughị oke, yana adịkarịghị." * "Ndị isi ara yiri ndị a họpụtara ahọpụta. Ọtụtụ mgbe ezinụlọ dum na-agba ara, ma ebe ọ bụ na ezinụlọ dum enweghị ike ịbanye n'ụlọ ọgwụ, a na-akpọ otu onye dị ka onye ara wee banye n'ime ụlọ." * "Nke a ọ̀ bụ ụdị enyi m ma ọ bụ enyi m chọrọ inwe? M na-ajụ onwe m mgbe ọ bụla m zutere onye ọhụrụ. Mara mma ma na-emighị emi; ezi-obi ma a bit ot; mara mma maka ọdịmma nke ya; na-adọrọ adọrọ ma eleghị anya enweghị ntụkwasị obi; na ihe ndị ọzọ. Echere m na enwetala m òkè m nke enweghị ntụkwasị obi. Kariri òkè m? Mmadụ ole ga-abụ karịa òkè m?" * "N’ụzọ dị ịtụnanya, anyị nwere onwe anyị. Anyị ruru na njedebe nke ahịrị. Ọ dịghị ihe ọzọ anyị ga-atụfu. Ihe nzuzo anyị, nnwere onwe anyị, ugwu anyị: ihe ndị a niile agaala ma kpụrụ anyị n'ọkpụkpụ nke onwe anyị." * "Anyị gba ọtọ, nchebe dị anyị mkpa, ụlọ ọgwụ chebekwara anyị. N'ezie, ụlọ ọgwụ ahụ yipụworo anyị ọtọ na mbụ—ma nke ahụ gosiri nnọọ ibu ọrụ ya ichebe anyị. Ụlọ ọgwụ ahụ rụzukwara ọrụ ya. Otu onye n'ime ezinụlọ anyị ga-akwụ ezigbo ego maka nke ahụ: dollar iri isii (dolla 1967) kwa ụbọchị nanị maka ọnụ ụlọ; ọgwụgwọ, ọgwụ, na ndụmọdụ bụ ndị ọzọ. Ụbọchị iri itoolu bụ ogologo mkpuchi mkpuchi ụlọ ọgwụ nke uche, mana ụbọchị iri itoolu ezuola ịmalite na nleta McLean. Naanị ọrụ m were ụbọchị iri itoolu. ''Ere ọtụtụ n'ime agụmakwụkwọ mahadum ndị ahụ m na-achọghị ka e mefuru n'ụlọ ọgwụ.''" * "Ndị mmadụ na-ajụ, Olee otú i si bata ebe ahụ? Ihe ha chọrọ n’ezie ịmara bụ ma ọ bụrụ na o yikarịrị ka ha ga-abanyekwa n’ebe ahụ. Enweghị m ike ịza ajụjụ ahụ n'ezie. Naanị ihe m nwere ike ịgwa ha bụ, Ọ dị mfe. Ọtụtụ ndị mmadụ na-agafe ịrị elu, na-eme usoro nke perforation na akpụkpọ ahụ n'etiti ebe a na ebe ahụ ruo mgbe oghere dị. Ma ònye pụrụ iguzogide oghere?" * "Enwere m ahụ nke ọma ma Daisy emeghị ya, enweghịkwa m ike ịkọwa ihe kpatara ya. O nwere ike ịbụ na m na-eji ara na-akpa ka otú m si na-akpa ndị nkụzi na ụmụ akwụkwọ ibe m. Ekwenyeghị m na ara na-agba m, n'agbanyeghị na m na-atụ egwu na m bụ. Ụfọdụ ndị na-ekwu na inwe echiche ọ bụla nke ọma n’okwu ahụ bụ akara nke ịdị ọcha, ma ejighị m n’aka na nke ahụ bụ eziokwu. M ka na-eche banyere ya. Aga m eche maka ya mgbe niile." * "Igbu onwe onye bụ ụdị igbu ọchụ—igbu mmadụ eburu ụzọ gbuo. Ọ bụghị ihe ị na-eme oge mbụ ị na-eche ime ya. Ọ na-ewe iji mara. Na ị chọrọ ụzọ, ohere, ebumnobi gị. Igbu onwe onye na-aga nke ọma chọrọ nhazi nke ọma na onye isi mara mma, nke abụọ na-ekwekọkarị n'ọnọdụ igbu onwe onye." * "Ọ dị mkpa ịzụlite ikewapụ. Otu ụzọ isi mee nke a bụ ime ka ị na-eche na ị nwụrụ anwụ, ma ọ bụ na ị na-anwụ anwụ. Ọ bụrụ na enwere windo, ị ga-eche na ahụ gị na-ada na windo. Ọ bụrụ na enwere mma, ị ga-eche na mma ahụ na-akpụ akpụkpọ gị. Ọ bụrụ na ụgbọ oloko na-abịa, ị ga-echerịrị n'echiche ka ọ gbawara agbawa n'okpuru wiil ya. Omume ndị a dị mkpa iji nweta ebe dị anya. Ebumnuche bụ isi. Enweghị ebumnobi siri ike, ị dara. ''Ebumnobi m adịghị ike: akwụkwọ akụkọ America nke m na-achọghị ide na ajụjụ m jụrụ ọnwa ole na ole gara aga, Gịnị kpatara na m gaghị egbu onwe m? Nwụrụ anwụ, agaghị m ede akwụkwọ ahụ. Agaghịkwa m anọgide na-arụrịta ụka n'ajụjụ ahụ.''" * "Ọ bụ ụbọchị mmiri, ụdị nke na-enye ndị mmadụ olileanya: ifufe niile dị nro na isi ísì ụtọ nke ụwa. Ihu igwe igbu onwe." * "Mgbe ya na anyị nọrọ otu ọnwa ma ọ bụ karịa, Lisa Cody nwetara ọrịa. Ọ bụkwa onye sociopath. Obi dị ya ụtọ, n'ihi na ọ chọrọ ịdị ka Lisa n'ihe niile. Obi adịghị Lisa ụtọ, n'ihi na ọ bụ naanị ya bụ onye sociopath n'etiti anyị. “Anyị dị ụkọ,” ka ọ gwara m otu oge, “anyị bụkwa ndị nwoke.” * "Jerry nwere mmasị na ya ma nwee nchegbu. O nwere otu aghụghọ dị mma. Ugbu a na mgbe ahụ, a na-ahapụ onye nwere ọtụtụ ihe ùgwù ka ọ jiri tagzi pụọ n'ụlọ ọgwụ. Onye ahụ ga-asị, "Jerry, kpọọ m ụgbọ ala." Jerry ga-asị, "Ị bụ ụgbọ ala." Anyị hụrụ nke a n'anya." * "Mkparịta ụka onye nnọchi anya ya na Dr. Wick: “Ụtụtụ ọma. Ekpebiri na ị na-amanye ịkwa iko. Ọ ga-amasị gị ịgwa m gbasara nke ahụ?” "Ee e." Nke a bụ nke kacha mma n'ime ọtụtụ nzaghachi ọjọọ, ekpebiri m. "Dịka ọmụmaatụ, mgbakwunye na onye nkuzi Bekee ụlọ akwụkwọ sekọndrị gị." Dr. Wick na-eji okwu dị ka mgbakwunye mgbe niile. "Eh?" "Ị ga-achọ ịgwa m banyere nke ahụ?" "Ọm. Ọfọn. Ọ kpọgara m New York.” Ọ bụ mgbe ahụ ka m chọpụtara na o nwere mmasị. O wetara m ezigbo nri ehihie onye anaghị eri anụ. "Ma ọ bụghị mgbe ahụ." "Kedu? Kedu mgbe gịnị bụ?" "Mgbe anyị fucked." (Mba.) "Gaa n'ihu." "Anyị gara Frick. Agaghị m ebe ahụ. Enwere Vermeer a, lee, eserese a dị ịtụnanya nke otu nwa agbọghọ na-amụ egwu egwu—Apụghị m ikweta na ọ dị ịtụnanya—“Ya mere, olee mgbe ị — ah — olee mgbe ọ bụ?” Ọ chọghị ịnụ gbasara Vermeer? Nke ahụ bụ ihe m na-echeta. "Kedu?" '''" The — ah — mgbakwụnye. Olee otú o si malite?” "Oh, emesia, laghachi n'ụlọ." Na mberede amatara m ihe ọ chọrọ. “Anọ m n’ụlọ ya. Anyị na-enwe nzukọ uri n’ụlọ ya. Ma onye ọ bụla apụọla, ya mere, anyị na-anọdụ ala ebe ahụ na sofa naanị. O wee sị, 'Ị chọrọ fuck?'" (Flush.) "O ji okwu ahụ?" "Ee e." O meghị. O susuru m ọnụ. Ọ susukwara m ọnụ na New York. Ma gịnị mere m ga-eji mechu ya ihu? A na-akpọ nke a ọgwụgwọ." * "Ọtụtụ n'ime anyị na-ahụ ndị na-ahụ maka ọgwụgwọ anyị kwa ụbọchị. Cynthia emeghị; ọ na-enweta ọgwụgwọ ugboro abụọ n'izu yana ọgwụgwọ ujo otu ugboro n'izu. Na Lisa agakwaghị ọgwụgwọ. O nwere onye na-agwọ ọrịa, ma o ji oge awa ya hie ụra. Ọ bụrụ na ike gwụrụ ya nke ukwuu, ọ ga-achọ ka a kpọga ya n'ọfịs ya, ebe ọ ga-ahụ ya ka ọ na-amakpu n'oche ya. "Gotcha!" ọ ga-asị. Mgbe ahụ ọ gara n'ụlọ ọgwụ. Ndị ọzọ n’ime anyị na-agbapụ kwa ụbọchị iji gwupụta ihe ndị gara aga." * "Ụwa akwụsịghị n’ihi na anyị anọghịzi na ya; anya site na ya. N’abalị ruo n’abalị, obere ozu dara n’ala na ihuenyo TV anyị: ndị isi ojii, ndị ntorobịa, ndị Vietnamese, ndị ogbenye—ụfọdụ nwụrụ anwụ, ụfọdụ gbalitere naanị ugbu a. A na-enwekarị ọtụtụ n'ime ha iji dochie ndị dara ada wee sonyere ha n'abalị ọzọ. Mgbe ahụ, bịara mgbe ndị anyị maara-na-amaghị n'onwe ha, ma mara na-malitere ịda n'ala: Martin Luther King, Robert Kennedy. Nke ahụ ọ̀ tụrụ egwu karị? Lisa kwuru na ọ bụ ihe okike. Ọ kọwara, sị: “Ha ga-egbu ha. "Ma ọ bụghị ya, ọ gaghị adabara." * "Ọtụtụ mgbe, ezinụlọ dum na-agba ara, ma ebe ọ bụ na ezinụlọ dum apụghị ịbanye n’ụlọ ọgwụ, a na-akpọ otu onye dị ka onye ara na-abanyekwa n’ime ụlọ. Mgbe ahụ, dabere n'otú ndị ezinụlọ ndị ọzọ si eche, a na-edobe onye ahụ n'ime ma ọ bụ napụ ya, iji gosi ihe ọ bụla gbasara ahụike uche ezinụlọ." * "N’ọnwa ole na ole, nne na nna Torrey na-esi Mexico fega Boston ka ha kpagbuo ya. Ọ na-agba ara, ọ chụpụwo ha ara, ọ na-enwe mmekọahụ, ha enweghị ike imeli ya, na ihe ndị ọzọ. Mgbe ha hapụrụ Torrey ga-enye akụkọ na drawl ike gwụrụ ya. “Mgbe ahụ, mama m sịrị, ‘I mere ka m ghọọ onye aṅụrụma,’ papa m wee sị, ‘Aga m ahụ na ị gaghị esi n’ebe a pụta,’ mgbe ahụ, ha gbanwere ma mama m sị, ‘Ị bụghị ihe ọ bụla. ma onye junkie,' papa m wee sị, 'Agaghị m akwụ gị ụgwọ iji mee ka ọ dịrị anyị mfe n'ebe a ka anyị na-ata ahụhụ.' "Gịnị mere i ji ahụ ha?" Georgina jụrụ. "Ehee," Torrey kwuru. Lisa kwuru, sị: “Ọ bụ otú ha si egosi ịhụnanya ha. Nne na nna ya emetụbeghị ya. Ndị nọọsụ kwetara ihe Lisa kwuru. Ha gwara Torrey na ya tozuru oke maka ikweta ịhụ ndị mụrụ ya mgbe ọ matara na ha ga-agbagwoju ya anya. Mgbagwoju anya bụ okwu ndị nọọsụ maka mmegbu." * "Mgbe e mesịrị n’ụbọchị ahụ, mgbe Alice na-ahapụ inwe Rorschach, ajụrụ m, sị, “Olee otú onye na-eritụbeghị mmanụ aṅụ ga-esi nwee ezinụlọ ga-enwe ike iziga ya ebe a?” Georgina kwuru, sị: “Ma eleghị anya, ọ dị nnọọ nzuzu na ihe na-atọ ụtọ, ya mere ha kwere ka ọ bata obere ihe." * "'''“Otu edemede,” ka m kwuru, mgbe onye ọrụ na-elekọta mmadụ jụrụ m ihe m zubere ime mgbe m si n'ụlọ ọgwụ pụta. "M ga-abụ onye edemede." "Nke ahụ bụ ihe omume ntụrụndụ mara mma, mana kedu ka ị ga-esi nweta ego?" Mụ na onye ọrụ ibe m enweghị mmasị n'ebe ibe anyị nọ. Ahụghị m ya n'anya n'ihi na ọ ghọtaghị na nke a bụ m, na m ga-abụ onye edemede; Agaghị m pịnye akwụkwọ ego ma ọ bụ ree efere au gratin ma ọ bụ mee ihe nzuzu ọ bụla ọzọ.'''" * "Ọgba aghara mmadụ n'ókè dị n'ókè* Otu ihe dị mkpa na nsogbu a bụ usoro na-enweghị isi nke ọdịdị onwe onye, ​​mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na ọnọdụ, na-amalite na nwata na ugbu a n'ụdị ọnọdụ dị iche iche. Ọgbaghara njirimara akara na nke na-adịgide adịgide na-anọkarị mgbe niile. Nke a na-emekarị ebe niile, a na-egosipụtakwa ya site na ejighị n'aka maka ọtụtụ okwu ndụ, dị ka ọdịdị onwe onye, ​​​​usoro mmekọahụ, ihe mgbaru ọsọ ogologo oge ma ọ bụ nhọrọ ọrụ, ụdị ndị enyi ma ọ bụ ndị hụrụ n'anya inwe, na ụkpụrụ ndị a ga-agbaso." * "Ọtụtụ mgbe, a na-ahụta ihe na-emegide mmadụ na enweghị nchekwube. Ngbanwe n'etiti ịdabere na nkwenye onwe onye bụ ihe a na-ahụkarị." * "Onye ahụ na-enwekarị mmetụta nke enweghị ike ile onwe ya anya dị ka mmetụta na-adịghị ala ala nke ihe efu ma ọ bụ ike ọgwụgwụ." Mmetụta m na-adịghị ala ala nke enweghị isi na ike ọgwụgwụ sitere n'eziokwu ahụ bụ na m na-ebi ndụ dabere na enweghị ike m, nke dị ọtụtụ. Ndepụta akụkụ na-esote. ''Enweghị m ike, achọghịkwa m: ski, igwu egwuregwu tenis, ma ọ bụ gaa na klas mgbatị ahụ; ịga isiokwu ọ bụla n'ụlọ akwụkwọ na-abụghị Bekee na bayoloji; dee akwụkwọ na isiokwu ọ bụla ekenyere (Edere m uri kama ide akwụkwọ maka Bekee; enwetara m F); atụmatụ ịga ma ọ bụ tinye akwụkwọ na kọleji; nye nkọwa ọ bụla ezi uche dị na ya maka ọjụjụ ndị a.''' * "Ọdịdị onwe m ejighị n’aka. M hụrụ onwe m, ezi n'ụzọ ziri ezi, dị ka ekwesighi maka muta na-elekọta mmadụ usoro." * "Ha ejighị ọrụ m kpọrọ ihe nke ukwuu, bụ́ nke dị nnọọ ole na ole, ma nke bụ́ eziokwu. M na-agụ ihe niile, m na-ede mgbe niile, na m nwere enyi nwoke site barrelful. "Gịnị mere na ị naghị agụ akwụkwọ e kenyere gị?" ha ga-ajụ. "Gịnị kpatara na ị naghị ede akwụkwọ gị kama ihe ọ bụla ị na-ede - gịnị bụ nke ahụ, obere akụkọ?" "Gịnị mere na ị naghị etinye ume dị ukwuu n'ọrụ ụlọ akwụkwọ gị dị ka ị na-etinye na ndị enyi gị nwoke?" Site n'afọ agadi m, anaghị m echegbu onwe m maka ngọpụ, ma ọ bụghị nkọwa. '''"Olee ebe akwụkwọ okwu gị nọ?" jụrụ onye nkuzi akụkọ ihe mere eme m. "Edeghị m ya. Enweghị m ihe m ga-ekwu n'isiokwu ahụ." "Ị nwere ike họrọ isiokwu ọzọ." "Enweghị m ihe ọ bụla m ga-ekwu n'isiokwu ọ bụla nke akụkọ ihe mere eme."''' * "Otu n’ime ndị nkụzi m gwara m na m bụ onye na-akpachapụ anya. O kwuru na ọ bụ mkparị mana ewere m ya dịka otuto." * "Dị ka m pụrụ ịhụ, ndụ chọrọ nkà m na-enweghị." * "''Ụmụ klas m nọ na-atụgharị uche n'echiche ha maka ọdịnihu: ọkàiwu, ethnobotanist, onye mọnk Buddha (ọ bụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-aga n'ihu nke ukwuu). Ọbụna ndị ogbi, ndị na-enweghị mmasị bụ́ ndị nọ n'ebe ahụ inye “nguzozi” na-atụsi anya alụmdi na nwunye ha na ụmụ ha. Amaara m na agaghị m enwe nke a n'ihi na m maara na achọghị m ya. Mana nke ahụ ọ pụtara na agaghị m enwe ihe ọ bụla? Abụ m onye mbụ na akụkọ ihe mere eme nke ụlọ akwụkwọ na-agaghị mahadum." * "'''Mụ onwe m bụ onye na-eyi oji na—n'ezie, anụwo m ya n'ọnụ ọtụtụ mmadụ—na onye nkụzi Bekee dina.'''" * "'''Azụmahịa mahadum: Nne na nna m chọrọ ka m gaa, achọghị m ịga, emeghịkwa m. Enwetara m ihe m chọrọ. Ndị na-agaghị mahadum ga-enweta ọrụ. Ekwenyere m na ihe a niile. Agwara m onwe m ihe a niile ugboro ugboro. Enwetara m ọrụ—ọrụ m na-agbaji au gratin efere. Ma eziokwu ahụ bụ́ na enweghị m ike ijide ọrụ m bụ ihe na-enye m nsogbu n’obi.’’’ Ma eleghị anya, ara agbarụ m. Anọ m na-atụgharị echiche nke ara ara otu afọ ma ọ bụ abụọ; ugbu a, m na-emechi ya." * "Ezinụlọ m nwere ọtụtụ àgwà—ihe ndị m rụzuru, oké ọchịchọ, nkà, atụmanya—na ihe nile yiri ka hà na-ada mbà n’obi m." * "Ìhè dị otú a adịghị, ma anyị chọrọ ka o mere. Anyị na-achọ ka anyanwụ mee ka anyị na-eto eto ma maa mma, ọ ga-adị anyị ka uwe anyị na-egbukepụ egbukepụ ma na-egbukepụ egbukepụ n'akpụkpọ ahụ anyị, karịsịa, anyị na-achọ ka onye ọ bụla anyị maara nwere ike na-egbuke egbuke nanị site n'ile ha anya." == Na ''Nwa nwanyị, Akwụsịla'' == * "Mgbe ụmụ nwanyị na-eweso ụmụ nwoke iwe, ha na-akpọ ha ndị na-enweghị obi. Mgbe ụmụ nwoke na-eweso ụmụ nwanyị iwe, ha na-akpọ ha onye ara." ** [[w: Susan Cheever | Susan Cheever]], "Onye Akpọpụtara Crazy," '' New York Times Book Review '', June 20, 1993. (Na-enyocha '' Nwa agbọghọ, Akwụsịtụrụ'' Kaysen.) == Njikọ mpụga == [[W: Susanna Kaysen|Susanna Kaysen]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Susanna Kaysen|Susanna Kaysen]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kaysen, Susanna}} 4zi17hmdf8ig8jo4akgl9uyckcfyrje Susanna Moodie 0 2285 11878 8687 2022-10-10T19:16:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1396169]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:SusannahMoodie.jpeg|thumb|Susanna Moodie]] ''[[w:Susanna Moodie|Susanna Moodie]]''' (a mụrụ '''Strickland'''; [[w:|6 Disemba]] [[w:|1803]] - [[w:|8 Eprel]] [[w:|1885]] ) bụ onye Canada na-ede akwụkwọ / onye na-ede uri na-ede banyere ahụmahụ ya dị ka onye ọbịa na Canada, nke bụ obodo Britain n'oge ahụ. ==Okwu Okwuru== * "Oh unu! onye ike ndụ niile na-ejikọta<br>The laurel na-adịghị agwụ agwụ gburugburu brows gị ka ọ bụrụ twine,<br>kwụsịtụ naanị otu oge n'ime obere ọrụ gị,<br>Achọkwala otuto n'ime ebe ịnwụ anwụ." ** Site na uri ya '' Fame '' na '' ịnụ ọkụ n'obi na abụ ndị ọzọ '' Smith, Elder na Co London 1831 == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:|Susanna Moodie]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote:|Susanna Moodie]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: Moodie, Susanna}} h12fef9yve86fujs0x1srhv5zite5lt Susanne Wenger 0 2286 11879 8690 2022-10-10T19:16:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q539177]] wikitext text/x-wiki [[Susanne Wenger]] '''Susanne Wenger''' Chief Susanne Wenger MFR, nke a makwaara dị ka Adunni Olorisha, bụ onye Austrian-Nigeria omenkà, onye na-ese ihe na ihe nkiri, onye bi na Nigeria. Isi ihe o lekwasịrị anya bụ omenala ndị Yoruba, o wee nwee ihe ịga nke ọma n'ịwulite ndị ọrụ nka n'Osogbo. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *"Ndụ nke onye na-ese ihe karịrị oge, na-etinye aka na otu ọrụ dị mgbagwoju anya nke mgbanwe ọ bụla na-eme ka a mụọ ọzọ n'otu okirikiri." <ref>https://guardian.ng/art/susanne-wenger-a-decade-after-the-glow/</ref> ===Ebenside=== bug8u0vplt4bndj1yiw3ewjui196tvc Sustainable development 0 2287 8693 8692 2022-10-10T11:41:18Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Sustainable development.svg|thumb|]] '''[[W: sustainable development|Sustainable Development]]''' bụ mgbalị ime ka [[W:mmụba akụ na ụba|mmụba akụ̀ na ụba]] na [[W: adịgide|adịgide adịgide]] dị n'otu. == MPụtara == *Ụkpụrụ nduzi ga-abụrịrị nke [[w: zuru okè|zuru òkè]] ọ bụghị [[w:ihe mkpofu|ihe mkpofu]]. Ugbu a [[w:Usoro akụ na ụba|usoro akụ na ụba]] nke ụwa bụ ihe mkpofu na-achị. Ịba ụba nke ihe mkpofu ahụ akpatala nsogbu [[w: mmetọ|mmetọ]] anyị dị iche iche ma bụrụ ihe ize ndụ nye ọdịmma ụwa. Nke a bụ naanị ọkara aghọtara. Akụ na ụba na-adịgide adịgide bụ nke dị mmadụ niile mkpa n'ime ohere ahụike ụwa ... ọ dịghị mba abụọ [[w:ụwa nke atọ|ụwa nke atọ]] bụ otu na mkpa ha, ikike ha ma ọ bụ na ọnọdụ mmepe ha. A ga-anwale ụzọ dị iche iche. Ụfọdụ ga-eleba anya n'ọdịmma ọdịda anyanwụ, ụfọdụ ga-elekwa anya n'ụzọ echiche ọchịchị Kọmunist nke Ọwụwa Anyanwụ. Otú ọ dị, mba dị iche iche nke ụwa n'okpuru mkpali nke ikere òkè nke ihe onwunwe, na ichota maka izu ike na-adịgide adịgide, ga-adọrọ mmasị na [[w: Democratic socialism|democratic socialism]], ma ọ bụ, dị ka ụfọdụ na-akpọ ya, [[w: social democracy|social democracy]] . **[[W: Benjamin Creme|Benjamin Creme]] kwuru na '' nsi nke ndị agha ahịa '' nke Patricia Pitchon dere, '' Share International magazine '' (July 1990) * Anyị ga-emepụtakwa akụ na ụba na-adịgide adịgide, nke na-eji naanị ihe ndị a na-emegharị emegharị na nke ziri ezi maka ọgbọ n'ọdịnihu. Akụ na ụba ugbu a nke mba ndị mepere emepe na-enweta bụ nke na-agaghị adịte aka kpamkpam. Ọ bụrụ na anyị aga n'ihu dị ka anyị na-eme ugbu a, a gaghị enwe ọhịa; mmetọ nke osimiri, oke osimiri, ikuku, ala ga-adị oke egwu nke na ọrịa ga-emebi ụmụ mmadụ. **[[W:Benjamin Creme | Benjamin Creme]], '' Nnukwu Ụzọ '' (2001) * Oge agafeela maka mmepe na-adigide. ** [[W: Dennis Meadows|Dennis Meadows]], [https://www.smithsonianmag.com/science-nature/is-it-too-late-for-sustainable-development-125411410/ "Ọ bụ oge maka mmepe na-adịgide adịgide ?"], 2012. * Mgbe m ji okwu ahụ bụ mmepe na-adigide - nke m na-ewere dị ka oxymoron n'ezie - m na-agbalị ịchọta ihe ọ pụtara nke ọtụtụ ndị mmadụ nwere. N'ihe m nwere ike ikwu, ndị na-eji okwu ahụ pụtara, n'ezie, na nke a ga-abụ akụkụ nke mmepe ebe ha na-enweta ihe ha nwere ma ndị ogbenye niile nwere ike ijide. Ma ọ bụ, ha na-aga n'ihu na-eme ihe ha na-eme, ma site na anwansi nke nkà na ụzụ ha ga-eme ka obere mmebi na gburugburu ebe obibi na-eji obere ihe onwunwe eme ihe. Ụzọ ọ bụla i si eji okwu ahụ, ọ bụ naanị echiche efu. Ọnweghị nke ahụ ga-ekwe omume - ọzọ. ** [[W: Dennis Meadows|Dennis Meadows]], [https://www.smithsonianmag.com/science-nature/is-it-too-late-for-sustainable-development-125411410/ "Ọ bụ oge maka mmepe na-adịgide adịgide ?"], 2012. * Isi ihe ịma aka nke oge anyị bụ ịrị elu nke ahaghị nhata na okpomoku zuru ụwa ọnụ. Ya mere, anyị ga-emejuputa nkwekọrịta mba ụwa na-enyere anyị aka ịzaghachi ihe ịma aka ndị a na ịkwalite ihe nlereanya maka mmepe ziri ezi na nke na-adịgide adịgide. ** [[W: Thomas Piketty|Thomas Piketty]], [https://www.theguardian.com/commentisfree/2016/nov/16/globalization-trump-inequality-thomas-piketty "Anyị ga-echegharịgharị ijikọ ụwa ọnụ, ma ọ bụ Trumpism ga-emeri"], ''[[w:onye nche|Onye nche]]'', 16 Nọvemba 2016 ==Njikọ Mpụga== [[W: Sustainable Development|Sustainable Development]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Sustainable Development|Sustainable Development]] na Wikiquote. 3pe56t6dp69jwkhn3cl3jxxgd5ox5mv Suvi Koponen 0 2288 11880 8700 2022-10-10T19:16:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2357793]] wikitext text/x-wiki [[Suvi Koponen]] Suvi Maria Koponen (amụrụ 26 Maachị 1988) na-eme ụdị ejiji Finnish. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ n'ezie annoys m na ndị mmadụ na-eche ọ bụla nlereanya nwere nsogbu iri ihe, na ọ bụla nlereanya bụ ogbi. Ọtụtụ n'ime ụmụ agbọghọ na-ndammana taa, ka m. M na-adịghị na-ekiri ihe m na-eri. M hụrụ n'anya na-eri! Karịsịa ice-ude na nnu snacks. ==Njikọ mpụga== *[[q:Suvi_Koponen|Suvi Koponen]] na Wikiquote Bekee adqxzjbekay6ekkgp1qsf9hty5nb6n1 Svetlana Alexievich 0 2289 13380 11881 2023-03-27T08:21:13Z Pelttarin Arvo 358 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Swetlana Alexandrowna Alexijewitsch.jpg|thumbnail|Svetlana Alexievich (2011)]] ''[[w:Svetlana Alexievich|Svetlana Alexandrovna Alexievich]]''' (a mụrụ [[W:|May 31]], [[w:|1948]]) bụ onye [[w:|Belarus]] onye odeakụkọ nyocha na onye ode akwụkwọ. Ọ bụ onye nnata nke 2015 [[w:Nobel Prize in Literature|Nobel Prize in Literature]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Kedu ihe nka nwere ike rụpụta? Ebumnuche nka bụ ịchịkọba mmadụ n'ime mmadụ." ** [https://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2015/alexievich-speech_en.html Okwu na oriri Nobel] (10 Disemba 2015) === ''[[w:Okwu sitere na Chernobyl|Okwu sitere na Chernobyl]]" (2005) === * [[W:|Ọnwụ]] bụ ihe kacha mma n'ụwa. O nweghị onye si na ya pụta. Ụwa na-ewere onye ọ bụla—ndị obiọma, ndị obi ọjọọ na ndị mmehie. E wezụga nke ahụ, ọ dịghị ikpe ziri ezi n'ụwa." ** p. 27 *"Ọ̀ dị ihe [[w:|egwu]] karịa [[w:|ndị mmadụ]]?" ** p. 60 *"M na-echebu na m nwere ike ịghọta ihe niile ma kwuo ihe niile. Ma ọ bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe niile. Echetara m mgbe m na-ede akwụkwọ m banyere agha na Afghanistan, ''Zinky Boys'', agara m Afghanistan ma gosi m ụfọdụ ngwá agha mba ọzọ nke e weghaara n'aka ndị agha Afghanistan. O juru m anya ka ụdị ha siri zuo oke, etu e siri kwupụta echiche mmadụ nke ọma. E nwere otu onye uwe ojii guzo n'akụkụ m wee sị, "Ọ bụrụ na mmadụ ga-azọ ụkwụ na ogbunigwe Italian a nke ị na-ekwu na ọ mara mma dị ka ihe ịchọ mma ekeresimesi, ọ gaghị enwe ihe ọ bụla fọdụrụ na ha ma ọ bụghị otu bọket anụ. m ga-eji ngaji kpochapụ ha n'ala." Mgbe m nọdụrụ ala dee ihe a, ọ bụ nke mbụ m chere, “Nke a ọ̀ bụ ihe m kwesịrị ikwu?” A zụlitere m na nnukwu akwụkwọ ndị Russia, echere m na ị nwere ike ịga ebe dị anya, n'ihi ya, edere m banyere anụ ahụ. Mana Mpaghara-ọ bụ ụwa dị iche, ụwa dị n'ime ụwa ndị ọzọ—ma ọ ka [[w:|ike]] karịa ihe ọ bụla [[w:|akwụkwọ]] nwere ikwu. ** peeji 239–240 === Nkuzi Nobel (2015) === <small>[http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/2015/alexievich-lecture_en.html Nkuzi Nobel nke Svetlana Alexievich]</small> *"Onye nkụzi m, Ales Adamovich, bụ́ onye m ji ekele kpọọ aha ya taa, chere na ide akụkọ ifo banyere nrọ ndị dị na narị afọ nke 20 bụ ihe arụ. Enweghị ike ịmepụta ihe ọ bụla. Ị ghaghị inye eziokwu otú ọ dị. A chọrọ "ọkwa-akwụkwọ dị elu" Onye akaebe ga-ekwurịrị. Okwu [[w:Friedrich Nietzsche|Nietzsche's]] na-abata n'uche - ọ nweghị onye na-ese ihe nwere ike ime ihe kwekọrọ n'eziokwu. Ọ nweghị ike ibuli ya. Ọ na-ewute m mgbe niile na eziokwu adịghị adaba n'otu obi, n'otu uche, na eziokwu ahụ gbawara n'ụzọ ụfọdụ. E nwere ọtụtụ n'ime ya, ọ dị iche iche, na-agbasasịkwa n'ụwa." *"Ahụhụ bụ isi obodo anyị, ihe onwunwe anyị. Ọ bụghị mmanụ ma ọ bụ gas - kama nhụjuanya. Ọ bụ naanị ihe anyị nwere ike imepụta mgbe niile. M na-achọ azịza ya mgbe niile: gịnị kpatara nhụjuanya anyị na-adịghị agbanwe ka ọ bụrụ nnwere onwe? Ọ bụ n'ezie ihe niile bụ ihe efu? Chaadayev ziri ezi: Russia bụ mba na-enweghị ebe nchekwa, ọ bụ ohere zuru ezu amnesia, amaghị nwoke maara ihe maka nkatọ na echiche." *"Ejiri m otu ndị nọọsụ gaa ụlọ ọgwụ maka ndị nkịtị Afghanistan - anyị wetara ụmụaka ihe onyinye. Ihe egwuregwu ụmụaka, swiiti, kuki. Enwere m ihe dị ka bea teddy ise. Anyị rutere n'ụlọ ọgwụ, bụ́ nnukwu ogige. Ọ dịghị onye nwere ihe karịrị blanketị maka akwa akwa. Otu nwa agbọghọ Afghanistan bịakwutere m, jikwa otu nwatakịrị n'aka. Ọ chọrọ ikwu ihe - n'ime afọ iri gara aga ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ọ bụla nọ ebe a amụtala ịsụ obere Russian - m wee nye nwa ahụ ihe egwuregwu ụmụaka, nke o were ezé ya. "Gịnị kpatara ezé ya?" Ajụrụ m na ihe ijuanya. O wepụrụ blanketị ahụ n'obere ahụ ya - obere nwa ahụ na-efunarị ogwe aka abụọ ahụ. "Ọ bụ mgbe ndị Russia gị tụrụ bọmbụ." Otu onye jidere m ka m malitere ịda." *"M ga-enwere onwe ya ikwu na anyị tụfuru ohere anyị nwere na 1990s. A jụrụ ajụjụ a: kedu ụdị obodo anyị kwesịrị inwe? Obodo siri ike, ma ọ bụ obodo kwesịrị ekwesị ebe ndị mmadụ nwere ike ibi ndụ nke ọma? Anyị họọrọ nke mbụ - obodo siri ike. Ọzọkwa, anyị na-ebi n'oge ike. Ndị Russia na-alụso ndị Ukraine ọgụ. Ụmụnne ha. Nna m bụ Belarusian, nne m, onye Ukraine. Otú ahụ ka ọ dị ọtụtụ mmadụ. Ụgbọ elu Rọshịa na-atụ bọmbụ Siria ... Oge jupụtara n'olileanya ejiriwo oge egwu dochie anya. Oge ahụ atụgharịala ma laghachi azụ n'oge. Oge anyị bi ugbu a bụ aka nke abụọ ... Mgbe ụfọdụ anaghị m n'aka na m dechara akụkọ ihe mere eme nke "Red" nwoke." == Njikọ mpụga == [[W:|Svetlana Alexievich]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Svetlana Alexievich]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Alexievich, Svetlana}} [[Òtù:we/ig]] h6miwjszkyg3u99wz8ehv49f72jfd2e Svetlana Alliluyeva 0 2290 11882 8707 2022-10-10T19:16:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q228584]] wikitext text/x-wiki [[Svetlana Alliluyeva]] '''[[w:Svetlana Alliluyeva|Svetlana Iosifovna Alliluyeva]]''' (28 Febụwari 1926 - 22 Nọvemba 2011), emechara mara dị ka '''Lana Peters''', bụ ọdụdụ nwa na naanị ada nke Soviet Premier [[q:Joseph Stalin|Joseph Stalin]]. ==Okwu okwuru== [[Usòrò:Joseph Stalin with daughter Svetlana, 1935.jpg|thumb| Mgbe nne m hapụrụ anyị, a hapụrụ ya [Stalin] naanị ya. Ma echere m na ihe bịara… bụ ihe si na owu ọmụma ya zuru oke n'elu ụwa.]] * M kweere na okpukpe nile bụ eziokwu na okpukpe dị iche iche bụ nanị ụzọ dị iche iche nke otu [Chineke]].<br/>Nye m Chineke bụ ike nke ndụ na ikpe ziri ezi na mgbe m na-ekwu banyere Chineke m na-ekwu nnọọ okwu. banyere obi ụtọ ibi na ịnụ ụtọ ndụ n'ụwa. Enwere m mmetụta na mmadụ kwesịrị ịbụ otu, na mmadụ ekwesịghị ikewa. Ndị mmadụ kwesịrị ịna-arụkọ ọrụ maka ọtụtụ ihe ọma. Ọfọn, nke a bụ nkwenye m na Chineke. Ma eleghị anya, edoghị m anya. ** "Svetlana Alliluyeva na-akọwa otú o si gbanwee na Atheism", "Daytona Beach Morning Journal", (May 20, 1967) * Ị bụ otu n'ime ihe ndị mmụọ ọjọọ na-agbasi ike bụ́ ndị e kwesịrị izere n'agbanyeghị ihe ọ ga-efu; ha na-ebute ihe ọjọọ na ndụ ndị ọzọ; ha na-emebi ndụ ndị ọzọ. Ezigbo ndị mmadụ dị umeala n'obi na ịgbachi nkịtị (dị ka Kitty gị). Ma lezienụ anya, [Chineke] na-ahụ ihe efu na nganga niile, ma ị gaghị aghọgbu ya. ** Ekwuru [[q:Joseph Stalin|Joseph Stalin]], dị ka ekwuru na Richard Ingrams (1996), ''Muggeridge: The Biography'', p. 233 * Ndị mmadụ na-ekwu, sị, ‘Ada Stalin, ada Stalin,’ nke pụtara na m kwesịrị iji égbè na-agbagharị ma gbaa ndị America.” Ma ọ bụ ha asị, ‘Ee e, ọ bịara ebe a. Ọ bụ nwa amaala America. ' Nke ahụ pụtara na m nọ na bọmbụ megide ndị ọzọ. Mba, abụghị m otu, m nọ n'etiti. **[http://www.bbc.co.uk/news/world-us-canada-15931683 ada Stalin Lana Peters nwụrụ na US ọrịa cancer], ''BBC News'', (29 Nọvemba, 2011). * Mgbe mama m hapụrụ anyị, ọ hapụrụ naanị ya (Stalin). M na-eche ihe na-esote, na njedebe 30s na mgbe agha na 40s - m na-eche na nke ahụ bụ n'ihi na ya zuru okè owu ọmụma n'elu ụwa. Ọ dịghị onye ga-esokwa ya see okwu. **[http://www.bbc.co.uk/news/world-us-canada-15931683 ada Stalin Lana Peters nwụrụ na US ọrịa cancer], ''BBC News'', (29 Nọvemba, 2011). Njikọ mpụga== Edemede [[w: Svetlana Alliluyeva| Svetlana Alliluyeva]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Alliluyeva, Svetlana}} jwlalbd6llferq5ehwaiemfant22ktq Swati Maliwal 0 2291 13123 13122 2022-11-15T21:28:38Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[:w:Swati Maliwal | Swati Maliwal]]''' (a mụrụ 15 Ọktoba 1984) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye ndọrọndọrọ ọchịchị India nke bụ onye isi oche ugbu a [[w:Delhi Commission for Women|Delhi Commission for Women ]] kemgbe July 2015. Maliwal bụ onye bụ isi na [[W:India Against Corruption|India Against Corruption Movement]] nke onye na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya [[w:|Anna Hazare]] na [[w:|Arvind Kejriwal] na-edu]. ===Ihe o kwụru === * "N'ikpeazụ ụlọ ikpe kwuru na anyị na-ekerịta nchegbu gị, mana iwu adịghị ike, anyị enweghị ike ime ihe ọ bụla." ** ''[https://www.reuters.com/article/delhi-gang-rape-supreme-court-idUSKBN0U40K620151221 Reuters], nwetara Mee 1, 2021'' * "Ugbu a bụ eziokwu doro anya na enweghị egwu iwu zuru oke n'uche ndị omempụ kama ịdị umengwụ nke usoro ahụ na-amanye ha ime mpụ jọgburu onwe ya megide ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na mba ahụ." ** ''[https://zeenews.india.com/delhi/dcw-chief-swati-maliwal-asks-delhi-lg-anil-baijal-to-fast-track-two-delhi-rape-cases-ensure-death -penalty-for-ebubo-2308623.html Zee News], nwetara Mee 9, 2021 '' == Njikọ mpụga == **[[W:en:Swati Maliwal]] na Wikipedia Bekee. **[[q:en:Swati Maliwal]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Maliwal, Swati}} n0xmzcetuoqiv0ilnhyjfmqmxmlvgfu Sydney Sam 0 2292 8713 8712 2022-10-10T11:41:19Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Sydney Sam]] '''Sydney Sam'''Sidney Sam (pronunciation German: [ˈzɪd.nɛː ˈzam]; amụrụ 31 Jenụwarị 1988) bụ onye egwuregwu bọọlụ German nke na-egwu egwuregwu n'ihu ma ọ bụ winger maka SV Darmstadt 98 na mbinye ego sitere na Schalke 04. A maara ya maka ọsọ mgbawa na ụdị ya. . ===Ihe Ndị O kwuru=== * Ọtụtụ ndị mmadụ na-atụ egwu amaghị <ref>https://www.pinterest.com/pin/243687029806871924/</ref> ===Ebenside=== tcidjo11mcvjrelkxk4w60ip6r87kpm Sylvester Mubayi 0 2293 11884 8716 2022-10-10T19:16:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2646249]] wikitext text/x-wiki [[Sylvester Mubayi]] '''Sylvester Mubayi''' Sylvester Mubayi bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Onye amaala Chiota Reserve dị nso na Marondera, Mubayi rụrụ ọrụ dị ka onye na-agụ ụtaba mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ; N'afọ 1966, ọ kwagara Salisbury ka ọ chọọ ọrụ n'ebe a na-eme mmanya Chibuku. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"N'ezie mgbe m matara ya na ọ bụ onye na-ese ihe kacha ukwuu n'ebe ahụ. Enwere m mmasị dị ukwuu n'ebe ọ nọ. Ụfọdụ n'ime ọrụ ya dị oke egwu dịka ihe ọ bụla dị n'ụwa." <ref>https://www.ukama.ca/sylvester-mubayi</ref> ===Ebenside=== 0x15hqt18y8aipiaj83pdyr7s40hdb4 Sylvia Oluchy 0 2294 11885 8719 2022-10-10T19:16:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16734136]] wikitext text/x-wiki == Sylvia Oluchy == Ngozi Sylvia Oluchi Ezeokafor (nke a na-akpọ Sylvya Oluchy) bụ ome ihe nkiri Naijiria. Ọ meriri ihe nrite Act of the Most Promising Act of the Year na Best of Nollywood Awards. == Ihe ndi okwuru == * Enweghị mmasị bụ onye iro na-egbu egbu karịa ịkpọasị. * Onye nwere ike ịdị mma ma na-elekọta ndị ọzọ. Ma anyị chere na ọ dị onye ahụ mkpa ịzọpụta n'ihi na ha si n'okpukpe dị iche ma ọ bụ na ha ekwupụtaghị na a mụrụ ọzọ. * Onye nwere ike ikike mma ma na-elekọta ndị ọzọ. Ma anyị chere na ọ dị onye ahụ mkpa ịzọpụta n'ihi na ha si n'okpukpe dị iche ma ọ bụ na ha enweghị na a unit ọzọ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/sylvia-oluchy/2559/ 6f3dyr60m7r2nlytj8ov8h8url1u5oe Sylvia Wynter 0 2295 11886 8723 2022-10-10T19:17:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3507232]] wikitext text/x-wiki [[Sylvia Wynter]] '''[[w:Sylvia Wynter | Sylvia Wynter]]''', [[w:Order of Jamaica|O.J.]] (amụrụ 11 Mee 1928) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ Jamaica, onye na-eme ihe nkiri, onye nkatọ, ọkà ihe ọmụma na onye edemede. ==Okwu ọkwụrụ== * Ndị ọrụ ọha na eze nke usoro ikpe nke Los Angeles na-ejikarị okwu mkpọ okwu 'N.HI. N.H.I. pụtara 'ọ dịghị mmadụ ọ bụla metụtara.' ** "Ọ dịghị mmadụ ọ bụla metụtara': Akwụkwọ ozi mepere emepe nye ndị ọrụ ibe m." ''Ihe ọmụma na ọnwụnwa'' 1 (1994) ==Njikọ mpuga== *Édémédé gbasara'''[[w:Sylvia Wynter|Sylvia Wynter]]''' na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Wynter, Sylvia}} cxq59mq3w99tyrg9y0syiukocqop6b5 T-Bone Walker 0 2296 11887 8726 2022-10-10T19:17:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q358538]] wikitext text/x-wiki == T-Bone Walker == Aaron Thibeaux "T-Bone" Walker (Mee 28, 1910 - Maachị 16, 1975) bụ onye egwu America blues, onye na-ede egwú, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwú. == Ihe ndi okwuru == * Echere m na ọ bụrụ na ọ bụghị maka blues, agaraghị enwe jazz. * A na-akpọ m "T-Bow" mana ndị mmadụ nwetara ya na "T-ọkpụkpụ." Aha m bụ Aaron Walker mana "T-Bone" na-adọrọ mmasị, ndị mmadụ na-echeta ya. Nwanne mama m nyere m ya mgbe m bụ nwata. Nne nne bụ onye Cherokee India nwere ọbara zuru oke. E nwere ụmụ agbọghọ iri na isii na ụmụ nwoke abụọ n’ezinụlọ nne m, ha niile anwụọla ma mmadụ abụọ. * Mma ntọn̄ọ ndibre ikwọ. Ezinụlọ m niile na-egwuri egwu - papa m na-egwuri egwu, nne m na-egwuri egwu. Papa m na-akpọ bass, nwa nwanne nna m kụkwara banjo, guitar na mandolin. Anyị na-egwuri egwu na mgbọrọgwụ biya, dị ka .Drive-ins ha nwere ugbu a, na-eme $ 2.50 n'abalị, na anyị nwere igbe sịga maka kitty nke anyị na-agafe, mgbe ụfọdụ na-eme dollar iri ise ma ọ bụ iri isii n'abalị. N'ezie anyị enwetaghị nke ọ bụla, anyị ụmụaka. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/50187-T_Bone_Walker olzvlklbmatjftf94owx5fpaxe4trps TY Bello 0 2297 11888 8729 2022-10-10T19:17:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20687449]] wikitext text/x-wiki == TY Bello == Toyin Sokefun-Bello (amuru 14 Jenuarị 1978), mara amara dika TY Bello, bu onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-ese foto na onye enyemaka. == Ihe ndi okwuru == * Weghachite nchekasị, nchekasị na ọha mmadụ azụ ma mụta ibi ndụ. * Ndu bụ njem; ọ dịghị otu ụzọ na-arụ ọrụ maka onye ọ bụla. Amụtara m ime ka ndụ m dị mfe. * Mee akwụkwọ ndị dị mkpa, setịpụ ihe ọsọ mana ike na ihe ndị dị mkpa n'ezie ị na-aka gị. * Ọchịchọ m na-achọ Chineke na-akpali m. Achọrọ m ịma onye mere m-ọ bụ maka nchọpụta onwe onye. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 2ru6731a4a0dznyionfievqluufnp47 Tabetha 0 2298 8731 8730 2022-10-10T11:41:19Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Tabetha Kanengoni-Malinga]] gwqw8zvu6ueld60nkb012ln57o2za58 Tabetha Kanengoni-Malinga 0 2299 11889 8735 2022-10-10T19:17:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q43667129]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Tabetha Kanengoni-Malinga|Tabetha Kanengoni-Malinga]]'' (amụrụ 23 Ọgọst 1982) Tabetha Kanengoni-Malinga (amụrụ 23 Ọgọst 1982) bụ nwanyị na-azụ ahịa na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zimbabwe. Ọ bụ Mịnịsta na-achị steeti n'ọfịs Onye isi oche nke abụọ nke Zimbabwe Phelekezela Mphoko site na 2015 ruo 2018. Na mbụ, ọ rụrụ ọrụ dịka osote onye isi egwuregwu, nka na ọdịbendị site na 2013 ruo 2015. Ọ bụ onye otu nzuko omeiwu nke Mazowe Central. site n'afọ 2013 ruo 2018. Ọ bụ onye ZANU–PF, ma bụrụkwa onye jibu ọkwa onye isi n'otu asọmpi ndị ntorobịa na ndị inyom. == Okwu ndi okwuru== <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * Ụmụ nwanyị kwesịrị itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ikekwe ụfọdụ ụmụ nwanyị na-eche mmegide site n'aka di ha mana nke ahụ ekwesịghị ime n'ihi na ụmụ nwanyị nwekwara ike ikwupụta echiche dịka ụmụ nwoke. ** Akwụkwọ akụkọ [[https://www.sundaynews.co.zw/a-ije-n'ime-ndụ-nwoke-nwoke-ndoro-ndoro-ndoro-ndoro-ndoro-n'anya/]] * "Abụ m nwanyị kacha nwee chi ọma n'ụwa inwe di na-enyere m aka. Mgbe m dara, ọ na-eburu m ma mgbe ihe siri ike, ọ na-agba m ume ka m nọgide na-aga n'ihu ma dị ike." ** Akwụkwọ akụkọ [[https://www.sundaynews.co.zw/a-ije-n'ime-ndụ-nwoke-nwoke-ndoro-ndoro-ndoro-ndoro-ndoro-n'anya/]] * ''Okwu na-abụghị Bekee'' ** Ntụgharị: Ntụgharị asụsụ Bekee ** Nkọwa zuru oke. Tinye ntụaka maka ma isi mmalite asụsụ yana ntụgharị asụsụ ị na-eji. Ọ bụrụ na ederede asụsụ izizi adịghị, jiri ụdị ngụ "Bekee" kama. ** Nkowa nhọrọ, ndetu na gburugburu, wdg. ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Tabetha]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Tabetha]] na Wikiquotes cworb7u89epyzwzke7y3yxdiibgwo22 Tabitha Karanja 0 2300 11890 8738 2022-10-10T19:17:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18393211]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Tabitha Karanja|Tabitha Mukami Muigai Karanja]]''' (amụrụ 29 Ọgọst 1964) bụ onye Kenya [[w: nwanyị azụmahịa | nwanyị ọchụnta ego]], [[w:entrepreneur|onye ọchụnta ego]] na [[ w: onye ọrụ mmepụta ihe | onye ọrụ mmepụta ihe]]. Ọ bụ onye malitere ma bụrụkwa ugbu a [[w:Chief Executive Officer|Chief Executive Officer]] nke [[w:Keroche Breweries|Keroche Breweries]], nnukwu ụlọ mmanya mbụ na [[w:|Kenya]] nke ụlọ ọrụ na-abụghị mba ụwa nwe. == Okwu Ndi Okwuru== * "Enweghị ụzọ dị nkenke ná ndụ, iji nwee ihe ịga nke ọma, ọ dị mkpa ka ị na-emekwu ihe. Oge adịghịkwa, n'ihi ya, egbula ya na ihe ọ bụla ị na-eme, dị ka nwa akwụkwọ, nne ma ọ bụ nna, onye na-enye ọrụ ma ọ bụ onye a na-enye ọrụ, mgbe niile. gbalịsie ike ịbụ onye kacha mma." ** [https://www.lionessesofafrica.com/blog/2017/8/8/quote-of-the-day" Quote of the Day site Tabitha Karanja "], "Lionesses of Africa" ​​(August 8, 2017) * "Ụmụ nwanyị na-eche ngwaahịa ha ma chọọ ịnye mma ka ha na-aña ntị na nkọwa, na-eme ka ndị ahịa na-alọghachi azụ." ** [https://www.lionessesofafrica.com/blog/2018/6/13/quote-of-the-day-by-tabitha-karanja "Okwu nke ụbọchị site na Tabitha Karanja"], "Lionesses of Africa" '' (Ọktoba 12, 2018) * “Ọ dị mkpa igosi na ndị inyom Afrịka nwere ihe ọ ga-ewe iji mee ihe na n’oge kwesịrị ekwesị bụ ihe na-akpalikarị m.” ** https://www.the-star.co.ke/news/2019-08-24-tabitha-karanja-the-woman-whos-faceed-off-with-multinationals/ 2019-08-24 * “Amaara m ihe m chọrọ ná ndụ, m gbalịkwara ehihie na abalị iji nweta ya.” ** https://www.the-star.co.ke/news/2019-08-24-tabitha-karanja-the-woman-whos-faceed-off-with-multinationals/ 2019-08-24 * “Otú ihe ịma aka m si bịa, ị pụghị ịgbalị iche echiche ịda mbà n’obi n’ihi na ọ bụrụ na m akwụsị ya, ọ pụtara na m gaara emejọ ọgbọ, karịsịa ụmụ m na onye ọ bụla na-agbalị ịmalite azụmahịa. Mgbe ahụ ndị mmadụ gaara ekwu na… ị chetara nwanyị ahụ malitere azụmahịa biya wee mechie?” ** https://www.capitalfm.co.ke/business/2014/11/tabitha-karanja-on-humble-beginnings-challenges-success-and-family/ * "Naanị onye na-ada ada bụ onye na-echefu na e nwere ndị nọ n'azụ ya." ** https://www.capitalfm.co.ke/business/2014/11/tabitha-karanja-on-humble-beginnings-challenges-success-and-family/ * "Mgbe ịchọrọ ịmalite ụlọ ọrụ ọ bụla - nke a bụ ndụmọdụ m nye ndị ọchụnta ego niile - malite ebe ị nọ na ihe ọ bụla i nwere. ** https://www.capitalfm.co.ke/business/2014/11/tabitha-karanja-on-humble-beginnings-challenges-success-and-family/ * "Okwu m gwara ụmụ nwanyị, anyị kwesịrị ikwere na onwe anyị n'ihi na mgbe ụfọdụ dịka ụmụ nwanyị anyị na-eche na anyị dị ala." ** https://www.capitalfm.co.ke/business/2014/11/tabitha-karanja-on-humble-beginnings-challenges-success-and-family/ ==Njikọ mpụga== [[W:|Tabitha Karanja]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Tabitha Karanja]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Karanja, Tabitha}} 2gtuu6lkncu29zhykpy6v43gne23le3 Tade Ogidan 0 2301 11891 8741 2022-10-10T19:17:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20685719]] wikitext text/x-wiki == Tade Ogidan == Akintade Ogidan, aka Tade Ogidan (amuru July, 1960), bu onye ihe nkiri Naijiria na onye na-ese ihe onyonyo, onye na-emeputa na onye isi. == Ihe ndi okwuru == * Achọghị m ịrụ ọrụ 100 n'oge ndụ m. Ihe ọ bụla m na-eme aghaghị ịbụ ihe a na-agaghị echefu echefu, nke ahụ na-emeghekwa ụzọ maka ihe ndị ka ukwuu. * Ọ bụrụ na ị naghị achọ ihe na-achọsi ike, ị ga-aga nọrọ ọdụ n'ụgbọ mmiri ma kporie ndụ. * Ị nwere ike ịnwe nku kacha ukwuu iji efe efe, mana ịkwesịrị ịnwe ego iji jiri ya fepụ. == Ebenside == https://quotes.ng/authors/tade-ogidan/1081/ 2vjgn3yhloq4siai9wdt791tcxzaq8k Tade Thompson 0 2302 11892 8744 2022-10-10T19:17:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q58045802]] wikitext text/x-wiki wetara ihe niile m maara na ihe ọ bụla m na-ede, ekwekwa m otu ihe ahụ nke ndị edemede ndị ọzọ. Ahụmahụ ndụ zuru oke nke mmadụ na-etolite ndabere nke olu ike, n'uche nke m. Idochi akụkụ ọ bụla na-eme ka akụkọ nwee mmetụta nke echepụtara. Na itinye usoro ọgwụgwọ ya n'ime ihe odide ya na "Ajụjụjụ: Tade Thompson" na Lightspeed Magazine (October 2017) A bịa n'ihe gbasara ozu, a na-eme ihe ike kwa ụbọchị. Echeghị m egwu ahụ dị ka sub-[[Tade Thompson]] ụdị mgbe m na-ede ya, mana echere m na ahụ bụ isi iyi nke nchegbu nye onye ọ bụla n'ime anyị. Ya mere, ị na-akpụ isi (ụkwụ, ogwe aka, ma ọ bụ agba), na-ewere agụba n'onwe gị; ikekwe ị na-emega ahụ́, na-akpatara onwe gị ihe mgbu; ikekwe ị na-ebu ọnụ ma ọ bụ na-eri nri, na-agọnarị onwe gị; ikekwe ọrụ gị pụtara na ị ga-amụrịrị anya. Ọ bụrụ na ị na-eche banyere ya, ndụ n'onwe ya mejupụtara ala-ọkwa nke ahụ ụjọ mgbe niile. Iji dee akụkọ ifo, anyị na-ekwubiga okwu ókè ụfọdụ n'ime ihe na-eme ndammana… Na egwu ahụ na "ajụjụ ọnụ: Tade Thompson" na Lightspeed Magazine (October 2017) Ọ bụrụ na ịchọrọ sayensị dị ọcha, gbawaa akwụkwọ ọgụgụ ma ọ bụ zụta akwụkwọ akụkọ. Akụkọ ifo bụ gbasara ndị mmadụ. N'ịga n'ihu ndị mmadụ na-emegide sayensị adịghị ebelata ụdị ahụ, ọ na-emepe ya. Na-esi ọnwụ na otu incarnation nke a onu bụ antiscientific. Sayensị na-ahụ ihe ịtụnanya ma na-etinye ngosipụta ọhụrụ n'ime corpus. Akụkọ akụkọ sayensị "Ezigbo" na-echetara m ụfọdụ ndị gụrụ akwụkwọ bụ ndị a na-emecha na obere ihe ọmụma ha. Ihe na-akpata mmadụ adịghị mma. Enweghị ike iji ụkpụrụ P-ụkpụrụ na oge ntụkwasị obi tụọ ihe mmadụ. Nke a na-atụ ụfọdụ ndị na-agụ akwụkwọ na ndị edemede egwu egwu, mana m hụrụ ya n'anya. Ọ nweghị ihe dị njọ na sayensị izizi, mana enwere ohere na ụdị maka ụtọ ọ bụla. Ọdịiche dị iche iche na-eduga n'ọtụtụ ndị fan. Nke ahụ enweghị ike ịbụ ihe ọjọọ. Na arụmụka na akụkọ ifo sayensị kwesịrị ime ka sayensị bụrụ ihe mberede kama ịbụ etiti na "Ajụjụ ọnụ Tade Thompson" na Interfictions Online (October 2016) Ndị na-eme ihe ike ekwesịghị ịbụ ndị na-amasị. Naanị ha kwesịrị ịdị njikere. Ihe dị mkpa e ji mara onye na-eme ihe nkiri, ma ọ̀ bụ ihe ọma ma ọ bụ ihe ọjọọ, bụ na onye na-agụ ya aghaghị inwe mmasị ịmata ihe ha ga-eme ọzọ, ma ọ bụ otú ha ga-esi meghachi omume n’ihe na-eme ha. Ekwurula m ebe ọzọ etu m siri kpọọ ihe ọjọọ ahụ ‘njem dike’ ahụ asị… Mgbe ị na-ede ezigbo onye isi na "Ajụjụ onye edemede: Tade Thompson na Rosewater" na Illustrated Page (2018 Sep 5) 2jw3usyd7vq8ljxf3tpn14indzfkjf7 Taffi Woolward 0 2303 8746 8745 2022-10-10T11:41:20Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Taffi Woo|Ward]] Ihe nkiri Taffy Oyewusi gụnyere Ruah. '''Taffi Woo|Ward''' ===Ihe Ndị O kwuru=== Keating nwere mmetụta na-ezighị ezi, ma na-ehota ọtụtụ ihe site na ... Nhota a bụ <refhttps://www.google.com/search?q=Taffi+woo+ward+quote&oq=ta&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j0i271l3j69i60.2955j0j7&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8 ===Ebenside=== 0xct9hvqasig42w75f6mwmykdjck3fb Tafunga Bonjisi 0 2304 11893 8750 2022-10-10T19:17:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7675066]] wikitext text/x-wiki [[Tafunga Bonjisi]] '''Tafunga Bonjisi''' Tafunga Bonjisi bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Amụrụ ejima na Ruwa, Bonjisi bụ nwanne nke ndị na-ese ihe bụ Onyeàmà na Lameck Bonjisi; ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị na Ruwa na ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Tafara. Ya na Lameck mụrụ ihe ọkpụkpụ tupu ya amalite ọrụ solo na 2000. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Nrụnye ahụ, ZimSculpt, na-egosipụta ọrụ ọtụtụ ndị nka si Zimbabwe. A na-emepụta ihe ọkpụkpụ ndị a site na otu nkume nkume ma mechaa n'enweghị enyemaka nke ngwá ọrụ ike. <ref>https://zimsculpt.com/artist/tafunga-bonjisi/</ref> ===Ebenside=== 24qddlrn3n0j0rgy9y4g4la4elvtq8b Taguma Mukomberanwa 0 2305 11894 8753 2022-10-10T19:17:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5577954]] wikitext text/x-wiki [[Taguma Mukomberanwa]] '''Taguma Mukomberanwa''' Taguma Mukomberanwa bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Nwa Nicholas Mukomberanwa, ọ bụ nwanne ndị na-akpụ akpụ Anderson, Lawrence, Ennica, na Netsai Mukomberanwa, na nwanne nwanne Nesbert Mukomberanwa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ugbu a Henry Moore anwụọla, onye bụ onye na-ese nkume kasị ukwuu n'ụwa. Na ahụmịhe m enwere ndị asọmpi atọ pụtara ìhè. Na ha atọ si Zimbabwe. <ref>https://zimsculpt.com/artist/taguma-mukomberanwa/</ref> ===Ebenside=== nbr893arib4ehb4lzmsoh20izru3a6e Taiwo Odubiyi 0 2306 11895 8757 2022-10-10T19:17:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7143038]] wikitext text/x-wiki [[Taiwo Odubiyi]] [[W:Taiwo Odubiyi]] Taiwo Odubiyi bu onye ederede buru kwa onye isi ulo nzuko uka 129l6dl81s2n4n8miacrhu2atmc1601 Taiye Selasi 0 2307 11896 8760 2022-10-10T19:18:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7484811]] wikitext text/x-wiki == Taiye Selasi == Taiye Selasi (amuru 2 Nọvemba 1979) bu onye odee na onye na-ese foto nke onye Britain-Amerika == Ihe ndi okwuru == * Dị ka onye edemede, onye ọrụ kwesịrị ịhapụ okwu ya, ka ha biri n'ụwa n'onwe ha. * Dị ka onye na-ede akwụkwọ akụkọ, m na-ajụ onwe m nanị na m na-ekwu eziokwu nakwa na m na-ekwu ya nke ọma. * Nnukwu echiche na-abịa mgbe niile na ọkụ. Anaghị m ede akụkọ nke ukwuu. Amaghị m n'ezie ebe ndị a si bịa na m na-echekarị ma ọ bụrụ na ide ihe bụ naanị ụdị ara nke ọha mmadụ nabatara. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/45246-Taiye_Selasi ho6fqsmoh8lqklv7ry62so6j68f1zrk Talib Kweli 0 2308 11897 8763 2022-10-10T19:18:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q318755]] wikitext text/x-wiki == Talib Kweli == Talib Kweli Greene (amuru Ọktoba 3, 1975) bu onye egwu America si New York. == Ihe ndi okwuru == * Mafere okpukperechi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, gaba na ọmịiko. Ihe ọ bụla ọzọ bụ ihe ndọpụ uche. * Ifuru na-eto na ghetto maara ọtụtụ ihe gbasara nlanarị karịa nke sitere na ala ahịhịa ọhụrụ. * Ndụ na-enweghị ihe ọmụma bụ ọnwụ n'ọdịdị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8347-Talib_Kweli 4bqinrjbdxmw83e4eylj8tru2pgcpge Talle Bamazi 0 2309 11898 8766 2022-10-10T19:18:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q85648508]] wikitext text/x-wiki [[Talle Bamazi]] '''Talle Bamazi''' Talle Bamazi bụ onye na-ese ihe nke dabeere na Columbus, Ohio, bụ onye, ​​​​site na ọrụ nke ya, afọ ya dị ka onye nlekọta na onye nwe ụlọ gallery, yana onye nduzi nke ndị na-ese ihe na-eto eto, enwewo mmetụta n'ịkwalite ọhụụ nke ndị na-ese ihe nkiri Africa na African-American. . ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọchịchọ ya maka ihe ọmụma mere ka ọ gaa na New York Student Art League, bụ ebe ọ kụziiri onwe ya na omenala America iji tinye ọhụụ ya n'ime ụwa jupụtara na omenala omenala. <ref>https://www.celesteprize.com/talleart</ref> ===Ebenside=== 6jeufhi13lrr89vbz2hoxqnnm0fsedb Tallulah Bankhead 0 2310 11899 8770 2022-10-10T19:18:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q255815]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tallulah Bankhead 1941.JPG|thumb| Naanị ihe m na-akwa ụta maka ihe [[w:|gara aga]] bụ ogologo ya. Ọ bụrụ na m ga-ebikwa [[w:|ndụ]] m ọzọ, m ga-eme otu [[w:|mmehie]] ahụ, naanị ngwa ngwa.]] ''[[w:Tallulah Bankhead|Tallulah Brockman Bankhead]]''' ([[w:|31 Jenụwarị]] [[w:|1902]] - [[w:|12 December]] [[w:|1968]]) bụ onye omere America nke ogbo. , Ihuenyo na redio, nke a ma ama maka olu dị nro, àgwà jọgburu onwe ya, amamihe na-emebi emebi, na aha ya dị ka [[w:libertine|libertine]]. A na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri na-eme ihe nkiri nke narị afọ nke 20. [[Usòrò:Tallulah Bankhead 1940.jpg|thumb|[[w:|cynic]] na-ekwu "[[w:|gọziri]] bụ onye [[w:atụmanya | na-atụ anya]] [[w:|enweghị ihe]], n'ihi na ọ gaghị enwe [[w:|mmechuihu] ]." M na-ekwu, "Ngọzi na-adịrị onye na-atụ anya [[w:|ihe niile]], n'ihi na ọ pụghị ''[mgbe niile]'' inwe ndakpọ olileanya.]] [[Usòrò:Tallulah Bankhead (1934).jpg|thumb| Nna m dọrọ m aka ná ntị banyere [[w:|ndị ikom]] na [[w:|booze]], ma ọ dịghị mgbe o kwuru [[w:|okwu]] banyere [[w:|ụmụ nwanyị]] na [[w:|cocaine]].]] == Okwu Ndi Okwuru== [[Usòrò:Augustus John mit Tallulah.jpg|thumb|Adị m ọcha dị ka slush achụpụrụ.]] [[Usòrò:TallulahBankhead2.jpg|thumb| Ọ dịghị onye nwere ike ịdị ka m. Mgbe ụfọdụ ọ na-esiri m ike ime ya.]] * ''Amaghị m ihe m chọrọ. <br /> Ọ dịghị onye maara - ma ọ bụ ọ bụrụ na ha emee, ha amaghị ogologo oge.''' M pụtara, ị chọghị otu ihe ahụ ogologo oge ka ọ bụrụ ihe Ị Chọrọ Ndụ na mkpụrụedemede ukwu. <br /> Ọfọn, ikekwe ụfọdụ ndị na-eme ya. Eleghị anya enwere ndị mmadụ ole na ole - ma ọ bụ ma eleghị anya nde ole na ole, amaghị m - ndị na-edozi obi ha, na uche ha, na mkpụrụ obi ha ebighị ebi n'ihe, ma na-anọgide na ndụ ha nile na-atụ anya ya. Ibi ndụ maka ya. Ịchọ Ya Site ná Ndụ. <br /> ''Ma ndị a bụ ndị na-enwetaghị ya.'' ** [https://web.archive.org/web/20200117120928/http://home.earthlink.net/~2lulah2/everything.htm "Achọrọ m ihe niile"] na ''Ihe M Chọrọ na Ndụ'' (1934) nke Edmund George Cousins ​​deziri, p. 108 * '''[[w:|cynic]] na-ekwu "[[w:|ngọzi]] bụ onye [[w:|atụmanya | na-atụ anya]] [[w:|ọ dịghị ihe]], n'ihi na ọ gaghị enwe [[w:|mmechuihu]]." M na-ekwu, "Ngọzi na-adịrị onye na-atụ anya [[w:|ihe niile]], n'ihi na ọ pụghị ''[mgbe niile]'' inwe ndakpọ olileanya." ** "Achọrọ m ihe niile" na ''Ihe m chọrọ na ndụ'' (1934) nke Edmund George Cousins ​​deziri, p. 108 * ''Ọ bụ naanị ezigbo ụmụ agbọghọ na-edobe akwụkwọ akụkọ. Ụmụ agbọghọ ọjọọ anaghị enwe oge.'' ** Dị ka e hotara na '' Ụtọ nke Akwụkwọ akụkọ: narị afọ anọ nke ederede onwe '' (1989) nke Ronald Blythe, p. 3 ** Ọdịiche: Naanị ezigbo ụmụ agbọghọ na-edobe akwụkwọ akụkọ. Ụmụ agbọghọ ọjọọ anaghị enwe oge. *** Dị ka e hotara na ''Diaries of Ireland: Anthology, 1590-1987'' (1997) nke Melosina Lenox-Conynghim dere, p. vii *"E dinara m n'ike n'ụzọ ụgbọala mgbe m dị afọ iri na otu. … Ọ bụ ahụmahụ jọgburu onwe ya n'ihi na anyị nwere ihe ahụ nile." ** Dị ka ekwuru na '' Ụmụ agbọghọ: Sappho Goes to Hollywood '' (2001) nke Diana McLellan dere, p. 134 ** E dinara m n'ike n'ụzọ anyị mgbe m dị afọ iri na otu. … Ị maara enyi m, ọ bụ ahụmahụ jọgburu onwe ya n'ihi na anyị nwere okwute ahụ nile. *** Dị ka e kwuru na '' Onye: Ndụ enweghị uche na ọrụ dị ịrịba ama nke Marlon Brando '' (2011), nke Stefan Kanfer, p. 65 === ''Tallulah: Akụkọ ndụ m'' (1952) === :<obere>''Tallulah: My Autobiography''. Mahadum Press nke Mississippi; mbipụta atụpụtara (July 7, 2004)</small> *''Enwere m phobias atọ, enwere m ike imechi ha ogbi, ga-eme ka ndụ m dị nro dị ka ụda ụda, mana ọ na-agwụ m ike dị ka mmiri mmiri - Akpọrọ m ịlakpu ụra, m na-akpọ ibili asị, na-akpọkwa m asị. naanị ya.'' *"Ọ dịghị onye kwesịrị nnu ya, ọ dịghị onye mmụọ na ọkpụkpụ azụ, ọ dịghị onye m pụrụ inwe nkwanye ùgwù ọ bụla, nwere ike ịñụrị ọṅụ na nchọta nke di Talulah. O siri ike nke ukwuu ịbanye n'ime akụkọ ifo. Ọ ga-esikwa ike karị ịlụ otu." * ''M dị ọcha dị ka slush achụpụrụ.'' *"Ọ bụ otu n'ime ihe ọchị dị egwu nke ụlọ ihe nkiri na ọ bụ naanị otu nwoke nọ na ya nwere ike ịtụkwasị obi na ọ ga-arụ ọrụ nke ọma - onye nche abalị." * '' Naanị ihe m na-akwa ụta maka [[w:| gara aga]] m bụ ogologo ya. Ọ bụrụ na m ga-ebi ndụ [[w:|ndụ]] ọzọ, m ga-eme otu ihe ahụ [[w:|mmejọ]], naanị ngwa ngwa.''' *"M na-agụ [[w:|Shakespeare]] na [[w:|Bible]], m na-enwekwa ike ịgba dice. Nke ahụ bụ ihe m na-akpọ agụmakwụkwọ liberal." *''Ọ dịghị onye nwere ike ịdị ka m. Mgbe ụfọdụ ọ na-esiri m ike ime ya.'' *"Nke a bụ iwu m na-akwado. Emela omume ọjọọ abụọ otu mgbe." ** Na ịñụ mmanya na-emetụta ikike ịgba chaa chaa ya" * ''' Ọ bụrụ n'ezie na ịchọrọ inyere ụlọ ihe nkiri America aka, abụla onye na-eme ihe nkiri, na-akpa ọchị. Bụrụ ndị na-ege ntị.'' *"Ka anyị ghara ịma jijiji! Abụ m onye iro nke imeru ihe n'ókè, onye mmeri nke ngafe. Ọ bụrụ na m nwere ike ibuli ahịrị site na onye na-anwụ anwụ nke njirimara ya na-efunarị na shuffle, "Ọ ga-akara m mma ịka njọ karịa adịghị ike." * ''Cocaine anaghị etolite. Ekwesịrị m ịma - ejirila m ya kemgbe ọtụtụ afọ." *"Ọ dị obere na nke a karịa ka anya." <!-- ** [http://books.google.com/books?id=V0Y7AQAIAAAJ&q=%22Enweghị+ na nke a+ karịa+zute+anya%22&pg=PA77#v=onepage p. 77] --> === "Tallulah, Darling: Akụkọ ndụ Tallulah Bankhead" (1980) === :<obere>Brian, Denis. "Tallulah, Darling: Akụkọ ndụ Tallulah Bankhead." New York: Macmillan Publishing (1980)</ obere> Codeine...bourbon... ** Okwu ikpeazụ jikọrọ Tallulah Bankhead, p. 1 * '''Nna m dọrọ m aka ná ntị banyere [[w:|ndị ikom]] na [[w:|booze]], ma ọ dịghị mgbe ọ kpọtụrụ [[w:|okwu]] banyere [[w:|ụmụ nwanyị]] na [[w:|cocaine]].''' ** p. 2 *"Ịrịda nwanyị na-eme m olu isi ike, ịrịda nwoke na-eme ka m gbachi nkịtị, mmekọahụ na-emebu na-emekwa m obi mgbawa." * '''M ga-abịa hụ gị n'anya n'elekere ise. Ọ bụrụ na m egbughị oge, malite na-enweghị m.'' == Okwu gbasara Talulah == [[Usòrò:Tillstrom allison bankhead kukla show.JPG|thumb| Onye ọ bụla hụrụ Tallulah n'anya! Ònye ga-enwe obi ịghara! [[w:|Helen Hayes]]]] :<small>N'usoro mkpụrụedemede site n'aka odee ma ọ bụ isi iyi</small> [[Usòrò:Lifeboat (1944) 1.jpg|thumb|Ihe niile gbasara Tallulah bụ na o nweghị ihe mgbochi. Ugbu a ụfọdụ ndị nwere ike were nke a, ndị ọzọ enweghị ike. [[W:|Alfred Hitchcock]]]] * '''Onye na-eme ihe nkiri kachasị njọ n'akụkụ abụọ nke Mason-Dixon Line bụ Tallulah Bankhead bụ ihe ịrụ ụka adịghị ya na Tallulah Bankhead. na ngosi ụlọ oriri na ọṅụṅụ; mana a maara ya nke ọma maka “ịkpụzi ndụ ya ka ọ bụrụ ọrụ egwuregwu mara mma,” dịka '' Ụmụ nwanyị America ama ama '' si kwuo ya. Aha ya maka Tallulah Falls n'obodo ya Alabama, rasp akpịrị ya na-acha odo odo, ntutu na-acha odo odo na-acha odo odo, nke na-agbawa agbawa, na nlelị zuru oke maka mgbakọ meriri onye ọ bụla ọ zutere na ndụ n'ezie, na ihuenyo, karịsịa na ogbo ebe o meriri nke ọma na-egwu ya ngwa ngwa. na ezigbo mmekọrịta na ndị ọzọ. ""Ọ dịghị onye, ​​n'oge gara aga ma ọ bụ ugbu a, nwere ike iti ịma mma dị egwu, na nnukwu anya na-egosipụta, ruo n'ahịrị ọkpọ." ** Seale Ballenger, na '' Hell's Belles: Ụtụ maka Spitfires, Mkpụrụ ọjọọ & Steel Magnolias nke New na Old South '' (1997), p. 54 <!- nakwa na ''Hell's Belles na Wild Women'' (1998) site n'oge mgbụsị akwụkwọ Stephens, Vicki León na Seale Ballenger --> * '''Tallulah Bankhead bụ ajọ omume [onyeisi ndị mmụọ ozi] nke nwere ntutu isi ya na-acha ajị anụ na ihe ndị a kpụrụ akpụ.''' Profaịlụ ya bụ onye Gris nke ọma, na-erute ahịrị site n'egedege ihu ruo imi dị ka isi n'elu medallion. ... Ọ bụ a Medusa, nnọọ osisi, na a ebube okpokoro isi, elu pumice-stone cheek ọkpụkpụ, na a sara mbara brow, na bụ dokwara na-akpali sculpturally mgbe ọ bụ plump dị ka ọ ugbu a bụ cadaverously mkpa. Nke ya bụ ihu kacha dị mfe nghọta nke m maara na nke kacha atọ ụtọ. Ntì Miss Bankhead dị ka nnukwu peonies acid-pink, nku anya ya na-eji agba mmiri na-ekpo ọkụ na-ewu ka ọ dị ka ọkụ ọkụ, na nku ya, enweghị afọ ojuju, kama ajọ rosebud nke ọnụ na-ese ihe na-acha uhie uhie ma na-egbuke egbuke dị ka nke Tiptree. strawberry jam. ** [[w: Cecil Beaton | Cecil Beaton]], na ''Akwụkwọ nke Mma'' (1930), p. 41 *"Nke ahụ bụ n'ihi na ''Tallulah na-agba ọsọ mgbe niile na ice dị mkpa, ha na-achọkwa ịnọ ebe ahụ mgbe ọ gbawara''. ** [[W:|Mrs Patrick Campbell]], na-akọwa oke ọnụ nke ndị na-eme ememme na-aga ọrụ Bankhead na [[w:|Thornton Wilder]] ''[[w:|Akpụkpọ nke ezé anyị]]''; dị ka e hotara na [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=86606971 "The Lyon's Den"] nke Jeffrey Lyons dere, ''Dayton Daily News'' (March 4, 1943), p.&nbsp;25 * '''On ''[[w:The Little Foxes (film)|The Little Foxes]]'' M rịọrọ onye mmepụta [[w:|Samuel Goldwyn]] ka Tallulah Bankhead kpọọ Regina n'ihi na Tallulah dị ebube na ogbo. .''' Ọ kweghị ya. … '''Onye na-enwe mmasị na ya, achọghị m n'ụzọ ọ bụla ka ọrụ ya metụta ya.''' Ọ bụ n'uche Willie ka m nye nkọwa dị iche na akụkụ ahụ. M siri ọnwụ na Tallulah agbawo ya naanị otu a ga-esi kpọọ ya. Edere Miss Hellman's Regina n'ụdị nkọwa nke na enwere ike ịkpọ ya naanị otu ụzọ. Ekwesịrị m ime akụkụ ahụ kpọmkwem otu Tallulah siri mee ya, n'ihi na ọ bụ otu a ka Lillian Hellman si dee ya. '''Ma ọ na-ewute m mgbe niile na Tallulah enweghị ike ịdekọ Regina site na ụlọ ihe nkiri, n'ihi na ọ dị ebube.'' ** [[W:|Bette Davis]], n'ịrụ ọrụ Regina Giddens na '' The Little Foxes '', nke Tallulah sitere na Broadway, were iwe Tallulah. *"Otu ụbọchị pụọ na Talulah dị ka otu ọnwa na obodo." ** [[w: Howard Dietz | Howard Dietz]], dị ka e hotara na ''Tallulah: My Autobiography'' (1952), Ch. 15 Affidavit nke onye eboro ebubo *"Mana onye ọ bụla hụrụ Tallulah n'anya! Ònye ga-enwe obi ịghara! ** [[w:|Helen Hayes]], dị ka e hotara na [https://news.google.com/newspapers?nid=1144&dat=19390205&id=5PQaAAAAAIBAJ&sjid=KEwEAAAAIBAJ&pg=5961,3066274&hl=en "I Dare Is Com!" Site na Florence Fisher Parry na '' The Pittsburgh Press '' (5 February 1939)] *"Ihe niile gbasara Tallulah bụ na o nweghị ihe mgbochi ọ bụla. Ugbu a ụfọdụ ndị nwere ike were nke a, ndị ọzọ enweghị ike." ** [[w:|Alfred Hitchcock]], na ya na ya na-arụkọ ọrụ na fim ''[[w:Lifeboat (film)|Lifeboat]]" dị ka e hotara na" The Dark Side of Genius: The Life of Alfred Hitchcock" (1999) ) nke Donald Spoto, p. 269 * ''Tallulah agwụbeghị onye ọ bụla, ana m ewerekwa na [[w:|mmadụ mmadụ]] dị n'usoro dị oke elu n'ezie." ** [[w:|Anita Loos]], dị ka e hotara na "'Humanitarian Tallulah' Ọ dịghị mgbe ọ bụla ike gwụrụ onye ọ bụla", na" St. Petersburg Times' (18 Disemba 1968), p. 2-A; nakwa na ''Akwụkwọ akụkọ Ottawa'' (28 Disemba 1968), p. 6<!-- kwukwara na "Tallulah: A 'Ọrụ nke Art'" nke Vincent Price, na "The Chicago Tribune" (13 April 1969)--> * ''' Ncheta mbụ m nwere banyere nnukwu nwanyị ahụ - n'ihi na ọ bụ, karịa ihe niile - bụ òkù ụmụ akwụkwọ kọleji m zigara ya ka ọ gaa egwuregwu Yale-Princeton.''' Ọ dịghị mgbe ọ bụla echiche batara m n'obi na nwanyị ahụ ga-aza. telegram ahụ, mana o mere, ma ọ bụ ezie na ọ dị njọ, o nwere onye na-akwado ya ruo mgbe ebighị ebi. Mgbe e mesịrị, ọ bụghị nanị na m bịara mara ya, ma soro ya na-arụ ọrụ na redio na na ihuenyo - na onye ofufe m ka bụ, ruo ọgwụgwụ. ** [[w:Vincent Price |Vincent Price]], na "Tallulah: A 'Ọrụ Art'" na "The Chicago Tribune" (13 Eprel 1969) *''Ọ mara mma. Ọ dịghị onye dị ka ya. N'oge ndụ ya ọ nweghị onye nwere bọọlụ ka ukwuu.''' O nwere ịma mma ahụ mara mma nke jọrọ njọ n'ụzọ na-atọ ọchị. [[w:Judith Anderson | Judith Anderson]] na [Laurette Taylor] nwekwara ya. '' Ha bịara bụrụ ụmụ nwanyị kachasị mma n'ụwa site na ọkụ nke ụdị onwe ha.''' Ahụrụ m Tallulah ka ọ na-atụ egwu nke ukwuu, wee were egbe nke amonia na Coca-Cola wee ghọọ ịma mma. ** [[w:Vincent Price|Vincent Price]], dị ka e hotara na [https://books.google.com/books?id=jZVxAwAAQBAJ&pg=PT108&dq= ''Vincent Price: A Daughter's Biography'' (2011)] nke Victoria Price * ''Tallulah alaghị azụ n'ikwu ihe ọ chere na ọ bụ [[W:|eziokwu]], n'agbanyeghị ma ọ bụrụ na o nwere ike [[w:|na-ewute]] onwe ya, n'ihi na mgbe ị na-ekwu eziokwu, ọ bụ gị bụ onye na-ekwu okwu. o yikarịrị ka ọ ga-emerụ ahụ. Talulah bụ [[w:|kasiri]] n'ime ndị niile merụrụ ahụ m mara na [[w:|ndụ] m]]. N'ime ndị e merụrụ emerụ, amatawo m ọnụ ọgụgụ dị ịrịba ama, gụnyere ụfọdụ m merụrụ onwe m ahụ́, ma otu n'ime ha bụ Talulah. ịgbaghara onwe m. ** [[w:|Tennessee Williams]], na "T. Williams View of T. Bankhead", na '' New Selected Essays: Where I Live '' (2009), nke John S. Bak deziri, p. 135 *"Anụrụ m ka mmadụ na-akpọ "Nkeji ise, Miss Bankhead." ''Enwere nzaghachi na oku a, a na-azakwa azịza a n'olu nke, mgbe m nụrụ otu oge, agaghị m akwụsị ịnụ n'ime isi m ka m na-ede ahịrị maka ụmụ nwanyị nke sitere n'ụzọ dị egwu site na oke oke oke nke nla. Agu." Nke a bụ olu nke m deworo akụkụ nke Myra Torrance na "Agha nke Ndị mmụọ ozi", ma dee ya maka olu ahụ n'anụtụbeghị ya ma e wezụga na fim. Agara m azụ azụ mgbe egwuregwu ahụ gasịrị n'abalị ahụ wee nabata m n'ime ụlọ mgbakwasa ya na amara ahụ nke na-enweghị ihe jikọrọ ya na ebe ndịda ya na ịzụlite genteel kama site n'obiọma ebumpụta ụwa ya n'ebe onye ọ na-ahụ na adịghị ike nke ya na ya nọ. nke onwe. ''Echere m na ihe m na-ekwu bụ na ọ hụrụ ma ọ bụ ghọta ozugbo na m na-ezute, na nke mbụ ya ná ndụ m, bụ́ nnukwu kpakpando, nakwa na ọ bụghị nanị na m tụrụ n'anya. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ogbi.''' ** [[w:|Tennessee Williams]], na "T. Williams View of T. Bankhead", na '' New Selected Essays: Where I Live '' (2009), nke John S. Bak deziri, p. 135 ==Njikọ Mpụga== [[W:|Tallulah Bankhead]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Tallulah Bankhead]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Bankhead, Tallulah}} gw4elk5o1xvsrsn9eqoqiltlxgzbyj5 Tamara De Anda 0 2311 11900 8774 2022-10-10T19:18:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29905085]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:MX, CUANDO LAS FEMINISTAS TOMAMOS LAS REDES SOCIALES (31603616588).jpg|thumb|Oge mbụ ọ mere, ọ na-ewute m mana ugbu a ọ na-adị m ka mgbọ anaghị egbochi ya]] ''[[w:Tamara De Anda Prieto|Tamara De Anda Prieto]]''' (a mụrụ Ọgọọst 6, 1983, na [[w:Mexico City|Mexico City]]), nke a makwaara dị ka ''' Tamara De Anda '' na site na ya [[w:Aha mkpịsị | aha mkpịsị akwụkwọ]]"Plaqueta", bụ onye blọgụ na onye nta akụkọ Mexico. Ọ nwetara nlebara anya mba ụwa ka ihe omume [[w:mmajamma |mmajamma]] metụtara onye ọkwọ ụgbọ ala, ma emesịa bụrụ onye e lekwasịrị anya [[w:mmaja n'ịntanetị| mmaja ịntanetị]] na [[w:Trolling|trolls]]. Ọ blọgụ na mbụ maka [[w:El Universal (Mexico City)|El Universal]], wee bipụta akwụkwọ 2018 ''#Amigadatecuenta'' ya na onye ndọrọndọrọ ibe ya Andrea Arsuaga. N'afọ 2017, a kpọrọ ya aha n'etiti ndị BBC [[w:100 Women (BBC)|100 Women]]. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Enwetara m email maka oku nkedo site na Aeromexico na-akọwapụta na ha achọghị onye ọ bụla nwere akpụkpọ ahụ. Tss." **Site na Twitter, e hotara na [[w:|cite news | last1=Rodriguez |first1=Cindy R. |title=Aeromexico: Ndo maka ịkpọ oku na-agwa ndị nwere akpụkpọ ahụ ka ha ghara itinye |url=https://www.cnn.com /2013/08/16/world/americas/mexico-dark-skinned/index.html | nweta=8 Nọvemba 2018 | ụlọ ọrụ = CNN | ụbọchị = Ọgọst 18, 2013]] * Trolls mere ihe ha na-eme. Ụdị mmaja niile: egwu ọnwụ, egwu mmeko nwoke, ihe niile. Mgbe ọ bụla ihe ọ bụla mere na Europe, ha na-eme ya.[[w:|pb]] Oge mbụ ọ mere, ọ na-ewute m mana ugbu a ọ na-adị m ka mgbọ enweghị ike. Ọ bụ ihe ọhụrụ, ihe m na-amaghị na ha mere. Daalụ, ọ dịghị onye maara m chere na ọ bụ eziokwu." ** N'okwu gbasara iyi egwu ịntanetị, nke e hotara na [[w:cite news | last1=Cresci |first1=Elena |title=Akụkọ dị n'azụ ndị agha Manchester adịgboroja merụrụ |url=https://www.theguardian.com/technology/2017 /may/26/the-story-behind-the-fake-manchester-attack-victims |accessdate=8 Nọvemba 2018 | onye nkwusa=Onye nche | ụbọchị = Mee 26, 2017]] *"M mebiri ịntanetị Mexico." ** N'ịbụ onye e lekwasịrị anya na trolls ịntanetị mgbe ọ kọsịrị onye ọkwọ ụgbọ ala taxi maka mmekpa ahụ, nke e hotara na [[w:cite news | last1=Saul |first1=Heather |title=Tamara de Anda: trolls lekwasịrị onye nta akụkọ Mexico anya na Westminster ọgụ hoax |url=https ://inews.co.uk/news/uk/westminster-bridge-attack-journalist-mexico-targeted-hoax-claiming-missing/ |accessdate=8 Nọvemba 2018 |publisher=iNews | ụbọchị = Maachị 22, 2017]] *"Mgbe ọ bụla a wakporo m ji n'aka na a ga-enwe foto ole na ole nke m gburugburu. Oge ikpeazụ ọ mere, amaara m na a na-ekesa foto tupu m amata maka mwakpo ahụ. Echere m na e nwere mmadụ ole na ole na-achịkwa ọtụtụ akaụntụ. A na-ahazi mwakpo ha na mgbe ụfọdụ ha nwere ezi uche na ị nwere ike inwe mmetụta maka otu ha si jikọọ na ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mexico. Mgbe ụfọdụ ọ bụ naanị ịkpọasị." **N'okwu gbasara trolls ịntanetị na-ekwu ugboro ugboro na ọ bụ onye e merụrụ nnukwu mkpagbu ma ọ bụ ọdachi, nke e hotara na [[w:cite news | last1=Wendling |first1=Mike |title=Grenfell 'nwa ọhụrụ': Ihe kpatara ndị mmadụ ji emepụta ihe. adịgboroja ndị mwakpo na ọdachi |url=https://www.bbc.com/news/blogs-trending-40419479 |accessdate=8 Nọvemba 2018 |agency=BBC |date=June 29, 2017]] * Na Meksiko, ihe ka ọtụtụ n'ime ndị nlekọta ọdụ ọdụ na ndị uwe ojii bụ ụmụ nwoke, ha na-eme ka ị ghara ịkọ egwu egwu. , "Ị chọrọ n'ezie ịnọ ọkara ụbọchị n'ọdụ ndị uwe ojii iji gosi ya?" ** Maka mkpa maka ọtụtụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ na ngalaba njem, nke e hotara na [[w:cite news | last1=Perasso |first1=Valeria |title=100 Ụmụ nwanyị: Ịnwe nwanyị n'azụ wheel ọ na-akwụsị mmekpa ahụ n'ụgbọ njem ọha? |url=https://www.bbc.com/news/world-41609501 | nweta=8 Nọvemba 2018 | onye nkwusa=BBC | ụbọchị=October 16, 2017]] == Okwu gbasara Tamara De Anda== *ekele @plaqueta [De Anda's Twitter handle] ọtụtụ ụmụ nwanyị maara ugbu a maka edemede 23 nke Iwu ọdịbendị obodo. ** Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Mexico [[w: Cecilia Soto González|Cecilia Soto González]] site na Twitter, mgbe De Anda kọchara onye ọkwọ ụgbọ ala taxi maka mkpagbu, nke e hotara na [[w:cite news |title=Trolls lekwasịrị onye nta akụkọ anya n'ihi okwu mkparị |url=https ://mexiconewsdaily.com/news/trolls-target-journalist-over-harassment-case/ |accessdate=8 Nọvemba 2018 |publisher=Mexico News Daily | ụbọchị = Maachị 25, 2017]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Tamara De Anda]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Tamara De Anda]] na Wikiquote. bmjfq2qy5jiow9jxj71fttsiqvbddsd Tammy Duckworth 0 2312 11901 8779 2022-10-10T19:18:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3036410]] wikitext text/x-wiki [[Tammy Duckworth]] [[Usòrò:Tammy Duckworth, official portrait, 115th Congress.jpg|thumb|Tammy Duckworth (2017)]] [[w:Tammy Duckworth|'''Ladda Tammy Duckworth''']] (amụrụ Maachị 12, 1968) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na lara ezumike nka Army National Guard lieutenant colonel na-eje ozi dị ka onye okorobịa United States si Illinois kamgbe 2017. Ọ bụ onye otu Democratic Party. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Mgbe ọbara na-agba m n'ụgbọ elu helịkọpta Black Hawk m mgbe agbagburu m, achọghị m ịma ma ndị agha America na-etinye ndụ ha n'ihe ize ndụ iji nyere aka zọpụta m bụ nwoke nwere mmasị nwoke ma ọ bụ transgenda, nwa, ọcha ma ọ bụ aja aja. ** [http://www.latimes.com/politics/la-na-pol-transgender-ban-20170824-story.html Tammy Duckworth na "White House ga-akụzirị Pentagon ka esi emejuputa mmachibido iwu transgenda nke President nyere na otu ndị agha" nke Brian Bennett na David S. Cloud, LA Times] (August 24, 2017) * Nke a bụ mpụ ịkpọasị jọgburu onwe ya nke na-enweghị ebe ọ bụla na mba a. Ọ dịghị onye ekwesịrị ịwakpo n'ihi ụcha akpụkpọ ahụ ya ma ọ bụ onye ọ hụrụ n'anya. Jussie, biko mara na ọtụtụ ndị mmadụ n'ofe IL na obodo anyị na-eziga ịhụnanya n'ụzọ gị. ** Na akụkọ ndị mbụ gbasara mwakpo a wakporo Jussie Smollett ([https://twitter.com/SenDuckworth/status/1090416500954021889 January 24, 2019]) ==Njikọ Mpuga== * [https://www.duckworth.senate.gov/ Senator Tammy Duckworth] official U.S. Senate website * [https://tammyduckworth.com/ Tammy Duckworth for Senate] official campaign website {{DEFAULTSORT:Duckworth, Tammy}} azvjqjhde7ggsxvgqhzj3g4smsi9t9w Tamora Pierce 0 2313 11902 8782 2022-10-10T19:18:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q443681]] wikitext text/x-wiki  Tamora Pierce (amuru ya na December 13, 1954) bụ odee akwụkwọ echiche efu na akwụkwọ egwu. Ọ na-ede kwa akwụkwọ maka ndị toro eto. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Pennsylvania. Kachasị mara maka ịde akụkọ metụtara ndị dike na-eto eto, o mere onwe ya aha na nkeji mbụ ya The Song of The Lioness, bụ nke soro onye isi agwa Alanna n'ọnwụnwa na mmeri nke ọzụzụ dị ka onye mgba. Pierce bụkwa onye rụpụtara ọgbakọ Sheroes Central. {{DEFAULTSORT:Tamora, Pierce}} pincp92xgw6085e0b4iu155titt0bvw Tan Zuoren 0 2314 11903 8786 2022-10-10T19:18:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q978495]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Chinese Protest 09Feb.jpg|144px|thumb|right|Taa, ebubo a na-ebo m bụ ịkpalite iwegha ikike obodo. Nke a bụ ebubo siri ike, mana n'ụzọ iwu, ọ nweghị ihe jikọrọ ya na ihe m mere, ma ọ bụ na-emeghị]] '''[[w:Tan Zuoren|Tan Zuoren]]''' (Chinese: 譚作人; born [[15 May]] [[1954]]) bụ onye China na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, onye na-akwado ọha mmadụ, onye ode akwụkwọ, na onye bụbu onye nchịkọta akụkọ maka akwụkwọ akụkọ Literati. ==Ókwu ndị o kwụrụ== * 這個是人類歷史上的一個慘劇,而且是有大量的人為的因素造成的慘劇。天網恢恢,疏而不漏。 ** Nke a bụ ọdachi n'akụkọ ihe mere eme nke mmadụ, bụ ihe si n'ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke njehie ụmụ mmadụ pụta. Ma ụgbụ nke ikpe ziri ezi na-adị mgbe niile, ọ dịghị mgbe a tụfuru ya. ***[http://www.dajiyuan.com/b5/8/5/22/n2126567.htm 譚作人:四川大地震人禍更勝於天災] * 今天,我被起訴指控的罪名,是涉嫌「煽動顛覆政權和推翻制度」。這是一項嚴重的控罪,卻與我所做過的事,沒有多少法律關係...掌權的人和執法的者並不是為了六四而把我投獄,他們另有目的。 ** Taa, ebubo a na-ebo m bụ ịkpalite iweghaara ikike obodo. Nke a bụ ebubo siri ike, mana n'ụzọ iwu, ọ nweghị ihe jikọrọ ya na ihe m mere, ma ọ bụ na-emeghị ... ndị nọ n'ọchịchị na onye ọka iwu, ha na-atụba m n'ụlọ mkpọrọ ọ bụghị n'ihi June nke anọ, ha nwere ebumnobi ndị ọzọ. *** [https://web.archive.org/web/20170211080545/http://www.yzzk.com/cfm/Content_Archive.cfm?Channel=lw&Path=2199067092%2F47lw.cfm 譚作人被禁制的最後陳述] ==Njikọ Mpuga== * [[w:Tan Zuoren|Tan Zuoren]] na Wikipedia bekee pqbpj6dz2529i3al29h13d81mf2mz4x Tanyaradzwa Muzinda 0 2315 8790 8789 2022-10-10T11:41:22Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Tanyaradzwa Muzinda]] '''Tanyaradzwa Adel Muzinda''' (amụrụ 31 Ọgọst 2004 na Harare) bụ onye na-gbaa motocross nke Zimbabwe. Ọ nwetala ihe nrite maka obere nwanyị egwuregwu nke afọ na mbipụta 2015 nke ihe nrite Egwuregwu Kwa Afọ. Ọ bụ nwanyị mbụ na Zimbabwe motorcross akụkọ ihe mere eme meriri n'ọsọ asọmpi. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== * Enwere m ike iji onwe m tụnyere Mutesi, eze nwanyị Katwe mgbe ọ nwere asọmpi chess nke mba ụwa. A na-akwa ya emo n’ihi otú e si zụlite ya, ma nke ahụ egbochighị ya ime ihe ọ hụrụ n’anya. ** [https://edition.cnn.com/2019/09/09/africa/zimbabwes-15-year-old-motocross-star-intl/index.html "Okorobịa dị afọ 15 yira igwe ndị nwoke. ụwa nke Motocross wee hapụ ha n'ájá"], CNN (September 9, 2019) * Ndụmọdụ m nye ụmụ agbọghọ ndị chọrọ ịbanye motocross ma ọ bụ egwuregwu ọ bụla bụ ka ha na-echeta mgbe niile ebe ị si bịa. Ụzọ ahụ adịghị mfe, ọ bụghị onye ọ bụla na-achọ ihe kacha mma maka gị ma ọ bụ na-akwado gị. Na-ebuli isi gị elu mgbe niile ma cheta na ị gaghị ada mbà! Ihe niile na-ewe oge, ịchụ àjà na mkpebi siri ike. Ọ ga-aba uru na njedebe. ** [https://www.vclondon.co.uk/blog/vc-x-tanya-muzinda-faster-than-fast "Ọsọ ọsọ karịa ngwa ngwa - ajụjụ ọnụ na TANYA MUZINDA"] (September 9, 2020) * Motocross bụ egwuregwu ị na-anụbeghị maka ya karịsịa na Africa na ụmụ agbọghọ ole na ole na-ekpughere ya. Achọrọ m ịkpali ụmụ agbọghọ nọ n'ebe ahụ ma gosi ha na ihe ọ bụla ga-ekwe omume ma ọ bụrụ na ị tinye uche na obi gị na ya. Enwetala m nkatọ okike sitere n'aka ọtụtụ ndị n'ihi egwuregwu m na-egwu. Amaara m ọtụtụ egwuregwu ụmụ agbọghọ chọrọ ịnwale motocross mana egwu ime ya n'ihi ihe ndị mmadụ ga-ekwu. Achọrọ m ịgbanwe nke ahụ. ** [https://www.vclondon.co.uk/blog/vc-x-tanya-muzinda-faster-than-fast "Ọsọ ọsọ karịa ngwa ngwa - ajụjụ ọnụ na TANYA MUZINDA"] (September 9, 2020) ==Okwu banyere ya== * Tanyaradzwa malitere ịgba ọsọ mgbe ọ dị afọ ise ma bụrụ nwanyị mbụ meriri n'asọmpi motocross na Zimbabwe kemgbe ọ malitere n'afọ 1957. Ọ gụchara nke abụọ na asọmpi asọmpi 2012. ** [https://www.pindula.co.zw/Tanyaradzwa_Muzinda] * Nkwenye ya inyeghachi ihe sitere n’aka nna ya bụ́ onye na-agba ya ume mgbe nile inyere ndị ọzọ aka. ** [https://edition.cnn.com/2019/09/09/africa/zimbabwes-15-year-old-motocross-star-intl/index.html "Okorobịa dị afọ 15 yira igwe ndị nwoke. ụwa nke Motocross wee hapụ ha n'ájá"], CNN (September 9, 2019) * Ọ bụ nwa agbọghọ nwere obi ike. Otú e si hazie ya na mkpebi ya dị nnọọ ịtụnanya. Ọ na-enye m ihe kpatara inye ụmụ nwanyị ike. Ọ bụ n'afọ a ka ha kwesịrị ịma na ọ nweghị ihe ga-egbochi ha naanị n'ihi na ha bụ ụmụ agbọghọ. Ọ bụrụ na ọ na-eti ụmụ nwoke ihe, ọ nweghị ihe ga-egbochi ya. ** [https://www.herald.co.zw/tanya-thrives-on-speed/"Tanya na-eme nke ọma n'ọsọ"], ''The Herald'' (September 7, 2013) ==Njikọ mpụga== * [http://www.tanyamuzinda.com Weebụsaịtị nke ụlọ ọrụ] {{DEFAULTSORT:Muzinda, Tanyaradzwa}} tvw1y9zffmpvfw0h6ll771h0kytofkn Tara Fela-Durotoye 0 2316 11904 8793 2022-10-10T19:18:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7685062]] wikitext text/x-wiki [[Tara Fela-Durotoye]] [[Usòrò:Tara Fela-Durotoye.jpg|thumb|Tara Fela-Durotoye]] '''[[w:Tara Fela-Durotoye|Tara Fela-Durotoye]]''' (amụrụ 6 Maachị 1977) bụ onye ọchụnta ego mara mma na onye ọka iwu Naijiria. Onye ọsụ ụzọ n'ọrụ etemeete, ọ malitere akwụkwọ ndekọ aha agbamakwụkwọ mbụ na 1999, guzobe ụlọ ihe nkiri etemeete mba ụwa wee guzobe ụlọ akwụkwọ etemeete mbụ na Nigeria. == Okwu ndị ọkwụrụ== * "Amaara m mgbe niile na ihe ize ndụ nke ịmalite azụmahịa na Nigeria dị elu ma mgbe ụfọdụ ị naghị ama oke, ruo mgbe ngwaahịa m bụ adịgboroja." **[https://guardian.ng/guardian-woman/tara-fela-durotoye-being-a-pacesetter/] Azịza ya nye ihe a na-ewere dị ka isi nhụsianya dị n'usoro ịzụ ahịa azụmaahịa na Nigeria. * "Ọ bụ ihe siri ike na nke a bụ maka echiche. Ekpere m bụ na dịka mba, anyị ga-amụta nkuzi na oge a, anyị agaghị echefu ihe anyị mụtara." **[https://guardian.ng/guardian-woman/tara-fela-durotoye-being-a-pacesetter/] Na-ekwu maka ọnọdụ akụ na ụba ugbu a na Naijiria. * "Ọ dị mkpa ka ị lụọ onye na-azụta ihe ị na-eme." **[https://www.pulse.ng/lifestyle/relationships-weddings/relationship-talk-tara-fela-durotoye-on-how-to-balance-a-career-with-marriage/2cthdvr.amp] Okwu banyere ihe nzuzo iji dozie ezinụlọ na ọrụ nke ọma. * "M gbasiri mgba na enweghị mgbaghara ruo otu afọ." **[https://www.lindaikejisblog.com/2020/6/tara-fela-durotoye-recounts-the-unpleasant-experiences-she-indured-when-her-husband-ran-for-office-in-episode -3-of-life-courses-with-betty-irabor-video-2.html] Ahụmahụ ya mgbe di ya zọọrọ na ntuli aka onye isi ala 2019. * Ghọta onye ị bụ na njem nke gị. Ọ na-eme ka okporo ụzọ na-erughị njem na-adị mfe ịnụ ụtọ. ** [https://fabwoman.ng/tara-fela-durotoye-inspirational-quotes-fabwoman/amp/&ved=2ahUKEwir1JagpX0AhXBz4UKHY74Dm8QFnoECA0QAQ&usg=AOvVaw3z7OBe68zsr1Y_ePq9h7Esite Quote Quo,Taa sitere n'ike mmụọ nsọ nke sitere n'ike mmụọ nsọ nke sitere n'ike mmụọ nsọ. ], ''FabNwanyi'' * Enwere ebe a na-ekwu okwu na nkatọ. Mana enwerekwa ebe anyị ga-ekwe ka omume anyị na-ekwu okwu! ** [https://www.goodreads.com/author/quotes/7172627.Fela_Durotoye&ved=2ahUKEwix27DnppX0AhX-gs4BHZnVD4gQFnoECAoQAQ&usg=AOvVaw2EvQnncNCd5eEbhtz}{Ox3ci * A na-ewu mba ndị siri ike n'ụlọ SIRI IKE abụghị nnukwu ụlọ **[https://www.goodreads.com/author/quotes/7172627.Fela_Durotoye] kwuru okwu na mba * Ọtụtụ ndị ikom nwere ụmụ, ma ọ bụghị ọtụtụ ụmụaka nwere 'Nna'. Afọ ewepụtara gị nka ịmụ nwa. Ịbụ nna chọrọ nkà NDỊ Ndú **[https://www.goodreads.com/author/quotes/7172627.Fela_Durotoye] nhota maka ịbụ nna == Njikọ mpụga == [[W:Tara Fela-Durotoye|Tara Fela-Durotoye]]na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Fela-Durotoye, Tara}} bxzzhaw326arw48el7ntgpqfbivocgo Tara Westover 0 2317 11905 8796 2022-10-10T19:18:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q50345244]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tara Westover London 2014.jpg|thumb|[[w:|Tara Westover]] na 2014]] ''[[w:Tara Westover | Tara Westover]]''' (a mụrụ Septemba 1986) bụ onye America [[w:memoir|memoir]], [[w: edemede | edemede]] na [[w: : ọkọ akụkọ ihe mere eme | Ọkọ akụkọ ihe mere eme]]. Ihe ncheta ya ''[[w: Educated (book) | Agụrụ akwụkwọ]]'' (2018) rụpụtara na #1 na ndepụta ''The New York Times'' nke kacha ere ahịa wee bụrụ onye ikpeazụ maka ọtụtụ onyinye mba, gụnyere ' Akwụkwọ 'LA Times'', [[w:PEN American Center | PEN America]]' [[w:PEN/Jean Stein Book Award | Jean Stein Book Award]], na onyinye abụọ sitere na [[w:National] Akwụkwọ Ndị nkatọ Circle Award|Nrite Akwụkwọ Ndị nkatọ Circle]]. ==Okwu Ndi Okwuru== === ''[[w: Agụrụ akwụkwọ (akwụkwọ)|Akụziri]]'' (2018) === :<obere>[[w:see akwụkwọ| aha = Onye gụrụ akwụkwọ| afọ = 2018| ọnọdụ = New York| onye nkwusa = Random House| isbn = 9780399590504| id = [[w:LCC|CT3262.I2 W47]]| lccn = 2017037645 ]]</ obere> * "Ihe na-eju anya bụ na ọ bụrụ na papa m bụ [[w:Bipolar disorder|bipolar]]—ma ọ bụ nwee ọrịa iri na abụọ nke pụrụ ịkọwa àgwà ya—otu [[w: Paranoia|paranoia]] nke bụ́ ihe mgbaàmà nke ọrịa ahụ ga-egbochi ya mgbe ọ bụla. a na-achọpụta ma gwọọ ya. Ọ dịghị onye ga-ama." ** Isi nke 3, "Akpụkpọ ụkwụ ude" (p. 30) * "A kụwo mkpụrụ nke [[w:ịmata ihe|ịchọ ịmata ihe]; ọ dịghị ihe ọ chọrọ karịa oge na ike ọgwụgwụ iji too." ** Isi nke 6, “Ọta na Ọta” (p. 60) * "Nkà m na-amụta bụ nke dị oké mkpa, inwe ndidi ịgụ ihe ndị m na-aghọtabeghị." ** Isi nke 6, “Ọta na Ọta” (p. 62) * "Amalitere m ịmụ [[w:trigonometry|trigonometry]]. Enwere nkasi obi na usoro ya na nha anya ya dị ịtụnanya. A dọọrọ m mmasị na [[w:Pythagorean theorem|Pythagorean theorem]] na nkwa ya nke eluigwe na ala—ikike ịkọ ọdịdị nke isi ihe atọ ọ bụla nwere akụkụ ziri ezi, ebe ọ bụla, mgbe niile. Ihe m maara banyere physics m mụtara na ogige junk, ebe ụwa nkịtị na-adịkarị ka ọ naghị akwụsi ike, na-adọrọ adọrọ. Ma ebe a bụ isi nke a pụrụ isi kọwaa akụkụ nke ndụ, weghaara. Ikekwe [[w: eziokwu|eziokwu]] abụghị ihe na-agbanwe agbanwe. Ikekwe enwere ike ịkọwa ya, buru amụma. Ikekwe enwere ike ime ka ọ bụrụ ezi uche." ** Isi nke 14, “Ụkwụ M Agakwaghị Emetụ Ụwa Atọ” (p. 124-125) * "Amaghị m ogologo oge m nọdụrụ ala na-agụ banyere ya, ma mgbe ụfọdụ, m ga-agụcha ya. M dabere n'azụ legidere n'uko ụlọ. Echere m na m nọ na-awụ akpata oyi n'ahụ, mana ma ọ bụ ujo nke ịmụta banyere ihe jọgburu onwe ya, ma ọ bụ ujo nke ịmụta banyere amaghị m onwe m, ejighị m n'aka." ** Isi nke 17, “Idobe Ya Nsọ” (p. 157; ntụnyere aka bụ [[w: Oké Mgbukpọ ahụ | Oké Mgbukpọ]])) * "N'ịbụ onye kwụsịrị n'etiti egwu nke oge gara aga na egwu ọdịnihu, edere m nrọ ahụ na akwụkwọ akụkọ m. Mgbe ahụ, na-enweghị nkọwa ọ bụla, dị ka a ga-asị na njikọ dị n'etiti abụọ ahụ doro anya, edere m, sị, 'Aghọtaghị m ihe mere na ekweghị m nweta ezigbo [[w: agụmakwụkwọ|agụmakwụkwọ]] dị ka nwata.''" ** Isi nke 18, “Ọbara na Anụ Anụ” (p. 163) * "Ka ọ na-erule n’ọgwụgwụ ya, emechaala m malite ịghọta ihe kwesịrị ịpụta ozugbo: na e nwere onye megidere oké njem ahụ e mere maka ịha nhata; ọ bụla onye a na-aghaghị ịnapụ nnwere onwe ya. ** Isi nke 20, “Mkpegharị nke Ndị Nna” (p. 180; ntụnyere aka bụ [[w: Civil Rights Movement|Civil Rights Movement]]) * "Aghọtala m otú e si kpụọ anyị site n’ọdịnala ndị ọzọ nyere anyị, bụ́ omenala nke anyị ma ụma ma ọ bụ na mberede amaghị ya. Amalitere m ịghọta na anyị agbazinyewo olu anyị n'okwu nke nanị nzube ya bụ imebi mmadụ na imegbu ndị ọzọ—n'ihi na ịzụlite okwu ahụ dị mfe karị, n'ihi na ijigide ikike 'na-enwe mmetụta'' ka ụzọ na-aga n'ihu." ** Isi nke 20, “Nkwupụta nke Ndị Nna” (p. 180) * "Ịkweta [[w:ejịghị n'aka|ejighị n'aka]] bụ ịnakwere [[w: adịghị Ike|adịghị ike]], na enweghị ike, na ikwere na onwe gị n'agbanyeghị ha abụọ. Ọ bụ adịghị ike, ma n'adịghị ike a enwere ike: nkwenye nke ibi n'uche nke gị, ọ bụghị n'ime onye ọzọ." ** Isi nke 22, “Ihe Anyị Na-ekwu na Ihe Anyị tiri mkpu” (p. 197) * "Ndị ọzọ kọrọ ndụ m. Olu ha siri ike, mesie ike, zuru oke. Ọ dịtụbeghị mgbe ọ dị m ka olu m ga-esi ike ka nke ha." ** Isi nke 22, “Ihe Anyị Na-ekwu na Ihe Anyị tiri mkpu” (p. 197) * [[W: Curiosity|Curiosity]] bụ okomoko edobere maka ndị nwere ego." ** Isi nke 23, “Esi m na Idaho” (p. 203) * "Amalitere m inweta uru kachasị ike nke [[w:ego|ego]]: ikike iche echiche banyere ihe ma e wezụga ego." ** Isi nke 24, “A Knight, Errant” (p. 207) * "A kụdara anyị ahụ́, gbasiekwa anyị ike, gbasiekwa anyị ike n’ụkwụ, kụchiekwa anyị isi. Anyị ebiela n'ọnọdụ ịmụrụ anya, ụdị ụjọ na-atụ mgbe niile, ụbụrụ anyị na-ejupụta na cortisol n'ihi na anyị maara na nke ọ bụla n'ime ihe ndị ahụ nwere ike ime n'oge ọ bụla. N'ihi na papa m na-ebute [[w: okwukwe|okwukwe]] ụzọ tupu nchekwa. N'ihi na o kweere na ya bụ eziokwu, ọ nọgidekwara na-ekwere onwe ya kpọmkwem—mgbe ụgbọ ala nke mbụ nwụsịrị, mgbe nke abụọ gasịrị, mgbe a gbasasịrị, ọkụ, pallet. Ma ọ bụ anyị kwụrụ ụgwọ." ** Isi nke 24, “A Knight, Errant” (p. 211) * "M kpebiri na m ga-eme ka ọ̀ dị otú o kwesịrị." ** Isi nke 24, “A Knight, Errant” (p. 212) * "Ka ọ na-erule ngwụsị nke semester ụwa nwere mmetụta nke ukwuu, ọ na-esikwa ike iche n'echiche ịlaghachi n'ugwu, na kichin, ma ọ bụ ọbụna na piano n'ime ụlọ dị n'akụkụ kichin.<br>Nke a kpatara ụdị ọgba aghara na m. Ịhụnanya m nwere n'egwú, na ọchịchọ m ịmụ ya, kwekọrọ n'echiche m banyere ihe nwanyị bụ. Ịhụnanya m nwere maka akụkọ ihe mere eme na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ihe omume ụwa abụghị. Ma ha kpọrọ m òkù." ** Isi nke 27, “Ọ bụrụ na M Bụrụ Nwanyị” (p. 228) * "M nyochara uche m wee chọpụta nkwenye ọhụrụ n'ebe ahụ: Agaghị m abụ [[w: Otu nwanyị | ọtụtụ nwunye]]. Otu olu kwuputara nke a na njedebe na-adịghị ada ada; nkwupụta ahụ mere ka m maa jijiji. Gịnị ma ọ bụrụ na Chineke nyere ya iwu? Ajụrụ m. "Ị gaghị eme ya," olu ahụ zara. Amakwara m na ọ bụ eziokwu." ** Isi nke 29, “Ngụsị akwụkwọ” (p. 246) * "''Ị bụ nwa m. M kwesịrị ichebe gị.''<br>M dịrị ndụ ndụ n'oge ahụ m gụrụ ahịrị ndị ahụ, ndụ nke na-abụghị nke m biri n'ezie. M ghọrọ onye dị iche, bụ́ onye chetara mgbe ọ bụ nwata dị iche. Aghọtaghị m anwansi nke okwu ndị ahụ mgbe ahụ, aghọtaghịkwa m ya ugbu a. Naanị ihe m maara bụ: na mgbe nne m gwara m na ọ bụghị nne m na ọ chọrọ ka ọ bụrụ nne, ọ ghọrọ nne ahụ na nke mbụ ya." ** Isi nke 31, “Ọdachi Mgbe ahụ Farce” (p. 272) * "''Mgbe ndụ n'onwe ya yiri onye ara, ònye ma ebe [[w: Nsogbu uche | ara ]] dị?''" ** Isi nke 36, “Ogwe Aka anọ, Na-agbagharị” (p. 301) * "Ihe niile m rụworo ọrụ na ya, n’ime afọ nile m ji amụ ihe, bụ ịzụrụ onwe m otu ihe ùgwù: ịhụ na inweta ọtụtụ eziokwu karịa nke nna m nyere m, na iji eziokwu ndị ahụ wulite uche m. Abịara m kwenye na ikike ịtụle ọtụtụ echiche, ọtụtụ akụkọ ihe mere eme, ọtụtụ echiche, bụ isi ihe ọ pụtara ịmepụta onwe ya. Ọ bụrụ na m ekweta ugbu a, ọ bụghị arụmụka ka m ga-atụfu. M ga-atụfu m ijide n'aka nke m. Nke a bụ ọnụ ahịa a na-arịọ m ka m kwụọ, aghọtara m ugbu a. Ihe nna m chọrọ ịchụpụ m abụghị mmụọ ọjọọ: ọ bụ m." ** Isi nke 36, “Ogwe Aka anọ, Na-agbagharị” (p. 304) * "Ihe gbasara inwe mgbakasị uche bụ na n’agbanyeghị otú o si pụta ìhè na ị na-enwe otu, ọ naghị ahụ gị anya n’ụzọ ụfọdụ." ** Isi nke 37, “ịgba chaa chaa maka mgbapụta” (p. 307) * "Nke ahụ bụ nanị ihe fọdụrụ ná ndụ m ga-enwe ebe a: mgbagwoju anya nke iwu ya m na-agaghị aghọta ma ọlị, n’ihi na ha abụghị iwu ma ọlị kama ụdị ngịga chọrọ ịgbachitere m. Enwere m ike ịnọrọ, wee chọọ ihe dịbula n'ụlọ, ma ọ bụ enwere m ike ịga, ugbu a, tupu mgbidi ahụ agbanwee ma mechie ụzọ ọpụpụ." ** Isi nke 37, “ịgba chaa chaa maka mgbapụta” (p. 310) * "Mkpebi ndị m mere mgbe oge ahụ gasịrị abụghị nke ọ gaara eme. Ha bụ nhọrọ nke onye gbanwere, onye ọhụrụ.<br>Ị nwere ike ịkpọ onwe onye a ọtụtụ ihe. Mgbanwe. Metamorphosis. Ụgha. Betrayal.<br>M na-akpọ ya [[w: agụmakwụkwọ|agụmakwụkwọ]]. ** Isi nke 40, “Ndị gụrụ akwụkwọ” (p. 329) ==Njikọ mpụga== [[W:Tara West|Tara West]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Tara West|Tara West]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Westover, Tara}} 7bgxsyr1t4samc1fiyn844lh8fgjdqv Taraji P. Henson 0 2318 11906 8799 2022-10-10T19:19:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q235511]] wikitext text/x-wiki == Taraji P. Henson == Taraji Penda Henson (amuru 11 Septemba 1970) bu onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Enwere m mmasị mgbe niile ịma onwe m aka na ịkwanye, na ịhụ ebe m nwere ike ịga. * Anaghị m ụbọ akwara na-adịghị mma n'ihi na ọ bụrụ na ị na-eme ya, ọ nweghị ọganihu ọ bụla. Enweghị mmegharị n'ihu. Ị ga na-ele anya mgbe niile n'akụkụ ihe na-egbuke egbuke, anyị na-ejikwa ya. Dị ka, ị na-achịkwa nhọrọ ndị ị na-eme. * Anaghị m eche banyere ndị ọzọ. Ha anaghị eje ije na akpụkpọ ụkwụ m. Ha anaghị akwụ ụgwọ m. Ihe na-eme m obi ụtọ bụ mgbe m na-eme ihe na-amasị m ime, maka m. * Mmadụ ọ bụla na-eji ụdị mwute na-ejegharị. Ha nwere ike ha agaghị eyi ya na aka uwe ha, mana ọ dị ebe ahụ ma ọ bụrụ na ị na-ele anya miri emi. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6584-Taraji_P_Henson 2kq5g5ij836wo8o15ykjpu6aaptbop7 Taraneh Javanbakht 0 2319 11907 8804 2022-10-10T19:19:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q262354]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:TaranehJavanbakht.jpg|thumb|Taraneh Javanbakht, 2007]] '''Taraneh Javanbakht''' (amuru 1974) bu onye sayensi Iranian-Canadia, ọkà ihe ọmụma, omenkà, odee, onye na-eme nsụgharị, odee akwụkwọ nkatọ, onye nlegharị anya ọgbọ, ndezi, na onye na-akwado ikike mmadụ. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Ndị nwere mmasị na ndụ nke polymaths oge ochie, na-etinye ndụ ha ka ha mụta na ime ọhụrụ na sayensị, nka, na ịnyefe ihe ọmụma ha nye ndị Iran na mba ndị ọzọ.<ref>[http://news.gooya.com/politics/archives/2010/03/102134.php Gooyanews website, 2010]</ref> * Ọrụ nke ihe ikike mmadụ abụghị ihe nkịtị kama ọ bụ ọrụ nke ndị na-eche echiche na ndị na-ese ihe na ha kwesịrị iburu ya n'uche ha.<ref>[http://news.gooya.com/politics/archives/2014/08/184645.php Gooyanews website, 2014]</ref> * Sayensị, nkà ihe ọmụma, akwụkwọ na nka enweghị uru ọ bụla ma ọ bụrụ na ndị na-arụsi ọrụ ike na ngalaba ndị a gbachiteere ọnụ banyere ogbugbu ahụ.<ref>[http://news.gooya.com/politics/archives/2016/03/209463.php Gooyanews website, 2015]</ref> * Ịbanye na sayensị ma ọ bụ nkà dị iche iche abụghị ihe mere a ga-eji na-eleghara ihe ndị na-akpata nsogbu ọha na eze anya.<ref>[https://archive.is/20120731110539/http://www.chrr.biz/spip.php?article14941 Committee of human rights reporters, 2011]</ref> * Ọmụma ọ bụla nke ihe kpatara ya metụtara abụghị ihe ọmụma ezi uche dị na ya. Ọ pụtara na ihe ọmụma ọ bụla n'ihi na ihe kpatara ya na-etinye aka na ya enweghị ike iwere ya dị ka ihe ọmụma ziri ezi. N'ihe ọmụma ezi uche dị na ya, ọ dị mkpa na mgbakwunye na ịdị adị nke ihe kpatara ya, ikpe nke echiche banyere ihe a ga-amata kwesịrị ikwekọ na ihe kpatara ya ma bụrụ ezi uche. Ọ dịkwa mkpa na nsonaazụ nke ihe ọmụma a bụrụ ihe ezi uche dị na ya ka anyị wee tụlee ihe ọmụma ahụ dị ka ihe ọmụma ziri ezi (ọnọdụ ndị dị mkpa na zuru ezu maka ihe ọmụma ziri ezi).<ref>[https://www.cgie.org.ir/fa/news/154958 Great Islamic Encyclopedia website, 2016]</ref> ==Ihe odide== ==Ebensidee== *[http://news.gooya.com/politics/archives/2010/03/102134.php Gooyanews website, 2010] *[http://news.gooya.com/politics/archives/2014/08/184645.php Gooyanews website, 2014] *[http://news.gooya.com/politics/archives/2016/03/209463.php Gooyanews website, 2015] *[https://archive.is/20120731110539/http://www.chrr.biz/spip.php?article14941 Committee of human rights reporters, 2011] *[https://www.cgie.org.ir/fa/news/154958 Great Islamic Encyclopedia website, 2016] ==Njikọ Mpuga== * Edememde [[w:Taraneh Javanbakht|Taraneh Javanbakht]] na Wikipedia bekee 1dfhjwfddp53cuew4fclclg5xr8ecv5 Tarja Halonen 0 2320 11908 8808 2022-10-10T19:19:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29213]] wikitext text/x-wiki [[Tarja Halonen]] [[Usòrò:Tarja Halonen 2003.jpg|thumb|Tarja Halonen na Ọktoba 2003]] '''[[w:Tarja Halonen|Tarja Kaarina Halonen]]''' (amụrụ 24 Desemba 1943 na [[w:Helsinki|Helsinki]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Finnish nke jere ozi dị ka onyeisi oche nke Finland site na 2000 ruo 2012. ==Okwu okwuru== * O doro anya na mgbanwe na Finland pụtara ọsọ ọsọ na ntuli aka ọ bụghị n'okporo ámá. ** [http://www.iltasanomat.fi/vaalit2011/Jytky%20yll%C3%A4tti%20Tarja%20Halosen%20Yli%20meni/art-1288383903384.html Jytky yllätti Tarja Halosen: "Yli meni:"] [[q:Ilta-Sanomat|Ilta-Sanomat]] 19 Eprel 2011 <small>Na Finnish: ''On positiivinen asia, että Suomessa muutos merkitsee sitä, että rynnätään vaaliuurnille eikä kaduille'' (asụgharị)</small> * Ụmụ nwanyị na-enweta ọrụ kacha sie ike ngwa ngwa. ** Te naiset, te naiset: Sitaatteja vain naisilta (Ed. Laine Jarkko; Jung Irmeli) [[w:Otava (publisher)|Otava]] 2006 <small>Na Finnish: ''Naisille annetaan helposti vaikeimmat tehtävät'' (sụgharịrị ya). ) </small> ==Njikọ mpụga == Edemede [[w:Tarja Halonen|Tarja Halonen]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Halonen, Tarja}} c08oa3jt2zyi529k18f4l8eljmrdcv8 Taslima Nasrin 0 2321 11909 8812 2022-10-10T19:19:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q208468]] wikitext text/x-wiki [[Taslima Nasrin]] Taslima Nasrin (amụrụ 25 Ọgọst 1962) bụ onye ode akwụkwọ Bangladesh-Swedish, dibịa, nwanyị, onye na-ahụ maka mmadụ na onye mmegide. A maara ya maka ide ihe banyere mmegbu ụmụ nwanyị na nkatọ okpukpe. Amachibidoro ụfọdụ akwụkwọ ya na Bangladesh. Edebanyela ya n'akwụkwọ aha ojii wee chụpụ ya na mpaghara Bengal (ha si na Bangladesh na West Bengal steeti nke India) ==Ihe ndị Okwuru== * Ugbu a, okpukpe bụ ihe mgbochi mbụ na-egbochi ọganihu ụmụ nwanyị. Okpukpe na-adọchigha mmadụ azụ, ọ na-emegide sayensị na ọganihu. Okpukpe na-amanye ndị mmadụ egwu nke ihe karịrị mmadụ. Ọ na-egbochi ndị mmadụ ịchị ọchị, ọ dịghịkwa ekwe ka ndị mmadụ mee nhọrọ etu masịrị ha.<ref>[https://www.azquotes.com/quote/809121 Taslima Nasrin quote: Religion is now the first obstacle to women's advancement]</ref> * Ekwenyere m na nnwere onwe ikwu okwu zuru oke. Onye ọ bụla nwere ikike imejọ mmadụ ma burukwa onye a na-emejọ. <ref>[https://www.azquotes.com/quote/211844 Taslima Nasrin quote on Freedom of expression]</ref> * Ihe okike na-ekwu na ụmụ nwanyị bụ mmadụ, ndị ikom emeela okpukpe ka ha jụ ya. Ihe okike kwuru na ụmụ nwanyị bụ mmadụ, ụmụ nwoke na-eti mkpu mba! <ref>[https://www.azquotes.com/quote/656070 Taslima Nasrin Quotes]</ref> * Okpukpe ọ bụla na-emegbu ụmụ nwanyị. M na-ekwu maka Koran n'ihi na m maara akwụkwọ a nke ọma. Ọ na-enye ohere maka ịta ahụhụ na mmegbu ndị ọzọ, karịsịa maka ụmụ nwanyị. Ana m eledakwa iwu Sharia anya. Enweghị ike ịgbanwe ha. A ga-atụpụ ha, kpochapụ. <ref>[https://www.azquotes.com/quote/1171451 Taslima Nasrin: "Every Religion oppresses women"]</ref> * M na-akwado ikike mmadụ niile nwere ka ha na-ekpe okpukpe ha na nzuzo, ma ana m emegide echiche nke ịkwanyere okpukpe ùgwù. N'eziokwu, enweghị m nkwanye ùgwù maka okpukpe ọ bụla. Ekwenyere m na okpukperechi adabaghị na ikike mmadụ, ikike ụmụ nwanyị, ma ọ bụ nnwere onwe ikwu okwu. <ref>[https://www.azquotes.com/quote/1171453 Top quotes from Taslima Nasrin]</ref> * Ozizi Koran ka na-ekwusi ike na anyanwụ na-agagharị gburugburu ụwa. Olee otú anyị ga-esi nwee ọganihu ma ha na-akụzi ihe ndị dị otú ahụ? Abụ m onye na-ekweghị na Chineke. <ref> [https://www.azquotes.com/author/10680-Taslima_Nasrin Top 25 Quotes from Taslima Nasrin]</ref> * Ekwetaghị m n'ekpere, ekwere m na ọrụ. Na ọrụ m bụ nke onye edemede. Mkpịsị akwụkwọ m bụ ngwá agha m. <ref>[https://www.azquotes.com/author/10680-Taslima_Nasrin Top 25 Quotes from Taslima Nasrin]</ref> * Ọ bụ ihe na-ezighị ezi ịkpọ m mgbochi Islam. Abụ m onye na-ekweghị na Chineke na onye na-ahụ maka mmadụ. Ekwenyesiri m ike na ọ dịghị onye nwere ike ịbụ ezi nwanyị na-enweghị onye na-ekweghị na Chineke. <ref>[https://www.azquotes.com/author/10680-Taslima_Nasrin Top 25 Quotes from Taslima Nasrin]</ref> * Okpukpe niile na-emegide ụmụ nwanyị. Ọ dịghị onye nwere ike ịbụ onye na-akwado nwanyị mgbe ọ na-akwado nkwenkwe mgbochi nwanyị. <ref>[https://www.azquotes.com/author/10680-Taslima_Nasrin Top 25 Quotes from Taslima Nasrin]</ref> ==Ebensidee== ngua7z3fvfkf7gxow4uqo9p75cxf4j6 Taubie Kushlick 0 2322 12234 12231 2022-11-02T00:29:58Z Akwugo 29 gbakwunyere kwotu wikitext text/x-wiki {{databox}} == Taubie Kushlick == Taubie Kushlick (10 Mee 1910 - Maachị 1991) bụ onye omere na onye nrụpụta South Africa. == Ihe ndi okwuru == * Ụlọ ihe nkiri bụ nanị n'ime ọbara m..Ọ bụrụ na ha ga-ewepụ m ọbara ihe nkiri ọjọọ - ma ọ bụ ma eleghị anya nke ahụ bụ ọbara anwansị - ga-asọghachi azụ! * A na-akpọ m onye na-agba ọsọ, ma ndị mmadụ na-ekwere na m. Abụ m nnukwu mmadụ. * Ụdị m na-anwụ na ụlọ ihe nkiri. Abụ m onye nduzi nke na-ahazi ihe niile." *[https://quotepark.com/quotes/1875303-taubie-kushlick-my-type-is-dying-out-of-the-theatre-im-a-conduct/ quotes of famous people] *A na-akpọ m nwanyị iwe ọkụ , ma ndị mmadụ na-ekwere na m. Abụ m nnukwu mmadụ ama ama." *[https://quotepark.com/quotes/1755180-taubie-kushlick-ive-been-called-a-termagent-but-people-believe-i/ quotes of famous people] == Ebenside == [https://en.wikipedia.org/wiki/Sunday_Times_(South_Africa) Sunday times] 8vdhslvkxvtkc8hew293gbaqr8xkmiv Tawakkol Karman 0 2323 12155 11911 2022-10-15T12:53:08Z Minorax 70 fix lint wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Karman interview across from UN, Oct 18, 2011.jpg|thumb|right|Tawakkol Karman protests outside the building of UN, 18 October 2011.]] '''[[wikipedia: Tawakkol Karman|Tawakkol Karman]]''' (a mụrụ [[w:|7 February]] [[w:|1979]]) bụ [[w:|onye nta akụkọ]] [[w:|Yemen]], [[w:|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na onye isi otu ndọrọndọrọ ọchịchị Al-Islah, na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ onye nwetara ihe nrite Nobel Peace 2011, yana [Leymah Gbowee] na Ellen Johnson Sirleaf. == Okwu Ndi Okwuru == :<small>Haziri n'usoro oge </small> === 2000s === ==== ''Ndị nnọchi anya ụlọ ọrụ ọkụ abụghị ụzọ'' (2008) === :<small>[https://web.archive.org/web/20080618060943/http://www.yementimes.com/article.shtml?i=921&p=opinion&a=5 "Ndị nnọchi anya ụlọ ọrụ na-agba ọkụ abụghị ụzọ" na ' 'yementimes.com'' (18 June 2008)]</ obere> *"Anyị ekwesịghị ịkpọ maka ọchịchị aka ike na mmachibido iwu nnwere onwe. O doro anya na anyị enweghị ike ịkwụsị ibipụta ihe anyị na-ele anya dị ka ihe na-adịghị mma na okwukwe anyị dị nsọ ... ịghara iji nnwere onwe nke mgbasa ozi nke ọdịda anyanwụ na teknụzụ ndị ọzọ gosi West ụkpụrụ nke Islam bụ ọdịda ọgụgụ isi na ikpe ọmụma na-ekwesịghị ekwesị. jikọọ na Islam." *"... Nsonaazụ nke ụlọ ọrụ ndị nnọchi anya ụlọ ọrụ na-agba ọkụ na ịzọgide ọkọlọtọ bụ otu ebumnuche nke ihe osise ndị a chọrọ ime ka ọ pụta ìhè. Ọ bụ ebumnuche ha ịsị na ndị Alakụba bụ ndị na-eyi ọha egwu na okpukpe ha bụ ihe ize ndụ nye mmepeanya Western." *"Achọghị m ileda anya ma ọ bụ nwee mmasị na mkparị a na-akparị onye amụma anyị (SAW). M na-ekwujọ okwu mkparị nke onye amụma anyị ma na-ekwupụta na obi m jupụtara n'ịhụnanya ya. N'agbanyeghị nke ahụ, ajụrụ m na ekwesịrị iji ọkwá ya n'ọrụ maka uru ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-enweghị isi. Otú ọ dị, m na-eme mkpesa ka e jiri ya mee ihe." *"Ebumnuche nke ịgba ụlọ ọrụ ndị nnọchianya ọkụ na ịzọ ọkọlọtọ nwere ebumnobi ya, bụ́ nke ịchọ ịrịọ mgbaghara maka ikwutọ onye amụma anyị adịghị n’ime ha ma ọlị. ==== Ajuju na Azịza Ndị Ntorobịa na Ogwe ọkwa dị elu nke UN na mkpesa Agenda Post-2015 (2009) ==== :<obere>[http://www.americanprogress.org/issues/security/news/2013/09/09/73662/youth-qa-on-the-un-high-level-panel-on-the-post -2015-agenda-report/ "Ajụjụ & A ndị ntorobịa na UN High-Level Panel on Post-2015 Agenda Report" na ''americanprogress.org'' (9 September 2009)]</small> *"N'ikwu okwu banyere akụkọ ahụ, achọrọ m ịsị na e nwere isi ihe ọhụrụ atọ nke akụkọ a ma e jiri ya tụnyere Millennium Development Goals. Nke mbụ, oku a na-akpọ maka ikike obodo na ndọrọ ndọrọ ọchịchị jikọtara ya na ụlọ ọrụ ọha na-akwụ ụgwọ na-aza ajụjụ dịka ihe dị mkpa na mmepe. Nke abụọ, mkpa ọ dị ịhụ na udo na uto na-adịgide adịgide. Na nke atọ, mkpa maka ime ihe ngwa ngwa iji kwalite ikike ụmụ nwanyị na ndị ntorobịa, dị ka gị, isonye na mgbanwe nke obodo ha." *"Ịchọ ka gọọmentị mee ka ndị mmadụ nweta ozi na data niile ọha na eze na-enweta - si otú a na-enye ụmụ amaala ngwá ọrụ dị ike iji kpughee nrụrụ aka - bụ nanị otu akụkụ nke mgbanwe nzaghachi nke nwere ike iwepụta ma ọ bụrụ na emejuputa atụmatụ akụkọ ahụ n'ụzọ zuru ezu." *"N'ime afọ atọ na-abịa, gọọmentị ga-ahọrọ ma ọ bụ na ha ga-anabata usoro ọhụrụ a na-elekwasị anya ndị mmadụ maka mmepe. Ọnwụnwa maka ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịlaghachi azụ na nchekwa dị mma, nke a na-ahụkarị ga-apụta na mkpọsa siri ike zuru ụwa ọnụ ga-adị mkpa iji wulite nrụgide maka nnabata nke ihe ndị a na-agbapụta ala na mgbanwe ndị a tụrụ aro na akụkọ ahụ." *"... na enweghị ọrụ ntorobịa - gọọmentị kwesịrị ịhụ na otu n'ime ọrụ atọ n'ime ọrụ ọha na-emeghe ndị ntorobịa nakwa na ọ dịkarịa ala otu onye n'ime ezinụlọ ọ bụla kwesịrị ịnweta ọrụ." *"Mụ onwe m so na ndị ntorobịa. Otú ọ dị, mgbe ogologo mkparịta ụka gasịrị, ọ na-egosi na ọtụtụ n'ime ndị ntorobịa chọrọ na mkpa, dị ka ịnweta agụmakwụkwọ, ọrụ na nha nha nha nha, edoziwo n'okpuru ihe mgbaru ọsọ dị iche iche na ebumnuche na ndị ntorobịa na-enweta uru nke ihe ọ bụla ọzọ na akụkọ ahụ." *"N'ọtụtụ ebe gburugburu ụwa, obodo LGBT na ndị mmadụ bu nje HIV/AIDS na-aga n'ihu na-eche ịkpa ókè n'ọrụ, nnọchite anya ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ịnweta nlekọta ahụike, gụnyere nlekọta ahụike mmekọahụ na ịmụ nwa na ikike. N'ezie, a gaghị ahapụ ha. M ga-aga n'ihu na-agbasi mbọ ike maka ntinye nke otu ndị a na-akpachapụ anya na post-2015 na gafere." *"Kọmiti ahụ tinyere ebumnuche, dị ka ihe atụ, n’ihe banyere nri, agụmakwụkwọ, ịkwụsị ọnwụ ụmụaka a pụrụ igbochi egbochi, ịgba ume idebanye aha ọmụmụ, kwụsị ime ihe ike a na-eme ụmụ agbọghọ, na alụmdi na nwunye ụmụaka—bụ́ ihe nile, ọ bụrụ na e mee ya, ga-eme ka ndụ ọtụtụ ijeri ụmụaka ka mma. n'ụwa nile." *"Ndị ntorobịa Africa, dị ka ndị ntorobịa ndị ọzọ gburugburu ụwa nwere ike, dịka ọmụmaatụ, itinye aka n'ọgụ megide nrụrụ aka na ijide ndị isi ọrụ ... Ndị ntorobịa nwekwara ike ịrụ ọrụ dị mkpa n'ịkwanye na ịkụziri ụmụ amaala ibe ha na ụwa dum ihe gbasara post-2015. Atumatu mmepe zuru ụwa ọnụ na ụzọ anyị ga-esi nweta ihe mgbaru ọsọ anyị ka anyị wee nweta mmepe nke oge a ruo n'ókè kachasị ike." *"Enwere ebumnuche kwụụrụ onwe ya, nke bụ ebumnuche nke abụọ, n'ịkwalite ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị ike na iru nhata nwoke na nwanyị. N'ihe gbasara ime ihe ike megide ụmụ nwanyị, otu panel ahụ na-agwa ya ogologo oge na n'ụzọ zuru oke ... Anyị na-atụ anya na ebumnuche a na ebumnuche a ga-akwụsị ime ihe ike na ịkpa ókè megide ụmụ nwanyị, nye ụmụ nwanyị ike, ma nweta nha anya nwoke na nwanyị. na ikpe ziri ezi na maka mmepe ka mma nke ụwa anyị." *"Ndị ntorobịa bụ ọdịnihu anyị, na iji gbanwee ihe ọ bụla n'ụwa anyị na-aga n'ihu, anyị ga-amalite na ọgbọ ntorobịa a, ebe ọ bụ na ha bụ ndị ọrụ ọhụrụ nke mgbanwe...Na-ewuli udo na ịkwalite ikike mmadụ, ndị ntorobịa abụghịzi ọnụ ọgụgụ ka ukwuu, ma ugbu a, ha kwesịrị ịbụ onye na-arụsi ọrụ ike ... Ndị ntorobịa na-eweta na tebụl nnukwu onyinye maka udo na ụlọ obodo ma na-akpụzi ọdịnihu ka ọ bụrụ udo, nha anya, na ọganihu maka mmadụ niile." === afọ 2010 === *"Ụmụ nwanyị kwesịrị ịkwụsị ịbụ ma ọ bụ na-eche na ha bụ akụkụ nke nsogbu ahụ wee bụrụ akụkụ nke ngwọta. A na-akpachapụ anya kemgbe ogologo oge, ma ugbu a bụ oge ụmụ nwanyị ga-ebili na-arụ ọrụ na-enweghị mkpa ịrịọ maka ikike ma ọ bụ nnabata. Nke a bụ naanị ụzọ anyị ga-esi nyeghachi obodo anyị ma kwe ka Yemen ruo nnukwu ikike ọ nwere." ** Dị ka e hotara na "onye na-akwado onye na-akwado nnwere onwe na mgbasa ozi Tawakul Karman na Yemen Times: 'Ụbọchị ga-abịa mgbe ndị niile na-emebi ikike mmadụ na-akwụ ụgwọ maka ihe ha mere Yemen.", na ''Yemen Times'' (3 Nọvemba 3) 2011) === ''Tawakul Karman, onye na-akwado Yemeni, na ogwu n'akụkụ Saleh'' (2011) ==== :<small>[http://www.theguardian.com/world/2011/mar/25/tawakul-karman-yemeni-activist-saleh "Tawakul Karman, Yemeni onye na-akwado, na ogwu n'akụkụ Saleh: 32-afọ -Ochie nne nke ụmụ atọ echewo egwu ọnwụ na ụlọ mkpọrọ ihu, mana nraranye maka ihe kpatara enwetala otuto mba ụwa" site n'aka Tom Finn, na '' The Guardian '' (26 March 2011) </small> *"Site na agha obodo abụọ, ọnụnọ al-Qaida na enweghị ọrụ 40%, kedu ihe ọzọ Onye isi ala Saleh na-eche? O kwesịrị ịhapụ ụlọ ọrụ ugbu a ... Mgbanwe a bụ ihe a na-apụghị izere ezere, ndị mmadụ tachiri obi n'ọchịchị aka ike, nrụrụ aka, ịda ogbenye na enweghị ọrụ ruo ọtụtụ afọ ma ugbu a ihe niile na-agbawa." *"Ndị na-eme ihe ike kpọrọ m asị. Ha na-ekwu banyere m n'ụlọ alakụba ma na-ebufe akwụkwọ akụkọ na-ama m ikpe dị ka onye na-emegideghị Islam." *"Ndị otu anyị chọrọ ndị ntorobịa mana ndị ntorobịa chọkwara ka pati nyere ha aka ịhazi. Ha agaghị enwe ihe ịga nke ọma n'ịkwatu ọchịchị a ma ọ bụghị nke ọzọ. Anyị achọghị ka mba ụwa kpọọ mgbanwe anyị dị ka nke Alakụba." *"Otu n’ime ihe ndị Karman na-ekesa n’ebe nile kpalitere mmasị n’ọtụtụ mmadụ, ọbụna ruo n’ókè nke na ha na-agha ụgha ma kwuo na o yipụrụ hijab! Mgbe ndị nta akụkọ jụrụ ya banyere hijab ya na otú o si kwekọọghị n'ọkwa ọgụgụ isi na agụmakwụkwọ ya, ọ zara, sị: “Mmadụ n'oge gboo ọ fọrọ nke nta ka ọ gba ọtọ, na ka ọgụgụ isi ya si malite, ọ malitere iyi uwe. Ihe m bụ taa na ihe m na-eyi na-anọchi anya echiche kachasị elu nke echiche na mmepeanya nke mmadụ nwetara, ọ bụghịkwa nlọghachi azụ. Ọ bụ iwepụ uwe ọzọ bụ ihe na-agbanwe agbanwe laa azụ n'oge ochie." Ihe akaebe: http://www.hautehijab.com/blogs/hijab-fashion/4966602-tawakkul-karman-first-arab-woman-and-youngest-nobel -udo-laureate *"Ọ bụrụ na ị gaa ngagharị iwe ugbu a, ị ga-ahụ ihe ị hụtụbeghị mbụ: ọtụtụ narị ụmụ nwanyị. Ha na-eti mkpu ma na-abụ abụ, ọbụna ha na-arahụ ụra n'ebe ahụ n'ụlọikwuu. Nke a abụghị naanị mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ bụ mgbanwe ọchịchị" *"Ebumnuche m ugbu a bụ iduzi mgbanwe udo iji wepụ ọchịchị a. Echere m na ọ bụrụ na m nwere ike ịnọ n'okporo ámá na ndị mmadụ m nwere ike nweta ihe karịrị ma ọ bụrụ na m bụ onyeisi oche." ==== Mgbanwe anyị na-eme ihe Saleh enweghị ike - ijikọ Yemen (2011) ==== : <small>[http://www.theguardian.com/commentisfree/2011/apr/08/revolution-saleh-yemen-peace-historic Mgbanwe anyị na-eme ihe Saleh na-enweghị ike - ijikọ Yemen]" na '' The Guardian '' (Eprel 8, 2011)]</small> *"Ya mere, gịnị na-eme mgbe ọchịchị dara, dị ka o kwesịrị? Anyị nọ na ọkwa mbụ nke mgbanwe na mba anyị, na mmetụta n'etiti ndị na-eme mgbanwe bụ na ndị Yemen ga-achọta ngwọta maka nsogbu anyị mgbe ọchịchị ahụ kwụsịrị, n'ihi na ọchịchị n'onwe ya bụ ihe kpatara ọtụtụ n'ime ha. Yemen ọhụrụ na-echere anyị, nwere ọdịnihu ka mma maka mmadụ niile." *"Na nke mbụ ndị mmadụ n’ebe ndịda kwụsịrị ịkpọ ka e kewaa, welie ọkọlọtọ mba ma rịọ ka a kwụsị ọchịchị ahụ. Ọ bụla akụkọ ihe mere eme n'ezie. Mba ahụ dị n'otu n'ebumnobi ya ikpochapụ onwe ya site na vigil na nzuko, nnupu isi obodo na slogans kama gas anya mmiri na mgbọ." *"Anyị nwere obi ike na mgbanwe anyị enweelarị ihe ịga nke ọma nakwa na ọchịchị Saleh nwere n'ezie, adaalarị." *"Anyị enweghị ike ikwe ka e jiri bogeyman nke al-Qaida na extremism kwụsị mgbanwe akụkọ ihe mere eme na obodo anyị." *"Ka anyị doo anya: mgbanwe nke Yemen ebutela nkwụsi ike nke ime obodo na agha na esemokwu juru." *"Ana m akpọku United States na European Union ka ha gwa Saleh na ọ ga-ahapụrịrị ugbu a...Ha kwesịrị ịkwụsị nkwado niile na-akwado ọchịchị ya, karịsịa nke a na-eji ekpochapụ mmegide udo...Ha kwesịrị ịkwụsị akụ ezinụlọ Saleh. na ndị na-ejere Saleh ozi ma nyeghachi ha ndị mmadụ." *"Ọ bụrụ na US na Europe na-akwado ndị mmadụ n'ezie, dị ka ha na-ekwu, ha agaghị arara anyị mgbanwe udo udo. Ọ bụ nkwupụta nke ọchịchọ onye kwuo uche nke ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị Yemen." ==== ''Yemen's Unfinished Revolution'', 2011 ==== :<small>[http://www.nytimes.com/2011/06/19/opinion/19karman.html?_r=1&adxnnl=1&pagewanted=all&adxnnlx=1381867929-AHQ4h3jjL1EvjR3TIDWC1 na New York na mgbanwe mgbanwe nke New York" '' (June 18, 2011)]</small> *"Mụ na ndị mmegide ibe m anọwo ehihie na abalị n’ụlọikwuu; Eduwo m ihe ngosi n'okporo ámá chere iyi egwu nke ngwa agha, ngwa agha na egbe; Agbalịsiwo m ike iwulite ngagharị maka mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya - mgbe m na-elekọta ụmụ m atọ." *"Anyị họọrọ ịga njem n'okporo ámá na-achọ ka onye isi ala Ali Abdullah Saleh hapụ arụkwaghịm, kwụsị ọchịchị ya rụrụ arụ na nke dara ada na nguzobe nke ọchịchị onye kwuo uche ya n'oge a...Yemen na-eche ihu n'enweghị ikike zuru oke; anyị enweghị onyeisi oche ma ọ bụ nzuko omeiwu. Mazị Saleh nwere ike ịpụ, mana enyefebeghị ikike na kansụl onye isi ala nke ndị mmadụ kwadoro." *"United States na Saudi Arabia ... ejiriwo mmetụta ha mee ihe iji hụ na ndị òtù oge ochie na-anọgide na-achị ma na-echekwa ọnọdụ ahụ. Ụlọ ọrụ ndị America na-emegide ndị na-eyi ọha egwu na ndị ọchịchị Saudi nwere njide siri ike na Yemen n'oge a. Ọ bụ ha... na-achị obodo." *"Ntinye aka America na Yemen bụ ngwaahịa sitere na agha na ụjọ ... N'ihi na e nyere nchebe America ụzọ karịa nchegbu ndị ọzọ niile, ụlọ ọrụ na-emegide ndị na-eyi ọha egwu egeghị ntị na mmejọ ndị ruuru mmadụ nke ndị mmekọ obodo ha na-eme ... N'ihi na America etinyela ego. ya mere na ndị agha nchekwa Yemen, ọ dị ugbu a na mgbanwe na ọchịchị onye kwuo uche ya ga-adabere ma Washington kwenyere na itinye ego ga-anọgide na-echekwa ... N'ụzọ dị mwute, ọ dị ka United States ga-akwado ọnụ ọgụgụ sitere na ọchịchị ochie kama ikwe ka mgbanwe gbanwee. ọchịchị ndị mmadụ kwadoro ka ọ were nchịkwa" *"Ndị na-eme iwu America aghaghị ịghọta na ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eto eto bụ ndị malitere mgbanwe udo nke Yemen na-asọpụrụ United States na Western mmepeanya ... Anyị na-akpọ ndị ọrụ America ka ha soro ndị isi nke ọchịchị onye kwuo uche ya na Yemen ma hapụ itinye ego ha na-ezighị ezi na ochie. ihe nchekwa nke ọchịchị" *"Anyị ghọtara nchegbu America banyere iyi ọha egwu ... Anyị enweghị ihe mgbochi na nkwekọrịta na-echebe ọdịmma gị. Naanị anyị na-arịọ gị ka ị kwanyere ụkpụrụ mba ụwa na ikike mmadụ na ikike ndị Yemen nwere nnwere onwe na ikpe ziri ezi." *"Anyị na-akpọkwa ndị agbata obi Saudi anyị ka ha kwe ka anyị gbasoo ụzọ onye kwuo uche ya .... N'ọtụtụ ọnọdụ, ndị isi agbụrụ Yemen na ndị ọzọ a ma ama na-anata ụgwọ enyemaka dị ukwuu site na Riyadh karịa nke gọọmentị Yemen ... nnyonye anya Saudi na Yemen na-akwalikwa site na egwu na Arab Spring ... nwere ike iru Riyadh n'oge na-adịghị anya" *"Anyị na-arịọ ndị agbata obi anyị na Saudi Arabia ka ha kwụsị igbochi iwu iwu na mmepe akụ na ụba dị mma site n'ịzụta ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị isi agbụrụ." *"Ndị na-eto eto nke mgbanwe a emeela ka ihe ha chọrọ pụta ìhè: a ghaghị inyefe ikike n'aka ndị isi oche ndị isi oche nke ndị mmadụ kwadoro ... Ndị Yemen ewepụtala usoro mgbanwe na anyị ga-agbaso usoro a ruo ọgwụgwụ ya. Anyị ahapụla ọchịchị aka ike anyị gara aga. Ugbu a, anyị na-arịọ ndị enyi anyị nọ na Washington na Riyadh ka ha nyere anyị aka iwulite ọdịnihu onye kwuo uche ya." === Nobel Peace Prize Laureate Tawakkul Karman – Profaịlụ (2011) ==== :<small>Okwu sitere na [http://www.memri.org/report/en/0/0/0/0/0/0/5744.htm "Nobel Peace Prize Laureate Tawakkul Karman - Profaịlụ", na ' 'Akụkọ Ajụjụ & Nyocha usoro'' No.752 Site na C. Jacob (24 October 2011)]</small> *"Ekwetaghị m na nwanne m nwoke Tariq boro m ebubo nke a, ị gaghị adọta m ikwu banyere ya ma ọ bụ zaghachi [na nkwupụta a]. [Nke ahụ kwuru,] Enwere m mmekọrịta chiri anya na ndị otu America na-etinye aka na ichedo ikike mmadụ, ya na ndị nnọchi anya America yana ndị ọrụ na Ngalaba Steeti US. [Enwekwara m mmekọrịta mụ na ndị na-eme ihe ike na] ọtụtụ n'ime E.U. na mba Arab. Ma ha bụ njikọ n'etiti ha nhata; [Abụghị m] onye na-achị ha." *"...Ndị kansụl onye isi ala ga-anata ọchịchị n'aka onye isi ala a chụpụrụ na ọchịchị ya...Anyị na-eburu n'uche ihe a ga-ekwe omume, ya mere anyị ji rịọ ka ndị isi oche nke oge na-anọchi anya ndị mba niile, ka ha zute. ihe ndi ntorobia na ndi mmadu choro. Anyị na-achọ ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-atụ aro aha ka ha gosi ndị ntorobịa, ebe anyị na-emegide onye ọ bụla na-ejide ọchịchị mgbe Saleh gasịrị, onye ọ bụla ha nwere. Egwu ndị a dị na mgbanwe ọ bụla ... Mgbe ọ bụla ndị isi na-esi n'ụzọ ziri ezi kpafuo, ndị ntorobịa ga-adị njikere ịga n'okporo ámá na mpaghara ọ bụla ma tie mkpu: Ndị mmadụ na-achọ ịchụpụ onye ọrụ na-ahụ maka ọrụ, iji jide onye ozi ahụ, na-aza ajụjụ. gbaa izugbe ikpe." *"E nweela mmebi iwu n’ámá ndị a na-eme ngagharị iwe, karịsịa na Sana’a. Nke a bụ ihe e kere eke mgbe ọtụtụ narị puku mmadụ [na-eme ngagharị iwe] ruo ogologo oge. Agbanyeghị, mmebi iwu ndị a pere mpe, anaghị emebi ịma mma nke mgbanwe ahụ. Anyị na-ahụ ebo ndị na-emegiderịta onwe ha ka ha na-ezukọ ma na-arụrịta ụka n'ụlọikwuu ha, na ndị ikom na ndị inyom na-agbakọ [otu] n'ogige ịchụpụ ọchịchị ahụ." *"Ihe jikọrọ anyị na Council Youth Revolution Council bụ ọchịchọ ịchụpụ ọchịchị ... Anyị anaghị ajụ ndị otu Council ma ọ bụ nke Kọmitii Nkwadebe maka isi iyi ikike ha, ma ọ bụ gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mpaghara ala, ma ọ bụ òtù nzuzo. .. N'ime mgbanwe a, echefuola m akụkụ nke akụkụ na mpaghara mpaghara ... M bụ naanị ndị mmadụ na mgbanwe mgbanwe. Mgbanwe ahụ bụ [ihe kpatara] dị ebube nke guzo n'elu echiche ọ bụla." *"Anaghị m anọchite anya otu Al-Islah, na ejikọtaghị m na ọnọdụ ya. Ọ bụ ihe m kweere na-ekpebi ọnọdụ m, anaghịkwa m arịọ onye ọ bụla ikike.” * "...ọ bụ ihe na-ekwesịghị ekwesị ka onye na-akwado ọha na eze [yiri niqab], ebe ọ bụ na ndị mmadụ chọrọ ịhụ gị. Okwukwe Alakụba enyeghị iwu iyi niqab; ọ bụ [naanị] omenala ọha mmadụ." ==== Ụwa agaghị ahapụ mgba Yemen maka nnwere onwe (2011) ==== : <small>[http://www.theguardian.com/commentisfree/2011/nov/01/west-must-not-forsake-yemen "Ụwa agaghị ahapụ mgba Yemen maka nnwere onwe", na '' The Guardian' ' (1 Nọvemba 2011)]</small> *"Anyị nọ na Yemen bụ akpịrị ịkpọ nkụ maka nnwere onwe na ùgwù karịa ụmụnna anyị na Tunis...A na-atụ egwu na mgbanwe ahụ ga-adaba n'ime ihe ike ma mebie onyinyo nke ọgba aghara Arab ndị ọzọ. Ma mgbanwe nke Yemeni juru onye ọ bụla anya na ọdịdị udo ya dị ịtụnanya ... Ihe na-akwa ụta n'ezie, ọ bụ ezie na ụwa egosighi mmasị kacha nta na ihe ọchịchị Saleh na Yemen na ndị na-eme mgbanwe ya ... Anyị na Yemen na-atụ anya. iji kwụsie ike n'aka UN, gọọmentị ụwa na òtù ọha mmadụ na-akatọ ime ihe ike nke ọchịchị Saleh." *"Taa, anyị chọrọ mbọ mba ụwa gbakọtara ọnụ nke ga-eme ka akụ nke ezinụlọ na-achị ajụ oyi, nke e mere atụmatụ na $10bn." *"Ihe kacha nta anyị chọrọ site na ụlọ ọrụ nke ụwa nweere onwe ya, ọkachasị US na mba ndị European Union, bụ na ha nwere ekele maka mgba anyị na-agba maka nnwere onwe. Anyị chọrọ ka ha rụọ ọrụ ha n'ebe ndị na-adịghị ike nọ ma kwado ha n'ihi obi ọjọọ nke ndị ọchịchị na-aga n'ihu na-egbu." *"N'ọrụ m dị ka onye ndu nke mgbanwe ndị na-ewu ewu na ndị ntorobịa na Yemen, ana m akwadosi ike na anyị na-akwadosi ike n'ọdịdị udo nke mgba anyị ruo ọgwụgwụ. N'otu oge ahụ, m na-akpọku ndị nweere onwe ha n'ụwa ka ha nyochaa ihe na-eme na obodo m na Syria karịsịa, na ịkwanyere ibu ọrụ ha ihu n'ihu ndị ọchịchị na-adịghị ala azụ ime mpụ jọgburu onwe ya megide ndị na-eme ihe ike. ịdị ike nke ịchọ ikike ebumpụta ụwa ha maka nnwere onwe na ugwu." ==== ''Democracy Now!'' Ajụjụ ọnụ (2011) === :<small>[http://www.democracynow.org./2011/10/21/exclusive_nobel_laureate_tawakkul_karman_on "Exclusive: Nobel Laureate Tawakkul Karman on Struggle for Women's Rights, Democracy in Yemen" na ''Democracy Now!'' Amy Goodman (21 Ọktoba 2011)]</ obere> *"Echere m na ọ bụ—ịmara, ọ bụ mmeri nke uru ihe ruuru mmadụ, uru nke mgbochi nrụrụ aka, nke uru nke mgbochi ọchịchị aka ike. N’ihi ya, echeghị m na ọ bụ m naanị m nwetara ihe nrite Nobel [Peace Prize] a." *"M si Yemen, bụ́ obodo mmepeanya, Yemen nke ụmụ nwanyị abụọ na-edu, ọ bụkwa otu n’ime mba kasị ukwuu n’ụwa. Ọchịchị ọchịchị aka ike, ọchịchị rụrụ arụ na-edu anyị. E hiwere ọchịchị a n'igbu ndị ọzọ... Obodo m nwere oke ịda ogbenye, site na ọtụtụ ọrịa, n'amaghị ama. Ma ndị a bụ ụfọdụ n'ime ihe mere anyị ji duru mgbanwe a." *"Anyị malitere mgba anyị site na 2005, na...anyị haziri ọtụtụ ngagharị iwe, ngagharị iwe kwa izu, n'ebe anyị na-akpọ Square of Liberty...Anyị maara ma mara na nnwere onwe ikwu okwu bụ ụzọ ọchịchị onye kwuo uche ya na ikpe ziri ezi." *"Nkwenye m bụ na ndị ikom na ndị inyom aghaghị ịlụkọ ọgụ ọnụ, anyị apụghịkwa iji otu nku chebe obodo anyị. ... Ugbu a ụmụ nwanyị anyị bụ ndị isi, ọ bụghị naanị ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị, kamakwa ndị isi na-eduzi n'ihu ọ bụla, ha bụkwa akụkụ nke ndị isi ndị isi nke mgbanwe mgbanwe. Ya mere, ị ga-ahụ na ndị ọchịchị na-atụ egwu ụmụ nwanyị." *"... Ndị m na-eche ihe isi ike ihu. A na-egbu ha n’okporo ụzọ. Ha nọ n'akụkụ ụzọ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọnwa itoolu ugbu a. Dị ka ị maara, ha nwere ihe karịrị nde 70 igwe egbe. Nke ahụ bụ ngwá agha nke onwe ha ... N'onwe m, anaghị echebe m, n'ihi na ndị m anaghị echebe. Ya mere, mba ụwa ga-enye nchebe, yana United States of America, yana. Ha ga-ewere ọnọdụ doro anya na ndị Yemen." *"... Anyị nọ n'otu ụwa. Anyị bụ otu mba. Ya mere, ihe dị n'etiti anyị, ihe kwesịrị ịdị n'etiti anyị bụ ịhụnanya na udo." *"Mba mba ụwa ga-eme ka nrụgide dị na Saleh. Otu, ha ga-eguzobe kọmitii mba ụwa ka ha nwee ike nyochaa igbu ọchụ na-eme ... Na-enweghị ikpe ziri ezi, ma ọ bụrụ na ha ahapụ Saleh naanị, ọ gaghị enwe nchebe na udo, ọ bụghị naanị na Yemen na mpaghara anyị, kamakwa. gburugburu ụwa." *"[Ogbugbu Gaddafi] pụtara ọtụtụ ihe. Nke ahụ pụtara na ọchịchị aka ike na-agbada ma mee ya, na e nwere ọtụtụ ihe ngosi maka njedebe nke ndị ọchịchị aka ike ... Na Yemen, anyị ga-enwe ọnọdụ nke anyị. Anyị agaghị aga n'ụzọ ime ihe ike." *"[Na nzaghachi nye ajụjụ gbasara ogbunigwe drone:] Eji m n'aka na Yemen ọhụrụ, Yemen mepere emepe na Yemen onye kwuo uche ya, ọ ga-abụ Yemen na-enweghị iyi ọha egwu, na-enweghị oke. Anyị makwaara na anyị ga-abụ ụzọ kacha omimi maka ọchịchị onye kwuo uche ya na maka udo na nchekwa mba ụwa." *"Kemgbe mmalite mgbanwe a, anyị nwere ike iwepụ ọtụtụ nsogbu na nsogbu ndị ọchịchị a kpatara. ... Anyị nwere nrọ ahụ, anyị nwekwara ikike. Anyị malitekwara imezu ọtụtụ ebumnuche anyị. Anyị agaghịkwa akwụsị ebe a. Anyị ga-ewu obodo anyị. Ma anyị anaghị ekwu naanị banyere Yemen ebe a. M na-ekwu maka mba ọ bụla ma ọ bụ ndị ọ bụla na-ele anya nnwere onwe." *"... anyị na-agwa Saudi Arabia na ha kwesịrị ịkwado ndị Yemen. Na onye ọ bụla na-akwadoghị ndị anyị, ha bụ ndị na-efunahụ ya. Anyị maara ihe nnwere onwe pụtara, anyị ga-enwetakwa ya. Na ọdịmma nke mba, ọ bụ ndị mmadụ na ọ bụghị ndị ọchịchị, n'ihi na ọchịchị ndị a ga-apụ." *"Anyị megidere mmegbu, mgbe ahụ, anyị buliri mgba anyị na-agba ịchọ ihe ruuru anyị. Anyị ga-emegide ndị ọchịchị aka ike niile, ọ bụghị naanị Saleh na Yemen, yabụ anyị nwere ike gbasaa udo." ==== Onye meriri ihe nrite Nobel na-akọwapụta ọrụ ụmụ nwanyị na Arab Spring (2011) ==== :<small>Okwu okwu nke adreesị na Mahadum Michigan, na ajụjụ ọnụ ma emesịa na [http://www.michigandaily.com/news/nobel-peace-prize-winner-talks-about-womans-activism-yemen "Nobel Onye meriri ihe nrite gosipụtara ọrụ ụmụ nwanyị na Arab Spring" nke Charlene Lerner dere, na '' Michigan Daily '' (14 November 2011)]</small> *"Iji malite, abụ m nwa amaala nke ụwa. Ụwa bụ obodo m, mmadụ bụkwa mba m. Nke a bụ ụkpụrụ m: Ihe onye ọ bụla chọsiri ike na a ga-enweta mgbe mmadụ niile ga-eme ememe a nke onye Yemen ọ bụla, na onye Arab ọ bụla, na mmadụ ọ bụla na nwanyị ọ bụla meriri n'akụkụ m." *"Ụmụ nwanyị abụrụla ndị na-ebute ụzọ na ngosipụta na ahịrị ndị a na ngagharị iwe - na ogige ahụike, na ọrụ nchekwa, na atụmatụ atụmatụ maka mgbanwe na atụmatụ atụmatụ maka ọha ọchịchị onye kwuo uche ya mgbe mgbanwe ahụ gasịrị." *"Anyị chọrọ obodo ha nhata nwa amaala. Anyị chọrọ mba na-alụso nrụrụ aka ọgụ, obodo, obodo ebe iwu na-achị, mba a na-ajụ ndị na-eji ikike ha eme ihe. Anyị chọrọ iweghachite mba anyị, anyị chọkwara ịbụ ụmụ amaala n'ụwa ọhụrụ." *"Ndị mmadụ edetụwo ya ire ma chụọ àjà dị ukwuu ma ha agaghị ada mbà ... Anyị amụbaala onwe anyị ụzọ… ma anyị ga-emeri." *"Ọrụ ụmụ akwụkwọ anaghị akwụsị na klaasị. Ntugharị ndị ụmụ akwụkwọ na-edu na-abụkarị akụkụ n'ịgbanwe akụkọ ihe mere eme na imezu nrọ ndị mmadụ maka inweta nnwere onwe na ugwu [ajụjụ ọnụ mgbe okwu ya gasịrị]" ==== Mgbaghara Ijipt emebiela nnwere onwe niile e nwetara na mgbanwe mgbanwe (2013) ==== :<small>[http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/aug/09/egypt-coup-crushed-freedoms-revolution-25-january "Mmegide Egypt emebiwo nnwere onwe niile e nwetara na mgbanwe mgbanwe", na ''Onye nche'' (8 Ọgọst 2013)]</ obere> *"Ihe kacha mkpa maka ịchụpụ President Morsi bụ ịdị adị nke nkewa na Egypt.... Nkwado m maka ngagharị nke June 30 na-emegide Morsi gbanwere mgbe ọchịchị ndị agha gasịrị, nke megidere uru na ụkpụrụ niile nke 25. Mgbanwe Jenụwarị...N'ụzọ doro anya, ndị isi nke ndị agha weghara nwere ihe ha ga-ezobe site na anya na-ele anya nke ụwa .... Ugbu a ọ dị m ka m nwere ọrụ ịdọ aka ná ntị ụwa maka eziokwu ahụ bụ na ọchịchị aka ike zuru oke na-achọ ịkwalite ntọala ya na mba ahụ." *"Ugbua o doro anya na ọtụtụ ụlọ ọrụ steeti gụnyere ụlọ ikpe, ndị agha, ndị nchekwa na ọtụtụ ngalaba gọọmentị, guzoro megide ya [Morsi]. Ha mere ihe n’ụzọ a haziri ahazi iji kpalite ọgba aghara nke e bu n’obi igbochi onye isi ala na ịmanye ya ọdịda." *"Ikekwe otu n'ime ihe ole na ole dị mma nke ọchịchị nchịgbu ahụ bụ na ọ kagburu nzọrọ ahụ na-ekwu na òtù ụmụnna nọ n'okpuru Morsi weghaara steeti ahụ." *"Ihe ga-esi na ọchịchị onye kwuo uche ya pụta na mba Arab ga-emebi. Ndị mmadụ nwere ike ịkwụsị n'oge na-adịghị anya n'okwukwe na usoro ochichi onye kwuo uche ya, na-emeghe ụzọ maka ịmaliteghachi nke òtù ndị na-eme ihe ike ... Mgbanwe ahụ na-eme ka ndị na-egbuke egbuke sie ike, na-egbochi usoro mgbanwe udo." *"Mgbakọ na-ewu ewu na Rabaa al-Adawiya na ogige ndị ọzọ n'ofe Egypt ga-emeri enweghị mmasị na iyi ọha egwu n'ikpeazụ. Mana ka ọ dị ugbu a, ihe ngwọta ọ bụla nke na-agaghị eweghachite ntụkwasị obi ọha na eze na igbe ntụli aka ma ghara ibelata echiche nke ịbụ onye e merụrụ n'ogige Morsi ga-abụ ihe ga-akụ afọ n'ala." ==== '' Morsy bụ Mandela nke mba Arab'' (2013) ==== :<small>[https://web.archive.org/web/20140125173257/http://www.foreignpolicy.com/articles/2013/08/09/morsy_is_the_arab_world_s_mandela?page=full "Morsy Is the Arab World's Mandela" na ''foreignpolicy.com'' (9 August 2013)] </small> *"N'oge na-adịghị anya ka ndị agha kwaturu onye isi ala Egypt Mohamed Morsy, m kwupụtara na m ga-esonye na ngagharị iwe pro-Morsy na mpụga ogige Rabaa al-Adaweya nke Cairo...Achọrọ m ime mkpesa banyere ogbugbu, mwepu n'ike, na njide nke ndị na-emegide ọchịchị mgbagha. Ekwuwapụtara m n'ihu ọha na m na-aga Rabaa al-Adaweya iji gbachitere uru nke Jan. 25, 2011, mgbanwe mgbanwe - nnwere onwe ikwu okwu, mgbakọ udo, na ikike nke ndị mmadụ ịhọrọ ndị ọchịchị ha." *"Ndị uwe ojii Ijipt gwara m na a gaghị ekwe ka m bata, n’oge na-adịghịkwa anya, e ji otu ụgbọ elu ahụ m bịarute kpọghachi m Yemen. Ndị ọchịchị enyeghị m azịza doro anya ihe kpatara ya: Ha kwuru na amaara m ihe mere e ji chụpụ m karịa ha, nakwa na e debawo aha m n’akwụkwọ n’akwụkwọ n’ihi na otu òtù na-ahụ maka nchekwa rịọrọ m." *"N'ụzọ dị mwute, ọ gaghị ekwe omume ka m guzoro n'onwe m na ndị na-eme ngagharị iwe na mpụga Rabaa al-Adaweya square iji kwughachi ihe ha chọrọ ... Ọchịchị Egypt ugbu a achụpụla onye isi oche mbụ a họpụtara n'akụkọ ihe mere eme nke obodo ... Enwere oke nhọrọ maka Ndị anyị na-eche banyere ọdịnihu Egypt: Anyị nwere ike ịkwado ụkpụrụ obodo na ọchịchị onye kwuo uche ya, ma ọ bụ na ọchịchị ndị agha, ọchịchị aka ike, na mmanye." *"Morsy abụghị naanị onye isi ọchịchị onye kwuo uche ya na Egypt, ọ na-apụta ugbu a dị ka Nelson Mandela nke mba Arab ... n'oge ọchịchị Morsy otu afọ, Egypt nwere nnwere onwe ikwu okwu na ikike ime ngosi n'udo, ọ bụghịkwa otu n'ime ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. a tụrụ ndị mmegide mkpọrọ. *"N’agbanyeghị ogbugbu, njide, na mmegbu, ndị na-akwado Morsy anọgidesiwo ike n’usoro ọchịchị onye kwuo uche ya ma gbochie Ijipt ịdaba n’agha obodo." *"Adịghị m kpuo ìsì na adịghị ike nke ọchịchị gara aga: Tupu mweghara ọchịchị, akwadora m ngagharị iwe nke June 30 megide Morsy .... Ndị agha na-eweghara ebumnuche ịkwatu òtù Muslim Brotherhood na ndị mmekọ ya, dochie ha site n'ike dị egwu na ndị na-efunahụ ya. nke ntuli aka onye kwuo uche ya" *"Ọchịchị onye kwuo uche ya enweghị ike ime nke ọma n'okpuru ọchịchị ndị agha - akụkọ ihe mere eme doro anya na nke a ... Ọchịchị ndị uwe ojii alaghachila, ma ọ dị njọ karịa nke Hosni Mubarak. Ihe na-eme n'Ijipt taa dị egwu nke ukwuu: Ọchịchị nwere ike ime ka ọha mmadụ kwụsị inwe okwukwe na ọchịchị onye kwuo uche ya, nke ga-enye òtù ndị na-eyi ọha egwu ohere iku ume ọzọ ... Site na igbochi mgbanwe udo na ime ka ndị otu Islamist na-ekere òkè na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. , ndị isi ọchịchị na-akwado nguzo a ma na-emere ndị na-eyi ọha egwu ihu ọma." *"Ọchịchị niile a chụpụrụ achụpụ, yana ọchịchị mmegbu nke kwụgidere n'oge ọgba aghara ndị Arab, gọziri ọchịchị mgbagha Egypt ugbu a ... ọchịchị onye kwuo uche ya na-ama ifuru na Cairo nwere ike gbasaa ngwa ngwa na mba Arab dum ... Ndị na-akwado nnwere onwe na ọchịchị onye kwuo uche ya. na Middle East, Otú ọ dị, kwesịrị iji ike ha nile guzogide ọchịchị aka ike ọhụrụ na Cairo." == Okwu gbasara Karman== *"Agara m n’ụlọ Karman ná mmalite afọ a, ka m na-akọ akụkọ maka New Yorker. N'elu uwe mwụda ya, nọkwasị foto mmadụ anọ: [[w:|Martin Luther King, Jr.]]; [[W:|Mahatma Gandhi]]; [[w:|Nelson Mandela]]; na [[w:|Hillary Clinton]]. N'ezie, atọ ndị mbụ bụ ndị ozi nke mgbanwe na-adịghị eme ihe ike. Karman gwara m na ọ bụrụ na mmegharị ya nwere akwụkwọ egwuregwu, ọ bụ akụkọ ndụ Mandela. Karman na-asọpụrụ Clinton n'ihi na ọ bụ nwanyị siri ike - "ọ bụ onye nlereanya m" - kamakwa n'ihi nkwado Clinton maka ya ... Na mbido ngagharị iwe ahụ, Saleh gbalịrị imechi Karman ka ndị mmadụ na-eme n'obodo ndị nwoke na-achị: site n'ịkpọ onye otu nwoke n'ezinụlọ ya arịrịọ ... Ọ ka nọ n'ihe ize ndụ na-anwụ anwụ. Mana ụlọikwuu nke Karman na-eme ụlọ ya bụ puku kwuru puku ndị ọzọ gbara ya gburugburu ugbu a, yana iri puku kwuru iri puku ndị Yemen ndị zara oku ya." ** Dexter Filkins, na [http://www.newyorker.com/online/blogs/newsdesk/2011/10/tawakkol-karmans-moral-vision.html#slide_ss_0=1 "Tawakkol Karmans Moral Vision" na '' The New Yorker'' (Ọktoba 7, 2011)] *"E nyere Tawakkol Karman onyinye Nobel Peace Prize na 2011 iji kwado ọrụ ya na mgba na-adịghị mma maka nchekwa nke ụmụ nwanyị na maka ikike ụmụ nwanyị na-ekere òkè zuru oke na ọrụ iwu udo na Yemen ... Karman bụ nne nke atọ yana mmadụ. onye na-akwado ikike, onye nta akụkọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye isi otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Al-Islah ... Onye nta akụkọ site na ọrụ na onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ site n'okike ... Na 2007, Tawakkol malitere ịhazi mkpesa kwa izu na Yemen's capitol, Sana'a, na-ezubere iche. usoro mmegide gọọmentị na ịkpọ oku maka nyocha banyere nrụrụ aka na ụdị ikpe na-ezighị ezi ndị ọzọ nke ọha na eze na nke iwu ... N'ịbụ onye nwere obi ike na nkwuwa okwu, Tawakol a tụrụ mkpọrọ n'ọtụtụ oge maka nkwado ochichi onye kwuo uche ya, mkpesa nke ikike mmadụ ... mgbanwe, Tawakkol na-etinye oge ka ukwuu n'ime ụlọikwuu dị na Change Square, ebe ọ na-aga n'ihu na mkpesa udo ya maka ikpe ziri ezi na nnwere onwe." ** [http://nobelwomensinitiative.org/meet-the-laureates/tawakkol-karman/ "Tawakkol Karman - Yemen, 2011" na Nobel Women's Initiative website (2011)] *"Tawakkol Karman ... o yiri ka ọ nwụnahụrụ ya n'eziokwu ... ọ dị ka ọ naghị aghọta na ọ bụ onye zuru ụwa ọnụ ugbu a ... Ọ na-eji echiche parochial eme ihe mgbe ọ na-emekọ ibe Facebook ya, na-egosipụta enweghị njide na ya. mkparịta ụka nke Yemeni. Echiche ya na-emetụta ndị otu ya, ọgbakọ mgbagha Yemeni maka mgbanwe, nke a maara dị ka Islah ... Kwa ụbọchị, Karman na-ata ahụhụ n'ihi ụzọ na-ekwesịghị ekwesị ọ na-eji Facebook. Otu n'ime ihe kachasị njọ mere mgbe a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye so na kọmitii ọrụ aka iji hazie mkparịta ụka mba na-agụnye. ... Karman chọrọ ịbụ onye nkwuchite ọnụ nke kọmitii ahụ, mana ha gwara ya na nke a ga-ekpebi site na ntuli aka mepere emepe nke gụnyere onye ọzọ na-eme ntuli aka, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, Amal al-Basha ... O yiri ka onye mmeri Nobel chọrọ. iji tụleghachi modus operandi ya iji zere mfu ndị yiri ya." ** Jamal Jubran, na [https://web.archive.org/web/20171219173556/http://english.al-akhbar.com/node/14553 "Obida Facebook maka Yemen's Tawakkol Karman" na ''al-akhbar'' (3 Jenụwarị 2013)] *"[Ọ] ghọrọ ihu ọha mba ụwa nke ọgba aghara Arab Spring nke Yemen. Mgbe o kwusịrị ọtụtụ njide na mgbalị igbu ọchụ, a kpọrọ Karman aha onye na-enweta ihe nrite Nobel Peace maka ọrụ adịghị eme ihe ike na-akwado maka ikike ụmụ nwanyị na mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya. Ọ bụ nwanyị Arab mbụ nwetara nsọpụrụ na onye kacha nta ruo taa." ** Amanda Pike, na [http://www.huffingtonpost.com/2013/07/20/kick-ass-women-of-the-muslim-world_n_3624299.html "Kick-Ass Women of the Muslim World" na ' 'Huffingtonpost' (20 Julaị 2013)] ==Njikọ mpụga== [[W:|Tawakkol Karman]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Tawakkol Karman]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Karman, Tawakkol}} n6okmiavzzy5v0ukdyse6pzaqb7pzvm Tayari Jones 0 2324 11912 8823 2022-10-10T19:19:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7689755]] wikitext text/x-wiki == Tayari Jones == Tayari Jones (amuru Nọvemba 30, 1970) bu onye ode akwukwo America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na enwere oge iji sie ụfọdụ grits ọ bụ ugbu a. * Cheta na ederede n'onwe ya dị gị mma. Ọ bụrụ na akụkọ gị dị nso n'ụlọ nke na ị na-atụ egwu ide ya, ọ nwere ike ịpụta na ịchọrọ ide ya. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/43614-Tayari_Jones kea1tvnwsv77hwyct8msnosjsa8opj4 Taye Diggs 0 2325 11913 8826 2022-10-10T19:19:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q534006]] wikitext text/x-wiki == Taye Diggs == Scott Leo "Taye" Diggs (amuru Jenụwarị 2, 1971) bụ onye omere America. == Ihe ndi okwuru == * A na m ebi ndụ wee hụ nwanyị m hụrụ n'anya. * M na-ebili mgbe niile maka ịlaghachi na ogbo. * Ụmụ nwanyị ndị na-ekwusi ike na ndị nwere obi ike na-amasị m mgbe nile - àgwà ndị inyom meworo agadi nwere. Ha anọọla n'ụwa ntakịrị oge. Ha na-akawanye ụtọ. Ha anaghị egwu egwuregwu. Ha ma ihe ha chọrọ, ụjọ anaghịkwa atụ ha ịgwa gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/34266-Taye_Diggs 38vu5a7nczabm6i3tk2ebgcdzlgfk4m Tayo Adenaike 0 2326 11914 8829 2022-10-10T19:19:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7690302]] wikitext text/x-wiki [[Tayo Adenaike]] '''Tayo Adenaike''' A mụrụ Tayo Adenaike n'afọ 1954 ma ọ nọ ugbu a na Naijiria, ọ bụ onye na-ese ihe na Naijiria. Onye obodo Idanre, Adenaike bụ nne na nna Yoruba. N'afọ 1967 ka ewepụtara ya na nkuzi nkuzi na nka nka na kọleji gọọmentị etiti dị na Warri na steeti Delta ugbu a. ===Ọkwụ Ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe ọ bụla enwere ihe ngosi, ị ga-ebupụta 'igbe ala' gị, ọ ga-abụrịrị ihe mbụ, ihe ọhụrụ na ihe dị mma, anyị nwere ụzọ isi kwuo 'lee, echere m na nke a ka mma ma ọ bụ nke ahụ bụ. ka mma ma ọ bụ nke a adịghị mma'. Ọ bụ nnwere onwe nke echiche, anyị na-akatọkwa n'ime ụlọ tupu anyị egosi ọrụ ndị dị n'èzí. Obiora nwere ike ịsị, 'Tayo echere m na nke a siri ike karịa nke ahụ ma m na-ele ọrụ ahụ anya ma enwere m ike ịsị, Sir, echere m na nke a ga-aka mma'. <ref>https://guardian.ng/news/tayo-adenaike-the-return-of-the-watercolourist/</ref> ===Ebenside=== 3m98g5fhzci9kjx8hbhm2b352dzdnhr Tchidi Chikere 0 2327 11915 8832 2022-10-10T19:19:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56486300]] wikitext text/x-wiki == Tchidi Chikere == Tchidi Chikere (amụrụ Ọktoba 10, 1975), bụ onye ntụzi ihe nkiri Naijiria bụkwa onye na-emepụta ihe nkiri, onye na-ede edemede, onye na-eme ihe nkiri, onye ntụzi vidiyo egwu na onye na-abụ abụ. O nwere ihe nkiri 100 na ọba egwu 2 maka otuto ya. == Ihe ndi okwuru == * Anyanwụ na-enwu na maka onye ọ bụla Ị dị nnọọ mkpa ka ị pụta ma banye n'okpuru ya adịla ndụ n'okpuru ndò nke mpaghara nkasi obi gị, ma na-eme mkpesa. OMUME!!! * Chọta ihe kacha mkpa gị. Lekwasị anya n'ihe ndị ga-adị mkpa n'ikpeazụ. * Obi ụtọ na-efe efe, Añụrị bụ nhọrọ,Obi ụtọ dị na ọchị ụmụaka. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 0vi1mukczry98504exwbwdl456utn1u Teala Dunn 0 2328 11916 8835 2022-10-10T19:20:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3404088]] wikitext text/x-wiki == Teala Dunn == Teala Dunn (amuru Disemba 8, 1996) bu onye omekorita America na YouTuber. == Ihe ndi okwuru == * Agaghị m achọ iyi ajị anụ nkịta m, gịnị kpatara m ga-eji chọọ iyi nkịta nkịta ọhịa ma ọ bụ ụdị ajị anụ ọ bụla [ọzọ] ọ bụla? ... Ọ bụrụ na ị na-eyi ezigbo ajị anụ, ị na-… na-enye otuto eziokwu ahụ bụ na ụmụ anụmanụ na-akpụ akpụ akpụ na-enwetakwa ọkụ eletrik kwa ụbọchị. … M na-agbalị ịnọpụ na ajị anụ kpam kpam, ma ọ bụrụ na m họrọ ihe nwere ajị anụ, m na-ahụ na ọ bụ 100% adịgboroja aji. == Ebenside == https://www.peta2.com/news/teala-dunn-anti-fur-ad/ sbhynr76gfhpk05c34k9lud017nkqkm Ted Hughes 0 2329 11917 8839 2022-10-10T19:20:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272194]] wikitext text/x-wiki [[Ted Hughes]] Edward James Hughes, OM (17 Ọgọst 1930 – 28 Ọktoba 1998) bụ onye odee Bekee, onye ntụgharị na ode akwụkwọ ụmụaka bụ onye n’ime afọ 14 gara aga nke ndụ ya rụrụ ọrụ nke Poet Laureate. Ọ bụ di Sylvia Plath, bụ onye metụtara ụdị edemede ya ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ugwu ahụ nwere ebe ọhụrụ, ifufe na-efekwa ya Ìhè agụba, oji na-egbuke egbuke na emerald, Na-agbanwe dị ka oghere nke anya ara ara. *Ugbu a, anyị na-enye okwu ndị na-ede uri nke mba dị arọ karịa okwu ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya - n'agbanyeghị na anyị maara na nke ikpeazụ nwere ike itinye aka na ndụ anyị nke ukwuu. ==Edensibia== Edemede [[W:Ted Hughes|Ted Hughes]] na Wikiquote bekee 49c32sxlerb1b5rrof6pfyk2iiepl0l Teddy Pendergrass 0 2330 11918 8842 2022-10-10T19:20:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q449371]] wikitext text/x-wiki == Teddy Pendergrass == Theodore DeReese Pendergrass (March 26, 1950 - Jenụwarị 13, 2010) bụ onye ọbụ abụ America. == Ihe ndi okwuru == * Ndụ ekwetaghị na ọ ga-ama mma. * Mgbe ị na-ekwu maka chi ọjọọ na ị na-ekwu maka ihe ndị na-emepụta ọnọdụ ndị ahụ na ị na-ekwu maka ihe ọ na-ewe iji merie ọnọdụ ndị ahụ na n'ụzọ nkịtị nye m gụnyere, ị maara, okwukwe, okwukwe siri ike. O kwesịrị n'ihi na site n'oge dị mma na site n'oge ọjọọ enwere otu ihe na-eme ka ahụ dị jụụ. * M na-abụ onye na-enwe ohere na m na-na-na-na otu na-, ike ma ọ bụ na-eso site na mmuo. * Enweghị m ike ikwu maka onye ọ bụla, echere m, maka m, a gaghị akọwa m site na egwu egwu m. abum nwoke na-eme egwu. Ọ dị ka uwe anaghị eme nwoke, nwoke na-eme uwe. Ọ bụ, ọ dị ka egwu ahụ emela m, m na-eme abụ ahụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/24300-Teddy_Pendergrass gfktqf20pmlt2z138yjjo2a2hdr15ks Tehmina Durrani 0 2331 11919 8845 2022-10-10T19:20:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2400398]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Tehmina Durrani|Tehmina Durrani]]''' (Urdu: تہمینہ درانی; a mụrụ 18 Febrụwarị 1953) bụ onye odee, nka na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka. Akwụkwọ mbụ ya, "My Feudal Lord" (1991), wụrụ ọha ndị Pakistan na-achọghị mgbanwe akpata oyi n'ihi mkpughe nke di ya ama ama na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma na-akparị ya, Mustafa Khar. ==Okwu Ndi Okwuru== *" Feudalism bụ ikike ịkwakọrọ ihe, ndina n'ike na ọbụna igbu ọchụ. Ndị ọgaranya bara ọgaranya; ndị ogbenye nwere nkụda mmụọ." ** Onyenweanyi feudal. Tehmina Durrani. 1991 * "Akpọsara m 'Jehad' - otu òtù na-anọchi anya ọtụtụ ndị na-agbachi nkịtị ka ha welite okwu ndị na-akpata arụmụka nke ọtụtụ ndị mmadụ na-atụ egwu ikwu banyere ya. Ọ napụtara m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị rụrụ arụ nke m na-ahụ anya. Ekpebiri m ịpụ iche na pụọ na isi ihe. nke usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ere ure na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-enweghị isi na ndị na-achọ ọdịmma onwe ha naanị ndị riri akụ obodo anyị ma na-erigbu ndị anyị. " ** Onyenweanyi feudal. Tehmina Durrani. ==Njikọ mpụga== [[W:|Tehmina Durrani]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote::|Tehmina Durrani]] na Wikiquote. 0wbrzziwr0zudmemnfji44m8ppj3n2o Teju Cole 0 2332 11920 8848 2022-10-10T19:20:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2401060]] wikitext text/x-wiki == Teju Cole == Teju Cole (amuru June 27, 1975) bu onye Naijiria-American odee, onye na-ese foto na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme. == Ihe ndi okwuru == * Na 'Open City,' e nwere akụkụ nke onye ọ bụla na-agụ Joyce ga-aghọta ozugbo dị ka ezigbo ihe atụ nke otu akụkọ dị na 'Dubliners'. Nke ahụ bụ n'ihi na akwụkwọ akụkọ bụkwa mkparịta ụka edemede. * Otu n'ime ihe isi ike nke foto foto bụ na ọ ka mma ịkọwapụta nke ọma karịa ịnọpụ iche. * Okpukpe dị nso na ihe nkiri; Ọtụtụ ike ya na-abịa site na mmetụta nke nhazi na nhazi. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/quotes/teju_cole_586921 2szu892fw57bbe6h8yopdrjl1zb1dda Tela Fela Durotoye 0 2333 8851 8850 2022-10-10T11:41:25Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Tela Fela Durutoye]] '''Tela Fela Durutoye''' Adetokunbo Olufela[1] Durotoye (amụrụ na Ibadan, Oyo State na 12 Mee 1971) bụ onye ndụmọdụ gbasara azụmahịa, ọkachamara n'ọchịchị, na onye na-ekwu okwu mkpali. Fela bụ onye isi oche nke GEMSTONE Nation Builders Foundation, ụlọ ọrụ anaghị akwụ ụgwọ, nke na-abụghị nke gọọmentị lekwasịrị anya n'ịzụ ndị ntorobịa maka mgbanwe mgbanwe na mgbanwe mmekọrịta mmadụ.[2][3] Ọ bụ onye ndoro-ndoro ochichi onye isi ala Naijiria nke Alliance for New Nigeria party (ANN) maka ntuli aka onye isi ala nke 2019.[4] ===Ihe Ndị O kwuru=== *“Ezigbo Ndị Nna bụ Ndị Nlereanya kwesịrị nṅomi. Ha na-ahọrọ ibi ndụ kwesịrị nṅomi nke idu ndú na ịdị mma" <ref>https://www.inspiringquotes.us/author/8716-tara-fela-durotoye</ref> ===Ebenside=== izk0gr6vwo6sekn062hsoowyhtdf0l9 Temitope Ogunsemo 0 2334 11921 8854 2022-10-10T19:20:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q103137207]] wikitext text/x-wiki [[Temitope Ogunsemo]] '''Temitope Ogunsemo''' A mụrụ Temitope Ogunsemo na 3 Jenụarị, 1984 na Port Harcourt, Nigeria, bụ onye ọchụnta ego nke Naijiria. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Otu n'ime ihe ndị anyị ji kpọrọ ihe na KRYSTAL bụ Nation Building. *Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya enwere ike dị na Africa, mana achọpụtaghị ya. *Anyị kwenyere na ọnụ anyị nwere ike ime ka Naijiria dị ukwuu, ọ na-amalite site n'ịkwado ndị mmadụ site na agụmakwụkwọ nke nwere teknụzụ kachasị ọhụrụ. * N'izu a, kedu ka ị ga-esi tinye aka n'ịme nnukwu Naijiria? <ref>https://wiki.projecttopics.org/728595-temitope-ogunsemo-age-wikipedia-family-height-net-worth-biography/index.html</ref> ===Ebenside=== q2sgap4hqhfy0ndvx2ybdc7bmmesw5p Temodinamiks 0 2335 11922 8858 2022-10-10T19:20:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q11473]] wikitext text/x-wiki '''[[w:Thermodynamics|Temodinamiks]]''' bụ ngalaba nke physics nke na-amụ mmegharị nke ume na ka ike si kụnye mmegharị. Kpọmkwem, ọ na-amụ mmetụta nke mgbanwe na okpomọkụ, nrụgide, na olu na sistemu anụ ahụ n'ogo macroscopic, site na nyochaa mkpokọta nke ihe ha na-eme site na iji ọnụ ọgụgụ. Ndị ọkà mmụta sayensị narị afọ nke 19 kọwapụtara [[w:Laws of thermodynamics|Iwu nke thermodynamics]] atọ iji chịkọta ụkpụrụ bụ isi nke isiokwu ahụ; na narị afọ nke 20, agbakwunyere “iwu efu” a na-akwadoghị. == Okwu okwuru == *Onye ọkammụta mgbakọ na mwepụ ọ bụla maara na ọ gaghị ekwe omume ịghọta nkuzi elementrị na thermodynamics. ** V.I. Arnold, "Kpọtụrụ geometry: Usoro geometrical nke Gibbs' thermodynamics," na Usoro nke Gibbs Symposium, D. Caldi na G. Mostow, eds. (American Mathematical Society, 1990), p. 163. * Iji tụlee n'ụzọ kachasị n'ozuzu ụkpụrụ nke mmepụta nke mmegharị site na okpomọkụ, a ghaghị ịtụle ya n'adabereghị na usoro ọ bụla ma ọ bụ onye ọrụ ọ bụla. Ọ dị mkpa iji guzobe ụkpụrụ ndị ọdabara ọ bụghị naanị na [[w: Steam engine | injin steam]] mana nye ndị niile a pụrụ ichetụ n'echiche [[w: Heat engine | heat-engines]], n'agbanyeghị ihe na-arụ ọrụ na usoro ọ bụla ọ na-esi ejikwara. ** [[w: Nicolas Léonard Sadi Carnot | Nicolas Léonard Sadi Carnot]], [http://books.google.com/books?id=tgdJAAAAIAAJ'' Ntụgharị uche n'ebumnobi nke ọkụ ọkụ yana na igwe dabara adaba iji wulite ike. (1824) *Igwe anaghị enweta mmegharị ha site na okpomọkụ ... nwere ike mụọ ọbụna na nkọwa ha kacha nta site na usoro nhazi. ... O doro anya na a chọrọ echiche yiri nke ahụ maka igwe ọkụ. Anyị ga-enwe ya naanị mgbe iwu nke Fiziks ga-agbatị nke ọma, chịkọta ya nke ọma, iji mee ka amara na mbụ mmetụta niile nke okpomọkụ na-eme n'ụzọ siri ike n'ahụ ọ bụla. ** Nicolas Léonard Sadi Carnot, "Ntụgharị uche na ebumnobi ike ọkụ na igwe dabara adaba iji mepụta ike" (1824) * Mpụta nke okpomọkụ naanị ezughị iji mụọ ike na-akpali akpaliː ọ dị mkpa na oyi kwesịkwara ịdị; na-enweghị ya okpomọkụ agaghị abaghị uru. Na n'ezie, ọ bụrụ na anyị kwesịrị ịhụ banyere anyị naanị ozu dị ka ọkụ dị ka ọkụ anyị ... Gịnị ka anyị ga-eme na ya ma ọ bụrụ na ozugbo emepụtara? Anyị ekwesịghị iche na anyị nwere ike ịkwanye ya n'ikuku ... ikuku agaghị enweta ya. Ọ na-enweta ya n'okpuru ọnọdụ nke ihe naanị n'ihi na ọ dị na obere okpomọkụ, ma ọ bụghị ya ... ga-ejupụtarịrị. ** Nicolas Léonard Sadi Carnot, "Ntụgharị uche na ebumnobi ike ọkụ na igwe dabara adaba iji mepụta ike" (1824) * O doro anya na okpomọkụ nwere ike ịbụ ihe na-eme ka ọ na-emegharị ahụ́ nanị n’ihi mgbanwe ụda olu ma ọ bụ n’ụdị ọ na-emepụta n’ahụ́. Ọ bụghị n'otu ọnọdụ okpomọkụ na-akpata mgbanwe ndị a kama ọ bụ ngbanwe nke okpomọkụ na oyi. ** [[w: Nicolas Léonard Sadi Carnot | Nicolas Léonard Sadi Carnot]], [http://books.google.com/books?id=tgdJAAAAIAAJ'' Ntụgharị uche n'ebumnobi nke ọkụ ọkụ yana na igwe dabara adaba iji wulite ike. (1824) * Ozizi na-adọrọ mmasị karị ka ịdị mfe nke ụlọ ya na-abawanye, ka ụdị ihe dị iche iche na-emetụta ya, yana ebe ọ na-arụ ọrụ na-agbasawanye. Ya mere mmetụta miri emi nke thermodynamics oge gboo nwere n'ahụ m. Ọ bụ naanị echiche anụ ahụ nke ọdịnaya zuru ụwa ọnụ nke m kwenyesiri ike na a gaghị akwatu ya ma ọlị, n'ime usoro nke itinye n'ọrụ nke echiche ya bụ isi. **[[w: Albert Einstein|Albert Einstein]] (onye edemede), Paul Arthur, Schilpp (onye nchịkọta akụkọ). Ndetu akpaaka. Mbipụta narị afọ. Ụlọ ọrụ na-ebipụta Ụlọikpe mepere emepe. 1979. p. 31 [Ka Don Howard hotara, John Stachel. Einstein: The Formative Years, 1879-1909 (Einstein Studies, vol. 8). Onye ọrụ Boston. 2000. p. 1] * [[W:Isaac Newton | Newton]] na echiche ya bụ nzọụkwụ n'ihu teknụzụ ga-akọwa afọ ndụ ya. Thermodynamics, nnukwu ọhụụ usoro ihe ọmụmụ nke narị afọ nke iri na itoolu, rụrụ ọrụ n'akụkụ nke ọzọ yana omume na-eduzi echiche. Echiche na-ekpo ọkụ nke ume, okpomọkụ, ọrụ na entropy, nke thermodynamics (na ụdị ya emechaa, [[w: Statistical mechanics | Statistical Mechanics]]) ga-anabata, malitere na mbụ n'ala ụlọ ahịa. Na mbụ ngalaba nke ndị injinia, thermodynamics si na njikọ ha na igwe pụta. Naanị mgbe e mesịrị ka ọmụmụ a banyere okpomọkụ na mgbanwe ya rịgoro na elu nke physics abstract na, n'ikpeazụ, n'ọhụụ ọhụrụ nke mbara igwe. ** [[w: Adam Frank | Adam Frank]], '' Banyere Oge: Cosmology na Culture na Twilight of the Big Bang '' (2011) == Njikọ mpụga == [[W:Thermodynamics|Thermodynamics]] na Wikipedia Bekee [[Q: Thermodynamics|Thermodynamics]] na wikiquote. gh8jp0k3fgg0x9p18mrfxsujaijy8hz Tems 0 2336 11923 8861 2022-10-10T19:20:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q72759173]] wikitext text/x-wiki == Tems == Temilade Openiyi (amuru 11 June 1995), onye amara dika Tems, bu onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ, na onye na-edekọ ihe. Ọ ghọrọ onye ama ama mgbe abụọ n'ime egwu ya ruru 40 kacha elu na Billboard Hot 100 na 2021. == Ihe ndi okwuru == * tọhapụrụ m onwe m, Kari uche mepere emepe * Mgbe oge ịwụsa mmiri ga-eju gị afọ == Ebenside == https://quotes.ng/authors/tems/2761/ s58m1srbrrop64e7dt6axl4pq0peiro Tems (singer) 0 2337 8863 8862 2022-10-10T11:41:25Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Tems (singer) == Temilade Openiyi (amuru 11 June 1995), onye amara dika Tems, bu onye Naijiria na-abụ abụ, onye na-ede abụ, na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * tọhapụrụ m onwe m, Kari uche mepere emepe. * Mgbe oge ịwụsa mmiri ga-eju gị afọ == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 ffc3765cybe73pts7ykmm9ja71n8q09 Tendai Mukomberanwa 0 2338 11924 8866 2022-10-10T19:20:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5850551]] wikitext text/x-wiki [[Tendai Mukomberanwa]] '''Tendai Mukomberanwa''' Tendai Mukomberanwa bụ onye Zimbabwe ọkpụkpụ. Nwa nke Grace Mukomberanwa na Nicholas Mukomberanwa, Tendai na nna ya na-arụ ọrụ site na 10 n'oge ọ bụ nwata. E rere ma gosipụta ihe osise ya n'ụwa niile. Ọ na-aga n'ihu na-akpụ akpụ na ụlọ ihe nkiri ezinụlọ na Ruwa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *A na-eji m eme ihe na mgbagwoju anya mana ... ka na-aga n'ihu! Ntụtu aka ọkacha mmasị. Kedu ihe na-adịghị egbu m ... <ref>https://www.facebook.com/stalwart.stewart</ref> ===Ebenside=== gsrlngoa3tgovje5aznpkus2heisw8c Teni (singer) 0 2339 8868 8867 2022-10-10T11:41:25Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Teni (singer) == Teniola Apata, (amuru 23 Disemba 1992) nke amara dika Teni the Entertainer, bu onye Naijiria-Amerika onye na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Nweta akpa gị ụmụ nwanyị na ndị nwoke! Ekwela ka imegharị ihe kwụsị gị. * Nabata mgba gị! Anyị niile na-arụ ọrụ ka mma. Ọ dị mma inwe mgba, ọ bụ akụkụ nke ndụ, ọ ga-aka mma. * Mgbe ị nwere ume dị mma, onye ọ bụla chọrọ ịnọnyere gị. * Mee ka akwara gị dajụọ, ma kporie ndụ. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 pnlpr7i3he2vkaidkiu7s7qvq33mk8e Tererai Trent 0 2340 11925 8874 2022-10-10T19:20:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7702074]] wikitext text/x-wiki [[Tererai Trent]] '''[[w:Tererai Trent|Tererai Trent]]''' (amụrụ c. 1965) bụ nwanyị Zimbabwe onye America nke ịga nke ọma n'agụmakwụkwọ mere ka amara ya ama n'mba ụwa. ==Okwu ndị ọkwụrụ== * Ịlụ nwa agbọghọ mgbe ọ dị afọ 11 abụghị alụmdi na nwunye ma ọlị, ọ bụ idina mmadụ n'ike, ndị mmadụ na-ajụkarị m otú ọ dị. N'eziokwu kedụ ka ọ ga-adị m? Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịmụ ụmụ anọ site na afọ 18. N'eziokwu gịnị ka m kwesịrị ikwu? Otú ọ dị, m na-ekwusi ike na abụghị m onye e merụrụ ahụ́; Abụ m akụkụ nke ngwọta. ** https://www.sundaymail.co.zw/ordinary-woman-with-extraordinary-story * A lụrụ ụmụ agbọghọ ndị a tupu ha enwee ike ịkọwa onwe ha. M si n'ahịrị ụmụ nwanyị a bụ ndị lụrụla di obere tupu ha enwee ike ịkọwa ndụ ha chọrọ maka onwe ha. ** https://www.sundaymail.co.zw/ordinary-wom an-with-extraordinary-story * Ebe ọ bụla ịnọ na ndụ, n'agbanyeghị ihe ịma aka na ihe isi ike, nrọ gị ga-akpọ gị mgbe niile ma chetara gị onye ị bụ na ihe ịchọrọ ịbụ. ** https://www.sundaymail.co.zw/ordinary-wom an-with-extraordinary-story * Enwere m nnukwu nkwanye ùgwù na m guzo n'etiti ụmụ nwanyị iri kacha akpali akpali nke ụwa 'e kpụrụ maka ikike nha anya'! Ị nwere ike ikwere nwa agbọghọ Zimbabwe nke ime obodo ma na-eleghachi anya azụ ebe m si bịa na-eche na m ga-enwe ihe oyiyi ndụ nke guzo n'okporo ámá NYC! Ọdịmma m! Ndepụta a gụnyere Oprah Winfrey, Pink, Nicole Kidman, Jane Goodall, Cate Blanchett, Janet Mock, Tracy Dyson, Cheryl Strayed na Gabby Douglas. ** https://iharare.com/zimbabwean-woman-honoured/ ==Okwu banyere ya== * Onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ na Zimbabwe, ọkà mmụta, onye nkuzi na onye edemede, Dr Tererai Trent bụ otu n'ime olu mba ụwa ama ama maka agụmakwụkwọ dị mma na ike ụmụ nwanyị. ** https://thisisafrica.me/africans-rising/tererai-trent-life-size-statue-new-york-gender-equality/ * Ọbụna mgbe ọ ghọrọ nwatakịrị nwanyị nke mụrụ ụmụ atọ mgbe ọ dị afọ iri na asatọ, Trent mesịrị nweta akara ugo mmụta dị iche iche, na ikpo okwu a ma ama zuru ụwa ọnụ. Otu ikpo okwu ebe ya na ndị isi ụwa na azụmahịa ụwa na ndị na-ege ntị na-akpakọrịta iji kwado maka ohere zuru ụwa ọnụ maka agụmakwụkwọ dị mma. ** https://thisisafrica.me/africans-rising/tererai-trent-life-size-statue-new-york-gender-equality/ *Onye isi ala kwuru na mba ahụ na-anya isi maka ọrụ ya nke ịkwalite nhatanha na ịkwado ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị. "Ekele @TereraiTrent onye a kwanyere ugwu dị ka otu n'ime ụmụ nwanyị iri kacha akpali akpali n'ụwa, akụkụ nke atụmatụ "Sculpted for Equal Rights". ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị," Onye isi ala dere. **https://bulawayo24.com/news/national/162096 ==Njikọ mpụga== *[[Wikipedia:Tererai Trent|Tererai Trent]] *[https://tereraitrent.org/| Weebụsaịtị] {{DEFAULTSORT:Trent, Tererai}} q04wfnyjdm4c0ecoyfut0y0q6eg5sg7 Teresa Kok 0 2341 12747 8879 2022-11-11T01:58:37Z Lebron jay 36 Tinyere Databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[Teresa Kok]] Teresa Kok (amụrụ ya na 31 Maaachị 1964) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Malaysia. Ọ bụ Minister nke Ụlọ ọrụ ndị mbụ na 2018-2020 ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Na mbụ, anyị mere ka ngwaahịa ndị dị otú ahụ dị ka nkata ma ọ bụ satay skewers eji achara. Ugbu a, anyị kwesịrị iji na-emepụta elu uru ngwaahịa ndị dị otú ahụ dị ka ngwá ụlọ, bọọdụ laminated, na-ewu ihe na otutu ọhụrụ ngwaahịa. ==Njikọ mpụga== *[[q:Teresa Kok|Teresa Kok]] na Wikiquote Bekee llg4379wynbjfuaa4nc5oith28gfumv Teresa Mbagaya 0 2342 8882 8881 2022-10-10T11:41:26Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Teresa Mbagaya]] '''Teresa Mbagaya''' Teresa Mbagaya bụ onye isi ntọala na Imaginable Futures, ụlọ ọrụ itinye ego na-etinye ego na agụmakwụkwọ. Emepụtara ya site na netwọk Omidyar. N'Imaginable Futures, ọ bụ ya na-ahụ maka nhazi atụmatụ, njikwa na mmezu nke atụmatụ itinye ego nke otu a na agụmakwụkwọ n'Africa. ===Ihe Ndị O kwuru=== "Nke a Maya Angelou kwuru na-agụnye gị, Teresa: 'Ọrụ m na ndụ abụghị nanị ịlanarị, kama ime nke ọma; na ime ya site n'ịnụ ọkụ, ụfọdụ ọmịiko, ụfọdụ ọchị, na ụdị ụfọdụ." <ref>https://www.google.com/search?q=Teresa+Mbagaya+quote&oq=teresa&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j0i271l2.4624j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== avssy0r5lrcolet00q28a3i783qyauq Terrence Howard 0 2343 11926 8885 2022-10-10T19:21:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q296500]] wikitext text/x-wiki == Terrence Howard == Terrence Dashon Howard (amuru March 11, 1969) bu onye omekorita America. == Ihe ndi okwuru == * Onye ọ bụla n'ime anyị bụ onye na-ese ihe, na dịka onye na-ese ihe, ị nwere ike ịgagharị n'ebe ọ bụla ịchọrọ, ma ọ bụrụhaala na ị na-ewepụta oge iji mụta ụkpụrụ omume nke ebe ahụ. * Mgbe ụfọdụ, naanị otu ụzọ isi mee ka ihe ahụ na-atụ egwu na-atọ ụtọ bụ iji ihe ọchị na-atọ ụtọ. * Ị na-akụ aka n'ọnụ ụzọ ekwensu ogologo oge ma mee anya, mmadụ ga-aza gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/6957-Terrence_Howard to97t9zhmskv465u35i7twozfcq5a3g Terry Jones 0 2344 8890 8889 2022-10-10T11:41:26Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Terry Jones]] Terence Graham Parry Jones bụ onye na-eme ihe nkiri Welsh, onye ode akwụkwọ, onye na-agụ ọchị, onye ntụzi aka, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme, onye na-ede uri, onye na-eme ihe ngosi, onye ode akwụkwọ, na onye so na otu egwuregwu Monty Python. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Gịnị mere m ji enwe mmetụta dị ukwuu banyere ihe anyị na-eche banyere ndị nke afọ etiti?...Echere m na ọ bụ n'ihi na ọtụtụ olu ha na-ada ụda na ntị m nke ọma. ==Edensibia== Edemede [[W: Terry Jones|Terry Jones]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Terry, Jones}} i6riedjdj8kvo25d1ca7aykvs5fja7e Terry Pheto 0 2345 11927 8893 2022-10-10T19:21:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7704911]] wikitext text/x-wiki == Terry Pheto == Moitheri Pheto (amuru 11 Mee 1981) bu onye omekorita South Africa nke amara ama maka onye ndu ya dika Miriam na ihe nkiri njiri mara Oscar nke 2006 Tsotsi. == Ihe ndi okwuru == * Nwee obiọma, n'ihi na onye ọ bụla ị zutere na-alụ ọgụ ị na-amaghị ihe ọ bụla. * Tinye onwe gị n'elu ndepụta ihe ị ga-eme kwa ụbọchị ma ndị ọzọ ga-adaba n'ọnọdụ. * Enwere m olileanya na ị na-echeta uru gị ma nwee obi ike ịrịọ maka ihe kwesịrị gị. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=10 77ktu4i78pp6yutlp6j6unxr46aia2h Terry Pratchett 0 2346 11928 8898 2022-10-10T19:21:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q46248]] wikitext text/x-wiki [[Terry Pratchett]] Sir Terence David John Pratchett OBE bu onye odee Bekee n'ihe ntoochi, nakwa ihe ntuaka,o bukwa onye odee nke ejije na ato uto,nakwa ihe ntoochi ndi ==Okwu ndi Okwuru== *Ndu a niile dika ebe mmadu na-ekiri ihe onyonyo *o ka mma na m bu ozodimgba na-ekuli ekuli karia Mmuo ozi na-ada ada *Enwere ihe na-ato uto n'igu akuko ejije *Ipughi igbanwe onye ibu naani ihe I na-eme *Agachaa ezumike,iri ihe,nakwa ihe ndi ozo, ihe mmadu na-acho bu akuko ==EDENSIBIA== *https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=beatrix+potter+quotes&oq=beatrix+potter+quotes&aqs=heirloom-srp.0.0l5 {{DEFAULTSORT: Pratchett, Terry}} hmwvjivehhkr5mg76n6433nq2xzg45g Tevin Campbell 0 2347 11929 8901 2022-10-10T19:21:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q720599]] wikitext text/x-wiki == Tevin Campbell == Tevin Jermod Campbell (amuru na Nọvemba 12, 1976) bu onye America na-abụ abụ na onye edemede. Ọ na-ekwusa ozi ọma na chọọchị dị n'ógbè ya malite n'oge ọ bụ nwata. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-amasịkwa m ịga ụlọ ahịa mana ọ bụghị ịzụ ahịa. Naanị ihe na-amasị m ịzụ ahịa bụ uwe na akpụkpọ ụkwụ. Enwere m ọtụtụ akpụkpọ ụkwụ * Ịbụ abụ ka bụ ihe dị m mkpa. Ọ na-amasị m ịbụ abụ. Agaghị m etinye onwe m na ihe a niile ma ọ bụrụ na m emeghị. * Bilie - n'elu igwe mmadụ. Ọbụna ma ọ bụrụ na ị ga-eti mkpu! == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/53318-Tevin_Campbell sratndr9teoarh1nh847ws5o225x9lf Thandiwe Muriu 0 2348 11930 8905 2022-10-10T19:21:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q112243113]] wikitext text/x-wiki [[Thandiwe Muriu]] '''Thandiwe Muriu''' Thandiwe Muriu bụ onye foto amụrụ ma zụlite na Nairobi, Kenya. Dịka nwanyị na-ese ihe na-arụ ọrụ n'ọhịa ndị nwoke na-achịbu, ọ na-enwe mmasị n'ememme na inye ụmụ nwanyị ibe ya ike. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Nke a bụ ọnụ ahịa ahịa." *"Atụla egwu ịjụ ajụjụ." Ndụmọdụ ndị a bara uru nyere m obi ike iwepụta ohere m. <ref>https://en.unesco.org/creativity/news/artistic-creative-visionary-thandiwe-muriu-photographs</ref> ===Ebenside=== gohztflqjy4e9cxit1vccxv9guu6w4a Thanhha Lai 0 2349 11931 8908 2022-10-10T19:21:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7710392]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Thanhha Lai|Thanhha Lai]]''' (a mụrụ 1965) bụ onye edemede ụmụaka America a mụrụ na Vietnam na onye bụbu onye odeakụkọ. == Okwu Ndi Okwuru== * " Vietnamese dị oke egwu, na pasent 80 nke ya sitere na Chinese, nke bụ asụsụ e si na foto eme ihe ọ bụghị okwu. Ya mere usoro a na olu si na ọchịchọ ahụ pụta." ** N'ụdị ederede ejiri maka '' Inside Out & Back Again '' na [https://www.publishersweekly.com/pw/by-topic/authors/interviews/article/47651-spring-2011-flying-starts -thanhha-lai.html “Mmiri 2011 ofufe na-amalite: Thanhha Lai”] na ndị mbipụta kwa izu (2011 Jun 20) * "A na-agwa ha ka ha chịkọta akụkọ banyere ndị mụrụ ha na ndị nne na nna ochie na ịkwanyere akụkọ ọdịnala ha ùgwù. Ma, ka a mụrụ ha na United States, ha adịghị ejikọta na Vietnam ma na-echesi ike na ndị a abụghị nke ha. mgbọrọgwụ, yabụ kedu ka ha ga-esi tụfuo ha? ** Na ahụmịhe nke ọgbọ mbụ nke ndị Vietnamese kwabatara na [https://www.publishersweekly.com/pw/by-topic/authors/interviews/article/47651-spring-2011-flying-starts-thanhha-lai .html “mmiri 2011 ofufe na-amalite: Thanhha Lai”] na ndị mbipụta kwa izu (2011 Jun 20) * "Amaghị m otú owu ga-esi bụrụ ịnọdụ ọdụ n'ọgba m na ụdị ihe, ruo ọtụtụ afọ na ọtụtụ afọ. Azụlitela m ụdị mmadụ ọhụrụ bụ́ ebe m na-agwa onwe m okwu ma na-eji ntutu isi m egwuri egwu maka ntụrụndụ. nkụda mmụọ na ike ọgwụgwụ, a na m ejide akwụkwọ akụkọ." ** Na ihe ịma aka nke ịbụ onye edemede na [http://richincolor.com/2019/09/interview-with-thanhha-lai/ "Interview with Thanhhà Lại"] na ọgaranya na agba (2019 Sep 12) * "Ịkọ akụkọ bụ nnọọ nke ahaziri nnọọ nke ọma...Otu ụbọchị m tụgharịrị n'akụkọ wee sị m, 'Ị pụghị iji ihe na-adịghị ndụ tụnyere ihe dị ndụ,' achọpụtara m na aghaghị m ịla." ** Na ihe kpatara o jiri hapụ akwụkwọ akụkọ na [https://www.orangecoast.com/features/ha/ "Otu onye bụbu onye na-edeba aha aha Thanhha Lai si tụgharịa ọnụma nwata ka ọ bụrụ ihe nrite akwụkwọ mba"] na Orange Coast Magazine (2012 Feb 11) == Njikọ mpụga == [[W:|Thanhha Lai]] na Wikipedia Bekee. [[ Wikiquote:|Thanhha Lai]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Lai, Thanhha}} cylizcssd9px34nau6psp4pqgn96x23 The Limits to Growth 0 2350 8912 8911 2022-10-10T11:41:27Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki ''''[[W: Òkè maka Ùtó| The Limit to Growth]]'''' (nke a na-akpọ ''A Report for the Club of Rome's Project on the. Predicament of Mankind'') bụ akụkọ 1972 na simulation kọmputa nke exponential [[w:mmụba àkù na ụba|mmụba akụ na ụba]] na [[w: ọnụọgụgụ|ọnụọgụgụ]] na-enwe oke akụrụngwa. Ndị ọrụ [[W: Club nke Rome|Clọbụ nke Rome]] nyere ya, ndị dere akụkọ a bụ [[w:Donella|Donella Meadows]], [[W: Dennis|Dennis Meadows]], [[W:Jorgen Randers|Jørgen Randers]] na William W. Behrens III. E bipụtara mmelite na 1992 na 2004. == Okwu okwuru == * Ime ihe ọ bụla iji dozie nsogbu ndị a yiri ime ihe siri ike. Ụbọchị ọ bụla nke uto na-enweghị atụ na-eweta usoro ụwa nso na njedebe kachasị nke uto ahụ. Mkpebi ime ihe ọ bụla bụ mkpebi iji mee ka ihe ize ndụ nke ịdaba dịkwuo elu. ** [http://www.donellameadows.org/wp-content/userfiles/Limits-to-Growth-digital-scan-version.pdf ''The Limits to Growth''], 1972, ibe 183. == Njikọ mpụga == [[W: The Limit to Growth|The Limit to Growth]] na Wikipedia Bekee [[Q: The Limit to Growth|The Limit to Growth]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT: The Limit to Growth}} s24a406c8uqksyr9dgpiq0umeero1kw Thelma Ekiyor 0 2351 11932 8915 2022-10-10T19:21:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q94173597]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Thelma Ekiyor|Thelma Arimiebi Ekiyor]]"" bụ onye ọchụnta ego n'etiti ọha mmadụ na onye na-etinye ego na-emetụta onye jerela ozi n'ọkwa ikike n'ime ọtụtụ ụlọ ọrụ. Ekiyor lekwasịrị anya n'ụzọ bụ isi na itinye ego na ndị inyom na-achụ nta ego. Ọ malitere ọrụ ya na-akwado ụmụ nwanyị n'iwu udo na inye ụmụ nwanyị na ndị ntorobịa ike site na nnwere onwe ego na ohere agụmakwụkwọ. O nwere ahụmahụ n'ọrụ n'ihe karịrị mba iri abụọ na abụọ n'Africa. Ekiyor rụrụ ọrụ na mba ọgba aghara dị ka Liberia na onye na-akwado udo bụ Leymah Gbowee. ==Okwu Ndi Okwuru== * "N'ime afọ ise, ekwenyere m na anyị ga-egosipụta ọtụtụ ihe ọhụrụ na-enye ego nke ndị Africa kere maka Africa." ** [https://www.google.com/search?q=quotes+of+thelma+ekiyor&rlz=1C1CHWL_enNG968NG968&sxsrf=AOaemvJqi5L4zrdJWLKqZUya4K5dN94vPQ:1638518504601&tbm=isch&source=iu&ictx=1&fir=f6evkpaoghbFiM%252CgsGJs6JuoTMJLM%252C_%253Bu7B-tZo-0CGOGM%252CyuKGRNaI0IxLoM % 252C_% 253Bgt1Mx6hm5RaCaM% 252C_S0J4s_2QDF6CM% 252C_% 253B2FRih2NioIp4OM% 252C1-XNOfqCP_feqM% 252C_% 253By4W_2sk2W-TnjM% 252CyuKGRNaI0IxLoM% 252C_% 253BZagFygXS-vyeTM% 252CH8si9NbMoL1KTM% 252C_% 253B5xiohUo8tKiwCM% 252CEnlHXBAVKYhtuM% 252C_% 253BCkbT5kGr1l1PVM% 252CyYEJg72sWp4mMM% 252C_% 253BW1t7Sn75CXxWlM% 252CqeA0aB7prMMuoM% 252C_ % 253BgVV8qOJBpI26MM% 252CPqsEJYSIh2U4YM% 252C_ & pụọ = 1 & usg = AI4_-kRDAT13wHR-5nFoxoQSihb_LXFKkQ & sa = X & ved = 2ahUKEwjVo7KLlcf0AhVL8rsIHclVC64Q9QF6BAgFEAE # imgrc = f6evkpaoghbFiM] Thelma Ekiyor ekwu na African ọhụrụ. * "Anyị nwere ọrụ dị mkpa anyị ga-arụ n'imebi ụlọ akụ na ụba ahụ." **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2021/11/24/access-bank-others-launch-platform-for-female-entrepreneurs/] Thelma Ekiyor na-ekwu maka ụmụ nwanyị ọchụnta ego * "Malite n'ebe ọ bụla ị nọ ma mee obere ihe gị, obere ihe ahụ ga-adaba na obere ihe nke onye ọzọ o. Tupu ị mara ya, anyị e nwee mmetụta dị ukwuu." **[https://businessafricaonline.com/black-philanthropy-month-2021-an-interview-with-thelma-ekiyor-bpm-africa-chair-founder-chair-afrigrants-foundation/] Thelma Ekiyor na-ekwu maka philanthropy * "Anyị ga-enwetakwu ego ma ọ bụrụ na anyị na-emekọ ihe ọnụ n'ihi na anyị ga-egosi na Africa bụ ebe ndị mmadụ kwesịrị itinye ego." **[https://businessafricaonline.com/black-philanthropy-month-2021-an-interview-with-thelma-ekiyor-bpm-africa-chair-founder-chair-afrigrants-foundation/]Thelma Ekiyor na-ekwu maka philanthropy "Ọtụtụ ndị na-alụ ọgụ ebe m ga-amalite ọbụnadi mgbe ha chọrọ ime mgbanwe." **[https://businessafricaonline.com/black-philanthropy-month-2021-an-interview-with-thelma-ekiyor-bpm-africa-chair-founder-chair-afrigrants-foundation/]Thelma Ekiyor na-ekwu maka philanthropy * "Ụmụ nwanyị na-aga n'ihu ụmụ nwoke n'ihe gbasara ọchịchọ ịbụ ndị na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze." **[https://businessafricaonline.com/black-philanthropy-month-2021-an-interview-with-thelma-ekiyor-bpm-africa-chair-founder-chair-afrigrants-foundation/]Thelma Ekiyor na-ekwu maka philanthropy * "Ọ bụrụ na olu gị abụghị akụkụ nke ịkpụzi ihe ọrụ ebere ojii, ihe ndị ọzọ na-etolite ga-emetụta anyị." **[https://businessafricaonline.com/black-philanthropy-month-2021-an-interview-with-thelma-ekiyor-bpm-africa-chair-founder-chair-afrigrants-foundation/]Thelma Ekiyor na-ekwu maka philanthropy ==Njikọ mpụga== [[W:|Thelma Ekiyor]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Thelma Ekiyor]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Thelma, Ekiyor}} 9h9arwycnbjl69h0bbk9mxr6h23tlnc Thelonious Monk 0 2352 13304 11933 2023-02-21T22:52:38Z Ned ibn-Biden 325 File wikitext text/x-wiki [[File:Thelonious Monk and Howard McGhee, Minton's Playhouse , Sept 1947 (Gottlieb 10248).jpg|thumb|right|Monk (1947)]] == Thelonious Monk == Thelonious Sphere Monk [Ọktoba 10, 1917 - Febụwarị 17, 1982) bụ onye pianist jazz America na onye dere ya. == Ihe ndi okwuru == * Ụda kacha njọ n'ụwa bụ ịgbachi nkịtị. * Asị m, gwuo egwu nke gị. Egwula ihe ọha na eze chọrọ - ị na-egwu ihe ịchọrọ ka ọha na eze bulie ihe ị na-eme - ọ bụrụgodị na ọ ga-ewe ha afọ iri na ise na iri abụọ. * Enweghị ndetu na-ezighi ezi; ụfọdụ dị nnọọ mma karịa ndị ọzọ. * Mgbe ụfọdụ ọ na-abara gị uru ka ndị mmadụ chee na ị na-agba ara == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/20833-Thelonious_Monk icpnywyiyvxkn130rbeqd2ol513fms7 Theodore Kaczynski 0 2353 13832 13831 2023-06-10T22:05:45Z Niegodzisie 418 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Theodore Kaczynski.jpg|thumb|right| Cheedị echiche banyere ọha mmadụ na-edobe ndị mmadụ n'ọnọdụ ndị na-eme ka ha ghara inwe obi ụtọ nke ukwuu, nyezie ha ọgwụ iji wepụ obi adịghị ha ụtọ.]] '''[[w:Theodore Kaczynski|Theodore John Kaczynski]]''', Ph.D., nke a makwaara dị ka [[w:Unabomber|Unabomber]] (a mụrụ [[w:22May|22 May]] [[w:1942|1942]] – 2023) bụ onye America na-eyi ọha egwu nke nwara ịlụ ọgụ megide ihe ọ ghọtara dị ka ihe ọjọọ nke ọganihu nkà na ụzụ site na iziga bọmbụ mail na ndị dị iche iche ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri na asatọ, gbuo atọ ma merụọ 23. Ọ bụ onye FBI na-achụ nta kachasị ọnụ. == Okwu Okwuru == === Ajụjụ ọnụ === * Ma ihe mbụ kpaliri m abụghị ihe m gụrụ. Iwe were m nnọọ ịhụ ka igwe na-adọkasị osisi. ** Mkparịta ụka ya na '' Ụwa Mbụ!'' n'ụlọ mkpọrọ nchịkwa kacha elu, Florence, Colorado, USA, (June 1999) * Nsogbu kasịnụ bụ na ndị mmadụ ekweghị na mgbanwe ga-ekwe omume, ọ gaghịkwa ekwe omume kpọmkwem n’ihi na ha ekwetaghị na ọ ga-ekwe omume. ** Ajụjụ sitere na [https://web.archive.org/web/20150510025156/http://www.primitivism.com/kaczynski.htm primitivism.com] * Ọtụtụ afọ gara aga, m na-agụ akwụkwọ dị ka, ọmụmaatụ, Ernest Thompson Seton's "Lives of Game Animals" iji mụta banyere omume anụmanụ. Ma mgbe oge ụfọdụ gasịrị, mgbe m bisịrị n'ime ọhịa ruo oge ụfọdụ, amalitere m ịkpọasị ịgụ ihe ndekọ sayensị ọ bụla. N'echiche ụfọdụ, ịgụ ihe ndị ọkachamara n'ihe banyere ihe ndị dị ndụ kwuru banyere anụ ọhịa mebiri ma ọ bụ metọọ ya. Ihe malitere ịmasị m bụ ihe ọmụma m nwetara banyere anụ ọhịa site n'ahụmahụ onwe m. ** na '' ịkọwapụta ihe egwu: ndị ogbugbu America na ndị na-eyi ọha egwu ụlọ ọhụrụ'' * Ee e, ihe na-enye m nsogbu n’obi bụ na m nwere ike ime mgbanwe n’ọnọdụ a ma nwee ahụ iru ala n’ebe a ma ghara iwe ya ọzọ. Ma m na-atụ egwu na ka afọ na-aga ka m wee chefuo, enwere m ike ịmalite icheta ugwu na ọhịa na nke ahụ bụ ihe na-echegbu m n'ezie, ka m wee hapụ ihe ncheta ndị ahụ, wee kwụsị inwe mmetụta ahụ na anụ ọhịa. ọdịdị n'ozuzu. Ma, anaghị m atụ egwu na ha ga-emebi mmụọ m. ** Azịza e nyere mgbe a jụrụ ya ma ọ na-atụ egwu ịpụ n'obi ya n'ụlọ mkpọrọ. [https://web.archive.org/web/20061003044754/http://www.spiritoffreedom.org.uk/profiles/ted.html Ajuju na Ted Kaczynski] * Akwụsịla olileanya, nọgidesie ike na isi ike, adala mbà. Enwere ọtụtụ oge n'akụkọ ihe mere eme ebe ndị o doro anya na-efunahụ na mberede ghọrọ ndị mmeri na-atụghị anya ya, yabụ ịkwesighi ikwubi na olileanya niile efuola. ** [http://web.archive.org/web/20061003044754/www.spiritoffreedom.org.uk/profiles/ted.html Ajuju na Ted Kaczynski] * M ga-agwa gị na ndị na-agụ mgbakọ na mwepụ abụghị ndị ọkà mmụta sayensị, ha bụ ndị na-ese ihe. ... Ewezuga mgbakọ na mwepụ elementrị kachasị, dị ka mgbakọ na mwepụ ma ọ bụ algebra ụlọ akwụkwọ sekọndrị, akara, usoro na okwu mgbakọ na mwepụ enweghị ihe ọ pụtara ma ọlị. Nhazi niile nke mgbakọ na mwepụ dị ọcha bụ aghụghọ jọgburu onwe ya, naanị egwuregwu, egwuregwu na-enweghị isi. Ị nwere ike ịjụ, sị: "Ọ dịghị ndị na-enupụ isi na-ekpughe eziokwu?" Ee n'ezie. Ma eziokwu dị nnọọ ịtụnanya na ọ dịghị onye na-ewere ha kpọrọ ihe. Ya mere, ihe nzuzo adịghị n'ihe ize ndụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=GY6fb59XFbQ Netwọk: The Unabomber, LSD na Ịntanetị] === ''[[w: Industrial Society and It's Future | Ụlọ ọrụ mmepụta ihe na Ọdịnihu Ya]]" (1995) === [[Usòrò:Unibomber shack.JPG|thumb|right|Enweghị ihe mgbaru ọsọ na-adịgide adịgide na-ebute mmeri, enweghị ùgwù onwe onye ma ọ bụ ịda mbà n'obi.]] * ''[[w:Industrial Revolution|Ọgbaghara Ụlọ Mmepụta]] na nsonaazụ ya abụrụla ọdachi nye agbụrụ mmadụ.'' ** “Mmalite” paragraf nke 1 * Usoro mmepụta ihe na teknụzụ nwere ike ịdị ndụ ma ọ bụ ọ nwere ike daa. Ọ bụrụ na ọ dị ndụ, ọ nwere ike mechaa nweta ọkwa dị ala nke nhụjuanya anụ ahụ na nke uche, ma ọ bụ naanị mgbe ọ gafechara ogologo oge na-egbu mgbu nke mgbanwe na naanị na ọnụ ahịa nke ibelata na-adịgide adịgide ụmụ mmadụ na ọtụtụ ihe ndị ọzọ dị ndụ na-emepụta ngwaahịa na nkịtị. cogs na-elekọta mmadụ igwe. ** “Mmalite” paragraf nke 2 * Ọ bụrụ na usoro ahụ agbajikwa ihe ga-esi na ya pụta ka ga na-egbu mgbu. Ma ka usoro ahụ na-etowanye ka ọ na-esiwanye njọ, n'ihi ya, ọ bụrụ na ọ ga-akụri, ọ ga-akacha mma ka ọ daa ngwa ngwa. ** “Mmalite” paragraf nke 3 * Ọchịchọ uche abụọ nke na-adabere n'ọchịchọ aka ekpe nke oge a anyị na-akpọ mmetụta nke ịdị ala na imekọ ihe ọnụ. Mmetụta nke usụhọde bụ e ji mara nke oge a leftism dị ka a dum, mgbe oversocialization bụ e ji mara nanị nke a ụfọdụ akụkụ nke oge a leftism; mana akụkụ a nwere mmetụta dị ukwuu ** "The Psychology of Modern Leftism", paragraf 9 ==Njikọ Mpụga== [[W: Theodore Kaczynski|Theodore Kaczynski]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Theodore Kaczynski|Theodore Kaczynski]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Kaczynski, Theodore}} l14m0sm8ipyfw0txbidne5ngvgl6z6l Theresa Nyava 0 2354 8924 8923 2022-10-10T11:41:27Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki Theresa Farai Nyava (amụrụ ya na 1994) n'ezinaụlọ nwere ụmụ agbọghọ ise n'ime ime obodo Zvimba, na Zimbabwe. Nne na nna ya gbasiri mbọ ike igboro ya na ndị ezi-na-ụlọ ya ihe ndị bụ́ isi na-akpa ma ghara igbo mkpa ịdị ọcha ya. A maara Theresa maka ọrụ ya n'ịlụ ọgụ maka ikpochapụ ịda ogbenye oge na Zimbabwe site na Sanitary Aid Zimbabwe, otu na-agba mbọ maka ụmụ agbọghọ ụlọ akwụkwọ na-eyi uwe ọcha n'efu. Okwu ndi okwuru Akụkụ ọmụmụ ụmụ nwanyị bụ akụkụ ahụ zoro ezo, nke dị n'okpuru ebe ahụ. Ma nke ahụ ekwesịghị ịpụta na e kwesịrị izobe ma ọ bụ lelịa okwu ndị metụtara ha, ma ọ bụ zachaa n’okpuru uwe. Ka anyị tinye n'ihe gbasara ịhụ nsọ n'usoro ihe omume wee kparịta ya n'ihu ọha ruo nkwubi okwu ezi uche dị na ya. "Theresa Nyava: oge ​​ịda ogbenye na-akawanye njọ na Zimbabwe na-akpọ maka ime ihe ngwa ngwa", Nehanda Radio (May 2, 2019) Enwere m ịhụnanya miri emi maka obodo m enwekwuru m mmasị na ụmụ nwanyị na-ekwu ike ha site na nlekọta onwe onye. Nke a nwere ike ime naanị ma ọ bụrụ na anyị ebido wulite taa na echi juputara na ụmụ nwanyị agbasiri ike na ụmụ agbọghọ ahụike yana ụmụ nwoke na ndị nwoke nwere ikike. Ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị ekwesịghị ịkwa ụta maka okike ha. Ka anyị na-akwado ha ka ha jiri nkwanye ùgwù jikwaa oge ha. "Theresa Nyava: oge ​​ịda ogbenye na-akawanye njọ na Zimbabwe na-akpọ maka ime ihe ngwa ngwa", Nehanda Radio (May 2, 2019) {{DEFAULTSORT:Nyava, Theresa}} da5xudt2de5o9w65b0gp2gw6n2ug4uq Theresa Sparks 0 2355 18181 11935 2024-02-15T14:30:32Z Epe-Repe 671 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Theresa Sparks - SF Center Soiree 8b.jpg|thumb|Theresa Sparks (2010)]] ''[[w:Theresa Sparks|Theresa Sparks]]''' (a mụrụ [[w:|Eprel 4]], [[w:|1949]])) bụ onye isi oche nke Commissioner Rights Commission nke San Francisco ma bụrụ onye ndoro-ndoro maka San Francisco. Onye nlekọta maka Mpaghara 6 na ntuli aka nke Nọvemba 2010. Ọ bụbu onye isi ala [[w:San Francisco, California|San Francisco]] ndị uwe ojii na onye bụbu [[w:Chief Executive Officer|CEO]] nke Ezi Vibrations. Ọ bụkwa otu n'ime ndị ama ama San Francisco [[w:Transwoman | ụmụ nwanyị transgender]] ma bụrụ nnukwu Marshal na 2008 [[w:San Francisco Pride |San Francisco Pride]] Parade. == Okwu Ndi Okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> *"[Ogbe ndị nwere mmasị nwoke nwere ike] ịlụ ọgụ maka ụda ziri ezi anyị, ma ọ bụ anyị nwere ike ịga n'ihu ... na-akụrịta ibe anyị aka ma otu ụbọchị chọta onwe anyị na-enweghị ntọala ntuli aka iji kwado olu anyị nwere." ** Akwụkwọ ozi e degaara onye nta akụkọ mpaghara Bay dị ka San Francisco Chronicle zoro aka na ya (October 21, 2001). [http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=/chronicle/archive/2001/10/17/MN237054.DTL Senate redistricting kewara Castro: Gays boro Burton ebubo na ọ na-emeziwanye ụzọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka Willie Brown. ] === Obodo Transgender kwesịrị ịmaliteghachi olu ya (2005) === Akụkọ Alice (Septemba 2005). [https://web.archive.org/web/20080704062202/http://www.alicebtoklas.org/abt/newsletter0509.htm Obodo Transgender kwesịrị ịmaliteghachi olu ya] *"Ndị uwe ojii na-akpagbu anyị na ịchọgharị anyị, agọnarị anyị ọgwụ, jụ ụlọ na ọbụna igbochi anyị iji ụlọ ịsa ahụ́ ọha na eze mee ihe nanị n'ihi na anyị bụ trans. Ike agwụla anyị n'ịbụ ndị a na-eti na igbu anyị. Ya mere, anyị pụrụ ịrụ ọrụ. " *"Enweghị nlebara anya ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị na-eme ntuli aka na okwu, akụkọ ihe mere eme egosila anyị, bụ ụzọ doro anya nke ọkụ ga-esi kwụsị na arụmụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị kpamkpam." *"Anyị kwesịrị ịga n'ihu na-akụziri ndị ọchịchị a họpụtara ahọpụta na ndị na-azọ ọkwa ọchịchị maka onye anyị bụ, ihe anyị chọrọ na ihe mere ha ji kwesị ịkwado anyị." *"A haziri obodo anyị, ọ siri ike, ọ na-aña ntị na ọ dị mkpa iji hụ na ebe dị na tebụl ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ugbu a na maka ọgbọ ndị ga-eme n'ọdịnihu nke ndị isi transgender." == Njikọ mpụga == [[W:|Theresa Sparks]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Theresa Sparks]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Sparks, Theresa}} o83nxtcbfrnz74d910sh0sypqaeu0ih This Changes Everything (book) 0 2356 8930 8929 2022-10-10T11:41:28Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:This Changes Everything Cover.jpg|thumb| Akwụkwọ a na-atụpụta atụmatụ dị iche: chee nnukwu echiche, banye miri emi, ma mee ka ogwe echiche dị anya n'ahịa na-akụda [[w:fundamentalism|fundamentalism]] nke ghọrọ kacha [[w: onye iro | onye iro]] maka ahụike ụwa.]] [[W:Nke a na-agbanwe ihe niile (akwụkwọ)| '''''Nke a na-agbanwe ihe niile: Capitalism vs. Climate '' '' '']] bụ akwụkwọ (2014) nke [[w:Naomi Klein|Naomi Klein]] na-akọwa ihe kpatara ya. [[W: Nsogbu ihu igwe | nsogbu ihu igwe]] enweghị ike ikwu okwu n'oge a [[w:neoliberal|neoliberal]] [[W:market fundamentalism|market fundamentalism]], nke na-akwalite oriri nke ukwuu ma buteere mega-mergers na ahia. nkwekọrịta na-emegide ahụike nke gburugburu ebe obibi. ==Okwu okwuru== [[Usòrò:Degrowth Conference 2014 Photo by Eva Mahnke CC-BY-SA 22 Naomi Klein.jpg|thumb|Ike ụlọ ọrụ na-enweghị mgbochi [na-etinye] nnukwu ihe iyi egwu nye ebe obibi nke mbara ala]] === Okwu mmalite: Otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ, ihe niile na-agbanwe === [[Usòrò:Nation 150th in Seattle - Naomi Klein 05 (21601757074).jpg|thumb|Akụkụ ndị a chọrọ iji mee ngwa ngwa pụọ ​​na mmanụ ọkụ ma kwado maka ihu igwe dị arọ nke na-abịa nwere ike wepụ nnukwu mmadụ pụọ na ịda ogbenye, na-enye ọrụ ugbu a. enweghị oke, site na mmiri dị ọcha ruo ọkụ eletrik. ]] * Mgbanwe ihu igwe bụ nsogbu na-ebute ọdachi. Ihe niile ga-agbanwe, ma ọ bụ site n'ike okike ma ọ bụ site na nhọrọ anyị. Anyị chọrọ [[w:Global Marshall Plan|Marshall Plan for the Earth]], ngagharị ngagharị. * Akụrụngwa achọrọ iji pụọ ngwa ngwa pụọ ​​na mmanụ ọkụ ma jikere maka ihu igwe dị arọ na-abịa nwere ike ịdọpụ oke mmadụ na ịda ogbenye, na-enye ọrụ enweghị ụkọ ugbu a, site na mmiri dị ọcha ruo ọkụ eletrik. p. 7 * E nwere ọtụtụ ihe ịrịba ama na mgbanwe ihu igwe agaghị ewepu [[w:Naomi_Klein#The_Shock_Doctrine%3A_The_Rise_of_Disaster_Capitalism_%282007%29|Mkpa Ụgha]]—na, kama ịkpachapụ anya ngwọta nke nwere ezigbo ohere nke igbochi ọdachi na ọdachi. na-echebe anyị pụọ na ọdachi ndị a na-apụghị izere ezere, a ga-ejidekwa nsogbu ahụ ọzọ iji nyefee ihe onwunwe ọzọ n'aka pasent 1. *… mmegharị mmegide… ga-achọ ọhụụ zuru oke maka ihe kwesịrị ịpụta n'ọnọdụ sistemụ ọdịda anyị, yana atụmatụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri ike maka otu a ga-esi nweta ebumnuche ndị ahụ. *… anyị emebeghị ihe ndị dị mkpa iji wedata ikuku ikuku n'ihi na ihe ndị ahụ na-emegide ọchịchị ike ọchịchị, echiche nke na-achị… p.18 * Mara echiche dị oke egwu ... na-egbochi omume ezi uche dị na ya ... iji gosi otú ike ụlọ ọrụ na-enweghị nkwụsị [na-esi] nnukwu ihe iyi egwu na ebe obibi nke mbara ala. p.20 *… Usoro akụ na ụba anyị na usoro mbara ala anyị na-alụ ọgụ ugbu a. Ma ọ bụ, n'ụzọ ziri ezi, akụ na ụba anyị na-alụ ọgụ na ọtụtụ ụdị ndụ dị n'ụwa, gụnyere ndụ mmadụ. Ihe ihu igwe kwesịrị iji zere ndakpọ bụ mkpirisi n'iji ihe ndị mmadụ na-eme ihe; Ihe nlereanya akụ na ụba anyị chọrọ iji zere ọdịda bụ mgbasawanye na-enweghị njedebe. Naanị otu n'ime usoro iwu ndị a nwere ike ịgbanwe, ọ bụghịkwa iwu nke okike. p. 21 *…ọbụna dị ike karịa ikeketa ego… bụ echiche nke centrism — nke ezi uche, ịdị mkpa, kewaa ọdịiche, na n'ozuzu enweghị oke mmasị maka ihe ọ bụla. Nke a bụ àgwà echiche nke na-achị oge anyị n'ezie… p. 22 *[A chọrọ mgbanwe na] "ike-kpọmkwem ... mgbanwe nke onye na-eji ya, ngbanwe site na ụlọ ọrụ na n'ebe ndị obodo nọ, nke na-adabere na ma ọtụtụ ndị mmadụ na-enweta nkwekọrịta rere ure n'okpuru ugbu a anyị. Sistemu nwere ike wulite ike ọha siri ike ma dị iche iche iji gbanwee nguzozi nke ike. p. 25 * Ọ dịghị mgbe m kwuru na anyị kwesịrị "ịgbu," "tụfuo" ma ọ bụ "ịkwatu" ikekete ego iji lụso mgbanwe ihu igwe ọgụ. Na n'ezie, ekwughị m na anyị kwesịrị ibu ụzọ mee ya. N'ezie, m na-ekwu ihe dị iche, n'isi mmalite n'akwụkwọ ahụ, kpọmkwem n'ihi na ọ ga-adị ize ndụ ikwu ụdị purist dị otú ahụ. ('Mba, Anyị achọghị ịkwanye / gbuo / gbuo ndị isi ike tupu anyị enwee ike ịlụso mgbanwe ihu igwe ọgụ. 25 * Ụfọdụ na-ekwu na ọ dịghị oge maka mgbanwe a; nsogbu ahụ dị oke egwu ma elekere na-akụ. Ekwenyere m na ọ ga-abụ n'amaghị ama ikwu na naanị ihe ngwọta maka nsogbu a bụ ime mgbanwe akụ na ụba anyị ma gbanwee echiche ụwa anyị site na ala elu-na ihe ọ bụla dị mkpụmkpụ nke ahụ abaghị uru ime. * Enwere ụdị usoro niile ga-ebelata oke ikuku nke enwere ike na ekwesịrị ime ugbu a. Mana anyị anaghị eme usoro ndị ahụ, ànyị? Ihe kpatara ya bụ na site n'ịghara ịlụ ọgụ ndị a buru ibu nke na-eguzo na-agbanwe ntụgharị echiche anyị ma gbanwee nguzozi nke onye na-ejide ike na obodo anyị, e ji nwayọọ nwayọọ mepụta ọnọdụ ebe ọ bụla nzaghachi muscular ọ bụla na mgbanwe ihu igwe yiri ka ọ gaghị ekwe omume na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, karịsịa n'oge. oge nsogbu akụ na ụba (nke na-adịbeghị anya yiri ka ọ bụ mgbe niile). p. 25 ===Ikike ziri ezi: Ike mgbanwe nke mgbanwe ihu igwe === [[Usòrò:Climate March 1665 (34368547795).jpg|thumb| Ndị nchọpụta Yale... [chọpụtara na ndị mmadụ nwere] echiche ụwa siri ike 'hierarchical' na 'individualistic' (nke a na-emegide enyemaka gọọmentị maka ndị ogbenye na ndị pere mpe, nkwado siri ike. maka ụlọ ọrụ ... na-ajụ kpamkpam [[w: nkwenye sayensị na mgbanwe ihu igwe | nkwenye sayensị ... Ha na-echebe ọdịmma ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụnụba siri ike ...]]]] * Ndị nyocha Yale [nke [[w:Cultural_cognition_project_at_Yale_Law_School|Yale's Cultural Cognition Project]] na-akọwa na ndị mmadụ nwere echiche ụwa siri ike 'egalitarian' na 'communitarian' (nke e gosipụtara site n'ọchịchọ maka mkpokọta mkpokọta na ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ, nchegbu banyere ahaghị nhata, na enyo enyo). of corporate power) nabata nke ukwuu [[w:Scientific Consensus on Climate Change|the science consensus on weather change.]]<BR>...Ndị nwere ike 'hierarchical' na 'individualistic' worldviews (akara na mmegide na enyemaka gọọmentị maka ndị ogbenye na ndị pere mpe, nkwado siri ike maka ụlọ ọrụ, yana nkwenye na anyị niile na-enweta ihe kwesịrị ekwesị anyị) na-ajụ nkwenye sayensị.… ha na-echebe ọdịmma ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụ na ụba siri ike… *… njikọ siri ike dị n'etiti 'nhụta ụwa' na nnabata nke sayensị ihu igwe [bụ nke a na-ekwu] na 'nghọta ọdịbendị,' usoro nke anyị niile…… Ọ bụrụ na ozi ọhụrụ yiri ka ọ na-akwado ọhụụ ahụ, anyị na-anabata ya ma jikọta ya ngwa ngwa. Ọ bụrụ na ọ na-etinye ihe iyi egwu na usoro nkwenye anyị, ụbụrụ anyị na-arụ ọrụ ozugbo na-emepụta ọgwụ mgbochi ọgụgụ isi nke e mere iji gbochie mbuso agha ahụ na-adịghị mma. *… N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọ na-adị mfe mgbe niile ịgọnarị eziokwu karịa ikwe ka emebi echiche ụwa anyị… * Ụdị echiche nchekwa a na-enyere aka ịkọwa ịrị elu nke mmetụta mmetụta nke gbara okwu ihu igwe gburugburu taa. p. 36-37 * O doro anya na ọ ga-adị mkpa ịnyefe akụrụngwa na teknụzụ iji nyere aka ịlụso ịda ogbenye ọgụ site na iji ngwa carbon dị ala. … Atụmatụ Marshall maka Ụwa. … [otu] ụdị nkesa akụ na ụba… P.40 *… ezigbo ihe kpatara na anyị anaghị ebili n'oge ihu igwe bụ n'ihi na omume achọrọ ozugbo na-agbagha usoro akụ na ụba anyị na-achị isi (ikekekeke na-emebi emebi jikọtara ya na austerity ọha), akụkọ ndị a na-ahụ omenala ọdịda anyanwụ (na anyị kwụpụrụ iche na okike na nwere ike karịa oke ya), yana ọtụtụ ọrụ na-etolite njirimara anyị ma kọwaa obodo anyị (ịzụ ahịa, ibi ndụ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ, ịzụ ahịa ụfọdụ ndị ọzọ). Ha na-akọwakwa mbibi maka ụlọ ọrụ kacha baa ọgaranya na nke kachasị ike n'ụwa amatatụrụla-[[w: ụlọ ọrụ mmanụ na gas | ụlọ ọrụ mmanụ na gas]]... ===Ego Na-ekpo ọkụ: Olee otú Ahịa efu [[w:Fundamentalism|Fundamentalism]] si nyere aka na-ekpo ọkụ n'ụwa === * Mgbanwe ihu igwe chọrọ ka anyị na-eri obere ihe, mana ịbụ ndị na-eri ihe bụ ihe anyị maara. Mgbanwe ihu igwe abụghị nsogbu nke a pụrụ idozi nanị site n'ịgbanwe ihe anyị na-azụrụ—ngwakọ kama ịbụ SUV, ụfọdụ ihe na-eme ka carbon na-agbapụ mgbe anyị banyere n'ụgbọelu. N'isi ya, ọ bụ nsogbu nke ndị bara ọgaranya na-eribiga ihe ókè, nke pụtara na ndị na-eri ihe n'ụwa ga-eri obere ihe. * … Nsogbu bụ oke ọrụ nke oriri na-arụ n'oge anyị. * M na-agwa ndị mmadụ mgbe niile na ihe kacha mkpa ha nwere ike ime bụ isonyere otu ndị ọzọ na-eme ihe. Na omume ahụ dabere na ebe ha nwere ike inwe mmetụta kachasị. Ọ bụrụ na ha bụ ụmụ akwụkwọ mahadum, nke ahụ nwere ike ịpụta mgbapụ. Ọ bụrụ na ha bi ebe dị n'okporo ụzọ nke pipeline, ọ nwere ike ịpụta ịkwụsị pipeline ahụ. Ọ bụrụ na ha bụ ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba, ọ nwere ike ịpụta iso ndị ọrụ ibe na-arụkọ ọrụ na usoro iwu nke mmegharị nwere ike imeri. * Ihe dị mkpa bụ ịpụ n'uche na enwere ike imeri mgbanwe ihu igwe site n'omume [sic]. Omume ndị ahụ dị mkpa mgbe ha gbanwere mgbanwe, mana ha anaghị edochi maka ịhazi. * N'ezie, iwu atọ dị n'usoro iwu nke afọ neoliberal-iwepu nke ọha na eze, nkwụsị nke ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ, na mbelata ego na ụtụ isi ụlọ ọrụ, nke a na-akwụ maka mbelata ego ọha na eze - nke ọ bụla adabaghị na ọtụtụ omume anyị ga-emerịrị. were were weta umu anwuru anyi n'ọkwa nchekwa. *… Mba ndị bara ọgaranya kwesịrị ịmalite ibelata ihe dị ka pasenti 8 ruo 10 n’afọ—ma ha kwesịrị ibido ugbu a. p. 87 * Eziokwu bụ, ọ bụrụ na anyị chọrọ ibi ndụ n'ime oke gburugburu ebe obibi, anyị ga-achọ ịlaghachi n'ụdị ndụ anyị nwere na 1970s, tupu ọkwa oriri na-agba ara na 1980s. p. 91 *… ka anyị na-emezigharị akụ na ụba anyị ka ọ nọrọ n'ime mmefu ego carbon anyị zuru ụwa ọnụ, anyị kwesịrị ịhụ obere oriri (ma e wezụga n'etiti ndị ogbenye), obere azụmaahịa (ka anyị na-ebugharị akụ na ụba anyị), yana obere itinye ego na nzuzo n'imepụta oke oriri. Mbelata ndị a ga-emerịrị site na ụba ego gọọmentị na-emefu ==Njikọ Mpụga== [[W:This Changes Everything|This Changes Everything]] na Wikipedia Bekee. [[Q:This Changes Everything|This Changes Everything]] na wikiquote. le93762due22x4wq8yzbsw2weiz4vnq Thobo Khathola 0 2357 8932 8931 2022-10-10T11:41:28Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Thobo Khathola]] '''Thobo Khathola''' Thobo Khathola, 28, Botswana ... Tony Mautsu mụrụ na 30 kilomita site n'isi obodo Botswana, Gaborone. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Maka odinihu, #Africa's #Youth kwesịrị ịmepụta #ọrụ nke ha, bụrụ ndị #ndị ọrụ & #ndị ọchụnta ego. Ọ bụrụ na ndị ntorobịa na-ahụ maka ịmepụta azụmahịa, isonye na # PublicSector, isonye na ọrụ ọha na-enweghị atụ, anyị ga-enwe #prosperousAfrica site na 2030. *Ịmepụta ika site na ọkọ chọrọ atụmatụ, atụmatụ, mmejuputa iwu na nkwụsi ike, *Ụfọdụ na-eme ihe ha hụrụ n'anya, Anyị hụrụ ihe anyị na-eme n'anya. <ref>https://mobile.twitter.com/thobo_khathola</ref> ===Ebenside=== 1unxsnrmyob0fk4o1x3x5hpj1etrvhu Thokozani Khuphe 0 2358 11936 8935 2022-10-10T19:22:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q9358456]] wikitext text/x-wiki [[Thokozani Khuphe]] [[Usòrò:Thokozani Khuphe.jpg|thumb|Thokozani Khuphe]] '''[[w:Thokozani Khuphe|Thokozani Khuphe]]''' (amụrụ 18 Nọvemba 1963) bụ [[w:Zimbabwe|onye Zimbabwe]], onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye otu azụmaahịa na onye isi ala nke ngalaba MDC-T si [[w:Movement for Democratic Change – Tsvangirai|Movement for Democratic Change]] (MDC) wéé kewapu. Ọ bụ osote onye isi ala 2009-13. == Okwu okwu == * Anyị chọrọ mgbanwe ngbanwe site na akụ na ụba nke nwoke na-achị gaa na ụzọ mbata gụnyere yana mgbanwe nke enwere ike itinye n'akwụkwọ iwu nke ndị mmadụ na-achị. **[http://www.peacewomen.org/content/zimbabwe-recognise-womens-role-khupe Zimbabwe: Ghọta ọrụ ụmụ nwanyị - Khupe] * Ọ bụ ihe na-echegbu onwe ya na afọ 17 ka nkwupụta Beijing gasịrị, ụmụ nwanyị enwebeghị ihe nnọchiteanya 50-50 na ndị ogbo ha nwoke. **[https://bulawayo24.com/index-id-news-sc-local-byo-13737.html Khupe na-ama nwa agbọghọ aka ime nke ọma n'ụlọ akwụkwọ] *...ọ dị mkpa na ndị inyom na ụmụ agbọghọ nwere nkwarụ na-ebute ụzọ na ige ntị **[https://allafrica.com/stories/202109220432.html Zimbabwe: ' ịkpa oke nke ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ nwere nkwarụ ga-akwụsịrịrị] *Oganihu anyị dị ka Gọọmenti kwesịrị ka a tụle ya bụ ka anyị siri nwee ihe ịga nke ọma n'inyere ụmụ nwanyị na ụmụaka aka, ọkachasị ụmụ nwanyị na ụmụaka ndị dara ogbenye na ndị na-adịghị ike imezu ikike ha. **[https://reliefweb.int/report/zimbabwe/situational-analysis-status-womens-and-childrens-rights-zimbabwe-2005-2010-call A Situational Analysis on the Status of Women's and Children's Rights na Zimbabwe, 2005 - 2010: Oku maka ibelata ọgbaghara na imelite nha nha nha. * Oge eruola ka anyị si na nkuku pụọ wee bata n'etiti ebe a na-eme atụmatụ egwuregwu na ebe ihe niile na-eme. * Ka anyi jide aka anyi umunwanyi maka otu nwanyi enweghị ike ibughari ugwu mana otutu umunwanyi nwere ike ibughari ugwu. Oge agaala mgbe ụmụ nwanyị na-aga n'azụ ụmụ nwoke. Ha kwesịrị ịmalite ije n'ihu. * Dị ka ụmụ nwanyị anyị bụ ndị ọrụ, ndị nhazi, ndị njikwa, ndị ndụmọdụ na ndị ihe ọzọ. Otu nwanyị nwere ike ime mgbanwe mana ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere ike ịgbanwe ụwa. * Ụmụ nwanyị bụ ndị na-ahazi n'ebe ọrụ ha ma mara mma n'ịhazi ntuli aka na ịchịkọta ndị mmadụ ka ha gaa ịtụ vootu. Ha bụ ọtụtụ ndị ịtụ vootu, nke pụtara na ọ bụ ha na-ahọpụta ndị mmadụ n'ọkwa ọchịchị. * Mba na-enweghị ụmụ nwanyị a bụghị mba ọ bụla. Ụwa na-enweghị ụmụ nwanyị á bụghị ụwa ma ọlị == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Thokozani, Khuphe}} 3wpl0z2fquwlxb6cfcaec7azbk1acng Thom Hartmann 0 2359 11937 8938 2022-10-10T19:22:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q338363]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Thom Hartmann by Ian Sbalcio.jpg|thumb|Mgbe na-amalite na gị, ochichi onye kwuo uche na-amalite na gị, pụta ebe ahụ, gbasie ike! Tinye, ị bụ ya]] '''[[w:Thom Hartmann| Thom Hartmann]]''' (a mụrụ May 7, 1951) bụ onye ụlọ mgbasa ozi redio America, onye dere akwụkwọ karịrị iri na abụọ, onye bụbu onye na-ahụ maka mmụọ mmụọ, na onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-aga n'ihu. Hartmann akwadola ihe ngosi redio nke mba niile, Mmemme Thom Hartmann, kemgbe 2003. * Mgbe [[w:Robert F. Kennedy | Bobby Kennedy]] sochiri [[w: mpụ ahaziri ahazi|mpụ ahaziri ahazi]] na mbido 1960s, otu n’ime ihe ọ mụtara bụ na [[W: Mafia | Mafia]] nwere usoro mmemme ọhụrụ. Ndị otu gara n'ihu kwupụta iguzosi ike n'ihe ha ma kwe nkwa na ha agaghị ahapụ ndị na-enyere ha aka ọhụrụ. Ozugbo ha batara, a ga-eji ego na nchebe kpuchie ha, ma ha enweghị ike ịpụ ma ọbụna nwee nsogbu siri ike ma ọ bụrụ na ha raara ndị òtù ahụ. Nke na-ewetara anyị akụkọ [[w: Krysten Sinema|Kyrsten Sinema]]. Ka ọchịchị onye kwuo uche ya na-arụ ọrụ n'ezie, nkezi ụmụ amaala nwere mmasị ime obodo ha ka mma ga-enwerịrị ike ịzọ ọkwa ọchịchị na-achọghị ndị bara ọgaranya ma ọ bụ ndị nwere ikike; Nke a bụ echiche nke malitere n'azụ Aristotle na isiokwu a. Na Sinema... O doro anya na... o kpebiri na ọ bụrụ na ị ga-enwe ike imeri ha naanị, ị ga-amara gị mma isonyere ha. Sinema sonyeere ndị Democrats ndị ọzọ na-agbaso ụzọ Citizens United na ọkụ neon na-egbuke egbuke nke nnukwu ego, na-esonye na nke a na-akpọ "Ndị na-edozi nsogbu" nke ji ịdị adị ya na akụkụ nke otu Wall Street na-enweta ego n'ihu "Enweghị Labels. ” Netwọk ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ndị billionaires rightwing na US Chamber of Commerce na-akwado ya ... Ọ gosipụtara onwe ya dị ka "nwanyị emebere," dị ka mafiosi ochie nke RFK dere na 1960, dị njikere ime ihe ọ bụla. ọ na-ewe, mebie ụkpụrụ ọ bụla ọ kwadoro ... **[https://www.counterpunch.org/2021/10/14/krysten-sinema-is-the-epitome-of-political-corruption/ Krysten Sinema bụ Epitome nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị nrụrụ aka, Thom Hartmann,]" CounterPunch '', Ọktoba 14, 2021 * Ma nke a bụ ezigbo nsogbu maka America n'ihi na ọ bụrụ na Onye isi ala Biden nwere nkụda mmụọ na mbọ ọ na-agba mbọ ịfefe iwu wughachi ka mma (nke ndị America na-akwado nke ukwuu n'ofe ndọrọ ndọrọ ọchịchị) - niile n'ihi na ndị otu azụmaahịa, nnukwu ụlọ ọrụ na ndị ijeri ijeri na-ekwusi ike. inwe n'elu ndị omebe iwu abụọ "mere" ha - enwere ezigbo ohere na nhụsianya nke taa na ime ihe ike ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ihe nlele nke afọ iri ndị ọzọ. Mana nke a abụghị akụkọ gbasara Sinema dịka ọ bụ maka nnukwu nsogbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị taa nke ọ ghọrọla, yana Joe Manchin, nwa akwụkwọ mmado. Na-arịwanye elu, n'ihi nraranye nke Ụlọikpe Kasị Elu nke ụkpụrụ ndị America, ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume na ndị mmadụ dị ka Sinema na-eto eto na-ebili site na onye na-elekọta mmadụ na United States Senate na-enweghị nnukwu ego n'azụ ha .... Ọ bụ ezie na nrụrụ ọtọ nke Sinema na Joe Manchin bụ. ihe na-akpasu ndị Democrats n'ofe America, ihe ka mkpa bụ na ọ na-ekpughe otú oke ire ere nke ego na ndọrọ ndọrọ ọchịchị America si aga, ekele kpamkpam n'Ụlọikpe Kasị Elu rụrụ arụ. Na ikpe ziri ezi Stevens 'na-agbagha na Citizens United, o mere ka ọ pụta ìhè na ụlọ ọrụ na ụdị ọgbara ọhụrụ ha adịghịdị adị mgbe e dere Iwu ... **[https://www.counterpunch.org/2021/10/14/krysten-sinema-is-the-epitome-of-political-corruption/ Krysten Sinema bụ Epitome nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị nrụrụ aka, Thom Hartmann,]" CounterPunch '', Ọktoba 14, 2021 * GOP & Trump na-eji egwu na okwu nkwuwa n'ihi na ha enweghị ihe ọzọ ha ga-agba ọsọ - ọbụlagodi ndị Republican maara na mbelata ụtụ isi bụ ojoro na chọrọ Medicare-For-All **[https://twitter.com/Thom_Hartmann/status/1057994719026851840 Twitter biputere] (1 Nọvemba 2018) *Ahaghị nhatanha na-ebute nsogbu mmekọrịta ọha na eze dị ka mpụ, enweghị ebe obibi, ọgwụ riri ahụ, ndị ntorobịa na afọ ime achọghị. Naanị ndị ọ dị mma bụ ndị Billionaires na ndị bara ọgaranya. * Ka ebe dị anya n'etiti ndị ọgaranya na ndị dara ogbenye, ka ọha mmadụ na-enweghị nhata ... ka ọnụ ọgụgụ gị na-arịwanye elu nke ọrịa dị iche iche, ịṅụ ọgwụ ọjọọ, ịṅụbiga mmanya ókè, ime afọ iri na ụma, ọrịa ndị a na-ebute site ná mmekọahụ. , nke ịtụrụ ime na-achọghị, na ime ime yana ... nke mpụ nke igbu ọchụ na igbu onwe onye ... ọnụ ọgụgụ dị elu nke ọrịa uche, ịda mbà n'obi, ọnụ ọgụgụ dị ala nke mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ọnụ ọgụgụ dị ala nke ndị obodo, gụnyere ịtụ vootu. * Nsogbu ndị a na-elekọta mmadụ na-esi na obere ìgwè mmadụ pụta ... n'ụzọ nkịtị naanị puku mmadụ ole na ole na United States ma ọ bụ puku ezinụlọ ole na ole na US nwere ihe dị ka pasent 70 -80 nke akụ na ụba nke mba ahụ. Ụmụ okorobịa atọ nwere 50% nke akụ na ụba nke mba ahụ dum ... Akụ na ụba na akụ na ụba US dị njọ karịa ka ọ dịbu, ọbụna njọ karịa ka ọ dị na 1929 nke wetara nnukwu ihe mberede ahụ ... echere m na ọ bụ ọrịa uche. .. ụmụ okorobịa ndị a nwere ọgba aghara aghara aghara, ha bụ ndị na-akpakọba ihe. **[https://www.youtube.com/watch?time_continue=4&v=tsQZHh20uBM Thom Hart ==Njikọ Mpụga== [[W:Thom Hartmann|Tom Hartmann]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Tom Hartmann|Tom Hartmann]] na wikiquote {{DEFAULTSORT: Hartmann, Thom}} oeav3epymrbnn99zhlro7qsprkm06sd Thomas Berry 0 2360 11938 8941 2022-10-10T19:22:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q349709]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Thomas Berry.jpg|thumb|[[w: Thomas Berry|Thomas Berry]]]] '''[[w: Thomas Berry|Thomas Berry]]''' ([[w: November 9|Nọvemba 9]], [[w:1914|1914]] – [[w: June 1|June 1]], [[w:2009|2009]]) bụ onye ụkọchukwu [[w: Katọlik|Katọlik]] usoro [[w:Passionist|Passionist]], onye ọkọ akụkọ ihe mere eme omenala na onye na-ahụ maka ụwa (ọ bụ ezie na [[w:cosmology|cosmologist]] na ọkà mmụta ala - ma ọ bụ "ọkà mmụta ụwa" - bụ ndị nkọwa ya masịrị). N'etiti ndị na-akwado "ecospirituality" na "Akụkọ Ọhụrụ," ọ bụ onye a ma ama maka ịkwado echiche ahụ na nghọta miri emi nke akụkọ ihe mere eme na ịrụ ọrụ nke eluigwe na ala na-agbanwe bụ mkpali na nduzi dị mkpa maka ịrụ ọrụ nke ọma dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu na dị ka ụdị. . A na-ewere ya dị ka onye ndu na omenala [[w:Teilhard de Chardin|Teilhard de Chardin]]. == Okwu Okwuru == * [[W:onye anaghị eri anụ|Onye anaghị eri anụ]] bụ ụzọ ndụ nke anyị niile kwesịrị ịkwaga maka nlanarị akụ na ụba, ọdịmma anụ ahụ na iguzosi ike n'ezi ihe nke mmụọ. ** Kwuru na ''[https://books.google.it/books?id=EL8nAAAAYAAJ Food for the Spirit]'' nke [[w:Steven J. Rosen|Steven Rosen]] (New York: Bala Books, 1987) , na ngalaba “Ndị nkatọ otuto”. === ''Echiche mgbede'' === : <small>''[https://books.google.it/books?id=vtDpBAAAQBAJ&pg=PT0 Echiche mgbede: Na-atụgharị n'Ụwa dị ka Obodo Dị Nsọ]'', nke Mary Evelyn Tucker deziri (San Francisco: Sierra Club, 2006)</ obere> * Anyị… na-achọ ka ịkọwapụta ọnọdụ maka ịbanye n'ọdịnihu nke ga-eduga na mmezu ka ukwuu nke ụwa dum, yana onwe anyị, yiri ka a kara aka. Ọnọdụ mbụ maka imezu ebumnuche a bụ ịghọta na eluigwe na ụwa bụ njikọ nke isiokwu, ọ bụghị nchịkọta ihe. ** Isi nke 1, p. 17 * Ọbụlagodi na ihe niile anyị rụzuru na nkà na ụzụ na ọkaibe obodo, anyị na-ewere onwe anyị ka a gọziri agọzi, gwọọ anyị n'ụzọ ụfọdụ, gbaghaara, na nwa oge ibuga n'ime ụwa ọzọ, mgbe anyị hụrụ ntakịrị ntakịrị ihe [[w:Anụmanụ | anụmanụ]] na ụwa. ọhịa: mgbada dị n'akụkụ ụfọdụ ọhịa, nkịta ọhịa na-agafe n'ọhịa, nru ububa na-agba ọsọ na-agba egwu na ndịda gaa n'ógbè oyi ya, egbe na-efegharị na mbara igwe dị anya, nnụnụ hummingbird na-abata n'ubi anyị, ijiji ọkụ na-egosi ibe ya na mgbede. Yabụ na anyị nwere ike ịkọwa ugboro puku ugboro mgbe anyị na-ahụ nzukọ anyị na ụmụ anụmanụ n'ọnọdụ enweghị njide na enweghị ebe obibi. Ihe omume ndị dị otú a na-echetara anyị na eluigwe na ụwa nwere ihe ndị a ga-eji na-akpakọrịta, ọ bụghị ihe a ga-erigbu. ** Isi nke 3, p. 37-38 * Mmekọrịta anyị na ụmụ anụmanụ na-apụta ìhè karịsịa n’ọtụtụ uru dị ịtụnanya ha na-enye anyị ná nduzi, nchebe, na mkpakọrịta ha. E wezụga ụdị enyemaka ndị a, ha na-enye ụwa ihe ịtụnanya na ihe ọ pụtara nye uche - ịma mma maka echiche. Ọbụna karịa ihe ndị a niile, ha na-enye mmekọrịta chiri anya nke mmetụta uche nke pụrụ iche, nke nwere ike ịbịakwute anyị site n'ebe ọ bụla ọzọ. Ụmụ anụmanụ nwere ike imere anyị, ma anụ ahụ ma n'ụzọ ime mmụọ, ihe anyị na-apụghị imere onwe anyị ma ọ bụ maka ibe anyị. Onyinye ndị a dị oke ọnụ ahịa ka ha na-enye site na ọnụnọ ha na nnabata ha na mkpa nke ime anyị. ** Isi nke 3, p. 39 * Ihe mejupụtara eluigwe na ala bụ ihe ndị a ga-eji na-ekwurịta okwu, ọ bụghị isi ihe ndị a ga-eji mee ihe. Dị ka isiokwu, akụkụ ọ bụla nke eluigwe na ala nwere ike inwe ikike. ** Ihe odide ntụkwasị 2, p. 149 == Njikọ mpụga == [[W: Thomas Berry|Thomas Berry]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Thomas Berry|Thomas Berry]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Berry, Thomas}} 4drug2r72k7xlq0bpskyk647ka609qp Thomas Day (writer) 0 2361 11939 8957 2022-10-10T19:22:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q722973]] wikitext text/x-wiki [[Thomas Day (writer)]] [[Usòrò:Thomas Day by Joseph Wright.jpg|thumb|right|200px|Echéghị̀dị m na m nwere ikike iji onye ọzọ chụọ àkà maka ọdịmma na obiụtọ nke m; mana ihe ọbụla putárá, ị ga-anọ n'ezi ọnọdụ obiụtọ dị mma ebighị ebi karịa mgbe mbụ.]] '''[[w:Thomas Day (writer)|Thomas Day]]''' (22 June 1748 – 28 Septemba 1789) bụ onye mba [[w:Britain|British]] na-ede akwụkwọ ma bụrụkwa onye mkpochabụ ihe. A ma ya nke ọma maka akwụkwọ ọ dere a kpọrọ ''[[w:The History of Sandford and Merton|The History of Sandford and Merton]]'' bụ nke tinyere ọnụ nke ọma n'usoro agụmakwụkwọ [[w:Jean-Jacques Rousseau|Rousseauvian]]. == Ihe Ndị OKwuru == * Echéghị̀dị m na m nwere ikike iji onye ọzọ chụọ àkà maka ọdịmma na obiụtọ nke m; mana ihe ọbụla putárá, ị ga-anọ n'ezi ọnọdụ obiụtọ dị mma ebighị ebi karịa mgbe mbụ. ** N'ozi o zigara [[w:Sabrina Sidney|Sabrina Sidney]], onye ụbọchị chọrọ ịgbàzì ka ọ bụrụ "ezigbo nwunye", ná-àkọ́wa omume ọ na-emeso ya; dịka e siri kwuo na [https://books.google.co.uk/books?id=7gmtE5LnbywC&redir_esc=y ''Etu E Si Emepụta Nwaanyị Zuru Òkè: Akụkọ Mere Eme banyere Nwoke Achọghị Nsogbu, Mmadụ Abụọ Enweghị Nne na Nna, na Nzọpụụkwụ Banyere Ikepụta Nwaanyị Bụ Ọkachamma''] (2013), Weidenfeld & Nicolson, p. 115 * Ọ bụrụ na e nwere ihe ọbụla na-eme mmadụ àkàjè n'ụwa, ọ bụ ndị hụrụ Amerika n'anya iji otu aka binye aka na nkwekọrịta maka mmadụ ịkwụrụ onwe ya, na jririkwa aka nke ọzọ na-ebugharị ụtarị n'ihu ndị óhù ha égwù n'ahụ. ** Nke e dere na nzaghàchi nyégárá mbipụ̀ta Nkwuwa Nnwereonwe nke Mba Amerika [[w:(United States Declaration of Independence)]] n'ahọ 1776, na-agba mgba megide ihu abụọ nke ndị Amerika [[w:Patriot (American Revolution|American Patriots]] bụ ndị nwegasịrị ndị óhù ma na-ekwu maka nnwereonwe, dịka e siri kwuo n'ebe a [https://archive.org/details/fragmentoforigin00dayt ''Fragment of an original letter on the slavery of the negroes : written in the year 1776''] (1836), Garrison and Knapp, p. 10 == Njikọ Mpụ̀ga == Edemede [[w:Thomas Day|Thomas Day]] na Wikipedia Bekee ==Edensibia== **[https://books.google.co.uk/books?id=7gmtE5LnbywC&redir_esc=y ''How to Create the Perfect Wife: The True Story of One Gentleman, Two Orphans and an Experiment to Create the Ideal Woman''] (2013), Weidenfeld & Nicolson, p. 115 ** [https://archive.org/details/fragmentoforigin00dayt ''Fragment of an original letter on the slavery of the negroes : written in the year 1776''] (1836), Garrison and Knapp, p. 10 {{DEFAULTSORT: Day, Thomas}} 8meqz6il5tfnp6gjo4ivx9vfgsmuc6i Thomas Hughes 0 2362 11940 8961 2022-10-10T19:22:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q332580]] wikitext text/x-wiki [[Thomas Hughes]] Thomas Hughes (October 20, 1822 - Maachị 22, 1896) bụ onye edemede Bekee, onye na-agụ akụkọ ndụ na onye na-eme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze, nke a kacha mara amara dị ka onye dere Tom Brown's School Days yana onye okike nke Flashman. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ha na-ekwu, eligwe na-echebe ụmụaka, ndị na-akwọ ụgbọ mmiri, na ndị ikom arụma; na azịza ọ bụla nye Eluigwe na usoro agụmakwụkwọ na-echebe ndị ọhụrụ. *Ngọzi na-adịrị ndị nwere onyinye ime enyi, n’ihi na ọ bụ otu n’ime onyinye kacha mma Chineke nyere. Ọ na-agụnye ọtụtụ ihe, ma, nke ka nke, ike nke ịpụ n'onwe ya na inwe ekele maka ihe ọ bụla dị mma na ịhụnanya n'ime onye ọzọ. ==Edensibia== Edemede [[W: Thomas Hughes|Thomas Hughes]] na Wikiquote bekee gthh2huygnvl38hw88vaa018jrz7689 Thula Sindi 0 2363 8964 8963 2022-10-10T11:41:29Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Thula Sindi]] '''Thula Sindi''' A mụrụ Hayat Sindi na Mecca, Saudi Arabia. ... na Septemba 21-24, 2014, e nyere Dr. Sindi onyinye 'Leadership a ===Ihe Ndị O kwuru=== *2022 ... Abdul Kalam Quotes ... Oghere obodo na mmepe nke ngwa agha agha, ... <ref>https://www.google.com/search?q=Ihula+Sindi+quote&oq=Ihul&aqs=chrome.2.69i59j69i57j69i59.4377j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== dq0b3smodgxt1ciwqzpo5u0uk9t1mv0 Thulani Davis 0 2364 11941 8967 2022-10-10T19:22:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16123467]] wikitext text/x-wiki [[Thulani Davis]] '''Thulani Davis''' Thulani Davis bụ onye America na-ede egwuregwu, odeakụkọ, onye na-agụ akwụkwọ, onye edemede, onye na-ede uri na onye na-ede ihe. Ọ gụsịrị akwụkwọ na kọleji Barnard wee gaa ụlọ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Pennsylvania na Mahadum Columbia. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Mgbe ị dara n'ala na-ekpe ekpere maka enyemaka, Chineke ga-ele gị anya ma nọgide na-eme ihe Ọ na-eme." <ref>https://www.goodreads.com/work/quotes/975131-1959</ref> ===Ebenside=== 7imspbwxdt4k8uar4wd2l0b34x9y3zp Thuli Madonsela 0 2365 11942 8970 2022-10-10T19:22:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16731804]] wikitext text/x-wiki == Thuli Madonsela == Thulisile Nomkhosi "Thuli" Madonsela (amụrụ 28 Septemba 1962) bụ onye na-akwado South Africa na prọfesọ nke iwu, na-ejide oche na ikpe ziri ezi na-elekọta mmadụ na Mahadum Stellenbosch kemgbe Jenụwarị 2018. == Ihe ndi okwuru == * Ntugharị na ntụgharị ndụ nwere ike ime ka ị tụfuo ụkwụ gị mana ọ bụrụ na ichigharịkwuru Onye Okike gị dị ka Lodestar gị, ị nwere ike nwetaghachi ndụ gị na ọbụna mee nke ọma. * M ka na-ekwusi ike na a ga-enwerịrị ebe pụrụ iche na hel maka ndị na-ezu ohi ndị ogbenye. * Ọ bụrụ na i nyere akpị aka ta, mara na echi ọ ga-abụ gị ka a tụrụ ya n'ihi na ọ bụ agwa akpị na-agba. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=13 0el7i6o1foktplx3xqu3xlhlyrwwlbz Tiffany Brar 0 2366 13114 13113 2022-11-15T21:02:26Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Tiffany Brar|Tiffany Maria Brar]]''' (a mụrụ 14 Septemba 1990<!-- ''[https://www.thehindu.com/features/kids/From-darkness-to-light/ isiokwu13986332.ece]'' -->). bụ [[w:|kpuru]] [[w:|onye na-akwado ọha]], [[w:|onye ọrụ mmekọrịta]] na [[w:|onye nkụzi pụrụ iche]]. Ọ tọrọ ntọala [[w:|Jyothrgamaya Foundation]] na 2015. ==Njikọ Mpụga == *"''Nkwarụ abụghị ihe mgbochi iru igwe'''" [https://www.youtube.com/watch?v=5TPD_5B5U7I] *"'''Ụwa bụkwa nke anyị kwụsịrị ihe niile ị ga-enweta na ya'''" *"''Meso anyị ihe otu ị chọrọ ka e si mesoo gị'''" ''[https://twitter.com/BrarTiffany/status/976759180936740864]'' *"Gịnị ka ọ pụtara mgbe ndị mmadụ na-ekwu na enweghị m ike ịga ije naanị m, enweghịkwa m ike ime njem naanị m? Enwere m ọnụ ikwu okwu, enwere m ụbụrụ iche echiche, enwere m ike ịga ije, enwekwara m okpete iji chọta ụzọ m. Gini mere m'nāgaghi-eme kwa onwe-ya? Adị m ka nnụnụ nke nọ n'ụlọ, anaghị ekwe ka ọ pụta n'enweghị onye ndu. Ma ugbu a ndụ m agbanweela." ** Dị ka e hotara na ''[https://www.thebetterindia.com/40485/tiffany-brar-working-for-blind/ Ha Na-ekwu na ndị ìsì ekwesịghị idu ndị ìsì. Ọ na-egosi na ha ezighi ezi.]'' (December 22, 2015) nke Ranjini Sivaswamy dere, '' The Better India ''. *"Ebee ka ndị a niile nọ? Gịnị mere na anyị ahụghị ka ha na-aga n’okporo ụzọ anyị? Ekpebiri m na m ga-abụ onye ga-eme mgbanwe." ** Dị ka e hotara na ''[https://www.thebetterindia.com/40485/tiffany-brar-working-for-blind/ Ha Na-ekwu na ndị ìsì ekwesịghị idu ndị ìsì. Ọ na-egosi na ha ezighi ezi.]'' (December 22, 2015) nke Ranjini Sivaswamy dere, '' The Better India ''. *"M na-atụ anya ka ọha mmadụ na-enweghị ihe mgbochi anụ ahụ ma ọ bụ nke uche n'ebe ndị ìsì nọ - ebe ndị ìsì na-enweghị ihe mgbochi nwere ike ịga ije n'efu, nwee ike ịga njem, nwee ike ịrụ ọrụ, na-eche onwe ha echiche, na-ebi ndụ mpako na nkwanye ùgwù dị ka ụmụ amaala ndị ọzọ. Society na-eche na anyị nwere ike na-abụ abụ ụtọ, naanị ịbụ ndị nkuzi na ekwentị ọrụ na ụlọ akụ. Ma anyị nwere ike imekwu ihe. Anyị nwere ike ịgba egwu, anyị nwere ike ịgba juggle, anyị nwere ike ịme nka agha, anyị nwere ike bụrụ ndị njikwa na ndị isi ụlọ ọrụ. Ma ọha mmadụ na-akọwakarị ihe anyị nwere ike ime na ihe anyị na-apụghị ime. Nke a ga-agbanwe ngwa ngwa." ** Dị ka e hotara na ''[https://www.thebetterindia.com/40485/tiffany-brar-working-for-blind/ Ha Na-ekwu na ndị ìsì ekwesịghị idu ndị ìsì. Ọ na-egosi na ha ezighi ezi.]'' (December 22, 2015) nke Ranjini Sivaswamy dere, '' The Better India ''. *"Gịnị kpatara na anyị anaghị agbanye mgbọrọgwụ nke ọma na ndụ onye ọ bụla kama ịchọ ihe ọjọọ dị n'ime ha? Gịnị kpatara na anyị anaghị ahụ ndị ọzọ n'anya ma nabata ha site n'ịdị ike na adịghị ike ha? Gịnị kpatara na anyị emebighị ihe mgbochi na omenala ndị a na-agbaso na-enweghị isi, nke na-adịghị enyere obodo anyị bi na ya aka? Gịnị mere na anyị adịghị amụmụrụ ọnụ ọchị ma na-ekweta ndị ọzọ opekata mpe otu nkeji, nke nwere ike ịkpata nnukwu mgbanwe ná ndụ ndị ọzọ?" ** Dịka ekwuru na ''[https://www.worldpulse.com/en/community/users/tiffany-brar/posts/86382]'' ==Njikọ Mpụga== **[[W:|Tiffany Brar]] na Wikipedia Bekee. **[[Wikiquote:|Tiffany Brar]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Brar, Tiffany}} 2x0iyyolu3xqkd7ps4nnm7egpsrnhc8 Tiko Campbell 0 2367 11944 8976 2022-10-10T19:22:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7801958]] wikitext text/x-wiki [[Tiko Campbell]] '''Tiko Campbell''' Tiko Frederick Campbell bụ onye odee America na onye na-ese ụkpụrụ ụlọ si Washington, D.C. mpaghara. Campbell bụbu di nke onye ode akwụkwọ nwụrụ anwụ Bebe Moore Campbell, na nna onye na-eme ihe nkiri Maia Campbell. Ọ bụkwa onye dere akwụkwọ akụkọ ihe omimi/sci-fi aha ya bụ The Light in the Stones: ... si na akụkọ ifo Fibinacci. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M ga-atụrụ ndụ, n'ihi na ọ bụrụ na m anaghị amasị gị, ị gaghị aga n'ihu na-agụ. Ma ọ bụrụ na m na-adịghị pụta ìhè, ma ọ bụ gbanwee obi gị banyere ihe, ma ọ bụ ịgbanwe omume gị, mgbe ahụ, m n'ezie achọghị m ime njem. <ref>https://quotesgram.com/bebe-moore-campbell-quotes/</ref> ===Ebenside=== 6ra9eows5tyrkge7gjuvllrcux60pbt Tila Tequila 0 2368 11945 8979 2022-10-10T19:22:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q233295]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tila Tequila 2008.jpg|right|thumb|Hitler bụ ezigbo mmadụ]] ''[[w:Tila Tequila | Tila Tequila]]''' (a mụrụ Ọktoba 24, 1981) bu onye NA-EME ihe nlere anya nke America a mụrụ na Singapore na omume onyonyo. == Okwu Ndi Okwuru == * "[[W:Adolf Hitler |Hitler]] bụ ezigbo mmadụ na ọ na-ewe ụfọdụ bọọlụ f---ing maka mmadụ ikwu nke a n'olu dara ụda taa na oge a, ọkachasị maka onye ọha dịka onwe m, mana ị maara gịnị? ONYE GA-EKWU EZIOKWU ENWEGHỊ Ụjọ! Ma ọ bụghị ya, cabal gbara ọchịchịrị nke na-achịkwa ụwa ugbu a na ndị ọrụ ụlọ akụ ụwa niile ga-aga n'ihu na-azụ gị ụgha ha, na-azụta mmetụta uche gị, na-erite uru nke mmetụta uche gị wee nọgide na-edobe gị ohu ha!" ** blọgụ biputere [http://www.hollywoodreporter.com/news/tila-tequila-sympathizes-hitler-claims-664482] * "AMERICA na-ada n'oge a, ahụghị m onye ọ bụla nọ n'ọfịs *AHEM* nke nwere obi ike zuru oke ịzọpụta ndị AMERICA DỊ KA HITLER KWESỊRỊ ịzọpụta ndị German!" ** blọgụ biputere [http://www.hollywoodreporter.com/news/tila-tequila-sympathizes-hitler-claims-664482] ==Njikọ mpụga== [[W: Tila Tequila|Tila Tequila]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Tila Tequila|Tila Tequila]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Tequila, Tila}} mlrp1qmjtp9zlmhiltbkrv74ybjvkve Tilda Moyo 0 2369 8983 8982 2022-10-10T11:41:30Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Tilda Moyo]] Tilda Moyo-Karizamimba (amụrụ 1 Mee 1966) bụ agwa redio Zimbabwe nke amara maka ịlụso okwu gbasara mmekọrịta ọha na eze ọgụ. Ọ lụrụ Karizamimba. Ọ na-enye ihe ngosi Tilda, ihe nzuzo na nkwupụta Sunday na awa di na nwunye. Tilda malitere ọrụ mgbasa ozi ya na Zimbabwe Broadcasting Cooperation (ZBC) Radio Zimbabwe. Ọ sonyeere Star FM ka ọ hapụsịrị ZBC na 2013. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Ọ na-atọ ọchị n'ihi na enweghị m ihe nrite ọ bụla, oge ọ bụla m na-eche na adịghị m njikere, ọbụna taa m na-eche na m erubeghị ebe m chere na m kwesịrị inweta ihe nrite. *Ịhụnanya ndị mmadụ na-akwali m, ọ na-ewute m izute ndị na-enweghị ike inyere onwe ha aka, kwa ụbọchị, m na-enwe obi ụtọ ma m nyere mmadụ aka, ma ọ dịghị mfe, a na-eyi m egwu site n'aka ndị dị iche iche mgbe m na-edozi nsogbu, ma enwere m obi ụtọ ghara ịma jijiji. Ekwenyere m na Chineke nọ ebe ahụ ilekọta m na n'ikpeazụ ụbọchị m ga-emeri. *Maka ndị ntorobịa, a na m asị na ndụ na-agbanwe kwa ụbọchị, ihe na-abịa ma na-alọta mana nọrọ onwe gị mgbe niile ma na-elekwasị anya na nrọ gị. *Nye ndị nta akụkọ na-eto eto, a na m asị bụrụ onye mbụ, mara ọrụ gị, nwee omume ọma ma mara na ozugbo ị bụ onye a ma ama, ndụ gị bụ akwụkwọ, ghe oghe onye ọ bụla ịgụ. Dị otú ahụ mgbe i mehiere nzuzu, akwụkwọ ndị ahụ ga-ere dị ka achịcha na-ekpo ọkụ n'ihi na ị bụ onye a ma ama. ==Edensibia== Edemede [[W: Tilda Moyo|Tilda Moyo]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Tilda, Moyo}} rxsz0hzz9hwrbjo8h3whegccob7r96q Tim Burton 0 2370 11946 8986 2022-10-10T19:23:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56008]] wikitext text/x-wiki [[Tim Burton]] Onye America na-ahazi ihe nkiri, onye na-emepụta ihe nkiri, onye edemede, onye na-ese ihe na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya maka ihe nkiri gothic fantasy na eyi egwu. ==Okwu ndị Okwuru== *Ihe niile dị n'ime ụlọ a bụ ihe oriri. Mụ onwe m bukwa ihe oriri. Ma, a ga-akpọ nke ahụ iri anụ mmadụ. A na-eleda ya anya n'ọtụtụ obodo. *Ọ bụrụ na ị nwetụla mmetụta nke owu ọmụma ahụ, nke ịbụ onye mba ọzọ, ọ dịghị ahapụ gị kpamkpam. Ị nwere ike inwe obi ụtọ ma ọ bụ ihe ịga nke ọma ma ọ bụ ihe ọ bụla, mana ihe ahụ ka dị n'ime gị. *Ịgba ara nke otu onye bụ eziokwu onye ọzọ. ==Edensibia== *https://www.goodreads.com/author/quotes/5773.Tim_Burton 5yprq34c3b8usejsswe37gbhjmikduu Tim Flannery 0 2371 18213 11947 2024-03-04T16:55:56Z Hiisiappi 692 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tim Flannery.jpg|thumb|Tim Flannery (2007)]] '''[[w:Tim Flannery|Tim Flannery]]''' (a mụrụ 28 Jenụwarị 1956) bụ onye Australia mammalogist, palaeontologist, onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na onye na-akwado okpomoku zuru ụwa ọnụ. ==Okwu Okwuru== === Kọl === * Ọkụ ọkụ bụ ihe egwu dị egwu maka Ngwupụta coal. N'Ebe Ugwu America, a ghaghị ịkwaga obodo nile n'ihi ọkụ a na-apụghị ịchịkwa." ** [http://www.theguardian.com/world/2014/mar/06/tim-flannery-coal-communities-kept-dark 6 Maachị 2014]ː A dụrụ otu ndị na-adịghị ike na South Morwell Australia ọdụ ka ha kwaga nwa oge. n'ihi ihe ize ndụ nke PM2.5 ahụ na 2014. === ''[[w: The Weather Makers| Ndị na-eme ihu igwe]]' (2005) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa azụmaahịa 2006 nke Grove Press bipụtara </small> * Toad ọla edo bụ onye izizi ihe gbasara okpomoku zuru ụwa ọnụ. Anyị ejirila ọkụ latrik anyị na-agba ọkụ na coal na ụgbọ ala anyị buru ibu gbuo ya dị nnọọ ka a ga-asị na anyị ji oké ehi kwachie ọhịa ya. Ọ dị ka a ga-asị na, ebe anyị nwetara ya, anyị aghọtaghị ihe obi ụtọ bụ. ** Isi nke 12 (p. 119) * N'ụwa Gaian anyị, ihe niile jikọtara ya na mmetụta ọ bụla ọzọ. ** Isi nke 16 (p. 160) * Ọ dịghị ihe dị na sayensị ihu igwe e buru amụma nke e ji n’aka karịa ikpochapụ nke ọtụtụ ụdị ndị bi n’elu ugwu. ** Isi nke 18 (p. 172) * Nsogbu a nwere ike ọ gaghị adị ruo ọtụtụ narị afọ, ma ka ọ na-erule mgbe anyị na-ahụ ihe ịrịba ama ndị mbụ, ọ ga-abụ nnọọ oge ime ihe ọ bụla banyere ya. ** Isi nke 20 (p. 186) * Ọ bụrụ na ụmụ mmadụ na-agbaso ụzọ azụmahịa dị ka ọ na-adị na ọkara mbụ nke narị afọ a, ekwere m na ọdịda mmepeanya dara n'ihi mgbanwe ihu igwe ga-abụ ihe a na-apụghị izere ezere. ** Isi nke 22 (p. 209) * Ọ dị mkpa iji nweta ndị na-esi ísì ụtọ na-akwụ ụgwọ dị mma maka ike ha; ma ọ bụghị ya, ndị agha ahịa enweghị ike ime ka ha kpachie ikuku ha. ** Isi nke 24 (p. 231) * Kyoto jụrụ ajụjụ gbasara nkà ihe ọmụma na-akwado ọha mmadụ dị ka America na Australia, bụ́ ndị na-arapara n’akụkọ ifo nke uto na-akparaghị ókè. ** Isi nke 25 (p. 237) * N'oge ndị Denmark kpebiri ịkwụsị ike ikuku, ọnụ ahịa ọkụ eletrik e si n'ụzọ dị otú a dị ọtụtụ okpukpu karịa nke mmanụ ụgbọala na-emepụta. Otú ọ dị, gọọmentị Danish nwere ike ịhụ ikike ya ma kwado ụlọ ọrụ ahụ ruo mgbe ego dara. Taa Denmark na-eduga n'ụwa na mmepụta ike ikuku na ụlọ nke turbines; na ikuku ugbu a na-enye pasenti 21 nke ọkụ eletrik nke mba ahụ. Otu akụkụ dị ịrịba ama nke ụzọ ike ikuku si malite n'ebe ahụ bụ na ihe dị ka pasent 85 nke ikike ahụ bụ nke ndị mmadụ n'otu n'otu ma ọ bụ ndị ọrụ ikuku, ya mere ike dị n'aka ndị mmadụ. ** Isi nke 29 (p. 268) * N’oge na-adịbeghị anya na narị afọ a, ụbọchị ga-abịa mgbe mmetụta ụmụ mmadụ na ihu igwe ga-akabiga ihe ndị sitere n’okike. ** Isi nke 32 (p. 284) ==Njikọ Mpụga== [[W:Tim Flannery|Tim Flannery]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Tim Flannery|Tim Flannery]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Flannery, Tim}} owy2mftv6nx119dzjf9t5dehre6lent Tim Godfrey (musician) 0 2372 8991 8990 2022-10-10T11:41:30Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Tim Godfrey == Tim Godfrey bụ onye Naijiria na-abụ abụ ozioma. A maara ya nke ọma maka egwu ya Nara na mmekorita ya na Travis Greene.Ọ bụ onye nchoputa na onye nwe ihe ndekọ aha Rox Nation nakwa onye guzobere Xtreme Crew. == Ihe ndi okwuru == * Ịrụsi ọrụ ike dị ezigbo mkpa, emebila ya maka ihe ọ bụla. * Obi ike abụghị enweghị egwu; ọ bụ kama ime ihe n'agbanyeghị egwu. * Ọdịdị ndụ gị bụ ihe sitere n'okwukwe gị. Nke a bụ ihe mere onye iro ji chọọ ka ị daa mbà n'obi na egwu (nke bụ ihe megidere okwukwe). Họrọ iji okwukwe na-eje ije taa. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 nxfkfghqvpemtjeyh143ffvdbvose18 Tim Jenkin 0 2373 11948 8994 2022-10-10T19:23:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7803719]] wikitext text/x-wiki == Tim Jenkin == Timothy Peter Jenkin (amụrụ 1948) bụ onye odee South Africa, onye bụbu onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. A maara ya nke ọma maka mgbapụ ya na 1979 site na Mkpọrọ Mpaghara Pretoria (akụkụ nke Pretoria Central Prison complex), yana Stephen Lee na Alex Moumbaris. == Ihe ndi okwuru == * Ịpụ apụ dị ka ịgafe n'oké ọhịa: ọ bụrụ na ị maara ụzọ na ihe ize ndụ niile dị n'ihu gị ohere ịnweta ya dị mma; ma ọ bụrụ na ị maara ihe ọ bụla ọchịchọ bụ iji ohere dabere na nsinammuo, na-amaghị ihe pụta. == Ebenside == https://www.sahistory.org.za/sites/default/files/archive-files/escape_from_pretoria.pdf pqtvr7oeo23118n075v3yl89hqs6dml Tim Minchin 0 2374 18204 11949 2024-02-24T10:21:30Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Tim Minchin]] [[Usòrò:Tim Minchin singing.jpg|thumb|right|Tim Minchin (2007)]] '''[[w:Tim Minchin |Timothy David Minchin]]''' (amụrụ 7 Ọktoba 1975) bụ onye na-akpa ọchị Australia, onye na-eme ihe nkiri, onye edemede, onye na-agụ egwu na onye ntụzi aka, nke ama ama maka egwu egwu ya. == Okwu ndị ọ kwuru == * Ọ dịghị mgbe ọ bụ akụkụ nke ihe nkiri ahụ <br> Nye ya [[Guns N' Roses]], ọ ga-ewere [[Queen (band)|Queen]]<br> Ọ na-abanye n'ime [[The Beatles|Beatles] ] karịa [[The Rolling Stones | the Stones]],<br> Ọ karịrị [[Stevie Wonder]] karịa [[The Ramones | Ramones]] **"Rock and Roll Nerd" (si na , 2005) * Ọ bụrụ na ị hụ na m na-akpasu m iwe karịa ihe jọgburu onwe ya <br> ,<br> wee gee m ntị, Nne, ebe a bụ a fact:<br> Ị dị nnọọ ka omume misguided dị ka na <br>'''Nna-agụ ike-agụ onwe-aggrandized bigot <br> na nzuzu iberibe okpu.''' **, 2010 [https://www.youtube.com/watch?v=fHRDfut2Vx0] ** [Dan Savage] mechara hota ya, nke wetara nnukwu nkatọ. * Site na nkọwa, (m na-amalite), <br> [[ọgwụ ọgwụgwọ ọzọ]] (M na-aga n'ihu) <br> egosibeghị na ọ na-arụ ọrụ, <br>ma ọ bụ egosighi na ọ naghị arụ ọrụ. Ị maara ihe ha na-akpọ ọgwụ ọzọ nke egosiri na ọ na-arụ ọrụ? Ọgwụ. ** "Oké Ifufe", 2013 [https://books.google.ca/books?id=8u9pBQAAQBAJ&pg=PA153&lpg=PA153&dq=%22tim+minchin%22+%22alternative+medicine%22+proved&source=bl&ots=tJIog_yTsi J8AXZd5sT-BfOk&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjY_4vx-ebYAhVH_IMKHQnXDJAQ6AEIiAEwEA#v=otu ibe&q=%22tim%20minchin%22%20%22alternative%20medicineproved]2 * Ọkachamara bụ naanị onye isi mgbaka nwere ndị na-ege ntị. ** [https://www.youtube.com/watch?v=IZeWPScnolo| Daalụ Chineke] 9samon5lua76yienw0wz00qttzofptf Tim Winton 0 2375 13195 11950 2022-11-21T12:03:30Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tim_Winton375-500e.jpg|thumb|Tim Winton (2008)]] '''[[w:Tim_Winton|Timothy John Winton]]''' (amụrụ 4 Ọgọst 1960) bụ onye odee Australia. Odeela ọtụtụ akwụkwọ akụkọ, yana akwụkwọ ụmụaka, akwụkwọ ndị na-abụghị akụkọ ifo na akụkọ mkpirisi. ==Akụkọ== === ''[[w:That_Eye%2C_the_Sky|That Eye, the Sky]]'' (1986) === [[Usòrò:Sun_dog_over_house_in_Brastad.jpg|thumb|right]] * Ọ na-ewe naanị otu ihe iji mee ka ị ghara inwe obi ụtọ. ** Ch.2 - p.11 ''[nọmba ibe kwa Penguin Books Australia 1987 mpempe akwụkwọ.]'' * Ị na-eji ndụ gị niile na-agbalị ịrụ ọrụ ebe ị dabara. ** Ch.4 - p.25 === ''[[w:In_the_Winter_Dark|N'ime Ọchịchịrị Oyi]]" (1988) === * N’ime afọ ndị gafeworonụ, Ida agbawo abụba. Ọ na-agbasa ụdị, dị ka ubi agabigawo ọhịa. ** Ch.3 - p.15 ''[nọmba ibe maka mbipụta akwụkwọ azụ azụ nke 2003 Picador UK.]" * Ọ ga-adị ya ka ọnụ ya anaghị agba n’ihu ya nke ukwuu. Ọnụ ya abaghị uru ọ bụla mgbe ọ chọrọ ya. ** Ch.6 - p.46 * "Ị nwere ike igba?" <br> "Echere m na ị pụtara na m nwere ike ịkụ ihe ọ bụla?" ** Ch.7 - p.63 * M kwesịrị ịma na mbụ na m na-adị ndụ mgbe niile. ** Ch.11 - p.109 === ''[[w:Cloudstreet|Cloudstreet]]'' (1991) === [[Usòrò:South_Australia_Recreation_Park_Onkaparinga_River.jpg|thumb|right]] * O jidere agịga ahụ n'ìhè. Ọ bụ ihe ijuanya otú ihe dị nkọ siri gbadata dị ka nke ahụ. O lere anya n'anya agịga ahụ. Ya mere nke ahụ bụ ala-eze nke eluigwe, ọ chere. Yabụ na nke ahụ bụ ihe niile dị. ** Nkebi nke 3, ngalaba 8 - p.53 * "Naanị otu ihe ka m kwenyere, Les," Sam kwuru n'ụra. "Hairy Hand of God, ma nke a maara dị ka Lady Luck. Our Lady, ọ bụrụ na ọ shinin na oriọna na ya, ọ ga-enye gị ihe ị" chọrọ." ** Akụkụ 4, ngalaba 9 - p.101 * Nwunye ya bụ ezigbo nwaanyị, ọ ghọtara nke ahụ. Ma o chetara ihe onye ozi na Margaret River na-ekwubu - ndị ọma dị egwu. ** Akụkụ 5, ngalaba 7 - p.150 * "Olileanya bụ ihe ndị mmadụ na-eme mgbe ha dị umengwụ ime ihe ọ bụla ọzọ." ** Akụkụ 5, ngalaba 19 - p.17 * "Ọ na-adịrị gị mma ịbụ onye na-ebighi n'ụlọ nke aka gi, ọ na-echetara gị ezi ọnọdụ nke gị n'ụwa." ** Nkebi 10, ngalaba 15 - p.416 === ''[[w:The_Riders|Ndị na-anya ihe]]'' (1994) === * "Ọ bụ ọhụụ kacha wute ịhụ, Scully, nwoke hapụrụ ndụ ya n'aka ya." ** Ch.10 - p.68 ''[nọmba ibe maka akwụkwọ akụkọ Picador 1995 UK.]" * Ma Paris bụ oghere ojii, bụ́ ebe Jennifer gbasiri ike megide mgbidi nke erughị eru ya ebe nanị ihe ọ pụrụ ime bụ iguzoro na-ekiri. ** Ch.10 - p.72 * The nwekwara-rans ga-eketa ụwa, whels, ndị dị nwayọọ na iberibe mma, na nke ahụ bụ ihe ọ na-apụghịkwa iguzo. ** Ch.19 - p.163 * Ma eleghị anya, Pete-the-Post ochie ziri ezi - ị maghị onye ọ bụla, ọbụlagodi ndị ị hụrụ n'anya. Ndị mmadụ nwere onyinyo, ihe nzuzo. ** Ch.29 - p.223 ==Mkpirisi akụkọ== === ''[[w:The_Turning_(short_story_collection)|Ntụgharị ahụ]]'' (2004) === * Ọ bụ ihe dị ndụ, na-eme onwe gị obere ebumnuche. ** Akụkọ dị mkpirikpi, '' 'Big World' '' - p.10 ''[nọmba ibe maka akwụkwọ akụkọ UK 2006.] * "Ihe niile buru ibu na-afụ ụfụ, ihe ndị ị na-echeta. Ọ bụrụ na ọ dịghị mkpa, ọ dịghị mkpa." ** Akụkọ mkpirisi, '' Mbibiri' ''- p.26 * O yiri ka ndị a bụ Joneses bụ́ ndị na-adịghị mkpa nke ukwuu ime ihe. ** Akụkọ dị mkpirikpi, ''Aquifer' ''- p.39 * Ihe gara aga dị n’ime anyị, ọ bụghịkwa n’azụ anyị. Ihe anaghị agwụ agwụ. ** Akụkọ dị mkpirikpi, ''Aquifer' ''- p.53 * Ọ bụ ezie na ọ mara mma nke ukwuu, ụwa gbara anyị gburugburu dị ize ndụ ebighị ebi. Ọnụ ahịa nnwere onwe ime mmụọ, anyị mụtara, bụ ịmụrụ anya ebighi ebi. Ọnụ ahịa dị elu dị otú ahụ ogologo oge. ** Akụkọ dị mkpirikpi, '' Akụrụma mebiri emebi ''- p.60 ==Njikọ Mpuga== * [[W:Tim Winton|Tim Winton]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Tim Winton|Tim Winton]] na Wikimedia Commons * [https://www.facebook.com/timwintonauthor Penguin Books Australia, Facebook page on behalf of Tim Winton] '''On YouTube:''' * [https://www.youtube.com/watch?v=jykXPY5gSg8 Tim Winton in conversation with Martin Flanagan - Part 1 ] (2013) * [https://www.youtube.com/watch?v=P0Xvat5SkV4 Tim Winton in conversation with Martin Flanagan - Part 2 ] (2013) * [https://www.youtube.com/watch?v=Eb9AksHyJ4A Tim Winton: Context ] (2017) * [https://www.youtube.com/watch?v=2LvIu38e3tA Tim Winton: My Life in Books ] (2018) {{DEFAULTSORT:Winton, Tim}} ia7w577af5whprsdbi6r6hfdifuk7uf Timaya 0 2376 11951 9005 2022-10-10T19:23:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7804587]] wikitext text/x-wiki == Timaya == Inetimi Timaya Odon (amụrụ 15 Ọgọst 1980), nke amara aha ya bụ Timaya, bụ onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. O si Odi, Bayelsa steeti. == Ihe ndi okwuru == * A naghị egbu ndị mmadụ n’ihi ụgha. A na-egbu ha n'ihi eziokwu! * Oge efu bụ nzuzu. * Ị nwere ike ịrụ ọrụ kwa ụbọchị ma ghara ịhụ nsonaazụ. Eleghị anya ị naghị eme ya nke ọma. Bụrụ atụmatụ ma lekwasị anya. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 jo6uiwmsc3c0fpyizijlonkb4pekn7h Timi Dakolo 0 2377 11952 9008 2022-10-10T19:23:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4207134]] wikitext text/x-wiki == Timi Dakolo == Timi Dakolo (amuru Jenụwarị 20, 1981) bụ onye Naijiria na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-emepụta egwu. == Ihe ndi okwuru == * Nkwurịta okwu bụ isi na mmekọrịta ọ bụla mana nghọta bụ ọnụ ụzọ dum. Ị gaghị achọ igodo ma ọ bụrụ na ọnụ ụzọ adịghị ebe ahụ. * Nọgide agụụ ka ị na-amalite. * Na-emeso onwe gị otú ị ga-esi na-emeso onye ị hụrụ n'anya. * Ndị ahụ zụlitere anyị hapụrụ onwe ha n'ime Anyị, ụfọdụ n'ime ụmụ irighiri ihe, ụfọdụ n'ime ha zuru oke. Ọ ga-ewe ụfọdụ ihe omume maka ụmụ irighiri ihe ndị ahụ ikpughe onwe ha. Kpachara anya onye m hụrụ n'anya, Ọ bụghị àgwà niile bụ nke gị == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 9rla1dl1te0n23uwz1hdc4z13ukdhuj Timini Egbuson 0 2378 11953 9011 2022-10-10T19:23:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56249823]] wikitext text/x-wiki == Timini Egbuson == Timini Egbuson bụ onye na-eme ihe nkiri na onye Naijiria mụrụ na bayelsa. == Ihe ndi okwuru == * N'agbanyeghị, bụrụ ezigbo. Jide n'aka na ị ghọtara onwe gị na enyo. * Ụdị ọṅụ ahụ nke na-ebute anya mmiri. Nke ahụ bụ ihe m chọrọ maka m, nke ahụ bụ ihe m chọrọ maka gị * Enwere ihe ị na-achọrọ maka nke ị na-enwetaghị mana cheta mgbe niile na enwere ọtụtụ ihe ị nwetara nke ị na-ekwesịghị. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 9aid915ajbit4qkciygdpjzqfy2momi Timothy Thomas Fortune 0 2379 11954 9015 2022-10-10T19:23:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7807563]] wikitext text/x-wiki == Timothy Thomas Fortune == Timothy Thomas Fortune (3 Ọktoba, 1856 - 2 June, 1928) bụ onye ọkà okwu America, onye ndu obodo, onye nta akụkọ, onye ode akwụkwọ, onye nchịkọta akụkọ na onye mbipụta. == Ihe ndi okwuru == * Inertia nke uche bụ ọnwụ. * Akụkọ ihe mere eme anyị n'obodo a sitere na mgbe ndị mmadụ na-ezu ike n'etiti anyị na-enwekwa obi ike n'okpuru mmegbu ma bilie imegide ya. . . Ọgba aghara, esemokwu, ọgba aghara na-akwụsịghị akwụsị, ọchịchọ mgbe nile -- agbụrụ nke a kwagara aghaghị imeri. * Anyị bụ ndị Africa na ndị America mụrụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/29852-Timothy_Thomas_Fortune i8a8hntpwwo0hdho1ic581k4dkxj6zy Tina McElroy Ansa 0 2380 11955 9018 2022-10-10T19:23:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7807930]] wikitext text/x-wiki [[Tina McElroy Ansa]] '''Tina McElroy Ansa''' Tina McElroy Ansa bụ onye edemede America-Afrika, onye na-eme ihe nkiri, onye nkuzi, onye ọchụnta ego na onye nta akụkọ. Ọrụ ya apụtala na Los Angeles Times, Newsday, The Atlanta Constitution, Florida Times-Union, Essence Magazine, The Crisis, Ms. Magazine, Magazine America, na Atlanta Magazine. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Chọọ ihe bụ nke gị. Ị nọ n'ebe ọ bụla n'ụwa a ịchọrọ." <ref>https://www.inspiringquotes.us/author/6850-tina-mcelroy-ansa</ref> ===Ebenside=== lcj98o5rk1n5fopkzw5c1k6yujiyflc Tina Turner 0 2381 13782 11956 2023-05-24T21:59:26Z Niegodzisie 418 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tina Turner 1970.jpg|thumb|Tina Turner na 1970]] ''[[w:Tina Turner | Anna Mae Bullock]]''' (a mụrụ [[w: November|Nọvemba 26]], [[w:1939|1939]] - 2023), nke aha ogbo ya a mara ka ''Tina Turner''', bụ onye na-abụ abụ, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri na onye edemede, onye ọrụ ya agafeela ihe karịrị ọkara narị afọ, na-enweta nkwanye ùgwù ya na ọtụtụ onyinye. Amụrụ ma zụlite na South America, ọ bụzi nwa amaala Switzerland. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ bụrụ na ihe ọ bụla adịghị gị mma—nne gị, nna gị, di gị, nwunye gị, ọrụ gị, onyeisi gị, ụgbọ ala gị—ihe ọ bụla na-eweda gị ala, wepụ ya. N'ihi na ị ga-achọpụta na mgbe ị nwere onwe gị, ezi [[w: creativity|creativity]] gị, ezi onwe gị na-apụta." ** "M, Tina: Akụkọ ndụ m" (1986), p. 199 * "Ọfọn, ọ bụ onye chọọchị n’oge mbụ, [[w: Mahalia Jackson | Mahalia Jackson]]. Na [[w:Rosetta Tharpe | Rosetta Tharpe]]. Olu ime mmụọ ndị a siri ike. Naanị m maara na ha bụ ndị a ma ama n'ọsọ ndị isi ojii, ndị a ma ama na ndị a na-akwanyere ùgwù. Ma, m ga-ekweta na m na-ekpuchikarị abụ ụmụ nwoke. Esobeghị m ụmụ nwanyị ma ọ bụ ege ntị nke ukwuu egwu ụmụ nwanyị." ** Azịza ya na ajụjụ ndị mmetụta egwu mbụ ya bụ, dị ka Mark Bego kwuru na ''Tina Turner: Break Every Rule'' (2005), p. 18 * "M na-ele ndụ anya n’ụzọ dị mfe, dị ka ụmụaka, ma achọrọ m idebe ya. Ọ bụ ya mere na abanyebeghị m n'ụwa Beverly Hills. Ọtụtụ ndị na-akpa ọchị. Ha adịchaghị adị." ** [https://web.archive.org/web/20130502024917/http://www.oprah.com/omagazine/Oprahs-Interview-with-Tina-Turner/10 Ajụjụ Oprah na Tina Turner], 2005, p. 10 * "Enwere m ike. M biri site na ịgba alụkwaghịm, nkewa na ezinụlọ m. Ọ dịghị mgbe m kwere ka ọ daa m. Abụghị m onye aṅụrụma. Ọ dịghị mgbe m na-aṅụ sịga, ọ dịtụbeghị mgbe m mere ọgwụ ike. Efere m n’elu ọdachi nke dị ọcha m gara aga. Abịara m ebe a n'emebighị ihe." ** [http://www.express.co.uk/entertainment/music/141823/Tina-Turner-is-a-soul-survivor ''Tina Turner bụ onye lanarịrị mkpụrụ obi''], ''[[w: Daily Express|Daily Express]]'', 22 Nọvemba 2009 === Egwu === * "Mgbe m na-eche banyere [[w:mkpụrụ obi music | mkpụrụ obi]], m na-eche maka griiz 'mere ọ bụghị ihe ọ bụla' ọ dịghị mma na-enweghị griiz." ** Mkparịta ụka a na-ekwu n'oge "[[w: nkwanye ugwu (abụ)| nkwanye ùgwù]]", bi na Basin Street West, San Francisco, 22 February 1969, [https://www.youtube.com/watch?v=VT4PpnoPPqk&feature= youtube.be&t=420 Vidiyo] na YouTube * "Mgbe ụfọdụ a na-atụgharị m ma na-achụgharị m, [[w: Onyenweanyị|Onyenwe anyị]],<br>Mgbe ụfọdụ anaghị m ama ebe m ga-aga. mee [[w: eluigwe|eluigwe]] ebe obibi m." ** "Abụ m Nwa na-enweghị Nne" na ''[[w: Outta Season|Outta Season]]" (1969) * "Ọ dịghị mgbe, mgbe ọ bụla, anyị adịghị eme ihe mara mma ma dị mfe. Anyị na-eme ya nke ọma mgbe niile." ** Okwu mmeghe na "[[w: Proud Mary#Ike & Tina Turner version | Mary dị mpako]]" na ''[[w:Workin' Together|Ọrụ' Ọnụ]]" (1970) * "E nwere akụkụ abụọ n'akụkụ onye ọ bụla,<br> Akụkụ [[w:ezi|ezi]] na [[w: ọjọọ|ọjọọ]],<br> Akụkụ na-eme gị obi ụtọ,<br> Akụkụ na-eme gị ara." ** "[[w: Ahụ dị mma (Ike & Tina Turner song)| Na-enwe Obi Ọma]]" na ''[[w: Obi dị mma (Ike & Tina Turner album)| Na-ahụ nke ọma]]" (1972) * "Ụlọ [[w: ụka|ụka]], ụlọ gin,<br>Ụlọ [[w: ụka|ụlọ akwụkwọ]], ụlọ dị n'èzí<br>N'okporo ụzọ awara awara nọmba iri na itoolu,<br>Ndị mmadụ na-edebe obodo ahụ [[w: dị ọcha|dị ọcha]. ** "[[w:Nutbush City Limits|Nutbush City Limits]]" (1973) * [[W:eze|Eze]] nke oké ọhịa,<br>Ọdụm ọ na-ebi,<br>Ma ọdụm ji nwayọọ<br>[[w: mkpụrụ|mkpụrụ obi] ya dị jụụ." ** "Ike Delilah" (nke e wepụtara na 1975 nke mbụ dị ka "Ike Delila") na ''[[w: Ike Delilah | Ike Delilah]]" (1977) * "Ndị mmadụ na-ajụkarị m mgbe m ga-eji nwayọọ. Ị maara ihe m na-agwa ha? M ka na-amalite." ** Mkparịta ụka a na-ekwu n'oge "Mary mpako", bi na The Apollo, Manchester, 14 Maachị 1979 ("N'okporo ụzọ", VHS) * "Gịnị bụ ndụ na-enweghị [[w: nrọ|nrọ]] ijide?<br> Were aka m ekwela ka m laa! ** "[[w:Cose della vita#Eros Ramazzotti na Tina Turner version|Cose della vita/Enweghị ike ịkwụsị iche echiche banyere gị]]" na ''[[w:Eros (Eros Ramazzotti album)|Eros]]' ' (1997) site na [[w:Eros Ramazotti | Eros Ramazotti]], egwu bekee jikọtara ya na onye egwu ya James Ralston. * "N'ofè [[w:ike|ike]] - ị ga-ahụ [[w: ifuru|ifuru]].<br> N'ofe oke - ị ga-ahụ ala ọhụrụ. ** "Tina na-akpọ" na ''[[w: Beyond (Swiss band)#2011–2013: Children – With Children United in Prayer|Children Beyond]]'' (2011) == Okwu gbasara Tina Turner == * "O bu nwanyi nwere obi oma huru nwoke-timin n'anya<br>O huru ya n'anya n'agbanyeghi uzo ya nke o naghi aghota. <br>Nwanyi nwere obi oma, lovin' nwoke oma." ** [[W: Waylon|Waylon Jennings]]: "[[w: Nwanyị nwere obi ọma (abụ)|Nwanyị nwere obi ọma]]" na ''[[w: Ezigbo nwanyị nwere obi | Ezigbo nwanyị nwere obi]]'' (1972), co -dere ya na [[w: Willie|Willie Nelson]] * "Iguzo ọtọ n’akụkụ ya bụ ebe kacha ekpo ọkụ n’eluigwe na ala." ** [[W: David Bowie|David Bowie]] na isonye na onstage ya na Birmingham, England, n'oge egwu ikpeazụ nke njem nlegharị anya Britain 1985, dịka Ben Cosgrove kwuru na [https://www.life.com/people/tina-turner- unpublished-foto ''Tina Turner: Foto a na-ebipụtaghị nke Queen of Rock 'n' Roll'], [[w:Life (magazine)#Online ọnụnọ|LIFE]]'' akwụkwọ akụkọ online == Njikọ mpụga == [[W:Tina Turner|Tina Turner]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Tina Turner|Tina Turner]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Turner, Tina}} f4zfxtsfr7ms7ymq087p7d5spvwoxq9 Tipping points in the climate system 0 2382 9027 9026 2022-10-10T11:41:32Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w: Ntụnye aka na sistemu ihu igwe | Tipping points in the Climate System ]]''' bụ ọnụ ụzọ nke, mgbe ọ gafere, nwere ike ibute nnukwu mgbanwe na ọnọdụ nke sistemu ahụ. ==Okwu Okwuru== * A maara usoro ihe gbasara gburugburu ebe obibi na-esi n'otu steeti gaa n'ọzọ na mberede na-enweghị ike ịgbanwe mgbe a manyere ha gafee ebe dị oke egwu. N'ebe a, anyị na-enyocha ihe àmà na-egosi na gburugburu ụwa n'ozuzu ya nwere ike imeghachi omume n'otu ụzọ ahụ ma na-abịaru nso ngbanwe dị oke egwu nke mbara ala n'ihi mmetụta mmadụ. Nkwenye nke 'nrịba elu' nke mbara ala na-egosipụta mkpa ọ dị ịkwalite amụma ndu site n'ịchọpụta ihe ịrịba ama ịdọ aka ná ntị mbụ nke mgbanwe dị oke egwu na ụwa yana ọnụ ọgụgụ mpaghara, yana site na ịchọpụta nzaghachi na-akwalite mgbanwe ndị dị otú ahụ. Ọ dịkwa mkpa ịkọwa isi ihe kpatara ka ụmụ mmadụ si amanye mgbanwe ndu. ** Barnosky, Anthony D; Hadly, Elizabeth A; Bascompte, Jordi; Berlow, Eric L; Brown, James H; et al., "Na-abịaru nso ngbanwe steeti na biosphere ụwa," "Nature" Vol. 486, Aịz. 7401 (Jun 7, 2012), p. 52-58 . ==Njikọ mpụga== [[W: Tipping point in the Climate System|Ripping points in the Climate System]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Tipping point in the Climate System|Tipping points in the Climate System]] na Wikiquote. fcqkk466d0yk5mu1jaulfi14z2k6o3z Tiwa Savage 0 2383 11957 9030 2022-10-10T19:24:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7810465]] wikitext text/x-wiki == Tiwa Savage == Tiwa Savage (amụrụ Tiwatope Savage; 5 Febrụwarị 1980) bụ onye Britain na-abụ abụ, onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. Amụrụ na Isale Eko, ọ kwagara London mgbe ọ dị afọ iri na otu maka ụlọ akwụkwọ sekọndrị. == Ihe ndi okwuru == * Ụmụ nwanyị siri ike ka chọrọ ijide aka ha. * Na otu ụbọchị, ị na-eteta ma kpebie naanị 'ọ dịghị ọzọ'. == Ebenside == https://www.owogram.com/tiwa-savage-quotes/ c8evka5pcg9iglo5nnp28rc9c0ybz55 Tiwalola Olanubi Jnr. 0 2384 9033 9032 2022-10-10T11:41:32Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Tiwalola Ọlanubi jnr]] '''Tiwalola Ọlanubi jnr''' Tiwalola Olanubi Jnr (amuru June 28, 1988) bu onye mgbasa ozi Naijiria, onye n’achụmnta nri na teknụzụ. ===Ihe Ndị O kwuru=== *anyị na-ekwusara ha ozi ọma, ụjọ na-atụkwa ha na anyị apụghị ime ihe a maka ego ụfọdụ. Yabụ, ihe anyị na-eme bụ ime ihe nlele n'efu . . <ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Tiwalola_Olanubi</ref> ===Ebenside=== auwjiquzu3fiaupwplnmo2y8iu9wvmz Tobi Bakre 0 2385 11958 9036 2022-10-10T19:24:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q81520324]] wikitext text/x-wiki == Tobi Bakre == Tobi Bakre (amuru 1 June 1994) bu onye omere, ihe nlere anya, onye nnabata, compere, na onye na-ese foto. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị rọrọ nrọ banyere ya wee nweta echiche dị mma ọ ga-adị, ị ga-eteta, pụọ wee mee nke ahụ. * Ịhụnanya m nwere n'ebe ndị mmadụ nọ ebe a na-eru uju. Kwụsie ike. Oge na-agwọ mmadụ niile. * Mechie mkpọtụ ahụ. Lekwasị anya na ìhè. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 gmwsqdop1k9eki41ty44oux9bsudiyd Tochi Onyebuchi 0 2386 11959 9039 2022-10-10T19:24:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56209299]] wikitext text/x-wiki [[Tochi Onyebuchi]] '''Tochi Onyebuchi''' Tochi Onyebuchi bụ akwụkwọ akụkọ sayensị America nke Naijiria, onye ode akwụkwọ echiche efu na onye ọka iwu na-ahụ maka ikike obodo. Mgbe o bipụtachara akwụkwọ atọ gbadoro anya na ndị na-eto eto, ọ wepụtara akwụkwọ okenye mbụ ya, Hugo Award, Nebula Award na Nommo Award họpụtara, Riot Baby, na 2020. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe i nwere nzube nke na-agụnyeghị imejọ onye ọzọ, ọ na-agbanwe otú i si aga.” ... *“Ọ bụghị ruo mgbe ọ pụrụ n’èzí ka ọ matara ihe ọ na-achọ n’ebe ahụ. *“Lee anya n'èzí. ... *"Enweghị udo," Ngozi kwuru n'olu siri ike dịka igwe Igwe. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/7324271.Tochi_Onyebuchi</ref> ===Ebenside=== 7xyb3nshs5xknn3oum3o6y5a7yhbn3i Toke Makinwa 0 2387 11960 9042 2022-10-10T19:24:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17109424]] wikitext text/x-wiki == Toke Makinwa == Toke Makinwa (amuru 3 Nọvemba 1981) bu agwa redio Naijiria, onye na-ekiri ihe onyonyo, vlogger, onye ọchụnta ego na onye ode akwụkwọ. == Ihe ndi okwuru == * Ndị Naysayers bụ nnukwu mkpali gị. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 oybbpdnx38vxs80qvm3xpmprtm3l8qn Toks Olagundoye 0 2388 11961 9045 2022-10-10T19:24:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2501601]] wikitext text/x-wiki == Toks Olagundoye == Olatokunbo Susan Olasobunmi Abeke "Toks" Olagundoye (amuru 16 Septemba 1975) bu onye omere Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụghị ka m na-acha odo odo, ma ọ dịtụbeghị mgbe m bụ ụdị nwa agbọghọ 'ọjọọ nwoke'. Omume na-amasị m. * Ụda olu m agbanweela ndụ m niile. Mgbe m dị obere, ọ bụ nnọọ Naijiria, mgbe anyị gara England, ọ bụ nnọọ British. Echere m na enwere m ihe dị ịtụnanya, ngwakọ ngwakọ, agbasikwara m mbọ ike iji nweta ụda olu America siri ike, nke bụ ihe m na-eji ọtụtụ oge. * Ekwetaghị m na ịkwụ ụgwọ zuru oke maka uwe. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=0&y=0&q=Toks+Olagundoye 8rgscfozpcbhp6vbys2l8geixdctg80 Tolu Ajayi 0 2389 11962 9049 2022-10-10T19:24:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7814656]] wikitext text/x-wiki [[Tolu Ajayi]] [[W:Tolu Ajayi|Tolu Ajayi]] Tolu Ajayi bu onye na ede uri ==Okwu ndi okwuru== jht1ay67y208oal78j2i77znibi0ggr Tolu Akinyemi 0 2390 11963 9053 2022-10-10T19:24:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q61996711]] wikitext text/x-wiki [[Tolu Akinyemi]] [[Usòrò:Tolu akinyemi-poetolu-gtb-rovingheights.jpg|thumb|Tolu Akinyemi]] '''[[w:Tolu Akinyemi |Toluwalope Akinyemi]]''', nke a na-akpọkwa '''Poetolu''' bụ onye Naijiria na-ede akwụkwọ, onye na-ede uri na onye nduzi ihe okike. A mụrụ Tolu Akinyemi na Akure, Ondo State, Nigeria . == Okwu ọkwụrụ == * “Nna Gị Na-ejegharị Dị Ka Nshịkọ” **[https://makeadreamng.com/2017/11/28/why-it-is-important-to-present-your-content-decently-and-professionally-poetolu-award-winning-poet-and-author/] Tolu Akinyemi na-ekwu okwu n'ajụjụ ọnụ banyere akwụkwọ ya. "Chọta onye gị na ya ga-eme agadi, ị gaghịkwa eme agadi, chọta ihe kpatara ị ga-eji dịrị ndụ, ị gaghị anwụ ma ọlị." **[https://poetolu.com] Tolu Akinyemi na-ekwu maka ndụ. * "Ịma mma nke uri ekwesịghị ịbụ na onye na-ede uri na-ezochi ihe pụtara n'etiti ahịrị. O kwesịrị ịbụ n'ụzọ dị mfe o si eme ka ndị na-agụ ya achọpụta ha. 'dị omimi' adịghị ekewapụ onwe ya." **[https://poetolu.com/tolu-akinyemi-poetolu/my-writing-philosophy-tolu-akinyemi/] Tolu Akinyemi na-ede gbasara nkà ihe ọmụma edemede ya. {{DEFAULTSORT:Akinyemi, Tolu}} jz33b8jxwehedbv7roqwfwnbldq1e0c Tolu Ogunlesi 0 2391 11964 9056 2022-10-10T19:24:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q6023163]] wikitext text/x-wiki == Tolu Ogunlesi == Tolu Ogunlesi (amụrụ 3 Maachị 1982) bụ onye nta akụkọ Naijiria, onye na-ede uri, onye na-ese foto, onye edemede akụkọ ifo na onye na-ede blọgụ. == Ihe ndi okwuru == * Ọrịa ọjọọ ọhụrụ ọ bụla na-apụta ma na-edegharị iwu dị iche iche nke itinye aka. Karịsịa n'oge mmalite mgbe nghọta nke ọrịa ahụ bụ ihe na-adịghị mma na egwu na egwu na-adị elu. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 5ul3acok6qa7mrokbm9edilo40dhcui Tom Cullberg 0 2392 11965 9059 2022-10-10T19:24:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7815478]] wikitext text/x-wiki [[Tom Cullberg]] '''Tom Cullberg''' Tom Cullberg bụ omenkà a mụrụ na Stockholm, Sweden, na afọ 1972. O bi ugbu a ma na-arụ ọrụ na Cape Town, South Africa. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *'Ime mmadụ ihe oyiyi bụ ime ka ọ bụrụ onye na-adịghị ahụkebe, na abstraction enweghị ike iso ndị dị ndụ nwee nkwurịta okwu dị mkpa.' <ref>https://cullberg.com/en/press/cullberg-ballet-presents-the-strindberg-project/</ref> ===Ebenside=== 7k2dq38ppzlw1e7szpygsbdyoe6407t Tom Manners 0 2393 9063 9062 2022-10-10T11:41:33Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Tom Mann rs|Tom Manners]] '''Maazị Tom Manners''' Tom Manners bụ osote onyeisi n'ụlọakwụkwọ abụọ ma bụrụ onyeisi n'amụmamụ "mathematics" a ma nke ọma. Ugbua, ọ na-arụ dịka onye ọkachamara n'ihe gbasara agụmakwụkwọ na "Arthur Terry National Teaching School", ebe o na-asụ ndi nkuzi ọgbọ ọhụrụ n'ọrụ ha. ===Ihe Ndị Okwuru=== *"Ijikwa nke ọma bu ngosipụta akparamagwa." *"Njikwa n'ụzọ a tụrụ anya bụ otu n'ime akparamagwa e nweghị atụ." <ref>https://www.azquotes.com/author/5000-Tom_Ford/tag/manners</ref> ===Edensibịa=== bbdlekvbuv1jykds3794gntgqls0hcm Tom McCall 0 2394 11966 9066 2022-10-10T19:25:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q966031]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tom McCall 2.jpg|thumb|Tom McCall (1969)]] '''[[w:Tom McCall|Thomas Lawson "Tom" McCall]]''' (March 22, 1913 - Jenụarị 8, 1983) bụ onye America [[w: Public figure | Onye isi obodo]], onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nta akụkọ na steeti [[w:Oregon|Oregon]]. [[w:United States Republican Party|Republican]], ọ bụ onye nke iri atọ na [[w:List of Governors of Oregon|gọvanọ]] steeti site na 1967 ruo 1975. Onye [[w:Massachusetts|Massachusetts]], McCall tolitere ebe ahụ na [[w: Central Oregon | Central Oregon]] wee gaa [[w: University of Oregon | Mahadum Oregon]] na [[w:Eugene, Oregon | Eugene]]. Mgbe mahadum gasịrị, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ, gụnyere oge na ''[[w: The Oregonian | The Oregonian]]" na [[w: Portland, Oregon | Portland]] n'oge [[w: World War II|Agha Ụwa nke Abụọ]]. == Okwu okwu == * Bịa leta anyị ugboro ugboro. Nke a bụ ọnọdụ obi ụtọ. Ma n'ihi elu-igwe, abiala ebe a ibi. **cite news | ikpeazụ=Walth |first=Brent |title=McCall ọ dịtụbeghị mma. Ma ka anyị gawa n'ihu. | akwụkwọ akụkọ = [[w: Oregonians Ndị Oregon]] | ụbọchị = Nọvemba 5, 2006 |url=http://www.oregonlive.com/printer/printer.ssf?/base/editorial/1162598153219630.xml&coll=7 | nweta =2006- 11-15 == Njikọ mpụga == [[W:Tom McCall|Tom McCall]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Tom McCall|Tom McCall]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:McCall, Tom}} 66frnttvegy7mljtnzk08uudrqwyegj Tomi Adeyemi 0 2395 11967 9069 2022-10-10T19:25:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29418661]] wikitext text/x-wiki == Tomi Adeyemi == Tomi Adeyemi (amuru August 1, 1993) bu onye Naijiria-Amerika onye ode akwukwo na onye nkuzi ihe okike. == Ihe ndi okwuru == * Ị naghị egbu oge gị ma ọ bụrụhaala na ị na-amụta ihe site na ihe ọ bụla ị na-eme, ma ọ dị gị ka mgbalị ndị ahụ na-aga nke ọma ma ọ bụ na ọ bụghị. * Ị gaghị aghọta otú omenala gị si dị mma ruo mgbe ị ga-esi n'akụkụ ahụ nke ịnwa ịbanye. * M na-ede akụkọ ndụ m niile. Akụkọ mbụ m nwere bụ ụmụ agbọghọ ojii abụọ na-agba ịnyịnya. Ha abụọ bụkwa mụ onwe m, yabụ otu ahụ ka m nọ n'ime m. * Ọ bụrụ na ịchọrọ ide, kwenye naanị na ị nwere ike, n'ihi na ọ bụ maka ntachi obi. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 pmvnulq96lleopx58119td5x4cvk21h Toni Cade Bambara 0 2397 11969 9075 2022-10-10T19:25:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q518455]] wikitext text/x-wiki == Toni Cade Bambara == Toni Cade Bambara, amuru Miltona Mirkin Cade (March 25, 1939 - Disemba 9, 1995), bu onye odee America-Amerika, onye na-eme ihe nkiri, onye na-akwado ndi mmadu na prọfesọ mahadum. == Ihe ndi okwuru == * Ọrụ nke onye na-ese ihe bụ ime mgbanwe a na-apụghị imeri emeri. * Mgbanwe na-amalite na onwe, na onwe…. Anyị ga-aka mma iwepụta oge iji ejiji mgbanwe onwe, ndụ mgbanwe, mmekọrịta mgbanwe. Ọnụ anaghị emeri n'agha. * Ekwesịrị iji okwu akpọrọ ihe. M na-agbalị iji asụsụ kpọrọ ihe. Okwu na-eme ka ihe na-aga. Ahụla m ka ha na-eme ya. Okwu na-edozi ikuku, oghere eletrik, ụgwọ. * Ide ihe bụ ụzọ ziri ezi, ụzọ dị mkpa, iji sonye na ike nke obodo na-akpọ m aha. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/860-Toni_Cade_Bambara 9u2xpqs6soj3f66k5r5jovyz49qhrch Toni Kan 0 2398 11970 9078 2022-10-10T19:25:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7821287]] wikitext text/x-wiki == Toni Kan == Anthony Kan Onwordi nke a maara dị ka Toni Kan (amụrụ 11 June 1971) bụ onye odee Naijiria, onye nchịkọta akụkọ, onye isi njikwa mmekọrịta ọha na eze, na onye nkuzi. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe mmadụ mere gị nke ọma, biko guzogide ọchịchọ ịsị "Ọ dị mma" ma ọ bụ "Ekele ya" ma ọ bụ "Ekele." Kwuo Daalụ. Okwu ndị ahụ ka ị ga-ekwu. Akwụsịla ịma jijiji. * Soro onye mejọrọ ihe na onye ga-emehie ihe n'ihi na imehie ihe ị ga-emerịrị. Weta ya. Mmejọ bụ ndị nkuzi. * Anyị niile agaghị abụ ọgaranya.Ka okwu ịda ogbenye dị mmadụ ga-adị ndụ ma ụfọdụ ga-anwụkwa ogbenye.Ihe ahụ bụ iji nkwanye ùgwù mee ya.Kwụsị iti onwe gị ihe. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 osjb945mu8rsapyrjrgsvhbgpoca6hc Toni Morrison 0 2399 13328 11971 2023-03-24T17:18:47Z Orvon pettäjä 357 wikitext text/x-wiki '''Chloe Anthony Wofford Morrison''' aha e ji mụọ bụ (Chloe Ardelia Wofford) marakwanụ ya dika Toni Morrison bụ onye ode akwụkwọ agụmagụ nke mba [[w:America|Amerika]] nke amụrụ na Febrụari 18 1931 nwụọ n' Ọgọst 5 2015). Akwụkwọ agụmagụ mbụ ya bụ ''The Bluest Eye'' ebipụtara na 1970. O nwetara [[Usòrò:Toni Morrison.jpg|thumb|Morrison (1998)]] === Ihe ndi O kwuru === * Ka ị si kpaso ụmụaka agwa di mkpa. Ha nwere ike ha agaghị echefu. <ref>https://kidadl.com/articles/powerful-toni-morrison-quotes-about-love-and-life</ref> * Onye nwere ndụ bie ya! * Ọ bụrụ na-enwere akwụkwọ ịchọrọ ịgụ, mana edebeghị ya, dee ya.<ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/3534.Toni_Morrison</ref> ==== Ebemsidee ==== 8j4iuhjl4uvqd1m0bvjz9h3qv744a8o Toni Tones 0 2400 11972 9086 2022-10-10T19:25:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q32280528]] wikitext text/x-wiki == Toni Tones == Gbemi Anthonia Adefuye, onye amara dị ka Toni Tones, bụ onye mgbasa ozi Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese foto. == Ihe ndi okwuru == * Ndị mmadụ amaghị ihe ị nwere ike ime ma ọ bụrụ na i debe ya n'ime gị. * Gosi m onye nwere obi ụtọ na-arụ ọrụ ya kwa ụbọchị, m ga-egosikwa gị onye ga-emerịrị ya nnukwu na mbọ ahụ. * Anọghị m ebe a iji mee ka onye ọ bụla nwee ahụ iru ala, a nọ m ebe a iji nweta ebumnuche ọ bụla nke obi m na-achọ ma nweta m ga-eme. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 66twscpyqte2lvavrkatbkvdtr6akj5 Tonto Dikeh 0 2401 13008 11973 2022-11-14T23:21:36Z Tollorysä 214 File wikitext text/x-wiki [[File:Tonto Dikeh cropped.png|thumb|Tonto Dikeh (2019)]] == Tonto Dikeh == Tonto Charity Dikeh (amuru 9 June 1985) bu onye omere na Naijiria, onye na-agụ egwu, onye na-ede abụ na ndi mmadu. == Ihe ndi okwuru == * N'ajọ omume-gi ka ike-gi ezonariwo. Ezughị okè gị zuru okè ga-eduga gị n'ịgbanwe. * A zụrụ ezigbo onye agha ọ bụla maka agha. Chineke na-akwadebe unu ndị enyi m. * Enwere m ntụkwasị obi na eluigwe na ụwa na-ewetara m ihe niile m chọrọ n'oge kwesịrị ekwesị na usoro. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=19 jv3dkks8x326wjleg996jiw1ru1co2u Tony Elumelu 0 2402 11974 9096 2022-10-10T19:25:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7822289]] wikitext text/x-wiki [[Tony Elumelu]] Tony Elumelu bu onye Naijiria amara nke oma na ngalaba Ekonomiks. Tony so na ndi akporo na mmadu nari amara aha ha na uwa niile. ==Okwu ndi Okwuru== .Enwegasiri uzo di iche iche aga-esi tinye ego na mpaghara Afrika iji mee ka enwee oganiru di mma ga-abara onye obula uru .Naani onye obula igba mbo ga-enye aka na-iweputa ohere ebe odighi. .ubiam bu ihe mmekpa ahu ebe obula o di, onye obula ga-etinye aka na iluso ya ogu ma goomenti, Uloaku,nakwa ndi mmadu ==Edensibia== *https://www.tonyelumelufoundation.org/articles/58-quotes-tony-elumelu-africas-most-prominent-philanthropist 3aghmboe7lz4w7co2i3eqb4qr0h3ufk Tony Onyemaechi Elumelu 0 2403 12144 9099 2022-10-10T21:48:34Z Jon Harald Søby 3 Redirected page to [[Tony Elumelu]] wikitext text/x-wiki #redirect [[Tony Elumelu]] 0q72rnkjq02n3k4mhn5h5d99qkbefj6 Tonye Patrick Cole 0 2404 11975 9103 2022-10-10T19:25:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q33523285]] wikitext text/x-wiki [[Tony Patrick Cole]] '''Tony Patrick Cole ''' Tonye Patrick Cole (amụrụ 1967) bụ onye nchoputa na onye bụbu onye isi otu onye isi ụlọ ọrụ Sahara Group[1] ụlọ ọrụ ume na arụ ọrụ na-agbasa usoro ike niile na Nigeria na mba ndị gbara agbata obi West Africa ruo East Africa na gafere. Otu a na-arụ ọrụ na mba 38 gburugburu ụwa nwere ndị ọrụ 4,000 na ntụgharị kwa afọ nke ijeri $ 11. Ọ bụ ya na-ahụ maka iwulite mgbasawanye zuru ụwa ọnụ nke otu na ịkwado ụkpụrụ ọchịchị ụlọ ọrụ ya, na-edobe ọkwa ya na ụlọ ọrụ ụwa dị ka World Economic Forum, [2] ebe ọ bụ onye isi na Partning Against Corruption Initiative (PACI), United Nations. ), [3] ebe ọ bụ onye ọsụ ụzọ na kọmitii ndụmọdụ nke ngalaba ndụmọdụ nkeonwe maka UNDP Sustainable Development Group Fund (SDG-F), African Philanthropy Forum[4] n'etiti ndị ọzọ. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ndụ dị ka egwuregwu jigsaw. Ị na-ahụ foto a, ị maara ihe ọ pụtara ịdị ka ya, ma si ebe ahụ malite ịchịkọta iberibe ihe ndị ahụ ọnụ. Ọ bụrụ na ị nwere ndidi na ịdị uchu. <ref>https://www.thosewhoinspire.com/meet-the-ip/tonye-patrick-cole/</ref> ===Ebenside=== Walk and never stumble 5mudnm4f828x4ed6fw7djs9hwbloxbv Toolz 0 2405 9105 9104 2022-10-10T11:41:35Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Toolz == Tolu Oniru, onye a ma ama dị ka Toolz, bụ agwa redio Naijiria, onye na-egosi ihe ngosi, na onye na-egosi ihe ngosi. A maara ya nke ọma maka ịnabata ihe ngosi Midday na The Beat 99.9 FM. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ụfọdụ, m na-eteta n'ụra na-achọ ịbụ onye na-enweghị isi na ghetto. * Ebumnobi m bụ ịbụ onye billionaire dị jụụ mana iwu kwadoro, zụta obere agwaetiti mara mma na Caribbean wee mefuo ego m na-enweghị ịgbawa ya na mgbasa ozi ọha. * Ndị a niile na-akwado mgbaghara n'ike n'ike n'ike na-agbalị ịta onye a tara ahụhụ n'ụzọ megidere ịtụkwasị naanị ndị n'ike n'ike. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 s6vbwdxcnh4vkx7n14lypav9g0v4fjo Tope Alabi 0 2406 11976 9108 2022-10-10T19:26:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7824795]] wikitext text/x-wiki == Tope Alabi == Tope Alabi (amụrụ 27 Ọktoba 1970) bụ onye Naijiria na-agụ egwu, onye na-agụ ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. who is also known as Ore ti o common and as Agbo Jesus . == Ihe ndi okwuru == * Ọchịchọ m na-ere ọkụ bụ iduru ọgbọ m banye n’ime ofufe, na-efe Jehova n’ime mmụọ na n’eziokwu. * Mgbe ụfọdụ, ọ dị mkpa inwe uto nke ihe ọ na-adị ka nwanyị nkịtị n'okporo ámá. * Ọ bụrụ na ị chọrọ ime ka Jizọs na ndị mmadụ, ị ga-adị mma. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịgwa ndị mmadụ na Kraịst bụ ezigbo onye nzọpụta, ihe mbụ ha ga-ele anya bụ ọdịdị gị. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 lubslu9309rp5q333h5ujx0ep6omlfq Tope Folarin 0 2407 11977 9111 2022-10-10T19:26:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16238460]] wikitext text/x-wiki == Tope Folarin == Tope Folarin (amuru 1981) bu onye odee onye Naijiria-Amerika. == Ihe ndi okwuru == * Akụkụ na-adịghị mma mgbe ụfọdụ nke itolite na obodo a na-enweghị ntọala omenala siri ike bụ na ndụ gị dum ga-abụ nke a na-atụ anya na imeju ndị ọzọ afọ. Achọpụtara m na ọ bụ ihe m na-eme… * Anyị nọ n'oge ọtụtụ mmadụ na-amalite ịbata, n'ụzọ siri ike, banye na njirimara ha. Ma ndị mmadụ na-ekwu ... a mụrụ ha na otu mmekọahụ, ha na-ekwu: Abụ m nwoke ọzọ - nke ahụ bụ m; ma ọ bụ ndị mmadụ na-azọrọ ihe nketa omenala ha n'ụzọ miri emi karịa ka ha nwere n'oge gara aga ... N'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya, anyị nwere ohere iji wuo njirimara anyị nke na-eme ihe n'eziokwu na nke na-emeghe na eziokwu nye onye anyị bụ karịa ihe anyị. 'e nyefere mgbe a mụrụ ya. == Ebenside == https://www.npr.org/2019/08/24/751917486/tope-folarin-was-a-particular-kind-of-black-man-so-he-wrote-a-book-about-it 15w970tjtulvnj3f2aojkot9qy1we73 Tope Oshin 0 2408 11978 9114 2022-10-10T19:26:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27063353]] wikitext text/x-wiki == Tope Oshin == Tope Oshin bụ onye na-eme ihe nkiri na onye ntụzi ihe nkiri Naijiria, onye na-emepụta ihe na onye na-eme ihe nkiri, edepụtara dị ka otu n'ime ndị Naijiria kacha nwee mmetụta na ihe nkiri na 2019. == Ihe ndi okwuru == * Njem onwe m dị ka onye na-eme ihe nkiri bụ ihe a na-adịghị ahụkebe. Amụrụ onye na-ese ihe, a na-achọkarị m nkwupụta maka imepụta ihe n'ime m. Ọchịchọ imepụta na iweta echiche m n'eziokwu na-akpali m n'ihu. * Adịla ngwa ngwa banye n'alụmdi na nwunye. Wepụta oge gị hụ na ọ bụ enyi gị, ọ na-akwanyere gị ùgwù, ọ bụ ya na-ahụ maka ọrụ na karịa ihe niile, ọ na-asọpụrụ Chineke. * Ihe ụtọ kachasị ukwuu nke ịbụ nne nye m bụ ịhụnanya siri ike, dị ọcha, na-enweghị isi nke ụmụ m. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 3rf2my3w0k93dl0osn1688tegj6vb6u Tosin Ajibade 0 2409 11979 9117 2022-10-10T19:26:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26436135]] wikitext text/x-wiki '''[[Tosin Ajibade]]''' [[w:Oluwatosin Ajibade aka OloriSuperGal|Oluwatosin Ajibade aka OloriSuperGal]] (amụrụ 17 Febrụwarị 1987) bụ onye Naijiria ama ama maka webụsaịtị ụdị ndụ ya na ntụrụndụ ya, OloriSuperGal.com na webụsaịtị ya, TosinAjibade.com. Ọ bụkwa onye na-ahazi ọgbakọ mgbasa ozi ọhụrụ nke a na-eme kwa afọ na Naijiria. Tosin Ajibade nwetara nzere bachelọ na Accounting na Mahadum Lagos steeti. O mechara nweta asambodo na Media Enterprise site na School of Media and Communications, Mahadum Pan-Atlantic, Nigeria. ==Ihe ndị Okwuru== * Ụmụ nwanyị juputara na mpako, ha na-ekwu mgbe niile na ụmụ nwoke na-atụ ụjọ maka etu ihe si agara ha nke ọma nakwa ego ha nwere, mana nke bu okwu bu ha abụọ inwe nkwekọrịta na ndakọrita. ** [https://www.nairaland.com/4671710/tosin-ajibade-olorisupergal-men-say/2 Tosin Ajibade mgbe ọ na ekwu maka weebụsaịtị ya ọ kpọrọ: OLORISUPERGAL] ==Njikọ Mpuga== * [http://www.olorisupergal.com OloriSuperGal] * Edemede [[w:Tosin Ajibade|Tosin Ajibade]] na Wikipedia bekee. {{DEFAULTSORT:Ajibade, Tosin OloriSuperGal}} 6olhp48h512xv7k4wz9r72hzhda094r Tosin Oshinowo 0 2410 11980 9120 2022-10-10T19:26:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q57017047]] wikitext text/x-wiki [[Tosin Oshinowo]] '''Tosin Oshinowo''' Tosin Oshinowo bụ onye Naijiria na-ese ụkpụrụ ụlọ, onye ọchụnta ego okike, ọkà okwu ọha na onye ode akwụkwọ. Amara maka ọrụ ya na imewe Maryland Mall na Lagos, Tosin bụ onye gụsịrị akwụkwọ na Architecture na Kingston .. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"A pụghị ilele ọrụ mmekọrịta ọha na eze na ụkpụrụ ụlọ na mbara ụwa a na-agbanwe mgbe niile. Ndị mmadụ kwesịrị ịhụ ọrụ a na-arụ na otú ọrụ ahụ si dị ukwuu. Ọ bụ ọrụ nke ndị ọrụ PR iji hụ na ọrụ gị ruru site na akụkụ dị iche iche nke mgbasa ozi. A na-atụ anya ka ndị na-emepụta ihe na-eme ihe n'ụzọ ụfọdụ, ma ọ bụrụ na ị naghị eme atụmatụ maka ihe ị na-eme, a gaghị ama ọrụ gị." <ref>https://guardian.ng/life/tosin-oshinowo-a-damsel-in-mens-structural-world/</ref> ===Ebenside=== izyf10lqqfjjcphgmmgp5tl5j27xe9f Tove Jansson 0 2411 11981 9124 2022-10-10T19:26:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q102071]] wikitext text/x-wiki [[Tove Jansson]] Tove Marika Jansson bu onye nke na asu asusu Sweden, odee ejije, onye ngosi nakwa onye ode ihe ntoochi. ==Ihe ndi okwuru== A huru m onwe m na anya na chi ofufo ka m lepuru anya ==EDENSIBIA== https://www.google.com/search?client=ms-opera-mini-android&channel=new&q=tove+jansson+quotes&oq=tove+jansson+Quites&aqs=heirloom-srp.0.0l2 nlmtx6xtqkmt0wf508mppqa5bgadlq5 Toyin Abraham 0 2412 11982 9127 2022-10-10T19:26:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19666719]] wikitext text/x-wiki == Toyin Abraham == Toyin Abraham Ajeyemi (amụrụ Olutoyin Aimakhu) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị na-adịghị ege ntị olu nke Onye-nwe, mgbe ahụ ị na-ege ntị n'olu nke ekwensu. * Mgbe ị mehiere ngwa ngwa kwuo ya n'olu dara ụda. Ọ na-abụ naanị nsogbu ma ị kwenyeghị ya. * Ọgwụ herbal na-aga azụ azụ dịka anyị nwere ike icheta. Ọ bụ otú nna nna anyị ochie na nne na nna ochie si lanarị ma nwee ọganihu. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 dlj03pk8718mkle1wvf9z9rzf0ki65j Toyin Ojih Odutola 0 2413 11983 9130 2022-10-10T19:26:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7830609]] wikitext text/x-wiki == Toyin Ojih Odutola == Toyin Ojih Odutola (amuru 1985) bu onye Naijiria-Amerika nke oge a na-ese ihe nlere anya nke ama ama maka eserese otutu mgbasa ozi doro anya ma na-aru oru na akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Anọgidere m na-achọ ịkwanye ihe oyiyi m ka ọ dị irè; Achọrọ m ịhụ foto m na mgbidi wee mara na ọ dị mma. * Ruo oge ụfọdụ, ụjọ na-atụ m banyere igosi ụmụ nwanyị n'ihi ihe na-adịghị mma nke na-abịa na ya na-akpaghị aka, ma onye na-ese ihe o bu n'obi ma ọ bụ na ọ chọghị. * njirimara adabereghị na arụmọrụ; ọ dabere n'ihe onye ọzọ buru ụzọ kpebie ya, anaghịkwa m aghọta ihe nke ahụ bụ n'ihi na abụ m onye Africa bịara America. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 lr32eyl6bp3nm0a3b55cwghuvvisyxa Toyosi Akerele Ogunsiji 0 2414 11984 9134 2022-10-10T19:26:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20020489]] wikitext text/x-wiki [[Toyisi Akerele Ogunsiji]] '''Toyosi Akerele Ogunsiji''' Toyosi Akerele-Ogunsiji (amuru Oluwatoyosi Akerele, 8 Nọvemba 1983) bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na Naijiria na ọkachamara mmepe mmadụ nke ọrụ ya na-ebipụ n'ịzụ ahịa, agụmakwụkwọ, mmepe ntorobịa na ọchịchị ọha. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke Rise Networks, ụlọ ọrụ nzuzo na nke ọha na eze na Nigeria kwadoro Youth Interest social Enterprise lekwasịrị anya n'iji teknụzụ ọgbara ọhụrụ mepụta nkwado na ohere mmụta maka itolite n'ozuzu nke ndị ntorobịa na ebumnuche nke ịkwadebe ha maka ya. ndu na mgbanwe mmekọrịta. Ọ bụkwa onye nchoputa Passnownow, ọnụ ụzọ mmụta mkpanaka nwere ohere ịnweta ọdịnaya agụmakwụkwọ dabere na usoro ọmụmụ nwere nyocha ahaziri ahazi yana ajụjụ nyocha n'ụdị dijitalụ ekesara site na webụ na mkpanaka nye ụmụ akwụkwọ sekọndrị na ndị nkuzi enweghị nchekwa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Achọrọ m naanị Mba na-arụ ọrụ. Akwụsịla m okwu ndị mara mma na okwu mkpali gbasara Naijiria. *Ekwenyesiri m ike na n'oge ndụ m, a ga m ahụ Nigeria ka ọ bụrụ obodo nke nrọ anyị. M ga-ahụ Naijiria bara ụba nke na-arụ ọrụ maka onye ọ bụla n'agbanyeghị onye ị bụ ma ọ bụ ebe i si bịa. <ref>https://www.facebook.com/toyosi.akerele.3<ref> <ref>https://mobile.twitter.com/toyosirise/status/1285908242351247363</ref> ===Ebenside=== gzfdr2ywwu81umhqf8rzxgk7zt4350w Tressie McMillan Cottom 0 2415 11985 9137 2022-10-10T19:26:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56064322]] wikitext text/x-wiki == Tressie McMillan Cottom == Tressie McMillan Cottom bụ onye odee America, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na prọfesọ. == Ihe ndi okwuru == * ịhụ nke ọma pụtara na unu abụọ apụghị izo ezo, ma ọ dịghịkwa mgbe ọ ga-adị gị ka ndị ọchịchị na ndị ọgbọ gị na-ahụ ya. Tọrọ atọ na ohere ahụ nke ọma, echere m, bụ ebe anyị na-agba mgba na echiche nke, 'Olee akụkụ nke m dị mkpa?' * Ka ị na-esiwanye n'echiche anyị bụ isi gbasara onye kwesịrị inwe nka, n'ozuzu ya, ka ị ga-egosipụtakwu na ị nwere ikike ziri ezi maka ihe ọ bụla ị na-ekwu. Maka ụmụ nwanyị ojii nke ahụ pụtara na anyị na-eche echiche ịkpa ókè agbụrụ na echiche dị iche iche gbasara onye maara ihe bara uru, mana anyị na-echekwa echiche nwoke na nwanyị gbasara onye kwesịrị ịhapụ ikwu okwu na idu… == Ebenside == https://www.wbur.org/onpoint/2019/01/21/in-thick-tressie-mcmillan-cottom-looks-at-beauty-power-and-black-womanhood-in-america obtt47g8ouptyje2ojtleuc1wghsa4p Trevor Noah 0 2416 13267 11986 2022-12-22T22:13:31Z Arvokas inssi 268 wikitext text/x-wiki [[File:Trevor Noah 2017.jpg|thumb|Trevor Noah (2017)]] == Trevor Noah == Trevor Noah (amuru 20 February 1984) bu onye ochi South Africa, onye na-eme ihe onyonyo, onye omere, na onye na-ekwu okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye ọbịa nke Daily Show, mmemme akụkọ satirical America na Comedy Central. == Ihe ndi okwuru == * Ya mere ọ dị egwu, ka ajọ mbunobi anyị siri nye onye ọ bụla ụzọ ya. Middle Eastern na-eme ihe, ha na-eyi ọha egwu. Onye isi ojii na-eme ihe, ha na-akpakọrịta ndị otu, ha bụ ndị ntọ. Ma ọ bụrụ na onye ọcha bata n'ime chọọchị na-egbu mmadụ itoolu n'ebe ahụ, gịnị ka ha na-eduga na akụkọ? "Taa, n'ime ihe dịpụrụ adịpụ, otu onye oji egbe batara n'ụlọ ụka meghere mgbọ wee gbuo mmadụ itoolu." Ọ na-abụ onye naanị ya na-agba egbe. "Onye otu egbe na-enweghị ihe jikọrọ ya na ọha mmadụ." Ha na-ekewapụ ha ngwa ngwa o kwere mee. * Ị gaghị aga South Africa iji gbanarị ịkpa ókè agbụrụ. Nke ahụ bụ ebe ị na-aga ịzụ ahịa. Ị na-egwu m egwu, nke ahụ bụ otu ihe na-echetara m ụlọ. The ịkpa ókè agbụrụ si ebe a. * M na-eji ihe ka ukwuu n'ụbọchị m na-eti mkpu ma ka oge na-aga, ike ga-agwụ m ma mgbe ike gwụrụ m, m na-amalite iche echiche njakịrị. * Na ọ dịghị mgbe ọ na-egosipụta iwe na ihe nkiri ya na == Ebenside == https://www.timeout.com/london/comedy/trevor-noah-interview bftugnrsi1w5qhb36eatyhcnj2quoxz Tricia Hersey 0 2417 11987 9143 2022-10-10T19:27:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98959100]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Tricia Hersey|Tricia Hersey]]''' bụ onye America na-ede uri, onye na-eme ihe nkiri, na onye na-eme ihe ike nke a maara nke ọma dị ka onye malitere nzukọ The Nap Ministry. Ọ na-ezo aka na onwe ya dị ka '''Nap Bishop''' na-akwado mkpa ezumike dị ka ihe gbasara agbụrụ na ikpe ziri ezi. ==Okwu Ndi Okwuru== *"Ezumike m dị ka nwanyị ojii na America na-ata ahụhụ site na ike ọgwụgwụ nke ọgbọ na mkpagbu agbụrụ mgbe niile bụ ọjụjụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọgba aghara ọha na eze n'ime ahụ m." ** ihe si na [https://thenapministry.wordpress.com/2022/02/21/rest-is-ything-that-connects-your-mind-and-body/ Ezumike bụ ihe ọ bụla na-ejikọ uche na ahụ gị] *"'''Nke a bụ ihe karịrị ihi ụra''' Ọ bụghị maka ohiri isi na-asọ oyi, akwa akwa dị oke ọnụ, ihe mkpuchi ụra silk ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ dị n'èzí, enweghị isi, gimmick na-azụ ahịa. Ọ bụ maka mwepu miri emi site na oke ọcha na ikeketeke. Usoro abụọ a na-eme ihe ike na ihe ọjọọ. Akụkọ na-agwa anyị nke a na ndụ anyị ugbu a na-egosi nke a. izu ike na-akwaghachi azụ ma mebie usoro na-ele ahụ mmadụ anya dị ka ngwá ọrụ maka mmepụta na ịrụ ọrụ. Ọ bụ counter akụkọ. Anyị maara na anyị abụghị igwe. Anyị bụ chi." ** ihe si na [https://thenapministry.wordpress.com/2022/02/21/rest-is-ything-that-connects-your-mind-and-body/ Ezumike bụ ihe ọ bụla na-ejikọ uche na ahụ gị] *"''Enwere ihere n'ilekọta onwe gị. Ọ gwụla ma agbakwunyere ya na capitalism, mgbe ahụ ọ dị mma.''' Ị nwere ike ịkwụ ụgwọ $200 maka ihu, mgbe ahụ ị na-elekọta onwe gị. Ma ọ bụrụ na ị na-elekọta onwe gị na ihe dị omimi dị ka ụra, nke bụ otu n'ime ihe ndị kasị ochie na mkpa mbụ anyị, ọ bụrụ na ị na-eme nke ahụ n'ihu ọha, na-elekọta ahụ gị, nke ahụ bụ ihe ihere. M na-ejikọta nke ahụ azụ na ikeketeorie na na-acha ọcha elu na echiche ndị a gburugburu na-adịghị ahụ ụmụ mmadụ dị ka Chineke na-adịghị ahụ anyị ozu dị ka nke anyị." ** e hotara na N'ajụjụ ọnụ [https://www.theatlantic.com/health/archive/2020/04/you-are-worthy-of-sleep/610996/ Gee ntị: You Kwesịrị Ụra], 'The Atlantic', Eprel 30, 2020 ==Njikọ mpụga== [[W: Tricia Hersey|Tricia Hersey]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Tricia Hersey|Tricia Hersey]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT:Hersey, Tricia}} 1xc0l298regggocz39cdii47epbn0l3 Tristram Stuart 0 2418 12662 11988 2022-11-10T00:13:13Z CommonsDelinker 39 Replacing Tristram_Stuart_01.jpg with [[File:Tristram_Stuart,_2016.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR4|Criterion 4]] (harmonizing names of file set)). wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tristram Stuart, 2016.jpg|thumb|Stuart in 2016]] '''[[w:Tristram Stuart|Tristram James Avondale Stuart]]''' (born 12 March 1977) bụ odee bekee na onye na-agbasa ozi. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Dị ka okwu nke akwụkwọ m, ''The Bloodless Revolution'', chịkọbara, echere m na m ga-enwe uto yiri nke ahụ: nchịkọta nke ibe ga-eji bipụta ha, ọtụtụ puku ugboro; ibe ọ bụla na-anọchi anya iberi nke oke ọhịa, uzu ọkụ na nnyụpụta nke ink na-egbu egbu. ** [https://www.theguardian.com/books/booksblog/2006/nov/24/onpaper "O ziri ezi ide?"], "The Guardian" (24 Nọvemba 2006). * Mweghachi nri nwere ezi uche n'ụzọ akụ na ụba, na-emetụta gburugburu ebe obibi, yana ọrụ mmekọrịta ọha na eze; oge eruola ka ụlọ ọrụ nri ga-eteta n'ụra, gọọmentị ga-amalite inye ndị otu na-akwado ya ego. ** [https://www.theguardian.com/environment/2007/jan/06/waste.pollution1 "Ihe ọjọọ nke nri n'efu nke Britain"], "The Guardian" (6 Jenụwarị 2007). * Mbugharị nri bụ otu n'ime ụzọ mmeri kacha mma maka ịzere mkpofu nri. Ụlọ ọrụ nri nwere ike na-echekwa ego mgbe mgbe site n'inye nri kama ịkwụ ụgwọ paụnd ịrị asatọ ma ọ bụ ihe dị ka otu tonne na ụtụ ụlọ mkpofu na ụgwọ mkpofu. ** [https://www.theguardian.com/sustainable-business/food-waste-redistribution-sustainable-solution "Nwegharị nri bụ ihe mmeri maka ihe mkpofu nri"], "The Guardian" (11 Mee 2012). ==Njikọ Mpuga== * [[w:Tristram Stuart|Tristram Stuart]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Stuart, Tristram}} qgev3t0ntxnwk80g37s29rsslhdp78l Trushar Khetia 0 2419 11989 9150 2022-10-10T19:27:20Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q23007765]] wikitext text/x-wiki [[Trushar Khetia]] '''Trushar Khetia''' Trushar Khetia, bụ onye ọchụnta ego Kenya na ọchụnta ego. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi ugbu a na onye isi oche nke ụlọ ọrụ Tria Group, gụnyere otu nnukwu ụlọ ahịa a maara dị ka Ụlọ Ahịa Ụlọ Ahịa Society. ===Ihe Ndị O kwuru=== 26 Eprel 2017 — Forbes Africa ahọpụtala Trushar Khetia, 30, otu n'ime nde dollar ole na ole Kenya. Ọtụtụ n'ime anyị ga-enwe obi ụtọ <ref>https://www.google.com/search?q=Trushar+khetia+quote&oq=tr&aqs=chrome.2.69i59l3j69i57j0i67j0i131i433i512l2j46i131i433i512j0i131i433i512j0i433i512j0i271l2.6606j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== mo3fzt3av2j12grrgeooymfyk6jrq26 Tsitsi Dangarembga 0 2420 12654 11990 2022-11-09T21:58:35Z Poistuuko Manu? 195 File wikitext text/x-wiki [[Tsitsi Dangarembga]] [[File:Tsitsi Dangarembga 2006-11.jpg|thumb|Tsitsi Dangarembga (2006)]] '''[[w:Tsitsi Dangarembga|Tsitsi Dangarembga]]''' (amuru Febụwarị 4, 1959) bụ onye odee na onye na-eme ihe nkiri si Zimbabwe. Ọ bụ onye ama ama maka akwụkwọ akụkọ ya bụ 'Nervous Conditions' nke enwetala ọtụtụ nnabata obodo na mba ụwa. Ekwuru na ọ na-ekwu na' ndị odee na Zimbabwe ebe na-amasịkwa agwa ndị ha wepụtara n'oge ahụ karịsịa ndị nwoke. [https://www.jstor.org/stable/1345839?origin=crossref] == Okwu ọkwụrụ == * ịkpa ókè agbụrụ e nwere n’Ịngland ahazibeghị otú ahụ. Ọfọn, e hiwere ya, ma mgbe ahụ, a ghọtara ya nke ọma na ọ dịghị mkpa ụlọ ọrụ, ma ọ bụrụ na ị ghọtara ihe m na-ekwu. N'England, ọ dị nnọọ mfe karị ịghara ime ka ọ metụta ya ruo n'ókè ahụ n'ihi na ndị mụrụ m bụ ụmụ akwụkwọ, ndị mmadụ na-akwanyekwara m ùgwù. ** Na ahụmahụ ya banyere ịkpa ókè agbụrụ na England na [https://brickmag.com/an-interview-with-tsitsi-dangarembga/ "Ajụjụ ya na Tsitsi Dangarembga: Ihe odide"] na Brick Magazine (December 2012) * Aghọtara m na ụmụ nwanyị na-emepụta ihe adịghị adịkarị mfe itinye n'ụkpụrụ ụfọdụ. M na-eche n'obi m, Oleezi ebe ha na-aga? Ebee ka ha na-aga? N'ihi na enwere m mmetụta na ụmụ nwanyị ndị a nwere ọtụtụ ihe ha ga-atụnye, na ha na-ele ihe anya n'ụzọ dị iche. Obodo ọ bụla nwere ndị dị otú ahụ na-ewepụ ha n'ụzọ ụfọdụ. Ya mere ọ bụ ọnọdụ siri ike. ** Na ihe isi ike nke ịbụ nwanyị okike na [https://brickmag.com/an-interview-with-tsitsi-dangarembga/ "Ajụjụ a na Tsitsi Dangarembga: Ihe odide"] na Brick Magazine (December 2012) * Nka m mụtara maka prose anaghị arụ ọrụ na fim. Ndị na-ekwu nkọwa, ha dị nnọọ iche. Ma ọ bụ eziokwu nke monologues ndị a dị n'ime nke ị nwere ike dee akwụkwọ dum. Ebe prose na-akwa emo, ihe nkiri na-apụ apụ, na-etinye uche ma na-agbakọ. Achọpụtara m na enweghị m ike ịmụta nke ahụ ka m na-eme nke ọzọ. Ya mere, ọ bụ nnukwu mgba, n'ezie. O were m ọtụtụ afọ. ** N'ịgbanwe na ịde ihe nkiri na [https://brickmag.com/an-interview-with-tsitsi-dangarembga/ "Ajụjụ a na Tsitsi Dangarembga: Ihe odide"] na Brick Magazine (December 2012) * M dere akwụkwọ ahụ obere oge ka Zimbabwe nwechara nnwere onwe iji gbaa ndị Zimbabwe na-eto eto ume ịzụlite onwe ha n’agbanyeghị ihe ịma aka ndị ha ga-eche ihu ime otú ahụ. Enwekwara otutu okwu mgbe nnwere onwe nke ịlaghachi na mgbọrọgwụ omenala. Achọrọ m ịjụ ajụjụ ahụ site n'inyocha akụkụ nke omenala a na-agwa anyị ka anyị laghachi azụ na nke ahụ metụtara ụmụ nwanyị na gburugburu ebe obibi m na-adịghị mma. A bụ m onye na-ahụ maka nwanyị ọhụrụ n'oge ahụ, ọ na-anụkwa m ọkụ n'obi. Achọkwara m ileba anya mmetụta na-aga n'ihu nke colonialism na oge ọhụrụ. N'otu oge ahụ, enwere m olileanya ide akwụkwọ nke a ga-enwe ike ịgụ nke ọma, nwere ndị a na-amata ama. ** N'ihe ọ tụrụ anya iwepụta ya na akwụkwọ akụkọ mbụ Nervous Ọnọdụ na [https://bombmagazine.org/articles/tsitsi-dangaremgba/" Nsogbu nke mmadụ: Tsitsi Dangarembga nke Bhakti Shringarpure"] BOMB Magazine (2019 Sept. 27) == Njikọ mpụga == Édémédé [[w:Tsitsi Dangarembga|Tsitsi Dangarembga]] na Wikipedia {{DEFAULTSORT:Dangarembga, Tsitsi}} 11fdh91jgbp3kjo151gsuykn4uoz9gg Tulsi Gabbard 0 2421 11991 9157 2022-10-10T19:27:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q32620]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Tulsi Gabbard, official portrait, 113th Congress (cropped 3).jpg|thumb|Mgbe anyị guzoro ọnụ, [[w:united|bụrụ otu]] site na [[w:love|ịhụnanya]] maka ibe anyị na maka [[w: county|mba anyị]], ọ dịghị [[w: Challenge|ihe ịma aka]] anyị enweghị ike imeri.]] '''[[w:Tulsi Gabbard|Tulsi Gabbard]]"" (/ ˈtʌlsi ˈɡæbərd/; a mụrụ [[w:12 April|12 Eprel]] [[w:1981|1981]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na [[w:United States Army Reserve. |United States Army Reserve]] onye ọrụ onye jere ozi dị ka [[w:U.S. representative| onye nnọchi anya U.S.]] maka [[w:Hawaii's 2nd congressional district|Hawaii's 2nd congressional district]] site na 2013 ruo 2021. A họpụtara na 2012, ọ bụ onye mbụ si na [[w: Hindu|Hindu]] so na [[w:United States Congress | Congress]] nakwa onye mbu [[w:Samoan-American |Samoan-American]] onye otu Congress na ntuli aka. Na mbido February 2019 o kwuputara ya [[w:Tulsi Gabbard 2020 presidential campaign | nhọpụta]] maka [[w:2020 Democratic Party president primaries | Nhọpụta ime obi màkà onye isi ala nke nke Democratic Party]] na [[w: 2020 United States presidential election | 2020 United States. Ntuli aka onye isi ala steeti]]. ==Okwu Okwuru== ===2014=== * [[W:United States of America|U.S.A]] kwesịrị ịdị na-akwado [[w: religious freedom|nnwere onwe okpukpe]] maka mmadụ niile nọ na mba niile ma na-arụ ọrụ mgbe niile maka nke ahụ. ** [https://web.archive.org/web/20201227065647/https://gabbard.house.gov/news/press-releases/rep-tulsi-gabbard-statement-tom-lantos-human-rights-commission-hearing nkwupụta na Tom Lantos Human Rights Commission na-anụ na "The Ọnọdụ nke Okpukpe pere mpe na India" (4 Eprel 2014)] ===2017=== * Anụtụbeghị m ka ọ na-ekwu ihe ọ bụla na-akpọ asị, ma ọ bụ na-ekwu ihe ọ bụla pụtara banyere onye ọ bụla… Enwere m ike ịkọrọ ahụmahụ nke onwe m na, n'eziokwu, ekele m nye ya, maka onyinye nke omume ime mmụọ a magburu onwe ya nke o nyeworo m. na ọtụtụ mmadụ. ** Na-ekwu maka [https://www.chrisbutlerspeaks.com/about-chris-butler Chris Butler, onye okike nke Sayensị nke Identity Foundation], dị ka ekwuru na [https://www.newyorker.com/magazine/2017/ 11/06/ kedu ihe-tulsi-gabbard-kwere "Gịnị Ka Tulsi Gabbard Kweere?" by Kelefa Sanneh, na ''The New Yorker'' (6 Nọvemba 2017)] ===2018=== * Bia! [[w:Donald Trump | @realdonaldtrump]]: ịbụ anụ ọhịa [Saudi Arabia] abụghị "America Nke Mbụ." ** Na nzaghachi ndị gọọmentị US na-anabata nnukwu Saudi Arabian [[w: disinformation|mgbanwe]] gbasara ihe akaebe siri ike nke kpachapụrụ anya [[w: murder| igbu ọchụ]] nke odeakụkọ [Jamal Khashoggi] na consulate ha na [[w: Istanbul|Istanbul]], [Turkey], dị ka e hotara na [http://www.hawaiinewsnow.com/2018/11/21/rep-tulsi-gabbard-uses-profanity-tweet-slam-president/"Gabbard skewers Trump na Saudi Arabia stance na okwu rụrụ arụ na tweet" ( Nọvemba 21, 2018)] ===2019=== * You ga-eguzo maka ọdịmma mmadụ nke ndị Yemen? Ị ga-eguzo megide agha mgbukpọ nke Saudi Arabia? Ma ọ bụ ị ga-anọgide na-akwado agha a nke mere ka ndị Yemen 22 nde mmadụ na-achọsi ike enyemaka enyemaka mmadụ? Iji mee ka ụmụaka 85,000 ndị a nwụọ n'ihi agụụ, mee ka mwụda bọmbụ ndị US mere na ndị nkịtị aka ha dị ọcha, na-egbu ọtụtụ iri puku mmadụ. Nke a bụ ihe ngwa ngwa ngwa ngwa nke United States Congress ga-emerịrị iji kwupụta ikike ya wee kwụsị nkwado United States maka agha mgbukpọ a na Yemen. ** Dị ka e hotara na [https://therealnews.com/stories/will-the-new-congress-end-u-s-allegiance-to-saudi-arabia-and-the-war-in-yemen"''Will New Congress kwụsị nkwado US na Saudi Arabia na agha Yemen? '''', N'ajụjụ ọnụ Sharmini Peries, na ''Ezigbo Akụkọ'') (6 Jenụwarị 2019) *Trump… Nikki Haley...Mike Pompeo...Ndị nọ na John Bolton. Ndị a na-akwado maka ime ka akụ na ụba anyị sikwuo ike, ma ọ bụrụ na naanị otu ụzọ ha ga-esi mee ya bụ site n'ịwulite akụ na ụba ahụ dabere na iwu na ire ngwá agha nye mba ndị na-eji ha egbu ma gbuo ndị aka ha dị ọcha, mgbe ahụ anyị chọrọ ndị isi ọhụrụ na mba a. . Ndị America kwesịrị ka nke ahụ. ** Dị ka e hotara na "New Congress ga-akwụsị nkwado US na Saudi Arabia na Agha Yemen?", Ajụjụ ọnụ Sharmini Peries, na '' The Real News '' (6 Jenụwarị 2019) * Ekpebiri m ịgba ọsọ, m ga-ekwupụtakwa ọkwa n'ime izu na-abịa. … Enwere ọtụtụ ihe mere m ga-eji mee mkpebi a. Enwere ọtụtụ ihe ịma aka ndị na-eche ndị America ihu na m na-eche banyere ya na m chọrọ inyere aka dozie ... Enwere otu isi okwu bụ isi nke ndị ọzọ, na nke ahụ bụ okwu [[w:war|agha]] na [[w: peace|udo]] … A na m atụ anya inwe ike ịbanye na nke a na ikwu maka ya nke ọma mgbe anyị na-eme ọkwa anyị. ** N'igosipụta ebumnuche ya ikwuwapụta ọkwa ya dị ka onye nhọpụta Democratic maka ndị isi oche US, nye [Van Jones], n'oge N'ajụjụ ọnụ e dekọrọ 11 Jenụwarị 2019, maka '' Van Jones Show '', dị ka ekwuru na http://www.cnn.com/2019/01/11/politics/tulsi-gabbard-van-jones/index.html ""Tulsi Gabbard kwuru na ọ ga-agba ọsọ maka onyeisi oche na 2020"" nke Caroline Kelly dere, '' CNN '' (11 Jenụwarị 2019)] · [https://www.youtube.com/watch?v=74ciO5JzgCk ajụjụ ọnụ zuru ezu na ''The Van Jones Show'' (12 Jenụwarị 2019)] ==Njikọ Mpụga== [[W:Tulsi Gabbard|Tulsi Gabbard]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Tulsi Gabbard|Tulsi Gabbard]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Gabbard, Tulsi}} 38if4d9ok35awjdneitgqmp29jv5h44 Tunde Kelani 0 2422 11992 9160 2022-10-10T19:27:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15733800]] wikitext text/x-wiki == Tunde Kelani == Tunde Kelani (amuru 26 Febrụwarị 1948), nke a ma ama dika TK, bu onye omere ihe nkiri Naijiria. N'ime ọrụ na-ewe ihe karịrị afọ iri anọ, TK bụ ọkachamara n'imepụta ihe nkiri na-akwalite ọmarịcha omenala Nigeria ma nwee mgbọrọgwụ na akwụkwọ, idebe akwụkwọ, agụmakwụkwọ, ntụrụndụ na nkwalite omenala. == Ihe ndi okwuru == * Nsogbu taa bụ na ndị ntorobịa anyị achọghị ịmụ ma ọ bụ rụọ ọrụ na-akwụghị ụgwọ. Ọ bụ ya mere ọ ga-eji na-esiri ụfọdụ n’ime ha ike ime ụdị fim anyị na-eme. Ọ bụrụ na ha na-eche naanị maka ego, ha agaghị eme ụzọ. * N'agbanyeghị ịrị elu na ọdịda, m nọgidere na-aga. N'akụkụ ụfọdụ, ihe adịghị aga nke ọma, ma ọ baghị uru ebe ọ bụ na ihe m na-eme bụ na ọ ka na-emekwa m obi ụtọ. * Ụmụ nwanyị Africa abụghị naanị ndị nwunye, ha na-arụ ọrụ. Ha na-arụsi ọrụ ike na ndị na-azụ ahịa na anyị na-anya isi na ha. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 o6tcasghc02roo65a1ogn8qu62ycpn9 Tunde Odunlade 0 2423 11993 9163 2022-10-10T19:27:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q106827308]] wikitext text/x-wiki [[Tunde Odunlade]] '''Tunde Odunlade''' Tunde Odunlade, amuru 26 Novemba 1954, bu onye omenka, onye omere, na onye egwu ama ama maka nka Batik nka na nka. Ọ ọkachamara na textile art, na floatography. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Dị ka ihe atụ, mgbe m na-agụcha akwụkwọ praịmarị m, abụ m onye isi ọrụ nka. N'ịbụ onye tolitere dị ka nwa nwoke, m na-egosipụtakarị àgwà nke ịbụ onye na-ese ihe n'ọdịnihu na ndị enyi m na-ekweta mgbe niile. <ref>https://www.newtelegraphng.com/from-childhood-ive-always-shown-traits-of-an-artist-odunlade/</ref> ===Ebenside=== 5o0xo1myzqe9rfp26zgwj22x1lvtx1r Twiggy 0 2424 18193 17903 2024-02-18T13:17:29Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Twiggy 1973 crop.jpg |thumb|Twiggy (1973)]] ''[[w:Twiggy|Dame Lesley Lawson]]''', [[w:Order of the British Empire | DBE]] (née '''Hornby'''; a muru [[w:19 septemba |19 Septemba]] [[w:1949| 1949]]), nke a na-akpọkarị '''[[w:Twiggy|Twiggy]]''', bụ [[w:England|English]] [[w:Model (onye)|ihe nlereanya]], [[ w:ihe nkiri|onye na-eme ihe nkiri]], na [[w: onye na-egwu egwu|onye na-agụ egwú]]. == Okwu Okwuru == * "Ọ na-achị m ọchị mgbe ndị mmadụ na-ajụ ihe mere onye ọ bụla ga-eji chọọ ime dị ka ọ dị na America. Ọ bụrụ na ọ na-agba afọ ise, ị gaghị arụ ọrụ ọzọ." ** ''Nnwere Onwe'', 4 Ọktoba 1997 == Njikọ mpụga == [[W: Twiggy|Twiggy]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Twiggy|Twiggy]] na Wikiquote 81jdqcko3lebkytxhw033b300iyhnb6 Twins Seven Seven 0 2425 11995 9170 2022-10-10T19:27:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q357005]] wikitext text/x-wiki [[Twins Seven Seven]] '''Twins Seven Seven''' Ejima asaa asaa, amụrụ Omoba Taiwo Olaniyi Oyewale-Toyeje Oyelale Osuntoki bụ onye Naijiria na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye na-egwu egwu.  Ọ bụ onye na-agụ egwu na egwu egwu tupu ọ malite ọrụ nka dịka omenkà, buru ụzọ gaa na 1964 ogbako Mbari Mbayo nke Ulli Beier na Georgina Beier mere na Osogbo.  Amụrụ:  3 Mee 1944, Ogidi Nwụrụ: 16 Juun 2011, Ibadan Ntugharị: Ụlọ akwụkwọ Oshogbo Amara maka: ise na ihe ọkpụkpụ ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Akwụkwọ a sitere n'ọtụtụ nyocha e gosipụtara n'ahịrịokwu ndị mara mma, ndị e gosipụtara nke ọma, na ndị e bipụtakwara nke ọma, akwụkwọ a na-enye akụkọ gbasara ethnography aha dị mma, na-enye ọmarịcha ọkà mmụta nkwanye ùgwù, ma mee Prince Seven-Seven ka ọ bụrụ onye buru ibu karịa ndụ. Ọktoba 2010 <ref>https://www.amazon.com/Prince-Twins-Seven-Seven-Expressive-Cultures/dp/0253354390</ref> ===Ebenside=== q7gbtmnani82zh4j9pn9lut3s9dkpd8 Tyler Perry 0 2426 11996 9173 2022-10-10T19:28:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q686301]] wikitext text/x-wiki == Tyler Perry == Tyler Perry (amuru Emmitt Perry Jr., Septemba 13, 1969) bu onye omekorita America, onye isi, onye mmeputa, billionaire na onye ode akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Ọ baghị uru ma otu nde mmadụ gwa gị ihe ị na-agaghị eme, ma ọ bụkwanụ na nde iri agwa gị mba. Ọ bụrụ na ị nweta ee ee site na Chineke nke ahụ bụ ihe niile ị chọrọ. * Ị na-ahapụ gị gara aga ibibi gị, ma ọ bụ ị na-eji ya mepụta ihe ka mma * Mgbe ihe niile na-adaba na ya, ndụ abụghị maka ego ole anyị nwetara - ọ bụ maka ole anyị na-ekekọrịta. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/11559-Tyler_Perry ht4griykipkjkswu2stdd4fsjlxg28k Tyrese Gibson 0 2427 11997 9176 2022-10-10T19:28:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q311232]] wikitext text/x-wiki == Tyrese Gibson == Tyrese Darnell Gibson (amuru Disemba 30, 1978) bu onye amuru R&B na onye omere. == Ihe ndi okwuru == * Ndị mmadụ nọ na ndụ gị n'ihi ihe kpatara ya, ndị ọzọ nọ ebe ahụ maka oge yana ọ dị mkpa ịghọta mgbe oge ndị ahụ gachara. * Ndị mmadụ bụ ndị na-egbu nrọ - ị ga-akpachara anya onye ị na-enye ohere mmetụta uche. * Ị ga-eto eto mgbe niile - ihe ị na-aga. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/34469-Tyrese_Gibson 5wun82qjbvg20gszswv64708qri82qv Tyrone Appollis 0 2428 11998 9179 2022-10-10T19:28:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7861574]] wikitext text/x-wiki [[Tyrone Appollis]] '''Tyrone Appollis''' Tyrone Appollis bụ onye omenkà na onye na-ede uri South Africa. Ọ gụrụ nka na Community Arts Project n'okpuru Cecil Skotnes n'etiti 1982 na 1987. Ọ na-arụsi ọrụ ike na nhazi nke Mitchells Plain Art Group na 1988. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *"onye na-ese ihe aghaghị ịbụ nke oge ya". <ref>https://sthp.saha.org.za/memorial/articles/who_is_tyrone_appollis.htm</ref> ===Ebenside=== pc3gra45hn7ykef3i4xso3x3fmrbpvx Tzipi Livni 0 2429 12544 12543 2022-11-08T07:41:06Z Akwugo 29 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[Tzipi Livni]] {{Databox}} '''[[w:Tzipi Livni|Tzipporah Malkah "Tzipi" Livni]]''' (amụrụ 8 Julaị 1958) bụ [[w:Israel|onye Israel]], onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ ugbu a [[w:Leader of the Opposition (Israel)|Onye Ndú Mmegide Israel]] na onye ndu [[w:Kadima|Kadima]], bụ ọgbakọ kacha na [[w:Knesset|Knesset]]. ==Okwu okwuru == * Ngwa ngwa ụmụaka ndị Arab ga-amata na ha aga rụ ụlọ ha ebe ha nọ ugbu a, ebe ọ bụ na ihe ngwọta abụghị nlọghachi ha n’Izrel, ọ ga-adịrị onye ọ bụla mma. * Ụmụ amaala Arab nke Israel ga-amarịrị na ha apụghị ibi ebe a wee na-akpọ [[w:Yom Ha'atzmaut|ụbọchị nguzobe Israel]] [[w:Nakba_Day|ụbọchị ọdachi]] . ** ''[[w:Haaretz|Haaretz]]'', 16 Mee, 2011.[http://www.haaretz.com/news/national/livni-netanyahu-is-too-weak-to-prevent- nkwupụta otu akụkụ-nke-palestian-steeti-1.362151] == Njikọ mpụga == [[W:Tzipi Livni|Tzipi Livni]] na Wikipedia [[q:en:Tzipi Livni|Tzipi Livni]] na wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Livni, Tzipi}} dcx7r03xrl3vz18ct53qmiyukf1ggz1 Uche Jombo 0 2430 13888 13887 2023-07-24T16:54:08Z Akwugo 29 /* Kwotu */ . wikitext text/x-wiki '''Uche Jombo''' (amụrụ n'abalị iri abụo na asatọ nke ọnwa Desemba nke afọ 1979) bụ onye [[Naijiria]] n'eme ihe nkiri ma n'emepụtakwa fiim. A mụrụ ya n' Enugu mana ọ́́ Nwaafọ Abiriba dị na steeti Abịa. == Kwotu== # Ileghàrà àgwà ọjọọ ndị mmadụ bụ ụzọ nchekwa onwe,maka ụbụrụ kpakọrọ ọnụ ma ọ bụ ahụ ike nke echiche dị oké mkpa, maka mmadụ niile agaghị abụcha ndị ara. # Okwesighị na ị ga emenyụ ìhè Onye ka nke gị wee chákwá. # Kedu ka I sị chọọ ka ndị mmadụ hụ gị n'anya mgbe ibughị ụzọ hụ onwegi n'anya. Atụla egwu ịgụ Onwe gị mbụ. # Ụbọchị agabeghi Ịgbanwe ihe ọbụla ịchọghị gbasara onwe gị. # Ekpemekpe gaabụ ọnwụ nyere ọtụtụ, ụlọ ụka abụghị ụlọ nkịtị. *"Inwee ohere isonye na ihe nkiri, mee ya nnọo, ọ bụrụ na imetaghị ya, na nke mbu meharịa ya ọzo,ọ nwere usoro." **[https://almaplusblog.com/the-uche-jombo-interview-about-being-okay-with-just-one-child-everybody-is-talking-about/ Oge ana agba ya Ajụjụ ọnụ gbasara onwe ya(August 27 2020)] == Njikọ mpụga == * https://www.imdb.com/name/nm2242157/ {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jombo, Uche}} 4fybeje6svqjpg23jf1tfhvy04e1dzz Uche Nduka 0 2431 12001 9197 2022-10-10T19:28:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7876680]] wikitext text/x-wiki [[Uche Nduka]] Uche Nduka (amuru Ọktoba 14, 1963) bu onye Naijiria-Amerika onye odee, odee, onye nkuzi na onye na-ede abụ onye enyere otu Association of Nigerian Authors Prize for Poetry na 1997.[1] Ọ na-ebi ugbu a na New York City. ==Okwu ndi okwuru== ==='''Love poem'''=== *abụ ịhụnanya nwekwara ike ịbụ abụ mkpesa == Edensibia== * [https://quotes.ng/mobile/quotes/a-love-poem-can-also-be-a-protest-poem--43717/love poem] bqf8f58497yh2cn4kuf376qme596cyv Uche Okeke 0 2432 12002 9200 2022-10-10T19:28:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15461959]] wikitext text/x-wiki [[Uche Okeke]] '''Uche Okeke''' Christopher Uchefuna Okeke, nke a maara dị ka Uche Okeke, bụ onye na-ese ihe, onye na-ese ihe, onye na-ese ihe, onye na-agụ uri, nka na ihe ịchọ mma, tụnyere agba ọhụrụ na obodo Naijiria. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *“Dịka onye isi oche Zaria Art Society, Okeke bụ onye weghaara Grillo, bụ onye na-ese ihe nke ukwuu. O webatara echiche nke nkà ihe ọmụma okike n'ime ọha mmadụ". <ref>https://guardian.ng/art/uche-okeke-exit-of-a-modernist/</ref> ===Ebenside=== ehl0bqygxo2b6onhbizgtdjxtjvhzxl Uche Okpa-Iroha 0 2433 12003 9203 2022-10-10T19:28:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65768031]] wikitext text/x-wiki [[Uche Okpa-Iroha]] '''Uche Okpa-Iroha''' Uche Okpa-Iroha bụ onye na-ese ihe n'ụzọ dị iche iche nke Naijiria bụ onye na-ejikarị foto dị ka usoro okwu nka masịrị ya. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Hey, anyị na-efe efe n'Afrịka oge niile. Kedu ihe kpatara na anyị agaghị ezipụ tiketi azụ, ma hapụ ego ahụ, anyị ga-esi n'okporo ụzọ gaa, nweta ndị enyi ole na ole ka ha sonyere." *"Ọ ga-amasị m ime nke a" <ref>https://www.themantle.com/arts-and-culture/invisible-borders-interview-uche-okpa-iroha</ref> ===Ebenside=== g79z64lhc8x3orhz9n227cfk12kv76f Uche Pedro 0 2434 12004 9206 2022-10-10T19:28:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20679792]] wikitext text/x-wiki [[Uche Pedro]] Uche Pedro bụ ọkachamara na mgbasa ozi mmekọrịta, onye ọchụnta ego Naijiria, na onye ọchụnta ego mgbasa ozi. Ọ bụ onye guzobere blọgụ ejiji na ndị ama ama nke Nigeria, BellaNaija.com, ma kpalie ndị ntorobịa Naijiria banye ụlọ ọrụ ịde blọgụ. Ihe dị mma n'elu ikpo okwu BellaNaija bụ na Uche kụnyere ụkpụrụ omume na onye nduzi na mbipụta ha. Enwere nguzozi n'elu ikpo okwu ma ọ bụghị na-akpali ha ka ha bipụta ihe ọ bụla naanị maka okporo ụzọ. '''Uche Pedro''' ===Ihe Ndị O kwuru=== *Wepụ mkpọtụ ahụ, lekwasị anya n'ime ihe ziri ezi, na-enwe mmetụta na imeghe ọnụ ụzọ maka ndị ọzọ ịbịa. " *“Dị ka ọ dị mfe, anwala ime ihe niile. ... "Dịka onye ndu, ị chọrọ nlebara anya na idoanya ka i wee bulie elu ma kwụpụta." *"Ị nwere ike ịbụ obere mana ị nwere ike imezu ihe ndị buru ibu." <ref>https://www.google.com/search?q=uche+pedro+quote&oq=u&aqs=chrome.2.69i57j69i60j35i39l2j46i273j0i273j46i433i512j0i512.3163j0j4&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UT-8</ref> ===Ebenside=== nv7jx8niuoeny10osi6cg32dv7q6bwd Ufuoma McDermott 0 2435 12005 9209 2022-10-10T19:28:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7877556]] wikitext text/x-wiki == Ufuoma McDermott == Ufuoma Stacey McDermott (née Ejenobor amụrụ 23 Eprel 1981) bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye nlere mbụ. == Ihe ndi okwuru == * Dị ka ọ dị n'ike gị, na-adị n'udo na mmadụ niile. Kwe ka echiche gị wepụta ọnụ ọchị. * M na-eteta kwa ụbọchị ekele maka ndụ, iteta dị ka ọrụ ebube , anyị ekwesịghị iji ya n'ezie. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=20 7zy37bd75gfuw41aguyg2qpkh9bcxdt Ufuoma Onobrakpeya 0 2436 12006 9212 2022-10-10T19:29:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16213820]] wikitext text/x-wiki [[Ufuoma Onobrakpeya]] '''Ufuoma Onobrakpeya''' Ufuoma Isioro Onobrakpeya bụ onye Naijiria na-ese ihe, onye na-ebipụta akwụkwọ na onye nkuzi nka. Ufuoma bụ omenkà ọgbọ nke atọ, onye nna nna ya bụ Obi Omonedo Onobrakpeya bụ onye na-ese ihe. Mgbe ọ na-etolite, ọ bụkwa onye mmụta nka nna ya Bruce Onobrakpeya ruo afọ iri abụọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Oge gara aga, ugbu a na ọdịnihu bụ akụkụ nke otu continuum, ọ bụrụhaala na anyị na-ewere ihe kachasị mma nke oge anyị nwalere ụkpụrụ, anyị enweghị ihe ọ bụla anyị ga-atụ egwu. Anyị nwere ike ijide n'aka na anyị ga-anọgide na-adị mkpa dị ka ndị Africa <ref>http://ovuomaroro.blogspot.com/2011/05/great-quotations-on-modern-art-in.html?m=1</ref> ===Ebenside=== iy2hogs7v4879k5befhvxpxcmaiym3g Ugochi Ugbomeh 0 2437 9215 9214 2022-10-10T11:41:41Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Ugochi Ugbomeh]] '''Ugochi Ugbomeh'''Ọ malitere otu ụlọ ọrụ na-ebuga ụgbọ njem nke a na-akpọ Tranzit n'ịgba mbọ na-ahụ maka ọrụ ngagharị na Naijiria. Nsogbu na ajụjụ bụ kedu ka ndị mmadụ ga-esi emegharị ihe na ndị mmadụ nke ọma? Otu n'ime nsogbu kachasị ukwuu n'Africa bụ njem, ịkwaga site na isi A ruo B adịghị mfe dịka o nwere ike iyi. Ụmụ nwanyị dị ka Ugochi kwenyere na a pụrụ iji nkà na ụzụ dị ike dozie okwu ndị dị otú ahụ na Africa ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ihe ka ukwuu na-abịara ndị na-adịghị echere. *Naanị mee ya. Ọ bụrụ na ị daa, daa ngwa ngwa wee gaa nke ọma ngwa ngwa. *Nwee onye ndụmọdụ ma ọ bụ onye ndụmọdụ, emela ihere ịmụta. Ọ dịghị ihe ọmụma na-ala n'iyi. <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2015/3/29/the-startup-story-of-ugochi-ugbomeh</ref> ===Ebenside=== 0dci08o4o3qqjp29mv0oyxg1umh8ag4 Ukamaka Olisakwe 0 2438 12007 9227 2022-10-10T19:29:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19668724]] wikitext text/x-wiki [[Ukamaka Olisakwe]] Ukamaka Evelyn Olisakwe (amụrụ 24 Ọktoba 1982) bụ onye odee nwanyị Naijiria, ode akwụkwọ mkpirisi, na onye na-ese ihe. N'afọ 2014, ahọpụtara ya ka ọ bụrụ otu n'ime 39 nke ndị ode akwụkwọ kacha nwee ntụkwasị obi na Sub-Saharan Africa n'okpuru afọ 40, gosiputara na oru ngo Africa39 wee tinye ya na anthology Africa39: edemede ohuru sitere na south Afrika nke sahara ==Okwu ndi okwuru== ==='''Eyes of a Goddess''' (2012)=== <br> *Ha sị na-eto eto na-ekiri ka ara gị na-eto, úkwù gị na-agbasapụ na ntutu na-epulite na ndị agụụ mmekọahụ gị. Ị matara na ịhụnanya na-agbasa n'afọ gị mgbe ezigbo nwa nwoke ahụ mụmụrụ gị ọnụ ọchị. Ma nke ahụ agbasaghị m. Na-eto eto nọ na-ekiri Papa ka ọ na-efepụ n'ebe anyị nọ, mama m na-eto eto nke ukwuu site n'ighe bọọlụ Akara ka ọ na-elekọta ụlọ anyị. *Ọ dịghị onye aka ya dị ọcha n'etiti anyị, aghọtara m mgbe ahụ. Anyị niile bụ ndị mmehie, otu ụzọ ma ọ bụ n'ụzọ ọzọ. Anyị na-eji aka anyị, ọnụ anyị, ma ọ bụ uche anyị eme ihe. Mana ihe dị mkpa bụ 'ihe kpatara'. ==Edensibia== *[https://www.goodreads.com/book/show/13573865-eyes-of-a-goddess#bookDetails| Eyes of a Goddess] 5hl9lwe6xbf3f26fncts7p5cpuqyxhr United States Atomic Energy Commission 0 2439 12008 9232 2022-10-10T19:29:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q939090]] wikitext text/x-wiki [[w:United States Atomic Energy Commission | '''United States Atomic Energy Commission''']] (AEC) bụ ụlọ ọrụ gọọmentị etiti United States hibere na 1946 iji nyefee njikwa ike atọm site na U.S. agha nye ndị ọchịchị obodo US. E wepụrụ AEC site na [[w:Energy Reorganization Act of 1974|Energy Reorganization Act of 1974]], bụ nke kenyere ọrụ AEC n'aka ụlọ ọrụ ọhụrụ abụọ: [[w:Energy Research and Development Administration|ERDA]] na [[w: Kọmishọna Nhazi Nuclear | NRC]]. Na 1977, ERDA jikọtara ya na [[w: Federal Energy Administration|FEA]] iji guzobe [[w: Department of Energy United States | Department of Energy United States]] (DOE). ==Okwu Okwuru== * N'abalị ekeresimesi, ndị ọrụ FBI abụọ rutere Olden Manor wee weghara akwụkwọ nke Oppenheimer fọdụrụnụ. N'otu ụbọchị ahụ, Oppenheimer natara akwụkwọ ozi nke AEC nke ebubo iwu, nke dị na December 23, 1953. ...<br> Ntinye nke mmegide Oppenheimer na [[w: Thermonuclear ngwá agha | Super]] gosipụtara omimi nke [[w: McCarthyism | McCarthyite hysteria]] nke kpuchiri Washington. N'ịkọwa enweghị nkwenye na eguzosighị ike n'ihe, ọ kọwagharịrị ọrụ nke ndị ndụmọdụ gọọmentị na nzube nke ndụmọdụ. Ebubo ndị AEC abụghị ụdị ebubo e mere nke ọma nwere ike iweta ikpe n'ụlọ ikpe. Nke a bụ, kama, ebubo ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Oppenheimer ga-ekpe ikpe site n'aka ndị nyocha AEC nke onye isi oche AEC họpụtara, [[w: Lewis Strauss | Lewis L. Strauss]]. ** [[w:Kai Bird | Kai Bird]] na [[w:Martin J. Sherwin|Martin J. Sherwin]] na: cite book|title=American Prometheus: Mmeri na Ọdachi nke J. Robert Oppenheimer | ibe=487–488|url=https://books.google.com/books?id=jfSn2RJZI9EC|ụbọchị=18 Disemba 2007|onye nkwusa=Knopf Doubleday Publishing Group|isbn=978-0-307-42473-0 * US Atomic Energy Commission, nke Congress mebere na 1946, toro ka ọ bụrụ ọchịchị siri ike pụrụ iche, gbakwasara ozi. Otu n'ime ebumnobi ya bụ isi bụ imepụta mmemme ike nuklia na-aga nke ọma. Ka ọ na-erule ngwụsị 1950s, AEC malitere inweta data na-atụ egwu gbasara ihe egwu dị na teknụzụ nuklia. Otú o sina dị, o kpebiri iji atụmatụ ndị nwere oké ọchịchọ mee ka ike nuklia bụrụ isi iyi nke ike eletrik nke mba ahụ n'ọgwụgwụ narị afọ a. AEC gara n'ihu inye ikike ka e wuo nnukwu ihe nrụpụta nuklia buru ibu na gburugburu mba ahụ, n'agbanyeghị ihe egwu dị na ya. Ndị AEC na-agba chaa chaa na ndị ọkà mmụta sayensị ya, ka oge na-aga, ga-achọta azịza ziri ezi maka ihe isi ike nchekwa niile dị mgbagwoju anya. ** Daniel F. Ford na: cite web|title=òtù nzuzo nke atọm: Akwụkwọ nzuzo nke Atomic Energy Commission|website=Ford (Daniel), Cambridge, MA (USA), 1982, Office of Scientific and Ozi nka nka, Ngalaba U.S. ike (osti.gov)|url=https://www.osti.gov/biblio/6236143 * Ugbu a, afọ isii ka Commission ahụ nwesịrị ọrụ maka kọmishọna ike nuklia nke mba ahụ, ụlọ ọrụ na-akụda mmụọ n'ihi igbu oge n'ịghọta ngwa azụmahịa nke ike nuklia. Ọ bụ ezie na ọtụtụ n'ime mba ahụ nwere mmasị na mkpọsa ntuli aka n'oge mgbụsị akwụkwọ 1952, mkpu maka oke ọrụ na mmepe nke ike atomịk nọ na-arị elu n'etiti ndị na-emepụta ngwá ọrụ ọkụ na ụlọ ọrụ ọkụ eletrik. ** [[w:Richard G. Hewlett | Richard G. Hewlett]] na Jack M. Holl na:cite book|title=Atoms for Peace and War, 1953-1961: Eisenhower and the Atomic Energy Commission|page= 2|url=https://books.google.com/books?id=0Cv_E3yLHG4C&printsec=frontcover#v=snippet&q=restive&f=false|ụbọchị=1 Jenụwarị 1989|onye mbipụta = Mahadum California Press|isbn=978-0-520 -06018-0 ==Njikọ mpụga== [[W: United States Atomic Energy commission|United States Atomic Energy Commission]] na Wikipedia Bekee. [[Q: United States Atomic Energy Commission|United States Atomic Energy Commission]] na Wikiquote. 9j40gze4gk3j26tidaoshbz0rs9crjx Unity Dow 0 2440 12009 9235 2022-10-10T19:29:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4945158]] wikitext text/x-wiki [[Unity Dow]] '''[[w:Unity Dow|Unity Dow]]''' (aha nna ya - Diswai, onye amuru 23 Eprel 1959) bu onye okaiwu [[w:Botswana|Motswana]] onye omebe iwu, [[w: Human Rights | Onye n'ahu maka ọdịmma mmadụ]], ahọpụtara nke ọma [[w:Member of Parliament (Botswana)|onye omeiwu]], na onye ode akwụkwọ. Ọ bụbu onye ọka ikpe na [[w:High Court of Botswana |High Court nke Botswana]] na n'ọtụtụ ministri gọọmentị. ==Okwu ọkwụrụ== * Ọ ghọọla ule kacha ọnụ na nke ogologo oge nke mba a nwetụrụla. Ọ dọtakwara mmasị dị ukwuu yana ọnụ ọgụgụ ziri ezi nke ndị na-agba ụgbọ mmiri, ma mba ma n'ụwa nile, karịa ma eleghị anya ikpe ọ bụla ọzọ mere.'Ndị Bushmen si n'agbụrụ 'nke a na-eleda anya n'akụkọ ihe mere eme,' , kwuru na ọkàikpe - aha maka ha 'nkịtị okwu mkparị n'otu ụzọ ahụ dị ka nigger' na kaffir'. ** [https://www.theguardian.com/world/2006/dec/17/davidberesford.theobserver "Onyeikpe Unity Dow na ikpe kacha ọnụ nke Botswana"] (December 17, 2006) * O mere ka m chebara okwu ahụ echiche n’ọ̀tụ̀tụ̀ sara mbara karị, Olee otú ị ga-esi na-ejigide omenala omenala, bụ́ nke onye ọ bụla na-ekwu na ọ bụ ihe dị mma, n’abụghị ndị nọpụrụ iche. ** [https://www.law.columbia.edu/news/archive/unity-dow-lawyer-judge-human-rights-activist-and-now-columbia-law-school-professor "Unity Dow: Lawyer, Onye ọka ikpe, Onye na-eme ihe gbasara ikike mmadụ, na ugbu a Prọfesọ Ụlọ Akwụkwọ Iwu Columbia] (29 Ọktoba 2009) eweghachiri 8 Nọvemba 2021 * N'ọkwa nke onwe, nke ahụ siri ike. Ọ bụghị naanị okwu m, okwu m, mana ihe m lekwasịrị anya bụ na mụ onwe m. N'oge m bụ nwata na-eche na ihe niile ga-ekwe omume ma e nwere ezigbo ọnụ ahịa ma ego na mmetụta uche. M na-ekwu mgbe niile na mmalite na m na-anya ụgbọ ala BMW ma na njedebe nke ikpe ahụ, anọ m n'ụgbọala eburu. Ekwesịrị m ịkpọrọ ụmụ m pụọ n'ụlọ akwụkwọ nkeonwe ma tinye ha n'ụlọ akwụkwọ ọha. ** [https://www.theguardian.com/global-development/poverty-matters/2011/jul/06/un-women-justice-botswana "Ụmụ nwanyị UN na-akọ: Ịnweta ikpe ziri ezi na Botswana"] (July 6, 2011) * A mụrụ m na Botswana ebe a na-enweghị okporo ụzọ tarmac, enweghị ekwentị, ebe ị ga-ejide mmiri n'isi gị na nkụ. Echere m na m hụrụ friji mbụ m mgbe m dị afọ iri na ụma. ** [https://africa.cgtn.com/2017/07/17/faces-of-africa-07162017-the-unity-dow-story/ "Faces of Africa 07/16/2017 The Unity Dow Story"] (July 17 2017), eweghachiri 30 Nọvemba 2021 * Ime mgbanwe nke African Union, ga-emepe ohere dị ukwuu na mpaghara azụmahịa, ọrụ na ọganihu akụ na ụba n'Africa. ** (Nọvemba 16, 2018) * Botswana na-apụta na 'mmechi mba'. ** [https://www.weekendpost.co.bw/29166/news/dow-it-is-time-to-speak-out/"WeekendPost, Dow: Ọ bụ oge ikwu okwu"] (Nọvemba 2, 2020), eweghachiri 30 Nọvemba 2021 * Asụsụ iwu bụ oke nwoke. Omenala iwu bụ oke nwoke. N’otu oge, m malitere iche na o kwesịghị ịdị otú a nakwa na m nwere ikike ịnọ n’ebe m nọ. ** [http://africawomenexperts.com/lng/en/2020/10/botswana-unity-dow-a-feminist-lawyer/ "Botswana: Unity Dow, ọkàiwu nwanyị"], eweghachiri 30 Nọvemba 2021 * Ọ dịghị mfe otú ahụ. Ma n'ikpeazụ, m meriri. Ọ bụghị naanị na ọ gbanwere iwu gbasara ụmụ amaala, nke mere na nwoke na nwanyị hà nhata na ụmụ amaala, ọ na-emetụta iwu ndị ọzọ n'ezie. ** [http://africawomenexperts.com/lng/en/2020/10/botswana-unity-dow-a-feminist-lawyer/ "Botswana: Unity Dow, ọkàiwu nwanyị"], eweghachiri 30 Nọvemba 2021 *"Echere m na m bụ onye na-akwagharị n'obi, ọ na-eme m mgbe niile. Ọ dị m mkpa ka a gbaa m aka na ọgụgụ isi. Ihe nketa m bụ ịgba onwe m aka." **[http://africawomenexperts.com/lng/en/2020/10/botswana-unity-dow-a-feminist-lawyer/ "Botswana: Unity Dow, ọkàiwu nwanyị"], eweghachiri 30 Nọvemba 2021 ==Njikọ mpụga== * [https://twitter.com/u_dow?lang=en Twitter ndepụta] *[https://twitter.com/bwgovernment/status/1063439839113199616] 16/11/2018 {{DEFAULTSORT:Dow, Unity}} 3x3thk83mfkvs6vgapcv37c8d2te4bf Ursula Owusu 0 2441 12010 9238 2022-10-10T19:29:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21063772]] wikitext text/x-wiki == Ursula Owusu == Ursula Owusu-Ekuful (amụrụ 20 Ọktoba 1964) bụ ọkaiwu, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na onye omeiwu Ghana na-anọchite anya mpaghara Ablekuma West. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ndị omekome mba kpachaara anya mebie àkwà mmiri e chọrọ ibelata nhụjuanya nke ọtụtụ mmadụ, ị pụrụ nanị ịnọ na-eche ụdị mmadụ anyị bụ. * Ka anyị chebe ya ma gbanahụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọnụ ala. Cheta, ndị mmadụ nwere mkpa. * M na-ekwe gị nkwa na anyị maara ihe anyị ga-eme ka akụ na ụba anyị dịghachi ndụ. Ihe anyị na-amaghị otú e si eme bụ ime ka ndị mmadụ dịghachi ndụ. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=5 rqxdrdjv68wkf4pi67rbjb60pw3jt4t Uti Nwachukwu 0 2442 12011 9241 2022-10-10T19:29:32Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7070728]] wikitext text/x-wiki == Uti Nwachukwu == Uti Nwachukwu bụ akara ngosi ụdị, ụdị TV, na onye na-akwado ihe nkiri Nigeria Jara. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ndị mmadụ na-akparị gị n'ihi obere ihe ma ọ bụ n'enweghị ihe kpatara ya ma ọ bụ mesoo gị ihe ọjọọ, na-echeta mgbe niile na ọ dịghị ihe jikọrọ ya na gị, kama ihe niile metụtara ndị ha bụ n'ihi nhụjuanya ha na nwata na enweghị ntụkwasị obi ndị okenye. * Gbaghara ndị na-egbu egbu na ndụ gị, mana enyela ha ohere ọzọ. * Mgbe anyị na-eyi okpueze, anyị nwere ọrụ iji hụ na anyị na-akwalite omume ịhụnanya na mmadụ. == Ebenside == https://quotes.ng/author.php?title=uti-nwachukwu&id=1065 m14phmv4kqeoqnxl4yop0tu0bqpjtxk Uzo Aduba 0 2443 12012 9244 2022-10-10T19:29:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q14941915]] wikitext text/x-wiki == Uzo Aduba == Uzo Aduba (amuru 1981 Feb 10) bu onye omere America. == Ihe ndi okwuru == * Aghọtara m na ọ dịghị mkpa ka ị gbanwee ihe ọ bụla gbasara onwe gị. Nke a bụ onye ị bụ, ọ dịkwa mma. Nke ahụ dị egwu. * Anụbeghị m ihe ọ bụla na-esi n'ihe ọ bụla pụta, mana Ive anụbeghị na ọ nweghị ihe na-abịa site na ịrụsi ọrụ ike. * Echere m na ọ nwere ihe na-atọ ụtọ inwe ime ka ndị mmadụ na-achị ọchị maka ihe mgbe ahụ mgbe ị nwere ha na ebe nkasi obi ahụ, ị ​​nwere ike ịdaba ibu ahụ n'ime ederede nke akụkọ ahụ. * Ọ na-atọ ụtọ ịhụ ka ndị mmadụ na-eme na-ede na-ekwu ihe ọ na-amasị ha ime, na-ede na na-ekwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/38922-Uzo_Aduba 53mb7sh4p146i9lzufy711fcp06l57y Uzo Egonu 0 2444 12013 9247 2022-10-10T19:29:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4006850]] wikitext text/x-wiki [[Ụzọ Egonu]] '''Uzo Egonu''' Uzo Egonu bụ onye omenkà a mụrụ na Naịjirịa nke biri na Britain n'afọ 1940, naanị otu oge ọ laghachiri n'ala nna ya ụbọchị abụọ n'afọ 1970, n'agbanyeghị na ọ nọgidere na-eche banyere mgba ndọrọ ndọrọ ọchịchị Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Iji bụrụ akụkụ kwesịrị ekwesị ma ọ bụ 'ka mma' nke ala nna mmadụ, ịmara ya na ikwere na ya, mmadụ kwesịrị..." <ref>https://networks.h-net.org/node/12834/reviews/12924/ogbechie-oguibe-uzo-egonu-african-artist-west</ref> ===Ebenside=== 5lahpiufakefmaja0rxkgnv7in4wszp Uzodinma Iweala 0 2445 12014 9250 2022-10-10T19:29:50Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1328771]] wikitext text/x-wiki [[Uzodinma Iweala]] '''Uzodinma Iweala''' Uzodinma Iweala bụ onye Naijiria-American odee na dọkịta. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya, Beasts of No Nation, bụ nhazi nke ọrụ tesis ya na Harvard. Ọ na-egosi otu nwatakịrị na-alụ agha n'otu mba Africa a na-akpọghị aha. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ana m atụ egwu n'ihi na m na-ahụ na naanị otu ụzọ agaghị alụ ọgụ bụ ịnwụ. Achọghị m ịnwụ.” <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/27161.Uzodinma_Iweala#:~:text=%E2%80%9CI%20am%20fearing%20because%20I,am%20not%20wanting%20to%20die.%E2%80%9D</ref> ===Ebenside=== l7scsz4yr1z0xg30ncra1t28gqt1eeo Uzoma Dozie 0 2446 12015 9254 2022-10-10T19:29:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19957597]] wikitext text/x-wiki [[Uzoma Dozie|Ụzọma Dozie]] '''Ụzọma Dozie''' Uzoma Dozie (amuru na onwa Novemba 2, 1969) bu onye oru banki, onye na-etinye ego na teknụzụ na onye na-akwado itinye ego. Ọ bụ onye isi na onye guzobere Sparkle, obodo teknụzụ ego na gburugburu ebe obibi. ===Ihe Ndị O kwuru=== *14 Feb 2021 - "Ịhụnanya mara mma mana ọ bụghị na-enweghị ezi mgbaghara mmehie. Ọ ka bụ oge ịhụnanya enyi m" <ref>https://www.google.com/search?q=Uzoma+Dozie+quote&oq=Uz&aqs=chrome.0.69i59l2j69i57j0i271l3j69i60l2.1363j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> ===Ebenside=== ea8nwebapcvnism049xu7cmwkay0xyp Vahram Manavian 0 2447 12016 9257 2022-10-10T19:30:02Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7908661]] wikitext text/x-wiki [[Vahram Manavyan]] '''Vahram Manavyan''' Vahram Manavian (amuru Constantinople, Ottoman Turkey 1880 - nwụrụ Cairo, Egypt 1952) bụ onye Ottoman na onye Egypt na-ese ihe sitere na agbụrụ Armenia. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Mụ na ezinụlọ m kwagara Ijipt na 1911 ma biri na Aleksandria. M ghọrọ onye nkụzi nkà ma mesịa malite azụmahịa n'ihi ego, na-arụkwa ọrụ dị ka onye na-ese foto. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Vahram_Manavyan</ref> ===Ebenside=== [[Category:]] rabcjiep2534w6pp83924dqqbvdqd6k Van Jones 0 2448 12017 9260 2022-10-10T19:30:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3742492]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Vanjonesadvisorforgreenjobs.png|thumb|right|Ọ bụrụ na ọ bụ naanị ndị nsọ na-emejọghị ụzọ ga-eme ka ụzọ na-eduga ná mgbanwe mmadụ, a gaghị arụkwa ụzọ ahụ.]] '''[[w:Van Jones | Anthony Kapel "Van" Jones]]''' (a mụrụ Septemba 20, 1968) bụ onye nta akụkọ America na onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ode akwụkwọ na onye ọka iwu. Ọ bụ onye nchọpụta nke ọtụtụ ụlọ ọrụ anaghị akwụ ụgwọ, oge atọ [[w: The New York Times bestseller list | ''New York Times'' onye ode akwụkwọ na-ere ahịa]], [[w: CNN | CNN]] onye ọbịa na onye nkwado, yana onye mmeri [[w:Emmy Award|Emmy Award]]. == Okwu Okwuru == * Ọgwụgwụ nke ọrụ ahụ. Ikike nke nloghachi nke ndị Palestine. Ndị a bụ ahịrị nkewa dị oke egwu na ikike mmadụ. Anyị ga-anọ ebe a. Ọ dịghị onye America ga-anagide ọrụ ụdị Israel nke obodo ha maka ụbọchị 53 ma hapụ afọ 54. Ụtụ ụtụ isi US na-akwado ime ihe ike megide ndị nwere agba n'ime oke ala US na n'èzí ókèala US. ** "Oge Wartimes: Akụkọ sitere na Mmegide" (2003) CD kwadoro, mepụta ma gosipụta olu Jones, dị ka e hotara na [http://www.tnr.com/blog/the-spine/cool-yes -Communist "Ọ dị mma ... Ma, Ee, Kọmunist" nke Marty Peretz dere, na "The New Republic" (10 Septemba 2009)] * '''Ọ bụrụ na ọ bụ naanị ndị nsọ na-anaghị emejọ ụzọ, a ga-emepe ụzọ maka mgbanwe mmadụ, a gaghị arụkwa ụzọ ahụ. Ihe dị n'elu bụ na anyị ekwesịghị ịbụ ndị zuru oke iji chekwaa obodo anyị ma weghachite Ụwa. Naanị anyị ga-agbalịsi ike ma na-akwụwa aka ọtọ ka anyị nwere ike bụrụ maka usoro anyị na-aga. Ya mere, m na-ekekọrịta mmejọ na ọdịda, yana ihe ịga nke ọma, n'ihi na nke ahụ bụ eziokwu nke njem m - na nke njem onye ọ bụla.'' ** Nkwupụta n'ajụjụ ọnụ New York Times 2007, nke e hotara na [http://mustangnews.net/bridgingthegapbetweenenvironmentalandsocialjustice/"Ijikota ọdịiche dị n'etiti gburugburu ebe obibi na ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ" nke Lauren Rabaino, na ''Mustang News'' (April 4, 2008) )] * Echiche anyị bụ, ka anyị ghara ịbụ ndị elitist nke na anyị enweghị ike ịsọpụrụ ezi ọrụ, ndị siri ike, ndị a na-akwanyere ùgwù, na-arụ ọrụ nke ọma: ndị mmadụ na-eji aka ha arụ ọrụ, na-ewu ihe, na-etinye ogwe ọkụ, na-eme ka ụlọ, na-arụ ọrụ ugbo, na-ewu ụlọ. ugbo ikuku. Anyị enweghị robots n'ime ọha mmadụ, yabụ mmadụ ga-arụ ọrụ ahụ. Ka anyị hụ na ndị nwere ike iji ọrụ ahụ nweta ohere ịrụ ya. M na-ahụ na dị ka nzọụkwụ mbụ n'ebe ibu na mma ihe. ** [http://ryanthibodaux.greenoptions.com/2007/05/29/the-green-options-interview-van-jones/ "Interview: Van Jones" na '' The Green Nhọrọ '' (29 Mee 2007) ] === '' The Green Collar Economy '' (2008) === [[Usòrò:Water drop on leaf.jpg|thumb|right|Anyị kwesịrị ịghọta nke ọma ihe ọ bụ ụlọ ọrụ mmepụta ihe, n'ime ihe e kere eke ugbu a, na-etinye ihe egwu. Anyị chọrọ nghọta miri emi nke ihe dị n'ihe ize ndụ.]] : <small>'' The Green Collar Economy: Olee otú Otu Ngwọta Pụrụ Idozi Anyị Abụọ Nnukwu Nsogbu'' (2008) </small> * ''Akụ na ụba na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ekwesịghị ịbụ naanị maka ịweghachi ihe atụfu. O kwesịrị ịbụ maka iweghachi obodo ndị a tụfuru atụfu.''' O kwesịghị ịbụ naanị imegharị ihe iji nye ha ndụ nke abụọ. Anyị kwesịkwara ịna-achịkọta ndị mmadụ ma na-enye ha ohere nke abụọ. * ''Anyị chọrọ nghọta miri emi nke ukwuu nke kpọmkwem ihe ọ bụ ọha ụlọ ọrụ mmepụta ihe, n'ime ihe e kere eke ugbu a, na-etinye ihe egwu. Anyị chọrọ nghọta miri emi karịa ihe dị n'ihe egwu.''' * Ezinụlọ mmadụ nwere ndị enyi bara ezigbo uru na ndị ha na ha na-akpakọrịta n’ihe ọkụkụ na anụmanụ. Anyị enweghị ike ịga n'ihu na-adọkpụ na ntanetị nke ndụ na-adọbighị oghere n'ime ụdị ịdị adị nke ụwa anyị - ma mesịa daa n'ime oghere ahụ n'onwe anyị. * Oge eruola ka a gafefe eco-elitism gaa na eco-populism. * ''Iji gbanwee iwu na omenala anyị, mmegharị akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ga-adọta ma tinye ọtụtụ mmadụ niile, ọ bụghị naanị ọtụtụ ndị bara ọgaranya''' * Akụ na ụba na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na-amalite iji mbọ amamihe nke ndị mara mma na ndị nwere nkà dochie ụfọdụ nhịkọ na ịkwanye igwe na-adịghị mma. Nke ahụ pụtara ọtụtụ ọrụ. == Okwu gbasara Jones == * Achụpụrụ Van Jones n'ihi na ọ ghọrọ onye na-atụ egwu Negro nke izu na '' Fox News '', ebe, ka anyị kwuo eziokwu, ha ka na-eche [[w:Harry Belafonte|Harry Belafonte]] egwu). ** [[W:Bill Maher|Bill Maher]], na [http://www.huffingtonpost.com/bill-maher/new-rule-float-like-obama_b_284151.html "Ọhụrụ Iwu: Float Dị ka Obama, Na-agba Dị Ka Ali" na ' 'The Huffington Post' (11 Septemba 2009)] * Ihe chụpụrụ Van Jones bụ na ha nwụdere ya na teepu na-ekwu na ndị Republican bụ ndị isi. Ha na-akpọkwa ya "akụkọ." Na [[w:Barack Obama | Obama]] ekwughị okwu ọ bụla iji chebe Jones ma chụọ ya n'ọrụ mgbe [Glenn Beck] gwara ya.'' ** [[W:Bill Maher|Bill Maher]], na "Iwu Ọhụrụ: Float Dị ka Obama, Na-agba Dị Ka Ali" na "The Huffington Post" (11 Septemba 2009)] == Njikọ mpụga == [[W:Van Jones|Van Jones]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:Van Jones|Van Jones]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Jones,Van}} 748i8q6esnqdozfgvu3d2rraakufo6y Vandana Shiva 0 2449 13100 12018 2022-11-15T20:27:26Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Usòrò:Vandana Shiva - Global Citizen Festival Hamburg 03.jpg|thumb|Anyị ga-enwe ọdịnihu ebe ụmụ nwanyị na-eduga ụzọ ime udo na ụwa ma ọ bụ na anyị agaghị enwe ọdịnihu ma ọlị.]] '''[[w:Vandana Shiva|Vandana Shiva]]''' (born [[5 November]] [[1952]]) bụ onye ọkà mmụta India, ọkà ihe ọmụma, onye na-akwado nri, na onye dere akwụkwọ karịrị iri abụọ. ===Ihe o kwụru === [[Usòrò:Vandana shiva 20070610.jpg|thumb|Ndozigharị akụ na ụba dabere n'echiche nke uto na-enweghị njedebe na ụwa nwere oke, enwere ike idokwa ya naanị site n'ike ijide akụ nke ndị na-adịghị ike.]] * '''Ekwenyere m na Gandhi bụ naanị onye maara banyere ezigbo ọchịchị onye kwuo uche ya - ọ bụghị ọchịchị onye kwuo uche ya dị ka ikike ịga zụta ihe ị chọrọ, kama ọchịchị onye kwuo uche ya dị ka ibu ọrụ nke ịza ajụjụ maka onye ọ bụla gbara gị gburugburu.''' Ọchịchị onye kwuo uche ya na-amalite na nnwere onwe pụọ n'agụụ, nnwere onwe pụọ n'enweghị ọrụ, nnwere onwe pụọ n'egwu, na nnwere onwe pụọ na ịkpọasị. N'anya m, ndị ahụ bụ ezigbo nnwere onwe na ndabere nke ezigbo ọha mmadụ dabeere na ya. ** Dịka esị kwuo na "''[http://www.scottlondon.com/interviews/shiva.html In the Footsteps of Gandhi: An Interview with Vandana Shiva]" by Scott London'' * M kwusiri ike ugboro ugboro na mmeko nwoke n'ụwa na idina ụmụ nwanyị n'ike nwere njikọ chiri anya - ma n'ụzọ atụ, n'ịkpụzi echiche ụwa, na n'ụzọ anụ ahụ, n'ịkpụzi ndụ ụmụ nwanyị kwa ụbọchị. Ọganihu akụ na ụba nke ụmụ nwanyị na-emewanye nke ọma na-eme ka ha bụrụ ndị na-adịghị ike n'ụdị ime ihe ike niile, nke gụnyere mwakpo mmekọahụ, dịka anyị chọpụtara n'oge ọtụtụ nnọkọ ọha na eze gbasara mmetụta mgbanwe akụ na ụba na-emetụta ụmụ nwanyị nke National Commission on Women and Research Foundation maka Sayensị, Teknụzụ na Ecology haziri. ** ''[https://www.academia.edu/37778615/_EcoFeminism_Zed_books_2014_By_Maria_Mies_and_Vandana_Shiva_with_a_Foreword_by_Ariel_Salleh._Ebook_download_PDF ''Ecofeminism'', by Maria Mies and Vandana Shiva, 1993, (full text pdf)]'' * Mgbasa nke ịmụ nwa na ihe ọkụkụ nụzọ dị ntakịrị ga-ebute ọdachi zuru ụwa ọnụ nke nwere ike imecha kpochapụ ụdị ndụ dị elu, gụnyere ụmụ mmadụ, na mbara ala. ** Na [[w:Genetic use restriction technology|terminator gene]], nke sitere n'akwụkwọ "[https://books.google.co.in/books?id=yVn_OlBeDqoC&lpg=PA83&ots=mMupgiFh0t&dq=the%20terminator%20may%20spread%20to%20surrounding%20food%20crops%20or%20the%20natural%20environment%20is%20a%20serious%20one.%20The%20gradual%20spread%20of%20sterility%20in%20seeding%20plants%20would%20result%20in%20a%20global%20catastrophe%20that%20could%20eventually%20wipe%20out%20higher%20life%20forms%2C%20including%20humans%2C%20from%20the%20planet%E2%80%9D.&pg=PA83#v=onepage&q&f=false Stolen Harvest: The Hijacking of the Global Food Supply]" (2001), p.83 * Anyị ga-enwe ọdịnihu ebe ụmụ nwanyị na-eduga ụzọ ime udo na ụwa ma ọ bụ na anyị agaghị enwe ọdịnihu ma ọlị **Quoted in ''Woman power to the fore'', by R.S. Binuraj, ''The Hindu'' (1 July 2017) * Mgbe Bill Gates na-etinye ego n'ime Africa maka inye ndị ogbenye nri na Africa na igbochi ụnwụ nri, ọ na-eme ka Green Revolution na-emezu, ọ na-agbanye kemịkalụ, na-agbanye GMO, na-atụgharị ụkpụrụ. ** Gbasara ọrụ ebere nke [[w:Bill Gates|Bill Gate]], site na "[https://www.france24.com/en/20191023-bill-gates-is-continuing-the-work-of-monsanto-vandana-shiva-tells-france-24-1 Bill Gates is continuing the work of Monsanto, Vandana Shiva tells France24]" ''France24'' (23 October 2019) * Mgbanwe mgbanwe akụ na ụba dabere n'echiche nke uto na-enweghị njedebe na ụwa nwere oke, enwere ike idowe ya naanị site na ijide akụ nke ndị na-adịghị ike. Njide akụrụngwa nke dị mkpa maka "uto" na-emepụta omenala n'ike n'ike-ndina n'ike nke ụwa, nke akụ na ụba obodo na-adabere na ya, na nke ụmụ nwanyị. ** Gbasara [[w:Economic liberalisation in India|mgbanwe akụ na ụba na India]] na [[w:Rape in India|Ikwaso iko n'ike na India]], nke sitere na "[http://www.yesmagazine.org/peace-justice/violent-economic-reforms-and-women Vandana Shiva: Our Violent Economy is Hurting Women ]" ''Yes Magazine'' (18 January 2013) * Ike nuklia malitere na ngwa agha. E mere ya maka agha. Ngwa ọ bụla nke sitere na agha na-enwekarị ike ibu agha. Nke mbụ n'ihi na ihe ịchọrọ iji mee bọmbụ, ị na-amụba ya site n'ike nuklia, ị na-ewere uranium ma gbanwee ya ka ọ bụrụ plutonium. Nke abụọ site n'ịkwado gọọmentị na ụlọ ọrụ nzuzo na ikike a, n'ime ọha mmadụ ị na-agbasa ikike a, n'ebe a bụ ngwá agha nke mbibi dị. Nke a bụ kpọmkwem ihe mere fatịlaịza. Kemịkalụ fatịlaịza sitere na mgbawa ụlọ mmepụta na-esiwanye ji-eyi ọha egwu ọgụ. * Gbasara ike nuklia, dịka esị kwuo ya na "[http://www.dianuke.org/koodankulam-must-be-stopped-vandana-shiva/ Koodankulam Must Be Stopped: Vandana Shiva]", ''DiaNuke'' (29 May 2012) == Banyere Shiva== * Mgbe ị na-akpọ mmadụ onye wayo, nke ahụ na-egosi na onye ahụ maara na ọ na-agha ụgha. Echeghị m na Vandana Shiva maara nke ahụ. Ma echiche ya na nkwenkwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya mere ka o kpuo ìsì. Ọ bụ ya mere o ji dị irè ma dị ize ndụ. ** [[w: Mark Lynas | Mark Lynas]], onye nta akụkọ na onye na-akwado gburugburu ebe obibi, dị ka e hotara na "[http://www.newyorker.com/magazine/2014/08/25/seeds-of-doubt Seeds of Doubt ]" nke [[w:Michael Specter | Michael Specter]], '' New Yorker'' (25 Ọgọst 2014) * A na-eji nkwanye ùgwù siri ike emeso okwu Shiva na gburugburu ebe obibi, ebe a na-akwanyere ya ùgwù nke ukwuu. Ọ bụrụ na ọ na-ekwusi ike na Monsanto na mkpụrụ osisi GMO ya achụpụla ọtụtụ narị puku ndị ọrụ ugbo India igbu onwe ha—ma o kwuwokwa nke a ugboro ugboro—mgbe ahụ a ga-enwerịrị ihe dị na ya. ** [[w: Keith Kloor | Keith Kloor]], onye nta akụkọ sayensị, dị ka e hotara na "[http://issues.org/30-2/keith/ The GMO-Suicide Myth]", '' Okwu na Sayensị na Teknụzụ '' (Oyi 2014) ==Njikọ Mpuga== * [[w:Vandana Shiva|Vandana Shiva]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Vandana Shiva|Vandana Shiva]] na Wikimedia Commons * [http://www.zmag.org/bios/homepage.cfm?authorID=90 Vandana Shiva's ZMag homepage] * [http://www.vshiva.net Vandana Shiva's website] * [http://www.onweb.org/archive/features/shiva/shiva.html An interview with Vandana Shiva] {{DEFAULTSORT:Shiva, Vandana}} ia3g9loy5hfus2eelypgj17yrtj2alx Vanessa Zommi 0 2450 9265 9264 2022-10-10T11:42:38Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Vanessa Zommi]] '''Vanessa Zommi'''A mụrụ Vanessa n'ezinụlọ nwere mmadụ isii. Site na oge o nwetara nkuzi oru ngo nke izizi ya, echiche nke ịbụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ ghọrọ ebumnuche ya bụ isi. Mmasị ya bụ ịbụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ nke ga-eburu n'uche nloghachi dị mma na ọha mmadụ. Nke a kpaliri ya ịga ọgbakọ mmụta na mmemme nyocha dabere na ngalaba mmụta ya ga-agbakwunye na nzere nzere ya. ===Ihe Ndị O kwuru=== *naanị zutere nwanne m nwanyị Cameroon Barbara Njoh na International Franchise Expo na NYC! #Twitter237 <ref>https://mobile.twitter.com/zommiv</ref> ===Ebenside=== a4axipua1wg1iw731e0gz5qhnb52t14 Venise T. Berry 0 2451 12019 9268 2022-10-10T19:30:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13563138]] wikitext text/x-wiki [[Venise T. Berry]] '''Venise T. Berry''' Venise T. Berry bụ onye odee akwụkwọ akụkọ America mara maka akwụkwọ akụkọ ya gbasara mmekọrịta ndị Africa na America nke oge a. Ya na nwanne ya nwoke S. Torriano Berry, o dewokwa ọtụtụ akwụkwọ na sinima Afrika-America. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Nwa nwa bụ ọrụ ebube, mana mmekọrịta ọhụrụ gị na ụmụ nke gị bụ nke ka ukwuu. <ref>https://www.brainyquote.com/authors/t-berry-brazelton-quotes</ref> ===Ebenside=== spmnmc5yth8cqeldglaueg74uy43b58 Venita Akpofure 0 2452 12020 9271 2022-10-10T19:30:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q105763656]] wikitext text/x-wiki == Venita Akpofure == Venita Akpofure (amụrụ 1 Jenụwarị 1987) bụ onye na-eme ihe nkiri Britain-Nigerian na vidiyo vixen. Ọ nwetara ama ama dị ka onye ya na ụlọ na oge nke anọ nke Big Brother Naija Ọ na-arụ ọrụ onye isi nke Nengi na Africa Magic's Unmarried. == Ihe ndi okwuru == * Jidesie eziokwu gị ike. Ọ dị mkpa maka ọganihu gị na ndụ. Ọ ga-abụ olu na ìhè mgbe ọkụ ndị ọzọ niile ga-apụ. * Mgbe ọ masịrị ha, ọ bụ eziokwu. Mgbe ọ naghị, na-agha ụgha. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 re6gmzmw4un65h1rf4u5g2cxg0s02s6 Vera Brittain 0 2453 12021 9274 2022-10-10T19:30:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q450802]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Vera Brittain.jpg|thumb|Ịlụ nwunye dị nwayọọ abụghị akụkụ nke ọganihu m]] [[Usòrò:Buxton Vera Brittain plaque (46655984384).jpg|thumb|Buxton Vera Brittain plaque (46655984384)]] ''[[w:Vera Brittain|Vera Mary Brittain]]''' ([[w:|December 29]], [[w:|1893]] - [[w:|March 29]], [[w:|1970]]) bụ onye [[w:|England]], [[w:|onye edemede]], onye na-ahụ maka nwanyị na onye udo, bụ onye kacha echeta dị ka onye dere akwụkwọ akụkọ 1933 kacha ere ahịa ''[[w: Testament of Youth | Testment of Youth]], na-akọ ahụmahụ ya n'oge Agha Ụwa. M na uto echiche ya nke [[w:Pacifism|pacifism]]. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ịbụ nwunye dị nwayọọ abụghị akụkụ nke ọrụ m; / Abụ m enyi gị, ma ọ bụghị ihe onwunwe gị." ** "Ịhụnanya lụrụ di na nwunye", "Poems of the War and After" (1934) *"Ihe niile [[w:|pacifist]] nwere ike ime - ma ọ bụ nnukwu ihe - bụ ịjụ igbu mmadụ, merụọ ahụ ma ọ bụ ịkpata ahụhụ nye mmadụ ọzọ, na n'adịghị agwụ agwụ inye iwu ndụ ya site n'ịchịisi ịhụnanya n'agbanyeghị na ndị ọzọ nwere ike. ewere ịkpọasị jide ya." ** "Gịnị ka anyị nwere ike ime n'oge agha?", na "Forward" (Scotland, Septemba 9, 1939) *"'''Ma eleghị anya ọ bụ eziokwu ikwu na ihe kasị akpata mgbanwe ka dị n'omume ụmụ nwoke n'ebe ụmụ nwanyị nọ, nakwa n'omume ụmụ nwanyị n'ebe onwe ha nọ.'''" ** ''Nwanyị n'ime Nwanyị'' (1953), Isi nke 15 *"Ọchịchị na-abụkarị ngosipụta nke ntozu oke mmadụ." ** ''Mmetụta nnupụisi'' (1964), Isi nke 1 *"Amaara m otu di na nwunye bụ́ ndị gbara alụkwaghịm n’agbanyeghị ihe mere ụlọikpe kwuru maka ịgbasa alụmdi na nwunye ha, n’ihi na “di ahụ kweere na ọ dịghị onye kwesịrị ịgụ ihe mgbe ọ na-ekwu okwu nakwa na nwunye ekwesịghị onye ọ bụla. ikwu okwu mgbe ọ na-agụ '''." ** Ekwuru na Jilly Cooper na Tom Hartman, ''Violets and Vinegar'', ''Agha Emere''' (1980) === ''[[w:|Amụma Ndị Ntorobịa]]" (1933) === (Maka nchịkọta nkwubi okwu buru ibu, lee [[w:Testament of Youth|ibe e wepụtara maka akwụkwọ a]])) *"Agbalịrị m idepụta eziokwu dịka m hụrụ ma hụ ya gbasara onwe m na ndị ọzọ, ebe ọ bụ na akwụkwọ ụdịrị a enweghị uru ọ gwụla ma ọ bụ eziokwu...Ọ bụghị na mberede ka ihe m deworo bụ; n'ezie, ebubo nke mmepeanya." ** Okwu mmalite *"“N’oge dị anya gara aga, e nwere otu onye ahịa bụ́ ọgaranya, onye nwere oche atọ n’ime nnukwu ọnụ ụlọ ya, ma e wezụga inwe akụ̀ karịa eze ọ bụla n’ụwa. Naanị otu nwa ya nwanyị a na-akpọ Catherine, otu ụbọchị Catherine nọ ọdụ n'ime ụlọ nke ya, na mberede, ọnụ ụzọ ahụ meghere, otu nwanyị toro ogologo ma mara mma batara ... 'Catherine.. obi ụtọ ịka nká?... Catherine wee chee ... 'Ọ bụrụ na m kwuo nwa okorobịa nwere obi ụtọ, mgbe ahụ, m ga-ata ahụhụ n'oge ndụ m niile. to.' Ya mere, o leliri anya elu wee sị: 'Nye m agadi obi ụtọ.'...' Ya mere, ka ọ dị,' ka nwanyị ahụ kwuru ..." ** Akụkụ nke mbụ, e hotara site na ''Sicilianische Mirchen'', nke [[W:Laura Gonzcnbach|Laura Gonzcnbach]] *"Mgbe [[w:Agha Ụwa Mbụ | Agha Ukwu]] dara, ọ bịakwuteghị m ọ bụghị dị ka ọdachi na-enweghị atụ, kama ọ bịara dị ka nkwụsị nke ụdị kasị akpasu iwe ná atụmatụ onwe m. Iji kọwaa ihe kpatara echiche a [[W:|egotistical]] nke ọdachi kasị ukwuu nke akụkọ ihe mere eme, ọ dị mkpa ịlaghachi ntakịrị ... p. 17 **Isi I.Gaa n'ihu si Newcastle *"Eziokwu ahụ bụ na enyi ya ochie a na-akwanyere ùgwù lere ọnụnọ ụmụ nwanyị na Oxford anya dị ka n'ụzọ ọ bụla dị ịrịba ama mere ka ọ gbanwee echiche ya n'ihe niile gbasara agụmakwụkwọ ka elu nke ụmụ nwanyị." **Isi nke Abụọ. Ndị ntorobịa-Nwanyị *"M na-ede ihe a n’ihu windo oghere mepere emepe nke na-ele anya n’oké osimiri. Igwe ojii enweghị igwe ojii, ụgbọ mmiri ruset na-agbakwa ọkụ na-enwu n'anyanwụ. Ọ bụ okpomọkụ ma ọ bụghị agha; ma m gaghị anwa anwa ile ya anya. Ọ na-ewe m naanị onwe m iwe maka ịnọ ebe a - yana ndị ọzọ maka inwe afọ ojuju ịnọ ebe a. Mgbe a na-esi n'ihu zighachi ndị ikom m ledara anya dị ka ndị na-adịghị mma n'ihu, mgbe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ọ bụla m maara na-aga ma ọ bụ na-aga, enwere m ike iche nke a ma ọ bụghị naanị ọnụma na ihere?" **Isi nke Atọ. Oxford vs War *"O siri ike ugbu a, ụbọchị mmiri na-amalite ịbịa...dobe echiche agha n'ihu uche mmadụ - karịsịa ebe a, ebe a na-enwekarị ụdị okwu nrọ nke na-eme ka mmadụ chee na ọ dịghị ihe na-emetụ n'ahụ na egwu nwere ike ịbịaru nso. . Winter na-apụ n'isi ụtụtụ ebe a..." **Isi nke Atọ. Oxford vs War *"Mgbe ụfọdụ ... Ọ dị m ka ya bụrụ na agaghị m ezute gị - na ị bịaghị wepụ àgwà m na-adịghị adị n'ebe Agha ahụ nọ ma mee ka ọ bụrụ ihe na-akpata nhụjuanya nye m dị ka ọ dị ọtụtụ puku ndị ọzọ. Ma ọ bụrụ na m nwere ike ịhọrọ na agaghị m ezute gị, agaghị m eme ya - ọ bụ ezie na ọdịnihu m ga-agba ọchịchịrị mgbe nile site na onyinyo ọnwụ .... [Ọ jụrụ m] "Ọ ga-amasị m ma ọ bụrụ na m bụ, sị, mwepu ogwe aka?..." Achọghị ka edekọ azịza m. O mere ka anya mmiri ahụ bịaruo nso n’elu ọzọ nke na m weere uwe mwụda ahụ m tụpụrụ, wee buru ya. Ma kwuo na mberede na m ga-adọba ya n'elu ụlọ nke m mere ngwa ngwa mgbe m chọpụtara na mberede na ọ nọkwa na-ebe akwa." **Isi nke Atọ. Oxford vs War *"Ọ ka na-esiri ike ịghọta na oge abịala n'ikpeazụ mgbe 1 agaghị enwe udo nke obi ọzọ ruo mgbe agha ahụ kwụsịrị." **Isi nke Atọ. Oxford vs War *"Lee ka anyị si nwee obi ụtọ, bụ́ ndị ka nwere olileanya, aghọtaghị m mgbe ahụ; Apụghị m ịma otú oge ga-esi na-abịa mgbe anyị na-ekwesịghị inwe olileanya ọzọ, ma anyị enweghị ike ịnwụ. Akwụkwọ ozi Roland—akwụkwọ ozi ndị na-emetụ n’ahụ nke nwa okorobịa ahụ e mere baptizim ọhụrụ, n’oge na-adịghị anya ka ígwè nchebe nke enweghị nchegharị nke enweghị mmasị na egwu na ihe mgbu mee ka obi sie ya ike - mere ka mgba ahụ ghara itinye uche n’ihe adịghị mfe, n’ihi na ha chụgara m n’ịchọ ọkụ ọkụ n’ime ajụjụ ndị bụ́ isi. nke na-enweghị azịza ozugbo na-abịa." **Isi nke anọ. Ịmụta na ndụ *"Mgbe m chere na mberede, ozugbo, mgbọ ohere nwere ike mebie ndụ ahụ magburu onwe ya, nwere ike ibibi ya n'oge ntorobịa na nkwa dị ike, okwukwe na 'ebumnobi na-abawanye' nke ọgbọ na-esiwanye ike." **Isi nke anọ. Ịmụta na ndụ *"Anyị ekwesịghị ịdị na ebere nke Providence ma ọ bụrụ na anyị ghọtara na anyị onwe anyị ''bụ'' Providence." ** Isi X *"Oh, ndu!" M ji nwayọọ rịọ arịrịọ n'ọdịnihu ... ma ọ bụrụ na m emechaa kpebie ịlụ G. ma nwee ezinụlọ - na ejighi m n'aka, ma, na m chọrọ ime nke ọ bụla - biko nye m na enwere m nanị ụmụ nwanyị; M na-atụ egwu, n'ụwa dị ka ọ dị, inwe nwa nwoke. A katọrọ ọgbọ anyị ikpe, katọọ ya, yana Njikọ, na ihe niile ọ na-anọchi anya ya, bụ naanị ihe egwuregwu ụmụaka na-agbaji agbaji n'aka ndị agha obi tara mmiri na ndị ọchịchị!” **Isi nke XII 'Onye Abịa ọzọ' *"''Iji napụta ihe a kpọrọ mmadụ n'aka ọchịchị ahụ nke enweghị ezi uche na-eduga n'agha nwere ike ịbụ ọgụ na-enye ọñụ karịa agha n'onwe ya, ọgụ nke nwere ike ime ka mkpụrụ obi ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị gbasaa…… ebumnuche karịrị onye ahụ." **Isi nke XII 'Onye Abịa ọzọ' ==Njikọ Mpụga== [[W:|Vera Brittain]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Vera Brittain]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Britain, Vera}} 6sq8wim29bqo76h3jgi9zh5rzb9esf9 Verone Mankou 0 2454 12022 9281 2022-10-10T19:30:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27514670]] wikitext text/x-wiki [[Verone Mankuo]] '''Verone Mankuo''' A mụrụ Verone Mankou n'aka onye nkụzi ụlọ akwụkwọ na onye injinia mmanụ na July 23, 1986 na isi obodo akụ na ụba nke Congo, Porte Noire. Mgbe ọ dị afọ asaa, Verone zụlitere mmasị na-enweghị atụ maka sayensị kọmputa. Ọzọkwa, o nwere mmasị n'ichepụta ihe. Site na 2006, Mankou nwere ọhụụ maka nnukwu ọrụ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ekwenyere m mgbe niile na anyị ndị Africa enweghị ike ịnọgide na-azụ ahịa ruo mgbe ebighị ebi. Anyị kwesịrị ịbụ ndị na-emepụta ihe. Nke a bụ ọhụụ nke kwadoro m kemgbe mmalite. Anyị bụ ndị Afrịka kwesịrị ikwenye karịa na ikike anyị nwere. Ọtụtụ ndị Africa emela nnukwu ihe. Anyị ga-aga n'ihu n'ụzọ a. Ndị na-eto eto kwesịrị ịma ihe isi ike dị n'ịrụ ọrụ, iji kwụọ ụgwọ ọrụ. N'agbanyeghị nke ahụ, ihe kachasị mkpa bụ ikwere n'echiche gị wee mee nzọụkwụ mbụ n'imepụta ha. <ref>https://www.motivation.africa/meet-verone-mankou-creator-of-africas-first-mobile-phone.html</ref> ===Ebenside=== 2u41zi4n5p31c4g6sq7ezkp5t6ivigd Veronica Chambers 0 2455 12023 9284 2022-10-10T19:30:44Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29385491]] wikitext text/x-wiki == Veronica Chambers == Veronica Chambers bụ onye Afro-Latina dị ugbu a na onye ode akwụkwọ, onye odeakụkọ, onye edemede, onye edemede, onye nkuzi na onye nrụpụta akwụkwọ akụkọ. == Ihe ndi okwuru == * Ọ dịghị ihe ezigbo njem nlegharị anya na-enweghị ike ịgwọta. *Anyị karịrị ihe anyị chere na anyị ga-abụ. Ọ bụ ihe anyị na-agwa ụmụ anyị, ndị mụrụ anyị, ndị enyi anyị. Ma ugboro ole ka anyị na-agwa onwe anyị ya? Ma ọ bụrụ na anyị emee ya, ugboro ole ka anyị na-egosipụta ya? Ugboro ole ka anyị na-ama onwe anyị aka ime ihe ọhụrụ? == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/56541-Veronica_Chambers bzuitl04wp7iq0kgyye3ppf98q8wzpj Vicky Hartzler 0 2456 12024 9288 2022-10-10T19:30:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q375389]] wikitext text/x-wiki [[Vicky Hartzler]] Vicky Jo Hartzler (née Zellmer, Ọktoba 13, 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka ọgbakọ nke anọ nke Missouri kemgbe 2011. Onye otu Republican Party, ọ rụrụ ọrụ dịka onye nnọchi anya steeti Missouri maka mpaghara nke narị na iri abụọ na anọ site na 1995 ruo 2000. ==Okwu ndi okwuru== *N̄kereke ke n̄ka ukaraidem ekededi ekpenyene ndidọhọ ke Jesus esịne ke otu ukara. *Nwanyị kwesịrị inwe ikike iburu egbe. ===Edensibia=== * [https://www.quotetab.com/quotes/by-vicky-hartzler] [[Òtù:Wq/Ig]] ab6m1amcaenxx6q0rguh3l12refqu8o Victor Ekpuk 0 2457 12025 9291 2022-10-10T19:30:56Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16728789]] wikitext text/x-wiki [[Victor Ekpuk]] '''Victor Ekpuk''' Victor Ekpuk bu onye omenka amuru na Naijiria nke di na Washington, DC. Ekpuk bịara bụrụ onye a ma ama site na eserese ya na eserese ya, nke gosipụtara nkà ihe ọmụma ụmụ amaala Afrịka nke ụdị nka Nsibidi na Uli. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Mgbe m bụ nwata, emere m nkà n’ihi na ọ bụ otú m ga-esi akọwa ụwa m n’ụzọ dị mfe. Nkà bụ otú mụ na ndị enyi m bụ nwata si egwuri egwu ma nwee ndị enyi ọhụrụ. Echere m na ha chere na m bụ ụdị pụrụ iche. <ref>https://ourpathstogreatness.org/interview-with-victor-ekpuk/</ref> ===Ebenside=== 41gspoqffw6s4mzti8vrgmgfw3poad7 Victoria Woodhull 0 2458 12026 9294 2022-10-10T19:31:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q260378]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Victoria Claflin Woodhull by Mathew Brady - Oval Portrait.jpg|thumb|right|Abụ m onye hụrụ n'anya nweere onwe ya. Enwere m ikike na-enweghị ike ịpụnarị, usoro iwu na ikike ebumpụta ụwa ịhụ onye m nwere ike ịhụ n'anya ogologo oge ma ọ bụ dị mkpirikpi oge m nwere ike; ịgbanwe ịhụnanya ahụ ụbọchị ọ bụla ma ọ bụrụ na ọ masịrị m, na nke ahụ, ọ bụghị gị ma ọ bụ iwu ọ bụla ị nwere ike ịmebe ikike ọ bụla itinye aka.]] '''[[w:Victoria Woodhull|Victoria Claflin Woodhull]]''', emesia ''Victoria Woodhull Martin''' ([[w:|September 23]], [[w:|1838]]) - [[w:|June 9]], [[w:|1927]]) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America na, na [[w:|1872]], onye nwanyị mbụ họpụtara maka onye isi ala US. == Okwu Ndi Okwuru == *"Ọ bụrụ na Congress jụ ige ntị na inye ihe ụmụ nwanyị na-ajụ, e nwere naanị otu ụzọ ga-esi na-achụso. Ụmụ nwanyị enweghị ọchịchị. Ụmụ nwoke ahazila ọchịchị, 8 ha na-echekwa ya na-ewepụ kpamkpam nke ụmụ nwanyị.... " *"N'okpuru nkwekọrịta ndị dị otú ahụ na-egbukepụ egbukepụ, ọchịchị aka ike na-enweghị isi, enweghị mmasị na-enweghị isi, gịnị ka fọdụrụ [maka] ụmụ nwanyị ime ma ọ bụghị ịghọ nne nke ọchịchị n'ọdịnihu?" *"Enwere otu ọzọ aka ekpe, anyị ekpebiela na nke ahụ. Mgbakọ a bụ maka ebumnuche nke nkwupụta a. Dị ka otu afọ na-agafe site na ụbọchị a, ma ikike a ezughị ezu, n'eziokwu na n'ụzọ doro anya, anyị ga-aga n'ihu. ịkpọkọta mgbakọ ọzọ n'ụzọ doro anya iji guzobe iwu ọhụrụ na iwulite ọchịchị ọhụrụ, nke zuru oke n'akụkụ ya niile na ime ihe iji kwado ya dị ka ndị mmadụ na-eme nke ha." *"Anyị na-ekwu aghụghọ; anyị pụtara nkewa, na otu puku okpukpu karịa nke ndịda. Anyị na-akpa nkata mgbanwe; anyị ga-emebi mba ụgha a ma kụọ ọchịchị ezi omume n'ọnọdụ ya, nke na-agaghị ekwupụta naanị ya. iji nweta ike ya site na nkwenye nke ndị ọchịchị, mana ọ ga-eme ya n'ezie." **''Okwu nkuzi banyere nha anya n'usoro iwu '', nke a makwaara dị ka '' Great Secession Speech '', okwu na Mgbakọ Suffrage nke Nwanyị, New York, Mee 11, 1871, nke e hotara na Gabriel, Mary, '' Victoria a ma ama: Ndụ nke Victoria Woodhull, Uncensored'' (Chapel Hill, N.Car: Algonquin Books of Chapel Hill, 1st ed. 1998 [[w:ISBN|1-56512-132-5]], p. 86–87 & n. [13] (ellipsis ma ọ bụ nkwusioru ihe na mbụ & "[maka]" ya mere na mbụ) (onye edemede Mary Gabriel, Reuters News Service). Edepụtakwara, dị iche iche, na Underhill, Lois Beachy, "Nwanyị ahụ na-agba ọsọ maka President : Ọtụtụ Ndụ Victoria Woodhull'' (Bridgehampton, NY: Bridge Works, 1st ed. 1995 [[w:ISBN|1-882593-10-3]], p. 125–126 & n. *"Ee, a bụ m onye hụrụ onwe m n'anya. Enwere m ikike nke enweghị ike ịgbagha, iwu kwadoro na ikike okike ịhụ onye m nwere ike ịhụ n'anya, ịhụ ogologo oge ma ọ bụ dị mkpirikpi oge dị ka m nwere ike; ịgbanwe ịhụnanya ahụ kwa ụbọchị ma ọ bụrụ na ọ masịrị m, yana na ikike na gị onwe gị ma ọ bụ iwu ọ bụla ị ga-enwe ike itinye aka na ya." **[http://www.victoria-woodhull.com/prostitute.htm Okwu na Steinway Hall] (November 20, 1871), New York City, New York. *"N'ime obi ọjọọ niile a na-enwe n'ọgbọ anyị, amaara m na ọ dịghị nke jọgburu onwe ya dị ka ndị alụmdi na nwunye na-akwado ma na-agbachitere ya. N'abalị ruo abalị, a na-enwe ọtụtụ puku ndina n'ike n'ike, n'okpuru akwụkwọ ikike a bụrụ ọnụ; na ọtụtụ nde mmadụ-ee m. kwuo ya n’atụghị egwu, ebe m maara ihe m na-ekwu—ọtụtụ nde ndị ogbenye, obi gbawara agbawa, ndị nwunye na-ata ahụhụ na-amanye ije ozi n’agụmagụ nke ndị di na-enweghị afọ ojuju, mgbe mmuo nke anụ ahụ na mmetụta nke mkpụrụ obi na-enupụrụ isi na ịkpọasị…..” *“Ụwa amawo n’anya site n’ịghọta ihe a na-eme n’ụwa n’ịghọta na ọ dịghị ihe ọzọ dị ugbu a n’etiti mba ndị a na-eme ka a na-eme ka ha ghọtakwuo, ma e wezụga alụmdi na nwunye, nke na-etinye ndị ikom ikike ime ụmụ nwanyị rụrụ arụ, inwe mmekọahụ, n’ụzọ megidere ọchịchọ ha, ma a na-eji alụmdi na nwunye mee ihe. a na m ekwu, ikpe ebighi ebi, mebie omume ọma dị otú ahụ!" **Agbalịrịa dị ka ọkụ, ma ọ bụ Eziokwu na Ụgha, Social", okwu, 1874, nke e hotara na Gabriel, Mary, "Notorious Victoria: The Life of Victoria Woodhull, Uncensored" (Chapel Hill, N.Car .: Akwụkwọ Algonquin nke Chapel Hill, 1st ed. 1998 [[w:ISBN|1-56512-132-5]], p. 222 & n. [20] (ellipsis ọ bụla ma ọ bụ set nke nkwusioru ihe mere na mbụ) (onye edemede Mary Onye nta akụkọ Gabriel, Reuters News Service), n'aka nke ya dị ka e bipụtara ya na Stern, Madeleine B., ed., "The Victoria Woodhull Reader" (Weston, Mass.: M&S Press, 1974). *"Ọ na-ekwukarị, "Ha enweghị ike iweghachite oke mgbanwe mgbanwe na-ebilite." "Ụwa na-akpali." **"[https://www.theattic.space/home-page-blogs/woodhull Nwanyị ahụ gbara ọsọ maka Onye isi ala - na 1872]". Ụlọ elu ahụ. Eweghachitere Julaị 9, 2018. == Njikọ mpụga == [[W:|Victoria Woodhull]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Victoria Woodhull]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Woodhull, Victoria}} 04ipyxw6p5yb0am4rk6h4suofo24ya4 Viktor Đerek 0 2459 12027 9298 2022-10-10T19:31:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28938599]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Louvre in b&w, 2018.jpg|thumb| Foto ojii na ọcha nke Ụlọ ihe ngosi nka Louvre.]] '''[[w:Viktor Đerek|Viktor Đerek]]''' (a mụrụ [[w:8 March|8 Maachị]] [[w:2000|2000]]), bụ onye Croatia [[w: photographer|onye na-ese foto]], onye na-abụ abụ na onye na-akwado ikike mmadụ. == Okwu Okwuru == * E cheghị m na ị kwesịrị ịse foto naanị maka ịse ha. Naanị ị ga-ese foto n'ihi na enwere ihe ọ pụtara maka gị. Mgbe ọ bụla m hụrụ ihe dị m ezigbo mkpa, ọ dịghị mkpa ka m 'manye' onwe m ịse foto. Igwefoto na-ese n'elu n'aka m. Enweghị mbọ ọ bụla dị mkpa. * Ọ na-akpalikwa m nke ukwuu idekọ ndị m hụrụ n’anya, karịsịa ndị enyi m na ndị ezinụlọ m. Agbalịkwara m ịzụlite echiche nke ekele maka ịma mma nke oge a, mgbe ahụ, m na-eche n'onwe m; "Nke a bụ oge magburu onwe ya. Enwere m ike ịtụgharị uche ma nwee ekele maka oge a n'ọdịnihu. " Mgbe ahụ, m na-ese foto. * Achọrọ m ka foto m na ihe odide m bụrụ ihe akaebe na m nọ ebe a na enwere m ihe m ga-ekwu na ịkọrọ ndị ọzọ. Ndụ m abụghị naanị ọrụ na egwuregwu, e nwere ihe ọzọ. ** [https://www.croatiaweek.com/meet-young-rising-croatian-photographer-viktor-derek/ Viktor Đerek maka izu Croatia] * Ọ na-adịkarị ka ọ gaghị ekwe omume ruo mgbe emechara ya. [https://twitter.com/viktorderek/status/816270038311337984 Viktor Đerek na Twitter ya] * Ịchọta paradaịs ebe ọ bụla m na-aga. ** [https://www.instagram.com/p/Bui60yKAhV-/ Nkọwa okwu Viktor Đerek na foto Instagram ya] * Maka m, eserese bụ ihe ị na-ahụ onye ahụ, àgwà nke ime ya, ihe ọ bụ na-eme ka ha bụrụ ndị ha bụ. ** [http://ndmagazine.net/photographer/viktorderek/ Viktor Đerek maka Magazin ND] * Ihe nkiri a na-atọ ụtọ! M na-akwado ya nke ukwuu nye onye ọ bụla tụfuru okwukwe na ezi ịhụnanya n'ihi na nke a bụ ihe nkiri ịhụnanya nke onye ọ bụla nwere ike ịchọta onwe ya. Ọ baghị uru agbụrụ, okpukperechi ma ọ bụ mmekọahụ ị bụ. Nke a bụ ụdị ihe nkiri na-akpali onye ọ bụla ma weghachi okwukwe na ezi ịhụnanya. Onye ọ bụla kwesịrị inwe nnukwu akụkọ ịhụnanya na m kwenyesiri ike na ọtụtụ ndị na-eto eto ga-eme enyi ha, na olileanya, ndị mụrụ ha na-aga na-ekiri ihe nkiri ahụ. ** [https://www.24sata.hr/show/bas-svaka-generacija-ima-svoju-ljubavnu-pricu-a-ovo-je-nasa-577133 Viktor Đerek banyere 'Ịhụnanya, Simon'] == Njikọ mpụga == [[W: Viktor Derek|Viktor Derek]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Viktor Derek|Viktor Derek]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Derek, Viktor}} ht43q5atm9mqro0p6gb8dy61wwfer08 Vincent Kolo 0 2460 12029 9301 2022-10-10T19:31:14Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99395658]] wikitext text/x-wiki [[Vincent Kolo]] '''Vincent Kolo''' Vincent Kolo bụ onye omenkà Naijiria. Kolo meriri Nefertiti Grand Prize nke mbụ maka ihe osise ya 'Cords of Yesterday' iji cheta ụbọchị njikọta Africa. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ịdị n'otu Africa bụ ihe dị iche, sayensị Africa bụ sayensị zuru ụwa ọnụ, ọdịnihu Africa bụ n'oge gara aga na ijikọ ụwa ọnụ bụ enyi Africa." <ref>https://www.positivenaija.com/vincent-kolo-wins-african-union-afrochampions-inaugural-africa-integration-day-creative-challenge-grand-prize/</ref> ===Ebenside=== 7uytmfe2ecw1d8if1s78pq65f70p4h6 Viola Davis 0 2461 12971 12970 2022-11-14T10:11:20Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[File:Viola Davis.jpg|thumb|right|Viola Davis in 2015]] == Viola Davis == Viola Davis (amuru August 11 1965) bu onye omere na onye mmeputa America == Ihe o kwụrụ == * Ị nweghị ike ịdị ndụ ime ihe ga-atọ onye ọ bụla ụtọ. Ị ga-ewuli elu, kuziere ma mezuo nrọ gị na akara aka gị. * Ha na-ekwu na ụbọchị abụọ kacha mkpa ná ndụ mmadụ bụ ụbọchị a mụrụ gị na ụbọchị ị chọpụtara ihe mere e ji mụọ gị. * Mgbe agụụ gị na ụgbọala gị karịrị egwu gị, ị na-amaba mmiri. * Ọ bụ nanị n’oge na-adịbeghị anya ka m pụrụ ikweta na m na-amaba n’ebe a na-ekpofu ahịhịa na-achọ nri, na m ga-ezukwa ohi n’ụlọ ahịa nkuku n’ihi na agụụ na-agụ m. M na-ehi ụra n'ụlọ akwụkwọ kwa ụbọchị n'ihi na anyị enweghị ihe ọ bụla. ** O kwuru na PSA dị ka ekwuru na "[https://ew.com/article/2016/08/26/viola-davis-childhood-hunger-psa/ Viola Davis meghere banyere mgba agụụ nwata na PSA] " na '' Ntụrụndụ kwa izu '' (August 26 2016) * Ndị na-ese ihe na ndị na-eme ihe nkiri ga-agbanwe ma na-agba onwe anyị mmiri maka Hollywood, ma anaghị m eme ka ọ dị jụụ. ** Ekwuru okwu n'oge adreesị na Macky Auditorium dị ka e hotara na "Viola Davis na-ekerịta okwu amamihe na ndị na-ege ntị zuru oke na Macky Auditorium" nke CU Independent. M na-ekwukarị na otu ihe na-efu na sinima bụ nwanyị ojii nkịtị… Ọ bụghị onye ọ bụla na-agba mbọ, ma ọ bụ onye naanị ebumnuche ya na akụkọ a bụ iji gosi ụfọdụ adịghị mma n'etiti ọha mmadụ. Ọ nweghị ihe ọ pụtara n'azụ ya, ma e wezụga na ọ bụ naanị '' ebe ahụ ''… Ọ ga-amasị m ịnwe nwanyị ojii Klute, ma ọ bụ Kramer, ma ọ bụ nwanyị na-alụbeghị di, ma ọ bụ Annie Hall. Mana onye ga-ede ya, onye ga-emepụta ya, onye ga-ahụ ya, ugboro ugboro? **Na ụdị ọrụ ọ ga-amasị maka ụmụ nwanyị ojii na [https://www.theguardian.com/film/2018/oct/20/viola-davis-stifled-who-was-lost-years-the- enyemaka "Viola Davis: 'Akwụsịrị m onye a ga-ahụ na ọ mara mma. Afọ tụfuru m”] na ''The Guardian'' (2018 Ọkt 20) *M na-agbalị ịbanye na ya, na-akpachi m olu, na-egbochi onye m bụ, ka e wee hụ m ka ọ mara mma, ka ndị mmadụ nwee mmasị na m. Ma mgbe ahụ ịla n'ụlọ, enweghị ike ihi ụra na inwe nchekasị. Achọpụtara m na ịkpọ m aha, na ịbanye na igbe ahụ, furu m nnukwu ihe. Enwere m ọtụtụ afọ furu efu. ** Na ahụmịhe mbụ ya na Hollywood na [https://www.theguardian.com/film/2018/oct/20/viola-davis-stifled-who-was-lost-years-the-help"Viola Davis:' Akwụpụrụ m onye m ga-ahụ ka ọ mara mma. Afọ tụfuru m”] na ''The Guardian'' (2018 Ọkt 20) *…Ama m Jim Crow, Aghọtara m oge ahụ. Ọ bụ oge 100 afọ nke jupụtara n'ọtụtụ ime ihe ike na iwe, na ndị nwere nrọ na olileanya efu. Achọrọ m inwe nkụda mmụọ na iwe ahụ ka ọ na-akawanye njọ. **N'ihe kpatara o ji chee na ọrụ ya na '' Enyemaka '' bụ nke ekpochapụrụ oke na [https://www.theguardian.com/film/2018/oct/20/viola-davis-stifled-who-was-lost -years-the-help “Viola Davis: 'Akwụpụrụ m onye a ga-ahụ na ọ mara mma. Afọ tụfuru m”] na ''The Guardian'' (2018 Ọkt 20) *… Nkọwa m maka ịga nke ọma bụ ihe nketa, ọ dị mkpa. Na kwa, enwere m ike ịgbakwunye, eziokwu m bụ nnupụisi m. Ọ bụ F.U m, kwa otu. Ọ na-enyere m aka mgbe m chere ya otú ahụ. Ọ bụ ya mere m ji na-ekwu okwu ndị a; ya mere m ji ekwu ihe m na-ekwu. Ọ bụkwa m narcissism, n'ihi na m na-eche na eleghị anya nke ahụ bụ ihe na-eme ka m dị iche na ọtụtụ ndị mmadụ. Mana ihe ndị ahụ niile dị n'echiche m nke ịga nke ọma. Ọ bụrụ na m nwere ike ịga n'ili m dị ka - ị maara, ọ dị ka Lorraine Toussaint kwuru. O kwuru na ihe mere o jiri kuchiri nwa ya bụ n'ihi na ọ chọghị ka "usoro oge niile" nọrọ n'elu nkume ili ya. Ma ee, achọrọ m ihe mara mma nke ukwuu, dị ka Shirley Chisholm - ị maara, n'elu nkume ili ya bụ "Azụtaghị ya na onye a na-ejighị n'aka." ** Na ihe nketa ọ chọrọ ịhapụ na [https://www.npr.org/2018/11/16/668622764/authenticity-is-my-rebellion-viola-davis-on-widows-steve-mcqueen -and-legacy "'Eziokwu bụ nnupụisi m': Viola Davis Na 'Ndị di ha nwụrụ,' Steve McQueen na Legacy"] na"NPR" (2018 Nov 16) == Njikọ mpụga == https://www.azquotes.com/author/19893-Viola_Davis [[q:en:Viola Davis|Viola Davis]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] 97e4chvz2cild809z66z21gbf8vc76q Violet Trefusis 0 2462 9306 9305 2022-10-10T11:42:40Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Violet Trefusis, 1926.jpg|thumb|right|Violet Trefusis nke [[w: Blanche|Jacques-Emile Blanche]] (1861-1942), mmanụ dị n'akwa akwa/NPG 5229, 1926.]] ''[[w:Violet Trefusis | Violet Trefusis]]''' ('née'''''Keppel'') ([[w:6 June|6 June]] [[w:1894|1894]] - [[w:29 Febrụwarị|29 Febrụwarị]] [[w:1972|1972]]) bụ [[w:England|Bekee]] na [[w: french|French]] [[w:onye edemede|onye edemede]]. A maara Trefusis nke ọma maka mmekọrịta ya na onye edemede [[w:vita:Vita Sackville-West]]. Edere mmekọrịta ha n'okpuru mkpuchi na [[w: virginia Woolf|Virginia Woolf]] ''[[w:Orlando| A Biography]]''. Ọ pụtara na akwụkwọ akụkọ dị ka "Princess Sasha." ==Okwu Ndi Okwuru== * '''N'ofe ndụ m naanị otu okwu ka a ga-ede: "n'efu" - ịla n'iyi nke ịhụnanya, ịla n'iyi, ịla n'iyi nke ụlọ ọrụ." ** Onye edemede: Mitchell A. Leaska, '' Violet to Vita: Akwụkwọ ozi nke Violet Trefusis na Vita Sackville-West, 1910-1921, '' e bipụtara na (1990), pg.242 *'''N'uhuruchi sochiri, John hapụrụ Lady Shorne na ndịda France, n'enweghị okwu ọ bụla nye m. "Enweghị oke okwu." N'agbanyeghị otú ọ gbalịsiri ike ịhụ ya n'ụzọ ọ bụla, ihe ọ pụtara na-apụta ìhè mgbe nile. Jọn bụ onye ụjọ. Anne bụ onye a tara ahụhụ. Ọrụ ndị ahụ dị iche n'ihe o chere. Ọ bụ Anne bụbu dike, ọ bụghị John. John bụ onye ụjọ, obere nwa bebi nke ma Anne na Alexa jisiri ike na-ekute ụdị ndụ. Ọ bụ ihe okike nke otu dị ka nke ọzọ." ** Onye edemede: Violet Trefusis, Onye ntụgharị: Barbara Bray, ''Broderie Anglaise,'' e bipụtara na (1992) *'''N'ime mmadụ ọ bụla enwere ụzọ ọpụpụ mberede: ya bụ, òtù nzuzo nke onwe ya n'okpuru ọtụtụ ihe ngosi, nke pụtara na mgbe ọchịchọ siri ike na-eme ihe ike, ị nwere ike ịgbanarị, pụọ na snicker''' ** Onye edemede: Philippe Jullian, ''Nwanyị nke ọzọ: Ndụ Violet Trefusis, gụnyere akwụkwọ ozi na-ebipụtabeghị na mbụ ya na Vita Sackville-West, '' nke e bipụtara na (1976), pg.74 == Okwu na Sackville-West == * ''Eluigwe chebe m pụọ n'ịdị nta na ịdị ụtọ na ire ụtọ. Nye m nnukwu ajọ omume na-egbukepụ egbukepụ, na ọmarịcha àgwà ọma, mana chebe m pụọ n'obere obere enweghị isi na-anọpụ iche. Dị ajọ omume, nwee obi ike, aṅụbiga mmanya ókè, bụrụ onye na-enweghị uche, bụrụ onye na-enweghị uche, bụrụ onye na-enweghị mmasị, bụrụ onye na-enweghị mmasị, bụrụ onye na-achọsi ike, bụrụ ihe ọ bụla masịrị gị, ma n'ihi ọmịiko ka ọ ga-eru n'elu isi gị. Na-ebi ndụ zuru oke, na-ebi ndụ nke mmụọ, na-ebi n'ọdachi. Ka anyị dịrị ndụ, mụ na gị, dị ka ọ dịtụbeghị onye bi na mbụ.''' - ''ka Vita Sackville-West, October 25, 1918'' ** Onye edemede: Nigel Nicolson, Onye na-ede akwụkwọ: Victoria Sackville-West, '' Foto nke alụmdi na nwunye: Vita Sackville-West na Harold Nicolson, '' (1998), pg.148 *'''Ị bụ onye hụrụ m n'anya, mụ onwe m bụkwa nne gị ukwu, alaeze na alaeze ukwu na ọchịchị agbadawo ma daa n'ihu ugbu a n'ihi nnukwu ngwakọta ahụ.''" ** Onye edemede: Mitchell A. Leaska, '' Violet na Vita: Akwụkwọ ozi nke Violet Trefusis na Vita Sackville-West, 1910-1921, '' e bipụtara na (1990), pg.27, '' Okwu ikpeazụ nke akwụkwọ ozi March 1919 '' ==Njikọ Mpụga== [[W: Violet Trefusis|Violet Trefusis]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Violet Trefusis|Violet Trefusis]] na Wikiquote {{DEFAULTSORT: Trefusis, Violet}} 3t8nhcbm0qr1nijqucg0yg1pk0gvf1k Virginia DeBerry and Donna Grant 0 2463 12031 9309 2022-10-10T19:31:26Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7934226]] wikitext text/x-wiki [[Virginia DeBerry and Donna Grant]] '''Virginia DeBerry and Donna Grant''' Virginia DeBerry na Donna Grant bụ ndị odee America bụ ndị dekọtara ọtụtụ akwụkwọ edemede n'etiti 1990 na afọ 2010. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ị maghị ma mmiri ọ dị ọkụ ma ọ bụ oyi ruo mgbe ị rapaara mkpịsị ụkwụ gị banye. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/14173198.Virginia_DeBerry_and_Donna_Grant</ref> ===Ebenside=== nfogwctunsxxxgiu5u993y6olcnxala Virginia Etiaba 0 2464 12032 9317 2022-10-10T19:31:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3510844]] wikitext text/x-wiki [[Virginia Etiaba]] bụ nwanyị mbụ onye nke bụ gọvanọ na [[w:Nigeria|Naijiria]] na steeti [[w:Anambra State|Anambra State]] na afọ 2006. == Kwotu == Ọ ga -amasị m ka e cheta m dị ka onye ọrụ ọha nke jere ozi nke ọma, nwee ọmịiko tozuru oke. Ọzụzụ m dị ka onye nkuzi na -enyerem aka igosi ezi ihe nlereanya n'oge niile. <ref>https://web.archive.org/web/20160114075411/https://http/://www.absradiotv.com/2019/11/11/commentary-dame-virgy-etiaba-clocks-77/</ref> ==Njikọ mpụga== s1hnzygv76ayeasq9cv04ekldu9229d Virginia Foxx 0 2465 12033 9320 2022-10-10T19:31:38Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q458453]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Virginia Foxx.jpg|thumb|right|Virginia Foxx]] ''[[w:Virginia Foxx|Virginia Ann Foxx]]''' (a mụrụ [[w:|June 29]], [[w:|1943]]) bụ onye nkuzi na nwanyị ọchụnta ego America na-eje ozi n'ụlọ [[w:United States House of representatives| nnọchite anya US]] maka [[w:North Carolina's 5th congressional district | North Carolina's 5th congressional district]], nke gụnyere ọtụtụ akụkụ ugwu ọdịda anyanwụ nke steeti na mpaghara [[w: Gastonia, North Carolina | Gastonia]]. Foxx bụ onye otu [[w:Republican Party (United States)|Republican Party]] wee jee ozi dị ka [[w: Onye ode akwụkwọ ọgbakọ Republican nke United States House of Nnọchiteanya | Odeakwụkwọ nke House Republican Conference]] site na 2013 ruo 2017. Ọ bụ onye isi ọkwa na [[w: Kọmitii Ụlọ na Mmụta na Ndị Ọrụ | Kọmitii Ụlọ na Mmụta na Ọrụ]] kemgbe 2019, wee jee ozi dị ka onye isi oche kọmitii site na 2017 ruo 2019. == Okwu Ndi Okwuru== *"(ụgwọ ahụ) bụ ihe nnọchianya nke mbọ ọtụtụ ndị ọzọ na-agba iji chịkwaa akụkụ niile nke ndụ anyị." ** Na-ezo aka na '''S.982''': *"''Ụgwọ iji chebe ahụike ọha na eze site n'inye nri na ọgwụ nchịkwa ụfọdụ ikike ịchịkwa ngwaahịa ụtaba'" *** Ekwupụtara ya na [[w:see akụkọ| mbụ = Kathryn A.| ikpeazụ = Wolfe| url = http://www.cqpolitics.com/wmspage.cfm?docID=news-000003182272| aha = Congress na-ezigara Obama Iwu maka ịchịkwa ụtaba| onye nkwusa = [[w:Congressional Quarterly|Congressional Quarterly]]| ibe =| ụbọchị = June 12, 2009| ohere = 2009-11-14]] *"(Atụmatụ Republican ga-agba mbọ hụ na anyị wedatara ụgwọ nlekọta ahụike maka ndị America niile na nke ahụ na-eme ka ndị America niile nweta ohere dị ọnụ ala ma bụrụ onye ndu n'ihi na ọ gaghị etinye ndị agadi n'ọnọdụ nke gọọmentị ha ga-egbu." ** Na-ezo aka na '' HR 3400 '': Iwu izizi ndị ọrịa ike *** Ekwupụtara ya na [[w:see akụkọ| mbụ = Onye Kraịst| ikpeazụ = Kloc| url = http://www2.journalnow.com/content/2009/jul/30/foxxs-seniors-put-to-death-comment-on-health-bill-/| aha = Foxx's 'seniors... put to death' okwu gbasara ụgwọ ahụike na-ebuli ire| onye nkwusa = [[w:Winston-Salem Journal|Winston-Salem Journal]| ibe =| ụbọchị = Julaị 30, 2009| ohere = 2009-11-14]] *"Iwu a na-echetara m ụzọ ndị bụbu Soviet Union kpara—anyị makwaara otú nke ahụ si gaa nke ọma." ** Na-ezo aka na '' HR 2749 '': '' Iwu nkwalite nchekwa nri nke 2009'' *** Ekwupụtara ya na [[w:see akụkọ| mbụ = Kathryn A.| ikpeazụ = Wolfe| url = http://www.cqpolitics.com/wmspage.cfm?docID=news-000003182272| aha = Ụlọ gafere ụgwọ nchekwa nchekwa nri| onye nkwusa = [[w:Congressional Quarterly|Congressional Quarterly]]| ibe =| ụbọchị = Julaị 30, 2009| ohere = 2009-11-14]] *"Ekwenyere m na anyị nwere ọtụtụ egwu site na ikike nke ụgwọ ahụ na-agafe karịa ka anyị si n'aka onye ọ bụla na-eyi ọha egwu ugbu a na obodo ọ bụla." ** Na-ezo aka '' '' HR 3962 '': '' Iji nye ọnụ ala, nlekọta ahụike dị mma maka ndị America niile ma belata uto na mmefu nlekọta ahụike, yana maka ebumnuche ndị ọzọ. *** Ekwupụtara ya na [[w:see akụkọ| mbụ =| ikpeazụ =| url = http://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5gjEcKdAawSOAEpDDToijQAgFGKmwD9BNL24G0| aha = GOP Rep: Mgbanwe ahụike dị egwu karịa iyi ọha egwu| onye nkwusa = [[w:Associated Press|Associated Press]]| ibe =| ụbọchị = Nọvemba 2, 2009| ohere = 2009-11-14]] ==Njikọ mpụga== [[W:|Virginia Foxx]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Virginia Foxx]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Foxx, Virginia}} 5tsf1pczo5rft8ghgzj8lki3rt9psq9 Virginia Henderson 0 2466 12034 9324 2022-10-10T19:31:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q272256]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Virginia Henderson|Virginia Avenel Henderson]]''' ([[w: Nọvemba 30|Nọvemba 30]], [[w:1897|1897]] &ndash; [[W: Maachị 19|Maachị 19]], [[w:1996|1996]]) bụ onye nọọsụ America , nchọpụta, theorist na odee. == Okwu Okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> *"Ọrụ pụrụ iche nke nọọsụ bụ inyere onye ahụ aka, onye na-arịa ọrịa ma ọ bụ nke ọma, na-arụ ọrụ ndị ahụ na-enye aka na ahụike ma ọ bụ mgbake ya (ma ọ bụ ọnwụ udo) nke ọ ga-eme n'enweghị enyemaka ma ọ bụrụ na o nwere ike, ọchịchọ ma ọ bụ ihe ọmụma dị mkpa. . **Henderson, V., ''The Nature of Nursing'' (1966), New York: Macmillan Publishing, peeji nke 15. **Henderson bụ onye ama ama maka nkọwa [[w: nọọsụ | nọọsụ]] ==Njikọ mpụga== [[W: Virginia Henderson|Virginia Henderson]] na Wikipedia Bekee [[Q: Virginia Henderson|Virginia Henderson]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Henderson, Virginia)}} reaveyc5avgbi1cwrk897v7qu1ay18t Vitaly Ginzburg 0 2467 18210 12035 2024-03-03T10:17:39Z Makaava Donner 689 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ginzburg in MSU opaque.jpg|thumb|Vitaly Ginzburg (2004)]] '''[[w:Vitaly Ginzburg|Vitaly Lazarevich Ginzburg]]''' ([[w: Oct 4|October 4]], [[w:1916|1916]] – [[w: November 8|Nọvemba 8]], [[w:2009|2009]]) bụ ọkà mmụta physicist Russia. na astrophysicist na onye so na [[w:Russian Academy of Sciences|Russian Academy of Sciences]]. Ọ bụ onye nọchiri anya [[w:Igor Tamm|Igor Tamm]] dị ka onye isi ngalaba nke Theoretical Physics of the Academy's physics Institute ([[w:Lebedev Physical Institute|FIAN]]), na onye nkwuwa okwu ekweghị na Chineke. Ọ nwetara [[w:Nobel Prize in Physics|Nobel Prize in Physics]] na 2003 tinyere [[w:Alexei Alexeyevich|Alexei Alexeyevich Abrikosov]] na [[w: Anthony James|Anthony James Leggett]]. == Okwu Okwuru == * Ọ bụla ọkà mmụta physicist (n'ezie, nke a dokwara na-emetụta ndị ọzọ specialities, ma m na-amachibido onwe m physicists maka] definitiveness) kwesịrị n'out oge mara, e wezụga theoretical physics, a akụ nke eziokwu si dị iche iche alaka nke physics na-ama na Kacha ọhụrụ pụtara ìhè rụzuru. ** na [http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/laureates/2003/ginzburg-lecture.html nkuzi Nobel], Disemba 8, 2003, na Aula Magna, Mahadum Stockholm. * N’ime narị afọ gara aga, na ọbụna n’oge a, mmadụ pụrụ izute echiche bụ́ na n’ihe ọmụmụ physics, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na e mewo ihe nile. A na-ekwu na ọ bụ naanị 'cloudlets' dị na mbara igwe ma ọ bụ tiori, nke a ga-ewepụ n'oge na-adịghị anya iji mee ka 'echiche nke ihe niile' pụta. M na-ewere echiche ndị a dị ka ụdị kpuru ìsì. Akụkọ banyere physics dum, yana ọnọdụ physics nke oge a na, karịsịa, astrophysics, na-agba akaebe na-emegide ya. N'uche nke m, anyị na-eche oké osimiri na-enweghị nsọtụ nke nsogbu ndị a na-edozighị. ** na nkuzi Nobel ya, Disemba 8, 2003, na Aula Magna, Mahadum Stockholm. == Njikọ mpụga == [[W:Vitaly Ginzburg|Vitaly Ginzburg]] na Wikipedia [[Q: Vitaly Ginzburg|Vitaly Ginzburg]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Ginzburg, Vitaly}} alzfsyd4mthgxz2jmzvr6mw2dln6oad Vladimir Lenin 0 2468 12036 9330 2022-10-10T19:31:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1394]] wikitext text/x-wiki [[Vladimir Lenin]] [[Usòrò:Portrait of Lenin.jpg|thumb|right|Nnwere onwe n'ime ọha ndị isi obodo na-anọgidekarị otu ihe ahụ ọ dị na mba Gris oge ochie: Nnwere onwe maka ndị nwe ohu.]] '''[[w:Vladimir Lenin|Vladimir Ilyich Lenin]]''' ([[w: Russian asụsụ | Russian]]: Владимир Ильич Ленин), a mụrụ '''Vladimir Ilyich Ulyanov'''' ([[w: Russian Language|Russian]) Asụsụ Rọshịa [[1924]]) bụ [[w:Russia|Russia]]n [[w:revolutionary|mgbanwe]], onye ndu otu [[w:Bolshevik|Bolshevik]] ndị Kọmunist, onye mbụ [[w: Onye isi ala Soviet Union|Premier nke Soviet Union]] na onye isi [[theorist]] nke [[w:Leninism|Leninism]]. == Okwu ndị ọ kwuru == [[Faịlụ:Irakli Gamrekeli. Vladimir Lenin. 1924.jpg|thumb|A na-ahapụ ndị a na-emegbu emegbu otu ugboro n'afọ ole na ole ka ha kpebie ndị nọchite anya otu ndị na-emegbu mmadụ ga-anọchi anya ma kpagbuo ha na nzuko omeiwu!]] [[Usòrò:Vladimir Lenin 1 Mee 1920 site n'aka Isaak Brodsky.jpg|thumb|Pacifism, ikwusa ozi ọma nke udo n'edemede, bụ otu n'ime ụzọ isi mebie ndị ọrụ.]] [[Usòrò:1991_coup_attempt1.jpg|thumb|right|N'ime oke osimiri nke ndị mmadụ, anyị bụ naanị ntakịrị mmiri n'oké osimiri, ma anyị nwere ike inye naanị ma anyị kwupụta nke ọma ihe ndị mmadụ maara. Ọ gwụla ma anyị mere nke a, ndị ọchịchị Kọmunist agaghị eduga ndị na-achị achị, ndị na-achị achị agaghị eduga ọha mmadụ, igwe dum ga-adakwa.]] [[Usòrò:Lenin dibujo 1901.jpg|thumb|right|Kwuwe (ma hụ na nkwudo na-ewere ọnọdụ n'ihu ndị mmadụ) ihe na-erughị otu narị ndị nwe ala ama ama, ndị ọgaranya, ndị na-aṅụ ọbara. … Mee ya na ndị dị otú ahụ a ejiji na n'ihi na ọtụtụ narị kilomita gburugburu ndị mmadụ nwere ike ịhụ, ịma jijiji, mara, tie mkpu: "ha na-anyagbu, na ga-anyagbu ka ọnwụ, na bloodsucking kulaks".]] === ''[[w: Mmepe nke Capitalism na Rọshịa | Mmepe nke Capitalism na Russia]]' (1899)=== * Enwere ike chịkọta ọrụ akụkọ ihe mere eme na-aga n'ihu nke ikeketeorie n'ime atụmatụ abụọ dị nkenke: mmụba na ike na-arụpụta ọrụ nke ọha mmadụ, na mmekọrịta nke ọrụ ahụ. Ma eziokwu abụọ a na-egosipụta onwe ha na usoro dị iche iche na ngalaba dị iche iche nke akụ na ụba mba. **Isi nke Asato * Ikekwe ihe kacha akpata esemokwu na Narodniks bụ ọdịiche dị na echiche anyị bụ isi na usoro mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Mgbe ị na-amụ nke ikpeazụ, Narodnik na-emekarị nkwubi okwu nke na-ezo aka na ụfọdụ omume; ọ naghị ewere ụdị dị iche iche nke ndị mmadụ na-ekere òkè na mmepụta dị ka ndị na-emepụta ụdị ndụ dị iche iche; ọ naghị ewepụta nchikota nchikota nke mmekọrịta ọha na eze na nke akụ na ụba dị ka nsonaazụ nke mmekọrịta dị n'etiti otu ndị a, nke nwere mmasị dị iche iche na ọrụ dị iche iche nke akụkọ ihe mere eme. gajodgg28xg80yz8v7qnotmoq4pvz2v Vladimir Vladimirovich Kara-Murza 0 2469 12037 9334 2022-10-10T19:32:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4213414]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Kara-murza-vladimir1.jpg|thumb|upright|N'agbanyeghị otú ike ndị agha na-emegide ha si dị, mgbe ndị mmadụ na-akwado ịkwado ihe ha kweere, ha na-eme nke ọma.]] [[Usòrò:Voting machine lever.jpg|thumb|upright|Ikekwe ihe kacha mkpa a chọrọ na ntuli aka bụ na ndị ntuli aka nwere nhọrọ.]] [[Usòrò:2015-03-01 Шествие памяти Немцова L1520063 Путин — это война.jpg|thumb|nke ziri ezi.]] [[Usòrò:Flag of Russia (1991-1993).svg|thumb|upright|Ọ dịghị ihe ọzọ pro-Russian karịa iwetara ndị na-emebi ikike ụmụ amaala Russia ma zuru ego ndị na-atụ ụtụ Russia. - ma nọgide na-emefu ego ahụ.]] ''[[w:Vladimir Vladimirovich Kara-Murza|Vladimir Vladimirovich Kara-Murza]]''' (amụrụ [[7 Septemba]] [1981]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Russia na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emesapụ aka. Ọ na-eje ozi dị ka osote onye isi oche nke Open Russia, otu abụghị nke gọọmenti nke onye ọchụnta ego Russia na onye bụbu oligarch Mikhail Khodorkovsky tọrọ ntọala ya, nke na-akwalite ọha obodo na ọchịchị onye kwuo uche na Russia. A họpụtara ya na Council Coordinating of the Russian Opposition na 2012, ọ na-ejekwa ozi dị ka osote onye ndu nke People's Freedom Party site n'afọ 2015 ruo 2016. Ọ bụ onye dere akwụkwọ akụkọ abụọ, "They Chose Freedom" na "Nemtsov". Kara-Murza sitere na Latvia ma nwee nzere MA na akụkọ ihe mere eme site na Mahadum Cambridge. Ọ na-arụ ọrụ ugbu a dị ka onye isi otu na Raoul Wallenberg Center for Human Rights. ===Onye omebe iwu Rọshịa nkwuwa okwu a chụpụrụ maka eziokwu (2015)=== * N'ime ebe a na-achịkwa nke ọma na ebe ikuku na-adịghi abata "nke kwụ ọtọ" nke bụ Russia Vladimir Putin, ''ọbụna ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị na-ekwenye ekwenye na ụlọ ọrụ omebe iwu-karịsịa mgbe ha na-ada ụda ma na-adịgide adịgide-nwere ike ibute usoro ahụ egwu dị egwu''' . Nke a bụ olu nke [[Boris Nemtsov]] nwụrụ anwụ. ===Kremlin na-atụgharị iwu ụdị Soviet megide nkwenye (2018) === :<small>[https://www.washingtonpost.com/news/democracy-post/wp/2018/05/18/the-kremlin-revives-a-soviet-style-law-against-dissent/ "The Kremlin revives a Soviet-style law against dissent"] (18 May 2018), ''The Washington Post''</small> * ''Enweghị ihe ọ bụla ọzọ nwere ihe gbasara Russia karịa iweta azịza dị mkpa maka ndị na-emebi ikike ụmụ amaala Russia '' ma zuo ego nke ndị na-atụ ụtụ Russia - ma nọgide na-emefu ego ahụ, zụta ezigbo ala na ụlọ na-adọba ụgbọala ezinụlọ ha na West. Nke ahụ bụ kpọmkwem ihe iwu Magnitsky, nke a nakweere ugbu a na mba isii dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ, na-eme, site na igbochi ndị na-ahụ maka mmebi ikike mmadụ na nrụrụ aka ịnweta visa ma ọ bụ ijide akụ n'ókèala ha. * [[Magnitsky Act | Magnitsky legislation]] bụ ihe edochiri anya ikpe ziri ezi. Akwụsị ntaramahụhụ maka ịta ahụhụ, igbu ọchụ, mkpọrọ na-ezighị ezi ma ọ bụ nrụrụ aka dị ukwuu ekwesịghị ịkagbu ezumike na Miami Beach ma ọ bụ na Côte d'Azur kama ọ bụ ezigbo ikpe n'ụlọ ikpe. Otu ụbọchị, nke a ga-ekwe omume na Russia. Maka ugbu a, ọ bụghị, na mmachi ezubere iche sitere na ọchịchị onye kwuo uche ya na Western na-eje ozi dị ka naanị usoro nke aza ajụjụ maka ndị ọrụ Kremlin rụrụ arụ na ndị na-emebi ikike mmadụ. M ga-aga n'ihu n'ọrụ a, dịka m maara na ọtụtụ ndị ọrụ ibe m ga-aga n'ihu, n'agbanyeghị akwụkwọ akụkọ iwu ọ bụla sitere na gọọmentị Russia. == Okwu e kwuru gbasara Kara-Murza == * Otu otu, a chụpụrụ ndị ọrụ Kara-Murza, dị ka Khodorkovsky. Ma ọ bụ tụọ ya mkpọrọ. Ma ọ bụ gbuo. Kara-Murza kpebisiri ike ịga n'ihu, Otú ọ dị, na-ekwere na o nwere ọrụ dị mkpa ọ ga-arụ. Ọ bụrụkwa na ndị mmadụ akwụsị ime ya, olee otú a ga-esi mee ya? **[[Jay Nordlinger]], [https://www.nationalreview.com/2017/04/russian-patriot-and-his-country-part-i-vladimir-kara-murza/ "A Russian Patriot and His Country, Part I"] (10 April 2017), National Review * Onye nkatọ Kremlin na-ekwu okwu bụ Vladimir Kara-Murza ga-abụ onye ga-ebu igbe ozu John McCain mgbe a na-ebu igbe ozu nke onye omebe iwu Republican nwụrụ anwụ na Washington National Cathedral ... Aha Kara-Murza bụ ihe e kwupụtara n'izu a site n'ụlọ ọrụ McCain, yana nkọwa ndị ọzọ nke emume ncheta ya na Arizona, Washington, D.C. na Annapolis, Maryland. Kara-Murza sonyeere aha ndị ama ama na U.S. na nsọpụrụ nke iburu igbe ozu McCain... **[[w:Radio Free Europe/Radio Liberty|Radio Free Europe/Radio Liberty]], [https://www.rferl.org/a/kremlin-critic-kara-murza-to-be-pallbearer-at-mccain-s-funeral/29460289.html "Kremlin Critic Kara-Murza To Be Pallbearer At McCain's Funeral"] (29 August 2018) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:Vladimir Vladimirovich Kara-Murza|Vladimir Vladimirovich Kara-Murza]] na Wikipedia bekee ==Ihe ndị o kwụrụ== * N'agbanyeghị otú ndị agha siri ike megide ha, mgbe ndị mmadụ dị njikere ịkwado ihe ha kwenyere, ha na-aga nke ọma... Nke ahụ bụ ihe ndabere nke olileanya m maka ọdịnihu nke Russia. ** Dị ka e kwuru na [https://www.nationalreview.com/2017/04/russian-patriot-and-his-country-part-i-vladimir-kara-murza/ "A Russian Patriot and His Country, Part I"] (10 April 2017), by [[Jay Nordlinger]], ''National Review'' b05a7xj7x6sy9y96lzzvk0pt2imrcc6 Vusi Mahlasela 0 2470 12038 9337 2022-10-10T19:32:08Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q909069]] wikitext text/x-wiki == Vusi Mahlasela == Vusi Sidney Mahlasela Ka Zwane (amụrụ 1965 na Pretoria, South Africa) bụ onye na-agụ abụ Sotho South Africa. == Ihe ndi okwuru == * Ọ bụrụ na ị dị ilu, ị dị ka akwụkwọ akọrọ nke ị nwere ike ịkụcha ma ifufe na-efepụ. Enwere amamihe karịa na mgbaghara. * Ụmụ akwụkwọ ahụ chọrọ ịgwa gọọmenti okwu, ndị uwe ojii jiri mgbọ zaa. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/45120-Vusi_Mahlasela ptj9lk0ycwlwfhwno8e9l31t1fa3uzu Wahida Clark 0 2471 12039 9340 2022-10-10T19:32:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18808549]] wikitext text/x-wiki [[Wahida Clark]] '''Wahida Clark''' Wahida Clark bụ onye odee Africa-American mara maka akwụkwọ akụkọ Thug ama ama ya. Ọ malitere ọrụ ide ya mgbe ọ nọ n'ụlọ mkpọrọ, edepụtala akwụkwọ akụkọ ya na ndepụta New York Times na Essence kacha ere. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Dị ka ha na-ekwu, egwuregwu a bụ chess, ọ bụ ezie na ọ bụghị ndị nyocha. Ihe ọ bụla m na-eme bụ ka m nwee ike imeri na ibibi. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/152751.Wahida_Clark</ref> ===Ebenside=== 07ekpv1lpwf1kf4klhnsk826z2w0u3f Waje 0 2472 12040 9343 2022-10-10T19:32:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q13140891]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Waje live for NdaniTV Xmas 2018.png|thumb|Waje]] ''[[w:Waje|Aituaje Iruobe]]''' onye amara aha ya dị ka Waje, bụ onye Naijiria na-abụ abụ nke oke olu ya na-ekpuchi oghere atọ. O buru ụzọ nweta nkwanye ugwu ka etinyere ya na mmegharị nke "Omoge Mi" P-Square. E gosikwara Waje na egwu egwu duo nke 2008 "Do Me". Ọzọkwa, o nyere ụda olu na Banky W's "Thief My Kele" na M.I's "One Naira". N'afọ 2016, Waje bụ otu n'ime ndị ọkaikpe anọ n'oge mmalite nke Voice Nigeria. ==Okwu Ndi Okwuru== * “Echere m, ikekwe, m ga-ahapụ ụlọ ọrụ ahụ mgbe a ka na-eto eto. Ọ bụ oge egwu na achọghị m ka a mara m dị ka onye na-ese ihe dara ada. Ndị Fans amaghị ihe m na-eme na nke ahụ bụ ihe anyị na-agbalị imezi. " * “Nwa agbọghọ chọrọ nna. Nwa agbọghọ chọrọ nna ya, nwa agbọghọ a ga-ahụ nna ya n'anya mgbe niile. Nwa agbọghọ a ga-atụsi nna ya ike nke ukwuu. Nna zuru ike, ị ga-anọrịrị n'ime obi anyị!" *"Enwere m ike ibe ákwá maka nri, ọkwa nnabata m abụghị otu nke gị. Ya mere, ka ndị mmadụ kwupụta onwe ha otú ha chọrọ." * Alụmdi na nwunye abụghị ihe dị mkpa o, ọñụ na obi ụtọ, ahụike na ịdị mma. Mgbe oge ruru, anyị niile ga-agba egwu n'elu ebe ịchụàjà mana tutu ruo oge ahụ ka anyị kelee Chineke maka ndụ. * "Ọ bụ otu n'ime oge ndị ahụ… echere m na enwetabeghị m ebe ahụ m chọrọ iru, yabụ echere m, mee ihe ọzọ," ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Waje]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[w:|Waje]] na Wikiquotes jelh5ha2ue5yjxkdb06wyb6o0zkljh8 Waldemar Bonsels 0 2473 12041 9347 2022-10-10T19:32:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q63055]] wikitext text/x-wiki [[Waldemar Bonsels]] [[W:Waldemar Bonsel|Waldemar Bonsel]] (21 Febrụwarị 1880 na Ahrensburg – 31 Julaị 1952 na Ambach [de], Münsing) bụ onye odee German == Okwu ndi okwuru == *''Igwe ojii bụ nke ụwa, ọ bụghị nke eluigwe.'' * Igwe ojii bụ nke ụwa, ọ bụghị nke eluigwe. *** ''Runes na akara ala'' *'Ị gaghị ama ihe ịhụnanya na-adịghị akụziri gị.'' *Ihe ịhụnanya na-akụzighị gị, ị gaghị ama. ==Njikọ Mpuga== *Edemede [[W:Waldemar Bonsel|Waldemar Bonsel]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[W:Wikiquotes:Waldemar Bonsel|Waldemar Bonsel]] na wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Waldemar, Bonsel}} h3a8qscl3qxk6kt1adyykzswcktyghr Wale (rapper) 0 2474 12042 9350 2022-10-10T19:32:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q458519]] wikitext text/x-wiki == Wale (rapper) == Olubowale Victor Akintimehin (amuru na Septemba 21, 1984), onye amara aha ya na ogbo ya Wale , bu onye Naijiria-Amerika onye na-egwu egwu. == Ihe ndi okwuru == * Naanị ihe m na-ekwu bụ, mebie m na nkwụsi ike gị Na-anọkwa otu gị mgbe niile na ị gaghị echegbu onwe gị maka m dị iche * Ka nchekwube nke echi bụrụ ntọala gị maka taa. * Ọdịda abụghị nhọrọ. Ihe ịga nke ọma bụ naanị usoro. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/28723-Wale 4otpl25d4a5932l9jvit3ap99dcyn5s Wale Lawal 0 2475 9352 9351 2022-10-10T11:42:42Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Wale Lawal]] Bio. Wale Lawal bụ onye na-ahụ maka njikwa na KPMG na onye nchịkọta akụkọ nke Republic: A Journal of Nigerian Affairs. Alma Mater: London... '''Wale Lawal''' ===Ihe Ndị O kwuru=== 'Ndị chi na-achọ ibibi ha na-ebu ụzọ eme ara.' <refhttps://www.google.com/search?q=Wale+Lawal+quote&oq=wa&aqs=chrome.1.69i57j69i59l2j69i60j46i67i199i291i433j0i67j0i67i433j0i67i131i433.1946j0j9&client=ms-android-transsion-tecno-rev1&sourceid=chrome-mobile&ie=UTF-8</ref> kt1o7pdnhjes15nldn4totvpywxgdr2 Waleed Al-Husseini 0 2476 13197 12043 2022-11-21T19:02:35Z Kihti-Sami 220 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Waleed Al-Husseini.png|thumb|Waleed Al-Husseini (2015)]] '''[[w:Waleed Al-Husseini|Waleed Al-Husseini]]''' (Arabic: وليد الحسيني, amụrụ June 25, 1989) bụ onye edemede Palestine, odee na onye na-ede blọgụ. N'October 2010, ndị ọchịchị Palestine jidere ya maka ebubo nkwulu megide okpukpe [Islam] na Facebook na na blọgụ. Njide ya dọtara mmasị mba ụwa. ==Ihe ndị o kwụrụ== ===The Blasphemer: The Price I Paid for Rejecting Islam=== Arcade, 2017. (ISBN|978-1628726756) * Ụfọdụ ndị Alakụba na-eji okwu ahụ bụ Islamophobia ugbu a kama ikwu okwu banyere ịkpa ókè agbụrụ megide ndị Arab. Ọ bụ nnọọ ihe dabara adaba, ma bụrụ nnọọ ihe na-ezighị ezi, ụzọ ikwere na e nwere kpọmkwem ihere nke Islam ... Iji na-alụ ọgụ megide nkwenye na Alakụba, ọ ga-adị mkpa ka mbụ, na mgbasa ozi kwụsị ije ozi dị ka a na-akwado na ikpo okwu maka ndị ara ma kwụsị ibugharị ebubo ụgha ndị a nke Islamophobia. * Owuwu nke obodo Palestine ga-ekwe omume ma ọ bụrụ na echiche nke ndị mmadụ na-amalite ma nabata echiche nke mmekọ n'etiti steeti abụọ ahụ ... Ịmepụta n'etiti ọha mmadụ abụọ dị mkpa iji nyere ndị Palestine aka ịchụkwudo okwu ọgbara ọhụrụ iji tunyere ndị agbata obi ha Israel. * Ndị a na-akpọ ndị na-eme mgbanwe na ndị nnupụisi, ya bụ, ndị gbanarịrị ọnọdụ a, na-akpali ọchịchọ ịdị ndụ, ịtụgharị uche, ịghọta ibe ha na inyocha ndụ na ya. * Ọ bụ akwa mkpu ka m na-agba ọsọ zọpụta ndị aka ha dị ọcha, nke ara na iwe na-eyi egwu. Ọ bụkwa n'ụlọ akwụkwọ na ụlọ alakụba ka a na-ahazi ha ka ha bụrụ ndị omekome! N'ihi na na obodo m na n'ofe, ndị bụ isi na-eweta ndị na-eyi ọha egwu, bụ ụlọ alakụba. * Otu ụbọchị, ejiri m obi ike were aka abụọ. M bu ụzọ gbasaa ịgụ ihe m, ma tinye onwe m n’ọrụ nkà ihe ọmụma na sayensị bụ́ ndị na-achọ ịtụgharị uche n’ịdị adị nke Chineke, dị ka To End God nke onye Briten, Richard Dawkins. Akwụkwọ a wetara m azịza ndị okpukpe na-apụghị inye m. Site n’ọrụ Darwin, Hawking, na ndị ọkà mmụta sayensị ndị ọzọ bụ́ ndị meworo ihe a kpọrọ mmadụ akara, achọpụtala m na ọtụtụ ndị ọkà mmụta bụ ndị na-ekweghị na Chineke. Abịara m ghọta ihe mere na a kụzighị ọrụ ndị ọkà mmụta a n'ụlọ akwụkwọ na mahadum anyị: nanị n'ihi na nke Dawkins ma ọ bụ dị ka ihe atụ, ozizi evolushọn nke Darwin, megidere isi okpukpe na sayensị. * Ọtụtụ ndị Alakụba ka na-ajụ ịbanye na mpaghara ọdịda anyanwụ taa. Ha na-ekwu na ikike niile enyere ụmụ amaala ọdịda anyanwụ n'aha ikike mmadụ na nha anya, mana ha jụrụ ọrụ dịịrị ụmụ amaala a. Ha chọrọ ịmanye okpukpe ha na-ekwu na ha enweghịzi okpukpe na ndị obodo na-eji akọ eme ya. === The collaborationists of radical Islam unveiled === RING, 2017. ISBN|979-1091447577 [[Usòrò:Une trahison française.jpg|thumb|Une trahison française - Les collaborationnistes de l'islam radical devoilés]] * Ọchịchọ a ịmanye ịdị n'otu na ibikọ ọnụ n'aha nke "ibikọ ọnụ", ebe ndị ọbịa a nke mba ahụ adịghị ebu n'obi ịkwanyere echiche a ùgwù, bụ ikwe ka ndị mkpụ bibie ụlọ site n'ikwu na ọ dị mkpa ka anụ ọhịa ndị a dara ogbenye na-eri nri. ( p. 41 ) * Ọ dịghị ihe dị iche n'etiti ndị radicals na-egbu n'aha Allah na ndị na-eme ka a ga-asị na ha na-eto ma na-achọta ha na-akpachapụ anya ọnọdụ. Njehie dị na France bụ na mgbasa ozi na-eji okwu ahụ bụ "extremist" na-ezo aka na ndị jihadists na-egbu ma na-eyi ọha egwu egwu ma kpọọ "ndị na-adịghị mma" ndị ọzọ niile. Ma ndị kwenyere na sharia na nrọ nke itinye ya n'ọrụ, ndị na-ajụ ịha nhatanha nwoke na nwanyị, ndị na-amanye Islam na akara ya na ndụ kwa ụbọchị, ndị na-achọ ka e kewapụ ndị ikom na ndị inyom n'ebe ọha na eze na-ewebata okpukpe n'ụlọ akwụkwọ site na anụ halal, bụ ndị chọrọ. na veel, ndị chọrọ imeghari ọha mmadụ ka echiche ha, ndị toro ogbugbu nke renegades na chọrọ Islamize site na-ekwusa ozi ọma niile extremists, ọbụna ha nwere - ma ọ bụ ma - ebu ngwá agha. N'ezie, ndị Alakụba niile tozuru oke ụkpụrụ ndị a ga-ewererịrị dị ka ndị radicals. ( p. 151 ) === Ihe mkpuchi nke Islam === * Ịnabata hijab na mgbasa ozi, a ihe egwuregwu ụmụaka ma ọ bụ ọbụna ịtụle eziokwu ahụ bụ na ụmụaka na-eyi mkpuchi n'ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ na telivishọn dị ka ihe "nkịtị" abụghị ihe àmà nke ọdịbendị omenala na oghere nke ọha ndị Europe mana nke a bụ ihe akaebe nke Islamization dị nro nke obodo ndị a. * Mgbe anyị malitere imechi anya anyị na ụmụ agbọghọ ndị kpuchiri ekpuchi n'aha "ịdị umeala n'obi" ... anyị na-emechi anya anyị na ụmụ agbọghọ ndị a na-edina n'ike n'okpuru "alụmdi na nwunye". * Ihe mkpuchi ahu bụ ihe ịrịba ama nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị Islam, dị ka mgbaàmà bụ maka ndị Nazi. ==Njikọ Mpuga== Edemede [[w:Waleed Al-Husseini|Waleed Al-Husseini]] na Wikipedia bekee b9g7vux5nshd9l1w1zdxqci7h4t75gu Walidah Imarisha 0 2477 12044 9358 2022-10-10T19:32:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19958168]] wikitext text/x-wiki [[Walidah Imarisha]] '''Walidah Imarisha''' Walidah Imarisha bụ onye odee America, onye ndọrọndọrọ, onye nkuzi na onye na-ese okwu. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ndị nna nna anyị rọrọ nrọ wee chepụta eziokwu imepụta anyị." *"Ma ndị anyị si n'ime obodo nwere mmerụ ahụ gbasara akụkọ ihe mere eme, anyị ga-aghọta na onye ọ bụla n'ime anyị bụ akụkọ ifo sayensị na-eji ụkwụ abụọ agagharị. <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/3973692.Walidah_Imarisha</ref> ===Ebenside=== rt1j4ayw2p18qfyzo1o17cliuhyw8mz Wallace Stegner 0 2478 12045 9362 2022-10-10T19:32:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q203460]] wikitext text/x-wiki '''[[Wikipedia:Wallace Stegner|Wallace Stegner]]''' ([[February 18]], [[1909]] – [[April 13]], [[1993]]) bụ onye ode akwụkwọ United States (nke akụkọ ifo na nke na-abụghị akụkọ ifo) na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Ọ ga-abụ ụwa ka mma ma e nwee ụfọdụ buffalo fọdụrụ n'ime ya, ụwa bara ọgaranya nke nwere ọmarịcha ọdọ mmiri ndị a na-ejighị bọọdụ kaa ákàrà, nnukwu okporo ụzọ awara awara, ma ọ bụ nnukwu ahịrị ọkụ eletrik, nke ike ma ọ bụ mmiri a na-ekpugheghị. Ọ bụrụ na anyị na-echekwa dị ka ogige ntụrụndụ naanị ebe ndị na-enweghị ike akụ na ụba, anyị agaraghị enwe ogige ntụrụndụ. Na n'ime iri afọ ndị na-abịa, ọ bụghị nanị buffalo na opi swan ga-achọ ebe nsọ. Ụdị nke anyị ga-achọkwa ha.<p>Ọ chọrọ ha ugbu a. ** "This is Dinosaur: Echo Park Country and His Magic Rivers" bụ nchịkọta edemede na foto nke Wallace Stegner deziri nke Alfred A. Knopf bipụtara na 1955. Akụkụ a sitere na nchịkọta mbụ nke nchịkọta, "Akara nke mmadụ Ngafe", nke Stegner dere (peeji 17). * Ọ dịbeghị mgbe enyere mmadụ onyinye ime ọzara. Ma o nwere ike ime ọzara, o mekwala ya. ** "The War Between the Rough Riders and the Bird Watchers" (1959 ihe nguputa; nke ebiputaghariri na ''Wildlands and Our Civilization'', David Brower, onye ndezi, 1964, nakwa na ''Voices for the Wilderness'', William Schwarz, onye ndezi, 1970, page 76) * '''Enwere echiche nke anyị niile na-esi na ibe anyị pụta.''' ** ''All the Little Live Things'' (1967) * Ọ bụrụ na echiche ogige ntụrụndụ mba bụ, dị ka [http://en.wikipedia.org/wiki/James_Bryce,_1st_Viscount_Bryce Lord Bryce] tụrụ aro, echiche kacha mma America nwetụrụla, ichekwa ọzara bụ nchacha kachasị elu nke echiche ahụ. ** "It All Began with Conservation" Magazin ''Smithsonian'' nke April 1990, peeji nke 35-43 * Echiche ogige ntụrụndụ mba, echiche kachasị mma anyị nwere, bụ ihe a na-apụghị izere ezere ozugbo ndị America mụtara ịche ihu na kọntinent ọhịa ahụ, ọ bụghị n'egwu na obi ụtọ kama ọ n'inwe obi ụtọ, ịtụnanya na iju anya. ** "The Best Idea We Ever Had" ''Marking the Sparrow's Fall: The Making of the American West'', page 137 === [http://wilderness.org/bios/former-council-members/wallace-stegner Leta nke ọzara] (1960) === * <small>Leta e dere n'ubọchi 3 Disemba 1960 degara David Pesonen, gbasara akụkụ ọzara nke mkpesa ụlọọrụ nke nlele ihe ntụrụndụ n'èzí. Ebigharịrị ya ọtụtụ ugboro, dịka ọmụmaatụ, na '' Sound of Mountain Water '' (1969) na ''Marking the Sparrow's Fall'' (1998).</small> * Ọ bụ ọzara mara mma na nke dị egwu, dịka ọzara dịka Kraịst na ndị amụma banyere; nke siri ike na nke mara mma nke ọma, gbajiri agbaji ma na-eyi ruo mgbe ọkpụkpụ ya kpughere, nnukwu mbara igwe ya na-enweghị ntụpọ nke Technocracy, na n'akụkụ ezoro ezo n'okpuru nkume ya na-abụ na mberede nke isi iyi. * Ihe ndị a bụ ụfọdụ ihe ọzara nwere ike imere anyị. Ọ bụ ya mere anyị ji kwesị itinye ụkpụrụ na-abụghị nke irigbu ma ọ bụ “uru” ma ọ bụ ọbụna ntụrụndụ, iji chebe ya. Naanị obodo ahụ dị anyị mkpa, ọ bụrụgodị na anyị agaghị eme ihe karịrị ịkwọ ụgbọala ruo n'ọnụ ya wee leba anya n'ime ya. N'ihi na ọ pụrụ ịbụ ụzọ isi mesie onwe anyị obi ike na ịdị ọcha anyị dị ka ihe e kere eke, akụkụ nke ọdịdị ala nke olileanya. ==Njikọ Mpuga== *[[w:Wallace Stegner|Wallace Stegner]] *[http://wallacestegner.org/ The Wallace Stegner Center (University of Utah)] *[https://web.archive.org/web/20190925145935/https://www.centerwest.org/events/stegner Wallace Stegner Award (Center of the American West)] *[http://creativewriting.stanford.edu/about-the-fellowship Wallace Stegner Fellowship (Stanford University)] {{DEFAULTSORT:Stegner, Wallace}} t5o2wi1y2059zcmzu9f925w1m9v1tnu Wallace Tripp 0 2479 12046 9368 2022-10-10T19:32:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7962912]] wikitext text/x-wiki [[Wallace Tripp]] *Wallace Whitney Trip (June 26, 1940 – Septemba 9, 2018) bụ onye ihe atụ Amerika, ọkà mmụta gbasara mmụọ na odee. ==Ihe ndi Okwuru== *Genius dị ụkọ dị ka nduru, mana nkà bụ ihe zuru oke. ==Edensibia== https://en.m.wikiquote.org/wiki/Wallace_Tripp [Category:wq/ig]] qhif6pxvviav4neiq5fvpaz8ysyq89t Walter de la Mare 0 2480 12047 9372 2022-10-10T19:33:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q981086]] wikitext text/x-wiki [[Walter de la Mare]] Walter John de la Mare, OM, CH (Eprel 25, 1873 - June 22, 1956) bụ onye Bekee na-ede uri, onye edemede obere akụkọ, na onye edemede. Ọtụtụ n'ime uri ya na akụkọ ya bụ maka ụmụaka, n'agbanyeghị na o kwenyere na ọ dịghị ihe dị mma maka ụmụaka, ọ bụ naanị abụ ọma ụmụaka nwere ike ịghọta. ==Okwu Ọkwụrụ== *Nwayọọ nwayọ, nwayọ, ugbua ọnwa Na-eje ije n'abalị na ya ọlaọcha shoon. **Ọlaọcha. *Òké owuwe ihe ubi na-aga n'ihu, Eji mkpirisi ọla-ọcha na anya ọla-ọcha; Azụ na-enweghị mmegharị n'ime mmiri na-egbukepụ egbukepụ. Site n'ahịhịa ọla-ọcha na iyi ọla-ọcha. **Epitaf. *Ma ịma mma na-apụ n'anya; ịma mma gafere; Otú ọ dị obere - ọ dị ụkọ; Na mgbe m crumble, onye ga-echeta Nwanyị a nke mba ọdịda anyanwụ? **Mmụọ. *Ihu lere ya. Abalị isi awọ niile N'ọgbaaghara nke ohere na-enwu; Ọ dịghị ihe ma ọ bụ nnukwu mwute dị ebe ahụ— *Aghụghọ dị ụtọ apụọ. ==Njikọ mpụga== *Edemede '''[[W:Walter de la Mare|Walter de la Mare]]''' na Wikipedia Bekee. {{DEFAULTSORT: Walter John de la Mare}} dcps6062lq4sky1cxqzecwpti8wyn8e Wande Coal 0 2481 12048 9375 2022-10-10T19:33:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7967172]] wikitext text/x-wiki == Wande Coal == Oluwatobi Wande Ojosipe (amụrụ 18 Ọktoba 1985), nke a ma ama dị ka Wande Coal, bụ onye ọbụ abụ Naijiria. na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ana m echegbu onwe m maka ndị niile kpọrọ m asị. Cos a na-eguzo n'ọrụ m ma na-agụ ngozi m niile == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 8cu8mbeqyxpxlpsdx0d5mztrhsyqtwc Wangari Maathai 0 2482 13368 13365 2023-03-25T12:05:46Z Olugold 25 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Wangari Maathai|Wangari maathai]] (amụrụ abalị mbụ nke ọnwa Eprel 1940) na [[q:kenya|Kenya]] bụ okwuru ọha, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nlebara anya ogige nke Kenya ma bụrụ nwanyị Africa mbụ nwetara ihe nrite onyinye Noble Peace. Ma ọ nwụrụ na abalị iri abụọ n'ise nke ọnwa Septemba,2011. ==Okwu okwuru== *"Mgbe anyị na-akụ ukwu osisi anyị na-akụ mkpụrụ nke udo na mkpụrụ nke olileanya". [[w:The Green Belt Movement: sharing the approach and the experience]]. *"Enwere ọtụtụ ohere ọ bụla dị na ihe nrahu" [[w:Unbowed|Unbowed]]. * “Amaghị m n’ezie ihe mere m ji na-eche nnọọ echiche. Naanị ihe m nwere n’ime m bụ́ nke na-agwa m na e nwere nsogbu, na m kwesịrị ime ihe banyere ya. echere m na ọ bụ ihe m ga-akpọ Chineke n’ime m. <br> Anyị niile nwere Chineke n’ime anyị, na Chineke bụ mmụọ nke na-ejikọta ndụ niile, ihe niile dị n’ụwa a. Ọ ga-abụrịrị olu a na-agwa m ka m mee ihe, ejikwa m n'aka na ọ bụ otu olu na-agwa onye ọ bụla nọ na mbara ala a - ọbụlagodi onye ọ bụla nke na-eche banyere ọdịnihu nke ụwa, akara aka nke ụwa a. " ** Dị ka esi kwuo n'isiokwu edemede a''[http://www.context.org/ICLIB/IC28/Sears.htm Wangari Maathai:"You Strike The Woman ..."]'' nke Priscilla Sears dere; ebipụtara na nkeji iri na ise ''In Context'' #28 (Spring 1991) *"Anọgidere m na-asụ ngọngọ, na-ada, na-asụ ngọngọ, na-adakwa ka m na-achọ ezi ihe." 'Gịnị mere?' "Ajụrụ m onwe m ugbu a, ekwenyere m na m nọ n'ụzọ ziri ezi mgbe niile, karịsịa na Green Belt Movement, ma mgbe ahụ ndị ọzọ gwara m na ekwesịghị m inwe ọrụ, na agaghị m ebuli olu m elu, na Ndị inyom kwesịrị inwe nna ukwu, na m kwesịrị ịbụ onye ọzọ, n'ikpeazụ enwere m ike ịhụ na ọ bụrụ na m nwere onyinye m chọrọ inye, m ga-eme ya n'agbanyeghị ihe ndị ọzọ kwuru. bụ na ọ dị mma ịdị ike." ** Dị ka esi kwuo n'isiokwu edemede a''[http://www.context.org/ICLIB/IC28/Sears.htm Wangari Maathai:"You Strike The Woman ..."]'' nke Priscilla Sears dere; ebipụtara na nkeji iri na ise ''In Context'' #28 (Spring 1991) *"Agụụ na-agụ ndị mmadụ. Ha chọrọ nri; ha chọrọ ọgwụ; ha chọrọ agụmakwụkwọ. Ha achọghị ụlọ elu ụlọ maka ndị ọchịchị na ụlọ ọrụ TV na-ewe awa 24." **N’ihi mmegide ya megide ịrụ ụlọ elu na Nairobi, Kenya, dị ka e hotara n’isiokwu edemede a ''Wangari Maathai:"You Strike The Woman ..." nke Priscilla Sears dere; ebipụtara na nkeji iri na ise ''In Context'' #28 (Spring 1991) *"Ruo mgbe i gwuru olulu, ị kụrụ osisi, ị na-agba ya mmiri wee mee ka ọ dị ndụ, i mebeghị ihe ọ bụla. Ị na-ekwu naanị okwu. **Okwu na Goldman Awards, San Francisco (24 Eprel 2006) ==Foto na okwu okwuru== <gallery> File:Maathai and Obama in Nairobi.jpg|Eji m n'aka na ọ bụ otu olu na-agwa onye ọ bụla nọ na mbara ala a - ọbụlagodi onye ọ bụla na-eche banyere ọdịnihu nke eluigwe na ala, akara aka nke ụwa a. File:Wangari Maathai no Brasil.jpg|Adịghị m n'ezie maara ihe mere m ji nwee mmasị nke ukwuu. Enwere m ihe n'ime m nke na-agwa m na e nwere nsogbu, na ekwesiri m ime ihe banyere ya. </gallery> ==Njikọ Mpụga== "Conservation and Feminism: Africa's Greenheart." The Economist, 21 September 2006. {{Wikipedia}} {{Commonscat}} * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3726084.stm profaịlụ BBC] * [http://gbmna.org/w.php?id=10 Okwu Wangari Maathai kwuru na ndị enyi nke Green Belt Movement North America] * [http://www.context.org/ICLIB/IC28/Sears.htm Edemede maka Wangari Maathai] * [http://nobelprize.org/peace/laureates/2004/press.html Nobel Committee official mbipụta ndị nchụ nta akụkọ] * [http://wangarimaathai.or.ke/newsdetails.php?NewsID=13 Okwu aga ekwuli masara Wangari Maathai] {{DEFAULTSORT:Maathai, Wangari}} [[Category:Ndị gụrụ akwụkwọ si Kenya]] [[Category:Ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị]] [[Category: Ndị mmeri Nobel Peace Prize]] [[Category:Ndị amụrụ 1940]] [[Category:Ndị nwụrụ 2011 ]] [[Òtù:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category:Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi]] [[Category:Ndị Roman Catholic]] [[Category:ụmụ nwanyị si Kenya]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ụmụ nwanyị Afrika]] f56krdqjjyv41gj6n3hylqalhqsmn8h Wangechi Mutu 0 2483 12050 9381 2022-10-10T19:33:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q457420]] wikitext text/x-wiki [[Wangechi Mutu]] '''Wangechi Mutu''' Wangechi Mutu bụ onye na-ese ihe nkiri America mụrụ na Kenya, nke ama ama maka eserese ya, ihe ọkpụkpụ, ihe nkiri na ọrụ arụmọrụ ya. Amụrụ na Kenya, ọ biela ma guzobe ọrụ ya na New York ihe karịrị afọ iri abụọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Ekwenyere m na nka bụ njikọ, dị ka ịgafe n'ọkụ. *Mgbe m na-eme kọlọtọ, enwere ọtụtụ ihe na-eme ihe ike. *M na-eme ka ihe na-aga n'ihu na nwoke na-ahụ n'anya nke ukwuu, na-ahụ n'anya, na amamiihe, otu ndị enyi dị egwu - yana kọfị siri ike. <ref>https://www.brainyquote.com/authors/wangechi-mutu-quotes</ref> ===Ebenside=== q6z5puuh327d3ulphiqg0tbu74k6huk Wanjira Mathai 0 2484 12051 9384 2022-10-10T19:33:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q79996197]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Wanjira Mathai at Global Scholars Symposium 2013.jpg|thumb|Wanjira Mathai]] ''[[w:Wanjira Mathai|Wanjira Mathai]]''' (a mụrụ Disemba 1971) bụ onye [[w:|Kenya]] onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi na onye na-akwado ya. Ọ bụ osote onye isi oche na onye isi mpaghara maka Africa na [[w: World Resources Institute | World Resources Institute]], isi ọnọdụ ya dị na Nairobi, Kenya. == Okwu Ndi Okwuru == * "Ọ ga-amasị m ka e cheta m maka ịkpali ndị na-eto eto ibi ndụ kacha mma, na-achọ onye ndu nwere obi ike, onye ndu mgbanwe." ** [https://logpledge.org/meet-wanjira/ "Mkparịta ụka ya na Wanjira Mathai"], ''Hụ ụmụ agbọghọ anyị n'anya'' * "Anaghị m ebi na onyinyo nne m, a na m agba ọkụ n'ìhè ya..." ** [https://www.huffpost.com/entry/beyond-cop21-my-stroll-wi_b_9067150 "Gafere COP21: My Stroll With Wanjira Mathai, Director, wPOWER Hub, Wangari Maathai Institute & oche, Green Belt Movement" ], ''Huffington Post'' (Decemba 6, 2017) ==Njikọ mpụga== *Ederede [[w:|Wanjira Mathai]] na Wikipedia Bekee. *Ederede [[wikiquote: | Wanjira Mathai]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Mathai, Wanjira}} 882gcfs5ny96bd70b0fjdu8brst4k1h Waste 0 2485 9388 9387 2022-10-10T11:42:43Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki '''[[w:Ikpofu |Waste]]''' (ma ọ bụ '''ihe mkpofu''') bụ ihe achọghị ma ọ bụ enweghị ike iji mee ihe. Ihe mkpofu bụ ihe ọ bụla a na-atụfu mgbe ejiri ya mee ihe, ma ọ bụ na-abaghị uru, nwere nkwarụ na nke na-abaghị uru. [[w:by-product|By-product]] n'ụzọ dị iche bụ [[w: nkwonkwo ngwaahịa|ngwakọta ngwaahịa]] nke dịtụ obere [[w:Uru (akụnụba)|uru akụ na ụba]]. Ngwa efu nwere ike bụrụ ngwaahịa sitere na ya, ngwaahịa nkwonkwo ma ọ bụ [[w:resource | akụrụngwa]] site na [[w: mmepụta|mmepụta]] nke na-ebuli uru ngwaahịa efu karịrị efu. == Okwu okwuru == * Emebikwala ụwa - Ọ bụ ọla anyị! ** [[W:Buzz|Buzz Aldrin]], 2012, kwuo okwu site na vidiyo ajụjụ ọnụ na 1:28, https://www.youtube.com/watch?time_continue=6&v=E3W7eVkWSs4 * Ọ ga-enwe ihe mere ụfụdụ ndi mmadu ga-eji nwee ike ibi ndụ nke oma. Ọ ga-abụrịrị na ha rụrụ ọrụ maka ya . Ana m ewe iwe naanị mgbe m hụrụ ihe efu. Mgbe m hụrụ ka ndị mmadụ na-atụfu ihe anyị nwere ike iji. :* [[W: Mama Teresa|Mama Teresa]] (1910&ndash;1997), ''Onyinye Maka Chineke'', 1975. * Ike agwụla oke osimiri. Ọ na-awụghachi anyị ihe anyị na-atụba n’ebe ahụ. :* [[W: Frank Lautenberg|Frank Lautenberg]], onye omebe iwu US, n'okwu ikpe nke mkpofu awụfuru n'ikpere mmiri, nke e hotara na ''USA Today'', 11 Ọgọst 1988. * Mbelata isi mmalite bụ ikpofu ihe ọgwụ mgbochi bụ ahụike. ** [[W:William|William Rathje]], ''Atlantic Monthly'', Disemba 1989. * Ịla n'iyi, ibibi ihe ndị sitere n'okike, akpụkpọ anụ na ikpochapụ ala kama iji ya mee ka uru ya bawanye, ga-eme ka ọ ghara imebi n'oge ụmụ anyị ọganihu nke anyị kwesịrị inyefe ha n'aka nri. gbasaa ma mepụta. ** [[W: Theodore Roosevelt|Theodore Roosevelt]], ''Ozi Afọ nke asaa'', Disemba 3, 1907. ==Njikọ mpụga== [[W: Waste|Waste]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Waste|Waste]] na Wikiquote. 8zsxtyjwf57mrqopl9eq6clydaqjdvb Wawira Njiru 0 2486 13155 12052 2022-11-15T22:32:21Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Wawira Njiru|Wawira Njiru]]''' (a mụrụ Jenuarị 27, 1991) bụ [[w:|nwanyị Kenya]], [[w:|onye ọchụnta ego]], [[w: nri mmadụ. |Human nutrition]]ist, na [[w:|philanthropist]], onye na-eje ozi dị ka [[w:|onye isi oche]] nke ''Food 4 Education''' otu na-esi nri, na-akwadebe ma na-ekesa nri ndị na-edozi ahụ, na ọnụ ahịa enyemaka maka Ihe karịrị ụmụ akwụkwọ 2,000 sitere na nzụlite dị umeala n'obi na [[w:Ruiru|Ruiru]], ime obodo [[w:Nairobi|Nairobi]], isi obodo Kenya. ===Ihe o kwụru === * "Ị ga-amalite obere. Ọ ka mma inwe uto organic karịa ịmalite n'ezie nnukwu." ** ''[https://www.globalcitizen.org/en/content/lessons-from-global-citizen-prize-winner/ "Ihe 4 onye mmeri nke mbụ Cisco Youth Leadership Award amụtala"], ''Global Citizen (Ọgọst 17, 2020) '' * "Ihe ga-ewe oge ha kwesịrị iwere." ** [https://medium.com/authority-magazine/social-impact-heroes-how-wawira-njiru-is-providing-food-to-help-thousands-of-imporished-95825efe2b64 "Ndị dike mmetụta mmekọrịta ọha na eze: Olee otú Wawira Njiru na-enye nri iji nyere puku kwuru puku ụmụaka dara ogbenye aka ka ha gụchaa akwụkwọ'], ''Authority Magazine'' (December 12, 2019) === " Zute Wawira Njiru, Onye guzobere nri maka agụmakwụkwọ" (December 2, 2018) === <small>''[https://www.globalcitizen.org/en/content/global-citizen-prize-youth-leadership/ "Zute Wawira Njiru, Onye guzobere nri maka agụmakwụkwọ"], '' Global Citizen'' (December 2 , 2018)</ obere>'' * "M na-azụ ọdịnihu nke Africa n'ihi na m kwenyere na ọgbọ nke na-edozi ahụ nke ọma na nke gụrụ akwụkwọ." * "Nwatakịrị agụụ na-agụ apụghị ịmụta. Mgbe ha na-enweghị ike iri nri kwesịrị ekwesị, ha enweghị ike itinye uche, ha na-ewe iwe." * "Ọ dịghị ihe ọ bụla na agụmakwụkwọ a ga-enweta na-ebughị ụzọ nye ụmụaka nri dị oke mkpa." * "Ndị na-eto eto nwere ike ibute ụzọ n'iweta mgbanwe, ndị na-eto eto Africa nwere ike ime mgbanwe na kọntinent a." ==Njikọ mpụga== **[[w:en:Wawira Njiru]] na Wikipedia Bekee. **[q:en:Wawira Njiru]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Njiru, Wawira}} s19szzluecic08pj84o309vu3ut7l41 Wendelin Van Draanen 0 2487 12053 9394 2022-10-10T19:33:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q7982374]] wikitext text/x-wiki [[Wendelin Van Draanen]] '''[[w:Wendelin Van Draanen|Wendelin Van Draanen]]''' (born [[January 6]], [[1965]], Chicago, Illinois) bụ onye Amerika na-ede akwụkwọ ụmụaka. == Ihe ndị Okwuru == * "Ee, eziokwu. Amaara m ihe na-eme n'ezie: Heather goro gị ka o gbuo m, ọ́ bụghị ya?"<br>"Sammy!" ** Okwu Sammy Keyes gwara Marissa Mackenzie, na ''Sammy Keyes and the Curse of Mustache Mary'' (2000) === ''[[w:Flipped|Flipped]]'' (2001) === * Obi m kwụsịrị. Ọ kwụsịrị ịkụ ihe. Na ndụ m, nke a bụ nke mbu m na-enwe mmetụta ahụ. Dịka ụwa na-agagharị gburugburu gị, ihe niile dị n'okpuru gị, ihe niile dị n'ime gị, na ị na-ese n'elu mmiri. Na-ese n'elu ikuku. Naanị ihe na-eme ka ị ghara ịkpafu bụ anya onye nke ọzọ. Ha na-ejikọtakwa na nke gị site n'ike ahụ a na-adịghị ahụ anya, ha na-ejidekwa gị mgbe ụwa ndị ọzọ na-agbagharị ma na-atụgharị ma daa kpamkpam. * Kedu ka nsusu ọnụ dị? N'ụzọ ụfọdụ, a maara na ọ gaghị adị ka nke m nwetara n'aka mama m ma ọ bụ papa m n'oge ụra. Otu ụdị, ma eleghị anya, ma anụ ọhịa dị iche iche, iji jide n'aka. Dị ka anụ ọhịa wolf na anụ ụlọ —naanị sayensị ga-etinye ha n'otu osisi. * A gwara m gị ka i merie egwu gị, ma ihe niile i mere bụ inyefe ya. Ọ bụrụ na ị hụrụ ya n'anya, nke ahụ ga-abụ otu ihe. Ịhụnanya bụ ihe a ga-atụ egwu, ma nke a, nke a bụ ihe ihere. Ya mere ọ na-ekwukarị okwu, yabụ na ọ na-anụ ọkụ n'obi maka obere ihe ọ bụla, gịnị mezie? Banye, nweta azịza gị, wee pụọ. Bilie n'ihu ya! "Ụfọdụ n'ime anyị na-emikpu n'ime larịị, ụfọdụ na satin, ụfọdụ na-egbuke egbuke..." O chigharịkwuuru m. "Ma mgbe ụfọdụ, ị na-ahụ onye na-akpasu iwe, ma mgbe ị na-eme ya, ọ dịghị ihe e ji atụnyere ya." * ... ihe nwere ike dị ukwuu karịa akụkụ ndị o were mee ya, na ihe kpatara ndị mmadụ ji chọọ ihe gburugburu ha na-ebuli ha elu karịa ndụ ha ma mee ka ha nwee mmetụta ọrụ ebube nke ndụ. * Elebeghị m ụlọ anyị anya, ma ọ bụ ọbụna akụkụ anyị n'okporo ámá, wee sị, Oh! Ọ dị m ka ya bụrụ na anyị biri na mmepe ọhụrụ - ụlọ ndị ahụ dị ọhụrụ, nke ka mma! Ebe a ka m tolitere. Nke a bụ ụlọ m. * “Ọ dịghị ihe dị ka nwanyị gbasiri ike ga-eme gị obi ụtọ n'ịdị ndụ.” * “Ọ dị mfe ileghachi anya azụ hụ ya, ọ dịkwa mfe inye ndụmọdụ, ma nke bụ́ eziokwu dị mwute bụ na ihe ka ọtụtụ ná ndị mmadụ adịghị elemi anya nke ọma ruo mgbe oge gafeworo.” * Agwara m ihe niile dị ukwuu karịa ngụkọta nke akụkụ ya. Ọ sịrị, "Ọ bụ otú ahụ ka ọ dị ndị mmadụ, ọ bụkwa naanị ndị mmadụ, ọ na-abụkarị na ihe niile na-adị obere karịa nchikota nke akụkụ ahụ." ==Njikọ Mpuga== bbo446wjl4tve0oyz42xyh2jife011p Wendell Berry 0 2488 12054 9397 2022-10-10T19:33:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q533505]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Wberry.jpg|thumb|right|Echela [[w:chere|chere]] m [[w:gentle|nwayọọ]] <br /> n'ihi na m na-ekwu na [[w:otuto|otuto]] <br /> nke ịdị nwayọọ, ma ọ bụ [[w: Mara mma|mara mma]] <br /> n'ihi na m [[w: nsọpụrụ|nsọpụrụ]] [[w: amara|amara]] <br /> na-edebe nke a [[w: ụwa|ụwa]]. Abụ m <br /> nwoke na-adịghị ọcha dị ka onye ọ bụla, <br /> nnukwu [[w:okwu|okwu]], [[w:ndi isi|ndị isi]], [[w:ndi isi|ndị isi]], [[w:iwe|iwe]] zuru oke. > nke dabara na iwe. Na m <br /> nwere ike ikwu nke ọma <br /> mgbe ụfọdụ, ọ bụghị ihe okike. <br /> A [[w:ihe itunanya|ihe ịtụnanya]] bụ ihe ọ bụ.]] '''[[w:Wendell Berry|Wendell Berry]]''' (a mụrụ [[w:5 August|5 August]] [[w:1934|1934]]) bụ onye ọkà ihe ọmụma America, onye na-agụ uri, onye edemede, onye ọrụ ugbo, onye edemede na onye na-akwado mmekọrịta. * '''Abịara m n'ime [[w:ọnụno|ọnụnọ]] nke dị jụụ [[w: mmiri|mmiri]].''' <br /> M na-eche n'elu m kpakpando ụbọchị-ìsì <br /> na-echere ìhè ha. '''N'ihi na a [[w:oge|oge]] <br /> M [[w:izu ike|izu]] na [[w:amara|amara]] nke [[w:uwa|ụwa]], na m [[w: n'éfè n'efu]].''' ** "Udo nke ihe anụ ọhịa" na '' Green River Review '', Nke 1 (1968) * ''Ana m ekwu maka ndụ mmadụ nke maara na ọ bụghị ndị nna ya nyere ụwa, kama o si n'ụmụ ya gbaziiri; onye gbalịworo ilekọta ya anya ma ghara imebi ya, ọ bụghị n'ihi na e ji ọrụ ya, kama n'ihi na ọ hụrụ ụwa n'anya ma hụ ụmụ ya n'anya'''; onye ọrụ ya na-ejere ụwa ozi ka ọ na-ebi na site na ya, ya mere ọ na-atọ ụtọ na ihe bara uru na enweghị njedebe; onye ụgwọ ọrụ na-adịghị deferred ruo mgbe "la ezumike nka," ma na-abịa kwa ụbọchị na seasonally site na nkọwa nke ndụ nke ebe ha; ''' onye ihe mgbaru ọsọ ya bụ ịga n'ihu nke ndụ nke ụwa, nke na-adịru nwa oge ma na-agụnye ha, na nke ha maara na ha enweghị ike iji nghọta ma ọ bụ ọchịchọ ha mee ihe.'' ** ''Ọzara a na-atụghị anya ya: Edemede na Osimiri Red River nke Kentucky'' (1971), p. 33; ihe nwere ike ịbụ nkwuwa okwu nke akụkụ nke nke a adịla kemgbe opekata mpe 1997, ma mgbe ụfọdụ a na-ekesa ya na [[w: John James Audubon John James Audubon]]: Onye na-ahụ maka nchekwa n'ezie bụ nwoke maara na ọ bụghị ndị nna ya nyere ụwa, mana agbaziri n’aka ụmụ ya. * ''' Ọ bụ [[w: agaghị ekwe omume|agaghị ekwe omume]] ilekọta ibe anyị ma ọ bụ dị iche karịa ka anyị na-eche banyere [[w: ụwa ụwa]].''' <br /> Okwu ikpeazụ a na-apụta ìhè nke ọma mgbe a na-ewere ya na ụwa. bụ ihe anyị niile nwere [[w:Commons|in common]], na ọ bụ ihe e ji mee anyị na ihe anyị bi si na ya, na ya mere anyị enweghị ike [[w: emebi|emebi]] ya n’emebighị ndị anyị na ha kee ya. Mana m [[w: kwere|kwere]] ọ na-aga n'ihu na omimi karịa nke ahụ. '''Enwere ihe na-enweghị atụ'' dị n'etiti [omume] anyị n'ebe ibe anyị nọ na omume anyị n'ebe ụwa nọ. ụwa, dịka ọmụmaatụ, myiri ahụ dị larịị ma sie ike. ''Site na ụfọdụ [[w: njikọ|njikọ]] anyị aghọtaghị, ịdị njikere [[w:na-erighu|na-erigbu]] otu na-aghọ njikere iji nke ọzọ erigbu.'' ** "Ihe na-adịghị mma nke America" ​​(1977), Isi nke asaa: Ahụ na Ụwa * '''Taa, "ọtụtụ mmadụ," ndị a chụpụrụ n'ebe obibi, [[w: Akụnụba ụwa| akụnaụba ụwa]] na-emebi akụ na ụba obodo, bụ ndị na-enweghị nkwanye ùgwù maka ihe na-arụ ọrụ na mpaghara. Ewubere akụ na ụba ụwa n'ụkpụrụ na enwere ike iji otu ebe eme ihe, ọbụna bibie, maka ebe ọzọ.'' ** Ajụjụ ọnụ na '' New Perspectives Quarterly '' (1992), e hotara na ya [http://www.poetryfoundation.org/archive/poet.html?id=540 Profaịlụ na The Poetry Foundation] * Ozugbo a na-azụkọta ihe ọkụkụ na anụmanụ ọnụ n'otu ugbo - nke ya mere na-emepụtaghị nsị nke nsị a na-apụghị ịchịkwa, nke a ga-emefusị na imetọ mmiri, ma ọ bụ dabere na ụdị fatịlaịza azụmahịa. '' A na-egosipụta amamihe nke ndị ọkachamara na-arụ ọrụ ugbo America nke ọma ebe a: ha nwere ike ịme ihe ngwọta ma kewaa ya nke ọma n'ime nsogbu abụọ. ** ''Ihe na-adịghị mma nke America: Culture & Agriculture'' (1996), p. 62 * '' 'Ma anyị na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị maara ma ọ bụ na anyị amaghị, Nature so na nkwekọrịta na mkpebi anyị niile, ọ nwekwara ọtụtụ votu, ncheta dị ogologo, na ikpe ziri ezi karịa ka anyị nwere.'' ** Akụkụ nke nkwupụta nkwado [http://www.ecobooks.com/books/dying.htm maka ''The Dying of the Trees'' (1997) nke Charles E. Little dere] * Ahịrị ahụ jikọtara ogbunigwe nke ndị nkịtị na ugwu e wepụrụ site n'igwupụta ihe… na onye mkpọrọ a tara ahụhụ yiri ka ọ na-agba ọsọ nke ọma. '' Anyị na-ebi, o yiri ka, na njedebe nke ogologo agha - agha megide ụmụ mmadụ, ihe ndị ọzọ e kere eke na Ụwa n'onwe ya.'' ** [http://www.lindsey.edu/index.cgi?id=10379 adreesị mmalite na Lindsey Wilson College (14 Mee 2005)] ==Njikọ Mpụga== [[W: Wendell Berry|Wendell Berry]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Wendell Berry|Wendell Berry]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Berry, Wendell}} dpjdvyuaoee1a09k2kd71duimjmuj3a Wendy Cope 0 2489 12055 9400 2022-10-10T19:33:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q273995]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Wendy Cope|Wendy Cope]]''' (amụrụ [[w:|21 Julaị]] [[w:|1945]]) bụ onye odee Bekee nke oge a. Ọ gụrụ akwụkwọ ihe mere eme na St Hilda's College, Oxford. Ugbu a, ya na di ya bi na Ely, onye na-ede uri [[w:|Lachlan Mackinnon]]. == Okwu Okwuru == *"Ndị nwoke na-agba ọbara dị ka ụgbọ ala na-agba ọbara -<br>Ị na-echere ihe dị ka otu afọ<br>Na ngwa ngwa otu onye rutere nso gị<br> Abụọ ma ọ bụ atọ ọzọ pụtara." ** "Ndị ikom na-agba ọbara," na: '' Nchegbu siri ike '' (1992) == Njikọ mpụga == [[W:|Wendy Cope]] na Wikipedia Bekee. [[Q:|Wendy Cope]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Cope, Wendy}} jn77kbywqes1dswjkui50f1feh1l7wt Wendy Williams 0 2491 12057 9406 2022-10-10T19:34:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q618233]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Wendy Williams.png|thumb| kwụ ọtọ=0.85|Williams na 2011]] ''[[w:Wendy Williams | Wendy Joan Williams-Hunter]]''' (a mụrụ 18 Julaị 1964) bụ onye nnabata telivishọn America, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ, onye nrụpụta ejiji na ụdị redio mbụ. Ọ nọrọla ''[[w:|Ihe ngosi Wendy Williams]]'' kemgbe 2008. == Okwu Ndi Okwuru == * "[[W:Ndị mmadụ na-ahụ maka ọgwụgwọ anụmanụ | PETA]] egosila na enwere ụzọ sexy na-atụ aro ka ndị mmadụ chegharịa echiche ahụ. … Dị ka a mbụ aji wearer, M ga-asị na m n'ezie nyere ajị anụ echiche maka ezi afọ asaa. Echeghị m na ajị anụ bụ akara ihe ịga nke ọma ọzọ. Dị ka onye dị mma, na ọmịiko, ọ dị ka ihe ziri ezi ịkwado. Ihe m ga-agwa ndị na-eyi ajị anụ ugbu a, a na m atụ aro ka uche gị meghee ma mee nyocha gị." ** [https://www.youtube.com/watch?v=XAEGbuSWd9E "Wendy Williams' Sexy Ad for PETA"], mkparịta ụka vidiyo na PETA (Nọvemba 28 2012). * "Mgbe ị bụ onye mpụ ma ọ bụ onye na-adịghị mma, ọ bụrụ na ị na-egwu ya nke ọma, ụkpụrụ gị kwesịrị ịbụ, "M ga-egosi 'em. M ga-egosi gị." ** [https://www.forbes.com/sites/moiraforbes/2015/04/13/wendy-williams-on-why-women-lose-out-in-marriage/#6055533e5992"Wendy Williams Na Ihe Mere Ụmụ Nwaanyị Ji Afu Ọpụ na Alụmdi na Nwunye"), ajụjụ ọnụ na ''Forbes'' (13 Eprel 2015). == Njikọ mpụga == [[W: Wendy Williams|Wendy Williams]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Wendy Williams|Wendy Williams]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Williams, Wendy}} [[Òtù:we/ig]] qezpphefnn30irzrnnr6cx41tpafvpl Wesley Snipes 0 2492 12058 9409 2022-10-10T19:34:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q189694]] wikitext text/x-wiki == Wesley Snipes == Wesley Trent Snipes (amuru July 31, 1962) bu onye omekorita America, onye na-eme ihe nkiri, na onye nka egwu. == Ihe ndi okwuru == * M belatara ọtụtụ nchekasị ná ndụ m. Etuchapụla m ọtụtụ ihe. Ìhè ahụ gbanyere, ọtụtụ n'ime ọchịcha malitere ịgba. M kpọpụrụ ha n’ọnụ ụzọ. Ma mgbe ụfọdụ ị ga-atụfu ihe n'ihi na ha na-ebu ụfọdụ ume. * Anaghị m ahụ onwe m ka ọmarịcha mma. Echere m na m nwere ike ịmasị gị masịrị m. * Ị nwere ike itinye nwamba na oven, mana nke ahụ emeghị ka ọ bụrụ bisikiiti. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/13833-Wesley_Snipes 8yt09858nizc5z0t8z92tdf131awtko White Privilege 0 2493 12059 9416 2022-10-10T19:34:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17016489]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Malcolm X portrait by Robert Templeton.jpg|thumb|Ọ gaghị ekwe omume na onye ọcha ikwere na [[w: Capitalism| capitalism]] ma ghara ikwere na [[w:racism|ikpa oke agbụrụ]]. [[W: Malcolm X|Malcolm X]]]] [[Usòrò:Boston Protester White Privilege.jpg|thumb|Boston Protester White Privilege]] '''[[w: privilege|Ihe ùgwù ọcha]]''' bụ ihe ùgwù ọha na eze na-erite uru karịa ndị na-abụghị ndị ọcha na obodo ụfọdụ. ==Okwu Okwuru== * White bụ ihe atụ maka ike, nke ahụ bụ naanị ụzọ isi kọwaa Chase Manhattan Bank. ** [[W: James Baldwin|James Baldwin]], "Abụghị m Negro gị" (2017) * Enweghị m ike ime onwe m ka m hụ ma ọ bụ nupụ isi megide ihe ùgwù ụlọ ọrụ ma ọ bụrụ na apụghị m ibu ụzọ hụ ha n'ime onwe m. ** [[W: John C. Dorhauer|John C. Dorhauer]], "Ịleba ihe ùgwù m," ''UCC News'', [http://www.ucc.org/commentary_checking_my_privilege_08042016#.V6gGJL2sepA.facebook August 4, 2016] *Gịnị bụ ihe ùgwù ọcha? Eziokwu ahụ bụ na ịcha ọcha nke onye ọcha abịala-ma na-aga n'ihu na-abịa-na ọtụtụ uru na uru nke ọtụtụ ndị na-acha agba na-ekekọrịtaghị. Ọ pụtaghị na m, dị ka onye ọcha, anaghị arụsi ọrụ ike (m na-eme) ma ọ bụ na ahụbeghị m ahụhụ (nke ọma, amaara m mgba), mana naanị na m na-enweta enyemaka, mgbe mgbe enyemaka na-akwadoghị, n'ihi na Adị m ọcha. **[https://www.yesmagazine.org/social-justice/2017/07/24/10-examples-that-prove-white-privilege-exists-in-every-aspect-imaginable/ 10 Ihe Nlereanya Na-egosi Ọcha Ihe ùgwù dị n'akụkụ ọ bụla a pụrụ ichetụ n'echiche, nke Jon Greenberg dere, ''Ee!'',] ( 24 Julaị 2017) * Nke a bụ ihe mmụta ndị agba agba kụziworo m bụ́ ndị gbanwere ndụ m—ha nwekwara ike ịgbanwe nke gị. 1. Enwere m ihe ùgwù nke iso ndị uwe ojii na-enwe mmekọrịta dị mma, n'ozuzu... 2. Enwere m ihe ùgwù nke ịbụ ndị ọchịchị ụlọ akwụkwọ kwadoro m...3. Enwere m ihe ùgwù nke ịga ụlọ akwụkwọ dị iche iche nke ịba ọgaranya ... Nke ahụ bụ eziokwu, ọ bụrụgodị na m bụ onye ọcha na ogbenye ... 4. Enwere m ihe ùgwù nke ịmụ gbasara agbụrụ m n'ụlọ akwụkwọ...Ọ dị mwute na, n'ọtụtụ ụlọ akwụkwọ na mpaghara, ọmụmụ agbụrụ abụghịdị onye a họpụtara ... 5. Enwere m ihe ùgwù nke ịchọta akwụkwọ ụmụaka nke na-anọchi anya agbụrụ m nke ukwuu.. 6. Enwere m ihe ùgwù nke itinye aka na mgbasa ozi na-akpachapụ anya maka agbụrụ m... Slate Clean Of Centuries of Racism... 9. Enwere m ihe ùgwù nke ịbụ onye a na-ekpuchi anya site na ọnụ ọgụgụ nke ịkpa ókè agbụrụ kwa ụbọchị ... 10. Enwere m ihe ùgwù nke ibi ndụ na-amaghị ihe ọjọọ nke ịkpa ókè agbụrụ taa...<BR>Anyị na-ebi n'oge "Civil Rights Movement." Ị ga-emefu ya iji nweta ihe ùgwù nke ileghara mmegharị ahụ anya-ma ọ bụ ị ga-esonye na ya? **[https://www.yesmagazine.org/social-justice/2017/07/24/10-examples-that-prove-white-privilege-exists-in-every-aspect-imaginable/ 10 Ihe Nlereanya Na-egosi Ọcha Ihe ùgwù dị n'akụkụ ọ bụla a pụrụ ichetụ n'echiche, nke Jon Greenberg dere, ''Ee!'',] ( 24 Julaị 2017) * Ndị ọcha nwere akụ na ụba ketara nke emere n'azụ ndị America America. Ihe a na-agafe n'ọgbọ bụ ịhapụ ọrụ maka ihe nketa a na maka ihe nkwata nke ọbụna ndị ọcha na-arụ ọrụ na-aga n'ihu na-aghọrọ mkpụrụ na ya. Ọnọdụ ahụ dị ka ịchọta akpa ego na-agba ọbara n'ọnụ ụzọ gị kwa ọnwa ma na-emefu ya n'efu n'echeghị echiche nke ọma ebe o si bịa ma ọ bụ onye wụfuru ọbara ya iji mee ka o kwe omume. ** David H. Ikard na Martell Lee Teasley, ''Nation of Cowards: Black Activism in Barack Obama's Post-Racial America'' ([[w:Indiana University Press | Indiana University Press]]: 2012), p. 54 *Ị naghị ehichapụkwa ọnya ọtụtụ narị afọ site n'ịsị, "Ugbu a, ị nweere onwe gị ịga ebe ịchọrọ, mee ihe masịrị gị, họrọ ndị ndu masịrị gị." Ị na-adịghị ewere onye, ​​ruo ọtụtụ afọ, e hobbled site n'agbụ na tọhapụ ya, kpọlite ​​ya na mmalite ahịrị nke a agbụrụ na mgbe ahụ na-ekwu, "Ị free mpi na ndị ọzọ niile," ma ka na-ezi omume kwere. na i mere nke ọma. Ya mere, ọ bụghị naanị imeghe ọnụ ụzọ ohere. Ụmụ amaala anyị niile ga-enwerịrị ike ịgafe n'ọnụ ụzọ ndị ahụ. Na nke a bụ nke na-esote na nke kachasị omimi nke agha maka ikike obodo. Anyị na-achọ ọ bụghị naanị nnwere onwe kama ohere. Anyị na-achọ ọ bụghị naanị nha nha nke iwu mana ikike mmadụ, ọ bụghị naanị nha anya dị ka ikike na echiche, mana nha anya dịka eziokwu, na nha anya n'ihi ya. ** [[W: Lyndon B. Johnson|Lyndon B. Johnson]] Nkwuputa maka ime ihe ziri ezi na adreesị mmalite LBJ na Mahadum Howard (4 June 1965) * Ezinụlọ ndị America na-aga n'ihu na-ebufe ihe nketa $9 trillion site n'otu ọgbọ gaa n'ọzọ. ... N'aka na ego a, m na-edo onwe ya n'okpuru, ihe a na-enyefe n'ezie site n'ọgbọ ruo n'ọgbọ bụ ihe nketa dị omimi nke ịmepụta ahaghị nhata agbụrụ. Ihe nketa ahụ siri ike nghọta n'ihi na asụsụ nke ihe nketa ezinụlọ na-ezochi ya n'uche ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị. ** [[W: Thomas M. Shapiro|Thomas M. Shapiro]], '' Ọnụ ahịa ezoro ezo nke ịbụ onye America America: ka akụ na ụba si adịgide'' (2005), p. 32 * Ọ gaghị ekwe omume ka onye ọcha kwenye na isi obodo ma ghara ikwere na [[w: racism|ịkpa ókè agbụrụ]]. ** [[W: Malcolm X|Malcolm X]], Okwu, Mee 29, 1964, na ''The Harlem Hate-Gang-Scare'', p. 69 ==Njikọ Mpụga== [[W:White Privilege|White Privilege]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: White Privilege|White Privilege]] na wikiquote iz4lrvyftpes1xi4h3u68q6a913214k White Supremacy 0 2494 12060 9422 2022-10-10T19:34:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q698752]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Holc redlining 1937.jpeg|thumb|Ọ bụrụ na ... [[[ụtụ isi ihe nketa | atụmatụ ụtụ isi]] ​​na-enye ohere ịnyefe nnukwu akụ na ụba n'etiti ezinụlọ n'ime ezinaụlọ, ụfọdụ ezinaụlọ ga-enwe nnukwu uru mmekọrịta akụ na ụba karịa ndị ọzọ. ... Ọchịchị ọcha ewerela ụdị ọhụrụ. [[W: Tommie Shelby|Tommie Shelby]]]] [[Usòrò:Good Citizen Pillar of Fire Church July 1926.jpg|thumb|''The Good Citizen'' 1926, nke Pillar of Fire International bipụtara]] [[Usòrò:William_Blake-Europe_Supported_By_Africa_and_America_1796.png|thumb|Amin Husain, onye [[w:artist|na-ese ihe]] na [[w:Community Organisation|onye nhazi]] ya na ''Decolonize a Ebe a'', kwuru na ha na-arụ ọrụ na Mọnde mkpesa ihe dị ka izu atọ. O kwuru na ọ dị mkpa ịkatọ ihe a na-egosi na [[w:Museum|ụlọ ngosi ihe mgbe ochie]]. "[[w: American Museum of Natural History | Nke a]] bụ ụlọ ihe ngosi nka kacha achọsi ike," Husain kwuru. “Echere m na ndị mmadụ amaghị ihe. Ọ bụ ọha na-achị ndị ọcha. Ọ dịghị ka ọ dị mkpa [ịgbanwe aha ụbọchị] mana ọ dị oke mkpa" maka ndị a na-emegbu emegbu. ~ Mazin Sidahmed]] '''[[w: White Supremacy| Ọchịchị Ọcha]] '''' bụ nkwenye na ndị ọcha ka ndị agbụrụ ndị ọzọ, yabụ na ha kwesịrị ịdị na-achị ha. ==Okwu Okwuru== * Anyị kwesịrị ịghọta na oke oke nwoke ọcha bụ ihe dị omimi na [[w:American History|akụkọ gbasara America]]. Ọ gaghị aga ozugbo. Ma, e nwere ihe ndị dị ịrịba ama. Dịka ọmụmaatụ, ọbụlagodi na isi mmalite, mgbe ''New York Times'' na-arụ ọrụ 1619, ọ pụghị ime afọ ole na ole gara aga. Ma ọ bụ n'ihi mgbanwe na nsụhọ izugbe na mmata. N'ezie, enwere azụ azụ ozugbo, mgbagha siri ike, ma ị ga-atụ anya na, oke oke nwoke ọcha bụ akụkụ miri emi nke [[w:American exceptionalism | History and Culture America]]. Ikpochapụ ọ gaghị adị mfe. Ma, mana enwere, enwere ọganihu dị oke mkpa. Ọtụtụ esemokwu na-abịa. Ọ gaghị abụ ọgụ dị mfe. **[[W:Noam Chomsky|Noam Chomsky]], [https://lauraflanders.org/2021/10/aoc-noam-chomsky/ AOC & Noam Chomsky: The Way Forward + transcript] October 28, 2021 *Ihe jikọrọ ọnụ na mkparịta ụka a bụ na nke a abụghị naanị maka nkatọ ghe oghe nke isi obodo, kamakwa ọ na-akatọ nkatọ ndị ọcha. Na ọ bụ na nghọta ka ukwuu nke ndị ọcha elu, ọ bụghị dị ka dị nnọọ, ị maara, ndị a na-elekọta mmadụ, ndị a ịkpa ókè agbụrụ, na-elekọta mmadụ clubs nke ndị mmadụ dawning hoods, ma n'ezie dị ka a usoro na a usoro nghọta nke otú ọcha elu na-emekọ ihe na mmepe nke United. Steeti. **[[W: Alexandria Ocasio-Cortez|Alexandria Ocasio-Cortez]], [https://lauraflanders.org/2021/10/aoc-noam-chomsky/ AOC & Noam Chomsky: The Way Forward + transcript] October 28, 2021 * Ndị isi na-akwado ndị ọcha nke Freedom Convoy na-arụ ụka na ọrịa na-efe efe nyere iwu imebi ikike nnwere onwe nke usoro iwu nyere ha. Echiche nke "nnwere onwe" bụ akụkọ ihe mere eme ma nọgide na-ejikọta ya na Whiteness, dị ka ọkọ akụkọ ihe mere eme Tyler Stovall kwuworo. Nkwenye na ikike mmadụ nwere nnwere onwe bụ akụkụ dị mkpa nke ọchịchị White. ** Taylor Dysart, [https://www.washingtonpost.com/outlook/2022/02/11/ottawa-trucker-convoy-is-rooted-canadas-settler-colonial-history/ Ndị na-anya ụgbọ ala Ottawa gbanyere mkpọrọgwụ na Canada Akụkọ ihe mere eme nke colonial], ''The Washington Post'', 11 Febrụwarị 2022 * Na narị afọ nke 18, onye ọsụ ụzọ onye ọkà mmụta ihe ochie na [[w: Historian| Ọkọ akụkọ ihe mere eme nka]] [[w:Johann Joachim Winckelmann | Johann Joachim Winckelmann]] họọrọ ile nkume ndị ahụ nkịtị anya dị ka ihe dị ọcha—ọ bụrụ na ị ga-, [[w: Platonic|Platonic]] — ụdị, ndị niile dị elu maka austerity ha. O dere, sị: "Ka ahụ na-acha ọcha, ka ọ mara mma ka ọ dịkwa," ka o dere. "Acha na-enye aka n'ịma mma, ma ọ bụghị ịma mma. Agba kwesịrị inwe obere akụkụ n'ịtụle ịma mma, n'ihi na ọ bụghị agba kama [[w: Structure | structure]] bụ isi ya." megide itolite ihe akaebe n'ụzọ megidere nke ahụ, echiche Winckelmann meriri. Ruo ọtụtụ narị afọ ndị na-abịa, [[w: Antiquarian | Antiquarians]] bụ ndị chepụtara ihe oyiyi ndị dị na agba ka ewepụrụ dị ka [[w:Eccentricity|eccentrics]], na ndị dị otú ahụ ihe ịma aka ka ha na-arịgoro leghaara anya. Matthew Gurewitsch, [https://www.smithsonianmag.com/arts-culture/true-colors-17888/ "Ezi Agba"], ''Smithsonian Magazine'' (July 2008) *Empire bụ ngosipụta nke oke ọcha gafere oke ala anyị... banye Middle East... banye Vietnam, Latin America, Philippines ... na-ezu ohi ihe ndị sitere n'okike ma na-erigbu ọrụ dị ọnụ ala n'aha ndị ọcha. Ma n'ezie, anyị nwere ọha America wuru na chattel ịgba ohu na mgbukpọ megide ụmụ amaala. ... Ọchịchị ọcha na-ewute ndị ọcha. Enwere otutu ihe omuma atu nke a, site na otu esi eji ego gọọmenti etiti na nke steeti tinye ndi oji na agba aja aja n'ime ulo nga n'onu ogugu na-adighi nma na ka ndi ocha na-akpa ike na-emebi aku na uba dum. Ndị uwe ojii nọ na Buffalo kpachaara anya kwatuo agadi nwoke ọcha ahụ, bụ onye dina n'ebe ahụ na-agba ọbara n'isi mgbe ndị uwe ojii na-aga n'ihu ya ... bụ nnukwu ihe atụ maka etu ịkpa ókè agbụrụ na-esi ewute ndị ọcha. Site na ngagharị iwe George Floyd na ọgba aghara ndị mmadụ, ndị ọcha na-ahụkwa ọzọ, na ihe ndị isi ojii na agba aja aja na-ekwu banyere ndị uwe ojii na-apụnara mmadụ ihe bụ eziokwu. Ugbu a ndị uwe ojii na-akpagbu ndị ọcha. ... Ndị na-agba agba mgbe niile, n'akụkọ ihe mere eme America nile, na-ata ahụhụ na mbụ. Ha bụ ndị mbụ na-ata ahụhụ - na ha na-ata ahụhụ na-enweghị atụ. Ma de-industrialization abanyela ugbu a na-arụ ọrụ ọcha. A na-eji ngwá ọrụ nchịkwa eme ihe ugbu a megide ha. N'ozuzu, anaghị m emejọ ndị ọcha ịkpa ókè agbụrụ. Ha bụ ihe ha bụ. M mejọrọ ndị na-acha ọcha liberals bụ ndị n'ezie adịghị aṅa ntị na ihe na-eme isi ndị ogbenye na agba na obodo mepere emepe. **[[W: Chris Hedges|Chris Hedges]], [https://www.salon.com/2020/07/16/chris-hedges-america-faces-a-historic-choice--ugly-corporate-tyranny-or-revolution Chris Hedges: America chere nhọrọ akụkọ ihe mere eme ihu - "ọchịchị aka ike ụlọ ọrụ jọgburu onwe ya" ma ọ bụ mgbanwe, Chuncey Devega, ''Salon''] (16 Julaị 2020) ==Njikọ Mpụga== [[W: White Supremacy|White Supremacy]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: White Supremacy|White Supremacy]] na wikiquote p4xiln4ygxttb8ttjzex41iek03bq23 Whoopi Goldberg 0 2495 12152 12061 2022-10-12T22:02:53Z Siberia teaches 112 File wikitext text/x-wiki [[Whoopi Goldberg]] [[File:Whoopi Goldberg - Comic Relief 2006 - Daniel Langer.jpg|thumb|Whoopi Goldberg, 2006]] Whoopi Goldberg (amuru Caryn Elaine Johnson na Nọvemba 13, 1955) bu onye omekorita America, onye omere, odee, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye nnabata okwu. Ọ bụkwa onye nrụpụta onye nrụpụta na etiti etiti nke ụdị 1998–2004 nke Hollywood Squares ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Nkịtị abụghị ihe ọzọ karịa okirikiri na igwe ịsa ahụ. *Ndị na-eme ihe nkiri nwere ike igwu naanị ụmụ nwanyị. Abụ m onye na-eme ihe nkiri, enwere m ike igwu ihe ọ bụla. *Abụ m onye na-eme ihe nkiri. Nke ahụ bụ ihe m na-eme. Abụghị m onye ọchị kwụ ọtọ. Ana m eme agwa. Adị m mma nke ukwuu. Aga m aka mma. Mana ugbu a, abụ m ezigbo onye na-eme ihe nkiri. ==Edensibia== Edemede [[W: Whoopi Goldberg|Whoopi Goldberg]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Whoopi, Goldberg}} rxjao8vwdswt8saei3605nu6mfic5gf WikiLeaks 0 2496 12062 9432 2022-10-10T19:34:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q359]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:WikileaksFlag.png|thumb|WikiLeaks bụ ọrụ ọha nwere ọtụtụ ikike...Anyị kwenyere na [[w:transparency|ikwu eziokwu na ime ihe doro anya]] na ọrụ gọọmentị na-eduga n'ibelata [[w:nrụrụ aka|nrụrụ aka]], ka mma [[w: gọọmenti|gọọmentị]] na ike [Democracies]... N'ikpe ya dị ịrịba ama na [[w:Pentagon Papers|Pentagon Papers]], [[w:ụlọikpe kasị Elu|Ụlọikpe Kasị Elu nke United States]] kpebiri na "naanị ụlọ ọrụ mgbasa ozi nweere onwe ya na nke na-achịkwaghị achịkwa nwere ike ikpughe aghụghọ n'ụzọ dị irè na gọọmentị." Anyị kwenyere. Anyị kwenyere... oge eruola maka... na-ekesa akwụkwọ ọha mmadụ kwesịrị ịhụ. ~ [https://www.wikileaks.org/wiki/Wikileaks:Banyere Wikileaks:Ihe]]] '''[[w:Wikileaks|WikiLeaks]]''' bụ ọgbakọ ọrụ ọha a na-anaghị akwụ ụgwọ nke mba ụwa kwenyere na "nghọta n'ihe omume gọọmentị na-eduga n'ibelata nrụrụ aka, ọchịchị ka mma na ọchịchị onye kwuo uche ya siri ike" yana naanị otu ụzọ aghụghọ dị na ya. a na-ekpughere gọọmentị nke ọma, bụ nke ndị nta akụkọ nweere onwe ya na-ejideghị onwe ya. Ha na-ebipụta ozi nzuzo, ntapu akụkọ, na mgbasa ozi nkewa nke [[w:whistleblowers|whistleblowers]] na-enye, ebe ha na-arụ ọrụ ichekwa amaghi ama na enweghị aha nke ndị nyere ya. Ọnweghị nke ọ bụla n'ime ozi ha ebipụtara egosila na ọ bụ ụgha. == Okwu okwuru == :<small>Onye odee dere mkpụrụedemede </small> *Wikileaks na-aghọ, dị ka e mere atụmatụ, ọ bụ ezie na a na-atụghị anya ya n'isi mmalite, otu mba ụwa nke ndị mmadụ na-eme ka ịzapụta ụkpụrụ omume na imeghe ọchịchị. ** James Chen, onye nhazi Wikileaks & mdash; kọrọ na cite news|first=Elizabeth | ikpeazụ=Williamson|title=Nnwere onwe nke Ozi, Ụzọ Wiki - Saịtị iji kwe ka akwụkwọ ozi gọọmentị na-amaghị aha | ọrụ = The Washington Post|The Washington Post]]| Onye nkwusa=Ụlọ ọrụ Post Washington | ibe = A13 | ụbọchị = Jenụwarị 15, 2007 * Anyị na-ebi n'ụwa nzuzo nke gọọmentị, ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ ndị ọzọ na-achọghị azịza sitere na nghọta. N'oge ị na-amụnye ìhè na-egbuke egbuke na ọrụ ha, ụkpụrụ omume ha na-eme ga-ebili." ** Sue Dreyfus, onye otu Board ndụmọdụ Wikileaks & mdash; kọrọ na cite news|mbụ = Rebecca | ikpeazụ = Carr| edemede = | url = | aha = Leak Game Hits Net | ọrụ = [[w: Atlanta Journal-Constitution | Atlanta Journal-Constitution]] | onye mbipụta = | ibe = | ibe = A3 | ụbọchị = Jenụwarị 22, 2007 * Ọ tụrụ m n'anya nke ukwuu maka ihe ịga nke ọma Wikileaks. Ha emeela ọtụtụ ihe na-atọ ụtọ. Ọ dị ka ndị mmadụ adịla njikere itinye ihe egwu ahụ. **Ben Laurie|, onye so na Wikileaks ndụmọdụ & mdash; kọrọ na cite news|author=David Leigh na Jonathan Franklin |title= Ụkwụ mgbe ị na-arụ ọrụ: Site na gọọmentị ruo nnukwu azụmahịa, ọ bụrụ na ị nwere ihe nzuzo ruru unyi, Wikileaks bụ nrọ gị kacha njọ. David Leigh na Jonathan Franklin na saịtị otu ụlọ ikpe US nwara imechi | ọrụ =The Guardian|The Guardian | onye mbipụta = Guardian Newspapers Ltd | ibe = | ụbọchị = Febụwarị 23, 2008 ==Njikọ Mpụga== [[W: WikiLeaks|WikiLeaks]] na Wikipedia Bekee. [[Q: WikiLeaks|WikiLeaks]] na wikiquote. 6yremlsf5d4aush6hmwoitgk33udznd Wikipedia 0 2497 12063 9436 2022-10-10T19:34:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q52]] wikitext text/x-wiki {{Nzùnwanne |project=Wikipedia |image=Wikipedia-logo-v2.svg |text=[[Wikipedia]] nwèrè edemede màkà: |link={{{1|{{PAGENAME}}}}} }} <noinclude>[[Òtù:Intawiki àtụ jikọdọ]] </noinclude> r8cc2yrnp5bb5iqowc7h37m5py5bfxh Wikikwotu:Igbo Wikimedians User Group/Redlists 4 2498 9511 9510 2022-10-10T11:42:47Z Jon Harald Søby 3 74 revisions imported wikitext text/x-wiki Hello there, welcome to the Redlists curated by Igbo Wikimedians User Group. These are Redlists of quotes we want to add to Igbo Wikiquote. You can click on a redlink and add the quote. If you have quote suggestion, please feel free to add them. [[Usòrò:Igbo Wikimedians User Group Logo.svg|Igbo_Wikimedians_User_Group_Logo|thumb]] === '''Redlists''' === # [[Pete Edochie]] # [[Chiwetalu Agu]] # [[Nkem Owoh]] # [[Patience Jonathan]] #[[Clementine Ford]] # [[Onyeka Onwenu]] # [[Bianca Odumegwu-Ojukwu]] # [[Caroline Chikezie]] #[[Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu]] #[[Funmilayo Ransome-Kuti]] #[[Zaynab Alkali]] #[[Lauren Bacall]] #[[Pearl Bailey]] #[[Joanna Baillie]] #[[Ella Baker]] #[[Elna Baker]] #[[Mary Berenbaum]] #[[Ingrid Bergman]] #[[Sarah Bernhardt]] #[[Elizabeth Bibesco]] #[[Charie Blair]] #[[Helena Blavatsky]] #[[Mathilde Blind]] #[[Sheri Booker]] #[[Marjorie Boulton]] #[[Jennifer Finney Boylan]] #[[Anne Bradstreet]] #[[Caryl Brahms]] #[[Giannina Braschi]] #[[Jane Brereton]] #[[Vera Brittain]] #[[Charlotte Bronte]] #[[Louise Brooks]] #[[Ellen Brown]] #[[Laura Bush]] #[[Judith Butler]] #[[Rhonda Byrne]] #[[Pat Cadigan]] #[[Nancy Cartwright]] #[[Willa Cather]] #[[Margaret Cavendish]] #[[Liz Cheney]] #[[Virginia Henderson]] #[[Dolly Parton]] #[[PJ Harvey]] #[[Juliana Hatfield]] #[[Goldie Hawn]] #[[Eliza Haywood]] #[[Cynthia Heimel]] #[[Lillian Hellman]] #[[Felicia Hemans]] #[[Marilu Henner]] #[[Katharine Hepburn]] #[[Tricia Hersey]] #[[Kristin Hersh]] #[[Paris Hilton]] #[[Denise Ho]] #[[Laurence Hope]] #[[Mary Howitt]] #[[Chrissie Hynde]] #[[Shirley Jackson]] #[[Alice James]] #[[June Jordan]] #[[Olivia Judson]] #[[Jenny Joseph]] #[[Emilia Lanier]] #[[Josefina Lopez]] #[[Elizabeth Warren]] #[[Lucy Worsley]] #[[Fay Wray]] #[[Simone Weil]] #[[Lina Wertmuller]] #[[Mae West]] #[[Diana West]] #[[Tara Westover]] #[[Betty white]] #[[Helen Maria Williams]] #[[Wendy Williams]] #[[Shelley Winters]] #[[Jeanette Winterson]] #[[Ali Wong]] #[[Lucy Worsley]] #[[Natalie Wynn]] #[[June Vincent]] #[[Twiggy]] #[[Lana Turner]] #[[Tina Turner]] #[[Ivana Trump]] #[[Joanna Trollope]] #[[Violet Trefusis]] #[[Flora Thompson]] #[[Abigail Thorn]] #[[Donna Tartt]] #[[Tila Tequila]] #[[Rosemary Tonks]] #[[Elizabeth Taylor]] #[[Diana Wynn Jones]] #[[Harriet Jacobs]] #[[Angelina Jolie]] #[[Jackie Kay]] #[[Susanna Kaysen]] #[[Norah Jones]] #[[Naomi Klein]] #[[Amanda Lear]] #[[Doris Leasing]] #[[Anita Loos]] #[[Lisa Ling]] #[[Elaine Goodale Eastmau]] #[[Sarah Egerton]] #[[Jane Elliott]] #[[Charlotte Elliott]] #[[Enheduanna]] #[[Anne Enright]] #[[Laura Esquivel]] #[[Bernardine Evaristo]] #[[Eliza Farnham]] #[[Mia Farrow]] #[[Carrie Fisher]] #[[Penelope Fitzgerald]] #[[Roberta Floris]] #[[Angela Flournoy]] #[[Gennifer Flowers]] #[[Gillian Flynn]] #[[Diana Gabaldon]] #[[Lady Gaga]] #[[Serena Williams]] #[[Stella Gibbons]] #[[Gabrielle Giffords]] #[[Elizabeth Gilbert]] #[[Kirsten Gillibrand]] #[[Charlotte Perkins Gilman]] #[[Lillian Gish]] #[[Lisa Goldstein]] #[[Susan Choi]] #[[Agatha Christie]] #[[Denise Chavez]] #[[Anne Clark]] #[[Gillian Clarke]] #[[Genevieve Cogman]] #[[Mary Elizabeth Coleridge]] #[[Colette Dowling]] #[[Eliza Cook]] #[[Wendy Cope]] #[[Tsitsi Dangarembga]] #[[Amma Darko]] #[[Stacey Dash]] #[[Alexandra David-Neel]] #[[Angela Davis]] #[[Doris Day]] #[[Bette Davis]] #[[Dorothy Day]] #[[Isla Dewar]] #[[Emily Dickinson]] #[[Joan Didion]] #[[Marlene Dietrich]] #[[Annie Dillard]] #[[Eva Dobell]] #[[Mary Douglas]] #[[Daphne du Maurier]] #[[Agnes Mary Frances Duclaux]] #[[Helen Blackwood Baroness Dufferin and Claneboye]] #[[Carol Ann Duffy]] #[[Isadora Duncan]] #[[Marguerite Duras]] #[[Nadezhda Durova]] #[[Marianna Dushar]] #[[Jaquira Diaz]] #[[Maureen Corrigan]] #[[Ann Coulter]] #[[Joan Crawford]] #[[Edwina Currie]] #[[Miley Cyrus]] #[[Noviolet Bulawayo]] #[[Barbara Bush]] #[[Tallulah Bankhead]] #[[Jane Barker]] #[[Nicola Barker]] #[[Natalie Clifford Barney]] #[[Maria Batiromo]] #[[Elizabeth Bath]] #[[Alison Bechdel]] #[[Samantha Bee]] #[[Ruth Benedict]] #[[Elizabeth Benger]] #[[Joan Bennett]] #[[Elizabeth Bentley]] #[[Randa Abdel-Fattah]] #[[Peter Ackroyd]] #[[Richard Adams]] #[[Foluke Adeboye]] #[[Eliza Acton]] #[[Elizabeth Acevedo]] #[[Diane Ackerman]] #[[Sarah Fuller Flower Adams]] #[[Renata Adler]] #[[Angela of Foligno]] #[[Ruth Nanda Anshen]] #[[Mary Antin]] #[[Laura Antoniou]] #[[Anne Applebaum]] #[[Hannah Arendt]] #[[Bettina Von Arnim]] #[[Zabel Sibil Asadour]] #[[Catherine Asano]] #[[Daisy Arshford]] #[[Brook Astor]] #[[Mary Astor]] #[[Margaret Atwood]] #[[Harriet Auber]] #[[Pam Ayres]] #[[Jane Austen]] #[[Grace Aguilar]] #[[Asa Akira]] #[[Louisa Mary Alcott]] #[[Svetlana Alexievich]] #[[Jani Allan]] #[[Elizabeth Chase Allen]] #[[Dorothy Allison]] #[[Lisa Alther]] #[[Margaret Caroline Anderson]] #[[Lucilla Andrews]] #[[Lloyd Alexander]] #[[Rudolfo Anaya]] #[[Julie Newmar]] #[[Rosie Malek-Yonan]] #[[Heleieth Saffioti]] #[[Hans Christian Andersen]] #[[Julie Andrews]] #[[Avi (author) ]] # [[David Baboulene]] #[[Anna Letitia Barbauld]] # [[J. M. Barrie]] #[[John Barrowman]] # [[L. Frank Baum]] # [[George Bedborough]] # [[Joy Behar]] # [[Ataol Behramoğlu]] #[[Hilaire Belloc]] #[[Jacques-Henri Bernardin de Saint-Pierre]] #[[Jeanne Birdsall]] #[[Judy Blume]] #[[Michael Bond]] #[[Ruskin Bond]] #[[Waldemar Bonsels]] #[[Z Brewer]] # [[Jimmy Buffett]] # [[Frances Hodgson Burnett]] # [[Tim Burton]] # [[Laura Bush]] # [[C. B. Colby]] # [[Kacen Callender]] # [[Orson Scott Card]] # [[Eric Carle]] # [[Lewis Carroll]] # [[Michael Chabon]] # [[Charles, Prince of Wales]] # [[Thomas Day (writer) ]] # [[Chris Colfer]] # [[Eoin Colfer]] # [[Edmund Cooper]] #[[Susan Cooper]] #[[Robert Cormier]] #[[Frank Cottrell-Boyce]] #[[Katie Couric]] #[[Mia Couto]] #[[Dinah Craik]] #[[Jamie Lee Curtis]] #[[Debbie Dadey]] #[[Roald Dahl]] # [[Walter de la Mare]] # [[Daniel Defoe]] # [[Tomie dePaola]] # [[Sarah Dessen]] # [[Anthony DeStefano]] # [[Kate DiCamillo]] # [[Mary Mapes Dodge]] # [[Sarah Doudney]] #[[Lois Duncan]] #[[Gerald Durrell]] #[[Maria Edgeworth]] #[[Buchi Emecheta]] #[[Michael Ende]] #[[Louise Erdrich]] #[[Eleanor Farjeon]] #[[Jules Feiffer]] #[[Fanny Fern]] #[[Eugene Field]] #[[Sarah Fielding]] #[[Ian Fleming]] #[[Shamini Flint]] #[[Jeff Foxworthy]] #[[Rose Fyleman]] #[[Neil Gaiman]] #[[John Gardner (American writer)]] #[[Eddah Gachukia]] #[[Dorothy Ghettuba]] #[[Julie Gichuru]] #[[Catherine Igathe]] #[[Elizabeth Itotia]] #[[Jennifer Riria]] #[[Ayanda Candice Sibanda]] #[[Cara Black]] #[[NoViolet Bulawayo]] #[[Maud Chifamba]] #[[Sunungurai Dominica Chingarande]] #[[Jesimen Tarisai Chipika]] #[[Kirsty Coventry]] #[[Mati Hlatshwayo Davis]] #[[Fay Chung]] #[[Florence Mudzingwa]] #[[Jacqueline Gowe]] #[[Olaoluwa Abagun]] #[[Betty Abah]] #[[Abisoye Ajayi-Akinfolarin]] #[[Bella Abzug]] #[[Yemi Adamolekun]] #[[Jane Addams]] #[[Roseline Adewuyi]] #[[Flavia Agnes]] #[[Ezinne Akudo]] #[[Amos Bronson Alcott]] #[[Louisa May Alcott]] #[[Loujain al-Hathloul]] #[[Gloria Allred]] #[[B. R. Ambedkar]] #[[Gillian Anderson]] #[[Susan B. Anthony]] #[[Ella Sophia Armitage]] #[[Mary Astell]] #[[Henry Ward Beecher]] #[[Jeremy Bentham]] #[[Annie Besant]] #[[Ela Bhatt]] #[[Grace Lee Boggs]] #[[Tiffany Brar]] #[[Antoinette Brown Blackwell]] #[[Cori Bush]] #[[Josephine Butler]] #[[Winnie Byanyima]] #[[Carrie Chapman Catt]] #[[William Henry Channing]] #[[Lydia Maria Child]] #[[Hillary Clinton]] #[[Frances Power Cobbe]] #[[Kimberlé Crenshaw]] #[[Helen Cruickshank]] #[[Hamid Dalwai]] #[[Mary Daly]] #[[Karen DeCrow]] #[[Frederick Douglass]] #[[Abigail Scott Duniway]] #[[Andrea Dworkin]] #[[Shirin Ebadi]] #[[Barbara Ehrenreich]] #[[Sokari Ekine]] #[[Nawal El Saadawi]] #[[Esther Ibanga]] #[[Funmi Falana]] #[[Fawzia Koofi]] #[[Sandra Fluke]] #[[Jo Freeman]] #[[Betty Friedan]] #[[Margaret Fuller]] #[[Matilda Joslyn Gage]] #[[William Lloyd Garrison]] #[[Elsa Gidlow]] #[[Emma Goldman]] #[[Amanda Gorman]] #[[Olympe de Gouges]] #[[Angelina Grimké]] #[[Eliza Calvert Hall]] #[[Fannie Lou Hamer]] #[[Salma Hayek]] #[[Aurelia Henry Reinhardt]] #[[Ayaan Hirsi Ali]] #[[Julia Ward Howe]] #[[Alice Moore Hubbard]] #[[Anniken Huitfeldt]] #[[Waleed Al-Husseini]] #[[Tawakkol Karman]] #[[Helen Keller]] #[[Deeyah Khan]] #[[Alexandra Kollontai]] #[[Bernadette Lahai]] #[[Naisula Lesuuda]] #[[Lucy R. Lippard]] #[[Tzipi Livni]] #[[Audre Lorde]] #[[Lady Constance Lytton]] #[[Catharine A. MacKinnon]] #[[Swati Maliwal]] #[[Marija Jurić Zagorka]] #[[Isabella Fyvie Mayo]] #[[Alice Meynell]] #[[Merav Michaeli]] #[[Jude Milhon]] #[[Harriet Taylor Mill]] #[[Maria Mitchell]] #[[Narges Mohammadi]] #[[Yasmine Mohammed]] #[[Maria Montessori]] #[[Cherríe Moraga]] #[[Pauli Murray]] #[[Elizabeth Nyamayaro]] #[[Bukola Oriola]] #[[Florence Ozor]] #[[Ashraf Pahlavi]] #[[Emmeline Pankhurst]] #[[Letty Cottin Pogrebin]] #[[Helena Roerich]] #[[Begum Rokeya]] #[[Ernestine Rose]] #[[Dora Russell]] #[[Frank Rutter]] #[[Hope Cynthia Sadza]] #[[Heleieth Saffioti]] #[[Zainab Salbi]] #[[Margaret Sanger]] #[[Olive Schreiner]] #[[Rose Scott]] #[[Barbara Seaman]] #[[Oksana Shachko]] #[[Elif Shafak]] #[[Manal al-Sharif]] #[[Sharon Smith (writer)]] #[[Elizabeth Cady Stanton]] #[[Starhawk]] #[[Gloria Steinem]] #[[Harry Styles]] #[[Tamara De Anda]] #[[Meredith Tax]] #[[Tehmina Durrani]] #[[Thelma Ekiyor]] #[[Charlize Theron]] #[[Sojourner Truth]] #[[Dimitrije Tucović]] #[[Elizabeth Stuart]] #[[Phelps Ward]] #[[Lavina Washines]] #[[Nesta Helen Webster]] #[[Ida B. Wells]] #[[Frances Willard]] #[[Mary Winsor]] #[[Mary Wollstonecraft]] #[[Leanne Wood]] #[[Victoria Woodhull]] #[[Frances Wright]] #[[Malala Yousafzai]] #[[Eunor Guti]] #[[Lorraine Maphala Phiri]] #[[Joana Mamombe]] #[[J Nozipo Mararire]] #[[Hope Masike]] #[[Praise Matemavi]] #[[Mavis Moyo]] #[[Priscilla Misihairambwi]] #[[Mary Mliswa-Chikoka]] #[[Tilda Moyo]] #[[Beatrice Mtetwa]] #[[Selmor Mtukudzi]] #[[Jestina Mukoko]] #[[Tanyaradzwa Muzinda]] #[[Natalie Payida Jabangwe]] #[[Busi Ncube]] #[[Divine Ndhlukula]] #[[Elizabeth Nerwande]] #[[Novuyo Tshuma]] #[[Barbra Nyangairi]] #[[Theresa Nyava]] #[[Irene Sabatini]] #[[Hope Cynthia Sadza]] #[[Samukeliso Moyo]] #[[Sibongile Mlambo]] #[[Sipho Moyo]] #[[Sithembiso Nyoni]] #[[Tabetha]] #[[Thokozani Khuphe]] #[[Tererai Trent]] #[[Jenni Williams]] #[[Margaret Kamar]] #[[Tabitha Karanja]] #[[Catherine Kasavuli]] #[[Muthoni wa Kirima]] #[[Martha Koome]] #[[Naisula Lesuuda]] #[[Betty Abah]] #[[Bisola Aiyeola]] #[[Tosin Ajibade]] #[[Anie Akpe]] #[[Ezinne Akudo]] #[[Grace Alele-Williams]] #[[Chinelo Anohu]] #[[Aṣa]] #[[Bolanle Austen-Peters]] #[[Ibukun Awosika]] #[[Ayra Starr]] #[[Bibi Bakare-Yusuf]] #[[Basirat Nahibi]] #[[Joy Isi Bewaji]] #[[Ola Brown]] #[[Crystal Chigbu]] #[[Chinwe Bode-Akinwande]] #[[Ini Edo]] #[[Yemisi Edun]] #[[Omotola Jalade Ekeinde]] #[[Sokari Ekine]] #[[Becky Eneche]] #[[Ikponwosa Ero]] #[[Esther Ijewere]] #[[Adesuwa Etomi]] #[[Oby Ezekwesili]] #[[Funmi Falana]] #[[Fela durotoye]] #[[Tara Fela-Durotoye]] #[[Lara George]] #[[Halima Musa]] #[[Hauwa Ibrahim]] #[[Chika Ike]] #[[Mercy Johnson]] #[[Annie Idibia]] #[[Aishatu Madawaki]] #[[Mercy Chinwo]] #[[Amina J. Mohammed]] #[[Kiki Mordi]] #[[Nimi Akinkugbe]] #[[Ndidi Okonkwo Nwuneli]] #[[Chika Oduah]] #[[Hauwa Ojeifo]] #[[Joe Okei-Odumakin]] #[[Stephanie Okereke Linus]] #[[Ngozi Okonjo-Iweala]] #[[Omawumi]] #[[Kemi Olunloyo]] #[[Onyinye Ough]] #[[Faith Abiola Oyedepo]] #[[Adenike Oyetunde]] #[[Florence Ozor]] #[[Simi]] #[[Remi Sonaiya]] #[[DJ Switch]] #[[Thelma Ekiyor]] #[[Helen Ukpabio]] #[[Waje]] #[[Bukky Wright]] #[[Balaraba Ramat Yakubu]] #[[Aisha Yesufu]] #[[Wanjira Mathai]] #[[Janet Mbugua]] #[[Rebecca Miano]] #[[Emma Miloyo]] #[[Carol Musyoka]] #[[Kasiva Mutua]] #[[Nancy Onyango]] #[[Njoki Susanna Ndung'u]] #[[Grace Mumbi Ngugi]] #[[Wawira Njiru]] #[[Nanjala Nyabola]] #[[Esther Nyaiyaki]] #[[Margaret Nyakang'o]] #[[Shitsama Nyamweya]] #[[Borna Nyaoke-Anoke]] #[[Dorothy Wanja Nyingi]] #[[Lupita Nyong'o]] #[[Catherine Nyongesa]] #[[Daisy Nyongesa]] #[[Effie Owuor]] #[[Juliana Rotich]] #[[Judy Wakhungu]] #[[Gladys Atieno Nyasuna Wanga]] #[[Patricia Reilly Giff]] #[[Whoopi Goldberg]] #[[Christopher Golden]] #[[Adam Gopnik]] #[[Elizabeth Goudge]] #[[Kenneth Grahame]] #[[Brothers Grimm]] #[[John Steven Gurney]] #[[Charles Hamilton (writer)]] #[[Jenny Han]] #[[Joel Chandler Harris]] #[[Stephen Hawking]] #[[Amy Hempel]] #[[Kevin Henkes]] #[[Carl Hiaasen]] #[[S. E. Hinton]] #[[Russell Hoban]] #[[Caryll Houselander]] #[[Ted Hughes]] #[[Thomas Hughes]] #[[Norman Hunter (author)]] #[[Jean Ingelow]] #[[Tove Jansson]] #[[Randall Jarrell]] #[[Richard Jefferies]] #[[Diana Wynne Jones]] #[[Marcia Jones (writer)]] #[[Terry Jones]] #[[Charles Keeping]] #[[Harold Keith]] #[[Steven Kellogg]] #[[X. J. Kennedy]] #[[Dick King-Smith]] #[[Rudyard Kipling]] #[[E. L. Konigsburg]] #[[Madeleine L'Engle]] #[[Jean de La Fontaine]] #[[Selma Lagerlöf]] #[[Thanhha Lai]] #[[Charles Lamb]] #[[Andrew Lang]] #[[Yair Lapid]] #[[Kathryn Lasky]] #[[Stephen R. Lawhead]] #[[Ursula K. Le Guin]] #[[Alan Lee (illustrator) ]] #[[Tanith Lee]] #[[Edmund Lenihan]] #[[C. S. Lewis]] #[[Hilda Lewis]] #[[Muthoni Likimani]] #[[Evangeline Lilly]] #[[Rush Limbaugh]] #[[Maud Hart Lovelace]] #[[Lois Lowry]] #[[George MacDonald]] #[[James D. Macdonald]] #[[José Martí]] #[[Mary Alice Monroe]] #[[John Masefield]] #[[Julian May]] #[[Oliver Mayer]] #[[Alexander McCall Smith]] #[[David McCord]] #[[Arthur Mee]] #[[A. A. Milne]] #[[Giles Milton]] #[[Kenji Miyazawa]] #[[China Miéville]] #[[Susanna Moodie]] #[[Hannah More]] #[[Lorin Morgan-Richards]] #[[dith Nesbit]] #[[William Nicholson]] #[[Alfred Noyes]] #[[Lupita Nyong'o]] #[[Albert Paine]] #[[Linda Sue Park]] #[[Katherine Paterson]] #[[Willie Perdomo]] #[[Janet Perlman]] #[[Charles Perrault]] #[[Tamora Pierce]] #[[Eleanor H. Porter]] #[[Beatrix Potter]] #[[Terry Pratchett]] #[[John Pudney]] #[[Philip Pullman]] #[[Aleksandr Pushkin]] #[[Howard Pyle]] #[[Arthur Ransome]] #[[Talbot Baines Reed]] #[[Mordecai Richler]] #[[Ransom Riggs]] #[[Jane Roberts]] #[[Luis J. Rodriguez]] #[[Michael Rosen]] #[[Amy Krouse Rosenthal]] #[[J. K. Rowling]] #[[Louis Sachar]] #[[Antoine de Saint Exupéry]] #[[Robert D. San Souci]] #[[Marjane Satrapi]] #[[Brian Selznick]] #[[Maurice Sendak]] #[[Ian Serraillier]] #[[Dr. Seuss]] #[[Anna Sewell]] #[[Lydia Sigourney]] #[[Shel Silverstein]] #[[Carly Simon]] #[[Isaac Bashevis Singer]] #[[Gary Soto]] #[[Jerry Spinelli]] #[[Robert Louis Stevenson]] #[[R. L. Stine]] #[[Jonathan Stroud]] #[[Tui T. Sutherland]] #[[Amy Tan]] #[[Ann Taylor (poet)]] #[[Jane Taylor]] #[[Leo Tolstoy]] #[[Charlotte Elizabeth Tonna]] #[[P. L. Travers]] #[[Elleston Trevor]] #[[Wallace Tripp]] #[[John Updike]] #[[Wendelin Van Draanen]] #[[Judith Viorst]] #[[Anna Bartlett Warner]] #[[Marina Warner]] #[[Fred Weatherly]] #[[David Wenzel]] #[[E. B. White]] #[[Laura Ingalls Wilder]] #[[Colin Wilson]] #[[Jacqueline Wilson]] #[[Tim Winton]] #[[Jacqueline Woodson]] #[[Sarah Chauncey Woolsey]] #[["Weird Al" Yankovic]] #[[Jane Yolen]] #[[Samuel Youd]] # [[Megalyn Echikunwoke]] # [[Oby Kechere]] # [[Janet Jackson]] # [[Opera Winfrey]] # [[Michel Obama]] # [[maechi Muonagor]] # [[Aisha Buhari]] # [[Chinedu Ikedieze|Chinedu "Aki" Ikedieze]], # [[Michael Ezuruonye]] # [[Stella Damasus-Aboderin]] # [[OC Ukeje]] # [[Basket Mouth]] # [[Ebuka Obi-Uchendu]] # [[Keme Nzerem]] # [[Tobechi Nneji]] # [[Uti Nwachukwu]] # [[Zain Asher]] # [[Tony Elumelu]] # [[Amina J. Mohammed]] # [[Florence Ita Giwa]] # [[Kemi Adeosun]] # [[Beni Lar]] # [[Bilikiss Adebiyi Abiola]] # [[Folorunsho Alakija]], # [[Francisca Nneka Okeke]] # [[Deborah Ajakaiye]] # [[Olabisi Ugbebor]] # [[Adenike Osofisan]] # [[Folasade Ogunsola]] # [[Chinedum Peace Babalola]] # [[Lucy Jumeyi Ogbadu]] # [[Eucharia Oluchi Nwaichi]] # [[Stella Ifeanyi Smith]] # [[Ben Okri]] # [[Sefi Atta]] # [[Buchi Emechata]] # [[Chika Unigwe]] # [[Helon Habila]] # [[Cyprian Ekwensi]] # [[Akwaeke Emezi]] # [[Oliver Mbamara]] # [[John Munonye]] # [[Elechi Amadi]] # [[Chibundu Onuzo]] # [[Chigozie Obioma]] # [[Ayobami Adebayo]] # [[Catherine Acholonu]] # [[Bisi Adeleye-Fayemi]] # [[Abimbola Alao]] # [[Lesley Nneka Arimah]] # [[Nana Asma’u]] # [[Akachi Adimora-Ezeigbo]] # [[Simi Bedford]] # [[Rosemary Esehagu]] # [[Bassey Ikpi]] # [[Elizabeth Isichei]] # [[Betty Irabor]] # [[Karen King-Aribisala]] # [[Amina Mama]] # [[Sarah Ladipo Manyika]] # [[Nkiru Njoku]] # [[Martina Nwakoby]] # [[Adaobi Tricia Nwaubani]] # [[Taiwo Odubiyi]] # [[Taiwo Odubiyi]] # [[Chioma Okereke]] # [[Julie Okoh]] # [[Ifeoma Okoye]] # [[Chinelo Okparanta]] # [[Ukamaka Olisakwe]] # [[Ayodele Olofintuade]] # [[Nuzo Onoh]] # [[Osonye Tess Onwueme]] # [[Ifeoma Onyefulu]] # [[Helen Ovbiagele]] # [[Helen Oyeyemi]] # [[Charmaine Pereira]] # [[Abidemi Sanusi]] # [[Mabel Segun]] # [[Taiye Selasi]] # [[Lola Shoneyin]] # [[Zulu Sofola]] # [[Grace Oladunni Taylor]] # [[Teresa Meniru]] # [[Ada Udechukwu]] # [[Purity Ada Uchechukwu]] # [[Francoise Ijeoma Ugochukwu]] # [[Wq/iq/Adaora Lily Ulasi]] # [[Rosina Umelo]] # [[Molara Wood]] # [[Myne Whitman]] # [[Balaraba Ramat Yakubu]] # [[Bilkisu Funtuwa]] # [[Wendy Okolo]] # [[Catherine Obianuju Acholonu]] # [[Bayo Adebowale]] # [[Toyin Adewale-Gabriel]] #[[Funso Aiyejina]] #[[Tolu Ajayi]] #[[Tolu Akinyemi]] #[[Akilu Aliyu]] #[[Abdulkareem Baba Aminu]] #[[Nana Asma’u (1793–1864)]] #[[Nnorom Azuonye]] #[[Sueddie Agema]] #[[Solomon Babalola]] #[[Lindsay Barrett]] #[[Philip Begho]] #[[John Pepper Clark]] #[[Chijioke Amu-Nnadi]] #[[Michael Echeruo]] #[[Amatoritsero Ede Edoheart]] #[[Femi Fani-Kayode]] #[[Peter Fatomilola]] #[[Alhaji Garba Gashuwa]] #[[Bakare Gbadamosi]] #[[Obo Aba Hisanjani]] #[[Tade Ipadeola]] #[[Maazị Jaachị Anyatọnwụ]] #[[John Jea]] #[[Onwuchekwa Jemie]] #[[Logan February]] #[[Okey Ndibe]] #[[Echezonachukwu Nduka]] #[[Uche Nduka]] #[[Godspower Oboido]] #[[Odia Ofeimun]] #[[Dr. Tanure Ojaide]] #[[Gabriel Okara]] #[[Diego Odoh Okenyodo]] #[[Christopher Okigbo]] #[[Olatubosun Oladapo]] #[[Sam Oritsetimeyin Omatseye]] #[[Dennis Osadebay]] #[[Okinba Launko]] #[[Niyi Osundare]] #[[Remi Raji]] #[[Ken Saro-Wiwa]] #[[Mabel Segun]] #[[Lola Shoneyin]] #[[Wole Soyinka]] #[[Uchechukwu Peter Umezurike]] #[[Rems Umeasiegbu]] #[[Mamman Jiya Vatsa]] #[[Jumoke Verissimo]] #[[J. K. Rowling]]: Author of ''[[Wikiquote:Igbo Wikimedians User Group/Harry Potter|Harry Potter]]'' series. #[[Isabel Allende]] #[[Amparo Dávila]] #[[Gloria Fuertes]] #[[Joy Harjo]] #[[Carmen Laforet]] #[[Latasha Long]] #[[Ana María Matute]] #[[Carmen Martín Gaite]] #[[Rosario Castellanos|Rosario Castellanos Figueroa]] #[[Almudena Grandes]] #[[Matilde Asensi]] #[[Rosa Montero]] #[[Fidelis O. Mkparu]] #[[Ifeanyi Enoch Onuoha]] #[[Emi Iyalla]] #[[Burna Boy]] #[[Jaachynma N.E. Agu]] #[[Tolu Akinyemi]] #[[Frank Martinus Arion]] #[[Đorđe Balašević]] #[[Hussein Barghouthi]] #[[Ilia Chavchavadze]] #[[Tsitsi Dangarembga]] #[[Amma Darko]] #[[Laxmi Prasad Devkota]] #[[Unity Dow]] #[[Quince Duncan]] #[[Thomas Hylland Eriksen]] #[[Shamini Flint]] #[[Petina Gappah]] #[[Jessica Hagedorn]] #[[Suffian Hakim]] #[[Halldór Laxness]] #[[Marjorie Oludhe Macgoye]] #[[Naguib Mahfouz]] #[[Barbara Makhalisa]] #[[Sarah Ladipo Manyika]] #[[Alexander McCall Smith]] #[[Claude McKay]] #[[Micere Githae Mugo]] #[[Taslima Nasrin]] #[[Novuyo Tshuma]] #[[Yewande Omotoso]] #[[Meša Selimović]] #[[Sam Selvon]] #[[Kyung-sook Shin]] #[[Ahdaf Soueif]] #[[Italo Svevo]] #[[Kai Cheng Thom]] #[[Leon Uris]] #[[Jack Woodford]] #[[Sylvia Wynter]] #[[Chimamanda Adichie|Chimamanda Ngozi Adichie]] #[[Zora Neale Hurston]] #[[Onyeike Izuchi]] #[[Jennifer Christine Nash]] #[[Eva Golinger]] #[[Elizabeth Cady Stanton]] #[[Miles Franklin]] #[[Germaine Greer]] #[[Eileen Chang]] #[[Elizabeth Ann Scarborough]] #[[Bessie Head]] #[[Jessica Meir]] #[[Jessica Alba]] #[[Katie Leung]] #[[Edith Windsor]] #[[Theresa Sparks]] #[[Mary Wollstonecraft]] #[[Marie Immaculee Ingabire]] #[[Alicia Garza]] #[[Marielle Franco]] #[[Julia Ward Howe]] #[[Annette Kellerman]] #[[Virginia Foxx]] e0j3xjuffjmzxe1c0wqu8pqc2475al4 Wikikwotu:SheSaid/Redlists 4 2499 13272 13271 2023-01-04T21:29:10Z Anthere 83 /* Created in 2022 */ wikitext text/x-wiki {|class="wikitable" style="border-left:solid 1px black;border-right:solid 1px black;border-top:solid 1px black;border-bottom:solid 1px black;" align="right" |- |align="right" style="padding:5px"| [[Usòrò:SheSaid campaign quoting Chimamanda Ngozi Adichie.jpg|300px|link=Wikiquote:SheSaid]] |- ! Project links |- |On incubator: [[Wikiquote:SheSaid/Redlists|Redlists]] |- |Main on meta: [[m:SheSaid]] |- |RedLists en English: [[q:en:Wikiquote:SheSaid/RedLists|SheSaid RedLists on en]] |- |Other suggestions : [[q:en:Wikiquote:SheSaid/Suggestions|Suggestions]] |- |SheSaid 2020 : [[q:en:Wikiquote:SheSaid/2020|Outcome]] |} <noinclude> </noinclude> [[Usòrò:Official WLW Logo in Africa.svg|thumb|right]] ==Red lists == # [[Comfort Momoh]] midwife and activist ==Created in 2022== # [[Adrienne Maree Brown]] # [[Adrienne Rich]] # [[Aimée Castle]] # [[Alessia Cara]] # [[Alice Moran]] # [[Alice Walker]] # [[Alisen Down]] # [[Alma Thomas]] # [[Amparo Garcia-Crow]] # [[Amy Goodman]] # [[Ange Kagame]] # [[Ani DiFranco]] # [[Ann Druyan]] # [[Anna Paquin]] # [[Anne Carson]] # [[Anne Simpson]] # [[Antonine Maillet]] # [[April Parker Jones]] # [[Auxilia Mnangagwa]] # [[Avril Lavigne]] # [[Awkwafina]] # [[Barbara Deming]] # [[Benita Ha]] # [[Bethlehem tinahud album]] # [[Boemo Dibeela Nyadza]] # [[Bola Adesola]] # [[Bonnie Henry]] # [[Botlogile Tshireletso]] # [[Bowinn Ma]] # [[Brenna O'Brien]] # [[Brigitte Bardot]] # [[Britt McKillip]] # [[Brooke Nevin]] # [[Buffy Sainte-Marie]] # [[Campbell Brown]] # [[Carly McKillip]] # [[Carol Alt]] # [[Carol J. Adams]] # [[Caroline Dhavernas]] # [[Carolyn Bertozzi]] # [[Carolyn Parrish]] # [[Carrie Genzel]] # [[Catherine Mary Stewart]] # [[Catherine Ndereba]] # [[Catherine O'Hara]] # [[Catherine Samba-Panza]] # [[Catherine scorsone]] # [[Chanelle Peloso]] # [[Chantal Quesnel]] # [[Christina Aguilera]] # [[Claudette Mink]] # [[Crystal Allen]] # [[Curtis Yarvin]] # [[Deborah Foreman]] # [[Dineo Langa]] # [[Donna Strickland]] # [[Doris Veillette]] # [[Edie Falco]] # [[Eiza González]] # [[Emily Greene Balch]] # [[Emily St. John Mandel]] # [[Emma Donoghue]] # [[Espérance Nyirasafari]] # [[Estelle Getty]] # [[Eva Gabor]] # [[Fergie]] # [[Frances Farmer]] # [[Frances McDormand]] # [[Gabrielle Roy]] # [[Gillian Slovo]] # [[Gina Holden]] # [[Gofaone Mabutho]] # [[Gogontlejang Phaladi]] # [[Grace Paley]] # [[Gracie Allen]] # [[Haley Tju]] # [[Harriet Tubman]] # [[Hayley Atwell]] # [[Heather Brooke]] # [[Helen Shaver]] # [[Huda Sha'arawi]] # [[Isabel Paterson]] # [[Jeannette Kagame]] # [[Jennifer Aniston]] # [[Jennifer Garner]] # [[Jia Tolentino]] # [[Jill Stanek]] # [[JoAnna Garcia]] # [[Jo Walton]] # [[Jocelyn Benson]] # [[Jody Thompson]] # [[Joni Mitchell]] # [[Jorja Fox]] # [[Joy Tanner]] # [[Juanita Broaddrick]] # [[Julie Adams]] # [[K.d. lang]] # [[Kacey Rohl]] # [[Kah Walla]] # [[Karen Blixen]] # [[Karen Fukuhara]] # [[Kathleen Wynne]] # [[Kathy Greenwood]] # [[Keenese Katisenge-Tizhani]] # [[Kelly Champane]] # [[Keotshepile Motseonageng]] # [[Keshia Chante]] # [[Kristin Fairlie]] # [[Lana Popham]] # [[Laura Dern]] # [[Laura Penny]] # [[Lauren Graham]] # [[Lauren Jauregui]] # [[Lauren Southern]] # [[Lauri Kubuetsile]] # [[Lila Downs]] # [[Lilia Buckingham]] # [[Lillian Nkosazana Moremi]] # [[Linda Blair]] # [[Lisa Jakub]] # [[Lucy Maud Montgomery]] # [[Lucy Peacock (actress)]] # [[MacKenzie Porter]] # [[Madeleine Arthur]] # [[Mairead Maguire]] # [[Marga Gomez]] # [[Margaret Sanger]] # [[Margaret Trudeau]] # [[Marion Woodman]] # [[Marla Lukofsky]] # [[Mary Pickford]] # [[Maryam Monsef]] # [[Mckenna Grace]] # [[Meagan Duhamel]] # [[Megan Fox]] # [[Melissa O'Neil]] # [[Melody Anderson]] # [[Meredith Heron]] # [[Michelle Alexander]] # [[Millie Bobby Brown]] # [[Minerva Solla]] # [[Mona Chalabi]] # [[Mother Teresa]] # [[Mpho Kuaho]] # [[Mpho Sebina]] # [[Nadezhda Tolokonnikova]] # [[Natalie Diaz]] # [[Nella Larsen]] # [[Nina Turner]] # [[Noa Tsurushima]] # [[Noah Cyrus]] # [[Ntebogang Ratshosa]] # [[Nycole Turmel]] # [[Nyiva Mwendwa]] # [[Olga Rozanova]] # [[One Rapelana]] # [[Orefitlhetse Masire]] # [[Ouma Sekokole]] # [[Pamela Anderson]] # [[Pearl Kgomotso Kupe]] # [[Pema Chödrön]] # [[Phan Thi Kim Phuc]] # [[Phyllis Bennis]] # [[Portia Loeto]] # [[Rabia of Basra]] # [[Rachel Cusk]] # [[Rachel McAdams]] # [[Rasha Kelej]] # [[Rayssa Leal]] # [[Rebecca Latimer Felton]] # [[Refilwe Modiselle]] # [[Rosanne Casimir]] # [[Roseanne Barr]] # [[Roshi Fernando]] # [[Samantha Mogwe]] # [[Sandra Bernhard]] # [[Sanji Mmasenono Monageng]] # [[Sara García]] # [[Sarah Gadon]] # [[Sarah McLachlan]] # [[Sarah Palin]] # [[Selena Gomez]] # [[Shandi Finnessey]] # [[Shania Twain]] # [[Sheri-D Wilson]] # [[Sherilyn Fenn]] # [[Shulamith Firestone]] # [[Silvia Moreno-Garcia]] # [[Sister Souljah]] # [[Skye Sweetnam]] # [[Sofía Sisniega]] # [[Sophie Nélisse]] # [[Stella Immanuel]] # [[Sunisa Lee]] # [[Susan Backlinie]] # [[Susie Feldman]] # [[Suze Robertson]] # [[Sylvia Fine]] # [[Sylvia Rivera]] # [[Tebelelo Seretse]] # [[Tebogo Lebotse Sebego]] # [[Tessa Virtue]] # [[Thata Kenosi]] # [[Thérèse of Lisieux]] # [[Ti-Anna Wang]] # [[Tina Fey]] # [[Tjawangwa Dema]] # [[Tuduetso Masire]] # [[Tumie Ramsden]] # [[Uche Eze]] # [[Uzma Jalaluddin]] # [[Venus Terzo]] # [[Vera Farmiga]] # [[Victoria Duffield]] # [[Wafa Sultan]] # [[Wala'a Essam al-Boushi]] # [[Yvonne De Carlo]] # [[Zenzele Hirschfeld]] # [[Zsa Zsa Gabor]] ==Improved in 2022== # [[Angelina Jolie]] # [[Barbara Jordan]] # [[Bilikiss Adebiyi-Abiola]] # [[Deola Sagoe]] # [[Elizabeth Wathuti]] # [[Kemi Adetiba]] # [[Muthoni Likimani]] # [[Olajumoke Adenowo]] # [[Viola Davis]] ==Created in 2021== # [[Chimamanda Adichie]] # [[Nnedi Okorafor]] # [[Ngozi Okonjo Iweala]] # [[Dora Akunyili]] # [[Ladi Dosei Kwali]] # [[Flora Nwapa]] # [[Kofoworola Ademola]] # [[Virginia Etiaba]] # [[Sarah Jibril]] # [[Chinyere Kalu]] # [[Sandra Aguebor]] # [[Ire Aderinokun]] # [[Agbani Darego]] # [[Mo Abudu]] # [[Funmilayo Ransome-Kuti]] # [[Genevieve Nnaji]] # [[Chizzy Alichi]] # [[Ngozi Ezeonu]] # [[Chioma Akpotha]] # [[Uche Jombo]] # [[Queen Nwokoye]] # [[Ruth Kadiri]] # [[Rita Dominic]] # [[Arese Ugwu]] # [[Angelique Kidjo]] # [[Miriam Makeba]] # [[Brenda Fassie]] # [[Sade Adu]] # [[Memory Banda]] # [[Oyinkan Braithwaite]] # [[Maya Angelou]] # [[Miriam Makeba]] # [[Melinda Gate]] # [[Simone Biles]] - Olympic Gold Medallist # [[Shonda Rhimes]] - Producer, Script writer, author. # [[Shirley Chisholm]] - first black Woman elected to US congress # [[Toni Morrison]] Nobel Prize Laureate # [[Maria Ressa]] 2021 Peace Prize Laureate # [[Kaadeena Cox]] Paralympic Cyclist # [[Elizabeth Abimbola Awoliyi]] # [[Folake Solanke]] # [[Pramila Patten]] Executive Director ai of UN Women # [[Katherine Johnson]] helped put the first man on the moon. # [[Shantel Marekera]] # [[Naomi Osaka]] Professional tennis player # [[Kamala Harris]] US vice president # [[Eleanor Roosevelt]] # [[Sally Ride]] Third woman in space # [[Ella Fitzgerald]] # [[Chloé Zhao]] Oscar winner # [[Rigoberta Menchú]] Nobel Peace Prize winner # [[Wangari Maathai]] activist and Nobel Laureate # [[Ellen Johnson Sirleaf]] Africa's first elected woman president # [[Leymah Gbowee]] Nobel Peace Laureate # [[Emi Mahmoud]] UN Goodwill Ambassador # [[Muniba Mazari]] Pakistan National UN Ambassador # [[Danai Gurira]] Actress, UN Goodwill Ambassador # [[Phumzile Mlambo-Ngcuka]] UN Women Executive Director # [[Rosa Parks]] American Civil Rights activist # [[Beyoncé Knowles]] # [[Susan B Anthony]] # [[Clara Barton]] # [[yemi Alade]] daqp0xo0uccdol447mgb5rofz3k75js Wil Smith 0 2500 9555 9554 2022-10-10T11:42:48Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Time 100 Will Smith c.jpg|thumb|right|Ana m atụ anya ife ndị mmadụ ịkpa ezi agwa site na ọnọdụ ịnwe ezi obi. ọ dị kwa ka aga m abụ ọrị ogbu nigwe.]] [[w: Willard Carroll Smith Jr|''' Willard Carrol Smith Jr''']] a mụrụ ya ka ọnwa Septemba dị na mkpụrụ ụbọchị iri abụọ na ise n'afọ 1968, aha eji mara ya bụ Will Smith, Ọ bụ onye na-emepụta ihe nkiri akpọgọrọ aha maka nrite ihe onyinye, ma ritekwa ihe onyinye akpọrọ Grammy award n'ihe gbasara iti egwu, ma bụrụkwa onye mkpa ọchị na mba Amerịka. ==Okwu ndị o kwuru== *Ọ dị ebube ị bụ onye ojii na Hollywood. Mgbe onye isi ojii mere ihe, ọ na adị ka ihe ọhụụ nakwa ihe pụrụ iche naanị n'ihi na ọ bụ onye ojii. "Will Smith" ederede na ihe nkiri nke Who is Who nke Halliwell's dere n'afọ 2001 , Ihu akwụkwọ nari anọ na isii **Naanị ihe m na-ahụ dị iche maka m bụ na ụjụ ọnwụ anaghị atụ m n'akọrọngwa eji agba ọsọ nke ndị bekee kpọrọ treadmill, ọ kwa ya? Aga ma agba ọsọ. Ike ọrụ agaghị agwụ m, gbam. Ị nwere ike ị nwe nka, amamihe na mma ahụ karịa m, Ị nwetere ya n'isi m site na katigori iteolu mana ọ daa n'ọsọ ihe abụọ ga-eme. I bughị ụzọ gbawa maọbụ aga m anwụ n'ọsọ ị ghọtara? Okwu o kwuru n'ajụjụm ọnụ a gbara ya n'ihe ngosi a kpọrọ ''The Travis Similey Show''ka ọnwa Disemba dị na mkpụrụ ụbochị iri na atọ n'afọ 2007 ==Nkokọ Mpụga== * [http://www.willsmith.com/ Official site] * [http://www.rollingstone.com/artists/willsmith Will Smith] * [http://www.rd.com/content/openContent.do?contentId=31133 "Will Smith Interview : Will Power" at ''Reader's Digest''] * [[w:Will Smith ]] {{DEFAULTSORT:Will Smith}} 8stdzyzw5bfdtg1rgyszglf95n9rsxc Will Smith 0 2501 12064 9558 2022-10-10T19:34:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q40096]] wikitext text/x-wiki == Will Smith == Willard Carroll Smith II (amuru Septemba 25, 1968), makwaara site na aha ogbo ya Fresh Prince, bu onye omekorita America, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emeputa ihe. == Ihe ndi okwuru == * Kwụsị ikwe ka ndị na-emere gị obere ihe na-achịkwa ọtụtụ uche, mmetụta na mmetụta uche gị * Ụjọ adịghị adị. Naanị ebe egwu nwere ike ịdị bụ n'echiche anyị maka ọdịnihu. Ọ bụ ihe anyị pụrụ ichetụ n’echiche, na-eme ka anyị na-atụ egwu ihe ndị na-adịghị ugbu a, nke nwere ike ghara ịdị adị. Nke ahụ dị nso ara Kitaị. Aghọtaghị m, ihe egwu dị adị, mana egwu bụ nhọrọ. * Achụla ndị mmadụ. Bụrụ onwe gị, mee ihe nke gị ma rụsie ọrụ ike. Ndị ziri ezi - ndị bụ ezigbo mmadụ na ndụ gị - ga-abịakwute gị. Ma nọrọ. * Mee nhọrọ nke ihe ị chọrọ, onye ịchọrọ ịbụ na otu ị ga-esi mee ya. Eluigwe na Ala ga-apụ n'ụzọ gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/13819-Will_Smith fbctei961bo8gqbxvsgolx2fxrto0mq Willa Cather 0 2502 12065 9572 2022-10-10T19:34:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q229480]] wikitext text/x-wiki [[Willa Cather]] [[Usòrò:Van Vechten - Willa Cather.jpg|thumb|Uto nka bụ, karịa ihe ọ bụla ọzọ, nnụcha nke echiche nke eziokwu. Onye nzuzu kwenyere na ikwu eziokwu dị mfe; naanị onye na-ese ihe, nnukwu onye na-ese ihe, maara etu o siri sie ike.]] '''[[w:Willa Cather|Willa Sibert Cather]]''' (7 December 1873 - 24 April 1947) so na ndị odee America a ma ama maka ngosipụta ndụ US na akwụkwọ akụkọ ya. == Okwu ndị okwuru== * Ọ dịghị ihe dị ize ndụ dị ka ịnọdụ ọdụ. Ị nwere naanị otu ndụ, otu ntorobịa, ma ị nwere ike ịhapụ ya site na mkpịsị aka gị ma ọ bụrụ na ịchọrọ; ọ dịghị ihe dị mfe. Ọtụtụ ndị na-eme otú ahụ. ** ''[[w:Bohemian Girl (short story) | Nwa agbọghọ Bohemian]]” (1912) * “‘Ọ dịghị mkpa ka onye anyị na ya bi n’ụwa a, ma ọ dị oké mkpa onye anyị na-arọ nrọ.’’ ** '' Ndị ntorobịa na Medusa na-egbuke egbuke '' '' Gold Slipper '' (1920) * Ụwa ebe ahụ bụ ụwa dị larịị nke ndị oge ochie; n'ọwuwa-anyanwu, ubi ọka nke gbasaworo rue ututu; n'ebe ọdịda anyanwụ, corral nke ruru ọdịda anyanwụ; n'etiti, mmeri nke udo, dearer-zụrụ karịa nke agha. ** "Youth and the Bright Medusa", "A Wagner Matinee" (1920) * ''Ndị nwụrụ anwụ nwekwara ike ịgbalị ịgwa ndị dị ndụ okwu dị ka ndị agadi na-agwa ụmụntakịrị.''' ** ''[[w:One of Ours|Otu nke Anyi]]" (1922), Bk. II, Ch. 6 * Anyanwụ dị ka nnukwu ọnụnọ nleta nke kpaliri ma nara ihe ruuru ya n'ike anụmanụ niile. Mgbe ọ tụpụrụ uwe mwụda ya ma rịtuo na nsọtụ ubi na mgbede, ọ hapụrụ ya ụwa nọrọ ogologo oge na ike gwụrụ ya. ** "One of Ours" (1922), Bk. II, Ch. 6 * Ụmụ nwanyị mara mma, ndị ịma mma ha pụtara karịa ka a na-ekwu ... ọ bụ ihe na-adịghị mma na nke zoro ezo na-eri nri ha mgbe niile? Nke ahụ ọ̀ bụ ihe nzuzo ha? ** ''[[w:A Lost Woman| Nwanyị furu efu]]'' (1923), Nkebi nke Mbụ, Ch. 7 * Kpọmkwem n'okpuru ụkwụ ya bụ ebe French siri ike, - spiers gbasasịa na elu ụlọ na-egbuke egbuke na ọgaranya, ìhè anyanwụ n'oge mgbụsị akwụkwọ; obere isi obodo nke bụ naanị isiokwu nke mkparịta ụka dị ukwuu na Europe, na ebumnuche nke ọtụtụ nrọ dị egwu. ** ''Shadow on the Rock'' (1931), Akwụkwọ nke Mbụ, Ch. 1 * ''Nanị ndị nwoke naanị ha na-ama ihe na-atọ ụtọ enyi. Ndị ọzọ nwere ezinụlọ ha - ma nye onye naanị ya na onye a dọọrọ n'agha laa, ndị enyi ya bụ ihe niile." ** ''Shadow on the Rock'' (1931), Akwụkwọ nke Atọ, Ch. 5 === ''[[w:O Pioneers!|O Pioneers!]]" (1913) === [[Usòrò:DSCN5172 chimneyrock e.jpg|thumb|Anyị na-abịa na-aga, ma ala na-adị mgbe niile. Ma ndị hụrụ ya n'anya ma ghọta ya bụ ndị nwere ya - nwa oge.]] * '''Ihe dị ukwuu bụ na ala ahụ n'onwe ya, bụ́ nke yiri ka ọ̀ na-erikpu obere mmalite nke ọha mmadụ bụ́ ndị na-adọga n'ime mkpọmkpọ ebe ya. n'ihi na o chere na ndị mmadụ adịghị ike nke ukwuu nke na-enweghị ike ịme akara ọ bụla ebe a, na ala ahụ chọrọ ka a hapụ ya, iji chekwaa ike ya dị egwu, ụdị ịma mma pụrụ iche, nke jọgburu onwe ya, iru uju ya na-adịghị akwụsị akwụsị. ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 9 * N'ime ihe niile na-agbagwoju anya banyere mba ọhụrụ, enweghị akara ngosi nke mmadụ bụ otu n'ime ihe na-akụda mmụọ na nkụda mmụọ. ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 2 * Akụkọ obodo ọ bụla na-amalite n’obi nwoke ma ọ bụ nwanyị. ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 5 * Alexandra nọchiri ákwà mkpuchi ya bịaruo ya nso ma guzoro n’elu osisi igwe ihe, na-ele kpakpando ndị na-egbukepụ nnọọ egbukepụ n’ikuku mgbụsị akwụkwọ na-eju oyi. Ọ na-amasịkarị ya ikiri ha, na-eche banyere otú ha dịruru ná njọ na otú ha dịruru anya, na njem ha nyere iwu ka ha mee. O wusiri ya ike ịtụgharị uche na nnukwu ọrụ okike, na mgbe o chere maka iwu nke dị n'azụ ha, ọ nwere mmetụta nke nchekwa onwe ya. ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 5 * Ọ dịtụbeghị mgbe ọ mabu ókè obodo ahụ baara ya. Mkpọ ụmụ ahụhụ dị n'ogologo ahịhịa dị ka egwu kacha atọ ụtọ. Ọ dị ya ka a ga-asị na obi ya zoro ezo n'ebe ahụ, ebe, ya na nnụnụ kwel na anụ ọhịa na anụ ọhịa niile nke na-akpụ akpụ ma ọ bụ na-awụ na anyanwụ. N'okpuru ogologo mgbịrịgba mgbịrịgba, ọ chere na ọdịnihu na-akpali akpali. ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 5 * '''E nwere nanị akụkọ mmadụ abụọ ma ọ bụ atọ, ha na-agakwa n'ihu na-ekwughachi onwe ha dị ka à ga-asị na ha emetụbeghị mbụ''; dị ka ndị larks na mba a, ndị na-abụ otu ndetu ise ahụ kemgbe ọtụtụ puku afọ. ** Akụkụ II, Ch. 4 * Akụkọ obodo ọ bụla na-amalite n’obi nwoke ma ọ bụ nwanyị. ** Akụkụ II, Ch. 4 * ''M na-amasị osisi ​​n'ihi na ọ dị ka ha na-agba arụkwaghịm n'ụzọ ha ga-esi ebi karịa ihe ndị ọzọ.'' ** Akụkụ II, Ch. 8 * Afọ ndị ahụ yiri ka hà na-agbatị n'ihu ya dị ka ala: mmiri, okpomọkụ, mgbụsị akwụkwọ, oyi, mmiri; mgbe niile otu ndidi ubi, ndidi obere osisi, ndidi ndụ; mgbe niile otu agụụ; otu Anam Udeme na yinye - ruo mgbe mmuo ndụ na-adọwa onwe ya na bled na ike ọgwụgwụ nke ikpeazụ oge, ruo mgbe yinye nwetara a nwụrụ anwụ nwaanyị, onye nwere ike ịkpachapụ anya tọhapụrụ. ** Akụkụ IV, Ch. 5 * ''Anyị na-abịa na-aga, ma ala na-adị mgbe niile. Ma ndị hụrụ ya n'anya ma ghọta ya bụ ndị nwere ya - nwa oge.'' ** Akụkụ V, Ch. 3 === ''[[w:The Song of the Lark|Abụ nke Lark]]" (1915) === [[Usòrò:WillaCatherStamp.jpg|thumb| Mgbe anyị lere anya n'azụ, naanị ihe anyị ji kpọrọ ihe bụ ndị ahụ n'ụzọ ụfọdụ zutere ihe mbụ anyị chọrọ; Ọchịchọ nke kpụrụ anyị n’oge ntorobịa, nke a na-edoghị anya, na nke aka ya.]] * M na-agwa gị na ọ dịghị ihe dị ka okike ịkpọasị! ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 9 * Ọ dịghị ihe dị anya ma ọ dịghị ihe dị nso, ma ọ bụrụ na mmadụ chọrọ. Ụwa dị ntakịrị, ndị mmadụ dị ntakịrị, ndụ mmadụ dị ntakịrị. Enwere naanị otu nnukwu ihe - ọchịchọ. ** Akụkụ nke Mbụ, Ch. 11 * Onye ọ bụla omenkà na-eme onwe ya mụrụ. Ọ na-esi ike karịa oge ọzọ, yana ogologo oge. ** Akụkụ II, Ch. 3 * ọgụgụ isi na nkà niile dị n'ụwa enweghị ike ịme onye na-agụ egwú. Olu bụ ihe anụ ọhịa. Enweghị ike ịzụ ya na ndọrọ n'agha. Ọ bụ egwuregwu, dị ka nkịta ọhịa ọlaọcha. Ọ na-eme. ** Akụkụ II, Ch. 6 * ''' The nnukwu pine na-eguzo n'ebe dị anya site na ibe ha. Osisi ọ bụla na-eto naanị ya, na-atamu naanị ya, na-eche naanị ya. Ha adịghị abanye ibe ha.''' Ndị Navajos abụghị àgwà nke inye ihe ma ọ bụ ịrịọ enyemaka. Asụsụ ha abụghị nke a na-ekwurịta okwu, ọ dịghịkwa mgbe ha na-agbalị ịgbanwe àgwà ha n’okwu. N'ime oke ọhịa ha, e nwere otu ebe nchekwa na-enweghị atụ. Osisi ọ bụla nwere ikike dị elu nke ibu. ** Akụkụ IV, ch. 1 * ''' Gịnị bụ nkà ọ bụla ma ọ bụghị mgbalị iji mee n'ọbọ, ihe ebu n'ime ụlọ mkpọrọ maka nwa oge ihe na-egbukepụ egbukepụ, nke na-adịghị ahụkebe nke bụ ndụ n'onwe ya - ndụ na-agba ọsọ ọsọ n'oge anyị na-agba ọsọ, dị ike ịkwụsị, dị ụtọ. ida?'' ** Akụkụ IV, Ch. 3 ** Mgbe ụfọdụ atụgharịrị: Gịnị bụ nkà ọ bụla ma akpụ a ga-akpọrọ nwa oge ihe na-egbukepụ egbukepụ ihe bụ ndụ n'onwe ya - ndụ ọsọ ọsọ gafere anyị na-agba ọsọ, ike na-akwụsị, dị ụtọ na-efunahụ. * Mgbe anyị leghachiri anya azụ, nanị ihe ndị anyị ji kpọrọ ihe bụ ndị ahụ n’ụzọ ụfọdụ mezuru ihe mbụ anyị nwere; Ọchịchọ ahụ nke malitere n’ime anyị n’oge ntorobịa, na-enweghị ntụzi-aka, na nke onwe ya. ** Akụkụ VI, Ch. 2 * M na-etinye uche m na ya. Nke ahụ bụ ihe niile aghụghọ, na dị ka ogbo ahụmahụ na-aga; na-edebe ebe ahụ kwa sekọnd ọ bụla. Ọ bụrụ na m na-eche ihe ọ bụla ọzọ maka a flash, m na-arahụ, mere maka. Ma n'otu oge ahụ, mmadụ nwere ike iburu ihe - na akụkụ ọzọ nke ụbụrụ gị, ma eleghị anya. Ọ dị iche na ihe ị na-enweta n'ọmụmụ ihe, ọ bara uru na nke zuru oke. ''Enwere ihe ụfọdụ ị na-amụta nke ọma n'udo, na ụfọdụ n'ime oké ifufe. ** Thea, na Nkebi VI, Ch. 7 * ''' Ọ bụrụ na ị hụrụ ezi ihe n'anya nke ukwuu, nke ga-ezuru ya maka ya ihe niile mmadụ na-aghaghị ịhapụ, mgbe ahụ ị ghaghị ịkpọ ihe dị ọnụ ala asị dị ka ihe siri ike. Ana m asị gị, e nwere ihe dị ka ịkpọasị okike! Nlelị nke na-ebuba gị ọkụ, na-eme ka ị nọrọ n'ihe ize ndụ ma tụfuo ihe niile, na-eme ka ị hụ ogologo oge karịa ka ị maara na ị nwere ike ịbụ. ** Akụkụ VI, Ch. 9 * ''' Uto nkà bụ, karịa ihe ọ bụla ọzọ, nnụcha nke echiche nke eziokwu. Onye nzuzu kwenyere na ikwu eziokwu dị mfe; naanị onye na-ese ihe, onye na-ese ihe, maara otú o siri sie ike. ** Akụkụ VI, Ch. 11 === ''[[w:My Antonia | My Antonia]]" (1918) === [[Usòrò:Aerial View of Sunset over Forest Slope.jpg|thumb|N'ìhè ahụ otu obere osisi na ujo nke ọka wit, ọ bụla osisi sunflower na mkpọ nke snow-n'elu ugwu, sere onwe ya elu na tụrụ; O yiri ka ọ̀ na-agbachi agbachi na olulu ndị dị n'ọhịa ka ha na-ebili ọtọ.]] * Ọ dị ka ọ dịghị ihe a ga-ahụ; ọ dịghị ogige, ọ dịghị iyi ma ọ bụ osisi, ọ dịghị ugwu ma ọ bụ ubi. Ọ bụrụ na enwere ụzọ, enweghị m ike ịpụta ya na ìhè kpakpando dara ada. Ọ dịghị ihe ọ bụla ma ala: ọ bụghị mba ma ọlị, ma ihe nke mba na-mere. ** Akwụkwọ I, Ch. 1 * M nọgidere ruo ókè m nwere ike. Ọ dịghị ihe mere. N̄kodorike enyịn ke n̄kpọ ndomokiet iditịbe. M bụ ihe dina n'okpuru anyanwụ na-eche ya, dị ka ugu, na achọghị m ịbụ ihe ọ bụla ọzọ. ''Enwere m nnọọ obi ụtọ. Ikekwe ọ na-adị anyị otú ahụ mgbe anyị nwụrụ ma ghọọ akụkụ nke ihe dum, ma ọ̀ bụ anyanwụ na ikuku, ma ọ bụ ịdị mma na ihe ọmụma. a ga-agbaze n'ime ihe zuru oke na nnukwu.''' A bịa n'otu, ọ na-abịa dị ka ụra. ** Akwụkwọ I, Ch. 2 * Enweghị m oge ịmụ ihe. Enwere m ike ịrụ ọrụ dị ka mmadụ ugbu a. ** Akwụkwọ nke 1, Ch. 17 * Oge oyi dị ogologo n'ime obodo; na-ekokwasị ruo mgbe ọ tọgbọrọ chakoo na nke na-adịghị mma, ochie na afọ ojuju. N'ugbo ahụ ihu igwe bụ nnukwu eziokwu, ihe gbasara ụmụ nwoke na-aga n'ihu n'okpuru ya, ka iyi na-asọpụta n'okpuru ice. Mana na Black Hawk, ebe ndụ mmadụ gbasapụrụ agbaji wee tuo ya, gbadaa ruo n'osisi na-enweghị isi. ** Akwụkwọ II, Ch. 7 * '''Ụmụ nwoke na-adị mma maka enyi, ma ozugbo ị lụrụ ha, ha na-aghọ nna ochie na-adịghị mma, ọbụna ndị anụ ọhịa. Ha na-amalite ịgwa gị ihe ezi uche dị na ya na ihe nzuzu, na-achọ ka ị na-arapara n'ụlọ mgbe niile. Ọ masịrị m ịbụ onye nzuzu mgbe ọ dị m ka ọ dị m, ma ghara ịza ajụjụ n'ihu onye ọ bụla.'' ** Akwụkwọ nke Atọ, Ch. 4 * O chetara n’ụlọ dị ka ebe a na-enwekarị ọtụtụ ụmụaka, onye obe na ọrụ na-agbakọta gburugburu nwanyị na-arịa ọrịa. ** Akwụkwọ nke Atọ, Ch. 4 * Isi iyi nke ikuku na-ekpo ọkụ na okpomọkụ na-ekpo ọkụ, n'otu n'otu, emewo ka ala ahụ dị larịị mee ka ọ maa mma; mbọ niile mmadụ na-agba n'ime ya na-alọghachi n'ogologo, usoro ọmụmụ. Mgbanwe ndị ahụ mara mma ma kwekọọ n'ebe m nọ; ọ dị ka ikiri uto nke nnukwu mmadụ ma ọ bụ nke nnukwu echiche. Achọpụtara m osisi ọ bụla na akụkụ ájá na ihe osise siri ike. Achọpụtara m na echetara m ngbanwe nke ala dịka mmadụ na-echeta ụdị ihu mmadụ. ** Akwụkwọ IV, Ch. 3 * M na-echekarị banyere gị karịa onye ọ bụla ọzọ nọ n’akụkụ ụwa a. Ọ ga-amasị m ịnweta gị maka ezigbo obi ụtọ, ma ọ bụ nwunye, ma ọ bụ nne m ma ọ bụ nwanne m nwanyị - ihe ọ bụla nwanyị nwere ike ịbụ nye nwoke. Echiche nke gị bụ akụkụ nke uche m; ị na-emetụta ihe ndị m masịrị na ihe ndị na-adịghị amasị m, ihe ụtọ m niile, ọtụtụ narị ugboro mgbe m na-aghọtaghị ya. Ị bụ akụkụ nke m n'ezie. ** Akwụkwọ IV, Ch. 4 * Ọ́ bụghị ihe magburu onwe ya, Jim, ókè ndị mmadụ pụrụ imere ibe ha ihe? ** Akwụkwọ IV, Ch. 4 == Okwu gbasara Cather == * Onye ọkacha mmasị nke ndị ode akwụkwọ, Willa Cather na-ewulite ụwa o chere na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke siri ike dị ka mmetụta uche ise anyị si ewuli elu ụwa gburugburu anyị. ** [[Q:Rebecca West|Rebecca West]], "The Classic Artist", na James Schroeter, (ed.) ''Willa Cather na ndị nkatọ ya'', Cornell University Press, 1976. ==Njikọ mpụga== *[[W:Willa Cather|Willa Cather]] na Wikipedia *[https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Willa_Cather Willa Cather] na Wikicommons *[https://en.wikisource.org/wiki/Author:Willa_Cather Willa Cather] nwere edemede na Wikisource *[[Q:Willa Cather|Willa Cather]] na Wikiquote *[http://cather.unl.edu/ Willa Cather Electronic Archive] at [[w:University of Nebraska-Lincoln|University of Nebraska-Lincoln]] * [http://onlinebooks.library.upenn.edu/webbin/book/lookupname?key=Cather%2c%20Willa%2c%201873%2d1947 The Online Books Page (University of Pennsylvania)] *[http://willacather.org/ Willa Cather Pioneer Memorial and Educational Foundation] in [[w:Red Cloud, Nebraska|Red Cloud, Nebraska]] *[https://web.archive.org/web/20060306011006/http://www.gustavus.edu/oncampus/academics/english/cather/ Willa Cather Page] at [[w:Gustavus Adolphus College|Gustavus Adolphus College]] *[http://www.shmoop.com/my-antonia/ My Antonia quotes] analyzed; study guide with themes, character analyses, literary devices, teacher resources {{DEFAULTSORT:Cather, Willa}} pw0afsyq61rj1iiicoht0n15d0pjb92 William Kamkwamba 0 2503 12066 9575 2022-10-10T19:34:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q448964]] wikitext text/x-wiki [[William Kamkwamba]] '''william Kamkwamba''' William Kamkwamba bụ onye Malawi chepụtara, injinia na odee. Ọ nwetara aha obodo ya n'afọ 2001 mgbe ọ rụrụ igwe ikuku iji mee ka ọtụtụ ngwa eletrik rụọ ọrụ n'ụlọ ezinaụlọ ya dị na Wimbe, kilomita 32 n'ebe ọwụwa anyanwụ Kasungu, na-eji osisi chịngọm na-acha anụnụ anụnụ, akụkụ ígwè ígwè, na ihe ndị anakọtara n'ebe a na-ekpochasị ihe n'ógbè ahụ. Amụrụ: 5 Ọgọst 1987 (afọ 34),na Kasungu, Malawi ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Iche echiche banyere ha na-echetara m okwu m gụrụ n’oge na-adịbeghị anya site n’aka nnukwu Reverend Martin Luther King Jr. nke na-ekwu, “Ọ bụrụ na ị pụghị ife efe, gbaa ọsọ; ọ bụrụ na ị pụghị ịgba ọsọ, jee ije; ọ bụrụ na ị nweghị ike ịga ije, ragharịa. " Anyị aghaghị ịgba ndị ka na-agbasi mbọ ike ịnọgide na-aga n'ihu." *"Agara m hie ụra na-arọ nrọ Malawi, yana ihe niile mere ka o kwe omume mgbe nrọ gị sitere n'obi gị kwadoro." *"M na-agbalị, na m mere ya!" *"Ihe ọ bụla ịchọrọ ime, ọ bụrụ na i jiri obi gị dum mee ya, ọ ga-eme." *"TUPU m achọpụtala ọrụ ebube sayensị, anwansi na-achị ụwa." *"A kparịla m taa naanị n'ihi na m dara ogbenye, ị maghị ihe ga-eme n'ọdịnihu!" *"Ọ bụrụ na ịchọrọ ime ya, naanị ihe ị ga-eme bụ ịnwale." <ref>https://www.goodreads.com/author/quotes/2908712.William_Kamkwamba</ref> ===Ebenside=== b6fxwph41dj58vyhycarecexcvltyoh William Kentridge 0 2504 12067 9578 2022-10-10T19:35:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q666092]] wikitext text/x-wiki [[William Kentridge]] '''William Kentridge''' William Kentridge bụ onye omenkà South Africa kacha mara amara maka mbipụta ya, eserese ya na ihe nkiri eserese ya. A na-ewu nke ikpeazụ site na ịse eserese, na-ehichapụ na mgbanwe, na ịse ya ọzọ. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *Abụ m naanị onye na-ese ihe, ọrụ m bụ ime ihe osise ọ bụghị inwe uche. Ihe osise anaghị ebido na 'akara mara mma'. Ichefu bụ ihe okike, icheta bụ mbọ mmadụ na-agba. <ref>https://www.azquotes.com/author/54735-William_Kentridge</ref> ===Ebenside=== rpvkmxn7m3e8twdxy4241820l3waanb William Nicholson 0 2505 12068 9582 2022-10-10T19:35:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2066520]] wikitext text/x-wiki [[Wq|ig|William Nicholson|William Nicholson]] William Benedict Nicholson FRSL (amụrụ 12 Jenụarị 1948) bụ onye nyocha ihuenyo, onye na-ede egwuregwu, na onye na-agụ akụkọ bụ onye ahọpụtara ugboro abụọ maka Oscar. Shadowlands (1993) Anyị na-agụ iji mara na anyị anọghị naanị anyị. Ahụmahụ bụ onye nkuzi obi ọjọọ, mana ị na-amụta ngwa ngwa. Inwe afọ ojuju bụ onye iro nke nzọpụta. Ọ bụrụ na ị nwere afọ ojuju, ị nweghị mkpa Chineke. Ọ bụrụ na ị nweghị mkpa Chineke, ị dịghị achọ Ya. Ọ bụrụ na unu achọghị Ya, unu agaghị ahụ Ya. Gladiator (ihe nkiri 2000) Ụmụnne, ihe anyị na-eme na ndụ, na-ekwughachi na ebighị ebi. Aga m emeri igwe mmadụ. M ga-enye ha ihe ha na-ahụtụbeghị mbụ. {{DEFAULTSORT:Nicholson, William}} r7m6g31mmblkk9vgaty88zpca0j22ob William O. Douglas 0 2506 12069 9585 2022-10-10T19:35:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1391996]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Williamodouglas.jpg|thumb|Ụzọ [[w:war|agha]] ọjọọ [[w:ideas|alo]] dị na [[w: thought|echiche] ndị ọzọ]]. Ụzọ e si alụ ọgụ [[w:false|ụgha]] dị na [[w: Truth|eziokwu]]]] '''[[w:William O. Douglas | William Orville Douglas]]''' ([[w:16october|16 October]] [[w:1898|1898]] - [[w:19 January|19 Jenụwarị]] [[w:1980|1980]]) bụ [[w : Associate Justice of the Supreme Court of the United States | Associate Justice nke Ụlọikpe Kasị Elu nke United States ]]. N'okwu na-adịru afọ 36 na ụbọchị 209, ọ bụ [[w: List of Justices of the Supreme Court of the United States by time in office| ikpe ziri ezi na-adị ogologo oge na akụkọ ihe mere eme nke Ụlọikpe Kasị Elu]]. ==Okwu Okwuru== ===Echiche ikpe === * Ihe niile, ọ bụ ezie na ha buru ibu karịa akụkụ ya ọ bụla, ọ bụghị na ọ gaghị ekpuchi ụdịdị ha dị iche iche. ** Ide maka ụlọikpe, ''United States v. Powers'', 307 U.S. 214 (1939) * Ahụmahụ okpukpe ndị dị adị n'ezie nye ụfọdụ nwere ike ghara ịghọta ndị ọzọ. ** Ide akwụkwọ maka Ụlọikpe, ''[[w:United States v. Ballard | United States v. Ballard]]', 322 U.S. 78 (1944) * Anyị nwere ebe a nsogbu nke ịdị ukwuu. [[W:Louis Brandeis|Brandeis]] kwesịrị ịgbanye nkuzi ya ugbu a n'ime anyị. Ọnụ ọnụ nke ịdị ukwuu' na-egosi etu nha nwere ike isi bụrụ ihe egwu - ma ụlọ ọrụ mmepụta ihe na nke ọha. Ọ nwere ike ịbụ ihe egwu ụlọ ọrụ mmepụta ihe n'ihi na ọ na-ebute oke ahaghị nhata megide ndị asọmpi dị adị ma ọ bụ itinye ego. Ọ nwere ike ịbụ ihe egwu ọha na eze - n'ihi njikwa ya nke ọnụahịa. Ịchịkwa ọnụ ahịa na ụlọ ọrụ igwe na-arụ ọrụ dị ike na akụ na ụba anyị. Maka ọnụahịa ígwè na-ekpebi ọnụahịa nke narị narị isiokwu ndị ọzọ. Ọnụ ahịa ọnụ ahịa anyị na-ekpebi nnukwu ma anyị nwere ọganihu ma ọ bụ ịda mbà n'obi - akụ na ụba nke ụbara ma ọ bụ ụkọ. Ya mere, a ga-eji ekworo na-ekiri nha na ígwè. Na nyocha ikpeazụ, nha na nchara bụ ihe atụ nke ike nke ụmụ nwoke ole na ole n'elu akụ na ụba anyị. Enwere ike iji ike ahụ were ọsọ ọkụ. Ọ nwere ike ịdị nro ma ọ bụ dị ize ndụ. Nkà ihe ọmụma nke [[w: Sherman Antitrust Act | Sherman Act]] bụ na o kwesịghị ịdị. N'ihi na ike niile na-achọ ịmalite ịghọ ọchịchị n'onwe ya. Ike nke na-achịkwa akụ na ụba kwesịrị ịdị n'aka ndị nnọchiteanya a họpụtara ahọpụta nke ndị mmadụ, ọ bụghị n'aka ndị oligarchy mmepụta ihe. Ekwesịrị ịwepụ ike ụlọ ọrụ mmepụta ihe. Ekwesịrị ịgbasa ya n'ọtụtụ aka ka akụ na ụba nke ndị mmadụ wee ghara ịdabere n'ọchịchọ ma ọ bụ ime ihe ike, ajọ mbunobi ndọrọ ndọrọ ọchịchị, nkwụsi ike mmetụta uche nke ndị ikom ole na ole họpụtara onwe ha. Eziokwu ahụ bụ na ha abụghị ndị ikom ọjọọ kama ndị a na-akwanyere ùgwù na ndị na-elekọta mmadụ adịghị mkpa. Nke ahụ bụ nkà ihe ọmụma na iwu nke Sherman Act. Ọ tọrọ ntọala na tiori nke iro na ịta na nzuzo aka ike nke ukwuu na ọ bụ naanị ọchịchị nke ndị mmadụ kwesịrị inwe ya. ** Nkwenye, ''United States v. Columbia Steel Co.'', 334 U.S. 495 (1948) * Ọrụ nke nnwere onwe ikwu okwu n'okpuru usoro ọchịchị anyị bụ ịkpọ oku. O nwere ike ime ihe kacha mma maka ebumnuche ya dị elu mgbe ọ na-ebute ọnọdụ ọgba aghara, na-akpata enweghị afọ ojuju n'ọnọdụ dị ka ọ dị, ma ọ bụ ọbụna kpalie ndị mmadụ iwe. Okwu na-akpasukarị iwe na ihe ịma aka. O nwere ike mebie ajọ mbunobi na echiche ebu ụzọ ma nwee mmetụta na-adịghị mma ka ọ na-achọsi ike ịnakwere echiche. ** Ide akwụkwọ maka ụlọikpe, ''[[w: Terminiello v. Chicago | Terminiello v. Chicago]]', 337 U.S. 1 (1949) * Ezi uche zuru oke bụ nna ukwu obi tara mmiri. Ọ na-emebi nnwere onwe karịa ihe ọ bụla mmadụ chepụtara. ** Nkwenye, ''[[w:United States v. Wunderlich|United States v. Wunderlich]]'', 342 U.S. 98, 101 (1951) * Mkpebi anyị mere n’oge na-adịbeghị anya na-egosi na anyị anaghị anọdụ ala dị ka nnukwu ụlọ omebe iwu iji tụọ amamihe nke iwu ma ọ bụ ikpebi ma amụma ọ na-egosipụta ọ na-akpasu ọdịmma ọha. ** Ide akwụkwọ maka ụlọikpe, ''Day-Brite Lighting, Inc. v. Missouri'', 342 U.S. 421 (1952) * ''Anyị kwesịrị ịdị nkwuwa okwu na ime ihe ike n'echiche anyị ka anyị wee dịrị ndụ''' ** Nkwenye, ''Adler v. Board of Education of City of New York'', 342 U.S. 511 (1952) * Anyị bụ ndị okpukpe nke òtù ha na-eche na ọ bụ Onye Kasị Elu. ** Ide akwụkwọ maka ụlọikpe, ''[[w:Zorach v. Clauson | Zorach v. Clauson]]'', 343 U.S. 306 (1952) * ''Ikike nke ịhapụ onwe ya bụ n'ezie mmalite nke nnwere onwe niile''' ** Nkwenye, ''[[w: Public Utilities Commission of the District of Columbia v. Pollak|Public Utilities Commission of the District of Columbia v. Pollak]]'', 343 U.S. 451, 467 (1952) * Ike ọchịchị niile - site n'ọchịchị nke ndị eze oge ochie ruo n'ọchịchị nke ndị ọchịchị aka ike nke oge a - nwere ọdịdị elu nke arụmọrụ. ** Nkwekọrịta, ''[[w:Youngstown Sheet & Tube Co. v. Sawyer|Youngstown Sheet & Tube Co. v. Sawyer]]', 343 U.S. 579 (1952) * Mgbe ụlọ omebe iwu na-eme ka amachibido iji ikike nke nwa amaala nwere nnwere onwe ikwu okwu, ọ na-eme ihe megidere iwu; na nwa amaala nwere ike iwere okwu n'aka ya wee gaa n'ihu n'ihi na iwu dị otú ahụ abụghị iwu ma ọlị. ** Nkwenye, ''[[w:Poulos v. New Hampshire|Poulos v. New Hampshire]]'', 345 U.S. ==Njikọ Mpụga== [[W: William O. Douglas|William O. Douglas]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: William O. Douglas|William O. Douglas]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT: Douglas, William Orville}} d4z3dnv6vuhu0vu3jqm60b6wpaomlrv William Plomer 0 2507 12070 9588 2022-10-10T19:35:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1282985]] wikitext text/x-wiki == William Plomer == William Charles Franklyn Plomer (10 Disemba 1903 - 21 Septemba 1973) bụ onye na-ede uri South Africa, onye edemede na onye na-akwado ịha nhatanha. O dekwara liberttos maka operas anọ nke Benjamin Britten. == Ihe ndi okwuru == * Ebe nkịtị na-achọghị nchekwa, Uhie dị n'anya onye nkatọ, Na-enweghị ikike ndụ na-amalite Site ụfọdụ inyoghi inyoghi na-adọ ya ihe ijuanya; N'okpuru elms ndị a na-acha odo odo, N'azụ ogige ndị a na-akpụ akpụ nke ọma, Dị ka ọ nọ n'ụlọ mkpọrọ otu ugboro, yabụ ebe a O nwere ike mụọ, ọ ga-amụ. * "The Bungalows", ahịrị 45, si A Shot na Park (London: Jonathan Cape, 1955). == Ebenside == cnshjonlg8bfvpy3i85wfnyt1ty3zb9 Willie Bester 0 2508 12071 9591 2022-10-10T19:35:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q520862]] wikitext text/x-wiki [[Willie Bester]] '''Willie Bester''' Willie Bester bụ onye na-ese ihe, onye na-ese ihe na ihe osise South Africa. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na ngagharị iwe nke usoro ịkpa ókè agbụrụ site n'ihe osise ya. Ya na nwunye ya bụ Evelyn na ụmụ ha atọ bi ugbu a na Kuilsrivier, South Africa. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== * “Ekwere m na anyị aghaghị ime mkpesa megide ihe ọjọọ. Ọ nweghị ụdị mgbapụ, ịhapụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ okomoko nke ndị South Africa enweghị ike ị nweta. " <ref>https://lilliangray.co.za/willie-bester/</ref> ===Ebenside=== eziz05wegn6mzw6wlcxpzddvcc15woc Willie Dixon 0 2509 12072 9594 2022-10-10T19:35:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q204092]] wikitext text/x-wiki == Willie Dixon == William James Dixon (Julaị 1, 1915 - Jenụwarị 29, 1992) bụ onye egwu blues America, onye na-agụ ụda, onye na-ede abụ, onye nhazi na onye na-edekọ ihe. == Ihe ndi okwuru == * Blues bụ mgbọrọgwụ na egwu ndị ọzọ bụ mkpụrụ osisi. Ọ ka mma idobe mgbọrọgwụ ndụ, n'ihi na ọ pụtara mkpụrụ osisi ka mma site ugbu a gaa n'ihu. The blues bụ mgbọrọgwụ nke egwu America niile. Ọ bụrụhaala na egwu America na-adị ndụ, otu ahụ ka blues ga-adị. * Nsụgharị gị na-adịghị mma dị mma karịa ezi nsụgharị nke onye ọzọ. * Ụcha ga-adị mgbe niile n'ihi na blues bụ mgbọrọgwụ nke egwu America niile. * Ọ dị m ka blues bụ n'ezie ụfọdụ ụdị akwụkwọ akụkọ nke gara aga na ugbu a - yana ihe na-enye ndị mmadụ mkpali maka ọdịnihu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/32994-Willie_Dixon h40ke2p1n2drap496nrpg93d51aoquu Willie Nelson 0 2510 15862 12073 2023-10-23T20:51:22Z Vysotsky 571 +/- image wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Willie Nelson.jpg|thumb|right|Mgbe m malitere ịgụ ngozi m, ndụ m dum tụgharịrị.]] '''[[w:Willie Nelson | Willie Hugh Nelson]]''' (amụrụ [[April 29]], [[1933]]) bụ onye America na-sgụ egwu, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe ike. Ọganihu dị egwu nke ọba egwu Shotgun Willie (1973), jikọtara ya na ọganiihu dị egwu na azụmaahịa nke Red Headed Stranger (1975) na Stardust (1978), mere Nelson ka ọ bụrụ otu n'ime ndị omenkà amara ama na egwu obodo. Ọ bụ otu n'ime ndị isi nke mba iwu na-akwadoghị, ụdị egwu obodo mepere na ngwụcha 1960 dịka mmeghachi omume na mmachi nchekwa nke ụda Nashville. Nelson emewo ihe n'ihe karịrị ihe nkiri ịrị atọ, mekọrịtakwa n'odide nke ọtụtụ akwụkwọ, ma tinye aka na mmemme maka iji mmanụ ọkụ na-akwado wii wii. [[Usòrò:Biodiesel 3.jpg|thumb|Biodiesel yiri bụ azịza nye ọtụtụ ekpere anyị. Ọ bụghị naanị na ọ nwere ike inyere akụ na ụba US aka, ịdabere na mmanụ ala ọzọ na-achọghị, na ebe ikuku na-ekpo ọkụ, ọ nwekwara ike inyere ndị ọrụ ugbo ezinụlọ aka pụọ ​​​​n'ọnọdụ ọjọọ a ha chọtara onwe ha n'enweghị mmejọ nke onwe ha.]] ==Okwu ndị o kwụrụ== * Enwere m ụdị nkà ihe ọmụma a nke na enweghị m ike ime ihe ọ bụla gbasara ihe mere ụnyaahụ, ma ọ bụ ihe ga-eme echi. Ma ọ dị m ka m jizi ihe na-eme ugbu a. Echere m na nchegbu ga-eme gị ọrịa. Ahụtụbeghị m ka ọ rụzuru ihe ọ bụla. Ahụtụbeghị m ka nchegbu banyere ihe ọ bụla gbanwere ihe. N’ihi ya, ekpebiri m na agaghị m eme ya. Ọ bụrụ na ị nweghị ike ime ihe ọ bụla gbasara ya, kedu ihe kpatara ị na-echegbu onwe gị maka ya? Echiche ọjọọ ọ bụla ị nwere na-ewepụta nsị n'ime sistemu gị, ọ ga-egbukwa gị ma ọ bụ nye gị ọrịa kansa, ma ọ bụ etuto ahụ ma ọ bụ ihe ọ bụla ị nwere ike iche. Yabụ ọ bụrụ na ị na-eche echiche ọjọọ banyere ihe ọ bụla, hichapụ nke ahụ. ** [http://www.southernliving.com/culture/celebrities/willie-nelson-interview-video|title Willie Nelson On Eggs, Martial Arts & Living A Life Without Worry] * Mgbe m malitere ịgụ ngọzi m, ndụ m niile tụgharịrị. ** Nelson, Willie; Pipkin, Turkey (2006). Tao nke Willie: Nduzi maka obi ụtọ n'ime obi gị. Gotham. p. XII. ISBN 159240197X. * Amalitere m ịmụ ihe ọmụmụ m na Abbot Texas, bụ́ ebe a mụrụ m na 1933. Mụ na nwanne m nwanyị Bobbie bụ ndị nne na nna ochie zụlitere. Ọ dịghị mgbe anyị nwere ego ga-ezuru anyị, mụ na Bobbie malitekwara ịrụ ọrụ mgbe anyị ka dị obere iji nyere ezinụlọ anyị aka ime nke ọma.. Ọrụ siri ike ahụ gụnyere ịtụtụ owu. [...] Ịhọrọ owu bụ ọrụ siri ike na nke na-egbu mgbu, ihe mmụta kacha adịgide adịgide m mụtara n'ubi bụ na achọghị m iji ndụ m na-ebu owu. ** Nelson, Willie; Pipkin, Turkey (2006). Tao nke Willie: Nduzi maka obi ụtọ n'ime obi gị. Gotham. p. 10. ISBN 159240197X. * Na chọọchị, a gwara m na ọ bụrụ na m na-aṅụ sịga ma ọ bụ na-aṅụ mmanya na-aba n'anya, a ga-ama m ikpe na hell ruo mgbe ebighị ebi. Adịghị na echiche na okpukpe gị kwesịrị ịja ndị ọzọ mma. Okpukpe gị bụ maka gị, ma ọ kacha mma ka edobe ya nso na obi gị. ** Nelson, Willie; Pipkin, Turkey (2006). Tao nke Willie: Nduzi maka obi ụtọ n'ime obi gị. Gotham. p. 11. ISBN 159240197X. * '''Anyị bụ otu. Ọ dịghị ihe dị iche n'ebe ọ gbala n'ụwa. Ndị mmadụ bụ mmadụ. Ha na-achị ọchị, na-akwa ákwá, na-enwe ike, na-ahụ, na egwù yiri ka ọ bụ òtù na-achịkọta anyị niile ọnụ. Egwu na-agafe oke niile wee gaa na ogbugbu obi.''' ** Nelson, Willie; McMurtry, Larry (2003). Eziokwu nke ndụ: na ihe ọchị ndị ọzọ ruru unyi. ụdị. p. 119. ISBN 9780375758607. ==Okwu gbasara Willie Nelson== * Agaghị m eso Willie aṅụ igbo ọzọ <br>Ememe m m agwụla tupu ya amalite <br>Ị nweghị ike ịwụpụ m mmiri whiskey ochie enyi m. Ma agaghị m eso Willie aṅụ igbo ọzọ ** [[Toby Keith]] na Scotty Emerick, "Ahịhịa na Willie", "Shock'n Y'all" (2003) * M na-anụkarị na ahịhịa ya dị n'elu uko <br> Onyenwe anyị enweghị m ike ichere ka m mata onwe m. <br>Ọfọn, akụla ya ruo mgbe ị nwara ya. <br>Agbalịrị m ya enyi m. Agaghị m eso Willie aṅụ igbo ọzọ! <br> Ugbu a, anyị mụtara ihe mmụta siri ike n'otu obere obodo Texas <br>Ọ chụpụrụ otu nwoke mara abụba wee gafee ya <br> Okwu ikpeazụ m kwuru tupu ha tucked m na <br>" Enwere m ike ịbelata Bungee jump. ma, <br> Agaghị m aṅụ igbo ọzọ na Willie." ** [[Toby Keith]] na Scotty Emerick, "Ahịhịa na Willie", "Shock'n Y'all" (2003) ==Njikọ Mpuga== * [[W:Willie Nelson|Willie Nelson]] na Wikipedia bekee * [https://web.archive.org/web/20100619215427/http://counterpunch.org/nelson12302003.html Whatever Happened To Peace On Earth (lyrics)] {{DEFAULTSORT:Nelson, Willie}} 84p3s3rdmabuyqd7tljugvzb5texz3f Wilson Pickett 0 2511 12074 9606 2022-10-10T19:35:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q312270]] wikitext text/x-wiki == Wilson Pickett == Wilson Pickett (March 18, 1941 - Jenụwarị 19, 2006) bụ onye America na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Mbụ ị na-adakọ ọnụ, mgbe ahụ ị hazie. * Mkpụrụ obi abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị mmetụta. * M na-enwebu ụda dị elu mara mma mgbe niile, mana ka m na-etolite, enwere m ntakịrị achịcha ọka na ya. * M ga-echere ruo elekere etiti abalị, nke ahụ bụ mgbe ịhụnanya m ga-amalite na-enwu. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/36425-Wilson_Pickett rtqgm26h0hm2i0oi8ti2bf8rgjm67il Winifred Brunton 0 2512 12075 9609 2022-10-10T19:35:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8025368]] wikitext text/x-wiki [[Winifred Brunton]] '''Winifred Brunton''' Winifred Mabel Brunton née Newberry bụ onye na-ese ihe na South Africa, onye na-ese ihe na ọkà mmụta Egypt. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ọ ziri ezi ma dabara na ihe oyiyi ndị ahụ nke ọma, abụ m onye na-ese ihe n'onwe m… ma agba akpụkpọ ahụ ọ dị ọkụ ma ọ bụ na-agba ọchịchịrị, agaraghị agbanwe nke ukwuu na ọdịdị ya n'ozuzu ya. <ref>https://www.quora.com/What-do-Egyptologists-think-of-Winifred-Bruntons-portraits-of-ancient-Egyptian-royals-and-nobles/answer/Mata-Matosa?ch=15&oid=153523484&share=de701e17&srid=ufnHNj&target_type=answer</ref> ===Ebenside=== 7zex19dko6aft5l1t90a3xnliv5y8n9 Winnie Byanyima 0 2513 12076 9612 2022-10-10T19:35:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21759]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Winnie Byanyima, directrice exécutive d'Oxfam international (cropped).jpg|thumb|Ọganihu [[w:|billionaire]] abụghị ihe nrịbama nke [[w:|akụ na ụba]] na-eme nke ọma kama ọ bụ akara ngosi nke ọdịda [[w:|usoro akụ na ụba] ]]]] ''[[w:Winnie Byanyima|Winifred Byanyima]]''' (a mụrụ 13 Jenuarị 1959) bu onye [[w:|Uganda]], onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya mba ụwa. Ọ bụ [[w:|Executive director ]] nke [[w:Joint United Nations Programme on HIV/AIDS|UNAIDS]], dị irè na Nọvemba 2019. Tupu mgbe ahụ, jere ozi dị ka onye isi ụlọ ọrụ [[w:|Oxfam International]] , nke a họpụtara ya na Mee 2013. Ọ bụkwa onye nduzi nke otu Gender Team na Bureau for Development Policy na [[w:|United Nations Development Programme]] (UNDP) site na 2006. ==Okwu Ndi Okwuru== * '''Ọganihu [[w:|billionaire]] abụghị ihe ịrịba ama nke ime nke ọma [[w:|akụnụba]] kama ọ bụ ihe mgbaàmà nke ọdịda [[w:|usoro akụ na ụba]]. [[W:|Ndị mmadụ]] ndị na-eme [[w:|akwa]], na-achịkọta [ekwentị] anyị ma na-eto [[w:|nri]] bụ [[w:Sweatshop|a na-erigbu]] iji hụ na ọ na-enweta ọnụ ala [[w:|ngwaahịa] na-aga n'ihu. ], ma zaa [[w:|uru]] nke [[w:|ụlọ ọrụ]] na billionaire [[w:|ndị investors]].''' ** [https://www.oxfam.org/en/pressroom/pressreleases/2018-01-22/richest-1-percent-bagged-82-percent-wealth-created-last-year Richest 1 pasent butere pasent 82 Akụ na ụba emepụtara n'afọ gara aga - ọkara kacha daa ogbenye enweghị ihe ọ bụla, [[w:|Oxfam International]] (22 Jenụwarị 2018) * "O siri ike ịchọta [[w:Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị | onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] ma ọ bụ [[w:Onye ọchụnta ego | onye isi azụmahịa]] nke na-ekwughị na ha na-echegbu onwe ha maka [[w:|equality]]. Ọ na-esikwa ike karị ịchọta onye na-eme ihe banyere ya. Ọtụtụ ndị na-eme ka ihe ka njọ site na [[W: Ịkwụsị ụtụ isi | ịtụ ụtụ isi]] ​​na ikpochapụ [[w:|ikike ọrụ. ** [https://www.oxfam.org/en/pressroom/pressreleases/2018-01-22/richest-1-percent-bagged-82-percent-wealth-created-last-year Richest 1 pasent butere pasent 82 Akụ na ụba emepụtara n'afọ gara aga - ọkara kacha daa ogbenye enweghị ihe ọ bụla, [[w:|Oxfam International]] (22 Jenụwarị 2018) *" Ndị mmadụ dị njikere maka [[w:|mgbanwe]]. Ha chọrọ ịhụ [[w:|ndị ọrụ]] na-akwụ [[w:| ụgwọ ọrụ ndụ]]; ha chọrọ ka [[w:|ụlọ ọrụ]] na ndị [[w:|super-rich]] kwụọkwuo [[w:|tax]]; ha chọrọ [[W: ikike ụmụ nwanyị#Equal ọrụ|ndị inyom na-arụ ọrụ ka ha nweta otu ikike dị ka ụmụ nwoke]]; ha chọrọ oke na ike na akụ na ụba nke na-anọdụ n'aka ole na ole. Ha chọrọ ime ihe." ** [https://www.oxfam.org/en/pressroom/pressreleases/2018-01-22/richest-1-percent-bagged-82-percent-wealth-created-last-year Richest 1 pasent butere pasent 82 Akụ na ụba emepụtara n'afọ gara aga - ọkara kacha daa ogbenye enweghị ihe ọ bụla, [[w:|Oxfam International]] (22 Jenụwarị 2018) *" Dịka onye isi oche UNAIDS, a na m eduzi ọrụ [[w:|United Nations]] iji gboo [[w:HIV/AIDS|AIDS]]. Abụkwa m onye AIDS nwụnahụrụ ndị ezinụlọ m. Nke a bụ nkeonwe. Ma ahụmahụ ezinụlọ nke m na [[w:Collective consciousness|ahụmahụ mkpokọta]] na United Nations akọwapụtala otu ihe mmụta dị mkpa: '''mgba iji merie AIDS bụ ihe a na-apụghị iche na mgba maka [[w:|ikike ụmụ nwanyị]] na site na mgba megide ụdị nile nke [[w:|ikpa oke]]. E nwere ike imeri AIDS, mana a ga-eti ya naanị ma ọ bụrụ na anyị weghara ikpe na-ezighị ezi [[w:Social Justice|Social]] na [[w:Economic Justice|Economic]] ikpe na-ezighị ezi na-adịgide adịgide ma na-akpalikwu mmepụta sayensị iji gboo mkpa ndị dị n'ezie. ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na ndị nwere nje HIV." ** Nkwupụta akụkọ na [[w:|Ụbọchị ịkpa oke efu]], ''[https://www.unaids.org/en/resources/presscentre/pressreleaseandstatementarchive/2020/march/2020-zdd-exd-message ozi sitere na Onye isi UNAIDS na ụbọchị ịkpa oke efu na ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa]'', ''[[w:Joint United Nations Programme on HIV/AIDS|UNAIDS]]'' * "Gburugburu ụwa, AIDS ka bụ ihe kacha egbu [[w:ụmụ nwanyị na HIV/AIDS | ụmụ nwanyị]] dị afọ 15–49. Iji kwụsị AIDS site na 2030, anyị ga-akwụsị [[w:|ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị]], ahaghị nhata na enweghị nchebe , anyị ga-ahụrịrị na [[w:|ụmụ nwanyị]] na ụmụ agbọghọ nwere ohere nha anya inweta agụmakwụkwọ, ahụike na ọrụ. Anyị kwesịrị [[w:Social transformation|gbanwee ọha anyị]] ka onye ọ bụla ghara ịbụ [[w: klaasị nke abụọ | klaasị nke abụọ]] ma kwanyere onye ọ bụla ùgwù. Enweghị ike imeri AIDS mgbe [[w: Social Exclusion | ógbè ndị a kpasasịa]], gụnyere [[w:|LGBT | ndị nwanyị nwere mmasị nwoke, nwoke nwere mmasị nwoke, ndị bisexual, transgender na intersex]] ndị mmadụ, ndị na-agba ọgwụ na ndị ọrụ mmekọahụ, na-ebi n'egwu ma ọ bụ ime ihe ike na mmegbu nke ọha mmadụ kwadoro. Iti AIDS na-adabere n'ịlụso ụdị ịkpa ókè ọ bụla ọgụ. Achọrọ m ikele ndị niile nwere obi ike na ndị kpebisiri ike [[w: Social Justice #Social Justice movements|mmegharị ikpe ziri ezi]] bụ ndị isi n'ezie na ọrụ a. Ana m ekele gị." ** Nkwupụta akụkọ na [[w:|Ụbọchị ịkpa oke efu]], ''[https://www.unaids.org/en/resources/presscentre/pressreleaseandstatementarchive/2020/march/2020-zdd-exd-message ozi sitere na Onye isi UNAIDS na ụbọchị ịkpa oke efu na ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa]'', ''[[w:Joint United Nations Programme on HIV/AIDS|UNAIDS]]'' * "[[W:|Feminism]], ikike mmadụ na ịkpa ókè efu bụ ụkpụrụ gbanyere mkpọrọgwụ n'ụwa niile: ha na-egosipụta mmadụ anyị, nnabata anyị na m bụ n'ihi na ị bụ. Ha bụkwa isi n'ọgụ a na-alụ iji merie ọrịa AIDS. Ka anyị merie AIDS. E nwere ike ime ya." ** Nkwupụta akụkọ na [[w:|Ụbọchị ịkpa oke efu]], ''[https://www.unaids.org/en/resources/presscentre/pressreleaseandstatementarchive/2020/march/2020-zdd-exd-message ozi sitere na Onye isi UNAIDS na ụbọchị ịkpa oke efu na ụbọchị ụmụ nwanyị mba ụwa]'', ''[[w:Joint United Nations Programme on HIV/AIDS|UNAIDS]]'' ==Njikọ mpụga== [[W:|Winnie Byanyima ]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote:|Winnie Byanyima]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Byanyima, Winnie}} eb7wcd0vl40qqddefhc820vf7n8fcqx Winona LaDuke 0 2514 13302 12077 2023-02-21T02:08:23Z Ned Al Aden 323 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Winona duke dream reborn.png|thumb|Winona LaDuke (2008)]] '''[[w:Winona LaDuke|Winona LaDuke]]''' (August 18, 1959) bụ onye America na-ahụ maka gburugburu ebe obibi, ọkà mmụta akụ na ụba na onye ode akwụkwọ. == Okwu Okwuru == * Ọ dị obere ka enwere ego na ụlọ ọrụ gọọmentị etiti maka mkpa ọdịnala na gburugburu ebe obibi nke ụmụ amaala. Achọpụtara m na ọ bụ ihe jọgburu onwe ya, na ego gọọmentị etiti na-apụta n'ụzọ ọrụ ebube mgbe niile ka ha na-amụ ma na-emepụta ndị na-egwupụta kol, ogbunigwe uranium na mkpofu nuklia na Ndoputa. ** Dịka ekwuru na All Relations Native Struggle For Land & Life (1999), pg.101 * Winona LaDuke tinyere aka na ihe gbasara ndị amaala America ka o zutere Jimmy Durham, onye ndọrọndọrọ Cherokee ama ama, mgbe ọ na-aga Mahadum Harvard. Mgbe ọ dị afọ 18, o kwuru okwu n'ihu United Nations gbasara ikike ndị America ma bụrụkwa otu n'ime olu a ma ama maka nchegbu akụ na ụba na gburugburu ebe obibi ndị India America. **Dịka ekwuru na Mmekọrịta Anyị niile: ''Mgba mgba maka ala na ndụ''. (2015), p.225 * Anyị nwere ọtụtụ nkuzi na asụsụ gbasara otú ndị mmadụ ga-esi bie otu puku afọ n’otu ebe ma ghara ibibi ihe. Okwu anishinaabe akiing, ọmụmaatụ, pụtara ala nke ndị mmadụ. Ọ bụghị otu ihe ahụ dị ka ihe onwunwe nkeonwe ma ọ bụ ọbụna ihe onwunwe nkịtị. Ọ gbasara mmekọrịta nke ndị mmadụ nwere na ebe-mmekọrịta na-emesi ike ịdị nsọ nke ebe ahụ… ** Na nkuzi obodo ya nke ibikọ n'ụzọ kwekọrọ n'okike na [https://www.yesmagazine.org/issues/a-just-foreign-policy/an-interview-with-winona-laduke "Ajụjụ ya na Winona LaDuke"] na Ee! Magazin (2008 Jun 17) * Na n’ọgbụgba ndụ anyị na Onye Okike anyị na-enwe, anyị ghọtara na ọ bụghị maka ịchịkwa omume ha—ọ bụ maka ijikwa nke anyị, n’ihi na ọ bụ anyị na-akpata mkpochapụ nke ụdị anụmanụ. Anyị bụ ndị kasị nta umu, na anyị na ọ bụchaghị nwere kasị smarts. Anyị ejikọtala n'ụzọ, anyị na-anabatakwa mmejọ ndị a na akụkọ anyị na n'akụkọ ihe mere eme anyị dị ka ndị India. Ajụjụ a bụ ma ị nwere ịdị umeala n'obi na nkwenye iji nweta ụfọdụ mmụta na ahụmịhe ndị a. ** N'echiche nke okike dị elu karịa mmadụ na [https://www.yesmagazine.org/issues/a-just-foreign-policy/an-interview-with-winona-laduke "Ajụjụ ya na Winona LaDuke"] na Ee! Magazin (2008 Jun 17) * Otu nwaanyị onye Navajo gwara m, sị: “N’akụkọ ifo na akụkọ ochie anyị, ha na-ekwu banyere ndị na-egbu anụ.” O kwuru na anyị chọrọ ọgbọ ọhụrụ nke ndị na-egbu anụ. Echere m na nke ahụ bụ ihe atụ dị ike, ma ọ bụ eziokwu. Ọ bụ oge David na Goliath, anyị ga-abanyerịrị ebe ahụ n'ihi na ha na-akụda mmụọ… ** Na iji "ndị na-egbu anụ anụ kwụsị ịkwụsị pipelin na [https://edgeeffects.net/winona-laduke/"Anyị bụ ọgbọ nke asaa: Mkparịta ụka ya na Winona LaDuke"] na Edge Effects (2017 Nov 14) * Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya na nke jọgburu onwe ya, ọdịiche a dị n'etiti nnukwu ụlọ ọrụ mmanụ na ndị na-akwado ala ha mgbe niile. Nye anyị niile ọ bụ oge Selma, otu a ka m si ele ya. Ma ọ bụrụ n’ịkọwapụta ya na akụkọ ihe mere eme nke mmegharị America na mmegharị mmekọrịta mmadụ na ibe ya, Rock Standing bụ oge Selma mgbe anyị niile tetara, anyị niile tetara wee sị, “Nke a bụ ihe ọ dị ka n'ihu ihu.”… ** Na ndị mmadụ Standing Rock na-eme ngagharị iwe megide ụlọ ọrụ mmanụ na [https://web.archive.org/web/20210622161814/https://www.indiancountrynews.com/index.php/columnists/winona-laduke/14585-interview-with-winona-laduke-the-windigo-economy “Ajụjụ ya na Winona LaDuke: The Windigo Economy”] na Obodo India (2018 Jul 17) * N'ime afọ iri nke mmecha nke La Grande Complex, ihe ịrịba ama nke ọdachi gburugburu ebe obibi apụtawo nke ọma. Oke idei mmiri esila n'ala nweta methyl Mercury ọzọ, na-agbanwe ihe mejupụtara Mercury inorganic n'ime mmiri ka ọ bụrụ mercury organic. ** LaDuke (2015) '' Mmekọrịta anyị niile: mgba mgba maka ala na ndụ'' , P. 62 == Njikọ mpụga == [[W: Winona LaDuke|Winona LaDuke]] na Wikipedia Bekee [[Wikiquote: Winona LaDuke|Winona LaDuke]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:LaDuke, Winona}} o7p6jjsg1x0qcbqhx7vi37i5oowoo4r Wiz Khalifa 0 2515 12078 9619 2022-10-10T19:36:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q117139]] wikitext text/x-wiki == Wiz Khalifa == Cameron Jibril Thomaz (amuru na Septemba 8, 1987), onye amara amara site na aha ogbo ya Wiz Khalifa, bu onye ukwe America, onye na-abụ abụ, na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Ịchọghị ọtụtụ mmadụ iji nwee obi ụtọ. Naanị ndị dị adị ole na ole na-ekele gị maka onye ị bụ. * Ụbọchị na-enweghị ịmụmụ ọnụ ọchị bụ ụbọchị efu * Ndụ m, nhọrọ m, mmejọ m, nkuzi m - Ọ bụghị azụmahịa gị. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/7961-Wiz_Khalifa 88y07y3a8uy3avo1bzty466v1j52h3a Wizkid 0 2516 12079 9622 2022-10-10T19:36:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16233663]] wikitext text/x-wiki == Wizkid == Ayodeji Ibrahim Balogun (amuru 16 Julaị 1990), onye amara dika Wizkid, bu onye egwu Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Ụdị mmekọrịta kacha mma n'ụwa bụ nke mwute na ịmụmụ ọnụ ọchị nwere ike ime ka ihe niile laghachi azụ. * Ọ nweghị ezinụlọ zuru oke, anyị na-arụrịta ụka, anyị na-alụ ọgụ, anyị na-akwụsịkwa ịgwa ibe anyị okwu mgbe ụfọdụ mana n'ikpeazụ, ezinụlọ bụ ezinụlọ… ịhụnanya ga-adị mgbe niile. == Ebenside == https://www.owogram.com/wizkid-quotes/ t4vocvhtnitm4l684pkeerwfk7c71tb Wole Soyinka 0 2517 13293 12080 2023-02-04T22:52:29Z Ahti Saukko 305 File wikitext text/x-wiki [[Wole Soyinka]] [[File:Soyinka, Wole (1934).jpg|thumb|right|Wole Soyinka (2008)]] Wole Soyinka bụ onye edemedee Naijiria ==okwu ndi okwuru == *“Agụ anaghị ekwupụta tigritude ya, ọ na-awụlikwa elu.” *“Bụrụ onwe gị.” *“Ihe kacha iyi egwu nnwere onwe bụ enweghị nkatọ. " *“ Onye-nwoke-nwuru-na-a nile-ndi-na-do-dere.” *“ Ọ bụ ebe-ịmalite-mgbe-ịlaghachi-n'ụlọ-n'ụzọ nkịtị.” ==Edensibia== * https://quotefancy.com/quote/1036098/Wole-Soyinka-Be-yourself-Ultimately-just-be-yourself m8e6uo983u7nihl58xqhf4rbc7ijxa4 Women Around the World on Wikiquote 0 2518 9641 9640 2022-10-10T11:42:51Z Jon Harald Søby 3 6 revisions imported wikitext text/x-wiki This is an Igbo Wikimedians User Group Redlist for Wikiquote editathon. #[[Deena Aljuhani Abdulaziz]] #[[Boriana Åberg]] #[[Esperanza Aguirre]] #[[Charlesia Alexis]] #[[Magdalena Andersson]] #[[Catherine Asaro]] #[[Rafidah Aziz]] #[[Annalena Baerbock]] #[[Becca Balint]] #[[Kayla Barron]] #[[Maria Bartiromo]] #[[Belinda Bennett]] #[[Íngrid Betancourt]] #[[Marsha Blackburn]] #[[Lauren Boebert]] #[[Louise Bours]] #[[Barbara Boxer]] #[[Carol Moseley Braun]] #[[Andrea Brooks]] #[[Michelle Brown]] #[[Mollie Burke]] #[[Sonia Chan]] #[[Katharine Chang]] #[[Elaine Chao]] #[[Lynne Cheney]] #[[Cheng Li-chun]] #[[Ann Chiang]] #[[Gaositwe Chiepe]] #[[Ruth Chinamano]] #[[Angel Chooi]] #[[Helen Clark]] #[[Lea Cohen]] #[[Bonnie Watson Coleman]] #[[Judith Collins]] #[[Lucinda Creighton]] #[[Dileeni]] #[[Daniel-Selvaratnam]] #[[Shree Datta]] #[[Patricia de Lille]] #[[Blerta Deliu-Kodra]] #[[Betsy DeVos]] #[[Laura Farnsworth Dogu]] #[[Carina Driscoll]] #[[Tammy Duckworth]] #[[Alyssa Dweck]] #[[Linda Evangelista]] #[[Menina Fortunato]] #[[Alida Francis]] #[[Mette Frederiksen]] #[[Sue Gardner]] #[[Melinda Gates]] #[[Natalia Gavrilița]] #[[Glass ceiling]] #[[Nancy Greene]] #[[Lou Leon Guerrero]] #[[Tarja Halonen]] #[[Karen Handel]] #[[Katherine Harris]] #[[Vicky Hartzler]] #[[Samia Suluhu Hassan]] #[[Maggie Hassan]] #[[Fleur Hassan-Nahoum]] #[[Satu Hassi]] #[[Julia Hassler]] #[[Heidi Hautala]] #[[Hilda Heine]] #[[Yvette Herrell]] #[[Ashley Hinson]] #[[Cynthia Hotton]] #[[Hsu Ming-chun]] #[[Huang Yu-ting]] #[[Kay Bailey Hutchison]] #[[Atifete Jahjaga]] #[[Katrín Jakobsdóttir]] #[[Kim Janey]] #[[Christine Jardine]] #[[Valerie Jarrett]] #[[Ange Kagame]] #[[Kaja Kallas]] #[[Shraddha Kapoor]] #[[Kaone Kario]] #[[Alveda King]] #[[Teresa Kok]] #[[Gladys Kokorwe]] #[[Kolas Yotaka]] #[[Suvi Koponen]] #[[Kristin Kreuk]] #[[Neelie Kroes]] #[[Joanna Krupa]] #[[Saara Kuugongelwa]] #[[Hanan Mohamed Al Kuwari]] #[[Mpule Kwelagobe]] #[[Stella Kyriakides]] #[[Lai Pin-yu]] #[[Ann Landers]] #[[Maryna Lazebna]] #[[Lee Chia-fen]] #[[Melissa Lee]] #[[Paula Lehtomäki]] #[[Rita Levi-Montalcini]] #[[Sara Snogerup Linse]] #[[Liu Yandong]] #[[Cheryl Lo]] #[[Carol Loomis]] #[[Mia Love]] #[[Crystal Lowe]] #[[Michelle Lujan Grisham]] #[[Cynthia Lummis]] #[[Lung Ying-tai]] #[[Lynn]] #[[Pauline Nalova Lyonga]] #[[Dorcas Makgato-Malesu]] #[[Cecilia Malmström]] #[[Alexia Manombe-Ncube]] #[[Sanna Marin]] #[[Mirjana Markovic]] #[[Fiamē Naomi Mata'afa]] #[[Nora Al Matrooshi]] #[[Lisa McClain]] #[[Cynthia McKinney]] #[[Linda McMahon]] #[[Melissa Murray]] #[[Andrea Meza|Andrea Me]] #[[Johanna Mikl-Leitner]] #[[Shirley Abbott]] #[[Dorothy Alexander]] #[[Svetlana Alliluyeva]] #[[Joan Walsh Anglund]] #[[Margot Asquith]] #[[Laysat Baysarova]] #[[Marie Bilders-van Bosse]] #[[Maeve Binchy]] #[[Isabel Bishop]] #[[Jane Welsh Carlyle]] #[[Mary Cassatt]] #[[Mary H.K. Choi]] #[[Ciiru Waithaka]] #[[Clara Zetkin]] #[[Clare Sheridan]] #[[Agnes Mary Clerke]] #[[Dame Edna]] #[[Catherine Doherty]] #[[Orshi Drozdik]] #[[Eagle Woman]] #[[Marie von]] #[[Ebner-Eschenbach]] #[[Marian Wright Edelman]] #[[Coraline Ada Ehmke]] #[[Miriam A. Ferguson]] #[[Sujatha Fernandes]] #[[Glass ceiling]] #[[Chloe Gong]] #[[Hannah Glasse]] #[[Jacoba van Heemskerck]] #[[Anna Jantar]] #[[Joan of Arc]] #[[Kemi Dasilva-ibru]] #[[Khizr and Ghazala Khan]] #[[Kim Bora]] #[[Kim Hyon-hui]] #[[Käthe Kollwitz]] #[[Edmonia Lewis]] #[[Lorde]] #[[Lorna Irungu]] #[[Holly Madison]] #[[Fadzayi mahere]] #[[Mallory McMorrow]] #[[Mara Balls]] #[[Margrethe II of Denmark]] #[[Maria Hinojosa]] #[[Maria Theresa]] #[[Marie of Edinburgh, Queen of Romania]] #[[Mirjana Markovic]] #[[Agnes Martin]] #[[Marvi Sirmed]] #[[Mary, mother of Jesus]] #[[Maryam Namazie]] #[[Alexandra Maseko]] #[[Meera Bai]] #[[Sina Mesdag-van Houten]] #[[Joan Mitchell]] #[[Paula Modersohn-Becker]] #[[Monica Lewinsky]] #[[Berthe Morisot]] #[[Keariene Muizz]] #[[Iris Murdoch]] #[[Gabriele Münter]] #[[Nia DaCosta]] #[[Carol Nolan]] #[[Ntombi Setshwaelo]] clfqe8gwjs6ld5zdyfv46dfba5qm9tb Woody Harrelson 0 2519 12081 9644 2022-10-10T19:36:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q201279]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Woody Harrelson October 2016.jpg|thumb|N'ezie, ozi m dị mfe. Ọ bụ ozi ọmịiko. N'ụwa a nke na-agba ara na-enweghị nchịkwa, anyị ga-aghọta na anyị niile nwere njikọ. Anyị kwesịrị ịgbalị ibi n'otu n'otu.]] '''[[w:Woody Harrelson|Woodrow Tracy Harrelson]]''' (a mụrụ [[w:23 July|23 Julaị]] [[w:1961|1961]]) bụ onye omere America. A mara ya na mbụ maka ọrụ ya dị ka [[w:Woody Boyd|Woody Boyd]] na sitcom ''[[w: Cheers|Cheers]]'' (1985–1993), nke o nwetara ihe nrite [[w: Primetime Emmy Award|Primetime Emmy Award]] . Ọ natara 3 [[w: Academy Award|Academy Award]] nhọpụta maka ''[[w: The People vs Flynt|Ndị mmadụ vs. Larry Flynt]]'' (1996), ''[[w:The Messenger (2009 film)|Onye Ozi(ihe nkiri 2009)]]", na ''[[w:Three Billboards Outside Ebbing Missouri|Bọdụ atọ dị n'èzí Ebbing, Missouri]]' (2017). == Okwu Okwuru == * Ọ bụrụ na ị na-eri ọkụkọ, ikekwe ị nọ n'otu ọkwa. Ọ bụrụ na ị na-eyi uwe mink, ikekwe ị nọ n'ọkwa ọzọ. Mana ọ bụrụ na ị na-eyi ihe ịchọ mma, ihe ntecha ndị Anụmanụ nwalere na anụmanụ, yabụ na ị maghị ihe ọ bụla. N'ezie, ozi m dị mfe. Ọ bụ ozi ọmịiko. N'ụwa a nke na-agba ara na-enweghị nchịkwa, anyị ga-aghọta na anyị niile nwere njikọ. Anyị ga-agbalịsi ike ibi n'udo. ** Ajụjụ ọnụ [[w: People for the Ethical Treatment of Animals | PETA]], sitere na akwụkwọ akụkọ ''Premiere''; dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20030603232549/http://www.newveg.av.org/woody.htm "Woody Harrelson na mkpụrụ nke ime mmụọ na mgbanwe na nri ya", na ''EatVeg.com'' (ederede na 3 June 2003)]. * Ọ dịkarịa ala afọ iri abụọ. M na-eri burgers na steak, ma a ga-akpụpụ m ma emechaa; M ga-ahapụ ya. Ihe mbụ bụ mmiri ara ehi. Adị m ihe dị ka afọ iri abụọ na anọ, enwekwara m ọtụtụ ihe otutu na imi. M zutere ụfọdụ nwa agbọghọ na-enweghị usoro na ụgbọ ala gwara m ka m kwụsị mmiri ara ehi na ihe mgbaàmà ndị ahụ niile ga-apụ mgbe ụbọchị atọ gachara. Site na Chukwu o kwuru eziokwu. ** Ajụjụ na akwụkwọ akụkọ ''Maxim'' na-akọwa ihe kpatara o jiri bụrụ [[w:veganism | vegan]]; dị ka ekwuru na [http://www.huffingtonpost.com/2009/09/23/woody-harrelsons-vegan-ac_n_295765.html "Woody Harrelson's Vegan Acne Cure", na ''HuffingtonPost.com'' (23 Septemba 2009) ]. * N'ihi na a na-eji ụzọ ndị dị elu na-abụghị anụmanụ maka ọzụzụ a kpọmkwem site na mmemme ndị agha na ndị nkịtị gburugburu ụwa, o doro anya na a chọghị ka ụmụ anụmanụ mezuo ebumnuche gị. … Eji m n'aka na ị kwenyere na ndị ọrụ agha anyị kwesịrị ọzụzụ ọgbara ọhụrụ yana na obodo anyị kwesịrị ka a kwanyere ya ugwu maka mmeso mmepeanya nke anụmanụ. ** Akwụkwọ ozi o zigara ndị agha, megide iji enwe na ọzụzụ ọzụzụ agha agha; ederede zuru ezu na [https://www.usnews.com/news/blogs/washington-whispers/2011/09/13/woody-harrelson-fights-army-tests-on-chimps "Woody Harrelson Fights Army Tests on Chimps" , na ''Usnews.com'' (13 Septemba 2011)]. == Njikọ mpụga == [[W: Woody Harrelson|Woody Harrelson]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote: Woody Harrelson|Woody Harrelson]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Harrelson, Woody}} jjd99j0rvbku5te2y9wiueigw01v0ve Wunmi Amokeodo 0 2520 9646 9645 2022-10-10T11:42:52Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Wunmi Amokeodo]] '''Wunmi Amokeodo''' A mụrụ ya n'October 16, 1968. Onye guzobere AD Consulting bụkwa onye edemede ... Wunmi Amokeodo. Ụmụ nwanyị iri ndị ọchụnta ego na-eme nke ọma. ===Ihie Ndị Ọkwụrụ=== *"Ere maka ịhụnanya ejiriwo nke ọma nọgide na-eguzosi ike n'ezi ihe n'ime afọ 10 na site na iguzosi ike n'ezi ihe, m na-ekwu na anyị na-etinye ndị ahịa anyị ụzọ, na-edebe oge ikpeazụ, na-atụkwasị obi na ịmepụta ngwaahịa na ọrụ dị mma." <ref>https://www.lionessesofafrica.com/blog/2016/4/4/the-startup-story-of-wunmi-amokeodo</ref> ===Ebenside=== jnxd7df8ddha6snvq938wn6wr0fa5th Wunmi Mosaku 0 2521 12082 9649 2022-10-10T19:36:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q541803]] wikitext text/x-wiki == Wunmi Mosaku == Wunmi Mosaku (amuru 1986) bu onye omere na Britain amuru na Naijiria == Ihe ndi okwuru == * M tolitere na ala na ụlọ na Manchester na ndị m maara na ụlọ akwụkwọ nwụrụ na nsogbu òtù na m na-eche mgbe niile, ma ọ bụrụ na m ga-na a dị iche iche ala na ụlọ na a dị iche iche oge, ọ pụrụ ịbụ m. * Ị ga-eru afọ ụfọdụ ma malite iji atụnyere na enweghị ahụ iru ala na ahụ mmadụ. Mgbe ahụ ị ga-erute ebe ị malitere ịhụ onwe gị n'anya, nabata onwe gị, mee ememe na ịsọpụrụ onwe gị. * Ịha nhatanha nwoke na nwanyị bụ okwu zuru ụwa ọnụ nke na-emetụta onye ọ bụla. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=0&y=0&q=Wunmi+Mosaku 4j436yc18eamxembjqqhrapsrtd304v Wurld (musician) 0 2522 12083 9652 2022-10-10T19:36:39Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16232036]] wikitext text/x-wiki == Wurld (musician) == Sadiq Onifade, onye amara aha ya dị ka WurlD, bụ onye Naijiria na-agụ abụ na onye na-ede abụ. Amụrụ na Lagos, Nigeria, WurlD kwagara Atlanta, Georgia iji nweta agụmakwụkwọ sekọndrị na ndekọ egwu. Ọ kọwara ụdị egwu ya dị ka electro-fusion. == Ihe ndi okwuru == * Ọdịiche dị n'etiti gị ugbu a na ndị ị na-ele anya bụ na ha ahapụbeghị. * Enwere mmetụta nke nduzi na nduzi n'ime anyị niile. * Na-arụ ọrụ, kpee ekpere ma lekwasị anya na azụmahịa gị. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 eiijg19bale525xz8vppf1mday0fv65 X. J. Kennedy 0 2523 13292 12084 2023-02-01T23:32:08Z Eetu Saukko 299 File wikitext text/x-wiki [[File:X.J. Kennedy.jpg|thumb|226x226px|Kennedy (2017)]] <ref></ref>John Fitzgerald Kennedy (May 29, 1917 - Nọvemba 22, 1963), nke aha mkpịrị ya JFK na-ezokarị ya, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi dị ka onye isi ala 35th nke United States site na 1961 ruo mgbe e gburu ya na njedebe nke afọ nke atọ ya na United States. ụlọ ọrụ. Kennedy jere ozi n'oge Agha Nzuzo dị elu, ọtụtụ n'ime ọrụ ya dị ka onyeisi oche metụtara mmekọrịta ya na Soviet Union na Cuba. Onye Democrat, ọ nọchitere anya Massachusetts na ụlọ abụọ nke US Congress tupu ọ bụrụ onye isi ala. <nowiki>= =Okwu ndi okwuru = =</nowiki> <nowiki>*</nowiki><nowiki>''</nowiki>Ihe mmezu obula na amalite site na mkpebi inwale.<nowiki>''</nowiki> <nowiki>*</nowiki>Ka anyi na egosiputa ekele anyi,anyi agaghi echefu na udi ekele kachasi elu abughi ikwu okwu, kama ibi ndu site na ha.<nowiki>''</nowiki> Njiko mpuga <nowiki>{{DEFAUTSORT:Kennedy,JF}}</nowiki> <nowiki></nowiki> {{DEFAULTSORT:Kennedy,JF}} o38muwi3wwdgu00uq3crlbvl07w60wn Yadesa Bojia 0 2524 12085 9662 2022-10-10T19:36:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q56630686]] wikitext text/x-wiki [[Yadesa Bojia]] '''Yadesa Bojia''' Yadesa Bojia bụ onye Etiopia na-ese ihe na onye na-ese ihe nke dabeere na Seattle. Bojia egosiputala na mpaghara kemgbe afọ 2006. N'afọ 2010, o nwetara otuto mba ụwa mgbe ahọpụtara atụmatụ ya maka ọkọlọtọ African Union. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *N'ịkwado nnukwu onyinye nke ndị obodo America na-enye maka mmepe obodo nke ihe nketa ha, onye nnọchiteanya pụrụ iche nke Ngalaba Ọchịchị maka mmekorita zuru ụwa ọnụ, Andrew O'Brien, duuru njem nlegharị anya nke Diaspora nke mere Washington n'okporo ụzọ. <ref>https://yadesabojia.com/</ref> ===Ebenside=== o78jztkr47iu8p7iltpl7apxod4f1tb Yair Lapid 0 2525 13311 12086 2023-02-27T00:10:02Z Nero Loren 327 File wikitext text/x-wiki [[Yair Lapid]] [[File:Yair Lapid (D1237-011).jpg|thumb|Jair Lapid (2022)]] Yair Lapid (amụrụ 5 Nọvemba 1963) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị Juu nke Israel. Ọ bụ onye otu Knesset na onye isi ala ọzọ nke Israel ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Enyi na ntụkwasị obi" bụ ntọala nke ọchịchị (Israel ugbu a) na naanị "enyi na ntụkwasị obi" ga-eme ka ọ nọrọ n'ọchịchị. *Anyị (Israel) nwere ike ọ gaghị atụ anya nkwekọrịta ọnọdụ ikpeazụ n'oge na-adịghị anya, ma e nwere ọtụtụ ihe anyị nwere ike ime iji meziwanye ndụ ndị ọbọdọ Palestine na mkparịta ụka na ha na okwu obodo. ==Edensibia== Edemede [[W: Yair Lapid|Yair Lapid]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT: Yair, Lapid}} b661bidmf0fnsrhb7jcvhdsq09do9x8 Yasmine Mohammed 0 2526 13273 12087 2023-01-05T02:41:19Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Yasmine_Mohammed_professional_head_shot.jpg|Yasmine_Mohammed_professional_head_shot.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Túrelio|Túrelio]] because: [[:c:COM:L|Copyright violation]]: The metadata says that the author and wikitext text/x-wiki [[Yasmine Mohammed]] ''{{w|Yasmine Mohammed}}''' bụ [[ex-Muslim]] Canada onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na odee mara maka [[Criticism of Islam|critique of Islam]] na onye na-akwado megide [[Islam] extremism|Islamist extremism]] nakwa onye na-akwado megide {{w|Ụbọchị Hijab Ụwa}}. ==Okwu ndị o kwuru== * "....Etolitere m n'ụwa ebe ihe gbasara ụmụ nwanyị gbara m gburugburu dị ka ìhè olileanya na-ebelata echiche ndị na-emegide m a na-akụziri m n'ụlọ.... :: N'ụlọ a kụziiri m na mgbe m dị afọ itoolu, na m kwesịrị iyi Hijab iji chebe onwe m pụọ n'aka ndị ikom chọrọ imegbu m. ::: Site n'obodo m, amụtara m nke a na-akpọ onye na-ata ụta. ::N'ulo akuzirim na umu agbogho di nma, di ocha, di ocha na-eyi hijab na unyi, umu agbogho na-eleda anya na-adighi nma. ::: Site n'obodo m, amụtara m ihe a na-akpọ slut-shaming. : Nyere nhọrọ n'etiti ụwa abụọ ahụ, emechara m họrọ inwere onwe m." ** Yasmine Mohammed na [https://torontosun.com/opinion/columnists/mohammed-celebrating-burkini-is-betrayal-not-benevolence "MOHAMMED: Ime ememe 'burkini' bụ aghụghọ, ọ bụghị ọdịmma",torontosun.com] 2019 , Mee 05. * "...ememme mmemme ụmụ nwanyị ndị megidere ọha mmadụ na steeti ka ha wepụ hijab..." <ref>[https://www.mdpi.com/2077-1444/10/8/461" Okwu mkpuchi. na 20th Century Iran in Fashion and Society, Religion, and Government" nke Faegheh Shirazi (Department of Middle Eastern Studies, The University of Texas at Austin, Austin, TX 78712, USA)]; Journal Religions 2019, 10 (8), 461 ; https://doi.org/10.3390/rel10080461</ref> *"...Ọ dịghị ụbọchị Hijab bụ ụbọchị ịkwado ụmụ nwanyị nwere obi ike n'ofe ụwa niile na-achọ inwere onwe ha na hijab. Ụmụ nwanyị na-achọ ikpebiri onwe ha ihe ha ga-eyi ma ọ bụ ihe ha ga-eyi n'isi. Ụmụ nwanyị na-alụ ọgụ megide ma ọ bụ ọchịchị ndị na-adịghị mma ga-atụ ha mkpọrọ maka iwepụ hijab ha ma ọ bụ megide ezinụlọ na-akparị mmadụ na obodo ndị ga-achụpụ ha, mebie ma gbuo ha.<ref>{{cite web |last1=[[Mohammed]] |first1=[[Yasmine Mohammed| Yasmine]] |title= Nkwado ụmụ nwanyị Alakụba n'ọgụ hijab |url=https://torontosun.com/news/provincial/opinion-support-muslim-women-in-fight-against-hijab |website=Toronto Sun | nweta =2 February 2019 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190202062034/https://torontosun.com/news/provincial/opinion-support-muslim-women-in-fight-against-hijab |archivedate =2 Febrụwarị 2019}}</ref> *"...Ọ ga-esiri ụmụ nwanyị ọdịda anyanwụ na-eyi hijab n'ụbọchị Hijab, na March ụmụ nwanyị, ... ghara ime ihere .... otu i siri ghọgbuo ụmụ nwanyị, Anyị niile kwesịrị nnwere onwe ... ọ bụghị naanị ị....Kwụsị ịkwado nrubeisi anyị #FreeFromHijab" ** [https://www.nzherald.co.nz/nz/news/article.cfm?c_id=1&objectid=12218679 Onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị Iran kwuru na NZ hijab ngosi mgbe agbapụsịrị Christchurch bụ 'obi mgbawa'; nzherald.co.nz/nz/] 2019 Eprel, 2 (Na-ezo aka Tweet nke dị na Maachị 24, 2019) *"...Ma eleghị anya, ha ga-agụkwa Al-Quran dum. " Mana ndị mmadụ n'ozuzu ha dị mma, ma ọ bụrụ na ndị Alakụba na-anọdụ ala na Quran, tụgharịa ya n'asụsụ nke ha ma gụọ ya, ụjọ ga-atụ ha, ha agaghị achọ ka ọ bụrụ okpukpe ọ bụla na-akụzi ụdị ihe ọjọọ ndị a. ha amaghịdị ihe akwụkwọ ahụ na-ekwu…..” **Yasmine Mohammed na [https://merionwest.com/2019/11/27/akụkụ-abụọ-why-yasmine-mohammed-is-speaking-out-against-islam/ Gịnị kpatara Yasmine Mohammed ji na-ekwu okwu megide Islam (akụkụ II),merionwest.com] 2019, Nọvemba 27. ===Ekpughere: Olee otú Western Liberals na-enye Radical Islam ike === *"..."Ihe m na-akwadoghị maka ya bụ mbufịt mbufịt nke ịkpọasị na azụ azụ na nlelị nke ga-esi n'aka ndị m chere na ha bụ ndị m: ndị kwenyere na ụkpụrụ mmụta, ụkpụrụ ọdịda anyanwụ, na ụkpụrụ nnwere onwe..." <ref>https://merionwest.com/2019/11/23/yasmine-mohammed-the-startling-treatment-of-women-in-the-muslim-world/</ref> tepj98tg4vbuvyk93vqhl4qc56z331e Yasser Harrak 0 2527 12088 9672 2022-10-10T19:37:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27691416]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:YasserHarrak.jpg|thumb|[[Yasser Harrak]] at Laval University. Quebec 2013]] ''[[w:Yasser Harrak | Yasser Harrak]]''' bụ onye odee Canada, onye nkọwa na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ onye dere akwụkwọ abụọ: "The Predicators" na "Shiaphobia na Iranianization nke Shiism", e bipụtara na Arabic. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Mgbanwe na-enweghị mmepụta ihe bụ naanị imebi ndụ. ** Yasser Harrak. ND. Maka Arab Spring. Oximity News (Oximity News bụ nke Scribd mèchàrà weghara). https://www.oximity.com/user/Yasser-Harrak-1 * Ị nweghị ike ịkatọ ime ihe ike ugbu a ma gbaa ya ume n'oge gara aga site n'ịkwado ndị akụkọ ihe mere eme ihe ike. ** Yasser Harrak. 2015. "Understanding Why ISIS Burns People Alive". ''Youtube''. Accessed December 24, 2015. https://www.youtube.com/watch?v=BTc2KwANKX0 * Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịhụ n'ụfọdụ obodo ndị Alakụba ka onye na-akọcha Chineke, n'okwu ọnụ ya kwa ụbọchị mgbe iwe na-ewe ya, pụta na-eme ngagharị iwe megide cartoon ndị Danish gbasara Onye Amụma. ** Yasser Harrak. 2010. "Origins of Insluting Islam in the Sunna and in Muslim societies". ''Annabaa Information Network''. Accessed January 20, 2010. http://annabaa.org/nbanews/2010/05/243.htm * N'ịbụ onye a tọhapụrụ mkpịsị ugodi na nkọwa ntọhapụ na nhazi nke Kor'an, okwu nke nkọwa ndị nna ochie na nke na-ezighị ezi nke Kor'an na-aghọ okwu ọha na eze karịa okwu nke okpukperechi. ** Yasser Harrak. 2016. "The Patriarchal Characterization Of Islam". ''Unpublished Ottawa''. Accessed June 23,2016. http://unpublishedottawa.com/letter/78752/patriarchal-characterization-islam * Anyị nwere ike iche n'echiche njirimara Palestine dị ka onye a mụrụ n'ime obodo tupu mmalite nke nchịkwa nke oge a; onye e kewara obodo ya n’etiti obodo ndị ọzọ, nke amaghịkwa ụbọchị ọmụmụ ya. Onye malitere ịgbalị igosi na ọ dị na 1960s ma na-ata ahụhụ taa site na usoro adịghị ike na ọdịnihu na-ejighị n'aka. ** Yasser Harrak. 2018. ''Palestinian Identity The Construction Of Modern National Consciousness (Book Review)''. Research Gate. Accessed January 23, 2018. https://www.researchgate.net/publication/322274860_Yasser_Harrak_-Palestinian_Identity_The_Construction_Of_Modern_National_Consciousness_Book_Review == Njikọ Mpuga == Edemede [[w: Yasser Harrak|Yasser Harrak]] na Wikipedia bekee 0hhnzybqloy9yhxtzg70qsrws8idnha Ycee 0 2528 9674 9673 2022-10-10T11:42:53Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Ycee == Oludemilade Martin Alejo (amuru Jenuarị 29, 1993), onye amara dika Ycee (nke emekwara dika YCee), bu onye Naijiria na-eri egwu, onye na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Ihe ndi okwuru == * Hapụ uche gị. Hapụ mmụọ gị. Hapụ mkpụrụ obi gị. Ka egwu na-achịkwa. * Taa dị ka ụbọchị mgbaghara dị mma. * Ihendori bụ nwa oge. Ihe ọṅụṅụ na-adịru mgbe ebighị ebi == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 g4i77rznz1dv9br7dl1o1b0bs3qxnsb Yelena Bonner 0 2529 12089 9678 2022-10-10T19:37:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q446808]] wikitext text/x-wiki [[W:Yelena Bonner|Yelena Bonner]] [[w: Yelena Bonner | ''Yelena''' (ma ọ bụ ''Elena''') ''Georgevna Bonner''']] (Russian: Елена Георгиевна Боннэр; [[W:15 February|15 February]] [[w:1923|1923]] - [[W:18 June|18 June]] [[W:2011|2011]]) bụ onye mbụ na-akwado ikike mmadụ na Soviet Union na nwanyị di ya nwụrụ nke mbubreyo [[W:Andrei Sakharov|Andrei Sakharov]]. ==Okwu okwuru== * Ọ na-eri Andrei Dmitrievich ọnwa 10 nke ịnọpụ iche zuru oke na agụụ abụọ na-egbu ihe karịrị ọnwa abụọ, nke nwere mmetụta dị egwu na ahụike ya. A ka na-enwe mmetụta ya ruo taa. ** N'ime mbọ a gbara iji buga ya na USA maka ịwa ahụ. [http://www.encyclopedia.com/doc/1P2-1223343.html Washington Post Nọvemba 16, 1989] ==Njikọ mpụga== [[W: Yelena Bonner|Yelena Bonner]] na Wikipedia Bekee [[Q: Yelena Bonner|Yelena Bonner]] na wikiquote {{DEFAULTSORT:Bonner, Yelena}} bf886rhbkj8bkdi82lk5jwfuaf0yf0b Yemi Adamolekun 0 2530 12090 9681 2022-10-10T19:37:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q60054290]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Yemi Adamolekun of Enough is Enough Nigeria (8182370543).jpg|thumb|Yemi Adamolekun]] ''[[w:Yemi Adamolekun|Yemi Adamolekun]]''' bụ onye isi ụlọ ọrụ Enough is Enough. Ọ na-agba mbọ maka ọchịchị ka mma na Naijiria ma bụrụkwa onye isi otu na Center for Strategic and International Studies. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ekwere m na e nwere ike dị n'okwu ndị anyị na-ekwu, na okwu anyị nwere ike ịmepụta ihe zuru oke nke na ihe anyị na-ekwu ma kwere na uche anyị na obi anyị na-akpụzi eziokwu anyị." **[https://www.vanguardngr.com/2021/10/nigeria-61-eie-11-light-hope-power-and-voice-opinion/] Na-ekwu maka Naijiria (October 18 2021) * "Ekwenyere m na Nigeria nwere ike ịbụ nnukwu mba n'ezie; nnukwu Afrika na n'ezie, nnukwu n'ụwa." **[https://www.vanguardngr.com/2021/10/nigeria-61-eie-11-light-hope-power-and-voice-opinion/] Na-ekwu maka Naijiria (October 18 2021) * "Ụmụ amaala ghọtara ike ha nwere ịhọpụta na ijide ndị nọ n'ọkwa ọha na-aza ajụjụ nwere ike ịkwaga ugwu n'ezie!" **[https://www.vanguardngr.com/2021/10/nigeria-61-eie-11-light-hope-power-and-voice-opinion/] Na-ekwu maka Naijiria (October 18 2021) * "Ekwere m nke ukwuu na Naijiria kwesịrị ịdị ukwuu na ọ ga-adịkwa mma. Ekwenyere m na m kwesịrị ka mma." **[https://www.vanguardngr.com/2021/10/nigeria-61-eie-11-light-hope-power-and-voice-opinion/] Na-ekwu maka Naijiria (October 18 2021) "Anyị aghaghị ịkwụsị ile anya n'èzí anyị onwe anyị maka Mesaịa ma leba anya n'ime, na-eme mkpebi nke ọma ime akụkụ anyị na mgbagwoju anya." **[https://www.vanguardngr.com/2021/10/nigeria-61-eie-11-light-hope-power-and-voice-opinion/] Na-ekwu maka Naijiria (October 18 2021) ==Njikọ mpụga== [[W:|Yemi Adamolekun]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Yemi Adamolekun]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Adamolekun, Yemi}} hrkbpm3mnsrdlbm6i3yn42q80pkwhqq Yemi Alade 0 2531 12091 9685 2022-10-10T19:37:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18016138]] wikitext text/x-wiki Yemi Eberechi Alade (amuru 13 Maachị 1989), bu onye Naijiria Afropop onye ọbụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe ike. Ọ meriri ihe ngosi Peak Talent Show na 2009 mgbe nke ahụ gasịrị ọ bịanyere aka na Effyzzie Music Group, wee nwee otu "Johnny" otu ya na 2014. Kemgbe ahụ Yemi aghọọla onye a ma ama na ụlọ ọrụ egwu wee were ya dị ka otu n'ime ndị na-ese ihe na Africa. N'ịgbaso ewepụtara ọba ya King of Queens na Mama Africa nwere nnukwu ọganiihu azụmaahịa e dekọrọ maka ọba abụọ ahụ, ọ malitere njem nlegharị anya ụwa n'usoro. == kwotu == * Nke a bụ oge iwere ndụ, otu ụbọchị n'otu oge.[https://quotes.ng/quotes/this-is-the-time-to-take-life-one-day-at-a-time--25125/] == Ebenside == https://quotes.ng/quotes/this-is-the-time-to-take-life-one-day-at-a-time--25125/ 689xpevkcyt9037juihaq6vieyxzi8u Yemisi Edun 0 2532 12092 9688 2022-10-10T19:37:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107557982]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Yemisi Edun|Yemisi Edun]]''' bụ [[w:Managing Director|Managing Director]]/[[w:Chief Executive Officer|Chief Executive Officer]] nke [[w:First City Monument Bank|First City Monument Bank]] na Naijiria, bụ nwanyị mbụ nwetara ọkwa ahụ.Yemisi Edun bụ onye otu Institute of Chartered Accountants of Nigeria (ICAN). ==Okwu Ndi Okwuru== * "Ijikwa ihe gbasara ụlọ ọrụ ego n'oge a bụ ọrụ yeoman. Ndị ọrụ ụlọ akụ kacha mma n'ụwa ga-akwado nke a." ** [https://guardian.ng/saturday-magazine/celebrity/yemisi-edun-making-a-big-difference/ "Yemisi Edun, na-eme nnukwu ọdịiche"], "Onye nche" (March 6, 2021) * "Ụzọ dị mkpa maka ijikwa ọnọdụ ndị ahịa bụ ọkachamara, ndidi, na àgwà ndị mmadụ na mbụ." **[https://cdn-vanguardngr-com.cdn.ampproject.org/i/s/cdn.vanguardngr.com/wp-content/uploads/2021/10/Mrs.-Yemisi-Edun_0.png] Ndị ahịa dị iche iche nwere àgwà dị iche iche, Yemisi Edun na-ekwu maka otu esi ejikwa àgwà ndị ahịa. * "Ụlọ akụ ahụ ghọtara na ezigbo ọrụ ndị ahịa dị mkpa iji nweta ntụkwasị obi na ntụkwasị obi nke ndị ahịa ya". **[https://cdn-vanguardngr-com.cdn.ampproject.org/i/s/cdn.vanguardngr.com/wp-content/uploads/2021/10/Mrs.-Yemisi-Edun_0.png]Yemisi Edun na-ekwu maka otu esi enweta ndị ahịa iguzosi ike n'ihe na ntụkwasị obi. * “Abụghị m ihe si n’ọnọdụ m pụta; Abụ m ngwaahịa nke mkpebi m." **[https://guardian.ng/saturday-magazine/celebrity/yemisi-edun-making-a-big-difference/] iguzosi ike na nhọrọ na mkpebi ndụ. ==Njikọ mpụga== [[W:|Yemisi Edun]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Yemisi Edun]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Edun, Yemisi}} 9np70vcyfmri4o2ljnft1r1lswog98k Yeo Bee Yin 0 2533 18182 12093 2024-02-15T19:14:09Z Epe-Repe 671 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:YB Yeo Bee Yin.png|thumb|Yeo Bee Yin (2018)]] '''[[w:Yeo Bee Yin|Yeo Bee Yin]]''' (杨美盈; Yáng Měiyíng) (born 26 May 1983) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Malaysia. Ọ bụ onye minista ike, teknụzụ, sayensị, mgbanwe ihu igwe na gburugburu na 2018–2020. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Na ministri m, ị kwesịghị ịma m. Naanị ịhe I kwesịrị ịma bụ etu esị eme ihe. Ịmara m agaghị enye gị uru na ọrụ ọ bụla. Kaba ahụ imata etụ esị eme ihe. ** Yeo Bee Yin (2018) ekwuputara na "[https://www.thestar.com.my/news/nation/2018/07/12/yeo-you-dont-need-to-know-me-you-need-to-know-how/ Yeo:Ị kwesịghị ịma m. Naanị ịhe I kwesịrị ịma bụ etu esị eme ihe.]" na ''The Star Online'', 12 July 2018 * Iji mee ka ndị mmadụ kwenye, karịsịa ndị obodo, na mpaghara ahụ (n'akụkụ Kim River) enweghị mmetọ, agara m ebe ahụ na-enweghị ngwá ọrụ nchekwa. ** Yeo Bee Yin (2019) ekwuputara na "[https://www.malaymail.com/news/malaysia/2019/03/19/environment-minister-declares-sungai-kim-kim-safe-900-tonnes-of-contaminant/1734270 Mịnịsta na-ahụ maka gburugburu na-ekwupụta Sungai Kim Kim nwere ezi nchekwa, wepụrụ ihe mmetọ rụrụ ton narị itoolu]" on ''Malay Mail'', 20 March 2019. ==Njikọ Mpuga== * [[W:Yeo Bee Yin|Yeo Bee Yin]] na Wikipedia bekee * [[Commons:Yeo Bee Yin|Yeo Bee Yin]] na Wikimedia Commons 4gqgpc790f04a1hw1sdqsjlju94wzh5 Yesmin Belo-Osagie 0 2534 12094 9694 2022-10-10T19:37:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q55044984]] wikitext text/x-wiki [[Yesmin Belo Osagie]] '''Yesmin Belo Osagie ''' Yasmin Belo-Osagie bụ onye nchoputa She Leads Africa, nke ya na Afua Osei mebere.[1][2] Ọ bụ ada onye ijeri Naijiria bụ Hakeem Belo-Osagie na onye ọka iwu Myma Belo-Osagie.[ ===Ihe Ndị O kwuru=== *Ọ bụ ọmarịcha ụbọchị ịbụ nwanyị! Melinda Garvey ebe a dị ka olu gị, na ebumnuche inye ụmụ nwanyị n'ebe niile ebe a na-anụ ma na-akọ akụkọ ha. Ọ ga-amasị anyị ịnụ n'ọnụ gị! <ref>https://onthedotwoman.com/woman/yasmin-belo-osagie-three-key-pieces-of-advice-for-starting-a-career</ref> ===Ebenside=== 7gt6eycye2muq7w2f37nvyjyb2tic2y Yewande Adekoya 0 2535 12095 9697 2022-10-10T19:37:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19667167]] wikitext text/x-wiki == Yewande Adekoya == Yewande Adekoya (amuru 20 Jenuarị 1983), bu onye omere na Naijiria, onye na-ese ihe onyonyo. == Ihe ndi okwuru == * Ị na-ele m anya nke ọma, ị ga-ama na m na-ahụghị onye na-ahụghị m. Ndị m na-ahụ m, ka Una si.. * Umuaka bu ndi isi Echi!! Ọ bụkwa ya mere anyị ji kwesị ịna-enye ha ihe kacha mma malite mgbe ha ka na-eto eto. * Mara na izu ike, mgbake, ntughari uche na iwepụta oge bụ akụkụ dị mkpa nke ọganihu na ndụ nke na-aga nke ọma na obi ụtọ. Bibie echiche na ị ga-arụ ọrụ mgbe niile ma ọ bụ na-egweri ka ị nwee ihe ịga nke ọma. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 b30rf8ytl5oro0o3gjrjao0fvfadyz5 Yewande Omotoso 0 2536 12096 9701 2022-10-10T19:37:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q29166471]] wikitext text/x-wiki [[Yewande Omotoso]] '''[[w:Yewande Omotoso|Yewande Omotoso]]''' (amụrụ 1980) bụ onye [[w:South Africa|South Africa]], [[w:Writer|onye edemede]], onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na onye nrụpụta, onye amuru na [[w:Barbados|Barbados]] wee tolite na [[w:Nigeria|Naijiria]]. Ọ bụ ada onye odee Naijiria [[w:Kole Omotoso|Kole Omotoso]], na nwanne onye na-eme ihe nkiri [[w:Akin Omotoso|Akin Omotoso]]. O bi ugbu a na Johannesburg. Akwụkwọ akụkọ ya abụọ ebipụtara enwetala nlebara anya ya nke ukwuu, gụnyere mmeri South Africa Literary Award nke First Time Printer, ịbụ ndị edepụtara aha maka ihe nrite South Africa Fiction Prize, M-Net Literary Awards 2012, na 2013 [[w: Etisalat Prize|Etisalat Prize]] maka [[w:Literature|Etisalat Prize for Literature]], na ịbụ onye e depụtara ogologo oge maka ihe nrite ụmụ nwanyị Bailey maka akụkọ ifo 2017. ==Okwu ọkwụrụ== * A sị ka e kwuwe, ịkpọasị bụ ụdị kpọrọ nkụ nke mmiri irí mmadụ. **[https://www.goodreads.com/work/quotes/45975785-the-woman-next-door| "Nwanyị Na-esote Ụzọ"] * Iberibe nke ndụ, ọbụna mgbe a na-ejikọta ọnụ, gbakọtara, adịghị adabere na ndụ n'onwe ya. **[https://cassavarepublic.biz/product/an-unusual-grief/|"Yewande Omotoso, iru uju na-adịghị ahụkebe"] * Ọ ghọtara ihe eleghị anya nanị nanị ihe ha na-amụ. Na ọ bụrụ na ị nwaa ihichapụ ọgbaghara nke ndụ, ị ga-ewepụ ndụ ahụ pụọ n'ịdị ndụ. Anyị enweghị ike ịwepụ ọṅụ site na mgbu. **[https://www.goodreads.com/author/show/5231272.Yewande_Omotoso] Yewande Omotoso, n'akwụkwọ ya bụ An Unusual Grief. * Na-abịa site n'ọdịbendị, ekwenyere m na m na-ejikarị ihe dị iche kpọrọ ihe ma ọ bụrụ na ọ na-eyi ya egwu ... Ka oge na-aga ka m na-enweta ihe ọmụma ma na-enwe obi ike, m na-atụ anya ịtọ akụkọ ndị ọzọ siri ike na Nigeria ma ọ bụ Barbados ma ị pụghị, dị ka onye edemede. , imata adịgboroja na a ebe – Echeghị m otú agbanyeghị. **[http://www.warscapes.com/conversations/presence-shadows.] Yewande Omotoso banyere otú nzụlite ya dị iche iche si abanye na edemede ya. {{DEFAULTSORT:Omotoso, Yewande}} h93sxvmtl6y8f3bz11ssbdlkdavh4lf Yinka Ayefele 0 2537 12097 9704 2022-10-10T19:38:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19668381]] wikitext text/x-wiki == Yinka Ayefele == Yinka Ayefele MON bụ onye na-emepụta egwu Naijiria, onye na-agụ ozi ọma, CDS, VCDS, onye na-eweta redio na onye guzobere Fresh FM Radio Station, Ibadan. == Ihe ndi okwuru == * Ekwenyere m na ihe ịma aka bụ akụkụ nke nzọụkwụ n'elu steepụ nke ịga nke ọma na onye ọ bụla na-eme nke ọma aghaghị ịrịgo ya. * Mgbe ị dị ụkọ, ị ga-anọgide na-adị mkpa ma baa uru. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 4mqg7fjvu4lwyyjdxo1ldqef9fqzdmr Yinka Shonibare 0 2538 12098 9708 2022-10-10T19:38:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4526104]] wikitext text/x-wiki [[Yinka Shonibare]] '''Yinka Shonibare''' CBE, RA, bụ onye omenkà Britain-Nigeria bi na United Kingdom.  Ọrụ ya na-enyocha njirimara omenala, colonialism na post-colonialism n'ime oge nke ijikọ ụwa ọnụ.  Ihe e ji mara nka ya bụ ákwà Ankara na-egbuke egbuke ọ na-eji.  Amụrụ: 9 Ọgọst 1962 (afọ 59), London, United Kingdom Ntugharị: Ndị nka na-eto eto Britain Ụmụ: Kayode Shonibare-Lewis ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"Ndị na-ese ihe niile kwesịrị inwe mmetụta nke ọchịchọ ịmata ihe, ma ọ bụrụ na ị bụghị onye na-achọ ịmata ihe, ị gaghị abụ onye na-ese ihe." *"Ihe onye okike ga-eme bụ imeghe ọha na eze ohere ọhụrụ, ihe ha na-amaghị na ha chọrọ." <ref>https://www.entrepreneurs.ng/yinka-shonibare-cbe-biography-of-an-award-winning-british-nigerian-artist/</ref> ===Ebenside=== axb6940v9kv7vrmx10hu3jcw42qaozw Yolanda King 0 2539 12099 9711 2022-10-10T19:38:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q458994]] wikitext text/x-wiki == Yolanda King == Yolanda Denise King (November 17, 1955 - Mee 15, 2007) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri, onye pụtara n'ọtụtụ ihe nkiri na egwuregwu n'oge ndụ ya. Ọ bụ nwa mbụ Martin Luther King, Jr. na Coretta Scott King. Ọ bụ nwanne Martin Luther, Dexter Scott na Bernice Albertine King. == Ihe ndi okwuru == * Ihe anyị kwesịrị ime bụ ịmụta ịkwanyere ndị ọzọ ùgwù na ịnakwere nghọtahie anyị ruo mgbe esemokwu anyị emeghị ka ọ dị iche n’otú e si emeso anyị ihe. * Amaara m n'ime obi m nrọ ahụ ga-emezu. M na-ahọrọ ikwere. Na ịhọrọ bụ ihe dị ike. Ọ dịịrị gị n'oge ọ bụla. Ị nwere ike họrọ nghọta karịa iwe, ikwere n'ekweghị ekwe, ime ihe karịa adịghị eme ihe. Ọ na-enye nhọrọ ọ bụla anyị na-eme uru. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/21428-Yolanda_King m4y2dh1tpdvwxpaddzzeej0zswr9anw Yomi Fash Lanso 0 2540 12100 9714 2022-10-10T19:38:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q19664360]] wikitext text/x-wiki == Yomi Fash Lanso == Yomi Fash-Lanso (amuru June 7, 1968) bu onye omere Naijiria. == Ihe ndi okwuru == * Mgbe ị na-achọ n'ezie inwe ọganihu maka mpaghara gị ozugbo ị ga-ahụrịrị na ndị nke gị ga-ahụ gị n'anya, ihe niile bụ iji dozie ya n'ụzọ dị mfe. * Ọ bụrụ naanị na anyị ghọtara na ọ bụ ọrụ ọnụ anyị ime ka ụwa a bụrụ ebe ka mma. * A na-enwekarị nkuzi nke ndụ anyị ga-amụta na ọbụbụenyi na nraranye ọ bụla. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 r1jj6gpy00n8g8kaexa17j1aofgq7px Youssou N'Dour 0 2541 12101 9717 2022-10-10T19:38:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q210734]] wikitext text/x-wiki == Youssou N'Dour == Youssou N'Dour (amụrụ 1 Ọktoba 1959) bụ onye Senegal na-agụ egwú, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri oge ụfọdụ, onye ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. == Ihe ndi okwuru == * Ndị mmadụ kwesịrị ịhụ na, ọ bụghị ịbụ ihe mgbochi, asụsụ dị iche iche nke asụsụ, okpukperechi na ọdịnala dị n'ụwa bụ nnukwu akụ, na-enye anyị ohere dị oké ọnụ ahịa iji mata onwe anyị n'ime ndị ọzọ. * Egwu na Africa na-enwekarị ozi. Egwu na Senegal na Africa abụghị egwu maka egwu ma ọ bụ naanị maka ntụrụndụ. Ọ na-abụ ụgbọ ala maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya, mkparịta ụka na echiche. * Echere m na ndị mmadụ kwesịrị ịma karịa Africa n'ihe gbasara joie de vivre, mmetụta ya maka ndụ. N'agbanyeghị ihe oyiyi nke mmadụ maara banyere Africa - ịda ogbenye akụ na ụba, nrụrụ aka - enwere ọṅụ ibi ndụ na obi ụtọ na obodo, ibikọ ọnụ, na ndụ obodo, nke nwere ike na-efu ebe a na America. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/10639-Youssou_N_Dour ggcvmlx1ea090407xpseq2pnuol7rlk Yul Edochie 0 2542 12102 9720 2022-10-10T19:38:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21005718]] wikitext text/x-wiki == Yul Edochie == Yul Chibuike Daniel Edochie nke a na-akpọkarị Yul Edochie (amụrụ 7 Jenụarị 1982) bụ onye omere na Naịjirịa, aha ya bụ onye omere Russia Yul Brynner. == Ihe ndi okwuru == * Oge ị na-ahụ onwe gị na-akparịta ụka ndị ị na-ada ada; ị na-atụfu oge bara uru. * Otu n'ime ndụmọdụ m ịga nke ọma: M na-eche banyere azụmahịa m. * N'ihi na ị ga-enweta gị aghaghị ịkwanyere ndị meworo ụzọ gị ùgwù. * Kpamkpam! Otu n’ime àgwà ezi Onye Ndú. Na-achọ mgbe niile ịnụ eziokwu  ma ọ na-egbu mgbu ma ọ bụ na ọ bụghị. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 13i8anxnda36udrkdbydthgvfasojvq Yusef Komunyakaa 0 2543 13320 12103 2023-03-17T23:28:50Z Assam's Massa 351 File wikitext text/x-wiki [[File:Yusef Komunyakaa 2011 NBCC Awards 2012 Shankbone.JPG|thumb|Yusef Komunyakaa, 2012]] == Yusef Komunyakaa == Yusef Komunyakaa (amụrụ James William Brown; Eprel 29, 1941) [1] bụ onye na-ede uri America na-akụzi na Mahadum New York ma bụrụ onye otu mkpakọrịta nke ndị ode akwụkwọ ndịda. == Ihe ndi okwuru == * Abụ m oghere a ahụ m kwenyere na ya. * Na mbụ, achọrọ m ịnakwere onyonyo na eziokwu nke egwu rap. Enwere ụfọdụ olu na-atọ ụtọ na rap. Ma achọpụtara m na ihe ka ukwuu n'ime ya adịghị arụ ọrụ n'ime ihe ike pụtara ìhè na ịzụ ahịa nke iwe. Dị ka ndị na-ese ihe, anyị kwenyere na anyị nwere ike ime ihe site na asụsụ. Ọ bụrụ otú ahụ, anyị aghaghị ibu ọrụ maka ihe anyị na-ekwu. * Abụ na-enyere m aka ịghọta onye m bụ. Ọ na-enyere m aka ịghọta ụwa gbara m gburugburu. Ma nke ka nke, ihe uri kụziiri m bụ eziokwu na ọ dị m mkpa ịnakwere ihe omimi ka m wee bụrụ mmadụ kpam kpam. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/8203-Yusef_Komunyakaa omhivjni7ssxji8tkwoy5bm9h1asckp Yvonne Adhiambo Owuor 0 2544 12104 9726 2022-10-10T19:38:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q513472]] wikitext text/x-wiki == Yvonne Adhiambo Owuor == Yvonne Adhiambo Owuor (amuru 1968) bu onye odee Kenya == Ihe ndi okwuru == * Echere m na kwa ụtụtụ anyị na-eteta na-enye mmalite ọhụrụ, ụzọ ọhụrụ nke ịbanye n'ụbọchị. Echere m na mkparịta ụka ọ bụla nwere ike ịbụ ohere ọhụrụ. * N'agbanyeghị na anyị edeela abụ uri na-eme ihe nkiri na-enweghị atụ gbasara ịhụnanya, echeghị m na onye ọ bụla nwere ike ịghọta ihe ọ bụ, ma ọ bụ ihe mere o ji pụta ihe niile. * Ịdekọ akụkọ bụ ụzọ isi sọpụrụ ngalaba ebe nchekwa, ọ bụrụgodị na edere ya, na-ebupụ ebe nchekwa na teknụzụ. == Ebenside == https://www.azquotes.com/author/75911-Yvonne_Adhiambo_Owuor m4rt46usfb267o4ve3bdqte55hwntss Yvonne Jegede 0 2545 12105 9729 2022-10-10T19:38:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q27244447]] wikitext text/x-wiki == Yvonne Jegede == Yvonne Jegede bụ onye omere nke Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, ihe nlere anya na omume telivishọn; ama maka imepụta 3 bụ Ụlọ ọrụ. == Ihe ndi okwuru == * N'ime ndụ, ọdịiche dị n'etiti mmeri na ịla n'iyi bụ ihe niile na nkọwa. * Ka ị na-ebuli elu, ikuku na-adịwanye njọ. Ka ị na-enwe ọganihu na ndụ, ka ị na-efunahụ ndị enyi. * Ịghọ onye ntị chiri na-adịghị mma bụ ihe naanị gị nwere ike ikpebi. Ọ baghị uru ihe ndị mmadụ na-ekwu, nke ọma ma ọ bụ ihe ọjọọ, ozugbo ịmalitere echiche nke ndị ọzọ, ị ga-efunahụ ha. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 1s310igf0piorvosqxabbut9o83po17 Yvonne Nelson 0 2546 12106 9732 2022-10-10T19:38:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8062489]] wikitext text/x-wiki == Yvonne Nelson == Yvonne Nelson (amuru na Nọvemba 12, 1985) bu onye omere, ihe nlere anya, onye na-eme ihe nkiri na onye ọchụnta ego. O meela n'ọtụtụ ihe nkiri, gụnyere House of Gold (2013), Monday ọ bụla ọzọ, N'April, na Swings. == Ihe ndi okwuru == * Ledo onwe gị anya. Ụfọdụ ndị mmadụ nwere ike ịnya otu narị kilomita ka ha bịa lie gị. Ma, ha enweghị ike ịgafe okporo ámá iji nyere gị aka. * Ọbụna ndị na-arara gị nye bụ akụkụ nke atụmatụ nhazi. == Ebenside == https://quotes.ng/country/Ghanaian?page=8 hutta4l9k8s427iyqcscd7itwjpvvc8 Yvonne Orji 0 2547 12107 9735 2022-10-10T19:39:05Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28025952]] wikitext text/x-wiki == Yvonne Orji == Yvonne Anuli Orji (amuru 2 Disemba 1983) bu onye Naijiria-Amerika omere na ochi. == Ihe ndi okwuru == * Ọtụtụ oge, karịsịa na obodo ojii, ebe a na-ekwu maka ọgwụgwọ, ọ dị ka, 'Gaa na chọọchị.' Gụkwuo na * Mgbe ihe na-adịghị mma, agaghị m eri ya. Ozughị naanị iriju afọ. Ọ dị ka, kedu ka nke a si eme gị? Gụkwuo na * Tupu 'Enweghị ntụkwasị obi,' Abụ m emcee agbamakwụkwọ - onye ọbịa maka agbamakwụkwọ. Nke ahụ bụ ụwa nke ọtụtụ mmadụ na-amaghị. == Ebenside == https://www.brainyquote.com/search_results?x=22&y=5&q=Yvonne+Orji cb5jaghet76tvt2qmsdbppsczirmbe0 Z Brewer 0 2548 12108 9743 2022-10-10T19:39:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q5693761]] wikitext text/x-wiki [[Z Brewer]] *Z Brewer, previously known as Zac Brewer (born Heather Brewer; September 21, 1973), is an American writer of young adult fiction. ==Ihe ndị Okwuru== *Ị nwere ike nweta O ziri ezi oge a? Nke ahụ bụ ọkacha mmasị m. ==Edensibia== [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Z_Brewer] 0dnps7u8zq6zjzb1wjfqdxe01qifwct Zabel Sibil Asadour 0 2549 12109 9746 2022-10-10T19:39:15Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8063474]] wikitext text/x-wiki ''[[w:Zabel Sibil Asadour|Zabel Sibil Asadour]]'' (Onye Armenia - Զապէլ Ասատուր) amara nke ọma site na pseudonym edemede ya '''Sibil'' (Onye Armenian - Սիպիլ) mụrụ dị ka '''Zabel Hovhannesi Khanjian '' (Onye Armenian - Զապէլ Յովհաննէսի Խանճեան), July 23, 1863 na Üsküdar district, İstanbul - June 19, 1934), bụ onye ama ama agbụrụ Armenia, onye na-ede uri na onye educa. == Okwu Ndi Okwuru == *Enwere anya mmiri ndị ọzọ, na-egbuke egbuke, doro anya, enweghị nsogbu,<br>Na-enwu dị ka anyanwụ, na-enweghị nlekọta." ** [http://armenianhouse.org/blackwell/armenian-poems/zabel-assatour.html '' The Ideal ''] *"Ọ bụ rose ogwu, nke na-adọta ọbara ọbara ọbara na-acha ọbara ọbara n’obi gị—<br>Akụkụ na-egbuke egbuke nke eke na egwurugwu, o’er you kpọgidere." ** [http://armenianhouse.org/blackwell/armenian-poems/zabel-assatour.html ''Anya mmiri''] == Njikọ mpụga == [[W:|Zabel Sibil Asadour]] na Wikipedia Bekee. [[Wikiquote:|Zabel Sibil Asadour]] na Wikiquote. {{DEFAULTSORT:Asadour, Zabel Sibil}} jm8bcpsxyvaviiy7vx1a5qqyl0egyrz Zain Asher 0 2550 12110 9751 2022-10-10T19:39:21Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15994904]] wikitext text/x-wiki [[Zain Asher]] Zain Ejịọfọ Asher nke a mụrụ na 27 Ọgọst 1983 bụ onye na akpọsa okwu akụkọ na CNN nke dị na New Yọk. ==Okwu ndị Ọkwụrụ== *Ekwetaghị m n'ịsọ mpi maka ihe m chọrọ, ekwenyere m na-eke ihe m chọrọ. ==Edensibia== *https://web.archive.org/web/20220304135528/https://sheleadsafrica.org/13-inspirational-quotes/#:~:text=10.,in%20creating%20what%20I%20want.%E2%80%9D 66tjptlyoleccnq2uxwizgcy37lsn2j Zainab Ashadu 0 2551 12111 9755 2022-10-10T19:39:27Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q65395505]] wikitext text/x-wiki [[Zainab Ashadu]] '''Zainab Ashadu''' bụ onye ntụzi ihe okike na Zashadu. O nwere nzụlite dị iche iche gụnyere Art Curatorship, Architecture, Acting and Fashion Styling. Ashadu malitere ọrụ ya dị ka onye na-eme ihe nkiri na London, wee banye na Architecture ebe ọ nyochara mmekọrịta dị n'etiti geometry na fluidity. ===Ihe Ndị O kwuru=== *Azụmahịa ndị ejiri nnukwu ego mebie na-eme mkpebi na-ezighi ezi. Cinstraints bụ ihe kachasị ike na azụmahịa, n'ihi na ihe mgbochi na-enye gị ohere ịmepụta ihe ọhụrụ na-abịa na solutons dị iche iche. Michael Jordaan, onye nchoputa nke MonteGray Capital (South Africa). <ref>https://100talks.ng/10-quotes-by-successful-african-entrepreneurs//</ref> ===Ebenside=== jon4r84j0iv1o09khabvnnk8caywkgd Zainab Balogun 0 2552 12112 9758 2022-10-10T19:39:33Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18684496]] wikitext text/x-wiki == Zainab Balogun == Zainab Balogun-Nwachukwu (amụrụ 10 Ọktoba 1989) bụ onye omere na Naijiria, onye nlere anya na onye ngosi ihe onyonyo. Ọ malitere ime ihe ngosi n'oge ọ bụ nwata mgbe a nyochachara ya na 16. E gosipụtala ya n'ọtụtụ mkpọsa mba ụwa maka ụdị dị iche iche. == Ihe ndi okwuru == * Atụrụ m anya na ị na-anwa ime ebere taa. O kwesịghị ime kwa ụbọchị. Gbalịa ya taa * Mma abụghị ihe ị chere na m kwesịrị ịdị ka, ma ọ bụ ihe ị sịrị na m kwesịrị ịdị. Mma bụ naanị M. * Mgbe ndụ na-amachaghị nke ọma, gbanwee uche gị. == Ebenside == https://quotes.ng/nationality/Nigerian?s=0&page=21 2u452uywtu8sd6b2teke9r8r9r9buju Zainab Salbi 0 2553 18416 12113 2024-03-16T11:39:23Z Jyrki Ara 704 wikitext text/x-wiki '''Zainab Salbi''' Zainab Salbi (Arabic: زينب سلبي) bụ onye Iraq America na-akwado ikike ụmụ nwanyị, onye ode akwụkwọ na onye na-ekwu okwu ọha. Ọ bụ onye guzobere Women for Women International, onye dere ọtụtụ akwụkwọ, na onye ọbịa nke Site Anya Ya na Yahoo News na #M kwa, Ugbu a Gịnị? usoro izizi na PBS. [[Usòrò:Zainab Salbi(2).png|thumb|right|Zainab Salbi (2014)]] == Ihe Ndị O kwuru == * Enwere ike ịnara gị ihe niile n'otu nkeji, mana mmụọ mmadụ siri ike. Agha nwere ike ịkụziri gị ọtụtụ ihe gbasara ihe ọjọọ, na ọtụtụ ihe gbasara ihe ọma.” * Otu ihe ụmụ nwanyị niile chọrọ n'ụwa bụ mkpali, na mkpali sitere na ịkọ akụkọ. == Ebenside == https://www.goodreads.com/author/quotes/74641.Zainab_Salbi <nowiki></nowiki> g0l0ui9nkzedtbpc5jla8009jh6vbsp Zaynab Alkali 0 2554 12114 9770 2022-10-10T19:39:45Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q167832]] wikitext text/x-wiki [[Zaynab Alkali]] Amụrụ [[w:Zaynab Alkali|Zaynab Alkali]] n'ime ezinụlọ Tura-Mazila na afọ ndị 1950. Ọ bụ onye Naijiria na-ede akwụkwọ akụkọ, onye edemede obere akụkọ,na onye edemede. Ọ bụ nwanyị mbụ na-ede akwụkwọ akụkọ si Ugwu Naịjirịa. ==Okwu ndị ọkwụrụ== *Ọ dị mma nrọ aro ka anyị dị ndụ, anyị ga na-arọ nrọ. Mana ọ dịkwa mkpa icheta na dịka ụmụ ọhụrụ a turu ime ha mana ọ bụghị nrọ niile ka a mụrụ na-ndụ. Ụfọdụ na-ete ime. Ndị ọzọ da nwụ na-afo. * Mmụta meghere ụzọ wee nye onye ọ bụla nhọrọ na ndụ. **Zaynab Alkali n'akwụkwọ ya "The Descendants" ibe 13-14.[https://www.ajol.info/index.php/lwati/article/view/103659] *Ọ na-ewute m na ọtụtụ ụmụ nwanyị, ọkachasị n'akụkụ obodo m, a na-azụ site na nwata ka ha were onwe ha dị ka ndị na-adịghị ike na ọgụgụ isi na enweghị ike iru ọkwa kachasị elu na mmepe ọgụgụ isi. **Na mkparịtaụka ya na Edozie Udeze nke mba ahụ gbara.[https://thenationonlineng.net/my-stories-are-triggered-by-drama-of-life/amp/] *Mgbe m gụrụ akwụkwọ, m na-elepụ anya maka ozi onye ode akwụkwọ na-agbalị izigara onye na-agụ ya. Ọrụ ahụ ọ nwere amamihe? Ọ dịla ihe m mụtara na ya? M na-achọkwa ihe ntụrụndụ. Enweela m ntụrụndụ nke ọma? ** Na-ekwu okwu na N'ajụjụ ọnụ The Nation. [https://web.archive.org/web/20211126184743/https://thenationonlineng.net/my-stories-are-triggered-by-drama-of-life/amp/] * Ọ bụrụ na ịchọrọ ịbụ ezigbo onye edemede, dee ihe ị chere na ị kwesịrị ide, ọ bụghị ihe ị chere ga-amasị gị ndị ga gụ edemede ahụ. **Zaynab Alkali na ajụjụ ọnụ ya na Kabafest Office.[https://m.youtube.com/watch?v=PYEwaYJYdHI] * Olileanya na n’ebe ụfọdụ, n’ụzọ ụfọdụ, mmadụ pụrụ irite ihe n’echiche m, ọ na-eme m ịchee na etinyewo m ntakịrị ihe nye ndi mmadu. Na mgbakwunye na nke ahụ, nnabata mba na nke mba ụwa dị ukwuu<br /> ** Zaynab Alkali na mkparịtaụka ya na Daily Trust gbara. [https://dailytrust.com/writing-in-nigeria-bụ-abụghị-a-ọrụ-maka-ọ-never-akwụ ụgwọ] * M ga-asị na ndụ chọrọ ka anyị ghara ịda mbà, n’agbanyeghị otú o siri sie ike. Ebiela m koodu dị mfe nke dị n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ okpukpe niile, kwere na Chineke ma na-arụ ọrụ ọma. (Cheta na Chineke anaghị ahapụ onye ọ bụla). ** Zaynab Alkali na mkparịtaụka ya na Daily Trust gbara. [https://dailytrust.com/writing-in-nigeria-bụ-abụghị-a-ọrụ-maka-ọ-never-akwụ ụgwọ] *Ị dị ike ọrụ na-aga n'ọbara m. Ọ dịghị egbu egbu, ma umengwụ na-egbu. Ọ bụrụ na m ga-ede banyere onwe m, m ga-enwe ọtụtụ aha edemede narị otu narị, ikekwe aha maka ibe ọ bụla. **Zaynab Alkali na mkparịtaụka ya na Daily Trust gbara. [https://dailytrust.com/writing-in-nigeria-bụ-abụghị-a-ọrụ-maka-ọ-never-akwụ ụgwọ] ==Njikọ mpụga== *Edemede [[w: Zaynab Alkali|Zaynab Alkali]] na Wikipedia Bekee *Edemede [[Wikiquote:Zaynab|Zaynab Alkali]] na Wikiquotes Bekee {{DEFAULTSORT: Alkali, Zaynab}} c3b8376lebk1l2evxz68e6sn5j3fxea Zenande Mfenyana 0 2555 12115 9773 2022-10-10T19:39:51Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q36490498]] wikitext text/x-wiki == Zenande Mfenyana == Zenande Mfenyana (amuru 11 October 1985) bu ihe nlere na onye omere South Africa. A maara ya maka igosi Noluntu Memela na ọgbọ nke SABC 1. == Ihe ndi okwuru == * Na-ekele ndị ị hụrụ n'anya ihe niile ị nwere coz na ị maghị ogologo oge gị na ha nwere. * Akwụsịla ohere ị na-enye mmadụ okwu na-agba ume, ị maghị ókè ha chọrọ ya n'oge ahụ. * N'ịdị jụụ na ịnọ jụụ nke mkpụrụ obi gị, n'ime ya ka edobere anya nke ị na-achọ. == Ebenside == https://quotes.ng/country/South%20African?page=12 0prpxxunswn6w4x6ykep3y6s5he46bb Zero-point energy 0 2556 12116 9778 2022-10-10T19:39:57Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4327971]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Zero-point energy of harmonic oscillator.svg|thumb|Eke efu nke harmonic oscillator]] '''[[w: Zero-point energy|Zero-Point (ZPE)]]''' '''ground state energy''' bụ nke kachasi [[w:ike|ike]] nke [[w:quantum mechanical|quantum mechanical]] sistemu nwere ike inwe. N'adịghị ka [[w:classical mechanics|mechanics oge gboo]], sistemu quantum na-aga n'ihu [[w:Quantum fluctuation|gbanwee]] n'ọnọdụ ike ha kacha ala dịka [[w:Heisenberg uncertainty criteria| ụkpụrụ na-ejighị n'aka Heisenberg]] kọwapụtara. Yana [[w: atọm|atom]]s na [[w: molecules|molecule]]s, oghere efu nke [[w:Vacuum state|vacuum state]] nwere ihe ndị a. Dị ka [[w: quantum field theory|quantum field theory]] si kwuo, e nwere ike iche eluigwe na ala ọ bụghị dị ka ụmụ irighiri ihe dịpụrụ adịpụ kama na-aga n'ihu na-agbanwe [[w:Field (physics)| field]] s: [[w: matter|matter]] ubi, nke [[w:Quantum|quanta]] bụ [[w:fermions|fermions]] (ya bụ, [[w:lepton|lepton]]s na [[w:quark|quark]]), na [[w:Force field (physics)|force field]]s, onye quanta ya bụ [[w:boson|boson]]s (dịka, [[w:photon|foto]]s na [[w:gluon|gluon]]s). Ogige ndị a niile nwere ike enweghị isi. Oghere efu ndị a na-agbanwe agbanwe na-eduga n'ụdị mweghachi nke [[w:Luminiferous aether | aether]] na physics, ebe ụfọdụ sistemụ nwere ike ịchọpụta ịdị adị nke ike a; Otú ọ dị, a pụghị iche na aether a dị ka onye na-ahụ maka anụ ahụ ma ọ bụrụ na ọ ga-abụ [[w: Lorentz invariant|Lorentz invariant]] nke na ọ dịghị ihe megidere [[w:Albert Einstein | Einstein's]] ozizi [[w: mmekọrịta|mmekọrịta pụrụ iche]]. == Okwu okwuru == : '' A na-ahazi okwu n'ụdị mkpụrụedemede site n'aka onye edemede'' *Ìhè-quantum nwere ihe pụrụ iche na o doro anya na ọ na-akwụsị ịdị adị mgbe ọ nọ n'otu n'ime steeti ya guzoro ọtọ, ya bụ, ala efu, nke ume ya na ike ya, bụ efu. Mgbe a na-etinye ọkụ-quantum, enwere ike ịtụle ọ ga-amaba na steeti efu a, ma mgbe a na-ebupụta ya, a ga-eche na ọ ga-esi na steeti efu banye na nke ọ nọ n'anụ ahụ, nke mere na ọ dị ka ọ dịbu. kere. Ebe ọ bụ na enweghi oke na ọnụọgụ ọkụ-quanta nke enwere ike ịmepụta n'ụzọ dị otú a, anyị ga-eche na enwere ọnụọgụ ọkụ na-enweghị njedebe na steeti efu ... **cite journal|author=[[w: Paul|Paul Dirac]]|title=Ụdị Quantum Theory of the Emission and Absorption of Radiation|journal=Proc. Roy. Soc.|Ụbọchị=1927|olu=A114| mbipụta=767|peeji=243–265|doi=10.1098/rspa.1927.0039|url=http://www.imotiro.org/repositorio/howto/artigoshistoricosordemcronologi27%/019 -%20DIRAC%201927%20First%20nzọụkwụ%20in%20quantum%20field%20theory%20Invention%20nke%20the%20second%20quantization%20method.pdf| nweta=17 October 2016 *Otu olile anya na [[w:Peter Debye|Debye]] ga-egosi n'oge na-adịghị anya ezighi ezi nke echiche efu nke ike efu, usoro ihe na-agaghị ekwe omume nke ya bịara pụta ìhè n'anya m obere oge ka m bipụtachara akwụkwọ ahụ mụ na Maazị Stern kwadoro. . ** [[w: Albert Einstein|Albert Einstein]], leta gara [[w: Ludwig|Ludwig Hopf]]. 1913.cite book|odee=Albert Einstein|authorlink1=Albert Einstein|editor1-last=Klein|editor1-first=Martin J.|editor2-last=Kox|editor2-first=A. J.|editor3-last=Renn|editor3-first=Jürgen|editor4-last=Schulmann|editor4-first=Robert|title=Akwụkwọ ndị anakọtara nke Albert Einstein Vol. 5: Afọ Switzerland: Nkwukọrịta ozi, 1902-1914 | ụbọchị = 1995 | onye nkwusa = Princeton University Press press.princeton.edu/vol5-doc/| ibe=562-563|ref=harv * Ike efu efu ugbu a dịka ntu ọnụ ụzọ. **[[w: Albert|Albert Einstein]], leta gara [[w: Paul|Paul Ehrenfest]]. 1913. cite book|odee=Albert Einstein|authorlink1=Albert Einstein|editor1-last=Klein|editor1-first=Martin J.|editor2-last=Kox|editor2-first=A. J.|editor3-last=Renn|editor3-first=Jürgen|editor4-last=Schulmann|editor4-first=Robert|title=Akwụkwọ ndị anakọtara nke Albert Einstein Vol. 5: Afọ Switzerland: Nkwukọrịta ozi, 1902-1914 | ụbọchị = 1995 | onye nkwusa = Princeton University Press press.princeton.edu/vol5-doc * Na ''Theorie der Wärmestrahlung'' ya, Planck kwusiri ike na ịdị adị nke ike efu bụ ihe mba ọzọ na physics oge gboo. Agbanyeghị, ọ dị ka ihe dị ka mmụọ nke ọ siri ike jikọọ na nnwale. **[[w:Helge Kragh|Helge Kragh]]:cite journal|title=Ihe na-ebute ike gbara ọchịchịrị: ike efu na vacuum speculations|journal=Archive for history of exact sciences|volume=66|issue=3 |afọ=2012|doi=10.1007/s00407-011-0092-3|peeji=199–240 [https://arxiv.org/abs/1111.4623 arXiv.org preprint, ibe 8] *A na m atụ egwu na ịkpọasị gị na ike efu efu na-agbatị n'echiche nke electrodynamic emission nke m webatara na nke na-eduga na ya. Ma gịnị ka a ga-eme? N'akụkụ nke m, a na m asị nkwụsị ume ọbụna karịa nkwụsị nke ikuku. ** [[w:Max|Max Planck]], leta nye [[w:Paul| Paul Ehrenfest]]. 1913. cite book|author=Thomas Kuhn|authorlink1=Thomas Kuhn|title=Black-Body Theory and the Quantum Discontinuity, 1894-1912|ụbọchị=1978|onye nkwusa=Oxford University Press|ebe=New York|isbn=0-19-502383-8|lccn=77019022|oclc=803538583|page=2harv3|ref * Anyị nọ ebe a nsogbu bụ́ isi dị ezigbo mkpa ihu. Ngwọta ya ka nwere ike ịchọ mgbanwe dị ukwuu na echiche anyị karịa echiche anyị ugbu a. **cite akwụkwọ|onye edemede=[[w: Dennis|Dennis Sciama]]|editor1-last=Saunders|editor1-first=Simon|editorlink1=Simon Saunders|editor2-last=Brown|editor2-first=Harvey R.|editorlink2 =Harvey Brown (onye ọkà ihe ọmụma)| aha = The Philosophy of Vacuum | ụbọchị = 1991 | onye nkwusa = Mahadum Oxford University | ebe = Oxford | isbn = 0198244495 oclc=774073198|ibe=157|ref=harv * Site na quantum tiori na-esote ịdị adị nke ihe a na-akpọ oscillations efu; dịka ọmụmaatụ, onye ọ bụla oscillator na nke kacha ala adịghị ezu ike ma na-agagharị mgbe niile banyere ọnọdụ nha ya. Ya mere oscillations electromagnetic enweghịkwa ike ịkwụsị kpamkpam. Ya mere, ọdịdị quantum nke oghere electromagnetic nwere n'ihi ya, ntụgharị efu efu nke ike ubi na steeti ume kacha ala, nke enweghị ìhè quanta na mbara igwe ... The zero point oscillations na-eme ihe na electron n'otu ụzọ ahụ. nkịtị eletriki oscillation eme. Ha nwere ike ịgbanwe eigenstate nke eletrọn ahụ, ma ọ bụ naanị na mgbanwe gaa na steeti nwere ike kacha nta, ebe ọ bụ na ohere efu nwere ike wepụ ike, ma ghara inye ya. N'ụzọ dị otú a radieshon mberede na-ebilite dị ka n'ihi ịdị adị nke ndị a pụrụ iche ubi ike kwekọrọ efu point oscillations. Ya mere, radieshon na-apụtaghị ìhè na-ebute radieshon nke ìhè quanta nke na-emepụta site na ntugharị efu nke oghere efu. **cite journal|author=[[w: victor|Victor Weisskopf]]|title=Nsogbu der neueren Quantentheorie des Elektrons|journal=Naturwissenschaften|ụbọchị=1935|olu=23|peeji=631–637|doi=10.10149/F100 |ref=harv ==Njikọ mpụga== [[W: Zero-point Energy|Zero-point Energy]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Zero-Point Energy|Zero-Point Energy]] na Wikiquote ltqrq1xnq2sl24rvi5jz9fo3c183qbk Zlatan 0 2557 9780 9779 2022-10-10T11:42:57Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki == Zlatan (musician) == Omoniyi Temidayo Raphael (amụrụ 19 Disemba 1994), onye amara aha ya dị ka Zlatan Ibile, bụ onye Naijiria rapper, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ, onye egwu na onye egwu si Ijurin Ekiti, ọchịchị ime obodo Ijero, Ekiti steeti. Ọ bụ CEO na onye nchoputa nke Zanku records. N'afọ 2014, o meriri ihe ngosi talent One Mic nke Airtel kwadoro na 2014, Abeokuta, Ogun State. == Ihe ndi Okwuru == * Ndị mmadụ nwere ike ịkpọ asị na ikpe! Ma enweghị ike ịgbanwe atụmatụ Chineke gbasara ndụ mmadụ. * N'agbanyeghị ajọ omume anyị! Ndụ dị mfe ma ọ bụrụ na ịsị na o ji akwụkwọ ntuziaka bia. == Ebenside == https://www.owogram.com/zlatan-quotes/ 1x5fu8d1t13wwymkbfcvpkcgz7bd3qh Zoia Horn 0 2558 12117 9783 2022-10-10T19:40:03Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q8073486]] wikitext text/x-wiki '''''[[w:Zoia Horn | Zoia Markovna Horn]]''''' (March 14, 1918 - Julaị 12, 2014) bụ onye ọdee akwụkwọ America na onye na-akwado ikike mmadụ. ==Okwu ndị okwuru== === ''ZOIA!: Memoirs of Zoia Horn, Battler for the People's Right to Know'' === * Ike na-emebi ndị mmadụ n'obere nakwa na nnukwu ọnụ ọgụgụ, achọpụtara m. Ndị nwere obere ikike na-eji obere mkpasu iwe dị ka ahụhụ flea, iji kwupụta njikwa na ntaramahụhụ. ** pg. 151 * Kedu otu mmadụ si enyere aka gbanwee igwe kwụ otu ebe ka ọ bụrụ ụzọ, ma ọ bụ ka mma, ụzọ aghụghọ? ** pg. 155 * N'oge [[w:Nazi_Germany|Hitler Germany]], a manyere ndị Juu iyiri [[Star of David |kpakpando David]] na aka ha. Ndị isi ojii na United States na-eyiri njirimara ha mgbe niile. ** pg. 158 * Ụbọchị ndị ahụ [n'ụlọ mkpọrọ] kpughere obi ọjọọ ndị ụlọ mkpọrọ na-emepụta ma na-azụlite. Ahụrụ m ndị mmadụ na-ata ahụhụ ọ bụghị nanị site n’ịbụ ndị a kpọchiri akpọchi kamakwa site n’ịbụ ndị e wedara n’ala, mesoo ha omume n’ụzọ obi ọjọọ, mebie ùgwù onwe onye, ​​na-enweghị ezigbo ụzọ a ga-esi arịọ maka izi ezi na ikpe ziri ezi. ** pg. 164 * ... Ọ bụrụ na ị nweghị mmasị ihe zuru oke ịkatọ ya, gịnị ka ị ga-eme banyere ya? Ọ dị ka nkwụsị, na-adịkarịghị ahụ iru ala, mana nke a na-apụghị ịgbachi nkịtị. ** pg. 165 ==Njikọ Mpuga== * Edememde [[w:Zoia Horn|Zoia Horn]] na Wikipedia Bekee a5u7t3fcare1jhb545wouyekxo4a5l0 Zora Neale Hurston 0 2559 12118 9790 2022-10-10T19:40:09Z JhsBot 12 bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q220480]] wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Hurston-Zora-Neale-LOC.jpg|thumb|right|Mgbe ụfọdụ, ọ na-adị m ka a na-akpagbu m, mana ọ naghị ewe m [[w:Iwe|iwe]]. Ọ na-eju m anya.]] ''[[w:Zora Neale Hurston|Zora Neale Hurston]]''' ([[w:7 Jenụwarị|7 Jenụwarị]] [[w:1891|1891]] - [[w:28 Jenụwarị|28 Janụwari]] [[w:1960|1960]]) bụ onye edemede akụkọ ifo America na onye odee. n'oge [[w: Harlem Renaissance | Harlem Renaissance]], nke ama ama maka akwụkwọ akụkọ ya ==Okwu Ndi Okwuru== * ''' Ah eweela [[w:mwute|mwute]] na kichin '''Ah arachapụla ite niile. Ah nwụrụ na mwute, e wee lie ya na mmiri ilu, ma Ah e bilitela n'ọnwụ ka Lazarọs. * ''[[w: Mmụọ|Mmụọ]] na-akpa àgwà mgbe niile ka [[w:ndị mmadụ|ndi mmadu] na-eme ha.'' * ''Ana m anabata echiche nke [[w:ochichi onye kwuo uche ya|ọchịchị onye kwuo uche ya]]. A nọ m mgbe niile maka ịnwale ya.''' Ọ ga-abụrịrị ihe dị mma ma ọ bụrụ na mmadụ niile na-eto ya otú ahụ. Ọ bụrụ na [[w:gọọmentị|gọọmenti]] anyị adịla njikere ịga [[w:agha|agha]] ma wepụta ọtụtụ ijeri dollar na ọtụtụ nde ndị ikom maka echiche ahụ, echere m na m kwesịrị inye ihe ahụ ule.<br> Naanị ihe na-egbochi m site n'itinye isi m ogologo oge n'ime ihe a bụ ọnụnọ nke ọtụtụ [[w:Jim Crow laws|Jim Crow laws]] n'akwụkwọ iwu nke mba ahụ. ''' echiche nke Ọchịchị onye kwuo uche ya na-agba m ara. Achọrọ m ịhụ otú ọ dị.'' === [[W:How it Feels To Be Colored Me|How it Feels To Be Colored Me]] (1928) === * "A dị m oji ma anaghị m enye ihe ọ bụla dika ntụbeme aka maka ọnọdụ a, ma e wezụga eziokwu na m bụ nanị Negro na United States ,onye nna nna ya n'akụkụ nne ya abụghị onye Chif nke India." * ''A dịghị m oji n'ụzọ dị egwu.''' Ọ dịghị oké iru újú nke a kpuchiri ekpuchi n'ime mkpụrụ obi m, ma ọ bụ zoo n'azụ anya m. Achọghị m ịma ma ọlị. Anọghi m n'ụlọ akwụkwọ nke ịkwa akwa ákwá nke Negrohood bụ ndị jidere na ọdịdị chi nyere ha enyela ha nkwekọrịta ruru unyi. Ọbụlagodi na ọgụ helter-skelter nke bụ ndụ m, ahụla m na ụwa bụ nke ndi dị ike n'agbanyeghị ntakịrị pigmenti nnukwu ma ọ bụ obere. Mba, Anaghị m akwa n'ụwa - Ana m arụsi ọrụ ike n'ịmụ mma oporo m.'' * '''Mgbe ụfọdụ, ọ na-adị m ka a na-akpazuga m, mana ọ naghị ewe m [[w:Iwe|iwe]]. Ọ na-eju m anya.''' Olee otú onye ọ bụla pụrụ isi gọnarị onwe ya ihe ụtọ nke mkpakọrịta mụ na ya nwere? Ọ karịrị m.<br>Ma n'isi, ọ dị m ka akpa agba aja aja nke dị iche iche gbadoro ụkwụ na mgbidi. Megide mgbidi na ụlọ ọrụ na akpa ndị ọzọ, ọcha, ọbara ọbara na edo. Wụpụ ihe ndị dị n'ime ya, a chọpụtakwara ntakịrị ihe ndị dị oke ọnụ ahia na ndị na-abaghị uru. Dayamọnd mmiri nke mbụ, spool tọgbọ chakoo, iberi iko agbajiri agbaji, ogologo eriri, mkpịsị ugodo ọnụ ụzọ tere aka kemgbe, mma chara nchara, akpụkpọ ụkwụ ochie echekwara maka okporo ụzọ na-adịtụbeghị, na-agaghị adị, ntu na-ehulata n'okpuru ibu nke ihe dị arọ maka ntu ọ bụla, otu ifuru a mịrị amị ma ọ bụ abụọ ka na-esi ísì ụtọ. N'aka gị ka akpa aja aja dị. N'elu ala n'ihu gị ka a na-ejide ya - dị ka jumble na akpa, enwere ike ịwụpụ ha, ka e wee tụba ihe niile n'otu ikpo ma mejupụta akpa ndị ahụ na-agbanweghị ọdịnaya nke ọ bụla nke ukwuu. Obere iko nwere agba ma ọ bụ karịa agaghị adị mkpa. Ikekwe, otu ahụ ka nnukwu ihe nke akpa si mejupụta ha na mbụ - onye maara?" === ''[[w: Their Eyes Were Watching God |Their Eyes Were Watching God ]]" (1937) === * "Ụgbọ mmiri nọ n'ebe dị anya nwere ọchịchọ obi nwoke ọ bụla nọ n'ime ụgbọ ahụ." * "Ọfọn, Ah hụ Ọnụ-Pụrụ Ime Ihe Nile ka nọkwa ofu ebe ahụ . Na Ah rie ha nwetara ''m'' n'ọnụ ha ugbu a."<p>" Ee n'ezie. Ị mara na ọ bụrụ na ị gafere ụfọdụ ndị a ma ikwughị etu ọ ga-adi ha mma ha nwere ike gaghachi azụ na ndụ wee hụ ihe ị mere, ha maara banyere gị karịa ka ị maara onwe gị olileanya mere mere."<p>"Ọ bụrụ na Chineke echeghị maka ha karịa Ah , ha bụ bọọlụ furu efu na ahịhịa dị oké elu." * ''Janie hụrụ ndụ ya dị ka nnukwu osisi dị n'akwụkwọ nke nwere ihe ndị a tara ahụhụ, ihe ndị na-atọ ụtọ, ihe ndị e mere na ndị emegharịrị. Ututu na mbibi dị n'ime alaka.'' * "Ka oge na-aga, o si n’ebe ọ nọ bilie wee gafee obere ogige ubi ahụ dum. Ọ na-achọ nkwenye nke olu na ọhụ̀, na ebe ọ bụla ọ chọtara ma kweta azịza ya. Azịza nkeonwe maka ihe okike ndị ọzọ ma e wezụga onwe ya. O nwere mmetụta na azịza na-achọ ya, ma olee ebe? Olee Mgbe? Olee etu?" * "Ya mere, onye ọcha tụturu ibu ma gwa de nigger man tụtụlite ya. Ọ tụtụlitere ya n'ihi na ọ ga-emerịrị ya, mana ọ naghị atụnye ya. O nyefere ya ụmụ nwanyị ya. De nigger nwaanyị bụ de mule nke ụwa etu Ah nwere ike ịhụ." * '''E nwere afọ na-ajụ ajụjụ na afọ na-aza ya''' * "Afọ ndị ahụ wepụrụ ọgụ ahụ niile n'ihu Janie. '''Obere oge o chere na ọ si na mkpụrụ obi ya pụọ.'' * "Mgbe Chineke kere mmadụ ahụ, o mere ya site n’ihe a na-abụ abụ mgbe nile na nke na-egbuke egbuke. Mgbe nke ahụ gasịrị, ụfọdụ ndị mmụọ ozi nwere ekworo wee gbubie ya n'ọtụtụ nde iberibe, ma ọ na-egbuke egbuke ma na-ama jijiji. Ya mere, ha kụdara ya abụghị ihe ọ bụla ma e wezụga ọkụ ọkụ, ma obere ọkụ ọkụ ọ bụla nwere ihe na-egbuke egbuke na egwu. Ha wee were apịtị kpuchie nke ọ bula. Na owu na-ama na ọkụ ọkụ na-eme ka ha na-achụgharị ibe ha, ma apịtị chiri na ogbi. Dị ka bọọlụ ụrọ ndị ọzọ na-akụda mmụọ, Janie agbalịwo igosi na ọ na-egbuke egbuke" *"Ma ị ka na ewere oge gị .’<br>‘Ọ dịghị karịa nke m weere na mbụ ma ọ dịghịwa karịa onye ọ bụla ọzọ weere mgbe ha lụrụ di. Ọ na-agbanwe mgbe niile, na mgbe ụfọdụ ọ na-ewepụta unyi na obi ọjọọ nke ọbụnadi onye ahụ amaghị na ha nwere n'onwe ha." * "Chi niile na-anata nsọpụrụ dị obi ọjọọ. Chi niile na-enye ahụhụ n'enweghị ihe kpatara ya. Ma ọ bụghị ya, a gaghị efe ha ofufe. Site na nhụjuanya na-enweghị isi, ụmụ nwoke maara egwu, ma egwu bụ mmetụta uche Chineke. Ọ bụ nkume nke ebe ịchụàjà na mmalite amamihe. A na-efe ọkara chi na mmanya na okooko osisi. Ezigbo chi chọrọ ọbara." * '''Ifufe wee were iwe mmaji atọ lọta, wee menyụọ ọkụ nke ikpeazụ. Ha na ndị ọzọ nọ n'ụlọ mkpọrọ ndị ọzọ, anya ha na-agbagide mgbidi siri ike na mkpụrụ obi ha na-ajụ ma Ọ chọrọ ịtụ ike ha dị egwu megide Ya. O dịka hà na-ele ọchịchịrị, ma ''anya ha na-ele Chineke''' *"Mgbe ahụ, ị ​​ga-agwa ha na ịhụnanya abụghị ihe dika grindstone nke gị, otu ihe ka ọ bụ n'ebe nile na-emekwa otu ihe ahụ nye ihe ọ bụla ọ na-emetụ. Ịhụnanya dika osimiri. Ọ bụ ihe gi na-aga aga, ma na agbanyeghị na n'ihe niile. ọ na-ewere ọdịdị ya site na ikpere mmiri ọ na-ezute, ma ọ dị ''' dị iche n'ikpere mmiri ọ bụla''." * "Ọ bụ eziokwu ị maara, Pheoby, '' ị ga-aga ebe ahụ ka mara ebe ahụ. ''Nna gị na nne gị na ọ nweghị onye ọzọ nwere ike ịgwa gị wee gosi gị. Ihe abụọ onye ọ bụla nwere imere onwe ha. Ha kwesịrị ịgakwuru Chukwu, ha kwesịkwara ịchọpụta ka esi ebi ndụ n'onwe ha. * '''N'ezie, ọ nwụghị awụ.''' Ọ nweghị ike ịnwụ anwụ ruo mgbe ya onwe ya kwụsịrị mmetụta na iche echiche. Nsusu ọnụ nke ncheta ya mere foto ịhụnanya na ìhè na ahụ aja. Ebe a ka udo dị. Ọ dọtara na mbara ya dị ka nnukwu ụgbụ azụ. Setịpụrụ ya n'úkwù nke ụwa wee dọba ya n'ubu ya. Nke ukwuu nke ndụ na meshes! Ọ kpọkuru n’ime mkpụrụ obi ya ka ọ bịa hụ. === ''[[W:Dust Tracks on the Road|Dust Tracks on The Road ]]' (1942) === * '''Mama gbara ụmụ ya ume n'obere ohere ọ bụla ịwụli elu na [[w:sun|sun]]."''' Anyị nwere ike ghara ịdaba na anyanwụ, ma ọ dịkarịa ala, anyị ga-esi n'ala pụta. * '''[[w:Nnyocha|Nnyocha]] bụ [[w:ịchọ ịmata ihe|ịchọ imata ihe]] ''''. Ọ na-akpụ akpụ ma na-adọpụ ihe nwere nzube. Ọ bụ nchọ ka onye chọrọ wee mara ihe nzuzo nile nke [[w:ụwa|ụwa]] na ndị bi n’ime ya. * ''Ọ bụrụ na i nwetaghị ya, ị nweghị ike igosi ya. Ọ bụrụ na ị nwetara ya, ị gaghị ezobe ya. * ''[[w:Ịhụnanya|Ịhụnanya]], Achọpụtara m dị ka [[w:abụ|abụ]]. Onye ọ bụla nwere ike ime nke ọma iji meju onwe ya afọ, n'agbanyeghị na ọ nwere ike ọ gaghị amasị ndị agbata obi dị ka ihe dị ukwuu.'' == Njikọ mpụga == *Ederede [[w:Zora Neale Hurston|Zora Neale Hurston]] na Wikipedia *Ederede [[w:Zora Neale Hurston|Zora Neale Hurston]] na Wikiquotes. j0bifuyw6wnj2m330sj6q2h6ni762t0 Ụmụ ahụhụ na-ata ahụhụ 0 2560 9803 9792 2022-10-10T11:42:58Z Jon Harald Søby 3 4 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Aleiodes indiscretus wasp parasitizing gypsy moth caterpillar.jpg|thumb|Ọtụtụ ihe akaebe na-egosi na ụmụ anụmanụ na-enweghị ọkpúkpú azụ nwere ụbụrụ nwere ike ịnwe mgbu. [[Joan Dunayer]]]] '''Ụmụ ahụhụ na-ata ahụhụ''' bụ ahụhụ ụmụ ahụhụ na-enweta n'ihi mmerụ ahụ dị ka ọrịa, ịkpọnwụ, nje parasitism, agụụ, mmerụ ahụ, anụrị na ọrụ ugbo. Onye odee ma ọ bụ isi mmalite a haziri n'usoro mkpụrụedemede: [[A]] - [[Z]] 6ruw8f3ngevewaxad9fw92sg7xocisw Íngrid Betancourt 0 2561 13275 12119 2023-01-07T02:34:12Z Aktiivinen finalisti 278 wikitext text/x-wiki [[Íngrid Betancourt]] [[Usòrò:Ingrid Betancourt Pulecio.jpg|thumb|Íngrid Betancourt (2008)]] '''[[w:Íngrid Betancourt|Ingrid Betancourt Pulecio]]''' (amụrụ na 25 December 1961) bú onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Colombia ==Okwu ndị o kwụrụ== ===Ajụjụ ọnụ nke KG Bergström maka Sveriges Television=== About the FARC captivity: * Ajụjụ: "Agụla m na ị nwekwara, ma ọ dịkarịa ala mgbe ụfọdụ, ị nwere agbụ n'olu gị, ma kee gị n'osisi?' : A: ''Mhm. Ọtụtụ mgbe, m ga-ekwu.'' : Ajụjụ: ''A kpagburu gị?'' : A: ''Enwere ihe m na-achọghị ikwu.''' : Ajụjụ: Ọ̀ dị ndị inyom ndị ọzọ n'ime ndị a kpọchiri?'' : A: "'Enwere ọtụtụ ụmụ nwanyị n'etiti ndị a dọọrọ n'agha, ma afọ anọ gara aga nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị m bụ nanị nwanyị nọ n'ogige ahụ, n'ihi ya ọ siri ike." :*[http://svtplay.se/v/1416302/rakt_pa_med_kg_bergstrom/1_av_10?cb,a1364145,1,f,103521/pb,a1364142,1,f,103521/pl,v,,1430389/sb,p103521,1,f,-1 Reference] ==Njikọ Mpuga== [[w:Íngrid Betancourt|Ingrid Betancourt Pulecio]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Betancourt, Íngrid}} 0dwzjsamdi2oyaq6315pocuf0pcsqew Òtù Mba Nile Maka Ọganihu Ndị dị Oji 0 2562 9798 9797 2022-10-10T11:42:58Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[W:National Association for the Advancement of Colored People (NAACP)|'''National Association for the Advancement of Colored People'''(NAACP)]] bụ ọgbakọ dị na United States e hibere na 1909. Ọrụ ya na narị afọ nke 21 bụ ''ịhụ nha anya ndọrọ ndọrọ ọchịchị, agụmakwụkwọ, mmekọrịta ọha na eze na nke akụ na ụba nke mmadụ niile na iwepụ ịkpa ókè agbụrụ.'' ==Okwu Okwuru== * Òtù Mba Ndị Na-ahụ Maka Ọganihu Ndị Agba, bụ́ nke e mesịrị kpọọ ya “NAACP” ma ọ bụ “Association,” tọrọ ntọala na nkwenkwe ndị dị n’ime Iwu United States of America. Anyị na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya, ugwu na nnwere onwe. Ndị otu NAACP, n'ikwekọ na ebubo nke ndị guzobere anyị, na-emegide ụdị ikpe na-ezighị ezi ọ bụla. United States of America, nke anyị niile wuru, bụ nke anyị niile. Nkwụghachi ụgwọ ọrụ anyị bụ ịha nhatanha na ikpe ziri ezi maka mmadụ niile. Ndị NAACP ga-aga n'ihu na-alụ ọgụ maka ikpe ziri ezi ruo mgbe mmadụ niile, n'agbanyeghị agbụrụ, okike, nkwenkwe ma ọ bụ okpukpe na-enweta ọkwa nha anya. ** Ahịrịokwu mbụ nke Preamble na Iwu NAACP *Ike nke afọ 110 akụkọ ihe mere eme nke National Association for the Advancement of Colored People, dị ka ndị kasị ibu amata irè grassroots obodo, bụ na anyị na-arụ ọrụ na mmekorita na ndị mmadụ n'otu n'otu na òtù ndị ọzọ na-anabata ma na-akwado ozi nke NAACP. ** Ahịrịokwu mbụ nke Memorandum of Understanding '''Ebumnobi bụ isi''' * Iji hụ na ha nhata n'ọchịchị, agụmakwụkwọ, ọha na eze na akụnụba ụmụ amaala niile * Iji nweta nha anya ikike ma wepụ ajọ mbunobi agbụrụ n'etiti ụmụ amaala United States * Iji wepụ ihe mgbochi niile nke ịkpa oke agbụrụ site na usoro ọchịchị onye kwuo uche ya * Ịchọ mmanye na mmanye nke gọọmenti etiti, steeti na iwu obodo na-echekwa ikike obodo * Ịgwa ọha na eze mmetụta ọjọọ nke ịkpa ókè agbụrụ na ịchọ ikpochapụ ya * Ịkụziri ndị mmadụ gbasara ikike iwu kwadoro na ime ihe niile iwu kwadoro iji chekwaa mmega ahụ ya, na ime ihe ọ bụla ọzọ iwu kwadoro iji kwalite ebumnobi ndị a, kwekọrọ na NAACP's Articles of Incorporation na Iwu a. ** Site na NAACP Iwu == Okwu gbasara NAACP== * Ihe karịrị otu narị afọ NAACP dị mkpa maka mgba maka ikpe ziri ezi nke agbụrụ na ikike obodo. Tọrọ ntọala na 1909, National Association for the Advancement of Colored People tolitere ngwa ngwa, na-esetịpụ agendas na usoro mmepe nke kpalitere mmegharị ikike obodo site na narị afọ nke 20… dabere n'ọtụtụ narị obodo n'ofe mba ahụ. Alaka mpaghara NAACP abụrụla isi mgbe niile maka ntachi obi na ịdị mma nke nzukọ a. **[https://depts.washington.edu/moves/NAACP_intro.shtml NAACP History and Geography 1909-1980], Mahadum Washington, (2015) * Mmeri bụ ihe e wuru NAACP na - emeri agha maka ịkpa ókè agbụrụ, nnwere onwe, ikpe ziri ezi na nha anya. E hiwere NAACP na 1908 mgbe ọgba aghara agbụrụ na-egbu egbu nke gosipụtara ime ihe ike nke ojii na lynching malitere na Springfield, Illinois. Dị ka webụsaịtị nzukọ ahụ siri kwuo, otu ndị na-emesapụ aka ọcha nke gụnyere ụmụ ụmụ ndị mkpochapụ a ma ama [[w: Mary White Ovington | Mary White Ovington]] na [[W:Oswald Garrison Villard|Oswald Garrison Villard]]; [[w:William English Walling|William English Walling]], na [[W: Henry Moskowitz (onye na-eme ihe ike)|Dr. Henry Moscowitz]], ha niile wepụtara oku maka nzukọ iji kparịta ikpe ziri ezi nke agbụrụ. Ihe dị ka mmadụ 60, ndị asaa n'ime ha bụ ndị Africa America, gụnyere [[w: W. E. B. Du Bois|W. E. B. Du Bois]], [[w:Ida B. Wells-Barnett| B. Wells-Barnett]], na [[w: Mary Church Terrell|Mary Church Terrell]], zara oku a, nke ewepụtara na narị afọ nke ọmụmụ nke Onye isi ala [[w: Abraham Lincoln|Abraham Lincoln]]. **[https://www.charlestonchronicle.net/2019/07/23/the-storied-history-of-the-naacp/ Akụkọ Akụkọ nke NAACP,] '' Charleston Chronicle '' (23 Julaị 2019) ) *NAACP bụ netwọk nke karịa alaka 2,200 na-ekpuchi steeti iri ise niile, District nke Columbia, Japan na Germany. A na-ekewa ha na mpaghara asaa ma na-achịkwa ma na-achịkwa ha site na National Board of Directors. NAACP bụ onye isi na Baltimore, Maryland. Ugbu a ngụkọta ndị otu karịrị 500,000. **[http://www.ruf.rice.edu/~naacp/history.html General NAACP History, Rice University] ==Njikọ mpụga== [[W: National Association for the Advancement of Colored People|National Association for the Advancement of Colored People]] na Wikipedia Bekee. [[Q: National Association for the Advancement of Colored People|National Association for the Advancement of Colored People]] ttbla3f3ah64jqjuv8vmoix6w00stzq Òtù:Edemede/Ndi Naigeria 14 2568 9830 9829 2022-10-10T11:42:58Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Edemede/Ndi di ndụ 14 2569 9833 9832 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Edemede/Ode abụ ndi Afrika 14 2570 9836 9835 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Edemede/Ode akwukwuọ 14 2571 9905 9839 2022-10-10T11:43:01Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ihü Mbu 14 2572 9842 9841 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Wikikwuótu]] a9ok5ey94br4cmg33i4eg1kbj8e71o4 Òtù:Intawiki àtụ jikọdọ 14 2573 9845 9844 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Àtụ]] 7lc74kvg654om7ui5pc2nbfes4xgx56 Òtù:Malawi 14 2574 9848 9847 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Obodo]] lqspx4rzg79q0r6cnz0lkavxjgsk0ul Òtù:Mádu 14 2575 9850 9849 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Òtù:Mádu na Mbà 14 2576 9852 9851 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Mádu na Òbodo 14 2577 9854 9853 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi Amerika 14 2578 9858 9857 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu na Òbodo]] pineahb0etvuca9quqpss706kwpk1aj Òtù:Ndi Jemani 14 2579 9862 9861 2022-10-10T11:42:59Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu na Òbodo]] pineahb0etvuca9quqpss706kwpk1aj Òtù:Ndi Ju 14 2580 9866 9865 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 3 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu na Mbà]] lmm9dxv96jrnybc1pn0950lemdhvv18 Òtù:Ndi Soshalistu 14 2581 9869 9868 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi buru Nobel Prize 14 2582 9872 9871 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi fisisit 14 2583 9875 9874 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi maasi 14 2584 9878 9877 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi sayensi 14 2585 9881 9880 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi Èjìjè ihe ȯmá 14 2586 9884 9883 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi íshí ndọndȯ 14 2587 9887 9886 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ndi íshí èfefe 14 2588 9890 9889 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Obodo 14 2589 9892 9891 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Òtù:Ode akwukwo 14 2590 9894 9893 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Òtù:Odé ihe ȯchị 14 2591 9897 9896 2022-10-10T11:43:00Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Onye nta akuko 14 2592 9899 9898 2022-10-10T11:43:01Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Òtù:Wikikwuótu 14 2593 9901 9900 2022-10-10T11:43:01Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Òtù:Àtụ 14 2594 9907 9906 2022-10-10T11:43:01Z Jon Harald Søby 3 1 revision imported wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Òtù:Ȯnwu na afọ ndi 1960 14 2595 9910 9909 2022-10-10T11:43:01Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Òtù:Ȯnwu na afọ ndi 2000 14 2596 9913 9912 2022-10-10T11:43:01Z Jon Harald Søby 3 2 revisions imported wikitext text/x-wiki [[Òtù:Mádu]] 76aczgkdbryp0ll4koc8kiuskaribmp Ihü Mbu 0 2597 9915 2022-10-10T11:44:05Z Jon Harald Søby 3 Jon Harald Søby moved page [[Ihü Mbu]] to [[Ihu mbụ]]: main page title as defined by the software (an admin can change the name in [[MediaWiki:Mainpage]] if needed) wikitext text/x-wiki #KÚFÙ [[Ihu mbụ]] tsmedh4yuq4709ezna6dz3holesxuca Diana Wynn Jones 0 2604 12128 2022-10-10T21:36:28Z Jon Harald Søby 3 Jon Harald Søby moved page [[Diana Wynn Jones]] to [[Diana Wynne Jones]]: spelling wikitext text/x-wiki #KÚFÙ [[Diana Wynne Jones]] i4faxa2nwjc2lzocezekpf3m1wqre0u Àtụ:Delete 10 2608 12162 2022-10-17T03:51:04Z Rschen7754 107 usual [[m:SWMT]] deletion page wikitext text/x-wiki {| style="margin:0.5em; padding:0.5em; background:#FEE; border:1px solid #999;" |- | [[Image:Icono aviso borrar.png|60px|left]] | <big>'''This page has been nominated for speedy deletion.'''</big><br />The reason given is "{{{1}}}". If you disagree with its speedy deletion, please explain why on [[{{TALKPAGENAME}}|its talk page]]. If this page obviously does not meet the criteria for speedy deletion, or you intend to fix it, please remove this notice, but do not remove this notice from a page that you have created yourself. <span class="plainlinks">''Administrators, remember to check [[Special:Whatlinkshere/{{FULLPAGENAME}}|if anything links here]] and [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} the page history] ([{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|diff=0}} last edit]) before [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=delete}} deletion].''</span> |}<includeonly>{{{category|[[Category:Candidates for speedy deletion]]}}}</includeonly> gxn8g5r17r8td21qlw8buw1irtw3ewj Wikikwotu:Ogbako Otú 4 2609 18294 18214 2024-03-12T19:57:34Z MediaWiki message delivery 87 /* Nhọrọ Board of Trustees nke 2024 Wikimedia Foundation */ nkeji ohúrù wikitext text/x-wiki * '''en:''' Requests for the [[m:bot|bot]] flag should be made on this page. This wiki uses the [[m:bot policy|standard bot policy]], and allows [[m:bot policy#Global_bots|global bots]] and [[m:bot policy#Automatic_approval|automatic approval of certain types of bots]]. Other bots should apply below, and then [[m:Steward requests/Bot status|request access]] from a steward if there is no objection. ==Bot policy== Hello. To facilitate [[:m:Special:MyLanguage/Stewards|steward]] granting of bot access, I suggest implementing the [[m:Special:MyLanguage/Bot policy|standard bot policy]] on this wiki. In particular, this policy allows stewards to automatically flag known interlanguage linking bots (if this page says that is acceptable) or bots that fix double redirects. The policy also enables [[m:Bot policy#Global_bots|global bots]] on this wiki (if this page says that is acceptable), which are trusted bots that will be given bot access on every wiki that allows global bots. This policy makes bot access requesting much easier for local users, operators, and stewards. To implement it we only need to create a redirect to this page from [[Project:Bot policy]], and add a line at the top noting that it is used here. If you use or prefer to use a dedicated project page for handling bot flag requests, that is also acceptable. Please read [[m:Special:MyLanguage/Bot policy|the text at Meta-Wiki]] before commenting. If you object, please say so; I hope to implement in two weeks if there is no objection, since it is particularly written to streamline bot requests on wikis with little or no community interested in bot access requests. Thank you for your consideration. --'''[[User:Rschen7754|Rs]][[User talk:Rschen7754|chen]][[Special:Contributions/Rschen7754|7754]]''' 04:51, 17 Ọktoba 2022 (WAT) == Community Wishlist Survey 2023 opens in January == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:Please-translate}}'' (There is [[m:Community Wishlist Survey 2023 opens in January|a translatable version of this message on MetaWiki]]) {{int:Hello}} The [[m:Community Wishlist Survey 2023|'''Community Wishlist Survey (CWS) 2023''']], which lets contributors propose and vote for tools and improvements, starts next month on Monday, [https://zonestamp.toolforge.org/1674496831 23 January 2023, at 18:00 UTC] and will continue annually. We are inviting you to share your ideas for technical improvements to our tools and platforms. Long experience in editing or technical skills is not required. If you have ever used our software and thought of an idea to improve it, this is the place to come share those ideas! The dates for the phases of the Survey will be as follows: * Phase 1: Submit, discuss, and revise proposals – Monday, Jan 23, 2023 to Sunday, Feb 6, 2023 * Phase 2: WMF/Community Tech reviews and organizes proposals – Monday, Jan 30, 2023 to Friday, Feb 10, 2023 * Phase 3: Vote on proposals – Friday, Feb 10, 2023 to Friday, Feb 24, 2023 * Phase 4: Results posted – Tuesday, Feb 28, 2023 If you want to start writing out your ideas ahead of the Survey, you can start thinking about your proposals and draft them in [[m:Community Wishlist Survey/Sandbox|the CWS sandbox]]. We are grateful to all who participated last year. See you in January 2023! </div> {{int:Feedback-thanks-title}} <bdi lang="en" dir="ltr">Community Tech, [[m:User:STei (WMF)|STei (WMF)]]</bdi> 17:44, 15 Disemba 2022 (WAT) <!-- Message sent by User:Sannita (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Community_Wishlist_list_for_non-Wikipedias&oldid=24239678 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Your wiki will be in read only soon</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="server-switch"/><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Read this message in another language]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] tests the switch between its first and secondary data centers. This will make sure that Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to do a planned test. This test will show if they can reliably switch from one data centre to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. All traffic will switch on '''{{#time:j xg|2023-03-01|en}}'''. The test will start at '''[https://zonestamp.toolforge.org/{{#time:U|2023-03-01T14:00|en}} {{#time:H:i e|2023-03-01T14:00}}]'''. Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop while the switch is made. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for up to an hour on {{#time:l j xg Y|2023-03-01|en}}. *If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. * We expect the code deployments to happen as any other week. However, some case-by-case code freezes could punctually happen if the operation require them afterwards. * [[mw:Special:MyLanguage/GitLab|GitLab]] will be unavailable for about 90 minutes. This project may be postponed if necessary. You can [[wikitech:Switch_Datacenter|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. Any changes will be announced in the schedule. There will be more notifications about this. A banner will be displayed on all wikis 30 minutes before this operation happens. '''Please share this information with your community.'''</div><section end="server-switch"/> </div> <span dir=ltr>[[m:User:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]] ([[m:User talk:Trizek (WMF)|{{int:talk}}]])</span> 22:21, 27 Febụwarị 2023 (WAT) <!-- Message sent by User:Trizek (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=24390465 --> == Ndebata mmemme nnabata Wikimania 2023 == <section begin="wikimania-program-submissions"/>[[File:Wikimania Singapore Logo.svg|right|frameless]]Ị chọrọ ịkwado nnọkọ mmadụ ma ọ bụ mebere na Wikimania 2023? Ma eleghị anya, ọgbakọ nke ozugbo, mkparịta ụka na-ekpo ọkụ, ihe na-atọ ụtọ, akwụkwọ mmado na-adọrọ adọrọ, ma ọ bụ okwu ọkụ na-agaghị echefu echefu? [[wmania:Special:MyLanguage/2023:Program/Submissions|'''Ntinye akwụkwọ na-emeghe ruo ụbọchị iri abụọ na asatọ nke ọnwa Maachị''']]. Ihe omume a ga-enwe ngwakọ ngwakọ raara onwe ya nye, yabụ a na-anabatakwa ntinye akwụkwọ na ọdịnaya edekọrịrị. Ọ bụrụ na i nwere ajụjụ ọ bụla, biko sonyere anyị na mkparịta ụka na-abịanụ na Machị 12 ma ọ bụ 19, ma ọ bụ nweta ozi-email na wikimania@wikimedia.org ma ọ bụ na Telegram. Ozi ndị ọzọ na-wiki.<section end="wikimania-program-submissions"/> <!-- Message sent by User:CKoerner (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=24390465 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Seeking volunteers for the next step in the Universal Code of Conduct process</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Nominations/Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Nominations/Announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello, As follow-up to [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikimedia-l@lists.wikimedia.org/message/IOMVS7W75ZYMABQGOQ2QH2JAURC3CHGH/ the message about the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines] by Wikimedia Foundation Board of Trustees Vice Chair, Shani Evenstein Sigalov, I am reaching out about the next steps. I want to bring your attention to the next stage of the Universal Code of Conduct process, which is forming a building committee for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C). I invite community members with experience and deep interest in community health and governance to nominate themselves to be part of the U4C building committee, which needs people who are: * Community members in good standing * Knowledgeable about movement community processes, such as, but not limited to, policy drafting, participatory decision making, and application of existing rules and policies on Wikimedia projects * Aware and appreciative of the diversity of the movement, such as, but not limited to, languages spoken, identity, geography, and project type * Committed to participate for the entire U4C Building Committee period from mid-May - December 2023 * Comfortable with engaging in difficult, but productive conversations * Confidently able to communicate in English The Building Committee shall consist of volunteer community members, affiliate board or staff, and Wikimedia Foundation staff. The Universal Code of Conduct has been a process strengthened by the skills and knowledge of the community and I look forward to what the U4C Building Committee creates. If you are interested in joining the Building Committee, please either [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/U4C_Building_Committee/Nominations|sign up on the Meta-Wiki page]], or contact ucocproject[[File:At sign.svg|16x16px|link=|(_AT_)]]wikimedia.org by May 12, 2023. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/U4C_Building_Committee|Read more on Meta-Wiki]]'''. Best regards,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 20:01, 26 Eprel 2023 (WAT) <!-- Message sent by User:Xeno (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=24941045 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Selection of the U4C Building Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> The next stage in the Universal Code of Conduct process is establishing a Building Committee to create the charter for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C). The Building Committee has been selected. [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/U4C_Building_Committee|Read about the members and the work ahead on Meta-wiki]].<section end="announcement-content" /> </div> -- [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Project|UCoC Project Team]], 05:21, 27 Mee 2023 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25018085 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Announcing the new Elections Committee members</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee/Nominatons/2023/Announcement - new members|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee/Nominatons/2023/Announcement - new members|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections committee/Nominatons/2023/Announcement - new members}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello there, We are glad to announce [[listarchive:list/wikimedia-l@lists.wikimedia.org/message/4TALOUFPAP2VDBR27GKRVOP7IGQYU3DB/|the new members and advisors of the Elections Committee]]. The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections_committee|Elections Committee]] assists with the design and implementation of the process to select Community- and Affiliate-Selected trustees for the Wikimedia Foundation Board of Trustees. After an open nomination process, the strongest candidates spoke with the Board and four candidates were asked to join the Elections Committee. Four other candidates were asked to participate as advisors. Thank you to all the community members who submitted their names for consideration. We look forward to working with the Elections Committee in the near future. On behalf of the Wikimedia Foundation Board of Trustees,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 19:00, 28 Jụn 2023 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25018085 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Review the Charter for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Announcement - Review|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Announcement - Review}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello all, I am pleased to share the next step in the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] work. The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) draft charter]] is now ready for your review. The [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|Enforcement Guidelines]] require a [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines#4.5_U4C_Building_Committee|Building Committee]] form to draft a charter that outlines procedures and details for a global committee to be called the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines#4._UCoC_Coordinating_Committee_(U4C)|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]]. Over the past few months, the U4C Building Committee worked together as a group to discuss and draft the U4C charter. The U4C Building Committee welcomes feedback about the draft charter now through 22 September 2023. After that date, the U4C Building Committee will revise the charter as needed and a community vote will open shortly afterward. Join the conversation during the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/U4C Building Committee#Conversation hours|conversation hours]] or on [[m:Talk:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Meta-wiki]]. Best,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]], on behalf of the U4C Building Committee, 16:35, 28 Ọgọọst 2023 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25392152 --> == Ohere dị maka Kọmitii Affiliation,Ombuds kọmitii,na kọmitii nke Case Review == <section begin="announcement-content" /> <div style="margin:.2em 0 .5em;margin-{{#switch:{{PAGELANGUAGE}}|ar|arc|ary|arz|azb|bcc|bgn|ckb|bqi|dv|fa|fa-af|glk|ha-arab|he|kk-arab|kk-cn|ks|ku-arab|ms-arab|mzn|pnb|prd|ps|sd|ug|ur|ydd|yi=right|left}}:3ex;"> [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments/Announcement/Short|''Inwere ike ịhụ ozi a ka atugharịrị na asụsụ ndị ọzọ na Meta-Wiki.'']] ''<span class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments/Announcement/Short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments/Announcement/Short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</span>''</div> Ndewo onye ọ bụla! Ndị [[m:Special:MyLanguage/Affiliations Committee| Kọmiti Mmekọrịta]] (AffCom), [[m:Special:MyLanguage/Ombuds_commission|Ombuds Commission]] (OC), na [[m:Special:MyLanguage/Trust_and_Safety/Case_Review_Committee| Kọmitii Nlebaanya Okwu]] (CRC) na-achọ ndị otu ọhụrụ. Ndị otu afọ ofufo a na-enye nkwado nhazi na nlekọta dị mkpa maka otu na njem. A na-agba ndị mmadụ ume ịhọpụta onwe ha ma ọ bụ gwaa ndị ọzọ ha chere na ha ga-atụnye aka na otu ndị a itinye akwụkwọ. Enwere ozi ndị ọzọ gbasara ọrụ nke otu, nka ndị achọrọ, yana ohere itinye n'ọrụ na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments|'''peeji Meta-wiki''']]. N'aha ndị òtù Kọmitii Nnyereaka<br /><section end="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ~ [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 17:41, 9 Ọktoba 2023 (WAT) </div> <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25570445 --> == Nnyochaa na nkọwa nke nchịkọba iwu nhọpụta Board of Trustees Wikimedia Foundation nke 2024 == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Rules package review - short| Inwere ike ịhụ ibe ozi a ka atugharịrị na asụsụ ndị ọzọ na Meta-wiki'''.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/wiki/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Rules package review - short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Rules package review - short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' mmadụ niile, Biko nyochaa ma nye ntunye okwu gbasara nchịkọba iwu nhọrọ Board of Trustees nke Wikimedia Foundation site ugbu a ruo 29 Ọktoba 2023. Usoro iwu nhọrọ dabeere na nsụgharị ochie nke Kọmitii Ntuli aka ma a ga-eji ya na nhọrọ Board of Trustees nke 2024 . Inye ntunye okwu gị ugbu a ga-enyere ha aka ịnye usoro nhọrọ bọọdụ dị mfe, ma ka mma. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024|gukwuo Ndị ọzọ na ibe Meta-wiki]]. Nke kacha mma Katie Chan <br> Onye isi oche nke Kọmitii ntuliaka<br /><section end="announcement-content" /> 02:13, 17 Ọktoba 2023 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25570445 --> == The Vector 2022 skin as the default in two weeks? == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''[[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2023-10 for sister projects|Read this in your language]] • <span class=plainlinks>[https://mediawiki.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Reading%2FWeb%2FDesktop+Improvements%2FUpdates%2F2023-10+for+sister+projects&language=&action=page&filter= {{Int:please-translate}}]</span> • Please tell other users about these changes'' Hello. I'm writing on behalf of the [[mw:Reading/Web|Wikimedia Foundation Web team]]. '''In two weeks, we would like to make the Vector 2022 skin the default on this wiki.''' [[File:Desktop Improvements - how to enable globally.png|thumb|[[Special:GlobalPreferences|{{int:globalpreferences}}]]]] '''If you prefer keeping the current skin''' select "Vector legacy (2010)" on [[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|the appearance tab of the global preferences]] and save the change. We encourage you to give the new skin a try, though. Since I last came to you with this question, many things have changed. The skin is now the default on most Wikipedias, and all logos are done! We have also made some tweaks in the skin itself. Below is the text I've sent to you once, but I'm sending it again, just slightly edited, for those who haven't seen it. If you know what this is about, jump straight to the section "Our plan": <div style="margin-left:.5em; border-left:3px dotted #a2a9b1; padding-left:.5em;"> It would become the default for all logged-out users, and also all logged-in users who currently use Vector legacy as a [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|local]] (but not global) preference. Logged-in users can at any time switch to any other skin. No changes are expected for these skins. <div style="width:100%; margin:auto;"><gallery widths="250" heights="180" mode="packed" caption="Top of an article"> Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2010 top.png|Vector legacy (current default) Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2022 top.png|Vector 2022 </gallery><gallery widths="250" heights="180" mode="packed" caption="A section of an article"> Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2010 scrolled.png|Vector legacy (current default) Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2022 scrolled.png|Vector 2022 </gallery></div> === About the skin === [[File:Wikimania 2022 Vector (2022) Presentation.pdf|thumb|Slides to our Wikimania 2022 presentation. [https://www.youtube.com/watch?v=yC-ItaXDe2A You may also listen to the recording on YouTube (in English)].]] '''[Why is a change necessary]''' When the current default skin was created, it reflected the needs of the readers and editors as these were 14 years ago. Since then, new users have begun using the Internet and Wikimedia projects in different ways. [[wmfblog:2022/08/18/prioritizing-equity-within-wikipedias-new-desktop/|The old Vector does not meet their needs]]. '''[Objective]''' The objective for the Vector 2022 skin is to make the interface more welcoming and comfortable for readers and useful for advanced users. It introduces a series of changes that aim to improve problems new and existing readers and editors were having with the old skin. It draws inspiration from previous user requests, the [[metawiki:Special:MyLanguage/Community_Wishlist_Survey|Community Wishlist Surveys]], and gadgets and scripts. The work helped our code follow the standards and improve all other skins. [[phab:phame/post/view/290/how_and_why_we_moved_our_skins_to_mustache/|The PHP code in the other available skins has been reduced by 75%]]. The project has also focused on making it easier to support gadgets and use APIs. [[File:Screenshot of the Vector-2022 skin's fullscreen toggle.png|thumb]] '''[Changes in a nutshell]''' The skin introduces changes that improve readability and usability. The new skin does not remove any functionality currently available on the Vector skin. * The limited width and pin-able menus allow to adjust the interface to the screen size, and focus on editing or reading. Logged-in and logged-out users may use a toggle button to keep the full width, though. * The sticky header makes it easier to find tools that editors use often. It decreases scrolling to the top of the page by 16%. * The new table of contents makes it easier to navigate to different sections. Readers and editors jump to different sections of the page 50% more than with the old table of contents. It also looks a bit different on talk pages. * The new search bar is easier to find and makes it easier to find the correct search result from the list. This increased the amount of searches started by 30% on the tested wikis. * The skin does not negatively affect pageviews, edit rates, or account creation. There is evidence of increases in pageviews and account creation across partner communities. '''[Customize this skin]''' It's possible to configure and personalize our changes. We support volunteers who create new gadgets and user scripts. Check out [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Repository|the repository]] for a list of currently available customizations and changes, or add your own. </div> === Our plan === '''If no large concerns are raised, we plan on deploying on 31 October'''. If you'd like to ask our team anything, if you have questions, concerns, or additional thoughts, please comment in any language. If this is the first comment to my message, make sure to ping me. We will gladly answer! Also, check out [[mw:Reading/Web/Desktop Improvements/Frequently asked questions|our FAQ]]. Thank you! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|<span class="signature-talk">ṅkátá</span>]]) 01:05, 19 Ọktoba 2023 (WAT) </div> <!-- Message sent by User:SGrabarczuk (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Varia&oldid=25765590 --> == Table content pages without wikilinks. 28.10.2023 == [[File:Wikiquote. Table content pages without wikilinks 28.10.2023.pdf|thumb|Wikiquote. Table content pages without wikilinks. 28.10.2023]] For work. Hello. It is important to make '''internal links''' in articles, otherwise they will not be counted in the official number of articles. There are especially many such articles in the '''Polish, French, Serbian, Bulgarian, Igbo, Tagalog, Sanskrit, Thai, Central Bikol''' sections.--[[Ọbanife:Сергій Липко|Сергій Липко]] ([[Okwu ọbanife:Сергій Липко|ṅkátá]]) 17:17, 28 Ọktoba 2023 (WAT) == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Vote on the Charter for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting opens|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting opens}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello all, I am reaching out to you today to announce that the voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) Charter is now open. Community members may [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Charter/Voter_information|cast their vote and provide comments about the charter via SecurePoll]] now through '''2 February 2024'''. Those of you who voiced your opinions during the development of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines|UCoC Enforcement Guidelines]] will find this process familiar. The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|current version of the U4C Charter]] is on Meta-wiki with translations available. Read the charter, go vote and share this note with others in your community. I can confidently say the U4C Building Committee looks forward to your participation. On behalf of the UCoC Project team,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 19:08, 19 Jenụwarị 2024 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25853527 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Last days to vote on the Charter for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting reminder|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting reminder}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello all, I am reaching out to you today to remind you that the voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) charter will close on '''2 February 2024'''. Community members may [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Charter/Voter_information|cast their vote and provide comments about the charter via SecurePoll]]. Those of you who voiced your opinions during the development of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines|UCoC Enforcement Guidelines]] will find this process familiar. The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|current version of the U4C charter]] is on Meta-wiki with translations available. Read the charter, go vote and share this note with others in your community. I can confidently say the U4C Building Committee looks forward to your participation. On behalf of the UCoC Project team,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 18:00, 31 Jenụwarị 2024 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25853527 --> == Nkwupụta nsonaazụ nke UCoC Coordinating Committee Charter ratification vote == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - results|Ị nwere ike ịchọta ozi a ka a tụgharịrị n'asụsụ ndị ọzọ na Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - results}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Ezigbo mmadụ niile, Daalụ onye ọ bụla maka ịgbaso ọganihu nke Usoro ụkpụrụ omume zuru ụwa ọnụ. Ana m edegara gị akwụkwọ ozi taa ka m kwupụta nsonaazụ [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Charter/Voter_information|votu nkwado]] na [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Universal Code of Conduct Coordinating Committee Charter]]. Ndị ntinye aka 1746 tụrụ vootu na ntuli aka nkwado a yana ndị 1249 na-akwado Charter na ndị 420 akwadoghị. Usoro nkwado nkwado nyere ndị ntuli aka inye nkọwa gbasara Charter. A ga-ebipụta akụkọ gbasara ọnụ ọgụgụ ịtụ vootu na nchịkọta nkọwa ndị ntuli aka na Meta-wiki n'izu ndị na-abịa. Biko na-atụ anya ịnụ maka usoro ndị ọzọ n'oge adịghị anya. N'aha ndị otu UCoC Project,<section end="announcement-content" /> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 19:24, 12 Febụwarị 2024 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26160150 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Report of the U4C Charter ratification and U4C Call for Candidates now available</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – call for candidates| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – call for candidates}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello all, I am writing to you today with two important pieces of information. First, the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Vote results|report of the comments from the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) Charter ratification]] is now available. Secondly, the call for candidates for the U4C is open now through April 1, 2024. The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. Community members are invited to submit their applications for the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, please [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|review the U4C Charter]]. Per the charter, there are 16 seats on the U4C: eight community-at-large seats and eight regional seats to ensure the U4C represents the diversity of the movement. Read more and submit your application on [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024|Meta-wiki]]. On behalf of the UCoC project team,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 17:25, 5 Maachị 2024 (WAT) <!-- Message sent by User:RamzyM (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26276337 --> == Nhọrọ Board of Trustees nke 2024 Wikimedia Foundation == <section begin="announcement-content" /> : ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Selection announcement| Ị nwere ike ịhụ ozi a ka a tụgharịrị n'asụsụ ndị ọzọ na Meta-wiki.]]'' : ''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Selection announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Selection announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Mmadụ niile, N'afọ a, ọkwa nke 4 (anọ) nke ngalaba otu - na Mgbakwunye-nhọpụta ndị nlekọta na Board of Trustees Wikimedia Foundation ga-abịa na njedebe [1]. Ndị Bọọdụ na-akpọ òtù niile òkù ka ha sonye na usoro nhọpụta nke afọ a na votu iji mejupụta oche ndị ahụ. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Kọmitii Ntuliaka]] ga-ahụ maka usoro a site na nkwado ndị ọrụ Foundation [2]. Kọmitii na-ahụ maka nchịkwa ahụ mepụtara otu ndị na-arụ ọrụ ọrụ Board site na ndị nlekọta ndị na-enweghị ike ịbụ ndị na-adọ ndọrọ ndọrọ ntuliaka na otu ngalaba -na mpaghara nke ndị mmekọ ahọpụtara onye nlekọta nke Dariusz Jemielniak, Nataliia Tymkiv, Esra'a Al Shafei, Kathy Collins na Shani Evenstein Sigalov. [3]. Enyere otu a ọrụ inye nlekọta Bọọdụ maka usoro nhọpụta ndị nnọchi anya 2024, yana ime ka ndị Board mara ihe n'eme. Nkọwa ndị ọzọ gbasara ọrụ nke Kọmitii ntuliaka, Bọọdụ, na ndị ọrụ nọ ebe a [4]. Nke a bụ isi ụbọchị akwadoro: * Mee 2024: ịkpọ oku ndị chọrọ ịdọ ndọrọ ndọrọ na ịnabata ajụjụ * June 2024: Ndị mmekọ atụọ vootu iji nweta ndị ga-azọ ọkwa iri na abụọ (enweghị ndepụta aha ma ọ bụrụ na ndị ndọrọ ndọrọ mmadụiri na ise ma ọ bụ erughi bụ ndị tinyere akwụkwọ) [5] * Juun-Ọgọọst 2024: Oge mkpọsa * Ngwụcha Ọgọọst / mmalite nke Septemba 2024: Oge ịtụ vootu ngalaba otu izu abụọ * Ọktoba–Nọvemba 2024: Nyocha mmetụtara nke ndị ahọpụtara * Nzukọ otu Board na Disemba 2024: Ndị nlekọta ọhụrụ nọ nụ Matakwuo maka usoro nhọpụta nke 2024 - gụnyere usoro iheomume zuru ezu, usoro nhọpụta, iwu mkpọsa, na ntuziaka ntozu ndị ntuliaka - na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024|ibe Meta-wiki a]], wee mee atụmatụ gị. '''Ntuliaka ndị ọrụ afọ ofufo ''' Ụzọ ọzọ ị ga-esi tinye aka na usoro nhọpụta 2024 bụ ịbụ onye ọrụ afọ ofufo. Ndị ọrụ afọ ofufo bụ ihe nnọchianya n'etiti kọmitii ntuliaka na ngalaba otu ha. Ha na-enyere aka hụ na ndị obodo ha nọchitere anya ma kpọkọta ha ka ha mee ntuliaka. Mụtakwuo maka mmemme yana otu ị ga-esi sonyere na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Election Volunteers|ibe Meta-wiki]]. Ezi echiche, [[m:Special:MyLanguage/User:Pundit|Dariusz Jemielniak]] (Onye isi oche kọmitii ọchịchị, otu ndị na-arụ ọrụ nhọrọ bọọdụ) [1] https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2021/Results#Elected [2] https://foundation.wikimedia.org/wiki/Committee:Elections_Committee_Charter [3] https://foundation.wikimedia.org/wiki/Minutes:2023-08-15#Governance_Committee [4] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikimedia_Foundation_elections_committee/Roles [5] Ọ bụ ezie na ọnụ ọgụgụ ndị ndọrọ ndọrọ dị mma bụ iri na abụọ maka ohere oche, usoro ntinye aha ga-akpalite ma ọ bụrụ na e nwere ihe karịrị ntinye iri na ise ndị ​​na-apụta maka ntuliaka n'ihi na ndị otu ruo atọ na-ewepụ nwere ike iche na ọ bụ ndị a na-achụpụ achụpụ nakwa ọ ga-abụ nnukwu ọrụ maka nye Ndị mmekọ na-eme usoro ntinye aha iji kpochapụ naanị otu ruo mmadụ atọ na listi ndị a ga-ahọrọ.<section end="announcement-content" /> [[User:MPossoupe_(WMF)|MPossoupe_(WMF)]]20:57, 12 Maachị 2024 (WAT) <!-- Message sent by User:MPossoupe (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26349432 --> ijeqkked6jkk2v40k5n83zi78fl7nnp Òtù:Candidates for speedy deletion 14 2611 12165 2022-10-23T20:23:06Z Rschen7754 107 Jiri '__EXPECTUNUSEDCATEGORY__ This category is used by [[m:Multilingual speedy deletions]] until local administrators are available.' kere ihü wikitext text/x-wiki __EXPECTUNUSEDCATEGORY__ This category is used by [[m:Multilingual speedy deletions]] until local administrators are available. jgh1fxtihe0rj6e1wwikwkjeetah5qv Àtụ:Databox 10 2612 12168 2022-10-24T13:40:31Z Olugold 25 Jiri '{{#invoke:Databox|databox}}' kere ihü wikitext text/x-wiki {{#invoke:Databox|databox}} rltanani0spzqhywo9z8lvv3sf81nqd Module:Databox 828 2613 12169 2022-10-24T13:41:35Z Olugold 25 Jiri 'local property_blacklist = { 'P360', --is a list of 'P4224', --category contains 'P935', -- Commons gallery 'P1472', -- Commons Creator page 'P1612', -- Commons Institution page 'P373', -- Commons category 'P3722', -- Commons maps category 'P1151', -- topic's main Wikimedia portal 'P1424', -- topic's main template 'P910', -- topic's main category 'P1200', -- bodies of water basin category 'P1792', -- category of associated peo...' kere ihü Scribunto text/plain local property_blacklist = { 'P360', --is a list of 'P4224', --category contains 'P935', -- Commons gallery 'P1472', -- Commons Creator page 'P1612', -- Commons Institution page 'P373', -- Commons category 'P3722', -- Commons maps category 'P1151', -- topic's main Wikimedia portal 'P1424', -- topic's main template 'P910', -- topic's main category 'P1200', -- bodies of water basin category 'P1792', -- category of associated people 'P1464', -- category for people born here 'P1465', -- category for people who died here 'P1791', -- category of people buried here 'P1740', -- category for films shot at this location 'P2033', -- Category for pictures taken with camera 'P2517', -- category for recipients of this award 'P4195', -- category for employees of the organization 'P1754', -- category related to list 'P301', -- category's main topic 'P971', -- category combines topics 'P3876', -- category for alumni of educational institution 'P1753', -- list related to category 'P3921', -- Wikidata SPARQL query equivalent 'P1204', -- Wikimedia portal's main topic 'P1423', -- template's main topic 'P1709', -- equivalent class 'P3950', -- narrower external class 'P2888', -- exact match 'P1382', -- coincident with 'P527', -- has part 'P2670', -- has parts of the class 'P3113', -- does not have part 'P2737', -- union of 'P2738', -- disjoint union of 'P2445', -- metasubclass of 'P1963', -- properties for this type 'P3176', -- uses property 'P1889', -- different from 'P460', -- said to be the same as 'P2959', -- permanent duplicated item 'P2860', -- cites 'P5125', -- wikimedia outline 'P5008', -- on focus list of Wikimedia project 'P2559', -- Wikidata usage instructions 'P1343', -- described by source 'P972', -- catalogu 'P1282', -- OSM tag or key } function valuesToKeys(array) local result = {} for _, v in pairs(array) do result[v] = true end return result end local p = {} function p.databox(frame) local args = frame:getParent().args local itemId = nil if args.item then itemId = args.item end local item = mw.wikibase.getEntity(itemId) if item == nil then mw.addWarning("Wikidata item not found") return "" end local databoxRoot = mw.html.create('div') :css({ float = 'right', border = '1px solid #aaa', ['max-width'] = '300px', padding = '0 0.4em', margin = '0 0 0.4em 0.4em', }) --Title databoxRoot:tag('div') :css({ ['text-align'] = 'center', ['background-color'] = '#f5f5f5', padding = '0.5em 0', margin = '0.5em 0', ['font-size'] = '120%', ['font-weight'] = 'bold', }) :wikitext(item:getLabel() or mw.title.getCurrentTitle().text) --Image local images = item:getBestStatements('P18') if #images == 1 then databoxRoot :tag('div') :wikitext('[[File:' .. images[1].mainsnak.datavalue.value .. '|frameless|300px]]') end --Table local dataTable = databoxRoot :tag('table') :css({ ['text-align'] = 'left', ['font-size'] = '90%', ['word-break'] = 'break-word' }) dataTable:tag('caption') :css({ ['background-color'] = '#f5f5f5', ['font-weight'] = 'bold', ['margin-top'] = '0.2em', }) :wikitext(item:formatStatements('P31').value) local properties = mw.wikibase.orderProperties(item:getProperties()) local property_blacklist_hash = valuesToKeys(property_blacklist) property_blacklist_hash['P31'] = true --Special property local edit_message = mw.message.new('vector-view-edit'):plain() for _, property in pairs(properties) do local datatype = item.claims[property][1].mainsnak.datatype if datatype ~= 'commonsMedia' and datatype ~= 'external-id' and datatype ~= 'quantity' and not property_blacklist_hash[property] and #item:getBestStatements(property) <= 5 then local propertyValue = item:formatStatements(property) dataTable:tag('tr') :tag('th') :attr('scope', 'row') :wikitext(propertyValue.label):done() :tag('td') :wikitext(frame:preprocess(propertyValue.value)) :wikitext('&nbsp;[[File:OOjs UI icon edit-ltr.svg|' .. edit_message .. '|12px|baseline|class=noviewer|link=https://www.wikidata.org/wiki/' .. item.id .. '#' .. property .. ']]') end end --Map local coordinates_statements = item:getBestStatements('P625') if #coordinates_statements == 1 and coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue and coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue.value.globe == 'http://www.wikidata.org/entity/Q2' then --We build the call to mapframe local latitude = coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue.value.latitude local longitude = coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue.value.longitude local geojson = { type = 'Feature', geometry = { type = 'Point', coordinates = { longitude, latitude } }, properties = { title = item:getLabel() or mw.title.getCurrentTitle().text, ['marker-symbol'] = 'marker', ['marker-color'] = '#224422', } } databoxRoot:wikitext(frame:extensionTag('mapframe', mw.text.jsonEncode(geojson), { height = 300, width = 300, frameless = 'frameless', align = 'center', latitude = latitude, longitude = longitude, zoom = zoom })) end return tostring(databoxRoot) end return p izi0hx4468ig7bon8gh97ph3uk1j2ed Àtụ:Databox generic 10 2614 12171 2022-10-24T13:45:05Z Olugold 25 Jiri '<includeonly>{{#invoke:Databox|databox}}</includeonly> <noinclude><pre><nowiki>{{Databox generic}}</nowiki></pre></noinclude>' kere ihü wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#invoke:Databox|databox}}</includeonly> <noinclude><pre><nowiki>{{Databox generic}}</nowiki></pre></noinclude> icfb4gzxra0jn4xxe30f023a8yd7tai Àtụ:Databox language 10 2615 12172 2022-10-24T13:46:26Z Olugold 25 Jiri '<includeonly>{{Infobox language | name = {{{name|{{PAGENAMEBASE}}}}} | nativename = {{If empty|{{{nativename|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P1705|formatting=text|separator=&nbsp;—&nbsp;|conjunction=&nbsp;—&nbsp;|item={{{item|}}}}} }} | familycolor = {{If empty|{{{familycolor|}}}|{{#invoke:Wikidata|getParentValues|property=P279|rowformat=$1|sorting=-1|uptolinkid=Q25268 Q721612 Q37845 Q32940 Q33199 Q49228 Q33311 Q25946 Q25946 Q33322 Q19860 Q33614 Q26986 Q33838 Q337...' kere ihü wikitext text/x-wiki <includeonly>{{Infobox language | name = {{{name|{{PAGENAMEBASE}}}}} | nativename = {{If empty|{{{nativename|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P1705|formatting=text|separator=&nbsp;—&nbsp;|conjunction=&nbsp;—&nbsp;|item={{{item|}}}}} }} | familycolor = {{If empty|{{{familycolor|}}}|{{#invoke:Wikidata|getParentValues|property=P279|rowformat=$1|sorting=-1|uptolinkid=Q25268 Q721612 Q37845 Q32940 Q33199 Q49228 Q33311 Q25946 Q25946 Q33322 Q19860 Q33614 Q26986 Q33838 Q33705 Q33909 Q236425 Q34228 Q45961 Q34171 Q34113 Q34073 Q33612 Q34090 Q33750 Q34230 Q11263525 Q27969 Q34070|last_only=true|formatting=raw|editicon=false}} }} | iso1 = {{If empty|{{{iso1|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P218|formatting=$1}} }} | iso2 = {{If empty|{{{iso2|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P219|formatting=$1|separator=&nbsp;|conjunction=&nbsp;}} }} | iso3 = {{If empty|{{{iso3|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P220|formatting=$1|separator=&nbsp;|conjunction=&nbsp;}} }} | glotto = {{If empty|{{{glotto|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P1394|formatting=$1}} }} | wikipedia = {{If empty|{{{wikipedia|}}}|{{#Property:P424}} }} | speakers = {{If empty|{{{speakers|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P1098|qualifier=P518|qualifier2=P585|formatting=table|rowformat=$1 $0 $2|rowsubformat1=$1:|rowsubformat2=<small>($2)</small>}} }} | map = {{If empty|{{{map|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P1846|formatting=$|list=false}} }} | mapcaption = {{{mapcaption|}}} | classification = {{#invoke:Wikidata|getParentValues|property=P279|uptolinkid=Q25268 Q721612 Q37845 Q32940 Q33199 Q49228 Q33311 Q25946 Q25946 Q33322 Q19860 Q33614 Q26986 Q33838 Q33705 Q33909 Q236425 Q34228 Q45961 Q34171 Q34113 Q34073 Q33612 Q34090 Q33750 Q34230 Q11263525 Q27969 Q34070|sorting=-1|rowformat=$1|cascade=true|include_self=true}} | script = {{If empty|{{{script|}}}|{{#invoke:Wikidata|claim|property=P282|formatting=internallink}} }} }}</includeonly> fjdhh1dm7zcau33546gttv7hbhba43t Wana Udobang 0 2617 13262 13261 2022-12-09T17:20:26Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:en:Wana Udobang|Wana Udobang]]''', nke a makwaara dị ka Wana Wana, bụ onye odee Naijiria, onye na-ede uri, onye nta akụkọ, onye na-eme ihe nkiri na onye telivishọn. Ọrụ ya apụtala na BBC, Al Jazeera, Huffington Post, BellaNaija, na The Guardian.[https://www.theguardian.com/global-development-professionals-network/2017/feb/21/from-exorcism-to-acceptance-lgbt-life-in-nigeria "'The exorcism was over in 15 minutes but nothing changed' – LGBT life in Nigeria". The Guardian. ISSN 0261-3077. Retrieved 23 November 2017]. ==Ihe o kwụru== *Nye onwe gi ihe ịma aka maka ịnọgide na-eme ihe ọhụrụ, n'agbanyeghị omimi, n'agbanyeghị enweghị isi. Ọ bụ ụzọ ị ga-esi nwee njikọ nke onwe gị, otu inch n'otu oge. ** [https://www.bellanaija.com/2018/11/bnquoteoftheday-312/ Bella Naija- Quote of the day] *Nọgide na-agbanwe agbanwe na njem gị mana nwee uche sara asa. Mgbe ụfọdụ, ụzọ ndị ahụ dị egwu na-eduga gị n'ebe ị kwesịrị ịnọ n'ezie. **[https://www.cassiedaves.com/candid-talk-with-wana-udobang/ Candid talk with Wana udobang] * Arụmọrụ nke m bu ino mgbe ihe mere, ịnọ na oghere ma na-aghota ihe a na-eme. Achọpụtara m na e nwere oge m n’enwe nkwali ịbụ onye siri ike na onye mkpotu ma enwere oge m na-adi nro ma dịri kwa jụụ. **[https://www.cassiedaves.com/candid-talk-with-wana-udobang/ Candid talk with Wana udobang] * M na-agwa onwe m mgbe niile na ndụ ga-aga n'ihu na ihe kwesịrị ime ọbụlagodi ma ọ bụrụ na anaghị m enwe mmetụta kacha mma n'otu ụbọchị n'ihi na achọpụtara m na ụwa agaghị akwụsị maka gị n'ihi na ị na-enwe ụbọchị ọjọọ. ** [https://www.picuki.com/tag/Wanaudobang Wana Udobang] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} *[[w:ig:Wana Udobang|Wana Udobang]] na Wikipedia Igbo {{DEFAULTSORT: Udobang, Wana}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 7gi3f23eej6jfmugupzv2u4jx7cifgm Wana udobang 0 2618 12184 2022-10-31T17:58:08Z 102.91.4.236 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:wana udobang|wana udobang]]''''A zụlitere anyị ka anyị chee na nhụjuanya a dị mma': mmetọ ụlọ na Nigeria N'agbanyeghị oke ime ihe ike n'ime mmekọrịta dị na Nigeria, a ka na-ewere nkwa alụmdi na nwunye dị ka ihe dị nsọ, a na-agbakwa ụmụ nwanyị ume ka ha na ndị di na-emegbu mmadụ nọrọ. Ebipụtara: 5 Jan 2018.[https://www.theguardian.com/profile/wana-udobang]' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:wana udobang|wana udobang]]''''A zụlitere anyị ka anyị chee na nhụjuanya a dị mma': mmetọ ụlọ na Nigeria N'agbanyeghị oke ime ihe ike n'ime mmekọrịta dị na Nigeria, a ka na-ewere nkwa alụmdi na nwunye dị ka ihe dị nsọ, a na-agbakwa ụmụ nwanyị ume ka ha na ndị di na-emegbu mmadụ nọrọ. Ebipụtara: 5 Jan 2018.[https://www.theguardian.com/profile/wana-udobang] 99j1pmzr5qj45ti2murwgq6kl8udk6h Wikikwotu:SheSaid Redlist 2022 4 2619 12501 12498 2022-11-07T14:59:23Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {|class="wikitable" style="border-left:solid 1px black;border-right:solid 1px black;border-top:solid 1px black;border-bottom:solid 1px black;" align="right" |- |align="right" style="padding:5px"| [[Usòrò:SheSaid campaign quoting Chimamanda Ngozi Adichie.jpg|300px|link=Wikiquote:SheSaid]] |- ! Project links |- |RedLists in Igbo: [[Wikikwotu:SheSaid Redlist 2022|Redlists]] |- |Main on meta: [[m:SheSaid]] |- |RedLists en English: [[q:en:Wikiquote:SheSaid/RedLists|SheSaid RedLists on en]] |- |Other suggestions : [[q:en:Wikiquote:SheSaid/Suggestions|Suggestions]] |- |SheSaid 2022 : [[q:en:Wikiquote:SheSaid/2020|Outcome]] |} <noinclude> </noinclude> [[Usòrò:Official WLW Logo in Africa.svg|thumb|right]] ==Red lists == Click on the links below to translate from the English Wikiquote to Igbo Wikiquote #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Nigerian_women Nigerian Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Zimbabwean_women Zimbabwean women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Botswana_women Botswana women] # [https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Canadian_women Canadian Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Women_activists Women activist] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Asian_women Asian Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:European_women European Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:German_women German Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Italian_women Italian Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:British_women British Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:American_women American Women] #[https://en.wikiquote.org/wiki/Category:Women_by_country Women by county] # [[Gerty Bolo]] # [[Niniola Apata]] # [[Tobi Amusan]] # [[Sisi Yemmie]] # [[Cheshe Dow]] # [[Fatou Bensouda]] # [[Laila Lalami]] # [[Lebogang Maruapula]] # [[Boineelo HARDY]] # [[Abena Busia]] # [[Zoleka Mandela]] # [[Graça Machel]] # [[Waris Dirie]] # [[Marie-Christine Gasingirwa]] # [[Dr. Shanaz El-Halabi.]] # [[Rebecca Enonchong]] # [[Makabelo Mosothoane]] # [[Marty Legwaila]] # [[Mmasekgoa Masire-Mwamba]] # [[Neo Masisi]] # [[Mmaserame Hannah David]] # [[Linah Mohohlo]] # [[Shirley Itumeleng Tiny Segokgo]] # [[Sheila Tlou]] # [[Peggy Serame]] # [[Gloria Somolekae]] # [[Monica Tabengwa]] # [[Palesa Molefe]] # [[Athaliah Molokomme]] # [[Amantle Montsho]] # [[Margaret Nasha]] # [[Nashwa Eassa]] # [[Game Mothibi]] # [[Lesego Motsumi]] # [[Nicole Gaelebale]] # [[Rosemary Museminali]] # [[Judith Amaechi]] # [[Abike Dabiri]] # [[Syndy Emade]] epwr7tsnquyjdblo88y1ss4hq6mn2i8 Abena busia 0 2620 18427 13173 2024-03-16T23:27:28Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Abena Busia|Abena Pokua Adompim Busia]]''' (amụrụ 1953) bụ odee [[w:Ghanaian|Ghana]] , onye na-ede uri, onye nwanyị, onye nkuzi na [[w:diplomat|diplomat]]. Ọ bụ ada [[w:Prime Minister of Ghana|Prime Minister nke Ghana]], [[w:Kofi Abrefa Busia|Kofi Abrefa Busia]], na ọ bụ nwanne onye na-eme ihe nkiri [[w:Akosua Busia|Akosua Busia] ]]. Busia bụ osote prọfesọ nke [[w: Literature | Literature]] na bekee, na mmụta ụmụ nwanyị na okike na [[w:Rutgers University | Mahadum Rutgers]]. Ọ bụ onye nnọchi anya Ghana na [[w:ig:Brazil|Brazil]], họpụtara na 2017, site na nzere mba 12 ndị ọzọ nke South America. ==ihe okwųru== === "Ajụjụ ajụrụ Abena Busia" (2015) === <small>[https://rucore.libraries.rutgers.edu/rutgers-lib/57398/ Interview with Abena Busia] (2015) nke RUcore: Rutgers University Community Repository eweghachiri 29 Julaị 2022</small> * Abịara m United States nke America n’ihi na m bụ onye Africa, n’ihi na m bụ onye isi ojii, aghọtara m na ụmụ nwaanyị na-amụ ihe, aghọọkwa m nwaanyị. * A na-arụ ọtụtụ ọrụ site na nwanyị n'ihi na anyị ga-eche echiche ịgbaji ụlọ elu iko ma chee echiche ma ọ bụrụ na usoro anyị bi na ya ga-arụ ọrụ maka anyị ihe dị iche ihe anyị ga-eme. * Na-eche echiche site na ihe na-eme onye ndu, ka esi akparịta ụka na otu esi ahazi onwe gị. * Ihe na-eme ka onye ndu dị iche bụ ụdị nzikọrịta ozi dị iche iche gbasara ụdị ọchịchị dị iche iche. * Ọchịchị akụkọ ihe mere eme na echiche bụ onye kachasị elu nke ọtụtụ n'ime anyị na-eme ọzụzụ nchịkwa, anyị na-eme ọchịchị elu ị naghị amanye usoro ị ga-achọpụta ndị mmadụ bụ. ==Njiko Mpųga== *[[w:en:Abena Busia|Abena busia]] na wikipedia bekee *[[w:q:Abena Busia|Abena busia]] na wikiquote bekee ==== Kwuo okwu==== Ajụjụ ọnụ Abena Busia" (2015) Ajụjụ ọnụ Abena Busia (2015) nke RUcore: Ụlọ ọrụ nchekwa obodo nke Mahadum Rutgers eweghachiri 29 Julaị 2022 Abịara m na United States of America n'ịma maka ịbụ onye Africa m, mara na m bụ onye ojii, amatara m banyere ọmụmụ ụmụ nwanyị wee ghọọ onye na-ahụ maka nwanyị. A na-arụ ọtụtụ ọrụ site n'aka nwanyị n'ihi na anyị ga-eche echiche banyere imebi ụlọ elu iko ma chee echiche ma ọ bụrụ na usoro ndị anyị bi na ya ga-arụ ọrụ maka anyị ihe dị iche ihe anyị ga-eme. Na-eche echiche site na ihe na-eme onye ndu, otu esi akparịta ụka na otu esi ahazi onwe gị. Ihe na-eme ka onye ndu dị iche bụ ụdị nzikọrịta ozi dị iche iche na-akwanyere ụdị ọchịchị dị iche iche ùgwù. N'akụkọ ihe mere eme na-edu ndú na echiche mgbe niile bụ n'elu ala otu ọtụtụ n'ime anyị na-eme ndu ndú ọzụzụ anyị na-eme ala elu-edu ndú ị na-adịghị wetara Ọdịdị ị chepụta organically ndị mmadụ bụ. "Ajụjụ na Abena Busia" (2016) [1] (2016) site na mmekorita ụmụ nwanyị mmụta: Ajụjụ ọnụ gbasara mgbanwe iwu ezinụlọ. Echiche nke ezinaụlọ n'agbanyeghị na a tụụrụ ime bụ na mgbọrọgwụ nke usoro ezinaụlọ ochie anyị na-ahapụ n'ime ụwa bụ usoro ezinaụlọ ahụ bụ n'ikpeazụ ndabere nke iwu iwu, okpukperechi, mmekọrịta ọha na eze na steeti anyị bi. Iwu ezinụlọ ọhụrụ nwere ike ịkwụsị ime ihe ike megide ụmụ nwanyị. Ime ihe ike bụ ihe a na-ahụ anya na nke a na-adịghị ahụ anya. Wepụta na nnwere onwe nke Abena Busia" Ndị nrọ na-echeta nrọ ha mgbe ha na-ama jijiji;Ị gaghị agbanarị ihe anyị ga-eme n'iberibe nke ndụ anyị. [2] [3] Ị gaghị ama ogologo oge anyị na-ebe akwa ruo mgbe anyị chịrị ọchị maka iberibe nrọ anyị gbajiri agbaji. [4] frkxiyjqk2l9zo7roma63vf3wok4t8g Rebecca Enonchong 0 2621 12194 2022-11-01T18:30:10Z Accuratecy051 164 Jiri ''''[[w:Rebecca Enonchong |Rebecca Enonchong]]''' Rebecca Enonchong FREng [1] (amụrụ na Julaị 14, [2] 1967) bụ onye ọchụnta ego nka na Cameroon yana onye nchoputa na onye isi oche nke AppsTech. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na-akwalite teknụzụ na Africa. Enonchong abụrụla onye nnata ihe nrite dị iche iche sitere na otu dị ka Nzukọ Akụ na ụba Ụwa. Forbes depụtara ya dị ka otu n'ime 10 Female Tech Founders To Watch In Africa n'oge 20...' kere ihü wikitext text/x-wiki '''[[w:Rebecca Enonchong |Rebecca Enonchong]]''' Rebecca Enonchong FREng [1] (amụrụ na Julaị 14, [2] 1967) bụ onye ọchụnta ego nka na Cameroon yana onye nchoputa na onye isi oche nke AppsTech. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na-akwalite teknụzụ na Africa. Enonchong abụrụla onye nnata ihe nrite dị iche iche sitere na otu dị ka Nzukọ Akụ na ụba Ụwa. Forbes depụtara ya dị ka otu n'ime 10 Female Tech Founders To Watch In Africa n'oge 2014. [https://en.wikiquote.org/w/index.php?title=Rebecca_Enonchong&action=edit/ world Economic Forum ===ihe okwųru=== * Ike onye ọchụnta ego, nke ahụ bụ ike ahụ na-eme ka ị merie ugwu, ịgafe àkwà mmiri ndị na-adịghị adị, ime ihe na-agaghị ekwe omume. ** Rebecca Enonchong isi okwu na Elearning Africa 2015, June 10,2015 [https://www.youtube.com/watch?v=kSF9P_B0vOo 1 * O nweghị akwụkwọ ọgụgụ ga-akọwara gị otu esi azụ ahịa na obodo nke gị. Ya mere, m na-achọpụta ụzọ siri ike ka ọ siri sie ike na otú ọ dị iche na ịzụ ahịa n'ahịa ndị na-apụta, na Africa. ** Mgbakọ zuru ụwa ọnụ nke Seedstars 2018, Eprel 12,2018 [https://www.youtube.com/watch?v=ne1bIYIwh8E 2 (6:25) * Iji bụrụ onye ọchụnta ego n'Afrịka ị ga-ewe iwe. ** Global Seedstars Summit 2018, Eprel 12,2018 [https://www.youtube.com/watch?v=ne1bIYIwh8E 2 (7:05) * Ị naghị enwe anyaụfụ nke kacha mma, ị na-amụta ihe site na nke kacha mma ma tinye ndị ahụ na azụmahịa gị. ** TEDxEuston, Nọvemba 30, 2019 [https://www.youtube.com/watch?v=yG1FVdeaSDU 3 (17:05) * A jụrụ m, kedu ka ọ dị ka ịbụ nwanyị ojii Africa entrepreneur. M na-ekwukwa na ndị ahụ bụ àgwà m mana ha akọwaghị m. Ahụmahụ m bụ ihe kpụrụ m… yana ngwa ọrụ m nwetara site na ahụmịhe ndị ahụ. ** TEDxEuston, Nọvemba 30, 2019 [https://www.youtube.com/watch?v=yG1FVdeaSDU 3 (19:00) ==Njiko Mpųga== *[[w:en:Rebecca Enonchong]] na wkipedia bekee *[[w:q:Rebecca Enonchong]] na wikiquote bekee jsod3smdc2u6fmmi5rb2pi2fsy90wfl Makabelo Mosothoane 0 2622 12195 2022-11-01T18:54:38Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Makabelo Priscilla Mosothoane|Makabelo Priscilla Mosothoane]]''' (amụrụ 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Lesotho nke jere ozi dị ka onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ na ọzụzụ nke obodo site na 2012 ruo 2015, na gọọmentị Tom Thabane. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nọọsụ na onye nkụzi ụlọ akwụkwọ tupu ọ banye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma bụrụkwa onyeisi oche nke ngalaba Red Cross Society.[https://en.wikipedia.org/wiki/%27Makabelo_Mosothoane ===Ihe o kwụru=== * Dịka gọọmentị, a chọrọ ka anyị mepụta gburugburu ebe ụmụaka ga-esi amụta ihe, nwee ahụike na iru oke ike ha. * [https://lestimes.com/stakeholders-endorse-school-feeding-policy/ Stakeholders kwadoro amụma nri ụlọ akwụkwọ], (Nọvemba 27, 2014), nke Lesotho Times dere. * Dị ka onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ na ọzụzụ na Lesotho, ana m arịọ ndị nne na nna nwere ụmụaka ka ha debanye aha ụmụ ha n’ụlọ akwụkwọ. Ha nwekwara ikike iru oke ike ha. Nke a bụ onyinye Krismas kacha mma nne na nna nwere ike inye. * [http://www.lnfod.org.ls/uploads/1/2/2/5/12251792/idpd_takes_to_mokhotlong.pdf International Day of Persons with Disability na-elekwasị anya n'ịkwatu ihe mgbochi iji nweta ohere agụmakwụkwọ nha anya],( "Nọvemba 19, 2012" ==Njikọ mpụga== *[[w:en:Makabelo Mosothoane]] na Wikipedia Bekee *[[w:q:Makabelo Mosothoane]] na wikiquote Bekee 2qzb11fxmmb78s48i9eilm6c9kauuym Rosemary Museminali 0 2623 18424 12196 2024-03-16T21:51:21Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki '''Ro''' '''Rosemary Muse. m''' .inali (amụrụ 1962) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya mba Rwandan, na-arụ ọrụ ugbu a maka Mmemme Njikọ Mba Ndị Dị n'Otu na HIV/AIDS (UNAIDS), dị ka onye nnọchi anya ya na African Union na United Nations Economic Commission for Africa.  .  A maara Museminali nke ọma maka ọrụ ya dị ka Minista na-ahụ maka mba ofesi na mmekorita nke Rwanda site na 2005 ruo 2009. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi ala nke mba ahụ maka International Cooper =====Kwuo okwu ===== Ọgwụgwọ bụ usoro, ọbụlagodi na ị nọ n'èzí ma ndị enyi gị ma ọ bụ ndị ikwu gị nwụnahụrụ gị. Ị nweghị ike ịnọ n'otu ọnọdụ nke ndị nọ ebe a (Rwanda) lanarịrị mgbukpọ ahụ. Ihe na-enyere anyị aka ịgwọ ọrịa bụ mbọ anyị na-agba ikwu okwu, a na-eme ka ikpe ziri ezi guzobe ebe a na-alụ ọgụ n'enwetaghị ntaramahụhụ. "Rosemary Museminali - ihu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwanda nke nlanarị na nkwụghachi azụ", The New Times (July 31, 2008) "Ọ bụrụ na anyị na-eme ka udo dị na kọntinent niile, tinye ahịa anyị ka ọ bụrụ nnukwu ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ nke ọma, jikọta akụrụngwa anyị ma gbazite ikike mmadụ nke ibe anyị, mgbe ahụ enwere ike nweta ọganihu." https://www.newtimes.co.rw/section/read/8668 "Ee, anyị gabigara ụdị nsogbu ahụ mana taa, anyị arụwo mgbidi, nke a agaghị eme ọzọ." [1] Na 1994 mgbukpọ "Ọ pụtara na okwu anyị, ma ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ akụ na ụba ga-anọchi anya na-adịgide adịgide ma nwee ike ikwurịta n'oge ọ bụla anyị chọrọ ... ọ bụghị ihe atụ, anyị chere na ọ bụ isi." [2] Na ịhọpụta onye nnọchi anya Kigali na nke mbụ kemgbe 1998 "Arụ ọrụ ndị agha jikọrọ ọnụ dị oke mkpa n'ihi na ozugbo anyị ghọtara na anyị nwere otu onye iro, echere m na nke ahụ bụ ebe ọpụpụ ... (maka) ịkwado na mpaghara ndị ọzọ." [3] na ndị agha abụọ ahụ na-arụkọ ọrụ ọnụ iji wakpo ebe ndị agha nke Democratic Forces for the Liberation of Rwanda (FDLR), otu agbụrụ ndị nnupụisi Hutu nke ndị ndú ya gbagara na Congo mgbe mgbukpọ ahụ gasịrị na Rwanda. "Anyị na-arụkọ ọrụ na mmịpụta na mmepụta ike, anyị chere na anyị nwere ike imekọ ihe ọnụ na ọrụ ugbo, anyị nwere ike ịkwado ọrụ ego." [4]Na Rwanda na Kongo kwekọrịtara n'ịkọwa ọrụ ike ọkụ iji mepụta megawatts ọkụ eletrik 200 site na mmiri mmiri methane gas dị na ọdọ mmiri Kivu n'oke oke ha. "Anyị kwenyere n'ụwa taa ka ọ na-aga nke ọma na China na-enwe ọganihu na-abụkarị ụwa na-enwe ọganihu karị." [5] na mmekọrịta dị n'etiti Rwanda na China "A pụghị ikwe ka ndị mmadụ kwuo naanị oh, nke a bụ mba Africa ọzọ. Mgbukpọ abụghị naanị mpụ megide Rwanda, ọ bụ mpụ megidere ụmụ mmadụ na n'ihi ya, ọ bụghị naanị na Rwanda na-alụ agha a naanị." [6] na mgbukpọ "Na Africa, ndị isi Europe na-adị njikere ikwu maka Darfur na Zimbabwe, ma ọ bụghị, ọ dị ka, maka Rwanda. Ọ dị mkpa ka a jụọ ndị isi Europe ihe ha ga-eme maka akụkọ a n'ihi na nsogbu Africa abụghị naanị Mugabe na Zimbabwe." [7] na ndị isi Europe Debe amamihe ụmụ nwanyị n'etiti usoro ime mkpebi ọ bụla, "ọ dịghị mkpebi ọ bụla a na-eme ma a gwaghị ụmụ nwanyị ndụmọdụ." https://www.newtimes.co.rw/article/10234/rosemary-museminali-a-rwandaas-diplomatic-face-of-survival-and-resilience 68vc3d8l2rlh4rn1djrpr1xxc1nxejh Mmasekgoa Masire-Mwamba 0 2624 12201 12198 2022-11-01T20:39:28Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Mmasekgoa Masire-Mwamba addressing panellists crop.jpg|thumb|Mmasekgoa Masire-Mwamba]] '''[[w:ig:Mmasekgoa Masire-Mwamba|Mmasekgoa Masire-Mwamba]]''' bụ onye nchịkwa Botswana na onye ọrụ obodo mba ụwa, nwere ahụmahụ dị elu karịa afọ 30 n'ihe gbasara azụmahịa, mmepe na diplomacy multilateral. Mmasekgoa Masire-Mwamba bụ [[w:Commonwealth Deputy Secretary General|Commonwealth Deputy Secretary General]] site na 2008 ruo 2014. ===Ihe o kwụru=== * Àgwà ndị dị mkpa nke ezigbo onye ndu bụ inwe ike inwe vison for wat ọ bụ ihe ị chọrọ iji nweta na nke ka mkpa ka ị nwee ike ịkọwapụta ọhụụ gị ma mee ka ndị mmadụ kwado ma bụrụ akụkụ nke usoro iji nweta ọhụụ ahụ. [https://www.youtube.com/shorts/JiSFqvr-jBU Mmasekgoa Masire-Mwamba na àgwà ndị bụ isi nke onye ndu] * Ọ ga-amasị m ikere òkè n'ịhụ na anyị na-enyefe ọrụ nke ọma na ọrụ nke ndị isi gọọmenti n'ụzọ na-emetụta ndụ ụmụ amaala Commonwealth site n'ịgbakọ ọnụ na gọọmentị ndị òtù na ndị mmekọ mmepe ndị ọzọ. [https://www.newtimes.co.rw/section/read/4029 "Commonwealth nwetara osote odeakwụkwọ ukwu ọhụrụ.James Karuhanga"] (June 04, 2008) * Ndị na-eto eto kwesịrị ileba anya n’otú ndị ọzọ si nweta ihe ha nwere. [https://www.youtube.com/watch?v=cTtVjoxXH1E Ụmụ nwanyị dị ike na Botswana] (6 Maachị 2017) * M na-ebutere m ụkpụrụ na omume kachasị mma sitere na ụlọ ọrụ ọha na eze na nkeonwe nke nwere ike ịgbakwunye uru na mmekọrịta miri emi n'etiti ọha na eze na nke onwe, yana n'etiti òtù mba ụwa na ụlọ ọrụ mmepe na mbọ anyị iji kwalite mmekorita na bulie mmetụta site na synergies. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Mmasekgoa Masire-Mwamba]] na Wikipedia bekee *[[w:q:Mmasekgoa Masire-Mwamba]] na wikiquote bekee ge2bnc58e4us72sg6hx54g0njdzb25v Nicole Gaelebale 0 2625 12199 2022-11-01T20:25:29Z Obedmakolo 169 Jiri ' '''Nicole Gaelebale''' Gaa na nsoroụzọJump ka ịchọọ Nicole Lisa Gaelebale mụrụ na April 22 1993 na Mahalapye, Botswana.  Ọ bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama ama ma nwee aha Miss World Botswana 2012, Miss Earth Botswana 2014 na karịa Miss World Botswana 2017. Okwu[edit] Inwe nrọ ọ na-echetara gị ihe mere i ji malite ya na mbụ Bilie ọzọ ma gaa n'ihu Nkwadebe bụ isi Naanị nkwadebe bara uru na-akwụ ụgwọ na njedebe Ya ad...' kere ihü wikitext text/x-wiki '''Nicole Gaelebale''' Gaa na nsoroụzọJump ka ịchọọ Nicole Lisa Gaelebale mụrụ na April 22 1993 na Mahalapye, Botswana.  Ọ bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama ama ma nwee aha Miss World Botswana 2012, Miss Earth Botswana 2014 na karịa Miss World Botswana 2017. Okwu[edit] Inwe nrọ ọ na-echetara gị ihe mere i ji malite ya na mbụ Bilie ọzọ ma gaa n'ihu Nkwadebe bụ isi Naanị nkwadebe bara uru na-akwụ ụgwọ na njedebe Ya adịla mgbe ị ga-ahapụ nrọ gị n'agbanyeghị ogologo oge ọ ga-ewe Wepụta ogologo oge ahụ iji kwadebe Mụta ma wuo ka ị nwere ike tukwasi obi na oge Chineke tụgharịa mfu niile ka ọ bụrụ uru Ogologo njem ya ruo Mmeri… (Friday, Ọktoba 06 2017) nke Botswana Guardian wetara The Midweek Sun eweghachiri 09 June 2022 Ntụaka Mpụga[edit] ((https://guardiansun.co.bw/Style/her-long-walk-to-victory)) dl74f8acz6i8itgq6dahnzdmjbi1igc Lesego Motsumi 0 2626 13233 12200 2022-11-24T16:46:27Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Lesego Motsum|Lesego Motsumi]]''' ''[[w:Lesego Motsumi|Lesego Motsumi]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:ig:Botswana]]. Motsumi bụ Minista Ahụike ruo Nọvemba 2004, mgbe ọ ghọrọ Minista Ọrụ na Ụgbọ njem. Na ngbanwe kabinet nke 2008, emere na nhọpụta nke onye isi ala [[w:Ian Khama | Ian Khama]], Motsumi laghachiri n'ọkwa ochie ya dị ka Minista Ahụike. {{w:ig:political-stub}} {{w:ig:ụmụ ​​nwanyị-stub}} == Okwu okwu == * Ikpe na-ezighị ezi kacha njọ bụ enweghị ike inweta nlekọta ahụike ziri ezi. Anyị kwenyere na anyị ga-arụ ọrụ dị mkpa maka atụmatụ ahụike ọ bụla, na ụmụ amaala na-ahụ maka ahụike nke onwe ha na nke ndị obodo ha. ** [https://reporter.newsarchive.vumc.org/index.html?ID=6955. "Igodo nkwado na ọgụ zuru ụwa ọnụ megide HIV: Ọkà Okwu nke Kathy Rivers"] [01/23/2009] * Mmetụta dị na ndị nọọsụ ịhụ ka ọtụtụ ndị ọrịa na-anwụ na-agbawa obi, Ọ bụrụ na eleghara mkpa uche na mkpa mmụta nke ndị nlekọta anya, ha nwere ike imetụta irè ha na ntụkwasị obi na omume nlekọta ha, ya mere ọ dị mkpa ka e lebara ha anya. **[https://www.thenewhumanitarian.org/news/2004/04/05/caregivers-manual-launched Lesego Motsumi,] Ewepụtala akwụkwọ ntuziaka ọhụrụ e mere iji nyere ndị ọrụ ahụike aka ịnagide mmetụta nke HIV/AIDS. na Botswana. Ewepụtara akwụkwọ ntuziaka ndị na-enye nlekọta, (''5 Eprel 2004''') eweghachite 8 Nọvemba 2021 == Njikọ mpụga == tps://en.wikipedia.org/wiki/Lesego%20Motsumi https://www.thenewhumanitarian.org/news/2004/04/05/caregivers-manual-launched == Ntụaka == ezie  Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Lesego Motsumi 0dhoabeb3b2av1047zizqlwpqltvqxh Game Mothibi 0 2627 12202 2022-11-01T20:40:19Z Obedmakolo 169 Jiri ' '''Egwuregwu Mothibi''' Gaa na nsoroụzọJump ka ịchọọ Game Mothibi bụ onye isi oche bọọdụ maka Africa Sport Venture Group si Botswana.  Ọ na-eje ozi dị ka onye otu Executive zuru ụwa ọnụ nke IWG FOR TERM 2018-2022.  Ọ na-ejekwa ozi na Women Sport Africa Network na ugbu a nwa akwụkwọ na Tsukuba International Academy of Sports na Tsukuba, Japan na-achụso Masters na Sport na Olympic Studies, isi na Sport for Development and Peace.  Ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki '''Egwuregwu Mothibi''' Gaa na nsoroụzọJump ka ịchọọ Game Mothibi bụ onye isi oche bọọdụ maka Africa Sport Venture Group si Botswana.  Ọ na-eje ozi dị ka onye otu Executive zuru ụwa ọnụ nke IWG FOR TERM 2018-2022.  Ọ na-ejekwa ozi na Women Sport Africa Network na ugbu a nwa akwụkwọ na Tsukuba International Academy of Sports na Tsukuba, Japan na-achụso Masters na Sport na Olympic Studies, isi na Sport for Development and Peace.  Ọ bụbu odeakwụkwọ ukwu nke International Working Group on Women and Sport (IWG) maka quadrennial 2014-2018.  O nwere diploma diploma na Education na Bachelor of Arts in Humanities na Mahadum Botswana.  Ọ gakwara nkuzi na njikwa egwuregwu na International Academy of Sport Science and Technology (AIST) na Lausanne, Switzerland na 2009;  na Women Sport leadership Academy (WSLA) nke Anita White Foundation na Mahadum Chichester dị na UK na 2015 wee bụrụ onye nhazi WSLA.  Onye otu Mothibi - Board of Directors Nkwuputa[edit]… 043jpw0ey0eo0ovnxk3muquce1y36du Nashwa Eassa 0 2628 12203 2022-11-01T20:44:14Z Obedmakolo 169 Jiri ' '''Nashwa Abo Alhassan Eassa''' bụ ọkà mmụta sayensị nano-particle si Sudan.  Ọ bụ osote prọfesọ nke physics na Mahadum Al-Neelain dị na Khartoum, na 2015, Eassa meriri Elsevier Foundation Award for Early Career Women Scientists in the Developing World.  Ihe nrite ahụ matara nyocha ya na mbelata mkpokọta ihe nkiri n'elu igwe semiconductor na-agba ọsọ Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Nashwa Essa Okwu[edit] Ọ bụrụ na m nwere ike it...' kere ihü wikitext text/x-wiki '''Nashwa Abo Alhassan Eassa''' bụ ọkà mmụta sayensị nano-particle si Sudan.  Ọ bụ osote prọfesọ nke physics na Mahadum Al-Neelain dị na Khartoum, na 2015, Eassa meriri Elsevier Foundation Award for Early Career Women Scientists in the Developing World.  Ihe nrite ahụ matara nyocha ya na mbelata mkpokọta ihe nkiri n'elu igwe semiconductor na-agba ọsọ Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Nashwa Essa Okwu[edit] Ọ bụrụ na m nwere ike itinye aka n'ime mgbanwe dị mma na ndụ nwanyị na-alụbeghị di, ọ ga-enye m mmụọ zuru oke iji nọgide na-arụ ọrụ m na nha nhata nwoke na nwanyị. Enwere m obi ụtọ ịgụ akwụkwọ na Mahadum Linköping tupu Sweden ewebata ụgwọ akwụkwọ maka ụmụ akwụkwọ si na mpụga Europe.  Nke a bụụrụ m nnukwu enyemaka, ma e wezụga ya, agaraghị m enwe ike ịmụ ihe.  Ma m ga-adị ndụ na iri nri, n'ihi ya, m na-arụ ọrụ na McDonalds na ikesa mgbasa ozi. "Ụmụ nwanyị nọ na agụmakwụkwọ ga-arụsi ọrụ ike ugboro abụọ iji gosi na ha ruru eru. Ndị ikom ekwesịghị ... dupxfkdmrmelam7tbg6a15q4o7c4goe Margaret Nasha 0 2629 13232 12204 2022-11-24T16:24:58Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Margaret Nasha|Margaret Nasha]] ''' ''[[w:Margaret_Nasha|Margaret Nnananyana Nasha]]''' (amụrụ 6 Ọgọst 1947) bụ [[w:it:Botswana]] onye ndọrọ ndọrọ nke jere ozi dị ka [[w:ig:List of ọkà okwu nke National Assembly of Botswana|Ọkà Okwu]] nke [[w:ig:National Assembly (Botswana)|National Assembly]] site na 2009 ruo 2014 na ọ bụ nwanyị mbụ nwere ọkwa a. Nasha rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ na onye ọrụ obodo tupu ọ banye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma rụọkwa ọrụ dị ka onye isi kọmishọna Botswana na [[w:ig:United Kingdom]]. Ọ banyere na Mgbakọ Mba na ntuli aka izugbe nke 1994, ma mesịa jee ozi dị ka onye ozi na gọọmentị Quett Masire na Festus Mogae. Onye nnọchite anya Botswana Democratic Party (BDP), Nasha ka a họpụtara ịbụ onye ọkà okwu mgbe ntuli aka 2009 gasịrị.<ref>{{Cite web|url=https://www.topmost10.com/2019-richest-and-influential- women-in-botswana/5/?amp=1|title=2019 Ụmụnwaanyị bara ọgaranya na ndị a ma ama na Botswana|accessmonthday=November|accessyear=2022|accessdate=13|website=Topmost10}}</ref> == Okwu okwu == * Usoro iwu nke Botswana na-enye onye isi ala ikike dị ukwuu na anyị bụ naanị mba dị na mpaghara ahụ, nke ka na-arapara n'ahụ nke a. Onye isi ala na-ahọpụta, chụrụ, kwalite ma wetuo ndị ọrụ agha. ** [https://www.mmegi.bw/news/no-freedom-of-speech-in-bdp-nasha/news "Enweghị nnwere onwe ikwu okwu na BDP"], Wednesday, June 08, 2016. Eweghachiri 16 October 2021 * Ọchịchị onye kwuo uche m pụtara ọchịchị nke ndị mmadụ, nke ndị mmadụ na ọ bụghị ọchịchị nke ndị mmadụ, nke ụmụ nwoke. Ọchịchị onye kwuo uche ya site n'okike kwesịrị ịdị na-ejikọta ya, yana nnochite anya nke ọtụtụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị akụkụ nile nke ndị bi na obodo. ** [https://www.sundaystandard.info/ococaone-womanocos-strugglesoco/ "Mgbalị otu nwanyị"] (24 Maachị 2014) * Ọzọkwa mmepe nke Botswana n'usoro omume na ụkpụrụ. **[https://news.bahai.org/story/356/"Mịnịsta na-eto ọrụ Baha'i"] (March 14, 2005) * Ịdị n’otu nke mmadụ, ịha nhata nke ụmụ nwoke na ụmụ agbọghọ n’anya Chineke, na mkpa maka ịkwụwa aka ọtọ na ịdị mma n’ime… == Njikọ mpụga == Edemede encyclopedic na Margaret Nasha na Wikipedia ↑ 2019 Ndị inyom kacha baa ọgaranya na ndị nwere mmetụta na Botswana Kachasị 10. stw32z9wqo18vz2m0nd5bfx1ntsrwur Amantle Montsho 0 2630 13231 12205 2022-11-24T16:09:51Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Amatle Montsho|Amatle Montsho]]''' [[File:2011-06-09 Amantle Montsho.jpg|thumb|right|Amantle Montsho na 2011 Bislett Games]] ''[[w:ig:Amantle Montsho|Amantle Montsho]]''' (amuru Julaị 4, 1983) bụ [[w:ig:sprint (egwuregwu) na [[w:400m|400m]]. Ọ nọchitere anya obodo ya na [[w:2004 Summer Olympics|2004]] na [[w:2008 Summer Olympics|2008 Summer Olympics]], rute ikpeazụ na mbipụta ikpeazụ. Ọ bụ nwanyị mbụ nọchiri anya Botswana na asọmpi Olympic. Ọ gbakwara asọmpi na [[w: World Championships in Athletics | World Championships in Athletics]] na [[w:IAAF World Indoor Championships|IAAF World Indoor Championships], na ọ bụbu onye mmeri ụwa n'ihe karịrị 400m. na-emeri na oge kacha mma nke 49.56 na [[w: Daegu | Daegu]]. == Okwu okwu == == "Naanị Kasị Kasị Ukwuu" (2020) === <small>[https://news.thevoicebw.com/2020/04/simply-the-greaest/Simply the great] (Eprel 7, 2020)</small> * Ị ga-enwerịrị ebumnuche ma debe ebumnuche iji nweta ha. * Zere ihe ndị ga-emebi ọrụ gị. * Tinye ego maka ọdịnihu ma ghara ilekwasị anya. Na ndụ ị kwesịrị ịma ihe ị chọrọ mgbe ahụ ọ gaghị adịrị mmadụ mfe ịgbanwe uche gị. * "Ọ na-atọ m ụtọ mgbe niile ịnọchite anya obodo m na ọkwa mba ụwa. Were ya na ọ na-agba ọsọ adrenaline mgbe m na-agba ọsọ na egwu na-ama na anya niile dị m. Nke ahụ mere ka ọ bụrụ ihe pụrụ iche. Enwere m ndị Fans si n'akụkụ ụwa dum ma nkwado ahụ. laghachi n'ụlọ bụ ọkachamma" **https://www.mmegi.bw/sports/thank-you-amantle/akụkọ Daalụ Amatle, Mmegi Online, Fraịde 15 Ọktoba 2021, eweghachiri 16 Nọvemba 2021 * "Ọ dịghị Amatle Montsho na-enweghị ndị mmadụ" **https://www.pressreader.com/botswana/botswana-guardian/20211022/page/26 BAA na-akpọ Amantle Montsho, Botswana Guardian, 22 Ọktoba 2021, Ret… == Njikọ mpụga == ezie  Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Amatle Montsho  Wikimedia Commons nwere mgbasa ozi metụtara: Amatle Montsho jfuov8nvjm4ewc6m2gpkfex7z090ter Athaliah Molokomme 0 2631 13230 13229 2022-11-24T15:54:44Z Obedmakolo 169 /* Okwu okwu */Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Athaliah Molokomme|Athaliah Molokomme]]'''' ''[[w:ig:File:Athalia Molokomme, Attorney General for Botswanana-ekwu okwu na London Conference on Cyberspace, 2 November 2011 (cropped).jpg|thumb|Dr Athaliah Molokomme na 2011]]'' '''[[w:ig:Athaliah_Molokomme|Dr Athaliah Maoka Lesiba Molokomme]]''' (amụrụ 4 Disemba 1959) bụ [[w:attorney general|onye ọka iwu n'ozuzu]] nke [[w:ig:Botswana]] ma bụrụ nwanyị mbụ nyere jide ọnọdụ ahụ. Molokomme etinyela aka n'ịkwado maka ikike ụmụ nwanyị na ọgbakọ, nkuzi na ọmụmụ ihe na gburugburu ụwa. === Okwu okwu === * Ụmụ nwanyị na-ebutekarị ihe ọzọ, echere m na e nwere echiche dị iche nke ụmụ nwanyị nwere ike iweta na tebụl. {{w:ig:source}} * Na Setswana, anyị na-ekwu ‘go ruta mosadi ke go ruta sechaba’ nke pụtara na ‘ịkụziri nwanyị ọzụzụ bụ ịkụziri mba. ** [https://justiceleaders.org/leaders/athaliah-molokomme/ "Athaliah Molokomme -Justice Leadership Group (Okwu na Embassy nke France, The Hague"), 10 Maachị 2014 na International Women's Day) 2021 * Echere m na anyị bụ ndị nwere ohere na ihe ùgwù ịmụ iwu nwere ọrụ pụrụ iche iji hụ na iwu na-eme ihe a chọrọ ime, na nke ahụ bụ inye ikpe ziri ezi n'ihi na ọ bụghị mgbe niile [n'onwe ya]. ** [https://www.africanwomeninlaw.com/african-women-in-law/Athaliah-Molokomme%2C-Ph.D<nowiki/>. "Athaliah Molokomme, First Women Attorney General (Botswana)"] * Ụlọ ọrụ nke onye isi na ntinye nke nwanyị mbụ nke Botswana enweghị ike ịhụ ya iche na nnukwu mgbanwe akụ na ụba ọha na eze ... == Njikọ mpụga == Dezie  Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Athaliah Molokomme e3lsutmq0y0j7thda0l1jdg3jo9rhpg Sheila Tlou 0 2632 18341 12207 2024-03-13T19:32:03Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Sheila_Tlou|Prọfesọ Sheila Dinotshe Tlou]]''', bụ prọfesọ nke nọọsụ, ọkachamara na [[wikipedia:HIV/AIDS|HIV/AIDS]] na ahụike ụmụ nwanyị, na onye nkuzi nọọsụ. Ọ bụbu onye ntụzi aka nke [[wikipedia:World_Health_Organization|WHO]] Ebe etiti na-arụkọ ọrụ maka ndị nọọsụ na mmepe midwifery na nlekọta ahụike Primary maka Anglophone Africa na onye bụbu [[Botswana]] Minister nke ahụike site na 2004 ruo 2008. Ọ bụ onye mmeri na na-akwado maka ahụike ụmụ nwanyị na ikike ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ. ===Ihe ọ kwụru=== * Nkà ihe ọmụma m… bụ na ndụ m abaghị uru ibi ma ọ bụrụ na ejighị m ya gbanwee ndụ ndị ọzọ. Mee ka otu onye na-amụmụ ọnụ ọchị kwa ụbọchị. https://mg.co.za/article/2016-12-15-00-sheila-tlou-a-giant-in-africas-aids-response/ ''Sheila Tlou: Onye ukwu na nzaghachi AIDS nke Africa (15 Disemba) 2016)'' * ụmụ nwanyị na-aga n'ihu na-ekpuchi ụmụ nwoke na ndọrọ ndọrọ ọchịchị - echiche ndị dị ka 'n'azụ nwoke ọ bụla na-eme nke ọma enwere nwanyị' na-eme ka echiche na ụmụ nwanyị enweghị ike idu ndú'' '' https://www.weekendpost.co.bw/30443/ news/sheila-tlou-on-why-Women-dont-get-votes/ ''Sheila Tlou: Na ihe kpatara ụmụ nwanyị anaghị enweta votu,(16 October 2021)'' * Otu n’ime ihe e ji mara nnukwu onye ndu bụ ike ịtụgharị echiche n’ime atụmatụ ndị nwere ike ime. https://sheleadsafrica.org/the-healthcare-giant-of-botswana/ The HealthCare Giant nke Botswana Ọtụtụ mba ndị ka na-emepe emepe agaghị enweta ebumnuche mmepe nke puku afọ n'ihi ụkọ ndị ọrụ ahụike nwere nkà. Otú ọ dị, enwere ike idozi nsogbu a site na mmekorita zuru ụwa ọnụ na agụmakwụkwọ na ọzụzụ ndị ọrụ ahụike, yana iwere ndị ọrụ ahụike n'ọrụ. Dị ka onye na-akwado onye mmeri, m na-eme atụmatụ iji ohere niile dịnụ iji mee ka mmata banyere nsogbu ndị ọrụ ahụike zuru ụwa ọnụ na iwulite nkwado mba ụwa maka ngwọta ndị nwere ike. ''[https://www.who.int/workforcealliance/about/spec_advocates/sheilatlou/en/ Sheila Tlou], Alliance Champion Prọfesọ Sheila Tlou; Mmekọrịta ndị ọrụ ahụike Global Health. eweghachiri 16 Nọvemba 2021.'' *Ndị na-eto eto, ọkachasị ụmụaka ụmụ agbọghọ ndị chọrọ ịga n'ihu n'ọrụ ha na itinye aka na ọchịchị na onye ọchịchị kwesịrị ichefu ụmụ nwoke ma tinye uche na mmepe onwe ha. * Anyị kwesịrị ilekwasị anya na mkpa ndị mmadụ karịa mkpa ndị mmadụ n'otu n'otu. *Dịka onye Motswana na-eme njem na mba ụwa, m na-''agbasa ozi ka obodo anyị si bụrụ ala udo na udo. [http://www.themidweeksun.co.bw/12207-sheila-tlou-i-am-ready-to-serve-under-masisi/ Sheila Tlou]; Adị m njikere ije ozi n'okpuru Masisi site na Kolesto Thobega (''24 Ọgọst 2019'') Mid izu ụka Sun. Ewetara na 16th Nọvemba.'' * Anyị chọrọ ndị na-ekwusi ike, ndị na-ekwesịghị ịrịọ maka ikike ime ọtụtụ ihe karịsịa mgbe ị maara na ha ziri ezi. * Nrọ m bụ otu ụbọchị ịhụ nọọsụ bụ onye isi obodo, echere m n'ezie na obodo ahụ ga-aga nke ọma, n'ihi na ọ ga-ewe usoro ahụ zuru oke maka etu ndị mmadụ kwesịrị isi dị ndụ na ka ndị mmadụ kwesịrị ịdị mma. lekwa anya n'ọdịmma nke onye ọ bụla. [https://www.youtube.com/watch?v=M5-kSrBo5HE Sheila Tlou]; Onye isi oche ndị nọọsụ ugbu a Prọfesọ Tlou na-ekwu maka njem nọọsụ ya: Nọọsụ ugbu a ihe ịma aka, ọwa Youtube. ''(21 Ọktoba 2019) '' eweghachiri na 16th Nọvemba 2021. ==Njikọ Mpụga== *[[w:Sheila Tlou|Sheila Tlou]] na wikipedia Bekee *[[w:iq:Sheila Tlou|Sheila Tlou]] na wikiquote bekee 3vbq4murgaf0e773abc6lzr9m8e7n2x Palesa Molefe 0 2633 13227 12208 2022-11-24T15:38:21Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Palesa Molefe|Palesa Molefe]] ''' ''Palesa Molefe'' 'Echiri okpueze Miss Botswana 2021 na Nọvemba 2021. Ọ ga-anọchi anya Botswana na Miss World 2021, mbipụta 70 nke Miss World pageant nke a ga-eme na 16th nke Disemba 2021 na José Miguel Agrelot. Coliseum dị na San Juan, Puerto Rico. ''''''{{w:ig:model-stub}}'''''' '''''''{{w:ig:ụmụ ​​nwanyị-stub}}''' == Okwu okwu == Na-etolite m mgbe nnọọ dabara n'ime ọ bụla click, M ka na-adịghị. Mgbe m gbalịrị imeta ndị enyi n'ụlọ akwụkwọ ọ na-adị m ka otu ụmụ agbọghọ, m ga-agbalị ime enyi emeela nkwekọrịta ma ọ bụ na ọ dị m ka m mere mkpebi ahụ. Nke ahụ bụ ihe ihu akwụkwọ na-adị ka site n'èzí nye m. Dị ka ọpịpị nke ụmụ agbọghọ na-anabataghị onye ọ bụla ha chere na ọ bụghị n'ime oghere ha. Ọ bụ ya mere m ji chọọ iwepụta oge a iji kelee onye ọ bụla na-ekere òkè, nnukwu na obere aka na ntinye aka maka ntinye nke ihe ngosi dị iche iche nke ịma mma n'ụwa. Palesa Molefe meriri Miss Botswana (1 Nọvemba 2021) Enwere ọtụtụ ụdị okooko osisi dị iche iche, anyị niile na-eto n'ọtụtụ ụzọ dị iche iche ma na-ama ifuru iche na nke ọzọ. Ekwenyere m na ọ ga-abụ ikpe na-ezighị ezi iji zoo ịma mma dị otú ahụ site na ụwa ndị ọzọ na ifuru na-esote. Ma ugbu a m bụ akụkụ nke ụwa nke ihu akwụkwọ, a na m ahụ onwe m na-eweda onwe m ala n'echiche nke otu nwa agbọghọ nke na-ele m anya ma nwee mmetụta… == Njikọ mpụga == alesa Molefe meriri Miss Botswana (1 Nọvemba 2021) == Ntụaka == [1] ↑ [2] ↑ [3] ↑ [4] ↑ [5] ↑ [6] ↑ [7] ↑ [8] ↑ a b https://www.missworld.com/2021/botswana/palesa-molefe/my-life/a-cultural-affair-miss-botswana-in-puerto-rico 6gzrb5wxkzixrcfhdfgbu5ebea3kowj Dolapo Osinbajo 0 2634 13182 12495 2022-11-16T10:58:50Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Dolapo Osinbajo''', née Soyode (amụrụ 16 Julaị 1967) bụ onye ọkaiwu Naijiria na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. Dịka nwunye osote onyeisiala Naịjirịa bụ Yemi Osinbajo, ọ bụla nwanyị nke abụọ nke Naịjirịa kemgbe Ọnwa Ise 29, 2015. ==Ihe okwuru== *Mgbe nwa agbọghọ gụrụ akwụkwọ, ọ nwere ike ịgụ na ide, ọ maara iwu, marakwa ịhụnanya. Mgbe nwa agbọghọ gụrụ akwụkwọ, ọ na-amata ikike ya; o nwere ike ịgụ gbasara Dr. Ngozi Okonjo-Iweala nke World Trade Organisation. *Cheedị ma ọ bụrụ na Stella Adedavor, bụ́ dọkịta, na Nana Asamoah, bụ́ onye na-ede uri, agụghị akwụkwọ. *Ka anyị niile bụrụ onye na-elekọta nwanne anyị, mgbe ọ bụla anyị hụrụ mmejọ, ka anyị kwupụta okwu, ka anyị niile bilie nyere ndị a na-emegbu aka ma bilie ikpochapụ ya na obodo anyị. *Ụmụ agbọghọ anyị dị oké ọnụ ahịa, ekwesịrị iji nlezianya ejikwa ya *Ịkwado nwanyị ike pụtara inye obodo ike, a na m adụ ọdụ ka unu niile tinye ọnụ ahịa n'ụlọ unu *Aghọgbula onwe gị ka ị chee na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ga-eweta azịza niile. Ihe ga-eweta mgbanwe n'oge a bụ ụmụ nwanyị ndị na-aga n'ihu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha na-eme mana isi n'ime mmụọ nsọ ịnụ ihe Chineke na-ekwu ma na-erube isi n'iwu ndị ahụ ezi uche na-adịghị na ha *Echere m na anyị kwesịrị iche echiche ma kpee ekpere ka ọ bụkwa oge a kara aka maka ndị nwere ụlọ na ụmụaka ma enweghị nri na enweghị ego. *Ekwesịrị ịhụ ụmụ nwanyị dị ka ndị na-elekọta Naijiria bara ọgaranya ma bụrụ ndị a ga-ebute ụzọ na atụmatụ ihe, karịsịa n'ime mkpebi. ==Okwu mepụta== *[[W:en:Dolapo Osinbajo|Dolapo Osinbajo]] na Wikipedia bekee *[[Q:en:Dolapo Osinbajo|Dolapo Osinbajo]] na Wikiquote bekee na9amyj0g6qxdah2e6s6mnle1lp4txi Niniola Apata 0 2635 12499 12223 2022-11-07T14:58:25Z Olugold 25 Olugold moved page [[Niniola]] to [[Niniola Apata]]: wrong spelling wikitext text/x-wiki {{databox}} ''Niniola Apata'', (amuru 15 Disemba 1986) onye amara dika Niniola, bu onye Naijiria na-abụ abụ na onye na-ede abụ. O sonyere na oge nke isii nke Project Fame West Africa na 2013.Mgbe o wepụtachara otu “Ibadi” mbụ ya, a họpụtara ya maka Best Promising Act to Watch na 2015 Nigeria Entertainment Awards. ===Ìhè Okwuru=== *N'oge ụlọ akwụkwọ sekọndrị, m malitere ime ndị enyi m ụtọ n'oge nri ehihie...Enwere m ụdị egwu arịrịọ na m na-abụ abụ. *Obi dị m ụtọ na enwere m ahụ iru ala dị ka onye Africa ma na-abụ abụ YouTube m mgbe m tufuru egwu, m na-akụtu egwu. *Maradona bụ egwu egwu mgbe m wepụrụ vidiyo ahụ mụ na ndị otu m maara na ọ bụ egwu egwu nye m mana amaghị m na ọ bụ master jam. ==Okwu mpuga== [[W:en:Niniola Apata|Niniola Apata]]na Wikipedia bekee [[Q:en:Niniola Apata|Niniola Apata]]na Wikiquote bekee ky3juojnwokb3jtfihh80ep8kl0utrc Tobi Amusan 0 2636 13183 12211 2022-11-16T10:59:45Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''Oluwatobiloba Ayomide Amusan'' (amụrụ 23 Eprel 1997) bụ onye na-eme egwuregwu egwu na ama ama Naịjirịa bụ ọkachamara n'ihe mgbochi 100 mita ma na-asọ mpi dịka onye na-agba ọsọ. Ọ bụ onye mmeri nke mba ụwa, Commonwealth na Africa ugbu a n'ọsọ 100 m, yana onye ji akara n'asọmpi atọ a. Ọ ghọrọ onye mmeri ụwa mbụ na Naịjirịa na onye nwe ndekọta ụwa n'egwuregwu egwuregwu na Hayward Field dị na Eugene, Oregon, mebie ndekọ mbụ nke Jasmine Camacho-Quinn nwere. ===Ihe okwuru=== *Ebumnuche bụ ịpụta na iji merie ọla edo a, N'eziokwu, ekwenyere m na ikike m, mana anaghị m atụ anya ndekọ ụwa na asọmpi ndị a. *Amaghị m ugbu a, mana m ga-echefu echefu… M ga-anọgide ruo mgbe m gara nke ọma…. *N'oge a, Kendra nwere ndekọ ahụ ma enweghị m ihe ọ bụla mana o nweghị isi abụọ. Ọ ga-adị m mma ịgba ọsọ PR ma ọ bụ mebie ndekọ ụwa ma ọ bụrụ na ọ kpacharaghị anya-naanị na-egwu egwu… *N'anụ ahụ, echere m na adị m njikere, mana n'uche adịghị m. Echere m na echiche m mere ka m daa mbà. ==Okwu mpuga== *[[W:en:Oluwatobiloba Ayomide Amusan|Oluwatobiloba Ayomide Amusan]] na Wikipedia bekee *[[Q:en:Oluwatobiloba Ayomide Amusan|Oluwatobiloba Ayomide Amusan]]na Wikiquote bekee * jdxmcnttffxu9st0hlnu25twiusutw2 Cheshe Dow 0 2637 12216 12213 2022-11-01T22:55:50Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki '''Cheshe Dow''' (amụrụ ya na 1979) bụ onye edemede, onye na-ede uri, onye ọchụnta ego ma nwee mmụta siri ike na omume na ọrụ ego gbasara iwu, nnabata na njikwa ihe ize ndụ egwu arụ ọrụ.O nwetakwara ohere inyocha akụkụ azụmaahịa diamond siri ike ma na mpaghara yana ahịa US na mba Europe ===Ihe ọ Kwụrụ=== *Ọ na-emetụta anyị niile mgbe usoro agụmakwụkwọ anyị dara ụmụ anyị. *Ihe ndị na-akọwa obodo Botswana na Batswana bụ akụkọ ndị anyị enweghị obi ike ịkọ. *Ọ bụ nkwenye m na ị na-arụsi ọrụ ike mgbe aha gị dị n'ọnụ ụzọ. ==Njikọ Mpụga== *[[q:en:Cheshe Dow|Cheshe Dow]] na Wikiquote Bekee r9zzg8kqb7133m97b51z8lb9a8fd57s Vanessa Gounden 0 2638 12222 12220 2022-11-01T23:20:49Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:en:Vanessa Gounden|Vanessa Gounden]]''' (amụrụ n'afo 1961) bụ nwanyi south Africa mbụ n'egwuputa magnet na onye bụ onye ihu oma n'iji ego achụ ego';onye ebumnuche azumahịa ya metụtara enyemaka ahụike,enyemaka ego,obibi ndụ na ezumike.o jere ozi n'okpuru njikwa ANC n'afọ ndi sonyere 1990. ==Ihe Ndi Okwuru== * Ihe a na-emebeghị na mbụ na-akpali m -nke bụ iwekọta ejiji na nka mbụ. ** [https://www.vogue.co.uk/article/vanessa-gounden-designer-interview Rags To Riches] (12 Julaị 2011) nke Hattie West eweghachiri 16 Julaị 2022 <small>[https://www.glamour.co.za/lifestyle/glamour-guides/glamour-women-in-charge-vanessa-gounden-5df3021b-d4f9-4a92-9489-ede808a116db GLAMOR Ụmụ nwanyị na-nọ na ọkwa: Vanessa Gounden ] ( 9 Eprel 2021) nke Nontando Mpuso eweghachiri 16 Julaị 2022</small> * Ọ nweghị ihe dị mma na-eme na ebe nkasi obi gị. * ime ihe ziri ezi na-enye aka kwa ụzọ, nke a n'akowa ịnọgide na-abụ onwe gị, nka gị ga-ekwu maka onwe ya. * N'ihe di mma ma ọ bụ dị njọ. Ọ bụ ihe niile gbasara echiche gị ga akọwapụta banyere ndụ. * onweghi ihe bụ n'ọgaghị ekwe omume. == Njikọ mpụga == * [https://www.vogue.co.uk/article/vanessa-gounden-designer-interview Rags To Riches] (12 Julaị 2011) nke Hattie West dere * <small>[https://www.glamour.co.za/lifestyle/glamour-guides/glamour-women-in-charge-vanessa-gounden-5df3021b-d4f9-4a92-9489-ede808a116db GLAMOR Women in Charge: Vanessa Gounden] ( 9 Eprel 2021) nke Nontando Mpuso</small> *[[w:en:Vanessa Gounden|Vanessa Gounden]] na wikipedia Bekee *[[q:Vanessa Gounden|Vanessa Gounden]] na wikiqoute Bekee 01cqivd2fjg3qxcy2unk8uestojnrz2 Monica Tabengwa 0 2639 13226 12217 2022-11-24T15:25:38Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Monica Tabengwa|Monica Tabengwa]]''' ''[[wikipedia:Monica_Tabengwa|Monica Tabengwa]]''' bụ ọkàiwu na onye nyocha si Botswana na-arụ ọrụ na [[w:ig:Pan-Africa ILGA]] na [[Human Rights Watch]] (HRW). Ọ bụ ọkachamara n'ihe gbasara LGBT na Sub-Saharan Africa. == Okwu okwu == Iji kwado maka mgbanwe iwu, nke anyị na-eme, ọ kwesịghị ka ọ bụrụ ihe gbasara mmekọahụ gị Ụlọ ikpe ahụ kpebiri n'otu n'otu na March 16 na iguzo n'ụzọ nke ndebanye aha otu dị ka otu nzukọ bụ "ịjụ ụdị mmadụ ha ... ịgọnarị mmadụ ha, ugwu ha," Maka m, nke a bụ nke onwe. Ikike inweta nkwado iwu bụ ikike kachasị mkpa ị nwere ike ịnwe. Nkà bụ otu n'ime isi ihe anyị nwere ike iji detuo ma gosipụta akụkọ ihe mere eme anyị. Ihe nkiri, akwụkwọ akụkọ - niile bara uru na mgba anyị. .Monica Tabengwa Empowering LGBTIQ Activists Globally (22 Maachị 2016) eweghachite 4 Nọvemba 2021. Gọọmenti Zambia kwesịrị ime ihe ozugbo megide ndị ọrụ gọọmentị na-ekwu okwu ịkpa ókè megide ndị LGBT, ma ọ bụ jide ma ọ bụ jide ha, Mwakpo ndị LGBT kwesịrị ịkwụsị. Monica Tabengwa Zambia :Kwụsị ikpe ndị mmadụ ikpe maka nwoke idina nwoke. (Mee 20,2013) eweghachiri 4 Nọvemba 2021. Mkpebi ụlọ ikpe dị elu nke Botswana bụ ihe dị ịrịba ama na ọgụ maka ndị LGBT… == Njikọ mpụga == https://en.wikipedia.org/wiki/Monica_Tabengwa Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Monica Tabengwa gi2harr1xyn3d7prfvn8wk9e0umjuww Gloria Somolekae 0 2640 18340 13225 2024-03-13T19:30:16Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Gloria Somolekae|Gloria Somolekae]]'' Dr '''Gloria Somolekae''' (born 3 November 1958) is the head of the Governance and Administration Unit at [[w:Botswana]] Institute for Development Policy Analysis (BIDPA). Dr Somolekae holds a Phd in Public Administration from Maxwell School, Syracuse University, USA ==Okwu ndị o kwuru== * Ịda ogbenye ka bụ ihe kacha ebuso ugwu ndị anyị agha. ** [https://www.sundaystandard.info/somolekae-calls-on-govocot-to-establish-agency-to-oversee-poverty-eradication/ "Somolekae na-akpọku gov't ka ha guzobe ụlọ ọrụ na-ahụ maka ikpochapụ ịda ogbenye" ] 2oth Febụwarị 2011, eweghachiri 20 Ọktoba 2021 {{DEFAULTSORT:Somolekae, Gloria}} tihtdyw7e832xlff55lt9k57dd85rxb Peggy Serame 0 2641 13240 13239 2022-11-25T09:26:19Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Peggy Serame |Peggy Serame]]'''bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Motswana]] na-ejekwa ozi dị ka [[w:Mịnịsta na-ahụ maka ego (Botswana)|Mịnịsta na-ahụ maka ego]] n'ọchịchị [[w:President nke Botswana|President]] [[w:Mokgweetsi Masisi |Mokgweetsi Masisi]] ​​kemgbe 2021. Tupu nhọpụta ya, Peggy Serame bụ onye ọrụ osote odeakwụkwọ na-adịgide adịgide nke Onye isi ala. N'ime afọ anọ gara aga, ọ na-ahazi njikọta mpaghara yana nkwekọrịta azụmahịa na Ministry of Investment, Trade and Industry. https://www.africanews.com/2019/11/ 06/here-w-why-botswana-s-president-nominated-4-female-mps/|title=Nke a bụ ihe mere onye isi ala Botswana ji ahọpụta ụmụ nwanyị anọ|author=Afrinews|date=11|afọ=2019|ọnwa=June| webụsaịtị=Afrinews|accessdate=16|accessyear=2022|ụbọchị nnabata=November</ref> == Okwu okwu == Mbelata nke ọrụ akụ na ụba emetụtala ego ndị gọọmentị na-enweta n'ụzọ na-adịghị mma nke, n'aka nke ya, na-amanye Gọọmenti iweghachite atụmatụ mmefu ego ya site n'ịtụgharị ego ego gaa n'ebe dị mkpa na mkpa dị ngwa. "Dị ka Matsheka, Peggy na-abịa na-arịọ arịrịọ maka mgbanwe na mmefu ego", Sunday Standard, 24th Ọgọst 2021, eweghachiri 30th Nọvemba 2021 == Njikọ mpụga == "Dị ka Matsheka, Peggy na-abịa na-arịọ arịrịọ maka mgbanwe na mmefu ego", Sunday Standard, 24th Ọgọst 2021, eweghachiri 30th Nọvemba 2021 ==Ntụaka== Afrinews 11.Nke a bụ ihe mere onye isi ala Botswana ji ahọpụta ụmụ nwanyị anọ.Afrinews.Eweghachitere na 16,2022.Eweghachitere na Nọvemba,2022. cg59vlpghyurm5xbb32hr2wglt6ll8p Neo Masisi 0 2642 12225 12224 2022-11-01T23:56:35Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Neo Masisi''' A mụrụ Neo Masisi n'afọ 1971 na Francistown. Ọrụ ya dị ka nwaanyị nke mbụ nke Botswana bụ nnukwu emume. Dị ka nwaanyị nke mbụ, Neo Jane Masisi lekwasịrị anya n'okwu ndị na-emetụta ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ndị ntorobịa, yana n'ịkwado ụmụ nwanyị ike. ===Ihe ọ kwụru=== *Ekwenyere m na ọ dị mkpa inye ụmụ nwanyị na-amụghị nwa ike, bụ ndị a na-emegbu na ịkpa ókè n'ọtụtụ omenala maka enweghị ike ịmụ nwa na ịmalite ezinụlọ. **[https://www.africanews.com/2018/12/17/african-first-ladies-pledge-to-support-merck-foundation-to-empower-infertile-women-as-ambassadors/ Neo Masisi on discrimination against infertile Women] *GBV abụghị naanị imebi oke ruuru mmadụ, ọ na-enwe nsonaazụ maka ndị a metụtara, ezinụlọ ha, na mba n'ozuzu ya. **[https://allafrica.com/stories/202012040594.html/First Lady Neo Jane Masisi Speech Delivered At the Virtual Launch of the W Summit Diamond Impact Week 2020] *Dị ka ụmụ nwanyị, anyị kwesịrị ịnọgide na-ebili n'ikike anyị dị ka ndị isi na ọha mmadụ, ụlọ ọrụ nzuzo, ụlọ ọrụ ọha na eze na mpaghara ndị ọzọ-ileba anya ka anyị nwere ike isi nyere ibe anyị aka ime nke ọma na gburugburu ebe anyị na-eto eto, ebe a na-akwado ma na-echebe anyị. *Ezi ndu ekwenyeghi na utu aha di ebube kama ibu oru nke ndu ndi ozo. **[https://www.weekendpost.co.bw/17805/news/neo-masisi-on-first-lady-duties/Neo Masisi on First Lady Duties] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Neo Masisi|Neo Masisi]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Neo Masisi|Neo Masisi]] na Wikiquote Bekee 4xfmg248ndbt7u9eok91y835c6zuz8x Fatou Bensouda 0 2643 13941 12505 2023-07-25T11:58:17Z Timzy D'Great 20 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[W:ig:Fatou Bom Bensouda|'''Fatou Bom Bensouda''']] (/fɑːˈtuː bɛnˈsoʊdə/; née Nyang; amụrụ na 31 Jenụwarị 1961) bụ onye ọka iwu Gambia onye bụrụla onye ọka ikpe nke International Criminal Court (ICC) kemgbe June 2012, mgbe ọ rụchara ọrụ dị ka osote onye ọka iwu na-ahụ maka ngalaba ikpe nke ICC kemgbe 2004 ma bụrụkwa onye minista na-ahụ maka ikpe ziri ezi nke Gambia. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Taa, m na-ekwuwapụta na n'ịgbaso nnyocha nke ọma, nnwere onwe na nke ebumnobi nke ozi niile a pụrụ ịdabere na ya dị na ọfịs m, nyocha nke mbụ n'ime ọnọdụ dị na Palestine ekpebiela na usoro iwu niile dị n'okpuru Iwu Rome maka mmeghe nke nyocha aburula nke e zutere. E nwere m afọ ojuju na enwere ihe ndabere kwesịrị ekwesị iji gaa n'ihu na nnyocha banyere ọnọdụ nke Palestine ... Na nkenke, enwere m afọ ojuju na (i) mpụ agha na-eme na West Bank, gụnyere East Jerusalem, na ụzọ Gaza ("Gaza")...; (ii) ikpe nwere ike ibilite na ọnọdụ a ga-anabata; na (iii) enweghị nnukwu ihe mere a ga-eji kwere na nnyocha agaghị ejere ọdịmma nke ikpe ziri ezi ozi. ** [https://www.icc-cpi.int/Pages/item.aspx?name=20191220-otp-statement-palestine Nkwupụta nke onye ọka iwu ICC, Fatou Bensouda, na njedebe nke nyocha izizi nke ọnọdụ na Palestine, na ịchọ mkpebi gbasara oke ikike nke ụlọikpe ahụ] (20 Disemba 2019) * Mụ onwe m, yana Ọfịs m, na-emezu iwu anyị n'okpuru Iwu Rome na nnwere onwe zuru oke, ezi uche, izi ezi na iguzosi ike n'ezi ihe. Anyị ga-aga n'ihu na-arụ ọrụ anyị dịka iwu Rome chọrọ n'atụghị egwu ma ọ bụ ihu ọma. ** E deputara na [https://www.timesofisrael.com/icc-delays-jurisdiction-ruling-on-israel-war-crimes-case-over-document-length/ ICC na-egbu oge ikpe ikpe maka mpụ agha Israel n'ihi ogologo akwụkwọ]] [[w:Times of Israel|Akwụkwọ akụkọ Times of Israel]] (22 Jenụwarị 2020) * Ndị ọka iwu ejirila nlezianya tụlee ihe ndị sonyere na ya na ihe fọdụrụ n'echiche na ụlọ ikpe nwere ikike na mpaghara Palestine. ** E deputara na [https://www.middleeastmonitor.com/20200502-palestine-welcomes-icc-report-on-jurisdiction-over-palestinian-territories/ Palestine na-anabata akụkọ ICC banyere ikike na mpaghara Palestine, '' Middle East Monitor '' ]] (2 Mee 2020) * Onye ọka iwu ahụ nwere afọ ojuju na e nwere ihe ndabere ezi uche dị na ya iji malite nyocha banyere ọnọdụ dị na Palestine n'okpuru edemede 53(1) nke Iwu Rome, yana na njedebe nke ikike nke Ụlọikpe gụnyere West Bank, gụnyere East Jerusalem, na Gaza. ("Obodo Palestine ejirila"). Ka o sila dị, ọkàiwu ahụ rịọrọ Ụlọ Nzukọ Alaeze ahụ ka ọ kwadoo oke ikike nke Ụlọikpe dị na Palestine, n'okpuru edemede 19(3).1 Mkpebi dị otú ahụ ga-eji obi ike dozie ajụjụ a maka nzube nke ikpe nke Ụlọikpe ga-eme n'ọdịnihu-dị ka ụkpụrụ si dị. nke res judicata, n'okpuru isiokwu 19(2) na (4) - ma tinye omume nke n'ihu ikpe site n'ụlọ ikpe na soundest iwu ntọala. 2. Dị ka ndị ọka iwu ahụ chetara, e mere usoro a, n'ụzọ pụrụ iche, n'ihi ihe dị mgbagwoju anya dị mgbagwoju anya n'iwu na nke eziokwu metụtara mpaghara Palestine na-achịkwa na echiche ndị megidere echiche. ** [https://www.icc-cpi.int/CourtRecords/CR2020_01746.PDF Akwụkwọ nke International Criminal Court 01/18 Ọnọdụ na steeti Palestine], (30 Eprel 2020) ==Njikọ Mpụga== * {{Wikipedia}} * [[W:ig:Fatou Bensouda|Fatou Bensouda]] na Wikipedia Igbo * [[q:Fatou Bensouda|Fatou Bensouda]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Bensouda, Fatou}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] i6z4vz81nstmv8fdqt9ol5y9a5eju98 Sisi Yemmie 0 2644 12233 2022-11-02T00:28:03Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Sisi Yemmie''' Yemisi Sophie Odusanya (amụrụ ya n'afọ 1984) amakwaara ama dị ka Sisi Yemmie bụ onye vidiyo nri na ụdị ndụ Naijiria. A mụrụ Sisi Yemmie n'afọ 1984 ma tolite na Warri, Delta Steeti. O nwetara nzere na Mass Communication na Mahadum Igbinedion, Okada wee nweta nzere masta na International Diplomacy na Mahadum Birmingham na Diploma na Saịtị nkwukọrịta nke ime na ụlọ akwụkwọ PR, London. ===Ihe ọ Kwụru=== *Ana m emeso ndị na-ege m ntị ka ndị enyi m. Ozi ọ bụla m chere na ọ ga-amasị m ịkọrọ enyi m, m ga-ekerịta otu ihe ahụ na nyiwe mmekọrịta m, karịsịa ma ọ bụrụ na ọ bụ ọdịnaya nke ga-agbakwunye uru na ndị na-ege m ntị. **[https://guardian.ng/life/spotlight/sisi-yemmie-the-inspirational-vlogger/ KEEPING UP WITH SISI YEMMIE: THE INSPIRATIONAL VLOGGER] *Enwere m ike ịbụ akwụkwọ mepere emepe mana, dị ka onye ọ bụla, enwere m obere ihe nzuzo m na oge m na-edobe onwe m na ezinụlọ m. Isi ihe maka m bụ ịgbakwunye uru mgbe niile. Ọ nwere ike ịbụ mbanye na otu esi esị osikapa jollof ma ọ bụ kwupụta ahụmịhe; ihe ọ bụla ọ bụ, enwere m olileanya na ọ ga-enyere ndị na-ege m ntị aka n'ụzọ ụfọdụ. *Ọ gharị ịbụ ihe niile n'ezie, mana ihe na-eme ka ọbara m na-agbapụta bu imepụta ọdịnaya *Enwere m ike dị ịtụnanya enwere m ike ịme nhọrọ dị mma anaghị m anọ naanị m nwere ike ime ihe siri ike m mara mma n'ime na apụta m bara uru nke ukwuu o nwere atụmatụ maka m amaara m onye m bụ ada Chineke. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Sisi Yemmie|Sisi Yemmie]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Sisi Yemmie|Sisi Yemmie]] na Wikiquote Bekee rmlfg9mt35rge17hxz8nxod8i51j2l5 Laila Lalami 0 2645 12236 2022-11-02T00:40:26Z Timzy D'Great 20 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Laila Lalami|Laila Lalami]]''' (amụrụ 1968) bụ onye Morocco-America. Ọ bụ odee nakwa ọkà mmụta. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Enwere ọdịiche dị n'etiti etu ndị mmadụ si chee na ezinaụlọ ha dị na otu ezinaụlọ dị n'ezie. ** N'akwụkwọ ya ''The Other Americans'' na [https://www.thenation.com/article/laila-lalami-interview-the-other-americans/ “Migrant State of Mind: Ajụjụ na Azịza nke a jụrụ Laila Lalami”] na The Nation (23 Eprel 2019) * Ha kwesịrị ịbụ ndị na-akwado gị, ndị hụrụ gị n'anya n'agbanyeghị ihe ọ bụla, na nke bụ eziokwu bụ na ha bụ ndị mbụ na-akụziri gị ka ị na-enwe obi abụọ gbasara onwe gị, ha bụ ndị mbụ na-anaghị akwado gị… ** Ihe ọ kwụrụ gbasara ezinụlọ na-abụghị ihe ndabere na nkwado na [https://www.thenation.com/article/laila-lalami-interview-the-other-americans/ “Migrant State of Mind: Ajụjụ na Azịza nke a jụrụ Laila Lalami”] na The Nation (23 Eprel 2019) * Mgbe ị kwagara n'ebe ọhụrụ, ọ na-agụnye mmegharị nke onwe. Anyị na-enweta echiche nke njirimara anyị opekata mpe n'ihe gbasara ọdịdị obodo gbara anyị gburugburu, nke anyị tolitere na ya…. ** Ihe o kwụrụ gbasara mmeghari nke echiche onwe na [https://www.thenation.com/article/laila-lalami-interview-the-other-americans/ “Migrant State of Mind: Ajụjụ na Azịza nke a jụrụ Laila Lalami”] na The Nation (23 Eprel 2019) * Abụ m onye mbata n'onwe m. Otu n’ime ihe ndị m chọpụtarala kemgbe ọtụtụ afọ, mgbe m na-eme ihe omume, bụ na ndị mmadụ—ọ bụghị n’obiọma adịghị mma—na-atụ aro na m “na-eme nke ọma.” Ọ bụ ihe na-eme ka m mara mgbe niile, dị ka a ga-asị na e nwere ụdị dị iche iche nke ndị si mba ọzọ, na ndị na-akwaga "na-eme ka ọ" na-arụsi ọrụ ike karịa ndị na-adịghị "eme ya." Dị ka a ga - asị na ihe ịga nke ọma na - ekpebi kpamkpam site na mbọ onye ọ bụla, n'agbanyeghị ezighi ezi n'usoro ọha. A na m enyo echiche ahụ enyo mgbe niile. Ọ dị oke egwu. Ọ bụ echiche nke m chere na-eme ka ndị mmadụ nwee obi amamikpe mgbe ha na-enweghị ihe ịga nke ọma. Dị ka ọ bụrụ na ị dara ogbenye, ọ bụ gị kpatara n'ihi na ị naghị arụsi ọrụ ike nke ọma ... ** N'echiche nke "ihe ịga nke ọma" nke ndi kwabatara na [https://www.guernicamag.com/laila-lalami-home-is-an-in-between-world/ “Laila Lalami: Home Is An In-Between World”] n'akwụkwọ akụkọ Guernica (1 Mee 2019) ==Njikọ Mpụga== * [[w:en:Laila Lalami|Laila Lalami]] na Wikipedia bekee * [[W:ig: Laila Lalami|Laila Lalami]] na Wikipedia Igbo * [[q:Laila Lalami|Laila Lalami]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Lalami, Laila}} kcrvd6p7ae07i1pwr0p0tlo2zf8gg8e Linah Mohohlo 0 2646 12265 12238 2022-11-02T09:00:20Z Timzy D'Great 20 /* Ihe ndị o kwụrụ */Mere ndezi wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Linah Mohohlo|Linah Kelebogile Mohohlo]]''' (13 Febụwarị 1952 – 2 Jụn 2021) bụ onye ọrụ ụlọ akụ na Botswana na onyeisi ụlọ akwụkwọ mahadum. Ọ bụ Gọvanọ nke Bank of Botswana site na 1999 ruo 2016. Ọ bụ nwanyị mbụ jere ozi dị ka Chancellor nke Mahadum Botswana, na-eje ozi site na 2017 ruo 2021. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Tinye uche gị na SME's na ị na-elekwasị anya ụmụ nwanyị n'ihi na ọ bụ ebe ahụ ka ha na-enweta mpaghara azụmahịa. ** [https://twitter.com/wef/status/426646825479983104 Twitter] World Economic Forum, 24 Jenụwarị 2014 * E kwuwo na ọrụ onye ọ bụla abụghị ọrụ onye ọ bụla. Nke a abụghị eziokwu n'ihe gbasara nrụpụta; ọ bụ ọrụ onye ọ bụla n'ezie. ** [https://www.bankofbotswana.bw/sites/default/files/speech-documents/productivity-week-dance-october-25-2001.pdf PRODUCTIVITY WEEK DINNER DANCE ADDRESS] (25 Ọktoba 2001) === "In On the Ground Floor" (December 2004) === <small>[https://www.imf.org/external/pubs/ft/fandd/2004/12/pdf/people.pdf "In On the Ground Floor"], ''Finance & Development'' (December 2004)</small> * Anaghịzi m atụ aro; a na-ezigara m ha na m ga-eme mkpebi ikpeazụ n'egbughị oge. Enweghị m ike ịla azụ n'ihi na mkpebi ndị a na-eme na ụlọ akụ etiti aghaghị ịbụ nke doro anya ebe ọ bụ na ọ na-emetụta mba ahụ dum - ndị ọgaranya, ndị na-abaghị uru, na ndị ogbenye. * Anyị ga-aga n'ihu na-adọta itinye ego na mba ofesi ozugbo iji nyere aka n'ịmepụta isi mmalite ego ego. * Atumatu ịzụlite SME nwere ike inye aka mepụta ọrụ maka akụ na ụba. * Echeghị m na onye ọ bụla nke chọrọ inwe ihe ịga nke ọma—nwoke ma ọ bụ nwanyị—kwesịrị ilekwasị anya n’ihe isi ike n’ihi na ị ga-achọta ha ma ọ bụrụ na ị na-achọ ha, anọwokwa m nnọọ na-ewepụta oge na-achọ ihe mgbochi. ==Njikọ Mpụga== * [[w:en:Linah Mohohlo|Linah Mohohlo]] na Wikipedia bekee * [[q:Linah Mohohlo|Linah Mohohlo]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Mohohlo, Linah}} ck7n6xrio1540ri1qtw7ygufszf4bx6 Abena Busia 0 2647 12247 12246 2022-11-02T01:22:03Z Akwugo 29 n wikitext text/x-wiki [[w:en:Abena Pokua Adompim Busia|Abena Busia]] (amụrụ 1953) bụ odee si mba [[w:Ghana|Ghana]], onye na-ede uri, onye n'ekwuchite ọnụ ụmụ nwanyị, onye nkuzi na [[w:onye onye ji ọkwa] ]. Ọ bụ ada [[w:en: nnPrime Minister of Ghana|Prime Minista nke Ghana]] [[w:Kofi Abrefa Busia|Kofi Abrefa Busia]], ma bụrụịkwa nwanne onye na-eme ihe nkiri bụ [[w:Akosua Busia|Akosua Busia] ]]. Busia bụ osote prọfesọ nke [[w: Literature | Agụmagụ]] na bekee, na mmụta ụmụ nwanyị na okike na Mahadum Rutgers. Ọ bụ onye nnọchi anya Ghana na Brazil, họpụtara na 2017, site na nzere mba iri na abụọ ndị ọzọ nke South America. == Okwu Ndị Okwuru == === "Ajụjụ onu agbara Abena Busia" (2015) === [https://rucore.libraries.rutgers.edu/rutgers-lib/57398/ Interview with Abena Busia] (2015) nke RUcore: ajuju onu agbara ABENA Busia * Abịara m United States of America n’ihi na m bụ onye Africa, n’ihi na m bụ onye isi ojii, aghọtara m na ụmụ nwaanyị na-agu akwụkwọ, aghọọtakwaram m ikwuchitere ụmunwanyị. * A na-arụ ọtụtụ ọrụ site nandị nkwuchite ọnụ nwanyị n'ihi na anyị ga-eche echiche ịmebi inyiyoro ma chee echiche ma ọ bụrụ na usoro anyị bi na ya ga-arụ ọrụ maka anyị ihe dị iche ihe anyị ga-eme. * N'iche echiche site na ihe na-emejụta onye ndu, ka isi akparịta ụka na otu esi ahazi onwe gị. * Ihe na-eme ka onye ndu dị iche bụ ụdị nzikọrịta ozi dị iche iche gbasara ụdị ọchịchị dị iche iche. * Ọchịchị akụkọ ihe mere eme na echiche bụ onye kachasị elu nke ọtụtụ n'ime anyị na-eme ọzụzụ nchịkwa, anyị na-eme ọchịchị elu ị naghị amanye usoro, ị ga-achọpụta ndị mmadụ bụ. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[w:en:Abena Pokua Adompim Busia|Abena Busia]] naa wikipedia bekee [[q:en:Abena Pokua Adompim Busia|Abena Busia]] na wikiquote bekee r3mjk0x4tuep0pg5p1jpzgz0fn551r9 Wikikwotu:Bot policy 4 2648 12243 2022-11-02T01:18:11Z Rschen7754 107 Redirected page to [[Wikikwotu:Ogbako Otú]] wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Wikikwotu:Ogbako Otú]] 9svo2numfj82h5sus4iema32l6hs6c1 Shirley Itumeleng Tiny Segokgo 0 2649 13221 12248 2022-11-24T13:16:00Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Shirley Iumeleng Tiny Segokgo|Shirley Iumeleng Tiny Segokgo]]''' Nwanyị Motswana na ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye otu National Assembly of Botswana na Pan African Parliament. Shirley bụkwa onye gụsịrị akwụkwọ na Caucus Women's, ụlọ ọrụ amụma ọgbakọ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == * Ị na-aghọ onye na-enweghị nkwụsị mgbe ị na-arụ ọrụ na ihe ndị mmadụ na-enweghị ike ịnapụ gị. Ihe ndị dị ka echiche gị, àgwà, àgwà, nghọta, gị dum nnukwu. * Oto na-abịa na mgbu. * Mmadụ abụghị agbụrụ ma ọ bụ agbụrụ ya. ** [https://www.facebook.com/758215354276000/posts/pfbid0mK95j6pLPNK7SqqTzZ7yNEScDuDNs2CVF5JBDDkBSvL5qJcjQTWxr&#x20;tsVCmc3RaRel2&#x2; Itumeleng Shirley Tiny Seretse] Mbipute usoro iheomume Facebook ('Jenụwarị 16, 2022)'' eweghachiri 31 Julaị 2022. == Njikọ mpụga == https://www.facebook.com/758215354276000/posts/pfbid0mK95j6pLPNK7SqqTzZ7yNEScDuDNs2CVF5JBDDkBSvL5qJcjQTWxr%20tsVCmc3RaRel/?20tsVCmc3RaRel/?app00Itum%20TSVCmc3RaRel/? 2uhrwulc8rn01s4qpvnsqjbozojgctn Mmaserame Hannah David 0 2650 13220 12249 2022-11-24T13:05:38Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Mmaserame Hannah David]]''' dated prod|nchegbu = Ọ bụghị nke ọma aha|ọnwa = November|ụbọchị = 17|afọ = 2022|oge = 14:31|timestamp = 20221117143134}} <!-- Ejila ndebiri "dated prod" ozugbo; Emepụtara ahịrị dị n'elu site na "subst:prod|reason" --> Mmaserame Hannah David (amuru 6 June 1958) bu onye nkuzi Motswana, onye nkuzi ogologo oge nke Setswana maka ma okwa sekọndrị na kọleji, onye nkwado siri ike nke asụsụ obodo. Ọ bụ odeakwụkwọ Setswana Commission n'ime, ACALAN AU. Ọ bụ onye isi ntụgharị okwu mbụ maka mkpesa Hansard na House of Chiefs maka nzuko omeiwu [[Botswana] na 2004. Mmaserame dere akwụkwọ edemede MA ya na Setswana nke lekwasịrị anya na nyocha nke abụ ahụ, 'Tautona Ngaka Quett Masire'. == Okwu okwu == "Nrọ kachasị m bụ ịhụ Setswana dịka asụsụ dị mkpa na-agafe agafe na ndịda Africa". [https://africanlanguagesweek.org/staff.php?tab=9 ACALAN AU: Izu Asụsụ Afrịka] "Dịka iwu asụsụ obodo si dị, Setswana bụ asụsụ mba, ebe Bekee bụ asụsụ gọọmentị. Asụsụ ndị ọzọ nwere ọrụ mpaghara". [http://www.uni-koeln.de/phil-fak/afrikanistik/wocal/schedule/abstracts/2-8-2%20Mmaserame%20Hannah%20David.pdf Stratergies maka inye ikike ngafe oke achọpụtara na Botswana: N'akụkụ mpaghara mmekọ] "A na-enyocha ọnọdụ dị na Tautona Ngaka Quett Masire dị ka akụkụ abụọ ya bụ isi: oge ​​na ebe. A na-ekewa oge na ọkwa ọdịnaya n'ime ụzọ atọ bụ: oge ​​a kapịrị ọnụ, oge histprical adn indefinite time. A na-ekewa ebe n'ime ụzọ abụọ whic. ebe ihe omume na ebe a na-apụghị ịkọwa akọwa (n'ozuzu mpaghara)" [https://repository.up.ac.za/bitstream/handle/2263/23280/dissertation.pdf?sequenc… dxfqh2p7cxnbse1o2ytoc6bcmg60vll Marty Legwaila 0 2651 13219 12250 2022-11-24T12:57:22Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marty Legwaila|Marty Legwaila]]'''' == Okwu okwu == * Dị ka anyị bụ omenala, anyị kwesịrị icheta na omenala na-akpa ike. * Enwere m nsogbu mgbe ndị mmadụ na-ekwu maka anụmanụ, na-agbachitere ya. Gịnị kpatara anyị ga-eji gbadaa n'ọkwa ụmụ anụmanụ mgbe anyị na-ekwu maka mmadụ? * [http://peacewomen.org/content/botswana-there-no-gender-balance-councils BOTSWANA:'EGHỊ MMADỤ NKE NSỌ N'ỤRỤ N'ỤLỌ DỊ N'ỤLỌ NCHE'] == Njikọ mpụga == Dezie http://peacewomen.org/content/botswana-there-no-gender-balance-councils he894j940wltep3d9k2jk39o3di3qmd Dr. Shanaz El-Halabi. 0 2652 13218 12251 2022-11-24T12:48:48Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w:ig:Dr. Shanaz El-Halabi]]'''.Ọ bụbu odeakwụkwọ na-adịgide adịgide nke Ministry of Health and Wellness. Ọ lara ezumike nká na ọrụ obodo na 30th November 2017 ịbanye na Healthtù Ahụ Ike Worldwa mgbe ọ rụsịrị ọrụ maka Ministri maka afọ 24. == Okwu okwu == Ịkụziri ụmụ agbọghọ ka ha na-ebi ndụ dị mma site n'inyocha nyocha nke ọrịa cancer n'ime ụgbọ ala iji belata mmepe nke ọrịa ọhụrụ na ịchọpụta ọrịa ndị mbụ nwere ike ịgwọta nke ọma, Mgbochi kwesịrị ịbụ ihe kacha mkpa na Botswana, ime ka ndị mmadụ kpughee ozi ga-akụziri ha ka ha zere ịbanye n'ihe ize ndụ. Echiche bụ ịmalite ibi ndụ ahụike nke mbụ site na nwata. Enwere ndụ mgbe ọrịa kansa gasịrị, (17 Eprel 2013) eweghachiri 9 Julaị 2022 Nlekọta ahụike bụ isi ihe na-ebute ọganihu akụ na ụba na mmepe. Maka ndị na-etinye ego, Botswana na-enye nkwụsi ike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ntinye aka, nzaghachi na uru maka ego. Achọrọ m ịkwalite mgbochi; hụ na ọrụ ahụike na-adigide, dị elu; ma nye mkpuchi ahụike zuru ụwa ọnụ. Ọganihu dị egwu na nkwalite ahụike eweghachitere 09 Julaị 2022 Dịka ndị Africa anyị kwesịrị imeziwanye ogo ọrụ anyị na-enye. Enwere okwu gbasara ịchịkọta akụrụngwa na-ahụ na anyị na-ekenye r… == Njikọ mpụga == # https://www.thegazette.news/latest-news/there-is-life-after-cancer/ 17 Eprel 2013 # https://the-european-times.com/interview-shenaaz-el-halabi-ministry-health/ # https://www.youtube.com/watch?v=h9Hi_avbTZA Ajụjụ ọnụ Oriakụ Shenaaz EL-HALABI, Onye isi ndị nnọchi anya BOTSWANA, 10 Nọvemba 2014 faidkhuf09zf50unrwl4f98abgysa7i Marie-Christine Gasingirwa 0 2653 18425 13217 2024-03-16T21:55:28Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''''[[w:ig:Marie-Christine Gasingirwa|Marie-Christine Gasingirwa]]''''''''[[w:ig:Marie-Christine Gasingirwa|Marie-Christine Gasingirwa]]"" bụ onye isi ụlọ ọrụ sayensị, teknụzụ na nyocha na Ministry of Education na ''[[w:ig:Rwanda]]'' == Okwu okwu == * Ụmụ nwanyị na-eme nke ọma adịghị eru ihe mgbaru ọsọ ha n'ihi na ha nwere ọgụgụ isi kama n'ihi na ha kpebisiri ike ime otú ahụ. Ekwela ka afọ ju gị na obere ihe. Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ n'otu ọkachamara kwesịrị ịzụlite forums ebe ha nwere ike ikwurịta okwu. * Na ndụ, ọ dịghị otu onye maara ihe niile, ọ dịghịkwa onye maara ihe ọ bụla. Ọ bụghị akaha ịmụta n'ihi na ọ dị gị mkpa ịzụlite mmasị ahụ, gwa ndị mmadụ okwu, soro ha kerịta ihe ị nwere ma mụta n'aka ha. Enweghị ọganihu n'ụwa a ma ọ bụrụ na ị nọpụrụ iche, naanị ị nwere ike ime ọganihu site n'ịgwa ndị mmadụ okwu. https://www.newtimes.co.rw/section/read/103303 == Njikọ mpụga == Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Marie-Christine Gasingirwa =====Kwuo okwu ===== Ụmụ nwanyị na-eme nke ọma adịghị eru ihe mgbaru ọsọ ha n'ihi na ha bụ ndị nwere ọgụgụ isi mana n'ihi na ha kpebisiri ike ime ya. Ekwela ka afọ ju gị na obere ihe. Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ n'otu ọkachamara kwesịrị ịzụlite forums ebe ha nwere ike ikwurịta okwu. Na ndụ ọ dịghị otu onye maara ihe niile na ọ dịghị onye maara ihe ọ bụla. Ọ bụghị akaha ịmụta n'ihi na ọ dị gị mkpa ịzụlite mmasị ahụ, gwa ndị mmadụ okwu, soro ha kerịta ihe ị nwere ma mụta n'aka ha. Enweghị ọganihu n'ụwa a ma ọ bụrụ na ị nọpụrụ iche, naanị ị nwere ike ime ọganihu site n'ịgwa ndị mmadụ okwu. https://www.newtimes.co.rw/section/read/103303 cr2ghd440klst9citvno7dc9jisv3yh Waris Dirie 0 2654 13216 12253 2022-11-24T12:25:35Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} '''''''[[w:ig:Waris Dirie|Waris Dirie]]''''' [[File:Waris Dirie, 2018 during her visit to Sierra Leone.jpg|thumb|Waris Dirie in 2018]] [[w:Waris Dirie|'''Waris Dirie''']] (born 1965) is a [[Somalia|Somali]] model, author, actress and human rights activist in the fight against Female Genital Mutilation ([[w:FGM|FGM]]). From 1997 to 2003, she was a [[United Nations|UN]] special ambassador against female genital mutilation. In 2002 she founded her own organization in [[Vienna]], the Desert Flower Foundation. == Okwu okwu == * A ga-eji ntụkwasị obi na ihunanya nweta ntụkwasị obi ụmụ nwanyị, kama ịme emume rụrụ arụ. Oge eruola ịhapụ ụzọ ochie nke nhụjuanya n'azụ. * Kwa sekọnd iri na otu a na-egbu obere nwa agbọghọ ebe ọ bụla n'ụwa, ọ nweghị ihe jikọrọ ya na okpukperechi, omenala ma ọ bụ ọdịnala kama megidere ikike niile nke mmadụ, mpụ ọ jọgburu onwe ya nke anabataghị. ** [https://pan-african.net/africas-most-influential-women-taa/ Africa kacha emetụta ụmụ nwanyị taa] (12 Eprel 2022) nke Lola Bailey wetara 25 Julaị 2022 * Amaara m na ihe ka ọtụtụ ná ndị inyom lụrụ di na nwunye n’ógbè m na-anagide ihe ọ bụla na ihe ọ bụla. Mmegbu ọ bụla, enweghị olileanya, na echere m, ọ bụ m ebe a ka ejiri mee ihe na mmegbu? Amaara m na enwere ọtụtụ ihe m nwere ike iji ndụ m mee, mana n'ihe m kwuru. * M nnọọ maara na aghaghị m ịgwa ụwa na a na-ata ahụhụ, bụ́ agha nzuzo megide ụmụ nwanyị. Mana nke a abụghị agha otu onye – anyị niile ga-emerịrị ihe. * Ihe mere m ji guzosie ike bụ na ọ dịghị onye na-eme ihe ọ bụla. ** [https://www.t… == Njikọ mpụga == Wikipedia nwere akụkọ gbasara: Waris Dirie Waris Dirie: 'Ibi nke ụmụ nwanyị bụ ime ihe ike megide ụmụ agbọghọ (14 October 2013) site n'aka Emine Saner a0uov4nype7kcfpyv2by92icsva9vm8 Graça Machel 0 2655 13210 12254 2022-11-24T12:00:50Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[Graça Machel|Graça Machel]]'' [[File:Graca Machel, World Economic Forum on Africa 2010.jpg|thumb|Dame Graça Machel]] '''[[w:Graça Machel|Dame Graça Machel]]''' [[w: Fellow of the British Academy|FBA]] ([[w: née | née]] '''Simbine'''; amuru 17 Ọktoba 1945) bụ [[w:Mozambique|Mozambik]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmadụ. Ọ bụ nwunye onye bụbu onye isi ala Mozambique [[w:Samora Mache|l]] (1975–1986) na onye bụbu onye isi ala South Africa [[Nelson Mandela]] (1998–2013). Machel bụ onye na-akwado mba ụwa maka ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka wee bụrụ onye Britain na-asọpụrụ [[w: Dame Commander of the Order of the British Empire | Dame]] site n'aka Queen [[Elizabeth II]] na 1997 maka ọrụ enyemaka ya. Ọ bụ naanị ya bụ nwanyị mbụ n'akụkọ ihe mere eme nke oge a jere ozi dị ka First Lady nke mba abụọ, [[South Africa] na [[w:Mozambique|Mozambique]]. Ọ bụ onye otu [[w: Africa Progress Panel | Africa Progress Panel (APP)]], otu ndị ama ama iri na-akwado n'ọkwa kachasị elu maka mmepe ziri ezi na adigide na… == Okwu okwu == === "Graca Machel: Omume ọdịnala na-etinye ụmụ nwanyị n'ọnọdụ dị ala" (26 June 2009) === <small>[https://youtube/Oo10msD0UuY "Graca Machel: Omume ọdịnala na-etinye ụmụ nwanyị n'ọnọdụ ndị dị ala"] (26 June 2009) nke Elders weghachiri 21 Julaị 2022</small> * Omenala etolitela n'omume nke oge ngafe ghọrọ nkwenye nke n'ezie na-etinye ụmụ nwanyị n'ọnọdụ dị ala. * Omenala ewepụtala usoro mmekọrịta nwoke na nwanyị na-ebute ịkpa oke. * Ọrụ ọdịnala rụrụ na mmekọrịta dị n'ezinụlọ dị n'etiti nwoke na nwanyị emebiwo ụmụ nwanyị. === "Graca Machel: Omume ọdịnala na-etinye ụmụ nwanyị n'ọnọdụ dị ala" (26 June 2009) === <small>[https://youtube/Oo10msD0UuY "Graca Machel: Omume ọdịnala na-etinye ụmụ nwanyị n'ọnọdụ ndị dị ala"] (26 June 2009) nke Elders weghachiri 21 Julaị 2022</small> * Omenala etolitela n'omume nke oge ngafe ghọrọ nkwenye nke n'ezie na-etinye ụmụ nwanyị n'ọnọdụ dị ala. * Omenala ewepụtala usoro mmekọrịta nwoke na nwanyị na-ebute ịkpa oke. * Ọrụ ọdịnala rụrụ na mmekọrịta dị n'ezinụlọ dị n'etiti nwoke na nwanyị emebiwo ụmụ nwanyị. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Machel, Graça}} [[Category:Women's rights activists]] [[Category:1945 births]] [[Category:Living people]] [[Category:African women]] [[Category:Women politicians]] [[Category:Children's rights activists]] [[Category:Government ministers]] 4tpkhbmuyaidlvwf2aa7we6pk7litcc Zoleka Mandela 0 2656 13212 13211 2022-11-24T12:03:54Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Zoleka Mandela|Zoleka Mandela]]''' bụ onye edemede na onye na-eme ihe ike; ọ bụ nwa nwa Nelson Mandela onye bụbu onye isi ala [[w:ig:South Africa|South Afrika]]. == Okwu okwụrụ == * Ndụ kwesịrị ịbụ ibi ndụ karịrị otu onye na nke ahụ n'agbanyeghị ihe ịma aka nke onwe anyị na ndụ. ** Dị ka a hotara na [https://www.egypttoday.com/Article/1/82087/INTERVIEW-Zoleka-Mandela-A-story-of-a-fighter-for-road "Zoleka Mandela: Akụkọ nke onye agha. maka nchekwa okporo ụzọ" nke Nourhan Magdi dere, ''EgyptToday'' (27 February 2020)]<!-- ewepụtara 19 Julaị 2022 --> == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{Commonscat}} *[[Q:Zoleta Mandela|Zoleta Mandela]] na Wikiquote Bekee * Dị ka a hotara na [https://www.egypttoday.com/Article/1/82087/INTERVIEW-Zoleka-Mandela-A-story-of-a-fighter-for-road "Zoleka Mandela: Akụkọ nke onye agha maka nchekwa okporo ụzọ" nke Nourhan Magdi, "EgyptToday" (27 February 20)] {{DEFAULTSORT:Mandela, Zoleka}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rh8jyy9iy60u7l7bk3cihxfm302bfck Boineelo HARDY 0 2657 13214 13207 2022-11-24T12:14:10Z Obedmakolo 169 Added content wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Boineelo HARDY|Boineelo HARDY]]''' Boineelo Hardy bụ onye nchịkwa egwuregwu, onye na-egosi redio na Yarona FM, onye na-egosi TV na onye bụbu onye egwuregwu. Ọ na-achọsi ike ịbụ onye na-agụ akụkọ mgbe niile, ebe ọ na-enwe mmasị ịgụ ihe ọ bụla ma na-enwe mmasị inwe ike ịgwa onye ọ bụla n'ezie eziokwu. ọ na-egosipụta dị ka onye nchịkọta akụkọ egwuregwu na akụkọ. ọ gụchara diploma na London Academy of Media, Film and Television. == Okwu okwu == Dezie Ụmụ nwanyị nwere ihe mgbochi ahụ iji merie nke nwoke odeakụkọ na-enweghị isi. na naanị ịgbakwunye na nke a, ọ bụ naanị na ịchọta na ndị mmadụ nwere echiche ụfọdụ gbasara ụmụ nwanyị, na ọ bụrụ na e nyere nwanyị ọkwa ụfọdụ dabere na uru ha na-aghọzi okwu banyere onye ya na ya na-ehi ụra, na nke ahụ. bụ ihe siri ike ilo ma ọ bụ ọbụna ịgbapụ mana ọ dịịrị anyị ka ndị mmadụ ghọtara na ụmụ nwanyị nwere ike ịrụ ọrụ dabere na uru ha bara. Ndị editọ Botswana na-ezukọ iji kparịta okwu gbasara nwoke na nwanyị site na njikwa ndu isi ụlọ akụkọ eweghachitere 09 Julaị 2022 Bọọlụ Nkata Maka Mma pụtara iji basketball na njedebe ka ukwuu. Bọọlụ basketball bụ egwuregwu mana ọ karịrị naanị ịbanye n'ụlọ ikpe wee mee ihe niile ị nwere ike ime iji merie. == Ntụaka Mpụga == * [https://genderlinks.org.za/wp-content/uploads/imported/articles/attachments/19689_report_editors_forum_newsroom_and_leadership_bk_0913.pdf Ndị editọ Botswana na-ezukọ iji kparịta ihe gbasara nwoke na nwanyị] Ewetara 09 Julaị 2022 * [https://www.fiba.basketball/news/young-lions-cup-south-leaving-a-legacy-in-botswana Young Lions Cup South na-ahapụ ihe nketa na Botswana] eweghachiri 09 Julaị 2022 [[Kadị: Ụmụ nwanyị]] [[Kadị: Ndị dị ndụ]] [[Ụdị: Ụmụ nwanyị Africa]] [[Kadị: Ndị si Botswana]] [[Kadị: Ụmụ nwanyị na egwuregwu]] pswmbnhg67vqv6ask463yzn46yedtzl Lebogang Maruapula 0 2658 13243 13242 2022-11-25T18:50:40Z Obedmakolo 169 /* Okwu okwu */Added content wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:ig:Maruapula|Lebogang Maruapula]]''ebogang Maruapula bụ Mochudi mụrụ ma zụlite site n'aka nne nanị ya na-azụ ụmụ nke mere ka ọ kwado maka ụmụ nwanyị na nwa nwanyị.Ọ bụ onye na-ahụ maka nkwurịta okwu na onye na-akwado mmepe mba ụwa bụ onye kwadoro Goddess Foundation na Regional Ambassador nke Girl Rising, otu òtù na-akwado maka ọdịmma nke nwa agbọghọ ahụ.O nwekwara azụmahịa dijitalụ na social media management nke a na-akpọ EBAT. == Okwu okwu == *Echiche nke ịhụ onwe m ka m ruru n’ọ̀tụ̀tụ̀ ihe ịga nke ọma na-akpali m. * Nkwenye na e mere m ka m bụrụ onye na-enwe mmetụta dị mma na ndụ ndị mmadụ ma na-enwe mmetụta bara uru n'obodo m na n'ụwa nile. *Ọ ga-amasị m ka e cheta m dị ka nwanyị nke na-eche banyere mmepe ntorobịa na mmepe ụmụ nwanyị ma na-eme nke ahụ n'ụzọ ọhụrụ. *Gaa ebe achọrọ gị, chọọ oghere ị nwere ike mejupụta wee gaa maka ya! *Ekwenyere m na ịntanetị bụ akụ na ụba ma a bịa n'ihe ohere - ọ bụrụ nkwado, agụmakwụkwọ, ọrụ wdg. ** [https://www.botswanayouth.com/lebogang-maruapula-interview/ Lebogang Maruapula] Ajụjụ ọnụ nke ndị ntorobịa Botswana (''October 8th, 2013'') eweghachiri Julaị 30th 2022. *Enwere m obi ike nrọ, ọ nweghị ihe m kwenyere na ọ gaghị ekwe m omume iji ndidi zuru oke, oge, ịrụsi ọrụ ike na mkpebi siri ike nweta. *Anọla m ala ma nwee ọnọdụ n'akụkụ ọ bụla nke nwere ike imebi m ma mee ka m daa mbà. Mana enwere m mmụọ ọgụ siri ike ma mụtala ka m ghara ịhụ njụ na ọdịda dịka ngosipụta nke ikike m ma ọ bụ dị ka ngosipụta nke njem m mana dị ka ihe mgbu na-eto eto dị mkpa. *Ọ bụ mgbe ọ bụla m na-eme ihe ndị e ji ebumnobi mee ka m na-enwe obi ụtọ, na-enwekarị afọ ojuju ma na-aga n'ihu. Amụtala m ịge ntị n’olu Chineke gbasara nzube m wee soro nke ahụ. *Ndị inyom na-agbasi mbọ ike ka ha na-egbo mkpa ihe na-eme m obi ụtọ. Nwanyị bụ onye na-ere okporo ámá ka ọ na-ebu nwata n'azụ na okpomọkụ na mmiri ozuzo, nwanyị na-aga kilomita ịga ugbo ka ụmụ ya rie nri. *Akwụsịla itinye ego na onwe gị, were obere nkuzi ahụ, were ezumike otu afọ wee gaa ụlọ akwụkwọ, mee ihe ọ bụla ịchọrọ ime iji kwalite nrọ gị. *Ị bụ ngwa ahịa dị oke ọnụ ahịa, yabụ ịkwesịrị idobe onwe gị dị ka ihe kacha mkpa gị ** [https://www.pawafrica.com/2016/02/keolebogile-lebogang-maruapula-is-2014/ Lebogang Maruapula] Ajụjụ ọnụ na Mandela Washington YALI (Young African Leaders Initiative) ('February 25th, 2016'' ) eweghachitere Julaị 30th. ==Njikọ Mpụga == https://www.botswanayouth.com/lebogang-maruapula-interview/ https://www.pawafrica.com/2016/02/keolebogile-lebogang-maruapula-is-2014/ tdbxsjdyznk9rbve6r9e7stib4nhhpn Pelonomi Venson-Moitoi 0 2659 14077 14076 2023-07-25T22:52:32Z Timzy D'Great 20 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Pelonomi_Venson-Moitoi|Pelonomi Venson-Moitoi]]''' (amụrụ 31 Mee 1951) bụ [[w: Ndị Tswana | Motswana]] onye nta akụkọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jere ozi dị ka onye minista nke mba ofesi nke Botswana. site na 2014 ruo Disemba 2018. A họpụtara ya na [[w: National Assembly of Botswana | National Assembly of Botswana]] na 1999 dị ka otu n'ime ndị otu anọ ahọpụtara pụrụ iche wee họpụta ya ọzọ na ntuli aka maka nhoputa ndi ochichi mba Botswana n'afọ 2004. ==Ihe ọ kwụru== * Ọhụụ m bụ na m na-ahụ ka Africa na-ama ifuru, n'eziokwu. Amaghị m ebe anwansi ahụ dị, mana echere m na anyị nwere ike ịchọta ya. Naanị anyị ga-akụ ịdị n'otu, anyị ga-amalite - ị na-ahụ ihe na-eme na Gambia taa. * Yabụ, Africa na-edozi onwe ya. Maka m, mmiri atụgharịla. Site ebe a gaa n'ihu ọ chọrọ ezigbo nchịkwa n'isi, na AU. Ama m na m nwere ike ime nke ahụ na nke a mere m ji tinye aha m. ** [http://worldpolicy.org/2017/01/13/talking-policy-dr-pelonomi-venson-moitoi-on-the-african-union/ "Amụma okwu: Dr. Pelonomi Venson-Moitoi na African Union" (13 Jenụwarị 2017) eweghachiri 30 Nọvemba 2021] * Ụnyaahụ, agwara m, n'akwụkwọ ozi nye ndị BDP na Onye isi ala, na m bu n'obi ịzọ ọkwa onyeisi oche nke BDP na nhoputa ndi ochichi na-esote," Pelonomi Venson-Moitoi kwuru. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye minista mba ofesi nke mba n'okpuru onye isi ala mbụ Ian Khama ma bụrụ onye ndoro-ndoro maka onye isi oche Commission African Union Commission na 2017. ** [https://africatimes.com/2018/12/20/masisi-removes-venson-moitoi-in-another-botswana-shakeup/ "Masisi na-ewepụ Venson-Moitoi na mba Botswana ọzọ" (December 20, 2018)] * E nwere Batswana ndị bi n'akụkụ ókèala ya na mba ndị ọzọ ma nwee ndị ikwu gafee ókè ndị dị otú ahụ na ndị na-aga n'ezie na-ekwu maka ụfọdụ ndị anyị mgbe gọọmentị malitere ebubo ọjọọ metụtara okwu gbasara ịbụ nwa amaala. ** [https://www.mmegi.bw/news/renounce-malawian-citizenship-venson-moitoi-told/news"'Hapụ nwa amaala Malawi'- Venson-Moitoi Told" (March 18, 2019)] *Mkparị a na-akparị na Facebook awụsara ma ndị isi ala anyị na ndị nọ ugbu a bụ ihe na-abụghị nke omenala anyị. Na Setswana anyị nwere ike ịdị iche n'echiche ma kwekọrịtaghị nke ukwuu mana a naghị eji mkparị eme ihe n'efu karịsịa mgbe ndị ntorobịa na-eme ya megide ndị isi anyị. ** [https://twitter.com/vensonmoitoi/status/1137784884783697921 (June 9, 2019)] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Pelonomi Venson-Moitoi]] na wikipedia Bekee *[[w:q:Pelonomi Venson-Moitoi]] na wikiquote Bekee 4kotkz6gm3xmfg9bllrb2zt8h596mim Wala'a Essam al-Boushi 0 2660 12262 12261 2022-11-02T08:32:27Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Walaa Issam ElBoushi''' (amụrụ na 1986) bụ onye ndọrọndọrọ onye Sudan nke ghọrọ Minista ntorobịa na egwuregwu Sudan na mbido Septemba 2019 na Canlọ Mgbanwe nke Prime Minister Abdalla Hamdok, n'oge mgbanwe Sudanese 2019 na ọchịchị onye kwuo uche ya. ==Ihe okwuru== * Oge nke ọchịchịrị agwụla, anyị na-abanyekwa n'oge ọhụrụ a na-enweta site na mgbalị ndị ntorobịa na ịchụ àjà, na-aga n'ihu na ndị na-eto eto ga-eduzi, site na ozi a iji mee akụkọ ihe mere eme na-esote, ka ọ bụrụ ọchịchị onye kwuo uche mbụ họpụtara. mgbe oge mgbanwe gasịrị, ọtụtụ ndị na-eto eto * Ndị ntorobịa bụ obi nke mgbanwe ọhụrụ na-eduga na gọọmentị Sudan ọhụrụ kwesịrị itinye ego iji zụọ ndị ntorobịa na ịchọta azịza maka enweghị ọrụ na mmepe ntorobịa. ==Okwu mepụta== https://opensudan.net/archives/13193 ajd50ggs6801sz3fmbow5ghyaaiiw9x Bethlehem tinahud album 0 2661 14158 12263 2023-07-26T18:04:29Z Senator Choko 24 /* Okwu mepụta */ wikitext text/x-wiki '''Bethlehem Tilahun Alemu''' (amụrụ 1980) bụ nwanyị ọchụnta ego Etiopia, onye nchoputa na onye isi oche nke soleRebels, "ụlọ ọrụ akpụkpọ ụkwụ na-eto ngwa ngwa nke Africa". Alemu enwetala nkwanye ugwu na nkwanye ugwu maka ọkaibe azụmaahịa ya, yana mbọ ọ gbara ime ka okwu a na-ekwu maka Africa pụọ na ịda ogbenye gaa na mmụọ ịchụmnta ego nke kọntinent, isi obodo, na ike akụ na ụba. Alemu malitere "The Republic of Leather", na-emepụta ngwaahịa akpụkpọ anụ okomoko na-adigide, yana ụlọ ahịa "Ogige kọfị" iji kwalite kọfị ndị Etiopia. ==Ihe okwuru== * Achọrọ m igosi na ọ ga-ekwe omume ịbụ onye obodo, na Etiopia na n'Africa, na inwe ọganihu zuru ụwa ọnụ. * Ọ ga-ekwe omume ịkwanye akụrụngwa mpaghara mgbe ị na-ekepụta akara ụwa na-eduga n'ahịa, yana ime ya niile site na ọkọ. * Ọ bụrụ na anyị chọrọ inwe obodo na-akwụ ụgwọ n'ezie, anyị kwesịrị ịnakwere nha anya n'ọkwa niile. Nke ahụ pụtakwara inye ụmụ nwanyị ike akụ na ụba na isi ihe bụ ndị inyom na-azụ ahịa. ==Okwu mepụta== http://www.ilo.org/global/about-the-ilo/mission-and-objectives/features/WCMS_346716/lang--en/index.htm ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig: Bethlehem tinahud|Bethlehem tinahud]] na Wikipedia Igbo * [[q: Bethlehem tinahud|Bethlehem tinahud]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT: Bethlehem, tinahud}} tppw1libzipqzq2ice6art87e9sjs5n Boemo Dibeela Nyadza 0 2662 14167 14166 2023-07-26T19:49:31Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Boemo Dibeela Nyadza|Boemo Dibeela Nyadza]]''' A mụrụ Boemo Dibeela Nyadza na Kanye, Botswana. Ọ bụ arịlịka akụkọ na-emeri ihe nrite, onye na-emepụta ihe na onye na-eweta ihe ngosi ụtụtụ redio Botswana a ma ama, Masa-A-sele. ==Okwu okwuru== * Njem mgbasa ozi abụghị rosey niile, enwere ụbọchị dị mma na ụbọchị dị ala na ụbọchị ọjọọ. * Ndị na-eme ihe kwesịrị imekwu ihe gbasara ọkachamara, nke ga-enyere ha aka ịbawanye ngwaahịa dị mma. * [https://news.thevoicebw.com/celeb-edition-with-boemo-dibeela-nyadza/ Celeb Edition With Boemo Dibeela Nyadza] (08 March 2022) Retrieved 23/07/2022 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Boemo Dibeela Nyadza |Boemo Dibeela Nyadza]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Boemo Dibeela Nyadza |Boemo Dibeela Nyadza ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT:Boemo Dibeela Nyadza}} kun24l6k6ml8c3t6ue2ija544xfrjin Zenzele Hirschfeld 0 2663 12269 12268 2022-11-02T09:03:55Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Zenzele Hirschfeld''' onye Molepolole, bụ onye nkwado amara ama ama nke rụworo ọrụ na ngalaba ntụrụndụ buru ibu nke Botswana. Ọ rụkwara ọrụ dịka onye isi ngalaba ụmụ nwanyị nke Botswana Musicians Union na Botswana Entertainment Promoters Association (BEPA). ==Ihe okwuru== * Abụ m onye agha ma enweela m ike imegbu ụzọ m. * ọ bụ ihe na-akụda mmụọ ịhụ nnukwu ụmụ nwanyị na-eme ihe nkiri bụ ndị a na-atụbu anya ịdị ukwuu na-ebelata ka ọ bụrụ ihe efu n'ihi na ha nyere nwoke a uche na obi ha ma kpagbuo ọrụ ha. * "Echere m na akụkọ m na-akpali nwa agbọghọ. Na ọ nwere ike ime ihe ọ bụla chọrọ. " ==Okwu mepụta== https://news.thevoicebw.com/sexual-exploitation-rife-in-entertainment/ https://www.sundaystandard.info/zenzele-finally-steps-into-the-spotlight/ bgz160dacewhbjlo3dysdw99nlzvggj Kah Walla 0 2664 12270 2022-11-02T09:11:57Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Edith Kahbang Walla ''' (amụrụ 28 February 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon, onye ọchụnta ego na onye na-akwado mmekọrịta. ==Ihe okwuru== * Afrịka abụghị ogbenye, mana ọ ka bụ maka nnukwu pasentị, anaghị agba ọsọ. *Anyị aghaghị ịkwụsị nnukwu azụmahịa mba ụwa na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Africa rụrụ arụ, na-emeri na-efu ndị Africa kwa ụbọchị. * N'agbanyeghị ime ihe ike na obi ọjọọ nke mmiri zooro m, enwere m ike. ya mere m ji welie aka m elu na akara mmeri, n'ihi na achọrọ m ime ka ndị ọrụ ibe m mara na achọrọ m ime ka ndị niile ga-ekiri mara, na n'agbanyeghị ụdị ime ihe ike ma ọ bụ obi ọjọọ anyị na-eche ihu, anyị ka. nwee ike. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Kah Walla |kah Walla]] na Wikiquote bekee kgwjzaqkjm0ex9zbg6lwc7nh2244j3n Tumie Ramsden 0 2665 12271 2022-11-02T09:18:48Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Tumie Ramsden''' Omume maestro multimedia na ihe nrite meriri Motswana amụrụ ma zụlite na Ramotswa. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ekwu okwu ọha, onye na-ahụ maka nkwukọrịta na nwanyị azụmaahịa. Tumie Ramsden bụ onye nchoputa nke Goddess Foundation, otu nzukọ nke na-akwado nkwado ụmụaka na ụmụ nwanyị ike, Ọ rụkwara ọrụ na Yarona FM ma nwee nnukwu onyinye dị ka onye na-eme ihe na ndị okenye nke Women In Association Botswana (WIBA). ==Ihe okwuru== * Ọ bụrụ na omume gị na-akpali ndị ọzọ ka ha na-arọ nrọ karịa, ịmụtakwu ihe, ime ọtụtụ ihe ma na-emewanyewanye, mgbe ahụ ị bụ onye ndu. *Maka m, ihe kacha akwụghachi ụgwọ bụ na m nwere ike imetụta ndụ ndị mmadụ n'ụzọ dị nta nke m. * Oge eruola ugbu a maka ụmụ nwanyị igosipụta ya n'enweghị obi abụọ ọ bụla na ha ruru eru n'ọkwa ọrụ site n'ikike ọ bụghị site na okike. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Tumie Ramsden|Tumie Ramsden]] na Wikiquote bekee 8xok4sosy4bdwsq4ur12z3bb2mxig0u Tuduetso Masire 0 2666 12273 12272 2022-11-02T09:24:48Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Tuduetso Masire''' onye guzobere Bevel PR Company, sitere na Kanye, Botswana. A mụrụ ya na Gaborone, Mogoditshane, Sir Seretse Khama Barrack. Ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị Northside wee pụọ maka ụlọ akwụkwọ na Grahamstown, South Africa na Kingwood College. O mere Form 5 ya na Waterford Kamhlaba na Swaziland wee kwaga Philadelphia USA maka akara ugo mmụta mahadum ya ebe ọ gụrụ Communications and International Business na Mahadum Saint Joseph. Site na njem ahụ, o mere semester na Rome, Italy na American University of Rome. ==Ihe okwuru== * Ana m achọta ihe ngwọta maka nsogbu ndị m nwere na usoro ngwa ngwa ngwa ngwa na obodo anyị na ọha mmadụ n'ozuzu. * Abụ m onye nwere uche na-akpagharị mgbe niile. * M na-ewu ụdị ọhụrụ naanị site n'iwe iwe site n'ichere n'ahịrị maka ihe m na-ekwenyeghị na m kwesịrị ichere. * A na-enwe mgbe niile onye na-agbanye gị mkpọrọgwụ ma na-agbalị ijikọ gị, nke bụworo ihe n'ezie. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Tuduetso Masire|Tuduetso Masire]] na Wikiquote bekee als631cz2fy83gzqeoq3i2pf2do1u0g Botlogile Tshireletso 0 2667 12274 2022-11-02T09:32:18Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Botlogile Tshireletso''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Motswana, nne na onye omebe iwu onye jerela ozi dị ka osote onye isi obodo na mmepe ime obodo na Cabinet nke Botswana, kemgbe 2004. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye omeiwu a họpụtara ahọpụta, na-anọchite anya Mahalapye East constituency, na nzuko omeiwu nke Botswana. ==Ihe okwuru== * Ọ dị ezigbo mkpa ka ndị omebe iwu na ndị otu ndọrọndọrọ ọchịchị na-agbasi mbọ ike maka mmepe na mmejuputa atumatu a chọrọ iji gbaa ụmụ nwanyị ume ịzọ ọkwa ọchịchị dị elu. * Ihe ọzọ kpatara ya bụ na a ka nwere nghọta sitere na ọha mmadụ na ụmụ nwanyị enweghị ike idu. Nke a emela ka ọtụtụ ụmụnwaanyị egosighi mmasị ịzọ ọkwa ọchịchị dị elu. * GBV bụ okwu obodo na maka ọtụtụ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ, ezinaụlọ na ndị otu obodo bụ ụzọ mgbachitere mbụ megide GBV, mana n'ihi ọdịbendị gbachiri nkịtị nke ịgbachi nkịtị, ọtụtụ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na-ata ahụhụ n'egwu na ịgbachi nkịtị,” ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Botlogile Tshireletso|Botlogile Tshireletso]] na Wikiquote bekee dlt4hw7nxlrbwpfiwn4i01dzzy2nya6 Tjawangwa Dema 0 2668 12275 2022-11-02T09:36:51Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Tjawangwa Dema''' Tjwangwa Dema, onye a ma ama dị ka TJ Dema, bụ onye na-ede uri Motswana, onye nkuzi, ihe omume agụmagụ na onye na-emepụta ọrụ. Ugbu a, ọ bụ onye na-eme nchọpụta na-asọpụrụ na Mahadum Bristol. ==Ihe okwuru== * "M gụrụ akwụkwọ na Botswana na na klas ọ bụ ịgụ akụkọ na-adọta m n'asụsụ, ọ bụghị abụ kpọmkwem". *"Ajụla m ihe m bụ uri dị mma, naanị otu m maara mgbe m hụrụ ma ọ bụ na-esi ísì ya, nụ ka ọ na-abịa, ma ọ bụ hụ na ọ na-agbapụ na ogbo ma ọ bụ ibe". * "Usoro a nke nchacha ihe niile bụ ihe mgbaru ọsọ bụ ide ihe ọma (gụọ dị mkpa, ngwa ngwa) uri". ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Tjawangwa Dema|Tjawangwa Dema]] na Wikiquote bekee 24ggfsqmx97s7ountc4hii622kzyj40 Thata Kenosi 0 2669 12276 2022-11-02T09:43:11Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Thata Kenosi''' Ọ mụọla Arts and Political Science wee nọrọ afọ 10 na Japan, ma ugbu a ọ na-asụ asụsụ Japanese na Bekee nke ọma. Echiri ya okpueze Miss Botswana 2016. ==Ihe okwuru== * M bịara ghọta na ọ dịghị onye tụrụ anya na m ga-ezu okè. Ekwesịrị m ịmụta na ihe ndị m mejọrọ mere ka m bụrụ mmadụ na mba ọzọ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Thata Kenosi|Thata Kenosi]] na Wikiquote bekee 18qv17knv99rjgsth626y6nt9zqegw4 Tebogo Lebotse Sebego 0 2670 12277 2022-11-02T09:58:23Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Tebogo Lebotse Sebego''' bụ Chief Communications & Public Relations Officer maka otu n'ime ndị na-eweta ọrụ Botswana, Mascom. Ọ bụbu onye isi oche Botswana Netball Association. ==Ihe okwuru== * Gozie ndị nkuzi. Ha nwere ebe pụrụ iche n’eluigwe. *Ana m ebute ụzọ mgbe niile n'ihi na ọ bụrụ na emezughị m, ọ nweghị ụzọ m ga-esi mee ihe ọ bụla ọzọ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Tebogo Lebotse Sebego|Tebogo Lebotse Sebego]] na Wikiquote bekee 4iy2h76qleojmx4rqyp6cgywr9kcd20 Samantha Mogwe 0 2671 12279 12278 2022-11-02T10:06:09Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Samantha Mogwe''' bụ nwa okorobịa motswana amụrụ na Mee 1988 na Gaborone. Ọ bụ onye na-agụ egwú, onye na-eweta redio na onye na-ede abụ ==Ihe okwuru== * Achọrọ m ka anyị dozie onwe anyị ma n'aka nke ya dozie obodo anyị dị nso na obere ụzọ anyị. *Anyị nwere ọtụtụ nsogbu na obodo anyị, yabụ gịnị kpatara na ị gaghị egosi ihe ngwọta. * M na-agbalị ka m pụta ìhè na adị adị ma a bịa n'ihe m na-akọwa. *M na-ahụkwa na enwere m ntụkwasị obi na ntụkwasị obi. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Samantha Mogwe|Samantha Mogwe]] na Wikiquote bekee 0gu1vrcv54hukv45puzwbdc7clscx08 Sanji Mmasenono Monageng 0 2672 12280 2022-11-02T10:13:09Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Sanji Mmasenono Monageng''' A mụrụ na 9 August 1950 na Botswana. Ọ bụ onye ọka ikpe nke Ụlọikpe Mpụ Mba Nile kamgbe 2009. Ọ ghọrọ onye ọka ikpe na Botswana na 1989. N'afọ 2003 ọ ghọrọ onye a họpụtara dị ka Commissioner na African Commission on Human and People's Rights nke bụ akụkụ na African Union. ==Ihe okwuru== *'Ụwa gbadara agbagọ ma chefuo ikike mmadụ n'ọtụtụ oge' ==Okwu mepụta== *[[Q:en: Sanji Mmasenono Monageng| Sanji Mmasenono Monageng]] na Wikiquote bekee 1iba3et2449niu9l75lixcm20pabfzv Ntebogang Ratshosa 0 2673 12281 2022-11-02T10:32:24Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Ntebogang Ratshosa''' (1882–1979) bụ motshwareledi (onye ọchịchị) nke BaNgwaketse, otu n'ime agbụrụ asatọ nke Botswana nke oge a, site na 1924–1928. Ọ bụ nwanyị mbụ jere ozi na Kansụl Ndụmọdụ Native nke Botswana. ==Ihe okwuru== * Ọgaranya na ogbenye ka ewetara gi; a na-egosikwa gị ndị ụgha. Ihe ọ bụla ọ bụ, onye ọ bụla bụ nke gị, ha dị ka ndị nwunye nke otu nwoke-ndị nwunye nke otu nwoke ahụghị ibe ha n'anya, ndị nwunye gị ndị a ga-adịkwa otú ahụ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Ntebogang Ratshosa|Ntebogang Ratshosa]] na Wikiquote bekee 3d0p8zlyrhs8di1miqu2iuhpozupkcr Pearl Kgomotso Kupe 0 2674 12282 2022-11-02T10:38:15Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Pearl Kgomotso Kupe''' bụ onye ọka iwu Tswana, onye ndọrọndọrọ, na onye ozi nke ozi-ọma. Ọ bụ ada Elliot Tendani Kupe na Serara Kupe Mogwe. ==Ihe okwuru== *Ụmụ nwanyị anyị nwere ike ịbụ ndị na-azụ na ndị nlekọta anyị nwere ike ịkụziri ụmụ anyị ụkpụrụ ndị ga-egbochi ịkpa ókè agbụrụ. * Anyị kwesịrị ileba anya na ihe kpatara ya bụ ihe kpatara extremism, ihe kpatara radicalism. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Pearl Kgomotso Kupe|Pearl Kgomotso Kupe]] na Wikiquote bekee rxaw77ay8ih55is712rg2v69xyzz3dk Ouma Sekokole 0 2675 12283 2022-11-02T10:41:12Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Ouma Sekokole''' bụ onye Botswana mụrụ ma zụlite onye na-akwado ọrịa kansa, Creative Visual Artist, Onye mbụ na naanị Botswana Citizen onye bụ Habitat for Humanity International Fellow (HFHI) na Ọha na-ekwu okwu. Sekokole bụkwa onye ọchụnta ego, onye na-agba ígwè, onye na-agba ọsọ marathon na onye na-eme njem. N'ọchịchọ ọ na-achọ ime ka mmadụ mata gbasara ịkpọ isiala na ọrịa kansa cervical, Ouma jere ugwu Everest na 2019, bụrụ onye mbụ na naanị Motswana malitere njem a. Ọ gbagoro ugwu Kilimanjaro nke ọma na 2018. ==Ihe okwuru== * "Ịkwesịrị inwe ikike iji nyochaa ikike mmadụ gị, nke chọrọ ọtụtụ ịdọ aka ná ntị, ilekwasị anya, positivity na iwepụ ihe niile na-adịghị mma na gburugburu gị" * "Dị ka onye na-arị elu, ọ bụghị maka elu ugwu, ọ bụ maka usoro ahụ.". ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Ouma Sekokole|Ouma Sekokole]] na Wikiquote bekee 7z48cnm3tmig93a5tr2b8t76j1vsilo Orefitlhetse Masire 0 2676 12284 2022-11-02T10:45:34Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Orefitlhetse Masire''' bụ onye mere onwe ya ọsụ ụzọ n'ime ọha ụlọ ọrụ na Botswana yana n'ụwa niile. N'ịbụ onye mere ya akara na mpaghara na n'ụwa nile. Ọ bụ onye guzobere The Office Manager, akwụkwọ ekesa na mba nke ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nchịkọta akụkọ isi yana onye isi mmalite nke Career Diversity, otu nzukọ na-enye ọrụ ndụmọdụ na mba. Ọrụ ndị isi ndị ọzọ emere gụnyere ịbụ onye ntụzi Laurelton Diamonds Botswana, ọrụ onye isi na Women in Business Association n'etiti ọtụtụ ọrụ ndị ọzọ. ==Ihe okwuru== * "Anyị anaghị atụle ihe ịga nke ọma anyị nke ọma, ihe kwesịrị ịgbanwe ngwa ngwa." ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Orefitlhetse Masire|Orefitlhetse Masire]] na Wikiquote bekee fg5qhkcfljxinu8ox5vzfpv16xu6yxp One Rapelana 0 2677 12286 12285 2022-11-02T10:51:30Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''One Rapelana''' amụrụ ma bred na Gaborone, ọ bụ onye nkuzi ihe eserese nke tụgharịrị onye okike ejiji, ọ na-agba Xita, akara ngwa. Nhazi ya bụ Afro-futuristic, dị nro na obi ike. O nwere ihe ngosi ọrụ ya na runway nke African Fashion International na South Africa. ==Ihe okwuru== * Ihe okike bụ ihe niile gbasara imebi oke * Na-adịghị mma ka ị na-ekpori ndụ n'otu oge * Nọgide na-agbanye oke ==Okwu mepụta== *[[Q:en:One Rapelana|One Rapelana]] na Wikiquote bekee 8p94h2rtbf3fwgmkuioimhuhql111kf Traudl Junge 0 2678 12290 12289 2022-11-02T11:08:49Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Traudl Junge''' Traudl Junge (March 16, 1920 – Febụwarị 10, 2002) bụ odeakwụkwọ nzuzo Adolf Hitler site n'afọ 1942 ruo afọ 1945. [[File:Bundesarchiv Bild 183-B06275, Berlin, Reichstagssitzung, Rede Adolf Hitler.jpg|thumb|right|Bundesarchiv]] ===Ihe ọ kwụru=== *Ugbu a m hapụworo akụkọ m, enwere m ike ịhapụ ndụ m. **[https://www.theguardian.com/news/2002/feb/14/guardianobituaries.humanities/ Traudl Junge] *Ekwetara m na Adolf Hitler masịrị m. Ọ bụ ezigbo onyeisi na enyi dị ka nna. M kpachaara anya eleghara olu ịdọ aka ná ntị niile dị n'ime m ma nwee obi ụtọ n'oge dị n'akụkụ ya ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ njedebe ilu. Ọ bụghị ihe o kwuru, kama otú o si kwuo ihe na otú o si eme ihe. **Quoted in In Hitler's Bunker: A Boy Soldier's Eyewitness Account of the Fuhrer's Last Days (2005) by Armin D. Lehmann and Tim Carroll, p. 91, and in The Rise of the Fourth Reich: The Secret Societies That Threaten to Take Over America (2009) by Jim Marrs, p. 342. *Anyị kwesịrị ige ntị n'olu akọ na uche. Ọ naghị ewe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ obi ike dị ka mmadụ nwere ike iche iji kweta na anyị mejọrọ ma mụta ihe na ha. Ụmụ mmadụ nọ n'ụwa a ịmụta na ịgbanwe onwe ha na mmụta. **Until the Final Hour : Hitler's Last Secretary (2004) edited by Melissa Müller, Foreword, p. 3. ===Okwu gbasara Junge=== *Akụkọ ya na-egosipụta iguzosi ike n'ihe nke ọtụtụ ndị Germany bụ ndị nkwado ha na Hitler na ndị Nazi mere ka mmejuputa ihe ngwọta ikpeazụ. **As quoted by Efraim Zuroff, [https://www.theguardian.com/news/2002/feb/14/guardianobituaries.humanities/ Junge's obituary in The Guardian] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Traudl Junge|Traudl Junge]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Traudl Junge|Traudl Junge]] na Wikiquote Bekee rhr1wpg7cru3pw90qjmk3arwbv3ovzs Espérance Nyirasafari 0 2679 12288 2022-11-02T10:58:26Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Espérance Nyirasafari''' bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Rwanda, onye na-eje ozi dị ka otu n'ime ndị isi oche abụọ nke Senate nke Rwanda, dị irè 17 October 2019. Onye isi ala Rwanda họpụtara ya na Senate, na 22 September 2019. ==Ihe okwuru== * Anyị enweghị ike ikwu maka mmepe na-adigide nke obodo anyị mgbe anyị ka nwere ezinụlọ na-akwụsighị ike, nke anaghị edebe ma chekwaa ikike ụmụaka. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Espérance Nyirasafari|Espérance Nyirasafari]] na Wikiquote bekee 6q2bvb8hzf5h11c92se3bg4gij5x4ju Tolani baj 0 2681 12294 2022-11-02T14:03:54Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:IG:'''Tolani baj'''|Tolani baj]](amụrụ ya na 20 Ọktoba 1993) bụ onye omee Naijiria, onye na-eme ihe nkiri onyonyo amaa ama, onye okike ọdịnaya, agwa mgbasa ozi na onye ọchụnta ego. ===Ihe ọ Kwụru=== *“Ọ na-wute m ma nwoke si n’ọnụ ụzọ bata n’ihu nwaanyị. Onye zụrụ gị?”! **[https://thenationonlineng.net/what-i-find-rude-in-men-by-tolani-baj/ What I find rude in men, by Tolani Baj] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Tolani baj|Tolani baj]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Tolani baj|Tolani baj]] na Wikiquote bekee 3w0pmu9cntjneo64gck2k4yukzakdhv Mpho Sebina 0 2682 12295 2022-11-02T14:22:05Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Mpho Sebina''' bụ omenkà a na-eme emume mba ụwa n'afọ 1989 n'ime obodo a na-akpọ Mochudi, Botswana. Ọ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Multimedia nke Malaysia ebe ọ nwetara nzere nsọpụrụ ya na International Business ebe ọrụ ya na egwu gbanyere mkpọrọgwụ ka o dere otu mpụta mbụ ya akpọrọ Loves Light. Mpho Sebina emeela emume dị iche iche site na ihe ngosi ndụ ya kacha egwu dịka Pula na Black urukurubụba. ==Ihe okwuru== * Ọ bụghị mgbe niile ka m na-ezute nnukwu ahụmahụ dị mma na njem m, enwere mmekpa ahụ na ọnyà gara aga nke m ga-eche ihu ma mesoo ma ịhụnanya bụ onye nzọpụta m n'oge mgbe m na-eche na erughị eru n'ụzọ m. *Ezinụlọ m etinyela m n'ime nwanyị m bụ. Mụ na ụmụnne m nwere ndị nne na nna na-akwado anyị mgbe niile site na obere mbọ anyị. Ha na-ege egwú m mgbe niile, nke ahụ na-emekwa ka obi sie m ike mgbe ọ bụla. * Achọrọ m ịmepụta ebe ọṅụ, ọgwụgwọ na udo. Na-eme mmemme Africa na african anyị na n'otu oge ahụ na-anabata anyị nwanyị na nwoke. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Mpho Sebina|Mpho Sebina]] na Wikiquote bekee jq2k10qd7v9llcbh3hf192ab9nh63mf Muma Gee 0 2683 13007 12297 2022-11-14T23:18:12Z Tollorysä 214 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:'''Muma Gee'''|Muma Gee]] [[File:Gift Uwame.jpg|thumb|right|Gift Uwame (2010)]] Onyinye Iyumame Eke (amụrụ 18 Nọvemba 1978), nke amara aha ya bụ Muma Gee, bụ onye Naijiria na-agụ egwu, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego, onye na-emepụta ejiji, na ụdị telivishọn. ===Ihe ọ kwụru=== *Mmadụ kwesịrị iwepụta oge n'ihi na ezigbo ọrụ na-ewe oge. Ma, ọ ga-abụ uru ichere na njedebe. **[http://www.vanguardngr.com/2013/06/the-role-emeka-ike-played-in-my-marriage/ The role Emeka Ike played in my marriage] *Na-aga n'ihu, ị ga-erukwa ebe ahụ otu ụbọchị. **[https://en.m.wikipedia.org/wiki/Muma_Gee/ Muma Gee] *Ọ bụ maka nwanyị Afrịka, ịma mma ya na ka o si eme onwe ya mma. Ya mere, nwanyị Africa ekwesịghị imejọ ya ma ọ bụ leda ya anya n'ihi na ọ bụ nwanyị. N'agbanyeghị na ọ mara mma, ọ dị ike ma nwee mmetụta nke mpako. **[http://www.vanguardngr.com/2013/06/the-role-emeka-ike-played-in-my-marriage/ The role Emeka Ike played in my marriage] *Ndị mmadụ na-emehie ya maka aha nwoke ma ọ bụ aha nick. Gift bụ aha m bụ ebe ahụ ka m nwetara G na Muma Gee, chefuo eziokwu na m gbakwunyere 'e' ugboro abụọ na ya, dịka ọ na-ada Gee mana G bụ naanị G dị na onyinye. Maka Muma, ndị Jamaica ga-akpọ nne Muma na papa Pupa. Muma n'aha m pụtara 'ime ihe ọma' n'asụsụ m. **[http://www.nigeriafilms.com/content.asp?contentid=3376&ContentTypeID=2/ I am single, apply within-Muma Gee] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Muma Gee|Muma Gee]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Muma Gee|Muma Gee]] na Wikiquote Bekee jpia2dwq46nx3f7tw3lg2xmriglo72s Mpho Kuaho 0 2684 12298 2022-11-02T14:37:36Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Mpho Kuaho''' bụ onye mmebe ejiji amụrụ ma zụlite na Botswana. Ọ bụ onye gụsịrị akwụkwọ na Durban's Fashion Linea Academy na ọ bụ onye mmeri nke Redds Africa Fashion Designer asọmpi na 2006 ==Ihe okwuru== * Anaghị m agbaso usoro ejiji nke oge ochie, kama m na-emepụta ụdị ejiji, na-eme ka onye ọ bụla n'ime ndị ahịa m nwee mmetụta pụrụ iche site n'ichepụta uwe ndị pụrụ iche na ọnụ ọgụgụ ha, àgwà na àgwà ha. * Ejiji bụ nka. Ọ bụ ihe anyị ji egosipụta onwe anyị n'otu n'otu * Mbipụta German na-abụkarị akụkụ nke omenala anyị. Ha bụ uwe ejiji a ma ama nke e debere maka ndị okenye na mbụ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Mpho Kuaho|Mpho Kuaho]] na Wikiquote bekee 80hdj72tfkt69qqxetf6eve0u87q22s Bukunmi Oluwasina 0 2685 12300 12299 2022-11-02T14:52:08Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Bukunmi Oluwasina''' Ọ bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe, onye na-ese ihe na onye na-agụ egwú. ===Ihe ọ kwụru=== *"Ezigbo onye ofufe maara ụdị onye ị bụ. Ọ bụrụ na ha na-agụ ihe n'ịntanetị, ha nwere ike mara ma ị mere ya n'ezie ma ọ bụ na i mebeghị." **[https://independent.ng/i-used-to-be-scared-of-fame-oluwasina-2/ Mark of a true fan of any celebrity] *"M gbara ihe nkiri mbụ m bụ ‘Ayomi’ mgbe m nọ n’ụlọ akwụkwọ. Adị m afọ abụọ ma ọ bụ atọ mgbe ahụ." **[https://independent.ng/i-used-to-be-scared-of-fame-oluwasina-2/ Her reply when asked of she has ever starred in any movie while in school] *E kwesịrị m itinye foto ya mgbe ọ ka dị obere, ma ọ ka dị obere ma enweghị m ohere maka mgbasa ozi ọha. Naanị ihe m mere bụ bulite posts wee pụọ. Achọrọ m ka ọ dị otu afọ tupu m kpughee ihu ya." **[https://www.punchng.com/why-i-kept-my-daughter-away-from-social-media-bukunmi-oluwasina/%3famp/ Talking during an interview on why she kept her daughter away from social media] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Bukunmi Oluwasina|Bukunmi Oluwasina]] na Wikipedia Bekee *[[w:q:Bukunmi Oluwasina|Bukunmi Oluwasina]] na Wikiquote Bekee csiwteky9z5jnc0nb67xwtqdr0e2g4o Lillian Nkosazana Moremi 0 2686 12301 2022-11-02T15:50:46Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''Lillian Nkosazana Moremi'''Lillian Nkosazana Moremi bụ ihe ndina, ọkà okwu ọha, onye na-ahụ maka mmepe ntorobịa, onye ọchụnta ego na onye na-akwado ikike mmadụ. Amụrụ na Mogoditshane, Kweneng Region na Botswana Lilian Nkosazana Moremi na-enwe mmasị n'ịkwalite ikike ntorobịa na mmepe iji mee ka obodo ụmụ akwụkwọ nwee ike na mbọ iji melite ogo agụmakwụkwọ. ==Ihe okwuru== * Anyị bụ ndị na-eme mgbanwe * Anyị niile kwesịrị ime ihe n’ụzọ kwesịrị ekwesị. * "Ụmụ agbọghọ na-eto eto kwesịrị itinye ego na mmepe nke onwe ha na anyị kwesịrị ịkụziri ụmụ nwanyị karịsịa n'ime ime obodo ndị na-aghọtachaghị ihe ruuru ha." * Chọpụta ihe ịma aka na mpaghara gị wee hụ otu kacha mma ị ga-esi nyere aka. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Lillian Nkosazana Moremi|Lillian Nkosazana Moremi]] na Wikiquote bekee stu0xrz0oecx0rgnkttl0oil8sv34a4 Lauri Kubuetsile 0 2687 12302 2022-11-02T16:23:29Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Lauri Kubuetsile'''bụ onye odee nwetara ihe nrite Motswana nwere ọtụtụ ọrụ agụmagụ. A mụrụ ya na Baltimore, Maryland na USA mana ọ kwagara Botswana na 1989 ebe ọ zutere di ya. Ugbu a ọ bụ onye Motswana. O dere akụkọ ifo maka ụmụaka na ndị okenye. ==Ihe okwuru== * "Ọ na-amasị m ịmepụta ndị ọhụrụ na ịbanye na ndụ ha na ụwa ha". *"N'ikwu eziokwu, m na-ede akụkọ, naanị m na-ede akụkọ. M na-eche ntakịrị banyere ndị na-ege ntị, ma ọtụtụ n'ime m na-ede akụkọ na ha na-achọkarị ndị na-ege ntị ga-etinye aka na ha. N'ikpeazụ echere m na m na-edekarị akwụkwọ. maka m, n'ezie." * "Na Botswana, anyị enweghị ndị nkwusa azụmaahịa, ndị nkwusa anyị niile bụ ndị nkwusa." ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Lauri Kubuetsile|Lauri Kubuetsile]] na Wikiquote bekee 4o2llu1inybw1w6gmlq8ccfo7bk6at1 Keotshepile Motseonageng 0 2688 12303 2022-11-02T16:30:08Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Keotshepile Motseonageng''' (Amụrụ na 1987 na Botswana, Keotshepile Motseonageng bụ onye ọbụ abụ, onye na-agụ uri, onye na-agba egwu, onye na-akwado ikike mmadụ na onye ọchụnta ego. O nwere nzere bachelọ nke Art (Bekee), asambodo na German na diplọma mba ofesi na french sitere na Alliance Francoise. ==Ihe okwuru== * “Ụmụ nwanyị niile mara mma ma ha kwesịrị inwe mmetụta maka onwe ha nke ọma *"Ị ga-enwerịrị ike, ị gaghị enwe ike ịme ka ọ bụrụ otu ihe, ọ ga-abụrịrị na agụụ na-achị gị." * "Ka ngọzi na-abịakwute gị, ka ị na-achọkwu inweta ihe na-agaghị ekwe omume," ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Keotshepile Motseonageng|Keotshepile Motseonageng]] na Wikiquote bekee 5e0mwhtuz5wz769mgfmv5pm7eisj2vl Monica Juma 0 2689 12306 12304 2022-11-02T16:38:07Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Monica Juma'''(1963) onye nnọchi anya Kenya nke na-eje ozi ugbu a dịka odeakwụkwọ Cabinet Energy na Petroleum Kenya. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka odeakwụkwọ Cabinet maka nchekwa na Republik nke Kenya. [[File:Monica Juma.jpg|thumb|Monica Juma]] ===Ihe ọ kwụru=== *Anyị enweghị ike ịghọta ikike anyị dị ka obodo, na-enweghị gburugburu ebe obibi nke na-enyere anyị aka ịkwalite ohere ndị gbara anyị gburugburu. *N'ikwenye na m nwere nka, ahụmịhe, nka na ikike ịkwaga odeakwụkwọ Commonwealth gaa n'ọkwa ọzọ, a na m arịọ nkwado gị na nkwado gị na nnọkọ ndị isi ọchịchị Commonwealth na-esote iji jee ozi dị ka odeakwụkwọ ukwu na-esote " **[https://www.the-star.co.ke/news/2021-09-01-cs-juma-meets-envoys-in-race-for-commonwealth-top-job/ Juma for Common Wealth top Job] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Monica Juma|Monica Juma]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Monica Juma|Monica Juma]] na Wikiquote Bekee ggwnuviekczojjvlptq8f1c2vnm5bvw Kelly Champane 0 2690 12305 2022-11-02T16:35:54Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Kelly Champane''' bụ ọkachamara nwere ikike na ọgwụ ezinụlọ yana onye nwe ya, Premium Medical Center. Ọ ka malitere ịrụ ọrụ dị ka onye nkuzi na ngalaba ahụike na Mahadum Botswana. Kelly nwere echiche zuru ụwa ọnụ ma nọrọkwa n'ọkwa dị ka onye nnọchi anya ụlọ ọrụ agụmakwụkwọ Africa Otu nwa nwanyị yana onye otu kọmitii mba Australia maka UN Women. ==Ihe okwuru== * Ama m na achọrọ m ibi ndụ ziri ezi na njedebe. Achọrọ m ileghachi anya azụ mgbe m dị afọ 70 ma mara na m ebiela. * Abụ m mmadụ, ma maka m ọ bụghị naanị maka ọrịa ahụ, ọ bụ gbasara onye ahụ. * Ama m na m chọrọ ịbụ dọkịta iji nwaa inyere obodo m aka. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Kelly Champane|Kelly Champane]] na Wikiquote bekee pquj3myd1mgy50l8bk0ax2swhmeoi4w Keenese Katisenge-Tizhani 0 2691 12307 2022-11-02T16:49:07Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Keenese Katisenge-Tizhani'''Tizhani bụ ọkachamara mmepe azụmahịa na Bachelor of Business Administration- Marketing si na Mahadum Botswana, Post Graduate Certificate in Enterprise Risk Management si Botswana Accountancy College, Asambodo na Digital mgbanwe si Darden School of Business na Prince 2 Foundation Asambodo na Project Management. sitere na PeopleCert. Katisenge-Tizhani bụ onye otu Board maka Botswana National Sport Commission, na-anọchite anya ụmụ nwanyị na egwuregwu Botswana. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye otu Board (Vice President) maka Association for International Sport For All (TAFISA). Katisenge-Tizhani ejewokwa ozi n'ọrụ dị iche iche na egwuregwu site na Mgbakwunye, Secretary General na Public Relations Director for Botswana Chess Federation, Head of Marketing for Gaborone International Meet, Onye isi oche nke Women in Sports Botswana, Gaborone Region, Onye otu Botswana. Kọmiti na-enye ikike nke otu egwuregwu bọọlụ, onye otu Botswana Volleyball Federation Marketing Commission na Onye isi oche Botswana Sport Volunteers Movement (SVM). Katisenge-Tizhani bụkwa onye nchoputa nke Limitless Minds Chess Academy. N'afọ 2015 ọ meriri ihe nrite onye nchịkwa egwuregwu nke afọ na Botswana Sport Awards, ma n'otu afọ ahụ, ọ nọchitere anya Botswana na Africa na United Nations Office for Sport Development and Peace Youth Leadership Summit. Dịka onye ọkachamara, Katisenge-Tizhani bụkwa onye a họpụtara maka onyinye onyinye Diamond Service. ==Ihe okwuru== * Ọzọkwa, dị ka egwuregwu nke atụmatụ, uche chess na-etolite ikike ịkọ ihe ga-esi na ya pụta na bọọdụ na ọnọdụ ndụ, si otú ahụ ghọọ ihe dị mkpa na mmepe na ike ụmụaka ka ha bụrụ ndị na-ahụ maka ntorobịa na ndụ ha. * Anyị na-aga n'ihu na-akwado ndị na-eto eto na-eme egwuregwu n'ime ime obodo na-enye onyinye nke akwụkwọ chess, chess sets na inye ọzụzụ ebe Iwu Covid-19 na-enye ohere. * Egwuregwu chess bụ ọrụ dị mkpa itinye aka na oge a. Enwere ike iji ya dị ka ụdị ọgwụgwọ nke anyị niile chọrọ n'oge ọrịa a. * N'eziokwu, ịbụ nwanyị na nne n'egwuregwu bụ ihe ịma aka ma na-achọsi ike. Ọ na-achọ nnukwu itinye uche na ibute ụzọ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Keenese Katisenge-Tizhani|Keenese Katisenge-Tizhani]] na Wikiquote bekee qtquwuzc7ww0vknm8l7opaver5s5msn Fardosa Ahmed 0 2692 12311 12310 2022-11-02T16:55:58Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Fardosa Ahmed''' (amụrụ ya na 1985) bụ dibia bekee Kenya, onye ọchụnta ego, na onye nchịkwa ahụike, onye na-eje ozi dị ka onye isi nchịkwa nke ụlọ Ọgwụ Premier, Mombasa, ụlọ ọrụ ahụike nke onwe nke o mebere ma nwekwaa. [[File:Fardosa ahmed.jpg|thumb|right|Fardosa ahmed]] ===Ihe ọ kwụru=== *Ahụrụ m ọrụ m n'anya dị ka dibia bekee na maka ndị ọrịa m ka ha nweta nlekọta ahụike kacha mma ha chọrọ ebe kacha mma nke ahụ bụ ihe m na-agbalị imezu site n'ịgbaso usoro ahụike ọhụrụ niile. **[https://www.businessdailyafrica.com/bd/corporate/enterprise/doctor-targets-foreign-bound-patients-with-sh1bn-hospital-2254986/ Fardosa Ahmed] *Ụfọdụ ndị mmadụ nọ na Mombasa nwere echiche na a na-aruputa ụlọ ọgwụ nkeonwe maka naanị otu klaasị ndị mmadụ. Ebumnobi anyị bụ ka Mombasa bụrụ ebe njem nlegharị anya ahụike, mana anyị na-agbalịkwa iwepụ echiche na ụlọ ọgwụ anyị bụ naanị maka ndị ọgaranya. **[https://www.businessdailyafrica.com/bd/corporate/enterprise/doctor-targets-foreign-bound-patients-with-sh1bn-hospital-2254986/ Fardosa Ahmed] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Fardosa Ahmed|Fardosa Ahmed]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Fardosa Ahmed|Fardosa Ahmed]] na Wikiquote Bekee f5tyt8z645l4scyn65u37uct8cjs35z Jeannette Kagame 0 2693 12312 2022-11-02T16:58:07Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Jeannette Kagame''' (amuru August 10, 1962) bu nwunye Paul Kagame. Ọ ghọrọ First Lady nke Rwanda mgbe di ya weere ọkwa dịka Onye isi ala na 2000. ==Ihe okwuru== * Dị ka ndị isi nke echi, anyị kwesịrị ka ị gbaa onwe gị aka ka ị gwuo ala mgbe ị na-ahọrọ ụkpụrụ ndị ga-eduzi ụzọ ndụ gị, marakwa na mpako dị na ikwere na omenala gị, n'ihe na-akọwa gị na ịnọchite anya ya n'ụzọ dị ùgwù. , ebe ọ bụla ị na-aga. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Jeannette Kagame|Jeannette Kagame]] na Wikiquote bekee moocw8pfmul9va4s43zicvpxy7cgzt7 Ange Kagame 0 2694 18423 12313 2024-03-16T21:24:25Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki '''Ange Kagame''' (amụrụ Septemba 8, 1993) bụ nwa nke abụọ na otu ada Paul Kagame, onye isi ala Rwanda ugbu a. O tinyela aka na ihe ndị gụnyere inye ụmụ nwanyị ike, agụmakwụkwọ, na mkpochapụ ịda ogbenye, yana mkpọsa ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa.. ==Ihe okwuru== * N'ịbụ ndị na-etolite, ndị mụrụ m na-ebute ịgụ ihe bụ ihe kacha mkpa. Nne na nna m na-ekwusi ike n'ịgụ ihe abụghị nanị n'ụlọ anyị, ha emeela ka ọ bụrụ ihe kacha mkpa maka obodo anyị dum. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu obodo anyị. * Afọ mmalite nke nwatakịrị dị mkpa maka ụbụrụ ụbụrụ nwatakịrị ahụ, n'ihi na ahụmahụ ụmụaka nwere na mmekọrịta ha na ndị dị mkpa na ndụ ha na-etolite, na-akpụzi ụbụrụ ha n'ụzọ nkịtị. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Ange Kagame|Ange Kagame]] na Wikiquote bekee ==== Kwuo okwu==== N'ịbụ ndị na-etolite, ndị mụrụ m na-ebute ịgụ ihe bụ ihe kacha mkpa. Nne na nna m na-ekwusi ike n'ịgụ ihe abụghị nanị n'ụlọ anyị, ha emeela ka ọ bụrụ ihe kacha mkpa maka obodo anyị dum. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu obodo anyị. "Mmụta bụ isi ihe ga-eme n'ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame na-ekwu", The New Times (May 8, 2015) Afọ mmalite nke nwatakịrị dị mkpa maka ụbụrụ ụbụrụ nwatakịrị ahụ, n'ihi na ahụmahụ ụmụaka nwere na mmekọrịta ha na ndị dị mkpa na ndụ ha na-etolite, na-akpụzi ụbụrụ ha n'ụzọ nkịtị. "Ange Kagame sonyeere mkpọsa 'ọnwa nne na nna', na-ekerịta ndụmọdụ maka ịzụlite ụbụrụ nwata", The New Times (June 21, 2021) N'ụzọ dị mwute, n'ọtụtụ ebe, mmekọahụ na iwu kwadoro ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị na-egbochi ụmụ nwanyị ime njem n'èzí ụlọ ma ọ bụ nweta ọrụ ego n'enwetaghị ikike nwoke. Nke a bụ ya mere m ji akwado mgbasa ozi ọkwa ọkwa, kwuo Ange Kagame , Citizen zuru ụwa ọnụ (July 19, 2016). jee ozi na ịlaghachi’ dị ka egwuregwu ọ bụla mana ọ dị mkpa karịa n'ihi na ọ na-ebute mmekọrịta na-aga n'akụkụ abụọ ahụ. Ndụmọdụ ịzụ ụmụ maka ịzụlite ụbụrụ ụmụaka site na egwuregwu, sị Ange Kagame,"KT Press"(June 21, 2021). Ọ bụ naanị nchikota nke ndị na-eto eto na ndị agadi, omenala na nke oge a, na anyị nwere ike ịnapụta ụdị ọdịnihu, ọgbọ na-esote kwesịrị. Ange Kagame gwara ndị ntorobịa Africa niile (March 25, 2015) Ọ na-adị m mgbe niile na ịnọrọ onwe ya bụ otu n'ime akụ kacha ike mmadụ nwere ike inwe. Nke Ange Kagame kwuru na nleta ADC Factory na Masoro MRO Canada olu mmezi (June 23, 2015) Ime mmemme afọ 20 nke nnwere onwe Rwanda na-ahapụ ndị ọgbọ anyị nnukwu ọrụ. Mmasị nke nne na nna anyị mere ka anyị bụrụ ọgbọ mbụ ibi na Rwanda nke jupụtara n'uru na mmasị mmadụ. It is our duty to protect and leave what our parents were willing to die for(Kwizihiza imyaka 20 u Rwanda rwibohoye bisigiye urungano rwacu inshingano zikomeye. Inshungu z'ababyeyi bacu zatumye tuba igisekuru cya mbere kibayeho mu Rwanda rwuje agaciro no kureshya kwa muntu. inshingano zacu kurinda no gusigasira icyo ababyeyi bacu bari biteguye gupfira). "mu-kiganiro-kirambuye-ange-kagame-yahishuye-byinshi-mu-buzima-bwe-bwite", Mu kiganiro kirambuye, Ange Kagame yahishuye byinshi mu buzima bwe bwite (August 10, 2014) Ọ dịghị mma ịbanye n'ihe na-etinyeghị obi gị dum n'ime ya." (Si byiza kujya mu kintu utagishyizeho umutima wawe wose). "mu-kiganiro-kirambuye-ange-kagame-yahishuye-byinshi-mu-buzima-bwe-bwite", Mu kiganiro kirambuye, Ange Kagame yahishuye byinshi mu buzima bwe bwite (August 10, 2014) Ọ bụrụ na achọrọ m igosi onye nna m n'otu okwu, m ga-ekwu na ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. O si n’ụzọ siri ike gafere, ma o wuliri ya elu, o meghị ka ọ daa mbà. You are known as an in comparably mighty man.(Mbaye nshatse kugaragaza uwo Papa ari we mu ijambo rimwe, navuga ko ari umurwanashyaka.Yanyuze mu nzira y’inzitane, ariko byaramwubatse, ntibyamuciye intege.Mwemera nk’umugabo ukomeyeny mu bur. ntanya. "mu-kiganiro-kirambuye-ange-kagame-yahishuye-byinshi-mu-buzima-bwe-bwite", Mu kiganiro kirambuye, Ange Kagame yahishuye byinshi mu buzima bwe bwite (August 10, 2014) Teknụzụ ahụ dabara nke ọma na mbọ obodo anyị niile iji bulie mmụta dijitalụ, ịzụlite ọdịbendị ọgụgụ na ide akwụkwọ Rwanda, na ịbawanye ojiji nke teknụzụ ozi na nkwukọrịta. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame kwuru, NewTimes Library for All nwere ike ime nnukwu mgbanwe na ndụ nke ọtụtụ ụmụaka na ndị na-eto eto site n'ịgba ume na omenala ịgụ akwụkwọ na Rwanda. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame kwuru, NewTimes Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu obodo anyị. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame kwuru, NewTimes Mmemme na-aga nke ọma nke otu laptọọpụ maka nwa ọ bụla abụrụlarị iwu na ụlọ akwụkwọ praịmarị niile ma na-agbasawanye ruo otu ID dijitalụ maka nwa ọ bụla. Nke a ga-eme ka nwatakịrị nwee ike ịbanye n'ebe ọ bụla n'oge ọ bụla, na-eme ka ọ dịkwuo mfe ịchọta ọganihu ya. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame kwuru, NewTimes Eji m n'aka, anyị niile kwenyere na n'ikpeazụ N'ikpeazụ, ihe ọmụma bụ ike. Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame kwuru, NewTimes Anyị ga-erute ebe agụmakwụkwọ abụghị naanị ihe ùgwù maka ụfọdụ kama ọ bụ ikike maka onye ọ bụla. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. Ikike ị nweta akwụkwọ nwere ike ije ozi dị ka ihe nhazi ohere zuru ụwa ọnụ. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. Anyị na-ebi n'ụwa nke mgbasa ozi na-achị. Site na ọnụ ọgụgụ buru ibu nke anyị nwere ohere ịnweta Twitter, Facebook na mgbasa ozi mgbasa ozi dị iche iche, akụkọ na ihe na-eme n'ụwa bụ nke ahụ dị anyị nso. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. N'agbanyeghị ihe mgbochi ndị dị ka enweghị ọrụ, ndị na-eto eto Africa na-aga n'ihu na-egosipụta ikike maka ndị na-eto eto na-azụ ahịa ọhụrụ n'ofe kọntinent ahụ iji kwalite mgbanwe akụ na ụba. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. Ndị ntorobịa kwesịrị inwe usoro mmepe nke obodo ha ma nwee mmetụta nke ukwuu na akụkụ ya. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. Enwere m olileanya na n'ime ndụ ọgbọ a, anyị nwere ike ịdị ndụ ịhụ Africa nke nwere ntụkwasị obi na nke kwụsiri ike. Na anyị nwere ike ịmalite ịkọwapụta karịa site na ihe ịga nke ọma anyị karịa ihe oyiyi ndị na-adịghị mma nke na-ejikọta na Africa. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. Ọgbọ nne na nna anyị na ọgbọ anyị tolitere n'ọnọdụ dị iche iche. A mụrụ nne na nna anyị n'oge ihe isi ike, manyekwa ha n'ala ọzọ mgbe ha ka dị obere. Ha aghaghị ịlụ ọgụ maka obodo na njirimara ha. Ejila ọkara nke obi gị emetụ ihe ọ bụla aka, Ange Kagame na-agwa ndị ntorobịa, The NewTimes. Ụdị nnweta a ga-enyere aka n'ụzọ dị ukwuu iji kwalite omenala ịgụ akwụkwọ na ịkwalite ịnụ ọkụ n'obi maka mmụta malite na nwata. Eji m n'aka, anyị niile kwenyere na n'ikpeazụ N'ikpeazụ, ihe ọmụma bụ ike Agụmakwụkwọ bụ isi ihe maka ọdịnihu Rwanda, ka Ange Kagame kwuru, NewTimes ldcd56u2hif1y96lc60lfigq62ts55a Stellah Wairimu Bosire-Otieno 0 2695 12316 12315 2022-11-02T17:08:56Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Stellah Wairimu Bosire''' (1986) bụ dibia Bekee Kenya, onye isi ụlọ ọrụ, onye na-akwado ikike mmadụ na onye ode akwụkwọ, bụ onye na-eje ozi dị ka onye isi ngalaba na-ahụ maka ọrụ UHAI EASHRI, "Ego izizi ụmụ amaala Afrịka na-akwado ndị pere mpe na nwoke na nwanyị na ikike mmadụ", na-eje ozi na mba Afrịka nke ọwụwa anyanwụ. ===Ihe ọ kwụru=== *Mmekọrịta mmadụ na ibe ya bụ ngwá ọrụ dị ike maka ịbụ ezigbo onye ndu. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Stellah Wairimu Bosire-Otieno|Stellah Wairimu Bosire-Otieno]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Stellah Wairimu Bosire-Otieno|Stellah Wairimu Bosire-Otieno]] na Wikiquote Bekee rwkn3ksjfksm62kmdi1xer202urs1gv Dineo Langa 0 2696 12317 2022-11-02T17:11:42Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Dineo Langa''' Amụrụ na 20 Julaị 1989 bụ onye ama ama South Africa onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú, onye na-agba egwu na onye na-egosi ihe onyonyo. ==Ihe okwuru== *Ịbụ oji pụtara ịbụ akwa akwa, na-ebu usoro ọmụmụ mara mma na agbanyeghị, ụwa na-eme ka ọ sie ike, na-anya isi na onye ị bụ. * Black Lives Matter pụtara ikwu okwu megide ikpe na-ezighị ezi e mesoro ndị isi ojii na iweta mmụọ nke na-ewepụ obi ọjọọ nke ejirila ndị isi ojii mee ihe. * Black Excellence pụtara ngosiputa zuru oke nke ihe dị adị na obodo ojii. Ọ bụ nkwado nke ihe nketa ga-eme ka ọtụtụ ọgbọ ghọta na njiri mara mma dịkwa n'ime anyị. * Amụtala m ịkụda ume m na adịghị aṅụbiga mmanya ókè. * Iwepụta oge iji nweta oge m abụrụla m ihe dị oke mkpa. * N'ụzọ a ga-ahụ, inwe nnwere onwe dị ka ọ dịghị ọzọ na iguzo n'ezie n'ike m. Ọ bụ ike ime ka mmadụ nwee obi ụtọ n'ụdị kachasị mma na igosi ụwa ihe mpako ojii dị ka. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Dineo Langa|Dineo Langa]] na Wikiquote bekee ris8mbrja00hoxpzt0zodm17caw1zdh Stella Immanuel 0 2697 18415 12318 2024-03-16T05:06:15Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki '''[[:w:Stella Immanuel|Stella Gwandiku-Ambe Immanuel]]''' bu dibia bekee, onye ode akwukwo na onye ukochukwu onye Cameroon-Amerika nke dabere na United States. E boro ya ebubo na ọ na-agbasa ndụmọdụ na ọgwụgwọ ahụike ụgha na nke dị ize ndụ. Facebook, Twitter na YouTube ewedala vidiyo ya maka ịkwalite ọgwụgwọ coronavirus ụgha. ==Ihe okwuru== * Ugbu a, anyị na-akuziri nnabata maka ihe jọgburu onwe ya dị ka nwoke idina nwoke - ọbụlagodi ụmụaka ụlọ akwụkwọ sekọndrị. A tọhapụrụ mmụọ ọjọọ a iji bute ọgbọ anyị. N’agbanyeghị ihe a na-ekwu ma ọ bụ ihe a na-ekwu, ọtụtụ ndị na-edina ụdị onwe adịghị enwe obi ụtọ, n’ihi na e nwere ihe Jehova Chineke n’onwe ya mere n’ime anyị nke na-eme ka anyị mara ezi ihe na ihe ọjọọ n’obi anyị. Mmụọ ọjọọ a agaghị enye udo, ya mere e ji rie ọgwụ ọjọọ riri ahụ na igbu onwe ya na obodo mmekọ nwoke na nwanyị. Ọ bụ ihe na-emegide Chineke, mgbochi ịmụ nwa nke Ekwensu, anyị emewokwa ka ọ maa mma. Ugbu a, mgbe anyị na-eme ihe ọjọọ, anyị na-achọta ụzọ anyị ga-esi mee ka ọ dị mma. Ya mere, a kwanyela ihe ka n'ọnụ ọgụgụ n'ime ime ụlọ ebe anyị na-anagide omume rụrụ arụ nke a na-akụziri ụmụ anyị. Kama nke chọọchị na-achịkọta ọkụ iji nyere mkpụrụ obi ndị a dara ogbenye aka ịnapụta ha, a nabatawo ha ma nye ha ohere n'ọgbakọ. Mkpokọta a na-abawanye n'ihi na ndị a na-ahapụ ndị mmụọ a na chọọchị na ụlọ akwụkwọ anyị ka ha bute ndị ọzọ. Ị nweghị ike ịhụ mmụọ ọjọọ n'anya, nye ndụmọdụ ma ọ bụ ọgwụ ọjọọ. Akpọchiela anyị! * Daalụ CNN ma mee ka m mara mgbe ị chọrọ ụfọdụ n'ime ha ndị mmụọ ọjọọ chụpụ gị. M ga-eji obi ụtọ kwụọ ụgwọ. Ị ga-enwe mmetụta nke ukwuu. Nọgidenụ na-arụ ọrụ nke ọma. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Stella Immanuel|Stella Immanuel]] na Wikiquote bekee ===== Kwuo okwu===== Ugbu a, anyị na-akuziri nnabata maka ihe jọgburu onwe ya dị ka nwoke idina nwoke - ọbụlagodi ụmụaka ụlọ akwụkwọ sekọndrị. A tọhapụrụ mmụọ ọjọọ a iji bute ọgbọ anyị. N’agbanyeghị ihe a na-ekwu ma ọ bụ ihe a na-ekwu, ọtụtụ ndị na-edina ụdị onwe adịghị enwe obi ụtọ, n’ihi na e nwere ihe Jehova Chineke n’onwe ya mere n’ime anyị nke na-eme ka anyị mara ezi ihe na ihe ọjọọ n’obi anyị. Mmụọ ọjọọ a agaghị enye udo, ya mere e ji rie ọgwụ ọjọọ riri ahụ na igbu onwe ya na obodo mmekọ nwoke na nwanyị. Ọ bụ ihe na-emegide Chineke, mgbochi ịmụ nwa nke Ekwensu, anyị emewokwa ka ọ maa mma. Ugbu a, mgbe anyị na-eme ihe ọjọọ, anyị na-achọta ụzọ anyị ga-esi mee ka ọ dị mma. Ya mere, a kwanyela ihe ka n'ọnụ ọgụgụ n'ime ime ụlọ ebe anyị na-anagide omume rụrụ arụ nke a na-akụziri ụmụ anyị. Kama nke chọọchị na-achịkọta ọkụ iji nyere mkpụrụ obi ndị a dara ogbenye aka ịnapụta ha, a nabatawo ha ma nye ha ohere n'ọgbakọ. Mkpokọta a na-abawanye n'ihi na ndị a na-ahapụ ndị mmụọ a na chọọchị na ụlọ akwụkwọ anyị ka ha bute ndị ọzọ. Ị nweghị ike ịhụ mmụọ ọjọọ n'anya, nye ndụmọdụ ma ọ bụ ọgwụ ọjọọ. Akpọchiela anyị! Dịka ekwuru na Dr. Stella Immanuel onye Trump kwalitere kwuru na nwoke idina nwoke bụ "atụmatụ Ekwensu". Ihe mgbasa ozi maka America. eweghachiri na 29 Julaị 2020. Daalụ CNN ma mee ka m mara mgbe ị chọrọ ụfọdụ n'ime ha ndị mmụọ ọjọọ chụpụ gị. M ga-eji obi ụtọ kwụọ ụgwọ. Ị ga-enwe mmetụta nke ukwuu. Nọgidenụ na-arụ ọrụ nke ọma. Dịka ekwuru na Walker, James (Julaị 29, 2020). [Stella Immanuel okpukpu abụọ ala Amid Storm Over Trump Tweet, 'Ndị mmụọ ọjọọ' Comments "Stella Immanuel okpukpu abụọ ala Amid Storm Over Trump Tweet, 'Ndị mmụọ ọjọọ' Comments "]. Akwụkwọ akụkọ. eweghachiri na 29 Julaị 2020. Big Tech na-enyocha ndị ọkachamara ma na-egbochi ọgwụgwọ ahụ. Agaghị m agbachi nkịtị. Site na Twitter, dịka ekwuru na Hensley, Nicole; Lewis, Brooke A. (29 Julaị 2020). "Dọkịta Houston n'azụ vidiyo ọgwụ hydroxychloroquine gbara akwụkwọ na ọnwụ nwanyị Louisiana." Akụkọ ihe mere eme nke Houston. eweghachiri na 30 Julaị 2020. igocryqde8xww5nelms1d8gag4wx8f9 Gofaone Mabutho 0 2698 12319 2022-11-02T17:25:27Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Gofaone Mabutho''' bụ otu n'ime ndị kansụl ụmụ nwanyị ole na ole na Botswana. Ọ malitere njem ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na 2014. Ọ bụ onye ndụmọdụ nwanyị mbụ na obodo ya Marapong, nke dị na Shashe West constituency nke dị 70km n'ebe ugwu Francistown. Ọ bụ onye otu pati mmegide, Umbrella for Democratic Change (UDC). ==Ihe okwuru== *Tie ala na-agba ọsọ * Ọ bụ mmeri dị ụtọ mere ọbụna ihe pụrụ iche site n'eziokwu na ọ bụ akụkọ ihe mere eme nke nwanyị mere *M ga-abụ olu ga-echetara ọchịchị dị ugbu a maka ọnọdụ ndị obodo anyị nọ. * N'ihe gbasara ọrụ na-enye anyị ohere itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dịka ụmụ nwanyị, echeghị m na mgbasa ozi na-eme nke ọma iji nyere ụmụ nwanyị aka ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * Ụdị okike m abụbeghị ihe kpatara ya. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Gofaone Mabutho|Gofaone Mabutho]] na Wikiquote bekee oe830kuf15ebkjayerm58cto5nzw9e3 Gillian Slovo 0 2699 12320 2022-11-02T17:30:43Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''' Gillian Slovo''' (A mụrụ na 15 Maachị 1952 na South Africa. Ọ bụ onye na-agụ akụkọ, onye edemede na onye na-ede egwuregwu. Ya na ezinụlọ ya biri na Lọndọn na mberede ka a chụgara ha n'agha. Enyerela ya ihe nrite Golden Pen. Gillian bụ ada onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emegide ịkpa ókè agbụrụ bụ Joe Slovo onye e gburu n'oge apartheid. ==Ihe okwuru== * Ọ bụrụ na i leba anya na obodo a, ị ga-ahụ ihe ikeketelimi na-enye ndị nwere ego *Eziokwu nke capitalism abụghị onye ọ bụla na-enweta ihe ọ na-ekwe nkwa * Otu n'ime ihe kachasị ike nke mgbasa ozi Isis m nụworo bụ ọgụ na ụzọ ndị inyom si "amanye" uwe n'ebe ọdịda anyanwụ. * Ihe na-esi n'ile mmadụ anya n'ihu na-adabere n'ihe ha na-eyi ma ọ bụ ihe ha na-ekwu dị nnọọ ize ndụ. * "Ọ bụrụ na nzaghachi anyị bụ ịkwụsị ndị mmadụ n'obodo anyị ikwu ihe ha achọghị ka anyị kwuo, anyị na-adaba n'ọnyà ha. *Onye ọ bụla na-eche na ọ dị mfe nwere ike inwe mmasị na ụwa "ezigbo mma * ọ dị ka arịrịọ ahụ abụghị nke ukwuu nkwuwa okwu okpukperechi kama ọ bụ nkwa nke nhọrọ ọzọ maka ikekete ego. ==Okwu mepụta== *[[Q:en: Gillian Slovo| Gillian Slovo]] na Wikiquote bekee qg2bns3tjeiuumifwph3rujvtt4ckq4 Judith Amaechi 0 2700 13175 13174 2022-11-16T10:16:38Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Judith Amaechi.jpg|thumb|Judith_Amaechi]] '''[[w:ig: Judith Amaechi|Judith Amaechi]]''' (née Nwankwo; onye amụrụ na 24 December 1970) bụ nwunye nke onye bu gọvanọ nke ndị Steeti Rivers bu Governor Chibuike Amaechi. Ọ bụ onye isi Empowerment Support Initiative (ESI) nke na-eme mkpọsa megide ọrịa mminwụ 'HIV/AIDS', na-akwado ikike nke ụmụ nwanyị na ụmụaka, ma na-akwalite ọdịmma ụmụ nwanyị na nwata gender equity. {| class="wikitable" ! colspan="3" |Honorary titles |- | rowspan="1" |Preceded by Mary Odili | rowspan="1" |'''First Lady of Rivers State''' 26 October 2007 – 29 May 2015 | rowspan="1" |Succeeded by Eberechi Wike |} ==Ọkwụ ndị Ọkwụrụ== *“Ka anyị chekwaa ọdịnihu nke ụmụaka na-anọghị n'ụlọ akwụkwọ” **[https://edutorial.ng/lets-save-the-future-of-out-of-school-children-mrs-amaechi/] *"Ekwetaghị m n'inye ndị mmadụ nri dị ka ụzọ isi enyere ha aka mana ịkụziri ha ka ha ga-esi jiri nkà ha dị ka ụzọ na-ewuli elu karị iji nyere ha aka." **[https://www.vanguardngr.com/2018/02/frustrating-moments-wife-minister-transportation-dame-judith-amaechi/] ===Njikọ Mpuga=== {{wikipedia}} {{commonscat}} fqs8awlqpt6mja8bzbx6g8yjbr74tts Abike Dabiri 0 2701 15712 12331 2023-10-22T11:25:54Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Abike Dabiri''' Abike Kafayat Oluwatoyin Dabiri-Erewa,a mụrụ na Jos, Plateau Steeti bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Nigerian na otu onye Nigeria Federal House of Representatives na-anọchite anya Ikorodu Konstituensi na Lagos State. Ọ bụ onyeisi oche nke Ụlọ Kọmitii na Mgbasa ozi 'House Committee on Media & Publicity'. Ọ bụkwaara onye isi oche nke Kọmitii Ụlọ na Mpaghara Ndị Diaspora 'Chair of the House Committee on Diaspora Affairs'.**[https://ig.m.wikipedia.org/wiki/Abike_Dabiri] ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ndị Naijiria a wakporo enweghị ihe ha mere, ha dị nnọọ ka ndi ojii ... a gwala m ndị isi obodo Naijiria na India okwu na ọtụtụ n'ime ha nọ n'ime ụlọ, egwu na-atụ ha, ha na-echegbu onwe ha maka otu ndị na-eme ihe ike. na-ezukọta n'otu abalị. **[https://www.quotes.net/citizen-quote/224845|The Nigerians that were attacked were completely innocent, they just happened to be black ... I have spoken to the leaders of the Nigerian community in India and a lot of them are indoors, they are scared, they were worried about a mob that was gathering overnight.] *Ndi Naijiria bi na mba ozo bu ndi raara onwe ha nye, ike, onye na-arụsi ọrụ ike na nke siri ike na n'ezie akụkụ dị mkpa nke Nigeria. Ha bụ nnukwu ike dị ka egosipụtara na nnukwu onyinye ego ha na-enye na mpaghara mbufe ego, nke bụ akụkụ bụ isi nke ntinye aka nke Foreign Direct Investment (FDR) anyị. NDCOM n'akụkụ nke ya ga-aga n'ihu n'ịhụ na nsonye na nsonye ha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria ma na-etinye nnukwu ikike ha maka mmepe mmekọrịta ọha na eze, akụ na ụba, omenala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Nigeria. **[https://abikedabiri.com/about-me/] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} {{commonscat}} * [https://abikedabiri.com/ Website] [[Category:Wq/ig]] 3e7ll1tnddzo34yxz1dgzf74ljf2lqu Wanda Orlikowski 0 2702 12333 2022-11-03T02:35:01Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Wanda Orlikowski 2008.jpg|thumb|Wanda Orlikowski, 2008.]] '''[[w:ig:Wanda Orlikowski|Wanda Janina Orlikowski]]''' (amuru ca. 1956) bu onye amuru [[South Africa]] nke sitere na US [[[nzuko okachamara]] na onye nyocha nke sistemu ihe omuma. , na Alfred P. Sloan Prọfesọ nke Information Technologies na Nkà Mmụta Ọha na w|MIT Sloan School of Management. ===Ihe ọ kwụru=== * Ụzọ nke na-achịkwa [[usoro nhazi nzukọ]], nkuzi, na omume maka ọtụtụ narị afọ nke iri abụọ na-eleba anya na òtù dị iche iche sitere na elu-ala, malite na echiche nke CEO dị ka "onye ndú" nke na-akpụzi atụmatụ, nhazi nke nzukọ ahụ. , omenala, na arụmọrụ ike. Ụdị ọrụ na ọrụ nke ndị na-arụ ọrụ na-abanye na nyocha nke ukwuu mgbe e mesịrị, mgbe a tụlere echiche nke nkà na ụzụ na nhazi nhazi. Otú ọ dị, ọ bụrụ na isi iyi bara uru na nzukọ nke narị afọ nke iri abụọ na mbụ ga-esi na ndị na-arụ ọrụ n'onwe ya nweta, ntụgharị nke ụzọ kachasị mkpa ga-adị mkpa. Echiche ọhụrụ ga-amalite ọ bụghị n'elu nke nzukọ ahụ, ma n'ihu ihu, na ndị mmadụ na ọrụ n'onwe ya - nke bụ ebe a na-emepụta uru. Mgbanwe dị otú ahụ ga-eduga ná mgbanwe na njikwa na nhazi nke ndị ọrụ ọrụ, na ihe ọmụma. McGregor gosipụtara mgbanwe a, mana anyị ga-aga n'ihu. ** [[Thomas Kochan]], Wanda Orlikowski, na Joel Cutcher-Gershenfeld. "E wezụga echiche McGregor Y," na: [[Douglas McGregor]] (1960), '' Akụkụ mmadụ nke Enterprise; '' Nkọwa nkọwa, 2006, p. 366 === "Ihe abụọ nke teknụzụ" 1992 === Wanda J. Orlikowski, "The duality of technology: Ịtụgharị echiche nke nkà na ụzụ na òtù." Sayensị nhazi 3.3 (1992): 398-427. * Akwụkwọ a na-ewepụta usoro ihe atụ ọhụrụ nke a ga-eji nyochaa mmekọrịta dị n'etiti [[teknụzụ]] na [[otu]]. Ọmụmụ nyocha nke mbụ chere na teknụzụ bụ ebumnuche, ike mpụga nke ga-enwe mmetụta deterministic na njirimara nhazi dịka nhazi. Ndị na-eme nchọpụta mechara lekwasị anya na akụkụ mmadụ nke nkà na ụzụ, na-ahụ ya dị ka nsonaazụ nke nhọrọ atụmatụ na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Akwụkwọ a na-enye echiche na echiche ọ bụla ezughị ezu, ma na-atụ aro ka e chepụta echiche nke nkà na ụzụ nke na-echebara echiche abụọ ahụ echiche. Ewubere usoro ihe atụ -- usoro nhazi nke teknụzụ-- na ndabere nke echiche ọhụrụ a, na-enyocha ọrụ ya site na ntụle nke ọmụmụ ubi nke teknụzụ ozi. Akwụkwọ akụkọ ahụ na-atụ aro na ngbanwe nke echiche teknụzụ na usoro nhazi nke nkà na ụzụ na-enye ohere nghọta miri emi na nke dialectic nke mmekọrịta dị n'etiti nkà na ụzụ na òtù dị iche iche. Nghọta a na-enye nghọta na oke na ohere nke nhọrọ mmadụ, mmepe teknụzụ na ojiji, na nhazi nhazi. A na-atụle mmetụta maka nyocha n'ọdịnihu nke echiche ọhụrụ nke nkà na ụzụ na nhazi nhazi nke nkà na ụzụ. ** p. 389; Abstract * Nkà na ụzụ na-abụkarị mgbanwe etiti na [[nhazi nzukọ]], na-agwa nyocha na omume. N'agbanyeghị ọtụtụ afọ nke mgbalị nyocha enwere obere nkwekọrịta na [[nkọwa]] na [[ntụgharị]] nke [teknụzụ]], na enweghị ihe akaebe na-egosi kpọmkwem ọrụ nkà na ụzụ na ihe omume nhazi. M ga-arụ ụka na nkọwa dị iche iche na echiche ndị na-emegiderịta onwe ha jikọtara na nyocha nkà na ụzụ ejedebela nghọta anyị banyere otú nkà na ụzụ na-esi emekọrịta ihe na òtù dị iche iche, nakwa na enweghị ike idozi ihe ndị a na-ekwekọghị site na nkwekọ ọnụ. Ihe dị mkpa bụ nwughari echiche nke teknụzụ, bụ nke na-enyochaghachi echiche anyị ugbu a banyere nkà na ụzụ na ọrụ ya na òtù dị iche iche. ** p. 389 * Echiche abụọ banyere oke [[teknụzụ]] agbasala (ma kpụzie) ọmụmụ gbasara teknụzụ, na-egosipụta nkwupụta dị iche iche maka izugbe nke ndị nyocha zubere na ọrụ ha. Otu usoro ọmụmụ lekwasịrị anya na teknụzụ dị ka “ngwaọrụ,” ya bụ, akụrụngwa, igwe, na ngwa ndị mmadụ na-eji eme ihe na-arụpụta ihe, ma ọ bụ ngwaọrụ nrụpụta ma ọ bụ ozi. ** p. 399 * Kama itolite [[ichepụta] na iji dị ka oge ma ọ bụ ọkwa akwụsịla n'ime usoro ndụ teknụzụ, usoro nhazi teknụzụ na-edobe arịa dị ka enwere ike gbanwee n'oge ndụ ha niile. N'ịgbalị ịghọta nkà na ụzụ dị ka a na-ewulite ọha na eze na nke anụ ahụ, ọ bara uru ịkpa ókè n'ụzọ nyocha n'etiti omume mmadụ nke na-emetụta nkà na ụzụ na nke nkà na ụzụ na-emetụta. M na-atụ aro ka anyị ghọta mmekọrịta mmadụ na teknụzụ dị ka inwe ụdị iterative abụọ: ụdị imewe na ọnọdụ ojiji. M na-ekwusi ike na ọdịiche a bụ naanị nyocha nyocha, na n'eziokwu, ụdị mmekọrịta ndị a jikọtara ọnụ. ** p. 408 * [[Technology]] na-ewu ma jiri ya mee ihe n'ime ụfọdụ ọnọdụ mmekọrịta ọha na eze na akụkọ ihe mere eme na ụdị ya na ọrụ ya ga-enwe akara nke ọnọdụ ndị ahụ. ** p. 411 === "Iji teknụzụ na ihe arụrụ arụ", 2000 === Wanda J. Orlikowski, "Iji nkà na ụzụ na mebere owuwu: A omume oghere maka na-amụ nkà na ụzụ na òtù." Sayensị nhazi 11.4 (2000): 404-428. * Dị ka ma [[teknụzụ]] na [[otu]] na-enwe mgbanwe dị egwu n'ụdị na ọrụ, [[ndị nyocha nzukọ]] na-atụgharịwanye na echiche nke [[ihe ọhụrụ]], [[mpụta]], na [[mmeziwanye]. ]] iji nyere aka kọwaa ụzọ ọhụrụ nke ịhazi na iji teknụzụ pụtara ìhè na omume. N'inwe ebumnuche yiri nke ahụ, m na-atụ aro ndọtị na nhazi nhazi na teknụzụ nke na-etolite oghere omume iji nyochaa ka ndị mmadụ, ka ha na teknụzụ na-emekọrịta ihe n'omume ha na-aga n'ihu, na-emepụta usoro nke na-akpụzi ngwa ngwa ha na ọnọdụ iji teknụzụ ahụ. Ilele iji teknụzụ dị ka usoro ntinye aka na-eme ka nghọta miri emi banyere ọrụ mmekọ nke omume ọha na eze na ojiji na-aga n'ihu na mgbanwe teknụzụ n'ebe ọrụ. Mgbe m mepechara oghere a, m na-enye ihe atụ nke iji ya mee nchọpụta, wee tụọ aro ụfọdụ ihe gbasara ọmụmụ nkà na ụzụ na òtù dị iche iche. ** p. 404; Abstract * [[Technology]] - na mmekọrịta ya na [[nhazi nhazi]], usoro, na nsonaazụ - anọwo na-enwe mmasị na [[ndị nchọpụta nzukọ]]. N'ime afọ ndị gafeworonụ, echiche nyocha dị iche iche gbasara teknụzụ etolitela n'otu n'otu na echiche nyocha gbasara otu - dịka ọmụmaatụ, [[contingency theory]] ([[Joan Woodward | Woodward]] 1965, [[Jay R. Galbraith | Galbraith]] 1977 . 1986, Zuboff 1988), ọmụmụ Marxist (Braverman 1974, Edwards 1979, Shaiken 1985, Perrolle 1986), ihe atụ interactionist na-abịaru nso (Kling 1991, Prasad 1993), [[transaction-cost Economics]] (Malone et al19. ); nyocha netwọkụ (Barley 1990, Burkhardt na Brass 1990, Rice na Aydin 1991), ụkpụrụ omume (Suchman 1987, Button 1993, Hutchins 1995, Orr 1996), na ụdị nhazi (Barley 1986 | Ortisarcrow, S) ] na Poole 1994). ** p. 404 ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Wanda Orlikowski]] na wikipedia Bekee *[[w:q:Wanda Orlikowski]] na wikiquote Bekee trljddu9hq8ayvd1ia6z1zvmomgs9jw Naomi Ruele 0 2703 18426 18342 2024-03-16T23:18:07Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Naomi_Ruele|Naomi Ruele]]''' (amụrụ 13 Jenụwarị 1997) bụ onye na-egwu mmiri [[w:Botswana|Botswana]]. Ọ gbara asọmpi na Summer Summer [[w:Olympics|Olympics]] nke 2016 emere na [https://www.nationsonline.org/oneworld/map/google_map_Rio_de_Janeiro.htm Rio], [[Brazil]] na 50m ụmụ nwanyị [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Freestyle_swimming freestyle]. ===Ihe ọ kwụru=== * Mmasị m nwere maka igwu mmiri malitere mgbe m dị obere. M na-egwu mmiri n'ebe mama m na-arụ ọrụ na Grand Palm, ọ bụkwa maka ntụrụndụ. Mana ịhụnanya ahụ tolitere, m wee si n'ebe ahụ were ya. Enwere m ohere ịga USA ka m gụọ akwụkwọ na igwu mmiri ọkachamara site na emailing di na nwunye nke mahadum. Ọtụtụ ndị nkuzi mahadum chọrọ ka m sonye na otu ha. Etinyere m aha na Florida, ihe niile gbanwere ngwa ngwa ka ewebatara m na ụlọ ọrụ ọzụzụ mara mma, onye nchịkwa, ọgwụgwọ anụ ahụ na akparamaagwa egwuregwu nke rụrụ ọrụ dị mkpa na arụmọrụ m dị ka onye na-egwu mmiri. *Ọnọdụ egwuregwu Olimpik anọghị n'ụwa a. Ọ dị ka ihe ọ bụla m hụtụrụla. Ọ bụ ahụmahụ na-enye ike na ihe m ga-amasị ruo mgbe ebighị ebi ka ụfọdụ ndị egwuregwu kacha mma n'ụwa gbara ya gburugburu. Ụjọ tụrụ m nke ukwuu maka oge niile m nọ ebe ahụ. Ọ nwere ike ịdị oke egwu ma na-enwekarị obi abụọ banyere onwe gị. Mana n'ozuzu ahụmahụ dị ịtụnanya. ''** https://news.thevoicebw.com/2020/05/a-azụ-mmiri/ ''Azụ sitere na mmiri [12/05/2020'']'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Naomi Ruele]] na wikipedia Bekee *[[w:q:Naomi Ruele]] na wikiquote Bekee ==== Kwuo okwu==== Mmasị m nwere maka igwu mmiri malitere mgbe m dị obere. M na-egwu mmiri n'ebe mama m na-arụ ọrụ na Grand Palm, ọ bụkwa maka ntụrụndụ. Mana ịhụnanya ahụ tolitere, m wee si n'ebe ahụ were ya. Enwere m ohere ịga USA ka m gụọ akwụkwọ na igwu mmiri ọkachamara site na emailing di na nwunye nke mahadum. Ọtụtụ ndị nkuzi mahadum chọrọ ka m sonye n'òtù ha. Etinyere m aha na Florida, ihe niile gbanwere ngwa ngwa ka ewebatara m na ụlọ ọrụ ọzụzụ mara mma, onye nchịkwa, ọgwụgwọ anụ ahụ na akparamaagwa egwuregwu nke rụrụ ọrụ dị mkpa na arụmọrụ m dị ka onye na-egwu mmiri. Ikuku nke egwuregwu Olympic apụọla n'ụwa a. Ọ dị ka ihe ọ bụla m hụtụrụla. Ọ bụ ahụmahụ na-enye ike na ihe m ga-amasị ruo mgbe ebighị ebi ka ụfọdụ ndị egwuregwu kacha mma n'ụwa gbara ya gburugburu. Ụjọ tụrụ m nke ukwuu maka oge niile m nọ ebe ahụ. Ọ nwere ike ịdị oke egwu ma na-enwekarị obi abụọ banyere onwe gị. Mana n'ozuzu ahụmahụ dị ịtụnanya. https://news.thevoicebw.com/2020/05/a-azụ-nke-mmiri/ Azụ si na mmiri pụta [12/05/2020] tjfh3s9zm9x198gm6q9v6jhxl9fxwei Syndy Emade 0 2704 12337 12336 2022-11-03T02:52:00Z HorrorIJ 170 wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Syndy Emade|Syndy Emade]]''' Syndy Emade (mụrụ Elone Synthia Emade on 21 November 1993) bụ omee ihe nkiri Cameroon, onye nlereanya na onye na-emeputa. Ọ bụ onye nnọchi anya akara na Cameroon maka ngwa InstaVoice Celeb. Ọ bụ onye nwe Blue Rain Entertainment. Ihe nkiri ọ rụpụtara gụnyere Nwoke maka izu ụka na Rose on The Grave . O mere mpụta mbụ ya na mba ụwa na ụlọ ọrụ ihe nkiri Nigeria (Nollywood ) na afọ 2016, na ihe nkiri "Why I Hate Sunshine". ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Kpebisie ike ka ị nwe ike na-arụsi ọrụ ike, a ga-enwe ọtụtụ ihe mgbochi ndị ga-anwa imebi gị, ma ọ bụrụ na i kpebisie ike, a ga-enwe ike na ịkwọ ụgbọala nke ga-eme ka ị na-aga. Na nke ahụ na-ewetara gị nkwekọ. Nkwenye bụ ụkpụrụ m, n'ihi na ọ na-eme ka m na-aga n'ihu, ebe m maara na m ga-emekwu nke ọma. Abụ m naanị asọmpi m. M na-agbalị ime ka ọrụ m na-esote dị mma karịa nke gara aga na otú ahụ ka ọ na-aga n'ihu. Ya mere ekpere, mkpebi siri ike, nkwụsi ike, ikwere na onwe gị na inwe ike ibuli ndị ọzọ elu ka ị na-ebili na njem nke gị. **[https://tendancespeoplemag.com/open-heart-whith-syndy-emade/] *"Ị ga-arịọrịrị ndị nkwado na ndị na-etinye ego maka ihe nkiri ahụ, ma ị bụ nwanyị, ị ga-akụrịrị ebe a na ebe ahụ." **[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/syndy-emade-actress-talks-film-industry-in-cameroon-challenges-as-a-female-filmmaker/nec618b] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] 5oxkqkeiypv0ocbwfvxvaij4mhdsqsr Betta Edu 0 2705 12340 12339 2022-11-03T03:15:30Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Betta Edu|Betta Edu]]''(amụrụ 27 Ọktoba 1986[1]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria. Ọ bụ onye otu Royal Society for Public Health, ma ugbu a bụ Kọmishọna steeti ahụ na-ahụ maka ahụike na steeti Cross River na onyeisi oche nke Nigeria Health Commissioners Forum. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Anyị erutebeghị ebe anyị chọrọ ka ụmụ nwanyị na-atụle n'eziokwu na anyị dị mkpụmkpụ na-agbanwe ngwa ngwa mmepe obodo mgbe ị na-agbanwe ụmụ nwanyị dị mkpụmkpụ." *“A ghaghị ịhọpụta nwanyị n'ime ndị nnọchiteanya ise n'ọchịchị ime obodo na steeti. N'ọkwa mba, otu onye n'ime atọ ndị nnọchiteanya ga-abụrịrị ụmụ nwanyị." **[https://www.arise.tv/apc-women-leader-betta-edu-speaks-on-women-participation-in-politics/] *Anyị bụ ụgbọ ala, yabụ anyị nwere ndị njem na-anya.**[https://www.thecable.ng/betta-edu-why-my-name-was-not-on-apc-women-campaign-team-list/amp] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} 2e7cp4g0okf3q5k6ngms31xup2maitc Maryam Ciroma 0 2706 12342 12341 2022-11-03T03:32:43Z HorrorIJ 170 /* Ọkwụ ndị Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Maryam Ciroma|Maryam Ciroma]]'' (a mụrụ n'abali iri na otu n'ọnwa itoolu n'afọ1954) a họpụtara ya dika onye isi oche nke na-ahụ maka ihe gbasara Ụmụ nwanyi na Nigerian n'ọnwa asaa n'afọ 2005 onye mere nghọpụta bụ President Olusegun Obasanjo. E ji Saudatu Bungudu gbanwee ya mgbe President Umaru Yar'Adua mere nghọpụta nke ya n'ọnwa Asaa n'afọ 2007. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *M ga-eso ndị gọvanọ, ndị mmadụ, ndị ọchịchị na-arụkọ ọrụ. **[https://www.vanguardngr.com/tag/maryam-inna-ciroma/ I will work with governors, the people, the leadership ] *"Nwanyị n'ozuzu enweghị mmasị na ọgba aghara ma ọ nwere ike ịsị mba, ọ nwere ike ịla azụ mgbe niile ma hụ na nnọkọ ahụ na-ebute ụzọ. Nke ahụ bụ ihe nwanyị nwere ike ime. Ọ gaghị ekwu nke ahụ n'ihi na enweghị m ike ịnweta ya, hapụ ya ka ọ daa. " **[https://tribuneonlineng.com/pdp-convention-ignore-35-gender-representation-at-your-peril-ciroma-tells-party/] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} ec2aqqv8f8vkyqwvf9bz6saxx3lxsku Jill Biden 0 2707 12345 12344 2022-11-03T07:36:03Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Jill Tracy Jacobs Biden''' (amuru ya na June 3, 1951) bu onye nkuzi America na nwanyi mbu nke United States ugbua dika nwunye Onye isi ala Joe Biden. Ọ bụbu nwanyị nke abụọ nke United States site na 2009 ruo 2017. Kemgbe afọ 2009, ọ bụbu onye prọfesọ nke Bekee na Northern Virginia Community College. ===Ihe ọ Kwụru=== *Steeti Delaware hụrụ ndị Biden n'anya ma na-aja anyị ụtọ n'ọtụtụ oge mmeri anyị. O bụrụkwa anyị n'oge kachasị njọ na ndụ anyị site n'obiọma nke na-arịọ maka ihe ọ bụla. Delaware bụ ezinụlọ. **[https://www.whitehouse.gov/briefing-room/speeches-remarks/2022/04/02/remarks-by-president-biden-and-first-lady-jill-biden-at-the-commissioning-commemoration-ceremony-of-the-uss-delaware/ Remarks by President Biden and First Lady Jill Biden at the Commissioning Commemoration Ceremony of the USS Delaware (April 2, 2022)] *Raul nyere aka wulite nzukọ a site n'ịghọta na ụdị dị iche iche nke obodo a, dị iche iche dị ka bodegas nke Bronx, mara mma dị ka ifuru Miami, na nke pụrụ iche dị ka nri ụtụtụ tacos ebe a na San Antonio, bụ ike gị. **[https://www.reuters.com/world/us/jill-biden-chided-saying-latinos-unique-breakfast-tacos-2022-07-12/ Jill Biden chided for saying Latinos as unique as 'breakfast tacos'] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Jill Biden|Jill Biden]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Jill Biden|Jill Biden]] na Wikiquote Bekee b6eeku5hoez6vjobo1e2fvr4xm3rbxu Kathy Hochul 0 2708 12347 12346 2022-11-03T07:51:30Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Kathleen Hochul''' (amuru ya na Ọgọst 27, 1958) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onyeisi ọchịchị nke iri ise na asaa nke New York kemgbe Ọgọst 24, 2021. Onye otu Democratic Party, ọ bụ gọvanọ nwanyị mbụ New York, yana gọvanọ mbụ sitere na mgbago ugwu. New York kemgbe afọ 1930. ===Ihe ọ kwụru=== *Anyị na-alụ ọgụ iji weghachi ọchịchị n'aka ndị mmadụ nakwa n'aka ndị ọchịchị aka ike. Anyị nọkwa ebe a ikwu na oge Trump na Zeldin na Molinaro - naanị wuo ụgbọ ala wee gbadaa Florida ebe ị nọ, ọ dị mma? Pụọ ná obodo, pụọ ná obodo, n'ihi na ị naghị anọchi anya ụkpụrụ anyị. Ị bụghị onye New York, ị bụghị onye New Yorkers. N'ihi na anyị si ogologo ahịrị ndị na-alụ ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị mere ebe a na mbụ. Anyị lụrụ ọgụ maka ikpe ziri ezi gburugburu ebe a na mbụ. Anyị lụrụ ọgụ maka ikike ọrụ nke mere ebe a na mbụ. Anyị lụrụ ọgụ maka ikike LGBTQ mere ebe a na mbụ. **[https://nypost.com/2022/08/22/kathy-hochul-says-political-rivals-like-lee-zeldin-ought-to-leave-state/ New York Post] **[https://twitter.com/JonCampbellNY/status/1561886392837365761/ Jon Campbell] **[https://spectrumlocalnews.com/nys/central-ny/ny-state-of-politics/2022/08/23/hochul--republican-candidates--don-t-reflect-our-values--/ Spectrum] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Kathy Hochul|Kathy Hochul]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Kathy Hochul|Kathy Hochul]] na Wikiquote Bekee lxc03mmr7bw02eib0echksmv8ctz21d Pramila Jayapal 0 2709 12348 2022-11-03T08:06:00Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Pramila Jayapal''' (amụrụ ya na Septemba 21, 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US sitere na mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke asaa nke Washington kemgbe afọ 2017. Onye otu Democratic Party, ọ na-anọchite anya ọtụtụ ndị Seattle, yana ụfọdụ mpaghara ime obodo King County. Jayapal nọchitere anya mpaghara omebe iwu nke iri atọ na asaa na Washington Steeti Senate site na afọ 2015 ruo 2017. Ọ bụ nwanyị India mbụ nke America jere ozi na Ụlọ Ndị Nnọchiteanya U.S. Nwanyị mbụ onye otu ndị mgbakọ na mpaghara ahụ, ọ bụkwa onye Asia America izizi nọchite anya Washington na ọkwa gọọmentị etiti. Jayapal chịkọtara ọgbakọ na-aga n'ihu na Congressional Progressive Caucus dika onye enyemaka site n'afọ 2019 ruo 2021, na-eje ozi ugbu a dị ka oche. Ọ na-eje ozi na kọmitii ikpe ikpe na kọmitii mmefu ego. ===Ihe ọ kwụru=== *Dị ka otu n'ime otu n'ime ụmụ nwanyị anọ nọ na mba a bụ ndị ahọrọla ite ime, "Enwere m iwe maka echiche SCOTUS kọpụtara. **[https://www.seattlemet.com/news-and-city-life/2022/05/washington-state-residents-will-still-have-access-to-abortion-if-roe-overturned/ The Fate of Abortion Access in Washington If Roe v. Wade Is Overturned] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Pramila Jayapal|Pramila Jayapal]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Pramila Jayapal|Pramila Jayapal]] na Wikiquote Bekee f8th4jyyfu6zf58u57phssmfwy60jfa Nicole Malliotakis 0 2710 12350 12349 2022-11-03T08:16:31Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Nicole R. Malliotakis''' (November 11, 1980–) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Amerika na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ nke iri na otu nke New York. ===Ihe ọ kwụru=== *Onye ọ bụla na-eweta ahụmahụ pụrụ iche na nzụlite na akụkọ ihe mere eme ha mgbe ha bịara ịrụ ọrụ a. Echere m na ihe ị nwere na klas ọhụrụ Republican nke ezinụlọ ha nwetara socialism ma ọ bụ ọchịchị Kọmunist na ha achọghị ịhụ nke ahụ na-eme na United States ... anyị na-enwekọ akụkọ, ozi nke kwesịrị ịkọrọ ndị America bụ ndị. chere na socialism bụ ezi echiche. N'ihi na ihe niile ọ na-eduga bụ ịda ogbenye, nhụsianya, enweghị ebumnuche, nrọ, na ọchịchọ - na nke ahụ abụghị ihe onye America ọ bụla na-ahụ nnwere onwe ga-achọ. **[https://www.breitbart.com/national-security/2020/11/26/exclusive-incoming-gop-rep-nicole-malliotakis-anti-socialist-freshman-class-here-to-preserve-america/ EXCLUSIVE – Incoming GOP Rep. Nicole Malliotakis: Anti-Socialist Freshman Class Here to ‘Preserve America’] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Nicole Malliotakis|Nicole Malliotakis]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Nicole Malliotakis|Nicole Malliotakis]] na Wikiquote Bekee f1w4by7u4vfea1u7y6c71ot3vwq67p5 Arika Okrent 0 2711 12351 2022-11-03T08:40:23Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Arika Okrent''' bụ onye Amerika na-asụ asụsụ, onye amaa ama maka akwụkwọ ya: ''In the Land of Invented Languages: Esperanto Rock Stars, Klingon Poets, Loglan Lovers, and the Mad Dreamers Who Tried to Build A Perfect Language'' ===Ihe ọ kwụru=== *Asụsụ abụghị maka ịnyefe ozi. Ị na-asụ asụsụ iji sonyere otu na-asụ asụsụ ahụ. *Ọ bụrụ na ị kpebie ịbanye na Esperanto, nke ahụ pụtara na ị naghị ege ndị niile na-ekwu, "Gịnị kpatara na ị gaghị amụta ezigbo asụsụ?" ma ọ bụ "Nke ahụ ọ bụghị ihe nzuzu utopian nzuzo?" Ya mere, e nwere ihe mmewere nke eccentricity na nke ahụ, kamakwa ihe mmewere nke siri ike. Ị nwere ike ịkwado ikpe na mmeghachi omume na-adịghị mma ma mee ya na agbanyeghị. Ọ nwere ihe dị mma na nke ahụ. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Arika Okrent|Arika Okrent]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Arika Okrent|Arika Okrent]] na Wikiquote Bekee fmik1949nq7z7w83nebh29momohe5gs Bola Adesola 0 2712 12352 2022-11-03T08:55:23Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''' Harriet-Ann Omobolanle (Bola) Adesola''' Harriet-Ann Omobolanle (Bola) Adesola bụ onye ngụkọ ego na Naịjirịa. Ọ bụ Senior Vice-Chairman na Standard Chartered Bank Group ebe ọ bụbu onye isi oche nke Standard Chartered Bank for Nigeria and West Africa. Adesola nwere ahụmịhe karịrị afọ 25 na ngalaba ụlọ akụ. ==Ihe okwuru== * Na-eche banyere ebe ị na-arụ ọrụ. * Ọdịda na-eme, mana ọ naghị egbu egbu. * Maka onwe gị bụrụ eziokwu *Ndụ bụ njem na njem ọ bụla, e nwere ụdị ihe dị ịrịba ama, enwere ọnyà, enwere ihe mgbochi, enwere ihe ịga nke ọma anyị na-eme ememe. *Ụmụ nwanyị na-enwekwu obi ike ma nwee ọchịchọ dị elu. *Mara ihe ị chọrọ ma hazie njem ọrụ gị. * Họrọ agha gị nke ọma, ọkachasị na ụlọ ọrụ nwoke na-achị ebe ị nwere ike ịghọta ngwa ngwa dị ka nwanyị iwe na iwe ma ọ bụrụ na ị na-alụ ọgụ ọ bụla. * Dị ka nwanyị, ị kwesịrị ị na-achọ ịnyagharị na ndụ, nke ọma dị ka swan nke a na-ahụ isi ya na ahụ ya n'elu mmiri, mana onye na-ezobe ike ya na nkwụsi ike ya n'okpuru ọtụtụ oge. * Chọta ohere ịzụta n'okpuru ọnụ ahịa ahịa, n'oge ahịa na-ada mbà n'obi, yabụ ị ga-emecha nwetakwuo ma ị mechaa ere. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Bola Adesola|Bola Adesola]] na Wikiquote bekee 7x6njd3vy3m24t9nfqh454dueodgqrk Uche Eze 0 2713 12359 2022-11-03T09:35:40Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Uchenna Jennifer Eze''' (amụrụ 26 Julaị 1984) bụ onye ọchụnta ego Naijiria. Ọ bụ onye nchoputa na CEO nke BellaNaija. ==Ihe okwuru== *Mee ka ọ dị mfe, anwala ime ihe niile. Họrọ ụzọ gị ma bụrụ nke kacha mma na ya. *Ị nwere ike ịbụ obere ma ị nwere ike imezu ihe ndị buru ibu. * Dịka onye ndu, ịkwesịrị ilekwasị anya na idoanya ka ị wee kwụpụ na kwụpụ. * Ọ nweghị ụzọ ọrụ kwụziri. Ndụmọdụ m bụ ileba anya n'ime, chọta agụụ gị, chọta niche gị wee gaa maka ya! Echefula ya. Mgbe ị na-eche echiche, mmadụ nwere ike ịmalite echiche gị. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Uche Eze|Uche Eze]] na Wikiquote bekee 1ui8l2oolu6w6pfjfzuxxmuc8usjky0 Anaïs Nin 0 2714 12374 12373 2022-11-03T11:20:41Z Anyaegbumercy 172 wikitext text/x-wiki [[File:Anais Nin.jpg|thumb|Enyi ọ bụla na-anọchi anya ụwa n'ime anyị, ụwa a na-amụbeghị ruo mgbe ha rutere, ọ bụkwa naanị site na nzukọ a ka a ga-amụ ụwa ọhụrụ..]] '''[[wikipedia:Anaïs Nin | Anaïs Nin]]''' (nkpọpụta Spanish: [anaˈiz ˈnin]; 21 Febrụwari 1903 - 14 Jenụwarị 1977) , amuru dika '''Angela Anais Juana Antolina Rosa Edelmira Nin y Culmell''', bụ onye edemede French nke Spanish, Cuban, na agbụrụ Danish nke ghọrọ onye ama ama maka akwụkwọ akụkọ ya ebipụtara, nke were ihe karịrị afọ iri isii. , na akwụkwọ maka agụụ mmekọahụ ya. ==Ihe o kwụrụ== [[File:Anaisnin.jpg|thumb|Ndụ bụ usoro nke ịghọ, ngwakọta nke steeti anyị ga-agafe. Ebe ndị mmadụ dara bụ na ha chọrọ ịhọpụta steeti ma nọrọ na ya. Nke a bụ ụdị ọnwụ]] [[File:Glory, spectre.jpg|thumb|Nkà bụ usoro nke levitation, iji kewapụ onwe onwe na ịbụ ohu site na ụwa.]] * Ndụ bụ usoro nke ịghọ, ngwakọta nke steeti anyị ga-agafe. Ebe ndị mmadụ dara bụ na ha chọrọ ịhọpụta steeti ma nọrọ na ya. Nke a bụ ụdị ọnwụ. **''[[w:D. H. Lawrence: An Unprofessional Study|D. H. Lawrence : An Unprofessional Study]]'' (1932); also quoted in ''The Mirror and the Garden : Realism and Reality in the Writings of Anais Nin'' (1971) by Evelyn J. Hinz, p. 40 *N'ụtụtụ m biliri ịmalite [akwụkwọ] a, m kwara ụkwara. Onwere ihe na-esi na akpịrị na-apụta: ọ na-akpagbu m. Akụjiri m eri nke jidere ya wee dochapu ya. M laghachiri n'ihe ndina wee sị: '''Agbụpụla m obi ọnụ. **''[[w:House of Incest|House of Incest]]'' (1936) *A sị nnọọ na anyị niile ga-esi n’ụlọ a nke incest pụta, ebe anyị hụrụ onwe anyị n’anya n’ebe ibe ya nọ, ma a sị na m ga-azọpụta unu niile n’onwe unu. ** ''House of Incest'' (1936) *''Ụwa onwe e mere juputara na monsta na ndị mmụọ ọjọọ.'' ** ''House of Incest'' (1936) * Mgbe mmadụ na-eme ka à ga-asị, arụ ya dum na-enupụrụ isi. ** ''[[w:Winter of Artifice|Winter of Artifice]]'' (1939) ==Njiko mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.anaisnin.com/ Weebụsaiti Anaïs Nin (anaisnin.com)] * [http://www.anais-nin.de/ Ihu mbụ Anaïs Nin] * [http://www.kirjasto.sci.fi/anaisnin.html Nkowa dị nkenke dị na Kirjasto (Pegasos)] * [http://www.morbidoutlook.com/nonfiction/articles/2001_03_anaisnin.html "The Unique Anais Nin" at ''Morbid Outlook''] * [http://anaisnin.posterous.com Anaïs Nin (weghariri ya n'ebe ohụrụ na Ọktoba 2011 )] q6yrs1xh9vod10pcep67i31ogbvc4du Catherine Ndereba 0 2715 13162 13161 2022-11-15T22:50:01Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Catherine Ndereba|Catherine Ndereba]]''' (amụrụ 21 Julaị 1972) bụ onye na-agba ọsọ marathon Kenya. Ọ meriri marathon ugboro abụọ na asọmpi egwuregwu ụwa na asọmpi wee nweta nrite ọlaọcha na Summer Olympic Games na 2004 na 2008. Ọ bụkwa onye meriri ugboro anọ na Marathon Boston. Ndereba mebiri ndekọ ụwa marathon ụmụ nwanyị na 2001, na-agba 2:18:47 na Marathon Chicago. ===Ihe o kwụru === * Covid-19 akụziworo anyị ọtụtụ nkuzi. Ị nwere ike ịbụ ezigbo nkà, ee, ma mgbe ụfọdụ, dabere n'ọnọdụ, ị nwere ike ịhụ onwe gị na ọ nweghị ebe ị ga-eji nkà gị. Ọ dịla anya ndị na-eme egwuregwu nwere asọmpi bara uru na nke a kwesịrị ịbụ ihe mmụta maka ọdịnihu. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Catherine Ndereba|Catherine Ndereba]] na Wikipedia Bekee **[[Q:en:Catherine Ndereba|Catherine Ndereba]] na Wikiquote bekee dhaxbvoegowp06pjw47pi1pyq82b89o Nyiva Mwendwa 0 2716 13145 13144 2022-11-15T22:02:57Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Nyiva Mwendwa''' Amụrụ na 1942 Eprel 29. Winfred Nyiva Mwendwa bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kenya. Ọ bụ nwanyị Kenya mbụ jere ozi dịka minista minista ===Ihe o kwụru=== * Anyị ga-elekwasị anya n'omume na-agbanwe agbanwe n'etiti ndị nwoke na ụmụ nwoke iji mepụta nkwalite na-adịgide adịgide maka ụmụ nwanyị na ụmụ nwanyị. Site n'ahụmahụ, enwere m ike ịsị n'ụzọ doro anya na nwoke gụrụ akwụkwọ n'uche m - onye nwere nghọta na-abụghị nke agụmakwụkwọ, nwanyị agaghị eyi ya egwu. * Anyị kwesịrị inwe obi ịkwado nwanyị ọzọ ma ọ nwere ego ma ọ bụ na o nweghị. Achọghị m ka nwanyị ọ bụla nye m ihe ọ bụla iji kwado m ga-enwe ike ịkwado ha n'ihi na ọ bụ ihe ziri ezi ime. ==Njikọ Mpụga == **[[Q:en:Nyiva Mwendwa|Nyiva Mwendwa]] na Wikiquote bekee **[[w:en:Nyiva Mwendwa|Nyiva Mwendwa]] na Wikipedia Bekee 8059gh695boz7sr5drf07bpgd2y8riw Patricia Etteh 0 2717 12370 12369 2022-11-03T10:42:00Z HorrorIJ 170 wikitext text/x-wiki ''[[W:ig:Patricia Etteh|Patricia Etteh]]''Patricia Olubunmi Foluke Etteh bụ onye isi ụlọ omebe iwu Naijiria n'etiti June na October, 2007 na nwanyị mbụ na-ekwuchitere ụlọ omebe iwu Naijiria na Nigeria. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ee, ị gaghị egbochi ndị mmadụ ikwu ihe ọ bụla ha chọrọ ikwu; onye ọ bụla nwere ikike ime echiche nke ya. **[https://punchng.com/i-would-love-to-practise-as-a-lawyer-patricia-etteh/Well, you cannot stop people from saying whatever they want to say; everybody is entitled to their own opinion.] *Ịga ụlọ akwụkwọ anaghị akwụsị ihe ọ bụla. Ọ bụ akụkụ nke mmemme; ị ka kwesịrị ịchọ ịbụ otu ihe ma ọ bụ nke ọzọ. **[https://punchng.com/i-would-love-to-practise-as-a-lawyer-patricia-etteh/Going to school doesn’t stop anything. It’s part of the programme; you still need to aspire to be one thing or the other.] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] jgzlfyj5t53pa2i8xz2ct8cpb7c9xy8 Hadiza Sabuwa Balarabe 0 2718 12377 12376 2022-11-03T13:03:43Z HorrorIJ 170 wikitext text/x-wiki [[File:Agwam Fantswam II with KD Dep. Gov.jpg|thumb|Agwam_Fantswam_II_with_KD_Dep._Gov]] ''[[W:ig:Hadiza Sabuwa Balarabe|Hadiza Sabuwa Balarabe]]''' bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria, ọ bụ osote gọvanọ Kaduna steeti, Naijiria. Ịbụ nwanyị mbụ osote gọvanọ steeti ahụ. A họpụtara ya na ntuliaka izugbe Naịjirịa n'afọ 2019 n'ọnwa Febụwarị n'okpuru otu ndọrọndọrọ ọchịchị na-achị Naịjirịa na APC. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *"N'ọnụ, anyị kpebisiri ike ime ka steeti ahụ bụrụ ebe ntụaka maka ọchịchị dị mma na nke a na-anabata." **[https://21stcenturychronicle.com/its-official-el-rufais-deputy-hadiza-balarabe-announced-as-uba-sanis-running-mate/] *Ka anyị na-ewusi ọchịchị ike n'ọkwa nke abụọ, anyị ga-agbasi mbọ ike mejuputa atumatu Ido Ndị mmadụ. Anyị ga-aga n'ihu na-enye mmasị nke ndị nkịtị, kwalite ohere nha anya ma na-adọta itinye ego na steeti anyị. Oge dị mkpirikpi. Anyị apụghị ikwe ka ihe ndọpụ uche ọ bụla. **[https://www.premiumtimesng.com/features-and-interviews/357818-for-the-record-full-speech-by-kaduna-acting-governor-on-presentation-of-2020-budget.html] *Ndị ọrụ nchekwa na-enyocha ihe omume ndị aghụghọ ịntanetị a na-eme ma ga-ekpe ha ikpe dịka iwu dị ugbu a siri dị ma ejidere ha. **[https://dailypost.ng/2020/04/23/kaduna-deputy-governor-hadiza-balarabe-warns-public-against-internet-scammers/] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] mt3m4ktze9u4u8c6uafdh70kzf6adp0 Jennifer Aniston 0 2719 12379 12378 2022-11-03T15:11:59Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:JenniferAniston08TIFF.jpg|thumb|Nke a dum "Ogbenye owu na-ama Jen" ihe, echiche a na m enweghị ihe ndabara na ịhụnanya? Ọ na-adị m ka m nwere ihu ọma n'ịhụnanya 'na-enweghị ike ikwenye'.]] '''Jennifer Aniston''' (amụrụ Febụwarị 11, 1969) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ onye Bekee, Greek, Irish, Italian and Scottish. ==Ihe okwuru== *Ka ikike gị ịhụ n'anya ka ukwuu, ka ike gị na-enwe mmetụta mgbu. * Ndụ na-atọ ọchị. Edekwaghị ndụ n'ime ihe nkiri, ihe nkiri, ime ihe, ọ bụ ya? Ya mere, amaghị m ihe mere ha ji na-agbalị categorizes ihe niile. Ọ na-eme m ara - gịnị kpatara na ọ ga - abụ naanị ihe nkiri ịhụnanya ma ọ bụ ... Achọrọ m inwe ntakịrị iguzosi ike n'ezi ihe, obere akụkọ, ị maara? * Echere m na ọ na-abịa ebe ị ga-eto eto ma wepụ onwe gị, mee ka ìhè dị ọkụ ... ma gbaghara. * Amaghị m ma ọ̀ na-ewe m iwe n’ezie na ndụ n’ezie. Ọ bụ ihe ndakpọ m na-agwa m n'afọ ndị ahụ niile: Ị ga-ewe iwe! Echere m na ọnụma dị oke njọ. Echere m na enwere ụzọ isi were were kparịta ya. * Mana ị mara na emeghị ya. Ịhụnanya na-egosi na ị ga-aga, "Oh, wow, nke a ga-abụ hayride na ọkara." ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Jennifer Aniston|Jennifer Aniston]] na Wikiquote bekee 40nqgbgurbkwft9ft2ewpnyqge8u29y Carol Alt 0 2720 12380 2022-11-03T15:24:58Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Carol Alt at 2012 MIFF.jpg|thumb|Alt na 2012]] '''Carol Alt''' Carol Ann Alt (amuru Disemba 1, 1960) bu ihe nlere na ihe nlere America. ==Ihe okwuru== * Anọ m na ebe mgbawa… na ahụ m na-agwa m na m kwesịrị ịgbanwe. Ugbu a. Ekpebiri m "ịga raw" toki oyi, na mgbe m nwetasịrị uru na-agbanwe ndụ n'ime izu mbụ, elebeghị m anya azụ kemgbe. Ịghọ onye na-eri nri na-edozi ahụ abụghị naanị zọpụta ndụ m, mana o mewokwa ka m chọpụta ezi mmasị m-inyere ndị ọzọ aka ịghọta ahụ na uche ha nke ọma ma melite ahụike na ndụ ha. Na nke mbụ n'ime afọ, a na m eri nri zuru oke na, nke ka mkpa, ụdị ndị kwesịrị ekwesị. O were ọnwa ole na ole iji zụọ ahụ m azụ nke ọma, ma ka oge na-aga, amalitere m inwe mmetụta ọzọ, nke a pụtakwara n'akụkụ nile nke ndụ m—anụ ahụ, nke uche, ọkachamara na mmetụta mmetụta uche. Enwekwaghị m ọrịa sinus ma ọ bụ nsogbu ihi ụra ma ọ bụ iteta. Isi ọwụwa m akwụsịla, yana ọgwụ antacid riri m ahụ́. Na nkenke, ahụ m malitere ịgwọ onwe ya ma na-arụ ọrụ dị ka igwe nwere mmanu mmanu. Site na ezigbo ndị enyi m ruo ndị enyi m ọhụrụ, ndị gbara m gburugburu na-amata ma kwuo otú m si dị na-egbuke egbuke na ahụ ike. Enwere m ike ịbụ ezigbo ihe nlereanya, mana anụtụbeghị m ụdị ekele ndị a mbụ. Ọ dịkwa mma. * Ndụ m gbanwere mgbe m malitere iri nri a na-amịghị mkpụrụ na nke a na-edozibeghị. M si n'ịbụ onye ihe nlereanya ike gwụrụ na nke na-arịa ọrịa nke na-aṅụ ọgwụ maka ihe ọ bụla, gaa na nwanyị nwere obi ike onwe ya nke na-eri nri karịa ka o nweworo n'ime afọ. Site na nri siri ike… M bịara mara ihe m na-etinye n'ime ahụ m kwa ụbọchị, na nri ọ bụla, ọbụlagodi mgbe m na-eri nri. Ịga ahịhịa na iri ezigbo nri nyeere m aka ịghọta na nri bụ mmanụ ahụ́ m kwesịrị ịrụ n’ọ̀tụ̀tụ̀ kasị mma—ọ bụghị ihe ga-enyere m aka idi mmetụta uche m ma ọ bụ nanị ime ka afọ ju m. Mgbe m wepụtara oge ịmụta banyere nri m na-eri na ọrụ nri na-ekere n'ahụ́ ike m n'ozuzu, achọpụtara m na ọ na-akpa ike. Nri, karịa ihe ọ bụla ọzọ, nwere ikike ịgwọ ọrịa na imezi ahụ anyị. Na nke mbụ ná ndụ m, mụ na nri nwere mmekọrịta dị iche—nke lekwasịrị anya n’akụkụ ndị dị mma nke iri nri na-eme ka ahụ́ ruo m ala, mee ka ahụ́ ruo m ala, mee ka ahụ́ m dajụọ, meekwa ka m nwee mmetụta ná ndụ. Ihe ị na-eri na-emetụta akụkụ niile nke ndụ gị. Ọ bụrụ na ị gbanwee nri gị, ị gbanwee ndụ gị. *Mgbe m na-eme ihe ngosi, nri bụ ezigbo enyi m ma ọ bụ onye iro m kacha njọ. Agaghị m eri nri ụbọchị niile n'ihi egwu ibu ibu, mgbe ahụ, ọ bụrụ na ihe na-aga nke ọma, m ga-eji brownies kwụọ onwe m ụgwọ. Achọrọ m shuga ka m na-aga. M na-eri nri dabere na mmetụta uche m ma na-enwekarị obi amamikpe. Ịga raw na ịkụziri onwe m banyere nri nyeere m aka ịgbanwe echiche a. Amụtara m na nri bụ mmanụ ụgbọala na ihe anyị na-ahọrọ na-emetụta ihe niile: ahụ anyị, uche anyị, ọnọdụ anyị, ịrụ ọrụ, na mmekọrịta anyị—ọbụna ndụ mmekọahụ anyị. Dị ka ha na-ekwu na Silicon Valley: mkpofu na, ihe mkpofu pụọ. Iji mee onwe m mmanụ ọkụ nke ọma, achọrọ m iri nri n'ezie na ọnọdụ okike ya. Nke ahụ pụtara na a gaghị enwezi ihe mkpofu n'ime ya—ọ dịghịkwa ihe ndị e ji arụ ọrụ arụrụ arụ ma ọ bụ ihe oriri ndị edoziworo. Ị bụ n'ezie ihe ị na-eri. Anyị niile anụla nkebiokwu a na mbụ, mana ọ naghị adịte aka mgbe niile. Gịnị mere? Ọ dị nnọọ mfe. ==Okwu mepụta== *[[Q:en: Carol Alt| Carol Alt]] na Wikiquote bekee rz9w544q1gzvr1xa4ns1lnpko88f47o Gracie Allen 0 2721 12381 2022-11-03T15:36:55Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Gracie Allen CBS.JPG|thumb|right|M ga-ama na ị ga-agwa ụmụ agbọghọ niile ihe ahụ!]] '''Grace Ethel Cecile Rosalie Allen''' (26 Julaị 1895 [afọ na-ejighị n'aka] - 27 Ọgọst 1964) bụ onye ọchịagha America, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú, onye na-agba egwu; na onye mmekọ ọchị na nwunye George Burns. ==Ihe okwuru== * Ọ bụ naanị gị bụ nwa nwoke mere ka m bee ákwá, m wee kpebie na ọ bụrụ na i nwere ike ime ka m bee ákwá, na m ga-ahụ gị n’anya nke ukwuu. * M ga-ama na ị ga-agwa ụmụ agbọghọ niile ihe ahụ!. * Echere m na e nwere ọtụtụ ihe ọma na ndị kasị njọ n'ime anyị, na ọtụtụ n'ime ndị kasị njọ n'ime anyị na-enweta ihe kasị mma n'ime anyị, na ndị ọzọ n'ime anyị na-adịghị ọbụna kwesịrị ikwu maka ya. * Ọ tụrụ m n’anya nke ukwuu nke na m kwughị okwu otu afọ na ọkara. * Agụrụ m akwụkwọ ugboro abụọ karịa onye ọ bụla ọzọ. Mbụ, m na-agụ mmalite, mgbe ahụ, m na-agụ njedebe, mgbe ahụ, m na-amalite n'etiti ma na-agụ na njedebe ọ bụla masịrị m. ==Okwu mepụta== *[[Q:en: Gracie Allen| Gracie Allen]] na Wikiquote bekee 916gznb4oh3blwd581mjk8e8e6j4r72 Crystal Allen 0 2722 12382 2022-11-03T15:42:09Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Crystal Allen - Monte-Carlo Television Festival.jpg|thumb|Crystal Allen 2013]] '''Crystal Allen''' (August 13, 1972-) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe okwuru== * A na m ahọrọ ọrụ kacha asọmpi na nke kacha sie ike - nke ahụ bụ ụdị ihe niile m maara. Ịbụ onye ịgba egwu bụ otu ihe ahụ. Ị na-egwu egwu. Ị na-agbasi mbọ ike imezu ebumnuche ahụ dị ka onye na-ese ihe. Site na ịdepụta ihe, ị na-enyocha. Ị na-etinye onwe gị n'ebe ahụ. Ya mere ime ihe bụ naanị ebe ọzọ, mana nke kachasị sie ike iji nweta na ịrụ ọrụ n'ezie n'ihi na ọ na-egbutu ya. Ma ọ mara m ahụ́ nke ọma n’ihi na anọworị m na-agụ egwú site n’ịgba egwú na ime ihe nlereanya ka m wee mara akụkụ ahụ. * Ọ bụ ihe ùgwù ịbụ akụkụ nke ezinụlọ Star Trek. Dị ka m kwuru, ndị Fans bụ ihe ịtụnanya na ịhụnanya na nkwado. Ya mere enwere m obi ụtọ na m so na ya, na ịbụ akụkụ nke ụwa sci-fi emepeela m ọtụtụ ụzọ ndị ọzọ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Crystal Allen|Crystal Allen]] na Wikiquote bekee 5cs222y1zqwob6hkug72rmi37607bg1 Christina Aguilera 0 2723 15152 12383 2023-10-18T11:53:41Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Christina Aguilera|Christina María Aguilera]]''' (amuru Disemba 18, 1980) bu onye America Grammy Award na-emeri Pop/R&B onye ọbụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe okwuru== *A mụrụ m na Staten Island, New York. Ma, m na-akpọ obodo m Pittsburgh, Pennsylvania, n'ihi na ọ bụ ebe ahụ ka m si malite mgbe m dị afọ asatọ. Mana ozugbo Staten Island gasịrị… ebiela m ebe niile site na Texas, ruo Japan afọ atọ, ruo New Jersey. Abụ m nwa agbọghọ a na-eme njem. Nna m nọ na ndị agha, yabụ echere m na abụ m onye agha. **[http://www.aclasscelebs.com/christinaa/interview.htm A Christina Aguilera interview to MTV - Compiled by Stephanie McGrath] (1999) *Echere m na onye na-ese ihe nwere ike dabara n'okpuru ụdị ole na ole dị iche iche dabere na ole ị na-enyocha ihe okike gị. Ọ nwere ike ịdị iche site na onye na-ese ihe gaa na onye na-ese ihe site na onye na-egwu egwu gaa na onye na-eme ihe nkiri gaa na onye na-eme ụda olu. M na-eme nke ọma na okike. Yabụ na n'ikpeazụ achọrọ m ịbụ onye na-eme ihe nkiri gburugburu. ** [http://www.bignoisenow.com/christina/msn.html A Christina Aguilera interview to MSN Live Chat 2000 - Compiled by bignoise.com] (2000) * Ọbụna mgbe m dị obere, amaara m na m bu n'obi ịrụ ọrụ. M na-ekiri ọpụrụiche na TV ma ọ bụ vidiyo Janet ma ọ bụ Whitney, m ga-amalite ibe ákwá n'ihi na ọ dị m ka 'Achọrọ m nke ahụ jọrọ njọ'. ** [http://www.bignoisenow.com/christina/allure02interview.html A Christina Aguilera interview to Allure Magazine 2002 - Compiled by Courtney Watson] (2002) ==Okwu mepụta== *[[Q:en: Christina Aguilera| Christina Aguilera]] na Wikiquote bekee ==Njiko Mpuga== *[http://www.christinaaguilera.com/us Official website] {{DEFAULTSORT:Aguilera, Christina}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} igzvx2xbvrzn2152ajmzqpsxgclb4ka Julie Adams 0 2724 12384 2022-11-03T15:51:58Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Julia Adams (Julie Adams), 1953.jpg|thumb|Julie Adams]] ''' Julie Adams''' (amụrụ Betty May Adams; Ọktoba 17, 1926 - Febụwarị 3, 2019) bụ onye omere America. ==Ihe okwuru== * Oh, ọ bụ ezigbo akpata oyi mgbe anyị hụrụ ihe okike. Ị nwekwara ike ịhụ site na foto ndị dị n'akwụkwọ ahụ na ọ tụrụ m n'anya nke ukwuu, ọ tụrụ m n'anya mgbe m hụrụ ya na mbụ. Echere m na ọ bụ ihe magburu onwe ya, pụrụ iche, na ntakịrị egwu nke n'ezie bụ kpọmkwem ihe ekwesịrị ịbụ. * Echere m na ihe kacha mma gbasara foto a bụ na anyị na-enwe mmetụta maka ihe okike. Anyị na-enwe mmetụta maka ya na nsogbu ya na ebe ọ nọ na ihe ndị ọzọ. Echere m na nke ahụ bụ ezigbo ihe n'ezie. Ọ masịrị m na anyị na-enwe ọmịiko maka ihe okike. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Julie Adams|Julie Adams]] na Wikiquote bekee j2stn3rvl8qk6riyrh0v4172kl0d4sj Susan Backlinie 0 2725 12385 2022-11-03T16:42:37Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Susan Backlinie''' (Septemba 1, 1946 –) bụ onye bụbu onye na-eme ihe nkiri na nwanyị ama ama maka ọrụ ya na Jaws. ==Ihe okwuru== * Abụghị m onye na-agụ ụmụ nwanyị. Inwe nwa agbọghọ mara mma na-agba ọsọ n'akụkụ osimiri, mgbe ahụ ka shark na-adọwa ya, dị nnọọ irè karịa inwe onye na-agba ọsọ na-agba ọsọ n'akụkụ osimiri wee gbawaa. Echeghị m na a na-erigbu ụmụ nwanyị dịka ụfọdụ ụmụ nwanyị chere na ha na-erigbu ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Susan Backlinie|Susan Backlinie]] na Wikiquote bekee f0z1h1hirp6uw1p9etry3wh1z24ztmf Awkwafina 0 2726 12386 2022-11-03T16:47:35Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Awkwafina, 2018 (cropped).jpg|thumb|Awkwafina]] '''Nora Lum''' Nora Lum (amuru June 2, 1988), onye amara dika Awkwafina, bu onye omere na onye omere America. ==Ihe okwuru== * Oge nke ọchịchịrị agwụla, anyị na-abanyekwa n'oge ọhụrụ a na-enweta site na mgbalị ndị ntorobịa na ịchụ àjà, na-aga n'ihu na ndị na-eto eto ga-eduzi, site na ozi a iji mee akụkọ ihe mere eme na-esote, ka ọ bụrụ ọchịchị onye kwuo uche mbụ họpụtara. mgbe oge mgbanwe gasịrị, ọtụtụ ndị na-eto etoAwkwafina na-ebute mwakpo ụjọ na Nora na-ewerekwa ha, [o nwere] ụdị obi ike jọgburu onwe ya nke ndị mmadụ na-eto eto na ntozu. * Enwere abuo n'etiti Awkwafina na Nora. Awkwafina bụ onye na-etobeghị, onye na-agaghị ebuli oke nhụsianya niile na iche echiche na-abịa na ntozu okè. Awkwafina bụ nwa agbọghọ m nọ na ụlọ akwụkwọ sekọndrị - onye na-enyeghị ihe ọ bụla. Nora bụ neurotic na onye na-eche echiche nke ọma na ọ nweghị ike ịme ihe n'ihu ndị na-ege ntị. * Mgbe mbụ m malitere, YouTube bụ onye a maara dị ka Asia Hollywood… Ọtụtụ n'ime ndị YouTube ndị Eshia a gbapụrụ n'ihi na ha na-achịkwa ọdịnaya nke ha. Enweghị onye nche ọnụ ụzọ na YouTube. * Ndị mmadụ na-ekwu na ọ dịghị mgbe ị bụ onye ama ama dị ka onye Asia-American 'ruo mgbe ị ga-eme ya na Chinese akwụkwọ akụkọ… Ị nwere ike na-na mkpuchi nke Time, na ndị mụrụ gị agaghị ama gị ruo mgbe ị na-na-na-na akwụkwọ akụkọ chi! ==Okwu mepụta== https://*[[Q:en: Awkwafina| Awkwafina]] na Wikiquote bekee opensudan.net/archives/13193 kx9z9ix0wbweww5x68x2zn9dppgbfir Hayley Atwell 0 2727 12388 12387 2022-11-03T16:51:05Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:HVFFLondon2017Cap-ALS-29 (35183142201) Cropped.jpg|thumb]] '''Hayley Elizabeth Atwell''' (amuru Eprel 5, 1982) bu onye omekorita onye Britain na America. ==Ihe okwuru== *M agbapụla ndị stunt isii n'ime bollocks, were ọkpọkọ kụnye mmadụ n'azụ wee malite oche ígwè n'ebe onye nduzi na-enyere aka. Ha niile kpamkpam site na mberede. A bịa n'ihe gbasara stunts enwere m obi ike na obere nka. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Hayley Atwell|Hayley Atwell]] na Wikiquote bekee 4arzuq72dxb5hrthikgdz8ckw5jksl7 Jen Psaki 0 2728 12390 12389 2022-11-03T17:20:17Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Jennifer Rene Psaki'''(amụrụ ya na Disemba 1, 1978) bụ onye ndụmọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka na onye ode akwụkwọ mgbasa ozi nke iri atọ na anọ White House ugbu a. Onye so na Democratic Party, o jere ozi na ochichi Obama na mbụ dị ka osote odeakwụkwọ mgbasa ozi nke White House (2009); osote onye isi mgbasa ozi nke White House (2009–2011); onye nkwuchite ọnụ nke United States Department of State (2013–2015); na onye isi mgbasa ozi White House (2015-2017). ===Ihe ọ kwụru=== *Dị ka ụgwọ ọrụ na-abawanye na enweghị ọrụ na-agbada, anyị - enweghị ọrụ na-agbadata - anyị na-achọpụtakwa na e nwere okwu ndị na-adịte aka anyị chọrọ ileba anya, gụnyere onu oriri. **[https://www.whitehouse.gov/briefing-room/press-briefings/2021/10/13/press-briefing-by-press-secretary-jen-psaki-october-13-2021/ Press Briefing by Press Secretary Jen Psaki] *Ọdachi nke igwe na-egbu oge! Mgbe ọ na-aza ajụjụ gbasara mbelata nke ntanye ọkọnọ **[https://www.dailymail.co.uk/news/article-10108747/Psaki-jokes-supply-chain-crisis-tragedy-treadmill-thats-delayed.html/ Psaki jokes the supply chain crisis is the 'tragedy of the delayed treadmill] *Taa, na nkwadebe maka njem na Europe, agara m ule PCR n'ụtụtụ a. Nnwale ahụ laghachiri nke ọma, nke pụtara na m ga-agbaso ntuziaka CDC na agaghịkwa m eme njem na njem Onye isi ala na Europe. **[https://www.cnn.com/2022/03/22/politics/jen-psaki-covid-19/index.html/ White House press secretary Jen Psaki tests positive for Covid-19] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Jen Psaki|Jen Psaki]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Jen Psaki|Jen Psaki]] na Wikiquote Bekee 5g8pw9l5w48zu42swr9z2z699euqo43 Amira Roess 0 2729 12392 12391 2022-11-03T17:28:39Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Amira Roess''' bụ ọkà mmụta sayensị America na prọfesọ nke ahụike na ọrịa na-efe efe zuru ụwa ọnụ. ===Ihe ọ kwụru=== *Enwere mgbasa nke ọrịa na-efe efe, mgbe ahụ enwere mgbasa nke ụjọ. Ha nwere usoro dị iche iche. **[https://www.businessinsider.com/wuhan-coronavirus-unnecessary-panic-experts-say-2020-1?IR=T/ Amira Roess on Business Insider] *Inweta ọgwụ mgbochi na ihe nkwalite bụ ihe kacha mkpa ị nwere ike ime iji chebe onwe gị pụọ n'ụdị a. **[https://chhs.gmu.edu/news/2021-12/amira-roess-answers-frequently-asked-questions-omicron-variant/ Amira Roess on College of Health and Human Services, George Mason University, 7 December 2021] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Amira Roess|Amira Roess]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Amira Roess|Amira Roess]] na Wikiquote Bekee nfsrv8gpybozkpuy8a1s2cpwzkgcz8q Kyrsten Sinema 0 2730 12393 2022-11-03T17:44:47Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Kyrsten Lea Sinema''' (amuru ya na July 12, 1976) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Amerika, onye kwuo uche ya, onye bụbu onye ọrụ na-elekọta mmadụ, na onye ọka iwu na-eje ozi dị ka onye isi US Senator si Arizona. Sinema malitere ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na Arizona Green Party wee bụrụ onye a ma ama maka nkwado ya na-aga n'ihu, na-akwado ihe ndị dị ka ikike LGBT na imegide agha na ụjọ. ===Ihe ọ kwụru=== *Nlekọta ahụike nọ na ntuli aka a. Nchedo maka ndị Arizona nwere ọnọdụ dịbu adị, mmezi Medicare na ụgwọ ọgwụ ndenye maka ndị agadi, yana enyemaka coronavirus niile na-adabere na nguzozi. *Ndị Arizona niile kwesịrị inweta mmiri ọñụñụ dị ọcha. Na-anya isi nke ukwuu maka nwa akwụkwọ Navajo Nation grad Jaden Redhair maka ụzọ ọhụrụ ya na-ebuga ndị obodo ebo dị mma na mmiri a pụrụ ịdabere na ya. ===Kwotu maka Kyrsten Sinema=== *Echeghị m na anyị gaara enweta nke ahụ n'ofe njedebe na-enweghị ọrụ siri ike ya niile. Echere m na ewezuga ya ọ garaghị eme, yabụ na o kwesịrị otuto maka nke ahụ. **[https://www.npr.org/2021/10/26/1049341036/kyrsten-sinema-positions-spending-negotiations-congress/ What does Kyrsten Sinema want out of spending negotiations? Here's what we know] *Ndị na-akwado ọrụ na-alụ ọgụ maka mmụba nke ụgwọ opekempe, na ụfọdụ steeti na obodo na-aga nke ọma, n'agbanyeghị na atụmanya ya na ọkwa gọọmenti etiti nwụrụ mgbe Arizona Democratic Sen. Kyrsten Sinema na-akpọ aha ọjọọ nyere nkwalite ahụ n'ụzọ nkịtị. **[https://fair.org/home/jobs-report-coverage-lacked-context-worker-perspective/ Jobs Report Coverage Lacked Context, Worker Perspective, Ari Paul] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Kyrsten Cinema|Kyrsten Cinema]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Kyrsten Cinema|Kyrsten Cinema]] na Wikiquote Bekee o3ujwn3izod69ntp7agwt7r9uiq0c71 Jackie Speier 0 2731 12395 12394 2022-11-04T10:08:56Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Karen Lorraine Jacqueline "Jackie" Speier''' (amụrụ ya na May 14, 1950) bụ onye nnọchi anya ndi US maka mpaghara ọgbakọ nke iri na anọ nke California, na-eje ozi na Congress kemgbe afọ 2008. Ọ bụ onye otu Democratic Party. Mpaghara ahụ, nke akpọrọ dị ka mpaghara nke iri na abụọ site n'afọ 2008 ruo 2013, gụnyere akụkụ abụọ n'ụzọ atọ nke ugwu San Mateo County na mpaghara ndịda ọdịda anyanwụ San Francisco. ===Ihe ọ kwụru=== *Ndụ Leo Ryan na omume ya bụ maka ndụ nke dị nnọọ ukwuu karịa Guyana. Ọ naghị akwụsị akwụsị n'ịchọ azịza ya, azịza ndị na-adịghị adị ngwa ngwa site n'ịjụ ajụjụ ... Anyị na-echeta ya taa n'ihi na akụkọ ya dị ka nke ọtụtụ ndị Amerika; anyị chọrọ ikwere ihe kacha mma ma anyị na-anụ mgbe ụfọdụ ihe kacha njọ. **Tribute to congressman Leo Ryan held in Foster City", San Francisco Chronicle, November 18, 2003 ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Jackie Speier|Jackie Speier]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Jackie Speier|Jackie Speier]] na Wikiquote Bekee mv1z9kvy95ozbblyhvkhy5uo0wzgjww Rochelle Walensky 0 2732 12396 2022-11-04T10:17:47Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Rochelle Paula Walensky''' (née Bersoff; amuru Eprel 5, 1969) bu dibia bekee-Sayensi America nke bu onye isi nke erslọ Ọrụ Maka Nchịkwa na Mgbochi Ọrịa na onye nchịkwa nke Agency for Toxic Substances and Disease Registry. Tupu nhọpụta ya na CDC, ọ bụ onye isi nke ngalaba nke ọrịa na-efe efe na Massachusetts Ụlọ ọgwụ Izugbe na prọfesọ nke ọgwụ na ụlọ akwụkwọ ahụike nke Harvard. Walensky bụ ọkachamara na HIV/AIDS. ===Ihe ọ kwụru=== *Taa, akwadoro m ntunye ACIP iji gbasaa ntozu maka usoro nkwado ọgwụ mgbochi COVID-19. Ụmụaka ise n'ime iri na otu kwesịrị ịnata ọgwụ nkwalite opekata mpe ọnwa nke ise ka usoro izizi ha gachara. Ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa nke nwere usoro izizi n'etiti ndị ọgbọ a akwụsịla n'azụ ndị ọgbọ ndị ọzọ na-ahapụ ha ka ha nwee ike ibute ọrịa siri ike. N'ihe karịrị nde doses iri na asatọ a na-enye n'ime ndị ọgbọ a, anyị maara na ọgwụ mgbochi ndị a adịghị mma, anyị ga-aga n'ihu na-abawanye ọnụ ọgụgụ ụmụaka ndị echekwara. A na m agba ndị nne na nna ume ka ha mee ka ụmụ ha na-akwado ndụmọdụ ọgwụ mgbochi COVID-19 nke CDC. N'okwu ikpe na-abawanye, ọ dị mkpa na mmadụ niile nwere nchebe ha chọrọ, ya mere, taa, CDC kwadoro nkwado nkwado ọzọ. Ndị dị afọ iri ịse na ndị toro eto na ndị dị afọ 12 na karịa na enweghị ọgwụ mgbochi kwesịrị ịnweta ọgwụ nkwalite nke abụọ. **[https://www.cdc.gov/media/releases/2022/s0519-covid-booster-acip.html/ CDC Strengthens Recommendations and Expands Eligibility for COVID-19 Booster Shots] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Rochelle Walensky|Rochelle Walensky]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Rochelle Walensky|Rochelle Walensky]] na Wikiquote Bekee 0i7ui2v0kt0m7njqt9q14ud08tf8nt0 Gretchen Whitmer 0 2733 12398 12397 2022-11-04T10:35:30Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Gretchen Esther Whitmer''' (amuru ya na August 23, 1971) bu onye oka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dika Gọvanọ nke iri anọ na itoolu nke Michigan kemgbe afọ 2019. Onye otu Democratic Party, ọ jere ozi na Michigan Ụlọ ndị nnọchiteanya nke Michigan site afọ 2001 ruo 2006 ya na Sineti nke Michigan site na afọ 2006 ruo 2015. ===Ihe ọ Kwụru=== *Anyị nọ n'oge ọrịa ọjọọ a kacha njọ ruo taa. Ọnọdụ ahụ adịbeghị njọ karịa. Anyị nọ na mkpọda, anyị kwesịrị ime ihe ụfọdụ **[https://www.reuters.com/article/health-coronavirus-usa/biden-advisers-call-for-urgent-covid-19-action-including-financial-relief-idUSKBN27V0K1/ Michigan, Washington state impose severe COVID-19 restrictions as U.S. infections soar"] *Anyị rụsiri ọrụ ike, anyị mere ya, anyị mere wii wii ntụrụndụ iwu na steeti Michigan. **[https://www.marijuanamoment.net/michigan-governor-celebrates-marijuana-legalization-in-video-for-hash-bash-event/ Michigan Governor Celebrates Marijuana Legalization In Video For Hash Bash Event] *Ọ dị m nwute na m nụrụ gbasara ọnwụ Jeff. Ọ tọrọ ntọala n'ọtụtụ ụzọ maka nkwado LGBTQ na-eme n'ofe Michigan ka taa. Ọtụtụ ndị ga-atụ uche ya, n'agbanyeghị na ihe nketa ya ga-adị ndụ site n'aka ndị ahụ o nyere nkwado n'oge ndụ ya nile. **[http://www.pridesource.com/article.html?article=77276/ BREAKING: Jeffrey Montgomery, Triangle Foundation Founder, Has Died] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Gretchen Whitmer|Gretchen Whitmer]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Gretchen Whitmer|Gretchen Whitmer]] na Wikiquote Bekee 7202lwgeygnhnwnbv8fa9rdzmeu332u April Parker Jones 0 2734 18194 12399 2024-02-18T15:43:56Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[File:April Parker Jones 2014.jpg|thumb|April Parker Jones (2014)]] '''April Parker Jones''' bụ onye na-eme ihe nkiri telivishọn America, nke a kacha mara amara maka ọrụ ya dị ka Darcy Hawkins na usoro ihe nkiri CBS post-apocalyptic Jeriko site na 2006 ruo 2008. ==Ihe okwuru== * Mgbe nzaghachi ndị uwe ojii nwere otu akụkụ nwere obi ọjọọ na ngagharị iwe na 2020, ụfọdụ n'ime anyị kwenyere na ọdụ Mountaintop agafeela. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:April Parker Jones|April Parker Jones]] na Wikiquote bekee 1i93gnz2y4ieg2auh0jbiep1p2cf6am Gogontlejang Phaladi 0 2735 12400 2022-11-04T16:53:02Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Gogontlejang Phaladi''' bụ philantropist na onye na-ahụ maka mmepe si Botswana. Ọ bụ onye nchoputa na onye nduzi nke Gogontlejang Phaladi Pillar of Hope Project (GPPHP). ==Ihe okwuru== *Bilie, bilie na-aga n'ihu maka Africa ka mma. Ọ dịghị onye ga-emere anyị ihe a. Anyị kwesịrị imere onwe anyị ya. * Ọ bụrụ na ịnweghị oche na tebụl, ị ga-anọdụ ala n'ala. * Anyị enweghị ike ichere afọ 25 ọzọ. Anyị kwesịrị ịkwado maka ịza ajụjụ iji nweta ọganihu zuru oke n'ịgbasa ụkọ gọọmentị ugbu a iji nyefee ahụike mmekọahụ na ịmụ nwa na nkwa ikike maka ụmụ nwanyị. *Anyị ụmụaka na-efunahụ foto a kemgbe ihe karịrị afọ iri abụọ mgbe anyị na-ekwu maka ihe gbasara HIV/AIDS. * Nwa ọ bụla nwere ikike ịgụ akwụkwọ. Agụmakwụkwọ na Botswana ga-abụrịrị mmanye. * Ndụmọdụ ndị anyị maralarị ihe kwesịrị ime. Ihe anyị chọrọ bụ omume, ime ihe na ihe ndị ọzọ. Anyị kwesịrị ijide n'aka na ndị na-eme ihe dị mkpa metụtara, ndị na-eto eto kwesịrị ịdị na mbụ. *N'omenala Afrịka na-ekere òkè pụtara ìhè n'ịkpụzi obodo anyị n'ihi na anyị nwere nzụlite omenala gbanyere mkpọrọgwụ. Anyị kwesịrị inwe ike iwepụ ihe ọma na ihe ọjọọ n'omenala anyị ma hụ ka anyị ga-esi gbaa ezi omume dị ka inye ara ara na ume. lee ka anyị ga-esi kwuo okwu megide alụmdi na nwunye ụmụaka na ibibi mkpụrụ ndụ ihe nketa. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Gogontlejang Phaladi|Gogontlejang Phaladi]] na Wikiquote bekee th686yv2ikn60e95hp6fffqmhjz965h Isabel Paterson 0 2736 12401 2022-11-04T16:59:25Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Isabel Paterson''' (22 Jenụarị 1886 – 10 Jenụarị 1961) bụ onye ode akwụkwọ na-ere ahịa nke ọma, onye nkatọ agụmagụ nwere mmetụta, na onye ọkà ihe ọmụma libertarian. ==Ihe okwuru== * Ihe n'oge gara aga na-egosi, site na nnukwu ihe akaebe, bụ na ihe ndị a na-apụghị ime eme dị arọ karịa ihe onwunwe ọ bụla n'ihe ọ̀tụ̀tụ̀ nke mgbalị mmadụ. * N'ihe gbasara mmadụ, ihe niile na-atachi obi bụ ihe ụmụ nwoke na-eche. * Ndị agha bụ ntụgharị nke ume site na ndụ na-arụpụta ihe nke mba. * Ego dị mkpa maka sistemu ike ibu dị arọ ogologo oge. A ghaghị iji ya mee ihe mgbe a na-emepụta njupụta zuru oke iji kwe ka oke maka mgbanwe, na ọnụ ahịa njem, n'ebe dị anya. Ego na-anọchi anya batrị nchekwa mgbe ọ na-adịghị arụ ọrụ, yana ụdị ngbanwe nke ike mgbe ọ na-emegharị, yana ọrụ nke ịhazi oge na oghere. * A na-atụgharịkwu n'ime usoro ahụ site na mmepụta n'ime usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ihe ọ bụla ihe ọ bụla na-emegharị na-edepụta iyi nke ike, zuru ezu ga-agafe iji mezue sekit ma megharịa mmepụta. Mmiri na-agba n'ime aqueduct iji tụgharịa igwe igwe bụ iyi ike; ma ọ bụ ọkụ eletrik na-agafe wires ndị nwere mkpuchi; ma ọ bụ ngwa ahịa na-aga n'ihu site na akụrụngwa ruo na ngwaahịa emechara ma bufee ya site na usoro njem. Ọ bụrụ na a na-amapu ọwa mmiri ahụ na ọtụtụ obere oghere na-aga; ma ọ bụ ọkụ eletrik na-apụ n'anya site n'ọtụtụ ebe ndị ọzọ; ma ọ bụ ngwongwo expropiated piecemeal na nke ọ bụla ogbo nke usoro, n'ikpeazụ ezughị ga-aga site n'ihi na mmezi nke usoro. N'ime usoro ume nke gụnyere ngbanwe nke ngwa ahịa, ndị na-emepụta na ndị na-emepụta ihe ga-eweghachite nke ọma iji mee ka ha nọgide na-emepụta ma na-arụ ọrụ ngwa ngwa na inye njem ... * A mụrụ ụmụ nwoke n'efu, na ebe ọ bụ na ha na-amalite n'enweghị ọchịchị, ya mere na ha ga-eguzobe ọchịchị site na nkwekọrịta afọ ofufo, ya mere ọchịchị ga-abụ onye nnọchiteanya ha, ọ bụghị nke ka ha. Ebe ọ bụ na nnwere onwe bụ ọrụ nke onye ọ bụla, onye ahụ nwere ikike nke mbụ. Mgbe ahụ ọ bụrụgodị na a na-eche na gọọmentị dabara na mbelata omume nke ụmụ mmadụ, ọ ka kwesịrị ịbụ oke na enyemaka. Ọ bụrụ na onye ọ bụla na-akwụwa aka ọtọ mgbe niile, nwee ike, mara ihe, na obiọma, e kwesịghị inwe ohere maka ọchịchị. Onye ọ bụla ga-aghọta ngwa ngwa ihe a na-achọsi ike na ihe ga-ekwe omume na ọnọdụ enyere, mmadụ niile ga-ekwenye na ụzọ kachasị mma maka nzube ha na maka ikere òkè ziri ezi na uru ndị na-esote, na-eme ihe na-enweghị mmanye ma ọ bụ ndabara. N'ezie, enwetara oke mmepụta site na mmemme afọ ofufo dị otú ahụ sitere na ebumnuche onwe onye. Ma ebe ọ bụ na ụmụ mmadụ na-agha ụgha mgbe ụfọdụ, na-agba ọsọ, mebie nkwa, ghara imeziwanye ikike ha, na-eme ihe n’echeghị echiche, na-eji ihe ike na-anakọta ngwongwo ndị ọzọ, ọbụnakwa na-egburịta ibe ha n’iwe ma ọ bụ anyaukwu, a pụrụ ịkọwa gọọmenti dị ka òtù ndị uwe ojii. N'okwu ahụ, a ghaghị ịkọwa ya dị ka ihe ọjọọ dị mkpa. Ọ gaghị enwe ịdị adị dị ka ihe dị iche, na enweghị ikike ime mmụọ; enweghị ike inye ya ikike n'ụzọ ziri ezi ma e wezụga ka ndị mmadụ n'otu n'otu na-emebi ikike nke ibe ha, mgbe ọ kwesịrị ịmanye ntaramahụhụ enyere. N'ozuzu, ọ ga-eguzo n'ihe gbasara onye akaebe na nkwekọrịta, na-ejide ego maka ndị ọzọ. N'ihi nke a, usoro gọọmentị kacha nta ga-abụ nke kacha mma. Ihe ọ bụla karịrị nke kacha nta ga-abụ mmegbu. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Isabel Paterson|Isabel Paterson]] na Wikiquote bekee dzitspr91fos1ayzc6a9c5a2kbyn2zp Grace Paley 0 2737 12402 2022-11-04T17:07:18Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Grace Paley''' (December 11 1922 - Ọgọst 22 2007) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ mkpirisi onye Juu, onye na-agụ uri, onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mbipụta 1994 nke Akụkọ Anakọtara ya bụ onye ikpeazụ maka ma onyinye akwụkwọ mba na ihe nrite Pulitzer. ==Ihe okwuru== * Anyị mere ya nnukwu nri abalị nke nsọpụrụ. Na nri abalị a, m gwara ya, maka oge ikpeazụ, echere m, "Daalụ, ezigbo enyi, isiokwu nke ndụ m, ugbu a anyị na-ekewa." Na onwe m ka m kwuru ọzọ: Emechala. Nke a bụ akwa gị naanị ya. Nwanyị ihe ha na-akpọ abụba na iri ise. Gị onwe gị mere ya. Site na akwa akwa a, ị ga-emesị daa n'àkwà na-adịghị mma, naanị otu nde ọkpụkpụ juru. * Pita asụ ude. Ọ tụgharịrị ọbụ aka ya elu ka a ga-asị na ọ na-eche na mmiri ozuzo. Anna maara ya, isiokwu na choreography. N'ehihie mmiri nke anwụ na-acha si na mkpịsị aka ya banye. O leliri anya n’eluigwe na-agba àmà ka o debe ihe o nwere ike ime. Ọ tụpụrụ ogwe aka ya hapụ ndị ọzọ ka ha laa. * Dị ka nwoke dị mma na obi ụtọ na-amụba àgwà ọma ya, ọ susuru ya ọnụ. Ọ hapụghị ya. Ọ nọgidere na mmak nke ogwe aka nri ya, ihu ya na-akụtu ubu, anya ya mechiri. Ọ tụpụrụ agba ya ka o lee anya wee tụọ ohere. O nweghi ike imeghe anya ya. N'ezi-okwu ka ọ chọgharịrị, ma n'ihu ya, ọ nweghị esemokwu ọ bụla. * N'oge na-adịghị mgbe ọ bụla ihu ọma ya pụtara n'ọnụ ụzọ nke mgbede mmiri. N'okporo ámá n'etiti ndị ọbịa na-eme udo ka o mere ihe aka. Mgbe ahụ dị mfe na enweghị ike, na njikwa zuru oke, ọ gara n'ebe ọwụwa anyanwụ banye n'isi abalị. *Ana m ekele gị Papa, maka obiọma gị. Ọ bụ eziokwu banyere m ruo taa. Abụ m onye nzuzu mana abụghị m onye nzuzu. * Azụlitere m owu ọmụma ọzọ, na aghọtaghị m ma e wezụga site n'aka ụfọdụ ụmụ nwanyị, onye ọ bụla kpọrọ asị. * Enwere m oke ochicho, mana ọ bụ m ihe dị anya. Enwere m nlegharị anya nzuzo m na kpakpando, mana enwere ọkara ndụ iji ruo ya. Ka ọ dị ugbu a, ana m emeghe anya m ma yiwe nke ọma. * Nwa m nwanyị ikpeazụ bụ onye Juu, nke na-abụkarị ụdị nwa agbọghọ na-ekpo ọkụ, na-eche banyere iri nri na ọrụ. Ha anaghị amasị gị ka ị na-arụsi ọrụ ike, aghọtara m, ruo mgbe ị na-akpakọrịta na mgbe ahụ, gị bastard, ọsụsọ! * Enwere m obi ụtọ, ma amatala m ugbu a na nke a adịghị mma. Obi ụtọ adịghị njọ maka nwanyị. Ọ na-ebuba ibu, ọ na-akawanye nká, ọ nwere ike dinara ala, na-amanye ọtụtụ ndị ikom na ụmụntakịrị, ọ nwere ike ịnwụ na obi ụtọ. Ma ndị ikom dị iche, ha nwere ego, ma ọ bụ na ha ga-abụ ndị a ma ama, ma ọ bụ onye ọ bụla nọ n'ime ụlọ ahụ esiwokwa na steepụ ụlọ elu lekwasị ha anya. *Ọ ka siri ike ikweta na nwoke na-ezipụ Iwu Iri kwa afọ maka kaadị ekeresimesi nwere ike ịdị mfe ịpịpụ na ịpịpụ bọtịnụ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Grace Paley|Grace Paley]] na Wikiquote bekee 40agbefcymsj7daocdrmdcbr91nww7u Nina Turner 0 2738 12403 2022-11-04T17:21:11Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Nina Turner crop light and color corrected.jpg|thumb|Nina Turner]] ''' Nina Hudson Turner''' (amuru Disemba 7, 1967) bu onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. Onye otu Democratic Party, ọ bụ onye otu Cleveland City Council site na 2006 ruo 2008 yana onye omebe iwu Ohio State site na 2008 ruo 2014. ==Ihe okwuru== * Ọ bụrụ na Manchin na Sinema nwere ike ịkwanye wiil ha na ndị omebe iwu US na onye isi ala, mgbe ahụ ndị na-aga n'ihu ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 100-ike kwesịrị ịma na ha nwere ike ịkwanye wiil ha. * West Virginia bụ steeti nke isii kacha daa ogbenye na United States of America na Manchin na-eme ka ọ na-enyere ha aka. Ma nke a abụghị maka etemeete nke steeti. Leba anya na ntuli aka ahụ, ọbụna ndị West Virginia kwenyere na ọtụtụ ihe bụ ụgwọ abụọ a. Nke a bụ n'ezie maka ịzụrụ ma ree Manchin na ịhọrọ klaasị onye nwe-enye karịa ndị mejupụtara ya. Ọ naghị eme uche ndị mmadụ ma ọ bụghịkwa Sinema. * Dị ka nwatakịrị nwanyị, m na-ajụkarị nne nne m ihe ọ ga-ewe iji nwee ihe ịga nke ọma ná ndụ. ... O kwuru na ihe niile ị chọrọ bụ ọkpụkpụ atọ: ọkpụkpụ ọchịchọ, ọkpụkpụ agba, na ọkpụkpụ azụ. Ọkpụkpụ ọchịchọ ahụ ga-eme ka ị na-atụ anya ma na-ekpe ekpere n'ihi na olileanya bụ ihe na-akpali akpali, mana nrọ bụ onye ọkwọ ụgbọ ala. Ọkpụkpụ agba ga-enye gị obi ike ikwu eziokwu n'ike, welie olu gị - - ọ dị mkpa na ị nọ n'ime ụlọ, na ị nọ na oghere ahụ na olu ahụ. Ọkpụkpụ azụ ... ga-enye gị obi ike iguzogide ọnwụnwa na mkpagbu gị niile. * A na m arịa ọrịa na ike gwụrụ m ndị Republican n'ofe obodo a na-ekwu maka obere gọọmentị, mana ha chọrọ ka gọọmentị buru ibu nke dabara na afọ nwanyị. Ya mere, na "GOP-Gaa n'ime panties m" T-shirt bụ ihe mgbagha megide ụdị ihe ahụ. * Anyị nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde mmadụ 100 na mba a bụ ndị dara ogbenye ma ọ bụ n'ọnụ nke ịda ogbenye. Pasent 70 nke nde 100 ahụ bụ ụmụ nwanyị na ụmụaka. Na maka ndị nọ n'ụlọ omebe iwu ka ha na-elekwasị anya na Nne na Nna Ezubere ma ọ bụ na-elekwasị anya na nhọrọ nlekọta ahụike ụmụ nwanyị enweghị isi, mgbe ihe anyị kwesịrị ime bụ ime ka ndị mmadụ laghachi ọrụ, na-ahụ na anyị na-etinye ego dị mkpa iji kụziere ihe. ụmụ anyị, wughachi akụrụngwa anyị. Mana ma ka, anyị nwere ndị otu ụlọ omebe iwu n'ofe obodo a na-abụghị naanị na-ebipụ ego na Planned Parenthood, mana n'ezie na-anwa ịkwatu Roe v. Wade. * kedu ihe ọ bụ ịsị "nwoke ojii" nke na-ebute oke iwe, ebe ndị mmadụ na-ekpebi na ha ga-ebu ụzọ gbaa ma jụọ ajụjụ ma emechaa? *na 2014, a gwara m ka m nyere aka dị njikere maka Hillary, na nke ahụ bụ kpọmkwem ihe m mere. Mana mgbe oge ruru ịkwado, akwadola m Senator Bernie Sanders. O nwere ụdị nkwekọrịta obi-mkpụrụ obi nke m kwenyere na anyị chọrọ na obodo a. Ọ bụrụla onye mmeri mgbe niile maka ikike obodo, ikike ụmụ nwanyị, ikike ịtụ vootu. Atụmatụ ya iji jide n'aka na anyị nwere nlekọta ahụike zuru ụwa ọnụ na mba a, dịka ikike na ọ bụghị ihe ùgwù, na-agwa m okwu n'ezie ... na-eduzi uche ọha anyị kwupụta n'ịhụ na anyị na-agbanwe ihe nlereanya na mba a na tupu K- ihe nlereanya na kọleji, nke na-agwa m okwu, karịsịa n'ihi na abụ m onye gụsịrị akwụkwọ na kọleji nke ọgbọ mbụ na aghọtara m, site n'echiche nke onwe, ike nke agụmakwụkwọ ka elu iji nyere mmadụ aka ịgbanwe ọnọdụ nke ndụ ha. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Nina Turner|Nina Turner]] na Wikiquote bekee 4wceamjyz4xndu2xjnn0uglvg51dzhg Nadezhda Tolokonnikova 0 2739 12404 2022-11-04T17:28:57Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Nadezhda Tolokonnikova während einer Paneldisskusion auf der republica 2015-cropped.jpg|thumb|Enwere m nkwanye ùgwù karịa ndị ahụ na-eme nhọrọ ime omume ịghara ịgbachi nkịtị gaa kwupụta ọnọdụ ha, ma ọ bụ n'okporo ámá ma ọ bụ na ịntanetị. <br/> Jiri olu gị mgbe ị ka nwere ike iji ya, n'ihi na ikekwe echi ị gaghị enwe ya ọzọ.]] '''Nadezhda Andreyevna Tolokonnikova'''Nadezhda Andreyevna Tolokonnikova (Russian: Наде́жда Андре́евна Толоко́нникова, IPA: [nɐˈdʲeʐdə təlɐˈkonʲːkːkəvə]; amụrụ 9 Nọvemba 19, onye ndọrọndọrọ ọchịchị na Russia. Ọ bụ onye otu anarchist feminist otu Pussy Riot, ma nwee akụkọ ihe mere eme nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị otu nka ọgbara ọhụrụ Voina. Na 17 August 2012, a mara ya ikpe maka "hooliganism kpaliri ịkpọasị okpukpe" mgbe ọ rụsịrị ọrụ na Katidral Moscow nke Kraịst Onye Nzọpụta ma tụọ ya mkpọrọ afọ abụọ. Na 23 Disemba 2013, a tọhapụrụ ya n'isi mbụ ya na onye ọzọ so na Pussy Riot Maria Alyokhina n'okpuru iwu mgbaghara ọhụrụ ewepụtara na ncheta afọ 20 nke usoro iwu Russia. Òtù ndị ruuru mmadụ nke Rọshịa bụ Union of Solidarity with Political Prisoners nabatara Tolokonnikova dị ka onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Amnesty International kpọrọ ya onye mkpọrọ nke akọ na uche n'ihi "oke nzaghachi nke ndị ọchịchị Russia". Na 30 Disemba 2021, Ministry of Justice nke Russia gbakwunyere Tolokonnikova na ndepụta nke "ndị nnọchi anya mba ọzọ". ==Ihe okwuru== * Mgbe a tụrụ anyị mkpọrọ, Pussy Riot ghọrọ onye ama ama na nke a ma ama, ọ tụgharịrị site n'otu otu gaa na mmegharị mba ụwa. Onye ọ bụla nwere ike ịbụ ọgba aghara ọ bụla, naanị ị ga-etinye ihe mkpuchi ma mee mkpesa na-arụsi ọrụ ike nke ihe dị na mba gị, n'ebe ọ bụla nke ahụ nwere ike ịbụ, nke ị na-ewere na ọ bụ ikpe na-ezighị ezi. Ma anyị anọghị ebe a dị ka ndị isi nke Pussy Riot ma ọ bụ na-ekpebi ihe Pussy Riot bụ na ihe ọ na-eme ma ọ bụ ihe ọ na-ekwu. Anyị bụ naanị mmadụ abụọ nọrọ afọ abụọ n'ụlọ nga maka itinye aka na ngagharị iwe nke Pussy Riot. * Echere m na eziokwu kachasị adọrọ mmasị banyere ndị Ukraine, ana m anụkwa ya site na ha, bụ na ha agaghị ada mbà. Ọtụtụ ndị Ukraine kwuru na Putin na-atụ anya ka ha nye ya ikike nke obodo ahụ. Ma nke ahụ emeghị. Ha nwere mmụọ nke a, “Nke a bụ obodo anyị. Nke a bụ nwa anyị.” Ma echere m n'ezie na onye isi ala Ukraine, Zalenskyy, na-eme nke ọma, n'ezie. Ọ jụrụ ịhapụ Kyiv wee sị, "Anyị ga-agbachitere ya." Na ha na-enweta nsonaazụ dị ịtụnanya. * Echere m na ọ bụ naanị - ọ bụ ajụjụ nke nhọrọ omume, enweghị m ike ịsị na onye ọ bụla ga-eme nhọrọ ahụ, mana enwere m nkwanye ùgwù karịa ndị na-eme nhọrọ ziri ezi ka ha ghara ịgbachi nkịtị wee gaa kwupụta. ọnọdụ ha, ma ọ bụ n'okporo ámá ma ọ bụ na ịntanetị. * Obodo zuru ụwa ọnụ nwere nnọọ afọ ojuju, m na-ahụkwa ihe abụọ kpatara ya: ihu abụọ, nke dabeere n'anyaukwu. Ndị mmadụ ga-ekwupụta na ha akwadoghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Putin, na mmegbu ya nke mmegide ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na agha ndị ọ malitere ... Ma n'otu oge ahụ, ha ga-anọgide na-azụ ahịa na ya. ... Ndị mmadụ na-elelị ka ndị ọchịchị aka ike dị ize ndụ. Na 2014, anyị gwara ndị omeiwu UK okwu, anyị na-ekwu okwu na Senate na US, ọtụtụ ndị jụrụ anyị otú ha ga-esi na-ekwurịta okwu na Putin, otú ha ga-esi hazie mkparịta ụka, na m na-adụ ọdụ na ha kwesịrị ịdị ka. siri ike ka ha nwere ike. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Nadezhda Tolokonnikova|Nadezhda Tolokonnikova]] na Wikiquote bekee o2jg7wmcczcdcsl3mrwr4mqklt9m5xn Jia Tolentino 0 2740 12405 2022-11-04T17:39:39Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Jia Tolentino''' (amuru na November 20, 1988) bu onye odee na onye ndezi America amuru na Canada. ==Ihe okwuru== * …enwere otu ụzọ anyị si arụ ọrụ anyị site na sistemụ ndị a niile na-emebi emebi na enweghị ike ịgbanahụ. Ma ọ bụrụ na e nwere ngwọta maka usoro ahụ n'onwe ya, ọ bụ na ọkwa mkpokọta. Ọ bụ ọkwa nke amụma na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ bụghị n'ogo nke nhọrọ onye ọ bụla. * …M na-eme dị ka onye nwere olile anya, mana echere m na olileanya ahụ dabere n'inwe atụmanya efu. Ọ dịtụbeghị mgbe m tụrụ anya ihe ọ bụla na ndụ, yabụ enwebeghị m nkụda mmụọ… * Ọ na-amasị m ide banyere mmuo ọgbara ọhụrụ nke dị n'ụzọ ụfọdụ dị mma. Nakwa n'ụzọ ụfọdụ dị ize ndụ. * Ọchịchị 'nwa agbọghọ' dum, n'ezie. Ihe ọ bụla na-emeso ịdị ukwuu nke ika onwe onye, ​​ma ọ bụ inweta akụ na ụba dị ka ihe nrite kacha, na-apụ kpamkpam na windo. Kedu ka akwụkwọ ndị ahụ si emeso ụmụntakịrị nwanyị dị ka a ga-asị na ha bụ ihe nkịtị? A na-ezigara m ọtụtụ akwụkwọ enyemaka onwe onye dị ka, 'ezughị okè', 'badass feminists' 'na-adịghị enye fuck', ma mgbe ahụ, fuck na-agbapụta? Ị maara ihe m chere? ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Jia Tolentino|Jia Tolentino]] na Wikiquote bekee sg19gpw7bxlh6dya1pi9zvcraahfsnq Tammy Baldwin 0 2741 12408 12406 2022-11-05T00:40:26Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Tammy Baldwin''' (amuru ya na Febụwarị 11, 1962) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye omebe iwu United States nke pere mpe si Wisconsin kemgbe Jenụwarị 2013. Onye otu Democratic Party, ọ jere ozi ugboro atọ na Mgbakọ steeti Wisconsin, na-anọchite anya mpaghara nke iri asaa na asato. na site n'afọ 1999 ruo 2013 nọchitere anya mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke abụọ nke Wisconsin na Ụlọ Nnọchiteanya United States. ===Ihe ọ kwụru=== *Nke a bụ eziokwu ndị dị m mkpa. Kyle Rittenhouse, bụ onye na-eto eto n'oge ahụ, si Illinois gaa Wisconsin, wee buru egbe mwakpo nke a zụtara ya n'ụzọ iwu na-akwadoghị. O weere iwu ahụ n'aka ya, gbuo mmadụ abụọ ma merụọ onye ọzọ ahụ ... Aghọtara m ihe mere ndị mmadụ ji kwenye na ikpe ziri ezi adịghị n'okwu a, n'ihi na ọ dị m otú ahụ. Mkpebi a na-eme ka o doo anya na anyị nwere ọtụtụ ọrụ anyị ga-arụ iji weghara ime ihe ike egbe, ma gbanwee usoro ikpe mpụ mebiri emebi ka o wee malite ịrụ ọrụ n'otu n'otu na nke ziri ezi maka onye ọ bụla. Na Wisconsin, ọkàikpe a ekpebiela ugbu a na ọ bụ ihe iwu kwadoro ka nwatakịrị jiri ngwa ọgụ na-aga n'okporo ámá na Wisconsin. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ eziokwu, mgbe ahụ ndị omebe iwu steeti anyị kwesịrị ime ihe ugbu a n'ụzọ dị iche iche iji gbanwee iwu ma mee ka ọ bụrụ iwu na-akwadoghị ... Nye m nke ahụ bụ naanị ezi uche nke ọtụtụ ndị mmadụ na steeti anyị ga-ekwenye na ya. Eziokwu ahụ bụ na ụfọdụ ndị na-aṅụrị ọṅụ n’ikpe nke kwere ka mmadụ nara iwu n’aka ya ma na-eje ije n’enweghị ajụjụ ọ bụla ma ọ gbagburu ma gbuo mmadụ abụọ bụ enweghị nkwanye ùgwù nye ndụ ndị furu efu, m na-enwekwa nchegbu miri emi na ọ ga-eme ya. na-akwalite ime ihe ike egbe dị egwu site n'aka ndị dị ka Kyle Rittenhouse bụ ndị na-eche na ha nwere ikike iwere iwu n'aka ha n'ụzọ ime ihe ike. **[https://www.baldwin.senate.gov/news/press-releases/us-senator-tammy-baldwin-statement-on-the-verdict-in-the-kyle-rittenhouse-trial/ Statement on the Verdict in the Kyle Rittenhouse Trial] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Tammy Baldwin|Tammy Baldwin]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Tammy Baldwin|Tammy Baldwin]] na Wikiquote Bekee fxq4erk9tg9rlisp6vsal8544exqfee Katalin Karikó 0 2742 12407 2022-11-05T00:36:38Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Katalin Karikó''' (amuru ya na 17 Jenuarị 1955) bu onye Hungarian biochemist bu ọkachamara n'usoro mgbasa ozi RNA. BioNTech na Moderna nyere teknụzụ a ikike imepụta ọgwụ mgbochi COVID-19 ha. ===Ihe ọ kwụru=== *Abalị ọ bụla m na-arụ ọrụ: inye, onyinye, onyinye. Ọ na-alọghachikwa mgbe niile mba, mba, mba. **[https://www.statnews.com/2020/11/10/the-story-of-MrNA-how-a-once-dismissed-idea-became-a-leading-technology-in-the-covid-vaccine-race/ The story of mRNA: How a once-dismissed idea became a leading technology in the Covid vaccine race] *Echiche bụ inye mkpụrụ ndụ anyị, ekele dịrị onye ozi Rna (mRna), ntuziaka maka imepụta protein ndị nwere ike ịgwọ ọrịa. [...] na RNA ọ nwere ike ime ka mkpụrụ ndụ ya na-emepụta protein ahụ na-aga n'ihu ruo ụbọchị abuo ma ọ bụ atọ na ihe niile edozila. **[https://www.repubblica.it/scienze/2021/04/16/news/la_pioniera_di_biontech_con_la_mia_arma_anti-covid_ora_voglio_battere_il_cancro_-301055660/ La pioniera di BioNTech: “Con la mia arma anti-Covid ora voglio battere il cancro”] *Na usoro mahadum America ị naghị akwụ ụgwọ: ị ga-eweta ego maka nyocha gị, na-emeri ihe onyinye. Anọgidere m na-agbalị, ma a jụrụ ajụjụ m. Ndị ọrụ ibe m na-eme nchọpụta ghọtara na m na-arụ ọrụ na ihe ndị na-adọrọ mmasị ma na-enye m ego ruo mgbe m dị afọ iri ise na asatọ mara mma. M hapụrụ na Mahadum Pennsylvania mgbe afọ iri abụọ na anọ gasịrị, na-enweghị mgbe ọ bụla m nwere atụmatụ maka prọfesọ ma ọ bụ nkwekọrịta na-adịgide adịgide. **[https://www.repubblica.it/scienze/2021/04/16/news/la_pioniera_di_biontech_con_la_mia_arma_anti-covid_ora_voglio_battere_il_cancro_-301055660/ La pioniera di BioNTech: “Con la mia arma anti-Covid ora voglio battere il cancro”] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Katalin Karikó|Katalin Karikó]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Katalin Karikó|Katalin Karikó]] na Wikiquote Bekee ldserw4f7bqzwralb1lhceacrdflw34 Cecile Richards 0 2743 12409 2022-11-05T00:50:12Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Cecile Richards''' (amuru ya na July 15, 1957) bu onye amuru America nke jere ozi dika onye isi oche nke Planned Parenthood Federation of America na onye isi oche nke Planned Parenthood Action Fund site na 2006 rue 2018. N'afọ 2010, a hoputara Richards na ndi Ford Foundation Board of ndị nlekọta. N'oge opupu ihe ubi nke afọ 2019, Richards mebere Supermajority, otu ndọrọndọrọ ọchịchị ụmụ nwanyị. Richards bụ ada nke onye bụbu Gọvanọ Texas Ann Richards. ===Ihe ọ kwụru=== *Obi ọjọọ na-emerụ ahụ **[https://www.msnbc.com/the-last-word/watch/-cruel-and-harmful-cecile-richards-on-scotus-draft-opinion-to-overturn-roe-v-wade-139150405771/ "THE LAST WORD ‘Cruel and harmful’: Cecile Richards on SCOTUS draft opinion to overturn Roe v. Wade (video)"] *Enwere ihe kpatara na "roe v. wade" bụ onye ọnụọgụ mbụ na google taa - ndị America na-eteta n'ekweghị ekwe ma na-agbalị ịghọta otú #SCOTUS si eme atụmatụ ịchụpụ ohere ịnweta afọ ime na nchekwa na iwu kwadoro. *Nkwado maka ikike iwepu afo ime na ite ime n'ụzọ iwu abawanyela kemgbe ọtụtụ afọ. Ụmụ nwanyị na-aga n'ihu na-enweta ọrụ ite ime n'otu ntabi anya. **[https://www.oprahdaily.com/entertainment/a39916765/cecile-richards-on-roe-v-wade-overturn-supreme-court/ Cecile Richards on Roe v. Wade Overturn: "This Is About Maintaining Political Power"] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en: Cecile Richards|Cecile Richards]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Cecile Richards|Cecile Richards]] na Wikiquote Bekee sb13mkopsxc8rmlonit690eylwkckdv Phyl Rendell 0 2744 12411 12410 2022-11-05T00:59:50Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Phyl Rendell''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Falkland Island nke jere ozi dị ka onye otu ọgbakọ omebe iwu nke agwaetiti Falkland site n'afọ 2013 ruo 2017 maka mpaghara Ogige. ===Ihe ọ kwụru=== *Dịka mba anyị gara n'ihu nke ukwuu n'ime afọ 40 gara aga (mgbe 1982 Falklands War n'etiti United Kingdom na Argentina) na ọ bụ ihe ziri ezi na anyị na-eme ememe otú, na-egosipụta nnwere onwe anyị, anyị na-ewu a ọganihu na udo obodo - otu nke na-adịbeghị adị ndụ, kama ọ gara nke ọma. **[https://www.bbc.com/news/uk-england-stoke-staffordshire-59939286/ Falklands War: Veterans to be honoured at National Memorial Arboretum event] on BBC News, 10 January 2022. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Phyl Rendell|Phyl Rendell]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Phyl Rendell|Phyl Rendell]] na Wikiquote Bekee 8e1m3kqlrde09cihuo7brdavpjhh9om Michelle Rempel Garner 0 2745 12413 12412 2022-11-05T01:08:16Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Michelle Rempel Garner PC MP''' (aha ọmụmụ: Godin; amuru Febụwarị 14, 1980) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada, onye bụ onye omeiwu gọọmentị etiti (MP) maka ịnya ntuli aka nke Calgary Nose Hill kemgbe ntuli aka gọọmentị etiti afọ 2015. ===Ihe ọ kwụru=== *Ozi nkeonwe nke ụnụ niile nwere DO IT anaghị enyere aka. A bụ m nwata nwaanyị dị afọ iri atọ na ise. Anyị ekwesịghị ime ụdị ihe ndị a, ịmara. **[https://twitter.com/MichelleRempel/status/657076552237080576/ 22 October 2015]tweet highlighted in [https://nationalpost.com/news/politics/michelle-rempel-on-running-for-tory-leader-im-a-35-year-old-chick-were-not-supposed-to-do-these-sorts-of-things/ in same-day article by Jake Edmiston of National Post] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Michelle Rempel Garner|Michelle Rempel Garner]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Michelle Rempel Garner|Michelle Rempel Garner]] na Wikiquote Bekee 2lisu1jll2bz8zcuoq5x69njle1ybgg Florence Foster Jenkins 0 2746 12414 2022-11-05T01:19:25Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Florence Foster Jenkins''' (Julaị 19, 1868 - Nọvemba 26, 1944) bụ onye mbido operatic soprano nke America ama ama maka ike ịbụ abụ dara ogbenye. ===Ihe ọ kwụru=== *Ndị mmadụ nwere ike ịsị na enweghị m ike ịbụ abụ, mana ọ nweghị onye ga-asị na anaghị m abụ abụ. ** Alfred Howard, [http://books.google.co.uk/books?id=qLXVeMzOvncC&pg=PA129&dq=%22People+may+say+I+can%27t+sing,+but+no+one+can+ever+say+I+didn%27t+sing.%22&hl=en&sa=X&ei=V4nPUqCCMs2ThgeusoGwAw&ved=0CDQQ6AEwAA#v=onepage&q=%22People%20may%20say%20I%20can%27t%20sing%2C%20but%20no%20one%20can%20ever%20say%20I%20didn%27t%20sing.%22&f=false/ Charm and Speed: Virtuosity in the Performing Arts] (2008), p. 129. ===Ihe ndị ekwuru maka Florence Foster Jenkins=== *Oriakụ Jenkins nwere ike ịrọ nrọ ma ọ bụrụ na ọ nweghị ike ịbụ abụ. **[http://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,847374,00.html/ "Music: Dreamer"] *Ọ maghị otú ọ si dị njọ **[https://www.newspapers.com/clip/111580467/the-music-box-for-music-loversgeorge/ "The Music Box for Music Lovers: Florence Foster Jenkins"] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Florence Foster Jenkins|Florence Foster Jenkins]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Florence Foster Jenkins|Florence Foster Jenkins]] na Wikiquote Bekee 6pnqx8a4y8cz4dwibwnd7q0jbmnkkyv Christine Anne Jardine 0 2747 12415 2022-11-05T01:29:29Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Christine Anne Jardine''' amuru ya na 24 Novemba 1960) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Liberal Democrat. A họpụtara ya ka onye otu nzuko omeiwu (MP) maka mpaghara odida anyanwu nke Edinburgh n'afọ 2017. ===Ihe ọ Kwụru=== Ọ bụ ihe na-adịghị nnabata kpamkpam n'afọ 2019 ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ka na-akwụ ụgwọ karịa ụmụ nwoke maka ngwaahịa ndị bụ isi, dị ka agụba na deodorant. Ngwaahịa ndị a na-ere n'ahịa ụmụ nwanyị na-adị oke ọnụ nke ukwuu karịa ndị a na-erere na ụmụ nwoke. Ọtụtụ mgbe, naanị ihe dị iche bụ agba, ma ọdịiche ọnụahịa a na-ezighị ezi ga-enwe mmetụta ego dị ukwuu na nwanyị n'oge ndụ ya. Ụgwọ m ga-ewepụ ụtụ isi a na-emezigharị na mmekọahụ na ụmụ nwanyị otu oge. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-47448623/ 'Sexist' shopping tax targeted by Lib Dem MP's bill] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en: Christine Anne Jardine|Christine Anne Jardine]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Christine Anne Jardine|Christine Anne Jardine]] na Wikiquote Bekee 0jnfwy81phyosktb46c8nkatkwzdjxg Thérèse of Lisieux 0 2748 12417 12416 2022-11-05T09:14:10Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Thérèse of Lisieux''' (2 Jenụwarị 1873 – 30 Septemba 1897) bụ onye nọn Kamel nke France chụpụrụ. A mụrụ ya na 1925. ==Ihe okwuru== * Otu ụbọchị ọ na-egwuri egwu na swing nna ya gafere wee kpọọ ya, "Bịa nye m ọnụ, obere eze m." Derange-toi, Papa! Thérèse zara ya n'ụzọ ziri ezi - onyinye a na-apụghị ịkọwa akọwa nke "Bịa maka ya onwe gị" na "Ọ bụrụ na ịchọrọ ya, ị ga-aga nsogbu nke ịnweta ya", na ikekwe ọbụna, "Adịla umengwụ." Nna ya wee site na okwu ili, ma na-enweghị okwu, mgbe Marie kwuru, sị: "Ị na-akparị obere ihe, olee otú ị ga-esi na-akparị nna gị?" M wee si n'ọgba aghara ozugbo; Amụtawo m ihe mmụta n'ezie, ụlọ ahụ dum wee tie mkpu n'obi m. * Kemgbe m dị afọ atọ, ọ dịghị ihe m jụrụ Chineke. === ''Story of a Soul'' (1897) === * Ọ dị m ka ọ bụrụ na obere ifuru ga-ekwu okwu, ọ ga-agwa nnọọ ihe Chineke meere ya n’achọghị izochi ngọzi ya. Ọ gaghị ekwu, n'okpuru nkwupụta nke ịdị umeala n'obi ụgha, ọ dịghị mma na enweghị isi ísì, na anyanwụ ewepụla ịma mma ya na oké ifufe ahụ agbajiwo azuokokoosisi mgbe ọ maara na ihe a nile bụ eziokwu. Ifuru ahụ nke na-achọ ịkọ akụkọ ya na-aṅụrị ọṅụ n'ịbipụta onyinye na-enweghị isi nke Jizọs. Ọ maara na ọ dịghị ihe dị n'ime onwe ya nke nwere ike ịdọta nlegharị anya nke Chineke, na naanị ebere Ya wetara ihe niile dị mma n'ime ya. *Obi ụtọ m gbanwere kpamkpam mgbe Mamma nwụsịrị. M, mgbe ndụ juru nnọọ afọ, ghọrọ onye ihere na ịla ezumike nká, na-enwe mmetụta maka ogo gabigara ókè. Otu anya zuru ezu iji mee ka anya mmiri na-agba m, naanị otu ụzọ m nwere afọ ojuju bụ ịhapụ naanị m. Enweghị m ike idi mkpakọrịta nke ndị bịara abịa ma hụ ọṅụ m nanị n'ime mmekọrịta chiri anya nke ezinụlọ. * Enweghị m obi ike ịmanye onwe m ịchọ ọmarịcha ekpere n'akwụkwọ. Enwere ọtụtụ n'ime ha ọ na-enye m isi ọwụwa n'ezie! na ekpere nke ọ bụla mara mma karịa ndị ọzọ. Enweghị m ike ịgụpụta ha niile na amaghị m nke m ga-ahọrọ, ọ na-amasị m ụmụaka ndị na-amaghị otú e si agụ ihe, ana m agwa Chineke nanị ihe m chọrọ ikwu, na-edepụtaghị ahịrịokwu mara mma, ọ na-aghọtakwa m mgbe niile. Maka m, ekpere bụ ọchịchọ nke obi, ọ bụ nlegharị anya dị mfe na-eduga n'eluigwe, ọ bụ mkpu ekele na ịhụnanya n'etiti ọnwụnwa yana ọṅụ; N'ikpeazụ, ọ bụ ihe dị ukwuu, nke karịrị nke mmadụ, nke na-agbasa mkpụrụ obi m na-ejikọta m na Jizọs. * Ọ bụrụgodị na akọnuche m nwere mpụ niile nwere ike ime, ejiri m n’aka na agaghị m enwe obi ike ọ bụla. N’obi gbawara na nchegharị, a ga m atụba onwe m nanị n’ime ogwe aka nke Onye-nzọpụta m, n’ihi na amaara m otú Ọ hụrụ nwa mmefu ahụ n’anya. Anụwo m ihe Ọ gwara Meri Magdalin, na nwaanyị ahụ e doro n’ịkwa iko, na nwaanyị Sameria ahụ. Ọ dịghị onye pụrụ ime ka m maa jijiji ọzọ, n’ihi na amaara m ihe m ga-ekwere maka ebere Ya na ịhụnanya Ya; Amaara m na n’otu ntabi anya ka a ga-erepịa ọtụtụ puku mmehie ndị ahụ dị ka ntapu mmiri a tụba n’ime ọkụ na-ere ere. Anam ekele Onye-nwe-ayi na O mere ka m'chọta ihe ọ bula ma-ọbughi obi-ilu n'obi madu. Ekwesịrị ka ejide m ngwa ngwa, ma bụrụ na ebibie nku m...Onyenwe anyị mara na ike dị m nke ukwuu nke na agaghị m enwe ike iche ọnwụnwa ihu; Ọ maara na m gaara agbawo onwe m ọkụ n’ime ìhè na-agbagwoju anya nke ihe ndị dị n’ụwa, n’ihi ya, o kweghị ka ọ na-enwu n’anya m. Ebe mkpụrụ obi ndị siri ike na-enweta ọ joyụ mana ha na-anọpụ iche n'ihi na ha kwesịrị ntụkwasị obi, ahụrụ m naanị nhụsianya. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Thérèse of Lisieux|Thérèse of Lisieux]] na Wikiquote bekee fzguzd5vuo8dbdaeh43vztubvodaa29 Alma Thomas 0 2749 12418 2022-11-05T09:20:00Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''' Alma Woodsey Thomas''' Alma Woodsey Thomas (Septemba 22, 1891 - Febụwarị 24, 1978) bụ onye na-ese ihe na onye nkuzi nka nke Africa-American kacha mara amara maka eserese ya mara mma. ==Ihe okwuru== * Nkà bụ ihe a na-apụghị izere ezere bụ ngosipụta nke ọnọdụ mpụga, gbanwetụrụ ọ bụ ezie na ha sitere na amamihe na àgwà nke onye na-ese ihe. * Ime ihe osise na-agụnye usoro abụọ: ị nweta mmetụta na inye ya site na ngosipụta a na-ahụ anya. (.....) Ogo nke ịma mma dị na foto na-adabere na mmetụta maka ịma mma nke onye na-ese ihe na ike o nwere ikwupụta ya. * Ojiji agba na eserese m bụ ihe kacha m mkpa. Site na ụcha agba m achọla itinye uche na ịma mma na obi ụtọ na eserese m karịa n'akparị mmadụ na mmadụ. nyere m ọṅụ dị ukwuu. * Agba bụ ndụ, ma ọ bụ ụwa enweghị agba na-egosi anyị dị ka onye nwụrụ anwụ. Agba bụ ụmụ nke ìhè, na ìhè bụ nne ha. Ìhè (...) na-ekpughere anyị mmụọ na mkpụrụ obi dị ndụ nke ụwa, site na agba. Agba nke egwurugwu na ọkụ ugwu na-eme ka obi dị jụụ ma bulie mkpụrụ obi elu. A na-ewere eke na egwurugwu dị ka ihe nnọchianya nke udo. * N'uche nkem, nka oji bu ihe efu. Enwere ndị na-ese oji na ha, dịka ndị ọzọ niile, na-enweta site na ahụmahụ ha iji mepụta okwu nka. Ọ bụrụ na okwu a abụghị ihe nnọchiteanya, ọ na-esiri ike ma ọ bụ na ọ gaghị ekwe omume ịmata ma onye na-ese ihe ọ bụ ọcha ma ọ bụ na-adịghị ọcha. Enwere ike inwe obi abụọ na agbanyeghị mmetụta nka ọdịnala Africa nwere na ụwa nka ọgbara ọhụrụ. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Alma Thomas|Alma Thomas]] na Wikiquote bekee 8fhmw0ilsfxj0jjcklugnblscwcuh9e Simon Rieber 0 2750 12419 2022-11-05T09:27:47Z Joshuakaroli1 190 Jiri 'Simon Cosmas Michael'' (amụrụ 18 Mee 1994), nke a na-akpọ Simon Rieber bụ onye na-ese ihe na Tanzania, onye ọchụnta ego nke Ha Heritage. Amụrụ ma zụlite na Dar es Salaam. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke SR Media Services Tanzania. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * "Enweghị ụzọ mkpirisi ọ bụla iji nweta n'elu. A sị ka e kwuwe, ndụ abụghị ihe mbuli elu. Ị ga-arịgoro steepụ a na-akpọ ịnwale, ọdịda, na ikwugharị ru...' kere ihü wikitext text/x-wiki Simon Cosmas Michael'' (amụrụ 18 Mee 1994), nke a na-akpọ Simon Rieber bụ onye na-ese ihe na Tanzania, onye ọchụnta ego nke Ha Heritage. Amụrụ ma zụlite na Dar es Salaam. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke SR Media Services Tanzania. == '''Ihe Ndị O kwuru''' == * "Enweghị ụzọ mkpirisi ọ bụla iji nweta n'elu. A sị ka e kwuwe, ndụ abụghị ihe mbuli elu. Ị ga-arịgoro steepụ a na-akpọ ịnwale, ọdịda, na ikwugharị ruo mgbe ị ruru ebe ị na-aga nke a na-akpọ ịga nke ọma". == Ebenside == https://www.issuewire.com/the-success-story-of-simon-rieber-how-they-become-a-successful-tanzanian-digital-artist-youtuber-author-1720308113689528 g8jvs5bz0z3yz4g0x8kucfm9jepxve5 Tebelelo Seretse 0 2751 12420 2022-11-05T10:00:02Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Tebelelo Mazile Seretse''' bụ nwanyị mbụ jere ozi dị ka onye nnọchi anya United States site na Botswana (nke dị na February 14, 2011). Mgbe ọ bụ onye nzuko omeiwu site na 1999 - 2004, o nwere ọkwa ọkwa ọkwa atọ: Minista na-arụ ọrụ nke Onye isi ala, Minista ahia na ụlọ ọrụ, anụ ọhịa na njem nlegharị anya na Minista nke Ọrụ, Ụgbọ njem na Nkwukọrịta. ==Ihe okwuru== * "Ọ bụrụ na ndị mmadụ nwere nnukwu ego, akụ ha ga-akwụ ụtụ isi ma kwupụta ebe ha na-enweta akụ" *"N'ihi na echere m na a nụghị olu ụmụ nwanyị," ma na-adọ aka ná ntị na ọ dịghị mfe ndụ. Ndị Candidates ga-enwerịrị ego maka agbụrụ nke ha, na-eme ka nchekwa ego dị mkpa. Ụmụ nwanyị na-enwekarị nkụda mmụọ ma kwụsị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * "Ruo ma ọ gwụla ma ị gbanwere usoro iwu, na n'ime usoro iwu ị nwere ihe achọrọ na a ga-enwe nha anya na ọkwa niile, ị gaghị enweta ya." * "Ị nọ n'ọchịchị ebe enwere ụfọdụ iwu na ụkpụrụ omume dịka ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ihi na ị bụ onye isi maka onye ọ bụla ma ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị." * "Onweghị ihe dị ka Africa. Ịga n'ihu na-ekwu maka Africa na-ekpuchi ụlọ akwụkwọ anyị." *"Botswana bụ obodo kacha nwee udo na kọntinent Africa" ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Tebelelo Seretse|Tebelelo Seretse]] na Wikiquote bekee 2h7uzuqcfelzjgememjmvxg5qtc1ra5 Wafa Sultan 0 2752 12423 12422 2022-11-05T10:09:31Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''[[w:Wafa Sultan|Wafa Sultan]]'''' ([[w:Arabic Language|Arabic]]: ''وفاء سلطان'') (amuru June 14, [[1958]]) na-bụ [[1958] [w:Secular|Secular]] onye na-akwado na nkatọ [[w:Islam|Islam]]. ==Ihe okwuru== * Nsogbu dị na [[Islam]] gbanyere mkpọrọgwụ na nkuzi ya. Islam abụghị nanị okpukpe. Islam (bụ) bụkwa echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-ekwusa ime ihe ike ma na-etinye atụmatụ ya n'ike. ** Wafa Sultan, zoro aka na: N.C. Munson, Noel Carroll. "Ọ bụrụ na ị nwere ike idobe ya," Allen-Ayers Books, 2010, p. 215 * ''M na-enweta egwu ọnwụ kwa ụbọchị.''' Abụ m onye edemede a ma ama na mba Arab. Ihe odide m na-ekpughere m ọtụtụ nde ndị Alakụba ji okpukpe kpọrọ ihe bụ́ ndị na-enweghị ihe dị mma iji gosi ma ọ́ bụghị nnọọ obi ọjọọ nke ozizi ha. Islam anapụla ha ikike ọgụgụ isi ha iji chee nkatọ ihu n'ụzọ dị irè na nke a na-anabata. ** Wafa Sultan, na: "[http://www.examiner.com/article/wafa-sultan-s-message-to-america Wafa Sultan ozi na America]" na ''examiner.com'', Nọvemba 2 , 2009 * Islam enwebeghị nghọtahie. Islam bụ nsogbu. Ma ọ dịghị onye na-ekwu eziokwu. Ọ dịghị onye na-ele anya nke ọma na mgbọrọgwụ iyi ọha egwu bụ igwe na-asa ụbụrụ nke a na-akpọ Islam. Islam abụghị nke m, ọ bụghị onye Alakụba ọ bụla - nwoke ma ọ bụ nwanyị. Islam bụ kpọmkwem ihe onye amụma Muhammad mere ma kwuo. Iji ghọta Islam ị ga-agụ akụkọ ndụ Muhammad. Ọ na-akpasu mmadụ iwe. Ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ́. Ọ lụrụ nwunye ya nke abụọ mgbe ọ dị afọ isii. Ọ karịrị iri ise. [...] Nwunye ya nke atọ bụ Sophia. Ọ bụ nwaanyị Juu. Edere ya nke ọma, deekwa nke ọma n'akwụkwọ ụlọ akwụkwọ anyị na ọ wakporo ebo ya. O gburu nna ya, nwanne ya nwoke na di ya. N'otu ụbọchị ahụ, ya na ya dinara. Nke ahụ bụ ihe m na-akpọ Islam. ** Okwu na izu ụka mweghachi, Palm Beach, Florida 2007 [https://www.youtube.com/watch?v=up3yuQDAWKQ] * Ikwesiri ighota na Islam bu nsogbu. Ana m arịa ọrịa na ike gwụrụ ndị mmadụ ebe a na West na-arịọ m ka m mee ka ozi m dị nro. Ana m arịa ọrịa na ike gwụrụ ndị mmadụ na-ajụ m, "Ị na-agbalị ịgbanwe mmadụ 1.3 ijeri?" Ee, m na-agbalị! ** Okwu na ngwụcha izuụka mweghachi, 2007 ==Okwu mepụta== [[Q:en:Wafa Sultan|Wafa Sultan]] na Wikiquote bekee 9w3fuc91v8nfkk5wleluyj9ewc5ppa1 Minerva Solla 0 2753 12424 2022-11-05T10:15:01Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '' Minerva Solla '' bụ akụkụ nke New York State Nurses Association, bụrụkwa onye so na otu ndị ntorobịa Lords Party. ==Ihe okwuru== === ''Site n'anya nke ụmụ nwanyị nnupụisi: The Young Lords 1969-1976'' deziri [[Iris Morales]] (2016) === *Mgbe m sonyeere Ndị-nwe Ntorobịa, esonyere m Ndị-nwe Ntorobịa n’ihi iwe. Ọ bụ mgba ka m na-etolite na New York City, ahụkwara m ọtụtụ ihe na obodo, ahụkwara m usoro nlekọta ahụike, ahụkwara m usoro agụmakwụkwọ na obodo a anaghị enyere ndị mmadụ aka na m metụtara ọ bụla. ụbọchị. Eji m iwe sonye na Ndị Ntorobịa. Adị m afọ iri na asatọ mgbe m nụrụ Felipe Luciano, bụ́ onyeisi oche nke Ndị Ntorobịa N’oge ahụ, na-ekwu na Kọleji dị na Brooklyn banyere ihe na-eme n’ógbè anyị. N’ime nzukọ ahụ, e nwere otu ìgwè n’ime anyị, ma anyị kpebiziri nnọọ isonyere Ndị Ntorobịa Na-eto Eto. * Anyị na-ere Palante kwa ụbọchị na nke ahụ bụ ngwá ọrụ iji malite mkparịta ụka. Anyị na-enwebu mmemme uwe. Anyị nwekwara mmemme nri ụtụtụ. Anyị nwere klas mmụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji kụziere ndị mmadụ akụkọ ihe mere eme nke Puerto Rico. * M nọ na East Harlem, ahụkwara m otú ndị mmadụ si ebi ndụ. Ọ dịghị ihe mere anyị ga-eji na-ebi otú a ná mba bara ọgaranya. Ọ dịghị mkpa ka a na-emeso ndị mmadụ otú e si emeso ha. * Enweghị nlekọta ahụike na-ewute m. Otú e si emeso ndị mmadụ n’ebe a na-ahụ maka ihe mberede nyere m nsogbu n’obi. Ma ọ gbanweebeghị ugbu a, ọ bụ ya mere m ji nọrọ na ụlọ ọrụ ahụike na-alụ ọgụ maka nlekọta ahụike ka mma na otu. *Ndị otu Young Lords Party nọ na-ekwu maka anyị chọrọ nkwanye ugwu na ugwu nye ndị bi n'obodo ndị a. Anyị chọrọ agụmakwụkwọ ka mma. Anyị chọrọ ụlọ ka mma. Anyị chọrọ nlekọta ahụike ka mma, yana ndị bi n'obodo ahụ metụtara anyị n'ihi na ha hụrụ na ọ bụ naanị anyị na-arụ ọrụ n'ime obodo ma e wezụga Black Panther Party. *The Young Lords Party kpaliri m n'ịlụ ọgụ maka ikpe ziri ezi na-elekọta mmadụ na usoro ahụike. A na m ahụ onwe m dị ka nwanyị na mgba, na m na-alaghachi azụ mgbe niile n'ihe m mụtara na ndị Lords Young * Dịka mgbe anyị nọ n’ime Ndị Ọgba Ọha, anyị kwenyere na ndị obodo nwere ikike ịgbanwe ihe. Na otu, anyị na-ekwu na ha bụ otu. *Ọ dị ezigbo mkpa ka ndị na-eto eto taa ghọta ma mara ihe otu Young Lords Party bụ maka ya. Enwere akụkọ ihe mere e ji guzobe otu Young Lords Party. Ọtụtụ afọ gara aga, ndị mmadụ weere anyị dị ka òtù ọjọọ. Anyị abụghị òtù ọjọọ; anyị bụ òtù na-alụ ọgụ maka mgbanwe ọha mmadụ. Ekwenyere m na anyị ka chọrọ nzukọ maka mgbanwe mmekọrịta ọha. ==Okwu mepụta== [[Q:en:Minerva Solla|Minerva Solla]] na Wikiquote bekee 7wc5b85wofeg7vvzvf2p3hvincnya72 Huda Sha'arawi 0 2754 12425 2022-11-05T10:19:24Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[File:Huda Sha'arawi1 (cropped).jpg|thumb|Huda Sha'arawi]] ''[[w:Huda Sha'arawi|Huda Sha'arawi ma ọ bụ Hoda Sha'rawi]]''' (Arabic: هدى شعراوي, ALA-LC: Hudá Sha'rāwī; 23 June 1879 – 12 Disemba 1947) bụ onye ndu ndi Ijipt nke na-asụ ụzọ, onye ndọrọndọrọ ọchịchị, onye mba na onye guzobere [[w: Egypt Feminist Union|Egyptian Feminist Union]]. ==Ihe okwuru== *Ụmụ nwanyị na ndị nwoke, nwanyị Arab nke ha nhata na nwoke n'ọrụ na ọrụ agaghị anabata, na narị afọ nke iri abụọ, ọdịiche dị n'etiti nwoke na nwanyị nke mba ndị mepere emepe ewepụla. Nwanyị Arab agaghị ekwenye na a ga-atụ ya n'agbụ n'ohu na ịkwụ ụgwọ maka ihe ndị mmadụ mejọrọ n'ihe gbasara ikike obodo ya na ọdịnihu ụmụ ya. Nwanyị a na-ekwukwa n'oké olu ya ka e weghachi ya ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ikike ndị Sharia nyere ya ma nye ya iwu site n'ihe ndị a chọrọ ugbu a. Mba ndị dị elu amatala na nwoke na nwanyị dị ka ụbụrụ na obi dị n'ahụ; ọ bụrụ na nguzozi n'etiti akụkụ abụọ a na-ewe iwe, usoro ahụ dum ga-ewe iwe. N'otu aka ahụ, ọ bụrụ na nguzozi n'etiti nwoke na nwanyị abụọ na mba ahụ na-ewe iwe, ọ ga-agbaji ma daa. ** Okwu na Arab Feminist Conference (1944) na ''Ya mere, ebe a ka m nọ: Okwu nke ụmụ nwanyị dị ukwuu na-enye ike na mkpali'' (2019) ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ikike ndị Sharia nyere ya ma nye ya iwu site n'ọchịchọ nke ugbu a. Mba ndị dị elu amatala na nwoke na nwanyị dị ka ụbụrụ na obi dị n'ahụ; ọ bụrụ na nguzozi n'etiti akụkụ abụọ a na-ewe iwe, usoro ahụ dum ga-ewe iwe. N'otu aka ahụ, ọ bụrụ na nguzozi n'etiti nwoke na nwanyị abụọ na mba ahụ na-ewe iwe, ọ ga-agbaji ma daa. ** Okwu na Arab Feminist Conference (1944) na ''Ya mere, ebe a ka m nọ: Okwu nke ụmụ nwanyị dị ukwuu na-enye ike na mkpali'' (2019) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Huda Sha'arawi|Huda Sha'arawi]] na Wikiquote bekee b0x9ev3z2rc7r3gaa2ll2rdm8hiedop Olga Rozanova 0 2755 12426 2022-11-05T10:27:30Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Selfportrait (Rozanova, 1912).jpg|thumb|right|Ihe osise onwe nke Olga Rozanova, 1912]] ''[[w: Olga Vladimirovna Rozanova | Olga Vladimirovna Rozanova]]"" (22 June 1886 - 7 Nọvemba 1918, [[Moscow]]) bụ onye na-ese ihe na Russia n'ụdị [[Suprematism]], Neo- Primitivism, na Cubo-Futurism. Na 1916 ọ lụrụ onye na-ede uri [[w:Aleksei Kruchenykh|Aleksei Kruchenykh]] wee sonye n'òtù ndị na-ese ihe [[w:Supremus|Supremus]] nke [[Kazimir Malevich] na-edu]. {{artist-stub}} ==Ihe okwuru== :<small>'''''''haziri usoro oge, site na ụbọchị nke okwu Olga Rozanova'''</small> [[File: Factory and Bridge (Rozanova, 1913).jpg|thumb|right|Rozanova, 1913: 'Factory and Bridge', mmanụ na kwaaji; ọnọdụ dị ugbu a: [[w: Museum of Modern Art|Museum of Modern Art]], N.Y.C.]] [[File: Flight of Airplane (Rozanova, 1916).jpg|thumb|right|Rozanova, 1916: 'Ụgbọ elu ụgbọ elu', mmanụ n'elu kwaaji; ọnọdụ ugbu a: Samara Art Museum; - okwu nke [[w:Varvara Stepanova|Varvara Stepanova]], 1919: "Rozanova na-ewu nke ya [ọrụ] site na agba. Maka [[Kazimir Malevich|Malevich]], agba dị naanị iji mata ọdịiche nke otu ụgbọ elu na nke ọzọ; maka Rozanova, ihe mejupụtara ahụ na-egosi ikpughe ohere niile nke agba na ụgbọ elu '']] * Ihe mgbakwasị ụkwụ nke okike ọhụrụ na ihe kpatara aghọtahie ya. ** aha edemede ya, 1913; dị ka Anya Wyman hotara: [http://www.thecrimson.com/article/2000/5/12/rediscovering-rozanova-pmalevich-popova-kandinsky-chagall-these/ 'Rediscovering Rozanova', 12 Mee, 2000] ** n'edemede ya Rozanova na-akọwa usoro nke 'okike' na nkeji atọ: 1: ụkpụrụ nghọta, 2: mgbanwe onye ọ bụla nke ihe a na-ahụ anya, 3: okike nkịtị. * Ndị mmegide nke New Art na-adaghachi azụ na ngụkọ a, na-ajụ ihe ọ pụtara na-ezuru onwe ya na, na-ekwupụta ya 'Transitional,' na-enweghị ike ọbụna ịghọta nke ọma echiche nke a Art, lumping ọnụ [[Cubism]], [[Futurism] ]], na ihe ngosi ndị ọzọ nke ndụ nka, na-ejighị n'aka onwe ha ma ọdịiche ha dị mkpa ma ọ bụ ụkpụrụ nke jikọrọ ha. ** Olga Rozanova, na 'Osnovy Novogo Tvorchestva i printsipy ego neponimania,' Soiuz molodezhi 3 (March 1913), p. 18; dị ka Svetlana Dzhafarova kwuru, na '' The great Utopia - The Russian and Soviet Avant-Garde, 1915-1932 '' (transl. Jane Bobko); Guggenheim Museum, New York, 1992, p. 477 ** Olga Rozanova boro ndị nkatọ na ụmụnne ha ebubo ụgha, na-ehota dị ka isi ihe atụ [[w:Alexandre Benois|Aleksandr Benua's]] "Kubizm ili Kukishizm" ("Cubism ma ọ bụ Je-m'en-foutisme"), a. scating 1912 nyochaa * Ụkpụrụ ndị a na-amaghị na mbụ, na-egosi mmalite nke oge ọhụrụ na ọrụ okike - oge nke arụpụtara naanị nka. Oge nke ntọhapụ ikpeazụ nke nnukwu nka nke eserese site na akwụkwọ edemede, mmekọrịta mmadụ na ibe ya na nke na-enweghị isi kwa ụbọchị na-egosipụta àgwà na-enweghị atụ nke ya na isi ya. Nkọwapụta nke echiche ụwa bara uru bụ ọrụ nke oge anyị, n'agbanyeghị ntule na-abaghị uru banyere ngwa ngwa nke usoro onye ọ bụla kere site na ya ga-agbanye. ** Olga Rozanova, na 'Osnovy Novogo Tvorchestva i printsipy ego neponimania,' Soiuz molodezhi 3 (March 1913), p. 20-21; dị ka Svetlana Dzhafarova kwuru, na '' The great Utopia - The Russian and Soviet Avant-Garde, 1915-1932 '' (transl. Jane Bobko); Guggenheim Museum, New York, 1992, p. 477 * Naanị enweghị eziokwu na nke ezi ịhụnanya maka nka na-enye ụfọdụ ndị na-ese ihe mkparị ibi ndụ n'ime mkpọ nke akụ na ụba nka na-akpakọba kemgbe ọtụtụ afọ, na kwa afọ, ruo mgbe ha ruru iri ise, na-atụgharị uche banyere ihe ha nwere. mbụ malitere ikwu okwu mgbe ha dị afọ iri abụọ. ** Okwu, 1913, na 'Osnovy novogo tvorchestva i prichiny ego neponimania,', na 'Soiuz molodezhi' (St. Petersburg), March 1913, p. 20; sụgharịrị na John E. Bowlt, '' The Russian Avant-Garde: Theory and Criticism ''; Thames na Hudson, London 1988, p. 109 == Okwu gbasara Olga Rozanova == :<small>'''''haziri usoro oge, site na ụbọchị nke nhota gbasara Olga Rozanova'''</small> * "N'iji nlezianya nyochaa oge Rozanova [[Suprematism | Suprematist]], anyị na-ahụ na Rozanova's Suprematism megidere nke [Kazimir Malevich], bụ onye na-arụ ọrụ ya site na nhazi nke ụdị quadrate, ebe Rozanova na-ewu nke ya site na agba. Malevich, agba dị naanị iji mata ọdịiche dị n'otu ụgbọ elu na nke ọzọ; maka Rozanova, ihe mejupụtara ya na-egosi na ọ nwere ike ime ka agba agba na ụgbọ elu. ** Okwu [[w:Varvara Stepanova|Varst (Varvara Stepanova)]] 1919, na 'Vystavka Ol'gi Rozanovoi,' hkusstvo 4 (February 22, 1919), p. 2-3; dị ka Svetlana Dzhafarova kwuru, na '' The great Utopia - The Russian and Soviet Avant-Garde, 1915-1932 '' (transl. Jane Bobko); Guggenheim Museum, New York, 1992, p. 477 ** Okwu sitere na [[w:Varvara Stepanova|Varvara Stepanova's]] nyocha nke ihe ngosi Rozanova nwụsịrị (ihe ngosi steeti mbụ) nke emere na Moscow n'oge oyi nke 1918- ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Olga Rozanova|Olga Rozanova]] na Wikiquote bekee 5b74vvrvurud9s5oh8gg0x713z91u60 Roshi Fernando 0 2756 12427 2022-11-05T10:34:01Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Roshi Fernando|Roshi Fernando]]''' bụ onye odee Bekee sitere na Sri Lanka. ==Ihe okwuru== * … echere m na omume m agbanweela - mbụ, anọ m naanị m, na-agbalị ịbanye n'ime ụwa n'akụkụ nke ọzọ nke mgbidi iko na-amị amị. Ugbu a, m nọ n'akụkụ nke ọzọ, ọ dị m ka m ga-agbasi mbọ ike. M na-emekwa. Ọ bụghị mgbe niile ka m na-ahụ ọrụ m na-arụ n'anya - ma amaara m na m bụ otu n'ime ndị kasị nwee obi ụtọ dị ndụ na-eme ihe m chọrọ mgbe niile. ** N'ịbụ onye odee ebipụtara na [https://www.writersandartists.co.uk/writers/advice/339/a-writers-toolkit/interviews-with-authors/ "Interview With Roshi Fernando"] na ndị ode akwụkwọ na ndị nka. * …Echere m na ihe kacha ewute m bụ na m na-emebi nkwenye onwe m mgbe niile. Ị ga-adị ntakịrị psychopathic ka ị bụrụ onye edemede: ọ dị ka azụmahịa ọ bụla, n'ezie. Iji nwee ihe ịga nke ọma, ị ga-enwerịrị ọhụụ ọwara - mana ebe ọ bụ na nke a bụ enweghị isi n'ihi na ị na-elekwasị anya ike a niile na onwe gị, ị ga-emecha na-ajụ ịdị ọcha nke onwe gị! ** N'okporo ụzọ a ga-ebipụta na [https://www.writersandartists.co.uk/writers/advice/339/a-writers-toolkit/interviews-with-authors/ "Interview With Roshi Fernando"] na ndị ode akwụkwọ na ndị nka. * … Agbalịrị m ịghara ilekwasị anya na ya: ime ihe dị ka nke ahụ bụ ihe a na-anabataghị. Ma ọ na-eme n'ọtụtụ ezinụlọ, ọ ga-abụrịrị na a ga-eche ihu n'ihu. M na-ekwu, Lee: ọbụna n'ime ndị a kwabatara, na-arụsi ọrụ ike, ndị a na-akwanyere ùgwù nke ọma, nke a na-eme. ** Mgbe ọ na-ede banyere mmetọ mmekọahụ na [https://www.newwelshreview.com/article.php?id=246 "AJỤJỤ nke Gwen Davies"] na New Welsh Reader (Isi nke 92) * …Echere m na m na-ede ihe site n'ọnọdụ nkụda mmụọ na ikekwe iwe - banyere ịrị elu nke oke aka nri na nhụsianya nke gọọmentị ndị na-esochi ya na Daily Mail na ihe ndị kwekọrọ na ya bụ ndị mezuru banyere multiculturalism na-ekwenyeghị na nnukwu mma mbata na ọpụpụ nwere. emela. Achọrọ m ime ka arụmụka ahụ guzozie. ** Na mkpali maka ọrụ ya ''Homesick'' na [https://theasianwriter.co.uk/2012/04/24/roshi-fernando/"Roshi Fernando"] na Onye edemede Eshia (2012 Apr 24) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Roshi Fernando|Roshi Fernando]] na Wikiquote bekee ra1rn4xz4ymb9h72f13ra1dexcvsjsg Suze Robertson 0 2757 12433 12432 2022-11-05T11:06:00Z Love4sure 14 /* 1900 - 1922 = */ wikitext text/x-wiki '''Suze Robertson''' (The Hague 17 Disemba 1855 – The Hague, 18 Ọktoba 1922) bụ onye na-ese ihe Dutch. Ọ hapụrụ Dutch Impressionism nke ụbọchị ahụ n'ihi eserese kama [[w:impasto|impasto]] na inyefe omimi na onyonyo ya. ==Okwu Suze Robertson== [[File:Portret van een jonge vrouw Rijksmuseum SK-A-4695.jpeg|thumb|right|S. Robertson, c. 1895-1898: 'Portret van een Jonge Vrouw' (ma eleghị anya Pietje), mmanụ na kwaaji]] [[Faịlụ:Suze Robertson - Nkuku nke ihe nkiri studio.jpg|thumb|right|S. Robertson, c. 1900 - 1905: 'Nkuku nke ụlọ ihe nkiri', ihe osise mmanụ]] [[Faịlụ:Suze Robertson - De Vispoort van Harderwijk Z.J. A 2312.jpg|isi| aka nri|S. Robertson, 1908-1910: 'De Vispoort van Harderwijk', mmanụ na kwaaji]] [[Faịlụ:Suze Robertson - ụlọ ọcha ya na nwanyị na-asa ákwà.jpg|thumb|right|S. Robertson, c. 1920: 'The White House (ya na nwanyị na-asa ákwà), oli na kwaaji]] [[File:Suze Robertson - Nne na nwa.jpg|thumb|aka nri|S. Robertson, c. 1910's: 'Nne na Nwa', mmanụ na akwa akwa; - okwu nke Suze Robertson, 1912: '' 'Lede mgba m nwere ime na ['Nne na Nwa']. Ị ga-asị, ọrụ mara mma ime ihe dị mma na ya, ọ bụghị ya. Mụ onwe m chere ya otú ahụ. Ya mere, agara m Heeze, emere m ọtụtụ ọmụmụ banyere ụmụ nwanyị nwere ụmụaka, jiri ihe osise ahụ lọta na studio m. [[Faịlụ:Suze Robertson - Bowl nke ifuru.jpg|thumb|aka nri|S. Robertson, mbubreyo 1910's: 'Bowl of flower', mmanụ na akwaaji]] [[Faịlụ:Suze Robertson - Onye na-emebi alaka.jpg|thumb|aka nri|S. Robertson, agụghị akwụkwọ: 'Onye na-emebi alaka / Tekkenbreekster', mmanụ na akwaaji]] [[File:Suze Robertson - Oude vrouw bij een klok - 0537 - Rijksmuseum Twenthe.jpg|thumb|right|S. Robertson, na-agụghị akwụkwọ: 'Ochie nwanyị na elekere', ihe osise mmanụ; - okwu nke [[w:Grada Hermina Marius | G.H. Marius]], 1906:''' Ihe ọ bụla dị ụtọ, ọ na-ezere n'ọrụ ya. Ụmụ nwanyị ahụ, ma hà buliri otu elekere [hang] dị arọ, ma ọ bụ na-akpụ poteto ma ọ bụ na-agbaji alaka ngwa ngwa, ọdịdị ha siri ike. Na-enweghị iji ụcha ma ọ bụ ọkụ mee ka ndepụta ahụ dị nro '']] [[File:Boerenvrouw aardappels shillend Rijksmuseum SK-A-4696.jpeg|thumb|right|S. Robertson, onye na-agụghị akwụkwọ: 'Nwanyị nkịtị na-akpụ poteto', mmanụ na akwa akwa; - okwu nke Suze Robertson, 1912: ''Na Fall, October, November, M na-emekarị na-arụ ọrụ na Heeze, maka ime ọmụmụ. Nke ahụ bụ ihe mara mma na oge kachasị mma; akwụkwọ nke osisi [a na-atụfuo!], ihe na-enye n'oge okpomọkụ dị otú ahụ [oke] ọkụ ndụ ndụ dị ike n'ime ime ụlọ '']] [[Faịlụ:Suze Robertson - Kerk Batenburg.jpg|thumb|aka nri|S. Robertson, na-agụghị akwụkwọ: 'Kerkje van Batenburg', mmanụ na akwaaji]] [[Faịlụ:Suze Bisschop Robertson - Ogige ya na ọrụ Johan Buning.jpg|thumb|right|S. Robertson, enweghị ụbọchị: 'Courtyard', ihe osise mmanụ]] [[Faịlụ:Suze Robertson - Nwanyị kwụ ọtọ na-atụgharị.jpg|thumb|right|S. Robertson, na-agụghị akwụkwọ: 'Nwanyị guzo ọtọ na-atụgharị', mmanụ na akwa akwa]] [[Faịlụ:Suze Robertson - Alley.jpg|thumb|aka nri|S. Robertson, na-agụghị akwụkwọ: 'Alley na nwanyị na-enwu n'akụkụ windo', mmanụ na akwa akwa]] == tupu 1900 == * Anọ m na Amsterdam [ụgbọ okporo ígwè si The Hague] na Wednesde gara aga, nanị maka eserese [na ngosi [[w:Arti et Amicitiae|'Arti']], Mee 1888] .. Enwere m obi ụtọ na ọmarịcha ihe ahụ [ihe osise] [[w:Jacob Maris|Jaap Maris]]. M pụtara na nnukwu, ahụtụbeghị m ya mbụ. Ihe osise ndị ọzọ mere nke ọma karịa [n'ihi na ọkụ ka mma ebe ahụ]. Ya mere, 'ịnyịnya ọcha' ['[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/51/Dutch_Painting_in_the_19th_Century_-_Breitner_-_The_White_Horse.png White ịnyịnya nke Montmartre]', nke [[nd:Georgitere] sere | Breitner]] na Paris na 1884]. Enwere m mmetụta na [[w:Jules Dupré | Dupré]] nke eyịride n'akụkụ ya bịara bụrụ onye na-adịghị ike. 'De Brug' [Ihe osise Breitner, nke a makwaara dị ka 'Rain and Wind'] bụ ezigbo ọrụ, mana eserese ahụ adọtaghị m. Amaghị m ihe kpatara ya. . . . ma ekwenyere m na ị gaghị enwe mmasị na echiche m banyere nke a ma ọ bụ eserese ahụ. Amaara m otú ahụekere m si bụrụ nke na-enweghị ikike ime otú ahụ. Anọọrọ m na ihe ngosi ahụ ruo elekere anọ, laghachiri m na The Hague.. ( ntụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na Dutch / sitere na mbụ citaat van Suze Robertson's brief:) Ik was Woensdag in Amsterdam [vanuit Den Haag], uitsluitend voor de schilderijen te zien [op de expositie in {{w|nl:Arti et Amicitiae|Arti}} na Rokin, Mei 1888]. .Ik was in verrukking voor die heerlijke {{w|nl:Jacob Maris|Jaap Maris}}. Ik bedoel die groote, i had het nog niet gezien. Ook anderen deden mara mma. Zo ook het witte paard ['Witte paard van Montmartre'], ụzọ {{w|nl:George Hendrik Breitner|Breitner}} na 1884 na Parijs geschilderd] van u. Ik kreeg zelfs de indruk dat die {{w|nl:Jules Dupré|Dupré}} [Barbizon-schilder] die er naast hing er slap bij werd. 'De Brug' [schilderij van Breitner, ook wel 'Regen en Wind' genoemd] vind i wel knap, doch dat schilderij heeft mij nooit aangetrokken. Ik weet niet waardoor.. .Doch u zult er al heel weinig aan hechten wat mijn opinie omtrent dit of dat schilderij is. Ik voel van hoe weinig beteekenis ik zelf ben om het recht daartoe te hebben. Iji mee ka o doo anya na ị ga-emepe emepe, ka anyị wee bụrụ Den Haag geretourneerd.. *** Okwu nke Suze Robertson na leta [[w:George Hendrik Breitner|Breitner]], Mee 1888; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson'', ed. Anna Wagner na Herbert Henkel; Nijgh & van Ditmar, 1984, p. 10 * Anaghị m enwe ọganihu ọ bụla site n'akwụkwọ nke ị nwere obiọma iji gbazinye m [banyere usoro etching]; ọchịchọ ịmụ tie eziokwu maka etching si akwụkwọ adịghị adị na m. . . .. ọ bụrụ na ị ga-ahọrọ inye m ụfọdụ nkuzi, ka m nwee ike nweta ụfọdụ ozi, m ga-enwe obi ụtọ ..[nke mere February / March 1891 ] (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / originaleel citaat van Suze Robertson's brief:) Met het boek welk U zoo vriendelijk waart mij ter leen te geven [boek over de techniek van het etsen] schiet ik niet hard op; de lust om de gegevens voor het etsen uit een boek te bestudeeren, bestaat bij mij niet.. ..[mocht u] liever nog mij eenige lessen geven , waardoor ik eenigszins op de hoogte kome, dan zal het mij aangenaam zijn.. [ dat gebeurde na February / Maart 1891] *** N'akwụkwọ ozi o degaara {{w|nl:Philippe Zilken|Philippe Zilke}}, 12 Jan. 1890; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson'', ed. Anna Wagner na Herbert Henkel; Nijgh & van Ditmar, 1984, p. 10 == 1900 - 1922 == * Ezigbo Richard, enwetara m akwụkwọ ozi gị; Aga m ezipu ego ego f 10 [guilders] ozugbo maka igwu mmiri Saar [ada ha nwanyị, dị afọ 10]. Ọ dị ka ọ na-aga n'ihu nke ọma, echere m, ọbụlagodi ma ọ bụrụ na ọ ga-esi n'ụgbọ mmiri ahụ pụọ naanị ya. Akwụkwọ ozi ya mara mma ma na-atọ ụtọ. Ee ọ ga-amasị m ka ọ bịa ebe a [na Heeze] mana egwu na-atụ m na agaghị m enwe ike ịrụ ọrụ mgbe niile ma ọ bụ na ọ ga-agwụ ya ike. (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / originaleel citaat van Suze Robertson's nkenke:) Lieve Richard [ {{w|nl:Richard Bisschop}} ], Zo even ontving ik je nkenke; ik zal de postwissel zenden f 10 [10 gulden] meteen voor het zwemmen van Saar [hun dochter, 10 jaar oud]. Ọ na-esiri m ike ime nke ọma, n'ihi ya, ka m wee mee ihe niile. Aardig bụ ihe nkenke na opgewekt. Ja wel graag had ik dat ze hier [Heeze] kwam maar ik ben alleen bang dat ik mischien niet geregeld zal kunnen werken ọf dat zij zich nogal zal vervelen. *** N'ime akwụkwọ ozi Suze Robertson sitere na Heeze, Summer 1904, degara di ya [[w:Richard Bisschop | Richard Bisschop]] na Hague; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson 1855-1922 - Schilderes van het harde en zware leven'', ihe ngosi katalọgụ, ed. Peter Thoben; Ụlọ ihe ngosi nka Kemperland, Eindhoven, 2008, p. 10 * Ezigbo Richard, m na-esi [na-ese] ime ụlọ [na ndị mmadụ!] na-alọta. Ọ gbara ọchịchịrị nke ukwuu taa na ụnyaahụ, mana taa m mere ọmarịcha ọmụmụ ihe. M ka na-ehi ụra nke ọma, ụjọ na-atụkwa m n'ihi nke ahụ ... .Achọghị m ịbịa na Hague maka nkuzi m. amaghi. Aga m ede gị opekata mpe tupu oge eruo. Ọ bụrụ na amaliteghị m ihi ụra nke ọma, agaghị m anọ ogologo oge, echere m. (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson's nkenke:) Lieve Richard, Zo eeven kom ik thuis van een interieur [met mensen!]. Het was vandaag en gisteren vreeslijk donker toch heb ik vandaag nogal een goede studie gemaakt. Ik slaap altijd nog slecht en voel me daardoor zenuwachtig.. .Ik hoef nu niet voor lessen [tekenlessen die ze geeft] naar Den Haag te komen.. .hoe lang we hier [in Heeze] blijven, weet ik niet. Ik schrijf het je in elk geval vooruit. Ọ bụ ya mere o ji dị mkpa ka ị mụta otú e si eme ya. *** Okwu nke akwụkwọ ozi Suze Robertson si [[w:Heeze|Heeze]], Julaị/August 1904, degaara di ya [[w:Richard Bisschop|Richard Bisschop]] na Hague; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson 1855-1922 - Schilderes van het harde en zware leven'', ihe ngosi katalọgụ, ed. Peter Thoben; Ụlọ ihe ngosi nka Kemperland, Eindhoven, 2008, p. 11 * Ọ bụghị ihe jọgburu onwe ya na etinyere ihe osise m n'ime ebe a na-akpọ ụlọ ọgụgụ [ihe ngosi Amsterdam, eleghị anya [[w:Arti et Amicitiae|Arti et Amicitiae]] na Rokin?]. Mana ọ ga-abụ dị ka ị na-ede, ha ga-abụrịrị ijere FW Jansen na ndị ọzọ. N'ezie, ha ga-enwerịrị ihe nrite ma gosipụta n'ụzọ kacha mma. .. Enwere ọtụtụ ihe mara mma egosipụtara ma ọ bụ ihe niile ọ bụ ihe na-adịghị mma? Ọ nwere ihe ị ga-ahụ [[w:George Hendrik Breitner|Breitner]] na [[w:Marius Bauer|Bauer]]. (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / originaleel citaat van Suze Robertson's brief:) Het valt me ​​nog mee dat mijn schilderijen in de zoogenaamde leeszaal geplaatst zijn [tentoonstelling Amsterdam, waarschijnlijk {{w|nl:Arti et Amicitiae}} m het Rokin? ]. N'ezie, ọ dị mkpa ka a na-eme ihe n'ụzọ ziri ezi ma ọ bụrụ na ị na-eme atụmatụ, ze zullen zeker dienst moeten doen voor FW Jansen na anderen. Die moeten zeker de medailles hebben en moeten op zijn gunstigst uitkomen.. ..Is er veel moois of is alles nogal middelmatig? Is er van {{w|nl:George Hendrik Breitner|Breitner}} nog iets en {{w|nl:Marius Bauer|Bauer}}. *** N'ime akwụkwọ ozi Suze Robertson sitere na Heeze, 11 Sept. 1904, degaara di ya Richard Bisschop; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson 1855-1922 - Schilderes van het harde en zware leven'', ihe ngosi katalọgụ, ed. Peter Thoben; Ụlọ ihe ngosi nka Kemperland, Eindhoven, 2008, p. 12 ==== 'Onder de Menschen: Suze Robertson' (1912) ==== : <obere>''' Okwu nke Suze Robertson, sitere na: Ajụjụ ọnụ 'Onder de Menschen: Suze Robertson' nke {{w|nl:Marie Josepg Brusse|M. J. Brusse}}, n'akwụkwọ akụkọ Dutch 'Nieuwe Rotterdamsche Courant', 5/6 Ọkt. 1912; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson'', ed. Anna Wagner na Herbert Henkel; Nijgh & van Ditmar, 1984, p. 29-35 (nsụgharị si Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) '''</small> * Mana biko bata na studio m; Ugbu a juputara n'ọrụ n'ebe niile, ị na-ahụ ... Oh, ọ dịghị mkpa ka ị kpachapụ anya; eserese ndị ahụ na-adakọ ọnụ ugboro ugboro; - ọ naghị emerụ ha ahụ n'ezie. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Maar komt u binnen op mijn atelier; 't staat er nu overal vol, naar u ziet.. .O, u hoeft niet zoo voorzichtig te weezen [M. J. Brusse komt naar haar atelier voor het interview]; die schilderijen vallen wel meer ụzọ elkaar; - 'Achọghị igbochi gị heusch niet .. *** p. 29 *** {{w|nl:Marie Josepg Brusse|M. J. Brusse}} gara na studio Suze na The Hague, maka ajụjụ ọnụ * N'ihi na - ịchọrọ imeru ihe n'ókè maka ntachi obi na ọrụ gị! ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Chọrọ - soberheid heb je noodig voor de volhoudendheid in je werk! *** p. 29 * Mba, n'ezie, ọ dịbeghị mgbe m bụ ihe mmadụ na-akpọ nwa nwere nkà, ọ dịghịkwa mgbe m na-arọ nrọ. Echeghị m echiche iji pensụl dị n'akwụkwọ mee ihe efu, ọ bụ ezie na n'ụlọ akwụkwọ anyị mụtara ise ihe na ịkpọ egwu n'ezie. Ma n'oge ahụ, piano bụ n'ezie ihe kacha amasị m. ** nsụgharị na mbụ Dutch / originaleel citaat van Suze Robertson: Nee, ik ben volstrekt nooit wat men noemt een begaafd kind geweest, nooit een droomster. Aan fantasie met 't potlood op 't papier dacht ik niet, al leerden we op school natuurlijk ook teekenen en muziek. Maar in dien tijd was de piano eigenlijk meer mijn fort.. .Toch heb ik tot mijn achttiende jaar tussen die beide lang gewankeld. *** p. 30 * Ọ dịtụbeghị mgbe mụ na ụmụ akwụkwọ m na-enwe ihe isi ike, n’ihi na adị m njikere maka egwuregwu ha na-eme egwuregwu, n’ihi na ọ dabara nke ọma, mụ onwe m na-akparị onwe m mgbe mgbe. Anyị na-emekarị ihe ọchị na Art Academy na The Hague ... Ya mere, m ka nwere ahụmahụ nke m na mpaghara a dị ọhụrụ n'uche m. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Moeilijkheden met mijn leerlingen [o.a. Op de Rotterdamse H.B.S. - waar ze met lesgeven begon - van 1876 tot 1882] heb ik nooit gehad, want ik was voorbereid op hun streken, omdat ik gelukkig zelf dikwijls ondeugend bụ geweest. Kedu ihe anyị nwere op de Haagsche Academie vaak 'n'n'ezie pret gemaakt!. .Dus had ik mijn eigen ervaring op dit gebied nog frisch in 't geheugen. *** p. 30 *** Suze nọ na-akụzi na mbụ na Rotterdam na Dutch High School, site na 1876 ruo 1882, ma emesịa otu afọ na Amsterdam, 1883; o wee kwụsị izi ihe * Ọ bụ ezie na nkuzi na klas na-agwụ ike nke ukwuu… M nọgidere na-arụ ọrụ m n'ụzọ na-enweghị isi n'ụzọ na-enweghị onye ga-ahụ ya. N'ihi na m biri na ebumnuche ahụ siri ike: n'ime afọ ole na ole m ga-amalite eserese. M wee zọpụta maka nke a site n'ime ka uche dị ka o kwere mee na ihe niile. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Al is dat klassikale lesgeven ook zóó vermoeiend.. ..ik zette mijn werk plichtmatig voort, zodat wel niemand 't mj kon merken. Achọrọ ik leefde op het vaste voornemen: over eenige jaren ga ik schilderen. En daar spaarde ik voor, door in alles zoo sober mogelijk te wezen * ..Ya mere, agbatara m ihe osise [na Amsterdam, 1883] na ya mere nkuzi ji malite ịghọrọ m ibu arọ. Yabụ mgbe ahụ ọ ga-eme ugbu a: Mee ma ọ bụ mebie! Ajụrụ m ịchụpụ m n'ụlọ akwụkwọ ahụ, tụfuo florin 2500 m kwa afọ, chụọ ihe niile n'àjà, n'agbanyeghị na ọ dịbeghị mgbe m mere eserese ọ bụla, ereghịkwa m ihe ọ bụla. Na ndị enyi m, ndị ezinụlọ m, ha hụrụ na m bụ onye na-adịghị akpachapụ anya na onye ihere n'ihi àjà m chụrụ maka nkà, bụ́ nke ha enweghị ọmịiko ma ọ bụ ghọta ihe ọ bụla banyere ya. ** (ụdị Dutch / originaleel citaat van Suze Robertson:) ..ik kwam zodoende meer aan 't schilderen [inmiddels in Amsterdam, 1883], waardoor 't lesgeven me begon te bezwaren. Dus dan MOEST het ook maar: erop nke eronder! En ik vroeg mijn ontslag aan de school, gooide mijn f 2500,- per jaar weg, offerde àlles op, hoewel ik nog nooit 'n schilderij gemaakt, laat staan ​​iets verkocht had. En m'n kennissen, m'n familie, ze vonden me roekeloos en scchandelijk lichtzinnig met mijn offer aan de kunst, waarvoor ze immers niets voelden of van begrepen.. *** p. 31 * Mgbe ahụ, n’otu ụbọchị, m pụrụ [si Amsterdam, c. 1881-82]. Agara m [[w:Dongen|Dongen]], wetaghachi ụfọdụ ihe ọmụmụ ime ime, iji gbalịa ime ihe dị mma na ha. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Toen ben ik er op 'n goeden dag eens op uit getrokken [c. 1880], nke ọma. Ik ging naar {{w|nl:Dongen}}, bracht er enkele interieur-studies uit mee, om te proberen daar wat van te maken. *** p. 32 * Ọfọn, n'ezie, mgbe i nwere ihe ịga nke ọma, ị na-arụkwa ọrụ na-enwekwu obi ike na onwe gị mfe. Ma tupu oge ahụ; ajụjụ ahụ jọgburu onwe ya: m ga-ere ma ọ bụ agaghị m ere. N'otu aka ahụ, ahụghị m ya gbasara ọrụ m. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) O zeker, wanneer je wat succes hebt, werk je ook met grooter zelfvertrouwen na met grooter gemak. mara mma; die penibele kwestie: zal ik [kunnen] verkoopen nke niet. Ka anyị hụ otú m si arụ ọrụ nke ọma. *** p. 33 * N'oge mgbụsị akwụkwọ, Ọktoba, Nọvemba, m na-arụkarị ọrụ na [[w:Heeze|Heeze]], maka ọmụmụ ihe ime. Nke ahụ bụ ihe mara mma na oge kachasị mma; akwukwo nke osisi [tufuru!], ihe na-enye n'oge okpomọkụ ọkụ ọkụ ọkụ dị ike n'ime ime ụlọ. Ọ bụ n'ụlọ obibi nke ezigbo Saskia [Ciska] .. .. ka m na-enweta nlekọta pụrụ iche mgbe niile. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Na 't najaar, october, November ben ik gemeenlijk na {{w|nl:Heeze}} an 't werk, voor interieurstudies. Dat bụ een mooie, en de rustigste tijd; 't blad van de bomen [af!], waardoor zomers zoo'n groen licht in de binnenhuizen valt. Na 't logement van de goede Saskia [Ciska].. ..ondervond ik dan altijd ikiri ụkwụ bizondere zorgen. *** p. 34 * Lee ihe mgba m nwere na ['Mama na Nwatakịrị'] gbalịsiri ike. Ị ga-asị, ọrụ mara mma ime ihe dị mma na ya, ọ bụghị ya. Mụ onwe m chere ya otú ahụ. Ya mere agara m [[w:Heeze|Heeze]], emere m ọtụtụ ihe ọmụmụ banyere ụmụ nwanyị nwere ụmụaka, jiri ihe osise ahụ lọta na studio m. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Wat heb ik dáár op getobd ['Moeder en Kind']. Ge zoudt zeggen, niet waar: 'n opgaaf [opdracht] om best iets goed van te maken. Nke ahụ bụ oke. 'k ging dus naar {{w|nl:Heeze}}, maakte er massa's studies van vrouwen met kinderen, kwam daarmee op m'n atelier terug.. .Maar wat een obsessie.. *** p. 34 * Ndị enyi, ezinụlọ, na-egosi m? - Oh mba, biko, ọ dịghị ndị enyi, ọ dịghị nwa nwanne ma ọ bụ nwanne nwanne... .Ọ bụrụ na m chọrọ ha, m na-ewere ụdị; Ana m achọ onwe m, na-agafe na mpaghara. ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van Suze Robertson:) Kennissen, familie voor mij poseeren? – O nee, alstublieft geen bekenden, geen neefjes nke nichtjes.. .Als ik ze nodig heb, neem ik modellen; ga ik zelf zoeken, de buurtjes [buurten] afloopen.. *** p. 34 ==Okwu gbasara Suze Robertson== * Miss, taa enwere m obi ụtọ ịhụ eserese gị ebe a [ihe ngosi 'Levende Meesters' na [[w:Arti et Amicitiae|Arti]], Amsterdam]. Onye egwu na-eme nke ọma. Echere m na eyịm [ka-ndụ] ka a na-eme nke ọma na ngafe-partout. Karịsịa ugbu a, a naghị ebipụ eserese ahụ.. .Na Academy ebe a [Rijksacademie Amsterdam] Ọ masịrị m nke ukwuu. Anyị nwere ezigbo ihe nlereanya .. ( ntụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat uit de brief van {{w|nl:George Hendrik Breitner}}:) Mejuffrouw, heden had ik het genoegen Uwe teekeningen hier te bewonderen [expositie Levende Meesters in Arti [= {{w] |nl:Arti et Amicitiae}}, na Amsterdam]. De ridder doet [het] ikiri ụkwụ na-aga. De uien vind ik hadden beter in eene passepartout gedaan. Vooral nu de teekening niet afgesneden is.. .Aan de Academie hier [Rijksacademie Amsterdam] bevalt me ​​uitstekend. Anyị na-akwado ụdị model .. *** N'ime akwụkwọ ozi [[w:George Hendrik Breitner|G.H. Breitner]] c. Ọkt. 1886 site na Amsterdam, ruo Suze Robertson na Hague; dị ka Anna Wagner si kwuo, na ''Suze Robertson'', ed. Anna Wagner na Herbert Henkel; Nijgh & van Ditmar, 1984, p. 9 * ..ị maara ọnụ zuru oke otú ụwa si agba ọsọ - ihe ndụ bụ - na otú ndị mmadụ si - ọnụ unu bụ ndịozi abụọ, na-alụ ọgụ maka nkà ha na nke ahụ bụ 'bara naanị ihe kpatara ya'!! ịdị ndụ… ..Ugbu a unu nọkọrọ - ị nwere ike ịkasi ibe gị obi mgbe ihe na-aga nke ọma… .. nke na-eme ka ịhụnanya dịrị n'otu, ya mere, ezigbo enyi, Suze - a na m arịọ gị abụọ obi ụtọ .. (nsụgharị si na mbụ. Dutch, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat uit de brief van {{w|nl:Jakob Smits}}:) ..jelui [jullie] weten samen genoeg hoe de wereld draait - wat het leven is - en hoe de menschen zijn - ge zijt samen 2 apostelen die strijden voor hunne kunst en dat is 'de eenige moeite waard'!! om in leven te blijven.. ..nu zijn jelui met de beiden - je kunt elkander troosten als het beroerd gaat.. ..dat houdt de onderlinge genegenheid wakker dus beste kerel, Suze - alle beide wensch ik je voortdurend. *** N'ime akwụkwọ ozi [[w:Jakob Smits|Jakob Smits]], c. Juin 1892 si Mol, Belgium, nye ndị enyi ya Richard Bisschop na Suze Robertson na Hague; dị ka Anna Wagner si kwuo, na ''Suze Robertson'', ed. Anna Wagner na Herbert Henkel; Nijgh & van Ditmar, 1984, p. 14 ***Jakob Smits 'nzaghachi na òkù agbamakwụkwọ ha * ..Ọ ga-amasị m ịhụ gị [enyi ya [[w:Richard Bisschop|Richard Bisschop]] na nwunye Suze] na sprig gị - kedu ka Suze si eme nke ahụ, na-ese ihe na nhicha akwa nhicha!! - wee na-ese ụmụaka ... Emere m ihe osise ụmụaka, amaara m ihe nke ahụ pụtara; ezuru iwere gị iwe ** (ụdị Dutch / originaleel citaat uit de brief van {{w|nl:Jakob Smits}}:) ..ik zou jelui wel eens willen zien [zijn vriend {{w|nl:Richard Bisschop|Richard Bisschop} } en diens vrouw, Suze] met je spruit [jonge kind: {{w|nl:Sara Bisschop|Saar}}] – hoe doet Suze dat, schilderen en schoone luisters m doen! – en dan kinderen schilderen.. ..ik heb kinderportretten gemaakt, ik weet wat dat beteekent, goed om dol van te worden.. *** Okwu nke [[w:Jakob Smits|Jakob Smits]], n'akwụkwọ ozi ya c. Feb./ Maachị 1894 ruo Richard Bisschop, si Mols, Belgium; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson'', ed. Anna Wagner na Herbert Henkel; Nijgh & van Ditmar, 1984, p. 16 * .. [mmetụta doro anya nke nwunye ya] nwere nkà [= Suze Robertson]. Ikekwe na eserese a [[w:Richard Bisschop | Bisschop]] nwere ike ịhụ alụmdi na nwunye ime mmụọ nke ndị nka abụọ.. ( ntụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat van AC Loffelt:) ** ..[een duidelijke invloed van zijn] talentvolle gade [= Suze Robertson]. Misschien ziet men in dit werk van {{w|nl:Richard Bisschop}} het geestelijk huwelijk van twee artiesen.. *** Okwu nke AC Loffelt, 1896, na nka nka nka nke afọ [[w:Pulchri Studio|Pulchri-exposition]] na The Hague; na magazin ‘Nieuws van den Dag’, Nov. 1896 *** Richard Bischop kpughere mgbe ahụ agba mmiri: 'Nwanyị nwere ụyọkọ alaka' * Ezigbo nwunye m Bisschop [= Suze], a na m atụ anya na ị ga-abanye [[w:Katwijk|Katwijk]] ihe ngosi eserese] ole na ole n'ime ihe osise gị. M na-ahụ na ọrụ gị siri ike mgbe niile! Onye ọ bụla, sara mbara na mara mma. Ahụrụ m ya n'anya nke ukwuu. Zitere anyị obere akpa akwa gị. Anyị ga-enweta ntinye mara mma, ekwere m. Biko jụọ di gị ma ọ chọrọ ịbanye n'ime ihe osise ya ole na ole. (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat uit de brief van {{w|nl:Jan Toorop}}:) Waarde mevrouw Bisschop [= Suze], Ik hoop dat U ons [de {{w|nl:Katwijk|Katwijksche }} schilderijen-tentoonstelling] een paar van Uwe schilderijen wilt zenden. Ik vind Uw arụrụ ọrụ nke ọma n'ụlọ sterk! Indi * .Ya mere, biko detara m akwụkwọ banyere ya, ị kwenyere na Saar [ada ha, dị afọ 10] ga-agarịrị, Suze? Ọ bụrụ otú ahụ, zitere m akwụkwọ ego na ego ahụ [maka ego njem nke Saar; ndị enyi chọrọ ịkpọrọ ya na ha, na ezumike]. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na enweghị m ego fọdụrụ mana ụbọchị ole na ole. Otu esi emecha eserese m ka Zürcher [onye na-ere ahịa] zụta ya, mbara igwe nwere ike mara… eji ụdị ihe osise emechachachaa; ma ọ bụghị na agaghị m enwe ohere ire ya. (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị Dutch / originaleel citaat uit de brief van haar man {{w|nl:Richard Bisschop}}:) .Schrijf dus even hoe je erover denkt, vindt je dat Saar [hun dochter, 10 jaar] gaan moet , Suze. Na dat geval een postwissel te zenden met dat bedrag [voor de reis van {{w|nl:Sara Bisschop|Saar}}; vrieden willen haar mee op vakantie nemen]. Ik heb zo goed als niets meer dan voor eenige dagen, hoe ik mijne schilderij moet afmaken dat Zürcher [kunst-handelaar] ze koopt mag de hemel weten.. .Had ik de gaaf van jou om een ​​eenvoudig gevalletje mooi in elderen dan te . deed ik het zeker, maar men is van mij nu ten eenenmale een bepaald schilderij geheel voltooid gewend en anders heb ik geen kans het te verkoopen. *** N'ime akwụkwọ ozi [[w:Richard Bisschop | Richard Bisschop]] [Di Suze], sitere na The Hague 29 Julaị 1904, nye Suze [eserese na Heeze]; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson 1855-1922 - Schilderes van het harde en zware leven'', ihe ngosi katalọgụ, ed. Peter Thoben; Ụlọ ihe ngosi nka Kemperland, Eindhoven, 2008, p. 10 * Ọbịa na [[w:Dongen | Dongen]], ebe ọ na-ese ihe dị n'ime [c. 1880] sochiri ọnụnọ ọzọ na [[w:Blaricum|Blaricum]] [c. 1885-88] ebe ọ na-esekwa ihe ndị dị n'ime ụlọ, nyekwuo ọdịdị ya na-achọ ya. .Ihe ọ bụla dị ụtọ, ọ na-ezere n'ọrụ ya. Ụmụ nwanyị ahụ, ma hà buliri otu elekere [hang] dị arọ, ma ọ bụ na-akpụ poteto ma ọ bụ na-agbaji alaka ngwa ngwa, ọdịdị ha siri ike. Na-ejighi agba ma ọ bụ ọkụ na-eme ka ihe ndepụta ndị ahụ dị nro ... na mgbe ụfọdụ ọ na-enye echiche dị ka a ga-asị na, n'ihi egwu ihe ọ bụla bụ nwanyị, ọ na-ekpuchi nwanyị ya site n'ịdị nro nke echiche ya. (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị na mbụ Dutch / origineel citaat uit het artikel van {{w|nl:Grada Hermina Marius|G. H. Marius}}:) Een verblijf na {{w|nl:Dongen}}, waar zij intérieurs schilderde [c. 1880] een daarop gevolgd na {{w|nl:Blaricum}} [c. 1885-88], waar zij eveneens intérieurs schilderde, gaf meer vorm aan haar zoeken.. .Alles wat zoetelijk bụ, bleef hieraan vreemd. De vrouwen, hetzij ze het gewicht van een [hang]klok oprokken, hetzij de aardappels schilden nke haastig een tak doorbraken, waren grof van vorm. Zonder dat door kleur of licht de omtrekken verzacht werden.. .en het leek soms of zij, uit angst voor alles wat vrouwelijk bụ.. ..haar vrouwelijkheid maskeerde door de cru-heid harer opvatting. *** [[w:Grada Hermina Marius|G. H. Marius]], na edemede ya 'Suze Bisschop-Robertson', na ''Onze Kunst'' 5. (1906) I. p. 184 * Ụjọ - nzuzu na-adị jụụ. - [anyị] nọ n'ọrụ na-ebupu ihe - ka m gbagharịa - ị ga-abịa na mmeghe - oriri!. .Nrubeisi gị dị mma. Ụnyaahụ Baseleer nọ n'ụlọ nzukọ ahụ ọ na-ekwukwa banyere ogige [nke Suze] nke nwere mgbidi na-acha ọcha nke mara mma, ahụbeghị m ya, ga-eme nleta. .m hụrụ ụfọdụ. obere eserese, na-eyi ihe ngosi eserese siri ike nke Suze, ha mara mma ma baa ọgaranya na agba ... M ga-elekọta nrubeisi gị. Ya mere, atụla ụjọ ka m jide ya. Na-ekpo ọkụ [[w:Jakob Smits|Jacob]] (nsụgharị sitere na Dutch mbụ, Fons Heijnsbroek, 2018) ** (ụdị Dutch / originaleel citaat uit de brief van haar vriend {{w|nl:Jakob Smits}}:) Zenuwachtigheid – onzin kalm houden.. ..heb alles nog niet gezien [van de inzending van Suze voor de expositie '{{w|nl:Kunst van Heden}}' na Antwerpen]. – waren bezig met uitpakken – laat me maar scharrelen – je moet op open komen – banket!... .Je zending ziet er goed uit. Gisteren was {{w|nl:Richard Baseleer|Baseleer}} in de zaal en hij sprak nu over een binnenplaats [van Suze] met witte muren dat prachtig was, heb 't nog niet gezien, ndị kasị eleta maken.. ..Zag wel….. naakfiguren en kleine schilderijtjes, die de stevige poot van Suze dragen en mooi en rijk v kleur zijn.. .Ik zal voor je zending zorgen. N'ihi ya, a na-eme m obi ụtọ. Hartelijk {{w|nl:Jakob Smits|Jacob}} *** N'ime akwụkwọ ozi [[w:Jakob Smits|Jakob Smits]], sitere na Belgium, Maachị 1909, degara Suze Robertson; dị ka ekwuru na ''Suze Robertson 1855-1922 - Schilderes van het harde en zware leven'', ihe ngosi katalọgụ, ed. Peter Thoben; Ụlọ ihe ngosi nka Kemperland, Eindhoven, 2008, p. 13 dvikpjfpyze2izn3pmzpge3yac5yrvf Mosunmola Abudu 0 2758 12434 2022-11-05T11:19:12Z HorrorIJ 170 I created a page wikitext text/x-wiki [[File:Mosunmola Abudu 1.jpg|thumb|Mosunmola_Abudu_1]] ''[[W:ig:Mosunmola Abudu|Mosunmola Abudu]]''amakwara dị ka Mo Abudu, bụ onye na-ahụ maka mgbasa ozi Naijiria, onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ, na onye bụbu onye na-ahụ maka njikwa akụrụngwa mmadụ. Forbes akọwaala ya dị ka "Nwanyị nwere ihe ịga nke ọma n'Africa", wee gosi ya dị ka otu n'ime "Ụmụ nwanyị 25 kachasị ike na Global Television" nke Hollywood Reporter. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Anyị nwere ekele maka nzaghachi gị na-ewuli elu ****[https://punchng.com/your-voices-are-heard-mo-abudu-pacifies-critics-of-chief-daddy-2/] *Amaara m na anyị nwere ibu ọrụ maka ịkọ akụkọ ndị ahụ na ịkọrọ anyị akụkọ anyị. Site na ihe ngosi okwu, enwere m ike ikpuchi ọtụtụ isiokwu yana soro ndị otu dị iche iche na-akpakọrịta n'ofe kọntinent ahụ, **[https://guardian.ng/life/mo-abudu-africas-foremost-storyteller/] *M na-ege mama m ntị nke ukwuu ma mara ihe. Ọ sị, hapụ ha, onweghị onye ma ka mmiri si abanye na aki oyibo ka m ghara igbu oge m na-eche ihe onye ọ bụla kwuru. **[https://independent.ng/mo-abudu-reacts-to-relationship-rumours-with-nigerian-politicians/] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] js8vjm1hozbohcnhyummj9sgp0qa2vj Omobola Olubusola Johnson 0 2759 12436 12435 2022-11-05T11:35:17Z HorrorIJ 170 wikitext text/x-wiki [[File:Ms. Omobola Johnson, Chair of the CSTD (17190888048).jpg|thumb|Ms._Omobola_Johnson,_Chair_of_the_CSTD_(17190888048)]] '''[[W:ig:Omobola Olubusola Johnson|Omobola Olubusola Johnson]]''' bụ onye teknụzụ Naijiria na onye isi oche nsọpụrụ nke Alliance for Affordable Internet. Ọ bụkwa onye mbụ na mbụ Mịnịsta na-ahụ maka teknụzụ nzikọrịta ozi n'ụlọ ọrụ onyeisiala Goodluck Jonathan ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Site na atụmatụ dị iche iche nke ozi ahụ na mmekorita ya na ndị na-eme ya, ụlọ ọrụ ahụ nwere n'ime afọ anọ gara aga dekọtara ihe dị ịrịba ama. **[https://www.vanguardngr.com/2015/03/digitizationll-place-nigeria-on-global-map-johnson/Site na atụmatụ dị iche iche...] *Mkpebi nke President Jonathan ime ka ozi ahụ na 2011, amalitela na-arụpụta ihe a chọrọ n'ihi na ozi ahụ na-enwe mmetụta dị ukwuu na akụ na ụba Nigeria mgbe niile. **[https://www.vanguardngr.com/2015/03/digitizationll-place-nigeria-on-global-map-johnson/Mkpebi nke President Jonathan ime ka ozi ahụ na 2011...] *Ọ bụ ihe obi ụtọ na-arụ ọrụ na A4AI kemgbe mmalite ya na enwere m mpako maka ihe ọ rụzuru n'ime afọ ise mbụ ya. M na-atụ anya ịnọgide na-akwado maka ozi ya na bọọdụ nke Web Foundation. **[https://technext.ng/2018/09/03/nigerian-technocrat-omobola-johnson-join-web-foundation-board-of-directors/] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] qqvkspr2tg56hzbd5lz9oddc7wgcytr Sylvia Rivera 0 2760 12438 12437 2022-11-05T12:12:25Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Sylvia Rivera ''' (Julaị 2, 1951 – Febụwarị 19, 2002) bụ onye America [[w: nnwere onwe nwoke nwere mmasị nwoke | nnwere onwe nwoke nwere mmasị nwoke]] na [[w: transgender activism| onye na-akwado ikike transgender]] onye bụkwa onye ọrụ obodo ama ama na [[w: LGBT akụkọ ihe mere eme na New York | New York]]. Rivera, onye kọwara dị ka [[w:drag queen|dkpụrụ eze]], sonyeere na ngosi ya na [[w: Gay Liberation Front | Gay Liberation Front]]. == Okwu okwu == * Oge ọ bụla ha chọrọ enyemaka ọ bụla, a na m anọ ebe ahụ maka Ndị Ntorobịa. Ọ bụ naanị nkwanye ùgwù ha nyere anyị dị ka mmadụ. Ha kwanyere anyị ùgwù nke ukwuu. ** Ajụjụ ọnụ 1998 (nke e zoro aka na '' Site n'anya ụmụ nwanyị nnupụisi: The Young Lords 1969-1976 '' nke [[Iris Morales]]) *Ụmụnwaanyị agbalịala ịlụ ọgụ maka mgbanwe mmekọahụ ha ma ọ bụ ịghọ ụmụ nwanyị....ha edeghị ụmụ nwanyị, edeghị nwoke, dee 'STAR' n'ihi na anyị na-agbalị imere ha ihe. **1973 Okwu == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[[Q:en:Sylvia Rivera|Sylvia Rivera]] na Wikiquote bekee 9fi1u5r365f0tl0zd9hq007wrghuvq8 Adrienne Rich 0 2761 15297 12441 2023-10-19T11:41:14Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki '[[File:Adrienne Rich 1980.jpg|thumb|Ihe ize ndụ dị na ichefu ihe anyị nwere.]] ''[[w:Adrienne Rich|Adrienne Rich]]''' (16 May 1929 - 27 Maachị 2012) bụ onye America na-eme ihe gbasara nwanyị, onye na-ede égwu, onye nkuzi, na onye odee. ==Okwu Ndị O Kwuru == * Nwanyị na-eche oke echiche na-eso nnukwu anụ edina. ** ''Snapshots nke Nwunye Nwa'' (1963), no. 3 * M ga-ekwu na m maara ihe m maara site n'idepụta uri. ** "Abụ na Ahụmahụ" (1964) * Kama ịbụ abụ banyere ahụmahụ m na-enweta uri ndị bụ ahụmahụ, ndị na-enye aka na ihe ọmụma m na ndụ mmetụta uche m ọbụna mgbe ha na-atụgharị uche ma na-ejikọta ya. N'abụ m nke mbụ, agwara m gị, n'ụzọ ziri ezi na n'ụzọ dị nkọ dị ka m maara, banyere ihe na abụ ndị na-adịbeghị anya ihe na-eme, ihe mere m na, ọ bụrụ na m bụ ezigbo nne na nna na abụ, ihe ga-eme. gi onye guru ya. ** "Abụ na Ahụmahụ" (1964) * Ọmụmụ ụmụ nwanyị nwere ike bụrụ naanị akụkọ nkwụghachi ụgwọ; Ọtụtụ mgbe, ha na-akụda usoro ọgụgụ isi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke a ga-ama aka ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị dịka otu ga-abata na nnwere onwe na-enweghị isi. ** ''Ọbara, Achịcha na uri'' (1986), ch. 1 * Ịghọ nwanyị token - ma ị nwetara Nrite Nobel ma ọ bụ naanị nweta ọrụ n'ihi ịgọnarị ụmụnne gị nwanyị - bụ ịghọ ihe na-erughị nwoke ... ebe ndị ikom na-eguzosi ike n'ihe ma ọ dịkarịa ala nye onwe ha [[ụwa-ele]] , iwu ha nke ụmụnna na ọdịmma onwe ha. ** Dị ka ekwuru na ''Ms. magazin'' (September 1979), p. 44 * Ọ dịghị nwanyị bụ onye na-enyocha ihe n'ezie na ụlọ ọrụ nke amamihe nwoke mụrụ. ** ''Ọbara, Achịcha na uri'' (1986), ch. 1 * Ihe ize ndụ dị n’ichefu ihe anyị nwere. Usoro dị n'etiti ọgbọ na-aghọ ihe na-adịghị mma, nke ụmụ ụmụ na-edekọ ihe ncheta ndị nne na nna ochie n'oge pụrụ iche ma eleghị anya - ọ dịghị akụkọ akụkọ nkịtị nke ndụ kwa ụbọchị na-akpakọrịta, ọ dịghị ihe ọ bụla na-emekọrịta ihe na ndụ kwa ụbọchị ihe na-eme njem, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndị mba ọzọ, nsụgharị, nchọ ọrụ. Ma ọ bụ na e nwere ndụ a na-ekekọrịta kwa ụbọchị nke nwere oghere nke ịgbachi nkịtị. ** ''Ihe Achọtara Ebe ahụ'' (1993), ch. 11 * Ụgha akụkọ ihe mere eme na-eme ụbọchị niile, ụbọchị ọ bụla,<br>eziokwu nke ọhụrụ adịghị na akụkọ<br>A na-ede akụkọ ụgha kwa ụbọchị...<br>Onye ọkà mmụta ihe ochie na-ele onwe ya anya<br>na-enyocha onwe ya. ndu si n'ogbe o na-apu,<br>na-aju urọ ajuju nile ma nke ya. ** ''Ịtụgharị Wheel'' (1981), ngalaba 2 * Abụ m ma onye na-ede uri na otu n'ime "mmadụ niile" nke obodo m. A na m ebi n'egwu a na-emegharị emegharị, amaghị ihe, mgbagwoju anya omenala na mmegide ọha na eze na-ejikọta ọnụ na mmejọ nke alaeze ukwu. Enwere m olile anya na agaghị m edepụta uri - ọ tara ahụhụ nke ukwuu. ''Abụ abụghị ude na-agwọ ọrịa, ịhịa aka n'ahụ, ụdị aromatherapy nke asụsụ. Ọ bụghịkwa ụkpụrụ, ma ọ bụ akwụkwọ ntuziaka, ma ọ bụ bọọdụ mkpọsa. Enweghị uri zuru ụwa ọnụ, na agbanyeghị, ọ bụ naanị uri na uri, na mgbasa ozi, akụkọ ihe mere eme na-ejikọta ọnụ nke ha nwere.''' Enwere ohere, n'ezie mkpa, maka ma [[Neruda]] na César Valléjo, maka [[Pier Paolo] Pasolini]] na [[w:Alfonsina Storni | Alfonsina Storni]], maka ma [[Ezra Pound]] na [[w:Nelly Sachs|Nelly Sachs]]. '''Ede ede adịghị ọcha ma dị mfe karịa akụkọ ihe mere eme nke mmadụ dị ọcha ma dị mfe. Ma enwere uri ndị a na-achị achị na uri ndị na-agbanwe agbanwe, mgbasa ozi n'ofe oke adịghị achọpụta ngwa ngwa.'' ** [http://books.guardian.co.uk/comment/story/0,,1950812,00.html "Ndị omebe iwu nke ụwa" na ''The Guardian'' (18 November 2006)] * '''N'ezie, dị ka nsụhọ dị n'azụ ya, n'azụ nkà ọ bụla, a uri nwere ike ịdị omimi ma ọ bụ na-emighị emi, glib ma ọ bụ ọhụụ, prescient ma ọ bụ rapaara na ugbua na-aga n'ihu trendiness' '' Gịnị na-akpali ụtọ ụtọ asụsụ na syntax, ụda olu. , ihe oyiyi - ọ bụ mkpọchi nke nkịtị, fundamentalism, ọkachamara — a stunted asụsụ? Ka ọ bụ nnukwu ahụ ike nke ihe atụ, na-enweta ike site na myirịta dị iche? Abụ nwere ikike ichetara anyị ihe a machibidoro iwu ịhụ. A echefuola n'ọdịnihu: a ka uncreated saịtị onye ụkpụrụ ụkpụrụ na tọrọ ntọala bụghị na nwe na mkpofu, n'okpuru ụmụ nwanyị, achụpụ na ebo, ma na-aga n'ihu redefining nke nnwere onwe - na okwu ugbu a ẹkenịmde n'okpuru ụlọ njide site nkwuputa okwu nke "free. "ahịa. Ọdịnihu a na-aga n'ihu, nke edere ugboro ugboro, ka dị anya. N'ụwa niile ka a na-achọpụtagharị ma na-emegharị ụzọ ya. <br /> ''''A na-enwekarị nke ahụ n'abụ nke a na-agaghị aghọta, nke a na-apụghị ịkọwapụta, nke na-adị ndụ n'anya anyị siri ike, echiche anyị dị oke egwu, arụmụka abalị anyị na-eme n'abalị." onye na-ede uri / onye ntụgharị Américo Ferrari |) "ihe a na-apụghị ịkọwa akọwa ebe, ma eleghị anya, nucleus nke mmekọrịta dị ndụ n'etiti uri na ụwa bi". ** "Ndị omebe iwu nke ụwa" na ''The Guardian'' (18 November 2006) === Kewara na mgbọrọgwụ: Edemede na njirimara ndị Juu (1982) === * Gịnị mere, ajụrụ m onwe m n’oge ụfọdụ n’afọ gara aga, ajụjụ a banyere njirimara ndị Juu ọ̀ na-ese n’elu n’ụzọ na-adịghị agwụ agwụ, n’ụzọ na-apụghị ịghọta aghọta, ígwé ojii nke m na-apụghị ịhụ nke ọma n’ihe ndepụta ya, bụ́ nke na-adị m ka ọ̀ bụ onye na-enweghị nkọwa? * Ọ bụ naanị na mahadum, mgbe m gụrụ uri nke Karl Shapiro malitere "Ịkpọ ndị Negro asị ma zere onye Juu / bụ usoro ọmụmụ," ka ọ gbanyere m na e nwere akụkụ a na-apụghị ịgụta ọnụ na akụkọ nna m banyere afọ ụmụ akwụkwọ ya. . * N’oge dị iche iche ná ndụ m,  chọrọ m ịkwapụ otu ibu arọ ma ọ bụ nke ọzọ nke ihe nketa, ikwu nanị na abụ m nwanyị; A bụ nwanyị na-amasị nwanyị. Ọ bụrụ na m na-akpọ onwe m onye Juu nwanyị nwere mmasị nwanyị, m̀ si otú ahụ na-agbalị ịkwapụ ụfọdụ n'ime ihe ọjọọ nwanyị m bụ onye ọcha bụ́ ndị Jentaịl nke ndịda? Ọ bụrụ na m na-akpọ onwe m naanị site na nne m, ọ bụ n'ihi na m na-agafe n'ụzọ dị mfe karị n'ụwa ebe ịbụ nwanyị nwere mmasị nwanyị na-adịkarị ka ọ bụ onye mbịarambịa zuru oke? * Dị ka echiche ndị Nazi si kwuo, nne na nna m abụọ bụ́ ndị Juu gaara emewo ka m bụrụ onye Mischling, nke mbụ na-enweghị ihe ọ ga-eme na Ngwọta Ikpeazụ. * Ụwa ọha mmadụ nke m toro na ya bụ Ndị Kraịst n’enweghị mkpa ikwu ihe oyiyi, egwú, asụsụ, akara, echiche ndị Kraịst n’ebe nile. Ọ bụkwa genteel, na-acha ọcha, ụwa nke etiti nke "nkịtị" bụ okwu nke opprobrium miri emi. Ndị ọcha "ndị nkịtị" nwere ike ikwu maka "niggers"; A kụziiri anyị ka anyị ghara iji okwu ahụ eme ihe-anyị kwuru "Negroes" (ọbụlagodi ka anyị nakweere nkewa, iri nri, echiche na ndị ojii bụ nanị ụdị dị iche iche). * "Ideals" na "omume" gụnyere ịghara imejọ mmetụta mmadụ site n'ịkpọ ya onye Negro ma ọ bụ onye Juu na-akpọ aha onye a kpọrọ asị. Nke a bụ usoro echiche nke 1930 na 1940 nke a zụlitere m. * Ego, mgbe ndị Juu chọrọ ya, nwere ya ma ọ bụ gbazinye ya ndị ọzọ, yiri ka ọ̀ na-akparị ibe ya; Ndị Juu na ego nwere njikọ pụrụ iche na nke enweghị ike ikwu. * Ndị a bụ afọ ndị 1940, a gwakwara anyị ọtụtụ ihe banyere Agha Britain, ndị a ma ama nke French Resistance fighter, ndị nwere obi ike, ndị agụụ na-agụ Dutch—ma amụtaghị m banyere nguzogide nke Warsaw ghetto ruo mgbe m hapụrụ ụlọ. * Mgbochi Semitism bụ ihe dị mkpa nke na enweghị aha. * Ma ọ bịara m na nke ọ bụla n’ime ikpo ozu ndị ahụ, ugwu akpụkpọ ụkwụ na uwe nwere, nanị ndị mmadụ, bụ́ ndị kweere, dị ka m kweere ugbu a n’onwe m, na e bu n’obi bie ndụ n’ụdị ụfọdụ. nke pụtara, na ụwa nwere ụfọdụ ụdị uche na usoro, ma nke a emewo ha. * Ọ dịtụbeghị mgbe a kụziiri m banyere iguzogide, naanị banyere ịgafe. Enweghị m asụsụ maka mgbochi Semitism n'onwe ya. * Inwe ike ịjụ ọbụna ajụjụ tụrụ nwa ahụ n'anya Gịnị mere ha ji kpọọ anyị asị? pụtara ịmara ka esi asị "anyị." * N’eziokwu na m ka bụ nwata, na-agbalịkwa ịkụziri onwe m ihe, ma m na-emekwa ihe dị ize ndụ: M na-akpa àgwà ọjọọ. * A na-agba mụ na nwanne m nwanyị, na nne m ume mgbe nile ka anyị na-ekwu okwu nwayọọ n’ihu ọha, iji ejiji n’atụghị egwu, imechi ihe nile pụtara ìhè ma ọ bụ n’echeghị echiche, ka anyị na ụwa nke nwere ike ịhụ anyị dị ka ihe na-adọrọ adọrọ. * A na-enwekarị ịkpa ókè agbụrụ siri ike n'echiche nke ndị Juu. Ndị Juu nwere ike ịbụ ndị "na-adọrọ mmasị" dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu mana ha na ezinụlọ buru ibu na-enweghị isi bụ ndị "wụsara ofe ọkụkọ n'isi onye ọ bụla" (n'okwu nke onye na-ede uri ọcha nke ndịda). Anti-Semitism nwere ike si otú a ga-ezi omume site n'omume ọjọọ nke ụfọdụ ndị Juu, ma ọ bụrụ na ị na-adịghị nke ọma na-agọnahụ ezinụlọ na obodo, a ga-mgbe a dịpụrụ adịpụ nwanne nwanne na-azọrọ ikwu na gị na onye bụ "ụdị ọjọọ" nke Juu. * Ihe a na-akpọghị aha na-emekarị ka ọ pụta ìhè karịa ihe ọ bụ * Dị ka ọtụtụ ụmụ nwanyị m maara n'ime afọ iri ise bi n'okpuru mkpa nwoke na nwanyị idina nwoke na-enweghị mgbagha mgbe ahụ, m lụrụ n'akụkụ ụfọdụ n'ihi na amaghị m ụzọ ka mma m ga-esi hapụ ezinụlọ mbụ m. * Ọ (1968) bụ afọ nke mmata ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-abawanye ụba nye m: ogbugbu [[Martin Luther King] na [[Robert Kennedy]], ogbugbu Columbia. * Ahụmahụ nke ịbụ nne mechakwara mee ka m na-achị. * N̄kodụn̄ ke Cambridge, idịghe Brooklyn; ma n'ebe ahụ, kwa, na-ezu ike, ndị inyom gụrụ akwụkwọ nọdụrụ na bench na nwa strollers, ọkara-juru anya, ọ bụghị site na omenala ndị Juu na-atụ anya, ma site n'etiti-klas American na-elekọta mmadụ atụmanya nke 1950s. * N'ime nnwere onwe nnwere onwe nke Cambridge agụmakwụkwọ, ị nwere ike ịzụ ụmụ gị ka ha bụrụ ndị Juu na-edoghị anya ma ọ bụ nke ọma dị ka ị ga-eme, mana akụkọ ifo na kalenda Ndị Kraịst haziri afọ. Ụmụ m ndị ikom tolitere na ha maara nnọọ ihe banyere ịdị adị na ihe pụtara ìhè nke omenala ndị Juu karịa ka m maara. Ma, anaghị m echeta mgbe mụ na ha nọkọrọ ma gwa ha na a kpọkọtara ọtụtụ nde mmadụ dị ka onwe ha, ọtụtụ n’ime ha bụ ụmụaka, na Europe n’oge ndị mụrụ ha dị ndụ. Enweghị m ike ịgwa ha na ha si n'akụkụ ọgaranya, omenala Ashkenazic nke dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Europe, bụ nke Oké Mgbukpọ bibiri; ma ọ bụ na ha sitere na ndị omenala ha, okpukperechi na nke ụwa, gụnyere ịkpọasị nke mmegbu na mkpa ọ dị ịchụso ikpe ziri ezi na ilekọta onye bịara abịa-onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ, onye na-elekọta mmadụ, na ọbụna mgbe ụfọdụ ọhụụ nwanyị. Enweghị m ike ịgwa ha ihe ndị a n'ihi na ihe ndị a ka na-edoghị anya n'uche nke m. * Mmalite nke ngagharị ikike obodo na afọ iri isii ka m na-echeta ka ọ na-ebuli m n’echiche nke nkụda mmụọ na enweghị olileanya. Ịgụ edemede mbụ [James Baldwin] na afọ iri ise kpalitere m n'echiche na o doro anya na ọnọdụ "nyere" dị ka ịkpa ókè agbụrụ nwere ike nyochaa ma kọwaa na nke a nwere ike iduga n'omume, gbanwee. ịkpa ókè agbụrụ adịlarị n'eziokwu ma bụrụ eziokwu nke nwata na oge uto m, enwere m mmetụta nke ukwuu n'etiti ịgbachi nkịtị, mgbagha, obi ọjọọ, egwu, nkwenkwe ụgha nke ndụ m, nke na ebe n'ime mmetụta m ga-abụrịrị olile anya na ọ bụrụ na ndị ojii nwere ike. pụọ na nnukwu ibu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke ọha mmadụ a manyere ha iburu, mụ onwe m, nwere ike ịpụnarịnarị mmụọ na onyinyo nile nke nwata m, aha ya na-enweghị aha. Mgbe "mmegharị ahụ" malitere, ọ dị m ka ọ dị m nke ukwuu. Ma ọ na-abụkarị ndị Juu na-ekwu maka ikpe ziri ezi nke ihe kpatara ya, ụmụ akwụkwọ ndị Juu na ndị ọka iwu na-ahụ maka ikike obodo na-aga South; ọ bụ ndị Juu na-eto eto abụọ ka a hụrụ ka ha na otu nwa okorobịa ojii gbuo ya na Mississippi: Schwerner, Goodman, Chaney. * Mgbalị maka ikike ndị isi ojii nwere nkọwa doro anya banyere ya maka m: Amaara m na nkewa ezighi ezi, na ohere enweghị nha ezighi ezi, amaara m na nkewa karịsịa bụ karịa usoro iwu ọha na eze - ọ pụtara na ọbụna " ezigbo" ndị ọcha bi na netwọk nke ụgha na mpako na nkwekọrịta omume. * Ọtụtụ n'ime ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị m na-arụ na njedebe 1960 bụ n'ihe gbasara agbụrụ, karịsịa dịka onye nkuzi na Mahadum Obodo n'oge mgba maka nnabata oghe. * Aghọtaghị m mgbe ahụ na m na-ebi n'etiti ụdị abụọ nke ndị Juu na-elekọta mmadụ: onye Juu dị ka onye ọhụụ na-agba ọsọ na onye na-akwado mmegbu nke na-aghọta mmegbu n'onwe ya, na onye Juu dị ka akụkụ nke atụmatụ iri nri America nke ndị a kpagburu, na-akpọ ka ha na-akpakọrịta, mụta ihe. na ọnụ ahịa bụ itinye aka na mkpagbu. * enwere oke ịkpa ókè agbụrụ n'etiti ndị Juu yana ndị Jentaịl ọcha na Mahadum Obodo, akụkụ nke akụkọ ilu ilu nke ndị Juu na ndị isi ojii nke [[James Baldwin]] kọwapụtara nke ukwuu na mbụ, na edemede 1948 ya bụ "The Harlem Ghetto"; ³ akụkụ nke edemede nkewa-na-emeri ka ndị anyị nwere obere ihe ga-enweta na ya na-agụgharị ya. * Ka ọ na-erule n’oge m hapụrụ alụmdi na nwunye m, mgbe afọ iri na asaa na ụmụ m gachara, aghọọla m onye òtù Òtù Na-ahụ Maka Nnwere Onwe. Ọ bụ oge tụrụ m n'anya ịbụ nwanyị nke ọgbọ m. N'afọ ndị 1950, na-achọ ụzọ m ga-esi ghọta ihe mgbu m yiri ka ọ na-enwekarị oge, iji tinye ya n'ọnọdụ ụfọdụ buru ibu, agụọla m ụdị ihe niile; ma ọ bụ [[James Baldwin]] na [[Simone de Beauvoir]] bụ ndị kọwapụtara ụwa-n'agbanyeghị n'ụzọ dị iche na okwu nke mere ka m nwee uche. Ka ọ na-erule ngwụsị nke sixties e nwere mmegharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụọ - nke na-ezute oke mmekpa ahụ, otu na-apụta - nke na-ekwu banyere nkọwa ndị ahụ nke ụwa. Ma e nwere, n'ezie, mmegharị nke atọ, ma ọ bụ mmegharị-n'ime-emegharị: ihe ngosi mmalite nke nwanyị nwanyị mbụ, ọhụụ ọhụrụ na ime ihe ike nke ndị inyom nwere mmasị n'ebe nile. * Ịgụ Mmekọahụ nke Abụọ na 1950 iche iche nke nwanyị ụlọ akwụkwọ nwere mmetụta na-adịchaghị ize ndụ karịa ịgụ "The Myth of Vaginal Orgasm" ma ọ bụ "Woman-identified Woman" na ụwa ebe m na-arụrịta ụka mgbe niile na mkparịta ụka na ụmụ nwanyị banyere akụkụ ọ bụla. ị * Ọ na-adị m ka m kwesịrị ịma karịa ka m nwee ike ịbụ onye na-ede uri, na m kwesịrị ịma ihe na-eme n’ụwa a n’ụzọ ndị m na-echebughị echiche. Ma ọ bụghị na ọ na-ewere ọnọdụ nke ọrụ nke echiche, ma na onye ọ bụla n'ime anyị nwere echiche nke e kere n'onwe ya site a set nke ọnọdụ, ụfọdụ nnọọ na-edozi ahụ, ụfọdụ dị njọ n'ihe banyere ịghọ blinders-lacunae, katuunu-ihe oyiyi. * n'ime afọ iri isii, ọgụgụ ọha ma ọ bụ ịgụ abụ uri ghọrọ akụkụ nke mmegharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ dịghịkwa mgbe ọ kwụsịrị ịbụ, echere m. * N'ime òtù ụmụ nwanyị, a na-ahụtakarị ndị edemede wee kpọọ ha ndị ọnụ na-ekwuchitere na ndị isi. Mmetụta m bụ na ọ bụ ndị na-eme ihe nkiri na-akwagharị anyị ndị ọzọ, na onye ahụ nwere ike ịkọwa, kọwaa, otuto, ịkwa ụta ma ọ bụ ihe ọ bụla na-eme n'ezie n'ụzọ omume-na nke ahụ dị ezigbo mkpa, n'ihi ya, anaghị m ere ahịa. okwu dị mkpụmkpụ ma mgbe m kwuru nke a-mana, ị naghị eme ngagharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị naanị site na okwu. * nke a bụ amaghị ihe nke na-emebi ma ụmụ nwanyị ma ụmụ nwoke. Amaghị akụkọ ihe mere eme nke ihe karịrị ọkara ụdị mmadụ. Ya mere akụkọ ihe mere eme nke ụdị nile na-agbagọ. N'ụzọ ụfọdụ, anyị esiwo n'ebe dị anya; n'ụzọ ndị ọzọ, m na-eche, ọ bụghị ma ọlị. Na n'èzí nke ụdị agụmakwụkwọ ebe ị ga-atụ anya ịchọta a ụfọdụ liberal stem n'ebe feminism, okwu na-aghọ ihe ụmụ nwanyị nwere ihe ọ bụla mmụta dị ha niile. N'iche echiche n'ọkwa zuru ụwa ọnụ, kedu ka ụmụ nwanyị na-esi ahapụ ụlọ akwụkwọ, ma ọ bụrụ na ha agaala akwụkwọ? Ọnụ ọgụgụ agụghị akwụkwọ n'etiti ụmụ nwanyị n'ozuzu na-abawanye ngwa ngwa. Ya mere, ọ bụghị naanị ajụjụ, ka anyị maara akụkọ ihe mere eme anyị, ma anyị maara otú e si agụ, otú e si dee? Anyị maara na e nwere ihe dị ka akụkọ ihe mere eme, na anyị nwere ike ịbụ akụkụ nke ya, na-eme ya? * Anyị anaghị ahapụ ịkpa ókè agbụrụ ma ọ bụ mmekọahụ n'ihi na anyị nọ na mmegharị nnwere onwe ọ gwụla ma anyị na-agbasi mbọ ike ịgbalị ịmepụta àkwà mmiri, chọpụta ebe isi ihe anyị dị, ịghọ onye gụrụ akwụkwọ n'eziokwu nke onye ọ bụla ọzọ, ịchọ na idekọ ihe. mmejọ nke gara aga ka anyị nwee ike ịkwụsị ime ha. Ana m eche nke ọma gbasara akụkọ ihe mere eme nke ngagharị ịhọpụta ndị ọcha nke narị afọ nke iri na itoolu, ngagharị ụmụ nwanyị North America n'oge mbụ, ọhụụ ya, na ọnọdụ ịkpa ókè agbụrụ ya, n'agbanyeghị mgbọrọgwụ ya na mmegharị Abolitionist. * M tolitere n'ụwa nke ọha mmadụ na ezinụlọ na-enwe nkewa nke ukwuu. Edeela m edemede a na-akpọ "Split na Root" nke na-ekwu maka mgbọrọgwụ ezinụlọ nke m: ndị Juu na ndị Jentaịl. Ma ọ bụkwa ụwa nke kewara ekewa site na nkewa. Baltimore n'ime afọ iri atọ na iri anọ bụ obodo kewapụrụ nke ukwuu. Enweghị iwu azụ nke ụgbọ ala, mana ndị isi ojii anaghị azụ ahịa n'otu ụlọ ahịa dị ka ndị ọcha, enwere mgbochi iri nri agbụrụ, na ihe ndị ọzọ. Ụdị ihe ahụ nwatakịrị na-etolite nke ọma, ọ bụrụgodị na ọ dịghị mgbe ọ na-ekwu maka ya, na n'ezie enwere nrụgide dị ukwuu ịghara ikwu banyere ya. Ọ bụ ihe e nyere. Ọ bụkwa ihe e nyere na, ọ baghị uru ikwu, ndị ọcha na-enwe oke egwu. Ma anyị mụtara ịghara ịjụ ajụjụ banyere ya ma ọ bụ ikwurịta ya. Anyị na ụmụ ojii anaghị aga akwụkwọ. Ndị isi ojii m tolitere n'ihi na ha niile na-arụrụ ndị ọcha ọrụ dị ka ndị ọrụ ụlọ. Yabụ na nke ahụ hapụrụ mmetụta dị ukwuu, n'echiche na ọ bụ ọnọdụ nke, echere m na site na nwata, enwere m ahụ iru ala abụghị okwu ahụ - ọ fọrọ nke nta ka ọ ghara ịnabata ya. Enwere ọtụtụ ihe na-akọwaghị, enwere ụkpụrụ omume nke ị na-enweghị ike ịjụ ajụjụ mana ị nweghị ike ịchọpụta. * Mgbe òtù na-ahụ maka ikike obodo bịara ogologo oge n'ime afọ iri ise, mmalite nke iri isii, amalitere m ịnụ olu ndị ojii na-akọwa ma na-enyocha ihe ndị bụ isi okwu maka ndị Black, dị ka nkewa, dị ka ịkpa ókè agbụrụ, ọ bịara m dị ka nnukwu ahụ efe. Ọ dị ka ịchọta asụsụ maka ihe m ga-achọ asụsụ maka oge niile. Ebe ahụ bụ ebe mbụ m nụrụ otu asụsụ a ga-akpọ aha mmegbu. Ma ọ bụụrụ m nnukwu ahụ efe, ọbụlagodi na ọ tụbara m ọtụtụ ajụjụ gbasara ebe m guzoro na ihe a niile. * Ebe a na-eme njikọ na-adị m mgbe niile dị ka ebe ndụ kacha sie ike. * M nọ na-eche echiche nke ukwuu banyere ihe a na-ekwukarịghị banyere ya n’oge ahụ. M nọ na-eche banyere ebe mmekọahụ bụ na ihe a nile. Kedu ihe jikọrọ Vietnam na akwa ndị hụrụ n'anya? Ọ bụrụ na a na-eme ihe ike a na-adịghị mma megide obere obodo site na nnukwu obodo a dị ike nke m bi, gịnị ka nke ahụ metụtara mmekọahụ na ihe na-eme n'etiti nwoke na nwanyị, nke m chere na ọ bụ mgba ọbụna mgbe ahụ. ? * ị na-ahụ nne na nna gị na mbụ dị ka ndị a na-achọsi ike na-enweghị oge gara aga, enweghị nkọwa. Ha nọ naanị ebe ahụ ma na-emegide gị. Ma ọ bụ na ha anọghị ebe ahụ, nke bụ ụdị ọzọ nke ọnụnọ ọnụnọ na-apụta. Ma, amụtala m ịhụ papa m ma na-echekwu echiche banyere ndụ ya * Ruo ogologo oge, uri bụ ụzọ e si ekwu ihe m na-apụghị ikwu n’ụzọ ọ bụla ọzọ. Gịnịkwa mere na ị naghị enwe ike ikwu banyere ihe ụfọdụ? Ọ bụ n'ihi na ha bụ isi ihe ize ndụ, ị na-eche na na mmekọrịta ọha na eze, ị na-eche na e nwere ndị na-achọghị ka ị jụọ ajụjụ a, ma ọ bụ ọ bụrụ na ị bụ nwatakịrị-ịjụ ajụjụ a. Nke ahụ bụ ebe ahụ na-eyi egwu, ma n'ezie ọ na-aghọkwa ebe na-adọrọ mmasị. Edobere m site na nwata ka m were asusu n'uzo di otu a n'ihi ka e siri zụlite m, na onye si n'aka ya zụlite m, na eziokwu na uri di m ka nhọrọ, mgbe o nwere ike obughi ya. afọ asaa ma ọ bụ iri ọzọ ma ọ bụrụ na m ga-abụ nwa ọzọ. * Asụsụ bụ usoro a nke anyị na-enyeghachi azụ na azụ n'etiti anyị na mmekọrịta mmadụ na ibe ya mgbe niile, ọ naghị enwe ohere n'ezie. Ọ bụ mkpụrụ ego a ka anyị na-agba mbọ ijide ibe anyị ma ọ bụ mee ka onwe anyị pụta ìhè. Ya mere, eziokwu ahụ bụ na abụ dịịrị m maka nke ahụ dị ezigbo mkpa. * Ahụmahụ na-adịkarị ukwuu karịa asụsụ. Na enwere uri na-esote mgbe niile, ee. Ọbụghị n'ihi na ọ dị m ka m mere ihe ụgha, kama n'ihi na m dere ya dị ka m maara ya mgbe ahụ, na m ga-amata ya dị iche iche n'ime ọnwa isii. Ma ọ bụ m ga-ama ihe ọzọ. Ma ọ bụ m ga-achọ ịma ihe ọzọ, naanị otu ụzọ m ga-esi nweta ya bụ site n'ide abụ ahụ. * Anyị ndị nkuzi na-ekwukarị banyere onye na-ada onye nkuzi ma ọ bụ nwa akwụkwọ-mgbe ị nwere ọnọdụ klaasị nke a na-agbagọ kpamkpam megide nwata akwụkwọ, ma ọ bụ nke onye nkuzi amaghị ihe ọ ga-eme. Ọ bụghị na-amaghị ụtọ ụtọ asụsụ, ma na-amaghị ụmụ akwụkwọ, amaghị omenala ha. Ya mere, m na-eche nke ukwuu banyere ọdịda anyị, map nke ọdịda anyị, anyị bụ ndị na-ewere onwe anyị ka ndị nwere asụsụ, na-ekwu okwu. * Ọ dị m ka enwere ọtụtụ ebe m ka kwesịrị ịga-m na-enweta nkọwapụta nke ihe ụfọdụ. === Mmalite kọleji Swarthmore (June 1, 1992) === * Ndị n'ime anyị bụ ndị batara activism na sixties na tupu, bụ ndị nọgidere dị ka aka ụmụ amaala site seventies n'ime nineties-dị ka ọdịmma ikike nhazi, dị ka feminists, dị ka ndị òtù nke a oké egwu na mmegide pịa, dị ka obodo nhazi, dị ka nwanyị nwere mmasị nwanyị. na ndị na-akwado nwoke nwere mmasị nwoke, dị ka ndị nkụzi na-emegide ịkpa ókè agbụrụ, dị ka olu ọhụrụ na ihe ịma aka na-arụ ọrụ, dị ka ndị na-ewu ụlọ ndị inyom a na-eti ihe na ebe nsogbu idina mmadụ n'ike, dị ka ndị na-arụkọ ọrụ ọnụ n'etiti agbụrụ na agbụrụ agbụrụ, dị ka ndị na-emepụta nkà na-anabata ọha mmadụ-anyị emeghị. bu n'obi ka gị ma ọ bụ ndị na-eto eto ọ bụla ga-eche ihu n'oge ọbịbịa gị nke a na-emegharị ma mebie ọha mmadụ, otu oge na-atụ egwu na mgbagwoju anya, dị ka nke a. Ma ọ bụghị nkwanye ùgwù m na-eche gị, guzo ebe a, ma olileanya. Ị nwere ọ bụghị naanị ohere mmụta nke usoro dị elu, mana ohere nke inwe oge ntorobịa, mgbe ị nwere ike ịnwale onwe gị dị iche iche, n'atụghị egwu na a ga-akpọchi gị n'ime onye ọ bụla n'ime ha. Ọtụtụ ndị ọgbọ gị na obodo a enweghị oge ntorobịa. Na maka ndị na-eto eto ndị ikom na ndị inyom, ndị na-agaghị eguzo taa ma ọ bụ ụbọchị ọ bụla n'oge na-adịghị na agụmakwụkwọ uwe mwụda n'okpuru egwu egwu ma ọ bụ na-acha anụnụ anụnụ na mbara igwe, bụ ndị mbụ kpọchiri site ịkpa ókè agbụrụ na ịda ogbenye n'ime nwoke na nwanyị na-enweghị oge ịhọrọ, m na-enweghị oge ịhọrọ. enwela obi nkoropụ, kama olileanya. * Ekwenyere m na enwere ike, ma emetụ ma gbochie, n'ime onye ọ bụla n'ime gị. Ekwenyere m na nzaghachi nye mkpebi ikpe Simi Valley ebe ọtụtụ narị ndị ntorobịa ndị ọcha esonyela na ngagharị iwe na ọgba aghara n'obodo ruo obodo, ebe ụmụ amaala nke akọ na uche, ihe ọ bụla ha si malite, a na-amanye ịtụle ha, ọnọdụ anyị n'ihe a niile. Ekwenyere m na ọgba aghara obodo na nke omume ugbu a na-agafe na usoro ụjọ nke ime obodo anyị, nwere ohere nke ịmepụta otu n'ime nnukwu mgbanwe na akụkọ ihe mere eme anyị. Ohere nke iwulite ọ bụghị n'ime ụfọdụ ndị isi, monolithic ije, kama n'ime ọtụtụ iyi nke mmegharị, na-akpakọrịta mgbe niile ma na-ajụ ibe ha ajụjụ: African American, Arab American, Asian American, Juu, Latino, ọcha, nwanyị nwere mmasị nwoke, nwoke nwere mmasị nwoke na ogologo: ụmụ nwanyị. na ndị ikom, ndị agadi na ndị na-eto eto. Olileanya m, maka gị na maka anyị niile, bụ na ị jụ ime mmụọ na enweghị uche ma gbazinye onyinye na ọgụgụ isi gị maka ngagharị ọchịchị onye kwuo uche ya na-arị elu ebe a na United States, na-ekerịta ike n'etiti ụmụnne nwanyị na ụmụnna nwoke ndị e nwetara ikike ahụ: mụta ihe. naanị ndị na-anọghị ebe a nwere ike ịkụziri ya. * Ndị gụsịrị akwụkwọ n'anya na ndị a hụrụ n'anya: Cheta ndị ntorobịa nke ọgbọ gị. Cheta ndị ntorobịa niile-na ndị nne na nna na-anọghị ebe a taa ma ọ bụ na-amalitebeghị n'ala ahụ. Cheta na ezi ọchịchị onye kwuo uche ya enweghị ike ịmụ nwa ma esonyeghị ha. Ma ọ bụ na-enweghị nke gị. ===Ajụjụ (1996) === Na '' Asụsụ nke Ndụ: Ememme ndị na-ede uri '' nke Bill Moyers dere * Echere m na anyị nọ na mmiri mmiri na-adọrọ mmasị nke ukwuu, n'ihi na a na m ahụta ma na-ahụ nnukwu mmalite nke uri na United States n'ime afọ iri ruo afọ iri abụọ gara aga nke olu ọtụtụ otu ndị agbachiri nkịtị tupu oge ahụ. site n'olu nke ụmụ nwanyị, olu ndị na-acha agba, olu ndị nwoke na nwanyị nwere mmasị nwoke na nwanyị, olu ndị na-arụ ọrụ, ndị America ọcha. Enwere uri na-ekpo ọkụ, nke na-eto eto n'ebe ahụ, ma ọ bụ ọtụtụ uri, ọ na-esikwa n'ọtụtụ omenala na ọtụtụ obodo. * Enwere m nnukwu ọn̄ụ na obi ụtọ. Nke a dị nnọọ iche na ụwa uri nke m nọ na-etolite na 1940 na 1950. Nke ahụ bụ ụwa nke ndị isi ole na ole na-achị, ọkachasị ndị sitere na klas ụfọdụ na n'ezie nwoke: Pound, Williams, Eliot, Stevens. Anọ m na-agwa otu nwa okorobịa, onye na-ede uri na-arụ ọrụ ebe a, "Ọgbọ gị ekwesịghị ileba anya n'ọhịa uri dị ka ndị isi. ụdị na nke a bụ ọnọdụ dị nnọọ iche karịa ka anyị nwere na 1940 na 1950." ** Kedu ihe ị chere mgbe ị lere anya gburugburu ememme a wee hụ ndị na-ede uri America nke Japan, ndị na-ede uri America America, ndị na-ede uri Puerto Rican, ndị na-ede uri sitere na ndị ọrụ ọcha? * Ọ kariri nsogbu. M pụtara, ọ nwere ike na-esi n'aka anyị na-apụ apụ. Ọ na-aga n'ekwughị na nke a abụbeghị ọchịchị onye kwuo uche ya zuru oke. Ọ bụbu ọchịchị onye kwuo uche ya mgbe niile, na-enye mmadụ ole na ole ụtọ zuru oke nke obodo onye kwuo uche ya, mana ọ na-akpagbu ndị otu ụfọdụ mgbe niile, echeghị m na ọ dị obere ugbu a. Echere m na anyị na-ahụ ọdịda nke nrọ onye kwuo uche onye kwuo uche ya na cynicism na nrọ ahụ, nke mere na nrọ ahụ na-aghọ okwu efu n'ọnụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ụlọ ọrụ. * Ekwenyere m na uri na-agwa anyị ka anyị tụlee otú ndụ anyị si dị. Abụ na-atụgharị uche n'ụdị ndụ, na anyị ka anyị na-aga n'ihu n'ụwa a, na ndụ anyị, na mmekọrịta anyị, na obodo anyị. Ọ na-agụnye ihe na-eme ka o kwe anyị omume ịnọgide dị ka ụmụ mmadụ n'okpuru oke nke ime ihe ike, enweghị mmasị, enweghị mmasị, na enweghị mmasị anyị na-atachi obi, ọ bụghị ikwu banyere ihe bịara yie ka ọ dị na ndụ ọha na eze dị ka mfu zuru oke n'akụkụ nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọchịchọ ọ bụla ọbụna ịpụta na-agbanwe agbanwe, ma ọ bụ ka ọ dị ka ọ na-agbaso ụkpụrụ. * Ọ dị ihe ga-anwụ ka anyị wee malite ịmata eziokwu anyị. Ikekwe anyị ga-atụfu echiche mba anyị. * mgbe m na-ekwu "radical" m pụtara na mgbọrọgwụ, n'ezie. Ezigbo mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ezigbo mgbanwe ga-esi n'ịhụnanya nke ndụ na ịhụnanya maka ụwa pụta, ọ bụghị ịkpọasị nke ụwa. Na-arịwanye elu ihe m na-atụ egwu na ihe m na-ahụ bụ mmegharị nke ndị mmadụ n'aka nri bụ ndị na-esi na ịkpọasị nke mmadụ, ịkpọ onye ọzọ asị, ịkpọasị ndụ. Ọ bụ ya mere m ji sị na ọ dịghị ihe dị njọ na obi ụtọ onwe onye ma ọ bụrụ na ị nwere ike iwere ya ma jiri ya dị ka isi ihe, ihe atụ, ụkpụrụ. * Echere m na e nwere ụdị egwu dị iche iche maka ọtụtụ ụdị mmadụ dị iche iche. Echere m na ọtụtụ ndị mmadụ na-eche na a naghị elebara ha anya, na-eche na ndụ ha abụghị nanị ihe efu kama ọ bụ ihe na-abaghị uru, na-eche na ọ bụ ezie na ha nwere ike ilekọta ndụ ha, ọ dịghị onye ọzọ ga-eche na ọ bụ naanị ụzọ ha ga-esi chebe ndụ ha na ọdịmma ha. bụ site na egbe. M na-atụ egwu na ọtụtụ ndị mmadụ na-enwe nnukwu nkụda mmụọ nke na-ebute mgbasa ozi nke ịkpọasị. * Echiche nke obodo yiri ka ọ na-esi n'okwu ahụ pụta. Ọfọn, nke ahụ bụ eziokwu. Ekwenyere m nke ahụ. Echere m na nke ahụ bụ otu n'ime ihe kpatara na obodo ndị na-ede uri, na ọ bụghị naanị obodo ndị na-ede uri, ma n'ebe nile na obodo a obodo uri-nke ndị mmadụ na-agụ uri, na-ege ntị uri, na-ezukọta gburugburu uri-na-aghọ nke zuru ebe nile. . Ọ dị ka a ga-asị na nchikọta a gbara okwu a na-eme na nzaghachi ọnọdụ na-akawanye njọ. * M nọ na-eche banyere obodo anyị, napụrụ m ọtụtụ ihe a tụrụ anya ya ma kwe nkwa ma e nyeghị m ihe ọ bụla ọzọ ma e wezụga ihe onwunwe, ma ọ bụ olileanya nke inweta ihe onwunwe. Ma maka m, a na-eyipụ ya n'ezie. * M na-ede maka onye ọ bụla nwere ike ịgụ. N'oge na-adịbeghị anya, ahụrụ m ọdịiche na-adọrọ mmasị nke onye ode akwụkwọ Canada bụ́ Marlene Nourbese Philip mere. Ọ na-ekwu maka ọdịiche dị n'etiti obodo, ndị na-ege ntị, na ahịa ... Ọdịiche dị n'etiti obodo, ndị na-ege ntị, na ahịa bụ ihe dị mkpa n'ezie maka onye na-ese ihe ọ bụla. Enwere obodo nke ndị ọrụ ha na ndụ ha na-asọpụrụ ma na-ahụ n'anya ma na-ahụ n'anya, obodo na-enye gị ike ịmepụta, ịkwanye ókèala, ime ihe ize ndụ, obodo nke nwere ike na-ama gị aka ime ihe niile. * Enwere m ọtụtụ ihe site n'abụ abụ. Na nkenke, o nyeere m aka ibi ndụ m, na site na nwata. * malite mgbe m dị obere, abụ abụụrụ m ihe oriri mgbe nile. Ọ bụ ụzọ isi banye n'ime ihe, ọ nweghị mgbapụ. Ọ bụ ụzọ, dị ka nwata, nke ịchọpụta banyere ndụ ... (ọ gwara m) ọtụtụ ihe. Ha na-emegidekwa ibe ha, n'ezie, ma ọ bụ ụzọ ịtụgharị uche na ma eleghị anya na-anwale mmetụta na mmetụta na enweghị m okwu maka onwe m. * Echere m na ọ bụ Blake's "The Tyger." E nyere m abụ ka m depụtaghachi, otú ahụ ka nna m si kụziere m ka m na-ede aka. "The Tyger" bụ otu n'ime ha na ọ bụ otú egwu na ihe omimi. Oyiyi mara mma mikpuru nke ukwuu n'isi. ** Ị chetara abụ mbụ metụrụ gị n'ahụ nke ukwuu, nke kpọtere gị n'ụzọ ụfọdụ? * Echere m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere ike iyi ibu arọ ma ọ bụrụ na ọ dị anyị ka anyị nọ naanị anyị na enweghị ike imegide nnukwu ndị agha na-abụghị ndị mmadụ n'ebe ọha na eze nọ. Afọ ikpeazụ nke Agha Vietnam mgbe ọtụtụ ndị na-ede uri na-agụ akwụkwọ mgbochi bụ oge dị oke mkpa nye m. N'afọ ndị 1960, mgbe uri bụ akụkụ dị ukwuu nke ndụ ọha, amalitere m ịgbalị imere onwe m njikọ n'etiti ọgba aghara nke gọọmentị m na-emebi na obodo nta dị ọtụtụ puku kilomita, nke mụ na ọtụtụ enyi m na-eme mkpesa, na mmekọrịta dị n'etiti ụmụ mmadụ n'ime obodo m, karịsịa mmekọrịta dị n'etiti ụmụ nwanyị na ndị nwoke. Ụdị njikọ ahụ apụtabeghị n'ihu ọha, mana m na-agbalị ime ka njikọ ahụ dị na uri m-nke bụ nanị ụzọ m si mara ka e si eme ya. * Ekwesịrị m ikwu ọzọ na ụdị nkwado na ụdị ihe ịma aka nke m na-enweta site na ndụ ndị ọzọ gbara m gburugburu - ndị na-ede uri, ndị na-abụghị ndị uri, ụdị ndị ọzọ na-ese ihe, na ndị na-eme ihe ike na-eburu m. Ọ naghị adị m ka onye naanị ya nọ n’ime ụlọ m, n’agbanyeghị na m ga-anọ naanị m n’ọnụ ụlọ ime ihe m na-eme. Ekwenyere m na a naghị emecha uri ruo mgbe enwere onye na-agụ ya na nsọtụ nke ọzọ. Enweghị ike imepụta ya naanị, a ga-anatakwa ya. Ya mere, ee, ọ dị m ka a na-emecha abụ ndị ahụ n'ụzọ dị iche iche site n'ọtụtụ uche na nghọta dị iche iche. ** "Gịnị ka ị na-enweta n'aka ndị na-ege gị ntị ebe a? Kedu ihe na-eme n'etiti gị na ndị na-ege ntị na ịgụ akwụkwọ?" * M bu n’obi na-aga n’ihu na-eme uri. M bu n’obi ịga n’ihu na-anwa ịbụ akụkụ nke ihe m chere dị ka iyi iyi n’okpuru ala na-emegide olu ndị na-agwa anyị na anyị abụghị ihe ọ bụla, na anyị abaghị uru, ma ọ bụ na anyị niile na-akpọ ibe anyị asị, ma ọ bụ na anyị kwesịrị ịkpọ ibe anyị asị. Echere m na e nwere ezigbo omenala nguzogide ebe a-nke ndị nka na ụdị olu ndị ọzọ-nke ga-aga n'ihu, n'agbanyeghị ihe ọjọọ na-enweta na obodo a. Achọrọ m ime onwe m akụkụ nke ahụ ma rụọ ọrụ m dịka m nwere ike. Achọrọ m ịhụ ndị m hụrụ n'anya n'anya dị ka m nwere ike, na achọrọ m ịhụ ndụ n'anya dị ka m nwere ike. * Enwere m ihe ùgwù pụrụ iche inwe ike iche onwe m dị ka onye okike. Enwere ọtụtụ ihe okike m kwenyere na nwa ọhụrụ ọ bụla a mụrụ ma ole na ole n'ime anyị na-enweta ya, ya mere ole na ole n'ime anyị na-eche banyere inwe ndị na-ege ntị maka okwu anyị. Yabụ, n'ụdị ndị na-ege ntị nke m nwere ugbu a, achọrọ m ikwu okwu n'ụzọ kwesịrị ekwesị na maka nke ahụ achọrọ m ndị nkuzi. * Ikekwe onye nkuzi mụtara na ọgụgụ isi abụghị naanị ndị na-asụ Bekee nke ọma. * Usoro uri nke ọtụtụ ndị na-ede uri abanyela n'ụzọ ụgbọ oloko New York. Onye isi nke Transit Authority bụ onye hụrụ uri n'anya na o kpebiri na ọ chọrọ "abụ na ngagharị." Obi dị m ụtọ ịhụ nke ahụ. Emere otu ihe ahụ na sistemụ ụgbọ ala na San Diego, California, echere m na ọ kwesịrị ịdị na-eme ebe niile. Echere m na ajụjụ nke "olee otu anyị si enweta ndị mmadụ ịgụ uri?" nwere ike ikpebi ruo n'ókè ụfọdụ ma ọ bụrụ na ndị mmadụ hụkwuo uri n'ụwa, ebe ha na-aga, n'ebe ọha na eze nkịtị bụ́ ebe onye ọ bụla ga-eguzo n'ahịrị, ma ọ bụ kwụgidere n' eriri, na-echere, n'ihi na ndị mmadụ na-agụ uri. Ha ga-ahụ na ha na-agụ ya ma na-agụ ya. * Enwere m olileanya na ọtụtụ ndị hụrụ uri ahụ ("Delta") na ụgbọ oloko ụgbọ oloko chere, "Ee-ịnweghị ike itinye m n'akụkọ ndụ m. Enwere m mgbagwoju anya karịa ka ị maara." ==[https://www.theparisreview.org/blog/2011/03/02/adrienne-rich-on-%E2%80%98tonight-no-poetry-will-serve%E2%80%99/ Ajụjụ ọnụ ] (2011)== * E depụtara uri ahụ, ị ​​nwere ike ikwu, site n’ajụjụ ọnụ m na-anụ na mmemme Amy Goodman, Democracy Now!—banyere Guantánamo, ịkwọ ụgbọ mmiri, ngọnarị ọchịchị US nke ịta ahụhụ, “mgbanwe” nke ndị e chere na ọ bụ ndị na-eyi ọha egwu gaa mba ebe a ga-atarịrị ha ahụhụ. . Ahịrị "N'abalị a echere m na ọ nweghị uri ga-eje ozi" na-egosi na ọ nweghị uri nwere ike ibelata omume ndị dị otú ahụ, ha na-emebi asụsụ n'onwe ya. Otu na-amalite ide banyere anụ ahụ nke anụ ahụ, mana ahụ ndị ọzọ "ebe ọzọ" dị oke egwu. * Egwú, ụda okwu na-arụkọ ọrụ, na-adị m mkpa mgbe nile. * Ntị anyị, masịrị ya ma ọ bụ na ọ chọghị, na-enweta ọtụtụ ihe n'otu ụbọchị. Ma eleghị anya, ụfọdụ ntị North America nwere nsogbu na uri n'ihi mkpọtụ sitere na usoro ọchịchị nke a na-ekwusi ike—okwu ya nke agha, ịga nke ọma, nchekwa mba, imeri na ịla n'iyi, inwe, ịzụ ahịa, ozi mkpọ, mkpọ ọchị. Abụ nwere ike ịbụ kpọmkwem, ọ nwere ike ịbụ okwu ọnụ, ọ nwere ike ịbụ na mberede ma ọ bụ iwe, ma ọ bụghị ụzụ ahụ; ọ chọrọ ịtọpụ ụdị asụsụ ahụ, kpọọ ụdị egwu ụda ndị ọzọ. * M malitere n’oge mbụ nke agha oyi. Dị ka ndị na-eto eto, a kụziiri anyị egwu nke ọchịchị Kọmunist na bọmbụ atọm—bụ́ nke, n'ezie, gọọmenti nke anyị ejiriworị mee ihe. * Mmekọrịta nke ike, ka m malitere ịkọwapụta ha, etinyewo ọtụtụ ọrụ m ka oge na-aga—ma uri ma amụma. Ma uri bụ ebe m nwere ike ihu, ikekwe gbanwee, ihe m na-ahụ na ịmụta banyere ụwa. * Enwere uri sitere n'etiti afọ 1950 na Snapshots of a Daughter-in-Law, “From Morning Glory to Petersburg”—aha sitere na mpịakọta akwụkwọ nkà ihe ọmụma—nke na-egosi mbọ ị na-ajụ, dị ka atụmatụ mara mma, olee otu ị ga-esi eme ka ndụ dịrị ndụ. nke pụtara site na ibe n'ibe nke ozi nkewa dị iche iche? Kedu ka esi ebi ndụ na "eziokwu" ị na-enweghị ike ijikọ? Ọfọn, otu ụzọ bụ ijikọta ha bụ uri. * Kewara n’asụsụ anyị n’etiti “ndọrọ ndọrọ ọchịchị” na “nkeonwe” echere m na ọ bụ ọnyà. * ‘imegide agha’ adịwo ka ọ̀ dị nnọọ mfe. Agha dị n'ụdị ihe onwunwe na enweghị ego, ozizi akụ na ụba na nke okpukperechi, ịkpa ókè agbụrụ, nrigbu ndị colonialist, ịhụ mba n'anya, ike na-enweghị isi. Ònye kpebiri ibu agha? Ònye na-ebibi n'ime ya? Kedu onye na-emepụta okwu nke "egwu" na "ọchịchị onye kwuo uche"? * Amaghị m na uri n’onwe ya nwere ọrụ zuru ụwa ọnụ ma ọ bụ nke pụrụ iche. Ọ bụ nnukwu ọrụ mmadụ na-aga n'ihu na-eme, n'oge dị iche iche, n'okpuru ọnọdụ dị iche iche. Maka onye na-ede uri, n'oge a, anyị na-akpọ "nke anyị," n'ọgba aghara nke ihe ọmụma na ihe ndọpụ uche emepụtara? Ọ bụghị iji mebie ya, ọ bụghị ime omume ịdị ọcha ụgha, ọ bụghị ịdọrọ ndo na ihe na-eme n'akụkụ ma ọ bụ n'ofe obodo. Ọ bụghị ịkwado maka usoro na-emighị emi ma ọ bụ nihilism umengwụ ma ọ bụ na-egbochi ntụaka onwe onye. Ọ dịghị ihe "na-amanye" anyị ka anyị na-akpa àgwà dị ka ndị a na-asọpụrụ ma e wezụga onye ọ bụla ọzọ 'ihe atụ nke ịkwụwa aka ọtọ na mmesapụ aka na obi ike na lucidity, na-atụ aro ka ukwuu na-elekọta mmadụ kọmpat. ** "Gịnị bụ ọrụ uri? Ha agbanweela n'oge ndụ gị?" * Obodo New York taa agbanweela nke ukwuu site n’ihe ọ dị n’agbata 1966 na 1978. Ọ bụ akụ na ụba na njem nlegharị anya nwe ya ugbu a. ===[https://criticalflame.org/adrienne-rich-in-chile-an-interview/ Ajụjụ ọnụ] (2001) === * Akọwapụtara m “ndọrọ ndọrọ ọchịchị” n’echiche a dị ka mgbakọ na-aga n’ihu maka nnwere onwe na maka ike imepụta—ọ bụghị naanị ọrụ nka, kamakwa ụlọ ọrụ ọha na eze na-adịghị eme ihe ike. Enweghị m ike ịhụ na onye na-ede uri nwere ike iguzo n'èzí ihe ahụ niile. * mgbe ị na-ajụ, "Ị na-ede abụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị?" M na-ekwu ee, emewo m ya kemgbe etiti iri isii na ihe ngosi nke ndị na-ese ihe megide Agha Vietnam. Dị ka onye na-eto eto na-ede uri, a zụlitere m n'ozizi ahụ bụ́ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị adịghị mma n'ịbụ abụ. Ihe m na-achọ na-aga n'ihu na nka m bụ asụsụ zuru oke, asụsụ m na-atụ anya na ọ nwere ike iguzo karịa oge ọ bụla. Ihe m na-achọpụta bụ na n'ime obodo US anyị na-esiwanye ike, a na-ede abụ uri dị egwu - na-esi na ya pụta. * Amalitere m dị ka onye na-agụ akwụkwọ n’ihi na nke ahụ bụ omenala uri—Anglo-European—nke mbụ m maara. Walt Whitman na Emily Dickinson nọ n'ebe ahụ n'ezie, mana edeziri ọrụ Dickinson ka ọ bụrụ nkwekọ ederede izizi ruo 1960 mgbe uri ndị dị n'ụdị mbụ ha gbawara echiche nke abụ m. Ọzọkwa, ndụ m kpaliri m ịgafe mgbakọ nke usoro iwu—tinyere ịgụta ndị ha na ha dịkọrọ ndụ bụ́ ndị na-enyocha ụdị akwụkwọ a na-emeghe, dị ka Denise Levertov, WS. Merwin, na Galway Kinnell. Ihe a niile bụ na Sixties mgbe ndụ kacha kpụ ọkụ n'ọnụ bi na gburugburu ndọrọ ndọrọ ọchịchị- Black Civil Rights Movement, mgbochi Vietnam War ije, nnukwu ajụjụ omume dị n'ikuku, yana nnukwu olileanya, na mgbanwe mgbanwe na. Africa na Central America bụ akụkụ nke nsụhọ ahụ. Ndị ikike ekpochapụla oge ahụ dị ka naanị mwepu, ime ihe ike na iji ọgwụ eme ihe. Ma ọ bụ n'ọtụtụ ụzọ ma oge bara uru na oge ọhụụ. * N’ime ọtụtụ afọ (ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 72) ọtụtụ ndị na-ede uri emetụla echiche m aka ma megheere m ụzọ—ọ dịghị ihe ezi uche dị na ya idepụta ha. M na-agụ ọtụtụ uri mgbe niile. Ụfọdụ ndị na-ede uri—dị ka Robert Lowell, Denise Levertov, Randall Jarrell, Jean Valentine, Audre Lorde, Hayden Carruth, Jane Cooper, [[June Jordan]], [[Joy Harjo]], Clayton Eshelman—bụla ndị enyi m, anyị bụ ndị enyi m. e comrades na mgbanwe ọrụ na-agbarịta ibe anyị ume… Ma Wallace Stevens, Hart Crane, Muriel Rukeyser, [[Aimé Césaire]], Robert Duncan — m zutere nkenke ma ọ bụrụ na ọ bụla. Baudelaire, Sachs, Celan, Ghalib, Mandelstam… ha niile na ntụgharị asụsụ. Ụdị mmetụta a abụghị nke ederede, kpọmkwem-ọ dị ka imeghe windo na "ihe ga-ekwe omume." Na ụdị ọgụgụ a siri ike nke ọtụtụ ndị na-ede uri, na mkparịta ụka ya na mmadụ ole na ole, yiri m ka ọ na-eme ka ndụ onye na-ede uri bụrụ ihe na-atọ ụtọ karịa imikpu n'ime ụlọ ọrụ. * Echere m na ndị na-ede uri kwesịrị ịrụ ọrụ na ụwa na-abụghị akwụkwọ, na-abụghị agụmakwụkwọ, mara ihe karịa ụlọ ọrụ ma ọ bụ mahadum. * Site na 70s na 80s a na m amata ọrụ obodo m n'imebido ọchịchị socialist na ọchịchị onye kwuo uche ya na America dum. * Abụ m nwa amaala nke obodo nke ka emechara ntuli aka ndị ohi, obodo nke kewara nke ukwuu na nke dị ize ndụ n'etiti ndị ọgaranya na ndị ogbenye, kamakwa n'etiti ndị ọgaranya na ndị etiti. Ihe m kwenyere na ihe ọchịchị m na-anọchi anya abụghị otu ihe. * Otu n'ime aghụghọ aghụghọ nke US Right bụ ịzọrọ (dịka ọmụmaatụ) na ọmịiko n'ebe ndị ọzọ nọ bụ nanị "ikpe ọmụma na-emesapụ aka" ma ọ bụ "ndozi ndọrọ ndọrọ ọchịchị," na ọmịiko bụ nanị mmetụta uche ma ọ bụ ọbụna ihu abụọ. Ahụrụ m ya dị ka echiche na-enweghị isi nke na-emesi ebumnuche uru ahụ ike dị ka naanị ezigbo ntọala maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya. * Ọ na-amasị m mgbe niile n'ụzọ e si agba ụda uri ahụ, ọkachasị abụ nwere ahịrị ogologo. Oghere dị n'ime ahịrị, oghere okpukpu abụọ, slashes, bụ ihe ngosi nke nkwụsịtụ, ume ume, ngwa ngwa, ha abụghị kpọmkwem dịka ọ dị na egwu egwu mana ha na-eje ozi (Atụrụ m anya) iji mee ka onye na-agụ ya chee echiche banyere ụda uri ahụ- dị ka akara okporo ụzọ, mgbe ị na-anya ụgbọ ala, na-eme ka anyị na-amaghị nke ọma na ugwu dị elu, nkwụsịtụ, akwa mmiri oyi wdg. Ndị na-ede uri ejiriwo ihe ngosi ndị dị otú ahụ ogologo oge tupu modernism-Dashes na isi obodo Dickinson bụ otu ihe atụ. Ndị na-ede egwú nke oge a agbasawokwa na nrịbama oge gboo nwere akara ọhụrụ, nke onwe ya chepụtara. Ịchọrọ ịchọta ụzọ na-abụghị usoro ma ọ bụ chaotic mana na-enye ohere maka nsụgharị dị iche iche nke ahịrị, akara edemede nke echiche. * ụmụ nwanyị enweghị ike ịnwere onwe ha otu otu. Ma nnupụisi nke onye ọ bụla abụghị nanị ihe efu. * Amatala m nnukwu ańụrị na ndụ m tinyere nnukwu ọchịchịrị, na ajụjụ nke batara ugboro ugboro bụ uri m bụ, kedu ka anyị ga-esi jiri ahụmịhe nke obi ụtọ nke nwere ike inye anyị, ma ọ bụ ịhụnanya na mmekọahụ ma ọ bụ okike ma ọ bụ ihe okike ma ọ bụ ihe okike. echiche nke njikọ na ndị ọzọ, mmadụ na ndị ọzọ? Onye ọkà ihe ọmụma Hannah Arendt na-ede banyere echiche nke "obi ụtọ ọha na eze" - echiche nke ịbụ onye so na ya, nwa amaala, nke ikere òkè ike ịmepụta mkpokọta. Ọ na-ekwu na nke ahụ bụ ihe ndị na-emepụta ụkpụrụ iwu US zubere n'ezie n'ikwu na e nyere "ụmụ nwoke" ikike na-enweghị atụ nke "ịchụso obi ụtọ." Echiche a na-emewanyewanye nke ọma n'ime obodo ebe ọtụtụ ụmụ amaala na-eche n'otu n'otu na enweghị ikike - dị ka ọ dị ugbu a na U.S. Mana okwu nke obi ụtọ na-atụgharịkwa na uri nke Charles Olson, na n'abụ m, "Camino Real," enwere m. Mkparịta ụka ya na Olson na Oppen, nke m na-ekwu, "Gịnị kpatara atụ? Ọ bụ ya n'onwe ya. " Ọ na-abịara m ugbu a na Whitman abụghị nanị na-echepụta ezigbo United States; ọ na-agbalị igosi ụdị obi ụtọ ọha na eze ga-adị, yana iru uju ọha na eze dị ka ọ dị n'abụ agha obodo ya. * Edere Ogige Ọchịchịrị nke Republic na Nzọpụta etiti abalị n'ime afọ iri ikpeazụ nke narị afọ nke iri abụọ megidekwa ọnụ ọgụgụ obodo ha. Mgbasawanye akụ na ụba na nkà na ụzụ, na ọnụ ahịa mmadụ na gburugburu ebe obibi dị egwu na-akwụ ụgwọ, (ma na-) na-eme ngwa ngwa, ma n'otu oge ahụ asụsụ n'onwe ya, usoro nke nkà m, na-akawanye njọ. Anyị aghọọla mba ọnụ ọgụgụ ndị mkpọrọ kasịnụ n'ụwa. * Nye onwe m, ọ bụ ihe ịma aka na-adị ugbu a ịdọta njikọ dị n’etiti mmetụta onwe onye na akụkụ mmekọrịta ha, “ihe mgbu nke ahụ na ihe mgbu n’okporo ámá” ịghọta na usoro akụ̀ na ụba pụrụ imetụta ikike mmadụ—echiche Marx nke na-erigbu mmadụ. mmekọrịta nke mmepụta na-ejedebe site na-emetụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya niile, nke kachasị na nzuzo na nke dị nso gụnyere. Ndị a n'ikpeazụ ọ bụghị naanị echiche, ha na-aghọ mmetụta anyị. Ma ọ bụ n'ime mmetụta ka uri gbanyere mkpọrọgwụ. ===[https://www.npr.org/2012/03/30/149678681/adrienne-rich-on-the-powerful-powerless-mother Interview] na NPR (2012) === * Enwere m mmasị nke ukwuu na ebe akụkọ ndụ dị na uri na akụkọ ifo, ma enwere m mmasị na ebe akụkọ ifo na abụ uri, echere m na enwere ọchịchọ, ugbu a, ịgụ abụ dị ka nkwupụta onwe onye. akwụkwọ, akụkọ - na-atụ uche ya mere ọtụtụ ihe na-eme na ha. Ọ bụrụ na ị na-ekwupụta ihe omume ọ bụla na ihe omume ụfọdụ n'ezie, ọ bụrụ na ị na-edepụta ihe oyiyi ọ bụla, mmekọrịta ọ bụla na oge ụfọdụ, ọ dị m ka m na-agba ọsọ n'ihe ize ndụ nke na-efunahụ ọ bụghị naanị abụ uri, ma akụkụ zuru oke, nke bara ụba na nke miri emi nke uri ndị ahụ. , nke na-esiteghị na akụkọ ndụ onye na-ede uri, kama site n'ihe onye na-ede uri hụrụ, nụ, dọtara n'ime onwe ya ma ọ bụ n'onwe ya site na ndụ ndị ọzọ. * Anyị gbalịrị n'oge mmalite nke òtù ndị inyom na-ele anya n'okpuru na n'azụ akụkọ ifo, akụkọ ifo ndị na-egosi mgbe nile nne dina dị ka obi ọjọọ, nne ọjọọ, akụkọ ifo na-ewu ewu akparamaagwa nke ajọ nne, ajọ nne-nwa nkekọ. Anyị gbalịrị imezi ihe ndị ahụ, na ime otú ahụ, echere m na anyị achọpụtala ọtụtụ ihe dị adị ma dị mkpa ma baa uru. Iji chepụta echiche, ịkọwapụta, ịkọ akụkọ ifo na - ike ndị ahụ, ike ndị ahụ, ndị nkuzi ahụ - na-akpọga anyị n'ebe ọzọ m chere na anyị enweghị ike. * N’ezie abụ uri, ọ bụrụ na ọ bụ uri, anaghị etinye onwe ya n’agụmagụ dị mfe, na-eme ka ọ dị mfe karịa - ọ bụ ezie na ndị mmadụ nwere ike ịgbalị ịgụ ya otú ahụ. Ọ dị m ka ihe dị mkpa dị n'abụ bụ na enwere mgbagha na mgbagha na-ama jijiji n'okpuru. * A bụ m otu n'ime ụmụ nwanyị nwere mmasị nwanyị siri na otu ụmụ nwanyị pụta. Ma ọ pụtaghị na m agaraghị apụta ma ọ bụrụ na ọ bụrụ na m emeghị ngagharị nke ụmụ nwanyị, mana ọ siri ike iche n'echiche ụwa na-enweghị mmegharị nnwere onwe nke ụmụ nwanyị n'oge a. Otú ọ dị, n'akụkọ ihe mere eme nke m, nke ahụ bụ isi ihe. Ọ bụ oge ike dị egwu n'etiti ụmụ nwanyị - ụmụ nwanyị dị iche iche. Ụmụ nwanyị ndị maara na ha bụ ndị nwanyị nwere mmasị nwanyị n'oge ndụ ha nile, ụmụ nwanyị ndị na-apụta mgbe ahụ, ụmụ nwanyị ndị bụ mgbe ahụ ma nọgide na-enwe mmekọahụ. Enwere ụdị ike dị n'akụkụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke nwere oke omimi na oke mmasị. Ọ bụ ihe na-akpali akpali ma na-atọ ụtọ ịhụ ka ụmụ nwanyị na-ewere ike ha na-ejide onwe ha ma na-ewepụta ike dị n'ime ibe ha. ... Mmasị ahụ bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekpo ọkụ. Ee, ọ bụ nnọọ mmekọahụ, na ọ bụkwa a milieu na oge bụ nnọọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * Mmekọrịta dị ogologo bụ banyere ọtụtụ ihe. Ọ bụ usoro dị mgbagwoju anya na mgbagwoju anya - usoro mgbe niile - na ọ bụghị ka a ga-achịkọta ya. Agaghị atụgharị ya ka ọ bụrụ ụdị vignette. Ọ bụrụ na anyị dị oké njọ, anyị ga-aghọta na ọbụna ndị kasị ogologo na ọgaranya na densest mmekọrịta ga-akwụsị, na anyị na-ahụ ya gburugburu anyị. Anyị na-ahụ ya na enweghị ike nke oge ike, ma ọ bụrụ na ị ga-. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Adrienne Rich|Adrienne Rich]] na Wikiquote bekee mp3fcxlmh5c8j3k4y2k02s4go8f28x9 Refilwe Modiselle 0 2762 12444 12443 2022-11-05T12:42:26Z Love4sure 14 /* Okwu mepụta */ wikitext text/x-wiki ''' Refilwe Modiselle''' A mụrụ na 2 Jenụwarị 1986. Ọ bụ ihe nlereanya South Africa nke na-akwalite mmata banyere albinism. Ọ bụ ụdị ejiji ọkachamara izizi nke obodo nwere albinism bụ onye ama ama na mba ụwa. Njem ya na ime ihe ngosi malitere mgbe ọ dị afọ 13 na Y! magazin. Ọ nọ n'okporo ụzọ ụgbọ elu maka ndị na-emepụta ejiji na-enwe mmetụta dị ka David Tlale na 2005. ==Ihe okwuru== * "Aghọtala m karịa ihe nlereanya mbụ na-aga nke ọma n'Africa na albinism site na njem m ... otu na-eme ihe ụfọdụ dị egwu .E nwere ọtụtụ ọganihu na ihe ndị sitere na otú o si malite,'' * Ọ masịrị m na m nwere ike ịkekọrịta njem m wee kuziere nwa zuru ụwa ọnụ, ọ bụghị mgbe ndị mmadụ chere na ha chọrọ ịkpọ m naanị otu ụbọchị…. Ma ha nwere ike ịhụ uru dị na ihe m nwere ike inye n'oge ọ bụla 24/7/365, " "A bụ m ihe nlereanya mbụ na-aga nke ọma n'Africa na albinism, nke pụtara na m bụ ihe nlereanya mbụ na kọntinent ahụ na-arụ ọrụ nke ọma na ụlọ ọrụ mmepụta ihe," * [https://www.iol.co.za/lifestyle/style-beauty/beauty/refilwe-modiselle-continues-to-shine-the-spotlight-on-albinism-during-uk-tv-interview-6758d7b1- 960b-4159-ad0b-5c66a7225799 Refilwe Modiselle na-aga n'ihu na-enwupụta ìhè na albinism n'oge ajụjụ ọnụ TV UK] (July 5 2022) nke Kedibone Modise eweghachiri 26 Julaị 2022 ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Refilwe Modiselle|Refilwe Modiselle]] na Wikiquote bekee b9ljore70kee7jbzohajcemf17g0ufq Rasha Kelej 0 2763 12445 2022-11-05T12:47:11Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Rasha Kelej''' A mụrụ na 1972 ọ bụ onye Egypt. O nwetara nzere na pharmacy nke o nwetara na mahadum Alexandria. Ọ gara n'ihu na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ ọgwụ na 1994 wee sonye na ụlọ ọrụ Merck na 1996. Ugbu a ọ bụ Eygptian Senator na a họpụtara ya na 2020 nke ọ ga-eje ozi afọ ise. ==Ihe okwuru== * Ọhụụ m bụ ịzụlite obodo ndị na-eto eto ndị na-emepụta ejiji na ndị na-ese ihe n'Africa ka ha wee nwee ike imegharị mmegharị nke iru ya karịrị naanị ejiji ma ọ bụ nka. Mana imepụta mgbanwe omenala wee bụrụ olu ndị na-enweghị olu n'obodo ha, " * "Ụlọ ọrụ ejiji enweelarị flakes zuru oke maka ịdị elu. Ka anyị gbanwee echiche a wee mepụta usoro ejiji bara uru nke na-achọ ịkụziri obodo anyị ihe * . Ahụrụ m ejiji n'anya ma kwenyesiri ike na atụmatụ nwere ike ime ka ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nwee mpako iyi uwe iji gosipụta onyinye ha n'ebe obodo ha, obodo, obodo, n'ofe Africa. " * "M ga-etinyekwu uche n'inyere aka na ịkwado ndị na-emepụta ejiji ọhụrụ na ndị na-ese ihe n'Africa ka ha malite usoro ha na njem ọkachamara na mba ha, n'otu oge ahụ, m na-agba mbọ ịkwalite mmata iji dozie echiche na-ezighị ezi na àgwà ọjọọ site na ọrụ ha na ọrụ ha. atụmatụ. * [https://merck-foundation.com/news-articles/Senator-Dr-Rasha-Kelej-CEO-of-Merck-Foundation-in-an-exclusive-cover-interview-with-The-Nation-Magazine- Onye omebe iwu nke Rwanda, Dr. Rasha Kelej, Onye isi oche nke Merck Foundation na mkparịta ụka mkpuchi pụrụ iche na akwụkwọ akụkọ The Nation sitere na Rwanda.] (Nọvemba 2021) nke Merck Foundation weghachiri 26 Julaị 2022. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Rasha Kelej|Rasha Kelej]] na Wikiquote bekee 2mqwswb9wg6eyw5sqe6cu1oqgz8y21d Rabia of Basra 0 2764 12446 2022-11-05T13:05:39Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Roof hafez tomb.jpg|250px|thumb|'' Onyenwe m! Ọ bụrụ na m efe gị ofufe n'ihi egwu nke [[Hell]], kpọọ m ọkụ na [ọkụ mmụọ], ma ọ bụrụ na m na-efe gị ofufe n'olileanya nke [ Paradaịs ], wezuga m na ya, ma ọ bụrụ na m efe gị ofufe. n'ihi Gi onwe-gi, eb͕ochi-kwa-lam n'ebe M'nọgidere Ebighe-Gi [[Mma]].''] ''[[w:Rabia nke Basra |Rabia nke Basra]]''' (Arabic: رابعة البصري, romanized: ''Rābiʿa al-Baṣrī''; c. 714, 717 ma ọ bụ 718—801 bụ onye Arab [[ w: Ndị senti na Islam | Onye nsọ Muslim] na [[Sufi]] [[Mysticism | mystic]]. == Okwu okwu == * Ewepụrụ m obi m n’ụwa ma mee ka olileanya m dị mkpụmkpụ na ruo afọ iri atọ ugbu a, ekpeela m ekpere ọ bụla dị ka à ga-asị na ọ bụ ikpe ikpeazụ m na-ekpekwa ekpere nke ọma. ** dịka ekwuru na ''Early Islamic Mysticism'' (New York: Paulist Press: 1996), p. 165 * Chineke! Ọ bụrụ na m efe gị ofufe n’ihi egwu ọkụ mmụọ, kpọọ m ọkụ n’ọkụ mmụọ : ma ọ bụrụ na m efe gị ofufe na olileanya nke Paradaịs, wepụ m na Paradaịs. Ma ọ bụrụ na m na-efe gị ofufe n'ihi onwe gị; : Adịla m iwe n'obi Ịma mma ebighị ebi. :* dị ka e hotara na [[w:Khushwant Singh|Khushwant Singh]], ''Akwụkwọ ekpere nke Freethinker'' (2013), p. 35 * Achọrọ m imenyụ ọkụ ọkụ, ma gbaa ụgwọ ọrụ nke Paradaịs ọkụ. Ha na-egbochi ụzọ nke Allah. Achọghị m ife ofufe site n'egwu ntaramahụhụ ma ọ bụ maka nkwa ụgwọ ọrụ, kama naanị maka ịhụnanya nke Allah. ** dịka ekwuru na [[w: Attar nke Nishapur | Farid al-Din Attar]], '' Ncheta Ndị Enyi nke Chineke '' (c. 1230, 2009 Ntụgharị nke Losensky deziri). "Okwu na nkuzi nke nnukwu ihe omimi nke Islam" (2004) === *[[Ịhụnanya]], n'ihi na [[w:Rabia nke Basra |Rabia]], bụ ntọala nke izu oke ime mmụọ na ọkwa niile na njem na [Chineke]. Ọ na-akụziri [[ịhụnanya]] [[Chineke]] n’ihi [Chineke]]. **p. 29 * Onyenwe m! Ọ bụrụ na m efe gị ofufe n'ihi egwu nke [[Hell]], kpọọ m ọkụ na [ọkụ mmụọ], ma ọ bụrụ na m na-efe gị ofufe n'olileanya nke [ Paradaịs ], wezuga m na ya, ma ọ bụrụ na m efe gị ofufe. n'ihi Gi onwe-gi, eweb͕ana-kwa-lam n'ebe M'nọgidere Gi [[Mama]]. **p. 29, nke ekwurukwa n’ekpere ya.                         d    d  d dê m chê onye egoro n whj,  br na m mere ya n’ihi egwu; M'gābu ajọ orù, ọ buru na ọ bu n'ihi ihe enyerem ka m'fè òfùfè, ma ọ bu nání Ya ka m'fèworo ya òfùfè na n'ihi ọchichọ-Ya. **p. 29-30 * Ndị-nsọ na-enweta nchegharị site n’amara [[Chineke]] na ọ na-abịa site n’akụkụ [Chineke] onye na-eme ka obi ndị ọ hụrụ n’anya pụta ìhè. Ịchọ mgbaghara nkịtị bụ [[mmehie]] maka ịgha ụgha. Ọbụrụ na m na-achọ nchegharị n’onwe m, m ga-achọkwa nchegharị ọzọ. **p. 30 *'''''Nnọọrọ bụ ezigbo nkwadebe nke mkpụrụ obi maka iru [[Chineke]]. Ọ bụ n'ọnọdụ ịnọ naanị ya ka [[mkpụrụ obi]] na-atụgharị uche n'àgwà [[Chineke]].''''' **p. 30 *[[mkpụrụ obi] na-esi na [[Chineke]] na-enwe ike ịdị n’otu na Ya ma ọ bụrụ na e mere ka ọ dị ọcha site na usoro nke ịnwụ anwụ. **p. 30 == Okwu gbasara Rabia nke Basra == * Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị niile dị ka ndị m na-akpọ ebe a,<br>Nwanyị ka m ga-ahọrọ;<br>Anwụ bụ nwanyị, ma ọ bụ were ya ihere;<br> Ọnwa, n'agbanyeghị na nwoke, dabere na ya. ** [[Jami]], ''Nafahat al-Uns'', dị ka e hotara na [https://www.google.com/books/edition/A_Literary_History_of_Persia/q_n1DwAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&pg=PA299 ''A edemede History of Persia''] nke {{w|E. G. Browne}}, p. 299. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Rabia of Basra|Rabia of Basra]] na Wikiquote bekee hp86146qtla9jtmc44gbqsfd7n8kbh9 Emma Nxumalo 0 2765 12455 12451 2022-11-05T23:37:50Z Akwugo 29 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki [[File:Emma Nxumalo.jpg|thumb|Emma_Nxumalo]] ''[[Emma Nxumalo]]'' (29 June 1988) bụ onye ọchụnta ego, onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ, na onye bụbu onye ome ihe ngosi redio bụ onye guzobere Zwide Veggies. Zwide Veggies bụ ụlọ ahịa na-ere akwụkwọ nri ọhụrụ dị n'ịntanetị. == Ihe Ndị Okwuru == * Ndị mmadụ nọ na ihe ngabiga n’oge siri ezigbo ike. Anyị nwere ụfọdụ ụmụaka ndị na-enwechaghị ihe ùgwù na-adịghị aga ụlọ akwụkwọ. Anyị nwere okwu ebe otu nwatakịrị malitere izu ohi n'ihi na ọ naghị aga akwụkwọ, ọ dịkwa njọ. #MyBabyToo Initiative ** Akụkọ ihe mere eme [https://www.chronicle.co.zw/former-radio-personality-weta-cheers-to-less-privileged/ The Chronicle] ** akụkọ akụkọ [https://www.newsday.co.zw/2020/06/nxumalo-reaches-to-the-need/ Newsday] * Ọ bụrụ na ndị isi ajụ m ọrụ, ka m bụrụ onyeisi nke m. ** Akụkọ Sọnde [https://www.sundaynews.co.zw/from-the-stage-to-the-vegetable-fields/Sunday News] == Njikọ mpụga== {{commonscat}} * [https://zwideveggies.co.zw/ Weebụsaịtị] [[q:en:Emma Nxumalo|Emma Nxumalo]] na wikiquote bekee ix8ltsao773695qb9b98vwrr92gmu06 Edith Cavell 0 2766 12454 2022-11-05T23:24:12Z Akwugo 29 e kerem ihua wikitext text/x-wiki [[File:Nurse Cavell (HS85-10-38186).jpg|thumb| enweghim egwu ma obu atum uche;Ahụlam ọnwụ ọtụtụ mgbe ya mere nke a abụghị ihe mberde ma ọ bụ ihe ụjọ nyem.]] [[File:Ac.cavell.JPG|thumb| inye onwe dịka nwa afọ ezughi, agaghim enwe iwe obi megide onye ọ bụla.]] '''[[w:Edith Cavell|Edith Louisa Cavell]]''' (4 December 1865 - 12 October 1915) bụ onye nọọsụ Britain, onye na-elekọta mmadụ na onye nledo. A na-eme ya ememe ncha ya maka inyere ihe dị ka ndị agha nari abụọ jikọrọ aka gbapụ na Belgium nke German n'oge Agha Ụwa Mbụ, bụ nke e jichiri ya. A gbara ya ikpe n'ụlọikpe ndị agha, mara ya ikpe ịgba ọchịchị mgba okpuru ma gbuo ya. == Ihe Ndi Okwuru == * '''Enweghị m ike ịkwụsị mgbe enwere ndụ a ga azoputa]].''' ** Dị ka e hotara na "Edith Cavell" nke Helen Judson dere na ''The American Journal of Nursing'' (July 1941), p. 871 * '''Otu ụbọchị, n'ụzọ ụfọdụ, m ga-eme ihe bara uru, ihe maka ndị mmadụ. Ha bụ, ọtụtụ n'ime ha, ndị na-enweghị enyemaka, na-ewute nke ukwuu na enweghị obi ụtọ.'' ** Dịka ekwuru na ''The Economist'' (15 October 2010), p. 107 ===Okwu ikpeazụ (1915) === :<obere> Okwu ikpeazụ tupu e gbuo ya (11 October 1915), dị ka akọwara na [http://www.firstworldwar.com/source/cavell_gahan.htm akaụntụ nke Reverend H. Stirling Gahan, na ''Source Records of Agha Ukwu ahụ'' (1923), nke Charles F. Horne deziri, Vol. III]</ obere> * ''Enweghị m egwu ma ọ bụ mbelata; Ahụwo m ọnwụ ugboro ugboro na ọ bụghị ihe hutubeghi ma ọ bụ ụjọ nye m.''' * Ana m ekele Chineke maka izu iri a dị jụụ tupu njedebe… Ndụ na-adị ngwa ngwa na jupụta n'ihe isi ike… Oge ezumike a bụ nnukwu ebere. * ''Ha niile na-emere m ebere ebe a. Ma nke a ka m ga-ekwu, na-eguzo dị ka m na-eme n'anya Chineke na mgbe ebighị ebi, m na-aghọta na ịhụ mba n'anya ezughị. Agaghị m enwe ịkpọasị ma ọ bụ iwe n'ebe onye ọ bụla nọ. ** Ọ bụ ezie na e kwuru n'abalị bọtara ụbọchị e gburu ya, a na-egosipụtakarị okwu a ka ọ bụ nke ikpeazụ ya. Ekekọrịtawo ụdị okwu ndị a dị iche iche na [[Florence Nightingale] mgbe ụfọdụ. Ụdị dị iche iche '' '' ịhụ mba n'anya ezughị. Agaghị m enwe ịkpọasị ma ọ bụ obi ilu maka onye ọ bụla """ ka edere n'okpuru ihe oyiyi Cavell na St. Martin's Place na London. == Okwu gbasara Cavell == * Ọ bụ ihe nwute na a ga-egbu Miss Cavell, mana ọ dị mkpa. Ekpere ya ikpe ziri ezi. Anyị na-atụ anya na ọ gaghị adị mkpa ka e gbuo ndị ọzọ. ** [http://www.firstworldwar.com/source/cavell_zimmermann.htm German Secretary for Foreign Affairs Arthur Zimmermann], dị ka e hotara na ''Source Records of the Great War'' (1923), nke Charles F. Horne deziri , Vol. III ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.firstworldwar.com/bio/cavell.htm Brief biography] na FirstWorldWar.com ** [http://www.firstworldwar.com/source/cavell_gahan.htm nkwupụta nke H. Stirling Gahan] ** [http://www.firstworldwar.com/source/cavell_zimmermann.htm nkwupụta nke Arthur Zimmermann], odeakwụkwọ German maka mba ofesi *[http://www.archive.org/search.php?query=mediatype%3A(texts)%20-contributor%3Agutenberg%20AND%20(isiokwu%3A%22Cavell%2C%20Edith%2C%201865-1915 %22%20OR%20creator%3A%22Cavell%2C%20Edith%2C%201865-1915%22%20OR%20okike%3A%22Edith%20Cavell%22%20OR%20title%3A%22Edith%22202Edith%20202 %3A%22Edith%20Cavell%22) Ọ na-arụ ọrụ site na Edith Cavell] na ebe nchekwa ịntanetị] * [http://www.nightingaledeclaration.net/index.php?option=com_content&task=view&id=126&Itemid=57 "Onye dike nke wedara m n'ala": weputara n'akwụkwọ Prime Minister nke Britain, Gordon Brown's '' Obi ike Eight Portraits '' ] * [http://politics.guardian.co.uk/foi/story/0,9061,1589937,00.html Akụkọ Guardian gbasara mwepụta nke ndetu ụlọ ọrụ mba ofesi gbasara njide na ọnwụ ya] * [http://www.edithcavell.be/content/default.asp?id=19&key=0301&subitem=03 Banyere ụlọ ọgwụ Brussels (nakwa n'asụsụ Bekee)] *[http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=10254&PIgrid=10254&PIcrid=639545&pt=Edith+Cavell&ShowCemPhotos=Y& Chọta ili - gbasara ncheta Brussels] * [http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GSln=Cavell&GSfn=Edith&GSbyrel=all&GSdyrel=all&GSob=n&GRid=8813446&pt=Edith%20Louisa%20Cavell& Chọta ili na Norwich ] * [http://digitalgallery.nypl.org/nypldigital/dgkeysearchdetail.cfm?trg=1&strucID=713231&imageID=814497&total=537&num=380&word= Torture&s=1&kword=&d=&cID=714497&total=537&num=380&word= Torture&s=1&kword=&d=&c=&l &sLabel=&imgs=20&pos=383&e=w Egburu onye agha German maka ebubo na ọ jụrụ ịgba ọkụ na ogbugbu Edith Cavell] [http://www.rnrm.org.uk/edithcavell/ec.html Royal Norfolk Regimental Museum-Edith Cavell] * [http://www.britishpathe.com/record.php?id=84311 Ihe nkiri Pathe British - 1915 Unveiling of Edith Cavell Memorial na London site n'aka Queen Alexandra] no9o3aj2ugx52vy696gt7ctpfsquifj Muqadasa Ahmadzai 0 2767 12456 2022-11-05T23:47:43Z Akwugo 29 e kerem ihua wikitext text/x-wiki [[wikipedia:Muqadasa_Ahmadzai|Muqadasa Ahmadzai]] bụ onye na-akwado mmekọrịta ọha na eze na onye na-ede uri si Afghanistan. ==Ihe Ndị Okwuru == * Ahụtụbeghị m mgbanwe mberede dị otú ahụ - dị ka a ga - asị na ọ nweghị ọchịchị dịbu adị. Ugbu a naanị olileanya anyị bụ ka ndị na-eto eto mejupụta oghere ndị ahụ ma gbanwee usoro ahụ, mana nke ahụ ga-ekwe omume naanị site na nkwado nke mba ụwa. ** Ekwuru na "[https://www.bbc.co.uk/news/world-59514598 BBC 100 Women 2021: Onye nọ na ndepụta afọ a?]", Akụkọ BBC, Disemba 7, 2021 ==Njikọ Mpụga== [[wikipedia:en:Muqadasa_Ahmadzai|Muqadasa Ahmadzai]] na wikipidia Bekee [[q:Muqadasa_Ahmadzai|Muqadasa Ahmadzai]] na wikikwotu bekee hfokqkhxqwqirkzrkwa7i88oid7xs6g Emma Wareus 0 2768 13181 12461 2022-11-16T10:47:27Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki [[w:ig:Emma Wareus|Emma Wareus]] (amụrụ 28 Julaị 1990 na Gaborone) bụ ihe nlereanya Botswana na eze nwanyị ịma mma nke meriri onye mbụ gbara ọsọ na 2010 Miss World pageant na October 30, 2010 na Sanya, China. ==Ihe Okwuru== *Obi ike onwe onye bụ isi. Ị gaghị enwe akpụkpọ ụkwụ kacha mma ma ọ bụ uwe ejiji; naanị ị ga-abụ eziokwu nye onwe gị. **"Wareus mgbọrọgwụ maka Miss Botswana" (29/09/2017) *Botswana bụ obodo nwere omume ọma, nkwanye ùgwù na nganga. Ọ bụ n'ezie ọmarịcha obodo udo nke nwetara aha ya n'ime obodo zuru ụwa ọnụ. **Emma Wareus-Miss World Botswana 2010 *Naanị ihe bụ ịbụ nke mbụ. Ị ga-abụ onwe gị. **[http://www.missnews.com.br/noticias/wareus-rooting-for-miss-botswana] **Wareus gbanyere mkpọrọgwụ maka Miss Botswana, 29/09/2017. *Ekwenyere m na anụmanụ bụ akụkụ dị oke mkpa na ndụ mmadụ; anyị chọrọ ndị enyi ndị ọzọ ma e wezụga ụmụ mmadụ ibe anyị ịkọrọ oge ọṅụ, mwute na mmetụta mmetụta. Anụ ụlọ na-adị ka ọ bụ enyi na-enweghị atụ na ndị na-ege ntị kacha mma. **[http://www.universalqueen.com/2010/10/emma-wareus-miss-world-botswana-2010.html] ===Njikọ Mpuga=== [[w:en:Emma Wareus|Emma Wareus]] na Wikipedia Bekee [[w:ig:Emma Wareus|Emma Wareus]] na Wikipedia Igbo [[q:en:Emma Wareus|Emma Wareus]] na Wikiquote Bekee 0wmfp0dbxn1brkfrgwz7akzb82d6yif Arnold Wall 0 2769 12463 12462 2022-11-06T15:33:42Z Akwugo 29 /* Ihe ndị Okwuru */ wikitext text/x-wiki '''[[w:Arnold Wall|Arnold Wall]]''' (15 November 1869 – 29 March 1966) bubu ọka mmụta nke Mahadum, bụrụ ode abụ,onye n'akụ fụlawa,odee , filolojistna onye ome mgbasa ozi redio. == Ihe ndị Okwuru == * ka okwu mmetara olu na asụ wuru wuru,<br>ọ nọrọ n'isị ya n'arọ nrọ,<br>ruo mgbe okwu ọjọ ekwuru<br>metụrụ̀ ya na mmụọ ... ** Poem: "The Wit" In: A.E. Currie. ''New Zealand Verse,'' (1906), p. 198 * Oge ga-abịa ,oge ga-abia,<br>(tụmadi na ụwa agaghị adịkwa ka ọdị),<br>mgbe ndị mmadụ ga anọ na anwụ ọkọchị,<br>n'ele,n'ele egwuregwu ọma. ** Abụ: ''A Time Will Come'' (1915); akọwapụtara na ibe: John Arlott, ‎Fred Trueman (1971) ''Arlott and Trueman na kricket .'' p. 173 ** Ọ na akọwa kricket ,emesia a na eji egwuregwu ọma akọwa egwuregwu bọọlụ. == External links == {{Wikipedia}} [[q:en:Arnold Wall|Arnold Wall]] Wikiquote bekee * [http://nzetc.victoria.ac.nz/tm/scholarly/tei-PopKowh-t1-body-d30.html Arnold Wall poems] at nzetc.victoria.ac.nz btsw4cj630uogpl557rggo76424vjms Alyssa Milano 0 2770 12468 12467 2022-11-06T18:20:30Z Akwugo 29 /* Ihe ndị Okwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Alyssa Milano 2011.jpg|thumb|Alyssa Milano in 2011]] '''[[w:Alyssa Milano|Alyssa Jayne Milano]]''' (Amụrụ na 19 December 1972) bụ ome ihe nkiri sị Amerika,onye nkwuchite ọnụ,onye mmepụta ihe na onye n'agụbu egwu.Onye amaara nke ọma maka ọrụ ya na ''[[w:Mistresses (U.S. TV series)|Mistresses]]'tinyere ndị ọzọ. == Ihe ndị Okwuru == * Ụwa nwere ihe ịta ahụhụ dị ukwuu n'ime nhọrọ ibụ onye n'anaghị ata anụ nke bụ otu bu ihe aga eji belata ntaramahụhụ a kwa ụbọchị. ** Ajụjụ ọnụ yana peta2, dị ka ekwuru na [https://www.peta.org/blog/chrissie-hynde-nyc-violence-ground-zero/ "Chrissie Hynde to NYC: No More Violence at Ground Zero" by PETA (13 October 2008)]. * E kwenyerem ka anyị tinye obi anyị na nlebanya ebe ihe ekere eke dị ndụ nọ bụ ihe anyị na ya nwe ụwa. … <nowiki>[</nowiki> anụmanụ nyem ntunye ọnụ n'ime ụwa nke dị iche na nke anyị,mana ibe ọ bụla nwere nkọwapụta. …E nweghịm ike ikowacha ihe ndụ kaara adịka ya ọ bụrụ na enweghị anụmanụ. Ha n'eweterem obi aṅụrị ,udo na uche dị jụụ̀. ** [https://parade.com/24465/michelechollow/alyssa-milano-on-pets-and-best-friends/ "Alyssa Milano on Pets and Best Friends", Ajụju ọnụ ya na ''Parade'' (24 June 2013)]. == External links == {{Wikipedia}} [[q:en:Alyssa Milano|Alyssa Milano]] jddso0gw0srazzrpdvrkdxn1bz6pncd Lea Michele 0 2771 12471 12470 2022-11-06T18:56:03Z Akwugo 29 /* External links */ wikitext text/x-wiki [[File:Lea Michele Comic Con by Gage Skidmore.jpg|thumb|Lea Michele na 2015]] '''[[w:Lea Michele|Lea Michele Sarfati]]''' (amụrụ̀ na August 29, 1986) bụ ome ihe nkiri na onye n'agụ egwu si Amerika. == Ihe ndị Okwuru == * A nọm n'etiti ị bụ onye n'asọ anụ. A nam asọ ọtụtụ ihe. Echem ọ ga aka mma ige ahụ gi ntị,ịmara ọdịdị ahụ gi,mara ihe ọ chọrọ ka irie.Ya mere asọrọm iri anụ ihe rụrụ afọ abụọ. … Otú osila dị, ihe gbasara ịbụ onye n'asọ anụ bụ ihe siri ike. Ma ị ga eme ihe ichere na ọ kaara gi mma,ihe ikwenyere na ya na ihe ahụ gi n'ekwu na ọ chọrọ. Ọ ga aka mma mmadụ ime Ihe dị ha mma, tụmadi ihe kaaram mma agaghị abụ ihe dịkwa onye ọzọ mma.Mana dị ka m si kwuo,mee ihe ga enye gị ọṅụ ma ọbu afọ ojuju. ** [http://www.shape.com/celebrities/interviews/lea-michele-gleek-do-gooder “Lea Michele: From Gleek to Do-Gooder,” interview with ''Shape'' (July 2012)]. == External links == {{Wikipedia}} [[q:en:Lea Michele|Lea Michele]] na wikikwotu bekee 1xfe3jfqeyfulk4990h0vtl968is73o Katrín Jakobsdóttir 0 2772 12474 12473 2022-11-07T06:24:47Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Katrín Jakobsdóttir''' (amụrụ ya na 1 February 1976) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Iceland, na-eje ozi kemgbe 30 Nọvemba 2017 dị ka nke iri abuo na asato na Prime Minister nke Iceland ugbu a. ===Ihe ọ Kwụru=== *Ọ gbagwojuru anya n'ime afọ anọ gara aga (2017-2021) na ọ ga-aga n'ihu na-agbagwoju anya. Ma eleghị anya, ọ dịkwa mma ka gị na ndị na-ekwenyeghị n'ihe gị na-arụkọ ọrụ. **[https://www.dw.com/en/icelands-left-right-coalition-takes-office-for-second-term/a-59962630/ Iceland's left-right coalition takes office for second term] *Obodo ndi Nordic nwere ohere ibute ụzọ na mbọ ihu igwe zuru ụwa ọnụ. Anyị dị njikere iwere ọrụ a. Anyị maara na ọ na-esiri ike ibute ụzọ, mana anyị aghaghị ịnakwere ibu ọrụ anyị. Anyị aghaghị igosi ndị mmadụ, ma ọ́ dịghị ihe ọzọ ndị na-eto eto, na ihe anyị na-ekwu bụ ihe anyị na-ekwu, nakwa na anyị na-eme ihe anyị na-ekwusa. **[https://thebarentsobserver.com/en/ecology/2019/08/nordic-pms-sign-climate-declaration-iceland-meeting/ Nordic PMs sign climate declaration at Iceland meeting] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Katrín Jakobsdóttir|Katrín Jakobsdóttir]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Katrín Jakobsdóttir|Katrín Jakobsdóttir]] na Wikiquote Bekee jqt7o55qde94dd6urmzrrss05o9vp0w Ashley Hinson 0 2773 12475 2022-11-07T09:10:02Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ashley Elizabeth Hinson''' (June 27, 1983 -) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Amerika na onye nta akụkọ na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke mbu nke Iowa. ===Ihe ọ kwụru=== *Ọ bụrụ n’ịlele klaasị m so na ya, klaasị ọhụrụ afọ 2020, onye ọ bụla tụgharịrị oche bụ nwanyị, onye pere mpe, ma ọ bụ onye agha agha. Mgbe m lere anya na etemeete nke klas anyị, klas anyị dị ka America; nke ahụ bụ ozi anyị na-aga n'ofe obodo ahụ. **[https://www.breitbart.com/politics/2021/05/07/exclusive-ashley-hinson-elise-stefanik-right-person-steer-gop-ship-take-back-house-majority-2022/ Exclusive– Ashley Hinson: Elise Stefanik Right Person to ‘Steer’ House GOP Ship to Take Back Majority in 2022] swnhrkr7t78dkhgc1eoodwzqnkizzfz Eva Gabor 0 2774 12476 2022-11-07T09:29:23Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Eva Gabor''' ([[11 February]] [[1919]] - [[4 Julaị]] [[1995]]) bụ onye omere America mụrụ Hungarian. Onye ama ama maka ọrụ ya dị ka Lisa Douglas na ''[[w: Green Acres | Green Acres]]''. {{omee-stub}} ==Ihe okuru== * ''Ekwere m na iguzosi ike n'ihe. Mgbe nwanyị ruru afọ ole ọ masịrị ya, ọ kwesịrị ịrapara na ya. ** Dị ka e hotara na '' Ụmụ nwanyị na-atọ ọchị: The Best Humor from America's Funniest Women '' (2001) nke Bill Adler, p. 18 * '''Olee uru iji ejiji mara mma ma ọ bụrụ na obi adịghị gị ụtọ?'' ** ''[[w: Ihe ngosi Joan Rivers | Ihe ngosi Joan Rivers]]' (June 25, 1990) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Eva Gabor|Eva Gabor]] na Wikiquote bekee jvj7zlgl8vndqhu4slfbrak6f79hpnm Catherine Lesetedi 0 2775 12477 2022-11-07T09:30:23Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Catherine Lesetedi''' ewulitela ọrụ nke ịrụ ọrụ na ụlọ ọrụ ịnshọransị kemgbe ọ sonyere na ya n'afọ 1992. Ọ so na ụmụ nwanyị na-eduga nnukwu azụmaahịa nwere mmetụta na Afrika. Ugbu a, Catherine bụ onye isi otu nke Botswana Insurance Holdings Limited (BIHL). ===Ihe ọ Kwụru=== *Mgbe anyị na-eme nhọrọ maka ihe anyị ga-amụ na ụlọ akwụkwọ, anyị amachaghị banyere ọrụ, n'eziokwu na gị, amaghị m ihe ọ bụla gbasara Statistics ruo mgbe m rutere na ngalaba nke ntinye akwụkwọ na Ministry of Education. *Ha kwuru na nchikota dị egwu adịghị, ma gwa m na m ga-eme Statistics na Demografị. *N'ihe gbasara ime mkpebi, echiche ezi uche dị na ya, ntụkwasị obi, na ikike mmụta; mmemme ahụ gbadoro m ụkwụ. *Anyị kwesịrị ịnọgide na-enye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike, n'ihi na ọ dị mkpa maka ahụike na mmepe mmekọrịta nke ezinụlọ, obodo na mba. Ọ bụkwa isi ihe maka uto akụ na ụba, nkwụsi ike ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mgbanwe mmekọrịta ọha na eze. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en: Catherine Lesetedi|Catherine Lesetedi]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Catherine Lesetedi|Catherine Lesetedi]] na Wikiquote Bekee r5g05iaaqbb1q5kaojw4es5qhxsdimc Zsa Zsa Gabor 0 2776 12478 2022-11-07T09:33:17Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Zsa Zsa Gabor - 1959.jpg|thumb|Zsa Zsa Gabor]] '''[Zsa Zsa Gabor''' (amụrụ '''Sári Gábor''', [[February 6]], [[1917]] - [[December 18]], [2016])) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri Hungarian-American. ==Ihe okwuru== * Ndị di dị ka ọkụ - ha na-apụ ma ọ bụrụ na a naghị ele ya anya. ** ''[[w:Newsweek|Newsweek]]'', [[March 28]], [[1960]] * Nwoke hụrụ n'anya ezughị oke ruo mgbe ọ lụrụ. Mgbe ahụ ọ gụchara. ** ''Newsweek'', Maachị 28, 1960 * Akpọghị m nwoke asị nke ga-enyeghachi ya diamond ya. ** ''[[w:Onye na-ekiri|Onye na-ekiri]]'', "Okwu nke Izuụka", [[August 28]], [[1957]] * Abụ m onye nlekọta ụlọ mara mma. Mgbe ọ bụla m hapụrụ nwoke, m na-edobe ụlọ ya. ** ''Otu esi ejide nwoke, debe nwoke, ma kpochapụ nwoke'' (Doubleday, 1970) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Zsa Zsa Gabor|Zsa Zsa Gabor]] na Wikiquote bekee pyki5lt9dcv3eg4qq310i4wikwufngf Malebogo Marumoagae 0 2777 12479 2022-11-07T09:44:35Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Malebogo Marumoagae''' (amụrụ ya na 1983 na Tonota, Botswana. Malebogo nwetara okpueze Miss Botswana 2007 wee nọchite anya Botswana na Miss World 2007 na China. ===Ihe ọ Kwụru=== *Ebumnuche anyị bụ ịkụziri ha gbasara obi ike na ịkwalite ùgwù onwe onye. Ihe omume a na-akụziri ha ka ha mara ndị ha bụ na ikwere na onwe ha. *N'ime nkuzi ndị a, achọpụtara m na a ga-eme ọtụtụ ihe ebe ọ bụ na ọtụtụ achọghị isi na shea ahụ pụta. *Ebumnobi ya bụ ime ka ndị bi n’ime ime obodo mara na ha nwere ike ịbụ ihe ọ bụla ha chọrọ ịbụ, ghara ịmakwa ebe ha si bịa. **[https://dailynews.gov.bw/news-detail/64813/ OVER 200 CHILDREN BENEFIT FROM FORMER QUEEN MENTORSHIP PROGRAMME (19 December 2021) Retrieved (05/11/2022] nqe2j1a8ncvhgq5i0iueuah22b1jbmh JoAnna Garcia 0 2778 12481 12480 2022-11-07T09:50:44Z Love4sure 14 /* Okwu mepụta */ wikitext text/x-wiki '''JoAnna Garcia Swisher''' (August 10, 1979–) bụ onye omere America. ==Ihe okwuru== * Ọ na-amasị m ịme ihe ọchị. Enwere m ahụ iru ala n'ebe ahụ, ọ na-amasịkwa m ịchị ọchị na ọ na-amasị m ịdị nkọ. Ma eleghị anya, a maara m nke ọma maka ọrụ ọchị m, nke bụ ihe na-eweda m ala, ma ọ na-amasịkwa m ime ihe nkiri. Ya mere, echere m na ọ bụ ihe niile gbasara ọrụ m. **[https://www.popsugar.com/celebrity/JoAnna-Garcia-Swisher-Interview-17796204 JoAnna Garcia-Swisher Gushes Banyere Ndụ Alụmdi na Nwunye ma kwe nkwa ịlaghachi na TV] (June 9, 2011) * Echere m na ịbụ nne ma ọ bụ nna bụ ihe na-akpachapụ anya nke mkpụrụ obi—ahụmahụ mmụta kacha ukwuu anyị nwere ike inwe. Anyị na-amụtakwu - anyị na-amụ anyị kasị ukwuu nkụzi. **[https://brieftake.com/interview-sweet-magnolias-joanna-garcia-swisher/ Ajụjụ ọnụ: Sweet Mangolias' JoAnna Garcia Swisher] (Mee 19, 2020) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:JoAnna Garcia|JoAnna Garcia]] na Wikiquote bekee 53lbsjkvp5z6kylmsxzdoetjhm4yngm Amparo Garcia-Crow 0 2779 12482 2022-11-07T10:01:56Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Amparo Garcia-Crow''' bụ onye odee America, onye isi na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe okwuru== * …N'akụkọ ihe mere eme, ụlọ ihe nkiri egwu bụ ụdị nke na-enweghị palette sara mbara; ihe ndị ọ na-achị adịwo nnọọ ọcha. Kelee Chineke maka ''Hamilton'', (na ''Na Heights'' tupu nke ahụ) maka ịkwatu ụfọdụ ọnụ ụzọ ndị ahụ! N'ihu ha, ''Zoot Suit'' gburu mgbe ọ kwagara Broadway n'ihi na ọ bụ ọkaibe na tupu oge ya. Ndị nkatọ ahụ ji obi umeala na-ekwu, sị: “Ndị a ọ̀ bụ na ha amaghị na nke a abụghị egwú?” N'ezie, ọ dịghị onye kwuru na ọ bụ egwu; ọ bụ egwu egwu!... ** Na ihe nkiri egwu na enweghị obere isiokwu na [https://howlround.com/cafecito-12 "Cafecito: Amparo Garcia-Crow"] (HOWLROUND THEATER COMMONS; 2015 Ọkt 10) * Ka m na-etolite dị ka onye na-ese ihe na mmadụ, ihe na-achọ "gosipụta" onwe ya site na mpaghara ọ bụla m hụrụ n'anya: ime ihe, nduzi, ide ihe, ịbụ abụ, nkuzi na ịkọ akụkọ - ihe niile nwere uche na obi nke ya ugbu a. ! Ọrụ m ugbu a bụ ịpụnarị ụzọ ma hapụ m ka o nwee ụzọ ya! Ọ bụ "uche onye mbido" na nzute ọ bụla! ** Na tolitere dị ka onye na-ese ihe na [https://50playwrights.org/2016/05/12/amparo-garcia-crow/ "Amparo Garcia-Crow"] (Ndị na-egwu egwuregwu 50; 2016 Mee 12) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Amparo Garcia-Crow|Amparo Garcia-Crow]] na Wikiquote bekee toryeedrdsaunycgp1uvxagm1z51lyu Jennifer Garner 0 2780 12484 12483 2022-11-07T10:07:26Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Jennifer Garner cropped.jpg|thumb|Garner in 2009]] '''Jennifer Anne Garner''' (amụrụ Eprel 17, 1972) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri America. {{omee-stub}} ==Ihe okwuru== * Agụrụ m ọtụtụ akwụkwọ ma mee nyocha ka m wee mara ya nke ọma ruo ókè o kwere mee. Mana abụghị m onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'èzí. Ana m ahapụ nke ahụ nye ọkara ndị ọzọ nke ezinụlọ m. Ya mere, m lekwasịrị anya nke ukwuu, ma ọ bụrụ na ọ bụghị karịa, na [agwa m] Janet Mayes, na ịbụ ọkachamara n'ịchọpụta ihe, yana ihe ọ ga-adị ka ya n'ọnọdụ ahụ dị ka mmekọrịta anyị na-adị n'ozuzu ya. ** [http://movies.radiofree.com/interviews/thekingd_jennifer_garner.shtml "Jennifer Garner Interviews, The Kingdom"]. ''RadioFree.com''. (Ọgọst 24, 2007). * Ọ bụ maka ime ka ụmụaka bilie nye nri nri, ibu otu n’ụlọ akwụkwọ, ikpudo nke ọzọ hie ụra, ịga ụlọ ahịa nri, iburu otu n’ụlọ akwụkwọ, budata nke ọzọ maka ụra ọzọ, isi nri nri abalị... bie ndu m n'oke abuo a. Abụ m nne na-anọ n'ụlọ ma ọ bụ onye na-eme ihe nkiri oge niile. **[http://www.people.com/people/article/0,,20326046,00.html "Jenifer Garner ọ̀ bụ nwunye na-enweghị isi?"]. ''Ndị mmadụ''. (Decemba 09, 2009). * Amaara m na m na-ebi ndụ mara mma, mara mma na ọ nweghị onye chọrọ ịnụ mkpu onye ama ama. Ihe ikpeazụ m chọrọ ime bụ mkpesa; Ahụrụ m ihe m na-eme n'anya, amakwaara m na ọrụ ọ bụla na-abịa na ọdịda. **[http://www.nj.com/entertainment/movies/index.ssf/2012/08/jennifer_garner_interview.html "Jennifer Garner interview: Still the girl next door"]. NJ.com. (Ọgọst 12, 2012). ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Jennifer Garner|Jennifer Garner]] na Wikiquote bekee 2az1fn1ts3n4si1g9brfw9o2icf974w Estelle Getty 0 2781 12486 12485 2022-11-07T10:19:14Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Estelle Getty (cropped).jpg|thumb|right]] '''Estelle Gettleman''' ([[w: Enyere aha | née]] '''Scher''; Julaị 25, 1923 - Julaị 22, 2008), nke a maara nke ọma dị ka ''Estelle Getty''', bụ onye omere na onye ọchị ọchị America ama ama maka ihe ngosi ya nke [[w:Sophia Petrillo | Sophia Petrillo]] na ''[The Golden Girls]]'' (1985-92), nke o nwetara [[w:Golden Globe Award | Award Golden Globe]] maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma – Television Series Musical or Comedy na [[w:Primetime Emmy Award|Primetime Emmy Award]] maka onye na-akwado onye na-eme ihe nkiri pụtara ìhè na usoro ihe nkiri. . ==Ihe okwuru== * Naanị oge ị ga-ahụ m dị ka onye Democrat bụ mgbe m na-egwu Sophia. N'ime ụwa n'ezie, abụ m onye Republican site n'isi ruo na mkpịsị ụkwụ. ** Ajụjụ ọnụ, The Sun Sentenial, Mee 11, 1986 === "Estelle Getty, nwunye 'Golden Girls', nwụrụ na 84" (2008) === <obere>"Estelle Getty, Matriarch 'Golden Girls', nwụrụ na 84", New York Times, Julaị 23, 2008</small> * Afọ anaghị ewetara gị amamihe, afọ na-ebute gị wrinkles. * Echere m na ha na-ele m anya dị ka nwata, n'ihi na m dị obere. * Ịbụ obere ihe na-esiri m ike n'azụmahịa nke lere anụ ahụ anya dị ka akụkụ kacha mkpa ná ndụ gị. * Ndị mmadụ na-eche na m maara ihe karịa m n’ihi na m na-enwetụ ihe ịga nke ọma. Afọ anaghị ewetara gị amamihe, afọ na-ebute gị wrinkles. Ọ bụrụ na ị na-ada ogbi mgbe ị na-eto eto, ị ga-abụ ndị ogbi mgbe ị mere agadi. * Ọtụtụ n’ime unu, ndị enyi m, na-anwụ. Ugbu a, oge eruola ka m mee òkè m wee nyere gị aka. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Estelle Getty|Estelle Getty]] na Wikiquote bekee flgcuvc27pisbxgg5jptvxqcahbf4m4 Marga Gomez 0 2782 12487 2022-11-07T10:24:38Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Marga Gomez''' (amuru June 19, 1960) bu onye Puerto Rican/Cuba-Amerika onye ochi ochi, onye ode akwukwo na onye na-akpa ọchị. ==Ihe okwuru== * Achọrọ m ịnọchite anya queerness na mujerness na mkparịta ụka ahụ. A na m eche na Spanish m dara ogbenye nwere ike ghara itinye aka na ụfọdụ ndị otu. M na-ekwu naanị nwayọ nwayọ n'asụsụ ọ bụla. Achọkwara m ịnọchite anya ndị na-ekwu nwayọ nwayọ-na mimes. ** Na ihe ngosi ya ''Latin Standards'' na [https://theatretimes.com/family-latinidad-queerness-coalesce-marga-gomezs-latin-standards/ "EZINỤLỌ, LATINIDAD, NA QUEERNESS COALESCE NA MARGA GOMEZ'S 'LATIN Standards'”] na Theatre Times (2017 Nov 2) * Ndị na-ege m ntị bụ ngwakọta nke ndị mmadụ, ndị San Francisco na-aga n'ihu, nwoke nwere mmasị nwoke kwụ ọtọ, Latino, ndị nwere agba, ndị ọcha, na ụmụ nwanyị. Ihe m mụtara bụ na ị nweghị ike ịnweta mmadụ niile. Achọghị m imebi onye m bụ. Ahụrụ m onye ọ bụla zụrụ tiketi maka ihe ngosi m n'anya. ** Na ndị na-ege ya ntị na [https://missionlocal.org/2009/01/a-tall-cool-drink-of-marga-gomez/ "A Tall Cool Drink of Marga Gomez"] na Mission Local (2009) * Ọ bụrụ na m na-ekwu banyere ahụ́ m otú ndị ikom ahụ si eme, nke ahụ adịghị mma n’ebe ndị na-ege ntị nọ. Anọ m na ihe nkiri ihe nkiri ebe enwere di na nwunye a mara mma na ndị na-ege ntị, mara mma nke ukwuu, na otu n'ime ha ga-apụ. Ọ nọ na-ebe ákwá nọ ọdụ n'ebe ahụ na-ege ntị njakịrị niile gbasara Subarus na ntutu isi. Echere m: M ga-alaghachikwute ha. Achọrọ m ka nwoke leba anya na ihe ngosi a ma ghọta na ihe ndị na-adịghị mma ha anaghị adọrọ mmasị karịa ụmụ nwanyị. Achọrọ m ka ha leba anya na junk. ** N'ịhọrọ ịbụ okwu rụrụ arụ mgbe a na-ekwu maka ahụ nwanyị na [https://www.americantheatre.org/2015/07/23/marga-gomezs-lovehate-letter-to-her-lesbian-role-models/ “Akwụkwọ ozi ịhụnanya/ịkpọ asị Marga Gomez nyere ndị mmekọ nwanyị nwanyị nwanyị ya”] na ihe nkiri America (2015 Jul 23) * M na-ebu ụzọ bu ụzọ wepụta ihe odide m na mkpa ha—nke na-eduga n'ọnọdụ dị egwu—mgbe ahụ… amalitere m ide ihe wee wepụta ibe. Ọzọ, m gụrụ ihe m nwere wee hụ ntakịrị nkata n'ebe ahụ. Mgbe ahụ, m na-eme ya niile ọzọ na ibé na-akwọ ụgbọala odide. Ị ga-ede ọtụtụ ihe na-atụfu ọtụtụ ihe na-ekpori ndụ na ya. ** Na usoro ide ya na [http://gomag.com/article/goexclusive_interview_wit/ "Ajụjụ pụrụiche na Marga Gomez nke Pound"] na GOMAG (2015 Jul 9) ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Marga Gomez|Marga Gomez]] na Wikiquote bekee 4v45m1zrukbh1hcfmszbey5raabq5eg Selena Gomez 0 2783 12489 12488 2022-11-07T10:34:21Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Selena Marie Gomez''' (amuru Julaị 22, 1992) bu onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye nrụpụta. Gomez malitere ọrụ ime ihe nkiri na usoro ihe onyonyo ụmụaka ''[Barney & Enyi]]' (2002–2004). Mgbe ọ dị afọ iri na ụma, ọ ghọrọ onye ama ama maka ịgba egwu dị ka [[w:Alex Russo | Alex Russo]] na usoro ihe onyonyo [[w: Disney Channel | Disney Channel]]” ([Wizards of Waverly Place])” ( 2007-2012). N'akụkụ ọrụ telivishọn ya, Gomez pụtara na fim ''[[Akụkọ Cinderella ọzọ]] '' (2008), ''[[Princess Protection Programme]]' (2009), na ''[[Wizards of Waverly Place: Ihe nkiri ahụ]]'' (2009). O kwupụtakwara agwa [[w:Hotel Transylvania characters#Mavis|Mavis]] na [[Hotel Transylvania |''Hotel Transylvania'' aha ihe nkiri]] (2012–2022). Gomez wepụtara ọba atọ ya na ndị egwu mbụ ya, [[w:Selena Gomez & the Scene|Selena Gomez & the Scene]]: ''[[w:Kiss & Tell (Selena Gomez & the Scene album)|Kiss & Tell]] '' (2009), ''[[w:A Year Without Rain|Afọ Na-enweghị Mmiri ozuzo]]'' (2010), na ''[[w:Mgbe anyanwụ dara (Selena Gomez & the Scene album)| Mgbe anyanwụ dara]" (2011). == Okwu okwu == * N'afọ 2014, ọkwa a bụ n'ezie oge mbụ m na-agwa unu niile eziokwu, 100%. Echere m na ọ dị mma ịsị na unu niile maara ndụ m ma ọ masịrị m ma ọ bụ na ọ masịghị m. M ga-akwụsị n'ihi na m nwere ihe niile na m nnọọ agbajikwa n'ime. Edebere m ya niile ọnụ ruo ebe m na-agaghị eme ka ị daa mbà mana m na-edebe ya nke ukwuu ọnụ ruo ebe m na-eweda onwe m ala. Achọghị m ịhụ ahụ gị na Instagram. Achọrọ m ịhụ ihe dị ebe a [jide obi]. Anaghị m agbalị ịnweta nkwado ma ọ bụ na achọrọ m ya ọzọ. Naanị ihe m nwere ike ikwu site n'ala ala obi m bụ na enwere m ekele dị ukwuu na enwere m ohere iji nwee ike ịkọrọ ndị m hụrụ n'anya n'anya kwa ụbọchị. Ekwesịrị m ịkele ndị Fans m nke ukwuu n'ihi na unu bụ ndị na-eguzosi ike n'ihe nke ukwuu na amaghị m ihe m mere iji kwesị gị. Ọ bụrụ na agbajiri agbaji, ịgaghị anọgide na-agbaji. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ ihe ọ bụla ma ị na-asọpụrụ m ma ọ bụ na ị bụghị nke ahụ bụ otu ihe ị kwesịrị ịma gbasara m. M na-eche banyere ndị mmadụ. Daalụ nke ukwuu maka nke a. Nke a bụ maka gị. ** Okwu na AMAs 2016 mgbe ọ meriri ihe nrite 'Pop/Rock Female Artist' nke ọkacha mmasị * M ga-agwa onye ọ bụla okwu banyere nke a: Agala m ụlọ ọgwụ anọ. Echere m na mgbe m malitere ịkụ aka n'oge m dị afọ iri abụọ bụ mgbe ọchịchịrị malitere n'ezie, mgbe m malitere ọ dị m ka anaghị m achịkwa ihe m na-enwe, ma nke ahụ ọ dị oke mma ma ọ bụ na ọ dị njọ. ** [https://www.womenshealthmag.com/uk/health/mental-health/a41865703/selena-gomez-contemplated-suicide-bipolar/ "Selena Gomez chere echiche igbu onwe ya tupu achọpụta ọrịa bipolar"]. ''Ahụike ụmụ nwanyị''. Nọvemba 4, 2022. === Selena Gomez: Ị bụ ụlọ ọrụ ị na-edebe === :<small> [http://edition.cnn.com/2013/07/24/showbiz/selena-gomez-stars-dance/ "Selena Gomez: Ị bụ ụlọ ọrụ ị na-edebe"]. ''CNN''. Ọnwa Asaa 24, 2013.</small> * Afọ na ọkara gara aga abụrụla m mgbanwe n'ezie, naanị n'onwe m, yana mgbanwe ịghọ nwanyị. Ọ ka na-adị m ka m dị afọ iri na ise mgbe ụfọdụ na oge ndị ọzọ, a na-achọ ka ahụ́ ruo m ala na ahụ m na akpụkpọ ahụ́ m. * Enwere m ike ịchịkwa ya nke ọma. Tupu mgbe ahụ, m ga-enwe ma eleghị anya otu ọnwa ma ọ bụ abụọ ka m dekọọ album, na m ga-eme m usoro n'otu oge na njem na ngwụsị izu. Adịghị m n'echiche ziri ezi inye ihe niile m niile. * Ekwenyere m n'ezie na ị bụ onye gị na ya gbara gị gburugburu. Nye m, ọ dị mfe otú ahụ. Enwere m ezigbo ezinụlọ, enwere m ezigbo ndị enyi, mama m dịkwa ka anụ ọhịa bea m. Ọ bụ ya ga-agwa m 'ee' mgbe onye ọ bụla nọ m kwuru 'ee.' Ọ dị mma inwe otu siri ike ga-edobe gị anya. === Selena Gomez na-ekwu okwu New Single na Justin Bieber: 'Ọ na-ewe m iwe mgbe ọ na-ewe iwe' === :<obere> Inocencio, Marc (Nọvemba 6, 2014). [http://www.ryanseacrest.com/2014/11/06/selena-gomez-talks-new-single-and-justin-bieber-im-upset-when-hes-upset/ "Selena Gomez na-ekwu okwu ọhụrụ Single na Justin Bieber: 'Ọ na-ewe m iwe mgbe ọ na-ewe iwe'". ''RyanSeacrest.com''.</small> * Onye ọ bụla chọrọ ịmepụta echiche nke ya na agbanyeghị. Echere m na nnukwu nsogbu m nwere n'afọ a - ọbụna na <nowiki>[</nowiki>[[Justin Bieber | Justin]] na n'akụkụ ya - bụ njirimara. Anọ m na-agbalị ịchọpụta ihe m na-eme, nke ahụ bụkwa oge mbụ a na-achụpụ m mgbe niile maka ime nke ahụ. Mgbe m na-amaghị, naanị m chọrọ ịsị, 'Nke a bụ ihe m chọrọ, nke a bụ ebe m nọ na ndụ ọkachamara m, ihe gbanwere ná ndụ m, ihe gbanwere n'ime obi m - ihe niile.' Ndị mmadụ chere nnọọ echiche. , ‘Ọ dị mma, nke a bụ ihe anyị chere.’ Ee, m mere ụfọdụ mkpebi ndị na-adịchaghị mma, ya mere o mere na ya mere anyị ji mee ihe ahụ niile iji mee ka anyị ka mma. Ọ nụwokwa [abụ ahụ] ma hụ vidiyo ahụ, ọ bụkwa ihe ọ na-adị m ka ụmụ agbọghọ kwesịrị ịnụ, ọ bụkwa ihe m dị njikere ịkọrọ ndị mmadụ. * N'eziokwu, egwu bụ okwu, ma ọ bụrụ na ị ga-abụ olu ahụ maka ụmụ agbọghọ ndị a, e nwere ụfọdụ ndị na-eche nke a. Nke a bụ eluigwe na ala. * [Amụtara m] otú e si ebu ụzọ hụ onwe m n’anya. Ọ bụghịkwa naanị ná mmekọrịta, naanị ndụ m na-adị kwa ụbọchị,” ka ọ na-ekweta. M na-enye onwe m ọtụtụ ihe, m na-ahapụ ndị mmadụ ka ha dọta m n'akụkụ niile, achọrọ m ka mmadụ niile nwee obi ụtọ. N'ikpeazụ, a ga m anọ n'ime ụlọ ịsa ahụ m na-ebe akwa tupu m arịwa n'elu ogbo. Ma mgbe ahụ, m ga-etinye onwe m na ogbo ma achọrọ m ịnọnyere ndị ahụ. Ọ dịghị mgbe m were obere oge iji gaa, pụọ ma bụrụ onwe m wee chọpụta ya. Anọgidere m na-akwali onwe m ma echere m na ihe kachasị m mụtara bụ, ọ dị mma. M ga-akwụsị mgbe m kwesịrị ịkwụsị, m ga-enwe mmetụta mgbe m kwesịrị inwe mmetụta, na achọghị m ịma ihe na-abịa na nke ahụ ma ọ bụ ihe ndị mmadụ chọrọ ikwu. Ọ bụ nkịtị. Echere m na m ga-aga n'ihu na nke ahụ bụ ihe m chọrọ ime. * M na-akwado ya. Echere m na m ga-eme ya mgbe niile. Ọ na-ewe m iwe mgbe iwe na-ewe m, obi na-adị m ụtọ mgbe ọ na-enwe obi ụtọ. Achọghị m ka ihe ọ bụla mee ya ihe ọjọọ. Ọ na-ewute m. Ọ gwụla. == Egwu egwu == === ''[[w: Kiss & Tell (Selena Gomez & the Scene album)|Kiss & Tell]]'' (2009) === * Ị (ị)<br>Ị na-ada n'ala<br>Ụwa anaghị agbagharị 'round<br>Ị (ị)<br>Mgbe ị na-ada n'ala<br> Mba, ọ bụghị ihe niile<br> Ị (ị)<br>Ị na-ada n'ala<br>Ị mara na m ga-anọ gburugburu<br>Mgbe ị na-ada n'ala, na-ada n'ala<p>Na-ada, ala, ala, ị na-ada n'ala. . ** ''[[w: Falling Down (Selena Gomez & the Scene song)|Na-ada n'ala]]'' === ''[[w:Afọ Na-enweghị Mmiri ozuzo|Afọ Na-enweghị Mmiri ozuzo]]" (2010) === * A na m atụ uche gị nke ukwuu<br>Enweghị ike inyere m aka, ahụrụ m gị n'anya<br>Ụbọchị na-anọghị gị dị ka afọ na-enweghị mmiri ozuzo<br>Achọrọ m gị n'akụkụ m<br> mara otú m ga-esi lanarị<br> Ụbọchị na-anọghị gị dị ka afọ enweghị mmiri ozuzo<br>Chei, oh, onye ** ''[[w: Afọ Na-enweghị Mmiri ozuzo (abụ)|Afọ Na-enweghị Mmiri ozuzo]]'' === ''[[w:Mgbe anyanwụ dara (Selena Gomez & the Scene album)|Mgbe anyanwụ dara]]'' (2011) === * Onye na-asị?<br>Ònye na-asị na i zughị okè? price of beauty<br> onye na-si na i maghi mma?<br> onye si na i maghi mma? ** ''[[w:Onye na-ekwu (Selena Gomez & the Scene song)|Onye na-ekwu]]" * M, a na m hu gi n'anya dika egwu ihunanya, nwa<br>M, a na m hu gi n'anya dika egwu ihunanya, nwa<br>M na-ahu gi ka egwu ihunanya nwa<br>Na m na-aga n'ihu na-eti repeat-peat -peat-peat-peat-peat (oh)<br>M, ahụrụ m gi n'anya dika egwu ihunanya, nwa (oh)<br>M, ahụrụ m gi n'anya dika egwu ihunanya, nwa (oh)<br>M. Ahụrụ m gị n'anya dị ka egwu ịhụnanya, nwa (oh)<br>M wee na-akụ repeat-peat-peat-peat-peat-peat ** ''[[w: Love You like Love Song|Ịhụnanya dị ka egwu ịhụnanya]]'' == Banyere Selena Gomez == * Echere m na ọ dabara ya nke ọma ịnọ na [abụ ahụ] n’ihi na onye ọ bụla maara ihe mere ya. Echere m na onye ọ bụla enweela mmekọrịta ndị ahụ ebe ị na-enwe mmasị na otu onye ahụ, ma mgbe ahụ ị kwụsịrị ya n'udo, mana ọ gbanwere. Ị nweghị ike ịgwa ha okwu dị ka ndị enyi ọzọ. Ị nwere ike ịsị na ị chọrọ ka ị bụrụ enyi, mana ọ dị mfe ikwu karịa ime. Ọ na-agbawa obi. '[[w: Anyị anaghị ekwu okwu ọzọ (abụ Charlie Puth) | Anyị anaghị ekwu okwu ọzọ]]' bụ mkparịta ụka otu ọnwa mgbe ụdị nkewa ahụ gasịrị. ** [[w:Charlie Puth|Charlie Puth]], [https://www.seventeen.com/celebrity/celebrity-couples/news/a37639/what-charlie-puth-says-about-selena-gomezs-breakup -with-justin-bieber-ga-agbaji-obi-gi-n'ime-a-nde-ibe /" Ihe Charlie Puth Na-ekwu Banyere Selena Gomez's Breakup With Justin Bieber Ga-agbaji obi gị n'ime otu nde iberibe "]. ''iri na asaa''. Ọnwa Mbụ 29, 2016. ==Okwu mepụta== *[[Q:en:Selena Gomez|Selena Gomez]] na Wikiquote bekee 8vm0hctx5yhl3z0q1kitm78yudeearc Mckenna Grace 0 2784 12490 2022-11-07T10:41:48Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:I Tonya 14 (36989840836) (cropped).jpg|thumb|Mckenna Grace, 2017]] '''Mckenna Grace''' (amụrụ [[25 June]] [[2006]]) bụ onye omere ụmụaka America, mara maka igwu egwu n'usoro ihe nkiri ''{{w|Crash & Bernstein }}'' (2012–2014) na n'ime opera ncha ''{{w|The Young and the restless}}'' (2013–2015). O meela ihe n'ihe nkiri, dị ka ''{{w|Mr. Ụka}}'' (2016), ''{{w|Ụbọchị Nnwere Onwe: Mwelite}}'' (2016), ''[[w: Onyinye (ihe nkiri)|Enwere onyinye]]'' (2017), na '' {{w|Otú esi abụ onye hụrụ Latin n'anya}}'' (2017). {{omee-stub}} ==Ihe okwuru== Aghọrọ m [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] n'ihi na ọ na-ewute m nke ukwuu maka ụmụ anụmanụ na ahụrụ m ha n'anya nke ukwuu. Ụmụ anụmanụ na-atọ ụtọ nke ukwuu, echeghịkwa m na ha kwesịrị ka a taa ha ahụhụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=-jq4n3Pnku0 "Ndị na-eto eto na-eme ihe nkiri na-eleta ebe nsọ anụmanụ a napụtara," mkparịta ụka vidiyo na ụmụaka PETA (14 Nọvemba 2016)]. * Ihe dị iche bụ otu ihe anyị niile nwere. ** McKenna Grace {{source}} * Ọ bụrụ na ị na-enwe oge ihe isi ike, kwụsie ike, mee ka ihe niile kwụsị n'ikpeazụ. ** McKenna Grace {{source}} * Ị nwere ike ime ihe ọ bụla ozugbo itinye uche gị na ya wee soro naanị nrọ gị. ** McKenna Grace {{source}} Isi mmalite: Atharva Bagade == Njikọ mpụga == *[[Q:en:Mckenna Grace|Mckenna Grace]] na Wikiquote bekee 4lu74ls1a3duz0c60aobakfrdhaddpg Lauren Graham 0 2785 12491 2022-11-07T11:31:36Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Lauren Helen Graham'''(amụrụ [[March 16]], [[1967]]) bụ onye omere na ode akwụkwọ America. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka [[w: Lorelai Gilmore | Lorelai Gilmore]] na usoro telivishọn ''[[Gilmore Girls]] '' (2000 – 2007 na 2016), nke ọ nwetara nhọpụta maka [w] :Screen Actors Guild Award|Screen Actors Guild]], [[w:Golden Globe | Golden Globe]] na [[w:Satellite Award|Satellite Award]], yana dị ka Sarah Braverman na [[w:NBC|NBC] ]] ihe nkiri telivishọn ''[[w: Nne na nna (usoro ihe nkiri TV 2010) | Nne na nna]]'' (2010–2015). {{omee-stub}} ==Ihe okwuru== * Echere m na ọ bụ ihe dị mma n'ezie .... Ọ bụ ihe kacha mma maka ihe nkiri ahụ, ọ na-adịkwa m mma nke ukwuu. ** Na ngwụcha ''Gilmore Girls'', ka ọ na-akụ ajụjụ ọnụ maka [[May 8]], [[2007]] ''[[w: The Ellen DeGeneres Show|Ellen DeGeneres Show]]'' ** {{kpọtụrụ webụ | url = http://community.tvguide.com/blog-entry/TVGuide-Editors-Blog/Todays-News/Gilmores-Graham-Cancellation/800014283 | aha = ''Gilmore's'' Graham: Nkagbu bụ "Kasị Mma" maka Gosi | ọrụ = TVGuide.com | ohere = 2007-05-04 }} * Enwere m nrụgide dị iche iche n'ahụ onwe m ... Achọghị m imechu onye ọ bụla. Mana nke ahụ abụghị ihe atụnyere onye na-ahụ maka nsogbu ahụike, yabụ na m abụghị nnukwu ihe. ** Na-edochi [[w: Maura Tierney | Maura Tierney]] na ''[[w: Parenthood (2010 TV series)| Nne na nna]]'', mgbe ọ kwụsịrị n'ihi ahụike. ** ''Ntụrụndụ kwa izu'', "Nlaghachi nke Nwa agbọghọ Gilmore", Maachị 5, 2010 == Njikọ mpụga == *[[Q:en:Lauren Graham|Lauren Grahamo]] na Wikiquote bekee tuke3x0gnyo2lh5tzme2nb91sf0c4n1 Gerty Bolo 0 2786 12496 2022-11-07T14:54:56Z Olugold 25 Jiri '{{Databox}} '''Gerty Bolo''' Basuti Gerty Bolo tolitere n'ime obodo Mathangwane, Botswana.  Ọ bụ ọkà mmụta sayensị mbara igwe na onye meriri ọtụtụ ihe nrite maka ọrụ ya na mmepe teknụzụ.  Ọ na-eme ọtụtụ atụmatụ na-achọ inye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike, belata ahaghị nhata nwoke na nwanyị, kwalite ụmụ nwanyị n'ịzụ ahịa, onye ndu na iji teknụzụ maka nkwado. Ihe ọ bụla mgbe ọ bụla m na-eme...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Gerty Bolo''' Basuti Gerty Bolo tolitere n'ime obodo Mathangwane, Botswana.  Ọ bụ ọkà mmụta sayensị mbara igwe na onye meriri ọtụtụ ihe nrite maka ọrụ ya na mmepe teknụzụ.  Ọ na-eme ọtụtụ atụmatụ na-achọ inye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike, belata ahaghị nhata nwoke na nwanyị, kwalite ụmụ nwanyị n'ịzụ ahịa, onye ndu na iji teknụzụ maka nkwado. Ihe ọ bụla mgbe ọ bụla m na-eme ihe, m na-eme ya maka ọdịmma na abamuru nke ndị ọzọ, omenala m obodo, na kọntinent m na maka ụwa.  Ihe m lekwasịrị anya abụghị imeri kama n'ịmụta, nweta ahụmịhe na ịkparịta ụka n'etiti ụmụ nwanyị ndị ọzọ nwere ike ịbụ ndị nlereanya na ndị ndụmọdụ m nwere ike ịrụkọ ọrụ ọnụ dịka… ==Ihe okwuru== *Mgbe nwa agbọghọ gụrụ akwụkwọ, ọ nwere ike ịgụ na ide, ọ maara iwu, marakwa ịhụnanya. Mgbe nwa agbọghọ gụrụ akwụkwọ, ọ na-amata ikike ya; o nwere ike ịgụ gbasara Dr. Ngozi Okonjo-Iweala nke World Trade Organisation. *Cheedị ma ọ bụrụ na Stella Adedavor, bụ́ dọkịta, na Nana Asamoah, bụ́ onye na-ede uri, agụghị akwụkwọ. *Ka anyị niile bụrụ onye na-elekọta nwanne anyị, mgbe ọ bụla anyị hụrụ mmejọ, ka anyị kwupụta okwu, ka anyị niile bilie nyere ndị a na-emegbu aka ma bilie ikpochapụ ya na obodo anyị. *Ụmụ agbọghọ anyị dị oké ọnụ ahịa, ekwesịrị iji nlezianya ejikwa ya *Ịkwado nwanyị ike pụtara inye obodo ike, a na m adụ ọdụ ka unu niile tinye ọnụ ahịa n'ụlọ unu *Aghọgbula onwe gị ka ị chee na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ga-eweta azịza niile. Ihe ga-eweta mgbanwe n'oge a bụ ụmụ nwanyị ndị na-aga n'ihu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha na-eme mana isi n'ime mmụọ nsọ ịnụ ihe Chineke na-ekwu ma na-erube isi n'iwu ndị ahụ ezi uche na-adịghị na ha *Echere m na anyị kwesịrị iche echiche ma kpee ekpere ka ọ bụkwa oge a kara aka maka ndị nwere ụlọ na ụmụaka ma enweghị nri na enweghị ego. *Ekwesịrị ịhụ ụmụ nwanyị dị ka ndị na-elekọta Naijiria bara ọgaranya ma bụrụ ndị a ga-ebute ụzọ na atụmatụ ihe, karịsịa n'ime mkpebi. ==Njjikọ mpụga== *[[W:en:Dolapo Osinbajo|Dolapo Osinbajo]] na Wikipedia bekee *[[Q:en:Dolapo Osinbajo|Dolapo Osinbajo]] na Wikiquote bekee ign2spmdy9tzlr3oqti0ymq8ls8dpc8 Niniola 0 2787 12500 2022-11-07T14:58:25Z Olugold 25 Olugold moved page [[Niniola]] to [[Niniola Apata]]: wrong spelling wikitext text/x-wiki #KÚFÙ [[Niniola Apata]] sgxwbqcwu2sp0z0byavy3498ifn9o0o Òtù:Ụmụ nwanyị 14 2790 12506 2022-11-07T15:23:22Z Olugold 25 Jiri 'Nke a bụ ndetu ụmụ nwanyị' kere ihü wikitext text/x-wiki Nke a bụ ndetu ụmụ nwanyị lm0a204wh1y00ky01fsyw0spwx187iq Donatella Versace 0 2791 12508 12507 2022-11-07T17:06:28Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki [[File:Donatella Versace Shankbone 2010.jpg|thumb|Donatella_Versace_Shankbone_2010]] '''[[W:ig:Donatella Versace|Donatella Versace]]'''(amụrụ 2 Mee 1955) bụ onye nrụpụta ejiji Italiantali na onye isi ihe okike ugbu a nke Versace, ngalaba nke Capri Holdings. Ọ bụ nwanne Santo Versace na Gianni Versace nwụrụ anwụ. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ihe niile m mejọrọ na ndụ m, ọ na-amasị m idebe ha nzuzo. **Akụkụ nke azịza ajụjụ dị na[http://archive.today/2019.07.30-170411/https://www.architecturaldigest.com/story/donatella-versace-vogue-73-questions "73 Questions with Donatella Versace"] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Category:Wq/ig]] qsacfv8kq6agn3m3mh3wyr9f248crrs Anne-Marie 0 2792 12512 12509 2022-11-07T17:17:15Z Adakaibe 183 tinyere foto wikitext text/x-wiki [[File:Anne-Marie-4239.jpg|thumb|What I want to do in life is make people happy. Every day I wake up and say, I’m going to make people smile.]] ''[[w:Anne-Marie|Anne-Marie Rose Nicholson]]''' (amụrụ Eprel 7, 1991) bụ onye ọbụ abụ na onye edemede Bekee. ==Ihe ndi Okwuru == [[File:Anne-Marie-4562.jpg|thumb|Ọ dịtụbeghị m mkpa ịgwa onye ọ bụla na m na-enwe mmekọahụ. Ọ naghị adị m ka m dị. Ọ na-adị m ka onye na-amasị m masịrị m. Ọ na-adị m ka onye ọ bụla dị otú ahụ.]] * Ọ dịtụbeghị mgbe m chere na ọ dị mkpa ka m gwa onye ọ bụla na m na-enwe mmekọahụ. Ọ naghị adị m ka m dị. Ọ na-adị m ka onye na-amasị m masịrị m. Ọ na-adị m ka onye ọ bụla dị otú ahụ. ** [https://www.billboard.com/articles/news/pride/8423235/anne-marie-dates-men-and-women-interview "Anne-Marie Dates Men & Women: Ọ Mepere na Ajụjụ Ọnụ Ọhụrụ" ]. "Bọọdụ mgbasa ozi". (1 Mee 2018). * Ihe m chọrọ ime ná ndụ bụ ime ndị mmadụ obi ụtọ. Kwa ụbọchị, m na-eteta ma na-asị, ‘M ga-eme ka ndị mmadụ mụmụọ ọnụ ọchị. ** [https://www.theguardian.com/music/2020/apr/19/anne-marie-i-just-want-to-make-people-smile "Anne-Marie: 'Achọrọ m ime ndị mmadụ ọchị'"]. ''Onye nche''. (Eprel 19, 2020). * Kedu onye hell jụrụ 5G????? Ihe ọ bụla ị na-eme. Enwetaghị 5G ** [https://web.archive.org/web/20200323095340/https://twitter.com/AnneMarie/status/1241899091623383040 "ANNE-MARIE na Twitter:"Ònye ka hell jụrụ 5G????? ""]. Anne Marie. Edebere na mbụ na 23 Maachị 2020 - site na Twitter. === ''[[w:Kwuo Uche Gị|Kwuo Uche Gị]]'' (2018) === * Ọ bụ na m emebeghị ka ọ pụta ìhè? <br /> Ọ bụ na m emebeghị ka o doo anya? <br /> Achọrọ m ịkọwara gị ya? <br /> F-R-I-E-N-D-S <br /> Ọ bụ na m emebeghị ka ọ pụta ìhè? <br /> Ọ bụ na m emebeghị ka o doo anya? <br /> Achọrọ m ịkọwara gị ya? <br /> F-R-I-E-N-D-S <br /> F-R-I-E-N-D-S ** "[[w: Enyi (Marshmello na Anne-Marie song)|Enyi]]" (ya na [[w:Marshmello|Marshmello]]) · [https://www.youtube.com/watch?v=jzD_yyEcp0M Vidiyo Official] * Ịgba egwu na mkpuchi dị n'etiti ọhịa <br /> Na ochie Mustang, ebe anyị na-abụ abụ na ndị enyi anyị niile bụ nwata <br /> Ọ wee dị ka nke a, kwuo <br /> <br /> /> Ehee, enwetara m nsogbu 99 na-abụ abụ, daalụ, bye <br /> Jidelie, ọ bụrụ na ị chọrọ ịga soro m gbaa <br /> mma tie m, nwa, otu oge, uh <br /> Teere mụ na gi foto n'ụbọchị anyị dị obere, uh <br /> na-abụ abụ n'elu ngụgụ anyị abụọ. ** "[[w: 2002 (abụ)|2002]]" · [https://www.youtube.com/watch?v=Il-an3K9pjg Official vidiyo] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Anne Marie|Anne Marie]]na wikiquote bekee nia9b6cguoe82azz2p2vg9bycvq9x3j Wanda Toscanini 0 2793 12511 12510 2022-11-07T17:16:42Z HorrorIJ 170 /* Ọkwụ ndị Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki '''[[W:ig:Wanda Toscanini|Wanda Toscanini]]'''bu Ada Arturo Toscanini na nwunye Vladimir Horowitz.Odi ndụ na uwa site (December 7, 1907 - Ọgọst 21, 1998). Ọ bụ ada onye nduzi Italy Arturo Toscanini na nwunye onye pianist Ukrainian-American Vladimir Horowitz. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Ị lụrụ mmụọ ozi na ekwensu agwakọtara ọnụ ebe ahụ, Oriakụ. Horowitz. Ee e. Ọ lụrụ mmụọ ozi, mụ alụkwa ekwensu. Isi mmalite **Ịsị-iyi ''The Last Romantic'', television documentary on Vladimir Horowitz ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] 00dp5gr80nc0naomergzezecwzntfsc Kate Alexa 0 2794 12535 12534 2022-11-07T22:56:42Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [[Faịlụ:2004 Beverly Johnson.jpg|thumb|Beverly Johnson na 2004]] ''[[wikipedia: Beverly Johnson|Beverly Johnson]]''' (amụrụ Ọktoba 13, 1952) bụ ihe nlere America, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú na nwanyị ọchụnta ego. ''[[wikipedia: Beverly Johnson|Beverly Johnson]]''' (amụrụ Ọktoba 13, 1952) bụ ihe nlere America, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú na nwanyị ọchụnta ego. == Ihe ndi Okwuru == * Maka ọgbọ dị iche iche na obodo a, ịma mma bụ omenala atọ dị iche iche na-anọchi anya ya na mgbasa ozi niile: ntutu isi na-acha anụnụ anụnụ, anya na-acha anụnụ anụnụ na akpụkpọ anụ dị mma ... mkpuchi m mebiri echiche ahụ ruo mgbe ebighị ebi .... Ụmụ nwanyị ndị na-acha agba nwere ike iji obi ike kwuo ụwa, sị, 'Hey, lee m anya! Anọ m ebe a ma enwere m uru ma mara mma.' ** N'ịbụ onye nlereanya ojii mbụ na mkpuchi nke akwụkwọ akụkọ ''Vogue'' na [https://parade.com/426192/jerylbrunner/exclusive-interview-in-beverly-johnsons-new-memoir-she-shares- her-mgbagwo-na-mmeri/ "Naanị: Vogue Superstar Beverly Johnson na-ekerịta echiche ya banyere agbụrụ, Bill Cosby na Golf "] na Parade (2015 Sep 29) * …M na-agwa ha akụkọ na-atọ ọchị nke ụdị ndị na-achọ ịchụpụ m n'okporo ụzọ ụgbọ elu. Ha na-achị ọchị ma na-achị ọchị. Ana m enweta ha. Mgbe ahụ, anyị na-eme ihe ngosi ejiji. M na-eme ka ha na-aga ije ma na-agba ọsọ, anyị na-ekporikwa ndụ. Ọ bụghị naanị na ọ bụ ihe ngosi ejiji, mana anyị na-ekwukwa banyere ndị ha bụ na ihe ha chọrọ. Aga m arịọ otu nwa agbọghọ dị afọ 11 ka o nye m otu n’ime ihe atọ m chọrọ, ọ ga-asịkwa, “Na nne m kwere m.” Na-agbawa obi. M ga-eche na ọ sitere na ụfọdụ esemokwu na ndụ m na mmegbu. M na-agwa ha mgbe niile na m na-enweta ihe karịrị nke a karịa ka ha na-enweta. ** Na-arụkọ ọrụ na ndị e dinara n'ike n'ike na Barbara Sinatra Center maka ụmụaka a na-emegbu emegbu na [https://www.ebony.com/style/fashion/beverly-johnson-always-a-supermodel-333/"Beverly Johnson: 'Mgbe niile Supermodel' [ajụjụ ọnụ]”] na akwụkwọ akụkọ ''Ebony'' (2019 Sep 25) * Ekwenyere m na omenala ọ bụla na-enye aka na ejiji. Ma, echetara m na Polly Mellen na-agwa m, 'Ị maara ebe anyị si nweta uwe ogologo ọkpa na-ekpo ọkụ? Anyị na-agbago na Harlem, anyị na-ele anya naanị ihe ndị obodo niile na-eyi.' ** Na etu ndị Africa America siri metụta ejiji na [https://www.huffpost.com/entry/beverly-johnson-revisits-vogue-cover_n_55ef2803e4b002d5c076e3a9 "afọ 41 ka e mesịrị, Beverly Johnson na-atụgharị uche na ịbụ Vogue's First Black Cover Modelst"] (Sep 9, 2015) * N'oge m, a na-enwekarị onye ojii. Na n'afọ ndị 70, aghọrọ m onye ojii ahụ. Ọ na-ewepụta ihe kacha njọ na ndị mmadụ mgbe ha chere na e nwere naanị otu ebe, ebe maka onye ọ bụla ọzọ enwere ọtụtụ ntụpọ. ** Na asọmpi ya na Iman gara aga na [https://time.com/4004384/10-questions-with-beverly-johnson/ "10 Questions With Beverly Johnson"] na '' Time'' magazine (2015 Aug 20) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{Beverly Johnson}} [[q:en:Beverly Johnson|Beverly Johnson]]na wikiqoute bekee qrzdvkz08234e5usnlnjhi8w9x0qnkf Jacopone da Todi 0 2795 12515 12514 2022-11-07T17:44:20Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki [[File:Paolo uccello, beato iacopone da todi, 1435-36, da duomo di prato, 02.JPG|thumb|upright|Na-arịgo n'ime m dị ka anyanwụ n'ụtụtụ, ịhụnanya na-agbaji obi m ọbụna dị ka agụba gbajiri agbaji]] '''[[W:ig:Jacopone da Todi|Jacopone da Todi]]'''O.F.M. (Todi ca. [[1230]] – Collazzone [[1306]]), nke a makwaara dị ka '''Fra Jacopone''', bụ onye Ịtali [[Mysticism | mystic]] nke [[Ụka Katọlik]] na [ [onye na-ede uri]], amụrụ na Umbria na narị afọ nke 13. O dere ọtụtụ ''otuto'' (abụ na-eto Jehova) n'asụsụ Italian. Ọ bụ onye ọsụ ụzọ oge mbụ n’ihe nkiri Ịtali, ebe ọ bụ otu n’ime ndị ọkà mmụta mbụ mere ihe nkiri dị n’Oziọma. A na-ewere ya dị ka onye na-ede uri Italy kacha ukwuu tupu [[Dante Alighieri | Dante Alighieri]]. Nnukwu ụlọ nsọ ya bụ Ụka San Fortunato na Perugia, Italy. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== ** Ugbua, ihe e kere eke ọhụrụ, mụ na Kraịst ka a mụrụ, <br> Okenye ahụ ewepụla ihe; -- Emere m ọhụrụ; <br> Ma na-arịgo n'ime m, dị ka anyanwụ n'ụtụtụ, <br> Ịhụnanya na-agbaji obi m, ọbụna dị ka agụba gbajiri agbaji: <br> Kraịst, mbụ na naanị mma, site n'aka m esiwo <br> My uche, my uche. , na ihe nile nke di n'imem, <br> M n'aka-Ya ka adinaworo, <br> M na-eti mkpu na-akpọ -- <br> O Gi My All, <br> Ka m nwụọ n'ihi ịhụnanya! ** Site n'aka ''Ndị nsọ niile: Ntụgharị uche kwa ụbọchị na ndị nsọ, ndị amụma, na ndị akaebe maka oge anyị'', [[File:Thanksgiving_chapel_interior.jpg|thumb| kwụ ọtọ|Dị ka ikuku na-aghọ ihe na-enye ìhè mgbe anyanwụ wara, na dị ka wax. na-agbaze site na ọkụ nke ọkụ, ya mere, mkpụrụ obi na-adọta n'ìhè ahụ na-egbuke egbuke, na-eche na ya onwe ya gbazere]] site Robert Ellsberg === ''The Lauds'' === :Site na "Jacopone da Todi: Lauds (Classics of Western Spirituality)", Nke onye tụgharịrị ya bu Serge na Elizabeth Hughes * O ihunanya, ihunanya Chineke, gịnị mere I ji nọchibido m? <br> N'oké ihunanya n'ebe m nọ, ị gaghị ahụ izu ike. Ị si n'akụkụ ise na-aga imegide m: <br> Ịnụ ihe, ịhụ ụzọ, ụtọ, aka, na ísì. <br> Ị pụta bụ ijide; Enweghị m ike izonarị Gị. <br> Ọ bụrụ na m pụta site n'ọhụụ, a na m ahụ ịhụnanya <br> A na-ese n'ụdị na agba ọ bụla, <br> Na-akpọ m òkù ịbịakwute gị, ka m biri n'ime gị. <br> Ọ bụrụ na m esi n'ọnụ ụzọ anụ ahụ pụọ, <br> Ihe m na-anụ na-arụtụ aka na naanị Gị, Onyenwe anyị; <br> Enweghị m ike ịgbanarị ịhụnanya site na gage a. <br> Ọ bụrụ na m pụta site na uto, ụtọ ọ bụla na-ekwupụta: <br> "Ịhụnanya, ịhụnanya dị nsọ, ịhụnanya agụụ! <br> Ọ bụrụ na m ga-esi n'ọnụ ụzọ nke ísì <br> Ahụrụ m gị n'ihe niile e kere eke; Ị jidela m <br> wee merụọ m ahụ n'isi ahụ. <br> Ọ bụrụ na m pụta site n'echiche nke imetụ aka <br> A na m ahụ ahịrị gị n'ime ihe niile e kere eke; Ịgbalị ịgbanarị Gi bụ ara. [[File:Mohammed visiting Paradise.jpg|thumb|upright|Site n'akụkụ ise ị na-akwali megide m: ịnụ ihe, ịhụ ụzọ, uto, aka, na ísì. Ị pụta bụ ijide; apughm izonari Gi...Achọtaram ahịrị-gi nile n'ihe nile e kere eke; ịgbalị ịgbanarị Gị ọsọ bụ ara]] * Dị ka ikuku na-aghọ ihe na-enye ìhè mgbe anyanwụ wara, <br> Na dị ka wax si agbaze n'ọkụ ọkụ, <br> Ya mere, mkpụrụ obi a na-adọta n'ìhè ahụ na-egbuke egbuke, <br> Na-eche onwe ya agbaze, <br> Uche ya na omume ya abụghịzi nke ya. <br> Ya mere, akara nke Chineke doro anya na mkpụrụ obi, meriri, bụ onye mmeri; <br> Ebibichara, ọ na-ebi na mmeri. Kedu ihe na-eme ntụba mmanya nke ị na-awụsa n'oké osimiri? <br> Ọ na-anọgide n'onwe ya, agbanwebeghị? <br> Ọ dị ka a ga-asị na ọ dịbeghị. <br> Otú ahụ ka ọ dị maka mkpụrụ obi: Ịhụnanya na-aṅụ ya, <br> Ejikọtara ya na Eziokwu, <br> Ụdị ochie ya na-apụ n'anya, <br> Ọ bụghịzi onye nwe onwe ya. *Mkpụrụ obi chọrọ ma ọ gaghị eme: <br> Uche ya bụ nke ọzọ. <br> Ọ nwere anya naanị maka ịma mma a; <br> Ọ naghịzi achọ inwe, dị ka ọ na-adị -- <br> O nweghị ike inwe ụdị ụtọ ahụ. <br> Ntọala nke elu ugwu a dị elu <br> Ewere ntọala na nichil [ọ dịghị ihe], <br> Akpụkpọghị ihe ọ bụla, e mere ya na Onyenwe anyị. [[File:PikiWiki Israel 14823 Bahai Gardens.jpg|174px|thumb|right|Ọ bụrụ na m pụta site n'ọhụụ, a na m ahụ ịhụnanya ka a na-ese n'ụdị na agba ọ bụla, na-akpọ m òkù ịbịakwute gị, ibi n'ime gị.]] *Ịhụnanya, na-enye ìhè ndị niile na-ekerịta ebube gị, <br> Ị na-akụziri anyị ezi ìhè <br> A naghị ahụ ya n'ìhè nke ụwa a. <br> Ìhè nke na-amụ amụ, Ìhè na-akụzi, <br> Onye na-adịghị amụ ya <br> Anaghị eru n'uju ịhụnanya. <br> Ịhụnanya, Ị na-enye ìhè <br> Nye ọgụgụ isi n'ọchịchịrị <br> Na-amụnye ihe ịhụnanya. Love, Your ardor, <br> Nke na-eme ka obi dị ọkụ, <br> Na-ejikọta ya na Onye dị n'anụmanụ. [[File:PikiWiki Israel 14823 Bahai Gardens.jpg|174px|thumb|right|Ọ bụrụ na m pụta site n'ọhụụ, a na m ahụ ịhụnanya ka a na-ese n'ụdị na agba ọ bụla, na-akpọ m òkù ịbịakwute gị, ibi n'ime gị.]] *Ịhụnanya, kedu ebe I banyere n'obi na-adịghị ahụ anya? Lovehụnanya na-ahụ n'anya, ịhụnanya na-aṅụrị ọṅụ, ịhụnanya a na-apụghị ichetụ n'echiche, <br> N'ime plenitude gị Ị dina n'ebe dị anya karịa ihe kpatara ya. <br> Ịhụnanya, jocund na ọñụ, <br> Ọkụ dị nsọ, Ị gaghị akwụsị <br> N'ime akụ gị mara mma na-adịghị agwụ agwụ. * Na-efunahụ ihe niile, mkpụrụ obi ebilitela <br> Na nsọtụ nke enweghị atụ; N'ihi na ọ hapụla ihe niile <br> Nke na-abụghị chi, <br> Ọ na-ejidesi ya ugbu a <br> Ihe ọma a na-apụghị ichetụ n'echiche <br> N'ụba ya niile, <br> Mfu na uru a na-apụghị ịkọwa akọwa. . * Ịla n'iyi na ijidesi ike, <br> Ịhụ n'anya na-atọ ụtọ, <br> Ilegide anya na ịtụgharị uche, <br> Inweta kpam kpam, <br> Iji sere n'elu nnukwu ahụ <br> Na izu ike n'ime ya - - <br> Nke ahụ bụ ọrụ mgbanwe na-adịghị akwụsị akwụsị <br> nke afọ-ọma na eziokwu. [[File:Water lilly flower.jpg|174px|thumb|right|M'we si n'ọnu-uzọ nke ísì utọ pua, Ahurum Gi n'ihe nile e kere eke; I jidewo m wee merụọ m ahụ́ site na ísì ahụ]] *M chere na ihe mere <br> duru m gakwuru gị, <br> Na site na mmetụta <br> ahụrụ m ọnụnọ gị, <br> Ahụrụ m anya nke <br> Ị n'ihe atụ, <br> Mara Gi n'ime gị. izu oke. <br> Amatala m ugbu a na m mehiere, <br> Na eziokwu ahụ nwere ntụpọ. [[File:Kotkasumu M16 yksityiskohta.jpg|thumb|upright|Love beyond all telling, Goodness beyond imagining...Light beyond metaphor...He who witnesses Your splendor can never describe it]] * N'imezu njedebe ha chọrọ <br> Ike mmadụ na-akwụsị ịrụ ọrụ, <br> Na mkpụrụ obi na-ahụ na ihe o chere na ọ dị mma <br> ezighị ezi. Mgbanwe ọhụrụ na-eme <br> N'oge ahụ ebe ọkụ niile na-apụ n'anya; <br> Ọnọdụ ọhụrụ na nke a na-achọghị ka achọrọ: <br> Mkpụrụ obi nwere <br> ihe ọ na-ahụghị n'anya, a napụrụkwa ya ihe niile o nwere, n'agbanyeghị na ọ hụrụ n'anya. * N'ime Chineke ikike ime mmụọ <br> bịaruo njedebe ha chọrọ, <br> Tufuo echiche nke onwe na ịma onwe onye, ​​<br> A na-ekpochapụkwa ya n'ime njedebe. <br> Mkpụrụ obi ahụ, mekwara ka ọ dị ọhụrụ ọzọ, <br> Iju anya ịhụ onwe ya <br> N'oke oke ahụ, mmiri na-eri. <br> Ka nke a si eme ya amaghị. == Okwu gbasara Jacopone da Todi == * Otu n'ime ndị na-ede uri ihe omimi nke Ịtali kasị ukwuu na nke na-adọrọ mmasị: Jacopone da Todi, onye na-abụ abụ nke òtù Franciscan, onye edemede mbụ nke uri okpukpe nke nkà ihe ọmụma, na ikekwe onye kachasị mma na akụkọ ihe mere eme nke akwụkwọ Italian mbụ ... nke a siri ike. onye ozi ala ọzọ na onye ọkà ihe ọmụma dị aghụghọ: onye na-ede uri a, site n'ịtụgharị crude satirist, onye na-anụ ọkụ n'obi, na onye na-atụgharị uche dị omimi, onye nwere ike ịdaba n'ọkwa nke abụ abụ a ma ama wee bilie karịa nke St. [[John of the Cross]]... na avaricious ọkàiwu, tọghatara n'etiti ndụ site n'ichichi obi iru újú, onye na-ahapụ ụwa, na-anabata Franciscan ịda ogbenye, n'echiche ya kasị dị egwu, wee dị ka nwanne Juniper a "nzuzu maka Kraịst"...A ọgaranya na zuru ezu nke mmadụ ahụmahụ, a. ndụ anụ ahụ, nke mmetụta uche na nke ọgụgụ isi tolitere nke ọma, bụ ntọala nke Jacopone siri na ya rịgoro ruo n'elu ebe ahụ o nwere mmekọrịta ya na usoro ebighi ebi wee nwee afọ ojuju n'ikpeazụ agụụ ya maka izu oke. N'ebe ahụ, ọ na-ekpo ọkụ nke mmetụta mmadụ, ike ọkụ ọkụ, mmetụta ịhụnanya, nke na-anọchite anya ime mmụọ nke àgwà ndị e mepụtara ọ bụghị na cloister kama n'ụwa. ** [[Evelyn Underhill]] (1919) ''Jacopone Da Todi, Poet and Mystic--1228-1306: ''Akụkọ ndụ ime mmụọ'' ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Category:Wq/ig]] do4wp0gyxfi79kbeahupbiizf94mx15 Miuccia Prada 0 2796 12516 2022-11-07T17:50:55Z HorrorIJ 170 Jiri '[[File:Miuccia Prada (cropped).jpg|thumb|Miuccia Prada]] '''[[W:ig:Miuccia Prada|Miuccia Prada]]'''Amuru (10 Mee 1949 - ) bụ onye na-emepụta ejiji na nwanyị ọchụnta ego nke Italy. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enweghị m mmasị n'ezie imere onwe m aha. Ma m na-ahụ maka ihe ụlọ ọrụ ahụ pụtara. Ekwenyere m na ọrụ na jikọọ na ụwa anyị bi na ya. ** [https://www.forbes.com/100-greatest-business-minds/person/miuccia-prada Na aha ọma -...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[File:Miuccia Prada (cropped).jpg|thumb|Miuccia Prada]] '''[[W:ig:Miuccia Prada|Miuccia Prada]]'''Amuru (10 Mee 1949 - ) bụ onye na-emepụta ejiji na nwanyị ọchụnta ego nke Italy. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== *Enweghị m mmasị n'ezie imere onwe m aha. Ma m na-ahụ maka ihe ụlọ ọrụ ahụ pụtara. Ekwenyere m na ọrụ na jikọọ na ụwa anyị bi na ya. ** [https://www.forbes.com/100-greatest-business-minds/person/miuccia-prada Na aha ọma - Miuccia Prada - forbes.com] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Category:Wq/ig]] 3xi73y8nhqvs6zupdduo68uvit94mlh Luisa Piccarreta 0 2797 12519 12518 2022-11-07T18:01:18Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki '''[[W:ig:Luisa Piccarreta|Luisa Piccarreta]]'''Site(23 Eprel 1865–4 Maachị 1947), ugbu a [[w:Ohu Chineke|Ohu Chineke]] na nke a makwaara dị ka “Nwa nwanyị nke Uche Chineke”, bụ [[w: Ụka Katọlik |Katọlik] ] ihe omimi na odee onye ọnọdụ ime mmụọ ya gbadoro ụkwụ na njikọ ya na [[w: Uche Chineke | Uche Chineke]]. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== ===''Ihe Chineke bụ Site n'okike, Mary bụ site na amara'' (2017) === * Ihe e kere eke nwere Nna nke Selestịal, mana ihunanya Chineke enweghị afọ ojuju. N'ime oke ịhụnanya ya, ọ chọrọ ka ha nwee Nne Selestịal yana Nne nke ụwa. N'ụzọ dị otú ahụ, ọ bụrụgodị na nlekọta ịhụnanya na ịdị nro nke Nna nna nke Celestial agaghị ezuru ime ihe e kere eke ka ha hụ Ya n'anya, nlekọta na ịdị nro nke nne Celestial na mmadụ ga-eduga ha ịhapụ onwe ha n'aka ya. Site n'ikwe ka ha merie site n'ịhụnanya ya, njikọ njikọ ga-eme ka ọ ghara ịdị anya, egwu ma ọ bụ egwu ọ bụla, iji hụ Onye ahụ kpụrụ ịhụnanya n'ebe ha nọ, na ka e wee hụ onwe ya n'anya. Maka nke a, a chọrọ ihe ịrịba ama kacha dị ịtụnanya, yana ịhụnanya nke na-adịghị ekwu "oke" na naanị otu Chineke nwere ike ime. ** Frank M. Rega (2017), ''Ihe Chineke Bụrụ Site n'okike, Mary Bụ Site n'Amara'', Poland: Amazon Mmezu, 2<sup>nd></sup> mbipụta, {{ISBN|9781548251109}}, p. 79-80. *Uche Chineke nwere ike okike. Site n'ime otu Chukwu ''Fiat''' pụtara ọtụtụ ijeri na ijeri kpakpando. Site na "Fiat Mihi" nke Nne nke Chineke, nke sitere na mgbapụta sitere na ya, wee pụta ọtụtụ ijeri na ọtụtụ ijeri omume amara, bụ ndị na-agwa onwe ha na mkpụrụ obi. Omume amara ndị a mara mma, na-egbuke egbuke na ndị ọzọ. dị iche iche karịa ijeri kpakpando! The Divine Fiat juputara na ndụ, na n'ezie Ọ bụ ndụ n'onwe ya, na alla ndụ na ihe na-esi n'ime Fiat pụta.Site na Fiat nke Chineke, e kere eke wee pụta, na onye ọ bụla kere ihe nwere ike. hụ akara nke Fiat ahụ.Site na ''Fiat Mihi'' nke nwa agbọghọ a gọziri agọzi, nke e kpọpụtara n'ime uche Chineke jiri otu ike nke Fiat nke okike, mgbapụta pụtara. akara nke ya ''"Fiat Mihi"''.Ọbụna ụdị mmadụ nke Ọkpara ya, nzọụkwụ ya, ọrụ ya na okwu ya, ejiri Meri ''Fiat Mihi''' akara (p. 107) ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] h80sdm9afljij7m5bcd5xgg6r87dx89 Laura Pausini 0 2798 12521 12520 2022-11-07T18:10:24Z HorrorIJ 170 /* Akụkọ ụbọchị Los Angeles (October 16, 2014) */ wikitext text/x-wiki [[File:LauraPausini.jpg|thumb| Talent bụ ihe [Chineke] nyere gị mgbe a mụrụ gị. Achọghị m inye ha ndụmọdụ teknụzụ. Ahụrụ m mmejọ n'anya. Mgbe ị na-ekwu maka nka, ihe kacha mkpa bụ ịghara ịbụ nke zuru oke. </br> ~ [[Laura Pausini]]]] '''[[w:ig:Laura Pausini | Laura Pausini]]''' (Itali: [ˈlaura pauˈzini]; amuru [[16 Mee]] [[1974]]) bụ onye na-agụ abụ pop na Italy na onye na-edekọ ihe. ===Okwu ndị Ọkwụrụ=== === Akụkọ ụbọchị Los Angeles (October 16, 2014) === <small>[http://www.dailynews.com/arts-and-entertainment/20141016/latin-grammy-award-winning-singer-laura-pausini-to-play-las-greek-theatre dailynews.com Latin Grammy Onye na-abụ abụ nwetara ihe nrite Laura Pausini ka ọ kpọọ ụlọ ihe nkiri Greek LA.A.]</small> * Papa m (Fabrizio Pausini) bụ nnukwu onye na-akwado Elvis Presley. Ya mere, a na-akpọ ụlọ m toro Pausiniland, ... papa m na-edebe ihe nrite m niile, uwe m yi na egwu egwu. Nke ahụ bụ ebe a na-egosipụta ya niile. * Enwere m nnọọ obi mgbawa ná mmalite. Mgbe ahụ, iwe were m nke ukwuu. Mgbe ahụ, m hụrụ n'anya ọzọ - ma ọ bụghị onye nzuzu dị ka na mmalite. * Nwa m nwaanyị nyere m ohere ka m tozuo okè ma bie ndụ ka mma mgbe afọ iri abụọ gachara. * M na-ahụ onwe m na ndị asọmpi. Ọ bụghị m ka m na-agwa ndị mmadụ, sị, ‘Ị ga-abụ abụ otú a ma ọ bụ otú ahụ.’ Talent bụ ihe [[Chineke]] nyere gị mgbe a mụrụ gị. Achọghị m inye ha ndụmọdụ teknụzụ. Ahụrụ m mmejọ n'anya. Mgbe ị na-ekwu maka [[art]], ihe kachasị mkpa bụ ịghara ịbụ onye zuru oke, ... Achọrọ m ịbụ onye ofufe, na ịbụ onye ofufe ị ga-emeri obi m. Achọghị m inye ndụmọdụ ahịa. ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} chqn4nemozty8buv5a8712jif5q6tx6 Ursula von der Leyen 0 2799 12524 12523 2022-11-07T18:27:42Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Ursula von der Leyen holds a press conference on COVID variant B.1.1.529 (3).jpg|thumb|We all have our own traditions, our own set of values and own way of doing things. But I would always choose Europe’s way of life – and our Union of solidarity, tolerance and reliability – over any other.]] '''[[w:ig:Ursula von der Leyen|Ursula Gertrud von der Leyen]]''' née ''Albrecht'' (amụrụ [[8 October]] [[1958]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye dibịa German. , onye bụbu Onye isi oche nke European Commission kemgbe 1 Disemba 2019. ===Ihe ọ kwụru=== * Ka agha na Ukraine na-aga n'ihu, ndị Ukraine na-ejikwa obi ike na-alụso obodo ha ọgụ, European Union na-akwalitekwa nkwado ya maka Ukraine na mmachi megide onye na-eme ihe ike - Putin Russia. <br /> Na nke mbụ, European Union ga-akwụ ụgwọ maka ịzụrụ na ibuga ngwa agha na akụrụngwa ndị ọzọ na mba a na-awakpo. <br /> Nke a bụ oge mmiri ozuzo. ** ''[https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/statement_22_1441 "Nkwupụta nke Onye isi ala von der Leyen kwuru banyere usoro ndị ọzọ iji meghachi omume na mbuso agha Russia na Ukraine" (27 February 2022)] • [https Nke a pụtara na https://www.youtube.com/watch?v=hqfRjn-aNzE vidiyo]'' *Amaara m nke ọma na ndị a [[nkwadebe]] (mmanye na Russia maka mbuso agha ha na Ukraine) ga-erikwa ụgwọ maka anyị (Europe) [[akụnụba]]. Amaara m nke a, achọrọ m ịgwa ndị [[Europe] okwu n'eziokwu. Anyị atachiela afọ abụọ nke [[COVID-19 oria ojoo |(COVID-19) oria ojoo]. Na anyị niile chọrọ ka anyị nwee ike ilekwasị anya na mgbake akụ na ụba anyị na nke ọha mmadụ. Ma ekwere m na ndị Europe ghọtara nke ọma na anyị aghaghị iguzogide mkpagbu obi ọjọọ a. Ee, ichebe nnwere onwe anyị na-abịa na ọnụ ahịa. Mana nke a bụ oge akọwapụtara. Ma nke a bụ ego anyị dị njikere ịkwụ. N'ihi na [[nnwere onwe]] enweghị oke ọnụ, ndị otu na-asọpụrụ. Nke a bụ ụkpụrụ anyị: nnwere onwe bara uru. Ursula von der Leyen (2022) zoro aka na: ** ''[https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_22_1483 Okwu Onye isi ala von der Leyen kwuru na European Parliament Plenary na mbuso agha Russia megide Ukraine ]" na "European Commission" (7 Maachị 2022) '' *Anọ m ụnyaahụ na Kyiv wee gaa Bucha. Enweghịkwa okwu maka egwu egwu m hụrụ na Bucha, ihu jọrọ njọ nke ndị agha Putin na-eyi ndị mmadụ egwu. Enwere m mmasị nke ukwuu maka ndị enyi anyị nwere obi ike Ukraine na-alụ ọgụ megide nke a. Ha na-alụ agha anyị. Ọ bụ ọgụ anyị ka ha na-alụ. N'ihi na ọ bụghị naanị Ukraine na-alụ ọgụ maka ọbụbụeze ya na iguzosi ike n'ezi ihe, mana ha na-alụ ọgụ maka ajụjụ ahụ ma ụmụ mmadụ ga-emeri ma ọ bụ na mbibi jọgburu onwe ya ga-esi na ya pụta. Ọ bụ ajụjụ ma ọchịchị onye kwuo uche ya ga-esi ike ma ọ bụ na ọ bụ ọchịchị aka ike ga-achị. Ọ bụ ajụjụ ma enwere ikike nke ike na-achị ma ọ bụ na ọ bụ iwu. ** ''[https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/statement_22_2375 "Mmeghe, ntinye aka na okwu mmechi nke Onye isi ala von der Leyen na mmemme nkwa zuru ụwa ọnụ 'Guzosie Maka Ukraine'" (9 Eprel 2022 )]'' *[[Putin]] chọrọ ihichapụ [[Ukraine]] na maapụ. O doro anya na ọ gaghị aga nke ọma. N'ụzọ megidere nke ahụ: Ukraine ebiliwo na [[ịdị n'otu]]. Ma ọ bụ obodo ya, [Russia], ọ na-emikpu. … Anyị chọrọ ka Ukraine merie [[w:2022 mbuso agha Russia na Ukraine | agha a]]. Ma anyị chọkwara ịtọ ọnọdụ maka ihe ịga nke ọma Ukraine n'ihi agha ahụ. Nzọụkwụ mbụ bụ enyemaka ozugbo. … Mana mgbe ahụ, n'akụkụ nke abụọ, enwere mbọ mwughari ka ukwuu. Ọnụ ọgụgụ nke mbibi dị egwu. Ụlọ ọgwụ na ụlọ akwụkwọ, ụlọ, okporo ụzọ, àkwà mmiri, okporo ụzọ ụgbọ okporo ígwè, ụlọ ihe nkiri na ụlọ mmepụta ihe - nke ukwuu ka a ga-ewughachi. … [Europe]] nwere ọrụ pụrụ iche n'ebe Ukraine nọ. Site na nkwado anyị, ndị Ukraine nwere ike wughachi obodo ha maka ọgbọ ọzọ. … Nke a ga-eme ka kwụsie ike na n'aka dị mkpa ka Ukraine ihe mara mma ebe maka mba ọzọ kpọmkwem ego. N'ikpeazụ, ọ ga-emeghe ụzọ maka ọdịnihu Ukraine n'ime [[European Union]]. <br /> ''Slava Ukraine'' na ogologo ndụ Europe. ** [https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/SPEECH_22_2785 Okwu banyere nsonaazụ mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba maka EU nke agha Russia na Ukraine (4 Mee 2022)] == Ụzọ ndụ ndị Europe (2019) === :[https://ec.europa.eu/info/files/op-ed-european-way-life_en Ederede zuru oke n'ịntanetị (PDF)] *Nke a bụ echiche ndị Europe banyere ndụ.<br /> Ọ bụ maka iwulite Njikọ nke ịha nhata nke anyị niile nwere ohere ịnweta ohere. Ọ bụ maka ịkwado ndị mmadụ ihe ọmụma, agụmakwụkwọ na nkà ha chọrọ ibi ndụ na ịrụ ọrụ na nsọpụrụ. Ọ bụ maka ịnweta ọrụ ndị anyị chọrọ na ịmara na anyị dị nchebe n'ụlọ anyị na n'okporo ámá anyị. Ọ bụ maka ichebe ndị kacha adịghị ike na obodo anyị. <br /> N'ikpeazụ, ọ bụ maka otu anyị niile si ebikọ ọnụ. *Ụzọ ndụ ndị Europe a dị oké ọnụ ahịa na àjà. Ọ dịghị mgbe a ga-ewere ya dị ka ihe efu - ọ bụghị ihe enyere ma ọ bụ nkwa. Ihe akaebe nke ahụ bụ na a na-agbagha ụzọ ndụ anyị kwa ụbọchị - dịka ndị na-emegide ndị Europe si n'ime ya dị ka site na mpụga. Anyị ahụla ka ndị mba ọzọ na-etinye aka na ntuli aka anyị site na mpụga. Anyị ahụwokwa ndị populists toro n'ụlọ ndị na-ekwu okwu ịhụ mba n'anya dị ọnụ ala na-agbalị imebi anyị n'ime. <br /> Anyị ekwesịghị ikwe ka ndị agha ndị a weghara nkọwa nke ụzọ ndụ Europe. Ha chọrọ ka ọ pụta ihe megidere ihe ọ bụ. Ha chọrọ imebi ntọala anyị wee kụọ nkewa n'etiti anyị. Ha kwenyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekpughe nsogbu, kama idozi ha. Anyị aghaghị ịlụso nke a ọgụ. *Anyị niile nwere omenala nke anyị, ụkpụrụ nke anyị na ụzọ anyị si eme ihe. Ma m ga-ahọrọ mgbe niile ụzọ ndụ Europe - na Njikọ anyị nke ịdị n'otu, ndidi na ntụkwasị obi - karịa ihe ọ bụla ọzọ. <br /> Ụzọ ndụ ndị Europe pụtakwara ige ntị na ị na-arụrịta ụka maka ịchọta ihe ngwọta maka ọdịmma ọha. Nke a bụkwa ihe m chọrọ ka anyị mee ọnụ. ==Njikọ Mpụga== **[[w:en:Ursula von der Leyen]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Ursula von der Leyen]] na wikiwootu Bekee **[[w:ig:Ursula von der Leyen]] na wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:von der Leyen, Ursula}} [[Category:Politicians from Germany]] [[Category:Government ministers]] [[Category:Women politicians]] [[Category:Physicians from Germany]] [[Category:1958 births]] [[Category:Lutherans]] [[Category:Living people]] [[Category:People from Brussels]] [[Category:German women]] o5x1v7k966iqde5z2iq9y24mh7rrlm2 Maria Montessori 0 2800 12528 12527 2022-11-07T18:39:36Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki [[File:Maria Montessori.jpg|thumb|Maria Montessori.jpg|thumb|We [[teachers]] can only [[help]] the [[work]] going on, as servants wait upon a master. Anyị ga-abụkwa ndị akaebe maka mmepe nke [[mmadụ]] [[mkpụrụ obi]]; mpụta nke Nwoke Ọhụrụ nke na-agaghịzi abụ onye ihe omume mana, n'ihi nghọta ya nke [[ọhụụ]], ga-enwe ike iduzi na ịkpụzi [[ọdịdị]] nke [[mmadụ]].]] '''[[w:Maria Montessori|Maria Tecla Artemisia Montessori]]''' ([[31 Ọgọst]] [[1870]] – [[6 Mee]] [[1952]]) bụ onye nkụzi Italy, ọkà mmụta sayensị, dibịa, ọkà ihe ọmụma, na nwanyị. == Okwu ndị Ọkwụrụ == [[File:Мария Монтесори.jpg|thumb|[[Morality]] and [[love]] will take their place as the highest form of human superiority.]] * '''Ọ dị ka a ga-asị na oge ọhụrụ nọ na nkwadebe, oge mmadụ n'ezie''', ma dị ka a ga-asị na njedebe abịarute nso n'oge evolushọn ahụ nke na-achịkọta akụkọ ihe mere eme nke mgba dị egwu nke ihe a kpọrọ mmadụ; oge nke udo e ji n'aka ga-akwalite òtù ụmụnna nke mmadụ, ebe '' 'omume na ịhụnanya ga-ewere ọnọdụ dị ka ụdị kachasị elu nke mmadụ. N'ezie, burunụ ndị ikom ike na omume na mmetụta. Ikekwe n'ụzọ dị otú a ọchịchị nke nwanyị na-abịaru nso, mgbe a ga-akọwapụta ihe mgbagwoju anya nke ịdị elu anthropological ya. Nwanyị na-abụ onye na-elekọta mmetụta, omume na nsọpụrụ mmadụ mgbe niile, na n'akụkụ ndị a nwoke na-enye ụmụ nwanyị n'ọbụ aka. ** ''Antropologia Pedagogica'' (1910), sụgharịrị dị ka '' Pedagogical Anthropology '' (1913), p. 259 * "Nnwere onwe na-enweghị nhazi ọrụ agaghị abaghị uru. Nwata a hapụrụ n'efu n'enweghị ọrụ ga-aga n'iyi, dị nnọọ ka nwa ọhụrụ, ọ bụrụ na a hapụ ya n'enweghị ihe oriri, ga-anwụ n'agụụ. Nhazi nke ọrụ ahụ, ya mere, , bụ isi nkuku nke ihe owuwu ọhụrụ a nke ịdị mma [na agụmakwụkwọ], ma ọbụna nzukọ ahụ ga-abụ ihe efu ma ọ bụrụ na enweghị nnwere onwe iji ya mee ihe.” **"Dr. Akwụkwọ ntuziaka nke Montessori: Ntuziaka dị mkpirikpi maka echiche ya na ihe onwunwe ya '' (1914), Schocken Books, Inc." New York, p. 94 === ''Ụzọ Montessori'' (1912) === :<obere> ''Il Metodo della Pedagogia Scientifica applicato all'educazione babyile nelle Case dei Bambini'' (1909), sụgharịrị dị ka [http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html ''Ụzọ Montessori: Nkà mmụta sayensị dị ka etinyere na mmụta ụmụaka n'ụlọ ụmụaka'' (1912)] </small> * '''Ijikere [[ndị nkuzi]] n'usoro nke nnwale [[sayensị]] abụghị ihe dị mfe.''' Mgbe anyị ga-akụziri ha ihe gbasara anthropometry na psychometry n'ụzọ kacha mfe, anyị ga-emerịrị. naanị kere igwe, nke uru ya ga-abụ nke obi abụọ. N'ezie, ọ bụrụ na ọ bụ n'ụdị ejiji a ka anyị ga-ebute ndị nkuzi anyị n'ime nnwale, anyị ga-anọgide ruo mgbe ebighị ebi na ngalaba nke [[theory]]. ''Ndị nkụzi nke ụlọ akwụkwọ ochie, ndị a kwadebere dị ka ụkpụrụ nke nkà ihe ọmụma metaphysical si dị, ghọtara echiche nke ụfọdụ ndị ikom a na-ewere dị ka ndị ọchịchị, ma kpalie uru nke okwu n'ikwu okwu banyere ha, na uru nke anya n'ịgụ echiche ha. . Kama nke ahụ, ndị nkuzi sayensị anyị maara nke ọma na ụfọdụ ngwá ọrụ ma mara otú e si emegharị mọzụlụ nke aka na ogwe aka iji jiri ngwá ọrụ ndị a; E wezụga nke a, ha nwere nkwadebe ọgụgụ isi nke mejupụtara usoro ule a na-ahụkarị, nke ha nwere, n'ụzọ efu na n'ibu, mụtara ka esi etinye. <br /> Ihe dị iche abụghị nnukwu, n'ihi na nnukwu esemokwu enweghị ike ịdị na mpụga teknụzụ naanị, kama ịgha ụgha n'ime mmadụ n'ime." anyị ahapụla ha ka ha guzo na-enweghị ọnụ ụzọ nke ezigbo nnwale sayensị; anyị anabataghị ha na akụkụ kachasị mma na nke kachasị omimi nke ọmụmụ ihe dị otú ahụ, - na ahụmahụ ahụ nke na-eme ezigbo ndị ọkà mmụta sayensị. ** Ch. 1: Ntụle aka dị mkpa nke nkuzi nkuzi ọhụrụ na njikọ ya na sayensị ọgbara ọhụrụ, p. 7 * ''Anyị na-enye aha [[ndị ọkà mmụta sayensị]] ụdị nwoke nwere mmetụta nnwale ka ọ bụrụ ụzọ na-eduzi ya ịchọpụta omimi [[eziokwu]] nke [[ndụ], iji bulie ihe mkpuchi n'elu. ihe nzuzo ya na-adọrọ adọrọ, na onye, ​​​​na nchụso a, nwere mmetụta na-ebilite n'ime ya [[ịhụnanya]] maka ihe omimi nke [[okike]], na-anụ ọkụ n'obi iji kpochapụ echiche nke onwe ya. " onye ji akọ na-eji ngwá ọrụ eme ihe, ọ bụ onye na-efe ihe okike ma na-eburu [[akara ngosi]] nke ya [[[[mkpọku]]] dị ka onye na-eso ụzọ okpukpe ụfọdụ si eme. Nke a ozu nke ezigbo ndị ọkà mmụta sayensị bụ ndị, na-echefu, dị ka Trappists nke Middle Ages, ụwa banyere ha, na-ebi naanị na laabu, n'akpachapụghị anya mgbe n'ihe banyere nri na uwe n'ihi na ha agaghịkwa na-eche banyere onwe ha; ndị, site n'afọ nke ike ọgwụgwụ nke iji microscope, na-aghọ kpuru; ndị na-agụsi ike nke sayensị na-etinye nje nje ụkwara nta; ndị na-ejikwa nsị nke ndị ọrịa ọgbụgbọ na-agụsi agụụ ike ịmụta ụgbọ e si ebute ọrịa; na ndị, mara na ụfọdụ nkwadebe kemịkal nwere ike ịbụ ihe mgbawa, ka na-anọgide na-anwale echiche ha n'ihe ize ndụ nke ndụ ha. Nke a bụ mmụọ nke ndị ọkà mmụta sayensị, bụ ndị ọdịdị na-ekpughe ihe nzuzo ya n'efu, na-ekpuchi ọrụ ha na ebube nke nchọpụta. <br /> '''Enwere, mgbe ahụ, "mmụọ" nke ndị ọkà mmụta sayensị, ihe dị nnọọ elu karịa "nkà na ụzụ" ya na ndị ọkà mmụta sayensị nọ n'ogo nke ihe ọ rụzuru mgbe mmụọ nsọ meriri usoro ahụ. Mgbe o rutere n'ebe a, sayensị ga-enweta n'aka ya ọ bụghị nanị na mkpughe ọhụrụ nke ọdịdị, ma nkà ihe ọmụma syntheses nke dị ọcha echiche.'' ** Ch. 1: Ntụle aka dị mkpa nke nkuzi nkuzi ọhụrụ na njikọ ya na sayensị ọgbara ọhụrụ, p. 8 * The ize ndụ nke servilism na ịdabere dabeere bụghị nanị na "na-abaghị uru na-eri nke ndụ," nke na-eduga ná enweghị enyemaka, ma na mmepe nke onye àgwà nke na-egosi ihe nile n'ụzọ doro anya a rettable perversion na degeneration nke nkịtị nwoke. M na-ezo aka na omume ọchịchị aka ike na nke aka ike nwere ihe atụ nke anyị niile maara nke ọma. ''' Àgwà ịchịisi na-etolite n'akụkụ n'akụkụ na enweghị enyemaka.''' Ọ bụ akara ngosi nke ọnọdụ mmetụta nke onye meriri site n'ọrụ nke ndị ọzọ. Ya mere, ọ na-emekarị na nna ukwu bụ onye ọchịchị aka ike n'ebe ohu ya nọ. Ọ bụ mmụọ onye isi ọrụ n’ebe ohu ahụ nọ. ** Ch. 5 : Ịdọ aka ná ntị, p. 100 * Ka anyị were onwe anyị anya dị ka onye ọrụ nwere ọgụgụ isi na nke maara nke ọma, nke nwere ike, ọ bụghị naanị ịrụ ọrụ dị ukwuu na nke zuru oke, kama inye ndụmọdụ n'ụlọ ọrụ ya, n'ihi ikike ya ịchịkwa na iduzi ọrụ izugbe nke gburugburu ebe ọ na-arụ ọrụ. Nwoke ahụ bụ onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi ya ga-enwe ike ịmụmụ ọnụ ọchị tupu iwe nke ndị ọzọ, na-egosi na ọ nwere ikike dị ukwuu n'onwe ya nke sitere na njiri mara ikike ya ime ihe. Otú ọ dị, o kwesịghị iju anyị anya ịmara na n'ụlọ ya, onye ọrụ a na-arụ ọrụ nke ọma baara nwunye ya mba ma ọ bụrụ na ofe ahụ adịghị ya ụtọ, ma ọ bụ na ọ dịghị njikere n'oge a kara aka. N'ụlọ ya, ọ bụghịzi onye ọrụ ruru eru; onye-ọ̀kà n'ebe a bu nwunye, nējere ya ozi, nēdozi-kwa-ra ya ihe-oriri-ya. '''Ọ bụ nwoke dị jụụ na obi ụtọ ebe ọ na-enwe ike site n'ịrụ ọrụ nke ọma, ma na-achị ebe a na-ejere ya ozi.''' Eleghị anya ọ bụrụ na ọ mụta otú e si esi ofe ya, ọ nwere ike ịghọ nwoke zuru okè! ''Nwoke nke, site na mgbalị nke ya, nwere ike ime ihe niile dị mkpa maka nkasi obi na mmepe ya na ndụ, na-emeri onwe ya, na ime nke a na-amụba ikike ya ma mee onwe ya ka ọ dị mma. <br /> Anyị ga-eme ka ọgbọ nke ga-abịa n'ọdịnihu, '' ndị dị ike '', site na nke ahụ anyị pụtara ndị ikom nwere onwe ha na ndị nweere onwe ha.'' ** Ch. 5 : Ịdọ aka ná ntị, p. 100 === ''Ihe nzuzo nke nwata'' (1936) === * Ndị okenye aghọtaghị ụmụaka ma ọ bụ ndị nọ n'afọ iri na ụma, n'ihi nke a, ha na ha na-enwekwa esemokwu mgbe niile. Ngwọta abụghị na ndị okenye kwesịrị inweta ụfọdụ amamihe ọgụgụ isi ọhụrụ ma ọ bụ nweta ụkpụrụ omenala dị elu. Mba, ha ga-achọtarịrị ebe ọpụpụ dị iche. Onye toro eto aghaghị ịchọta n'ime onwe ya njehie a na-amaghị ama nke na-egbochi ya 'ịhụ nwa ahụ' ka ọ dị. ** Ch. 2 * Ọ bụrụ na nwatakịrị ahụghị ihe mkpali maka ihe omume ndị ga-enyere ya aka ito eto, ọ na-enwe mmasị nanị n'ihe 'ihe' ma chọọ inwe ha. ** Ch. 23 === '' Nchọpụta nke Nwatakịrị'' (1948) === * '' 'Ụgwọ ọrụ na ntaramahụhụ, ikwu okwu n'ezoghị ọnụ, bụ tebụl nke mkpụrụ obi, ya bụ, ụzọ isi mee ka mmụọ nwata bụrụ ohu, ma dabara adaba ịkpasu iwe karịa igbochi nrụrụ.'' ** Ch. 1 * '' ''Ntụziaka kachasị mma bụ nke na-eji obere okwu zuru ezu maka ọrụ ahụ''' ** Ch. 7 * '''Nke a bụ ọrụ anyị: ịtụnye ọkụ ọkụ wee gafee.'''' M na-atụnyere mmetụta nke nkuzi mbụ ndị a echiche nke onye na-awagharị naanị ya nke na-eje ije dị jụụ na nke na-enwe obi ụtọ n'osisi nke onyinyo, na-atụgharị uche; nke ahụ na-ahapụ echiche ime ya nweere onwe ya ịkpagharị. Na mberede, mgbịrịgba chọọchị na-akụ n'ebe dị nso chetara onwe ya; mgbe ahụ ọ na-enwe mmetụta nke ukwuu nke ọma udo udo nke a mụọlarị, ọ bụ ezie na ọ na-ehi ụra, n'ime ya. <br /> '''Iji kpalie ndụ, hapụ ya n'efu, Otú ọ dị, imeghe onwe ya, nke ahụ bụ ọrụ mbụ nke onye nkụzi. oge na ịgbachi aka, onye ikpeazụ kwesịrị ịkpaghasị ma ọ bụ kpafuo kama inyere mkpụrụ obi nke na-abịa ndụ na nke ga-adị ndụ site n'omume nke mbọ ya. <br /> Nkà a ga-esonyere usoro sayensị, n'ihi na ịdị mfe nke nkuzi anyị nwere nnukwu myiri na nnwale na akparamagwa nnwale. ** Ch. 8: Ihe omume, p. 141 ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: ** Nke a bụ ọrụ mbụ nke onye nkuzi: ịkpalite ndụ mana hapụ ya ka ọ nwee ike ịzụlite. === ''Mkpụrụ obi na-amị amị'' (1949) === [[File:Maria Montessori1913.jpg|thumb|[[ụmụaka]] na-arụ ọrụ ugbu a dị ka a ga-asị na m adịghị.]] :: Ihe ịrịba ama kasịnụ nke ihe ịga nke ọma nke onye nkụzi bụ inwe ike ịsị, "Ụmụaka na-arụ ọrụ ugbu a dị ka a ga-asị na m adịghị." ::* Dị ka ekwuru na '' Strategies Winning for Classroom Management '' (2000), p. 2 == Okwu gbasara Montessori == * Ọ bụrụ na onye nkụzi nwere ike ịghọta ihe nwatakịrị na-agbalị ime na mkparịta ụka ozi ya na gburugburu ebe obibi, na ọ bụrụ na onye nkụzi ahụ nwere ike inwe ihe ndị dị n'aka [[dị mkpa]] n'ebumnobi ahụ, ma ọ bụrụ na ọ nwere ike itinye ihe ịma aka dị mkpa nke nwatakịrị ahụ. nwere ike ịnagide, nye ihe nlereanya dị mkpa maka nṅomi, ma ọ bụ jụọ ajụjụ dị mkpa nwata ahụ nwere ike ịza, onye nkụzi ahụ nwere ike ịkpọ ụdị mgbanwe mgbanwe nke na-agụnye mmepe nke uche ma ọ bụ uto. ** [[w:J. McVicker Hunt|Joseph McVicker Hunt]], na Okwu Mmalite ya na mbipụta 1964 nke ''Ụzọ Montessori'' nke Maria Montessori dere. ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} *[http://www.montessori-ami.org/ Association Montessori Internationale] *[http://www.amshq.org/ American Montessori Society] *[http://www.montessori.uniroma3.it/ Centre for Montessori Studies (CeSMon), Roma Tre University] *[http://www.mariamontessori.it/flash/index.html The Centre for Montessori Studies in her native home in Chiaravalle, Italy] *[http://digital.library.upenn.edu/women/montessori/method/method.html e-text of ''Usoro Montessori'' by Maria Montessori] *[http://www.webster.edu/~woolflm/montessori2.html Onyinye ọgụgụ isi nke ụmụ nwanyị na ọmụmụ nke uche na ọha mmadụ] *[http://www.montessori.org/ The Montessori Foundation] * [https://parentingscience.today/montessori-parenting-quotes/ Maria Montessori’s Okwu Nne na Nna na-akpali akpali] {{DEFAULTSORT:Montessori, Maria}} [[Category:Italian academics]] [[Category:Italian physicians]] [[Category:Italian educators]] [[Category:Italian philosophers]] [[Category:Inventors]] [[Category:Italian Catholics]] [[Category:Women's rights activists]] [[Category:Feminists]] [[Category:Italian women]] [[Category:1870 births]] [[Category:1952 deaths]] [[Category:People from Marche]] [[Category:Women born before the 20th century]] 77xfal10i25azf41jwprj95milq84vt Ruth Ozeki 0 2801 12530 12529 2022-11-07T19:01:10Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ruth Ozeki''' (amuru ya na March 12, 1956) bu onye odee America-Canadia, onye na-ese ihe onyonyo na onye uchu Zen Buddhist. ===Ihe ọ Kwụru=== *Dị ka onye edemede ị na-echere gburugburu maka mkpali; akwụkwọ a bụ maka ihe na-eme mgbe otu agwa kpatụ onye edemede n'ubu wee kpọọ ya ka ọ bụrụ; ọ bụ maka agwa na-eke onye edemede. *N'akwụkwọ ya A Tale for the Time Being in [https://www.theguardian.com/books/2013/mar/07/ruth-ozeki-interview-time-being/ “Ruth Ozeki: 'This book is about the character creating a novelist'”] *Anyị na-atụ egwu ikwu okwu ahụ bụ "igbu onwe" na ikwu banyere ya. N'ezie okwu igbu onwe nwere ụdị ume na-atụ egwu, ndị mmadụ nwekwara ike ịtụ egwu ikwu maka ya. Gịnị kpatara anyị ji chefuo na anyị bụ ndị ntorobịa otu oge? Anaghị m echefu nke ahụ. Ndị na-ede akwụkwọ kwesịrị idowe akụkụ ahụ ndụ ka ha wee dee. Ihe dị mkpa (maka ndị na-eto eto) bụ na ị nwere usoro ndụ; ọ nwere ike ịbụ ndị enyi gị, ọ nwere ike ịbụ ezinụlọ gị, ụka, omume ide, onye nkuzi, pusi gị, gerbil gị. Na nke nta nke nta, homonụ ahụ na-ebelata, ị na-azụlite nkà ịnagide ya na ị na-etolite agụụ na ihe ndị bara uru n'ezie ibi ndụ, ị ga-esikwa n'oge ahụ siri ike. **Na ndị nọ n'afọ iri na ụma na echiche igbu onwe na[https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/ruth-ozeki-neither/ “Ruth Ozeki: Neither here nor there”] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Ruth Ozeki|Ruth Ozeki]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Ruth Ozeki|Ruth Ozeki]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Ozeki, Ruth}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 8okynmzay4xwt3pwq3k2ota1soxdxkk Sophie Scholl 0 2802 12533 12532 2022-11-07T21:13:03Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki [[File:Bust of Sophie Scholl - White Rose Memorial Room - Interior of Main Building of Ludwig-Maximilians-Universitat - Munich - Germany - 01.jpg|thumb| Somebody, after [[all]], had to make a [[start]]. What we [[wrote]] and [[said]] is also [[Belief|believed]] by many others. They just don't [[dare]] express themselves as we did.]] '''[[w:ig:Sophie Scholl|Sophia Magdalena Scholl]]''' ([[9 May]] [[1921]] - [[22 February]] [[1943]]) bụ nwa akwụkwọ German na mgbochi. Onye ndọrọndọrọ ọchịchị Nazi, na-arụsi ọrụ ike n'ime [[w:White Rose|White Rose]] [[w:Nonviolence|adịghị eme ihe ike]] [[w:Widerstand|nguzogide]] otu na [[w:Nazi Germany|Nazi Germany] ]. A mara ya ikpe maka nnukwu [[mba]] mgbe achọpụtara ya na ọ na-ekesa akwụkwọ akụkọ mgbochi agha na [[w: Ludwig Maximilian University of Munich | Mahadum Munich]] (LMU) ya na nwanne ya nwoke, [[w: Hans Scholl| Hans]]. N'ihi nke a, ọ bụ [[w: ntaramahụhụ isi obodo|mechara]] site na [[w:guillotine|guillotine]]. Kemgbe 1970s, a na-echeta Scholl nke ukwuu maka ọrụ ya [[w: Nguzogide n'oge Agha Ụwa nke Abụọ | mgbochi ndị Nazi]]. ===Ihe o kwụru === [[File:Sophie scholl bust.JPG|thumb|I did the best that I could do for my [[nation]]. I therefore do not [[regret]] my conduct and will bear the [[consequences]] that result from my conduct.]] [[File:Scholl Probst Grab.JPG|thumb| Isn't it bewildering … that [[everything]] is so [[beautiful]], despite all the horrors that exist?]] [[File:Grab Sophie und Hans Scholl Christoph Probst-1.jpg|thumb|Only [[man]] can be [[hateful]] or ugly, because he possesses a [[free]] will to cut himself off from the chorus of [[praise]].]] atụbawo m n’ime [[Jizọs]] [[Kraịst]], ọ bụrụgodị na aka m kụnwụsịrị apụghị imetụ ya aka ọzọ. **Dị ka e hotara na '' At the Heart of the White Rose: Akwụkwọ ozi na Diaries of Hans na Sophie Scholl '' (1987) nke Inge Jens deziri, nke J. Maxwell Brownjohn sụgharịrị; nakwa na ''Voices of the Holocaust: Resistors, Liberation, Understanding'' (1997) nke Lorie Jenkins McElroy dere. *'''N'ihi na ọtụtụ ihe na-ese okwu apụtaghị na e kwesịrị ikewa anyị onwe anyị.''' Ma, ugboro ugboro, a na-anụ ka a na-ekwu na ebe ọ bụ na e tinyeworo anyị n'ụwa na-ese okwu, anyị aghaghị ime mgbanwe iji kwekọọ n'ụkpụrụ. ya. N'ụzọ dị ịtụnanya, ndị a sị na ha bụ Ndị Kraịst, nke mmadụ nile na-akwadokarị echiche a nke na-abụghị nke Ndị Kraịst. '''Olee otú anyị ga-esi atụ anya ka ezi omume dịrị ebe ọ na-enwechaghị onye ọ bụla nke ga-enyefe onwe ya nye ezi omume n'esepụghị aka?'' **Dị ka e hotara na '' Ịchọ Udo: Ihe edeturu na mkparịta ụka n'okporo ụzọ '' (1998) nke Johann Christoph Arnold dere, p. 155 *M nọ na-eche echiche banyere akụkọ sitere n’Agba Ochie: [[Moses]] ji ogwe aka gbatịrị agbatị guzo ehihie na abalị nile, na-ekpeku [[Chineke]] ekpere maka [[mmeri]]. Ma mb͕e ọ bula o wedaworo ogwe-aka-ya abua, onye-iro-ya we di ike n'aru umu Israel. '''À ka nwere [[ndị mmadụ] taa bụ́ ndị na-adịghị agwụ agwụ iduzi [[niile]] echiche ha na [[ike] ha nile, n’otu obi, gaa n’otu [[ihe] kpatara]?’’ **Dị ka e hotara na '' Ịchọ Udo: Ihe edeturu na mkparịta ụka n'okporo ụzọ '' (2000) nke Johann Christoph Arnold dere, p. 155 *Amaara m na [[ndụ]] bụ [[ọnụ ụzọ]] na [[ebighi ebi]], ma [[obi]] m na-efunahụkarị n'ime obere ihe [[nchegbu]]. Ọ na-echefu nnukwu ụzọ ụlọ nke dị n'ihu ya.''' N'ịbụ onye na-adịghị njikere, nyefere n'ime ihe ndị na-adịghị mkpa nke ụmụaka, ọ nwere ike iju ya anya mgbe nnukwu awa ahụ bịara wee chọpụta na, n'ihi ihe ụtọ na-adọrọ adọrọ, nke ahụ [[oke] ] [[ọṅụ]] agbagharala. Mụ onwe m [[maara]] nke a, ma obi m adịghị. Ọ dị ka enweghị nkuzi; ọ na-aga n'ihu [[na-arọ nrọ]]… na-atụgharị mgbe niile n'etiti ọṅụ na [[obi ịda mba]]. **Dị ka e hotara na ''Sophie Scholl: Ezigbo Akụkọ nke Nwanyị Na-emegide Hitler'' (2009) nke [[w:Frank McDonough|Frank McDonough]] *''Ụbọchị anwụ na-achasi ike dị otú ahụ, na m ga-aga. Ma ole ga-anwụ n'ọgbọ agha n'ụbọchị ndị a, ole na-eto eto, ndụ ndị na-ekwe nkwa ... Gịnị ka ọnwụ m dị ma ọ bụrụ na site n'omume anyị na-adọ ọtụtụ puku kwuru aka na ntị. N'etiti ụmụ akwụkwọ a ga-enwekwa nnupụisi. **Dịka Else Gebel hotara, n'akwụkwọ ozi o degaara Robert Scholl (November, 1946). ''[http://www.mythoselser.de/texts/scholl-gebel.htm Ederede German mbụ.]'' [''Ebe kpuru ìsì: Odeakwụkwọ Hitler''] * ''' Otu n'ime ndị [kachasị ukwuu] na narị afọ nke 20 bụ ndị a ma ama ná mba a nke ukwuu.''' <br> Anyị na-ekwu banyere Sophie Scholl, nwa akwụkwọ German nke [[Nazis] gburu] na 1943 maka ọrụ ya dị ka onye otu [[White Rose | The White Rose]], otu ndị na-emegide onwe ha ji obi ike kwado ajọ omume nke ọchịchị aka ike site na ide na nkesa akwụkwọ ozi zoro ezo. … N'ime ntụli aka nke ndị German mere na 2003, a kpọrọ ya aha nwanyị nke anọ kachasị ukwuu n'akụkọ ihe mere eme nke mba ahụ na ntuli aka ndị ọzọ ahọpụtala ya nwanyị German kacha ukwuu nke narị afọ nke 20. A kpọrọ aha ihe dị ka ụlọ akwụkwọ 200 dị na Germany iji sọpụrụ Sophie Scholl na nwanne ya nwoke Hans, bụ́ ndị e gbukwara n’ụbọchị ahụ tara akpụ. ** Ron Kemp, na [http://www.cctimesdemocrat.com/story/1531081.html "Icheta otu n'ime ndị ukwu akụkọ ihe mere eme" na ''Clay County Times-Democrat'' (16 Eprel 2009)]<!-- Clay Mpaghara, Arkansas --> * '' Akụkọ na-akpali akpali na akụkọ ndụ Sophie Scholl abụghị naanị akụkọ ọzọ gbasara oge gara aga. Ọ bụ akụkọ dị oke mkpa na ugbu a na maka ọdịnihu.''' Ọ bụ akụkọ nke obi ike, akọ na uche onwe onye na nnwere onwe nke echiche. Ọ bụ n'ezie akụkọ nke taa, gbasara mụ na gị. ''Anyị agaghị echefu ma ọlị na ọ dị nanị afọ 21 mgbe ndị Nazi gburu ya, ma o nwere àgwà na-emesi ndụ ike, ọ dịghị ọchịchị aka ike pụrụ ịgbachi nkịtị.'' ** [[w:Frank McDonough | Frank McDonough]], "Sophie Scholl: Akụkọ Eziokwu nke Nwanyị Na-emegide Hitler" (2009) * '''[[[ndina]] na ikuku mepere emepe nke [[ụmụaka]] enyerela ha aka ịhụ site n'akwụkwọ akụkọ [Hitler] na [[w: Nuremberg Rally | Nuremberg Rally]], mgbe nwanne na nwanne bụ ndị òtù [[Nazi]] òtù ntorobịa.''' Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị ọgbọ ha nile bụ ndị Führer meriri kpam kpam, ebe Hans na Sophie nwere ndị ọzọ [[atụmanya]] nke [[mmadụ]], ọ bụghị ndị ibe ha na-ekekọrịta, nke ha nwere ike tụọ Hitler. ** [[w: Alice Miller (ọkà mmụta sayensị) | Alice Miller]] na Sophie na [[w: Hans Scholl | Hans Scholl]] na-emegide ndị injinia mmekọrịta nke ọchịchị Nazi, na '' I kwesịghị ịma. (1984) * ''''Ịnweghị ike ịlele mmetụta nke ụdị nguzogide a ma ọ bụrụ na agbawara ọnụọgụ X nke àkwà mmiri ma ọ bụ na ọchịchị dara ... ] [[uru]], ma nke ahụ bụ uru dị oke mkpa.''' ** [http://www.judnewborn.com/ Jud Newborn] na ''Newsday'' (February 22, 1993) ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Sophie Scholl]] na wikipedia Bekee * [http://web.archive.org/web/20080208092130/http://www.jlrweb.com/whiterose/sophie.html Biography at ''The White Rose''] * [http://www.shoaheducation.com/whiterose.html "Sophie Scholl and the White Rose" at Shoah Education Project] * [http://www.sophieschollmovie.com/ ''Sophie Scholl - The Final Days'' film website (in English)] * [http://www.sophiescholl-derfilm.de/ ''Sophie Scholl - Die letzten Tage'' film website (in German)] * [http://rogerebert.suntimes.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20060330/REVIEWS/60323005/1023 Roger Ebert's review of ''Sophie Scholl: The Final Days''] * [http://www.historyplace.com/pointsofview/white-rose1.htm Memories of the White Rose] * [http://www.holocaust-history.org/short-essays/white-rose.shtml Essay on the White Rose] * [http://www.gsi.uni-muenchen.de/ ''The Geschwister-Scholl-Institut'' (in German)] * [http://web.archive.org/web/20080205013817/http://www.jlrweb.com/whiterose/leaflets.html The leaflets of the White Rose] * [http://www.shoaheducation.com/whiterosetable1.html Summary of the Charges at the Trial of the White Rose Members] {{DEFAULTSORT:Scholl, Sophie}} [[Category:Anti-war activists]] [[Category:Anti-fascists]] [[Category:Pacifists]] [[Category:Revolutionaries]] [[Category:Lutherans]] [[Category:German women]] [[Category:1921 births]] [[Category:1943 deaths]] [[Category:Executed people]] 75iiwi9ljgpqpbb327guu3ns9o1n522 Guity Novin 0 2803 12536 2022-11-07T23:20:51Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Guity Novin'''(amuru ya na Eprel 21, 1944, na Kermanshah) bu onye ese ihe ndi Iran na Canada kacha mara amara maka udi eserese ya, nke a na-akpọ Transpressionism. ===Ihe ọ Kwụru=== '''Peejị Facebook (2021-22)''' *Dike; n'ime ụwa anyị gbara ọchịchịrị, enweghị mmasị na obi ọjọọ bụ onye na-eme ka ndụ dịrị mfe ma baa uru maka ọnọdụ mmadụ. *Ọ dị mfe ịmalite agha, mana njedebe ya bụ will-o-the-wisp, nke dị irè n'ịghọgbu ndị njem n'okporo ụzọ a! No *Arụmọrụ nke violin - ọ bụ ihe niile na nkọwa na omume ọma niile na-esi na nkọwa nke nkọwa ahụ pụta! *Ọ bụrụ na Marx ka dị ndụ, ọ ga-ede, sị: “Mkparịta ụka n'Ịntanet bụ opium nke mba dị iche iche! *N'uche nke m, ndị mmadụ na obodo anyị na-adị ka clones. Ụmụaka anaghị agụ akwụkwọ, ha anaghịkwa amụta ihe site n'ime. Ha na-anọdụ ala na-ekiri ibe ha ka ha mara mma. Dị ka vases m. **Etelaat-e-Banoovan,(1971) no 755, Year Fifteenth,Wednesday 15th December. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Guity Novin |Guity Novin ]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Guity Novin |Guity Novin ]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Noven, Guity}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* rwlp23icjpp376dp7aczeeas9thgxv6 Marina Nemat 0 2804 12538 2022-11-07T23:27:04Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Marina Nemat'''(22 Eprel 1965-) bụ onye ode akwụkwọ Iran-Canadian. ===Ihe ọ kwụru=== *M na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya, m ga-agbakwa ndị Ijipt ume. Ma n'otu oge ahụ m ga-adọ ha aka ná ntị ka ha na-ele anya na ịmụta site Iran, Mubarak ebibiri mmegide na Egypt; nanị mmegide fọdụrụ bụ nke mgbakọ nke ndi alakuba. Ma ọ bụ ezie na enweghị m ike ịsị na [otu onye kwuo uche ya] ga-eduga n'ọchịchị aka ike ọzọ, ana m ekwu na enwere ike - ezigbo ihe egwu - na ọ ga-aga n'ụzọ na-ezighi ezi. Ya mere, m ga-arịọ ha ka ha biko mụta ihe n'akụkọ ihe mere eme. Ndị Iran ka na-ata ahụhụ site na mgbanwe nke ghọrọ ọchịchị aka ike karịa nke Shah. Ya mere, biko ewepụla na ihe nwere ike ịga na-ezighi ezi. **[https://www.haaretz.com/life/books/1.5124101/ Interview / Discovering the Night Sky] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Marina Nemat|Marina Nemat]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Marina Nemat|Marina Nemat]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Nemat, Marina}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* q0sienwdcodrxgsxkapcx7i3lpu37o2 Mechtild Rössler 0 2805 12539 2022-11-08T06:37:00Z Accuratecy051 164 Jiri '[[File:Mechtild Rössler.jpg|thumb|Mechtild Rössler]] '''[[w:ig:Mechtild Rössler|Mechtild Rössler]]''' bụ onye na-ese geographer na onye bụbu onye isi [[w:UNESCO|UNESCO]] [[w: World Heritage Centre|Ebe Ihe Nketa Ụwa]]. ===Ihe o kwụru=== * Ọtụtụ n'ime ihe ndị dị na Ndepụta Ihe Nketa Ụwa nọ n'ihe egwu na ndepụta ahụ akọwapụtaghị ya. Nke a na-achọ ka anyị gbasie mbọ ike zuru ụwa ọnụ na nchebe ihe nketa na echere m na China nwe...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[File:Mechtild Rössler.jpg|thumb|Mechtild Rössler]] '''[[w:ig:Mechtild Rössler|Mechtild Rössler]]''' bụ onye na-ese geographer na onye bụbu onye isi [[w:UNESCO|UNESCO]] [[w: World Heritage Centre|Ebe Ihe Nketa Ụwa]]. ===Ihe o kwụru=== * Ọtụtụ n'ime ihe ndị dị na Ndepụta Ihe Nketa Ụwa nọ n'ihe egwu na ndepụta ahụ akọwapụtaghị ya. Nke a na-achọ ka anyị gbasie mbọ ike zuru ụwa ọnụ na nchebe ihe nketa na echere m na China nwere ike ịrụ ọrụ dị mkpa na nke a. ** Ekwuru na ''[https://www.44whcfuzhou2021.cn/node/13420/20210816/611a29faa0199.shtml China na-arụ ọrụ dị mkpa n'ịkwado nchebe nke ihe nketa ụwa: Ajụjụ ọnụ ya na Oriakụ Mechtild Rössler, Onye isi UNESCO Heritage Heritage Ebe], 19 Julaị 2010.'' ==Njiko mpụga== **[[w:en:Mechtild Rössler]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Mechtild Rössler]] na wikiwootu Bekee 58ilybanp9d38j3tqdx9gez68w7bjcy Mary Lasker 0 2806 12541 12540 2022-11-08T07:35:18Z Akwugo 29 Etinyerem igbe nkọwa ihe wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w: Mary Lasker | Mary Woodard Lasker]] '' (November 30, 1900 - Febụwarị 21, 1994) bụ onye nkwado ahụike na onye enyemaka Amerika. Ọ rụrụ ọrụ iji nweta ego maka nyocha ahụike wee hibe [[w:Lasker Foundation|Lasker Foundation]]. == Ihe o okwuru== * Ọ bụrụ na ị chere na nyocha dị oke ọnụ, tulee ọrịa. ** [http://www.laskerfoundation.org/about/lasker-legacy/ The Lasker Legacy] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Mary Lasker|Mary Lasker]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Lasker, Mary}} aenxmupknu764n7168dmzaecta2wpy3 Jennifer Lopez 0 2807 12550 12549 2022-11-08T08:15:55Z Akwugo 29 Etinyerem igbe nkọwa ihe wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Jennifer Lopez 2009.jpg|thumb|Jennifer Lopez na 2009]] '''[[w:Jennifer Lopez|Jennifer Lynn López]]''' (amụrụ July 24, 1969), nke a makwaara dị ka ''J. Lo '' '', bụ onye omere America, onye na-agụ abụ, onye mmebe ejiji na onye na-agba egwu == Ihe ndị okwuru == * Onye ọ bụla na-arụ ọrụ na-akpọ m "Ma." Abụ m ụdị nne. ** [http://web.archive.org/20000815073212/www.eonline.com/Celebs/Qa/Lopez2000/interview2.html Ajụjụ ọnụ] maka ''E! N'ịntanetị '', 15 Ọgọst 2000. * Ana m akwado nri ejighi anụ n'ihi na ị na-eteta ma nwee mmetụta dị mma! ** Ajụjụ ọnụ nke ụlọ ọrụ redio New York Z100; dị ka ekwuru na ''[http://www.ecorazzi.com/2014/05/13/jennifer-lopez-feels-great-on-vegan-diet/ Jennifer Lopez na-enwe mmetụta 'Great' na nri Vegan!]" "Ecorazzi", 13 Mee 2014. * M tolitere na ebirikwa m na Bronx ruo mgbe m dị afọ iri abụọ, yabụ aghọtara m na ndụ… na enwere m ihu ọma itolite n'ime ihe ọzọ, mana n'otu oge ahụ, mgbọrọgwụ ndị ahụ na-anọnyere gị. Ịkpọ mkpụrụedemede ndị a bụ ohere iji nwetaghachi azụ na isi nke onye m bụ. ** Na agwa Maya na '' Iwu nke Abụọ '' na [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/12/jennifer-lopez-movie-interview"Jennifer Lopez na-enwe mmetụta na-efunahụ mgbe ọ gbasịrị alụkwaghịm na ịgba alụkwaghịm Iwu ya nke abụọ”] na ''Vanity Fair'' (2018 Dec 20) *Echere m dị ka ụmụ nwanyị, anyị ga-emerịrị nke ahụ mgbe niile… A na-ekwu na anyị na-abụ ndị na-esighi ike, na-enwe mmetụta nke nwoke na nwanyị, mana echere m na eziokwu bụ na ụmụ nwoke na-esiwanye ike ma nwee mmetụta. Ma anyị ga-adịkwu ike na karịa ka anyị ghara imerụ ego ndị na-esighị ike emebi mgbe ụfọdụ. Ya mere, ọ bụ ahịrị ị ga-agbanye ụkwụ mgbe niile-karịsịa dị ka nwanyị siri ike, nke nwere ike ime ka ndị ikom na-enweghị obi ike na nchekwa onwe ha. ** Na ụmụ nwoke n'ezie na-esighi ike karịa ụmụ nwanyị na [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/12/jennifer-lopez-movie-interview"Jennifer Lopez na-enwe mmetụta na-efunahụ ya mgbe ọ gbasịrị alụkwaghịm na ịnweta iwu nke abụọ ya" ] na ''Vanity Fair'' (2018 Dec 20) *Enwere ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere ọgụgụ isi, ndị nwere nkà n'ebe ahụ, n'ihu na n'azụ igwefoto, echere m na anyị nọ n'oge ebe a na-adịghị egbochi olu anyị nke ukwuu ... N'ihi mmegharị #MeToo, ọ bụ 'Anyị ha nhata. , anyị chọkwara ka e si otú ahụ na-emeso anyị ihe.’ Anyị na-eme ohere nke onwe anyị, ma ka ị na-egosi na i bara uru na uru gị n’ebe ndị mmadụ nọ, ha apụghị itinye gị n’ime igbe. Ị na-amanye ya ime, nri? ** Maka otu Hollywood nwere ike isi gbanwee maka ụmụ nwanyị ka ha wee were ohere na [https://variety.com/2019/music/features/jennifer-lopez-hustlers-its-my-party-the-godmother-1203313001/ "Otu Jennifer Lopez si mụta ịgba egwu ọzọ"] na ''dị iche iche''<br /> * Abụ m onye kacha mma. Ọ bụrụ na ị nwere ngwongwo ahụ, ọ nweghị ihe ị ga-atụ egwu. Ọ bụrụ na mmadụ enweghị ngwongwo, ha enweghị nchebe. Enweghị m nsogbu ahụ. Abụghị m onye na-eme ihe nkiri kachasị mma nke dịworo ndụ, mana amaara m na m dị mma. ** ''[https://nypost.com/2019/09/25/jennifer-lopez-shades-a-list-actress-peers-in-resurfaced-interview/ Jennifer Lopez shades A-list omee ọgbọ na N'ajụjụ ọnụ resurfaced ]'', nke Nadine DeNinno dere, ''New York Post'', Septemba 25, 2019. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en: Jennifer Lopez|Jennifer Lopez]] {{DEFAULTSORT:Lopez, Jennifer}} tqs3obynq5c4y55i1ap9eqias7n9i01 Jo Walton 0 2808 12551 2022-11-08T09:29:10Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Jo-Walton-October-2006.gif|thumb|Jo Walton na 2006]] ''[[w:Jo Walton|Jo Walton]]''' (amụrụ [[December 1]], [[1964]]) bụ [[w:Wales | Welsh]] echiche efu na onye ode akwụkwọ akụkọ sayensị na onye na-ede uri. . {{author-stub}} == Ihe o kwụrụ == === ''[[w:Tooth and Claw (akwụkwọ akụkọ)|Eze na mgbaaka]]'' (2003) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta akwụkwọ azụ ahịa nnukwu ahịa nke Tor </small> bipụtara. * Avan ji okpukpe kpọrọ ihe dị ka dragọn ọzọ na-esote ya na ụzọ ọ ga-esi mee n'ụwa—nke bụ́ na o nwere ọtụtụ nkwenkwe ọdịnala bụ́ ndị ọ na-akwụsịtụghị iji nyochaa, na-aga chọọchị n'ihi na ọ ga-abụ ihe ijuanya na ọ bụghị, a naghị akwụkarị ya ụgwọ. ọtụtụ nlebara anya mgbe ọ nọ n'ebe ahụ, wee hụ nsọpụrụ nsọ si n'elu ikpo okwu nke ọma na-ezighị ezi. ** Isi nke 2, ngalaba 7 (p. 28) * Ọ bụ naanị ugbu a ka ha ghọtara na o nweghị ihe ga-abụ nkwadebe maka ọnwụ. ** Isi nke 2, ngalaba 7 (p. 29) * Ugbo niile na-emekọ ihe n'ebe niile, ebe ọhịa niile nwere ịma mma nke ha. ** Isi nke 7, ngalaba 27 (p. 118) * Ị lụọ ya iji gosi na ejighị m aka ná mgbakọ klas m merela ochie ga-abụ nnọọ ihe nzuzu dị ka ịjụ ịlụ ya n’ihi na m mere ya. ** Isi nke 9, ngalaba 33 (p. 142) * Selendra kwuru, sị: “Ọ dịghị mkpa ka m bụrụ onye na-eme ihe ike iji chee na onye dragọn bụ ihe karịrị ọmụmụ ma ọ bụ akụ̀ na ụba,” ka Selendra kwuru, n’ihe ùgwù ọ pụrụ.” <br> ọ zaghachiri. ** Isi nke 15, ngalaba 56 (p. 260) === ''[[w:Farthing (akwụkwọ akụkọ)|Farthing]]" (2006) === * E nwere otu iwu maka ndị ọgaranya na ndị ogbenye, nke na-egbochikwa ha izu ohi achịcha na ihina ụra n’okpuru àkwà mmiri. ** Isi nke 18 ** Cf. [[Anatole France]], ''Le Lys Rouge'' [The Red Lily] (1894), ch. 7: ''La majestueuse égalité des lois, qui interdit au riche comme au pauvre de coucher sous les ponts, de mendier dans les rues et de voler du mgbu.'' dị ka ndị ogbenye na-arahụ ụra n'okpuru àkwà mmiri, na-arịọ arịrịọ n'okporo ámá na izu ohi achịcha.) * Ihe ị na-enweghị ike ịkwụghachi ị na-akwụ n'ihu. ** Isi nke 27 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.zorinth.net/bluejo/ ibe Weebụ Jo Walton] {{DEFAULTSORT:Walton, Jo}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] More about this source textSource text required for additional translation information Send feedback Side panels 7cgdv86d7culdcv7fk3oia5f2xivper Ti-Anna Wang 0 2809 12553 12552 2022-11-08T09:34:03Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[File:Ti-anna_wang_8685.JPG|thumb|Ti-Anna Wang na 2013]] ''[[W:Ti-Anna Wang | Ti-Anna Wang]]''' (amụrụ 1989) bụ onye China-Canadian-American na-akpaghasị ọchịchị na ada [[w:Wang Bingzhang (dissident)|Wang Bingzhang]] . A tụrụ nna ya mkpọrọ ugbu a na China maka mkpasa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. == Ihe o kwụrụ == * “A mụrụ m n’afọ 1989, papa m, bụ́ onye na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya, ọ nọ na-aṅa ntị nke ukwuu n’ihe na-eme na Tiananmen, dị na Beijing, n’oge ahụ, n’ihi ya, mgbe e gbusịrị m, ọ kpọrọ m Ti-Anna. iji na-echeta ndị a tara ahụhụ ... nakwa ime ememe echiche nke nnwere onwe na ọchịchị onye kwuo uche ya, ọ chọrọ n'ezie icheta obi ike ha. **[https://www.npr.org/2013/04/17/176779468/a-real-life-fight-for-freedom-in-nine-days "A Real-Life Fight For Freedom In' Days '' na ''NPR''] (17 Eprel 2013) * Mkparịta ụka gbasara ikike mmadụ na China, ha nwere ike ịmara nke ọma mgbe ị kwuchara maka ya. **[https://www.npr.org/2013/04/17/176779468/a-real-life-fight-for-freedom-in-nine-days "A Real-Life Fight For Freedom In' Days '' na ''NPR''] (17 Eprel 2013) *Umuru nke nnwere onwe na ochichi onye kwuo uche ya nke America hibere na ya bụ otu ụkpụrụ ahụ nke kpaliri nna m n'otu oge ma bụrụkwa nke ọ na-anọgide na-arara onwe ya nye. Ụkpụrụ ndị ahụ abụghị nanị ihe ọmụmụ America ọ bụla; ha bụ ikike dị mkpa nke mmadụ niile. **[https://www.nbcnews.com/id/wbna52173136"'Akụkọ nke ụmụ agbọghọ abụọ'" na ''NBC''] (11 June 2013) *Nke bụ eziokwu bụ na ndụ ndị na-eme ihe ike dị mgbagwoju anya karịa ihe akwụkwọ akụkọ ahụ gosipụtara. Papa m abụghị nwoke na-akpachi anya ma ọ bụ nna. O nyefere onwe ya maka ebumnuche ya, e mekwara mmekọrịta anyị site n'ebe dị anya. Enweghị iwe. Ụwa chọrọ ndị dị ka nna m. **[https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:TAgbvFpO2-kJ:https://www.washingtonpost.com/lifestyle/style/daughter-of-imprisoned-chinese-activist-inspires-nine -days-by-fred-hiatt-a-book-banyere-ọnọdụ-ha/2013/04/05/67b339d0-9e03-11e2-a2db-efc5298a95e1_story.html+&cd=12&hl=en&ct=clnk&gl Onye na-akwado ndị China na-akpali 'Ụbọchị itoolu' nke Fred Hiatt, akwụkwọ gbasara ọnọdụ ha" na "The Washington Post"] (5 Eprel 2013) * Ná mba nke na-enweghị ụkpụrụ iwu na-achị, ezinụlọ m enweghị ihe ọ pụtara na m ga-ekpeghachi nna m ikpe n’agbanyeghị na ha nwetara ihe àmà na-egosi na e boro ya ebubo ụgha. Ndị ọka iwu anyị jichiri n'aha ya bụ ndị ọchịchị na-atụkarị egwu, gbochie ịga leta ya ma yie ha egwu ịchụpụ. N’ihi nkwuwa okwu m, gọọmenti China jụrụ ugboro ugboro akwụkwọ m ga-enye visa. N'ihi ya, enweghị m ike ịga leta ya kemgbe afọ asaa gara aga. **[https://www.huffpost.com/archive/ca/entry/chinese-political-prisoners_b_12588244"Anyị na-ama China aka ma na-alụ ọgụ maka nnwere onwe nke nna anyị" na' The Huffington Post ''] (21 October 2016) ) == Njikọ mpụga == {{wikipedia-inline}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lh26zifktb44i0cfoh372blaniwlxh1 Sheri-D Wilson 0 2810 12556 12555 2022-11-08T09:37:49Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Sheri-D Wilson|Sheri-D Wilson]]''' (amụrụ [[3 Mach]] [[1958]]) bụ onye Canada na-ede uri, Onye nkuzi, Ọkà Okwu, Onye Mmepụta na onye na-eme ihe nkiri bi na Canada. Calgary, Alberta. == Ihe o kwụrụ == === ''Swerve'' (1993) === "N'ịbụ onye na-ede uri" [[Mmekọrịta]] dị mma<br>ma ọ dịkarịa ala abụ abụọ—<br> Otu na mmalite<br> na otu na njedebe.<br> === ''Re: Zoom'' (2005) === * Achọrọ m [[hụrụ] n'anya] ìhè ehihie si gị. ** "Re: Zoom" === '' Autopsy nke ụwa Turvy '' (2008) === * M scrawled Song [[Nnụnụ]] gafee blue<br>arapara m nnyapade note na m mgbidi. Nnụnụ<br> iri ha dị ka nri ụtọ.<br> N'ehihie ahụ, agara m n'èzí<br>na ọtụtụ puku nnụnụ egwu<br> jupụtara na mbara igwe Rosscarrock.<br>Ekwara m ákwá [[mmehie]].<br> > ** "Anya nke ụwa Turvy" === '' chi nwanyị agaala ịkụ azụ maka map nke eluigwe na ala'' (2012) === * [[ụwa]] bụ m [[oyster]]<br> ma ugbu a, a ga m asa mmiri [[kpakpando]].<br> ** "Aphrodite's Aphrodisiac" * M ga-egwepịa pearl dị oké ọnụ ahịa<br> wee ṅụọ ya,<br>ka m nọrọ na [[oge]]<br> ruo mgbe niile [[oge]].<br> ** "Gypsy Madonna si Florence na abalị mmeghe nke Lorca" * Ọ dị ka a ga-asị na ahịrị ndụ dị na ya [[ nkwụ ] ]<br>adawo n'etiti mgbawa<br> nke [[agaghị ekwe omume]] na [[aka ike]].<br> ** "Na-achọ a metaphysical Rock Star" * Na-atụgharị [[obi]],<br>na-aghọ testicles<br> nke nwoke.<br> ** "Obi" *Kedu ka m ga-esi [[[n'anya]] gị?<br>Ka m gụọ ụbọchị.<br>Ọ bụrụ na e nwere ụzọ iri ise ị ga-esi hapụ [[[onye]]<br> mgbe ahụ enwere ụzọ iri ise ị ga-ahapụ.<br> > ** "Obi" *Enwere [[ndụ mgbe a nwụsịrị]] [[ịhụnanya]]<br> na e nwere ịhụnanya na ndụ mgbe a nwụsịrị.<br> ** "Obi" * Ị maara orchids<br> na-eji aghụghọ na-adọta [[ụmụ ahụhụ]]?<br>Ha na-efesa ísì ọjọọ<br> yiri pheromones ahụhụ.<br>Bad [[ifuru]]! Ifuru ọjọọ!<br>Onye ụgha! [[Onye ụgha]]! Petals na [[ọkụ]]!<br> ** "Obi" === ''Oghe akwụkwọ ozi: Nwanyị na-emegide ime ihe ike megide ụmụ nwanyị'' (2014) === * Ịdọ aka ná ntị na-akpali akpali!<br>[[Rape]] bụ idina mmadụ n'ike bụ idina mmadụ n'ike.<br> ** "Ngosipụta G - Zoro Ezo na Ọhụụ Dị larịị" == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://sheridwilson.com webụsaịtị gọọmentị Sheri-D Wilson] * [http://www.calgaryspokenwordfestival.com/ Calgary Spoken Word Society] {{DEFAULTSORT:Wilson, Sheri-D}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] syarysbk80likm14ucn4ifolp4diw0i Marion Woodman 0 2811 12557 2022-11-08T09:43:57Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w: Marion Woodman | Marion Woodman]]''' (amụrụ na 15]] nke Agust[[1928]]) bụ [[w:Mythopoeic | akụkọ ifo]] onye odee na onye na-ahụ maka mmegharị ụmụ nwanyị. Ọ bụ [[w:Analytical Psychology|Jungian Analyst]] a zụrụ azụ na Jung Institute na Zürich, Switzerland. == Ihe o kwụrụ == * Ị ma ndị agba ndị a bụ? [...] Ndị a bụ agba nke nwaanyị akwụna nke Babịlọn. Uhie na odo odo. ** N'ime ụlọ juputara na yogis yi uwe ọcha, na-egwu egwu na-ezo aka na uwe ya mara mma; "Yoga na ọchịchọ maka ezi onwe" (1999), Stephen Cope, p. 274 === '' Ikwiikwii bụ ada onye na-eme achịcha'' (1980) === :<small>''Owl bụ nwa nwanyị bred: Obesity, Anorexia Nervosa, and the Repressed Feminine'' ( Inner City Books, 1980, {{ISBN|0919123414}}</small> * [[w:Ophelia (agwa)|Ophelia]] bụ obere ikwiikwii na-eje ije, nke nwanyị amaghị ihe ọ bụla, nna ya, na ihe "ha na-ekwu." Ọ dịghị mgbe ọ na-achọta olu nke ya. Ọ dịghị mgbe ọ na-achọta ahụ nke ya ma ọ bụ mmetụta nke ya na ya mere na-atụ uche ndụ na ịhụnanya na ebe a na ugbu a. Nke nta nke nta, mmiri nke onye amaghi ama nke ọ bụ "nwa afọ na onye nwere mmasị" na-eloda ya. ** p. 9 * Ọ bụrụ na n’ikpeazụ, ọ chịkwaa agụụ na-agụ ya site n’ịchịkwa onwe ya, ọ pụrụ iche na ya pụrụ ịchịkwa ọdịnihu ya n’onwe ya. Mana ego ahụ nwere ike n'ezie adịghị ike, n'ihi na e wuru ya site n'iwepụ onwe ya site na isi ihe na ndụ site na iri nri siri ike. Ewubere ya na adịghị mma karịa mkpa dị mma. N'ọgba aghara ndụ n'ezie, ego dị otú ahụ nwere ike ghara ịrụ ọrụ n'ihi na ọ maghị nke ọma ihe mkpa nke ya bụ. [...] Ego nke na-edobe onwe ya megide Fate na-anwa ịnara ike nke [[w: Self (Jung)|Self]]; ọ na-esi n'ìhè gaa n'ọchịchịrị, site na onu oriri ruo n'ịda mbà n'obi. Naanị mgbe ego ya gbanyere mkpọrọgwụ na mmetụta nwanyị nke ya ka a ga-ahapụ nwanyị n'omume mmanye ya. ** p. 33 * Ya [[w: Anorexia nervosa | anorexic's]] gbachiri nkịtị bụ maka izu oke, ịdị ọcha, ịchọ mma. Ihe kachasị mma ya bụ iwepu mkpuchi mkpuchi elu niile ruo mgbe naanị ihe dị mkpa fọdụrụ. ** p. 80 * Mgbagwoju anya nke mmụọ na nke ahụ bụ ihe a na-aghọta nke ọma n’ọdịbendị ebe a na-emekọ ihe mmụọ n’ụlọ elu ndị mara mma, ebe katidral aghọọla ebe ngosi ihe mgbe ochie maka ndị njem nlegharị anya, ebe e jikọtara nwanyị na ekwensu n’ike, a na-edina ihe okike n’ike maka ihe ngọpụ ọ bụla jọgburu onwe ya. [...] Iri nri na ike dị egwu bụ ụzọ nwoke; dieting na ịhụnanya nke ya ọdịdị bụ nwanyị. Nanị ezi olileanya ya bụ ilekọta ahụ nke ya ma hụ ya dị ka arịa nke enwere ike isi na ya mụọ Onwe ya. ** p. 100 === ''Ariri ahụ na izu oke'' (1982) === :<small>''Ariri ahụ maka izu okè: Nwunye A Na-alụbeghị Anya'' ( Inner City Books, 1982, {{ISBN|0919123112}}</small> * Ndị na-aṅụ oké mmanya dị ka ndị na-eri oké nri ma ọ bụ ndị na-aṅụbiga mmanya ókè. Ha dị ka ndị ọgwụ ọjọọ riri ahụ́. Ihe riri ha ahụ na-ejide ha ọgwụ nke na-eme dị ka ihe nzuzo siri ike n'etiti ihe niile ha na-eme. The serious eater ege ndị ọzọ na-ekwu banyere nri, Weight Watchers, omume; ọ na-anụ ka ha na-eji obi ụtọ atụnyere pound furu efu, pound ndị enwetara. Ọ na-anụ ka ha na-agbarịta ibe ha ume, na-achị ọchị, na-akasi ha obi. Ọ bụghị otu n'ime ha. Ọ maara ihe oriri karịa ka ha maara; ọ ma na ndị na-ahụ maka ịdị arọ abaghị uru maka ya; ọ maara na ndụ ya dị n'ụfọdụ ọnụ ọgụgụ Pụrụ Ime Ihe Nile nke na ọ ga-azọ ụkwụ naanị ya. Ọ bụ ụfọdụ ọgbụgba ndụ na nri & mdash; ọgbụgba ndụ nke ọ ga-abụ na ọ gaghị aghọta, mana nke na-egosipụta ike anwansi, na-amanye ya. Ọ kpọrọ ya asị; ọ hụrụ ya n'anya; o nēdebe ọb͕ub͕a-ndu-ya du. ** p. 11 * Ọrụ ha [ndị nwere nsogbu iri nri] bụ ịnapụta onwe ha n’ọgbọ agha na-ebibi ha. Nri na-agụnye ụkpụrụ ụgha nke ahụ nke ha na-ajụ imekọ ihe, nke m na-ekwu na ahụ ha na-aghọ ọzịza, na-afụ ụfụ, ihe nfụkasị ahụ, ma ọ bụ na-agbọpụ nsị. Ahụ amaghị ihe ọ bụla, na n'ezie ahụ nke maara ihe, agaghị anabata nne na-adịghị mma. ** p. 15 * Anyị na-ebi na omenala Ndị Kraịst nke tụfuru njikọ ndụ ya na ihe nnọchianya nke wafer na mmanya. Enweghị nri ime mmụọ, e nwere ezi agụụ na akpịrị ịkpọ nkụ. Ọdịdị archetypal n'azụ wafer na mmanya na-eji nwayọọ nwayọọ na-enye nhazi ọhụrụ, ma anyị nọ na ọgba aghara n'oge mgbanwe. Ọgbaaghara ahụ na-ebute owu ọmụma, egwu na nkewa. Ọ bụ ezie na echiche nke ịnọ naanị ya siri ike ịtachi obi, ọ nwere ike ịba uru kachasị na usoro nyocha. Ndụ ọhụrụ na-apụta mgbe niile site na ndị a napụrụ, dịka Kraịst siri n'ụlọ ehi abịa. ** p. 28 * Ibi ndụ kwekọrọ n’ụkpụrụ abụghị ibi ndụ nke gị. Ọ dị mfe ịgbalị ịdị mma karịa gị karịa 'ịbụ' onye ị bụ. Ọ bụrụ na ị na-agbalị ibi ndụ n'ụzọ kwekọrọ n'echiche, ị na-enwe mmetụta nke ihe na-ezighị ezi mgbe nile. Ebe ị chere na a ga-enwerịrị ọñụ; ọ pụghị ịbụ ihe niile "kwesịrị," "kwesịrị," "ga-emerịrị." Ma mgbe crunch na-abịa, ị ga-amata eziokwu: ị nọghị ebe ahụ. Mgbe ahụ, ụlọ kaadị daa. ** p. 61 * Na nke mbụ ya n’akụkọ ihe mere eme, ndị nwoke na ndị nwanyị na-enyochasi ike ohere nke mmekọrịta dabere na nkewa kama ịbụ ọnụ. Kama ịrapara Jehova n’ahụ́, n’usoro iwu siri ike nke Nna na-ekwo ekworo hiwere, onye ga-ewe iwe ma ọ bụrụ na o nupụ isi, ha na-eleghara mkparị ahụ anya, na-esi na ya pụọ, ma na-anwa ịtụkwasị obi na-enweghị isi. . N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ha na-agbalị ibi ndụ site na mmụọ nsọ. ** peeji 186–7 === "Nwa agbọghọ dị ime" (1985) === :<small>''Nwa agbọghọ dị ime: Usoro nke mgbanwe uche'' ( Inner City Books, 1985, {{ISBN|0919123414}}</small> * Otú ọ dị, ha dum aghọọla karịa ngụkọta nke akụkụ ya. Akụkụ ndị ahụ na-elekwasị anya na oge na chrysalis mgbe ndụ dịka anyị maara na ọ ga-agwụ. Anyị amaghịkwa onye anyị nwere ike ịbụ. Anyị na-ahụ onwe anyị dị ka mush dị ndụ, na-atụ egwu njem ahụ n'ọwa mmiri ọmụmụ. The dum nwere na-eme na usoro nke psychological afọ ime —-amaghị nwoke ruo mgbe ebighị ebi na-amaghị nwoke, ruo mgbe ebighị ebi ime ime, ruo mgbe ebighị ebi na-emeghe ohere. ** Okwu mmalite, p. 7 *"[[w:Puer Aeternus|puella]]''Nne nke na-ebibeghị n'ime ahụ nke ya, ya mere na-atụ egwu ọdịdị chtonic nke ya, agaghị enwe afọ ime dị ka ntụgharị uche dị jụụ na nwa o bu n'afọ. , ma ọ bụ ọmụmụ dị ka ahụmahụ njikọ na-enye ọṅụ. N'agbanyeghị na ọ nwere ike na-aga site na mmegharị nke ịmụ nwa, psyche/soma kewara n'ime ya dị omimi nke na njikọ anụ ahụ n'etiti ya na nwa ya nwanyị anaghị eme. Nwa ya na-ebi n'oké mmetụta nke obi nkoropụ, obi nkoropụ nke na-amata ma ọ bụrụ na n'afọ ndị ọzọ, o jiri ahụ ya na-eche echiche nke ọma ma wepụta ebili mmiri nke iru újú na ụjọ nke na-adaba na mbụ, ịjụ mbụ. [...] Ahụ nke na-egosi na nrọ ọbọp na ọkụ, gbara gburugburu a nwa agwọ ma ọ bụ encumbered site a azụ ọdụ si n'úkwù ala, nwere ike na-ejide ọnwụ-ọchịchọ miri emi maka anya mmiri. ** p. 37 * A ghaghị iji nkwanye ùgwù na nlebara anya na-abịaru ọrụ ahụ anya nke mmadụ na-enye ná nrọ. Ahụ nwere amamihe nke ya. Otú ọ dị nwayọọ nwayọọ na sekit ka amamihe na-egosipụta, ozugbo ọ nwetara ya bụ ntọala, ndabere nke ịmara na-enye obi ike na mkpokọta nkwado ego. Iji ruo amamihe ya na-achọ itinye uche zuru oke: itinye uche n'ime ahụ, iku ume n'ime ihe ọ bụla dị njikere ka a tọhapụ ya, na ikwe ka usoro okwu ahụ ruo mgbe ike na-adịghị mma, dammed na-apụ, na-eme ka ohere maka ike dị mma, ezi Ìhè, ka idei mmiri na. ** p. 60 * Ruo ọtụtụ afọ, ha maara na ha nọ n’ihu ihe dị ike karịa ha—ihe omimi nke na-eme ka ha ghara ịdị ike. Ugbua ihe jikọrọ ọnụ bụ "nsụhọ chi" - dị egwu ma dị nsọ - nke na-enweghị ihe jikọrọ ya na ụka ma ọ bụ otu. Ha maara na ha ga-etinye aka na mpaghara dị iche iche nke eziokwu. Ebe ahụ bụ psyche. Site n'omume ha, ọzụzụ ha, nsụhọ ha, a na-agọzi ndị inyom a (ma ọ bụ bụrụ ọnụ) na ọdịdị ime mmụọ, uche na-eme nchọpụta, ọchịchọ na-apụghị imeri emeri banyere onwe ha nke na-ejikọta ha na microscope nke ime ha. Maka mma ma ọ bụ njọ, ha kwenyesiri ike na ihe ngwọta maka ndụ ha bụ nrubeisi ọ bụghị n'okpuru ikike nke mpụga nke ha na-apụghị ịghọta, kama n'eziokwu nke na-adịgide n'ime onwe ha. ** p. 99 * N'ọdịnala nke mgbasa ozi ya na-ebuli ịdị gịrịgịrị dị ka nnukwu panacea nke ga-eweta obi ụtọ, mmekọahụ, nkwanye ùgwù onwe onye na [[nkwenye ọha mmadụ]], ha kpuru ìsì n'ihu ụgha aghụghọ nke chi nwanyị ụgha. N'ịbụ ndị ebumnobi ha mebiri emebi, na n'ụzọ na-eju anya site n'otu ọchịchọ nke ike nke ndị mụrụ ha jiri zụọ ha, ụfọdụ ụmụaka na-etu nri, ma ọ bụ jụ ya, ma ọ bụ gbapụta ya. Ma na ọjụjụ nke ndụ na-concretized na 200 pound nke ihe agha, ma ọ bụ 90 pound nke ọkpụkpụ, ma ọ bụ vomit na ụlọ mposi, ndị kasị mma ụzọ nke neurosis bụ na-agbalị ịghọta ihe nri na-anọchi anya na onye psyche na ihe mere ike na-dọtara. na uzo ahu. ** p. 103 === ''Ịgba egwu n'ọkụ'' (1997) === :<small>''Ịgba egwu n'ọkụ: Chi gbara ọchịchịrị na mgbanwe nke akọ na uche,'' nke ya na Elinor Dickson dere (Shambhala, 1997, {{ISBN|1-57062-313-9}}</small> * Ọ bụ ezie na ego nna ochie na-anya isi n’ihi ezi uche, narị afọ nke iri abụọ abụrụla ihe ọ bụla ma e wezụga Age of Reason. Na neurosis anyị jikọtara ọnụ, anyị edina ụwa n'ike, mebie nguzozi siri ike nke okike, ma mepụta ngwa ọgụ nke mbibi nke oke. ** p. 23 * Ọ na-atụ anyị ụjọ nke ukwuu, sitekwa n’igosi anyị akụ̀ zoro ezo n’ime ya, ọ kpọrọ anyị gaa n’ebe a mụrụ ịhụnanya. Ịhụnanya bụ ezi ihe mgbochi nke egwu. Ọ na-agbasa ebe egwu na-egbochi. Ọ na-amakụ ebe egwu na-achụpụ. ** Na chi nwanyị gbara ọchịchịrị, p. 45 * N’iji ihe atụ atụ, ahụ na-aghọ igwe a ga-eji akwọ ya ma ọ bụ ihe mkpofu a ga-ezere. N'otu oge ahụ, a na-egbusi ezigbo nne ahụ magburu onwe ya anyị bi n'akpa nwa ya n'echeghị echiche. N'ezie, a ga-ahụrịrị ma mee ihe n'ime ya. ** p. 174 * N’ime afọ iri asaa, ndị mmadụ tụlere ihe atụ abụọ mbụ ma gbalịa iche otú nke na-esote ga-adị. N'ozuzu, ha kwenyere na ụkpụrụ ọhụrụ a agaghị abụ nke nna ma ọ bụ nna ochie; Ọ ga-abụ '' androgynous ''. Kama ịbụ agbụrụ ma ọ bụ ndị isi, ihe owuwu nke obodo dị otú a ga-abụ '' ecological ''. ** p. 207 * Nke a bụ ebe ịhụnanya ga-ekwe omume. Anyị na-eji anya nke obi na-ahụ nke ọzọ, anya na-adịghị ekpuchi ya site na egwu na-egosipụta dị ka mkpa, ekworo, inwe, ma ọ bụ aghụghọ. Site n'anya obi nke na-ekpuchighị ekpuchi, anyị nwere ike ịhụ nke ọzọ dị ka ndị ọzọ. Anyị nwere ike na-aṅụrị ọṅụ na nke ọzọ, na-ama ndị ọzọ aka, ma na-amak nke ọzọ na-enweghị ida anyị n'etiti ma ọ bụ na-ewepụ ihe ọ bụla na nke ọzọ. Anyị bụ mgbe ndị ọzọ na onye ọ bụla ọzọ & mdash; mkpụrụ obi na-ezute mkpụrụ obi, anụ ahụ kpọtere na ọṅụ. Ịhụ n'anya na-enweghị ihe ọ bụla achọghị nkwekọrịta, ego, ma ọ bụ nkwekọrịta. Ịhụnanya na-adị n'ime mgbanwe ndụ nke oge ruo n'oge. ** p. 221 === "Ọkpụkpụ: Ịnwụ n'ime Ndụ" (2000) === :<obere>''Ọkpụkpụ: Ịnwụ n'ime Ndụ'' (Penguin, 2000, {{ISBN|0140196285}}</small> * "Gịnị bụ onye nyocha Chungian?" ọ jụrụ.<br> "Ọzụzụ afọ ise na Zurich na C. G. Jung Institute," ka m kwuru. "Jung bụ nwa akwụkwọ Freud ruo mgbe ha na-ese okwu."<br>"Oh, ee," o kwuru. "Nrọ na ụdị ihe ahụ niile."<br>Enwere m mmetụta ịchụpụ ya; Emeghị m nzaghachi ọ bụla. ** p. 33 * Ihe ndị a niile gbara ọchịchịrị. Sarajevo, ebe e mere egwuregwu [Olympic] na '84, nọ n'egwu. UN na NATO nyere ndị Serbia iwu ka ha wepụ nnukwu egbe ha n'ugwu ndị gbara ya gburugburu n'etiti abalị, February 20. Ịhụnanya niile a na-egosipụta na egwuregwu ndị a gosipụtara na Sarajevo. The ese foto pan gafee nnukwu stadium & mdash; atụpụrụ bọmbụ, shei efu. [...] Afọ iri gara aga, ebube ahụ niile na-egbuke egbuke n'etiti ebe a na-eli ozu maka ndị nwụrụ anwụ gburu na mwakpo obi ọjọọ. Gịnị ka ọ na-eme? ** p. 94 * Enweghị ike ime ihe ọ bụla maka otu ọnwa mgbe ihe mgbu ahụ gasịrị. Adịkwaghị ọrịa kansa. Enweghị radieshon ọzọ. Dọkịta m kwuru na m doro anya na March 29. Nwee mmetụta ịkpọgide n'obe nke afọ a, na ili, na Ista Sunday. Amabeghị onye pụtara. ** p. 132 * Ịchụpụ uri bụ ịchụpụ ebube nke echiche echiche. Ịkụziri ndị na-eto eto na Bekee ruo afọ iri abụọ na-enye m ikike ịsị, "Gbuo echiche ma gbuo mkpụrụ obi. Gbuo mkpụrụ obi na ị ga-ahapụ onye na-enweghị mmasị, onye na-enweghị mmasị nke nwere ike ịghọ onye na-enweghị olileanya ma ọ bụ obi ọjọọ ma ọ bụ abụọ. Gbuo ihe atụ ahụ. ma ị na-egbu ọchịchọ; ihe oyiyi ahụ na-eme ka mmegharị nke ume. " M ga-eme ka nke a doo anya ka m na-ekwu. Ego ụtụ isi a na-ewepụ na mmemme nka n'ụlọ akwụkwọ ga-anọ n'ụlọ mkpọrọ. ** p. 165 * Daalụ, ezigbo Sophia. Site na cell ọ bụla n'ime ahụ m gbajiri agbaji, ahụ m na-egbuke egbuke, ana m ekele gị. Adị m ndụ. Enwere m onwe m... ibi ndụ... ịnwụ. ** p. 241 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Woodman, Marion}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rqnpge3r71mn2y1jsw3r49g410ky6l5 Kathleen Wynne 0 2812 12558 2022-11-08T09:47:27Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Kathleen_Wynne.JPG|mini|thumb|Kathleen Wynne (2012)]] ''[[w:Kathleen Wynne|Kathleen O'Day Wynne]]''' (amụrụ Mee 21, 1953) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada nke jere ozi dị ka [[w: List of premiers of Ontario|25th]] [[ w:Premier nke Ontario|Premier Ontario]] na onye ndu [[w: Ontario Liberal Party|Ontario Liberal Party]] site na 2013 ruo 2018. Wynne bụ [[w:Member of Provincial Parliament (Ontario)|Member of Ndị omeiwu Provincial]] maka [[w:Don Valley West (mpaghara ntuli aka mpaghara)|Don Valley West]]. Wynne bụ nwanyị izizi nwanyị mbụ nke Ontario na onye izizi izizi [LGBT] mbụ na Canada. ==Ihe o kwụrụ == * Ọ bụrụ na i meghị [[votu]], onye dị ka m ga-eme ntuli aka, ụfọdụ [[onye okenye]] tọrọ m, ụfọdụ [[onye ọcha]]. ** 19 Maachị 2018 [http://torontosun.com/opinion/columnists/agar-wynne-demonizes-old-white-voters-in-grasp-for-votes Wynne gosipụtara ndị ntuli aka ochie na ndị ọcha na-ejide ntuli aka] == Okwu gbasara Wynne== * Ha nwere ụmụaka mara mma, na akụ̀ na ụba ma ike mmekọahụ aghọọla ogbi, Kathleen marakwa na ‘e nwere otu nwanyị ọhịa n’ime m nke na-anọbeghị kemgbe,’ ** 2007, Cate Cochran, "Ọdịiche enwere ike imezi: Alụmdi na Nwunye Akwụsị. Ezinụlọ anaghị eme" [https://books.google.ca/books?id=OIivAAAAIAAJ&focus=searchwithinvolume&q=Wild page 16] * Rounthwaite kwuru, sị: “Echere m ya afọ iri na asatọ. "N'ụzọ bụ isi, site na mgbe m zutere Kath na 1973, m na-echere - site n'alụmdi na nwunye ya, site na mmekọrịta nke m (na nwanyị) - echere m naanị afọ ndị ahụ." ** 2014, Linda Diebel, "[http://projects.thestar.com/projects/kathleen_wynne.html Ọ dịghị ihe karịrị ya ịghọta]" * Ọ bụ n’oge “ọgwụgwọ otu” nke Wynne haziri ka ọ chọpụtara na ya ‘nwere mmetụta’ n’ebe otu nwanyị nọ n’ìgwè ahụ nwere mmasị n’ebe ọ nọ. Ọ bụ n'oge ezumike izu ụka ya na ezigbo enyi ya Jane Rounthwaite iji nyochaa otu ụlọ ezinụlọ chọrọ ịzụta na Wynne malitere mmekọ nwoke na nwanyị, mebie nkwa alụmdi na nwunye ya na Phil . di ya kwagara n'okpuru ulo. Nye ndị toro eto nke a “nwere ezi uche,” ka onye edemede ahụ na-ede, ma nye ụmụntakịrị atọ ahụ “ndị a na-atụgharị ndụ ha n'ime ime, o meghị.” ** 2015, Pete Baklinski, [https://www.lifesitenews.com/news/the-heartbreaking-sex-ed-premier-wynne-gave-her-own-children Mmekọahụ na-agbawa obi Premier Wynne nyere ụmụ nke ya. ] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wynne, Kathleen}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2qzmg6lro9iuu470qt830p9lj1q4g5s Carolyn Parrish 0 2813 12559 2022-11-08T09:51:19Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w: Carolyn Parrish| Carolyn Parrish]]''' (amụrụ [[3 October]] [[1946]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada. Onye bụbu onye nkuzi, a họpụtara ya na Canadian House of Commons na 1993 wee jee ozi dị ka onye otu nzuko omeiwu maka ịgba ịnyịnya (districts) nke Mississauga West (1993-1997), Mississauga Center (1997-2004), na Mississauga-Erindale (2004). -2006). Mgbe ọ hapụsịrị ndọrọ ndọrọ ọchịchị gọọmentị, ọ ghọrọ onye ndụmọdụ obodo Mississauga maka Ward 6 (2006-2010) na Ward 5 (2014-ugbu a). == Ihe o kwụrụ == * Ndị America na-emejọ... Akpọ m ndị na-akpa anụ asị. ** Igwe okwu na-arụsi ọrụ ike dekọtara na ngwụcha akwụkwọ akụkọ, Parrish mechara kwuo okwu ya na nchịkwa [George W. Bush] na ọ bụghị ndị America n'ozuzu ya. ** Dịka ekwuru na [http://www.cbc.ca/news/canada/mp-apologizes-for-calling-americans-bastards-1.361586"MP rịọrọ mgbaghara maka ịkpọ ndị America 'bastards'"] (27 February 2003), '' Akụkọ CBC'' * Bia hell ma ọ bụ mmiri dị elu, ọ nweghị ụzọ m ga-esi hapụ otu ovary wetuo gọọmentị ala. ** Dị ka e hotara na [https://www.theglobeandmail.com/news/national/martin-liberals-fate-rests-with-lone-mp/article20422060/ "Ọdịmma Martin Liberal dị n'aka onye MP"] (19 Mee 2005), "The Globe na Mail" == Okwu gbasara Parrish == * Ka m nọdụrụ ala wee soro [[George W. Bush|President Bush]] kparịta ụka gbasara nrọ ya nke ibido ozi na Mars. M wee chee n'obi m: Ọ gaghị aga n'ihu na {{sic}} dị mma ma ọ bụrụ na anyị nwere ike ịbanye onye Canada n'ụgbọ mmiri? Ọ bụrụ na enwere ike iziga onye Canada iri puku kwuru iri nde kilomita n'ime oghere gbara ọchịchịrị. Na dị ka anyị niile dị ka mba na-ekiri na telivishọn na ọnụ na-ekwu n'olu dara ụda: "Bon njem ụgbọ mmiri, Carolyn Parrish!" ** [[Paul Martin]] na-achị ọchị na nri abalị ụlọ akwụkwọ akụkọ nke 2004; e hotara na [https://web.archive.org/web/20050114050419/http://www.ctv.ca:80/servlet/ArticleNews/story/CTVNews/1098644606236_57/"Wit na ikpo ọkụ na-egosipụta nri abalị pịa gallery"] ( Ọktoba 24, 2004), '' Akụkọ CTV'' == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parrish, Carolyn}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] eadea3jdihbkl1lhup4cl4cw1f9facr Laura Penny 0 2814 12560 2022-11-08T09:54:56Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Laura Penny|Laura Penny]]''' (amụrụ [[1975]]) mụrụ na [[w:Nova Scotia | Nova Scotia]] ma na-akụzi Bekee ugbu a na [[w:Mount St. Vincent University|Ugwu St. Vincent University]] na [[w:City of Halifax|Halifax]]. O nwere Ph.D. na [[w: Comparative Literature|Comparative Literature]] sitere na [[w:State University of New York|State University of New York]]. Nwada Penny arụwo ọrụ dị ka onye ode akwụkwọ n'ụlọ ahịa akwụkwọ, onye na-akwado ụmụ akwụkwọ, [[w: union nhazi|onye nhazi otu]], na onye nkuzi mahadum. ==Ihe o kwụrụ== ===Ego kariri ụbụrụ (2010) === * "Ị na-eche na ị maara ihe" abụghị ihe ịja mma; Naanị ihe dị njọ karịa ịma ihe bụ iche na ị bụ. ** Isi nke Mbụ, Achọghị Edjumacation, p. 4 * Nerds anaghị eche na ha ka gị mma. Nerds '' '' dị mma karịa gị, n'ubi ha, ọ gwụla ma ị bụrụ onye nwere mmasị karịa. ** Isi nke Mbụ, Achọghị Edjumacation, p. 12 *''' Onye ọ bụla na-ewere [[w:classics|classics]] ma ọ bụ akụkọ ihe mere eme maka ugwu dị na [[w: Mahadum Oxford | Oxford] ma ọ bụ rapaara na 1909." ** Isi nke Mbụ, Achọghị Edjumacation, p. 13 * Kedu ihe kpatara jiri eziokwu na-agwụ ike gbasara oge gara aga kpuchie isi gị mgbe ị nwere ike ịrịọ akwụkwọ nyocha ma ọ bụ chọọ [[w:Google|Google]] ma ọ bụ [[w:Wikipedia|Wikipedia]]? ** Isi nke Mbụ, Achọghị Edjumacation, p. 23 * Mgbe anyị na-ebuli amaghị ihe na echiche rụrụ arụ, anyị na-ebelata mmadụ na mmadụ nke bi n'ime ya, iji mebie ahịrịokwu ochie sitere na [[w: Kant | Kant]]. ** Isi nke Mbụ, Achọghị Edjumacation, p. 35 * Anyị abụghị ndị okenye n'echiche nke [[w: Kant | Kant]] bu n'obi, kama ọ bụ ndị na-eto eto. Nke a bụ nsogbu, n'ihi na anyị bụ ndị ntorobịa kasị ibu ngwá agha n'ụwa. ** Isi nke Abụọ, N’Ọgwụgwụ Ịnyịnya ibu nke Nkà Mmụta Ọhụụ nke Ikpeazụ, p. 58 [[File:Blackberry-Bold-9650-Verizon.jpg|right|185px|thumb|Ònye teh heLL R u 2 gwa m ihe 2 ahịhịa amị ma ọ bụ otú 2 spel?]] * Naanị ihe anyị ga-eme bụ ịmụta 'em ka ha wee ghara imebi ndekọ ego ma ọ bụ kpasuo ndị ahịa iwe. ** Isi nke Atọ, Ụlọ Akwụkwọ Anyị Ọ Na-aṅụ Ahụ?, p. 90 * '''Ònye teh heLL R u 2 gwa m ihe 2 ahịhịa amị ma ọ bụ otú 2 spel?'' ** Isi nke anọ, Screw U ma ọ bụ kpọọ ndị prọfesọ m asị, p. 120 (nsụpe dị ka ederede...) * Ọ bụrụ na e nwekwaghị ahịa maka [[w: Greek ochie | Greek ochie]], e kwesịghị inwe Grik oge ochie ọzọ. Ọ bụrụ na enweghị ọrụ maka ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme, e kwesịghị inwe akụkọ ihe mere eme. Ọ bụrụ na enweghị ego na ụbụrụ, e kwesịghị inwe ụbụrụ - ewezuga ụbụrụ na-eme ego. ** Isi nke anọ, Screw U ma ọ bụ kpọọ ndị prọfesọ m asị, p. 131 * Ụjọ na-atụ maka nlekọta ahụike ọha bụ ihe na-atọ ọchị ma dị mwute, ebe ọ bụ na America enweela ọnụ ọgụgụ ọnwụ na ndị isi ọchịchị ruo ọtụtụ afọ. A na-akpọ ha [[w:Aetna | Aetna]], [[w:Humana | Humana]], na [[w:Wellpoint|Wellpoint]], ha na-eme igbu mmadụ, n'ụzọ ihe atụ na n'ụzọ nkịtị. ** Isi nke ise, Onye na-emegbu mmadụ vs. Nerd, p. 139 * Ndị ọrụ ụlọ akụ na-akparị ọchịchị ndị ha na-akparịkarị, dị ka ndị na-ede uri nwere amamihe na-akwa ákwá maka ego enyemaka. Ha nwetara ọtụtụ ijeri ego, ma n'ụzọ ụfọdụ, ngalaba ego ka na-akpali ntụkwasị obi na nkwanye ùgwù karịa gọọmentị nke zọpụtara ya n'onwe ya. ** Isi nke ise, Onye na-emegbu mmadụ vs. Nerd, p. 168 * Ọ bụ ihe ihere na ụmụ agbọghọ pati na-enweghị panty na-enweta nlebara anya karịa ezigbo ndị dike, ndị nọọsụ na ndị nkuzi na ndị nne. ** Isi nke isii, Nke kariri obere, p. 183 * Ịchị ọchị na ọnụ na-enweghị isi nke ọmarịcha iri abụọ na-atọ ụtọ bụ ndị nọrọ afọ ụlọ akwụkwọ sekọndrị ha na ndị nkuzi olu ma ọ bụ ndị dọkịta na-awa plastik bụ mgbanwe ọzọ na isiokwu bụ "Anyị na-enweta dumber?" ** Isi nke isii, Nke kariri obere, p. 184 [[File:Lehman Brothers Times Square nke David Shankbone.jpg|right|144px|thumb|"freedumb.."]] * Ama ama ama ama ama ama ama akwụkwọ, ama ama adịghị ka ụdị ama ama. Ọ nwere ike ịdịru ọtụtụ narị afọ ka ndị isi akwa ochie na-ata ụmụaka ahụhụ site n'ili, mana ọ naghị akwụ ụgwọ ahụ. ** Isi nke asaa, Ọ bụrụ na ị mara oke mma, gịnị kpatara na ị bụghị ọgaranya?, p. 206 (Lekwakwa: [[w:Henry David Thoreau|Henry David Thoreau]], [[w:Karl Marx|Karl Marx]], [[w:James Joyce|James Joyce]], [[w:Herman Melville| Herman Mellville]...) * Enwere m ike ịkpụ achịcha ụbọchị ọmụmụ site na nke na-ekwusi ike na m pụtara n'ụzọ doro anya ''achicha'', na ezi ebumnuche m bụ ịchọrọ gị ụbọchị ọmụmụ obi ụtọ, mana ebumnuche m na ngagharị iwe m enweghị ike ịtụgharị ihe nzuzu ka ọ bụrụ ihe eji megharịa ọnụ na-atọ ụtọ. ** Isi nke asaa, Ọ bụrụ na ị mara oke mma, gịnị kpatara na ị bụghị ọgaranya?, p. 212 * ''' A na-eleda ndị mmadụ anya n'ihi na ha dị ize ndụ.'''' Ha na-eji ngwá agha ọgụgụ isi dị anyị mkpa iji lụso ndị agha nke amaghị ihe na ndị nzuzu ọgụ, na ịtọhapụ onwe anyị n'enweghị onwe anyị. ** Isi nke asaa, Ọ bụrụ na ị mara oke mma, gịnị kpatara na ị bụghị ọgaranya?, p. 235 (Lekwakwa: [[w:Chris Hedges|Chris Hedges]]) Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Penny, Laura}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lq5z2m3vymxgufxgx341wd3oow8pqs9 Phan Thi Kim Phuc 0 2815 12561 2022-11-08T10:00:44Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Phan Thi Kim Phuc|Phan Thì Kim Phúc]]''' (amụrụ [[Eprel 6]], [[1963]]), nke a na-akpọkarị '' nwa agbọghọ Napalm''' , bụ [[South Vietnam]]nwaanyị Canada mụrụ esen nke a kacha mara dị ka nwa dị afọ itoolu nke e sere na [[w:Phan Thi Kim Phuc|Pulitzer prize foto]] e sere na [[w:Trảng] Bàng|Trảng Bàng]] n'oge [[Agha Vietnam]] na June 8, 1972. Foto a ma ama, nke onye na-ese foto AP [[w:Nick Ut|Nick Ut]], gosiri ya mgbe ọ dị afọ itoolu na-agba ọtọ. n'okporo ụzọ mgbe mwakpo South Vietnamese [[w: napalm | napalm]] gbachara ya ọkụ n'azụ. ==Ihe o kwụrụ== *M wee bụrụ onye a na-ata ahụhụ ọzọ; ndum adi ka nnunu n'ime onu. Ajụrụ m, gịnị kpatara m? Gịnị mere m ji ata ahụhụ nke ukwuu? Esịt ama enen̄ede ayat mi, mma n̄koyom mbon oro ẹkenamde ndutụhọ ẹnen̄ede ẹnen̄ede ẹkop ufen ẹkan mi. **[https://napavalleyregister.com/news/local/in-napa-napalm-girl-kim-phuc-shares-story-of-suffering-and-forgiveness-in-vietnam-and/article_4f9225b8-0938-5509 -b69b-abe13479fd4d.html "Na Napa, "nwa agbọghọ napalm" Kim Phuc na-ekerịta akụkọ banyere nhụjuanya na mgbaghara na Vietnam na karịa" na "Napa Valley Register"] (24 February 2019) * Gbalịa ka ị ghara ịhụ ya ka ọ dị mgbe ahụ - nhụjuanya, na-eti mkpu na mgbu na egwu. Gbalịa ịhụ ya ka ọ dị taa: dịka nne, nne nne na onye lanarịrịnụ, na-akpọ maka udo. **[https://napavalleyregister.com/news/local/in-napa-napalm-girl-kim-phuc-shares-story-of-suffering-and-forgiveness-in-vietnam-and/article_4f9225b8-0938-5509 -b69b-abe13479fd4d.html "Na Napa, "nwa agbọghọ napalm" Kim Phuc na-ekerịta akụkọ banyere nhụjuanya na mgbaghara na Vietnam na karịa" na "Napa Valley Register"] (24 February 2019) *Ka m na-ekpekwa ekpere maka ndị iro m, ka obi m na-adịkwu nro. Mgbe m nwetara ezi mgbaghara, a tọhapụrụ m obi. Ọ bụrụ na m nwere ike ime ya, unu niile nwekwara ike ime ya. **[https://napavalleyregister.com/news/local/in-napa-napalm-girl-kim-phuc-shares-story-of-suffering-and-forgiveness-in-vietnam-and/article_4f9225b8-0938-5509 -b69b-abe13479fd4d.html "Na Napa, "nwa agbọghọ napalm" Kim Phuc na-ekerịta akụkọ banyere nhụjuanya na mgbaghara na Vietnam na karịa" na "Napa Valley Register"] (24 February 2019) *Abịara m n’ime ọkụ, na a gọziri m nke ukwuu ịnọnyere gị taa. Nrọ m bụ na otu ụbọchị, mmadụ niile ga-ebi n'atụghị egwu, n'ezi udo, n'enweghị ọgụ na enweghị iro. **[https://napavalleyregister.com/news/local/in-napa-napalm-girl-kim-phuc-shares-story-of-suffering-and-forgiveness-in-vietnam-and/article_4f9225b8-0938-5509 -b69b-abe13479fd4d.html "Na Napa, "nwa agbọghọ napalm" Kim Phuc na-ekerịta akụkọ banyere nhụjuanya na mgbaghara na Vietnam na karịa" na "Napa Valley Register"] (24 February 2019) *Ọkụ rechapụ uwe m. M wee hụ na ogwe aka m rechara n'ọkụ. Echere m, ee, ịdị mma m, a na m agba ọkụ. Ndị mmadụ ga-ahụ m n'ụzọ dị iche. Mgbe m dị afọ itoolu, a lụrụ agha. Foto ahụ ahụghị m n'anya ma ọlị. Ọ dị m ka, gịnị kpatara o ji were foto m, mgbe m nwere ihe mgbu, gba ọtọ, jọrọ njọ? Ọ dị m ka ya bụrụ na eseghị foto ahụ. Arụ m ọrụ iri na asaa. Ana m anagide ihe mgbu ahụ kwa ụbọchị. M na-eji afụ m atụnyere akpụkpọ anụ. Ma n'ihi na akpụkpọ ahụ m enweghị oghere ọ bụla, enweghị m ike ịsacha ọsụsọ, mee ka ike gwụ m, isi ọwụwa. **[https://www.pbs.org/newshour/brief/329035/kim-phuc-phan-thi "Kim Phuc Phan Thi: Vietnam War Survivor" na ''PBS''] * Njem m niile, m na-enyere ụmụaka aka, na-ewu ụlọ akwụkwọ, na-ewu ụlọ ọgwụ, ebe obibi ụmụ mgbei. Ọ gbasara mmekọrịta. Ugbu a ana m arụ ọrụ, ọ bụghị n'ihi ọrụ m, ọ bụghị n'ihi ozi m, kama n'ihi ịhụnanya m. **[https://www.pbs.org/newshour/brief/329035/kim-phuc-phan-thi "Kim Phuc Phan Thi: Vietnam War Survivor" na ''PBS''] * Ọ bụrụ na m nwere ike ịgwa onye ọkwọ ụgbọ mmiri ahụ tụrụ bọmbụ ahụ ihu na ihu, m nwere ike ịgwa ya na anyị apụghị ịgbanwe akụkọ ihe mere eme. Ma anyị kwesịrị ịgbalị ime ihe ọma ugbu a nakwa maka ọdịnihu iji kwalite udo. **[https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:6VPc2Y8SsL4J:https://www.chicagotribune.com/news/ct-xpm-1996-11-12-9611120185-story.html+&cd =21&hl=en&ct=clnk&gl=us "'Oge Agwọ, Oge Maka Udo'" na ''Chicago Tribune''] (12 Nọvemba 1996) *Mgbe m na-etolite, ihe mgbu ahụ dị nkọ, ọ dị ka mma egburu m. Ka m na-etolite, ihe mgbu dị iche, ọ dị omimi n'ebe ahụ ma nọrọ ebe ahụ. **[https://www.irishtimes.com/life-and-style/people/kim-phuc-the-napalm-girl-love-is-more-powerful- than any-weapon-1.2661740"Kim Phuc, Nwa nwanyị napalm: 'Ịhụnanya dị ike karịa ngwa ọgụ ọ bụla'" na "Irish Times" (28 May 1996) * Oge ọ bụla m metụrụ aka m aka, ana m enwe ekele. Anya m na-echetara m na Chineke nọnyeere m. Ọ bụ akara ahụ Chineke zọkwasịrị m n’ahụ́ iji chetara m na ọ nọ n’ebe ahụ. M na-emetụ m n'ahụ na ahụrụ m ya n'anya - ọ na-eweda m ala, ọ na-eme ka m hụ ndị mmadụ n'anya ma na-arụ ọrụ m na-arụ ugbu a. Ọ na-eweghachi m ịbụ nwata nwanyị ahụ, mana ugbu a enweghị m iwe ma ọ bụ iwe banyere ya, naanị m na-agakwuru Onyenwe anyị kpee ekpere. Ka m na-ekpekwa ekpere, ka ahụ́ na-enwekwu udo n’ahụhụ m. Ọnyà m na-eme ka m na-enwekwu mmekọrịta mụ na Chineke. Ọ bụ ike dị n'ime m. Anya m bụ ọrụ ebube. **[https://www.premierchristianity.com/home/kim-phuc-phan-thi-how-the-bombs-led-me-to-christ/302.article "Kim Phuc Phan Thi: Olee otú bọmbụ ahụ si duru. m na Kraịst" na "Premier Christianity"] (19 Maachị 2020) == Njikọ mpụga == *[https://thecriticalspace.files.wordpress.com/2017/02/kim-phuc-y-su-familia.jpg Eserese ezinụlọ Kim Phuc] *[https://images.gr-assets.com/authors/1492616942p8/16742901.jpg Foto nke Phan Thi Kim Phuc] {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Phan Thi Kim Phuc}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1glemd5890hklmols9alfbge7njlzdl Lana Popham 0 2816 12562 2022-11-08T10:03:01Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Lana Popham.jpg|thumb|Lana Popham]] ''[[w:Lana Popham | Lana Popham]]''' (amuru Ọktoba 30, 1968) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada na-anọchite anya ịnya Saanich South na nzuko omeiwu 41st nke British Columbia ma bụrụkwa onye minista ọrụ ugbo kemgbe 2017. ==Ihe o kwụrụ== * Anyị nwere ọtụtụ puku anụmanụ ndị lara n’iyi. Anyị nwere ọtụtụ, ọtụtụ ndị ọzọ nọ n'ọnọdụ siri ike ma anyị na-ahụ ka ihe gbasara ọdịmma anụmanụ na-etolite, * A ga-enwerịrị ihe euthanizations na-eme. Mana enwerekwa anụmanụ ndị lanarịrị nke ga-enwe oke mkpa nri n'ime awa 24 na-esote. ** ''[https://www.theglobeandmail.com/canada/british-columbia/article-death-toll-in-bc-expected-to-rise-after-record-flooding-devastates/ Ọnụ ọgụgụ ndị nwụrụ na B.C. a na-atụ anya na ọ ga-ebili mgbe ndekọ idei mmiri bibiri mpaghara] ''' (nke e bipụtara na Nọvemba 17 emelitere Nọvemba 18, 2021) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [https://www.leg.bc.ca/learn-about-us/members/41st-Parliament/Popham-Lana Profaịlụ na Mgbakọ omebe iwu nke British Columbia] [[Category:Ụmụ nwanyị]] ik85xuzh3ihl2oqao8hvdtm6vqhuncz Gabrielle Roy 0 2817 12563 2022-11-08T10:07:58Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Gabrielle_Roy_1945.jpg|alt=Gabrielle Roy 1945.jpg|thumb|Gabrielle Roy 1945]] ''[[w:Gabrielle Roy|Gabrielle Roy]]''', [[w:CC|CC]] [[w:FRSC|FRSC]] (March 22, [[1909]] - Julaị 13, [ [1983]]) bụ [[w:French|French]] [[w:Canadian|Canadian]] [[Ndị edemede | ode akwụkwọ]]. ==Ihe o kwụrụ== * Ọ̀ dịtụla mgbe anyị ga-amata ibe anyị n’enweghị nka? ** Gabrielle Roy, n'azụ ụgwọ $20 nke Canada (Na Septemba 29, 2004, Bank of Canada nyere akwụkwọ ndenye ego $20 na usoro njem njem Canada nke gụnyere nhota sitere na akwụkwọ Gabrielle Roy '' The Hidden Mountain- La Montagne nzuzo' - 1961) [[Faịlụ: Akụkụ. St. Henri - Gabrielle Roy na ụmụ nwoke St. Henri BAnQ P48S1P11917.jpg|thumb|Gabrielle Roy na 1945 ya na ụmụ nwoke si Saint-Henri, agbataobi na-arụ ọrụ nke Montreal ebe The Tin Flute na-ewere ọnọdụ.]] === ''[[w: The Tin Flute | The Tin Flute]]" (1945) === * Florentine... Florentine Lacasse... ọkara abụ, ọkara squalor, ọkara oge opupu ihe ubi, ọkara nhụsianya, nwa okorobịa ahụ tamuru ntamu. ** P. 27 * Anyị na-ekwu na Jamanị chọrọ ibibi anyị. Ma ugbu a na [[Germany]] ọtụtụ ezigbo ndị dị jụụ dị ka anyị, ọ dịghị njọ karịa anyị, otu akụkọ ahụ na-eti ha nkụ n'obi. A na-agwa ha na ndị ọzọ na-edeba ha n'ime obodo nke dị obere, na-achọghị ịhapụ ha ka ha dịrị ndụ. N'otu akụkụ ma ọ bụ n'akụkụ nke ọzọ, a na-ere mmadụ mpempe akwụkwọ. Ma eleghị anya, ndị Germany ezighị ezi. Anyị amaghị. Naanị ihe m maara bụ, achọghị m ịga gbuo otu nwoke nke na-emeghị m ihe ọjọọ, na onye na-enweghị nhọrọ ma ọ bụghị ime ihe a gwara ya. Enweghị m ihe ọ bụla megide ogbenye ahụ. Gịnị mere m ga-eji gaa tinye bayonet n'ime ya? Ọ chọrọ ịdị ndụ, dị ka m na-eme. Ọ chọghị ịnwụ. ** P.45 * Ya onwe ya guzokwa n’ọkụ oriọna. Ntì ya na-ele anya oghere, egbugbere ọnụ ya na-acha uhie uhie, oke egwu. ** P. 84 * Mana Florentine ka nọ na-agba n'elu ugwu nke oke ebili mmiri ya...Mgbe o buliri ya elu, ọ ghaghị ijide ume ya. Olee otú obere nlekọta ndị a na-adị kwa ụbọchị ga-esi na-enye ya nsogbu ọzọ? Ọ ga-enwe mmetụta ọzọ nchegbu ochie ahụ mgbe ọ nụrụ ntụkwasị obi ndị a dị egwu nke etiti abalị, n'ịgba nkịtị na iku ume? Ifufe nke bu ya dị ka ogologo ọzịza ji nwayọọ nwayọọ. Onwere oghere nke o jiri echiche ya nile banye n'ime ya, ike ya niile, ebe ọ nọghị karịa nku, nku, ọnụ ọnụ, na-agbapụ ngwa ngwa, na-agba ọsọ ọsọ…O susuru m ọnụ na ǹtì. Na anya! "Gịnị ga-eme anyị, Florentine? Ọ bụrụ na nna gị apụọ ma hapụ ọrụ ya ọzọ, anyị ga-ebi ndụ na ihe ị nwere ike inye anyị, Florentine ogbenye. Anyị nwere ike ịlaghachi azụ na enyemaka mgbe niile ... ** P. 85 * Anyanwụ abụrụlarị iyi na-egbukepụ egbukepụ. Site n'akụkụ ọnụ ụlọ ndị ahụ ekọnyere icicles ndị nwere ntụ ntụ dị nkọ, dị ka kristal na-egbuke egbuke. Site n'oge ruo n'oge mmadụ na-agbaji site na ọnyà, ma daa n'ụkwụ Rose-Anne n'ụkwụ na-egbuke egbuke. O ji nwayọọ nwayọọ na-aga n'ihu, na-atụ egwu ịda, na-achọ ijide aka mgbe niile. Mgbe ahụ, ọ ga-anọkwa na snow dị nro ọzọ, nke pụtara ịrụsi ọrụ ike mana ọ naghị atụ egwu ịpụnara na ọdịda. **P. 94 * O ji nwayọọ nwayọọ na-aga, uwe mwụda ya na-akpakwa ike nke ukwuu mere ka afọ ya pụta ìhè nke ọma. N'iji dollar abụọ ahụ n'ime obere akpa ya ọ na-awagharị, na-ejighị n'aka karịa mgbe ọ bụla, n'ihi na ugbu a ọ hụrụ ite na ite na akwa na-egbuke egbuke, dị nro na-emetụ aka. Ọchịchọ ya toro ọtụtụ, ma ọ hapụrụ, dara ogbenye n'ezie karịa mgbe ọ batara n'ụlọ ahịa. ** P.120 * Ọ bụ mgbe ahụ ka ọ matara na ọ hụrụ ya n’anya: ahụhụ a na-ata mgbe ọ hụrụ mmadụ, ka a na-ata ya ahụhụ mgbe ọ na-ahụghị anya, na nkenke, a na-ata ya ahụhụ na-adịghị agwụ agwụ. ** P. 139 * N'ihi na ị na-agba ọsọ maka enweghị obi ụtọ nke gị. ** P. 142 * Mgbọ ogbunigwe na-awụ na windo ahụ, snoo ahụ na-akpụgharịkwa n'okpuru ọnụ ụzọ ndị na-adịghị mma, na-amaba n'ime oghere nke windowsill ma chọọ ebe mgbaba ọ bụla pụọ ​​n'iwe nke ifufe. ** P. 144 * ... Gị na ọtụtụ ndị ọzọ dị ka gị chọrọ ihe ọ bụla karịa ọrụ na ntakịrị ụgwọ ọrụ naanị iji jikọta ahụ na mkpụrụ obi ọnụ. Kama nke ahụ ị na-eme, ọ dịghị ihe na anyị ndị ọzọ na-eme otu dollar, nke ọma, anyị na-akwụ ụgwọ maka nke ahụ. Anyị kwụrụ ụgwọ iji mee ka ị ghara ime ihe ọ bụla. Na Canada, ebe a, o nwetara ya mere ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke ndị bi na-eme ka nke atọ nke ọzọ bụrụkwa ọrụ! ** P.148 * Ubu ya kụdara, azụ gbachie, nku anya ike gwụrụ ya, Rose-Ana na-akwa akwa maka oriri ahụ, ọ naghị anwa anwa abụdị abụ n'ihi ụjọ na ọ ga-emenye ya ụjọ. ** P. 177 * Ọ chọpụtara na Florentine kọwara ụdị ndụ jọgburu onwe ya nke mmadụ nile na-enupụrụ isi. Ma n'otu oge ahụ ọ ghọtara mmetụta nke dọtara ya n'ebe ọ nọ: ọ bụ ịda ogbenye nke onwe ya, ịnọrọ onwe ya, mwute ọ bụ nwata, oge ntorobịa ya. Ọ bụ ihe niile ọ kpọrọ asị, ihe niile ọ hapụrụ n'azụ ya, kamakwa ihe niile fọdụrụ na ya na-akpachi anya, akụkụ kachasị omimi nke ọdịdị ya na mkpali dị ike nke ọdịnihu ya. ** P205 * Ọ [Jean] ka na-enwekwa mmesapụ aka dị ukwuu, na-anabatakwa ha ma ọ bụrụ na ha emebighị ụzọ ya. Ọ bụ ya. O nwere ike ịdị obiọma ma ọ bụrụ na obiọma adịghị enye ya nsogbu. ** P. 206 * Mmiri malitere izosi ike. Mmụba ndị a dị arọ na mbara obosara nọ na-awakpo snow ikpeazụ. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọnwa ntu oyi na oyi kpọnwụrụ n'okpuru ụkwụ bụ obere eriri na-akụda ka ọ na-aga. N'oge na-adịghị anya mmiri ozuzo a na-adịghị ngwa ngwa sachara okporo ụzọ ahụ. Ihu ya dị ire ụtọ, na-egbukepụ egbukepụ na-egbuke egbuke n'etiti abalị na nhịahụ nke alaka gba ọtọ. ** P. 210 * “Ego ahụ,” ka o tiri mkpu, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n’ike, “ị nwere ike ijide n’aka na agaghị m etinye aka na ya ọ gwụla ma enwere mkpa dị egwu.” O lepụrụ anya. O nwekwaghị ike ịnụ ka ọ na-ekwu maka ụgwọ ụlọ na ịda ogbenye. Ọ̀ dịtụla mgbe ha abụọ ga-ekwurịta banyere ihe ọ bụla ọzọ? Nke ahụ bụ ihe ọ ga-alọta? Ị nụkwu mkpesa? Ndị nọ n'èzí nọ na-agafe ọsọ ọsọ, ọ fọrọ nke nta ka ha na-agba ọsọ na-aga n'okporo ámá obodo. Ndị ọzọ na-aga na fim. Ụmụ agbọghọ na-aga izute ndị enyi ha nwoke. Ndị ntorobịa nọ n'okporo ámá, ihe ahụ nile na-echerekwa ya. ** P. 235 * "Ị ga-echere m?" ọ jụrụ na mberede, olu ya gbajiri agbaji wee dị ala. "Ọ bụghị ihe ziri ezi, mana ị ga-echere? Ị ga-echere ruo mgbe ụwa ga-agwọta ọzọ? Otu afọ? Afọ abụọ? Ma eleghị anya karịa! Ị nwere ike inye m oge ahụ niile, Florentine?" O si n'ebe ọ nọ laghachi azụ n'ihi okwu ya. Gịnị ka ọ pụtara? "Ruo mgbe ụwa gwọrọ..." Kedu ụdị okwu ahụ bụ? Ọ na-atụ egwu ihe ọ na-aghọtaghị, mana ọ chere na oge ahụ ọ na-eche ọdịnihu ha n'aka ya ... ** P.335-336 * Enwere m (Eugene) ga-aga n'ihu n'ọkwá, ọ ga-abụkwa ihe karịrị puku iri abụọ ị ga-enweta mgbe ahụ, ị ​​chere. Ị ga-ezuru ibi ndụ, Ma (Rose-Anna). Ị gaghị ehichapụ ndụ gị niile, ndị ọzọ n'ime anyị ga-ahụ nke ahụ. ** P. 237 * Florentine etoola karịa ma ọ bụ dị obere ka ọ ghara ịma mma nke mmiri. **P. 246 * N’oge na-adịghị anya, ọ hụrụ ọkụ n’ọnụ ụlọ iri ihe ka ọkụ na-enwu n’akụkụ ákwà mgbochi ndị ahụ kewara ekewa. Nwunye dị umeala n'obi kpalitere ịdị mma n'obi ya nke na-abụghịzi ịgbakọ ma ọ bụ na-enupụ isi, ma ọ bụ ụdị ego eji ere ahịa na mgbanwe; ihe ọ chere na ọ bụ enweghị njedebe, mmekọrịta na-emetụ n'ahụ maka ndụ a bụ nke ezinụlọ ya. Ọ dịghịzi ka ọ na-eyi egwu ma na-egbochi ya, kama emere ya ka ọ maa mma site na mmalite ruo n'isi dị ka ọkụ ọkụ n'ihu ya. Ụlọ ga-akpọrọ ya, ụlọ ga-agwọ ya. Aka ya n'isi ọnụ ụzọ, ọ kwụsịtụrụ otu ogologo oge na-enweghị ike ịkọ. Mgbe ahụ, ọ gbapụrụ ụzọ. Ọ dịkwa ka a ga-asị na ifufe arctic mere ka mgbalị ya na-esighị ike mee ka ọ malite ịmalite. ** P. 257 * Rose-Ana ji omume ike gwụrụ na nke na-abaghị uru ọ na-emetụbeghị n'oge gara aga na-adọkpụ n'ọnụ ọnụ uwe elu ya - mmegharị ahụ nne ochie. ** P.260 * Na-agba ọsọ n'ebe ọ bụla, kpuru ìsì, na-akpọ nkwughachi nke nzọụkwụ ya na ịgbachi nkịtị n'okporo ámá ndị tọgbọ chakoo, Florentine gbapụrụ n'egwu nke ya, gbanarị onwe ya. ** P.263 * Ụlọ! Nke ahụ bụ okwu ochie, otu n'ime ndị mbụ ụmụaka mụtara. I jiri ya na-echeghị echiche, otu narị ugboro n'ụbọchị. Ọ pụtara ọtụtụ ihe dị iche iche! ... Ụlọ bụ okwu na-agbanwe agbanwe na ọbụna enweghị isi mgbe ụfọdụ.... ** P.275-276 * Ọ ghọtara ozugbo, na site n'obiọma obi ike nke kwagidere ya, gbara arụkwaghịm n'eziokwu: ọ na-enwe ihe ndọghachi azụ mgbe nile. A ghaghị ịdị. Mgbe ụfọdụ, ọ bụ enweghị ọkụ, ma ọ bụ ụlọ ọrụ mmepụta ihe dị nso, ma ọ bụ ezughị oke ọnụ ụlọ. Ebe a, ọ bụ ụgbọ okporo ígwè. ** P.281 * Ruo ogologo oge, o guzoro na windo na-ele okporo ụzọ ndị ahụ na-egbuke egbuke. Ha na-amasịkarị ya. N'ịtụgharị anya ntakịrị, ọ hụrụ ka ha na-agbatị ruo na-enweghị ngwụcha, na-ebuga ya ruo n'oge ntorobịa ya achọpụtara. ** P.371 * Leenụ, o yiri ka nwoke a ọ̀ kaara onwe ya, ka Emmanuel chere. O nyere ikike nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ume a na-apụghị imeri emeri. N'ụzọ dị mfe, ọ mechara bụrụ nwoke ... ** P.375 * Florentine abụghị ihe karịrị patch na-egbuke egbuke n'elu ikpo okwu. O jisiri ike hụ ka o bupụtara kọmpat ya ma hichapụ anya mmiri ya ole na ole. O mechiri anya ya, dị ka à ga-asị na ọ nọworị ebe dị anya, jiri ihe oyiyi Florentine na ntụ ntụ ya kpọrọ ihe. Mgbe ahụ, ọ chọgharịrị ìgwè mmadụ ahụ nke ikpeazụ maka ihu ya dị gịrịgịrị ma dị nta na anya ya na-ere ọkụ. Mana ọ tụgharịrị azụ ka ọ pụọ tupu ụgbọ oloko ahụ anọghị ya. ** P.379 * Oge ọ bụla n'ehihie na abalị ọ na-enwe ike ịchọpụta ọdịda ya ugbu a. Ọbụna ịda ogbenye ezinụlọ ya bụ nke ọ jụrụ ịnakwere ruo ọtụtụ afọ, malitere ịmara ya, ma dị ka ebe nchekwa nke otu onye hapụrụ. Rose-Anna...Ọ bụ nwata nwanyị n'akụkụ ya, mgbe ahụ ike gwụrụ ya, mgbe ahụ ike gwụrụ ya, ma lee, ọ na-ehi ụra n'akụkụ ya n'ụdị pallet, n'ala. Ọ na-anụ ihe ụmụntakịrị nọ n’ụra ha. **P. 281-282 * Udo adịwo njọ ka agha. Udo egbuola ọtụtụ mmadụ ka agha. Udo dịkwa njọ. Udo ka njọ... ** P. 313 * Iji buo agha, ị ga-ejupụta n'ịhụnanya, oke agụụ, ibuli elu, ịṅụbiga mmanya ókè, ma ọ bụghị ya, ihe niile bụ ihe ọjọọ na ihe nzuzu. ** Ibe. 315 * N’ikpeazụ, iwe were ya. Ọ bụ oge ya ịjụ ajụjụ nke ọtụtụ ndị ọzọ jụrụ: Anyị, n'ebe ahụ, ndị na-ejikọta ọnụ, anyị na-enye ihe niile anyị nwere inye, ikekwe ogwe aka anyị na ụkwụ anyị abụọ. O leliri anya n'ebe a na-esi nri dị elu, okporo ụzọ ndị na-akpụ akpụ, ọmarịcha ihu ya, wee kwubie echiche ya: Ndị a hà na-enye ihe niile ha nwere inye? ** P. 319-320 * Ebee ka ị ga-ahụ ìhè iji duzie ụwa? ** P. 319 * Ha nwere ike ịhụ ngwa ngwa n'aka nri ha. Ntugharị ụgbọ ala ahụ mere ka ọ rịa ọrịa na adịghị ike, ike ya na-adakwa n'ike ya. Ọ tụrụ ụjọ ịdaba n’oké ihe ọjọọ nke ihe nile ga-abụ ihe na-adịghị mma nye ya, o mekwara ka ọ gbasie mbọ ike iyi nwoke nwere mmasị nwoke na ọbụna gee Emmanuel ntị. ** P. 330 * Gịnị mere o ji teta n’ụtụtụ a? Ma ọ bụ mgbe ọ bụla! Mana ọkachasị n'ụtụtụ a. Anya ya nwere ntakịrị ụjọ. O wee chee, sị: Oh! Nke a bụ ụbọchị agbamakwụkwọ m! ** P. 342 * Nke a bụ ụbọchị agbamakwụkwọ m! Ụbọchị m ga-alụ Emmanuel! Na okwu ahụ bụ "agbamakwụkwọ," nke ọ na-ejikọta na obi ụtọ mgbe nile, ugbu a yiri ihe na-agwụ ike, na-echegbu onwe ya, jupụtara na ọnyà na mkpughe. Ọ hụrụ nne ya ka ọ dị arọ ma na-akpụ akpụ n'ike. Ọhụụ nke onwe ya dị ka onye nwere nrụrụ ahụ pụtara ìhè n'uche ya. ** P. 342 * “Ekwusala ozi ọma,” ka Florentine kwuru n’ike. Ọ malitere ịhụ oke ụgha na aghụghọ dị n'ihu ya. ** P.344 * Azarius, n’aka nke ya, emebeghị njem ya ruo n’oké ihe mgbu iji ghọta na ọnwụ na ọmụmụ, n’ebe ahụ, nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ihe ahụ jọgburu onwe ya pụtara. ** P. 367 * O yiri ka ọ̀ na-eji anya ya na-agba àmà banyere ndakpọ akụ̀ kasịnụ nke ihe a kpọrọ mmadụ. Akụ̀ na ụba ekwuwo eziokwu n’abalị ahụ n’ugwu ahụ. ** P. 376. * Ọ hụrụ otu osisi dị n’azụ ụlọ, a na-ata alaka ya ahụhụ n’etiti waya eletrik na eriri ákwà, akwụkwọ ya akpọnwụkwara ma kpọnwụọ tupu ha apụtachachaa. Obere na mbara igwe, ígwé ojii gbara ọchịchịrị kpọsara oké ifufe ahụ. ** P. 383 . === ''Ebe Akwu Mmiri ọkụkọ'' (1951) === * Ka obi na-eju afọ n’ọṅụ, otú ahụ ka ọ na-aghọkwu ihe na-adịghị eju afọ. ** na ''Ebe Nests the Water Hen'':Roy,Gabrielle (1951) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Roy, Gabrielle}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2wmd33l51c8ej26823itnsfbedbdb15 Buffy Sainte-Marie 0 2818 12565 12564 2022-11-08T10:10:55Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Grand Gala du Disque in RAI. Canadese zangeres Buffy Sainte-Marie, Bestanddeelnr 921-1411.jpg|thumb|Buffy Sainte-Marie in 1968]] '''[[w:Buffy Sainte-Marie|Buffy Sainte-Marie]]''' (amụrụ [[February 20]], [[1941]]) bụ onye Canada-American [[onye na-abụ abụ]], [[onye egwu]], [[onye dere ihe]], [[onye na-ese ihe]], [[onye nkụzi]], [[pacifist]], na [[[onye na-akwado ọha]]. {{author-stub}} ==Ihe o kwụrụ== * <p>Ọ dị ụkwụ ise abụọ ma ọ dị ụkwụ isii na anọ<br /> Ọ na-eji égbè na ube na-alụ ọgụ<br /> Ọ dị afọ iri atọ na otu ma ọ dị naanị iri na asaa<br />Ọ bụ onye agha kemgbe otu puku afọ. </p>               Onye Katolik, Onye Hindu, onye ekweghị na Chineke, Onye Jain,<br /> Onye Buda na Onye Baptist na onye Juu<br /> ma ọ ma na o kwesịghị igbu<br /> na ọ makwa na ọ bụ mgbe nile. ga-<br />. . . Ọ bụ ya bụ onye agha zuru ụwa ọnụ na ọ bụ ya kpatara ụta ** "[[w:Universal Soldier (abụ) | Onye agha zuru ụwa ọnụ]]", sitere na ''[[w: Ọ bụ Ụzọ M!| Ọ bụ Ụzọ M!]]" (1964) [[Faịlụ:Buffy Ste. Marie - Truth and Reconciliation Commission Concert - Ottawa - 2015 (cropped) .JPG * <p>Ọ bụghị ego na-eme ka ụwa na-aga gburugburu<br />Nke ahụ bụ naanị mgbagwoju anya na-adịru nwa oge<br />Ọ bụghị ọchịchị na-eme ka ndị mmadụ sie ike<br />Ọ bụ echiche efu. ugbu a na ị ga-ahụ<br />ha nọ ebe a site na akpụkpọ ezé anyị ka ọ dị<br /> ya mere nwee obi ụtọ ma lekọta njikọ gị na Ndụ</p><p>... Ndụ. mara mma<br />ọ bụrụ na ị nwere uche iji lekọta isi iyi nke izu oke gị<br /> Nne okike, Ọ bụ ada Chineke na isi iyi nke nchekwa niile</p>Lee ugbu a<br /> gị ga-ahụ na ọ nọ ebe a site na akpụkpọ ezé ya ka ọ dị<br /> ya mere nwee obi ụtọ ma lekọta njikọ gị na ndụ. ** "Na-aga n'ihu", sitere na ''[[w: Ike n'ime Ọbara (Buffy Sainte-Marie album)|Ike n'ime Ọbara]]" (2015) Njikọ mpụga== *{{webụsaịtị gọọmentị|http://www.buffysante-marie.com}} *{{Ihe E Mere Pop | 19 | url=https://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc1692147/}} {{wikipedia-inline}} * {{commons category-inline|Buffy Sainte-Marie}} {{DEFAULTSORT:Sainte-Marie, Buffy}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1dv7cotd6z10pjecpkp5lnr6jdjsdjn Anne Simpson 0 2819 12566 2022-11-08T10:13:07Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Anne Simpson|Anne Simpson]]"" bụ onye Canada na-ede uri, onye edemede, onye na-ese ihe na onye edemede. Ọ bụ onye nnata [[w:Griffin Poetry Prize|Griffin Poetry Prize]]. ==Ihe o kwụrụ== *M ghọrọ onye edemede mgbe m malitere iji ya kpọrọ ihe. ** Okwu ajụjụ ọnụ - Geosi na-agụ Feb 17 2015 ===Ajụjụ Anya Kwa Afọ Loop.com (February 2010) === * Achọpụtara m na iji ụdị egwu egwu egwu na-enye m ohere iji echiche egwuri egwu. * Enwere m ike ile anya ụwa aslant site na iji ụdị pụrụ iche wee si otú ahụ jide echiche n'ụzọ pụrụ iche. * Ụdị ahụ na-atụgharịkarị azụ n'onwe ha... na-atụgharị n'echiche iji nyochaa ya nke ọma. ===ajụjụ ọnụ Susan Olding (February 23, 2010) === * M na-achọta ụzọ m ga-esi gbadaa onwe m, n'ụzọ nkịtị site n'iji ala nke ebe dị nso ebe m bi. *M na-eme nke a na ogologo uri m. M ga-agafe n'etiti otu ihe na ihe ọzọ na oscillation a bụ otú m si achọpụta ihe m na-agbalị ikwu. Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} *[http://www.annesimpson.ca/ Simpson dere website] [[Category:Ụmụ nwanyị]] 4ixtccvwzluwhghmb58jo0x125pvwc9 Lauren Southern 0 2820 12567 2022-11-08T10:30:20Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Lauren Southern 2 (cropped).jpg|thumb]] ''[[w: Lauren Southern | Lauren Southern]]''; amuru 16 June 1995) bu [[Canadian]] {{w|far-right}} {{w|onye ndoro-ndoro ochichi}} na {{w|Internet personality}} jikọtara ya na [[alt-right]]. {{onye na-eme ihe nkiri}} ==Ihe o kwụrụ== == 2016 == * Ekwenyere m na onye ọ bụla na-akwado ịlụ nwanyị na-emegide nwanyị ọ bụrụgodị na ha amaghị ya. [[Feminism]] na "nkwado ụmụ nwanyị" edugawo n'ọgbọ nke ụmụ nwanyị kacha nwee obi ụtọ na akụkọ ntolite. Ha furu efu, a na-agwakwa ha na ha bụ otu ihe ahụ dị ka ụmụ nwoke na ha kwesịrị ịsọ mpi n'otu ọkwa n'akụkụ niile nke ndụ. Olee otú mwute mgbe niile na-ada na ihe ị na-kweere ịbụ hà na. Otú mwute na-eduhie eduhie na-alụghị di mgbe ahụ see a mgbidi ebe ị na-achọghị ihe ọ bụla ọzọ a ezinụlọ ma enweghị ike inwe ya... nanị n'ihi na ị zụtara n'ime. echiche ụgha a nke feminism kwere nkwa obi ụtọ na mmezu. Nke bụ eziokwu bụ na ụmụ nwanyị dị iche iche na ihe dị iche iche ga-eme ka ha nwee obi ụtọ. ** [https://www.reddit.com/r/The_Donald/comments/4zlf89/lauren_southern_ama/d6wtbfx/ AMA na Reddit] (25 Ọgọst 2016) == 2017 == * Ihe mara mma sitere na onye ndoro-ndoro ochichi CPC @MaximeBernier Enwere olile anya Canada! **{{cite webụ |url=https://twitter.com/lauren_southern/status/818542254491136000 |title=Twitter|ụbọchị=9 Jenụwarị 2017}} * Lelee @MaximeBernier ma ọ bụrụ na ịchọrọ ịchekwa Canada. **{{cite webụ |url=https://twitter.com/Lauren_Southern/status/828091310380838913 |title=Twitter|ụbọchị=4 Febụwarị 2017}} * Mụ na @MaximeBernier na-ekwurịta okwu **{{cite webụ |url=https://twitter.com/Lauren_Southern/status/844905128373170177 |title=Twitter|ụbọchị=23 Maachị 2017}} * Anaghị m agbalị ire echiche bụ́ na mụ onwe m, dị ka onye dị afọ 22, kwesịrị ịlụ di ugbu a n’ihi omenala ọdịnala, ọ bụghịkwa ịbụ onye na-emebi emebi. ... Ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ m kpamkpam bụ enweghị nghọta nke nuance na ndị ọzọ. Ndị na-eleghara anya na e nwere ihe dị iche na iwu na-adịkwa ara dị ka ndị na-eleghara anya na e nwere iwu na mbụ. ** [https://www.salon.com/2017/12/04/alt-right-women-are-upset-that-alt-right-men-are-treating-them-terribly/?page=2" Ụmụ nwanyị Alt-right" na-ewe iwe na ụmụ nwoke "alt-right" na-emeso ha nke ọma) ''Salon'' (12 Eprel 2017). ==== Mkpebi Afọ Ọhụrụ nke afọ 2017 maka puku afọ ==== * “Ma ha [ndị na-agbapụta ego] ji ụgwọ [anyị] na-agaghị akwụli ma ọlị.” (0:25-30) *" ịkpa ókè agbụrụ abụghị ihe a na-ahụkarị na omenala ndị dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa ma ọ bụ n'ụlọ ọrụ ya: ọ bụghịdị nso ụkpụrụ.</br>(1:30-34) * "Ee e, ihe nkiri na ihe nkiri TV abụghị ịkpa ókè agbụrụ."</br> (2:06-2:08) * "Ị pụghị ịkwa emo ọzọ. Ihe ọchị bụ ebe ikpeazụ nke nnwere onwe ikwu okwu. Ka anyị gbalịa ka anyị ghara igbu ya." (3: 58-4: 04) “Ònye ka ị chọrọ ịbụ: ndị spergs na ndị obi tara mmiri bụ́ ndị malitere agha na-ete ọbara n’ihu ha; ma ọ bụ ndị ji ezi uche na-ekwe ka echiche kasị mma merie?”</br> (6:13-6:21.) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] dw0dpny5rht9y3nutfl6c2oefs03xd4 Donna Strickland 0 2821 12569 12568 2022-11-08T10:34:31Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Donna Strickland|Donna Theo Strickland]]''' (amụrụ 27 Mee 1959) bụ onye Canada [[w: Optical Physics | Ọkachamara physicist]] na [[w:Nobel Laureate | Nobel Laureate]] . Onye ọsụ ụzọ na ngalaba [[w: pulsed lasers | pulsed lasers]], e nyere ya [[w:Nobel Prize in Physics|Nobel Prize in Physics]] na 2018. ==Ihe o kwụrụ== * Anyị nọ na-eche ma ọ̀ bụ egwuregwu nkịtị. Ma mgbe ahụ, amatara m na ọ bụ ụbọchị kwesịrị ekwesị, na ọ gaara abụkwa egwuregwu obi ọjọọ. ** N'ikwu okwu banyere mmeghachi omume ya n'ịnata oku ekwentị site n'aka onye ọrụ Nobel na-agwa ya ihe nrite ya, na {{cite news | last1=Koren |first1=Marina |title=Otu Wikipedia bụ ihe atụ maka ndekọ ihe nrite Nobel na ụmụ nwanyị. |url=https://www.theatlantic.com/science/archive/2018/10/nobel-prize-physics-donna-strickland-gerard-mourou-arthur-ashkin/571909/ | nweta = 5 October 2018 | onye nkwusa= Atlantic | ụbọchị=October 2, 2018}} * Ọ bụ naanị ya, n'ezie? Echere m na enwere ike inwekwu. Anyị kwesịrị ime ememe ụmụ nwanyị physics, n'ihi na anyị nọ ebe ahụ. Olileanya, ka oge na-aga, ọ ga-amalite ịga n'ihu na ọsọ ọsọ. Enwere m nsọpụrụ ịbụ otu n'ime ụmụ nwanyị ahụ. ** N'ime mkparịta ụka ndị nta akụkọ, na-ekwu maka na ọ ghọrọ naanị nwanyị nke atọ nwetara Nrite Nobel na Physics, na {{cite news | last1=Koren |first1=Marina |title=Otu Wikipedia Ibe bụ ihe atụ maka ndekọ ihe nrite Nobel Na Women |url=https://www.theatlantic.com/science/archive/2018/10/nobel-prize-physics-donna-strickland-gerard-mourou-arthur-ashkin/571909/ | nweta = 5 October 2018 | publisher=The Atlantic |date=October 2, 2018}} na {{cite news | last1=Sample |first1=Ian |last2=Davis |first2=Nicola |title=Nrite Nobel nke Physics nke Arthur Ashkin, Gérard Mourou na Donna Strickland meriri. |url=https://www.theguardian.com/science/2018/oct/02/arthur-ashkin-gerard-mourou-and-donna-strickland-win-nobel-physics-prize | nweta = 5 October 2018 | onye nkwusa =Onye nche |ụbọchị =October 2, 2018}} * N’ụlọ akwụkwọ sekọndrị, m bụ ezigbo nkà na mgbakọ na mwepụ na physics. Adịghị m mma n'ọtụtụ ihe ọ bụla ọzọ. Ụfọdụ ndị mara mma n'ọtụtụ ihe. Amaghị m ka ha si ahọrọ ihe ha ga-eme. Enweghị m ike ịme egwuregwu egwuregwu, anaghị m nka, enweghị m ntị egwu, anaghịkwa m ede ihe. N'ihi ya, m mara mma warara na ihe m nwere ike ime. Anaghị m eche, "Enwere m ike ịme sayensị?" Anọ m na-eche, "Nke ahụ bụ naanị ihe m nwere ike ime, yabụ ka anyị mee ya." ** Na {{cite news | last1=Chow |first1=Denise |title=Ogologo njem Donna Strickland site na jock laser rue nwanyi nke ato iji nweta physics Nobel |url=https://www.nbcnews.com/mach/science/ donna-strickland-s-long-journey-laser-jock-third-woman-ever-ncna916451 |accessdate=5 October 2018 |publisher=NBC News |date=October 4, 2018}} * Ọ dịghị mgbe m tinyere akwụkwọ. ** Mgbe a jụrụ ya na mkparịtaụka ya na BBC na ihe kpatara o jiri nweta ihe nrite Nobel, mana ọ bụghị onye nkuzi zuru oke, na {{cite news | last1=Leaf |first1=Clifton |title=Ọ ka nwetara Nrite Nobel na Physics. Gịnị mere ọ ka ji bụrụ Prọfesọ Junior? |url=http://fortune.com/2018/10/02/donna-strickland-nobel-prize-professor/ | nweta=5 Ọktoba 2018 | onye nkwusa=Fortune}} * Ọ bụrụ na onye ọzọ echee ihe ị na-ekwetaghị na ya, na-eche na ha ezighị ezi, na i ziri ezi ma nọgide na-aga. Nke ahụ mara mma ka m na-eche mgbe niile. ** Na {{cite news | last1=Casey |first1=Liam |title='Anyị na-aga n'ihu': ọkà mmụta sayensị Canada ghọrọ nwanyị nke atọ nwetara Nrite Nobel na physics |url=https://toronto.ctvnews.ca/we -are-marching-forward-canadian-scientist-aghọ-nwanyị nke atọ-na-emeri-nobel-prize-in-physics-1.4117566 |accessdate=5 October 2018 |publisher=CTV News Toronto |ụbọchị=October 2, 2018} } Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Strickland, Donna}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] l3p0lh5iugii64rzdtrl95eygnfy6e6 Nycole Turmel 0 2822 12571 12570 2022-11-08T10:44:40Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Nycole Turmel.png|200px|thumb|right]] ''[[w:Nycole Turmel|Nycole Turmel]]''' (amụrụ [[September 1]], [[1942]]) bụ onye ndu nwa oge nke [[w:New Democratic Party|New Democratic Party] ] na onye isi oche nke mmegide gọọmentị na nzuko omeiwu Canada. ==Ihe o kwụrụ== *A na-asọpụrụ m site na ntụkwasị obi ndị kansụl gosipụtara n'ime m yana ndị otu m na Jack Layton. M n'ụzọ doro anya nwere nnukwu akpụkpọ ụkwụ iji mejupụta, ma enwere m obi ụtọ na m na-eguzo na ntọala siri ike dị otú ahụ. Jack Layton ejirila afọ asatọ rụọ ọrụ New Democrat a maka Canada ka mma, afọ asatọ na-ewu otu ndị dị njikere ịlụ ọgụ ọ bụla. ọnọdụ nwere olile anya na nchekwube. Nke ahụ bụ kpọmkwem ihe ị ga-atụ anya n'aka anyị n'izu ndị na-abịa **[http://www.ctv.ca/CTVNews/Canada/20110728/ndp-interim-leader-110728/ Turmel nabatara ndu NDP n'oge enweghị Layton] Julaị 28, 2011. * Anyị na-echeta nhota Tommy Douglas Jack gụnyere na ozi-e ọ bụla o zigara: 'Nwee obi ike ndị enyi m, 'Adịghị aka oge iji wuo ụwa ka mma'. **[http://www.ctv.ca/CTVNews/QPeriod/20110822/layton-tributes-110822/Family, enyi, ndị ọrụ ibe na-asọpụrụ Layton] Ọgọst 22, 2011. *Anyị na-eru uju taa onye Canada ukwu na onye ndu ukwu. Ọ bụ enyi, ọ bụ onye ọrụ ọtụtụ n'ime anyị, ma ọ bụrụ na ọ bụghị anyị niile. **[http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/08/23/pol-ndp-turmel.html Turmel kwere nkwa ịnọrọ ruo mgbe NDP họpụtara onye isi], Ọgọst 23, 2011. * Ekwesịrị m ikwu, n'aha NDP, site n'ụsọ oké osimiri ruo n'ụsọ oké osimiri, achọrọ m ikele ndị Canada niile maka ọchịchọ ha na n'ezie ịhụnanya ha nwere maka Jack. **Turmel kwere nkwa ịnọrọ ruo mgbe NDP ga-ahọrọ onye ndu [http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/08/23/pol-ndp-turmel.html] Ọgọst 23, 2011. * Anyị na-ekwe nkwa na anyị ga-aga n'ihu. **Turmel kwere nkwa ịnọrọ ruo mgbe NDP ga-ahọrọ onye ndu [http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/08/23/pol-ndp-turmel.html] Ọgọst 23, 2011. * Anyị ga-eme ya, anyị ga-eme ya. Anyị na-anọchite anya ndị Canada mana ndị Canada ga-anọnyekwara anyị **Turmel kwere nkwa ịnọrọ ruo mgbe NDP ga-ahọrọ onye ndu [http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/08/23/pol-ndp-turmel.html] Ọgọst 23, 2011. * Aujourd'hui, nous pleurons un grand Canada, onye isi ukwu. Ị na-awụ plusieurs d'entre nous, sinon pour tous et toutes, un ami, un collègue avec qui nous partagions quotidiennement. Au nom de tous les néo-démocrates, je veux remercier tous les Canadiens pour leurs messages d'amour, leur message de sympathie pour Jack. Ceci, je dois vous le dire, nous aide à traverser ces moments difficiles et à continuer le combat pour créer un endroit meilleur où vivre **[http://www.cyberpresse.ca/actualites/dossiers/jack-layton-1950-2011/201108/23/01-4428349-turmel-va-defendre-la-vision-de-layton.php défendre la vision de Layton] Ọgọst 24, 2011. *Maazị Harper na-enwekarị usoro nke na-ekewa ma anyị ekwenyeghị na nke ahụ. Mepụta gburugburu ebe ndị mmadụ na-ekwurịta okwu, ebe ha na-enyere ibe ha aka, kama ebe ị na-emepụta ihe ndị ga-emegide nchebe nke. ndị mmadụ. **[http://www.ctv.ca/CTVNews/Canada/20110907/ndp-criticizes-harper-singling-out-islamicism-110907/ NDP kwusara PM maka ịkpọpụta iyi egwu 'Islamicism'] Septemba 7, 2011. *Ọ bụghị na tebụl maka ihe dị mfe mere na iwu doro anya: ọ bụ otu onye, ​​otu votu. **[http://www.ctv.ca/CTVNews/Canada/20110908/ndp-leadership-110908/ NDP brass iji tinye iwu n'ọsọ iji dochie Layton] Septemba 8, 2011. * Ndị ndọrọndọrọ ọchịchị ọhụrụ ga-aga n'ihu na-atụpụta echiche na-ebute ezinaụlọ ndị Canada ụzọ, na-akwali maka ezigbo ihe iji hụ na ezinụlọ anaghị ahapụ n'azụ akụ na ụba a. Ajụjụ anyị nwere maka Stephen Harper na ndị otu ya Conservative bụ: ha ga-anọ ọdụ na-eche ka akụ na ụba US laghachite? **[http://www.ctv.ca/CTVNews/Canada/20110908/tories-conservatives-gather-ottawa-110908/ Harper zoro aka na akụ na ụba, ọrụ dị ka ihe kacha mkpa] Septemba 8, 2011. *Anyị ga-anọgide na-elekwasị anya n'ọrụ iwu pati anyị. Jack gosiri anyị otú anyị nwere ike isi mee ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ụzọ dị iche, otú anyị nwere ike isi ege ntị na ịkwanyere echiche ndị ọzọ ùgwù na na njedebe nke ụbọchị, nọgide na-adị n'otu. Nke ahụ bụkwa ihe anyị kwesịrị ime taa. Anyị ga-eme mkpebi siri ike mana na njedebe nke ụbọchị, anyị kwesịrị isi ebe a pụọ ​​wee dịrị n'otu. **[http://www.cbc.ca/news/canada/ottawa/story/2011/09/09/pol-ndp-federal-council-rules.html NDP ga-ahọrọ onye ndu ọhụrụ na Machị], Septemba 9, 2011. * Anyị anaghị atụle ma ọlị ịgbatị ma ọ bụ ịgbakwunye ọnwa ma ọ bụ oge na ozi na Libya. **[http://www.cbc.ca/news/canada/story/2011/09/14/pol-ndp-no-extension-libya.html NDP megidere ịgbatị ọrụ Libya] Septemba 14, 2011. *Anyi afuola nnukwu onye Canada.Enyi anyi tufuru. Mana amaara m na mgbe m lere unu niile anya, ana m ele ihe nketa Jack Layton anya. **[http://www.montrealgazette.com/news/Jack+Layton+feathers+gafere+Nycole+Turmel/5401459/story.html Nku Jack Layton gafere na Nycole Turmel] Septemba 14, 2011. * Jack Layton kwenyere nke ukwuu na ike ọchịchị onye kwuo uche ya na nke nzuko omeiwu a. A na m akpọ ndị otu niile nọ n'ụlọ a ka ha sonyere m n'ibulite ọkụ a wee mee ka ụlọ ọrụ a bụrụ ụlọ ọrụ nke ndị Canada ga-eji na-anya isi. * Jack Layton kwalitere ụda arụmụka na nzuko omeiwu. O kwenyesiri ike na anyị nwere ike inwe nghọtahie na-ekpo ọkụ na-enweghị nkwanye ùgwù ma ọ bụ na-akparị ibe anyị. Ka anyị niile na-asọpụrụ ncheta ya site na-eduzi nnọkọ nzuko omeiwu na mmụọ a **[http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/09/19/pol-parliament-layton-tributes.html Ụlọ omeiwu na-akwụ Jack Layton ụtụ] Septemba 19,2011. == Okwu gbasara Turmel == * "Echere m na ọ bụ ihe na-akụda mmụọ, amaghị m na enwere m ọtụtụ ihe m ga-ekwu mana echere m na ndị Canada ga-enwe nkụda mmụọ. Echere m na ndị Canada na-atụ anya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla nke chọrọ ịchị obodo na-agba mbọ na mba a n'enweghị mgbagha. Echere m na nke ahụ bụ opekempe ndị Canada tụrụ anya ya." **Stephen Harper,[http://www.ctv.ca/CTVNews/Canada/20110803/harper-ndp-turmel-bloc-110803/ Harper kpọrọ ndị otu Turmel's Bloc 'na-akụda'] Ọgọst 3, 2011. * "Nycole Turmel na-arụ ọrụ nke ọma, ma lezie anya Stephen Harper. Ndị otu anyị dị n'otu n'azụ Nycole Turmel na enweghị m obi abụọ na ọ ga-arụ ọrụ dị oke mma na Ụlọ nke Commons." ** Olivia Chow, [http://www.cbc.ca/news/politics/story/2011/09/09/pol-ndp-federal-council-rules.html NDP ga-ahọrọ onye ndu ọhụrụ na Machị] Septemba 9, 2011. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://www.parl.gc.ca/MembersOfParliament/ProfileMP.aspx?Key=170293&Language=F Profil de la députée] *[http://nycoleturmel.npd.ca/accueil webụsaịtị nke NPD de Nycole Turmel] *[http://www.npd.ca/ Le NPD du Canada] {{DEFAULTSORT:Turmel, Nycole}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] bvdm4kfg39lu14m5k60nf4nfbmcpq1a Shania Twain 0 2823 12572 2022-11-08T10:47:02Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:ShaniaTwain3.jpg|thumb|{{w|Shania Twain}}]] ''[[w:Shania Twain|Shania Twain]]''', [[w:Order of Canada|OC]] (amụrụ ''Eilleen Regina Edwards'''; [[August 28]], [[ 1965]]) bụ onye Canada na-agụ egwú na onye na-ede abụ. Twain erewo ihe ndekọ ihe karịrị nde 85, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị na-ese ihe kacha ere na akụkọ ntolite [[egwu obodo]]. ==Ihe o kwụrụ== * Agaghị m ekwusa [[onye anaghị eri anụ]]. Ọ bụ nhọrọ onwe onye dị otú ahụ. Ọ ga-adabara gị mma, ọ dịkwa mma maka gị: mmetụta mmụọ, mmụọ na anụ ahụ. Ọ bụrụ na ọ na-arụ ọrụ maka gị, nke ahụ dị mma n'ezie. … M doro anya na e nwere ụfọdụ uru. Amaara m ọtụtụ ndị nwere ọrịa kansa, dịka ọmụmaatụ, ha ga-eme ka ọ pụta ìhè na-agwa m, 'Ihe mbụ dọkịta m gwara m ka m mee bụ ịkwụsị iri anụ n'oge usoro a.' Echere m na ọ na-adọrọ mmasị dọkịta. ga-atụ aro iri nri onye anaghị eri anụ mgbe ị na-arịa ọrịa. … M na-arapara n'ahụ ngwakọta nke ezigbo raw, ihe nri zuru oke kwa ụbọchị. M na-eme ka m na-eri akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ kwa ụbọchị, na mkpụrụ osisi, na nri na-adịghị edozi. Ana m eme nke ahụ kwa ụbọchị. ** [http://www.reviewjournal.com/columns-blogs/doug-elfman/shania-twain-vegetarian-not-about-preachify "Shania Twain onye anaghị eri anụ ma ọ bụghị ikwusa ozi ọma," N'ajụjụ ọnụ Doug Elfman na" Las Vegas Review-Akwụkwọ akụkọ'' (19 Jenụwarị 2014)]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Twain, Shania}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] c8i5xnct0q1f2g8j3lpnr5do17jzkgv Doris Veillette 0 2824 12573 2022-11-08T10:50:44Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''{{w|Doris Veillette}}''' (Julaị 6, 1935 – Jenụarị 4, 2019) bụ onye nta akụkọ, onye odeakụkọ na onye nwanyị si Quebec. ==Ihe o kwụrụ== === Akụkọ ihe mere eme "Amachibidoro mmadụ iwu", 1970 === *Mmadụ nwere adịghị ike ya, ma nwanyị nwere ike ịbụ adịghị ike nke nwoke! **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Eprel 10, 1970, ibe 11.'' *Ọ bụghị ebe ụmụ nwoke ka ụmụ nwanyị na-ekwu, kama ọ bụ ọnọdụ nke ha n'ime obodo ọgbara ọhụrụ. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro ụmụ nwoke), nke Doris Veillette-Hamel, Journal Le Nouvelliste, Sept. 26, 1970, ibe 14.'' * Ọ bụrụ na ndị na-eyi ọha egwu na-eto eto nwere nne nwere obi jupụtara n'ịhụnanya, ha agaghị eche echiche ime mgbanwe ahụ, kama iji wuo na obodo a nke na-enweghị ihe ọ bụla ga-erigbu. Minista Pierre Laporte. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Oct 20, 1970, ibe 18.'' *Nne na-enye ndụ n'ụzọ ọ bụla. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, October 1, 1970, ibe 12.'' *Iso umunwanyi kariri okwu ime ihe. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, 4 November 1970, ibe 39.'' * Na narị afọ a nke ime ihe ike n'akụkụ ụwa niile, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe ọchị ịrịọ ndị mmadụ ka ha nwee ekele, mana ụmụ nwanyị ga-anọgide na-akụziri ụmụ ha ka ha na-enwe ekele ... na-ekwu ka ha ghọta ihe kacha nta nke sitere na ndị ọzọ maka ya. n'efu. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro ụmụ nwoke), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, 9 November 1970, ibe 11.'' * Ịdị mfe nke mmesapụ aka mmesapụ aka nwere ike inye ndị chọrọ ya ọṅụ nke ibi ndụ. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro ụmụ nwoke), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Disemba 8, 1970, ibe 19.'' === Akụkọ ihe mere eme "Amachibidoro mmadụ iwu", 1971 === *Ị ma na e nwere oge ime otu ihe na oge ọzọ iji nụ ụtọ ya. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Jenụwarị 4, 1971, ibe 18.'' *Nwanyị ọ bụla nwere ọgụgụ isi maara ka ọ ga-esi nwee onwe. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Jenụwarị 5, 1971, ibe 11.'' *Nọrọ ndụ n'ụtụtụ taa ka obi sie gị ike, nne, na ndụ a ga-eme gị ọnụ ọchị. Ugbu a bụ nke ndị nwere nchekwube. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Jenụwarị 5, 1971, ibe 11.'' === Akụkọ ihe mere eme "Amachibidoro mmadụ iwu", 1972 === *Ụwa anaghị akwụsị ịtụgharị, n'ihi na ị naghị enwe obi ụtọ, yana ilokwa anya mmiri gị na ịmụmụ ọnụ ọchị, ọbụlagodi na mgbu ahụ ka na-ere ọkụ. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Jenụwarị 8, 1972, ibe 11.'' *N'agụmakwụkwọ, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ nweghị iwu na-enweghị ike ịgbanwe. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Jenụwarị 27, 1972, ibe 25.'' *Ọ bụrụ na ndị nne ma ka esi emeghe ahịrị na-ejikọta ha na enyi ụmụ ha, ha ga-amụta na ndị ntorobịa nke oge a dị mma! **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Jenụwarị 27, 1972, ibe 25.'' * Kedu ihe ọṅụ ndị mmadụ na-anọgide na-enye obi ụtọ ha anaghị enwe. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, February 8, 1972, ibe 13.'' *Gịnị kpatara na ị gaghị eme ememe nne na nna ma ghara ikewapụ ezumike na nna na nne? **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro ụmụ nwoke), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, February 8, 1972, ibe 26.'' *Mmadụ egosipụtabeghị ike ya site na ngwongwo o nwere, kama site n'enyemaka mmesapụ aka ọ nwere ike iwetara ọha mmadụ. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, June 10, 1972, ibe 19.'' === Akụkọ ihe mere eme "Amachibidoro mmadụ iwu", 1973 === * Nwanyị ahụ nke na-adịghị eṅomi nne ya na nne nne ya dị ka nne na ezigbo nwunye, nwere ike ịdabere n'ụkpụrụ nke onwe ya iji chọta ezigbo ndụ nke dị mkpa maka obi ụtọ ya. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Maachị 24, 1973, ibe 17.'' *O doro anya na ka mmadụ wee kparịta ụka, mmadụ ga-enwerịrị uche na mbido. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Julaị 7, 1973, ibe 13.'' *Oha a siri ike, nke na-adighi mmadu, o bu mu na gi mejuru ya... Kedu ihe anyi na eme iji nyere onye nke ozo aka? **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Disemba 8, 1973, ibe 19.'' * Oge na-atọ ọchị mgbe ọtụtụ n'ime ndị ogbenye na ndị ketara eketa nke ụwa nwere ike ibi ihe ndị ọzọ na-ahapụ na efere ya ... Anyị na-anọgide na-abụ abụ ọṅụ, udo, ịhụnanya ... anyị kwere n'ezie? **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Disemba 22, 1973, ibe 37.'' === Akụkọ ihe mere eme "Amachibidoro mmadụ iwu", 1974 === * Anyị chọrọ onye ga-anọchi anya na klọb ọrụ ụmụ nwanyị. Ndị inyom na-eto eto na-enyere anyị aka ịmatakwu otú ụwa anyị si agbanwe. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Mee 4, 1974, ibe 17.'' * Ọmụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ abụghị naanị, taa, ndị isi ọla edo. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro ụmụ nwoke), nke Doris Veillette-Hamel, Journal Le Nouvelliste, Sept. 14, 1974, ibe 17.'' *Chefuo ihe na-ewute gị, ọ bụ usoro ntorobịa, ahụike na obi ụtọ ... **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro ụmụ nwoke), nke Doris Veillette-Hamel, Journal Le Nouvelliste, Sept. 21, 1974, ibe 25.'' * Ọ bụrụ na ndụ na-esiri ụmụaka ike, ha na-achọpụta na ezinụlọ ka nwere akụkụ dị mma. **'' Chronicle "Interdit aux hommes" (Amachibidoro mmadụ), nke Doris Veillette-Hamel dere, Journal Le Nouvelliste, Sep 28, 1974, ibe 13.'' == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Veillette, Doris}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lh5xsjp1x5guklt6m5g8ory0id7uw70 Tessa Virtue 0 2825 12574 2022-11-08T10:54:32Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:2011 WFSC 5d 427 Tessa Virtue Scott Moir.JPG|thumb|Tessa Virtue na Scott Moir na 2011]] ''[[w:Tessa Virtue|Tessa Jane Omume ọma]]''' (amụrụ [[17 May]] [[1989]]) bụ onye Canada na-agba egwu ice. Ya na onye mmekọ skating [[Scott Moir]], ọ bụ onye mmeri Olympic ugboro atọ (2010, 2018) na medlist ọlaọcha okpukpu abụọ (2014), onye mmeri ụwa ugboro atọ (2010, 2012, 2017), onye mmeri nke mpaghara anọ ugboro atọ (2010, 2012, 2017). 2008, 2012, 2017), onye mmeri 2016–17 Grand Prix Final, onye mmeri mba Canada oge asatọ. Omume ọma na Moir bụ ndị skaters a na-achọkarị mma na akụkọ ntolite Olympic ==Ihe o kwụrụ== * Echere m na nke ahụ bụ ịma mma nke asọmpi Olympic. Enwere akụkọ mgbe niile. Enwere onye ị na-etinye ego na ya. Enwere ọtụtụ oge Olympic nke na-emetụta ndị mmadụ n'ofe Canada, echere m na nke ahụ bụ ịma mma ya. Anyị bụ naanị otu n'ime akụkọ ndị ahụ ma anyị nwere ekele maka nkwado anyị nwetara. ** Tessa Virtue, Ajụjụ ọnụ Kristina Rutherford maka Sportsnet.ca (Jenụwarị 2018) * Anyị maara na ozugbo asọmpi anyị mere, onye Canada ọzọ na-ewere ọnọdụ n'ahịrị mmalite ma ọ bụ na-echere ịgba ọsọ. Echere m na nke ahụ bụ ihe dị ike nke ukwuu bụ na anyị bụ akụkụ nke ihe karịrị anyị. ** Tessa Virtue, Ajụjụ ọnụ Kristina Rutherford maka Sportsnet.ca (Jenụwarị 2018) == Banyere Tessa Virtue na ọrụ egwuregwu nke Scott Moir== * Ha bụ talent otu oge n'ọgbọ, nke ị na-adịghị ahụkarị. ** Patrice Lauzon, e hotara na [https://www.huffingtonpost.ca/2018/02/20/tessa-virtue-scott-moir-retirement-figure-skating-legacy_a_23366266/"Tessa Virtue, Scott Moir Ga-ahapụ nnukwu oghere. N'ime obi anyị, skating ihe osise Canada"] (20 February 2018) * N'ikwu ya n'ụzọ dị mfe, a gaghị enwe Omume ọma na Moir ọzọ. ** Pj Kwong, Egwuregwu CBC, na [http://www.cbc.ca/sports/olympics/figureskating/there-will-never-be-another-virtue-and-moir-1.4542769 "A gaghị enwe omume ọma ọzọ. na Moir"] (February 21, 2018) * Ya mere Tessa Virtue na Scott Moir kwadoro ihe nketa ha dịka ikekwe otu egwuregwu ịgba egwu ice kachasị mma n'ụwa hụtụrụla. ** James McCarthy, na [http://nunavutnews.com/nunavut-news/sports-talk-wasnt-lovely-show-north-korea-put/ "SPORTS TALK: Ọ bụghị ihe ngosi mara mma nke North Korea tinyere ?"] (February 26, 2018) ==Mmekọrịta ya na Scott Moir== ===Tessa Omume ọma banyere Moir === * Anyị bụ ezigbo enyi! Echere m na ụdị mmadụ anyị na-emekọrịta ihe nke ọma - gbakwunyere na anyị maara ka anyị na ibe anyị ga-esi na-emekọrịta ihe nke ọma na nke ọma. Anyị na-agbasi mbọ ike n'ịkwado mmekọrịta anyị, mana n'eziokwu, ọ bụ naanị ihe anyị marala ma dabere na ya. Ana m echeta ndụ m na-enweghị Scott! ** Tessa Virtue, Ajụjụ ọnụ maka Golden Skate (17 Septemba 2007) * Ọbụbụenyi na nkekọ a anyị na-ekekọrịta bụ, nye anyị, nke mbụ. ** Tessa Virtue, nke e hotara na [http://www.flare.com/celebrity/scott-tessa-say-their-relationship-is-so-much-better-than-people-imagine/"Scott & Tessa Kwuo Ha Mmekọrịta dị “mma nke ukwuu” karịa ka ndị mmadụ chere”] (26 February 2018) * Mmekọrịta anyị karịrị nke ahụ, na n'ọtụtụ ụzọ ọ ka mma. ** Tessa Virtue, nke e hotara na [http://www.flare.com/celebrity/scott-tessa-say-their-relationship-is-so-much-better-than-people-imagine/"Scott & Tessa Kwuo Ha Mmekọrịta dị “mma nke ukwuu” karịa ka ndị mmadụ chere”] (26 February 2018) * Ọ bụ omume siri ike ịgbaso, n'ezie. Ka m na-anụ ka ọ na-ekwu site na ụfọdụ n'ime ihe m na-aghọta ihe mere mmekọrịta anyị na-arụ ọrụ, n'ihi na anyị abụọ na-eche ụwa nke ibe. Scott bụ onye egwuregwu kacha dọọ aka ná ntị, chụpụrụ achụmnta ego m hụtụrụla. Enwere onye asọmpi siri ike nke dị n'ime na agụụ na ikike raw nke dị na ya - ikike ịkwagharị na ịnụ egwu na ịkọwa ya - adịghị ka onye ọ bụla ọzọ m hụtụrụla na ice. Ma echere m n'ihi na ọ na-etinye obi ya na uwe aka ya ndị mmadụ na-enwe mmasị na ihe ngosi ya na-adọrọ mmasị. Ọ na-emesapụ aka, na-eche echiche na nghọta dị ukwuu. Ọ nwere ike ịghọta ihe na-egbuke egbuke nke agụba dị iche iche. ** Tessa Virtue, Ajụjụ ọnụ maka Sportsnet.ca (Jenụwarị 2018) * Anyị ka na-arụ ọrụ na ya, anyị ka na-arụ ọrụ dị ukwuu iji meziwanye nkwurịta okwu anyị, ịrụ ọrụ nke ọma ọnụ, ịghọta mmasị dị iche iche ibe anyị. Ọ malitere n'ime afọ iri abụọ, n'ezie. Ebe anyị nọrọ ọtụtụ oge ọnụ, anyị na-achọpụta na ọ bụ ike pụrụ iche mana anyị nwere ekele maka ihe anyị nwere. Ọ bụ mmekọrịta pụrụ iche. Anyị ka na-enwe mmasị n'ịgba skate ọnụ ma echere m na ọ bụ ya mere anyị ji nọrọ. ** Tessa Virtue, Ajụjụ ọnụ maka Sportsnet.ca (Jenụwarị 2018) ==Scott Moir gbasara omume ọma === * Tessa bụ onye zuru oke n'ụzọ niile. Dịka ọmụmaatụ, ntutu isi ya ga-adị mma mgbe niile maka ajụjụ ọnụ ma ọ bụ asọmpi, ọ na-eme ka m mara mma n'akụkụ ya. ** Scott Moir, Ajụjụ ọnụ maka Wdish (2013) * Tessa na-atọ ọchị… echere m na ọ bụ otu n'ime ihe ndị a na-eleghara anya n'ihi na ọ na-ejikọta ọnụ mgbe niile, mana ọ nwere ọgụgụ isi kachasị mma. Ọ bụụrụ m ọṅụ nke ndụ m inwe ọtụtụ ọchị dịka anyị nwegoro n'ụzọ. ** Scott Moir, nke e hotara na [http://www.flare.com/celebrity/scott-tessa-say-their-relationship-is-so-much-better-than-people-imagine/"Scott & Tessa Kwuo Ha Mmekọrịta dị “mma nke ukwuu” karịa ka ndị mmadụ chere”] (26 February 2018) * A na-akpali m kwa ụbọchị ịga ebe a na-egwu egwu n’ihi ihe ọ na-eweta. Ama m na ọ na-ewetara ya ihe kacha mma kwa ụbọchị. N'ịbụ ndị nwere ọgụgụ isi, site n'ịbụ ndị na-emepụta ihe, ọ na-esiri ike iche na ị ga-eguzosi ike. Nke ikpeazụ ihe, nke ahụ bụ agbanwe agbanwe. ** Scott Moir, Ajụjụ ọnụ Kristina Rutherford maka Sportsnet.ca (Jenụwarị 2018) * Ọ dịghị mgbe ọ bụla m ga-eche banyere iso onye ọzọ na-agba ọsọ. Ihe niile mere m ji chọọ ịlaghachi na skating bụ ịbịaru Tessa nso ọzọ, na ịkekọrịta oge ndị ahụ. ** Scott Moir, nke e hotara na [https://www.huffingtonpost.ca/2018/02/20/tessa-virtue-scott-moir-retirement-figure-skating-legacy_a_23366266/"Tessa Virtue, Scott Moir ga-ahapụ nnukwu oghere. N'ime obi anyị, skating ihe osise Canada"] (20 February 2018) * Anyị na-enwe obi ụtọ maka mmekọrịta azụmahịa anyị, ọ bụ ihe pụrụ iche kemgbe afọ 20. Ònye pụrụ ikwu otú ahụ? Ọ na-eme ka m na-ekpu isi m mgbe ụfọdụ na-anya ụgbọ ala, n'ihi na m ka na-enwe mmasị ịhụ Tessa n'ọgbọ egwuregwu maka ikpo ọkụ. Kedu onye na-enwe mmasị ịbanye ọrụ kwa ụbọchị? Nke ahụ bụ ihe ọchị. ** Scott Moir, e hotara na [https://www.elitedaily.com/p/tessa-virtue-scott-moirs-quotes-about-each-other-will-meke-you-wish-they-were-dating- 8287527 "Tessa Virtue & Scott Moir's Quotes About each other ga-eme ka ị chọọ ka ha na-akpa"] (February 2018) * M kwụsịrị asọmpi mbụ, ọ nọnyeere m. Ọ bụ mgbe ahụ ka m matara na m ga-achọta ya. ** Scott Moir, nke ọwa Olympic kwuru (2018) Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{otu a na-ahụkarị}} {{DEFAULTSORT:Virtue, Tessa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] hbtqezt27qgcdvef3nbyarepxa0nyud Antonine Maillet 0 2826 12575 2022-11-08T11:43:24Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Antonine Maillet cropped.jpg|thumb|Antonine Maillet]] '''[[w:Antonine Maillet|Antonine Maillet]]''', ([[French]] ịkpọ okwu: [ɑ̃tɔnin majɛ]; amuru May 10, [[1929]]) bu [[w:Acadian| Acadian]] [[w: onye edemede | onye edemede ]], onye na-ede egwuregwu, na ọkà mmụta. Amụrụ ya na [[w:Bouctouche|Bouctouche]], New Brunswick ma biri na [[Montreal]], [[Quebec City|Quebec]]. ==Ihe o kwụrụ== * [[akụkọ ihe mere eme]] nke Acadians edebeghị ede dị ka ndị ya hụrụ. Ọ bụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme si n'èzí dere ya. Ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme ndị a na-enwe mgbe ụfọdụ ihe mere ha agaghị ede eziokwu ma ọ bụ na ha amaghị eziokwu ma ọ bụ na ha amaghị obere ihe ndị na-aghọ nnukwu ihe, akụkọ dị n'ime, ihe anyị na France na-akpọ la petit histoire. Ndị eze na ndị isi na-eme akụkọ ihe mere eme, ma la petit histoire bụ ndị mmadụ mere. ** Antonine Maillet, onye edemede Acadian nke Isabel Vincent hotara na [[Toronto]] [Globe]] na Mail, June 24, 1989. Isi Iyi: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Canadian Quotations nke Robert Columbo. (Toronto: Stoddart, 1991) p. 3 == Njikọ mpụga == * [https://www.goodreads.com/photo/author/150380.Antonine_Maillet Goodreads-Antonine_Maillet] * [http://ici.radio-canada.ca/regions/atlantique/2016/06/06/015-acadie-antonine-maillet-symons-prix-confederation.shtml Radio Canada-Antonine_Maillet] {{wikipedia|Antonine Maillet}} {{DEFAULTSORT:Maillet, Antonine}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] h3tgdrnozt1r0m6rlqzritk0w3on9de Emily St. John Mandel 0 2827 12576 2022-11-08T11:46:43Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Emily St. John Mandel 2015.JPG|thumb|Emily St. John Mandel, 2015]] ''[[w:Emily St. John Mandel|Emily St. John Mandel]]''' (amụrụ 1979) bụ onye akwụkwọ akụkọ Canada. == Isi mmalite == === ''[[w: Station iri na otu | ọdụ iri na otu]]' (2014) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta mbụ hardcover, mbipụta nke anọ (September 2014) nke Alfred A. Knopf bipụtara </small> :<small>Enwetara [[w:Arthur C. Clarke Award|2015 Arthur C. Clarke Award]]; họpụtara maka [[w: John W. Campbell Memorial Award for Best Science Fiction Novel|2015 John W. Campbell Memorial Award]]. </small> * Ịnyịnya ahụ, Bernstein, na-efunahụ ọkara ọdụ ya, n'ihi na cello nke mbụ ka na-emegharị ụta ya n'izu gara aga. ** Isi nke 7 (p. 36) * “Hell bụ ndị na-eme ihe nkiri ndị ọzọ,” Kirsten kwuru. "Nakwa ndị enyi nwoke mbụ." ** Isi nke 10 (p. 49) * Onye nta akụkọ mara mma n'ụdị ndị na-emefu nnukwu ego maka nlekọta onwe onye. O nwere oghere ndị a nụchara anụcha nke ọma na ịkpụ ntutu dị narị dollar anọ, etemeete na-enweghị ntụpọ yana mbọ ntu mara mma nke ukwuu. Mgbe ọ na-amụmụ ọnụ ọchị, Arthur na-adọpụ uche ya site na ịcha ọcha na-adịghị mma nke ezé ya, ọ bụ ezie na ọ nọ na Hollywood ruo ọtụtụ afọ ma kwesịrị iji ya mee ihe ugbu a. ** Isi nke 13 (p. 72) * Ọ ga-ekwe omume na ọ dịghị onye na-etolitebeghị n'obere ebe nwere ike ịghọta otú nke a si maa mma, otú enweghị aha nke ndụ obodo si dị ka nnwere onwe. ** Isi nke 13 (p. 78) * Ọ mara mma n’ụzọ na-eme ka ndị mmadụ chefuo ihe ha ga-ekwu ma ha lee ya anya. ** Isi nke 15 (p. 91) * Tesch yiri ka ọ bụ onye na-emehie mkparị maka ọgụgụ isi. ** Isi nke 15 (p. 93) * Miranda maara ka nke a si ada ada, mana ọ ka na-eme aghụghọ ma ọ bụrụ na ọ bụ eziokwu? ** Isi nke 15 (p. 95) * “Gịnị mere ọ ga-eji lụọ nwa dị afọ iri na abụọ?”<br>“O rọkwara nrọ ebe Chineke gwara ya na ọ ga-emejupụta ụwa.” <br> “N’ezie, o mere,” ka clarinet kwuru. “Ọ̀ bụ na ha nile adịghị enwe nrọ dị otú ahụ?”<br>“Ọfọn, echere m mgbe nile na nke ahụ bụ ihe dị mkpa maka ịbụ onye amụma,” Sayid kwuru. ** Isi nke 19 (p. 123) * “Ha na-akpọ onwe ha ìhè.”<br>“Gịnịkwanụ banyere ya?”<br>“Ọ bụrụ na ị bụ ìhè,” ka o kwuru, “mgbe ahụ ndị iro gị bụ ọchịchịrị, nri?”<br>“Echere m.” Ọ buru na unu onwe-unu bu ìhè, ọ buru na ndi-iro-unu bu ọchichiri, ọ dighi kwa ihe unu nāpughi igosi n'onye ezi omume. Ọ dịghị ihe ị na-agaghị adị ndụ, n'ihi na ọ dịghị ihe ị na-agaghị eme. " ** Isi nke 23 (p. 139) * Ala mmụọ bụ enweghị ndị mmadụ na-agụ gị agụụ. ** Isi nke 23 (p. 144) * Okporo ụzọ iri abụọ na atọ anọghị n'ọrụ - ntakịrị oge maka igwe nri ehihie - mana ọ nọgidere na-adaba n'azụ zombies iPhone, ndị mmadụ ọkara afọ ya na-awagharị na nrọ na anya ha lekwasịrị anya na enyo ha. ** Isi nke 26 (p. 160) * Jeevan kwuru, sị: “Abụ m onye nke okwu m. N'oge ahụ na ndụ ya na-enweghị nduzi ọ maghị ma nke a bụ eziokwu ma ọ bụ na ọ bụghị, ma ọ dị mma iche na ọ nwere ike ịbụ. ** Isi nke 27 (p. 171) * Frank guzo n'elu stool na ụkwụ ya dị ebube na-arụ ọrụ tupu Libya, mgbọ nke ga-agbaji eriri azụ ya ka afọ iri abụọ na ise gafeworo mana ọ na-abịaru nso: nwanyị na-amụ nwa nke ga-etu ụbọchị dọpụta ihe na egbe, onye na-emepụta ihe na-esepụta ngwa agha ma ọ bụ onye na-ebu ụzọ ya, onye ọchịchị aka ike na-eme mkpebi nke ga-eme ka oge zuru ezu banye n'ọgba aghara nke Frank ga-aga esenidụt iji kpuchie maka Reuters, akụkụ nke ụkpụrụ na-agbadata nso. ** Isi nke 36 (p. 191) * “Achọrọ m nnọọ ka ha mara na ihe mere o ji mee.”<br>“Lee, Tyler, ihe ụfọdụ na-eme.” Nke a nso, ịnọ jụụ nke ụgbọ elu ghost ahụ karịrị akarị.<br>"Ma gịnị mere ha ji nwụọ n'ọnọdụ anyị?" Nwa okoro ahụ jụrụ, jiri ndidi na-agụgharị arụmụka a gụgharịrị nke ọma. Anya ya anaghị enwu.<br>“N'ihi na ha nwere nje ụfọdụ, ma anyị anọghị. Ị nwere ike ịchọ ihe kpatara ya, na chi maara na mmadụ ole na ole ebe a chụpụrụ onwe ha na-agba mbọ ọkara-ara, ma Tyler, nke ahụ bụ naanị ihe e nwere." <br>“ Gịnị ma ọ bụrụ na a zọpụtara anyị n'ihi ihe dị iche? ?” Clark nọ na-echeta ihe mere na ọ naghị agwa Tyler okwu ugboro ugboro.<br>“ A zọpụtara ụfọdụ ndị. Ndị dị ka anyị.” <br>“Gịnị ka ị na-ekwu, ‘ndị dị ka anyị’?” Tyler kwuru, sị: “Ndị ezigbo mmadụ.” Ndị na-adịghị ike.” <br> ọ bụghị ajụjụ nke ịbụ ndị ọjọọ ma ọ bụ ... ndị nọ n'ebe ahụ, na Air Gradia jet, ha nọ n'ebe na-ezighị ezi n'oge na-ezighị ezi. " ** Isi nke 44 (p. 259-260) * Ọ gbalịrị ịghara iche echiche nke a ma nwee ihe ịga nke ọma mgbe ụfọdụ. ** Isi nke 49 (p. 288) * Ọ chọpụtara na ya bụ nwoke chegharịrị ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe nile, na-akwa ụta na-agbakọta gburugburu ya dị ka nla na-enwu n’ìhè. Nke a bụ n'ezie isi ihe dị n'etiti iri abụọ na otu na iri ise na otu, o kpebiri, oke olu nke akwa ụta. ** Isi nke 53 (p. 327) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mandel, Emily St. John}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] na5cj1wekdf6yhhpusnfokwpealpaia Sarah McLachlan 0 2828 12577 2022-11-08T11:57:32Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Sarah McLachlan 29 July 2010.jpg|thumb|Sarah McLachlan in 2010]] '''[[w: Sarah McLachlan | Sarah Ann McLachlan]]''', [[w:Order of Canada |OC]], [[w: Order nke British Columbia | OBC]] (amụrụ [[Jenụwarị 28] ], [[1968]]) bụ onye Canada [[onye egwu]], [[onye na-abụ abụ]] na [[onye na-ede abụ]]. A na-amata ya nke ọma dị ka otu n'ime ndị malitere [[w:Lilith Fair | Lilith Fair]], njem nlegharị anya gosipụtara ndị egwu nwanyị na ngwụcha 1990s. == Egwu egwu == :<small>''Egwu niile Sarah McLachlan dere, ma ọ bụrụ na edeghị ya ọzọ.''</small> === ''[[w: Metụ (Sarah McLachlan album)| Metụ]]'' (1988) === * Na-amakpu n'ime ala miri emi,<br>Ndị na-eti mkpu na-agafe ngwa ngwa, a pụghị ịhụ ya. onye na-aghọta. ** ''Apụ na Onyunyo'' * Ị na-eche mgbe niile na mmiri mmiri,<br>Oge eruola ka ị kpebie.<br>Agala m ogologo ụzọ nke yiri ka enweghị njedebe ma ọlị.<br>Ị chọghị ka oge kwụsị,<br> Ikwe ka ndụ m kpasuru iwe. ** ''Na-agba ọsọ'' * N'ime ọzara nke nrọ m, ahụrụ m gị n'ebe ahụ;<br>M na-eje ije n'akụkụ mmiri na-ekpo ọkụ na oyi na-adịghị. Na ihe mgbu nke dị n'eziokwu gị na-eduhie m, atụwo m egwu.<br>Oh gịnị kpatara? ** ''[[w:Vox (abụ)|Vox]]'' === ''[[w:Solace (Sara McLachlan album)|Nkasie]]'' (1992) === * Mepee ọnụ ụzọ ndị na-eduga n'Iden<br>Achọghị m ngbanwe dị ọnụ ala.<br>Ana m agbaso akara akara azụ na mmalite,<br>Akwaghị ekwekọrịta ọzọ. ** ''[[w: N'ime Ọkụ (abụ Sarah McLachlan)|N'ime Ọkụ]]'', nke Sarah McLachlan dere na [[w:Pierre Marchand|Pierre Marchand]] * Ama m na ị chọrọ ịgwa m;<br>N'olu gị enwere ihe na-ezighi ezi.<br>Ma ọ bụrụ na ị ga-atụgharị ihu gị n'ebe m nọ,<br>Ị gaghị agwa m na ị siri ike.<br> Naanị ka m jụọ gị otu obere ihe.<br>Dịka anyị na-ekekọrịta ọtụtụ anya mmiri,<br>Site na nrọ anyị dị ọkụ, anyị mere atụmatụ ndụ ogologo oge<br>Ugbu a na-agbasasị na ifufe... ** ''Ụzọ Ogwu'' === ''[[w:Fumbling Toward Ecstasy|Na-eme Mkpọ Ụtọ]]'' (1993) === * <p>Gee nti ka ifufe si n'ofe oke nkewa na-efe,<br>Odade na-agụsi agụụ ike, na-echetara m oge. afọ ejughịkwa m?</p><p>M ga-abụkwa onye<br>M ga-ejide gị,<br>Sutụ gị ọnụ nke ukwuu<br>M ga-ewepụ ume gị.<br>Ma emechaa, M ga-ehichapụ anya mmiri,<br>Naanị mechie anya gị onye m hụrụ n'anya.</p> ** ''[[w: Nnweta (abụ Sarah McLachlan) | Nnweta]]'' *Agwala m na emeghi m gi mma.<br>Agwala m na enwegh m gi. ** ''Ọ dị mma'' === ''[[Ụmụnna McMullen]]'' ụda egwu (1995) === * M ga-echeta gị;<br>Ị ga-echeta m?<br>Ekwela ka ndụ gị gafere gị;<br>Akwala akwa maka ncheta. ** ''[[w:M Ga-echeta Gị (abụ Sarah McLachlan)|M Ga-echeta Gị]]'' nke Sarah McLachlan dere, [[w:Séamus Egan|Séamus Egan]] na Dave Merenda dere * Ike gwụrụ m mana enweghị m ike ihi ụra,<br>Standin' na nsọtụ ihe dị omimi. n'ime, ma anyị enweghị ike ịnụ. ** ''Aga m echeta gị'' * M na-atụ egwu ịhụ gị n'anya, mana egwu karịa ịtụfu,<br> Ịrapara n'oge gara aga nke na-adịghị ekwe ka m họrọ. m ihe niile i nwere, oh i nyere m ìhè. ** ''Aga m echeta gị'' === ''[[w:Surfacing (album)|Ihe n'elu]]'' (1997) === * Ị pụta n'abalị;<br>Nke ahụ bụ mgbe ume na-abịa<br>Na ìhè akụkụ gbara ọchịchịrị,<br>Na vampires na-agagharị <br>You strut your rasta wear<br>Na abụ igbu onwe gị<br> > na obe nke sitere n'okwukwe<br> Nke nwuru tutu [Jizọs] abịa.<br>Ị na-ewu ihe omimi. ** ''[[w:Iwu Ihe omimi | Ime Ihe omimi]]'', nke Sarah McLachlan na Pierre Marchand dere. * <p>Ọ pụtaghị ihe ọ bụla;<br>Ọ pụtaghị ihe ọ bụla.<br>Ndụ m hapụrụ n'azụ m<br>bụ ọnụ ụlọ oyi.<br>Agafela m ya. ikpeazụ ahịrị<br>Site ebe m na-enweghị ike ịlaghachi.<br>Ebe nzọụkwụ ọ bụla m mere n'okwukwe<br>Rara m aka<br>Mee ka m si n'ụlọ m duru.</p><p>Na ụtọ ụtọ inyefe. br>bụ ihe niile m ga-enye.</p> ** ''[[w:Sweet nyefere (abụ Sarah McLachlan) | Ntọhapụ dị ụtọ]]'' * <p>Adia ekwere m na m dara gi n'ala.<br>Adia amam na emechu gi ihu. let it go...</p><p>Adia Adịghị m ihe efu kemgbe ị hapụrụ m<br>Na-agbalị ịchọta ụzọ m ga-esi gaa n'ihu <br>Ana m enyocha onwe m na onye ọ bụla<br>ka ịhụ ebe anyị nọ. agahie ụzọ.</p> ** ''[[w:Adia |Adia]]'' * Kedu ihe mbibi nke mmụọ metere<br>Ọnụma nke a na-anwa;<br>Kere gị nnukwu anụ,<br>E mebie site n'ọchịchị ịhụnanya. ** ''Mee ihe ị ga-eme'' * Oge ọ bụla marked<br> With apparitions of your soul.<br>Ana m agba ọsọ ngwa ngwa<br>Na-agbalị ịgbanahụ ọchịchọ a. ** ''Mee ihe ị ga-eme'' *<p> Wepụta oge gị niile na-eche<br> Maka ohere nke abụọ ahụ,<br> Maka ezumike nke ga-eme ka ọ dị mma.<br>A na-enwe mgbe ọ bụla ihe kpatara ya<br>Ka ọ dị gị mma;<br>Ma ọ bụ hard at the end of the day.</p><p>I need some distraction,<br>Oh, ọmarịcha ntọhapụ.<br>Memory seeps through my veins.<br>Ka m bụrụ ihe efu,<br>Oh enweghị oke. ma eleghị anya<br>M ga-ahụ ụfọdụ udo n'abalị a.</p> ** ''[[w:Angel (abụ Sarah McLachlan)|Angel]]'' * Na ogwe aka nke mmụọ ozi,<br>Fepụ ebe a.<br>Site na ụlọ nkwari akụ a gbara ọchịchịrị,<br>Na enweghị ngwụcha ị na-enwe. reverie.<br>Ị nọ n'aka mmụọ ozi;<br>Ka ị nweta nkasi obi ebe a. ** ''Angel'' === ''[[w:Afterglow (Sara McLachlan album)|Afterglow]]" (2003) === * <p>Eluigwe ruberela iwere aka m<br>Dukwam n’ime ọkụ.<br>Bụrụ azịza a na-echere ogologo oge<br>Na ọgụ dị ogologo na nke na-egbu mgbu. ve try my best,<br>Ma ebe n'okporo ụzọ<br>Akpọrọ m ihe niile a ga-enye,<br>Na ọnụ ahịa ahụ karịrị nke m nwere ike idi.</p> ** ''[[w: dara (abụ Sarah McLachlan)| dara]]'' * Obi na-eyi n'oge ọchịchịrị ndị a;<br>Ọ bụghị naanị gị na ibe akụkọ a.<br> Abali adaala n'etiti ndị dị ndụ na ndị na-anwụ anwụ,<br>M na-agbalị ijide ya, ee, m na-agbalị ime ya. jide ya. ** ''[[w:World on Fire (abụ)|Ụwa n'ọkụ]]'', nke Sarah McLachlan na Pierre Marchand dere. * Ihunanya emewo m onye nzuzu;<br>O were m ọkụ wee na-ele anya ka m na-akpagharị,<br>Enweghị ike ikwu okwu<br>Ewezuga na-eti mkpu chere azịza gị. time,<br>Na-ekwu okwu fabulous places.<br>Mee oasis;<br>Na-ata ozugbo ị gawara <br>Ị hapụ m ebe a na-ere ọkụ<br>N'ime ọzara a na-enweghị gị. ** ''[[w: Onye nzuzu (abụ Sarah McLachlan) | nzuzu]]'' * M ga-abụ azịza<br>N'ọgwụgwụ nke ahịrị.<br>M ga-anọnyere gị,<br>Gịnị kpatara iwepụta oge?<br>Na ọkụ nke enweghị atụ,<br>M ga-abụ gị. solid ground.<br>M ga-ejide nguzozi<br>Ọ bụrụ na ị nweghị ike ileda ala anya. ** ''Azịza'' === ''[[w: nso: Nke kacha mma nke Sarah McLachlan | nso: Nke kacha mma nke Sarah McLachlan]]' (2008) === * <p>Oh, nwa ekwela ka ike gwụ anyi.<br>Amam na obi gi juputara na obi abua,<br>Ikwesighi inwere<br>Ogwe aka ima ima.</p> p>Aga m ejide gị n'oge elekere gị kacha njọ<br>A ga m eji ike m niile mee <br>Ka m wee ruo gị. > ** ''Ahapụla anyị''' * Ya mere, gịnị ka anyị na-ekwu?<br>Iden anyị dara.<br> Akụkọ mere eme ka ọ dabara na ụwa zuru oke.<br>Onye nwere "M na-eme" na "Ahụrụ m gị n'anya." br>Na "Emere anyi maka ibe anyi."<br>Odigh ebighebi ugbua? ** ''[[w:U Chọrọ M 2 | Ị Chọrọ M 2]]'', nke Sarah McLachlan na Pierre Marchand dere === ''[[w:Laws of Illusion|Iwu nke Illusion]]'' (2010) === * </p>Ma eleghị anya ọ bụ ìhè ọnwa,<br>Ebuliri n'ìhè n'anya gị. Ka m dị ndụ na ọkụ na-agba m<br>Gba dị ka kpakpando na-agba na mbara igwe<br>Na iwe nke ọchịchọ ọ na-ere ọkụ nke ukwuu electrifies<br>Ị na-amụnye m ọkụ, ị na-ebuli m elu. /p> ** ''Ịhụ gị n'anya dị mfe'' * <p>Agala m n'okporo ụzọ dị ogologo;<br>M ga-abụ onye ọbịa nye onwe m.<br>Na-egwu ala n'ikiri ụkwụ na-atụ anya na oge nwere ike ịdị mma ma ọ bụrụ na m chere ya.</p><p Ma ọ dịghị ihe si n'ịchọ.<br>M wee ghọọ obere na enweghị ntụkwasị obi.<br>Amaghị m ọnụ ahịa nke ihe niile m ga-efunahụ ruo mgbe m hụrụ ya ọhụrụ na ọhụrụ ọzọ.</p> ** ''Ịhụ gị n'anya dị mfe'' == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{otu a na-ahụkarị}} * [http://www.sarahmclachlan.com/ saịtị gọọmentị] * [http://www.soundtrackinfo.com/search.asp?q=Sarah+McLachlan&pos=2 Sarah McLachlan na ọrụ SoundtrackINFO] * {{imdb aha|id=0005214|aha=Sarah McLachlan}} * [http://launch.yahoo.com/artist/default.asp?artistID=1017559 ibe nka McLachlan na Launch.com] * [http://www.sarahmclachlan.org/index.php Sarah McLachlan Online kwa izu] - saịtị ndị na-akwado ya. * [http://www.salishna.net/sarah/ Full of Grace] - egwu egwu * [http://www.worldonfire.ca/ The Official World on Fire Site] - yana ndepụta zuru oke nke ndị nnata onyinye. {{DEFAULTSORT:McLachlan, Sarah}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] k9rxmeq94viv8wb297y5zhrf9skxjmz Joni Mitchell 0 2829 12578 2022-11-08T12:02:45Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Joni Mitchell 1983.jpg|thumb|Joni Mitchell in 1983]] ''[[w:Joni Mitchell|Joni Mitchell]]''' (amụrụ ''Roberta Joan Anderson''' na [[November 7]], [[1943]]) bụ onye Canada [[w: onye na-agụ egwú] -onye na-ede abụ|onye na-agụ abụ]] na onye na-ese ihe. ==Ihe o kwụrụ== * “Nke ahụ bụ otu ihe na-adị mgbe niile, dị ka, ee, nnukwu ọdịiche dị n’etiti ime ihe nkiri nye m, na ịbụ onye na-ese ihe, ị maara. Dị ka, onye na-ese ihe na-ese ihe, ọ na-emekwa ihe osise - na nke ahụ bụ ya, ị maara. O nweela ọṅụ nke imepụta ya, ọ kpọgidere n’elu mgbidi, mmadụ zụtara ya, onye zụrụ ya ọzọ, ma ọ bụ ikekwe ọ dịghị onye zụrụ ya, ọ na-anọdụkwa n’elu ụlọ elu ebe ruo mgbe ọ nwụrụ. Ma ọ dịghị mgbe, ị maara, ọ dịghị onye na-agwa ya, ị maara, ọ dịghị onye gwara Van Gogh, 'Tee a Starry Night ọzọ, nwoke!' Ị mara? Ọ tere ya, ọ bụkwa ya.” ** ''Miles of Aisles'' (1974) * M kwesịrị inyocha na-achọpụta na ya mere na nyere m, n'ezie, ụfọdụ ihe yiri obi ike, ma n'ezie ọ bụ naanị na kpakpando m, ọ dịghị ihe m nwere ike ime banyere ya . . . . Echere m na m ga-ewere ihe nrite m wee gbaa ọsọ ugbu a. ** Ekwuru na ewebatara ya n'ime Ụlọ Nzukọ Ndị na-ede abụ Canada, ''www.chartattack.com'' (Jenụwarị 29, 2007) * Ọ naghị amasị m ịbụ onye a na-elekarị anya elu ma ọ bụ na-eleda m anya. Ọ na-amasị m izukọ n'etiti ka a na-efe ofufe ma ọ bụ ịgbasa ọnụ mmiri. ** ''The New York Times'' (February 4, 2007) *…Nke a bụ oge ezumike maka m, mana a ka nwere ahịhịa ndị chọrọ ịdọrọ. M na-aga na Thumper, ị maara, si Bambi. "Ọ bụrụ na ịnweghị ike ikwu ihe ọ bụla dị mma, ekwula ihe ọ bụla." Nke ahụ bụ nkà ihe ọmụma m ruo ogologo oge mgbe m bụ ntorobịa. Agbanyeghị, ntụzịaka Thumper tụfuru m ka m na-etolite… Ọ na-alọta site n'oge ruo n'oge. ** Ma o wepụrụ "ahịhịa dị na mkpụrụ obi gị" n'oge ntorobịa ya na [https://www.theguardian.com/music/2020/oct/27/joni-mitchell-interview-archives-early-years- cameron-crowe “Joni Mitchell: 'Abụ m onye nzuzu maka ịhụnanya. M na-emehie otu ihe ugboro ugboro'”] na The Guardian (2020 Ọkt 27) *...Ọ bụ, ị maara, okwu ndị dị na egwu bụ edemede gị. Ị ga-eweta mmetụta ziri ezi na okwu ọ bụla. Ị mara, ọ bụrụ na ị na-abụ ya mara mma - ọtụtụ ndị na-ekpuchi egwu m ga-abụ ya mara mma - ọ ga-adaba. Ị ga-eweta ihe karịrị nke ahụ. ** Na ibibi mmetụta dị n'azụ arụmọrụ olu na [https://www.theguardian.com/music/2020/oct/27/joni-mitchell-interview-archives-early-years-cameron-crowe "Joni Mitchell:' Abum onye nzuzu maka ihunanya. M na-emehie otu ihe ugboro ugboro'”] na The Guardian (2020 Ọkt 27) *…Ọ masịrị m ịkpọ ụlọ kọfị, ebe m nwere ike isi na ogbo wee gaa nọdụ na ndị na-ege ntị wee nwee ahụ iru ala, ma ọ bụ ebe enweghị mgbochi n'etiti mụ na ndị na-ege m ntị na klọb. The nnukwu ogbo enweghị mmasị m; ọ dị ezigbo anya n'etiti mụ na ndị na-ege ntị, ọ dịghịkwa mgbe ọ masịrị m ya. Enweghị m ọtụtụ aha na mmalite, ma eleghị anya ọ dị mma n'ihi na ọ na-eme ka ọ dịkwuo ụtọ. ** Na ahụ erughị ala ya na ama ama [https://www.theguardian.com/music/2020/oct/27/joni-mitchell-interview-archives-early-years-cameron-crowe"Joni Mitchell: 'A bụ m onye nzuzu maka ihunanya. M na-emehie otu ihe ugboro ugboro'”] na The Guardian (2020 Ọkt 27) *… Ọrụ emechara na-aba ụba nke ukwuu na nke miri emi yana amamihe karịa, na nhazi ndị a na-atọkwa ụtọ. Egwu m na-eto eto, na m na-etolite dị ka onye na-agụ egwú, ya mere enwere ọtụtụ ọganihu na-eme. Ihe mbụ - ekwesịghị m ịbụ onye na-agba ọsọ megide ya. Ọtụtụ egwu ndị a, naanị m tụfuru ha. Ha dara. Ha dị naanị na ndekọ ndị a. Ruo ogologo oge, m nupụrụ isi megide okwu ahụ: “Ọ dịghị mgbe m bụ onye na-abụ abụ.” Ọ ga-ewe m iwe ma ha tinye akara ahụ n'isi m. Echeghị m na ọ bụ nkọwa dị mma nke ihe m bụ. Ma mgbe ahụ, m gere ntị, na - ọ mara mma. O mere ka m gbaghara mmalite m… ** N'iji atụnyere ya n'oge na mgbe emechara na-arụ ọrụ wee nweta nkwekọrịta na ekewa ya dị ka onye na-abụ abụ na [https://www.theguardian.com/music/2020/oct/27/joni-mitchell-interview-archives-early- years-cameron-crowe “Joni Mitchell: 'Abụ m onye nzuzu maka ịhụnanya. M na-emehie otu ihe ugboro ugboro'”] na The Guardian (2020 Ọkt 27) ===''Nwanyị nke obi na uche: Akụkọ ndụ'' (2003) === * Oge ọ bụla m mere ndekọ, oge eserese na-esote ya. Ọ dị mma ntụgharị ihe ọkụkụ. * Anọ m na-achọ n'onwe m eziokwu miri emi na nke ukwuu, mkpughe karịa n'ọrụ m iji nyeghachi ndị mmadụ ebe ọ na-abanye na ndụ ha ma na-azụ ha ma na-agbanwe ụzọ ha ma mee ka ọkụ ọkụ gbapụ n'isi ha. na-eme ka ha nwee mmetụta. Ma ọ bụghị ihe mgbagwoju anya, ọ na-adaba megide akwara nke ndụ ha na iji mee nke ahụ, ị ​​ghaghị ịkụda akwara nke onwe gị. ** Na oge ederede ''Blue'' * Enweela nnukwu uto. Atụghị anya na onye na-eme ihe nkiri ga-aga n'ihu na-arụ ọrụ ọgụgụ isi ya, ị mara, edeela m onwe m ọrụ iji too n'ụzọ amara, mana ọ nweghị na-eto eto na amara na ụwa pop. N'ụzọ bụ isi ihe mere m ji bụrụ onye na-adịghị agbanwe agbanwe na azụmahịa a bụ n'ihi na ọ dịghị mgbe m chọrọ ịbụ jukebox mmadụ. == Egwu == * In our possessive coupling<br> So much could not be expressed<br> Ya mere, ugbu a, m na-alaghachikwute onwe m<br> Ihe ndị a nke mụ na gị kwụsịrị. ** "Hejira" * Ị na-agbada n'ọdụ ụgbọ mmiri <br> Craving hot and beauty<br> Ị na-edozi maka ihe na-erughị mmasị<br> mmanya ole na ole ka e mesịrị, ị naghị enwe oke choosy<br> Mgbe ọkụ mmechi na-ewepụ onyinyo ndị ahụ<br> br> On a iju anu ohuru i hutara<br> Na-arapara gi n'abali dika akwukwo fig<br> I na-eme ngwa ngwa<br> Na oji<br> na akwa akwa<br> Iji dina ala impression<br> > Na owu ọmụma gị. ** "Dịrị gị" sitere na '' Court and Spark '' * Oh, ị nọ n'ọbara m dị ka mmanya dị nsọ, <br> Ị na-atọ ụtọ nke ukwuu na-atọkwa ụtọ <br> Oh a ga m aṅụ ikpe gị, enyi m <br> Ma m ga-anọkwa n'ụkwụ m <br> M ka ga-anọ n'ụkwụ m. ** "Akụkọ nke Gị" sitere na ''Blue'' * Ahịrị na eruba ntutu mmụọ ozi, <br> Na nnukwu ụlọ ice cream na ikuku,<br> Na nku canyons ebe niile,<br> Ahụrụ m igwe ojii n'ụzọ ahụ. anyanwụ,<br> Ha na-ezo na snow na onye ọ bụla,<br> Ọtụtụ ihe m gaara eme<br> Ma ígwé ojii rutere n'ụzọ m. ** "akụkụ abụọ ugbu a" * M lere anya igwe ojii si n'akụkụ abụọ ugbu a,<br> Site na elu na ala, ma ka n'ụzọ ụfọdụ<br> Ọ bụ igwe ojii ka m na-echeta,<br> Amaghị m igwe ojii ma ọlị. ** "akụkụ abụọ ugbu a" * Anya mmiri na egwu na mmetụta mpako,<br> Ka m kwuo "Ahụrụ m gị n'anya" n'olu dara ụda,<br> Nrọ na atụmatụ na igwe egwuregwu,<br> elere m ndụ anya otú ahụ. <br> Ma ugbu a, ndị enyi ochie na-eme ihe ijuanya<br> Ha na-ekpu isi ha, ha na-asị na agbanweela<br> Ọ dị mma na ihe efuola, mana ihe nwetara<br> Na ndụ ụbọchị ọ bụla. ** "akụkụ abụọ ugbu a" * M lere ịhụnanya si n'akụkụ abụọ ugbu a<br> Site na inye na nara, ma ka n'ụzọ ụfọdụ,<br> Ọ bụ ịhụnanya nro ka m na-echeta<br> Amaghị m ịhụnanya ma ọlị. ** "akụkụ abụọ ugbu a" * Na oge ha na-aga gburugburu na gburugburu,<br> Na ndị ponies na-ese na-agbago na ala,<br> Anyị niile bụ ndị a dọọrọ n'agha na carousel nke oge<br> Anyị enweghị ike ịlaghachi anyị nwere ike ile anya n'azụ<br> > Site na ebe anyi siri bia<br> Na aga 'gburugburu na 'gburugburu<br> Na egwuregwu okirikiri. ** "Egwuregwu okirikiri" * '''M wee zute nwa nke chi, <br> Ọ na-aga n'okporo ụzọ <br> M wee jụọ ya, 'Olee ebe ị na-aga <br> O wee sị m: <br> on down to Yasgur's farm<br>''''m ga isonye na rock'n'roll band<br>M ga-ama ụlọikwuu n'elu ala,<br> M ga-agbalị an' nweta mkpụrụ obi m n'efu. ** "Ogwe osisi" * Amaghị m onye m bụ / mana ị mara na ndụ bụ maka mmụta. ** "Ogwe osisi" * '''Anyị bụ stardust, <br> Anyị bụ ọla edo, <br> Anyị ga-enwetakwa onwe anyị <br> Laghachi n'ubi.''' ** "Ogwe osisi" * '''N'oge anyị rutere Woodstock<br> Anyị dị ọkara nde siri ike<br> '' Na ebe niile enwere abụ na ememe. <br> M rọrọ nrọ ahụrụ m ndị ogbunigwe<br> Na-agba egbe na mbara igwe<br> Ha na-atụgharị ghọọ urukurubụba<br> N'elu mba anyị. ** "Ogwe osisi" * Ha meghere paradaịs<br> Ma tinye ebe a na-adọba ụgbọala<br> Na họtel pink, boutique<br> na ebe na-ekpo ọkụ. ** "Big Yellow Taxi" * '''Ọ bụghị mgbe niile ka ọ na-aga<br> Na ị maghị ihe ị nwere<br> ruo mgbe ọ ga-apụ. <br> Ha rụrụ paradaịs, <br> Ma wuo ebe a na-adọba ụgbọala.'' ** "Big Yellow Taxi" * '''Ha were osisi nile<br> tinye ha n'ime ebe ngosi nka osisi<br> Ha na-ana mmadụ niile<br> otu dollar na ọkara ka ha hụ 'em.'' ** "Big Yellow Taxi" * Hey onye ọrụ ugbo, onye ọrụ ugbo, <br> Wepụ DDT ahụ ugbu a <br> Nye m ntụpọ na apụl m <br> Ma hapụ m nnụnụ na aṅụ <br> Biko! ** "Big Yellow Taxi" *Echetara m oge i gwara m, i kwuru <br> "Ịhụnanya na-emetụ mkpụrụ obi," <br> N'ezie, i metụrụ nke m aka, mee <br> Akụkụ gị na-esi n'ime m pụta <br> N'ahịrị ndị a site n'oge. ruo oge. ** "Akụkọ nke Gị" sitere na ''Blue'' * I wanna be strong,<br> I wanna laugh along,<br> I wanna belong to the living.<br> Ndụ, dị ndụ, achọrọ m ibili na jive,<br> Wanna wreck my stockings in some jukebox dive. ** "Ihe niile m chọrọ" site na ''Blue'' * Nzuzo na ikesa soda,<br> Otu a ka oge anyi siri bido<br> ihunanya bu akuko gwara enyi ya <br>Abu aka abuo. ** "Mkparịta ụka" * Ụfọdụ na-eme enyi<br>Ụfọdụ na-akpụ akpụ<br>Ụfọdụ na-ekiri ya site na nku<br>Ụfọdụ na-eguzo na etiti na-enye ihe. ** "Ndị otu ndị mmadụ" * Na-achị ọchị ma na-ebe akwa, ị ma na ọ bụ otu ntọhapụ. ** "Ndị otu ndị mmadụ" * Ndị enyi gwara ya "Ọ bụghị mpako"<br>Ndị agbata obi na-agbalị ịrahụ ụra na-eti mkpu "Ọ bụghị oke ụda"<br>Ndị hụrụ iwe n'anya, "Mgbochi ice"<br> siri ike na-esiwanye ike naanị ịdị mma. ** "Ndò nke Scarlett na-emeri" sitere na '' The Hissing of Summer Lawn '' * Ọ na-abịa na ekeresimesi,<br>Ha na-egbutu osisi<br>Ha na-akụ ele<br>Na-abụkwa abụ ọṅụ na udo<br>A sị na m nwere osimiri<br>M nwere ike skate pụọ na ** "Osimiri" si ''Blue'' === Banyere Joni Mitchell === * Joni, ị nwere klaasị karịa Richard Nixon, Mick Jagger na Gomer Pyle jikọtara ọnụ! ** Onye otu ndị na-ege ntị amaghị aha, dekọrọ na ''Miles of Aisles'' * N'ezie ọ gafere ọkwa nke igosi onwe ya n'ụzọ nka. O nwere otu n'ime katalọgụ egwu kachasị pụrụ iche nke narị afọ gara aga. Egwu ya na-emebi iwu kwekọrọ, enweghị aha teknụzụ ma mebie echiche egwu Western. Olu ya bụ ngwa na-eto eto nke ukwuu ma na-agba ọsọ karịa ọtụtụ iri afọ. . . .Ozugbo ị na-agafe na nche ọnụ ụzọ ámá, Nwada Mitchell ụlọ na-eche dị ka a n'akpa uwe nke n'etiti-klaasị nkasi obi n'etiti zillionaire Beverly Hills. N’ụzọ ụfọdụ, ndụ ka dị ka ọ dị na 1974, mgbe ọ zụtara ụlọ: O nweghị kọmputa, ọ dịghị ozi olu, ọ dịghị ekwe ntị na ozi e-mail. N'otu oge, mgbe anyị gbalịrị icheta otu n'ime egwu ya, anyị pịgharịa na iPod m. O kwuru na ọ bụ ya bụ nke mbụ ya gere otu. ** ''The New York Times'' (February 4, 2007) * Nke ahụ bụ egwu m na-akpọ n’ụlọ mgbe niile, Joni Mitchell. Court na Spark Ahụrụ m n'anya n'ihi na m na-atụ anya mgbe niile na ọ ga-arụ ọrụ na otu egwu. Mana isi ihe dị na Joni bụ na ọ nwere ike ilele ihe mere ya, dọghachi azụ wee mee ka ọnọdụ ahụ niile nwuo, wee dee ya. Anya mmiri gbara m anya, gịnị ọzọ ka m ga-ekwu? Ọ dị egwu egwu. Enwere m ike ịmetụta nke ukwuu na ihe ọ na-ekwu. "Ugbu a ndị enyi ochie na-eme ihe iju/Ha na-ekpu isi ha/Ha na-asị na agbanweela m". **[[Jimmy Page]] na akwụkwọ akụkọ [[Rolling Stone]] (March 13, 1975) * Joni, kedụ egwu egwu ị na-egwu na ''Court and Spark''? Enweghị m ike ịchọpụta ha. ** [[w:Lemmy|Ian "Lemmy"Killmeister]], [https://www.youtube.com/watch?v=PVTo0pV3hKQ dị ka e hotara] nke [[w:Robert Trujillo|Robert Trujillo]] na ncheta Lemmy ọrụ 01-09-2015 Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{otu a na-ahụkarị}} {{DEFAULTSORT:Mitchell, Joni}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 82vo0ugw2n86o69t5pvacchd0rola3f Maryam Monsef 0 2830 12579 2022-11-08T12:19:21Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Maryam Monsef|Maryam Monsef]]''' (amuru na November 7, 1984) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Afghanistan Canada |Afghanistan Canadian]] A họpụtara ya ka ọ nọchite anya [[w: ntuli aka mpaghara (Canada) | ịnya igwe]] nke [[w:Peterborough—Kawartha|Peterborough—Kawartha]] dị ka onye [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]] onye [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]] [w:House of Commons of Canada|House of Commons of Canada]] na [[w: Canada gọọmenti etiti ntuli aka, 2015|2015]]. ==Ihe o kwụrụ== * Anyị nwere ọrụ dị ka obodo dị n'ịntanetị, dị ka ndị Canada na ndị isi - ''''''''''''''''' cyberviolence''''<br>Nke a kpatara na Ngalaba Na-ahụ Maka Ụmụ nwanyị na Ịha nhatanha nwoke na nwanyị na-arụkọ ọrụ na ndị mmekọ n'ofe mba ahụ. 'gbochie ma kpochapụ''' cyberviolence.<br>Ya mere gịnị bụ kpọmkwem '' ''cyberviolence'''? Anyị na-ahụkarị azụ azụ, ngọnarị nke izi ezi ya - ndị mmadụ na-ahụ ime ihe ike cyber dị ka ihe emebere. Mana nyocha na ahụmịhe na-egosi na ọ dị adị - yana mmetụta ya.<br>Cyberviolence bụ iji mgbasa ozi mgbasa ozi, ekwentị mkpanaaka na ngwaọrụ eletrọnịkị ndị ọzọ na-eme '' mmerụ ahụ ''. Ọ na-abụkarị ugboro ugboro. Ọ na-abụkarị amaghị aha. Ma ọ na-enwe mmetụta dị njọ ma dị egwu.<br> Ị dịla njikere maka ihe atụ ole na ole? N'ileghachi anya na ntanetị Twitter nke ụmụ nwanyị na-edu ndú, ahụrụ m otu ìgwè nke ịntanetị '' ime ihe ike na ịkpọasị '' ''. **[https://twitter.com/MaryamMonsef/status/1129479802271031296 17 Mee 2019] Ihe gbasara== * Ịchọrọ ịmara ihe ndị Liberal bu n'uche ka ha na-agba mbọ igbochi nnwere onwe ikwu okwu na mgbasa ozi ọha? Minista Maryam Monsef na-enye tweet m banyere igbochi Rempel dị ka ihe atụ nke "ime ihe ike na ịkpọasị n'ịntanetị" nke kwesịrị ka a kpochapụ ya. **[https://twitter.com/maximebernier/status/1129538659047354369 17 Mee 2019] site na [[Maxime Bernier]] ka Maryam jiri mee ihe [https://twitter.com/maximebernier/status/1121109296159755878 tweeted] na-akpọ [[Michelle Rempel]] “nwa ada eze” na ndepụta nke ihe atụ nke “cyberviolence” == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Monsef, Maryam}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 7w2fisb04yeuddhb5sbmnjmrz4qr8y0 Lucy Maud Montgomery 0 2831 12581 12580 2022-11-08T12:24:38Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Lucy Maud Montgomery|Lucy Maud Montgomery]]''', [[w:Order of the British Empire |OBE]] ([[Nọvemba 30]], [[1874]] - [[Eprel) 24]], [[1942]]), mara ọha mmadụ dị ka '''L. M. Montgomery '''', bụ onye odee Canada kacha mara amara maka usoro akwụkwọ akụkọ malitere na 1908 na ''[Anne of Green Gables]]''. :'''''Lekwakwa: [[Anne nke Green Gables]], [[Anne nke Avonlea]], [[Anne nke Ingleside]"""" ==Ihe o kwụrụ== === ''[[w:Anne nke Island | Anne nke Island]]" (1915) === * Otú ọ dị, ọ chọpụtara na ọ dịghị onye imegwara ahụ́ na-ewute ya nke ukwuu dị ka onye nwara ime ya. ** Ch. 2 * Ma ''mmetụta'' dị nnọọ iche na ''ịmara''. Ezi uche m na-agwa m ihe niile ị nwere ike ikwu, mana enwere oge mgbe ọgụgụ isi enweghị ike n'ebe m nọ. Ihe efu efu na-ewere mkpụrụ obi m. ** Ch. 2 * Lee ihe nkasi obi onye ihu maara nke ọma bụ n’ala ịkpa na-eti mkpu ákwá! ** Ch. 3 * "Gịnị mere i ji gbuo Maurice Lennox?" ọ jụrụ n'iwe iwe. : "Ọ bụ onye ọjọọ," Anne kwusiri ike. "A ga-ata ya ahụhụ." : "Ọ masịrị m nke ukwuu n'ime ha niile," Diana na-enweghị ezi uche kwuru. : "Ọfọn, ọ nwụọla, ọ ga-anwụrịrị," ka Anne kwuru, kama n'iwe. "Ọ bụrụ na m hapụrụ ya ka ọ dịrị ndụ, ọ gara n'ihu na-akpagbu Averil na Perceval." : "Ee - ọ gwụla ma ị gbanwere ya." : "Nke ahụ agaraghị abụ ịhụnanya, ma, e wezụga nke ahụ, ọ ga-eme ka akụkọ ahụ dị ogologo." :* Ch. 12 * “Agaghị m enwe ike ịda mba kpamkpam,” ka Maazị Harrison kwuru n'uche nke ọma. "M na-ede akụkọ otu ugboro, ma agaghị m eme ka ndị editọ mebie ya. M na-ede banyere ndị mmadụ na ebe ndị m maara, m na-emekwa ka ndị m na-agụ akụkọ na-asụ Bekee kwa ụbọchị; m na-ahapụkwa ya. anyanwụ wara wee daa n'ụzọ dị jụụ na-emebu n'enweghị oke iwe maka eziokwu ahụ. N'ime ụwa, echere m, mana ị ga-aga ogologo mpempe iji chọta ha - n'agbanyeghị Oriakụ Lynde kwenyere na anyị niile dị njọ. ** Ch. 12 * Ma o dinara anya n’abalị ahụ, ọ chọghịkwa ihi ụra. Echiche ya tetara na-atọ ụtọ karịa ọhụụ ọ bụla nke ala nrọ. Onye isi ala n'ezie ọ bịara n'ikpeazụ? N'icheta anya ọchịchịrị ndị ahụ dị ebube lekwasịrị anya na nke ya, Anne nwere nnọọ mmasị iche na o nwere. ** Ch. 25 * Ma Gilbert nọ na-anwụ! : E nwere akwụkwọ Mkpughe ná ndụ onye ọ bụla, dị ka e si dị na Baịbụl. Anne gụrụ nke ya n'abalị ahụ dị ilu, ka ọ nọ na-eche nche n'ahụhụ ya n'ime awa nke oke ifufe na ọchịchịrị. Ọ hụrụ Gilbert n'anya - ọ hụrụ ya n'anya mgbe niile! Ọ maara nke ahụ ugbu a. Ọ ma na ọ gaghị achụpụ ya ọzọ ná ndụ ya n’enweghi ihe mgbu karịa ka ọ gaara ebipụ aka nri ya tụpụ ya. Ọmụma ahụ abịawokwa n'oge - akaha gabiga ókè ọbụna maka ngụgụ obi nke ịnọnyere ya n'ikpeazụ. Ọ bụrụ na ọ bụghị kpuru ìsì otú ahụ—onye nzuzu—ọ gaara enwe ikike ịgakwuru ya ugbu a. Ma ọ gaghị ama na ọ hụrụ ya n’anya—ọ ga-apụ ná ndụ a na-eche na ọ chọghị ịma. Oh, afọ ojii nke ihe efu na-agbatị n'ihu ya! Ọ pụghị ibi ndụ site na ha—ọ pụghị! :* Ch. 40 * Gilbert nwere enyi—nwere ezigbo enyi—na-enwekwa enyi na enyi…. Ma Anne ahụkwaghị ya afọ ojuju. Rose nke ịhụnanya mere ka ifuru ọbụbụenyi chanwụrụ ma ghara isi n'ụzọ dị iche. :* Ch. 41 === ''[[:w:Ụlọ Nrọ Anne|Ụlọ Nrọ Anne]]" (1917) === * Anne, ị maara, ekwenyere m na m ga-ahụ gị n'anya mgbe nke a gasịrị. Echeghị m na m ga-enwe mmetụta dị egwu otú ahụ gbasara gị ọzọ. Ịgwa ya niile yiri ka ọ kwụsịrị ya, n'ụzọ ụfọdụ. Ọ dị nnọọ ịtụnanya—m chekwaara m na ọ dị adị na ilu. Ọ dị ka imeghe ọnụ ụzọ nke ọnụ ụlọ gbara ọchịchịrị iji gosi ụfọdụ anụ ọhịa jọgburu onwe ya ị kwenyere na ọ nọ ebe ahụ—na mgbe ọkụ ọkụ na-enwu n'ime anụ ọhịa gị bịara bụrụ naanị onyinyo, na-apụ n'anya mgbe ìhè bịara. Ọ gaghị aba n'etiti anyị ọzọ. ** Ch. 21 * Otu nwa aspen dị gịrịgịrị biliri n'ihu ha megide ọmarịcha ọka na emerald na paling rose nke mbara igwe dị n'ebe ọdịda anyanwụ, bụ́ nke wepụtara akwụkwọ na alaka ọ bụla n'ọchịchịrị, na-ama jijiji, ịhụnanya elfin. : "Nke ahụ ọ bụghị mma?" Owen kwuru, na-atụ aka ya na ikuku nke nwoke na-etinye ụfọdụ mkparịta ụka n'azụ ya. : "Ọ mara mma nke ukwuu nke na ọ na-ewute m," Anne kwuru nwayọ. "Ihe ndị dị otú ahụ zuru okè na-ewute m mgbe nile - m na-echeta na m na-akpọ ya 'ihe mgbu queer' mgbe m bụ nwata. Gịnị mere na ihe mgbu dị ka nke a yiri ihe na-enweghị isi na izu okè? Ọ bụ ihe mgbu nke njedebe-mgbe anyị ghọtara na ọ dịghị ihe ọzọ ga-adị ma e wezụga nlọghachi azụ?" "Ikekwe," Owen kwuru na nrọ, "ọ bụ enweghị ngwụcha n'ime anyị na-akpọku ndị ikwu ya na-enweghị ngwụcha dịka e gosipụtara na izu okè ahụ a na-ahụ anya." : "O yiri ka oyi na-atụ n'isi. Ọ ka mma na-ete ụfọdụ tallow na imi gị mgbe ị na-alakpu ụra," Miss Cornelia kwuru, bụ onye si na obere ọnụ ụzọ ámá dị n'etiti firs na-abanye n'oge iji jide okwu ikpeazụ Owen. Miss Cornelia masịrị Owen; ma ọ bụ ihe gbasara ụkpụrụ na ya ịga leta asụsụ ọ bụla "high-falutin" sitere n'aka nwoke nwere snub. :Miss Cornelia chepụtara ihe nkiri na-atọ ọchị nke na-apụta n'akụkụ ọdachi nke ndụ. :* Ch. 26 === ''[[w:Rainbow Valley|Ndagwurugwu Egwurugwu]]'' (1919) === * Ndụ akụzierela ya inwe obi ike, inwe ndidi, ịhụ n’anya, ịgbaghara ya. ** Ch. 13 * Ọgba aghara ya mere ka ahụ́ ruo ya ala ma chefuo ime ihere; E wezụga nke ahụ, ọbụna ndị kasị eme ihere nke ndị ikom nwere ike mgbe ụfọdụ nnọọ audacious na moonlight. ** Ch. 13 * Ọ dịghị mgbe ọ dị nnọọ ize ndụ iche na anyị ejiriwo ndụ mee ihe. Mgbe anyị chere na anyị mechara akụkọ anyị akara aka nwere aghụghọ nke ịtụgharị ibe na igosi anyị isiakwụkwọ ọzọ. :* Ch. 13 * “Ikuku na-amasị m,” ka o kwuru. "Ụbọchị na-enweghị ifufe na-adị m ka onye nwụrụ anwụ." ​​Ụbọchị ifufe na-akpọte m." Ọ chịrị ọchị. "N'ụbọchị dị jụụ, m na-adaba na nrọ ụbọchị. Obi abụọ adịghị ya na ị maara aha m, Miss West. Ọ bụrụ na m egbutu gị n'oge ọzọ anyị zutere etinyela ya n'omume ọjọọ. Biko ghọta na ọ bụ naanị abstraction ma gbaghara. m - ma gwa m okwu." :* Ch. 13 * Anyị na-atụ uche nke ukwuu ná ndụ ma ọ bụrụ na anyị ahụghị ịhụnanya. Ka anyị na-ahụkwu n'anya ndụ ka ukwuu bụ-ọbụlagodi ma ọ bụrụ na ọ bụ naanị anụ ụlọ nwere nku. :* Ch. 20 === ''[[Anne of Windy Poplars|Anne of Windy Poplars]]" (1936) === * Anyị guzoro ebe ahụ kparịta ụka ebe Elizabeth nọ na-ata mmiri ara ehi kwa ụbọchị, ọ gwakwara m ihe niile gbasara echi. Nwanyị ahụ gwara ya na echi agaghị abịa, ma Elizabeth maara nke ọma. Ọ 'ga-abịa mgbe ụfọdụ. Ụtụtụ mara mma ọ ga-eteta hụ na ọ bụ Echi. Ọ bụghị taa kama echi. Ma mgbe ahụ ihe ga-eme. . . ihe magburu onwe ya. O nwedịrị ike inwe otu ụbọchị ọ ga-eme otu ihe masịrị ya, n'enweghị onye na-ekiri ya. . . ọ bụ ezie na echere m na Elizabeth chere na ''nke ahụ'' dị oke mma ime ọbụna n'Echi. Ma ọ bụ o nwere ike ịchọpụta ihe dị n'akụkụ okporo ụzọ ọdụ ụgbọ mmiri ahụ . . . nke na-awagharị, na-agbagọ okporo ụzọ dị ka ọmarịcha agwọ na-acha uhie uhie, nke na-eduga, otú ahụ Elizabeth chere, ruo ọgwụgwụ nke ụwa. Ikekwe Island nke obi ụtọ dị ebe ahụ. Elizabeth chere na e nwere agwaetiti nke obi ụtọ ebe ụgbọ mmiri niile na-alọghachiteghị arịlịka, ọ ga-ahụkwa ya mgbe echi ga-abịa. ** Akụkụ 1, Ch. 2 * M chetara na ọ dịtụbeghị mgbe Elizabeth chịa ọchị otu ugboro n’okwu anyị. Ọ na-adị m ka ọ mụtabeghị otú. The nnukwu ụlọ bụ otú ahụ ka na owu na-ama na-enweghị ọchị. Ọ na-adị ka ihe na-adịghị mma ma na-agba ọchịchịrị ọbụna ugbu a mgbe ụwa bụ ọgba aghara nke ụcha ụbịa. Obere Elizabeth na-eme nke ukwuu ịge ntị na ntakwu nta ndị furu efu. : Echere m na otu n'ime ozi m na Summerside ga-abụ ịkụziri ya ka ọ na-achị ọchị. :* Nkebi nke 1, Ch. 2 * “Agara m n’ebe a na-eli ozu ná mgbede a,” ka Anne degaara Gilbert akwụkwọ mgbe ọ laruru ụlọ. "Echere m na 'wend your way' bụ okwu mara mma na m na-arụ ọrụ ya mgbe ọ bụla m nwere ike. Ọ na-ada ụda ịsị na m na-enwe mmasị ịgagharị n'ili ozu ma enwere m n'ezie. Akụkọ Miss Courtaloe na-atọ ọchị. Ihe nkiri na ọdachi dị otú ahụ. Naanị ihe na-ewute m bụ akụkọ banyere mmadụ abụọ ahụ bikọrọ ndụ afọ iri ise ma kpọọ ibe ha asị n'oge ahụ niile. nke ahụ agbagharala ụzọ ya.' Eji m n’aka na n’okpuru ịkpọasị ha hụrụ ibe ha n’anya n’ezie . . . dị nnọọ ka m hụrụ gị n’anya n’afọ ndị ahụ nile, echere m na m kpọrọ gị asị . . . echere m na ọnwụ ga-egosi ha ya. ** Akụkụ 1, Ch. 6 * Bụrụ ụbọchị dị mkpụmkpụ ma ọ bụ bụrụ ogologo ụbọchị, n'ikpeazụ ọ na-eyi egwu mgbede. ** Akụkụ 1, Ch. 13 * Ha ekwughị okwu ma ọ bụ chọọ ikwu okwu. Ọ dị ka a ga-asị na ha na-atụ egwu ikwu okwu n'ihi egwu imebi ihe mara mma. Mana Anne enwebeghị mmetụta dị otú ahụ na nso Katherine Brooke mbụ. Site n'ime anwansi nke ya, abalị oyi chịkọtara ha ọnụ . . . fọrọ nke nta ka ọnụ ma ọ bụghị nnọọ. :Mgbe ha pụtara n'okporo ụzọ, sleigh na-egbu maramara, mgbịrịgba na-ada, ọchị na-achị ọchị, ụmụ agbọghọ abụọ ahụ na-asụ ude. Ọ dị ha abụọ ka hà na-ahapụ ụwa nke na-enweghị ihe jikọrọ ya na nke ha na-ala . . . ụwa nke oge na-adịghị . . . bụ́ nwata na-eto eto na-adịghị anwụ anwụ . . . ebe mkpụrụ obi na-ekwurịta okwu na onye ọ bụla ọzọ na ụfọdụ ọkara na-achọghị ihe ọ bụla crude dị ka okwu. :* Nkebi nke 2, Ch. 5 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia-inline}} *{{wikisource-inline|Onye edemede:Lucy Maud Montgomery}} {{Commonscat-inline}} {{DEFAULTSORT:Montgomery, Lucy Maud}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] em7jm7syt3njns9qvw7njlyd2vgqw8l Silvia Moreno-Garcia 0 2832 12582 2022-11-08T12:28:02Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Silvia Moreno-Garcia|Silvia Moreno-Garcia]]''' (amuru Eprel 25, 1981) bu onye ode akwukwo Canada, ode akwukwo nkenke, onye ode akwukwo na onye nbiputa. ==Ihe o kwụrụ== * Echeghị m na ọtụtụ ndị na-aghọta ihe ọ dị ka ịbụ nwa agbọghọ na-eje ozi, ihe ọ dị ka ịda ogbenye, na inwe ohere efu ná ndụ n’ezie. Nne nne m na-adabere mgbe niile na ezinụlọ na-akpọbata ya. Mgbe ọ dara mbà n'obi, ọ na-akpọ onwe ya dị ka "arrimada," nke siri ike ịsụgharị ma ọ dị ka ịsị parasaiti. O chere na ya abụghị ihe ọ bụla, parasaiti… ** Na ndabere otu n'ime ihe odide ya na nne nne ya na [http://www.lightspeedmagazine.com/nonfiction/interview-silvia-moreno-garcia/ "Ajụjụ: Silvia Moreno-Garcia"] na Light Speed ​​Magazine (Aug. 2019) * Ịkọ bụ akụkụ nke ọtụtụ omenala ma ọ dị n'ọtụtụ oge ochie nke akwụkwọ Latin America. Akwụkwọ ndị America nke oge a adịghị ka ọ na-achọ ịkọ ọtụtụ ihe dị ka ọ na-emebu ma ọ bụ dị ka omenala ndị ọzọ ka na-eme. A na-ahụta ya dị ka ihe ịrịba ama nke enweghị amara. Mana n'ezie, a na-ekwu akụkọ ifo, yana uru dị n'ịkọ karịa igosi… ** N'iji ngwaọrụ akụkọ "ịkọ" na [http://www.lightspeedmagazine.com/nonfiction/interview-silvia-moreno-garcia/ "Ajụjụ: Silvia Moreno-Garcia"] na Light Speed ​​Magazine (Aug 2019) * N'usoro, ọ na-amasị m ide akụkọ dị jụụ. Abụghị m ụdị odee bang-bang. Ahụrụ m n'anya, hụ Shirley Jackson n'anya. Ihe na-adị nwayọọ ma na-ewuli elu site na oyi akwa. Mgbe ụfọdụ nne m na-akwa m emo n’ihi nke ahụ. Ọ ga-akara ya mma ka m nwee ọtụtụ agbapụ na ụgbọ mmiri na-aga wooosh. ** N'ụdị ederede ọ masịrị ya na [https://www.eldersignspress.com/?p=1236 “Ajụjụ ọnụ—Silvia Moreno-Garcia”] na Elder Sign Press. * Ndị mmadụ na-enwe mmasị ịkọwa ihe dị ka oji na ọcha, ihe ọma ma ọ bụ ihe ọjọọ, mana ahụbeghị m onye ọ bụla nwere ike ịkọwa nke ọma na nkewa… ** Na isi awọ nke ndị odide ya na http://www.nightmare-magazine.com/nonfiction/author-spotlight-silvia-moreno-garcia/ "Onye edemede Spotlight: Silvia Moreno-Garcia"] na Nightmare Magazine (Nọvemba 2015) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moreno-Garcia, Silvia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] gh67mw4rmf49hauj3u7ra5kogaf76jd Emmy Noether 0 2833 12585 12584 2022-11-08T12:53:14Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki [[File:Noether retusche nachcoloriert.jpg|thumb|<center>Amalie Emmy Noether<br />ca.1910 or earlier.</center>]] '''[[w:Emmy Noether|Amalie Emmy Noether]]''' (March 23, 1882 - Eprel 14, 1935) bụ onye German mgbakọ na mwepụ mara maka onyinye dị ịrịba ama ya na [[abstract algebra]] na physics theoretical. ===Ihe o kwụru === * Wissenschaftliche Anregung verdanke ich wesentlich dem persönlichen mathematischen Verkehr na Erlangen und na Göttingen. Vor allem bin ich Herrn E. Fischer zu Dank verpflichtet, der mir den entscheidenden Anstoẞ zu der Beschäftigung mit abstrakter Algebra in arithmetischer Auffassung gab, was für all meine späteren Arbeiten bestimmend blieb na '' scientific direction. site na kọntaktị mgbakọ na mwepụ nke onwe na [[w: Mahadum Erlangen-Nuremberg#History|Erlangen]] na [[w: Mahadum Göttingen | Göttingen]]. Karịsịa, enwere m ụgwọ n'aka Maazị [[w: Ernst Sigismund Fischer|E. Fischer]] onye m nwetara mkpali siri ike nke ịmụ [[abstract algebra]] site n'echiche mgbakọ na mwepụ, nke a nọgidere bụrụ echiche na-achị maka ọrụ m niile.'' ** ''Habilitation'' curriculum vitae (1919) nke e debere na ngalaba Göttingen, dị ka [[w|Peter Roquette]] hotara, "Emmy Noether na Hermann Weyl" (Jan. 28, 2008) gbatịpụrụ ihe odide nke okwu ewepụtara. na [[Hermann Weyl]] ogbako na Bielefeld, Septemba 10, 2006. * Ụzọ m bụ n'ezie ụzọ arụ ọrụ na iche echiche; nke a mere ha ji bata n’ebe niile n’amaghị ama. ** Akwụkwọ ozi na [[w|Helmut Hasse]] (1931) dị ka e hotara na Auguste Dick, ''Emmy Noether, 1882-1935'' (1981) Tr. H.I. Blocher, p. 61. * Ich habe das symbolische Rechnen mit Stumpf und Stil verlernt.<br />''Echefuola m ihe mgbako ihe atụ.'' ** Akwụkwọ ozi na [[wmin Harse]] (Eprel 14, 1932) na [[Hermann Weyl]] ogbako na Bielefeld, Septemba 10, 2006. * Ọ bụrụ na mmadụ egosi nhata nke ọnụọgụ abụọ na site n'igosi na mbụ na mgbe ahụ, ọ bụ ihe na-ezighị ezi; otu kwesịrị kama igosi na ha nhata n'ezie site n'igosipụta ala dị n'ime maka nha anya ha. ** Dịka ekwuru na Hermann Weyl, "Emmy Noether" (Eprel 26, 1935) na Weyl ''Levels of Infinity: Selected Writings on Mathematics and Philosophy'' (2012) p. 64. * Mgbanaka nke polynomials na ọnụọgụ ọ bụla nke mgbanwe n'elu mgbanaka nke coeffcients nke nwere ihe njirimara na ntọala njedebe, n'onwe ya nwere ntọala zuru oke. ** Dị ka e hotara na Morris Kline, '' Echiche mgbakọ na mwepụ site n'oge ochie ruo n'oge a '' (1972) p. 1153. * Es steht alles schon bei [[Richard Dedekind|Dedekind]].<br />[''Ọ dịlarị na Dedekind.''] ** Dị ka] [[Bartel Leendert van der Waerden]] si kwuo, "Na Isi mmalite nke Akwụkwọ m" Modern Algebra '' (1975) ''Historia Mathematica'' Vol. 2, p. 31-40 . ==Njikọ mpụga== **[[w:en:Emmy Noether]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Emmy Noether]] na wikiquote Bekee 4dhadzhc1mxahpzx8lj9h1h87z29csv Angela Merkel 0 2834 12587 12586 2022-11-08T13:17:27Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki [[File:Angela Merkel - World Economic Forum Annual Meeting 2011.jpg|thumb|right|The state has to assist and must not constrict. In this spirit it has to be the gardener and not the fence.]] '''[[w:ig:Angela Merkel | Angela Dorothea Merkel]]''' (amụrụ [[w:17 Julaị 1954|17 Julaị 1954]] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị lara ezumike nka German na [[w: ọkà mmụta sayensị | ọkà mmụta sayensị]] onye jere ozi dị ka [[w: Chancellor nke Germany | Chancellor nke Germany]] site na 2005 ruo 2021. Onye so na [[w:Christian Democratic Union of Germany|Christian Democratic Union]] (CDU), ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka [[w: Onye ndu otu mmegide (Germany)|onye ndu ndi mmegide]] site na 2002 rue 2005 na dika [[w:Leader of the Christian Democratic Union|Leader of Christian Democratic Union]] site na 2000 rue 2018. Merkel bu onye isi ochichi nwanyi mbu. nke Germany. N'oge ya dị ka Chancellor, Merkel na-akpọkarị ''de facto'' onye ndu [[w:European Union|European Union]] (EU) na nwanyị kachasị ike n'ụwa. ===Ihe o kwụru === [[File: West and East Germans at the Brandenburg Gate in 1989.jpg|thumb|right|The yearning for freedom cannot be contained by walls for long.]] [[File: EUCOM_Checkpoint_Charlie_Standoff_1961.jpg|thumb|right|Living in freedom and defending freedom are two sides of one and the same coin, for the precious gift of freedom doesn’t come naturally, but has to be fought for, nurtured, and defended time and time again.]] [[File: BrandenburgerTorDezember1989.jpg|thumb|right|Neither the chains of dictatorship nor the fetters of oppression can keep down the forces of freedom for long.]] ===2000s=== * Ụfọdụ ndị na-emegide anyị enweghị ike inye aka tinye onwe anyị n'akụkụ aka nri nke ukwuu na mkparịta ụka mbata na ọpụpụ naanị n'ihi na anyị na-adọrọ uche gaa n'ihe egwu dị n'obodo ndị yiri ya n'ihe metụtara mbata na ọpụpụ. Nke ahụ, ezigbo ndị enyi, bụ ihe kacha mkpa ná ndụ, otu n'ime omume ihu abụọ dị otú ahụ ga-adakwa dị ka ụlọ kaadị n'ihu ndị mmadụ. Ọ bụ ya mere anyị ga-eji gaa n'ihu na-achọ njikwa nhazi na mmachi nke mbata na ọpụpụ. ** Oge: Angela Merkel na ogbako pati CDU na Disemba 1, 2003 {{fix cite}} * ''Ich denke an dichte Fenster! Kein anderes Land kann so dichte und so schöne Fenster bauen.'' ** Ntụgharị asụsụ: Ana m eche maka windo ikuku! Ọ dịghị obodo ọzọ nwere ike ịrụ ụdị windo ndị na-adịghị mma na nke mara mma. ** N'ịza ajụjụ mmetụta mmetụta Germany na-akpalite ya, Ajụjụ ọnụ na BILD-Zeitung na Nọvemba 29, 2004 * ''Der Staat muss fördern und darf nicht einschränken. Na diesem Sinne muss er Gärtner sein und nicht Zaun. Ọ bụrụ na a na-eme ya Menschen zutrauen, dass sie sich engagieren und Verantwortung übernehmen wollen.'' ** Ntụgharị asụsụ: Steeti ga-enyere aka na agaghị egbochi ya. N'ime mmụọ a, ọ ga-abụrịrị onye na-elekọta ubi ma ọ bụghị ngere. Anyị kwesịrị inwe obi ike na ndị mmadụ chọrọ itinye aka na [mmekọrịta ọha na eze] ma chọọ ibu ọrụ. ** Ajụjụ ọnụ na Süddeutsche Zeitung (sueddeutsche.de) na Mee 20, 2006 * "Ọ dị mma: Europa bụ Christenklub. Ebe a na-enweta: Europa bụ Grundwerteklub. Hier bei uns gelten Menschen- und Bürgerrechte. Diese Menschen- und Bürgerrechte beruhen bei uns ganz wesentlich auf dem Menschenbild des Christentums." ** Ntụgharị: Ọ bụ eziokwu: Europe abụghị ọgbakọ Ndị Kraịst. Mana nke a bụkwa eziokwu: Europe bụ ọgbakọ nke ụkpụrụ isi. Ebe a ikike mmadụ na obodo dị. Ikike mmadụ na obodo ndị a dabere n'echiche Ndị Kraịst nke mmadụ. ** Okwu na convent 20th gọọmenti etiti party nke CDU na Dresdner Frauenkirche na November 27, 2006 * ''Nicht die Welt muss dem Iran nachweisen, dass er eine Bombe baut, sondern der Iran muss die Welt überzeugen, dass er die Atombombe nicht will.'' ** Ntụgharị: Ụwa agaghị egosi [[Iran]] na Iran na-arụ ogbunigwe nuklia. Iran kwesịrị ime ka ụwa kwenye na ọ naghị agba mbọ maka bọmbụ dị otú ahụ. ** Na Mgbakọ Mba Ndị Dị n'Otu na Septemba 25, 2007 ''[http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,659196,00.html Okwu nke German Chancellor Angela Merkel tupu nnọkọ nkwonkwo nke Congress na Nọvemba 04, 2009.]'' ** ''[http://www.welt.de/politik/ausland/article5079678/Angela-Merkels-Rede-im-US-Kongress-im-Wortlaut.html Akwụkwọ: Angela Merkels Rede na US-Kongress na Wortlaut] '' * Mgbịrịgba nnwere onwe na Berlin dị ka Liberty Bell na Philadelphia, akara nke na-echetara anyị na '' nnwere onwe anaghị esite n'onwe ya. A ghaghị ịgbasi mbọ ike wee chebe ya ọzọ kwa ụbọchị nke ndụ anyị. ** ''[http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,659196,00.html Okwu nke German Chancellor Angela Merkel tupu nnọkọ nkwonkwo nke Congress na Nọvemba 04, 2009.]'' ** ''[http://www.welt.de/politik/ausland/article5079678/Angela-Merkels-Rede-im-US-Kongress-im-Wortlaut.html Akwụkwọ: Angela Merkels Rede na US-Kongress na Wortlaut]'' ===2010s=== * ''Wenn wir uns jetzt noch entschuldigen müssen dafür, dass wir in Notsituationen ein freundliches Gesicht zeigen, dann ist das nicht mein Land'' ** Ntụgharị: Ọ bụrụ na anyị ga-arịọrịrị mgbaghara maka igosi ihu enyi n'oge nsogbu, yabụ na nke a abụghị obodo m. ** Merkel n'oge mkparịta ụka ndị nta akụkọ na Septemba 15, 2015 [https://www.youtube.com/watch?v=G9BSD7anl6s, "Dan ist das nicht mein Land], Septemba 15, 2015. * ''Ist mir egal, ob ich schuld am Zustrom der Flüchtlinge bin, nun sind sie halt da.'' ** Ntụgharị asụsụ: Achọghị m ịma ma ọ bụ m kpatara na ntinye nke ndị gbara ọsọ ndụ na-eme, ugbu a ha nọ ebe a. ** N'ime nzukọ nke ndị otu CDU/CSU na Septemba 22, 2015, ''[https://www.welt.de/politik/deutschland/article146898053/Die-Union-verweigert-Merkel-die-Gefolgschaft.html, " Ndị otu jụrụ iso Merkel"], Septemba 27, 2015. aghọtawo ozi a, anyị amalitela imeghachi omume. '' * Anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ n’okwu [[w:Annexation of Crimea by the Russian Federation|mwekota nke Crimea]] na mbọ Russia gbara imeri Ukraine n’ezie. Ma n'ezie, ha mere otú ahụ -- meriri akụkụ nke ókèala ahụ. Anyị gbalịrị ịbịa n'udo ebe a na nke a. * Mmasị anyị na-agbakọ nke ukwuu. Mgbalị anyị imekọ ihe ọnụ bụ nke ukwuu. * ''Der Terror ist Teil des Alltags unserer Städte'' ** Ntụgharị: Ụjọ bụzi akụkụ nke ndụ kwa ụbọchị na obodo anyị. ** Merkel na-ekwu okwu n'ihu German Bundestag na Nọvemba 23, 2016, ''''[https://www.bundesregierung.de/breg-de/service/bulletin/rede-von-bundeskanzlerin-dr-angela-merkel-379818" Okwu nke German Chancellor Dr. Angela Merkel"],'' Nọvemba 23, 2016. -clinton-angela-merkel-228926}} '' * Anyị atụlewo isiokwu a oge ntuli aka mgbe oge ntuli aka na oge ọ bụla ọ bụ CDU / CSU bụ onye gbochiri ikike nha anya maka ndị nwanyị na ndị mmekọ nwoke na nwanyị [...] Oriakụ Merkel, enweghị m ike ịgbaghara gị nke a, ọ bụ ọmịiko. , ọ bụ ihe ihere, kemgbe 2005, ị kwadoro ịkpa ókè megide ndị inyom nwere mmasị nwoke na ndị mmekọ nwoke na nwanyị na-emeghị ihe ọ bụla iji nweta ikike nha anya. ** Johannes Kahrs, ''''[https://www.youtube.com/watch?v=mKn4Pi3qXjU Bundestag votu maka nha anya alụmdi na nwunye na Germany]" (June 29, 2017)'' * N'afọ ndị na-adịbeghị anya, ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị Europe ejiriwokwa asụsụ na-adịghị ka [[Anders Behring Breivik|Mr Brevik]]. N'afọ gara aga, Angela Merkel kwuputara na ''multikulti'', ma ọ bụ ọtụtụ omenala, adaala. ** [[Praveen Swami]], ''''[https://www.thehindu.com/opinion/lead/anders-breivik-europes-blind-right-eye/article2290619.ece Anders Breivik & Europe kpuru anya aka nri]' ' (Julaị 25, 2011), ''{{w|Ndị Hindu}}'' * Otu akwụkwọ si n'Ebe Ọdịda Anyanwụ gwara The Jerusalem Post na Merkel rịọrọ onye isi ala Romania ka ọ kwụsị ịkwaga ụlọ ọrụ nnọchi anya ya na Jerusalem. "Ekwenyere na Merkel kpọrọ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Europe ndị ọzọ dị ka akụkụ nke mgbasa ozi iji gbochie ịkwaga ndị nnọchiteanya Europe na Jerusalem." ** Benjamin Weinthal, ''''[https://www.jpost.com/israel-news/angela-merkel-urged-romanian-president-to-not-move-embassy-to-jerusalem-572032 Nanị: Merkel gbara Romanian ume. Onye isi ala agaghị akwaga ụlọ ọrụ nnọchiteanya na Jerusalem]'' (November 15, 2018), ''{{w|The Jerusalem Post}}'' '' * N'ikwu okwu site na nzuko omeiwu Europe, Sandell kwuru, sị, "Ihe anyị chọpụtara, ihe m nụtụrụla kemgbe, site na mba etiti na n'ebe ọwụwa anyanwụ Europe nke ga-enwe ọchịchọ ịkwaga ụlọ ọrụ nnọchiteanya ha na Jerusalem, nke a bụ ihe okike. ha ime, bụ na ha anatawo oku ekwentị site na Berlin, site n'aka Angela Merkel, onye ọchịchị. N'ụzọ bụ isi, nke a enweghị ike ime n'ọnọdụ ọ bụla. Agwara m ọtụtụ ndị German okwu ụbọchị ole na ole gara aga na Brussels, "o kwuru. "Ha amaghị nke a, ọ ga-ejukwa ha niile anya na mba niile dị na European Union taa ga-achọ igbochi ụlọ ọrụ nnọchiteanya na Jerusalem, ọ bụghị naanị maka obodo gị, kama maka mba ndị ọzọ nwere nkwenye. [na] nke a bụ ihe ziri ezi ime, naanị obodo ime ga-abụ Germany. Nke a bụ nnukwu akpata oyi.” ** Benjamin Weinthal, ''''[https://www.jpost.com/israel-news/angela-merkel-urged-romanian-president-to-not-move-embassy-to-jerusalem-572032 Nanị: Merkel gbara Romanian ume. Onye isi ala agaghị akwaga ụlọ ọrụ nnọchiteanya na Jerusalem]'' (November 15, 2018), ''{{w|The Jerusalem Post}}'''' * M na-akpọ Oriakụ Merkel na Mr. Sarkozy ka ha gaa na Bucha ma hụ ihe iwu nke nkwekọrịta na Russia mere n'ime afọ 14. Iji hụ na anya ha ndị Ukraine tara ndị ikom na ndị inyom. ** [[Volodymyr Zelenskyy]] na Eprel 3, 2022, e hotara na '' The Guardian '', "''[https://www.theguardian.com/world/live/2022/apr/03/russia-ukraine-war - latest-Russian-retreat-from-kyiv-ekpughere arụrụ arụ-megide-ndị obodo-na-ekwu-ukrainians-live Zelenskiy katọrọ “atụmatụ nke nkwekọrịta nye Russia” nke ọdịda anyanwụ nke butere agha]”, Eprel 4, 2022.'' ==Njikọ mpụga== **[[w:en:Angela Merkel]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Angela Merkel]] na wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Merkel, Angela}} [[Category:1954 births]] [[Category:Living people]] [[Category:German chemists]] [[Category:Academics from Germany]] [[Category:Physicists from Germany]] [[Category:Chancellors of Germany]] [[Category:People from Hamburg]] [[Category:Christian Democratic Union of Germany politicians]] [[Category:Women politicians]] [[Category:Presidential Medal of Freedom recipients]] [[Category:Lutherans]] [[Category:German women]] fh74ft79x0tlro4pxbxe8z7kvm1ae4h Maria Sibylla Merian 0 2835 12589 12588 2022-11-08T13:25:39Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Maria Sibylla Merian|Maria Sibylla Merian]]''' ([[2 April]] [[1647]] - [[13 Jenụwarị]] [[1717]]) bụ onye Switzerland mụrụ German ọkà mmụta sayensị na onye na-akọwa ihe ọmụmụ, onye akwụkwọ akụkọ ya na usoro metamorphosis na ihe ọkụkụ nke ụdị ụmụ ahụhụ Europe 186, chọpụtara ọtụtụ ihe ọhụrụ banyere ndụ ụmụ ahụhụ nke gọnahụrụ echiche a na-enwe n'oge ahụ, na ụmụ ahụhụ sitere na apịtị mụrụ site n'ọgbọ mberede. . ===Ihe o kwụru === <!-- Ekwesịrị ịdepụta ihe ngụkọ ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> * Nkà na okike ga na-agba mgba mgbe niile ruo mgbe ha mechara merie ibe ya ka mmeri bụ strok na ahịrị. ** cite book| last=Ignotofsky|first=Rachel|date=2016|title=Ụmụ nwanyị Na Sayensị: Ndị ọsụ ụzọ 50 Na-atụ ụjọ bụ́ Ndị Gbanwee Ụwa|page=10|Onye nkwusa=Ten Speed ​​Press|isbn=978-1-60774 -976-9|url=https://archive.org/details/womeninscience500000igno ==njikọ mpụga == **[[w:en:Maria Sibylla Merian]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Maria Sibylla Merian]] na wikiquote Bekee i7jvnyhd7ungal2221y4amalyfyunak Àstrid Bergès-Frisbey 0 2836 12592 12591 2022-11-08T17:01:42Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:ASTRID BERGES-FRISBEY DEAUVILLE 2020.jpg|thumb|Àstrid Bergès-Frisbey]] [[w:en:Àstrid Bergès-Frisbey|'''Àstrid Bergès-Frisbey'''']] (amụrụ 26 Mee 1986) bụ onye omere na ihe nlere nke French-Spanish.[2] A maara ya nke ọma maka ịkpọ Suzanne na The Sea Wall, mermaid Syrena na Pirates nke Caribbean: On Stranger Tides na Sofi na I Origins. Ọ kpọkwara Mage na King Arthur: Legend of the Sword. Ọ natara Prix Suzanne Bianchetti na 2009 na onyinye Trophée Chopard maka Mkpughe nwanyị nke afọ na 2011 Cannes Film Festival na nhọpụta na 2016 David di Donatello na Rome. ===ihe okwuru=== *Ọ dị ka ọ dị adị n'ezie. Ọ na-adị gị ka obere nwa agbọghọ. Ịchọta ihe ndị a niile, bụ anwansi **[https://www.ign.com/articles/2011/05/17/pirates-of-the-caribbean-astrid-berges-frisbey-interview Astrid Berges-Frisbey Interview] (17 May 2011) *Ọkara oge, m na-ebi n'okpuru [ụdị nke] ihe odide m, yabụ ọ bụrụ na m amalite ịmepụta 'akpara ma agwam' maka onwe m, ọ ga-agwụ ike. **[https://www.dazeddigital.com/artsandculture/article/21865/1/astrid-berges-frisbeys-prismatic-peepers Astrid Bergès-Frisbey's prismatic peepers] (September 26, 2014) ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Àstrid Bergès-Frisbey|Àstrid Bergès-Frisbey]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Àstrid Bergès-Frisbey|Àstrid Bergès-Frisbey]] na wikiquote Bekee qeoe8rqhslarmlkycdmxh62upr8s2ya Anne Murray 0 2837 12651 12593 2022-11-09T18:24:23Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Morna Anne Murray CC ONS (amuru 20 June 1945) bu onye Canada lara ezumike nka na onye na-eme ebere onye oru ya gara nke oma na 1970s na 1980s. Murray bụ nne nke onye Canada na-agụ egwú na onye na-ese ihe Dawn Langstroth. ===Ihe ọ Kwụru=== *Glen Campbell] bụ ezigbo nwoke ma ọ dị m mma nke ukwuu. Mgbe ọ bụla m gwara ya ka o mee ihe ọ bụla, ọ na-anọnyere m mgbe niile. **[https://www.ctvnews.ca/entertainment/lisa-laflamme-talks-to-canadian-music-legend-anne-murray-1.3666387/ "Lisa LaFlamme talks to Canadian music legend Anne Murray", Lisa LaFlamme (interviewer), CTV News Canada, 6 November 2017] *A na-akpọ m ihe niile, mana m na-echekarị onwe m dị ka onye na-agụ egwú. **[http://www.chicagotribune.com/news/ct-xpm-1985-04-07-8501190914-story.html/ "ANNE MURRAY DOESN`T LIKE TO BE LABELED" by Steve Morse (Boston Globe), Chicago Tribune, 7 April 1985]. *Ihu igwe na Sweden dị ka nke Canada. Ọ na-adị m ka m nọ n'ụlọ. **[https://books.google.com/books?id=zyQEAAAAMBAJ&pg=PT59&lpg=PT59&dq=anne+murray+swedish+charts&source=bl&ots=Y4I4nB1rtu&sig=790xPQCVjvYlf4xaDe_jUuuFfS4&hl=en&sa=X&ved=2ahUKEwiHh-XP74vdAhURm-AKHdPlBI8Q6AEwCHoECAEQAQ#v=onepage&q=anne%20murray%20swedish%20charts&f=false/ "Anne Murray: Facing the Big Time Her Own Way", Section "From Nova Scotia to New South Wales", by George Anthony, Billboard, Oct 20, 1979] *Akpọrọ m ndụ m asị mgbe m nọ n'oge ndị mbụ ahụ ma na-akpaso ndị egwú na-aṅụbiga mmanya ókè na ndị na-eji ọgwụ ike eme ihe. Akpọrọ m ya asị. **[https://www.cbc.ca/news/entertainment/anne-murray-says-farewell-with-all-of-me-1.806879/ "Anne Murray says farewell with All of Me", CBC Arts, CBC.ca, 29 October 2009] *Ọ bụrụ na ị chere na ịrịọ maka enyemaka na-egosi adịghị ike, gafere ya. N'ezie, ọ bụ naanị ihe dị iche. Ọ bụ ihe ịrịba ama na obi siri gị ike nke ukwuu ikweta na ndị ọzọ nwere ike mara karịa ka ị maara ma ọ bụ nwee ike ime ihe karịa ka ị nwere ike. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Anne Murray|Anne Murray]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Anne Murray|Anne Murray]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Anne, Murray}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* qua0ytk62rgbmjj5ekoewwg2tf4mrmb Berta Castañé 0 2838 12594 2022-11-08T17:23:07Z Favourchioms 155 Jiri ''''[[w:Berta Castañé|Berta Castañé García]]''' (amụrụ 5 Nọvemba 2002 na Sabadell) bụ onye omere Spain na ihe nlere nke ama ama maka nsonye ya dị ka Nuria Vega Valverde na usoro Bajo sospecha (2015) na Carolina Solozábal na usoro El secreto de Puente Viejo (2019 – 2020). , ha abụọ na Antena 3.' kere ihü wikitext text/x-wiki '''[[w:Berta Castañé|Berta Castañé García]]''' (amụrụ 5 Nọvemba 2002 na Sabadell) bụ onye omere Spain na ihe nlere nke ama ama maka nsonye ya dị ka Nuria Vega Valverde na usoro Bajo sospecha (2015) na Carolina Solozábal na usoro El secreto de Puente Viejo (2019 – 2020). , ha abụọ na Antena 3. oousfrfpcavg4ot8f4i1wymcx6x8684 Penélope Cruz 0 2839 12596 12595 2022-11-08T21:42:58Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Penélope Cruz.jpg|thumb|Penélope Cruz]] [[Penélope Cruz|Penélope Cruz]] bu onye amuru 28 Eprel 1974)ejiri Pe mara bu onye na eme ihe onyo nyo na Spain. Amara ya maka ọrụ ya na ihe onyo nyo nke ụdị dị iche iche, ọkachasị ndị asụsụ Spanish, ọ nwetala nkwanye ugwu dị iche iche. ===Ihe okwuru=== *Ọ na-amasị m na ọrụ ndị mmadụ na-amataghị m. … Ndị mmadụ na-agwa m mgbe niile na m na-enwe mmekọahụ, mana anaghị m eche ihe ndị ahụ gbasara onwe m. Ama m na m na-abụ coquettish kemgbe m dị afọ atọ. uwe na-amasị na seduction n'ozuzu, ma m dị otua ebe onye ọ bụla; ụmụaka, nkịta, ndị ikom na ndị inyom. Ekwenyere m na m chọrọ ka ndị mmadụ hụ m n'anya - onye na-adịghị? Ma ọ bụghị maka naanị n'èzí. :<small>[http://www.cinema.com/articles/355/captain-corellis-mandolin-interview-with-penelope-cruz.phtml "Captain Corelli's Mandolin : Interview With Penélope Cruz" at ''Cinema.com'']</small> * Ihe kacha mkpa m mụtara n'achụmnta ego a bụ otú e si asi mba. Asịwo m mba ọtụtụ ọnwụnwa, obi dịkwa m ụtọ na m mere ya. :<small>[http://www.cinema.com/articles/355/captain-corellis-mandolin-interview-with-penelope-cruz.phtml "Captain Corelli's Mandolin : Interview With Penélope Cruz" at ''Cinema.com'']</small> * Ihe dị mma bụ na m na-enwekarị ezigbo ndị mmadụ gbara m gburugburu. Ọ dị ize ndụ mgbe ịmalite ịkpata nnukwu ego ma bụrụ onye a ma ama mgbe ị ka dị obere. :<small>[http://www.cinema.com/articles/355/captain-corellis-mandolin-interview-with-penelope-cruz.phtml "Captain Corelli's Mandolin : Interview With Penélope Cruz" at ''Cinema.com'']</small> * Echere m na anwansi nwere ihe jikọrọ ya na obi ụtọ. Yabụ na ọ dighị ebe ahụ mgbe niile, mana enwere oge anwansi mara mma na ndụ onye ọ bụla. :<small>[http://www.cinema.com/articles/355/captain-corellis-mandolin-interview-with-penelope-cruz.phtml "Captain Corelli's Mandolin : Interview With Penélope Cruz" at ''Cinema.com'']</small> ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Penélope Cruz|Penélope Cruz]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Penélope Cruz|Penélope Cruz]] na wikiquote Bekee hqb4u22zbsl3ojmpz0x6w9dvbupyi7w Ulrike Meinhof 0 2840 12599 2022-11-09T06:47:36Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki [[File:Ulrike Meinhof als junge Journalistin (retuschiert).jpg |thumb|right|I really don’t see the difference between the terrorism of the police that we have already experienced in Berlin and are threatened with now and the stormtrooper terror of the Thirties.]] '''[[w:ig:Ulrike Meinhof|Ulrike Meinhof]]''' ([[7 October]] [[1934]] - [[9 May]] [[1976]]) bụ onye German na-akpa ike n'aka ekpe- wing militant onye malitere dị ka onye nta akụkọ. Ọ bụ otu n'ime ndị malitere [[w: Red Army Fraction | Red Army Fraction]] (na German: ''Rote Armee Fraktion''), nke a makwaara dị ka ''Baader-Meinhof Gang''. ===Ihe o kwụru === * Mkpesa bụ mgbe m na-ekwu na nke a adịghị amasị m. Nguzogide bụ mgbe m hụ na ihe na-adịghị amasị m agaghị eme ọzọ. ** Ebipụtara na [http://germanhistorydocs.ghi-dc.org/docpage.cfm?docpage_id=1628&language=english "Vom Protest zum Widerstand" ["Site na Mkpesa ruo Nguzogide"], ''[http://en.wikipedia .org/wiki/Konkret konkret], mba. 5 (Mee 1968), p. 5. '' * Ndị a bụ atụmatụ [[dialectics]] nke ọgụ megide ndị eze ukwu: site na mmeghachi omume agbachitere nke usoro ahụ, mmụba nke mgbagha, mgbanwe nke iwu agha ndọrọ ndọrọ ọchịchị na iwu agha agha, onye iro na-arara onwe ya nye, na-apụta ìhè. ** E bipụtara na ''[http://www.simonosullivan.net/articles/red-army-faction.pdf "Obere akwụkwọ: Ọmụmụ ihe: Ngalaba Red Army"] '' * Ọrụ nke idu ndú na guerrilla, ọrụ nke Andreas Baader na RAF bụ nghazi: ọ bụghị nanị ịmata ọdịiche dị na isi ihe na ndị obere na ọnọdụ ọ bụla kamakwa ịnọgide na-na dum ndọrọ ndọrọ ọchịchị onodu n'ọnọdụ niile; ka ọ ghara ịla n'iyi, n'etiti nkọwa teknụzụ na ngwa ngwa na nsogbu, nke ebumnuche, nke bụ mgbanwe. ** E bipụtara na ''[http://www.simonosullivan.net/articles/red-army-faction.pdf "Obere akwụkwọ: Ọmụmụ ihe: Ngalaba Red Army"] '' * Anyị na-eme ihe maka ndị na-agbalị inwere onwe ha pụọ ​​n'egwu na ime ihe ike. Ma ọ bụrụ na ọ dịghị ụzọ ọzọ ma ọ bụghị agha fọdụụrụ ha, anyị bụ maka agha ha. Anyị na-emegidekwa ndị na-ebuli ụjọ ha ruo n'iji ngwá agha nuklia eme ihe, bụ́ ihe a na-ekwu ugbu a banyere [[Agha Vietnam | Vietnam]]. ** ''[http://www.ghi-dc.org/files/publications/bulletin/bu043/45.pdf Stefan Aust, Iyi ọha egwu na Germany: The Baader-Meinhof Phenomenon]'' * N'oge ị na-achọsi ike maka ịdị n'otu na Vietnamese, mgbe ị bu n'obi imebi ọnọdụ America n'ebe niile n'ụwa, ka ndị Vietnamese wee nweta uru ụfọdụ… mgbe ahụ ahụghị m ọdịiche dị n'etiti iyi ọha egwu nke ndị uwe ojii na anyị enweelarị na Berlin ma na-eyi egwu ugbu a na oké ụjọ na-atụ egwu nke iri atọ. ** ''[http://www.ghi-dc.org/files/publications/bulletin/bu043/45.pdf Stefan Aust, Iyi ọha egwu na Germany: The Baader-Meinhof Phenomenon]'' *Nwee obi mgba; anwa anwa imeri! Mwakpo ma tibie ike nke alaeze ukwu! Ọ bụ ọrụ nke ọ bụla revolutionary ime mgbanwe! Anyị na-akpọ ndị agha niile nọ na Federal Republic ka ha mee ka ụlọ ọrụ America niile lekwasịrị anya nke mwakpo ha na mgba ha na-alụ megide ọchịchị alaeze ukwu US! Ogologo ndụ RAF! **''Akụkụ nke Red Army: A Documentary History, Volume One: Projectiles for People'' ==Nkwupụta okwu gbasara== * Nwanyị kachasị mkpa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị German kemgbe [Rosa Luxemburg]] **[[Erich Fried]], ''Frankfurter Allgemeine Zeitung'', Mee 17 1976. "Ulrike Mainhod anwụọla - Ka anyị napụta ndị dị ndụ" ** Okwu nke German '' sponti '', '' The Red Army Faction: A Documentary History '', 389 ==Njikọ mpụga== **[[w:en:Ulrike Meinhof]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Ulrike Meinhof]] na winiquote Bekee racatnrq5nt0q73j7z0tox82e4ai9kt Rosa Luxemburg 0 2841 12611 12600 2022-11-09T07:41:54Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki [[File:Rosa Luxemburg.jpg|thumb|right|Freedom only for the members of the government, only for the members of the Party — though they are quite numerous — is no freedom at all. Freedom is always the freedom of dissenters.]] '''[[w:Rosa Luxemburg|Rosa Luxemburg]]''' (nakwa ''Rozalia Luxenburg''; [[5 Maachị]] [[1871]] - [[15 Jenụwarị]] [[1919]]) bụ [[w:Marxist theory|Marxist theorist]], [[[ọkà ihe ọmụma| ọkà ihe ọmụma]], [[Akụ na ụba|ọkà mmụta akụ̀ na ụba]] na [[w:Revolutionary socialism|onye na-eme mgbanwe ọchịchị]] nke [[w: Polish-Juu| Polish-Juu]] onye ghọrọ nwa amaala German. Ọ bụ onye otu [[w:Social Democracy of the Kingdom of Poland and Lithuania|Social Democracy of the Kingdom of Poland and Lithuania]] (SDKPiL), onye [[w:Social Democratic Party of Germany|Social Democracy of the Kingdom of Poland and Lithuania] Democratic Party of Germany]] (SPD), [[w:Independent Social Democratic Party of Germany|Independent Social Democratic Party]] (USPD), na [[w:Communist Party of Germany |Communist Party of Germany]] ( KPD). ===Ihe o kwụru === [[File:Bundesarchiv Bild 183-14077-006, Rosa Luxemburg.jpg|thumb|right|Without general elections, without freedom of the press, freedom of speech, freedom of assembly, without the free battle of opinions, life in every public institution withers away, becomes a caricature of itself, and bureaucracy rises as the only deciding factor.]] [[Image:Rosa Luxemburg ND4.JPG|thumb|right|The modern proletarian class doesn't carry out its struggle according to a plan set out in some book or theory… in the middle of history, in the middle of progress, in the middle of the fight, we learn how we must fight…]] [[File:Kommunistische Partei Deutschlands, Logo um 1920.svg|thumb|Marxism must abhor nothing so much as the possibility that it becomes congealed in its current form. It is at its best when butting heads in self-criticism, and in historical thunder and lightning, it retains its strength.]] * Ịdọ aka ná ntị onwe onye nke Social Democracy abụghị nanị nnọchi nke ikike nke ndị ọchịchị bourgeois na ikike nke kọmitii etiti nke socialist. '' Ndị na-arụ ọrụ ga-enweta nghọta nke ịdọ aka ná ntị ọhụrụ ahụ, nnwere onwe chere onwe ya ịdọ aka ná ntị nke Social Democracy, ọ bụghị n'ihi ịdọ aka ná ntị nyere ya site n'aka ndị isi obodo, kama site na mkpochapụ, ruo mgbọrọgwụ ikpeazụ, àgwà ochie ya nke nrubeisi na ijere ya ozi. ** ''[http://www.marxists.org/archive/luxemburg/1904/questions-rsd/ch01.htm Organizational Questions of the Russian Social Democracy]" (1904)'' * '''[[w:Russo-Japanese War | Russia-Japanese War]] ugbu a na-enye mmadụ niile mara na ọbụna agha na udo na Europe - ọdịnihu ya - adịghị ekpebi n'etiti mgbidi anọ nke egwu egwu Europe, ma n'èzí ya, na gigantic maelstrom nke ụwa na colonial ndọrọ ndọrọ ọchịchị.''' <br> Na nke a na n'ezie pụtara nke ugbu a agha bi na-elekọta mmadụ-democracy, ọbụna ma ọ bụrụ na anyị na-ewepụ ya ozugbo mmetụta: ọdịda nke. Russian absolutism. Nke a agha na-eweta ele nke mba proletariat azụ oké ndọrọ ndọrọ ọchịchị na aku na uba njikọ nke ụwa, na ike dissipates na anyị n'ọkwá na particularism, pettiness nke echiche na-etolite ọ bụla oge nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị jụụ. <br> Agha ahụ na-agbaji kpamkpam mkpuchi niile nke ụwa bourgeois - ụwa a nke akụ na ụba, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmekọrịta ọha na eze - na-ejikọta anyị mgbe niile. na ikike ime ihe niile na enweghị ike nke iwu bourgeois; na mba exclusivism; na nkwụsi ike nke ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị; na ntụzịaka nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị site na "ndị ọchịchị" ma ọ bụ otu; na mkpa nke nwere ike ịma jijiji ụwa nke squabbles na bourgeois nzuko omeiwu; na nzuko omeiwu dị ka ihe a na-akpọ etiti nke ịdị adị mmadụ. <br> '''Agha na-ewepụta - n'otu oge ahụ dị ka ndị mmeghachi omume nke ụwa nke onye isi obodo - ndị na-emepụta ike nke mgbanwe mmekọrịta ọha na eze nke na-agbapụta n'ime omimi ya''' ** ''[http://www.marxists.org/archive/luxemburg/1904/05/01.htm "N'ime Oké Ifufe" na ''Le Socialiste''] dị ka Mitch Abidor sụgharịrị (1 - 8 May 1904) '' * Site n’oge ndị ọrụ obodo anyị na Rọshịa malitere iji obi ike na-alụso Gọọmenti Czarist na ndị na-erigbu ndị ọchịchị ike ọgụ, anyị na-achọpụtakarị na ndị ụkọchukwu, n’okwuchukwu ha, na-apụta megide ndị ọrụ na-agbasi mbọ ike. Ọ bụ n'ike pụrụ iche ka ndị ụkọchukwu na-alụso ndị na-elekọta mmadụ ọgụ ma na-agbalị n'ụzọ ọ bụla ileda ha anya n'anya ndị ọrụ. Ndị kwere ekwe na-aga ụka na Sunday na ememme na-amanye, na-emekarị ka ha gee ntị n'okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eme ihe ike, n'ezie ebubo nke Socialism, kama ịnụ okwuchukwu na inweta nkasi obi okpukpe n'ebe ahụ. Kama ịkasi ndị mmadụ obi, bụ́ ndị juputara na nchegbu na ike ọgwụgwụ nke ndụ ha tara akpụ, ndị na-aga chọọchị na-enwe okwukwe na Iso Ụzọ Kraịst, ndị ụkọchukwu na-ejupụta n'imegide ndị ọrụ na-arụ ọrụ, na megide ndị na-emegide ọchịchị; ọzọkwa, ha na-agba ha ume ka ha jiri obi umeala na ndidi nagide ịda ogbenye na mmegbu. Ha na-eme ka chọọchị na pulpit ghọọ ebe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agbasa ozi. ** Socialism na Ụka ​​(1905) [[File: Cash_Luna.jpg|thumb|right|Instead of comforting the people, who are full of cares and wearied by their hard lives, who go to church with faith in Christianity, the priests fulminate against the workers who are on strike, and against the opponents of the government; further, they exhort them to bear poverty and oppression with humility and patience. They turn the church and the pulpit into a place of political propaganda.]] * ''' Obi abụọ adịghị ya na ịchịisi klaasị Bourgeois bụ mkpa akụkọ ihe mere eme, mana, kwa, ịrị elu nke ndị na-arụ ọrụ megide ya. '' Isi obodo bụ mkpa akụkọ ihe mere eme, mana, kwa, ili digger ya, proletariat socialist. ** ''[http://www.marxists.org/archive/luxemburg/1915/junius/index.htm Akwụkwọ akụkọ Junius]'' (1915) * Echere m na ọ ga-abụrịrị na m nwere mmetụta nke ukwuu nke ukwuu. Otú ọ dị, mgbe ụfọdụ, ọ na-adị m ka m abụghị mmadụ n'ezie, kama ọ dị ka nnụnụ ma ọ bụ anụ ọhịa n'ụdị mmadụ. M na-eche nke ukwuu n'ụlọ ọbụna a scrap nke ubi dị ka onye ebe a, ihe dstill ọzọ na ala ahịhịa juru mgbe ahịhịa na-humming na aṅụ karịa - na otu n'ime anyị ọzọ congresses. ** Akwụkwọ ozi ụlọ mkpọrọ, (May 12, 1917), ''Rosa Luxemburg Na-ekwu Okwu'' * njikwa ọha dị oke mkpa. Ma ọ bụghị ya, mgbanwe nke ahụmahụ na-anọgide naanị na gburugburu mechiri emechi nke ndị isi nke ọchịchị ọhụrụ. Nrụrụ aka na-aghọ ihe a na-apụghị izere ezere. (Okwu Lenin, Bulletin No.29) '' Socialism na ndụ na-achọ mgbanwe ime mmụọ zuru oke n'ime ọha mmadụ mebiri site na narị afọ nke ọchịchị bourgeois. na-emeri ahụhụ niile, wdg, wdg. Ọ dịghị onye maara nke a nke ọma, na-akọwa ya ọzọ penetratingly; na-ekwughachi ya na isi ike karịa Lenin. Ma ọ na-ehie ụzọ kpamkpam n'ụzọ ọ na-eji. Iwu, ikike ọchịchị aka ike nke onye na-ahụ maka ụlọ ọrụ mmepụta ihe, ntaramahụhụ siri ike, na-achị site na ụjọ - ihe ndị a niile bụ naanị ihe na-enye aka. Nanị ụzọ a ga-esi amụghachi bụ ụlọ akwụkwọ nke ndụ ọha na eze n'onwe ya, nke na-akparaghị ókè, ọchịchị onye kwuo uche ya na echiche ọha na eze. Ọ bụ ụjọ na-achị nke na-eme ka ọ daa mbà. ''** [http://www.marxists.org/archive/luxemburg/1918/russian-revolution/ch06.htm "Nsogbu dị na ọchịchị aka ike" na ''The Russian Revolution''] dị ka [[w:Bertram Wolfe" sụgharịa ya. |Bertram Wolfe]] (1918)'' [[File:Blessed_are_the_Peacemakers.gif|thumb|right|The proletarian revolution ought now, by a little ray of kindness, to illuminate the gloomy life of prisoners, shorten Draconian sentences, abolish barbarous punishments - the use of manacles and whippings - improve, as far as possible, the medical attention, the food allowance, and the conditions of labor. That is a duty of honor. ]] mebere 'mmeri' a ka ọ bụrụ otu n'ime mmeri akụkọ ihe mere eme nke bụ mpako na ike nke socialism nke mba ụwa. Ma ya mere mmeri ga-eme n'ọdịnihu ga-esi na 'mmeri' a pụta. 'Iwu na-achị na Berlin!' Ndị na-agba ọsọ nzuzu! Ewubere 'usoro' gị n'elu ájá. Echi mgbanwe ahụ ga-ama 'buli onwe ya na a rattle' na-akpọsa na fanfare, gị ụjọ: ''M bụ, m, m ga-abụ!''' ** "Iwu na-achị na Berlin", Okwu edere ikpeazụ. ''Ọrụ achịkọtara 4'' <!-- p. 536 --> * ''Marxism bụ echiche ụwa na-agbanwe agbanwe nke ga-abụrịrị mgba mgbe niile maka mkpughe ọhụrụ. Marxism aghaghị ịkpọ ihe ọ bụla asị nke ukwuu ma ọ ga-ekwe omume na ọ ga-ejupụta n'ụdị ọ dị ugbu a. Ọ na-akacha mma mgbe ọ na-ada isi n'ịkatọ onwe ya, na égbè eluigwe na àmụ̀mà nke akụkọ ihe mere eme, ọ na-ejigide ike ya.'' ** Dị ka ekwuru na '' Quote Junkie : Political Edition '' (2008) nke Hagopian Institute dere === Mgbanwe ma ọ bụ mgbanwe (1899) === * Mmekọrịta mmepụta nke obodo ndị isi obodo na-abịarukwu nso na mmekọrịta mmepụta nke ọha mmadụ. Mana n'aka nke ọzọ, mmekọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na nke iwu guzobere n'etiti ọha ndị isi obodo na ọha mmadụ na-elekọta mmadụ mgbidi na-arị elu. A naghị akwatu mgbidi a, ma n'ụzọ megidere nke ahụ, a na-ewusi ya ike ma mee ka ọ dịkwuo ike site na mmepe nke mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na usoro ọchịchị onye kwuo uche ya. Naanị ụda hama nke mgbanwe, ya bụ taa, mmeri nke ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị site na proletariat nwere ike ịkwatu mgbidi a. ** Ch. 7 * N'akụkọ ihe mere eme nke obodo bourgeois, mgbanwe ndị omebe iwu jere ozi iji mee ka klaasị na-arị elu sikwuo ike ruo mgbe nke ikpeazụ siri ike weghara ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ikpochapụ usoro ọchịchị dị na iji wulite onwe ya nke ọhụrụ. ** Ch.8 * Ndozigharị omebe iwu na mgbanwe abụghị ụzọ dị iche iche nke mmepe akụkọ ihe mere eme nke enwere ike ịhọrọ site na ụtọ akụkọ ihe mere eme, dịka mmadụ na-ahọrọ sausaji na-ekpo ọkụ ma ọ bụ oyi. Ndozigharị iwu na mgbanwe bụ ihe dị iche iche na mmepe nke ọha klas. Ha na-akwado ma na-akwado ibe ha, ma n'otu oge ahụ na-emekọ ihe ọnụ, dị ka ogwe ugwu na ndịda, bourgeoisie na proletariat. ** Ch. 8 * Usoro iwu ọ bụla sitere na mgbanwe mgbanwe. N'akụkọ ihe mere eme nke klaasị, mgbanwe bụ omume nke okike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ebe iwu bụ ngosipụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ndụ ọha mmadụ nke maliterelarị. Ọrụ maka mgbanwe enweghị ike nke ya na-adabereghị na mgbanwe. N'ime oge akụkọ ihe mere eme ọ bụla, a na-arụ ọrụ maka mgbanwe naanị na ntụziaka enyere ya site na mkpali nke mgbanwe ikpeazụ ma na-aga n'ihu ma ọ bụrụhaala na mkpali sitere na mgbanwe mgbanwe ikpeazụ na-aga n'ihu na-eme onwe ya. Ma ọ bụ, iji tinye ya n'ụzọ doro anya, na oge akụkọ ihe mere eme ọ bụla, a na-arụ ọrụ maka mgbanwe naanị na nhazi nke ụdị mmekọrịta mmadụ na-emepụta site na mgbanwe mgbanwe ikpeazụ. Nke a bụ kernel nke nsogbu ahụ. ** Ch. 8 * N'ime ndị agha, mmepe nke capitalist na-eduga n'ịgbatị ọrụ agha iwu mkpa iji belata oge ọrụ yana n'ihi ya na usoro ihe onwunwe na ndị agha a ma ama. Mana ihe ndị a niile na-ewere ọnọdụ n'ụdị agha agha ọgbara ọhụrụ nke ọchịchị ndị agha na-achị ndị mmadụ na àgwà klaasị nke steeti gosipụtara onwe ha nke ọma. ** Ch.8 * Ọ bụrụ na ọchịchị onye kwuo uche ya aghọwo ihe na-enweghị isi ma ọ bụ na-akpasu ndị bourgeoisie iwe, n'ụzọ megidere ya, ọ dị mkpa na ihe dị mkpa maka ndị ọrụ. Ọ dị mkpa ka ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ n'ihi na ọ na-emepụta ụdị ndọrọ ndọrọ ọchịchị (ọchịchị onwe, ikike ntuli aka, wdg) nke ga-eje ozi na proletariat dị ka ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ nke ịgbanwe obodo bourgeois. Ọchịchị onye kwuo uche ya dị mkpa maka ndị na-arụ ọrụ n'ihi na ọ bụ nanị site n'iji ikike nke onye kwuo uche ya, na mgba maka ọchịchị onye kwuo uche ya, ndị proletariat nwere ike ịmata banyere ọdịmma klaasị ya na ọrụ akụkọ ihe mere eme ya. ** Ch.8 * * Ọ bụrụ na enweghị ọdịda nke ikeketeorizim, ịchụpụ ndị klaasị nke ikeketeke agaghị ekwe omume. ** Ch. 9 ===Akwụkwọ nta Junius (1915) === [[File:French_87th_Regiment_Cote_34_Verdun_1916.jpg|thumb|right|Shamed, dishonored, wading in blood and dripping with filth, thus capitalist society stands. Not as we usually see it, playing the roles of peace and righteousness, of order, of philosophy, of ethics - as a roaring beast, as an orgy of anarchy, as a pestilential breath, devastating culture and humanity - so it appears in all its hideous nakedness.]] * Ọnọdụ ahụ agbanweela nke ọma. Njem izu isii na-aga Paris abụrụla ihe nkiri ụwa. Igbu mmadụ aghọọla nnukwu ọrụ, ma ihe ngwọta ikpeazụ abụghị otu nzọụkwụ nso. Ọchịchị onye isi obodo na-ejide n'ọnyà nke ya, ọ nweghịkwa ike machibido mmụọ na ọ nwere Gone bụ onye nzuzu mbụ. Apụọla ihe ngosi nke ịhụ mba n'anya, ịchụ ụgbọ ala na-enyo enyo; telegram ụgha, olulu mmiri nke ọgbụgbọ nsi. Apụọla akụkọ ọjọọ nke ụmụ akwụkwọ Russia bụ ndị na-atụ bọmbụ site na àkwà mmiri ọ bụla nke Berlin, ma ọ bụ ndị France na-efefe n'elu Nuremberg; agabigara ngafe nke ndị nledo-ịchụ nta, ndị na-abụ abụ site na, ụlọ ahịa kọfị na egwu mba ha; jeenụ ndị na-eme ihe ike, ndị dị njikere ịkatọ, na-adị njikere ịkpagbu ụmụ nwanyị, na-adị njikere ịpịa onwe ha ihe n’ime oké iwe n’ihi asịrị ọhịa ọ bụla; hapụrụ ikuku nke igbu ọchụ nke ememe, ikuku Kishinev nke hapụrụ onye uwe ojii na akuku dị ka naanị onye fọdụrụ na-anọchite anya ùgwù mmadụ. ** Ch.1 * E mejọrọ emejọ, onye a na-asọpụrụghị, na-awagharị n'ọbara, na-asọpụta unyi - enwere ọha mmadụ bourgeois. Nke a bụ [n'eziokwu]. Ọ bụghị ihe niile sppic na span na omume, na-eme ka omenala, nkà ihe ọmụma, ụkpụrụ ọma, usoro, udo, na iwu - ma anụ ọhịa na-eri anụ, ụbọchị izu ike nke anarchy, ihe otiti nke omenala na mmadụ. Ya mere, ọ na-ekpughe onwe ya n'eziokwu ya, ọdịdị ya gba ọtọ. ** Ch. 1 * Ihere, ihere, na-awagharị n'ọbara ma na-asọsa unyi, si otú a ka ọha mmadụ na-achị isi obodo guzoro. Ọ bụghị dị ka anyị na-ahụkarị na ya, na-egwu ọrụ nke udo na ezi omume, nke usoro, nke nkà ihe ọmụma, nke ụkpụrụ omume - dị ka anụ na-ebigbọ ebigbọ, dị ka ihe anarchy nke anarchy, dị ka a pestilential ume, na-emebi omenala na ụmụ mmadụ - ya mere ọ na-apụta na niile. ọtọ ya jọgburu onwe ya. ** Ch. 1, ''Rosa Luxemburg Na-ekwu Okwu'' (1970), nke: Mary-Alice Waters * Friedrich Engels kwuru n'otu oge, sị: "Ọha mmadụ nke Bourgeois guzo n'okporo ụzọ, ma ọ bụ mgbanwe na mmekọrịta ọha na eze ma ọ bụ nlọghachi n'ime obi ọjọọ." Gịnị ka “ịlaghachi azụ n’ime obi ọjọọ” pụtara na mmepeanya Europe anyị dị elu? Ruo ugbu a, anyị niile nwere ike ịgụ ma kwughachi okwu ndị a n'echeghị echiche, n'echeghị na ha dị egwu. Ileba anya gburugburu anyị ugbu a na-egosi ihe nlọghachi nke obodo bourgeois n'ime obi ọjọọ pụtara. Agha ụwa a bụ nlọghachi n'ime obi ọjọọ. Mmeri nke imperialism na-eduga na ikpochapụ nke mmepeanya. ** Ch.1 === Udo Utopias (1911) === [[File:Zetkin luxemburg1910.jpg|thumb|right| The times when the centre of gravity of political development and the crystallising agent of capitalist contradictions lay on the European continent, are long gone by.]] bureaucracy ka dị ka ihe na-arụ ọrụ. Ndụ ọha na eze nke nta nke nta na-ada n'ụra, ole na ole iri na abụọ ndị ndú otu nke ike na-adịghị agwụ agwụ na ahụmahụ na-enweghị njedebe kpọmkwem na ọchịchị. N'ime ha, n'eziokwu, ọ bụ nanị iri na abụọ ndị isi pụtara ìhè na-edu ndú, a na-akpọkwa ndị ọkachamara n'òtù ndị na-arụ ọrụ site n'oge ruo n'oge ka ha gaa nzukọ ebe ha ga-eto okwu nke ndị isi, na ịkwado mkpebi ndị a tụrụ aro n'otu ọnụ - na ala, mgbe ahụ. , A clique okwu – ọchịchị aka ike, n'ezie, ọ bụghị ọchịchị aka ike nke proletariat kama ọ bụ naanị ọchịchị aka ike nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ole na ole, nke ahụ bụ ọchịchị aka ike n'echiche nke bourgeois, n'echiche nke ọchịchị nke Jacobins (nkwụsị nke Soviet Congress site na ọnwa atọ ruo ọnwa isii!) ** Isi nke isii, "Nsogbu nke ọchịchị aka ike" na-awụli elu na oke. Ịgbalị ijikọ ụzọ nke nnọkọ oriri na ọṅụṅụ n'oge a, iji netwọk nke waya gbachiri gburugburu gburugburu ya, bụ ime ka ọ ghara ịrụzu nnukwu ọrụ nke awa ahụ. * Ọ bụrụ na anyị ewere echiche Lenin kwuru na ọ bụ nke ya, anyị na-atụkwa egwu mmetụta ndị nwere ọgụgụ isi na-enwe n’òtù ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, anyị apụghị iche n’echiche nke ọ dịghị ihe ize ndụ dị ukwuu nye òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị Russia karịa atụmatụ nhazi nke Lenin. Ọ dịghị ihe ga-eme ka ndị na-eto eto na-arụ ọrụ ohu ịbụ ndị nwere ọgụgụ isi agụụ na-agụ maka ike karịa nke a bureaucratic straightjacket, nke ga-immobilize ije na-atụgharị ya ka ọ bụrụ ihe automaton a Central Committee jikwaa. N'aka nke ọzọ, ọ dịghị ihe ọzọ dị irè nkwa megide opportunist aghụghọ na onye ọchịchọ onwe karịa onwe revolutionary omume nke proletariat, n'ihi nke ndị ọrụ na-enweta echiche nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọrụ na onwe-onwe. * Ma nke a bụ "ego" nke onye mgbanwe Russia ọzọ! N'ịgba n'isi ya, ọ na-ekwupụtakwa onwe ya ka ọ bụrụ onye nduzi kachasị ike nke akụkọ ihe mere eme - oge a na aha nke Onye isi oche nke Central Committee nke Social Democratic Party nke Russia. * N'akụkọ ihe mere eme, mmejọ ndị otu n'ezie na-eme mgbanwe na-amịpụta mkpụrụ na-enweghị ngwụcha nke kọmitii etiti kacha mara ihe. == Okwu gbasara Luxemburg == [[File:RetratoDeRosaLuxemburgo.png|thumb|right|She did not contribute her brain alone to the working-class movement; she gave everything she had — her heart, her passion, her strong will, her very life. ~ [[w:Tony Cliff|Tony Cliff]] ]] [[File:Zwickau Rosa Luxemburg Memorial.JPG|thumb|With a will, determination, selflessness and devotion for which words are too weak, she consecrated her whole life and her whole being to Socialism. ~ [[w:Clara Zetkin|Clara Zetkin]] ]] itinye ego nyere site na teknuzu ọganihu, ihe abụọ na-enyere aka napụta capitalism si n'ihe isi ike nke ọ na-emepụta onwe ya. A na-ahapụ ya naanị otu mmetụta (economic imperialism) na-aza ajụjụ maka nchịkọta ego na-aga n'ihu, nke mere na nyocha ya ezughị ezu. N'otu aka ahụ, ole na ole ga-agọnahụ na mgbasawanye nke ikekete ego n'ókèala ọhụrụ bụ isi ihe onye ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba kpọrọ 'oke ọganihu ụwa' nke narị afọ abụọ gara aga, na ọtụtụ ndị ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba na-akọ maka ọnọdụ adịghị ahụkebe nke ikeketa ego na ya. narị afọ nke iri abụọ nke ukwuu site na 'mmechi nke oke' n'ụwa nile. Ma ndị ọkà mmụta akụ na ụba na-ama ihe mgbe ihe omume ahụ gasịrị. N'ihi na ya niile mgbagwoju anya na ikwubiga okwu ókè, akwụkwọ a na-egosi n'ike karịa ihe ọ bụla Ọtọdọks n'oge a nwere ike ikwu. ** [[Joan Robinson]], okwu mmeghe nke '' Mkpokọta nke isi obodo '' (1951) * '''Site n'uche, mkpebi siri ike, achọghị ọdịmma onwe onye nanị na ntinye nke okwu na-adịghị ike, o doro ndụ ya dum na ndụ ya dum nye Socialism. ọnwụ, ma n'oge ndụ ya dum, kwa ụbọchị na kwa elekere, site na mgba nke ọtụtụ afọ ... "'Ọ bụ mma agha dị nkọ, ọkụ dị ndụ nke mgbanwe mgbanwe." ** [[Clara Zetkin]], ezigbo enyi ya, dịka ekwuru na ''Rosa Luxemburg, Ideas in Action'' (1972) nke Paul Frölich, p. x * A naghị anụkarị okwu ahụ n’egbugbere ọnụ ya, “Apụghị m ya”; a na-anụkarị okwu ndị a, "Aghaghị m." ** [[Clara Zetkin]], dị ka e hotara na ''[https://www.marxists.org/archive/zetkin/1919/09/rosa.htm Rosa Luxemburg]'', ''marxists.org'', Septemba 1919. * ''Rosa Luxemburg bụ ihe atụ pụtara ìhè nke ụdị uche a na-ezutekarị n'akụkọ ihe mere eme nke Marxism ma yie ka echiche Marxist na-adọrọ mmasị ya. nkwenye na na nrubeisi ahụ nwere ike ichekwa ụkpụrụ nke echiche sayensị. Ọ dịghị ozizi dabara nke ọma dị ka Marxism iji mejuo àgwà abụọ ndị a, ma ọ bụ inye ihe omimi na-ejikọta oke nkwenkwe na òtù nzuzo nke echiche "sayensị" nke onye na-eso ụzọ nwere ike nweta udo nke uche na nke mmụọ. N'ihi ya, Marxism keere òkè nke okpukpe maka ndị nwere ọgụgụ isi, nke na-egbochighị ụfọdụ n'ime ha, dị ka Rosa Luxemburg n'onwe ya, ịgbalị imeziwanye nkwụnye ego nke okwukwe site n'ịlaghachi n'ụkpụrụ mbụ, si otú ahụ na-ewusi nkwenkwe nke onwe ha ike na ha adabereghị na nkwenkwe. . ** Ọkọ akụkọ ihe mere eme na ọkà ihe ọmụma Polish [[w:Leszek Kołakowski|Leszek Kołakowski]], ''Main Currents of Marxism: Volume II: The Golden Age'', Clarendon Press, Oxford, 1978, p. 94-5 == Ekesaghị ya == * Ndị na-adịghị emegharị ahụ, anaghị ahụ agbụ ha. Dị ka ọ na-adịkarị, nkwuputa okwu a na-egosi na ọ bụ ihe Luxemburg gaara ekwu ma ọ bụ dee, mana achọghị isi iyi enwebeghị nke ọma<ref>https://librarianshipwreck.wordpress.com/2013/07/06/reference-desk- ajụjụ a na-azaghị/</ref>. Ọ bụ ezie na Luxemburg na-ejikarị ihe atụ nke ịgbaji ma ọ bụ ịgbaji agbụ, nke a, o doro anya, abụghị otu n'ime ha. ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Rosa Luxemburg]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Rosa Luxemburg]] na wikiquote Bekee bqxj25l4m14mhimz0oatznfx9in940a Bonnie Henry 0 2842 12603 12602 2022-11-09T07:24:50Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Bonnie Henry July 2020 (cropped).jpg|thumb|Bonnie Henry]] ''[[w:Bonnie Henry|Bonnie J. Fraser Henry]]''' <obere> [[w:Order of British Columbia|OBC]], [[w: Royal College of Physicians and Surgeons of Canada|FRCPC ]] </small> (amụrụ 1965 ma ọ bụ 1966) bụ dibịa [[Canadians|Canadian]] bụ onye nlekọta ahụike mpaghara maka [[British Columbia]], nwanyị mbụ nọ n'ọnọdụ a. Henry bụkwa onye prọfesọ na-ahụ maka ụlọ ọgwụ na [[w: Mahadum British Columbia | Mahadum nke British Columbia]]. Ọ bụ dọkịta ezinaụlọ ma bụrụ ọkachamara na [[w: ahụike ọha | ahụike ọha]] na ọgwụ mgbochi (nke a makwaara dị ka ọgwụ obodo). == Ihe o kwụrụ == * [[Alberta]] na ụfọdụ ógbè ndị ọzọ, [[Nova Scotia]], karịsịa, nwere ụdị ngwa n'ụlọ anyị na-enweghị na [[BC]], ngwa ga-adị mma karịa. iji kesaa ndị mmadụ, [[COVID-19 test|BTNX kits]] ** [https://www.cheknews.ca/doctors-skeptical-of-b-c-s-rapid-test-strategy-question-henrys-rationale-927627/ "'Gosi ọrụ ahụ': Ndị dọkịta nwere obi abụọ maka ule ngwa ngwa BC. atụmatụ, jụọ ajụjụ gbasara echiche Henry"] (December 16, 2021 emelitere) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Henry, Bonnie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lnlawjbei7uuv1ca4b1khhnleqhvynm Meredith Heron 0 2843 12604 2022-11-09T07:27:32Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w: Meredith Heron | Meredith Heron]]''' bụ onye mmebe pụtara na "Ezigbo Nhazi" na "Ịhụnanya site na Nhazi" na "[[w:Restaurant Makeover|Restaurant Makeover]]". ==Ihe o kwụrụ== *N'oge m nwara ide ihe a, m ga-agbago n'elu steepụ gaa A) Tinye Baby n'ihe ndina nke gụnyere yiwe ya uwe ( Papa anaghị ekwe ya eme ya nke ọma ebubo SIG) B) Gụọ ya. 3 na-echekwa banyere Sushi, Dim Sum & Potty Training (Ee, m na-agụ banyere ya ma ugbu a, m chọrọ iri sushi) C) Nọdụ ala na-aga n'ihu na-ede naanị ka akpọghachite azụ n'elu ụlọ n'ihi Tummy Ache (gaa na potty, gbanwee a diaper - always the way - susuo afo, tuck back in).... <br>"Ụdị ndụ mara mma ị na-edu Meredith..." ( said in my best lil ol' Jewish Man voice...)< Mana n'ezie, n'eziokwu, a gọziri m nke ukwuu. **[https://web.archive.org/web/20120106120720/https://www.meredithheron.com/blog/ 4 Jenụwarị 2012] * Lee na etinyere m bọọlụ ọla edo n'ime ite na voila - emechala m nke ọma ?? Ha ha ha m ga-achọpụta na Osisi ma ọ bụ na-agaghị Osisi. Adọwara m. Nke ahụ bụ ihe ọma inwe di onye Juu. Ọ gaghị eche ma m kwuo Xnay n'elu osisi .... **[https://web.archive.org/web/20161208134654/https://www.meredithheron.com/blog/ 5 Disemba 2016] * Seth olu gị adịghị mkpa n'oge a. Ị naghị enyere aka. Ị bụghị onye mmekọ ụmụ nwanyị. Kedu ihe mere ị ga-eji na-aga ma eleghị anya sie otu ogbe achịcha challah??<br>N'ihi na ọ na-atọ ụtọ na ihe mmadụ na-eme ka ya na ndị ọzọ kerịta. Ọ dị ka ịgwa nwanyị ka ọ bata n'ụlọ nri. Nwa m nwoke bụ onye Juu mara mma nwaa ebe ahụ mana nke ahụ agaghị efe efe.<br>Nyere na alụrụ m nwunye ma nwee ụmụ Juu, ọ dị mma ịgbalị ime ya gbasara nke ahụ. M nọ na-agwa ya ka ọ bata na kichin. Ajọ omume ya tụgharịrị na ya. Ị mere nke gị anya?<br>O siri ike. Nọdụ ala ebe a na nwa m onye Juu mana ọmarịcha mbọ. Ị na-enye ya ngafe na ajọ omume ọjọọ ya ?? Go away troll.<br>Hey onye mmeri aluru m di na ebo. Nwee ụmụaka ndị Juu. Nwale mara mma. Weghachite nhụsianya ya n'ime ụfọdụ antisemitism echiche.<br>Msogyny ya. Mgbawa m na-agwa ya ka ọ laghachite na kichin. Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya otú o si chụpụ onye lanarịrị mwakpo mmekọahụ. Ọ bụrụ na ị ghọtaghị nhụsianya ya, ị bụ akụkụ nke nsogbu ahụ. **[https://twitter.com/meredithheron/status/1041453072789200896 3:25PM] na [https://twitter.com/meredithheron/status/1041463570196832262 4:07PM] na [https://twitter.com/meredithheron] /status/1041463902037598208 4:08PM] na [https://twitter.com/meredithheron/status/1041464209777876993 4:09PM] na [https://twitter.com/meredithheron/1PM] //twitter.com/meredithheron/status/1041465857967312897 4:16PM] na 16 Septemba 2018 *Ị pụtara na ụmụaka yi okpu MAGA? Nke ahụ bụ akwụkwọ Nazi ị nyegoro ebe ahụ. MAGA okpu = ndị Nazi. Ndị Nazi kwesịrị ka a pịa ha ọkpọ. **[https://twitter.com/meredithheron/status/1087150421506969600 4:50PM] na [https://twitter.com/meredithheron/status/1087152737245163521 4:59PM] na 20 Jenụwarị 2019 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Heron, Meredith}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0rt73xjt1yfy0ld11wka1i6b0407mzq Gina Holden 0 2844 12606 12605 2022-11-09T07:29:51Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Gina Holden Elizabeth Rowin Saw 3D premiere cropped.jpg|thumb|Gina Holden (2010)]] ''[[w:Gina Holden | Gina Holden]] '' (March 17, 1975 -) bụ onye omere Canada. ==Ihe o kwụrụ== * Ọnụ ọgụgụ nke awa na njem - maka m maka ọrụ m, ọ bara ezigbo uru, ahụmahụ ahụ. M tolitere ngwa ngwa, mana n'ụzọ magburu onwe ya. Inwe ọrụ ahụ niile dị m mma. M nakweere ya. Ọ bụghị ihe ịma aka. Ọ bụ nnọọ eke. O nyeere m aka n'ezie mgbe m malitere ime ihe nkiri, n'ihi na awa ị na-arụ ọrụ ịme ngosi na-agba ara na ọ bụ nnukwu ume. Ị na-akọ akụkọ n'ụzọ dị iche. Ọ bụ foto ka dị. Ị ga-abụ nke ukwuu ikwupụta na eke. Ha niile na-aja ibe ha mma. Ọ na-edozi m maka ihe m na-amaghị n'oge ahụ. Ugbu a amatala m ihe mere m ji nwee ahụmịhe ahụ niile n'okpuru eriri m. Ọbụna usoro ịgba egwu akwadoro maka ịme ihe ngosi, n'ihi na ịdọ aka ná ntị nke ballet na ịdị mma na otú o si dị mkpa ka ọ dị anya - ma n'okpuru ya niile bụ nkà na ụzụ. Ihe niile edugala na-esote. Enwere m mmetụta gọziri agọzi. **[http://www.popentertainment.com/holden.htm Gina Holden Enweghị Flash na Pan] (Septemba 19, 2007) * Ihe ịma aka nye m bụ akụkụ na-atọ ụtọ nke ime ihe, ọ na-arụ ọrụ na ihuenyo akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ọ bụghị anụ ọhịa ahụ n'onwe ya, ị na-eji bọọlụ ndụ ndụ ma ọ bụ ihe yiri ya, yabụ nke ahụ bụ ihe ịma aka na-atọ ụtọ mgbe niile, n'ihi na ị ga-eji echiche gị mee ihe. , meekwa ka onwe gị kwere ihe na-abụghị n'ezie. **[http://www.thescifiworld.net/interviews/gina_holden_01.htm Gina Holden Ajụjụ ọnụ] (19 October 2007) * Enweghị m ike ikwenye na m nọ na ihuenyo na-akọ akụkọ ahụ. Naanị, abụ m otu n'ime ha. Anọ m ebe ahụ. Enwere m ike ịnweta, na abụ m akụkụ nke mmegharị ahụ dum, ọ bụghị naanị m ebe ahụ n'ihi na ọ bụ ọrụ. Ọ dị m ezigbo mkpa, yana ihe ọchị, na achọrọ m ịsọpụrụ ọrụ ọ bụla m nwere ike. Onye ahụ bụ m. **[http://www.thestarscoop.com/interviews/gina-holden-exclusive-interview/ Gina Holden Exclusive Interview] (December 2, 2007) * M na-arụkwa ọrụ niile. Enwere m nnọọ obi ụtọ ime ihe nkiri na ụdị telivishọn ndị ọzọ, na ihe ndị dị otú ahụ, mana m na-alaghachi na sci-fi mgbe ọ bụla o kwere omume, n'ihi na nke ahụ na-atọ m ụtọ n'ezie. Ọ masịrị m na m nwere ike ime ụdị ihe a nke ndị enyi m na ndị ezinụlọ m maara nke ọma, enwere m ike ịmasị ha na ụdị ihe ngosi nke na-abịa na ime nke a. M na-eme ihe na-atọ ụtọ nke m na-agaghị eme, na-emekarị. Ọ na-adị m ezigbo ụtọ na m bụ akụkụ nke ihe ndị dị otú a. Na, enwere m ike dị egwu ma ọ na-esiri m ike ịnọdụ ala, agbanyeghị, tinye m n'ọrụ, mee ka m baa uru ma tụfuo nnukwu ihuenyo akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ nke nnukwu octopus, m ga-enwekwa obi ụtọ na ya. **[https://collider.com/gina-holden-jules-vernes-mysterious-island-interview/ Gina Holden Talks Syfy's JULES VERNE'S MYSTERIOUS ISLAND na FRINGE] (February 13, 2012) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Holden, Gina}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] r10us5kawoly098m85g5cnbkajb00xg Lisa Jakub 0 2845 12607 2022-11-09T07:32:11Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Lisa kub.jpg|thumb| Nnabata bụ nzọụkwụ mbụ. Ịhụ onwe m n'anya bụ ihe ndabere nke ime mgbanwe ụfọdụ mere ka ndụ m dịkwuo mfe. Nchegbu bụ naanị otu akụkụ nke m, yana eziokwu ahụ bụ na m bụ ezigbo enyi na ezigbo osi nri, ana m azụta ọtụtụ akwụkwọ nke ọkacha mmasị m n'ihi na ọ na-amasị m inyefe ha. Ana m anabata ihe dị egwu m ugbu a. Ihere onye m bụ adịghị eme m. ] ''[[w:Lisa Jakub|Lisa Jakub]]''' (/ dʒeɪkəb/) (amụrụ Disemba 27, 1978) bụ onye ode akwụkwọ Canada, onye nkuzi yoga, na onye na-eme ihe nkiri mbụ. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Lydia Hillard na ihe nkiri ihe nkiri na-atọ ọchị ''[Mrs. Doubtfire]]'' (1993) na dị ka Alicia Casse na ''[[Ụbọchị nnwere onwe (ihe nkiri 1996)|Ụbọchị nnwere onwe]]" (1996). ==Ihe o kwụrụ== === ''(Achọla) Kpọọ M Crazy'' (2018) === :<small>Chapel Hill: Algonquin Young Readers. Kelly Jensen deziri; Ndị edemede 33 dị iche iche dere isiakwụkwọ ahụ. Lisa Jakub nyere aka n'isiakwụkwọ "The Pretender" site na ibe 151 ruo na ibe 156.</small> * ''' Nnabata bụ nzọụkwụ mbụ. Ịhụ onwe m n'anya bụ ihe ndabere nke ime mgbanwe ụfọdụ mere ka ndụ m dịkwuo mfe. Nchegbu bụ naanị otu akụkụ nke m, yana eziokwu ahụ bụ na m bụ ezigbo enyi na ezigbo osi nri, ana m azụta ọtụtụ akwụkwọ nke ọkacha mmasị m n'ihi na ọ na-amasị m inyefe ha. Ana m anabata ihe dị egwu m ugbu a. Ihere adịghị eme m.''' Mgbe m malitere ịrịọ maka enyemaka mgbe m chọrọ ya, achọpụtara m na ọ dịghị ihe na-esighị ike ime otú ahụ. Aghọtara m ugbu a na ọ bụ nnukwu obi ike ikweta mgbe nchegbu m karịrị nke m nwere ike ijikwa onwe m. M ka na-enwe nchekasị mgbe ụfọdụ, mana enwere m ngwaọrụ ugbu a iji nyere aka weghachite ike m. Ana m enwe ọmịiko maka onwe m mgbe ihe na-esiri m ike. Amaara m na m nwere ike ịnya mmetụta mmetụta a siri ike, ọ ga-adị m mma. Emechaala m ime ka à ga-asị. ** p. 155-156 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jakub, Lisa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9xlpcemnu9b61x8z1jgk6xi4qd3umrq Uzma Jalaluddin 0 2846 12609 12608 2022-11-09T07:34:24Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Uzma Jalaluddin signs her novel -a (48014876488).jpg|thumb]] ''[[wikipedia: Uzma Jalaluddin|Uzma Jalaluddin]]''' bụ onye odee Canada. ==Ihe o kwụrụ== *Ide akwụkwọ dị ịtụnanya. Ị na-amalite n'otu ebe na-ejedebe na ọzọ. Mana echere m na mgbe mbụ m malitere ide akwụkwọ ahụ, enwere ụfọdụ akụkụ nke ịgbalị imezi ihe ọjọọ akụkọ ihe mere eme m hụrụ dị ka onye na-agụ akwụkwọ na-agụ akwụkwọ na ihe nnọchianya nke ndị kwabatara na ụmụ ndị kwabatara ... **Na ihe mere o ji dee ''Ayesha At Last'' na [https://theontarion.com/2018/09/13/interviews-with-authors-at-emwf-uzma-jalaluddin/" Ajụjụ ọnụ ndị ode akwụkwọ na EMWF: Uzma Jalaluddin”] na Ontario (2018 Sep 13) *Dịka onye ode akwụkwọ, ọrụ bụ isi m dị n'aka ndị na-agụ akwụkwọ bụ ide akụkọ na-atọ ụtọ ma bụrụ eziokwu. Achọrọ m ide banyere ndị odide ndị nwere mmetụta na ndụ ha, ebe m na-enyekwa ụzọ maka ndị na-agụ akwụkwọ na-achị ọchị na ihe ndị ọzọ. Ụfọdụ agwa m bụ ndị nzuzu, ụfọdụ mara ihe ma nwee obiọma, ndị ọzọ adịghị omimi na ndị na-eduhie eduhie. Nke ahụ bụ ka ndị mmadụ na-akpakwa àgwà, na n'ezie anyị niile na-agbagharị n'etiti ọtụtụ ụzọ dị iche iche nke ịbụ ... ** Na ide mkpụrụedemede na [https://theontarion.com/2018/09/13/interviews-with-authors-at-emwf-uzma-jalaluddin/ "Ajụjụ ya na ndị edemede na EMWF: Uzma Jalaluddin"] na Ontario ( 2018 Sep 13) Ọtụtụ akụkọ banyere ndị Alakụba nwere echiche na-adịghị mma nke na-eme ka xenophobic ume, akụkọ nwere otu akụkụ nke nwere ike imerụ ndị na-adịghị ike nsogbu. Enwere m olileanya na akụkọ ndị ọzọ gbasara ndị Alakụba, ma ọ bụ ndị Hindu, ma ọ bụ ndị Buddha, wdg, ndị e debere na West, ga-enyere ndị na-agụ akwụkwọ aka ịghọta obodo ndị kwabatara nke ọma, mana nke kachasị mkpa ga-ekwekwa ka obodo ndị ahụ kwabatara hụ onwe ha dị ka ndị ruru eru ka a gosipụta ya n'ụdị niile. Akụkọ, ọ bụghị naanị ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị… ** N'ịde akụkọ na-egosipụta mkpụrụedemede Muslim na ndụ kwa ụbọchị na [https://theontarion.com/2018/09/13/interviews-with-authors-at-emwf-uzma-jalaluddin/" Ajụjụ ọnụ na ndị ode akwụkwọ na EMWF: Uzma Jalaluddin”] na Ontario (2018 Sep 13) *… Amalitere m ide ya na 2010 ma anyị enweghị mmasị na akụkọ gbasara ụdị dị iche iche n'oge ahụ. Ndị mmadụ gwara m na m kwesịrị ịtọ ya na United States, mana m sịrị mba, ọ bụ akụkọ Canada nke ọgbọ nke abụọ. Ọ bụ akụkọ pụrụ iche na nke akọwapụtara. M dere ya na agbanyeghị n'ihi na ọ masịrị m. Echere m, "Ma eleghị anya, m ga-eme onwe m ihe ọchị ma ọ dịkarịa ala." ** Na akwụkwọ akụkọ ya ''Ayesha na Ikpeazụ'' na [http://www.shedoesthecity.com/interview-uzma-jalaluddin-author-ayesha-last-summers-must-read-book “AN InterVIEW WITH UZMA JALALUDDIN, Odee AYESHA N'ikpeazụ, akwụkwọ ga-agụrịrị n'oge okpomọkụ a”] na She Do The City (2018 Jul 16) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{Cammons cat|Uzma Jalaluddin}} {{DEFAULTSORT: Jalaluddin, Uzma}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2ku7lnyd9p771on0mn3xm0riws5tm97 Anita Anand 0 2847 12610 2022-11-09T07:39:52Z Love4sure 14 Jiri '[[File:220428-D-XI929-1012 (52035502967) (cropped).jpg|thumb|Anita Anand in 2022]] '[[w: Anita Anand|Anita Anand]]''' <obere>[[w:King's Privy Council for Canada|PC]], [[w:House of Commons of Canada|MP]]</small > (amụrụ May 20, 1967) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada nke jerela ozi dị ka [[w: Minister of National Defense (Canada)|Mịnịsta na-ahụ maka nchekwa mba]] kemgbe 2021. Ọ nọchitere anya ịnya w: Oakville (electoral...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[File:220428-D-XI929-1012 (52035502967) (cropped).jpg|thumb|Anita Anand in 2022]] '[[w: Anita Anand|Anita Anand]]''' <obere>[[w:King's Privy Council for Canada|PC]], [[w:House of Commons of Canada|MP]]</small > (amụrụ May 20, 1967) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada nke jerela ozi dị ka [[w: Minister of National Defense (Canada)|Mịnịsta na-ahụ maka nchekwa mba]] kemgbe 2021. Ọ nọchitere anya ịnya [[w: Oakville (electoral district)|Oakville]] na [[w: House of Commons of Canada|House of Commons]] kemgbe [[w:2019 Canada gọọmenti etiti ntuli aka|2019 gọọmenti etiti ntuli aka]], nọ ọdụ dị ka onye otu [ [w: Liberal Party of Canada | Liberal Party]]. N'oge [[w:43rd nzuko omeiwu nke Canada|43rd nzuko omeiwu nke Canada]], ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w: Minister of Public Services and Procurement|Mịnịsta na-ahụ maka ọhaneze na ịzụ ahịa]] wee leba anya n'ịzụta ọgwụ mgbochi na [[w] na Canada. : akụrụngwa nchedo onwe | Ngwa nchedo onwe onye ]] n'oge [[w: COVID-19 oria ojoo na Canada | oria ojoo COVID-19]]. Ọ bụ onye mbụ [[w:Hinduism na Canada|Hindu]] ghọrọ onye minista gọọmentị etiti na Canada. {{political-stub}} == Ihe o kwụrụ == * Canada na-akatọ omume ndị a ma mụ onwe m na-asọ ha oyi n'ihi na ha bụ ndị na-ata ụta na ntinye aka na-akwadoghị na iwu na-akwadoghị n'ime iguzosi ike n'ezi obodo na ọbụbụeze nke Ukraine. ** metụtara ntinye nke mpaghara Ukraine nke Russia weghaara [https://globalnews.ca/news/9164405/russia-ukraine-annexation-anita-anand/] - '' Akụkọ ụwa '' 29 Septemba 2022. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Anand, Anita}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] nrhh6mi21d59tclvvda0tbuq79zdazz Hildegard of Bingen 0 2848 12615 12612 2022-11-09T07:58:25Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki [[File:Engraving; German abbess and physician Hildegard von Bingen Wellcome L0005783.jpg|thumb|300px|Hildgard of Bingen (engraving by William Marshall, 17th cent.)]] '''[[w:Hildegard nke Bingen | Saint Hildegard nke Bingen]]''', [[w: Order nke Saint Benedict|O.S.B.]] (1098 – 17 Septemba 1179), nke a makwaara dị ka ''Saint Hildegard' '', na '''Sibyl nke Rhine'''' bụ onye odee German, onye na-ede akwụkwọ, onye ọkà ihe ọmụma, [[w: Christian mysticism | Christian mystic]], [[w:Benedictine | Benedictine]] [[w:abbess] |abbess]], [[w: ọhụhụ | ọhụụ]], na [[w:polymath | polymath]]. ===Ihe o kwụru === * O nna na-asọpụrụ Bernard, m na-atọgbọ m n'ihu gị, n'ihi na, nke ukwuu na-asọpụrụ Chineke, ị na-eme ka ụjọ na omume rụrụ arụ nke ụwa a na, na gị oké ịnụ ọkụ n'obi na-ere ọkụ ịhụnanya maka Ọkpara nke Chineke, kpọkọta ndị mmadụ [cf. Luk 5:10] banye n’ime ndị agha Kraịst ka ha lụọ ọgụ n’okpuru ọkọlọtọ nke obe megide arụrụ arụ arụsị. A na m arịọ gị n’aha nke Chineke dị ndụ ka ị ṅa ntị n’ajụjụ m. ** Akwụkwọ ozi nye Bernard, Abbot nke Clairvaux, 1146-47 * Nna, ọhụụ nke pụtara ìhè nye m site ná mkpughe Chineke na-ewute m nke ukwuu, bụ́ ọhụụ a na-ejighị anya anụ ahụ́ m ahụ́ kama ọ bụ naanị mmụọ m. Ihe jọgburu onwe ya, ma n’ezie karịa nke jọgburu onwe ya n’ọnọdụ nwanyị m, ahụwo m site na nwata ahụ nnukwu ihe ebube ndị ire m enweghị ike ikwupụta ma nke mmụọ nke Chineke kụziiri m ka m wee kwere.” Nna kwụsiri ike na nwayọ, n’ime gị. ebere zam, orù-gi nke nērughi eru, onye nēnweghi kwa otù oge, site na nwata-ya, nēnweghi uche n'ọnọdu-ha: n'iru-ukwu-gi na amam-ihe-gi legide anya nime mọ-gi, dika Mọ Nsọ kuziri gi, we si kwa n'obi-gi weputa. nkasi obi nye nwa agbọghọ gị. ** Akwụkwọ ozi nye Bernard, Abbot nke Clairvaux, 1146-47 * Ugbua, Ọkpara Chineke, tọọ na ndagwurugwu nke ezi ịdị umeala n’obi, jee ije n’udo n’enweghị mpako nke mmụọ, bụ́ nke, dị ka ugwu dị oké mmiri ozuzo, na-enye ndị na-agbalị ibuli ya ụzọ siri ike, ma ọ bụ nke na-agaghị ekwe omume, rịgoro ma ọ bụ rịdata. , na n'elu elu ya ọ dịghị ụlọ nwere ike iwu. N'ihi na onye na-agbalị ịrị elu karịa ka ọ nwere ike nweta nwere aha nke ịdị nsọ na-enweghị ihe onwunwe, n'ihi na, na aha naanị na-enweghị usoro nke ezi ọrụ, ọ na-eto eto n'ụdị ọṅụ efu nke uche. ** Akwụkwọ ozi nye onye mọnk Guibert, 1176 * Ndị mmụọ ozi, ìhè dị ndụ kachasị ebube! N'okpuru Chineke n'ọchịchọ na-ere ọkụ <br> n'ọchịchịrị na ihe omimi nke okike <br>Ị na-ele anya Chineke gị. ** "O gloloriosissimi" * Chineke ebighebi, ugbu a ka ọ ga-amasị gị kụ n'ịhụnanya ka anyị wee bụrụ akụkụ aka na-eme n'ịhụnanya nke i nwere mgbe ị mụrụ Ọkpara gị n'isi ụtụtụ mbụ. tupu ihe niile e kere eke. Ma tukwasinu nkpa a nke nādakwasi ayi, nara ayi ya n'ihi Ọkpara-Gi, duru ayi ba n'ọṅù nke nzọputa-Gi. ** "O terne deus" *O ututu, ị sachara ha gbapụ n’ime nwanyị dị dị ọcha.O ụdị nwanyị, nwanne amamihe,le ka ebube gị si dị! na ọnwụ agaghị na  kpọchie ma na amamihe buliri gị ime mma mma mma ihe ihe eke kwà mma mma ị mma ga mma ka  karịa ọ  a  mgbe ụwa  mụrụ. ** ''Ad Vitam S. Ruperti Epilogus'' 6, Pitra 364. ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Hildegard of Bingen]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Hildegard of Bingen]] na wikiquote Bekee rgaz7b7ae2tnaj922mruxaoji0g8u5e Bowinn Ma 0 2849 12613 2022-11-09T07:56:09Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:MLA Bowinn Ma With a Rightful Superstar's Smile.jpg|thumb|MLA Bowinn Ma]] ''[[w:Bowinn Ma | Bowinn Ma]]''', [[w:British Columbia Legislative Assembly | MLA]], (amuru Julaị 25, 1985) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Canadian|Canadian]] , onye a họpụtara na [[w:British Columbia Legislative Assembly|British Columbia Legislative Assembly]] na [[w:2017 British Columbia general election|2017 provincial election]]. Ma guzoro maka ntuli aka ọzọ na [[w:2020 British Columbia general election|2020 British Columbia general election]], ọzọ maka [[w:British Columbia New Democratic Party|British Columbia New Democratic Party]] na ịnya ụgbọ elu nke [[w:North Vancouver-Lonsdale|North Vancouver-Lonsdale]]. Ma meriri nke ọma nke ugboro abụọ, n'agbanyeghị mmaja BC Liberal ụfọdụ mere ya. Ọ na-anọchite anya mpaghara ntuli aka nke [[w:North Vancouver-Lonsdale|North Vancouver-Lonsdale]] dị ka onye otu [[w:British Columbia New Democratic Party|British Columbia New Democratic Party]] caucus. == Ihe o kwụrụ == * Ọchịchị na-ejere ndị mmadụ ozi, mgbe gọọmenti na-arụkwa ọrụ, ha na-enyefe ha ndị dị adị—ndị dị ndụ, ndị na-achị ọchị, ndị na-ebe ákwá, ndị na-ata ahụhụ, ndị na-eti mkpu n’ihe mgbu, ndị hụrụ ha n’anya ma hụ ha n’anya. ** Ndị omebe iwu British Columbia Hansard, Septemba 12, 2017: RỊRỊRỊRỊ ỤRỤ NKE BUDGET * Amaara m na ọtụtụ ndị nọ na North Vancouver bụ ụlọ bụ isi ihe. Afọ iri na isii nke nleghara anya emeela ka ahịa ụlọ anyị pụọ na njikwa, ọnụ ahịa mgbazinye anyị na-arị elu. Ndepụta echere na ngwaahịa ụlọ anyị enyere aka na-agba ogologo kilomita. Okwu a ahapụla ndị mmadụ na ezinụlọ ndị na-arụsi ọrụ ike. Ọ bụ nnukwu ọgbaghara. Ma ugbu a anyị nwere gọọmenti mejupụtara ndị dị njikere ịrụrụ ndị mmadụ ọrụ, ọ pụtakwara na anyị nwerezi ọchịchị nke nwere mmasị n’ezie ikpochapụ ihe ọjọọ ahụ. ** Ndị omebe iwu British Columbia Hansard, Septemba 12, 2017: RỊRỊRỊRỊ ỤRỤ NKE BUDGET * Anyị ga-akwado mmefu ego a n'ihi na mgbanwe ihu igwe na ịda ogbenye, oke ọgwụ opioid, enweghị ebe obibi na enweghị olileanya bụ ezigbo okwu. O kwesịghị ịbụ ajụjụ ma anyị ga-enwe ike idozi ha ma ọ bụ na anyị agaghị enwe ike mana ajụjụ nke ma anyị, dịka ọha mmadụ, enweghị ike ime ya. Site na iwu ndị na-achịkwa mgbanwe ihu igwe na gburugburu ebe obibi na nkesa nke ego ọha na eze na mbelata ịda ogbenye, gọọmentị na-enye usoro dị mkpa n'ime ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ na nke ndị mmadụ bi, na-arụ ọrụ, na-eme nke ọma, na-ata ahụhụ ma ọ bụ na-anwụ anwụ. Ọ bụ ibu arọ, ọ dịghịkwa azịza dị mfe. Mana enwere m nchekwube n'ihi na amaara m na mkpebi na nhọrọ gọọmentị a mere na-eme ka a mara site na ịmụta ihe site na mmejọ nke gọọmentị gara aga. Ihe ndị a bụ ihe ndị na-ebute ụzọ na-ebute ndị mmadụ ụzọ, ọ bụghị uru. Ma ndị a bụ nhọrọ na-enyere ọtụtụ ndị aka, ọ bụghị nanị ole na ole nọ n'elu. ** Ndị omebe iwu British Columbia Hansard, Septemba 12, 2017: RỊRỊRỊRỊ ỤRỤ NKE BUDGET * Ọnụ ego ụlọ - echere m na ọ ga-adị mma ikwu - bụ okwu mbụ n'ofe mpaghara ahụ. N'ezie, e nwere ọtụtụ okwu ndị ọzọ dị oke mkpa, ma ego ụlọ dị ka ọ bụ ihe kacha mkpa. N'ime obodo m, ugboro ugboro, ana m anụ site n'aka ndị na-agbazinye ego na-agwa m na ọ bụrụ na ụlọ ha apụ n'ụlọ ha ugbu a, ha ga-ejedebe n'okporo ámá. N’obodo m, e nwere ndị mmadụ 750 na-enweghị ebe obibi. ** Ndị omebe iwu nke British Columbia Hansard, Febụwarị 22, 2018: RỤRỤ RỊRỊA NA-ARỊRỊA MBODO. * Mweghachi nke asụsụ ụmụ amaala abụghị naanị mmega ahụ n’ịsụgharị okwu. Ọ bụ mmalite nke ọgwụgwọ omenala, site na nke nkwupụta nke echiche ụwa na-apụta. Ọ na-ekwu maka njirimara bụ isi nke mmadụ. A na-ekwupụta echiche, ụkpụrụ, mmetụta, ọchịchọ, olile anya na nrọ n'ụzọ ndị a na-apụghị ime mgbe ụfọdụ n'ụzọ ọ bụla ọzọ. Ọ bụ maka ịla mmadụ n'ala; na-akwatu mgbidi dịpụrụ adịpụ; na-ejikọta ha na ndị nna nna ha, obodo ha, ezinụlọ ha, gburugburu ebe obibi ha, Onye Okike ha na, n'ezie, ọbụna onwe ha. ** Hansard omebe iwu nke British Columbia, Maachị 12, 2018: Asụsụ Nwe Obodo. * Aghọtara m na ọrụ mmegide bụ imegide ya. Enwetara m nke ahụ. Ma ''ha kwesiri ma ọ dịkarịa ala na-emegide ndị mmadụ, ọ bụghị n'onwe ha.'' Ka m gụọ okwu sitere n'aka onye ndú nke BC. Ndị nnwere onwe sitere na afọ gara aga: "Anyị nwere gọọmentị ugbu a ebe anyị na-emegide, ọrụ anyị bụ ime ka ọha na eze kwenye na anyị kwesịrị ịmalite ọchịchị ọzọ." Achọpụtara m na okwu a na-egosipụta kpamkpam na ebumnobi ike na-akpali otu ahụ. Ọrụ nke otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ịma aka gọọmenti ka o mejuputa atumatu na iwu kachasị mma maka ọha na eze site n'ịhụ na e gosipụtara echiche dị iche iche ma gbachitere anya, ọ bụghị ime atụmatụ ụzọ ha ga-esi laghachi n'ọchịchị. Mkpegharị a na akụkọ gbajiri agbaji nke ha na-agbalị iwulite bụ ihe atụ ọzọ dị mwute nke otú ha si echegbu onwe ha banyere igwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị karịa ka ha na-enyere ndị mmadụ aka n'ezie, na-echegbu onwe ha maka ịgbagha ọha na eze karịa ka ha na-akwado ha. Amaghị m, echeghịkwa m na ha maara ọzọ, onye ha na-anọchite anya ya. Ha na-agba ọsọ, n'ihi na enweghị nnukwu ego na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na-enweghị nnukwu ndị na-enye onyinye na-agwa ha ihe ha ga-eme, ha na-amụta eziokwu jọgburu onwe ya nke ya niile. Ha amaghị ka e si arụ ọrụ maka ndị mmadụ. ** Hansard omebe iwu nke British Columbia, Eprel 8, 2019: MOTION 6 — Ụtụ Ụtụ Carbon na ọnụ ahịa gas. * Anyị kwesịrị ikwu maka akụrụngwa ụgbọ ala, dị ka okporo ụzọ na àkwà mmiri. Ụgbọ ala eletrik na-eburu otu ohere n'okporo ụzọ dị ka ụgbọ ala gas. Okwu mkpọkọ wezugara, ịgbasa na idokwa akụrụngwa ụgbọ ala dị oke ọnụ, ma na dollar na GHG. Dị ka ihe atụ, ụlọ ọrụ simenti bụ otu n’ime ndị kasị na-emepụta carbon dioxide mmadụ mere n’ụwa, na-emepụta, site n’atụmatụ ụfọdụ, pasent 8 nke ikuku CO2 n’ụwa. Nke ahụ pụtara na ọ bụrụ na ụlọ ọrụ ciment bụ mba, ọ ga-abụ nke atọ kasị ukwuu na-ebufe CO2 n'ụwa, na-esote China na US "Ọ bụ ezie na ọ dị oke mkpa na anyị na-agbanye usoro ụgbọ njem anyị ngwa ngwa o kwere omume, e nwere nsogbu na ilekwasị anya naanị na ụgbọ ala eletrik iji nweta mbelata na mpaghara njem. N'ụzọ dị oke mkpa, CleanBC gụnyere itinye aka siri ike na ụdị njem njem gburugburu ebe obibi na mmekọrịta ọha na eze, dị ka ụgbọ njem ọha na njem na-arụsi ọrụ ike, yana nkwenye na anyị kwesịrị iji belata njem njem maka ndị mmadụ, site n'iwu obodo zuru oke ebe ndị mmadụ bi, na-arụ ọrụ, na-egwu egwu. , mụọ akwụkwọ na ịzụ ahịa n'agaghị ebe dị anya. CleanBC na-achọ ka anyị wuo ịgba ígwè, ịga ije na akụrụngwa na-atụgharị mgbe ọ bụla anyị kwalitere àkwà mmiri ma ọ bụ mgbanwe, na-eme ka mgbasawanye nke netwọk ụgbọ njem ọha anyị bụrụ ihe kacha mkpa. ** British Columbia Legislative Hansard, Ọktoba 28, 2019: MOTION 22 — Atụmatụ CLEANBC na Mbelata Mbelata. * Ụlọ ọrụ mmanụ ụgbọala na-ejide usoro akụ na ụba na nke ego anyị, ana m ekwu nke a nke ukwuu. Ọ bụghị naanị BC Anyị na-ahụ ya na Canada. "Ewubere Canada n'ụzọ akụ na ụba na mmepụta ihe onwunwe." Echere m na ọ dị mkpa ịnakwere nke ahụ, ọ dịkwa mkpa ịkwanyere ùgwù na inwe ekele maka ihe mmepụta ihe onwunwe meere obodo anyị ma nwee ekele maka ihe ngwaahịa mmanụ ala wetara na mmepeanya. Mana naanị n'ihi na anyị si n'ebe a na-etinye mmanụ ọkụ n'ime usoro akụ na ụba na ego anyị apụtaghị na anyị kwesịrị ịga n'ihu n'ụzọ ahụ. Anyị ga-agbanwe. Anyị ahụla…. Ahụla m n'oge m dị ka onye omeiwu ebe a ka e si weghara usoro anyị dum site na ụlọ ọrụ a, otú o si emetụta otú ndị mmadụ n'otu n'otu na-ahụ nhọrọ ha maka ọganihu n'akụkụ ụfọdụ nke mba ahụ. Anyị ahụla otú o si egbochi ụdị nhọrọ ndị gọọmentị chere na ha nwere ike ime. Amụtala m banyere ole agha, ole mgbanwe ọchịchị, ole mmachibido iwu ka etinyere na mba dị iche iche n'ụwa, dabere na ma ha ga-egwu bọl ma ọ bụ na ha agaghị egwuri egwu n'ihe gbasara mmanụ ụgbọala na gas na mmanụ na-ebupụ - na karịsịa, na United States. Nke a bụ ihe anyị niile kwesịrị ịma ka anyị na-aga n'ihu imezu ebumnuche ihu igwe anyị, n'ihi na ọ bụghị naanị maka ikuku. Mgbapụta n'onwe ha agaghị ahapụ anyị n'aka ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ. ** Hansard omebe iwu nke British Columbia, Nọvemba 19, 2019: ỤLỌ 38 - Iwu Mgbanwe Mgbanwe ihu igwe, 2019 * M si n’ọgbọ…. Abụ m otu puku afọ, otu puku afọ nke okenye, ikekwe na njedebe mbụ, n'ihe gbasara afọ ndị a na-ewere na puku afọ puku afọ dị ka puku afọ. M na-echeta mgbe anyị, dị ka otu ọgbọ, dara mkpu na intergenerational ahaghị nhata - ọ bụghị naanị ego ahaghị nhata, ọ bụghị naanị na akụ na ụba na ego, kamakwa na ihu igwe na gburugburu ebe obibi. Dị ka ọgbọ, a gwara anyị ka anyị mechie ọnụ. A kpọrọ anyị “ndị umengwụ, ndị a kpọrọ aha, ndị nzuzu.” A gwara anyị ka anyị kwụsị ịkwa ákwá, gaa nweta ọrụ. “Laghachite na tebụl mgbe ị nwere ahụmịhe karịa. Gwazie anyị ihe na-emenụ. Pụta rụsie ọrụ ike, kwụsị ịdị umengwụ. Hapụ ube oyibo gị na lattes gị, mgbe ahụ ihe niile ga-adị mma. " Ị ma nke mere? Nke ahụ bụ ihe anyị mere. Anyị pụrụ, nweta ọrụ, ma wepụrụ nchegbu anyị n'akụkụ ruo oge ụfọdụ. Anyị bi n'obere ụlọ, na-agba ịnyịnya ígwè anyị, na-ebufe ọha na eze, kpụọ compost ma megharịa ya, ma o dozighị nsogbu ahụ. O dozighị nsogbu ahụ, ma ugbu a anyị alọghachila. Mana n'oge a, anyị agaghị agbachi nkịtị, ị nweghịkwa ike iwepụ anyị. Anyị nọ n'ọrụ gị. Anyị nọ n'okporo ụzọ gị. Anyị na-akwado ndị dị obere karịa anyị ma na-agba ha ume ka ha kwuo okwu, ọ bụghị nọdụ ala. Anyị nọkwa na kansụl obodo gị, ee, anyị nọ n'ụlọ omebe iwu gị. Ọ bụghị ọtụtụ n'ime anyị, lebara gị anya. N'ime ndị omebe iwu 87 na BC. Ndị omebe iwu, naanị mmadụ atọ n'ime anyị bụ puku afọ, n'agbanyeghị na ha mebere ọgbakọ ịtụ vootu taa. Anyị na-eme naanị ihe na-erughị pasenti 3.5 nke ndị na-anọdụ n'ụlọ a ma na-eme iwu maka ọgbọ n'ọdịnihu. ** Hansard omebe iwu nke British Columbia, Nọvemba 19, 2019: ỤLỌ 38 - Iwu Mgbanwe Mgbanwe ihu igwe, 2019 * Dị ka onye ode akwụkwọ omeiwu maka TransLink, enwere m ihe ùgwù nke ịkwado gọọmentị na ọgbakọ kwadoro n'ụzọ ọha. Dịka ụgbọ njem ọha na onye ọrụ SeaBus n'onwe m, ọ na-amasị m ịgba ndị mmadụ ume iburu na ịkwado ụdị njem njem gburugburu ebe obibi na nke ọha. Ụgbọ njem ọha na eze dị mma maka njem obodo ma dị mma maka ndị mmadụ - ahụike-amamihe, njem-amamihe, na iji mee ka ikpe ziri ezi nke akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze siri ike site n'ibelata ahaghị nhata site n'inye mmadụ niile. ** Ntinye: Okwu ala na ezigbo ala na British Columbia, Summer 2020, Mpịakọta 48, mbipụta 2 * Nhọrọ anyị mere iji kwado TransLink n'ịhụ na ọrụ ụgbọ njem ọha dị ndị mmadụ ka anyị na-amaliteghachi ga-arụ ọrụ dị oke mkpa n'ịkwado ndị ọrụ ka ha na-alaghachi ọrụ. Nkwenye nkwụsi ike nke gọọmentị anyị dị ka onye mmekọ ego na ndị Mayors Council's 10-Year Vision, nnukwu ego ntinye ego na akụkọ ihe mere eme, ga-eme ka ọganihu na-aga n'ihu na mpaghara ahụ dum, na-eme ka ndụ dịkwuo mma maka onye ọ bụla. ** Ntinye: Okwu ala na ezigbo ala na British Columbia, Summer 2020, Mpịakọta 48, mbipụta 2 * Dị ka nwanyị nke rụworo ọrụ n'ụlọ ọrụ ndị nwoke na-achị ná ndụ m dum, ọ dị mwute na ọ bụghị ihe ọhụrụ na mmekọahụ nkịtị. Dị ka ọtụtụ ụmụ nwanyị nọ n'ọnọdụ ndị a, achọpụtara m na m na-eme nhọrọ banyere ụzọ m si akpa àgwà, ejiji, ma ọ bụ ebu onwe m iji zere ịbụ ndị a na-agụpụta nkọwa nwoke na nwanyị n'ime mmekọrịta m - mmekọrịta dị ka, dịka ọmụmaatụ, na-ama ụma na-ekwurịta okwu nke ọma na onye okenye na-akpachi anya. ike anụ. Ọ bụ ibu arọ nke ụmụ nwanyị ekwesịghị ibu mgbe ha na-agbalị ibi ndụ ha na-arụ ọrụ ha. Vidiyo nke onye ndu Liberal BC Andrew Wilkinson na-ekiri ka onye omebe iwu BC nwere ọtụtụ okwu BC Liberal North Shore nwere mmekọahụ na mmekọrịta mụ na ọtụtụ okwu BC Liberal North Shore MPLA bụ nkọwa na-adịghị ahụkebe nke ukwuu nke mbọ m ịgbasa obiọma n'akụkụ akụkụ akụkụ. Agbanyeghị, nke a abụghị gbasara m. Ụmụ agbọghọ na-eto eto kwesịrị ógbè na-agba ha ume ka ha na-arụ ọrụ nduzi n'atụghị egwu mmekọahụ. Ọ bụrụ na anyị chọrọ ka ụmụ agbọghọ na ndị na-acha odo odo na-abanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, anyị ga-agba mbọ ịmepụta gburugburu na-asọpụrụ ha. Ihe ndị e kwuru na mmeghachi omume ndị dị na vidio ahụ na-eme nnọọ ihe dị iche. ** [https://www.facebook.com/BowinnMa/posts/2901031580186537 Bowinn Ma Facebook Page], ''Bowinn Ma Facebook Page'', Ọktoba 11, 2020 * Ụmụ agbọghọ na-eto eto kwesịrị ógbè na-agba ha ume ka ha na-edu ndú n'atụghị egwu mmekọahụ. Ọ bụrụ na anyị chọrọ ka ụmụ agbọghọ na-eto eto, na ọtụtụ ndị agba agba ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, anyị ga-agba mbọ ịmepụta gburugburu na-asọpụrụ nke ahụ. ** [https://www.citynews1130.com/2020/10/12/bowinn-ma-questions-bc-liberal-party-leadership-after-sexist-comments-in-video/ Obodo Akụkọ 1130], '' Akụkọ obodo 1130: Bowinn Ma jụrụ ndị isi BC Liberal Party ajụjụ mgbe okwu nwoke na nwanyị kwuchara na vidiyo '', Ọktoba 11, 2020 * Mgbasa ozi na-abụkarị nke ukwuu na mmekọrịta ọha na eze. Ọchịchị bụ nnọọ egwuregwu otu. Na ime mmemme mkpọsa ndị a niile site na ụlọ dị iche iche na enweghị ike ịchịkọta… ọ na-esiri ike ị nweta ume nke onye ọzọ, ọbụlagodi na oku mbugharị. ** [https://www.nsnews.com/news/north-van-lonsdale-incumbent-ma-not-making- any-predictions-1.24226696 North Shore News], ''North Shore News: North Van-Lonsdale nọ n'ọchịchị. Anaghị m ekwu amụma ọ bụla '' Ọktoba 24, 2020 * Enweghị ntuli aka, a na-enweta ya. M ga-anọgide na-arụsi ọrụ ike kwa ụbọchị ọ bụrụhaala na enwere m nsọpụrụ nke ijere North Vancouver-Lonsdale ozi iji kwesị ịkwado ha. ** [https://www.nsnews.com/news/ma-s-declared-win-in-north-vancouver-lonsdale-a-landslide-for-ndp-1.24226773 North Shore News], ''North Shore News : Ma kwuputara mmeri na North Vancouver-Lonsdale maka NDP '' October 24, 2020 * Unu enwela obi nkoropụ, ndị enyi m m hụrụ n’anya; kama, ka anyị megharịa nkwa anyị na ndụ karịa ọrịa na-efe efe na omume anyị ga-emerịrị taa. ** [https://twitter.com/BowinnMa/status/1343384523824746497 Twitter], ''@BowinnMa na Twitter'', Disemba 27, 2020 * Ọ dị mwute na ọ na-ewute m ịhụ mkpọsa ka a na-eme iji kagbuo ụlọ nkwado maka ụmụ nwanyị na-adịghị ike na ụmụ ha. Ama m na #NorthVan nwere ọmịiko karịa nke a. Sonyere m nkwado ụlọ maka ọrụ a: https://letstalkhousingbc.ca/north-vancouver-west-16 ** [https://twitter.com/BowinnMa/status/1359663363211415553 Twitter], ''@BowinnMa na Twitter'', Febụwarị 10, 2021 * Ugbu a, mpaghara ahụ nwere mmasị n'ịleba nhọrọ maka [[w: ngwa ngwa ngwa ngwa | nfefe ngwa ngwa]] karịa ka ha nwere maka ọtụtụ ụzọ na àkwà mmiri ndị ahụ, karịsịa ebe ọ bụ na netwọk okporo ụzọ mpaghara anyị enweghị ike ijikwa ụda karịa. okporo ụzọ. Ndị mmadụ nọ na North Shore chọrọ nhọrọ. ** [https://www.nsnews.com/local-news/ironworkers-bridge-sees-start-of-two-year-maintenance-project-3462200 North Shore News], ''Ironworkers akwa na-ahụ mmalite nke abụọ- oru mmezi afọ '', Febụwarị 26, 2021 * Mgbanwe ihu igwe dị adị. Mgbanwe ihu igwe na-egbu egbu. Mgbanwe ihu igwe dị ebe a. Mgbanwe ndị anyị ga-emerịrị iji dozie nsogbu a ga-esi ike mgbe ụfọdụ na enweghị ahụ iru ala dịka ọ dị mkpa. Ọ gaghị adị mfe, ma achọtala m ihe mere m ga-eji nwee olileanya. Ndị mmadụ na-achọkwu ka e mee ma na-akwali govts (gụnyere nke anyị) iji wepụta mgbanwe ahụ. ** [https://twitter.com/BowinnMa/status/1408836860042903555 Twitter], ''@BowinnMa na Twitter'', Febụwarị 10, 2021 * British Columbia enwetala ihe omume ihu igwe dị oke egwu ma anyị na-ahụ mmetụta nke ọnọdụ mberede ihu igwe ozugbo. Ọ bụ ezie na osimiri ikuku agafeela ugbu a, idei mmiri na apịtị na-aga n'ihu na-emetụta njem na-adịghị mma na mpaghara ahụ dum. ** [https://www.facebook.com/BowinnMa/posts/323451149590143 Bowinn Ma Facebook Page], ''Bowinn Ma Facebook Page'', Nọvemba 16, 2021 * Nke a bụ ihe: Achọghị m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịme egwuregwu. M na-agbalị iche echiche banyere mgbe, ebe, otú m na-ekwu okwu, ma m na-esi ike n'okwu ụfọdụ; ọbụna na-atụgharị uche mgbe ụfọdụ. N'ihi ya, achọrọ m ịnọ n'ihu onye ọ bụla ga-abụ onye ndu ọhụrụ anyị banyere ihe ha nwere ike ịtụ anya n'aka m. Mgbe m na-atụ anya ọdịnihu nwere olile anya, ahụrụ m ọdịda anyanwụ na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ; obodo zuru oke, nke nwere ike ịgagharị na igwe kwụ otu ebe jikọtara site na nnukwu njem na mpaghara niile; ụlọ zuru ụwa ọnụ maka onye ọ bụla chọrọ ya; Ezinụlọ ndị na-enweghị mkpa ichegbu onwe ha maka ọdịnihu ụmụ ha. Maka ọdịnihu onye ọ bụla nwere ike ime nke ọma, anyị kwesịrị ime ihe na #ClimateChange dị ka nnukwu ihe ịma aka nke oge anyị. Dị ka ọ dị mkpa ka ọ dị jụụ ndị mmadụ, ịgbanyụ ọkụ, wughachi akụrụngwa, ọ ezughịkwa. Anyị aghaghị igbochi ọdachi ndị a ka ha ghara ibido malite. Achọrọ m onye ndu nke kwenyere na ikwu okwu #ClimateEmergency bụ omume dị mkpa; onye ga-ewere ọnọdụ na-enweghị mgbagha megide mgbasawanye nke mmịpụta mmanụ ọkụ, gụnyere LNG, yana usoro njedebe emebere iji kpalie ụlọ ọrụ ahụ. Enwere m nchegbu maka oke mmetụta gburugburu ebe obibi, mmekọrịta ọha na eze, na akụ na ụba nke ịdabere ụgbọ ala ma kwenye na anyị enweghị ike imeli ya ọzọ. M ga na-akpali gị maka mgbanwe ndị omebe iwu na itinyekwu ego iji mee 🚍🚶🚴🧑‍🦽 n'ezie nhọrọ dị mma maka ndị mmadụ. Na-atụ anya ka m na-ekwu okwu na tebụl ị họpụtara m. Mara na m na-akpọ oke iwe asị na a na-akwagharị m. Anyị kwesịrị ịtụ ụjọ na anyị ga-eche ihu n'ike siri ike ihu, ọkachasị ma ọ bụrụ na ọ dị elu. Ka anyị jiri ngwọta ọha na-agbagha ọdịda nke ikeketeorizim. ** [https://twitter.com/BowinnMa/status/1408836860042903555 Twitter], ''@BowinnMa na Twitter'', Julaị 6, 2022 * Achọrọ m iji ezi obi na-ekele onye ọ bụla gbaworo mbọ gbaa m ume ịbanye n’ọsọ idu ndú. Ewedarala m ala na riri m ọnụ site n'ọnụọgụgụ ndị chọrọ ịkwado ha; Okwukwe gị na m pụtara karịa ka m nwere okwu ịkọwa. Ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ebe dị egwu ma na-akụda mmụọ ịrụ ọrụ na ya. Ihe na-eme ka m nọrọ n'etiti, gbadaa ala, na * ịga n'ihu bụ inwe ike iwepụta oge ihu na ihu na ndị obodo North Vancouver anyị. Site n'ihe niile na-eme ka m na-arụsi ọrụ ike dị ka onye omebe iwu na Minista nke steeti, ahụrụ m m obere oge m ga-eji jikọọ na ijere ndị otu obodo ozi. Ama m na ịbụ Premier abụghị maka m. Mụ na David Eby na-ekwurịta okwu. Ọ bụ onye na-eguzosi ike n'ezi ihe na onye m na-asọpụrụ ma nwee mmasị na ya kemgbe a họpụtara m. Emeela m ihe ndị m na-ebute ụzọ gbasara omume na ihu igwe doro anya nye Dave. Ekwenyere m na ọ nwere ike iduga mpaghara anyị n'ọdịnihu dị mma ma na-akwado ya ma ọ bụrụ na ọ na-agba ọsọ. ** [https://www.facebook.com/BowinnMa/posts/pfbid0imv5Zy12KDp62TYj2RYan35fhv7FpRZErAZer5Yr2wX8heYmqs2ACG2H5RSnKfSUl Facebook],'Bowinn Ma na Facebook'', Julaị 124, === Azịza Bowinn Ma na Okwu Ocheeze nke Septemba 2017 === * M ghọrọ onye omeiwu n’ihi na apụghịzi m ịnọ nkịtị ka m na-amụtakwu banyere otú ọchịchị gara aga si na-akparị ndị m hụrụ n’anya. Ha nọ na-akparị ndị ezi-na-ụlọ m, obodo m, ndị agbataobi m, ndị ọrụ ibe m, ndị enyi m - ma mejọọ ha. * Ndị British Columbia nwere ike ịhụ site n'okwu nkwuwa okwu megidere ahụmịhe ndụ nke ha. N'okpuru ọchịchị gara aga, mgbe ógbè ahụ nwere nnukwu ego, ọ bụ ndị British Columbia, ndị North Vancouver, nne na nna m, ndị ezinụlọ m, ndị obodo m, ndị enyi m, ndị ọrụ ibe m na-akwụ ụgwọ ma kwụọ ụgwọ maka ya. * Gọọmenti na-ejere ndị mmadụ ozi, ma mgbe gọọmenti na-arụ ọrụ, ha na-enyefe ha ndị ezigbo mmadụ. Ndị a bụ ndị dị ndụ, ndị na-achị ọchị, na-akwa ákwá. Ndị a bụ ndị na-ata ahụhụ, ndị na-eti mkpu na ihe mgbu, ndị hụrụ n'anya na ndị a hụrụ n'anya. Ndị a bụ ndị anyị hụrụ n'anya. * Ọ bụ ezie na ndị mụrụ m mere ihe nile ha pụrụ ime, dị ka ọtụtụ ezinụlọ, ha ezughị okè. E nwere ọtụtụ afọ mgbe ndụ n'ụlọ adịghị mma. N’ihi ya, anọ m n’ụlọ ahụ ruo ókè o kwere mee. M kwụpụrụ, pụọ n'ụlọ, mgbe chi jiri, ikekwe ogologo oge karịa ka m kwesịrị inwe. M na-apụ n'abalị. Agara m klaasị. M na-eme ihe ike. M na-ese okwu. M na-alụ ọgụ. Akara ule m dara nke ukwuu. Ọ bụ onye nkuzi ụlọ akwụkwọ ọha tụgharịrị m ya niile - onye nkuzi ụlọ akwụkwọ ọha nke chọpụtara na ihe adịghị mma yana na m na-emebi ikike m. Echetara m na ọ bịakwutere m n'ụlọ ezumezu nke ụlọ akwụkwọ sekọndrị n'otu ehihie ka akwụkwọchara. O jidere m n'ubu, tụgharịa m wee sị: "Bowinn" - gbaghara m - "Gịnị ka ị na-eme? Ị na-emebi ndụ gị. Ịkwesịrị ịpụ na nke a. Ịkwesịrị ime nke a nke ọma." M tụgharịrị ndụ m. Kama ịnọpụ iche mgbe chi jiri, m na-etinye oge dị ukwuu n'ụlọ akwụkwọ m, n'usoro ihe omume mgbe ụlọ akwụkwọ gasịrị. M na-etinyekwu mgbalị na klaasị m. M mechara gụchaa akwụkwọ wee gaa UBC. M ghọrọ onye injinia, ma ugbu a abụ m onye omeiwu. Ma gịnị gaara eme m ma a sị na ndị nkụzi m enwewo nrụgide nke ukwuu, na-arụbiga ọrụ ókè, na-enwechaghị ihe onwunwe nke na-enwechaghị ike ịhụ na m na-adọga? Gịnị gaara eme? Kedu ihe na-eme ndị na-aga ụlọ akwụkwọ mgbe ụlọ akwụkwọ na-enweghịzi ike ịrụ ọrụ dị ka akụkụ dị mkpa nke netwọk nchekwa ọha na eze na ha bụ? Kedu ihe na-eme ma ọ bụrụ na ejideghị ụmụaka tupu ha ada? M na-eche, ọtụtụ mgbe, gịnị gaara eme m ma ọ bụrụ na m tolitere ọ bụghị na 90s kama n'okpuru azụ na azụ BC. Ọchịchị liberal. === Pụtara aha === * Aha Bekee m bụ Bowinn Ma, ma n’asụsụ Chinese, ọ bụ Ma Bo Wen. Ma sụgharịrị n'ụzọ nkịtị dị ka "ịnyịnya," nke bụ aha ezinụlọ, na Bo Wen sụgharịrị n'ụzọ nkịtị ka ọ bụrụ "edemede bara ụba." Ma ihe ọ pụtara nwere ike ịsụgharị nke ọma dị ka “oké osimiri nke ihe ọmụma” ma ọ bụ “ọkà mmụta sara mbara.” Ọ pụtara onye nwere nghọta sara mbara nke ọtụtụ ihe na onye nwere amamihe iji ihe ọmụma a mee ihe n’ụzọ dị mma. Ọ na-anọchi anya ihe nne na nna m na nne na nna m ochie tụrụ anya na m ga-aghọ okenye. N'asụsụ bekee, aha m bụ naanị aha, usoro ụda a na-eji amata m. Mana n'asụsụ ọdịnala m, mkpụrụokwu abụọ ndị ahụ dị mfe bụ njedebe nke olile anya na nrọ nile nke ezinụlọ m nwere n'ebe m nọ kemgbe a mụrụ m - ọchịchọ nke na-enweghị ike ịsụgharị n'ezie nke ọma n'ofe omenala n'ụzọ dị nkenke. :* British Columbia Legislative Hansard, Maachị 12, 2018: ASỤSỤ AMAALA === Okwu Mgbochi nke Bowinn Ma Maachị 25, 2019 === * Ọ ga-amasị m ikwu kpọmkwem taa maka okwu mkpakọ obodo, ebe m ghọtara na ime obodo na ndị dịpụrụ adịpụ na-eche ihe ịma aka ụgbọ njem ihu na-eche ihu n'ụzọ dị nnọọ iche. : Okwu nke mkpọchi okporo ụzọ dị ezigbo mkpa nye obodo m na North Shore. Ka mkpọkọ na-aga n'ihu na-eto eto, ọ na-emetụta ndị bi, ndị njem, azụmahịa, ọrụ ụmụ akwụkwọ na ụdị ndụ. Onye otu na-emegide achọpụtala ọtụtụ n'ime ihe ịma aka ndị a ugbua. Ma na North Shore na n'ọtụtụ ebe nke Metro Vancouver, okwu nke mkpọchi okporo ụzọ na-ejikọta ya na ihe ndị ọzọ dị ka iji ala na, karịsịa, ụgwọ ụlọ. Dị ka ihe atụ, ka ndị mmadụ na-esi n’ebe ha nọ na-aga n’ihu ma na-aga n’ihu ma si otú ahụ na-etinyekwu oge n’ụgbọala ha n’okporo ụzọ iji na-alọghachi na azụ ná ndụ ha na-adị kwa ụbọchị. Ịbawanye okporo ụzọ ndị njem na-etolite nnukwu akụkụ nke ihe ịma aka mkpakọ anyị na-abawanye na North Shore, nke ahụ bụkwa ihe atụ zuru oke maka otu nke a si eme. Dị ka Integrated North Shore Plan Planning Project, ma ọ bụ INSTPP si kwuo, n'etiti 2011 na 2016 North Shore tolitere site na ọrụ 2,900 ọzọ, mana ọnụ ọgụgụ ya na-abawanye site na ihe dị ka mmadụ 900 na-arụ ọrụ. Ya mere, a na-ebubata ndị ọrụ 2,000 ndị ọzọ, n'ihi enweghị oge ka mma, site n'ebe ndị ọzọ na mpaghara ahụ, na-enweghịkwa ụzọ ndị ọzọ na-abụghị ụgbọ ala, ndị njem na-alaghachi azụ n'ụgbọ ala ha, na-agbakwụnye na netwọk ndị na-akpakọrịta ugbu a. : N'ezie, echere m na anyị niile nwere ike ikweta na mkpọkọ bụ ihe na-aga n'ihu maka British Columbia na karịsịa Lower Mainland, ọ bụghị nanị maka afọ gara aga na ọnwa iri ma ọ bụ karịa kemgbe ntuli aka ikpeazụ. : Ugbu a, ihe na-amasị m mgbe niile gbasara injinia njem mgbe m na-agụ akwụkwọ na UBC bụ na ọ bụ ngalaba injinia na-adabere kpamkpam na ịnwa ịghọta na mgbakọ na mwepụ omume mmadụ. Ugbu a, otu mpempe ígwè na-akpa àgwà n'otu ụzọ ahụ a na-ahụ anya ugboro ugboro, ma a pụghị ikwu otu ihe ahụ banyere ụmụ mmadụ. Otú ọ dị, ihe anyị maara bụ na ụmụ mmadụ na-eme mkpebi, ma ọ dịghị ihe ọzọ site n'ụzọ ụgbọ njem, site n'ịtụle uru na ọghọm dị n'ọtụtụ ihe. : "Ọ bụrụ na m pụọ n'elekere asaa nke ụtụtụ kama 7:30 nke ụtụtụ, m ga-emeri ọsọ ahụ." "Ọ bụrụ na m were Port Mann Bridge kama Pattullo, m ga-ezere okporo ụzọ New Westminster." "Ọ bụrụ na ụgbọ ala na-efu m $2.85 na gas, mkpuchi na ụgwọ ụgbọ ala na-efu m $10 njem, ọ ga-adịrị m ọnụ ala karịa ụgbọ ala. Agbanyeghị, bọs na-ewe m nkeji iri atọ. Ya mere ole ka oge m bara? : '''Oge, ụzọ na ọnọdụ - ndị ahụ bụ ụzọ atọ ndị mmadụ si agbanwe omume njem ha iji kwekọọ na gburugburu ebe ha na-aga. ejedebe na-akpọ ndị mmadụ ka ha gbanwee oge njem ha, ụzọ njem ha na ọnọdụ ha iji chọta nhọrọ kachasị mma, dịka nkwenye ha si dị maka ụdị nsogbu ọ bụla. : "Ọfọn, n'ezie, okporo ụzọ adịghị njọ n'elekere 7:30 nke ụtụtụ ọzọ. Aga m ehi ụra n'ime ọkara elekere ọzọ." "N'ezie, New Westminster gbakwunyere ụzọ ole na ole n'ime obodo ahụ. Echere m na m ga-ebuga Pattullo Bridge ugbu a. " "Ọfọn, n'ezie, ikekwe ịnya ụgbọ ala na-azọpụta m otu awa n'ime bọs, ma adị m njikere ịkwụ ụgwọ mgbakwunye ego ọ na-ewe iji laghachi n'ụgbọala m." Tupu ị mara ya, okporo ụzọ ndị ahụ jukwara ọzọ. : '''Ihe anyị hụworo, ugboro ugboro, n'ime ime obodo na-eto eto gburugburu ụwa bụ na nke a pụtara na ọ dịghị mgbe anyị na-ahụ n'ezie ka okporo ụzọ anyị pụọ na mkpọchị. Ọ bụ echiche a maara dị ka iwu nke mkpọkọ ma ọ bụ na-akpata ọchịchọ, ọ bụkwa echiche a ghọtara nke ọma n'etiti ndị na-amụ okporo ụzọ obodo.''' Ọ bụ, ọ dị mwute ikwu, ọ bụkwa echiche siri ike ịgwa ọha na eze na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. na-achọ iji nweta uru ndọrọ ndọrọ ọchịchị - mmeri ngwa ngwa, ikekwe. Ha na-agbalị iji mkpebi ndị na-adịghị mma mee uru ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ga-erite uru na nghọtahie ahụ site na-ekwe nkwa okporo ụzọ nnukwu anụ ọhịa nke na-eme ka ihe ka njọ. : Brent Toderian, bụ onye na-ahụ maka mba ụwa na obodo mepere emepe, kwuru na n'ofe ụwa, ndị na-ewu obodo na-aghọta mmekọrịta dị mgbagwoju anya n'etiti iji ala, akụrụngwa ụgbọ ala na nchikota okporo ụzọ na-agbasi mbọ ike iji kparịta ya n'ụzọ dị mfe nke na-emetụta ọha na eze. : Ugbu a egosipụtara nke ọma na nyocha na omume njikwa chọrọ njem na ị nweghị ike wulite ụzọ gị pụọ na mkpọchi okporo ụzọ site n'ịrụ ụzọ. N'ezie, ihe dị iche bụ eziokwu. Ka ọtụtụ okporo ụzọ na okporo ụzọ ụgbọ ala ị na-arụ, ka ndị mmadụ na-anya ụgbọ ala na nchikota na nsonaazụ ọjọọ ndị ọzọ. : Gịnị ka anyị ga-eme? Anyị enweghị ike ikwe ka ndị mmadụ na-ata ahụhụ n'ọgbakọ na-akawanye njọ. Kama, anyị aghaghị ịmalite ịrụ ọrụ iji wuo ụlọ ndị mmadụ nwere ike imeli. :* British Columbia Legislative Hansard, Maachị 25, 2019: Nkwupụta onye otu onwe === Ihe atọ gbasara onye ndu === # Atụla egwu ige ntị wee kwe ka ozi ọhụrụ gbanwee uche gị na mkpebi gị. # Mgbe ihe siri ike, ọ dị mkpa icheta ihe mere ị na-arụ ọrụ ị na-arụ. M na-echekarị banyere ndị m bịara ije ozi. # Ọ dịghị onye kwenyere na ha bụ onye ọjọọ na mkparịta ụka ma ọ bụ arụmụka. Ndidi na nghọta nwere ike ime ka gị na ndị mmadụ na-akpakọrịta, ọbụlagodi mgbe ị na-ekwenyeghị. :* Ntinye: Okwu ala na ezigbo ala na British Columbia, Summer 2020, Mpịakọta 48, mbipụta 2 * M ga na-akwado okwu ocheeze a n'ihi mgbanwe ihu igwe, ịda ogbenye, oke ọgwụ opioid, enweghị ebe obibi na enweghị olileanya - ihe a niile bụ ezigbo okwu. Ekwenyere m na nke a ekwesịghị ịbụ ajụjụ ma anyị ga-enwe ike idozi ha ma ọ bụ na anyị agaghị enwe ike, kama ọ bụ ajụjụ ma anyị, dịka ọha mmadụ, agaghị enwe ike ime ya. :* British Columbia Legislative Hansard, Septemba 21, 2017:Mkpesa okwu oche eze * Abụ m naanị onye omebe iwu NDP nke atọ na-ejere otu obodo na North Shore ozi kemgbe Agha IIwa nke Abụọ. Ya mere, m pụtara, akụkọ ihe mere eme na-ekwu na eleghị anya m ga-atụfu oche m na ntuli aka ọzọ, n'eziokwu. N'ihi ya, m na-elekwasị anya n'ịrụsi ọrụ ike dị ka o kwere mee maka obodo m n'oge m nwere. Ma ọ bụrụ na m hapụ oche m, enwere m olileanya na ọ bụ n'ihi na ndị mmadụ achọtala onye ka mma ịnọchite anya ha ọ bụghị n'ihi na BC Liberals ejiriwo mkpọsa ruru unyi bibie m. * Ihe m na-ekwu bụ ihe m na-ekwu, ana m agbalịkwa ikwu ihe m na-ekwu. == Okwu gbasara Bowinn Ma == * N'ime afọ atọ gara aga, Bowinn Ma masịrị m nke ukwuu. Ọ dị ole na ole ndị a họpụtara ahọpụta na-arụsi ọrụ ike maka obodo ha, o doro anya na ọ na-eche banyere ndị mmadụ. Bowinn abụrụla ume iku ume na ndị omebe iwu ma bụrụ otu n'ime olu anyị kachasị ike n'ọgụ megide mgbanwe ihu igwe. Enwere m olileanya na a ga-ahọpụta ya ọzọ na North Vancouver-Lonsdale. ** [[w: Andrew Weaver | Andrew Weaver]], onye bụbu onye ndu [[w: Green Party of British Columbia | BC Green Party |]], Septemba 28, 2020 [https://www.vancouverisawesome.com] / echiche/Andrew-weaver-bowinn-ma-2750713 Vancouver dị egwu] * Dị ka C.D. Howe, ọ bụ onye injinia ghọrọ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Echere m na ọ bụ otu n'ime ọgbọ ọhụrụ nke ndị ndu a họpụtara ahọpụta na-enweta nsogbu ihu igwe. ** Seth Klein, onye edemede nke "Ezigbo Agha" gbasara ịchịkọta maka nsogbu ihu igwe, Twitter, Sept. 3, 2020, [https://twitter.com/SethDKlein/status/1301724988857171969],'Twitter'', October 22, 2020 * Otu Bowinn si agbakọ onwe ya bụ ihe a na-akọchaghị ya. Ọ bụ nwanyị pụrụ iche, nwa agbọghọ nwere agba nke gbajiri ihe mgbochi dịka onye injinia, gbajiri ihe mgbochi dịka nwata akwụkwọ n'ụlọ akwụkwọ azụmahịa Sauder, ma mebiekwa ihe mgbochi dịka onye nwere ọmịiko, onye na-ele anya n'ihu nke ndị omebe iwu. Ma ọ bụ ugbu a, ọzọ, na-agba ọsọ maka ụmụ nwanyị gburugburu British Columbia na, n'ezie, gburugburu ụwa na ị nwere ike ime ihe ọ bụla, na ị gaghị anabata njakịrị nwoke na nwanyị. Ị nwere ike iguzo na nke ahụ, enwere m ọnụ ahịa ya nke ukwuu na, n'eziokwu, na-anya isi maka ọtụtụ narị puku ndị Columbian British na-anabata nke ọma na ozi ya. ** Onye isi ala British Columbia [[John Horgan]], Ọkt. 12, 2020 [https://www.citynews1130.com/2020/10/12/bowinn-ma-questions-bc-liberal-party-leadership-after- sexist-ekwu-in-video/ City News 1130], "Akụkọ Obodo 1130: Bowinn Ma jụrụ ndị isi BC Liberal Party ajụjụ mgbe okwu nwoke na nwanyị kwuchara na vidiyo" October 11, 2020 * "Bowinn Ma bụ onye omebe iwu nke iguzosi ike n'ezi ihe nke onye kwuo uche ya. Iji mee nke ọma na ihe ịma aka ndị chere North Shore na BC - site na mgbake COVID na-adịgide adịgide ruo na ikpe ziri ezi ihu igwe - anyị kwesịrị ịhọpụta Bowinn ọzọ." ** Michael Markwick, Prọfesọ & BC Green Candidate, West Vancouver-Capilano (2017), [https://www.facebook.com/BowinnMa/posts/2911592802463748 Bowinn Ma Facebook Page], October 22, 2020 == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.facebook.com/BowinnMa Facebook Page] * [https://www.bowinnma.ca/ weebụsaịtị nkeonwe] [[Category:Ụmụ nwanyị]] od4g1moukum846fslvi1wz8fg0097u2 Anne Carson 0 2850 12616 12614 2022-11-09T07:58:35Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Anne Carson | Anne Carson]] '' (amụrụ [[June 21]], [1950]]) bụ onye na-ede uri Canada, na prọfesọ nke Classics na akwụkwọ ntụnyere na Mahadum Michigan. == Ihe o kwụrụ == * Okpukpe m enweghị isi <br /> ma ọ naghị enyere m aka <br /> ya mere m na-agbaso ya. ** "Okpukpe M", ''Glass, Irony, and God'', New Directions (New York, NY), 1995. * Ọ naghị ekwu ọtụtụ ihe na akụkọ ndụ gọọmentị - <br /> ''Ekwenyere m na mmanya agwụla'', wdg, <br /> ihe bara uru - <br /> na-ekiri otu anya ka ọ na-ekiri. na-aga n'ụwa <br /> na-akpọ onwe ya Ọkpara nke mmadụ. ** "Nne Chineke", ''Glass, Irony, and God'', New Directions (New York, NY), 1995. * ebe ndò dị ka ogologo mkpịsị aka <br /> n'elu ahịhịa ahịhịa na-agafe <br /> na-awụ ya akpata oyi n'ahụ <br /> n'ihi na ọ na-agba azụ azụ. ** "Kadigan Blue nke Nna", ''Ndị ikom na-anọghị n'awa'', Knopf (New York, NY), 2000. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Carson, Anne}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3vvez25oaprtmx4dlbzbe729aln8emy Magda Goebbels 0 2851 13310 12623 2023-02-25T22:39:12Z Nero Loren 327 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Bundesarchiv Bild 183-R22014, Magda Goebbels.jpg|thumb|right|Magda Goebbels (1933)]] '''[[w:ig:Magda Goebbels|Johanna Maria Magdalena "Magda" Goebbels]]''' ([[11 Novemba]] [[1901]] - [[1 May]] [[1945]]) bụ nwunye nke [[w:Joseph Goebbels|Joseph Goebbels]], onye ozi mgbasa ozi nke Nazi Germany, na onye ya na ya na-akpachi anya [[w:Adolf Hitler| Adolf Hitler]]. Na May 1, 1945, ya na di ya gburu [[w:Goebbels ụmụ | ụmụ isii], wee gbuo onwe ha. ===Ihe o kwụru === nke mmehie ya na ịbọ ọ́bọ̀ ya ka a ga-ebibikwasị ha... O meela ihe niile na mbụ. Ị maara otú m si gwa gị n'oge ahụ n'eziokwu ihe ''Führer'' kwuru na Café Anast na Munich mgbe ọ hụrụ obere nwa nwoke Juu, ị chetara? Na ọ ga-amasị m ịkụda ya n'ala dị ka ahụhụ na mgbidi...Apụghị m ikwenye ma chee na ọ bụ naanị okwu mkpasu iwe. Ma, o mere ya mgbe e mesịrị. Ọ bụ ihe niile jọgburu onwe ya na-enweghị atụ ... ** Site na mkparịta ụka ya na Ello Quandt, mmiri 1945 ** Klabunde, Anja, '' Magda Goebbels '' '' Nọmba ibe achọrọ '' '' * Harald! Nwa m hụrụ n'anya! Ka ọ dị ugbu a, anyị anọwo na ''Führerbunker'' ụbọchị isii ugbua-papa, mụ na ụmụnne gị isii, maka inye ndụ mmekọrịta ọha na eze nke mba anyị bụ naanị njedebe nsọpụrụ ... Ị ga-ama na m nọrọ ebe a. megide uche nna, na ọbụna na Sunday ikpeazụ ''Führer'' chọrọ inyere m aka ịpụ. Ị maara nne gị—anyị nwere otu ọbara, ọ dịghịkwa nkụda mmụọ maka m. A na-emebi echiche anyị dị ebube na ya na ihe niile mara mma na ihe dị egwu nke m maara na ndụ m. Ụwa nke na-abịa mgbe ''Führer'' na socialism nke mba abaghịzi uru ibi na ya mere m kpọọrọ ụmụaka ahụ, n'ihi na ha dị oke mma maka ndụ nke ga-esochi, na Chineke na-eme ebere ga-aghọta m mgbe Agam enye ha nzoputa... umuaka di ebube... enweghi okwu mkpesa ma obu akwa. Mmetụta na-ama jijiji na bonka. Ụmụaka ndị okenye na-ekpuchi ndị na-eto eto, ọnụnọ ha bụ ngọzi na ha na-eme ka ọnụ ọchị ''Führer'' otu oge. Ka Chineke nyere m aka ka m nwee ike ịrụ nke ikpeazụ na nke siri ike. Anyị nwere naanị otu ebumnuche fọdụrụ: iguzosi ike n'ihe nye ''Führer'' ọbụlagodi na ọnwụ. Harald, ezigbo nwa m - achọrọ m inye gị ihe m mụtara na ndụ: kwụsie ike! Na-eguzosi ike n'ihe nye onwe gị, na-eguzosi ike n'ihe nye ndị mmadụ na ndị na-eguzosi ike n'ihe nye obodo gị ... Nwee mpako maka anyị ma gbalịa idobe anyị na ebe nchekwa dị mma ... ** Akwụkwọ ozi nna nna Magda nke Eprel 1945 degaara ọkpara ya Harald, onye nọ na ogige POW na North Africa == Okwu gbasara Magda Goebbels == *Anyị ekwere ibe anyị nkwa: Mgbe anyị merichara 'Reich', anyị ga-aghọ nwoke na nwunye. Abụ m sọ anụrị. ** Akwụkwọ akụkọ Joseph Goebbels, Eprel 1931 * A hapụrụ papa m na nne di m na Jamanị ma, ụbọchị abụọ tupu Agha ahụ amalite, a gwara ha ka ha bịa n’isi ụlọ ọrụ Gestapo ma nye ha akwụkwọ ikike ịpụ apụ. Enwere akụkọ n'ime ezinụlọ nke laghachiri na Agha Ụwa Mbụ mgbe a gwara nne na nna nna m ka ha nye otu nwa agbọghọ nke agha na Belgium chụpụrụ ebe obibi. Ọ bụ ezie na o nwere nna nkuchi Juu, o mesịrị lụọ Joseph Goebbels! Nne nkuchi m kwenyere na o nwere ike ịbụ na ọ mere ihe dị ka ụdị aka nchekwa ma tinye aka na visa ọpụpụ. N'ezie, n'abalị bọtara Kristallnacht, ha nwetara oku ekwentị na-amaghị aha na-adọ nna m aka ná ntị ka ọ ghara ịla n'ụlọ ná mgbede ahụ kama ka ọ gaa ebe nchebe. Nne nne m ṅụrụ iyi na ọ bụ Magda Goebbels. **Felix Franks (onye Juu German nke mechara bụrụ onye agha Britain) na-ekwu na nne na nna ya ochie nwetara visa ọpụpụ na Germany site n'enyemaka Magda Goebbels * Ozugbo Hitler nwụsịrị, Oriakụ Goebbels na ụmụ ya gbadara na bonka. Ọ malitere ịkwado igbu ha. Ọ pụghị ime nke ahụ n'elu ala - e nwere ndị ọzọ n'ebe ahụ gaara egbochi ya. Ọ bụ ya mere o ji gbadata n'ụlọ elu-n'ihi na ọ dịghị onye ọzọ ekwenyere na bonka. O bu n'obi rịdata igbu ha. **Rochus Misch (onye ikpeazụ lanarịrị Hitler bonka) akaụntụ nke mmemme ndị a ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Magda Goebbels]] na wikipedia Bekee **[[q:en:Magda Goebbels]] na wikiquote Bekee 9b5dn0zq3bmo965zcpffj924yty3fwi Rosanne Casimir 0 2852 12618 2022-11-09T08:05:17Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[wikipedia:Rosanne Casimir|'''Rosanne Casimir''']] [[w:OBC|OBC]] bụ Kúkpi7 (Onyeisi) nke [[wikipedia:Tk'emlúps_te_Secwépemc|Tk’emlúps te Secwépemc]]. == Ihe o kwụrụ == * Mmetụta nke ihe a chọtara bụ ihe na-agbawa obi. O siri ike ikwupụta mmetụta na mmetụta ọ na-enwe na mba anyị. Ọ kpalitere ọtụtụ ọnyá na ọnya. Anyị nwere ọtụtụ ndị otu na-eru uju ugbu a. ** Ekwuru na [https://nypost.com/2021/05/29/canadian-tribal-chief-survivors-devastated-by-mass-indigenous-kids-grave/ Onye isi agbụrụ Canada, ndị lanarịrị 'mebiri' site n'ili oke. nke ụmụ amaala obodo], Mee 29, 2021 * Anyị nwere ama n'obodo anyị na anyị nwere ike nyochaa. ** Ekwuru na [https://www.reuters.com/world/americas/remains-215-children-found-former-indigenous-school-site-canada-2021-05-28/ foduru ụmụaka 215 hụrụ na mbụ. saịtị ụlọ akwụkwọ ụmụ amaala na Canada] Mee 30, 2021 * Taa bụ maka ime ụfọdụ ezigbo nzọụkwụ n'ihu na mezie mmejọ. Anyị chọrọ ịhụ na Prime Minister Justin Trudeau gara ihe anyị na-ezo aka dị ka saịtị dị nsọ. Ọ bụ oge a na-echere ogologo oge iji nweta aka nke nnabata na ọmịiko gbasara nkwenye dị egwu nke ili na-enweghị akara site n'aka onye isi ala Canada. ** Ekwuru na [https://www.ctvnews.ca/politics/tk-eml%C3%BAps-te-secwepemc-chief-describes-trudeau-visit-as-bittersweet-1.5627066 Tk'emlúps te Secwepemc onye isi na-akọwa Trudeau gaa dị ka 'bittersweet'], Ọktoba 18, 2021 == Okwu gbasara Rosanne Casimir == (usoro oge oge) * "O ruru, ọ sịrị 'biko bịa, gee ntị ma mụta ihe anyị ga-ejekọkwa ije n'ụzọ a, ọ bụkwa ya mere m ji nọrọ ebe a,'" [<nowiki/>[Justin Trudeau]]] kwuru. ** Ekwuru na [https://www.ctvnews.ca/politics/tk-eml%C3%BAps-te-secwepemc-chief-describes-trudeau-visit-as-bittersweet-1.5627066 Tk'emlúps te Secwepemc onye isi na-akọwa Trudeau gaa dị ka 'bittersweet'], Ọktoba 18, 2021 {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Casimir, Rosanne}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 5pw3vihrx3feoi2f30yx6cy1ngjcehj Pema Chödrön 0 2853 12621 12620 2022-11-09T08:11:34Z Love4sure 14 /* Ihe o kwụrụ */ wikitext text/x-wiki [[File:Pema chodron 2007 cropped.jpg|thumb|Pema Chödrön in 2007]] '''[[w:Pema Chödrön|Pema Chödrön]]''' (amụrụ ''''Deirdre Blomfield-Brown''', Julaị 14, 1936) bụ onye America [[w:Buddha Tibet | Buddhist Tibet]]. Ọ bụ onye nọn e chiri echichi, onye bụbu [[w:Acharya | Acharya]] nke [[w:Shambhala Buddhism|Shambhala Buddha]] na onye na-eso ụzọ [[w:Chögyam Trungpa|Chögyam Trungpa]] Rinpoche. Chödrön edeela akwụkwọ na akwụkwọ ọdịyo, ma bụrụ onye nkuzi isi na [[w:Gampo Abbey|Gampo Abbey]] na [[w:Nova Scotia | Nova Scotia]]. Chödrön na-akụzi nlọghachi nke "Yarne" ọdịnala na Gampo Abbey n'oge oyi ọ bụla yana Nduzi nke Ụzọ Ndụ nke Bodhisattva na Berkeley n'oge okpomọkụ ọ bụla. == Ihe o kwụrụ == ===''Mgbe Ihe Na-adaba: Ndụmọdụ obi maka oge ihe isi ike'' (1997) === <small>([https://archive.org/details/whenthingsfallap00chrich/page/n167/mode/2up Ederede zuru ezu n'ịntanetị])</small> * Anyị niile kwesịrị ka e chetara ma gbaa anyị ume ka anyị jiri ihe ọ bụla bilitere weta ihe ọ bụla anyị zutere n'ụzọ. *[[Egwu]] bụ mmeghachi omume ebumpụta ụwa maka ịbịaru nso [[eziokwu]]. *[[Impermanence]] na-apụta ìhè n'oge ugbu a; ya mere ọmiko na iju-anya na obi-ike di. Otú ahụ ka egwu na-adịkwa. * N'ezie, onye ọ bụla guzo na nsọtụ nke amaghị ama, n'ụzọ zuru ezu na ugbu a na-enweghị ihe ntụaka, na-enweta enweghị isi. * Aghụghọ bụ ịnọgide na-enyocha ma ghara ịgbapụta, ọbụlagodi mgbe anyị chọpụtara na ihe abụghị ihe anyị chere... Ọ dịghị ihe bụ ihe anyị chere. * Ihe efu abụghị ihe anyị chere. Ma ọ bụ uche ma ọ bụ egwu. Ọmịiko-ọ bụghị ihe anyị chere. Ịhụnanya. ọdịdị Buddha. Obi ike. * Mgbe ihe na-ada ma anyị nọ na njedebe nke anyị amaghị ihe, ule nke onye ọ bụla n'ime anyị bụ ịnọrọ n'akụkụ ahụ ma ghara ime ihe. * Njem ime mmụọ abụghị ihe gbasara eluigwe na n'ikpeazụ ị garuo ebe na-aza aza n'ezie. N'ezie, otú ahụ anyị si ele ihe anya bụ ihe na-eme ka anyị na-enwe nhụsianya. *Iche na anyị nwere ike ịhụ ihe ụtọ na-adịgide adịgide ma gbanarị mgbu bụ ihe a na-akpọ n'okpukpe Buddha [[W:samsara | samsara]], okirikiri enweghị olileanya nke na-aga gburugburu na-adịghị agwụ agwụ ma na-eme ka anyị na-ata ahụhụ dị ukwuu. * Nke mbụ [[Eziokwu Eziokwu anọ | eziokwu dị mma]] nke [[Gautama Buddha | Buddha]] na-akọwapụta na [[ahụhụ]] bụ ihe a na-apụghị izere ezere maka ụmụ mmadụ ma ọ bụrụhaala na anyị kwenyere na ihe ga-adịru - na ha adịghị. t na-etisasị, na ha nwere ike ịgụ na-eju afọ anyị agụụ maka nchekwa. * Site n'echiche a, naanị mgbe anyị maara ihe na-eme n'ezie bụ mgbe a dọpụrụ akwa akwa na anyị enweghị ike ịchọta ebe ọ bụla anyị ga-ada. Anyị na-eji ọnọdụ ndị a teta onwe anyị ma ọ bụ tinye onwe anyị ụra. *Mgbe onye ọ bụla jụrụ m otú m si tinye aka n’okpukpe Buddha, m na-ekwukarị na ọ bụ n’ihi na m na-eweso di m iwe nke ukwuu... Mgbe alụmdi na nwunye ahụ dasara, gbalịsiri m ike—nke ukwuu, gbalịsie ike—ịlaghachi n’ụdị ụfọdụ. nkasi obi, ụfọdụ ụdị nchekwa, ụfọdụ ụdị maara nke ọma ebe izu ike...Amaara m na ikpochapụ nke ochie m dabere, jidesie onwe m bụ nanị ụzọ na-aga. *Ndụ bụ ezigbo onye nkuzi na ezigbo enyi. Ihe na-adị mgbe niile na mgbanwe, ma ọ bụrụ na anyị nwere ike ịghọta ya. * Kwa ụbọchị, mgbe ihe na-akawanye njọ, anyị nwere ike ịjụ onwe anyị, sị, “M̀ ga-eme udo, ka m̀ ga-alụ agha?” * N'ikwu okwu n'ozuzu, anyị na-ewere ahụ erughị ala n'ụdị ọ bụla dị ka akụkọ ọjọọ. Ma maka ndị na-eme ihe ma ọ bụ ndị dike ime mmụọ - ndị nwere agụụ ụfọdụ ịmata ihe bụ eziokwu - mmetụta dị ka ndakpọ olileanya, ihere, iwe, iwe, iwe, ekworo, na egwu, kama ịbụ akụkọ ọjọọ, bụ n'ezie oge doro anya na. Kụziere anyị ka anyị na-atụgharị na ịdabere na mgbe anyị chere na ọ ga-akara anyị mma daa ma laghachi azụ. * Nke a [[ugbu a|obere oge]] bụ onye nkuzi zuru oke, na, nwee chi ọma maka anyị, ọ nọnyeere anyị ebe ọ bụla anyị nọ. * [[Ntụgharị uche]] bụ òkù ịhụ mgbe anyị ruru ókè anyị na ka [[olileanya]] na egwu ghara ibupụ anyị. * Site na ntụgharị uche, anyị ga-enwe ike [[Nghọta | hụ]] n'ụzọ doro anya [[eziokwu | ihe na-eme]] site n'echiche na mmetụta anyị, anyị nwekwara ike hapụ ha ka ha laa. === '' Otu esi atụgharị uche: Ntuziaka bara uru iji mee enyi na uche gị '' (2008) === [https://www.goodreads.com/book/show/1891102.Otu_to_Meditate Otu esi atụgharị uche: Ntuziaka bara uru iji mee enyi na uche gị] * Ụdị echiche ebumpụta ụwa doro anya, mụrụ anya, mụrụ anya, na ịmara. Free si ndozi. Site n'ọzụzụ ka anyị nọrọ, anyị na-amata ụdị uche anyị dị. Yabụ ka ị na-azụkwu oge ịnọ - ịnọ ebe a - ka ị na-amalite inwe mmetụta ka uche gị na-amụba. Uche nke nwere ike ịlaghachi n'oge ugbu a na-edo anya karị ma nwee ume ọhụrụ, yana ọ nwere ike ime ka ihu igwe dị mma, ihe mgbu na mgbagwoju anya nke ndụ. * Ụkpụrụ nke ugbu a dị ezigbo mkpa na mbọ ọ bụla iji guzobe ọha mmadụ nwere nghọta. * Ntụgharị uche na-eji nwayọ na-alọghachi ugboro ugboro na ihe dị ebe a. * Ma ozizi ndị Buddha abụghị nanị iwepụ ihe mgbaàmà nke nhụjuanya, ọ bụ banyere iwepụ ihe kpatara nhụjuanya, ma ọ bụ mgbọrọgwụ. * Mgbe anyị na-arụ ọtụtụ ọrụ ma kewaa uche anyị gaa n'otu nde ụzọ, anyị na-eke ahụhụ nke anyị n'ezie, n'ihi na omume ndị a na-ewusi mmeghachi omume mmetụta uche siri ike na echiche mkparịta ụka. * Anyị enweghị ike ịchịkwa ihe na-aga ime ma anyị nwere ike ịmata ihe na-emenụ. * Ma enwere mmetụta ahụ. Na enwere ihe ịma aka ọzọ, nke ahụ na-emekwa ka anyị dị umeala n'obi. Ndụ na-akwatu gị n'ụkwụ gị. * Ahụmahụ nke obi mwute na nke dị nro bụ ihe na-amụ egwu. * Ntụgharị uche na-enyere gị aka iru oke gị; ọ bụ ebe ị na-agbago n'ezie imegide ya ma malite ịla n'iyi. * Nke a bụ ụkpụrụ ntụgharị uche nke ị nwere ike itinye n'ime ndụ gị niile: emela ihe ma emegbula gị. Hụ ihe na-eme ma ọ bụrụ na i meghị nke ọ bụla n'ime ihe ndị ahụ. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chödrön, Pema}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] m3z7za3xhi0i1cfunm7ssr5t8n9usm7 Rachel Cusk 0 2854 12622 2022-11-09T08:14:09Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Rachel Cusk | Rachel Cusk]] '' (amuru Febụwarị 8, 1967) bu onye odee amuru na Canada. == Ihe o kwụrụ == * Ozugbo ị tara ahụhụ nke ọma, echiche nke ime John na Jane na ime ka ha na-emekọ ihe ọnụ yiri ka ọ bụ ihe nzuzu. ** Na-eche na ide akụkọ ifo bụ nke adịgboroja na ihe ihere na [https://www.theguardian.com/books/2014/aug/24/rachel-cusk-interview-afterview-outline"Rachel Cusk: 'Mgbe oge gasịrị bụ ọnwụ okike. Anọ m na-agbachi nkịtị'”] na The Guardian (2014 Aug 24) * M na-akpasu onye ọ bụla iwe, ọ bụghị naanị ụfọdụ ụmụ nwanyị… echere m na ọ bụ n'ihi na enweghị m mmasị na otu ahụ, naanị n'ebe onye ọ bụla nọ. Ihe na-eme bụ ozi m na-abanye onye na-ese okwu na-agụ ya bụ ọkara onwe ya, ọkara ọha mmadụ ma ọ maghị ebe otu na-amalite na nke ọzọ. M na-amụba esemokwu ahụ ma ọ na-ewe ndị mmadụ iwe. **Na ihe kpatara ide ya nwere ike kpalite ọgba aghara na [https://www.theguardian.com/books/2014/aug/24/rachel-cusk-interview-afterview-outline"Rachel Cusk: 'Mgbe oge gasịrị bụ ọnwụ okike. Anọ m na-agbachi nkịtị'”] na The Guardian (2014 Aug 24) * Ọ dị ka enwere nsogbu gbasara njirimara m. Ma ọ dịghị onye nwere ike ịhụ ya, n'ihi na ọ bụghị n'ebe ahụ-Enwere m mmasị niile inwe onwe. Ịbụ mmadụ na-apụtakarị na a ga-ata ya ụta. ** Na ịhapụ ịbụ onye ncheta na [https://www.newyorker.com/magazine/2017/08/07/rachel-cusk-gut-renovates-the-novel “Rachel Cusk Gut-Renovates the Novel”] na New Yorker (Ọgọst 2017) * M na-echegbu onwe m na anaghị m ahụ ihe ka ndị ọzọ si eme. ** Na nchegbu ya dị ka onye edemede (dị ka e hotara na [https://slate.com/culture/2019/09/coventry-rachel-cusk-review.html "Etufuru m mmasị niile n'inwe onwe") ( 2019 Septemba 19) *...Apụghị m icheta ''Saving Agnes''. Agụbeghị m ya n'ime afọ na afọ. Echeghị m na m nwere ike ịgụ ya. Ọ bụ ihe ịtụnanya gbasara ibipụta ya ogologo oge. Dị ka ọ bụla ebe nchekwa nke onwe gị na iri abụọ na ise, ọ dị ka gị cellular ịbụ agbanweela kpamkpam. Ọ bụghị naanị foto nke m nwere ntutu isi dị egwu na iri abụọ na ise - akwụkwọ akụkọ bụ akwụkwọ dị mgbagwoju anya. ** Maka otu onye ode akwụkwọ nwere ike isi legharịa anya otu n'ime akwụkwọ akụkọ ha gara aga ka ha jikọọ na onwe ha gara aga na [https://www.theparisreview.org/interviews/7535/the-art-of-fiction-no-246-rachel-cusk "Rachel Cusk, Art of Fiction No. 246"] na Nyocha Paris (mmiri 2020) *...Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na m nwere ike kewaa ndụ m n'akụkụ ọ bụla nke ahịrị a, n'etiti ihe ndị dị adị na ihe ndị na-eṅomi eziokwu na ndị sịntetik ma ọ bụ ndị na-abụghị eziokwu, na ihe mgbu dị egwu nke ịnọ na ndụ sịntetịt ma ọ bụ mmekọrịta mmekọrịta, otu nke dị ka ihe ị chọrọ ma ọ bụghị ya. Yabụ na nke ahụ bụ akwụkwọ ahụ… ** N'akwụkwọ ya '' The Temporary '' na [https://www.theparisreview.org/interviews/7535/the-art-of-fiction-no-246-rachel-cusk"Rachel Cusk, Art of Fiction Nke 246”] na Nyocha Paris (mmiri 2020) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cusk, Rachel}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] noahgxzwlwlpyfe5wltkw1p4udoqqrf Emma Donoghue 0 2855 12625 12624 2022-11-09T08:18:27Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Emma Donoghue|Emma Donoghue]]''' (amụrụ [[24 October]] [[1969]]) bụ [[Irish]]-[[Canadian]] onye na-ede egwuregwu, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme, onye edemede. , na onye na-ede ihe. == Ihe o kwụrụ == === [[w: Room (akwụkwọ akụkọ)|''Ụlọ'' (akwụkwọ akụkọ)]] (2010) === * A na-akpọ ya [[uche]] karịa [[okwu]]. Ọ bụrụ na anyị echeghị, ọ baghị uru. <!--** Tulee [[w:Thomas Hewitt Key|T. H. Key]]: "Gịnị bụ uche? Ọ dịghị ihe ọ bụla. Gịnị bụ okwu? Echela." --> * "Akụkọ hà bụ eziokwu?"<br />"Olee ndị?"<br />"Nne mermaid na [[w:Hansel and Gretel|Hansel na Gretel]] na ha niile." <br />" Ọfọn, " kwuru Ma, "ọ bụghị n'ụzọ nkịtị." <br />" Gịnị bụ -" <br />" Ha bụ [[anwansi]], ha abụghị maka ezigbo ndị mmadụ na-ejegharị taa." <br /> 're fake?"<br />" Mba, mba." ''[[Akụkọ]] bụ ụdị dị iche [[ezi]].'''" <!--** p. 71--> * Mgbe m dị obere, m na-eche dị ka nwatakịrị, ma ugbu a m dị afọ ise, amaara m ihe niile. <!--** p. 102--> * "''[[[Egwu]] bụ ihe ị na-eme [[na-eche]], '' '' ''Ma na-ekwu, '' ''ma [[obi ike]] bụ ihe ị na-eme.' '' * Echere m na '' enyi '' nwoke na-ekwu maka '' sweetie ''. === [[w: Room (ihe nkiri 2015))|"Ụlọ" (ihe nkiri)] (2015) === {{isi | Ime ụlọ (ihe nkiri 2015)}} * '''Ma''': Ị ga-ahụ ya.<br />''Jack''': Gịnị?<br />''Ma''': The [[ụwa] ]]. == Banyere == * N'oge na-adịghị anya, m ga-emerịrị votu maka Oscars na BAFTA, yabụ na m na-enwe nnọkọ nyocha marathon. N'ime ndepụta m ugbu a bụ [[Room (2015 film) | ROOM]], nke mara mma n'ụzọ ọ bụla. Nwa nwoke ahụ na-eme ihe nkiri, [[w:Jacob Tremblay|Jacob Tremblay]], dị ịtụnanya. Mana nke kachasị, ọ bụ ihe nkiri nke na-adịghị adakpu n'ime obere nkata ndị a na-agbagwoju anya nke a na-ejikarị eme ka ndị na-ekiri ihe na-atọ ụtọ: ọ na-aga n'ụzọ nke ya, na-eju anya mgbe niile, na-ekwere mgbe niile. Onye dere ma akwụkwọ akụkọ na screenplay, Emma Donoghue, ewepụtala ọrụ [[zuru oke]]. Ndị mmadụ na-adị ka ọ tụrụ anya na onye na-edepụta ihe nke mbụ nwere ike ịdị mma nke ukwuu, ma eziokwu bụ na ịde ederede adịghị ike, ọ na-enwe ihe siri ike na nke dị adị na eziokwu na-ede banyere nke ahụ siri ike. Emma Donoghue bụ onye izizi na [[maara ihe]]: nke ahụ dị ụkọ. ** [[William Nicholson]], [http://www.williamnicholson.com/blog/2016/1/3/oscar-voting-2 "Oscar voting"] (Jenụwarị 3, 2016) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * {{webụsaịtị gọọmentị|http://www.emmadonoghue.com}} {{DEFAULTSORT:Donoghue, Emma}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] j6pxx50456yjg4gi1wqgyyew2yhrid9 Meagan Duhamel 0 2856 12627 12626 2022-11-09T08:21:53Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[File:2011 Four Continents Meagan DUHAMEL p.jpg|thumb|Meagan Duhamel, 2011]] ''[[w:Meagan Duhamel|Meagan Duhamel]]''' (amụrụ [[December 8]], [[1985]]) bụ onye Canada [[w:Pair skating|oso skater]]. Ya na onye mmekọ [[w:Eric Radford | Eric Radford]], ọ bụ onye mmeri ụwa ugboro abụọ (2015, 2016), onye meriri ọla ọcha Olympic na mmemme otu, onye mmeri nke mpaghara anọ ugboro abụọ (2013, 2015), 2014 – 15 Grand Prix onye mmeri ikpeazụ, na onye mmeri mba Canada oge ise (2012– == Ihe o kwụrụ == * [''Banyere ya [[Veganism | vegan]] nri''] Echere m na m bụ onye nwere ọmịiko ya mere ịnụ maka ụdị mmetọ anụmanụ kpalitere ihe n'ime m nke na enwere m ike ịnwale ya… Enwere m ahụike n'ezie. na mma na ịdị mma, ya mere ụdị nke a jikọtara ya. Echere m na m ga-eme ya ruo n'egwuregwu Olympic (2010), mana agaghị m asọmpi Olympic, emesia m mechara nwee mmasị na ya nke ukwuu, echere m na m ga-abụ onye anaghị eri anụ maka oge ndị ọzọ. ndu. … Ike m ka mma nke ukwuu, anaghị m akụ mgbidi ahụ n'elekere abụọ ma ọ bụ elekere atọ nke ehihie, ana m ehi ụra nke ọma, akpụkpọ ahụ m dị mma, ihe niile na-adị mma. Na ọ na-enyefe n'ime àgwà m, ihe niile na ndụ m aghọwo nnọọ a otutu calmer, ihe niile m na-etinye na m dị ọcha na ezi na organic na n'aka, otú m si ebi ndụ m malitere iso ụzọ ahụ. ** "[http://www.huffingtonpost.ca/2012/02/07/canadian-pairs-champ-meag_n_1261130.html Ndị otu ụzọ Canada Meagan Duhamel kwadoro nri vegan maka ezi ahụike]" nke Lori Ewing dere, [[w: Akwụkwọ akụkọ Canada | Akwụkwọ akụkọ Canada]], na ''The Huffington Post Canada'' (2 Julaị 2012) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Duhamel, Meagan}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3cnz43li8cnh6jngs8p4sptdu0rzqg2 Shulamith Firestone 0 2857 12628 2022-11-09T08:27:00Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w: Shulamith Firestone | Shulamith Firestone]]''' (Jenụwarị 7, 1945 – Ọgọst 28, 2012) bụ onye Juu America na Canada na-akwado nwanyị na onye ode akwụkwọ. Onye bụ isi na mmalite mmepe nke feminism radical Feminism nke abụọ, Firestone bụ onye ntọala nke otu atọ radical-feminist: New York Radical Women, Redstockings, na New York Radical Feminists. A na-amatakarị Firestone dị ka onye otu Radical Feminists tinyere [Andrea Dworkin] na [[Catharine MacKinnon]]. Firestone gbara mgba na schizophrenia mgbe ọ lara ezumike nka na mmemme wee rịa ọrịa ahụ ruo mgbe ọ nwụrụ na 2012. == Ihe o kwụrụ == === ''[[w: The Dialectic of Sex|Ụdị Okwu Mmekọahụ]]' (1970) === [[File:Womanpower_logo.jpg|thumb| aka nri]] [[Faịlụ:Zapatista_Feminism.svg|isi | aka nri]] [[File:Die_Frau_als_Hausärztin_(1911)_184_Gebärmutter_mit_Mutterkuchen_Nabelschnur_und_Kind.png|thumb|right|Ụmụ nwanyị n'akụkọ ihe mere eme tupu ọbịbịa nke ịmụ nwa na-enwe obi ebere na-aga n'ihu nke bayoloji ha - ịhụ nsọ, ime nwoke na nwanyị na-egbu mgbu, na-arịa ọrịa na-adịghị mma mgbe niile, na-arịa ọrịa na-egbu mgbu. nlekọta ụmụ ọhụrụ, ihe niile mere ka ha dabere na nwoke (ma nwanne, nna, di, hụrụ n'anya, ma ọ bụ ebo, ọchịchị, obodo-na-large) maka nlanarị anụ ahụ.]] [[File:Trans nwanyị ike akara.svg|thumb| aka nri]] [[File:Unofficial_psychoanalysis_symbol.svg|thumb|right]Freudian abụrụla, ya na ndị nkwuputa ya na nchegharị ya, ndị na-eso ụzọ ya na ndị tọghatara, na ọtụtụ nde mmadụ ejiri na-echekwa ya, Nzukọ-nsọ ​​nke oge a. Anyị na-alụ ọgụ naanị n'enweghị nsogbu, n'ihi na ị maghị, n'ụbọchị ikpe ikpeazụ, ma ''nwere ike ọ dị mma''.]] * Klas mmekọahụ dị omimi nke na-adịghị ahụ anya. Ma ọ bụ ọ pụrụ ịdị ka ahaghị nhata elu elu, nke a pụrụ idozi site na nanị mgbanwe ole na ole, ma ọ bụ ikekwe site n'iwebata ụmụ nwanyị n'ụzọ zuru ezu n'ọrụ. Ma mmeghachi omume nke nwoke nkịtị, nwanyị na nwa - ''' Nke ahụ?'' Gịnị kpatara na ị pụghị ịgbanwe '' nke ahụ ''! Ị ghaghị ịpụ n'obi!' - bụ kacha nso eziokwu. [http://www.marxists.org/subject/women/authors/firestone-shulamith/dialectic-sex.htm]] * Echiche nke na, n'okpuru akụ na ụba, eziokwu bụ psychosexual na-ajụkarị dị ka akụkọ ihe mere eme site n'aka ndị na-anabata echiche nke ịhụ ihe onwunwe n'anya nke akụkọ ihe mere eme n'ihi na ọ dị ka ọ na-eweghachite anyị azụ ebe Marx malitere: ịgagharị site na nnukwu echiche nke utopian, usoro nkà ihe ọmụma nke nwere ike ịbụ. ziri ezi, nke ahụ nwere ike ịdị njọ (ọ nweghị ụzọ a ga-esi kwuo); usoro nke na-akọwa ihe mmepe akụkọ ihe mere eme site n'ụdị echiche ''a priori''; [[ Historyical materialism]], Otú ọ dị, nwara ịkọwa 'ịmara' site na 'ịbụ' na ọ bụghị nke ọzọ. * Ọ dị ihe na-eju anya na ụmụaka na-eche na ndị nne na nna nwere ike ime ihe ha chọrọ, ndị nne na nna na-ewerekwa na ụmụaka na-eme ya. "Mgbe m tolitere..." yiri "Oh ịbụ nwata ọzọ..." [http://books.google.com/books?id=YnY10fNqqp4C&q=%22Enwere+ụfọdụ+irony+na+ +eziokwu+ na+ ụmụaka+ na-eche+ na+ ndị nne na nna+ nwere ike+ mee ihe+ ha+ chọrọ, ndị nne na nna+ na-echekwa na ụmụntakịrị na-eme mgbe m tolitere ihe yiri ya. +a+nwa+ọzọ%22&pg=PA102#v=otu ibe] * ''Ọ bụ ebe niile. Nkewa Yin na Yang na-emetụta omenala niile, akụkọ ihe mere eme, akụnụba, ọdịdị onwe ya: nsụgharị Western nke oge a nke ịkpa ókè mmekọahụ bụ naanị oyi akwa kachasị ọhụrụ. ọhụụ ọhụrụ banyere ịkpa ókè agbụrụ '' '' 'Feminists ga-ajụ, ọ bụghị naanị omenala '' Western '', mana nhazi nke omenala n'onwe ya, na n'ihu, ọbụna nhazi nke okike '' ''. Ọtụtụ ndị inyom na-ahapụ na obi nkoropụ: ọ bụrụ na '' nke ahụ bụ '' otú omimi ọ na-aga, ha achọghị ịma. Ndị ọzọ na-aga n'ihu na-ewusi ike ma na-amụba mmegharị ahụ, mmetụta ha na-egbu mgbu na mmegbu ụmụ nwanyị dị maka nzube: emecha kpochapụ ya. *Ụmụ nwanyị n'akụkọ ihe mere eme tupu ọbịbịa nke ịmụ nwa na-enwe obi ebere na-aga n'ihu nke usoro ndu ha - ịhụ nsọ, nsọ nsọ, na "ọrịa ụmụ nwanyị," ịmụ nwa na-egbu mgbu mgbe niile, ịzụ nwa na nlekọta nke ụmụ ọhụrụ, ihe niile mere ka ha dabere na nwoke (ma nwanne). , nna, di, hụrụ n'anya, ma ọ bụ ebo, ọchịchị, obodo-na-large) maka nlanarị anụ ahụ. **Isi nke Mbụ *'''Inye na enweghị ikike mmekọahụ na-adabere n'ụzọ ndụ abụghị ịhapụ ikpe anyị. Anyị abụghịzi ụmụ anụmanụ. Na alaeze nke okike anaghịkwa achị kpam kpam. **Isi nke Mbụ * Ọ bụ ezie na usoro ọmụmụ mmekọahụ nwere ike ịmalite n'ọnọdụ ndị bụ isi, nke a anaghị ekwe nkwa ozugbo ihe ndabere sitere n'okike nke mmegbu ha kpochapụrụ na a ga-atọhapụ ụmụ nwanyị na ụmụaka. **Isi nke Mbụ * N'echiche nke feminist radical, nwanyị ọhụrụ abụghị naanị mweghachi nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri ike maka ịha nhatanha. Ọ bụ ebili mmiri nke abụọ nke mgbanwe kacha mkpa na akụkọ ntolite. Ebumnuche ya bụ: ịkwatu usoro klaasị/ọdịbe nke kacha ochie kacha sie ike dị, usoro klaasị dabere na mmekọ nwoke na nwanyị - usoro ejikọtara ya kemgbe ọtụtụ puku afọ, na-agbazinye nwoke na nwanyị nnukwu ọrụ ikike na-erughịrị ya yana ọ dị ka ọ ga-adịgide. ** Isi nke Abụọ, "Na American Feminism *'''Ọ bụrụ na anyị ga-akpọ aha otu omenala ugbu a nke kacha mara America na narị afọ nke iri abụọ, ọ nwere ike ịbụ ọrụ Freud na ọzụzụ sitere na ya.'' **Isi nke Atọ, Freudianism * ''Radical Feminism''. Ọkwa abụọ anyị kọwapụtara na-ebute ụzọ nke atọ, ọnọdụ nwanyị na-akpa ike: Ụmụ nwanyị nọ n'ọkwa ya sitere na ụmụ nwanyị na-enwe nkụda mmụọ site na UGBUA ruo ndị na-akụda mmụọ n'aka ekpe site na mmegharị nnwere onwe ụmụ nwanyị. , ma gụnyekwara ndị ọzọ nọworo na-eche ụdị ụzọ ọzọ a, ụmụ nwanyị ndị na-abụghị ndị ọchịchị feminism na-achọghị mgbanwe ma ọ bụ ozizi aka ekpe nwere mmasị dị ukwuu maka ha. **Isi nke Atọ *Freudianism abụrụla, ya na ndị nkwuputa ya na nchegharị ya, ndị na-eso ụzọ ndị Juu na ndị tụgharịrị, yana nde kwuru nde ndị ejiri na-echekwa ya, Nzukọ-nsọ ​​nke oge a. Anyị na-alụ ọgụ naanị n'enweghị nsogbu, n'ihi na ị maghị, n'ụbọchị ikpe ikpeazụ, ma ''nwere ike ọ dị mma''. Ònye pụrụ ijide n'aka na ahụ́ adị ya otú ahụ ọ pụrụ inwe? Kedu onye na-arụ ọrụ na ikike ya kachasị elu? Ma ònye nātughi egwu n'amam-ihe-ya? ònye nākpọghi nne-ya na nna-ya asì? Onye na-adighi mpi nwanne ya? Kedu nwa agbọghọ n'oge ụfọdụ na-achọghị na ọ bụ nwoke? Na maka mkpụrụ obi ndị ahụ siri ike na-anọgide na-enwe obi abụọ, ọ na-adị mgbe niile ka egwu na-anọgide na-enwe obi abụọ, a na-enwe okwu ahụ dị egwu mgbe niile 'nguzogide''. Ha bụ ndị na-arịa ọrịa: o doro anya, ha na-alụ ya ọgụ nke ukwuu. '' **Isi nke Atọ *Freudianism na Feminism tolitere site n'otu ala. Ọ bụghị ihe mberede na Freud malitere ọrụ ya n'ogo nke mmegharị nwanyị mbụ. **Isi nke Atọ *Freud weghaara echiche nke kọntinent na mmepeanya maka ezi ihe kpatara ya. Ọ bụ ezie na n'elu na-ekwekọghị ekwekọ, enweghị ezi uche ma ọ bụ "ụzọ," ndị na-eso ụzọ ya, na-eji ezi uche ha kpachara anya, nnwale na nlegharị anya ha enweghị ihe ọ bụla nwere ike ikwu. A na-ahazi Freudianism nke ukwuu nke na-agaghị ekwe omume ịjụ n'ihi na freud ghọtara nsogbu ọjọọ nke ndụ oge ochie: Mmekọahụ. * Ọ bụrụ na anyị ga-akpọ aha otu omenala ugbu a nke kacha mara America na narị afọ nke iri abụọ, ọ nwere ike ịbụ ọrụ Freud na ọzụzụ sitere na ya. **Isi nke Atọ * N'oge emepechabeghị anya ọ nweghị ihe dịka nwata. Echiche nke oge ochie banyere ụmụaka dị nnọọ iche na nke anyị. **Isi nke anọ * ''A na-akpọkarị ụmụ nwanyị na ụmụaka n'otu ume''' ("Ụmụ nwanyị na ụmụaka ruo ebe e wusiri ike!"). A na-amata njikọ pụrụ iche nke ụmụ nwanyị nwere ụmụaka. M na-edo onwe ya n'okpuru, Otú ọ dị, na ọdịdị nke nkekọ a abụghị ihe karịrị oke mmegbu. Na ọzọkwa mmegbu a ka m jikọtara ọnụ ma na-agbakọ aka n'ụzọ dị mgbagwoju anya nke na anyị ga-enwe ike ikwu maka ntọhapụ nke ụmụ nwanyị n'ekwughịkwa maka ntọhapụ nke ụmụaka, na kemgbe versa. ''Obi nke mmegbu nwanyị bụ ọrụ ịmụ nwa na ịzụ nwa ya. Na n'aka nke a na-akọwapụta ụmụaka n'ihe metụtara ọrụ a ma bụrụ ndị e ji mmụọ mmụọ kpụrụ ya; ihe ha na-aghọ dị ka ndị okenye na ụdị mmekọrịta ha na-enwe ike ịmepụta na-ekpebi ọha mmadụ ha ga-emecha wulite.''' **Isi nke anọ, gbadata na nwata * Anyị nwekwara ike ịhụ ntọala klaasị nke echiche na-apụta nke mkpuchi nwa na usoro mmụta ụmụaka nke batara na ya. Ọ bụrụ na nwata bụ naanị echiche nkịtị, mgbe ahụ ụlọ akwụkwọ nke oge a bụ ụlọ ọrụ wuru ya n'eziokwu. **Isi nke anọ * ''Echiche nke ụlọ akwụkwọ bụ echiche nwata. Ọ na-arụ ọrụ n'echiche na ụmụaka chọrọ "ịdọ aka ná ntị," na ha bụ ihe e kere eke pụrụ iche bụ ndị a ga-edozi n'ụzọ pụrụ iche (ụmụaka psych., Child ed., wdg) nakwa na iji kwado nke a, a ga-agbaji ha n'ụzọ pụrụ iche. ebe nwere ụdị tie nke onwe ya, yana otu afọ ka amachibidoro nke ha ka o kwere mee. '' **Isi nke anọ *Akụkọ ifo nke nwata nwere nke ka ukwuu na akụkọ ifo nke nwanyị. Ma ndị inyom na ụmụaka e weere asexual ma si otú" dị ọcha" karịa nwoke. Ezochiri ọnọdụ ha dị ala nke ọma n'okpuru "nkwanyere ugwu." Ma otù onye ekwughi okwu di arọ́, ọ dighi kwa ọnu-ọnu ndinyom na umu-ntakiri si puta; '''otu onye emela'' n'ihu ọha'' weda ha ala, otu mere ya n'azụ ha.'' **Isi nke anọ * Ụjọ nke oge a na-egosipụta ọnọdụ anụmanụ a: ụmụaka bụ "oke," "oke bekee," "kittens," ụmụ nwanyị a na-akpọ "ọkụkọ," (na England ("nnụnụ," "ọkụkọ," "nkịta ogbi,"" geese nzuzu, " "Ochie mares," "bitches." A na-eji okwu ndị yiri ya mee ihe banyere ụmụ nwoke dị ka nkwutọ nke àgwà, ma ọ bụ karịa n'ụzọ sara mbara nanị banyere '' nwoke a na-akpagide'' ụmụ nwoke: stud, wold, cat, stag, jack - wee jiri ya mee ihe. ọ na-adịkarị obere karịa, na-enwekarị nkọwa gbasara mmekọahụ. **Isi nke anọ *'''N'ihi na mmegbu nke ụmụ nwanyị na ụmụaka na-ekpu n'okwu nke "mara mma" ọ siri ike ịlụ ọgụ karịa mmegbu mepere emepe '' **Isi nke anọ * '' Akwụkwọ nke na-ekwu banyere ụmụ nwanyị na-enweghị atụ nke na-adịghị emetụta ịhụnanya ga-abụ ọdịda ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ihi na ịhụnanya, ikekwe ọbụna karịa ịmụ nwa, bụ isi ihe na-emegbu ụmụ nwanyị taa. '' **Isi nke isii * '' ''Mkpalite agụụ mmekọahụ mgbe niile nke mmekọ nwoke na nwanyị yana ntọhapụ ya amachibidoro site na ọtụtụ ọwa nkịtị ka emebere iji gbaa ụmụ nwoke ume ka ha na-ele ụmụ nwanyị anya dị ka naanị ihe a ga-emerịrị nguzogide nbata.''' * ''Ekwela ka ụmụ nwanyị nwee ike ime ihe n'otu n'otu n'agbanyeghị ọdịdị ha.'' *Ịwakpo agụụ mmekọahụ na-ebute nsogbu ndị yiri ya. Echiche eroticism bụ ''na-akpali akpali''. Ọ dịghị onye chọrọ iwepụ ya. Ndụ ga-abụ ihe na-adịghị mma na nke a na-eme kwa ụbọchị na-enweghị opekata mpe ọkụ ahụ. Nke ahụ bụ naanị isi ihe. Gịnị mere e ji tinyekwuo ọṅụ na obi ụtọ nile, chụba n'ime otu ụzọ dị warara, nke siri ike ịchọta, na ndị ọzọ nile mebiela? Mgbe anyị na-achọ mkpochapụ nke agụụ mmekọahụ, anyị pụtara na ọ bụghị mkpochapụ nke mmekọahụ ọṅụ na obi ụtọ ma ya mgbasa n'elu - e nwere ọtụtụ na-aga gburugburu , ọ na-abawanye na-eji - ụdịdị dị iche iche nke ndụ anyị. **Isi nke asaa == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Firestone, Shulamith}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lw38823yd2dmg7xo68qt2aix2qy8eq3 Catherine O'Hara 0 2858 12629 2022-11-09T08:33:51Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:CATHERINE OHARA.jpg|thumb|Catherine O'Hara na 2005]] ''[[w:Catherine O'Hara | Catherine Anne O'Hara]]''', [[w:Order of Canada|OC]] (amuru March 4, 1954) bu onye omere America-Amerika, na onye na-ede ihe onyonyo. . ==Ihe o kwụrụ== * Abụ m nwanyị Canada bụ́ onye Katọlik, n’ihi ya, ọ na-esiri m ike ịrịọ mgbaghara. **[https://www.vanityfair.com/hollywood/2013/11/proust-questionnaire-catherine-o-hara The Proust Questionnaire: Catherine O'Hara] (October 2, 2013) *Echere m na a mụrụ onye ọ bụla n'ọchị, mana ndụ gị nwere ike imeri ya n'ime gị, ọ dị mwute, ma ọ bụ ị ga-enwe ihu ọma itolite na ya. * Gịnị kpatara ịrụ ọrụ naanị gị ma ọ bụrụ na ị chọghị? Ọ bụ ihe niile na-enye na nara. Ọ bụ ihe niile gbasara ige ndị ọzọ ntị na inye onyinye. Ọbụlagodi na ịchọghị ime ihe, klaasị improv dị mma, n'ihi na ha na-akụziri gị gbasara mkparịta ụka. **[https://www.newyorker.com/culture/the-new-yorker-interview/when-in-doubt-play-insane-an-interview-with-catherine-ohara "Mgbe enwere obi abụọ, Gwuo ara" : Ajụjụ ọnụ Catherine O'Hara] (Jenụwarị 23, 2019) * Enwere ụfọdụ ntụkwasị obi, echere m na oge nwere ike inye gị. Ọ dị ka ọ bụrụ na ị nwere okwukwe na Chineke, ị nwere obi ike nke ịmara na m bụ naanị otu obere speck. Abụ m naanị otu ihe dị nta n'ụwa a, ọ bụghịkwa m ịbụ ihe niile. **[https://tv.avclub.com/catherine-o-hara-on-moira-rose-s-unique-vocabulary-and-1844831853 Catherine O'Hara na okwu Moira Rose pụrụ iche na ndụ mgbe Schitt's Creek gasịrị] ( Ọgọst 26, 2020) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:O'Hara, Catherine}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] fip19t2slfnd6zbjefxwb2t0vioavld Melissa O'Neil 0 2859 12630 2022-11-09T08:36:27Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Melissa O'Neil 2006.jpg|thumb]] ''[[w:Melissa O'Neil|Melissa Crystal O'Neil]]''' (amuru July 12, 1988) bu onye Canada na-agụ egwu na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe o kwụrụ== * Ụlọ ihe nkiri bụ ebe mara mma iji kwalite nkà ịkọ akụkọ gị yana ịrụ ọrụ gị nke ọma, nke m nwere ekele dị ukwuu maka na m na-eji usoro nkwadebe m maka usoro a [nke telivishọn], nakwa, mgbe ị nwere ndị na-ege ntị dị ndụ, ha bụ ndị ikpeazụ so na nkedo, ma ọ bụrụ na ị ga-eme ya. Ị nwere ike megharịa ihe ngosi dị ka ịchọrọ, mana ị maghị otú abalị ahụ ga-esi pụta ruo mgbe onye otu ụlọ ọrụ ikpeazụ gị ga-anọ n'ụlọ, nke ahụ bụkwa ndị na-ege ntị. **[https://scifiandtvtalk.typepad.com/scifiandtvtalk/2015/06/taking-charge-interview-with-dark-matters-melissa-oneil.html Interview with Dark Matter's Melissa O'Neil] (June 26, 2015) ) * Echere m na ihe kacha amasị m gbasara sci-fi (fandom) ma ọ bụ ndị na-akwado sci-fi bụ na ha nwere mmasị na nkọwa na akụkụ akụkọ nke ihe niile. Enwere m mmasị n'ezie, ọ na-amasị m ịmegharị ihe nkiri na ọdịnaya nke ihe anyị na-ekwu na isiokwu ndị dị na ihe nkiri ahụ. Ndị mmadụ na-enwekwa mmasị n'ezie n'ụwa nke anyị kere na ọ na-atọ ụtọ ịgwa ha okwu banyere ya. Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị ka anyị na-ekwu okwu na ọrụ, dị ka m na-agwa onye ọrụ ibe m okwu n'ihi na ha na-etinye ego na mmasị na nkọwa na nuances dị ka anyị dị. Ma echeghị m na ụdị ụdị ọ bụla ọzọ nwere ụdị nlebara anya na nkọwa zuru ezu. Ya mere, echere m na nke ahụ bụ ụdị akụkụ ọkacha mmasị m nke ndị na-akwado sci-fi. **[https://talknerdywithus.com/2016/07/an-interview-with-dark-matters-roger-cross-melissa-oneil-and-melanie-liburd/ Interview with Dark Matter's Roger Cross, Melissa O' Neil, na Melanie Liburd] (July 1, 2016) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Oneil, Melissa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ihkd8gkmqheac6t4ojlhhx3vak7ss35 Anna Paquin 0 2860 12632 12631 2022-11-09T08:38:48Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Anna Paquin Comic-Con 2012.jpg|thumb|Anna Paquin na 2012]] ''[[w:Anna Paquin | Anna Helene Paquin]]''' (amụrụ [[24 Julaị]] [1982]]) bụ ihe nkiri New Zealand mụrụ na Canada, onye na-eme ihe nkiri na ihe nkiri. ==Ihe o kwụrụ== * Eji m n’aka na ụfọdụ ndị na-ekwu na ha bụ nwoke idina nwoke anaghị atụ egwu karịa ikwupụta na ha bụ nwoke nwere mmasị nwoke. Maka m, ọ bụghị n'ezie okwu n'ihi na m bụ onye kwenyere na ịbụ bisexual bụ n'ezie ihe. Emebeghi ya. Ọ bụghị enweghị mkpebi. Ọ bụghị anyaukwu ma ọ bụ ọtụtụ ihe ndị ọzọ amaghị ihe m nụrụ n'oge a. Maka bisexual, ọ bụghị gbasara okike. Nke ahụ abụghị ihe na-ekpebi ndị na-amasị ha. **''[http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2138717/Anna-Paquin-bisexual-Actress-likes-women-despite-married-Stephen-Moyer.html Ụmụ nwanyị ka na-amasị m: Onye dị ime Anna Paquin na ihe kpatara na ọ ga-abụ nwoke na nwanyị mgbe niile ... n'agbanyeghị na ọ lụrụ Stephen Moyer]'' Site na Daily Mail Reporter - Bipụtara: 3-5-2012 **''[http://www.huffingtonpost.com/2012/05/03/anna-paquin-bisexuality-zooey-magazine-_n_1475128.html Anna Paquin: My Bisexuality 'Emebeghị' N'agbanyeghị na m lụrụ Stephen Moyer] '' - Bipụtara: 5-3-2012. Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Paquin, Anna}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rlhllsvs89buo14jxg5110ds7xkbt7a Lucy Peacock (actress) 0 2861 12633 2022-11-09T08:40:41Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Lucy Peacock (onye na-eme ihe nkiri)|Lucy Peacock]]"" (October 4, 1960–) bụ onye omere Canada. ==Ihe o kwụrụ== *A bụ m onye na-eme ihe nkiri na-adọ aka ná ntị, mana ekwenyere m n'ịgba azụ na inwe otu iko mmanya. **[https://www.theglobeandmail.com/arts/out-damned-fear/article18228395/ Apụọ, egwu jọgburu onwe ya!] (Mee 28, 2005) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Peacock, Lucy}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] mvrihfcmq08uosenu72fvzbfwct6rfl Chanelle Peloso 0 2862 12634 2022-11-09T08:42:03Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Chanelle Peloso | Chanelle Peloso]] '' (Jenụwarị 21, 1994–) bụ onye omere telivishọn Canada. ==Ihe o kwụrụ== * Echere m na ịmụ gbasara ụmụ nwanyị coders dị ezigbo mkpa. Ọ bụ akụkụ nke akụkọ ihe mere eme anyị. Enwere ọtụtụ ihe n'ụwa a nke anyị anaghị ekpuchi, echere m na ọ dị oke mkpa ịmara na ụmụ nwanyị ndị a dị ịtụnanya, ndị na-enweghị atụ, ndị nwere ọgụgụ isi na-ele anya nke ọma ... n'ihi na ha bụ ụmụ nwanyị. **[https://www.bradfordzone.co.uk/the-bletchley-circle-san-francisco-interview-with-chanelle-peloso-as-hailey-yarner/ The Bletchley Circle: San Francisco | Ajụjụ ọnụ Chanelle Peloso dị ka Hailey Yarner] (19 Julaị 2018) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Peloso, Chanelle}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0abpbfz6rt08847g6gf8c0avncbh5ks Mary Pickford 0 2863 12636 12635 2022-11-09T08:46:50Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[File:Mary Pickford cph.3c17995u.jpg|thumb|Echere m ịnọgide na-eto eto ruo mgbe ebighị ebi.]] [[File:Mary Pickford with camera2.jpg|thumb|Ọ gaara abụ ihe ezi uche dị na ya ma ọ bụrụ na foto ndị gbachiri emechi si na mkparịta ụka pụta kama isi n'ụzọ ọzọ.]] ''[[w: Mary Pickford | Gladys Marie Smith]]'''' ([[Eprel 8]], [[1892]] & ndash; [[May 29]], [[1979]]), amara nke ọma dị ka ''Mary Pickford''', bụ onye na-eme ihe nkiri a mụrụ na Canada na onye na-arụkọ ọrụ nke United Artists, nke a maara dị ka "America's Sweetheart" na "nwa agbọghọ ahụ nwere curls." == Ihe o kwụrụ == * A manyere m ibi ndụ karịrị afọ ndụ m mgbe m bụ nwata, ugbu a agbanweela m usoro ahụ, m na-ezubekwa ịnọgide na-eto eto ruo mgbe ebighị ebi. ** "Otu Mary Pickford si nọrọ na nwata", '' Reader's Digest '', Vol. 5 (1926); gbakọtara site na ajụjụ ọnụ na '' Magazin Onye ọ bụla '' (28 Mee 1926) * [Foto ndị na-ekwu okwu] dị ka itinye egbugbere ọnụ na Venus de Milo. ** Associated Press, "Mary Pickford Hụrụ Talkies dị ka egbugbere ọnụ na Milo", ''Los Angeles Times'', 18 Maachị 1934, p. 1. Cf. "Los Angeles Times", 20 Maachị 1934, p. A4: "Foto ndị na-ekwu okwu dị ka egbugbere ọnụ na Venus de Milo." ** ''Ụdị:'' Ịtinye ụda na ihe nkiri ga-adị ka itinye lipstick na Venus de Milo. *** Ekepụtara ya n'ụdị a (dịka, A. Scott Berg, ''Goldwyn: A Biography'' (1989), Ch. 11) ma kọwaa dị ka ekwuru na 1920s, mana akụkọ 18 Maachị 1934 AP na-ehota ihe. dị ka e kwuru n'ụbọchị ahụ. * Mfe a nụchara anụcha kwesịrị ịmalite site na mgbagwoju anya. [...] Ọ gaara abụ ihe ezi uche dị na ya ma ọ bụrụ na foto ndị na-agbachi nkịtị na-esi na talkie pụta kama n'ụzọ ọzọ. ** Ekenyere (1934) na Eileen Whitfield, ''Pickford: Nwanyị Mere Hollywood'' (1997), p. 269–270 <!- Kevin Brownlow, ''The Parade's Gone By ...'' (1968), p. 577 zoro aka na Pickford site na mbipụta na-amaghị nke ''The New York Times Magazine''. --> * Ị nwere ike ịmalite mmalite ọhụrụ oge ọ bụla ị họọrọ, n'ihi na ihe a anyị na-akpọ "ọdịda" abụghị ịda ada, kama ịnọrọ ala. ** "Gịnị Mere Ị Ga-anwale Chineke?", Isi nke 6 (usoro akwụkwọ akụkọ), pụtara na '' St. Petersburg Times', 25 Jenụwarị 1936, ngalaba. 2, p. 3[http://news.google.com/newspapers?id=SQxPAAAAIBAJ&sjid=500DAAAAIBAJ&pg=4725,3554118&dq=pickford+not-the-falling-down&hl=en] * Mee ka ha chịa ọchị, mee ka ha ibe ákwá, laghachikwa n’ọchị. Kedu ihe ndị mmadụ na-aga ụlọ ihe nkiri? Mmega ahụ nke mmetụta uche. Ọ dịghịkwa ozi ọma. ** Kevin Brownlow, '' Parade's Gone By ... '' (1968), p. 134 * Anọkwaghị m na foto maka ego. Anọ m n’ime ha n’ihi na ahụrụ m ha n’anya. Adịghị m n'efu. Achọghị m ịma gbasara ịnye arụmọrụ nkeonwe na-emebi emebi. Otu ọchịchọ m bụ ịmepụta ezigbo ntụrụndụ. ** Herbert Howe, "kpakpando na ihe nkiri ọkacha mmasị Mary Pickford". "Photoplay," Jenụwarị 1924, p. 28-29. (Ụlọ ọrụ na-ebipụta Photoplay).[https://archive.org/stream/pho26chic#page/n31/mode/2up] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pickford, Mary}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] s7q4w2tyqmfgnaj4bimhyk2j1rgnbnn MacKenzie Porter 0 2864 12639 12638 2022-11-09T08:49:14Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki ''[[w:MacKenzie Porter|MacKenzie Lea Porter]]'' (amuru Jenụwarị 29, 1990) bụ onye omere na onye egwu Canada. ==Ihe o kwụrụ== * Mgbasa ozi ọha na-amasị m n'ihi nzaghachi ozugbo na mmekọrịta. M na-agbalị ime ka ndị Fans na-eme ka ha mara ihe m na-eme ma gbalịa igosi ha onye m bụ na ihe na-amasị m. Mụ onwe m na-esokwa ọtụtụ ndị na-ese ihe n’ihi na ọ na-amasị m ịmụtakwu banyere ndị m na-akwanyere ùgwù. **[https://www.thereviewsarein.com/2013/08/04/boots-hearts-2013-exclusive-qa-mackenzie-porter/ Boots & Hearts 2013 Nanị Ajụjụ & A: Mackenzie Porter] (August 4, 2013) * Maka m, egwu dị ka ntọhapụ a nke "oh, agabigala m ọnọdụ a dị mwute ma enwere m ike ide banyere ya na ọ bụ usoro ọgwụgwọ", na imere m ihe na-atọ ụtọ ịghara iche echiche banyere onwe m na iche echiche. banyere ndị ọzọ na ịkọ akụkọ ndị ahụ. Yabụ na ọ dị ka ntọhapụ dị iche maka m. Music bụ onwe, ihe niile bụ m na ọ bụ m akụkọ na m chọrọ ịkọrọ ndị mmadụ na ha nwere ike ikwu, na-eme ihe bụ…M hụrụ n'anya wepụ onwe m si equation mgbe ụfọdụ, ka dị nnọọ na-agwa ndị ọzọ akụkọ ndị dị nnọọ mkpa. ịgwa. **[https://brieftake.com/interview-travelers-mackenzie-porter/ Ajụjụ ọnụ: Ndị njem MacKenzie Porter] (December 10, 2018) ==Njikọ mpụga== {{DEFAULTSORT:Porter, MacKenzie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 6fk30uokpn97vvsmwv4700wjr6sf0rk Chantal Quesnel 0 2865 12640 2022-11-09T08:51:00Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Chantal Quesnel|Chantal Quesnel]]''' (1971 –) bụ onye omere Canada. ==Ihe o kwụrụ== *Echere m na ihe ndị kachasị egwu na-ezoro ezo n'ụzọ doro anya, nke pụtara na ị ga-ahụ ihe na echiche gị ga-agwa gị na ọ dị ihe na-adịghị mma gbasara onye a ma ọ bụ na ọ dị ihe na ọnọdụ a nke eriri afọ m na-agwa m adịghị mma na echiche gị ziri ezi. ga-asị "naanị gafere ya, ihe niile dị mma, ị dị mma." Ihe nwere ike na-atụ egwu n'ihi na ọ dị ebe ahụ, ọ na-ezoro ya n'anya nke ọma, na nke ahụ bụ m nkà mmụta uche nke egwu. **[https://www.youtube.com/watch?v=cBb8r-vhFoU Con Men Interviews: Fiona Dourif, Chantal Quesnel, Danielle Bisutti on Curse of Chucky] (August 19, 2013) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Quesnel, Chantal}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] cls257wx3ay92ehqq3rcbse28isifzw Kacey Rohl 0 2866 12641 2022-11-09T08:59:12Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Kacey Rohl|Kacey Rohl]]''' (August 6, 1991–) bụ onye omere Canada. ==Ihe o kwụrụ== * Oge ọ bụla m nọ na ntọala ma ọ bụ onye m nwere mmasị na ya-ọbụlagodi onye na-enweghị mmasị na ya-M na-agbalị ịbanye n'ụdị sponge zuru oke wee nweta ihe niile m nwere ike ime, wee dozie ya ma emechaa. n'ihe gbasara ihe masịrị m na nke na-amasịghị m. Amaghị m ma enwere m ike itinye aha na ihe niile m mụtara, mana n'ezie enwere ọmarịcha ebe ahụ. Enwere ntinye aka na nka nke ihe ọchị nke masịrị m na ụkpụrụ ọrụ. **[https://www.thegate.ca/television/021615/kacey-rohl-on-working-the-engels/ Kacey Rohl na-ekwu 'Working The Engels', kpakpando ndị ọbịa, na ihe nkiri na-atọ ọchị megide ihe nkiri] (Eprel 8, 2014) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rohl, Kacey}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rkcse0xft45w4hedddsfal25l5mbj17 Marisa Merz 0 2867 12643 12642 2022-11-09T10:46:57Z HorrorIJ 170 /* Ihe ndị Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki '''[[W:ig:Marisa Merz|Marisa Merz]]''''(amuru na 1931, na [[w:Turin, Italy | Turin, Italy]]) bu onye [[w:Italian |Italian]] [[w: sculptor | sculptor]], di ya nwuru nke [[Mario Merz]] na akụkụ nke mmegharị ahụ [[w: Arte Povera | Arte Povera]]. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== *Orụ ǹkà gbara anyị gburugburu, ụlọ niile juputara na ya, nke a bụ oge na-arụpụta ihe maka gị! *Mgbe ị na-ele anya, a na-enwe nnukwu oghere a mgbe niile! **[https://www.moussemagazine.it/magazine/marisa-merz-hans-ulrich-obrist-2009/] *O nwebeghị nkewa n'etiti ndụ m na ọrụ m. **[http://www.tate.org.uk/modern/exhibitions/artepovera/marisamerz.htm|accessdate=17 January 2010] ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category:Wq/ig]] rkzmqkysl4598zo1rrkmru5hc17tnwx Sonia Gandhi 0 2868 12645 12644 2022-11-09T11:10:56Z HorrorIJ 170 /* Ebenside */ wikitext text/x-wiki '''[[w:ig:Sonia Gandhi | Sonia Gandhi]]'''(née Maino; amuru 9 Disemba 1946) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị India sitere na agbụrụ Italian-Polish na onye bụbu onye isi oche ọgbakọ na onye bụbu onye ọka iwu. Ọ bụ onye isi oche nke Indian National Congress, otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị aka ekpe nke etiti, nke chịrị India maka ọtụtụ akụkọ ntolite nwechara nnwere onwe. Ọ were ọchịchị dị ka onye isi otu pati na 1998, afọ asaa ka e gbuchara di ya Rajiv Gandhi, onye bụbu praịm minista nke India, wee nọrọ n'ọkwa ruo afọ iri na itoolu. ===Ihe ndị Ọkwụrụ=== =="Prime Minister nke mberede (2014)" === : ''Baru, Sanjaya (2014). Prime Minista mberede. Penguin India'' * Mmepụta nke NAC na June 2004 bụ ihe ịrịba ama mbụ pụtara ìhè nye m na 'ịhapụ' ọchịchị Sonia bụ usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị karịa nzaghachi maka oku dị elu, ma ọ bụ 'olu dị n'ime', dịka o tinyere ya na oge. N'ezie, ọ họọrọ ịghara isi ọchịchị UPA ọbụlagodi mgbe o duchara Congress na ntuli aka ntuli aka na ntuli aka 2004, kama tinye aha Dr Singh. Ma, mgbe a na-enye ikike, ọ bụghị ikike. Mkpebi ya, n'isi mmalite, ịnwale na ịhọpụta onye isi odeakwụkwọ na Prime Minister nke ọ họọrọ — onye ọrụ Tamil lara ezumike nka onye ya na Rajiv rụkọrọ ọrụ mana jụrụ òkù Sonia—na itinye onye enyemaka ya tụkwasịrị obi Pulok Chatterjee na PMO, bụ iji hụ na a ogo akara ọchịchị. N'ezie, o nwere oke okwu na oke nke Pọtụfoliyo. * A kọwapụtara imepụta NAC na Sonia nhọrọ nke ndị otu ya dị ka nnabata nke mkpa na mmetụta na-eto eto nke ndị otu na-abụghị ndị gọọmentị (NGO), ndị na-ekwu na ha na-anọchite anya ọha obodo, na ime amụma. Agbanyeghị, n'omume n'ezie, o mepụtara usoro amụma yiri ya nke chọrọ ime Sonia dị ka olu obodo yana Dr Singh dị ka onye nnọchi anya gọọmentị. Ọ bụ ezie na Dr Singh ghọtara na ọ nweghị nhọrọ ọ bụla ma ọ bụghị ibi ndụ n'ọnọdụ a, na ọ dịghị mgbe ọ na-eme mkpesa banyere ya, ọ na-adị m mgbe niile na ọ naghị enwe ahụ iru ala na ya, ọ bụrụgodị na ọ dị njikere ịhụ uru na echiche ndị pụtara. nke NAC. *Ụzọ e si kee NAC, site n'iwu ndị isi, adịghị iche na Nehru mepụtara Commission Planning. Ọtụtụ ndị isi Congress enweghị obi ụtọ maka mkpebi Nehru ịmepụta otu ndụmọdụ ndụmọdụ iwu na-abụghị nke iwu na-abụghị usoro nke Cabinet, n'agbanyeghị Nehru họpụtara onwe ya dị ka onyeisi oche nke Commission. John Mathai gbara arụkwaghịm dị ka onye minista na-ahụ maka ego si na Kabinet Nehru na ngagharị iwe. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ dịghị onye n'ime gọọmenti UPA welitere okwu ọ bụla gbasara ọnọdụ na ọrụ NAC, otu nke PM na-abụghị ọbụna onye isi oche. * (...) Mohit, dị ka onye na-eguzosi ike n'ihe Indira, nwere nkwanye ùgwù pụrụ iche maka ndị nketa ya. Mana echiche ya na Sonia kwesịrị ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị gbadoro ụkwụ na nkwenye ya na na-enweghị onye ezinaụlọ Nehru-Gandhi nọ n'isi, ndị otu Congress ga-ekewa ma kpọnwụọ. Ndị otu Delhi durbar - 'ike ike' gbakwara ume ka o jiri okwu ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze C.Wright Mill, nke gụnyere ndị ọrụ obodo, ndị nnọchiteanya, ndị editọ, ndị ọgụgụ isi na ndị isi azụmahịa bụ ndị ha na ha rụkọrọ ọrụ ma ọ bụ nọrọ nso n'ọchịchị. Nehru, Indira na Rajiv. Ụfọdụ n'ime ha bi n'ọtụtụ ntụkwasị obi na ụlọ ọrụ ndị ezinụlọ Nehru-Gandhi na-achịkwa. Ha niile enwetala uru n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ, n'ime afọ ndị gafeworonụ, site na iguzosi ike n'ihe ha nye 'ezinụlọ mbụ' nke Congress. === '' India gbajiri tryst (2016)'' === : Singh, T. (2016). Nnwale agbajiri agbaji nke India. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. * Mụ na Sonia bụ enyi n’oge tupu Rajiv aghọọ praịm minista. Esemokwu bilitere mgbe m katọrọ ụkpụrụ ya, ọbụbụenyi anyị kwụsịrị kpam kpam mgbe ọ banyere n'ọchịchị ma gosi na ọ chọsiri ike ịbụ praịm minista n'onwe ya. Ọnweghị ihe ọ bụla gbasara ihe m na-emegide ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. Ha dabere na nkwenye m siri ike na praịm minista Italy nke India ga-emebi echiche na-adịghị mma nke onwe onye nke ọtụtụ ndị India nwere. Ọtụtụ narị afọ nke ndị mba ọzọ na-achị akpatala mmekọ nwoke na nwanyị na psyche India ... ma ọ bụrụ na e nwere nkwanye ùgwù, e nwekwara ihere na nkwanye ùgwù a, na n'azụ azụ m kwenyere na ọ bụrụ na Sonia Gandhi kwetara ịghọ praịm minista na 2004, ọ n'ezie agaraghị emeri ọchịchị ya ugboro abụọ. N'oge ọ bụla, a ga-ebo ya ebubo na ọ bụ 'nwanyị mba ọzọ', na ihe ọjọọ ọ bụla ga-ata ụta n'onwe ya. Ya mere, 'olu nke ime' ya dụrụ ya ọdụ nke ọma ka ọ jụ ọrụ ahụ mgbe e nyere ya ya na 2004. Nke a mere ka ọ ghọọ nne Teresa nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'anya ọ bụghị nanị ndị India nkịtị kamakwa ọbụna ndị ọkachamara na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Na mgbanwe m nwere na CNN-IBN na onye nchịkọta akụkọ a ma ama Vinod Mehta na ihe ngosi Karan Thapar otu ugboro, o kwuru, sị, 'Ndị India hụrụ ndị na-achụ àjà dị elu n'anya, ọ bụkwa ya mere Sonia Gandhi ji hụ ya n'anya.' ike, echetara m ya, ma o nweghị nzaghachi, ma ọ bụghị naanị ya bụ abụ otuto Sonia ka 'àjà' ya gasịrị. Kemgbe ụbọchị 'àjà' ahụ, ndị sycophants nwere n'aha ichekwa ọchịchị ụwa na-apụ n'ebe niile. Ndị nta akụkọ, ndị ọrụ gọọmentị, ndị ọchụnta ego, ndị na-eme ihe nkiri na ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị jikọtara ọnụ iji too 'àjà' Sonia. .... Ọ gwaghị onye ọ bụla okwu ruo mgbe ọ pụtara n'ụlọ omeiwu Central Hall ka ọ gwa ndị omeiwu ọ họpụtara ọhụrụ na 'olu nke ime' ya dụrụ ya ọdụ ka ọ ghara ịghọ praịm minista na o bu n'obi irubere ya isi. Nkwuwapụta ya mere ka iti mkpu na mkpu ákwá bilitere n'ụlọ ezumezu ahụ dị elu ka ndị nwoke na ụmụ nwanyị ndị India họpụtara ịnọchite anya ha na nzuko omeiwu na-akpa àgwà ka ụmụaka ndị nne na nna nwụnahụrụ na mberede. **Singh, T. (2016). Nnwale agbajiri agbaji nke India. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. * India n'afọ ndị 1970 bụ ala ịda ogbenye jọgburu onwe ya. Ọnụ ọgụgụ ọnwụ nke ụmụ ọhụrụ a mụrụ karịrị 100 kwa puku. Na Gandhiji's 'ezigbo India', ọ siri ike ịchọta obodo nta nke ụlọ 'pucca' ma ọ bụ ndị obodo ndị ahụ nwere ike ide aha ha. Ndị a bụ ihe a na-ekwutụbeghị n'ime ụlọ ịse nke Rajiv na Sonia nọrọ ná mgbede ha, ya mere, India nke ịda ogbenye, ọrịa, ụkọ na unyi abanyeghị n'ime ndụ nwanyị ahụ ga-abụ otu ụbọchị na-aghọ De facto Empress nke India. Mgbe e mesịrị, ọ na-amasị ya ikwu n'ime ajụjụ ọnụ ole na ole ọ gbara na ya aghọtabeghị ihe mere mmadụ ji hụ ya dị ka onye mba ọzọ n'ihi na ọ bụghị otú ahụ ka ọ na-ahụ onwe ya. Na ndị gbara ajụjụ ọnụ ejiri nlezianya nyochaa ya ajụghị ihe kpatara na ọ ghọrọ nwa amaala India naanị mgbe di ya ghọrọ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. **Singh, T. (2016). Nnwale agbajiri agbaji nke India. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. * Ihe bụ eziokwu bụ na ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Sonia Gandhi na-aga nke ọma bụ site n’enyemaka nke ọtụtụ ndị India siri ike wuo. Ndị isi ọchịchị kowtow n'ihu ya dị ka ọ nweghị onye ndu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla ọzọ, ọbụlagodi mgbe 'olu ime ya' kwenyechara ya ka ọ ghara ịbụ praịm minista. Ndị nta akụkọ na-eme nchọpụta na-atụghị egwu ọ dịghị mgbe ọ bụla ọ na-echegbu onwe ya iji nyochaa ọrụ ya na nrịbama Bofors ọbụna mgbe a chọtara ego iri ngo na akaụntụ ụlọ akụ Switzerland nke ezigbo enyi ya abụọ, Ottavio na Maria Quattrocchi, na ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị nakweere ya suzerainty. Na ọnụ ụlọ ihe osise Delhi ji otuto nke Empress ọhụrụ nke India kwughachi. Nke a bụ n'ezie ihe ọ bụ, n'ihi na ewezuga n'ihe gbasara ọchịchị kwa ụbọchị ọ nọgidere na-ahụ maka ọchịchị zuru oke. **Singh, T. (2016). Nnwale agbajiri agbaji nke India. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. siri ike ga-enweta wee gbanwee okwu ihu ha wee malite ịme njakịrị banyere otu 'otu iko tii na Sonia Gandhi nwere ike isi gbanwee DNA nke onye nta akụkọ'. . **Singh, T. (2016). Nnwale agbajiri agbaji nke India. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. na-achị ya. Prime Minista sitere n'ọhịa nke Gandhiji's 'ezigbo India' dị ka Deve Gowda, Charan Singh na Chandrashekhar egosila na ha enweghị nnukwu mkpesa nke usoro ndị eze Nehru-Gandhi mere. 'Ị hụrụ, m hụrụ n'anya, Sonia nwere ike ịbụ onye dị umeala n'obi, ma ị ghaghị ikweta na ọ dị ka Maharani karịa ọtụtụ ndị Maharani. Ọ mụtala otú e si achị.’ **Singh, T. (2016). Nnwale agbajiri agbaji nke India. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. * Ndị editọ dị ike na kpakpando TV nke Lutyens' Delhi fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze nke Sonia. Ya mere, foto nke ndị mgbasa ozi mepụtara bụ onye ndu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere ọgụgụ isi nke ukwuu, nwere ọmịiko bụ onye nanị ihe kpatara ya na ndụ ọha na eze bụ ọchịchọ ya ime ihe maka 'ndị ogbenye' India. Ha maara na ọ bụ praịm minista nke India mana ọ nweghị onye dere nke a, dịka ọ nweghị onye dere na Kansụl Ndụmọdụ Mba ya dị ike karịa kabinet Dr Manmohan Singh dara ogbenye. Ha maara na Rahul bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mgbagwoju anya banyere nsogbu akụ na ụba na ọchịchị, ma ha gbachiri nkịtị banyere ihe ndị a ma nakwere ya dị ka onye nketa site na ọmụmụ nke ocheeze onye kwuo uche nke India. **Singh, T. (2016). tryst nke India gbajiri agbaji. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. ===Ebenside=== {{Wikipedia}} *[[Q:en:Sonia Gandhi|Sonia Gandhi]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Gandhi, Sonia}} [[Kadị: Ndị ọkaiwu India]] [[Ụdị: Ndị Katọlik Roman]] [[Ụdị: 1946 ọmụmụ]] [[Kadị: Ndị dị ndụ]] [[Kadị: Ndị si Veneto]] [[Kadị: ndị inyom Italy]] [[Kadị: Ụmụ nwanyị a mụrụ na narị afọ nke 20]] [[Category:Wq/ig]] kqfyp72ttwfeo955m6ctjtuy54fokcj Gemma Galgani 0 2869 12646 2022-11-09T11:17:54Z HorrorIJ 170 I created a page wikitext text/x-wiki [[File:La seraphique Gemma Galgani (HS85-10-31647).jpg|thumb|Gemma Galgani]] '''[[w:ig:Gemma Galgani|Gemma Galgani]]''' ([[12 Maachi]] [[1878]] – [[11 April]] [[1903]]) bụ [[Italy | Ịtali]] [[mysticism | mystic]], nke a na-asọpụrụ dị ka [[Ndị senti | senti]] na [[ụka Katọlik]] kemgbe afọ 1940. A na-akpọ ya “Daughter of the Paion” n'ihi na nke nṅomi ya nke ukwuu nke [[w:Passion of Jesus|Passion of Christ]]. == Ihe ndị Ọkwụrụ== * Nye, Onyenwe m Jizọs, ka mgbe egbugbere ọnụ m na-abịaru gị nso ka m susuo gị ọnụ, ka m detụkwa ire ere e nyere gị ọnụ. Ma mb͕e ubum nādabere n'aru Gi, me ka m'nweta utari-Gi nile. Ma mgbe anụ ahụ m jikọtara ya na Gị n'ime Oriri Nsọ, mee ka m nwee mmetụta nke mmasị gị. Ma mb͕e isim nābiaru Gi nso, me ka m'tutu ogwu Gi. Ma mgbe obi m dị nso na Gị, mee ka m nwee mmetụta nku gị. ** Ekwuru na '' The Life of St. Gemma Galgani '' site n'aka onye nduzi ime mmụọ ya bụ Ven. Germanus, trans. A. M. O'Sullivan, 1999, p. 258. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} 498hosy11wqc3mn71jpxg6h5oxwkz2z Silvia Federici 0 2870 12648 12647 2022-11-09T11:31:31Z HorrorIJ 170 /* "Viet Cong Philosophy: Tran Duc Thao" (1970) = */ wikitext text/x-wiki [[File:La escritora y activista feminista Silvia Federici (cropped).jpg|thumb|All [[meaning]] bụ [[necessarily]] [[teleological]] na àgwà ya na [[historically]] gbanyere mkpọrọgwụ na ihe arụmọrụ nke [[human]] subjects.]] '''[[w:ig:Silvia Federici|Silvia Federici]]''' (amụrụ 1942, Parma, Italy) bụ onye ọkammụta ,tali na Amerịka, onye nkuzi na onye ndọrọndọrọ sitere n'ọdịnala nwanyị Marxist radical autonomist. ==Ihe ndị Ọkwụrụ== == "Viet Cong Philosophy: [[w:Tran Duc Thao|Tran Duc Thao]]" (1970) === :<small>''[[w:Telos (journal)|Telos]]'' vol. 6, p. 104 (1970)</small> * Ndị ọgbara ọhụrụ [[imperialism]] na-achọta izi ezi nke echiche ya na nkà ihe ọmụma asụsụ nke na-ewu ewu ugbu a bụ nke na-elebara nkọwa niile anya dị ka ihe na-enweghị isi (dịka, [[w: Willard Van Orman Quine | Quine]], White, [[w:Nelson Goodman| Goodman]], wdg), ma ọ bụ na-ebelata ha na eziokwu nke okwu kwa ụbọchị (dịka, [[Wittgenstein]], [[w: J. L. Austin | Austin]], wdg). Na ejiji a, ihe niile pụtara ma ọ bụ enweghị ntọala, ma ọ bụ na ha nwere ike ịtọ ntọala naanị na ngalaba nke enyere. N'ọnọdụ ọ bụla, imperialism bụ ihe ziri ezi n'ezoghị ọnụ, n'ihi na, na nke mbụ, a na-ewere ya dị ka opekempe dị ka usoro ezi uche dị ka ihe ọ bụla ọzọ, si otú a na-ewepụ arụmụka ọ bụla nwere ike ime maka ịgbagha ya, ma ọ bụ ọzọ, na nke abụọ, ebe ọ bụ na ihe niile pụtara. belata na nke enyere na nke e nyere bụ, n'ezie, imperialist, imperialism n'onwe ya na-aghọ ihe atụ nke ihe niile bara uru. * Ihe niile pụtara bụ teleological na agwa yana gbanyere mkpọrọgwụ na arụ ọrụ nke isiokwu mmadụ. * Ụdị nkịtị nke imperialism abụghị nke a gụpụrụ na mkpa ntọala, ma ọ bụ eziokwu ahụ bụ na ha jikọtara ọnụ na okwu nkịtị agaghị enye ha ntọala dị mkpa. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Q:en:Silvia Federici|Silvia Federici]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Silvia, Fedrici}} oov63z3oecacrnxe3lcuf15j1hq7at0 Clara Lemlich 0 2871 12652 12650 2022-11-09T18:29:31Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Clara Lemlich 1910.jpg|thumb|Clara Lemlich 1910]] [[Clara Lemlich|Clara Lemlich]] bu onye amuru na March 28, 1886 – Julaị 12, 1982) bụ onye ndu nke ọgba aghara nke mmadụ 20,000, nnukwu ntigbu nke ndị ọrụ akwa uwe na New York na afo 1909, ebe o kwuru okwu na Yiddish wee kpọọ oku ka emee ya. Mgbe e mesịrị, e debanyere aha ya n' ajo akwukwo maka otu ndị ọrụ ya, ọ ghọrọ onye otu Communist Party USA na onye na-akwado ndị oru. N'ime afọ ikpeazụ ya dị ka onye bi n'ebe a na-elekọta ndị agadi, o nyere aka ịhazi ndị ọrụ ===ihe okwuru=== *Egere m ndị na-ekwu okwu niile ntị, enweghịkwa m ndidi ọzọ maka ikwu okwu. Abụ m nwa agbọghọ na-arụ ọrụ, otu n'ime ndị na-emegide ọnọdụ ndị a na-apụghị ịnagide. Ike gwụrụ m ige ndị ọkà okwu na-ekwu okwu n'ozuzu. Ihe anyị nọ ebe a bụ ikpebi ma a ga-agba agbugba oru ma ọ bụ na anyi agaghi agba. M na-eme mkpesa na anyị ga-agba agbugba oru." **[http://www.dclabor.org/home/labor-quote-of-the-day-clara-lemlich labor-quote-of-the-day-clara-lemlich] *"Gịnị ka m maara banyere otu ndị ọrụ? Obi ike — nke ahụ bụ naanị ihe m nwere. Obi ike!” **[https://annabrones.com/2019/03/29/clara-lemlich-shavelson/ clara-lemlich-shavelson/] *"Abụ m nwa agbọghọ na-arụ ọrụ," ka Lemlich kpọsara. "Otu n'ime ndị na agba agbugba ọrụ megide ọnọdụ ndị na-adịghị anabata, ike gwụrụ m ige ndị ọkà okwu na-ekwu okwu n'ozuzu okwu. Ihe anyị nọ ebe a bụ ikpebi ma anyị a ga-agba agbugba oru ma ọ bụ na anyị agaghị agba. **[https://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/biography-clara-lemlich/#:~:text=%22I%20am%20a%20working%20girl,strike%20or%20shall%20not%20strike American experience] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Clara Lemlich|Clara Lemlich]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Clara Lemlich|Clara Lemlich]] na wikiquote Bekee 9rzwe9dauxt8sqib7vj8u8kv6z9hlxq Alanis Morissette 0 2872 12653 2022-11-09T18:31:26Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Alanis Nadine Morissette''' (amụrụ ya na 1 June 1974) bụ onye Canada na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. ===Ihe ọ Kwụru=== *Mgbe [Jagged Little Pill] pụtara, ọ dị m ka m batara n'ọnọdụ ịlanarị ozugbo iji mee ka 'oke oke' na-abịa site na ịbụ onye ama ama n'ọnụ mmiri. Afọ iri ka e mesịrị, enwere m oge okomoko na ogologo oge iji sọpụrụ ya. **[http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1000827178/ "Ten Years On, Alanis Unplugs Little Pill" by Melinda Newman in Billboard (4 March 2005)] *Ruo ogologo oge, aghọtaghị m echiche nke enweghị ike ịmasị obi mmadụ. Ma Marianne Williamson (ọ bụrụ na m nwere ike ịnwa ịhapụ aha ya) ... anyị na-eme ajụjụ & A na ogbo, ma enwere ajụjụ gbasara ihe ọjọọ, na ngwa ngwa m, ụdị nzaghachi ime mmụọ bụ (na m na-eguzo n'akụkụ ya na ụfọdụ). uche)...bụ na ụmụ mmadụ bụ...ikekwe anyị na-enwe nkụda mmụọ, ikekwe anyị na-ekewapụ, na omume anyị, kwesịrị ekwesị, ga-iche na eziokwu nke ndị anyị bụ n'ezie. **[https://www.youtube.com/watch?v=Jr_ClddVgJs/ Alanis Morissette - Wake Up San Francisco with Adyashanti & Tami Simon - YouTube (28 March 2015; starts at 14:17)] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Alanis Morissette|Alanis Morissette]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Alanis Morissette|Alanis Morissette]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Alanis, Morissette}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 1tblunlig9l51l73avb2knnv2jwi43h Amy Lee 0 2873 12659 12656 2022-11-09T23:03:01Z Akwugo 29 gbakwunyere databox iji kwalite ederede a wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Amy Lee|Amy Lynn Hartzler]]''' ('née'''''Lee'''; amuru 13 December 1981), onye ama ama dika ' ''Amy Lee''' bụ onye America na-agụ abụ na onye na-agụ egwú azụrụ azụ nke ọma bụ onye ndu ụda olu na onye rụpụtara otu egwu egwu ''[[w:Evanescence|Evanescence]]''. <!-- ''[[w:Evanescence|Evanescence]]''' bụ otu egwu egwu America tọrọ ntọala na [[w:Little Rock|Little Rock]], Arkansas na 1995 site n'aka onye ọbụ abụ/pianist [[w:Amy] Lee|Amy Lee]] na onye egwu egwu [[w:Ben Moody|Ben Moody]]. --> == Ihe ndị okwuru == * Egwu bụ ọgwụgwọ maka m. Ọ bụ mwepu m maka ihe ọjọọ ọ bụla m nwetụrụla. Ọ na-ahapụ m ka m gbanwee ihe ọjọọ ka ọ bụrụ ihe mara mma. ** Na-akọwa egwu ya "Kpọọ M Mgbe Ị Dị Mma" na [http://www.vh1.com/news/articles/1540914/story.jhtml"Evanescence: Amy Lee na-akọwa abụ ọhụrụ" na ''VH1 News (Septemba 18, 2006) * Ahụrụ m ''[Amadeus]]'' mgbe m dị afọ itoolu wee hụ [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozart] n'anya]. Akụkụ nke Mozart's Requiem nke a na-akpọ "Lacrymosa" bụ egwu kachasị amasị m mgbe ọ bụla. Ọ na-amasị m mgbe niile na anyị nwere ike kpuchie ya, mana na mmemme na guitar ma mee ka ọ dị jụụ. Ọ bụ oge anyị ịnwale ihe niile m chọrọ na enweghị m ike, yabụ amalitere m ịmekọrịta ya na Protools. Terry dere ụfọdụ riffs wee tụgharịa ya ka ọ bụrụ ihe ngosi ọla a dị egwu. ** Na-akọwa egwu ya "[[w: Lacrymosa (abụ) | Lacrymosa]]", na "Evanescence: Amy Lee na-akọwa egwu ọhụrụ" na ''VH1 News'' (18 Septemba 2006) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[[q:en:Amy Lee|Amy Lee]] na wikikwootu Igbo *[http://www.evanescence.com/ Evanescence.com - webụsaịtị gọọmentị US] *[http://www.outoftheshadows.com/ si na onyinyo - The Amy Lee Fund for Epilepsy] {{DEFAULTSORT:Lee, Amy Lyn}} qbewtbtfkas5wo72096241mt0ylpwpt Alyson Michalka 0 2874 12658 12657 2022-11-09T22:57:52Z Akwugo 29 gbakwunyere databox iji kwalite ederede a wikitext text/x-wiki {{databox}} '[[w:Alyson Michalka|Alyson Renae Michelakalala]]''' (amụrụ March 25, 1989), nke a na-akpọkarị '''Aly''', bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú si United State. Ma eleghị anya, a maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Keely Teslow na [[w: Disney Channel Original Series | Disney Channel Original Series]], ''[Phil of the Future]" na na [[w: List of Disney Channel Original Movies|Disney Channel Original Movie]]"[[w:Cow Belles]]" na dịka ọkara nke egwu [[w:Duet (egwu)| duo]] [[w:Aly & AJ|Aly & AJ]] ya na nwanne ya nwanyị ejima [[w:en:Amanda Michalka | Amanda Joy "AJ" Michalka]]. == Ihe ndị okwuru == * Abụ m nnukwu onye akwụkwọ na-anụ ọkụ n'obi, ma n'egosiputakwa. Enwere m ahụ iru ala n'akụkụ egbe. Anọ m na-agbapụ kemgbe m afọ itoolu. M na-agbakarị Magnum iri abụọ na abụọ, ma m na-ahọrọ egbe dị nta n'ihi na mmetụta ahụ dị ịrịba ama. ** Ajụjụ ọnụ, Akwụkwọ akụkọ Pinstripe, February 7, 2011. [http://www.pinstripemag.com/2011/02/alyson-michalka-complex-magazine-interview.html]. * Mụ na ndị enyi m nwoke nwere mmekọrịta platonic. Enwere ụfọdụ ndị enyi m susuru ọnụ ma ọ bụ ihe ọ bụla, mana ọ bụ naanị otu ugboro. ** Ajụjụ ọnụ, Akwụkwọ akụkọ Pinstripe, Febụwarị 7, 2011 [http://www.pinstripemag.com/2011/02/alyson-michalka-complex-magazine-interview.html]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Alyson Michalka|Alyson Michalka]] nna wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Michalka, Alyson}} ft698gke7esqz0otyotdd7jh4cigs59 OWEN OMOGIAFO 0 2875 12678 12677 2022-11-10T05:13:12Z Ugbesabdul 185 wikitext text/x-wiki Owen Diana Omogiafo (née Elaiho; amuru 28 Mee 1980) bu onye isi ahia na onye isi ala Naijiria. Ọ bụ Onye isi ala na onye isi otu nke Transnational Corporation of Nigeria (Transcorp), otu ọgbakọ dị iche iche nwere ntinye atụmatụ atụmatụ na ngalaba Ike, ọbịa na mmanụ na gas. {| class="wikitable" |+ Owen Diana Elaiho |- ! [[Usòrò:Owen Omogiafo.jpg|thumb]] |- | ==== amuru ==== 28 Mee 1980 (afọ 42) Obodo Benin, Nigeria ==== agụmakwụkwọ ==== University of Benin (Sociology na Anthropology BSc) Ụlọ akwụkwọ London nke Economics na Sayensị Ọchịchị (MSc) ==== Ọrụ ==== President/CEO nke Transnational Corporation of Nigeria (2020-ugbu a) |} === Ihe ndị okwuru === "Nnukwu ndị ndu na-adabere na ihe nketa nke ndị ọzọ." "Dịrị njikere ma dịrị njikere ikwu okwu maka njikere gị." "...Iwulite na ijikwa otu njikwa dị irè iji lekọta ma kwalite arụmọrụ ego nke ụlọ ọrụ, ntinye ego na azụmahịa ndị ọzọ dị oke mkpa." Mba anyị nwere ike ịgbanwe mgbe anyị niile na-enye oke anyị maka mmepe ya. "Ịbịa ọbịa na njem nlegharị anya bụ ihe na-eme ka akụ na ụba mba ọ bụla na-ebugharị ụwa, ha na-enye aka na mgbanwe nke obodo ọ bụghị nanị site na ego ọ na-akpata maka mba ahụ, kamakwa site na ọnụ ọgụgụ ọrụ ọ na-emepụta na ndị ọzọ." "... Njem nlegharị anya na ile ọbịa nwere ike ịkwado mba ma nwee ike ịgbanwe Nigeria." "Ihe m na-eme na mkpebi bụ ka anyị jiri nlezianya na-agakwuru ha - setịpụ ihe mgbaru ọsọ na atụmatụ ime ihe maka imezu ebumnuche ndị ahụ..." "Mgbe ị na-atụ uche ihe dị ịrịba ama, atụpụla ihe mgbaru ọsọ ahụ kpamkpam, kama nyochaa ma nọgide na njem ahụ." === Njikọ mpụga === Wikipedia nwèrè edemede màkà: [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Owen_Omogiafo Owen Omogiafo] g0x6hgatnd7dl3tta1sq57umcdjs62d Alice Munro 0 2876 12680 12679 2022-11-10T08:01:31Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Alice Ann Munro (amuru 10 Julaị 1931) bu onye odee Canada, nke kachasi n'akuko mkpirisi. Onye nnata nke 2013 Nobel Prize in Literature, ọ bụkwa onye 2009 Man Booker International Prize maka arụ ọrụ ndụ ya, na onye meriri ugboro atọ nke Gọvanọ General's Award Canada maka akụkọ ifo. ===Ihe o kwụrụ=== *Ndị mmadụ na-achọ ịmata ihe. Mmadụ ole na ole. A ga-achụpụ ha ịchọpụta ihe, ọbụna ihe ndị na-adịghị mkpa. Ha ga-ejikọta ihe ọnụ, ebe ha maara na ha nwere ike imehie ihe. Ị na-ahụ ka ha na-eji akwụkwọ ndetu na-agagharị, na-ekpochapụ unyi na nkume gravestone, na-agụ microfilm, na-enwe olileanya ịhụ aghụghọ a n'oge, na-eme njikọ, na-anapụta otu ihe na mkpofu. Na ha nwere ike na-ezighị ezi, ka emechara. Enwere m ike ị nwetaghị ya. **[https://books.google.com/books?id=JHO0R0im-WsC&pg=PT94/ Friend of My Youth](1990) *Ị gaghị ekwe ka ndị mụrụ gị nọrọ n'ebe ọ bụla ka e wedara gị ala **[https://en.wikipedia.org/wiki/Open_Secrets/ Open Secrets] *Na-echeta mgbe niile na mgbe nwoke na-apụ n'ime ụlọ, ọ na-ahapụ ihe niile dị n'ime ya ... Mgbe nwanyị na-apụ, ọ na-eburu ihe niile mere n'ime ụlọ ahụ na ya. **[https://en.wikipedia.org/wiki/Too_Much_Happiness/ Too Much Happiness] *Ọ nọ na-amụta, n'oge na-adịghị anya, ihe ọtụtụ ndị gbara ya gburugburu pụtara na ha maara kemgbe ọ bụ nwata: na ndụ nwere ike inwe afọ ojuju n'enweghị nnukwu ihe ọ rụzuru. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Alice Munro|Alice Munro]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Alice Munro|Alice Munro]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Alice, Munro}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* gtfe3khvyc72i2mtrt3vvedae507d46 Loreena McKennitt 0 2877 12681 2022-11-10T08:17:31Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Loreena McKennitt''' (amuru ya na Febụwarị 17, 1957) bụ onye Canada na-ede abụ, onye na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-agụ ụbọ akwara na onye na-akụ piano. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ịbụ onye na-akpali akpali bụ otu n'ime ebumnobi ndụ m. Enwere m mmụọ nsọ site n'ọtụtụ mmadụ bụ ndị n'aka nke ha bụ ndị na-akpali akpali. Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị ịhụ ebili mmiri nke mmasị na-abịa ma na-aga na mpaghara Celtic. Ọ bụrụ na m nwere ike ịbụ onye na-akwado ndị ọzọ, nke ahụ dị mma. **[http://www.innerviews.org/inner/mckennit.html/ Interview (25 September 1991), published in "Times of discovery" by Anil Prasad at Innerviews] *Abịara m iji akụkọ ihe mere eme pan-Celtic, nke sitere na 500 BC ruo ugbu a, dị ka ihe na-emepụta ihe. Egwu m na-eke bụ n'ihi ịgagharị n'okporo ụzọ ahụ wee bulie ụdị isiokwu na mmetụta niile, nke nwere ike ma ọ bụ na ọ gaghị abụ Celtic n'ụzọ zuru oke na okike. **[http://www.quinlanroad.com/explorethemusic/maskandmirror.asp/ Website notes to The Mask And Mirror] *May, 1993 – Stratford... na-agụ site na uri nke narị afọ nke 15 Spain, ma a na m ahụta onwe m na otu onye ode akwụkwọ omimi na onye ọhụụ St. John of the Cross dọọrọ m onwe m; Ọrụ ahụ a na-akpọghị aha bụ abụ ịhụnanya na-atọ ụtọ, nke jupụtara n'ihe atụ n'etiti onwe ya na chi ya. O nwere ike ịgafe dị ka abụ ịhụnanya n'etiti abụọ ọ bụla n'oge ọ bụla ... Ụzọ ya dị ka ọrụ Islam n'oge mbụ ma ọ bụ Juu na-aga n'ihu na-aga n'ihu na nkwurịta okwu na chi ya ... agafeela m nsụgharị atọ dị iche iche nke abụ ahụ. , ma etu ntụgharị asụsụ nwere ike isi gbanwee nkọwa anyị masịrị ya. A na-echetara m na ọtụtụ akwụkwọ nsọ na-abịakwute anyị na ntụgharị asụsụ, na-ebute echiche dị iche iche. **Notes from McKennitt's journals in the CD booklet for The Mask and Mirror ' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Loreena McKennitt|Loreena McKennitt]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Loreena McKennitt|Loreena McKennitt]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Loreena, McKennitt}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* c91unqmy1ejnhac569taj6syo9qptzk Rosanna Eleanor Leprohon 0 2878 12682 2022-11-10T08:33:02Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Rosanna Eleanor Leprohon''' (Jenụwarị 12, 1829 - Septemba 20, 1879), amuru Rosanna Eleanor Mullins, bu onye odee na onye na-ede abu Canada. ===Ihe ọ kwụrụ=== *...okooko osisi ọhịa na-ama ifuru na ịnọ naanị ya Malite ọ bụghị n'ịtakwu ntamu, kama ikuku. **from A Canadian Summer Evening *Kedu ka ụwa na ikuku siri dị jụụ, Kedu ka ọ dị 'n'okpuru ọkụ ọkụ anyanwụ- Okooko osisi mara mma na-ada ada, Na nke a na-ekpo ọkụ, sultry, ụbọchị okpomọkụ! **from An Afternoon in July. *Olileanya gị dị nro jiri ike anwansi achụpụwokwa mkpụrụ obi m onyinyo abalị. **from The Parting Soul and her Guardian Angel. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Rosanna Eleanor Leprohon|Rosanna Eleanor Leprohon]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Rosanna Eleanor Leprohon|Rosanna Eleanor Leprohon]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Rosanna Eleanor, Leprohon}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* h78zbsxt1g5ilzdh31rw05mkr8pajp7 Judy LaMarsh 0 2879 12683 2022-11-10T08:43:44Z Lebron jay 36 Jiri '{{Databox}} '''Julia Verlyn (Judy) LaMarsh''', PC, OC, QC (December 20, 1924 - Ọktọba 27, 1980) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada, onye ọka iwu, onye ode akwụkwọ na onye mgbasa ozi. Na 1963, ọ bụ naanị nwanyị nke abụọ jere ozi dị ka onye minista gọọmentị etiti. N'okpuru ọchịchị pere mpe nke Prime Minister Lester Pearson nke etiti na mbubreyo 1960s, o nyere aka kwalite-site na iwu nke mebere Atụmatụ ezumike nka Canad...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Julia Verlyn (Judy) LaMarsh''', PC, OC, QC (December 20, 1924 - Ọktọba 27, 1980) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada, onye ọka iwu, onye ode akwụkwọ na onye mgbasa ozi. Na 1963, ọ bụ naanị nwanyị nke abụọ jere ozi dị ka onye minista gọọmentị etiti. N'okpuru ọchịchị pere mpe nke Prime Minister Lester Pearson nke etiti na mbubreyo 1960s, o nyere aka kwalite-site na iwu nke mebere Atụmatụ ezumike nka Canada na Medicare. ===Ihe o Kwụrụ=== *Ike ndị ọchịchị obodo nke nwere nnukwu ego ga-atụ egwu. Site n'ịchịkwa ego ego, ọ ga-abụ na ọ ga-achịkwa azụmahịa. Mgbe ahụ, anyị ga-etinye ihe ize ndụ iji nweta ụdị mmekọrịta ọha na eze nke mba, dị ka a na-eme ya na Nazi Germany. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Judy LaMarsh|Judy LaMarsh]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Judy LaMarsh|Judy LaMarsh]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Judy, LaMarsh}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* ht7dg1j8dd7x1gva72d349x47y4mw3f Frances Bannerman 0 2880 12684 2022-11-10T09:00:54Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} Frances Bannerman (1855 - 1940) bụ onye na-ese ihe na onye na-ede abu na Canada. ===Ihe ọ Kwụrụ=== *Abalị ọkọlọtọ m, na onye nkwusa m egwu. **[http://www.bartleby.com/101/878.html/ "An Upper Chamber"] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Frances Bannerman|Frances Bannerman]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Frances Bannerman|Frances Bannerman]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Frances, Bannerman}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* kcxpk035vz7qgpesq44qg4pqxacgrd7 Catherine scorsone 0 2881 12685 2022-11-10T11:26:42Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Caterina Scorsone Star Wars The Force Awakens premiere.jpg|thumb|Caterina Scorsone (2015)]] ''[[w:Caterina Scorsone|Caterina Scorsone]]"" (Ọktoba 16, 1981–) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * Ka anyị wee hazie onwe anyị n'ụzọ ga-enye ohere ịha nhata n'uju nke ọdịiche anyị, anyị kwesịrị icheta na mmadụ ọ bụla bụ isi ihe. Onye ọ bụla pụrụ iche bụ akụkọ dum, fractals jikọtara ọnụ nke ịdị n'otu nke a na-akpọ "ịhụnanya." Ọ dịghị onye na-abachaghị uru ma ọ bụ karịa n'ụzọ nke ihe ọzọ. Ụmụ mmadụ a na-ahụ dị ka ụzọ bụ nrigbu. Ụmụ mmadụ a na-ahụ dị ka njedebe bụ ugwu. Ọ bụ ịhụnanya. **[https://www.goodmorningamerica.com/culture/story/greys-anatomy-star-caterina-scorsone-opens-syndrome-advocacy-73660444 'Grey's Anatomy' kpakpando Caterina Scorsone mepere banyere nkwado Down syndrome na nwa ya nwanyị. Pippa] (October 22, 2020) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Catherine scorsone|Catherine scorsone]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT: Scorsone, Caterina}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] iy8xzd1mj9v9ldb7afayas7qrdye1ij Helen Shaver 0 2882 12686 2022-11-10T11:31:32Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Helen Shaver|Helen Shaver]]"" (February 24, 1951 -) bụ onye omere na ihe nkiri na onye ntụzi ihe onyonyo nke Canada. == Ihe o kwụrụ == *Abụ m onye nduzi ihe nkiri, ọ na-amasị m ime ka gburugburu ebe obibi dị mma ka onye na-eme ihe nkiri mehiere daa n'ihu ha, mee ka ha mara na ọ dị mma, na m ga-eburu ha, na m ga-enyere aka. ha site, n'ihi na n'ezie maka ịdị ukwuu, ị ga-adị njikere daa, ị maara? Ị ga-enwe ike ịhapụ ya ka ọ na-agba ịnyịnya na ịnọnyere onwe gị na ikwu eziokwu gị kpọmkwem. **[https://awesomefriday.ca/2020/09/viff-interview-director-helen-shaver-on-her-film-happy-place/ Ajụjụ ọnụ VIFF: Onye isi Helen Shaver na ihe nkiri ya 'Ebe Obi Ụtọ'] ( Septemba 26, 2020) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Helen Shaver|Helen Shaver]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Shaver, Helen}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] g8gjiozo6znqzgwj64nq927bwudstbt Catherine Mary Stewart 0 2883 12687 2022-11-10T11:38:34Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Catherine Mary Stewart Light Blue Sweater.jpg|thumb|Catherine Mary Stewart]] ''[[w:Catherine Mary Stewart|Catherine Mary Stewart]]'' (22 Eprel 1959–) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == *Echere m na otu n'ime ozi na-ewepụ bụ ụmụ agbọghọ nwere ike ịnya ihe nkiri ma ụmụ nwanyị ma ụmụ nwoke hụrụ ya n'anya!! Ọ bụ ihe ọchị na azụmahịa a ka nwoke na-achị na-egosi na ọ na-enwe ahụ iru ala na ihe nkiri mega jupụtara na testosterone. Ọbụna ihe nkiri ebe nwanyị na-edu ndú, ha na-egwu testosterone jupụtara ụmụ nwanyị, ma ọ bụ ndị ikom na corset. Enwere m mmasị n'otú ụmụ nwanyị ndị a si dị mma ma maa mma mana anyị ekwesịghị ịbụ nnukwu na muscular iji chịa na ihe nkiri. **[https://www.retroinjection.com/post/we-interview-catherine-mary-stewart-heroine-of-the-last-starfighter Anyị gbara Catherine Mary Stewart, Heroine nke The Last Starfighter!] (July 29) , 2014) *Dịka onye na-eme ihe nkiri, achọrọ m ịme ụdị agwa dị iche iche dịka enwere ike. N'ime oge ọrụ m niile enwere m ohere dị ukwuu ime nke ahụ na ahụrụ m ya n'anya kwa sekọnd ọ bụla. Ọrụ ọhụrụ ọ bụla bụ ihe ịma aka yana ahụmịhe mmụta. Ahụmahụ ụfọdụ adịchaghị nro karịa ndị ọzọ, mana n'ozuzu, ọ nweghị oge na-agwụ ike na nke ahụ bụ ihe ndụ bụ ihe gbasara m. **[https://www.retroinjection.com/post/we-interview-catherine-mary-stewart-heroine-of-the-last-starfighter Anyị gbara Catherine Mary Stewart, Heroine nke The Last Starfighter!] (July 29) , 2014) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Catherine Mary Stewart|Catherine Mary Stewart]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Swart, Catherine Mary}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] gvmcxf3wg2b4cevok1t3vbci65fq9mm Skye Sweetnam 0 2884 12689 12688 2022-11-10T11:42:32Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Sever na 2015 FoF 2 (cropped).jpg|thumb|Sever of the band Sumo Cyco (aka Skye Sweetnam) na-eme na 2015 Festival of Friends in Ancaster, ON]] ''[[w:Skye Sweetnam|Skye Alexandra Sweetnam]]"" (amụrụ Mee 5, 1988) bụ onye Canada na-abụ abụ pop-rock. Ndekọ mpụta mbụ ya, akpọrọ ''Noise From the Basement'' ka ewepụtara na 2004. == Ihe o kwụrụ == * Echere m na ịme ihe bụ ihe m chọrọ ijide n'aka na, ọ bụrụ na m mee mgbanwe ahụ, achọrọ m ijide n'aka na ọ dị egwu n'ezie, ma tinye ike m n'ime ime ihe, ị mara, nke ọma kama ịnwa ịhazi ọtụtụ ihe. nke ihe ozugbo, 'n'ihi na m achọghị n'ezie ịghọ otu n'ime ndị na-agụ egwú-agbalị-ịbụ-omee-ma-emeghị-n'ezie-arụ ọrụ ụdị ihe. ** N'ịbụ onye na-eme ihe nkiri oge niile * Amaghị m, ọ dịghị ka m na-eche na ọ bụ ụghalaahịa m ma ọ bụ ihe ọ bụla ọ bụ. M pụtara na echeghị m na m ga-ewepụ ya ma ọ bụ ihe ọ bụla. Ma, amaghị m - ọ bụ akụkụ nke m, m maara ya. ** Na akara ịma mma ya * Anyị jidere ọtụtụ ndị na-eche nche, nke dị mma. Echere m na anyị mere ka ihe na-atọkwu ndị enyi nwoke a dọkpụrụ n'ebe egwu egwu. ** Na mmeghe maka [[w:Britney Spears|Britney Spears]] * Bios anyị yitere, mana ụmụ okorobịa yi na band rock niile na-eyi T-shirts na jeans ma ọ nweghị onye kwuru na ha niile bụ otu. ** A na-atụnyere [[w: Avril Lavgnie | Avril Lavigne]] * Ọ bụrụ na ihe na-ada, nke ahụ dị egwu ma ọ bụrụ na ihe adịghị eme, m ka nwere ike ibi ndụ nkịtị ma nwee ike ịga ụlọ ahịa nri na-enweghị ndị mmadụ na-eso m. ** Na ọrụ ya * Ọ na-amasị m ịka ụda na mkpọtụ, dị ka aha album m kwuru. * M na-edekọ egwu niile na album m, ma mepụtakwa ọtụtụ n'ime ha, Ya mere, itinye aka na ihe okike na ọ bụghị naanị ịbụ abụ dị m mkpa n'ihi na, karịa ihe niile, enwere m mmasị ịmepụta na m. hụrụ n'anya ikwupụta onwe m." * Nye m, ide abụ bụ ọgwụgwọ, ọ bụ akụkụ nke ndụ m, enweghị m ike ịgabiga ụbọchị ahụ n'enweghị ụdị egwu egwu gbapụta n'isi m ebe m ga-ede Sharpie n'akụkụ aka m niile na-agbalị icheta echiche song." * Ime, maka m, dị ka oxygen. Ime, maka m, dị ka naanị ihe na-adịgide adịgide na ndụ m, n'ihi na ị nọ n'ebe dị iche iche na-eme ihe niile dị iche iche, ma mgbe m na-ebili na ogbo, nke ahụ bụ ebe m maara kpọmkwem ihe m ga-eme, nke ahụ bụ ebe. Enwere m ya. * [[w:Ashlee Simpson | Ashlee Simpson]] ọ dị m mma? Ee. Ọ sịrị "hi" nke ọma n'olu dị mma! ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Skye Sweetnam|Skye Sweetnam]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] mtld08udie7z217fc4xwb7pz9i4docb Margaret Trudeau 0 2885 12690 2022-11-10T11:49:08Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Margaret Trudeau at UFV 17 (31428779353) (cropped).jpg|thumb|Margaret Trudeau (2017)]] ''[[w:Margaret Trudeau|Margaret Joan Trudeau]]''' (née Sinclair, onye bụbu Kemper; amuru Septemba 10, 1948) bu onye odee Canada, onye omere, onye na-ese foto, onye bụbu onye na-egosi ihe ngosi telivishọn, na onye na-akwado ọha maka ya. ndị nwere ọrịa bipolar. Ọ bụbu nwunye [[Pierre Trudeau]], Prime Minister nke 15 nke Canada; ma bụrụ nne [[Justin Trudeau]], Onye isi ala Canada nke iri abụọ na atọ, na ụmụnne ya nwoke Alexandre na Michel. Na 2013, e nyere Trudeau nzere nkwanye ugwu nke Dọkịta Iwu sitere na Mahadum Western Ontario iji kwado ọrụ ya iji luso ọrịa uche ọgụ. == Ihe o kwụrụ == *Señora Perez, ọ ga-amasị m ikele gị. Ọ ga-amasị m ịkwọ gị, bụọ abụ ịhụnanya; n'ihi na elewom Gi anya ka m'megheworo. Eji m anya mmụta lee gị. Ị bụ nne, na ogwe aka gị ghere oghe maka ụmụ gị, maka ndị gị. Oriakụ Perez, ị na-arụsi ọrụ ike. ** 1976 egwu gbasara [[Blanca Rodríguez]] (nwunye [[Carlos Andrés Pérez]]) dị ka [http://www.nytimes.com/1976/02/04/archives/mrs-trudeau-replies-on -Redio-to-critics-of-tour.html 4 Feb 1976 akụkọ New York Times] *Fidel mere ka o doo anya n'okwu mmeghe ya na nne na nna dị mkpa mana ọ dịchaghị mkpa dịka nwa ọhụrụ. Na foto ụfọdụ Fidel nwere nnukwu mmiri mmiri n'uwe ya n'ihi na ọ na-abịa n'isi ụtụtụ ka ọ kuchie nwa ahụ. dị nnọọ mpako na Canada nyere aka kwado nke a; anyị nwere ogologo mmekọrịta ntụkwasị obi. . . . Nke a bụ ozi ọma ma mụ na ndị Cuban na-eme ememe.<br><br>Ọ dị ezigbo mma, ọ na-anya isi maka ihe ọ na-eme ụmụ ha na-eme ka ha bụrụ ụmụ amaala siri ike.<br><br> Kedu ebe mara mma. Ndị mmadụ jupụtara na ndụ na egwu na obi ụtọ n'agbanyeghị oge siri ike. Ụfọdụ n’ime ha na-arụ ọrụ anọ iji na-elekọta ezinụlọ ha. Ha bụ ezigbo mmadụ ma echere m na nke a bụ ohere maka ha ịmalite n'ezie dịka ọ dị ha mkpa. ** kwa [http://nationalpost.com/news/canada/margaret-trudeau-fondly-remembers-1976-trip-to-cuba-and-the-charming-dictator-who-cuddled-her-baby 19 Disemba 2014 akụkọ na National Post] * Nwoke kacha nwee mmekọ nwoke na nwanyị m hụtụrụla ** kwa Tristin Hopper na [http://nationalpost.com/news/politics/margaret-trudeau-flower-child-turned-prime-ministers-mom-ends-self-imposed-exile-from-spotlight 4 Nọvemba 2015 akụkọ. na National Post] na [https://www.pressreader.com/canada/montreal-gazette/20151105/281505045095485 5 November 2015 akụkọ na Montreal Gazette], gbasara [[Fidel Castro]] == Okwu gbasara Margaret== *Trudeau na ''Nwunye ya''' ji ụgbọ elu gbagoro agbago pụọ ebe a na Mọnde n'ụzọ dị ngwa n'agwaetiti dị nso na-amaghị ama. Ha bịarutere ebe a Tọzdee n'ime obere oge ezumike nke abụọ. **[https://www.newspapers.com/newspage/41523862/" Asọpụrụ nzuzo nke Trudeaus". Akwụkwọ akụkọ Ottawa. 13 Eprel 1971. p. 5] *Trudeau siri na Tobago, agwaetiti nwanne Trinidad, ebe ya na nwunye ya na-eme ezumike kemgbe Tuzdee. N'oge na-adịghị anya ka ya na oriri ehihie ya gasịrị, Trudeau weere ụgbọ elu nlọghachi na Tobago iji sonye na '' nwunye ya, Margaret ''. Kọmịshọna dị elu nke Canada kwuru na ọ nweghị ike ikwu mgbe praịm minista na '' nwunye ya '' ga-ahapụ Tobago. **[https://www.newspapers.com/newspage/41524010/"Trudeau zutere Williams". Akwụkwọ akụkọ Ottawa. 16 Eprel 1971. p. 9] *Ị makwa na anya m esichaghị ike. Ya mere, kwa ụbọchị iji mee ka ha sie ike, m na-amanye onwe m ile anya anyanwụ. Ọ na-esiri m ike. Ma ị maara ihe na-esiri m ike karị? Nke ahụ bụ ileba anya n'ime acha anụnụ anụnụ nke anya gị. ** Ná mmalite na 1976, [[Fidel Castro]] na-agwa Margaret okwu, dị ka [https://books.google.ca/books?id=ACC_G_kiR4cC&pg=PA317&lpg=PA317 peeji 317 nke Just Watch Me: Ndụ nke Pierre Elliott Trudeau, 1968-2000] nke John English. ==Njikọ mpụga== [[q:en:Margaret Trudeau|Margaret Trudeau]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Trudeau, Margaret}} [[Kadị: Ndị na-eme ihe nkiri si Canada]] [[Category:Ụmụ nwanyị]] p923jkbhwpl0kunh2m3bft813b62del Joy Tanner 0 2886 12692 12691 2022-11-10T11:52:39Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Joy Tanner|Joy Tanner]]''' (March 7, 1966–) bụ onye omere na Canada mụrụ na America. == Ihe o kwụrụ == * Akụkụ mara mma nke ime ihe nkiri bụ na ị maghị ihe onye gị na ya na-egwu egwu ga-enye dị ka ihe mgbochi ahụ, nke ahụ bụkwa ihe ịtụnanya, nke ahụ bụ akụkụ anwansi, ya mere ọ dị ka egwuregwu tennis, ị maghị. ihe a ga-atụba gị, ị ga-adị na mkpịsị ụkwụ gị. * Site n'echiche okike ọ bụghị ngwaahịa ma ọ bụrụ na ị nwere ike ịnọ na isi ebe ahụ, akụkụ azụmahịa nke ngwaahịa ahụ, ị ​​ga-eje ozi nke ahụ ruo ike gị niile. **[https://www.youtube.com/watch?v=7sAqXdm_9u4 Ime with Impact with Joy Tanner nke Kimberly Jentzen gbara ajụjụ ọnụ] (February 3, 2021) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Joy Tanner|Joy Tanner]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Tanner, Joy}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] c4k8s57wjaz6ubqac0tj8qkac72nvai Venus Terzo 0 2887 12694 12693 2022-11-10T11:55:32Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Venus Terzo|Venus Terzo]]''' (October 17, 1967 –) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * Dịka ọrụ ọ bụla ị na-arụ, ọ bụ mbọ otu. M wetara olu ya na ị nwere ndị na-emepụta ihe na ndị na-agwakọta ihe na ndị nduzi na ndị edemede na ndị a niile na-agbakọta ọnụ ịmepụta agwa a. Ọ bụ olu m n'ebe ahụ mana nke ahụ bụ site n'enyemaka nke ndị ọzọ. * Ịbịa mgbakọ ndị a bụ naanị ụgwọ ọrụ nke ọrụ anyị na-arụ na ịbụ ndị a ma ama na inwe mmetụta pụrụ iche maka ụbọchị ahụ. **[https://www.youtube.com/watch?v=cS4hj4cj6YY Ajụjụ ọnụ Marilyn Lightstone & Venus Terzo] (2013) * Site n'ọrụ olu, ihe pụrụ iche na ya bụ na ọ dịghị mkpa ka ị dị. **[https://www.youtube.com/watch?v=eG1SPtkaNug Transformers Voice Onye na-eme ihe nkiri Venus Terzo (Blackarachnia) na-ekwu maka agha anụ ọhịa, ọrụ na ọrụ ụtọ.] (Jenụwarị 10, 2020) == Njikọ mpụga== [[q:en:Venus Terzo|Venus Terzo]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Terzo, Venus}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ba4xdmmto4x7ozbdqui8uyd0cgxire4 Jody Thompson 0 2888 12696 12695 2022-11-10T12:00:36Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Jody Thompson | Jody Rae Thompson]]''' (13 August 1976–) bụ onye omere Canada, onye na-ese ihe nkiri na onye na-ese ihe nkiri na-arụ ọrụ na fim na telivishọn. == Ihe o kwụrụ == * Mgbe m anaghị arụ ọrụ, anaghị m enwe afọ ojuju. Ọ na-eme ka ụbụrụ m ghara ịtụgharị poteto. Izu ike na ndò na iko mmanya ga-adị mma, ma ọ bụghị nhọrọ mbụ m. **[https://blastmagazine.com/2009/08/03/jody-thompson-in-alien-trespass/ Jody Thompson na Alien Trespass] (August 3, 2009) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:ig:Jody Thompson|Jody Thompson]] na Wikipedia Igbo [[q:en:Jody Thompson|Jody Thompson]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Thompson, Jody}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] mpnc5fdo0n6ce4flufj1gnbwtirsy4d K.d. lang 0 2889 12699 12698 2022-11-10T12:07:03Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:k.d. lang|Kathryn Dawn Lang]]''' (amụrụ [[November 2]], [1961]]), nke aha ogbo ya mara ''k.d. lang''', bụ [[Canada|Canadian]] [[Pop music|pop]] na [[egwu mba | obodo]] onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri mgbe ụfọdụ. == Ihe o kwụrụ == * Echere m na ịbụ ‘ọzọ,’ nke ọtụtụ ndị chere na ọ na-egbochi m azụ, na-enye aka n’ezie [na ụlọ ọrụ egwú]. Ọ bụrụ na m ga-abụ onye ọbụ abụ nkịtị, m ka ga na-agbalị ka a mara m na Canada. Abụ m onye ọzọ n'ụzọ ọ bụla. Abụ m onye egwu obodo bụ onye anaghị eri anụ maka ahụike yana n'ihi ọmịiko maka anụmanụ. Abụkwa m onye ọzọ n'ihi Canada - enwere ihe ịhụnanya gbasara ịbụ onye Canada. M na-agbanye eziokwu mgbe niile na m bụ onye Canada. Adịghị m onye ezi omume n’onwe m ruo n’ókè nke iche na m bụ onye pụrụ iche, anaghịkwa m abụ nnupụisi gabiga ókè. Ma amụtala m na ịga n'ụzọ nke gị ma bụrụ onwe gị, nke bụ ihe m na-agbalị ime, bụ ihe ọzọ na-abụghị ọtụtụ ndị mmadụ. ** N'afọ 1988, mgbe ọ ghọrọ Miss Chatelaine (''[[w:Chatelaine (magazine)|Chatelaine]]" nwanyị nke afọ nke akwụkwọ akụkọ); dị ka e hotara na '' Have Not been the same: The CanRock Renaissance 1985-1995 '' nke Michael Barclay, Ian AD Jack, Jason Schneider (Toronto: ECW Press, 2011 ebook mbipụta), [https://books.google.it] /books?id=xLIiOE_jCpAC&pg=PT539 p. 539]. * Anyị niile hụrụ [[anụmanụ]] n’anya, ma gịnị mere anyị ji akpọ ụfọdụ ‘anụmanụ’ na ndị ọzọ ‘nri abalị’? Ọ bụrụ na ị maara ka esi esi anụ, ọ ga-abụ na nri ehihie gị ga-efunahụ gị. Ama m. Esi m obodo ehi. Ọ bụ ya mere m ji bụrụ [[onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]]. ** Na mgbasa ozi 1990 maka [[w:People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]], guzo n'akụkụ otu ehi; dị ka e hotara na '' Have Not been the same: The CanRock Renaissance 1985-1995 '' nke Michael Barclay, Ian AD Jack, Jason Schneider (Toronto: ECW Press, 2011 ebook mbipụta), [https://books.google.it] /books?id=UkvPAgAAQBAJ&pg=PT419 p. 419]. == Njikọ mpụga == [[q:en:K.d. lang|K.d. lang]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Lang, K.D.}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] pgn8zbpccu46zr28mx6mc43ep69ud24 Avril Lavigne 0 2890 12702 12701 2022-11-10T12:11:49Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Avril Lavigne|Avril Ramona Lavigne]]''' (amụrụ [[27 Septemba]] [[1984]]) bụ [[Canada | Canada]] onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe o kwụrụ== * Ngosipụta mgbawa m dị ka ụghalaahịa m. Ana m eyi uwe ogologo ọkpa m tọgbọrọ chakoo, n'oge na-adịbeghị anya Ive na-arụsi ọrụ ike Ive tụfuru pound ole na ole. M mgbawa ịnyịnya ibu m na-egosi mgbe niile! ** na ihe ngosi MTV na 2002 *Ọ chọrọ ịla, mana o nweghị onye nọ n'ụlọ. Ọ bụ ebe ọ dina, gbajiri n'ime. ** [https://www.youtube.com/watch?v=0eLfvdeInFg "Ụlọ Ọ dịghị onye"] (2004) *Ụfọdụ ọkụkọ bịakwutere m kwuo ihe, m wee kụba ya n’igbe ahụ kụgbuo ya. ** ''Maxim'', Septemba 2004 Anọ m na nri [[Veganism | vegan]], m na-eme [[yoga]] kwa ụbọchị, m na-arụ ọrụ, enwere m mmụọ mmụọ kpamkpam - anaghị m emegide ihe onye ọ bụla chere na m dị ugbu a. ** "Avril: Nwa agbọghọ ọjọọ gbanwere mma", ajụjụ ọnụ ya na '' Calgary Sun '' (June 2005) *Amaara m na ndị Fans m na-ele m anya, ya mere m ji eme ka egwu m bụrụ nke onwe; ọ bụ ihe niile m hụtụrụla na ihe masịrị m ma ọ bụ kpọọ asị. M na-ede maka onwe m ma nwee olileanya na ndị Fans m nwere mmasị n'ihe m ga-ekwu. **[https://www.girl.com.au/avril-lavigne-over-the-hedge-interview.htm "Avril Lavigne Over the Hedge Interview"] nke Gaynor Flynn dere, na ''Girl.com.au' (Julaị 2006) *Abu m ihe kacha mma nke anya gi huru. ** "Ihe kachasị mma" na "Ihe kachasị mma" (2007) * Ọ rapaara igwefoto n'akpịrị m ....ewwww, m gagged!!! Ọ bụ kinda na-akpa ọchị ezie.....o kwuru na m nwere "Acute Laryngitis". ** blọọgụ gọọmentị Avril (1 Mee 2008), na ụbọchị nlegharị anya ya kagburu === ''[[w:Let Go (Avril Lavigne album)|Hapụnụ]]" (2002) === :<small>''[[w:Let Go (Avril Lavigne album)|Hapụnụ]]'' (4 June 2002), Arista Records</small> * M na-enweta preps ndị a niile na-efunahụ na-abịakwute m na-arịọ maka autographs na ihe nzuzu a niile, achọrọ m ịsị ha, 'Egwu m abụghị maka ndị dị ka gị! ** "Ndị mmadụ" * daa jụụ, kedu ihe ị na-eti mkpu? Dina azụ. Emeela ihe niile na mbụ, ma ọ bụrụ? Ị nwere ike hapụ ya naanị? Ị ga-ahụ, ahụrụ m gị n'anya otú ị dị. Mgbe anyị na-anya ụgbọ ala gị na ị na-agwa m otu na otu. Ma ị ghọọla onye ọzọ, dị ka onye ọ bụla ọzọ! Ị na-ekiri azụ gị, dịka ị nweghị ike izuike. Ị na-agbalị ịdị jụụ; ị dị ka onye nzuzu n'anya m. ** "Mgbagwoju anya" * Gwa m, gịnị kpatara ị ga-eji gaa mee ka ihe gbagwojuru anya? Ahụrụ m ka ị na-eme ka ị bụ onye ọzọ; na-ewe m iwe. [[Ndụ]] dị ka nke a: Ị daa na ị ga-akpụ akpụ na-agbajikwa na-ewere ihe ị nwetara wee tụgharịa ya. N'eziokwu, i kwere m nkwa na agaghị m ahụ gị faking. Mba, mba! Mba!<!--Ịchọghị m maka onye m bụ? Mgbe ahụ ị naghị amasị m maka onye m bụ. Na ihe niile ị ga-enweta bụ onye m bụ --> ** "Mgbagwoju anya" * Ọ bụ nwoke, ọ bụ nwa agbọghọ. Enwere m ike ime ka ọ pụta ìhè ọzọ? Ọ bụ ọkpọka; o mere ballet. Kedu ihe ọzọ m nwere ike ikwu? Ọ chọrọ ya, ọ dịghị mgbe ọ ga-agwa na nzuzo na ọ chọrọ ya nke ọma. Ndị enyi ya niile rapaara imi ha, ha nwere nsogbu na uwe akpa ya. Ọ bụ nwa nwoke skater. Ọ sịrị ya: 'Lee gị ma emechaa, nwa nwoke'. Orughị ya mma. O nwere ihu mara mma, mana isi ya dị elu na mbara igwe. Ọ kwesịrị ịlaghachi n'ụwa! ** "Sk8er Boi" * Ọ bụ nwa okoro skater. Ọ sịrị ya: 'Lee gị ma emechaa, nwa nwoke'. Orughị ya mma. Ugbu a, ọ bụ nnukwu kpakpando. Na-ama jijiji na guitar ya, iji gosi ọmarịcha ihu ihe ọ bara uru. ** "Sk8er Boi" *Ndo, nwa agbọghọ. Mana, ị tụfuru. Jisie ike; Nwa nwoke ahu bu nkem ugbua. Anyị abụghị naanị ezigbo ndị enyi; otu a ka akụkọ a si agwụ. Ọ dị njọ nke ukwuu na ị na-apụghị ịhụ; hụ nwoke ahụ nwere ike ịbụ. Ọ dị ihe karịrị anya; Ahụrụ m mkpụrụ obi dị n'ime. Ọ bụ nwoke, ọ bụ nwa agbọghọ. Enwere m ike ime ka ọ pụta ìhè ọzọ? Anyị nọ na [[ịhụnanya]], ị nụghị? Lee, anyị na-ama jijiji ụwa! ** "Sk8er Boi" * M na-eguzo n'elu akwa mmiri; Ana m eche n'ọchịchịrị. Echere m na ị ga-abịa ebe a ugbu a. Ọ dịghị ihe ọ bụla ma e wezụga mmiri ozuzo, ọ dịghị nzọụkwụ n'ala. Ana m ege ntị, mana ụda adịghị. Ọ dịghị onye na-agbalị ịchọta m? Ọ ga-abụ onye ga-akpọrọ m laa? ** "Anọnyere m gị" * Gịnị kpatara ihe niile ji agbagwoju anya? Ma eleghị anya, apụọla m n'obi. Ị gaghị, jide m n'aka? Were m ebe ọhụrụ. Amaghị m onye ị bụ, mana m? M nọnyere gị, anọnyere m gị. ** "Anọnyere m gị" *Ọ bụrụ na ị na-achọ ime ka m bụrụ ihe ọzọ? Ọ dị mfe ịhụ, ahụghị m nke ahụ. ** "Onweghi onye nzuzu" ==Njikọ mpụga== * [http://avrillavignefansite.com/ Avril Lavigne] akụkọ na vidiyo [[q:en:Avril Lavigne|Avril Lavigne]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Lavigne, Avril}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] d28o3nsouw6koy0747u0lxuj9dugedf Marla Lukofsky 0 2891 12704 12703 2022-11-10T12:16:59Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Marla Lukofsky|Marla Lukofsky]]''' bụ onye Canada/American kwụ ọtọ na-atọ ọchị na onye na-eme ihe nkiri bụ olu Good Luck Bear, Obi enwe na-egwu egwu na [[w:Nevana | Nevana]] 's [[w:Care Bears|Care Bears]] franchise yana ọtụtụ ọrụ ndị ọzọ na TV, ihe nkiri na ụlọ oriri na ọṅụṅụ abalị. == Ihe o kwụrụ == * ''[[w:Marla Lukofsky]]'''''''': "'''M na-ebelata n'ezie, ma nke ahụ dị mma n'ihi na m nwere ike ịzụta uwe m na akwa akwa na ngalaba ụmụaka. Ọ dị mma. N'ebe ahụ ka m nọ na a agbamakwụkwọ yi akwa uwe a mara mma, nwata gbara afọ ise yi otu ihe ahụ. Anụnụ!''" ** ''Nke ahụ dị egwu!'' nke Michael Cader (1996) p. 44. * ''[[w:Marla Lukofsky]]'''''''': ''''' Ndị mụrụ m nwere nchegbu nke ukwuu na m nwere ike ghara ịlụ di na nwunye, n'ihi ya, m mechara lụọ di. E nwere naanị otu nsogbu; ọ bụ nwa ojii. Ma ọ bụ dọkịta. , yabụ na ọ dị mma." ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Marla Lukofsky|Marla Lukofsky]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Lukofsky, Marla}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ew0mv7d4yg4ac7uwmk85w78934py0cm Rachel McAdams 0 2892 12705 2022-11-10T12:22:48Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File: Onye na-eme ihe nkiri Rachel McAdams bịarutere na mmalite “The Lucky Ones” n'oge emume ihe nkiri mba ụwa nke Toronto nke 2008 emere na Roy Thomson Hall na Septemba 10, 2008 na Toronto, Canada -f.jpg|thumb|right|A bụla m. nwee ike ịnọrọ n'elu mmiri ma nwetakwa ime ihe na-atọ ụtọ [[fun]].Amaghị m [[maara]] ebe nke ahụ na-etinye m na atụmatụ ihe [[nnukwu]] mana enwere m mmasị na [[njem]] na usoro ọ gara.] ''[[w:Rachel McAdams|Rachel Anne McAdams]]"" (amụrụ [[17 Nọvemba]] [[1978]]) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * '''Ị nweghị ndụ mgbe ị na-arụ ọrụ.''' M na-eche mgbe niile "oh, a ga m ahụ onye ọ bụla n'ụbọchị ezumike m. M ga-agụ ọtụtụ akwụkwọ ma hụ ọtụtụ ihe. ihe nkiri" wee ruo ọnwa atọ... ** [http://www.collider.com/entertainment/article.asp/aid/7200/cid/13/tcid/1" Ajụjụ ọnụ Rachel McAdams - "Ndụ Nwunye" na '' Collider '' (6 Mach) 2008)] * ''M ka na-arụ ọrụ na nke ahụ bụ ihe dị mma. Enwetara m ime ihe dị iche iche na ọrụ dị iche iche. Ahụla m ụdị nsogbu dị iche iche na fim ọ bụla, ọ dịghịkwa mgbe m ga-agwụ ike.''' Ya mere, nke ahụ bụ ihe ịga nke ọma nye m, na ''Enwere m ike ịnọ n'elu mmiri ma na-eme ihe na-atọ ụtọ. . Amaghị m ebe nke ahụ na-etinye m n'ime nnukwu atụmatụ nke ihe mana enwere m mmasị na njem ahụ na usoro o mere ruo ugbu a.'' ** [http://www.collider.com/2009/08/13/rachel-mcadams-and-eric-bana-interview-the-time-travelers-wife/ "Ajụjụ Rachel McAdams na Eric Bana -" Nwunye onye njem oge '' nke Steve Weintraub dere na '' Collider '' (13 August 2009)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Rachel McAdams|Rachel McAdams]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:McAdams, Rachel}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] m00yk5xozjl5185mzjy37ej8jdpy3a2 Britt McKillip 0 2893 12707 12706 2022-11-10T12:25:55Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Britt McKillip|Britt Analisa McKillip]]'' (Jenụwarị 18, 1991 –) bụ onye omere na onye na-agụ egwú Canada. == Ihe o kwụrụ == * M ka na-ebi na B.C. mara mma! Ahụrụ m ya n'anya ebe a ma ị ga-agbasi mbọ ike ka m hapụ! **[https://movieweb.com/exclusive-britt-mckillip-talks-ace-of-hearts/ Britt McKillip Talks Ace of Hearts] (Mee 7, 2008) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} [[q:en:Britt McKillip|Britt McKillip]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:McKillip, Britt}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 398np91z219us3qdalcuh2f4prb26zr Carly McKillip 0 2894 12708 2022-11-10T12:29:16Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:One More Girl 1.JPG|thumb|Carly McKillip]] '[[w:Carly McKillip|Carly McKillip]]"" (February 13, 1989–) bụ onye omere na onye egwu Canada. == Ihe o kwụrụ == * Anyị na-abụkọ abụ ọnụ kemgbe anyị bụ ụmụaka, yabụ ọganihu site na ntụrụndụ ime ụlọ ruo n'ọrụ ọkachamara dị ka eke. Echere m na anyị abụọ maara mgbe niile na anyị ga-achụkọ egwu ọnụ. **[https://vancouversun.com/entertainment/music/qa-country-star-carly-mckillip-talks-one-more-girl/ Q&A: Kpakpando obodo Carly McKillip na-ekwu otu nwa agbọghọ ọzọ] (July 27, 2017) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} [[q:en:Carly McKillip|Carly McKillip]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:McKillip, Carly}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3kw0i9os1clficj5vb5ugrax9g342y8 Claudette Mink 0 2895 12709 2022-11-10T12:31:10Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Claudette Mink|Claudette Mink]]"" (April 4, 1971–) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * Enwere m ebe nchekwa dị egwu. Enwere m ọtụtụ ahịrị n'isi m site na ọtụtụ scripts kemgbe ọtụtụ afọ - enwere m ike iburu ibe edemede 20 n'isi n'ime ọkara elekere, mana ị gwara m ihe ma echefuola m ya n'izu na-abịa. Uche m dị ka ọnyà ígwè! **[https://web.archive.org/web/20090620054148/http://www.fearnet.com/news/b15834_harpers_dead_we_chat_with_victims_beth.html Harper's Dead: Anyị na ndị ihe metụtara Beth Barrington na Katherine Wellington na-akpa nkata, ) *Ị na-eme ihe i nwere ike ime, mana ị ga-amakwa na ị so na mkpokọta. Ọ bụrụ na ịnweghị ahịrị, ị gaghị anọ n'azụ na-agbalị izuru ihe nkiri ahụ. **[https://web.archive.org/web/20090618163737/http://www.hitfix.com/articles/2009-6-16-hitfix-interview-harper-s-island-s-deceased-single Nwa nwanyị na nne nku nna na-asụ HitFix Interview: 'Harper's Island's' nwụrụ anwụ Single Girl na nne nne na-asụ Amber Borycki na Claudette Mink na-atụle ọnwụ 'Harper's Island' na nso nso a] (June 18, 2009) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Claudette Mink|Claudette Mink]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Mink, Claudette}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2zdvm7dehgkgo2e1a1t1f6y76wfw1k3 Alice Moran 0 2896 12710 2022-11-10T12:34:20Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Alice Moran at the 2020 CFC Annual Gala & Auction (49565981816).jpg|thumb|Alice Moran]] ''[[w:Alice Moran | Alice Moran]] '' (August 2nd, 1988 -) bụ onye omere na ode akwụkwọ Canada. == Ihe o kwụrụ == * M ga-abanye n'ime DM ndị ahụ siri ike karịa ihe nkiri Chase Utley n'ime nke abụọ. ** Dịka ekwuru na Twitter (10 Ọgọst 2018)[https://twitter.com/Alice_Moran/status/1027933019636736000] == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[q:en:Alice Moran|Alice Moran]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Moran, Alice}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ididpofj2utztgfrqr3lvrh4d08yymv Sophie Nélisse 0 2897 12712 12711 2022-11-10T12:36:47Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Sophie Nélisse.JPG|thumb]] ''[[w:Sophie Nélisse|Sophie Nélisse]]''' (amuru March 27, 2000) bu onye omekorita Canada. == Ihe o kwụrụ == * N'ọnọdụ ọjọọ ọ bụla, ọ dị mma na kwa, ịkwesighi ịba ọgaranya iji nwee obi ụtọ. Ị ga-agbalịsi ike iji ihe i nwere mee ihe ọma. **[https://www.kidzworld.com/article/28662-exclusive-interview-sophie-nelisse-is-the-book-thief Sophie Nélisse Bụ Onye ohi Akwụkwọ] (November 6, 2013) *Ịbụ eziokwu bụ ihe na-enyere m aka mgbe niile. Dịka ọmụmaatụ, mgbe m na-agba ajụjụ ọnụ ma ọ bụ na-ege ntị, anaghị m anwa ime otu ụzọ iji mee onye ọzọ obi ụtọ. N'ezie, enwere m ike dị mma na m bụ onye na-apụ apụ, nke bụ àgwà ndị dị mkpa iji nwee ọganihu n'ọrụ m. Ọ bụrụ na m ga-enye otu ndụmọdụ, m ga-asị: adala mbà. Enwere oge na-akawanye njọ, mana ịkwesighi ịtụba akwa nhicha ahụ ma gee ndị na-ekwu na i kwesịrị ime ihe ọzọ. Na ụlọ ọrụ m, ọ bụ ihe gbasara oge na ọnọdụ ohere. Mgbe ahọpụtaghị m maka otu akụkụ, ọ na-adị m ka ihe na-akụda n'ebe ahụ, mana m kwenyere na ihe niile na-eme n'ihi ihe kpatara ya. **[https://madein.co/en/blog/influence-en/and-scene-an-interview-with-sophie-nelisse/ "Na ọnọdụ!" N'ajụjụ ọnụ onye na-eme ihe nkiri Sophie Nélisse] (August 20, 2019) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} [[q:en:Sophie Nélisse|Sophie Nélisse]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Nélisse, Sophie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0rg4vbvumdo8b0my33q6f9ck431f2vf Brenna O'Brien 0 2898 12714 12713 2022-11-10T12:39:01Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Brenna O'Brien 2018.jpg|thumb|Brenna O'Brien]] '''[[w:Brenna O'Brien|Brenna O'Brien]]"" (March 9, 1991–) bụ onye omere na nka Canada. == Ihe o kwụrụ == * Ọ na-amasị m ịbụ onye na-emegbu mmadụ na TV, ndị mmadụ nọ na setịpụ, ha na-atụ gị egwu n'oge ahụ ma ị nwere ike ịgafe n'isi. Ọ bụrụ na m bụ nwa agbọghọ nkịtị, m nwere ike ịbụ onwe m, mana ọ bụrụ na m na-arapara n'ahụ ma ọ bụ na-emegbu m, ọ na-atọ ụtọ. **[https://www.youtube.com/watch?v=JWaVREKw82U BRENNA O'BRIEN na Urban Rush] *Echere m na ọ na-esiri ha ike ịchụ Sue n'ihi na ọ bụ ihe na-edoghị anya yana nke a kapịrị ọnụ, nke bụ ụdị ọbụbụ ọnụ nke inwe agwa nke ị hụrụ n'anya mana amaghịkwa otú mmadụ ga-esi gbuo ya. **[https://web.archive.org/web/20141116184842/http://thetvpage.com/2014/02/25/middle-meet-original-heck-family/ Ndị otu Cast na-echeta Auditions mbụ dị ka ndị isi ABC Sitcom Ka ọwa Hallmark] (February 25, 2014) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} [[q:en:Brenna O'Brien|Brenna O'Brien]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:O'Brien, Brenna}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] pyp3vmundg7xxww7vqevj6ge8yeuf4e Pamela Anderson 0 2899 12716 12715 2022-11-10T12:49:28Z Love4sure 14 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[File:Pamela-Anderson-040929.jpg|thumb|right| Mmekọahụ bụ ngosipụta nke ime mmụọ anyị]] ''[[w:Pamela Anderson|Pamela"Pam" Denise Anderson]]"" (amụrụ [[1 Julaị]] [[1967]]) bụ onye omere, ihe nlere na onye mmepụta ihe na telivishọn Canada. == Ihe o kwụrụ == * Mmekọahụ bụ ngosipụta nke ọnọdụ ime mmụọ anyị. Mmekọahụ na-eme ka ị nweta ezigbo. ** Playboy, Julaị 1992. * Ọ na-amasị m ime ihe m na-eme, ma ọ naghị amasị m ịhụ ngwaahịa emechara. ** {{see webụ| url=http://www.pamelaone.com/interviews/getting%20naked%20%20being%20a%20drama%20queen%20and%20%20her%20secret%20ache%20in%20pamelaone.html| title=VIP ọhụrụ TV na gettin gba ọtọ, bein' a drama queen - na (shhh!) ihe nzuzo ya mgbu| onye edemede=Lee, Luaine| ohere =2006-08-22}} * Mgbe m mere ihe nkiri TV na ihe nkiri, ụlọ ihe nkiri ahụ mere nyocha banyere igwe mmadụ. Ọ wụrụ ha akpata oyi mgbe ha chọpụtara na ndị na-ege m ntị abụghị nanị ndị ikom na-aṅụbiga mmanya ókè nke na ha apụghị ịgbanyụ TV ma ha gụchaa football. Ọ bụkwa ụmụ nwanyị. Amaghị m kpọmkwem ihe kpatara ya, ma e wezụga nke ahụ, agbalịrị m ịnọgidesi ike n’ebe onwe m nọ ruo afọ ndị a nile. Agafela m ọtụtụ ihe, na ekwuwokwa m banyere ya. Ma eleghị anya, ha na-ele m anya ma hụ otú ị ga-esi tolite, mụọ ụmụ, nọgide na-enwe mmekọahụ, ịlụ di na nwunye na ịgba alụkwaghịm na, ọ bụ ezie na ị tolitere ogbenye, na-ebi ndụ nrọ America. Agọziri m nke ukwuu. Obi dị m ụtọ maka ya niile. ** Playboy, Mee 2004. * Echere m ụzọ dị mma isi mee ememe ihe nketa Finnish n'ụlọ. M ga-eleba anya n'imepe oghere ịgba chaa chaa, m ga-akpọ ha Lapland!!! ** Akwụkwọ London, Wed 27 June 2007, p. 21. * Kedu ihe na-eme n'èzí? Ọ mara mma n'ezie - ndị niile na-akwado ya nwere nnukwu akara. ** ''Ihe ngosi abalị a ya na Jay Leno'', Jenụwarị 8, 2008, na-ezo aka na [[w:2007–08 Writers Guild of America iku | ndị na-ede akwụkwọ na-akụ]] ahịrị picket na mpụga studio. * Ara m enweela ọmarịcha ọrụ. Emeela m akara maka ịnya ụgbọ ala ahụ. **[http://www.mailonsunday.co.uk/moslive/article-1056581/My-breasts-brilliant-career-Ive-just-tagged-ride-says-Pamela-Anderson.html]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Pamela Anderson|Pamela Anderson]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Anderson, Pamela}} 6hraa38yp4xse93ab6kx35zksixhs0n Madeleine Arthur 0 2900 12717 2022-11-10T12:51:15Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Madeleine Arthur|Madeleine Arthur]]''' (March 10, 1997–) bụ onye omere America-Canadian. == Ihe o kwụrụ == * Site na mgbatị ahụ, usoro ala na-abụkarị ọkacha mmasị m, ọ na-adịkwa m egwu mgbe niile na ya. N'ihe gbasara akụkụ arụmọrụ nke ime ihe nkiri, mgbatị ahụ nyeere m aka na nke ahụ. Ma o nyekwara m mkpebi siri ike, ịrụsi ọrụ ike na itinye uche. Echere m na ahụmịhe ndụ ọ bụla nwere ike ịba uru n'ụzọ ahụ. **[https://www.aol.com/article/2016/03/02/madeleine-arthur-the-family-big-eyes/21321865/ Madeleine Arthur: Onye na-eme ihe nkiri ị kwesịrị ịma] (March 2, 2016) ) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Madeleine Arthur|Madeleine Arthur]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Arthur, Madeleine}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] hgn1za1v165g3g5phtlic6v51rmufjd Alessia Cara 0 2901 12723 12722 2022-11-10T12:59:48Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Alessia Cara|Alessia Caracciolo]]''' (amụrụ [[11 Julaị]] [[1996]]), nke a maara nke ọma dị ka ''Alessia Cara '', bụ onye Canada na-abụ abụ na onye na-ede abụ. si Ontario, Canada. == Ihe o kwụrụ == [[File:Alessia Cara at WFUV.jpg|thumb|Achọrọ m ka e cheta m dị ka onye, ​​ma ọ bụ dị ka onye na-ese ihe na-akasi ndị mmadụ obi.]] Ụgbọ mmiri [[Otu] akwụkwọ: Ha na-adị ka ndị na-esighị ike, ma mgbe i tinyere ha na mmiri, ha na-ese n'elu mmiri. Ọ bụ ihe ncheta na ọ bụ ezie na m dị obere ma yie ka adịghị ike, adịghị m. **Dị ka ekwuru na [https://archive.md/FVdo0"Alessia Cara Bụ Ndụ nke Party - Ma Ọ masịrị ya ma ọ bụ na ọ masịghị"] (28 August 2015), nke Chris Martins dere, '' Billboard '' *Nyem "ebe ihe di ohia di" bu ebe di n'uche ayi; ọ bụ ebe nnwere onwe na enweghị ihere. Ọ nwere ike were nkewa nke abụọ ma ọ bụ ogologo ndụ ka ịchọta ya, mana ozugbo ịmechara, ị ga-enwere onwe gị. ** Dịka ekwuru na [https://web.archive.org/web/20160309110924/http://www.rap-up.com/2016/03/07/video-alessia-cara-wild-things/"Video : Alessia Cara - 'Ihe ọhịa'"] (7 Maachị 2016), "Rap-Up" *Onwere ihe ohia nke di n'ime anyi nile. Ọ na-ebi na agụụ anyị, n'ime ndị anyị hụrụ n'anya, n'echiche anyị na-enweghị uche, nkwenye anyị. Emebere ya ụlọ n'ime akụkụ gbara ọchịchịrị nke anyị, mana anyị enweghị ike ịtụ egwu ya, anyị ga-abụrịrị ya. ** Dịka ekwuru na [https://web.archive.org/web/20160309110924/http://www.rap-up.com/2016/03/07/video-alessia-cara-wild-things/"Video : Alessia Cara - 'Ihe ọhịa'"] (7 Maachị 2016), "Rap-Up" * Achọrọ m ka e cheta m dị ka onye, ​​ma ọ bụ dị ka onye na-ese ihe na-akasi ndị mmadụ obi. **[https://www.youtube.com/watch?v=RI68Ue0sPfo Interview with Universal Music Korea] (October 2018) *Echere m na egwu dị ka naanị talent m, ọ dị nwute. Eji m ya mee ihe dị ka o kwere mee. **[https://www.youtube.com/watch?v=RI68Ue0sPfo Interview with Universal Music Korea] (October 2018) *Echere m na ọ bụrụ na e bu n’obi mee ihe, n’agbanyeghị ihe, ị ga-erute ebe ahụ mgbe niile, echere m na ị ga-achọta ụzọ gị, n’agbanyeghị ihe ọ bụla. **[https://www.youtube.com/watch?v=RI68Ue0sPfo Interview with Universal Music Korea] (October 2018) ===''Mara-Ọ-All'' (2015) === *Nna m kwuru na ndụ na-abịakwute gị ngwa ngwa, anyị dị ka ahịhịa ahịhịa: Anyị na-abịa n'oge na oge anyị na-akpọnwụ. **[https://www.youtube.com/watch?v=Ewh90rx5Tms "iri na asaa"], ''Know-It-All'' (2015), New York: Def Jam Recordings *Ayi ga-ahapuru ndi na-asi na anyi agaghi anọdu ala; anyị niile dị mma naanị anyị. **[https://www.youtube.com/watch?v=De30ET0dQpQ "Ihe ọhịa"], ''Know-It-All'' (2015), New York: Def Jam Recordings ==Okwu banyere Cara== *Ị bụ ebe a. **[[Jimmy Fallon]], dị ka e hotara na [https://archive.md/FVdo0"Alessia Cara Bụ Ndụ nke Party - Ma Ọ masịrị ya ma ọ bụ na ọ masịghị"] (28 August 2015), nke Chris Martins dere, "Bọọdụ Mgbasa Ozi" ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[q:en:Alessia Cara|Alessia Cara]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Caracciolo, Alessia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] c2mxgj8hroytx2qqgi9vdg6dza2lxc2 Aimée Castle 0 2902 12724 2022-11-10T13:08:50Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Aimée Castle | Aimée Castle]] '' (November 29, 1978–) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * Amalitere m ime ihe nkiri mgbe m dị obere ma ka m na-etolite, achọrọ m iso ndị enyi m na-akpakọrịta ma na-eme ihe n’ụlọ akwụkwọ. M naanị n'ezie nwetara kpọrọ ihe banyere ya n'ime gara aga di na nwunye nke afọ. **[https://www.angelfire.com/tv/bigwolf/aimee.htm Ajụjụ Ọnụ AIMEE CASTLE] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Aimée Castle|Aimée Castle]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Castle, Aimee}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rrckxtkg3el7eykqjqzgp7ewl5pnfxm Keshia Chante 0 2903 12726 12725 2022-11-10T13:16:50Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:KCFashionWeek.jpg|thumb|Keshia Chante]] ''[[w:Keshia Chante|Keshia Chante]]''' (amụrụ [[16 June]] [[1988]]) bụ onye Canada na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye nlere anya na onye nrụpụta ihe. ==Ihe o kwụrụ== * Ịkwesịrị iji obi gị na mkpụrụ obi gị hụ nke a n'anya. Ịkwesịrị iku ume egwu. Ndụmọdụ m kacha mma - mee ka ị nwee ike. Na mmejọ ọ bụla, ọganihu. ** Ajụjụ ọnụ Shelia M. Goss, [http://www.bellaonline.com/articles/art44926.asp "Women in Music" na BellaOnline (2009)] * Onye nzuzu ga-abọ ọbọ, onye maara ihe ga-ekwe karma Chineke. ** Ndewo Magazin (2009) * Ihe ị kwenyere, bụ ndụ ị na-ekpebi. ** Akwụkwọ akụkọ Elle Canada (2009) * Akpọlitela mmekọrịta gị na ndị na-adịghị mma n'ihi ihe ncheta dị mma. Naanị ị ga-echetara onwe gị ihe mere ha ji bụrụ oge ochie gị na mbụ. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) { * Bie ndụ gị ka ị na-ede akụkọ ndụ gị. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Otu esi egwu egwu, bụ otu a ga-esi echeta gị. Jisie ike, soro obi gị ma ọ bụ chefuo. ** Interview with Entertainment Tonight (2009) na ndụmọdụ maka ndị ọzọ na-agbalị ịgbaso nrọ ha. * Ego & Hype enweghị ọnọdụ na azụmaahịa. ** Elle Magazine Canada (2008) * Mgbe ụfọdụ ndị enyi gị na-eburu gị nzọụkwụ iri azụ maka nzọụkwụ ọ bụla ị na-aga n'ihu. Mgbe ụfọdụ iguzosi ike n'ihe na-ezighi ezi na-emebi ọdịnihu gị. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) *Onye kwuru na ego agaghị azụta obi ụtọ abụghị iji ya nyere ndị chọrọ ya aka. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Soro m merie ma ọ bụ lee ka m na-emeri. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2008) * Mgbe ị na-ebi ndụ gị na-eme ihe n'echiche miri emi gị, ọ nweghị mkpebi ị ga-eme na ndụ ga-atụ egwu ma ọ bụ ihe egwu. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Ka Ndụ Ndụ. ** Dị ka a gwara National Post na ụkpụrụ ndụ ya. (2009) *Egwuregwu egwu karịrị naanị ịhụnanya m nwere maka ịgụ abụ, ọ bụụrụ m egwuregwu. ** Inside Entertainment (2008) * Naanị n’ihi na anyị dara ada mgbe ụfọdụ, ọ pụtaghị na o kwesịrị ịkọwa onye anyị bụ. Anyị dara. Anyị bụ mmadụ. Ọ bụ otu anyị si agwọ ọnya na-aba ụba. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Gịnị bụ mmeri mgbe oghere ya? ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Mgbe ị mụtara ige ntị n'afọ gị, ịchọta azịza niile. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Gburugburu gị ga-abụ gị. Gburugburu onwe gị na ndị nwere otu nrọ gị, ndị mezuru ihe ịchọrọ & ndị ọzọ. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Ndụ m dị mma n’ihi na m mere ya otú ahụ. Ihe ọ bụla na-abụghị obi ụtọ anaghị enweta igodo ngafe. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Ndụmọdụ azụmahịa, ị maghị onye na-enwe "okwu ohiri isi" na ibe ya. Lelee ihe ị na-ekwu, onye ị na-agwa ya, na onye ị na-ekwu maka ya. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Inwe atụmatụ B dị mma. Mana ọ bụrụ na ị na-eche banyere atụmatụ A, ị gaghị achọ nkwado ndabere. Buru ihe mgbaru ọsọ gị na-achọsi ike, itinye uche gị ga-eweta nsonaazụ. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) * Ụmụ nwanyị, uru onwe gị dị ka mkpado ọnụ ahịa gị. Ọ bụrụ na ọ naghị enye gị uru, ọ nweghị ike ịnweta gị. Enweghị ego, enweghị ire ere. ** Weebụsaịtị gọọmentị (2009) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Keshia Chante|Keshia Chante]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Chante, Keshia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] bztdse39orqdcmmiueqjkjeiiguu5zg Yvonne De Carlo 0 2904 16095 12729 2023-10-26T00:30:54Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki [[File:Yvonne De Carlo Mclintock 02.jpg|thumb|Nwa, ọ dịtụbeghị mgbe mmanya na-egbu m n'ihu ọha, ọ dịghịkwa mgbe mụ na ụmụ nwoke gbara ọkara afọ ndụ m.]] ''[[w:Yvonne De Carlo | Yvonne De Carlo]]'' (amụrụ dịka ''Margaret Yvonne Middleton ''; Septemba 1, 1922 - Jenụwarị 8, 2007) bụ onye na-emepụta ihe nkiri, onye na-agba egwu, onye Canada-American. , na onye na-agụ egwú. Onye amaara dịka "Nwa agbọghọ Kasị Mma n'ụwa" na "Queen of Technicolor", ọ bụ ihu ama ama na Hollywood n'ụwa niile n'àgbàtà 1940 na 1950. O nwere kpakpando abụọ na Hollywood Walk of Fame, maka ihe onyonyo na ihe onyonyo. === Okwu Ndị O Kwuru === === "Ụmụ agbọghọ atọ - Biz na otú ha si eto" (1971) === :<small>Nkwupụta nke De Carlo sitere na ''[[New York Times]] '' ''[https://nytimes.com/1971/04/04/archives/three-showbiz-girls-and-how- they-grew-three-showbiz-girls.html Atọ Show-Biz Girls na otú Ha si too)" (1971)</small> * ''M nọ n'igwe ojii nke itoolu mgbe niile. Mgbe m mechara egwu m na ''[[w:Salome, Where She Danced|Salome]]'', [[w:Universal Pictures|Universal]] zitere m New York ka m nwee ike ịmụta ịbụ ezigbo onye a na-ekiri ekiri. ''M biiri na [[w: The Sherry-Netherland | Sherry-Netherland]] ọnwa abụọ wee gaa ụlọ akwụkwọ [[w: John Robert Powers | John Robert Powers]]. Ha kụziiri m ihe ndị dị ka otu esi esi n’okporo ụzọ New York pụọ na otú e si abanye n’ime ụlọ n’ụzọ dabara maka onye na-eme ihe nkiri n’oge. * Ha gbalịkwara ịkụziri m otú e si eri nri. Otu ụbọchị, nnukwu onye isi batara n'obodo wee kpọrọ m rie nri abalị. Amaara m ihe mere o ji na-akpọga m nri abalị; ọ chọrọ ịhụ ka m na-eri nri. Ụjọ tụrụ m nke ukwuu nke na m malitere ibuli ngaji ofe m n’ọnụ, aka m makwara nke ukwuu nke na m ga-etinyekwa ngaji ahụ ọzọ. Enweghị m ike iri ofe otu afọ mgbe nke ahụ gasịrị. * Anyị na [[John Wayne | Duke Wayne]] na [[w: Pilar Palette|nwunye ya]] riri nri n'oge na-adịbeghị anya. Ọ na-enwe nchegbu n'ezie maka ụlọ ọrụ foto na oke mmebi ọ na-eme. Ọ bụghịkwa na ọ na-akparịta ụka nkịtị. Duke nwere oke nchegbu. * ''M si Hollywood. Adị m onye ogbi nke ukwuu ịtụ ụjọ maka New York.'' === "Nwa agbọghọ abụghịzi, ma ... De Carlo mara mma ka" (1975) === :<small>Nkwupụta nke De Carlo sitere na "[https://www.newspapers.com/newspage/459624330/ Nwa agbọghọ abụghịzịkwa, ma . . . De Carlo's a beauty still]" (1975)</small> * Ị chọrọ ịma gbasara aha aha, nri. '' Nwata nwanyi kacha mma n'uwa. . . Ọ bụ ihe mgbasa ozi kwụ ọtọ mana ọ balloon. N'ezie, ọ dịghị mgbe m nwere ike iyi uwe na-acha anụnụ anụnụ n'ahịa mgbe nke ahụ gasịrị. Enwere m aha m ịkwado.'' *'''Egwuru m ọtụtụ ndị eze oriental na cowtown saloon madams mgbe nke ahụ gasịrị, m furu efu. Mụ na Rock Hudson na Tony Curtis mere ihe tupu ha aghọọ ndị a ma ama. *'''Nwa, enwebeghị m mmanya n'ihu ọha, ọ dịghịkwa mgbe mụ na ụmụ nwoke na-agba ọsọ ọkara ọgbọ m.''' The dames m malitere na bụ ihe niile taa. Ha nwere ọdịdị ha ma ọ dịghị ihe ọzọ ma ugbu a ha chere na ha agwụla. * ''Eziokwu nye m bụ ụlọ, ụmụ m, ezigbo ndị enyi na naanị mgbe ahụ ọrụ na ihe a ma ama.''' Ọ dịtụghị mgbe m chere dị ka [[Marilyn Monroe]] na a sachara m mgbe m dị afọ 35. * ''Otu onye nkatọ kpọrọ m otu n'ime akụ kacha mma Canada kwere ka agbapụ na United States. N'ihi na a mụrụ m na zụlitere m na Vancouver ma biri n'ebe ahụ ruo mgbe m dị afọ 17.''' N'ezie, ụmụ m ndị ikom Bruce na Michael bụ ụmụ amaala America. Ma ọ bụghị m. M na-ajụ ịgbanwe. * Nne m bụ ike na-akpụzi ndụ m. Ajụkwala m otú mana ọ na-enwekarị ego maka nkuzi ịgba egwu m. O doro ya anya na m ga-abụ onye. === "Yvonne De Carlo na-echetara ụwa enwere ndụ tupu Lily Munster" (1987) === :<small>Okwu nke De Carlo si "[https://web.archive.org/web/20150709132307/http://articles.orlandontinel.com/1987-05-15/lifestyle/0130090076_1_lily-munster-yvonne-de -onye na-eme ihe nkiri-yvonne Yvonne De Carlo na-echetara ụwa enwere ndụ tupu Lily Munster]" (1987) </small> * Echere m na Yvonne De Carlo bụ onye a ma ama karịa Lily. Mana enwetara m ndị na-ege ntị nke obere site na ''[The Munsters]]''. Ma ọ bụ ọrụ na-adịgide adịgide. * Ọ masịrị m ịnọ na ''[[Iwu Iri ahụ (ihe nkiri 1956)|Iwu Iri ahụ]]''. Nke ahụ bụ ahụmahụ magburu onwe ya—ịbụ otu n'ime ndị nsọ ahụ na mberede. Adị m nsọ karịa gị. * Mụ na [[Alec Guinness]] na-atọ ọchị tọrọ m ụtọ, mụ na [Peter Ustinov] na-enwekwa ezigbo oge na ''Hotel Sahara''. Achọpụtara m na m nwere ikike ịme ihe ọchị. Oge m bụ n'ezie ọmụmụ. == Okwu gbasara Yvonne De Carlo== * Miss De Carlo na-ese foto mara mma na agba yana ihe nkiri ojii na ọcha. '' Ọ bụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri, ezigbo onye ịgba egwu na onye na-agụ egwú. Ọ bụ ihe ọhụrụ ịhụ ọtụtụ talent n'ime otu onye.'' ** [[w:Walter Wanger|Walter Wanger]], dị ka e hotara na "[https://news.google.com/newspapers?nid=1946&dat=19450725&id=Mb4tAAAAIBAJ&sjid=e5gFAAAAIBAJ&pg=4893,352 Ro7502 Yvo maka Carlonne De Carlo , Ihe karịrị '20,000 mara mma ụmụ agbọghọ']" (1945) * Otu ụtụtụ ọ zara telifon. . . . "Yvonne?" jụrụ olu na nsọtụ ekwentị ọzọ. Ọ bụ onye nnọchi anya ya. "Ị maara banyere '' [[Iwu Iri ahụ (1956 film) | Iwu Iri]]'', ọ bụghị gị?" "Mara gịnị?" ọ jụrụ. N'ezie, ọ maara banyere foto a. Onye ọ bụla nọ n'obodo ahụ mere ya. "Gịnị gbasara ya?" ọ jụrụ. "Akụkọ dị ukwuu," olu ahụ dara ume. "Akụkụ nke [[w:Zipporah | Sephora]] - [[Moses]]' nwunye. Ruo taa, akụkụ ahụ mepere emepe. Ọ bụghị ọzọ. Chee onye nwetara ya? Gị! [[Cecil B. DeMille | DeMille] ]] chọrọ De Carlo!" Ọ bụghị ruo mgbe izu ole na ole gasịrị, na mkparịta ụka ya na Mr. DeMille, Yvonne chọpụtara otú, na-ajụghị ya, o si merie ọrụ a dị mkpa. DeMille nọ na usoro nkedo ma na-atụle [[w:Nina Foch | Nina Foch]] maka ọrụ nke Moses' [[w: Ada Fero | Nne nkuchi Ijipt]]. Onye nnọchi anya Miss Foch tụrụ aro ka ọ hụ ihe nkiri Foch mbụ akpọrọ ''[[w:Sombrero (film)|Sombrero]]''. Edebere ụbọchị na DeMille, ya na ndị ọrụ ya ole na ole, gosipụtara ihe nkiri ahụ n'ime ụlọ nyocha nke studio. Foch dị mma, ọ gwara onye inyeaka okwu. "Tụba ya." O wee malite ibili ịlaghachi n'ọfịs ya. '' Na mberede, leliri anya elu, ọ hụrụ ihu na-ata ahụhụ, nke mara mma nke dị mwute, nke kpuchiri na shawl Mexico, na-enwu na ihuenyo ahụ. Na-emikpu azụ n'oche ya, ọ lere ihe nkiri ahụ anya. Mgbe o mechara, o mere mkpebi ọzọ. "Were m ihu ahụ," ka o nyere iwu. "Nke ahụ bụ Sephora." ** Howard Eisenberg, "Photoplay" edemede "Ndụ nwere ike ịma mma" (1957) * Ọ dabara na Yvonne ghọrọ kpakpando n'ebe ọ malitere dị ka mgbakwunye. Ndị na-ege ntị ga-ahụzi ya dị ka onye na-eme ihe nkiri mara mma ọ bụ. ** [[Cecil B. DeMille]], dị ka e hotara na akụkọ ''Photoplay'' "Ndụ Pụrụ Ịma Mma" (1957) * Akpọrọ m Yvonne De Carlo dị ka Sephora, nwunye Moses, mgbe onye ntụzi ihe nkedo anyị, Bert McKay kpọchara uche m n'otu ihe nkiri o mere na ''Sombrero'' bụ ihe osise dịpụrụ adịpụ n'isiokwu na '' Iwu Iri ahụ. '', ''M ghọtara n'ime ya omimi, ike mmetụta uche, ike nwanyị nke akụkụ Sephora chọrọ, nke o nyere ya.'' ** [[Cecil B. DeMille]], na ''Akụkọ akụkọ ihe mere eme nke DeMille'' (1959), p. 416 * '' 'Oh, otú m si hụ fim n'anya mgbe m bụ nwatakịrị nwanyị. Ahụrụ m Yvonne De Carlo n'anya karịsịa—ọ bụ ya kacha amasị m.''' Ndị ọzọ dịkwa ka [Rita Hayworth], ma m na-arọ nrọ na m bụ Yvonne De Carlo. Ọ masịrị m nke nta ahụ—Gịnị bụ aha ya?—[[w:June Allyson|June Allyson]] kwa. Mana enwere m naanị otu Yvonne De Carlo. **[[Sophia Loren]], dị ka e hotara na [[w:Dick Kleiner|Dick Kleiner]]'s [https://www.newspapers.com/newspage/34389423/"Hollywood Taa" kọlụm (July 30, 1965) )] * ''Ana m echeta Yvonne nwere mmetụta na-ekpo ọkụ na nke ziri ezi. Enwere ịhụnanya na inwe mmekọahụ nke na-apụta n'ihe niile ọ na-eme, nke ahụ bụkwa ihe a na-apụghị imeri ndị na-ege ntị."''' Dị ka ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri, ọ chọrọ nduzi na nkwado, ma ebumnobi ya bụ ịha nhata na kpakpando ndị gbara ya gburugburu. , karịsịa ndị ikom. ** [[w: Ken Annakin | Ken Annakin]], dị ka e hotara na ''[https://books.google.com/books?id=ef1qRwXs4tUC&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false LA Noir: Ọhụụ itoolu gbara ọchịchịrị nke Obodo Ndị Mmụọ Ozi]'' (2004), p. 42–43 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Yvonne De Carlo|Yvonne De Carlo]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:De Carlo, Yvonne}} [[Category:Ụmụ nwanyị na-eme ihe nkiri nke Mba Amerika]] iao6dh1tdottyob4ssp85ytxwrmcagt Caroline Dhavernas 0 2905 12730 2022-11-10T13:39:01Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:CarolineDhavernas08TIFF.jpg|thumb|right|"''what''" adịghị mkpa n'ezie. Nke ahụ abụghị isi ihe ngosi ahụ. Njem ahụ bụ otú ọ ga-esi mee ihe banyere ọnọdụ a, na otú ọ ga-esi gbanwee ndụ ya.]] ''[[w:Caroline Dhavernas|Caroline Dhavernas]]''' (amụrụ [[15 May]] [[1978]]) bụ onye omere Canada, onye ama ama na United States dị ka "Jaye" sitere na obere oge. usoro ihe onyonyo ''[[Wonderfalls]] '', na dị ka ''Dr. Alana Bloom'' na ihe nkiri egwu mmụọ ''[[Hannibal (usoro TV)|Hannibal]] ''. == Ihe o kwụrụ == * '''Ndị mmadụ agwala m na ọ dị ka ''[[Mụọ-ozi metụrụ ya]'' na acid. Echere m na nke ahụ bụ nkọwa dị mma." ** Na ''[Wonderfalls]]" na [http://www.usatoday.com/life/television/news/2004-03-09-dharvernas-breakout_x.htm "Caroline Dhavernas na-arụ ọrụ anwansi" nke Olivia Barker dere. na ''USA Taa'' (9 Maachị 2004)] * Ọtụtụ ndị nta akụkọ m kparịtara ụka na-achọsi ike ịghọta ihe na-eme ya, mana ''ihe kpatara''' adịghị mkpa n'ezie. Nke ahụ abụghị isi ihe ngosi ahụ. Njem ahụ bụ ka ọ ga-esi mee ihe banyere ọnọdụ a, na otú ọ ga-esi gbanwee ndụ ya. ** Banyere agwa ya na ''Wonderfalls'', na [http://entertainment.msn.com/news/article.aspx?news=151951&wa=wsignin1.0 "'Wonderfalls' Spills Torrent of Wit" nke John Crooks na Zap2it.com (2004) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Caroline Dhavernas|Caroline Dhavernas]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Dhavernas, Caroline}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] cj6mmcpv34g5wrm7xtbchc03jeiag0g Alisen Down 0 2906 12731 2022-11-10T13:41:43Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w: Alisen Down | Alisen Down]]''' (Jenụwarị 3, 1976–) bụ ihe nkiri Canada na onye na-eme ihe nkiri na telivishọn na nwunye [[David Richmond-Peck]]. == Ihe o kwụrụ == * Ekwenyere m na ọ nwere ihe karịrị ihe anyị chere na-atụ m ụjọ. Ọ na-amasị m ịnwale ma chọpụta sayensị dị n'azụ ihe. Otu akụkụ n'ime m na-enwe mmasị ịmara na ọ bụrụ na ọ dị mkpa, enwere m ike ịdabere na ụdị azịza sayensị ka m ghara ịtụ egwu akụkụ nke ọzọ. Achọrọ m ụdị nguzozi. Ọ na-amasị m ịmara na e nwere ọtụtụ ihe n'ụwa a karịa ihe anyị na-ahụ n'anụ ahụ na mmetụta na-enye m echiche nke olileanya. Enwere m ike ikwere na eluigwe na ụwa nke karịrị onwe m. Nke ahụ na-akasi obi. * Esi m na Vancouver ka afọ iri mbụ nke ọrụ m nọrọ ebe ahụ wee gbaa ọtụtụ ihe ngosi sci-fi n'ebe ahụ. Yabụ n'ezie, ọtụtụ ihe m nyochara maka bụ sci-fi. Mana ụdịdị a masịrị m n'ezie! Ọ na-amasị m ịma aka nke ịbanye n'ime ụwa ahụ dị egwu na ime ka ọ dị ka a ga-asị na ọ bụ ụwa a na-emekarị. Ọtụtụ n'ime ọrụ sci-fi m bụ n'ihi na ndị ahụ bụ ọtụtụ ihe ngosi m gụrụ maka ya mana ụdị ahụ masịrị m nke ukwuu n'ihi na ọ dị mma nke ukwuu ma nwee echiche. **[https://sharpmagazine.com/2014/09/19/a-woman-you-should-meet-alisen-down/ Nwanyị I Kwesịrị izute: Alisen Down] (September 19, 2014) * Ụfọdụ nlegharị anya ị ga-enweta, ọ na-adịkwa gị ka ị marala agwa. Abịara m n'ime akpụkpọ ya dị mfe karị, nke ahụ na-abụkarị nnukwu ihe osise. Ịkwesighi ịgbalịsi ike. **[https://www.broadwayworld.com/bwwtv/article/BWW-Interview-Alisen-Down-Chats-about-GRACEPOINTs-Pillar-of-Integrity-20141118 BWW Interview: Alisen Down Chats gbasara GRACEPOINT's Pillar of Integrity] (Nọvemba 18, 2014) * Enwere m mmasị na Kathy, enwere m mmasị na ihe niile ọ na-akwado na ihe niile ọ na-eme na ihe nkiri ahụ **[http://www.galomagazine.com/movies-tv/alisen-down-discusses-the-mysteries-surrounding-gracepoint/ Alisen Down na-akparịta ihe omimi dị gburugburu 'Gracepoint'] (December 17, 2014) * Echere m na ọ bụrụhaala na mmadụ na-enwe mmasị na agụụ na-agụ okwu ndị a, ọ dịghị mkpa ka ha na-ada ụda ma ọ bụ dị nro, ha ga-erute gị. **[https://www.denofgeek.com/tv/12-monkeys-alisen-down-on-why-we-love-olivia/ 12 Enwe: Alisen Down On Ihe Mere Anyị Ji Hụrụ Olivia n'anya] (July 6, 2018) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Alisen Down|Alisen Down]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT: Down, Alisen}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1lyn37tdquldn6qeih7ac2aqnwb0vjo Victoria Duffield 0 2907 12732 2022-11-10T13:45:38Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Victoria Duffield|Victoria Eileen Elizabeth Duffield]]'' (Jenụwarị 3, 1995–) bụ onye Canada na-agụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-agba egwu na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe o kwụrụ == * Maka m ọ dị mkpa ịme egwu egwu dị egwu, na-etolite dị ka onye ịgba egwu. Ị mara, ọ bụghị naanị na ị ga-efunahụ ya na ịkụ egwu mana ị na-efunahụ ya na egwu egwu ma ọ bụ maka inwe oge mara mma ma ọ bụ inwe egwu nwere ihe bara uru karị. **[http://www.liveinlimbo.com/2011/09/24/interviews/888-interview-victoria-duffield.html Ajụjụ ọnụ Victoria Duffield] (24 Septemba 2011) * Jiri ohere ọ bụla ị nwetara mee ihe. M na-abụkarị onye na-aga n'asọmpi egwu ọ bụla na-erite uru nke onyinye maka ihe ngosi ọ bụla. Nweta ahụmịhe dị ka ị nwere ike. Egela ntị mgbe ndị mmadụ na-ekwu "Oh ị gaghị eme nke ahụ." Ọ bụrụ na ị chọrọ ka ọ na-aga maka ya. **[https://www.realstylenetwork.com/celebrities/2012/02/interview-canadas-hottest-new-pop-star-victoria-duffield/ Interview: Canada's Hottest New Pop Star Victoria Duffield] (2012) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Victoria Duffield|Victoria Duffield]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Duffield, Victoria}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 6b78qpsz2x7icj1sr50k91y3ial82di Kristin Fairlie 0 2908 12733 2022-11-10T13:48:26Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Kristin Fairlie at FanExpo 2012.jpg|thumb|Kristin Fairlie (2012)]] ''[[w:Kristin Fairlie|Kristin Louise Fairlie]]"" (April 22, 1985–) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * Ọ bụrụgodị na i leghara ha anya, ha ga-apụta n’ụzọ ụfọdụ n’oge ụfọdụ ná ndụ gị, ọ bụkwa nanị mgbe ịnakwere mmetụta ndị ahụ ka ị ga-enwere onwe gị ma gaa n’ihu n’ebe ha nọ. Ma achọrọ m ịkwado ndị mmadụ site n'ọchịchịrị ahụ ma bụrụ ihe nnọchianya nke ike n'ihu ịkpọasị na obi mgbawa. Achọrọ m ime ka ndị mmadụ mara na ọ dị mma inwe mmetụta ndị ahụ nakwa na ọ dịghị mgbe ọ bụla ha nọ naanị ha na-enwe mmetụta dị otú ahụ na ọ dị mma ịga n'ihu. Ị ga-esi na ya pụta siri ike karịa ka ị maara na ọ ga-ekwe omume. **[https://www.manic-expression.com/2014/07/29/old-school-lanes-nickelodeon-tribute-interview-with-kristin-fairlie/ Old School Lane's Nickelodeon Tribute: Ajụjụ ọnụ Kristin Fairlie] (Julaị 29, 2014) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Kristin Fairlie|Kristin Fairlie]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fairlie, Kristin}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 713b7lck9q9mcme4ludz7d4dncpbd6b Sarah Gadon 0 2909 12734 2022-11-10T13:50:32Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Sarah Gadon Cannes 2012.jpg|thumb|Sarah Gadon]] ''[[w:Sarah Gadon | Sarah Gadon]] '' (April 4, 1987) bụ onye omere Canada. ==Ihe o kwụrụ == * Ị na-agafe arcs dị iche iche na ọrụ gị. Echere m na mgbe m dị obere, m nọ na-arụ ọrụ n'akụkụ ụlọ ọrụ ahụ. Abịara m ime ihe n'ụzọ ahụ, mgbe ahụ, m gara mahadum ma mụọ ọmụmụ ihe nkiri sinima na ikiri ọtụtụ ihe nkiri na ịghọta usoro ihe nkiri na ime nhọrọ nke ọma nke ịrụ ọrụ na onye nduzi onye edemede bụ akara ọhụrụ na mmepe m dị ka onye na-ese ihe. * Echere m na mgbe ị na-arụ ọrụ na ndị nduzi magburu onwe ya ndị nwere ọhụụ siri ike, ọ na-ahapụ gị ka onye na-ese ihe na-esetịpụ ụda maka ọrụ nke gị. Yabụ maka m, ọ bụchaghị inwe ụdị aha ahụ. Enwere m mmasị na nnukwu ọrụ na iso ndị nwere ọhụụ na-arụkọ ọrụ, echere m na ọrụ ahụ na-ekpebi nke ahụ. ** [https://www.mtv.com/news/1671809/sarah-gadon-dream-house/ SARAH GADON BỤ klaasị Ọhụrụ' 'Ọkachasị ịdị na-eyi CORSET] (September 30, 2011) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Sarah Gadon|Sarah Gadon]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Gadon, Sarah}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] alaa2tsa9r4j7pa218lib1fil94msr6 Carrie Genzel 0 2910 12735 2022-11-10T13:52:57Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Carrie Genzel|Carrie Genzel]] '' (Septemba 18, 1971 -) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri Canada. == Ihe o kwụrụ == * Anyị niile nwere mgba; anyị niile na-agabiga oge ihe siri ike. Ihe m chọpụtara bụ na enwere ike ikwu maka ihe na-eme. Na anyị na-arịa ọrịa naanị dịka ihe nzuzo anyị. Ọ bụrụ na anyị na-eburu ihe ndị ahụ niile, ma anyị anaghị ekwu maka ha, anyị na-arịa ọrịa. Ọ bụrụ na anyị agwa mmadụ banyere ya, ọ dị n'ebe ahụ - ọ pụọ. Ọ bụchaghị na ọ ga-apụ dị ka ịkwesighi ime ya, mana ọ naghị enye gị nsogbu ọzọ, n'ihi na nke a na-emenye ihere. Ọ dị n'ebe ahụ. Ọ nweghị n'ezie ihe a na-apụghị ịrụ ọrụ. Ahụla m na n'ime onwe m, ahụla m na n'ime ndị ọzọ m maara na ha na-ebi ndụ otú m si ebi. **[https://movietvtechgeeks.com/carrie-genzel-talks-supernatural-fans-state-slay/ Carrie Genzel na-ekwu maka ndị fan 'Supernatural' na steeti Slay ya] (July 23, 2017) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Carrie Genzel|Carrie Genzel]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Genzel, Carrie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] gjq3b2fy18f591f7etbay1pempgtp41 Kathy Greenwood 0 2911 12736 2022-11-10T13:59:13Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Kathy Greenwood|Kathryn Greenwood]]"" (March 21, 1962–) bụ onye omere na onye na-akpa ọchị na Canada. == Ihe o kwụrụ == * Ọ dịghị mgbe m chere na onwe m dị ka onye nwere obi ike ma ọ bụ onye na-akpali agụụ mmekọahụ, ya mere ịkwaga California n'onwe m kpaliri mpaghara nkasi obi m n'ụzọ dị ukwuu. N'ezie, enwere naanị ndị nkuzi ole na ole mere mgbanwe, mana naanị ịkwanye onwe m ime ya bụ akụkụ kachasị mkpa na ahụmịhe ahụ. Alọghachiri m na-enwe obi ike, ọ dịkwa m mkpa inwe obi ike ịbanye n'ahịa a. **[https://www.pembrokeobserver.com/2013/06/07/kathryn-greenwood-fully-clothed Kathryn Greenwood zuru oke] (June 7, 2013) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Kathy Greenwood|Kathy Greenwood]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Greenwood, Kathryn}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] sufaihvpfzc16kaix0x5h9ne3x0cfwb Benita Ha 0 2912 12737 2022-11-10T14:03:03Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Benita Ha|Benita Ha]]''' (Jenụwarị 19–) bụ onye omere Hong Kong Canada. == Ihe o kwụrụ == * Egwuregwu vidiyo na-atọ ụtọ! Achọghị m ka m gbasie ike ma gbalịa ka ọ dị mma, nke na-enye ume ọhụrụ na azụmahịa a. Ọzọkwa, enwere m ike imikpu kpamkpam n'anụ ahụ n'ụzọ dị iche karịa ịme ihe na ihuenyo. Ọzọkwa, agaghị m echegbu onwe m maka ọkụ ọkụ, ịkụ aka m, ma ọ bụ mmiri ozuzo! Ọ bụ ụdị nnwere onwe dị iche. **[https://www.agonybooth.com/interview-with-benita-ha-49533 Ajụjụ ọnụ Benita Ha] (October 18, 2016) * Achọpụtara m na mmepụta ọ bụla m na-arụ pụrụ iche n’agbanyeghị ma ọ̀ bụ ihe nkiri ma ọ bụ ihe nkiri TV. Ọ bụrụhaala na ejikọtara m ma tinye aka na agwa m na-egwu, ma ihe nkiri na TV na-eme ka mmụọ m nwee obi ụtọ, ọ na-amasịkwa m ịrụ ọrụ na ha abụọ. **[https://mydevotionalthoughts.net/2019/07/interview-with-actress-benita-ha.html Mkparịta ụka ya na onye na-eme ihe nkiri Benita Ha] (July 10, 2019) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Benita Ha|Benita Ha]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] 110ai075ia8y0exxjzehkxgz0ezg6aq Brooke Nevin 0 2913 12738 2022-11-10T14:05:37Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Brooke Nevin.jpg|thumb|Brooke Nevin]] ''[[w:Brooke Nevin|Brooke Candice Nevin]]'' (December 22, 1982–) bụ onye omere Canada. == Ihe o kwụrụ == * Ahụrụ m sci-fi n'anya, ọkachasị ma a bịa n'ihe gbasara mkparịta ụka na ndị na-akwado ya; ha na-etinye aka na usoro. Ọ bụ ọmarịcha ahụmahụ inwe ike ịkọrọ ndị na-akwado ihe ngosi ahụ. Dị ka onye na-eme ihe nkiri, ị maara ọtụtụ ihe gbasara agwa gị, ọbụna karịa mgbe ụfọdụ karịa egosiri na ihe nkiri ahụ. Ndị na-akwado Sci-fi nwere nraranye n'ezie maka agwa ndị a ọbụlagodi dịka ndị na-eme ihe nkiri na-eme. Enwere mmekọrịta n'etiti ime telivishọn na onye ga-ekiri ya. **[https://www.backstage.com/magazine/article/breakout-kings-actor-brooke-nevin-grows-56115/ Onye na-eme ihe nkiri 'Breakout Kings' Brooke Nevin tolitere] (June 1, 2011) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Brooke Nevin|Brooke Nevin]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Nevin, Brooke}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9owuaj2y5eushwj7i1ev97ai7v4b8a7 Inna Sovsun 0 2914 12743 2022-11-10T22:13:38Z Favourchioms 155 Jiri '{{databox}} [[File:НДУ 9 Совсун Інна Романівна.jpg|thumb|НДУ 9 Совсун Інна Романівна]] '''[[w:Inna Sovsun|Inna Sovsun]]''' bụ onye isi Prọfeso na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ jere ozi dị ka onye osote onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ na sayensị nke Ukraine site na 2014 ruo 2016. Amụrụ ya na 21 Septemba 1984. ===ihe okwuru=== *“Abịara m chọpụta na e nwere ọtụtụ ndị a na-anaghị an...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:НДУ 9 Совсун Інна Романівна.jpg|thumb|НДУ 9 Совсун Інна Романівна]] '''[[w:Inna Sovsun|Inna Sovsun]]''' bụ onye isi Prọfeso na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ jere ozi dị ka onye osote onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ na sayensị nke Ukraine site na 2014 ruo 2016. Amụrụ ya na 21 Septemba 1984. ===ihe okwuru=== *“Abịara m chọpụta na e nwere ọtụtụ ndị a na-anaghị anọchi anya ọnọdụ ha, na ndị a na-elekarị ọkwá ha anya dị ka obere ihe, ma ọ bụghị ha. Ọ bụ nnọọ na ọ dịghị onye ọ bụla nwere ike ma ọ bụ njikere ikwuchitere ha ọnụ.” **[https://www.freiheit.org/east-and-southeast-europe/meet-inna-sovsun-ukraine meet-inna-sovsun-ukraine] *Anyị kwesịrị ịmụta ịrụ ụka banyere ụkpụrụ" **[https://www.freiheit.org/east-and-southeast-europe/meet-inna-sovsun-ukraine meet-inna-sovsun-ukraine] *"Ana m anụ okwu ahụ nke nwoke na nwanyị na-enwekarị mmekọahụ na nzuko omeiwu. Ọ kachasị: nke a ọ bụ nwoke na-enwe mmekọahụ? Enwere m ike ikwu nke ahụ? Ha nwere nke adịgboroja ya. Achọghị m ịma. Ọbụlagodi na ha ahụghị nsogbu ahụ mana mara na ọ bụghị nke a na-anabata, ọ dị m mma ”, Sovsun na-ekwu. N'ihi na mgbe ọ bụla mmadụ kwuru okwu banyere mmekọahụ, akụkụ na-arụsi ọrụ ike nke ọha mmadụ na-emeghachi omume. Nke ahụ adighịkwa otu a afọ iri gara aga” **[https://www.freiheit.org/east-and-southeast-europe/meet-inna-sovsun-ukraine meet-inna-sovsun-ukraine] *“Amaara m na nanị iche banyere mgbanwe ihu igwe, n'enweghị ihe ịma aka ime ya kpọmkwem n'ọrụ m kwa ụbọchị, agaghị arụ ọrụ ahụ. Ekpebiri m ịkwaga na Kọmitii Energy ma ọ bụụrụ m nnukwu ihe ịma aka. Ọ gbagwojuru anya nke ukwuu, ndị otu nnukwu mmasị na-emetụta ya. Ma obi dị m ụtọ na m mere otú ahụ” **[https://www.freiheit.org/east-and-southeast-europe/meet-inna-sovsun-ukraine meet-inna-sovsun-ukraine] "Anyị ga-aghọta na ime ihe banyere mgbanwe ihu igwe ga-eri ego. Anyị ga-akụziri ndị mmadụ gbasara nke ahụ,” ọ gbakwụnyere. “Anyị ga-ekwetakwa na ọ ga-ewe oge ka ndị mmadụ mara nke a ma ghọta na nke a bụ ihe di mkpa. Echere m na anyị kwesịrị inwe ndidi.” **[https://www.freiheit.org/east-and-southeast-europe/meet-inna-sovsun-ukraine meet-inna-sovsun-ukraine] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Inna Sovsun|Inna Sovsun]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Inna Sovsun|Inna Sovsun]] na wikiquote Bekee mt2yrdahsfo4oev24okyodnc4jpmxfo Rikka Blurhound 0 2915 12745 2022-11-11T01:43:07Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Rikka Blurhound''' bụ onye na-eme egwuregwu cosplay na Malaysia. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ọtụtụ mgbe, a na-akatọ anyị (cosplayers) ma ọ bụrụ na anyị adịghị ka ihe nkiri ma ọ bụ ihe nkiri anime, ọtụtụ ndị na-ekiri ihe nkiri na-enwekwa ihere ahụ. Enwetara m okwu na-ekwu 'Enwere m oke abụba maka Jinx'. **[https://says.com/my/lifestyle/malaysian-cosplayer-badass-transformation-from-nutritionist-to-arcane-jinx/ Malaysian Cosplayer Shares Her Painful But Passionate Journey Cosplaying Over The Years] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Rikka Blurhound|Rikka Blurhound]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Rikka Blurhound|Rikka Blurhound]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Rikka, Blurhound}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 58vrvvl5yshlbzf20kpxp3v72x9kcza King Angel 0 2916 12746 2022-11-11T01:52:49Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''King Angel''', ma ọ bụ Angel Chooi, bụ onye nkuzi Malaysian, ihe nlere anya, ihe ntanetị na ihe mkpuchi. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Dịka nwa agbọghọ (na ụlọ oriri na ọṅụṅụ), ị ga-anọrịrị n'omume kachasị mma ma na-enwe egwuregwu ọrụ ndị ahịa kacha mma mgbe ị na-amụmụ ọnụ ọchị ụbọchị dum ma soro ndị ahịa na-akpakọrịta. **[https://eksentrika.com/maid-cafe-malaysia-king-angel/ The rise of maid cafés in Malaysia and why it’s actually kinda cool] *Mgbe ị na-egwu egwuregwu ihe mkpuchi dị ka ihe omume ntụrụndụ, inwere nnwere onwe karịa ya - ị nwere ike ime ihe ọ bụla ịchọrọ mgbe ọ bụla ịchọrọ. Ime ihe egwuregwu mkpuchi iji nweta ego na-achọ ịgbalịsi ike na ịdọ aka ná ntị iji mepụta ọdịnaya dị mma, lelee okwu gị na ọdịdị gị wee mụta ka esi azụ ahịa onwe gị iji nweta nkwado na itinye ego. **[https://eksentrika.com/malaysian-cosplayers-lockdown/ 3 Malaysian Cosplayers Reveal How They Kept Their Art Alive During Lockdown] *Site na ahụmịhe nke m, mgbasa ozi ndụ enyerela m aka ọrụ ime ihe mkpuchi m nke ukwuu. Na dị ka onye na eme ihe egwuregwu nke mkpuchi, ị ga-etinye onwe gị mgbe niile. **[https://vulcanpost.com/772108/angel-chooi-livestream-influencer-bigo-singapore/ This 26-yr-old ex-kindergarten teacher earns at least $10K/mth as a livestream influencer] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:King Angel|King Angel]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:King Angel|King Angel]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:King, Angel}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 9m6pb96cf3opv72n4ddjm4fcq70j277 Lynn Shinku 0 2917 12748 2022-11-11T02:06:34Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Lynn''', ma ọ bụ nke a na-akpọkarị Shinku, bụ onye injinia na onye na-eme ihe mkpuchi egwuregwu nke Malaysia. ===Ihe ọ kwụrụ=== Ihe egwuregwu mkpuchi bụ n'ezie ihe omume ntụrụndụ dị mgbagwoju anya. Ịkwesịrị inwe ọtụtụ nka iji wepụ anya nke ị ma n'ezie, dị ka ịke wig, etemeete, imepụta ihe, ịkwa akwa, nhazi echiche na ndezi foto. Ịchọrọ nkà ndị a niile iji mee nke ọma, yabụ enwela mwute ma ọ bụ nkụda mmụọ n'oge mbọ ole na ole mbụ gị ma ọ bụrụ na ihe adịghị mma. Were nwayọọ nwee añụrị maka otu ihe ga-esi ga. **[https://cj.my/120132/cosplayer-shinku-enjoys-life-balancing-her-passion-and-career/ Cosplayer Shinku enjoys life balancing her passion and career] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Lynn|Lynn]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Lynn|Lynn]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Lynn, Shinku}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* fyex6rjtz2luxefvyxdpe9ffy21v9s9 Ying Tze 0 2918 12749 2022-11-11T02:15:58Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ying Tze''', ma ọ bụ Cheryl Lo, bụ onye egwuregwu Malaysia, onye na-egwu egwu n'ịntanetị na onye na-egwu egwuregwu ihe mkpuchi. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Nke a bụ oge mbụ m na-eme ebe a (na Indonesia maka ComicFest ID). Echere m na nke a ga-abụ ezigbo ohere ịmụta n'aka ndị na-eme ihe egwuregwu mkpuchi Indonesian. N'ihi na n'uche nke m ndị na-eme ihe egwuregwu mkpuchi Indonesian mara nnọọ mma n'ịme omenala na kwa mma na ha na-arụ ọrụ. **[https://www.kaorinusantara.or.id/english/1903/interview-with-ying-tze-at-comicfest-id/ Interview With Ying Tze at ComicFest ID] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en: Ying Tze|Ying Tze]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Ying Tze|Ying Tze]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Ying, Tze}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* m6ic0tzy9obj2kmscawk6p5korgj43n Jaclyn Victor 0 2919 12750 2022-11-11T02:26:15Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Jaclyn Victor''' (amụrụ ya na 4 Disemba 1978) bụ onye na-agụ egwu Malaysian nke a kpalitere n'ama ama mgbe o meriri aha Malaysian Idol. ===Ihe o kwụrụ=== ==Nkwupụta okwu n'egwu== Anya anyị ahụwo eluigwe na-acha ọbara ọbara; Ndị mmụọ ozi na-abụ abụ, olu juputara na egwu. Anyị na-ahụ ụgha ma ọ dịghị mgbe ịjụ ihe mere? Mkpụrụ nke iru újú ọbara ha na-ebe akwa **Deep Down Inside", Dream. *Ahụla m nke a tupu ee, agarakwa m ebe ahụ, Nke a abụghị maka m ... ọ bụghị ihe m chọrọ, Ahụrụ m n'anya n'eziokwu na ọ na-ewute m mgbe niile, Enweghị ike ịhụ nke a ọzọ ... ọ ga-abụrịrị eziokwu. **Not Gonna Fall", Dream *Ama m na ị bụ, Dika mọ-ozi siri n'elu zitere. N'ime obi gị, Ị na-enye m karịa, Enwere m ike ịrọ nrọ. **You Bring Out the Best In Me", Gemilang, 2004 ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Jaclyn Victor|Jaclyn Victor]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Jaclyn Victor|Jaclyn Victor]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Jaclyn, Victor}}[[Category:Ụmụ nwanyị]]* k7r23nn0smzj2zr4wm2ger2d8go1qee Wan Azizah Wan Ismail 0 2920 12751 2022-11-11T02:35:40Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Wan Azizah Wan Ismail''' (amụrụ ya na 3 Disemba 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Malaysia nke jere ozi dị ka osote onye isi ala na 2018 – 2020. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Nke a bụ ọchịchị ọhụrụ, gburugburu ebe obibi ọhụrụ n'echiche ahụ. Mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya mere n'udo. Nkwekọ nke anyị na-egosipụta na omume dị mkpa. **[http://www.thesundaily.my/news/2018/07/21/china-and-malaysia-ties-continue-prosper-wan-azizah/ China and Malaysia ties continue to prosper: Wan Azizah] *Anyị ga-echetakwa na anyị emerighị (2018 Malaysian general election) n'ụzọ dị mfe, na mgbe anyị ghọrọ gọọmenti, anyị kwesịrị ime ihe kacha mma maka ndị mmadụ. Ọ bụghị ihe na-agaghị ekwe omume ka anyị tụfuo ọchịchị mba ma ọ bụrụ na anyị akwụsịlata ma megharịa mmejọ nke ọchịchị gara aga. **[https://www.nst.com.my/news/nation/2018/09/412288/wan-azizah-reiterates-plan-step-down-once-anwar-becomes-pm/ Wan Azizah reiterates plan to step down once Anwar becomes PM] *Alhamdulillah, a na-eme mgbanwe nke ike n'udo. Anyị na-arịọ ndị mmadụ ka ha nwee ndidi n'ihi na a ga-enwe mgbanwe ka mma karịa. Ugbu a obodo (Malaysia) na-eche nsogbu ụgwọ ihu. **https://www.nst.com.my/news/nation/2018/10/419613/wan-azizah-agong-offered-me-pm-post-after-ge14/ Wan Azizah: Agong offered me PM post after GE14] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Wan Azizah Wan Ismail|Wan Azizah Wan Ismail] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Wan Azizah Wan Ismail|Wan Azizah Wan Ismail]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Wan Azizah, Wan Ismail} [[Category:Ụmụ nwanyị]]* lv0lfrnupd5jysb1egpma9vrqxgbhr6 AYA CHEBBI 0 2921 18373 12757 2024-03-15T16:39:56Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki A mụrụ [[w:Aya Chebbi|Aya Chebbi]] n'afọ 1988. Ọ bụ onye nnọchi anya mba [[w:Tunisia|Tunisia]] , na onye na-akwado Pan-African na nwanyị. Ọ bụ onye mbụ họpụtara onye nnọchi anya ndị ntorobịa Africa na Nọvemba 2018. dịka onye isi nke ọdụdụ n'akụkọ ihe mere eme nke African Union na onye nnọchi anya nke ọdụdụ n'ime ụlọ ọrụ onye isi oche Onye isi oche nke African Union Commission, Moussa Faki họpụtara ya na Nọvemba 2018. Ọ na-akwado Onye isi oche n'ịkọba mkpa ya dị mkpa nke iso ya na ndị na-eto eto na-arụkọ ọrụ na ịkwado imechichi egbe site na 2020. [[Usòrò:Aya Chebbi Speech at the United Nations UN Women 2015, CSW59 - Mar 27, 2015.jpg|thumb|alt=Okwu Aya Chebbi na United Nations UN Women 2015|Okwu Aya Chebbi na United Nations UN Women 2015]] ==Okwu ndị o kwuru === * Ebe m si bịa kpụrụ echiche ụwa m. M si n'obere obodo dị na Northwest nke dị n'okporo ụzọ nke omenala Tunisian-Algerian, nke nwere asụsụ Arabic, Amazigh Maghrebian ama ama ama, maara banyere ihe nketa colonial French nke na-egosipụta na ọdịiche mpaghara na enweghị aha.' * ‘Abụ m onye nnupụisi n’ezinụlọ m dị ka nwanyị. Karịsịa dị ka nwanyị, asịwo m mba n'ọtụtụ ihe. Eguzowo m maka nhọrọ m, maka ihe m chọrọ ịbụ, maka ihe m chọrọ iyi, maka ihe m chọrọ ịmụ. * 'Amalitere m ịme ụfọdụ àgwà ahụike dị ka; ekweta ọdịda, lekwasị anya n'ike m kama ịsị "ee" iji kwado onye ọ bụla, na-ezumike mgbe ọ dị mkpa, were ogologo oge na-asa ahụ na ụtọ ihe nsure ọkụ na-esi ísì ụtọ na-amasị m, ịhịa aka n'isi, ekirighị akụkọ tupu ụra na mgbe m tetara wdg.' * 'Echere m n'ihi na ihe ọ bụla na-eme ihe kwesịrị ịbụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Onye ọ bụla n'ime anyị, onye ọ bụla na-eto eto nọ n'Africa, kwesịrị inwe olu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma bụrụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mgbasa ozi ndọrọ ndọrọ ọchịchị apụtaghị na ị na-arụ ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị.' * Ịbụ onye Pan-African pụtara na m na-ebi kwa ụbọchị site n'ichegbu onwe ya na, site na ịdị n'otu Africa, anyị nwere ike dozie nsogbu niile nke Africa, n'echiche bụ na ntọhapụ m bụ nnwere onwe gị, ohere m gụrụ akwụkwọ, ịnweta ike, ohere m inweta ihe onwunwe. , ohere m na ịntanetị bụ ohere gị.' * 'Ịdị n'otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị gosipụtara na mmegharị nnwere onwe n'ihu ndị ọchịchị colonial, ugbu a, ịdị n'otu anyị kwesịrị ịdị n'ihu ndị nna ochie n'ihi na nna ochie na-eme nke ọma na nrụrụ aka, ọrụ, ikekete ego, nrigbu na mmegbu, n'ihi na ọ dịghị pan-Africanism na-enweghị feminism. ' * 'E nwere naanị ihe abụọ ị ga-eme: chọta njirimara gị ma bie ozi gị. Ị kwesịrị ịma onye ị bụ na ihe ị kwadoro. Ozugbo ị matara njirimara gị, mara ihe mere ị na-eteta kwa ụbọchị na ihe mere i ji eme ihe ị na-eme, nke ahụ bụ ọrụ gị.' [https://glimug.com/10-leadership-quotes-and-lifestyle-shots-from-african-unions-aya-chebbi/ Na "Nkwupụta ndị isi na ụdị ndụ sitere na Aya Chebbi nke Africa"] * 'Anyị na-eme mkpesa nke ukwuu banyere usoro agụmakwụkwọ na omenala mmegbu na ọha mmadụ, ndị a bụ eziokwu anyị ga-agbagha ma gbanwee nke ọma. Ebe ọ bụla ị nọ na ihe ọ bụla ị na-eme, ị nwere ike ịbụ ihe na onye ịchọrọ ịbụ na enwere m olileanya na nhọpụta m nwere ike ịbụ akụkọ na-akpali akpali n'ihi na ọ bụrụ na i leba anya na njem m n'ime afọ 30 gara aga, enwere m ike ịkọwa ya na ọtụtụ ndị ntorobịa Africa.' === Njikọ mpụga === Wikipedia nwèrè edemede màkà: [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Aya_Chebbi [[w:Aya Chebbi | Aya Chebbi]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq :Aya Chebbi |Aya Chebbi]] na Wikipidia Igbo rxyvysc2lvphjegub3jf16lxakiw708 Joely fisher 0 2922 12755 2022-11-11T05:13:57Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [[Foto: Fisher, Joely (2007).jpg|thumb|594x768px| aka nri|Joely Fisher na 2007]] ''[[w:Joely Fisher|Joely Fisher]]'' (Ọktoba 29, 1967 –) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. == Ihe ndi okwuru == * Ọ na-esi na ogbo gaa na igwefoto ma ugbu a n'azụ igwefoto na-eduzi yana na ederede m. Ọ dị ka ihe ọ bụla gbasara ihe niile. Ọbụna ma ọ bụrụ na ọ bụ egwu egwu ma ọ bụ ihe nkiri na-atọ ọchị. Ị na-eyipụ onwe gị ọtọ ma gosi ha onye ị bụ, ọ na-agụkwa m agụụ nke ahụ. **[https://louderthanwar.com/joely-fisher-interview/ Joely Fisher – ajụjụ ọnụ] (November 7, 2018) *Enwere m mmụọ nsọ na obi mgbawa ka m na-eme egwuregwu ebe ''ịṅụ mmanya na-achọsi ike'' buru ụzọ gbapụ. Amaara m akụkọ niile, mana m na-echeta na enwere m mpako ịnọnyere Tricia Leigh na Billie - na-eche na m bụ akụkụ-eze. **[https://www.broadwayworld.com/los-angeles/article/BWW-Interview-Joely-Fisher-Thrilled-To-Be-On-Stage-Again-This-Time-As-Andy-Garcias-Moll Ajụjụ ọnụ BWW -in-KEY-LARGO-20191114 BWW: Joely Fisher nwere obi ụtọ ịnọ na ọkwa ọzọ - Oge a ka Andy Garcia's Moll na KEY LARGO] (November 14, 2019) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [q:ig|Joely Fisher] d8595qhwvlxqo9tw1ccvjcxehz63n25 Mitski 0 2923 12758 2022-11-11T06:48:07Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki Akụkọ mkpuchi Radar”] na 29 Jun 2019 * "Echere m na e nwere na albums m gara aga, ịhụnanya ịhụnanya ma ọ bụ otuto nke mwute ... ebe '' Bụrụ Cowboy '', enwere nghọta na ọ nweghị onye na-enye echiche na ị na-ewute, na ị na-enwekwa obi ụtọ. ka na-ewute gị, mwute gị adịkwaghị njọ, ma ị ka na-ewute gị. Ọ bụ ụdị itolite na ịmara na ọ dịghị mma inwe mwute, ma ị ka na-ewute gị." ** Na mgba mgba na echiche tozuru oke nke obi nkoropụ na [http://www.undertheradarmag.com/interviews/mitski_-_the_under_the_radar_cover_story/ "Mitski - The Under the Under the Radar Cover Story"] na 29 Jun 2019 * “Ọ bụ n’oge ekeresimesi… ọ dịkwa m nnọọ oké ọnụ ịgbalị isi n’Australia feghachi US n’ọnụ ahịa ezumike, n’ihi ya, ekpebiri m nnọọ ịnọ n’akụkụ ahụ nke ụwa. Agara m Malaysia kama… echere m na ọ ga-abụ nnukwu ezumike, mana agara m naanị m, agara m n'oge ezumike mgbe onye ọ bụla ọzọ na-anọkọ oge na ezinụlọ ha, yabụ, ogologo akụkọ dị mkpirikpi, enwere m mmetụta nke ukwuu, na-agbawa obi. naanị m… M na-eche banyere onwe m dị ka, ị maara, a nnọọ naanị, ụdị introverted onye, ​​otú ahụ ka m na-emeghị atụmatụ maka owu ọmụma, na mgbe ahụ, ọ dị nnọọ mere na amaghị m ihe m ga-eme banyere ya. N’ihi ya, m dere abụ.” ** Na egwu ya "Ọ dịghị onye" sitere na ọba ya ''Bụrụ onye ọchị'' na [https://radiomilwaukee.org/discover-music/artist-interviews/mitski-interview/"Mitski na-ekwu 'Bụrụ onye ọchị' bụ onye njakịrị n'etiti ya na onwe ya" na ''88Nine''] (14 Aug 2018) * "...Ọ bụ n'ezie mgbe ị na-enwe ụdị mmekọrịta na-egbu egbu n'ebe onwe gị, ma ọ bụ onye ọzọ nọ, ruo ogologo oge na ọ ga-abụ njirimara gị. Ọbụna mgbe ị na-achọghị ya ọzọ ma ị si na ya pụọ, ị ka na-ejide ya n'ihi na ọ na-atụ egwu ịhapụ ya - n'ihi na ọ bụrụ na ị hapụ ya n'ezie, ọ na-adị gị ka ihichapụ onwe gị. Abụ ahụ bụ iji ụdị nsị ahụ tụnyere pearl.” ** Na egwu ya "Pearl" sitere na album ya ''Bụrụ onye ọchị'' na [https://www.thefader.com/2018/08/10/mitski-interview-be-the-cowboy "Mitski America kacha mma ajụjụ ọnụ" na ''Fader''] (10 Aug 2018) == ''Laurel hell'' === Agaghị m asị na ọ bụ mgbanwe mgbanwe, mana enwere m nchegbu na ọnọdụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ọ naghị amasịkwa m ịga oriri. Eji m onwe m n'aka. Obi abụọ adịghị ya. Ọ dị adị, ma ọ mara mma ịnọ otu awa. ** Na otu ndụ onwe ya si dị iche na onye nọ n'elu ya na [https://www.rollingstone.com/music/music-features/mitski-new-album-laurel-hell-cover-story-1272973/ Mitski Had to Quit Egwu Ka Hụrụ Ya n'Anya”] na Rolling Stone (2021 Dec 27) *Echere m na ọ na-akpụcha mkpụrụ obi m nke nta nke nta…Ndị ụlọ ọrụ egwu bụ ụdị nke ịzụ ahịa nke ukwuu. Ị bụ ngwaahịa a na-eri, zụta ma na-ere. Ọbụna ndị otu gị bụ ndị enyi gị, ntọala nke ike gị bụ na ha na-enweta pasentị nke ego gị. Mgbe ọ bụla m jụrụ ihe, ọ ga-apụta na ha ga-akpata obere ego. ** Na ihe kpatara o jiri kpebie ịhapụ ụlọ ọrụ egwu na [https://www.rollingstone.com/music/music-features/mitski-new-album-laurel-hell-cover-story-1272973/ Mitski Had to Quit Egwu Ka Hụrụ Ya n'Anya”] na Rolling Stone (2021 Dec 27) * Ọtụtụ mgbe, ahụla m onwe m n’ọnọdụ ebe, n’ikwu ya n’ụzọ akọ, ọ bụ m bụ onye ọjọọ,” ka o kwuru. “Anyị nwere ike ịnakwere ihe karịrị naanị ndị oji na ndị ọcha. Ọ bụrụ na i kwuo ihe dị gị mma, a ga-enwe ndị ọzọ ndị dị ka, ‘Nke a bụkwa eziokwu nye m.’ ** Na egwu ya "Onye Na-agbawa Obi" na [https://www.rollingstone.com/music/music-features/mitski-new-album-laurel-hell-cover-story-1272973/ Mitski Had to Quit Music to Hụrụ ya n'anya”] na Rolling Stone (2021 Dec 27) Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [q:|ig Mitski] 85u9pxqhlkxbd4qgoybiazmbm7c6oaw MARIE LOUISE MWANGE 0 2924 12762 12761 2022-11-11T07:52:53Z Ugbesabdul 185 Foto agbakwunyere wikitext text/x-wiki Marie-Louise Mwange (amụrụ 28 Nọvemba 1961) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye edemede Congo. Mwange bụ onye minista na-ahụ maka okike, nwatakịrị na ezi na ụlọ nke DR Congo site na Disemba 2016 ruo Mee 2017. [[Usòrò:Marie-Louise Mwange - 2017 (cropped).jpg|thumb|Marie-Louise Mwange]] === Ihe ndị okwuru === * Ụmụ nwanyị chọrọ ịkwaga ahịrị. Ka anyị na-achọ ịgbanwe atụmatụ ka ụmụ nwanyị nwee ike iburu n'uche nke ọma n'ime mkpebi. * Ị na-enye nwanyị, ị na-enye obodo niile. Ya mere ọ dị mkpa ka anyị malite ịgụta ụmụ nwanyị n'ọkwa niile === Njikọ mpụga === Wikipedia nwèrè edemede màkà: [[https://en.wikipedia.org/wiki/Marie-Louise_Mwange|Marie Louise Mwange]] === Ebensidee === [https://pourelle.info/le-mouvement-awln-rdc-installe-dans-le-kwango-par-marie-louise-mwange-et-les-femmes-leaders/ The AWLN DRC Movement installed in Kwango by Marie-Louise Mwange and women leaders,] 2022. tiv3o9uvh5fpdkvbjuaf0eytxw5jzjx Melody Anderson 0 2925 12763 2022-11-11T08:16:21Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:10.17.09MelodyAndersonByLuigiNovi.jpg|thumb|Melody Anderson]] ''[[w:Melody Anderson | Melody Anderson]]''' (December 3, 1955 -) bụ onye ọrụ mmekọrịta mmadụ na Canada na onye na-ekwu okwu ọha ọkachamara na mmetụta [[w: ịdabere na ihe riri ahụ]] na ezinaụlọ. == Ihe o kwụrụ == * Anyị nwere ike ịgbanarị ma bibie ihe ọjọọ site na mgbanwe ndị a na echiche anyị. Dị ka onye na-ahụ maka ọgwụgwọ taa, enwere m ike ịsị na n'ezie ndị mmadụ na-enweta nnwere onwe mgbe ha na-atụgharị uche ha pụọ ​​na enweghị olileanya na enweghị ike. ** [https://www.starburstmagazine.com/features/interview-melody-anderson-star-of-manimal Interview: Melody Anderson, Star Of MANIMAL] (August 30, 2012) * Mgbe ị bụ onye na-eme ihe nkiri, ị ga-erute ederede. Ị na-arụ ọrụ ndị a niile dị iche iche na dịka onye na-agwọ ọrịa, nke m bụ ugbu a, m ọkachamara na ọgwụgwọ ezinụlọ nke ịṅụ ọgwụ ọjọọ na trauma na m nọkwa na ndị ahịa ebe m ga-ewere ụdị ngosi dị iche iche maka onye ahịa ọ bụla. Onye ọ bụla na-azaghachi n'ụzọ dị iche. Uwe aka dị nro ma ọ bụ aka siri ike na uwe aka dị nro, ya mere, n'ụzọ na-agbanwe agbanwe, ọ dịghị n'ezie ihe dị iche na ime ihe. ** [https://www.starburstmagazine.com/features/interview-melody-anderson-star-of-manimal Interview: Melody Anderson, Star Of MANIMAL] (August 30, 2012) * Ị maara mgbe ị na-amalite dị ka onye na-eme ihe nkiri ọ dị ka "naanị nye m ọrụ, ọ bụrụhaala na m nwere ike idowe uwe m na-enwe obi ụtọ!". ** [https://www.scifinow.co.uk/cinema/flash-gordon-interview-with-actress-melody-anderson/ Flash Gordon: Ajụjụ ọnụ ya na Melody Anderson] (05-08-2020) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Melody Anderson|Melody Anderson]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] e5iz1vw5ipkg2umxyn4tr0pimo13gck Edie Falco 0 2926 12765 12764 2022-11-11T08:21:27Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Edie Falco|Edith Falco]]''' (amụrụ [[July 5]], [1963]]) bụ Emmy meriri ugboro atọ [[w:United States | American]] telivishọn , ihe nkiri na ogbo [[w: onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] bụ onye a kacha mara amara maka ọrụ ya dị ka [[w:Carmela Soprano|Carmela Soprano]] na '[[w: The Sopranos | The Sopranos]].' ==Ihe o kwụrụ== * Naanị ihe m chọrọ ime bụ ime ihe. kwụọkwa ụgwọ m **ajụjụ ọnụ [[w: Robin Finn | Robin Finn]] maka [[w:New York Times|New York Times]] ([[w: Eprel 24 | Eprel 24]], [[w:2001|2001] ]]).[[http://www.hwwilson.com/_home/bios/1999043105.htm]] *Etolitere m dị ka tomboy. M na-agbakarị ụkwụ ọtọ, na-eso ụmụ okorobịa nọ n'ebe ahụ na-agba ọsọ, na-arị elu osisi, na-etikwa ụmụaka ihe. **Ajụjụ ya na [[w:Bruce Fretts|Bruce Fretts]], [[w:Entertainment Weekly|Entertainment Weekly]] ([[w:Jenụwarị 15|Jenụwarị 15]], [[w:1999|1999]]) , [[http://www.hwwilson.com/_home/bios/1999043105.htm]] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Edie Falco|Edie Falco]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Falco, Edie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1dsu0oaiyktiuwi6jd285yh2vt8unf2 Frances Farmer 0 2927 12766 2022-11-11T08:24:47Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Frances Farmer|Frances Elena Farmer]]''' ([[19 September]] [[1913]] - [[1 August]] [[1970]]) bụ onye omere ihe nkiri America. ==Ihe o kwụrụ== * Ọ bụrụ na a na-emeso mmadụ dị ka onye ọrịa, ọ ga-enwe ike ime ka onye ọrịa. ** ''Nke a bụ ndụ gị'' ihe ngosi telivishọn * N’oge ahụ, echeghị m na m na-arịa ọrịa n’ezie. ** ''Nke a bụ ndụ gị'' ihe ngosi telivishọn * Ọ na-abịa mgbe nrọ na-aghọ eziokwu na eziokwu na-aghọ nrọ. ** Dị ka e hotara na "Ezigbo akụkọ Frances Farmer ka na-adị mfe" nke Rita Rose dere na "Indianapolis Star" (23 Jenụwarị 1983) * O wutere m nke ukwuu, n’ihi na nke mbụ m hụrụ otú ndị mmadụ si bụrụ ndị nzuzu. O mere ka ọ dị m ka m nọ naanị m n’ụwa. Ka ndị mmadụ na-atụ m aka na-akwa emo ka m na-enwekwu isi ike na mgbe ha malitere ịkpọ m Bad Girl nke West Seattle High, m gbalịrị ibi ndụ kwekọrọ na ya. ** Na mmeghachi omume na edemede ya nke ụlọ akwụkwọ sekọndrị "Chineke anwụ", akwụkwọ akụkọ ''Collier's'', (8 Mee 1937) * Ihe mbụ ha mere ka m mee bụ idepụta ‘Bịa nweta ya’’ na Bon Marche, bụ́ ebe a chụrụ m n’ọrụ afọ ole na ole gara aga. Nke ahụ jọrọ njọ mana chere ka m na-edepụta akwụkwọ onye ọzọ dere. Nke ahụ were eriri ahụ mana ọ pụtaghị nke ọma n'ihi na mgbe m rutere n'ụlọ ahịa ahụ, ihe dị ka mmadụ iri abụọ batara n'ikpeazụ wee legide m anya n'ebe dị anya wee jide n'aka ịzụ ahịa ha. Ihe ndị Goldwyn chefuru bụ na n'ụzọ ahụ, a ka na-echeta m dị ka onye na-agba ọsọ si West Seattle High. Akwụkwọ akụkọ ''Collier's'' (May 8, 1937) * [Hollywood]: Ọ bụ ụlọ nut. N’ụbọchị ọzọ, otu nwoke kpọrọ fon ma chọọ ka m kwado otu ụdị sịga. Enweghị m ihe ọ bụla megide ha, n'ezie, m ga-aṅụ sịga ha ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ na-abịa, ma amaghị m ihe mere o ji na-enye m nsogbu. Echere m na ọ bụrụ na ọ dị m mma, ha ga-enye m katọn ka ọ bụrụ onyinye ekele, n'ihi ya, ejiri m nlezianya kwusaa okwu banyere ụgwọ ọrụ. Kedu ihe nkwado ahụ bara, ajụrụ m, o wee sị puku dollar atọ. Kedu ihe ị ga-eme na ikuku dị otú ahụ? Akwụkwọ akụkọ ''Collier's'' (May 8, 1937) * Amaghị m [[w: Ike Tyrone | Ike Tyrone]]. M iberibe ya ọtụtụ, ma amaghị m ya. Ụmụnne, nzukọ a agwụla. ** Mgbe onye na-ahụ maka mgbasa ozi jụrụ ya ihe Tyrone Power dị n'ezie, ka ọ na-akwado ibinye aka na nkwekọrịta na-enye nnukwu ego iji kpọsaa "Minute Maid Orange Juice", dị ka e hotara na [http://www.oocities.org/themistyone/ earles.htm "Akụkọ nke Mmekọrịta M na Jeanira Ratcliffe" (Eprel 1999) nke Jack Randall Earles dere]; akụkọ dị iche iche nke ihe a mere, ụfọdụ na-ekwuchitere okwu ya na "Achọghị m ire ere mmiri oroma gị nke ọma." ==Chineke Nwụrụ (1931) === :<small>edemede nke o jiri nweta ihe nrite mbụ na asọmpi ide n'oge ụlọ akwụkwọ sekọndrị.</small> * Agara m [[Ụlọ Akwụkwọ Sọnde]] masịrị m akụkọ banyere [[w:Kraịst|Kraịst]] na kpakpando Krismas. Ha mara mma. Ha mere ka ị na-ekpo ọkụ na obi ụtọ iche echiche. Ma ekwetaghị m ha. Onye nkuzi Sunday School kwuru nke ukwuu n'ụzọ onye nkuzi klaasị anyị na-esibu mgbe ọ gwara anyị gbasara [[George Washington]]. Akụkọ mara mma, mara mma, mana ọ bụghị eziokwu. * Okpukpe doro anya nke ukwuu. Chineke dị iche. Ọ bụ ihe dị adị, ihe m nwere ike inwe. Mana enwere naanị oge ụfọdụ mgbe m nwere ike inwe mmetụta. M na-edina n'etiti akwa dị jụụ ma dị ọcha n'abalị mgbe m sachara ahụ, mgbe m sachara ntutu isi ma kpochapụ mkpịsị ụkwụ m na mbọ mkpịsị aka na ezé. Mgbe ahụ, m nwere ike dinara nnọọ n'ọchịchịrị na ihu m na windo nke osisi ndị dị na ya, gwa Chineke okwu. "Adị m ọcha, ugbu a, ọ dịtụbeghị mgbe m dị ọcha, agaghị m adị ọcha karịa." Ma n'ụzọ ụfọdụ, ọ bụ Chineke. Ejighị m n'aka na ọ bụ… naanị ihe dị mma na ọchịchịrị ma dịkwa ọcha. * Enweghị m ike inwe mmetụta dị otú ahụ n'ehihie, na-eji aka m na mmiri efere ruru unyi na anwụ siri ike na-egosi unyi dị n'elu ụlọ. Ma mgbe oge ụfọdụ gasịrị, ọbụna n'abalị, mmetụta nke Chineke akwụsịghị. Amalitere m iche ihe onye ozi ahụ bu n’obi mgbe o kwuru, sị, “Chineke, bụ́ nna, na-ahụ ọbụna nza kasị nta ka ọ daa. Ọ na-eche ụmụ ya niile nche. Nke ahụ chịkọtara ihe niile maka m. Ma enwere m n'aka otu ihe. Ọ bụrụ na Chineke bụ nna, nwere ụmụ, ịdị ọcha ahụ m na-enwebu abụghị Chineke. Ya mere, n'abalị, mgbe m na-alakpu ụra, m ga-eche, "Adị m ọcha, ụra na-arahụ m." M wee lakpuo ụra. O meghị ka m ghara ịnụ ụtọ ịdị ọcha ahụ. Amara m nnọọ na Chineke anọghị ya. Ọ bụ nwoke nọ n’ocheeze dị n’eluigwe, n’ihi ya, ọ dị mfe ichefu. * M nọ na-eche ntakịrị ihe mere Chineke ji bụrụ ihe na-abaghị uru otú ahụ. Ọ dị ka igbu oge iji nweta ya. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ bịara na-adị ntakịrị, ruo mgbe ọ bụ ... enweghị ihe ọ bụla. == Okwu gbasara onye ọrụ ugbo == * Frances bụ onye nnupụisi mgbe ọ bụghị ejiji - nwanyị nwere onwe ya nke '30s na' 40s nke ọdịdị nkwuwa okwu ya, asụsụ na-awụ akpata oyi na omume na-emegide ọha tụbara ya n'ụlọ mkpọrọ na ụlọ ọrụ uche. ** Rita Rose na ''Indianapolis Star'' (Jenụwarị 23, 1983) * Ihe kacha mma m nwere ike ikwu gbasara Frances Farmer bụ na ọ nweghị ike idi ya. ** Onye isi [[w: William Wyler | William Wyler]], mgbe ya na ya rụchara ọrụ na fim ''Bịa nweta ya'' (1936), dịka ekwuru na ''Blackface to Blacklist: Al Jolson, Larry Parks, na Akụkọ Jolson '' (1998) nke Doug McClelland dere ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Frances Farmer|Frances Farmer]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT: Onye ọrụ ugbo, Frances}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rwn28j1864uv30h5i6axa46gd5hpgd2 Vera Farmiga 0 2928 12770 12769 2022-11-11T08:31:19Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Vera Farmiga.jpg|thumb|right|Echere m na ihe kacha njọ nwere ike ime onye na-eme ihe nkiri bụ ama ama. – Farmiga (Septemba 3, 2006)]] ''[[w:Vera Farmiga|Vera Ann Farmiga]]''' (amụrụ [[August 6]], 1973) bụ [[w: Academy Award | Award Academy]]- na [[w:Primetime Emmy] Award | Priimetime Emmy Award]]-nke a họpụtara American omee, Film director na-emeputa. == Okwu okwu == * Mba! Ihe ọzọ bụ na Chineke kpọkọtara anyị ọnụ n’ihi ihe kpatara ya. ** Dịka ekwuru na "[https://movquotes.com/8231/ The Conjuring 2013]" dị ka Lorraine Warren. * Ahụ́ na-eru m ala n’ezie inwe ụdị àgwà dị iche. Ọ zọpụtara m n'aka onwe m, n'ụzọ. ** N'ịhọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri, dịka ekwuru na "[http://www.backstage.com/news/scared-no-more/ Scared No More]" nke Jenelle Riley dere na ''[[w: Backstage (akwụkwọ akụkọ) )|Backstage]]'' (March 2, 2006) * O nwere oge ụfọdụ m chere na ime ihe nwere ike ịbụ ọrụ mara mma. ** Dị ka e hotara na "[http://www.nytimes.com/2006/09/03/magazine/03actesses.html Ihe nkiri nke Onye]" nke Lynn Hirschberg dere na ''[[w: The New York Times| Akwụkwọ akụkọ New York Times]]'' (September 3, 2006) * Echere m na ihe kacha njọ nwere ike ime onye na-eme ihe nkiri bụ onye a ma ama. Ihe nlegharị anya bụ ebe dị aghụghọ, n'ihi na ị nweghị ike ikwere ihe na-eme gburugburu gị. Ị kwụsị ịhụ. Ị kwụsịrị ịghọta. Ị kwụsịrị ịgbatị onwe gị, ị ga-anọpụkwa iche. Ọrụ anyị dị ka ndị na-eme ihe nkiri bụ ịnọgide na-enwe ọmịiko na ịchọ ịmata ihe. Ama ama na-agbagwojuru ihe niile ahụ anya. ** Dị ka e hotara na "[http://www.nytimes.com/2006/09/03/magazine/03actesses.html Ihe nkiri nke Onye]" nke Lynn Hirschberg dere na ''[[w: The New York Times| Akwụkwọ akụkọ New York Times]]'' (September 3, 2006) * Ọ bụ naanị onyinye na-enweghị atụ, ịmụ nwa. Ọ dịtụghị mgbe ọ dị m ka enwere m ike, ike dị ukwuu, na nwanyị dị ka m nwere mgbe m mụsịrị. Enwere m mmetụta nke nwanyị karịa ka m nweburu na ndụ m. ** Dị ka e hotara na "[http://parade.com/40183/jeannewolf/1203-vera-farmiga/ Ọrụ Ọhụrụ Vera Farmiga: The Gal Who Dumps George Clooney]" nke Jeanne Wolf na ''[[w: Parade ( magazin)|Parade]]'' (December 3, 2009) * Dịka onye na-eme ihe nkiri, ị bụ onye ọka iwu ụlọikpe họpụtara maka agwa. Ma nke ahụ bụ ihe na-adọta m na edemede - ihe dị n'ime nwanyị nke m chọrọ ịgbachitere, ihe m ghọtara ma ọ bụ chọrọ ịghọta, ihe tụgharịrị isi m. ** Dị ka e hotara na "[http://www.nj.com/entertainment/movies/index.ssf/2009/12/vera_farmiga_interview_chats_up_in_the_air_and_her_craft.html Ajụjụ ọnụ Vera Farmiga: Mkparịta ụka 'Up in the Air' na nka ya]" nke Stephen dere. Whitty na NewJersey.com (December 7, 2009) * Enwere m mmasị na sinima nọọrọ onwe ya n'ihi na ị ga-agbasi mbọ ike na edemede studio iji wepụta agwa, ọkachasị ndị nwanyị. Ha adịghị agba nke ọma, ha na-enwekarị mmiri mmiri. Ha abụghị nsụgharị nke ụmụ nwanyị dịka m maara ha. ** Dị ka e hotara na "[https://www.theguardian.com/film/2011/mar/27/vera-farmiga-film-interview Vera Farmiga: 'Achọrọ m ọtụtụ ihe n'aka onwe m']" nke Elizabeth Day na ' '[[w:Onye nche | Onye nche]]'' (March 27, 2011) * Okwukwe dị m mkpa. Achọrọ m ijide n'aka na ụda ahụ bụ nsọpụrụ. Abụ m onye na-atụ Chineke n'anya. M tolitere Katọlik, ma ọ na-eru m ala n’okpukpe niile. ** Na ihe nkiri mpụta mbụ ya ''[[w:Higher Ground (film)|Higher Ground]]'', dị ka ekwuru na "[http://www.gq.com/story/vera-farmiga-higher-ground -ajụjụ ọnụ nke otu nkeji ajụjụ ọnụ ya na Vera Farmiga]" nke Andrew Richdale dere na ''[[w:GQ|GQ]]" (August 25, 2011) * Di m lere ya n’Ịntanet, e were kọfị na ozi ọma kpọtere m n’ụra. Ọ bụ onye kacha amasị m na ọ na-agbanye mkpọrọgwụ maka nke a ime. ** Na nhọpụta Emmy Award Primetime ya, dịka ekwuru na "[http://www.ew.com/article/2013/07/18/vera-farmiga-emmy-bates-motel-conjuring Vera Farmiga na-ekwu maka nhọpụta Emmy ya. , Oge ọzọ nke 'Bates Motel,' na 'The Conjuring 2']" nke Clark Collis dere na ''[[w:Entertainment Weekly|Entertainment Weekly]]" (July 18, 2013) * Naanị ihe m chọrọ bụ ịmụ otú e si akọwa otú e si akọwa nkọcha, emechakwara m mee ihe n’ihe banyere anya. O nwere anya na-acha anụnụ anụnụ ndị a mara mma na anya ya na-eji nwayọ banye. Ihe niile doro anya banyere ya ị nwere ike ịhụ na ntanetị mana achọrọ m karịa nitty-gritty, dị ka olee otu o siri metụta ndụ mmekọahụ ya? Ọ bụrụ na ị bụ onye na-agba bọọlụ n'ụlọ n'ehihie na onye ghostbuster n'abalị, kedu ka nke ahụ si emetụta ndụ ụlọ gị? M họọrọ ịghara ịga n'ụlọ ngosi ihe mgbe ochie nke mgbaasị ha na-elekọta na okpuru ulo, mụ na Patrick. Anyị nọrọ n'elu ụlọ. ** Mgbe ịmara Lorraine Warren maka ọrụ ya na ''[[w:The Conjuring | The Conjuring]]'', dị ka ekwuru na "[https://www.theguardian.com/film/2013/aug/01] /vera-farmiga-conjuring-bates-motel-interview Vera Farmiga on The Conjuring, Bates Motel, angst nne… na knitting]" nke John Patterson dere na ''[[w:The Guardian | The Guardian]]'' (August 2 , 2013) * Enwere m otu nwatakịrị dị afọ abụọ nke gbara afọ atọ, ma nwa m dị afọ anọ ka gbara afọ ise. Enwere m otu mmetụta enweghị uche na-akpọrọ ha gaa ụlọ akwụkwọ ọta akara. Ọ bụ nchikota nke nrụgide na ọ joyụ na nchekasị na obi ụtọ. Mgbe ha na-apụ, ị nwere enweghị ebumnobi na mberede na egwu na-adị ugbu a gbasara ọdịmma nwata ahụ. Ọpụpụ ụmụ anyị na akwụ́ anyị abụghị ihe dị mfe. ** Dị ka e hotara na "[http://www.esquire.com/entertainment/interviews/a27056/vera-farmiga-interview/ Q&A: Bates Motel's Vera Farmiga on the Terrors of Parenthood]" nke Eric Spitznagel dere na ''[[ w:Esquire (magazine)|Esquire]]'' (February 1, 2014) ==Njikọ mpụga== [[q:en:Vera Farmiga|Vera Farmiga]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Farmiga, Vera}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 01qp84ldop0cko5i96ufepbhq4bcy5n Susie Feldman 0 2929 12771 2022-11-11T08:35:30Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[w: Susie Feldman|''Susannah'''"""Susie""""Feldman"]] (née '''Sprague''', [[7 June]] 1982]]) bụ onye omere America, onye bụbu onye so na usoro ihe onyonyo a ma ama ''{{w|The Two Coreys}}'', na nwunye mbụ [[Corey Feldman]]. Ọ bụkwa ihe nlere anya, ma gosipụtakwala ''[[w:Stuff (magazine)|Stuff]]'', ''{{w|Playboy}}'' akwụkwọ akụkọ na [[Ndị mmadụ maka ọgwụgwọ anụrị anụmanụ| PETA]. ==Ihe o kwụrụ== * ["Ị na-ahụ njikọ dị n'etiti ịbụ [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] na inyere gburugburu ebe obibi aka?"] Ngwaahịa anyị niile na-ehicha ihe, ude mmiri, ncha ntutu, na ntacha eze bụ organic na ndị na-abụghị kemịkalụ, na-abụghị anụmanụ nwalere. Ịkwesighi ịbụ onye anaghị eri anụ ka ị na-emegide ule anụmanụ, mana ọ na-aga aka. Ị mara oke ọhịa nke e gbuturu ma ọ bụ ala a na-ekpochapụ maka ehi na ụlọ ọrụ mmepụta ihe, mbibi nke ọhịa mmiri ozuzo kpọmkwem maka ehi ehi bụ ihe na-agba anyị abụọ egwu na ha ga-ebibi usoro eco dị oké ọnụ ahịa dị nnọọ ka ehi nwere. ebe a na-eri ahịhịa. Ndị bi na South America anaghị enweta anụ ehi ahụ n'ezie mana a na-ebibi ala maka ya, yana methane nke sitere na ehi na ezi. O doro anya na ọ na-atụnye ụtụ na [[ọkụ ụwa]]. Ọ na-esiri ndị mmadụ ike itinye uche ha n'eziokwu na cheeseburger ha na-eme ka okpomọkụ zuru ụwa ọnụ ka njọ. Echere m na ọ bụ ozi dị mkpa ka ndị mmadụ nweta, ma ọ na-esiri ndị mmadụ ike itinye ha abụọ ọnụ ma mee njikọ ahụ. ** [https://www.peta.org/blog/watch-two-coreys-sunday/ "Lelee "The Coreys Two" na Sọnde a, N'ajụjụ ọnụ PETA (27 Julaị 2007)). * Ọ bụ naanị otu mbara ala. Ọ bụ ihe niile anyị nwere. Ya mere, ihe anyị na-eme ebe a na-emetụta akụkụ nke ọzọ nke mbara ala n'ụzọ anyị na-amaghị. … Abụkwa m [onye anaghị eri anụ], mana m na-adabere na [[veganism]]. … Ana m enye ndị mmadụ ọmarịcha anya mgbe anyị jere ije n'okporo ụzọ wee hụ onye yi aji. Ihere na-eme ya maka na m ga-ele ha anya, kedu ka ị ga-esi pụọ n'ụlọ gị otu ahụ? Ị nwekwara ike na-eyi nkịta m. Kedu ihe ị na-eme? Amalitere m ịbanye n'ikike anụmanụ mgbe m zutere ya <nowiki>[</nowiki>[Corey Feldman]], mana ahụrụ m anụmanụ n'anya mgbe niile. ** [http://www.ecorazzi.com/2008/12/11/farm-sanctuary-exclusive-corey-and-susie-feldman-are-proud-to-be-veg/ "Ebe nsọ dịpụrụ adịpụ: Corey na Susie Feldman dị mpako ịbụ onye anaghị eri anụ!", N'ajụjụ ọnụ ''Ecorazzi'' (11 Disemba 2008)]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Susie Feldman|Susie Feldman]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Feldman, Susie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 42vwbsrgqke2yo0c8x3tbve2apo8lxs Sherilyn Fenn 0 2930 12772 2022-11-11T08:40:25Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Sherilyn Fenn 01.jpg|thumb|Sherilyn Fenn]] ''[[w:Sherilyn Fenn | Sheryl Ann Fenn]]''' (amụrụ [[February 1]], [[1965]]), nke amara aha ya nke ọma '''Sherilyn Fenn''', bụ onye [[United States | American]] [[Onye na-eme ihe | onye na-eme ihe nkiri]], nke a kacha mara maka ọrụ ya dị ka [[w:Audrey Horne|Audrey Horne]] na American [[w:Television program|usoro ihe onyonyo]]" [[Twin Peaks]]''. A makwa ya maka ọrụ ya na fim ''[[w:Of Mice and Men (ihe nkiri 1992)|Of Oke na ụmụ nwoke]]'', ''[[w:Ruby (film)|Ruby]]'' na ''[[w:Boxing Helena | Boxing Helena]] '', usoro ihe onyonyo ''[[w: Rude Awakening (usoro onyonyo)| edemede rude]] '', na maka igosi onye na-eme ihe nkiri Elizabeth Taylor na ụlọ ọrụ telivishọn. ''[[w:Liz: Akụkọ Elizabeth Taylor | Liz: Akụkọ Elizabeth Taylor]]'. ==Ihe o kwụrụ== <!-- nyere iwu n'usoro oge. --> * M na-agbalị ka m lekwasị anya. Anaghị m aga oriri na ọṅụṅụ na ihe niile. Echeghị m na ịhụ m ma ọ bụ ịnọ n'ebe kwesịrị ekwesị ga-eme ka m bụrụ onye na-eme ihe nkiri ka mma. M na-eche banyere ọrụ m ma na-agbalị ime ihe ziri ezi n'obi m. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Fenn Fatale", nke Martha Frankel dere. "Exposure" (USA). Septemba 1990. p. 56-63. * Audrey abara m ezigbo uru. Ọ ewepụtala akụkụ m nke kacha njọ na ihe ọchị nke m kwụsịrị, na-agbalị ịghọ okenye. O meela ka ọ dị mma iji ike mmadụ nwere dị ka nwanyị na-eme ihe mgbe ụfọdụ, na-ebu ụzọ. Ọ na-agbaso ihe ọ chọrọ nke ukwuu wee nara ya. Echere m na nke ahụ dị mma n'ezie. Ahụrụ m ya n'anya. ** Sherilyn Fenn, nke e hotara na "Fenn-Tastic! Zute Twin Peaks' Mysterious Siren Sherilyn Fenn", nke [[w: Glenn O'Brien | Glenn O'Brien]]. ''[[w:Playboy|Playboy]]'. Disemba 1990. p. 82-91, 213-214. ** na eserese [[w:Audrey Horne | Audrey Horne]] na ''[[w: Peaks | Ejima ọnụ ọnụ]]''. * Ụwa nwere iwu ụfọdụ - Hollywood nwere iwu ụfọdụ - ma ọ pụtaghị na ị ga-eji ha egwuri egwu, ma ọ bụghị m, ma ọ bụ na m ga-abụ onye nhụsianya. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Fenn Fatale", nke Mike Bygrave dere. ''[[w: magazin SKY | Magazin Sky]]'' (UK). Julaị 1992. p. 6-10. * M na-ahụ ka ndị mmadụ na-ele m anya n’ihi na m nwere nnọọ echiche. Nke ahụ na-ewute m mmetụta, ma na njedebe nke ụbọchị, m ga-ebinyere m ma kwanyere onwe m ùgwù. Emewokwa m ihe zuru ezu ná ndụ m bụ́ ebe m nọ ná mgbagwoju anya na atụghị m onwe m ùgwù na agaghị m eme ya ọzọ. ** Sherilyn Fenn, nke e hotara na "'Atọ nke obi' nwere ike ịbụ kaadị mmeri Fenn", nke Nancy Mills dere. ''[[w:Boston Herald | Boston Herald]]' (USA). Eprel 25, 1993. p. 41 * Ụlọ ihe nkiri ahụ nwere ndepụta nke ndị na-eme ihe nkiri ise na ma ha ziri ezi ma ọ bụ na-ezighị ezi maka ọrụ adịghị mkpa. Ọ bụ ego ole ihe nkiri ikpeazụ ha mere. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Crate Expectations", nke Jim McClellan dere. ''[[w: Ihu (magazine)|Ihu]]'' (UK). Isi nke 57. June 1993. p. 40-47. * Ha enyela m ụdịdị dị iche iche na [[w: Audrey Horne | Audrey Horne]], ọ nweghị nke dị mma ma ọ bụ na-atọ ụtọ. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Fenn de Siècle", nke Joshua Mooney dere. ''[[w: Movieline | Ihe nkiri]]'' (USA). Julaị 1993. p. 36-40, 80-82. ** ka a na-edegharị ya ka emechara ya dị ka [[w:Audrey Horne|Audrey Horne]] na ''[[w:Peaks | Ejima ọnụ ọnụ]]''. * Ọ na-amasị m itinye ihe egwu ma ekpebiri m itinye ihe ọ bụla n'ime m n'ọrụ. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Feet of Heaven in a Ponytail", nke Simon Banner dere. ''[[w:Premiere (magazine)|Premiere]]'' (UK). Julaị 1993. p. 26-29. ** na-egosi na ''[[w:Boxing Helena|Ịgba Helena]]''. * Amaghị m ihe mere ndị mmadụ ji ahụ ihe ndị ha na-eme. Agaghị m akwụ ụgwọ ịhụ ha, ha anaghị emetụ m aka ma ọ bụ kwaga m n'ụzọ ọ bụla. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Sherilyn na Sherilyn Alike", nke Dale Brasel dere. "Detour" (USA). Mee 1995. p. 46-50. * Ọ ga-eju ndị na-eche na ha maara m anya na ndụ m abụghị nanị mmekọahụ. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Legendary Portrayal", nke David Walstad dere. ''[[w: Onye nyocha Philadelphia | Izu TV nke Philadelphia jụrụ ajụjụ]]' (USA). Ọnwa Ise 21, 1995. p. 4-5. ** na-ekewa ya dị ka akara ngosi mmekọahụ. * Enwere echiche nke ihe nwanyị mara mma bụ. Ọ gbara mgba na nke ahụ. Akụkụ ụfọdụ nke ndụ ya ọ gara na kaadị ịkpọ oku ahụ. Ama m n'ezie na m batara na nke ahụ. 'Ị mara mma nke ukwuu,' ka a gwara m. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Legendary Portrayal", nke David Walstad dere. ''[[w: Onye nyocha Philadelphia | Izu TV nke Philadelphia jụrụ ajụjụ]]' (USA). Ọnwa Ise 21, 1995. p. 4-5. ** na ụdị echiche ndị ahụ ya na Elizabeth Taylor zutere na azụmahịa ihe nkiri. * A gwara m otu oge na anaghị m egwu egwuregwu Hollywood, ya mere na abụghị m nnukwu kpakpando. Ihe ha bu n’obi mgbe ha kwuru nke ahụ bụ na anaghị m aga nnọkọ oriri na ọṅụṅụ, ma mgbe m na-aga nchọgharị akwụkwọ, ma edemede ahụ anaghị amasị m, ha ma ya. Anaghị m achụ nwoke, anaghịkwa m egwu ndị mụ na ha na-ezute. N'eku ume ọzọ, onye a sịrị m, 'Mgbe ị na-anụ ọkụ n'obi maka ọrụ, ọ dịghị onye nwere ike imetụ gị aka, ma ị ga-amụtakwa ime nke a ...' Ma amaghị m ka m ga-anọdụ ala. ebe ahụ ma mee ka à ga-asị na m hụrụ ihe n'anya mgbe m na-adịghị! ** Sherilyn Fenn, nke e hotara na "Fenntastic", nke Jill Daniel dere. "Orange Coast" (USA). Jenụwarị 1999. * Echere m na e nwere nchegbu ná ndụ mgbe anyị na-achọkarị ileba anya n’ihe ọzọ ma ọ bụ na-eme mkpesa banyere ihe gara aga; dị ka mmadụ gwara m n'oge na-adịbeghị anya, 'Ọfọn, a ga-ebuli ihe ngosi gị? Ọ̀ bụ na ị naghị eche banyere nke ahụ?' M sịrị, 'Achọghị m ịma. Achọghị m ichegbu onwe m maka nke ahụ n'ihi na nchegbu agaghị eme ka ọ mee ma ọ bụ na ọ gaghị eme.' Achọrọ m ịtụkwasị obi na ọ bụrụ na ọ na-eme, mgbe ahụ nke ahụ bụ ihe kwesịrị ime ma ọ bụrụ na ọ naghị ebuli ya, mgbe ahụ ọ dịkwa mma. Ọ bụ naanị ụzọ udo kariri ibi ndụ. ** Sherilyn Fenn, nke e hotara na "Fenntastic", nke Jill Daniel dere. "Orange Coast" (USA). Jenụwarị 1999. * Ịkụ egwu [[w: Elizabeth Taylor | Elizabeth Taylor]] bụ ọrụ kacha sie ike m rụtụrụla. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Fenn & Ugbu a", nke Dennis Hensley dere. ''[[w: Movieline | Ihe nkiri]]'' (USA). Ọnwa Isii 1999. p. 54-59. ** na-egosi [[w: Elizabeth Taylor | Elizabeth Taylor]] na ''[[w:Liz: The Elizabeth Taylor Story|Liz: The Elizabeth Taylor Story]]''. * ''[[w:Boxing Helena | Boxing Helena]]'' bụ ihe m chere na ọ mara mma, mana ndị mmadụ kpere ya ikpe n'agbanyeghị na ha ahụbeghị ya. Ọ bụghị nke zuru oke, mana echere m na akụkọ ahụ anyị na-agbalị ịkọ, ọ bịara mara mma. Ihe ọ pụtara dị m ike n'ezie: otu ọha mmadụ si etinye anyị n'ime igbe otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ. ** Sherilyn Fenn, onye e hotara na "Fenn & Ugbu a", nke Dennis Hensley dere. ''[[w: Movieline | Ihe nkiri]]'' (USA). Ọnwa Isii 1999. p. 54-59. ** na-egosi na ''[[w:Boxing Helena|Ịgba Helena]]''. == Okwu gbasara Sherilyn Fenn == <!-- nyere iwu n'usoro oge. --> * O nwere ụbụrụ na ezi mmuo mmetụta uche niile, nke ahụ bụkwa nnukwu ngwakọta. ** [[w: John Mackenzie (director)|John Mackenzie]], nke ekwuru na "Phenomenal Fenn", nke Diana Rico dere. ''[[w:Harper's Bazaar|Harper's Bazaar]]' (USA). Disemba 1991. p. 132-133, 156. * Otu igodo iji ghọta Fenn bụ na mgbe ọ na-ekwu maka agwa ndị ọ na-egwu, ọ na-ekwu maka onwe ya n'ezie. ** Mike Bygrave, e hotara n'akwụkwọ ya "Fenn Fatale". ''[[w: magazin SKY | Magazin Sky]]'' (UK). Julaị 1992. p. 6-10. * Ọtụtụ n'ime echiche na ime ihe kwesịrị ịbụ maka ụdị nka kama ịbụ ọtụtụ ntụrụndụ na ndị a ma ama bụ isi nke àgwà Fenn na azụmahịa ahụ. ** Jessica Sully, onye e hotara n'akụkọ ya "Onye ọ bụla na-agba ara gbasara Sherilyn Fenn". "Ihe nkiri" (Australia). Jenụwarị 1993. p. 18-20. * Ọ dị ka mmụọ ozi dị oke mwute na fim a. Sherilyn na-egwu egwu megide ịbụ nwa agbọghọ mara mma na sexy. Olileanya na arụmọrụ ya na fim m ga-egosi talent ya miri emi n'ihi na ọ gosipụtara ngwakọta ziri ezi nke ịdị ọcha na aghụghọ maka ọrụ ahụ. Anyị chọrọ ihu ọhụrụ kamakwa onye maara ihe ọ na-eme. ** [[w:Gary Sinise |Gary Sinise]], nke e hotara na "Ara onye ọ bụla gbasara Sherilyn Fenn", nke Jessica Sully dere. "Ihe nkiri" (Australia). Jenụwarị 1993. p. 18-20. ** na arụmọrụ Sherilyn Fenn na ''[[w: Of Mice and Men (ihe nkiri 1992) | nke ụmụ oke na ụmụ nwoke]]''. * Ọ bụ nwa agbọghọ dị omimi, echere m na ndị na-eme ihe nkiri dị ka ya bụ ndị nwere ihe omimi - ebe enwere ihe zoro ezo n'okpuru elu - bụ ihe na-adọrọ mmasị n'ezie. ** [[David Lynch]], nke e hotara na "Feet of Heaven in a Ponytail", nke Simon Banner dere. ''[[w:Premiere (magazine)|Premiere]]'' (UK). Julaị 1993. p. 26-29. * Onye isi [[w: Kevin Connor (onye nduzi)| Kevin Connor]] na mụ na ha mere ndokwa nri ehihie, ọ bụghị ihe ngosi. Anyị ma nkeji iri n'ime nzukọ anyị na Sherilyn bụ ya. O nwere otu ịma mma na-adọrọ adọrọ, na n'ihi nke ahụ, ọ nwetala ụfọdụ ihe na ndụ na azụmahịa a na-eme ka [[w: Elizabeth Taylor|Elizabeth]] bụrụ onye na-adọrọ mmasị. ** [[w:Lester Perky | Lester Perky]], nke e hotara na "Legendary Portrayal", nke David Walstad dere. "The Philadelphia jụrụ ajụjụ TV izu" (USA). Ọnwa Ise 21, 1995. p. 4-5. ** na nkedo Sherilyn Fenn na ''[[w:Liz: The Elizabeth Taylor Story|Liz: The Elizabeth Taylor Story]]''. * Mụ na Sherilyn Fenn, ''[[w: Ejima ọnụ | ọnụ ọnụ ejima]]'' bịara wee bibie mmekọahụ niile nke ihe ngosi. ** [[w: James Marshall (omee)|James Marshall]], nke e hotara na "James Marshall Interview", nke Craig Miller na John Thorne dere. "Edebere na Plastic" (USA). mbipụta 72. Disemba 2004. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Sherilyn Fenn|Sherilyn Fenn]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fenn, Sherilyn}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 71xe4e1jb6s27m9api6klvwnper6msf Fergie 0 2931 12773 2022-11-11T08:43:36Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Fergie Washington D.C 2014 (cropped).jpg|thumb|Fergie in 2014]] ''[[w:Fergie (onye na-abụ abụ)|Fergie]]''' (amụrụ '''Stacy Ann Ferguson''' na [[March 27]], [[1975]]) bụ onye ọbụ abụ pop/R&B America. , onye na-ede abụ, na onye na-eme ihe nkiri. Ugbu a ọ bụ onye na-akpọ ụda olu maka otu hip hop/pop [[w:Black Eyed Peas|Black Eyed Peas]]. ==Ihe o kwụrụ== * Anyị ga-egwu [[w:jacks|jacks]] na [[w:Uno (egwuregwu)|Uno]] kaadị<br/>M ga-abụ ezigbo enyi gị<br/>Ị ga-abụkwa nke m. ** "[[w: Nnukwu ụmụ agbọghọ anaghị akwa ákwá (abụ Fergie) | Ụmụ agbọghọ ukwu anaghị akwa ákwá]]" (2006), sitere na ''[[w: The Dutchess | The Dutchess]]''. *Atụrụ m anya na ị mara na nke a enweghị ihe jikọrọ ya na gị. **"[[w: Nnukwu ụmụ agbọghọ anaghị akwa ákwá (abụ Fergie) | Nnukwu ụmụ agbọghọ anaghị akwa ákwá]]" (2006), sitere na ''[[w: The Dutchess | The Dutchess]]'' == Njikọ mpụga == [[q:en:Fergie|Fergie]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fergie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] gp4g0126fwbyv710am7pc9w8li8jges Tina Fey 0 2932 12774 2022-11-11T08:53:48Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Tina Fey by David Shankbone.jpg|thumb|Tina Fey]] ''[[w:Tina Fey|Elizabeth Stamantina Fey]]''' (amụrụ [[May 18]] [[1970]]) bụ onye na-akpa ọchị ama ama maka ịbụ nwanyị mbụ na-ede akwụkwọ na [[w] :Saturday Night Live|Saturday Night Live]] yana ikwado [[w: Mmelite izu ụka | Mmelite izu ụka]]. ==Ihe o kwụrụ== *''(Ụdị signoff)'' Ụtụtụ ọma, ma nwee ọmarịcha echi. *[[w:Ashlee Simpson|Ashlee Simpson]] mere ihe ngosi pụrụ iche na Ụlọ Ahịa America n'izu a. Akụkọ sitere n'aka ndị bịaranụ na-ekwu na ebe ahụ juru n'ọnụ; M pụtara n'ezie, ndị mmadụ dị ka sardines, mgbidi na mgbidi, a ga-adị ka iri n'ime ha...ha niile kwagidere megide ibu ogbo ha wuru...n'ime ụlọ nche. N'ihi na ọ na-aṅụ ara. * N'agbanyeghị ihe ike na-agbawa agbawa na West Bank n'izu a, ndị na-akparịta ụka na-enwe olileanya na nzuko ndị United States kwadoro nwere ike ịkwụsị esemokwu ahụ. Ndị ọrụ Israel na ndị Palestine kwuru na ọ na-agụsi ha agụụ ike ibinye aka n'akwụkwọ nkwekọrịta ka ha wee tinye ya na mmanụ ụgbọala, mụnye ya ọkụ ma tụba ibe ha. *[[Tom Cruise]] na [[Nicole Kidman]] na-ekwu na nkewa ha dị n'udo, na ha chọrọ ka onye ọ bụla mara na mgbe ịgba alụkwaghịm ahụ gasịrị, a ga-eweghachi ụmụ ha abụọ e kuchiri na ngalaba prop na Universal Studios.{{ isi mmalite} * Onye isi obodo New York [[Rudy Giuliani]] na-ekwupụta iwe ọzọ n'ihe ngosi nka, na nke ugbu a n'ihe osise e sere [[Jizọs]] dị ka nwanyị gba ọtọ. Onye isi obodo kwuru, "Ihe mkpofu a abụghị ụdị ihe m chọrọ ile anya mgbe mụ na nwunye m gara ụlọ ngosi ihe mgbe ochie." * Iji nwee ahụ iru ala karịa na ụgbọ elu nzuzo ya, onye na-eme ihe nkiri [[w: John Travolta | John Travolta]] azụrụla nkịta na-eku ogbunigwe. Ọ dị nwute na onye na-eme ihe nkiri, nkịta bịara ihe nkiri isii n'oge. ** http://snltranscripts.jt.org/01/01dupdate.phtml *A mara ọkwa na [[w:Ricky Martin |Ricky Martin]] ga-eme na Lincoln Memorial dị ka akụkụ nke [[George W. Bush|President Bush]] nraranye. N'ụzọ doro anya, nzọụkwụ mbụ nke Mr. Bush na iweghachi ugwu nke onye isi ala bụ inwe kpakpando ncha na-abụ abụ "She Bangs" n'ụkwụ [[Abraham Lincoln|Great Emancipator]]. *[[Gale Norton]], onye nhọpụta esemokwu President Bush maka odeakwụkwọ nke ime obodo, gwara otu kọmitii Sineti n'izu a, "Achọrọ m ime ka nchekwa nke akụ mba America bụrụ ihe kacha mkpa." N'elu ndepụta ya bụ American Bald Oil Magnate. * Na Washington n'izu gara aga, ndị isi sitere na National Rifle Association zutere otu ụmụ akwụkwọ sekọndrị 200. Ọ dịghị ndị lanarịrịnụ. ** http://snltranscripts.jt.org/00/00qupdate.phtml * Na Mọnde, Attorney General [[John Ashcroft]] nyere ịdọ aka ná ntị iyi ọha egwu na-arịọ ndị America niile ka ha nọrọ na nche n'izu a. Mgbe ahụ na Fraịdee o kwupụtara na a ga-agbatị oge nke njikere dị elu ruo mgbe ebighị ebi. Echere m na m na-ekwu maka ndị America niile mgbe m na-ekwu: Bitch, enweghị m ike ịmụrụ anya karịa ka m dịbu! Ọ dị mma, a na m eji akwa salad na-emepe akwụkwọ ozi m, ana m ewere paspọtụ m banye n'ime mmiri ịsa ahụ. M na-ekiri CNN nke ukwuu M na-enwe mmekọahụ nrọ banyere [[Wolf Blitzer]]. Olee otú 'ma nke a: ị na-na zuru njikere. M ga-ajụ isi m dị ka [Walt Disney], ị nwere ike ịkpọte m mgbe ihe niile dị mma. Ọ dị mma? * Onye bụbu onye egwu pop [[w:Tiffany (onye na-abụ abụ)|Tiffany]] gosipụtara dị ka ihe nlere anya maka mbipụta ''Playboy'' nke ọnwa a. Tiffany, onye Baptist ji okpukpe kpọrọ ihe, soro nwa ya nwanyị nọdụ ala wee gosi ya akwụkwọ akụkọ ''Cosmopolitan'' na-ekwu "Lee mmanụ aṅụ? Mama m 'erubeghị'' ka ọ mara mma dịka ụmụ nwanyị ndị a " * Dị ka nchọpụta ọhụrụ e mere si kwuo, ụmụ nwanyị nọ n’alụmdi na nwunye na-eju afọ adịghị enwekarị ịrịa ọrịa obi karịa ndị inyom na-alụbeghị di. Ya mere, echegbula onwe gị, ụmụ nwanyị owu na-ama, ị ga-anwụ ngwa ngwa. * N'agbanyeghị na [Martha Stewart] emechula onwe ya ihere nke ukwuu iji jide ọkwa ọrụ na Omnimedia, ụlọ ọrụ ahụ ka nwere ike iji aha ya na ihe oyiyi ya ree ngwaahịa ha. Ị mara, ụdị dị ka [[Bill Clinton | Clinton] na ndị Democrats. ** http://snltranscripts.jt.org/03/03oupdate.phtml * N’ihi arịrịọ Chọọchị Katọlik, a kagburu ihe omume mmekọahụ ụbọchị atọ a ga-enwe na nso Rio de Janeiro na Friday gara aga. N'ihi ya, m na-eji izu ụka na-ehicha ụlọ m. Ndị nhazi nke orgy nọ na-atụ anya ndị nwoke 1500, na ụmụ nwanyị 8. ** http://snltranscripts.jt.org/01/01aupdate.phtml * Dị ka akụkọ si kwuo, [[Britney Spears]] agwala ezinụlọ ya na ezigbo ndị enyi ya na ya na di ọhụrụ ya [[w:Kevin Federline|Kevin Federline]] na-atụ anya nwa mbụ ha. Ka ọ dị ugbu a, ọ nweghị okwu gbasara ma ọ ga-abụ pimp ma ọ bụ ho. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04aupdate.phtml * Helmut Simon, onye afọ 13 gara aga chọtara ozu onye dị afọ 5,000 nke otu nwoke tupu akụkọ ihe mere eme kpọnwụrụ akpọnwụ na ice nke glacier Alpine, n'onwe ya apụọla n'anya n'ugwu Alps nke snow kpuchiri. Helmut, ọ bụrụ na ị nwere ike ịnụ m, adala mbà. Enyemaka nọ n'ụzọ n'ime '' puku afọ ise.'' *Otu nwoke nwere obi nkụchi mgbe ọ nọ naanị ya n'ụlọ ya, a zọpụtara ya mgbe nkịta ya butere ya ekwentị ka ọ kpọọ maka enyemaka. Otú ọ dị, ekwesịrị ịmara na maka nke ọ bụla n'ime akụkọ ndị a na-enye obi ụtọ, e nwere nde mmadụ ndị ọzọ ebe nkịta na-anọdụ ala n'ebe ahụ dị ka "moron" ma na-ele gị 'anwụ'' [[Bill O'Reilly]] doziri uwe iyi egwu mmekọahụ ya n'ụlọ ikpe n'izu a. Nke a bụ ihe o nwere ikwu maka ya na Tọzdee ''[O'Reilly Factor]]'': :''Mkpagbu obi ọjọọ a akwụsịla n'ihu ọha, agaghịkwa m ekwu maka ya ọzọ.'' : Ma m ga-! N'ihi na ọ masịrị m akụkụ nke ịchọrọ ịra [[w:falafel|falafel]] na ara nwanyị ahụ yana akụkụ gbasara etu i si hụ ndị na-ama jijiji n'anya, yana akụkụ gbasara otu i siri kwenye ya mgbe nwanyị akwụna gwara gị na ị nwere nnukwu ihe. amụ? Ahụrụ m akụkụ ndị ahụ niile n'anya na m ga-anọgide na-ekwu okwu banyere ha. Ọtụtụ. :*[https://www.youtube.com/watch?v=MMVxjiIntM0 SNL, 2004-10-30] * N'ịtụ anya n'ụlọ ikpe bụbu-[[w:New York | New York]] ndị bi na [[w:Florida | Florida]], mkpọsa Bush na-eme mgbasa ozi redio ebe ahụ, na-egosipụta ndị isi obodo New York mbụ [[Rudy Giuliani]] na [Ed Koch]. Mgbasa ozi na-amalite, "''Hiiii. Anyị bụ ihe mere i ji hapụ.''" * Ọfọn, taa na New York, mgbe ọnwa nke ewulitechara na atụmanya ya, [[Star Jones]] mere akụkọ ihe mere eme wee bụrụ onye mbụ lụrụ di. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04eupdate.phtml * N'izu a, onye na-anakọta penny Gene Sukie gara n'ụlọ akụ wee kwụọ ya na pennies 10,000 ọ chịkọtara ihe karịrị afọ 34, bụ nke ruru ihe karịrị dollar 14,000. Ma, n'ezie, m nọ n'ahịrị n'azụ ya. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04fupdate.phtml * A kọrọ na [[w:Guy Ritchie | Guy Ritchie]] etinyela nwunye ya [[Madonna]] n'obere ọrụ ije na ihe nkiri ọhụrụ ya, ''[[w:Revolver (film)|Revolver] ].'' Madonna ga-egwu akụkụ nke nwanyị ahụ na-emebi ihe nkiri ahụ. * A kọrọ na ndị New York Knicks emeriela egwuregwu iri na abụọ nke ụlọ nke onye dibịa afa [[David Blaine] gara]. Onye na-ekwuchitere Knicks kwuru, 'ọ bụrụ na nke a bụ ihe ọ ga-eme iji merie, ọ baghị uru.' * Ụlọikpe Kasị Elu nke steeti Washington na Tọzdee kwupụtara nkwusioru afọ abụọ maka onye ọka iwu ejidere na-enwe mmekọahụ n'ụlọ nga ya na onye ebubo igbu ọchụ atọ ọ na-anọchite anya ya. ''Haha!'' Njakịrị na-ada gị, ndị ogbi... Abụghị m onye ọka iwu n'ezie. * E jidere Roger nwanne Bill Clinton n'izu a maka ịnya ụgbọ ala mmanya na California wee chụpụ ya n'ụlọ oriri na ọṅụṅụ mgbe ọ yisịrị onye nche ọnụ ụzọ egwu. N'agbanyeghị ihe a niile, Roger Clinton ka bụ onye kacha emenye ihere n'ezinụlọ ya. ** http://snltranscripts.jt.org/00/00mupdate.phtml *Sponge Bob Square Pants ga-amalite ikuku na China na Disemba ka ọtụtụ nde ndị ọrụ ụlọ ọrụ wee mara ihe ọkụ mmụọ ha na-eme. Mana ndị China censors enyela iwu ka a gbanwee aha ihe ngosi ahụ ka ọ bụrụ "CleaningpadCharlie RectangleShorts"{{source}} *[[w:Polaroid|Polaroid]] na-adọ ndị ahịa aka na ntị ka ha ghara ige akụkụ nke egwu [[Outkast]] ''[[w:Hey Ya!|Hey Ya!]]'' nke na-agwa ndị mmadụ ka ha “ma jijiji ọ dị ka foto Polaroid", n'ihi na nke ahụ nwere ike imebi foto ndị ahụ. Na akụkọ metụtara ya, [[w: Bacardi | Bacardi]] na-adọ aka na ntị mkpụmkpụ ka ha bụrụ ndị na-ahụ maka ọrụ na ọ bụghị "[[w: In Da Club | sip Bacardi dị ka ọ bụ Dey birfday]." ** http://snltranscripts.jt.org/03/03mupdate.phtml * Ụbọchị abụọ tupu Britney Spears' HBO concert si Las Vegas, mmadụ batara n'ime ụlọ mgbakwasa ya zuru ohi, [[Elvis Presley|Elvis]] -mwụ elu nke sitere n'ike mmụọ nsọ nke o yi iji kwalite mmemme ahụ. Ị makwa ihe, Anaghị m enyeghachi ya! Ana m edobe ya ugbu a, ọ bụ nke m! *FOX na-ewepụta usoro mkpakọrịta nwoke na nwaanyị ọhụrụ nke akpọrọ ''Egwuru ya kwụ ọtọ'' nke nwanyị na-asọ mpi ga-akpa na ụmụ nwoke iri na anọ, ụfọdụ n'ime ha bụ nwoke nwere mmasị nwoke, ụfọdụ kwụ ọtọ. A na-akpọ ihe ngosi ahụ na mbụ '' Ahụmahụ Tina Fey College ''. ** http://snltranscripts.jt.org/03/03kupdate.phtml *CBS kwupụtara nke ahụ agaghị emeri mgbasa ozi mgbochi Bush nke moveon.org n'oge nnukwu nnukwu efere, na-ekwu na ha anaghị ebufe ihe a na-akpọ "mgbasa ozi mgbasa ozi." Ọ gwụla ma okwu ahụ bụ na ụmụ agbọghọ bụ ndị nzuzu maka biya. ** http://snltranscripts.jt.org/03/03jupdate.phtml * Nnyocha e mere n’oge na-adịbeghị anya mara ọkwa na pasentị 52 nke ndị nọ n’afọ iri na ụma nile bụ́ ndị bịanyere aka n’akwụkwọ na-amaghị nwoke na-ekwe nkwa ịghaghachi ha n’ime ọnwa iri na abụọ. Ọ bụrụ na m nọ na egwuregwu m. *MTV kwuputara n'izu a na a ga-agbapụ oge na-esote ''[[w: The Real World | The Real World ]]' na [[w:Detroit|Detroit]], dị ka ọtụtụ ndị otu nkedo ga-eme. ** http://snltranscripts.jt.org/05/05dupdate.phtml *NBC kwuputara n'izu a na ha ga-eme ihe nkiri TV elekere 3 dabere na ndụ Rudolph Giuliani. Iji mee ka ihe nkiri ahụ dị adị n'ezie, agwa Giuliani enweghị atụ ruo nkeji iri na ise gara aga, mgbe onye ọ bụla hụrụ ya n'anya. ** http://snltranscripts.jt.org/01/01supdate.phtml * N'ajụjụ ọnụ, [[Paris Hilton]] kwuru na ya na [[Nicky Hilton | nwanne ya nwanyị]], "Ndị mmadụ na-enwe mmasị ịkpọ anyị asị. Ma mgbe ị maara anyị, ị hụrụ anyị n'anya. Ma ọ bụrụ na ị maara n'ezie. anyị, ị na-enweta gonorrhea." ** http://snltranscripts.jt.org/03/03dupdate.phtml *[[w:Wafah Dufour|Wafah Dufour]] bin Laden, nwa nwanne [[Osama bin Laden]] abịanyela aka n'akwụkwọ nkwekọrịta maka ịgba egwu na ihe ngosi n'ezie...a na-akpọ ''[[w:Skating with Celebrities|Skating with Celebrities| ]] Ụmụ nwanne ndị na-eyi ọha egwu.'' *[[w:Maxim (magazine)|'' Maxim'' magazine |Jennifer Garner]] na [[w: Lindsay Lohan | Lindsay Lohan]]. Mgbe m, ọzọ, nọ n'etiti [[w:Bonnie Hunt|Bonnie Hunt]] na [[w:Joy Behar|Joy Behar]]. * Na Grammy Awards na-abịa, [[Jennifer Lopez]] na [[w:Marc Anthony|Marc Anthony]] ga-emekọ ọnụ dị ka oge mbụ, dị ka nwoke na nwunye. Olileanya egwu. * Ọ bụrụ na ike gwụ mmadụ abụọ a inwe mmekọahụ, olee olileanya anyị nwere maka ndị ọzọ? ** [na-ekwu maka nbibi Brad Pitt na Jennifer Aniston] {{isi iyi}} *''[[Brokeback Mountain]]'' ewepụtara na ngwụcha izu ụka gara aga. Ọ bụ ihe ama ama maka ịbụ Western Western mbụ ebe ndị ezigbo mmadụ nwetara ya na njedebe. = "Jụọ Tina" akụkụ sitere na webụsaịtị ''30 Rock''' NBC== *Ajụjụ nke mbụ sitere n'aka onye kpọrọ onwe ya "The Controvert." Ọ na-ekwu, sị, "Hi, Tina, ahụrụ m gị n'anya na ihe nkiri ahụ. N'echiche m dị umeala n'obi, mgbe ihe ngosi na-eme ka ókèala ahụ pụta, ị na-ejedebe na ọtụtụ ndị nwere mmasị n'akụkụ abụọ. Kedu ihe ị chere maka nkatọ nke ihe ngosi ahụ na-enweta. ?" Echere m na ndị na-ekwu na ha hụrụ ihe ngosi ahụ n'anya ma na-eche na ọ dị mma ma na-ede nyocha ya nke ọma, bụ ndị ziri ezi na ndị na-adịghị amasị ihe ngosi ahụ n'ihi ihe ọ bụla nwere ike ịbụ-ha na-agbagwoju anya na ya. ''[[w:Studio 60 na Sunset Strip | Ihe nkiri 60]]''. * Nke a bụ, uh, site na "RedSoxGirl02," um, nke mere na onye ahụ dị afọ anọ, echere m, 'n'ihi na ihe ha bụ "[[w: 2002|02]]." * "Enweghị m ike ikweta na ị mụrụ nwa n'oge na-adịbeghị anya. Kedu ka ị ga-esi mee ya?"<br>''[kwụsịtụ]''<br>Nwa ahụ malitere ịrịdata... na ozugbo nke ahụ mere, ị gaghị enwe ike. -ọ pụta. Ma ị hapụrụ ya ma ọ bụ na ị hapụghị, nwa ahụ na-apụta. Ya mere, otu ahụ ka m mere ya. * "Ndị isi NBC hà na-aṅa ntị na bọọdụ ozi ndị a n'ezie?" Um, amaghim ma ha guru bọọdụ ozi. Enwere m olile anya, n'ihi na m na-ede posts adịgboroja iri ise ruo puku kwuru otu izu, nke ka ukwuu, uh, na-ekwu na m dị mma n'ezie na ọ dịghị ihe ọzọ dị mma ka m. Ya mere, enwere m olileanya na ha na-ege ntị nke ahụ n'ihi na m na-agbalị ịkwalite. * "Ya mere, [[w: Alec Baldwin | Alec Baldwin]]; onye na-eme ihe nkiri ma ọ bụ onye na-eme ihe nkiri kachasị? Aga m asị "onye na-eme ihe nkiri kacha mma"; Kachasị ukwuu...bi ndụ...American...omee...na...na Baldwin ezinụlọ...site otu mile. * "Ha mere ihe nkiri na-akpali agụụ mmekọahụ banyere [[Sarah Palin]], na otu onye na-eme ihe nkiri, Lisa Ann, na-egwuri m na porn version nke '' 30 Rock ''. N'ụzọ dị egwu, n'ime anyị atọ, Lisa Ann maara nke ọma. banyere amụma mba ọzọ." ==Na ndị ọbịa ọbịa SNL== * Na [[w: Matthew McConaughey | Matthew McConaughey]]: "Ọ na-eyipụ uwe elu ya mgbe niile, ọ dị ka" Ee, nke a bụ nkwekọrịta m, ọ dị m ọkụ." Anyị nwere nzukọ otu ụbọchị n'ihe dịka elekere iri na otu. , ozugbo tupu ihe ngosi ahụ wee banye n'ime nzukọ ahụ na-enweghị uwe na-eyi nke a dị ka ochie musty sarong ... Ọ naghị esi ísì ụtọ, mba." ==Na Nkume 30== * Na 30 Rock na [[w: Studio 60 na Sunset Strip | Studio 60 na Sunset Strip]] na-ekesa n'otu afọ ahụ: "Ma eleghị anya, anyị ga-emecha mebie ọgba aghara dị egwu, ebe agwa Matthew Perry na ihe nkiri ahụ. na-edina àgwà m n'ike na ihe nkiri ahụ-mgbe ahụ ndị otu 'Law & Order' na-edozi mpụ ahụ." http://www.newyorker.com/archive/2006/04/24/060424ta_talk_friend == Site na ''Bossypants'' Obere Brown, 2011 == * "Ọ bụ ihe na-akpali akpali nke mpako ikwubi na naanị n'ihi na ihe adịghị amasị gị, ọ dịghị mma n'ezie." == Na ihe ọchị == * "Ọ bụrụ na ị chọrọ ime ka ndị na-ege ntị chịa ọchị, ị na-eyiri nwoke dị ka agadi nwanyị ma kwada ya n'elu steepụ. https://www.newyorker.com/magazine/2003/11/03/anchor-woman</ref> == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Tina Fey|Tina Fey]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fey, Tina}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lfm7sp497c1wohsrqyeul6i5gb1inxz Sally Field 0 2933 12775 2022-11-11T09:02:18Z Love4sure 14 Jiri '[[File:Sally Field 2012.jpg|thumb|Sally Field na 2012]] ''[[w:Sally Field|Sally Margaret Field Mahoney]]''' (amụrụ [[Nọvemba 6]], [[1946]]) bụ onye omere America bụ onye na-enweta ihe nrite Academy ugboro abụọ, abụọ- oge mmeri Golden Globe na onye meriri Emmy Award ugboro atọ, bụ onye ghọrọ aha ezinụlọ mgbe ọ dị afọ 16, dị ka agwa na ''[[w: Gidget (usoro ihe onyonyo) | Ngwa]]'' (1965-66). ), ma emesịa dị ka Nwanna Nwanyị Bertrill...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[File:Sally Field 2012.jpg|thumb|Sally Field na 2012]] ''[[w:Sally Field|Sally Margaret Field Mahoney]]''' (amụrụ [[Nọvemba 6]], [[1946]]) bụ onye omere America bụ onye na-enweta ihe nrite Academy ugboro abụọ, abụọ- oge mmeri Golden Globe na onye meriri Emmy Award ugboro atọ, bụ onye ghọrọ aha ezinụlọ mgbe ọ dị afọ 16, dị ka agwa na ''[[w: Gidget (usoro ihe onyonyo) | Ngwa]]'' (1965-66). ), ma emesịa dị ka Nwanna Nwanyị Bertrille na sitcom, ''[[w:The Flying Nun|The Flying Nun]]'' (1967-70). ==Ihe o kwụrụ== * Enwebeghị m ọrụ okpukpe, ọ chọkwara m karịa ihe ọ bụla ka a kwanyere gị ùgwù. Oge mbụ m ahụghị ya, mana oge a enwere m mmetụta, enweghị m ike ịgọnarị eziokwu ahụ na ị masịrị m ugbu a, ị masịrị m! ** Ekwuru n'oge okwu nnabata Field's Oscar maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma na 1984 ''[[w:Ebe n'ime obi | Ebe n'ime obi]]'' ** Ọtụtụ mgbe, a na-ehie ụzọ dị ka "Ị masịrị m, ị masịrị m n'ezie!" ** [[Sean Penn]] kwughachiri okwu a na-ezighị ezi na nnabata ya na 1996 nke [[w: Independent Spirit Awards | Independent Spirit Award]] maka onye ndu nwoke kacha mma na ''[[w: Nwoke Nwụrụ Anwụ na-eje ije (ihe nkiri)| Nwoke Nwụrụ Anwụ Na-eje ije]]'' dị ka, "Ị na-anabata m. Ị na-anabata m n'ezie!" ** {{kpọpụta akụkọ | ikpeazụ = Waxman | mbụ = Sharon | aha = Okwu nnabata Oscar: Site na nnukwu, ọ bụ nka furu efu | ọrụ = Washington Post | ụbọchị = 1999-03-21 | url = http://www.washingtonpost.com/wp-srv/style/movies/oscars/speeches.htm | ohere = 2006-12-31}} == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Sally Field|Sally Field]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT: Field, Sally}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] syft9omomaag9dw77w2e0hzk6gbaio2 Sylvia Fine 0 2934 12777 12776 2022-11-11T09:06:47Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki ''[[w:Sylvia Fine |Sylvia Fine]]''' (1913, Brooklyn, New York - October 28, 1991, New York City) bụ onye ọbụ abụ America na nwunye onye ọchị Danny Kaye. ==Ihe o kwụrụ== === Abụ '' Anatole nke Paris '' === * Pa a manyere ịbụ hobo<br>N'ihi na ọ na-akpọ oboe<br>Na oboe a na-aghọta nke ọma<br>Bụ ajọ ifufe nke na-enweghị onye na-efe ya nke ọma. * Gịnịkwa mere m ji na-akwa chapeau ọhụrụ ọ bụla<br>Na ụdị nke ha na-elekarị anya nke ọma?<br>N'etiti anyị, entre-nous<br>Akpọrọ m ụmụ nwanyị asị. == Njikọ mpụga == [[q:en:Sylvia Fine|Sylvia Fine]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT: Ọma, Sylvia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] hm6mfqbjpudhssjusmpu9cak11648o7 Shandi Finnessey 0 2935 12778 2022-11-11T09:10:20Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Shandi Finnessey.jpg|thumb|Finnessey na 2004]] ''[[w:Shandi Finnessey|Shandi Ren Finnessey]]''' (amuru June 9, 1978) bu onye omere America, ihe nlere anya, onye nnabata TV na eze nwanyi mara mma. ==Ihe o kwụrụ== * Obi dị m ụtọ na mụ na Ndị mmadụ maka usoro ọgwụgwọ anụmanụ PETA na-akpa ma na-ewere na ọ ga-akara m mma ịgba ọtọ karịa iyi ajị anụ, n’ihi na mụ na anụmanụ na-etolite mgbe niile, ana m ewerekwa ha dị ka nke m. ezigbo enyi, na ka anyị tinye ha site na oke mmekpa ahụ na obi ọjọọ naanị maka ejiji echere m na ọ bụ ihe jọgburu onwe ya, na anyị kwesịrị ịkwalite mmata n'ihi na mmadụ kwesịrị ịmụta inwe ahụ iru ala na akpụkpọ nke ya, ọ bụghị akpụkpọ anụ nke onye ọzọ. anụmanụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=YGM9mDRd0Cs "Miss USA Winners Bare All and Say NO to Fur"], vidiyo PETA (June 13, 2013). * Ọ bụghị naanị gị ka ụjọ na-atụ gị. Onye ọ bụla na-eje ije n'ime ụlọ ahụ na-enwe mmetụta dị ka gị onwe gị. Mana ị nwere ohere ile akwara gị anya dị ka ihe dị iche. E gosiputara na mmetụta anụ ahụ nke nrụgide (nke pụtara nhụsianya ị na-enweta, mkpụmkpụ ume, ngwa ngwa obi obi) yiri mmetụta anụ ahụ nke obi ike! Ya mere, mgbe ị malitere inwe mmetụta nke ụjọ na nchekasị, kọwaa ya n'uche gị: Ị na-enwe obi ike na njikere maka ihe ịma aka! Elela ya anya dị ka ihe iyi egwu kama ọ bụ ohere iji gosipụta obi ike gị! ** [http://www.pageantology.com/blog/2014/6/19/5-ways-to-rock-an-interview "Ụzọ 5 iji mee mkparịta ụka"], Pageantology (July 7, 2014). == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Shandi Finnessey|Shandi Finnessey]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Finnessey, Shandi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 8deyuealcd97s35wmp51lmkvylwcks5 Deborah Foreman 0 2936 12779 2022-11-11T09:25:03Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Deborah Foreman|Deborah Lynn Foreman]]'' (amụrụ [[October 12]], [[1962]]) bụ onye omere America. Ma eleghị anya, a maara ya nke ọma maka ọrụ ịgba egwu ya na ihe nkiri 1983 ''[[w:Valley Girl (film)|Nwanyị Valley]]''. ==Ihe o kwụrụ== * Julie meriri akwụkwọ mmụta na Harvard. Gụsịrị akwụkwọ na nsọpụrụ wee nweta akwụkwọ mmụta ọzọ na ụlọ akwụkwọ ahụike Mahadum Boston. Julie ghọrọ dọkịta na-ahụ maka ahụike, Ewoo, na-efunahụ ikike ahụike ya n'ihi mmetụta ọjọọ nke heroin. Dị ka onye riri ahụ mbụ, ọ na-ejikwa Autoworld Go Carts na West Covina, California. O nwere akara kacha elu na PacMan... Go Julie!!! ** Mgbe SportsHollywood jụrụ ya "Gịnị ka nwa agbọghọ ndagwurugwu Julie Richman na-eme taa? [http://www.sportshollywood.com/askforeman.html] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Deborah Foreman|Deborah Foreman]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Foreman, Deborah}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] i0r96ftc51ulpat0pstrkhpd9i3v0pd Jorja Fox 0 2937 12782 12781 2022-11-11T09:33:34Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[w:Jorja Fox |'''Jorja-An'''"""Jorja""""Fox"]] (amụrụ July 7, 1968) bụ onye omere America. Ọ bịara bụrụ onye a ma ama dị ka kpakpando ọbịa ugboro ugboro na ihe nkiri ahụike ''[ER]]'' dị ka Dr. Maggie Doyle site na 1996 ruo 1999. Nke a sochiri ihe ịga nke ọma ọzọ dị egwu na ọrụ Gina Toscano na-eme ugboro ugboro na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ejije ''West Wing'' na 2000. Ọ gbara {w|Sara Sidle na ihe nkiri usoro ndị uwe ojii ''CSI: Nnyocha Ebe Mpụ'', ha abụọ dịka oge niile (2000). –2007, 2010–2015) na onye na-eme nkedo (2008–2010). ==Ihe o kwụrụ== * Ọ bụrụ na ị nwere ike nọrọ ntakịrị oge na ihe ndị a e kere eke, ị nwere ike jikọọ ha ọzọ na [anụmanụ] nke ị hụrụ n'anya, nke m chere na-enyere onye ọ bụla aka icheta mkpa ọ dị imeso ha ihe n'ụzọ mmadụ na nkwanye ùgwù. Ndị a bụ, ị maara, ụmụ anụmanụ nwere ihu ọma dara n'azụ gwongworo na ihe. Ọ bụrụ na ịchọrọ inyere gburugburu ebe obibi aka, gaa Anụ anụ | anụ anaghị eri anụ. ** Site n'ajụjụ ọnụ 2008 gbasara itinye aka ya na {{w| Farm Sanctuary}}, ọrụ ebere na-anapụta ụmụ anụmanụ emejọrọ ma ọ bụ ndị leghaara anya; dị ka e hotara na [https://www.mnn.com/lifestyle/arts-culture/blogs/csi-star-fronts-new-peta-veggie-campaign "'CSI' stars n'ihu ọhụrụ PETA veggie mkpọsa," na '' MNN.com '' (Nọvemba 9, 2011). * Abụ m anụ ọhịa na-ahụ n'anya ná ndụ m niile, ana m ewere onwe m dị ka onye na-akwado gburugburu ebe obibi, ọtụtụ mgbe, isiokwu abụọ ahụ na-abịakọta ọnụ. ** "[https://www.youtube.com/watch?v=NwUa6kweniM ADI Jorja Fox press ogbako, Austin Texas]," N'ajụjụ ọnụ {{w|Animal Defenders International}} (14 Julaị 2008). == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Jorja Fox|Jorja Fox]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fox, Jorja}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] qnjkgkq8uaxt6gxz9jefucib61d3xju Megan Fox 0 2938 13250 12784 2022-11-30T04:07:42Z Saroj 133 // Edit via Wikiplus wikitext text/x-wiki [[File:Megan Fox 7.jpg|thumb|right|Megan Fox, na akwụkwọ akụkọ ''Life'' "Breakthrough of the Year" Awards, Disemba 9, 2007|alt=Megan Fox na-ele anya n'ubu ya.]] '''[[w:Megan Fox | Megan Denise Fox]]''' (amụrụ [[May 16]], [[1986]]) bụ onye America [[onye na-eme ihe nkiri]] na [[w: ihe nlere (onye)|model]]. Ọrụ ya na-agbawa agbawa dị ka ''Mikaela Banes'' na ihe nkiri blockbuster ''[[Transformers (film)|Ndị ntụgharị]]'' na n'usoro 2009. A na-ewere Fox dị ka akara mmekọ nwoke na nwanyị na ndị na-agụ [[w:FHM|FHM]] họpụtara ya ịbụ "Nwanyị Kasị Mma n'Ụwa" na 2008. == Ihe o kwụrụ == * Abụ m onye na-anụ ọkụ n'obi - ahụrụ m akwụkwọ egwu na ihe ndị dị otú ahụ n'anya! ** ''[http://www.news.com.au/news/foxy-megan-biggest-nerd/story-fna7dq6e-1111117553949 Megan Fox: 'Biggest Nerd', nwere mmasị na akwụkwọ ọchị, ndị nwoke karịa enyi nwanyị]" , 23 Septemba 2008 <!-- http://www.huffingtonpost.com/2012/02/24/megan-fox-claims-she-was-never-the-pretty-girl_n_1299092.html --> * Agaghị m emeri Oscar n'oge na-adịghị anya. Abụghị m Meryl Streep. ** ''[http://www.gq.com/women/photos/200809/actress-model-transformers-sexiest-woman-in-the-world Megan Fox bụ nwanyị nwanyị nwere afọ iri na ụma!]'', ''GQ Magazin'' (September 2008) * [[w:Wonder Woman|Wonder Women]] bụ dike ngwụrọ. Ọ na-efegharị na jet ya na-adịghị ahụ anya na ngwa agha ya bụ lasso na-eme ka ị na-ekwu eziokwu. Anaghị m enweta ya. ** ''[http://www.timesonline.co.uk/tol/driving/article6342823.ece Na-aga: Megan Fox] '' Times of London (Mee 24, 2009) * Aghọtaghị m ihe kpatara na ndị mmadụ anaghị enwe ọchị. Na-eche mgbe niile na m na-akparị mmadụ. ** ''[http://www.ew.com/ew/article/0,,20246950_20263258_20284375,00.html Megan Fox: 'Fallen' Angel]'', Entertainment Weekly. [http://www.ew.com/ew/article/0,,20246950_20263258_20284375_4,00.html Ibe 4 nke 4] * Enwere m egbugbu itoolu. ** ''[http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/megan-fox-flaunts-bikini-body-celebrates-wedding-anniversary-husband-brian-austin-green-article-1.130209], NY Daily Daily Akụkọ, June 21, 2011 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [[q:en:Megan Fox|Megan Fox]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fox, Megan}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] nhcwtyptb15ea5upz94imbb50k18ray Karen Fukuhara 0 2939 12786 12785 2022-11-11T10:01:20Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Karen_Fukuhara_(cropped).jpg|thumb|right|250px|Karen Fukuhara]] ''[[w:Karen Fukuhara|Karen Fukuhara]]''' (amụrụ February 10, 1992) bụ onye omere America nke ama ama maka ọrụ ya [[w:Katana] ihe ọchị Miyashiro]] na [[w: Amazon Prime | Amazon Prime]] usoro izizi ''[[w:The Boys (usoro TV 2019)|Ụmụ nwoke]]'' (2019– dị ugbu a). == Ihe o kwụrụ == * Isi okwu ma a bịa n’ịkwa onye si Eshia bụ ihe mgbochi asụsụ. Ọ na-esi ike idenye mmadụ akwụkwọ mgbe ọ na-asụghị asụsụ ahụ, ha enweghị ike ịnye ahịrị ahụ ma ọ bụ ọbụna gwa onye nduzi okwu. Mana n'ihe gbasara ndị na-eme ihe nkiri Asia-America, anyị niile na-ekwu ya nke ọma! **[https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/next-big-thing-suicide-squads-912173/" Ihe Na-esote: 'Suicide Squad's' Karen Fukuhara kọwara igbu egbugbu ya sitere na Margot Robbie "Onye nta akụkọ Hollywood" (26 Julaị 2016)] * Nke a bụ ihe na-amasị m gbasara social media: Ị ga-eleba anya na ndụ ndị mmadụ nke ị na-agaghị enwe ike. **[https://www.pressreader.com/malaysia/the-star-malaysia-star2/20160815/281749858753846 "Surreal Life" na ''The Star Malaysia'' (15 August 2016)] *Mama m tụrụ aro ka m mụọ ihe nkiri na kọleji, mana ụjọ tụrụ m ịhọrọ ụzọ ahụ n'ihi na enweghị m ike itinye isi m n'usoro nlegharị anya ụlọ akwụkwọ ejije. **[https://wwd.com/eye/people/karen-fukuhara-suicide-squad-10485908/ "Karen Fukuhara na-agbawa na 'Squad igbu onwe'" na ''WWD'' (13 Julaị 2016)] *Ekwenyere m na ihe nkiri na telivishọn kwesịrị igosi obodo anyị, nke bụ ezie na e nwere ndị mmadụ n'ụdị dị iche iche na nha, agbụrụ, usoro mmekọahụ - ndepụta ahụ na-aga n'ihu. **[https://bucommunicator.com/2021/04/media-of-the-month-march/ "Media of the Month: March" na ''BU Nkwukọrịta'' (1 Eprel 2021)] * Ọ bụ ihe na-atọ ụtọ n'ezie! Ọ na-esi ike mgbe ị na-enweghị ike ikwu ihe ị chọrọ ikwu, [ma] ọ [Kimiko] na-ekwu ọtụtụ ihe n'ekwughị okwu. Ịkọwapụta nke ahụ bụụrụ ihe ịma aka mana amaghị m otu esi akọwa ya; ọ na-abịakwute m na m ga-abụ nke ahụ. **[https://www.nightmarishconjurings.com/2020/10/05/interview-karen-fukuhara-for-the-boys/ "ajụjụ ọnụ: Karen Fukuhara maka THE BOYS" na ''Nightmarish Conjurings'' (5 October 2020)] * Ọ bụrụgodị na anyị enweghị ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ugbu a, echere m na ọ ga-abụ ihe na-enye afọ ojuju ịkụda onye Nazi ihe. Echere m mgbe nke ahụ mere, ọ bụ n'ezie-ọ na-enye afọ ojuju ịhụ na ihuenyo. Mụ na enyi m nwoke nọ na-ekiri ya ụnyaahụ na ọ dị ka, 'Ee, ọ dị mma. Ọ na-enye afọ ojuju, m na-achọsi ike nke a n'oge niile.’ Ma, o doro anya na mụ onwe m dị ka Kimiko, m na-achọkarị ime otú ahụ. **[https://gizmodo.com/the-boys-karen-fukuhara-on-beating-the-shit-out-of-nazi-1845346060 "The Boys' Karen Fukuhara na-eti ihe shit nke Nazis na olileanya maka Oge 3" na ''Gizmodo'' (Ọktoba 12, 2020)] * Mana ileghachi anya azụ na ya, ma eleghị anya, ọ bụ naanị m bụ onye na-eme ihe nkiri Asia nke na-adịghị enye akụkọ nke ya. Ọtụtụ oge, ị kwuru eziokwu, trope nke mkpụrụedemede Eshia na-agbachi nkịtị bụ ihe. Ya mere, echere m na akụkụ nke m achọghị ịrịọ ọtụtụ ihe, ma ọ bụ echeghị m ịrịọ maka ihe ndị ọzọ n'ihi na enyelarị ya ọtụtụ ihe. Ma eleghị anya na ọ bụ ihe na-edozi ahụ-na enwere m ọnọdụ iche echiche n'ụzọ dị otú ahụ, ọ bụrụ na ị ga-esi m ike. **[https://gizmodo.com/the-boys-karen-fukuhara-on-beating-the-shit-out-of-nazi-1845346060 "The Boys' Karen Fukuhara na-eti ihe shit nke Nazis na olileanya maka Oge 3" na ''Gizmodo'' (Ọktoba 12, 2020)] * M tolitere n'ebe pụrụ iche ebe m na-emikpu n'ime ma ndị Japan na ndị America n'otu aka ahụ. **[https://www.nbcnews.com/news/asian-america/karen-fukuhara-talks-suicide-squad-katana-not-knowing-dora-explorer-n622351"Karen Fukuhara Na-ekwu 'Squad Suicide,' Katana , na 'Dora the Explorer'" na ''NBC Asian America'' (4 Ọgọst 2016)] *Mgbe m gụsịrị akwụkwọ, m kụrụ mgbidi. Ezi ndị enyi m niile si UCLA nọ na-arụ ọrụ ha nwere mmasị na ya, ọ dịkwa m ka a hapụrụ m. Ọ were ntakịrị ịchọ mkpụrụ obi, mana n'ikpeazụ, enwere m obi ike ịchụso ime ihe nkiri. **[https://www.nbcnews.com/news/asian-america/karen-fukuhara-talks-suicide-squad-katana-not-knowing-dora-explorer-n622351"Karen Fukuhara Na-ekwu 'Squad Suicide,' Katana , na 'Dora the Explorer'" na ''NBC Asian America'' (4 Ọgọst 2016)] *Esighị m ezinaụlọ nwere ezigbo ego. Anyị bụ ndị nọ n'etiti klaasị, obere etiti, yabụ nke ahụ bụ ihe m ji kpọrọ ihe. **[https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/next-big-thing-suicide-squads-912173/" Ihe Na-esote: 'Suicide Squad's' Karen Fukuhara kọwara igbu egbugbu ya sitere na Margot Robbie "Onye nta akụkọ Hollywood" (26 Julaị 2016)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Karen Fukuhara|Karen Fukuhara]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Fukuhara, Karen}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0j3a4xq77o5ux12r9zfuipmxtlgocbr Sofía Sisniega 0 2940 12789 12788 2022-11-11T10:10:31Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Sofía Sisniega Aspe.jpg|thumb|Sofia Sisniega]] '''Sofía Sisniega''' (amụrụ 7 June 1989) bụ onye omere Mexico kacha mara maka ọrụ ya na ''{{w| Nwa agbọghọ asịrị: Acapulco}}''. == Ihe o kwụrụ == * [Dị ka [[Vegan | vegan]]] enwere m mmetụta sexy. Enwere m obi ike. Ahụ adị m mma karịa mgbe ọ bụla. Ahụ m dịkwa mma karịa mgbe ọ bụla. … Ihe na-ewute m nke ukwuu bụ otú e si emeso [anụmanụ]. Ọ dịghị ihe dị iche n'etiti nwamba na nkịta na ezi na ehi. Ha niile bụ ndị nwere mmasị na mmasị ha na àgwà ha. ** [https://www.petalatino.com/en/features/sofia-sisniega-gets-naked-animals/ "Sofía Sisniega na-agba ọtọ maka anụmanụ," N'ajụjụ ọnụ PETA Latino (August 2017)]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Sofía Sisniega|Sofía Sisniega]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Sisniega, Sofia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3rtm0juz53v4n2rqbl97i5bxk0gk7eo Eiza González 0 2941 13249 12790 2022-11-30T02:27:37Z Saroj 133 // Edit via Wikiplus wikitext text/x-wiki [[File:Eiza Gonzalez (cropped).jpg|thumb|Eiza Gonzalez (2015)]] '''[[w:Eiza González|Eiza González Reyna]]''' (30 Jenụwarị 1990 –) bụ onye omere na onye ọbụ abụ Mexico. ==Ihe o kwụrụ== * Naanị ịmanye ndị ha bụ. Ihe m chere na ọ na-arụrụ m ọrụ ugbu a bụ naanị na m nabata onye m bụ. Ana m anabata omenala m na ebe m si bịa. Ị ga-enwe ezigbo ndidi na ezigbo mma ma ghara ida olileanya gị. O siri ike. Amaara m ọtụtụ ndị na-agbapụta naanị maka ọrụ ha. Ọ bụrụ n'ịtụle ya n'ezie, enwere ọtụtụ mmadụ n'ụwa, ọ bụ naanị di na nwunye na-eme ya dị ka ndị na-eme ihe nkiri. Naanị ị ga-elekwasị anya na nti. ** [https://www.cosmopolitan.com/entertainment/tv/a6662/eiza-gonzalez-interview Eiza Gonzalez na ọrụ mbụ America ya na asịrị asịrị gara aga] (May 2, 2014) * Achọghị m ikwu gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ na-atọ m ụtọ…. Ị maara na m na-anya isi nke ukwuu maka ebe m si bịa na ihe nketa m. Ama m na anyị bụ omenala na-arụsi ọrụ ike, anyị na-agbasi mbọ ike ka anyị nọrọ ebe anyị nọ. A na-adọ anyị aka ná ntị, anyị kpebisiri ike. Ọ na-ewe m iwe mgbe ndị mmadụ na-agbalị ịkwa anyị emo n'ụzọ ọ bụla n'ihi na ahụghị m ya na-atọ ọchị n'ụzọ ọ bụla. N'ihi na ọ bụ mgba. Mgba ahụ dị adị, ka anyị kwuo ya. ** [https://decider.com/2015/10/09/eiza-gonzalez-from-dusk-till-dawn-donald-trump-interview EXCLUSIVE:'From dusk Till Dawn' Star Eiza Gonzalez debere ndekọ ahụ nke ọma Okwu ya Donald Trump] (October 9, 2015) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [[q:en:Eiza González|Eiza González]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:González, Eiza}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rszrn03fs8489aceg7phbf8yrimi1wi Sara García 0 2942 12794 12793 2022-11-11T10:31:49Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Sara García|Sara García Hidalgo]]'',8 Septemba 1895]] – |21 Nọvemba]] 1980) , nke a maara dị ka "La abuelita de Mexico, bụ onye omere Mexico nke mere nnukwu akara ya n'oge "Golden Age of Mexico cinema" == Ihe o kwụrụ == * Un día me canse y lo llame y le dije óigame hijito venga para acá, no se crea usted que ser estrella consiste en llegar tarde a los llamados, el ser estrella consiste en llegar a tiempo a su llamado, cumplir con su deber, dar, todo lo que se tiene para alagar al publico y salir triunfante hasta donde se pueda, eso es ser estrella pero no llegar tarde a los llamados. (Spanish maka, Otu ụbọchị ike gwụrụ m, m wee kpọọ ya ma gwa ya nwa m nwoke bịa ebe a, ekwetala na ịbụ kpakpando gụnyere ịbịarute oge maka oku, ịbụ kpakpando pụtara ịbịarute n'oge maka oku ya, na-arụ ọrụ ya. na-enye ihe niile ihe ị nwere iji too ọha na eze wee pụta na-emeri dị ka i nwere ike, ya bụ ịbụ kpakpando ma ghara ịla azụ maka oku). ** Sara na-aza mgbe a jụrụ ya banyere akụkụ ụfọdụ nke ndụ Pedro Infante na ọrụ nka ya nke o ji obi ya cheta na ọ nweghị ike ichefu. <small>[https://www.youtube.com/watch?v=3HyjqMuf5Vs SARA GARCIA PARTE 1]</small> * Pedirme a mi que hable del cine Mexicano? es como solicitar mi autobiografía, que no habré vivido, que no habré visto, y de cuantas maneras distintas me han visto a mi? sin ir mas lejos tierna como en "La gallina clueca", llorosa como en "Cuando los hijos se van", dulce como en "El baisano Jalil", y enérgica y dominante y al mismo tiempo cariñosa como en "Los tres García" me han visto muy viva y muy muerta. (Spanish maka, Jụọ m ka m kwuo banyere ihe nkiri Mexico? dị ka ịrịọ m akụkọ ndụ m, ihe m na-ebibeghị, ihe m na-ahụbeghị, na ụzọ dị iche iche ị si hụla m? na-agaghị ọzọ nro dị ka "La" gallina clueca", anya mmiri dị ka na "Cuando los hijos se van", dị ụtọ dị ka "El baisano Jalil", na ike na-achị ma n'otu oge ahụ na-ahụ n'anya dị ka na "Los tres García" ị hụla m dị ndụ ma nwụọ nke ukwuu. ). ** Sara na-aza mgbe a gwara ya ka o kwuo maka sinima Mexico. <small>[https://www.youtube.com/watch?v=DXlz7AznYxA Doña Sara Garcia habla del Cine Mexicano]</small> * A mi nadie me marea a ojos cerrados yo distingo cual es el mejor chocolate, bueno, si este si que esta requete bueno es chocolate abuelita con sabor a la antiguita, hagan la prueba contra cualquiera chocolate abuelita es requete bueno. ** Sara na ebe onyonyo maka "Chocolate Abuelita". <small>[https://www.youtube.com/watch?v=FCUTWDGUuw0 ABUELITA]</small> == Sara Garcia === <small>[https://www.youtube.com/watch?v=8EU3glYjEsE Sara Garcia]</small> * Hay que pensar en que se tiene uno que morir que estamos aquí de paso y prepararnos y hacer todo el bien que se pueda. (Spanish maka, Ị ga-eche na ị ga-anwụ, na anyị nọ ebe a site n'ụzọ na-akwadebe ma na-eme ihe ọma niile i nwere ike). * Quiero enviar al publico de México un saludo muy cariñoso, que yo no los olvido que yo cada día hago mas esfuerzos por gustar que si no gusto pues ya fue una desgracia pero el publico es benigno y me perdona todos mis errorquees, los perdona? (Spanish maka, achọrọ m iziga ndị ọha Mexico ekele ịhụnanya, nke anaghị m echefu na ụbọchị ọ bụla m na-emekwu mbọ na-amasị ma ọ bụrụ na anaghị amasị m, ọ bụ ihe ihere mana ọha na eze dị mma na na-agbaghara m mmejọ m niile, eziokwu na ha na-agbaghara m?) * Porque si tú no sientes el público no siente. (Spanish maka, N'ihi na ọ bụrụ na ị naghị eche na ọha mmadụ anaghị eche): == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Sara García|Sara García]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Garcia, Sara}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 5ltmchqnw4ce06t5lrxy3enty4ox3bv Lila Downs 0 2943 12795 2022-11-11T10:44:26Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Lila Downs.jpg|thumb|Lila Downs na 2007]] ''[[w:Lila_Downs|Ana Lila Downs Sánchez]]'' (amụrụ 1968 Septemba 9) bụ onye Mexico na-abụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe o kwụrụ == * Ókè ahụ ka na-enwechaghị isi n’uche m. Ọ bụ ebe nwere ọtụtụ ihe na-eme, ọtụtụ akụkọ dị mwute, ọtụtụ ihe dị mma, ọtụtụ ndị na-achọ imebi iwu na m na-amata ọtụtụ ihe na nke ahụ. Ọ na-amasị m imebi iwu. ** Na etu oke ala dị n'etiti US na Mexico si metụta ọrụ ya na [https://www.theguardian.com/music/2003/feb/10/artsfeatures.popandrock “Mex factor”] na ''The Guardian'' ( 2003 Febụwarị 10) * M chere na ọ dị ezigbo mkpa ichetara anyị na anyị niile bụ ndị si mba ọzọ na-eto ma na-enye ndị na-etinye oroma na ihe ọṅụṅụ oroma anyị na strawberries n’ime achịcha anyị. ** Na nsonye nke Woody Guthrie's "Ala a bụ Ala Gị" n'usoro egwu iji gosipụta ahụmịhe ndị njem na [https://www.theguardian.com/music/2003/feb/10/artsfeatures.popandrock"Mex factor ”] na ''The Guardian'' (2003 Feb 10) * Anyị [dị ka Latinxs] ga-anọrịrị ebe ahụ na-anọchite anya, na-akọwa na ịtụgharị asụsụ… Ọ bụ naanị ụzọ anyị ga-esi mee ka ndị mmadụ gbakọta ọnụ. ** N'ọchịchọ Downs na-aga n'ihu ịmụta na itinye asụsụ ụmụ amaala na egwu ya na [https://www.rollingstone.com/music/music-latin/lila-downs-new-lp-al-chile-interview-841209/ "Lila Downs na-enyocha ihe nketa Mexico site na ose na New LP, 'Al Chile'"] na "Rolling Stone" (29 Mee 2019) * Echere m na emetụtawo m ọtụtụ ọgbọ ndị na-eme ihe nkiri na Mexico. Enwere m obi ụtọ na nke ahụ n'ihi na ọ dịghị mfe na ihe nkiri ndị a. Ma mgbe ahụ ọ dị mfe n'ihi na ọ bụ ihe na-amasị gị ime, ọ bụkwa mmasị gị. Ọbụna n'oge ọdịda gị, egwu gị na-esonyere gị mgbe niile. ** N'ịbụ onye egwu ndị mmadụ na [https://www.rollingstone.com/music/music-latin/lila-downs-new-lp-al-chile-interview-841209/"Lila Downs Na-enyocha ihe nketa Mexico Site na ose. na New LP, 'Al Chile'”] na ''Rolling Stone'' (May 29, 2019) === "Ajụjụ & A: Lila Downs, Mmehie na Ọrụ ebube" (2011) === <small>[https://remezcla.com/music/lila-downs-sin-miracle-pecados-milagros-interview/ “Q&A: Lila Downs, Mmehie na Ọrụ ebube”] na ''Remezcla'' (c. 2011)</ obere> * Oh ọ mara mma nke ukwuu inwe ihe nketa bara ụba sitere na ndị nna nna m India. Nne m bụ Mixtec [otu ebo Oaxaca], ma nna m bụ onye Scotland nke America. Ịzụlite omenala ndị ahụ na-aba ụba. Agbanyeghị, na mbụ siri ezigbo ike n'ihi na otu ọdịnala jụrụ m - na mba Mexico enwere oke ịkpa ókè megide ndị otu India. N’ihi ya, m gbara mgba na nke ahụ nakwa n’ịbụ onye a na-akpagbu dị ka onye Mexico. Ma echere m na egwu enwewo ike ihichapụ ókè ndị ahụ. Echere m na ọ dị mfe ịkwụsị ikwu okwu banyere ókèala ndị ahụ, na-ekwukwa banyere egwu egwu - ime egwu ka e wee kpochapụ ókèala ndị ahụ n'ụzọ uri. ** Na ihe nketa agbụrụ ya * M na-ewere onwe m dị ka onye ókè, n’agbanyeghị na m tolitere n’ebe ndịda Mexico nakwa n’ebe ugwu U.S., na Minneapolis. M na-ejide ọtụtụ n'ime otu eziokwu ahụ na ndị tolitere gburugburu oke ala ndị a. Anyị na-ekerịta asụsụ ndị ahụ, ha nwere ụdị njirimara na-emeghe nke anyị bụ, ha na-eto eto mgbe niile ma na-amụta site na omenala dị iche iche, na-etinyekwa ihe sitere na omenala ndị ọzọ iji mee ka ọ bụrụ nke anyị. ** Na mmekọrịta ya na ndị a zụlitere ma ọ bụ bi na oke US-Mexico * Mmehie bụ banyere echiche anyị nke ihe ziri ezi na ihe na-ezighị ezi, na otú anyị na-ehulata eziokwu dabeere na anyị chọrọ na m na-eche. N'okpukpe Katọlik, anyị na-eme nke a nke ukwuu, echere m na ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị ma mara mma nke ukwuu ma na-akpasu iwe n'otu oge ahụ. Ọrụ ebube bụ maka ikwere na inwe okwukwe. Echere m na ọ bụ oge ndị a, na na Mexico, anyị eruwo n'ókè ebe anyị na-atọpụ [sic] okwukwe. Ọ dị ezigbo mkpa ka m chetara onwe m na m ga-anọgide na-enwe okwukwe, na ndị m, na mba m, na nwanyị, na ihe niile mara mma nke obodo m na-anọchi anya. ** N'echiche nke okwukwe na otu ọ ga-esi metụta Mexico na ndị ya === "Lila Downs na-echetara anyị ike ụmụ nwanyị na-eweta na Latin America na akụkọ ihe mere eme ya" (2018) === <small>[https://sheshredsmag.com/lila-downs-14/ "Lila Downs na-echetara anyị maka ike ụmụ nwanyị na-eweta na Latin America na akụkọ ihe mere eme ya"] na ''She Shreds'' (2018 Mee 3) </text> obere> * Mgbe m nọ na mahadum, achọrọ m ịmatakwu banyere nwa amaala America m n’oge gara aga n’ihi na m si n’otu n’ime òtù 64 ndị dị ndụ [na Mexico]. Ma ọ dịghị ihe dị otú ahụ. Ya mere, emechara m chepụta isi nke m nke gụnyere ọmụmụ ụmụ nwanyị, nkà ihe ọmụma, na nkà mmụta ihe ọmụmụ. ** N'ịkpụzi ụlọ akwụkwọ sekọndrị ya iji mụtakwuo maka ihe nketa ya * Nne m ga-eme ka m mata ụwa ụmụ nwanyị, na Latin America, ha nwekwara ụdị anwansi n’ihi na ha na-eme ka ọha mmadụ na-arụ ọrụ n’ụdị ọ bụla na-akpachi anya, nakwa n’ụzọ ka ukwuu. ** Na nkuzi nne Downs kụnyere n'ime ya * M sikwa n’ezinụlọ di ma ọ bụ nwunye. A hapụrụ nne nne m naanị ya, ọ bụghị na nhọrọ. Na mgbe ahụ nne m kwa. Papa m nwụrụ mgbe m dị afọ iri na isii; ọ nwụrụ. A bụ m nwata na-achọpụta na ị baghị uru nke ukwuu mgbe ị bụ ụmụ nwanyị. ** Maka otu obodo ya siri gbanarị ezinụlọ Downs naanị ụmụ nwanyị * Enwere m mmetụta nke mmụọ, na echiche ahụ bụ njikọ n'etiti ọgbọ. Ụfọdụ n'ime egwu ndị ahụ bụ maka ijikọ nke ọma na nne Earth, mgbe ụfọdụ na ọdịdị ọjọọ anyị, mgbe ụfọdụ na ịdị mma anyị. Ọ na-amasị m ịmekọrịta na ndị nna nna m. Ọzọkwa, m kwesịrị ikwupụta nchegbu ndị a bụ akụkụ nke ọgbọ m. ** Na iwepụta nguzozi n'etiti okwu ọdịnala na nke oge a * M na-echeta mgbe m bụ nwata ji ogologo ndetu ndị a, n’ihi ya, e nwere ihe dịlarịị. Ma echere m na ọ bụ ajụjụ mgbe niile nke ịmara na ilekọta onwe gị. Ọ pụtaghị na ị gaghị enwe tequila ma ọ bụ mezcal otu oge ... N'ọnọdụ m, ọ dị ezigbo mkpa ịnweta ya n'ihi na site na nke ahụ ị na-egosipụta mmetụta mmetụta gị n'ime. Mgbe ụfọdụ nke ahụ na-enye gị ihe nzuzo ndị ọzọ gbasara otu esi eji ngwa ngwa gị. ** Na ụdị olu ya == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Lila Downs|Lila Downs]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Downs, Lila}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 93y9fe9drq5ns34opq28j7son6zt1cz YAWA HANSEN-QUAO 0 2944 12796 2022-11-11T11:57:56Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Yawa Hansen-Quao (amụrụ na Accra) bụ onye Ghana onye nchoputa, onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na nwanyị. Ọ na-anọdụ na bọọdụ nke Ashesi University College, na-eje ozi na ndụmọdụ ndụmọdụ, Women's Institute for Global Leadership, Benedictine University, bụ onye nchoputa nke Leading Ladies Network (LLN), na onye so na African Leadership Network na World Economic Forum's Global. Ogbe Shapers. Ọ bụ ike na-agụta na agụmakwụkwọ na ọdịmma nke nwa agbọghọ ahụ. === Ihe ndị okwuru === * "Nwanyị ọ bụla bụ onye ndu na ọrụ anyị bụ ịchọpụta ihe nwere ike ime ma duzie ha ka ha nwekwuo arụmọrụ ha n'ọtụtụ akụkụ." * Ekwenyere m na Chineke na-ekenye onye ọ bụla n'ime anyị akara aka pụrụ iche, yabụ na ọ nweghị ụzọ ọ bụla na-arụ ọrụ maka onye ọ bụla. Agaghị ekwupụta uru nke nnukwu agụmakwụkwọ mana na agụmakwụkwọ agaghị adịrịrị na klaasị. Enweela m nnukwu ihe ùgwù nke iso ma ọ bụ nso nso ndị ndu pụtara ìhè, ndị na-edozi ahụ, na gbasie m ike site n'ọrụ na-ama m aka. Etinyere m ego dị elu n'ịzụlite mmekọrịta n'etiti ndị na-enye ndụmọdụ ma na-eduzi m na ndụmọdụ amamihe ha. * ọ dị oke mkpa iji mejuo nkuzi agụmakwụkwọ na ahụmịhe ụwa n'ezie. Enwetara m nkà ndị dị mkpa na nnukwu ahụmahụ ọrụ site na afọ nke internships na ọrụ afọ ofufo n'oge afọ akwụkwọ m. Nke a nyeere m aka ịzụlite mmekọrịta na iwulite nkà nke nyere m aka karịa ndị ọzọ na-arụghị ọrụ tupu m gụchaa mahadum. Adarakwara m ọtụtụ ugboro ma mụta ihe n’ihe ndị m mejọrọ. M na-agba ụmụ akwụkwọ ume ka ha nwaa ọtụtụ ahụmahụ ma rụọ ọrụ n'ọtụtụ ụlọ ọrụ dị ka ndị ọrụ ma ọ bụ ndị ọrụ afọ ofufo tupu ha abanye n'ime otu ụzọ ọrụ. * A na-asọpụrụ m mgbe ndị ọzọ nụrụ akụkọ m ma nwee mmụọ mmụọ inwe ọchịchọ ha n'agbanyeghị echiche miri emi na ụmụ nwanyị enweghị ike ịbụ ndị ndu ma ọ bụ na ha ekwesịghị ịbụ ndị isi. * Anyị kwesịrị ịgbasa nkọwa nke onye ndu n'ihi na nwanyị ọ bụla bụ onye ndu yana ọrụ anyị bụ ikpughe ihe nwere ike ma duzie ha ka ha kwalite arụmọrụ ha n'ọtụtụ mpaghara. Ọ na-agbanwe egwuregwu ahụ mgbe ị na-enyere ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ aka ịghọta na ha enweelarị ihe ọ na-ewe. Emeela m ọgaranya site na mmezu ahụ. === Njikọ mpụga === Wikipedia nwèrè edemede màkà: [[https://en.wikipedia.org/wiki/Yawa_Hansen-Quao|Yawa Hansen-Quao]] === Ebensidee === [https://blog.shedistinction.com/2015/10/interview-with-yawa-hansen-quao-social-entrepreneur/ Interview with Yawa Hansen-Quao: Social Entrepreneur] hm4ne63hvqiqbi8dtx35qythkzfxsfo Yulia Svyrydenko 0 2945 12881 12797 2022-11-12T16:39:50Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Yulia Svyrydenko.jpg|thumb|Yulia Svyrydenko]] '''[[w:Yulia Svyrydenko|Yulia Svyrydenko]]''' bu onye amụrụ na 25 December 1985. Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ukraine ugbu a na-eje ozi dị ka First Vice Prime Minister nke Ukraine na otu oge, Minister nke Economic Development na Trade nke Ukraine kemgbe 4 November 2021. ===ihe okwuru=== *Ibelata ịdabere na ume dịkwa oke mkpa nye anyị. Ya mere, anyị ga-akpọsa n'ihu ọha mmalite nke nnukwu mmemme nke nkwalite okpomọkụ na njedebe nke ọnwa (Febuwari 2022). Opekempe, ụlọ puku ise ka aga-emezigharị ma rụkwaa ya nke ọma n'afọ a (2022). Ihe mgbaru ọsọ anyị dị oke mkpa bụ ụlọ puku iri ise na-emeziwanye okpomọkụ na afọ mbụ nke mmemme. Ọrụ ahụ bụ iji belata mbubata gas ma were ego nke echekwa bere n'ime ọrụ ndị dị mkpa maka ndị Ukraine. ** "[https://www.ukrinform.net/rubric-economy/3405185-economy-minister-outlines-priority-projects-for-gdp-growth.html Economy minister outlines priority projects for GDP growth]" on ''Ukrinform'', 16 February 2022. *Ukraine atụfuola ihe karịrị ijeri dollar nari ise na iri isii n'ihi agha [Russia] na-ewe ogologo ọnwa (site kemgbe Machị 2022). Ọnụọgụ ijeri dollar nari ise na iri isii na ano na ntupo iteghete na mmefu gụnyere ijeri dollar otu nari na iri na iteghete na akụrụngwa mebiri emebi. Kwa ụbọchị ọnụ ọgụgụ na-agbanwe ma ọ dị mwute ikwu na ha na-abawanye. **"[https://www.businessinsider.com/ukraine-has-lost-560-billion-because-of-russian-war-minister-2022-3 Ukraine has already lost more than $560 billion as a result of Russian invasion: economy minister]" on ''Insider'', 29 March 2022. *Svyrydenko kwuru, "Idokwa akụrụngwa dị oke mkpa dị mkpa iji kwado ndị achụpụrụ n'ebe obibi ha." **[https://www.friendsofeurope.org/insights/ukraine-deputy-prime-minister-yulia-svyrydenko-appeals-for-increased-investment-in-civil-society-to-win-the-war appeals-for-increased-investment-in-civil-society-to-win-the-war] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Yulia Svyrydenko|Yulia Svyrydenko]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Yulia Svyrydenko|Yulia Svyrydenko]] na wikiquote Bekee 1bjymrvlc6wpiibf6o4a7ij7nghrfh0 Vanessa Nakate 0 2946 13426 13425 2023-04-19T19:04:30Z Ennydavids 89 . wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Vanessa Nakate '''bụ onye na-akwado ikpe ziri ezi ihu igwe nke Uganda. Amụrụ ya na 15 Nọvemba 1996, tolitere na Kampala wee bụrụ onye ama ama na Disemba 2018 mgbe ọ nwesịrị nchegbu maka oke okpomọkụ na-enweghị atụ na obodo ya. === Okwu okwuru === ==== "Afrịka nọ n'ihu mana ọ bụghị ihu ihu" Vanessa Nakate na ọgụ ihu igwe ya." ==== [https://www.theguardian.com/environment/2022/sep/17/vanessa-nakate-climate-activist-africa-cop27 "Afrịka nọ n'ihu mana ọ bụghị ihu ihu" Vanessa Nakate na ọgụ ihu igwe ya." nke Nina Lakhani dere.] Satọde 17 Septemba 2022 08.09 BST. eweghachiri 08 Nọvemba 2022. * M na-ekwukarị na mgbanwe ihu igwe karịrị ọnụ ọgụgụ, ọ karịrị ihu igwe, mana na Turkana enwere m nghọta n'ezie okwu ndị ahụ. Ọtụtụ ndị mmadụ na-akpọ ya African Cop mana ọ gaghị abụ African Cop ma ọ bụrụ na ndị obodo, ndị na-eme ihe na-anọghị ebe ahụ. * Inwe ike n'elu ụwa bụ maka ọrụ na ijere ụwa na ndị ya ozi, n'ihi na Chineke abụghị Chineke nke n'efu na nrigbu. Ọ bụ ndị mmadụ na akụkọ dị otú a ka anyị kwesịrị ige ntị. N'ofe kọntinent ahụ, ọtụtụ ndị na-eme ihe ike na-arụ ọrụ dị egwu, na e nwere ọtụtụ n'ihu anyị na ihu igwe na-ada na 2018. * Mgbe a na-elekwasị anya naanị otu onye ọ na-ehichapụ ahụmahụ na akụkọ ndị ọzọ. Ihe ngwọta abụghị itinye ihu na mmegharị ihu igwe, o nwere ọtụtụ nde mmadụ na-arụ ọrụ dị egwu ma na-ahazi na obodo ha. * Mmiri ezobeghị afọ abụọ. Iji nweta ihe nke ahụ pụtara n'ime obodo, ịhụ otú ndị mmadụ na-ata ahụhụ na enyemaka ole ha chọrọ, achọpụtara m n'ezie ka nsogbu ihu igwe si emetụta ọtụtụ ndụ ma na-ebibi ọtụtụ ebe obibi, nakwa na ọ bụ ọtụtụ ụmụ nwanyị na ụmụaka. ndị na-ata ahụhụ kacha. * Africa nọ n'ihu nsogbu ihu igwe mana ọ bụghị n'ihu akwụkwọ akụkọ ụwa. Onye ọ bụla na-eme ihe na-ekwu okwu na-akọ akụkọ banyere onwe ya na obodo ha, ma ọ bụrụ na a na-eleghara ha anya, ụwa agaghị ama ihe na-eme n'ezie, ihe ngwọta na-arụ ọrụ. Nhichapụ nke olu anyị bụ n'ezie mkpochapụ nke akụkọ ihe mere eme anyị na ihe ndị mmadụ ji ndụ ha kpọrọ ihe. * Enwere ndị na-achọ azịza nye ajụjụ a chọrọ azịza site na nkwụghachi ụgwọ dị oke mkpa na ọrụ sitere na ugwu ụwa. Ndụmọdụ m ga-abụ na, ọbụlagodi na anyị na-eme mmemme, anyị na-ebute onwe anyị ụzọ, anyị na-ebute ndụ anyị ụzọ, anyị na-ebute ahụike uche anyị ụzọ, n'ihi na mbara ụwa anyị na-alụ ọgụ ga-achọkwa ka anyị dịrị. * Anyị nwere ike ilekọta ụwa nke ọma karịa mgbe anyị na-eme nke ọma. Ka anyị na-akwado ma na-alụ ọgụ maka ikpe ziri ezi nke ihu igwe, ọ dị ezigbo mkpa na ndị na-eto eto na-ebute ụzọ ahụike uche ha na nlekọta onwe ha, iji chọpụta, gịnị bụ nlekọta onwe onye nye ha? Anyị kwesịrị ịgabiga mkparịta ụka n'ihi na mkparịta ụka ọ bụla na-enwe nwatakịrị na-anwụ anwụ, na mkparịta ụka ọ bụla, ezinụlọ na-akwaga na-achọ isi iyi mmiri na-achọ nri, n'ihi na mkparịta ụka ọ bụla ndị mmadụ na-anọgide na-ata ahụhụ. === Njikọ mpụga === {{Wikipedia}} ''[[w:Vanessa Nakate|Vanessa Nakate]]''' * [https://www.un.org/youthenvoy/vanessa-nakate/ profaịlụ mba ụwa] {{DEFAULTSORT:Nakata, Vanessa}} [[Category: Ndị si Uganda]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category: Ndị na-akwado ụmụ nwanyị]] [[Category: Ụmụ nwanyị Afrika]] [[Category: Ndị dị ndụ]] sfnuyrrh4gokmtc8tjcwg0nm4qy64fe Mary Church Terrell 0 2947 12802 12801 2022-11-11T16:39:27Z Ugbesabdul 185 Minor edit wikitext text/x-wiki Mary Church Terrell (Septemba 23, 1863 - Julaị 24, 1954) bụ otu n'ime ụmụ nwanyị Africa-America mbụ nwetara akara ugo mmụta mahadum, wee bụrụ onye amara dị ka onye na-akwado mba maka ikike obodo na ịtụ vootu. [[Usòrò:Mary Church Terrell, half-length portrait, facing left.jpg|thumb|alt=Mary Church Terrell|Mary Church Terrell]] === Ihe ndị okwuru === ==== Na National Women Suffrage Association na Washington ==== M biliri wee sị, Dị ka nwanyị nwere agba, enwere m olileanya na mkpakọrịta a ga-etinye na mkpebi ikpe ikpe na-ezighị ezi nke ụdị dị iche iche nke ndị agba agba bụ ndị a na-ata ahụhụ." p. 143 ==== Ná mmalite afọ ndị 1890 ọ ==== chọrọ obi ike dị ukwuu maka nwanyị iji gosi n’ihu ọha n’ihu ndị na-ege ntị na ya kweere na a ga-enye ya ohere inwe mmekọahụ mgbe ọ ma na ihe ka n’ọnụ ọgụgụ emeghị. p.144 ==== Na Fredrick Douglas ==== Mgbe ELizabeth Cady Stanton gosipụtara mkpebi nke na-achọ ka ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị nha anya maka ụmụ nwanyị na Seneca dara na 1848, naanị onye nọ ebe ahụ dị njikere ime nke abụọ bụ Fredrick Douglas,… Ya mere, mgbe ọ bụla ụmụ nwanyị obodo a kwụsịtụrụ ruo ogologo oge iche echiche banyere ọgụ siri ike nke a ga-alụ iji mee ka ha nweta ikike ha dị ka ụmụ amaala ... ha kwesịrị icheta nnukwu ụgwọ ekele ha ji nwoke nwere agba n'oge. oge dị oké mkpa mgbe ọ dịghị nwoke ọzọ dị njikere inyere ha aka. 169-170 ==== Mgbe e boro ya ebubo dị ka ilu na nkuzi: ==== Ndị na-acha uhie uhie anaghị adịkarị na-ekwu eziokwu ụfọdụ gbasara ọnọdụ ndị na-eche agbụrụ ha ihu na mgbe ha na-eme ya, ọbụna ndị ọcha nwere mmasị n'ebe ha nọ na-eche na ha aghaghị ịdị "obi ilu". p.175 Kedu ihe dị mma ọ ga-abụ ma ọ bụrụ na North na-eguzosi ike n'ihe n'ihe ọ na-ekwu na ọ bụ ụkpụrụ ya dị ka ndịda na echiche ya? p. 290. ==== Biputere mmezi 19th ==== Site n'ọrụ ebube nke 19th ndezigharị a kwadoro, anyị ụmụ nwanyị nwere ngwa agha ugbu a ... ọ ga-abụ ihe ihere nye anyị ma ọ bụrụ na anyị ejighị ya ... anyị ga-enye ndị iro anyị osisi iji gbajie isi anyị, Jide. nzukọ, oge ọ bụla ị zutere nwanyị na-agwa ya banyere ịga ntuli aka na votu! p.310 === Njikọ mpụga === [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Mary_Church_Terrell w:en:Mary Church Terrell] na wikipedia Bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mary_Church_Terrell q:en:Mary Church Terrell] na wikiquote Bekee 6mcmvm254yh7ds8887c6iezhcuu77qe Elsa von Freytag-Loringhoven 0 2948 12805 2022-11-11T20:10:48Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki [[File:Elsa von Freytag-Loringhoven.jpg|thumb|Elsa von Freytag-Loringhoven]] '''[[w:ig:Elsa von Freytag-Loringhoven| Baroness Elsa von Freytag-Loringhoven]]"" ([[12 Julaị]] [[1874]] - [[15 December]] [[1927]]), mgbe ụfọdụ a na-akpọkwa''' Else von Freytag-von Loringhoven' ", bụ onye German avant-garde, [[w: Dadaist | Dadaist]] onye na-ese ihe na onye na-ede uri rụrụ ọrụ ruo ọtụtụ afọ na Greenwich Village, New York City, United States. ===Ihe o kwụru === *Onye ọ bụla na-ese ihe na-agba ara n'ihe gbasara ndụ nkịtị. ** Ekwuru na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 53. *Akụnyere m sexlogic wee jiri ya mee ihe. ** Ekwuru na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 54. * Anyị bụ ndị e chere na a na-akpa àgwà dị elu site n'ụkpụrụ ọgụgụ isi - nke dị elu karịa ọha mmadụ n'ọgbara ihu abụọ ya. ** Ekwuru na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 54. *[Agara m] banye na mmekọahụ ime mmụọ: nkà - na ọ dịghị onye na-echebe ngwa ngwa dị ka anụ ahụ ịhụnanya mara mma. ** Ekwuru na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 54. * Ndị niile chọrọ m ga-achọ iri m, mana m sara mbara ma na-emeghe n'akụkụ niile, chọọ nke a na ebe ahụ. ** Ekwuru na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 105. * Ihe ọ bụla nke mmetụta uche na America na-aghọ ihe ngosi na ikwere. A zụrụ ndị America itinye ego, a na-ekwu na ha na-enweta ohere ọ bụla na-enweghị atụ na nke ahụ, mana '' ọ dịghị mgbe '' ha na-etinye ego [na] ịma mma ma ọ bụ nwee ohere na-enweghị atụ na nke ahụ. Ha ji ego na-agbalị ịzụta ịma mma - mgbe ọ nwụsịrị - agụụ - na iwe iwe. Mma anwụọla na America. ** Ekwuru na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 251-252. ==Ihe gbasara== * [The Baroness] abụghị onye ọdịnihu. Ọ bụ ọdịnihu. ** [[Marcel Duchamp]] e hotara na Kenneth Rexroth, '' American Poetry in the Twentieth Century ''. * Ndị mmadụ na-atụ ya egwu n’ihi na ọ naghị ewute ya maka ihe ndị bụ́ eziokwu nke ndụ—nke ọ bụla n’ime ha—-ha nile. **[[Djuna Barnes]] e hotara na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 17. * [The Baroness bụ] nwa amaala nke ụjọ, onye dịkọrọ ndụ na-enweghị obodo. **Djuna Barnes hotara na Irene Gammel, ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', p 17. * Else von Freytag-Loringhoven bụ Dadaiste mbụ na New York na [...] na '' Little Review '' achọpụtala ya. Ntugharị a kwesịrị ijide ndị America dị ka ọkụ ọkụ. **[[w:John Rodker| John Rodker]], "Dada' na Else von Freytag-Loringhoven," "Nlebaanya nta" 7.2 (May-June 1920): p 36 ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Elsa von Freytag-Loringhoven]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Elsa von Freytag-Loringhoven]] na wikiquote Bekee dpko1cekylhhbq0i9a4rh8vptocvpdj Tracy chapman 0 2949 12806 2022-11-11T20:55:14Z 105.112.113.185 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [[Faịlụ:Tracy Chapman 3.jpg|thumb|right|250px|Tracy Chapman na 2009]] ''[[w:Tracy Chapman|Tracy Chapman]]''' (amuru na Maachị 30, 1964) bu onye America na-ede ukwe. == Ihe ndi Okwuru == * Mgbe m bụ nwata… enwere m mmetụta nke ọnọdụ ọha na eze na ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Echere m na ọ metụtara eziokwu ahụ bụ́ na nne m na mụ na nwanne m nwanyị na-ekwurịta ihe mgbe nile— nakwa n’ihi na m na-agụ ọtụtụ ihe. Ọtụtụ ndị nọ n'ọnọdụ ndị dị otú ahụ na-enwe mmetụta na ha dara ogbenye ma ọ bụ ndị na-enweghị ikike, ma ha anaghị eche n'ezie ihe kpatara ọnọdụ ahụ ma ọ bụ ihe ndị na-adịghị ekwe ka ha chịkwaa ndụ ha. ** Na nkuzi nwata ya na ịda ogbenye na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/tracy-chapman-on-her-own-terms-60993/"Tracy Chapman: Na Okwu nke Ya"] na ''Rolling Stone'' (1988 Sept 22) * Ọ dị m ka e mere ihe oyiyi ahụ maka ụmụ nwanyị na-agụ egwú n'ihi na ha nwere ikike dị ukwuu karịa ụmụ nwanyị ndị ọzọ na-egwu egwu ... Ha na-ede abụ nke ha, na-egwu ya, ha na-eme onwe ha - ebe ahụ ị nwere foto. nke onye nwere onwe ya nke ukwuu, ma na-agbalị ime ka ha yie mmetụta mmetụta uche na ndị na-emebi emebi na ihe niile na-etinye ọnụ na ya dị nro. Dị ka a ga-asị na ọ dị njọ na ịnọrọ onwe ya. ** Banyere otu o si ele onwe ya anya na ụdị onye na-agụ abụ nwanyị na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/tracy-chapman-on-her-own-terms-60993/"Tracy Chapman: Na Okwu nke Ya”] na ''Rolling Stone'' (1988 Sept 22) * Echere m na ndị mmadụ bụ ndị nzuzu ikwere na a gaghị enwe nnukwu mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na obodo a tupu anyị enwee ike, n'ikpeazụ, ibibi onwe anyị ... Ọ dị naanị na ị nwere ike ịkwanye ndị mmadụ tupu ha amalite ịlaghachi azụ, ahụla m nke ahụ. na ndu m. Ọ bụ ebe ahụ ka ihe m na-ede banyere ya si. Ọ dị njọ ịghara ịgba ndị mmadụ ume ka ha nwee olileanya ma ọ bụ rọrọ nrọ ma ọ bụ ọbụna chebara ihe e chere na ọ gaghị ekwe omume. Nke ahụ bụ naanị ihe na-eme ka ndị mmadụ dị ndụ mgbe ụfọdụ. Nye mụ na ezinụlọ m, nke ahụ bụ otu n’ime ihe mere ka anyị na-aga n’ihu. ** Banyere otu o si ele ndị mmadụ anya na mmegbu na [https://www.rollingstone.com/music/music-news/tracy-chapman-on-her-own-terms-60993/"Tracy Chapman: Na Okwu nke Ya" ] na ''Rolling Stone'' (1988 Sept 22) * Echere m na ọ dị mkpa, ọ bụrụ na ị bụ onye na-ese ihe, iji egwu gị kwụ ọtọ maka ihe ị kwenyere na…Nke ahụ bụ ihe onye ọ bụla kwesịrị iji ndụ ya mee… guzoro maka ihe ha kwenyere na ya, ma ọ bụ gbalịa ime ihe ọma na uwa. Echeghị m na ndị na-ese ihe nwere ọrụ dị ukwuu karịa onye ọ bụla ọzọ. ** Banyere ka okwu nka nwere ike bụrụ ụdị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [https://www.theguardian.com/music/2002/sep/28/artsfeatures.popandrock “A militant mellows”] na ''The Guardian'' ( Septemba 27, 2002) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:|en:Tracy Chapman|Tracy Chapman]] {{DEFAULTSORT:Chapman, Tracy}} jp8sohfwd9wicjk6ocm55w0svd0juut Romila Thapar 0 2950 13106 12807 2022-11-15T20:54:01Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Romila Thapar''' (amụrụ ya na 30 Nọvemba 1931) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme India. Isi ebe ọ na-amụ ihe bụ India oge ochie, ngalaba nke ọ na-ebute ụzọ na ya. Thapar bụ Prọfesọ nke akụkọ ihe mere eme ochie, Emerita, na Mahadum Jawaharlal Nehru na New Delhi. ===Ihe ọ Kwụrụ=== *Ụdị echiche Hindutva ghọrọ usoro iji wepụ akụkụ ụfọdụ nke obodo India, karịsịa ndị Alakụba India na ndị Kraịst, site n'ikwusi ike na ha bụ ndị mba ọzọ. **''[https://ia800306.us.archive.org/21/items/TheTheoryOfAryanRaceAndIndiaHistoryAndPolitics/TheTheoryOfAryanRaceAndIndiaHistoryAndPolitics.pdf/ The Theory of Aryan Race and India: History and Politics]'' *A na-ele nchoputa nke saịtị Harappan dị n'akụkụ India nke oke ala India na Pakistan ka ọ na-akwụ ụgwọ maka mfu nke obodo Mohenjo-Daro na Harappa nke dị na Pakistan. **''[https://ia800306.us.archive.org/21/items/TheTheoryOfAryanRaceAndIndiaHistoryAndPolitics/TheTheoryOfAryanRaceAndIndiaHistoryAndPolitics.pdf/ The Theory of Aryan Race and India: History and Politics]'' *Ọ bụrụ na enwere ike ịrụ ụka na omenala Harappan bụ Vedic n'ezie ma ọ bụ na Rigveda dị na mbụ ọbụna karịa Harappan, mgbe ahụ, Vedas na-anọgide na-abụ ntọala maka mmepeanya subcontinental nke South Asia ma na-adọtakwa encomium nke na-anọchite anya mmepeanya dị elu, dị elu. ọbụna na omenala pastoral-agrarian nke akọwara n'ezie na ederede Vedic. **''[https://ia800306.us.archive.org/21/items/TheTheoryOfAryanRaceAndIndiaHistoryAndPolitics/TheTheoryOfAryanRaceAndIndiaHistoryAndPolitics.pdf/ The Theory of Aryan Race and India: History and Politics]'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en: Romila Thapa|Romila Thapa]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Romila Thapa|Romila Thapa]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Romila, Thapa}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 2ycz7x6rnh200rn5g6bbduhg5nrky4t Cher 0 2951 16100 16099 2023-10-26T01:05:53Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Cher in 2019 cropped.jpg|thumb|Esokwala kwenye n'echiche ahụ na ụmụ nwanyị that women esighi ike rụọ nke imere Onwe ha ihe ọbụla ha chọrọ ime.]] [[File:Cher by Ian Smith.jpg|thumb|Ị gaghị akwụcha nnukwu ego bịa kwụrụ ilere mmadụ. Ha ga-enwerịrị ihe ha ga-emepụta.]] ''[[w:Cher|Cher]]'' (amụrụ dịka '''Cherilyn Sarkisian''' na Mee 20, 1946) bụ onye na-agụ egwu nke mba America, onye na-eme ihe nkiri, onye ntụzi aka na onye na-emepụta ihe ndekọ. === Ihe ndi Okwuru === * Ịkwesighi ịma ihe iji mee ihe - lee [Ronald Reagan|onye isi ala United States na-apụ apụ]. ** Nkwupụta (December 1988), kọrọ na '' Brewer's Cinema '' (1995) * Soro nke a unu bitches. ** Monologue - Njem Farewall (2005) * Gbalịa ịdị na-enwe ọtụtụ mmekọrịta dị ka i nwere ike. ** Ndụmọdụ maka obi ụtọ, dị ka e hotara na N'ajụjụ ọnụ [Gene Simmons], na [https://www.youtube.com/watch?v=cSPj2iHF2Oo ''extra'' TV (2008) ] * Ọ na-amasị m inwe enyi nwoke. Nwa agbọghọ nwere ike ichere ka onye kwesịrị ekwesị bịa - ma ka ọ dị ugbu a nke ahụ apụtaghị na ọ gaghị enwe oge magburu onwe ya na ndị niile na-ezighị ezi. ** "Cher Genius", ajụjụ ọnụ na magazin ''You'', akwụkwọ akụkọ Mail on Sunday (UK) (28 November 2010), gbara ajụjụ ọnụ Elaine Lipworth na Las Vegas. * Azụla n'echiche na ụmụ nwanyị adịghị ike ime ihe ọ bụla ha chọrọ n'onwe ha. ** "Cher Genius", akwụkwọ akụkọ ''You'', akwụkwọ akụkọ Mail on Sunday (UK) (Nọvemba 28, 2010) * "[[w:WTF | WTF]] bụ [[w:MDNA | MDNA]]? ** Tweet na Twitter, nke a kpọtụrụ aha na N'ajụjụ ọnụ [http://www.youtube.com/watch?v=VL_ulJ7NztM Cher na-ekwu maka "WTF bụ MDNA? (2013)] *Ị naghị akwụ ego kwụ ọtọ lere mmadụ anya. Ha aghaghị ịnapụta ihe ... Ma arụwo m ọrụ ndụ m dum iji mee ka ike m dị n'ahụ m. Enwere ụmụ agbọghọ dị afọ 20 na-enweghị ike ime ihe m na-eme. ** Na etu ịwa ahụ rọba ezughị iji kwado mkpa na ume na [https://www.theguardian.com/culture/2020/dec/14/cher-at-74-there-are-20-year-old- Ụmụ agbọghọ-ndị na-enweghị ike ime-ihe-i-eme "Cher na 74: 'Enwere ụmụ agbọghọ dị afọ 20 na-enweghị ike ime ihe m na-eme'" na The Guardian (2020 Dec 14) *Ị mara na anyị nwere mmekọrịta dị ịtụnanya. Ụbọchị anyị gbara alụkwaghịm, o jidere m, hulata m azụ ma susuo m ọnụ, anyị na-ama jijiji. Enweghị m ike iwesa ya iwe n'ihi ihe ụfọdụ. Enwere m iwe dị ukwuu, ma enweghị m ike iwe iwe. ** Na alụm di na nwunye ya na Sonny Bono na ịgba alụkwaghịm ha na [https://www.theguardian.com/culture/2020/dec/14/cher-at-74-there-are-20-year-old-girls- who -cant-do-what-i-do "Cher na 74: 'Enwere ụmụ agbọghọ dị afọ 20 na-enweghị ike ime ihe m na-eme'" na The Guardian (2020 Dec 14) *Ọ na-amasị m iguzo n'elu ikpo okwu na-abụ abụ. Mmetụta ị na-enwe n'ahụ gị mgbe ị na-abụ abụ. **Na ihe na-akpali Cher ime na [https://www.theguardian.com/culture/2020/dec/14/cher-at-74-there-are-20-year-old-girls-who-cant- do-what-i-do "Cher na 74: 'Enwere ụmụ agbọghọ dị afọ 20 na-enweghị ike ime ihe m na-eme'" na The Guardian (2020 Dec 14) * Ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri na-eme ihere. Ana m eme ihere mgbe niile. Ma ozugbo m nọ na ogbo wee jide ndị na-ege ntị, amaara m na m nwere ike ime ka ọnụ ụlọ ahụ dị ka otu. N'agbanyeghị puku puku mmadụ ole, enwere m ike iweta ya n'ebe ha niile bụ enyi. Ọ bụrụ na ị nwere obi mgbawa ma ọ bụ ọrịa, maka nkeji iri itoolu, enwere m ike ichefu gị. ** N'ịbụ onye a na-atụgharịghị dị ka ndị mmadụ nwere ike iche na [https://www.theguardian.com/culture/2020/dec/14/cher-at-74-there-are-20-year-old-girls-who -cant-do-what-i-do "Cher na 74: 'Enwere ụmụ agbọghọ dị afọ 20 na-enweghị ike ime ihe m na-eme'" na The Guardian (2020 Dec 14) == Okwu ndi ekwuru gbasara Cher == ===Ụlọ ọrụ egwu === * ''[[w:Beyoncé | Beyoncé]]''': "Ahụrụ m n'anya na n'ime afọ iri asaa Cher na Diana Ross dị ka nnukwu kpakpando na ọ dịghị mgbe ha na-egwu ya n'enweghị nsogbu. Mgbe ha nọ na egwuregwu, ha nyere gị ihe nkiri - na ahụrụ m ya n'anya. ejije." [http://metro.co.uk/2008/10/21/beyonce-hails-cher-and-di-ross-55909/] * ''[[w:Christina Aguilera |Christina Aguilera]]'': "Ana m enwe nkwanye ùgwù dị ukwuu n'ebe ọ nọ mgbe niile. Ọ bụ nwanyị na-eme ihe niile tupu onye ọ bụla eme ya. Ọ bụ akara ngosi ma mee ka m nwee ụfọdụ ọrụ m. Anyị nwekwara ụdị ejiji!" [http://archive.azcentral.com/offbeat/articles/2010/02/08/20100208christina-aguilera.html] **[Na-akọwa nzụkọ mbụ ya na Cher] abara m maka mmeghari ịgba egwu na nza Sony. Enwere m uwe ogologo ọsụsọ na obere akpụkpọ ụkwụ m dị larịị, nwa m nwoke dịkwa n'úkwù m. Isi studio bịakwutere m wee sị, 'Oh, ị ga-ezute Cher.' Ọ nọ na mkpọgharị ụda ọzọ maka ihe ngosi Vegas ya. Agwara m ya na anaghị m eji ejiji izute Cher. Achọrọ m ikiri ụkwụ dị elu. Ọ dị m mkpa inwe ahụ nke ọma maka onwe m izute Cher." [https://www.ocregister.com/2010/11/30/christina-aguileras-life-of-chaos-and-pain/] "Agwara m onye isi ụlọ ọrụ ahụ ka ọ rịọ ma rịọ Cher ka ọ mee ihe nkiri ahụ ['Burlesque''] M gwara ya ka ọ gwa ya na m bụ nnukwu onye ofufe na m ga-aṅụ mmiri ịsa ahụ ya ma ọ bụrụ na ọ mee ihe nkiri ahụ. Ya mere, mgbe a kpọtaara anyị, m sịrị: 'Ee, ọ bụ m bụ onye chọrọ ịṅụ mmiri ịsa ahụ gị.'" [https://www.ocregister.com/2010/11/30/christina-aguileras -ndụ-nke-ọgbaaghara-na-ihe mgbu/] "Mụ na Cher nwere ọtụtụ okwu gbasara ịhụnanya na mmekọrịta. Ọ na-aga n'ihu n'alụmdi na nwunye na ịgba alụkwaghịm, na mụ onwe m. gunu ya na nwanyi mara ihe. Ọ bụ onye m na-ele anya dị ka onye ndụmọdụ, ma n'onwe ya ma ọkachamara." [https://www.ocregister.com/2010/11/30/christina-aguileras-life-of-chaos-and-pain/] * ''[[w:Gwen Stefani | Gwen Stefani]]"": "[Cher] gosipụtara na ọ nweghị ihe ọ na-apụghị ime. Ọ bụ ihe nlereanya maka igosi anyị otu esi agbasi ike na eziokwu nye onwe anyị [na] nwanyị. onye bụ n'ezie nkọwa nke okwu ahụ Icon." <ref>https://www.hollywoodreporter.com/news/cher-accepts-icon-award-at-billboard-music-awards-2017-1005047</ref> * '''[[w:Lady Gaga|Lady Gaga]]''': "[Na ekike Cher na-eyi na vidiyo egwu maka egwu "Ọ bụrụ na m nwere ike ịtụgharị azụ oge"] M na-eji ejiji dị otú ahụ! Nke ahụ bụ ụbọchị m na-adị kwa ụbọchị. lee. Ma eleghị anya, ọ bụ nnọọ ihe na-adịghị mma mgbe m dị obere, n'amaghịdị ya, otu ụbọchị, amaara m na [Cher] bụ ụdị nwanyị m ga-abụ." [https://web.archive.org/web/20130621132424/http://abcnewsradioonline.com/music-news/2011/9/26/lady-gaga-says-chers-outfits-inspired-her-own-crazy -style.html] * '''[[w:Pink (onye na-abụ abụ)|Pink]]''': "[Na-ede maka Cher's' nso Eziokwu'' album] Ọ bụ ihe ùgwù dị otú ahụ. N'ikpeazụ, ọ dị m ka onye na-ede egwú. Na m a bụ m onye ofufe." [https://www.billboard.com/articles/columns/pop/7476086/songs-pink-wrote] * ''[[w:Tori Amos|Tori Amos]]"": "Cher enweela ike igosi ndị mmadụ na ka ọ na-aka nká, ọ ka na-enwe mmekọahụ na nke anụ ahụ." [http://undented.com/news/2700/100-greatest-women-in-music-recapped] ===Ụlọ ọrụ ihe nkiri === * ''[[w: Drew Barrymore | Drew Barrymore]]''': "O siri ike na onye na-akpa ọchị na obi ike na-enweghị atụ, mana ọ na-egosi adịghị ike. Echere m na ọ bụ ihe atụ nke nkume & mpịakọta." [http://www.ew.com/article/2012/03/16/drew-barrymores-essential-actresses] * ''[[w:Whoopi Goldberg|Whoopi Goldberg]]''': "Elvis. Sinatra. Cher. Enweela ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị na-eme ihe nkiri bụ ndị a na-amata ozugbo site n'otu aha. Ọ bụghị nanị na ọ na-eme njem na-eti nke mmanụ aṅụ nke ya, ọ bụ otu nwanyị. N'okwu - ọ bụ Cher." [https://people.com/style/whoopi-goldberg-stylish-tribute-cher/] * ''[[w:Sarah Paulson | Sarah Paulson]]''': "M na-agbaze Cher. M gbazere azụ nke isi Cher ... N'ihi na m hụrụ Cher n'anya n'ezie; Echere m na ọtụtụ ndị mmadụ hụrụ ya n'anya maka ya. egwu nke m na-eme, mana echere m na ọ bụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri, m na-eme ya n'ezie. Ya mere, a nọ m n'ihu ya na m chọrọ n'ezie ka m rịgoro ya, mana ụjọ tụrụ m nke ukwuu, ya mere, m gara n'azụ ya. ụdị kpọgidere imi m n'etiti ntutu isi ya, kewaa ya, ma kwụpụ n'ebe ahụ maka ọnụ ọgụgụ nke, 'Otu-otu puku, abụọ na otu puku'. [https://www.hollywood.com/general/nervous-sarah-paulson-sniffed-chers-hair-instead-of-speaking-to-her-60671864/] === Ụlọ ọrụ ejiji === * ''[[w:Marc Jacobs | Marc Jacobs]]'''': "[Iso Cher na-arụkọ ọrụ] abụwo nrọ nke m ogologo oge. [Na-etolite,] ụmụ nwoke ndị ọzọ nwere mmasị na ya. ihe ndị ọzọ, [mana] ọ dị m ka, mba, ọ ga-akara m mma ịhụ ihe Cher na-eyi n'izu a." [https://www.nytimes.com/2015/05/05/fashion/at-the-met-gala-cher-and-marc-jacobs-make-a-dream-duo.html] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:|ig:|Cher q:|ig:|Cher]] jekufx8e7mfypgvrnozwiqt2pe7fja9 Sushmita Banerjee 0 2952 13104 12810 2022-11-15T20:49:55Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Sushmita Banerjee''' onye amakwaara dị ka Sushmita Bandhopadhyay na Sayeda Kamala (1963/1964 - 4/5 Septemba 2013), bụ onye ode akwụkwọ na onye ndọrọndọrọ si India. ===Ihe ọ Kwụrụ=== *N'ajụjụ ọnụ o kwuru maka mgbapụ ya na ọnwụ n'aka ndị Taliban. "Ụlọ ikpe Taliban nyere mkpebi ya. A ga-agbagbu m n'ụtụtụ Julaị 22, 1995, n'ihi ebubo omume rụrụ arụ nke na-adịghị mma nke nwanyị… N'elekere 10.27 nke ụtụtụ, a kpọbatara m n'ọnụ ụlọ mehman-khana (ọnụ ụlọ ndị ọbịa) ebe ndị agha Taliban 15, bụ ndị ga-aga. bụrụ ndị na-egbu m, na-agụ amaokwu sitere na Koran." Sushmita kwuru. *''*[https://news.biharprabha.com/2013/09/the-biography-of-slain-writer-sushmita-banerjee/ Sushmita Banerjee'' *Ụmụ nwoke abụọ guzoro n’elu m kụgbuo m n’obi ebere ebe ndị ọzọ dọkpụrụ ntutu m,” ka o kwuru. “Ụmụ nwanyị ndị ọzọ nọ n'ụlọ ahụ na-ele nnọọ ka ndị ogbi na-ekiri ihe. “Ha tụrụ egwu nke ukwuu. Amaghị m ihe gaara eme ma ọ bụrụ na [onye isi obodo] etinyeghị aka. Ọ hụrụ m n'anya maka ọrụ m n'etiti ndị inyom na-arịa ọrịa. Ndị Taliban, n'oge ahụ, enweghị ike ịga n'ihu wee gbapụ. **''[https://news.biharprabha.com/2013/09/the-biography-of-slain-writer-sushmita-banerjee/ Sushmita Banerjee'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:https://news.biharprabha.com/2013/09/the-biography-of-slain-writer-sushmita-banerjee/|Sushmita Banerjee]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Sushmita Banerjee|Sushmita Banerjee]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Sushmita, Banerjee}} [[Category:Ụmụ nwanyị]]* poszihe6ykm9iey9hre1b7dj5e7xojy Patricia Hill Collins 0 2953 12817 12816 2022-11-12T06:03:54Z Ugbesabdul 185 /* Njikọ mpụga */ Njikọ mpụga wikitext text/x-wiki Patricia Hill Collins (amuru na May 1, 1948) bu amuru akwukwo America nke n'agba, klaasị na okike. Ọ bụ Prọfesọ Sociology nke Mahadum a ma ama na University of Maryland, College Park. [[Usòrò:PatriciaHillCollins.jpg|thumb|Patricia Hill Collins: "A na-etinye ìgwè ndị mmegbu ugboro ugboro n'ọnọdụ a ga-ege ntị naanị ma ọ bụrụ na anyị ahazi echiche anyị n'asụsụ nke maara nke ọma na nke dị mma maka otu ìgwè. Ihe a chọrọ na-agbanwekarị ihe echiche anyị pụtara ma na-arụ ọrụ iji bulie echiche nke otu ndị na-achị achị elu."]] === Ihe ndị okwuru === A na-etinyekarị òtù ndị mmegbu n'ọnọdụ a na-ege ntị naanị ma ọ bụrụ na anyị debere echiche anyị n'asụsụ nke maara nke ọma na nke dị mma maka otu ndị na-achị achị. Ihe a chọrọ na-agbanwekarị ihe echiche anyị pụtara ma na-arụ ọrụ iji bulie echiche nke otu ndị na-achị achị elu. Echiche Nwanyị Nwanyị: Ọmụma, Amamihe, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ikenye (2000) p. vii A na-eleghara ọnọdụ mmekọrịta ọha na eze nke na-akpali ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị mmadụ na-eme ihe maka ịkwado ụdị akụkọ ihe mere eme Hollywood na-elekwasị anya n'otu dike na-emeri. Ebe ọ bụ na mmegharị maka mgbanwe mmekọrịta mmadụ na-etinye na onye ndu ya, ọnwụ nke onye ndu pụtara ọnwụ nke mmegharị ahụ. "Anyị achọghị Dr. Eze ọzọ" na Civil Rights Ebe ọ bụ na 1787: A Reader on the Black Struggle (2000), p. 908 …Na United States, a na-eji njikọ nke agbụrụ, klaasị, okike, mmekọahụ na mba na-ahazi okwu a na-achịkarị dị ka usoro nke ike. N'ọrụ m, enyochala m otú ịkpa ókè agbụrụ, mmekọ nwoke na nwanyị, mmegbu klaasị, na heterosexism si arụ ọrụ iji mee ka ahụmahụ ndụ nke ndị otu dị iche iche na-ebi ndụ. Ahụmahụ ụmụ nwanyị ojii bụ isi nbanye na ajụjụ ndị a buru ibu nke ike na ihe ọmụma, mana ahụmịhe ụmụ nwanyị Africa-America abụghị njedebe… Na otu o si abịakwute nyocha ọ bụla gbasara ahaghị nhata ọha na eze na "Nnọchiteanya nke ụmụ nwanyị Africa-American: [http://globaldialogue.isa-sociology.org/the-representation-of-african-american-women-an-interview-with-patricia-hill-collins/ Ajụjụ ọnụ Patricia Hill Collins" na Global Dialogue] …Na United States na obodo ndị yiri ya, ihe nnochite anya mgbasa ozi nke ụmụ nwanyị dị iche na-adabere na nchikota dị iche iche nke agbụrụ, njirimara nwoke na nwanyị, agbụrụ, klaasị na ọkwa amaala. Nwanyị na-edina ụdị onwe onye ọcha nke ji amụrụ nwa amaala US ka a na-ewere ya dị ka ụdị dị mma maka ụmụ nwanyị sitere na otu ndị ọzọ. Nke a bụ ihe dị mma, nnọchite anya, ihe owuwu mmekọrịta na ọ bụghị ụdị nke ndị mmadụ … Na ihe a na-ewere dị ka ezigbo nnọchite anya nwanyị US na "Nnọchiteanya nke ụmụ nwanyị Africa-American: Ajụjụ ọnụ Patricia Hill Collins" na mkparịta ụka zuru ụwa ọnụ. …Ọzụzụ ọha mara mma na-achọkwa ịzụlite ọha maara nke ọma nke na-ejidesi ụkpụrụ omume zuru oke nke ịha nhatanha na izi ezi. Mana ọhaneze gụrụ akwụkwọ na-achọ ọ bụghị naanị ozi, kamakwa nka nke iche echiche nke na-enyere ndị otu ya aka ime mkpebi ziri ezi. Ezi mmụta ọha na eze na-akwado ndị mmadụ nka nke nyocha dị oke egwu ka ha wee nwee ike ịmata ọdịiche dị n'etiti ihe a na-akpọ akụkọ adịgboroja na akwụkwọ akụkọ ọkachamara ama ama... Na otu o si akọwa "agụmakwụkwọ ọha" na "ajụjụ ọnụ ya na Patricia Hill Collins na Echiche dị egwu, Intersectionality na Educational: ebumnuche ndị dị mkpa maka nkwupụta dị oke egwu na agụmakwụkwọ gụnyere" na Journal for Critical Education Policy Studies (2019) Echere m na ịlụ nwanyị nwere ike ịdị oke egwu, ma ọ bụrụ na ọ ghọtara ike ọrụ ụmụ nwanyị na-akwado ezinụlọ na obodo. Feminism ga-arụ ọrụ nke ọma n'ịzụlite ikike dị egwu nke ihe ụmụ nwanyị nwere ike ime na ndụ ha kwa ụbọchị dịka ụmụnne nwanyị, ndị nne, ndị nkuzi, ụmụ nwanyị na ndị nwunye. Mgbanwe na atumatu ọha na ọnọdụ ebe ọrụ na mpaghara ọha iji mee ka ha dịkwuo mma maka ụmụ nwanyị dị oke mkpa. Mana mgbanwe dị ukwuu na ụlọ ọrụ abụọ na-emetụ ụmụ nwanyị niile aka, nke a na-akpọ ụlọ ọrụ nzuzo nke ezinụlọ na obodo, dịkwa oke ma ọ bụrụ na ọ bụghị ihe dị mkpa karị… Na otu o siri kwenye na nwanyị nwere ike ịmalite na "Ajụjụ ọnụ ya na Patricia Hill Collins na echiche dị egwu, mmekọrịta na agụmakwụkwọ: ebumnuche ndị dị mkpa maka nkwupụta dị oke egwu na agụmakwụkwọ gụnyere" na Journal for Critical Education Policy Studies (2019) Ọdịdị ike na-ama aka site n'ime, na-arụ ọrụ mgbawa n'ime usoro ahụ, Otú ọ dị, chọrọ ịmụta ịsụ ọtụtụ asụsụ nke ike n'ụzọ doro anya. ịkpa ókè agbụrụ akwụsịghị n'ụzọ anwansi nanị n'ihi na anyị jụrụ ikwu banyere ya. Kama nke ahụ, a ga-eji okwu ndị dị ka "obodo ukwu," "ndị nne na-ahụ maka ọdịmma" na "mpụ n'okporo ámá dochie anya asụsụ agbụrụ ezoro ezo nke na-ezo aka n'otu ihe ahụ phenomena-okwu nke "niggers" na "ghettos". Onye ọ bụla maara ihe okwu ndị a pụtara, ma ọ bụrụ na ha emeghị, ha na-achọpụta ngwa ngwa. Na Ọrụ ọgụgụ isi (2012) === Njikọ mpụga === w:en: [https://en.wikipedia.org/wiki/Patricia_Hill_Collins Patricia Hill Collins] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Patricia_Hill_Collins w:en:Patricia Hill Collins] na Wikiquote bekee bvc3b4cbz0bft2fezwju9kiph523aew Olufunke Baruwa 0 2954 13139 12819 2022-11-15T21:56:15Z Ugbesabdul 185 wikitext text/x-wiki Olufunke Baruwa (amuru na onwa Novemba 9, 1976) Olufunke Baruwa bu onye Naijiria okike na mmepe mmepe, onye na-ekwu okwu gbasara nwanyi na ohaneze nke lekwasiri anya na okike, atumatu oha na eze na ochichi. Kemgbe ihe karịrị afọ iri abụọ, ọ nọ na-ebute ụzọ na atumatu mmekọrịta mmadụ na ibe ya na mgbanwe na Nigeria na-arụ ọrụ na gọọmentị, ndị obodo na ndị mmekọ mmepe mba ụwa. [[Usòrò:Olufunke Baruwa.png|thumb|Olufunke Baruwa]] === Ihe ndị okwuru === * Ọ bụrụ na ị kwadoghị ihe, ị ga-eguzo maka ihe ọ bụla. Ọ bụ ezie na ọrụ ọha na eze nwere ike imeghe gị ohere dị ukwuu, ọ nwekwara ike ịnye ihe nkiri ndị ọzọ nwere ike ime ka ị mebie ụkpụrụ gị - ọ na-abịa na mpaghara. A ga-enwe ọtụtụ ohere maka nkwekọrịta, ị ghaghị ilekwasị anya ma lelee nnukwu foto ahụ. Jụọ onwe gị ajụjụ ndị dị mkpa dị ka: Ọ bụ nke a mere m ji nọrọ ebe a? Gịnị mere m ga-eji na-akwụ ụgwọ obere ego? " [1] [https://sheleadsafrica.org/olufunke-baruwas-10-tips-on-career-longetivity/ Olufunke Baruwa na-ekwu maka itinye uche ya na iguzosi ike n'ezi ihe] * Ekwenyere m na ụmụ nwanyị Afrịka na-ebu ibu site n'ịdị arọ nke nna ochie, nkọwahie nke ụkpụrụ okpukpe na omenala nke jụrụ itolite karịa oge Nkume. [2] [https://www.chiomah.net/2016/12/olufunke-baruwa-working-to-close-to-gender-gap.html Olufunke Baruwa na-ekwu maka ịgbanwe akụkọ gbasara ụmụ nwanyị na Naijiria.] * Ọganiihu ma ọ bụ onye ndu ejedebeghị na otu okike. [3] [https://www.vanguardngr.com/2018/01/ngo-urges-equal-opportunities-male-female-children/ site na ajụjụ ọnụ gbasara nha anya nwoke na nwanyị (Jenụwarị 30, 2018)] * Ihe dị iche n'etiti ọrụ na ịkpọ oku bụ agụụ. Ọrụ ga-etinye nri na tebụl, nweta ndụ okomoko nke ndụ, kpọga gị n'ebe na ihe niile, ma ọrụ nke na-akpọ oku ga-enye gị mmezu na mgbakwunye na ohere na-adịghị agwụ agwụ! [4] [https://sheleadsafrica.org/olufunke-baruwas-10-tips-on-career-longetivity/ Olufunke Baruwa na-ekwu maka agụụ na ịhụ ihe mmadụ na-eme n'anya.] * Ịhụnanya gị maka ọrụ gị ga-emetụta ndị mmadụ ma wetara gị nnukwu ọrụ karịrị echiche gị dị oke egwu ... ebe ọrụ ọha na eze nwere ike imeghe gị ohere dị ukwuu, ọ nwekwara ike ịnye ihe nkiri ndị ọzọ nwere ike ime ka ị mebie ụkpụrụ gị - ọ na-abịa na mpaghara. . A ga-enwe ọtụtụ ohere maka nkwekọrịta, ị ghaghị ilekwasị anya ma lelee nnukwu foto ahụ. She Leads Africa - Olufunke Baruwa na-ekwu maka ịrụ ọrụ na ọrụ obodo na ọnwụnwa nke imebi. Chọpụta onwe gị, bụrụ ihe dị mkpa. Otu n'ime ihe egwu dị n'ọrụ ọha na eze bụ na ịrụ ọrụ siri ike n'ịtụta na n'ihi nke ahụ, mmadụ nwere ike ịdọrọ ngwa ngwa n'ime oge niile nke 'onye agha na-aga, onye agha bịa; ogige foduru'. Adala maka nke ahụ. [5] Olufunke Baruwa na-ekwu maka ịmepụta niche maka onwe gị, ọbụlagodi mgbe ọ na-arụ ọrụ na ọrụ obodo. * Enweghị ihe iyi egwu dị ukwuu nye ụlọ ọrụ nwanyị karịa ime ihe ike. Dị ka onye na-eduga ndị na-enye onyinye na-akwado mgbalị iji kwụsị ime ihe ike dabeere na nwoke na nwanyị, Ford Foundation na-egosipụta n'ihu na ntinye aka ya n'ịkwado omume na nkwado maka imegide àgwà, akụkọ na omume ndị na-eme ka ime ihe ike mmekọahụ na-adịgide adịgide. [6]Olufunke Baruwa na-ekwu maka ime ihe ike mmekọahụ na West Africa “Ozi ọhaneze bụ ọrụ ọchịchị na nke a na-eme kwa ụbọchị. * Ohere nke ịbanye na okirikiri oge niile dị elu. Yabụ, megharịa onwe gị mgbe niile. Tinye ihe na ngwugwu gị nke na-eme ka ị nweta ngwaahịa ọhụrụ dị mma dị ka ndị na-ere ahịa na-eme ... Mgbe ọ naghị arụ ọrụ, mara mgbe ị ga-aga n'ihu ma na-emeghe ohere ndị ọzọ. Were ezumike ma ọ bụrụ na ị ga-emerịrị ma mebie ogige ọhụrụ." Weghachite onwe gị – mara mgbe ị ga-aga n’ihu Olufunke Baruwa na-ekwu maka mgbe ị ga-ewepụta onwe ya na mgbe ị ga-ahapụ ma gaa n’ihu. Ndị mmadụ ga-ekwu ihe jọgburu onwe ha gbasara gị, ọkachasị n'akụkụ ụwa anyị ebe ndị inyom siri ike, nwere ọgụgụ isi na-agbaji n'ọkwa na ịgbawa uko ụlọ enyo megidere ụkpụrụ. Ndị nkatọ gị kacha ukwuu ga-esite na gburugburu ime gị - ezigbo ndị enyi, ezinụlọ, ndị isi ozugbo na ọbụna onwe gị. [7] - Baruwa Olufunke na-ekwu maka ịtụ anya nkatọ, ọkachasị dịka nwanyị na-enwe ọganihu, mana ọ bụghị ịda maka ya. * Otu ọ bụla chọrọ itinye ụkwụ ya kacha mma, anyị ejighị n'aka na ọtụtụ ga-etinye ụmụ nwanyị n'ihu [8] Olufunke Baruwa na-ekwu maka egwu a na-atụ ụmụnwaanyị na ntuliaka 2019. * Ime ihe ike mmekọahụ abụghị naanị na-eme, ọ bụ omume mmụta, ndị mmadụ na-emegharị usoro mgbe ha chọpụtara na ọ dịghị ihe na-egbochi otu omume. [https://businessday.ng/news/article/poor-access-to-justice-fuels-sexual-violence-in-nigeria-ford-foundation/ [9<nowiki>]</nowiki>] Baruwa Olufunke na-ekwu maka ime ihe ike mmekọahụ na enweghị ike inweta ikpe ziri ezi site n'aka ndị ọ metụtara. * Ị naghị anọdụ ala n'ụlọ gị ma na-eme mkpesa na ọchịchị na-ewepụ ụmụ nwanyị. Ya mere, anyị na-agba ụmụ agbọghọ ume ka ha sonye na ọchịchị. [10] Baruwa Olufunke na-akpọku ụmụnwaanyị ka ha were ọkwa ọchịchị. * "Anyị kwesịrị ịgbanwe ụzọ anyị si azụ ụmụnwaanyị, ma ọ bụghị na Naịjirịa agaghị eto, mgbe ị na-akụziri nwaanyị, ị na-akụziri obodo." [11]Olufunke Baruwa na-agba ume ka ohere nha anya maka ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị na mkparịta ụka. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Olufunke_Baruwa w:en:Olufunke Baruwa] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Olufunke_Baruwa q:en:Olufunke Baruwa] na Wikiquote bekee gs60xnxg0nn20b8fn4svzbf2hm3a33u Asisat Oshoala 0 2955 18096 12823 2024-01-26T13:15:28Z Ogalihillary 215 wikitext text/x-wiki Asisat Lamina Oshoala MON (amụrụ 9 Ọktoba 1994) bụ onye egwuregwu bọọlụ Naịjirịa nke na-agba bọọlụ Primera División FC Barcelona Femení wee bụrụ onyeisi otu egwuregwu mba ụmụ nwanyị Naịjirịa. A na-ele ya anya dị ka otu n'ime ndị egwuregwu bọọlụ kacha mma n'Afrịka n'oge niile na otu n'ime ndị kacha mma n'ụwa, ọ bụ onye egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Afrịka kacha chọọ ya mma n'oge niile, na ọ bụkwa onye egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Afrịka nke afọ anọ jikọtara ọnụ. [[Usòrò:Asisat Oshoala 2019 Champions League.jpg|thumb|Asisat Oshoala 2019 Champions League]] == Ihe ndị okwuru == * Echere m na ihe ndị Africa na-akawanye mma n'ezie iko mba ụwa bụ ezigbo ndị otu akwadola ịkwado nke ọma, zụọ nke ọma na ọ siri ezigbo ike. [https://www.fifa.com/news/the-week-in-quotes-x7774 [1<nowiki>]</nowiki>] Asisat Oshoala na-ekwu okwu na African Football na N'ajụjụ ọnụ FIFA TV *Enwere m obi ụtọ nke ukwuu maka onwe m, 4 x bụ ihe a ga-echeta mgbe niile. [https://www.bbc.com/sport/football/51032868.amp [2<nowiki>]</nowiki>] Na-ekwu okwu BBC sport Africa. *Ọ na-eme ka m na-aga mana n'ezie a ka nwere ọrụ ọzọ m ga-achọ ịmepụta akụkọ ihe mere eme nke m ma ọ bụghị naanị nhata ndekọ onye ọzọ na m ga-enye ike m iji mepụta nke m. [https://www.bbc.com/sport/football/51032868.amp [2<nowiki>]</nowiki>] na-agwa BBC sport Africa okwu === Njikọ mpụga === [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Asisat_Oshoala Asisat Oshoala] Na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Asisat_Oshoala Asisat Oshoala] Na Wikiquote bekee [[Category: Ụmụ nwanyị]] eeqk1jqb6scrm3af5gse18j2t5biaha Marie-Louise von Franz 0 2956 12824 2022-11-12T08:50:17Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki [[File:Dieter Baumann Marie-Louise von Franz Jose Zavala (cropped).jpg|thumb|Marie-Louise von Franz]] [[Image:Apophysis El Dorado.jpg|thumb|right|The idea of the philosopher's stone of the [[alchemists]] is identical with the [[idea]] of the glorified body.]] '''[[w:ig:Marie-Louise von Franz|Marie-Louise von Franz]]''' ([[4 Jenụwarị]] [[1915]] - [[17 February]] [[1998]]), ada baron Austrian, bụ onye Switzerland Jungian ọkà n'akparamàgwà mmadụ na ọkà mmụta nke a mụrụ na Munich, Germany. Ya na [Carl Jung] rụkọrọ ọrụ, onye ọ zutere na 1933 wee mara ruo mgbe ọ nwụrụ na 1961. ===Ihe o kwụru === ma site na nke ahu ka nwoke ahu ghọtara ka esi ewu uta. Nna nna na nwunye ya wee pụọ n'anya ọzọ n'ime oghere dị n'ụwa. Ya mere, mmadụ, dị ka enwe, naanị depụtaghachiri, ma ọ bụghị chepụta, ụta na akụ. Ya mere, ndị na-akpụ akpụ na mbụ, ma ọ bụ otú ahụ o siri dị site n'arụmụka dị mma nke Eliade, echeghị na ha chepụtara [[metalurgy]]; kama, ha mụtara otú e si agbanwe ọla na ndabere ịghọta otú Chineke si kee ụwa. * '' 'Mgbe niile n'okpuru ebe a na-enwe mkpughe Chineke, omume dị nsọ, ma mmadụ nwere naanị echiche na-egbuke egbuke nke iṅomi ya. . Na mmepeanya oge ochie, mmadụ ka maara ya, nke a na-egosikwa na n'ozuzu ha bụ ndị omenkà ka mma karịa anyị bụ ndị furu efu nke a. Ọ bụrụ na anyị chere na nka ọ bụla, ma ọkwa ọkwa ma ọ bụ nke smith ma ọ bụ nke ndị na-akpa ákwà, bụ mkpughe dị nsọ, mgbe ahụ, anyị ghọtara nke ọma usoro ihe omimi nke ụfọdụ akụkọ ifo okike na-akọwa dịka Chineke na-eke ụwa dịka onye omenkà. Site na ịmepụta ụwa site na nka dị otú ahụ ọ na-egosipụta ihe nzuzo nke nkà dị omimi nke ya. ihe oyiyi archetypal na dị ka ihe ngosi qualitative na mpaghara nke ahụmahụ nke ụwa. ** p. .52 * Ọ [nọmba] n'amaghị ama iwu ma usoro echiche mmụọ ''na'' ngosipụta nke eziokwu ihe onwunwe. ** p. 53 * Ka o sina dị, akụkụ nke onye a ['dị nnọọ otu-ụdị''] nke ọnụọgụ yiri ka ọ nwere ihe omimi nke na-enyere ya aka ịhazi psyche na okwu ọnụ. ** p. p60-61 === ''Psyche and Matter'' (1992) === :Shambhala ISBN|0-87773-902-1 * '''...Jung kwudịrị na ọ gaghị enwe ihe ọ bụla gbasara psyche dị ka àgwà nke okwu na ihe dị ka akụkụ dị mkpa nke psyche, ma ọ bụrụhaala na psyche ghọtara na ọ bụ mkpokọta amaghị ihe ọ bụla.'' **p. 40 * ''Dịka physics bụ nwughari uche nke usoro ihe onwunwe, ikekwe nwughari anụ ahụ nke usoro psychic ga-ekwe omume na okike n'onwe ya. ** p. 208 * '' 'Ọnụ ọgụgụ, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, dị n'azụ ógbè psychic dị ka ụkpụrụ nhazi siri ike, nke mbụ Jung kpọrọ mmụọ. ihe na-ahazi ụwa. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọnụọgụ na-arụtụ aka na eziokwu ndabere nke psyche na ihe na-enweghịzi ike ịmata. ** p. 216 * Ụdị usoro mgbakọ na mwepụ nke uche onye ọkà mmụta sayensị na-emegharị na-adaba na "n'ụzọ ọrụ ebube" na nha nnwale. ** p. 269 === ''Na ịgba afa na mmekọrịta'' (1992) === :<small>Akwụkwọ ime obodo ISBN|0-919123-02-30</small> * Anyị niile nwere ike ịbụ ndị na-ajụ ase, na ndị niile nwere ihe ọmụma zuru oke, ma ọ bụrụ na ìhè na-egbuke egbuke nke nsụhọ anyị agaghị ebelata ya. … Mụ onwe m achọpụtala na n'ọnọdụ oke ike ọgwụgwụ, mgbe ike gwụrụ m n'ụzọ anụ ahụ, ana m enweta ihe ọmụma zuru oke na mberede; … ** pp. 39-40 === '' Akụkụ Archetypal nke Psyche '' (1994) === :<obere> mbipụta German (1994); mbipụta Bekee Shambhala 1997 ISBN|1-57062-426-7 </small> ==== Anima dika nwanyi di n'ime nwoke ==== * Ajuju nke “ikpeazụ” a kpọtụrụ aha n'elu anaghị abịa mgbe niile na nhụta nke onyinyo. Ọtụtụ mgbe n'azụ ya ihe ọzọ dị n'ime na-apụta dị ka onye amaghị ama. Nke a na-ewere ọnọdụ nke nwanyị n'ime nwoke, na n'ime nwanyị, nke nwoke. Ọtụtụ mgbe, ọ bụ ha na-arụ ọrụ n'azụ onyinyo, na-atụba nsogbu ọhụrụ. C. G. Jung kpọrọ ha anima na animus. The anima emboded niile nwanyị psychic àgwà na a nwoke-ọnọdụ, mmetụta, intuitions, nnabata na-enweghị uche, ya onwe ikike maka ịhụnanya, ya mmetụta nke ọdịdị, na kasị mkpa nke ihe nile, "mmekọrịta ya na ndị amaghị ihe ọ bụla." atụmatụ dị mma na nke na-adịghị mma. Otú ọ dị, animus adịghị egosipụta onwe ya mgbe mgbe n'ime ụmụ nwanyị dị ka echiche efu ma ọ bụ ọnọdụ uche, kama dịka nkwenye "dị nsọ". Mgbe a na-egosipụta nke ikpeazụ ndị a n'olu dara ụda na ume n'ụdị nwoke, akụkụ a nke nwoke nke nwanyị na-adị mfe ịmata. Otú ọ dị, ọ pụkwara igosi na nwanyị nke na-egosi nnọọ nwanyị n'èzí dị ka ike dị jụụ ma na-adịghị agwụ agwụ nke siri ike dị ka ígwè. Na mberede, otu onye malitere imegide ihe dị n'ime ya nke dị oyi, nke siri ike na nke na-enweghị ike ịnweta. * Isiokwu ọkacha mmasị nke animus nke nwanyị ahụ na-adaba n'ime ụda ya dị ka nke a: "Achọghị m ihe ọ bụla ma ọ bụghị ịhụnanya, ma 'ọ' hụghị m n'anya." Ma ọ bụ, "E nwere nanị abụọ ohere na ọnọdụ a," ha abụọ n'ezie na-adịghị mma (na-adịghị mma animus mgbe kwere na ewepụrụ). Otu nwere ike na-emegidekarị animus, n'ihi na ọ / ọ bụ mgbe niile ziri ezi; Naanị nsogbu bụ na echiche ya adabereghị na ọnọdụ ahụ n'ezie. N'ọtụtụ akụkụ, ọ na-ekwu okwu n'echiche ndị yiri ezi uche, bụ́ ndị, Otú ọ dị, na-adaberetụ n'ihe a na-ekwurịta. ọ na-efu ya nnukwu ahụhụ. Ma ọ bụrụ na ọ nwee ihe ịga nke ọma n'ịhapụ onwe ya n'ihe onwunwe ya, ọ na-agbanwe ghọọ "onye n'ime ime" nke bara uru kachasị elu, bụ onye na-enye àgwà ọma nwoke ya dị ka ụzọ, obi ike, ezi uche, na nghọta nghọta. Dị ka anima dị n'ime nwoke, animus na-egosipụtakwa usoro mmepe anọ. Na ọkwa mbụ ọ na-egosipụta dị ka ihe nnọchianya nke ike anụ ahụ, dịka ọmụmaatụ, dike egwuregwu. N'ọkwa na-esote, na mgbakwunye, ọ nwere ụzọ na ikike itinye uche nke ime ihe. N'ọkwa nke atọ, ọ na-aghọ "okwu ahụ" ya mere a na-atụkwa ya ugboro ugboro na ndị nwere ọgụgụ isi pụtara ìhè, dị ka ndị dọkịta, ndị ozi, na ndị ọkachamara. ** N'ọkwa nke anọ, ọ na-etinye uche ma na-aghọ onye ogbugbo nke ahụmahụ ime okike na nke okpukpe, bụ́ nke ndụ na-esi enweta ihe ọ pụtara n'otu n'otu. N'oge a, ọ na-enye nwanyị ike ime mmụọ na ọgụgụ isi nke na-emegide ọdịdị ya dị nro. Ọ nwere ike rụọ ọrụ dịka onye na-ejikọta ya na ndụ ime mmụọ nke oge ahụ. Mgbe nke a mere, ụmụ nwanyị na-enwekarị ohere maka echiche ọhụrụ, nke okike karịa ụmụ nwoke. Ọ bụ ya mere na n’oge gara aga a na-ejikarị ụmụ nwanyị eme ihe dị ka ndị na-ajụ ase na-enwe ike ime ka ụwa nke mmụọ nsọ nweta ihe ọmụma banyere ọdịnihu. Obi ike okike n'eziokwu nke animus na-enye na-enye nwanyị obi ike ikwupụta echiche ọhụrụ nwere ike kpalie ụmụ nwoke na ụlọ ọrụ ọhụrụ. Ọtụtụ mgbe n'akụkọ ihe mere eme ụmụ nwanyị aghọtala uru nke echiche okike ọhụrụ na mbụ karịa ndị nwoke, bụ ndị na-echekwa mmetụta mmetụta uche. Ọdịdị nke nwanyị nwere njikọ chiri anya na ndị na-enweghị isi, nke a na-eme ka nwanyị nwee ike imeghe mmụọ ọhụrụ site na amaghị ihe ọ bụla. Eziokwu ahụ bụ na ụmụ nwanyị na-ekerekarị òkè na ndụ ọha na eze karịa ka ụmụ nwoke na-eme ka o kwe omume maka animus ha ime ihe dị ka "onyeisi zoro ezo" n'ọchịchịrị nke ndụ onwe onye ma weta uru bara uru. ** p. 322-323 ==== Onwe ==== * '''Ọ bụrụ na mmadụ na anima ya ma ọ bụ ihe anụ ahụ ya na-alụ ọgụ n'ime ime ruo ogologo oge wee ruo n'ókè nke na-agaghịzi amata ya na ya n'amaghị ama, onye ahụ amaghị ihe ọzọ na-amalitekwa ọhụrụ. ụdị ihe atụ n'ihe metụtara ego.''' Ọ pụtaziri n'ụdị isi mmụọ, ya bụ, Onwe. Na nrọ nke nwanyị, Onwe, mgbe ọ na-egosipụta onwe ya, na-egosipụta dị ka nwanyị ka elu, dịka ọmụmaatụ, dịka onye ụkọchukwu, nwanyị mgbaasị, nne ụwa, ma ọ bụ ọdịdị ma ọ bụ ịhụnanya chi nwanyị. Na nrọ nke nwoke, ọ na-ewere ụdị nke onye na-enye mmalite (onye guru India), agadi nwoke maara ihe, mmụọ okike, dike, na ihe ndị ọzọ. Akụkọ ifo ndị Austrian na-akọ ihe ndị a: :: ''Eze na-etinye onye agha ka ọ na-ele anya na igbe ozu adaeze ojii a bụrụ ọnụ bụ́ onye a kwara afa. A maara na kwa abalị ọ na-abịa ndụ na-adọkasị onye nche. Na obi nkoropụ, na-achọghị ịnwụ, onye agha ahụ gbagara n'ime ọhịa. N'ebe ahụ, ọ zutere "onye ọkpụkpọ ochie nke bụ, Otú ọ dị, Onyenwe anyị Chineke n'onwe ya," onye ochie a na-agụ egwú na-adụ ya ọdụ ka ọ ga-esi zoo n'ebe dị iche iche na chọọchị na ihe ọ ga-eme ka nwa adaeze ahụ ghara ịchọta ya. Site n'enyemaka nke agadi nwoke a dị ebube, onye agha ahụ nwere ihe ịga nke ọma n'ịgbanarị ọgụ nke ada ada wee si otú a nwee ike ịgbapụta ya. Ọ lụrụ ya wee ghọọ eze.'' : The ochie zither player bụ n'ezie Chineke n'onwe ya, nke e kwupụtara na uche asụsụ, bụ ihe nnọchianya nke Onwe. Ọ na-enyere onye agha ahụ aka, ya bụ, ego, imeri ihe oyiyi anima na-ebibi ihe na ọbụna ịgbapụta ya. N'ime nwanyị, dịka anyị kwuru, Onwe ya na-ewere ụdị nwanyị. :*p. 324-325 ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Marie-Louise von Franz]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marie-Louise von Franz]] na wikiquote Bekee sb4gwkub5u954ojnech53ntsl4pgyj1 Madeleine Dean 0 2957 12828 12827 2022-11-12T09:14:11Z Chrysella 54 /* Ihe o kwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Madeleine Cunnane Dean (amụrụ ụbọchị 6 nke ọnwa Juun n'afọ 1959) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Amerika ===Ihe o kwụrụ=== *Aga m enwe ndakpọ olileanya, mana enwere m olile anya, ọ dị m ka ọ bụ akụkụ nke ọrụ m isonye na nlekọta a. N'inwe olileanya, ọ bụrụ na enwetaghị m ajụjụ ọha, enwetara m ajụjụ nzuzo. Mana enwere m mmetụta dịịrị m ịrụzu ọrụ a. *Anyị bịara na-mkpebi n'ụlọ ọrụ m na m kwesịrị ịkwado, agaghị m ebuli dị ka onye ndu onye na-emeghị ntuli aka iji kwado ntuli aka mgbe nke ahụ jikọtara ya na ọgba aghara. *N'anya doro anya, onye isi ala a na-emebi iwu kwa ụbọchị. N'azụ ụzọ mechiri emechi, ọ na-egbochi ikpe ziri ezi **[Quotes.net. STANDS4 LLC, 2022. Web. 12 Nov. 2022. <https://www.quotes.net/authors/Madeleine+Dean+Quotes>.] ===Njikọ mpuga=== [[w:en: Madeleine Dean|Madeleine Dean]] na Wikipedia Bekee [[Category: ụmụ nwanyị]] o0lnkhc6wh8wd7oqd4qqrq4p0xtze8m Harriet Tubman 0 2958 12831 12830 2022-11-12T09:39:57Z Love4sure 14 /* 1880s */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Harriet Tubman|Harriet Tubman]]'''' (c.  March 1822 – 10 Maachị 1913), nke a makwaara dị ka ''Moses'', bụ onye Africa-American. onye na-ekpochapụ. ==Ihe o kwụrụ== [[File:Harriet Tubman c1868-69.jpg|thumb|Agafela m ahịrị nke m na-anọ ogologo oge [[na-arọ nrọ]]. Abụ m [[n'efu]; ma ọ dịghị onye ga-anabata m n’ala nke [[nnwere onwe]], abụ m [[[onye ala ọzọ]] n’ime [[[ibe]] [[ala]].] *Ekpere m ekpere abalị dum maka nna m ukwu. Ruo mgbe mbụ nke March; na oge niile ọ na-akpọta ndị mmadụ na-ele m anya, na-agbalị ire m. M gbanwere ekpere m. Mbụ nke March, amalitere m ikpe ekpere, sị, 'Oh Onyenweanyị, ọ bụrụ na ị gaghị agbanwe obi nwoke ahụ, gbuo ya, Onyenwe anyị, ma wepụ ya n'ụzọ'. ** Dị ka e hotara na '' Scenes in the Life of Harriet Tubman '' (1971), nke Sarah Hopkins Bradford dere, Freeport: Books for Libraries Press, <!-- (orig. pub. 1869) ISBN 0-8369-8782- 9,--> peeji nke 14-15 . * ''Enweghị m ike ịnwụ naanị otu ugboro''' ** Dịka ekwuru na '' The Underground Railroad '' (1987) nke Charles L. Blockson dere * Abụ m onye nduzi nke Ụgbọ okporo ígwè Underground ruo afọ asatọ, apụrụkwa m ikwu ihe ọtụtụ ndị nduzi na-apụghị ikwu—Ọ dịghị mgbe m gbapụrụ ụgbọ okporo ígwè m n’okporo ụzọ ahụ, ọ dịghịkwa mgbe m nwere onye njem efunahụ m. ** Dị ka e hotara na '' Okwu Ụmụ nwanyị: Akwụkwọ Columbia nke Quotations by Women'' (1996) nke Mary Biggs dere, p. 2 ===1880s=== ====''Harriet, Moses nke Ndị Ya'' (1886)==== :<small>Okwu nke Tubman si ''[http://www.gutenberg.org/etext/9999 Harriet, The Moses of Her People]'' (1886) nke {{w|Sarah Hopkins Bradford}} dere. obere> [[File:Harriet Tubman.jpg|thumb|Oh, [[Chineke|Onyenwe anyị]]! Ị lụọla m n'ime isii [[nsogbu]], agbahapụla m na nke asaa!] * ''M lere anya [[aka]] m, ka m mara ma m bụ otu onye ugbu a enwere m onwe m. Dere bụ [[ebube]] n'elu ihe niile, de [[sun]] bịara dị ka gold trou de [[osisi]], na n'elu ubi, ọ dị m ka m nọ na eluigwe.''' ** Mgbe ọ matara na ọ si na steeti ịgba ohu banye na steeti ugwu ** Nsụgharị nke ọgbara ọhụrụ: '''M lere aka m anya ka m mara ma m bụ otu onye ugbu a enwere m onwe m. E nwere otuto dị otú ahụ n'elu ihe niile. Anyanwụ gbagoro dị ka ọla edo n'osisi na n'elu ubi, ọ dị m ka m nọ n'eluigwe.'' * M maara otu nwoke e                         ga a a a a a a a a a a a gara ab af ah na ise. Afọ ndị a niile ọ na-eche banyere [[ụlọ] ya mgbe niile, na-agụkwa afọ, ọnwa na ụbọchị, oge ruo mgbe ọ ga-enwere onwe ya, na ịhụ ezinụlọ ya na ndị enyi ya ọzọ. Afọ na-aga n'ihu, oge mkpọrọ agwụla, nwoke ahụ nwere onwe ya. Ọ si n'ọnu-uzọ-ama ulo-nkpọrọ pua, je ije rue mb͕e ochie ya, ma ọ dighi ebe-obibi-ya ochie di. Ụlọ ahụ ọ biri n’ime ya mgbe ọ bụ nwata ka a kwatuworo, ma e wukwasịrị nke ọhụrụ n’ọnọdụ ya; ezinụlọ ya apụọla, e chefuola aha ha, ọ dịghịkwa onye ga-ejide ya n'aka ịnabata ya na [[ndụ]]. ''M gafere akara nke m na-arọ nrọ ogologo oge. Enwere m onwe m; ma dere enweghị onye nabata m n'ala nke [[nnwere onwe]], abụ m [[onye ala ọzọ]] n'ime [[ibe]] [[[ala]], ma ụlọ m ka emechara n'ime ụlọ ochie. nkeji iri na ise, wid de ole folks, and my brudders and sisters. Ma ime ka mkpebi siri ike ka m bịara; Enwerem onwe m, ma dey kwesiri inwere onwe kwa; M ga-eme ụlọ maka dem na North, na Onyenwe anyị na-enyere m aka, m ga-eweta dem all dere.''" Oh, otú m si kpee ekpere den, dinara naanị na de oyi, mmiri n'ala; 'Oh, Onyenwe anyị,' ka m kwuru, 'Achọghị m inwe enyi ma e wezụga gị. bia nyerem aka, Onye-nwe-ayi, n'ihi na anọm ná nkpab͕u. ** Nsụgharị ọgbara ọhụrụ: Ya mere ọ dị m. ''M gafere akara nke m na-arọ nrọ ogologo oge. Enwere m onwe m; ma o nweghị onye ga-anabata m n’ala nke nnwere onwe, abụụrụ m onye ọbịa n’ala ọzọ, ma ebe obibi m ka e mesịrị, dị n’ime ime ụlọ ochie, mụ na ndị agadi, na ụmụnne m ndị nwoke na ndị nwanyị. Ma n’okwukwe a ka m’bịara; Enwere m onwe m, ma ha ga-enwekwa onwe ha; M ga-emere ha ebe obibi n'ebe ugwu, ma Jehova na-enyere m aka, m ga-akpọta ha niile n'ebe ahụ.''" Oh, otú m si kpee ekpere mgbe ahụ, dina naanị naanị n'ala oyi; 'Oh, ezigbo Onyenwe anyị' ka m kwuru. Enweghị m enyi ma ọ bụghị gị. Bịa nyere m aka, Onyenwe anyị, n'ihi na m nọ ná nsogbu! * Oh, Onyenweanyị! I mewo ka m'nwua n'ọnwu n'ahuhu isi, arapulam n'ubọchi nke-asa! ** Nsụgharị ọhụrụ: Oh, Onyenwe anyị! Gị na m nọrọ na nsogbu isii, ahapụla m na nke asaa! * M na-atụgharị uche n’obi m; e nwere otu n’ime ihe abụọ m nwere ikike, nnwere onwe, ma ọ bụ ọnwụ; ọbụrụ na m enweghị ike inwe, m ga-enwe de oder; n'ihi na ọ dighi onye ọ bula gējidem na ndu; M kwesịrị ịlụ ọgụ maka nnwere onwe m ogologo oge ike m na-adịru, ma mgbe oge ruru ka m ga-aga, Jehova ga-ekwe ka dem kuru m. ** Nsụgharị ọgbara ọhụrụ: '''Echere m nke a n'uche m; e nwere otu n’ime ihe abụọ m nwere ikike, nnwere onwe, ma ọ bụ ọnwụ; ọbụrụ na m gaghị enwe otu, m ga-enwe nke ọzọ; n'ihi na ọ dighi onye ọ bula gējidem na ndu; M kwesịrị ịlụ ọgụ maka nnwere onwe m ogologo oge ka ike m dịgidere, ma oge m ga-aga, Jehova ga-ahapụ ha ka ha kuru m.'' ** Nkebi ahịrịokwu "{{w|nnwere onwe ma ọ bụ ọnwụ}}" bụ okwu e mere ama n'oge mgba nnwere onwe nke mba dị iche iche. {{esemokwu mmalite}} == Esemokwu == * ''M [[nwere onwe ya]] puku kwuru puku [[ohu]]. Apụrụ m ịtọhapụ ọtụtụ puku ndị ọzọ, ma a sị na ha maara na ha bụ ndị ohu. ** Ekenyere Tubman na Dorothy Winbush Riley, [https://books.google.com/books?id=KpcLAQAAMAAJ&focus=searchwithinvolume&q=%22c.+1865%22"Mkpụrụ obi m lere azụ 'Less I Chefure''] p . 148 (1993). Riley na-enye ụbọchị nke "c. 1865" mana ọ naghị enye nkọwa. Ọ dịghị ebe sitere na mbụ karịa 1993 mara. Ekwuru na ''Africana: The Encyclopedia of the African and African American Experience'' (1999) nke [[Henry Louis Gates]] na Kwame Anthony Appiah, p. 299. Ọkachamara Tubman dị ka Jean H. Humez na Kate Clifford Larson chere na nke a kpamkpam spurious. Lee [http://liberlocorumcommunium.blogspot.com/2014/03/bogus-tubman-i-freed-thousands-of.html "Bogus Tubman," nke Steve Perisho. 'Harriet, The Moses of Her People'' (1886) nke Sarah H. Bradford dere, ma ọ dịghị eme na mbipụta dị online. --> * Ụmụntakịrị, ọ bụrụ na ike agwụ unu, na-aganụ; ọ bụrụ na agụụ na-agụ gị, na-aga; ọ bụrụ na ị chọrọ atọ nnwere onwe, na-aga n'ihu. ** "Harriet Tubman ekwughị nke a - ọ sitere na otu n'ime ọtụtụ akụkọ akụkọ ifo Harriet Tubman na-eto eto." - Kate Larson, onye na-ede akụkọ ndụ Harriet Tubman. * Ahụrụ m ndị America niile n'anya ka ha bụ ụmụ m. ** "Onye America America" ​​dị ka okwu [[w: Anachronism|ananchronistic]] ebe a, dịka a na-ejikarị okwu ahụ eme ihe tupu 1970s. {{njedebe esemokwu}} == Okwu gbasara Tubman == [[File:Harriet Tubman Civil War Woodcut.jpg|thumb|M na-ewetara gị otu n'ime ndị [[kachasị mma]] na [[bravest]] na kọntinent a - General Tubman ka anyị na-akpọ ya. ~ [[John Brown (abolitionist)|John Brown]]]] [[File:Harriet tubman.jpg|thumb|Ewezuga [[John Brown (abolitionist)|John Brown]]... Ọ dịghị onye m [[maara]] ọ dịghị onye ji obi ya zute ọtụtụ ihe egwu na ihe isi ike iji jeere ndị ohu anyị ozi. [[Frederick Douglass]]] [[File:Harriet Tubman statue morning jeh.jpg|thumb|Dịka okwu Tubman siri dị, na ọtụtụ akwụkwọ gbasara ọrụ nnapụta ya, anyị maara na ọ gbapụtara ihe dị ka mmadụ 70 – ezinụlọ na ndị enyi – n'oge njem iri na atọ na Maryland ... Na mgbakwunye na ezinụlọ na ndị enyi, Tubman nyekwara ntụziaka nye ndị ọzọ 70 ma ọ bụ ndị na-achọ nnwere onwe sitere na Eastern Shore bụ ndị chọtara ụzọ nnwere onwe n'onwe ha. [Kate Clifford Larson]] :<small>Onye odee dere mkpụrụedemede </small> * ''M na-ewetara gị otu n'ime ndị [[kachasị mma]] na [[kasị obi]] na kọntinent a - General Tubman ka anyị na-akpọ ya.'' ** [[John Brown (abolitionist)|John Brown]], na-ewebata ya [[Wendell Phillips]], dị ka e hotara na '' The Underground Railroad from Slavery to Freedom '' (1898) nke Wilbur Henry Siebert dere, p. 185 <!-- aslo na "The Underground Railway" (27 May 1902) nke W. H. Withrow, dị ka e bipụtara na '' Proceedings and Transactions of the Royal Society of Canada '', Usoro nke abụọ, Vol. 8 (1902), p. 61 --> * Mgbe o mere ya [[nnwere onwe]] ka ọ bụrụ ohu ọ rute New York na ọ gaara enwe obi ụtọ ịnọrọ naanị n'ụlọ wee kukuo ume nke ukwuu mana ọ nọgidere na-alaghachi na South. wetara ndị ohu ndị ọzọ a tọhapụrụ onwe ha na nnwere onwe. Ọ na-asịkwa, ''''N'agbanyeghị ihe merenụ, gawa'''' ** [[Hillary Rodham Clinton | Hillary Clinton]], dị ka ekwuru na [https://archive.is/20130630011358/www.nypost.com/seven/04252007/postopinion/opedcolumnists/queen_of_cringe_opedcolumnists_michellem_malkin. nke Cringe: Hillary's Bogus "Black-Cent" nke Michelle Malkin dere na "The New York Post" (25 Eprel 2007)] * '''Ihe ka ọtụtụ n'ihe m meworo na ahụhụ n'ozi anyị bụ n'ihu ọha, anatawokwa m agbamume dị ukwuu n'ụzọ ọ bụla. Ma gi onwe-gi adọb͕uworo onwe-ya n'ọlu n'uzọ nzuzo. Enwetala m otuto nke igwe mmadụ na afọ ojuju nke na-abịa na ịbụ ndị a nwapụtara nke igwe mmadụ, ebe ihe kacha hụ na ị mere bụ ndị ohu na ndị inyom ole na ole na-ama jijiji, na-ahụ n'ahụ, na ndị nwere ọnyá ụkwụ, bụ ndị ị kpọpụtara. nke ụlọ nke ịbụ ohu, na onye "Chineke na-agọzi gị" sitere n'obi bụ nanị ụgwọ ọrụ gị. '''Eluigwe etiti abalị na kpakpando ndị gbachiri nkịtị bụ ndị akaebe nke ntinye onwe gị na nnwere onwe na nke dike gị. Ewezuga [[John Brown (abolitionist)|John Brown]] — nke ncheta dị nsọ - Amaara m na ọ nweghị onye ji obi ya zute ọtụtụ ihe ize ndụ na ihe isi ike iji jeere ndị anyị nọ n’ohu ozi karịa ka i nwere. agaghị ekwe omume nye ndị na-amaghị gị dịka m maara gị. Ọ bụ m nnukwu ihe ụtọ na nnukwu ihe ùgwù ịgba-ama maka agwa gị na ọrụ gị, na ịgwa ndị ahụ ị nwere ike ịbịakwute, na m na-ahụ gị n'ụzọ ọ bụla onye ezi-okwu na ntụkwasị obi. ** [[Frederick Douglass]], leta [[w: Harriet Tubman | Harriet Tubman]] (29 Ọgọst 1868), dịka e hotara na '' Harriet, Moses nke Ndị Ya '' (1886) nke Sarah Hopkins Bradford dere, p. 135. E kwukwara ya na '' The Underground Railroad from Slavery to Freedom '' (1898) nke [[w:Wilbur Henry Siebert|Wilbur Henry Siebert]], p. 185 * '''Ahụtụbeghị m onye ọ bụla nwere agba nke nwere ntụkwasị obi karịa n'olu [[Chineke]].'' ** [[w:Thomas Garrett|Thomas Garrett]], dị ka e hotara na '' Sounding Forth the Trumpet : 1837-1860'' nke Peter Marshall na David Manuel, p. 358 * Anyị enweela dike kacha ukwuu n'oge a ebe a, Harriet Tubman, {{w|nwanyị ojii}}, na ohu gbara ọsọ ndụ, bụ onye laghachiri ugboro asatọ na nzuzo wee kpọpụta ya na ndị ohu iri isii niile, gụnyere ya niile. ezinụlọ nke ya, ewezuga inyere ọtụtụ ndị ọzọ aka n'ụzọ ndị ọzọ iji gbanarị. '''Akụkọ akụkọ ihe mere eme ya karịrị ihe ọ bụla n'akụkọ ifo na ọgụgụ isi ya na ọchichi ya bụ ihe pụrụ iche.''' Amara m ya ruo oge ụfọdụ wee kpọtụrụ ya n'okwu otu ugboro ma ọ bụ ugboro abụọ - ndị ohu na-akpọ ya [Moses]. O nweela ụgwọ ọrụ puku dollar iri na abụọ e nyere ya na Maryland ma eleghị anya a ga-akpọ ya ọkụ ndụ mgbe ọ bụla ejidere ya, nke ọ ga-abụ, nke mbụ ma ọ bụ ikpeazụ, ka ọ na-aga ọzọ. Ọ na-amara na ọ na-arụ ọrụ n'ụlọ oriri na ọṅụṅụ n'oge okpomọkụ niile ma na-etinye ego maka agha crusade a n'oge oyi. Ọ bụ jet ojii enweghị ike ịgụ ma ọ bụ dee, naanị ''okwu'', ewezuga ime ihe. ** [[w:Thomas Wentworth Higginson | Thomas Wentworth Higginson]] n'akwụkwọ ozi o degaara nne ya (17 June 1859), dị ka e bipụtara na '' Letters and Journals of Thomas Wentworth Higginson, 1846-1906 '' (1921), p. . 81 * Dị ka okwu Tubman si kwuo, na akwụkwọ dị ukwuu banyere ọrụ nnapụta ya, anyị maara na ọ napụtara ihe dị ka mmadụ 70 - ezinụlọ na ndị enyi - n'oge njem 13 na Maryland ... Na mgbakwunye na ezinụlọ na ndị enyi, Tubman nyekwara ntụziaka ka ọzọ 70 ma ọ bụ karịa ndị na-achọ nnwere onwe si Eastern Shore bụ ndị chọtara ụzọ ha na nnwere onwe n'onwe ha. ** [https://en.wikipedia.org/wiki/Kate_Larson Kate Clifford Larson], [http://www.harriettubmanbiography.com/harriet-tubman-myths-and-facts.html Akụkọ ifo na Eziokwu Harriet Tubman] * Ọ bụ ezie na ọ bụ onye nọọsụ, onye nledo, na onye nyocha maka Union Army, echere m na nkwupụta na ọ bụ nwanyị izugbe mbụ ma nye iwu ka a wakpoo ya bụ echiche efu. ** [https://en.wikipedia.org/wiki/Milton_Sernett Milton Sernett], [https://www.maxwell.syr.edu/news/perspective/the-truths-behind-the-myth-of-harriet -tubman/ Eziokwu dị n'azụ akụkọ ifo nke Harriet Tubman], ''Maxwell Perspective'', mmiri 2008 * ''Amaara m Harriet ogologo oge, na onye ama ama, mmụọ dị elu ma ọ bụ onye eziokwu, ọ na-adịkarịghị ebi n'ụdị mmadụ.'' ** [[William H. Seward]], dị ka e hotara na ''The Underground Railroad from Slavery to Freedom'' (1898) nke [[w:Wilbur Henry Siebert|Wilbur Henry Siebert]], p. 185 * '''Harriet Tubman, dị ka [[w: John S. Mason | John Mason]], agụghị uru nke nnwere onwe ya ma e jiri ya tụnyere nnwere onwe nke ndị ọzọ na-edetụghị ụtọ ụtọ ya.''' Dị ka ya. , ọ hụrụ ná mmegbu a na-emegbu agbụrụ ya, ahụhụ ndị Izrel a gbara ohu na-ata, o meghịkwa ngwa ịrịọ Fero nke Ndịda ka ọ hapụ ndị ya ka ha laa. Ọtụtụ ndị ndú na-emegide ịgba ohu nke ọgbọ ya mara ya; àgwà ya na ike ya bụ nke na ọ dịghị onye n'ime ha chefuru àgwà ọma dị elu nke nwanyị ojii a dị mfe. ** [[w:Wilbur Henry Siebert | Wilbur Henry Siebert]] na ''The Underground Railroad from Slavery to Freedom'' (1898), p. 185 * ''Anọ m ebe m nọ n'ihi àkwà mmiri ndị m gafere. [[Sjourner Truth]] bụ akwa mmiri. Harriet Tubman bụ akwa mmiri.''' [[w:Ida B. Wells|Ida B. Wells]] bụ akwa mmiri. [[w: Madam C. J. Walker|Madam C. J. Walker]] bụ akwa mmiri. [[Fannie Lou Hamer]] bụ akwa mmiri. ** [[Oprah Winfrey]], dị ka e hotara na '' Chicken Soup for the African American Woman's Soul '' (2006) nke Jack Canfield, Mark Victor Hansen na Lisa Nichols, p. 1 * N'onwe ya mụrụ ohu, ọ bụ nke mbụ detụrụ sweets nke nnwere onwe na 1849. O mesịrị mee njem njem iri na itoolu n'ebe ndịda ma kpọpụta ihe karịrị narị mmadụ atọ gbapụrụ n'agbụ. ** W. H. Withrow, na "The Underground Railway" (27 May 1902) dị ka e bipụtara na ''Proceedings and Transactions of the Royal Society of Canada'', Usoro nke abụọ, Vol. 8 (1902), p. 61 * Anyị nwere otu nwanyị n’obodo anyị nke natara aha “Moses,” ọ bụghị site n’ịgha ụgha banyere ya, kama site n’ime omume—nwanyị nke gbadara Ijipt nke ịbụ ohu ma kpọpụta ọtụtụ narị ndị anyị n’ohere. Oge ikpeazụ m hụrụ nwanyị ahụ, aka ya fụrụ akpụ. Nwanyị ahụ bụ onye duru otu n'ime njem kacha aga nke ọma nke Montgomery, onye nwere obi ike na nzuzo nke mere ka ọ rụọ ọrụ dị ka onye nlegharị anya maka ndị agha Amerịka, aka ya niile fụrụ akpụ site na esemokwu ya na onye nduzi obi ọjọọ, bụ onye gbara mbọ ịchụpụ ya n'ọnọdụ ya. . Nwanyị ahụ, onye obi ike na obi ike ya nwetara amara site n'aka ndị agha anyị na site n'aka nwoke ọ bụla ojii nọ n'ala ahụ, a na-ewepụghị n'ụzọ ọ bụla nke njem. ** [[Frances Harper]] "Anyị niile jikọtara ọnụ" (1866) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Harriet Tubman|Harriet Tubman]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Tubman, Harriet}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] oxttiogdblu3pba5hglix4vs97pflpe Jill Stanek 0 2959 12832 2022-11-12T09:43:26Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Jill Stanek (27948498165).jpg|thumb|Jill Stanek]] ''[[w:Jill Stanek | Jill Stanek]]''' (amụrụ 1956) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America ama ama maka mmegide ya megide iwu [[w: ite ime | ite ime]] na [[w: nwoke idina nwoke | nwoke idina nwoke] ]. O tinyere aka na esemokwu 2008 nke o boro ebubo na [[Barack Obama]] kwadoro [[w:infanticide|infanticide]], mana o mechara weghaara nkwupụta ndị a. ==Ihe o kwụrụ== * Ma nwoke idina nwoke na ite ime lobbies bụ ajọ ejima nwere otu burukwa. Ha abụọ chọrọ nnwere onwe ime mmekọahụ rụrụ arụ na-enweghị nsonaazụ anụ ahụ ma ọ bụ omume. ** ''[http://www.wnd.com/news/article.asp?ARTICLE_ID=52955 Republican Party + nwoke idina nwoke = mgbochi ndụ]" ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Jill Stanek|Jill Stanek]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Stanek, Jane}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] hlktsq45kjecbdrpsy1d0cfpa20j6mo Margaret Sanger 0 2960 12836 12834 2022-11-12T10:11:49Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:MargaretSanger-Underwood.LOC.jpg |thumb|right|Nnwere onwe bụ isi nke ụwa bụ nnwere onwe nke nwanyị. Ọgbara efu a pụghị ịmụ site na ndị nne ohu.]] '''[[w:Margaret Sanger|Margaret Higgins Sanger]]''' September 14, 1879 - September 6, 1966 bụ [[[American] ]] mchichi ọmụmụ activist, feminism na eugenicist bụ onye meghere ụlọ ọgwụ mgbochi ọmụmụ mbụ na United States ma guzobe otu ndị malitere na Planned Parenthood Federation of America. ==Ihe o kwụrụ== * Ìgwè nke atọ [n’etiti ọha mmadụ] bụ ndị na-enweghị isi na ndị na-akpachapụ anya na-ejighị ihe ga-esi n’omume ha pụta, ma ọ bụ ndị ajọ omume okpukpe ha na-egbochi ha ịchịkwa ọnụ ọgụgụ ha. Ọtụtụ n'ime ndị otu a nwere ọrịa, ndị nwere nkụda mmụọ, ma bụrụ ndị dara ogbenye na-adabere na ndị nkịtị na ndị dabara na ọha mmadụ maka nkwado ha. Obi abụọ adịghị ya na ndị niile na-eche echiche na a ga-akwụsị ịmụ nwa nke otu a. ** Okwu e hotara na "Nchịkwa ọmụmụ: Ihe Ọ Bụ, Otú O Si arụ ọrụ, Ihe Ọ Ga-eme." Usoro nke '' First American Birth Control Conference'' E mere na Hotel Plaza, New York City, November 11-12, 1921. Bipụtara site na Birth Control Review, Gothic Press, peeji nke 172 na 174. * Mchichi ọmụmụ abụghị ihe mgbochi afọ ime n'enweghị oke na a na-eme ya n'echeghị echiche. Ọ pụtara ntọhapụ na ịzụlite ụdị agbụrụ ndị ka mma na obodo anyị, na nkwụsị nke nta nke nta, mkpochapụ na mkpochapụ nke ebuka nwere nkwarụ - ahịhịa ndị mmadụ na-eyi egwu ntolite nke okooko osisi kachasị mma nke mmepeanya America. ** "Onyeozi nke njikwa ọmụmụ na-ahụ ihe kpatara inweta ebe a", ''The New York Times'', {{#formatdate:1923-04-08}}, [http://query.nytimes.com/gst/abstract. html?res=9C01E1DF1F30E333A2575BC0A9629C946295D6CF p. XII]. * Ma n’ime ogologo afọ nile a tụleworo okwu a, kwadoo, gbaghaa, ndị mmadụ n’onwe ha&mdash;ndị ogbenye karịsịa&mdash; bụ ndị kpuru ìsì, na-achọsi ike na-eme ụkọ ezinụlọ, dị nnọọ ka ha na-eme ya taa. Nye ha nchịkwa ịmụ nwa apụtaghị ihe ọ na-eme anyị. N'ebe ha nọ, ọ pụtawo ụzọ kasị njọ. Ọ pụtara igbu ụmụ ọhụrụ&mdash;ụmụ ọhụrụ,&mdash; ite ime,&mdash; n'otu ụzọ ọjọọ ma ọ bụ ọzọ. ** ''M na-alụ ọgụ maka njikwa ọmụmụ'', 1931, ibe 133. * I mere nke a. Nne anwụọla n'ihi ịmụ ọtụtụ ụmụ. ** Nye nna ya na olili nne ya. ** Ekwuru na {{cite news | ụbọchị = 2010-05-09 | aha = Pill gbara afọ 50 | Onye edemede = Nidhi Bhushan | akwụkwọ akụkọ = DNA | url = http://www.dnaindia.com/lifestyle/report_the-pill-turns-50_1380774 }} * Ndị nne! / Ị nwere ike inwe nnukwu ezinụlọ? / Ị chọrọ ụmụaka ọzọ? / Ọ bụrụ na ọ bụghị, gịnị kpatara i ji nwee ha? / Egbula, / Ebula ndụ / mana gbochie / nchekwa, ozi na-adịghị emerụ ahụ nwere ike nweta ozi ndị nọọsụ zụrụ azụ na / 46 AMOY STREET. ** (ụlọọgwụ izizi nke Sanger, Brooklyn, New York, Ọktọba 1916) [https://sangerpapers.files.wordpress.com/2012/05/sanger_flyer.jpg] ** ebipụtara na "Ụmụnna ọmụmụ: Gịnị na-esote maka Nne na Nna Ezubere." Jill Lepore. New Yorker, Nov. 14 2011 - ibe 48. * Ihe kacha adọrọ mmasị na ndụ m bụ afọ ole na ole gara aga mgbe m nọdụrụ ala n'akụkụ ihe ndina [[ọnwụ | na-anwụ anwụ]] [[ụmụaka | akwa ụmụaka]] na-ekiri pulse na-eche nsogbu ahụ. Ọ bụ ihe dị ka elekere abụọ nke ụtụtụ. ''Amalitere m iwere nwa ahụ ma ka m na-eme nke a, ahụrụ m ozu abụọ nke nwatakịrị ahụ - otu dị ntakịrị karịa nke ọzọ kpọmkwem n'otu ọnọdụ ahụ na kpọmkwem ụdị - ma e wezụga na ọ bụghị anụ ahụ kama ọ bụ ihe. dị ka cob-webs ụcha anwụrụ ọkụ. '' '' M guzoro azụ wee hụ ihe ịtụnanya a pụrụ iche wee hụ ka ahụ dị elu na-apụ n'ụzọ dị egwu n'ọnọdụ kwụ ọtọ gafee ụlọ ahụ wee si n'ọnụ ụzọ ígwè mechiri emechi. [anụ ahụ] ka na-eku ume. [[Awareness | Amamihe]] enwetaghachibeghị ma otu awa gachara, ụmụntakịrị [[ụmụ agbọghọ|nwa agbọghọ]] kwụsịrị iku ume. ** Nye Roy Jansen, June 30, 1931. "Roy Jansen (1889-1975), onye nchịkọta akụkọ na ''[[w: Pittsburgh Sun-Telegraph | Pittsburgh Sun-Telegraph]]'', degaara Sanger na June 12. na-arịọ ya ka o tinye 'oge ụfọdụ siri ike ma ọ bụ na-adọrọ mmasị na ndụ gị' maka iji ya mee ihe n'usoro a na-akpọ 'Oge Na-atọ ụtọ' nke ga-apụta n'ọtụtụ [akwụkwọ akụkọ] na mba ahụ dum." [https://www.google.com/search?tbm=bks&hl=en&q=%22Selected+Papers+of+Margaret+Sanger%22&gws_rd=ssl#hl=en&tbm=bks&q=%22%281889-1975%29%2c %20an%20editor%20at%20the%20pittsburgh%20sun-telegraph%2c%20dee%20to%20sanger%20on%20june%2012%22] ** ''Akwụkwọ ahọpụtara nke Margaret Sanger: Mpịakọta 2: Nchịkwa ọmụmụ na-abịa nke afọ, 1928-1939'', (2007), Esther Katz, onye nchịkọta akụkọ, Mahadum Illinois Press, {{ISBN|0252031377}} {{ISBN |9780252031373 }} p. 99. <small>(A na-atụgharị njikọ n'ime ederede n'ime akụ elu na ala (T I)[https://www.google.com/search?tbm=bks&hl=en&q=%22on+reverse+na-ejikarị+ akụ%22&gws_rd=ssl#hl=en&tbm=bks&q=%22interlineations%20n'ime%20the%20text%20are%20rendered%20in%20up%20and%20down%20arrows%22])[https://www.google.com. /#tbm=bks&q=%20%22dear%20mr.%20jansen:%20the%20most%20mmasị%20mmemme%20nke%20my%20 ndụ%20was%20some%20years%20ago%20mr%20i%20was%20be %20dying%20child%27s%20bed%22][https://www.google.com/#tbm=bks&q=%20%22i%20saw%20two%20bodies%20of%20the%20child%20%E2%80% 94%20one%20slightly%20 above%20the%20other%20exactly%20in%20the%22][https://www.google.com/#tbm=bks&q=%22in+a+horizontal+nkwa+gafere+ime ụlọ+ + na+site+ n'ọnụ ụzọ+steel+mechiri emechi%22]</small> ** <obere> Ndetu na ala nke p. 99 gụrụ: "TLcy MSP, DLC (LCM 103:61). Maka ụdị ADf nke dị na June 12, 1931, lee LCM 103:59. Achọtaghị ụdị mbipụta ahụ e bipụtara. Peggy Sanger, onye nwụrụ site na oyi baa na Nọvemba 6, 1915 '' 2. MS edeghị ihe gbasara ahụ mmadụ abụọ n'ebe ọ bụla ọzọ, n'agbanyeghị na o dere na ''My Fight [for Birth Control]" nke ọnwụ Peggy. 'Ahụrụ m ike adịghị ike nke obere ahụ ya ka ọ na-apụ' (126) [http://birthcontrolreview.net/My%20Fight%20for%20Birth%20Control/Chapter%2009.pdf]." [http://books.google.com/books?id=yngbAQAAMAAJ&q=%22eleghị anya+na-ezo aka+ na+ ada+ ya,+Peggy+Sanger%22&dq=%22eleghị anya+ na-ezo aka+ na+ ada+ ya,+Peggy+Sanger %. D.C. [https://www.google.com/search?q=Margaret+Sanger+Papers+on+microfilm%2C+Library+of+Congress+edition.&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org. mozilla: en-US: official&client=firefox-a&channel=rcs#rls=org.mozilla:en-US:official&channel=rcs&q=Margaret+Sanger+Papers+microfilm%2C+Library+of+Congress] [https://www. .google.com/search?q=Margaret+Sanger+Akwụkwọ+na+microfilm%2C+Library+of+Congress+edition.&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:en-US:official&client =firefox-a&channel=rcs#rls=org.mozilla:en-US:official&tbm=bks&q=%22Mgbe+na-ehota+akwụkwọ+na+microfilm+mbipụta%2C+the+microfilm+abbreviation%22+][https: / /www.google.com/search?q=Margaret+Sanger+Papers+na+microfilm%2C+Library+of+Congress+edition.&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:en-US :official&client=firefox-a&channel=rcs#rls=org.mozilla:en-US:official&tbm=bks&q=%22Maka+ihe+ihe+nke++ pụtakwara+ na+Sanger+microfilm%2C+reel+na+ Frame+citations+eso+nti+%22+]</small> * ''Peggy na-ehi ụra. Ọkpụkpụ ya dị nro ma dịkwa nwayọ.''' Enweghị m ike ịghọta na njedebe dị nso ma nwee mkpịsị aka m na nkwonkwo ụkwụ ya iji nweta pulse mgbe anya m bilitere Peggy ọzọ na-ehi ụra [onye] bilitere ihe dị ka otu ụkwụ ma ọ bụ karịa. - na-ama jijiji ma na-ama jijiji ntakịrị oge dị ka a ga-asị na ọ na-ahapụ ịgba ohu ya ma jiri nwayọọ nwayọọ na ịdị ebube [ya] na-arị elu ma na-ese n'elu ihe ndina ma si na ígwè mechiri emechi ọnụ ụzọ ... "'Peggy hapụrụ maka nnukwu amaghị na gafere'' '. ** Ụdị nke abụọ nke ọnwụ Peggy Sanger nke a kpọtụrụ aha na ''Margaret Sanger: A Life of Passion'', (2012), Jean H. Baker, Hill na Wang, New York, {{ISBN|0809067579}} {{ISBN| 9780809067572 }} p. 103. [https://www.google.com/#q=%22Peggy+was+sleeping.+Her+pulse+d+so+soft+and+slow%22&tbm=bks] <small>Baker zoro aka na "MS Recollections" . 315. (MSPSCC=Margaret Sanger Papers Microfilm Edition: Smith College Collections). Baker na-ekwu na "Nne ya jiri oge ndụ ya niile na-achọgharị, na-achọtakarịkwa, nke a ethereal, na-eme ka nwa ya nwanyị na ụwa mmụọ N'oge ọnwụ Peggy, Sanger chetara na mbụ. [[Nrọ]], ghọtara ugbu a dị ka amụma, n'agbanyeghị na ọ jụrụ nkọwa mmekọahụ na-ewu ewu Sigmund Freud nke mba ndị amaghị ihe ọ bụla. Nọmba isii - Peggy nwụrụ na Nọvemba 6 - pụtara nke ọma na ncheta ndị a, na ịchọpụta ha. ọ pụtara na ọ tụlere [[Astrology | Ndị na-agụ kpakpando]] na mediums, wee gaa séances, wee kuziere onwe ya na usoro ọrụ nke [[w:Spirit world (Spiritualism)] | ]]." Ibid., p. 103.</ obere> * Ụka emegidela ọganihu nwanyị n’ihi na nnwere onwe ya ga-eduga n’omume rụrụ arụ. Anyị na-arịọ ụka ka ha nwee ntụkwasị obi karịa n'ebe ụmụ nwanyị nọ. Anyị na-arịọ ndị na-emegide òtù a ka ha gbanwee ụzọ nke ụka, nke na-achọ ime ka ụmụ nwanyị nwee omume site n'idebe ha na egwu na amaghị ihe, na ịkụnye n'ime ha omume dị elu na ezi omume dabere na ihe ọmụma. Na nke anyị bụ omume nke ihe ọmụma. Ọ bụrụ na anyị enweghị ike ịtụkwasị nwanyị obi na ihe ọmụma nke ahụ nke ya, mgbe ahụ a na m ekwu na puku afọ abụọ nke nkuzi Ndị Kraịst emezuola. ** Omume nke njikwa ọmụmụ, 18 November 1921, Park Theatre, NY [http://www.americanrhetoric.com/speeches/margaretsangermoralityofbirthcontrol.htm] * Ọ bụ ezie na m n'onwe m kwere na igba ogwu nke ndị na-adịghị ike uche, ndị ara na syphilitic, enwebeghị m ike ịchọpụta na usoro ndị a karịrị ihe mgbochi elu elu mgbe etinyere na mgbe niile na-eto eto iyi nke na-ekwesịghị ekwesị. Ha bụ ụzọ magburu onwe ya isi zute akụkụ ụfọdụ nke ọnọdụ ahụ, ma ekwenyere m n'ihe ndị a, n'ihe gbasara ụzọ eugenic ndị ọzọ, na ha agaghị abanye na isi okwu ahụ. ** ''Nchịkwa ọmụmụ na mma agbụrụ'' Feb. 1919, Nyochaa njikwa ọmụmụ * Achọghị m ịma ihe ọ bụla maka okwu efu na ya naanị ya. Anyị niile na-etinye oke uru na ike nke okwu e biri ebi na ike nke okwu ọnụ. Anyị na-agụ nke ukwuu. Anyị na-ege ntị nke ukwuu. Anyị na-ebi ntakịrị. Anyị na-eme obere ihe....Ana m agwa gị okwu site n'omume m gara aga na ugbu a. Ẹma ẹyịre mi, ẹmefịk mi, ẹmen mi ẹka ufọk-n̄kpọkọbi. Ma mgbe ọ bụla, ọtụtụ ndị mmadụ na-ege m ntị, ọtụtụ ndị ngagharị iwe, ndị ọzọ welie olu ha, ọtụtụ e ji obi ike na obi ike zaghachi....Dịka mgbasa mgbasa ozi m na-ahụ immense uru na-gagged. Ọ na-emechi m ọnụ, ma ọ na-eme ka ọtụtụ nde ndị ọzọ na-ekwu banyere m, na ihe kpatara m bi na ya. ** Ford Hall Forum Okwu Boston, Nwanyị Rebel, Akụkọ Margaret Sanger, Peter Bagge. * Echere m na mmehie kacha njọ n'ụwa bụ iweta ụmụaka nwere ọrịa sitere n'aka nne na nna ha, ndị na-enweghị ohere ịbụ mmadụ, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmadụ. Ndị na-enupụ isi, ndị mkpọrọ, ụdị ihe ọ bụla a na-akacha mara mgbe a mụrụ ha. Nke ahụ bụụrụ m mmehie kasị ukwuu—nke mmadụ pụrụ ime—nwere ike ime. ** '' Ajụjụ ọnụ Mike Wallace '' (ABC) } ** Ajụjụ a jụrụ: "Ị kwenyere na mmehie - Mgbe m na-ekwu "kwere" Anaghị m ekwupụta ikwere na ime mmehie, ị kwenyere na ọ dị ihe dị ka mmehie. * Ọ dị m ka m si n'ahụmahụ m ebe m nọ na North Carolina, Georgia, Tennessee na Texas, na ebe ndị Negroes na-acha odo odo nwere nkwanye ùgwù dị ukwuu maka ndị dọkịta na-acha ọcha, ha nwere ike ịbịaru ndị òtù nke aka ha nso ma tinyekwuo kaadị ha na ụlọ. table nke pụtara amaghị ha, nkwenkwe ụgha na obi abụọ. Ha anaghị eme nke a na ndị ọcha ma ọ bụrụ na anyị nwere ike ịzụ dọkịta Negro na Clinic, ọ nwere ike ịga n'etiti ha na ịnụ ọkụ n'obi na ihe ọmụma, nke m kwenyere, ga-enwe nnukwu nsonaazụ n'etiti ndị nwere agba. Ọrụ ya n'uche m kwesịrị ịbụ kpamkpam na ọrụ Negro na ndị nọọsụ, ụlọ ọgwụ, ndị ọrụ na-elekọta mmadụ, yana ndị dọkịta na-acha ọcha nke County. Ihe ịga nke ọma ya ga-adabere n'àgwà ya na ọzụzụ ya site n'aka anyị.<br><br>Ndị ozi<!--[sic] --> ọrụ dịkwa mkpa na ekwesịrị ịzụ ya, ikekwe site na Federation maka echiche anyị na echiche anyị. ihe mgbaru ọsọ anyị na-atụ anya iru. Anyị achọghị ka okwu pụta na anyị chọrọ ikpochapụ ndị Negro bi na onye ozi bụ onye nwere ike ịgbatị echiche ahụ ma ọ bụrụ na ọ na-eme ka onye ọ bụla n'ime ha na-enupụ isi so. ** [https://libex.smith.edu/omeka/files/original/d6358bc3053c93183295bf2df1c0c931.pdf Na-ekwu maka 'Negro Project' n'akwụkwọ ozi o degaara Dr. Clarence Gamble, Disemba 10, 1939.] - Sanger Smiths manuscript. Nchịkọta, Smith College, Northampton, Massachusetts. A kọwakwara na Linda Gordon '' Ahụ nwanyị, ikike nwanyị: A Social History of Birth Control in America '' New York: Grossman Publishers, 1976. ** (Rịba ama: Enwere ụbọchị dị iche ekesara, dịka Ọkt. 19, 1939; mana Disemba 10 bụ ụbọchị ziri ezi nke akwụkwọ ozi Oriakụ Sanger degara Mr. Gamble.) * Ekwesịrị m ịbụ onye agụụ na-agụ. ** Margaret Sanger na-arịọ Ethel Bryne ka o kwenye na biopic nke Sanger megharịrị na akụkọ ihe mere eme. [https://books.google.com/books?id=b3GBAwAAQBAJ&pg=PT264&source=gbs_toc_r&cad=3#v=onepage&q=tied%20up&f=false] ==="Ihe Nwa agbọghọ ọ bụla kwesịrị ịma" (1913) === * Ka anyị ghara iji ịhụnanya gwakọta mkpali mmekọahụ, n’ihi na ọ bụghị nanị ịhụnanya, kama ọ bụ nanị àgwà dị mkpa maka ito eto nke ịhụnanya. ** Isi nke 4, "Mmetụta Mmekọahụ - Akụkụ II", p. 42. * Ndị otu, kwa, katọrọ ngosipụta ebumpụta ụwa nke mmetụta nwanyị, echekwa n'okpuru ọnọdụ ụfọdụ edepụtara. N'ihi nke a, ụmụ nwanyị na-egbochi ọchịchọ nke nne ha ma taa na-eduzi ike a dị ukwuu n'ime ọwa ndị ọzọ, na-ekere òkè na mmegharị na ihe omume dị ukwuu na nke ha na-arụ ọrụ taa. ** Isi nke 4, "Mmetụta Mmekọahụ - Akụkụ II", p. 43. * A na-ekwu na azụ̀ ka mmadụ buru ibu nwere ụbụrụ na-ebughị ibu karịa kernel nke almọnd. N'ime azụ na anụ ufe niile ebe a na-enweghị nnukwu ụbụrụ ụbụrụ, enweghikwa njikwa mmekọahụ nke ọma. Na ala ala n'ogo nke mmepe mmadụ anyị na-aga obere njikwa mmekọahụ anyị na-ahụ. A na-ekwu na ụmụ amaala Australia, bụ́ ụdị kacha nta a maara nke ezinụlọ mmadụ, nke dị nnọọ elu karịa chimpanzee n'ịzụlite ụbụrụ, enwechaghị nchịkwa mmekọahụ nke na ikike ndị uwe ojii nanị na-egbochi ya inweta afọ ojuju mmekọahụ n'okporo ámá. Dị ka otu onye edemede si kwuo, onye na-edina mmadụ n'ike nwere nnọọ ụbụrụ ụbụrụ zuru ezu iji bulie ya elu karịa anụmanụ, ma dị ka anụmanụ, mgbe okpomọkụ na-amaghị iwu ọ bụla ma e wezụga ọdịdị nke na-akpali ya ịmụpụta ihe ọ bụla si na ya pụta. Nwoke ọ bụla na nwanyị nkịtị nwere ikike ịchịkwa na iduzi agụụ mmekọahụ ya. Ndị ikom na ndị inyom ndị na-achịkwa ya ma na-ejikarị mkpụrụ ndụ ụbụrụ ha na-eche echiche nke ọma, ọ dịghị mgbe ọ bụla nke anụ ahụ. ** Isi nke 4, "Mmetụta Mmekọahụ - Akụkụ II", p. 47. === Nyochaa njikwa ọmụmụ, 1918-32 === * Nchịkwa ọmụmụ bụ nzọụkwụ mbụ dị mkpa nwanyị ga-emerịrị maka ebumnuche nke nnwere onwe ya. Ọ bụ nzọụkwụ mbụ ọ ga-eme ka mmadụ bụrụ nhata. Ọ bụ nzọụkwụ mbụ ha abụọ ga-emerịrị maka nnwere onwe mmadụ. ** "Ụkpụrụ omume na njikwa ọmụmụ", February-March, 1918, p. 11,14. * Ọtụtụ puku ụmụntakịrị na-eso ndị nne na nna na ndị na-abanye n'ụlọ ihi ụra bụ ndị mmadụ niile na-ahụ omume ha. Omume n'ezie! Obodo dị ka enyí nnụnụ nke isi ya dị n'ájá. Ọ gaghị ele anya n'eziokwu ma chee ọrụ nke nzuzu nke ya ihu. ** "Ụkpụrụ omume na njikwa ọmụmụ", February-March, 1918, p. 11,14. * Iwu anyị na-amanye ụmụ nwanyị ịlụ di ma ọ bụ nwunye n'otu akụkụ, ma ọ bụ ite ime n'akụkụ nke ọzọ. [npg] Ndị ọrụ ahụike ama ama kwuru na ọnọdụ abụọ a na-emerụ ahụ ike. ** "Ụkpụrụ omume na njikwa ọmụmụ", February-March, 1918, p. 11,14. * Nwere ihe ọmụma banyere mgbochi ịmụ nwa, ya mere ejiri nlezianya na-echekwa ya na nzuzo nke ụmụ nwanyị nke klaasị ọgaranya & ndash; na otú ike na-egbochi ndị inyom na-arụ ọrụ & ndash; wetara ha nhụsianya? Kama nke ahụ, ọ̀ bụ na o mebeghị ka obi ụtọ ka ukwuu, nnwere onwe ka ukwuu, ọganihu ka ukwuu na ịdị n'otu n'etiti ha? Ụmụ nwanyị ndị nwere ihe ọmụma a bụ ndị inyom nwere onwe ha ịzụlite, nweere onwe ha ịnụ ụtọ n'echiche ya kacha mma, na nweere onwe ha ịkwalite ọdịmma obodo. ** "Ụkpụrụ omume na njikwa ọmụmụ", February-March, 1918, p. 11,14. * Nsogbu anyị niile na-esi n’ịmụ oke n’etiti ndị na-arụ ọrụ, ma ọ bụrụ na omume ga-apụtara anyị ihe ọ bụla ma ọlị, anyị ga-ewere mgbanwe niile na-ebuli na ịdị ndụ nke agbụrụ mmadụ dị ka omume. ** "Ụkpụrụ omume na njikwa ọmụmụ", February-March, 1918, p. 11,14. * Ọmụma nchịkwa ọmụmụ bụ n'ezie omume. N'ozuzu ya, n'agbanyeghị na ọ dị akọ, omume ga-eduga n'ụdị mmadụ dị elu na n'ikpeazụ gaa n'ọsọ dị ọcha. ** "Ụkpụrụ omume na njikwa ọmụmụ", February-March, 1918, p. 11,14. * <p>Eugenists na-ekwu ma ọ bụ na-ekwusi ike na ọrụ mbụ nwanyị bụ steeti; anyị na-ekwu na ọrụ ya n'onwe ya bụ ọrụ mbụ ọ na-arụ na steeti.</p><p>Anyị na-ekwusi ike na nwanyị nwere ihe ọmụma zuru oke banyere ọrụ ọmụmụ ya bụ onye ikpe kacha mma n'oge na ọnọdụ nwa ya kwesịrị ịnọ n'okpuru ya. wetara n'uwa. Anyị na-ekwukwa na ọ bụ ikike ya, n'agbanyeghị ihe ndị ọzọ niile, ikpebi ma ọ ga-amụ nwa ma ọ bụ na ọ gaghị amụ, na ụmụ ole ọ ga-amụ ma ọ bụrụ na ọ họrọ ịghọ nne. Iji mezuo nke a, anyị na-ekwusi ike ka emebere mmadụ niile ozi gbasara ọgwụ mgbochi sayensị. Anyị kwenyere na ọ bụrụ na etinye ozi dị otú ahụ n'ebe mmadụ niile ga-eru, anyị ga-eme ka o kwe omume iwere nzọụkwụ mbụ, nke kachasị ukwuu n'ịkwalite agbụrụ....</p> ** "Nchịkwa ọmụmụ na Mma agbụrụ", Febụwarị 1919. * Ọ bụ ihe kwesịrị ịrịba ama na ọ dịghị otu n'ime ndị inyom m gwaworo okwu ruo ugbu a kwenyere na ime ime dị ka omume; ma ọ bụ ụkpụrụ nke ha na-eguzo. Ha kwenyekwara na mkpochapụ zuru oke nke iwu ite ime ga-akwụsị n'oge na-adịghị anya ite ime, n'ihi na ọ nweghị ihe ọzọ ga-eme. ** ''Nlebanya nchịkwa ọmụmụ'', Disemba 1920 * Eugenics bụ… ụzọ kacha zuru oke na nke ọma iji dozie nsogbu agbụrụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmekọrịta ọha na eze. ** “Uru Eugenic nke Mgbasa Mgbochi Ọmụmụ”, Ọktoba 1921, peeji nke 5. * Mgbasa maka ịmụ nwa abụghị naanị uru eugenic, kama ọ bụ otu ihe na ebumnuche ikpeazụ nke eugenics. ** “Uru Eugenic nke Mgbasa Mgbochi Ọmụmụ”, Ọktoba 1921, peeji nke 5. Dị ka onye na-akwado njikwa ịmụ nwa, achọrọ m… ịkọwapụta na enweghị nha nha n'etiti ọnụọgụ ọmụmụ nke 'adịghị mma' na 'dabara', n'eziokwu, ihe egwu kachasị ugbu a na mmepeanya, enweghị ike imezi ya site na nraranye nke asọmpi nwata. n'etiti klaasị abụọ a. N'okwu a, ihe atụ nke klaasị ndị dị ala, ọmụmụ nke ndị na-adịghị ike, ndị nwere nkwarụ, klaasị ndị dara ogbenye, ekwesịghị ịbụ ndị a ga-eṅomi .... N'ụzọ megidere nke ahụ, nsogbu kachasị ngwa ngwa taa bụ. ka esi amachi na kụda mmụọ n'oke ọmụmụ nke uche na nrụrụ aka. ** “Uru Eugenic nke Mgbasa Mgbochi Ọmụmụ”, Ọktoba 1921, peeji nke 5. * Anyị kwenyesiri ike na mmụgharị agbụrụ dị ka mmụgharị onye ọ bụla, ga-esirịrị n'ime pụta. Ya bụ, ọ ga-abụrịrị nke kwụụrụ onwe ya, na-eduzi onwe ya, na ọ bụghị iwunye ya site na mpụga. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, nne ma ọ bụ nna ọ bụla nwere ike ime, na karịsịa nne ọ bụla nwere ike ime, ga-emerịrị ka a mata oke mkpa na isi mkpa dị n'ịkpọbata ụmụaka n'ime ụwa a. ... Ọ bụghị ruo mgbe a na-enye ndị nne na nna nke ụwa ikike ịchịkwa ikike ọmụmụ ha, ọ ga-ekwe omume ... imeziwanye ogo ọgbọ nke ọdịnihu, [ma ọ bụ] ọbụna ịnọgide na-enwe mmepeanya ọbụna n'ọkwa dị ugbu a. ... Usoro ụkpụrụ omume mmekọahụ nke na-adịghị mma, nke a na-esite n'elu, usoro iwu nke ndị ọkà mmụta uche dị elu chepụtara bụ ndị na-adịghị echebara ọnọdụ ndụ na ọchịchọ nke ndị mmadụ na-eri nri, ọ dịghị mgbe ọ ga-abụ uru dị ntakịrị n'ime ihe ọ bụla. mgbanwe na-eme ka ndị mmadụ. ** "Uru Eugenic nke Mgbasa Mgbochi Ọmụmụ", Ọktoba 1921, p. 5 * <p>Chee nnọọ obere oge ihe okwu ahụ pụtara ụlọ akwụkwọ ọta akara—ogige ụmụaka! Nye m, nke ahụ bụ nnọọ ihe ụwa kwesịrị ịbụ—ogige ụmụaka. N'okwu a, anyị ekwesịghị ime ihe na-erughị ịgbaso ihe atụ nke ọkachamara ubi. Ọkachamara ọ bụla na-akọ ubi maara na osisi nke ọ bụla ga-enwerịrị oghere nke ọma, gbanyere mkpọrọgwụ n'ime ala na-edozi ahụ nke ọma, ma nye ya ikuku na ìhè anyanwụ zuru oke. Ọ maara na ọ dịghị ihe ọkụkụ ga-enwe ohere dị mma nke ndụ ma ọ bụrụ na ata juru ya ma ọ bụ kpagbuo ya. Iji too ntozu okè, itolite, ito ifuru, na-amịpụta okooko osisi ndị mara mma nke siri ike n'oge nke ya, osisi ọ bụla aghaghị inwe nlebara anya mgbe nile, nlekọta na-adịghị akwụsị akwụsị na nraranye dị nro. chọrọ ohere na ikuku, ìhè anyanwụ na ịhụnanya, ụmụaka chọrọ ha ọbụna karịa. Naanị ezigbo akụ na ụba nke obodo anyị dị na ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nke ọgbọ na-abịa. Onye ọrụ ugbo ga-akara ya mma ka ọ rụpụta otu puku anụ ọhịa nke ọma karịa otu nde runt.</p><p>Kedu ka anyị ga-esi zụlite agbụrụ ụmụ mmadụ nke ọma ma ọ bụrụ na anyị agbasoghị otu atụmatụ ahụ? Anyị ga-eme ka obodo a bụrụ ogige ụmụaka kama ịbụ ebe azụ azụ na-adịghị mma juputara na ahịhịa mmadụ. ụmụntakịrị na-ejupụtakarị na nri erughi nri. Ha bụ ibu arọ mgbe niile na ike nne ha na-atụ oke ụtụ na ikike nna na-enweta ego. Ụlọ ndị dị otú ahụ enweghị ike ịbụ ubi n'echiche ọ bụla.</p> ** Radio WFAB Syracuse, {{#formatdate:1924-02-29}}, nke edegharịrị na "The Meaning of Radio Birth Control", Eprel 1924, p. 111 * <p>Ihe ndị bụ isi nke Congress Population ga-abụ </p><p>a) ịkwalite ọkwa na ịbawanye ọgụgụ isi nke ọnụ ọgụgụ mmadụ. Ọnụ ọgụgụ ọmụmụ n'ọkwa dị ugbu a dị iri na ise kwa puku, na-ebelata ọnụ ọgụgụ ọnwụ n'okpuru akara 11 kwa puku.</p><p>c) imechi ọnụ ụzọ mbata na ọpụpụ n'ọnụ ụzọ ụfọdụ ndị ọbịa nke ọnọdụ ha bụ. mara na ọ na-emebi ume nke agbụrụ ahụ, dị ka ndị na-adịghị ike, ndị nzuzu, ndị na-anụ ọkụ n'obi, ndị ara, syphilitic, akwụkwụ, ndị omempụ, ndị akwụna ọkachamara, na ndị ọzọ na klas a nke iwu mbata na ọpụpụ nke 1924 machibidoro.</p><p> d) itinye iwu siri ike na nke siri ike nke ịmụ nwa na ikewapụ n'ọkwa ahụ n'ọkwa nke ndị bi n'usoro ọmụmụ ya, ma ọ bụ onye ihe nketa ya bụ nke na àgwà ọjọọ nwere ike ibunye n'aka ụmụ. megide ibu nke mmezi n'ọdịnihu maka ọtụtụ ụmụ dịka enwere ike mụọ site na nne na nna na-adịghị ike, site n'ịgba ụgwọ ezumike nka ndị niile nwere ọrịa na-efe efe bụ ndị ji aka ha kwenye na ịmụ nwa.</p> p > **"Atụmatụ maka Udo", Eprel 1932, p. 107-108, na-achịkọta adreesị nke New History Society, New York City, {{#formatdate:1932-01-17}} === ''Nwanyị na agbụrụ Ọhụrụ'' (1922) === : ''New York: Brentanos Publishers, 1922.''[http://www.bartleby.com/1013/] * Ọtụtụ mgbe, a na-etinye ọchịchọ a [maka oke ezinụlọ] na nrụgide akụ na ụba ... O kwupụtala onwe ya n'etiti ndị ọgaranya na ndị ogbenye, n'etiti ndị nwere ọgụgụ isi na ndị na-enweghị uche. E gosila ya n'ihe egwu dị ka igbu ụmụ ọhụrụ, ịhapụ ụmụaka na ite ime. ** Isi nke 2, "Mgbalị Ụmụ nwanyị Maka Nnwere Onwe" * O doro anya na ọ dịghị ihe ọ bụla ma e wezụga ọgwụ mgbochi ime nwere ike ịkwụsị ihe egwu dị na ite ime na igbu ụmụ ọhụrụ. ** Isi nke 2, "Mgbalị Ụmụ nwanyị Maka Nnwere Onwe" * <p>N'otu aka ahụ, anyị na-ahụ na ụmụ nke abụọ na nke atọ nwere ezigbo ohere ibi ndụ n'ime afọ mbụ. Ụmụntakịrị na-abịa mgbe e mesịrị na-enwe obere ohere ruo mgbe nke iri na abụọ nwere ohere ọ bụla ma ọlị ịdị ndụ ọnwa iri na abụọ.</p><p>Nke a anaghị emecha ikpe ahụ, Otú ọ dị, maka ndị na-eche banyere ịga n'ihu n'isiokwu ahụ ga-emepe emepe. chọpụta na ọtụtụ n’ime ndị dị ndụ otu afọ na-anwụ tupu ha eruo afọ ise. </p><p> Ọtụtụ ndị, ikekwe, ga-eche na ọ bụ ihe efu ịgakwuru n’ihu n’igosipụta omume rụrụ arụ nke ezinụlọ buru ibu, ma ebe ọ bụ na a ka nwere ọtụtụ ihe àmà dị n’aka, a pụrụ inye ya n’ihi ndị ọ na-esiri ike. n'imezigharị echiche ochie na nke eziokwu. Ihe kacha ebere ezinụlọ buru ibu na-eme otu n’ime ụmụ ọhụrụ ha bụ igbu ya. Otu ihe ndị ahụ na-eme ka ọnụ ọgụgụ ọnwụ ụmụ ọhụrụ dị egwu, nke na-ebuwanyekwa ọnụ ọgụgụ ọnwụ nke ụmụaka nọ n'agbata afọ otu na ise, na-arụ ọrụ ọbụna karịa iji wedata ọnụọgụ ahụike nke ndị nọ ndụ.</p> ** Isi nke 5, "Ajọ omume nke Ịmepụta Ezi Ezinụlọ." * Isi nnwere onwe nke ụwa bụ nnwere onwe nke nwanyị. Agbụrụ efu enweghị ike ịmụ site na ndị nne ohu. Nwanyị a kpara akpa enweghị ike ịhọrọ ma ọ bụghị inye ụmụ ya ndị nwoke na ụmụ ya nwanyị ihe ụfọdụ nke ịbụ ohu ahụ. Ọ dịghị nwanyị nwere ike ịkpọ onwe ya nweere onwe ya onye na-enweghị ma na-achịkwa ahụ ya. Ọ dịghị nwanyị nwere ike ịkpọ onwe ya n'efu ruo mgbe ọ ga-eji nlezianya họrọ ma ọ ga-abụ nne ma ọ bụ na ọ gaghị abụ nne. ** Isi nke 8, "Nchịkwa ọmụmụ; Nsogbu nne na nna ma ọ bụ nwanyị?" * <p>Nwanyị ga-enwerịrị onwe ya; nnwere onwe bụ isi nke ịhọrọ ma ọ ga-abụ nne na ụmụ ole ọ ga-amụ. N'agbanyeghị ụdị àgwà mmadụ nwere ike ịbụ, nsogbu ahụ bụ nke ya; na tupu ọ bụrụ nke ya, ọ bụ naanị ya.</p><p>Ọ na-agafe na ndagwurugwu ọnwụ naanị mgbe ọ bụla a mụrụ nwa. Ebe ọ bụ na ọ bụghị ihe ziri ezi ma mmadụ ma steeti ịmanye ya n'ọhụụ a, ya mere ọ bụ ikike ikpebi ma ọ ga-atachi obi. Ikike ahụ nke ime mkpebi na-amanye ya ọrụ nke ime ka ụzọ nweta ihe ọmụma nke ọ ga-esi mee ma mee mkpebi ahụ. </p><p>Nchịkwa ọmụmụ bụ nsogbu nwanyị. Ngwa ngwa ọ na-anabata ya dị ka nke ya na nke naanị ya, otu ahụ ka ọha mmadụ ga-esi na-asọpụrụ ịbụ nne. Ngwa ngwa, kwa, a ga-eme ka ụwa bụrụ ebe kwesịrị ekwesị maka ụmụ ya ibi.</p> ** Isi nke 8, "Nchịkwa ọmụmụ; Nsogbu nne na nna ma ọ bụ nwanyị?" * Ọ bụ ezie na e nwere ebe ọbụna iwu na-amata ite ime dị ka ihe ziri ezi ma ọ bụrụ na dọkịta akwado ya, ana m ekwu na ọtụtụ narị puku ite ime na America kwa afọ bụ ihe ihere nye mmepeanya. ** Isi nke 10, "Ihe mgbochi afọ ka ọ bụ ite ime?" * Ọchịchọ ịmụ nwa n’onwe ya, nke a na-ekwukarị dị ka imebi iwu okike, abụghị ihe ọzọ ma ọ bụ dị ntakịrị karịa ikwado usoro nke ikpochapụ ndị na-ekwesịghị ekwesị, igbochi ọmụmụ nke ndị nwere nkwarụ ma ọ bụ ndị ga-abụ ndị nwere nkwarụ. Yabụ, n'ịgbaso atụmatụ ọrụ okike, anyị ga-ahapụ nwanyị ka ọ tolite n'uju tupu anyị enwee ike ịtụ anya ịbụ nne nke ọma. Ọ bụrụ na anyị ga-enwe ọganihu agbụrụ, mmepe a nke ịbụ nwanyị ga-ebuterịrị ịbụ nne na nwanyị ọ bụla. ** Isi nke 18, "Ebumnobi" === "Ihe isi ike nke mmepeanya," 1922 === * Ndị otu ahụ buru ibu, gbagwojuru anya, ndị nwere njikọ chiri anya na-achọ ịchịkwa na ibelata mgbasa nke nhụsianya na ịda ogbenye na ihe ọjọọ niile na-eyi egwu na-apụta n'ime ala a na-eme nri na-eme nri, bụ ihe kacha egosi na mmepeanya anyị etolitela, na-azụ ma na-adịgide adịgide mgbe niile. ọnụ ọgụgụ na-abawanye ụba nke ndị na-adịghị mma, ndị aghụghọ na ndị dabere. Ya mere, nkatọ m abụghị maka "ọdịda" nke ọrụ ebere, kama ọ bụ na ọ ga-aga nke ọma. * Ihe ize ndụ ndị a dị n'echiche nke ọdịmma mmadụ na ime ihe ike, ihe egwu ndị nweworo taa na-emepụta ihe ọkụkụ ha zuru oke nke ihe mkpofu mmadụ, nke enweghị nhata na adịghị arụ ọrụ, bụ nke a ghọtara nke ọma na narị afọ gara aga n'oge mbụ etinyere echiche dị otú ahụ n'ọrụ. . * Enwere ụdị ọrụ ebere ma ọ bụ ihe ọma pụrụ iche, nke a na-akpọsa ugbu a ma na-akwado ya, ma dị ka mmemme gọọmenti etiti ma dị ka onye kwesịrị inye onyinye nke onwe, nke na-eme ka m bụrụ onye na-emerụ emerụ karịa onye ọ bụla ọzọ. Nke a na-emetụta onwe ya kpọmkwem na ọrụ nke ịmụ nwa, ma na-ezube ịnye ndị nne na-adịghị akwụ ụgwọ ụlọ ọgwụ na ndị nọọsụ [n'efu]. Ndị inyom dị otú ahụ ... bụ, a gwara anyị ka ha "nata nlekọta zuru oke n'oge ime ime, ... na otu ọnwa mgbe e mesịrị." Otu a ka a ga-azọpụta ndị nne na ụmụ ọhụrụ. "A ga-eme ka ịmụ nwa." A na-arụ ọrụ nke ebe a na-amụ nwa ... na-eme n'etiti ndị ogbenye na ndị ọzọ docile ngalaba nke obodo, n'etiti ndị nne kacha nta ike, site ịda ogbenye na amaghị, imeli nlekọta na nlebara anya dị mkpa maka ịga nke ọma ọmụmụ. ... Dị otú ahụ "obiọma" ... na-ezo a nzuzu obi ọjọọ, n'ihi na ... ọ dịghị mgbe ebumnobi nke ndị dị otú ahụ philanthropy inye ndị ogbenye n'elu-ibu na mgbe erighị erimeri nne nke slum ohere ime nhọrọ onwe ya, ka. kpebie ma ọ̀ na-achọ ka oge na-aga ime ka ụmụaka bata n'ụwa. Naanị ihe ọ na-ekwu bụ 'Mbawanye ma mụbaa: Anyị dị njikere inyere gị aka ime nke a.' Ebe ihe ka n’ọnụ ọgụgụ n’ime ndị nne na-aghọta nnukwu ibu ọrụ ha chere ihu n’ime ka ndụ na ịzụ ụmụ ha kpọbataworo n’ụwa, ebe a na-amụ nwa ga-akụziri ha otú ha ga-esi na-enwekwu ihe. A na-akụziri nwanyị ogbenye ka ọ ga-esi mụọ nwa nke asaa, mgbe ihe ọ chọrọ ịma bụ ka ọ ga-esi zere iweta nke asatọ ya n'ụwa. * Ọ bụ ezie na ọ dị mkpa ịkọwapụta mkpa “ihe nketa” dị dị ka ihe na-ekpebi ihe na-eme ná ndụ mmadụ, ọ na-egbu mmadụ ibuli ya elu n’ọnọdụ zuru oke. Dị ka ọ dị na gburugburu ebe obibi, echiche nke ihe nketa na-enweta uru ya na ihe ọ pụtara naanị ma ọ bụrụ na ọ dị n'ime ya ma mee ya n'ime ọgbọ nke ihe ndị dị ndụ. Gburugburu ebe obibi na ihe nketa anaghị emegide. Nsogbu anyị abụghị nke "Nature vs. Nurture," kama nke Nature x Nurture, nke ihe nketa na-amụba site na gburugburu ebe obibi, ma ọ bụrụ na anyị nwere ike ịkọwa ya. Eugenist nke na-eleghara mkpa gburugburu ebe obibi anya dị ka ihe na-ekpebi ihe na ndụ mmadụ, dị mkpụmkpụ dị ka Socialist nke na-eleghara ọdịdị ndụ mmadụ anya. Anyị enweghị ike iwepụ ike abụọ a, belụsọ na tiori. Nye nwa nọ n'afọ, Samuel Butler kwuru, nne bụ "gburugburu." N'ezie, ọ bụkwa "ihe nketa." Mkparịta ụka ogologo oge nke "Nature vs. Nurture" a na-azọchasị oge site n'oge ruo n'oge, na-emekarị ka ọ ghara ịmị mkpụrụ, n'ihi enweghị ike ịmata ọdịiche dị n'etiti ihe ndị a. Mmegide ma ọ bụ mmegide dị n'etiti ha bụ ihe arụrụ arụ na agụmakwụkwọ, na-enweghị ihe ndabere na akụkụ ahụ dị ndụ. ** Isi nke 8, "Ihe ize ndụ nke asọmpi Cradle" * Ego anyị na-akwụ 'n'elu' iji kewapụ ndị na-emebi iwu, ndị nwere nkwarụ na ndị dabere, n'ụlọ mkpọrọ, ebe mgbaba na ụlọ na-adịgide adịgide, enweghị ike kewapụ ndị mmụọ ọjọọ na-abawanye ma na-amụba… na-egosipụta nzuzu anyị na oke mmetụta. Ọ nweghị ụlọ ọrụ mmepụta ihe nwere ike idowe ịdị adị ya na ntọala dị otú ahụ. Ma 'ndị isi ụlọ ọrụ' nwere isi isi ike, ndị ọchụnta ego bụ ndị ji onwe ha nganga maka ikike azụmaahịa ha nwere isi dị jụụ na nke nwere ịnụ ọkụ n'obi na-atụba nde mmadụ n'ime ọrụ enyemaka nke rosewater na ọrụ ebere ndị nzuzu kachasị mma na nke jọgburu onwe ya kacha njọ. N'ihe anyị na ihe ndị dị otú ahụ na-emekọ ihe, a na-enwe mmejọ na-ezighị ezi na iji nnukwu ego eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi nke kwesịrị iji n'ezi omume niile mee ihe maka mmepe na mmụta nke ihe dị mma nke obodo. ** Isi nke 12, "Nwanyị na Ọdịnihu" == ''Margaret Sanger: Akwụkwọ akụkọ ihe mere eme'' (1938) === * <p>N’ebe m nọ mgbe ọ bụla òtù ọ bụla a kpalitere bụ ezigbo otu, ya mere m nakweere ọkpụkpọ òkù ka m gwa alaka ụlọ ọrụ ụmụ nwanyị nke Ku Klux Klan na Silver Lake, New Jersey, otu n’ime ahụmahụ ndị kasị dị egwu m nwetara na nkuzi. [...] Ọ dịtụbeghị mgbe m lere anya n'oké osimiri nke ihu dị ka ndị a. Eji m n'aka na ọ bụrụ na m kwupụta otu okwu, dị ka ite ime, na-abụghị okwu okwu ụmụ nwanyị ndị a na-emebu, ha ga-abanye n'ime ahụ. Ya mere, adreesị m n'abalị ahụ kwesịrị ịdị na nke kachasị nke elementrị, dị ka a ga-asị na m na-agbalị ime ka ụmụaka ghọta.</p><p>N'ikpeazụ, site na ihe atụ ndị dị mfe, ekwenyere m na emezuwo nzube m. A kpọrọ òkù iri na abụọ ka ha gwa ndị otu yiri ya okwu. Mkparịta ụka ahụ gara n'ihu ma na-aga n'ihu, ma mgbe anyị gafere n'ikpeazụ, ọ gaferela ịlaghachi New York.</p> ** Isi nke 29, "Mgbe Ndị Dọkịta Na-ahụ Maka Ndụ", p. 366. *...anyị kọwara nnọọ ihe mgbochi afọ ime bụ; na ite ime bụ ụzọ na-ezighi ezi - n'agbanyeghị etu esi eme ya n'oge ọ na-egbu ya; na mgbochi afọ ime bụ ụzọ ka mma, ụzọ dị nchebe - ọ were obere oge, obere nsogbu, mana ọ bara uru na ogologo oge, n'ihi na ndụ amalitebeghị. *Eugenics, nke malitere ogologo oge tupu oge m, ka akọwara dị ka gụnyere ịhụnanya efu na mgbochi nke ịtụrụ ime ... N'oge na-adịbeghị anya ọ zụlitere ọzọ n'ụdị ozuzu oke. ** Isi nke 30, “Ugbu a bụ oge mkparịta ụka”, p. 374. * M nakweere otu alaka nke nkà ihe ọmụma a, ma eugenics nke na-enweghị mgbochi ịmụ nwa yiri m ụlọ e wuru n’elu ájá. Ọ pụghị iguzogide oké iwe nke nrụgide akụ̀ na ụba nke kụdara aka n'ụzọ dị ukwuu nke agbụrụ mmadụ. Ndị eugenists chọrọ ịgbanwe usoro nchịkwa ọmụmụ site na obere ụmụaka maka ndị ogbenye na ọtụtụ ụmụaka maka ndị ọgaranya. Anyị laghachiri na nke ahụ wee chọọ ụzọ ka anyị kwụsị ịba ụba nke ndị na-ekwesịghị ekwesị. Nke a pụtara nzọụkwụ kachasị mkpa na nke kachasi ike iji kwalite agbụrụ. ** Isi nke 30, “Ugbu a bụ oge mkparịta ụka”, p. 374-375. ===''[[w: Chicago Defender | Onye na-agbachitere Chicago]]'' Ajụjụ ọnụ [[w: Earl Conrad | Earl Conrad]] (1945) === * ịkpa ókè bụ ihe zuru ụwa ọnụ. A ghaghị imegide ya n'ebe niile. Ọ bụ ya mere m ji chee na ọnọdụ Negro nọ ebe a jikọtara ya na nke ndị a na-emegbu emegbu gburugburu ụwa. * Mgbe mbụ anyị malitere otu onye ọcha na-emegide Negro nyere m $10,000 ma ọ bụrụ na m malite [ịkwado ụlọ ọgwụ mgbochi ọmụmụ] na Harlem. Echiche ya bụ nanị igbutu ọnụ ọgụgụ ndị Negroes. 'Gbasaa ya [ihe nchịkwa ọmụmụ] ruo n'ókè ị nwere ike n'etiti ha,' ka o kwuru. Nke ahụ bụ, n'ezie, ọ bụghị echiche anyị. M jụrụ ya. Ma nke ahụ bụ ihe atụ nke otú ụfọdụ ndị nwere ike isi na-akparị ihe a. ===''[[w:Negro_Digest|Negro Digest]]'', "Ịhụnanya ma ọ bụ ụmụ ọhụrụ: Ndị nne Negro ga-ahọrọ?" (1946)=== * Anyị nwere ike ọ dịghị mgbe anyị ga-enweta ihe mgbaru ọsọ nke inwe ọ bụla ime na-ejedebe na ịmụ nwa dị mma, ma n'ezie, ihe ka ukwuu n'ime 17,000 ịmụ nwa nke na-eme ndị nne Negro kwa afọ nwere ike igbochi ma ọ bụrụ na e mere atụmatụ nwa ọ bụla. Ndị nne na-arịa ọrịa anụ ahụ na-adịghị mma, ndị nne na-arịa ọrịa na-adịghị ala ala, ndị na-akwado onwe ha na nri na-adịghị mma ma ọ bụ na-arụ ọrụ n'ụzọ ọ bụla n'ike ha, kwesịrị inwe ụzọ ha ga-esi zere ịmụ nwa ruo mgbe enwere ike imeziwanye ọnọdụ anụ ahụ ha. Ọ dị njọ na e kwesịrị ịtụ anya ka ndị inyom dị otú ahụ mụọ nwa kwa afọ ma ọ bụ jụ ịhụnanya nke di ha. Eziokwu ahụ bụ́ na ime ime dị otú ahụ na-akwụsịkarị n'ime ime ma ọ bụ ịmụ nwa na-eme ka ibu a bụrụ ihe na-abaghị uru n'ihi na ọ bụ obi ọjọọ. * Ọsọ Negro erutela ebe n'akụkọ ihe mere eme ya mgbe enwere ike ịme mgbalị ọ bụla iji mee ka nwa Negro ọ bụla gụọ dị ka onyinye bara uru maka ọdịnihu America. Ndị nne na nna Negro, dị ka ndị nne na nna niile, aghaghị ịmepụta ọgbọ na-esote site na ike, ọ bụghị site na adịghị ike; site na ahụike, ọ bụghị site na obi nkoropụ. ===''Akụkọ otu nkeji'' (1947), gbara ajụjụ ọnụ ''[[w:Pathé News|British Pathé's]]'' John Parsons=== <small>[[w:The Dorchester|Dorchester Hotel]], London. Oriakụ Margaret Slee, Onye isi ala America ''Planned Parenthood Federation'' bụ [[w:Pathé News|Pathe's]] John Parsons gbara ajụjụ ọnụ. Sanger lụrụ di ya nke abụọ na [[w:3-In-One Oil|3-In-One Oil]] nnukwu James Noah H. Slee (1861-1943) na 1922. [https://books.google.com/ books?id=9DMBWYMUYBkC&pg=PA193&dq=3-In-One+Oil++noah+slee&hl=en&sa=X&ei=guKYVNubMoyagwSJi4KoBQ&ved=0CEAQ6AEwBg#v=Onepage&q=3-In-One%20] /obere> * ''[[w:Pathé News|British Pathé]]''': Oriakụ Margaret (Sanger) Slee, Onye isi oche nke American Planned Parenthood Federation, na-ekwusi ike na ụmụ nwanyị Europe kwesịrị ịkwụsị inwe [[ụmụ ọhụrụ]] maka iri na-esote. afọ: * ''John Parsons''': Ị naghị eche na echiche dị otú ahụ, echiche dị egwu, bụ ihe na-emegide ọha mmadụ? * '''Margaret Sanger''': N'ụzọ megidere nke ahụ, ọ dị m ka ọ bara uru yana [[Humanity|Humane]]. * ''John Parsons''': Kedu maka ụmụ nwanyị na-achọ ụmụ ọhụrụ ugbu a na n'ime afọ 10 agaghị enwe ike ịmụ nwa? Ọ bụ ezie na ị naghị eche? * ''Margaret Sanger'': Oh, John ị na-ajụ ajụjụ siri ike. M kwesịrị iche, na kama ịbụ impractical, ọ bụ n'ezie nnọọ irè na ọgụgụ isi na mmadụ. * ''John Parsons''': Ma Oriakụ Slee na obodo a ịmụ nwa bụ naanị ihe fọdụrụ nke na-enweghị usoro yana [[Taxation | taxed]], ị chere na anyị kwesịrị ịkwụsị n'ezie? * ''Margaret Sanger''': Ọ dị mma, echere m na '' isiokwu dị otú ahụ bụ n'ezie nkeonwe nke na ọ dịịrị [[ndị nne na nna]] ikpebi, '' mana n'echiche m, ekwere m ebe ahụ. ekwesịghị ịbụ nwa ọhụrụ na mba [[agụụ |agụụ]] n'ime afọ iri na-abịa. ** Vidiyo: [https://www.youtube.com/watch?v=_BG11OHrCDk] [http://www.britishpathe.com/video/one-minute-news-8/query/margaret+slee] ** ''mmachibidoro ụmụaka niile mmiri, ndị Briten na-ewe iwe'', Chicago Tribune, Julaị 4, 1947, p. 9. [https://www.google.com/search?q=MS+to+Robert+C.+Nowe%2C+Aug.+22%2C+1947&ie=utf-8&oe=utf-8#q=% 22mmachibidoro+ụmụ ọhụrụ+bụ+Ihe niile+Wet%22] ** ''Granny Sanger' tụpụrụ bọmbụ - afọ iri na-akwụsị ịmụ nwa'', Margaret Sanger Papers, Akwụkwọ akụkọ #65 (Fall 2013) [http://www.nyu.edu/projects/sanger/articles/grannysanger .php] {{Ebidoghị mmalite}} == Ekesaghị ya == * Ọtụtụ ụmụaka si dabara, obere na-erughị eru - nke ahụ bụ isi okwu na njikwa ọmụmụ. ** Ndị na-edezi '' American Medicine '' na nyocha nke akụkọ Sanger "Gịnị kpatara na ọ bụghị ụlọ ọgwụ nchịkwa ọmụmụ na America?" nke e bipụtara na ''Nlebaanya Nchịkwa Ọmụmụ,'' Mee 1919 * Ọnụ ọgụgụ ndị Negro na-amaghị ihe ka na-amụba n'akpachapụghị anya na nhụsianya, nke mere na mmụba n'etiti Negroes, ọbụna karịa mmụba n'etiti ndị ọcha, sitere na akụkụ ahụ nke ndị bi na ndị nwere ọgụgụ isi na ndị dabara adaba, na ọ dịghịkwa ike ịzụ ụmụ ha nke ọma. ** W.E.B. DuBois, '' Nyochaa nchịkwa ọmụmụ, '' June 1932. Nke Sanger kwuru na atụmatụ ya maka "Negro Project." * Eugenic sterilization bụ mkpa ngwa ngwa… Anyị ga-egbochi ịba ụba nke ngwaahịa ọjọọ a. ** Na-ekwuhie Ernst Rudin, "Eugenic Sterilization: Mkpa ngwa ngwa", '' Nyochaa nchịkwa ọmụmụ, '' Eprel 1933. [http://lifedynamics.com/app/uploads/2015/09/1933-04-April.pdf ] ** Okwu n'ezie nke Rudin kwuru: "Ọ bụghị naanị na ọ bụ ọrụ anyị igbochi ịba ụba nke ebuka ọjọọ, ọ bụkwa iji chekwaa ebuka ndị nwere oke mma na ịbawanye ọnụ ọgụgụ ọmụmụ nke ọnụ ọgụgụ dị elu." * Ihe ndina alụmdi na nwunye bụ mmetụta kasị njọ nke ọha mmadụ. ** Alice Groff, "Alụmdi na Nwunye Bed", "Nwanyị Na-enupụ isi," V.I No. 5, p. 39 (nke Margaret Sanger deziri) * Anyị achọghị ka okwu pụta na anyị chọrọ ikpochapụ ndị Negro bi, ma ọ bụrụ na ọ na-eme ka onye ọ bụla n'ime ha ọzọ nnupụisi so. ** [http://www.dianedew.com/sanger.htm ezighi ezi nke Diane S. Dew] (2001) ** Wepụ okwu site na leta nke Dr. Clarence Gamble Sanger na-atụ aro "Negro Project", ebe Sanger dere: "Na <span style="color:darkgray">anyị achọghị ka okwu pụta na anyị chọrọ ikpochapụ Ndị bi na Negro,</span> na onye ozi bụ nwoke nwere ike ịgbatị echiche ahụ <span style="color:darkgray">ma ọ bụrụ na ọ ga-adakwasị onye ọ bụla n'ime ndị otu ha na-enupụ isi.</span>" ** E jikwa okwu ahụ eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi na "Women, Race, & Class" (12 February 1983) site na [Angela Davis]], ebe ọ pụtara na Sanger na-ahazi mkpọsa mkpochapụ na onye ozi ga-abụ isi mgbasa ozi mgbasa ozi. igwe. * (Anyị) na-achọ inyere ndị ọcha aka na mkpochapụ nke ndị na-ekwesịghị ekwesị (oji). ** Eketere n'ụzọ ụgha na "njikwa ọmụmụ na mma agbụrụ", ''Ntụle nchịkwa ọmụmụ'', Febụwarị 1919 [http://lifedynamics.com/app/uploads/2015/09/1919-02-February.pdf], site na Steve Deace, "[http://www.washingtontimes.com/news/2015/jul/13/steve-deace-planned-parenthood-the-next-relic-from/ Planned Parenthood: Ihe na-esote sitere na ịkpa ókè agbụrụ anyị gara aga nke ahụ. a ga-ehichapụ]", ''Midwest Conservative'' ('The Washington Times''), {{#formatdate:2015-07-13}} ** Okwu n'ezie: "Dị ka ndị na-akwado njikwa ọmụmụ, ndị eugenicists, dịka ọmụmaatụ, na-achọ inyere agbụrụ ahụ aka ikpochapụ ndị na-ekwesịghị ekwesị." * N'ime peeji 200+ nke akwụkwọ a Sanger kpọrọ oku ka e kpochapụ "ahịhịa mmadụ," maka ịkwụsị ọrụ ebere, maka ikewapụ "morons, misfits, and maladjuted," na maka igba ogwu nke "agbụrụ ndị dị ala." ** "[http://www.ewtn.com/library/prolife/pp04a.txt Ònye Bụ Margaret Sanger?]", broshuọ nke {{w|American Life League}} bipụtara, gbasara ''[http:/ /www.gutenberg.org/files/1689/1689.txt The Pivot of Civilization]''. ** Ọ nweghị nkebi ahịrịokwu ndị ahụ e hotara n'ezie pụtara n'akwụkwọ ahụ. * Ndị nwere agba yiri ata mmadụ, a ga-ekpochapụkwa ya. ** Ebe amaghi ama, sitere na Life Education and Resource Network (MỤta) [http://www.blackgenocide.org/planned.html] na nke Roger L. Roberson, Jr, "The Bible & the Black Man: Breaking the Agbụ nke ajọ mbunobi'' (2007), p. 18. ** Ọ dị ka ọ na-ewere "ahịhịa ụmụ mmadụ" n'ogige ụmụaka kama ọ bụ nza azụ nke na-adịghị mma nke ahịhịa mmadụ juputara ma ọ bụ site na "mbelata nke nta nke nta, mkpochapụ na mkpochapụ nke ebuka nwere nkwarụ - ahịhịa ndị mmadụ na-eyi egwu ntoju nke kasị mma okooko osisi nke American mmepeanya "na" kpochapụ" si "anyị achọghị ka okwu pụta na anyị chọrọ ikpochapụ ndị Negro bi, na onye ozi bụ nwoke nwere ike ịgbatị echiche ahụ" (lee n'elu). * Ndị isi ojii, ndị agha, na ndị Juu bụ ihe ize ndụ nye agbụrụ ahụ. ** Amaghị isi mmalite. A na-akpọkarị ya n'ụzọ ụgha dị ka ''Ntụle njikwa ọmụmụ,'' Eprel 1933 [http://lifedynamics.com/app/uploads/2015/09/1933-04-April.pdf], dị ka ọ dị na William D. Gairdner, '' The Agha megide Ezinụlọ'' (1992), [https://books.google.com/books?id=vZsQ5d_43zEC&pg=PA464 p. 464]. Enweghị akwụkwọ ozi ma ọ bụ akụkọ Sanger pụtara na mbipụta ahụ. ** John George, na '' American Extremists: Militias, Supremacists, Klansmen, Communists & Others'' (1992), p. 415, na-akọwa nhota a dị ka "ihe doro anya na-akpakọrịta na njedebe 1980s". * Mkpebi ọmụmụ na-amasị ndị na-eto eto dị elu n'ihi na a na-agbakọ ya iji mebie ikike nke ụka Ndị Kraịst. A na m atụ anya ịhụ ka ụmụ mmadụ nwere onwe ha otu ụbọchị nke ọchịchị aka ike nke Iso Ụzọ Kraịst ọ dịghị ihe na-erughị Capitalism. ** Ebe amaghi ama, nke a na-ekwukarị na ''Nwanyị nnupụisi''' {{Njedebe enweghị atụ}} == Okwu gbasara Sanger== * Enwere mmekọrịta dị egwu n'etiti mmegharị anyị na mbọ mbụ Margaret Sanger. Ọ, dị ka anyị, hụrụ ọnọdụ dị egwu nke ndụ ghetto. Dị ka anyị, ọ maara na mkpọkpọ ụlọ na-egbu ọrịa cancer na-egbu ọha mmadụ nile. Dị ka anyị, ọ bụ onye na-eme ihe ozugbo - onye mmegide na-adịghị eme ihe ike. Ọ dị njikere ịnara nlelị na mmegbu ruo mgbe eziokwu ọ hụrụ kpugheere ọtụtụ nde mmadụ. N'ihe dị ka narị afọ gara aga, ọ banyere n'ime ime obodo ma guzobe ụlọ ọgwụ na-egbochi ịmụ nwa, ma n'ihi omume a, ọ gara mkpọrọ n'ihi na ọ na-emebi iwu na-ezighị ezi. N'agbanyeghị afọ ndị ahụ akwadowo omume ya ziri ezi. Ọ malitere otu mmegharị nke na-erube isi n'iwu ka elu iji chekwaa ndụ mmadụ n'okpuru ọnọdụ mmadụ. Margaret Sanger aghaghị ime ihe a na-akpọ mpụ mgbe ahụ iji mee ka mmadụ baa ọgaranya, ma taa anyị na-asọpụrụ obi ike na ọhụụ ya; n’ihi na ewezuga ha, agaraghị enwe mmalite. mmalite anyị jisiri ike na mgba maka ịha nhata site na ime ihe ike na-adịghị mma nwere ike ọ gaghị abụ nke siri ike na-enweghị ọdịnala Margaret Sanger guzobere na ndị dị ka ya. Negroes enweghị mmasị mmụta nkịtị ma ọ bụ mmasị nkịtị na atụmatụ ezinụlọ. Ha nwere nchegbu pụrụ iche na ngwa ngwa. ** [[Martin Luther King, Jr.]], "Atụmatụ Ezinụlọ - Nchegbu Pụrụ Iche na Ọsọ ọsọ" (Mee 1966) * Mba, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nọọsụ na ya na Robert Allen Parker bi na onye dere akwụkwọ Margaret: mmụọ ya dere akwụkwọ ya niile. ** Oliver Richard Bryne, mgbe a jụrụ ya, "Mgbe e mechiri ụlọ ọgwụ mbụ ọ [Ethel Bryne] na-arụ ọrụ na mmegharị ahụ mgbe nke ahụ gasịrị?", OBR ''Van Voris'' Ajụjụ ọnụ. * Enwere m mmasị na Margaret Sanger nke ukwuu. Obi ike ya, obi ike ya, ọhụhụ ya... enwere m egwu ya n'ezie. O nwekwara ọtụtụ ihe anyị ga-amụta na ndụ ya na ihe mere o ji malite ịlụ ọgụ ma chụọ àjà dị ukwuu. ** [[Hillary Clinton]], [https://www.youtube.com/watch?v=r4o4WizW2mQ na 2009 Planned Parenthood Honors Gala] (YouTube vidiyo), nke e hotara na [http://thefederalist.com/2015] /07/14/watch-hillary-praise-planned-parenthoods-eugenicist-founder-margaret-sanger/ "Lelee Hillary Praise Planned Parenthood's Eugenicist Founder Margaret Sanger"] nke Sean Davis, ''[[w: The Federalist (webụsaịtị) |Onye Federalist]]" (14 Julaị 2015). == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Margaret Sanger|Margaret Sanger]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Sanger, Margaret}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0jh593c7jcjhj34dc9w5ow0zcjyu23s Ruth Fischer 0 2961 12837 12835 2022-11-12T10:11:51Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Ruth Fischer | Ruth Fischer]]''' (11 Disemba 1895 – 13 Maachị 1961) bụ [[w: Ndị Ọstria | Ọstrelia]] na [[w:Ndị German | German]] [ [w:Communist|Communist]] na onye rụkọrọ ọrụ [[w:Austrian Communist Party|Austrian Communist Party]] na 1918. O mechakwara bụrụ onye na-emegide Stalinist siri ike. ===Ihe o kwụru === Ndị Bolshevik. N'isi nke nnukwu ndị ọrụ ugbo a, e nyere ndị Bolshevik ike, na nkebi nke mbụ, imeri nguzogide nke nnukwu obodo mepere emepe na, mgbe e mesịrị, mgbe ntinye aka mba ọzọ na nchịkọta nke ndị agha White belatara [[Soviet Union | Soviet Russia]] gaa na Grand Principality nke Moscow, imeri mbọ niile na-emegide mgbanwe ma tụba ndị mwakpo ahụ na ókèala obodo ahụ. ** p. 649 * Mgbe [[w: Ụnwụ Soviet nke 1932-33 | Ụnwụ Rọshịa]] ruru ọnụ ọgụgụ kasị elu na 1932-1933, ọtụtụ n'ime ndị ọrụ ugbo bụ [[w: Collectivization in the Soviet Union |Collectivized]], ma n'ime mmanye. - n'ogige ọrụ ma ọ bụ na mkpokọta ugbo. Na ''[[w:Kolkhoz | kolkhoz]]'', onye ọrụ ugbo nwere, kpọmkwem dị ka tupu mgbanwe mgbanwe, obere nkata nke ya, ezughị oke iji nye onwe ya na ezinụlọ ya nri nke ọma; ma akụkụ bụ isi nke ike ọrụ ya ka a manyere n'ike n'ike n'ịkọ ala nke ndị nna ya ukwu. Ụjọ, site na ngwá agha na klas agha, aghọwo ihe ebumnobi nke ụdị akụ na ụba ọhụrụ. **p. 651 * Na 1923, onye na-eyi ọha egwu Stalin meriri ndị Georgia na-enupụ isi nyere aka na nkewa Lenin na ya. **p. 651 * Mgbe [[w: Molotov–Ribbentrop Pact | Nkwekọrịta Russian-German nke 1939] kewara Poland, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu nde Poles bụ ndị [[w: NKVD]] bugara na Saịberịa, ndị [[w:Gestapo]] chụpụrụkwa nde ọzọ ịrụ ọrụ mmanye na Poland na Germany… mbula bụ ihe dị mkpa rụzuru maka russification nke East Prussia, steeti Baltic, ndị Balkan. ** pp. 652-53 * E kewara ogige ndị na-emegide ndị Nazi n'etiti, kewara site na anyụike Stalin ji - anyụike a na-akpọ [[w: Social fascism | social fasizim]]—bụ nke e ji mee ka ọkara ndị Kọmunist nke ogige ndị Nazi na-emegide ndị Nazi bụrụ enyi [[Adolf Hitler | Hitler]]. **p. 656 == Ekenyere == * Ị na-eti mkpu megide isi obodo ndị Juu, ụmụ nwoke? Onye na-akatọ isi obodo ndị Juu, ụmụ nwoke, etinyelarị aka na mgba klaasị, n'agbanyeghị na ọ maghị ya. Ị megidere isi obodo ndị Juu ma chọọ ikpochapụ ndị na-eji ngwaahịa ngwaahịa. Nke a ziri ezi. ''Tụgharịa ndị isi obodo ndị Juu n'okpuru ụkwụ, kpọgidere ha n'elu oriọna ma kpọpụ ha.'' Ma gịnị ka ị chọrọ ime na nnukwu ndị isi obodo, ndị Klöckners, Stinnes ...? ** Ekepụtara na [[w: History of the Social Democratic Party of Germany#Weimar Republic (1918-1933)|Social Democratic Party]] akụkọ ''Vorwärts'', Ọgọst 22, 1923. Autenticy nke okwu ahụ kwuru. ejighị n'aka. Dị ka [[w|Mario Keßler]] si n'akụkọ ya na cite book |title=A ndọrọ ndọrọ ọchịchị Biography nke Arkadij Maslow, 1891-1941: Dissident Against His Will | onye nkwusa=Springer Nature |isbn=978-3-030-43257- 7 | ibe=60 |url=https://books.google.com/books?id=XMjgDwAAQBAJ&pg=PA189 ==Njikọ Mpụga== **[[w:en:Ruth Fischer]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Ruth Fischer]] na wikiquote Bekee 9sleuyq0uf11o1t52sekd1gz202j0nj Nella Larsen 0 2962 12839 12838 2022-11-12T10:18:25Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:NellaLarsen1928.jpg|thumb|175px|Nella Larsen 1928]] ''[[wikipedia: Nella Larsen | Nella Larsen]] '' (Eprel 13, 1891–March 30, 1964) bụ onye nọọsụ, onye ọdee akwụkwọ na onye ode akwụkwọ n'oge Harlem Renaissance. ==Ihe o kwụrụ== === Okwu sitere na Nella Larsen === * … Mgbe mụ na Negroes na-ekwurịta ya, achọpụtara m na akụkọ ahụ adịla ochie ma mara nke ọma na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akụkọ ifo. Ọ nwere ọtụtụ ọdịiche: mgbe ụfọdụ ọ bụ nwanne nwanyị ahụ, di, nwa nwoke, onye hụrụ ya n'anya, onye nkwusa, nna ukwu ọ hụrụ n'anya, ma ọ bụ ọbụna nna ya, nne ya, nwanne ya nwanyị, ma ọ bụ nwa ya nwanyị ka e gburu. Onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze Negro na-agwa m na e nwere n'ezie narị akụkọ ndị a. Onye ọ bụla nwere ike dee ya n'oge ọ bụla. ** Na myirịta nke akụkọ ya "Ebe Nsọ" na ọrụ odee ọzọ (dị ka ekwuru na [https://www.laphamsquarterly.org/roundtable/passing-through" Passing through"] na nkeji iri na ise nke Lapham; 2015 Apr 3) === Okwu gbasara Nella Larsen === * Omume bụ ihe ndị na-enweghị, ma na-enwe mmasị, na-ewe iwe na-enweghị. ** Na etu Thadious Davis siri kọwaa nkwanye ugwu Larsen dị ka enwere ike ịkọwahie ya maka nkwuwa okwu (dị ka ekwuru na [https://www.laphamsquarterly.org/roundtable/passing-through “Passing through”] na nkeji iri na ise nke Lapham; 2015 Apr 3) * nwanyị ‘oge a’ nke na-ese sịga, na-eyi uwe mkpirisi, ekweghị n’okpukpe, chọọchị na ihe ndị yiri ya, ma na-eche na ndị ụdị nkà nwere ohere doro anya inye aka dozie nsogbu agbụrụ ahụ. ** Banyere otu esi akọwa Larsen na ajụjụ ọnụ nke 1928 (dị ka e hotara na [http://thesis.honors.olemiss.edu/808/43/Bria%20Michelle%20Stephens%20Thesis.pdf “NELLA LARSEN: AKWỤKWỌ NA-AKWỤKWỌ NDỊ ỌZỌ NA-AKWỤKWỌ NSỌ. SITE n’AKWỤKWỌ”]; Mee 2017) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Nella Larsen|Nella Larsen]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Larsen, Nella}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 4zeyshambddiaawkklcg44b7qm6pw1a Juanita Broaddrick 0 2963 12840 2022-11-12T10:28:02Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Juanita Broaddrick|Juanita Broaddrick]]''' (December 13, 1942–) bụ onye bụbu onye nlekọta ụlọ ndị nọọsụ si Arkansas. Ọ boro ebubo na 1999 na Onye isi ala United States [[Bill Clinton]] dinara ya n'ike. == Ihe o kwụrụ == * Mgbe ahụ, ọ nwara susuo m ọnụ ọzọ. Oge nke abụọ ọ nwara susuo m ọnụ, ọ malitere ịta egbugbere ọnụ m… Ọ malite, um, taa m ọnụ n'elu egbugbere ọnụ m wee gbalịa isi n'ebe ọ nọ pụọ. O wee manye m n'elu akwa. Ma ụjọ tụrụ m nke ukwuu, m wee gbalịa isi n’ebe ọ nọ pụọ, m wee sị ya ‘Ee e,’ na achọghị m ka ihe a mee ma ọ chọghị ige m ntị. … Ọ bụ ezigbo ụjọ, ọnọdụ ụjọ. Adị m ọbụna ruo n’ókè m na-enwe oké ụzụ, ị maara, na-eti mkpu sị ‘Biko kwụsị.’ Ma mgbe ahụ ka ọ kụdasịrị n’ubu aka nri m, ọ ga-atakwa egbugbere ọnụ m. … Mgbe ihe niile gwụchara, o biliri gbatịa onwe ya, m nọkwa na-ebe akwa n'oge ahụ ma na-aga n'ọnụ ụzọ, ma jiri nwayọọ tinye ugogbe anya maka anwụ ya. Tupu ya apụ n’ọnụ ụzọ, ọ sịrị ‘Ọ ka mma ị nweta ice na nke ahụ.’ O wee tụgharịa pụọ ​​n’ọnụ ụzọ ** [https://www.washingtonpost.com/wp-srv/politics/special/clinton/stories/broaddrick022599.htm Clinton Accuser's Story Aired] (February 25, 1999) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Juanita Broaddrick|Juanita Broaddrick]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Broaddrick, Juanita}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 6al39n340fp4ehqef4pe6m892p8ctow Noa Tsurushima 0 2964 12841 2022-11-12T10:36:40Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Noa Tsurushima|Noa Tsurushima]]''' (鶴嶋 乃愛; Tsurushima Noa; amuru 24 May 2001 bụ [[Japan|Japanese]] ihe nlere na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe o kwụrụ == * N’eziokwu, amaghị m ihe mere e ji họpụta m, ọ tụrụ m n’anya. Obi dị m ụtọ ịhụ ebe nke a na-ewe m. * Mgbe a gwara m ka m chịa ọchị, m na-amalite ịchị ọchị. Ọbụna n'oge a na-ese foto, mgbe a gwara m ka m gbasaa, m na-emecha bụrụ naanị onye na-agbawa. * M na-agụkarị mana, ụdị m na-aga bụ ihe omimi. Ọ na-amasị m ide akụkọ nke m mana dịka ị maara, ndị mmadụ na-anwụkarị na ihe omimi, yabụ mmadụ na-anwụkarị na akụkọ m. Ọzọkwa, ọ na-amasị m ịga ụlọ ngosi nka n'ụbọchị ezumike m. * Mgbe ewebatara anyị na Izu n’ihe omume nke mbụ, anyị amaghị ihe ọ bụla. Mana ekwenyere m na ịga n'ihu, Izu ga-aga n'ihu na-amụta ma na-etolite site n'ịrụ ọrụ na onye protagonist, Aruto. Ya mere, ọ bụ ọrụ ebe ọtụtụ ihe dị na ikuku. Akụkụ nke amara bụ na ọ bụ ihe a na-atụghị anya ya. * '''M na-enwebu ụdị ejiji frilly lolịta, ya mere enwere m obi ụtọ mgbe mbụ m hụrụ ihe m ga-eyi dị ka Izu (na [[w:Kamen Rider Zero-One|Kamen Rider Zero-One]] ihe nkiri). Akpụkpọ ụkwụ ya na-adọrọ mmasị, na ihe nke tights na akpụkpọ anụ. Achọrọ m ka ndị mmadụ ghọta obere nkọwa niile. Izu nwere ike ịbụ nwanyị toro eto na ụmụaka, mana ejiri m n'aka na ọ ga-eju ha anya maka uwe ya dị ịtụnanya na anya na-acha anụnụ anụnụ. Ọ ga-eji nke nta nke nta mụtakwu mmetụta mmetụta ya mere ọ ga-amasị m ma ọ bụrụ na ha nwere ike ịbanye na akụkụ ahụ. Enwere m olileanya na ha niile ga-adị ka "Achọrọ m Izu", ma ọ bụ "Achọrọ m ịbụ onye isi ala nke Izu!" ** Noa Tsurushima (2019) zoro aka na "[https://tokusatsunetwork.com/2019/09/kamen-rider-zero-ones-noa-tsurushima-interview/ Kamen Rider Zero-One's Noa Tsurushima Interview]" na Tokusatsu Netwọk, Septemba 17, 2019. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Noa Tsurushima|Noa Tsurushima]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Tsurushima,Noa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] mwjaf7e6detnltwcmpbac7s2l8ekcw7 Haley Tju 0 2965 12843 12842 2022-11-12T10:40:40Z Love4sure 14 /* Okwu gbasara Haley Tju */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Haley Tju |Haley Alexandra Tju]]'' (amuru Febụwarị 15, 2001) bụ onye omere America. ==Ihe o kwụrụ== * Ọ dị mfe ịbụ onye enweghị ntụkwasị obi na azụmaahịa a. M na-agbalị mgbe niile icheta na ọ bụ naanị otu onye n'ime unu. Ekwesịrị m ịsị nkwụsi ike bụ akụkụ buru ibu nke kwesịrị ịbanye n'ụdị ọrụ a. **[https://www.taylormagazine.com/interview-haley-tju/ Ajụjụ ọnụ: Haley Tju] (Mee 21, 2018) == Okwu gbasara Haley Tju == * Anyị na-enwe nkwanye ùgwù maka ibe anyị na nyocha, ọbụlagodi mgbe anyị na-enyocha otu ihe. Ndị mmadụ chọrọ ikwere na anyị bụ ụmụnne nwanyị na anyị na-eme otu ihe ahụ na anyị na-asọmpi. Ma echere m na njedebe nke ụbọchị anyị na-achọ ihe kacha mma maka ibe anyị, n'ihi ya, anyị agaghị enweta ihe ọ bụla ọzọ. ** Brianne Tju, [https://www.hercampus.com/culture/entertainment/brianne-tju-discusses-light-feather-her-sister-haley-tju-why-she-ll-never- stop Brianne Tju Na-akparịta 'Ìhè dị ka Nku,' Nwanne ya nwanyị Haley Tju & Gịnị kpatara na ọ gaghị akwụsị ime ihe (Apụrụiche Ajụjụ&A)] (October 12, 2018) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Haley Tju|Haley Tju]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Tju, Haley}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ibgzu5e1tjycrmh1ookz8t3pt2lymy0 Anne Frank 0 2966 12844 2022-11-12T10:43:01Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Anne Frank|Annelies Marie Frank]]'''' ([[12 June]] [[1929]] - February/March [1945]]) bụ nwa okorobịa onye Juu na-agụ akwụkwọ na-achọsi ike. odee, onye nwuru n'ihi ọrịa typhus na [[w:Bergen-Belsen |ogige ịta ahụhụ Bergen-Belsen]]. ===Ihe o kwụru === [[File:AnneFrankSchoolPhoto.jpg|thumb|We're [[all]] [[alive]], but we don't [[know]] why or what for; we're all [[searching]] for [[happiness]]; we're all leading lives that are [[different]] and yet the same.]] === '''w|Akwụkwọ akụkọ nke nwa agbọghọ na-eto eto''' (1942 - 1944) === :<small>Composed from her 13th birthday on 12 June 1942, until 1 August 1944, just prior to her family's capture.</small> [[File:Annefranktree edit1.jpg|thumb|right|I hear the approaching [[thunder]] that, one day, will [[destroy]] us too, I [[feel]] the [[suffering]] of millions. And yet, when I look up at the [[sky]], I somehow feel that this [[cruelty]] too shall [[end]], and that [[peace]] & tranquility will return once again.]] [[File:AnneFrankstatue.jpg|thumb|right|Go outside, to the country, enjoy the [[sun]] and [[all]] [[nature]] has to offer. Go outside and try to recapture the [[happiness]] within yourself; think of all the [[beauty]] in yourself and in everything around you and be happy.]] [[File:AnneFrankHumanRightsMemorialOrchids.jpg|thumb|I've found that there is always some [[beauty]] left — in [[nature]], [[sunshine]], [[freedom]], in [[yourself]]; these can all [[help]] you. Look at these things, then you find yourself again, and [[God]], and then you regain your [[balance]].]] [[File:AnneFrankSchoolPhoto (cropped).jpg|thumb|right|A person who's [[happy]] will make others happy; a person who has [[courage]] and [[faith]] will never [[die]] in [[misery]]!]] * ''Het is voor iemand als ik een heel eigenaardige gewaarwording om in een dagboek te schrijven. Ọ bụrụ na anyị emee nke a, ọ bụghị naanị na m ga-emeli ka m nwee ike ime ya.'' ** Maka onye dị ka m, ọ bụ ihe [[ịhụnanya]] [[omume]] [[dee]] n'ime akwụkwọ edetu. Ọ bụghị naanị na m edebeghị [[mgbe] dịbu], mana ọ tụrụ m n'anya na mgbe e mesịrị, mụ onwe m, ma ọ bụ onye ọ bụla ọzọ, agaghị elekọta echiche nwa agbọghọ dị afọ iri na atọ. Ọnwa Isii 20, 1942 * ''N'ụzọ dị otú a, a na-eme ihe n'eziokwu. "Anne, als strafwerk voor praten, een opstel over het onderwerp 'Kwek, kwek, kwek, zei juffrouw Snaterbek'." ** Agbanyeghị, n'oge klas nke atọ ọ ga-ezuru ya n'ikpeazụ. "Anne Frank, dị ka [[ntaramahụhụ]] maka [[na-ekwu okwu]] na klas, dee edemede isiokwu ya bụ, Quack, Quack, Quack, Said Mistress Chatterback." ** Ide akụkọ gbasara onye nkuzi na-abara ya mba maka ị na-ekwu okwu na klaasị. Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Quack, Quack, Quack, kwuru Miss Quackenbush. / Quack, Quack, Quack, Miss Natterbeak kwuru. Ọnwa Isii 21, 1942 * ''Maar één ding weet ik nu en dat is dit: je leert de mensen pas goed kennen, als je een keer echte ruzie met ze gemaakt hebt. Pas dan kan je hun karakter beoordelen!'' ** Enwere m [[mụtara]] otu [[ihe]]: naanị ị ga-enweta [[mara]] [[onye]] mgbe [[agha] gasịrị]. Naanị mgbe ahụ ị nwere ike [[ikpe]] ha [[ezi]] [[agwa]]! ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Naanị [[ụzọ]] iji mara mmadụ n'ezie bụ [[na-arụrịta ụka]] na ha. N'ihi na mgbe ha na-arụrịta ụka nke ọma, mgbe ahụ ha na-ekpughe ezi agwa ha. Ọnwa Iri na Abụọ 28, 1942 * ''Fraai volk, nke Duitsers. En daar behoorde ik ook eens toe!'' ** Ezigbo ụdị [[mmadụ]], ndị [[German]], na iche na m bụ otu n'ime ha! Ọktoba 9, 1942 * ''Als ik een boek lees, dat indruk op me maakt, moet ik in mezelf grondig orde scheppen, alvorens me onnder de mensen te begeven, anders zou men van mij denken dat ik een wat rare geest had.'' ** Ọ bụrụ na m [[gụọ]] [[akwụkwọ]] masịrị m, a ga m ewere [[onwe m]] siri ike n’aka [[aka]], tupu mụ na ndị ọzọ agwakọta; ma ọ bụghị ya, ha ga-eche na m [[uche]] kama queer. Ọnwa Iri na Abụọ 8, 1943 * ''Een mens kan eenzaam zijn ondanks de liefde van velen, want voor niemand is hij toch "de liefste".'' ** Ị nwere ike ịbụ [[onye naanị ya]] ọbụlagodi mgbe ọtụtụ ndị mmadụ hụrụ gị n'anya, ebe ọ bụ na ị bụghị onye ọ bụla bụ "otu na naanị". Ọnwa Iri na Abụọ 29, 1943 * ''Ik sus mijn geweten nu maar met de gedachte, dat scheldwoorden beter op papier kunnen staan ​​dan dat moeder ze moet meedragen in haar hart.'' ** M na-eme ka obi dajụọ [[akọ na uche] [[ugbu a]] na [[chere]] na ọ dị [[ka]] siri ike [[okwu]] ịnọ n'akwụkwọ karịa na Mummy kwesịrị iburu ha n'ime ya. [obi]]. Ọnwa Mbụ 2, 1944 * ''Gịnị ka ị ga-eme, gịnị ka ọ pụtara?'' ** Ònye ga-eche na ọtụtụ ihe na-aga n'ihu na [mkpụrụ obi] nke [[nwatakịrị]] [[nwa agbọghọ]]? Ọnwa Mbụ 12, 1944 * ''Ik laat het er op aankomen en doe niets anders dan leren en op een goed einde hopen.'' ** M tụkwasịrị obi [[[ji]] na-eme ihe ọ bụla ma ọ bụghị [[ọrụ]], [[na-atụ anya]] na ihe niile ga- [[agwụ]] nke ọma. Ọnwa Abụọ 3, 1944 * ''Voor ieder die bang, eenzaam of ongelukkig is, is stelig het beste middel naar buiten te gaan, ergens waar hij helemaal alleen is, alleen met de hemel, de natuur en God. Achọrọ m pas, na alleen voelt ndị ikom, na nke ahụ bụ, zoals het zijn moet na Chineke de mensen in de eenvoudige, maar mooie natuur gelukkig wil zien. Zọlang dit bestaat and dat zal wel altijd zo zijn, weet ik, dat er in welke omstandigheden ook, nken troost voor elk verdriet bụ. En ik geloof stelig, dat bij elke ellende de natuur veel ergs kan wegnemen.'' ** [[kachasị mma]] [[ngwọta]] maka ndị [[na-atụ ụjọ]], [[naanị]]] ma ọ bụ [[enweghị obi ụtọ]] bụ ịpụ n'èzí, ebe ha nwere ike ịnọ [[dị jụụ]], naanị ya na [[eluigwe]], [[eke]] na [[Chineke]]. N'ihi na ọ bụ naanị mgbe ahụ ka otu [[na-eche]] na ihe niile dị ka ọ kwesịrị ịdị na Chineke na-achọ ka [[lee]] ndị mmadụ [[obi ụtọ]], n'etiti [[dị mfe]] [[mma]] nke okike. Ọ bụrụhaala na nke a [[dị]], ma ọ ga-adị mgbe nile, amaara m na mgbe ahụ a ga-enwe nkasi obi maka [[mwute]] ọ bụla mgbe nile, ihe ọ bụla [[ọnọdụ]] dị. M na [[kwere]] na okike na-eweta nkasi obi na [[nsogbu] niile]. ** ''[http://pages.cs.wisc.edu/~param/quotes/annefrank.html 23 February 1944]'' * ''Men kan zeggen, je moet je mond houden, maar geen oordeel hebben bestaat niet. Niemand kan een ander zijn oordeel verbieden, al is die ander nog zo Jong.'' ** Ndị mmadụ nwere ike ịgwa gị ka ị mechie [[ọnụ]] gị, mana ọ naghị egbochi gị inwe [[echiche] nke gị]. Ọ bụrụgodị na ndị mmadụ ka dị obere, e kwesịghị igbochi ha [[na-ekwu]] ihe ha chere. ** 2 Maachị 1944 * ''Dan denk ik niet an al de ellende, maar m het mooie dat nog overblijft. Ọ bụ ya mere o ji dị mkpa ka a na-eme ihe n'ụzọ ziri ezi. Haar raad voor zwaarmoedigheid bụ: "Denk aan al de ellende in de wereld en wees blij, dat jij die niet beleeft!" Mijn raad is: "Ga naar buiten, naar de velden, de natuur en de zon, ga naar buiten en probeer het geluk in jezelf te hervinden en in God. Denk aan al het mooie dat er in en om jezelf nog overblijft en wees gelukkig !"'' ** N'oge ndị dị otú ahụ, anaghị m eche maka ihe niile [[nhụsianya]], kama maka ịma mma nke ka dị. Nke a bụ ebe mụ na [[Mama]] dị nnọọ iche. Ya [[ndụmọdụ]] n'ihu [[melancholy]] bụ: "Chee echiche banyere ihe niile [[ahụhụ]] na [ụwa]] ma bụrụ [[ekele]] ị bụghị akụkụ ya." Ndụmọdụ m bụ: "Gaa n'èzí, gaa na mba, [na-anụ ụtọ] [anyanwụ]] na ihe niile e kere eke ga-enye. Gaa n'èzí ma gbalịa ịmaliteghachi obi ụtọ n'ime onwe gị; chee echiche banyere ịma mma niile dị n'ime onwe gị na n'ime. ihe niile gbara gị gburugburu wee nwee obi ụtọ." ** 7 Maachị 1944 ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: :: Chee echiche banyere ịma mma niile fọdụrụ n'akụkụ gị ma nwee obi ụtọ.<br> Chee echiche banyere ịma mma niile fọdụrụ na gburugburu gị wee nwee obi ụtọ! eenmaal in de mensen een drang tot vernieling, een drang tot doodslaan, tot vermoorden en razen en zolang de gehele mensheid, zonder uitzondering, geen grote metamorphose heeft ondergaan, zal de oorlog woeden, zal alles wat opgebouwd, wegroscheid en gegroscheid, angekweid is gegroscheid, na vernietigd worden, waarna de mensheid opnieuw moet beginnen.'' ** Ekwetaghị m na ndị ukwu, [[ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na ndị [[ndị isi obodo]] naanị bụ [[ikpe]] nke [[agha]]. Oh, mba, onye nta ahụ na-anụ ọkụ n'obi otú ahụ, ma ọ bụghị na ndị ụwa gaara ebili na [[na-enupụ isi]] ​​ogologo oge gara aga! '' E nwere mkpali na [[[iwe]] n'ime ndị mmadụ [[bibie]], [[egbu]], igbu mmadụ, na ruo mgbe ihe a kpọrọ mmadụ niile, n'enweghị ihe ọ bụla, ga-enweta nnukwu [[mgbanwe]], agha. a ga-ebu agha, ihe ọ bụla e wulitere, nke a kụrụ na nke tolitere, ga-ebibi ma mebie, e mesịakwa ihe a kpọrọ mmadụ ga-amaliteghachi ọzọ. ** 3 Mee 1944 * ''Luiheid mag aantrekkelijk '''schijnen''', werken ''' geeft '' bevrediging ''. ** [[ume umengwụ]] nwere ike '' lee anya '' na-akpọ oku, mana naanị ọrụ na-enye gị '' eziokwu '' [[afọ ojuju]]. ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: umengwụ nwere ike ịdị mma mana ọrụ na-enye afọ ojuju. ** 6 Julaị 1944 * ''Wij leven allen, maar weten niet waarom en warvoor, wij leven allen met het doel gelukkig te worden, we leven allen verschillend en toch gelijk.'' ** Anyị niile dị ndụ, ma anyị amaghị ihe kpatara ya ma ọ bụ ihe kpatara ya; anyị niile na-achọ obi ụtọ; anyị niile na-ebi ndụ ndị dị iche ma bụrụ otu. ** 6 Julaị 1944 ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Anyị niile bi n'ebumnobi nke inwe obi ụtọ, ndụ anyị niile dị iche ma bụrụ otu. * ''Nke ahụ bụ het moeilijke na deze tijd: idealen, dromen, mooie verwachtingen komen nog niet bij ons op of ze worden door de gruwelijke werkelijkheid getroffen en zo totaal verwoest. Ọ bụ ihe ịtụnanya, ma ọ bụrụ na ọ dị mkpa ka ị na-achọ ihe efu na onuitvoerbaar. N'ezie, ọ dị oke mkpa, na-aga n'ihu, omdat ik nog steeds m de innerlijke goedheid van den mens geloof. Het is me ten enenmale onmogelijk alles op te bouwen op de base van dood, ellende en verwarring. Ik zie hoe de wereld langzaam steeds meer in een woestijn herschapen wordt, ik hoor steeds harder de aanrollende donder, die ook ons ​​zal doden, ik voel het leed van millioenen mensen mee en toch, als ik naar de hemel kijk, denk ik, dat. a na-eme ka nchara dị iri na-aga, ma na-eme ka nchara na-acha odo odo, na nchara nchara nchara nchara. N'ịtụgharị uche n'ime ka mjn denkbeelden hoog na droog houden, na de tijden die komen zijn ze misschien toch nog uit te voeren.'' ** Ọ na-esiri ike n'oge ndị a: [[ideals]], [[nrọ]] na olile anya a na-ahụ n'anya na-ebili n'ime anyị, naanị ka a ga-egwepịa ya site n'ike [[eziokwu]]. Ọ bụ [[ihe ịtụnanya]] Ahapụbeghị m echiche m niile, ha dị ka [[ihe nzuzu]] na enweghị ike. Ma m na-arapara n'ahụ ha n'ihi na m ka kwenyere, n'agbanyeghị ihe niile, na ndị mmadụ nwere n'ezie [[ezi] n'obi. Ọ bụ kpam kpam [[agaghị ekwe omume]] ka m wulite ndụ m na ntọala nke [[ọgbaaghara]], nhụjuanya na ọnwụ. M na-ahụ ka ụwa na-eji nwayọọ nwayọọ na-agbanwe ghọọ a [[ọzara]], m [[na-anụ] [[ égbè eluigwe ]] na-abịa na-abịa na, otu [[ụbọchị]], ga-ebibikwa anyị, m na-eche nhụjuanya nke ọtụtụ nde mmadụ. Ma, mgbe m lere anya na [[igwe]], ana m eche na ihe niile ga-agbanwe nke ọma, na nke a [[obi ọjọọ]] ga-akwụsịkwa, na [udo] na udo ga-alaghachi ọzọ. Ka ọ dị ugbu a, aghaghị m ijidesi echiche m ike. Ikekwe ụbọchị ga-abịa mgbe m ga-enwe ike ịghọta ha! ** 15 Julaị 1944; Ntụgharị asụsụ dị iche iche: ** '''Ọ bụ ihe ijuanya na ahapụbeghị m echiche m niile, n'ihi na ọ dị ka ihe nzuzu na enweghị ike ime. N'agbanyeghị nke ahụ, m na-edebe ha, n'ihi na n'agbanyeghị ihe niile m ka kwenyere na ndị mmadụ nwere ezigbo obi.'' ** M na-edebe echiche m, n'ihi na n'agbanyeghị ihe niile m ka kwenyere na ndị mmadụ nwere ezigbo obi. ** M nnọọ enweghị ike iwulite olileanya m na ntọala nke mgbagwoju anya, nhụsianya, na ọnwụ...ma ma...Echere m ... nke a obi ọjọọ ga-akwụsị, na udo na obi iru ala ga-alaghachi ọzọ. * ''Ouders kunnen alleen raad of goede aanwijzingen meegeven, de uiteindelijke vorming van iemands karakter ligt in zijn eigen hand.'' ** [[Ndị nne na nna]] nwere ike inye naanị ndụmọdụ dị mma ma ọ bụ tinye ha n'aka nri [[ụzọ]], mana nhazi ikpeazụ nke agwa mmadụ dị n'aka ha. ** 15 Julaị 1944 * ''Vergeef me, ọ bụrụ na anyị emee gị obi ụtọ!'' ** [[Gbaghara]] m, Kitty, ha anaghị akpọ m ngwugwu nke esemokwu n'efu! ** 21 Julaị 1944 === ''[[w:Akụkọ sitere na mgbakwunye nzuzo | Akụkọ si na mgbakwunye nzuzo]]'' === [[File:Anne-frank-grab.jpg|thumb|Ị nwere ike mgbe ọ bụla — mgbe niile — [[nye]] ihe, ọ bụrụgodị na ọ bụ omume [[obiọma]] dị mfe!] * Anyị niile maara na ezi [[ihe atụ]] dị irè karịa ndụmọdụ. N’ihi ya, setịpụ ezi ihe nlereanya, ọ gaghịkwa ewe ndị ọzọ ogologo oge ịgbaso. ** "Nye!" (March 26, 1944) ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Ndị mmadụ ga na-agbaso ezigbo ọmụmaatụ mgbe niile; bụrụ onye ga-esetịpụ ezi ihe nlereanya, mgbe ahụ ọ gaghị adị anya tupu ndị ọzọ agbaso. * Lee ka o si bụrụ na ọ dịghị onye ga-echere, mana ọ nwere ike ịmalite ugbu a iji jiri nwayọọ nwayọọ gbanwee ụwa! Lee ka o si bụrụ ihe magburu onwe ya na onye ọ bụla, onye ukwu na onye nta, nwere ike inye aka ozugbo weta ikpe ziri ezi site n'iwepụta onwe ya! [...] Ị nwere ike mgbe niile - mgbe niile - nye ihe, ọ bụrụgodị na ọ bụ omume obiọma dị mfe! ** "Nye!" (March 26, 1944) ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Lee ka o si dị mma na ọ nweghị onye kwesịrị ichere otu oge tupu ịmalite imeziwanye ụwa! [...] Ị nwere ike mgbe niile, na-enye ihe mgbe niile, ọ bụrụgodị na ọ bụ naanị obiọma! ==Arụrịta ụka== * Onye ọ bụla nwere n’ime ya ibe [[ozi]]. Ozi ọma ahụ bụ na ị maghị otú ị ga-esi dị mma! Kedu ihe ị nwere ike ịhụ n'anya! Ihe ị nwere ike imezu! Na ihe ikike gị bụ! ** Dị ka e hotara na ''Networking the Kingdom: A Practical Strategy for Maximum Church Growth'' (1990) nke O. J. Bryson dere, p. 187; nke a bụ ebe izizi achọtara maka njirimara a. * Lee ka otu [[kandụl]] nwere ike isi mebie ma kọwaa [[ọchịchịrị]]. ** Dị ka e kwuru na ''7 Iwu nke ọdịdị mmadụ: ịdị n'otu nke ịhụnanya zuru ụwa ọnụ'' (2017) nke Conrad Spainhower na akwụkwọ enyemaka onwe onye ndị ọzọ na saịtị nhota. * Ọ dịghị onye aghọọla [[ogbenye]] site n’inye ihe. ** Ekenyere Anne Frank n'akwụkwọ enyemaka onwe dị iche iche mana mgbe niile na-enweghị nkọwa. == Okwu gbasara Frank == * '' Ihe nketa Anne Frank ka dị ndụ ma nwee ike ịgwa anyị okwu n'ụzọ zuru ezu, karịsịa n'oge map ụwa na-agbanwe na mgbe ọchịchọ ọjọọ na-eteta n'ime ndị mmadụ.'' ** [[Vaclav Havel]], dị ka e hotara na [http://www.sptimes.com/News/012600/news_pf/NIE/Anne_s_words_still_st.shtml "Okwu Anne ka na-ewusi mmụọ ike" nke Joyce Apsel dere na '' The St. Petersburg Times' (Jenụwarị 26, 2000)] * '''N'ime ìgwè mmadụ ndị kwuworo okwu banyere ùgwù mmadụ n'oge oké nhụjuanya na mfu n'ime oge nile, ọ dịghị olu na-amanye karịa nke Anne Frank.'' ** [[John F. Kennedy]], dị ka e hotara na "Okwu Anne ka na-ewusi mmụọ nsọ" nke Joyce Apsel dere na "The St. Petersburg Times" (26 Jenụwarị 2000) * Otu onye na-alụbeghị di bụ́ Anne Frank kpaliri anyị karịa imerime ndị ọzọ tara ahụhụ dị nnọọ ka ọ tara, ma ndị ihu ha nọgidere na-adị na ndò. Ikekwe ọ ka mma otú ahụ: '''A sị na anyị nwere ike iburu ahụhụ ndị ahụ niile na-ata, anyị agaraghị adị ndụ.''' ** [[Primo Levi]], dị ka e hotara na "Okwu Anne ka na-ewusi mmụọ nsọ" nke Joyce Apsel dere na "The St. Petersburg Times" (26 Jenụwarị 2000) * Ụfọdụ n’ime anyị gụrụ akwụkwọ edetu Anne Frank na [[w:Robben Island | Robben Island]] wee nweta agbamume dị ukwuu na ya. ** [[Nelson Mandela]], dị ka e hotara na "Okwu Anne ka na-ewusi mmụọ ike" nke Joyce Apsel dere na "The St. Petersburg Times" (26 Jenụwarị 2000) ==== Edemede na '' Akwụkwọ akụkọ nke nwata nwanyị'' (2013) ==== :<small> [https://www.theguardian.com/commentisfree/2013/may/02/anne-franks-diary-pornographic-uncomfortable-truth "Akwụkwọ akụkọ Anne Frank abụghị ihe gba ọtọ - ọ na-ekpughe eziokwu na-adịghị mma" ], nke Emer O'Toole, ''Onye nche'' (2 Mee 2013)</small> * Gail Horalek, nne nke nwa klaasị 7 na Michigan dị na US, emeela akụkọ akụkọ mba ụwa site na ime mkpesa na ụdị akwụkwọ akụkọ Anne Frank enweghị njedebe bụ ihe na-akpali agụụ mmekọahụ na e kwesịghị ịkụziri ya n'ụlọ akwụkwọ nwa ya nwanyị. Okwu maka Horalek bụ ngalaba na-akọwa nyocha Anne banyere akụkụ ahụ nke ya, ihe nna Anne, Otto Frank wepụrụ, mgbe ọ kwadebere ihe odide ahụ maka ibipụta na njedebe 40s <br> M ga-enyocha afọ ole ụmụaka nọ na ya. klaasị nke asaa. Ha dị afọ 12 ruo 13! Ha dị naanị ihe dị ka otu afọ karịa Anne mgbe o dere banyere ya [[ikpu]], sị: "E nwere obere akpụkpọ anụ n'ebe niile, ị gaghị ahụ ya. enweghị ike iche n'echiche ka nwoke ga-esi bata ebe ahụ, ma ọbụghị ka nwa ọhụrụ ga-esi pụta!" Enweghị ike inwe nwatakịrị nwanyị dị afọ 13 na mbara ala nke na-enwebeghị mgbọrọgwụ gburugburu wee rute n'ọgba aghara a. * Horalek, n'ezie, adịghị mma ịkpọ akụkụ ndị ahụ [[ndị gba ọtọ]]. Ihe na-akpali agụụ mmekọahụ bụ ihe e bu n'obi kpalie agụụ mmekọahụ, ana m enwekwa obi abụọ na nke ahụ bụ ihe Anne bu n'obi mgbe o degaara Kitty onye ọ na-eche echiche n'echiche banyere njem ya nke ịchọpụta onwe ya. * Anne na-eto eto, o jikwa eziokwu kọwaa ikpu ya gbanwere, na-ekwu, sị, "Ruo mgbe m dị afọ 11 ma ọ bụ 12, aghọtaghị m na e nwere labia nke abụọ n'ime, ebe ọ bụ na ị gaghị ahụ ha. Ihe na-atọkwa ọchị bụ na echere m na mmamịrị si na clitoris pụta." (Oh Anne, anyị niile anọwo ebe ahụ.) Ọ gara n'ihu ikwu, sị: "N'akụkụ elu, n'etiti labia mpụta, e nwere akpụkpọ anụ nke, na echiche nke abụọ, dị ka ụdị ọnya. Nke ahụ bụ clitoris." Ọ mara mma, ederede visceral, ọ na-akọwa ihe ọtụtụ ụmụ agbọghọ na-enweta. Ma enwere m ike ịghọta na obere nwada Horalek gaara squirrated ma chọọ onwe ya ebe ọzọ mgbe a gụrụ nke a na klaasị. Anyị bi n'obodo ebe a na-akụziri ụmụ agbọghọ ka ha na-eme ihere maka mgbanwe ahụ ha na-eme mgbe ha na-etolite - izoro ha nzuzo, na ọbụna ime ka à ga-asị na ha adịghị. Ara, nkeji oge ha na-ama ifuru, a na-ekekọta ya n'ime akwa, na ọnụ ara na-agbanwe ka a na-ahụ anya. Ngwa oge ga-abụ nke ezi uche dị na ya, ebe ndị mgbasa ozi na-etu ọnụ mgbe niile na tampons ha na-adị ka sweets iji gbanahụ ụjọ ọha mmadụ nke nchọpụta. <br> Maka ọgbọ m, iwepụ ntutu isi na ụkwụ na n'okpuru aka bụ iwu. Maka ọgbọ Ms Horalek, ọ bụkwa iwu maka ntutu isi. Anne na-ede, sị: "Mgbe ị na-ebili ọtọ, ihe niile ị na-ahụ n'ihu bụ ntutu isi. N'agbata ụkwụ gị, e nwere ihe abụọ dị nro, ihe ndị na-edozi ahụ, na-ekpuchikwa ntutu isi, na-ejikọta ọnụ mgbe ị na-eguzo ọtọ, n'ihi ya ị gaghị enwe ike. hụ ihe dị n'ime." Olee otú ịgụ nke a ga-adị maka ụmụ agbọghọ na-eto eto bụ ndị abanyelarị ozi na ha ga-eji oge ndụ ha niile na-echekwa echiche na ntutu isi ha adịghị adị. * Ịnagide ahụ erughị ala a na-agụnye nyocha akwụkwọ ndekọ Anne Frank ma ọ bụrụ na ị dị oke egwu. Maka ndị ọzọ anyị, azịza ya nwere ike ịbụ ntakịrị afọ na-asọ asọ, ụfọdụ sterilization Mooncup brazen, ntutu nwere ntutu na-agbagharị n'ime ahihia ọkọchị na, iji pun nke ezubere ka ọ bụrụ otuto kachasị elu, Ịkwu eziokwu gbasara mmetọ onwe onye, ​​mmekọahụ na mmekọahụ. ahu anyi. N'ihi na ọ bụghị naanị Horaleks nke ụwa a na-akụziri ụmụ agbọghọ ka ha bụrụ [[ihe ihere]] kama ịme ememe. ==Njikọ mpụga == **[[w:en:Anne Frank]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Anne Frank]] na wikiquote Bekee jnm0xaik8uk3xl4ao7mgklr8kg10lin Millie Bobby Brown 0 2967 12847 12846 2022-11-12T10:46:37Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Millie Bobby Brown Pandora 2020 42s.jpg|thumb|Aga m ekwu maka ọtụtụ nde ụmụaka ndị emechiela olu ha ogologo oge.]] '''[[w:Millie Bobby Brown|Millie Bobby Brown]]''' (amụrụ 19 February 2004) bụ onye omere na onye nrụpụta Bekee. ==Ihe o kwụrụ== [[File:Millie Bobby Brown 2016.jpg|thumb|Ụbọchị ahụ m kpụrụ isi m bụ oge kacha enye ike na ndụ m dum.]] * N'ezie, ọ pụtara n'ezie, n'eziokwu. Anọ m n'England, ma enwetaghị m ọtụtụ nyocha ebe ahụ. Ya mere, emere m nyocha nke mbụ - nyocha nke mmetụta uche - ha wee sị, 'Laghachite maka ịkpọghachi azụ.' Na m dị ka, 'Ọ dị mma!' ** [https://www.indiewire.com/2016/07/stranger-things-millie-bobby-brown-interview-eleven-11-netflix-season-2-1201707207/ "Zute 'Ihe Ọbịa' Breakout Millie Bobby Brown, aka Lucky Number Eleven"]. IndieWire. (Julaị 19, 2016). * Noa bụ ezigbo enyi m. Anyị bụ otu afọ. Anyị na-eme ihe niile ọnụ. Anyị na-aga na ọkọlọtọ isii. Anyị nwere ụbọchị egwuregwu. M pụtara, anyị bụ ụmụaka. ** [https://www.indystar.com/story/entertainment/arts/2017/04/16/millie-stranger-eleven-hawkins-netflix-indiana-nichelle-deadpool-hildebrand-elwes/100113226/"Millie Bobby Brown mania na-agbada na Indiana Comic Con "]. "Indianapolis Star". (Eprel 16, 2017). * Amaara m na nke a na-ada ara, ma ozugbo m chọtara ihe m chọrọ ime, ọ dịghị onye na-egbochi m. Ọ bụrụ na m amaghị otú e si akwa ákwà, ma nwee mmasị n'ezie ịkwa ákwà, ya bụ, m ga-akwa ákwà. Nke ahụ bụkwa ime ihe nkiri. Ya mere, ebe a ka m nọ. ** [https://variety.com/2017/tv/features/millie-bobby-brown-stranger-things-season-2-eleven-1202602487/ "Kedu ka 'Ihe ndị ọbịa' Star Millie Bobby Brown mere iri na otu 'akara ngosi' na Catapulted n'ime Pop Culture". ''dị iche''. (Ọktoba 31, 2017). * Ụbọchị m kpụrụ isi m bụ oge kacha enye m ike ná ndụ m niile. Ogologo ntutu ikpeazụ ebipụrụ bụ oge ihu m niile na-egosi na enweghị m ike izo n'azụ ntutu m dịka m na-emebu. Ka m lere anya n’enyo, achọpụtara m na enwere m otu ọrụ m ga-arụ. Na-akpali ... Ịkpụ isi gị na-enye ike. Ịchọghị ntutu ka ọ maa mma. Ị mara mma ma ọ bụ na-enweghị. M mụtakwara nke ahụ. ** [https://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-5546137/Millie-Bobby-Brown-admits-theres-tension-Stranger-Things-stars.html "Millie Bobby Brown kwetara na esemokwu ya na ihe ọbịbịa ya. ngalaba-kpakpando". ''dailymail.co.uk''. (26 Maachị 2018). * M ga-ekwu maka ọtụtụ nde ụmụaka ndị emechiela olu ha ogologo oge. M ga-amụnye ìhè n'okwu nke ụmụaka na-adịghị ike tara ahụhụ gburugburu ụwa. Gụnyere ịnọchite anya ha n'ebe ha na-enwebeghị oche na tebụl. ** [https://www.glamourmagazine.co.uk/article/millie-bobby-brown-activism-interview-2019 "Millie Bobby Brown na-agwa Orlando oge ntoju banyere ihe niile na-eme ihe, ihe ndị ọbịa na Godzilla"]. ''Glamour''. (21 Mee 2019). * Ọ sịrị, ‘Enwere m ike ịse gị vidio?’ Asịrị m, 'Ee, ee e.' Ma gịnị mere onye ọ bụla ga-achọ ka e were vidiyo? Nke m? Ọ dịghị ka nke anyị abụọ. Achọghị m igosi ya onye ọ bụla. Ọ bụrụ na achọghị m ka e were m vidiyo, ekwesighi m ịbụ. M na-akwụ ụgwọ ma ọ gafere m wee malite ime m vidiyo ọzọ. M wee sị, ‘Abụ m mmadụ. Dị ka, gịnị ọzọ ka m nwere ike ịjụ gị?' Ọ sịrị 'Ya mere enweghị m ike ịse vidiyo nke mmadụ?' M'we si, Mba, ọ bughi mb͕e m'siri mba. Ọ na-ewe m iwe mgbe ndị mmadụ na-agbalị ịkwanye ókèala ahụ, ọ dịkwa m ka a sị na ndị mmadụ na-asọpụrụ. M ka na-agbalị ịnyagharịa ihe a niile ma ọ ka na-akarị oke ... Ebee ka ikike m dị ịsị mba? Ị ga-egosipụtakwu nkwanye ùgwù maka ndị ọzọ, n'agbanyeghị onye ha bụ, ihe ha na-eme. Ọ bụ naanị omume. ** [https://www.eonline.com/news/1213793/millie-bobby-brown-asks-for-respect-from-fans-after-deleting-tiktok "Millie Bobby Brown na-arịọ maka" nkwanye ùgwù site n'aka ndị Fans Mgbe Na-ehichapụ TikTok"]. E!. (Decemba 1, 2020). == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Millie Bobby Brown|Millie Bobby Brown]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] t367h07chbn3pnl7kvk1byxku16bqdp Sunisa Lee 0 2968 12848 2022-11-12T10:54:37Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''[[w:Sunisa Lee|Sunisa Lee]]''' (amụrụ ''Sunisa Phabsomphou'''; March 9, 2003), nke a makwaara dị ka ''Suni Lee ''', bụ onye America onye na-eme egwuregwu nka. Ọ bụ Gymnastics na Olympic Summer 2020 2020 Olympic .Gymnastics na 2020 Summer Olympics – ụmụ nwanyị nka onye gbara gburugburu | gburugburu]] onye mmeri na Gymnastics na egwuregwu ahụ. Olimpik Summer 2020 – Ogwe ụmụ nwanyị na-ekwekọghị ekwekọ | Ogwe akwụghị ọtọ]] onye mmeri ọla. Ọ bụ onye otu ndị meriri ọla edo na 2019 World Championship na ọlaọcha na egwuregwu Olympic 2020. Lee bụ onye oge isii na U.S. otu egwuregwu egwuregwu mba ụmụ nwanyị]] ma bụrụ onye mbụ Hmong-American Olympian. ==Ihe o kwụrụ== * Achọghị m naanị ịhụ onwe m ka m daa azụ. Achọghị m imebi ndị nkuzi m ma ọ bụ ndị mụrụ m. **[https://www.elle.com/culture/a36503849/suni-lee-olympics-gymnastics-tokyo/ "Ị nweghị ike ịkwụsị Suni Lee" na ''Elle'' (29 Julaị 2021)] * M tolitere na-aga n'ọkụ ahụ. Ọ bụrụ na anọghị m na mgbatị ahụ, m na-anọkarị n'èzí na-emekwu ihe n'ihi na achọghị m ịla azụ ma ọ bụ na m na-achọkarị ka mma. Ọ bụ ihe anyị ji kpọrọ ihe n’ihi na mgbe ọ bụla ike gwụrụ m, m na-apụ nnọọ n’èzí, ya [nna] na-ekiri m ma gbalịa na-enye m ọzụzụ n’agbanyeghị na ọ maghị ihe ọ na-ekwu. **[https://www.today.com/news/suni-lee-talks-gold-medal-win-i-still-can-t-t226952"Suni Lee na-ekwu maka mmeri ọla edo, 'cherished' backyard balance beam ọ zụrụ azụ mgbe ọ bụ nwata" na ''Taa'' (30 Julaị 2021)] * M na-agwa onwe m ka m ghara ime ihe ọ bụla ọzọ na ọ dịghị ihe ọzọ, na-agwa onwe m ka m kuku ume n'ihi na n'oge ahụ ọ dị m n'ezie ka m ga-eti mkpu, ụjọ tụrụ m nke ukwuu. Ọdịmma m dị mma nke ukwuu, yabụ anaghị m eme ihe ọ bụla ọzọ ma ọ bụ ihe ọ bụla dị obere, naanị m ga-eme ihe m na-emekarị. **[https://www.today.com/news/suni-lee-talks-gold-medal-win-i-still-can-t-t226952"Suni Lee na-ekwu maka mmeri ọla edo, 'cherished' backyard balance beam ọ zụrụ azụ mgbe ọ bụ nwata" na ''Taa'' (30 Julaị 2021)] * M na-elekwasị anya karịa n'ụlọ mmanya na beam naanị n'ihi na ndị ahụ bụ ihe omume kachasị ike m, ana m agbalịkwa na-echekwa ihe ọ bụla m nwere ike ime n'ala na vault. Ana m azụ ọzụzụ mgbe niile maka mmemme niile. Ọ bụ naanị m na-etinyekwu oge na ụlọ mmanya na beam. O doro anya na m chọrọ ime ka ndị ahụ zuo oke ma nweta ndị ahụ ka ha bụrụ ndị kacha mma m nwere ike ịbụ n'ihi na ndị ahụ ga-abụ ihe omume kachasị ike na ihe omume abụọ m nwere ike inye aka na otu. **[https://people.com/sports/tokyo-olympics-sunisa-lee-first-hmong-american-olympic-gymnast-achieving-her-dream/ "Sunisa Lee, First Hmong American Olympic Gymnast, na-ekwu okwu imezu ya Nrọ na ịbụ ihe mkpali" na ''Ndị mmadụ'' (29 Julaị 2021)] * "Achọrọ m ime ya maka ezinụlọ m na ndị nkuzi n'ụzọ doro anya, mana m na-achọkwa ime ya maka onwe m, enweela m ọtụtụ ihe. **[https://people.com/sports/tokyo-olympics-sunisa-lee-first-hmong-american-olympic-gymnast-achieving-her-dream/ "Sunisa Lee, First Hmong American Olympic Gymnast, na-ekwu okwu imezu ya Nrọ na ịbụ ihe mkpali" na ''Ndị mmadụ'' (29 Julaị 2021)] *Enwere m ike dajụọ ntakịrị wee lekwasị anya n'ihe m kwesịrị ime karịsịa n'ihi na anyị na-abịa na njedebe. Achọrọ m ime ihe kacha mma m nwere ike ime ma kwụsị ya nke ọma. **[https://people.com/sports/tokyo-olympics-sunisa-lee-going-to-delete-twitter-focus-preparing-beam-final/ "Sunisa Lee kwuru na ọ 'ga-ehichapụ Twitter' ya mere ọ Nwere ike ilekwasị anya na ịkwado maka ngwụcha ngwụcha" na ''Ndị mmadụ'' (1 Ọgọst 2021)] *Ma eleghị anya, m ga-ehichapụ Twitter. Instagram adịghị njọ n'ihi na enweghị m ike ịhụ ihe ndị mmadụ na-ekwu, mana [na] Twitter ọ dị mfe ịhụ ihe niile. Yabụ na m ga-emecha ihichapụ nke ahụ. **[https://people.com/sports/tokyo-olympics-sunisa-lee-going-to-delete-twitter-focus-preparing-beam-final/ "Sunisa Lee kwuru na ọ 'ga-ehichapụ Twitter' ya mere ọ Nwere ike ilekwasị anya na ịkwado maka ngwụcha ngwụcha" na ''Ndị mmadụ'' (1 Ọgọst 2021)] *Enwere ọtụtụ oge n'usoro mmanya m ebe m gaara agbahapụ ma mapụ mana enweghị m, ugbu a enwere m ihe nrite ọla. Ihe nrite a nwere ike ịpụta karịa karịa ihe nrite ọla edo gbara gburugburu mere, naanị n'ihi na mmanya bụ ihe m. Iji mebie ya dị ka nke a, enwere m mwute maka ya. **[https://people.com/sports/tokyo-olympics-sunisa-lee-going-to-delete-twitter-focus-preparing-beam-final/ "Sunisa Lee kwuru na ọ 'ga-ehichapụ Twitter' ya mere ọ Nwere ike ilekwasị anya na ịkwado maka ngwụcha ngwụcha" na ''Ndị mmadụ'' (1 Ọgọst 2021)] * Ọ dị m ka m chọrọ ime ka onye ọ bụla nwee obi ụtọ n'ihi na ụlọ mmanya bụ ihe m na ọtụtụ ndị na-agbanyere m mkpọrọgwụ. **[https://people.com/sports/tokyo-olympics-sunisa-lee-going-to-delete-twitter-focus-preparing-beam-final/ "Sunisa Lee kwuru na ọ 'ga-ehichapụ Twitter' ya mere ọ Nwere ike ilekwasị anya na ịkwado maka ngwụcha ngwụcha" na ''Ndị mmadụ'' (1 Ọgọst 2021)] *Ndị obodo m na-akwado m nke ukwuu. Achọghị m ịhapụ ha ka m wee pụta na-asọ mpi maka ha. **[https://www.mprnews.org/story/2019/08/14/sunisa-lee-reflects-on-recent-success-while-looking-ahead-to-possible-olympic-run"Sunisa Lee na-egosipụta. na ihe ịga nke ọma n'oge na-adịbeghị anya, ka ị na-ele anya na ọ ga-ekwe omume ịgba ọsọ Olympic na ''MPR News'' (14 August 2021)] * Naanị ị nweghị ike ịdọpụ uche gị ngwa ngwa. Ọ bụrụ na ị na-enwe ụbọchị ọjọọ, ị ga-aga n'ihu ma ị nweghị ike ịkagbu onwe gị. **[https://www.mprnews.org/story/2019/08/14/sunisa-lee-reflects-on-recent-success-while-looking-ahead-to-possible-olympic-run"Sunisa Lee na-egosipụta. na ihe ịga nke ọma n'oge na-adịbeghị anya, ka ị na-ele anya na ọ ga-ekwe omume ịgba ọsọ Olympic na ''MPR News'' (14 August 2021)] == Njikọ mpụga == [[q:en:Sunisa Lee|Sunisa Lee]] na Wikiquote Bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lee, Sunisa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] dihn8lg9b4l4ao6e0b2b862fs3eu8bb Rayssa Leal 0 2969 12851 12850 2022-11-12T10:59:23Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[w:Rayssa Leal|''Jhulia Rayssa Mendes Leal'']], (amụrụ 4 Jenụarị 2008) bụ [[Brazil]] onye skateboarder na onye nwetara ihe nrite ọlaọcha na oge okpomọkụ 2020 [[Egwuregwu Olimpik | Olimpik] ]. A makwaara ya dị ka "A Fadinha do Skate", nke a sụgharịrị n'ụzọ siri ike dị ka "The Skate Little [[Fairy]]", aha otutu ọ nwetara mgbe vidiyo ọ na-eme aghụghọ skateboarding na ejiji nwa eze nwanyị mgbe ọ dị afọ asaa malitere nje. . ==Ihe o kwụrụ== * Obi dị m ụtọ ịnụ site n'ọnụ ụmụ agbọghọ niile zitere m ozi na Instagram na-agwa m na ha malitere ịkwọ ụgbọ mmiri ma ọ bụ na ndị mụrụ ha kwere ka ha malite n'ihi vidiyo m. Otú ahụ ka ọ dịkwa m: egosiri m vidio [[w:Letícia Bufoni|Leticia (Bufoni)]] skateboarding, mgbe ahụ papa m hụrụ ya wee sị: 'Ọ dị mma'. Akụkọ m na nke ọtụtụ ndị skaters ndị ọzọ mebiri ajọ mbunobi a, ihe mgbochi a na skateboarding bụ naanị maka ụmụ nwoke, maka ụmụ nwoke. Ịbịa ebe a na ijide ihe nrite Olympic dị m ezigbo mkpa. ** Rayssa Leal. Mateus Baeta: [http://rededoesporte.gov.br/pt-br/noticas/conto-de-fadas-a-brasileira-rayssa-leal-conquista-prata-no-skate-street Conto de fadas à brasileira: Rayssa Leal é prata no skate street], [https://creativecommons.org/licenses/by/3.0/br/deed.en Creative Commons Attribution 3.0 Brazil]. * M na-agbalị na-ekpori ndụ ruo ókè o kwere mee, n’ihi na ejiri m n’aka na ọ bụrụ na m na-ekpori ndụ, ọ bụrụ na m ekwe ka ọ na-eme otú ahụ, ọ na-asọ. ** Rayssa Leal. Mateus Baeta: [http://rededoesporte.gov.br/pt-br/noticas/conto-de-fadas-a-brasileira-rayssa-leal-conquista-prata-no-skate-street Conto de fadas à brasileira: Rayssa Leal é prata no skate street], [https://creativecommons.org/licenses/by/3.0/br/deed.en Creative Commons Attribution 3.0 Brazil]. * Kemgbe m malitere na netwọk mmekọrịta, ọ bụụrụ m nrọ inweta ndị na-eso ụzọ nde mbụ m, ma ugbu a enwere m abụọ? ** Rayssa Leal. Mateus Baeta: [http://rededoesporte.gov.br/pt-br/noticas/conto-de-fadas-a-brasileira-rayssa-leal-conquista-prata-no-skate-street Conto de fadas à brasileira: Rayssa Leal é prata no skate street], [https://creativecommons.org/licenses/by/3.0/br/deed.en Creative Commons Attribution 3.0 Brazil]. * Obi dị m ụtọ nke ukwuu, n'ihi na enwere m ike ịnọchite anya ụmụ agbọghọ niile, [[w:Pamela Rosa | Pamela]] na [[w:Letícia Bufoni | Leticia]], ndị na-erughị eru, ụmụ agbọghọ niile si na skateboarding na ndị si na skateboarding. Brazil. Inwe ike ịghọta nrọ m ịnọ ebe a wee nweta nrite bụ ihe na-enye afọ ojuju. Nrọ m na nrọ nne na nna m. ** Rayssa Leal. Guilherme Costa, João Gabriel Rodrigues na Lorena Dillon: [https://ge.globo.com/olimpiadas/noticia/fadinha-rayssa-leal-e-prata-no-skate-street-nas-olimpiadas-2020.ghtml Rayssa Leal , a Fadinha, faz história e é prata no skate street nas Olimpíadas] * Enweghị m ike ikweta ya, ma ọ dị ka ọ bụ nnukwu ihe. ** Rayssa Leal mgbe ọ na-ekwu maka ntinye ya na podium. BBC: [https://g1.globo.com/mundo/notica/2021/07/26/olimpiada-toquio-2021-rayssa-leal-a-fadinha-e-medalhista-mais-jovem-da-historia-em -85-anos-conheca-os-prodigios.ghtml Tóquio 2020: Rayssa Leal é a medalhista mais jovem dos Jogos em 85 anos; conheça os prodígios] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Rayssa Leal|Rayssa Leal]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Leal, Rayssa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] lbee40yn8eewnx5ifallcbzhh47d1k9 Noah Cyrus 0 2970 12853 12852 2022-11-12T11:03:52Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Noah_Cyrus_MSG_(01)_cropped.jpg|thumb|Noah Cyrus, 2017]] ''[[w:Noah Cyrus|Noah Lindsey Cyrus]]''' (amụrụ 8 Jenụwarị 2000) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. O kwuputara aha aha n'ụdị bekee nke ihe nkiri ihe nkiri 2009 ''{{w|Ponyo}}''. N'afọ 2016, o wepụtara otu mpụta mbụ ya "{{w|Mee M (Tie mkpu)}}". A ga-ewepụta album mbụ ya na 2018. Ọ bụ ada [[w:Tish Cyrus | Tish Cyrus]] na [[w:Billy Ray Cyrus | Billy Ray Cyrus]] na nwanne nwanyị nke obere [[Miley] Saịrọs]] na [[w:Trace Saịrọs|Trace Saịrọs]]. == Okwu okwu == * N’ihi na ahụrụ m anụmanụ niile n’anya nke ukwuu, ndị mmadụ, ọ dị m ka ha kwesịrị ịghọta na ha ekwesịghị ibibi ihe ha ga-amụta banyere ya. … Ọ bụrụ na ọ na-adị gị ka ị na-akpachapụ ihe, kwuo “Ee e.” M ga-asị kpam kpam, "Anaghị m etinye n'ime anụmanụ a." Agaghị m eme nke ahụ… Ị ga-amụta ọtụtụ ihe na kọmputa. Ọ bụrụ na ị nwere nhọrọ ọzọ, gịnị ma ị were ya? Ị ga-arịọ onye nkuzi gị maka ụzọ mmadụ ọzọ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=HVLjUqL2xzw "#DissectionKills, With Noah Cyrus," vidiyo maka peta2 (8 Eprel 2015)]. * Nke ahụ bụ ihe na-amasị m nke ukwuu. Ahụrụ m anụmanụ n'anya nke ukwuu. Iche na anụmanụ ọ bụla ga-abụ ọnyà - ọ na-ewute m nke ukwuu. Ọ dị ka ibi n'ime ụlọ ịsa ahụ maka ndụ gị niile na enweghị ike ịpụ apụ. … I kwesịrị ikwu okwu mgbe niile. Nke ahụ bụ ihe m ga-achọ ịkụziri ndị na-akwado m - ka ha bụrụ ndị dị adị na ikwu okwu maka ihe ndị na-amasị gị. ** [https://www.youtube.com/watch?v=OQm-cmCjWYs "Noah Cyrus Fans, Listen Up!," Vidiyo maka PETA (24 October 2017)]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Noah Cyrus|Noah Cyrus]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Cyrus, Noa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] khutfgn74xldamemq9spureug61blst Lilia Buckingham 0 2971 12854 2022-11-12T11:16:35Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Lilia Buckingham | Lilia Buckingham]]''' (amuru Eprel 9, 2003) bu agwa Internetntanetị America, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu, onye ode akwụkwọ na onye nrụpụta ama ama maka ọrụ ya na [[w:Brat] (dijitalụ netwọk)|Brat netwọk]]. ==Ihe o kwụrụ== * Enwere m ncheta doro anya nke ige egwu a ("[[w:Brooklyn Baby | Brooklyn Baby]]" nke [[w:Lana Del Rey | Lana Del Rey]]) nwere ụgbọ ala nna m 1960. na ọ dị m ka m nọ na vidiyo egwu ma ọ bụ ihe. Ntutu m na-afụ na ifufe, naanị ihe m na-ahụ bụ nkwụ n'elu m. N'ezie, ahụtụbeghị m oyi ná ndụ m. ** [https://notion.online/selected-by-lilia-buckingham/ Nkeji edemede] na ''[[w:Notion (magazine)|Eziokwu]]'' (8 February 2019) * Ụmụaka na-ege ụmụaka ntị. Ọ bụrụ na i nwere ikpo okwu, gịnị ma i jiri ya na-ekwu banyere ihe ndị pụrụ inyere ndị ọzọ aka? ** [https://www.seventeen.com/celebrity/a25320496/brat-youtube/ Article] na ''[[w: Seventeen (American magazine)| iri na asaa]]'' (27 Nọvemba 2018) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Lilia Buckingham|Lilia Buckingham]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Buckingham, Lilia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0p1ee5moipdgkup2a3aexxlcoo7l0z5 Carolyn Bertozzi 0 2972 12856 12855 2022-11-12T11:24:10Z Love4sure 14 /* Ihe o kwụrụ */ wikitext text/x-wiki ''[[w: Carolyn Bertozzi| Carolyn Ruth Bertozzi]]''' (amuru October 10, 1966) bu onye America chemist na Nobel Laureate in Chemistry, mara maka nnukwu ọrụ ya gbasara ma kemistri na bayoloji. O chepụtara okwu a "|bioorthogonal chemistry" maka mmeghachi omume kemịkalụ dabara na sistemu ndụ. Mgbalị ya na nso nso a gụnyere njikọ nke ngwa kemịkalụ iji mụọ shuga dị n'elu cell a na-akpọ glycans yana otu ha si emetụta ọrịa dị ka kansa, mbufụt, na ọrịa nje dị ka COVID-19. Na Stanford University, o jidere Anne T. na Robert M. Bass Prọfesọ na Ụlọ Akwụkwọ nke Humanities na Sciences. Bertozzi bụkwa onye nyocha na Howard Hughes Medical Institute (HHMI) na ọ bụbu onye ntụzi aka Molecular Foundry, nanoscience ụlọ nyocha na Lawrence Berkeley National Laboratory. ==Ihe o kwụrụ== * Ihe mmalite nke ụlọ nyocha m na Berkeley, n'ezie ndị bụ isi rụrụ ọrụ nke Nobel Foundation matara m maka ya, ọ bụrụ na i lee otu ndị ahụ anya, ha dị iche iche karịa n'oge ahụ ị ga-ahụ. na nkezi onwu laabu. Enwere m mmasị nke ụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ n'oge mgbe nnochite anya anyị na mmemme gụsịrị akwụkwọ na Berkeley nwere ike ịbụ 30%, mana ụlọ nyocha m karịrị ọkara. Enwere m ndị si n'okirikiri dị iche iche, ndị na-akọwa dị ka ndị na-enweghị atụ, na echere m na ụdị mmadụ dị iche iche kere gburugburu ebe anyị chere na anyị ekwesịghị iji otu iwu ochie dị ka ndị ọkà mmụta sayensị na-egwu egwu. Anyị nwere ike ime ihe dị ka kemistri organic na anụmanụ dị ndụ. Gịnị mere? Right? Anyị ekwesịghị iji iwu egwu egwu. Ọ bụrụ na enweghị kemistrị kwesịrị ekwesị iji nweta ọrụ ahụ, anyị nwere ike mepụta kemịkalụ ọhụrụ. Gịnị mere? Anyị ekwesịghị iji iwu egwu egwu. M na-eche na omenala, ọ na ụdị toro organically, ọ dịghị pun bu n'obi, na-enweghị a dum otutu nke steering site onwe m. Enwere m obi ụtọ na m nwere ike ịrụ ọrụ nkwado na ụlọ nyocha m wee hapụ ìgwè ụmụ akwụkwọ ahụ dị iche iche chọta olu ha, ghọta ọchịchọ ha, mebie iwu, ma mee ihe mgbe afọ 25 gasịrị, ụfọdụ ndị hụrụ mmetụta. M jikwa ha nnukwu ụgwọ ekele. * '''Mgbe ụwa nọ ná nsogbu, kemistri na-abịa napụta.'' * Ọ dị mma, Adam ọ nwere ihe ọ bụla, enwere m ihe omume ebe a? ** Carolyn Bertozzi, na-edebanye ajụjụ ọnụ mbụ ya na Nrite Nobel, n'etiti abalị na ekwentị, ya na ezi omume enweghị ike imebi nke onye nwere ahụmahụ na agụmakwụkwọ zuru oke. Azịza ya: "Ị nwere ike zuru ike ma nwee mmasị na ihe ngosi ahụ" == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Carolyn Bertozzi|Carolyn Bertozzi]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Bertozzi, Carolyn}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] fhcilcs2kolj4um0zja8wfoisn3hp1y Michelle Alexander 0 2973 12858 12857 2022-11-12T11:59:48Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki [[File:Michelle Alexander 2011 04.jpg|thumb|Anyị akwụsịbeghị agbụrụ agbụrụ na America; anyị emezigharịrị ya naanị.]] ''[[w:Michelle Alexander|Michelle Alexander]]''' (October 7, 1967) bụ onye ode akwụkwọ, onye na-akwado ikike mmadụ, na onye prọfesọ nleta na [[w:Union Theological Seminary (New York City)|Union Theological Ụlọ akwụkwọ]. == Ihe o kwụrụ == * Echere m na ọ bụ kpọmkwem ịdị adị nke ndị ọgaranya ole na ole, ndị Afrịka America na-aga nke ọma dị ka Barack Obama, Oprah Winfrey, na Colin Powell, na ọbụna Herman Cain, na-emepụta nnukwu ọganihu agbụrụ a ọbụna dị ka usoro dị ka njide ọtụtụ mmadụ dị na ya. nke ọtụtụ nde ndị ogbenye na-acha agba na-ejide n'ime ala na-adịgide adịgide. M na-eche na ịdị adị nke Black folks ndị nwere ike na-awa dị ka ihe akaebe na "ọ bụrụ na ị na-agbalịsi ike zuru ezu ị nwere ike ime ya," n'ezie na-emepụta, na-enyere aka ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa a usoro nke uka incarceration si oké njọ nkatọ. Ọdịdị ahụ na ọ bụrụ na ị gbalịsie ike nke ọma, ị nwere ike ime ya, na-eme ka ọ sie ike ọbụna maka ọtụtụ ndị isi ojii ịhụ mba anyị dị ka nke ga-eme ngwa ngwa ịmepụta ma kwado usoro nke nkedo ọzọ ... ** Maka otu ọnụnọ ndị isi ojii na-aga nke ọma nwere ike ịdọpụ uche na nsogbu nke ịkpọrọ ọtụtụ mmadụ na [https://isreview.org/issue/84/struggle-racial-justice-has-long-way-go" mgba maka agbụrụ ikpe ziri ezi nwere ogologo ụzọ ịga”] na International Socialist Review (May 2012) * Mgbe anyị leghachiri anya azụ n’akụkọ ihe mere eme nke mba anyị, ihe anyị na-ahụ ugboro ugboro na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọrụ elekere bụ mbọ ndị a bara ọgaranya na-eme iji agbụrụ eme ihe dị ka ebe mgbaba. Iji kpasuo ndị ọcha dara ogbenye megide ndị ogbenye agba maka ọdịmma ndị ọchịchị. Ọtụtụ ndị mmadụ aghọtaghị na ọbụna ịgba ohu dị ka ụlọ ọrụ-mpụta nke usoro ịgba ohu nke ndị isi ojii-bụ n'ókè dị ukwuu sitere na ndị nwe ihe ọkụkụ na-ama ụma na-agbalị ime ka ndị ọcha dara ogbenye megide ndị isi ojii. Ma hụ na ndị ọcha dara ogbenye agaghị esonye n'ụdị nguzogide, mmegharị, mgba, ma ọ bụ nnupụisi na ndị ojii dara ogbenye… ** Na mmetụta ndị ama ama na ndị ogbenye nọ na [https://isreview.org/issue/84/struggle-racial-justice-has-long-way-go"Mgba maka ikpe ziri ezi agbụrụ nwere ogologo ụzọ ịga" ] na International Socialist Review (May 2012) * Maka ụmụaka, oge a tụrụ ọtụtụ mmadụ n’ụlọ mkpọrọ apụtawo nnukwu nkewa nke ezinụlọ, ụlọ tisasịrị, ịda ogbenye, na enweghị olileanya dị ukwuu karị ka ha na-ahụ ka ọtụtụ n’ime ndị ha hụrụ n’anya na-agba ịnyịnya ígwè na n’ụlọ mkpọrọ. Ụmụntakịrị ndị tụbarala nne na nna a tụrụ mkpọrọ yikarịrị ka a ga-atụba ha n'ụlọ mkpọrọ… ** Na mmetụta nkpọrọ ọtụtụ mmadụ nwere na ụmụaka na [https://truthout.org/articles/schools-and-the-new-jim-crow-an-interview-with-michelle-alexander/"Schools and the New Jim Crow: Ajụjụ ọnụ ya na Michelle Alexander”] na Truthout (2013 Jun 4) * N'ezie ndị ntorobịa nwere agba, ọkachasị ndị nọ na ghetto, na-ahụ onwe ha n'ime ụlọ. A mụrụ ha n'ime obodo ebe iwu, iwu, atumatu, usoro nke ndụ ha na-ekwe nkwa na ha ga-anọ n'ọnyà ruo ndụ. ** [https://truthout.org/articles/schools-and-the-new-jim-crow-an-interview-with-michelle-alexander/ "Schools and the New Jim Crow: Interview with Michelle Alexander"] na ''Truthout'' (2013 Jun 4) === ''The New Jim Crow: Mass Incarceration in the Age of Color blindness'' (2010) === ::<small>nọmba ibe na-ezo aka na mbipụta ncheta afọ iri (2020)</small> * Usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke nkewa, mmụọ ọjọọ na imeri arụ ọrụ kemgbe ọtụtụ narị afọ na United States - kemgbe oge ịgba ohu - iji mee ka ndị ogbenye na ndị na-arụ ọrụ na-ewe iwe na (ma na-atụ egwu) ibe ha kama ịdị n'otu na-agbagha usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba na-ezighị ezi. . ** p. xiv * Ihe gbanwere kemgbe [[w:Jim Crow laws|Jim Crow]] dara ada nwere ihe jikọrọ ya na ntọala obodo anyị karịa n'asụsụ anyị na-eji akwado ya. N'oge nke agba kpuru, ọ bụghịzi ọha mmadụ na-anabata iji agbụrụ, n'ụzọ doro anya, dị ka ihe ziri ezi maka ịkpa ókè, mwepu, na nlelị ọha mmadụ. Ya mere, anyị adịghị. Kama ịdabere n'agbụrụ, anyị na-eji usoro ikpe mpụ anyị na-akpọ ndị nwere agba "ndị omempụ" wee tinye aka n'omume niile anyị chere na anyị hapụrụ. Taa ọ bụ ihe iwu kwadoro ịkpa oke megide ndị omempụ n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụzọ niile ọ bụbu iwu ịkpa oke megide ndị America America. Ozugbo akpọnyere gị onye omekome, ụdị ịkpa oke ochie - ịkpa oke ọrụ, ịkpa oke ụlọ, ịgọnarị ikike ịme ntuli aka, ịgọnarị ohere agụmakwụkwọ, ịgọnarị stampụ nri na uru ọha ndị ọzọ, na mwepu na ọrụ juri — bụ iwu na mberede. . Dịka onye omekome, ị nwere oke ikike, yana enweghị nkwanye ùgwù karịa, karịa onye isi ojii bi na Alabama n'ogo Jim Crow. Anyị akwụsịghị agbụrụ agbụrụ na America; naanị anyị emezigharịrị ya. ** p. 2 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Michelle Alexander|Michelle Alexander]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Alexander, Michelle}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] q7moh07e7eboh3nkf2m9elpc7nkzg57 Carol J. Adams 0 2974 12861 12860 2022-11-12T12:06:00Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Carol J. Adams''' (amụrụ 1951) bụ onye odee America, nwanyị na ihe ikike anụmanụ na-akwado. Ọ bụ onye dere ọtụtụ akwụkwọ, gụnyere '' The Sexual Politics of Meat '' (1990) na '' The Pornography of Meat '' (2004), na-elekwasị anya karịsịa na ihe ọ na-arụ ụka bụ njikọ dị n'etiti mmegbu nke ụmụ nwanyị na nke anụmanụ na-abụghị mmadụ. == Ihe o kwụrụ == * Site n'igbu mmadụ, [[anụmanụ]] na-aghọ ndị ntụaka na-anọghị ya. A na-eme ka anụmanụ dị n'aha na ahụ ghara ịnọ ''dị ka anụmanụ'' ka [anụ]] dịrị. Ndụ ụmụ anụmanụ na-ebute ụzọ ma mee ka ịdị adị anụ ahụ dị. Ọ bụrụ na anụmanụ dị ndụ, ha agaghị abụ anụ. Ya mere, ozu nwụrụ anwụ nọchiri anụ dị ndụ. E wezụga anụmanụ, agaraghị enwe anụ iri, ma ha anọghị n'omume iri anụ n'ihi na ha agbanweela ka ha bụrụ nri. ** '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị Mmekọahụ nke anụ: A Feminist-Vegetarian Critical Theory '' (New York: Continuum, 1990), p. 40. * Site n'ihe atụ dabere na igbu anụmanụ, anyị na-ezute foto ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị jupụtara na mmịnye, njikwa, ngalaba, na mkpa ime ihe ike. A na-ezisa ozi a nke ịchịisi nke nwoke site na iri anụ - ma na ihe nnọchianya ya na eziokwu. ** '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị Mmekọahụ nke anụ: A Feminist-Vegetarian Critical Theory '' (New York: Continuum, 1990), p. 189. * Anụ bụ omenala emere ka ọ yie ihe ebumpụta ụwa na nke a na-apụghị izere ezere. Ka ọ na-erule oge a na-arụrịta ụka site na ntụnyere ya na anụmanụ ndị na-eri anụ, onye na-ese okwu dị otú ahụ eleghị anya erichapụla anụmanụ kemgbe tupu oge ya ma ọ bụ ya enwee ike ikwu okwu. O nwere ike ịbụ na a na-enye ụkpụrụ maka iri anụmanụ mgbe ahụ erughị onye a dị afọ anọ ma ọ bụ ise mgbe ọ chọpụtara na anụ si n'anụmanụ nwụrụ anwụ pụta. Ụtọ nke anụ ahụ nwụrụ anwụ buru ụzọ akọwapụta echiche, ma nye ntọala siri ike maka ikwere na nkọwapụta bụ eziokwu. ** "Ecofeminism na iri anụmanụ", na ''Ecological Feminist Philosophies'', nke Karen J. Warren deziri (Bloomington: Indiana University Press, 1996), p. 124. * N'ịkọba ụmụ nwanyị na anụmanụ dị ka ihe, asụsụ anyị n'otu oge na-ewepụ eziokwu ahụ bụ na onye ọzọ na-eme ihe dị ka onye na-ahụ maka ihe / onye nnọchiteanya / onye na-eme ihe ike. ** "Ecofeminism na iri anụmanụ", na ''Ecological Feminist Philosophies'', nke Karen J. Warren deziri (Bloomington: Indiana University Press, 1996), p. 125. * Mgbe anyị bụ ndị na-eri anụ bi n'etiti ndị na-eri anụ, ụwa anyị na-egosipụta azụ anyị, na-akwado nhọrọ anyị. Mgbe anyị ghọrọ [[ndị anaghị eri anụ|ndị anaghị eri anụ]], anyị na-akwụsị ịdị na-atụgharị uche; a pụkwara boro anyị ebubo na anyị na-agbaji enyo. … Naanị mgbe anyị chere na ọrụ anyị arụchara, anyị na-achọpụta na ọ malitela: ihe ịma aka a abụghị 'ịghọ' onye anaghị eri anụ; ọ bụ ''ịbụ'' onye anaghị eri anụ. ** ''[https://books.google.it/books?id=g1pMQzt6rGwC&pg=PA0 Ibi n'etiti ndị na-eri anụ: Akwụkwọ ịlanahụ ndị anaghị eri anụ]'' (Lantern Books, 2008), isi nke 1. * M chepụtara okwu ahụ ''feminized protein'' maka akwa na ngwaahịa mmiri ara ehi: protein protein a na-emepụta site na iji usoro ọmụmụ nke ụmụ anụmanụ eme ihe. A na-ewepụta protein nke nwanyị dị ndụ n'ime ụmụ anụmanụ dị ndụ, nke a na-eji ikike ọmụmụ ya eme ihe maka mkpa mmadụ. Ọnọdụ pụrụ iche nke ụmụ anụmanụ na-azụ anụ chọrọ oge nke ya: ịgba ohu nke ọkụkọ na ụlọ batrị na ehi mmiri ara ehi jikọtara ya na igwe mmiri ara ehi. … Eziokwu dị egwu bụ na ndị mmadụ nwere ike inwe obi ụtọ zuru oke dị ka [[vegans]], mana omenala ndị na-achị achị enweghị ike ma ọ bụ ha agaghị anabata nke a. Ịbụ onye anaghị eri anụ bụ ihe na-atọ ụtọ, ọmarịcha nri nri yana ikekwe anyị amaghịdị ihe ga-ekwe omume n'ihi na ọ ka dị ọhụrụ. … Usoro nke objectification / fragmentation / oriri nwere ike ịkwụsị site na usoro nke nlebara anya / nowness / ọmịiko. ** "[http://caroljadams.com/why-vegan-feminist/ Gịnị kpatara Vegan-Feminist?]", na '' caroljadams.com '' (2015). <small>eweghachitere na 18 June 2016</small>. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Carol J. Adams|Carol J. Adams]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Adams, Carol J.}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] gql931813xf0pr627vidlobc7ldnqsh Campbell Brown 0 2975 12862 2022-11-12T12:13:50Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:CNN's Campbell Brown.jpg|thumb|Campbell Brown, 2012]] ''[[w:Campbell Brown (onye nta akụkọ)|Alma Dale Campbell Brown]]''' (amuru June 14, 1968) bu onye isi n'ihe gbasara mmekorita akuko uwa na Facebook na onye America bubu [[w: ozi onyonyo | televishọn. akụkọ]] onye nta akụkọ na [[w: anchorwoman | anchorwoman]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-akwado mmemme akụkọ [[w:NBC | NBC]] ''[[w: Weekend Today | Izu ụka Taa]]'' site na 2003 ruo 2007, wee kwado usoro a ''[[w:Campbell] Brown (usoro ihe nkiri TV)|Campbell Brown]]'' na [[w:CNN | CNN]] site na 2008 ruo 2010. Brown meriri [[w: Emmy Award | Emmy Award]] dị ka akụkụ nke ndị otu NBC na-akọ na [ [w:Ajọ Ifufe Katrina|Ajọ Ifufe Katrina]]. Kemgbe afọ 2013 ọ bụbu onye na-akwado [[w: ndozi nkuzi | ndozi nkuzi]] na [[w: nhọrọ ụlọ akwụkwọ | nhọrọ ụlọ akwụkwọ]]. == Ihe o kwụrụ == * M na-eche na ọ bụ ụwa anyị bi na ọ nweghị ezigbo metric iji tụọ anyị n'ihi na CNN bụ naanị onye ka na-eme akwụkwọ akụkọ. ** Campbell Brown (2009) n'ajụjụ ọnụ [[w:Julie Menin|Julie Menin]]; Mpempe akwụkwọ na: Warner Todd Hustonin "[http://newsbusters.org/blogs/warner-todd-huston/2009/07/21/campbell-brown-cnn-only-one-still-doing-journalism Campbell Brown:" CNN Naanị Otu Ka Na-eme Akwụkwọ akụkọ']", ezigara July 21, 2009. ** Na nzaghachi nye ajụjụ "''Gịnị bụ echiche gị na CNN, onye ọsụ ụzọ na akụkọ USB, na-ere ahịa nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị gị iji mara onwe ya na ndị na-asọmpi ya?'" == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Campbell Brown|Campbell Brown]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] g5kqsf55wkoqrcswk835d235vmu2f0u Adrienne Maree Brown 0 2976 12864 12863 2022-11-12T12:19:01Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Adrienne Maree Brown on The Laura Flanders Show.jpg|thumb|Adrienne Maree Brown in 2015]] '''Adrienne Maree Brown''', nke a na-akpọkarị '''adrienne maree brown''' (amụrụ Septemba 6, 1978), bụ onye ode akwụkwọ, onye na-akwado ọrụ na [[w: onye nhazi. | onye nkuzi]. Site na 2006 ruo 2010, ọ bụ onye isi nchịkwa nke [[w:Ruckus Society|Ruckus Society]]. Ọ kwadokwara ma duzie United States [[w:League of Young Voters|League of Young Voters]]. == Ihe o kwụrụ == === [https://www.kqed.org/arts/13893734/a-roadmap-away-from-cancel-culture-and-towards-transformative-justice Interview] na KQED (2021) === * Echere m na anyị nọ n'oge a dị ezigbo mkpa, mara mma ebe anyị na-amụta ọtụtụ ihe nwere ike ime ọbụlagodi n'ebe dị anya. Ma ọ bụ mma agha ihu abụọ n'ihi na ọtụtụ ihe na-eme na-eme n'elu ikpo okwu na-abụghị nke e mere ka anyị jiri ha kpalite mgbanwe na iwetu usoro nke mmebi. Emebere ha ka ha na-eje ozi ikekete ego, nke pụtara na ha chọrọ ọtụtụ pịa na mmasị na ntinye aka dị ka o kwere mee. Na ihe na-enweta ọtụtụ njikọ aka bụ ihe nkiri. * Olee otú anyị ga-esi malite ịtụgharị uche anyị n’ihe ndị na-enyere anyị aka iwulite ihe ngwọta? Na nke a bụ oge siri ike maka nke ahụ. Anyị na-emikpu n'ime omenala mbibi ruo ogologo oge dị otú ahụ. * Ana m eche maka mkpochapụ oge niile, na-agbalị ịghọta ka anyị si eweta ya: Kedu ka anyị ga-esi gbanarị ndị uwe ojii? Kedu ka anyị ga-esi gbanarị usoro ụlọ mkpọrọ? Kedu ka anyị ga-esi mebie ụkpụrụ ndị ahụ n'onwe anyị iji mebie ha na ụwa ka ukwuu? Ya mere, ọtụtụ n'ime ya maka m jikọtara ya na nke ahụ. * Olee otú anyị ga-esi hụ na a na-egbo mkpa ndị lanarịrịnụ? Kedu ihe ga-eme n'ezie oke oke na mbara nke anyị na-agbalị inye ndị lanarịrị maka ọgwụgwọ ha, ma na-enyere onye mebere mmejọ a aka imebi usoro nke mmerụ ahụ n'ime ha? Ụfọdụ n’ime ihe ndị yiri ka ọ̀ na-enyere anyị aka bụ ịghọta na a na-emerụ anyị niile ahụ́, na-emekwa ihe ọjọọ. * Ọchịchị ọcha nwere echiche ụfọdụ banyere onye ajọ mmadụ bụ. Patriarch nwere echiche ụfọdụ banyere onye ajọ mmadụ bụ. Capitalism nwere echiche ụfọdụ banyere onye ajọ mmadụ bụ. Ableism nwere echiche ụfọdụ banyere onye ọjọọ ahụ bụ. Na n'akụkọ ihe mere eme, anyị amachaghị nke ọma banyere onye ajọ mmadụ bụ n'ezie, ma ọ bụ echiche ndị bụ echiche ọjọọ nye ụdị anyị. * Ihe m na-ekwu maka ya bụ na enweghị ike bụ echiche nke nwere ike bụrụ ihe kacha njọ maka ụdị anyị: iche na e nwere ụzọ anyị nwere ike isi kpochapụ ndị na-eme ihe ọjọọ, na nke ahụ ga-ewepụ àgwà ọjọọ na ihe ndị na-emerụ ahụ. usoro nkwenye na-emerụ ahụ sitere na obodo anyị. Ma ọ bụrụ na ọ bụghị - ọ bụghị - n'oge ụfọdụ anyị ga-ajụ onwe anyị, gịnị ka anyị na-eme? Ma olee ụzọ ọzọ anyị nwere ike isi na-etinye oge ahụ iji nyere anyị aka ịkwụsị imerụ ahụ, mee ka mmekọrịta anyị na ibe anyị dịkwuo elu ma na-etolite mmegharị nke nwere ike ijide ọdịiche, nke nwere ike ijide esemokwu, nke nwere ike ịgbake site na nghọtahie, nke nwere ike ime ka ọ pụta ìhè. ikpe na mkpochapụ ga-ekwe omume n'ezie? * Echeghị m na anyị nọ n'ebe ahụ anyị nwere ike ịme usoro iwu. Echere m na anyị na-na-n'oge nnwale nke a na-adọ nke mkpochapụ. Nke ahụ kwuru, m na-atụ aka n'akwụkwọ ahụ na akụrụngwa ndị m chere na ha nwere ike ime ọtụtụ ihe ndị ọzọ. Ntugharị na-aga n'ihu site na Shira Hassan na Mariame Kaba bụ akụrụngwa na-enweghị atụ. Ọ bụ akwụkwọ ọrụ na-akwado ndị chọrọ ịgafe usoro ikpe ziri ezi mgbanwe. Na Leah Lakshmi Piepzna-Samarasinha [na Ejeris Dixon] weputara akwụkwọ a na-akpọ Beyond Survival nke n'ezie dị ka nnukwu nnọkọ nke akụkọ ikpe ziri ezi na-agbanwe agbanwe, ọmụmụ ihe, nkuzi sitere n'aka ndị mmadụ. Patrisse Cullors na-ewepụta akwụkwọ ntuziaka Abolitionist n'afọ a, nke nwere mmemme nzọụkwụ iri na abụọ nke ihe ọ dị ka iwepụ n'ezie dịka omume. * Ọrịa ọjọọ a ekpughere ọtụtụ n'ime anyị ka obodo anyị nwere ntụkwasị obi si dị ntakịrị, yana ole anyị kwesịrị ime ka mmekọrịta ndị ahụ dịkwuo omimi ka ha wee nwee ike ijide mgbanwe na esemokwu na esemokwu. * Mkpakọrịta mbụ m nwere na echiche nke ọrụ mkpochapụ bụ gburugburu usoro ịgba ohu. [Maka ndị dịrị ndụ n’oge ahụ,] ọ dị ha ka ihe na-agaghị ekwe omume na usoro ihe ahụ ga-akwụsị nakwa na e nwere ụzọ ọzọ e si arụ ọrụ nke na-adabereghị ná ndị isi ojii ịbụ ndị ohu. Ma echere m na anyị nọ n'otu oge ahụ ugbu a. Ọ gaghị ekwe omume iche n'echiche ihe obodo anyị ga-eme, ihe omenala ga-eme, ihe obodo ga-eme ma ọ bụrụ na anyị enweghị ụlọ mkpọrọ. * Mariame Kaba enyela okwu dị ịtụnanya gbasara nke a, na anyị enweela afọ 250 nke nnwale usoro ụlọ mkpọrọ a na-akwụ ụgwọ nke ọma. Ọ kwụsịbeghị idina mmadụ n'ike. Ọ kwụsịbeghị ohi. Ọ kwụsịbeghị ọgwụ ọjọọ. Ọ kwụsịbeghị ihe ọ bụla. Ihe niile anyị na-eche dị ka ihe ọjọọ, ha na-aga n'ihu na-enweghị nzaghachi ha chọrọ. * Echere m na anyị maara nke ọma ugbu a na ọtụtụ ndị nọ n'ụlọ ọrụ mmepụta ihe n'ụlọ mkpọrọ chọrọ nkwado ahụike uche n'ezie. * Otu n’ime ihe ndị ọzọ Mariame rụtụrụ aka—kedu ihe ọ ga-adị ka ma ọ bụrụ na akwadoro nnwale nke ikpe ziri ezi dị ka nnwale ụlọ mkpọrọ? Anyị amaghị ihe ihe nwere ike ịdị ka n'ọ̀tụ̀tụ̀ n'ihi na ọ dịtụbeghị mgbe anyị nwere ihe onwunwe iji mee nnwale n'ụdị ọ bụla. Anyị aghaghị ịrụ ụka maka penny ọ bụla. * Echere m na ikpe ziri ezi na-agbanwe bụ ihe na-eme n'ọkwa dị nso. Ọ na-eme n'obodo maara ibe ya. * A na m ele obodo m anya: Olee mgbe ọ bụ oge m ga-ekpe ikpe? Kedu mgbe ọ bụ oge m iji gosi onye kwesịrị ịpụ n'ike mkparị? Olee mgbe ọ bụ oge m ga-egosi n'obodo dị ka onye na-akpọ aha na m mere ihe ọjọọ ma na-aza ajụjụ maka ihe m mere? * Otu n’ime ndị nkụzi m ndị ọzọ, bụ́ Danielle Sered, kwuru na ọ dịghị onye na-enweta ihe ọjọọ na nke mbụ ya mgbe ha na-eme ihe ọjọọ. Dị ka ọha mmadụ, dị ka ụdị, ma kpọmkwem na anyị obodo, anyị ga-amalite ịjụ onwe anyị ajụjụ ndị dị ka, gịnị kpatara nke a? Anyị nwere ike ịbanye na sistemụ mgbọrọgwụ? * Onye ọ bụla n'ime anyị ga-amalite ịsị, na ndụ nke m, enwere m ike ịnyagharịa wee rụọ ọrụ dị ka a ga-asị na ọ nweghị onye nwere ike ịtụfu? * Achọrọ m ibuli akwụkwọ Mutual Aid nke Dean Spade dere * M na-eche n'ikpeazụ na enyemaka ibe na-aga na-akụziri anyị a ton banyere otú na-na obodo ndị nwere ike na-aza ajụjụ na onye ọ bụla ọzọ, n'ihi na ibe ya na-arụ ọrụ naanị mgbe ị nwere ike ịsị, "Enwere m mkpa," [na. onye ọzọ na-ekwu] "Enwere m ihe m ga-enye maka mkpa ahụ. Ịnọ na esemokwu bụ naanị mkpa ọzọ. * Ịgabiga ọnọdụ mkparị na-emepụta mkpa ọzọ. Ma ọ bụrụ na anyị nwere ike gbatịa tere aka, anyị nwere ike ịsị na ọbụna onye kpatara mmegbu nwere ụfọdụ mkpa na-enweghị isi, ha na-eche na enwere ike izute ya site na mmerụ ahụ na nchịkwa na ịmegharị na gaslighting. Ha na-echekwa na nke ahụ ga-egbo mkpa ụfọdụ n’ime ha, mana egbotaghị mkpa ahụ. Mmegbu ahụ na-aga n'ihu. Ha na-achọta ndị ọhụrụ ka ha were ya. Mana enyemaka aka na-egosi na enwere ike gboo mkpa ndị ahụ. Ma eleghị anya, ha chọrọ onye na-agwọ ọrịa dị iche, ma eleghị anya, ha chọrọ ụdị ọgwụgwọ ọzọ ma ọ bụ ìgwè ndị na-agwọ ọrịa, ma eleghị anya, ha kwesịrị ịhụ na ndị a haziri ahazi na ndị a na-eme ka ha bụrụ ndị na-akparị mmadụ chọtara ụzọ ọzọ. * (Ịchịisi ọcha) bụ ọnọdụ akụkọ ifo n'ụzọ bụ isi. Ụmụ mmadụ abụghị ndị kacha elu na ibe ha dabere na ikpu anyị siri pụta. Nke ahụ abụghị ihe na-ekpebi uru anyị bara na ọdịmma anyị ma ọ bụ ọrụ ebube. * Ọ bụrụ na a mụrụ gị n’onye na-akparị mmadụ, e nwere ụzọ ọzọ o kwere omume. Ọ bụrụ na emere gị ka ị bụrụ onye a na-achụso ọgụ, na-emerụ ndị ọzọ ahụ, enwere ụzọ ọzọ enwere ike. === [https://www.bonappetit.com/story/adrienne-maree-brown Interview] na ''Bon Appétit'' (2019) === * Aghaghị m inyefe ọtụtụ echiche na-ezighị ezi ka m malite ịhụ. * M na-echetara onwe m na enweghị m ike ịdị mma n’ihe m na-eme nke mbụ, na ihe ncheta ahụ na-enyere m aka ịdị umeala n’obi banye n’ụdị mmụta. * Akara ngosi obi ụtọ m bụ ... Marla Stewart nke egbugbere ọnụ Velvet. Rihanna, doro anya. Lizzo kwa, obi ụtọ ọ na-enweta site na iji ọmarịcha ya ihu ụwa wee na-achị ọchị. * Enwere m ekele maka ọgba aghara nke oge a na-atụghị anya ya. Ahụrụ m oge mmadụ na-ahazighị nke ọma na-atọ m ụtọ. * M na-agụ ... Octavia (Butler), Ursula (Le Guin). Kiese Laymon. Mary Oliver. James Baldwin. China Mieville. * Añụrị m na-akpaghasị bụ... na ihe ọmụma dị n'ime m na adịghị m ala karịa nwoke na-eche n'otu oge na ọ ka m elu. * Anaghị m ezere "ikpe ọmụma onye na-eme ihe ike" nke na-ejikọta na itinye onwe gị n'ikpe ziri ezi, ma ... M na-enyocha ya n'ezie. Ekwenyere m na e jikọtara ya na eziokwu ahụ na, dị ka mmadụ n'otu n'otu, enweghị m ike ime nke ọma n'agbanyeghị ikpe na-ezighị ezi niile nke ndụ na oge m. Mana mgbe ụfọdụ, m na-ele anya ebe m si bịa, n'oge ndụ m, n'usoro ọmụmụ m. Kedu mmegide m tụfuru, ole mmegbu m kwụsịrị, ka m si na nwoke idina nwoke gaa na pansexual, site na brat agha gaa na post-nationalist/post-capitalist. Enwere m onwe m nke ukwuu, ejiri m ezigbo ndị na-eme mgbanwe gbaa onwe m gburugburu ... ma echere m, ọ dị mma. Nke a nwere ike ịbụ ndụ na-enweghị isi na ụfọdụ nnukwu ihe egwu egwu, mana n'ogo ndụ m, ana m eme ike m niile ma na-eme ọtụtụ ihe maka onye na-ahụ ahịhịa umengwụ. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Adrienne Maree Brown|Adrienne Maree Brown]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Brown, Adrienne Maree}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] n75leb9tkmzxw45sk7hfgj7g8el95sn Elizabeth Freeman 0 2977 18414 12865 2024-03-16T05:00:56Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki Elizabeth Freeman (c.1744—December 28, 1829), nke a makwaara dị ka Mum Bett, bụ onye Afrịka America mbụ gbara ohu iji tinye akwụkwọ wee nweta uwe nnwere onwe na Massachusetts. [[Usòrò:Mumbett70.jpg|thumb|alt=Mumbett70|Elizabeth Freeman]] === Ihe ndị okwuru === Oge ọ bụla mgbe m bụ ohu, ọ bụrụ na a chụrụ m nnwere onwe otu nkeji, a gwakwara m na m ga-anwụrịrị n'ọgwụgwụ nkeji ahụ, agara m ewere ya—nanị ka m guzo otu nkeji n'ụwa Chineke n'efu. nwanyị-m ga-. na Douglas R. Egerton, ed., Ọnwụ ma ọ bụ nnwere onwe: African Americans in Revolutionary America (Oxford University Press: 2009), p. 171 === Njikọ mpụga === Njikọ mpụga Mèzi [https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Freeman Elizabeth Freeman] Na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Elizabeth_Freeman Elizabeth Freeman] Na Wikiquote bekee Elizabeth_Freeman =====Kwuo okwu ===== Oge ọ bụla mgbe m bụ ohu, ọ bụrụ na a chụrụ m nnwere onwe otu nkeji, a gwakwara m na m ga-anwụrịrị n'ọgwụgwụ nkeji ahụ, agara m ewere ya—nanị ka m guzo otu nkeji n'ụwa Chineke n'efu. nwanyị-m ga-. na Douglas R. Egerton, ed., Ọnwụ ma ọ bụ nnwere onwe: African Americans in Revolutionary America (Oxford University Press: 2009), p. 171 03odektubtscqc7fo0sp047802lbt0o Heather Brooke 0 2978 12866 2022-11-12T12:36:47Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Heather Rose Brooke''' (amụrụ 1970) bụ onye nta akụkọ Britain-American na nnwere onwe ozi onye mgbasa ozi. Onye edemede nke '' Ikike Ịmara' '' State Silent '', '' Assange Agnosties '' na '' Mgbanwe ga-abụ Digitised '' Brooke bụ onye mmeri nke Washington Coalition for Open Government "Key Award". A makwaara dị ka onye ọsụ ụzọ manyere ndị omeiwu Britain ịza ajụjụ nnwere onwe nke iwu ozi. == Ihe o kwụrụ == === ''Ikike gị ịmara: Ntuziaka nwa amaala maka nnwere onwe nke ozi'', mbipụta nke abụọ === * Dị ka a na-ekwu - ọnụ ahịa nnwere onwe bụ ịmụrụ anya ebighi ebi. Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ejiriwo enweghị mmasị anyị mee ihe site n'itinye iwu siri ike na nke na-egbochi ike nke na-abawanye ike ha ma na-ebelata nke anyị. Ịjụ ajụjụ n'aka òtù ọha anyị bụ ụzọ kacha mma iji hụ na ha na-arụ ọrụ maka ọdịmma anyị ọ bụghị nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Site na FOI anyị nwere ike na-aga n'azụ okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji hụ ọnọdụ ọnọdụ n'ezie. ** p. 4. * Ọganihu nke nnwere onwe ọ bụla nke usoro ozi na-adabere n'ihe abụọ bụ isi: Iwu a dọtara nke ọma na nkwupụta doro anya nke ebumnuche nke na-eme ka echiche nke imeghe anya doo anya, na onye na-ahụ maka nchịkwa siri ike nke na-adịghị atụ egwu. tinye ikike ya ma maa ọdịmma gọọmentị aka. ** p. 4-5. * Ego a na-akwụ iji mee ka gọọmentị na-anabata ndị na-akwado ya na aha onye ọ dị adị ekwesịghị ikwu naanị na FOI, mana ọ bụrụgodị na ọ bụ, n'ezie nke ahụ bụ ọnụ ahịa kwesịrị ibu? Ime ka gọọmentị doo anya na ịza ajụjụ maka ọha na eze na-abawanye arụmọrụ nke ọha karịa ọnụ ọgụgụ gọọmentị ọ bụla na-achịkwa ma ọ bụ ndị nche. ** p. 5. * Inweta ozi bụ naanị mmalite. Nkwuwa okwu n'ọchịchị ga-esonyere ya na ikike ọha mmadụ nwere ịnụ ya na imetuta amụma gọọmentị. Ebumnobi nke mbụ bụ ịmata eziokwu, n’ihi na e wezụga eziokwu, anyị apụghị imegide mkpebi gọọmenti ma ọ bụ iweta mgbanwe. Nzọụkwụ ọzọ bụ imeghe usoro mkpebi ka anyị wee nwee gọọmentị ga-aza ajụjụ maka ndị ọ na-eje ozi. Nke a kwesịrị ịbụ ikike anyị ọ bụghị ihe ùgwù. ** p. 8. * I kwesịghị ịtụ anya ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwalite nnwere onwe nke ozi. Gịnị mere ha kwesịrị iji? Ha nwere mmasị dị ukwuu n'ịchịkwa ohere ọha na eze na-enweta ozi wee si otú ahụ nọgide na-ejide ọchịchị. ** p. 285. * Ọ pụrụ isiri ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ike ná mmalite ịnakwere ụkpụrụ ọhụrụ nke ịza ajụjụ n’ihu ọha, ma anyị aghaghị ime ka ihe na-efu n’emeghị otú ahụ ka ukwuu. Ụzọ kachasị mma isi mee nke a bụ imenye ihere n'ihu ọha na imenye ndị isi na ngalaba ndị na-ajụ ịza ọhaneze. ** p. 286. * Ma eleghị anya, ọ ga-akara gị mma ka ị ghara inye gị nsogbu n’ihi otú e si achị ọchịchị. Ọ bụrụ otu ahụ, ị ​​nweghị ikike ịka mkpesa mgbe a na-ebuli ụtụ isi gị, ma ọ bụ ọ bụrụ na agụmakwụkwọ ụmụ gị ezighi ezi, ma ọ bụ na ị ga-echere otu afọ maka ọrụ dị mkpa. Ezi ọchịchị adịghị eme n'onwe ya kama ọ bụ n'ihi mgbalị onye ọ bụla na-eme. Otu n'ime ihe kacha mfe na kacha dị irè ị nwere ike ime bụ naanị ịrịọ maka ozi. Enwere m olileanya na enyela m gị ngwa ọrụ na obi ike ime kpọmkwem nke ahụ. ** p. 286. === '' Obodo Silent: Nzuzo, onyunyo na akụkọ ifo nke ọchịchị onye kwuo uche Britain '', mbipụta nke mbụ === * Na nzuzo, ụlọ ọrụ na-eto eto na-eto eto, na-enwetaghị ego na enweghị nkọwa nye ndị ha chọrọ ijere ozi. Mgbe enweghị ntụpọ dị egwu nke nzaghachi ọha na-enwu, ọ nweghị nrụgide iji hụ na a na-ahazi usoro ma ọ bụ na-arụ ọrụ. Ihe ị na-ahụ n'oge ọchịchị ọ bụla nke nzuzo na-echebe bụ nkwụsị nke enweghị uche na ihe efu. Na n'ihi na steeti ahụ na-aga n'ihu na-atụgharị aha, na-atụgharị ọrụ site n'otu ndị ọrụ nchịkwa gaa na nke ọzọ, ọtụtụ ọrụ a na-arụ bụ maka idobe ndị ọrụ nchịkwa ndị ọzọ n'ọrụ kama igbo mkpa ọha na eze. * I kwesịghị ịtụ anya ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwalite nnwere onwe nke ozi. Gịnị mere ha kwesịrị iji? Ha nwere mmasị dị ukwuu n'ịchịkwa ohere ọha na eze na-enweta ozi wee si otú ahụ nọgide na-ejide ọchịchị. ** p. 285. * Ọ pụrụ isiri ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ike ná mmalite ịnakwere ụkpụrụ ọhụrụ nke ịza ajụjụ n’ihu ọha, ma anyị aghaghị ime ka ihe na-efu n’emeghị otú ahụ ka ukwuu. Ụzọ kachasị mma isi mee nke a bụ imenye ihere n'ihu ọha na imenye ndị isi na ngalaba ndị na-ajụ ịza ọhaneze. ** p. 286. * Ma eleghị anya, ọ ga-akara gị mma ka ị ghara inye gị nsogbu n’ihi otú e si achị ọchịchị. Ọ bụrụ otu ahụ, ị ​​nweghị ikike ịka mkpesa mgbe a na-ebuli ụtụ isi gị, ma ọ bụ ọ bụrụ na agụmakwụkwọ ụmụ gị ezighi ezi, ma ọ bụ na ị ga-echere otu afọ maka ọrụ dị mkpa. Ezi ọchịchị adịghị eme n'onwe ya kama ọ bụ n'ihi mgbalị onye ọ bụla na-eme. Otu n'ime ihe kacha mfe na kacha dị irè ị nwere ike ime bụ naanị ịrịọ maka ozi. Enwere m olileanya na enyela m gị ngwa ọrụ na obi ike ime kpọmkwem nke ahụ. ** p. 286. === '' Obodo Silent: Nzuzo, onyunyo na akụkọ ifo nke ọchịchị onye kwuo uche Britain '', mbipụta nke mbụ === * Na nzuzo, ụlọ ọrụ na-eto eto na-eto eto, na-enwetaghị ego na enweghị nkọwa nye ndị ha chọrọ ijere ozi. Mgbe enweghị ntụpọ dị egwu nke nzaghachi ọha na-enwu, ọ nweghị nrụgide iji hụ na a na-ahazi usoro ma ọ bụ na-arụ ọrụ. Ihe ị na-ahụ n'oge ọchịchị ọ bụla nke nzuzo na-echebe bụ nkwụsị nke enweghị uche na ihe efu. Na n'ihi na steeti ahụ na-aga n'ihu na-atụgharị aha, na-atụgharị ọrụ site n'otu ndị ọrụ nchịkwa gaa na nke ọzọ, ọtụtụ ọrụ a na-arụ bụ maka idobe ndị ọrụ nchịkwa ndị ọzọ n'ọrụ kama igbo mkpa ọha na eze. ** p. 35. * N'ebe ọha na eze nọ, nghọta bụ eziokwu: ọ dị mkpa ka a hụ ya ka ọ na-eme ihe karịa ime ya n'ezie. Opekempe mgbe ụlọ ọrụ nzuzo na-eji PR na mgbasa ozi, ha ga-emefu ego nke ha ma enwere ụlọ ọrụ ndị ọzọ na-asọ mpi maka azụmahịa anyị. Ọ bụrụ na ụlọ ọrụ enyeghị anyị ihe anyị chọrọ, ha na-eche ọdịda. Otú ọ dị, ụlọ ọrụ ọha bụ ndị nwe obodo. Anyị enweghị nhọrọ ma ọ bụghị ịzụta, ma ọ bụrụ na ọ bụghị iji, ọrụ ha. Ọ bụrụ na anyị adịghị amasị ka otu ndị uwe ojii anyị si arụ ọrụ, ọ dịghị ka anyị nwere ike họrọ nke ọzọ ma ọ bụ ọbụna gbochie ego eji agba nke anyị na-achọghị. A na-amanye anyị - n'egwu nke ịtụ mkpọrọ - ịkwụ ụgwọ maka ọrụ naanị ya na ka ọ gwa anyị ka ọ dị ukwuu. Nke a bụ ezigbo ihe egwu nke ụlọ ọrụ PR. Na enweghị asọmpi ọ bụ naanị site na echiche dị iche iche na nyocha ọha na eze ka ọkwa ụfọdụ nwere ike ịdị. PR na-egbochi arụmụka ma na-egbochi echiche site na iji ụlọ ọrụ mgbasa ozi etiti na usoro nzikọrịta ozi. ** p. 45-46. * Bureaucracy bụ azụmahịa nke ịchịkwa mmadụ ndị ọzọ, na-eme ka ha mee ihe ịchọrọ ka ha mee. Nke ahụ nwere ike ịnakwere ma ọ bụrụ na ihe ị na-arịọ ha ka ha mee bụ ihe ezi uche dị na ya, nke ezi uche dị na ya na maka ọdịmma ọha, mana ọ ga-abụ na ihe ndị ọrụ ọchịchị na-ajụ bụ aghụghọ, enweghị isi ma na-emegide ọdịmma ọha. Nke a bụ n'ihi na azụmahịa bụ isi nke onye isi ụlọ ọrụ, nke a na-achịkwaghị achịkwa, na-emepụta ọtụtụ ọrụ ọchịchị iji kwalite ugwu na ike nke ya. Ihe si na ya pụta bụ na iwu na-arụ ọrụ na-enweghị ọrụ ọ bụla ma ọ bụghị iji mee ka ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na ịgbasa ụlọ ọrụ ọchịchị ha. Tupu ị mara ya, ị nweghị ike ijide fete obodo na-ejuputaghị ihe karịrị ụdị iri na ise dị iche iche sitere na ogwe aka dị iche iche nke gọọmentị. ** p. 92-93. === "A ga-eme mgbanwe mgbanwe ahụ: Ozi sitere na agha ozi'', mbipụta nke mbụ === * Anyị nọ n'oge pụrụ iche n'akụkọ ihe mere eme nke mmadụ: ọ dịtụbeghị mbụ ohere nke ezi ọchịchị onye kwuo uche ya dị nso n'imezu ya. N'ọnụ ego nke mbipụta na mbipụta agbadala na efu, ụlọ ọrụ mgbasa ozi nweere onwe ya n'ezie, yana ọha nwere ihe ọmụma n'ezie, na-aghọ eziokwu. Ozi ọhụụ ọhụrụ na-amụba ebe ihe ọmụma na-aga n'efu, gafere oke mba. Nkà na ụzụ na-akụda ihe mgbochi ọdịnala nke ọkwá, klaasị, ike, akụ na ụba na ọdịdị ala, na-eji ụkpụrụ nke imekọ ihe ọnụ na nghọta dochie ha. N'ime ọhụụ ọhụrụ a, ọ bụghị naanị eziokwu sayensị bụ ebumnuche, mana ịchọpụta eziokwu gbasara ụzọ anyị si ebi ndụ, gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ike. ** p. ix. * Ụmụ amaala gburugburu ụwa ekwupụtala ogologo oge na ha chọrọ ka a tụkwasị ha obi na nhazi nke echiche nke onwe ha, nke ahụ nwere ike ịbịa naanị mgbe ha nwetara eziokwu. Nke a bụ isi nke agha ozi. Anyị na-atụkwasị ụmụ amaala obi ka ha na-ekwurịta okwu n'efu wee bịa na nkwubi okwu nke ha, ma ọ bụ anyị kwenyere na ndị ọchịchị nwere ikike igbochi na ịchịkwa ihe anyị maara? Ànyị na-ejide echiche nke nghọta na nchụso nke eziokwu n'agbanyeghị ebe ọ na-ewe anyị, ma ọ bụ tinye okwukwe anyị n'ikike iji jide n'aka na ụwa a na-ejighị n'aka? ** p. x. * Internetntanetị siri ike n'ihi na ọ na-enye ndị mmadụ ohere ịhazi okwu n'ọsọ ọsọ na-enwetụbeghị ụdị ya, gbasaa echiche ha ma maa ndị na-ahụ maka ọrụ aka. Otu ìgwè ndị dị otú ahụ jikọtara ọnụ na mmalite 2011 iji rịọ ka e wepụ ndị isi ọchịchị na Middle East dị ka mba dị iche iche na-enwe ọganihu dịgasị iche iche. Ma ịntanetị anaghị akpata mgbanwe. Ọ bụ netwọk nkwukọrịta. Ihe ndị mmadụ na-ahọrọ iji teknụzụ mee - nke ahụ bụ ebe anyị nwere ike ikpebi ikpe omume. Ụfọdụ ndị mmadụ ga-eji ya agwọ ọrịa, ndị ọzọ ga-eji ya eme ihe ọma. Ndị ọrụ nchekwa na-elekwasị anya na ọrịa ahụ, ebe ọtụtụ na-eji ya eme ihe ọma. N'aha ichebe anyị 'ihe ọjọọ dị na ịntanetị' a na-emewanye mmegharị iji gbochie netwọkụ nkwukọrịta na mba ndị mmegide na nke onye kwuo uche ya. Achọrọ imechi, nyocha, nzacha ma ọ bụ n'ụzọ ndị ọzọ ilekọta na ịchịkwa ụzọ ndị mmadụ na-ekwurịta okwu na-arị elu. ** p. xi. * N'oge a na-ebufe ozi, ezigbo ndị nta akụkọ dị mkpa karịa mgbe ahụ. Ha na-eje ozi dị ka egbe ndị ọha na-akwụ ụgwọ iji nakọta ozi sitere n'ebe dị iche iche ma na-ama ya aka maka ebumnuche nke ịkọwapụta ihe dị mkpa na eziokwu. Ha na-egosi okwu ndị kwesịrị ka anyị lebara anya. N'oge gara aga, mgbe anyị zụtara akwụkwọ akụkọ, anyị na-akwụ ụgwọ maka akwụkwọ akụkọ ahụ na ọdịnaya ya - nchịkọta akụkọ na ntụrụndụ. N'ime oge dijitalụ, anyị na-azụta ụgbọ (dịka ịnweta ịntanetị) na ndị na-agụ akwụkwọ na-ekpebi ozi ha ga-achọ ileba anya na ụgbọelu ahụ. ** p. 70. * Ịbụ onye nta akụkọ ọkachamara dị ka ọzụzụ ịbụ onye ọka iwu. Enwere ego ole ị ga-amụta n'ụlọ akwụkwọ mana ọ bụ ọrụ a na-amụta site na omume, yana obi abụọ bụ àgwà bụ isi. ** p. 70. * Ndị dị ike agbaala mbọ n'akụkọ ihe mere eme ịmanye uche ha site na usoro amanye amanye amanye dị ka nyocha, nzuzo, iyi egwu, iyi egwu anụ ahụ na ime ihe ike. Ihe nlereanya a siri ike ịkwado n'ime ụwa netwọkụ dabere na ụkpụrụ mmụta. Nke a apụtaghị na ọchịchị onye kwuo uche ya n'Ebe Ọdịda Anyanwụ ahapụla ụzọ ndị a dị arọ, ma ọtụtụ mgbe, ụzọ ndị a agbanweela n'ụzọ dị mgbagwoju anya nke ịnọgide na-enwe ike dị ka njikwa mgbasa ozi, mmekọrịta ọha na eze na mmaja iwu. N'ime ozi a niile na ozi na-ezighi ezi ka anyị ga-esi nyochaa ihe dị mkpa na eziokwu? ** p. 72. * Mgbe onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekwu dịka ọmụmaatụ na 'mpụ adaala' ebe ọ bụ na o mebere iwu ụfọdụ, ọ bụ ọkachamara na-enyocha akwụkwọ akụkọ maara data raw data nke nkwupụta a dabeere na ya (akụkọ ihe omume mpụ) na-arịọ maka nkwenye. Ọ nwere ike ịga na ebe ndị ọzọ iji jụọ maka eziokwu nke data ahụ. ''Ihe kpatara m ji bụrụ ọkachamara na nkọwa dị mgbagwoju anya nke ọrụ ọchịchị abụghị n'ihi na enwere m mmasị maka ndị na-akụ akwụkwọ, kama ọ bụ n'ihi na achọrọ m ịma ụdị ozi niile anakọtara, onye na ebe echekwara ya ka m wee nwee ike. nweta aka m na ha.''' Okwu abụghị eziokwu. Ọbụlagodi '''mgbe onye na-ekwu okwu bụ ikike ọ ka kwesịrị inye ihe akaebe ma ọ bụ ihe akaebe na ihe ha na-ekwu bụ eziokwu na onye odeakụkọ ọkachamara kwesịrị ịrịọ maka akaebe a ma weta ya maka nyocha ọha. Mkpokọta nkwupụta, data na ozi nke a ga-enyocharịrị na-ewe oge. Mana nke a bụ naanị ihe onye nta akụkọ na-eme nke na-egosi na ọ bụ ọkachamara.''' Ọ bụ naanị ya mere onye ọ bụla ga-eji họrọ webụsaịtị akwụkwọ akụkọ a ma ama na blọọgụ amaghị. Akwụkwọ akụkọ dị ka ika ewulitela, ka oge na-aga, aha ọma maka ịma ndị dị ike aka na inye ndị mmadụ ihe bara uru, ezi ozi. ''Ndị nta akụkọ adịghị ka azụmahịa ọ bụla ọzọ na ihe ọ na-ere ekwesịghị ịbụ naanị ka a na-emegharị akwụkwọ akụkọ ma ọ bụ asịrị ndị a ma ama, kama ozi obodo dị mkpa maka ndị mmadụ ịghọta obodo ha wee sonye na ya. Ọ bụ nlele na ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke ego, ma ọ bụ opekata mpe, o kwesịrị ịbụ. ** p. 72-73 * Nhapu emela mbụ. Ha abụghị ọhụrụ. Mana ọnụ ọgụgụ ụlọ ọrụ mmepụta ihe mere ka o kwe omume site na digitization nke ozi yana ikike ikwukọrịta ozi ozugbo n'ụwa niile - nke ahụ ''bụ '' ọhụrụ. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ọ ga-abụ mgbanwe, anyị chọrọ ihe nlereanya maka ụdị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọhụrụ. ** p. 226. * Nkwuwa okwu abụghị nnukwu ihe egwu nye mmadụ. Ntinye uche nke ike bụ. Anyị na-amụta ihe mmụta a ugboro ugboro, ma ọ dị ka ọ na-amanye ruo mgbe ebighị ebi ikwugharị ya. Kọmunist, colonialism, eze ukwu, obodo socialism, ọchịchị aka ike- niile na-aghọ ndị iro nke ndị mmadụ n'ihi na ha na-enye ụmụ amaala ha ọ bụghị ọtụtụ ohere na-ekwurịta okwu ma ọ bụ na-akpakọrịta, ma ole na ole. Ike bụ ike dị ike nke na-eme ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eme ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ nke a, ọ bụghị okwu, nke kwesịrị ka a na-enyocha ya mgbe niile, na-achịkwa ma na-enyocha ya. Anyị na-ele mpụ megide ụmụ mmadụ anya dị ka mpụ, ndị mmadụ n'otu n'otu na-aga ọhịa, mgbe anyị kwesịrị ịhụ ha site na priism nke ike. Mmegbu na-eme mgbe omenala ji ụfọdụ ndị kpọrọ ihe karịa ndị ọzọ na ndị na-egosipụta ike anaghị aza ajụjụ maka omume ha. ** p. 230. * Ndị ọchịchị na-enye ụmụ amaala nkwekọrịta: ọ bụrụ na anyị nyefee nnwere onwe anyị, ha ga-ekwe nkwa ntụkwasị obi na nchekwa. Nke a nwere ike ịbụ na obodo mechiri emechi na-enwe obere mmekọrịta n'etiti ndị mmadụ, mana ọ bụ nkwa ụgha na akụ na ụba ọmụma ebe ụmụ amaala nwere njikọ. Ọ bụrụ na ndị na-ahụ maka ọgba aghara kacha mma enweghị ike ịmegharị ihu igwe gafere otu izu, kedu ka National Security Agency si eche na ọ nwere ike ịkọ onye n'ime anyị ga-aghọ onye na-eyi ọha egwu? Ọ bụrụ na ụlọ ọrụ ọgụgụ isi anyị anọgide na-achịkwa ihe ọmụma anyị ga-ahụ ọdịda ọgụgụ isi na-aga n'ihu. ** p. 236. * N'ime afọ gara aga, echela m ọtụtụ ihe gbasara nyocha, nyocha na nhazi nke ịntanetị. Ọ dị mkpa? Ọ̀ dị nnọọ ize ndụ ikwe ka ndị mmadụ nwee ike imekọ ihe na nkwurịta okwu n'efu? N'ezie, enwere ndị omempụ pere mpe bụ ndị na-eji nnwere onwe ịntanetị eme ihe, mana ọ nweghị onye na-arụ ụka na e kwesịghị ikpe mpụ ikpe. Nke a bụ maka ikwe ka ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị mmadụ nwee mkparịta ụka na-enweghị enyemaka steeti. N'agbanyeghị ịdọ aka ná ntị niile dị egwu, amụma mbibi na mbibi nke Pentagon buru amụma, Ngalaba Ọchịchị US, Hosni Mubarak, ọbụna Onyeikpe Ụlọikpe Kasị Elu nke Bekee Eady, a na m ele anya ọdịda sitere na ihe niile e bipụtara na 2010, mmebi iwu niile. iji guzobe ike nke mere site n'aka nwa amaala netwọk- na nke ọma doro anya karịa ihe ọjọọ. Site na ọgba aghara na Iceland ruo nchụpụ nke ndị ọchịchị aka ike na Middle East, nnwere onwe ikwu okwu agbanweela ụwa n'ụzọ dị mma. ** p. 236. * Gịnịzi mere ndị ọchịchị ụwa ji bu n’obi na-achịkwa Ịntanet? Okwu efu na-eyi sistemu ikike ọchịchị egwu egwu, ndị agha, ndị uwe ojii na ndị ọrụ nchekwa. ''' Ọrụ nchekwa n'ụkpụrụ dị maka nchekwa anyị mana nke ahụ bụ naanị mgbe ha na-aza ajụjụ maka ọha na eze maka nnukwu ike ha. ọ dịghị onye ma ha onwe ha. '' Nchedo mba na-aghọ okwu ọhụrụ nke Chineke nke mmadụ nile ga-edo onwe ha n'okpuru nrubeisi kpuru isi' '' Mkpebi ndị e mere, nnwere onwe mebiri emebi, mpụ ndị e mere n'aha nchekwa obodo enweghị ike ịgbagha n'ihi na ozi nke ha na-eme. na-dabere na foduru nzuzo. ** peeji 236-237 . * Anyị na-achọ onye nzọpụta, onye ga-anapụta anyị na nsogbu nke ụwa. Onye nzọpụta bụ akụkọ dị mfe, nhọrọ dị mfe na ya mere o ji dị egwu. Ị gaghị 'eme'' ihe ọ bụla ma e wezụga ikwere. Ọ dịghị mkpa ka gị na ndị ọzọ kparịta ụka, ma ọ bụ chepụta otu esi emepụta usoro siri ike n'ime oke dị egwu na nke na-emegiderịta onwe ya nke ọdịdị mmadụ. Ekwesịrị m ikweta na m dabara na nke a mgbe mbụ m zutere Julian Assange. Ọ ga-eduga ụzọ gaa n'ọgbọ ọhụrụ nwere obi ike. Kama nke ahụ, amụtara m na ike mgbe etinye ya n'ọrụ dị ize ndụ n'agbanyeghị onye ji ya ma ọ bụ maka ebumnuche ọma ọ bụla. Ezi mgbanwe na-eme n'uche nke anyị, mgbe anyị kwụsịrị ikwere na e nwere onye ma ọ bụ ụlọ ọrụ nke nwere azịza niile, onye na-adịghị agha agha ga-azọpụta anyị, kama bịa ghọta na anyị nwere ikike ahụ n'ime onwe anyị. Anyị nwere ike bụrụ ndị nwere ike ịbanye n'òtù nzuzo nke mmadụ, ma anyị nwere ike ịmepụta nlele megide nke a na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị. ** peeji 237-238 . * Ụwa nwere ike ịdị mgbagwoju anya na nke a na-ejighị n'aka karịa ka anyị ga-achọ, ma inyefe nnwere onwe anyị maka nkwa nchebe ụgha abụghị ihe ngwọta na-adịgide adịgide. A kọwara anyị ọ bụghị nanị site n’ihe anyị na-ekwusa, kama site n’ihe anyị na-eme. Anyị enweghị ike ịzọrọ na anyị bụ obodo onye kwuo uche ya nwere nghọta ma ọ bụrụ na anyị na-ebi ndụ na-emebi ụkpụrụ ndị a, na-enweghị iwu iwu, n'enweghị ihe kpatara ya, ma ọ bụ nkwenye siri ike na eziokwu. ** p. 238. * Ugbu a, anyị nwere nkà na ụzụ nke na-ejikọta ndị mmadụ n'otu n'otu n'ụzọ ga-eme ka anyị nwee ike ịmepụta ọchịchị onye kwuo uche ya nke mbụ zuru ụwa ọnụ. Ọtụtụ narị nde mmadụ na-arị elu n'ihi ịda ogbenye na ịntanetị na-enye ha ohere ịnweta ụdị ozi nke naanị ndị ọkà mmụta a ma ama na-enweta na mbụ. Ha nwere ike isonye na mkparịta ụka zuru ụwa ọnụ wee gbakọta ọnụ na njedebe na-enweghị ngwụcha iji lelee ike ebe ọ bụla o lekwasịrị anya. Ihe kacha arụpụta ọ bụghị n'ịmepụta teknụzụ, mana iji ya akọwagharịa oke nke ihe ga-ekwe omume. ** peeji 238-239 . === TED Global 2012: Agha m ikpughe nrụrụ gọọmentị; June 26, 2012 === <small>''[https://www.ted.com/talks/heather_brooke_my_battle_to_expose_government_corruption/transcript?language=en Transcript nwere vidiyo]'''</small> * Akwụkwọ nzuzo m nwere mmasị na ya dị n'ụlọ a, n'Ụlọ Nzukọ Alaeze Britain, na data m chọrọ ka m nweta bụ ụgwọ ndị omeiwu mefuru. Echere m na nke a bụ ajụjụ bụ isi a ga-ajụ na ọchịchị onye kwuo uche ya. (Tụtọ) Ọ dịghị ka m na-arịọ maka koodu ka a nuklia bonka, ma ọ bụ ihe ọ bụla dị otú ahụ, ma ego nke iguzogide m nwetara site na nke a Freedom ozi arịrịọ, ị ga-eche na m ga-ajụ ihe dị ka nke a. * M lụrụ ọgụ ruo ihe dị ka afọ ise na-eme nke a, ọ bụkwa otu n'ime ọtụtụ narị arịrịọ m rịọrọ, ọ bụghị --Enweghị m -- Hey, lee, esiteghị m n'eziokwu, gbanwee nzuko omeiwu Britain. . Nke ahụ abụghị ebumnobi m. Naanị m na-arịọ arịrịọ ndị a dịka akụkụ nke nyocha maka akwụkwọ mbụ m. Ma ọ bịara na nke a dị nnọọ ogologo, protracted iwu agha na e nwere m mgbe afọ ise na-alụ ọgụ megide nzuko omeiwu n'ihu atọ nke Britain kasị ama High Court ikpe na-echere ha mkpebi banyere ma nzuko omeiwu nwere hapụ data a. Aga m agwa gị, enweghị m olileanya ahụ, n'ihi na ahụla m ntọala ahụ. Echere m, ọ na-ejikọta ọnụ mgbe niile. Enweghi m chioma. Ọfọn, kedu ihe? M meriri. Hooray. * Iwu nghọta ha mere na mbụ nke metụtara onye ọ bụla, ha gbalịrị idebe ya ka ọ ghara emetụta ha. Ihe ha na-agụtabeghị bụ digitization, n'ihi na nke ahụ pụtara na enyochala akwụkwọ nnata akwụkwọ ndị ahụ na elektrọnik, ọ dịkwa mfe mmadụ ka ọ detuo ihe nchekwa data ahụ dum, tinye ya na diski, wee naanị saunter n'èzí. Nzuko omeiwu, nke ha mere, mgbe ahụ, ha zụrụ diski ahụ na onye na-agba ọsọ kachasị elu, nke bụ Daily Telegraph, mgbe ahụ, ị ​​​​chetara, enwere izu na izu nke mkpughe, ihe niile sitere na ihe nkiri porn na plọg ịsa ahụ na kichin ọhụrụ na mortgages. nke a na-akwụbeghị ụgwọ. Ihe si na ya pụta bụ ndị ozi isii gbara arụkwaghịm, onye isi okwu mbụ n’ụlọ n’ime afọ 300 ka a manyere ịgba arụkwaghịm, ahọpụtara ọchịchị ọhụrụ n’ụzọ doro anya, ndị omeiwu 120 gbapụrụ na ntuliaka ahụ, ruo ugbu a, ndị omeiwu anọ na ndị isi abụọ. emeela oge nga maka aghụghọ. Yabụ, daalụ. * M na-agwa gị akụkọ ahụ n’ihi na ọ bụghị naanị Britain. Ọ bụ ihe atụ nke esemokwu omenala nke na-eme n'ụwa niile n'etiti ndị ọchịchị a na-akpagbu na ndị a na-achị achị na-eche na ha nwere ike ịchị anyị n'ebughị ụzọ kpagbuo ọha na eze, wee zute na mberede n'ihu ọha na-enweghịzi afọ ojuju na nhazi ahụ. , ma ọ bụghị naanị na ọ bụghị afọ ojuju na ya, ugbu a, ọtụtụ mgbe, na-eji data gọọmentị n'onwe ya. Yabụ na anyị na-aga n'ihu n'usoro ochichi onye kwuo uche ya nke ozi, anọwokwa m na ngalaba a ruo ogologo oge. * Ihe m hụrụ site na ịnọ n'ebe a na-enweta ozi ogologo oge bụ na ọ na-abụbu mmasị niche, ọ na-agakwa n'ihu. Onye ọ bụla, na-arịwanye elu, gburugburu ụwa, na-achọ ịmata ihe ndị ọchịchị na-eme. Ha chọrọ ikwu okwu n’aha ha na ego ha na-eme. Ọ bụ ọchịchị onye kwuo uche ya nke ozi ka m chere na ọ bụ ihe ọmụma gbasara ozi, ma o nwere ọtụtụ ụkpụrụ ndị ahụ nke mbụ Enlightenment. Ọ bụ maka ịchọ eziokwu, ọ bụghị n'ihi na mmadụ na-ekwu na ọ bụ eziokwu, "n'ihi na m na-ekwu otú ahụ." Ee e, ọ bụ banyere ịgbalị ịchọta eziokwu dabere n’ihe ị pụrụ ịhụ na ihe a pụrụ ịnwale. Nke ahụ, n’ime ihe ọmụma nke mbụ, dugara n’ajụjụ nile gbasara ikike nke ndị eze, ikike dị nsọ nke ndị eze ịchị ndị mmadụ, ma ọ bụ na ụmụ nwanyị kwesịrị ịnọ n’okpuru ndị nwoke, ma-ọbụ na Nzukọ-nsọ ​​bụ okwu Chineke. * Ekwurula m WikiLeaks, n'ihi na gịnị nwere ike imeghe karịa ibipụta ihe niile? N'ihi na ọ bụ ihe Julian Assange mere. Otú akwụkwọ akụkọ ndị ahụ si ebipụta ya enweghị afọ ojuju ka ọ bụrụ nke dị mma na nke iwu kwadoro. Ọ tụpụrụ ya niile n'ebe ahụ. Nke ahụ mechara bụrụ ndị na-adịghị ike na Afghanistan ekpughere. Ọ pụtakwara na e nyere onye ọchịchị aka ike Belarussia ndepụta aka nke ndị niile na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya na mba ahụ bụ ndị gwala gọọmentị U.S. okwu. Nke ahụ ọ bụ nnukwu oghere? M na-ekwu na ọ bụghị, n'ihi na m, ihe ọ pụtara, ọ pụtaghị na-ahapụ ike, ọrụ, aza ajụjụ, ọ bụ n'ezie ịbụ onye mmekọ na ike. Ọ bụ gbasara ikesa ọrụ, ikesa ajụjụ. Ọzọkwa, eziokwu ahụ bụ na ọ na-eyi egwu ịgba m akwụkwọ n'ihi na m nwetara ntapu nke ntanye ya, echere m na nke ahụ gosipụtara ụdị enweghị nkwekọrịta dị ịrịba ama na echiche, n'eziokwu, yana. * Ihe ọzọ bụ na ike bụ incredibly seductive, na ị ga-enwe abụọ n'ezie àgwà, m na-eche, mgbe ị na-abịa na tebụl, mgbe ị na-emeso ike, na-ekwu okwu banyere ike, n'ihi na nke seductive ikike. Ị ga-enwe obi abụọ na ịdị umeala n'obi. Obi abụọ, n'ihi na ị ga-abụrịrị ihe ịma aka mgbe niile. Achọrọ m ịhụ gịnị kpatara - ị na-ekwu otu a? Nke ahụ adịghị mma. Achọrọ m ịhụ ihe akaebe mere nke ahụ ji dị otú ahụ. Na ịdị umeala n'obi n'ihi na anyị niile bụ mmadụ. Anyị niile na-emehie ihe. Ma ọ bụrụ na ịnweghị obi abụọ na ịdị umeala n'obi, mgbe ahụ ọ bụ njem dị mkpirikpi iji gaa site na mgbanwe mgbanwe gaa na autocrat, echere m na ị ga-agụ naanị "Animal Farm" iji nweta ozi ahụ banyere otú ike si eme ndị mmadụ. * Ya mere, gịnị bụ ngwọta ya? Ekwenyere m, ọ bụ itinye n'ime iwu ikike ozi. N'oge a ikike anyị adịghị ike nke ukwuu. N'ọtụtụ mba, anyị nwere Ọrụ nzuzo nzuzo, gụnyere na Britain ebe a. Anyị nwere Iwu nzuzo nzuzo na-enweghị ule ọmụrụ nwa. Nke ahụ pụtara na ọ bụ mpụ, a na-ata ndị mmadụ ahụhụ, n'ọtụtụ ikpe, maka ibipụta ma ọ bụ inyefe ozi gọọmentị. Ugbu a ọ gaghị abụ ihe ịtụnanya, na n'ezie, nke a bụ ihe m chọrọ ka unu niile chee echiche, ma ọ bụrụ na anyị nwere Iwu ngosi nke gọọmentị ebe a na-ata ndị isi ahụhụ ma ọ bụrụ na achọpụtara na ha kpuchiri ma ọ bụ zoro ezo ozi nke bụ maka ọdịmma ọha. ? * Ụfọdụ akụkọ ifo nwere njedebe obi ụtọ. Ụfọdụ anaghị eme ya. Echere m na anyị niile agụọla akụkọ ifo Grimms, nke bụ, n'ezie, jọgburu onwe ya. Ma ụwa abụghị akụkọ ifo, ọ pụkwara ịdị obi ọjọọ karịa ka anyị chọrọ ịnakwere. N'otu aka ahụ, ọ nwere ike ịka mma karịa ka a na-eduzi anyị ka anyị kwenye, ma n'ụzọ ọ bụla, anyị ga-amalite ịhụ ya kpọmkwem otú ọ dị, na nsogbu ya niile, n'ihi na ọ bụ naanị site n'ịhụ ya na nsogbu ya niile ka anyị' ga-enwe ike idozi ha ma biri n'ụwa nke anyị niile ga-enwe obi ụtọ mgbe ọ bụla. == Ekenyere == == Na mgbasa ozi === * Ọ bụ nyocha nke ọha na eze na-eme ka ndị dị ike na-akwụwa aka ọtọ. ** [http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/books/features/the-lives-of-others-heather-brookes-new-book-opens-up-further-fronts-in-the -war-to-set-information-free-1939295.html "Ndụ ndị ọzọ: Akwụkwọ ọhụrụ Heather Brooke na-emepe n'ihu n'ihu na agha iji tọhapụ ozi"" The Independent" (9 April 2010). * Site n'ime ka ihe niile dị nchebe [gọọmentị] ewedala ịdị mma nke nzuzo. ** Richard Waters kwuru [http://www.ft.com/intl/cms/s/0/9098a06a-9c1c-11df-a7a4-00144feab49a.html#axzz45lPGQfQg "Ntupu ịntanetị: Iju mmiri dijitalụ"] Oge '' (Julaị 30, 2010). * Ndị nta akụkọ bụ, ma ọ bụ kwesịrị ịbụ, ndị ọha na eze goro egbe ezipụ ka ha nakọta ozi, ajụjụ ya, nyochaa ya na itinye ya na ihe dị mkpa na eziokwu. Nke a na-ewe oge na nkà, ọ bụkwa naanị ihe onye nta akụkọ na-eme na-egosi ya dị ka ọkachamara. Ọ bụkwa ya mere onye ọ bụla ga-eji họrọ webụsaịtị akwụkwọ akụkọ a ma ama karịa blọọgụ amaghị. ** [http://www.pressgazette.co.uk/wire/8235 "Harold Evans, Guido Fawkes, Heather Brookes na Bild na akwụkwọ akụkọ na mmasị ọha na eze"] "Press Gazette" (27 September 2011). * '' ''Ịlanahụ nke akwụkwọ akụkọ na afọ dijitalụ dabere na ebe ọre ahịa pụrụ iche: ijere mmasị ọha na eze a. Daa ma ọ bụ chefuo ime nke ahụ, ọ nweghịkwa ọdịnihu.''' ** [http://www.pressgazette.co.uk/wire/8235 "Harold Evans, Guido Fawkes, Heather Brookes na Bild na akwụkwọ akụkọ na mmasị ọha na eze"] "Press Gazette" (27 September 2011). * Ọ bụrụ n’ịkwenye nkwa nke obodo ọchịchị na-eme na ọ bụrụ na ọ nwere ihe ọmụma zuru oke na nwa amaala ọ bụla, ọ ga-echekwa ndị mmadụ nchekwa. Echere m na nke ahụ bụ nkwa ụgha. Ọ naghị eme n'ezie. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ mgbe ahụ East Germany ga-abụ ebe dị egwu ibi na n'ezie na ọ bụghị, ọ bụ ihe jọgburu onwe ya, ọtụtụ n'ime ebe ndị a dị egwu n'ezie. ** Ajụjụ ọnụ Dina Rickman [http://www.huffingtonpost.co.uk/2011/08/17/heather-brooke-data-deali_n_928985.html "Heather Brooke: Data Dealing bụ nnukwu asịrị karịa ekwentị hacking"], "The Huffington Post" (17 Ọgọst 2011). * Ana m ekwu maka ogo mgbanwe nke digitization. M na-ekwu na ọ bụ mgbanwe n'ihi na ozugbo ozi abụghịzi ụyọkọ faịlụ igbe ma ọ bụ akwụkwọ na ụlọ ọrụ ntinye akwụkwọ kama ọ bụ naanị ntakịrị na-efefe na ikuku, ọ pụtara na ọ na-esiri ndị mmadụ ike ịchịkwa ya. Ma ọ bụ eziokwu mgbe niile na ihe ọmụma bụ ike. Ya mere, ozugbo ọ na-esiri ndị nọ n'ọchịchị ike ijide ozi ọ pụtara na ọ na-esiri ha ike ijide ọchịchị, n'ihi na ike na-asọpụ nnọọ. Ihe ndabara ugbu a bụ efu efu maka ozi ịgbasa ozugbo gburugburu ụwa. Na n'ezie ị ga-akwụ ego iji kwụsị ya ugbu a. Nke ahụ dị oke egwu na-akpaghasị na mgbanwe. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Ihe mbụ bụ na ị na-enwe nkụda mmụọ mgbe niile, n'ihi na ọ bụ ọha na eze na-akwụ ụgwọ ụlọ ọrụ iji nweta ndị na-adịgide adịgide n'ebe ahụ nwere ike ịkwado maka ọdịmma onwe ha. Ma nke ahụ bụ nsogbu ahụ: mgbe ọchịchị ọchịchị kwụsịrị ịrụ ọrụ maka ọdịmma ọha. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Ihe dị mkpa bụ inwe mgbanwe usoro. Site na nke ahụ, m na-ekwu, dịka ọmụmaatụ, itinye iwu na ndị mmadụ nwere ikike ịnweta ozi gọọmentị. Ozugbo nnwere onwe nke ozi ghọrọ akụkụ nke ụlọ ọrụ gọọmentị, ndị ọrụ nchịkwa bụ ndị nwere nnwere onwe nke ndị ọrụ ozi nwere mmasị dị ukwuu n'ịhụ na iwu ahụ dị ma na ọ na-arụ ọrụ n'ezie, n'ihi na ọ bụ ụdị na-egosi ịdị adị ha. Otu ihe bụ institutionalize ikike ịmata. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Ọ dị ka ọ nweghị iwu ọ bụla dị ebe ahụ iji chebe ụmụ amaala na nnukwu onyunyo steeti. Anyị ga-ejikọta ọnụ na-ewepụta ụfọdụ ụkpụrụ dị mkpa gbasara ikike mmadụ nwere ịnọrọ onwe ya, ikike ịhapụ naanị ya n'ọchịchị, na ikike nke nnwere onwe ikwu okwu. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Anyị ewepụtala ụzọ anyị ga-esi kpebie ogo ngwaahịa. Ihe bụ na anyị na-ejikarị echiche ahụ bụ na ozi bụ ngwaahịa, anyị ga-ewepụtakwa njirisi nke anyị ga-ekpe ikpe nke ozi kwesịrị ịṅa ntị na iji nlezianya na nke na-abụghị. Yabụ na anyị ga-eche: ozi a ọ dị ọhụrụ? Ọ dị mkpa? Ọ bụ ihe a pụrụ ịtụkwasị obi? Enwere m ike ịchọpụta ya? Onye bụ isi mmalite? Ọ bụrụ na ị bụ onye nta akụkọ, ị na-eji nke a dị ka ọrụ gị, mana nke ahụ ga-adịwanye mkpa maka ndị mmadụ n'ịntanetị, n'ihi na ha na-enweta ozi dị ukwuu, ma ọ bụrụ na ha achọghị ịnọdụ ala ebe ahụ. N'ịbụ ndị ụdị mgbasa ozi dị iche iche na-emegharị ha, ha ga-amalite ịmalite ngwa ngwa ka ha ga-esi bụrụ ndị na-azụ ihe ọmụma nwere ọgụgụ isi. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Nsogbu dị na WikiLeaks bụ na Julian Assange weghaara ya, nke ahụ na-emegidekwa ihe mmegharị ahụ niile bụ: ike enweghị isi, imekọ ihe ọnụ, nha anya na nghọta. N'okpuru Julian Assange, WikiLeaks abụrụla ihe dị iche na ihe ndị a niile: ọ bụrụla nke etinyere kpamkpam, ọ bụrụla ndị isi, ọ bụghị ihe doro anya. Ma ọ bụghị imekọ ihe ọnụ, kama ọ na-ekewa n'ụzọ dị egwu na obodo nghọta, n'ihi na onye ọ bụla nke na-anwa ịkatọ Julian na-abịa n'okpuru ọkụ siri ike n'aka ya. Onye e bu n'obi ịbụ onye ndu nke otu mmegharị, nke bụ ihe ọ na-ekwu na ọ bụ, ị na-achọ ka ị na-ewu ma na-emekọ ihe ọnụ, kama ịbanye na mmegharị ahụ ma na-ekewa. Ma nke ahụ bụ kpọmkwem ihe ọ bụ. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Ntugharị nke nghọta dị egwu na ịza ajụjụ abụghị maka itinye onye ọhụrụ n'ọchịchị, ọ bụ iwepụ echiche niile nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ maka ntọhapụ ike. ** Ajụjụ ọnụ Fabio Chiusi [http://www.journalismfestival.com/news/heather-brooke-antitrust-legislation-need-to-keep-the-internet-free/ International Journalism Festival] (12 Eprel 2012). * Enweghị nlekọta gọọmentị egbochighị ịntanetị. Ọ dị iche. Ụzọ aka-apụ apụ bụ n'ụzọ dị ukwuu maka uto na ọganiihu ya dị egwu. Nnukwu ihe ọhụrụ ọhụrụ na uru akụ na ụba nke ịntanetị efu na-emepụta kwesịrị ịbụ ihe akaebe zuru oke na aka gọọmenti nwụrụ anwụ adịghị mkpa. ** [http://www.guardian.co.uk/technology/2012/apr/20/we-should-all-be-hactivists "Anyị niile kwesịrị ịbụ ndị hacktivists ugbu a"]"Onye nche" (20 Eprel 2012). * Nke a bụ agha ozi anyị na-alụ ugbu a. Gọọmenti na-achọ ịlụ ọgụ cyberspace ebe ụmụ amaala na-alụ ọgụ maka ikike ịkparịta ụka na ịgbakọta n'ịntanetị n'efu na-enweghị nyocha steeti. ** [http://www.guardian.co.uk/technology/2012/apr/20/we-should-all-be-hactivists "Anyị niile kwesịrị ịbụ ndị hacktivists ugbu a"]"Onye nche" (20 Eprel 2012). * Anyị kwesịrị ịhazi ụkpụrụ anyị ma wulite nkwenye n'ihe anyị chọrọ site na ọha mmadụ na ịntanetị efu. Anyị kwesịrị itinye n'ime iwu nchekwa maka nzuzo anyị na ikike anyị ikwu okwu na ịgbakọta. ** [http://www.guardian.co.uk/technology/2012/apr/20/we-should-all-be-hactivists "Anyị niile kwesịrị ịbụ ndị hacktivists ugbu a"]"Onye nche" (20 Eprel 2012). * Iji nwee ihe ịga nke ọma, mkpọsa iji kwado ịntanetị na nnwere onwe nke ozi ga-agarịrị ndị omekome mebiri emebi. Ihe ndị e mere ka ọ ghara ịkpasu mkparịta ụka ma ọ bụ mee ka ọha na eze kwenye izi ezi nke ihe kpatara ya kama naanị ịtụnye ndị ọchịchị aka n'etiti bụ ihe mgbochi karịa enyemaka. ** [http://www.guardian.co.uk/technology/2012/apr/20/we-should-all-be-hactivists "Anyị niile kwesịrị ịbụ ndị hacktivists ugbu a"], "Onye nche" (20 Eprel 2012). * Ọhaneze na-akwụ ụgwọ ma na-ahọpụta gọọmentị ma ọ bụ naanị site n'uche ndị mmadụ ka ndị nọ n'ọkwa ọchịchị na-ejide ọchịchị. Ọrụ bụ isi nke ndị ọrụ ọha bụ ijere ndị mmadụ ozi na anyị nwere ikike ịmara ihe ha na-eme n'aha anyị na ego anyị. Ịza ajụjụ ọhaneze anaghị akwụsị n'ụbọchị na-esote ntuli aka. ** Maurice Neill [http://www.newsletter.co.uk/community/columnists/maurice-neill-upholding-our-right-to-accountability-1-3856967 "Na-akwado ikike anyị ịza ajụjụ"] Akwụkwọ akụkọ (UK) (Mee 18, 2012). * A na-ahụ nghọta dị ka ọgwụ mgbochi nrụrụ aka n'ihi na nzuzo bụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ihe kpatara ya, ma ọ dịkarịa ala ihe dị mkpa. Nke a bụ nke kachasị maka nrụrụ aka gụnyere ịba ọgaranya nkeonwe site na ngwa ahịa ọha. Nghọta bụ usoro na-ebelata ike n'ihi ya, ọ dị mkpa ka a na-eme ka ihe omume ya pụta ìhè na maka ebumnuche. * Nghọta nwere ike inyere ụmụ amaala aka ijide ndị dị ike na akaụntụ; ma ndị dị ike nwekwara ike iji ya na-achịkwa ụmụ amaala site n'ime ka ndụ ha pụta ìhè site na nleba anya. Maka nghọta ka ọ bụrụ ikpe ziri ezi, a ga-atụlerịrị ya mgbe niile na mmekọrịta ya na ike. * Nghọta na-enyere aka hụ na ejighị ikike eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi ma ọ bụ jiri mee ka ndị dị ike, ma ọ bụ ezinụlọ ha, bụrụ ọgaranya. Enwekwara ezi mmasị ọha na eze ịhụ na ndị na-eme iwu na ndị na-atụ ụtụ isi na-agbaso iwu ndị ahụ ma na-akwụ ụgwọ ụtụ isi ha kwesịrị ekwesị. * Nke a bụ nsogbu na arụmụka na ọ bụrụ na ị nweghị ihe ị ga-ezobe, ị nweghị ihe ị ga-atụ egwu: ọ na-eleghara okwu ike anya. Ọ bụrụ na anyị akpacharaghị anya, enwere ike iji nghọta na-abawanye, kama ibelata ozi asymmetry n'etiti onye ọchịchị na onye na-achị. * Nghọta na-ewusi ọchịchị onye kwuo uche ya ike naanị mgbe ọ na-enye ụmụ amaala ozi ha nwere ike iji. Ọ bụghị naanị na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agwa anyị ihe ha chọrọ ka anyị mara. Ka ọ pụta ihe ọ bụla, ọ ghaghị inye ụmụ amaala ike ma nye azịza nye ajụjụ ndị ha na-ajụ, ọ bụghị nanị ngaji na-enye ha obere ihe ọmụma. * Nghọta na-ewusi ọchịchị onye kwuo uche ya ike naanị mgbe ọ na-enye ụmụ amaala ozi ha nwere ike iji. Ọ bụghị naanị na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agwa anyị ihe ha chọrọ ka anyị mara. Ka ọ pụta ihe ọ bụla, ọ ghaghị inye ụmụ amaala ike ma nye azịza nye ajụjụ ndị ha na-ajụ, ọ bụghị nanị ngaji na-enye ha obere ihe ọmụma. ** [http://www.ft.com/intl/cms/s/0/7ba47200-015c-11e6-99cb-83242733f755.html#axzz45lPGQfQg "Nghọta na-egbochi iji ike eme ihe n'ụzọ na-eme ihe na-eme ka ndị dị ike baa ọgaranya"] Oge'' (13 Eprel 2016). === Okwu Ụlọ Chatham (Septemba 28, 2011) === <small>''[http://www.chathamhouse.org/sites/default/files/public/Meetings/Meeting%20Transcripts/280911brooke.pdf Transcript]'''</small> * Ihe m na-akpọ 'agha ozi', ebe site na njikwa ozi na-agbanwe ọha anyị nke ukwuu. * Isi ihe gbasara digitization, naanị ịkọwa ihe m na-ekwu site na nke ahụ, bụ ụzọ ozi na-abụghịzi ngwaahịa anụ ahụ. O nweghị oke dị ka ọ dị na mbụ. Ya mere, ọ na-adịbu na ọ bụrụ na ịchọrọ ịwụsa ọtụtụ akwụkwọ, ị ga-ebuga nnukwu igbe akwụkwọ ndị a n'ụzọ anụ ahụ ma werezie ha foto n'ụzọ ụfọdụ. Ma ha nwere oke anụ ahụ, ọ bụkwa site na oke ahụ ka ndị ọchịchị nwere ike ịchịkwa ha. Mgbe ozi digitized, ọ na-efunahụ oke ahụ n'ọtụtụ akụkụ. Ọ na-aghọ fọrọ nke nta ka ephemeral, ọ dị ka echiche; ọ dị ka echiche. Ọ na-agbasa ma enwere ike ịkekọrịta ya n'otu ntabi anya. Yabụ ị nwere ike were nke ahụ, wee jikọta ya na ịntanetị, nke bụ webụ a nke onye ọ bụla na-akparịta ụka ma na-ekerịta ozi. Ma ị nwetala ihe m chere bụ mgbanwe dijitalụ, nke ọ nweghị onye maara nke ọma ka esi eji ya, ihe ị ga-eme ya. * N'otu ụzọ ahụ na nnwere onwe nke ozi gburugburu ụwa, onus bụ mgbe niile… itule mgbe niile na ngosi na steeti nwere na-arụ ụka ihe mere ọ na-edebe ihe nzuzo. Mana nsogbu bụ mgbe niile na mmanye na onye na-akwado ya. Ọ na-aghọkwa nsogbu karịsịa na ụlọ ọrụ ọgụgụ isi. N'ihi na ebe ahụ ị nwetara arụmụka a nke nchekwa obodo na ihe na-eme bụ na nchekwa obodo na-aghọ okwu ọhụrụ nke Chineke, ebe ị na-enweghị ike ịgba ya mgba. Ị pụghị ịma ihe mere anyị ji aga agha ma ọ bụ ihe mere anyị ji tinye ndị mmadụ n'ụlọ mkpọrọ ma ọ bụ ihe mere anyị ji nọrọ ná mba. Ma nke ahụ bụ ebe m na-eche ụdị echiche na anyị kwesịrị ịkwanye ahịrị n'ihu. * ''Achọrọ m itinye ụgwọ n'echiche a na ọ bụrụ na ị nweghị ihe ị ga-atụ egwu, ọ nweghị ihe ị ga-ezobe.'' Ajụrụ m otu nwoke na-adọrọ mmasị ajụjụ ọnụ n'akwụkwọ a. Ọ gbara mkpọsa data maka ntuli aka Obama, mgbe a na-ahọpụta Obama. Na ihe ha na-eme bụ na ha na-aghọrọ nnukwu ọdụ data. Na ha na-eme ya maka ndabere nke ịgbalị ịkọ onye nwere ike ịtụ vootu Obama na ntuli aka. Ma ọ kpọbatara m na azụmahịa data a dum - data brokerage, data dealing. O gosikwara m 10,000 a ... nke ọma, ọ bụ akwụkwọ ọkọwa okwu 464, akwụkwọ ọkọwa okwu data, nke nwere nkeji 10,000 data dị na ya. Yabụ na nke ahụ bụ maka onye ọ bụla, ọ bụ ihe 10,000 ị nwere ike ịchọpụta gbasara onye ahụ. Mkpakọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha, ọ bụrụ na ha aṅụ Coke ma ọ bụ Diet Coke, ụdị akwụkwọ akụkọ ha na-edebanye aha, ọ dịtụla mgbe ha nwere ikpe ụlọikpe megide ha. Ọ dị ka akwa akwa akwa. Nsogbu bụ ka esi eji ihe ndị a eme ihe. Ọ dị mma ma ọ bụrụ na mmadụ chọrọ ire gị ụfọdụ ngwaahịa, mana steeti na-arịwanye elu na-enweta ozi a niile. Na ha na-ewu algọridim iji gbalịa na ịkọ ndị omempụ. … Ọ mara mma nke ọma-maara na National Security Agency na America na-ewu algọridim na ọ na-ewere ndị a niile datasets na ihu ọma na-agbalị ịkọ onye na-aga na-a nsogbu anyị n'ọdịnihu. Ma n'anya m, ọ dị ka ụzọ dị oke egwu ka anyị ga-esi gbadaa, na ị bụghịzi onye aka ya dị ọcha ruo mgbe a mara gị ikpe. Anyị na-amalite iche n'echiche ma ọ bụ buru amụma onye ga-abụ nsogbu. * Echere m na na teknụzụ niile, ndị mmadụ nwere echiche nke otu a ga-esi jiri ya mee ihe, mana ọ nwere ndụ nke ya, ndị mmadụ na-ejikwa ya n'ụzọ niile. N'otu aka ahụ na Facebook. Enwere m obi abụọ mgbe mbụ ndị mmadụ kere Facebook ha chere na ọ ga-enyere ndị nọ n'Ijipt aka ịkwatu onye ọchịchị aka ike. Yabụ na ọ nwere ndụ nke ya nke anyị enweghị ike ịkọ. * Abụ m onye isi ego n'ahịa n'efu, n'ezie. Anaghị m ekwenye na ụdị ọchịchị aka ike, otu ọchịchị ma ọ bụ ụdị iwu zuru ụwa ọnụ. Echere m na ihe ga-eme na ihe na-eme ugbu a bụ, n'otu ụzọ ahụ dị ka ... N'ụzọ nke mba na-eme onwe ha mma ka investors site dị iche iche iberibe iwu ha na-enye, ma ọ bụ nzuzo na ikpe nke Cayman Islands ma ọ bụ Switzerland, m. chere na ụfọdụ mba ugbu a na-enye iwu mbipụta akwụkwọ siri ike, ọ ga-abụ na dịka ozi zuru ụwa ọnụ, ihe ị nwere ike ịhụ bụ na nnukwu ụlọ ọrụ ịntanetị ndị a dị ka Google ma ọ bụ Facebook, nke nwere sava ha, ga-amalite ịkwaga sava ndị ahụ na mba ebe ha nwere obere nnyonye anya. N'otu ụzọ, ị na-ekepụta ụdị ahịa nnwere onwe nke iwu ozi. * Ihe bụ isi, ọ bụrụ na enwere ike mgbasa ozi nwere, ọ na-abụkarị n'ihi na ha na-anọchite anya ọha na eze na mmekọrịta chiri anya. Ha na-enwekarị mmasị n'echiche bụ na e bu n'obi ka ha bụrụ ndị ọrụ ọha na-akwụ ụgwọ bụ ndị na-apụ apụ, chọta ozi, chịkọta ya niile, chọpụta ma ọ bụ eziokwu ma ọ bụ na ọ bụghị, wee denye ụmụ amaala aka na nke a kwesịrị ịgụ. Ha na-emekwa ya n'ụzọ na-atọ ụtọ ịgụ. Ya mere, ha bụ ụdị ọnụ na-ekwuchitere ndị mmadụ. Na n'ime afọ nwere njikọ chiri anya, ha na-adị ngwa ngwa ịghọta ka ike siri gbanwee. Ị na-ahụ na ọtụtụ ndị nta akụkọ nọ ugbu a na netwọk mmekọrịta ndị a niile. Ha niile bụ maka imepụta… ha chọrọ mmekọrịta ha na ndị na-ege ha ntị, n'ụzọ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kpọrọ asị ime. * Ị hụrụ na ọtụtụ ndị nta akụkọ nọ na netwọkụ mmekọrịta ndị a niile. Ha niile bụ maka imepụta… ha chọrọ mmekọrịta ha na ndị na-ege ha ntị, n'ụzọ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kpọrọ asị ime. Ha achọghị ịgbadata na ọha mmadụ. Ha ka na-achọ ịnọ n’ebe ahụ e wusiri ike, n’ụlọ elu ọdụ́ ahụ, bụ́ ebe ha nwere ike izi ndị mmadụ ozi ọma. Ha anabatabeghị nke ọma na nkwurịta okwu ụzọ abụọ a. * Ihe m na-ekwu n'akwụkwọ a bụ na ọ bụghị ọnwụ nke akwụkwọ akụkọ, oke ozi a dum, ọ bụụrụ m oge mgbe ọrụ nta akụkọ nwere ike bata n'ezie nke ya, n'ihi na ka anyị na-eri mmiri na ozi, ihe niile. isi ihe onye nta akụkọ bụ itinye aka n'ihe dị mkpa wee chọpụta ma ọ bụ eziokwu ma ọ bụ na ọ bụghị. === ''Anyị na-ezu ohi nzuzo'' Ihe nkiri 2013 === <small>''[http://wikileaks.org/IMG/html/gibney-transcript.html transcript nke WikiLeaks]'''</small> * Nke a bụ ebe anyị na-abanye n'agha ozi - na ọbara na-eche echiche bịara dị mkpa karịa ọbara ahụ n'ezie. Anyị nwere ike ịhụ ihe niile dị egwu - anyị maara banyere nke ahụ. Ka anyị lekwasị anya na nrọ gị, ka ndị a niile nwere ike ịnwụ n'ihi na ewepụtala ihe nzuzo gọọmentị. * Ọ bụ oge Ọkachamara Oz dum. Anyị niile na-ele ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị a anya - oh wow, ha dị ike - ma mgbe ahụ ọ bụ obere nkịta na-ewepụ ákwà mgbochi ahụ. * Gọọmenti America kwuru, sị: ‘Ị pụghị ibipụta nke a, ọ dị ize ndụ, ọ ga-emebi ihe omume ụwa, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ihe ndị ọzọ, wee bipụta ya na agbanyeghị na ọ bụ maka ọdịmma ka ukwuu, na-agwa ndị mmadụ ihe ha kwesịrị ịma. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Heather Brooke|Heather Brooke]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Brooke, Heather}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] glxzk71rr4u55z4wb46w6ueedqcvz7e Linda Blair 0 2979 12869 2022-11-12T12:47:50Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''Linda Denise Blair]]'' (Jenụwarị 22, 1959 –) bụ onye omere na onye ndọrọndọrọ ọchịchị America. A maara ya nke ọma maka ịkpọ .Regan MacNeil na ihe nkiri egwu ''The Exorcist (film)'' (1973), nke o meriri Golden Globe Award for Best Actress Nkwado – Motion Picture|Golden Globe Award wee nata nhọpụta maka [[w:Academy Award for Best Supporting Actress|Academy Award]]. ==Ihe o kwụrụ== * Mgbe ọ bụla m na-ekiri ya, m ka na-ahụ ihe ọhụrụ, ahụwokwa m ya nke ukwuu otú i nwere ike iche n’echiche. Mgbe ndị Fans na-ekwu naanị banyere egwu, ha anaghị amụta ihe ọ bụla, nke bụ ihe ihere n'ihi na Billy na-etinye n'ezie ọtụtụ ihe gbasara isiokwu na fim a nke kwesịrị ime ka ị chee echiche. Ọ bụghị naanị na-atụ ndị mmadụ ụjọ; ọ bụ ihe nkiri ezinụlọ nwere ihe ndị dị egwu. ** [http://www.dreadcentral.com/news/41504/exclusive-linda-blair-reflects-on-40-years-with-the-exorcist-for-fearnet-s-february-17th-five-film -marathon/ Nanị: Linda Blair tụgharịrị uche na afọ 40 ya na The Exorcist maka FEARnet nke February 17th Five Film Marathon] (February 16, 2013) * Ọ bụrụ na m mere ihe nkiri Disney ọ nweghị onye ga-eche. Ha agaghị achọ ịma. Ị nwere ike ịsị oh, m tolitere na ahụrụ m ihe nkiri ahụ n'anya, nke ahụ dị oke egwu, mana ị gaghị eche. Ndị mmadụ ga-akwụsị n'ezie na-agwa m okwu banyere miri emi, nke m nwere obi ụtọ isonye na. ** [http://nerdist.com/linda-blair-on-the-exorcists-continued-impact/ Linda Blair na mmetụta Exorcist's Continued Impact] (July 30, 2014) * Echeghị m na e nwere ọtụtụ ndị ga-enwe ahụmahụ nke ịnọdụ ala n'ime ụlọ a, na-arụ ọrụ, na ihe ọzọ ị maara na ị na-na na ọ bụla telivishọn igwefoto gburugburu ụwa, na ndị mmadụ bụ 'ha'. na-atụ gị ụjọ. Ha amaghị ihe ha ga-eme gị. Echere m na ọ dị ndị mmadụ ka ha kwere mgbe ha hụrụ m na ha nwere ike ịbụ ndị nwere. Otú ahụ ka ha si ele anya. Ha tụrụ m egwu. N'agbanyeghị ihe m kwuru ma ọ bụ mee, ọ gbanweghị. Na eziokwu ahụ bụ na ọ bụ ọrụ na fim, ọ dịghị mgbe bịara gafee. Na m n'ezie 'Achọrọ m na ihe dị iche n'oge ahụ, ma ndị mmadụ apụghị ịhụ na ọ bụ ntụrụndụ. ** [http://www.horrorgalore.com/interview/linda-blair Linda Blair Interview] (March 24, 2015) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Linda Blair|Linda Blair]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Blair, Linda}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1lsgev00yypw3reqx619z9ddg08rgec Sandra Bernhard 0 2980 12870 2022-11-12T12:53:35Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''Sandra Bernhard''' (amụrụ 6 June 1955 na Flint, Michigan) bụ onye omere na onye na-atọ ọchị America ==Ihe o kwụrụ == * Nna m bụ ọkachamara n’ihe gbasara ihe gbasara ihe; nne m bụ onye na-ese ihe. Otú ahụ ka m si ele ụwa anya. ** Site na ihe ngosi otu nwanyị ya bụ "Enweghị gị m abụghị ihe ọ bụla" * Ịhụnanya bụ naanị ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ nke fọdụrụ n’elu ụwa. ** Ahịrị mbụ sitere na akụkọ ndụ ya, '' Lovehụnanya, ịhụnanya na ịhụnanya '' (June 1993) N'otu akụkụ ị nwere ndị ọkụ akwụkwọ, ndị nwunye Congressional na Pat Robertson. N'akụkụ nke ọzọ, ị nwere ndị ọchị ọchị, ndị otu rap na-ekwu okwu ọjọọ na Dennis Hopper - nhọrọ gị niile kwesịrị ịdị mfe. * Madonna nwere otu nnukwu nhọrọ. Were ezumike afọ ole na ole wee bụrụ mmadụ. ** Dịka ekwuru na '' The Sunday Times '' (September 12, 1993) * Ihe gbasara Kaballah, ihe gbasara ọnọdụ ime mmụọ bụ na ọ bụ ọrụ gị dị ka onye ime mmụọ ịbụ [[[na-akwụwa aka ọtọ]]. Mgbe ụfọdụ ime ihe n'eziokwu bụ ịkpọ mmadụ na-akpasu iwe na ọ bụghị iguzo n'ebe ahụ ma na-eme ihe n'eziokwu na ikwe ka mmadụ mebie onwe ya. Ịbụ ime mmụọ apụtaghị ịga, 'Ah, mmanụ aṅụ, aw, nwa dara ogbenye' . Nke ahụ abụghị ịbụ ime mmụọ. Mgbe mmadụ chọrọ ịgba na uwe ogologo ọkpa, ị na-asị gbakọta ọnụ gị, nwa oke. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ ihe ọnọdụ chọrọ, mgbe ahụ nke ahụ bụ ime mmụọ. Ọ bụrụ na ịla azụ na ikwu ihe ọ bụla dabara adaba, nke ahụ bụ ime mmụọ. Ọ bụ n'ezie ịmara nke ọma ọnọdụ nke ọ bụla, ma ọ̀ bụ ọbụbụenyi, ma ọ̀ bụ n'ụwa. Ebe ọ bụ na m bụ onye na-eme ihe nkiri, enwere m ibu ọrụ ka ukwuu ikwu eziokwu maka ọnọdụ ọ bụla. Ọ bụghị n'ụzọ ọ bụla megide ọnọdụ ime mmụọ m, au contraire. ** Dị ka e kwuru na "Off Center ... Sandra Bernhard na-alaghachi na Edgy Mix of Culture, Comedy, Ejiji na Rock 'n' Roll" nke Scott Mervis dere, '' Pittsburgh Post-Gazette '' (April 20, 2001), p. 25 * N'otu akụkụ ị nwere ndị ọkụ akwụkwọ, ndị nwunye Congressional na Pat Robertson. N'akụkụ nke ọzọ, ị nwere ndị na-akpa ọchị rụrụ arụ, ndị otu rap na-ekwu okwu ọjọọ na Dennis Hopper - nhọrọ gị niile kwesịrị ịdị mfe. ** Dị ka e hotara na "The Joke's on U.S.: American Women Standing Up to be Counted" nke Barry Didcock dere, ''Glasgow Sunday Herald'' (June 29, 2008), p. 18 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Sandra Bernhard|Sandra Bernhard]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Bernhard, Sandra}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 085cxdnjpaej9fc493i1ih2rxdm2t1q Jocelyn Benson 0 2981 12871 2022-11-12T13:00:47Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Jocelyn Benson (cropped).jpg|thumb|Jocelyn Benson na 2022]] '''Jocelyn F. Benson''' (amụrụ Ọktoba 22, 1977) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye bụbu onye nchịkwa agụmakwụkwọ. Ọ bụ 43rd Secretary State of Michigan Odeakwụkwọ nke State nke Michigan]]. Benson bụ onye bụbu onye isi Wayne State University Law School, onye na-arụkọ ọrụ nke ndị di na nwunye ndị agha nke Michigan, na onye isi oche nke Ross Initiative in Sports for Equality. Ọ bụ onye edemede nke "State Secretary of State: Guardians of the Democratic Process" (2010). == Ihe o kwụrụ == * Nke a abụghị eziokwu. Biko agbasala ụgha iji kpalite ma ọ bụ kwalite ime ihe ike ndọrọ ndọrọ ọchịchị na steeti anyị. Ma ọ bụ ebe ọ bụla. Daalụ. **8 Nọvemba 2022 [https://twitter.com/JocelynBenson/status/1590079320302968832 tweet] na-aza Donald Trump == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Jocelyn Benson|Jocelyn Benson]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Benson, Jocelyn}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 6nbjqs8iz7sck6fy8lh1l5etwukuz0a Phyllis Bennis 0 2982 12872 2022-11-12T13:09:35Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki '''Phyllis Bennis''' (amuru Jenụwarị 19, 1951) bụ onye ode akwụkwọ Juu, onye ndọrọndọrọ na onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Na-elekwasị anya na isi okwu ndị metụtara Middle East na United Nations, ọ bụ onye nkatọ siri ike nke Israel na United States na onye na-akwado nkwado nke ikike Palestine. [[File:Phyllis bennis0090.JPG|thumb|Phyllis Bennis in 2013]] == Ihe o kwụrụ == * Ịgbalị ịkwụsị nkatọ nke [Israel]] ọbụlagodi ka gọọmentị Israel na-aghọwanye ikike nke ikike Palestine agaghị arụ ọrụ, ọkachasị mgbe mgbochi Semitism gbara White House n'onwe ya. Ndị Juu na ndị otu ụmụ akwụkwọ ndị ọzọ na-aga n'ihu na-ekwupụtabu ebumnuche ha ịlụ ọgụ megide ịgọnarị nnwere onwe ikwu okwu. N'otu aka ahụ, na-ekwusi ike na mgbochi-Zionism bụ mgbochi Semitism adịghị eme ka ọ bụrụ eziokwu. Ọgbọ ọhụrụ nke ndị Juu na-eto eto - na ụyọkọ anyị niile bụ ndị na-eto eto ọzọ - mara na nke ahụ ezighi ezi. **[https://www.latimes.com/opinion/story/2019-12-26/anti-semitism-donald-trump-jews-executive-order Echiche: Abụ m onye Juu. M na-alụ ọgụ megide Semitism na m na-akwado ikike Palestine], ''Los Angeles Times'', (26 Disemba 2019) * Ntụli aka ọha na eze na-egosi na ndị America na-achọ n'ezie ịkwụsị ndị a [[w: agha na-adịghị agwụ agwụ | agha na-adịghị agwụ agwụ]]. Mana ọtụtụ ndị nọ n'ọchịchị - site na [[mainstream media]] ndị ode akwụkwọ akụkọ ruo na ndị isi a họpụtara ahọpụta n'ọkwa ọ bụla, ọkachasị [Democrats]]-na-eleghara eziokwu ahụ anya, wee mechaa lekwasị anya n'okwu adịgboroja nke Trump karịa na omume ya n'ezie. . **[https://www.thenation.com/article/trump-war-kurds-turkey/ 'Trump ezuola Mantle mgbochi agha. Nke a bụ otu esi enwetaghachi ya, '' Mba ''] (November 2019) *Ugbu a, anyị kwesịrị inwe mmegharị, miri emi na nke siri ike n'ofe obodo a na-ama nkwado US maka ogbugbu ndị nkịtị na-aga n'ihu Saudi Arabia na Yemen. Anyị kwesịrị ịhụ nkuzi na ụlọ akwụkwọ ọ bụla na n'ụlọ ofufe ọ bụla na iyi egwu nke agha US megide Iran sitere na njụta ​​Trump jụrụ diplomacy na ịhapụ Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty | nuklea. nkwekọrịta. Na anyị kwesịrị ịdị na-enwe ọ joyụ dị ka mmegharị mmekọrịta ọha na-aga n'ihu] ọ bụla — na-akwado ihe niile site na Green New Deal ruo Medicare for All iji nweta agụmakwụkwọ kọleji n'efu gaa na mmemme ọrụ ọhụrụ. na-achọ ka e belata mmefu ego [[ndị agha]] agbajiri iji kwụọ ụgwọ maka nnukwu ọrụ ndị ahụ. **[https://www.thenation.com/article/trump-war-kurds-turkey/ 'Trump ezuola Mantle mgbochi agha. Nke a bụ otu esi enwetaghachi ya, '' Mba ''] (November 2019) * Otu n'ime ihe gbasara [John Bolton]] nke m chere na ọ dị oke mkpa bụ ntinye zuru oke ya na ntinye aka na militarism. Nke a bụ nwoke na-ekweghị na diplomacy ebe ọ bụla. O kweghị na enwere ọgba aghara mba ụwa nke enwere ike idozi site na ihe ọ bụla ọzọ karịa ntinye aka agha ozugbo, ma ọ na-eziga ndị agha, ma ọ bụ bọmbụ. Op-ed ya na '' Wall Street Journal '' na-akpọ oku maka iku mbụ megide ''North Korea''; afọ ya na-agbanwe agbanwe nke na-akpọ maka bọmbụ Iran; oku ya maka mgbanwe ọchịchị na Venezuela; n'oge na-adịbeghị anya, n'ezie, mmegide ya na ọbụna ịkparịta ụka na ndị Taliban na Afghanistan, hapụ naanị obere mwepu ndị agha - ihe a niile bụ otu. Ihe ndị a niile bụ ọnọdụ na-agbanwe agbanwe nke na-ekwu, "America pụtara ndị agha America mbụ na naanị." Ajụjụ ọnụ ''DemocracyNow'' [https://www.democracynow.org/2019/9/12/john_bolton_fired_national_security_adviser US & Iran ga-amaliteghachi mkparịta ụka mgbe John "Bomb Iran" Achụpụrụ Bolton dị ka onye ndụmọdụ nchekwa mba?] (12 Septemba 2019) * Ọkachamara amara onye isi ala mere maka [[Benjamin Netanyahu | Bibi]] nwere ike igbochi amụma US - ma mebie ndị mmadụ na mpaghara ahụ - ogologo oge. **[https://www.thenation.com/article/israel-netanyahu-trump-iran-middle-east/Trump's Embrace of Netanyahu ga-echigharịkwuru Middle East ruo ọtụtụ afọ," Mba"] (15 Eprel 2019). ) * Ọ dị mma, anyị niile na-emegide mgbochi Semitism ... Anyị lụrụ ọgụ megide mgbochi Semitism ruo ọtụtụ afọ n'ọnọdụ ahụ nke ịlụ ọgụ megide [[ọcha ọcha]] na [[ ịkpa ókè agbụrụ]]. Mana nke a abụghị maka ihe ọ ([Ilhan Omar]) kwuru ... Ọ bụ maka eziokwu na ọ bụ onye Muslim Africa kwabatara, onye gbara ọsọ ndụ Somalia, onye na-ekwu maka [[Palestine | Palestine ikike]], onye na-ekwu maka ike nke [[w: Israel lobby na United States | Israel lobby]], na [[w:Pharmaceutical lobby|big pharma lobby]], na [[w: Fossil fuels lobby|lobby for mmanụ ọkụ]]. Ma nke ahụ adịghị mma ... Ọ bụ ya mere o ji na-eche egwu ọnwụ ihu. **[https://therealnews.com/stories/ilan-omars-denunciation-of-israel-lobby-is-not-anti-semitism-phyllis-bennis Mkpesa Ilhan Omar nke Israel Lobby abụghị mgbochi Semitism - Phyllis Bennis ,] The [[w:Ezigbo Akụkọ|''Ezigbo News Network'']] (5 Maachị 2019) * Anyị na-ahụ ọkwa njikọ aka pụrụ iche n'ihi na ihe [[W: Israel lobby in the United States | pro-Israel lobby]] na-eche ihu kemgbe afọ asatọ gara aga, bụ mmalite… nkewa nke ọgbọ, ebe ndị na-eto eto, karịsịa ndị na-eto eto [[ndị Juu]]-na karịsịa [[na-aga n'ihu]] ndị Juu na-eto eto, ndị Democrats bụ ndị Juu na-eto eto - enweghị otu echiche ahụ banyere nkwado ha nye Israel na mụ na gị tolitere. Anyị niile na-eche na ọ bụrụ na ị bụ onye Juu, ị na-akwado Israel ... Ugbu a nke ahụ abụghịzi ikpe ... Ha ... nwere ike ịbụ akụkụ nke nnukwu nzukọ na obodo ndị Juu ụbọchị ndị a n'ihe gbasara ngwa ngwa ọ na-eto eto, [[w:Juu Voice for Peace|Juu Voice for Peace]], nke na-akwado ikike nke ndị Palestine. **[https://therealnews.com/stories/ilan-omars-denunciation-of-israel-lobby-is-not-anti-semitism-phyllis-bennis Mkpesa Ilhan Omar nke Israel Lobby abụghị mgbochi Semitism - Phyllis Bennis ,] The [[w:Ezigbo Akụkọ|''Ezigbo News Network'']] (5 Maachị 2019) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[q:en:Phyllis Bennis|Phyllis Bennis]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Bennis, Phyllis}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ap4qbcf2g6vbmswbaax2gqte3s7eobv Roseanne Barr 0 2983 12874 12873 2022-11-12T13:15:17Z Love4sure 14 /* Ihe o kwụrụ */ wikitext text/x-wiki [[File:Roseanne Hard Rock Cafe modified.jpg|thumb|Roseanne Barr in 2010]] ''[[w:Roseanne Barr|Roseanne Cherrie Barr]]''' (amuru na November 3, 1952) bu onye omere America, onye ochi ochi, onye ode akwukwo, na onye na-eme ihe onyonyo. == Ihe o kwụrụ == ** Na-aza tweet banyere [Valerie Jarrett]], nke a kọrọ na Ryan Parker, [https://www.hollywoodreporter.com/news/roseanne-barr-targets-obama-adviser-racially-charged-planet-apes- tweet-1115319 Mgbe ndị ọrụ rụtụrụ aka na tweet ahụ yiri ịkpa ókè agbụrụ, Barr zara, "Ndị Alakụba r BỤGHỊ agbụrụ."], "Hollywood Reporter", (May 29, 2018). *Amaghị m n'aka, mana echere m na ejiri m awa 24 gara aga na-ekiri mmemme nke nsonye, ​​iche iche, nghọta na nnabata, lynch a Juu. **“Hey Lefties… Abụ m onye Juu, Kwụsị Ịkọwa M!” ''TMZ'', Mee 31, 2018. *@ValerieJarrett Amaghị m ma ị hụrụ ya, mana achọrọ m ịrịọ mgbaghara 4 na-akpasu gị iwe na tweet enweghị ụtọ. Ọ dị m nwute n'ezie - ndụ m niile bụ maka ịlụso ịkpa ókè agbụrụ ọgụ. Emere m nnukwu ndudue nke kpatara ọtụtụ narị ppl 2 tụfuru ọrụ ha. ndo! **[https://twitter.com/therealroseanne/status/1001674489250402305 29 Mee 2018 tweet] gaa [[Valerie Jarrett]]. *Ụmụ okorobịa m mere ihe na-enweghị mgbaghara ya mere unu agbachitere m. Ọ bụ 2 n'ụtụtụ na m bụ Ambien tweeting-ọ bụ ụbọchị ncheta kwa-m wee 2 n'ebe dị anya & achọghị m ya gbachiteere-ọ bụ egregious Indefensible. Emehiere m, ọ dị m ka ya bụrụ na emebeghị m mana… agbachitere ya biko. ty **[https://globalnews.ca/news/4241445/roseanne-barr-racist-tweet-ambien-donald-trump/ 30 Mee 2018 kwa GlobalNews]. * Ndewo, nke a bụ Roseanne Barr, ọ ga-amasị m ịnabata gị na studio nke m, ebe m nwere ike ịgwa ndị America ibe m na nwanne m nwanyị na-enweghị nzacha nke mgbasa ozi enweghị mmasị, "O kwuru, "Nke a bụ. nkwupụta m site na mmalite na ọ ga-anọgide na-adị ruo mgbe ebighị ebi n'ihi na ọ bụ eziokwu. Mgbe ABC kpọrọ m ma gwa m ka m kọwaa tweet m 'dị oke egwu na enweghị mgbaghara,' Agwara m ha na m chere na Valerie Jarrett dị ọcha. M wee sị, 'Adị m njikere ịga na View, Jimmy Kimmel, ma ọ bụ ihe ngosi ọ bụla ọzọ ị chọrọ ka m gaa n'ihu kọwaara ndị na-ege m ntị.' ** Mkparịta ụka YouTube, [https://www.etonline.com/roseanne-barr-attempts-to-explain-racist-tweet-in-expletive-filled-rant-106417 July 2018 kwa Entertainment Tonight]. * Ihe ụmụ nwanyị na-amụtabeghị bụ na onweghị onye na-enye gị ike, naanị were ya. ** [https://www.goodreads.com/quotes/26434-the-thing-women-have-yet-to-learn-is-nobody-gives] ** kwuru na; Kabir, Hajara Muhammad (2010). mmepe ụmụ nwanyị ugwu. [Naijirịa]. ISBN 978-978-906-469-4. OCLC 890820657. ==Okwu banyere Barr== *Achọrọ m ka ụfọdụ ndị a na-akpọ ndị na-agbachitere nnwere onwe ga-amalite ịghọta ihe nnwere onwe ikwu okwu bụ NA ọ bụghị. A na-ahapụ Roseanne ikwu ihe ọ bụla ọ chọrọ. Ọ pụtaghị na @ABCNetwork kwesịrị ịga n'ihu na-enye ego ihe ngosi TV ya ma ọ bụrụ na a na-ewere okwu ya dị ka ihe arụ. **[http://archive.is/ALlit 20 Mee 2018 tweet] (emecha ehichapụ) na Twitter site na [James Gunn]] mere ka ọ pụta ìhè na [https://variety.com/2018/tv/news/stars-react -to-roseanne-cancellation-1202824140/ edemede dị iche iche nke otu ụbọchị] 30 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Roseanne Barr|Roseanne Barr]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Barr, Roseanne}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0py3lcl3gvq4x9204yjhlz4s0nz9ojo Barbara Lee 0 2984 12877 12876 2022-11-12T14:28:13Z Ugbesabdul 185 Obere dezie wikitext text/x-wiki Barbara Jean Lee (née Tutt; amuru July 16, 1946) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 13th California. Ugbu a n'ime oge ọgbakọ ọgbakọ nke iri na abụọ, Lee jere ozi kemgbe 1998, bụrụkwa onye bụbu onye isi oche nke Congressional Black Caucus (2009–2011), ụtarị ugbu a na onye bụbu onye isi oche nke Congressional Progressive Caucus (2005 – 2009), osote. Onye isi oche na onye guzobere LGBT Equality Caucus. Lee ekerewo òkè dị ukwuu na ngagharị iwe, nke a ma ama maka nkatọ olu ya banyere agha Iraq yana maka ịbụ naanị onye otu Congress mere ntuli aka megide ikike iji ike na-esochi mwakpo Septemba 11. [[Usòrò:Barbara Lee official portrait.jpg|thumb|center|Ị nwere ike belata 40 ma ọ bụ 50 pasent na mmefu ego Pentagon ma ka na-enwe nchebe obodo siri ike ... mgbe ị na-ele anya ebe ndị mmadụ nọ na amụma agha na iwu ụlọ-mgbe ọ na-abịa n'ịhụ na agha ndị a na-enweghị ikike, ndị a ruo mgbe ebighị ebi. agha, kwụsị-ọha na-anọnyere anyị.]] === Ihe ndị okwuru === [[Usòrò:John Lewis and Barbara Lee in Selma, Alabama.jpg|thumb ....Anyi ma ka esi edu... Anyi mara ka esi enye aka nwetaghachi nkpuru obi America..]] * Ugbu a mkpebi a ga-agafe, ọ bụ ezie na anyị niile maara na President nwere ike ibu agha ọbụna na-enweghị ya. Agbanyeghị votu a siri ike, ụfọdụ n'ime anyị ga-agbarịrị ume ka ejiri njide. Obodo anyị nọ n'ọnọdụ iru újú. Ụfọdụ n'ime anyị ga-asị, ka anyị laghachi azụ nwa oge. Ka anyị kwụsịtụ, naanị otu nkeji ma chee echiche site n'ihe omume anyị pụtara taa, ka nke a ghara ịpụta n'ike. Ugbu a a na m ata ahụhụ maka votu a. Ma abịara m jidesie ya ike taa, abịakwara m n'imegide mkpebi a n'oge ememe ncheta ahụ na-egbu mgbu ma mara mma nke ukwuu. Dị ka otu onye ụkọchukwu kwuru n'ụzọ nkwuwa okwu, "Ka anyị na-eme ihe, ka anyị ghara ịghọ ihe ọjọọ nke anyị na-akwa." [https://www.americanrhetoric.com/speeches/barbaraleeagainstinvasion.htm Ewepụtara site na ederede 'Barbara Lee, Nkwupụta na Mmegide H.J. Res. 64] [Ikike nke ndị agha agha gafere mgbe 9/11' American Rhetoric (14 Septemba 2001) * Ọ dị mkpa ka anyị hapụ ọgbakọ anyị n'otu n'otu, n'ihi na ọ bụ ndị Democrats ga-azọpụta mkpụrụ obi America ... Ị nụrụ ma hụ ihe mere (n'ọsọ) ... Nke ahụ bụ ihe ụmụ nwanyị, karịsịa ndị inyom na ndị Africa. Ụmụ nwanyị America, ga-eche ihu... Nke ahụ abụghị ihe ọhụrụ. Ọ bụ ebe a, ọ bụ ebe niile. Mana echere m na anyị rụrụ nnukwu ọrụ... Anyị ka nwere ọtụtụ uko ụlọ enyo ga-agbaji. Ekwuru na onye nnochite anya Barbara Lee jiri nwayọ merie n'ịchọ ọrụ onye isi ụlọ Dem, nke Tal Kopan San Francisco Chronicle dere (28 Nov 2018) * Chineke, enyemaka abịala n'ikpeazụ. Ana m agwa gị, ọ bụ naanị owu ọmụma ebe a ... Ụfọdụ ndị na-asị, 'Ị gaghị ada mbà, ma ọ bụ na ị gaghị ada mbà? Chere obere oge. Abụ m nwanyị ojii na America. Ị naghị ada mbà. Naanị na-eme ya ruo mgbe a ga-ekpe ikpe ziri ezi na ruo mgbe ị rụchara ọrụ ahụ. Ekwuru na 'Ọ bụghị naanị owu na-ama ọzọ: Barbara Lee abụghịzi otu otu na ike agha' nke Tal Kopan San Francisco Chronicle (20 Julaị 2019) * * Echere m na ị nwere mgbakọ, ma ọ bụ ihe mgbagwoju anya, nke na-anọchite anya ọdịdị intersectional nke ebe ndị mmadụ nọ n'ihe gbasara nchekwa akụ na ụba, ikpe agbụrụ, na ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ ... Enweela ọtụtụ n'ime ha na-arụ ọrụ n'ọtụtụ nsogbu mmefu ego nke ndị agha. , okwu ndị uwe ojii, okwu ikpe ziri ezi. Ugbu a, echere m na ha niile na-agbakọta ọnụ ... o doro anya na ndị mmadụ na-emerụ ahụ nke ukwuu. Ma, ma, a gwara ha na "Ọfọn, akụrụngwa adịghị ebe ahụ." Ma n'ezie anyị maara na ndị Republican nwetara ụtụ isi ha, ma ihe onwunwe dị n'ezie na Pentagon n'ihe gbasara mmefu ha na-emefusị emefu ... Ya mere echere m na ijikọta abụọ ahụ bụ ihe na-eme ugbu a, dị ka ndị mmadụ na-ata ahụhụ ma na-ebi ndụ. nsọtụ n'ụzọ miri emi ... mmegharị ahụ na-akpali Congress n'ezie ma na-ekwu, "Anyị chọrọ akụrụngwa maka ihe ndị dị n'ime ụlọ anyị na itinye ego na ihe ndị kacha mkpa n'ụlọ anyị… Ị nwere ike belata 40 ma ọ bụ 50 pasent na mmefu ego Pentagon na ka nwere nchekwa obodo siri ike. Ya mere, pasent 10 bụ maka mmalite, ma ọ dị mma, ọ dịkwa m ụtọ na anyị rutere ebe ahụ-n'ihi na nke a $ 73 ma ọ bụ $ 74 dị mkpa taa na obodo anyị, na nke ahụ adịghị ọbụna kpụchaa elu ... Mgbe ị na-ele anya. na data ntuli aka, mgbe ị na-ele anya ebe ndị mmadụ nọ na amụma agha na iwu ụlọ-mgbe ọ na-abịa n'ịhụ na agha ndị a na-akwadoghị, agha ndị a ruo mgbe ebighị ebi, kwụsị - ọha na eze nọ na anyị. [https://www.thenation.com/article/politics/barbara-lee-pentagon-covid/ Ekwuru na onye nnọchi anya Barbara Lee: 'Ọha nọnyeere Anyị', nke John Nichols, Mba (11 Ọgọst 2020).] *Ka m gwa gị otu ihe gbasara ọdịiche dị na usoro ahụike: Ha na anyị nọ kemgbe eburu ndị Africa mbụ gbatara ohu na America 401 afọ gara aga. Nke a abụghị ihe ọhụrụ. Anyị na-alụ ọgụ maka nlekọta ahụike zuru ụwa ọnụ, ịnwetanwu, ọnụ ala; M pụtara, ndị oji na-alụ ọgụ maka nke a ruo mgbe ebighị ebi. Ekwuru na onye nnọchi anya Barbara Lee: 'Ọha nọnyeere Anyị', nke John Nichols, Mba (11 Ọgọst 2020) Ndị Democratic Party kwesịrị ịmụta na ọ ga-abụ nke gụnyere na onye kwuo uche ya, nke pụtara ige ntị n'echiche dị iche iche site n'aka ndị ntorobịa, site na Movement for Black Lives, site na ndị nrọ anyị, site n'aka ndị ntorobịa anyị nile na mba ahụ - na mara na n'agbanyeghị na ha amụma nwere ike ịbụ obi ike na dị iche iche na ọhụụ, hey, ị na-na na nabata ọhụụ na obi ike echiche ugbu a ma ọ bụrụ na ị chọrọ n'ezie usoro mgbanwe. [https://www.thenation.com/article/politics/barbara-lee-pentagon-covid/ Ekwuru na onye nnọchi anya Barbara Lee: 'Ọha nọnyeere Anyị', nke John Nichols, Mba ahụ, (11 Ọgọst 2020)] * Kamala kwesiri ibu onye isi ala...Anyi ma ka esi edu ndu...Anyi ma ka aga enye aka nwetaghachi nkpuru obi America. Na anyị nwere akụkọ ihe mere eme anyị pụrụ iche na obodo a ka anyị nwee ike isi na White House pụta dị ka onyeisi oche na onye isi oche. Ekwupụtara ya na Anyị maara ka esi edu. " Onye nnochite anya Barbara Lee na Kamala Harris na ike ịdị n'otu nke ụmụ nwanyị ojii, Molly Schwarzt, Jamilah King, Mother Jones, (14 Ọgọst 2020) Otu n'ime ihe kachasị mkpa m na kọmitii a ga-abụ itinye ego na diplomacy, enyemaka mba ọzọ, na mmemme mmepe, nke ga-abụrịrị ụzọ mbụ nke ụzọ anyị si ahapụ, na-ahapụ ụzọ agha mbụ nke afọ 4 gara aga ... na State Department ma na-arụ ọrụ iji hụ na ụlọ ọrụ diplomatic anyị na akụkụ niile nke mba anyị na-egosipụta ụdị dị iche iche nke mba ahụ ... Nke a bụ oge dị oke egwu maka itinye ego na nkwado zuru ụwa ọnụ ka anyị na-alụso ọrịa na-efe efe zuru ụwa ọnụ ọgụ, anyị nwekwara ọtụtụ ọrụ. ime. Ekwuru na nwanyị omebe iwu Barbara Lee ghọrọ onye America izizi ka ọ bụrụ onye isi kọmitii na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi, mpaghara CBS SF Bay, (25 Jenụwarị 2021) === Okwu banyere Barbara Lee === * Onye nnochite anya Oakland Barbara Lee meriri Wednesde n'ike n'ike ịbanye n'ime ọchịchị Democratic House, mfu ọ tara ụta maka ihe mgbochi maka ụmụ nwanyị nwere agba. Ndị ndọrọndọrọ ọchịchị Democratic na ndị otu mbata bụ ndị ahọpụtara n'ọnwa a mere ntuli aka n'azụ mechiri emechi maka onye nnọchi anya New York Hakeem Jeffries karịa Lee maka oche otu pati. Ntuli aka ahụ bụ 123 ruo 113. Asọmpi maka ọrụ nke Democrats' No. 5 tụbara Lee onye na-aga n'ihu, onye gaara abụ nwanyị Africa mbụ a họpụtara na ndị isi ụlọ nke otu ọ bụla… Rep. Jackie Speier, D-San Mateo , kwuru ... ndị otu kwesịrị inwe "obi ike" iji mee ka ntuli aka ha pụta ọha. "Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ nke ukwuu ... n'ihi na echere m na Barbara Lee egosila onye ndu pụrụiche na ọrụ ya ... * Ọ bụ oge na anyị ga-ekwu ihe anyị pụtara na pụtara ihe anyị na-ekwu, nke pụtara kama ịnwe vootu nzuzo anyị kwesịrị inwe. vootu ọha...N'ihi na e nwere egwuregwu a ụfọdụ ndị ọrụ ibe m na-egwu ebe ha na-agwa otu onye otu ihe wee gwa onye ọzọ ihe." Onye nnochite anya Barbara Lee meriri n'ọkwa maka ọrụ onye isi ụlọ Dem, site na Tal Kopan San Francisco Chronicle (28 Nov 2018) * Ọ na-etinye aka na ahịhịa nke amụma, ọ bụ onye na-arụkọ ọrụ ọnụ, ọ nwere nkwanye ùgwù maka ụlọ ọrụ ahụ, ma ọ bụ onye na-eme mgbanwe, "ka o kwuru. "Ọ bụ n'ezie onye nwere ike ịbụ ihe nlereanya maka ọtụtụ ọgbọ na-esote ndị otu Congress." Ro Khanna hotara na 'Ọ bụghị naanị owu na-ama ọzọ: Barbara Lee abụghịzi otu ndị na-ahụ maka agha' San Francisco Chronicle (20 Julaị 2019) * Ọ bụ naanị onye otu Congress mere ntuli aka megide inye ikike ka United States gaa agha. O nwetara iyi egwu ọnwụ ya na iri puku kwuru iri puku akwụkwọ ozi ịkpọasị. Mana ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 20 ka nke ahụ gasịrị, ndị ọrụ ibe ya na ndị na-akwado Democratic na-akpọ ya otu n'ime ntuli aka ya kacha mara amara na nke na-akọwa ọrụ ya, ka Congress na-abịaru nso n'ikpeazụ imezu ebumnuche ya: kagbuo ego efu ọ kwenyere na ndị omebe iwu nyere ndị isi ala ka ha buso agha n'aha. nke ịlụso iyi ọha egwu ọgụ. Tal Kopan, 'Ọ bụghị naanị owu na-ama ọzọ: Barbara Lee abụghịzi otu otu na ike agha', San Francisco Chronicle, (20 Julaị 2019) * Lee kwuru na ya niile bụ maka ịzaghachi mwakpo nke Septemba 11 nke gburu ihe karịrị mmadụ 3,000, mana na-echegbu onwe ya na ikike ahụ mepere emepe ma na-ebuga ya na Congress n'oge mmetụta uche. N'ịbụ onye zụrụ azụ na ọrụ mmekọrịta uche nke uche, Lee kwuru na ọ maara na "mgbe iwe na-ewe gị, mgbe ị na-ewute gị, mgbe ị na-enwe mmetụta uche, mgbe ị na-enwe nkụda mmụọ ... ị naghị eme mkpebi siri ike. Nke ahụ bụ Psychology 101. " N'okwu ọ na-ekwu n'ala ụlọ, Lee rịọrọ ndị ọrụ ibe ya ka ha "kwụsịtụtụ, naanị otu nkeji, chee echiche site na mmetụta nke omume anyị taa, ka nke a ghara ịpụta na njikwa." Arịrịọ ya egeghị ntị .... Oku mbụ ọ nwetara mgbe votu ahụ gasịrị sitere n'aka nna ya, onye agha ezumike nka onye agha ezumike nka, bụ onye gwara ya mgbe niile ka ọ na-achọ ihe ọzọ iji tinye ndụ ndị agha America n'ihe ize ndụ. Ọ gwara m, 'Nke ahụ bụ votu ziri ezi, ị ga-enwetakwa hel, mana kwụsie ike. Ị na-eme nke a maka ndị agha anyị, ị na-eme nke a maka obodo, "Lee kwuru. 'Ọ bụghị naanị owu na-ama ọzọ: Barbara Lee abụghịzi otu otu na ike agha' nke Tal Kopan, San Francisco Chronicle, (20 Julaị 2019) * Owu ya (2001) votu na nguzo ya nwere ihe metere m mgbe m nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Ọ bụ ọgbọ anyị ka e zigara agha. ... Ibu nke mkpebi ndị ahụ dị nnọọ n'ubu anyị. N'ịkọwapụta nke ahụ, ọ na-egosipụta obi ike ya n'oge ahụ, ọ na-akasi m obi n'oge m mere ntuli aka ịnọ naanị ya. Alexandria Ocasio-Cortez hotara na 'Ọ bụghị naanị owu na-ama ọzọ: Barbara Lee abụghịzi otu ndị agha' San Francisco Chronicle (20 Julaị 2019) Na Septemba 14, 2001, ụbọchị atọ ka ndị ụgbọ elu abụọ a tọọrọ weghaara ụlọ Twin Towers nke New York City ... * Congress zutere iji tụlee arịrịọ President George W. Bush ka ọ buso ndị na-eme ihe ike agha. N'ala nke Congress, ọkà okwu mgbe ọkà okwu kwughachiri mkpasu iwe, iwe, iwe, na ujo nke mba merụrụ ahụ. Iju mmiri nke mmetụta obodo chọrọ ime ihe. Onye ọ bụla so na Congress — Houselọ na Senate — kwekọrịtara. Fọrọ nke nta. Ntuli aka na Ụlọ ahụ gbasara agha agha gbasaara bụ 420 ruo 1. N'oge nsogbu a, mgbe enwere nnukwu ihe mgbu n'akụkụ ọtụtụ omume nke dike, otu onye guzoro naanị ya. Onye omebe iwu Barbara Lee nke California's 13th District ... tozuru oke megide agha. Ka Lee na-agwa *Congress okwu n'ụbọchị ahụ dị egwu, o kwuru site na akọ na uche ya, site n'obi ya. Ọ dọrọ aka ná ntị ... "Ka anyị ghara ime ihe ka anyị bụrụ ihe ọjọọ nke anyị na-akwa." ...N'ihi na ya dị jụụ, omume a tụrụ atụ nke uche, nke gosipụtara na ọ mara mma, Lee nwetara oke nkatọ siri ike, okwu obi ọjọọ, na egwu ọnwụ. N'ime izu ndị na-eso ya, ndị ọrụ nzuzo nzuzo ga-ekpuchi ya maka nchebe… Omume obi ike nke otu a, nke owu na-ama nyere aka kọwaa nwanyị Congress Barbara Lee. Ma o kwesịghị ikpuchi ndụ dị ịrịba ama na ọrụ kwesịrị nṅomi ma tupu ma mgbe ọ nọsịrị naanị ya. Ihe nkiri ọhụrụ na nwanyị Congress Barbara Lee: Ọ na-ekwu maka m!, nke Michael Berkowitz, Worldwa ndị mmadụ (13 Julaị 2020) * Lee kwuru maka ụmụ nwanyị ojii nọ na pati Democratic, na karịa. "Anyị maara ka anyị ga-esi nyere aka nwetaghachi mkpụrụ obi America..." Mgbe Joe Biden ghọrọ onye ndoro-ndoro ochichi Democratic maka onye isi ala n'oge opupu ihe ubi a, o kwere nkwa ịhọrọ nwanyị ka ọ bụrụ nọmba ya nke abụọ. Ụmụ nwanyị ojii bụ ọnụ ọgụgụ mmadụ nke na-akwado Democratic Party ruo ọtụtụ iri afọ - "ọkpụkpụ ya," Lee kwuru. Anyị maara otú e si edu ndú. " Onye nnochite anya Barbara Lee na Kamala Harris na ike ịdị n'otu nke ụmụ nwanyị ojii, Molly Schwarzt, Jamilah King, Mother Jones, (14 Ọgọst 2020) * Onye omebe iwu Barbara Lee (D-CA) ka akpọpụtara onye isi oche nke kọmitii ntinye aka na steeti na mba ofesi (SPOPS), na Mọnde. Onye isi oche Lee bụ onye America mbụ nke Afrịka jere ozi dị ka onye isi oche nke kọmitii dị ike, nke nwere ikike maka ihe omume mba ụwa na-enweghị nchebe. Ọ na-ekwu na ọ ga-elekwasị anya n'itinye ego na Ngalaba Ọchịchị. Ekwuru na nwanyị omebe iwu Barbara Lee ghọrọ onye America izizi ka ọ bụrụ onye isi kọmitii na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi, mpaghara CBS SF Bay, (25 Jenụwarị 2021) Dị ka onye ọkọ akụkọ ihe mere eme agha na onye ọrụ ọrụ ezumike nka Andrew Bacevich na-ekwu, “... Ndị agha US ka nọ n'ihe dịka mba 140; Pentagon na mmefu steeti nchekwa obodo na-aga n'ihu na-abawanye na mbara igwe. Mgbe Iwu ikike ikike nchekwa mba maka afọ mmefu na-esote bịara n'ihu Congress n'oge ọkọchị a, Senator Bernie Sanders tụpụtara mbelata pasent 10 nke mmefu agha ka enwere ike ibugharị ijeri $ 70 na mmemme ụlọ. Onye nnochite anya Barbara Lee webatara mkpebi ụlọ na-akpọ maka mbelata $ 350 ijeri DOD. Ọnweghị atụmatụ ọ bụla enwetala nnukwu agụụ, ọbụlagodi n'etiti ndị Democrats na Capitol Hill. Kama, kọmitii na-ahụ maka ndị agha na-ahụ maka ụlọ mere ntuli aka 56 ka 0 meefu ijeri $ 740.5 na Pentagon n'afọ na-abịa. [https://www.counterpunch.org/2020/07/24/patriotic-dissent-how-a-working-class-soldier-turned-against-forever-wars/ Ọgbaghara ịhụ mba n'anya: Otu onye agha na-arụ ọrụ si tụgharịa megide "Agha ebighi ebi", nke Steve Early na Suzanne Gordon], CounterPunch, (24 Julaị 2020) === Njikọ mpụga === *[https://en.wikipedia.org/wiki/Barbara_Lee Barbara Lee] Na Wikipedia bekee *[https://en.m.wikiquote.org/wiki/Barbara_Lee Barbara Lee] Na Wikiquote bekee 7zshurxptf8kkuzte4ya5am50215wy6 Miria Matembe 0 2985 12878 2022-11-12T14:50:47Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Miria Matembe, LL.D (honoris causa) (amụrụ 28 Ọgọst 1953) bụ onye bụbu onye omeiwu Pan-African si Uganda. Mgbe ọ na-eje ozi n'ebe ahụ, ọ bụ onye isi oche nke kọmitii na-ahụ maka iwu, ihe ùgwù na ịdọ aka ná ntị otu kọmitii na-akwụ ụgwọ nke ụlọ omeiwu. === Ihe ndị okwuru === I don't support the idea that gender equality and women empowerment should be attained at the cost of the family. / [https://www.newvision.co.ug/news/1298221/matembe-eur-famous-quotes "Matembe's famous quotes"/ New Vision] (08 January 2010) === Njikọ mpụga === [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Miria_Matembe Miria Matembe] na Wikiquote bekee [https://en.wikipedia.org/wiki/Miria_Matembe Miria Matembe] na Wikipedia bekee shndwdd7i89bn22y1safn41ox555c14 Katy rose 0 2986 12879 2022-11-12T16:20:32Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki ''[[w:Katy Rose|Kathryn Rosemary Bullard]]''' (amuru Jenụwarị 27, 1987), nke a maara dị ka '''Katy Rose''' bụ onye America na-abụ abụ pop-rock. ===O ya na aju Egwu === === ''{ihi na m nwere ike (Katy Rose album)|N'ihi na m nwere ike}'' === Ana m cruise the canyon to get some breeze <br> With Hidden Treasures up my sleeve <br> Ọ na-amasị m [[ọkụ] ma kpọọ okpomọkụ asị <br> Mana m ga-aracha ọbara ahụ ozugbo n'okporo ámá gị. ** ''Ofefefefe''' * Oh I don't need an [education] <br> Naanị mmịfe igwe okwu <br> Na enweghị m ike ịnagide itinye uche <br> Nye m ire na mkpali. ** ''Ezumike''' * Ya mere na-ewute ebe a bụ ebe m nọ <br> nrọ a song <br> Ọbara dị m n'aka ka m dị ike <br> The [ifuru] na ili apụọla <br> Abụghị m <br> > The no right to heal the wrong <br> Ofe's on hot feelin' like a do or [die] <br> I can't throw up don't think i evan want to try ** ''Oroma nkịrịsị'' * Aga m aga ebe a na-ere ihe nzuzo <br> Ebe rose na-apụta <br> Aga m ehi ụra ka oge na-aga. ** ''Oroma nkịrịsị'' == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[q:|en:Katy Rose | Katy Rose]] figtoczewa4uwzwtka9b3qfjog31qh3 Lucy Liu 0 2987 12880 2022-11-12T16:32:07Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [[File:Lucy Liu Comic-Con 2012.jpg|thumb|Lucy Liu na 2012]] ''[w:Lucy Liu|Lucy Alexis Liu Yu Ling]''' (amụrụ Disemba 2, 1968), nke a maara dị ka ''Lucy Liu''' bụ onye omere America, onye na-eme ihe nkiri, onye isi, onye na-agụ egwú. , onye na-agba egwu, ihe nlereanya na onye na-ese ihe. == Ihe ndi okwuru == * Ihe ịma aka ahụ sitere ná mmalite bụ nanị ụdị dịgasị iche iche na ‘Anyị amaghị n’ezie ihe anyị ga-eme gị’ na ‘Ọ gaghị enwe ọtụtụ ọrụ maka gị. ** N'ịbụ onye na-eme ihe nkiri Asia America na [https://variety.com/2019/tv/features/lucy-liu-elementary-why-women-kill-directing-walk-of-fame-interview-1203198133/ "Kedu Lucy Liu lụrụ ọgụ megide enweghị ụdị dị iche iche ka ọ bụrụ kpakpando Hollywood”] na ụdị dị iche iche (2019 Mee 1) * Enweghị amụma amụma na telivishọn bụ ihe na-agbanwe mgbe niile ihe echiche gị banyere onye ị chere na agwa gị bụ… ** Na ka telivishọn si dị iche na mmemme Liu ndị ọzọ na-eme ihe na [https://www.interviewmagazine.com/culture/lucy-liu-elementary "Lucy Liu's Independent Woman"] na Interview Magazine (2014 Ọkt 30) * N'ịbụ onye tolitere dị ka onye si mba ọzọ, n'ezie, ọ bụghị ihe ị na-ahụ na telivishọn, ahụtụbeghị m onwe m n'ihu, mgbe ọ bụla. Anyị na-anọkarị n'azụ. ** Na enweghị nnọchite anya Asia America na telivishọn na [https://www.cbsnews.com/news/the-evolution-of-lucy-liu-elementary/ "The Evolution of Lucy Liu"] na CBS News (2017) Mee 7) * Ị gaghị ekwe ka ụjọ were ndụ gị. I mee otú ahụ, ị ​​ga-eleghachi anya azụ, ị ga-akwa ụta. Amụtara m nke a ogologo oge gara aga, n'ihi na echere m "Chineke m, nne na nna m si obodo ọzọ bịa". Ọ ga-awụ m egwu ịkwaga China ma hapụ ihe niile. Mana m ga-echeta na egwu bụ ihe onye ọ bụla na-eche na ọ bụ ihe okike. Ị nwere ike na-atụ egwu ugboro 10 kwa ụbọchị na ndụ gị, ma ị ga-agbalị ịghọta ya ... ** Ka ịghara ikwe ka ụjọ chịkwaa ndụ gị na [https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/lucy-liu-the-q-interview-111078.html "Lucy Liu: The Q Ajụjụ ọnụ”] na Independent (2003 Jun 29) * Onye ọ bụla nwere usoro dị iche maka otu ha chọrọ ikpughe ihe ha na-eche, ma ọ bụ ihe ha na-ahụ, nye ndị na-ege ntị… Naanị m ga-ahapụ ndị na-ege ntị wee malite iche echiche banyere ihe m chọrọ ịhụ. ** Na ụdị eserese ya na [https://www.cnn.com/style/article/lucy-liu-artsy/index.html "Lucy Liu na-eme nka iji chọta echiche nke ịbụ onye"] na CNN (2019 Nov. 28) *Echere m na nka na-enyere aka nyochaa ụfọdụ akparamagwa nke onwe gị dịka nwata, na ime ka ihe ụfọdụ ị na-aghọtabeghị. ** Na ike nka na [https://www.cnn.com/style/article/lucy-liu-artsy/index.html "Lucy Liu na-eme nka iji chọta echiche nke ịbụ onye"] na CNN (2019) Nov 28) *Achọpụtara m na ọ nwere ihe niile metụtara otu m si too na mmekọrịta mụ na nna m nwere, na ọ na-akparị m…Nke ahụ mere ka m ghọta na ahụ gị na-ejigide ọ bụghị naanị mmebi anụ ahụ, kama ọ bụ mmekpa ahụ nke mmetụta uche. ** Na usoro 41 ya na [https://www.cnn.com/style/article/lucy-liu-artsy/index.html "Lucy Liu na-eme nka iji chọta echiche nke ịbụ onye"] na CNN ( 2019 Nov 28) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:|en:Lucy Liu|Lucy Liu]] js40qkb8y6ap6f80uec03vu1iuun990 Dawn Richard 0 2988 12882 2022-11-12T16:42:59Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [[File:Dawn 4.jpg|thumb|Dawn Richard na 2010]] ''[w:Dawn Richard | Dawn Angeliqué Richard]''', onye amara aha ya dị ka ''Dawn Richard'' (amụrụ [August 5], [ [1983]]), bụ onye America na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == Abụrụla m [Veganism | vegan] ihe dị ka otu afọ ugbu a… Ọ karịrị naanị nri, ọ bụ ụdị ndụ m, yabụ ndụ m niile agbanweela, m na-ebili n'isi mbụ, achọrọ m mgbatị ahụ, ọ na-adị m mma, nke m akpụkpọ ahụ na-adị mma karị. Ma ndị a bụ ihe m na-amaghị ọbụna na-abịa site na South, na-abịa site New Orleans - a girl chọrọ crawfish na gumbo, ị maara, ị gaghị eche na ị ga-achọ ube oyibo kama, na ugbu a, m bụ ụdị onye. ube oyibo junkie. … Ndị mmadụ na-echefu na ọ na-amalite site na ụmụ anụmanụ na anyị ejirila ha mee ihe n'ụzọ na-ezighị ezi dị ka a ga-asị na ha adịghị ka anyị. ** [https://www.youtube.com/watch?v=XVDOSq6w1aM "Ahụ nke Vegan-The Stunning D△wn," N'ajụjụ ọnụ vidiyo na PETA (22 Julaị 2015)]. * Ụmụ anụmanụ enweghị ikike ikwu oke ihe mgbu ha na-enwe ma ọ bụ gwa gị ka ị ghara dọkasịa akpụkpọ ahụ ha maka ikike i nwere iyi ihe. ... banye n'ime usoro ịhụ ihe ị na-etinye ọ bụghị naanị n'ime ahụ gị, kamakwa n'èzí. ** [https://www.youtube.com/watch?v=RILtC1gVN58"D△WN gbara ọtọ na mgbasa ozi mgbochi akpụkpọ anụ, ajụjụ ọnụ vidiyo na PETA (27 Septemba 2017). == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:|en:Dawn Richard||Dawn Richaed]] lkb764xqhg4amgnjs8ifwvmyw3ncpfw Irene Koki Mutungi 0 2989 12885 12884 2022-11-12T16:53:34Z Ugbesabdul 185 Citation wikitext text/x-wiki Irene Koki Mutungi (1976) bụ onye ọkwọ ụgbọ elu ọkachamara na Kenya, akụ na ụba kachasị na East African Community. Ọ bụ nwanyị mbụ na kọntinent Africa nwetara asambodo dị ka Captain nke ụgbọ elu Boeing 787 "Dreamliner". Ọ na-efega Kenya Airways, ụgbọ elu mba Kenya. === Ihe ndị okwuru === *Anyị ga-egosipụta onwe anyị, ụmụ nwanyị anyị nwere ike ime ya ma eleghị anya ka mma. °"[https://www.youtube.com/watch?v=V9XeW7aAdgc Ụbọchị ụmụ nwanyị 2020: Ndị na-anya ụgbọ elu nwanyị atọ na ụgbọ elu KQ na-aga New York na-ekerịta ahụmịhe ha"] (March 7, 2020) === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Irene_Koki_Mutungi Irene Koki Mutungi] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Irene_Koki_Mutungi Irene Koki Mutungi] na Wikiquote bekee 7y8hzq2hllkhss15syn26x1l40ok2ga Dinah Shore 0 2990 12886 2022-11-12T17:01:01Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [Faịlụ:Dinah Shore left corp.jpg|thumb|Dinah Shore na 1990] ''[w:Dinah Shore | Dinah Shore]'''' ([February 29], [1916] - [February 24], [1994]), mụrụ '''Frances. Rose Shore '', bụ onye America na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri na omume telivishọn. == Ihe ndi okwuru == * Nsogbu bụ akụkụ nke ndụ gị, ma ọ bụrụ na ị naghị ekekọrịta ya, ị naghị enye onye hụrụ gị n'anya ohere ịhụ gị n'anya nke ọma. ** Ekwuru na Sy Safransky: ''Sunbeams: akwụkwọ nhota'', (1990), ibe 124 [http://books.google.co.uk/books?id=A5NiEt9h2AIC&pg=PA124&dq=%22 Nsogbu+bụ+ a+akụkụ+nke+ndụ+gi,+ma+ma+ma+ma ọ bụrụ+ị+meghị%27t+kekọrịta+ ya,%22&hl=en&sa=X&ei=4IUxT6rKFMzfsgbC6tyVBA&ved=0CDYQ6AEwAQ#v=onepage&q=%22 Nsogbu%202%20 %20% 20 ndụ gị%2C%20 na%20if%20ị%20don%27t%20share%20it%2C%22&f=ụgha] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:|en:Dinah Shore|Dinah Shore]] ln9ky8lgk2z82263jxlwlxo3j3ld68u Syesha Mercado 0 2991 12887 2022-11-12T17:14:14Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [[File:Syesha Mercado.jpg|thumb|Syesha Mercado]] ''[w:Syesha Mercado|Syesha Raquel Mercado]''' (amụrụ [Jenụwarị 2], [1987]) bụ onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. Mercado bụ onye nọ n'ọsọ nke atọ na [w:American Idol|American Idol] [w:American Idol (oge 7)|oge 7]. == Ihe ndi okwuru == * Ahụrụ m ụlọ ihe nkiri egwu n'anya na nrọ m bụ ime otu oge na agwaetiti a. ** ''Rebecca Lynne Tan, "Swan song for Syesha", ''The Straits Times'' (Singapore), Mee 17, 2008 ''. ** Na atụmatụ ya n'ọdịnihu * M kwuru ọtụtụ okwu ọjọọ sitere n’aka ndị ọkàikpe. Ọtụtụ, akaha, n'oge a n'oge ** ''Rebecca Lynne Tan, "Swan song for Syesha", ''The Straits Times'' (Singapore), Mee 17, 2008. ** Na otu o siri mara na ọ na-esi American Idol season 7 na-ala == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:|en:Syesha Mercado|Syesha Mercado]] 1d3vnrn7mwfdedip9s2ceqrls42tidw Lesia Vasylenko 0 2992 12890 12888 2022-11-12T17:22:43Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Lesia Vasylenko (cropped).jpg|thumb|Lesia Vasylenko (cropped)]] '''[[w:Lesia Vasylenko|Lesia Vasylenko]]''' bụ onye ọka iwu Ukraine na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya ndị mmadụ na 9th Ukrainian Verkhovna Rada. Vasylenko bụ onye otu ndị nnọchi anya Ukraine na-adịgide adịgide na Mgbakọ omeiwu nke Consul nke Europe na onye isi oche nke Inter-Parliamentary Union's Bureau nke Women Parliamentarians. Ọ bụ onye guzobere Legal Hundred [uk], otu ndị na-abụghị ndị gọọmentị ruuru mmadụ na-enye ndị ọrụ na ndị agha aka. ===ihe okwuru=== *Ndị Duma nke Rọshịa niile (ụlọ omebe iwu) jiri otu olu kwadoo ókèala ndị a (Donetsk People's Republic na Luhansk People's Republic) nke Ukraine bụ steeti nwere onwe. Nke ahụ n'onwe ya bụ mpụ. Ọ megidere iwu mba ụwa, yabụ na ekwesịrị ịma ya ikpe. **[https://www.thenational.scot/news/19945735.ukrainian-politician-lesia-vasylenko-thanks-scotland-criticises-uk-sanctions ukrainian-politician-lesia-vasylenko-thanks-scotland-criticises-uk-sanctions] *“Anọ m na-atụ anya ihe ndị ọzọ. Enwere ọtụtụ okwu banyere ya na ụbọchị na-aga n'ihu ha tupu ewebata ha na m na-atụ anya ịhụ ihe dịka nkwekọrịta n'etiti UK na US iji gbanyụọ Russia kpamkpam na usoro Swift. **[https://www.thenational.scot/news/19945735.ukrainian-politician-lesia-vasylenko-thanks-scotland-criticises-uk-sanctions ukrainian-politician-lesia-vasylenko-thanks-scotland-criticises-uk-sanctions] *"Ọ (2022 mbuso agha Russia wakporo Ukraine) bụ n'ezie". Ọ dịghị mgbe m chere na m ga-adị ndụ n’arọ nrọ ahụ nne nne m, bụ́ onye biri ndụ n’oge Agha Ụwa nke Abụọ, na-agwa m banyere ya. **[https://www.news.com.au/world/europe/ukraines-un-ambassador-blasts-russian-counterpart-at-emergency-security-council-meeting/news-story/1c00fae3b7451d2efe10d52d3642b7f7 ukraines-un-ambassador-blasts-russian-counterpart-at-emergency-security-council-meeting] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Lesia Vasylenko|Lesia Vasylenko]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Lesia Vasylenko|Lesia Vasylenko]] na wikiquote Bekee hqjs9d2hre963z6xrqh5su4qxtcfu8n Sheila Jackson Lee 0 2993 12889 2022-11-12T17:17:52Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Sheila Jackson Lee (amụrụ 12 Jenụwarị 1950) bụ onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 18th Texas, na-eje ozi kemgbe 1995. Ọ bụ onye otu US Democratic Party. [[Usòrò:Sheila Jackson-Lee, official 109th Congress photo.jpg|thumb| Ọ bụrụ na ị ga-anabata ọchịchị onye kwuo uche ya n'ọchịchị, gọọmentị n'onwe ya ga-ahapụrịrị ka a nụ obere ihe.]] === Ihe ndị okwuru === [[Usòrò:Sheila Jackson Lee.jpg|thumb|Ndị pere mpe ga-enwerịrị itinye aka na ọha mmadụ. Ị nwere ike ịnwe omume omenala dị iche iche ị nabatara.]] Anyị na-ele ụzọ ọchịchị dị ugbu a anya dị ka ihe na-emebi ụkpụrụ mba ụwa nke United States nwere dị ka onye nkwurịta okwu, onye ogbugbo na onye na-ekwenye ekwenye maka ịdị mma. N'eziokwu, ụzọ anyị tụfuru. Anyị ekweghị ka ndị nyocha UN gaa n'ihu n'ịrụcha ọrụ ha ma ghara ikwe ka arụmụka mba ụwa siri ike tupu e mee mkpebi ịbanye Iraq. Onwere ndị n'ime anyị mere ntuli aka 'Mba' ọbụna dabere na nnukwu ihe akaebe nke nchịkwa a nwara iweta. Anyị aghọtala na ọtụtụ ihe ndị otu Congress nụrụ na-akọwahie ma na-eduhie eduhie. Yabụ, nke ahụ megidere ihe a mara anyị na United States na nke ahụ bụ diplomacy anyị, ịdị njikere anyị ige ntị, ikike anyị nwere ịkparịta ụka. Dị ka e [http://soc.hfac.uh.edu/artman/publish/printer_382.shtml hotara na N'ajụjụ ọnụ Rami Eljundi World Internet News] (26 April 2006) Ndị pere mpe ga-enwerịrị itinye aka na ọha mmadụ. Ị nwere ike ịnwe omume omenala dị iche iche ị nabatara. Mana ọ bụrụ na ị ga-anabata ọchịchị onye kwuo uche ya n'ọchịchị, gọọmentị n'onwe ya ga-ahapụrịrị ka a nụ ndị nta. Dị ka e hotara na N'ajụjụ ọnụ nke Rami Eljundi na World Internet News (26 April 2006) ==== Nwanyị omebe iwu Sheila Jackson Lee Nkwupụta na nkwupụta akụkọ ihe mere eme na H.R. 40 - akwụkwọ iwu iji guzobe kọmishọna na-amụ na ịzụlite atụmatụ nkwụghachi maka ndị Africa America (19 June 2019) ==== [https://jacksonlee.house.gov/media-center/press-releases/congresswoman-sheila-jackson-lee-statement-on-the-historic-hearing-on-hr Dezie Nkwupụta akụkọ, (19 June 2019) Ederede zuru ezu n'ịntanetị] * * Narị afọ anọ gara aga, ụgbọ mmiri siri n'ụsọ oké osimiri ọdịda anyanwụ nke Africa si n'ebe ahụ malite otu n'ime omume obi ọjọọ kasị njọ nke ihe a kpọrọ mmadụ: ịgba ohu na ịgba ohu. Ruo narị afọ abụọ, a na-ebufe ụmụ mmadụ - jupụtara n'olileanya na egwu, nrọ na nchegbu, ọchịchọ na nhụjuanya - n'ime ụgbọ mmiri dị ka chattel, na ndụ nke ọtụtụ ndị gbanwere ruo mgbe ebighị ebi. Nkwughachi sitere na usoro omume a jọgburu onwe ya - ahia ohu transatlantic nke metụrụ n'ikpere mmiri nke ógbè a bịara mara dị ka America, na mgbe e mesịrị, mba onye kwuo uche ya nke a maara dị ka United States of America - bụ ihe a na-amaghị na nke kwesịrị nyocha. * Ihe dị ka ndị Africa 4,000,000 na ụmụ ha bụ ndị ohu na United States na ógbè ndị ghọrọ United States site na 1619 ruo 1865. Gọọmentị United States kwadoro ụlọ ọrụ ịgba ohu n'ụzọ iwu kwadoro site na 1789 ruo 1865. Ịgba ohu America bụ mmehie mbụ nke obodo anyị na ịdị adị ya mgbe a mụrụ mba anyị bụ ihe na-adịgide adịgide na akwụkwọ ntọala obodo anyị, na na ndị dere akwụkwọ ndị ahụ nsọpụrụ, ọ bụkwa ihe nketa nke gara n'ihu ruo na narị afọ gara aga. Usoro maka obodo anyị na akwụkwọ anyị niile na-aṅụ iyi na-akọwa ndị Africa America dịka ụzọ atọ n'ụzọ ise mmadụ. Mkpebi aha ọjọọ Dred Scott nke Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, nke e wepụtara nanị afọ ole na ole ka e mesịrị, kọwara ndị ohu dị ka ihe onwunwe nke onwe, ndị na-erughị eru ịbụ nwa amaala. Na, agha obodo nke mere ka ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu nke ndị agha America nwụrụ n'ọgụ ọ bụla na akụkọ ihe mere eme anyị enweghị ike igbochi mkparị nke Jim Crow, ọkụ ọkụ na-eri nri nri ehihie na ịkpa ókè nke usoro na ụlọ ọrụ nke ga-esochi otu narị afọ mgbe njedebe. nke Agha Obodo. Akụkọ ifo ndị e wuru gburugburu Agha Obodo—Mmeri nke North wepụrụ ịgba ohu na akụkụ ya niile na mba anyị — kpuchiri mkparịta ụka anyị banyere mmetụta nke ịgba ohu na-akparịta ụka ma mee ka o sie ike inwe mkparịta ụka mba banyere otu esi eme ya nke ọma. ebe na American akụkọ ihe mere eme na ọha amụma. * Ọ bụ ezie na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe na-agaghị ekwe omume ịchọpụta otú ndụ ndị ịgba ohu metụrụ nwere ike isi na-aga n'ihu na enweghị nke ịbụ ohu, anyị nwere ụfọdụ data na-enye anyị ohere inyocha ka otu akụkụ nke ndị America - ndị Africa America - siri metụta mkparị nke ịgba ohu. Anyị maara na n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ akụkụ ọ bụla nke ọha mmadụ - agụmakwụkwọ, ahụike, ọrụ na akụ na ụba - akwụghị ụgwọ na-adịgide adịgide na America na-enwe mmetụta na-enweghị isi na Black America. * Nkwụghachi bụ n'ikpeazụ gbasara nkwanye ùgwù na ime n'otu - yana olile anya na otu ụbọchị, ndị America niile nwere ike ijekọ ọnụ gaa n'ọdịnihu dị mma. Anyị ji ndị a dọwara n’ụlọ ha ọtụtụ afọ gara aga oké osimiri pụọ; anyị ji ya n'aka ọtụtụ nde ndị America- ee ha bụ ndị America - ndị a mụrụ n'agbụ, mara ndụ ohu, ma nwụọ ọnwụ na-amaghị aha, dị ka ndị mkpọrọ nke usoro ihe a. Anyị ji ọtụtụ nde ụmụ nke ndị ohu a ụgwọ, n'ihi na ha bụ ndị nketa nke ọha mmadụ nke akwụghị ọtọ na mkparị bụ́ ndị na-ejupụta n'ụzọ nkịtị mgbe a kwụsịrị ịgba ohu n'afọ 154 gara aga. Taa na-anọchite anya oge mbụ n'akụkọ ihe mere eme na Ụlọ Nnọchiteanya ga-anabata ikpe na H.R. 40. O nwere ike ịbụ ihe kwesịrị ekwesị na ntị ahụ na-eme na 19th nke June, nke ọtụtụ ndị maara n'ime ụlọ a, dị ka Juneteenth - ụbọchị ahụ, 154 afọ gara aga, General Gordon Granger gbagoro na Galveston, Texas ma kwupụta nnwere onwe nke ndị ohu America ikpeazụ. ; na-atọhapụ ndị ohu 250,000 na Texas ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ abụọ na ọkara ka Abraham Lincoln bịanyere aka na nkwupụta mgbapụta ahụ. Emere Juneteenth nke mbụ na isi obodo steeti Texas na 1867 n'okpuru nduzi nke Freedmen's Bureau. Juneteenth bụ ma bụrụ ihe nnọchianya dị ndụ nke nnwere onwe maka ndị na-enweghị ya. Taa, Juneteenth ka bụ ememme kacha ochie amara maka ọdịda ịgba ohu. Ọ na-echeta nnwere onwe ka ọ na-ekwenye àjà na onyinye nke ndị Afrịka America nwere obi ike na-eme ka mba anyị mara mma ma nabata obodo ọ ghọọla. Ma ka m kwụsị dịka m malitere, na-achọpụta na afọ a bụ ncheta 400th nke mbata 1619 nke ndị Africa mbụ a dọọrọ n'agha na Bekee North America, na Point Comfort, Virginia. Site na ụbọchị ndị ahụ dị ka akwụkwọ ntinye aka na ntị nke taa, ka anyị jiri obi zuru oke gaa n'ihu na ihe kpatara ụtụtụ a, na ịmara na ọrụ a ga-ewe oge na ntụkwasị obi. Ka anyị jiri mmụọ ime udo na nghọta nke iwu a na-anọchi anya ya mee nke ahụ. === Njikọ mpụga === [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Sheila_Jackson_Lee Sheila Jackson Lee] na Wikiquote bekee [https://en.wikipedia.org/wiki/Sheila_Jackson_Lee Sheila Jackson Lee] na Wikipedia bekee 784tiel7ub8lwjj0vd5hrb04c7e1mnl Iryna Vereshchuk 0 2994 12892 12891 2022-11-12T18:21:54Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Iryna Vereshchuk5.jpg|thumb|Iryna Vereshchuk]] '''[[w:en:Iryna Vereshchuk|Iryna Vereshchuk]]''' (onye Ukrainian amụrụ na 30 Nọvemba 1979) bụ onye ndọrọndọrọ mmekọrịta mmadụ na Ukraine, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye bụbu onye nnọchi anya ndị mmadụ nke Ukraine nke ọgbakọ 9th.[1] Na 4 Nọvemba 2021, a họpụtara Vereshchuk osote onye isi ala Ukraine na onye minista nke mweghachi nke mpaghara ndị ejiri nwa oge. ===ihe okwuru=== *"Anyị ekwesịghị ikwubiga okwu ókè mmetụta nke ndị isi ụwa. A sị na mmetụta a kwesịrị ekwesị, agaghị enwe agha." **[https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/13/7346062 pravda.com] *"Azovstal bụ obi nke obodo ugbu a. Ndị agha anyị, ndị na-ahụ maka nchekwa mba, ndị na-ahụ maka ókèala, ndị agha SBU, ndị uweojii na ndị nnọchiteanya mpaghara na-anọ n'ebe ahụ n'akụkụ ndị agha Azov Regiment ..." **[https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/13/7346062 pravda.com] *"Enwere iwu nke Onye isi ala nyere - ime ihe niile kwere omume na nke na ekweghị omume iji mee ka ndị anyị pụọ n'ebe ahụ. Ndị otu ahụ na-arụ ọrụ." **[https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/13/7346062 pravda.com] *"Anyị nwere ugbu a n'ezie ihe ize ndụ na nchebe nke oké egwu akụrụngwa, nke na-agụnye, dị ka ihe atụ, anyị nuklia ike osisi. Nke a abụghị a ajụjụ nke Ukraine, o kwaya? Anyị na-ahụ otú ndị Russian Federation irresponsibly shelling dị otú ahụ oké egwu akụrụngwa, na ọbụna karịa site n'ịkpọsa ogbunigwe dị otú ahụ, na-ekwu na ọ ga-aga n'ihu na-ebibi akụrụngwa, na-eme ya kpamkpam n'enweghị isi. Europe na ụwa dum na-ekiri ya n'ekwughi okwu, n'echiche m," **[https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3423210-budapest-memorandum-guarantors-ignore-ukraines-calls-to-close-the-sky-vereshchuk.html budapest-memorandum-guarantors-ignore-ukraines-calls-to-close-the-sky] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Iryna Vereshchuk|Iryna Vereshchuk]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Iryna Vereshchuk|Iryna Vereshchuk]] na wikiquote Bekee eiey4lifv7iswzmuzygmuge8ofcltno Olena Zelenska 0 2995 12894 12893 2022-11-12T19:26:43Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Olena Zelenska, 16 June 2022 (cropped).png|thumb|Olena Zelenska, 16 June 2022 (cropped)]] '''[[w:Olena Zelenska|Olena Zelenska]]''' a mụrụ na 6 Febuwari 1978 bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, onye na-ede ihe, na ihe nlereanya, bụ nwanyi mbụ nke Ukraine dị ka nwunye nke President Volodymyr Zelenskyy. ===ihe okwuru=== *"Achọrọ m n'ezie ka ụwa dum, na ndị America, ka agha a ghara ịma ha ahu. Ee, ọ dị gị anya, ọ na-adịte aka, ike ga gwụ gị maka ya, mana biko emela ka o mara gi ahu, n'ihi na ọ bụrụ na ọ mara onye ọ bụla ahu, agha a agaghị akwụsị. Ekwena ka ihe mgbu a mara gi ahu. Ma mgbe ị malitere iche na enwere ike inwe ihe kpatara agha a, ọ pụtara na ị nọ na mpaghara mgbasa ozi Russia. Kpachara anya, nụ eziokwu." **[https://www.president.gov.ua/en/news/svit-ne-maye-zvikati-do-vijni-rosiyi-proti-ukrayini-inakshe-75665 Interview for the American TV channel ABC (7 June 2022)] *"Taa agaghị m enwe ụjọ na anya mmiri. M ga-adị jụụ na obi ike. Ụmụ m na-ele m anya. M ga-anọnyere ha. Na-esote di m. Ya na unu." **[https://www.shethepeople.tv/shestars/olena-zelenska-quotes shethepeople] *Tupu agha ahụ, edere m otu oge na e nwere nde ụmụ nwanyị abụọ na Ukraine karịa ụmụ nwoke. Ndekọ ọnụ ọgụgụ dị ka nke ahụ. Ma ugbu a, ọ na-ewe na a dum ọhụrụ pụtara n'ihi na nke a pụtara na anyị ugbu a nguzogide nwekwara a karịsịa nwanyị ihu. **[https://www.shethepeople.tv/shestars/olena-zelenska-quotes shethepeople] *"Ndị m hụrụ n'anya! Ndị Ukraine! Ana m ele unu niile taa. Onye ọ bụla m na-ahụ na TV, n'okporo ámá, na ịntanetị. M na-ahụ kwa posts na vidiyo unu. Ị makwa ihe? Unu dị ịtụnanya! Obi dị m ụtọ na mụ na unu bi n'otu obodo!" **[https://www.shethepeople.tv/shestars/olena-zelenska-quotes shethepeople] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Olena Zelenska|Olena Zelenska]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Olena Zelenska|Olena Zelenska]] na wikiquote Bekee 9hb3ztcls1exc3lpecqx10o3io6yqpy Megan Thee Stallion 0 2996 13177 13176 2022-11-16T10:23:17Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki [[File:Megan Thee Stallion 2019 2.jpg|thumb|Megan Thee Stallion (2019)]] '''[[w:Megan Thee Stallion|Megan Jovon Ruth Pete]]''' (amuru Febụwarị 15, 1995), onye amara dika '''Megan Thee Stallion''', bu onye omekorita America na onye odee akwukwo. == Ihe ndi okwuru == * Ụmụ nwanyị, anyị na-achọkarị ịbụ ndị kacha mma… na enweghị m ike iwe iwe na nwa agbọghọ ọzọ maka ịchọ ịbụ onye kacha mma! Gịnị mere m ga-eji were gị iwe maka ịsị gị nke kacha njọ? Gịnị kpatara na anyị abụọ enweghị ike ikweta na anyị dị njọ, na nke ahụ bụ naanị ya? ** Na-ahọrọ imekọ ihe ọnụ kama ịsọ mpi na [https://www.theguardian.com/music/2020/may/08/megan-thee-stallion-hot-girl-taking-over-hip-hop-interview "'Mgbe nwanyị raps, ọ na-agbụ mmiri!' Megan Thee Stallion, nwa agbọghọ na-ekpo ọkụ na-ewere hip-hop"] na The Guardian (2020 Mee 8) *Achọrọ m ịkọrọ ndị mmadụ akụkọ ahụ na, n'agbanyeghị na m na-achụ nrọ m, m ka nwere ike ịgụ akwụkwọ… achọrọ m n'ezie na ụmụ agbọghọ chọrọ ịga mahadum. Nne nne m na mama m ga-enwekwa nnukwu nganga. ** Mgbe ọ na-agụ akwụkwọ sekọndrị ka ọ na-amalite ọrụ egwu ya na [https://www.theguardian.com/music/2020/may/08/megan-thee-stallion-hot-girl-taking-over-hip-hop- Ajụjụ ọnụ "'Mgbe nwanyị raara, ọ na-agbụ mmiri!' Megan Thee Stallion, nwa agbọghọ na-ekpo ọkụ na-ewere hip-hop"] na The Guardian (2020 Mee 8) *Kwere ya ma ọ bụ na ị kwenyeghị, m na-enwebu ntakịrị ihere… ọ dịghị mgbe m chọrọ ka onye ọ bụla mara na m nwere ike ọbụna rap. Ọbụna mgbe m rutere mahadum ma gwa m ezigbo enyi m na m nwere ike rap, ọ ga-adị ka, 'Ọ dị mma. Ọfọn, mgbe ahụ rap.’ Ọ chọrọ ka m rap ma agaghị m eme ya. Ma mgbe ahụ, anyị gara n'ịkụ azụ na m ka malitere rapping. . . . Enwere m obi ike na onwe m, ma amaghị m n'ezie otú ndị mmadụ ga-esi meghachi omume n'otú m si eche banyere onwe m n'ime. ** Na mbido mbu ya n'ime rapping na [https://www.rollingstone.com/music/music-features/megan-thee-stallion-interview-hot-girl-summer-950292/ "Kedu ka Megan Thee Stallion si mee ka ọ kacha mma. Oge okpomọkụ”] na Rolling Stone (2020 Feb 27) * Nzọụkwụ mbụ, ị ga-etinyekwu oge na enyo ... N'ihi na ozugbo ị banyere n'enyo wee malite ịchọta ihe na-amasị gị maka onwe gị, ị ga-anọ n'enyo nne na-achọsi ike na-agbalị imezu nke ahụ. Otú ahụ ka m dị. Dị ka, 'Ọ dị mma, gịnị ka ị na-eme? Anụ ọhịa, ị mara mma dị ka iberibe taa!' ** Na ilekwasị anya n'ihe na-amasị gị gbasara ọdịdị gị na [https://www.rollingstone.com/music/music-features/megan-thee-stallion-interview-hot-girl-summer-950292/" Olee otú Megan Thee Stallion Weathered the kacha kacha mma n'oge okpomọkụ”] na Rolling Stone (2020 Feb 27) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:ig:Megan Thee Stallion|Megan Thee Stallion]] 5r32zy8znag6szz7b0f3pd8bx8mnjh1 Ethel Merman 0 2997 12998 12896 2022-11-14T18:29:59Z Akwugo 29 e nyerem aka dezie ahiriokwu edetaghị nke oma wikitext text/x-wiki [[File:Ethel merman ragtime9.jpg|thumb|right|Ethel Merman nwere ike Tyrone na ụgbọala na-adọkpụ maka ''Alexander's Ragtime Band''] '''[w:Ethel Merman|Ethel Merman]''' ([Jenụwarị 16], [1908] - [February 15], [1984]) bụ Tony Award na Grammy Kpakpando na-emeri ihe nrite nke ogbo na ihe egwu ihe nkiri. == Ihe ndi okwuru == * Broadway baara m ezigbo uru. Mana abukwam m ezigbo abum uru nyekwa Broadway. ** Ekwuru na "Ladies Funny: The Best Humor from America's Funniest Women", Bill Adler (2001), ibe 90. Taleen [Yae stak oer as|Taleen] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:|Ethel Merman|Ethel Merman]] oor2eqr1ltswtd0p5ll7etvezngv6ot Kathryn Grayson 0 2998 12897 2022-11-12T21:17:29Z Adakaibe 183 ekerem ihu a wikitext text/x-wiki [Faịlụ:Kathryn Grayson na The Toast of New Orleans trailer.jpg|thumb|right|'''M ga-abụrịrị nwa soprano kasị ochie'''] '''[w:Kathryn Grayson|Kathryn Grayson]''' ([February 9], [1922] - [February 17], [2010]) bụ onye omere na opera America onye na-agụ soprano. == Isi mmalite == * ''M ga-abụrịrị nwa soprano nke kacha dịrị ndụ''. ** '' Ụlọ ọrụ MGM Stock: The Golden Era '', James Robert Parish & Ronald L. Bowers (1974), Page 295 * Louis B Mayer kere ọnọdụ dị ka ezinụlọ buru ibu, mana nwere ịhụnanya na iguzosi ike n'ihe nye onye ọ bụla. ** [http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/culture-obituaries/film-obituaries/7272836/Kathryn-Grayson.html Daily Telegraph obisuary 19 February 2010] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:|Kathryn Grayson|Kathryn Grayson]] ihu6unsdibvvw97l08ayavfpgc1aave Oriana Fellaci 0 2999 12899 12898 2022-11-12T21:20:20Z HorrorIJ 170 /* Ihe ndị Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki [[File:Oriana Fallaci in Tehran 1979.jpg|thumb|right|Enwere oge na [[ndụ]] mgbe idebe [[gbachie ọnụ]] na-abụ mmejọ, yana ikwu ọrụ. Ihe ịma aka nke obodo [[ọrụ]], ihe ịma aka [[omume]], [[categorical imperative]] nke anyị enweghị ike ịgbanarị.]] '''[[w:ig:Oriana Fallaci|Oriana Fallaci]]''' ([[June 29]], [[1929]] – [[September 15]], [[2006]]) bụ onye odeakụkọ Italy, onye edemede na onye gbara ajụjụ ọnụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye otu na {{w|Italian resistance movement}} n'oge Agha Ụwa nke Abụọ. ==Ihe ndị Ọkwụrụ== [[File:Cimitero Evangelico Agli Allori - grave - Oriana Fallaci.jpg|thumb|right| Ebumnuche adịghị. The [[word]] is a [[hypocrisy]] which is sustained by the [[lie]] that the [[truth]] stays in the middle. No, sir: Sometimes truth stays on one side only.]] * '''Gịnị bụ isi ihe ọ bụla - nke nhụjuanya, ịnwụ? Ọ na-akụziri anyị ibi ndụ nwa nwoke. Onye na-agbaghị mgba anaghị adị ndụ, ọ dị ndụ.'' ** "Nwoke" (1979) * A na-achị ndị dị ka m, bụ́ ndị nwere agụụ, sị: ‘Ha ha ha! Obi adịghị ya mma!' 'Ọ na-anụ ọkụ n'obi nke ukwuu!' Gee ntị ka ndị America si ekwu banyere m: 'Onye Ịtali na-anụ ọkụ n'obi.' ** Gurley, George. [http://observer.com/2003/01/the-rage-of-oriana-fallaci/ "The Rage of Oriana Fallaci"], ''{{w|The New York Observer}}'' (27 Jenụarị 2003 ) *"Ndị America," ka o kwuru, na-ekwughachi m ihe ọ gwara {{w|American Enterprise Institute}}, "ị kụziiri m okwu nzuzu a: jụụ. Cool, cool, cool! Coolness, coolness, you've got Obi dị m ụtọ, mgbe m na-ekwu okwu dị ka m na-ekwu ugbu a, na [[mmụọ]], ị [na-achị ọchị] na [ịchị ọchị] na m! mmetụta dị otú ahụ na obi ụtọ dị otú ahụ na ha dị njikere ịnwụ maka ya." ** "Ọnụma nke Oriana Fallaci", na ''The New York Observer'' (Jenụwarị 27, 2003) * A mụrụ anyị [[adịghị ike]] na West site n'eziokwu nke a na-akpọ "ebumnobi." '''Ebumnobi adịghị. [[okwu]] bụ [[ihu abụọ]] nke [[ ụgha] na-akwado na [[eziokwu]] na-anọ n'etiti. Mba, sir: Mgbe ụfọdụ eziokwu na-anọ naanị otu akụkụ. ** "Ọnụma nke Oriana Fallaci", na ''The New York Observer'' (Jenụwarị 27, 2003) * Europe abụghịzi Europe, ọ bụ Eurabia, ógbè Islam, ebe mwakpo ndị Alakụba na-aga n'ihu abụghị naanị n'echiche anụ ahụ, kamakwa n'echiche na ọdịbendị. ** Dị ka e hotara na "Prophet of Decline" site Tunku Varadarajan, na "The Wall Street Journal" (23 June 2005) * Ma ọ sitere n'aka onye ọchịchị aka ike ma ọ bụ onye isi oche a họpụtara ahọpụta, site n'aka onye isi na-egbu ọchụ ma ọ bụ onye ndu a hụrụ n'anya, a na m ahụ [[ike]] dị ka ihe na-adịghị mma na nke ịkpọasị ... '' 'Ana m ele anya mgbe niile nnupụisi n'ebe onye mmegbu nọ. dị ka nanị ụzọ iji [[ọrụ ebube]] nke ịbụ [[[mụrụ]].''' ** Dịka ekwuru na "The Agitator: Oriana Fallaci na-eduzi iwe ya na Islam" nke Margaret Talbot dere, na '' New Yorker '' (5 June 2006) * Ọ bụrụ na ị tinye egbe n'isi m wee jụọ nke m chere na ọ ka njọ, ndị Alakụba ma ọ bụ ndị Mexico, m ga-eche ntakịrị oge, mgbe ahụ, m ga-ekwu ndị Alakụba n'ihi na ha agbajiwo bọọlụ m. ** Dịka ekwuru na "The Agitator: Oriana Fallaci na-eduzi iwe ya na Islam" nke Margaret Talbot dere, na '' New Yorker '' (5 June 2006) * Ọ dịla afọ anọ kemgbe m kwuru banyere okpukpe ndị Alakụba Alakụba, agha a na-alụ na ndị Ebe Ọdịda Anyanwụ, òtù nzuzo nke ọnwụ, igbu onwe nke Europe. A Europe nke na-abụghị Europe ma Eurabia, nke ji nwayọọ ya, ike ọgwụgwụ ya, nkwenye ya na ohu onye iro, na-egwu ili nke ya. (Sono quattr' anni che parlo di nazismo islamico, di guerra all' Occidente, di culto della morte, di suicidio dell' Europa. Un' Europa che non è più Europa ma Eurabia e che con la sua mollezza, la sua inerzia, la sua cecità, il suo asservimento al nemico si sta scavando la propria tomba.) ** "Il nemico che trattiamo da amico", na '' Corriere della Sera '' (15 Septemba 2006) na a ga-ata ya ahụhụ maka imejọ, ụmụ Allah. Ị nwere ike ịkparị Ndị Kraịst, ndị Buddha, ndị Hindu, ndị Juu. Ị nwere ike ikwutọ ndị Katọlik, ị nwere ike ịgbasa Madonna na Jizọs Kraịst. Mana, ahụhụ ga-adịrị nwa amaala nke kwuru okwu megide okpukpe Alakụba. ** Ozizi maka West"> Site na "Ozizi maka West" Site n'aka Oriana Fallaci - Ọkt. 22, 2002 Okwu a na-agwa ndị na-ege ntị na American Enterprise Institute * Nsogbu bụ na ngwọta adabereghị na ọnwụ Osama bin Laden. N'ihi na Osama bin Laden dị ọtụtụ, ka ọ dị ugbu a: dịka atụrụ nke ụlọ nyocha anyị. N'ezie, ndị kacha zụrụ azụ na ndị nwere ọgụgụ isi anaghị anọ na mba ndị Alakụba ... Ha na-anọ na obodo anyị, na obodo anyị, mahadum anyị, ụlọ ọrụ azụmahịa anyị. Ha nwere ezigbo njikọ na ụlọ ụka anyị, ụlọ akụ anyị, igwe onyonyo anyị, redio anyị, akwụkwọ akụkọ anyị, ndị mbipụta anyị, ụlọ ọrụ agụmakwụkwọ anyị, otu anyị, otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị. Nke kadị njọ bụ na ha na-ebi n’ime obodo nke na-anabata ha n’ajụghị ajụjụ dị iche iche ha, n’enyochaghị ihe ọjọọ ha bu n’obi, na-ata ha ahụhụ nke ịnụbigara okpukpe ọkụ n’obi ókè. ** Ozizi maka West"> Site na "Ozizi maka West" Site n'aka Oriana Fallaci - Ọkt. 22, 2002 Okwu a na-agwa ndị na-ege ntị na American Enterprise Institute === ''Ajụjụ na akụkọ ihe mere eme'' (1976) === * Nwoke a ma ama, dị oke mkpa, onye nwere chi ọma, onye ha na-akpọ Superman, Superstar, Superkraut, na onye jikọtara ọnụ na njikọ dị iche iche, na-enweta nkwekọrịta na-agaghị ekwe omume, na-eme ka ụwa jide ume ya dị ka a ga-asị na ụwa bụ ụmụ akwụkwọ ya na Harvard. ** Na [[Henry Kissinger]], na: '' Interview With History '', New York: Liveright Publishing Corporation, 1976 (nke a sụgharịrị site na mbipụta mbụ nke Italian ''Intervista con la storia'', Milan, Rizzoli, 1975) , Isi nke 1: Henry Kissinger, p. 17. === ''Intervista con la Storia'' (2011, mbipụta nke isii) === * N'etiti ndị Ịtali nke oge a, mgbe ha na-azọdo na ncheta [Haile Selassie], echiche nke obi amamikpe na ihere bụ na ha na-emeghachi omume site n'ịhụ naanị àgwà ọma ya: uru nke omume ya gara aga. Ihe ngosi ya na-ejupụta mgbe niile na nkwanye ùgwù gabigara ókè, mmasị na-enweghị isi na aghụghọ. Ha na-aga n'ihu n'ịnọgide na-enwe obi iru ala nke onye nchụàjà, ùgwù ọchịchị ya, ọgụgụ isi ya na mmesapụ aka ya n'ebe ndị iro mbụ nọ. Ọ dịghị mgbe ha na-akọwa onye Eze a, onye anyị mere ka ọ bụrụ onye e merụrụ emerụ, bụ n'ezie. Ọ dịghị mgbe ha anwa anwa ịgwa anyị ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe ọzọ, ma ọ bụ ihe na-erughị, karịa a tara. Dịka ọmụmaatụ, na ọ bụ agadi nwoke gbasiri ike n'ụkpụrụ ndị na-agafere ọtụtụ narị afọ; na ọ bụ onye ọchịchị zuru oke nke mba nke na-anụtụbeghị okwu "ikike" na "ọchịchị onye kwuo uche ya", nke na-ebi n'oge dị nso na mbụ n'ime ime obodo, nke agụụ, ọrịa, amaghị ihe na onye na-emegbu emegbu. ọchịchị feudal nke ọbụna anyị na-enwetabeghị n'ime afọ ndị kasị njọ nke oge Medieval. ** Na [[Haile Selassie]], (June 1972), dịka ekwuru na ''Intervista con la Storia'' (mbipụta nke isii, 2011) p. 509 * Ịnụ ka ọ na-ekwu na-atọ ụtọ nke ukwuu, na-emesi m obi ike na m na-anwa ikwu. Ị nwere ike ikwu ihe niile masịrị gị gbasara Sihanouk: na ọ bụ onye ụgha jọgburu onwe ya, onye ara, onye aghụghọ, onye swashbuckler, onye mba ụwa. Ị nwere ike iche nke ahụ, ma ị pụghị ịgọnarị otú n'ime oge a nke ebe ndọrọ ndọrọ ọchịchị yiri ka ọ na-emepụta ihe odide na-adịghị mma, na-agwụ ike na-enweghị echiche ọ bụla, ọ bụ ụdị ọrụ ebube. ** Na [[Norodom Sihanouk]], (June 1973), dịka ekwuru na ''Intervista con la Storia'' (mbipụta nke isii, 2011) p. 100 === '' Iwe na Nganga '' (2002) === * Iji mee ka ị bee ákwá, m ga-agwa gị gbasara ụmụ okorobịa iri na abụọ ahụ adịghị ọcha m hụrụ ka e gburu na Dacca na njedebe nke agha Bangladesh. Ha gburu ha n'ọhịa nke Dacca stadium, na-akụ bayonet n'afọ ma ọ bụ afọ, n'ihu puku mmadụ iri abụọ kwesịrị ntụkwasị obi bụ ndị toro n'aha Chineke site n'aka ndị na-acha ọcha. Ha gbara égbè eluigwe "Allah akbar, Allah akbar." Ee, amaara m: ndị Rom oge ochie, ndị Rom oge ochie ndị omenala m dị mpako, na-enwe mmasị na Coliseum site n'ikiri ọnwụ nke Ndị Kraịst na-eri nri ọdụm. Amaara m, amaara m: na mba ọ bụla nke Europe Ndị Kraịst, Ndị Kraịst ndị onyinye ha na History of Thinking m ghọtara n'agbanyeghị na m na-ekweghị na Chineke, ọbịa onwe ha site na-ekiri ọkụ nke jụrụ okwukwe. Ma a otutu oge agafeela kemgbe ahụ, anyị aghọwo a nta ọzọ mepere anya, na ọbụna ụmụ Allah kwesịrị chepụta site ugbu a na ụfọdụ ihe na-dị nnọọ eme. Mgbe ụmụ okorobịa iri na abụọ ahụ na-adịghị ọcha ha gbuchara otu obere nwa nwoke tụbara onwe ya n'ebe ndị ogbugbu ahụ nọ iji zọpụta nwanne ya nwoke a mara ikpe ọnwụ. Ha were akpụkpọ ụkwụ agha ha tipịara isi ya. Ma ọ bụrụ na ị kwenyeghị ya, nke ọma, gụgharịa akụkọ m ma ọ bụ akụkọ nke ndị nta akụkọ French na German bụ ndị ụjọ tụrụ m dịka m nọ, nọnyere m. Ma ọ bụ nke ka mma: lee foto ndị otu n'ime ha sere. Agbanyeghị, nke a abụghịdị ihe m chọrọ ịkọwapụta. Ọ bụ na, na njedebe nke ogbugbu ahụ, puku mmadụ iri abụọ kwesịrị ntụkwasị obi (ọtụtụ n'ime ha bụ ụmụ nwanyị) hapụrụ ndị na-acha ọcha ma gbadaa n'ọhịa. Ọ bụghị dị ka igwe mmadụ na-ahazighị ahazi, mba. N'usoro n'usoro, na ememe. Ha ji nwayọọ nwayọọ kpụọ ahịrị, ọzọkwa n’aha Chineke, gakwara n’elu ihe ndị ahụ a kpụrụ akpụ. Mgbe niile, Allah-akbar, Allah-akbar na-agba égbè eluigwe. Ha bibiri ha dị ka Twin Towers nke New York. Ha wedara ha kapeeti na-agba ọbara nke ọkpụkpụ gbajiri agbaji. gba ọtọ gaa n'ụsọ osimiri ma ọ bụ ọdọ mmiri, n'ihi na ị *** mgbe ị chọrọ na ebe ị chọrọ na onye ị chọrọ? Ị naghị eche banyere nke ahụ, ndị nzuzu? Abụ m onye na-ekweghị na Chineke, ekele Chineke. Ma enweghị m ọchịchọ nke ikwe ka e gbuo onwe m maka ya. **" Iwe na Nganga "> Oriana Fallaci – [http://www.amazon.co.uk/Rage-Pride-Oriana-Fallaci/dp/084782599X Iwe na Nganga] – Ebipụtala Eluigwe na Ala; mbipụta Intl, 2002, ISBN 978-0-8478-2599-8 * '''E nwere oge na ndụ mgbe ịgbachi nkịtị na-aghọ mmejọ, na ikwu okwu dịịrị. Ọrụ obodo, ihe ịma aka nke omume, [[categorical imperative]] nke anyị enweghị ike ịgbanarị.''' ** ''{{w|Ọnụma na Nganga}}'' (2001). Onye nchịkọta akụkọ Random House Incorporated, 2002 {{ISBN|0847825043}}, 9780847825042. p. 17. * Akọwala m onwe m nke ọma banyere okpukpe Buddha, achọpụtara m na, n'adịghị ka ndị Alakụba, na-eji anya-anya-anya na eze-eze-eze, na n'adịghị ka ndị Kraịst na-ekwu maka mgbaghara ma chepụtara Hell, ndị Buddha. ejikwala okwu a bu "onye iro". Achọpụtara m na ọ dịbeghị mgbe ha ji ime ihe ike gbanwee ndị mmadụ, ọ dịtụbeghị mgbe ha meriri ókèala site n'ịgọnahụ okpukpe, ha enweghịkwa echiche nke Agha Nsọ. Ụfọdụ na-agọnahụ nke a. Ha na-agọnarị na okpukpe Buddha bụ okpukpe udo... Ezinụlọ ọ bụla gụnyere ndị nwere àgwà ọjọọ. Ma ọbụna ha ghọtara na ejighị àgwà ọjọọ nke ndị mọnk ndị dike ahụ mee ka ha gbanwee, ma kweta na akụkọ ihe mere eme nke okpukpe Buddha adịghị edekọ Saladin dị egwu ma ọ bụ poopu dị ka Leo IX ma ọ bụ Urban II ma ọ bụ Innocent II ma ọ bụ Pius II ma ọ bụ Julius II. Ma ụmụ Allah na-alụso ndị Buda ọgụ. Ha na-agbawa ihe oyiyi ha, na-egbochi ha ikpe okpukpe ha. * Obi m na-esikwa ike maka ụzọ ha si gbuo ha [Buddha nke Bamiyan]... Ha emebeghị omume enweghị isi na anụ ọhịa nke ndị China Maoist nke bibiri Lhasa na 1951, waba n'ebe obibi ndị mọnk na n'obí eze. nke Dalai Lama na dị ka buffalo na-aṅụbiga mmanya ókè gbadara n'ala ihe ncheta nke mmepeanya ... Mbibi nke Lhasa abụghị ikpe tupu ya emee ... Ma n'ihe banyere Buddha nke Bamiyan, e nwere ezigbo usoro. Enwere ezigbo ikpe, mgbe ahụ, a na-ekpebi ogbugbu dabere na ụkpụrụ iwu ma ọ bụ ụkpụrụ iwu echere na ọ ga-eme. Ya mere, ọ bụ mpụ eburu ụzọ mee. === '' The Force of Reason '' (2004) === * Europe na-aghọwanye ógbè Islam, ógbè nke Islam. Ịtali bụ ebe mgbapụ nke ógbè ahụ, ebe e wusiri ike nke ógbè ahụ...N'obodo anyị nke ọ bụla ka obodo nke abụọ dị: obodo ndị Alakụba, obodo nke Quran na-achị. Ogbo na mgbasawanye Islam. ** ''{{w|Akụkụ nke Mkpebi}}'' (2004). Onye nchịkọta akụkọ Random House Incorporated, 2006. {{ISBN|0847827534}}, 9780847827534. p. 34. * A hụkwara m ebe a na-agba simenti ebe ụbọchị ole na ole gara aga ndị Alakụba gburu narị ndị Hindu asatọ. Ọtụtụ ụmụ nwanyị gụnyere. Na ebe ozu ha dina gbahapụrụ ka agụụ udele. Ọtụtụ narị na narị udele na-ekpugharị ogologo akwụkwọ na-asọ asọ nke na-abụghị ndị na-agba akwụkwọ: ha bụ eriri afọ Hindu nke ọnụ ọnụ ha dọkapụrụ wee bulie elu na mbara igwe. Ee, achọpụtara m ụwa ahụ na Dacca. ** The Force of Reason, 2006 == Okwu gbasara Fallaci == [[File:Addis Ababa-8e00855u.jpg|thumb|right|Onye bu nwanyi a? Ebee ka o si bia? Gịnị ka ọ chọrọ? ezuru, pụọ, ça suffit! ça suffit! ~ [[Haile Selassie]] ]] * Mgbe Oriana Fallaci nwụrụ na 77 site na ọtụtụ ọrịa cancer, na Septemba, na Florence ọ hụrụ n'anya, e nwekwara ihe nwụrụ n'ime nka nke ajụjụ ọnụ ahụ. Oge dike ya bụ nke afọ 1970, ikekwe ohere ikpeazụ anyị nwere iji gbochie mmeri zuru oke nke omenala ndị ama ama. ** [[Christopher Hitchens]], Oriana Fallaci na nka nke ajụjụ ọnụ, ''Vanity Fair'' (December 2006) * Kemgbe njem nzuzo m gara China, mmekọrịta mụ na Nixon adịlarị m mgbagwoju anya. Ruo mgbe ahụ a bụ m onye enyemaka White House na-amaghị aha. Ma ugbu a, ndị enyi ya enweghị obi ụtọ, ọ bụghịkwa n'enweghị ihe kpatara ya, na ụfọdụ ndị nta akụkọ na-enye m ma eleghị anya otuto gabigara ókè maka akụkụ ndị na-adọrọ adọrọ nke amụma mba ọzọ anyị ma na-ebo Nixon ụta maka mmegharị ahụ na-adịghị amasị ya. . <br /> ''''Agbanyere àgwà ndị a ume site n'ajụjụ ọnụ m nyere onye nta akụkọ Italy Oriana Fallaci, n'enweghị obi abụọ ọ bụla otu mkparịta ụka kacha njọ mụ na onye nta akụkọ nwere nwee.''' Ahụrụ m ya obere oge na Novemba. 2 na 4, 1972, n'ọfịs m. Emere m ya nke ukwuu n'ihi ihe efu. Ọ gbara ndị isi n'ụwa niile ajụjụ ọnụ. '''Ama ama bụ akwụkwọ akụkọ zuru oke maka ụlọ ọrụ m ga-edobe na-aja m mma. Achọghị m ịma ịgụ ihe ndị o dere; nchụpụ ya nke ndị ọzọ metụtara bụ amaghị m.''' <br /> Akwụụrụ m ụgwọ maka naiveté m. Ntụtuokwu ndị ahụ e nyere m, nkwupụta nke uto dị n'akụkụ chịkọtara ọnụ n'ihe ọ gosipụtara dị ka mkparịta ụka, bụ okwu ịchọ ọdịmma onwe onye naanị n'ọrụ ọhaneze m niile. ** [[Henry Kissinger]], dị ka e hotara na [https://web.archive.org/web/20101015210642/https://time.com/time/magazine/article/0,9171,916877,00.html "Ngalaba Pụrụ iche: Chagrined Cowboy"] na "akwụkwọ akụkọ TIME", 8 October 1979 *N'agbanyeghị na ị nọ na ndetu ojii nke ndị ọchịchị m, a ga m etinye gị na listi ọcha nke obi m. **[[Muhammad Reza Pahlavi]] (October 1973), dịka ekwuru na ''Intervista con la Storia'' (mbipụta nke isii, 2011) p. 563 *Onye bu nwanyi a? Ebee ka o si bia? Gịnị ka ọ chọrọ? ezuru, pụọ, ça suffit! zuru oke!! **[[Haile Selassie]], dị ka e hotara na ''Ajụjụ Oriana Fallaci'', Chicago Tribune, Sọnde, Juun 24, 1973 * L’Europeo weere ya na onye nta akụkọ kpakpando ya. Ọ na-ekpuchi agha Indo-Pakistan na mgbagha Maoist na Hong Kong. Mgbe ahụ, ọ gara Middle East iji kpuchie esemokwu Israel na Palestine na South America dee banyere otu ndị agha mgba megide ọchịchị aka ike dị iche iche. Ọ ghọrọ onye a ma ama ngwa ngwa n'ihi obi ike ya na mmụọ ọgụ ya. Otu onye ọrụ ibe ya na-echeta, sị: “N’oge agha dị n’etiti India na Pakistan, ka anyị na-eso ndị agha Sikh na ndị Gurkhas, o si ụzọ dị iche. Ọ banyere n'ụgbọ mmiri dị egwu wee gbagoro Brahmaputra wee rute Dacca n'oge ndị agha ọchịchị aka ike na-egbu ndị mkpọrọ ha ma lie ha n'ili nkịtị. Ụfọdụ ka dị ndụ. Ọ kpasuru iwe nke na ọ bụ ọrụ ebube na ha agbaghị ya.” ** Cristina De Stefano, '' Oriana Fallaci: Onye nta akụkọ, Onye Agitator, Legend '', New York: Ndị ọzọ Press, 2017 (nke Marina Harss sụgharịrị site na mbipụta mbụ nke Italian '' Oriana, una donna '', Milan, Rizzoli, 2013). ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Q:en:Oriana Fallaci|Oriana Fallaci]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Gandhi, Sonia}} du6mjap6m2nm8lfgb4gsrzztz5hx7ie Paola Di Benedetto 0 3000 12903 12902 2022-11-12T21:33:13Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki '''[[w:ig:Paola Di Benedetto|Paola Di Benedetto]]''' (Amụrụ [[8 January]] [[1995]]) bụ nwa agbọghọ Italy na-egosi ihe ngosi, ihe nlereanya, onye na-egosi ihe onyonyo na onye na-elekọta redio. ==Ihe ndị Ọkwụrụ== == Ajụjụ ọnụ Vanity Fair (December 2020)=== <small>[https://www.vanityfair.it/people/italia/2020/12/07/paola-di-benedetto-oltre-il-corpo-libro-se-ci-credi-interviste Paola Di Benedetto: La bellezza aiuta, ma non basta]''''', interview by Claudia Casiraghi, ''vanitifayr.it'', 7 December 2020</small> * Enwere m nsogbu ịnakwere ịbụ nwanyị, ahụ m na-agbanwe. M na-ezokarị n'okpuru uwe na-adịghị mma, ma m ka na-eme ụfọdụ n'ime ya. Site n'èzí, a naghị aghọta ya, telivishọn na-eweghachi ihe ọzọ na m na-ezere itinye nnukwu sweatshirt n'ihu ọha. Otú ọ dị, m na-enwekarị ọchịchọ nke ịchọ izo ezo kama igosi. ** ''Ho avuto dei problemi ad accettare il mio essere donna, il mio corpo che cambiava. Mi sono semper nascosta sotto capi larghi, e in parte lo faccio ancora. Otú ọ dị, na-abụghị si percepisce, na telivishọn restituisce altro ed io la felpa oversize evito di metterla in pubblico. Mi è semper rimasta, però, una tendenza a voler nascondere anziché mostrare.'' * Achọpụtara m na enwere m nnukwu mmasị maka redio na nke a na-akụziri m: Ana m enweta ntụkwasị obi dị ukwuu na nka asụsụ. Enwere m mmasị ka redio si eme ka nkwupụta nke ọdịnaya dịkwuo mma ọ bụghị ọdịdị nke onye na-ekwu ya. N'ikwu nke ahụ, Otú ọ dị, achọghị m ịbụ ihu abụọ: ọ bụrụ na ha na-enye m ka m mee ihe omume TV dị mma, m ga-ewere ya. ** ''Ho scoperto di avere una grande passione per la radio e questo mi sta facendo scuola: sto acquisendo una grande sicurezza e capacità dialettica. Amo bia la radio esalti l'espressione di un contenuto e non l’apparenza di chi lo enuncia. Ciò detto, però, non voglio essere ipocrita: se mi offrissero la conduzione di un bel programma televisivo, la prenderei.'' fascio, ma avere un'immagine picente e seducente è necessario. Non so neanche dire se sia sbagliato: una donna bella è giusto si faccia apprezzare anche per la propria estetica. Ị nwere nsogbu subentra qundo, ad un provino e a parità di talento, viene presa la ragazza con il vestitino al posto della ragazza in tailleur. Io ho capito di aver a disposizione un’arma, il mio corpo, e ho deciso di sfruttarla. È sbagliato, però, che il solo talento non sia sufficiente.'' ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Q:en:Paola Di Benedetto|Paola Di Benedetto]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Di Benedetto, Paola}} l0vhw6hfvbgc3xcbgoaoha5fj9d7byd Lila Tretikov 0 3001 12906 12905 2022-11-12T21:49:05Z HorrorIJ 170 wikitext text/x-wiki [[File:Lila Tretikov 16 April 2014 (3).jpg|thumb|[[w:Glasnost|Glasnost]] bụ ihe ịtụnanya, [[w:renaissance|renaissance]] oge na akụkọ ihe mere eme nke [Russia]] na kụziiri m ọtụtụ ihe banyere mkpa nke[[w:Freedom_of_information|nnwere onwe ozi]]. '''[[w:Lila Tretikov|Lila Tretikov]]''' bụ onye isi oche nke[[w:Wikimedia_Foundation|Wikimedia Foundation]]. ==Ihe ndị Ọkwụrụ== * [[w:Glasnost | Glasnost]] bụ ihe ịtụnanya, [[w: renaissance | renaissance]] n'akụkọ ihe mere eme nke [Russia]] wee kuziere m ọtụtụ ihe gbasara mkpa [[w:Freedom_of_information|nnwere onwe ozi] ]. Naanị ezigbo ụzọ isi meziwanye ọnọdụ [[mmepeanya]] bụ inye ohere ohere inweta ozi maka [[agụmakwụkwọ]] na [[omenala]], na ikwu eziokwu gbasara oge gara aga. Ma ọ bụghị ya, anyị na-eji ndụ anyị siled si onwe anyị na-ekpeghachi mmejọ nke anyị ochie. ** Lila Tretikov (2014) dị ka {{cite news|odee=Jemima Kiss na Samuel Gibbs|title=onyeisi Wikipedia Lila Tretikov|url=http://www.theguardian.com/technology/2014/aug/06/=''The Guardian''|date=2014-08-06}} wee kwughachi ya na nkwupụta mmechi na Ngụkọta Mmata ozi (Mbipụta nke abụọ)|url=http://www.worldcat.org/title/facebook-nation-total-information-awareness/oclc/885416529|publisher=Springer ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} [[Q:en:Lila Tretikov|Lila Tretikov]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Lila, Tretikov}} ifpwn0yd8tfn2pgwn5pp4z1acl53lwx Gudrun Ensslin 0 3002 12909 12908 2022-11-13T07:04:05Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Gudrun Ensslin|Gudrun Ensslin]]''' (IPA|ˈɡuːdʁuːn ˈɛnsliːn}}; [[15 August]] [[1940]] - [[18 October]] [[1977]] ) bụ onye guzobere otu ndị na-eyi ọha egwu German [[Red Army Faction]] (Rote Armee Fraktion, ma ọ bụ RAF, nke a makwaara dị ka Baader-Meinhof Gang). Mgbe ya na onye nchoputa [[w|Andreas Baader]] sonyechara ya, Ensslin nwere mmetụta na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke nkwenkwe anarchistic afọ ofufo nke Baader. Ensslin bụ onye isi ọgụgụ isi nke RAF. ===Ihe o kwụru === *...Ọ bụghị ndị kisser ndị ekpe ka ị ga-akpasu iwe, mana ebumnobi aka ekpe... ** ''[http://germanhistorydocs.ghi-dc.org/sub_document.cfm?document_id=897 wulite Red Army!]'' * Anyị na-enwe obi ọjọọ n'ebe anyị onwe anyị nọ....., na otu n'ime nsonaazụ nke a nwere ike ịkpata bụ na anyị ga-enwekwa obi ọjọọ na oyi na-atụ na onye ọ bụla ọzọ. Ma eleghị anya, nke ahụ bụ kpọmkwem ihe m na-efunahụ .... Mgbo agha nke mma agha, mgbọ e ji ebu n'obi nke ọma aghaghị ịdị ala karịa ihe m na-eche mgbe m chere na ịnọ nso gị. ** Akwụkwọ ozi na-edegara Baader na cite web|url=''[http://www.signandsight.com/features/1964.html|title=Mmemme nke ara = Febụwarị 22, 2010'' *Hell ee! Andreas, praxis, ị kwuru ya! ** Akwụkwọ ozi na-edegara Baader na cite web|url=''[http://www.signandsight.com/features/1964.html|title=Mmemme nke ara = Febụwarị 22, 2010'' *Ọ bụrụ na anyị mehiere, mgbe ahụ, anyị mehiere (anaghị m ahụ ya n'onwe m); E kwuwerị, ihe na-efu efu na ọgụ Europe maka socialism n'ime afọ 100 gara aga, bụ mmewere nke 'ara'. ** Akwụkwọ ozi na-edegara Baader na cite web|url=''[http://www.signandsight.com/features/1964.html|title=Mmemme nke ara = Febụwarị 22, 2010'' *Biko ekwukwala ọzọ na achọrọ m ịchụpụ Felix, ana m enwe nkụda mmụọ ebe a… Mgbe m pụta, achọrọ m Felix nke ukwuu, mana achọghị m ịnapụ ya n'aka gị. ** Akwụkwọ ozi na-edegara Baader na cite web|url=''[http://www.signandsight.com/features/1964.html|title=Mmemme nke ara = Febụwarị 22, 2010'' == Okwu gbasara Ensslin== * Ọ tụrụ m n'anya na Gudrun, onye na-eche echiche mgbe niile n'ụzọ ezi uche dị na ya, nwere ọgụgụ isi, ahụtawo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọnọdụ nke ịghọta onwe ya, ihe dị nsọ n'ezie. karịa ọkụ nke ịgba ọkụ n'onwe ya - ịhụ mmadụ na-eme ka ọ mata onwe ya site na omume ndị dị otú ahụ. ** Helmut Ensslin, nna Gudrun, na ''[http://www.ghi-dc.org/files/publications/bulletin/bu043/45.pdf Stefan Aust, Iyi ọha egwu na Germany: The Baader-Meinhof Phenomenon]'' * Ọ ga-abụrịrị na ha chọrọ ịgwa anyị—Lee, ebe a ka anyị nọ, ebe ị kpọtaara anyị. Ọ bụ ọnọdụ ị debere anyị. ** Helmut Ensslin, nna Gudrun, na ''[http://www.ghi-dc.org/files/publications/bulletin/bu043/45.pdf''''Mkpurụ okwu sélénsé'' Stefan Aust, Iyi ọha egwu na Germany: The Baader-Meinhof Phenomenon] '' * Echere m na site n’omume ya, o mere ihe na-atọhapụ onwe ya, ọbụna maka ezinụlọ anyị ** Ilse Ensslin, nne Gudrun, na ''[http://www.ghi-dc.org/files/publications/bulletin/bu043/45.pdf'' Stefan Aust, Iyi ọha egwu na Germany: The Baader-Meinhof Phenomenon] *Enwekwara m iwe na enweghị enyemaka mgbe m gụrụ akwụkwọ ozi ndị a... Lee echiche gbagọrọ agbagọ! Lee enweghị enyemaka! Kedu enweghị olileanya na obi ọjọọ megide onwe ha, megide m na ndị ọzọ. ** Nwa Felix na leta Gudrun na Baader na cite web|url=''http://www.signandsight.com/features/1964.html|title=Ewere'' ara | ụbọchị = Julaị 12, 2009| onye nkwusa=Perlentaucher Medien GmbH| nweta = Febụwarị 22, 2010 * Akwụkwọ ozi ndị a abụrụla m ihe dị mkpa n'ihi na ha na-enyere aka ịtụba obere ájá n'enweghị ihe a na-apụghị izere ezere nke nnukwu igwe na-akọ akụkọ nke ihe niile na-akpalite ọnwụ, igbu ọchụ, igbu onwe. ** Nwa Felix na leta Gudrun na Baader na cite web|url=''[http://www.signandsight.com/features/1964.html|title=Ewere'' ara | ụbọchị = Julaị 12, 2009| onye nkwusa=Perlentaucher Medien GmbH| nweta = Febụwarị 22, 2010 ==Leekwa== [[Ulrike Meinhof]] ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Gudrun Ensslin]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Gudrun Ensslin]] na wikiquote Bekee mmammku04cnfdmc1fwl8puw05gvi3yg Marie Antoinette 0 3003 12910 2022-11-13T07:27:47Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Marie Antoinette|Marie Antoinette]]''' ([[Nọvemba 2]] [[1755]] – [[Ọktobá 16]] [[1793]]) bụ eze nwanyị nke France na Archduchess nke Austria. . Ọ bụ ada [[w:Francis I, Holy Roman Emperor|Eze Ukwu Roman Francis I]] na nwunye ya [[w:Maria Theresa nke Austria |Maria Theresa nke Austria]], nwunye [[w: Louis XVI nke France | Louis XVI]], na nne [[w:Louis XVII nke France|Louis XVII]]. Egburu ya n'oge [[French Revolution]]. A mụrụ ya Archduchess ''Maria Antonia Josepha Johanna''' nke [[w:Habsburg | Habsburg]] usoro eze. ===Ihe o kwụru === ka m daa. *** Dịka ekwuru na ''Marie Antoinette'' (2008) nke Jane Bingham dere, p. 39 ** Ekwuru na: ''[http://www.sacred-texts.com/sro/csg/index.htm'' Ọnụ ọgụgụ nke St. Germain: Mystic and Philosopher,'' Ch IV, amụma dị egwu, p 78, [ [w: Isabel Cooper-Oakley| Isabel Cooper-Oakley]] ISBN 1-4253-3280-3. (1912)'' *Gịnị ka ị na-eme n'amaokwu ndị a na-eyi egwu?... Kpee ekpere eluigwe ị na-ekwu n'ezie, Madame d'Adhémar, Otú ọ dị, ndị a bụ ahụmahụ dị ịtụnanya. Ònye bụ onye a nke nwere mmasị n'ebe m nọ ruo ọtụtụ afọ n'emeghị ka a mara ya, n'achọghị ụgwọ ọrụ ọ bụla, onye ka na-agwakwa m eziokwu mgbe nile? Ọ na-adọ m aka ná ntị ugbu a maka ịkwatu ihe niile dị na, ọ bụrụ na ọ na-enye ìhè nke olile anya, ọ dị anya na m nwere ike ghara iru ya ... Ị na-eche na m nwere otuto ma ọ bụ ike na Ụlọ Mmanya anyị. Ị na-emehie; Enwere m ihe ndabara nke ikwere na ekwenyere eze nwanyị inwe enyi. Ihe si na ya pụta bụ na ndị niile na-agbalị ịchị m, ma ọ bụ iji m mee ihe maka ọdịmma onwe ha. Abụ m etiti nke igwe mmadụ nke aghụghọ, nke ọ na-esiri m ike izere. ** Okwu e kwuru [[w:Gabrielle Pauline d'Adhémar|Gabrielle Pauline d’Adhémar]], banyere okwu efu [[Comte de St. Germain|Comte de St.-Germain]] na 1788. Ọnụ ọgụgụ nke St. Germain: Mystic and Philosopher,'' Ch IV, Amụma Na-adịghị Mma, p 79/80, [[w: Isabel Cooper-Oakley|Isabel Cooper-Oakley]] ISBN 1-4253-3280-3. (1912) == Okwu gbasara PAGENAME== *Ọ bụ afọ iri na isii ma ọ bụ iri na asaa ugbu a ka m hụrụ eze nwanyị France, mgbe ahụ dauphiness, na Versailles; na n'ezie ọ dịghị mgbe ọkụ na orb a, nke ọ na-esiri ike imetụ ya aka, ọhụụ na-atọ ụtọ karị. Ahụrụ m ya ka ọ nọ n'elu mbara igwe, na-achọ mma ma na-agụgụ ebe dị elu nke ọ malitere ịbanye na ya - na-egbuke egbuke dị ka kpakpando ụtụtụ, jupụtara na ndụ na ịma mma, na ọṅụ. Oh! lee mgbanwe! na kedu obi m ga-enwe, ịtụgharị uche na-enweghị mmetụta nrịgo ahụ na ọdịda ahụ! Ọ dị ntakịrị ka m rọrọ nrọ mgbe ọ gbakwunyere aha nsọpụrụ nye ndị nke ịhụnanya na-anụ ọkụ n'obi, nke dị anya, na nkwanye ùgwù, na a ga-amanye ya iburu ọgwụ mgbochi dị nkọ megide ihere nke zoro n'obi ahụ; ntakịrị ihe m rọrọ nrọ na m gaara adị ndụ ịhụ ka ihe ọjọọ ndị dị otú ahụ dakwasịrị ya n’ime mba ndị nwoke mara mma, n’ime mba ndị a na-asọpụrụ na ndị na-agba ịnyịnya. Echere m na puku mma agha iri ga-esi n'akpụkpọ ha mapụ iji megwara ọbụna anya na-eyi ya egwu mkparị. Ma afọ nke chivalry agakwaghị.—Nke sophisters, economists; na mgbako nwere ihe ịga nke ọma; na ebube nke Europe na-emenyụ ruo mgbe ebighị ebi. **Edmund Burke, ''Ntụgharị uche na mgbanwe mgbanwe na France' (1790), p. 112-113 * Asịrị [ya] asịrị nwere mmetụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị kpọmkwem n'akụkọ ihe mere eme. Tụlee ịgba akaebe ikpeazụ ya na nkwupụta nke Marie-Antoinette: 'Ndị mmadụ!' ọ na-eme mkpesa, 'n'ihi na m kwadoro echiche dị ụtọ nke okike, na n'iṅomi adịghị ike mara mma nke ndị inyom niile nke ụlọ ikpe France, echere m na mkpali ịhụnanya dị ụtọ ... ị jide m, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, n'agha. n'ime mgbe gị?'" ** Dena Goodman (2003). Marie-Antoinette: ihe odide na ahụ nke eze nwanyị. Psychology Press. 144–145 . ISBN|0-415-93395-1. eweghachiri February 19, 2012. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Marie Antoinette]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marie Antoinette]] na wikiquote Bekee ipv7bavcevzccd38wxz89f6hdujfyyj Simone de Beauvoir 0 3004 12911 2022-11-13T08:16:22Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Simone de Beauvoir|Simone Lucie Ernestine Marie Bertrand de Beauvoir]]''' ([[9 Jenụwarị]] [[1908]] - [[14 April]]] [[1986]]) bụ Onye edemede French na [[Existentialism | existentialist]] ọkà ihe ọmụma. Ọ bụ onye ama ama ugbu a maka akwụkwọ akụkọ 1949 ya ''[[w: Mmekọahụ nke Abụọ | Mmekọahụ nke Abụọ]]'' ['Le Deuxième Sexe'], nyocha zuru ezu nke mmegbu ụmụ nwanyị na usoro ntọala nke oge a [[ feminism]], na ogologo mmekọrịta onwe ya na [[Jean-Paul Sartre]]. ===Ihe o kwụru === [[File:Simone de Beauvoir2.png|thumb|I wish that every [[Humanity|human]] [[life]] might be pure transparent [[freedom]].]] [[File:150px-Mother Galanda.jpg|thumb|right|It was said that I refused to grant any value to the maternal instinct and to [[love]]. This was not so.]] [[File:Wushu dao.jpg |thumb|right|[[Self-knowledge]] is no guarantee of [[happiness]], but it is on the side of happiness and can supply the [[courage]] to fight for it.]] [[File:La Vérité, par Jules Joseph Lefebvre.jpg |thumb|right|I tore myself away from the safe comfort of certainties through my love for [[truth]] — and truth rewarded me.]] == Isi mmalite === * '''Achọrọ m ka onye ọ bụla [[Humanity|mmadụ]] [[ndụ]] wee bụrụ nke doro anya [[nnwere onwe]].''' ** ''Ọbara nke Ndị Ọzọ''' ('Le Sing des autres'') (1946) * Ike ọ na-egosipụta abụghị ọchịchị aka ike karịa, dịka ọmụmaatụ, [[Franklin D. Roosevelt|Roosevelt]] bụ. ** Na [[Mao Zedong]], na ''The Long March'' (1957), dị ka ekwuru na [http://www.sydneyline.com/Mao%20and%20Australian%20Maoists.htm"Mao na Australian Ndị Maoists nke Keith Windschuttle dere, na ''Quadrant'' (October 2005)] * Ndị [[Communism | Ndị Kọmunist]], na-eso [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegel]], na-ekwu maka mmadụ na ọdịnihu ya dị ka nke ụfọdụ otu onye. ''M na-awakpo echiche efu a.'' ** N'ọrụ ya ''[[w:Ndị mmadụ niile na-anwụ | mmadụ niile na-anwụ anwụ]]'' na '' Force of Ọnọdụ '' (1963), p. 73 * '''E kwuru na m jụrụ inye mmuo nne na inye [[ịhụnanya] uru ọ bụla. Nke a abụghị otú ahụ.''' Ajụrụ m nnọọ ka [[ụmụ nwanyị]] na-ahụ ha n'eziokwu na n'efu, ebe ha na-ejikarị ha eme ihe ngọpụ ma na-agbaba n'ime ha, nanị na-ahụ onwe ha n'ụlọ mkpọrọ n'ebe mgbaba ahụ mgbe mmetụta ndị ahụ akpọnwụwo. n'ime obi ha. E boro m ebubo na m na-ekwusa ịkwa iko; ma ọ dịghị mgbe ọ bụla m dụrụ onye ọ bụla ndụmọdụ ka ya na onye ọ bụla dina n'oge ọ bụla; echiche m banyere isiokwu a bụ na a ga-eme nhọrọ niile, nkwekọrịta na ọjụjụ n'adabereghị na ụlọ ọrụ, mgbakọ na mwepụ na ebumnobi nke ịkwalite onwe; Ọ bụrụ na ihe kpatara ya abụghị otu usoro ahụ dị ka omume ahụ n'onwe ya, mgbe ahụ, naanị ihe ga-esi na ya pụta nwere ike ịbụ ụgha, mgbagwoju anya na mpụ. ** '' Ike nke Ọnọdụ '' Vol. III (1963) dị ka Richard Howard tụgharịrị ya (1968) - [http://www.marxists.org/reference/subject/ethics/de-beauvoir/1963/interview.htm Nkeji online] * '''[[[[Ịma onwe onye]] abụghị nkwa nke [[obi ụtọ]], ma ọ bụ n'akụkụ nke obi ụtọ ma nwee ike inye [[obi ike]] ịlụ ọgụ maka ya. '' Ndị ọkachamara n'ọrịa uche agwala m. na ha na-enye '' Mmekọahụ nke Abụọ '' ndị inyom ha na-arịa ọrịa ka ha gụọ, ọ bụghịkwa naanị ụmụ nwanyị nwere ọgụgụ isi kama nye ụmụ nwanyị etiti etiti, ndị ọrụ ụlọ ọrụ na ndị inyom na-arụ ọrụ n'ụlọ ọrụ. 'Akwụkwọ gị nyeere m ezigbo aka. Akwụkwọ gị zọpụtara m,' bụ okwu m gụrụ n'akwụkwọ ozi sitere n'aka ụmụ nwanyị nọ n'afọ ndụ niile na ụdị ndụ niile. <br> Ọ bụrụ na akwụkwọ m enyerela ụmụ nwanyị aka, ọ bụ n'ihi na o kwuru ha, ma ha n'aka ha nyere ya eziokwu ya. Ekele dịrị ha, ọ bụghịzi ihe asịrị na nchegbu. N'ime afọ iri gara aga, akụkọ ifo ndị nwoke kere adaala, na ọtụtụ ndị inyom na-ede akwụkwọ agabigala m ma nwee obi ike karịa m. Ọtụtụ n'ime ha maka uto m na-ewere mmekọahụ dị ka nanị isiokwu ha; ma ọ dịkarịa ala mgbe ha na-ede banyere ya ha na-egosipụta ugbu a onwe ha dị ka anya-na-ele anya, dị ka isiokwu, nsụhọ, nnwere onwe. ** '' Ike nke Ọnọdụ '' Vol. III (1963) ka Richard Howard tụgharịrị ya (1968) * Ọ bụ ihe na-atụ ụjọ iche na ị na-aka [[ụmụaka]] gị naanị site n'ịbụ onwe gị… Ị nweghị ike iburu ibu ọrụ maka ihe niile ị na-eme - ma ọ bụ na ị naghị eme. ** ''Les Belles Images'' (1966), Ch. 3 * Gịnị bụ okenye? Nwata gbara afọ site n'afọ. ** ''Nwanyị Ebibiri''' ('Une femme rompue'') (1967) * '''Adọwapụrụ m onwe m na nkasi obi dị nchebe nke ihe ụfọdụ site n'ịhụnanya m nwere maka [[eziokwu]] - eziokwu wee kwụọ m ụgwọ." ** "Ihe niile kwuru na emee" (1972), p.16 <small>ISBN|1569249814</small> * Mgbe mụ na [[Jean-Paul Sartre|Sartre]] zutere, ọ bụghị nanị na nzụlite anyị jikọtara, kamakwa nkwụsi ike anyị, nkwenye anyị n'otu n'otu na anyị bụ ihe e mere ka anyị bụrụ. N'ime usoro ahụ, anyị enweghị ike ịghọ ndị na-asọ mpi. Mgbe ahụ, ka mmekọrịta dị n'etiti mụ na Sartre na-esiwanye ike, abịara m kwenye na m bụ ihe a na-apụghị ịgbanwe agbanwe ná ndụ ya, ya onwe ya bụkwa nke m. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, anyị nwere ntụkwasị obi zuru oke na ịmara na mmekọrịta anyị dịkwa siri ike, eburu ụzọ kpebie ya ọzọ, n'agbanyeghị, n'ezie, anyị gaara achị ọchị n'okwu ahụ mgbe ahụ. Mgbe ị nwere nchekwa dị otú ahụ ọ dị mfe ịghara inwe ekworo. Ma a sị na m chere na nwaanyị ọzọ rụrụ otu ọrụ m mere na Sartre, n’ezie, m gaara enwewo anyaụfụ. ** ''[http://www.marxists.org/reference/subject/ethics/de-beauvoir/1976/interview.htm Ajụjụ ọnụ John Gerassi na ''Society'' (Jenụwarị-February 1976)] '' *Onweghi nwanyi ekwesi ikike ka o noro n'ulo ka o buru umu ya. Ndị otu kwesịrị ịdị iche kpamkpam. Ụmụ nwanyị ekwesịghị inwe nhọrọ ahụ, kpọmkwem n'ihi na ọ bụrụ na enwere nhọrọ dị otú ahụ, ọtụtụ ụmụ nwanyị ga-eme nke ahụ. Ọ bụ ụzọ na-amanye ụmụ nwanyị n'akụkụ ụfọdụ. ** "Mkparịta ụka ya na Simone de Beauvoir," na [[Betty Friedan]], "Ọ gbanwere ndụ m: Edemede na mmegharị ụmụ nwanyị" (New York: Random House, 1976), [https://books. .google.com/books?id=iv4-Qy82BJ0C&pg=PA397&lpg=PA397 p. 397]. * ''Anyị bụ mmadụ abụọ, mmekọrịta anyị na-adịru ogologo oge ka anyị na-eme: ma ọ pụghị ime ka akụ̀ na ụba na-adịru nwa oge nweta site n'iso ndị dị iche iche zute.'' ** Na mmekọrịta ya na [[Jean-Paul Sartre]], dị ka e hotara na ''[http://www.theguardian.com/world/2005/jun/10/gender.politicsphilosophyandsociety" Simone de Beauvoir's open 'marriage' mere. obi ụtọ ya?"] nke [[w: Lisa Appignanesi | Lisa Appignanesi]], na '' The Guardian '' (9 June 2005) na akwụkwọ ya '' Simone de Beauvoir '' (2005), p. 36, ISBN 1904950094 '' * [T] [[Sahara]] bụ ihe nkiri dị ndụ dị ka oké osimiri. The tints nke dunes gbanwere dị ka oge nke ụbọchị na n'akuku nke ìhè: ọlaedo dị ka apricots si n'ebe dị anya, mgbe anyị na-anya ụgbọ ala nso ha na-atụgharị ọhụrụ mere butter; n'azụ anyị ha toro pink; site na aja ruo na nkume, ihe ndị e ji mee ọzara dị iche iche dị ka tint ya. ** [https://archive.org/details/ethanfrome0000whar_j0u7/page/206/mode/2up ''Force of Circumstance''] (1965), p. 206. [[File:Vitruvian.jpg|thumb|right|I'm never [[afraid]]. But in my case it's [[nothing]] to be [[proud]] of.]] [[File:Cornava.jpg|thumb|right|''He'' walks in the street, a picture of modesty in his felt hat and his gabardine suit, and all the while he's thinking, "I'm immortal."]] [[File:Divina - by Jeroen van Valkenburg.PNG|thumb|right|You're unique like all other women.]] [[File:The Realm of Rane - by Jeroen van Valkenburg.PNG|thumb|right|There is only one [[good]]. And that is to act according to your [[conscience]].]] [[File:M51 whirlpool galaxy black hole.jpg |thumb|right|Had we advanced even a step nearer to the mysterious [[heart]] of the [[universe]]?]] * ''[[Ụmụ ahụhụ]] nọ na-agharịgharị na ndò nke ahịhịa juru, ebe ahịhịa ahụ bụkwa nnukwu ọhịa na-enweghị atụ nke ọtụtụ puku obere akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, ha nile hà nhata, ha nile n'otu n'otu, na-ezobe [ụwa] n'aka nke ọ bụla. ọzọ. N'iwere iwe, o chere, "Achọghị m ịbụ naanị agụba ahịhịa ọzọ." '' ** Regina * Ọ mara mma nke ukwuu, mara mma nke ukwuu nke na ọ nọ naanị ya nke na ọ tụrụ ya n’anya na mbụ. "Ah! A sị na m nwere mmadụ abụọ," ka o chere, "otu onye na-ekwu okwu na otu onye na-ege ntị, otu dị ndụ na otu na-ekiri, otú m ga-esi hụ onwe m n'anya. Agaghị m enwe onye ọ bụla anyaụfụ." ** p. 5 * ''[Oge] na-amalite ịgbawa ọzọ.''' ** Raimon (Raymond) ruo Regina, p. 17 * ''' A sị na m nwere amnesia, m gaara adị ka ndị ikom ndị ọzọ. Ikekwe m ga-enwe ike ịhụ gị n'anya.'' ** Raimon na Regina. p. 17 * Ị mere ka m bịa Paris. Ị kpagburu m ịmalite ndụ ọzọ. Ọfọn, ugbu a ọ dịịrị gị ime ka ndụ m dịrị ndụ. I kwesịghị ikwe ka ụbọchị atọ gafeta na-abịaghị hụ m. … Ị chọrọ ka m mara gị. Ugbu a ọ dịghị ihe ọzọ dị m mkpa. Ama m na ị dị ndụ, ọ na-adịkwa m ka m nwere ihe efu n'ime m mgbe ị na-apụ. ** Raimon na Regina. p. 20 * '''Atụghị m egwu. Ma n'ọnọdụ m, ọ bụghị ihe ga-etu ọnụ.'' ** Raimon na Regina. p. 23 * '' '' ''Ọ'' na-eje ije n'okporo ámá, foto nke ịdị umeala n'obi na okpu mmetụta ya na uwe gabardine ya, na mgbe niile ọ na-eche, "Ana m anwụ anwụ." ''Ụwa bụ nke ya, oge bụ nke ya, na abụghị m ihe ọ bụla ma ọ bụghị ahụhụ. ** Regina n'onwe ya, p. 28 * ''Otu ụbọchị m ga-aka nká, nwụọ, chefuo. Ma n'oge a, ka m na-anọdụ ala ebe a na-eche ihe ndị a, otu nwoke nọ n'otu ọnụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ na-eche, "M ga-anọ ebe a mgbe niile." '' ** Regina n'onwe ya, p. 28 * Ọ kụghị aka, ọ nọdụrụ ala, ma o legidere ya anya. Site na omimi nke ebighi ebi o lere ya anya ma Rosalind ghọrọ anwụghị anwụ. "Ọ bụrụ na m nwere ike ikwere ya, ọ chere, a sị na m ga-ekwere ya!" ** P. 30 * ''' Ekwela m. Daalụ!''' ** Raimon na Regina. p. 31 * Ha nọ na-aga n’akụkụ, ma onye nke ọ bụla nọ naanị ya. ** Raimon na Regina, p. 53 * '''Ị pụrụ iche dị ka ụmụ nwanyị ndị ọzọ''' ** Raimon na Regina, p. 55 * A mụrụ m na Italy na 17th May 1279 na nnukwu ụlọ dị n'obodo Carmona. ** 71 * Ọbụna ụmụaka Carmona kewara ụzọ abụọ, na n'okpuru mgbidi mgbidi ahụ, n'etiti osisi ahịhịa na nkume, anyị na-eji nkume na-eti mkpu "Ka eze dị ndụ!" na ndị ọzọ, "Dabere na onye ọchịchị aka ike!" Anyị na-alụ ọgụ siri ike, mana enweghị m afọ ojuju na egwuregwu a - onye iro dara ada bilitere ọzọ, ndị nwụrụ anwụ wee dịghachi ndụ. N'echi ya ka agha ahụ gasịrị, ndị meriri na ndị meriri emeri ahụghị onwe ha. ** p. 72 * Na nke mbụ ya ná ndụ m, m so na-alụ n’ezie n’etiti ụmụ nwoke. Ndi nwuru anwu adigh kwa ndu ozo, ndi emeri we b͕apu n'ọgba aghara; Ntuli aka ọ bụla nke ube m nyere aka zọpụta Carmona. N'ụbọchị ahụ, m gaara anwụ site na ịmụmụ ọnụ ọchị n'egbugbere ọnụ m, na-ejide n'aka na m nyere aka mee ka obodo m nwee ọdịnihu mmeri. ** p. 73 * Ọ dị ka a ga-asị na ụfọdụ chi ndị isi ike na-etinye oge ha n’ime ihe na-adịghị agbanwe agbanwe na nke na-enweghị isi n’etiti ndụ na ọnwụ, ọganihu na ịda ogbenye. ** p. 81 * '''Enwere naanị otu ihe ọma. Nke ahụ bụkwa ime ihe dị ka akọnuche mmadụ si kwuo.''' ** p. 181 * Gịnị ka àjà taa dị mkpa: Eluigwe na Ala dị n’ihu n’ọdịnihu. Gịnị ka ọkụ a na-agba n'elu osisi na igbuchapụ mmadụ mere? '' Eluigwe na Ala bụ ebe ọzọ, mgbe ọ bụla ebe ọzọ! Ọ dịghịkwa ebe ọ bụla: e nwere nanị ndị ikom, ndị ikom kewara ebighị ebi.'' ** p. 201 * Ihe bara uru n’anya ha abụghị ihe e mere ha; ọ bụ ihe ha na-emere onwe ha. ** p. 315 * Ọ gaghị ekwe omume imere onye ọ bụla ihe ọ bụla. ** p. 317 * Ànyị nwere ọganihu n'ezie karịa ndị na-ahụ maka alchemist nke Carmona? Anyị ewepụtala eziokwu ụfọdụ ndị ha na-amaghị, anyị haziri ha n’usoro ziri ezi; mana anyị agagorowo ọbụna otu nzọụkwụ nso na obi omimi nke eluigwe na ala? * ''[C]''est la vraie générosité; vous donnez tout et rien ne semble jamais vous coûter.'' ** ''Nke ahụ bụ ihe m na-ewere dị ka ezigbo mmesapụ aka. Ị na-enye ihe niile, ma ọ na-adị gị mgbe niile ka ọ bụrụ na ọ naghị efu gị ihe ọ bụla." * Ọ bụrụ na ị dịrị ndụ ogologo oge, ị ga-ahụ na mmeri ọ bụla na-aghọ mmeri. * Mgbe agha gachara, udo gachara, agha ọzọ. Kwa ụbọchị, a na-amụ ụmụ nwoke, ndị ọzọ na-anwụkwa. * Gbalịa ịnọrọ n'etiti ụmụ nwoke… Enweghị olileanya ọzọ maka gị. ** Marianne na Raimon === ''[[w: The Ethics of Ambiguity|Ethics of Ambiguity]]" (1947) === [[File:Brocken-tanzawa2.JPG|thumb|right|It is in the [[knowledge]] of the genuine conditions of our [[life]] that we must draw our [[strength]] to live and our [[reason]] for acting.]] :<small>''Pour une morale de l'ambiguïté'' as translated by Bernard Frechtman ([http://www.marxists.org/reference/subject/ethics/de-beauvoir/ambiguity/index.htm full text online])</small> [[File:Allisvanity.jpg|thumb|right|From the very beginning, existentialism defined itself as a philosophy of ambiguity.]] [[File:JUL_Iris_Soul_Palm.png|thumb|right| There is an original type of attachment to being which is not the relationship “wanting to be” but rather “wanting to disclose being.”]] [[File:Light dispersion conceptual.gif|thumb|right|We must not confuse the [[present]] with the [[past]]. With regard to the past, no further action is possible.]] [[File:Undine Rising from the Waters, front.JPG|thumb|right|To will [[freedom]] and to will to disclose being are one and the same [[choice]]...]] [[File:Undine Rising from the Waters, back.jpg|thumb|[[Science]] condemns itself to [[failure]] when, yielding to the infatuation of the serious, it aspires to attain being, to contain it, and to possess it…]] [[File:Eugène Delacroix - La liberté guidant le peuple.jpg|thumb|right|The individual is defined only by his relationship to the [[world]] and to other individuals; he exists only by transcending himself, and his [[freedom]] can be achieved only through the freedom of others.]] [[File:Harpe de lumiere.jpg|thumb|right|In the earthly domain [[all]] [[glorification]] of the [[earth]] is [[true]] as soon as it is realized.]] ọgbọ nke onwe, [[Jean-Paul Sartre | Sartre]], na ''[[w:Ịbụ na Ọ dịghị ihe: An Essay on Phenomenological Ontology|Ịbụ na Ọ dịghị ihe]]'', n'ụzọ bụ isi kọwaa mmadụ, na ịbụ onye na-abụghị onye. ịbụ, na subjectivity nke na-aghọta onwe ya naanị dị ka a ọnụnọ n'ụwa, na aku nnwere onwe, na surging nke onwe nke a na-ozugbo nyere ndị ọzọ. Mana a na-ekwukwa na ịdị adị bụ nkà ihe ọmụma nke ihe efu na nke enweghị olileanya. Ọ na-etinye mmadụ n'oké nhụjuanya na-adịghị mma, n'ime isiokwu efu. Ọ nweghị ike inye ya ụkpụrụ ọ bụla maka ime nhọrọ. Ya mee ihe masịrị ya. N'ọnọdụ ọ bụla, egwuregwu ahụ efunahụla. Ọ bụ na Sartre adịghị ekwuwapụta, n'ezie, na mmadụ bụ "agụụ agụụ na-abaghị uru," na ọ na-agbalị n'efu iji ghọta njikọ nke onwe ya na nke onwe ya, ime onwe ya Chineke? Ọ bụ eziokwu. Ma ọ bụkwa eziokwu na ụkpụrụ omume kacha nwee nchekwube amalitela site n'ịmesi akụkụ nke ọdịda gụnyere ọnọdụ mmadụ; enweghị ọdịda, enweghị ụkpụrụ; maka onye, ​​site na mmalite, ga-abụ ihe jikọrọ ya na onwe ya, n'ozuzu oke zuru oke, echiche nke inwe-ịbụ agaghị enwe ihe ọ pụtara. Mmadụ anaghị enye Chineke ụkpụrụ omume. Ọ gaghị ekwe omume ịnye onye ọ bụla ma ọ bụrụ na onye na-akọwa ya dị ka ọdịdị, dị ka ihe e nyere. Ihe a na-akpọ ụkpụrụ omume nke mmụọ ma ọ bụ empirical jisiri ike guzobe onwe ha naanị site n'iwebata nhụsianya ụfọdụ n'ime ihe nke ha kọwapụtara na mbụ. ** Nkebi nke mbụ: enweghị isi na nnwere onwe * '' 'Ọdịda nke akọwara na' 'Ịbụ na Ọ dịghị ihe'' bụ ihe doro anya, ma ọ bụkwa ihe mgbagwoju anya. ka e wee nwee ike ịdị." Nke ahụ pụtara, nke mbụ, na agụụ ya adịghị enye ya site n'èzí. Ọ na-ahọrọ ya. Ọ bụ ya onwe ya ma, dị ka nke a, adịghị egosi echiche nke enweghị obi ụtọ. Ọ bụrụ na nhọrọ a na-ewere dị ka ihe na-abaghị uru, ọ bụ n'ihi na ọ dịghị uru zuru oke tupu agụụ nke mmadụ, n'èzí ya, na nke onye nwere ike ịmata ọdịiche na-abaghị uru na bara uru. Okwu a "bara uru" enwetabeghị ihe ọ pụtara na ọkwa nkọwa ebe ịbụ na ọ dịghị ihe dị. Enwere ike ịkọwa ya naanị na ụwa mmadụ guzobere site na ọrụ mmadụ na njedebe ọ na-eguzobe. '''Na mbụ enweghị enyemaka nke mmadụ surges elu, ọ dịghị ihe bara uru, ọ dịghị ihe na-abaghị uru.''' Ya mere, a ga-aghọta na ahuhu nke mmadụ nwetara na-achọta ọ dịghị mpụga ziri ezi. Enweghị mkpesa mpụta, enweghị ebumnuche mkpa ka a kpọọ ya bara uru. Ọ nweghị ihe kpatara ya onwe ya. Ma nke a apụtaghị na ọ pụghị igosi onwe ya, na ọ pụghị inye onwe ya ihe mere ịbụ na ọ dịghị. Na n'ezie Sartre na-agwa anyị na mmadụ na-eme onwe ya enweghị nke a ka e wee dị. Okwu ahụ n'usoro na-egosi nke ọma n'ebumnobi. ''Ọ bụghị n'efu ka mmadụ na-emebi ịdị adị. Ekele dịrị ya, a na-ekpughere ya ma ọ chọrọ mkpughe a. Enwere ụdị mgbakwunye mbụ na ịbụ nke na-abụghị mmekọrịta "chọrọ ịbụ" kama "chọrọ igosipụta ịbụ." Ugbu a, ebe a enweghị ọdịda, kama ọ bụ ihe ịga nke ọma. ** Nkebi nke mbụ: enweghị isi na nnwere onwe * ''Anyị agaghị emegharị ihe dị ugbu a na ihe gara aga. N'ihe banyere oge gara aga, ọ dịghị ihe ọzọ ga-ekwe omume.''' E nweela agha, ihe otiti, asịrị, na ịgba ọchịchị mgba okpuru, ọ dịghịkwa ụzọ anyị ga-esi gbochie ha ime; onye omekome ahụ ghọrọ onye na-egbu egbu na onye ahụ a na-egbu egbu na-ewere ọnọdụ ya dị ka onye na-enweghị anyị; ihe niile anyị nwere ike ime bụ ikpughe ya, ijikọta ya n'ime ihe nketa nke mmadụ, bulie ya na ugwu nke ịdị adị aesthetic nke na-ebu n'ime onwe ya njedebe ya; ma nke mbụ akụkọ ihe mere eme a aghaghị ime: ọ mere dị ka asịrị, nnupụisi, mpụ, ma ọ bụ àjà, na anyị nwere ike ịgbalị ịzọpụta ya nanị n'ihi na o bu ụzọ nye anyị ụdị. Taa ga-adịkwa tupu e kwenye na ịdị adị ya: ebe ọ na-aga n'ụzọ nke na ihe niile gbasara ya yiri ka ọ bụ ihe ziri ezi nakwa na ọ dịghị ihe ọzọ ọ ga-ajụ, mgbe ahụ, a ga-enwekwa ihe ọ bụla ikwu banyere ya, n'ihi na ọ dịghị ụdị ga-adị. mee ka ọ dị n'ime ya; a na-ekpughe ya naanị site na ịjụ, ọchịchọ, ịkpọasị na ịhụnanya. '' Ka onye na-ese ihe wee nwee ụwa na-egosipụta na ọ ga-ebu ụzọ nọrọ n'ụwa a, na-emegbu ma ọ bụ na-emegbu, na-agba arụkwaghịm ma ọ bụ na-enupụ isi, nwoke n'etiti mmadụ. nke a na-ahụkarị maka mmadụ niile; ọ ga-akpa ga nnwere onwe n'ime onwe ya na eluigwe na ala; ọ ghaghị ịgbalị imeri ya: n'ihi ọrụ a, a na-enye ọkwa ọnọdụ na ihe kpatara ime ihe ngosi. ** ''[http://www.marxists.org/reference/subject/ethics/de-beauvoir/ambiguity/ch03.htm#s2 Pt. III: Akụkụ dị mma nke enweghị isi], Ch. 1: Àgwà ọma nke ịma mma'' * ''Inwe nnwere onwe na ime ka a mara ihe bụ otu nhọrọ''; N'ihi ya, nnwere onwe na-ewere nzọụkwụ dị mma ma na-ewuli elu nke na-eme ka ọ dị ndụ n'ime mmegharị nke na-agafe mgbe niile. ** Pt. III : Akụkụ dị mma nke enweghị isi, Ch.3 : nnwere onwe na nnwere onwe] * '' Sayensị na-ama onwe ya ikpe ọdịda mgbe, na-ekwenye ekwenye n'ịhụnanya nke onye dị njọ, ọ na-achọ inweta ịbụ, ịnwe ya, na inwe ya; ma ọ na-achọta ya eziokwu ma ọ bụrụ na ọ na-ewere onwe ya dị ka a free njikọ aka nke echiche na e nyere, aiming, na onye ọ bụla nchoputa, ọ bụghị na fusion na ihe, ma na ohere nke ọhụrụ nchoputa; ihe uche ahụ na-arụ ọrụ bụ mmezu nke nnwere onwe ya." ** Pt. III : Akụkụ dị mma nke enweghị isi, Ch. 3 : nnwere onwe na nnwere onwe site n'ọrụ ahụ na nke [[ọnwụ]] na-amachikwa oke. Ọ bụ nkwuputa nke njedebe anyị nke n'enweghị mgbagha na-enye ozizi nke anyị ka kpalitere austerity ya na, n'anya ụfọdụ, mwute ya. Ozugbo mmadụ na-atụle usoro n'ụzọ doro anya na n'ụzọ doro anya, onye na-etinye onwe ya, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, na ụgbọ elu nke eluigwe na ala, ya mere, nke enweghi ngwụcha. … '''existentialism adịghị enye onye na-agụ ihe nkasi obi nke mgbapụ nkịtị: existentialism na-atụ aro ọ dịghị mgbapụ. ndụ, ma mgbe ahụ ọ na-apụta dị ka nanị echiche nke nzọpụta nke mmadụ nwere ike na-agwa ndị mmadụ. Na-ewere na akaụntụ nke ya [[René Descartes | Descartes]]' na-enupụ isi megide amamihe ọjọọ ahụ, mpako nke ahịhịa amị na-eche ihu n'ihu eluigwe na ala nke na-egwepịa ya, ọ na-ekwusi ike na, ''' n'agbanyeghị oke ya, site na ha, ọ dịịrị onye ọ bụla imezu ịdị adị ya dị ka ihe zuru oke.''' N'agbanyeghị oke dị egwu nke [ụwa] banyere anyị, njupụta nke anyị [[amaghị ihe]], ihe egwu nke ọdachi ndị na-abịa, na adịghị ike anyị n'otu n'otu n'ime nnukwu mkpokọta, '' [[eziokwu]] na-anọgide na anyị nwere onwe anyị kpamkpam taa ma ọ bụrụ na anyị ahọrọ ịdị adị anyị na njedebe ya, njedebe nke na-emeghe na [[enweghị njedebe]." ' Ma n'ezie, onye ọ bụla nke maara ezi ịhụnanya, ezi nnupụisi, ezi ọchịchọ, na ezi ga-mara nke ọma na ọ dịghị mkpa nke ọ bụla n'èzí nkwa iji jide n'aka na ya ihe mgbaru ọsọ; nkwenye ha si n'aka nke aka ya puta. Enwere okwu ochie nke na-aga: "Mee ihe ị ga-emerịrị, ihe ọ bụla nwere ike ime." Nke ahụ pụtara na-ekwu n'ụzọ dị iche na ihe na-esi na ya pụta abụghị mpụta na ezi uche nke na-emezu onwe ya n'ịchọ ya. '''Ọ bụrụ na onye ọ bụla mere ihe ọ na-aghaghị ime, a ga-azọpụta ndụ n'ime onye ọ bụla n'enweghị mkpa ọ bụla nke nrọ maka paradaịs ebe a ga-eme ka mmadụ niile dị ná mma n'ọnwụ.'' ** Mmechi === ''[[w: Mmekọahụ nke Abụọ | Mmekọahụ nke Abụọ]]'' (1949) === : ''Le Deuxième Sexe'' (1949) [http://www.marxists.org/reference/subject/ethics/de-beauvoir/2nd-sex/index.htm as translated by H M Parshley (1972)]<small>{{ISBN|0679724516}}</small> [[File:Beauvoir Sartre - Che Guevara -1960 - Cuba.jpg|thumb|right|One is not born a genius, one becomes a genius; and the feminine situation has up to the present rendered this becoming practically impossible.]] [[File:Dryad11.jpg|thumb|right|One is not born, but rather becomes, a woman.]] [[File:Sartre and de Beauvoir at Balzac Memorial.jpg|thumb|right|It is for man to establish the reign of liberty in the midst of the world of the given. To gain the supreme victory, it is necessary, for one thing, that by and through their natural differentiation men and women unequivocally affirm their brotherhood.]] <!-- [[File:Flickr - USCapitol - President James Madison Memorial.jpg|thumb|right|The present enshrines the past&mdash;and in the past all history has been made by men.]] --> nye onwe-ya onye-nwe; ọnweghị mmekọ na mmekọrịta a.'' ** Bk. 2, Pt. 4, Ch. 3: Mmalite Mmekọahụ. P. 418 (1974 mbipụta Vintage) *Ilegide anya bụ otu ihe egwu; ka e ji aka ya mee bụ ihe ọzọ. Ụmụ nwanyị dịka iwu na-amaghị nke ọma na ime ihe ike, ha esiteghị na tussles nke nwata na ntorobịa dị ka ụmụ nwoke; ma ub͕u a nwa-ab͕ọghọ ahu ejidewo, bupu ya n'ọb͕a aru nke nwoke ahu kariri. O nwekwaghị onwe ya ịrọ nrọ, igbu oge, imegharị ihe: ọ nọ n’ike ya, n’aka ya. ** Bk. 2, Pt. 3, Ch. 3: Mmalite mmekọahụ. p. 427 (1974 mbipụta vintage) *Nwanyị bụ onye dị adị nke a na-akpọ ka o mee onwe ya asị; dị ka isiokwu o nwere ihe ike mmewere na ya sensuality nke na-adịghị afọ ojuju na ahụ nwoke: n'ihi ya, esemokwu na ya agụụ mmekọahụ ga-n'ụzọ ụfọdụ merie. ** Bk. 2, Pt. 3, Ch. 4: Onye Lesbian. P. 445 (1974 mbipụta Vintage) * Iji “jide” di bụ nka; iji "jide" ya bụ ọrụ. ** Bk. 2, akụkụ 5, Ch. 1: Nwanyị Lụrụ Di, p. 468 * Isi nri bụ mkpughe na okike; na nwanyị nwere ike ịchọta afọ ojuju pụrụ iche na achicha na-aga nke ọma ma ọ bụ achịcha dị nro, n'ihi na ọ bụghị onye ọ bụla nwere ike ime ya: onye ga-enwerịrị onyinye ahụ. ** Bk. 2, akụkụ 5, Ch. 1: Nwanyị Lụrụ Di, p. 506 * '''Nkọcha nke dabeere n'alụmdi na nwunye bụ na ọtụtụ mgbe, ndị mmadụ n'otu n'otu na-esonye n'adịghị ike ha kama ịdị ike ha, onye ọ bụla na-arịọ ibe ya kama inwe obi ụtọ inye ihe. inweta site n'aka nwa ahụ plenitude, ọkụ, uru, nke onye na-enweghị ike ịmepụta onwe ya; Nwatakịrị ahụ na-eweta ọṅụ naanị nwanyị nke nwere ike ịchọ enweghị mmasị na obi ụtọ nke onye ọzọ, onye na-enweghị ikechichi onwe ya na-achọ ịgafe ịdị adị ya. ** Bk. 2, Pt. 5, Ch. 2: Nne, p. 522 ọtụtụ narị afọ enweghị ike ịtụtụrụ ime. * '''Ọ bụ ihe nzuzu ikwu na ịṅụrị ọṅụ, omume rụrụ arụ, obi ụtọ, agụụ mmekọahụ, agaghị ekwe omume ma ọ bụrụ na nwoke na nwanyị hà nhata n'ihe ndị siri ike''; esemokwu ndị na-etinye anụ ahụ na-emegide mmụọ, ngwa ngwa n'oge, swoon nke immanence na ihe ịma aka nke ihe ịga nke ọma, obi ụtọ zuru oke na-enweghị ihe ọ bụla nke na-echefu, agaghị edozi; na mmekọahụ ga na-enwe mgbe nile obi erughị ala, nhụjuanya, ọṅụ, nkụda mmụọ, na mmeri nke ịdị adị. '''Ịtọhapụ nwanyị bụ ịjụ imechibido ya nanị ná mmekọahụ ọ na-amụ, ọ bụghị ịgọnarị ya; ka o nwee onwe ya, ọ ga-anọgidekwa na-adị ya ọzọ: na-amata ibe ya dị ka isiokwu, onye ọ bụla ga-anọgide na-adị maka ibe ya. ọrụ ebube - ọchịchọ, ihe onwunwe, ịhụnanya, nrọ, njem njem - rụrụ ọrụ site na nkewa nke mmadụ n'ime ụzọ abụọ dị iche iche; na okwu ndị na-akpali anyị - inye, imeri, ịdị n'otu - agaghị efu ihe ọ pụtara. N'ụzọ megidere nke ahụ, ''' mgbe anyị kwụsịrị ịgba ohu nke ọkara nke mmadụ, ya na usoro ihu abụọ dum nke ọ na-egosi, mgbe ahụ 'nkewa' nke ihe a kpọrọ mmadụ ga-ekpughe ihe ọ pụtara n'ezie na di na nwunye ahụ ga-achọta ụdị ya n'ezie. '' * ''' Ọ bụ maka mmadụ ka o guzobe ọchịchị nke nnwere onwe n'etiti ụwa nke e nyere. Iji nweta mmeri kasịnụ, ọ dị mkpa, n'otu ihe, na site na site n'ọdịiche ha sitere n'okike, ndị ikom na ndị inyom na-egosipụta n'ụzọ doro anya òtù ụmụnna ha.'' === ''Ọbịbịa nke Age'' (1970) === :<small>{{ISBN|039331443X}}</small> [[File:Polyamory.svg|thumb|right|I am incapable of conceiving infinity, and yet I do not accept finity. I want this adventure that is the context of my life to go on without end.]] [[File:Simone de Beauvoir 1955.jpg|thumb|[[Society]] cares about the [[individual]] only in so far as he is [[Profit|profitable]]. The [[Youth|young]] know this. Their [[anxiety]] as they enter in upon social [[life]] matches the [[anguish]] of the old as they are excluded from it.]] * Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ na-arụ ọrụ nwere akụkụ abụọ: ọ bụ ịgba ohu, ike ọgwụgwụ; ma ọ bụkwa isi iyi nke mmasị, ihe na-adịgide adịgide, ihe na-enyere aka ijikọta onye ọrụ na ọha mmadụ. Enwere ike ile ezumike nka anya dị ka ezumike ogologo oge ma ọ bụ dị ka ajụ, ịtụba ya n'obo. ** Pt I, Ch. 4: Ime agadi n’obodo nke oge a, p. 263 * Ebe ọ bụ onye nke ọzọ dị n’ime anyị mere agadi, ọ bụ ihe okike na mkpughe nke ọgbọ anyị ga-esi n’èzí bịarute anyị—site n’aka ndị ọzọ. Anyị anaghị anabata ya. ** Pt. 2, Ch. 1: Nchọpụta na echiche nke ịka nká: ahụmahụ ahụ, p. 288 * ''Enweghị m ike ịtụrụ ime enweghi ngwụcha, mana anaghị m anabata oke. Achọrọ m ka njem a nke bụ ọnọdụ nke ndụ m na-aga n'ihu na-enweghị njedebe." ** Pt. 2, Ch. 2: Oge, ọrụ, akụkọ ihe mere eme, p. 412 * Ọ bụ ịka nká, kama ọnwụ, ka e kwesịrị iji tụnyere ndụ. Oge ochie bụ ihe egwu ndụ, ebe ọnwụ na-agbanwe ndụ ka ọ bụrụ akara aka: n'ụzọ ọ na-echekwa ya site n'inye ya akụkụ zuru oke. Ọnwụ na-ewepụ oge. ** Mmechi, p. 539 * '''Ndụ mmadụ bara uru ma ọ bụrụhaala na mmadụ na-eji ndụ ndị ọzọ akpọrọ ihe, site n'ịhụnanya, [enyi na enyi], iwe na [[obi ebere]].'' ** Mmechi, p. 541 * Gịnị ka ọha mmadụ kwesịrị ịbụ, ka n’afọ ikpeazụ ya, mmadụ nwere ike ịbụ nwoke?<br> Azịza ya dị mfe: a ga-abụrịrị na a na-emeso ya mgbe niile dị ka nwoke. Site akara aka na ọ na-ekenye ndị òtù ya na-enweghịzi ike ịrụ ọrụ, ọha mmadụ na-enye onwe ya pụọ ​​- ọ na-ele anya mgbe nile na ha dị ka ihe onwunwe. Ndị otu na-ekwupụta na n'ihe gbasara ya, uru bụ naanị ihe dị mkpa, nakwa na "mmadụ mmadụ" ya bụ naanị ihe na-ekpuchi windo. Na narị afọ nke iri na itoolu ndị otu na-achị achị mere ka ndị proletariat na omume obi ọjọọ tụnyere nke ọma. Mgba mgba nke ndị ọrụ nwere ihe ịga nke ọma n'ime ka proletariat akụkụ nke ihe a kpọrọ mmadụ ọzọ. Mana ọ bụ naanị na ọ na-arụpụta ihe. Òtù na-atụgharị n'ebe onye ọrụ merela agadi nọ dị ka à ga-asị na ọ bụ onye ọzọ. Ọ bụ ya mere e ji lie ajụjụ ahụ dum na nkata nke ịgbachi nkịtị. ** Mmechi, p. 542 * ''[[Society]] na-eche banyere onye ahụ naanị ka ọ na-erite uru. Ndị na-eto eto maara nke a. Nchegbu ha ka ha na-abanye na ndụ ọha mmadụ kwekọrọ na nhụjuanya nke ndị agadi ka a na-ewepụ ha na ya.'' ** Mmechi, p. 543 == Ekenyere == * N'onwe ya, nwoke idina nwoke nwere oke dị ka nwoke idina nwoke: ihe kachasị mma kwesịrị ịbụ inwe ike ịhụ nwanyị ma ọ bụ nwoke n'anya; ma ọ bụ, mmadụ, na-enweghị mmetụta egwu, njide, ma ọ bụ ọrụ. ** Dị ka e hotara na '' Bisexual Characters in Film: From Anaïs to Zee '' (1997) nke Wayne M. Bryant dere, p. 143 * ''Ịgbachitere eziokwu abụghị ihe mmadụ na-eme n'ihi na ọ bụ ọrụ dịịrị ya ma ọ bụ iji kwụsị ikpe ọmụma, kama ọ bụ ụgwọ ọrụ n'onwe ya.'' ** Dị ka e hotara na '' Akwụkwọ nke Ezi okwu '' (2007) nke John Cook, Steve Deger na Leslie Ann Gibson, p. 525 * '''Gbanwee ndụ gị taa. Akwụla ịgba chaa chaa n'ọdịnihu, mee ihe ugbu a, n'egbughị oge." ** Dị ka e hotara na ''Akwụkwọ nke Ezi okwu'' (2007) nke John Cook dere, p. 548 == Ekesaghị ya == * Onye ọ bụla n'ime anyị na-ahụ maka ihe niile na mmadụ ọ bụla. ** [[Fyodor Dostoevsky]] na '' Ụmụnna Karamazov ''; E jiri nke a mee ihe dị ka akwụkwọ akụkọ na "Ọbara nke Ndị Ọzọ", na mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya de Beauvoir. == Okwu gbasara de Beauvoir == [[File:Flickr - Ụlọ ọrụ mgbasa ozi gọọmentị (GPO) - Jean Paul Sartre na Simone De Beauvoir nabatara Avraham Shlonsky na Leah Goldberg.jpg|thumb|Mgbe m na-etolite na 60s, Simone de Beauvoir na [[Jean-Paul] Sartre]] bụ di na nwunye nlereanya, ndị na-emebu akụkọ ihe mere eme, ndị nnupụisi nwere ọtụtụ ihe kpatara ya, na ndị isi nke ihe a pụrụ ịkpọ nke mbụ n'oge agha ntorobịa: existentialism - nkà ihe ọmụma nke jụrụ ihe niile zuru oke ma kwuo maka nnwere onwe, eziokwu, na nhọrọ siri ike. . ~ [[w:Lisa Appignanesi | Lisa Appignanesi]]]] :<small>Sorted alphabetically by author or source</small> * ''Mgbe m na-etolite na 60s, Simone de Beauvoir na [[Jean-Paul Sartre]] bụ di na nwunye ihe nlereanya, ndị a ma ama, ndị nnupụisi nwere ọtụtụ ihe kpatara ya, na ndị ndú nke ihe a pụrụ ịkpọ nke mbụ. ngagharị ntorobịa mgbe agha gasịrị: adị adị — nkà ihe ọmụma nke jụrụ ihe niile zuru oke ma kwuo maka nnwere onwe, izi ezi, na nhọrọ siri ike. Sartre na De Beauvoir bụ [[Humphrey Bogart | Bogart]] na [[Lauren Bacall | Bacall]], ndị mmekọ na mmekọrịta ịhụnanya ọgbara ọhụrụ dị ebube bi n'etiti ụlọ jazz, cafe na tebụl ide, na-aga n'ihu na nyiwe na okporo ụzọ. nke mkpesa. '''N'agbanyeghị ịbụ ndị a na-ekewaghị ekewa na nke echiche, ha nọgidere na-alụghị di ma nweere onwe ha itinye aka n'ezoghị ọnụ na mmekọrịta ọ bụla. Ọpụpụ a dị egwu site na mgbakọ dị ka ihe na-akpali akpali n'oge ahụ. ** [[w: Lisa Appignanesi | Lisa Appignanesi]], na ''[http://www.theguardian.com/world/2005/jun/10/gender.politicsphilosophyandsociety "Alụmdi na nwunye' nke Simone de Beauvoir mere ka obi dị ya ụtọ? " na ''The Guardian'' (June 9, 2005)]'' * '' 'Ụdị mmekọrịta nke Sartre na Beauvoir abụghị ihe nzuzo nye ndị enyi ha, ọ bụghịkwa ihe nzuzo nye ọha na eze, ma, mgbe e mechara ha na mberede na onye a ma ama, na 1945. di na nwunye nwere ndụ onwe ha, ndị zukọrọ na cafes, ebe ha na-ede akwụkwọ ha ma hụ ndị enyi ha na tebụl dị iche iche, nweere onwe ha inwe mmekọrịta ndị ọzọ, mana ndị nọgidere na-enwe ụdị alụmdi na nwunye nke mkpụrụ obi. Njikọ ha bụ akụkụ nke ihe omimi nke ịdị adị, e dekwara ya nke ọma ma gbachitere ya na mpịakọta anọ nke Beauvoir, ha niile na-ewu ewu na France: "Memoirs of a Dutiful Daughter" (1958), "The Prime of Life" (1960), “Force of Ọnọdụ” (1963), na “All said and Doe” (1972). ''Beauvoir na Sartre enweghị mmasị n'ịmepụta eziokwu ahụ n'ihi nkwanye ùgwù maka echiche bourgeois nke ịdị mma. Enweghị nkwanye ùgwù maka echiche bourgeois nke ịdị mma bụ kpọmkwem isi ihe.'' ** [[w: Louis Menand | Louis Menand]], na ''[http://www.newyorker.com/archive/2005/09/26/050926crbo_books?currentPage=all "Guzo n'akụkụ Nwoke Gị: Njikọ dị ịtụnanya nke Sartre na Beauvoir" na "The New Yorker" (26 Septemba 2005)]'' * Ka ọ na-erule n’oge m hapụrụ alụmdi na nwunye m, mgbe afọ iri na asaa na ụmụ m gachara, aghọọla m onye òtù Òtù Na-ahụ Maka Nnwere Onwe. Ọ bụ oge tụrụ m n'anya ịbụ nwanyị nke ọgbọ m. N'afọ ndị 1950, na-achọ ụzọ m ga-esi ghọta ihe mgbu m yiri ka ọ na-enwekarị oge, iji tinye ya n'ọnọdụ ụfọdụ buru ibu, agụọla m ụdị ihe niile; ma ọ bụ James Baldwin na Simone de Beauvoir bụ ndị kọwaworo ụwa-n'agbanyeghị na ọ dị iche na okwu nke mere ka m nwee uche. Ka ọ na-erule ngwụsị nke sixties e nwere mmegharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụọ - nke na-ezute oke mmekpa ahụ, otu na-apụta - nke na-ekwu banyere nkọwa ndị ahụ nke ụwa. Ma e nwere, n'ezie, mmegharị nke atọ, ma ọ bụ mmegharị-n'ime-emegharị: ihe ngosi mmalite nke nwanyị nwanyị mbụ, ọhụụ ọhụrụ na ime ihe ike nke ndị inyom nwere mmasị n'ebe nile. ** [[Adrienne Rich]], Kewara na mgbọrọgwụ: Essay na njirimara ndị Juu" (1982) * Ịgụ Mmekọahụ nke Abụọ na 1950 iche iche nke nwanyị ụlọ akwụkwọ nwere mmetụta na-adịchaghị ize ndụ karịa ịgụ "The Myth of Vaginal Orgasm" ma ọ bụ "Nwanyị achọpụtara" na ụwa ebe m na-arụrịta ụka mgbe niile na mkparịta ụka na ụmụ nwanyị banyere akụkụ ọ bụla nke ndụ anyị na anyị nwere ike dị ka ma aha. De Beauvoir etinyela "The Lesbian" n'akụkụ, ma ọ dị ntakịrị n'akwụkwọ ya iji gosi ike nke njikọ nwanyị. ** [[Adrienne Rich]], Kewara na mgbọrọgwụ: Essay na njirimara ndị Juu" (1982) * Simone de Beauvoir kwuru na-abanye n'ime ọrụ De Sade na 'ọ na-anwa ịkọwa ahụmịhe nke njirimara ya dị iche, n'agbanyeghị na ọ ga-anọgide na-enweghị ike ịkọwa. Omume rụrụ arụ De Sade nwere ike ịbụ na ọ naghị amasị nne ya ma ọ bụ ndị inyom ndị ọzọ, ma ihe ndabere ya bụ ụdị mmetụta okpukpe gbagọrọ agbagọ. ** [[Colin Wilson]] na '' Mmalite nke Mkpali Mmekọahụ '', p. 90 (1963) ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Simone de Beauvoir]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Simone de Beauvoir]] na wikiquote Bekee rlklinpmzo2hxc48euwqawmda49oacj Christiano Ronaldo 0 3005 12913 12912 2022-11-13T08:49:31Z HunchoV 158 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:en:Cristiano Ronaldo|Christano Ronaldo7]] dos Santos Aveiro GOIH ComM bụ onye ama ama na obodo Pọtugal nke na-agba bọọlụ n'ihu maka otu Premier League Manchester United na onye isi otu mba Portugal. IHE OKWURU "Abụghị m onye na-achọkarị izu okè, ma ọ na-amasị m iche na a na-eme ihe nke ọma. Ihe dị mkpa karịa nke ahụ, enwere m mmetụta na-adịghị agwụ agwụ iji mụta ihe, imeziwanye, ịmalite, ọ bụghị nanị iji mee ka onye nchịkwa na ndị Fans na-amasị, kamakwa nwee afọ ojuju na onwe m. Ọ bụ nkwenye m na ebe a enweghị oke na mmụta, na ọ nweghị ike ịkwụsị, n'agbanyeghị afọ ole anyị dị." "M na-ahụ football dị ka nkà na ndị egwuregwu niile bụ ndị na-ese ihe. Ọ bụrụ na ị bụ onye na-ese ihe, ihe ikpeazụ ị ga-eme bụ ịse foto onye ọzọ eserelarị." "Talent na-enweghị ịrụ ọrụ siri ike abụghị ihe ọ bụla. M na-ahụ onwe m dị ka onye na-agba ọsọ kacha mma n'ụwa. Ọ bụrụ na ị kwenyeghị na ị bụ onye kasị mma, mgbe ahụ ị gaghị enweta ihe niile ị nwere ike ime". "Ọtụtụ ndị na-ele m anya ma na-eche na ha maara m ma ha amaghị ma ọlị. Nke a bụ m n'ezie. Abụ m onye dị umeala n'obi, onye nwere mmetụta. Onye na-eche banyere ndị ọzọ, onye chọrọ inyere ndị ọzọ aka ". "E nwere ndị nọ n'ebe ahụ na-akpọ m asị na ndị na-ekwu na m dị mpako, ihe efu, na ihe ọ bụla. Nke ahụ bụ akụkụ nke ihe ịga nke ọma m. E mere m ka ọ bụrụ onye kasị mma ". "N'ikwu eziokwu, ọ dịghị nsogbu dị n'etiti mụ na Messi. Ndị mmadụ nwere echiche nke ha banyere onye ha chere na ọ bụ onye ọkpụkpọ kacha mma. Ọ bụ ihe ọ bụ, ma ọ dịghị asọmpi karịa egwuregwu na ihe na-eme na pitch ". "Mgbe a na-ahọpụta gị maka onye ọkpụkpọ kacha mma na Europe, Ballon d'Or, na-egwu egwu na Njikọ Njikọ, enwere nrụgide dị ukwuu. Ị maghị ihe ga-eme. Nsogbu a dị n'ime gị - ị na-enwe ya mgbe niile." . e0xa5me57xq4j0hvae3prgnqtumqj6n Nadia Boulanger 0 3006 12914 2022-11-13T09:01:30Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Nadia Boulanger|Juliette Nadia Boulanger]]''' (16 Septemba 1887 – 22 Ọktoba 1979) bụ onye edemede France, onye nduzi na onye nkuzi. A ma ama maka ịkụziri ọtụtụ ndị na-ede egwú na ndị na-agụ egwú na narị afọ nke 20. ===Ihe o kwụru=== * Onye ọ bụla nke na-eme ihe n’eleghị anya n’ihe ọ na-eme na-emebi ndụ ya. M ga-aga n'ihu na-ekwu na enweghị nlebara anya anabataghị ndụ, ma ọ bụ ihicha windo ma ọ bụ ịnwa ide ihe osise. ** ''[https://www.google.com/books/edition/Mademoiselle/w5sIAQAAMAAJ?hl=en&gbpv=0 Mademoiselle: Mkparịta ụka ya na Nadia Boulanger'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Nadia Boulanger]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Nadia Boulanger]] na wikiquote Bekee f4tnlj33kvll4szrx181ljwmawf69ws Marie Bracquemond 0 3007 12915 2022-11-13T09:09:17Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marie Bracquemond|Marie Bracquemond]]''' ([[1 December]] [[1840]] - [[17 Jenụwarị]] [[1916]]) bụ onye French [[onye na-ese ihe]] , nke a kacha mara amara maka ọrụ ya na ụdị [[w: Impressionism|Impressionism]] n'akụkụ [[w:Berthe Morisot|Berthe Morisot]] na [[w:Mary Cassatt|Mary Cassatt]]. ===Ihe o kwụru === * [[Impressionism]] ejirila usoro a mepụta ọ bụghị naanị ụzọ ọhụrụ, kama ọ bụ ụzọ bara uru isi lelee ihe. Ọ dị ka a ga-asị na windo mepere ozugbo ma anyanwụ na ikuku na-abanye n'ụlọ gị na mmiri iyi. Ọdịdị na-apụta ìhè, na-atọ ụtọ, na-atọ ụtọ. Ọ dị ka à ga-asị na e wepụrụ ikuku nke na-akpagbu n'uko ụlọ gị! ** Na eserese ikuku plein, Bouillon, Jean-Paul. Kane, Elizabeth (1984-1985). "[https://www.jstor.org/stable/1357962 Marie Bracquemond]." ''Akwụkwọ akụkọ nka nwanyị''. 5 (2): 26. * Ọ dịghị onye ọ bụla bịarutere n'ike nke nyocha nke ọnụ ahịa tonal ozugbo dị oke egwu ma dị ụtọ ... Monet nwere ike ma ọ bụ na ọ gaghị echepụta ọrụ ndị a, mana site n'ike o ji mebie ha ... enweghị m ike ikwu na kedu ihe Monet na-akpali mmetụta uche m, ma o mepụtara n'ime m mmetụta ndị na-eme m obi ụtọ, ma nke m na-enweghị ike ịchọpụta onwe m. Ọ na-emeghe anya m na-eme ka m hụ nke ọma. ** Na [[Claude Monet]], Bouillon, Jean-Paul. Kane, Elizabeth (1984-1985). "[https://www.jstor.org/stable/1357962 Marie Bracquemond]." ''Akwụkwọ akụkọ nka nwanyị''. 5 (2): 26. *Ike siri ike nke Monsieur Ingres tụrụ m egwu. A sị m gị, n’ihi na o nwere obi abụọ banyere obi ike na ntachi obi nke nwanyị nọ n’ubi eserese. Ọ chọrọ inye oke. Ọ ga-ekenye ha naanị ihe osise nke ifuru, nke mkpụrụ osisi, nke ndụ ndụ, ihe osise na ihe nkiri ụdị ... Aghọtara m ngwa ngwa na enweghị m ike itinye aka na ụlọ akwụkwọ ahụ ma e wezụga igbu oge m. ** Na [[Jean-Auguste-Dominique Ingres]], Becker, Jane R. (2017). "Marie Bracquemond, Onye na-emepụta ihe na-eme ihe nkiri: Na-agbanahụ iwe." Na Laurence Madeline (ed.) '' Women Artists na Paris, 1850-1900 ''. Mahadum Yale Press. p. 55-68. ISBN 978-030-022393-4. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Marie Bracquemond]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marie Bracquemond]] na wikiquote Bekee 91vb47syuxkdjd3jrex3lorx4i1e5e8 Jeanne Calment 0 3008 12916 2022-11-13T09:19:03Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Jeanne Calment | Jeanne Louise Calment]]''' (21 Febrụwarị 1875 – 4 Ọgọst 1997) bụ onye isi otu narị afọ nke France nke nwere ogologo ndụ mmadụ kachasị ogologo na ndekọ, dịrị ndụ ruo afọ 122 na 164. ụbọchị. O biri na Arles, France, ná ndụ ya dum. ===Ihe o kwụru === * Ekwesịrị m ichere afọ 110 ka m bụrụ onye a ma ama… M bu n'obi ịnụ ụtọ ya ruo ogologo oge enwere ike. ** Na: Craig R. Whitney, "''[http://www.nytimes.com/1995/02/22/world/in-france-a-citizen-turns-120.html Na France, otu nwa amaala tụgharịrị 120] " "The New York Times" February 22, 1995. '' * M na-ahụ nke ọma, m na-anụ ihe na-adịghị mma, ọ na-adịkwa m njọ, ma ihe niile dị mma. ** Na: Craig R. Whitney, "''[http://www.nytimes.com/1995/02/22/world/in-france-a-citizen-turns-120.html Na France, otu nwa amaala tụgharịrị 120] " "The New York Times" February 22, 1995.'' * Enwere m obi ụtọ mgbe m nwere ike... Emere m ihe n'ụzọ doro anya na omume ọma na enweghị akwa ụta. Obi dị m ụtọ nke ukwuu. ** na: ''Oge,'' Maachị 6, 1995, p. 85 * M na-eche ọnwụ... na ndị nta akụkọ. ** Ekenyere na: Charlotte A. Spencer. ''Gene, ịka nká na anwụghị anwụ.'' Pearson Prentice Hall, 2005. p. 6; Na nzaghachi na mmasị na-eto eto site na mgbasa ozi * Enwere m naanị otu wrinkles, ma m nọ ọdụ na ya. ** Ekenyere na: Charlotte A. Spencer. ''Gene, ịka nká na anwụghị anwụ.'' Pearson Prentice Hall, 2005. p. 6 "Jeanne Calment: Site n'oge Van Gogh ruo Oge Anyị: 122 Afọ Pụrụ Iche," 1998 === Allard, Michel; Lebre, Victor; Robine, Jean-Marie; Calment, Jeanne (1998). "Jeanne Calment: Site na Oge Van Gogh ruo Oge Anyị: 122 Afọ Pụrụ Iche." New York: W.H. Onye nnwere onwe * Enwere m hel nke ọtụtụ ikike ime mmụọ! A hell nke a uche ike, ị ghọtara? Ọ bakwara m uru nke ukwuu. ** p. 29 * Afọ ọ bụla nwere obi ụtọ na nsogbu. ** p. 48: zaa ajụjụ ma ọmụmụ nwa ya nwanyị bụ oge kacha nwee obi ụtọ na ndụ ya * Enwere m ọdịdị nke nwoke. Anaghị m atụ egwu ihe ọ bụla. ** p. 67 ==Njikọ Mpụga== ''* [http://www.grg.org/JCalmentGallery.htm Image gallery of Jeanne Calment from aged 20 to aged 122]'' **[[w:en:Jeanne Calment]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Jeanne Calment]] na wikiquote Bekee gmuz25o3k8g09rvhs323c8ts2y5x474 Coco Chanel 0 3009 12918 12917 2022-11-13T09:30:45Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Coco Chanel|Gabrielle Bonheur "Coco" Chanel]]'''([[19 August]] [[1883]] - [[10 Jenụwarị]] [[1971]) bụ onye ọsụ ụzọ ejiji French. onye na-emepụta nkà ihe ọmụma nke ọgbara ọhụrụ, ejiji ejiji ndị nwoke, na ịchụso ịdị mfe dị oke ọnụ mere ka ọ bụrụ onye dị mkpa na ejiji na narị afọ nke 20. Ọ bụ onye malitere ụdị ejiji a ma ama [[w:Chanel | Chanel]]. ===Ihe o kwụru === [[File:Misia Sert by Renoir.jpg|thumb|right|In 1919 I woke up [[famous]] and with a new [[friend]] who was to give its full [[meaning]] to my [[success]].]] [[File:Hugh Grosvenor, Duke of Westminster und Coco Chanel.jpg|thumb|right|In order to be irreplaceable one must always be different.]] [[File:Ancient version of the Taijitu by Lai Zhi-De, sideways.svg|thumb|right| I have said that black has it all. White too. Their [[beauty]] is absolute. It is the [[perfect]] [[harmony]].]] * '''N'oge na-adịghị anya, ọ ga-ekwu na Nguzogide a tọhapụrụ ụwa.'' ** Na Charles De Gaulle site na ajụjụ ọnụ 1944 ya na onye nnọchi anya MI6 mgbe ahụ, Malcolm Muggeridge. Gụọ ajụjụ ọnụ a n'uju [https://www.chanel-muggeridge.co.uk/the-1944-chanel-muggeridge-interview/ ebe a]. * ''Ọ dịghị ihe dị mma karịa katapila na ọ dịghị ihe e mere maka ịhụnanya karịa urukurubụba. Anyị chọrọ uwe na-akpụ akpụ na uwe na-efe efe. Ejiji bụ otu mgbe katapila na urukurubụba, katapila n'ehihie, urukurubụba n'abalị''' ** Nkwupụta na 1920s dị ka e hotara na ''Chanel'' (1987) nke Jean Leymari dere. * E mere ejiji ka ọ bụrụ nke na-adịghị mma. ** Dị ka e hotara na magazin '' LIFE '' (1957) * '''Ole na-elebara mmadụ anya mgbe mmadụ kpebiri na ọ bụghị ihe, kama ịbụ onye.'' ** Dị ka e hotara na '' Okwu ndị dị ugbu a '' (1954) nke James Beasley Simpson dere. * '''N'afọ 1919, m tetara n'ụra.''' Ọ dịtụghị mgbe m chepụtara ya. Ọ bụrụ na m ga-ama na m bụ onye a ma ama, agara m ezu ohi ma bee akwa. Abụ m onye nzuzu. Ekwesịrị m inwe ọgụgụ isi. Enwere m mmetụta na onye ogbi nke ukwuu. ** Dị ka e hotara na ''Coco Chanel: Ndụ Ya, Ihe Nzuzo Ya'' (1971), p. 95 ** N'afọ 1919, mụ na enyi ọhụrụ m tetara, bụ́ onye ga-eme ka m nwee ihe ịga nke ọma n'ihe ọ pụtara. *** Nkwupụta nye [[Salvador Dalí]], gbasara onwe ya na ọbụbụenyi ya na [[w:Misia Sert | Misia Sert]], dị ka e hotara na '' The Persistence of Memory : A Biography of Dali '' (1992) site na Meredith Etherington-Smith * Oge ntorobịa bụ ihe ọhụrụ: Afọ iri abụọ gara aga, ọ dịghị onye kwuru banyere ya. ** Dị ka e hotara na ''Coco Chanel: Ndụ Ya, Ihe Nzuzo Ya'' (1971) * ''Eji bụ ụlọ ọrụ''' Ọ bụ ihe gbasara oke. ** Dị ka e hotara na '' Coco Chanel: Ndụ Ya, Ihe Nzuzo Ya '' (1971) nke Marcel Haedrich dere <!- nakwa '' Nwanyị Quotable '' (1978) nke Elaine Partnow, p. 186 --> * ''Ọ dịghị ihe dị njọ ma ọ bụrụhaala na ọ dị ndụ''' ** Dị ka e hotara na '' Coco Chanel: Ndụ Ya, Ihe Nzuzo Ya '' (1971) nke Marcel Haedrich dere <!- nakwa '' Nwanyị Quotable '' (1978) nke Elaine Partnow, p. 186 --> * ''' Iji bụrụ onye a na-apụghị dochie anya, onye ga-adị iche mgbe niile.'' ** Dị ka e hotara na '' Coco Chanel: Ndụ Ya, Ihe Nzuzo Ya '' (1971) nke Marcel Haedrich dere <!- nakwa '' Nwanyị Quotable '' (1978) nke Elaine Partnow, p. 186 --> * Ọ bụrụhaala na ị maara na ọtụtụ ụmụ nwoke dị ka ụmụaka, ị maara ihe niile. ** Dị ka e hotara na '' Thinking through the Essay '' (1986) nke Judith Barker-Sandbrook na Neil Graham dere, p. 158 * Ụmụ nwanyị na-eche banyere agba niile ma e wezụga enweghị agba. ''' Ekwuru m na oji nwere ya niile. Ọcha kwa. Mma ha zuru oke. Ọ bụ nkwekọ zuru oke. ** Dịka ekwuru na ''Chanel'' (1987) nke Jean Leymarie dere * ''Ejiji abụghị ihe dị na naanị uwe. Ejiji dị na mbara igwe, n'okporo ámá, ejiji na-emetụta echiche, ụzọ anyị si ebi ndụ, ihe na-eme.'' ** Dị ka e hotara na '' Chanel: Nwanyị nke Onwe Ya '' (1991) nke Axel Madsen dere, p. 124 * '' ''A na-enwetakarị ihe ịga nke ọma site n'aka ndị na-amaghị na ọdịda bụ ihe a na-apụghị izere ezere''' ** Dịka e hotara na ''Ikwere na Onwe Anyị'' (1992) nke Armand Eisen dere, p. 15 * ''Ihe kacha nwee obi ike ka bụ ichere onwe gị echiche. n'olu dara ụda. ** Dịka e hotara na ''Ikwere na Onwe Anyị'' (1992) nke Armand Eisen dere, p. 39 * Ejiji na-ada ada, naanị ụdị ka ka bụ otu. ** Dịka ekwuru na '' Architectural Digest '' (September 1994), p. 30 * Ejila oge na-eti mgbidi, na-atụ anya ịgbanwe ya ka ọ bụrụ ọnụ ụzọ. ** Dị ka e hotara na ''Ị nwere ụdị: Ntuziaka nkeonwe gị maka mmekọrịta ndị ọzọ'' (2000) nke Robert Rohm , p. 29 * Jụọ m onye m na-adịghị eji ejiji! ** Mgbe a jụrụ onye o yi uwe, dị ka e hotara na ''[[w:Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè|Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè]]" (2005) site [[w] :David Downie|David Downie]], p. 93 * Abụ m nwa nnupụisi, onye hụrụ nnupụisi, onye nnupụisi ''couturière'' - ezigbo ekwensu. ** Dị ka e hotara na ''[[w:Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè|Paris, Paris : Njem n'ime Obodo Ìhè]]" (2005) site [[w:David Downie|David Downie ]], p. 93 * ''Nwa agbọghọ kwesịrị ịbụ ihe abụọ: mara mma na ọmarịcha.'' ** Dị ka e hotara na ''Oziọma Dị ka Coco Chanel si kwuo: Ndụ nkuzi sitere na nwanyị mara mma n'ụwa'' (2009) nke Karen Karbo dere. * Agba kacha mma n'ụwa niile bụ nke mara mma n'anya gị. ** Dị ka ekwuru na '' Mma na oge ntoju: mkpokọta mkpali mara mma '' (2009) nke Natalie Bloom, p. 23 == Okwu gbasara Chanel == [[File:Mimizan panneau Chanel 01.jpg|thumb|Chanel, General [[Charles de Gaulle|De Gaulle]] na [[Pablo Picasso|Picasso]] bụ ihe atụ atọ kacha mkpa n'oge anyị. [[André Malraux]]] * '''Chanel, General [[Charles de Gaulle | De Gaulle]] na [[Pablo Picasso | Picasso]] bụ ọnụ ọgụgụ atọ kachasị mkpa nke oge anyị.'' ** [[André Malraux]], dị ka e hotara na ''[[w:Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè|Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè]]" (2005) site [[ w:David Downie|David Downie]], p. 87 * N'ime ogologo ndụ ya niile, Chanel gara n'etiti ụwa abụọ, otu n'ezie nke ọzọ nwere echiche. A hụghị ya n'anya, o biri maka ịhụnanya. N'agbanyeghị mmeri ya a na-apụghị ịgụta ọnụ, site n'aka ndị isi Bekee ruo ndị isi Russia, ọ nọrọ naanị ya ọtụtụ afọ, na-eme naanị ihe nkasi obi ya. ** [[w: David Downie | David Downie]], na ''Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè.'' (2005), p. 87 * '''N'agbanyeghị ọrụ nke iri na abuo ndị na-ede akụkọ ndụ… Chanel ka bụ ihe mgbagwoju anya.'' ** [[w: David Downie | David Downie]], na ''Paris, Paris: Njem n'ime Obodo Ìhè'' (2005), p. 88 ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Coco Chanel]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Coco Chanel]] na wikiquote Bekee rhmjqgkj917wx88vdlojgi2qc2sqjk7 Marilyn Monroe 0 3010 12920 12919 2022-11-13T09:39:52Z Ugbesabdul 185 /* Njikọ mpụga */ added citation wikitext text/x-wiki Marilyn Monroe (amụrụ Norma Jeane Mortenson; 1 June 1926 - 5 Ọgọst 1962) bụ onye omere, onye ọbụ abụ na ihe nlere nke America. [[Usòrò:Marilyn Monroe Niagara.png|thumb|Nke bụ́ eziokwu bụ na ọ dịbeghị mgbe m ghọgburu onye ọ bụla. Ekwela m ka ụmụ nwoke ghọgbuo onwe ha. Ndị ikom anaghị enye nsogbu mgbe ụfọdụ ịchọpụta onye na ihe m bụ. Kama ha ga-echepụta m agwa. Agaghị m arụrụ ha ụka. O doro anya na ha hụrụ onye m na-abụghị n'anya.]] === Ihe ndị okwuru === [[Usòrò:Bus Stop trailer screenshot 1.jpg|thumb|Biko emela m ihe ọchị. Kwụsị ajụjụ ọnụ ahụ na ihe m kwenyere. Achọghị m ịma njakịrị, mana achọghị m ịdị ka otu. Achọrọ m ịbụ onye na-ese ihe, onye na-eme ihe nkiri nwere ntụkwasị obi.]] [[Usòrò:Marilyn Monroe photo pose Seven Year Itch.jpg|thumb|Onye na-eme ihe nkiri abụghị igwe, mana ha na-emeso gị dị ka igwe. Igwe ego.]] Achọghị m ịkpata ego, achọrọ m ịbụ ọmarịcha. Hollywood bụ ebe ha ga-akwụ gị otu puku dollar maka nsusu ọnụ, na cents iri ise maka mkpụrụ obi gị ... Ọ ga-abụ ihe magburu onwe ya inwe ihe ịga nke ọma n'ahụghị anyaụfụ n'anya ndị gbara gị gburugburu. ==== Enwere m redio. ==== Dị ka e hotara na magazin TIME bụ́ mgbe “a jụrụ ya ma ọ̀ bụ n’ezie na o nweghị ihe dị na foto ahụ [maka kalenda 1949]” (“Something for the Boys.” Oge 60, nke 6 (August 11, 1952): 90) Oge nwata onye ọ bụla na-egwupụta onwe ya. Ka a sịkwa ihe mere na ọ dịghị onye maara nke ọzọ ma ọ bụ nwee ike ịghọta kpamkpam. Site na nke a, amaghị m ma m na-ahapụ naanị nkwubi okwu a ma ọ bụ hapụ onwe m - ma ọ bụ ikekwe na nke mbụ ijikọ na eziokwu. Kedu ka anyị ga-esi mara ihe mgbu ma ọ bụ afọ mbụ nke onye ọzọ, ma ya fọdụ ihe niile ọ na-adọkpụrụ ya na ya ebe ọ bụ na n'ụzọ kacha mma ọ dị mkpa maka onye nke ọzọ - ma ole na-adịghị mma ka mmadụ buru. Echere m na ịhụ obi ike n'anya bụ ihe kacha mma na ịnakwere - dịka mmadụ nwere ike idi. Akwụkwọ ndekọ onwe nke Marilyn (1958), dị ka e hotara na Fragments (2010), nke Stanley Buchthal na Bernard Comment Maka ndụ: Ọ bụ mkpebi siri ike ịghara ịkabiga ya ókè. Maka ọrụ: Enwere ike icheta eziokwu naanị, ọ dịghị mgbe echepụtara ya. Akwụkwọ ndekọ onwe nke Marilyn, dịka ekwuru na Fragments (2010), nke Stanley Buchthal na Bernard Comment Ọ bụ àgwà ọjọọ, amaara m, ma ekwenyere m na i kwesịghị ime ihe ọ bụla na ndụ ruo mgbe ị dị njikere. Ọkara nke obi mgbawa ná ndụ na-abịa site ná mkpebi e mere ngwa ngwa. Mmadụ kwesịrị ime ngwa ngwa nwayọọ nwayọọ. N'ihi enweghị oge ya, dị ka e hotara na "Tardy but Talented" nke James Bacon (AP), The Louisville Courier-Journal (July 17, 1960), p. 84 Ama m na agaghị m enwe obi ụtọ mana amaara m na m nwere ike ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke! Cheta na m gwara gị Kazan kwuru na m bụ nwa agbọghọ gayest ọ maara na, kwere m, ọ maara ọtụtụ. Ma ọ hụrụ m n’anya ruo otu afọ ma mee ka m hie ụra otu abalị mgbe m nọ n’oké mwute. Ọ tụkwara aro ka m banye nyocha ma mechaa chọọ ka mụ na Lee Strasberg rụkọọ ọrụ. Ọ̀ bụ Milton dere, sị: “A mụghị ndị nwere obi ụtọ”? Amaara m opekata mpe ndị dibịa mmụọ abụọ na-achọ ụzọ dị mma karịa. N'akwụkwọ ozi o degaara onye isi mgbaka ya, Dr. Ralph Greenson, na 1961, nke e hotara na Marilyn's Last Sessions (2010) nke Michel Schneider dere. abum onye dara ada dika nwanyi. Ndị ikom m na-atụ anya ọtụtụ ihe n'aka m, n'ihi onyinyo ha meworo m - na nke m mere onwe m - dị ka ihe nnọchianya mmekọahụ. Ha na-atụ anya ka mgbịrịgba na-akụ ma na-afụ ụfụfụ, mana arụrụ m ahụ m dị ka nke nwanyị ọ bụla, enweghị m ike ibi ndụ kwekọrọ na ya. Nkwupụta c. 1962, dịka ekwuru na Marilyn (1992) nke Peter Harry Brown na Patte B. Barham, Ch. 30 N'ụzọ dị mwute, etinyere m aka na njem nnwere onwe na-eme mkpesa mfu nke ikike pere mpe bụ nke kpakpando ole na ole fọdụrụ n'ụwa. Naanị ihe anyị chọrọ bụ ikike anyị ịnya isi. Telegram, na-ajụ oku oriri na ọṅụṅụ sitere n'aka Mr. na Oriakụ Robert F. Kennedy (13 June 1962) Echere m na mgbe ị na-ama ama ọ bụla adịghị ike na-ekwubiga okwu ókè. ... Goethe kwuru, "Emepụtara talent na nzuzo," ị maara? Ma ọ bụ eziokwu n'ezie. ... Creativity ga-amalite na mmadụ na mgbe ị bụ mmadụ, ị na-eche, ị na-ata ahụhụ. Ị bụ nwoke nwere mmasị nwoke, ị na-arịa ọrịa, ụjọ na-atụ gị ma ọ bụ ihe ọ bụla. Ajụjụ ọnụ "Marilyn Monroe na-agbapụta obi ya" nke Richard Meryman, na LIFE (3 August 1962) Kwuo Pat, zie Jack ka o kee onwe-gi, n'ihi na i bu onye mara nma. Okwu ikpeazu nyere onye omekorita Peter Lawford, n’August 1962, dika ekwuru na US News & World Report (October 7 1985) Onye na-eme ihe nkiri abụghị igwe, mana ha na-emeso gị dị ka igwe. Igwe ego. Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Nwada (August 1972) p. 38 Gịnị kpatara? - Ọ kwụrụ ụgwọ ụlọ. Na ihe mere o jiri gba ọtọ maka foto kalenda, nke e hotara na magazin Ms. (August 1972) p. 39 Ana m eweghachi onwe m mgbe naanị m nọ. A mụrụ ọrụ n'ihu ọha - talent na nzuzo. Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Nwada (August 1972) p. 40 Nke ahụ bụ nsogbu, akara mmekọahụ na-aghọ ihe. Ma ọ bụrụ na m ga-abụ ihe nnọchianya nke ihe, ọ ga-akara m mma ịbụ mmekọahụ karịa ụfọdụ n'ime ihe ndị anyị nwere akara nke ... M na-akpọ asị ịbụ ihe. Ikwu banyere ọnọdụ akara mmekọahụ ya, nke e hotara na magazin Ms. (August 1972) p. 40 Enweghị m mmasị na ego, naanị m chọrọ ịbụ ọmarịcha. Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Nwada (August 1972) p. 41 Ndị ụlọ studio chọrọ ka m mee "Good-bye Charlie" maka ihe nkiri, mana agaghị m eme ya. Echiche ịkpọ nwoke n'ahụ nwanyị anaghị amasị m - ị maara? O yighị ka ọ bụ nwanyị. N'ịgbanwe ọrụ, nke Debbie Reynolds mechara rụọ, dịka ekwuru na magazin Ms. (August 1972) p. 41 Nke mbụ, m na-agbalị igosi onwe m na m bụ mmadụ. Mgbe ahụ enwere m ike ime ka onwe m kwenye na m bụ onye na-eme ihe nkiri. Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Nwada (August 1972) p. 42 Nke bụ́ eziokwu bụ na ọ dịbeghị mgbe m ghọgburu onye ọ bụla. Ana m ekwe ka ụmụ nwoke ghọgbuo onwe ha mgbe ụfọdụ. Ndị ikom anaghị enye nsogbu mgbe ụfọdụ ịchọpụta onye na ihe m bụ. Kama ha ga-echepụta m agwa. Agaghị m arụrịta ụka na ha. O doro anya na ha hụrụ onye m na-abụghị n'anya. Mgbe ha chọpụtara nke a, ha ga-ata m ụta maka imechu ha ihu—na ghọgbuo ha. Akụkọ M (1974; nke ya na Ben Hecht dere; mbipụta 2007), p. 133 Variant: Nke bụ eziokwu bụ na ọ dịtụbeghị onye m duhiere. Ekwela m ka ndị mmadụ ghọgbuo onwe ha. Ha enyeghị nsogbu ịchọpụta onye na ihe m bụ. Kama ha ga-echepụta m agwa. Agaghị m arụrịta ụka na ha. O doro anya na ha hụrụ onye m na-abụghị n'anya. Mgbe ha chọpụtara nke a, ha ga-ata m ụta maka imechu ha ihu na ịghọgbu ha. Dịka akọwara ya na On Being Blonde: Wit and Wisdom from the World's Most Famous Blondes (2004) nke Paula Munier, p. 52 Ọ bụrụ na ị nweta ịhịa aka n'ahụ, ị ​​gaghị achọ ọgwụ ụra ọzọ. Dịka ekwuru na Marilyn Monroe Confidential (1980) nke Lena Pepitone na William Stedien p. 172 Nkịta anaghị ata m. Naanị mmadụ. Dị ka e kwuru na "Nwa mara mma" na Music for Chameleons (1980) nke Truman Capote dere. Amaghị m onye chepụtara ikiri ụkwụ dị elu, mana ụmụ nwanyị niile ji ya ụgwọ dị ukwuu. Mgbaghara, mana ọ bụ ikiri ụkwụ dị elu nyere nnukwu ibuli ọrụ nke m aka. Dị ka e kwuru na "Mgbe a bịara akpụkpọ ụkwụ, ihe bara uru na-ewekarị oche azụ" nke Mary T. Schmich, The Orlando Sentinel (November 9, 1983), p. 51 A na-achọ ịhụ ahụ ahụ, ọ bụghị ihe niile kpuchie. Ihe odide ejiri aka dee na-aza ajụjụ gbasara ịgba ọtọ, dịka e hotara na International Herald Tribune (5 October 1984) Ndị di na-akacha mma dị ka ndị hụrụ n'anya mgbe ha na-arara nwunye ha. Dịka ekwuru na Marilyn Monroe: In Her Own Words (1983), nke Roger Taylor deziri Ọrụ m bụ naanị ala m kwụtụrụla. Ọ dị m ka m nwere nnukwu ụlọ na-enweghị ntọala - mana m na-arụ ọrụ na ntọala ahụ. Dịka ekwuru na Marilyn Monroe: In Her Own Words (1983), nke Roger Taylor deziri Hollywood bụ ebe ha ga-akwụ gị otu puku dollar maka nsusu ọnụ, na cents iri ise maka mkpụrụ obi gị. Amaara m, n'ihi na ajụrụ m onyinye mbụ na-ezukarị ma na-ewepụta ya maka cents iri ise. Dịka ekwuru na Marilyn Monroe: In Her Own Words (1983), nke Roger Taylor deziri Mgbe ị bụ onye ama ama, ị na-agbaba n'ime ọdịdị mmadụ n'ụdị dị nro. Ọ na-akpalite anyaụfụ, ama ama. Ndị ị na-agba ọsọ na-eche na, nke ọma, onye ka ọ chere na ọ bụ, Marilyn Monroe? Ha na-eche na ịbụ onye a ma ama na-enye ha ụdị ihe ùgwù ịgakwuru gị wee gwa gị ihe ọ bụla, ụdị ọdịdị ọ bụla - na ọ gaghị emerụ mmetụta gị - dịka ọ na-eme uwe gị ọ bụghị gị. Ikwu banyere ama, nke e hotara na Marilyn Monroe: A Life of the Actress (1993) nke Carl E. Rollyson dere, na ndị isi Symbolic: Public Dramas and Public Men (2006) nke Orrin Edgar Klapp dere. Ọdịiche: Ndị mmadụ na-eche na ịbụ ndị a ma ama na-enye ha ụdị ihe ùgwù ịgakwuru gị wee gwa gị ihe ọ bụla, ụdị ọdịdị ọ bụla - na ọ gaghị emerụ mmetụta gị - dịka ọ na-eme uwe gị. Dịka ekwuru na akwụkwọ akụkọ Nwada (August 1972) p. 40 Ihe ịga nke ọma na-eme ka ọtụtụ mmadụ kpọọ gị asị. A sị m na ọ bụghị otú ahụ. Ọ ga-abụ ihe magburu onwe ya inwe ihe ịga nke ọma n'ahụghị anyaụfụ n'anya ndị gbara gị gburugburu. Dịka ekwuru na fim nke Barbra Streisand (2001) nke Christopher Nickens na Karen Swenson dere. Ana m ehi ụra na ịgba ọtọ mana ana m adọliri mpempe akwụkwọ ahụ elu. Jock Carroll, "Marilyn dị ụkọ: ọrụ Pọtụfoliyo nke ndị na-ese foto 20", Foto America (Mee - June 1997) Echere m na ọ dịghị mgbe m chere na m nwere mmetụta n'ahụ ndị mmadụ ruo mgbe m nọ na Korea. Dị ka ekwuru na Marilyn: akụkọ ndụ (1973) nke Norman Mailer p. 21 Sweta ndị ahụ bụ aka-m-ala. Ha dị obere karịa m, echere m na ọ bụ ya mere ụmụ nwoke ọ bụla ji mara ya. Ma o mere ka m dị m mkpa. Ndị ikom na-ele m anya nke mbụ. Ọ masịrị m. Enwere m obi ụtọ na ha. Mgbe ọ dị m ka ha siri jide m, akwụsịrị m iyi bra. Dị ka e hotara na The Life and Cuious Death of Marilyn Monroe (1974) nke Robert F. Slatzer p. 67 Elizabeth Taylor tụgharịrị. Ya mere, anyị abụọ bụ ndị Juu. Dịka ekwuru na Marilyn Monroe Confidential (1980) nke Lena Pepitone na William Stedian p. 185 Ndị mmadụ na-enwe mmasị ịmata ihe gbasara ịgba ọtọ dịka ha nwere gbasara mmekọahụ. Ịgba ọtọ na mmekọahụ bụ ihe a na-ahụkarị n'ụwa. Ma ndị mmadụ na-emekarị ka a ga-asị na ha bụ ihe ndị dị naanị na Mars. Dị ka e hotara na My Story (2006) nke Marilyn Monroe na Ben Hecht p. 60 === Na Ịbụ Blonde (2007) === [[Usòrò:Monroe seen through water in the trailer for Niagara.jpg|thumb|Ọ ka mma ịghara inwe obi ụtọ naanị gị karịa ịghara inwe obi ụtọ n'ebe mmadụ nọ - ruo ugbu a.]] [[Usòrò:Marilyn Monroe in Some Like it Hot trailer cropped.jpg|thumb|Ndị mmadụ na-ele m anya dị ka a ga-asị na m bụ ụdị enyo kama ịbụ mmadụ. Ha ahụghị m, ha hụrụ echiche rụrụ arụ nke ha, wee kpuchie onwe ha ọcha site n'ịkpọ m onye rụrụ arụ.]] Okwu Monroe sitere na Ịbụ Blonde: Amamihe na Amamihe sitere na Blondes kachasị njọ n'ụwa (2004) nke Paula Munier dere Ọ ka mma inwe obi ụtọ naanị gị karịa enweghị obi ụtọ na mmadụ - ruo ugbu a. p. 52 Ọ na-akpalite anyaụfụ, ama ama. Ndị ị na-agba ọsọ na-eche na, nke ọma, onye ka ọ chere na ọ bụ, Marilyn Monroe? Ha na-eche na ịbụ onye a ma ama na-enye ha ụdị ihe ùgwù ịgakwuru gị wee gwa gị ihe ọ bụla, ụdị ọdịdị ọ bụla - na ọ gaghị emerụ mmetụta gị - dịka ọ na-eme uwe gị ọ bụghị gị. p. 52 Ọrụ dị oke mma, mana ị nweghị ike ime ya n'abalị oyi. p. 53 Arthur Miller agaraghị alụ m ma a sị na m abụghị ihe ọ bụla ma e wezụga onye na-acha ọcha ogbi. p. 54 Ndị mmadụ na-ele m anya dị ka a ga-asị na m bụ ụdị enyo kama ịbụ mmadụ. Ha ahụghị m, ha hụrụ echiche rụrụ arụ nke ha, wee kpuchie onwe ha ọcha site n'ịkpọ m onye rụrụ arụ. p. 54 {| class="wikitable" |+ Ekegaraghị ya |- ! Ọtụtụ mgbasa ozi mgbasa ozi na akwụkwọ enyemaka onwe onye na-agbasaghị okwu ndị Marilyn Monroe kwuru. |- | Nwanyị maara site n'echiche, ma ọ bụ mmuo, ihe kacha mma maka onwe ya. Ekwuru na Monroe n'akwụkwọ enyemaka onwe yana na mgbasa ozi ọha, nhota a bụ nke amabeghị mmalite na ụbọchị. Enwere m ịchọ ọdịmma onwe onye naanị, enweghị ndidi na enweghị ntụkwasị obi. M na-emehie ihe, anaghị m ejide onwe m, ọ na-esiri m ike mgbe ụfọdụ. Mana ọ bụrụ na ị nweghị ike ijide m n'oge kacha njọ m, mgbe ahụ ị ga-ejide n'aka na hell ekwesighi m ka m kacha mma. Ekwuru na Monroe n'akwụkwọ enyemaka onwe yana na mgbasa ozi ọha, nhota a bụ nke amabeghị mmalite na ụbọchị. Maka ụmụ agbọghọ niile na-eche na ị dị oke abụba n'ihi na ị bụghị nha efu, ị bụ onye mara mma ọ bụ ọha mmadụ na-adịghị mma. Ekwuru na Monroe n'akwụkwọ enyemaka onwe yana na mgbasa ozi ọha, nhota a bụ nke amabeghị mmalite na ụbọchị. Ihe nnọchianya mmekọahụ bụ ibu dị arọ nke a ga-ebu mgbe ike gwụrụ mmadụ, na-ewute ya na mgbagwoju anya. Ekwuru na Monroe na mgbasa ozi mmekọrịta, mana Clara Bow kwuru okwu a n'ezie. |} === Okwu gbasara Monroe === [[Usòrò:Monroecirca1953.jpg|thumb| Echere m na Marilyn ga-enwe mmetụta dị egwu n'ahụ ndị na-ezute ya na nke mbụ ... Agaghị m echefu mmetụta ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ike na-enweghị ike imeri ike na ụtọ nke o gosipụtara. ~ Isak Dinesen (Karen Blixen)]] Haziri n'usoro mkpụrụedemede site n'aka onye odee ma ọ bụ isi mmalite: Ọ bịakwutere m sị, "Ị ga-egwu nwanne nna m, nri?" "Nke ahụ dị mma, Miss Monroe." O wee lere m anya sị, "Enweghị mmekọ nwoke na nwanyị." Elisha Cook, Jr, na izute Monroe na nke mbụ, na set nke Don't bother to knock; dị ka e hotara na "Anyị maara ihu ahụ; ma gịnị bụ aha Ya?" nke Paul Ben-Itzak (Reuters), The Windsor Star (December 15, 1987), p. 33 Echere m na Marilyn ga-enwe mmetụta dị ukwuu n'ahụ ndị zutere ya na nke mbụ ya. Ọ bụghị na ọ mara mma, ọ bụ ezie na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ mara mma nke ukwuu, ma ọ na-egbukepụ egbukepụ, n'otu oge ahụ, ike na-enweghị njedebe na ụdị adịghị ọcha. Ahụla m otu ihe ahụ n’ime nwa ọdụm, bụ́ nke ndị ohu ala m n’Africa wetara m. Agaghị m edebe ya, ebe ọ bụ na m chere na ọ ga-abụ ihe na-ezighị ezi ... Agaghị m echefu mmetụta ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ike na-enweghị ike imeri ike na ụtọ nke o gosipụtara. Enwere m ụdị anụ ọhịa niile dị n'Africa na-ele m anya nke ọma jiri egwu egwu dị egwu. Isak Dinesen (Karen Blixen), n'akwụkwọ ozi o degaara onye edemede America, Fleur Cowles Meyer, na 1961, dịka ekwuru na Fragments (2010), nke Stanley Buchthal na Bernard Comment Hawks na-ekwu na ọ bụ ihe magburu onwe ya na anyị maara ma soro Marilyn rụkọọ ọrụ tupu ya enwee nsogbu. N'ihi na ọ na-emeri ma maa mma na Monkey Business [1952]. Mgbe m na-aṅụ ọgwụ ahụ na-eto eto na m na-eme ka onye na-eto eto, Marilyn batara na ya. Ana m agbapụ n'elu bọọdụ dị elu, ọ na-achị ọchị ma na-efegharị m. Ọtụtụ afọ ka e mesịrị, ọ gwara m ka m kwụọ ụgwọ n'ihe a na-akpọ The Billionaire. Ọ bụ ihe ọchị na o kwuru na di ya bụ Arthur Miller na-arụgharị ya. Arthur Miller onye na-ede ihe ọchị? M gbapụrụ, otu ahụ ka Greg Peck gbakwara, na ihe nkiri emechara, Let's Make Love [1960], gosiri na ọ ga-aghọ ihe na-adịghị mma ma dị anya. Ọ dị mwute. Cary Grant, dị ka ekwuru na Mkparịta ụka ya na Classic Film Stars (2016) nke James Bawden na Ron Miller, p. 123–124 Akwụkwọ a na-akọwa otú Marilyn Monroe, onye ụmụnna Kennedy kpasuru n'oge na-adịbeghị anya ma kpasuo ya iwe, kpọrọ Robert Kennedy na onye na-elekọta mmadụ na New York, enyi ya na-ere ahịa nkà. Marilyn Monroe kwuru na ya na-aga iguzobe nnọkọ akụkọ ma gwa ọha mmadụ ihe Jack Kennedy gwara ya banyere ihe ndị si n’elu mbara igwe kpọkasịworo ma weghachi na New Mexico n’afọ ndị 1940! Onye isi ala Kennedy akọsarala ya ozi a n'ihi na ọ hụla ọrụ ET na irighiri ihe sitere na ihe mberede UFO ebe ahụ. Edere akwụkwọ nzuzo a ụbọchị tupu abalị ahụ ha hụrụ na Marilyn Monroe anwụọla. Achọtakwala m onye ya na ngalaba ọgụgụ isi ndị uwe ojii Los Angeles nyere aka mee ka ọ dị mfe itinye ekwentị na nlekota ya ruo oge ọnwụ ya wee mara n'ezie ka ha siri gbuo Marilyn Monroe. Obi abụọ adịghị ya na ndị ọrụ ọgụgụ isi US gburu ya ... Mgbe m kpọtụrụ Burl [Ives] ihe a niile, ọ sịrị, "Mụ na Marilyn Monroe maara ibe anyị nke ọma, enwere m ike ịgwa gị nke a. : Anyị niile bụ́ ndị maara ya maara na e gburu ya, ma ọ bụ taa ka m maara ihe kpatara ya! Steven M. Greer n'ime eziokwu zoro ezo amachibidoro ihe ọmụma, (2013) Anyị na-eche maka Marilyn bụ onye ọ bụla na America nwere ịhụnanya. Marilyn Monroe bụ onye na-acha anụnụ anụnụ ma mara mma ma nwee ọmarịcha ụda olu na ịdị ọcha niile nke ụlọ azụ America niile dị ọcha. Norman Mailer, na Marilyn (1973), Ch. 1 Mgbe Marilyn Monroe si na egwuregwu ahụ pụta, edere m ihe dị ka, "Ụjọ pụrụ iche nke Southern California n'agbanyeghị, ọ bụrụ na ụwa enyeghị ihe ọ bụla, ọ dịghị ebe ọ bụla iji kwado ma ọ bụ mee ka ọ bụrụ ihe ọ bụla iru újú ya bụ, mgbe ahụ ọ bụ ụwa ahụ, ọ bụghị ya, nke ahụ. emejọrọ ya." Edere m na n'ime nkeji ole na ole mbụ ịma jijiji mgbe m nụsịrị akwụkwọ akụkọ ahụ sandwiched dị n'etiti Don na Phil Everly na ụdị ọfụfụ niile na-esi na igwe mgbaama ụda na-apụta, dị ka ị nwere ike ịnụ na redio mpaghara ndị a. ụbọchị. Ma echeghị m na m ga-eweghachi okwu ndị ahụ azụ. Thomas Pynchon n'akwụkwọ ozi Jules Siegel, nke e bipụtara na magazin Cavalier (August 1965) Ọ bụrụ na Marilyn hụrụ di m n'anya, ọ na-egosi na o nwere mmasị n'ebe ọ nọ, n'ihi na mụ na ya hụkwara ya n'anya. Simone Signoret, na-aza asịrị na di ya bụ Yves Montand nwere mmekọrịta ịhụnanya na Monroe. Akwụkwọ akụkọ New York-American (14 Nọvemba 1960) A na m echeta ya na enyo, buru ibu dị ka nwa bebi colossus, na-egwu egwu ma na-atụgharị uche na naanị na-atụ anya na ọ ga-abanye na adịghị ike. Gloria Steinem sitere na "Marilyn Monroe: Nwanyị Nwụrụ n'oge na-adịghị anya" na magazin Ms. (August 1972); Emechara bipụta ya na Outrageous Acts and Everyday Rebellions (1983) E nwere ndị mmadụ doro anya ná ndụ nke na ọ dị ha ka ha agaghị apụ n’anya ma ha nwụọ, ruokwa ọtụtụ izu, achọpụtara m na m ga-abịa manye onwe m izute eziokwu ahụ bụ́ na Marilyn akwụsịla. Aghọtara m na m ka, ọbụna mgbe ahụ, na-atụ anya ịhụ ya ọzọ, ebe, oge ụfọdụ, ma eleghị anya na-ekwu okwu n'ụzọ ezi uche dị na ya banyere nzuzu niile anyị na-enwebu - na nke a nwere ike ịbụ na m ga-ahụ ya n'anya ọzọ. Na mgbagha ígwè nke ọnwụ ya emeghị ka ọ dị ukwuu: M ka nwere ike ịhụ ya na-abịa n'ofe ahịhịa, ma ọ bụ na-emetụ ihe, ma ọ bụ na-achị ọchị, n'otu oge ahụ na m chere njedebe ya dị ka onye nwere ike iguzo na-ekiri anyanwụ na-emikpu. Mgbe onye nta akụkọ kpọrọ òkù na-ajụ ma m ga-aga olili ya na California, echiche nke olili bụ ihe na-adịghị mma, ma tụrụ m n'anya dị ka m nọ, zara m n'echeghị echiche, "Ọ gaghị anọ ebe ahụ." Enwere m ike ịnụ ihe ijuanya ya, mana enwere m ike ịkwuba ekwentị, ọ karịrị ịkọwa. Arthur Miller na Timebends: Ndụ (1987) Iji lanarị, ọ ga-abụrịrị na ọ na-akparị mmadụ ma ọ bụ na-emekwu nke ọma karịa ka ọ dị. Kama, ọ bụ onye na-ede uri nọ n'akụkụ okporo ámá na-agbalị ịgụrụ ìgwè mmadụ na-adọkpụ uwe ya. Arthur Miller na Timebends: Ndụ (1987) Ị chọrọ ka m kwuo banyere Marilyn? Chineke m, echere m na enweela akwụkwọ ndị ọzọ na Marilyn Monroe karịa na Agha Ụwa nke Abụọ, na e nwere nnukwu myirịta. Ọ bụ ihe dị mgbagwoju anya ka ya na ya na-arụkọ ọrụ n'ihi na o nwere nnukwu nsogbu na onwe ya. Ọ nọ na nsọtụ nke ịda mbà n'obi - ihe ọ bụla ịchọrọ ịkpọ ya - mgbe niile. Enwere ajụjụ mgbe niile, nke ị na-agba ọsọ: "Ọ ga-apụta? Ma nke ahụ bụ ihe na-akụda akwara ma ọ bụrụ na ị nwere nde dollar asatọ na ụlọ ọrụ ahụ. Ma mgbe emechara ihe niile, ọ bara uru. Ọ bụ ihe ochie ahụ ka m kwuru, amaghị m, narị afọ anọ gara aga: "Lee, ọ bụrụ na anyị chọrọ ka mmadụ nọrọ n'oge na ịmara ahịrị ahụ nke ọma, enwere m nwanne nne ochie na Vienna. Ọ na-aga. ịnọ n'ebe ahụ n'elekere ise nke ụtụtụ ma ghara ịgbaghara otu okwu. Ma ònye chọrọ ile ya anya?" Billy Wilder, na N'ajụjụ ọnụ na AFI Conservatory (13 Disemba 1970), na ihe [http://americanfilm.afi.com/past-issues/jun_2012/conservatory nkiri America]; nakwa na [https://books.google.es/books?id=OCAKjmrTZo8C&pg=PA113 Billy Wilder: Ajụjụ ọnụ (2001), p. 113] === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Marilyn_Monroe Marilyn Monroe] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Marilyn_Monroe Marilyn Monroe] na Wikiquote bekee * [https://youtube.com/watch?v=nO3-ZdkO6Fk Archival newsreels of Monroe] * [http://www.latimes.com/news/local/cl-marilynstories-death,0,237194.gallery?coll=la-home-headlines Coverage of Monroe's death and aftermath by the Los Angeles Times] a1tfnsv8pnbyiu18jv8ziqghqh5ihwy Colette 0 3011 12921 2022-11-13T16:38:12Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Colette|Sidonie-Gabrielle Colette]]''' ([[28 Jenụwarị]] [[1873]] - [[3 August]] [[1954]]) bụ onye odee France, nke a na-akpọkarị Naanị site na aha mkpịsị akwụkwọ ya "''Colette''." ===Ihe o kwụru === [[File:Jacques Humbert - Colette.jpg|thumb|right|By means of an image we are often able to hold on to our lost belongings. But it is the desperateness of losing which picks the flowers of memory, binds the bouquet.]] [[File:ColetteReveEgypte1907.JPG|thumb|right|You will do foolish things, but do them with enthusiasm.]] ọbụna mgbe ahụ, ọ na-anọdụ ala ọtụtụ oge. ** "Paris si na windo m" (1944) * Nye onye na-ede uri, ịgbachi nkịtị bụ nzaghachi dị mma, ọ bụrụgodị na ọ na-ekwu okwu ire ụtọ. ** "Paris si na windo m" (1944) * N’echi ya gachara n’abalị agbamakwụkwọ ahụ, ahụrụ m na anya dị otu puku kilomita, abis na nchọpụta na metamorphosis na-enweghị ike idozi, kewapụrụ m n’ụbọchị gara aga. ** "Ezigbo" (1945) * Mkpokọta enweghị ọchị na-eme ka ndụ ghara ikwe omume. ** ''Ndị nwere ohere'' (1952) * ''Ị ga-eme ihe nzuzu, ma jiri ịnụ ọkụ n'obi na-eme ha.'' ** "New York World-Telegram na Sun" (1961) * Onye edemede nke tụfuru onwe ya, onye na-enye ohere ka ọ na-aka nká na-enwe obi ụtọ na mberede, na prolixity, kwesịrị ịkwụsị ide ihe ozugbo: oge ​​eruola ka ọ debe mkpịsị akwụkwọ ya. ** Okwu maka ahọpụtara gị na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ Belgian, dịka ekwuru na "Lady of Letters" Pt. 4, ''Paradise Ụwa''' (1966) ed. Robert Phelps * Ịdị umeala n'obi sitere na ịmara nke erughị eru, na mgbe ụfọdụ kwa n'ịmata ịdị nsọ. ** Okwu maka ahọpụtara gị na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ Belgian, dịka ekwuru na "Lady of Letters" Pt. 4, ''Paradise Ụwa''' (1966) ed. Robert Phelps * Emela m ebere n'ihi na afọ nke iri isii m ka na-eju m anya. '''Iju anya bụ otu n'ime ụzọ kacha mma ịghara ịka nká ngwa ngwa.'' ** Okwu na ahọpụtara gị na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ Belgium, dịka ''[''https://books.google.com/books?id=5KMkAQAAMAAJ&dq=%22Iji+iju+bụ+otu+ n'ime+ụzọ+ doro anya+ na-etoghị+kwa+ ngwa ngwa.%22+intitle%3A%22Earthly+paradise%22+na-ede akwụkwọ%3AColette&focus=searchwithinvolume&q=%22Ị+kwesighi+nwekwara m ebere+ n'ihi na+ afọ+ m+ iri isii+ chọtara+ Ọ ka na-eju m anya.+Ịtụ+anya+ bụ otu+ n'ime+ụzọ+ kasị sie ike+ nke na-agaghị+eto+ ngwa ngwa.%22 e hotara] na “Lady of Letters” Pt. 4, ''Paradise nke Ụwa'' (akụkọ ihe mere eme, 1966) ed. Robert Phelps'' '' * Ọ dịghị mkpa imere ụmụ agbọghọ ndị na-enwe nkụda mmụọ ebere, n'ihi na n'oge ọzọ, ha ga-enwetaghachi echiche efu ha. ** “Ụbọchị Agbamakwụkwọ”, “Paradise Ụwa” (1966) ed. Robert Phelps * Lee ihe na-enye obi ụtọ ọ bụ imete onye ị ledara anya enyi! ** “Mụ na Sido”, “Paradise nke Ụwa” (1966) ed. Robert Phelps * Ọ na-ewe oge tupu ndị na-anọghị ya were ezigbo ọdịdị ha n'echiche anyị. Mgbe ha nwụsịrị, ha na-eme atụmatụ siri ike wee kwụsị ịgbanwe. ** "Onyeisi", Paradaịs Ụwa (1966) ed. Robert Phelps * Banyere ezigbo onye ajọ omume, ihe n'ezie, onye zuru oke, onye na-ese ihe, mmadụ anaghị ezute ya ọbụlagodi otu ugboro n'oge ndụ ya. Okpu ọjọọ nkịtị na-abụkarị otu ezigbo mmadụ. ** "Ndịda nke France", "Paradise Ụwa" (1966) ed. Robert Phelps * Ọ dịghị ihe a ga-amụ jọrọ njọ. N'ụzọ ezi uche dị na ya, nwanyị ahụ jọrọ njọ na-abịakwute ihe ọjọọ ya ma jiri ya mee ihe dị ka amara nke okike. Ịghọ onye jọrọ njọ pụtara mmalite nke ọdachi, nke na-achọ ọdịmma onwe ya ọtụtụ oge. ** '' Njem maka Onwe m '' (1971) "Beauties," Quatre Saisons (c. 1928). * N'ihi na ịrọ nrọ na ịlaghachi n'eziokwu pụtara na nhụjuanya anyị na-enwe mgbanwe nke ọnọdụ na mkpa. ** Na ''Gigi, na ederede ahọpụtara'' (1963). === "Le Pur et l'Impur (nke dị ọcha na adịghị ọcha)" (1932) === * '' 'Ọ bụ ihe amamihe dị na ya iji mmanụ nke nkwanye ùgwù a nụchara anụcha na usoro nke ọbụbụenyi.'' ** Ch. 9 * Ma ị na-emeso anụmanụ ma ọ bụ nwatakịrị, ikwenye bụ ike ọgwụgwụ. * Mpịakọta, nke uche ha na-eri, na-amalite mgbe niile site n'iji nnukwu ngosipụta nke iwe were tụba onwe ha n'ime abyss. Ma ha na-adị ndụ, ha na-abịa n'elu ọzọ. Na ha na-azụlite usoro nke abyss: "Ọ bụ elekere anọ ... Na ise m nwere abyss m." * '''Ma eleghị anya, nanị ọchịchọ ịmata ihe na-ezighị ezi bụ nke na-anọgide na-agbalị ịchọpụta ebe a, n'akụkụ nke a nke ọnwụ, ihe dị n'ofe ili.'' * Ndị na-ese sịga, nwoke na nwanyị, na-agba ma na-agbaghara enweghị ọrụ na ndụ ha oge ọ bụla ha na-amụnye sịga. === ''[[w:Gigi|Gigi]]'' (1945) === * N'ihe banyere ịkwa ákwà, achọpụtara m na ọ dịghị ihe jọgburu onwe ya dị njọ karịa ihe jọgburu onwe ya. ** ''Nwunye onye na-ese foto'' * Na mbara ala a dị warara, anyị nwere naanị nhọrọ n'etiti ụwa abụọ a na-amaghị. Otu n'ime ha na-anwa anyị - ah! kedu nrọ, ibi na nke ahu! - ndị ọzọ stifles anyị na mbụ ume. ** ''Nwunye onye na-ese foto'' * Ejila ihe ịchọ mma nka mgbe ọ bụla; ọ na-emebi aha nwanyị. ** ''Nne nne Alicia'' * Ịgwụ ike na-enyere mmadụ aka ime mkpebi. ** ''Nne nne Alicia'' * A mara mma obere mkpokọta adịghị ike na ụjọ nke spiders bụ anyị dị oké mkpa ngwaahịa-na-ahia na ndị ikom... itoolu ndị ikom n'ime iri bụ nkwenkwe ụgha, iri na itoolu n'ime iri abụọ kwere na ajọ anya, na iri itoolu na asatọ nke. otu narị na-atụ ududo egwu. Ha gbaghaara anyị - ee! n'ihi na ọtụtụ ihe, ma ọ bụghị n'ihi na-anọghị na anyị nke onwe ha mmetụta. ** ''Nne nne Alicia'' == ''Barks na Purrs'' === ''[http://www.gutenberg.org/dirs/1/1/7/3/11737/11737-h/11737-h.htm ''Barks na Purrs'' dị ka Maire Kelly sụgharịrị] '' * '''Toby-Dog''': Ọ dị m ka n'ime anyị abụọ ọ bụ gị ka ha na-eme nke ọma, ma '' gị '' na-eme mkpesa niile.<br>''' Kiki-The -Demure '': Echiche nkịta, nke ahụ! Otu na-enyekwu ihe m na-achọ.<br>''Toby-Dog''': Nke ahụ adịghị mma. Ọ bụ enweghị uche.<br>'''Kiki-The-Demure''': Ọbụghị ma ọlị. Enwere m ikike maka ihe niile.<br>'''Toby-Dog''': Maka ihe niile? Ma m?<br>'''Kiki-The-Demure''': Echeghị m na ị nwere ihe ọ bụla, ị nwere?<br>'''Toby-Dog'': Ah, amaghị m . ''Mgbe ụfọdụ n'oge kacha nwee obi ụtọ, ọ na-adị m ka ibe ákwá. Anya m dara ada, obi m dị ka ọ na-akpagbu m. Ọ ga-amasị m ijide n'aka, n'oge nhụjuanya dị otú ahụ, na onye ọ bụla hụrụ m n'anya; na ọ dịghị ebe ọ bụla n'ụwa nkịta dị mwute n'azụ ụzọ mechiri emechi, na ọ dịghị ihe ọjọọ agaghị abịa ...'''<br>''Kiki-The-Demure''': Na ''mgbe ahụ'' ihe dị egwu. Ihe na-eme?<br> ''Toby-Dog''': Ị maara nke ọma! Na-apụghị izere ezere, n'oge ahụ, ọ pụtara, na-ebu karama nwere egwu odo stof na-ese n'elu na ya - Castor Mmanụ! * ''Kiki-The-Demure''': Otu oge mgbe m dị obere, ọ gbalịrị inye ''m'' mmanụ castor. Akpụchara m ya wee taa ya, ọ dịghị mgbe ọ nwara ọzọ. Ha! Ọ ga-abụrịrị na o chere na ya jidere ekwensu n'etiti ikpere ya. M squirred, fesa ọkụ n'oghere imi m, mụbaa kịtịkpa iri abụọ m otu narị, ezé m otu puku, na n'ikpeazụ - n'anya dị ka à ga-asị na ọ bụ anwansi. <br> ''Toby-Dog''': Agaghị m anwa anwa ime nke ahụ. Ị hụrụ, ahụrụ m ya n'anya. Ahụrụ m ya n'anya nke ukwuu ịgbaghara ya ọbụna ahụhụ nke ịsa ahụ. == Ekenyere == * ''Ọ bụrụ na enweghị m ike inwe ọtụtụ truffles, m ga-eme na-enweghị truffles,'' ** Dịka ekwuru na ''Nso Colette'' nke Maurice Goudeket dere == Okwu gbasara Colette == * '''M na-arara onwe m nye ndị tachiri obi, dị ka Colette.''' Ọ dị mfe… sutu ụwa ọnụ dị ilu karịa ịga n'ihu na-arụ ọrụ, na-ede ihe, na-agbanwe agbanwe, na-edi èbè na akụ nke ịka nká. Colette tachiri obi. O wee dee & dee & dee. Mgbe ọ bụla m nwere ezigbo nkụda mmụọ, m na-eche banyere ya & na-aga n'ihu. ** [[Erica Jong]] dị ka e hotara na ''Mountain Moving Day'' (1973) nke Elaine Gill dere. * ''N'ebe a, Colette nwụrụ, onye ọrụ ya bụ windo mepere emepe na ndụ.'' ** Plaque nke obodo Paris debere n'ụlọ Colette, dị ka Maurice Goudeket kwuru na ''Nso Colette'' (1957) ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Colette]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Colette]] na wikiquote Bekee * [http://www.kirjasto.sci.fi/colette.htm Brief biography at Kirjasto (Pegasos)] * [http://www.nytimes.com/books/99/10/17/specials/colette.html?_r=1 Reviews of Colette's Books] *{{gutenberg author|id=Colette_Sidonie_Gabrielle|name=Colette}} **[http://www.gutenberg.org/dirs/1/1/7/3/11737/11737-h/11737-h.htm ''Barks and Purrs''] *[http://www.centre-colette.com Centre d'&eacute;tudes Colette tribute site (in French)] *[http://www.colette.org/ Another Colette tribute site (in French)] o9sfb2l2q14i2azhq0rfljtaueppdsh Thérèse Couderc 0 3012 12922 2022-11-13T16:48:19Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Thérèse Couderc|Thérèse Couderc]]''' (amụrụ '''Marie-Victoire Couderc'''; 1 Febrụwarị 1805 & ndash; 26 Septemba 1885) bụ [[w: Ndị France | French] ] [[w: Roman Catholic Church | Roman Catholic]] [[w:Nun | nọn]] na onye nchoputa [[w: Sisters of Cenacle|Ụmụnne nke Cenacle]]. Couderc nwetara mweda n'ala n'oge ya dị ka onye nọn n'ihi na a manyere ya ịhapụ ọrụ ma kwara ya emo na ịkwa emo n'ihi ebubo ụgha e boro ya n'agbanyeghị na nke a dị nro na njedebe nke ndụ ya. Ọ bụ onye edemede ime mmụọ nke dere banyere àjà na ijere [[Chineke]] ozi. Mgbe ọ nwụsịrị, ọ hapụrụ ọtụtụ ihe odide ime mmụọ. [[Pope Pius XII]] meriri ya na [[w:Saint Peter's Basilica|Saint Peter's Basilica]] na 4 Nọvemba 1951 na na 1970 na [[Pope Paul VI] kpọpụtara ya dị ka onye senti. ===Ihe o kwụru === *Aghọtara m n'uju okwu nke ịtọhapụ [[Onwe|onwe]], mana enweghị m ike ịkọwa ya. Naanị m maara na ọ dị nnọọ ukwuu, na ọ na-anabata ma ugbu a ma n'ọdịnihu. : Ịnyefe onwe ya karịrị ịrara onwe ya nye, karịa inye onwe ya, ọ bụdị ihe karịrị ịhapụ onwe ya nye Chineke. N'okwu, inyefe onwe ya bụ ịnwụ nye ihe niile na onwe ya, ịghara ichegbu onwe ya ọzọ ma ọ bụghị idebe ya na-atụgharị n'ebe Chineke nọ. : Ịnye onwe ya bụ, ọzọkwa, agaghịzi achọ onwe ya n'ihe ọ bụla, ma nke ime mmụọ ma ọ bụ nke anụ ahụ, ya bụ, ọ bụghịzi ịchọ afọ ojuju nke onwe ya, kama ọ bụ naanị ihe ụtọ nke Chineke. :Ekwesịrị ịgbakwunye na ịtọhapụ onwe ya bụkwa ịgbaso mmụọ nke mgbapụ ahụ nke na-arapara n'ahụghị ihe ọ bụla, ma ọ bụghị n'ebe mmadụ ma ọ bụ ihe, ma ọ bụ oge ma ọ bụ ebe. Ọ pụtara ịrapara n'ihe niile, ịnakwere ihe niile, ido onwe ya n'okpuru ihe niile. : Ma eleghị anya, ị ga-eche na nke a siri nnọọ ike ime. Ekwela ka e duhie gị. Ọ dịghị ihe dị mfe ime, ọ dịghị ihe na-atọ ụtọ itinye n'ọrụ. Ihe niile bụ ime mmesapụ aka otu ugboro, na-ekwu n'ezi obi nke mkpụrụ obi gị: "Chineke m, achọrọ m ịbụ gị kpamkpam; deign ịnara onyinye m." Na ihe niile kwuru. Ma site na mgbe ahụ gaa n'ihu, ị ga-akpachara anya ka ị debe onwe gị n'ọnọdụ nke mkpụrụ obi ma ghara ịla azụ n'ime obere àjà ọ bụla nwere ike inyere gị aka ịga n'ihu na omume ọma. Ị ga-echeta mgbe niile na ị nyefere onwe gị. : A na m ekpe Onyenwe anyị ka o nye mkpụrụ obi niile na-achọ ime ihe na-atọ ya ụtọ na nghọta nke okwu a na-akpali ha iji ohere dị mfe ụzọ nke ido nsọ. Oh! Ọ bụrụ na ndị mmadụ ga-aghọta tupu oge eruo ụtọ na udo nke na-atọ ụtọ mgbe ọ dịghị ihe na-egbochi ezi Chineke! Otú o si agwa onye na-achọ ya n’eziokwu ma mara otú ọ ga-esi nyefee onwe ya n’onwe ya. Ka ha nweta ya ma ha ga-ahụ na ebe a ka ahụrụ ezi obi ụtọ ha na-achọ n'efu n'ebe ọzọ. :*1864 * Mkpụrụ obi ahụ e nyeferela achọtawo paradaịs n’ụwa. ** [https://occatholic.com/saint-profile-therese-couderc/ Profaịlụ Saint: Therese Couderc] *Ụbọchị ole na ole gara aga, ahụrụ m ihe kasiri m obi nke ukwuu. Ọ bụ n'oge ekele m, mgbe m na-atụgharị uche ole na ole banyere [[ịdị mma]] nke Chineke - na olee otu ọ ga - esi kwe omume ịghara iche maka nke a n'oge ndị dị otú ahụ: nke ịdị mma a na-enweghị ngwụcha, ịdị mma a na-ekeghị eke, isi iyi nke ịdị mma niile. ! Ma na-enweghị nke a gaghị enwe ịdị mma, ma n'ime ndị mmadụ ma ọ bụ n'ime ihe ndị ọzọ e kere eke. : Ntụlegharị ndị a metụrụ m n'ahụ nke ukwuu, mgbe m hụrụ ka e dere dị ka n'akwụkwọ ozi ọla edo okwu a ịdị mma, nke m ji ụtọ enweghị nkọwa kwughachi ogologo oge. M hụrụ ya, ka m na-ekwu, e dere n'elu ihe nile e kere eke, ndụ na-adịghị ndụ, ezi uche ma ọ bụ na-ha nile bu aha a nke ịdị mma. Ahụrụ m ya ọbụna na oche nke m na-eji maka ikpere ikpere. Aghọtara m mgbe ahụ na ihe nile ndị a e kere eke nwere nke ọma na ọrụ na enyemaka nile nke anyị na-enweta site n’aka onye ọ bụla n’ime ha bụ ngozi nke anyị ji n’ihi ịdị mma nke Chineke anyị, bụ́ onye gwaworo ha ihe nke ịdị mma ya na-adịghị agwụ agwụ, nke mere na anyị nwere ike izute ya na ihe niile na ebe niile. :* Akwụkwọ ozi e degaara mama de Larochenégly, 1866 ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Thérèse Couderc]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Thérèse Couderc]] na wikiquote Bekee h0on3vgjx5uc7vd2rma5qu2i5jkqufm Marie Curie 0 3013 12923 2022-11-13T17:06:43Z Accuratecy051 164 Jiri '{{databox}} '''[[w:Marie Curie|Maria Skłodowska-Curie]]''' ([[7 November]] [[1867]] - [[4 July]] [[1934]]) bụ ọkà mmụta sayensị mụrụ Poland. . Nwanyị mbụ e nyere ihe nrite Nobel, na 1903, maka physics, ọ ghọrọ onye mbụ meriri abụọ na 1911 Nobel Prize for [[Chemistry]]. Ọ tọrọ ntọala [[w:Curie Institute|Curie Institute]]. ===Ihe o kwụru === [[File:Pierre and Marie Curie.jpg|thumb|right|Be less [[curious]] about [[people]] and mor...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Marie Curie|Maria Skłodowska-Curie]]''' ([[7 November]] [[1867]] - [[4 July]] [[1934]]) bụ ọkà mmụta sayensị mụrụ Poland. . Nwanyị mbụ e nyere ihe nrite Nobel, na 1903, maka physics, ọ ghọrọ onye mbụ meriri abụọ na 1911 Nobel Prize for [[Chemistry]]. Ọ tọrọ ntọala [[w:Curie Institute|Curie Institute]]. ===Ihe o kwụru === [[File:Pierre and Marie Curie.jpg|thumb|right|Be less [[curious]] about [[people]] and more curious about [[ideas]].]] [[File:Curie-nobel-portrait-2-600.jpg|thumb|right|You cannot [[hope]] to build a [[better]] [[world]] without improving the [[individuals]]. To that [[end]] each of us must [[work]] for his own [[improvement]], and at the same [[time]] share a general [[responsibility]] for [[all]] [[humanity]], our particular [[duty]] being to [[aid]] those to whom we [[think]] we can be most [[useful]].]] [[File:Marie Curie c1920.jpg|thumb|right|One never notices what has been done; one can only see what remains to be done.]] Charlotte Kellogg na Vernon Lyman Kellogg, p. 168 * Ekwenyere m na ọrụ mba ụwa bụ ọrụ dị arọ, mana na ọ bụ ihe dị mkpa iji nweta ọzụzụ mmụta na ya, na-efu ọtụtụ mbọ yana kwa mmụọ nke mmụọ n'ezie: n'agbanyeghị ezughị okè, ọrụ Geneva nwere. ebube nke kwesịrị nkwado anyị. ** Akwụkwọ ozi e degaara Eve Curie (July 1929), dịka e hotara na '' Madame Curie: A Biography '' (1937) nke Eve Curie Labouisse dere, dịka Vincent Sheean sụgharịrị, p. 341 * '''M so na ndị na-eche na sayensị nwere ọmarịcha mma.''' Ọkà mmụta sayensị n'ụlọ nyocha ya abụghị naanị onye ọrụ nka: ọ bụkwa nwata edobere n'ihu ihe ndị na-eme n'okike nke na-amasị ya dị ka akụkọ ifo. Anyị ekwesịghị ikwe ka a kwenye na ọganihu sayensị niile nwere ike belata na usoro, igwe, ihe eji eme ihe, n'agbanyeghị na ígwè ọrụ dị otú ahụ nwekwara ịma mma ya. <br> Ekwetaghịkwa m na mmụọ nke njem na-enwe ihe ize ndụ ọ bụla nke ịpụ n'iyi n'ụwa anyị. Ọ bụrụ na m ahụ ihe ọ bụla dị mkpa n'akụkụ m, ọ bụ kpọmkwem mmụọ nke ime ihe nkiri, nke yiri ihe a na-apụghị ibibi ebibi ma dịkwa ka ọchịchọ ịmata ihe. ** Dịka ekwuru na '' Madame Curie: A Biography '' (1937) nke Eve Curie Labouisse dere, dịka Vincent Sheean sụgharịrị, p. 341 ** Ntụgharị asụsụ dị iche iche: Onye ọkà mmụta sayensị na ụlọ nyocha ya abụghị onye ọrụ nka nkịtị: ọ bụkwa nwata na-eche ihu ihe dị iche iche nke okike na-amasị ya dị ka a ga-asị na ha bụ akụkọ ifo. * '''Ọ dịghị ihe ọ bụla na ndụ ka a ga-atụ egwu, ọ bụ naanị ka a ga-aghọta.''' Ugbu a bụ oge ịghọtakwu ihe, ka anyị wee ghara ịtụ egwu ntakịrị. ** Dị ka e hotara na ''Our Precarious Habitat'' (1973) nke Melvin A. Benarde dere, p. v * '''Ụmụ mmadụ chọrọ ndị ikom na-arụ ọrụ nke ọma, bụ́ ndị na-enweta ihe kasị mma n'ọrụ ha, ma, n'echefughị ​​ọdịmma n'ozuzu ha, na-echebe ọdịmma onwe ha. Ma ụmụ mmadụ chọkwara ndị na-arọ nrọ, bụ ndị mmepe na-enweghị mmasị nke ụlọ ọrụ na-adọrọ mmasị nke na ọ gaghị ekwe omume itinye nlekọta ha maka uru nke onwe ha." chọrọ ya. N'agbanyeghị nke ahụ, ọha mmadụ a haziri nke ọma kwesịrị imesi ndị ọrụ dị otú ahụ obi ike ụzọ dị mma ha ga-esi rụzuo ọrụ ha, na ndụ nke na-enweghị nlekọta ihe onwunwe na nke a raara onwe ya nye n'efu maka nyocha. ** Dị ka e hotara na '' Astrophysics of the Diffuse Universe '' (2003) nke Michael A. Dopita na Ralph S. Sutherland dere. * '' A kụziiri m na ụzọ ọganihu adịghị ngwa ma ọ bụ dị mfe.'' ** '' Java Connector Architecture: Building Custom Connectors and adapters '' (2002) nke Atul Apte, p. 69 * E nwere ndị ọkà mmụta sayensị obi tara mmiri bụ́ ndị na-eme ngwa ngwa ịchụ nta ihe ọjọọ kama iguzobe eziokwu. ** Dịka ekwuru na '' The Commodity Trader's Almanac 2007 '' (2006) nke Scott W. Barrie na Jeffrey A. Hirsch, p. 44 == Ekwupụtaghị ya== * ''Abụ m otu n'ime ndị na-eche dị ka Nobel, na ụmụ mmadụ ga-adọta ihe ọma karịa ihe ọjọọ site na nchọpụta ọhụrụ.'' ** Dị ka e hotara na ''White Coat Tales: Heroes Medicine, Heritage and Misadventures'' (2007) nke Robert B. Taylor, p. 141. Isi mmalite bụ ahịrịokwu ikpeazụ nke nkuzi Nobel nke ''Pierre'' Curie (dị [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1903/pierre-curie/lecture/ here]). == Okwu gbasara Marie Curie == * Marie Curie nọ n'obi [[Roger Bacon | Baconian]], na-esi mmanụ uranium crude iji kwatue ozizi nke adịghị emebi emebi nke atọm. ** [[Freeman Dyson]], "Birds and Frogs" (Oct. 4, 2008) [[w: American Mathematical Society|AMS]] Einstein Public Lecture in Mathematics, dị ka e bipụtara na ''Notices of the AMS'', (Februa, 2009). E bipụtara ya na '' The Best Writing on Mathematics: 2010 '' (2011) p. 58. ==''[[Redio-ọrụ]]'' (1904) == :<small>nke [[Ernest Rutherford]] (a [https://books.google.com/books?id=g0MNAAAAYAAJ nke abụọ] e bipụtara na 1905).</small> * Marie Curie mere nyocha nke ọma site na usoro eletrik nke ihe ka ọtụtụ n'ime ihe ndị a ma ama, gụnyere ihe ndị na-adịghị ahụkebe, iji hụ ma ha nwere ọrụ ọ bụla. N'ọnọdụ mgbe ọ ga-ekwe omume, a na-enyocha ọtụtụ ogige nke ihe ndị ahụ. Ewezuga w|thorium na w|phosphorus, ọ dịghị ihe ọ bụla n'ime ihe ndị ọzọ nwere ọrụ ọbụna n'usoro nke 1/100 nke w|uranium.<!--p .8--> * O yiri ka nnukwu ọrụ nke ụfọdụ n’ime mineral ndị a, ma e jiri ya tụnyere uranium na thorium, bụ n’ihi ọnụnọ nke ihe ụfọdụ na-arụsi ọrụ ike dị ntakịrị, bụ́ nke dị iche na ahụ́ thorium na uranium a maara. Ọrụ [[w:Pierre_Curie | M.]] na Mme Curie kwadoro echiche a, bụ ndị nwere ike ikewapụ na pitchblende site na usoro kemịkalụ naanị ahụ abụọ na-arụ ọrụ, otu n'ime ha dị na steeti dị ọcha karịrị otu nde ugboro. na-arụ ọrụ karịa uranium metal. Nchọpụta a dị mkpa bụ n'ihi na arụrụ ọrụ redio nke ahụ ọhụrụ nwere. Naanị ntuziaka na nkewa ha bụ ọrụ nke ngwaahịa ndị a nwetara. ...Ọrụ nke ụdịdị a wee bụrụ ihe ndabere nke siri ike [[w:Qualitative_inorganic_analysis|qualitative]] na [[w:Quantitative_analysis_(chemistry)|Quantitative analysis]], yiri n'akụkụ ụfọdụ n'igosipụta [[[ w:Spectrometer|spectroscope]].<!--p.12--> * Ihe isi ike dị n'eziokwu bụ na [[w:Uraninite|pitchblende]] bụ mineral dị mgbagwoju anya ma nwee n'ụdị dịgasị iche iche ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọla niile amaara. ...Nnyocha nke pitblende site na usoro kemịkalụ, site n'iji usoro e depụtara n'elu, mere ka a chọpụta ahụ mmadụ abụọ na-arụsi ọrụ ike, [[w:Polonium|polonium]] na [[w:Radium|radium]]. Aha polonium bụ ihe mbụ Mme Curie chọpụtara iji sọpụrụ obodo a mụrụ ya. Aha radium bụ mkpali obi ụtọ nke ndị na-achọpụta ihe, n'ihi na ihe a dị na steeti dị ọcha nwere ihe onwunwe nke ọrụ redio ruo ogo dị ịtụnanya.<!--p.13--> == Hụkwa == * [[Atọm] * [[Atọmka Ozizi]] * [[Pierre Curie | Curie, Pierre]] * ''[[Radio-activity]]'' nke [Ernest Rutherford] ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Marie Curie]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marie Curie]] na wikiquote Bekee 4mqphqr2vrzy835zxs734dohj3syjfh Penny Mordaunt 0 3014 12925 12924 2022-11-13T20:27:04Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Rt Hon Penny Mordaunt.jpg|thumb|Rt Hon Penny Mordaunt]] '''[[w:Penelope Mordaunt|Penny Mordaunt]]''' (amụrụ 4 Maachị 1973) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Conservative Party nke Britain bụ onye jerela ozi dịka onye ndu nke House of Commons kemgbe Septemba 2022. A họpụtara Mordaunt ka ọ bụrụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Portsmouth North na 2010. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche. Mịnịsta na-ahụ maka ụmụ nwanyị na nha anya site na 2018 ruo 2019 na odeakwụkwọ nke steeti maka mmepe mba ụwa site na 2017 ruo 2019. Ọ bụ odeakwụkwọ steeti maka nchekwa site na Mee ruo Julaị 2019. ===ihe okwuru=== *Anọ m na kabinet wee lụọ ọgụ iji gbalịa nweta nkwekọrịta na ịnwale ma wulite nkwenye, ma na pati m ma na nzuko omeiwu. Ihe anyị mụtara n'agbanyeghị na ọ bụrụ na ị na-agbalị inweta ebumnobi ahụ, ị gaghị ewepụ ihe ọ bụla na tebụl. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-48521389Toryleadership Johnson warns party of risk of Brexit 'extinction'] ''BBC News'' (5 June 2019) *Anyị gwara ndị mmadụ ka ha kpebie, ha kpebiri... nke ahụ pụtara na anyị enweghị ike iwepụta ihe ọzọ na nzuko omeiwu **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-46592394Brexit: Theresa May says David Cameron 'not advising her'] ''BBC News'' (17 December 2018) * N'ụbọchị ndị na-adịbeghị anya, na mkparịta ụka m nke mụ na ndị mmadụ nọ n'akụkụ EU na-enwe mkparịta ụka, enwere m olileanya n'ezie ma echere m na ha ghọtara na ha ga-aga n'ihu na ihe ụfọdụ. Emere m ntuli aka ịpụ na m ka nwere nchekwube na anyị nwere ike nweta ezigbo ihe maka UK. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-48521389Toryleadership: Johnson warns party of risk of Brexit 'extinction'] ''BBC News'' (5 June 2019) * Nke mbụ, ka m leba anya n’ihe nwanyị ahụ a na-akwanyere ùgwù kwuru banyere otú ihu m dị: Ihu izu ike bụ nke nkịta ọhịa na-ata ahịhịa, ndị mmadụ ekwesịghịkwa ịghụcha ihe na ya. ** [https://www.independent.co.uk/news/uk/penny-mordaunt-liz-truss-thangam-debbonaire-labour-prime-b2201978.html"Penny Mordaunt: My resting face is that of a bulldog chewing a wasp"] <!-- Not 'The' on the website -->''Independent'' (13 October 2022) ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Penny Mordaunt|Penny Mordaunt]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Penny Mordaunt|Penny Mordaunt]] na wikiquote Bekee j4b4k24ll51irif639hdselpsnhislw Yvonne Vera 0 3015 12927 2022-11-13T20:56:27Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Dr. Yvonne Vera (19 Septemba 1964 – 7 Eprel 2005) bụ odee si Zimbabwe. Akwụkwọ mbụ e bipụtara bụ nchịkọta akụkọ mkpirisi, Why Don't You Carve Other Animals (1992), nke sochiri akwụkwọ akụkọ ise: Nehanda (1993), Without a Name (1994), Under the Tongue (1996), Butterfly Ọkụ (1998), na Nkume Virgins (2002). A maara akwụkwọ akụkọ ya maka ịgụ uri ha, okwu siri ike, na agwa ụmụ nwanyị ha siri ike, ma gbanyere mkpọrọgwụ n'oge gara aga siri ike nke Zimbabwe. N’ihi ihe ndị a, ndị na-amụ akwụkwọ ndị Africa na-achị n’oge ọchịchị gachara amụwo ya nke ọma ma nwee ekele maka ya. [[Usòrò:Yvonne Vera (2003).jpg|thumb|Yvonne Vera]] === Ihe ndị okwuru === *Maka m ide bụ ìhè, ihe na-egbuke egbuke na-ejide ihe niile na profaịlụ mara mma. Ìhè a na-achọgharị ma na-amụnye ọkụ, ọ bụ ebe nchekwa ebe a ga-esi kpughee mkparị mmetụta uche nke ahụmahụ anyị. Ìhè bụ ọkụ na-egbuke egbuke nke na-agwọ ọrịa. Ide ihe nwere ike ịbụ ụdị ọkụ a. **Ọgụgụ dị mma[https://www.goodreads.com/author/quotes/237227.Yvonne%20Vera [1<nowiki>]</nowiki>] *Ọ bụrụ na ikwu okwu ka siri ike ịkparịta ụka, mgbe ahụ ide ihe ewepụtala ohere maka ọtụtụ ụmụ nwanyị - enwere onwe karịa ikwu okwu. A na-ekekọta akwụkwọ ahụ, kesaa ya, gụọ ya. Ọ na-ejigide ikike ya karịa ka a na-anabata nwanyị na ọnọdụ ọnụ **Oghere mmeghe: Anthology of Contemporary African Women's scripture, Ọgọst 11, 2008 [https://www.amazon.com/Opening-Spaces-Anthology-Contemporary-African/dp/0435910108 [[2<nowiki>]]</nowiki>] *Ndi be anyi mara ike okwu. Ọ bụ n'ihi nke a ka ha na-achọ ka a na-ekwu okwu n'ihu ma debe ha ndụ. Anyị ekwenyeghị na okwu nwere ike ịnọpụ iche n'okwu ndị na-ebu ha, n'etiti ụmụ mmadụ na-achịkwa ma mụọ ha. Akwụkwọ ahụ bụ omenala pụrụ iche nke onye ọbịbịa nwere. N'etiti onwe anyị, okwu adịghị ka nkume. Enweghị ike iwere okwu n'aka ndị na-emepụta ya. Ndị mmadụ bụ okwu ha. **Nehanda [https://www.amazon.com/Nehanda-Yvonne-Vera/dp/0920661416 [[3<nowiki>]]</nowiki>] === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Yvonne_Vera w:en:Yvonne Vera] Na Wikipedia Bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Yvonne_Vera q:en:Yvonne Vera] Na Wikiquote Bekee ijtne796y6wsa2zmk1siuzllwpirczb Hebe Tien 0 3016 12928 2022-11-13T21:04:28Z PassionateLibrarian 159 kere peeji wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Hebe HK.jpg|thumb|Hebe Tien na 2010]] [[W:ig:Hebe Tien|'''Hebe Tien''']] (Tián Fùzhēn; amụrụ na 30 Maachị 1983) bụ onye na-agụ egwu na onye na-eme ihe nkiri si Taịwan. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Ọ bụ ngozi inwe ike ime ihe na-amasị m maka ibi ndụ, na ime ka ndị mmadụ nwee mmasị n'egwum. ** Hebe Tien (2016) cited in "[https://www.todayonline.com/entertainment/music/music-reviews/concert-review-hebe-tien-shows-how-far-she-has-come Concert review: Hebe Tien shows how far she has come]" on ''Today Online'', 7 Maachị 2016. *Onye ọ bụla na-enweta mgbago na mgbada na ndụ ha. Enwere m ekele zuru oke inwe ezi ndị enyi n'akụkụ m site na ha nile. ** Hebe Tien (2021) cited in "[https://www.todayonline.com/8days/sceneandheard/entertainment/hebe-tien-hints-she-could-change-name-if-copyright-issues-ex-label Hebe Tien Hints S.H.E Could Change Name If Copyright Issues With Ex-Label Can’t Be Resolved]" on ''Today Online'', 6 Jenụwaarị 2021. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Q:en:Hebe Tien|Hebe Tien]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] dmch7zyayao62xp1jcw15prmtlrftsy Lisa Moorish 0 3017 12929 2022-11-13T21:07:55Z Favourchioms 155 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lisa Moorish|Lisa Moorish]]''' (amuru 16 Jenụwarị 1972) bụ onye na-agụ abụ Britain nke ama ama na o mụrụ Liam Gallagher na Pete Doherty ndi na agu egwu umu. Ọ nwere ọrụ naanị ya na-amalite na 1989, ma bụrụkwa onye isi na-abụ abụ nke ndị egwu Indie Kill City na mbido 2000s. ===ihe okwuru=== * Amaara m na ndị mmadụ nwere mmasị, aghọtakwara m ihe kpatara ya, ma achọghị m ka ihe ndị ahụ kpuchie ndụ m. Ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lisa Moorish|Lisa Moorish]]''' (amuru 16 Jenụwarị 1972) bụ onye na-agụ abụ Britain nke ama ama na o mụrụ Liam Gallagher na Pete Doherty ndi na agu egwu umu. Ọ nwere ọrụ naanị ya na-amalite na 1989, ma bụrụkwa onye isi na-abụ abụ nke ndị egwu Indie Kill City na mbido 2000s. ===ihe okwuru=== * Amaara m na ndị mmadụ nwere mmasị, aghọtakwara m ihe kpatara ya, ma achọghị m ka ihe ndị ahụ kpuchie ndụ m. Ọ bụ naanị otú ọ dị. Abụ m onye na-agụ egwú, anọ m n’òtù egwú, mụ na ndị na-agu egwú na-apụ apụ, mụ na ndị egwú abụọ dị iche iche mụrụ ụmụ. Nye m, ọ bụghị nnukwu ihe. Naanị iwe na-ewe m n'ihi na m chọrọ ka ndị mmadụ na-ege egwu. Gee LP ntị ma ọ bụ bịa hụ ìgwè m. Ọ naghị amasị m ma ndị mmadụ na-ede banyere ndụ m ma na-ekwudịghị egwu. ** "[http://www.theguardian.com/music/2004/aug/20/popandrock8 A life on the edge]" at ''The Guardian'', 20 August 2004 * Ọ na-enyere m aka. Aga m agafe nke ahụ, abụ m ezigbo onye na-ede abụ, ụmụ m nwere obi ụtọ, ìgwè ahụ dị mma ma ọ fọrọ nke nta ka m dozie ụgwọ niile m ji. Opekempe, erebeghị m akụkọ m. Enwetala m ọtụtụ onyinye mana ọ ga-akara m mma ịnọ n'obere kansụl na-ehi ụra karịa ịgbasa ebe niile Ndewo! ma ọ bụ tabloids. Ọ ga-amasị m, enwere m ọrụ dịịrị ndị otu m na ụmụ m. Ekwetaghị m na ya, ọ dịghị mgbe a na-anwa m.. **"[http://www.theguardian.com/music/2004/aug/20/popandrock8 A life on the edge]" at ''The Guardian'', 20 August 2004 : On conquering her past. ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Lisa Moorish|Lisa Moorish]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Lisa Moorish|Lisa Moorish]] na wikiquote Bekee huwzqqnaq3bme520dpsnuxgp9yzwh3h Denise Oliver-Velez 0 3018 12930 2022-11-13T21:23:58Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Denise Oliver-Velez (amuru Ọgọst 1, 1947) bụ onye prọfesọ America, onye nchịkọta akụkọ, onye ndọrọndọrọ na onye nhazi obodo. Ọ bụ onye otu ma The Young Lords na Black Panther Party. [[Usòrò:Denise Oliver Velez.jpg|thumb|Denise Oliver Velez]] === Ihe ndị okwuru === ==== [https://www.democracynow.org/2019/7/24/young_lords_legacy Interview] with Democracy Now (2019) ==== *Ọrụ nke ụmụ nwanyị, na mbụ, n'ọdịdị omenala, bụ, n'otu aka, na-enweghị isi. Nke ahụ bụ ihe e mere ka anyị kwenye. Ma mgbe anyị malitere ịmụ akụkọ ihe mere eme—na Juan, dị ka onye ozi mmụta, hụ na anyị mụtara banyere ndị isi ndị inyom na-agba ọchịchị mgba okpuru na Puerto Rico. Ya mere, maka ọtụtụ n'ime anyị, gụnyere ndị anyị gara mahadum, anyị anụbeghị banyere ndị dị ka Mariana Bracetti. Anyị anụtụbeghị banyere ọbụna Doña Fela, onye bụ onyeisi obodo San Juan ruo ọtụtụ afọ. Anyị wee malite inyocha—cheta, ngagharị ụmụ nwanyị bụkwa—efegharị nke abụọ—na-abịakwa. Anyị debere akwụkwọ akụkọ anyị na The Rat, nke ụmụ nwanyị weghaara. Ya mere, anyị malitere inupụ azụ megide echiche nke-na mmemme, o kwuru revolutionary machismo. Anyị wee sị, “Nke ahụ bụ ihe nzuzu n'ezie. Machismo abụghị mgbanwe; ọ bụ mmegbu.” Ndien n̄kparawa owo ke esop ẹma ẹdiana ye nnyịn iban, ndien nnyịn ima inam ukpụhọde oro. Echere m na mgbasa ozi bụ isi na-elekwasị anya na nkata, ị maara, ikpughe ihe ndị a na-ekwu na nkata nzuzo. Ma n'àgwàetiti ahụ, ndị mmadụ na-achọ: Otu, ha chọrọ ndị junta, gbasara ego njikwa ego, pụta; abụọ, ha anọwo na-ewelite okwu gbasara imegbu ụmụ nwanyị; atọ, ha na-ekwu maka eziokwu ahụ bụ na Rosselló kpọbatara nwanyị America ka ọ gbanwee usoro agụmakwụkwọ n'àgwàetiti ahụ, gbanwee ya ka ọ bụrụ ụlọ akwụkwọ ego ma mechie agụmakwụkwọ ọha. Ndị nne na nna na ndị nkuzi na-eme ngagharị iwe. **Banyere ngagharị iwe na Puerto Rico Otu ihe ọzọ m chọrọ iwelite bụ na, na Septemba, mmadụ 900,000 nọ n'agwaetiti ahụ ga-efunahụ mkpuchi ahụike ha. Ma nke ahụ ga-abụ-anyị na-ekwu banyere mmadụ 4,000 nwụrụ n'oké ifufe ahụ. Cheedị banyere mmadụ 900,000, ebe ọtụtụ n'ime ha merela agadi na ha agaghị enweta insulin ha. Ụmụaka agaghị enweta ọgwụ asthma ha. M pụtara, ọnụ ọgụgụ nke ọnwụ na-aga na-phenomenal. Ma achọghị m ịhụ ka anyị na-aga, "Oh, nke a dị egwu. Lee ndị niile nwụrụ anwụ na Puerto Rico. Ka anyị mee ihe ugbu a." Ya mere, ndị mmadụ na-eweli okwu ndị a ahora, ugbu a, na Puerto Rico nakwa na mba ọzọ. === Site n'anya nke ụmụ nwanyị ndị nnupụisi: The Young Lords 1969-1976 nke Iris Morales (2016) === *Ọtụtụ ihe na-agbanwe n'ụwa anyị. Anyị lere anya, anyị chọkwara n'akwụkwọ ndị na-eme mgbanwe. Ma eleghị anya, anyị chọtara iberibe ole na ole, ma ọ dịghị ihe dị ukwuu n'ihi na ụwa emetụbeghị nke a n'ezie. Anyị weere dị ka ndị dike nke mgba anyị Lolita Lebrón na Blanca Canales n'ihi na ha anọwo na mgba Nationalist Party na Puerto Rico. Anyị lere ụmụ nwanyị anya dị ka Angela Davis. E nwere ụmụ nwanyị abụọ n’okwu ikpe Panther 21 n’oge ahụ, Afeni Shakur na Joan Bird, bụ́ ndị e jichiri ha na ụmụnna. Obi dị anyị ụtọ na ụmụ nwanyị na-aga akwụkwọ mmado. Nke ahụ dị ezigbo mkpa n'ihi na nke a dị ọhụrụ. Ihu otu ndọrọndọrọ ikike obodo bụ nwoke. ọ bụrụ na ọnweghị ịdị n'otu n'ime nzukọ ma ọ bụrụhaala na enwere ọdịiche dị n'etiti nwoke na nwanyị na mgba, a gaghị enwe ike ịgba mbọ maka mgbanwe n'ụwa. Ọtụtụ alụmdi na nwunye dara n’ihi na anyị na-agbalị ịdị iche, anyị amaghịkwa otú anyị ga-esi nọgide na-enwe mmekọrịta alụmdi na nwunye, ma ọ bụdị mara otú e si akọwa ihe alụmdi na nwunye bụ. Anyị na-ele ya anya dị ka agbụ, cadenas. Ịnweghị onwe gị! Ị bụ nwanyị ọhụrụ a tọhapụrụ onwe ya, mana di gị na-agwa gị ihe ị ga-eme. Ịgba alụkwaghịm dị ugbu a maka usoro ọmụmụ n'ọtụtụ ezinụlọ. Ụmụ nwanyị ka na-agbalịsi ike ịnagide otú ha ga-esi na-ahazi nzukọ, ịrụ ọrụ, ịga ụlọ akwụkwọ, ịzụlite ezinụlọ, na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụmụ nwanyị mara mma. O nwere ike ịbụ na ọgbọ ndị na-abịa n’ihu agaghị enwe nsogbu n’okwu ndị a n’ihi na anyị mesoro ha ihe mgbe ahụ, anyị na-emekwa ha ugbu a. Agala m n'okporo ụzọ dị na East Harlem, ndị mmadụ asịwo, "Dónde está los Young Lords?" Ebee ka ha gara? Ndị mmadụ na-atụ uche Ndị Ntorobịa. Ha bụbu akụkụ dị mkpa nke obodo ahụ na South Bronx, Lower East Side, Philadelphia, New Haven, Hartford, na New Jersey. Ma ịkpa ókè agbụrụ n'àgwàetiti ahụ, ọ dịghị onye chọrọ ime ihe n'ihi na a gwara m "ọ dịghị hay racismo en Puerto Rico." Ma nke ahụ abụghị eziokwu. Agba, agba, klaasị, bụ nnukwu esemokwu, ọbụlagodi n'ime otu ndọrọndọrọ ọchịchị aka ekpe. *Mbugharị ikpeazụ ahụ na 1947 mere ka ọgbọ nke nwere otu ụkwụ na United States, ma eleghị anya, ha nwere nrọ Puerto Rico, ma eziokwu nke ịdị adị ha dị ebe a. Nbibi nke ndị nwenụ na mmegharị ndị ọzọ bụ ahụmahụ na-akpasu iwe. Amụtala m ihe yiri nke ndị vets Vietnam na-aga. Ha na-akpọ ya nsogbu nrụgide post-traumatic; M na-akpọ ya post-traumatic revolutionary odida stress disorder-Enwere m aha nke m maka ya. Mgbe mgbanwe nke mgbanwe a daa, ọtụtụ n'ime anyị ga-aga njem nyocha onwe anyị. Ekwesịrị m ịgbapụ. M malitere ịṅụ ọgwụ ike, mmanya na-aba n'anya, na-arụsi ọrụ ike. Ndị Ntorobịa bụụrụ ezinụlọ m. Ọ bụ nrọ m. Amaghị m ihe m ga-etinye ebe ahụ. Amaghị m otú m ga-esi eme ya. M wee mee ya na iche. Ọtụtụ n'ime anyị mere ya iche. Ọ bụ naanị ugbu a, ọtụtụ afọ ka e mesịrị ka m nwere ike ile ya anya nke ọma ma ghọta ihe merenụ. Enwere m nnọọ nkụda mmụọ, achọghịkwa m inwe ihe ọ bụla jikọrọ ya na ịhazi ihe ọ bụla ruo oge ụfọdụ. Ma nke ahụ gwọrọ. Ọ were afọ iri abụọ. Ọnya adịghịkwa ebe ahụ-dị ka ọnya mepere emepe. Akpụkpọ ahụ adịkwaghị ebe ahụ. Enwere ụfọdụ ọnya anụ ahụ, mana ọ naghị adị mma ka m nwee ike ile ihe anya n'ụzọ dị iche. M na-alaghachikwa na-eme ụdị ihe ndị m chere na ọ dị mkpa maka mgbanwe n'etiti ọha mmadụ. Anyị chọrọ Nna-ukwu na-eto eto ọzọ. Anyị na-alụso ndị iro anyị ọgụ, bụ́ Yankee, na ọdụ ụgbọ mmiri Puerto Rican. Otu isi ihe na-egbochi anyị n'ọgụ anyị na-alụ iji tọhapụ Puerto Rico na ndị niile a na-emegbu emegbu bụ enweghị ịdị n'otu. 1972 akụkọ Ịgba ọchịchị n'ike bụ usoro na-amanye anyị ka anyị rịgoro n'azụ ụmụnna anyị ka anyị rute n'elu. Ọ dị ka ịgba ọsọ, nke ihe nrita bụ ịlanarị....Anyị na-alụso ibe anyị ọgụ ka anyị dịrị ndụ, na-ekewakwa anyị n'ìgwè na-alụso ibe anyị ọgụ. A na-etolite otu ndị a site na nkewa nke agbụrụ na nwoke na nwanyị, na òtù ọha mmadụ .... Ọtụtụ n'ime nkewa ndị a dị adị bụ n'ihi ịchịisi ... N'ihi mmegbu a na-ata ahụhụ ruo ọgbọ na ọgbọ, nke mbụ n'okpuru Spain na mgbe ahụ n'okpuru amerikkkans, anyị niile ịzụlite a "colonized echiche" **1972 akụkọ *Anyị na-atụ egwu idu ndú, n'ihi na a kụziiri anyị ịbụ ndị na-eso ụzọ. A gwala anyị na anyị na-adị ogologo oge, na anyị echefuola na anyị na-abụ ndị na-alụ ọgụ mgbe niile .... Anyị nwere ike iwepụ uche anyị site n'echiche a na-achị achị ma ọ bụrụ na anyị amụta ezi akụkọ ihe mere eme anyị, ghọta omenala anyị, na-arụ ọrụ n'ịdị n'otu. . 1972 akụkọ Inwe ndị ohu nke ndị nna nna abụghị ihe ihere; mmadụ kwesịrị ịdị mpako ịmara na ndị nna nna ya siri ike ibi ndụ site na egwu egwu nke ịgba ohu, dị ike n'ihi ọgaranya na ọmarịcha akụkọ ihe mere eme nke Africa. A kụziiri anyị na ndị Africa bụ ndị obi tara mmiri, nke a na-emekwa ka anyị ghara ịma ihere n'oge gara aga. **1972 akụkọ *N'ihi mmegharị Black Power dị n'ime United States, ndị ojii America na-enwezi ike iweli isi ha elu ma na-anya isi n'oge gara aga. Ọ dị mkpa ka anyị mụọ akụkọ ihe mere eme Puerto Rican, nke ọtụtụ n'ime ha bụ akụkọ ihe mere eme nke Africa, ka anyị nwee ike ịga n'ihu na-ewepụ onwe anyị ihe mgbochi dị n'etiti Afro-boricua na jibaro. **1972 akụkọ *Anyị ekwesịghị ịtụ ụjọ ịkatọ onwe anyị banyere ịkpa ókè agbụrụ. Anyị niile bụ ndị na-akpa ókè agbụrụ, ọ bụghị n'ihi na anyị chọrọ ịbụ, kama n'ihi na a kụziiri anyị ka anyị dị otú ahụ, na-eme ka anyị kewaa, n'ihi na ọ na-erite uru na usoro ọchịchị obodo. Nke a metụtara ịkpa ókè agbụrụ n'ebe ndị Eshia, ndị Brown ndị ọzọ, na n'ebe ndị ọcha nọ. Ndị ọcha abụghị ndị mmegbu-ndị isi obodo. Anyị agaghị enwe mmekọrịta ọha na eze ruo mgbe anyị nwere onwe anyị na agbụ ndị a n'uche anyị. **1972 akụkọ === Njikọ mpụga === **[https://en.wikipedia.org/wiki/Denise_Oliver-Velez w:en:Denise Oliver-Velez] Na Wikipedia Bekee **[https://en.m.wikiquote.org/wiki/Denise_Oliver-Velez q:en:Denise Oliver-Velez] Na Wikiquote Bekee ep5gfg28ydpxnv0wossnyoot9pjln3g Mary Midgley 0 3019 12933 12931 2022-11-13T22:01:51Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Mary Midgley.JPG|thumb|Mary Midgley]] '''[[w:Mary Midgley|Mary Midgley]]''' (née Scutton; 13 Septemba 1919 - 10 Ọktoba 2018) bụ onye ọkà ihe ọmụma Britain. Onye isi nkuzi na nkà ihe ọmụma na Mahadum Newcastle, amaara ya maka ọrụ ya na sayensị, ụkpụrụ omume na ikike anụmanụ. ===ihe okwuru=== * “Ihe nnọchianya nke iri anụ anaghị anọpụ iche. N'onwe ya, onye na-eri anụ yiri ka ọ na-eri ndụ. Nye onye anaghị eri anụ, ọ dị ka ọ na-eri ọnwụ. Enwere ụdị mgbanwe gestalt n'etiti ọnọdụ abụọ ahụ nke na-eme ka o sie ike ịgbanwe, na-esikwa ike ịjụ ajụjụ n'okwu ahụ ma ọlị na-enweghị mgbagha. " **[https://www.goodreads.com/author/quotes/98080.Mary_Midgley goodreads.com] * “Nsogbu nke ụmụ mmadụ na-enwe abụghị n’ezie na ha hụrụ onwe ha n’anya nke ukwuu; ha kwesịrị ịhụ onwe ha n'anya karịa. Nsogbu bụ na ha ahụghị ndị ọzọ n'anya nke ukwuu. **[https://www.goodreads.com/author/quotes/98080.Mary_Midgley goodreads.com] "Hubris na-akpọ maka ihe mgbu, na n'otu ụdị ma ọ bụ ọzọ ọ ga-enweta ya, ọ bụghị dị ka ntaramahụhụ sitere n'èzí kama dị ka mmecha nke usoro amalitelarị." **[https://www.goodreads.com/author/quotes/98080.Mary_Midgley goodreads.com] * "Ọ dịghị onye n'ime anyị nwere ike ịmụ ihe ọ bụla nke ọma ma ọ bụrụ na anyị ejiri obi anyị dum mee ya." **[https://www.goodreads.com/author/quotes/98080.Mary_Midgley goodreads.com] * “Ihe ndị ọkà ihe ọmụma ukwu na-emere anyị abụghị inyefe usoro ihe nile dị otú ahụ. Ọ bụ ime ka ìhè na dokwuo anya ụfọdụ akụkụ pụrụ iche nke ndụ, ịnye ngwaọrụ echiche nke ga-arụ ụdị ọrụ dị mkpa. N'agbanyeghị na mpaghara ọrụ ahụ nwere ike ịdị, ọ bụghị ihe niile, na echiche niile na-efunahụ ike ha kwesịrị ekwesị mgbe ejiri ha mee ihe n'ọnọdụ ha kwesịrị ekwesị. Ọ bụ ya mere na otu onye ọkà ihe ọmụma na-ejighị achụpụ onye ọzọ, ya mere e nwere ohere maka ha nile na ọtụtụ ndị ọzọ bụ́ ndị anyị na-enwebeghị.” **[https://www.goodreads.com/author/quotes/98080.Mary_Midgley goodreads.com] * “N’ụzọ dị iche, ọ bụrụ na mmadụ echee echiche banyere ikike ụmụ mmadụ gbadoro ụkwụ n’echiche bụ́ na onye ọ bụla nwere onwe ya kpam kpam ma nwee ike ịchịkwa ọdịnihu nke ya, nke a na-adị m ka ihe na-agaghị eme eme ọbụna nye ụmụ mmadụ, ọ bụkwa nnọọ otu akụkụ. a ga-eji mee ihe dị ka ngwá ọrụ bụ́ isi nke omume ọma.” **[https://www.goodreads.com/author/quotes/98080.Mary_Midgley goodreads.com] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Mary Midgley|Mary Midgley]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Mary Midgley|Mary Midgley]] na wikiquote Bekee tvkjkmngg40ng93x2yvsfrnlhvbk856 Monnica T. Williams 0 3020 12932 2022-11-13T21:41:56Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Monnica T. Williams bụ ọkà n'akparamàgwà mmadụ na ọkachamara n'ihe gbasara ahụike na Ụlọ Akwụkwọ nke Psychology na Mahadum Ottawa. === Ihe ndị okwuru === === N'ime ikpe ziri ezi nke Psychedelic: Maka Ọdịbendị Ọdịiche Dị Mma na Haziri nhatanha (2021) === * Dị ka onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ na onye nyocha nke Africa America, ọ pụtara ìhè na etinyeghị anyị nke ọma dị ka ndị na-eme nchọpụta ma ọ bụ ndị na-eme nchọpụta na ọmụmụ sayensị, na olu anyị abụghị akụkụ nke mkparịta ụka ka ọgwụ ndị a na-abanye na nlekọta ahụike uche. * Ọtụtụ anụwo banyere ọmụmụ ihe Tuskegee nke ọrịa syphilis na-adịghị edozi, ma ole na ole maara banyere ụlọ ọrụ a kpọrọ "Narco Farm." Enwere ihe ọmụmụ 500 ebipụtara sitere na ARC site na 1935 ruo 1975, na-anwale oke nnabata mmadụ maka ndị mmụọ mmụọ, opiates, na amphetamines na ndị mkpọrọ.' Ọmụmụ Dr. Isbell gụnyere ọgwụ LSD dị oke egwu na ogologo oge na isiokwu ya. M na-atụ anya na ebe na recesses nke anyị omenala nsụhọ, a ka nwere ụfọdụ ebe nchekwa nke bara uru psychedelic omenala zụlitere anyị African nna nna na ọdịdị ọtụtụ onyinye na furu efu ebe n'etiti North America na Middle Passage. * Edewo ọtụtụ ihe banyere iji ọgwụ osisi sitere na Mexico na South America mee ihe n'asụsụ ụmụ amaala, mana ejirila psychedelics mee ihe n'ofe ọdịnala na oge. E ji ndị ọkà n’akparamàgwà mmadụ tee ndị nchụàjà na ndị eze mmanụ n’oge Bible, e jiwokwa ha mee ihe ruo ọtụtụ puku afọ n’ọdịbendị Africa. N'oge ịgba ohu, ndị inyom Yoruba si n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Africa rụrụ ọrụ ọgwụgwọ site n'iji ihe ọmụma ha nwere banyere ọgwụ osisi ndị e nwetara site n'Africa. N'oge ugbu a na Etiopia, a kwenyere na osisi niile nwere ụfọdụ uru ọgwụ bara uru, na osisi ọgwụ na-anọkwa ebe etiti na usoro nlekọta ahụike ọdịnala ha. A na-azụ ma chekwaa ọtụtụ osisi n'ubi obodo dị nsọ, ezinụlọ na-echekwakwa obere ogige ụlọ. Nke a gụnyere ọtụtụ osisi maka ebumnuche ọgwụ yana ọgwụ osisi psychoactive dị mkpa maka nsogbu uche na nke mmụọ. * N’ebe ndịda Afrịka, a na-adaberekarị na ibulawu dị ka ọgwụ mmụọ mmụọ nke ndị otu ụmụ amaala, dị ka Xhosa na Zulu na-eji eme ihe iji soro ndị nna nna ha na-ekwurịta okwu na ịgwọ nsogbu uche. Ubulawu, ọgwụ osisi Africa oge ochie, bụ mgbọrọgwụ nke ọtụtụ ihe ọkụkụ dị ike bụ́ ndị a kụdara ala ma mee ka ọ bụrụ mmịnye mmiri oyi, nke a kpụrụ akpụ iji mepụta ụfụfụ na-agwọ ọrịa. * Enwere omenala bara ụba nke ọgwụ osisi n'Africa nke na o doro anya na ndị ojii eritela uru na ọgwụ osisi psychedelic ruo ogologo oge. * Ọ bụ ezie na ọ bụghị mgbe niile ka ọ dịịrị anyị mma, mana enwere m olileanya na anyị nwere ike ịbịakọta ọnụ dị ka ndị mmadụ, mepụta oghere nchekwa nke anyị, ma nweta ikike iji nwetaghachi ọgwụgwọ mmụọ maka onwe anyị, ndị anyị hụrụ n'anya, na obodo anyị. === Njikọ mpụga === q:en:Monnica T. Williams Na Wikipedia Bekee **[https://www.monnicawilliams.com/ Personal website] **[https://twitter.com/drmonnica Twitter page] 86uxausro9bw1tvfm3byohpx8lwe23r Meghan, Duchess of Sussex 0 3021 13098 12934 2022-11-15T20:21:48Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Meghan Markle - 2018 (cropped).jpg|thumb|Meghan Markle - 2018 (cropped)]] '''[[w:Meghan, Duchess nke Sussex|Meghan, Duchess of Sussex]]''' (amụrụ Rachel Meghan Markle, 4 Ọgọst 1981) bụ onye America sitere na ezinụlọ eze Britain na onye bụbu onye na-eme ihe nkiri. Ọ lụrụ Prince Harry, Duke nke Sussex. Na 2019, ọ mụrụ Archie Mountbatten-Windsor na 2021 ọ mụrụ Lilibet Mountbatten-Windsor. ===ihe okwuru=== *'Ịtụgharị uche n'ebe m si bịa na-enyere m aka ịghọta ihe m nwere ugbu a na imeziwanye ihe. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *'Echere m na akụkụ kachasị ukwuu nke ịbụ onye isi nwa agbọghọ na ụlọ ọrụ, n'ụlọ, ma ọ bụ ebe ọ bụla ị na-aga bụ ịmara uru gị. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *'Mee nhọrọ: Gaa n'ihu na-ebi ndụ gị na-enwe mmetụta nke ịdaba na olulu nke aghọtaghi onwe gị, ma ọ bụ na ịchọta njirimara gị n'adabereghị na ya. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *Ị zuru oke na ma enwere ọ bụ na-enweghị onye mmekọ. I zuru oke ka ị dị. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *Ị na-ese igbe nke gị, na- akowa kwa onwe gị dị ka onye ị bụ ... Ị na-emepụta njirimara ị chọrọ maka onwe gị. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *Site na ima ama na-abịa ohere, mana ọ gụnyekwara ibu ọrụ - ịkwado na ịkekọrịta, ilekwasị anya obere na slippers iko na ihe ndị ọzọ na ịkwaga n'uko uko ụlọ. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *Were obere nnu were ihe were ya, chọta nguzozi n'ime ndụ gị. Na ezumike nri ehihie gị, pụọ ka ị nweta ikuku ọhụrụ. Ịkwesighi ịme ndụ gị ọrụ gị. Ekwesịrị m ịchọta nguzozi ahụ maka onwe m, yana… echere m na ị ga-ewepụta oge maka onwe gị ka ọrụ wee ghara ịbụ njedebe-ihe niile. **[https://www.thecoolist.com/quotes/meghan-markle/ thecoolist.com] *Nhọpụta abụghị nanị maka ikike ịtụ vootu kamakwa ihe nke ahụ na-anọchi anya ya. Isi na isi ikike mmadụ nke inwe ike isonye na nhọrọ maka ọdịnihu gị na nke obodo gị. ** [http://archive.today/zYlFS At the celebration of 125 years of women's suffrage in New Zealand] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Meghan, Duchess of Sussex|Meghan, Duchess of Sussex]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Meghan, Duchess of Sussex|Meghan, Duchess of Sussex]] na wikiquote Bekee otaeo21hzclzb53pd9ralgcsxeocvt1 Elizabeth II 0 3022 12935 2022-11-13T22:34:12Z Ugbesabdul 185 Created a page wikitext text/x-wiki Queen Elizabeth II (21 Eprel 1926 - 8 Septemba 2022) bụ Queen nke United Kingdom, Canada, Australia, New Zealand, Jamaica, Grenada, Papua New Guinea, Solomon Islands, Tuvalu, Saint Lucia, Saint Vincent na Grenadines, Belize, Antigua na Barbuda, na Saint Kitts na Nevis. Ọ bụ onye isi nke Commonwealth na Gọvanọ Kasị Elu nke Ụka England. Charles III, ọkpara ya nọchiri ya. [[Usòrò:Elizabeth II greets NASA GSFC employees, May 8, 2007 edit.jpg|thumb| ==== Elizabeth II greets NASA GSFC employees, May 8, 2007: ==== Anyị bụ ndị na-agafe agafe, ndị na-eme ihe ike, na-enwe ntụsara ahụ na omume karịa tiori.]] [[Usòrò:Princess Elizabeth on TIME Magazine, April 29, 1929.jpg|thumb|Ọ dịla mfe ịkpọ asị na ibibi. Ịwulite na ilekọta ya siri ike karịa.]] [[Usòrò:25.Jun.2015 Queen Elizabeth II. and Prince Philip's visit to Frankfurt (18966273619).jpg|thumb|Ma ọ dịghị ihe a pụrụ ikwu nwere ike ịmalite iwepụ nhụjuanya na mgbu nke oge ndị a. Iru újú bụ ụgwọ anyị na-akwụ maka ịhụnanya.]] === Ihe ndị okwuru === *Eze-nwanyị, n'oge ọchịchị gị, nke malitere n'ime obodo Afrịka dịtụ anya na ndịda, I werela omenala nke agbụrụ gị gaa n'ihu n'ebube wee weta nsọpụrụ ọhụrụ n'ocheeze nke ị na-ebi. Nna-ukwu gị n'onwe ya na-enweta nkwanye ugwu, nkwanye ùgwù na ihunanya nke ndị mmadụ niile Britain na-ejere ya ozi dị ka ihe nnọchianya nke enweghị ike ime ihe n'ahụhụ, obi ike mgbe ihe egwu chere ya ihu, nkwanye ùgwù na mkpebi siri ike mgbe a ga-emeri ya egwu, na nke ịdị ebube na mmesapụ aka n'ime ya. mmeri. Haile Selassie, Nleta Queen Elizabeth II (1 February 1965) *N'oge na-enweghị ihe guzoro mana ọ ka njọ, ma ọ bụ na-eju anya, e nwere otu ihe dị mma mgbe niile: ọ gbanweghị. Philip Larkin, abụ maka Jubili Silver nke Queen, 1978 N'ihi ya, agara m nwanyị kacha elu. Ma m nọ na-ebe akwa, m wee sị, ‘Gịnị ka m ga-eme? M na-abịakwute gị. Gịnị ka m ga-eme?’... Ọ si, ‘Amaghị m ihe i kwesịrị ime. Charles enweghị olileanya.’ Ọ bụkwa otú ahụ. Nke ahụ bụ enyemaka! N’ihi ya, alaghachikwuteghị m ya ọzọ maka enyemaka n’ihi na agaghị m ala azụ ọzọ ma ọ bụrụ na enwetaghị m ya nke mbụ, nri. **Diana, Princess of Wales ka onye nchịkwa olu Peter Settelen na 1992, dị ka e hotara na Tapes na-ekpughe ihe ndị ọzọ sitere na Princess Diana: NBC News nanị: N'ime ndụ nke akara ngosi ikpeazụ, NBC News (30 November 2004). **Agaghị ekwe ka ezinụlọ ahụ were osisi dị nkọ nso nso m, ma ọbụghị mma agha Keith Richards, na onye knighthood na ezinụlọ eze dịka ekwuru na BBC News (12 Maachị 2007) *Ọchịchị eze Britain adabereghị kpamkpam na ọmarịcha, ebe ogologo oge ọchịchị nke Queen Elizabeth II na-aga n'ihu na-egosipụta. Ịrụ ọrụ na ntụkwasị obi ya na-enweghị atụ enyela ụlọ ọrụ ahụ ihe karịrị amara, na-ejikọta ya na stoicism na otu iguzosi ike n'ezi ihe. Republicanism na-agbasawanye karịa ka ọ dị mgbe mbụ e kpubere ya okpueze, mana ọ dị ụkọ n'ezie ịnụ ka a na-akatọ Eze Nwanyị Eze n'onwe ya, na ọbụna ọtụtụ ndị na-emegide eze na-eme ngwa ngwa kwupụta onwe ha nke ọma n'ebe ọ nọ. Ejighị m n'aka na ihe mgbochi a kwesịrị ekwesị n'ezie. Nwanyị nwanyị ahụ mere mkpebi abụọ bụ́ isi n'isi mmalite oge ọchịchị ya, ọ dịghịkwa nke a manyere ya. Ọ jụrụ ikwe ka nwanne ya nwanyị nke nta Margaret lụọ nwoke ọ hụrụ n'anya ma họrọ, o kwekwara ka di ya na-achị isi na-ahụ maka agụmakwụkwọ nke ọkpara ya. Emere mkpebi nke mbụ iji mee ka obi dị ndị ndú nke Chọọchị England obi ụtọ (ụka nke ọ bụ, na-enweghị isi, onye isi), bụ onye na-enweghị ike ịkwado alụmdi na nwunye nke Margaret na nwoke gbara alụkwaghịm. E weere nke abụọ n'ihi ihe ndị na-edoghị anya. **Christopher Hitchens, Lezie anya na ndị ọgọ: Kate Middleton ọ chọrọ n'ezie ịlụ n'ime ezinụlọ dị otú a? Mkpebi (Eprel 18, 2011) *Anyị, ndị ya nke Gibraltar, eleghị anya, ọ bụ naanị ndị nọ n'ọchịchị ya bụ ndị ahọrọla ịnọgide na British ugboro abụọ ... Anyị ahọrọla ya ugboro abụọ ... Ya mere anyị nwere ike iji mpako kwuo na ọ bụ Queen anyị site n'ịkpọ òkù ma ọ bụghị itinye iwu. **Onye isi ala Gibraltar Fabian Picardo n'okwu ọ na-agwa igwe mmadụ na Casemates Square na Gibraltar National Day 2013. **"[http://en.mercopress.com/2015/09/12/gibraltar-elizabeth-our-queen-by-invitation-and-not-by-imposition-twice-voted Gibraltar: Elizabeth" Queen anyị site n'ịkpọ òkù ọ bụghị site n'itinye iwu, a họpụtara ya ugboro abụọ." MercoPress]. 12 Septemba 2015. eweghachiri na 20 October 2015. *Ọ bụ ezie na ọchịchị mba Briten adịla anya na-achụ nta nta ... ọ bụ ihe a na-apụghị ịgbagha agbagha na ihe kpatara ya na-abanye n'ime afọ iri nke atọ nke narị afọ nke 21 n'ọnọdụ dị njọ karịa ka ọ banyere n'afọ iri nke atọ nke 20th ... Nke ahụ bụ ihe akaebe na nkà. nke nwanyị nke nwere ike bụrụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị United Kingdom kacha aga nke ọma na narị afọ gara aga: Queen Elizabeth II. Ihe ewu ewu nke Crown bụ mkpụrụ nke atụmatụ ya na mkpebi ndị o weghaara ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri asaa nke ọchịchị ya. **Stephen Bush [https://www.newstatesman.com/politics/uk-politics/2021/04/greatest-tribute-prince-philip-not-media-panegyrics-silence-republicans ụtụ kachasị ukwuu nye Prince Philip abụghị mgbasa ozi mgbasa ozi, kama ịgbachi nkịtị nke ndị Republican] New Statesman (14 Eprel 2021) === Njikọ mpụga === [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Elizabeth_II Elizabeth II] Na Wikiquote Bekee [https://en.wikisource.org/wiki/Author:Elizabeth_II Elizabeth II] Na Wikisource Bekee [https://commons.wikimedia.org/wiki/category:Elizabeth_II_of_the_United_Kingdom Elizabeth II] Na WikiCommons Bekee s2jdor9hkxpkzfevneuyphzm91te5s0 Chioma Ajunwa 0 3023 13097 12943 2022-11-15T20:20:41Z Anyaegbumercy 172 /* Ihe okwuru */ wikitext text/x-wiki Chioma Ajunwa nke amakwara dịka Chioma Ajunwa Opara bụ onye Naijiria nke n'agba ọsọ ma n'agbakwa egwu egwuru egwu igba bọlụ nke mba ụwa. Chioma Ajunwa Opara bụ onye mbụ nwetere ola edo na egwuru egwu Olympic n'afọ 1996 na obodo Atlanta. ==Ihe okwuru== *Na ubọchị Friday ọnwa April nke afọ puku abụọ na iri, Ajunwa dere edemede nke O pkọrọ "War against the use of illicit Drugs in Sports* ** pzv21kulbe8jjrh0rku0z83jacaapwk Dipa Sinha 0 3024 13105 12945 2022-11-15T20:52:01Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Dipa Sinha''' bụ onye nnyemaaka prọfesọ na ụlọ akwụkwọ nke Liberal Studies, mahadum Ambedkar nke Delhi, New Delhi na onye na-akpọkọta Mgbasa Ozi nri. ===Ihe ọ kwụrụ=== *N'agbanyeghị ihere kwa afọ nke India akara dara ogbenye ọkwá na Global Agụụ Index, oriri na ọṅụṅụ na agụụ na-esiri ike kwesịrị ka a kpọtụrụ aha na mmefu ego okwu nke anyị ego ndị ozi. Oge ikpeazụ enwere ihe ọ bụla metụtara ịlụso erighị ihe na-edozi ahụ n'etiti ụmụ nwanyị na ụmụaka bụ na 2014-15 - mmefu ego mbụ nke gọọmentị Narendra Modi - ebe Arun Jaitley kwupụtara na a ga-amalite ọrụ nri nri mba. [...] N'agbanyeghị ọnọdụ ya, mmefu ego 2020 na-ada ada n'ọtụtụ ọnụ iji zaghachi ihe ịma aka nri na India. Mmemme kpọmkwem nke na-ekwu maka ụdị erighị ihe na-edozi ahụ dị iche iche gụnyere ICDS, nri etiti ụbọchị, PMMVY na Poshan Abhiyan enweghị ego ma n'otu oge ahụ PDS nke na-enye aka na nchekwa nri bụ isi na-achọ ka emebie ya. O yiri ka gọọmentị amachaghị ọnọdụ agụụ na-agụ na mba ahụ. Ọ na-achọkwa imepụta echiche efu nke ukwuu site n'ịrụrịta ụka na nyocha akụ na ụba n'isiakwụkwọ ya na 'Thalinomics' na ikike nri abawanyela n'ime afọ ole na ole gara aga. Isiakwụkwọ a dabere na usoro enweghị ntụpọ ebe ọ na-atụnyere ọnụahịa nri dị ka akụkụ nke ego ndị ọrụ na-akpata n'ichepụta ihe na-erughị ndị ọrụ pasenti ise na India na-echeghị na ụgwọ ọrụ maka ihe ka n'ọnụ ọgụgụ na-akwụsịlata na enweghị ọrụ nọ na ya. elu ya. **''[https://thewire.in/health/budget-2020-malnutrition-hunger/ Budget 2020 Leaves us Wanting More to be Done on Malnutrition and Hunger'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Dipa Sinha|Dipa Sinha]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Dipa Sinha|Dipa Sinha]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Dipa, Sinha}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* n96ip3l2xbjpbb4hkupyij38z0ozlzb Anne Derenne 0 3025 12947 12946 2022-11-14T06:48:09Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Anne Derenne''' (amụrụ 1983) bụ onye na-ese foto na onye na-ese ihe nke France dabere na Madrid. ===Ihe o kwụru === === [https://krita.org/en/item/interview-with-anne-derenne/ Ajụjụ ọnụ](2016) === * Mkpúrù èdè íke M na-ese ihe kemgbe m bụ nwata ma m mụrụ gbasara akụ̀ na ụba kama ịmụ nkà, m nwere mmasị n’ezie n’akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na n’ihe gbasara ọchịchị. Isiokwu ọkacha mmasị m bụ ịse ndọrọ ndọrọ ọchịchị/katoon. Ọ bụ ụzọ zuru oke iji jikọta agụụ 2 m: mmasị m maka akụkọ na nka nka m. * M na-arụ ọrụ na katoon ndọrọ ndọrọ ọchịchị/edorial kamakwa n'ihe atụ akwụkwọ ụmụaka. Ha bụ ụdị 2 dị iche iche, mana ọ na-amasị m ịgbanwe site n'oge ruo n'oge ụdị isiokwu m na-arụ ọrụ. Dị ka ọnọdụ m si dị, m ga-etinyekwu oge na otu ma ọ bụ ụdị ọzọ. Ọ na-amasị m ịkatọ na cartoons m, ma mgbe ụfọdụ ọ dịkwa mma itinye ụfọdụ uri n'ụwa a mgbagwoju anya na ihe atụ ụmụaka na-enyere m aka ilekwasị anya n'ihe dị mma. * N'ụdị ndọrọ ndọrọ ọchịchị-katoons a na m amasị Ares na (Angel) ọrụ Boligan maka ụdị eserese ha. Enwere m mmasị na ọrụ Quino…N'ihe atụ ụmụaka, enwere m ike ịnye ọtụtụ aha mana ọ bụrụ na m ga-ahọrọ naanị otu m nwere ike ịsị na m nwere mmasị na ọrụ Rebecca Dautremer. Ọrụ ya masịrị m. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Anne Derenne]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Anne Derenne]] na wikiquote Bekee ''* [http://adene-editorialcartoon.blogspot.com/ Editorial cartoons] * [http://illustrationannederenne.blogspot.com/ Illustrations] * [https://cartoonmovement.com/cartoonist/407 On Cartoon Movement] * [https://www.cartooningforpeace.org/en/dessinateurs/adene/ On Cartooning for Peace]'' 8kox0cu48ttrhmpknyu6v6o3mmux1gl Shereen Ratnagar 0 3026 13101 12948 2022-11-15T20:34:55Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Shereen F. Ratnagar''' bụ onye ọkà mmụta ihe ochie nke India nke ọrụ ya lekwasịrị anya na mmepeanya Indus Valley. Ọ bụ ya dere ọtụtụ ederede. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ụkpụrụ omume na ịkwụwa aka ọtọ, [bụ] omume sịrị ike nwete n'ime ndị ọkà mmụta na-arụ ọrụ na India gara aga. **quoted in ''[https://en.wikiquote.org/wiki/Elst,_Koenraad/ Elst, Koenraad] (2007). Asterisk in bharopiyasthan: Minor writings on the Aryan invasion debate.'' *Anyị achọpụtala na ọdịdị nke ihe fọdụrụnụ na nkeji nke nyocha na nkà mmụta ihe ochie adabaghị ma ọ bụ dabara na ihe anyị chọrọ nyocha, ya bụ. Mbugharị nke Aryan. Nsogbu a na-akawanye njọ site na ohere siri ike na n'otu oge na mbupụ na Eurasia enwere mgbasawanye site na ụlọ ọrụ ndị metallurgists/prospectors. N'ikpeazụ, mgbe anyị nyochara iji ala ndị ọzụzụ atụrụ eme ihe na Eurasia steppe, anyị nwere ike ịkọwapụta nkọwa gbasara ụdị ọpụpụ Aryan si ebe ahụ, nke bụ ụdị mmegharị ahụ na-atụghị anya na ọ ga-enwe ihe jikọrọ ya na nka. " **quoted in ''[https://en.wikiquote.org/wiki/Elst,_Koenraad/ Elst, Koenraad] (2007). Asterisk in bharopiyasthan: Minor writings on the Aryan invasion debate.'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Shereen Ratnagar|Shereen Ratnagar]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Shereen Ratnagar|Shereen Ratnagar]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Shereen, Ratnagar}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 8os2a555ri4y2kxp7wue6cubxj5iemu Annie Ernaux 0 3027 12953 12949 2022-11-14T07:14:24Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Annie Ernaux|Annie Ernaux]]''' (aha ọmụmụ ''Annie Duchesne'''; amuru [[1 Septemba]] [[1940]]) bu onye odee France na prọfesọ nke akwukwo. . Enyere Ernaux 2022 [[Nobel Prize in Literature]]. ===Ihe o kwụru === === ''Nwanyị oyi kpọnwụrụ'' (1981) === :<obere>''La Femme gelée'' (Gallimard, 1981), '' Nwanyị Frozen'', trans. Linda Coverdale (Mgbidi anọ Windows asatọ, 1995)</small> * Enweghị m ike iche echiche banyere ụzọ ọ bụla m ga-esi gbanwee ndụ m ma e wezụga ịmụ nwa. Agaghị m imikpu ala karịa nke ahụ. ** Ekwuru na ''Nne Reader'' nke Moyra Davey dere (Akụkọ asaa, 2011), p. xvii === "Mpụga" (1993) === :<obere>''Journal du dehors'' (Gallimard, 1993), ''Mpụga'', trans. Tanya Leslie (Akụkọ asaa, 1996)</ obere> * Amalitere m itolite mgbe m na-ekele ndị agadi nwanyị m na-ezute n’agbata obi m, na-atụ anya oge ndụ m ga-abụ otu n’ime ha. Mgbe m dị afọ iri abụọ, ahụghị m ha; ha ga-anwụ tupu iru m enwee ọkpụkpụ. ** Ekwuru na ''Ma ezuru m banyere m'' nke Nancy K. Miller (Columbia University Press, 2002), p. 96 === "Ihere" (1997) === :<obere>''La Honte'' (Gallimard, 1997), ''Ihere'', trans. Tanya Leslie (Akụkọ asaa, 1998)</ obere> * Ihe kacha njọ banyere ihere bụ na anyị chere na ọ bụ naanị anyị ga-enweta ya. ** Ekwuru na '' nkatọ edemede nke oge a '', Vol. 184, ed. Tom Burns na Jeffrey Hunter (Gale, 2004), p. 164, na na ''The Poetics of Childhood'' nke Roni Natov dere (Routledge, 2014), p. 220 === "Na-eme" (2000) === :<small>'L'Événement'' (Gallimard, 2000), ''Na-eme'', trans. Tanya Leslie (Akụkọ asaa, 2001)</ obere> * Ma eleghị anya, ezi nzube nke ndụ m bụ n'ihi na ahụ m, m sensations na echiche m ịghọ ederede, na okwu ndị ọzọ, ihe nwere nghọta na eluigwe na ala, na-eme ka m ịdị adị na-jikota n'ime ndụ na isi nke ndị ọzọ. ** Ekwuru na ''Melodrama mgbe anya mmiri gachara'', ed. Jörg Metelmann na Scott Loren (Amsterdam University Press, 2016), p. 178 === ''Akụkọ nwa agbọghọ (2016) === :<small>'Mémoire de fille'' (2016), ''Akụkọ Nwanyị nwanyị'', trans. Alison L. Strayer (Akụkọ asaa, 2020)</small> * Ahụrụ m ndụ m n'anya, ọ na-amasị m ịbụ onye ụwa, ọ ga-amasị m ileta ụwa niile ma hụ ya n'anya. ** Ekwuru na ''Dissolve'' nke Nikki Gemmell dere (Hachette UK, 2021) * Enyere m nnukwu ncheta ihere, nkọwa zuru oke na enweghị ike karịa nke ọ bụla ọzọ, onyinye pụrụ iche nke ihere. ** Ekwuru na ''German #MeToo'', ed. Elisabeth Krimmer na Patricia Simpson (Boydell & Brewer, 2022), p. 31 ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Annie Ernaux]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Annie Ernaux]] na wikiquote Bekee qf71i1zlyd1vgop4x7wgzocb7wjwd4u Sai Paranjpye 0 3028 12951 12950 2022-11-14T07:08:15Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Sai Parānjpye''' (amuru ya na 19 Maachị 1938) bu onye India odee, ode akwukwo, onye ntughari, onye isi, onye na-emeputa ihe na onye ode akwụkwọ. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ọ na-amasị m mgbe niile ijide n'aka na abụ m onye edemede na mbụ bụrụ onye nduzi. Mana ọ dị nwute na amaghị m dịka onye edemede. Abụ m onye ode akwụkwọ nke mbụ na onye ntụzi ọkwa nke abụọ. **[https://www.thehindu.com/entertainment/movies/i-am-a-first-class-writer-and-a-second-class-director-sai-paranjpye/article26606850.ece/ I am a first-class writer and a second-class director: Sai Paranjpye] *Eji m echiche m dozie ihe m na-enweghị n'ịsọ ọsọ anụ ahụ m. **[https://www.thehindubusinessline.com/blink/read/cover-to-cover-life-and-times-of-a-story-teller/article33289754.ece/ Cover to cover: Life and times of a storyteller] *E bụrụ m ibu mgbe ahụ, Alkazi na-abara m mba maka ibu m. 'Onye na-eme ihe nkiri ga-adị mma,' ka ọ ga-agwa m. 'Ị gaghị enweta ọrụ dị mma ma ọ bụrụ na ị naghị ele ibu gị anya!' Enwere m mmasị na ọrụ dị mma. Ide ihe na nduzi bụ mmasị m. Ma agwaghị m ya otú ahụ. Anọgidere m na-ekwe isi m ekweta. Otú ọ dị, etughị m ibu ọ bụla. **[https://www.firstpost.com/art-and-culture/in-a-patchwork-quilt-renowned-filmmaker-sai-paranjpye-reflects-on-her-creative-practice-flaws-and-failures-9087461.html/ In A Patchwork Quilt, renowned filmmaker Sai Paranjpye reflects on her creative practice, flaws, and failures] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Sai Paranjpye|Sai Paranjpye]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Sai Paranjpye|Sai Paranjpye]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Sai, Paranjpye}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* q438ofv846ppg0vgvkluk68n4t7lye5 Marine Le Pen 0 3029 12952 2022-11-14T07:10:53Z Accuratecy051 164 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Marine Le Pen | Marion Anne Perrine]]"""""Marine"""Le Pen"'; amuru 5 August 1968, bu onye okaiwu France na onye ndọrọndọrọ ọchịchị bu onye isi oche nke [[w:National Rally|National Rally]] (nke gara aga National Front) kemgbe 2011. Ọ bụbu onye otu [[w: National Assembly]. (France)|Mgbakọ Mba]] maka [[w:Pas-de-Calais's 11th constituency|11th constituency]] nke [[w:Pas-de-Calais|Pas-de-Calais]] kemgbe 2017. Le Pen bụ nke ''w:...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marine Le Pen | Marion Anne Perrine]]"""""Marine"""Le Pen"'; amuru 5 August 1968, bu onye okaiwu France na onye ndọrọndọrọ ọchịchị bu onye isi oche nke [[w:National Rally|National Rally]] (nke gara aga National Front) kemgbe 2011. Ọ bụbu onye otu [[w: National Assembly]. (France)|Mgbakọ Mba]] maka [[w:Pas-de-Calais's 11th constituency|11th constituency]] nke [[w:Pas-de-Calais|Pas-de-Calais]] kemgbe 2017. Le Pen bụ nke ''[[w: Time (magazine)|Oge]]'' gosipụtara dị ka otu n'ime [[w: Time 100|100 ndị kacha nwee mmetụta n'ụwa]] na 2011 na 2015. ===Ihe o kwụru === anwụọla ịhụ na obodo anyị nwere onwe. Taa, naanị anyị na-ekwe ka e zuo anyị ikike ikpebiri onwe anyị ihe. ** ''[http://www.spiegel.de/international/europe/interview-with-french-front-national-leader-marine-le-pen-a-972925.html Ajụjụ ọnụ Marine Le Pen: 'I Don' Achọrọ European Soviet Union a, '' Spiegel '' (3 June 2014)]'' * Ebumnobi nke omume obi ọjọọ ndị a bụ ịtụ egwu, kpọnwụrụ akpọnwụ site n'ụjọ, idoda ma ọ bụ ime nnyocha. Na-enweghị mgbagha mgbe nke a gasịrị [[w:Charlie Hebdo Shooting|act]] nke kpasuru mba ahụ dum, egwu dị. Ọ bụ ọrụ m ịsị na a ga-emerịrị egwu a. Na ịsị na mwakpo a ga-aga n'ihu na-ebute nnwere onwe ikwu okwu n'ihu [[Islam fundamentalism]]. Anyị agaghị agbachi nkịtị. Anyị aghaghịkwa ikwu ihe merenụ. Anyị ekwesịghị ịtụ egwu okwu: nke a bụ omume na-eyi ọha egwu e mere n'aha Islamism radical. Ngọnarị na ihu abụọ abụghịzi nhọrọ. Ọjụjụ zuru oke nke Islam fundamentalism ga-akpọsa elu na oké olu site n'aka onye ọ bụla. Ndụ na nnwere onwe so n'ime ụkpụrụ ndị kasị oké ọnụ ahịa. ** ''[http://www.itv.com/news/update/2015-01-08/le-pen-radical-islam-behind-charlie-hebdo-attack/ "Le Pen: Radical Islam n'azụ Charlie Hebdo ọgụ" , '' Akụkọ ITV'' (8 Jenụwarị 2015)]'' * Kwa nkeji, otu ntabi anya, site na Brittany ruo Corsica nakwa site na Lille ruo Strasbourg, ndị France na-elegharị anya gburugburu ha, jụọ onwe ha: Olee ebe m nọ? ** ''[http://www.frontnational.com/videos/discours-de-marine-le-pen-aux-estivales-de-frejus/ Okwu Marine Le Pen na ememe okpomọkụ nke Frejus, Front National (September 2016) )]'' * Okpukpe ndị mbata na ọpụpụ bụ mkparị nye ụmụ mmadụ, nke na-eguzosi ike n'ezi ihe na-ejikọta ya na otu obodo, otu asụsụ, otu omenala. ** ''[http://www.frontnational.com/videos/discours-de-marine-le-pen-aux-estivales-de-frejus/ Okwu Marine Le Pen na ememe okpomọkụ nke Frejus, Front National (September 2016) )]'' * Ugbu a, ahịrị nkewa abụghị n'etiti aka ekpe na aka nri kama ndị na-ahụ maka ụwa na ndị mba ụwa. ** ''[http://www.wsj.com/articles/we-arent-the-world-1483728161 Okwu Marine Le Pen mgbe e meriri ya na ntuli aka mpaghara France, 2015, The Wall Street Journal]'' * Nwanyị ga-edu France, ma mụ onwe m ma ọ bụ [[Angela Merkel | Oriakụ. Merkel]. ** Arụmụka onye isi ala France (3 Mee 2017), nke e hotara na ''[http://dailycaller.com/2017/05/03/le-pen-france-will-be-led-by-a-woman-either-me- or-merkel/ "Le Pen: Nwanyị ga-edu France - Ma mụ onwe m ma ọ bụ Merkel", '' Onye na-akpọ oku kwa ụbọchị ''].'' * Ihe dị m mkpa bụ ịgbachitere France. ** ''[https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/far-right-eric-zemmour-overtakes-marine-le-pen-in-poll/ Éric Zemmour meriri Marine Le Pen na ntuli aka] '' * Ọ bụrụ na otu ụbọchị, e nwere onye ka m kpọkọta ọtụtụ nde ụmụ amaala France bụ́ ndị a chọrọ iji mee mgbanwe ná mba anyị, m ga-esi n’akụkụ pụọ. ** ''[https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/far-right-eric-zemmour-overtakes-marine-le-pen-in-poll/ Éric Zemmour meriri Marine Le Pen na ntuli aka]'' == Okwu gbasara Marine Le Pen== *Eric Zemmour bụ nwoke si n'aka nri nke na-esobeghị na oke aka nri, ma ọ bụ onye otu Oriakụ na Mr. Le Pen. Ma ọ bụ onye nwere echiche nke Geert Wilders banyere Islam na mbata. Anyị nwere ihe mgbagwoju anya na Marine Le Pen, onye a na-akpọ onye aka nri kemgbe afọ 20 gara aga, bụ onye na-akawanye njọ na nke enweghị nchekwube. ** ''[https://nos.nl/nieuwsuur/artikel/2402214-hoe-de-franse-trump-eric-zemmour-de-politiek-op-zijn-kop-zet Olee otú 'French Trump' Éric Zemmour si atụgharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị.] '' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Marine Le Pen]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marine Le Pen]] na wikiquote Bekee c1igfsuhqy9279xmrnm8dg33bkpf16v Jenny Longuet 0 3030 12956 2022-11-14T07:20:38Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jenny_Longuet | Jenny Longuet]]"" (May 1 1844 - Jan 11 1883) bụ onye nta akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ede n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ "J. Williams". Ọ bụ ada onye ọkà mmụta akụ na ụba na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[Karl Marx]] na onye nkatọ ihe nkiri [[w: Jenny von Westphalen | Jenny von Westphalen]]. ===Ihe o kwụru === ===Frederick Engels: Obituary nke Jenny Longuet, née Marx=== * A mụrụ Jenny Marx na Mee 1, 1844, tolitere n'etiti òtù proletarian mba ụwa yana ya na ya na-akpachi anya. N'agbanyeghị nkwụghachi azụ nke ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihere, o gosipụtara mgbe ọ dị mkpa ọnụnọ nke uche na ume nke ọtụtụ ndị nwere ike nwee anyaụfụ.<ref>''[https://www.marxists.org/archive/marx/bio/ family/jenny/obitry.htm "Jenny Longuet, Nee Marx"] nke Frederick Engels, Jenụwarị 13, 1883, eweghachiri October 19, 2019</ref>'' *Ndị proletariat atụfuola dike n'agha n'ime ya. Mana nna ya na-eru uju nwere ma ọ dịkarịa ala nkasi obi na ọtụtụ narị puku ndị ọrụ na Europe na America na-ekerịta mwute ya. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Jenny Longuet]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Jenny Longuet]] na wikiquote Bekee 5uvwjr0d35v67j3yc5p24v3vha7b9t3 Brigitte Bardot 0 3031 12957 2022-11-14T08:37:38Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Brigitte Bardot - 1962.jpg|thumbnail|Brigitte Bardot na 1962]] [[File:BrigitteBardot (cropped).jpg|thumb|2002]] ''[[w:Brigitte Bardot|Brigitte Anne-Marie Bardot]]''' (amụrụ September 28, 1934 bụ onye France bụbu onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú na ụdị ejiji, onye mechara bụrụ onye ama ama. onye na-akwado ikike anụmanụ. Ọ bụ otu n'ime akara mmekọahụ ama ama nke afọ 1950 na 1960 ma aha ya bụ ''BB'' na-akpọ ya nke ọma. == Ihe o kwụrụ == * Enwere m nnọọ obi ụtọ, nwee nnọọ ọgaranya, mara mma nke ukwuu, nwee oké mmasị, onye a ma ama, na enweghịkwa obi ụtọ. ** Ekwuru na 1984, mgbe a gbara ya ajụjụ ọnụ n'oge ụbọchị ọmụmụ nke 50th - dịka akọwara na '' Vocabulary Dictionary and Workbook '' (2006) nke Mark Phillips dere, p. 17 * A na-etinye ndị a nile [[anụmanụ]] n’ime ngịga, ha adịghị ahụ anya anyanwụ ma ọ bụ ahịhịa, ha na-ahapụkwa hel a nanị gaa n’ebe a na-egbu anụ. Maka m ozuzu oke ike bụ ihe ịrịba ama nke mmebi mmadụ. Ọ bụrụ na mmadụ nwere ike ịhụ nke ahụ dị mma, mgbe ahụ, anyị bụ́ ụmụ mmadụ atụfuwo ụkpụrụ omume nile. … [Ogologo oge ole ka ị bụ [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]]?] Kemgbe 1962, mgbe m gara na telivishọn France katọọ ọnọdụ nke igbu anụ. Ọ bụ mgbe ahụ ka m matara maka ụjọ nke [[Intensive Animal Farming|ọrụ ugbo ụlọ ọrụ]], ụgbọ njem ndụ na ogbugbu nke anụmanụ ugbo. Ahụhụ ụmụ anụmanụ na-enwe na-adị m mgbe nile ma site n'oge ahụ gaa n'ihu ajụrụ m itinye aka na ọnwụ ndị dị otú ahụ rụrụ arụ nke ụlọ ọrụ mmepụta ihe. ** "[http://www.evana.org/index.php?id=51041&lang=en Brigitte Bardot: 'Amatara m egwu egwu nke ọrụ ugbo ụlọ ọrụ]". Ajụjụ ọnụ maka ''[[w:Primorske novice|Primorske novice]]'' (Nọvemba 2009) dị ka webụsaịtị European Vegetarian and Animal News Alliance (EVANA) kọrọ. == Enwetaghị ya == * Kedu ihe nwere ike ịma mma karịa agadi nwanyị na-eto eto maara ihe? Afọ ọ bụla nwere ike na-atọ ụtọ, ọ bụrụhaala na ị bi n'ime ya. * M na-ahapụ obodo ahụ nye ndị mwakpo: na-abawanye ụba, mediocre, unyi, ndị na-akpa àgwà ọjọọ, ndị njem nlegharị anya na-enweghị ihere. * Naanị ndị nzuzu na-ajụ ịgbanwe obi ha. * Ana m anabata ọdịbendị dị iche iche na mba niile. Mana ọ dị nwute, ehi na-etolite ka e rie, nkịta adịghị. Ana m anabata na ọtụtụ mmadụ na-eri anụ, mana obodo mepere emepe anaghị ekwe ka ndị ya rie nkịta. * Ọ gaghị ekwe omume ịdị ka nwata ma ọ bụrụ na ọ bụ nwata. * Inweta owu ọmụma nke mkpụrụ obi bụ ihe kacha sie ike n'ụwa. * Ụmụ nwanyị na-enwekwu obi ụtọ ka ha na-agbalịsi ike ịtọhapụ onwe ha. == Njikọ mpụga == [[q:en:Brigitte Bardot|Brigitte Bardot]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Bardot, Brigitte}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] r1ler447bwp8fhozikrd58cijjy7479 Emily Greene Balch 0 3032 12958 2022-11-14T09:07:17Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File:EmilyGreeneBalch.jpg|thumb|Emily Greene Balch]] '''[[w:Emily Greene Balch|Emily Greene Balch]]''' (Jenụwarị 8, 1867 – Jenụwarị 9, 1961) bụ onye America economist, onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na pacifist. Balch jikọtara ọrụ agụmakwụkwọ na Wellesley College nwere mmasị ogologo oge na ihe gbasara mmekọrịta ọha na eze dị ka ogbenye, [[[[[ọrụ ụmụaka | ọrụ ụmụaka]], na immigration , yana ọrụ mmezi iji kwalite ndị ogbenye na-akwaga mba ọzọ na ibelata mmebi iwu ụmụaka. Ọ banyere n'òtù udo na mmalite [[Agha Ụwa Mbụ]] na 1914, wee malite imekọ ihe na [Jane Addams] nke Chicago. Ọ ghọrọ onye isi etiti nke [[w: Women's International League for Peace and Freedom | Women's International League for Peace and Freedom]] (WILPF) nke hibere na Switzerland, bụ nke o nwetara [[w:Nobel Peace Prize|Nobel Peace] maka ya. Prize]] na 1946. == Ihe o kwụrụ == *Ekwere m nke ukwuu na ụzọ agha abụghị ụzọ nke Iso Ụzọ Kraịst ** Akwụkwọ ozi e degaara Onye isi oche nke Wellesley College (1916), anthologyized na ''Agha Ọ dịghị Ọzọ: Centu Atọ nke American Antiwar & Peace Writing'' = "N'ebe ịdị n'otu nke mmadụ ma ọ bụ gafere mba" (April 7, 1948) = * Ihe ọzọ-ndị ikom na-ebe nile na-aghọ ndị na-erughị "private-uche." Enwere echiche obodo na-eto eto. Ọ dị ka a ga-asị na ọchịchọ nke a na-ahụta n'ebe obibi ndị mọnk na n'ebe ndị nọn n'etiti ọgbọ na-achọta okwu ọhụrụ. Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ubi nke a nsụhọ nke nkịtị mmasị na nke ọgaranya ohere nke nkịtị edinam emewo onwe ya na akụkụ na oké mmegharị n'ebe aku na uba ochichi onye kwuo uche, imekọ ihe ọnụ, onye kwuo uche socialism na ọchịchị Kọmunist. Eji m n'aka na anyị na-emehie nnukwu ihe ma ọ bụrụ na anyị na-eleda mmewere nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị na mmegharị akụkọ ihe mere eme nke taa na-ede akụkọ ihe mere eme n'ogo dị otú ahụ. * Akụkụ gbara ọchịchịrị na nke jọgburu onwe ya n'echiche nke ọdịmma obodo a bụ egwu nke ọdịnihu jọgburu onwe ya nke n'ụbọchị ndị a nke ngwa agha atọm na-eme ka uche ụmụ mmadụ gbaa ọchịchịrị gburugburu ụwa. Ndị mmadụ nwere mmetụta nke ịbụ ndị nọ n'okpuru otu akara aka, nke ịbụ ndị niile nọ n'otu ụgbọ mmiri. Ma egwu bụ ebumnobi na-adịghị mma nke a ga-eji mee mkpesa na ejiri m n'aka na "ndị udo" nọ n'ụzọ na-ezighị ezi mgbe ha na-apụ na egwu nke agha ụwa ọhụrụ. * Egwu na-eme ka akwara ghara ime ka ahụ ghara ikpe. Ọ bụghị egwu na ihe a kpọrọ mmadụ aghaghị ịchụpụ mmụọ ọjọọ nke mbibi na obi ọjọọ, kama site n'ebumnobi ndị nwere ezi uche karị, ndị mmadụ na ndị dike karịa. * Ọtụtụ puku ụmụ okorobịa a kpọbatara maka ịrụ ọrụ agha ajụwo onwe onye ọjụjụ ije agha n'ihi akọ na uche n'ọ̀tụ̀tụ̀ buru ibu nakwa n'ọnụ ego dị ukwuu nke onwe. Ọ bụ ezie na ọtụtụ ndị na-aghọtaghị na n'ezie anabataghị ọnọdụ ha, ekwenyere m na ọ bụla ihe akaebe bara uru maka ịdị elu nke akọ na uche n'ihe ndị ọzọ niile na ọrụ dị ukwuu nye ọha na eze nke ukwuu metụtara echiche nke nwere ike ime ka ọ dị mma. * Ọ bụụrụ m ihe ijuanya na njụta ​​nke ozizi na omume nke idebanye aha achọtaghị okwu n'ime otu ndị siri ike karị na-enweta ume site na nchegbu zuru ebe niile maka nnwere onwe onye ọ bụla. Anyị na-atụ egwu ọtụtụ mmejọ nke nnwere onwe nke onye ọ bụla, dị egwu karịa nke a. Ma idebanye aha n’òtù ndị agha amarawo anyị ahụ́ nke na anyị ejighị ya egwuri egwu. * Ọ dị m ka ọ bụ ihe ijuanya na ọjụjụ agha ewerebeghị ụdị, n'ọtụtụ buru ibu, ịjụ ịkwụ ụtụ isi maka iji agha, ọjụjụ nke gaara etinye aka na ọ bụghị naanị ụmụ okorobịa mana (na tumadi) ndị okenye nwoke na ndị nwanyị. , nke ihe onwunwe. * Ụdị ọrụ maka udo nke doro anya na mere akụkọ ihe mere eme bụ ogologo mgbalị na-aga n'ihu iji mepụta ụdị ụfọdụ nke nzukọ ụwa nke kwesịrị igbochi agha ma kwalite nkwado mba ụwa. * Dị ka anyị maara nke ọma, Njikọ Mba, nke na-enweghị Russia na United States, ejikọtaghị ya nke ọma. Ọzọkwa mgbe tuo bịara, ọchịchị dị iche iche egosighi na ha adịchaghị njikere ịchụ àjà ma ọ bụ chee ihe ize ndụ ndị dị na mmegide dị irè megide ọchịchị alaeze ukwu na Japan, mmeghachi omume na Spain, fasizim na Ịtali ma ọ bụ Naziism na Germany. * N’ụwa dị otú ahụ, agha nile ga-abụ agha obodo, anyị aghaghịkwa inwe olileanya na ọ ga-etowanye nke a na-apụghị ichetụ n’echiche. Ọ bụrụlarị ikike nke mbibi na-enweghị njedebe na ohere dị egwu dị otú ahụ nke enweghị ike ịchịkwa na nke aghọtachaghị "mmeghachi omume" ụdị niile na ọ ga-adị ka ọ dịghị onye na-adịghị ara ara nwere ike ikpebi ịmalite agha atọm. *Ekwuwo m megide egwu dị ka ihe ndabere maka udo. Ihe anyị kwesịrị ịtụ egwu, karịsịa anyị bụ ndị America, ọ bụghị na mmadụ nwere ike ịtụnye anyị bọmbụ atọm kama na anyị nwere ike ikwe ka ọnọdụ ụwa malite nke ndị ikom nwere ezi uche na ndị nwere obi ebere, na-eme dị ka ndị nnọchiteanya anyị, nwere ike iji ngwá agha dị otú ahụ n'aha anyị. . Anyị kwesịrị ikpebi tupu oge eruo na ọ dịghị mkpasu iwe, ọ dịghị ọnwụnwa ga-eme ka anyị malite ịmalite agha ọzọ dị egwu. * Ka ọ dịghị nwa okorobịa ọ bụla ga-enwekwa nhọrọ ọzọ n'etiti imebi akọ na uche ya site n'ịkwado aka na ịsọ mpi ogbugbu mmadụ ma ọ bụ ikewapụ onwe ya na ndị, na-agbalịsi ike ijere nnwere onwe, ọchịchị onye kwuo uche ya, ụmụ mmadụ enweghị ike ịchọta ụzọ ka mma karịa idebanye ụmụ okorobịa n'ọrụ. igbu. *Dịka obodo ụwa na-etolite n'udo, ọ ga-emepe nnukwu mmiri mmiri na-adịghị arụ ọrụ na ọdịdị mmadụ. Dị ka isi iyi nke a tọhapụrụ site na nrụgide ga-abụ nzaghachi nke ọgbọ nke ụmụ okorobịa na ụmụ agbọghọ na-etolite na ikuku nke enyi na nchekwa, n'ime ụwa nke na-achọ ọrụ ha, na-enye ha enyi, na-akpọ ndị niile na-eme njem na-aga n'ihu. * A gwaghị anyị ka anyị denye aha na Utopia ọ bụla ma ọ bụ ikwere na ụwa zuru oke dị nso n'akụkụ. A na-arịọ anyị ka anyị nwee ndidi site n'iji nwayọọ nwayọọ na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na ịdị njikere maka nzọụkwụ ọ bụla na-aga n'ihu ka ọ ga-ekwe omume. A gwara anyị ka anyị jiri obi ike, olile anya, ịdị njikere maka ịrụsi ọrụ ike, na iji nnukwu echiche na-emesapụ aka kwado onwe anyị. ===Okwu na International Congress of Women na Hague (1915) === Na ''Ụmụ nwanyị Nkwuwa okwu: Okwu ndị American Women Reformers 1635-1935'' nke Judith Anderson deziri (1984) *Ajuju udo bu ajuju okwu. Obodo ọ bụla na-achọ udo n'oge mbụ enwere ike ịme ya n'okwu ga-eju onwe ya afọ. Udo ga-ekwe omume mgbe akụkụ nke ọ bụla ga-anabata ihe nke ọzọ ga-enye, ma site na mba ụwa ma ọ bụ nke mmadụ, udo na-eju afọ ga-ekwe omume nanị mgbe nkwupụta na nkwenye ndị a dị ka ịga n'ihu ma ghara igbochi ọganihu mmadụ. * N'otu echiche, agha dị ugbu a bụ ọgụ dị n'etiti oke abụọ nke ike ọgụ, mana n'ụzọ dị iche na nke dị adị, ọ bụ esemokwu n'etiti echiche abụọ nke amụma mba. Enwere ike iji okwu ndị ahụ ejidere "ọchịchị onye kwuo uche ya" na "imperialism" mee ihe dị mkpirikpi iji gosi echiche ndị na-emegide. Na obodo ọ bụla a na-anọchi anya ha abụọ, n'agbanyeghị na n'ụzọ dịgasị iche iche, na mba ọ bụla enwere esemokwu n'etiti ha. Na mba ọ bụla na-alụ ọgụ, e nwere ndị chọrọ ịga n'ihu n'ọgụ ahụ ruo mgbe a ga-enweta ikike ndị agha, na nke ọ bụla, e nwere ndị agha dị ike na-achọ nhazi nke ụdị amamihe dị na ya, kama inwe ihe iyi egwu na nkwụsi ike dị ka itinye aka na ntinye, mmechuihu nke. Onye iro, na n'asọmpi ngwa agha, ga-enweta nnwere onwe ezi uche dị na ya gburugburu, chebe ikike nke ndị nta ma kwalite mmekorita mba ụwa. * Mmetụta ọzọ nke agha bụ na dị ka n'etiti olu abụọ na-ese okwu, a na-enye otu igwe megaphone, nke ọzọ na-afụ ụfụ ma ọ bụrụ na ejighị ya. Akwukwo na ikpo okwu ghere oghe maka okwu "ndi obodo" dika ndi jingo ghotara ihunanya obodo; onye na-agafeghị oke na-agbachi nkịtị ọ bụghị naanị site censor, ọ bụghị naanị site na nrụgide ọha na eze, kamakwa site n'echiche nke onwe ya nke mmetụta ná mba ọzọ nke ihe niile na-enye echiche nke nkewa dị n'ime na nke njikere ịkwụsị agha ahụ. * N'ebe ọ bụla agha na-ewepụ anya ndị moderates na ndị agha na-eme udo ma na-enye mmetụta dịbigara ókè nye ndị agha militaristic na jingo na-emepụta echiche ụgha nke nrụgide maka oke okwu. * Ọ bụrụ na ndị nọpụrụ iche na-enweghị mmasị, bụ́ ndị naanị ha nweere onwe ha ime udo, chere obere oge mgbe ọ bụla akụkụ na-enweghị uru ọ bụla, ha ga-echere ogologo oge n'ezie. * Ndị agha niile na-achọ udo, n'agbanyeghị na ọ nwere ike dị iche iche; ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ha chọrọ ka o zuo oke ịkwa ákwá "M na-ahapụ." * Uru e nwetara site n'ike emeghị ka onye ọ bụla nwee nkwanye ùgwù *Udo nke gụnyere ịchịkọta ndị na-achọghị njikere agaghị abụ nke na-adịgide adịgide. * Onye ọ bụla ga-enwe ekele n'ezie inweta udo nke mbụ na-enweghị mweda n'ala ogologo oge na-erughị oke ihe ọ chọrọ. Ya mere enwere ihe ọ bụla mere a ga-eji kwenye na atụmatụ siri ike nke ndị nnọchiteanya nke ike nnọpụiche nke ụwa nwere ike ịmalite n'oge a na mkparita ụka ma duga n'ụzọ na nhazi nke, na-amasị Chineke, ga-abụ nzọụkwụ n'ebe onye ama ama na ihe ndị ọzọ. mmepeanya nwere ọgụgụ isi karịa ka anyị nụtụrụla. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Emily Greene Balch|Emily Greene Balch]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Balch, Emily Greene}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] rak1vou2h0hd8xnueqpfj9w66h7j5vf Ann Druyan 0 3033 12960 12959 2022-11-14T09:21:56Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki [[File::Ann Druyan nabatara onyinye Peabody maka COSMOS A SpaceTime Odyssey.jpg|thumb|Druyan na-anabata onyinye Peabody na 2014 maka ''Cosmos: A SpaceTime Odyssey''] ''[[w:Ann Druyan | Ann Druyan]]''' (amụrụ [June 13, 1949) bụ onye edemede America na onye nrụpụta ọkachamara na mmepụta ihe gbasara [cosmology]] na [[ w: sayensị a ma ama | sayensị a ma ama]]. Ọ bụ onye na-edekọ akwụkwọ na 1980 Public Broadcasting Service usoro ihe nkiri ''Cosmos]]', nke [[Carl Sagan] kwadoro ya. lụrụ di na nwunye na 1981. Ọ bụ onye okike / onye mmepụta / onye edemede nke oge "Cosmos" na-esote: "[[Cosmos: A Spacetime Odyssey]]" na " . Ọ bụ ya na-ahụ maka nhọrọ egwu ndị gụnyere na ụgbọ elu ndị ọsụ ụzọ, ''Voyager 1' na ''Voyager 2''. == Ihe o kwụrụ == * Ọ bụ nnukwu ọdachi na sayensị, usoro a magburu onwe ya maka ịchọpụta ihe bụ eziokwu, emewo ka nkwalite ime mmụọ nke mkpughe ya bụ isi: ịdị ukwuu nke eluigwe na ụwa, ịdị ukwuu nke oge, njikọ nke ndụ niile, na ịdị oké ọnụ ahịa nke ndụ. obere mbara ala anyị. ** Ann Druyan gbara ndị [[w:Committee for Skeptical Ajuju|Committee for Skeptical Ajuju] ajụjụ ọnụ]. - [http://www.csicop.org/si/show/ann_druyan_talks_about_science_religion/ "Ann Druyan Na-ekwu Banyere Sayensị, Okpukpe, Wonder, Awe… na Carl Sagan"]. ''Onye na-ajụ ajụjụ' '''27''' (6). Nọvemba–Decemba 2003. * Mgbe di m nwụrụ, n'ihi na ọ bụ onye a ma ama na mara na ọ bụghị onye kwere ekwe, ọtụtụ ndị na-abịakwute m-ọ ka na-eme mgbe ụfọdụ-na-ajụ m ma Carl gbanwere na njedebe na converted ka a kweere na ndụ mgbe a nwụsịrị. Ha na-ajụkwa m ugboro ugboro ma echere m na m ga-ahụ ya ọzọ. Carl ji obi ike na-enweghị atụ chere ọnwụ ya ihu, ọ dịghịkwa mgbe ọ gbagara n'echiche efu. Ọdachi ahụ bụ na anyị ma na anyị agaghị ahụ ibe anyị ọzọ. Anaghị m atụ anya ka mụ na Carl jikọọ ọzọ. Ma, ihe ukwu bụ na mgbe anyị nọkọrọ ọnụ, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri abụọ, anyị ji obi ekele doo anya maka otú ndụ si dị nkenke na dị oké ọnụ ahịa. Ọ dịghị mgbe anyị ledara ihe ọnwụ pụtara site n'ime ka à ga-asị na ọ bụ ihe ọzọ ma e wezụga nkewa ikpeazụ. Oge ọ bụla anyị dị ndụ na anyị nọkọrọ na-abụ ọrụ ebube-ọ bụghị ọrụ ebube n'echiche nke enweghị nkọwa ma ọ bụ ihe karịrị nke mmadụ. Anyị maara na anyị bụ ndị na-erite uru na ohere. . . . Ohere ahụ dị ọcha nwere ike ịbụ mmesapụ aka na ụdị obiọma. . . . Na anyị nwere ike ịhụ onwe anyị, dị ka Carl dere nke ọma na Cosmos, ị maara, na nnukwu ohere na nnukwu oge. . . . Na anyị nwere ike ịnọkọ ọnụ ruo afọ iri abụọ. Nke ahụ bụ ihe na-akwado m na ọ bara uru karịa. . . . Otú o si mesoo m na otú m si mesoo ya, otú anyị si elekọta ibe anyị na ezinụlọ anyị, mgbe ọ dịrị ndụ. Nke ahụ dị nnọọ mkpa karịa echiche m ga-ahụ ya otu ụbọchị. Echeghị m na m ga-ahụ Carl ọzọ. Ma ahụrụ m ya. Anyị hụrụ ibe anyị. Anyị hụrụ ibe anyị na mbara igwe, nke ahụ dịkwa mma. ** Ann Druyan gbara ndị kọmitii na-ajụ ajụjụ na-enyo enyo. - [http://www.csicop.org/si/show/ann_druyan_talks_about_science_religion/ "Ann Druyan Na-ekwu Banyere Sayensị, Okpukpe, Wonder, Awe… na Carl Sagan"]. ''Onye na-ajụ ajụjụ' '''27''' (6). Nọvemba–Decemba 2003. * Echere m na isi mmalite nke mmegide sayensị a na-agbasi ike nke ukwuu. Ha bụ ochie. Anyị na-ahụ ha na Jenesis, akụkọ mbụ a, nke a [[w: akụkọ ifo ntọala | akụkọ ifo ntọala]] nke anyị, nke a ga-emebi mmadụ mbụ wee bụrụ ọnụ ruo mgbe ebighị ebi maka ịjụ ajụjụ, maka iri mkpụrụ nke "Osisi nke osisi." Ọmụma". Ọ bụ ihe gbagwojuru anya na Eden na paradaịs yiri ya mgbe, ọ bụrụ na ị na-eche banyere ya ma ọlị, ọ dị ka ụlọ mkpọrọ nwere nchekwa kacha nke nwere nche elekere iri abụọ na anọ. Ọ bụ ebe jọgburu onwe ya. Adam na Iv enweghị nwata. Ha na-eteta ndị tozuru okè. Kedu ihe bụ mmadụ na-enweghị nwata? Ogologo nwata anyị bụ akụkụ dị egwu nke ụdị anyị. Ọ na-ekewa anyị, ruo n'ókè, na ọtụtụ ụdị ndị ọzọ. Anyị na-ewe ogologo oge iji tozuo oke. Anyị na-adabere n'afọ ndị a na-etolite na mmekọrịta ọha na eze ịmụta ọtụtụ ihe anyị kwesịrị ịma. ** Ann Druyan gbara ndị kọmitii na-ajụ ajụjụ na-enyo enyo. - [http://www.csicop.org/si/show/ann_druyan_talks_about_science_religion/ "Ann Druyan Na-ekwu Banyere Sayensị, Okpukpe, Wonder, Awe… na Carl Sagan"]. ''Onye na-ajụ ajụjụ' '''27''' (6). Nọvemba–Decemba 2003. * Ekwenyere m n’ezie na iwu wii wii bụ ajọ ikpe na-ezighị ezi. Ha enweghị uche na sayensị, ụkpụrụ omume, n'ụzọ iwu, ma ọ bụ n'ụzọ ọ bụla. Ha na-efu nnukwu ego iji manye ma anyị tụrụ ọtụtụ narị puku mmadụ ndị na-emeghị ihe ọ bụla ọzọ, kama ịnwe ma ọ bụ kesaa wii wii. Ma eleghị anya, ọ bụ n'ihi na abụ m nwa nke 60 na wii wii abụwo akụkụ dị mma nke ndụ m. Ahụtụbeghị m ya dị ka ihe na-eri ahụ, ebe m nọrọ izu, na ọnwa, na ụbọchị ndụ m (na afọ) n'ejighị wii wii n'ụdị ọ bụla. Maka m, ọ bụ ụdị sacrament, ihe ekwesịrị iji ya mee ihe n'amamihe yana n'ọnọdụ nke ịdị adị ezinụlọ na-ahụ n'anya. [...] E nwekwara ebe ịṅụ mmanya na-aba n'anya, ma ọ dịghị ihe mere na ndị okenye ekwesịghị ikwe ka ha mee ihe ọ bụghị nanị na ọ naghị emetụta onwe ha ma ọ bụ ndị ọzọ, kama ọ bụ ụzọ isi mee ka mma nke ndụ dịkwuo mma, ịma mma nke iri nri, nke ige egwu, ịnọnyere ndị enyi na ezinụlọ, ịnọnyere onye ị hụrụ n'anya. ** Ann Druyan – sitere na ya [[w: pọdkastị vidiyo | pọdkastị vidiyo]] ''N'ụlọ na Cosmos ya na Annie Druyan''. — [[w:OVGuide|OVGuide]]. [http://www.ovguide.com/ann-druyan-9202a8c04000641f800000000008b85 "Ann Druyan - Arịrịọ maka mgbanwe na vidiyo iwu marijuana"] (Podcast). nke Ann Druyan bipụtara. eweghachiri 2013-10-02. * N'oge na-adịbeghị anya enweela mmalite nke ịjụ evolushọn - ikekwe otu n'ime nchọpụta sayensị siri ike na enweghị mgbagha. Ruo n'ókè anyị na-agọnahụ nke a, anyị na-awagharị n'ọchịchịrị. ** Ann Druyan na ndị okike ''Cosmos: ASO'' na-atụle sayensị na obere vidiyo nkwado maka usoro isiokwu ya, [http://channel.nationalgeographic.com/cosmos-a-spacetime-odyssey/videos/science -dị ka-kandụl-n'ọchịchịrị/ "Sayensị Dị Ka Kandụl Na Ọchịchịrị"]. ===[https://astronomy.com/news/2020/03/beyond-carl-sagans-cosmos-a-conversation-with-ann-druyan Interview] na magazin Astronomy (2020) === * N'ime obi sayensị bụ nkwanye ùgwù a dị egwu maka ọdịdị na eziokwu * Ihe omume ndị a na-agbasa n'ọtụtụ ebe, mana enwere usoro n'usoro, ya bụ, ọ dị mkpa ihe bụ eziokwu. Ọ bụghị eziokwu zuru oke. Anyị enwetaghị nke ahụ! Ma ndị a obere nso nso nke eziokwu bụ ihe anyị nwere. * Ichere n'eziokwu na ịghara ige ndị ọkà mmụta sayensị ntị, ọ gaghị adị ize ndụ karị. Anyị amalitela ịhụ nsonaazụ nke enweghị nkwanye ùgwù anyị maka gburugburu ebe obibi, ha amalitela ịba ụba n'ike n'ike. Achọghị m ịkpọ ndị mmadụ mkpu ma kpasuo ha iwe, mana ọ ga-amasị m ịmepụta ọhụụ nke ọdịnihu nwere olileanya - nke anyị ka nwere ike inwe, dabere na ike na obi ike nke ndị nna nna anyị na ike nke nkà na ụzụ anyị. na nkà mmụta sayensị iru. Ọ bụrụ na anyị teta n'ụra ara ara a. * Ọ bụrụ na onye ọ bụla asị m, ‘Egwu adịkwaghị mma’ ma ọ bụ ‘Ụmụaka ndị a taa...’ M na-alụkarị ọgụ megide nke ahụ. Anyị bụ ndị anyị nọrọ ogologo oge. Anyị niile na-esi n'otu oche na-egwuri egwu. * M na-ekwere mgbe niile na nrọ bụ maapụ. Ị na-eweta nrọ nke ọdịnihu nke kwesịrị ịrụ ọrụ maka ya. Achọrọ m ịkpali ndị mmadụ. Ọhụụ apocalyptic nke ihe na-aga ime anyị enwebeghị ihe ịga nke ọma n'ịgbaze oke osimiri ahụ jụrụ oyi n'ime anyị. Ị pụghị ịtụ anya ka nwa akwụkwọ ga-arụsi ọrụ ike - ịmata isiokwu nke ọma, otu a chọrọ ya maka onye injinia, onye mgbakọ na mwepụ, ọkà mmụta sayensị - ma ọ bụrụ na ha enweghị okwukwe n'ọdịnihu. * M na-echeta na m gara ngosi ngosi ụwa nke New York mgbe m dị afọ iri na ụma na Queens, na ihe nke ahụ pụtara nye m, ihe ozi oghere nke 60s pụtara nye m. Nke ahụ bụ oge mmadụ nwere ùgwù onwe onye dị ukwuu. Echere m na ùgwù onwe onye anyị ugbu a dị n'ogo kachasị ala. Anyị nwere ozi na-abịakwute anyị site n'akụkụ niile dị iche iche, kwa ụbọchị, anyị na-anụ banyere ọnụ ọgụgụ mkpochapụ ụdị. Ahụrụ m n'etiti ndị na-eto eto na m maara nnukwu egwu. Mgbe ahụ, m na-eche ihe nna nna anyị hà gara, ihe ha chere ihu. Echere m na anyị kwesịrị ichetara anyị na anyị sitere na ngwaahịa siri ike, na anyị nwere ihe ọ na-ewe. * Achọrọ m ịkọwa ihe ụfọdụ nwere ike ime. Ọ dị ka: Ka anyị gaa ọzọ. Ka anyị laghachi azụ n'azụmahịa nke ime ụdị nyocha nke na-amasị ndị na-ege ntị zuru ụwa ọnụ. * Ihe m ga-enwe nnọọ obi ụtọ bụ—Anaghị m atụ anya ka mmadụ nile ghọta ihe nile banyere sayensị ná ngwụsị oge, ma achọrọ m ka ha chọsie ike ịmụtakwu ihe. Achọrọ m ka ha ghọta ike nke sayensị, yana ikike ntọhapụ ya dị egwu. Ọ bụrụ na agwara ihe ndị ahụ, ọ na-adị m ka arụrụ m ọrụ. * Ọ bụrụ na anyị ga-ahụ naanị ndụ anyị dị ka njikọ na agbụ nke ndụ, wee hụ dị ka ọrụ mbụ anyị iji nweta njikọ na-esote na agbụ ahụ n'enweghị nsogbu maka ọdịnihu. * chere na ọ dị mma ka anyị nwụọ. Achọrọ m ka ọtụtụ n'ime anyị nwee ike nweta afọ ojuju, ma mara ịma mma nke ndụ nke ọma. Mgbe m nụrụ banyere Silicon Valley billionaires chọrọ ịdị ndụ ruo mgbe ebighị ebi, m na-eche n'onwe m: Ọ dịghị ikike dị elu karịa iche na ị kwesịrị ịdị ndụ ebighị ebi, mgbe akụkụ nke ịma mma nke okike bụ na ọbụna kpakpando na-anwụ anwụ. Nke ahụ bụ ihe Emily Dickinson kwuru: 'Na ọ gaghị abịa ọzọ / bụ ihe na-eme ka ndụ dị ụtọ.' Ekwenyere m nke ahụ. ===[https://www.space.com/39460-ann-druyan-cosmos-series-return-interview.html Ajụjụ ọnụ] (2018)=== * Ihe ọzọ anyị na-eme bụ na "Cosmos" nwere echiche maka ọdịnihu nke m kwenyere na ọ nwere ike ịkpali. Ọtụtụ n'ime ihe anyị na-ahụ, na ọtụtụ ihe ụmụ anyị na ụmụ ụmụ anyị na-ahụ, bụ nnọọ dystopic na obi nkoropụ. Ọ dị ka… ntaramahụhụ anyị maka mmehie anyị niile dị nso na akuku, ma mmadụ enweghị ọdịnihu, ma e wezụga nke na-akpagbu ma na-anwụ anwụ. Na "Cosmos" anyị na-eche ọdịnihu nke anyị ka nwere ike inwe. * Anyị bụ ụdị akụkọ na-achị. * Echere m na otu n'ime nnukwu ọdachi nke agụmakwụkwọ nke m… bụ na sayensị kagburu mmasị na mmetụta niile. * Anyị kwenyere n’ezie na sayensị bụ ikike onye ọ bụla n’ime anyị nwere. Na ogo nke ewepụrụ anyị na sayensị bụ ogo nke anyị enweghị ike. Anyị enweghị ike ịgwa ndị na-eme mkpebi. * Echere m na [enweghị ntụkwasị obi sayensị] bụ echiche ziri ezi, n'ihi na ejirila sayensị mee ihe n'ụzọ na-ezighị ezi. A ga-eji ya eme ihe mgbe niile, n'ihi na ụmụ mmadụ na-eji ya. Chee echiche banyere otú e si jiri okpukpe eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi, otú e si jiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị mee ihe n'ụzọ na-ezighị ezi, mmepụta ihe, ọgwụ - ihe ọ bụla mmadụ na-eme bụ na a ga-eji ya eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi n'ihi na ọ bụ ya bụ anyị. Mana echiche m bụ na… ka ndị mmadụ na-enwekwu ntụsara ahụ na ụkpụrụ omume, asụsụ na usoro sayensị, mgbe ahụ ka o yikarịrị ka [ọ bụ iji ya eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi] nwere ike ime. * Ị mara, ụwa ga-aga n'ihu, ụdị ndị ọzọ ga-adị ndụ. Mkpebi ga-adị mma. Ma mgbe ọ bụla m na-eche banyere nke a, m na-eche mgbe nile banyere ọgbọ nile nke ndị nna nna anyị bụ ndị gbalịsiri ike ịmepụta mmepeanya nke anyị na-ebi ugbu a, na echiche na anyị nwere ike ime ka ihe ahụ nile ghara isi na echiche anyị dị mkpirikpi na echiche dị mkpirikpi. anyị ịchọ ọdịmma onwe anyị. Ọ na-atụ egwu. ===[https://charlierose.com/videos/8257 Ajụjụ ọnụ] na Charlie Rose (1997) === * Echere m na Carl na-agba anyị ume mgbe niile n'ihi ụmụ anyị, n'ihi obodo onye kwuo uche ya, ka ọ bụrụ na ọ dịkarịa ala na-enwe ntụsara ahụ na usoro na asụsụ sayensị na n'ụzọ ahụ, anyị nwere ike ịgwa ndị na-eme mkpebi na obodo anyị. M nnọọ na-eche na ihe nketa ya, ma na ịsụ ụzọ nnyocha maka extraterrestrial ọgụgụ isi nke-- Mgbe ọ malitere ịrụ ọrụ na nke a ubi, e nwere nanị ole na ole nke pụrụ iche ndị ọkà mmụta sayensị ga-n'ihe ize ndụ na-ewere a nkà mmụta sayensị obibia dị otú ahụ sexy isiokwu. * M chere na ọ na-anya isi otú o si kwụsie ike n’ihe o kweere.                   mpako '                          unata eziokwu. * Ọtụtụ ọmarịcha akụkọ Saganesque na akụkọ ifo nke nwere ụzọ isi dọta gị na sayensị yana ozi nke nwere ike iyi ihe siri ike n'aka ndị ọzọ, mana n'aka Carl na-apụta ìhè. Ọ bụ maka ike na ịma mma nke quantification, gbasara otu sayensị na mgbakọ na mwepụ si eme ka anyị nweta ọtụtụ - ụdị nnukwu mbara igwe. Ọ bụ maka akụkụ ndị ahụ obi anyị na uche anyị na-agbakọ, ebe mgbagha na mmetụta uche na-emegiderịta onwe anyị. * Sayensị enweghị ihe jikọrọ ya na okpukpe ụgha ma ọ bụ nkwenkwe ụgha, ma o nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ya na ọchịchọ ahụ ịghọta ebe anyị si bịa na ndị anyị bụ. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[q:en:Ann Druyan|Ann Druyan]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Druyan, Ann}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ig0svgi2fdenroe0r8bjd21un9d7fck Ani DiFranco 0 3034 12962 12961 2022-11-14T09:32:48Z Love4sure 14 /* Egwu egwu = */ wikitext text/x-wiki [[File:Ani DiFranco Rudolstadt 07.jpg|thumb|Ani DiFranco 2017]] ''[[w:Ani DiFranco|Ani DiFranco]]''' (amụrụ Angela Marie Difranco na Septemba 23, 1970) bụ onye ama ama [[w: egwu ndị mmadụ | ndị mmadụ]]-[[w:Rock (egwu) |nkume]] [[w: onye na-abụ abụ | onye na-agụ abụ]] na [[w:guitarist|guitarist]]. == Ihe o kwụrụ == * Ahụrụ m okwu 'f' niile ahụ n'anya - Feminism, egwu ndị mmadụ. ** site na mkparịta ụka 2003 nwere MuchMusic * N’obodo ọ bụla a na-ekewaghị ekewa, ma ndị mmadụ hà na-akọwara ha onwe ha ma ọ bụ na ha aghọtaghị na-emetụta anyị niile. ** Banyere mmekọahụ nwoke na nwanyị, [http://www.glbtq.com/arts/difranco_a.htm ajụjụ ọnụ 1994] * Ekwenyere m na nzọụkwụ ahụ ọ bụghị naanị ịme egwu na-agbanwe agbanwe ma na-eme ya n'ụzọ na-agbagha usoro ahụ, karịsịa n'oge a mgbe ngwá ọrụ maka ịmepụta na nkesa na-esiwanye ike na nkezi Joe na Josephine. Ohere nke nnwere onwe na njikwa na nnwere onwe dị nnọọ ukwuu ugbu a. ** [http://www.columbia.edu/~marg/ani/articles/rolling_stone.html Ajụjụ ọnụ ''Rolling Stone''] (1995) == Egwu egwu == *Echere m na emechala m gunnin ka m bia nso.. **"Kpọọ ala" * Enwere ike ọchịchị obi ọjọọ a, nke [[paspọtụ] m na-ekwu na m na-anọchi anya ya.<br>Ma ọ dịghị mgbe ọ ga-anọchi anya ebe obi m bi, naanị na-edoghị anya ebe ọ gara. ** [https://www.danah.org/ani/EducatedGuess/Animal.html Animal] * Ọ bụghị mgbe niile ka m na-enwe obi ụtọ, ma m ma ihe nke ọma iji gbalịa. ** ''Grand Canyon'' * Ngwá ọrụ ọ bụla bụ ngwa ọgụ - ọ bụrụ na ijide ya nke ọma. ** ''My IQ''; Otu n'ime ụkpụrụ nduzi maka akwụkwọ 2000 [[:w:Empire (akwụkwọ)|'Empire'']] nke [[Michael Hardt na Antonio Negri]] * Ha ga-ewe anyị iwe.<br>Ha ga-ewe mụ na gị ara.<br>Ha ga-ewe anyị ara na ihe niile anyị chọrọ ime. ** ''Onye ihere''' *M na-abụbu dike.<br>Ọ dịghị onye nwere ike imetụ m aka, ọbụnadị onwe m<br>Ị dị ka ụlọ ọrụ ekwentị m sụrụ n’ụzọ ụfọdụ,<br>Ma ugbu a lee m anya, adị m ka onye ọ bụla. ọzọ. ** ''Onye Okike''' * M ka na-ekpe ekpere maka mgbanwe. ** ''Idozi ntutu ya'' * A na-amụta ụfọdụ nkuzi kacha mma na ndụ n'oge kacha njọ. ** ''Egwu nwanyi furu efu'' * N'ihi na ụwa ejighi m ihe ọ bụla<br>Anyị jikwa ibe anyị ụgwọ ụwa. ** ''Nwa nwanyị mara mma'' * Ana m ede ihe nrịbama n'ahụ gị.<br>Ana m ese akụkọ otu anyị siri gbaa mbọ. ** 'Aka abụọ'' * Ụfọdụ ụbọchị ahịrị m na-aga na-apụta kwụ ọtọ -<br>Ụbọchị ndị ọzọ akara ahụ na-agbapụ. ** "N'ime ma ọ bụ pụọ" * Na anya ha niile na-ajụ<br>Ị na-abata ma ọ bụ na ị na-apụ?<br>Echere m, nwoke<br>Gịnị bụ ihe a gbasara? any shelf<br>Cuz naanị m bịara ebe a<br>Na m ga-ahapụ naanị m. ** "N'ime ma ọ bụ pụọ" * Ha na-ekwu na eziokwu ga-eme ka ị nwere onwe gị<br>Ma ọzọkwa, otú ahụ ka ụgha ga-adị...<br>Ọ dabere ma ọ bụrụ na ị na-agbalị ịbanye n'ala ahụ e kwere ná nkwa<br>Ma ọ bụ ọ bụrụ na ị na-agbalịsi ike. iji nweta. ** ''Ala Nkwa''' * M ga-aga n'ihu wee gaa n'atụghị egwu<br>Cuz ntakịrị nnụnụ gwara m<br>Na ịwụ elu dị mfe<br>Nke ahụ ịda ada na-atọ ụtọ<br> Right up 'til ị kụrụ n'akụkụ ụzọ<br>Na-ama jijiji na tụrụ n'anya. ** ''Swan Dive'' * Ya mere, anyị na-edu site agọnahụ dị ka atụrụ na-egbu egbu<br>Na-eje ozi empires of style na carbonated sugar water<br>Na ụzọ ugbo ochie bụ ụzọ anọ na-eduga na nnukwu ụlọ ahịa<br>Na nrọ anyị niile bụ guillotines. na-eche ka ọ daa. ** ''Ngalaba''' * Ihe ndọpụ uche m bụ ịgbachitere m megide enweghị mkpali a<br>Megide nke a nwayọọ[[deflation]]<br>Ee, n'ihu ihu<br>Ka ọ na-ejide anya m<br>Tenweela mmekọrịta gị na (onye) site na izute na iwepụta oge na ha; mara ma ọ bụ nwee enyi.a olile anya na ọ bụ naanị nkeji oge<br> Naanị otu nkeji. ** ''Igbo''' * Ha nwere ike ịkpọ m onye ara ma ọ bụrụ na m daa<br> Ohere niile m chọrọ<br>Bụ otu n'ime nde mmadụ<br>Na ha nwere ike ịkpọ m amamiihe<br>Ọ bụrụ na m aga nke ọma… ** ''Swan Dive'' * Window nke mkpụrụ obi m na-eji otu ụzọ ugegbe mee<br>Echegbula ile anya n'anya m<br>Ọ bụrụ na ọ dị ihe ị chọrọ ịma - naanị jụọ. ** ''Njikere ịlụ ọgụ'' * N'ihi na amaara m mpụ kasị ukwuu<br>Bụ naanị ịtụba aka gị<br>Na-asị "Nke a enweghị ihe jikọrọ mụ na ya,<br>Achọrọ m ibi ndụ dị mma dịka m nwere ike. ** ''Njikere ịlụ ọgụ'' * Ị nwetala ndụ gị dum ime ihe,<br>Nke ahụ adịghịkwa ogologo.<br>Ya mere, gịnị mere na ị gaghị akpọ m oku<br>Mgbe ị dị njikere ịlụ ọgụ<br> Maka ihe ị think is real,<br>N'ihi ihe i chere na o ziri ezi. ** ''Njikere ịlụ ọgụ'' * Nwa agbọghọ, oge ọzọ ọ chọrọ ịmata<br>Kedu nsogbu gị bụ<br>Osote ọ chọrọ ịma<br>Ebe iwe si bịa<br>Just gwa ya oge a nsogbu bụ nke ya<br>Gwa ya iwe dị nnọọ bịa<br>Ọ na-abịa. ** ''Ozuzo na ọchụchọ'' * Chineke na-enyere gị aka ma ọ bụrụ na ị bụ phoenix, na ị na-anwa ime ka ị si na ntụ bilie<br>Anya puku ga-eji ekworo na-enwu, ka ị na-efefe gafee. ** "32 ụtọ" * Ugbu a, ka anyị kparịta ụka: tụgharịa ara. Dị ka ụfọdụ ọchịchị mpako enweghị ike,<br>Site n'echiche ọ bụla, na-emebi osisi. ** ''Mgbanwe'' * Ya mere, m na-eje ije ka m na-eje ije cuz nke ahụ bụ ụzọ m ga-esi mee.<br>Enwetara m ọtụtụ ihe na-eme, m nwetara obere ntakịrị iji gosi.<br>O were m ogologo oge iji ghọta na m na-eme 't take good picture<br>Cuz Enwere m ụdị ịma mma na-akpali. ** ''Mgbanwe'' * Anyị na-ejidekwa eziokwu ndị a ka ọ pụta ìhè n'onwe ya:<br>Ọnụ ọgụgụ nke mbụ - George W. Bush abụghị onyeisi oche.<br> Ọnụọgụ abụọ - America abụghị ezi ọchịchị onye kwuo uche ya.<br>Na, Nọmba atọ-- mgbasa ozi anaghị aghọgbu m. ** ''Ihe ngosi nke onwe'' * Ugbu a, m na-eche onye ga-abụ onye isi ala: Tweedle Dumb, ma ọ bụ Tweedle Dumber --<br>Na onye ga-enwe nnukwu ụlọ ọrụ igbe igbe n'oge okpomọkụ a. ** ''mmanụ mmanụ''' * Ma eleghị anya, ọrụ gị adịghị amasị gị, ikekwe ị naghị ehi ụra nke ọma--<br>Ma ọ dịghị onye na-amasị ọrụ ha, ọ dịghị onye nwetara ụra zuru ezu.<br>Ma eleghị anya, ị nwere ụbọchị kacha njọ na ndụ gị;<br> > Ọfọn, ị mara, ọ dịghị ụzọ mgbapụ.<br>Nke ahụ abụghị ihe ngọpụ. Naanị nu na mma. ** ''Pixie''' * Obodo m tis nke gi,<br>Iji na-akparịta ụka n'ihe nkiri TV. ** 'Ọ bụ gị'' * Art bụ ihe mere m ji na-ebili n’ụtụtụ; my definition ends there.<br>Ị ma na ọ naghị adị mma,<br>Na m na-ebi maka ihe m na-enweghị ike ịkọwapụta. ** ''Apụghị Omume'' *Apata m etinyegoro n'ọtụtụ ihe mberede,<br>Ugbu a, enweghị m ike ịnshọransị,<br>Achọghịkwa m ka ị rafuo m. t gwọọ,<br>Ma ugbu a, ị gaghị ajụ<br>N'ihi na ị maara mmetụta m. ** ''Apụghị Omume'' * Ya mere, obi m mechara gbawaa. O wee ruo ogologo oge na-ehulata.<br> O wee gbawaa n'ebe atọ mgbe ọ gachara.<br> Ọ chọrọ naanị ikwu ihe ọ pụtara. ** "Ị mgbe ọ bụla" * 'Course numb bụ okpu ochie, ochie dị ka ihe ncheta kacha ochie m<br>Hụ na onye ahụ bụ nne m, onye ahụ bụkwa nna m, onye ahụ nọkwa n'okpu ahụ bụ m.<br>Ọ bụ nkà m tụrụ anya ya. ịhapụ, mgbe m pụtara n'okporo ụzọ mepere emepe,<br>Ma ọ bụla ọzọ pent elu mmetụta na echere m na m ga-agbawa. ** ''Ịmụ nkume'' * Ọ wụrụ m akpata oyi ịhụ ndudue nke ọgbọ ọ bụla ga-adapụ dị ka ụlọ ọrụ redio, ma ọ bụrụ na anyị achụpụ anyị n’ebe dị anya. ** ''Enweghị oke'' * Ọ bụrụ na iwe adịghị ewe gị, ị bụ nnọọ onye nzuzu, ma ọ bụ na ị chọghị ịma. ** ''Enweghị oke'' * Enwere igwe mmadụ na-edobe n'ime onye ọ bụla, enwere ọtụtụ ọrụ anyị na-arụ.<br>Ị kpebiekwa ịhụ m n'anya ruo mgbe ebighị ebi. M ka na-ekpebi onye m chọrọ ịbụ taa" ** ''Ìhè nke Ụdị ụfọdụ'' * Ka anyị mee agadi ma nwụọ ọnụ. Ka anyị mee ya ugbu a. ** ''Abụ echere'' * Mgbe m kwesịrị ihichapụ ihu m, m na-eji azụ aka m,<br>Ọ na-amasịkwa m iweghara oghere naanị n'ihi na m nwere ike,<br>M na-ejikwa uwe m na-ehichapụ ihe ọṅụṅụ m. na-akpachapụ anya na-erughị ihe ndị mmadụ na-eche. ** ''Kwuo''' * Ya mere, m ga-eje ije na plank na m ga-awụlikwa na ịmụmụ ọnụ ọchị<br>Ọ bụrụ na m ga-agbada, m ga-eme ya na style, na ị gaghị ahụ m nyefere, gị agaghị anụ ka m kwuputara,<br>'Cuz ị hapụla m n'enweghị ihe ọ bụla, mana ejiri m obere ọrụ rụọ ọrụ. ** ''Kwuo''' * Ị mara<br>Wepụrụ na ọnọdụ m ga-<br> Yiri ka iju. ** ''Firedoor'' * Ma ihe niile dị ka ọ mehiere nke ukwuu nke nwere ike.<br>Ma otu ume n'otu oge bụ atụmatụ a na-anabata,<br>Ọ na-agwa onwe ya. ** ''Tamburitza Lingua'' * Ndụ m nwere ike ọ gaghị abụ ihe pụrụ iche<br>Ma ọ dịtụbeghị mbụ. ** ''Nkwụsị ụgbọ ala dị mkpirikpi'' * Anyị chọpụtara na anyị abụọ na-ewe oké iwe na ọkara nke oge,<br>Mgbe anyị abụghị naanị mkpịsị ụkwụ. ** ''Nkwụsị ụgbọ ala dị mkpirikpi'' * A gọziri m site n'ọmụmụ na ọnwụ, echere m na m chọrọ ka ụfọdụ kwuo n'etiti. ** ''Gwa m okwu ugbu a'' * Nnwere onwe na ochichi onye kwuo uche,<br>Nke ahụ bụ okwu Washington kwa ụbọchị.<br>Tinye America na-ehi ụra na mmiri ara ehi na-ekpo ọkụ na clichés,<br>Na ndị mmadụ na-eri nri n'ụzọ. ** ''Kfịkị nkịta'' * Ha na-etinye gị n'ọnọdụ gị, ha na-agwa gị ka ị na-akpa àgwà<br>Ma ọ dịghị onye nwere ike ịnwere onwe ruo mgbe anyị niile na-na ọbụna grade. ** '' Akụkọ ihe mere eme'' * Ndụ bụ ihe nkiri b.<br>Ọ bụ nzuzu na ọ dị ịtụnanya,<br>Akụkọ na-enweghị ntụzịaka,<br>Na mkparịtaụka ahụ dara ngwụrọ. ,<br>Ọ bụrụ na ị tụgharịa azụ gị ogologo oge,<br>Ka ọ mee n'onwe gị.<br> ** ''Ee, ee'' * M na-eji ịhụnanya na-alụ ọgụ, m na-ejikwa ọnụma chịa ọchị.<br>Ị ga-adị ndụ zuru oke ịhụ ọchị,<br>Na ogologo oge ịhụ mgbanwe ụfọdụ.<br> **''họrọ imi imi'' * M na-echeta ugbu a ka mmiri akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ anyị na-egbukepụ egbukepụ si mikwuo ike.<br>Na afọ ndị oge gbanwere,<br>Na anyị bụ ndị lush dị ka underside nke August. **'' Ogologo oge ole ka ọ ga-adị'' * Ịhụnanya na-etinye ọkụ na nhazi oge gị,<br> wee kpọọ njedebe oge. ** ''Star Matter'' * M ka na-akọwa onwe m site n’ebe ndị m nọbu. ** ''North Main Street'' * M na-achọkarị ịbụ ọchịagha-isi nke ndị agha m otu nwanyị,<br> Ma enwere m ike ịchepụta oge elekere kacha mma. ** ''Ọ dịghị nro'' * Ama m na e nwere ike dị n'iche dị n'etiti anyị,<br>Amakwa m na nkasi obi dị ebe anyị na-agbakọ. ** ''Ntụgharị''' * echere m na ị bụ onye nzuzu kacha nta m hụtụrụla,<br>Na nke ahụ nwere ike ịdị nso na ezigbo ihe dịka m ga-enweta. ** ''Onye nri abalị'' * Mgbe ụfọdụ, ịma mma na-adị mfe<br>Mgbe ụfọdụ ị naghị anwale ma ọlị<br>Mgbe ụfọdụ, ị na-anụ ka ifufe na-efegharị n'aka aka. ** 'Ọ dị mma, ọjọọ, jọrọ njọ'' * Ọ sịrị, “Àma m gị?” M na-asị "Ee e, ee e, ọ bụghị n'akwụkwọ nsọ,<br>Ma a na m echere ka ị bịa gwa m okwu.<br>M na-egwu ọtụtụ n'ime egwuregwu ụmụaka ndị ahụ."<br>Ọ na-ekwu. , “Honey, ị nọ ebe a. Nke a bụ ihe ụmụ nwanyị na nwanyị. " ** "Ọ bụrụ na ọ bụghị ya" * M na-achọ oghere,<br>Oghere dị na jeans gị<br>N'ihi na achọrọ m ịma:<br> Ha agwụla n'oche,<br>Ka ọ bụ na ikpere agwụla ha? ** ''Na-achọ oghere'' * Mgbe anyị na-akwachi ihe,<br>Ha na-ekwu na a na-arụ ọrụ nke ọma.<br>Ma mgbe anyị na-ajụ ajụjụ gịnị kpatara<br>Olee ebe rips si bịa? Na oke, n'ezie.<br>Anyị na-agbalị ịchọta nsogbu na isi mmalite ya. ** ''Na-achọ oghere'' * Ọ na-adị m mgbe niile na m ga-akwụ ọtọ,<br>Na enwere onye nọ n'aka<br>Ịkpọ m asị maka iguzo n'ebe ahụ. mee, M na-akpasu mmadụ iwe, ebe. ** "Gịnị ma ọ bụrụ na ọ nweghị onye na-ekiri" * Ma gịnị ma ọ bụrụ na ọ dịghị onye na-ekiri?<br> Gịnị ma ọ bụrụ na mgbe anyị nwụrụ anwụ, anyị na-anwụ anwụ?<br> Gịnị ma ọ bụrụ na e nweghị oge ida? nke ahụ kwesịrị ikwu? ** "Gịnị ma ọ bụrụ na ọ nweghị onye na-ekiri" * Anyị ga-enwe ike ịkatọ ihe anyị hụrụ n'anya,<br>Kwuo ihe anyị ga-ekwu,<br>'N'ihi na ọ bụrụ na ị naghị agbalị ime ihe ka mma,<br>Mgbe ahụ ka m nwere ike ikwu, ị dị nnọọ n'ụzọ. ** "Gịnị ma ọ bụrụ na ọ nweghị onye na-ekiri" * Ndị mmadụ na-edekọ ihe, dị ka ọ dị na ndekọ ihe omume, ihe omume ndị mmadụ na-egwu egwu n'ime ụlọ, ugbu a, ihe niile bụ ahịa ahịa, gbasara ugogbe anya maka anwụ na akpụkpọ ụkwụ, ma ọ bụ egbe na ọgwụ ị họọrọ." ** ''mmanụ mmanụ''' == Njikọ mpụga == [[q:en:Ani DiFranco|Ani DiFranco]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:DiFranco, Ani}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1c3kqx46iwp4b85b7ov8pxr9tp0ws5s Natalie Diaz 0 3035 12964 12963 2022-11-14T09:41:04Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[wikipedia: Natalie Diaz|Natalie Diaz]]''' (amuru na Septemba 4, 1978) bu onye amuru nwa afo America, onye na-akwado asusu, onye bu onye egwuregwu basketball na onye nkuzi. == Ihe o kwụrụ == * M ga-adị njikere itinye onwe m n'ihe ize ndụ maka ihe m chọrọ. Ma achọrọ m ọchịchọ; Achọrọ m inwe ike ya. Achọrọ m ịbụ onye kwesịrị ya. ** Na ọdịdị agbụrụ ya na okpukpere chi ya na-emegiderịta onwe ya na [https://www.theguardian.com/books/2020/jul/02/natalie-diaz-postcolonial-love-poem-shortlisted-forward-prize-collection- gbara ajụjụ ọnụ "Natalie Diaz: 'Ọ bụ oge dị mkpa ma dị ize ndụ maka asụsụ'" na The Guardian (2020 Jul 2) * Abụ bụ ebe a na-atụghị anya ya ka m ga-adaba… M pụtara, onye na-asị: 'M ga-abụ onye na-ede uri mgbe m tolitere'? M tolitere na ndoputa na anyị nwere ụlọ akwụkwọ ebe a na-asụ asụsụ. ** Na ịghọ onye na-ede uri na [https://www.theguardian.com/books/2020/jul/02/natalie-diaz-postcolonial-love-poem-shortlisted-forward-prize-collection-interview "Natalie Diaz:' Ọ bụ oge dị mkpa ma dị ize ndụ maka asụsụ'”] na The Guardian (2020 Jul 2) * Na Mojave, okwu anyị maka mkpa na mkpa bụ otu - n'ihi gịnị kpatara ị ga-eji chọọ ihe ị na-achọghị? ** Na okwu abụọ pụtara na [https://www.theguardian.com/books/2020/jul/02/natalie-diaz-postcolonial-love-poem-shortlisted-forward-prize-collection-interview "Natalie Diaz : 'Ọ bụ oge dị mkpa ma dị ize ndụ maka asụsụ'”] na The Guardian (2020 Jul 2) *Ma eleghị anya ọnya bụ ụzọ e si ele mmadụ anya. Ma ọ bụ ikekwe ọ bụ oghere n'ime onye merụrụ ahụ. Achọghị m ka ọnyá ndị ahụ pụọ n'anya, ma achọrọ m inye ha ohere ịme ifuru ma ọ bụ tu'aachk, dị ka anyị nwere ike ikwu na Mojave. Enweghị m ike ịgọnarị mmerụ ahụ m, ndị m chịkọtara n'ofe ahụ na n'uche nke m, yana ndị m megoro n'ahụ na uche ndị ọzọ. Enwere m ike ịnwa iche n'echiche ọnọdụ nke ọnya ahụ ga-ama ifuru, nke pụtara ebe karịrị ọnya ahụ… ** Na ihe nnọchianya nke ọnya na [https://theadroitjournal.org/issue-thirty-two/natalie-diaz-interview/ "Mkparịta ụka na NATALIE DIAZ"] na Adroit Journal (March 2020) * Abụ m nwa afọ, yabụ abụ m abụọ — eziokwu/akụkọ ifo—ma na-agbakwa ọbara ma ọ bụ na-ejupụta nke ọ bụla. Eziokwu bụ onye na-edobe ihe mgbe niile. Maka mmetụta anyị, ma ọ bụ otú anyị chọrọ inwe mmetụta, otú anyị chere na anyị enweghị mmetụta. Ihe ndị anyị chọrọ ka anyị mee, ma ọ bụ na anyị emebeghị, enwebeghị mmasị ime. Otu anyị si edozi ma ọ bụ mebie ọnyá anyị, ma na-agbalị ijide ha ma na-ele anya na ha, dị ka enyo, ka a na-ahụ ya, n'agbanyeghị otú ha si bụrụ ihe na-adịghị mma na ihe mgbochi. Ị nweghị ike ịtụkwasị obi n'eziokwu. Ma mgbe ahụ, ọbụna okwu ntụkwasị obi. . . Kedu ihe bụ ebe nchekwa maka? **Na ka ederede ya si ejikwa isiokwu nke eziokwu dị na [https://pen.org/the-pen-ten-an-interview-with-natalie-diaz/" THE PEN TEN: AJỤJỤ NATALIE DIAZ"] na PEN America (2020 Maachị 5) == Njikọ mpụga == [[q:en:Natalie Diaz|Natalie Diaz]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Diaz, Natalie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] fzozw4622vt2j44aqnv5ua8syiwpsx2 Laura Dern 0 3036 12968 12967 2022-11-14T09:52:09Z Love4sure 14 /* Ajụjụ ọnụ New Zealand Herald (June 2018) = */ wikitext text/x-wiki [[File:Laura Dern Cannes 2013.jpg|thumb|right|Ihe na-amasị m gbasara ime ihe nkiri bụ, agwa ọ bụla ị na-egwu, ọ na-enye gị ohere ikpughe akụkụ ọzọ nke onwe gị nke nwere ike ọ dịtụghị gị mma, ma ọ bụ mgbe maara banyere. Ọ bụghị na agwa ọ bụla bụ gị, mana enwere mmetụta mmetụta nke onye ọ bụla nwere.]] ''[[w:Laura Dern|Laura Elizabeth Dern]]''' (amụrụ 10 Febụwarị 1967) bụ onye omere na onye ndọrọndọrọ ọchịchị America. Onye nnata ọtụtụ nkwanye ugwu, gụnyere Golden Globe Awards anọ na ihe nrite Primetime Emmy Award, amaara ya maka mmekorita ya na onye isi [David Lynch] na ọtụtụ ihe nkiri na usoro onyonyo. Ọ bụ ada ndị na-eme ihe nkiri [[w:Bruce Dern | Bruce Dern]] na [[w:Diane Ladd | Diane Ladd]]. == Ihe o kwụrụ == [[File:Laura Dern Deauville 2017 2.jpg|thumb|right|Ọ na-amasị m ịbụ ntakịrị onye nnupụisi dịka onye na-eme ihe nkiri.]] * M ga-eji nke a kpọrọ ihe dị ka ihe ncheta nke mwụsa pụrụiche na-enweghị atụ nke ndị chọrọ ka a nụ olu ha na ntuli aka ikpeazụ a ka anyị wee na-atụ anya mgbanwe dị ịtụnanya na mba a. **Dị ka ekwuru na mgbasa ozi nke 66th Golden Globe Awards, NBC (Jenụwarị 11, 2009) * Enwetụbeghị m ahụmahụ (dị ka 'Star Wars'), nke ahụ gụnyere 'Jurassic Park', nke ọ dị ka ọ dị ka àgwà nye ụmụaka ndị na-enwe mmetụta nke ụwa ọzọ ma ọ bụ akara ngosi ma ọ bụ ihe ọ bụla. Ya mere ugbu a, enwere m ahụmahụ a dị ịtụnanya nke ụmụntakịrị na-ahụ m na kama ịchọ ikwu banyere ihe nkiri ahụ, ha na-alaghachi azụ, ntakịrị egwu. Ọ dị ka mgbe ị gara Disneyland hụ Mickey Mouse na ị dị obere. Ọ bụ ihe dị egwu na 'Star Wars' na-ejide ihe a na-apụghị imetụ aka ma ọ bụ ihe yiri ya. ** Dị ka e hotara na [http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/confidential/laura-dern-kids-fear-appearing-star-wars-article-1.3772851 "Laura Dern kwuru na ụmụaka na-atụ ya egwu kemgbe ọ pụtara na ' Star Wars'" nke James Desborough, New York Daily News (22 Jenụwarị 2018)] * Site na teknụzụ, anyị aghọọla enweghị mmasị, n'ihi na anyị anaghị elekwa ibe anyị anya ọzọ ka anyị na-agbalị nkwurịta okwu. Mana n'otu oge ahụ, na otu iPhone, anyị nwere ike ịmalite mgbanwe. Ọ bụrụ na enwere ikpe na-ezighị ezi, ị na-ese foto ma bipute ya. Na mberede, ndị mmadụ na-abanye n'ihe omume dị ugbu a nke ha na-agaghị ahụ anya, nke ahụ dịkwa ịtụnanya. **Tụnyere uru na ọghọm dị na teknụzụ na-aga n'ihu, dịka ekwuru na [https://abilitymagazine.com/laura-dern.html Ajụjụ ọnụ Chet Cooper na Laura Dern, Chet Cooper, Magazin Ability (February/March 2015)] * Agaraghị m eme ya ma ọ bụrụ na David [Lynch] abụghị enyi. Ọ na-echebe m nke ukwuu, dị ka nwanna nwoke—ọ na-anọbu mgbe nile. Mgbe a bịara n'Ahịhịa na Obi, ọ bụrụ na anyị nwere ọnọdụ ịhụnanya, onye ọ bụla nwere nkwanye ùgwù nke ukwuu… Ọ nweghị ihe na-ezighi ezi. Na-anwa imebiga ihe ókè ma ọ bụ dị aghụghọ ma ọ bụ ihe ọ bụla - ọ na-achọ gị niile na ọ bụ ihe na-atọ ụtọ ma ọ dịghị ikpe ọ bụla na otu David - mgbe ọ bụla. Ewezuga mgbe m butere karama mmiri na setịpụ; ọ kpọrọ nke ahụ asị. ** Dị ka e hotara na [https://www.moviemaker.com/archives/moviemaking/directing/articles-directing/dern-on-lynch-3393/"Laura Dern on David Lynch" nke Daniel Nemet-Nejat, Onye na-eme ihe nkiri, Onye na-eme ihe nkiri .com (23 Jenụwarị 2007)] * A kụziiri ọtụtụ n’ime anyị ịghara ịta ahụhụ. Ọ bụ omenala ịgbachi nkịtị na nke ahụ bụ nke a na-ahụkarị. M na-agba anyị niile ume ka ọ bụghị naanị ịkwado ndị lanarịrị na ndị na-eguzo, bụ ndị nwere obi ike ikwu eziokwu ha, kama ịkwalite ikpe ziri ezi nke mweghachi. Ka anyị biko chebe ma were ha n'ọrụ. Ka anyị kuziere ụmụ anyị na ikwu okwu n'atụghị egwu ntaramahụhụ, bụ omenala North Star ọhụrụ anyị. ** Dịka ekwuru na [https://www.huffingtonpost.com/entry/laura-dern-culture-silencing-victims-golden-globes_us_5a52d805e4b089e14dbc5ac0 mgbasa ozi nke 75th Golden Globe Awards, NBC (7 Jenụwarị 2018)] ===Ajụjụ Magazin ajụjụ ọnụ (September 1990) === <small>Dịka ekwuru na [https://www.interviewmagazine.com/film/new-again-laura-dern "ỌZỌ ỌZỌ: LAURA DERN", Gary Indiana, Septemba 1990, Interview, Brant Publications, Inc, interviewmagazines.com ]</ obere> * Ọ dịtụbeghị mgbe m ghọtahiere ihe [ime ihe] pụtara. N'ụzọ dị mwute, n'ozuzu, ihe nkiri bụ conglomerate. Ndị mmadụ na-azụta ma na-ere ndị mmadụ na azụmahịa a, nke nwere ike ịka njọ ma ọ bụrụ na ị nwere ụkpụrụ ụkpụrụ ziri ezi ma ghọta ihe mere ị na-eme ya. Ọ dabara nke ọma, ndị mmadụ ga-erute n'oge ahụ zụlitere m, wee hụ ihe niile yuck-nke bụ ma eleghị anya ihe kpatara na mbụ ha achọghị ka m mee ihe. Aghọtakwara m ihe dị iche n'inwe òkè na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ Hollywood na inweta ọrụ n'ezie. Amaara m na ị ga-abanye na nyocha na ikekwe ha ga-ewe gị n'ọrụ, ebe ahụ ka ị ga-amalite. Enwekwara m nghọta nke ọma banyere akwụkwọ akụkọ: na ọ bụ ọrụ onye na-eme ihe nkiri ikwusa ozi ya. * Ọ dịtụbeghị mgbe m ghọtahiere ihe [ime ihe] pụtara. N'ụzọ dị mwute, n'ozuzu, ihe nkiri bụ conglomerate. Ndị mmadụ na-azụta ma na-ere ndị mmadụ na azụmahịa a, nke nwere ike ịka njọ ma ọ bụrụ na ị nwere ụkpụrụ ụkpụrụ ziri ezi ma ghọta ihe mere ị na-eme ya. Ọ dabara nke ọma, ndị mmadụ ga-erute n'oge ahụ zụlitere m, wee hụ ihe niile yuck-nke bụ ma eleghị anya ihe kpatara na mbụ ha achọghị ka m mee ihe. Aghọtakwara m ihe dị iche n'inwe òkè na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ Hollywood na inweta ọrụ n'ezie. Amaara m na ị ga-abanye na nyocha na ikekwe ha ga-ewe gị n'ọrụ, ebe ahụ ka ị ga-amalite. Enwekwara m nghọta dị mma banyere akwụkwọ akụkọ: na ọ bụ ọrụ onye na-eme ihe nkiri ikwusa ihe nkiri ya, na ndị nta akụkọ nwere ike ịbụ ihe na-atọ ụtọ, na ọ bụghị maka ịme onwe gị ka ị na-egwu egwu ma ọ bụ na-agbalị ire onwe gị dị ka tiketi na-ekpo ọkụ. **N'ịghọta azụmahịa ihe nkiri nkiri na Hollywood * Ihe na-amasị m maka ime egwuregwu bụ, ụdị agwa ọ bụla ị na-egwu, ọ na-enye gị ohere ikpughe akụkụ ọzọ nke onwe gị nke nwere ike ọ dịtụghị gị mma, ma ọ bụ na ị maghị. Ọ bụghị na agwa ọ bụla bụ gị, mana enwere mmetụta mmetụta nke onye ọ bụla nwere. Enwere m mmetụta na fim bụ onyinye na-abịakwute gị, ọ dịghịkwa ihe mberede na ihe ị na-eme. M na-amụ [[Carl Jung | Jung]], onye na-ekwu ọtụtụ ihe gbasara akụkụ onyinyo, akụkụ a na-akpagbu. ** Banyere njikọ dị n'etiti ime ihe na àgwà mmadụ ==Ajụjụ ọnụ New Zealand Herald (June 2018) == <small>Dị ka e hotara na: [https://www.nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&objectid=12080460 nnupụisi'", nke Michele Manelis, New Zealand Herald, nzherald.co.nz, 30 June 2018]</small> * ''Ọ na-amasị m ịbụ onye nnupụisi dị ka onye na-eme ihe nkiri''', ya mere enwere m mmasị na onye na-enweghị mmasị na onye na-aghọtachaghị. Ọ bụ nhọrọ nkwuwa okwu ịgbalị ịchọta ọmịiko n'ebe a na-atụghị anya ya na ịkọ akụkọ. ** Na ịhọrọ ọrụ agaghị ekwe omume na ihe nkiri *Echere m na ihe nkiri a na-atọ ụtọ nke ukwuu n'ihi na ọ dịtụbeghị mgbe m nwere mpụta ụdị ihe a na ndụ m niile dịka onye na-eme ihe nkiri. Anyị na-atụgharị akụkọ na ndụ anyị ka anyị nwee ike ịlanarị ha, gbasara ezinụlọ anyị na ọgbaghara ọ bụla anyị nwegoro, iji mee ka ha na-atọ ụtọ. Ma n'ụzọ ụfọdụ, n'ịbụ okenye, ọ dị ka anyị ga-atụgharị akụkọ ndị ahụ ka anyị wee nweta ọgwụgwọ n'ime ha. ** Na ozi nke ihe nkiri ihe nkiri 2018 "[[w: The Tale | Akụkọ ahụ]]". == Okwu gbasara Dern== *Ikike ya imepụta agwa ndị nwere ma ọchị na mmetụta mmetụta miri emi enweghị atụ. ** Na ihe ngosi Dern na usoro telivishọn 2017 "[[w: Nnukwu obere ụgha (usoro ihe onyonyo) | Nnukwu obere ụgha]]" **[[Reese Witherspoon]], dị ka e hotara na [https://www.elle.com/culture/movies-tv/a13151110/laura-dern-women-in-hollywood-november-2017/ LAURA DERN FINALLY GAARA Nwee mgbagwoju anya, nke Lizzie Goodman, Elle, Elle.com (13 Nọvemba 2017)] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Laura Dern|Laura Dern]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Dern, Laura}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] kizqvy3pavjf8vsltl5h12sl5upn8kv Barbara Deming 0 3037 12969 2022-11-14T09:59:09Z Love4sure 14 #Shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Barbara Deming|Barbara Deming]]''' (July 23, 1917 - Ọgọst 2, 1984) bụ onye na-akwado nwanyị na onye na-akwado mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na-adịghị eme ihe ike nke bi na USA. == Ihe o kwụrụ == * Enwere m mmetụta ruo ogologo oge na mgba abụọ ahụ maka ịchụpụ ngwa-agha na maka ikike Negro-bụ akụkụ kwesịrị ekwesị nke otu mgba ahụ. Otu ụzọ ahụ na-adịghị eme ihe ike sonyeere anyị, ma karịa nke a: mgba anyị bụ isi otu-ime ka obodo anyị na-arụ ọrụ yana n'okwu nke okwukwe pụrụ iche ekwuputara na nkwupụta nnwere onwe anyị: na e nyere mmadụ nile ikike ụfọdụ nke ga-enwerịrị ike. a gaghị agọnahụ ha. **"Udo Ndịda Na-eje ije Okwu abụọ ma ọ bụ Otu?" (1961) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:en:Barbara Deming|Barbara Deming]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Deming, Barbara}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] swrbkrz8p9clmnbstv8nswadah55pbo Ashlee Marie Preston 0 3038 12978 12973 2022-11-14T11:31:45Z Ugbesabdul 185 Minor edit wikitext text/x-wiki Ashlee Marie Preston bụ onye mgbasa ozi America, onye nta akụkọ na onye na-akwado ya, nwanyị trans mbụ ghọrọ onye nchịkọta akụkọ nke mbipụta mba, Wear Voice Magazine, na onye mbu n'ihu ọha na-agba ọsọ maka ọfịs steeti na California. Site na Kentucky, ọ kwagara Los Angeles wee malite mgbanwe mgbe ọ dị afọ 19. O buru ụzọ pụta n'ihu ọha mgbe ọ gwasịrị Caitlyn Jenner n'ihu ọha maka nkwado ya maka ọchịchị Trump. O nyere aka n'akwụkwọ ya n'ọtụtụ akwụkwọ, ndị otu mgbasa ozi na ụlọ ọrụ dị iche iche nabatara ya maka mmemme ya. Ọ na-arụsi ọrụ ike na obodo Los Angeles trans, ma bụrụ onye otu ọtụtụ òtù obodo, gụnyere ije ozi dị ka onye isi oche nke nkwukọrịta na nkwado mgbasa ozi na otu Los Angeles Pride, yana dịka onye na-ahụ maka mgbasa ozi obodo na Mgbasa Ozi ikike mmadụ. === Ihe ndị okwuru === *Na-etolite, ọ dị m ka egosighi m ya na mgbasa ozi nkịtị. Amaara m na otu ụbọchị m ga-agbanwe nke ahụ site n'ijide ohere maka ndị nwere mmetụta dịka m nwere. Dị ka ụmụ nwanyị, ndị na-acha agba, na ndị LGBTQ, a na-agbachikarị anyị ọnụ ebe ndị ọzọ na-ekwu okwu dị ka ndị ọkachamara na ahụmahụ anyị. Ọ dịghị onye nwere ike ịkọ akụkọ anyị karịa ka anyị nwere ike. **N'ikwu okwu na nhọpụta ya dị ka onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ nwanyị Wear Your Voice, dịka ekwuru na Grasso, Samantha (June 29, 2017). [https://www.dailydot.com/irl/wear-your-voice-ashlee-marie-preston/ "Mbipụta nwanyị na-eme akụkọ ihe mere eme site n'ịhọpụta nwanyị trans ojii dị ka onye nchịkọta akụkọ"]. The Daily Dot. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. *N'ikwu okwu na nhọpụta ya dị ka onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ nwanyị Wear Your Voice, dịka ekwuru na Grasso, Samantha (June 29, 2017). "Mbipụta nwanyị na-eme akụkọ ihe mere eme site n'ịhọpụta nwanyị trans ojii dị ka onye nchịkọta akụkọ". The Daily Dot. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. **Na esemokwu ya na Caitlyn Jenner, nke ghọrọ vidiyo viral online, dịka ekwuru na Nichols, James Michael (August 29, 2017). "[https://www.huffingtonpost.com/entry/caitlyn-jenner-fraud-fake-trans-ativist_us_59a440c9e4b0821444c4d683 Trans Activist chere Caitlyn Jenner ihu: 'Ị bụ onye aghụghọ'". Akwụkwọ akụkọ Huffington]. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. Enweelarị omume n'etiti ndị na-eme mpụ na ị nweghị ike idina ma ọ bụ kpagbuo ndị chọrọ. Society na-ele trans inyom dị ka mmekọahụ deviants, na ọtụtụ ndị kweere na anyị "na-arịọ maka ya" ma ọ bụ "weta ya onwe anyị". Dị ka ụmụ nwanyị trans, a na-atụ anya ka anyị rụọ ọrụ dị ka ihe mmekọahụ na onye inyeaka n'imeju agụụ nwoke na nwanyị cis-hetero. A na-eme anyị mmụọ ọjọọ na mpụ dị ka ndị na-agbagọ agbagọ iji ghọgbuo ma duhie ụmụ nwoke cis hetero; ya mere ihe ọ bụla mere anyị, anyị ‘na-abịa. **Dịka ekwuru na Bendix, Trish (November 21, 2017). [https://www.yahoo.com/lifestyle/12-activists-influencers-padma-lakshmi-tarana-burke-define-modern-day-feminism-181944232.html "Gịnị kpatara o ji dị mkpa na ụmụ nwanyị transgender na-ekwu maka Jeffrey Tambor - yana ndị mmadụ na-ege ntị."] Yahoo! Ụzọ ndụ. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. * Ihe na-eme n'obodo LGBTQ bụ na ihe niile gbasara akụkụ G na-anọchi ihe ọ bụla ọzọ. Ekpebiri m ịme achịcha na foto 77 nke ụmụ nwanyị trans na-erubeghị afọ 35 bụ ndị tụfuru ndụ ha n'ihi ịkpọasị transphobic n'ihi na achicha agbamakwụkwọ na-enweta nlebara anya karịa ụmụ nwanyị trans ojii na obodo anyị. N'ịtụle mkpọsa #ThriveOver35, na-akọwapụta nkezi atụmatụ ndụ ndụ nke ụmụ nwanyị trans ojii na US nke 35, na-ekwu maka mkpebi Ụlọikpe Kasị Elu nke United States na Masterpiece Cakeshop v. Colorado Civil Rights Commission, dị ka e hotara na Feldman, Jamie (June 13, 2018). ). "Achicha ụbọchị ọmụmụ a nwere foto nke ụmụ nwanyị trans 77 gburu na ya. Nke a bụ ihe kpatara ya." Akwụkwọ akụkọ Huffington. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. * Ọ bụ "agha nke nkwenkwe": dabere na nkwenye gị na ị bụ onye ị bụ n'agbanyeghị otú ndị ọzọ nwere ike isi kọwaa gị, ebe ị na-agbakwa onwe gị aka ka ị ghara iji ime gị tụnyere ndị ọzọ. Ọ bụ mgbalị siri ike iji kwado onwe gị n'èzí na mmetụta gị n'ime. **Na isiokwu nke dysphoria okike, dịka ekwuru na Man, Chella (September 21, 2018). "Ihe Ọ Dị Ka Ịbụ Trans na Bi na Gender Dysphoria." Teen Vogue. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. *M na-emekarị akụkọ ndị a n'uche m gbasara ndị m na-ekpere arụsị ma ọ bụ ndị m chọrọ ịdị ka ha. M na-edegara ha akwụkwọ ozi obi ụtọ mgbe nile ma kwenye onwe m na ndụ ga-adị nnọọ mfe ma ọ bụrụ na m nwere ike ije ije na akpụkpọ ụkwụ ha. Ma ọ dịghị mgbe m ghọtara na n'akpụkpọ ụkwụ ndị ahụ ka a kpụchara ha ma zọrie ha dị ka nke m. ** Dịka ekwuru na Man, Chella (Septemba 21, 2018). "[https://www.teenvogue.com/story/what-its-like-to-be-trans-and-live-with-gender-dysphoria Ihe Ọ Dị Ka Ịbụ Trans na Bi na Gender Dysphoria.]" Teen Vogue. eweghachiri na 29 Jenụwarị 2019. === Njikọ mpụga === *[https://en.wikipedia.org/wiki/Ashlee_Marie_Preston Ashlee Marie Preston] Na Wikipedia Bekee *[https://en.m.wikiquote.org/wiki/Ashlee_Marie_Preston Ashlee Marie Preston] Na Wikiquote Bekee 6nb1gr9426qp4szpv3mucdgsuurj6x1 Lauren Jauregui 0 3039 12977 12976 2022-11-14T10:32:26Z Love4sure 14 /* Ihe o kwụrụ */ wikitext text/x-wiki '''[[w: Lauren Jauregui| Lauren Michelle Jauregui Morgado]]"" (amụrụ [[June 27]], 1996) bụ onye ọbụ abụ na onye edemede America. == Ihe o kwụrụ == * "Akà bụ ihe na-elekọta onwe m" * "Ekwela ka echiche ma ọ bụ echiche onye ọ bụla banyere gị mee ka ị kwenye na ị bụ onye ị na-abụghị. Mee ka isi gị dị elu." * "Echere m na ụwa dị ka ọ dị n'ihi na anyị anaghị ekwu banyere onwe anyị mgbe ọ bụla. Anyị anaghị ekwu banyere mmetụta anyị, anyị anaghị ekwu banyere otú anyị si enweta ihe. Ma ịmara onwe gị bụ mgbe ị na-eme atụmatụ. Ya mere na dị nnọọ ụdị emepụta a dum mkpokọta ebe ọ dịghị onye maara banyere onwe ha, ma ọ bụrụ na ị na-adịghị onwe-mmata mgbe ahụ olee otú anyị ga-enwe mkpokọta mmata?" "Chineke, tinyekwuo awa n'ụbọchị" * "Ọ dị m ka ụdị ejiji bụ ihe na-agbanwe agbanwe mgbe niile n'ihi na ọ bụ ngosipụta nke onwe, ụbọchị ụfọdụ m ga-adị ka obi mgbawa, achọghịkwa m iso onye ọ bụla kpasuru m iwe, ụbọchị ụfọdụ a na m adị ka 'hi ụwa. A hụrụ m gị n'anya'" * "Nganga nye m bụ ememe nke onwe. Ọ bụ ememe nke ịmara nke ọma na mpako maka ịdị adị gị. Ọ bụkwa akụkọ ihe mere eme bụ oge dị egwu maka obodo ndị obodo. Ọ malitere site na nwa nwanyị trans ojii. mmegharị ahụ ka dị n'ihi na anyị ka na-achọ inwe ike ma ka na-achọ visibiliti maka ndị otu anyị niile." * "Eweghachiri m ọbụbụenyi m na-enwebeghị ogologo oge, echetara m akụkụ niile nke m hapụrụ. Ọ dị m ka, 'Chaị, ọ na-amasị m ịse ihe na ide ihe, na ịnọ n'èzí .. ." * "Ọ ga-akara m mma ịbụ onwe m n'ezie karịa ka m na-akpakọrịta." * "N'afọ a abụrụla ihe nzuzu banyere nyocha, na-abanye n'ime obi m; ihe ndị m na-emebu, ihe ndị m na-agwaghị onwe m n'ezie. N'ihi na ọ dị m ka ọtụtụ n'ime anyị na-ese n'elu mmiri. site ná ndụ, anyị na-erukwa n'ókè nke ahụ erughị ala ma anyị amaghị n'ezie otú anyị si ruo ebe ahụ, anyị adịghịkwa enwe mmetụta nke ukwuu. na mgbe m kwụsịrị inwe mmetụta, m tụfuru nkà m, m tụfuru onwe m na ihe m hụrụ n'anya ime n'ihi na enweghị m ike ịbanye na nke ahụ ọzọ. Anọla na-emekọrịtaghachi na nke ahụ, na-ahapụ onwe m ka m nwee mmetụta na ikwe ka onwe m nyochaa ọkwa dị iche iche dị n'uche m. " * "Echere m na ọnụọgụ ahụ bụ ụdị nke e kere dị ka usoro na-anagide bọmbụ niile anyị na-enweta n'ụwa anyị bi ugbu a. A na-arịọ anyị mgbe niile ka anyị na-arụ ọrụ, na-arịọkwa anyị mgbe niile ka anyị nọrọ, na-enwe obi ụtọ. , na mma, na-enye, karịsịa dị ka nwanyị, ya mere, ọ bụ nnọọ ụdị ike ọgwụgwụ mgbe a ụfọdụ mgbe, karịsịa mgbe ị na-na monotonous ụdị okirikiri ebe ị na-adịghị anụ nụrụ, ị na-adịghị ka ị ' na-ekwupụta onwe gị, ma ọ bụ na ọ dịghị gị ka ị nwere uru ọ bụla maka ọnọdụ ị nọ na ya; ọ dị mfe ịdaba na nhụjuanya ahụ." *"Vidiyo mbụ a [maka "Atụmanya"] bụ nyocha nke oke m abụọ: onye na-adịghị ọcha m, onye aka ya dị ọcha, onye ntorobịa, onye nwere olileanya na obi ụtọ n'ụwa, ma kwenye n'ezie na onye ọ bụla nwere ezi obi, na n'ezie. na-ekwere na anyị nwere ike imeri ọchịchịrị a nke anyị niile na-agba ya gburugburu mgbe niile.Na mgbe ahụ, e nwere m darker akụkụ nke onwe m, bụ ndị ọzọ ime ihe ike na ya echiche banyere otú ihe ga-esi edozi, ma ọ bụ karịa ike ike na-achọsi ike na nke anụ ahụ. nchọpụta onwe onye." == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Lauren Jauregui|Lauren Jauregui]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Jauregui, Lauren}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] nvhr3lnth2sd9y9r795yz4ivgkbum14 Marie de France 0 3040 12979 2022-11-14T13:26:29Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marie de France | Marie de France]]"" bụ onye na-ede uri ochie nke nwere ike ịbụ onye a mụrụ na France ma biri na England na njedebe narị afọ nke 12, nke a ma ama dị ka onye edemede nke ndị mbụ dị ndụ [[ w:Breton lai|Breton ''lais'']]. Edere abụ ya na [[w:Old French|Old French]]. ===Ihe o kwụru === * ''Si est del riche orguillus:<br/>Ja del povre n'avra merci<br/>Pur sa pleinte ne pur sun cri;<br/>Mes se cil s'en peüst vengier,<br/>Dunc le verreit l'um suzpleier.'' ** Otú ahụ ka ọ dịkwa onye mpako na ọgaranya: ọ dịghị mgbe ọ ga-emere ogbenye ebere n'ihi ọdịdị ya ma ọ bụ mkpu ya, ma ọ bụrụ na ogbenye nwere ike ịbọ ọbọ n'ahụ ya, ị ga-ahụ ọgaranya na-ehulata. ** '' Akụkọ ifo'' mba. 10, " Fox na Eagle ", ahịrị 18; akpọrọ site na Mary Lou Martin (trans.) '' Akụkọ ifo nke Marie de France '' (Birmingham, Alabama: Summa, 1984) p. 54-6. Ntụgharị si n'otu ebe ahụ, p. 55. === ''[[w: The Lais nke Marie de France|Lais]]'' === <small>A na-ehota okwu na Old French site na Marie de France (ed. Alfred Ewart) ''Lais'' (Oxford: Basil Blackwell, 1960); Okwu Bekee sitere na Glyn S. Burgess na Keith Busby (trans.) ''The Lais of Marie de France'' (Harmondsworth: Penguin, 1986), nke ọnụọgụ ibe na-ezokwa aka na ya.</small> * ''Mes ki ne mustre s'enferté<br/>A peine en peot aver santé:<br/>Amur est plaie dedenz cors,<br/>E si ne piert nïent defors.<br/>Ceo est un mal. que lunges tient,<br/>Pur ceo que de nature vient.'' ** Ma onye na-ekweghị ka a mara adịghị ike ya nwere ike ịtụ anya inweta ọgwụgwọ. Ịhụnanya bụ ọnya a na-adịghị ahụ anya n'ime ahụ, ma, ebe ọ bụ na o nwere isi mmalite ya, ọ bụ ọrịa na-adịte aka. ** "[[w:Guigemar|Guigemar]]", ahịrị 481; p. 49. * ''Amur n'est pruz se n'est egals'' ** Ịhụnanya anaghị asọpụrụ, ma ọ bụrụ na ọ dabere na nha anya. ** "[[w:Equitan | Equitan]]", ahịrị 137; p. 58. * ''Ki divers cunte veut traitier,<br/>Diversement deit comencier<br/>E parler si rainablement<br/>K'il seit pleisibles a la gent.'' ** Onye ọbụla bu n’obi iweta akụkọ ọhụrụ ga-agarịrị nsogbu ahụ n’ụzọ ọhụrụ wee kwuo nke ọma ka akụkọ ahụ na-ewetara ndị mmadụ obi ụtọ. ** "[[w:Milun |Milun]]", ahịrị 1; p. 97. * ''Tutes les dames de une tere<br/>Vendreit il meuz d'amer requere<br/>Quë un fol de sun pan tolir;<br/>Kar cil volt an eire ferir.'' Ọ ga-adịkwa obere ihe ize ndụ ma nwoke ikpe nwanyị ọ bụla nọ n'ala dum karịa ka nwanyị wepụ otu onye hụrụ ibe ya n'anya n'uwe uwe ya, n'ihi na ọ ga-anwa ịrata azụ ozugbo. ** "[[w:Chaitivel|Chaitel]]", ahịrị 19; p. 105. * ''D'euls deus fu il tut autresi<br/>Cume del chevrefoil esteit<br/>Ki a la codre se perneit:<br/>Quant il s'i est laciez e pris<br/>Ensemble poënt bien durer;<br/>Mes ki puis les volt deservrer,<br/>Li codres muert hastivement<br/>E li chevrefoil ensement.<br/>"Bele amie, si est de nus:<br/>Ne vus sanz mei, ne mei sanz vus!"'' ** Ha abụọ dị ka mmanụ aṅụ nke na-arapara n'alaka hazel: mgbe ọ merụrụ onwe ya gburugburu ma jikọta onwe ya na hazel, ha abụọ nwere ike ịlanarị ọnụ: ma ọ bụrụ na onye ọ bụla nwaa ikewapụ ha, hazel na-anwụ ngwa ngwa. dị ka honeysuckle. "Ịhụnanya dị ụtọ, otú ahụ ka ọ dịkwa anyị: na-enweghị m ị gaghị adị ndụ, ma ọ bụ m na-enweghị gị." ** "[[w:Chevrefoil|Chevrefoil]]", ahịrị 74; p. 110. == Ekesaghị ya == <small>"Graelent" bụ Breton na-amaghị aha ''lai'', mgbe ụfọdụ na-ebipụta ya na nke Marie de France. A na-ehota okwu ndị bekee site na ntụgharị asụsụ Eugene Mason nke a na-ehota nke ukwuu mana nke ezighi ezi nke ukwuu, ''Lays of Marie de France and Other French Legends'' (London: Everyman's Library, [1911] 1964), nke ọnụọgụ peeji na-ezokwa aka na ya. </small> * ''Tel cinc cent parolent d'amur,<br/>N'en sevent pas le pior tur,<br/>Ne que est loiax druerie.'' ** Out of five hundred who speak glibly of love, not one can spell the first letter of his name. ** "Graelent", line 77; p. 149. * ''Se l'uns des amans est loiax,<br/>E li autre est jalox è faus,<br/>Si est amors entr'ex fausée,<br/>Ne puet avoir lunge durée.<br/>Amors n'a soing de compagnun,<br/>Boin amors n'est se de Dex nun,<br/>De cors en cors, de cuer en cuer,<br/>Autrement n'est prex à nul fuer.<br/>Tulles qui parla d'amistié,<br/>Dist assés bien en son ditié,<br/>Que vent amis, ce veut l'amie<br/>Dunt est boine la compaignie,<br/>S'ele le veut è il l'otreit.<br/>Dunt la druerie est à dreit,<br/>Puisque li uns l'autre desdit,<br/>N'i a d'amors fors c'un despit;<br/>Assés puet-um amors trover,<br/>Mais sens estuet al' bien garder,<br/>Douçour è francise è mesure.'' ** Ọ bụrụ na otu onye n'ime ndị hụrụ ya n'anya na-eguzosi ike n'ihe, nke ọzọ ekworo na onye ụgha, olee otú enyi ha ga-esi dịgide, n'ihi na egburu ịhụnanya! Ma ịhụnanya dị ụtọ na nke ezi uche na-esi na mmadụ agafe na mmadụ, site n'obi ruo n'obi, ma ọ bụ na ọ baghị uru. N'ihi na ihe onye hụrụ n'anya ga-, nke ahụ ga-ahụ n'anya; ihe ọ ga-arịọ ya ka o buru ụzọ mee. Na-enweghị ụdị nke a, ịhụnanya bụ naanị ihe nkekọ na ihe mgbochi. N'ihi na n'elu ihe nile, ịhụnanya pụtara ụtọ, na eziokwu, na-atụ. ** "Greelent", ahịrị 85; 149-50. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Marie de France]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marie de France]] na wikiquote Bekee n28zi3mr16aknpcnw24mwyoa1azx8xk Madame Roland 0 3041 12980 2022-11-14T13:35:36Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Madame Roland|Marie-Jeanne Roland de la Platière]]''' ([[Mach 17]], [[1754]] – [[Nọvemba 8]], [[1793]]), mụrụ ''Marie-Jeanne Phlipon''', nke a ma ama dị ka ''' Madame Roland '' bụ, ya na di ya [[w:Jean-Marie Roland, vicomte de la Platière|Jean-Marie Roland de la Platière]], onye nkwado [[w:French Revolution|Mgbanwe France]]. Ọ bụ onye na-akpa ike na otu [[w:Girondist | Girondist]] nke dara na ihu ọma n'oge [[w: Ọchịchị Ụjọ | Ọchịchị Ụjọ]] wee nwụọ na [[guillotine]]. ===Ihe o kwụru === * ''O Liberté, que de crimes on commet en ton nom!'' ** ''O [[Mpụ]], ole [[mpụ]] e mere n'ime [[aha]] gị!'' *** Mgbe a na-eduga ya ka e gbuo ya, mgbe ụfọdụ a na-ekwu na a ga-eduzi ya na otu ihe oyiyi nke nnwere onwe, na '' Memoirs '', '' Ihe mgbakwunye ''; kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919), na na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922); ji [[Thomas Babington Macaulay|Thomas Babington Macaulay]], ''Essay on Mirabeau''. ** Ụdị dị iche iche: ** ''O liberté, comme on t'a jouée!'' *** '''O nnwere onwe, ka esi egwuri egwu!'' **** Dị ka e kwuru m [http://books.google.de/books?id=FTkuAAAAMAAJ&pg=PA201 ''Letters Containing a Sketch of the Politics of France'' (1795) by Helen Maria Williams, Vol. 1, p. 201] == Okwu gbasara Madame Roland == * Anọ m na-agụ ihe ncheta Madame Roland wee bịa na nkwubi okwu na ọ bụ nwanyị nwere oke oke; snobbish, efu, sentimental, ekworo - kama a German ụdị. E ji ụbọchị ikpeazụ ya tupu e gbuo ya n'ọgba aghara ma ọ bụ mmeri nke ọtụtụ afọ gara aga. Ọ bụ onye ọchịchị onye kwuo uche ya n'isi n'ihi anyaụfụ nke ''ndị ama ama''. ** [[Bertrand Russell]], n'akwụkwọ ozi o degaara nwanne ya nwoke Frank (1918). ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Madame Roland]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Madame Roland]] na wikiquote Bekee g00zqh5gb2uomnea9pmfdgo0ydfkdva Françoise Sagan 0 3042 12981 2022-11-14T13:46:24Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Françoise Sagan|Françoise Sagan]]''' ([[21 June]] [[1935]] - [[24 September]] [[2004]]), ezigbo aha ''Françoise Quoirez ''', bụ onye France na-eme ihe nkiri, onye na-ede egwuregwu, onye na-ede akwụkwọ na onye na-ese ihe, onye ama ama maka ọrụ nwere isiokwu ịhụnanya siri ike metụtara agwa bourgeois bara ọgaranya na enweghị nkụda mmụọ. ===Ihe o kwụru === na-akwanyere onwe ya n'anya." Nke ahụ bụ ABC nke nganga na nke ọchị. * Ụzọ ịhụnanya nile bụ otu ihe, ma ọ̀ bụ nwa ọhụrụ, ọ bụ nwata, inwe mmekọahụ, ịdị nro, obi mgbawa, agụụ mmekọahụ, ma ọ bụ ntakwu nta. Ọ bụ naanị ajụjụ gbasara nghọta, ịghọta onwe ya karịa ihe niile: n'elu akwa, n'ìhè sara mbara, ara ma ọ bụ na ọ bụghị ma ọlị, na onyinyo, na ìhè anyanwụ, na obi nkoropụ ma ọ bụ na tebụl. Ma ọ bụghị ya, ọ baghị uru. Nke ọ bụla n'ime ya. Na obere oge anyị hapụrụ maka ibi ndụ, mgbe anyị ka dị ndụ, na okwu ndị ọzọ nwere ike inye ihe ụtọ, na obere oge anyị hapụrụ maka iche echiche (ma ọ bụ ime ka à ga-asị na ọ bụ) na nnukwu cacophony a na-enweghị uche na ndụ kwa ụbọchị aghọwo , nke a na-apụghị ịhụ anya, nke a na-apụghị ịchịkwa, na nke onye ọ bụla mepere anya na-anabataghị, anyị aghaghị ijide n'aka na anyị na-ekerịta. * Naanị n’ihi na ndụ adịghị mma apụtaghị na anyị kwesịrị ịna-akpa àgwà otú ahụ. **Un peu de soleil dans l'eau froide (1969, ''Ìhè anyanwụ na mmiri oyi'', sụgharịrị 1971) ==='Dans un mois, dans un an'' (1957, ''Ndị Na-enweghị Onyunyo'', sụgharịrị 1957)=== * Ọ ga-amasị ya ịbụ ihe dị mkpa; nke ahụ bụ ihe nwanyị ọ bụla chọrọ ... * Ọ dịghị ihe na-aghọ ụfọdụ ụmụ nwanyị karịa prick nke oké ọchịchọ. N'ụzọ megidere nke ahụ, ịhụnanya nwere ike ime ka ha daa mbà. * Mgbe mmadụ rọrọ nrọ nke iji nnukwu chioma nweta ihe, ọ na-adịkarị mfe ileghara obere ụzọ ndị ka mma isi nweta ya anya. * Ọ dịghị onye na-enwetụ ohere iji eziokwu nyochaa onwe ya, ihe ka ọtụtụ ná ndị mmadụ na-elekwa anya karịa anya ndị agbata obi ha, bụ́ ebe ha pụrụ ịhụ echiche nke onwe ha. * Mmasị bụ nnu nke ndụ, na n'oge anyị nọ n'okpuru mkpochapụ ya, nnu a dị anyị mkpa, ọ bụrụgodị na anyị emekọrịtala nke ọma na-enweghị ya na mbụ. * Ịchọ ịmata ihe bụ mmalite amamihe niile. * N'ịhụnanya, dị ka ego, ọ bụ naanị ndị ọgaranya nwere ike nweta otuto. * Ọ dịghị onye na-emekarị ka nwanyị nke ịhụnanya na-ada. * Edouard nọ na-agbalị ịghọta, ka ọ chọpụta ihe ọ gaara eme ka Beatrice hapụ ya. Ọ pụghị ịma na mmehie ya a na-apụghị ịgbaghara bụ n'ihi na o kwesịrị nnọọ ekwesị. * Enweghị obi ụtọ enweghị ihe ọ ga-akụzi, arụkwaghịm arụkwaghịm jọgburu onwe ya. == Okwu gbasara Sagan == * O doro anya na ọ naghị amasị ya ka a gbaa ya ajụjụ ọnụ ma ọ bụ gwa ya ka o kwuo n'ụzọ doro anya ihe bụ echiche ebumpụta ụwa banyere ihe odide ya. Ọ nwere ezi obi ma na-enye aka, mana ajụjụ ndị na-adọrọ adọrọ ma ọ bụ nkọwa, ma ọ bụ gbasara ndụ onwe onye, ​​​​ma ọ bụ nke a pụrụ ịkọwa dị ka ihe ịma aka ọrụ ya, nwere ike iwepụta naanị "oui" ma ọ bụ "abụghị," ma ọ bụ "je ne sais pas". — je ne sais pas du tout” — wee bụrụ ịmụmụ ọnụ ọchị na-enweghị atụ. ** Blair Fuller & Robert B. Silvers na [http://www.theparisreview.org/interviews/4912/the-art-of-fiction-no-15-francoise-sagan"Francoise Sagan, The Art of Fiction No. 15", ''Nlebaanya Paris'' (Mgbụsị akwụkwọ 1956)] * '' 'Ndụ ya dị ka oké ifufe ... Onye na-emesapụ aka, nke sitere n'ike mmụọ nsọ, ngwa ngwa, nnupụisi, nke a na-apụghị ịkọwapụta, nke a na-apụghị imeri eme ...''' Anyị hụrụ Sagan n'anya, ọ bụrụgodị na anyị agụghị akwụkwọ ya ma ọ bụ na anyị agụghị ha ... Sagan bụ karịa naanị Sagan, karịa ihe odide ederede: onye edemede, nwanyị, oge. … O ji ọsọ na-aga ndụ ya na akwụkwọ ya, n’ejighị onwe ya kpọrọ ihe. ** Eulogy na ''Nnwere onwe'', dị ka a sụgharịrị ya na [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/3689484.stm "Ndị nta akụkọ France na-eme nke ọma na 'akụkọ ifo'", na BBC Akụkọ (25 Septemba 2004)] * Ọ fọrọ nke nta ka ọ nwee ihe ịga nke ọma n'ịkwalite okike nke adjective 'saganesque', nke mmadụ nwere ike ịtụgharị dị ka ihe na-adịghị mma na nke na-atọ ọchị, na-eduhie eduhie na nke ukwuu. ** Eulogy na ''Ouest-France'', dị ka a sụgharịrị ya na"Ndị nta akụkọ French na-eme nke ọma na 'akụkọ ifo'", na BBC News (25 Septemba 2004). ==Njikọ Mpụga == **[[w:en: ]] na Wikipedia Bekee **[[q:en: ]] na wikiquote Bekee f6had3fkl5renjclnqtrfruk6ta4q7m Neethi Padmanabhan 0 3043 12982 2022-11-14T13:53:48Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Neethi Padmanabhan''' bụ onye nkuzi ukwu na ụlọ akwụkwọ mmepe, Mahadum Azim Premji, Bangalore, India. ===Ihe ọ kwụrụ=== *N'ịjụ ajụjụ stereotypes zuru ụwa ọnụ na nzaghachi akụ na ụba na ijikọ ụwa ọnụ, m na-arụ ụka na ọrụ na-etinye aka na ya na usoro nke ijikọ ụwa ọnụ na mgbasawanye nke isi obodo. [...] Ọ bụ ezie na ọ ga-adị ka okwu dị mfe na-atụ aro na ndị ọrụ na-arụ ọrụ na òtù ha na-emetụta ụzọ ndị e si emepụta ọdịdị ọdịdị nke ikeketeke, ruo n'oge na-adịbeghị anya, enwere obere ọrụ, ọbụna n'ime ala akụ na ụba, na-ekwu okwu a. **[https://www.researchgate.net/publication/263155852_Globalisation_Lived_Locally_A_Labour_Geography_Perspective_on_Control_Conflict_and_Response_among_Workers_in_Kerala/ Globalisation Lived Locally: A Labour Geography Perspective on Control, Conflict and Response among Workers in Kerala] *Agbanwewo nchekwube banyere ọrụ dị ka ụlọ ọrụ na-ahụ maka ọganihu ọha na eze site na enweghị nchekwube nke na-ahụ obere atụmanya nke ndị ọrụ na-eme ihe maka onwe ha. **[https://www.researchgate.net/publication/263155852_Globalisation_Lived_Locally_A_Labour_Geography_Perspective_on_Control_Conflict_and_Response_among_Workers_in_Kerala/ Globalisation Lived Locally: A Labour Geography Perspective on Control, Conflict and Response among Workers in Kerala] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Neethi Padmanabhan|Neethi Padmanabhan]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Neethi Padmanabhan|Neethi Padmanabhan]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Neethi, Padmanabhan}} [[Category:Ụmụ nwanyị]]* ie0vberxax0cgdx8fqm4ile4cpkfn1y Nur Jahan 0 3044 12983 2022-11-14T14:01:11Z Lebron jay 36 Created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Nur Jahan''' (amuru ya na Mehr-un-Nissa, 31 Mee 1577 – 18 Disemba 1645) bu nwunye nke iri abuo (na ikpeazu) nke eze ukwu Mughal Jahangir. ===Ihe ọ kwụrụ=== *N'ili nke onye ala ọzọ ogbenye a, ka enweghị oriọna ma ọ bụ rose. Ekwela ka nku urukurubụba ọkụ ma ọ bụ nightingale abụ **epitaph on Nur Jahan's tomb, translated by Wheeler Thackston, quoted in "Nur Jahan", p. 275. ===Okwu gbasara Nur Jahan=== *Akalaka ekpebiela na ọ ga-abụ eze nwanyị nke ụwa na adaeze nke oge ahụ. **Iqbal Nama-i-Jahangiri of Mutamad Khan, edited by H. M. Elliot & John Dowson, also quoted in "Nur Jahan", p. 19 *Ahụrụ m ugbu a otu akụkụ ahụ, mana enweghị m obi ike ihe m ga-eme… [n'ihi na m na-atụ egwu na] ike nke nwunye, nwa nwoke, na ọkacha mmasị, ga-eweta ọbọ. **Thomas Roe, quoted in The Embassy of Sir Thomas Roe to the Court of the Great Mughal, edited by William Foster. also quoted in "Nur Jahan", p. 43 ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Nur Jahan|Nur Jahan]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Nur Jahan|Nur Jahan]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Nur, Jahan}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 2x7xkv74hpyaa0ac5uoxyad5z3rkw47 Indra Nooyi 0 3045 12984 2022-11-14T14:14:01Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Indra Krishnamurthy Nooyi'''(amụrụ ya Ọktoba 28, 1955) bụ nwanyị ọchụnta ego America amuru n'India nke enyere ya aka na nhazigharị na ichekwa ụdị ihe ndị na-arụ PepsiCo, Inc. na ime ka ọ bụrụ ụlọ ọrụ na-erite uru. Ọ bụkwa onyeisi ụlọ ọrụ nke PepsiCo, nke bu ụlọ ọrụ nke abụọ kasị ukwuu nri na ihe azụmahịa n'ụwa site net revenue na 2006. Ọ onyeisi oche nke osisi kemgbe 2007. Ọ nọgidere na-ahọrọ n'ime ụwa 100 Kasị Ike Women. N'afọ 2013, ọ nọrọla nke iri na ndepụta nke ụmụ nwanyị 100 kacha ike n'ụwa nke Forbes. ===Ihe ọ Kwụrụ=== *Dịka onye isi ụlọ ọrụ, a na m achọpụta na m ga-abụ onye isi mmụta mmụta. M ga-aga ụlọ akwụkwọ oge niile n'ihi na m na-amụta nkà ọhụrụ nke m kwesịrị iji na-elekọta ụlọ ọrụ a na m na-achọpụta na adịghị m njikere ịga naanị n'ụsọ oké osimiri, m ga-emeghachi nkà m mgbe niile. **[http://forbesindia.com/article/real-issue/a-learning-ceo-can-power-through-tough-times-indra-nooyi/36641/1/ "A Learning CEO Can Power Through Tough Times: Indra Nooyi"] *Ọchịchị siri ike ịkọwa na ezigbo onye ndu ọbụna siri ike karị. Ma ọ bụrụ na ị nwere ike ime ka ndị mmadụ soro gị ruo na nsọtụ ụwa, ị bụ nnukwu onye ndu. Dị ka onye ndu m na-esi ike na onwe m na m na-ebuli ọkọlọtọ maka onye ọ bụla; Otú ọ dị, m na-eche nnọọ echiche n'ihi na m chọrọ ka ndị mmadụ na-eme nke ọma n'ihe ha na-eme ka ha nwee ike na-achọ ịbụ m n'ọdịnihu. **[http://books.google.com/books?id=_XKtUpinyXcC&pg=PA225/ Together with Business Studies XI] *Abum nne nke mbu, emesia onye isi ala na emesia nwunye **[http://www.sify.com/finance/personality/indra_nooyi// Indra Nooyi: The lady with a fizz] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Indra Nooyi|Indra Nooyi]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Indra Nooyi|Indra Nooyi]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Indra, Nooyi}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* ainegnr7mcwuv82u6ei9w15n4l5h62s Nyla Ali Khan 0 3046 13125 12985 2022-11-15T21:31:34Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Nyla Ali Khan''' bụ prọfesọ na-esote na Oklahoma City Community College. Ọ bụbu Prọfesọ nleta nleta na Mahadum Oklahoma, Norman, na onye bụbu Prọfesọ osote na Mahadum Nebraska-Kearney. Ọ bụ onye dere akwụkwọ anọ, na ọtụtụ akụkọ na-elekwasị anya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na esemokwu nke ala nna ya, Jammu na Kashmir, India. Ọ bụ nwa nwa Sheikh Abdullah. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ihe okike nke India na Pakistan bụ mmeri dị egwu maka ndị jụrụ ajụ n'ihi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọnọdụ akụ na ụba, nke uche, na omenala nke ihe omume ahụ dị mkpa mebiri na-egosipụta na pogroms ndị ahụ, mkpochapụ agbụrụ, mmụba nke ngwa agha nuklia, ịda ogbenye, na ọgba aghara ndị na-aga n'ihu na-akpata. ịma jijiji seismic na mpaghara ala India. **''[https://www.counterpunch.org/2016/09/15/the-hidden-tragedy-of-kashmir// "The Hidden Tragedy of Kashmir")'' *Mkpakọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị India na-abawanye ụba bụ oke ihe mkpa na-ekpochapụ akụkọ ifo nke secularism na India. **''[https://www.counterpunch.org/2016/09/15/the-hidden-tragedy-of-kashmir// "The Hidden Tragedy of Kashmir"'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Nyla Ali Khan|Nyla Ali Khan]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Nyla Ali Khan|Nyla Ali Khan]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Nyla, Ali Khan}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* nt1r2chk2qevr9fz4vqbngcy153j19s Ekta Kapoor 0 3047 13124 12986 2022-11-15T21:29:57Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ekta Kapoor''' (amụrụ ya 7 June 1975) telivishọn India na onye na-emepụta ihe nkiri, onye isi, onye edemede na onye isi okike nke Balaji Telefilms Limited. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Mgbe ị na-ede agwa, ị ga-ama ebe ha si abịa. Ị nwere ike iji ozi ahụ ma ọlị, mana ị ga-amarịrị ya. Ọ na-enyere gị aka ka ị mara njem ahụ nke ọma. **''[https://en.wikipedia.org/wiki/Talks_at_Google/ Talks at Google)'' *Ọ dịghị mgbe m chọrọ ịnọ na pedestal. N'ihi na otu ndị ahụ na-etinye gị na pedestal ga-atụfu gị na ya. Achọghị m n'ezie ka a na-ekele m ruo n'ókè m malitere ibi ndụ maka ekele ha. **''[https://www.youtube.com/watch?v=XA3o1Rgf0_M/ Film Companion - On The Move with Ekta Kapoor - 25 Feb 2019, at 24 Min 42 Sec)'' *Art nwere ihe dị iche iche pụtara maka ndị dị iche iche. Maka ụfọdụ eziokwu ya, maka ụfọdụ mgbanarị ya, ma ị ga-anabata nke ahụ. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Ekta Kapoor|Ekta Kapoor]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Ekta Kapoor|Ekta Kapoor]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Ekta, Kapoor}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 6ozyoywccgev24iigp6k3hsk86ktkh2 Karen Blixen 0 3048 12990 12989 2022-11-14T16:55:39Z Ugbesabdul 185 /* Njikọ mpụga */ Citation #SheSaid wikitext text/x-wiki Karen von Blixen-Finecke (17 Eprel 1885 – 7 Septemba 1962) bụ onye odee Danish; A mụrụ Karen Christence Dinesen, a makwaara ya n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ ya Isak Dinesen [[Usòrò:Karen Blixen cropped from larger original.jpg|thumb|N'anya m, nkọwa nke ndụ yiri ka abụ abụ ya, ụkpụrụ ya. Ma enwere m mmetụta na ndụ ụdị echiche efu na-enweghị njedebe, n'ezie enweghị ike icheta.]] === Ihe ndị okwuru === [[Usòrò:Karen Blixen and Thomas Dinesen 1920s.jpg|thumb|Echere m na ọ ga-abụ otuto n'ezie mgbe ụmụ nwanyị na-aghọ ezigbo mmadụ ma mee ka ụwa dum meghee n'ihu ha.]] * Enwere m mmetụta na ebe ọ bụla m nwere ike ịnọ n'ọdịnihu, m ga-eche ma mmiri ozuzo ọ dị na Ngong. ** Akwụkwọ ozi e degaara nne ya (26 February 1919) * Ọ dịghị ebe ọ bụla ọzọ e jigidere ajọ mbunobi na nkwenkwe ụgha nke ụdị jọgburu onwe ya ruo ogologo oge dị ka nke ụmụ nwanyị, dịkwa nnọọ ka ọ ga-abụrịrị ihe enyemaka na-enweghị atụ nye ihe a kpọrọ mmadụ mgbe ọ napụrụ ibu nke ajọ mbunobi okpukpe na nkwenkwe ụgha, echere m na ọ ga-adị ebube n'ezie mgbe ụmụ nwanyị na-aghọ ezigbo mmadụ ma nwee ụwa dum na-emeghe n'ihu ha. ** Akwụkwọ ozi e degaara nwanne ya nwanyị Elle (1923); e mechara bipụta ya na Akwụkwọ Ozi si Africa: 1914-1931 (1981) nke Frans Lasson deziri, nke Anne Born sụgharịrị. * Enwere ike idi ihe mwute niile ma ọ bụrụ na i tinye ha n'akụkọ ma ọ bụ na-akọ akụkọ gbasara ha. ** Dịka ekwuru na Ọnọdụ mmadụ (1958) nke Hannah Arendt dere. Nke a pụtara dịka akụkụ nke nkwupụta n'ajụjụ ọnụ 1957 ebe ọ na-ekwu maka okwu enyi ya kwuru banyere ya: Abụghị m onye na-ede akwụkwọ akụkọ, n'ezie ọbụghị onye edemede; Abụ m onye na-akọ akụkọ. * Otu n’ime ndị enyi m kwuru gbasara m na echere m na a ga-edi ihe mwute niile ma ọ bụrụ na i tinye ha n’akụkọ ma ọ bụ na-akọ akụkọ gbasara ha, ma eleghị anya, nke a abụghị eziokwu. N'anya m, nkọwa nke ndụ yiri ka abụ abụ ya, ụkpụrụ ya. Ma enwere m mmetụta na ndụ ụdị echiche efu na-enweghị njedebe, n'ezie enweghị ike icheta. ** Ajụjụ ọnụ ya na Bent Mohn na New York Times Book Review (3 Nọvemba 1957) * Ụdị dị iche iche a kọwara: Ahụhụ niile nwere ike ịnagide ma ọ bụrụ na ahụrụ ya dịka akụkụ nke akụkọ. Mmadụ ruru ebe kachasị elu nke ịhụnanya na 12 ruo 17 - iji nwetaghachi ya, na okooko osisi nke abụọ, mgbe ọ dị afọ 70 ruo 90. ** Onyunyo na ahịhịa (1960) *Chineke mere ụwa gburugburu ka anyị ghara ịhụ oke anya n'okporo ụzọ. **Dịka ekwuru na obituaries (7 Septemba 1962) * Ọgwụgwọ maka ihe ọ bụla bụ mmiri nnu - ọsụsọ, anya mmiri, ma ọ bụ oke osimiri. ** Dịka ekwuru na Reader's Digest (Eprel 1964) Variant: Amaara m ọgwụgwọ maka ihe niile. Mmiri nnu… n'otu ụdị ma ọ bụ ọzọ, ọsụsọ, anya mmiri ma ọ bụ oke osimiri nnu. *Amakwa Isak Dinesen maka okwu a. "Ị maara ọgwụgwọ maka m?" "Gịnị mere ee," ka ọ sịrị, "Amaara m ọgwụgwọ maka ihe niile. mmiri nnu." "mmiri nnu?" M jụrụ ya. "Ee," ka ọ sịrị, "n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ. Ọsụsọ, ma ọ bụ anya mmiri, ma ọ bụ oké osimiri nnu." ** "Iju mmiri na Norderney" * Ọ bụ obere nzuzu ịbụ ihe ngosi nke ihe ị maara nke ọma nke ukwuu, nke pụtara obere ihe nye gị, mana ịbụ caricature nke gị - nke ahụ bụ ezigbo carnival! ** Carnival: Ihe nkiri na akụkọ mgbe emechara (1971) * Ejiji na-enwekarị ihe ọ pụtara. Ejiji, ma ọ bụ ụdị, nke njụjụ pụtara n'ezie ihe mgbe ahụ. Ọ sitere n'ike mmụọ nsọ agha, ma ọ bụ na ọ na-agba ọsọ yiri agha, na a pụghị ịtụtụrụ ime na-enweghị agha ... Ọ na-eguzo n'ihi na uche ịchụ àjà - ma ọ bụrụ na-akparaghị ókè ọchịchọ ịtụfu nwere ike na-akpọ ọchịchọ ịchụ àjà. Ọ dị mpako ma mara mma nke ukwuu - n'ihi na ọ dị mpako na nke mara mma mgbe akara nke élite na-aghọ agụụ. Ndị na-enweghị atụ ebe a tụpụrụ ihe dị mkpa n'ụzọ dị mfe. N'ime ime ya, ọ bụ nlelị nke ọnwụ. **Daguerreotypes na edemede ndị ọzọ (1979) eweghachiwokwa nke a nkenke wee kwupụtakwa ya dị ka "Ichiche ịchụ aja… bụ nlelị nke ọnwụ." *Ezi nka ga-etinyerịrị ụfọdụ amoosu. ** Akwụkwọ ozi sitere na Africa: 1914-1931 (1981) nke Frans Lasson deziri, nke Anne Born tụgharịrị. *Anaghị m ekwere ihe ọjọọ, naanị egwu ka m kwere. N'okike ọ dịghị ihe ọjọọ dị, naanị oke egwu: ọrịa na-efe efe na ndanda na ikpuru. ** Dịka ekwuru na Voices: A Memoir (1983) nke Frederic Prokosch *Ihe kacha mma n'ime m na-egosipụta onwe ya n'egwuregwu, egwuregwu dịkwa nsọ. ** Na Alụmdi na Nwunye nke Oge A na Ihe Ndị Ọzọ (1986) *N'ime ndị nzuzu niile m zutere na ndụ m, Jehova makwa na ha abụbeghị ole na ole ma ọ bụ obere, echere m na ọ bụ m kacha ukwuu. ** Dị ka e hotara na Njem Site na Nwanyị: Ntụgharị uche sitere na Mkpụrụ Obi Anyị (2002) nke Tian Dayton dere. * Echere m na Marilyn ga-enwe mmetụta dị ukwuu n'ahụ́ ndị ha na ya zutere na nke mbụ ya. Ọ bụghị na ọ mara mma, ọ bụ ezie na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ mara mma nke ukwuu, ma ọ na-egbukepụ egbukepụ, n'otu oge ahụ, ike na-enweghị njedebe na ụdị adịghị ọcha na-enweghị atụ. Ahụla m otu ihe ahụ n’ime nwa ọdụm, bụ́ nke ndị ohu ala m n’Africa wetara m. Agaghị m edebe ya, ebe ọ bụ na enwere m mmetụta na ọ ga-abụ ihe na-ezighị ezi ... Agaghị m echefu mmetụta ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ike na-enweghị ike imeri ike na ụtọ nke o gosipụtara. Enwere m ụdị anụ ọhịa niile dị n'Africa na-ele m anya nke ọma jiri egwu egwu dị egwu. ** Edere maka ahụmịhe ya na onye na-eme ihe nkiri Marilyn Monroe n'akwụkwọ ozi o degaara onye edemede America, Fleur Cowles Meyer, na 1961. ** Dịka ekwuru na Fragments, nke Stanley Buchthal na okwu Bernard dere (2010) Akụkọ Gothic asaa (1934) * "Ị maara ọgwụgwọ maka m?" "Gịnị mere ee," ka ọ sịrị, "Amaara m ọgwụgwọ maka ihe niile. mmiri nnu." "mmiri nnu?" M jụrụ ya. "Ee," ka ọ sịrị, "n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ. Ọsụsọ, ma ọ bụ anya mmiri, ma ọ bụ oké osimiri nnu." ** "Iju mmiri na Norderney" * N'ime nkeji mbụ nke narị afọ gara aga, ebe ntụrụndụ dị n'akụkụ oké osimiri ghọrọ ihe ejiji, ọbụna na mba ndị ahụ dị n'Ebe Ugwu Europe n'uche ndị ha bụ ndị oké osimiri na-arụbu ọrụ ekwensu, bụ́ ajọ onye iro na oké ike nketa ihe a kpọrọ mmadụ. ** "Iju mmiri na Norderney" *Chineke mere uwa, Onye-nwem, we le ya anya, hu na ọ di nma. Ee. Ma gịnị ma ọ bụrụ na ụwa eleghachiwo ya anya azụ, ịhụ ma ọ̀ dị mma ka ọ̀ bụ na ọ bụghị? ** "Iju mmiri na Norderney" *Chineke mere uwa, Onye-nwem, we le ya anya, hu na ọ di nma. Ee. Ma gịnị ma ọ bụrụ na ụwa eleghachiwo ya anya azụ, ịhụ ma ọ̀ dị mma ka ọ̀ bụ na ọ bụghị? ** "Iju mmiri na Norderney" *Amaghị m ma ị na-echeta akụkọ banyere nwa agbọghọ ahụ nke na-azọpụta ụgbọ mmiri n'okpuru mpụ site n'ịnọ ọdụ n'elu gbọmgbọm ntụ ntụ ya na ọkụ ọkụ ya ... na mgbe niile ịmara na ọ tọgbọ chakoo? Nke a abụrụla m ihe oyiyi mara mma nke ụmụ nwanyị oge m. N'ebe ahụ ka ha nọ, na-edobe ụwa n'usoro… site n'ịnọ ọdụ na ihe omimi nke ndụ, na ịmara onwe ha na ọ dịghị ihe omimi ọ bụla. ** "Chevalier ochie" *Ịhụnanya m dị umeala n'obi ma dị egwu, dịka nke ibe maka nwanyị ya ... ** "Chevalier ochie" *Ịhụnanya, ya na ndị na-eto eto, bụ azụmahịa na-enweghị obi. Anyị na-aṅụ n'oge ahụ site na akpịrị ịkpọ nkụ, ma ọ bụ ịṅụbiga mmanya ókè; ọ bụ naanị mgbe e mesịrị na ndụ ka anyị na-etinye onwe anyị n'ụdị mmanya anyị. Nwa okorobia nwere ihunanya ka ike di n'ime onwe ya na-ejidesi ya ike. ** "Chevalier ochie" *Gịnị bụ mmadụ, mgbe ị bịara na-eche banyere ya, ma a nkeji nkeji set, nwere ọgụgụ isi igwe maka ịtụgharị, na enweghi ngwụcha, mmanya na-acha uhie uhie nke Shiraz n'ime mmamịrị? ** "Ndị Nrọ" *Nkasi obi nke onye rụrụ arụ dị ilu na ntị eze. Ka ndị dibịa na ndị na-eri nri na ndị na-eje ozi n’ime nnukwu ụlọ ikpe site n’ihe ha meworo, na ọbụna site n’ihe ha bu n’obi ime; A na-ekpe ndị ukwu n'onwe ha ihe ha bụ. Agwawokwam na ọdum, ndi tọrọ atọ na ndi eb͕ochiworo n'ulo, nēru újú n'ihi ihere kari n'oké unwu. ** "Ndị Nrọ" === Si na Africa (1937) === [[Usòrò:Sunrise over Mount Kenya.jpg|thumb|Enwere m ugbo na Africa, n'okpuru ugwu Ngong ...]] * ''Enwere m ugbo na Africa, n'okpuru ugwu Ngong.'' Equator na-agafe ugwu ndị a, otu narị kilomita na North, na ugbo ahụ dị n'elu elu nke ihe karịrị puku ụkwụ isii. N'ehihie, ọ dị gị ka i weliriwo elu, na nso anyanwụ, ma n'isi ụtụtụ na mgbede adịghị egbu mgbu na izu ike, abalị dịkwa oyi. Ahịrị mbụ. Ọ bụ Africa distilled elu site puku isii ụkwụ dị ka ike na nụchara anụcha kacha mkpa nke a kọntinent... The echiche bụ immensely wide - ihe niile ị hụrụ mere maka ịdị ukwuu na nnwere onwe, na unequaled nobility. Africa, n'etiti mba dị iche iche, ga-akụziri gị ya: na Chineke na Ekwensu bụ otu, ịdị ebube na-adịru mgbe ebighị ebi, ọ bụghị mmadụ abụọ emebeghị ka ọ bụrụ otu e keghị eke, na ndị obodo emenyeghị ndị mmadụ ihere ma ọ bụ kewaa ihe ahụ. ** N'ime ọhịa Ngong ahụkwara m, n'okporo ụzọ dị warara site na nnukwu uto, n'etiti ụbọchị na-ekpo ọkụ, Giant Forest Hog, onye na-adịghị ahụkebe izute. *Ndị ọcha, bụ́ ndị ha na ụmụ amaala bi nanị ha ogologo oge, na-amalite ikwu ihe ha bu n’obi, n’ihi na ha enweghị ihe kpatara ya ma ọ bụ ohere ha ga-eji megharịa ahụ́, mgbe ha zutekwara ọzọ mkparịta ụka ha na-edobe ụda obodo. Enwere ihe gbasara ndụ safari nke na-eme ka ị chefuo iru uju gị niile wee dị ka a ga-asị na ị ṅụrụ ọkara karama champeenu - na-eji obi ekele ekele maka ịdị ndụ. *Enwere m oge ka oge na-aga, a na-ele ihe na-aga n'ihu n'ofe mgbada nke giraffe, n'ọgba aghara ha, nke a na-apụghị imeri emeri, ịdị mma nke ahịhịa dị ka a ga-asị na ọ bụghị ìgwè anụmanụ kama ọ bụ ezinụlọ nke obere okooko osisi na-adịghị ahụkebe, ogologo ogologo na-aga n'ihu. Ọ bụ, n'ogo buru ibu, ókè nke kapeeti Persian nke ochie, nke na-enweghị ngwụcha nke nwere ihe eji esiji akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, odo na agba aja aja. * Ezi aristocracy na ezi proletariat nke ụwa nwere nghọta na ọdachi. N'ebe ha nọ, ọ bụ ụkpụrụ bụ́ isi nke Chineke, na isi ihe, bụ́ mkpịsị ugodi nta, ịdị adị. Ha dị iche n'ụzọ dị otú a site na bourgeoisie nke klas niile, ndị na-agọnahụ ọdachi, ndị na-agaghị anabata ya, na onye okwu ọdachi pụtara n'onwe ya adịghị mma. *Ndị na-arọ nrọ mgbe ha na-ehi ụra n'abalị maara ụdị obi ụtọ pụrụ iche nke ụwa nke ụbọchị ahụ na-adịghị ejide, obi ụtọ dị ụtọ, na obi dị jụụ, nke dị ka mmanụ aṅụ dị n'ire. Ha makwaara na ezigbo ebube nke nrọ dị na ikuku ha nke nnwere onwe na-akparaghị ókè. Ọ bụghị nnwere onwe nke onye ọchịchị aka ike, onye na-eme ka uche ya dịrị n'ụwa, kama nnwere onwe nke onye na-ese ihe, onye na-enweghị uche, onye nweere onwe ya. *Ihe ụtọ nke onye na-arọ nrọ adịghị adabere na isi nrọ, kama na nke a: na ihe na-eme na-enweghị nnyonye anya ọ bụla site n'akụkụ ya, na kpam kpam na-abụghị ikike ya. * Ọmarịcha ala na-emepụta onwe ha, ogologo ọmarịcha anya, agba mara mma na nke siri ike, okporo ụzọ, ụlọ, nke ọ hụtụbeghị ma ọ bụ nụ ... *Mgbe ụfọdụ, a na m abịakwasị Iguana, nnukwu ngwere, ka ha na-anya onwe ha n'elu nkume dị larịị nke dị n'àkwà mmiri. Ọdịdị ha adịghị mma, mana ọ dịghị ihe a pụrụ iche n'echiche mara mma karịa agba ha. Ha na-enwu dị ka obo nkume dị oké ọnụ ahịa ma ọ bụ dị ka pane e si na windo ụlọ chọọchị ochie gbuo. Mgbe, ka ị na-abịaru nso, ha na-apụ apụ, enwere mgbịrịgba nke azure, akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na odo odo n'elu nkume ahụ, agba ahụ yiri ka ọ na-eguzo n'azụ ha na ikuku, dị ka ọdụ na-egbuke egbuke comet. *Otu oge m gbagburu Iguana. Echere m na m ga-enwe ike iji akpụkpọ ahụ ya mee ihe mara mma. Ihe dị ịtụnanya mere mgbe ahụ, nke m na-echefubeghị ma emesịa. Ka m'nārigokuru ya, ebe ọ nādina n'ọnwu n'elu nkume-ya, ma mb͕e m'nēje ije na nzọ-ukwu ole-na-ole, o we kpọnwua, b͕a kwa ọb͕ub͕a-iyi, n'aru-ya nile we nwua, dika n'otù udu-uku; metụrụ ya aka na ọ na-acha ntụ ntụ ma na-agwụ ike dị ka mkpọkọ ihe. Ọ bụ ọbara dị ndụ nke na-agbagharị n'ime anụmanụ ahụ, bụ́ nke nwupụtaworo na-egbukepụ egbukepụ na ịma mma ahụ nile. *Ugbua ka agbanyụchara ire ọkụ, ma mkpụrụ obi efeela, Iguana nwụrụ ka akpa aja. Ọtụtụ mgbe, ebe ọ bụ na m nwere, n'ụdị ụfọdụ, gbara Iguana, ma chetara onye ahụ nọ na nchekwa. * N'elu Meru, ahụrụ m otu nwa agbọghọ nwa amaala nke nwere mgbaaka, eriri akpụkpọ anụ n'obosara inch abụọ, na ihe niile ejiri obere cha cha na-acha turquoise kpara nke dị iche iche na agba ma na-egwuri egwu na akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, blue blue na ultra-marine. * Ọ bụ ihe dị ndụ na-enweghị atụ; ọ dị ka ọ na-adọta ume n'ogwe aka ya, ka m wee chọọ ya n'onwe m, wee mee Farah zụta ya n'aka ya. === Akụkọ oge oyi (1942) === * Ọdachi kwesịrị ịnọgide na-enwe ikike nke mmadụ, na-edo onwe ya n'okpuru ọnọdụ ha ma ọ bụ n'ụdị nke ha, nye iwu jọgburu onwe ya nke mkpa. Nye ha ọ bụ nzọpụta na iti ihe. **"Mwute-Acre" *Okwu mmadụ bụ ọrụ centrifugal, na-agbapụ n'èzí site n'ihe dị n'uche onye na-ekwu okwu. ** "Ndị nwe ohu a na-apụghị imeri emeri" *Nwoke na nwaanyị bụ igbe abụọ akpọchiri akpọchi, nke ọ bụla nwere mkpịsị ugodi nke ibe ya. ** "Akụkọ nkasi obi" === Akụkọ banyere akara aka (1953) === * M malitere ịkọ akụkọ iji tọ ụwa ụtọ wee mee ka ọ mara ihe ... Ọ dịghị onye ahụla ka nnụnụ ndị na-eji ụkwụ na-aga na-aga n'ebe okpomọkụ dị otú ahụ adịghị adị, ma ọ bụ osimiri na-agbaji ụzọ ha na-esi na nkume na ala dị larịị gbaba n'oké osimiri nke a na-agaghị ahụ. N'ihi na Chineke adịghị eke agụụ ma ọ bụ olileanya na-enweghị ihe na-emezu eziokwu dị njikere maka ha. Ma ọchịchọ anyị bụ ihe nkwa anyị, ma ngọzi na-adịrị ndị agụụ ụlọ, n’ihi na ha ga-alọta. ** "Onye na-agba mmiri" *N'ihe mere mgbe e mesịrị na mgbede, ọ dịghị ihe doro anya a pụrụ ikwu ebe a. Ọ dịghị onye n'ime ndị ọbịa ahụ mechara chetara ya nke ọma. Naanị ha maara na ọnụ ụlọ ndị ahụ ejupụtawo n'ìhè nke eluigwe, dị ka a ga-asị na ọtụtụ obere halo ejikọtawo n'otu ìhè dị ebube. Ndị agadi Taciturn natara onyinye nke asụsụ; ntị ndị fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị ogbi kemgbe ọtụtụ afọ meghere ya. Oge n'onwe ya ejikọtala na mgbe ebighị ebi. Ogologo oge ka etiti abalị gasịrị, windo ụlọ ahụ na-enwu dị ka ọla edo, abụ ọla edo na-asọbakwa n'ikuku oyi. **"Oriri Babette" * Mgbe e mesịrị na ndụ ha chere maka mgbede a, ọ dịghị mgbe onye ọ bụla n'ime ha nwere ike ibuli ha elu site n'uru nke ha. Ha ghọtara na amara na-enweghị ngwụcha nke General Loewenhiem kwuru ka ekenyela ha, ma ha atụghịdị ha anya n'eziokwu, n'ihi na ọ bụ naanị mmezu nke olileanya dị ugbu a. Echiche efu nke ụwa a agbazewo n'ihu ha dị ka anwụrụ ọkụ, ha ahụwokwa eluigwe na ụwa dị ka ọ dị n'ezie. E nyere ha otu awa nke puku afọ ahụ. **"Oriri Babette" === Akụkọ ikpeazụ (1957) === * Kadịnal ahụ lelitere anya, hụ anya ya ma mụmụọ ọnụ ọchị nke ukwuu. 'Nke ahụ,' ka o kwuru, 'nke ahụ, Madame, bụ ihe ize ndụ nke ndị na-ese ihe na ndị ụkọchukwu nke ụwa a ga-agba ọsọ!' ** "Akụkọ Mbụ nke Kadịnal" *Ihe nile nke nwanyi bu ihe nzuzo kwesiri idebe. ** "Akụkọ nke atọ nke Kadịnal" * Leenụ, ị ga-abụ onye na-akọ akụkọ, m ga-enye gị ihe kpatara ya! Nụrụ mgbe ahụ: Ebe onye na-akọ akụkọ na-eguzosi ike n'ihe, na-adịgide adịgide na-eguzosi ike n'ihe na akụkọ ahụ, n'ebe ahụ, n'ikpeazụ, ịgbachi nkịtị ga-ekwu. N'ebe akụkọ a raara nye, ịgbachi nkịtị bụ naanị ihe efu. Ma anyị, ndị kwesịrị ntụkwasị obi, mgbe anyị kwuworo okwu ikpeazụ anyị, ga-anụ olu nke ịgbachi nkịtị. Ma obere snotty lass ghọtara ya ma ọ bụ na ọ ghọtaghị ya. ** "Ibe oghere" === Okwu gbasara Blixen === * Dịka onye nwetara Nrite Nobel, enweghị m ike ma ọlị na-akwa ụta na ọ dịghị mgbe e nyere Mark Twain ihe nrite ahụ, ma ọ bụ Henry James, na-ekwu naanị maka ndị obodo m. Ndị ode akwụkwọ ka ndị a enwetaghịkwa ihe nrite. M gaara enwe obi ụtọ - obi ụtọ karịa - taa ma ọ bụrụ na e nyere onye edemede ahụ mara mma Isak Dinesen ihe nrite. ** Ernest Hemingway dị ka e hotara na New York Times Book Review (7 Nọvemba 1954) * Isak Dinesen kwuru na ọ na-ede ntakịrị ihe kwa ụbọchị, na-enweghị olileanya na enweghị obi nkoropụ. Nke ahụ masịrị m. ** Raymond Carver in Writers at Work (1986) nke George Plimpton deziri === Njikọ mpụga === * [https://en.wikipedia.org/wiki/Karen_Blixen Karen Blixen] Na Wikipedia Bekee * [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Karen_Blixen Karen Blixen] Na Wikiquote Bekee * [http://www.kirjasto.sci.fi/blixen.htm Brief biography] at Kirjasto (Pegasos) * [http://www.karenblixen.com/ Karen Blixen] - Isak Dinesen website sq6vrc47x3gos3miv952c90rhmdtxn4 Monique Wittig 0 3049 12988 2022-11-14T16:32:24Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Monique Wittig|Monique Wittig]]''' (Julaị 13, 1935 – Jenụarị 3, 2003) bụ onye odee France na [[w:feminist theorist |feminist theorist]] onye dere gbasara imeri ndị mmadụ manyere ọha. [[w: ọrụ nwoke na nwanyị | Ọrụ nwoke na nwanyị]], na onye chepụtara ahịrịokwu a "nkwekọrịta nwoke na nwanyị". O bipụtara akwụkwọ akụkọ mbụ ya, ''[[w:L'Opoponax|L'Opoponax]]'', na 1964. Akwụkwọ akụkọ ya nke abụọ, ''[[w: Les Guérillères|Les Guérillères]]" (1969), bụ ihe ama ama na [[w: ndị nwanyị na-edina nwanyị | O biri na France na United States, ma bipụta ya na French na Bekee. ===Ihe o kwụru === === ''[[w: Echiche ziri ezi na edemede ndị ọzọ | Echiche ziri ezi]]'' (1992) === :<small>Okwu sitere na ''Ezigbo Uche'', 1992 {{ISBN|978-0-8070-7917-1}} {{cite book| last=Wittig|first=Monique|authorlink=w:Monique Wittig |title = Uche kwụ ọtọ na edemede ndị ọzọ|url=https://books.google.com/books?id=TYfUqBeX9ZUC|afọ=1992|onye nkwusa=Beacon Press|isbn=978-0-8070-7917-1|oclc =748998545}} Edere ya n'asụsụ bekee, a sụgharịrị ya n'asụsụ French dị ka '''''La Pensée straight''''' na 2001. Brad Epps na Jonathan Katz, 'Monique Wittig's Materialist Utopia and Radical Critique', ''Monique Wittig : At the Crossroads of Criticism '', GLQ: A Journal of Lesbian and Gay Studies, mbipụta pụrụ iche, Duke University Press, 2007, ibe 424</small> * ''Ndị Lesbian abụghị ụmụ nwanyị''' ** p. 32 ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Monique Wittig]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Monique Wittig]] na wikiquote Bekee irc40zo0gbf7aqbvkcg3demn13awr1j Mýa 0 3050 12994 12993 2022-11-14T17:27:46Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Mýa 2009.jpg|thumb|Mýa na 2009]] ''[[w:Mýa|Mýa Marie Harrison]]''' (amụrụ October 10, 1979) bụ onye omenkà ndekọ America, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri == Ihe ndi okwuru == * erihighi anụm malitere dị ka ihe ịma aka siri ike nye m site na nri anaghị eri anụ. … M nnọ ije n'ime afọ atọ, otú ahụ ka m ka bụ onye ọhụrụ n'erighi anụ, ma m mụtara nke ukwuu… na ọ mere ebube na dum ndụ. Ụfọdụ n'ime mgbanwe ndị m nwetara ịbụ onye anaghị eri anụ: anaghịzi m enwe ọbara ọgbụgba. … Anaghị m arịa ọrịa! Akpụkpọ ahụ m dịkwa ọcha. Etufuru m poundu iri atọ. … Ihe niile dị na ndụ m abarala m uru naanị iri nri eke, yana ozi ndị ọzọ gbasara eziokwu na eziokwu siri ike nke ọgwụgwọ anụmanụ yana usoro imepụta nri ma ọ bụ ngwaahịa anụ — gụnyere nri mmiri, gụnyere ụlọ ọrụ mmiri ara ehi, nke m amaghi ama ịbụ onye anaghị eri anụ—kpaliri m ịga n'ihu njem a, nke enwere m oke nganga, mana ọ gaghị ekwe omume ịlaghachi azụ, n'ihi na ahụghịkwa m ngwaahịa — a na m ahụ usoro. ** [https://www.youtube.com/watch?v=rax-2smxzpk "Mýa, Proud Vegan: 'Agaghịkwa m ahụ ngwaahịa-M na-ahụ Usoro'", N'ajụjụ ọnụ vidiyo na PETA (12 October 2016)]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[q:en:Mya|Mya]] na wikiqoute bekee b688qtcm0y8ezuk2nft9rnqdn9f8bdz Patsy Cline 0 3051 12996 12995 2022-11-14T17:59:59Z Akwugo 29 e kerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Patsy Cline publicity photo.jpg|thumb|Patsy Cline (1957)]] ''[[w:Patsy Cline|Patsy Cline]]''' (September 8, 1932 - March 5, [[1963)) bụ obodo America na pop. onye na-agụ egwu. == Isi mmalite == * Achọghị m ịba ọgaranya - naanị ibi ndụ dị mma. ** Site na mpempe akwụkwọ bio 1955; eweghachi ya na ndetu liner, ''The Patsy Cline Collection'' (MCA, 1992) * Ị naghị enwe ojuju afọ maka ụlọ ruo mgbe ị hapụrụ ya, ka m gwa gị, ị gaghị enwe ojuju afọ maka ndụ ruo mgbe ị fọrọ nke nta ka ị hapụ ya! Ụfọdụ ndị mmadụ na-atụ anya ihe ma abụ ha na adi dị n'ime ha nwụọ. M na-echebu na a na-enwe obi ụtọ mgbe ego m na-akpata dabara n'ọchịchọ m! Ma ọ bụghị ọzọ! ** Nye nne ya na-esochi ihe mberede ụgbọ ala 1961 * O, m na-abụ abụ dị ka m merụrụ ahụ n'ime. ** Onye ọrụ redio WSM bụ Trudy Stamper kwuru; liner kwuru, ''The Patsy Cline Story'' (Decca/MCA, 1963) * Chọta otu onye n'ime ndị na-ege ntị wee jiri obi gị dum bụọrọ ha abụ. Ma tukwasi ha amuma. ma, ọ bụrụ na ịnweghị ike iji mmetụta mee ya - emela ya. ** on singing and performing ** Ekwuru na "The Real Patsy Cline" (ihe nkiri akwụkwọ akụkọ 1986) * Ị dị mma mmanụ aṅụ. Onye ọ bụla ga-ebili na "Cline" dị mma. Anyị ga-abụ ezigbo enyi. ** Na-azaghachi iweghachi [[w:Jan Howard | Jan Howard]] na ebubo mpako nke Cline, azụ azụ na [[w:Grand Ole Opry | the Opry]], ụbọchị amabeghị ** Howard kwuru na ''Cheta Patsy'' (ihe nkiri akwụkwọ akụkọ 1993) * Mgbe m chọpụtara onye zuru ya, m ga-ewere ọbara, ịnyịnya ibu na ihe niile! ** N'akwụkwọ ozi o degaara enyi ya gbasara ka ezuru uwe mink ya na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ ụlọ ọrụ ya ** E sitere na ''Cheta Patsy'' (ihe nkiri akwụkwọ akụkọ 1993) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.patsified.com/ Patsified.com], webụsaịtị Patsy Cline [[q:en:Patsy Cline|Pasty Cline]] na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Cline, Patsy}} n8efujjxmtby2butnlqqkk99cxjar1v June Carter Cash 0 3052 12997 2022-11-14T18:19:55Z Akwugo 29 e kerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:June Carter Cash|Valerie June Carter Cash]]''' (23 June 1929 - 15 May 2003) bụ onye ọbụ abụ America. onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu, onye na-agụ ọchị, na onye edemede bụ onye so na [[w:Carter Family|Carter Family]] na nwunye nke abụọ nke onye ọbụ abụ [[Johnny Cash]]. Tupu alụmdi na nwunye ya na Cash, a maara ya nke ọma dị ka ''June Carter''. ==Ihe ndi okwuru == *Ịhụnanya bụ ihe na-enu ọkụ <br /> Ọ na-emekwa mgbanaka na-enwu ọkụ <br /> Akpọrọ m anụ ọhịa [[ ọchịchọ ] ] <br /> Adara m n'ime mgbanaka ọkụ <p> Adara m n'ime ya. mgbanaka ọkụ na-ere ọkụ <br /> M gbadara, gbadaa, gbadaa <br /> Ọkụ ahụ wee dị elu <br /> Ọ na-ere ọkụ, na-ere ọkụ, na-ere ọkụ <br /> mgbanaka ọkụ, mgbanaka ọkụ ahụ. ** [[w: mgbanaka ọkụ (abụ) | mgbanaka ọkụ]] (1963); Ejikọtara ya na [[w:Merle Kilgore|Merle Kilgore]] · [https://www.youtube.com/watch?v=nyNf6sw8xaE June Carter Cash arụmọrụ] · [https://www.youtube.com/watch ?v=OlWGsaorj6U Anita Carter ụdị (1963)] · [https://www.youtube.com/watch?v=WEOdXU_JQPA Johnny Cash arụmọrụ (1987)] · [https://www.youtube.com/watch?v =b-zNQA5Xi4Q arụmọrụ Johnny Cash (1994)] · [https://www.youtube.com/watch?v=tpRa6JbywTc Ọrụ Live site na June (1999)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} * [https://www.youtube.com/results?search_query=June+Carter+Cash June Carter Cash na YouTube] * [https://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=7446405 Profaịlụ dị na Chọta ili] * [[q:en:June Carter Cash|Valerie June Carter Cash]] n24aon6isg5hdslu2qpvk1higukqdwo Simone Weil 0 3053 13022 13021 2022-11-15T07:43:43Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Simone Weil|Simone Adolphine Weil]]''' ([[3 February]] [[1909]] - [[24 August]] [[1943]]) bụ [[France|French ]] mmekọrịta mmadụ na ibe ya na okpukperechi [[onye ọkà ihe ọmụma]], na [[Onye Kraịst]] [[ihe omimi]]. Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, n'oge [[w:Spanish Civil War | Spanish Civil War]] o sonyeere [[w:Anarchism_in_Spain#Anarchist_presence_in_the_Spanish_Civil_War|Anarchist Military unit]] nke a maara dị ka [[w:Durruti Column|Durruti Column]], so na [[w: French Resistance|Resistance French]] n'oge [[Agha Ụwa nke Abụọ]]. Ọ bụ nwanne onye mgbakọ na mwepụ [[André Weil]], onye ya na ya nwere mmasị na echiche [[India | India]] oge ochie. ===Ihe o kwụru === [[File:Divina Misericordia (Eugeniusz Kazimirowski, 1934).jpg|thumb|[[Art]] is the [[symbol]] of the two [[noblest]] [[human]] [[efforts]]: to construct and to refrain from [[destruction]].]] [[File:Gian Lorenzo Bernini - Dove of the Holy Spirit.JPG|thumb|Concern for the [[symbol]] has completely disappeared from our [[science]].]] [[File:Rosace.jpg|thumb|Wrongly or rightly you think that I have a right to the [[name]] of [[Christianity|Christian]].]] [[File:Empyrean Light and Shadows of Salvation.jpg|thumb|From modern [[thought]] to ancient [[wisdom]] the path would be short and direct, if one cared to take it.]] [[File:St Denis South a.jpg|thumb|When one speaks to you of unbelievers who are in [[affliction]] and [[accept]] their affliction as a part of the order of the [[world]], it does not impress you in the same way as if it were a question of [[Christians]] and of [[submission]] to the [[will]] of [[God]]. Yet it is the same thing.]] [[File:Rose window Richmond.jpg|thumb|Among those in whom the [[supernatural]] part of [[themselves]] has not been [[awakened]], the [[atheists]] are right and the [[believers]] [[wrong]].]] [[File:Simone Weil 14.jpg |thumb|That which is and that which cannot be are both outside the realm of becoming.]] nyefee m n’aka Kraịst ka ọ bụrụ ndọkpụ n’agha. Echere m na m nwere ike ikwu karịa. ''Ịhụnanya nke ihe ndị a dị n'èzí nke Ndị Kraịst a na-ahụ anya na-edebe m n'èzí Ụka...Ma ọ dịkwa m ka ọ bụrụ na mmadụ na-agwa gị ndị na-ekweghị ekwe nọ na mkpagbu ma nabata mkpagbu ha dị ka akụkụ nke usoro nke ụwa, ọ dịghị amasị gị n'otu ụzọ ahụ dị ka a ga-asị na ọ bụ ajụjụ Ndị Kraịst na ido onwe ha n'okpuru uche [[Chineke]]. Ma ọ bụ otu ihe ahụ. ** Akwụkwọ ozi ikpeazụ e degaara Fada Joseph-Marie Perrin, si n’ogige ndị gbara ọsọ ndụ dị na Casablanca (26 Mee 1942), dịka a sụgharịrị ya na ''The Simone Weil Reader'' (1957) nke George A. Panichas deziri, p. 111 * ''' Nchegbu maka [[akara] ahụ apụọla kpamkpam site na [sayensị sayensị] anyị.''' Ma, ọ bụrụ na mmadụ enye onwe ya nsogbu ahụ, ọ nwere ike ịchọta ngwa ngwa n'akụkụ ụfọdụ ma ọ dịkarịa ala n'oge a. mgbakọ na mwepụ... akara dị ka ihe doro anya, dị ka ọmarịcha, ma juputara na nkọwa nke mmụọ dịka nke gburugburu na mgbasa ozi. ''Site n'oge a [[chere]] ruo oge ochie [[amamihe]] ụzọ ga-adị mkpụmkpụ na nke ziri ezi, ma ọ bụrụ na mmadụ na-eche banyere ya.'' ** '' Mkpa maka mgbọrọgwụ '' (1949), p. 292 * ''La culture est un instrument manié par des professeurs pour fabriquer des professeurs qui à leur tour fabriqueront des professeurs.''[http://books.google.com/books?id=33rE96fD8h8C&q=%22La+culture+est+un+instrument+mani%C3%A9+par+des+professeurs+pour+fabriquer+des+professeurs+qui+%C3%A0+leur+tour+fabriqueront+des+professeurs%22&pg=PA65#v=onepage] ** Translation: Culture is an instrument wielded by professors to manufacture professors, who, when their turn comes, will manufacture professors.[HTTP://BOOKS.GOOGLE.COM/books?id=zacmeILjLvIC&q=%22culture+as+we+know+it+is+an+instrument+manipulated+by+teachers+for+manufacturing+more+teachers+who+in+their+turn+will+manufacture+still+more+teachers%22&pg=PA65#v=onepage] ** ''[[w:The Need for Roots|The Need for Roots]]'', part 2: Uprootedness, chapter 1: Uprootedness in the Towns (1949) * ''[[Ịhụnanya]] abụghị nkasi obi, ọ bụ [[ìhè]].''' ** Dịka ekwuru na '' Simone Weil '' (1954) nke [[w:E. W. F. Tomlin|Eric Walter Frederick Tomlin]], p. 47 * '''[[Okpukpe]] n'ókè ọ bụ isi iyi nke nkasi obi bụ ihe mgbochi nye ezi [[okwukwe]]; na n'echiche nke a [[ekweghị na Chineke]] bụ ịdị ọcha.''' M ga-abụ onye na-ekweghị na Chineke na akụkụ nke onwe m nke na-abụghị nke Chineke mere. ''N'ime ndị ahụ a na-akpọtebeghị akụkụ karịrị ike nke onwe ha, ndị na-ekweghị na Chineke ziri ezi na ndị kwere ekwe na-ezighị ezi.'' ** "Okwukwe nke ntụgharị uche; Ntụgharị uche nke Chineke" dịka a sụgharịrị ya na '' Simone Weil Reader '' (1957) nke George A. Panichas deziri, p. 417 * Ya mere St. [[John of the Cross]] na-akpọ okwukwe [[abalị]]. N’ebe ndị natara ọzụzụ Ndị Kraịst, akụkụ ndị dị ala nke [[mkpụrụ obi]] na-ejikọta onwe ha na [[Ihe omimi | ihe omimi]] mgbe ha na-enweghị ikike ọ bụla ime otú ahụ. Ya mere, ndị dị otú ahụ chọrọ ka a na-asachapụ nke St. Jọn nke Cross na-akọwa nkebi. ''Atheism na incredulity mejupụtara ihe nhata nke ịdị ọcha dị otú ahụ.'' ** "Okwukwe nke ntụgharị uche; Ntụgharị uche nke Chineke" dịka a sụgharịrị ya na '' Simone Weil Reader '' (1957) nke George A. Panichas deziri, p. 418 * '''Mgbe ọ bụla mmadụ na-agbalị ịkwụsị [[obi abụọ]], a na-enwe [[aka ike]].''' ** ''Nkụzi n'ime nkà ihe ọmụma'' [''Leçons de philosophie''] (1959) dịka ntụgharị Hugh Price p. 103 * ''Enwere ekweghị na Chineke abụọ nke otu n'ime ha bụ ime ka echiche nke Chineke dị ọcha.'' ** Dịka ekwuru na '' The New Christianity '' (1967) nke William Robert Miller deziri * A pụghị ịgbakwụnye nọmba 2 nke otu nwoke na nọmba 2 nke nwoke ọzọ chere iji mejupụta nọmba 4. ** '' Mmegbu na nnwere onwe '' (1958), p. 82 === ''Mmalite Ndọrọ Ọchịchị'' (1943) === :<small> Dị ka a sụgharịrị ya na ''The Simone Weil Reader'' (1957) deziri George A. Panichas</small> [[Faịlụ: Ụmụ akwụkwọ na-ekwe nkwa ịkwado ọkọlọtọ America na Bellamy salute.jpg|thumb|[[patriotism]] anyị sitere na ndị Rom. … Ọ bụ [[ndị ọgọ mmụọ]] [[omume]].]] * [[w:Charles Maurras | Maurras]], nwere [[echiche]] zuru oke, bụ [[ekweghị na Chineke]]. [[Kadịnal Richelieu|Kadịnal [Richelieu]], n'ịkọwapụta ihe niile [[ezigbo]] kpọchiri na nke a [[ụwa]] dịka uru zuru oke, mere [[mmehie]] nke [[ikpere arụsị]]. . … ''' A na-eme ezi mmehie nke ikpere arụsị mgbe niile maka ihe yiri obodo.'' ** p. 199 * Ịhụ mba n'anya anyị sitere n'aka ndị Rom. Nke a bụ ya mere e ji agba ụmụaka French ume ka ha chọọ mkpali maka ya na [[Pierre Corneille | Corneille]]. Ọ bụ omume rụrụ arụ, ma ọ bụrụ na okwu abụọ a dakọtara. Okwu ahụ na-ekpere arụsị, mgbe e jiri ya mee ihe n'ebe Rom nọ, n'oge mbụ nwere ihe eboro egwu nke ndị Kraịst oge mbụ na-ese okwu nyere ya. Ndị Rom n'ezie bụ ndị na-ekweghị na Chineke na ndị na-ekpere arụsị; ọ bughi ndi nēkpere arusi n'ihe bayere arusi nke nkume ma-ọbu ọla, kama ọ bu ndi nēkpere arusi nye onwe-ha. ''Ọ bụ ikpere arụsị nke onwe ha ka ha nyefere anyị n'ụdị ịhụ mba n'anya''' ** p. 220, nakwa na [[w: Mkpa maka mgbọrọgwụ| Mkpa maka mgbọrọgwụ: prelude kwupụta nkwupụta ọrụ n'ebe ihe a kpọrọ mmadụ nọ] (1952) === "Draft maka nkwupụta nke ọrụ mmadụ" (1943) === [[File:Simone Weil 1931.jpg|thumb|There is a [[reality]] outside the [[world]], that is to say, outside [[space]] and [[time]], outside man's [[mental]] [[universe]], outside any sphere whatsoever that is accessible to [[human]] faculties.]] :<small> As translated by Richard Rees in [http://www.pbs.org/wgbh/questionofgod/voices/weil.html online text at PBS]</small> [[File:Simone Weil 06.jpg|thumb|That [[reality]] is the unique source of [[all]] the [[good]] that can exist in this [[world]]: that is to say, all [[beauty]], all [[truth]], all [[justice]], all legitimacy, all [[order]], and all [[human]] behaviour that is mindful of [[obligations]].]] [[File:Simone Weil 13.jpg|thumb|The [[reality]] of this [[world]] is [[necessity]]. The part of man which is in this world is the part which is in bondage to necessity and subject to the [[misery]] of need.]] [[File:Simone Weil 11.jpg|thumb|The proportions of [[good]] and [[evil]] in any [[society]] depend partly upon the proportion of [[consent]] to that of refusal and partly upon the distribution of [[power]] between those who consent and those who refuse.]] n'onwe ya ọrụ mpụ ka ọ rụọ ọrụ ọ bụla, nnukwu ma ọ bụ obere, ọha ma ọ bụ nke nzuzo, nke na-enye ya ikike ịchịkwa ndụ ndị mmadụ. Ngwa maka mpụ.''' <br> Steeti ọ bụla nke nkuzi gọọmentị ya bụ mkpali maka mpụ a bụ mpụ kpamkpam. It can retain no trace of legitimacy.''' <br> Steeti ọ bụla nke ozizi iwu na-abụghị isi megide mpụ a n'ụdị ya enweghị ikike zuru oke. na-enweghị isi nke iwu. Usoro iwu ọ bụla nke na-enye megide ụdị ụfọdụ nke mpụ a ma ọ bụghị ndị ọzọ na-enweghị njirimara zuru oke nke iwu.<br> ''Gọọmentị ọ bụla nke ndị otu ya mere mpụ a, ma ọ bụ nye ya ikike na ndị nọ n'okpuru ha, emebila ọrụ ya.'' ' * '' 'Ọ bụ ebumnuche nke ndụ ọha na eze ka a na-enyefe ụdị ikike niile, dị ka o kwere mee, nye ndị ikom na-ekwenye n'ụzọ dị irè na ọrụ dịịrị mmadụ niile nke dabeere na onye ọ bụla, na ndị ghọtara ọrụ.''' <br> Iwu bụ ogo nke ndokwa na-adịgide adịgide maka ime ka ebumnuche a dị irè. === Nkwupụta nke Ọrụ ==== [[File:Simone Weil 01.jpg|thumb| The [[needs]] of a [[human]] being are [[sacred]]. Their [[satisfaction]] cannot be subordinated either to [[reasons]] of state, or to any consideration of [[money]], [[nationality]], [[race]], or colour, or to the [[moral]] or other [[value]] attributed to the human being in question, or to any consideration whatsoever.]] [[File:Simone Weil 08.jpg|thumb|The [[human]] [[soul]] has [[need]] of [[security]] and also of [[risk]]. The [[fear]] of [[violence]] or of [[hunger]] or of any other extreme [[evil]] is a [[sickness]] of the soul. The [[boredom]] produced by a complete absence of risk is also a sickness of the soul.]] na-eme ka mkpụrụ obi mata n'efu ụfọdụ ụbọchị na ntinye ya bụ ihe ziri ezi. '''Mweghachi a na ihe ọma bụ ntaramahụhụ bụ. Nwoke ọ bụla nke aka ya dị ọcha, ma ọ bụ onye mechapụrụ ikpe ọmụma, kwesịrị ka a mata ya dị ka onye kwesịrị nsọpụrụ dịka onye ọ bụla ọzọ.'' * Mkpụrụ obi mmadụ nwere mkpa nke ịdọ aka ná ntị ikere òkè na a nkịtị ọrụ nke ọha uru, na ọ nwere mkpa nke onwe ụzọ n'ime a nsonye. <br>'''Mkpụrụ obi mmadụ nwere mkpa nchekwa yana ihe egwu. Ụjọ ime ihe ike ma ọ bụ agụụ ma ọ bụ ihe ọjọọ ọ bụla ọzọ bụ ọrịa nke mkpụrụ obi. Ike ọgwụgwụ nke enweghị ihe egwu zuru oke na-emepụta bụkwa ọrịa nke mkpụrụ obi. === ''[[Gravity and Grace]]" (1947) === :<small> Dị ka Emma Crawford na Mario von der Ruhr si sụgharịa (1952)<!-- ya na ọnụọgụ peeji nke mbipụta 1972 --> </small> * ''L'action est l'aiguille indicatrice de la balance. Il ne faut pas toucher à l’aiguille, mais aux poids.'' ** ''La pesanteur et la grâce'' (1948), p. 57 *** Action bụ pointer nke na-egosi nguzozi. Anyị ekwesịghị imetụ pointer aka mana ibu. **** p. 97 * ''Croire qu'on s'élève parce qu'en gardant les mêmes bas penchants (exemple : désir de l'emporter sur autrui) on leur a donné des objets élevés. On s’élèverait au contraire en attachant à des objets bas des penchants élevés.'' ** ''La pesanteur et la grâce'' (1948), p. 61 *** Anyị kwenyere na anyị na-ebili n'ihi na ka anyị na-edebe otu ọchịchọ ahụ (dịka ọmụmaatụ: ọchịchọ imeri ndị ọzọ) anyị enyela ha ihe dị mma. N'ụzọ megidere nke ahụ, anyị kwesịrị ibili site n'ịkọba ọchịchọ dị mma n'ebe ihe dị ala nọ. **** p. 48 (1972 mbipụta) * ''Alexander bụ onye nwe ala ubi ihe Don Juan bụụrụ di nwere obi ụtọ.'' ** p. 78, (1972 mbipụta) * Ihe dị n'otu oge [[ịdị adị]] nke megidere [[omume]] na mkpụrụ obi - dị ka pincers ijide Chineke. ** p. 92 (1972 mbipụta) * Anyị na onye ọ bụla kwesịrị inwe mmekọrịta nke otu echiche nke eluigwe na ala na echiche ọzọ nke eluigwe na ala, ọ bụghịkwa akụkụ nke eluigwe na ala. ** p. 129 (1972 mbipụta) * '''[[Capitalism]] ewetala nnwere onwe nke mkpokọta mmadụ n'ihe gbasara okike. Mana mkpokọta mmadụ a ejirila n'onwe ya were ọrụ mmegbu nke sitere n'okike na-arụbu. ** p. 140 (1972 mbipụta) * Echiche nke ịnọ n'okpuru mmanye zuru oke, egwuregwu nke onye ọzọ, enweghị ike ịnagide mmadụ. N'ihi ya, ọ bụrụ na a napụrụ ya ụzọ ọ bụla ọ ga-esi gbanahụ mmachi ahụ, ọ dịghị ihe ọ bụla ọ ga-eme ma ọ́ bụghị ime onwe ya ka o kweta na ọ na-eme ihe ndị a manyere ya ime n'afọ ofufo, ya bụ, iji dochie anya 'nraranye'. ' maka '' nrubeisi ''. … Ọ bụ site na mgbagha a ka ịgba ohu na-emebi mkpụrụ obi: nraranye a dabere na ụgha n'ezie, ebe ọ bụ na ihe kpatara ya enweghị ike ibu nyocha. … Ọzọkwa, a na-eduhiekwa nna ukwu site na ụgha nke nraranye. ** p. 142 (1972 mbipụta) * '''Nkwekọrịta bụ nṅomi nke amara''' ** p. 146 (1972 mbipụta) * Anyị ga-achọrọ maka ihe dị adị n'ezie ma ọ bụ nke na-enweghị ike ịdị n'ụzọ ọ bụla - ma ọ bụ, ka mma, maka ha abụọ. ''Nke ahụ bụ na nke na-enweghị ike ịbụ ma n'èzí n'ógbè nke ịghọ.'' ** p. 154 (1972 mbipụta) * Ọ bụghị okpukperechi kama mgbanwe bụ opium nke ndị mmadụ. ** p. 159 (1972 mbipụta) * '''Echere echiche [[ọjọ]] bụ ihunanya na iche iche; ezi ihe ọjọọ bụ ọchịchịrị, monotonous, ada, na-agwụ ike. Echiche [[mma]] na-agwụ ike; ezigbo ihe na-adị ọhụrụ mgbe niile, dị ebube, na-egbu egbu. ** [http://books.google.it/books?id=lpuZIgerNroC&pg=PA120 p. 120] (mbipụta 1997) === '' Akwụkwọ ndetu nke mbụ na nke ikpeazụ'' (1970) === [[File:Simone Weil in Marseilles .2(50k).jpg|thumb|Every [[atheist]] is an [[idolater]] — unless he is [[worshipping]] the true [[God]] in his impersonal aspect. The majority of the pious are idolaters.]] * '' 'Otu n'ime ihe ụtọ kachasị mma nke [[mmadụ]] [[ịhụnanya]] - ijere onye a hụrụ n'anya ozi n'amaghị ama - ga-ekwe omume, n'ihe metụtara ịhụnanya [Chineke], site na [[ ekweghị na Chineke]].''' ** Akwụkwọ ndetu ikpeazụ (1942) p. 84 * Iji rubere [[Chineke] isi, mmadụ aghaghị ịnara iwu ya. Olee otú o si mee na m natara ha n’oge uto, mgbe m na-ekwu na ekweghị na Chineke? ''Ikwenye na ọchịchọ maka ezi ihe na-emezu mgbe nile - nke ahụ bụ okwukwe, na onye ọ bụla nwere ya abụghị onye na-ekweghị na Chineke.'' ** Akwụkwọ ndetu ikpeazụ (1942) p. 137 * Ọ dịghị mmadụ ọ bụla na-agbanarị [[mkpa]] nke ịtụrụ ime ụfọdụ [[ezi]] n'èzí onwe ya nke echiche ya na-atụgharị na mmegharị nke ọchịchọ, arịrịọ, na [[olileanya]]. N'ihi ya, nanị ihe e nwere ike ime bụ ife ezi Chineke ma ọ bụ arụsị ofufe. ''Onye ọ bụla na-ekweghị na Chineke bụ onye na-ekpere arụsị—ọ gwụla ma ọ na-efe ezi Chineke ofufe n'ihe na-abụghị onye ya. Ọtụtụ n'ime ndị nsọ nsọ bụ ndị na-ekpere arụsị. ** Akwụkwọ ndetu ikpeazụ (1942) p. 308 * '''Ọ bụrụ na a gwara ndị mmadụ, sị: Ihe na-eme ka ọchịchọ anụ ahụ ghara ịdị njọ n'ime gị abụghị ihe anụ ahụ dị ọcha. Ọ bụ eziokwu na ị na-etinye n'ime ya akụkụ dị mkpa nke onwe gị—mkpa maka [[Ịdị n'otu]], mkpa maka [[Chineke]] - ha agaghị ekwere ya. N'anya ha, ọ dị ka ihe doro anya na àgwà nke mkpa jọgburu onwe ya bụ nke ọchịchọ anụ ahụ dị otú ahụ. N'otu ụzọ ahụ ọ dị ka ihe doro anya na onye nhụsianya na àgwà nke ọchịchọ bụ nke ọla edo dị ka ndị dị otú ahụ, ọ bụghịkwa uru mgbanwe ya. == ''Simone Weil: Anthology'' (1986) === [[File:1896 Alfred-Pierre Agache - The Sword.jpg|thumb|There is [[nothing]] that comes closer to [[true]] [[humility]] than the [[intelligence]]. It is impossible to feel [[pride]] in one's intelligence at the [[moment]] when one really and truly exercises it.]] : <obere>[Ed. Siân Miles, ụlọ mmanya. Weidenfeld na Nicolson <small> {{ISBN|1-55584-021-3}} </small>] </small> * Eulogi nke ọgụgụ isi m bụ nke ọma '' e bu n'obi '' gbanahụ ajụjụ a "Ihe ọ na-ekwu ọ bụ eziokwu?" ** Akwụkwọ ozi e degaara nne na nna ya (1943), dịka ekwuru na mmalite nke Siân Miles ** p. 2 * '''Ọ dịghị ihe na-abịaru nso n'ezi obi umeala karịa ọgụgụ isi. Ọ gaghị ekwe omume inwe mpako na ọgụgụ isi n'oge mmadụ na-eme ya n'ezie.'' ** Dịka ekwuru na mbido (nke Siân Miles) ** p. 35 ==== Ọdịdị mmadụ (1943)==== :<small>Edere ''c''. 1933; E bipụtara na '' Essays ahọpụtara 1934-1943 '' (1957)</small> [[File:Botanischer Garten Toluca Mexiko.jpg|thumb|It is precisely those [[artists]] and [[writers]] who are most inclined to think of their art as the manifestation of their personality who are in fact the most in bondage to public [[taste]].]] [[File:Love heart.jpg|thumb|If you say to someone who has ears to hear: "What you are doing to me is not [[just]]," you may touch and awaken at its source the [[spirit]] of attention and [[love]]...]] [[File:End of the world prison.jpg|thumb|If a captive [[mind]] is unaware of being in [[prison]], it is living in [[error]].]] [[File:Victor_Vasnetsov_-_Knight_at_the_Crossroads_-_Google_Art_Project.jpg|thumb|Men of the most brilliant [[intelligence]] can be [[born]], [[live]] and [[die]] in [[error]] and [[falsehood]].]] enweghi ike itughari okwu, ya mere eziokwu na-eguzo n'ihu onye nwere ọgụgụ isi nke na-eche banyere ntughari echiche mara mma. ** p. 68 * '''Ọ bụrụ na onye a dọọrọ n'agha [[[uche]] amaghị na ọ nọ na [[mkpọrọ]], ọ na-ebi na [[njehie]]. nkeji iri nke sekọnd, wee chefuo ya ngwa ngwa iji zere nhụjuanya, ọ na-ebi na ụgha. ''[[[Ndị mmadụ]] nke kachasị ama [[ ọgụgụ isi]] ​​nwere ike ịbụ [[mụrụ]], [[dị ndụ]] na [[anwụ]] na [[ njehie]] na [[ụgha]].' "N'ime ha, ọgụgụ isi abụghị [[ezi] ma ọ bụ ọbụna ihe bara uru. Ọdịiche dị n'etiti ndị nwoke nwere ọgụgụ isi ma ọ bụ ndị na-erughịrị ya dị ka ọdịiche dị n'etiti [[ndị omekome]] mara ikpe n'ụlọ mkpọrọ ndụ n'obere ụlọ mkpọrọ ma ọ bụ karịa. Onye nwere ọgụgụ isi nke [[na-anya isi] nke ọgụgụ isi ya dị ka nwoke a mara ikpe nke na-anya isi maka nnukwu ọnụ ụlọ mkpọrọ ya. ** p. 69 * Ige mmadụ ntị bụ itinye onwe ya n’ọnọdụ ya mgbe ọ na-ekwu okwu. Ịtinye onwe ya n'ọnọdụ onye mkpụrụ obi ya mebiri site na mkpagbu, ma ọ bụ n'ihe ize ndụ dị nso na ya, bụ ikpochapụ onwe ya. O siri ike karịa igbu onwe ya ga-abụ maka nwatakịrị nwere obi ụtọ. Ya mere, ''' a dịghị ege ndị e wedara n'ala ntị.''' Ha dị ka onye e gbupụrụ ire ya nke na-echefu eziokwu mgbe ụfọdụ. Mgbe ha na-akwagharị egbugbere ọnụ ha, ntị adịghị ahụ ụda ọ bụla. Ma ha onwe ha n'oge na-adịghị anya na-adaba n'enweghị ike n'iji asụsụ eme ihe, n'ihi na o doro anya na a naghị anụ ya<br>Ya mere enweghị olileanya maka onye na-agba ọsọ ka ọ na-eguzo n'ihu onye ọka iwu. Ọbụlagodi, site na nsụ ya, ọ ga-eti mkpu ka dụpuo mkpụrụ obi, ma ikpe ma ọ bụ ọha agaghị anụ ya. Ọkụ ya dara ogbi. Ma ''ndị e wedara n'ala na-abụkarị ndị ntị chiri n'ebe ibe ha nọ; na onye ọ bụla n'ime ha, na-amachibido site n'enweghị mmasị n'ozuzu ya, na-agbalịsi ike site n'ichefu onwe ya ma ọ bụ ichefu ịghọ onye ntị chiri n'onwe ya.'' ** p. 71 ====Onye Onwe (1947)==== :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947) </small> [[File:Collage_Auge_im_Himmel_byLöser.jpg|thumb|It is because of my wretchedness that I am "I." It is on account of the wretchedness of the universe that, in a sense, God is "I"]] * '''Ọ bụ n'ihi obi ọjọọ m mere m ji bụrụ "M." Ọ bụ n'ihi ịdị njọ nke eluigwe na ala, n'ụzọ ụfọdụ, Chineke bụ "M" (ya bụ, mmadụ).''' ** p. 83 === Mkpa nke mkpụrụ obi (1949) ==== :<small>Ebipụtara na '' Mkpa maka mgbọrọgwụ '' (1949)</small> * Ndị na-edobe ìgwè mmadụ n’okpuru ha site n’iji ike na obi ọjọọ na-anapụ ha nri abụọ dị mkpa ozugbo, nnwere onwe na nrubeisi; n’ihi na ọ dịghịzi n’aka nke ndị dị otu a inye nkwenye nke ime ha nye ikike nke edobere ha n’okpuru ya. Ndị na-agba ume ọnọdụ nke ihe ndị olileanya nke uru bụ isi ebumnobi na-ewepụ ndị mmadụ nrubeisi ha, n'ihi na nkwenye nke bụ isi ya abụghị ihe a pụrụ ire ere. ** p. 97 * Site n'ime mpụ, mmadụ na-etinye onwe ya, n'onwe ya, na-abụghị usoro ọrụ ebighi ebi nke na-ejikọta mmadụ ọ bụla na onye ọ bụla ọzọ. Naanị ntaramahụhụ nwere ike ịgbado ya ọzọ; n'ụzọ zuru ezu otú, ma ọ bụrụ na a na-esonyere ya na nkwenye n'akụkụ ya; ma ọ bụghị naanị otu akụkụ. Dị nnọọ ka nanị otu ụzọ isi kwanyere onye agụụ na-agụsi ike bụ inye ya ihe ọ ga-eri, otú ahụ ka nanị otu ụzọ isi kwanyere onye debere onwe ya n’okpuru iwu ùgwù bụ ịkpọghachi ya n’ime iwu site n’itinye ya ntaramahụhụ. Edebere site n'iwu.<br>Ejughị mkpa ntaramahụhụ ebe, dị ka ọ na-adịkarị, iwu penal code bụ naanị ụzọ isi gosipụta nrụgide site na egwu. ** p. 103 * Nnwere onwe, iwere okwu ahụ n'ụzọ doro anya, gụnyere ikike ịhọrọ. ** Ch. 3, ''Nnwere onwe'' ====Anụ ọhịa ukwu (1947) ==== [[File:Blakebeast1bg.jpg|thumb|A Pharisee is someone who is virtuous out of [[obedience]] to the Great Beast.]] * Ma ọ bụrụ na Germany, n’ihi [[Hitler]] na ndị nọchiri ya, ga-eme ka mba ndị dị na Europe bụrụ ohu ma bibie ihe ka ukwuu n’akụ̀ ndị e nwere n’oge gara aga, ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme n’ọdịnihu ga-ekwu n’ezie na ọ mepeworo Europe. ** p. 124 * “‘Onye Farisii bụ onye na-eme omume ọma site n’[[nrubeisi]] ​​n’ebe anụ ọhịa ahụ nọ.”’’ ** p. 125 === Nyocha nke mmegbu (1955)==== :<small>Ebipụtara na "Ntụgharị uche gbasara ihe kpatara nnwere onwe na mmegbu ọha" na '' Mmegbu na nnwere onwe '' (1955) </small> [[File:Apotheosis.jpg|thumb|The common run of [[moralists]] complain that man is moved by his private self-interest: would to [[heaven]] it were so!]] * '''Ndị [[ndị na-eme omume ọma] na-eme mkpesa na mmadụ na-akpali mmasị onwe ya: ọ ga-abụ na [[eluigwe]] ọ ga-abụ! Mmasị onwe onye bụ ụkpụrụ omume nke onwe ya, ma n'otu oge ahụ amachibidoro, ezi uche na enweghị ike ịmepụta [[ihe ọjọọ] na-akparaghị ókè].''' Ebe n'aka nke ọzọ, iwu nke ọrụ niile na-achịkwa ndụ mmekọrịta , ma e wezụga n'ihe banyere obodo ndị oge ochie, bụ na ''' ebe a ka mmadụ na-achụ ndụ mmadụ - n'ime onwe ya na n'ime ndị ọzọ - n'ihe ndị bụ nanị ụzọ isi bie ndụ ka mma. ihe niile na-alọghachi na ajụjụ nke [[ike]]. Ike, site na nkọwa, bụ naanị ụzọ; ma ọ bụ n'ikwu ya n'ụzọ ka mma, inwe ike bụ nanị inwe ụzọ [[omume]] nke karịrị nnọọ ike dị nnọọ nta nke otu onye nwere n'aka. Mana ịchọ ike, n'ihi enweghị ike ya dị mkpa iji jide ihe ya, na-ewepụ echiche niile nke [[njedebe]], na n'ikpeazụ na-abịa, site na ngbanwe a na-apụghị izere ezere, iji were ọnọdụ nke njedebe niile. Ọ bụ mgbanwe a nke mmekọrịta dị n'etiti ụzọ na njedebe, ọ bụ nzuzu a bụ isi nke na-akpata ihe niile na-enweghị isi na nke ọbara site na akụkọ ihe mere eme. '' Mmadụ [[akụkọ ihe mere eme]] bụ nanị akụkọ ihe mere eme nke ohu nke na-eme ka ndị mmadụ - ndị a na-emegbu emegbu na ndị na-emegbu emegbu - ihe eji egwuri egwu nke ngwá ọrụ ọchịchị nke ha onwe ha rụpụtara, ma si otú ahụ na-ebelata ihe a kpọrọ mmadụ dị ndụ ka ọ bụrụ mkparịta ụka na-adịghị ndụ. '' ** p. 141 ===[[w: The Iliad or the Poem of Force|The ''Iliad'' or the Poem of Force]] (1940-1941)==== ::<small>"'L'Iliade ou le poeme de la force'', nke e bipụtara nke mbụ na ''[[w:Les Cahiers du Sud|Les Cahiers du Sud]]'', 1940</small>[[File:Redentor.jpg|thumb|Only he who has measured the dominion of [[force]], and knows how not to respect it, is capable of [[love]] and [[justice]].]] [[File:Simone-Weil-.jpg|thumb|I also am other than what I [[Imagination|imagine]] myself to be. To [[Knowledge|know]] this is [[forgiveness]].]] echiche nke ebumnuche ma ọ bụ ebumnuche, gụnyere ọbụna "ebumnobi agha" nke ya. Ọ na-ewepụ echiche nke agha na a ga-akwụsị. N'ihi ya, ọ dịghị onye na-eme ihe ọ bụla iji weta njedebe a. N'ebe onye iro nọ, olee aka ga-ahapụ ngwá agha ya? Uche kwesịrị ichọ ụzọ mgbapụ, mana uche efuola ikike niile nke na-ele anya n'elu. Uche na-etinye obi kpamkpam n'ime onwe ya ime ihe ike. Mgbe niile na ndụ mmadụ, ma agha ma ọ bụ ịgba ohu a na-ajụ ajụjụ, nhụjuanya ndị na-agaghị ekwe omume na-aga n'ihu, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, site n'ike nke ike ndọda nke ha kpọmkwem, ya mere na-elegara onye ọzọ anya dị ka a ga-asị na ha napụrụ onye nwere ihe onwunwe nke nwere ike ịwepụ ya. ya. ** p. 181 * ''Celui qui ignore à quel point la fortune variable et la nécessité tiennent toute âme humaine sous leur dépendance ne peut pas regarder comme des semblables ni aimer comme soi-même ceux que le hasard a séparés de lui par un abîme. La diversité des contraintes qui pèsent sur les hommes fait naître l'illusion qu'il y a parmi eux des espèces distinctes qui ne peuvent communiquer.'' ** Onye na-aghọtaghị ruo ókè mgbanwe [[akụnụba]] na [[mkpa]] na-edo onwe ya n’okpuru mmụọ [mmadụ] ọ bụla, ọ pụghị ịhụta dị ka ihe e kere eke ibe ya ma ọ bụ [[ịhụnanya]] dị ka ọ hụrụ onwe ya n’anya. onye ohere nke kewapụrụ n'ebe ọ nọ site n'abis. Ihe mgbochi dị iche iche na-emetụta mmadụ na-ebute echiche efu nke ụdị dị iche iche dị iche iche na-enweghị ike ịkparịta ụka. ** p. 192 * ''Il n'ezi omume d'aimer et d'être juste que si l'on connaît l'empire de la force et si l'on sait ne pas le respecter.'' ** Naanị onye tụlere ọchịchị ike, ma mara ka ọ ghara ịkwanyere ya ùgwù, nwere ike [[ịhụnanya]] na [[ikpe ziri ezi]. ** p. 192 * Ọzọkwa, ọ dịghị ihe dị ụkọ nke na-egosi na a na-akọwa ihe ọjọọ n’ụzọ ziri ezi; ọchịchọ bụ ma na-emeso onye ahụ na-adịghị mma dị ka à ga-asị na ọdachi bụ ọrụ okike ya, ma ọ bụ ileghara mmetụta ọjọọ na mkpụrụ obi anya, iche, ya bụ, na mkpụrụ obi nwere ike ịta ahụhụ ma nọgide na-enweghị akara ya, nwere ike ịda, n'ezie. , ka eweghachi ya n'onyinyo ọjọọ. ** p. 193 === Ihe efu na nkwụghachi ụgwọ (1947) ==== [[File:NautilusCutawayLogarithmicSpiral.jpg|thumb|[[Truth]] is sought not because it is truth but because it is [[good]].]] :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947) </small> * '''M bụkwa ihe ọzọ karịa ihe mụ onwe m [[Imagination|chere]] onwe m ga-abụ. Iji [[Ihe ọmụma|mara]] nke a bụ [[mgbaghara]].''' ** p. 200 ==== Ntị na uche (1947) ==== :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947) </small> * ''Achọghị eziokwu ọ bụghị n'ihi na ọ bụ eziokwu kama n'ihi na ọ dị mma.'' ** p. 213 * Anyị nwere ike ịmata naanị otu ihe banyere Chineke—na ọ bụ ihe anyị na-abụghị. Naanị ihe jọgburu onwe ya bụ onyinyo nke a. Ka anyị na-atụgharịkwu uche na ya, otú ahụ ka anyị na-atụgharịkwu uche ya. ** p. 216 * '' ''Ịghọta ọnọdụ ọjọọ mmadụ na-esiri onye ọ bụla nwere ọgaranya na ike ike n'ihi na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ na-eme ka ọ ghara ikweta na ọ bụ ihe. Ọ na-esiri nwoke ahụ nọ n'ọnọdụ nhụsianya ike n'ihi na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ na-eme ka ọ ghara ikweta na onye ọgaranya na onye dị ike bụ ihe." ** p. 216 ====Ike nke Okwu (1937)==== :<small>Ebipụtara na '' Essays ahọpụtara 1934-1943'' (1957)</small> [[File:Thanksgiving chapel interior.jpg|thumb|In every sphere, we seem to have lost the very elements of intelligence: the ideas of limit, measure, degree, proportion, relation, comparison, contingency, interdependence, interrelation of means and ends...]] [[File:Nuclear artillery test Grable Event - Part of Operation Upshot-Knothole.jpg|thumb|What a country calls its vital economic interests are not the things which enable its citizens to [[Life|live]], but the things which enable it to make [[war]].]] [[File:Smallsword.jpg|thumb|Prestige, which is illusion, is of the very essence of [[power]].]] agha? Ọ dịghị onye maara, karịa ndị Trojans maara ihe mere o ji dị mkpa ka ha debe [[w:Helen nke Troy|Helen]]. Ya mere ezi ebumnobi nke onye ọchịchị na-ahụ n'anya [[udo]] na-enwechaghị mmetụta. ''' Ọ bụrụ na e kewara mba ndị ahụ site na ezigbo mmegide nke ọdịmma, ọ ga-ekwe omume ịbịarute nkwekọrịta na-eju afọ. Ma mgbe ọdịmma akụ na ụba na nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị enweghị ihe ọ pụtara ma e wezụga agha, olee otú ha ga-esi mee ka ha dị n'udo?'' ** p. 224 * Ebumnuche bụ iji dochie oligarchies akụ na ụba site n'aka Ọchịchị, bụ nke nwere ọchịchọ-[[ike]] nke ya ma na-enwechaghị ihe gbasara ọdịmma ọha; na a ga-na-ike, Ọzọkwa, nke na-abụghị aku na uba ma agha na ya mere ọtụtụ ndị ọzọ dị ize ndụ ka ọ bụla ezi ndiife ndị nwere uto nke-anọ ndụ. Na n'akụkụ bourgeois kedu ihe dị n'ụwa bụ echiche nke ịjụ njikwa steeti n'ihe gbasara akụ na ụba ma ọ bụrụ na mmadụ anabata monopolies nkeonwe nke nwere mmebi akụ na ụba na teknụzụ niile nke steeti monopolies na ikekwe ụfọdụ ndị ọzọ? ** p. 230 * '' 'Mgba ahụ dị n'etiti ndị mmegide na ndị na-agbachitere ike ike bụ ọgụ n'etiti ndị na-emepụta ihe ọhụrụ na-amaghị ihe ọhụrụ ha ga-eme na ndị na-eche nche na-amaghị ihe ha ga-echekwa.'' ** p. 233 * Ihe dị mkpa maka ike bụ doro anya, n'ihi na ndụ enweghị ike ibi ndụ n'enweghị usoro; ma oke nke ike bụ aka ike n’ihi na mmadụ nile bụ otu, ma ọ bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ. N'agbanyeghị nke ahụ, ike agaghị adị ka a na-ekenye ya n'ụzọ aka ike, n'ihi na a gaghị amata ya dịka ike. Ya mere ''' ugwu, nke bụ ihe efu, bụ isi ihe dị mkpa nke ike''' ** p. 235 === Mgbaghara (1947) ==== :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947) </small> [[File:Tetragrammaton at RomanCatholic Church Saint-Germain Paris France.JPG|thumb|An [[imaginary]] [[perfection]] is automatically at the same level as I who imagine it — neither higher nor lower.]] * '''Otu [[echetụ n'echiche]] [[izu okè]] na-akpaghị aka n'otu ọkwa dị ka m na-eche ya - ọ bụghị elu ma ọ bụ ala.''' ** p. 240 ==== Ihe achọrọ maka nkwanye ugwu nke ọrụ (1957)==== :<small>''La Condition ouvrière'' (1951) </small> * '''Ọ bụghị n'ọdịdị mmadụ ka ọ na-agụ ihe o nwere. Ọchịchọ bụ ọchịchọ, mmalite nke mmegharị n'ebe ihe, na-aga n'ebe onye na-anọghị ya.''' Ọ bụrụ na, na mmalite, mmegharị a na-alaghachi azụ n'onwe ya n'ebe ọ ga-apụ, mmadụ na-atụgharị na gburugburu. dị ka osa nọ n’ụlọ mkpọrọ ma ọ bụ onye mkpọrọ n’ụlọ mkpọrọ a mara ikpe. Ntugharị mgbe niile n'oge adịghị anya na-ebute mkparị. Ndị ọrụ niile, ọkachasị n'agbanyeghị na ọ bụghị naanị ndị na-arụ ọrụ n'okpuru ọnọdụ ọjọọ, na-adị mfe ndị na-akpasu iwe, ike ọgwụgwụ na ịkpọasị na ndị siri ike na-emetụtakarị. ** p. 245 === Mwepu (1947) ==== [[File:Simone Weil 1922.jpg|thumb|We should [[desire]] neither the immortality nor the [[death]] of any human being, whoever he may be, with whom we have to do.]] :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947) </small> * Anyị ga-ahapụrịrị [[okwukwe]] n’otu akụkụ nke na-ejupụta oghere na-atọ ụtọ ihe dị ilu. Nkwenye na anwụghị anwụ. Nkwenye na uru nke mmehie: ''''[http://www.biblestudytools.com/parallel-bible/passage.aspx?q=luke+7%3A49&t=vul&t2=kjv etiam peccata]''. Nkwenye na nhazi usoro ihe omume - na nkenke "ngụgụ obi" nke a na-achọkarị n'okpukpe.'' **p. 258 * ''Anyị ekwesịghị [[chọrọ]] anwụghị anwụ ma ọ bụ [ọnwụ] nke mmadụ ọ bụla, onye ọ bụla ọ bụ, onye anyị na ya ga-eme.'' **p. 260 * Onye nhụsianya na-anapụ onwe ya akụ ya n’ihi ọchịchọ ya maka ya. **p. 260 * Ọ bụrụ na anyị hụrụ Chineke n’anya ma na-eche na ọ dịghị adị, ọ ga-egosi na ọ dị adị. **p. 260 ==== Ịhụnanya (1947) === [[File:Regular pentagon construction4.svg|thumb|[[Stars]] and blossoming fruit-[[trees]]: utter permanence and extreme fragility give an equal sense of [[eternity]].]] :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947)</small> * Ọ bụrụ na anyị chọrọ ịhụnanya nke ga-echebe [[mkpụrụ obi]] pụọ n’ọnya anyị ga-ahụ ihe ọzọ n’anya karịa [Chineke]]. ** p. 62 * “[[[Chineke]] [[ịhụnanya]] n’ebe anyị nọ abụghị [[ihe kpatara] nke anyị kwesịrị iji hụ ya n’anya. Ịhụnanya Chineke nwere n'ebe anyị nọ bụ ihe mere anyị ji hụ [[anyị] n'anya].''' ** p. 270 * Ime [[ọchịchọ]] [[enyi]] bụ nnukwu mmejọ. Ọbụbụenyi kwesịrị ịbụ [[ọṅụ]] enweghị afọ ojuju dị ka ndị [[nkà]] ma ọ bụ [[ndụ] na-enye]. Ayi aghaghi iju ya ka ayi we tozue inata ya; ọ bụ n'usoro nke [[amara]]. ** p. 274 * ''Désirer échapper à la solitude est une lâcheté. L'amitié ne se recherche pas, ne se rêve pas, ne se désire pas; elle s'exerce (c'est une vertu).'' ** Ịchọ ịgbanarị [[ibe]] bụ [[ụjọ]]. ''' A gaghị achọ enyi, ọ bụghị ịbụ [[arọ nrọ]], ọ bụghị ihe a ga-achọsi ike; a ga-eme ya (ọ bụ [[omume]]).''' ** p. 274 ====Ohere (1947)==== :<small>Ebipụtara ya na ''[[Gravity and Grace]]'' (1947) </small> [[File:Gnothi Sauton Reichert-Haus in Ludwigshafen.jpg|thumb|The most important part of [[education]] — to [[teach]] the [[meaning]] of to [[know]]...]] * '''Ntụgharị uche na ohere nke butere nzute nne m na nna m na-ekele ọbụna karịa ịtụgharị uche na ọnwụ.'' ** p. 277 * ''kpakpando na osisi osisi na-ama ifuru: na-adịgide adịgide na oke fragility na-enye echiche nke ebighi ebi.'' ** p. 277 === ''Na-echere Chineke'' (1950) === :<small>Nsụgharị na mbipụta dị iche iche dị, gụnyere ndị akpọrọ ''Ichere Chineke'' na ''Na-echere Chineke''</small> * ''' Akụkụ kachasị mkpa nke agụmakwụkwọ — ịkụziri ihe ịmara '' '' (n'echiche sayensị). ** Okwu ikpeazụ n'ime akwụkwọ ndetu ya <!-- pxi --> * '''[[[Ịdị umeala n'obi]] mejupụtara ịmara na n'ime nke a [ụwa]] dum [mkpụrụ obi]], ọ bụghị naanị ihe anyị na-akpọ [ego] na mkpokọta ya, kamakwa akụkụ ahụ karịrị nke mmadụ. mkpụrụ obi, nke dị [[Chineke]] dị n'ime ya, nọ n'okpuru [[oge]] na nhụsianya nke [[mgbanwe]].''' A ghaghị ịnakwere kpamkpam na ihe ọ bụla dị n'ime anyị kwesịrị ịdị. ebibie. Ma anyị ga-anabata n'otu oge ma na-ajụ ekwe omume na ihe karịrị ike nke mkpụrụ obi ga-apụ n'anya. ** “Banyere Nna Anyị” na ''Ichere Chineke'' (1972), mbipụta Routledge & Kegan Paul, p. 153 *Igodo na echiche nke ọmụmụ ihe Ndị Kraịst bụ ịghọta na ekpere nwere nlebara anya. Ọ bụ nghazi nke nlebara anya niile nke mkpụrụ obi nwere ike n'ebe Chineke nọ. Àgwà nke nlebara anya dị ukwuu n'ịdị mma nke ekpere ahụ. Ọkụ nke obi enweghị ike imezu ya. ** "Ntụgharị uche n'Ozi Kwesịrị Ekwesị nke Ọmụmụ Ụlọ Akwụkwọ na-ele anya maka ịhụ Chineke n'anya" === Ntụgharị uche n'ozịza nke ọmụmụ ụlọ akwụkwọ na-ele anya maka ịhụ Chineke n'anya === <!-- :<obere>[http://www.chosunjournal.com/weil.html Ederede n'ịntanetị]</small> Njikọ Ọnwụrụ dị ka nke 2020·02·02--> [[File:Hoag's object.jpg|thumb|Attention consists of suspending our [[thought]], leaving it detached, empty, and ready to be penetrated by the object...]] [[File:Rainbow1.svg|thumb|[[Paradoxical]] as it may seem, a Latin prose or a [[geometry]] problem, even though they are done [[wrong]], may be of a [[great]] service one day, provided we devote the right kind of effort to them.]] * '' Ọ bụ ezie na ndị mmadụ yiri ka ha amaghị banyere ya taa, mmepe nke ngalaba nke nlebara anya na-etolite ezigbo ihe na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ naanị mmasị nke ọmụmụ.'' * Ụmụ akwụkwọ na ụmụ akwụkwọ ndị hụrụ [[Chineke] n’anya ekwesịghị ịsị: “N’aka nke m, mgbakọ na mwepụ na-amasị m”; "Amasị m French"; "Grik na-amasị m." Ha kwesịrị ịmụta inwe mmasị n'isiokwu ndị a nile, n'ihi na ha nile na-azụlite ikike nlebara anya nke, bụ́ isi n'ebe Chineke nọ, bụ isi ihe [[ekpere]]. * Nlebara anya na-agụnye ịkwụsịtụ echiche anyị, hapụ ya ka ọ kewapụrụ ya, ọ tọgbọrọ chakoo ma dị njikere ịbanye n'ime ya; ọ pụtara ijide n'uche anyị, n'ime iru echiche a, mana na ọkwa dị ala na ọ bụghị na kọntaktị na ya, ihe ọmụma dị iche iche anyị nwetara nke a na-amanye anyị iji mee ihe. *'''Karịa echiche anyị kwesịrị ịbụ ihe efu, na-eche, ọ bụghị ihe ọ bụla na-achọ, kama dị njikere ịnata n'eziokwu ya ihe nke ga-abanye n'ime ya.'' <br> All wrong translations, all absurdities in geometry problem niile clumsiness nke style, na niile na-ezighị ezi njikọ nke echiche na dere na edemede, ihe niile dị otú ahụ n'ihi na echiche ejirila ngwa ngwa jide n'elu ụfọdụ echiche, na-na-na-na-esi otú a na-amachibidoro, adịghị emeghe eziokwu. * '''Anyị adịghị enweta onyinye ndị kasị oké ọnụ ahịa site n'ịchọ ha kama site n'ichere ha. Mmadụ apụghị ikpughe ha site n’ike nke aka ya, ma ọ bụrụ na ọ malite ịchọ ha, ọ ga-ahụ n’ọnọdụ ha ụgha ndị ọ na-agaghị aghọta ụgha.’’ * Ikike nke ilebara onye na-arịa ọrịa anya bụ ihe dị ụkọ ma sie ike; ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọrụ ebube; ọ ''bụ ihe ebube. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị niile chere na ha nwere ikike a enweghị ya. Ọkụ nke obi, enweghị mmasị, ọmịiko ezughị. * Ihe na-emegiderịta onwe ya dị ka ọ nwere ike iyi, prose Latin ma ọ bụ nsogbu geometry, n'agbanyeghị na emere ha ihe na-ezighi ezi, nwere ike bụrụ nnukwu ọrụ otu ụbọchị, ma ọ bụrụhaala na anyị etinyere ụdị mbọ ziri ezi nye ha. Ọ bụrụ na ihe omume ahụ bilitere, otu ụbọchị, ha nwere ike ime ka anyị nwee ike inye onye nọ n'ahụhụ kpọmkwem enyemaka a chọrọ iji zọpụta ya, n'oge kacha mkpa. === ''Akwụkwọ ozi e degaara ụkọchukwu'' (1951) === [[File:Battesimo di Cristo" 1710.jpg|thumb|Every time that a man has, with a [[pure]] [[heart]], called upon [[w:Osiris|Osiris]], [[w:Dionysus|Dionysus]], [[Buddha]], the [[Tao]], etc., the Son of [[God]] has answered him by sending the [[Holy Spirit]].]] n’ihi na ọ na-enye anyị ohere ikwupụta onwe anyị; ma ọ na-egbu egbu ma mmadụ kwere ka e duhie ya kpamkpam, n'ihi na mgbe ahụ ọ na-egbochi mmadụ ikwupụta onwe ya. Asụsụ bụ isi iyi nke ajọ mbunobi na ngwa ngwa nke [[Descartes]] chere na ọ bụ isi mmalite nke njehie. ** p. 76 * Ndị na-ahụ ihe onwunwe n’anya na-ekwu, ọ bụ site n’usoro ahịrị kwụ ọtọ karịa ma ọ bụ na-ezughị oke ka mmadụ na-eche na ahịrị kwụ ọtọ zuru oke dị ka oke zuru oke. Nke ahụ ziri ezi, ma ọganihu n'onwe ya nwere ihe na-enweghị njedebe; ọ bụ n'ihe gbasara ahịrị kwụ ọtọ zuru oke na otu onye nwere ike ịsị na ndị dị otú ahụ na ndị dị otú ahụ a ogologo ahịrị bụ obere gbagọrọ agbagọ karịa ụfọdụ ndị ọzọ. ... Ma onye na-atụrụ ime enweghi ngwụcha ma ọ bụ na ọ dịghị atụ ime ma ọlị. ** p. 87 * Ihe mbụ anyị ma banyere onwe anyị bụ ezughị okè anyị. : Nke a bụ ihe Descartes bu n'obi mgbe o kwuru, sị: 'Amaara m Chineke tupu m ama onwe m.' : Naanị akara nke Chineke n'ime anyị bụ na anyị chere na anyị abụghị Chineke. :*p. 90 === "Na [[Sayensị]], [[Mkpa]], na [[Ịhụnanya] nke [[Chineke]]" (1968) === [[File:Double slit x-ray simulation monochromatic blue-white.png|thumb|[[Science]] is voiceless; it is the scientists who talk.]] [[File:Bundesarchiv Bild 183-2004-1001-501, Berlin, Reichstagssitzung, Adolf Hitler.jpg|thumb|My [[purpose]] here is to denounce an [[Ideas|idea]] which seems to be [[dangerous]] and [[false]].]] [[File:Why books are always better than movies.jpg|thumb|It is not only in [[literature]] that [[fiction]] generates immorality. It does it also in [[life]] itself. For the substance of our life is almost exclusively composed of fiction.]] [[File:Tinker Bell Levitation.jpg|thumb|[[Psychology]] consists of describing states of the [[soul]] by displaying them all on the same plane, without any discrimination of [[value]], as though [[good]] and [[evil]] were external to them, as though the effort toward the good could be absent at any moment from the [[thought]] of any man.]] [[File:Simone Weil 03.jpg |thumb|[[Words]] like [[virtue]], [[nobility]], [[honor]], [[honesty]], [[generosity]], have become almost impossible to use or else they have acquired bastard [[meanings]]; [[language]] is no longer equipped for legitimately praising a man’s [[character]].]] :<small>R. Rees</small> tụgharịrị ya ude na-ekwe nkwa alụmdi na nwunye bara ọgaranya nye onye ọ bụla na-eji ya eme ihe ọ dịghị mgbe ọ bụla mmebi nke continuity. Ya mere, n'ihi nraranye ime mmụọ nke akwụkwọ, mgbasa ozi ude ịma mma nwere, n'anya ụmụntakịrị nwanyị ime obodo, ikike nke e jikọtarabu na okwu ndị ụkọchukwu. ** “Ụkpụrụ omume na akwụkwọ,” p. 164 * Mgbe, n’ihi ihe a na-akpọ Enlightenment na narị afọ nke iri na asatọ, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ndị ụkọchukwu efunahụla ọrụ nduzi a kpamkpam. Ndị ode akwụkwọ na ndị ọkà mmụta sayensị weghaara ọnọdụ ha. N'okwu abụọ ahụ ọ bụkwa ihe nzuzu. Mathematics, physics, na bayoloji dị anya na ntụzịaka nke mmụọ dịka nka nke ịhazi okwu. Mgbe akwụkwọ na sayensị weghaara ọrụ ahụ ọ na-egosi na ọ nweghịzi ndụ ime mmụọ. ** “Ọdịmma na akwụkwọ,” p. 164-165 * '''Ọ bụghị naanị n'akwụkwọ akụkọ ka akụkọ ifo na-ebute omume rụrụ arụ. Ọ na-emekwa ya na ndụ n'onwe ya. N'ihi na isi ihe nke ndụ anyị fọrọ nke nta ka ọ bụrụ naanị akụkọ ifo.''' Anyị na-akọ akụkọ ifo n'ọdịnihu anyị, ma, ọ gwụla ma anyị ji obi ike tinye onwe anyị n'eziokwu, anyị na-atụgharị uche n'oge gara aga, na-emegharị ya dị ka ụtọ anyị. Anyị anaghị amụ ndị ọzọ; anyị na-echepụta ihe ha na-eche, na-ekwu, na-eme. Eziokwu na-enye anyị ụfọdụ akụrụngwa, dị ka ndị na-ede akwụkwọ na-ejikarị ewere isiokwu sitere n'akụkọ akụkọ, ma anyị na-ekpuchi ya na igwe ojii nke, dị ka ọ dị n'akụkọ ifo nile, ụkpụrụ na-agbanwe agbanwe, nke mere na ihe ọjọọ na-adọrọ mmasị na ihe ọma na-agwụ ike. ** “Omume na akwụkwọ,” p. 161-162 * Njirimara dị mkpa nke ọkara mbụ nke narị afọ nke iri abụọ bụ adịghị ike na-eto eto, na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na-apụ n'anya, nke echiche nke uru.'' ** “Ọrụ nke ndị ode akwụkwọ,” p. 167 * [[w: Dadaism | Dadaism]] na [[w:surrealism | surrealism]] … nọchitere anya mmịfe nke akwụkwọ ikike zuru oke, mmịfe nke uche na-etugharị mgbe o mebere uru dị ọcha ma nyefee ya ozugbo. Ihe dị mma bụ okporo osisi nke mmụọ mmadụ kwesịrị ịdabere na ya, ọ bụghị naanị n'omume kama na mgbalị ọ bụla, gụnyere mbọ nke ọgụgụ isi dị ọcha. ''' Ndị na-ahụ maka onwe ha ewepụtala echiche na-abụghị nke adabereghị dị ka ihe atụ; ha ahọrọla ngụkọta enweghị uru dị ka ọnụ ahịa kacha elu ha.''' Ndị mmadụ na-aṅụbiga mmanya ókè site na ikike mgbe niile, ya mere, n'akụkọ ihe mere eme nile, a na-achụpụ obodo. Ma, ọ bụghị mgbe niile ka e nwere otu akwụkwọ akụkọ maka ịchụpụ obodo. Surrealism bụ otu ihe ahụ. ** “Ọrụ nke ndị ode akwụkwọ,” p. 167 * Okwu ndị dị ka spontaneti, ezi obi, enweghị afọ ojuju, ịba ọgaranya, ịba ụba—okwu ndị na-egosi enweghị mmasị kpam kpam n’iche dị iche iche nke uru—esiwokarị n’akwụkwọ ha [ndị surrealists’] karịa okwu ndị nwere nrụtụ aka maka ezi ihe na ihe ọjọọ. Ọzọkwa, klas nke ikpeazụ a aghọwo ihe e wedara n’ala, karịsịa ndị na-ezo aka n’ezi ihe, dị ka [[Paul Valéry|Valéry]] kwuru afọ ụfọdụ gara aga. ''' Okwu ndị dị ka [[omume]], [[[onye]]], [[[nsọpụrụ]], [[[[[ezi]]]], [[imesapụ aka]], abụrụla ihe na-agaghị ekwe omume iji ma ọ bụghị ya, ha enwetala ihe nzuzu; Asụsụ adịkwaghị njikere maka ito agwa mmadụ n'ụzọ ziri ezi.''' ** “Ọrụ nke ndị ode akwụkwọ,” p. 168 * N'ụzọ zuru ezu, akwụkwọ nke narị afọ nke iri abụọ bụ n'ezie uche; na ''[[Psychology]] mejupụtara ịkọwapụta ọnọdụ nke [mkpụrụ obi]] site n'igosi ha niile n'otu ụgbọ elu, na-enweghị ịkpa ókè nke uru, dị ka a ga-asị na [[ezi]] na [[ọjọ]] dị n'èzí. n'ebe ha nọ, dị ka a ga-asị na mgbalị ime ihe ọma nwere ike ghara ịpụ n'oge ọ bụla n'echiche nke onye ọ bụla." ** “Ọrụ nke ndị ode akwụkwọ,” p. 168 * '''Enwere ụdị [[omume]] nke na-adabaghị n'ezi ihe na ihe ọjọọ karịa omume rụrụ arụ.'' ** “Ọrụ nke ndị ode akwụkwọ,” p. 169 == Okwu gbasara Weil == [[File:Bazylika Santa Maria degli Angeli Asyż.jpg|thumb|In her relatively short life, Simone Weil … created a body of work whose intellectual scope and acuity are remindful of religious thinkers such as [[Blaise Pascal]] or [[Søren Kierkegaard]]. ~ J. Edgar Bauer ]] :<small>Alphabetized by author </small> [[File:Dove window St Peters Basilica (8504106313).jpg|thumb|It is in the name of religious [[universalism]] that Simone Weil calls for a reversion of historical [[Christianity]] to its origins as a [[religion]] of ''[[kenosis]]'' ~ J. Edgar Bauer]] [[File:SimoneWeil (Spain).jpg|thumb|The only [[great]] [[spirit]] of our [[time]]. ~ [[Albert Camus]] ]] [[File:LuMaxArt Human Family with World Religions.png|thumb| In the last years of her [[life]] she worried that all [[beliefs]], even [[religious]] ones, risk [[idolatry]]. ~ [[w:Robert Coles|Robert Coles]] ]] [[File:Bandera CNT-FAI.svg|thumb|In her [[political]] thinking she appears as a strong [[critic]] of both Right and Left; at the same time or truly a [[lover]] of [[order]] and hierarchy than even most of those who call themselves [[Conservative]], and more truly a lover of the [[people]] than most of those who call themselves [[Socialist]]. ~ [[T. S. Eliot]] ]] [[File:Alphaomega.png|thumb|Her [[life]] is almost a [[perfect]] blending of the Comic and the Terrible, which two things may be opposite sides of the same coin. ~ [[w:Flannery O'Connor|Flannery O'Connor]] ]] [[File:Simone Weil (Roanne).png|thumb|Simone Weil was one of the most remarkable [[women]] of the twentieth, or indeed of any other century. ~ [[Kenneth Rexroth]] ]] [[File:SimoneWeilGraveAug2012.jpg|thumb|[[Albert Camus|Camus]] and Simone Weil provide different routes to [[individual]] authenticity and [[integrity]] in an [[absurd]] [[world]]. ~ Fred Rosen]] ịgụ na ịgụgharị ọrụ ya niile dị mkpa maka usoro a dị nwayọọ nke [[nghọta]]. N'ịgbalị ịghọta ya, anyị agaghị enwe ihe ndọpụ uche… site n'ịtụle ebe dị anya, na ebe ndị anyị kwenyere ma ọ bụ kwenyeghị. '''Anyị aghaghị ikpughe onwe anyị nanị n'àgwà nke nwanyị [[amamihe]], nke ụdị amamihe dị na [[ndị senti]].'''… Enweghị m ike icheta na onye ọ bụla kwenyere na ihe niile. echiche ya, ma ọ bụ nke ekwenyeghị n'ike n'ike na ụfọdụ n'ime ha. Ma '' nkwekọrịta na njụjụ bụ nke abụọ: ihe dị mkpa bụ ịkpọtụrụ nnukwu mkpụrụ obi.'' Simone Weil bụ onye nwere ike bụrụ onye senti. Dị ka ụfọdụ ndị nwetagoro ọnọdụ a, o nwere nnukwu ihe mgbochi ọ ga-emeri, yana ike dị ukwuu maka imeri ha, mgbe ahụ anyị ndị ọzọ. Onye nwere ike ịdị nsọ nwere ike ịbụ onye siri ike. Atụrụ m anya na Simone Weil nwere ike ịbụ onye anaghị akwado mgbe ụfọdụ. A tụrụ otu onye anya, ebe a ma n'ebe ahụ, n'ụzọ dị iche n'etiti ịdị umeala n'obi fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke karịrị mmadụ na ihe yiri ka ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mpako. ** [[T. S. Eliot]], na Okwu Mmalite ya na '' Mkpa maka mgbọrọgwụ '' (1949), p. vi * '''N'echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya, ọ na-apụta dị ka onye nkatọ siri ike nke ma aka nri na aka ekpe; n'otu oge ma ọ bụ n'ezie hụrụ n'anya nke usoro na hierarchy karịa ọbụna ọtụtụ n'ime ndị na-akpọ onwe ha [[Conservative]], na ndị ọzọ n'ezie hụrụ ndị mmadụ n'anya karịa ọtụtụ n'ime ndị na-akpọ onwe ha [[Socialist]].''' ** [[T. S. Eliot]], na Okwu Mmalite ya na '' Mkpa maka mgbọrọgwụ '' (1949), p. ix * '''Ihe ọ na-eche banyere ya bụ mmadụ [[mkpụrụ obi]]. Ọmụmụ ihe gbasara ikike mmadụ na ọrụ mmadụ na-ekpughe ụgha nke ụfọdụ verbiage ka dị ugbu a bụ nke e ji mee ihe n'oge agha iji bụrụ ihe na-akpali akpali.'' ** [[T. S. Eliot]], na Okwu Mmalite ya na '' Mkpa maka mgbọrọgwụ '' (1949), p. xiii * '' 'Ndụ ya fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ngwakọta zuru oke nke Comic and the Terrible, nke ihe abụọ nwere ike ịdị n'akụkụ nke otu mkpụrụ ego. na-akpa ọchị, ma ọ bụ naanị na-akpa ọchị n'ihi na ọ dị egwu, ma ọ bụ naanị egwu n'ihi na ọ na-atọ ọchị. Ọfọn '' 'Simone Weil's bụ ndụ kacha atọ ọchị nke m gụtụrụla, na nke kachasị njọ na egwu.'' ** [[w:Flannery O'Connor |Flannery O'Connor]], n'akwụkwọ ozi e degaara "A" (24 Septemba 1955), nke e bipụtara na '' The Habit of Being: Letters of Flannery O'Connor'' (1979) ) nke Sally Fitzgerald deziri, p. 105 na-apụtawanyewanye dị ka ozi sitere na [[ebigh ebi]], nke e degaara mmadụ ebighị ebi, nke a "Ọ dịghị ihe nwere ike nke Chineke," onye bụ ohu nke ike ndọda na nnwere onwe site n'amara.'' ** [[w:Gustave Thibon | Gustave Thibon]], na Postscript ya na mbipụta 1991 nke ''La Pesanteur et la grâce'', dị ka Mario von der Ruhr sụgharịrị * '''Amaara m ya nke ọma, mụ na ya enwewo mkparịta ụka ogologo oge.'''' Ruo oge ụfọdụ, ọ na-enwekwu ọmịiko n'ihe anyị na-eme, ma emesịa, ọ tụfuru okwukwe na proletariat na [Marxism] ]]. O kwere omume na ọ ga-atụgharị n'aka ekpe ọzọ. ** [[Leon Trotsky]], n'akwụkwọ ozi o degaara [Victor Serge]] (30 Julaị 1936) * ''Ca va faire, je pense, 23 ans que tu as fait ton entrée dans le monde phénoménal pour le plus grand emmerdement des recteurs et des directrices.'' ** '''Ọ ga-abụ ugbu a, echere m afọ 23 ka ị na-abanye n'ime ụwa dị egwu iji mepụta ihe mgbu kachasị ukwuu na ndị isi na ndị isi ụlọ akwụkwọ.'' *** [[André Weil]], nwanne ya nwoke, na [http://simoneweil.net/lesautres.htm akwụkwọ ozi 1932 degaara Simone]. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Simone Weil]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Simone Weil]] na wikiquote Bekee ''* [http://simoneweil.net/home.htm SimoneWeil.net] * [http://www.darkfiber.com/atheisms/atheisms/simoneweil.html "Simone Weil: atheism as purification" at Religious Atheisms] * [https://acmsonline.org/home2/wp-content/uploads/2016/05/Taylor-SimoneWeil.pdf "Mathematics and the Love of God: An Introduction to the thought of Simone Weil" by Scott Taylor] (a [[w:Portable Document Format|PDF document]]) * [http://www.nd.edu/~weilaws/ The American Weil Society] * [http://www.chemins-cathares.eu/010301_simone_weil.php Letter of Simone Weil to Déodat Roché] * [http://www.pbs.org/wgbh/questionofgod/voices/weil.html Simone Weil at ''The Question of God'' (PBS)] * [http://www.hermenaut.com/a47.shtml "Simone Weil: 1909-1943" in ''Hermenaut'' (22 December 2000)] *[http://www.newcriterion.com/articles.cfm/weil-becker-2008 "Simone Weil: A saint for our time?"] - from ''[[w:The New Criterion|The New Criterion]]'' (March 2002) * [http://www.cesnur.org/2002/slc/bauer.htm "Simone Weil: Kenotic Thought and "Sainteté Nouvelle" by J. Edgar Bauer at the CESNUR International Conference : Minority Religions, Social Change, and Freedom of Conscience (June 2002)] * [http://www.bbc.co.uk/programmes/b01nthz3 ''In Our Time'' : Simone Weil (BBC4 radio)] * [http://wikilivres.ca/wiki/Simone_Weil Online texts (in French) at Wikilivres]'' jmyqc5pi9jw6er8950zn74x2se7a6mb J. Jayalalithaa 0 3054 13000 2022-11-14T21:36:12Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Jayaram Jayalalithaa''' (24 February 1948 - 5 Disemba 2016) bụ onye bụbu onye isi ala Tamil Nadu. A makwaara ya dị ka Amma na Puratchi Thalaivi na Tamil Nadu. ===Ihe ọ kwụrụ=== *MGR abụrụla mmetụta dị ukwuu na ndụ m, anaghị m agọnarị nke ahụ. Ma ugbu a, abụ m onye nke m. M malitere. Mgbe nke a gasịrị, ọ bụ naanị m ka m ga-aza. Ọ dịghị mgbe ọ bụla onye ọ bụla ga-emetụta m ruo n'ókè nke na a na-emetụta echiche na omume na okwu m niile n'otu ụzọ naanị n'ihi na onye ọzọ chọrọ ya otú ahụ. **[http://www.outlookindia.com/article.aspx?205450/ The Life And Times Of Jayalalitha Ajith Pillai, A.S. Panneerselvan] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:J. Jayalalithaa|J. Jayalalithaa]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: J. Jayalalithaa|J. Jayalalithaa]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:J., Jayalalithaa}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 9rzrh6166r96uikyy1nywubtwo2kpsp Smita Nair Jain 0 3055 13109 13002 2022-11-15T20:57:45Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Smita Nair Jain''' (amụrụ ya 20 Nọvemba 1969) bụ onye ode akwụkwọ India, odeakụkọ, onye na-eme ihe nkiri na ọkà okwu. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ahụrụ m ndụ n'anya mgbe niile. Ndị hụrụ ndụ n'anya enweghị ike ime mgbanwe, nagide, nye iwu. Onye hụrụ ndụ n'anya na-enwe égbè na windo mgbe niile iji chebe ndụ ... Onye na-eme mgbanwe, onye na-ata ahụhụ, onye na-eme onwe ya iwu, ọ bụghị mmadụ." *N'ịbụ otu n'ime ụmụ nwanyị ole na ole nọ n'òtù ndị isi, ụmụ nwoke na-agbakarị m gburugburu, mana ahụbeghị m na ọ naghị eru m ala. **''[https://en.wikiquote.org/wiki/Smita_Nair_Jain#cite_note-2/ Smita Jain''']'' *N'agbanyeghị mkpọmkpọ ebe na ọnwụ, ebe nrọ ọ bụla gwụrụ, ike nke nrọ m siri ike, na elu ka a na-amụghachi site na ihe niile, aka m adịghịkwa efu. ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Smita Nair Jain|Smita Nair Jain]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Smita Nair Jain|Smita Nair Jain]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Smita, Nair Jain}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 7kbm5pwojc6jl0bonx9zlw1odvrm24e Divya S. Iyer 0 3056 13107 13003 2022-11-15T20:55:26Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Divya Sesha Iyer''' (amuru ya 16 Ọktoba 1984) bu dibia bekee, onye birukrat ndị India, onye nchịkọta akụkọ, na onye ode akwụkwọ bụ akụkụ nke Ọrụ Ọchịchị India na Kerala. ===Ihe ọ kwụrụ=== *E kwesịrị inwe ekele maka ezughị okè. **''[https://www.thehindu.com/education/imperfections-need-to-be-appreciated/article17663614.ece/ The Hindu]'' *Ụmụ nwanyị kwesịrị ịkwado onwe ha iji dozie ịda mbà n'obi. **''[https://www.onmanorama.com/in-depth/manorama-news-conclave-2017/2017/06/03/women-need-to-equip-themselves-to-address-depression.html/ On Manoramma]'' *Ka anyị jiri nnwere onwe onye kwuo uche ya mee ihe na-atọ ụtọ **''[https://mobile.twitter.com/DSIyer/status/764818623068270593/ Twitter]'' *M ga-alaghachi n'ụkwụ m ọ bụrụgodị na a kwatuo m'. Maka nke ahụ, ịkwesịrị ịma ihe niile nwere ike ịkụda gị na ebe ị ga-ada. **''[https://www.insightsonindia.com/2014/07/27/knowledge-is-power-a-guide-to-upsc-exam-preparation-by-divya-s-iyer-ias/ Insights on India]'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Divya S. Iyer|Divya S. Iyer]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Divya S. Iyer|Divya S. Iyer]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Divya, S. Iyer}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 2qy90u7qzsz7xgclcuc4owvroqmwh0k Tina Dabi 0 3057 13111 13004 2022-11-15T20:59:12Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Tina Dabi''' bụ onye ọrụ nchịkwa ndị India (IAS) nke 2015 batch nke Madhya Pradesh cadre. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka onye Odeakwụkwọ ego na Gọọmentị Rajasthan. ===Ihe ọ kwụrụ=== *"Abụghị m igbe chọkọleti na-echere ime ihe ga-atọ onye ọ bụla ụtọ, m ga-emecha mee ihe m chere na ọ dị m mma wee gaa n'ihu ịlụ nwoke ahụ m hụrụ n'anya. Ọkụ dị n'ime m bụ ndị nkatọ n'oche nkwa agha gbanyere m mana ihe butere m bụ ọchịchọ igosi ihe m nwere ike ime. Ma ugbu a ọ dịghị onye nwere ike ịnapụ m ihe ahụ.” **''[https://m.youtube.com/watch?v=md4wAywgDEw&feature=youtu.be/ TEDx talk]'' *Ọ bụ ụwa nwoke na ịlụ ọgụ, anyị ga-etolite akpụkpọ anụ sịrị ike. Were nkatọ nke ọma, mana n'otu oge ahụ na-alụ ọgụ ma jigide ọnọdụ gị. **''[https://www.hindustantimes.com/india-news/it-s-a-man-s-world-but-fight-back-upsc-topper-tina-dabi-tells-students/story-L4OLccQbYi5tdbM8GNMECO.html/ Hindustan times]'' *Ọ bụrụ na ị nwere okwukwe ma na-aga n'ihu, ihe ga-emecha daa n'ọnọdụ. **''[https://indianexpress.com/article/lifestyle/life-positive/if-you-have-faith-and-keep-moving-on-things-will-eventually-fall-in-place-tina-dabi-6178516// Indian Express]'' ==Njikọ Mpụga== *[[w:en: Tina Dabi|Tina Dabi]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Tina Dabi|Tina Dabi]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Tina, Dabi}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* pg5zi3nhj8cw1i9ivy28l2vcts55fz0 Urvashi Butalia 0 3058 13112 13005 2022-11-15T20:59:55Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Urvashi Butalia'''(amụrụ ya 1952) bụ nwanyị India na onye mbipụta akwụkwọ. Ya na Ritu Menon, o mebere ụlọ obibi akwụkwọ nwanyị mbụ nke India bụ Kali maka ụmụ nwanyị. Mgbe emechiri ya, ọ tọrọ ntọala Zubaan Books n'afọ 2003. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Echiche sara mbara banyere ndụ aghọọla okpukpe, e mewokwa ka anyị ghọọ akara ha. Ha na-ewere anyị dị ka akara efu. Ihe nnọchianya nke okpukpere chi, mba. Anyị ekwesịghị ịbụ ndị ọnyà nke ahụ. N'agha a, ka nke ahụ bụrụ ebe asọmpi gị. Ala nke na-enweghị ike ibelata nkọwa na nkọwa. **Urvashi Butalia, Katha: Short Stories by Indian Women *Achụpụrụ nde mmadụ iri na abụọ n'ihi nkebi. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu nde nwụrụ. E dinara ihe dị ka ụmụ nwanyị puku iri asaa na ise n'ike, tọọrọ, tọọrọ, manye ndị ikom 'okpukpe ndị ọzọ' tụrụ ime n'ike, ọtụtụ puku ezinụlọ kewara, ha gbaa ụlọ ọkụ ma mebie ihe niile, gbahapụrụ obodo nta. Ogige ndị gbara ọsọ ndụ ghọrọ akụkụ nke odida obodo nke ọtụtụ isi obodo dị n'ebe ugwu, ma, a ọkara narị afọ mgbe e mesịrị, e nwere ka dịghị ncheta, ọ dịghị ebe nchekwa, ọ dịghị echeta, ma e wezụga ihe na-eche nche, na ugbu a ngwa ngwa na-anwụ anwụ, na ezinụlọ na mkpokọta ebe nchekwa. **Urvashi Butalia, Other Side Of Silence: Voices from the Partition of India ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Urvashi Butalia|Urvashi Butalia]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Urvashi Butalia|Urvashi Butalia]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Urvashi, Butalia}}*[[Category:Ụmụ nwanyị]]* niuwk6607fnlk6f5o2y36retdqn1nov Catherine Samba-Panza 0 3059 13011 2022-11-15T03:05:00Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Catherine Samba-Panza (amụrụ 26 June 1954) bụ onye isi nwa oge nke Central African Republic site na 2014 ruo 2016, na nwanyị mbụ jidere ọkwa ahụ. Tupu ọ bụrụ onye isi ala, ọ bụ onye isi obodo Bangui site na 2013 ruo 2014. [[Usòrò:Catherine Samba-Panza 2014-09-26.jpg|thumb|Usoro udo na udo bụ ọrụ chọrọ ogologo ume, dị ka marathon]] [[Usòrò:Cérémonie au camp Mpoko 2014 1.jpg|thumb|Malite taa, abụ m onye isi oche nke ndị Central Africa niile, na-enweghị mwepu]] === Ihe ndị okwuru === * M na-akpọku ụmụ m, karịsịa ndị anti-balaka, ka ha kwatuo aka ha ma kwụsị ọgụ ahụ niile. Otu ihe ahụ na-aga maka ex-Seleka - ha ekwesịghị ịtụ egwu. Achọghị m ịnụ okwu igbu mmadụ na igbu ọchụ ọzọ. Malite taa, abụ m onye isi oche nke ndị Central Africa niile, na-enweghị mwepu. ** Dịka ekwuru na akụkọ BBC, "Ndị omeiwu Central African Republic họpụtara Catherine Samba-Panza", Jenụwarị 20, 2014. * Onye na-agba ajụjụ ọnụ: France ekwuputala na ya na-eme atụmatụ ịwepụ ndị agha ya na Central African Republic na njedebe nke afọ. Nke a ọ bụ ozi ọma ka ọ bụ nke ọjọọ? * Catherine Samba-Panza: Mba ụwa, ma ọ bụrụ United Nations, European Union ma ọ bụ mba ndị nwere enyi dị ka France, na-enyere anyị aka n'awa mbụ nke nsogbu ahụ. Òtù mpaghara dị ka African Union esowo anyị n'oge ihe isi ike anyị nile. Otú ọ dị, nke a dị oke ọnụ. Yabụ na mba na otu niile a kwesịrị ịtụle ruo oke oke ha nwere ike ịga n'ihu na mbọ ha. Anyị mara ebumnuche France ịmalite ịwepụ ndị agha ha ozugbo na njedebe nke oge mgbanwe. Anyị niile nwere ike ịhụ na ọrụ French Sangaris ka na-enye aka dị ukwuu maka ozi nke European Union yana ọrụ UN na-ahụ maka udo MINUSCA. Ya mere, m ga-asị na ọ bụ ndọrọ ego, ma ọ bụghị mkpokọta ndọrọ ego ** Onye na-ajụ ajụjụ: Ị na-eme ngwa ngwa imecha oge gị dị ka onye isi oche nwa oge? * Catherine Samba-Panza: Adịghị m ngwa ngwa mana ekwere m na enwere m otu ozi m rụzuru. Mgbe m batara n’ọchịchị, ama m na m ga-asọpụrụ iwu, ya bụ na e kweghị m ịzọ ọkwa onyeisiala na ntuli aka ndị na-esote. Obi dị m ụtọ na m ga-ahapụ ọkwa m n'ihi nkwanye ugwu ndị a ma nyefee mba a na-achị n'aka ndị isi ọhụrụ na-apụta na ntuli aka. ** [http://allafrica.com/stories/201602170346.html Central African Republic: Samba-Panza - "Emezuola m ozi m"] (ajụjụ ọnụ) === Okirikiri na GW (2016) === * Ụmụ agbọghọ aghaghị inwe mmasị karị n'ihe gbasara ọha na eze, n'ihe gbasara mba ụwa, na [ha ga-]kwado onwe ha site n'ime ihe n'ezoghị ọnụ, na-akwụwa aka ọtọ, na-eme ihe n'eziokwu n'akụkụ nchebe nke ikike ụmụ nwanyị, n'akụkụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na n'ihe ndị ọzọ. ngalaba. Mgbe ụfọdụ, a na-ajụ ụmụ nwanyị ajụjụ n'okwu a ma ọ bụ nke ahụ, anyị anaghị enwe ihe ọmụma karịa ụmụ nwoke. ** Dịka ekwuru na GWToday, "[https://gwtoday.gwu.edu/leader-central-african-republic-roundtable-gw Onye ndu Central African Republic na Roundtable na GW"], Maachị 2, 2016. * Ọbụna n'ụtụtụ a n'okwu m na World Bank, m kwuru na ọ dị mkpa ịmalite nyocha nke ihe kpatara esemokwu na Central African Republic. Enwere ọtụtụ ihe. Enwere ịda ogbenye, mwepu nke obodo na mpaghara. Ndị na-eche na a chụpụla ha na-emeghachi omume. ** Na esemokwu na Central African Republic, dị ka e hotara na GWToday, "[https://gwtoday.gwu.edu/leader-central-african-republic-roundtable-gw Onye ndu nke Central African Republic na Roundtable na GW"], Maachị 2, 2016. * Ime ihe ike dị n’uche na n’obi ndị bi na [Central African Republic] ruo ọtụtụ afọ. Usoro udo na udo bụ ọrụ chọrọ ogologo ume, dị ka marathon. ** Dịka ekwuru na GWToday, "[https://gwtoday.gwu.edu/leader-central-african-republic-roundtable-gw Onye ndu Central African Republic na Roundtable na GW",] Maachị 2, 2016. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Special:Search/Catherine_Samba-Panza Catherine Samba-Panza] na Wikipedia Bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Catherine_Samba-Panza Catherine Samba-Panza] na Wikiquote Bekee m2mea5s2pwn00eena2mjqp0pmz06s3n Alice Walker 0 3060 13013 13012 2022-11-15T03:45:38Z Ugbesabdul 185 Ntụtu aka agbakwunyere wikitext text/x-wiki Alice Malsenior Walker (amụrụ 9 Febrụwarị 1944) bụ onye odee America nke akwụkwọ akụkọ ya, The Agba Purple, meriri ma ihe nrite Pulitzer na onyinye nturu ugo America. [[Usòrò:Alice Walker.jpg|thumb|Ụzọ ndị mmadụ na-ejikarị ahapụ ike ha bụ iche na ha enweghị nke ọ bụla.]] === Ihe ndị okwuru === * Anụmanụ ndị dị n’ụwa dị n’ihi ihe kpatara ya. E meghị ha maka mmadụ karịa ka e mere ndị ojii maka ndị ọcha ma ọ bụ nwanyị maka ụmụ nwoke. ** Okwu mmalite maka ntụnyere dị egwu: Ịgba ohu anụmanụ na ịgba ohu mmadụ (1996) nke Marjorie Spiegel dere, p. 14. * Ọ gwara m na ya hụkwara ụmụ nwoke n’anya nakwa na ọ hụkwara ụmụ nwaanyị n’anya, nke yiri ka ọ bụ ihe e bu pụta ụwa, ka ọ na-ekwu, ebe ọ bụ na ya bụ ụmụ nwoke abụọ nakwa agbụrụ abụọ. Ọ dịghị onye ọ na-eju ya anya na ọ bụ agbụrụ; gịnị mere ha ga-eji tụrụ ha n'anya na ọ bụ bisexual? Nke a bụ nkọwa m na-anụtụbeghị na enweghị ike ịghọta kpamkpam; ọ dị ka ihe ezi uche dị na ya maka ụbụrụ m. ** [https://en.wikipedia.org/wiki/Possessing_the_Secret_of_Joy Inwe ihe nzuzo nke ọṅụ] (1992). * Ọ dị m ka m̀ nọ na Jọjia nakwa n’ụsọ oké osimiri dị n’ebe ọwụwa anyanwụ na-enwekarị nkụja. Ndị mmadụ nwere ọtụtụ nkwukọrịta gbasara otu ndị ọzọ si ebi ndụ ha. Ndị mmadụ na-achọ mgbe niile idobe gị n'ime obere igbe ma ọ bụ ha kwesịrị ịkpọ gị aha ma dozie gị n'oge na ebe. A na m enwe mmetụta ka ukwuu ebe a. Ndị mmadụ dị njikere karị ịnakwere na ọ dịghị ihe na-adịgide adịgide, ihe niile na-agbanwe agbanwe ya mere enwere nnwere onwe na ọ dị m mkpa ibi ndụ ebe m nwere ike nweere onwe ya. ** Na ibi na California, [http://www.guardian.co.uk/books/2001/feb/25/fiction.features1 dị ka ekwuru na "A ogologo ije na nnwere onwe"] na The Guardian (25 February 2001). * Ụzọ ndị mmadụ na-ejikarị ahapụ ike ha bụ iche na ha enweghị nke ọ bụla. ** Dịka ekwuru na The Best Liberal Quotes Ever: Why the Left is Right (2004) nke William P. Martin, p. 173. * Ịrụ ọrụ bụ ụgwọ ụlọ m na-akwụ maka ibi na mbara ala. ** Site na akwụkwọ mmado ihe nkiri maka [https://en.wikipedia.org/wiki/Alice_Walker:_Beauty_in_Truth Alice Walker: Mma na Eziokwu]. * Achọrọ m omume onye tolitere na Cuba, dịka ọmụmaatụ, obodo na ndị m hụrụ n'anya. Achọrọ m ịkwụsị agha ozugbo, achọrọ m ka ndị agha gbaa ume ibibi ngwa agha ha ma chụpụ onwe ha na Iraq. Achọrọ m ka gọọmentị Israel zaa ajụjụ maka omume ya nye ndị Palestine, achọrọ m ka ndị US kwụsị ime ka a ga-asị na ha aghọtaghị ihe na-eme. Mana nke kachasị, achọrọ m onye nwere obi ike ịgwa onye ọ bụla okwu, "onye iro" ma ọ bụ "enyi", na nke a Obama egosila na ọ nwere ike ime. ** "[http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2008/apr/01/barackobama.uselections2008 Obama bụ mgbanwe America nwara izobe" na The Guardian] (1 Eprel 2008) * Ihe ọjọọ ị na-eme ndị ọzọ bụ mmerụ ahụ ị na-eme onwe gị ma ị gaghị eche mgbe ahụ na ị nwere ike ịkpata agha n'akụkụ ụwa ndị ọzọ ma bibie ndị mmadụ ma na-ebugharị ha na-enweghị nke a na-enwe mmetụta dị egwu na mkpụrụ obi gị na nke gị. nsụhọ nke onwe. Onye na-ede uri, onye edemede Alice Walker na-eme njem n'ime ime na ** "Ụdị n'okporo ụzọ" (Mee 28, 2013). * Echere m na ọ gwụla ma e nyere ndị mmadụ ihe ọmụma banyere ihe na-eme ha, ha ga-anwụ n’amaghị ama. Ma echere m na nke ahụ bụ nnukwu mmehie. M pụtara na ọ bụrụ na e nwere ihe dị otú ahụ dị ka a mmehie, nke ahụ bụ ya, ibibi ndị mmadụ na-enweghị ha nwere ihe ngosi banyere otú nke a na-eme. ** Onye na-ede uri, [http://www.democracynow.org/2013/5/28/poet_author_alice_walker_meets_the onye edemede Alice Walker na-eme njem n'ime ime na mmemme zuru ụwa ọnụ na "The Cushion in the Road"] (May 28, 2013). === Agba Purple[https://en.wikipedia.org/wiki/The_Color_Purple] (1982) === * Ị bụ naanị ihe m chọrọ! Ị bụ naanị m nwere! PỤỌ! . * Anyị na-abụ abụ ma na-agba egwu, na-eme ihu ma na-enye bouquets ifuru, na-agbalị ka a hụ ya n'anya. Ị hụtụla na osisi na-eme ihe niile iji nweta nlebara anya anyị na-eme, ma e wezụga ije ije? * Ha na-akpọ m odo ka edo edo bụrụ aha m. Ha na-akpọ m odo dị ka odo ka ọ bụrụ aha m. Ma ọ bụrụ na edo edo bụ aha Gịnị mere aint oji otu. Ọfọn, ọ bụrụ na m asị Hey nwa agbọghọ Onyenwe anyị, ọ na-agbalị imebi egwuregwu m. Amaghị m ihe ọ bụla, echere m. Na obi ụtọ nke ya. * Obere ihe m maara banyere onwe m agaraghị emeju afọ! Niggers na-aga Africa, ọ gwara nwunye ya. Ugbu a, ahụla m ihe niile. * Anyị maara n’elu ụlọ abụghị Jizọs Kraịst, ma n’ụzọ dị umeala n’obi nke ya, ọ́ bụghị Chineke? * Ụwa na-agbanwe, ka m kwuru. Ọ bụghịzi ụwa maka ụmụ nwoke na ụmụ nwoke. * Echere m na ndị Africa dị nnọọ ka ndị ọcha nọ n’obodo ha, n’ihi na ha chere na ha bụ etiti eluigwe na ala nakwa na a na-emere ha ihe nile a na-eme. * Echere m na ọ na-ewute Chineke ma ọ bụrụ na ị na-eje ije site na agba odo odo n’ubi ebe ma ghara ịhụ ya. * Echere m na anyị ebe a na-eche, onwe m. Iju anya. Ka ast. Na na n'ịtụgharị uche maka nnukwu ihe na ịma nnukwu ihe, ị na-amụta banyere ụmụntakịrị, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na mberede. Ma ị maghị ihe ọ bụla gbasara nnukwu ihe karịa ka ị na-amalite. Ka m na-echekwu, ọ na-ekwu, ka m na-ahụkwu n'anya. === [https://en.wikipedia.org/wiki/In_Search_of_Our_Mothers%27_Gardens:_Womanist_Prose N'ịchọ Ogige Ndị Nne Anyị: Nwanyị nwanyị] (1983) === * Ma biko cheta, karịsịa n'oge ndị a nke echiche otu na nke ziri ezi na ukwe, na ọ dịghị onye bụ enyi gị (ma ọ bụ ndị ikwu) nke na-achọ ka ị gbachi nkịtị, ma ọ bụ na-agọnahụ ikike gị ito eto ma bụrụ ndị a ghọtara na ọ na-agbapụta nke ọma dịka e bu n'obi kee gị. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Alice_Walker Alice Walker] na Wikipedia Bekee [https://en.wiktionary.org/wiki/Alice_Walker Alice Walker] na Wiktionary Bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Alice_Walker Alice Walker] na Wikiquote Bekee hms23fandf0gfiwcfuaok9oh34mrhro Tang Wei 0 3061 13087 13014 2022-11-15T17:27:20Z PassionateLibrarian 159 kere peeji wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Tang Wei 02.jpg|thumb|Tang Wei]] [[W:ig:Tang Wei|'''Tang Wei]]''' (汤唯:Tāng Wéi; amụrụ [[7 Octoba]] [[1979]]) bụ onye [[China|Chinese]] na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. ==Ihe ndị o kwụrụ== *Maka mụ onwe m, ụlọ ọrụ ihe nkiri a n'ọrụ a gbasakarịrị onye gị na ya na-arụkọ. Ọgbasaghị ihe ị na-arụ n'ọrụ. Ọ bụ ndị mmadụ, na mkparịta ụka, ya na kemịstrị bụ ịhe kacha m nkpa. ** Tang Wei (2015) cited in "[https://www.scmp.com/lifestyle/film-tv/article/1863788/lust-caution-star-tang-wei-puts-chemistry-co-stars-first-actress The art of seduction: 'Lust, Caution' star Tang Wei talks about chemistry on set at Busan Film Festival]" on ''South China Morning Post'', 3 Octoba 2015. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Q:en:Tang Wei|Tang Wei]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] cutgdu2mhanzxig1g80l5s6pbsos404 Iris Morales 0 3062 13017 13016 2022-11-15T06:54:25Z Ugbesabdul 185 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki Iris Morales (amụrụ 1948) bụ onye ndọrọndọrọ America maka Latino/onye ikike obodo, onye na-ese ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye ọka iwu dabere na New York. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na Young Lords, otu ndị na-akwado obodo Puerto Rican na United States na mmegharị nwanyị ya n'ime nzukọ ahụ. === Ihe ndị okwuru === === Site n'anya nke ụmụ nwanyị nnupụisi: Ndị nwe ụlọ na-eto eto, 1969-1976 (2016) === * Afọ iri anọ gara aga, Ndị Ntorobịa ahụ gbagoro n’ihu. Ha haziri, kwadoro, mee ihe agha iji mee ka ụwa mara banyere ọnọdụ obibi ndụ jọgburu onwe ya nke Puerto Ricans na Latinos, ha kpaliri Puerto Ricans na Latinos ịhazi na gaa n'okporo ámá dị n'obodo ndị dị na United States. (okwu 2009) * Ndị mụrụ m abụọ rutere New York City mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, n’oge dị iche iche, ma n’ihi otu ihe ahụ, ha na-achọ ọrụ. Ha hapụrụ obodo ha hụrụ n’anya, ma ebe ha na-enweghị ike ịkpata ihe ha ji ebi ndụ. Ihe dị ka ọkara nde ndị Puerto Rican mere otu njem ahụ na-agbanarị obi nkoropụ akụ na ụba, nsonaazụ nke ọchịchị US nke agwaetiti ahụ. * Ndị ọrụ gọọmenti tara ndị mmadụ ụta maka ajọ ọnọdụ akụ̀ na ụba ahụ na-akpata na-azọrọ na nsogbu ahụ bụ “ịba ụba mmadụ.” Ha kwalitere oke ọpụpụ nke Puerto Ricans wee mejuputa atumatu nke mebiela ọtụtụ puku ụmụ nwanyị dara ogbenye na ndị na-arụ ọrụ. * Ndị-nwe na-eto eto bụ ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nke nnukwu Mbugharị nke a. * Ka ndị na-eto eto na United States, anyị hụrụ otú e si na-erigbu ndị mụrụ anyị, na-eweda ha ala, na e wedara ha ala. Anyị nwere mmetụta nke nhụjuanya ha, anyị onwe anyị nwekwara ahụmahụ nke ịda ogbenye na ịkpa ókè agbụrụ. Ihe a nile kpaliri anyị ime ihe iji lụọ ọgụ maka ikpe ziri ezi. (okwu 2009) * Otu n’ime omume mbụ ndị Young Lords mere na Chicago bụ isonye na Njikọta Rainbow-ịjikọta ndị otu anyị, ụmụnna anyị nwoke na nwanyị, na Black Panther Party, Brown Berets, Young Patriots, na Rising Up Angry. * Ndị nna na-eto eto ghọtara mkpa ọ dị imekọ ihe ọnụ na iwulite ngagharị nke ndị mmadụ iji gbanwee ọha mmadụ. (okwu 2009) * N’ime mmụọ nke ndị Young Lords na ndị nna nna anyị niile lụrụ ọgụ megide mmegbu na ikpe na-ezighị ezi, anyị ga-aga n’ihu na-alụ ọgụ maka nnwere onwe mmadụ. (okwu 2009) * Anyị ga-amụ ma na-eweghachite ihe anyị gara aga ka anyị nwee ike ịga n’ihu; ya mere anyị ghọtara ihe kpatara na otú anyị si bụrụ ndị anyị bụ, na ebe anyị na-aga. (okwu 2009) * Mgbe m zutere Cha Cha Jiménez na ndị Ntorobịa ndị ọzọ, echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị agha ha masịrị m—n'echiche nke ịdị ngwa na mkpa ime ihe. (okwu 2009) * M na-elegharị anya n'oge gara aga iji rute ugbu a. Anyị nọkwa ọzọ n'oge akụkọ ihe mere eme dị mkpa, oge ịchịkọta ọtụtụ mmadụ iji gbanwee ọha mmadụ maka abamuru nke ndị ogbenye na ndị na-arụ ọrụ, maka ọganihu nke mmadụ niile. (okwu 2009) * Ịhụ ọha mmadụ ndị Cuba na-agbalị iwulite kpaliri m ikwere na ọ ga-ekwe omume ịhazi ihe mba dị mkpa iji gboo mkpa nke ihe ka ọtụtụ ná ndị bi na ya kama ịbụ nanị nke ụlọ ọrụ ya na ndị bara ọgaranya nke ukwuu. * N'ihe kacha mma, ndị Lords na-eto eto nyere echiche mgbanwe na ihe atụ nke atụmatụ na usoro iwulite mmegharị, yana nkuzi siri ike, nke siri ike na nke na-egbu mgbu site na ndọghachi azụ na ọdịda ya. Anyị kwenyere na mgba ụmụ nwanyị na-alụ maka ịha nhata bụ 'mgbanwe n'ime mgbanwe ahụ. * Machismo dabara na echiche ndị a nke ukwuu. Omenala Puerto Rican ọha na-ahapụrụ ụmụ nwanyị na mpaghara nzuzo: ilekọta ụmụ nwoke, ụmụaka, ụmụnne nwanyị na ndị agadi, na ịrụzu ọrụ ụlọ niile, gụnyere isi nri na nhicha. Machismo bụ usoro nkwenkwe, omume, ụkpụrụ na omume ndị ezinaụlọ na-ebufere site n'otu ọgbọ ruo n'ọzọ. * Ndị ikom na-achịkwa ezinụlọ kpam kpam; okwu ọnụ na ime ihe ike ime ka ụmụ nwanyị nọrọ "n'ọnọdụ ha" kwadoro. * Ịdị nwoke, nke a kọwara site n'ịdị mma mmekọahụ, kwalitere ụkpụrụ abụọ nke nnwere onwe inwe mmekọahụ maka ụmụ nwoke na ịlụ otu nwanyị maka ụmụ nwanyị. Anyị chọpụtara dị ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agba mbọ ịkwụsị mmegbu na ịchịisi. Akụkọ ihe mere eme nke ụmụ nwanyị na-eme ihe ike na Puerto Rico kpaliri anyị. * Anyị mụtara banyere Lola Rodríguez de Tió na Mariana Bracetti, bụ́ ndị na-alụ ọgụ oge mbụ maka mkpochapụ nke ịgba ohu na nnwere onwe nke àgwàetiti ahụ site na Spen; Luisa Capetillo na Juana Colón, ndị nhazi ọkwa ọrụ na ndị na-akwado ikike ụmụ nwanyị; na Lolita Lebrón na Blanca Canales, ndị agha Nationalist Party mkpọrọ maka ihe ha mere iji tọhapụ Puerto Rico. * Anyị mụrụ ndụ ụmụ nwanyị Africa America dị ka Sojourner Truth, onye na-akwado mkpochapụ na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, na Harriet Tubman, bụ́ onye tọhapụrụ ndị ohu site n’ọdụ ụgbọ okporo ígwè Underground. * Ụmụnna anyị ndị nwanyị nọ n’òtù Black Panther Party nọ na-agbanwe ọdịdị nke ndị na-eme mgbanwe, anyị sonyekwara ná ngagharị iwe ahụ ka a tọhapụ Angela Davis n’ụlọ mkpọrọ dị na California, nakwa nke Afeni Shakur na Joan Bird na New York. * Ogologo ahịrị ndị inyom na-eme ihe ike, site na mmegharị ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ nke oge a, ghọrọ ihe nlereanya na ndị ndụmọdụ anyị. * N’ịbụ ndị nwere obi ụtọ ịbụ akụkụ nke ngagharị mgbanwe, otu òtù ụmụ nwanyị gbara mbọ wulite ịdị n’otu n’etiti ndị inyom ndị ọzọ na-eme ihe ike n’oge 1970. Anyị zutere ndị ọhụụ dị ka Yuri Kochiyama, onye Japan bụ́ onye America bi na Harlem onye ezinụlọ ya a tụrụ mkpọrọ n’ogige ịta ahụhụ US n’oge Agha Ụwa nke Abụọ, nne mụrụ ụmụ isii, enyi Malcolm X, na onye na-alụ ọgụ maka ihe ndị ruuru mmadụ. * Site n’ọrụ njikọ aka anyị, anyị zutere ụmụ nwanyị nọ na Black Panther Party, Brown Berets, na I Wor Kuen nakwa ndị òtù Puerto Rican ndị ọzọ dị ka isiakwụkwọ New York nke Movement Pro Independence (MPI) na El Comité. Anyị chọpụtara ngwa ngwa myirịta nke ahụmahụ anyị dị ka ndị inyom na-agba mbọ. * N’ịbụ ndị nọ n’òtù mgbanwe, anyị nile nọ na-adọga ka e mesoo anyị ka ndị ha nhata. Ọ bụ ezie na ọ bụghị ndị nwoke nile na-eme omume mmekọahụ pụtara ìhè, a na-elegharakarị omume nke ndị mere omume anya ma ọ bụ leghara ha anya. * Ndị otu òtù ụmụ nwanyị kwuru ka a kwụsị omume dị otú ahụ nakwa ka ụmụ nwoke na-eche nsogbu nhazi ihu maka ya. Ihe ọzọ dị mkpa bụ enweghị ụmụ nwanyị na-edu ndú. A pụghị ịdị n'otu ma e wezụga mgba * N'ọkwa niile, ụmụ nwanyị nọ na-agbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị, omume, na oyiyi nke Ndị Nna Ntorobịa. * Otu n'ime ihe omume kachasị mkpa nke ụmụ nwanyị na-ebute ụzọ n'ime ndị Young Lords bụ mkpọsa ikike ịmụ nwa. Anyị rịọrọ ka ịnweta nhọrọ nchịkwa ịmụ nwa, ite ime nke ọma na nke iwu kwadoro; njedebe nke ịmụ nwa na nnwale na ahụ anyị; na ịnweta nlekọta ahụike dị oke ọnụ ma dị mma. * N’ịtụle akụkọ ihe mere eme nke ịmụ nwa na Puerto Rico, anyị chọpụtara na a na-emekwa ka ụmụ nwanyị Amerịka, ndị Africa America, Chicana, na Puerto Rican nọ n’ofe United States na-amụ nwa n’ọtụtụ ebe. * Na New York City, a gbara ụmụ nwanyị Puerto Rican ọgwụ ji okpukpu asaa karịa ọnụ ọgụgụ ndị inyom ọcha na okpukpu abụọ nke ọnụ ọgụgụ ụmụ nwanyị ojii. Iwu mmachi egbochibeghị ma ọ bụ belata ihe omume ime ime; kama ha na-amanye ụmụ nwanyị na-enweghị ego ka ha na-eme usoro adịghị mma, nke nzuzo na nke na-egbu egbu. Ọtụtụ puku ụmụ nwanyị nwere agba nwụrụ site na ime "hanger" botched ma ọ bụ n'onwe ha kpatara. * Na September 1970, mgbe Òtù Na-eto Eto Lords Party mepere alaka ụlọ ọrụ dị na Lower East Side, ọtụtụ ndị inyom nwere mmasị nwoke na ndị nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe ha sonyeere nzukọ ahụ. Otu nwoke idina nwoke Caucus kpụrụ na di na nwunye nke Central kọmitii isi zutere ndị inyom, mkpokọta na n'otu n'otu, na-atụle okwu nke mmekọahụ njirimara na nghazi. Agbanyeghị, ewebataghị isiokwu ndị a n'okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị izugbe nke YLP. Ndị otu ahụ ekwughị okwu ma ọ bụ zoo usoro mmekọahụ ha; ọ bụ n'etiti oghere nke ịdị n'otu. Nke bụ eziokwu bụ na echiche nke ịha nhata na ndị mmekọ nwoke na nwanyị anabataghị obodo karịa nhata ụmụ nwanyị. * Afọ 1960 bụ oge mgbanwe. Gburugburu ụwa, ndị mmadụ chọrọ nnwere onwe nke mba, nha anya agbụrụ, ikike ụmụ nwanyị, na ọha mmadụ ndị ọzọ. Omume ha mere ka e nwee mgbanwe dị ukwuu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, omenala, na mmekọrịta ọha na eze bụ́ ndị na-emetụta ndụ anyị ruo taa. Ihe omume na ndị mmadụ n'otu n'otu kpaliri obi ndị Puerto Rican bi na United States. * Mgbalị ndị Africa America maka nnwere onwe na ikpe ziri ezi duziri ụzọ ahụ. Okwu siri ike Malcolm X kwuru banyere mkpebi onwe onye na nchekwa onwe ya kụziiri anyị na mgbanwe mgbanwe dị n'aka anyị. * Mgbe e gburu Malcolm na 1965, anyị ruru újú maka ọnwụ nke nnukwu ọnụ na-ekwuchitere na onye ndú. Ọnwa abụọ ka e mesịrị, don Pedro Albizu Campos, Puerto Rican nnwere onwe fighter, nwụrụ mgbe a tụrụ mkpọrọ afọ iri abụọ na isii na United States ebe ọ e doro radieshon nnwale. Ọzọ, anyị kwara ákwá ma wute otu dike mba. Agha na Vietnam na-achịkwa uche zuru ụwa ọnụ. Na 1968, Tet Offensive ọtụtụ mwakpo nke ndị agha North Vietnamese mere na obodo ndịda Vietnamese, gụnyere na ogige ndị nnọchi anya US na Saigon tụrụ ụwa n'anya. * Iwu Amerịka megwara ngwa ngwa gbuo ndị mmadụ, akụkọ a na-akọ na telivishọn wetaara eziokwu agha ahụ n’ebe obibi anyị. Mkpesa zuru ụwa ọnụ kasikwuru ike. Otu afọ tupu mgbe ahụ, Dr. Martin Luther King Jr. ekwuola okwu megide agha ahụ, na-akpọ ya onye iro nke ndị ogbenye na ihe ndị ọzọ. === Okwu banyere Iris Morales === * Mgbe m dị obere, dike m bụ Lolita Lebrón. Na mgbe ahụ na-etolite, Antonia Pantoja, Iris Morales, Esmeralda Simmons, Marta Moreno Vega, Esperanza Martell… Ndị a niile bụ ụmụ nwanyị ndị, site n'oge m dị afọ iri na ụma ruo ugbu a, nyere m ndụmọdụ ma duzie m-onye ga-adọkpụrụ uwe m. , onye ga-enye m echiche dị iche. * M na-agbalị ịbụ ọgbọ ọzọ nke ụmụ nwanyị ihe ha bụụrụ m. Site n'ịkọ akụkọ, ha na-eso m nọdụ ala ma na-ejegharị m n'ụdị ọnọdụ dị iche iche ka m wee nwee ike ịkwado onwe m n'ọdịbendị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. M ga na-enwe ekele miri emi maka ha mgbe niile n'ihi na ha bụ agụmakwụkwọ m. Ha dị nnọọ mkpa maka ọganihu ndọrọ ndọrọ ọchịchị m—nakwa n'ihi enweghị ụjọ m. * M ga-agbakwunye mama m na nke ahụ. Ha mere m otú ahụ mgbe m bụ nwa agbọghọ. Lolita Lebron bụ onye agha maka nnwere onwe nke Puerto Rico. Mụ onwe m, dị ka nwatakịrị nwanyị, chọrọ inwe ike iduga mgbanwe maka nnwere onwe na Puerto Rico. * Ụmụntakịrị nwere nrọ dị iche iche, ma mgbe m dị afọ asatọ, m na-ekiri Young Lords na TV, ana m anụkwa banyere Lolita Lebrón, ọ dịkwa m ka nke ahụ bụ onye m chọrọ ịbụ. Antonia Pantoja anwụọ. Ọ bụ ya kere ọtụtụ ụlọ ọrụ anyị. Marta Moreno Vega tọrọ ntọala ọtụtụ ụlọ ọrụ. Iris Morales bụ Onye-nwe na-eto eto. Esperanza Martell bụ onye na-agwọ ọrịa na onye shaman n'obodo anyị. ** [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Elizabeth_Yeampierre Elizabeth Yeampierre, ajụjụ ọnụ] 2021 na Atmos === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Iris_Morales Iris Morales] na Wikipedia Bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Iris_Morales Iris Morales] na Wikiquote Bekee j1z8a0wmh2wruynyldznfalraxs3zki Frances McDormand 0 3063 13023 13020 2022-11-15T09:12:17Z Ugbesabdul 185 Okwu gbasara McDormand wikitext text/x-wiki Frances Louise McDormand (amuru Cynthia Ann Smith, 23 June 1957) bu onye omekorita America ama ama. [[Usòrò:Frances McDormand 2015 (cropped).jpg|thumb|Abụghị m onye na-eme ihe nkiri n'ihi na achọrọ m ka e see foto m. Abụ m onye na-eme ihe nkiri n'ihi na achọrọ m ịbụ akụkụ nke mgbanwe mmadụ.]] === Ihe ndị okwuru === [[Usòrò:Frances McDormand, cropped.jpg|thumb|Anyị bụ ụyọkọ hooligans na anarchists mana anyị na-ehicha nke ọma. … Ma ugbu a, achọrọ m inweta echiche ụfọdụ. ... Legharịa anya, ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke, n'ihi na anyị niile nwere akụkọ anyị ga-akọ… Enwere m okwu abụọ m ga-ahapụ gị n'abalị a, ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke: "onye na-agba ọsọ gụnyere".]] * Ọ gaghị ekwe omume ịnọgide na-adị jụụ n’ọnọdụ a. Kedu ihe m na-eme ebe a? — karịsịa n’ịtụle ìgwè ụmụ nwanyị pụrụ iche nke a họpụtara m. Anyị ụmụ nwanyị ise nwere ihe ndabara nke ọma inwe nhọrọ, ọ bụghị naanị ohere kama nhọrọ, ịme ụdị agwa nwanyị bara ụba na mgbagwoju anya. Ana m ekelekwa ndị na-emepụta ihe dị ka Title Working na Polygram maka ikwe ka ndị nduzi mee mkpebi nkedo kwụ ọtọ dabere na ntozu ọ bụghị naanị uru ahịa. M na-agba ndị ode akwụkwọ na ndị nduzi ume ka ha debe ọrụ ụmụ nwanyị ndị a na-adọrọ mmasị na-abịa - ma mgbe ị nọ na ya, ị nwere ike ịtụba ụfọdụ maka ndị nwoke. ** [https://www.youtube.com/watch?v=Phno8FKSl48 Okwu nnabata dị ka "onye na-eme ihe nkiri kachasị mma" na 69th Annual Academy Awards] (24 Maachị 1997), maka arụmọrụ ya na Fargo · Ederede zuru oke n'ịntanetị na ebe nchekwa okwu nnabata Academy Awards * Anyị bụ ụyọkọ hooligans na ndị anarchists mana anyị na-ehicha nke ọma. Achọrọ m ikele onye ọ bụla nọ na ụlọ a. Na nwanne m nwanyị Dorothy. Ahụrụ m gị n'anya, Dot. Ma achọrọ m ikele ezinụlọ m, Joel na Pedro "McCoen." Ndị mmadụ abụọ a siri ike bụ ndị nne ha na-ahụ maka nwanyị zụlitere nke ọma. Ha ji onwe ha, ibe ha na ndị gbara ha gburugburu kpọrọ ihe. Ama m na ị na-anya isi na m na nke ahụ na-emeju m ọṅụ ebighị ebi. Ma ugbu a, achọrọ m inweta echiche ụfọdụ. Ọ bụrụ na enwere m nnukwu nkwanye ùgwù na ndị niile na-ahọpụta ụmụ nwanyị nọ n'ụdị ọ bụla soro m guzoro n'ime ụlọ a n'abalị a, ndị na-eme ihe nkiri - Meryl, ọ bụrụ na ị na-eme ya, onye ọ bụla ọzọ ga-, c'mon - ndị na-ese fim, ndị na-emepụta ihe, ndị nduzi. ndị na-ede akwụkwọ, ndị na-ese sinima, ndị na-agụ egwú, ndị na-ede abụ, ndị na-emepụta ihe. Daalụ! Ọ dị mma, legharịa onye ọ bụla anya. Legharịa anya gburugburu, ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke, n'ihi na anyị niile nwere akụkọ anyị ga-akọ na ọrụ anyị chọrọ ego. Agwala anyị okwu banyere ya na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ n'abalị a. Kpọọ anyị n'ụlọ ọrụ gị n'ime ụbọchị ole na ole, ma ọ bụ ị nwere ike ịbịa na nke anyị, ihe ọ bụla masịrị gị, anyị ga-agwa gị ihe niile gbasara ha. Enwere m okwu abụọ m ga-ahapụ gị n'abalị a, ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke: "onye na-agba ọsọ gụnyere." ** [https://www.youtube.com/watch?v=-86vgvZGMs4 Okwu nnabata dị ka "onye na-eme ihe nkiri kachasị mma"] na 90th Academy Awards (4 Mach 2018), maka arụmọrụ ya na Billboards Atọ n'èzí Ebbing, Missouri, dị ka ekwuru na "Frances McDormand Just Weta Down the House with Her Oscar Speech" nke Julie Kosin dere. na Harper's Bazaar (March 5, 2018) *Achọpụtara m maka nke a n'izu gara aga. Enwere - ọ dịịrị mmadụ niile - onye ọ bụla… na-eme mkparịta ụka na fim, "onye na-agbanye nsonye" nke pụtara na ị nwere ike ịrịọ maka na / ma ọ bụ chọọ ma ọ dịkarịa ala pasent 50 dị iche iche na ọ bụghị naanị nkedo, kamakwa ndị ọrụ. Ya mere, eziokwu ahụ bụ na anyị - na m mụtara na mgbe afọ 35 nke ịnọ na azụmahịa ihe nkiri… anyị agaghị alaghachi azụ. Ya mere, echiche dum nke ụmụ nwanyị "trending" - mba. Enweghị "trending". African America "trending" - mba. Enweghị "trending". Ọ na-agbanwe ugbu a, echere m na onye na-agba ya ga-enwe ihe jikọrọ ya na nke ahụ. ** N'ịkọwa okwu mmechi ya gbasara mkpa okwu abụọ nke "onye na-agbanye nsonye", na N'ajụjụ ọnụ Oscar 90th ya (4 Mach 2018) * Anaghị m apụta mgbe niile. M na-apụta naanị mgbe m nwere ike na mgbe m chọrọ, mana m nọ ebe ahụ na Golden Globes ma ọ dị ka enwere arc malitere ebe ahụ. Ọ naghị akwụsị ebe a. Mana echere m n'ihu ọha - dịka azụmahịa (n'ihi na nke ahụ bụ ihe anyị bụ, nke a abụghị - nke a abụghị - nke a abụghị akwụkwọ akụkọ - nke a bụ ihe ngosi TV mgbe niile) - mana echere m na ozi anyị na-enweta. iziga ọha na eze bụ na anyị ga-abụ otu n'ime obere ụlọ ọrụ na-agbalị ime mgbanwe. ** N'ụdị mmemme mmekọrịta ọha na eze pụtara ìhè na ihe nrite ụlọ ọrụ ihe nkiri, na N'ajụjụ ọnụ 90th Oscars backstage (4 Maachị 2018) === Okwu gbasara McDormand === * O meela ka oge na-aga, ma ọ dịkarịa ala, ọ na-eme, enweghịkwa m obi ụtọ karị—na ịhụ ndị inyom niile a họpụtara ahọpụta ma ọ bụ ndị meriri ka ha guzoro ná ndị na-ege ntị—ọ bụụrụ ya ihe amamihe dị na ya ime. ** Julie Andrews, na oku McDormand na-akpọ maka nkwanye ugwu maka ụmụ nwanyị n'akụkụ niile nke ịme ihe nkiri, yana maka ụdị dị iche iche na mmepụta ya, site na nkwalite ya nke "ndị na-agba ọsọ gụnyere, na"Julie Andrews toro okwu McDormand'smart' Oscar", Associated Press na-akọ. (6 Maachị 2018) * Frances McDormand, ma ọ bụ Fran, dị ka a na-akpọ ya ná ndụ mgbe nile, na-egbutu onye mara mma n’okporo ámá. Ọ dị afọ 60 na sexy n'ụdị ụmụ nwanyị nwetagoro ikike nke onwe. Ọ na-ezere etemeete ma ọ gwụla ma ọ na-arụ ọrụ, ọ naghị agba ntutu isi ya ma na-eleda nips, tucks na lifts ndị ghọrọla oge maka ụmụ nwanyị ọrụ ya. A na-eme uwe ya nke ọma - ọ hụrụ uwe n'anya - mana ọ bara uru ma dị mma. N'ime oge ọrụ afọ 36 ya, McDormand egwuri egwu ụmụ nwanyị mara mma mana ọ naghị adịkarị mma, magnetik mana ogwu - na, o kwuru na ha na-abụkarị ndị na-akwado egwuregwu na akụkọ nwoke. Ruo taa, a maara ya nke ọma maka Marge, mana Marge nwere obere oge ihuenyo karịa ka ndị mmadụ na-echeta. Obi ọma ya dị ntakịrị na-eje ozi dị ka ihe mgbochi maka ndị na-egbu ọchụ bụ ndị bi n'ọtụtụ Fargo… N'ime afọ 10 gara aga, ihe gbanwere maka McDormand: Ọ dị ka ọ ruru afọ mgbe ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri malitere ịpụ n'anya n'ihi enweghị ọrụ ma ọ bụ ịkwaga na ụlọ ọrụ ahụ. N'akụkụ ahịrị akụkọ, ọ kwagara na ịgba ụgwọ mbụ. Ruo ọtụtụ iri afọ, ọ na-eme nke ọma n'ọrụ ịkwa ndụ nke ụmụ nwanyị ndị a na-echeghị na ọ na-adọrọ mmasị na-ekiri ruo awa abụọ n'otu oge, na kama ịka nká n'ụdị omume dị iche, o werewo onwe ya itinye ụmụ nwanyị nọ n'akụkụ n'akụkụ ụlọ. etiti. ** Jordan Kisner, na "[https://www.nytimes.com/2017/10/03/magazine/frances-mcdormand-difficult-women-career-surge.html?_r=1 Frances McDormand's siri ike Women", na New York Times] (3 October 2017) === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Frances_McDormand Frances McDormand] na Wikipedia Bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Frances_McDormand Frances McDormand] na English Wikiquote Bekee 6sef2dxlf7u36nywbqgdtn1n7gpqz8q Tumi Nthutang 0 3064 13027 13026 2022-11-15T09:32:57Z HorrorIJ 170 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki '''[[W:ig:Tumi Nthutan|Tumi Nthutangg]]''' Tumie Nthutang bụ onye na-ede blọgụ ejiji, dijitalụ & mgbasa ozi mgbasa ozi mmekọrịta, stylist ejiji na nwa akwụkwọ Bachelor of Law na Mahadum Botswana. A mụrụ ya ma zụlite ya na Gaborone, isi obodo Botswana. ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== * “Achọkwara m onye ahịa nke pụrụ ịtụkwasị obi n’ọrụ m mgbe ụfọdụ, na-ahapụkwa m ka m kpalie ha itinye ihe ize ndụ nke ejiji n’ụzọ dị irè na nke ụtọ. Nlekọta oge dị m mkpa n'ihi na onye ahịa na oge m agaghị emegiderịta ma ọ bụghị na ọ gaghị adị irè ịrụkọ ọrụ ọnụ." **[https://guardiansun.co.bw/Style/tumie-fashion-stylist-with-a-golden-touch Tumie, fashion stylist with a golden touch], [https://guardiansun.co.bw/Style/tumie-fashion-stylist-with-a-golden-touch Botswana Guardian], 27 March, 2018, retrieved 12 March, 2022 ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [[Q:en:Tumi Nthutang|Tumie Nthutang]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Tumi,Nthutang}} [[Category:Wq/ig]] lbsqtuqho7hkfs2yn0hp6vbt6dmdsvl Seneo Mabenyana 0 3065 13029 13028 2022-11-15T09:41:52Z HorrorIJ 170 wikitext text/x-wiki '''[[W:ig:Seneo Mabenyana|Seneo Mabenyana]]'''bụ nwanyị matswana, bụkwa onye bụbu Miss [[Botswana]] maka afọ 2015. A makwaara Seneo nke ọma maka ịkọwapụta agwa dị ka Khumo na Muvango. **[https://soapiecelebs.co.za/biographies/seneo-mabengano-biography-aka-khumo-on-muvhango/] Ọ na-eme ebili mmiri na usoro Venda Muvhango kemgbe ọ sonyeere ihe nkiri ahụ iji kpọọ Khumo Motsamai. Ọ bụ eziokwu na onye na-eme ihe nkiri na-atụgharị bụ ihe mara mma, dị ka ọtụtụ ndị na-ekiri na-ahụ na ọtụtụ ndị Fans amaghị na ọ bụ eze nwanyị mara mma nke mba n'otu oge. **[https://savannanews.com/seneo-mabengano-khumo-motsmai-from-muvhango-is-a-former-miss-botswana/] ===Ọkwụ ndị Ọkwụrụ=== * "Akwụsịla ihe ọ bụla ná ndụ, n'agbanyeghị ogologo oge ọ ga-ewe." ** [https://www.botswanayouth.com/seneo-finally-meets-her-father-for-the-first-time-after-20-years/ Seneo N'ikpeazụ zute Nna Ya Maka Oge Mbụ Mgbe afọ 20 gasịrị] , nke Admin, [https://www.botswanayouth.com/ Botswanayouth], 10 Ọktoba 2016, eweghachiri 11 Nọvemba 202 ===Njikọ Mpuga=== {{Wikipedia}} [https://www.botswanayouth.com/seneo-finally-meets-her-father-for-the-first-time-after-20-years/ Seneo Finally Meets Her Father For The First Time After 20 Years], by Admin, [https://www.botswanayouth.com/ Botswanayouth], 10 October 2016, retrieved 11 November 2022 [[Q:en:Seneo Mabenyana|Seneo Mabenyana]] na Wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Seneo,Mabenyana}} [[Category:Wq/ig]] ojf98f24dagu6x959nfmh95auur9zz6 Sister Souljah 0 3066 13030 2022-11-15T09:42:19Z Ugbesabdul 185 Created a page. #SheSaid wikitext text/x-wiki Sista Souljah (amuru Lisa Williamson na 1964) bu onye nhazi obodo America-Amerika, odee na onye egwu. [[Usòrò:Sister Souljah 1997.jpeg|thumb|Sister Souljah in 1997]] === Ihe ndị okwuru === * A mụrụ Souljah iji mee ka ahụ́ ruo ndị ọcha ala. Abụ m onye Africa mbụ! Abụ m oji mbụ! Achọrọ m ihe dịịrị mụ na ndị m ụzọ. ** "Ịkpọasị nke Ịkpọ asị Mepụtara" (1992) * Ọ bụrụ na e nwere [ezigbo ndị ọcha], ahụbeghị m ha. Ebee ka Ha nọ? ** Nkwupụta na vidiyo ya maka "Ngwọta Ikpeazụ: Nkwụghachi Ohu na Mmetụta" (1992) * Nkọwa m nke "ezigbo" bụ na ị ghọtara na nke a bụ ajụjụ gbasara ike, na ị dị njikere ịhapụ ụfọdụ ikike, na ị dị njikere ịhapụ ụfọdụ ihe onwunwe, na ị dị njikere ịkwụ ụgwọ ndị isi ojii maka anyị. afọ na afọ nke ije ozi na obodo a, na ị dị njikere ịla n'ụlọ gwa nne gị na nna gị ọcha gbasara ịkpa ókè agbụrụ na otú o si emetụta ma na-egbu ndị isi ojii na obodo anyị. Nke ahụ bụ nkọwa m maka ezigbo ndị ọcha na ahụbeghị m ụdị nke ahụ. ** Ihe onyonyo pụrụ iche, Okwu a bụ agbụrụ: Nsogbu dị na ojii na ọcha (1992) * Mills: Ọbụna ndị n’onwe ha na-eme ihe ike ahụ, hà chere na ọ bụ ihe amamihe dị na ya? Nke ahụ ọ̀ bụ omume ezi uche dị na ya? Souljah: Ee, ọ mara ihe. M pụtara, ọ bụrụ na ndị isi ojii na-egbu ndị ojii kwa ụbọchị, gịnị kpatara na ha agaghị enwe otu izu wee gbuo ndị ọcha?… Ndị ọcha, gọọmentị a na onye isi obodo ahụ maara nke ọma na ndị isi ojii na-anwụ kwa ụbọchị na Los Angeles n'okpuru ime ihe ike nke òtù. . Ya mere, ọ bụrụ na ị bụ onye òtù ọjọọ na ị na-emekarị ka ọ na-egbu mmadụ, gịnị ma ị gbuo onye ọcha? Ị chere na mmadụ chere na ndị ọcha ka mma, dị elu karịa ịnwụ, mgbe ha ga-egbu ụdị nke ha? Banyere ime ihe ike nke oji na-acha ọcha na ọgba aghara Los Angeles, nke e hotara na David Mills (16 June 1992) "N'okwu esemokwu nke ya; ** transcript nke ajụjụ ọnụ nke kpalitere akụkọ Souljah" The Washington Post * Bill Clinton dị ka ọtụtụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọcha. Ha na-eri nri mkpụrụ obi, ha na ụmụ nwanyị ojii na-eri oriri, ha na-akpọ saxophone, ma a bịa n'ihe gbasara amụma ụlọ na nke mba ọzọ, ha na-eme otu mkpebi ahụ na-emebi ndị Africa na mba a na n'ụwa nile. ** Ihe ngosi taa (June 16, 1992) * ịkpa ókè agbụrụ bụ usoro nke ike na enweghị ike ị gaghị ele ya anya dị ka onye ịkpa ókè agbụrụ. ** "Anyị Na-alụ Agha", okwu na Cheyney State University (1994) === Banyere Souljah === * Okwu ya tupu na mgbe Los Angeles jupụtara n'ụdị ịkpọasị nke ị na-adịghị asọpụrụ taa na n'abalị a.… Ọ bụrụ na i were okwu ndị ahụ "ọcha" na "oji," wee tụgharịa ha, ị nwere ike iche na David Duke na-enye. okwu ahu. ** Bill Clinton, okwu na Rainbow Coalition (13 May 1992), na-ezo aka na Washington Post na "Ngwọta Ikpeazụ" n'elu. Lee Clinton (2005) Ndụ m === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Sister_Souljah Sister Souljah] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Sister_Souljah Sister Souljah] na Wikiquote bekee hk96j39ih79a6cgvoer7b9exdyh532j Women in Japan 0 3067 13034 13032 2022-11-15T10:09:05Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} Ọ bụ ezie na a ghọtara [[w:ig:ndị inyom na Japan | '''ụmụ nwanyị nọ na Japan''']] dị ka ndị nwere ikike nha anya nke iwu nyere ụmụ nwoke mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, ọnọdụ akụ na ụba maka ụmụ nwanyị ka na-enweghị isi. ===Ihe o kwụru === =Okwu okwu = *Ahụrụ m nwaanyị a si Japan; emebeghị ịhụnanya na onye Africa. M iberibe ya otu ugboro, m iberibe ya ugboro abụọ. Ariri m ọtụ ahụ dị ka osikapa e ghere eghe nke shrimp! **[[w: Afroman | Joseph Foreman]], [https://genius.com/Afroman-crazy-rap-colt-45-lyrics "Crazy Rap"] (2000) ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Women in Japan]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Women in Japan]] na wikiquote Bekee b649feg11fkoyesmgo3vzepvdobcht7 Treatment of women by the Taliban 0 3068 13033 2022-11-15T10:08:18Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki '''[[w:ig:Treatment of women by the Taliban|Treatment of women by the Taliban]]''' Naomi_Ruele na Wikipedia N'oge ọchịchị 1996-2001 ya na Afghanistan, a na-ahụta Taliban ka ama ama n'ụwa niile maka nhụsianya ya na ime ihe ike megide ụmụ nwanyị. ===Ihe o kwụru === * Ma eleghị anya, ha [ụmụ nwanyị ndị Taliban gburu] bụ ndị ikpe kacha njọ n'ime mpụ niile: ịchị ọchị. Ee. Na-achị ọchị. M kwuru ọchị. Ị maghị na ndị Taliban nọ na Afghanistan ụmụ nwanyị enweghị ike ịchị ọchị, na a machibidoro ha ịchị ọchị?. **[[Oriana Fallaci]] . Iwe na mpako (2002) * Gịnị ga-eme ụmụ nwanyị Afghanistan ugbu a? Mgbe a jụrụ ya ma a ga-asọpụrụ ikike ụmụ nwanyị, onye ọchịchị Taliban nke mpaghara Andar na mpaghara Ghazni, Mawlavey Kamiil, kwuru, sị: "Anyị na-emesi ndị mmadụ obi ike n'ụwa nile, karịsịa ndị Afghanistan: Islam enyela onye ọ bụla ikike n'otu aka ahụ. Ụmụ nwanyị nwere ikike nke ha. Ego ole Islam nyere ụmụ nwanyị ikike, anyị ga-enye ha nke ahụ." N'otu aka ahụ, onye so na kọmitii omenala ndị Taliban, Enamullah Samangani, ekwela nkwa na ụmụ nwanyị "kwesịrị ịnọ na nhazi gọọmentị dịka iwu Sharia siri dị". Ọkwa a dị mkpa: ụmụ nwanyị ga-enwe naanị ikike nke Islam nyere ha. ......<br> N'ime ọtụtụ ụbọchị gara aga, akwawo m akwa ákwá maka ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ndị ọdịnihu ha na-emebi ugbu a n'enweghị mmejọ nke onwe ha. Enwere m mmetụta enweghị ike nke ukwuu, ọbụlagodi na m nwara n'onwe m inyere ndị na-adịghị ike aka na Kabul. Ma echiche nke enweghị ike ugbu a na-enye ohere maka mmetụta nke iwe na nke nzube ọhụrụ. ** Ayaan Hirsi Ali, Nraranye kachasị enweghị obi nke Biden [https://unherd.com/2021/08/bidens-most-heartless-betrayal Aug 2021] * "N'anya Taliban, ụmụ nwanyị anaghị adị ndụ, na-eku ume mmadụ, kama ọ bụ naanị anụ na anụ a ga-etipịa," ..."Ha na-ebu ụzọ mekpaa anyị ahụ ma tụfuo ahụ anyị iji gosi dị ka ihe atụ nke ntaramahụhụ." Khatera kwuru. "Mgbe ụfọdụ, anụ ahụ anyị na-enye nkịta nri, enwere m ihu ọma na m lanarịrị ya." **Khatera, nwanyị ihe metụtara, kwuru na [https://www.news18.com/news/world/they-kill-us-feed-us-to-dogs-afghan-woman-who-was-shot-eyes -gouged-out-s-kasị-jọ-egwu-have-ghọọ-true-4091087.html][https://swarajyamag.com/world/as-taliban-takes-control-again-tragic-stories-of-afghan- ụmụ nwanyị-ụwa-kwesịrị ịma] ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Treatment of women by the Taliban]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Treatment of women by the Taliban]] na wikiquote Bekee 28k2ryhu0vq14tdlqrhqprhc2zwxvoa Amy Goodman 0 3069 13035 2022-11-15T10:11:58Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Amy Goodman (amuru Eprel 13, 1957) bu onye nta akụkọ mgbasa ozi America, onye ode akwukwo, na onye nchoputa (1996) na onye isi nke ochichi onye kwuo uche Ugbu a!, mmemme ozi zuru ụwa ọnụ na-aga n'ihu na-agbasa kwa ụbọchị na redio, telivishọn na ịntanetị. [[Usòrò:Amy Goodman (4656549814).jpg|thumb|Amy Goodman na 2010]] === Ihe ndị okwuru === * N'oge ngagharị iwe Iraqi nke mbuso agha US ABC "Peter Jennings gwara Chris Cuomo," kedu ihe ha na-eme ebe ahụ? Gịnị ka ha na-ekwu?" Cuomo wee sị, "Ọfọn, ha nwere akara ndị a na-ekwu 'Ọbara maka mmanụ,' mana mgbe ị jụrụ ha ihe nke ahụ pụtara, ọ dị ha mgbagwoju anya. Echeghị m na ha maara ihe kpatara ha" pụọ ebe a." Echere m na ha nwetara n'okporo ụzọ mkpọmkpọ ebe. Kedu ihe kpatara na ị gaghị enwe Peter Jennings, kama ịjụ onye na-aghọtaghị ihe mere ha ji nọrọ ebe ahụ, kpọọ otu n'ime ha ka ọ bata na studio, ma nwee mkparịta ụka dị ka ya na ndị isi obodo? ** Mgbasa ozi nọọrọ onwe ya n'oge agha (2003) na Voices of a People's History of the United States site Howard Zinn (2014) * Ị nwere ọ bụghị naanị Fox, kama MSNBC na NBC-ee, nke General Electric nwere, otu n'ime ndị isi na-emepụta ngwá agha nuklia n'ụwa. MSNBC na NBC, yana FOX, na-ede aha mkpuchi ha na-ewere aha ihe Pentagon na-akpọ mbuso agha Iraq: 'Operation Iraqi Freedom'...Ha na-enyocha aha mgbasa ozi kachasị dị irè iji kpọọ ọrụ ha. Mana maka ndị mgbasa ozi [capitalist] ịkpọ aha mkpuchi ha ihe Pentagon na-akpọ ya-kwa ụbọchị ịhụ 'Operation Iraqi Freedom' - ị ga-ajụ: ọ bụrụ na nke a bụ mgbasa ozi steeti, kedu ka ọ ga-esi dị iche?" Enwere "ndị kwabatara ugbu a ụlọ mkpọrọ, ha enweghị ikike, ọbụnadị ọkàiwu. Na anyị ga-anọrịrị ebe mgbasa ozi anyị ga-ekiri na anyị ga-ege ntị. Anyị ga-akọ akụkọ ha ruo mgbe ha nwere ike ịkọ nke ha ** [http://johnmccarthy90066.tripod.com/id490.html Mgbasa ozi nọọrọ onwe ya n'oge agha (2003).] * Ndị mgbasa ozi na-eji akụ obodo eme ihe - nke ahụ bụ ihe ikuku ihu ọha bụ. Ma ha nwere ọrụ iwepụta echiche dị iche iche ma ọ bụ tufuo ikike ha. ** [http://ivaw.org/wintersoldier/testimony/aims-global-war-terror-political-legal-and-economic-context-iraq-and-afghan-0 Akaebe ndị agha oyi 2008.] * Ka ọ dịgodị, ọ na-eme ka ọ na-esikwu ike ịmụmụ ọnụ ọchị. Ma ụwa na-emekwa otú ahụ. ** [http://www.truthdig.com/report/item/20071030_for_whom_the_bells_palsy_tolls/ Maka Onye Palsy Bell's Tolls] (na-ezo aka ọdịda ya 2007 ọgụ nke Bell's Palsy). * M na-ahụ mgbasa ozi dị ka nnukwu tebụl kichin nke na-agbasa gburugburu ụwa, na anyị niile na-anọdụ ala ma na-arụrịta ụka ma na-ekwurịta okwu kachasị mkpa nke ụbọchị ahụ, Agha na udo, ndụ na ọnwụ. Ihe ọ bụla na-erughị nke ahụ bụ mkparị nye obodo onye kwuo uche ya. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Amy_Goodman Amy Goodman] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Amy_Goodman Amy Goodman] na Wikiquote bekee pamlhyledcq4q3y3jx8g9u1vbso3zd5 Halyna Danylchenko 0 3070 13036 2022-11-15T10:12:07Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Halyna Danylchenko|Halyna Viktorivna Danylchenko]]''' (amụrụ 5 Julaị 1964) bụ onye na-edekọ ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye Ukraine bụ [[w:2022 mbuso agha Russia na Ukraine | Russia rụnyere]] dị ka onye na-eme ihe nkiri. Onye isi obodo [[w:Melitopol|Melitopol]] na 2022 ka ndị agha Rọshịa tọọrọ [[w:Ivan Fedorov (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị)|Ivan Fedorov]]. Ọ bụbu onye otu kansụl obodo Melitopol, onye a họpụtara na 2015 ma bụrụ odeakwụkwọ ya n'oge na-adịghị anya ka nke ahụ gasịrị. ===Ihe o kwụru === * Ya mere, site taa na ókèala [[Melitopol]] na Melitopol district dijitalụ mgbasa ozi nke [Russian] TV ọwa na-amalite. Hagharịa TV gị wee nweta eziokwu [[ozi]]. ** [https://getindianews.com/halyna-danylchenko/ Ọnye na-bụ Halyna Danylchenko, New Mayor of Occupied Ukraine City - Age, Instagram, and more!] (March 14, 2022) ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Halyna Danylchenko]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Halyna Danylchenko]] na wikiquote Bekee 8ddtragjuwn91ogf01xbiekgksmi8w3 Maryna Lazebna 0 3071 13037 2022-11-15T10:18:55Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Maryna Lazebna|Maryna Lazebna]]''' ([[w:Ukrainian asụsụ|Ukrainian]]: Марина Володимирівна Лазебна; amụrụ 10 June 1975) bụ [Ukraine | onye Ukraine] ugbu a. na-eje ozi dị ka 7th na ugbu a [[w: Ministry of Social Policy of Ukraine | Minister of Social Policy of Ukraine]] kemgbe 4 Maachị 2020. ===Ihe o kwụru === * Ọsọ ọsọ ibubata ndị mmadụ [[enyemaka mba ofesi | enyemaka]] na [[Ukraine]] na-eto eto. N'ime ụbọchị anọ gara aga, kemgbe Maachị 2 (2022), ebubatala ihe karịrị tọn 18,000 nke enyemaka mmadụ na Ukraine. Ekele maka ịdị mfe nke usoro maka ndị na-eweta na ndị na-enweta enyemaka enyemaka mmadụ na ọrụ raara onwe ya nye nke ndị ọrụ kọstọm, ụlọ nkwakọba ihe logistics, ndị na-ebu ibu, Ukrzaliznytsia, ndị agha ahụ metụtara, ebugharịla nwa oge gaa na mpaghara nchekwa ma nweta ihe ha chọrọ ngwa ngwa. ** Maryna Lazebna (2022) zoro aka na "[https://en.interfax.com.ua/news/general/809078.html Ihe karịrị tọn 18,000 nke enyemaka mmadụ butere na Ukraine n'ime ụbọchị anọ - Ministry of Social Affairs]" na ' 'Interfax Ukraine', 7 Maachị 2022. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Maryna Lazebna]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Maryna Lazebna]] na wikiquote Bekee loazcqte1x6ffvuix0ro6mxw58dq15h Oleksandra Matviichuk 0 3072 13038 2022-11-15T10:39:12Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Oleksandra Matviichuk|Oleksandra Vyacheslavna Matviichuk]]''' (''Ukrainian''': Олександра В'ячеславівна Матвійчук) (amụrụ [[8 Ọktoba ]]) [[1983] an Uini Ọkaiwu ruuru mmadụ na onye ndu obodo dabere na Kyiv. Ọ na-eduzi ọgbakọ anaghị akwụ ụgwọ [[w: Center for Civil Liberties (Ukrainian civil society organization)|Centre for Civil Liberties]], bụ onye nnata nke 2022 [[w: Nobel Peace Prize | Nobel Peace Prize]], ma bụrụ onye na-agbasi mbọ ike maka mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya na obodo ya na mpaghara [[w:OSCE|OSCE]]. ===Ihe o kwụru === mmanye ime ka ndị agbata obi nta ghọọ ndị vassals. Ụwa nke mepere emepe, jikọọ na nke dị nchebe ga-enye ohere nke mechiri emechi, nke kewara ekewa, na ime ihe ike. **''[https://www.project-syndicate.org/commentary/world-must-support-ukraine-condemn-putin-by-oleksandra-matviichuk-2022-04 "Ọgụ Ukraine bụ ọgụ ụwa" na '' Project Syndicate'] (Eprel 28, 2022)'' * A na-enye ndị niile nọ na Ukraine bụ ndị na-alụ ọgụ maka nnwere onwe n'echiche ya niile ihe nrite Nobel Peace Prize. Maka nnwere onwe ịbụ obodo nweere onwe ya. Maka nnwere onwe ịzụlite asụsụ na omenala Ukraine. Maka nnwere onwe inwe nhọrọ nke onye kwuo uche ya na iji wuo obodo ebe a na-echekwa ikike nke onye ọ bụla, gọọmenti na-aza ajụjụ, ụlọikpe nwere onwe ha, na ndị uwe ojii anaghị eme ihe ngosi nke ụmụ akwụkwọ udo. *''*[https://ccl.org.ua/en/claims/oleksandra-matviychuks-speech-at-the-press-conference-dedicated-to-the-2022-nobel-peace-prize/ "Oleksandra Matviychuk's okwu na ogbako ndị nta akụkọ raara nye 2022 Nobel Peace Prize"] (8 Ọktoba 2022)'' *Anyị na-akpọku ndị mba ụwa ka ha bụrụ olu ha ma sonyere anyị n'ịchọ ka ahapụ ha. Nakwa ntọhapụ nke ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị niile bụ ndị lụrụ ọgụ megide ọchịchị ndị ọchịchị na Russia na Belarus. **''[https://ccl.org.ua/en/claims/oleksandra-matviychuks-speech-at-the-press-conference-dedicated-to-the-2022-nobel-peace-prize/ "Oleksandra Matviychuk's okwu na ogbako ndị nta akụkọ raara nye 2022 Nobel Peace Prize"] (8 Ọktoba 2022) '' UN akwụkwọ ikike. **''[https://www.rferl.org/a/head-of-ukraine-nobel-winning-group-tribunal-putin-lukashenka/32069971.html "Onye isi otu Nobel-Winning Ukrainian Rights Group na-akpọ oku maka ikpe ikpe mba ụwa maka Putin, Lukashenka" na "Radio Free Europe"] (7 Ọktoba 2022)'' * Nke mbụ, amaara m akụkọ ihe mere eme nke Ukraine. Anyị anọwo na-alụ ọgụ maka nnwere onwe ruo ọtụtụ narị afọ, anyị agaghịkwa ada mbà. Nke abụọ, amaara m ndị Ukraine. Putin ledara anyị anya, otú ahụkwa ka West mere. **[''https://www.nationalreview.com/2022/10/freedom-fighter/"Freedom Fighter" na ''National Review'] (9 Ọktoba 2022) '' *Asụsụ mbụ m bụ Russian. Mma n̄kabade n̄ka usem Ukraine ke ufọkn̄wed ke ini n̄kọtọn̄ọde ndikpep mbụk Ukraine ye n̄wed Ukraine. Aghọtara m na mberede na ndị mụrụ m na-asụ Russian ọ bụghị n'ihi na ọ bụ ha họọrọ kama ọ bụ n'ihi na a manyere ha ịbanye na ya. **''[https://www.nationalreview.com/2022/10/freedom-fighter/"Freedom Fighter" na ''National Review'] (9 Ọktoba 2022) '' * Ya mere, na nke a [[2022 Russia wakporo Ukraine | agha]], anyị na-alụ ọgụ maka nnwere onwe n'echiche niile: nnwere onwe ịbụ mba nweere onwe ya, ọ bụghị obodo Russia; nnwere onwe ịbụ ndị Ukraine, inwe asụsụ na omenala anyị, dị ka mba ndị ọzọ nke ụwa na-eme; nnwere onwe inwe nhọrọ onye kwuo uche ya - ohere iji wuo obodo ebe ndị ọkàikpe nọọrọ onwe ha, na-echebe ikike mmadụ, gọọmenti na-aza ajụjụ, na ndị uweojii na-ejere ndị mmadụ ozi. **''[https://www.nationalreview.com/2022/10/freedom-fighter/"Freedom Fighter" na ''National Review'] (9 Ọktoba 2022)'' * Nsogbu nke mba Rọshịa bụ na ndị Rọshịa nwere koodu ọchịchị nke a, dịka onye na-anya maka ịdị adị ha. Achọrọ m ka ndị Russia nwee ike imeri akụkụ a nke ọdịdị ha. Ọ bụ ihe dị mkpa, ma ọ bụrụ na ndị Russia ga-enwe obi ụtọ na ihe ịga nke ọma. **''[https://www.nationalreview.com/2022/10/freedom-fighter/"Freedom Fighter" na ''National Review'] (9 Ọktoba 2022)'' * Ihe nrite a [Nobel Peace Prize] nwere akụkụ abụọ. The akụkụ mbụ na-ejikọta na award ka ọ bụghị nanị na Ukrainian Human Rights nzukọ, Center for Civil Liberties, ma dum Ukrainian ndị na-alụ ọgụ maka nnwere onwe na niile uche. Akụkụ nke abụọ bụ ihe nrite maka ndị na-agbachitere ihe ndị ruuru mmadụ bụ ndị, n'agbanyeghị ọchịchị aka ike ha, na-agbalị ịmepụta njikọ dị n'etiti ibe ha iji chebe nnwere onwe na ikike mmadụ n'akụkụ ụwa anyị ebe Russia na-agbalị ịweta ókèala ọhụrụ. **''[https://www.nobelprize.org/prizes/peace/2022/center-for-civil-liberties/196002-interview-transcript/ "Transcript si na mkparịta ụka ekwentị na Center for Civil Liberties"] (8 Ọktoba 2022 ) '' * Ahụmahụ afọ iri abụọ m niile gbasara nchekwa, nnwere onwe na ikike mmadụ na-egosi m na ndị nkịtị nwere mmetụta dị ukwuu karịa ka ha nwere ike iche n'echiche. Na nnukwu mkpokọta nke ndị nkịtị nwere ike ịgbanwe akụkọ ihe mere eme ụwa ngwa ngwa karịa enyemaka UN. '' [https://www.nobelprize.org/prizes/peace/2022/center-for-civil-liberties/196002-interview-transcript/ "Transcript si na mkparịta ụka ekwentị na Center for Civil Liberties"] (8 Ọktoba 2022)'' *O nwere ndị ga-alụ gị ọgụ, ndị ga-alụ ọgụ maka ikike gị, ndị na-agaghị ahapụ gị naanị gị. Na nghọta a na-enye mkpuchi iji gaa n'ihu n'ọgụ ahụ. Ka ihe mmụta m mụta n'akụkọ a bụ na n'ọtụtụ akụkụ ụwa, ndị na-agbachitere ikike mmadụ, ha anaghị arụ ọrụ na ngalaba ikike mmadụ. Ha na-alụ ọgụ maka ikike mmadụ. Ma mgbe ụfọdụ n'ihi nnukwu ihe ịma aka ọgụ a, ọ dị ka ha enweghị uche. Mana anyị ga-aga n'ihu n'ọgụ anyị n'eziokwu, a ga-enwetakwa nsonaazụ na-atụghị anya ya. **''[https://www.nobelprize.org/prizes/peace/2022/center-for-civil-liberties/196002-interview-transcript/ "Transcript si na mkparịta ụka ekwentị na Center for Civil Liberties"] (8 Ọktoba 2022 ) '' * Dị ka mgbe ụfọdụ, m na-eche onwe m na anyị na-edekọ ihe mgbu, nke na-agba anyị ọkụ, ma n'otu aka ahụ, m na-ahụ ma na-enwe mmetụta dị ukwuu nke ịdị n'otu n'etiti ndị mmadụ na Ukraine na ná mba ọzọ. Na ndị nkịtị na-amalite ime ihe na-adịghị ahụkebe. Na ike a nwere ike ịgbanwe nke ukwuu. **''[https://www.nobelprize.org/prizes/peace/2022/center-for-civil-liberties/196002-interview-transcript/ "Transcript si na mkparịta ụka ekwentị na Center for Civil Liberties"] (8 Ọktoba 2022 ) '' * Ụmụ nwanyị na-anọchi anya ugbu a n'akụkụ niile nke nchekwa obodo. Ụmụ nwanyị na-eje ozi na ndị agha Ukraine. Ụmụ nwanyị abanyela na ngalaba nchekwa mpaghara. Ụmụ nwanyị na-eme mkpebi ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị mkpa. Ụmụ nwanyị na-enye nlekọta ahụike. Ụmụ nwanyị na-edekọ mpụ agha Russia. Ị nwere ike ịhụ ọnụ ọgụgụ dị ịrịba ama nke ụmụ nwanyị na mpaghara ọ bụla nke mmegide ọha na eze na mbuso agha a. Ọ dịkarịa ala n'oge agha, anyị na mberede yiri ka anyị nwere nha anya nwoke na nwanyị na Ukraine. Ụmụ nwanyị nọ ugbu a n'ihu n'ọgụ ahụ, ha nhata na ụmụ nwoke. **''[https://neweasteurope.eu/2022/03/25/no-time-for-reflection-emotions-or-crying/"Onweghị oge ịtụgharị uche, mmetụta uche ma ọ bụ ịkwa ákwá" na ''New Eastern Europe' '] (Maachị 25, 2022)'' * Ahụrụ m site na ọnọdụ izugbe na mba ahụ na ndị Ukraine na-ekerịta nrọ iji wughachi obodo anyị na obodo anyị bibiri ọnụ. Ha na-agba mbọ na mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya nke ọma nke obodo anyị mgbe agha gasịrị. Nrọ a na-agba anyị niile ume ịga n'ihu na mgba anyị. **''[https://neweasteurope.eu/2022/03/25/no-time-for-reflection-emotions-or-crying/"Onweghị oge ịtụgharị uche, mmetụta uche ma ọ bụ ịkwa ákwá" na ''New Eastern Europe' '] (Maachị 25, 2022)'' * Ikpe ziri ezi na-efu ọnụ, mana ọ dịkwa oke ọnụ ahịa. **''[https://www.coalitionfortheicc.org/fr/node/3367" Ikpe ziri ezi dị ọnụ ahịa, mana enweghịkwa ọnụ ahịa" na ''Coalition for the ICC''' (14 Ọktoba 2022)'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Oleksandra Matviichuk]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Oleksandra Matviichuk]] na wikiquote Bekee 8ddhzmtwcxartukak7edcaf8vc2g0lm Marina Ovsyannikova 0 3073 13042 13041 2022-11-15T11:01:07Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marina Ovsyannikova|Marina Ovsyannikova]]"" [Марина Овсянникова] (amụrụ [[19 June]] [1978]]) bụ onye nta akụkọ Russia nke rụrụ ọrụ na Channel One Russia TV channel. Ọ rụrụ ọrụ maka Vremya isi akụkọ mgbede Russia kemgbe mmalite nke 2000. N'afọ 2022, ọ kwụsịrị mgbasa ozi TV Russia steeti na-achịkwa iji mee mkpesa megide [[2021-2022 Russo-Ukrainian | Mwakpo Russia na Ukraine]], nke mere akụkọ akụkọ mba ụwa. E jidere ya, jide ya n'enweghị onye ọka iwu ya, rie ya nra, ma mesịa hapụ ya. ===Ihe o kwụru === ==Ihe onyonyo == * Enweghị agha <br/> Остановите войну, не верьте пропаганде, здесь вам врут. <br/> [Kwụsị agha ahụ, ekwetala okwu nduhie, lee, a na-agha gị ụgha.] ** Banye na Russian na Bekee akwadoro n'oge ngagharị iwe ya n'oge mgbasa ozi mba niile (14 Maachị 2022) === Nkwupụta edere tupu apụta na TV === [[File: Hero necklace.png|thumb|right|Nna m bụ onye Ukraine, nne m bụ onye Rọshịa, ha abụbeghịkwa ndị iro. Ihe olu a m yi bụ [[akara] nke eziokwu ahụ bụ na Rọshịa ga-akwụsị agha fratricid a ozugbo na ndị otu anyị ka ga-enwe ike ime n'otu.]] [[File: March of Peace (2014-03-15, Moscow) full streets.jpg|thumb|Ọgbọ iri na-abịa agaghị ekpochapụ ntụpọ nke agha fratricid a. Anyị bụ ndị Russia na-eche echiche na ndị nwere ọgụgụ isi. Ọ bụ n'ike anyị naanị ịkwụsị ara a niile. Gaa ngagharị iwe. Atụla egwu ihe ọ bụla. Ha enweghị ike igbachi anyị niile.]] * [[w:2022 Russia wakporo Ukraine|Ihe na-eme]] na [[Ukraine]] bụ [[mpụ]]. [[Russia]] bụ mba na-eme ihe ike na ọrụ maka mmegide a dabere na akọ na uche nke naanị otu onye. Onye ahụ bụ [[Vladimir Putin]]. Nna m bụ onye Ukraine, nne m bụ onye Rọshịa, ha abụbeghịkwa ndị iro. Ihe olu a m na-eyi bụ [[akara] nke eziokwu na Rọshịa ga-akwụsị ozugbo agha fratricid a na ndị otu anyị ka ga-enwe ike ime n'otu. N'ụzọ dị mwute, ejirila m afọ ole na ole gara aga na-arụ ọrụ maka [[w:Channel One Russia|Channel One]], na-eme Kremlin [[propaganda]], ihere na-eme m nke ukwuu. Ihere na-eme m na m kwere ka e si na TV na-agbasa ụgha. Ihere na-eme m na m kwere ka ndị ọzọ [[zombie|zombify]] ndị Russia. Anyị gbachiri nkịtị na [[w:Annexation of Crimea by the Russian Federation|2014]] mgbe ihe a niile malitere. Anyị emeghị mkpesa mgbe Kremlin [[w: Nsi nke Alexei Navalny | Navalny nsi]]. Anyị gbachiri nkịtị na-ele ọchịchị ọjọọ a ka ọ na-arụ ọrụ. Ma ugbu a, ụwa dum agbakụtara anyị azụ. Ọgbọ iri sochirinụ agaghịkwa ekpochapụ ntụpọ nke agha ụmụnna a. Anyị bụ ndị Russia na-eche echiche na ndị nwere ọgụgụ isi. Ọ bụ n'ike anyị naanị ịkwụsị ara a niile. Gaa ngagharị iwe. Atụla egwu ihe ọ bụla. Ha enweghị ike igbachi anyị niile. ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=D_MG0os17XM"'M na-agbasa okwu nduhie Kremlin': nkwupụta edekọrịrị nke onye mgbasa ozi TV Russia" (14 Maachị 2022)] '' === Bipute na Facebook === * Rọshịa juru eju n'ịkwa iko. Na ọwa TV steeti site n'ụtụtụ ruo n'uhuruchi, ha na-akparịta ụka onye rọketi gbawara n'ọdụ ụgbọ okporo ígwè Kramatorsk, ka ozu ndị dị na Bucha si gbanye mkpịsị aka ha wee bilie.... : Igwe okwu mgbasa ozi na-eduga ndị Russia pụọ ​​na isi ihe, igwe ojii na-atụgharị uche ha ma dochie echiche. Kama okwu nkasi obi, ọ na-agbasa gbasara adịgboroja. Kama ịkpa àgwà ọma, ọ na-etinye ọha mmadụ n'ọgba aghara. : Nke bụ eziokwu bụ na Rọshịa bụ mba na-eme ihe ike. Jiri aghụghọ wakporo steeti kwụụrụ onwe ya n'abalị. Nke a pụtara na ọ bụ naanị ya ka ọ dịịrị maka mgbawa nke taa na Kramatorsk na maka mpụ agha na Bucha. Ọ dịghịkwa onye ọzọ. Ndị Ukraine na-agbachitere ala nna ha site n'ụzọ ọ bụla dịnụ. Ya mere, ha ga-abụ ndị ziri ezi mgbe niile. : Ebumnuche bụ isi nke na-ejikọta mmadụ niile ugbu a bụ ịkwụsị agha a na-enweghị obi ebere. Arụla ụka maka ihe bụ adịgboroja na nke bụ eziokwu. Naanị adabala na mmetụta ozi na-adịghị mma. Gbanyụọ TV ma cheta isi ihe.. : * ''[https://www.facebook.com/profile.php?id=100011086090322 Bipute na Facebook], 9 Eprel 2022'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Marina Ovsyannikova]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Marina Ovsyannikova]] na wikiquote Bekee 3kkwjlwxmiguv5pkvkljvkwfh1x14am Alexandra Kollontai 0 3074 13043 2022-11-15T11:13:27Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Alexandra Kollontai|Alexandra Mikhailovna Kollontai]]''' ([[w:Russian Language|Russian]]: Алекса́ндра Миха́йловна Колллонта́й — née '''Domontоvic''' 1 March; w:Old Style na New Style dates|O.S.]] 19 Maachị) 1872 – 9 Maachị 1952) bụ [[w:Ndị Russia |Russian]] [[w|Communist mgbanwe]] , nke mbụ dịka onye otu [[w|Menshevi]] , wee malite na 1915 gaa n'ihu dị ka [[w|Bolshevik]] Na 1922, a họpụtara Kollontai ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ mba ofesi na [[Soviet Union | Soviet]] [[w|legation]] na [[Norway]], n'oge na-adịghị anya kwalitere ịbụ onye isi nke legation, otu n'ime ụmụ nwanyị mbụ nwere ụdị ahụ. a post. ===Ihe o kwụru === a/1926/autobiography.htm Akwụkwọ akụkọ ihe mere eme nke nwanyị Kọmunist tọhapụrụ mmekọ nwoke na nwanyị]'' (1926), sụgharịrị site na {{w|Salvator Attanasio}}, ''Herder na Herder'', 1971.</small> * '''[Onweghi ihe]] kariri [[ihe siri ike]] karịa [[ederede]] [[akụkọ ihe mere eme]].''' Gịnị ka ekwesịrị imesi ike? Naanị ihe bụ mmasị n'ozuzu? Ọ bụ ihe amamihe dị na ya, karịa ihe niile, dee [[na-akwụwa aka ọtọ]] wee wesa ya na ngagharị mmeghe ọ bụla nke [[obi umeala]]. N'ihi na ọ bụrụ na a na-akpọ mmadụ ka ọ na-akọ banyere [[ndụ]] iji mee ka ihe ndị mere ka ọ bụrụ ihe bara uru nye ọha na eze, ọ pụrụ ịpụta nanị na onye ahụ aghaghị ịrụworị ihe dị mma ná ndụ, mezuo a. ọrụ ndị mmadụ na-amata. N'ihi ya, ọ bụ okwu nke [[ichezọ]] na mmadụ na-ede banyere [[onwe]], nke na-eme mgbalị iji mebie nke ya [[ego]] iji nye akaụntụ, dị ka [[ebumnobi]] dị ka o kwere mee, nke ndụ onye na-eme na nke [[mmezu]]. Ọtụtụ ndị ọzọ [[ndị na-eme ihe]], {{w|ndị agha}} na ndị inyom na-arụ ọrụ dịkọrọ ndụ, nwere ike ịghọta na ịhụnanya abụghị isi ihe mgbaru ọsọ nke ndụ anyị nakwa na anyị maara ka e si etinye ọrụ na etiti ya. Otu o sila dị, anyị gaara enwe ike ịmepụta na nweta ọtụtụ ihe ndị ọzọ ma ọ bụrụ na ike anyị ekewaghị n'ime mgba ebighi ebi anyị na ego anyị na mmetụta anyị nwere maka onye ọzọ. Ọ bụ, n'ezie, ihe nchebe ebighị ebi [[agha]] megide ntinye aka nke nwoke n'ime ego anyị, mgba na-agbagharị gburugburu [[nsogbu]] - mgbagwoju anya: ọrụ ka ọ bụ alụmdi na nwunye na ịhụnanya? Anyị, ndị agadi ọgbọ, aghọtabeghị, dị ka ọtụtụ ndị ikom na-eme na dị ka ụmụ agbọghọ [[ịmụta]] [[taa]], na ọrụ na agụụ ịhụnanya nwere ike ijikọ [[kwekọrọ]] ka ọrụ wee dịgide. dị ka isi ihe mgbaru ọsọ nke ịdị adị. Ihe anyị mejọrọ bụ na oge ọ bụla anyị dabara na nkwenye na anyị emechaala chọta otu na naanị n'ime nwoke ahụ anyị hụrụ n'anya, [[onye]] nke anyị kwenyere na anyị nwere ike ịgwakọta [mkpụrụ obi] anyị, onye dị njikere. n'ụzọ zuru ezu na-aghọta anyị dị ka [[mmụọ]-ike anụ ahụ. Ma ihe na-eme ugboro ugboro [[dị iche]], ebe ọ bụ na nwoke ahụ na-agbalị mgbe niile ịmanye anyị onwe ya na [[gbanwe] anyị n'ụzọ zuru ezu ka [[nzube] ya]. Ya mere, n'agbanyeghị ihe niile, ime [[na-enupụ isi]] ​​na-apụghị izere ezere, ugboro ugboro kemgbe ịhụnanya ghọrọ agbụ. Anyị nwere mmetụta [[ịbụ ohu]] ma gbalịa ịtọpụ ịhụnanya-[[w: Human bonding | bond]]. Ma mgbe mgba na-adịte aka ebighi ebi anyị na nwoke ahụ hụrụ n'anya gasịrị, anyị mechara dọkapụ onwe anyị ma gbaga n'ihu [[nnwere onwe]]. Mgbe ahụ, anyị bụ ndị ọzọ [[naanị]], [[adịghị enwe obi ụtọ]], ndị owu na-ama, ma nweere onwe anyị ịchụso ndị anyị hụrụ n'anya, ndị a họọrọ [[ezigbo]] ... ọrụ. [[Ọ dabara nke ọma]] ndị na-eto eto, ọgbọ dị ugbu a, agaghịzi enwe ụdị mgba a nke na-adịghị mkpa maka ọha mmadụ. [[ikike] ha, ike ọrụ ha ga-edobere maka ọrụ okike ha. Ya mere ịdị adị nke ihe mgbochi ga-abụ ihe mkpali. * ''Achọrọ m inwere onwe m. Achọrọ m [[gosipụta]] [[ọchịchọ]] n'onwe m, kpụzie obere ndụ m.'' Ugbua dị ka nwatakịrị [[nwa]] m [[na-akatọ]] [[ikpe na-ezighị ezi]] nke [[ndị okenye]] na enwetara m dị ka ihe doro anya [[emegide] [[eziokwu]] na [[eziokwu]] na-enye ihe niile. m ebe [[Social inequality | nke ukwuu anabataghị]] nye ụmụaka ndị ọzọ. Nkatọ m na-akawanye mma ka afọ na-aga, mmetụta nke nnupụisi megide ọtụtụ ihe àmà nke ịhụnanya gbara m gburugburu mụbara ngwa ngwa. * M nupụrụ isi megide nke a [[alụmdi na nwunye nke ịdị mma]], alụmdi na nwunye a maka [[ego]] ma chọọ ịlụ nanị n’ihi ịhụnanya, n’ihi nnukwu [[[manụrị]]. * M guzoro nso [[w:Historical materialism|atụmatụ ihe onwunwe nke akụkọ ihe mere eme]], ebe ọ bụ na n'oge m bụ nwanyị m nwere mmasị n'ụlọ akwụkwọ ezi uche. * Apụghị m ibi ndụ obi ụtọ na [[udo]] mgbe [[Ndị na-arụ ọrụ | ndị na-arụ ọrụ]] bụ ezigbo ohu. * Ọ dịghị otu n’ime ndị ikom ahụ m na-akpachi anya enwetụla mmetụta na-enye nduzi n’ọchịchọ m, n’ịgbalịsi ike, ma ọ bụ [[[ụwa] n’ebe m nọ]. N'ụzọ megidere nke ahụ, ọtụtụ oge m bụ [[nduzi]] [[mmụọ]]. Enwetara m echiche nke ndụ, {{w|akara ndọrọ ndọrọ ọchịchị}} m site na ndụ n'onwe ya, na n'enweghị nkwụsịtụ [[study]] site na [[akwụkwọ]]. * Echiche m [[Marxist]] ji ihe na-enye ìhè [[ doo anya]] gosi m na ụmụ nwanyị [[nnwere onwe]] nwere ike ime naanị n'ihi mmeri nke ọhụrụ [[usoro ọha mmadụ]] na nke dị iche. [usoro akụ na ụba]. bara ọgaranya na ọmarịcha [[iche], atụmatụ, atụmatụ siri ike maka ndụ [[mmezi]], ịhazi ụwa ọhụrụ, ọnwa nke ezigbo ịhụnanya nke mgbanwe mgbanwe, n'ezie ga-amasị mmadụ ide banyere ihe ọ bụla ọzọ. onwe onye. * Ọ dịghị mgbe m nyere [[echiche]] n’ụdị [[ihe ize ndụ]] ọ bụla, ebe ọ bụ na m na-etinyebiga onwe ya ókè n’ihe banyere àgwà dị nnọọ iche. * Mgbanwe ahụ na-aga nke ọma. Mgba ahụ na-aghọwanye nke enweghị nkwekọrịta na [[Ime Ihe ike | Bloodier]], ọtụtụ ihe na-eme adabereghị n'echiche m. Mana ka emechara, a ka nwere ọrụ emechabeghị, ntọhapụ ụmụ nwanyị. N'ezie, ụmụ nwanyị enwetala ihe niile [[w: ikike ụmụ nwanyị | ikike]] mana na omume, n'ezie, ha ka bi n'okpuru yoke ochie: na-enweghị [[W: Inequality Gender#N'ụlọ | ikike na ndụ ezinụlọ]] , bụ́ ndị ohu otu puku ọrụ ndị na-adịchaghị njọ n’ụlọ, na-ebu ibu dum nke [[ịmụ nwa]], ọbụna n’ihe banyere ihe onwunwe, n’ihi na ọtụtụ ndị inyom na-achọtazi ndụ nanị ha n’ihi agha na ọnọdụ ndị ọzọ. * Na [[mgbụsị akwụkwọ]] nke [[1916]] mgbe m tinyere ike m niile n'ịwepụta ụkpụrụ nduzi maka ntọhapụ nke ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ na mpaghara niile, achọpụtara m nkwado bara uru na Onye isi ala mbụ nke Soviet, [[ w:Yakov Sverdlov|Sverdlov]], anwụọla. Ya mere, a pụrụ ịkpọ ọgbakọ ọgbakọ mbụ nke ndị ọrụ ụmụ nwanyị na ndị inyom na-azụ ụmụ nwanyị n'oge dị ka Nọvemba 1918; ihe dị ka otu narị mmadụ na iri anọ na asaa bịara ya. Ya mere, tọrọ ntọala maka usoro ọrụ na mba dum maka ntọhapụ nke ụmụ nwanyị ndị na-arụ ọrụ na ndị ọrụ ugbo [[Social class | klaasị]]. Iju mmiri nke ọrụ ọhụrụ nọ na-echere m. Ajụjụ ugbu a bụ otu ịdọta ụmụ nwanyị n'ime kichin ndị mmadụ na nke [[w: mmụta ụmụ nwanyị | ịkụziri] ha itinye ume ha n'ụlọ ụmụaka na ebe [[w: nlekọta ụmụaka | nlekọta ụbọchị]], usoro ụlọ akwụkwọ. , ndozigharị ụlọ, na ọtụtụ ihe ndị ọzọ dị mkpa. Isi ihe dị n'ọrụ a niile bụ imejuputa, n'ezie, [[w: Ịha nhata n'ihu iwu|ikike nha nhata]] maka ụmụ nwanyị dịka ndị ọrụ na akụ na ụba mba na dịka nwa amaala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na, n'ezie. ya na proviso pụrụ iche: a ga-atụle ịmụ nwa dị ka ọrụ mmekọrịta mmadụ na ya mere na-echebe ma nye ya site na steeti. * N'ime [[mmekọrịta mmekọrịta ọha na eze]] nke m nwere n'ime afọ atọ nke ọrụ m na [[Norway]], ọ dịtụbeghị mgbe m nwetara ntakịrị ịkpọasị ma ọ bụ enweghị ntụkwasị obi megide nwanyị {{w|ikike}}. N'ezie, ahụ ike, [[democratic]] mmụọ nke {{w|Ndị Norway}} nyere aka nke ukwuu na nke a. Ya mere, a ga-ekwenye na ọrụ m dị ka onye ọrụ [[w:Norway–Russia mmekọrịta | onye nnọchi anya Russia na Norway]] emebeghị ihe siri ike, ma ọlị, n'ihi na abụ m nke [[Wiktionary: Mmekọahụ na-esighị ike | Mmekọahụ na-esighị ike]]." * Ọrụ ahụ malitere n'oké ịnụ ọkụ n'obi na kacha roseate [[olileanya]]. Oge okpomọkụ mara mma na ihe omume [[oyi]] mara afọ [[1923]]! Mmekọrịta azụmaahịa a maliteghachiri ọhụrụ na-aga nke ọma: ọka Russia na azụ asa na azụ̀ Norwegian, ngwaahịa osisi Russia na akwụkwọ Norwegian na cellulose. * Ọrụ siri ike na ahụmahụ ndị na-akpali nnọọ mmasị juru ná ndụ m. * ''' Ọ bụrụ na m nwetagoro ihe n'ụwa a, ọ bụghị àgwà m mere ka nke a malite na mbụ. Kama ihe ndị m rụzuru bụ naanị [[akara] nke eziokwu ahụ bụ na nwanyị, ka emechara, abanyelarị na ngagharị iji nweta amara n'ozuzu ya. Emere ngwa ngwa karịsịa n'oge agha na nke na-etinye aka na mpaghara nke [[nwere ike ime] eziokwu ahụ bụ na nwanyị nwere ike ịga n'ihu n'ọkwá kachasị elu [[ọchịchị]] na ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ka o sina dị, o doro anya na ọ bụ nanị obodo nke ga-eme n'ọdịnihu, dị ka Soviet Union, nwere ike ịnwa anwa iguzogide [[w: Women in Russia#Soviet era | nwanyị]] na-enweghị [[Misogyny | ajọ mbunobi]], iji kelee naanị ya. site n'echiche nke nkà na nkà ya, na, ya mere, inye ya ọrụ dị mkpa. '' Naanị oke mmiri ozuzo ọhụrụ ahụ siri ike nke ukwuu ikpochapụ ajọ mbunobi megide nwanyị ma ọ bụ naanị ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ nwere ike imezu [[w: nha nhata nwoke na nwanyị | nha nhata]] na ntọhapụ nke nwanyị site na iwulite ọha mmadụ ọhụrụ. .'' * '''Eguzoro m n'ọnụ ụzọ ọrụ ọhụrụ na ndụ na-achọ m ihe ọhụrụ. N'agbanyeghị ọrụ ndị ọzọ m ga-arụ, o doro m anya na ntọhapụ zuru oke nke nwanyị na-arụ ọrụ na ịmepụta ntọala ọhụrụ [[w: ụkpụrụ omume mmekọahụ | omume mmekọahụ]] ga-anọgide na-adị elu mgbe niile. ebumnuche nke ọrụ m na nke ndụ m. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en: ]] na Wikipedia Bekee **[[q:en: ]] na wikiquote Bekee * ''[http://www.marxists.org/archive/kollonta/index.htm Alexandra Kollontai Internet Archive] at {{w|Marxists Internet Archive}}. * Christine Thomas, [http://www.geocities.com/socialistparty/Documents/Kollantai.htm "For socialism and women's liberation,"] ([https://www.webcitation.org/5kmWj7QOj?url=http://www.geocities.com/socialistparty/Documents/Kollantai.htm Archived] 2009-10-25) ''Socialism Today,'' March 2003. * Helen Ward, [http://www.permanentrevolution.net//?view=entry&entry=1094 "Alexandra Kollontai,"] PermanentRevolution.net * Gabrille Tousignant, [http://www.kollontai.net/en/about-us.html "St-Petersbourg workers of the textile industry,"] Kollontai.net'' hwowuln0045v0g43oekcfg1x38sxdlm Mother Teresa 0 3075 13044 2022-11-15T11:13:57Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Saint Mother Teresa, nke a makwaara dị ka Saint Teresa nke Calcutta (26 Ọgọst 1910 – 5 Septemba 1997), amuru Anjezë Gonxha Bojaxhiu, bụ nwa amaala India nke Albanian, nwanne Roman Katọlik, na onye meriri Nrite Nobel Peace. [[Usòrò:Mother Teresa 1.jpg|thumb| Mother Teresa]] === Ihe ndị okwuru === [[Usòrò:Mother Teresa crno-bela.jpg|thumb|Ọchịchịrị gbara ọchịchịrị nke ukwuu, ihe mgbu na-egbukwa mgbu. – Ma m na-anabata ihe ọ bụla Ọ na-enye na m na-enye ihe ọ bụla Ọ na-ewe.]] === 1950s === * Jizọs nke m, Ha na-ekwu na ndị mmadụ na hel na-enwe ihe mgbu ebighi ebi n'ihi mfu nke Chineke - ha ga-enweta ahụhụ ahụ niile ma ọ bụrụ na ha nwere ntakịrị olileanya inwe Chineke. N'ime mkpụrụ obi m, enwere m mmetụta dị egwu dị egwu nke ọnwụ, nke Chineke achọghị m, nke Chineke abụghị Chineke, nke Chineke adịghị adị n'ezie (Jizọs, biko gbaghara m nkwulu, a gwara m ka m dee ihe niile). Ọchịchịrị ahụ gbara m gburugburu n'akụkụ niile. Enweghị m ike ibuli mkpụrụ obi m nye Chineke - ọ dịghị ìhè ma ọ bụ mkpali na-abanye na mkpụrụ obi m. Ana m ekwu maka ịhụnanya maka mkpụrụ obi, nke ịhụnanya dị nro maka Chineke, okwu na-agafe n'okwu m [sic, egbugbere ọnụ], na ọ na-agụsi m agụụ ike ikwere na ha! Kedu ihe m na-arụ ọrụ maka? Ọ bụrụ na e nweghị Chineke—ọ bụrụ na e nweghị mkpụrụ obi—ọ bụrụ na e nweghị mkpụrụ obi, Jizọs—Ị bụghịkwa eziokwu... Jizọs ekwela ka e ghọgbuo mkpụrụ obi m—ma ọ bụ ka m duhie onye ọ bụla. Na oku I kwuru na m ga-ata ahụhụ nke ukwuu.—Afọ iri—Jizọs m, I mewo m dị ka uche gị si dị—na Jizọs nụrụ ekpere m—ọ bụrụ na nke a masịrị gị—ọ bụrụ na ihe mgbu na ahụhụ—ọchịchịrị m na nkewa na-enye gị ntanye nkasi obi—Jizọs nke m, mee m dịka ị chọrọ — ogologo oge ị chọrọ, na-enweghị otu ilele mmetụta na mgbu m anya...A na m arịọ gị naanị otu ihe—biko ewerela ihe ahụ. nsogbu ịlọghachi ngwa ngwa.—Adị m njikere ichere Gị ruo mgbe ebighị ebi. ** N'abalị ya gbara ọchịchịrị nke tọgbọrọ n'efu nke mmụọ n'etiti nraranye, n'ime akwụkwọ ozi e degaara Jizọs, dịka e hotara na Mother Teresa: Bịa bụrụ Ìhè m (2007) nke Fada Brian Kolodiejchuk deziri, p. 192; gbasara okwu a, Fr. Kolodiejchuk na-ede, sị: “...Mgbe ọ na-agwa Jizọs okwu—ya bụ, n’ekpere—ọ pụrụ iji nwayọọ kwupụta ihe dị ya n’obi. " === 1960s === * Ọtụtụ mgbe, m na-eche ihe n'ezie Chineke na-enweta n'aka m n'ọnọdụ a - enweghị okwukwe, enweghị ịhụnanya - ọbụnadị na mmetụta. N’ụbọchị nke ọzọ, enweghị m ike ịgwa gị otú obi dị m. — E nwere oge m fọrọ nke nta ka m jụ ịnakwere. — M kpachaara anya were Rosary wee jiri nwayọọ nwayọọ na-atụgharịghịkwa uche ma ọ bụ n’echeghị echiche – ekwuru m ya nwayọọ nwayọọ na nwayọọ. Oge gafere - mana ọchịchịrị gbara ọchịchịrị, ihe mgbu na-egbukwa mgbu. – Ma m na-anabata ihe ọ bụla Ọ na-enye na m na-enye ihe ọ bụla Ọ na-ewe. Ndị mmadụ na-ekwu na ha na-abịarukwu Chineke nso - ịhụ okwukwe m siri ike. – Nke a ọ bụghị na-eduhie ndị mmadụ? Oge ọ bụla m chọrọ ikwu eziokwu - "na enweghị m okwukwe" - okwu anaghị abịa - ọnụ m na-anọgide na-emechi. – Ma m ka na-anọgide na-amụmụ ọnụ ọchị na Chineke na ihe niile. ** N'abalị ya gbara ọchịchịrị nke tọgbọrọ n'efu nke mmụọ n'etiti nraranye, n'akwụkwọ ozi e degaara Bishọp Lawrence Trevor Picachy (Septemba 1962), dịka e hotara na [http://books.google.com/books?id=XDILw3N_jGoC&pg=PA238&dq=%22I+accept+whatever+He+gives+and+I+give+whatever+He+takes%22&hl=en&ei=3L9kTd-KEISBlAffqen5Bg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCcQ6AEwAA#v=onepage&q=%22I%20accept%20whatever%20He%20give Mother Teresa: Bịa bụrụ Ìhè m (2009) nke Brian Kolodiejchuk dere], 2009, p. 238 ISBN 0307589234 ISBN 9780307589231 === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Mother_Teresa Mother Teresa] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mother_Teresa Mother Teresa] na Wikiquote bekee fabgmvbpcy70ayyhjwdtfuhcgaymksh Rose Gollup Cohen 0 3076 13047 13046 2022-11-15T11:21:55Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Rose Gollup Cohen|Rose Gollup Cohen]]'' (1880–1925) bụ onye odee. O tolitere n'ezinụlọ ndị Juu n'otu obodo dị na Alaeze Ukwu Rọshịa, ya na nwanne mama ya Masha kwagara New York City's Lower East Side na 1892 iji sonyere nna ya. Ọ rụrụ ọrụ n'ebe a na-ere ọsụsọ, banye n'otu òtù, na-ejekwa ozi dị ka ohu ụlọ. ===Ihe o kwụru === === "Si na onyinyo" (1918) === * Enwere m oge iji yipụ uwe m gabiga na tebụl, mgbe onye isi ahụ tiri mkpu n'obi, "Lee ebe a, nwa agbọghọ, ọ bụrụ na ịchọrọ ịrụ ọrụ ebe a, ọ ka mma ịbata n'isi ụtụtụ. Ọ dịghị awa ọrụ na ụlọ ahịa m." Ọ dị ka ọ ka nọ n'ime ụlọ, ọbụlagodi igwe kwụsịrị. Olu ya wee daa nke ukwuu. M mere ngwa ngwa banye n'obere oghere dị n'etiti ndị ikom abụọ ahụ wee nọdụ ala. O wetara m uwe mwụda abụọ wee sụọ, "Jiri ihe ndị a mee ọsọ ọsọ!" Site n'awa nke a ndụ siri ike malitere nye m. Ọ jụrụ iwere m ọrụ ma e wezụga n'izu. Ọ kwụrụ m dollar atọ maka nke a, o mere ngwa ngwa malite n'isi ụtụtụ ruo n'oge. O nyere m naanị uwe elu abụọ n’otu oge ka m mee. Mgbe m weghaara ha na ka ọ na-enye m ọrụ ọhụrụ ọ ga-ekwu ngwa ngwa na ngwa ngwa, "Mee ngwa ngwa!" Ma mgbe ọ na-ekwughị ya n'okwu ọ lere m anya na ọ dị m ka m na-anụ ọbụna karịa n'ụzọ doro anya, "Mee ọsọ ọsọ!" M mere ọsọ ọsọ ma ọ dịghị mgbe afọ juru ya. Site n'ile anya na n'ụzọ o mere ka m chee na emeghị m nke ọma. N'abalị, mgbe ndị mmadụ na-ebili ọtọ malite ịgbatị ọrụ ha, mụ onwe m ga-ebilikwa na-enwe nkụda mmụọ n'akụkụ ọ bụla ma na-atụ egwu maka obere ọnụ ụlọ anyị na-ajụ oyi na-enweghị isi na osikapa a na-esighị, ọ ga-eji uwe ọzọ bịa. * Mụ onwe m achọghị ịhapụ ụlọ ahịa ahụ n'ihi ụjọ na m ga-atụfu otu ụbọchị ma ọ bụ ọbụna karịa ikekwe n'ịchọ ọrụ ọzọ. Ịlafu ọkara dollar pụtara na ọ ga-ewe ogologo oge tupu nne na ụmụ ya abịa. Ma ugbu a, achọrọ m ha karịa mgbe ọ bụla ọzọ. Ahụrụ m nne m agụụ na ụlọ ebe ọ ga-adị ọkụ ma na-ekpo ọkụ ma na-eche ya mgbe anyị si ọrụ bịa. N'ihi na m na-agụsi ha agụụ ike otú ahụ ka m biri nke ukwuu n'echiche. N'ihi ya, m nwere ike inwe ha nso m. Ọtụtụ mgbe, ka oge ịla n'ụlọ na-eru nso, m na-anọ ọdụ na-akpa ákwà na-ekweta na nne na ụmụ ha nọ n'ụlọ na-echere. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Rose Gollup Cohen]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Rose Gollup Cohen]] na wikiquote Bekee * [https://jwa.org/encyclopedia/article/cohen-rose-gollup Jewish Women's Archive page] 1vrxa1kz9w06owgagafqv1t61loryjj Indira Gandhi 0 3077 13108 13049 2022-11-15T20:56:48Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Indira Priyadarshini Gandhi''' (Nọvemba 19, 1917 - Ọktoba 31, 1984) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị India na onye etiti nke National Congress nke India. Ọ bụ praịm minista nke atọ nke India ma bụrụkwa onye mbụ na, ruo taa, ọ bụ naanị praịm minista nwanyị India. Indira Gandhi bụ ada Jawaharlal Nehru, onye isi ala nke mbụ nke India. Ọ jere ozi dị ka praịm minista site na Jenụwarị 1966 ruo March 1977 na ọzọ site na Jenụwarị 1980 ruo mgbe e gburu ya na Ọktoba 1984, na-eme ka ọ bụrụ praịm minista India nke abụọ kacha ogologo oge mgbe nna ya gachara. Dị ka praịm minista, Gandhi bụ onye ama ama maka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na nchikota nke ike na-enwetụbeghị ụdị ya. Ọ gara agha na Pakistan na nkwado nke nnwere onwe na agha nke nnwere onwe na East Pakistan, nke butere mmeri India na okike nke Bangladesh, yana ịbawanye mmetụta India ruo n'ókè ebe ọ ghọrọ naanị mpaghara mpaghara South. Asia. N'ịkọwa echiche nkewapụ onwe ya, na nzaghachi nye oku maka mgbanwe, Gandhi guzobere ọnọdụ mberede site na 1975 ruo 1977 bụ ebe a kwụsịtụrụ nnwere onwe obodo na ndị nta akụkọ. E mere arụrụala zuru ebe niile n'oge ihe mberede ahụ. N'afọ 1980, ọ laghachiri n'ọchịchị mgbe nhọpụta zuru oke na nke ziri ezi. Mgbe Gandhi nyere iwu ka eme ihe agha na Templelọ nsọ Golden na Operation Blue Star, ndị nche ya na ndị mba Sikh gburu ya na 31 October 1984. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ike mba n'ikpeazụ bụ ihe ọ ga-eme n'onwe ya, ọ bụghị n'ihe ọ nwere ike ibiri n'aka ndị ọzọ. **''[http://planningcommission.nic.in/plans/planrel/fiveyr/4th/4ppre.htm/ "Preface, 4th Five Year Plan"]'' *E nwere nnukwu echiche na-ezighị ezi na e nwere ike ime mkparịta ụka banyere ihe ndị dị ndụ iji dọpụ uche ná nsogbu nke agha na ịda ogbenye. **First global conference on the human environment (UNCHE) in Stockholm in June 1972 by UN. *Enweghị m mmasị na ndụ ogologo. Anaghị m atụ egwu ihe ndị a. Achọghị m ịma ma ndụ m na-aga ijere mba a ozi. Ọ bụrụ na m anwụ taa, ntapụ ọbara m ọ bụla ga-eme ka mba ahụ nwee ume. **Speech, Bhubaneswar, India (October 30, 1984), quoted in "Death in the Garden," by William E. Smith, Time (November 12, 1984) ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Indira Gandhi|Indira Gandhi]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Indira Gandhi|Indira Gandhi]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Indira, Gandhi}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* a97dvruk4ht0orviuma34yidi25t95c Anna Politkovskaya 0 3078 13051 13050 2022-11-15T11:26:36Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Politkovskaya|Anna Stepanovna Politkovskaya]]''' ([[30 August]] [[1958]] – [[7 October]] [[2006]]) bụ [[Russia|Russian] ]] onye nta akụkọ, onye edemede na onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ nke a maara nke ọma maka mmegide ya megide esemokwu Chechen na mgbe ahụ-Russian [[Vladimir Putin | Onye isi ala Putin]]. ===Ihe o kwụru === *[Ọ bụ] anyị bụ ndị na-ahụ maka atumatu Putin ... [s] obodo egosila enweghị mmasị na-enweghị njedebe ... [a] ndị Chek abanyela n'ike, anyị emeela ka ha hụ egwu anyị, ma si otú ahụ nwee naanị. mere ka ọchịchọ ha sikwuo ike ime anyị ka ehi. Ndị KGB na-asọpụrụ naanị ndị siri ike. Ndị na-adịghị ike ọ na-eripịa. Anyị nke mmadụ niile kwesịrị ịma nke ahụ. **''[[w:Putin's Russia|Putin's Russia]]'' * Anyị na-alaghachi azụ n'ime abyss Soviet, banye ohere ozi nke na-ekwupụta ọnwụ sitere na amaghị nke anyị. Naanị ihe anyị nwere bụ ịntanetị, ebe ozi ka dị n'efu. Maka ndị ọzọ, ọ bụrụ na ịchọrọ ịga n'ihu na-arụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ, ọ bụ ọrụ zuru oke nye Putin. Ma ọ bụghị ya, ọ nwere ike ịbụ ọnwụ, mgbọ, nsi, ma ọ bụ ikpe - ihe ọ bụla ọrụ anyị pụrụ iche, ndị nkịta nche nke Putin, dị mma. ** Dị ka e hotara na "[http://www.guardian.co.uk/world/2004/sep/09/russia.media Poisored site Putin: Ihe egwu Beslan ka na-akawanye njọ site na iyi egwu nke mgbasa ozi servile Russia] "(9 Septemba 2004), ''The Guardian'', United Kingdom: Guardian News and Media Limited * Ndị dike m bụ ndị chọrọ ịbụ ndị mmadụ n'otu n'otu mana a na-amanye ha ịbụ cogs ọzọ. N'Alaeze Ukwu enwere naanị cogs. ** Dị ka e hotara na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/europe/anna-politkovskaya-putin-poison-and-my-struggle-for-freedom-535250.html Anna Politkovskaya: Putin, nsi na mgba m na-agba maka nnwere onwe]'' (15 October 2004), ''[[Wikipedia:The Independent|The Independent]]''. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Anna Politkovskaya]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Anna Politkovskaya]] na wikiquote Bekee 2j3na47xic827cvtqzm3r1anip20ogx P. J. Soles 0 3079 13055 13054 2022-11-15T11:49:53Z Lebron jay 36 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Pamela Jayne Soles'''(Julaị 17, 1950–) bụ onye omere America mụrụ German. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ị na-achị ọchị nke ukwuu na ihe nkiri egwu. N'ihi na a nyagburu gị, mmadụ na-eti mkpu "bee" na onye ọ bụla na-amalite ịchị ọchị na setịpụ. Mana ihe ọchị, ọ dị iche n'ihi na onye ọ bụla na-anwa ịchọpụta ihe ga-akacha achị ọchị, yabụ mgbe mmadụ tiri mkpu bepụ enwere ọtụtụ “nke ọma, ma eleghị anya nke a ga-atọ ọchị” ma ọ bụ “ndị na-agba stunt anaghị achị ọchị nke ahụ. oge, yabụ ka anyị nwalee ihe ọzọ.” Ọ dị nnọọ iche. **[https://classic-horror.com/newsreel/pj_soles_interview/ A "Totally" Cool Chat with PJ Soles] *Enwere otu abụọ dị iche iche nke ndị na-akwado. Ndị na-abịa mgbakọ dị egwu na-enwe mmasị na Halloween na Carrie. Ihe kacha tụrụ ha n'anya bụ na ha na-ele foto m ndị ọzọ anya wee sị, "na ee, ị nọ na Stripes!" Ọtụtụ n'ime ha maara na m nọ na fim ndị ahụ niile, mana ọtụtụ n'ime ha amaghị. Ọ bụrụ na m zutere mmadụ n'okporo ámá, ma ọ bụ isi ha tụgharịa na akara nlele, ha na-ekwukarị, "Mụ na gị gara ụlọ akwụkwọ sekọndrị?" **[https://www.hollywoodchicago.com/news/21058/interview-iconic-actress-pj-soles-on-her-brilliant-career/ Iconic Actress P.J. Soles on Her Brilliant Career] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:PJ Soles|PJ Soles]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:P.J. Soles|P.J. Soles]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:PJ, Soles}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 5z9t07uid7sjh52lnkepbolz97oqo98 Auxilia Mnangagwa 0 3080 13053 2022-11-15T11:48:33Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Auxillia Mnangagwa (née Kutyauripo; amuru 25 Maachị 1963) bu onye ndọrọndọrọ ọchịchị Zimbabwe ma jee ozi dika nwunye mbu nke Zimbabwe kemgbe Nọvemba 2017, dika nwunye Onye isi ala Emmerson Mnangagwa. Mgbe ọ nọrọ ihe karịrị afọ iri na Ministry of Manpower and Development, ọ sonyeere ụlọ ọrụ Prime Minister na 1992. [[Usòrò:Auxillia Mnangagwa - First Lady of Zimbabwe.jpg|thumb|Auxillia Mnangagwa - First Lady nke Zimbabwe]] === Ihe ndị okwuru === * Anyị chọrọ ka mgbasa ozi wepụta ozi na-amụghị nwa na-emetụta ma nwoke ma nwanyị, nke a enweghị ike ịbụ egwuregwu ụta. Ma anyị ma na obodo anyị na ụmụ nwanyị na-ebu oke nsogbu a. Nke a nwere ike ịbụ ihe ndabere nke mmetọ nwoke na nwanyị ma ọ bụ nke anụ ahụ, ịgba alụkwaghịm ma ọ bụ ikewapụ onwe ya na usoro ezinụlọ. N'Afrịka ọrịa na-efe efe bụ isi ihe na-ebute amụghị nwa. Omenala na omenala na omume okpukpe jikọtara ya na ihe ndị dị ala nwere ike ime ka ọnọdụ ndị a pụta ìhè. Ihe ndị na-agụnye nri na-adịghị mma, ọrịa ndị a na-ebute site ná mmekọahụ a na-agwọghị ya, ite ime na-adịghị ize ndụ, ihe ndị na-esi n'ibibi ibi na ikpughe ịṅụ sịga na-akwalitekwa amụghị nwa, ya mere a na-emetụta ma nwoke ma nwanyị. Anyị chọrọ ka mgbasa ozi wepụta eziokwu ahụ bụ na enweghị ọmụmụ abụghị ikpe, enwere ike idozi ọnọdụ mgbe di na nwunye na-abịa ihu na ọnọdụ a. ** "[https://www.youtube.com/watch?v=X3kGdAwZzYg Nwanyị mbụ Zimbabwe H.E. Auxilia Mnangagwa okwu na Merck Foundation Health Media Training"] (February 6, 2020) * Ọ dị m ka akwa ákwá ịhụ nwanyị na-ata ahụhụ otu a mana ọ bara uru (madzimai) ụmụ nwanyị. Ụmụ nwanyị taa ka anyị hapụ ndụ a malite ndụ ọhụrụ. Anyị ajụla mmụọ ịgba akwụna. Anyị nwere ike ịkwụsị nsogbu anyị n'onwe anyị dịka ụmụ nwanyị. Booster butere anyị ọrịa, ụmụaka dị iche iche totems. Ka Chineke nu anyi, meekwa ka ebe a di ocha. ** "Ụmụ nwanyị abalị Epworth Booster malitere ndụ ọhụrụ", Herald (30 Septemba 2021) * Agụmakwụkwọ amaghi afọ ma ka m na-eguzo ebe a, a na m aga akwụkwọ. ** "Ụmụ nwanyị abalị Epworth Booster malitere ndụ ọhụrụ", Herald (30 Septemba 2021) === Okwu gbasara Auxilia Mnangagwa === * Amara maka ịbụ ebe ịgba akwụna, iji ọgwụ eme ihe na ebe ụmụ nwanyị ama ama maka ịbụ ebe ịgba akwụna, iji ọgwụ ọjọọ eme ihe na ebe a na-akwanyereghị ugwu ụmụ nwanyị ugwu paBooster n'ime obodo na-agbasawanye nke Epworth chere ọhụụ. ọrụ yesterdat, ekele First Lady na sprawling mmezi nke Epworth chere ọhụrụ ọrụ ụnyaahụ, ekele First Lady Auxilia Mnangagwa. ** [https://www.facebook.com/aohzim/posts/2985640171668707 Angel of Hope Foundation], Facebook (December 16, 2020) * Ana m ekele Nwanyị nwanyị mbụ maka iweta mmemme a ebe a na Booster. O nyela anyị akwụkwọ. Emechara m akwụkwọ n'ụdị 3 yabụ enwere m ekele maka mkpebi ya ibuli anyị elu ebe a na Epworth. Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eme ihe ọjọọ na Booster mana Amai bịara ịgba anyị ume ka anyị hapụ nke a ma ugbu a agwụla. Anyị na-ekelekwa mahadum ya na ya jikọrọ aka ka anyị nweta asambodo. ** "Ụmụ nwanyị abalị Epworth Booster malitere ndụ ọhụrụ", Herald (30 Septemba 2021) * Ọrụ ebere nke nwanyị mbụ na-elekwasị anya na nkwalite ụmụ nwanyị. O nyere aka guzobe ụlọ akụ ụmụ nwanyị n'ọtụtụ mpaghara nke Midlands nke mba ahụ. ** "Eziokwu iri na otu gbasara Auxilia Mnangagwa - nwunye mbụ nke Zimbabwe", South Africa (March 8, 2018) * Nne nke mba ahụ kwuru na ọ na-ewute ya maka nlekọta adịghị mma nke gburugburu ebe obibi na ọkụ ọkụ nke ndị obodo na-akpata. ** "Nwanyị mbụ na-eme ka mmụọ dị ọcha", Herald (1 October 2021) === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Auxillia_Mnangagwa Auxilia Mnangagwa] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Auxilia_Mnangagwa Auxilia Mnangagwa] na Wikiquote bekee nx40hu8t3pj87i1tb5knls0mclr7x2t Rebecca Latimer Felton 0 3081 13056 2022-11-15T12:07:20Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Rebecca Ann Latimer Felton (June 10, 1835 - Jenụwarị 24, 1930) bụ onye odee America, onye nkuzi, onye mgbanwe na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ghọrọ nwanyị mbụ jere ozi na Senate United States. Ọ bụ nwanyị a ma ama na Georgia na Progressive Era, a kwanyere ya ugwu site na nhọpụta na Senate. E kpọrọ ya iyi na November 21, 1922, ma jee ozi nanị awa 24. Mgbe ọ dị afọ 87, ọnwa itoolu na ụbọchị iri abụọ na abụọ, ọ bụ onye omebe iwu ọhụrụ batara na Senate. [[Usòrò:Reb Felton-Geo Senate.jpg|thumb|Rebecca Latimer Felton]] === Ihe ndị okwuru === * Otu Senator nke U.S., nwanyị, ka bụ ụdị egwuregwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị isi nwoke anyị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. O doro anya na okporo ụzọ ahụ siri ike—ma eleghị anya, okwute—ma ụzọ ahụ adịwo. Ọ bụ eziokwu doro anya. Ọ bụ ezie na ọ bụkwa ihe omume ịhụnanya, ọ ga-anọgide na-abụ ihe atụ nke akụkọ ihe mere eme-agaghị ehichapụ ya. ** Nov. 7, 1922 [http://www.wilkinsons.com/Bananna/2005/08/who-was-rebecca-l-felton.html Ọnye na-bụ Rebecca L. Felton?]. Banana Stew (August 2, 2005).. * Mgbe ụmụ nwanyị obodo na-abata ma soro gị nọdụ, n'agbanyeghị na enwere ike ịnwe ma ole na ole n'ime afọ ole na ole sochirinụ, ana m ekwe gị nkwa na ị ga-enweta ikike, ị ga-enweta ezi ebumnuche, ị ga-enweta ịhụ mba n'anya dị elu, na ị ga-enweta uru na-enweghị isi." ** Okwu na Senate, November 21, 1922 *Mgbe enweghị oke okpukperechi n'elu ikpo okwu iji hazie agha ntụte megide mmehie; ma ọ bụ ikpe ziri ezi n'ụlọ ikpe na-ata ahụhụ ozugbo; ma ọ bụ nwoke zuru oke na mba ahụ iji tinye ogwe aka nchebe banyere ịdị ọcha na omume ọma --- ọ bụrụ na ọ chọrọ lynching iji chebe ihe onwunwe nwanyị kacha amasị ya n'aka anụ ọhịa ndị na-eri anụ ---m na-ekwu lynch, otu puku ugboro n'izu ọ bụrụ na ọ dị mkpa. ** Ọgọst 11, 1897 * Agbụrụ ndị ọjọọ na-eji ike anụ ahụ chịkwaa ụmụ nwanyị ha. Kpọkọ na ọta bụ naanị arụmụka ha. Ndị Alakụba na-anụ ọkụ n'obi na-aga n'ihu na-ekwu na ụmụ nwanyị enweghị mkpụrụ obi. ** 'Gịnị kpatara m ji bụrụ onye nchịkwa? edemede, nke e dere na Mee 14, 1915. Cornerstones of Georgia History, p. 165. * Omenala ụmụ nwanyị a bụ nnukwu ngagharị nke mmekọ nwoke na nwanyị n'ebe ibe ha nọ, na-enwe echiche dị iche iche maka ọchịchị, yana echiche nkịtị na ndụ ụlọ, ebe nwoke tozuru oke ga-achọ ma chọta ezigbo onye ọlụlụ ya na nne ụmụ ya, dịka nakwa nkasi obi nke ụlọ ya. ** 'Gịnị kpatara m ji bụrụ onye nchịkwa? Nkuku akụkụ nke akụkọ ihe mere eme Georgia, p. 169. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Rebecca_Latimer_Felton Rebecca Latimer Felton] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Rebecca_Latimer_Felton Rebecca Latimer Felton] na Wikiquote bekee tn87xusvx0y3dy2vyc3ofcz6hfa718w Claudia Schiffer 0 3082 13057 2022-11-15T12:18:29Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Claudia Maria Schiffer''' (amuru ya Ọgọstụ 25, 1970) bu onye omekorita na onye omere German, onye ruru ogo ewu ewu ya n'oge 1990s. Schiffer bụ otu n'ime supermodels kacha aga nke ọma n'ụwa, na-apụta na mkpuchi akwụkwọ akụkọ karịrị narị ise ma echere na ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị German kacha baa ọgaranya n'oge ya, na Forbes na-eche na Schiffer ruru £ 38 nde na 2002. ===Ihe ọ okwụrụ=== *Onye nlereanya kachasị dị ka anyị na mbụ, adịghị adị ọzọ. **[http://web.archive.org/web/20071111235424/http://www.news.com.au/story/0,23599,22366938-2,00.html?from=public_rss/ Supermodels don't exist anymore, says Claudia Schiffer] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Claudia Schiffer|Claudia Schiffer]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Claudia Schiffer|Claudia Schiffer]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Claudia, Schiffer}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 5mlheqb7qlid86r74fma4s1br9ngq8v Portia Loeto 0 3083 13059 13058 2022-11-15T12:21:35Z Ugbesabdul 185 wikitext text/x-wiki Portia Tshegofatso Loeto bụ onye bi na Matobo, South Africa. A mụrụ ya na 1985 wee tolite na Tonota. Ọ bụ onye na-akwado ụmụ nwanyị. === Ihe ndị okwuru === * N'anya m nwanyị na-emesi nhọrọ na ike ịme nhọrọ ahụ. Ndị nna ochie na-emeghachi onwe ya, na-ewere ụdị dị iche iche na ụdị dị iche iche iji mee ka ụmụ nwanyị nọrọ n'oche ha, nke a mere ndị inyom ndị ọzọ ga-eji nọrọ na nche. Patriarch na-arụ ọrụ ehihie na abalị iji mebie ihe nwanyị na-eme na anyị kwesịrị iburu nke a n'uche na atụmatụ mkpokọta anyị ka anyị wee nọgide na-agbasi mbọ ike n'ọgụ ahụ. Ndị uwe ojii na-ekwu okwu gbasara mmekọahụ na enweghị mmasị. A na-enyocha usoro mgbasa ozi nke mba yana anyị anaghị anụkarị mkparịta ụka siri ike gbasara isi okwu okike. Ọ dị mkpa ka e mesoo usoro nhazi nke ndị nna ochie na nke kpachapụrụ anya. Anyị enweghị ike ime nke a na-aga n'ihu dịka nke a. Anyị enweghị ike ịme ọganihu ọ bụla n'ihe gbasara mgbanwe nwoke na nwanyị ma ọ bụrụ na ọnọdụ a na-emeri. Anyị chọrọ ọrụ. Anyị chọrọ okporo ụzọ dị nchebe. Anyị kwesịrị ịpụ n'abalị ma ghara ịtụ egwu ndụ anyị. Anyị kwesịrị iyi ihe anyị chọrọ. Anyị kwesịrị ịbụ ụmụ amaala zuru oke. ** [https://guardiansun.co.bw/News/introducing-portia-loeto-the-feminist-advocate Ewebata Portia Loeto, onye nkwado nwany]ị (29 Jenụwarị 2019) eweghachitere (30/07/2022) * Ndụ m na-adị kwa ụbọchị bụ ihe m na-eme: ọ bụ na mkparịta ụka m na-eme ma ọ bụ okwu m na-ede maka agụmakwụkwọ na-eto eto. Imekọ ihe ọnụ na ịchịkọta mbọ anyị n’otu n’otu ga-eweta mgbanwe ahụ anyị na-achọsi ike. ** [http://ralf.cal.org.za/african-feminist-profile-tjipo-portia-tshegofatso-loeto/ Profaịlụ Feminist nke Afrịka: Tjipo Portia Tshegofatso Loeto] (Nọvemba 27 2018) eweghachitere (30 Julaị 2022) === Njikọ mpụga === [https://guardiansun.co.bw/News/introducing-portia-loeto-the-feminist-advocate Ewebata Portia Loeto, onye nkwado nwanyị] (29 Jenụwarị 2019) eweghachitere (30/07/2022) [http://ralf.cal.org.za/african-feminist-profile-tjipo-portia-tshegofatso-loeto/ Profaịlụ Feminist Africa: Tjipo Portia Tshegofatso Loeto] (Nọvemba 27 2018) eweghachitere (30 Julaị 2022) msaedgwx6po4z8kfqzr2vwmllt0hgeo Leni Riefenstahl 0 3084 18191 18190 2024-02-18T00:31:32Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Bundesarchiv Bild 146-2004-0019, Polen, Truppenbesuch von Leni Riefenstahl.jpg|thumb|Leni Riefenstahl (1939)]] '''Helene Bertha Amalie "Leni" Riefenstahl''' (22 Ọgọst 1902 - 8 Septemba 2003) bụ onye ntụzi ihe nkiri German, onye na-ese foto na onye na-eme ihe nkiri ama ama maka ọrụ seminal ya n'iwepụta mgbasa ozi ndị Nazi. ===Ihe ọ kwụrụ=== *Ihe nkiri a bụ ihe dị mkpa ná ndụ m, ọ bụghị n'ihi na ọ bụ mgbalị mbụ m na-eme nke ọma dị ka onye na-emepụta ihe na onye nduzi, ma n'ihi na ihe nkiri a masịrị Hitler nke ukwuu nke na ọ siri ọnwụ na m na-eme ihe nkiri banyere nnọkọ oriri na Nuremberg. **On [https://en.wikipedia.org/wiki/The_Blue_Light_(film)/ The Blue Light]Partly quoted in: Leni Riefenstahl (1992) The sieve of time: the memoirs of Leni Riefenstahl. p. 210 ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Leni Riefenstahl|Leni Riefenstahl]] na Wikipedia Bekee *[[q:en: Leni Riefenstahl|Leni Riefenstahl]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Leni, Riefenstahl}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* 7kfp8eqbut0wi8zratx8636avjethgs Franka Potente 0 3085 13061 2022-11-15T13:19:06Z Lebron jay 36 Created Page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Franka Potente''' (amuru ya 22 Julaị 1974) bu onye omere na onye ọbụ abụ German. Ọganihu ya bịara na 1998, mgbe ọ na-ebute ụzọ na ihe nkiri thriller Run Lola Run. O mere mgbanwe na Hollywood na Blow (2001) na ihe nkiri Bourne abụọ mbụ (2002-2004). ===Ihe ọ kwụrụ=== *Agara m vegan maka ahụike. Enwere m cholesterol ahụ, nhọrọ m bụ ọgwụ ndị m na-achọghị ma ọ bụ gbanwee otú m si eri nri. Ma enwere m ọmarịcha ịma aka, ya mere apụrụ m na vegan ụlọ ọrụ dọkịta. Nke a bụ afọ atọ gara aga. Enwere m mmetụta dị iche ozugbo. M na-enwekarị nsogbu n'ihi ọnya akpịrị na-egbu m mgbu, ewepụrụ m nke ahụ ozugbo, akpụkpọ ahụ m wee kpochaa. Adara m ụra nke ọma. … Gbalịa ya hụ otú ọ dị gị. Ọ bụrụ na ọ dị gị mma mgbe otu izu gachara, nwaa izu ọzọ. **[https://www.youtube.com/watch?v=2fth5hkjyns/ 'Bourne' Series Actor Franka Potente's Vegan Choice Changed Everything,” video interview with People for the Ethical Treatment of Animals (9 August 2017)] ==Njikọ Mpụga== *[[w:en:Franka Potente|Franka Potente]] na Wikipedia Bekee *[[q:en:Franka Potente|Franka Potente]] na Wikiquote Bekee {{DEFAULTSORT:Franka, Potente}}* [[Category:Ụmụ nwanyị]]* eskgeiowblno2epww9g9o2ql2xp4lgv Alla Pugacheva 0 3086 13062 2022-11-15T13:59:37Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Alla Pugacheva|Alla Borisovna Pugacheva]]''', mgbe ụfọdụ ''Pugachova''' (Russian: Алла Борисовна Пугачёва, amụrụ 15 Eprel 1949), bụ onye na-egwu egwu Soviet na Russia. Ọrụ ya malitere na 1965 ma na-aga n'ihu ruo taa, n'agbanyeghị na ọ lara ezumike nká n'ịrụ ọrụ. Maka ya "mezzo-soprano doro anya na ngosipụta zuru oke nke mmetụta obi eziokwu", ọ na-enwe ọmarịcha ọnọdụ n'ofe Soviet Union mbụ dị ka onye na-eme ihe nkiri Soviet kasị nwee ihe ịga nke ọma n'ihe gbasara ndekọ ahịa na ewu ewu. ===Ihe o kwụru === * Biko tinye m na ndepụta nke ndị nnọchi anya mba ọzọ nke mba m hụrụ n'anya, dịka m kwenyere na di m, onye na-akwụwa aka ọtọ, ezigbo nwoke na ezigbo nwoke, ezigbo onye mba Russia nke enweghị ike ịzụta ya, onye chọrọ ọganihu, ndụ udo, nnwere onwe ikwu okwu. gaa n'ala nna ya na onye chọrọ ka ụmụ anyị nwoke kwụsị ịnwụ maka ebumnuche efu na-eme ka obodo anyị bụrụ pariah na nke na-eme ka ndụ ụmụ amaala anyị sie ike. ** Ekwuru n'oge [[2022 Russia wakporo Ukraine]], nke e hotara na [https://novayagazeta.eu/articles/2022/09/18/famous-russian-singer-alla-pugacheva-asks-to-include- onye nnọchi anya ya-na mba ofesi-n'akụkụ-ya-di-tv-presenter-maxim-galkin-news "Onye na-agụ egwú Rọshịa a ma ama Alla Pugacheva na-arịọ ka o tinye ya na listi 'onye nnọchi anya mba ọzọ' n'akụkụ di ya, onye na-egosi TV Maxim Galkin" ], Novya Gazeta, 18 Septemba 2022 ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Alla Pugacheva]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Alla Pugacheva]] na wikiquote Bekee rzl3qqsbwdyxdbo7cvaiqtzdunxt2j0 Curtis Yarvin 0 3087 13073 13063 2022-11-15T15:42:37Z Ugbesabdul 185 wikitext text/x-wiki Curtis Yarvin (amuru June 25, 1973), makwaara aha ya pen Mencius Moldbug, bu onye sayensi komputa America, onye ndoro-ndoro ochichi, na onye na-eche echiche neoreactionary. Ọ bụ onye okike nke ikpo okwu mgbako Urbit na onye dere blọgụ enweghị ikike ndoputa. === Ihe ndị okwuru === === Ọchịchị Nazi === * O kwesịrị ka o doo anya na, ọ bụ ezie na abụghị m onye mba ọcha, ihe ahụ anaghị eme m nke ọma.[1] * Ọ̀ pụghị iju anyị anya n’ihe ọchịchị nke atọ nwetara, ebe anyị maara na ọ bụ onye maniac na-achị ya? N'aka onye na-abụghị maniac, gịnị ka ọ ga-eme? Dị ka ihe atụ, n'aka Ọgọstọs? Ọfọn, ke ebiet kiet ke Germany ke 1933, ekeme ndidi Augustus m̀mê iba. Ma ọ bụ ọbụna atọ. Ma Germany na 1933 bụ ọchịchị onye kwuo uche ya. Na ochichi onye kwuo uche ya ahọpụtaghị Augustus, ọ bụghị Frederick the Great, ọbụnadị Kaiser Bill. Ọ họpụtara - Chere. Ònye ka ọ họpụtara? Gee. Echefuola m ugbua. Akpọrọ m migraines ndị a asị. Onye Ọstria, echere m. Sejin? klaasị mbụ nkeonwe? Onye dị otú ahụ. Nwoke nke ndị mmadụ, nke ahụ bụ n'ezie. Akụkọ ihe mere eme na-agbagwoju anya.[2] * Ikekwe ụzọ kachasị mfe maka onye America ma ọ bụ Europe nke oge a iji ghọta Nazism bụ ịghọta na ezigbo Brown chere maka ichekwa Deutsche Volk kpọmkwem otu ụzọ Green nke oge a si eche maka ichekwa gburugburu ebe obibi.[3] === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Curtis_Yarvin Curtis Yarvin] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Curtis_Yarvin Curtis Yarvin] na Wikiquote bekee f0d5p1hzefxbzgrmeuzmkggl9b4qkhl Olga Skabeyeva 0 3088 13064 2022-11-15T14:08:32Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Olga Skabeyeva | Olga Vladimirovna Skabeyeva]]"" ma ọ bụ "Skabeeva" (Russian: Ольга Владимировна Скабеева; amụrụ 11 Disemba 1984) bụ onye na-egosi ihe ngosi telivishọn Russia na onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Skabeyeva natara aha otutu "Iron Doll nke Putin TV" n'ihi nkatọ ya nke [[Ndị mmegide Russia]]. ===Ihe o kwụru === * Ndị ọdịda anyanwụ na-eji Bucha mee ka iwu ihichapụ n'ọdịnihu na mpaghara ndị agha [[Russia | Russia]] naburu. Ndị agha Ukraine gburu ndị ahụ n'ihi na ha emegideghị ndị Russia. N'ihi ya, West na-enye Ukraine ikike igbu ndị ha chere na ha bụ ndị sabo n'ụzọ iwu na-akwadoghị. ** Ekwuru, na-enweghị ihe akaebe, gbasara ogbugbu [[w: Bucha | igbuchapụ Bucha]], nke e hotara na ''[https://www.themoscowtimes.com/2022/04/04/russia-shirks-responsibility-for-bucha-massacre-as-outrage-mounts-a77200 "Russia Shirks Responsibility for Bucha' Mgbuchapụ dị ka oke iwe”], The Moscow Times, 5 Eprel 2022'' * N'ihu anya anyị, a na-eme ọganihu na ọrụ ahụ pụrụ iche. Ndị [[Ukrainian]] na-akụda n'ihu anyị. Ndị agha Ukraine na-ada. ** ''[https://www.express.co.uk/news/world/1602215/russia-news-propaganda-live-tv-rant-military-failures-ukraine"'Forced' Russian mgbasa ozi kwara emo maka ndụ TV 'rant ' na-agọnarị ọdịda ndị agha", Express, 27 Eprel 2022'' * Akụkọ ihe mere eme anaghị akụziri ndị mmadụ ihe ọ bụla. A sị ka e kwuwe, n'ihi ndị nzuzu dị otú ahụ nwere afọ ojuju na ndị mpako, Poland akwụsịlarị n'ọtụtụ oge dị ka obodo nweere onwe ya. ** ''[https://www.newsweek.com/poland-russia-kremlin-propaganda-morawiecki-60-minutes-skabeyeva-1706677"Russian TV na-ekwu na Poland nwere ike ịkwụsị ịdị:' Akụkọ ihe mere eme anaghị akụziri ndị mmadụ"] , Newsweek, 14 Mee 2022 '' * Ọ bụ ezie na anyị na-eji ụzọ eme ihe na-ebibi ngwá agha ndị a na-ebuga [na Ukraine], ma ọnụ ọgụgụ ndị United States na-ebuga ha na-amanye anyị ime mkpebi ụfọdụ zuru ụwa ọnụ. Ikekwe ọ bụ oge ịnakwere na ikekwe ọrụ pụrụ iche nke Russia na Ukraine abịala ná njedebe, n'echiche na ezigbo agha amalitela: WWIII. A na-amanye anyị ime mpụ ọ bụghị naanị nke Ukraine, mana nke njikọ aka NATO dum. ** ''[https://www.albawaba.com/node/russian-state-tv-%E2%80%98ukraine-war-nearly-over-ww-iii-about-start-1478980 "Russian State TV: 'Ukraine Agha Na-eru nso, WW III na-aga ibido'], Albawaba, 1 June 2022'' * Anyị kwesịrị ime ya taa. Ndị niile kacha mma nọ ebe ahụ maka olili ozu ahụ. " ** Ekwuru na enwere ike ịwakpo London site na iji ngwa agha nuklia n'oge olili nke Queen Elizabeth II, nke e hotara na ''[https://www.newsweek.com/russia-ukraine-queen-funeral-skabeyeva-1744403"Russian State TV kwuru Queen's Olili ozu bụ oge kacha mma iji Nuke U.K."], Newsweek, 20 Septemba 2022'' * Gịnị bụ omume anyị ọzọ? [Na-egbu] ebe ndị na-eme mkpebi? Na Kyiv, [[London]], [[Washington, D.C.|Washington]] - ebee? * Gịnị ka anyị kwesịrị ime ka a ghara ịlụ agha nuklia, ka è nyelarị ya? O doro anya na ọ dị otú ahụ. ** ''[https://www.newsweek.com/russia-nuclear-weapons-strike-america-west-warning-nukes-everybody-dies-vladimir-putin-1745649 "[[agha nuklia | Agha Nuklia]] 'Ugbua a nyere' TV Russia kwuru: 'A ga-ebibi onye ọ bụla'"], Newsweek, 23 Septemba 2022'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Olga Skabeyeva]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Olga Skabeyeva]] na wikiquote Bekee lkvmtit3x0uvpnlrc8lzjacs7ynpqi0 Anna Yesipova 0 3089 13066 13065 2022-11-15T14:13:29Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Yesipova|Anna Yesipova]]''' ([[12 February]] [[1851]] - [[18 August]] [[1914]]) bụ onye ama ama [[Ndị Russia | onye Russia ]] [[piano|onye pianist]]. A na-akpọ aha ya n'ụzọ dị iche iche dị ka ''Anna Esipova; Anna ma ọ bụ Annette Essipova; Anna, Annette ma ọ bụ Annetta Essipoff; Annette von Essipow; Anna Jessipowa" ===Ihe o kwụru === * Na mbụ, anyị dị ná mma nke ukwuu. Esipova ọbụna turu ọnụ ná mpụga klas ahụ na ya nwere ụmụ akwụkwọ na-ede sonatas (m dechara Sonata, Op. 1, ma kpọọ ya Esipova, bụ́ onye buuru ya laa ma tinye pedaling). Ma tupu oge eruo, nsogbu malitere. Ụzọ nkuzi Esipova bụ ịgbalị ime ka onye ọ bụla dabara na ụkpụrụ. N'ezie, ọ bụ ụkpụrụ dị oke ọnụ, ma ọ bụrụ na iwe nwa akwụkwọ ahụ dabara na nke ya, nsonaazụ ya dị mma. Mana ọ bụrụ na nwa akwụkwọ ahụ nwere echiche nke onwe ya, Esipova ga-eme ike ya niile iji gbochie ụdị onye ọ bụ kama inye aka n'ịzụlite ya. Ọzọkwa, ọ na-esiri m ike iwepụ onwe m n'ịgba egwu na-enweghị uche, na Mozart, Schubert na Chopin nke ọ siri ọnwụ na anọghị n'ahịrị m. N'oge ahụ, m na-echegbu onwe m nke ukwuu n'ịchọ maka akpaokwu kwekọrọ ekwekọ ọhụrụ iji ghọta otú onye ọ bụla nwere ike isi lekọta nkwekọrịta dị mfe nke Mozart. ** [[Sergei Prokofiev]], '' akụkọ ihe mere eme'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Anna Yesipova]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Anna Yesipova]] na wikiquote Bekee bgcfdssdsipuvz7kpg2t9g8ehkw1oss Maria Zakharova 0 3090 13068 13067 2022-11-15T14:21:10Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Maria Zakharova|Maria Vladimirovna Zakharova]]''' (Russian: Мария Владимировна Захарова, amụrụ 24 Disemba 1975) bụ onye isi nke Ozi na Ngalaba Ozi nke Ministry of Foreign Affairs of the Russian Federation sitere na 10 August 2015. O nwere akara ugo mmụta nke Candidate in Historical Sciences, nke Russian kwekọrọ na PhD. ===Ihe o kwụru === * Ka m kwuo okwu ma ọ bụ na ị ga-anụ n'ezie ka ogbunigwe ndị Russia na-ada! ** ''[https://www.buzzfeednews.com/article/konstantinbenyumov/maria-zakharokva-profile-russian-foreign-ministry "Zute Nwanyị nwanyị nke ji mpako Russia's Troll-In-Chief"], Buzz Feed News, 22 Ọktoba 2018 '' * Anyị hụrụ mkpọsa a na-enwetụbeghị ụdị ya a malitere na Gris iji mebie iwu Russia. Ndị isi ọchịchị na Atens na-ahapụ onwe ha ka ha nwee ebubo ụgha megide obodo anyị na ndị ndú ya, ha na ndị ha nwere mmasị na-asọmpi n'ezie. Ha na-ekwu okwu ihu abụọ banyere “mwakpo a na-enweghị isi” megide Ukraine, na nke mbụ ya kemgbe Agha Ụwa nke Abụọ, “mwakpo ọtụtụ mmadụ” na ihe ndị ọzọ. ** ''[https://greekreporter.com/2022/03/07/russia-greece-propaganda-zakharova-ukraine-war/ "Russia boro ndị ndu Gris ebubo mgbasa ozi na agha Ukraine"], onye nta akụkọ Greek, 7 Maachị 2022 '' * Ọ bụghị anyị na-ahụ maka ndụ ụmụ amaala anyị bụ́ ndị kpebiri isonye na ngwá agha iwu na-akwadoghị na Ukraine. A ga-akwụsị ọrụ ọ bụla ngwa ọgụ megide ndị agha Rọshịa ozugbo, a ga-ewepụkwa ndị agha nke ndị agha mba ọzọ. ** ''[https://tass.com/politics/1419143"Russia enweghị ọrụ ọ bụla maka ndụ nke ndị mercenaries si mba ọzọ na Ukraine - diplomat"], 9 Maachị 2022'' * Onye ọ bụla maara na ndị agha Rọshịa anaghị atụ bọmbụ n’obodo ukwu. ** Ekwuru na-enyeghị ihe akaebe, nke e hotara na ''[https://www.reuters.com/article/ukraine-crisis-mariupol-theatre-russia-idINL2N2VK0SL"Russia na-ebo Ukraine ebubo na ọ na-anwa ịkọwa ya maka mwakpo ihe nkiri Mariupol"], Reuters , Maachị 17, 2022'' * Ebipụtara adịgboroja ndị a jọgburu onwe ya (onyinyo) iji gosipụta ngwungwu mmachi ọzọ akwadoro, gụnyere nnukwu ịchụpụ ndị nnọchi anya mba dị iche iche. ** Ekwuru maka foto na vidiyo sitere na [[w: igbuchapụ Bucha | igbuchapụ Bucha]], nke e hotara na ''[https://www.euronews.com/2022/04/07/us-ukraine-crisis-russia-zakharova-bucha"Moscow na-ekwu na ebubo Bucha bu n'obi imebi mkparịta ụka udo, kwupụtakwu mmachi" ], Euronews, Eprel 7, 2022'' * YouTube abanyela aka n'akwụkwọ ikike nke ya. ** Ekwuru mgbe YouTube gbochiri ọdịnaya sitere na Russian Duma, nke e hotara na ''[https://www.forbes.com/sites/annakaplan/2022/04/09/youtube-blocks-russian-parliament-channel-duma-tv-leading -Russian-officials-ịdọ aka ná ntị-na-emegwara/ "YouTube Gbochie Russian nzuko omeiwu Channel Duma TV, na-eduga Russia ọchịchị ịdọ aka ná ntị banyere imegwara"], Forbes, 9. Eprel 2022 '' * Ole ndị bụ ndị isi na-akpasu iwe? N'ezie United States na NATO. ** Ekwuru n'oge [[Mwakpo Russia nke Ukraine 2022]], nke e hotara na ''[https://www.express.co.uk/news/world/1593577/russia-Maria-Zakharova-ukraine-war-share-borscht- recipe-latest-vn "'You can't share borscht' Lavrov's mouthpiece na-enye ihe ngọpụ na-agbagwoju anya maka agha Ukraine"], Express, 9. Eprel 2022 '' * Ndị agha Rọshịa na-ebuso ndị agha agha ọgụ nke ọma ma na-agbasi mbọ ike ka ha ghara igbu ndị nkịtị. ** Ekwuru na-enyeghị ihe akaebe, nke e hotara na ''[https://tass.com/politics/1437291 "Russia na-agbasi mbọ ike iji zere ndị nkịtị gburu - Ministry of Foreign"], TASS, 13 Eprel 2022 '' * Anyị enyela ịdọ aka ná ntị anyị niile ma n'ihu ọha ma site n'ọwa abụọ. Ha [Sweden na Finland] maara banyere ya, ha agaghị enwe ihe ọ ga-eju anya, a gwara ha banyere ihe niile, ihe ọ ga-eduga na ya. ** Ekwuru maka mmeghachi omume ndị Russia ma ọ bụrụ na [[Finland]] na [[Sweden]] sonye [[NATO]], nke e hotara na ''[https://www.firstpost.com/world/russia-warns-sweden-finland-about -consequences-of-joining-nato-10577321.html "Russia dọrọ Sweden, Finland aka ná ntị banyere ihe ga-esi na ịbanye NATO"], Firstpost, 20 April 2022 '' * Ukraine nke mụ na gị maara, n'ime oke ala nke dịbu adị, adịghị adị, ọ gaghị adịkwa ọzọ. Nke a pụtara ìhè. ** ''[https://en.mehrnews.com/news/188111/Ukraine-in-its-previous-borders-no-longer-possible-Zakharova "Ukraine na ókèala ya gara aga agaghịkwa ekwe omume: Zakharova"], Mehr News Ọnwa Isii 18, 2022'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Maria Zakharova]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Maria Zakharova]] na wikiquote Bekee nagmrv3i19dqotz0rzvlxhjz8m8uf8v Catherine II of Russia 0 3091 13070 13069 2022-11-15T14:57:33Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Catherine II nke Russia | Catherine II nke Russia]]'''''''''''''''Catherine the Great''' (Екатерина II Алексеевна [Yekaterína II Alekséyevna] ([[21 Eprel]] [1729] ]] {[[2 May]] [[w:Old Style na New Style dates|O.S.]]} - [[6 Nọvemba ]] [[1796]] {[[17 Nọvemba]] O.S.}) chịrị dị ka Empress nke Russia ihe karịrị afọ iri atọ; a mụrụ ''Sophie Augusta Fredericka'' nke Anhalt-Zerbst. ===Ihe o kwụru === [[File:Grand Duchess Catherine Alexeevna by L.Caravaque (1745, Gatchina museum).jpg|thumb|I will live to make myself not feared.]] [[File:Catherine II tricorne.jpg|thumb| Power without a nation's confidence is nothing.]] [[File:Catherine II of Russia by Vigilius Eriksen - Конный портрет Екатерины Великой. - 1762.jpg|thumb|The Laws ought to be so framed, as to secure the Safety of every Citizen as much as possible.]] [[File:Equestrian portrait of Grand Duchess Catherine Alexeevna by G.C.Grooth (c. 1744, Russian museum).jpg|thumb|If any one Citizen could do what the Laws forbid, there would be no more Liberty; because others would have an equal Power of doing the same.]] ** Dị ka e hotara na ''And I Quote: The Definitive Collection of Quotes, Sayings, and Jokes for the Contemporary Speechmaker'' (1992) nke Ashton Applewhite, Trip Evans, na Andrew Frothingham, p. 278 * Ndị ọkà ihe ọmụma bụ ndị nwoke nwere ihu ọma. Ị na-ede na mpempe akwụkwọ na-enwe ndidi. Empress na-adịghị mma na m bụ, m na-ede na akpụkpọ anụ ndị dị ndụ. ** Akwụkwọ ozi nye [[Denis Diderot]], dị ka e hotara na '' Affairs of Women : A Modern Miscellany '' (2006) nke Colin Bingham dere. === Atụmatụ maka koodu iwu ọhụrụ (1768) === [[File:Katharina-II-von-Russland.jpg|thumb|Ekwesịrị ka edobe iwu ndị ahụ, na onye ọ bụla nwa amaala ekwesịghị iguzo n'egwu onye ọzọ; kama ka ha nile guzoro n’egwu otu iwu ahụ.]] [[File:Catherine II nke Sablukov.jpg|thumb|Ojiji nke mmekpa ahụ megidere iwu niile nke okike na ihe kpatara ya; ọbụna ihe a kpọrọ mmadụ na-eti mkpu megide ya, na-ekwukwa n'oké olu ka e kpochapụ ya.]] [[File:Catherine II nke J.B.Lampi dere (1793, Hermitage).jpg|thumb|Mgbe a na-ajụ ajụjụ ọdịnihu nwa amaala, ajọ mbunobi niile na-esite na Ọdịiche nke ọkwa ma ọ bụ Uba ga-egbochi; n'ihi na ha ekwesịghị inwe mmetụta ọ bụla n'etiti ndị ikpe na ndị a na-ebo ebubo.]] : <small>'' Akwụkwọ nke Catherine the Great: Mmekọrịta ya na Voltaire na ntụziaka nke 1767 na ederede Bekee nke 1768'' (1931) nsụgharị nke W. F. Reddaway <!-- Cambridge University Press --> </small> * Ọkaakaa zuru oke; n'ihi na ọ dịghị ọchịchị ọzọ ma nke centers na ya n'alụbeghị di, nke nwere ike ime ihe na a Vigor proportionate na Ogologo nke dị otú ahụ a vast Dominion. na-achị ya. Ọ dị mkpa ka ọ bụrụ, na ngwa ngwa izipu ihe, nke ezitere site na akụkụ dị anya, nwere ike ime mgbanwe zuru oke maka igbu oge nke nnukwu anya nke ebe ndị ahụ na-eme. ruo Rọshịa, ma ọ gaara egosiworị mbibi ya dum. <!-- Ihe nke 9 - 11--> * Ọ ka mma ido onwe ya n'okpuru Iwu n'okpuru otu Nna-ukwu, karịa ido onwe ya n'okpuru ọtụtụ mmadụ. <!-- Ihe nke 12--> n'ihi na ha ekwesịghị inwe mmetụta ọ bụla n'etiti ndị ikpe na akụkụ ndị a na-ebo ebubo.''' <!-- Nkebi 180 --> * Ọ dịghị onye ekwesịrị ka a na-ele ya anya dị ka ''onye ikpe mara'', tupu ya anata ikpe ikpe ya; ma ọ bụ na Iwu enweghị ike ịnapụ ya ''ha'' Nchedo, tupu e gosi na ọ '' atụfuola ikike niile '' ya. Kedu ikike ikike nwere ike inye onye ọ bụla inye nwa amaala ntaramahụhụ n'oge, mgbe ọ ka na-enyo enyo, ma ọ bụ "Onye aka ya dị ọcha" ma ọ bụ "ikpe mara ya?" <!- Item 194.1--> * Otu Society of Citizens, yana ihe ọ bụla ọzọ, chọrọ usoro a kapịrị ọnụ: Ekwesịrị inwe ''ụfọdụ ga-achị'' na ''ndị ọzọ ga-erube isi''. Ma nke a bụ mmalite nke ụdị isiokwu ọ bụla; nke na-eche onwe ya ma ọ bụ na-erughị ala, n'ihe gbasara ọnọdụ nke isiokwu. Na, n'ihi ya, dị ka Iwu nke okike nyere anyị iwu ka anyị lekọta anya, dị ka ọ dị na '' Anyị '' Ike, nke Ọganihu nke ihe niile. Ndị mmadụ; anyị kwesịrị ibelata ọnọdụ nke isiokwu, dị ka ezi Reason ga-ekwe. Ya mere, ịgbanahụ oge niile nke ibelata ndị mmadụ na steeti ịgba ohu, ma ewezuga ''oke'' mkpa kwesịrị ''na-apụghị izere ezere'' manyere anyị ime ya; n’ọnọdụ ahụ, e kwesịghị ime ya maka Uru nke anyị; ma maka Mmasị nke Steeti: N'agbanyeghị nke ahụ, ikpe ahụ abụghị ihe a na-ahụkarị. N'ime ụdị isiokwu ọ bụla nwere ike ịbụ, Iwu obodo kwesịrị ichebe, n'aka nke ọzọ, megide '' Mmegbu '' nke Ịgba Ohu, na, n'aka nke ọzọ, megide '' ihe egwu '' nke nwere ike isi na ya pụta. <!-- Ihe 250 - 254 --> * O yikwara ka usoro nke inweta ego ha ga-enweta, nke '' ọhụrụ '' nke ndị nwenụ chepụtara, na-ebelata ma ''Ndị bi''' na ''Mmụọ nke Agriculture'' na Russia. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ Obodo nta niile ka a na-atụ ụtụ '' nke ukwuu'. Ndị nwenụ, ndị na-adịkarịghị ma ọ bụ na-ebighị '' n'ime obodo ha, na-etinye ihe mgbochi n'isi nke otu, abụọ na ọbụna ruble ise, na-enweghị ihe ọ bụla gbasara '' Ụzọ '' nke ndị ọrụ ugbo ha nwere ike isi nwee ike. ka ''bulie'' Ego a. <br> Ọ dị oke mkpa na Iwu ahụ ga-edepụta iwu nye ndị nwenụ, maka ụzọ ziri ezi ka e si ewelite ego ha nwetara; ma manye ha ịtụ ụtụ ''ụdị'' ụtụ isi, dị ka ''nke kacha nta'' ikewapụ onye ọrụ ugbo n'ụlọ na ezi na ụlọ ya; Nke a ga-abụ ụzọ nke ọrụ ugbo ga-esi gbasaa karịa, na ọnụ ọgụgụ mmadụ ga-abawanye na Alaeze Ukwu. <!-- Ihe 269 - 270 --> == Ihe ncheta === [[File:Grand Duchess Catherine Alexeevna by G.C.Grooth (1745, Hermitage).jpg|thumb|To tempt, and to be tempted, are things very nearly allied.]] [[File:Ekaterina II and Lomonosov.jpg|thumb|There is nothing, it seems to me, so difficult as to escape from that which is essentially agreeable.]] ntụkwasị obi, ma n’ime obi m, a tụrụ m n’anya maka enweghị uche ya na enweghị ikpe n’ọtụtụ ihe. ''1752'' * ''Ịnwa ọnwụnwa na ịbụ onye a nwaa, bụ ihe ndị fọrọ nke nta ka ọ bụrụ njikọ aka''', na, n'agbanyeghị ụkpụrụ omume kacha mma na-emetụta n'uche, mgbe ọ bụla mmetụta nwere ihe ọ bụla ime n'okwu ahụ, ọ dịghị ngwa ngwa. nwere obi ụtọ karịa ka anyị na-agarịrị nke ukwuu karịa ka anyị maara, ma amụtabeghị m otú ọ ga-esi kwe omume igbochi mkpali ya. <br> Naanị ụgbọ elu bụ, ikekwe, naanị ọgwụgwọ; ma enwere ikpe na ọnọdụ nke ịgbapụ na-agaghị ekwe omume, n'ihi na kedu ka ọ ga-esi kwe omume ịfefe, gbanarị, ma ọ bụ tụgharịa azụ n'etiti ụlọ ikpe? Mgbalị ahụ kpọmkwem ga-eme ka e kwuo okwu. Ugbu a, ọ bụrụ na ị naghị efe efe, ''' ọ dịghị ihe ọ bụla, ọ dị m ka ọ siri ike ịgbanarị ihe ahụ dị mma n'ezie. na-ekwekọghị na ebumpụta ụwa nke obi mmadụ; E wezụga nke ahụ, ọ dịghị onye na-ejide obi ya n'aka, na-eme ka ọ sie ike ma ọ bụ na-eme ka ọ ghọta ya na obi ụtọ. <!-- Appleton &Co., 1850 p. 280 --> == Ekesaghị ya == * Ka mmadụ na-amatakwu, ka ọ na-agbagharakwa ya. ** Ekwuru na ọ bụ Catherine II n'ịntanetị, ekenyere nke a na [[Confucius]] n'akwụkwọ ndị ebipụtara, mana enweghị akwụkwọ mbipụta na-ekwu na nke a bụ Catherine. == Okwu gbasara Catherine II == [[File:Catherine_II_by_J.B.Lampi_(1780s,_Kunsthistorisches_Museum)) .jpg|thumb|Dịka onye ọchịchị, Catherine kwupụtara nnukwu nlelị maka usoro… "]] * ''' Nwa adaeze a yiri ka ọ na-ejikọta ụdị ọchịchọ ọ bụla na onye ya. Ihe ọ bụla nwere ike ime ka ọchịchị ya mara mma ga-enwe mmasị n'ebe ọ nọ.''' A ga-akwalite sayensị na nka ka ọ gbasaa n'alaeze ahụ, a ga-arụkwa ọrụ bara uru maka akụ na ụba ụlọ. Ọ ga-agba mbọ imezigharị nlekọta nke ikpe ziri ezi na ịkwalite iwu; ma amụma ya ga-adabere na Machiavellianism; ma ọ gaghi-eju m anya ma n’ubi a ọ na-ama eze Prussia aka. Ọ ga-anakwere ajọ mbunobi nke ndị òtù ya banyere ịdị elu nke ike ya, ọ ga-agbalịsikwa ike inweta nkwanye ùgwù ọ bụghị site n'ezi obi na ezi omume nke omume ya kamakwa site n'igosipụta ike ya n'eleghị anya. N'agbanyeghị na ọ dị mpako, ọ ga-eji isi ike mee ihe ọ na-eme, ọ ga-esikwa ike imeghachi nzọụkwụ ụgha. Aghụghọ na ụgha dị ka ihe ọjọọ n'àgwà ya; ahuhu gādiri onye nātukwasi ya obi nke-uku. Ihe omume ịhụnanya pụrụ ịghọ ihe ịsụ ngọngọ nye ọchịchọ ya ma na-egbu ya maka udo nke obi ya. Nwa ada nwanyị a na-anụ ọkụ n'obi, nke egwu na nhụsianya nke nsogbu dị n'ime ka na-ejide ya, agaghị ama ihe mgbochi ọ bụla ozugbo ọ kwenyere na ya guzosie ike. ** [[w:Baron de Breteuil|Baron de Breteuil]] dị ka e hotara na '' Akwụkwọ Isi Iyi maka Akụkọ Russia '' Vol. 2 (1972) nke George Vernadsky <! - Yale University Press --> * Ụmụ nwanyị dị ike bụ ndị ọchịchị na-enwe mmekọahụ dị ka Catherine the Great ma ọ bụ [[Elizabeth I nke England | Elizabeth I]], ma ọ bụ anụ ọhịa aghụghọ dị ka [[w:Cleopatra | Cleopatra]] ma ọ bụ [[w:Helen nke Troy|Helen nke Troy ]]. ** Celia Brayfield, onye edemede Bekee na onye nta akụkọ, onye na-arụkọ ọrụ nke National Academy of Writing UK, dị ka e hotara na '' Women's Wicked Wit : Site na Jane Austen ruo Roseanne Barr '' (2001) nke Michelle Lovric dere. * ''' Dị ka onye na-achị achị, Catherine kwupụtara na ọ na-eleda usoro ihe anya dị ukwuu, bụ́ nke o kwuru na nna ya ukwu [[Voltaire] kụziiri ya ka ọ ghara ileda ya anya. ọnọdụ, echiche na njikọ." ** edemede "Catherine II" na '' The Encyclopædia Britannica '' 11th mbipụta (1910), Vol. V, p. 527; Ihe ebe a na-egosi dị ka okwu nkwuwa okwu ka e mesịrị hota dị ka a ga-asị na ọ bụ nkọwa kpọmkwem na '' Thesaurus of Epigrams '' (1948) nke Edmund Fuller dere, na '' Otu puku okwu nke akụkọ ihe mere eme gosipụtara dị ka Foto dị na Prose '' (1971) site Walter Fogg: "Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye ọchịchị nwere ike ga-eduzi ya site na ọnọdụ, echiche na njikọ." ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Catherine II of Russia]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Catherine II of Russia]] na wikiquote Bekee qm1rx4rsa5bunrgv2utr7jjpofl4f8y Fatima Jinnah 0 3092 13071 2022-11-15T15:06:09Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Fatima Jinnah|Fatima Jinnah]]''' (31 Julaị 1893 – 9 Julaị 1967) bụ dibia bekee nke Pakistan, onye na-ede akụkọ ndụ, nwanyị steeti na otu n'ime ndị isi ntọala Pakistan. Ọ bụ nwanne nwanyị nke obere Quaid-e-Azam [[Muhammad Ali Jinnah], onye guzobere [[Pakistan]]. Mgbe nnwere onwe nke [[Pakistan]] gasịrị, Jinnah mebere otu Pakistan Women's Association (APWA) nke na-ekere òkè dị mkpa na nhazi nke ụmụ nwanyị na-akwaga mba ọzọ na mba e hiwere ọhụrụ. Ọ nọgidere bụrụ ezigbo enyi nwanne ya nwoke ruo mgbe ọ nwụrụ. A na-akpọ ya ''''Māder-e Millat'''' ("Nne nke Mba") na ''Khātūn-e Pākistān'' '' (Urdu: - "Nwanyị nke Pakistan). "), ọtụtụ ụlọ ọrụ na ebe ọha na eze na-asọpụrụ ya. ===Ihe o kwụru === *'''''Ekwela ka okwu ọhụrụ na ndị isi ndị nwere obi abụọ n'oge gara aga na-ekpochapụ gị.''''' Akwụsịla oge na ume gị n'ịgba ume ma ọ bụ isonye na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ. ** 23 Maachị 1948, okwu na Zenana Muslim League, na Curzon Hall of Dhaka, nke e hotara na '' Okwu, Ozi na nkwupụta nke Mohtarama Fatima Jinnah '', p. 1 *'''''Ekwesịrị ịzụlite agwa na iguzosi ike n'ezi ihe kachasị elu, a ga-ehichapụkwa ebumnuche onwe onye niile maka ọdịmma obodo''''' ** 1948, Okwu na Mgbakọ Ndị Ntorobịa Alakụba Pakistan niile na Karachi, nke e hotara na ''Okwu, Ozi na nkwupụta nke Mohtarama Fatima Jinnah'', p. 5 * '''''Nwanyị nọ n'ọnọdụ dị oke mkpa n'ụwa''''' N'ihi ike ya, ọdịdị ekenyela ya nnukwu ọrụ. Ọ bụrụ na ị daa na ha, ọ bụghị naanị na ị ga-emerụ onwe gị ahụ, kamakwa ị ga-emerụ ndụ gị ọnụ. ** Eprel 1949, Okwu na Nzukọ nke Anjuman Tahaffuz Haquq-e-Nisvan, Lahore, nke e hotara na '' Okwu, ozi na nkwupụta nke Mohtarama Fatima Jinnah'', p. 10 * Ọ dịghị mba ọ bụla nwere ike ịtụ anya inweta ọgụgụ isi zuru oke ma ọ bụ ịdị elu na-ebughị ụzọ wepụta, usoro echiche, nke ndị ya na yoke nke asụsụ mba ọzọ dị ka ụzọ echiche na nkwupụta. ** June 1949, Okwu na Inauguration nke Urdu Degree College, Karachi, nke e hotara na '' Okwu, ozi na nkwupụta nke Mohtarama Fatima Jinnah'', p. 14 * '' ''Mma rụzuru na-achọ nnukwu mbọ, na-enweghị nke ọganihu anyị na-ada ka ọ dị nwayọọ.'''' **14 Ọgọst 1950, Ozi nye Mba Pakistan, nke e hotara na ''Okwu, Ozi na nkwupụta nke Mohtarama Fatima Jinnah'', p. 21 * Usoro iwu bụ otu n'ime ihe mbụ dị mkpa nke ọdịnihu na ọganihu anyị dabere na ya. **24 June 1952, Eid ul Fitr Message, nke e hotara na ''Okwu, Ozi na nkwupụta nke Mohtarama Fatima Jinnah'', p. 46 ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Fatima Jinnah]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Fatima Jinnah]] na wikiquote Bekee 7k30u7xbhica8qu443btuy1glor8jqn Sara Shagufta 0 3093 13072 2022-11-15T15:12:15Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Sara Shagufta|Sara Shagufta]] ''' (Ọktoba 31 1954 – 4 Jun 1984) bụ onye [[Pakistani]] dere uri na [[Urdu]] na [[w:Punjabi language|Punjabi] ] asusu. ===Ihe o kwụru === na-agbasa n'elu [[akwa]]: M [chere] banyere [[w: Ime ihe ike n'ụlọ | ime ihe ike]] nke akwa, nke [[alụm di na nwunye]]. Nwoke ahụ nọ n'àkwà a bụ [[di]] - nwoke ji [[[Emegide ụmụ nwanyị|na-eti]] m metal-blue wepụ ya [[w:Gynophobia|egwu ụmụ nwanyị]]. E nwere ụzọ ndị ọzọ e si ekpochapụ: ịcha akpụkpọ ụkwụ ya [[oji]] na ime ka ha na-egbuke egbuke, na-asa uwe ya, na-akwudo ya n'elu waya kwụgidere. Na [[agụụ]]. Na ịrị elu nke [[ezinụlọ]] ya [[olu]]: [[:wikt:آوارہ|awaara]]. A [[cuss word]], iti – ọlụlụ ya nye m? – Ime ihe ike nke nkịta na-anụ ọkụ n’obi, ezé ya na-egwu ala n’anụ ahụ m. [[akpụkpọ ahụ] ya [[agba]] nke [[chameleon]] ghọrọ acha anụnụ anụnụ. M? Abụ m [[:wikt:چھری|churi]], bangle iko. [ụlọ]? Ngosipụta nke ghetto. My [[w: Agency (sociology)|ụlọ ọrụ]], ya [[iwe]]. Ya mere, m gbara ọsọ. M gbara ọsọ gaa [[ịgba alụkwaghịm]], ee, wee rute [[ebe] m mgbe ọnwa isii [[nhụ] gasịrị]. Mana ọnwa isii ahụ butere [[psychosis]]. Ya mere nne m dọkpụrụ m ebe a, n'ebe mgbaba nke uche a. Mgbe ahụ, m na-eteta, n'abalị ahụ, na mkpu ụmụ nwanyị. ** ''[https://desiwriterslounge.net/articles/papercuts-monologues-from-the-mental-asylum-sara-shagufta/ Monologues from the Mental Asylum]'', ihe si na '' The Lost Journals of Sara Shagufta '', 1982, nke Asad Alvi sụgharịrị site na Urdu, ''Lounge Desi Writers''. * O jidere m. Anyị batara n'ọgba aghara [[ọgụ]]. Enyere [[ikpe] m: “Ugbu a a ga-enye gị [[w: Electroconvulsive therapy |electric shock]], Shagufta. Anyị kwesịrị [[we daa] gị obi.” M dọwara, gbaga n’akụkụ nke ọzọ nke mgbaba ahụ, dekwara m n’otu mgbidi ya, sị: “[[w:ogige ịta ahụhụ ndị Nazi | Ogige Ndị Nazi]].” Ọ malitere ịmụ ọchị. ** ''[https://desiwriterslounge.net/articles/papercuts-monologues-from-the-mental-asylum-sara-shagufta/ Monologues from the Mental Asylum]'', ihe si na '' The Lost Journals of Sara Shagufta '', 1982, nke Asad Alvi sụgharịrị site na Urdu, ''Lounge Desi Writers''. * Nke a [[anyasị]], a na-ahapụ m. M na-anọdụ na [[n'ogige]] nke {{w|Karachi}} mgbapu mgbaka na [[dee]] nke a. Ọkara elekere gara aga, ndị inyom na-akpọ m [[ndabere]]; ha gbakọtara n'ebe m nọ: anyị nile malitere [na-akwa ákwá] n'olu dara ụda. Anya na mkpọchi mechiri onwe ya: e meghere [[ọnụ ụzọ]. Ha guzoro na-arapara n'ụlọ mmanya, na-ebe akwa. M tụgharịrị wee [[jụrụ]], [[na-agbagwoju anya]]: “Ọ́ bụghị unu [[obi ụtọ]] maka m ụmụ agbọghọ? A na m emecha [[Freedom|free]]." "Ọ dịghị Sara Shagufta." Ha [[kwuru], ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n'otu olu. "Ị maghị? Ugbu a ị na-abanye n'ime ezigbo mgbapu nke uche. " ** ''[https://desiwriterslounge.net/articles/papercuts-monologues-from-the-mental-asylum-sara-shagufta/ Monologues from the Mental Asylum]'', ihe si na '' The Lost Journals of Sara Shagufta '', 1982, nke Asad Alvi sụgharịrị site na Urdu, ''Lounge Desi Writers''. ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Sara Shagufta]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Sara Shagufta]] na wikiquote Bekee 3fcjj47rk9n51nm79325y2f6gsyhll0 Nancy Kwan 0 3094 13086 13084 2022-11-15T17:23:26Z PassionateLibrarian 159 kere peeji wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Nancy Kwan 2019.jpg|thumb|Nancy Kwan na 2019]] [[W:ig:Nancy Kwan|'''Nancy Kwan''']] [[File:Nancy Kwan na Arrivederci, Nwa!.jpg|thumb|Nancy Kwan na ihe nkiri 1966 ''[[w:Dobe Nwụrụ Anwụ Enyi|Arrivederci, Nwa!]]'' (nke a makwaara dị ka ''Dobe Nwụrụ Anwụ Enyi'')]] '''[[w:Nancy Kwan|Nancy Kwan Ka Shen]]''' (May 19, 1939–) bụ onye China-Amerika na-eme ihe nkiri, onye na-eme ebere, na onye na-agba egwu na mbụ. ==Ihe o kwuru== *Ndị mmadụ na-akatọ mgbe niile, ọ bụrụ na ha chọọ, ha ga-ahụ ihe ha ga akatọ. Ndewo, anyị niile na-akatọ. Ihe nkiri ọ na-amasị gị m'ọbụ na ọ naghị amasị gị. Ọ dị zịrị gị. Ị nweghị ike ịkwụsị nke ahụ n'agbanyeghị. Nke ahụ bụ akụkụ nke ọdịdị mmadụ. **[https://www.shondaland.com/live/a22986681/nancy-kwan-interview/ How Nancy Kwan Went From Ballet to the Big Screen] (Septemba 11, 2018) ==Ihe ndị ekwuru maka Nancy Kwan== *Ọ bụ ihe niile m chere n'ọbụ mgbe m na etolite dịka nwata nwanyị, na-efe ya ofufe, ọ mara mma, ma na-emesapụ aka etu enweghị atụ. **[[Ming-Na Wen]], [https://www.hollywoodreporter.com/news/ming-na-wen-nancy-kwan-talk-hollywoods-new-awareness-diversity-1206046 Ming-Na Wen, Nancy Kwan Talk Hollywood's New "Awareness" on Diversity: "It's Opening Up"] (May 2, 2019) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[Q:en:Nancy Kwan|Nancy Kwan]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] 36moa8w50chchbmna4r3a9ccvedh84d Fumilayo Ransome 0 3095 13081 13080 2022-11-15T16:50:08Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Funmilayo Ransome-Kuti graduate.png|thumb|Funmilayo Ransome-Kuti]] '''[[w:Funmilayo Ransome-Kuti|Fumilayo Ransome kuti]] (1900–1978) mụrụ na Abeokuta, na steeti Ogun ugbu a, [[Nigeria]]'''. Ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị mbụ gara ụlọ akwụkwọ Grammar Abeokuta n'afọ 1914, ebe ọ ga-aga n'ihu kuziere ya. N'afọ 1919 ọ gara Wincham Hall School for Girls, Cheshire, England, ka ọ gaa n'agụmakwụkwọ ya.Chief Funmilayo Ransome-Kuti, MON (/ˌfʊnmiˈlaɪjoʊ ˈrænsəm ˈkuːti/); amuru Frances Abigail Olufunmilayo Thomas; 25 Ọktoba 1900 – 13 Eprel 1978), nke a makwaara dị ka Funmilayo Anikulapo-Kuti, bụ onye nkuzi Naijiria, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ndọrọndọrọ ọchịchị, na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. ===Ihe o kwụru === * Banyere ebubo eboro m, enweghị m nchegbu. Apụghị m omume ịgha ụgha ha na-eme ihere, yabụ na enweghị m mmasị na ya. **''[https://www.goodreads.com/author/quotes/17030064.Funmilayo_Ransome_Kuti'' * Ederede nwere ike ịbụ isiokwu ndị mmadụ na-achọ ịchụkwudo ma ọ bụ kparịta ụka, ma n'ebe a na-ere kọfị ma ọ bụ n'ebe a na-ekpo ọkụ. Ọ nwere ike bụrụ akụkụ dị mkpa nke mkparịta ụka ha. *''*[https://quotestats.com/topic/funmilayo-ransome-kuti-quotes/'' * Iji bụrụ ezigbo onye ndọrọndọrọ ọchịchị, ị ga-enwerịrị amamihe ka agwọ, were nwayọ dị ka nduru, nweekwa obi ebere ka mmụọ ozi. **''[https://muse.jhu.edu/article/636807Ezigbo onye ndu ga-adị ngwa n'ịnụ ihe, onye na-adịghị ngwa ikwu okwu na onye na-adịghị ewe iwe ọsọ ọsọ. '' *Olee ka ọ ga-esi maa mma ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị anyị nwere ohere dị ka nwoke. **''[https://www.tbr.fun/funmilayo-ransome-kuti-a-talk-about-women-c-1949/ Funmilayo Kuti na-ekwu maka ụmụ nwanyị.'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Fumilayo Ransome]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Fumilayo Ransome]] na wikiquote Bekee 4zm18fud4h1hvero9om09b3h7ff6b8f Sarah Palin 0 3096 13180 13088 2022-11-16T10:40:50Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki Sarah Louise Heath Palin (amuru Febụwarị 11, 1964) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye nkọwa na onye ode akwụkwọ jere ozi dị ka Gọvanọ Alaska nke itoolu, site na 2006 ruo arụkwaghịm ya na 2009. Dị ka onye Republican Party họpụtara maka osote onye isi ala na 2008 ntuli aka Onye isi ala. , n'akụkụ Arizona Senator John McCain, ọ bụ onye mbụ Alaskan na tiketi mba nke otu nnukwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na mbụ Republican nwanyị họpụtara maka osote onye isi oche. Akwụkwọ ya Going Rogue erela ihe karịrị nde abụọ. [[Usòrò:Gov. Sarah Palin in Dover cropped 2, NH.jpg|thumb|Sarah Palin]] === Ihe ndị okwuru === === 2006 === * M ga-ahọrọ ndụ. ** Arụmụka Gubernatorial Alaska, 2006-11-02, nke e hotara na Stein, Sam (11 Septemba 2008), "Palin On Abortion: Aga m emegide Ọ bụrụgodị na E dinara nwa m nwanyị n'ike", The Huffington Post A jụrụ ya ma ọ ga-akwado mkpebi nwa nwanyị ime ime ma ọ bụrụ na e dinara ya n'ike * Ee. Ọ ga-amasị m ịhụ ọrụ akụrụngwa nke Alaska ka ewuru n'oge na-adịghị anya. Window dị ugbu a - ebe ndị nnọchiteanya ọgbakọ anyị nọ n'ọnọdụ siri ike iji nyere aka. ** "Ebe ha guzoro", Anchorage Daily News, 22 October 2006, echekwara na mbụ na 2008-09-01. * Ajụjụ ewepụtara: Ị ga-aga n'ihu na-enye ego steeti maka àkwà mmiri Knik Arm na Gravina Island? Kụziere ha abụọ. Ị mara, atụla egwu ozi. Arụmụka dị mma dị oke mkpa na ọ bara uru na ụlọ akwụkwọ anyị. Abụ m onye na-akwado nkuzi abụọ. Ị makwa, m na-ekwukwa nke a dị ka ada onye nkụzi sayensị. Na-etolite n'ịbụ onye nwere nnukwu ihe ùgwù na gọzie na-enye ọtụtụ ozi na, n'akụkụ abụọ nke isiokwu - okike na evolushọn. Ọ bụụrụ m ntọala dị mma. Ma atụla egwu ozi ka ụmụaka na-arụrịta ụka n'akụkụ abụọ. ** Arụmụka gobernatorial Alaska, KAKM Channel 7, 2006-10-25, nke ekwuru na Kizzia, Tom (2006-10-27). "'Sayensị okike' na-abanye n'ọsọ". Akụkọ Anchorage kwa ụbọchị. na nkuzi okike n'ụlọ akwụkwọ ọha === 2008 === * (Hillary Clinton) na-eme onwe ya ihe ọjọọ iji kwupụta ya n'ezie. … Mgbe m nụrụ okwu dị otú ahụ na-abịa site a nwaanyị nwa akwukwo na ụdị ọ bụla nke aghọta whine banyere ngafe nkatọ, ma ọ bụ ma eleghị anya, a nkọ microscope tinye na ya, m na-eche, "Nwoke, na-adịghị eme anyị ihe ọ bụla mma, ndị inyom na. ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma ọ bụ ụmụ nwanyị n'ozuzu, na-agbalị ịkwalite obodo a." ** Mgbe a jụrụ ya gbasara mmekọahụ na-eduzi na Clinton, vidiyo ederede March 2008 * Nwa m nwoke Track...a ga-ebuga ya na Septemba gaa Iraq. Kpee ekpere... maka obodo a, na ndị isi anyị... na-eziga [U.S. ndị agha] na-arụ ọrụ nke sitere na Chineke. Nke ahụ bụ ihe anyị kwesịrị ijide n'aka na anyị na-ekpe ekpere maka ya, na e nwere atụmatụ na na atụmatụ ahụ bụ atụmatụ Chineke. Okwu nye otu ụmụ akwụkwọ ozi na ọgbakọ Wasilla Assembly of God na June 2008; Webụsaịtị Weebụ na Okwu na Okwuchukwu sitere na Palin bụbu Ụka mechiri ka echiche okpukperechi nke nyocha ihu ndị Candidates; Ụka Palin nwere ike ịkpali echiche ụwa na-ese okwu [The Alaska Constitution bụ] Akwụkwọ Nsọ m na-achị. M na-agbalị ime ka ọ dị mfe site n'ịgụ ihe na ikwere na ya na ibi ndụ ya. Ọ bụ ndokwa. Ụfọdụ ndị na-arụ ọrụ iwu ka dị ndụ. Ha bụ ndị ndụmọdụ m, ndị ndụmọdụ m. M ga-ezute ndị a wee jụọ, "Gịnị ka ị pụtara na nke a?" Ọ na-emekwa ka uche dị ukwuu. ** Ajụjụ ọnụ nke Dimitri Vassilaros maka nyocha nke Pittsburgh Tribune, emere 2007-07-12, bipụtara 2007-07-16 * Ọ dị mma. Ọ bụ ezigbo nwoke. Ọ bụ ezigbo mmadụ, ọ nwere onwe ya. Ọ nọọrọ onwe ya dị ka, igwe oriri na ọṅụṅụ. Ọ dị m ka, "N'ezie, otu ahụ ka m dịkwa." ** MTV N'ajụjụ ọnụ Dani Carlson, 2008-02-05, e hotara na "Sarah Palin, Republican Vice-Presidential Nominee, Plugs Romney, Paul - Ma Ọ bụghị McCain - Na MTV Interview", MTV Newsroom (MTV), 29 August 2009 Banyere Ron Paul. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Sarah_Palin Sarah Palin] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Sarah_Palin Sarah Palin] na Wikiquote bekee crr7rrzt60fqbbis0u03j7cnogtmnl5 Mairead Maguire 0 3097 13091 2022-11-15T18:21:35Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Mairead Maguire (amụrụ 27 Jenụwarị 1944), makwaara dị ka Mairead Corrigan Maguire ma bụrụbu Mairéad Corrigan, bụ onye na-akwado udo sitere na Northern Ireland. O mebere ya na Betty Williams na Ciaran McKeown, Women for Peace, nke mechara bụrụ Community for Peace People, otu ọgbakọ raara onwe ya nye ugbu a iji lebara ọtụtụ okwu gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị si gburugburu ụwa. E nyere Maguire na Williams ihe nrite Nobel Peace Prize na 1976. [[Usòrò:Flickr - Israel Defense Forces - Passenger Disembarking from Ship at Ashdod Port (1).jpg|thumb|alt=European Union na ọtụtụ mba ya, bụ ndị na-ebute ụzọ na United Nations maka idozi esemokwu udo, bụzi otu n'ime akụ agha kachasị mkpa nke US/NATO n'ihu. Adọbakwala ọtụtụ mba n'ịmebi iwu mba ụwa site na agha US/UK/NATO na Afghanistan, Iraq, Libya, na ndị ọzọ. Ọ bụ n'ihi nke a ka m kwenyere na NATO kwesịrị ka a kwụsị ya nakwa na a ga-eme ihe iji wepụ ngwa agha site na ime ihe ike na mmegide obodo.]] [[Usòrò:Mairead Maguire talk about Rohingya issue during Bangaldesh visit on March 2018.jpg|thumb|Ogologo oge ka ndị ọkachamara na-enweta ego site na agha ebe ọtụtụ nde mmadụ na-akwaga ịda ogbenye na enweghị olileanya.]] === Ihe ndị okwuru === * N’agha, ihe a na-efu ndị nkịtị na-efu bụ ihe a na-apụghị ịgụta ọnụ, ma e wezụga ọtụtụ ndị agha e bibiri ndụ ha. Mgbe ahụ, e nwere ọnụ ahịa gburugburu ebe obibi na ọnụ ahịa nke ikike mmadụ ka ndị ọkà mmụta sayensị anyị na-emebi ndụ ha na-eme atụmatụ na nyocha ọbụna ngwa agha dị egwu nke na-arịwanye elu, na agha ọgbara ọhụrụ, na-egbu ndị nkịtị karịa ndị agha. Dịka ọmụmaatụ, United States na United Kingdom mere mgbukpọ megide ndị Iraq mgbe, n'etiti 1990 na 2012, ha gburu nde mmadụ 3.3 - gụnyere ụmụaka 750,000 - site na mmachi na agha. Anyị niile na-elekwa ihe onyonyo anyị n'ihe egwu n'ọnwa Julaị na Ọgọst afọ a ka ndị agha Izrel gbagburu ndị nkịtị na Gaza maka ụbọchị iri ise. Ma, gịnị mere obi ọjọọ a nke ndị agha ji eju anyị anya mgbe ha na-eme ihe a zụrụ ha ime - igbu, n'ihi ọchịchọ nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha na ụfọdụ ndị mmadụ? Ọ bụ ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ ige ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị agha na-anya isi maka ike agha ha mgbe a na-ekwu na ndị nkịtị ihe ọ pụtara igbu mmadụ. ** Mgbasawanye na-akpaghasị nke mgbagwoju anya ndị agha-ụlọ ọrụ, nrọ nkịtị, (14 October 2014) * European Union na ọtụtụ mba ya, bụ ndị na-ebute ụzọ na United Nations maka idozi esemokwu udo, bụzi otu n'ime akụrụngwa agha kachasị mkpa nke US/NATO n'ihu. Adọbakwala ọtụtụ mba n'ịmebi iwu mba ụwa site na agha US/UK/NATO na Afghanistan, Iraq, Libya, na ndị ọzọ. Ọ bụ n'ihi nke a ka m kwenyere na NATO kwesịrị ka a kwụsị ya nakwa na a ga-eme ihe iji wepụ ngwa agha site na ime ihe ike na mmegide obodo. Ụzọ nke iguzogide dị ezigbo mkpa. Ozi anyị na ndị otu ndị agha, militarism na agha adịghị edozi nsogbu anyị ma na-eme ka ha ka njọ na-ama anyị aka iji ụzọ ọhụrụ na ya mere anyị ji kwesị ịkụziri sayensị nke udo na ọkwa ọ bụla nke ọha mmadụ. ** Mgbasawanye na-akpaghasị nke mgbagwoju anya ndị agha-ụlọ ọrụ, nrọ nkịtị, (14 October 2014) === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Mairead_Maguire Mairead Maguire] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mairead_Maguire# Mairead Maguire] na Wikiquote bekee 33yui18druzwpo3d9tajlqpbw4c9xfs Linh Nga 0 3098 13099 13096 2022-11-15T20:22:26Z PassionateLibrarian 159 kere peeji wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[W:ig:Linh Nga|Linh Nga]]''' (a mụrụ na [[Jenuwarị 3]] [[1982]], na HaNoi, VietNam) a mara dị ka '''Nguyễn Linh Nga''' m'ọbụ '''Lina Linh Nga''' bụ onye Vietnam na-eme ihe nkiri, onye nduzi ihe nkiri, onye mmebe ụda, nakwa onye arịlịka ozi. ==Ihe ndị o kwụrụ== *Mmadụ kwesịrị ịgabiga abis nke mgbu na mfu, n'ihi na ka anyị na-aga n'ihu na-ata ahụhụ ka ọ na-aka mma. Con người cần phải được đau khổ, bởi có đau khổ mới hiểu được giá trị của hạnh phúc. ** Vnexpress. Van Hoa page[http://vnexpress.net/gl/van-hoa/2006/09/3b9eec76/] 2002 *Mgbaghara kachasị ezi obi ọbọ.Tha thứ là sự trả thù cao thượng nhất. ** Vietbao. Giai tri page[http://vietbao.vn/Giai-tri/Linh-Nga-Tha-thu-la-su-tra-thu-cao-thuong-nhat/30173768/233/] 2005 *Mweda n'ala na-ewetara m ike karịa agụụ maka ndụ. Sự sỉ nhục giúp tôi trưởng thành hơn. ** Vietbao. Van Hoa page[http://vietbao.vn/Van-hoa/Linh-Nga-Su-si-nhuc-giup-toi-truong-thanh/10867145/181/] 2003 *N'ịtachi obi n'ọchịchịrịm, achọpụtara m, mna-akpọ ya mkpụrụ obi m na-anwụ anwụ, na ebe nsọ, onye nwere ike ịlanarị ihe ọ bụla ndụ na-atụ m. Ndụ dị mkpirikpi. Ibili kwa ụtụtụ ma lee anya nke ọma gburugburu n'ụzọ na-abụghị nke a naghị eji ihe kpọrọ ihe. Ụbọchị ọ bụla bụ onyinye. Emesola ndụ n'ụzọ nkịtị. E kwela ka obi ilu na ekewensu zuru ụtọ gị, obi ụtọ. DRA-2015. Chậm rãi đi qua những khoảng tối của đời mình, tôi nhận ra, tôi gọi nó bằng cái tên: linh hồn bất tử, kẻ mà có thể tồn tại trước bất kỳ điều gì mà cuộc sống ném vào. Cuộc sống ngắn ngủi. Để thức dậy mỗi sớm mai, nhìn quanh và thấy không có gì phải hối tiếc. Mỗi ngày là một món quà tặng. Đừng bao giờ hờ hững với cuộc đời mình. Đừng bao giờ để cho sự cay đắng và tàn nhẫn của đời lấy đi những dịu ngọt và hạnh phúc của bản thân. DRA-2015. ** Vnexpress. Giai tri page[http://giaitri.vnexpress.net/sao/nguyen-linh-nga-93701/tieu-su.html] 2015 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[Q:en:Linh Nga|Linh Nga]] na Wikiquote Bekee [[Category:Ụmụ nwanyị]] 6qcmh9q3wqd6km12yxjbla4sjlypuzk Stella McCartney 0 3099 13115 13102 2022-11-15T21:03:39Z Favourchioms 155 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Stella McCartney 2014 (cropped).jpg|thumb|Stella McCartney 2014 (cropped)]] '''[[w:Stella Nina McCartney|Stella McCartney]]''' (amụrụ 13 Septemba 1971) bụ onye okwa akwa bekee. Ọ bụ ada nke onye na-agụ egwú Britain bụ Paul McCartney na onye America na-ese foto na onye na-akwado ikike anụmanụ bụ Linda McCartney.[1] Dịka nne na nna ya, McCartney bụ onye nkwado siri ike maka ikike anụmanụ. ===ihe okwuru=== *"A zụlitere m ka m ghọta na anyị niile nọ n'elu ụwa a. Echiche nke iburu ibu ọrụ maka ihe anyị na-ewepụ n'ụwa ... ọ bụghị ihe anyị nọdụ ala ma nwee nkuzi na ya; dịka ụzọ isi chee ya echiche. bịara nnọọ na enweghi nsogbu." **[https://www.nzherald.co.nz/viva/fashion/stella-mccartneys-best-quotes/DGG5WJQUEVBC2V2NZBFSS5MXPA/ stella-mccartneys-best-quotes] *"Abụ m nwanyị na-emepụta ihe maka ụmụ nwanyị, na e nwere ọtụtụ ọkwa na nke ahụ. N'otu aka ahụ, ọ na-eweta enweghị mgbalị ma ọ pụtakwara na m na-eche ma na-atụgharị uche n'ụzọ ọ bụla, ma ọ bụ anụ ahụ ma ọ bụ nke uche ma ọ bụ ọbụna - na ụfọdụ. M nwere ike ịrụ ụka ruo ọtụtụ izu ma uwe ogologo ọkpa ọ ga-anọdụ ala n'úkwù, ma ọ bụ otu centimita n'okpuru, ma ọ bụ na hip, ma ọ ga-enwe zip ma ọ bụ bọtịnụ, n'ihi na achọpụtara m n'onwe m na nkọwa dị otú ahụ nwere ike inwe Ọ bụrụ na m na-eyi jeans slouchy, nke ahụ ga-emetụta ọnọdụ m na ụdị m niile. Ihe m na-eme ga-abụ ngosipụta nke eriri úkwù ahụ, nkọwa zuru ezu ị nwere ike ọ gaghị achọpụta." **[https://www.nzherald.co.nz/viva/fashion/stella-mccartneys-best-quotes/DGG5WJQUEVBC2V2NZBFSS5MXPA/ stella-mccartneys-best-quotes] *"Abụkwa m onye kwere ekwe na naanị ime obere ihe dị mma karịa emeghi ihe obula." **[https://www.nzherald.co.nz/viva/fashion/stella-mccartneys-best-quotes/DGG5WJQUEVBC2V2NZBFSS5MXPA/ stella-mccartneys-best-quotes] ==Njiko Mpuga== *[[w:en:Stella McCartney|Stella McCartney]] na wikipedia Bekee *[[w:en:Stella McCartney|Stella McCartney]] na wikiquote Bekee pucl08potlris07gre48e95t19rl83t Tavleen Singh 0 3100 13103 2022-11-15T20:46:25Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Tavleen Singh|Tavleen Singh]]'''(amụrụ 1950) bụ onye odeakụkọ India, onye nta akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ode akwụkwọ. ===Ihe o kwụru === na-erube isi. Ụdị nke nwere ike ịjụ ya ajụjụ banyere nguzo India n'okwu dị mkpa nke mba ụwa ma ọ bụ nnukwu nsogbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba anabataghị ya nso. Mgbasa ozi kacha nyere aka na mmemme a. N'ime ụlọ akụkọ na ụlọ ihe nkiri TV, ọ dị m ka m na-agbaba na ụfọdụ onye nchịkọta akụkọ ma ọ bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ bụ onye si na 10 Janpath bịa. Ị nwere ike ịgwa na ọ fọrọ nke nta ka ha kwuo ihe ọ bụla na nkwado ya. N'oge na-adịghị anya, ha nwetara òkù a na tii na 10 Janpath ka ndị nta akụkọ siri ike ga-enweta wee gbanwee okwu ihu ha wee malite ịme njakịrị banyere otu 'otu iko tii na Sonia Gandhi nwere ike isi gbanwee DNA nke onye nta akụkọ'. . **Singh, T. (2016). tryst nke India gbajiri agbaji. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers India, 2016. na Urdu dakọrọ apụtachaghị ihe secularism bịara pụta na ndọrọ ndọrọ ọchịchị India. Ọ bụ okwu mba ọzọ nke malitere na mpaghara Europe mgbe ikewapụrụ ike nke ụka na steeti. N’India, ebe ọ bụ na o nweghị otu n’ime okpukperechi anyị nke ndị pontiff na-achị ndị agha na-achị, ma ọ bụ nwee ikike dị ukwuu nke nwa oge, ọ dịghị anyị mkpa ime nkewa a. Ma, a na-eji okwu secularism eme ihe na India karịa obodo ọ bụla ọzọ. Gịnị kpatara? Ọ dị mma, n'ihi na mgbe anyị banyere n'oge gọọmentị mmekorita anyị dị ugbu a, ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere mmụọ aka ekpe hụrụ na ọ dabara adaba ịhapụ BJP n'ọchịchị site n'ikwu na ha ga-ejikọ naanị 'ndị agha ụgha'. BJP ghọrọ pariah mgbe Babri Masjid gbadara, yabụ mgbe ọ bụla onye dị ka Nitish Kumar chọrọ ịkatọ nnọkọ oriri na ọṅụṅụ ya na Bihar, ma ọ bụ otu n'ime ndị isi ya, arụmụka 'secularism' na-amaliteghachi. **Tavleen Singh: Sun Jun 24 2012, Ọ bụghị 'Secularism' ọzọ ''[http://archive.indianexpress.com/news/not--secularism--again/965967/'' * Mgbe m nụrụ okwu Aung San Suu Kyi gwara ụlọ abụọ nke ndị omeiwu Briten n'ụlọ ezumezu nke Westminster n'izu gara aga, ihe masịrị m bụ etu o siri kọwaa ọhụụ ya maka obodo ya. Ma, n’ime oge niile ọ na-ekwu okwu, ọ dị ihe nọ na-enye m nsogbu n’obi, mgbe o kwuchara, achọpụtara m ihe ọ bụ. Ihe na-ewute m bụ na enweghị m ike icheta otu onye ndu India nke nwere ike ikwu okwu dị otú ahụ. Okirikiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị India taa abụrụla ọzara ebe ọ bụ naanị ụmụ ụmụ ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị dara ada na-ama ifuru. Anyị chọrọ òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị ka ha tufuo ezigbo ndị isi na anyị chọrọ okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke a na-atụle n'ezie nsogbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Yabụ na anyị nwere ike ịkwụsị ịkụ azụ 'secularism' site na uzuzu uzuzu nke akụkọ ihe mere eme ma jide ya dị ka ihe na-egbuke egbuke? Mkpa ya furu efu ogologo oge gara aga. **Tavleen Singh: Sun Jun 24 2012, Ọ bụghị 'Secularism' ọzọ ''[http://archive.indianexpress.com/news/not--secularism--again/965967/ '' ==2017== * Ọchịchị eze, ngwá ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị n'aka ndị na-achị achị, abụrụla ihe na-akpata ịchịisi ọhụrụ nke obodo nke mkpụrụ obi ya nwewororịa oké egwu site na narị afọ nke ya. **Singh, Tavleen (2017). Durbar. /ogidi ise-mmeghachi omume omenala/99/ Indian Express] 2019 * Mpaghara nke ọdịbendị dị elu nke na mba ndị mepere emepe na-emetụta akwụkwọ, egwu na nka na-ebi na India site na ihe nkiri Bollywood na trashy TV. Ọ bụ ihe a na-apụghị izere ezere, ebe ọ bụ na agụmakwụkwọ ka ukwuu bụ ihe na-adịghị mma nke na ọtụtụ ụmụaka na-ahapụ ụlọ akwụkwọ n'amụtaghị ịgụ akwụkwọ akụkọ. Ịgụ ihe na-adịghị mma nke na ọtụtụ obodo nta ndị dị n'India enweghị ụlọ ahịa akwụkwọ, ọtụtụ obodo enweghị ụlọ akwụkwọ, na n'obodo ukwu anyị, ụlọ ahịa akwụkwọ na-enwetakarị akwụkwọ na magazin ndị e dere na Bekee. Yabụ mgbe ndị isi [[Rashtriya Swayamsevak Sangh | RSS]] bịara na Delhi n'izu gara aga ka ha gwa Minister nke Development Resource Development na ha chọrọ mgbanwe na agụmakwụkwọ ụlọ akwụkwọ, ha nwere isi ihe. N'ụzọ dị mwute, n'ihi na RSS na-edu site na doddering ochie bigots na ógbè ọgụgụ isi, a 'omenala' nzukọ enweghị ike inye HRD Minister ndụmọdụ bara uru. A kọrọ na ndị isi RSS ndị zutere onye ozi ahụ debere nchegbu ha na akwụkwọ akụkọ ihe mere eme nke ha na-ekwu na-egosi echiche 'Western' nke akụkọ ntolite. Ha kwuru ka e were ndị ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme dere bụ́ ndị nwere echiche ndị India banyere akụkọ ihe mere eme dochie akwụkwọ ndị a. Ha nwere isi ihe, mana ha na-eme ya nke ọma. Ọ bụ eziokwu na n’ime ọtụtụ iri afọ ndị Congress na-achị India n’ụzọ na-enweghị isi, e kenyere ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme [[[Leftist]] ọrụ nke ide akwụkwọ akụkọ ihe mere eme bụ́ ndị họọrọ ileta oge India gara aga site na anya gbagọọ agbagọ. Onye kacha eme ememe n'ime ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme ndị a, {{w|Romila Thapar}}, agaala n'ịgọnarị na ndị Alakụba wakporo [[w:Hindu Temple#Mbibi, ntughari, na iwughachi |mebibie ụlọ nsọ]] anyị bụ ndị na-ekpere arụsị. Obi abụọ adịghị ya, ọ bụrụ na ọ na-ede banyere akụkọ ihe mere eme na-adịbeghị anya, ọ ga-agọnahụ na ndị Taliban gbawara [[Buddhas nke Bamiyan]] - na ọ ga-ekwu na ha dara iberibe nke onwe ha. N'ihe gbasara 'secularism', ọtụtụ ụlọ akwụkwọ India na kọleji na-enye naanị obere ọmụmụ maka ọmụmụ nke India oge ochie, {{w|Vedic Hinduism}} na akwụkwọ Sanskrit. Ya mere, ihe ka ọtụtụ n'ụmụaka ndị India na-etolite n'echiche nke ịbụ ndị India na-ejedebe na njirimara okpukpe. Mgbe nke a na-enweta ụdị nsi nke [[[Hindu nationalism | nationalism]], dị ka ọ na-eme na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ RSS, ihe si na ya pụta bụ nnukwu ụdị igbu egbu. ** ''[https://indianexpress.com/article/opinion/columns/fifth-column-cultural-renewal/ Kọlụm nke ise: Mmeghari omenala] (Nọvemba 2, 2014), ''{{w|The Indian Express} }'' * Ntuli aka n'ozuzu nke 2014 bụ mmalite nke njedebe nke ndị isi ọchịchị India. Ntuli aka nke nsonaazụ ya bịara n'izuụka gara aga bụ njedebe. Dị ka onye a mụrụ ma zụọ n'ìgwè ndị India nwere ihe ùgwù, a na m ekwu okwu dị ka onye nyocha. Ya mere, kwere m mgbe m na-agwa gị na anyị na-achịkwa ihe niile. Ndọrọ ndọrọ ọchịchị, gọọmentị, azụmahịa, amụma mba ofesi, ndị uwe ojii, ndị agha na mgbasa ozi. ''Ihe a niile kwere omume n'ihi na anyị bụ ndị niile na-eje ozi n'obí Nehru-Gandhi kemgbe ndị Britain hapụrụ. Anyị maara na 'socialism' ha na 'secularism' bụ adịgboroja dị ka 'echiche nke India'' ''... Ọ bụrụ na ha ejirila afọ ise gara aga na-ezubere Modi, mgbe mgbe n'ụzọ na-ezighị ezi, maka ihe ha na-aghọta dị ka mgbalị ịkụpịa. ochichi onye kwuo uche ya, o nwere ike ịbụ n'ihi na ha maara ka a ga-esi eme nke a ngwa ngwa. Nke bụ eziokwu bụ na ndị ọchịchị ọdịnala kwenyere n'echiche nke India nke nwere ihe ùgwù ọ bụghị ikike. Nke a bụ echiche ọjọọ mgbe niile. Ugbu a anwụọla. ** Tavleen Singh. Mee 26, 2019. Enweghị mweghachi nke usoro ochie ahụ: Echiche nke India nke nwere ihe ùgwù na ọ bụghị ikike nwụrụ anwụ ''[https://indianexpress.com/article/opinion/columns/election-results-modi-rahul-gandhi -Congress-Bekee-elitism-colonialism-enweghị-revival-nke-ochie-usoro-5748464/ '' * Na 1989, Rajiv Gandhi meriri ntuli aka ahụ n’ihi na ndị India nkịtị, bụ́ ndị bi n’ime ime obodo, bụ́ ndị mebere ụkpụrụ banyere ‘ọgọ nwa Ịtali’ hụrụ ya dị ka onye rụrụ arụ. Ndị otu Congress akọwabeghị ihe kpatara e ji nye ezigbo ndị enyi Rajiv na nwunye ya, Mr na Oriakụ Quattrocchi, na nkwekọrịta a. Ma ọ bụ enwebeghị nkọwa ziri ezi maka ihe mere Rajiv emeghị ka ọha na eze mara aha ndị a na-akwụ ụgwọ na nkwekọrịta a, ọbụlagodi mgbe ndị ọrụ Bofors bịara Delhi ma nyefee ha .... onye ọ bụla gwara onyeisi oche Congress (Rahul Gandhi) ka ọ gaa n'ihu. ebubo Modi na nrụrụ aka kwesịrị ichetara ya na mmụọ nke Bofors ka nọ na ndò nke 10 Janpath. ** Tavleen Singh, Mee 12, 2019, Ọ bụrụ na Modi ga-aghọ PM ọzọ, ọ ga-enwe ọtụtụ ihe jikọrọ ya na Congress na-emejọ ọnọdụ obodo ''[https://indianexpress.com/article/opinion/columns/tales-from-an- okenye-oge-rahul-gandhi-modi-rafale-ambani- ntuli aka-5723247'' ===2021=== * Ọ bụrụ na nke a bụ n’ezie atụmatụ ọ pụtara n’isi ụtụtụ ahụ mgbe onye Belgium bụ́ Indologist na onye na-akwado Hindutva nke a na-akpọ Koenraad Elst kwesịrị iziga ya n’ụlọ n’ihere n’ihi ihe o kwuru banyere Islam. Ọ bụghị ihe o kwuru banyere Islam bụ ihe na-ezighị ezi nke ukwuu dị ka mkparị nke o si kwuo ya... Otu onye nnọchiteanya Muslim biliri ọkara n'okwu Elst wee pụọ. Ram Madhav, bụ onye nọ ọdụ n'ahịrị n'ihu, tinyere aka na nnọkọ ahụ kwụsịrị na mberede .... Ihe ọzọ anyị maara bụ na Elst etinyela ya n'ụgbọ elu laghachi Belgium. E bu n'obi nzuko a ka imepụta echiche ọhụrụ nke India mana ọ bụghị nke na-agaghị enwe ohere maka ndị Alakụba. ** N'akwụkwọ ya Modi Messiah. Akụkọ banyere nnukwu atụmanya (HarperCollins, Delhi 2020, p.223), ''[https://koenraadelst.blogspot.com/2021/09/tavleen-singh-on-india-ideas-conclave.html''] ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Tavleen Singh]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Tavleen Singh]] na wikiquote Bekee l5bgbghvyf34yrk4dasmkavqwnpiwba Bae Doona 0 3101 13117 13110 2022-11-15T21:12:21Z PassionateLibrarian 159 kere peeji wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Doona_Bae_promoting_The_Tunnel.png|thumb|Bae Doona na 2016]] [[W:ig:Bae Doona|'''Bae Doona''']]('''Korean''': 배두나), a kwadokwara dị ka '''Doona Bae''', amụrụ na [[Octoba 11]], [[1979]]) bụ onye Ndịda Korea na-eme ihe nkiri na onye na-ese foto. A maara ya na mpụga Korea maka ọrụ ya dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[w:Park Chan-wook|Park Chan-wook]]'s ''[[w:Sympathy for Mr. Vengeance|Sympathy for Mr. Vengeance]]'' (2002), archer Park Nam-joo na [[Bong Joon-ho]]'s ''[[w:The Host (2006 film)|The Host]]'' (2006), ya na dị ka nwa bebi na [[w:Hirokazu Kore-eda|Hirokazu Kore-eda]]'s ''[[w:Air Doll|Air Doll]]'' (2009). ==Ihe ndị o kwuru== *Echere m na ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ nnọọ ezigbo ọrụ. N'ezie, enwere ihe ị ga-anagide. Iji mepụta ezigbo agwa site na ederede na ibe, ị ga enwe mmetụta nke ukwuu banyere ọtụtụ ihe, ya mere o nwere ike ịmetụta ndụ mmadụ kwa ubọchị. I think that being an actor is a really good job. Of course, there are things you have to put up with. In order to create a real character from text on a page, you have to be extremely sensitive about various things, so it can impact one’s daily life. Apart from my talent, there might come a time when the public is sick of seeing me and wants to see less of me. I think that that time might come someday. That’s why I’m working hard right now. People ask me why I don’t take a break, but this time right now is too precious. I want to live each day as intensely as possible. As I passed 40, I thought that I should live without regrets. I feel like I’m living my life on sets. Right now, my entire life is on set. **[https://www.soompi.com/article/1448602wpp/bae-doona-talks-about-working-with-directors-from-around-the-world-friendship-with-gong-yoo-and-more "Bae Doona Talks About Working With Directors From Around The World, Friendship With Gong Yoo, And More" in ''Soompi''] (14 January 2021) p2mqlr44ift5bwalgh54jyqzeqo488q Women in India 0 3102 13120 13119 2022-11-15T21:25:08Z Accuratecy051 164 created page wikitext text/x-wiki {{databox}} Ọkwa '''[[w:ig:ụmụ nwanyị nọ n'India |ụmụ nwanyị nọ n'India]]''' agbanweela ọtụtụ nnukwu mgbanwe n'ime puku afọ ole na ole gara aga. N'ịdalata ọkwa ha site n'oge ochie ruo n'oge ochie, ruo n'ịkwalite ikike nha anya site n'aka ọtụtụ ndị na-eme mgbanwe, akụkọ ihe mere eme nke ụmụ nwanyị na India abụwo ihe omume. ===Ihe o kwụru === * Amaghị m akwụkwọ ọ bụla nke na-agwa ụmụ nwanyị ụdị dị nro dị ka nke dị n'akwụkwọ iwu Manu; ndị agadi ndị a na ndị-nsọ nwere ụzọ ha si ele omume ha anya n’ihu ụmụ nwanyị nke eleghị anya na-enwetụbeghị ụdị ya. ** Friedrich Nietzsche, (AC 56) e hotara na Elst, Koenraad. Manu dị ka ngwa ọgụ megide ịha nhatanha: Nietzsche na nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị Hindu na: Siemens & Vasti Roodt, eds.: Nietzsche, Ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị (Walter de Gruyter, Berlin 2008). * Orme, tinyere ọtụtụ ndị ọzọ, na-ekwusi ike na “'''okike yiri ka ọ na-eji aka mara mma mee ka nwoke na nwanyị nwee mmekọahụ na Hindustan dum mma karịa n'ọtụtụ mba ndị ọzọ.''' ** Mpekere Orme, nke e hotara site na Lal, K. S. (1994). Usoro ndị ohu Muslim na India ochie. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 12 * "A na-akwanyere ụmụ nwanyị ùgwù dị elu n'India karịa mba ndị ọzọ oge ochie, Epics na akwụkwọ ochie nke India na-ekenye ha ọkwá dị elu karịa akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ Gris oge ochie. Ụmụ nwanyị Hindu nwere ụfọdụ ikike nke ihe onwunwe site na Vedic Age , na-ekere òkè n'ememe ọha na eze na nke okpukpe, na mgbe ụfọdụ a na-eji ihe mmụta ha mara. ** Romesh C. Dutt: mmepeanya nke India: 21-22 Mathura. Khan, na-ese ọkpọiso ya ma yi dhoti dị ka onye Hindu, na-agbago na mgbada na igwe mmadụ. Mgbe ọ bụla ọ hụrụ otu nwanyị nke ịma mma ya jupụtara ọbụna ọnwa na anyaụfụ, ọ napụrụ ya dị ka anụ ọhịa wolf na-amaba n'ìgwè atụrụ, ma tinye ya n'ụgbọ mmiri nke ndị ikom ya debere n'ọdụ ụgbọ mmiri, ọ gbagara Agra. Onye Hindu [n’ihi ihere] ekwughị ihe mere ada ya.” ** S.R. Goel na Shourie, A., & Goel, S. R. (1993). Ụlọ nsọ Hindu: Gịnị mere ha. Vol. II * Na peeji ndị bu ụzọ, a hụwo otú ndị inyom na ụmụaka si bụrụ ndị a na-achọsi ike ịgba ohu n’oge ochie, ya bụ, n’oge ndị Alakụba wakporo na n’oge ọchịchị ndị Alakụba. Ụmụntakịrị a dọọrọ n'agha nke ma nwoke ma nwanyị tolitere dị ka ndị Alakụba wee jeere ndị sultans, ndị a ma ama na ndị nwere ego n'agha n'agha dị iche iche. Ịgba ụmụ agbọghọ n’ohu bụkwa n’ihi ọtụtụ ihe kpatara ya; ịbụ ihe e ji enwe mmekọahụ bụ ihe bụ isi ihe e lebara anya na ya mere itinye uche na ndọrọ n'agha ha..... Alụmdi na nwunye mmanye, nke a na-akpọ njikọ alụmdi na nwunye, bụ ihe a na-ahụkarị n'oge ochie. Naanị ụfọdụ n'ime ha ka a na-akpọ aha na akụkọ ihe mere eme Muslim na nkọwa ha dị ilu ... Ya mere, ọ bụghị ihe ijuanya na site n'ụbọchị ndị Alakụba wakporo India ruo n'oge ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha dara ada, a na-ejide ụmụ nwanyị n'usoro n'usoro ma ghọọ ohu ogologo ogologo oge. obosara nke obodo. ** K.S. Lal, Lal, K. S. (1994). Usoro ndị ohu Muslim na India ochie. New Delhi: Aditya Prakashan. ch. 12. Guru Nanak gara n'ihu ịkọwa otú ndị mmegbu si kpụpụ ụmụ agbọghọ, 'isi ha nwere ntutu isi, na akara vermillion na nkewa'; otú ‘akpịrị ha kpagburu n’ájá’; otú e si chụpụ ha n’ụlọ ndị eze ha, na-enweghị ike ịnọdụ ala ugbu a ọbụna n’agbata ụlọ ha; ka ndị ahụ bịara n’ụlọ ndị di ha na palanquin, ndị e ji ọdụ́ chọọ mma, ndị bi n’apata okomoko, bụ́ ndị e ji kee ụdọ n’olu; otú e si tijie eriri pel ha; otú ima-nma nke bu ihe-ichọ-nma-ha si ghọ onye-iro-ha ub͕u a-n'iwu ka ewe me ha ihe-ihere, ndi-agha bupuwo ha. 'Ebe ọ bụ na e kwusaala ọchịchị Babar,' [[Guru Nanak]] dere, 'ọbụna ndị isi enweghị nri ha ga-eri.' ** Guru Granth Sahib, nke e hotara na [[Shourie, Arun]] (2014). Ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme ama ama: teknụzụ ha, ahịrị ha, aghụghọ ha. Noida, Uttar Pradesh, India: HarperCollins Publishers. na Himachal-India na Punjab-Pakistan, Ụlọ ahịa Akwụkwọ Mba, 1991, p.639 * N’oge ọgba aghara ahụ katọrọ, n’August na Septemba, bụ́ mgbe e dinara ọtụtụ n’ime n’ike nakwa n’ịtọọrọ ndị mmadụ, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịghị ihe ọ bụla na-akpa n’ike n’ike. N'ime ọgba aghara ahụ, a na-eme atụmatụ ịtọrọ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na mberede, ọkachasị n'ọnọdụ ebe ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị gbara ọsọ ndụ - enweghị nchekwube na enweghị nchekwa - gbakọtara ma ọ bụ na-aga. Dịka ọmụmaatụ, Kirpal Singh na-edekọ na ụgbọ oloko abụọ gafere n'okporo ụzọ ụgbọ okporo ígwè Kamoke, otu bu ndị gbara ọsọ ndụ 260 na nke ọzọ bu ndị agha Pakistan Army. Mgbe nke ikpeazụ chọpụtara na onye mbụ bu ndị Hindu gbara ọsọ ndụ, a wakporo ya. Ọtụtụ n'ime ndị ikom ahụ e gburu na ndị agha kpụrụ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ 50 n'ike. N'otu aka ahụ, na East Bengal, ndị Ansars, otu ndị agha na-ahụ maka nchekwa nke ụmụ amaala mekwara mwakpo ma tọọrọ ụmụ nwanyị Hindu. Otu n'ime ndị zara ajụjụ m nọ n'otu ụgbọ oloko na-ahapụ Pakistan wee cheta otú o si zoo n'ụlọ mposi. ... N'ime mgbagwoju anya nke sochirinụ, mgbe ọ dabara nke ọma ka a tọọrọ ya, ọ hụrụ ka a na-ebuga ọtụtụ ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị n'ụgbọ okporo ígwè. ... N'ịkọwa ogbugbu nke ndị gbara ọsọ ndụ na Kamoke, mpaghara Gujranwala, onye ọrụ India dere, akụkụ kachasị eleghara anya nke ọdachi ahụ bụ nkesa ụmụ agbọghọ n'etiti ndị uwe ojii, ndị nchekwa mba (otu Islamo-fascist nzukọ- AN) na gondas mpaghara. Onye na-ahụ maka ụlọ ọrụ ọdụ ụgbọ mmiri Dilder Hussain chịkọtara ndị ihe metụtara n'ime oghere dị nso na ọdụ ụgbọ oloko Kamoke wee nye ìgwè mmadụ ahụ aka efu. Mgbe ogbugbu ahụ gwụchara, e kesara ụmụ agbọghọ ndị ahụ dị ka sweets ... Mgbe e mesịrị n'ihi mbọ ndị Liasion Agency na ndị uwe ojii East Punjab gbara, enwetara ụfọdụ ụmụ agbọghọ na Kamoke, Eminabad na ụfọdụ obodo ndị gbara ya gburugburu ... Ndepụta nke opekata mpe ụmụntakịrị 70 ndị a tọọrọ n'ụgbọ okporo ígwè Kamoke bụ ndị uwe ojii nyere ndị uwe ojii site n'aka onye na-ahụ maka njikọta mpaghara ... A na-atụ egwu na e rerela ma ọ bụ kpụrụ ọtụtụ n'ime ụmụ agbọghọ ndị a n'okpuru ala. ** Bina D'Costa, Ụlọ mba, Mpụ nwoke na nwanyị na agha na South Asia, Routledge, 2011, p.57-60. Nkebi nke India, 1947. ''[https://swarajyamag.com/ideas/did-savarkar-justify-rape-as-a-political-weapon)'' * [Mgbe ndị Jihadist ebo Mujahidin wakporo Kashmir na 1947, ụmụ agbọghọ ndị Jihadist tọọrọ] bụ ihe ngosi n'ahịa Peshawar na Bannu, si otú ahụ na-adọta Pathans ka ha chee Kashmir. A kparịrị ọtụtụ ndị mkparị na-enweghị atụ.' **(Shanta Kumari, Onye isi ala, ọgbakọ ụmụ nwanyị mba nke J&K, Hindustan Times, 30-Dec-1947) ''[https://swarajyamag.com/ideas/did-savarkar-justify-rape-as-a-political-weapon)'' ==India mgbe 1947 gachara * Mụ na ọtụtụ ụmụ nwoke na-eto eto (Hindu) sitere na Bajrang Dal, akụkọ banyere ndina n'ike dị ka akụkọ na-atọ ụtọ ịkọrọ. Ihe ụtọ a na-enweta site n'ịkọ akụkọ bụ ihe a na-ahụ anya mgbe a na-atụle mmebi mmekọahụ nke ndị Alakụba. ** Nationalism Hindu na India na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke egwu, D. Anand, p. 75 * Iwu [[2019 Citizenship Amendment Act]] na-emebi iwu mba ụwa nke India igbochi [[w: Mwepu nke ịbụ nwa amaala | ịnapụ ịbụ nwa amaala]] na ndabere [[w: Racism in Asia#India | agbụrụ]], agba, agbụrụ. , ma ọ bụ mba ma ọ bụ [[w: Mmekọrịta agbụrụ na India | agbụrụ agbụrụ]] dị ka a na-ahụ na {{w|Ọgbụgba ndụ Mba Nile Maka ikike obodo na ndọrọ ndọrọ ọchịchị}} na ndị ọzọ [[w:International Human Rights instruments|nkwekọrịta ikike mmadụ]] na [[India]] kwadoro ya. 1992 [[w: Nkwupụta maka ikike nke ndị mmadụ bụ nke mba ma ọ bụ agbụrụ, okpukperechi na asụsụ pere mpe | Nkwupụta maka ikike nke ndị mmadụ bụ nke mba ma ọ bụ agbụrụ, okpukperechi na asụsụ pere mpe]] na-akpọku gọọmentị ka ha chebe ịdị adị na njirimara. nke [[w:Okpukpe dị n’India#Nkwenkwe ndị nta na otu |obere okpukperechi]] n’ime ókèala ha na ime usoro kwesịrị ekwesị iji nweta njedebe a. Ọrụ dịịrị gọọmentị ịhụ na ndị nọ na {{w|obere obere}}, gụnyere {{w|obere okpukperechi}}, nwere ike na-eme ihe [[ikike mmadụ] na-enweghị [[ ịkpa ókè] na n'uju {{w| nha anya n'ihu iwu}}. Gọọmenti nwekwara ọrụ ịhụ na {{w|nha nhata nwoke na nwanyị}}. Ruo n'ókè nke usoro a nwere [[w: ahaghị nwoke na nwanyị na India | mmetụta na-adịghị mma na-emerụ ahụ]] na [[w:India law law|ikike ụmụ amaala]] nke ụmụ nwanyị na [[w: ahaghị nhata nwoke na nwanyị na India# ịkpa ókè megide ụmụ agbọghọ|ụmụ agbọghọ]], ọ mejọkwara {{w|Convention on the mkpochapụ ụdị nile nke ịkpa ókè megide ụmụ nwanyị}}. ** [[Human Rights Watch]], ''[https://www.hrw.org/report/2020/04/09/shoot-traitors/discrimination-against-muslims-under-indias-new-citizenship-policy India: Mkpesa, mbuso agha megide iwu ụmụ amaala ọhụrụ)'' (April 9, 2020) * Dị ka ihe nketa nke ọnọdụ a, a ka na-eresị ụmụ agbọghọ India ụmụ amaala West Asia dị ka nwunye, iko nwanyị na ụmụ agbọghọ ohu. Dịka ọmụmaatụ, akwụkwọ akụkọ India niile na-eduga dị ka The Indian Express, The Hindustan Times na The Times of India nke 4 Ọgọst 1991, gbara akụkọ banyere mba Arab dị afọ iri isii “enweghị eze” Yahiya H.M. Al Sagish “lụrụ” n'ime 10-11 Ameena dị afọ Hyderabad ka ọ kwụrụ nna ya Rs. 6000, na-anwa ịkpọrọ ya pụọ ​​na mba ahụ. A kpọgara Al Sagish n'aka ndị uwe ojii na ikpe ahụ dị n'ụlọ ikpe ugbu a. Maazị I. U. Khan “akọwapụtala na ọ nweghị mmejọ ọ bụla nwere ike ime onye ahịa ya dịka o mere ihe kwekọrọ n'iwu Shariat. O kwuru na ebe ọ bụ na ikpe a metụtara iwu onwe onye Alakụba nke nyere ohere ịlụ di na nwunye na ụmụ agbọghọ ndị rurula ogo ogo (nke a kọwara dị ka ihe karịrị afọ 9), a pụghị ikpe Al Sagish n'okpuru Usoro Penal Code (IPC). E wezụga nne na nna Ameena emeghị mkpesa. " (Oge India, 14 Ọgọst 1991). Mana nke a abụghị ikpe dịpụrụ adịpụ. Anọ m na Hyderabad ihe dị ka afọ anọ, 1979-1983. N’ebe ahụ ka m mụtara na “alụmdi na nwunye” dị otú ahụ na-emekarị. Enwere ndị ọrụ oge niile na ndị tout na-ahazi ha. Ndị Alakụba ala ọzọ na-akwụ ndị nne na nna dara ogbenye nke ụmụ agbọghọ ụgwọ maka nhazi dị otú ahụ. Mgbe ọ bụla m na-aga n'ụlọ ọrụ ụgbọ elu Hyderabad ma ọ bụ n'ọdụ ụgbọ elu (nke na-adị ihe dị ka otu ugboro n'ọnwa), ahụrụ m ụyọkọ ndị agadi nwoke na-alụ nwanyị ọhụrụ na uwe ndị Arab na ụmụ agbọghọ, na-abụkarị ụmụ nwanyị na-alụ ọhụrụ. “Etụmatụ siri ike gosiri na ihe ruru 8000 ụdị alụmdi na nwunye ka e mere n’ime otu afọ gara aga na Hyderabad naanị.” (Indian Express Magazine, 18 Ọgọst 1991). Na nkenke, mmekọahụ ohu-ahia ka na-eto eto ọ bụghị nanị na Hyderabad ma n'ọtụtụ obodo ndị ọzọ nke India mgbe ochie omenala. ** Lal, K. S. (1992). Ihe nketa nke ọchịchị ndị Alakụba na India. New Delhi: Aditya Prakashan. Isi nke 7 * Na Nọvemba 20, {{w|Gọọmenti Karnataka}} wepụtara ọkwa na-enye ụmụ nwanyị ohere ka ha na-arụ ọrụ abalị (7 elekere ruo elekere isii nke ụtụtụ) n'ụlọ ọrụ niile edebanyere aha n'okpuru iwu [[w:Factories Act]. , 1948 (India)|Iwu ụlọ ọrụ, 1948]]. [...] Na ụkpụrụ, nke a bụ ihe a na-anabata. Otú ọ dị, e kwupụtala ọtụtụ nchegbu site n'aka ụmụ nwanyị [[w: ụlọ ọrụ textile na India | ndị ọrụ uwe]] bụ ndị e chere na ha nwere ihe karịrị 90% nke ndị ọrụ lakh ise na-arụ ọrụ na [[Karnataka]] (dị ka data sitere na [[w]). :Living ụgwọ #Asia Floor Wage|Asia Floor Wage Alliance]], njikọ zuru ụwa ọnụ nke [[Trade unions]]). Ndozigharị ahụ na-atụ aro na a ga-ahapụ ọrụ abalị maka ụmụ nwanyị naanị ma ọ bụrụ na onye were ya n'ọrụ hụ na nchekwa zuru oke gbasara [[w: nchekwa ọrụ na ahụike | nchekwa ọrụ na ahụike]], nchekwa nke [[ ugwu]] na [[asọpụrụ]], na [[w: Ụgbọ njem na India | mbufe]] site na ụlọ ọrụ mmepụta ihe gaa n'ebe dị nso n'ebe obibi onye ọrụ. Ndozigharị ahụ kwuru isi ihe iri abụọ na anọ metụtara iwu na ụkpụrụ ọrụ, ọtụtụ n'ime ha adịla kemgbe ọtụtụ afọ. N'agbanyeghị nke ahụ, [[ndị inyom na-arụ ọrụ]] na-atụ egwu na mgbe a na-enweghị nchebe ma ọ bụ ùgwù n'ebe ọrụ ọbụna n'ehihie, olee otú ndị na-ewe mmadụ n'ọrụ ga-esi hụ na ihe a nile ga-eme n'oge ọrụ abalị? [...] Na mpaghara ebe enwere ọdịda usoro na mmekọrịta ndị ọrụ na-arụ ọrụ na-agbagwoju anya, itinye nchebe nke ndị ọrụ na nchekwa n'aka ndị nlekọta naanị nwere ike ịdị ize ndụ. Ọzọkwa, a maara nke ọma na n'agbụ ọkọnọ, ụdị na-akpọ agba. Itinye ha aka na mkparịta ụka gbasara ugwu ndị ọrụ na nha anya dị mkpa. Ịhapụ ndị ọrụ na otu ndị ọrụ na mkparịta ụka gbasara mgbanwe a na-ahụkwa ndị ọrụ dị ka ihe na-adịghị ahụ anya. Ụmụ nwanyị ndị na-arụ ọrụ uwe na-enwe nchegbu na n'agbanyeghị na mmezigharị ahụ ewepụtala ọtụtụ ụkpụrụ nduzi 'ọhụrụ' n'etiti plethora nke nchegbu a na-echeghị echiche, ikwe ka ịmegharị abalị ga-agbatị naanị ehihie [[w:erigbu ọrụ|erigbu]]. ** [[Neethi Padmanabhan]] na Nandita Shivakumar, ''[https://www.thehindu.com/opinion/op-ed/new-rules-old-problems/article30390884.ece Iwu ọhụrụ, nsogbu ochie]'' (December 25, 2019), ''{{w|Ndị Hindu}}'' * Ọdịda ịnakwere koodu obodo Uniform [nwere mmetụta na] [[Muslim]] [[ụmụ nwanyị]] na-ata ahụhụ n'ihi na ha enweghị ikike nketa nhata, n'ihi na ha enweghị ike ịnweta [[ịgba alụkwaghịm]] n'ụzọ dị mfe, n'ihi na di ha nwere ike gbaa ha alụkwaghịm ma ọ bụ n’obi ha. ** Atul Setalvad (1990), e hotara na Elst, Koenraad (2001). Ịmechapụ uche Hindu: mmepe echiche nke Hindu revivalism. New Delhi: Rupa. p.553 * N’ime ọrịa strok kasịnụ, akwụkwọ akụkọ Times’ banyere India fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị Orientist—ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ bụ ebe azụ azụ nke ịhụ mba, ime ihe ike, mwakpo mmekọahụ ji mara. Agụrụ m n'otu akụkọ ebe, ebe ha kwuru n'ezoghị ọnụ na enwere omenala ndina n'ike n'India. Ma m dị ka, gịnị? Yabụ, amalitere m ileba anya na ọnụ ọgụgụ ka m hụ ihe ha pụtara. Na ị na-elele ọnụ ọgụgụ ahụ, na ha bụ akụkụ dị nta nke ikpe sitere na ahụmịhe US ma ọ bụ Western Europe. Kedu ka ị ga-esi kwuo ụdị ihe ahụ mgbe ọnụ ọgụgụ na-adịghịdị nso ịnọ ebe ahụ? Ya mere, nke ahụ bụ ihe m chọrọ ịghọta. Echere m na n'ogo sara mbara India (a na-egosi) ịbụ ụdị mmegbu nke mba a. Ma echere m na ọkwa a kapịrị ọnụ, ọ bụ ụzọ mgbochi Hindu ... Ya mere, ị na-eche n'onwe gị gịnị kpatara nkewa a na otú ha si ekpuchi China na otú ha si ekpuchi India? Kedu ihe kpatara na-egosi otu onye dị ka ụdị ebe a na-aga n'ihu nke jisiri ike merie ọrịa na-efe efe na nke ọzọ ebe a azụ azụ nke e ji olili ozu na idina mmadụ n'ike - nke ahụ bụ ihe m na-agbalị ịghọta. ** Ashley Rindsberg, ''[https://www.sundayguardianlive.com/news/nyts-coverage-india-almost-orientalist-ashley-rindsberg NYT's mkpuchi nke India fọrọ nke nta ka Orientist: Ashley Rindsberg] 23 October 2021'' ==Leekwa== * [[Ụmụ nwanyị na okpukpe Hindu]] * [[ koodu obodo uwe ]] ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Women in India]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Women in India]] na wikiquote Bekee 1opgkaoj8d8r4nzb8e9bftsdkk2wewo Mona Chalabi 0 3103 13130 2022-11-15T21:43:10Z Ugbesabdul 185 Created a page #SheSaid wikitext text/x-wiki Mona Chalabi (amụrụ 11 February 1987) bụ onye odeakụkọ data Britain na onye edemede sitere na agbụrụ Iraq, mara maka mbipụta ya na FiveThirtyEight na The Guardian. [[Usòrò:Mona Chalabi, 2013 (cropped).jpg|thumb|Mona Chalabi]] === Ihe ndị okwuru === === Coronavirus na-ekpughe etu akụ na ụba America si gbajiri agbaji n'ezie, 6 Eprel 2020 === [https://www.theguardian.com/news/datablog/2020/apr/06/coronavirus-american-reaction-economy-covid-19 Coronavirus na-ekpughe etu akụ na ụba America si gbajiri agbaji n'ezie], Eprel 6, 2020, The Guardian. * Mgbe Susan Finley nwetara mgbaàmà ndị yiri flu, ọ gaghị agakwuru dọkịta n'ihi na ọ na-atụ ụjọ maka ọnụ ahịa ya. Nne na nna ochie Finley mechara hụ na ọ nwụrụ n'ụlọ ya. Ọ dị afọ 53. Finley anwụghị n'ihi Covid-19. Ọ nwụrụ na 2016 n'ihi usoro nlekọta ahụike America - usoro nke mere ka ọ zere ọgwụgwọ maka flu nkịtị iji zere ụgwọ. Ọ bụ otu usoro ahụ na-arị elu ugbu a n'okpuru nrụgide nke ọrịa na-efe efe nke ndị ọkachamara dọrọ aka ná ntị na-abịa mana gọọmentị akwadoghị maka ya. Ọ bụ usoro na-erughị eru maka okwu "mepụtara". United States of America, onye ọ bụla gwara anyị site na onyeisi oche ruo na United Nations, bụ akụ na ụba mepere emepe. Okwu ahụ, "akụ na ụba mepere emepe", na-ada dị ka njedebe njedebe, dị ka nwoke ahụ guzoro ọtọ ka ọ gbasasịrị ọtụtụ ugboro na ntutu isi. Ọ bụ ihe dị iche na-eme nkọwa - akụ na ụba mepere emepe nwere ike ịdị adị ma ọ bụrụ na e jiri ha tụnyere ndị ibe ha "na-emepe emepe". Covid-19 egosila naanị mgbawa na mgbasa ozi ahịa na-aga nke ọma gbasara ụdị US dabara na ya. Enwere akwa ụlọ ọgwụ 2.9 maka mmadụ 1,000 ọ bụla na United States. Nke ahụ erughị Turkmenistan (akwa 7.4 kwa 1,000), Mongolia (7.0), Argentina (5.0) na Libya (3.7). N'ezie, US nwere ọkwa 69 n'ime mba 182 nke Healthtù Ahụ Ike wa nyochara. Enweghị akwa ụlọ ọgwụ a na-amanye ndị dọkịta n'ofe mba ahụ inye nri n'okpuru Covid-19, na-akwalite ọnụ ọgụgụ nke ọnwụ nwere ike igbochi. * Ọnụọgụ America enweghịkwa mmasị n'ihe gbasara ndị dọkịta. United States nwere ndị dọkịta 2.6 n'ime mmadụ 1,000, na-etinye ya n'azụ Trinidad & Tobago (2.7), na Russia (ndị dọkịta 4.0 kwa 1,000, maka obodo a kọwara dị ka "na mgbanwe"). Ogologo ndụ mgbe a mụrụ ya dị ala na US karịa ka ọ dị na Chile ma ọ bụ China. US nwere ọnụ ọgụgụ ndị nne dị elu karịa Iran ma ọ bụ Saudi Arabia. === Njikọ mpụga === [https://en.wikipedia.org/wiki/Mona_Chalabi Mona Chalabi] na Wikipedia bekee [https://en.m.wikiquote.org/wiki/Mona_Chalabi Mona Chalabi] na Wikiquote bekee ebtmutj0j7os6oapok6f7a12k7imlam Charity Ngilu 0 3104 13158 13157 2022-11-15T22:40:56Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Charity Ngilu|Charity Kaluki Ngilu]]''' (amụrụ 28 Jenụarị 1952) bụ [[w:Kenya|Kenya]]n ndọrọ ndọrọ ọchịchị na gọvanọ nke abụọ a họpụtara maka [[w:Kitui County| Mpaghara Kitui]. O nweghi ihe ịga nke ọma ka ọ bụrụ onye isi ala mba Kenya na 1997. Ọ jere ozi dị ka onye minista ahụike site na 2003 ruo 2007 na Minista mmiri na mmiri site na Eprel 2008 ruo 2013. Ọ rụkwara ọrụ dị ka odeakwụkwọ Cabinet maka ala, ụlọ na mmepe obodo site na 2013 ruo 2015. ===Ihe o kwụru === <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * Ọchịchị ga-eme ka ndụ ndị mmadụ ka mma. ** ''[https://www.youtube.com/watch?v=h5OzTZhxBi0 2020 Julaị 19)'' ==Njikọ Mpụga == **[[w:en:Charity Ngilu ]] na Wikipedia Bekee **[[q:en:Charity Ngilu ]] na wikiquote Bekee i8r6ej1f0011kd1k0xfls4npz5enced Wikikwotu:Wikiquote 4 3105 13259 13258 2022-12-09T12:56:34Z Olugold 25 /* Kedu ihe bụ Wikiquote? */ wikitext text/x-wiki ==Gịnị bụ nkwuputa?== Nkwupụta okwu bụ otu oge ma dị egwu. Otu ọ bụla ọnọdụ nkà ihe ọmụma, obodo, agbụrụ, ma ọ bụ okpukpere chi sitere; ma hà dị oké njọ ma ọ bụ na-anụ ọkụ n'obi; ma ndị na-emepụta ha bụ ndị a ma ama ma ọ bụ ndị a ma ama, ndị na-ese okwu ma ọ bụ na-eme ememe, nhota bụ isi amamihe nke a nụchara anụcha na obere okwu ahọpụtara nke ọma. Ha nwere ike kpalie anyị ịchọ nghọta nke ndị okike ha, ịtụle ndụ anyị, ịchị ọchị, ma ọ bụ naanị inwe mmasị n'ịka asụsụ ha. Agbanyeghị anyị na-eji ha, nhota na-achịkọta nghọta mkpokọta nke ọha mmadụ, ihe nketa nke ihe ọmụma gafere, site n'otu ọgbọ ruo n'ọzọ. == Kedu ihe bụ Wikiquote? == [[w:Wikiquote|Wikiquote]] bụ okwu ''' ziri ezi''' na '''mkpokọta''' ''' pụtara ama '' '''' ngụ ''''. * '''Ezie''': Wikiquote na-agba mbọ maka izi ezi. Anyị na-agbalị ịkọwapụta isi mmalite, ọkachamma ndị nke nhota ahụ pụtara na mbụ, ma ọ bụghị ya, njirimara ama ama nke nhota ahụ. Anyị na-agbalị ịchọta nhota ndị ahụ ezighi ezi, depụta ha nke ọma ma, ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume, chọpụta ihe kpatara mgbaghara. * ''' Comprehensive '': Wikiquote gụnyere, ma na-achọ nhota n'aka ọtụtụ ndị dị iche iche, akwụkwọ edemede, ihe nkiri, ncheta, epitaphs na ndị ọzọ. Anyị na-agụnye nhota sitere na ugbu a na nke gara aga, na site na ebe niile. * '''Amaara'''': Anyị na-ejedebe onwe anyị na nhota ndị ama ama. Enwere ike ịpụta nhota okwu n'ihi na ọ nwetala aha ama n'ihi mkpa ya na-adịgide adịgide nye ọtụtụ mmadụ, ma ọ bụ n'ihi na a na-ekwu na ọ bụ onye a ma ama, ma ọ bụ pụtara n'ọrụ a ma ama. * '''Okwu''': Wikiquote bụ mkpokọta nhota okwu. Maka izu oke, akụkọ kwesịrị inwe okwu mmeghe dị nkenke gbasara isiokwu, ọnọdụ, ma ọ bụ isi mmalite. Agbanyeghị, ebumnuche bụ isi bụ ịgụnye nhota okwu. == Hụkwa == * [[Wikiquote:Quotability]], ntụzịaka maka ikpebi ma nhota kwesịrị ịpụta na Wikiquote. {{Official policy}} ==Njiko mpuga== {{Wikipedia|Wikiquote}} [[Category:Wikiquote|{{PAGENAME}}]] [[fa:ویکی‌گفتاورد:ویکی‌گفتاورد]] [[it:Wikiquote:Wikiquote]] [[lt:Wikiquote:Vikicitatos]] [[nl:Wikiquote:Wat WikiQuote is]] [[nn:Wikiquote:Wikifrasar]] [[sr:Викицитат:Викицитат]] [[tr:Vikisöz:Hakkında]] [[ur:وکی اقتباسات:ویکی اقتباسات]] [[uz:Vikiiqtibos:Vikiiqtibos]] [[zh:Wikiquote:維基語錄]] 98561k0mshewhhhz99ch041ux096rzf 21 December 0 3107 13308 2023-02-23T18:19:35Z 197.210.8.3 Jiri 'Loveyou' kere ihü wikitext text/x-wiki Loveyou n3bun0utuma2x2byrbihh2i8r0ik1ru Wanjuhi Njoroge 0 3108 13781 13395 2023-05-15T17:06:49Z Akwugo 29 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Wanjuhi Njoroge|Wanjuhi Njoroge]] (amụrụ 1989) bụ onye ọchụnta ego na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kenya, onye na-eme mkpọsa megide mgbanwe ihu igwe. Ọ na-akpọ maka mmelite maka ịnweta dijitalụ yana ikike okike. Ọ bụ onye otu African Women Leader's Network (AWLN). ==Okwu okwuru== *Enwere ọtụtụ okwu ngwa ngwa, mana m ga-ebelata ya Ahiri abụọ; mgbanwe ihu igwe na àgwà ndu. ** Quote of Wanjuhi Njoroge in [https://www.unwomen.org/en/news/stories/2021/6/i-am-generation-equality-wanjuhi-njoroge UN Women article], 14 June 2021 == External links == {{Wikipedia}} {{Commonscat}} * [https://events.globallandscapesforum.org/speaker/wanjuhi-njoroge/ Global Landscapes Forum] {{DEFAULTSORT:Njoroge, Wanjuhi}} q6z717cpe7pbn1fll9qlxe27rniemyl Òtù:Ndị gụrụ akwụkwọ si Kenya 14 3110 13345 2023-03-25T11:11:26Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị gụrụ akwụkwọ si Kenya' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị gụrụ akwụkwọ si Kenya 6x1hvphw5xhzlyjaph2tdu74jqj476y Òtù:Ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị 14 3111 13347 13346 2023-03-25T11:14:12Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị [[category:Ụmụ nwanyị]] fourq13xq43upv5pdfpq81vgchu98jo Òtù:Ndị mmeri Nobel Peace Prize 14 3112 13348 2023-03-25T11:16:16Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị mmeri Nobel Peace Prize' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị mmeri Nobel Peace Prize nc2zw46z8fseb2g72d1e55nen95us0l Òtù:Ndị nwụrụ 2011 14 3113 13350 2023-03-25T11:19:14Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị nwụrụ 2011' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị nwụrụ 2011 8j0nbwttsebehgy99ddiow0ypakh7fv Òtù:Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi 14 3114 13351 2023-03-25T11:19:50Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi he6trj4dp0ie24i6czrb4bmg32qevhz Òtù:Ndị Roman Catholic 14 3115 13355 2023-03-25T11:24:10Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị Roman Catholic' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị Roman Catholic ln7n3cr2mdrm4eq12zx4ox1j920woo9 Òtù:Ụmụ nwanyị si Kenya 14 3116 13357 13356 2023-03-25T11:25:28Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ụmụ nwanyị si Kenya [[category:Ụmụ nwanyị]] tdh5kelbns210zvce7fu4c0jk5pi3jo Òtù:Ndị amụrụ 1940 14 3117 13358 2023-03-25T11:26:07Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị amụrụ 1940' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị amụrụ 1940 mk34zmzeopgch8zmvnvid99b5jck5mw Nyawira Muthiga 0 3118 13379 13378 2023-03-25T12:31:41Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Nyawira A. Muthiga|Nyawira Muthiga]]''' bu onye okachamara n'ihe gbasara nchekwa umu anumanu Afrika bu onye isi otu Western Indian Ocean Marine Science Association Marine Programme na [[w:ig:Kenya|Kenya]]. Ọ bụ ọkà mmụta sayensị nchekwa maka otu Wildlife Conservation Society. ==Okwu okwuru== * Ndị na-akụ azụ̀ na-enweta ọnyà dị elu, ya mere na-enwetakwu ego n'otu ọnyà ma na-ebelata mmetụta gburugburu ebe obibi na-adịghị mma. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/magazine/taking-care-of-ocean-habitats-1396214 Na-elekọta ebe obibi oké osimiri] EastAfrica * Azụ coral reef na-agbake n'ihi mbelata azụ, ọnụ ọgụgụ azụ na-abawanye na tengefu na ogige ịkụ azụ. N’ụsọ oké osimiri, e nwere òtù na-eto eto a na-akpọ tengefu, (nke pụtara “wepụ” na Kiswahili) bụ́ ebe ndị obodo kwetara ịkwụsị ịkụ azụ̀ ruo oge di nta. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/magazine/taking-care-of-ocean-habitats-1396214 Na-elekọta ebe obibi oké osimiri] EastAfrica * Nlekọta mmiri bụ maka iji usoro nke na-eme ka azụ biomass dị ihe dị ka kilogram 500 kwa hectare, nke na-abawanye ohere nke nkwado na nkwụghachi ebe obibi. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/magazine/taking-care-of-ocean-habitats-1396214 Na-elekọta ebe obibi oké osimiri] EastAfrica *Amachibidoro seine ndị ahụ n'afọ 2010. Otú ọ dị, a ka na-eji ha eme ihe n'ebe ụfọdụ n'ụsọ oké osimiri ebe ndị mmadụ enweghị ọchịchọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịkwụsị ya. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/magazine/taking-care-of-ocean-habitats-1396214 Na-elekọta ebe obibi oké osimiri] EastAfrica * ̽Itolite na Dar es Salaam bụ ihe mere Muthiga ji nwee mmasị n'oké osimiri. "Nne m na-akpọga anyị n'ụsọ osimiri n'ụbọchị Sọnde, igwu mmiri n'oké osimiri na ịhụ ihe dị iche iche e kere eke, shells na algae na-asachapụ n'akụkụ osimiri masịrị m." **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/magazine/taking-care-of-ocean-habitats-1396214 Na-elekọta ebe obibi oké osimiri] EastAfrica ==Njikọ mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Muthiga, Nyawira}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category:Ụmụ nwanyị na-agbanwe ọha mmadụ]] [[Category:Ụmụ nwanyị Afrika]] [[Category: Ụmụ nwanyị si Kenya]] [[Category:Amaghị afọ ọmụmụ ]] 8dmyuddkduq02dc6tj40emyb69fwqnp Òtù:Ndị dị ndụ 14 3119 13363 2023-03-25T11:59:00Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị dị ndụ' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị dị ndụ jjtx5tf6150yb461c800fndv2775c4x Òtù:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe 14 3120 13364 2023-03-25T12:00:22Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe ihe a maara na Bekee bụ ''climate change activists''' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe ihe a maara na Bekee bụ ''climate change activists'' kk23aynjjgmramf7mqdkxgvwzah5pcl Òtù:Ụmụ nwanyị na-agbanwe ọha mmadụ 14 3121 13366 2023-03-25T12:03:13Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ụmụ nwanyị na-agbanwe ọha mmadụ [[category:Ụmụ nwanyị]]' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ụmụ nwanyị na-agbanwe ọha mmadụ [[category:Ụmụ nwanyị]] oim6fe87z3vl65rm2xlkmgn1gvjl900 Òtù:Ụmụ nwanyị Afrika 14 3122 13367 2023-03-25T12:05:05Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ụmụ nwanyị Afrika [[category:Ụmụ nwanyị]]' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ụmụ nwanyị Afrika [[category:Ụmụ nwanyị]] o7s3xutfuly7ibc7ff1h17eih7dc7bo Òtù:Amaghị afọ ọmụmụ 14 3123 13369 2023-03-25T12:07:28Z Olugold 25 Jiri 'Peeji a bụ òtù ndị amaghị afọ ọmụmụ ha' kere ihü wikitext text/x-wiki Peeji a bụ òtù ndị amaghị afọ ọmụmụ ha lkv40a9fqv0l1rhys7l2wcruybq1l79 Àtụ:Authority control 10 3124 13377 13370 2023-03-25T12:24:43Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{#invoke:Authority control|authorityControl}}<noinclude>{{Documentation}}</noinclude><includeonly><noinclude> </noinclude>{{#switch:{{NAMESPACE}}||{{ns:14}}=<noinclude> Only articles and categories. </noinclude>{{#invoke:Check for unknown parameters|check|arts|state|extralist|ignoreblank=1|showblankpositional=1|unknown=[[Category:Pages using authority control with parameters|_VALUE_]]|preview=Page using [[Template:Authority control]] with "_VALUE_", please move this to Wikidata if possible}} }}</includeonly> r7zu90c4kw92cg7qpkt338qlrjs39u2 Module:Authority control 828 3125 13371 2023-03-25T12:16:02Z Olugold 25 Jiri 'require('Module:No globals') local p = {} local title = mw.title.getCurrentTitle() local namespace = title.namespace local testcases = (string.sub(title.subpageText,1,9) == 'testcases') --[[==========================================================================]] --[[ Category functions ]] --[[==========================================================================]] local function addCat( cat ) if cat and cat ~...' kere ihü Scribunto text/plain require('Module:No globals') local p = {} local title = mw.title.getCurrentTitle() local namespace = title.namespace local testcases = (string.sub(title.subpageText,1,9) == 'testcases') --[[==========================================================================]] --[[ Category functions ]] --[[==========================================================================]] local function addCat( cat ) if cat and cat ~= '' then return '[[Category:'..cat..']]'..p.redCatLink(cat) end return '' end function p.getCatForId( id ) local cat = '' if namespace == 0 then cat = 'Articles with '..id..' identifiers' end return addCat(cat) end function p.redCatLink( cat ) --cat == 'Blah' (not 'Category:Blah', not '[[Category:Blah]]') if cat and cat ~= '' and testcases == false and mw.title.new(cat, 14).exists == false then return '[[Category:Pages with red-linked authority control categories]]' end return '' end function p.createRow( id, rawValues, link, links, withUid, specialCat, prefix) local faultyCat = 'Articles with faulty '..(specialCat or id)..' identifiers' if links then -- all links[] use withUid = false; no check needed local row = '' if prefix then row = row..'*'..prefix end for i, l in ipairs( links ) do if i == 1 and not prefix then row = row..'*' else row = row..'\n**' end if l then row = row..'<span class="uid">'..l..'</span>' else row = row..'<span class="error">The '..id..' id '..rawValues[i]..' is not valid.</span>'..addCat(faultyCat) end end return row..'\n' elseif link then -- All IDs that have a prefix support multiple identifiers, so prefix is not needed if withUid then return '*<span class="nowrap"><span class="uid">'..link..'</span></span>\n' end return '*<span class="nowrap">'..link..'</span>\n' end return '* <span class="error">The '..id..' id '..rawValues..' is not valid.</span>'..addCat(faultyCat)..'\n' end --[[==========================================================================]] --[[ Property formatting functions ]] --[[==========================================================================]] -- If a link has a suitable entry in the global inter-wiki prefix table at [[:m:Interwiki_map]], -- please consider routing through this prefix rather than as external link URL. -- This will ease future maintenance as necessary updates to the link can be centrally carried out there rather than by updating this module. -- The "external link" icon would disappear for such entries. function p.aagLink( id, label) --P3372's format regex: \d+ (e.g. 1) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://www.aucklandartgallery.com/explore-art-and-ideas/artist/'..id..'/ '..(label or 'Auckland')..']'..p.getCatForId( 'AAG' ) end function p.acmLink( id, label ) --P864's format regex: \d{11} (e.g. 12345678901) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[https://dl.acm.org/profile/'..id..' '..(label or 'Association for Computing Machinery')..']'..p.getCatForId( 'ACM-DL' ) end function p.adbLink( id, label ) --P1907's format regex: [a-z][-a-z]+-([1-3]\d|[1-9])\d{0,3} (e.g. barton-sir-edmund-toby-71) if not id:match( '^[a-z][-a-z]+-[1-3]%d%d?%d?%d?$' ) and not id:match( '^[a-z][-a-z]+-[1-9]%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[http://adb.anu.edu.au/biography/'..id..' '..(label or 'Australia')..']'..p.getCatForId( 'ADB' ) end function p.admiraltyLink(id,label) --P3562's format regex: [A-Q]\d{4}(\.\d+)? (e.g. D1204.1) if not id:match('^[A-Q]%d%d%d%d$') and not id:match('^[A-Q]%d%d%d%d%.%d+$') then return false end return id..p.getCatForId( 'admiralty' ) end function p.agsaLink( id, label ) --P6804's format regex: [1-9]\d* (e.g. 3625) if not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[https://www.agsa.sa.gov.au/collection-publications/collection/creators/_/'..id..'/ '..(label or 'South Australia')..']'..p.getCatForId( 'AGSA' ) end function p.ARLHSLink(id,label) --P2980's format regex: [A-Z]{3}\d{3,4}[A-Z]?| e.g. LAT023 if not id:match('^[A-Z][A-Z][A-Z]%d%d%d%d?[A-Z]?$') then return false end return '[http://wlol.arlhs.com/lighthouse/'..id..'.html '..(label or 'ARLHS')..']'..p.getCatForId( 'ARLHS' ) end function p.autoresuyLink( id, label ) --P2558's format regex: [1-9]\d{0,4} (e.g. 12345) if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://autores.uy/autor/'..id..' '..(label or 'Uruguay')..']'..p.getCatForId( 'autores.uy' ) end function p.awrLink( id, label ) --P4186's format regex: (([A-Z]{3}\d{4})|([A-Z]{2}\d{5}))[a-z] (e.g. PR00768b) if not id:match( '^[A-Z][A-Z][A-Z]%d%d%d%d[a-z]$' ) and not id:match( '^[A-Z][A-Z]%d%d%d%d%d[a-z]$' ) then return false end return '[http://www.womenaustralia.info/biogs/'..id..'.htm '..(label or 'Australian Women\'s Register')..']'..p.getCatForId( 'AWR' ) end function p.bibsysLink( id, label ) --P1015's format regex: [1-9]\d* or [1-9](\d{0,8}|\d{12}) (e.g. 1234567890123) --TODO: follow up @ [[d:Property talk:P1015#Discrepancy between the 2 regex constraints]] or escalate/investigate if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) and not id:match( '^[1-9]%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[https://authority.bibsys.no/authority/rest/authorities/html/'..id..' '..(label or 'Norway')..']'..p.getCatForId( 'BIBSYS' ) end function p.bildLink( id, label ) --P2092's format regex: \d+ (e.g. 1) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://www.bildindex.de/document/obj'..id..' '..(label or 'Bildindex (Germany)')..']'..p.getCatForId( 'Bildindex' ) end function p.bncLink( id, label ) --P1890's format regex: \d{9} (e.g. 123456789) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[http://www.bncatalogo.cl/F?func=direct&local_base=red10&doc_number='..id..' '..(label or 'Chile')..']'..p.getCatForId( 'BNC' ) end function p.bneLink( id, label ) --P950's format regex: (XX|FF|a)\d{4,7}|(bima|bimo|bica|bis[eo]|bivi|Mise|Mimo|Mima)\d{10} (e.g. XX1234567) if not id:match( '^[XF][XF]%d%d%d%d%d?%d?%d?$' ) and not id:match( '^a%d%d%d%d%d?%d?%d?$' ) and not id:match( '^bi[mcsv][aoei]%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) and not id:match( '^Mi[sm][eoa]%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[http://catalogo.bne.es/uhtbin/authoritybrowse.cgi?action=display&authority_id='..id..' '..(label or 'Spain')..']'..p.getCatForId( 'BNE' ) --no https as of 9/2019 end function p.bnfLink( id, label ) --P268's format regex: \d{8}[0-9bcdfghjkmnpqrstvwxz] (e.g. 123456789) if not id:match( '^c?b?%d%d%d%d%d%d%d%d[0-9bcdfghjkmnpqrstvwxz]$' ) then return false end --Add cb prefix if it has been removed if not id:match( '^cb.+$' ) then id = 'cb'..id end return '[https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/'..id..' '..(label or 'France')..'] [https://data.bnf.fr/ark:/12148/'..id..' (data)]'..p.getCatForId( 'BNF' ) end function p.bnmmLink( id, label ) --P3788's format regex: \d{9} (e.g. 000024044) if id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return '[https://catalogo.bn.gov.ar/F/?func=direct&local_base=BNA10&doc_number='..id..' '..(label or 'Argentina')..']'..p.getCatForId( 'BNMM' ) else return false end end function p.botanistLink( id, label ) --P428's format regex: ('t )?(d')?(de )?(la )?(van (der )?)?(Ma?c)?(De)?(Di)?\p{Lu}?C?['\p{Ll}]*([-'. ]*(van )?(y )?(d[ae][nr]?[- ])?(Ma?c)?[\p{Lu}bht]?C?['\p{Ll}]*)*\.? ?f?\.? (e.g. L.) --not easily/meaningfully implementable in Lua's regex since "(this)?" is not allowed... if not mw.ustring.match( id, "^[%u%l%d%. '-]+$" ) then --better than nothing return false end id = id:gsub(' +', '%%20') return '[https://www.ipni.org/ipni/advAuthorSearch.do?find_abbreviation='..id..' '..(label or 'International Plant Names Index')..']'..p.getCatForId( 'Botanist' ) end function p.bpnLink( id, label ) --P651's format regex: \d{6,8} (e.g. 00123456) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) and --original format regex, changed 8/2019 to not id:match( '^0?%d%d%d%d%d%d%d$' ) and --allow 1-2 leading 0s, allowed by the website not id:match( '^0?0?%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[http://www.biografischportaal.nl/en/persoon/'..id..' '..(label or 'Netherlands')..']'..p.getCatForId( 'BPN' ) --no https as of 9/2019 end function p.canticLink( id, label ) --P1273's format regex: a\d{7}[0-9x] (e.g. a10640745) if not id:match( '^a%d%d%d%d%d%d%d[%dx]$' ) then return false end return '[http://cantic.bnc.cat/registres/CUCId/'..id..' '..(label or 'Catalonia')..']'..p.getCatForId( 'CANTIC' ) --no https as of 10/2019 end function p.canticnLink( id, label ) --P9984's format regex: 981(0|1)\d{9}06706 (e.g. 981058515460906706) if not id:match( '^981[0-1]%d%d%d%d%d%d%d%d%d06706$' ) then return false end return '[https://cantic.bnc.cat/registre/'..id..' '..(label or 'Catalonia')..']'..p.getCatForId( 'CANTICN' ) end function p.ccgLink( id, label ) --P3920's format regex: ([NAIP])?[1-9]\d*(\.\d+)? (e.g. A1761) if not id:match( '^[NAIP]?[1-9]%d*$' ) and not id:match( '^[NAIP]?[1-9]%d*%.%d+$' ) then return false end return id..p.getCatForId( 'CCG' ) end function p.ciniiLink( id, label ) --P271's format regex: DA\d{7}[\dX] (e.g. DA12345678) if not id:match( '^DA%d%d%d%d%d%d%d[%dX]$' ) then return false end return '[https://ci.nii.ac.jp/author/'..id..'?l=en '..(label or 'CiNii (Japan)')..']'..p.getCatForId( 'CINII' ) end function p.cwgcLink( id, label ) --P1908's format regex: [1-9]\d* (e.g. 75228351) if not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[https://www.cwgc.org/find-war-dead/casualty/'..id..'/ '..(label or 'Commonwealth War Graves Commission')..']'..p.getCatForId( 'CWGC' ) end function p.emuLink( id, label ) --P4613's format regex: \d{1,6} (e.g. 15409 (or 015409)) if not id:match( '^%d%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[http://esu.com.ua/search_articles.php?id='..id..' '..(label or 'Ukraine')..']'..p.getCatForId( 'EMU' ) end function p.daaoLink( id, label ) --P1707's format regex: [a-z\-]+\d* (e.g. rolf-harris) if not id:match( '^[a-z%-]+%d*$' ) then return false end return '[https://www.daao.org.au/bio/'..id..' '..(label or 'Australian Artists')..']'..p.getCatForId( 'DAAO' ) end function p.dblpLink( id, label ) --P2456's format regex: \d{2,3} /\d+(-\d+)?|[a-z] /[a-zA-Z][0-9A-Za-z]*(-\d+)? (e.g. 123/123) if not id:match( '^%d%d%d?/%d+$' ) and not id:match( '^%d%d%d?/%d+%-%d+$' ) and not id:match( '^[a-z]/[a-zA-Z][0-9A-Za-z]*$' ) and not id:match( '^[a-z]/[a-zA-Z][0-9A-Za-z]*%-%d+$' ) then return false end return '[https://dblp.org/pid/'..id..' '..(label or 'DBLP (computer science)')..']'..p.getCatForId( 'DBLP' ) end function p.dibLink( id, label ) --P6829's format regex: 0[01]\d{4}(\.[A-D])? (e.g. 001953) if not id:match( '^0[01]%d%d%d%d%.?[A-D]?$' ) then return false end return '[https://dib.cambridge.org/viewReadPage.do?articleId='..id..' '..(label or 'Ireland')..']'..p.getCatForId( 'DIB' ) end function p.dsiLink( id, label ) --P2349's format regex: [1-9]\d* (e.g. 1538) if not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[http://www.uni-stuttgart.de/hi/gnt/dsi2/index.php?table_name=dsi&function=details&where_field=id&where_value='..id..' '..(label or 'Scientific illustrators')..']'..p.getCatForId( 'DSI' ) end function p.dtbioLink( id, label ) --P7902's format regex: 1[0-9]{7,8}[0-9X] (e.g. 118554700) if not id:match( '^1[0-9]%d%d%d%d%d%d%d?[0-9X]$' ) then return false end return '[https://www.deutsche-biographie.de/pnd'..id..'.html?language=en '..(label or 'Germany')..']'..p.getCatForId( 'DTBIO' ) end function p.fastLink( id, label ) --P2163's format regex: [1-9]\d{0,7} (e.g. 1916996) if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[http://id.worldcat.org/fast/'..id..'/ '..(label or 'Faceted Application of Subject Terminology')..']'..p.getCatForId( 'FAST' ) end function p.fnzaLink( id, label ) --P6792's format regex: [1-9]\d* (e.g. 9785) if not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[https://findnzartists.org.nz/artist/'..id..'/ '..(label or 'New Zealand Artists')..']'..p.getCatForId( 'FNZA' ) end function p.gndLink( id, label ) --P227's format regex: 1[012]?\d{7}[0-9X]|[47]\d{6}-\d|[1-9]\d{0,7}-[0-9X]|3\d{7}[0-9X] (e.g. 4079154-3) if not id:match( '^1[012]?%d%d%d%d%d%d%d[0-9X]$' ) and not id:match( '^[47]%d%d%d%d%d%d%-%d$' ) and not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%-[0-9X]$' ) and not id:match( '^3%d%d%d%d%d%d%d[0-9X]$' ) then return false end return '[https://d-nb.info/gnd/'..id..' '..(label or 'Germany')..']'..p.getCatForId( 'GND' ) end function p.googleLink( id, label ) --P1960's format regex: [-_0-9A-Za-z]{12} (e.g. CUO0vDcAAAAJ) if not id:match( '^[%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u][%-_%d%l%u]$' ) then return false end return '[https://scholar.google.com/citations?user='..id..' '..(label or 'Google Scholar')..']'..p.getCatForId( 'Google Scholar' ) end function p.hdsLink( id, label ) --P902's format regex: \d{6} (e.g. 050123) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[https://hls-dhs-dss.ch/fr/articles/'..id..' '..(label or 'Historical Dictionary of Switzerland')..']'..p.getCatForId( 'HDS' ) end function p.iaafLink( id, label ) --P1146's format regex: [0-9][0-9]* (e.g. 012) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://www.iaaf.org/athletes/_/'..id..' '..(label or 'World Athletics')..']'..p.getCatForId( 'IAAF' ) end function p.iccuLink( id, label ) --P396's format regex: \D{2}[A-Z0-3]V\d{6} (e.g. CFIV000163) if not id:match( '^%u%u[%u0-3]V%d%d%d%d%d%d$' ) then --legacy: %u used here instead of %D (but the faulty ID cat is empty, out of ~12k uses) return false end return '[https://opac.sbn.it/nome/'..id..' '..(label or 'Italy')..']'..p.getCatForId( 'ICCU' ) end function p.iciaLink( id, label ) --P1736's format regex: \d+ (e.g. 1) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://www.imj.org.il/artcenter/newsite/en/?artist='..id..' '..(label or 'ICIA (Israel)')..']'..p.getCatForId( 'ICIA' ) end function p.ieuLink( id, label ) --P9070's format regex: [A-Z]\\[A-Z]\\[A-Za-z0-9]+ (e.g. K\Y\Kyiv) if not id:match( '^[A-Z]\\[A-Z]\\%w+$' ) then return false end return '[http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages\\'..id..' '..(label or 'Internet Encyclopedia of Ukraine')..']'..p.getCatForId( 'IEU' ) end function p.isniLink( id, label ) id = p.validateIsni( id ) --e.g. 0000-0000-6653-4145 if not id then return false end return '[https://isni.org/isni/'..id..' '..(label or 'ISNI')..']'..p.getCatForId( 'ISNI' ) end function p.j9uLink( id, label ) --P8189's format regex: 9870(0|1)\d{8}05171 (e.g. 987007305652505171) if not id:match( '^9870[0-1]%d%d%d%d%d%d%d%d05171$' ) then return false end return '[http://uli.nli.org.il/F/?func=find-b&local_base=NLX10&find_code=UID&request='..id..' '..(label or 'Israel')..']'..p.getCatForId( 'J9U' ) end function p.jocondeLink( id, label ) --P347's format regex: [\-0-9A-Za-z]{11} (e.g. 12345678901) local regex = '^'..string.rep('[%-0-9A-Za-z]', 11)..'$' if not id:match( regex ) then return false end return '[https://www.pop.culture.gouv.fr/notice/joconde/'..id..' '..(label or 'Joconde (France)')..']'..p.getCatForId( 'Joconde' ) end function p.kulturnavLink( id, label ) --P1248's format regex: [0-9a-f]{8}\-[0-9a-f]{4}\-[0-9a-f]{4}\-[0-9a-f]{4}\-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end return '[http://kulturnav.org/'..id..' '..(label or 'KulturNav (Norway)')..']'..p.getCatForId( 'KULTURNAV' ) --no https as of 9/2019 end function p.lccnLink( id, label ) local parts = p.splitLccn( id ) --e.g. n78039510 if not parts then return false end local lccnType = parts[1] ~= 'sh' and 'names' or 'subjects' id = parts[1] .. parts[2] .. p.append( parts[3], '0', 6 ) return '[https://id.loc.gov/authorities/'..lccnType..'/'..id..' '..(label or 'United States')..']'..p.getCatForId( 'LCCN' ) end function p.lirLink( id, label ) --P886's format regex: \d+ (e.g. 1) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[http://www.e-lir.ch/e-LIR___Lexicon.'..id..'.450.0.html '..(label or 'Lexicon Istoric Retic (Switzerland)')..']'..p.getCatForId( 'LIR' ) --no https as of 9/2019 end function p.lnbLink( id, label ) --P1368's format regex: \d{9} (e.g. 123456789) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[https://kopkatalogs.lv/F?func=direct&local_base=lnc10&doc_number='..id..'&P_CON_LNG=ENG '..(label or 'Latvia')..']'..p.getCatForId( 'LNB' ) end function p.marinaMilitareLink( id, label ) --P3863's format regex: [1-9]\d* (e.g. 3856) if id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return '[http://www.marina.difesa.it/cosa-facciamo/per-la-difesa-sicurezza/fari/Pagine/'..id..'.aspx '..(label or 'Italy')..']'..p.getCatForId( 'Marina Militare' ) else return false end end function p.mathsnLink( id, label ) --P4955's format regex: [1-9]\d{4,6} (e.g. 175270) if not id:match( '^[1-9]%d%d%d%d%d?%d?$' ) then return false end return '[https://mathscinet.ams.org/mathscinet/MRAuthorID/'..id..' '..(label or 'MathSciNet')..']'..p.getCatForId( 'MATHSN' ) end function p.mbaLink( id, label ) --P434's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/artist/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBA (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' artist]'..cat end end function p.mbareaLink( id, label ) --P982's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/area/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz area' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBAREA (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' area]'..cat end end function p.mbiLink( id, label ) --P1330's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/instrument/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz instrument' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBI (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' instrument]'..cat end end function p.mblLink( id, label ) --P966's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/label/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz label' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBL (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' label]'..cat end end function p.mbpLink( id, label ) --P1004's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/place/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz place' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBP (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' place]'..cat end end function p.mbrgLink( id, label ) --P436's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/release-group/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz release group' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBRG (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' release group]'..cat end end function p.mbsLink( id, label ) --P1407's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/series/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz series' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBS (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' series]'..cat end end function p.mbwLink( id, label ) --P435's format regex: [0-9a-f]{8}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{4}-[0-9a-f]{12} (e.g. 12345678-1234-1234-1234-1234567890AB) if not id:match( '^%x%x%x%x%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%-%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x%x$' ) then return false end local url = 'https://musicbrainz.org/work/'..id local cat = p.getCatForId( 'MusicBrainz work' )--special cat name if label then return '['..url..' '..label..']'..cat else return '[[MBW (identifier)|MusicBrainz]] ['..url..' work]'..cat end end function p.mgpLink( id, label ) --P549's format regex: \d{1,6} (e.g. 123456) if not id:match( '^%d%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://www.mathgenealogy.org/id.php?id='..id..' '..(label or 'Mathematics Genealogy Project')..']'..p.getCatForId( 'MGP' ) end function p.mtLink( id, label ) --P3601's format regex: \d{10} (e.g. 1000004707) if id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return '[https://www.marinetraffic.com/en/ais/details/lights/'..id..' '..(label or 'MarineTraffic')..']'..p.getCatForId( 'MarineTraffic' ) else return false end end function p.naraLink( id, label ) --P1225's format regex: ^([1-9]\d{0,8})$ (e.g. 123456789) if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://catalog.archives.gov/id/'..id..' '..(label or 'National Archives (US)')..']'..p.getCatForId( 'NARA' ) end function p.nclLink( id, label ) --P1048's format regex: \d+ (e.g. 1081436) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[http://aleweb.ncl.edu.tw/F/?func=accref&acc_sequence='..id..'&CON_LNG=ENG '..(label or 'Taiwan')..']'..p.getCatForId( 'NCL' ) --no https as of 9/2019 end function p.ndlLink( id, label ) --P349's format regex: 0?\d{8} (e.g. 012345678) if not id:match( '^0?%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[https://id.ndl.go.jp/auth/ndlna/'..id..' '..(label or 'Japan')..']'..p.getCatForId( 'NDL' ) end function p.ngaLink(id,label) --P3563's format rgex: 11[0-6]-\d+(\.\d+)? (e.g. 114-7721.2) if not id:match('^11[0-6]%-%d+%.?%d*$') then return false end return '[https://wikidata-externalid-url.toolforge.org/?url=https%3A%2F%2Fmsi.nga.mil%2FqueryResults%3Fpublications%2Fngalol%2Flights-buoys%3Fvolume%3D%251%26featureNumber%3D%252%26includeRemovals%3Dfalse%26output%3Dhtml&exp=(%5Cd%7B3%7D)-(.*)&id='..id..' '..(label or 'NGA')..']'..p.getCatForId( 'NGA' ) end function p.ngvLink( id, label ) --P2041's format regex: \d+ (e.g. 12354) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://www.ngv.vic.gov.au/explore/collection/artist/'..id..'/ '..(label or 'Victoria')..']'..p.getCatForId( 'NGV' ) end function p.nkcLink( id, label ) --P691's format regex: [a-z]{2,4}[0-9]{2,14} (e.g. abcd12345678901234) if not id:match( '^[a-z][a-z][a-z]?[a-z]?%d%d%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica='..id..'&CON_LNG=ENG '..(label or 'Czech Republic')..']'..p.getCatForId( 'NKC' ) end function p.nlaLink( id, label ) --P409's format regex: [1-9][0-9]{0,11} (e.g. 123456789012) if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://nla.gov.au/anbd.aut-an'..id..' '..(label or 'Australia')..']'..p.getCatForId( 'NLA' ) end function p.nlgLink( id, label ) --P3348's format regex: [1-9]\d* (e.g. 1) if not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[https://data.nlg.gr/resource/authority/record'..id..' '..(label or 'Greece')..']'..p.getCatForId( 'NLG' ) end function p.nlkLink( id, label ) --P5034's format regex: KA.(19|20).{7} (e.g. KAC201501465) if not id:match( '^KA.19.......$' ) and not id:match( '^KA.20.......$' ) then return false end return '[https://librarian.nl.go.kr/LI/contents/L20101000000.do?id='..id..' '..(label or 'Korea')..']'..p.getCatForId( 'NLK' ) end function p.nlpLink( id, label ) --P1695's format regex: 9810[0-9]\d* or A[0-9]{7}[0-9X] (e.g. 9810123456789012345 or A10414836) if not id:match( '^9810%d+$' ) and not id:match( '^A%d%d%d%d%d%d%d[%dX]$' ) then return false end return '[https://tools.wmflabs.org/wikidata-externalid-url?p=1695&id='..id..' '..(label or 'Poland')..']'..p.getCatForId( 'NLP' ) end function p.nlrLink( id, label ) --P1003's format regex: \d{9} (e.g. 123456789) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[http://aleph.bibnat.ro:8991/F/?func=direct&local_base=NLR10&doc_number='..id..' '..(label or 'Romania')..']'..p.getCatForId( 'NLR' ) end function p.nskLink( id, label ) --P1375's format regex: \d{9} (e.g. 123456789) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[http://katalog.nsk.hr/F/?func=direct&doc_number='..id..'&local_base=nsk10 '..(label or 'Croatia')..']'..p.getCatForId( 'NSK' ) --no https as of 9/2019 end function p.ntaLink( id, label ) --P1006's format regex: \d{8}[\dX] (e.g. 12345678X) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d[%dX]$' ) then return false end return '[http://data.bibliotheken.nl/id/thes/p'..id..' '..(label or 'Netherlands')..']'..p.getCatForId( 'NTA' ) end function p.orcidLink( id, label ) id = p.validateIsni( id ) --e.g. 0000-0002-7398-5483 if not id then return false end id = id:sub( 1, 4 )..'-'..id:sub( 5, 8 )..'-'..id:sub( 9, 12 )..'-'..id:sub( 13, 16 ) return '[https://orcid.org/'..id..' '..(label or 'ORCID')..']'..p.getCatForId( 'ORCID' ) end function p.picLink( id, label ) --P2750's format regex: [1-9]\d* (e.g. 1) if not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[https://pic.nypl.org/constituents/'..id..' '..(label or 'Photographers\' Identities')..']'..p.getCatForId( 'PIC' ) end function p.plwabnLink( id, label ) --P7293's format regex: 981[0-9]{8}05606 (e.g. 9810696457305606) if not id:match( '^981%d%d%d%d%d%d%d%d05606*$' ) then return false end return '[http://mak.bn.org.pl/cgi-bin/KHW/makwww.exe?BM=1&NU=1&IM=4&WI='..id..' '..(label or 'Poland')..']'..p.getCatForId( 'PLWABN' ) end function p.publonsLink( id, label ) --P3829's format regex: \d+ (e.g. 654601) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://publons.com/author/'..id..'/ '..(label or 'Publons (researchers)')..']'..p.getCatForId( 'Publons' ) end function p.ridLink( id, label ) --P1053's format regex: [A-Z]{1,3}-\d{4}-(19|20)\d\d (e.g. AAS-5150-2020) if not id:match( '^[A-Z][A-Z]?[A-Z]?%-%d%d%d%d%-19%d%d$' ) and not id:match( '^[A-Z][A-Z]?[A-Z]?%-%d%d%d%d%-20%d%d$' ) then return false end return '[https://www.researcherid.com/rid/'..id..' '..(label or 'ResearcherID')..']'..p.getCatForId( 'RID' ) end function p.rismLink( id, label ) --P5504's format regex: (pe|ks)?\[1-9]d* (e.g. pe30006410) if not id:match( '^pe[1-9]%d*$' ) and --99% start with 'pe' not id:match( '^ks[1-9]%d*$' ) and not id:match( '^[1-9]%d*$' ) then return false end return '[https://opac.rism.info/search?id='..id..' '..(label or 'RISM (France)')..']'..p.getCatForId( 'RISM' ) end function p.reroLink( id, label ) --P3065's format regex: 0[1-2]-[A-Z0-9]{1,10} (e.g. 02-A012345678) if not id:match( '^0[1-2]%-[A-Z%d][A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?[A-Z%d]?$' ) then return false end return '[http://data.rero.ch/'..id..' '..(label or 'RERO (Switzerland)')..']'..p.getCatForId( 'RERO' ) end function p.rkdartistsLink( id, label ) --P650's format regex: [1-9]\d{0,5} (e.g. 123456) if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://rkd.nl/en/explore/artists/'..id..' '..(label or 'RKD Artists (Netherlands)')..']'..p.getCatForId( 'RKDartists' ) end function p.rkdidLink( id, label ) --P350's format regex: [1-9]\d{0,5} (e.g. 123456) if not id:match( '^[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[https://rkd.nl/nl/explore/images/'..id..' '..(label or 'RKD ID (Netherlands)')..']'..p.getCatForId( 'RKDID' ) end function p.rslLink( id, label ) --P947's format regex: \d{1,9} (e.g. 123456789) if not id:match( '^%d%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end return '[http://aleph.rsl.ru/F?func=find-b&find_code=SYS&adjacent=Y&local_base=RSL11&request='..id..'&CON_LNG=ENG '..(label or 'Russia')..']'..p.getCatForId( 'RSL' ) --no https as of 9/2019 end function p.scopusLink( id, label ) --P1153's format regex: [1-9]\d{9,10} (e.g. 35247902700) if not id:match( '^[1-9]%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d?$' ) then return false end return '[https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId='..id..' '..(label or 'Scopus author')..']'..p.getCatForId( 'Scopus' ) end function p.selibrLink( id, label ) --P906's format regex: [1-9]\d{4,5} (e.g. 123456) if not id:match( '^[1-9]%d%d%d%d%d?$' ) then return false end return '[https://libris.kb.se/auth/'..id..' '..(label or 'Sweden')..']'..p.getCatForId( 'SELIBR' ) end function p.sikartLink( id, label ) --P781's format regex: \d{7,9} (e.g. 123456789) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d?%d?$' ) then return false end return '[http://www.sikart.ch/KuenstlerInnen.aspx?id='..id..'&lng=en '..(label or 'SIKART (Switzerland)')..']'..p.getCatForId( 'SIKART' ) --no https as of 9/2019 end function p.snacLink( id, label ) --P3430's format regex: \d*[A-Za-z][0-9A-Za-z]* (e.g. A) if not id:match( '^%d*[A-Za-z][0-9A-Za-z]*$' ) then return false end return '[https://snaccooperative.org/ark:/99166/'..id..' '..(label or 'Social Networks and Archival Context')..']'..p.getCatForId( 'SNAC-ID' ) end function p.sudocLink( id, label ) --P269's format regex: (\d{8}[\dX]|) (e.g. 026927608) if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d[%dxX]$' ) then --legacy: allow lowercase 'x' return false end return '[https://www.idref.fr/'..id..' '..(label or 'SUDOC (France)')..']'..p.getCatForId( 'SUDOC' ) end function p.ta98Link( id, label ) --P1323's format regex: A\d{2}\.\d\.\d{2}\.\d{3}[FM]? (e.g. A12.3.45.678) if not id:match( '^A%d%d%.%d%.%d%d%.%d%d%d[FM]?$' ) then return false end local longurl = '[http://tools.wmflabs.org/wikidata-externalid-url/?p=1323&url_prefix=https:%2F%2Fwww.unifr.ch%2Fifaa%2FPublic%2FEntryPage%2FTA98%20Tree%2FEntity%20TA98%20EN%2F&url_suffix=%20Entity%20TA98%20EN.htm&id=' return longurl..id..' '..(label or 'Terminologia Anatomica')..']'..p.getCatForId( 'TA98' ) end function p.tdviaLink( id, label ) --P7314's format regex: [0-9a-z/-]+] (e.g. barkan-omer-lutfi) if not id:match( '^[%d%l/-]+$' ) then return false end return '[https://islamansiklopedisi.org.tr/'..id..' '..(label or 'İslâm Ansiklopedisi')..']'..p.getCatForId( 'TDVİA' ) end function p.tepapaLink( id, label ) --P3544's format regex: \d+ (e.g. 1) if not id:match( '^%d+$' ) then return false end return '[https://collections.tepapa.govt.nz/agent/'..id..' '..(label or 'Te Papa (New Zealand)')..']'..p.getCatForId( 'TePapa' ) end function p.tlsLink( id, label ) id = id:gsub(' +', '_') --P1362's format regex: \p{Lu}[\p{L}\d_',\.\-\(\)\*\/–&]{3,89} (e.g. Abcd) --Mediawiki page title partial URL so consider validation with mw.title or "[^#<>%[%] {|}]" local class = "[%w_',%.%-%(%)%*%/–&]" local idlen = mw.ustring.len (id) if idlen < 4 or idlen > 90 then return false end local regex = '^%u'..string.rep(class, idlen - 1)..'$' if not mw.ustring.match( id, regex ) then return false end return '[http://tls.theaterwissenschaft.ch/wiki/'..id..' '..(label or 'Theaterlexikon (Switzerland)')..']'..p.getCatForId( 'TLS' ) --no https as of 9/2019 end function p.troveLink( id, label ) --P1315's format regex: [1-9]\d{5,7} (e.g. 12345678) if not id:match( '^[1-9]%d%d%d%d%d%d?%d?$' ) then return false end return '[https://trove.nla.gov.au/people/'..id..' '..(label or 'Trove (Australia)')..']'..p.getCatForId( 'Trove' ) end function p.ukparlLink( id, label ) --P6213's format regex: [a-zA-Z\d]{8} (e.g. AQUupyiR) if not id:match( '^[a-zA-Z%d][a-zA-Z%d][a-zA-Z%d][a-zA-Z%d][a-zA-Z%d][a-zA-Z%d][a-zA-Z%d][a-zA-Z%d]$' ) then return false end return '[https://id.parliament.uk/'..id..' '..(label or 'UK Parliament')..']'..p.getCatForId( 'UKPARL' ) end function p.ulanLink( id, label ) --P245's format regex: 500\d{6} (e.g. 500123456) if not id:match( '^500%d%d%d%d%d%d$' ) then return false end return '[https://www.getty.edu/vow/ULANFullDisplay?find=&role=&nation=&subjectid='..id..' '..(label or 'Artist Names (Getty)')..']'..p.getCatForId( 'ULAN' ) end function p.uscgLink( id, label ) --P3723's format regex: [1-7]-\d{1,5}(.[1-9])? (e.g. 6-0695) if not id:match( '^[1-7]%-%d%d?%d?%d?%d?$' ) and not id:match( '^[1-7]%-%d%d?%d?%d?%d?%.%d*[1-9]$' ) then return false end return '[[USCG (identifier)|USCG]] ([https://www.navcen.uscg.gov/pdf/lightlists/LightList%20V'..mw.ustring.sub(id,1,1)..'.pdf '..id..'])'..p.getCatForId( 'USCG' ) end function p.uscongressLink( id, label ) --P1157's format regex: [A-Z]00[01]\d{3} (e.g. A000123) if not id:match( '^[A-Z]00[01]%d%d%d$' ) then return false end return '[http://bioguide.congress.gov/scripts/biodisplay.pl?index='..id..' '..(label or 'US Congress')..']'..p.getCatForId( 'USCongress' ) --no https as of 9/2019 end function p.vcbaLink( id, label ) --P8034's format regex: \d{3}\/[1-9]\d{0,5} (e.g. 494/9793) if not id:match( '^%d%d%d\/[1-9]%d?%d?%d?%d?%d?$' ) then return false end id = id:gsub('\/', '_') return '[https://opac.vatlib.it/auth/detail/'..id..' '..(label or 'Vatican')..']'..p.getCatForId( 'VcBA' ) end function p.viafLink( id, label ) --P214's format regex: [1-9]\d(\d{0,7}|\d{17,20}) (e.g. 123456789, 1234567890123456789012) if not id:match( '^[1-9]%d%d?%d?%d?%d?%d?%d?%d?$' ) and not id:match( '^[1-9]%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d?%d?%d?$' ) then return false end -- If the "VIAF" entry at [[:m:Interwiki map]] would resolve to "https://viaf.org/viaf/$1" (rather than "http://viaf.org/viaf/$1", as it currently still does), -- then the code below could change from '[https://viaf.org/viaf/'..id..' '..id..']' to '[[:VIAF:'..id..'|'..id..']]'. return '[https://viaf.org/viaf/'..id..' '..(label or 'VIAF')..']'..p.getCatForId( 'VIAF' ) end function p.worldcatidLink( id, label ) --P7859's format regex: viaf-\d+|lccn-n[a-z]?[0-9\-]+|n[cps]-.+ (e.g. viaf-100181709, lccn-n78-95332, np-verbeck,%20william$1861) if not id:match( '^viaf%-%d+$' ) and not id:match( '^lccn%-n[a-z]?[0-9%-]+$' ) and not id:match( '^n[cps]%-.+$' ) then return false end return '[https://www.worldcat.org/identities/'..mw.uri.encode(id, 'PATH')..'/ '..(label or 'WorldCat')..']'..p.getCatForId( 'WORLDCATID' ) end function p.zbmathLink( id, label ) --P1556's format regex: [a-z][a-z\-]*(\.[a-z][a-z\-]*)?(\.[0-9]*)? (e.g. turing.alan-m) local ps = {'%l[%l%-]*', '%.%l[%l%-]*', '%.%d*'} if not id:match( '^'..ps[1]..'$' ) and -- prefix with no capture options not id:match( '^'..ps[1]..ps[2]..'$' ) and -- prefix with first capture option not id:match( '^'..ps[1]..ps[3]..'$' ) and -- prefix with second capture option not id:match( '^'..ps[1]..ps[2]..ps[3]..'$' ) then -- prefix and both capture options return false end return '[https://zbmath.org/authors/?q=ai:'..id..' '..(label or 'zbMATH')..']'..p.getCatForId( 'ZBMATH' ) end --[[=========================== Helper functions =============================]] function p.append(str, c, length) while str:len() < length do str = c..str end return str end --Returns the ISNI check digit isni must be a string where the 15 first elements are digits, e.g. 0000000066534145 function p.getIsniCheckDigit( isni ) local total = 0 for i = 1, 15 do local digit = isni:byte( i ) - 48 --Get integer value total = (total + digit) * 2 end local remainder = total % 11 local result = (12 - remainder) % 11 if result == 10 then return 'X' end return tostring( result ) end --Validate ISNI (and ORCID) and retuns it as a 16 characters string or returns false if it's invalid --See http://support.orcid.org/knowledgebase/articles/116780-structure-of-the-orcid-identifier function p.validateIsni( id ) --P213 (ISNI) format regex: [0-9]{4} [0-9]{4} [0-9]{4} [0-9]{3}[0-9X] (e.g. 0000-0000-6653-4145) --P496 (ORCID) format regex: 0000-000(1-[5-9]|2-[0-9]|3-[0-4])\d{3}-\d{3}[\dX] (e.g. 0000-0002-7398-5483) id = id:gsub( '[ %-]', '' ):upper() if not id:match( '^%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d%d[%dX]$' ) then return false end if p.getIsniCheckDigit( id ) ~= string.char( id:byte( 16 ) ) then return false end return id end function p.splitLccn( id ) --P244's format regex: (n|nb|nr|no|ns|sh)([4-9][0-9]|00|20[0-1][0-9])[0-9]{6} (e.g. n78039510) if id:match( '^%l%l?%l?%d%d%d%d%d%d%d%d%d?%d?$' ) then id = id:gsub( '^(%l+)(%d+)(%d%d%d%d%d%d)$', '%1/%2/%3' ) end if id:match( '^%l%l?%l?/%d%d%d?%d?/%d+$' ) then return mw.text.split( id, '/' ) end return false end --[[==========================================================================]] --[[ Wikidata & documentation functions ]] --[[==========================================================================]] function p.getIdsFromWikidata( itemId, property ) local ids = {} if not mw.wikibase then return ids end local statements = mw.wikibase.getBestStatements( itemId, property ) if statements then for _, statement in ipairs( statements ) do if statement.mainsnak.datavalue then table.insert( ids, statement.mainsnak.datavalue.value ) end end end return ids end function p.checkcat( category,label ) local ret='[[:Category:'..category..'|'..label..']]' if mw.title.new(category, 14).exists == false then ret = ret..' <span class="plainlinks" style="font-size:85%;">&#91;['..tostring(mw.uri.fullUrl('Category:'..category,'action=edit&preload=Template:Authority_control/preload'))..' create]&#93;</span>' end return ret end -- Creates a human-readable standalone wikitable version of p.conf, and tracking categories with page counts, for use in the documentation function p.docConfTable( frame ) local wikiTable = '<table class="wikitable sortable">'.. '<tr><th rowspan=2>Parameter</th>'.. '<th rowspan=2>Section</th>'.. '<th rowspan=2>Appears as</th>'.. '<th rowspan=2 data-sort-type=number>Wikidata property</th>'.. '<th colspan=2>Tracking categories and page counts</th></tr>'.. '<tr><th>[[:Category:Articles with authority control information|Articles]]</th>'.. '<th>[[:Category:Articles with faulty authority control information|Faulty IDs]]</th></tr>' local lang = mw.getContentLanguage() local a, f, P = 0, 0, 0 --cumulative sums for _, conf in pairs( p.conf ) do local param, pid, section = conf[1], conf[2], conf[4] local appearsAs if conf.prefix then appearsAs = conf.prefix else appearsAs = conf[3](conf[5]) end local link = conf.link or param..' (identifier)' local category = conf.category or param local args = { id = 'f', pid } local wpl = frame:expandTemplate{ title = 'Wikidata property link', args = args } --cats local articleCat = 'Articles with '..category..' identifiers' local faultyCat = 'Articles with faulty '..category..' identifiers' --counts local articleCount = lang:formatNum( mw.site.stats.pagesInCategory(articleCat, 'pages') ) local faultyCount = lang:formatNum( mw.site.stats.pagesInCategory(faultyCat, 'pages') ) --calcs P = P + 1 --property count a = a + lang:parseFormattedNumber(articleCount) f = f + lang:parseFormattedNumber(faultyCount) --concat wikiTable = wikiTable..'<tr><td>[['..link..'|'..param..']]</td>'.. '<td>'..section..'</td>'.. '<td>'..appearsAs..'</td>'.. '<td data-sort-value='..pid..'>'..wpl..'</td>'.. '<td style="text-align: right;">'..p.checkcat(articleCat,articleCount)..'</td>'.. '<td style="text-align: right;">'..p.checkcat(faultyCat,faultyCount)..'</td></tr>' end --append derivative WorldCat cats local wcd = { 'WorldCat-LCCN', 'WorldCat-VIAF' } for _, w in pairs(wcd) do local articleCat = 'Articles with '..w..' identifiers' local articleCount = lang:formatNum( mw.site.stats.pagesInCategory(articleCat, 'pages') ) local appearsAs if w == 'WorldCat-LCCN' then appearsAs = '[https://www.worldcat.org/identities/lccn-n79-113947 WorldCat (via Library of Congress)]' else appearsAs = '[https://www.worldcat.org/identities/containsVIAFID/12345789 WorldCat (via VIAF)]' end a = a + lang:parseFormattedNumber(articleCount) wikiTable = wikiTable..'<tr><td>-</td>'.. '<td>General</td>'.. '<td>'..appearsAs..'</td>'.. '<td data-sort-value='..w..'>—</td>'.. '<td style="text-align: right;">[[:Category:'..articleCat..'|'..articleCount..']]</td>'.. '<td style="text-align: right;">—</td></tr>' end --append sums wikiTable = wikiTable..'<tr><th style="text-align: right;" colspan=3>Totals</th>'.. '<th style="text-align: right;">'..lang:formatNum(P)..'</th>'.. '<th style="text-align: right;">'..lang:formatNum(a)..'</th>'.. '<th style="text-align: right;">'..lang:formatNum(f)..'</th></tr></table>' return require('Module:Suppress categories').main(wikiTable) end --[[==========================================================================]] --[[ Configuration ]] --[[==========================================================================]] -- Please use "<parameter> (identifier)" redirects rather than linking directly to the target page. -- This reduces clutter in "What links here" on both the redirect and the target, -- and improves reverse lookup of articles where a manifestation of each identifier is used. -- p.conf table basic format: { 'parameter name', propertyId # in Wikidata, formatting/validation function, section, example ID for documentation } -- p.conf table optional named parameters: -- link: to override the link in the documentation (defaults to "<parameter> (identifer)") -- category: to override the ID in category names (defaults to "... with <parameter> identifiers") -- prefix: to include a prefix (usually a wikilink explaining what the identifier is) before the external link itself p.conf = { { 'AAG', 3372, p.aagLink, 'Art galleries and museums', '1' }, { 'ACM-DL', 864, p.acmLink, 'Scientific databases', '12345678901', link = 'ACM DL (identifier)' }, { 'ADB', 1907, p.adbLink,'Biographical dictionaries', 'barton-sir-edmund-toby-71' }, { 'admiralty', 3562, p.admiraltyLink, 'Lighthouse identifiers', 'D1204.1', prefix='[[Admiralty number|Admiralty]]'}, { 'AGSA', 6804, p.agsaLink, 'Art galleries and museums', '3625' }, { 'ARLHS', 2980, p.ARLHSLink, 'Lighthouse identifiers', 'LAT023'}, { 'autores.uy', 2558, p.autoresuyLink, 'Biographical dictionaries', '12345' }, { 'AWR', 4186, p.awrLink, 'Biographical dictionaries', 'PR00768b' }, { 'BIBSYS', 1015, p.bibsysLink, 'National libraries', '1234567890123' }, { 'Bildindex', 2092, p.bildLink, 'Art research institutes', '1' }, { 'BNC', 1890, p.bncLink, 'National libraries', '123456789' }, { 'BNE', 950, p.bneLink, 'National libraries', 'XX1234567' }, { 'BNF', 268, p.bnfLink, 'National libraries', '123456789' }, { 'BNMM', 3788, p.bnmmLink, 'National libraries', '000024044' }, { 'Botanist', 428, p.botanistLink , 'Scientific databases', 'L.' }, { 'BPN', 651, p.bpnLink , 'Biographical dictionaries', '12345678' }, { 'CANTIC', 1273, p.canticLink, 'National libraries', 'a12345678' }, { 'CANTICN', 9984, p.canticnLink, 'National libraries', '981058515460906706' }, { 'CCG', 3920, p.ccgLink, 'Lighthouse identifiers', 'A1761', prefix='[[CCG (identifier)|CCG]]' }, { 'CINII', 271, p.ciniiLink, 'Scientific databases', 'DA12345678', link = 'CiNii (identifier)' }, { 'CWGC', 1908, p.cwgcLink, 'Other', '1234567' }, { 'DAAO', 1707, p.daaoLink, 'Art research institutes', 'rolf-harris' }, { 'DBLP', 2456, p.dblpLink, 'Scientific databases', '123/123' }, { 'DIB', 6829, p.dibLink, 'Biographical dictionaries', '001953' }, { 'DSI', 2349, p.dsiLink, 'Art research institutes', '1538' }, { 'DTBIO', 7902, p.dtbioLink, 'Biographical dictionaries', '118554700' }, { 'EMU', 4613, p.emuLink, 'National libraries', '15409' }, { 'FAST', 2163, p.fastLink, 'Other', '1' }, { 'FNZA', 6792, p.fnzaLink, 'Art research institutes', '12' }, { 'GND', 227, p.gndLink, 'National libraries', '4079154-3' }, { 'Google Scholar', 1960, p.googleLink, 'Scientific databases', 'QPdLuj8AAAAJ' }, { 'HDS', 902, p.hdsLink, 'Other', '050123' }, { 'IAAF', 1146, p.iaafLink, 'Other', '123' }, { 'ICCU', 396, p.iccuLink, 'National libraries', 'CFIV000163' }, --formerly SBN { 'ICIA', 1736, p.iciaLink, 'Art research institutes', '1' }, { 'IEU', 9070, p.ieuLink, 'Other', 'N\\A\\NationalAcademyofArtandArchitecture' }, { 'ISNI', 213, p.isniLink, 'General', '0000-0000-6653-4145', prefix = '[[ISNI (identifier)|ISNI]]' }, { 'J9U', 8189, p.j9uLink, 'National libraries', '987007305652505171' }, { 'Joconde', 347, p.jocondeLink, 'Art research institutes', '12345678901' }, { 'KULTURNAV', 1248, p.kulturnavLink, 'Art research institutes', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', link = 'KulturNav (identifier)' }, { 'LCCN', 244, p.lccnLink, 'National libraries', 'n78039510' }, { 'LIR', 886, p.lirLink, 'Other', '1' }, { 'LNB', 1368, p.lnbLink, 'National libraries', '123456789' }, { 'Marina Militare', 3863, p.marinaMilitareLink, 'Lighthouse identifiers', '3856' }, { 'MarineTraffic', 3601, p.mtLink, 'Lighthouse identifiers', '1000004707' }, { 'MATHSN', 4955, p.mathsnLink, 'Scientific databases', '175270' }, { 'MBA', 434, p.mbaLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz' }, --special cat name { 'MBAREA', 982, p.mbareaLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz area' }, --special cat name { 'MBI', 1330, p.mbiLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz instrument' }, --special cat name { 'MBL', 966, p.mblLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz label' }, --special cat name { 'MBP', 1004, p.mbpLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz place' }, --special cat name { 'MBRG', 436, p.mbrgLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz release group' }, --special cat name { 'MBS', 1407, p.mbsLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz series' }, --special cat name { 'MBW', 435, p.mbwLink, 'Other', '12345678-1234-1234-1234-1234567890AB', category = 'MusicBrainz work' }, --special cat name { 'MGP', 549, p.mgpLink, 'Scientific databases', '123456' }, { 'NARA', 1225, p.naraLink, 'Other', '12345678' }, { 'NCL', 1048, p.nclLink, 'National libraries', '1081436' }, { 'NDL', 349, p.ndlLink, 'National libraries', '012345678' }, { 'NGA', 3563, p.ngaLink, 'Lighthouse identifiers', '114-5592'}, { 'NGV', 2041, p.ngvLink, 'Art galleries and museums', '12354' }, { 'NKC', 691, p.nkcLink, 'National libraries', 'abcd12345678901234' }, { 'NLA', 409, p.nlaLink, 'National libraries', '123456789012' }, { 'NLG', 3348, p.nlgLink, 'National libraries', '12345678' }, { 'NLK', 5034, p.nlkLink, 'National libraries', 'KAB197000000' }, { 'NLP', 1695, p.nlpLink, 'National libraries', '9810123456789012345' }, { 'NLR', 1003, p.nlrLink, 'National libraries', '123456789' }, { 'NSK', 1375, p.nskLink, 'National libraries', '123456789' }, { 'NTA', 1006, p.ntaLink, 'National libraries', '12345678X' }, { 'ORCID', 496, p.orcidLink, 'General', '0000-0002-7398-5483', prefix = '[[ORCID (identifier)|ORCID]]' }, { 'PIC', 2750, p.picLink, 'Art research institutes', '1' }, { 'PLWABN', 7293, p.plwabnLink, 'National libraries', '9812345678905606' }, { 'Publons', 3829, p.publonsLink, 'Scientific databases', '2776255' }, { 'RID', 1053, p.ridLink, 'Scientific databases', 'A-1234-1934' }, { 'RISM', 5504, p.rismLink, 'Other', 'pe1', prefix = '[[RISM (identifier)|RISM (France)]]' }, { 'RERO', 3065, p.reroLink, 'Other', '02-A012345678', prefix = '[[RERO (identifier)|RERO (Switzerland)]]' }, { 'RKDartists', 650, p.rkdartistsLink, 'Art research institutes', '123456' }, { 'RKDID', 350, p.rkdidLink, 'Art research institutes', '123456' }, { 'RSL', 947, p.rslLink, 'National libraries', '123456789' }, { 'Scopus', 1153, p.scopusLink, 'Scientific databases', '7005487412' }, { 'SELIBR', 906, p.selibrLink, 'National libraries', '123456' }, { 'SIKART', 781, p.sikartLink, 'Art research institutes', '123456789' }, { 'SNAC-ID', 3430, p.snacLink, 'Other', 'A' }, { 'SUDOC', 269, p.sudocLink, 'Other', '026927608', prefix = '[[SUDOC (identifier)|SUDOC (France)]]' }, { 'TA98', 1323, p.ta98Link, 'Scientific databases', 'A12.3.45.678' }, { 'TDVİA', 7314, p.tdviaLink, 'Other', 'asim-b-behdele' }, { 'TePapa', 3544, p.tepapaLink, 'Art galleries and museums', '1' }, { 'TLS', 1362, p.tlsLink, 'Other', 'Abcd' }, { 'Trove', 1315, p.troveLink, 'Other', '12345678', prefix = '[[Trove (identifier)|Trove (Australia)]]' }, --formerly NLA-person { 'UKPARL', 6213, p.ukparlLink, 'Other', 'AQUupyiR' }, { 'ULAN', 245, p.ulanLink, 'Art research institutes', '500123456' }, { 'USCG', 3723, p.uscgLink, 'Lighthouse identifiers', '6-0695'}, { 'USCongress', 1157, p.uscongressLink, 'Other', 'A000123', link = 'US Congress (identifier)' }, { 'VcBA', 8034, p.vcbaLink, 'National libraries', '494/9793' }, { 'VIAF', 214, p.viafLink, 'General', '123456789', prefix = '[[VIAF (identifier)|VIAF]]' }, { 'WORLDCATID', 7859, p.worldcatidLink, 'General', 'lccn-n78-95332', link = 'WorldCat Identities (identifier)' }, { 'ZBMATH', 1556, p.zbmathLink, 'Scientific databases', 'turing.alan-m' }, } -- Legitimate aliases to p.conf, for convenience -- Format: { 'alias', 'parameter name in p.conf' } p.aliases = { { 'DNB', 'GND' }, --Deutsche Nationalbibliothek -> Gemeinsame Normdatei { 'MusicBrainz', 'MBA' }, { 'MusicBrainz artist', 'MBA' }, { 'MusicBrainz label', 'MBL' }, { 'MusicBrainz release group', 'MBRG' }, { 'MusicBrainz work', 'MBW' }, { 'SBN', 'ICCU' }, --SBN alias to be deprecated at a later stage { 'TDVIA', 'TDVİA' }, --alias name without diacritics { 'tdvia', 'TDVİA' }, --lowercase variant without diacritics } -- Deprecated aliases to p.conf; tracked in [[Category:Articles with deprecated authority control identifiers]] -- Format: { 'deprecated parameter name', 'replacement parameter name in p.conf' } p.deprecated = { { 'GKD', 'GND' }, { 'PND', 'GND' }, { 'RLS', 'RSL' }, { 'SWD', 'GND' }, { 'NARA-organization', 'NARA' }, { 'NARA-person', 'NARA' }, } --[[==========================================================================]] --[[ Main ]] --[[==========================================================================]] function p.authorityControl( frame ) local resolveEntity = require( 'Module:ResolveEntityId' ) local parentArgs = frame:getParent().args --WD IDs added here later local iParentArgs = 0 --count original/manual parent args only later local worldcatCat = '' local elementsCat = '' local multipleIdCat = '' local suppressedIdCat = '' local suppressedIdCatArts = '' local deprecatedIdCat = '' local differentOnWDCat = '' local sameOnWDCat = '' local stateCat = '' --redirect aliases to proper parameter names for _, a in pairs( p.aliases ) do local alias, param = a[1], a[2] if (parentArgs[param] == nil or parentArgs[param] == '') and parentArgs[alias] then parentArgs[param] = parentArgs[alias] end end --redirect deprecated parameters to proper parameter names, and assign tracking cat for _, d in pairs( p.deprecated ) do local dep, param = d[1], d[2] if (parentArgs[param] == nil or parentArgs[param] == '') and parentArgs[dep] then parentArgs[param] = parentArgs[dep] if namespace == 0 then deprecatedIdCat = '[[Category:Articles with deprecated authority control identifiers|'..dep..']]' end end end --use QID= parameter for testing/example purposes only local itemId = nil if namespace ~= 0 then local qid = parentArgs['qid'] or parentArgs['QID'] if qid then itemId = 'Q'..mw.ustring.gsub(qid, '^[Qq]', '') itemId = resolveEntity._id(itemId) --nil if unresolvable end elseif mw.wikibase then itemId = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end --Wikidata fallback if available if itemId then local suppressedIdCount = 0 local iMatches = 0 for _, params in ipairs( p.conf ) do if params[2] > 0 then local val = parentArgs[mw.ustring.lower(params[1])] or parentArgs[params[1]] if val == nil or val == '' then local wikidataIds = p.getIdsFromWikidata( itemId, 'P'..params[2] ) if wikidataIds[1] then if val == '' and (namespace == 0 or testcases) then suppressedIdCount = suppressedIdCount + 1 suppressedIdCat = '[[Category:Articles with suppressed authority control identifiers|'..params[1]..']]' else parentArgs[params[1]] = wikidataIds[1] --add ID from WD end end else iParentArgs = iParentArgs + 1 local wikidataIds = p.getIdsFromWikidata( itemId, 'P'..params[2] ) if wikidataIds[1] and differentOnWDCat == '' then local bMatch = false for _, wd in pairs( wikidataIds ) do if val == wd then iMatches = iMatches + 1 bMatch = true end end if bMatch == false then differentOnWDCat = '[[Category:Pages using authority control with parameters different on Wikidata|'..params[1]..']]' end end end end end if iMatches > 0 and iMatches == iParentArgs then sameOnWDCat = '[[Category:Pages using authority control with parameters all matching Wikidata]]' end if parentArgs['arts'] == 'arts' and suppressedIdCount > 0 then if namespace == 0 or testcases then local s = 's' if suppressedIdCount == 1 then s = '' end local sCat = 'ACArt with '..suppressedIdCount..' suppressed element'..s suppressedIdCatArts = addCat(sCat) end end end --configure rows local rct = 0 local sectionOrder = { 'General', 'National libraries', 'Art galleries and museums', 'Art research institutes', 'Biographical dictionaries', 'Scientific databases', 'Lighthouse identifiers', 'Other' } local sections = { ['General'] = {}, ['National libraries'] = {}, ['Art galleries and museums'] = {}, ['Art research institutes'] = {}, ['Biographical dictionaries'] = {}, ['Scientific databases'] = {}, ['Lighthouse identifiers'] = {}, ['Other'] = {} } --don't show CANTIC if CANTICN is present, since they both go to the Library of Catalonia --and the library has deprecated CANTIC IDs in favor of CANTICN IDs if parentArgs.CANTICN or parentArgs.canticn then parentArgs.CANTIC = '' parentArgs.cantic = '' end --don't show NLP if PLWABN is present, since they both go to the National Library of Poland --and the library has deprecated NLP IDs in favor of PLWABN IDs if parentArgs.PLWABN or parentArgs.plwabn then parentArgs.NLP = '' parentArgs.nlp = '' end for _, params in ipairs( p.conf ) do local val = parentArgs[mw.ustring.lower(params[1])] or parentArgs[params[1]] local tval, tlinks = {}, {} --init tables if val and val ~= '' and type(params[3]) == 'function' then table.insert( tval, val ) if params.prefix then table.insert( tlinks, params[3]( val, '1' ) ) else table.insert( tlinks, params[3]( val ) ) end end --collect other unique vals (IDs) from WD, if present if itemId and tval[1] then local nextIdVal = 2 local wikidataIds = p.getIdsFromWikidata( itemId, 'P'..params[2] ) for _, v in pairs( wikidataIds ) do local bnew = true for _, w in pairs( tval ) do if v == w then bnew = false end end if bnew then table.insert( tval, v ) table.insert( tlinks, params[3]( v, tostring(nextIdVal) ) ) nextIdVal = nextIdVal + 1 end end end --assemble if tval[1] then table.insert( sections[params[4]], p.createRow( params[1], tval, nil, tlinks, true, params.category, params.prefix) ) rct = rct + 1 if tval[2] then multipleIdCat = p.getCatForId( 'multiple' ) end end end --WorldCat-VIAF & WorldCat-LCCN local worldcatId = parentArgs['worldcatid'] or parentArgs['WORLDCATID'] if worldcatId == nil then --if WORLDCATID absent but unsuppressed local viafId = parentArgs['viaf'] or parentArgs['VIAF'] local lccnId = parentArgs['lccn'] or parentArgs['LCCN'] if viafId and viafId ~= '' and p.viafLink( viafId ) then --VIAF must be present, unsuppressed, & validated table.insert( sections['General'], p.createRow( 'VIAF', viafId, '[https://www.worldcat.org/identities/containsVIAFID/'..viafId..' WorldCat (via VIAF)]', nil, false ) ) if namespace == 0 then worldcatCat = '[[Category:Articles with WorldCat-VIAF identifiers]]' end rct = rct + 1 elseif lccnId and lccnId ~= '' and p.lccnLink( lccnId ) then --LCCN must be present, unsuppressed, & validated local lccnParts = p.splitLccn( lccnId ) if lccnParts and lccnParts[1] ~= 'sh' then local lccnIdFmtd = lccnParts[1]..lccnParts[2]..'-'..lccnParts[3] table.insert( sections['General'], p.createRow( 'LCCN', lccnId, '[https://www.worldcat.org/identities/lccn-'..lccnIdFmtd..' WorldCat (via Library of Congress)]', nil, false ) ) if namespace == 0 then worldcatCat = '[[Category:Articles with WorldCat-LCCN identifiers]]' end end rct = rct + 1 end end --configure Navbox local outString = '' local extrap = true local extra = parentArgs.extralist if extra == nil or extra == '' then extrap = false end if rct > 0 or extrap then local Navbox = require('Module:Navbox') local sectionID = 1 local args = { pid = 'identifiers' } -- #target the list of identifiers if testcases and itemId then args.qid = itemId end --expensive local pencil = require('Module:EditAtWikidata')._showMessage(args) local navboxArgs = { name = 'Authority control', navboxclass = 'authority-control', bodyclass = 'hlist', state = parentArgs.state or 'autocollapse', navbar = 'off' } for _, sectName in ipairs(sectionOrder) do if #sections[sectName] ~= 0 then navboxArgs['group'..sectionID] = sectName navboxArgs['list'..sectionID] = table.concat(sections[sectName]) sectionID = sectionID + 1 end end if extrap then if parentArgs.extragroup then navboxArgs['group'..sectionID] = parentArgs.extragroup else navboxArgs['group'..sectionID] = 'Additional' end navboxArgs['list'..sectionID] = extra sectionID = sectionID + 1 end if navboxArgs.list2 then navboxArgs.title = '[[Help:Authority control|Authority control]]'..pencil else local sect = navboxArgs.group1 if sect == 'General' or sect == 'Other' or sect == 'Additional' then -- Just say "Authority control" with no label if only general or only other IDs are present -- since "general" is redundant and "other" is silly when there's nothing to contrast it with navboxArgs.group1 = '[[Help:Authority control|Authority control]]'..pencil else navboxArgs.group1 = '[[Help:Authority control|Authority control: '..sect..']] '..pencil end end outString = Navbox._navbox(navboxArgs) end --auxCats if rct == 0 or rct >= 25 then if namespace == 0 or testcases then local eCat = 'AC with '..rct..' elements' elementsCat = addCat(eCat) end end if parentArgs.state then if namespace == 0 or testcases then local sCat if parentArgs.state == 'collapsed' then sCat = 'AC using state parameter: collapsed' elseif parentArgs.state == 'expanded' then sCat = 'AC using state parameter: expanded' elseif parentArgs.state == 'autocollapse' then sCat = 'AC using state parameter: autocollapse' else sCat = 'AC using state parameter: other' end stateCat = addCat(sCat) end end local auxCats = worldcatCat..elementsCat..multipleIdCat..suppressedIdCat..suppressedIdCatArts.. deprecatedIdCat..differentOnWDCat..sameOnWDCat..stateCat if testcases then auxCats = mw.ustring.gsub(auxCats, '(%[%[)(Category)', '%1:%2') --for easier checking end --out outString = outString..auxCats if namespace ~= 0 then outString = mw.ustring.gsub(outString, '(%[%[)(Category:Articles)', '%1:%2') --by definition end return outString end return p hml9am1fcoeeliry3ls8pq1q9zs9meu Module:No globals 828 3126 13372 2023-03-25T12:19:09Z Olugold 25 Jiri 'local mt = getmetatable(_G) or {} function mt.__index (t, k) if k ~= 'arg' then error('Tried to read nil global ' .. tostring(k), 2) end return nil end function mt.__newindex(t, k, v) if k ~= 'arg' then error('Tried to write global ' .. tostring(k), 2) end rawset(t, k, v) end setmetatable(_G, mt)' kere ihü Scribunto text/plain local mt = getmetatable(_G) or {} function mt.__index (t, k) if k ~= 'arg' then error('Tried to read nil global ' .. tostring(k), 2) end return nil end function mt.__newindex(t, k, v) if k ~= 'arg' then error('Tried to write global ' .. tostring(k), 2) end rawset(t, k, v) end setmetatable(_G, mt) gggsv54pq7f94l3up48hr91qtxnskdm Module:ResolveEntityId 828 3127 13373 2023-03-25T12:20:03Z Olugold 25 Jiri 'local p = {} function p._id(idOrTitle, alt) local function checkId(id) if id and mw.wikibase.entityExists(id) then local sitelink = mw.wikibase.getSitelink(id) if sitelink then return mw.wikibase.getEntityIdForTitle(sitelink) or mw.wikibase.getEntity(id).id end return mw.wikibase.getEntity(id).id else return alt end end if type(idOrTitle) == 'string' then idOrTitle = mw.ustring.upper(mw.ustring.sub(idOrTitle, 1, 1)) .. mw.ustring.sub(idOrTitl...' kere ihü Scribunto text/plain local p = {} function p._id(idOrTitle, alt) local function checkId(id) if id and mw.wikibase.entityExists(id) then local sitelink = mw.wikibase.getSitelink(id) if sitelink then return mw.wikibase.getEntityIdForTitle(sitelink) or mw.wikibase.getEntity(id).id end return mw.wikibase.getEntity(id).id else return alt end end if type(idOrTitle) == 'string' then idOrTitle = mw.ustring.upper(mw.ustring.sub(idOrTitle, 1, 1)) .. mw.ustring.sub(idOrTitle, 2) if mw.wikibase.isValidEntityId(idOrTitle) then -- idOrTitle is in the proper format for a Wikidata entity ID return checkId(idOrTitle) else local eid = mw.wikibase.getEntityIdForTitle(idOrTitle) if eid then -- idOrTitle is a title that matches a Wikidata entity local instanceOf = mw.wikibase.getBestStatements(eid, 'P31')[1] --instance of if not instanceOf or instanceOf.mainsnak.datavalue.value.id ~= 'Q4167410' then -- instance-of value is missing or is not "disambiguation" return checkId(eid) end else -- idOrTitle is a title, but no wikidata item exists for that title local rtarget = mw.title.new(idOrTitle).redirectTarget if rtarget then -- title is a Wikipedia redirect return p._id(rtarget.fullText, alt) end end end end return alt end function p.entityid(frame) return p._id(frame.args[1], frame.args[2]) end return p 9l1sws0u0b0ltjr9lghqn47cx0xng74 Module:Arguments 828 3128 13374 2023-03-25T12:20:57Z Olugold 25 Jiri '-- This module provides easy processing of arguments passed to Scribunto from -- #invoke. It is intended for use by other Lua modules, and should not be -- called from #invoke directly. local libraryUtil = require('libraryUtil') local checkType = libraryUtil.checkType local arguments = {} -- Generate four different tidyVal functions, so that we don't have to check the -- options every time we call it. local function tidyValDefault(key, val) if type(val) == 'string' the...' kere ihü Scribunto text/plain -- This module provides easy processing of arguments passed to Scribunto from -- #invoke. It is intended for use by other Lua modules, and should not be -- called from #invoke directly. local libraryUtil = require('libraryUtil') local checkType = libraryUtil.checkType local arguments = {} -- Generate four different tidyVal functions, so that we don't have to check the -- options every time we call it. local function tidyValDefault(key, val) if type(val) == 'string' then val = val:match('^%s*(.-)%s*$') if val == '' then return nil else return val end else return val end end local function tidyValTrimOnly(key, val) if type(val) == 'string' then return val:match('^%s*(.-)%s*$') else return val end end local function tidyValRemoveBlanksOnly(key, val) if type(val) == 'string' then if val:find('%S') then return val else return nil end else return val end end local function tidyValNoChange(key, val) return val end local function matchesTitle(given, title) local tp = type( given ) return (tp == 'string' or tp == 'number') and mw.title.new( given ).prefixedText == title end local translate_mt = { __index = function(t, k) return k end } function arguments.getArgs(frame, options) checkType('getArgs', 1, frame, 'table', true) checkType('getArgs', 2, options, 'table', true) frame = frame or {} options = options or {} --[[ -- Set up argument translation. --]] options.translate = options.translate or {} if getmetatable(options.translate) == nil then setmetatable(options.translate, translate_mt) end if options.backtranslate == nil then options.backtranslate = {} for k,v in pairs(options.translate) do options.backtranslate[v] = k end end if options.backtranslate and getmetatable(options.backtranslate) == nil then setmetatable(options.backtranslate, { __index = function(t, k) if options.translate[k] ~= k then return nil else return k end end }) end --[[ -- Get the argument tables. If we were passed a valid frame object, get the -- frame arguments (fargs) and the parent frame arguments (pargs), depending -- on the options set and on the parent frame's availability. If we weren't -- passed a valid frame object, we are being called from another Lua module -- or from the debug console, so assume that we were passed a table of args -- directly, and assign it to a new variable (luaArgs). --]] local fargs, pargs, luaArgs if type(frame.args) == 'table' and type(frame.getParent) == 'function' then if options.wrappers then --[[ -- The wrappers option makes Module:Arguments look up arguments in -- either the frame argument table or the parent argument table, but -- not both. This means that users can use either the #invoke syntax -- or a wrapper template without the loss of performance associated -- with looking arguments up in both the frame and the parent frame. -- Module:Arguments will look up arguments in the parent frame -- if it finds the parent frame's title in options.wrapper; -- otherwise it will look up arguments in the frame object passed -- to getArgs. --]] local parent = frame:getParent() if not parent then fargs = frame.args else local title = parent:getTitle():gsub('/sandbox$', '') local found = false if matchesTitle(options.wrappers, title) then found = true elseif type(options.wrappers) == 'table' then for _,v in pairs(options.wrappers) do if matchesTitle(v, title) then found = true break end end end -- We test for false specifically here so that nil (the default) acts like true. if found or options.frameOnly == false then pargs = parent.args end if not found or options.parentOnly == false then fargs = frame.args end end else -- options.wrapper isn't set, so check the other options. if not options.parentOnly then fargs = frame.args end if not options.frameOnly then local parent = frame:getParent() pargs = parent and parent.args or nil end end if options.parentFirst then fargs, pargs = pargs, fargs end else luaArgs = frame end -- Set the order of precedence of the argument tables. If the variables are -- nil, nothing will be added to the table, which is how we avoid clashes -- between the frame/parent args and the Lua args. local argTables = {fargs} argTables[#argTables + 1] = pargs argTables[#argTables + 1] = luaArgs --[[ -- Generate the tidyVal function. If it has been specified by the user, we -- use that; if not, we choose one of four functions depending on the -- options chosen. This is so that we don't have to call the options table -- every time the function is called. --]] local tidyVal = options.valueFunc if tidyVal then if type(tidyVal) ~= 'function' then error( "bad value assigned to option 'valueFunc'" .. '(function expected, got ' .. type(tidyVal) .. ')', 2 ) end elseif options.trim ~= false then if options.removeBlanks ~= false then tidyVal = tidyValDefault else tidyVal = tidyValTrimOnly end else if options.removeBlanks ~= false then tidyVal = tidyValRemoveBlanksOnly else tidyVal = tidyValNoChange end end --[[ -- Set up the args, metaArgs and nilArgs tables. args will be the one -- accessed from functions, and metaArgs will hold the actual arguments. Nil -- arguments are memoized in nilArgs, and the metatable connects all of them -- together. --]] local args, metaArgs, nilArgs, metatable = {}, {}, {}, {} setmetatable(args, metatable) local function mergeArgs(tables) --[[ -- Accepts multiple tables as input and merges their keys and values -- into one table. If a value is already present it is not overwritten; -- tables listed earlier have precedence. We are also memoizing nil -- values, which can be overwritten if they are 's' (soft). --]] for _, t in ipairs(tables) do for key, val in pairs(t) do if metaArgs[key] == nil and nilArgs[key] ~= 'h' then local tidiedVal = tidyVal(key, val) if tidiedVal == nil then nilArgs[key] = 's' else metaArgs[key] = tidiedVal end end end end end --[[ -- Define metatable behaviour. Arguments are memoized in the metaArgs table, -- and are only fetched from the argument tables once. Fetching arguments -- from the argument tables is the most resource-intensive step in this -- module, so we try and avoid it where possible. For this reason, nil -- arguments are also memoized, in the nilArgs table. Also, we keep a record -- in the metatable of when pairs and ipairs have been called, so we do not -- run pairs and ipairs on the argument tables more than once. We also do -- not run ipairs on fargs and pargs if pairs has already been run, as all -- the arguments will already have been copied over. --]] metatable.__index = function (t, key) --[[ -- Fetches an argument when the args table is indexed. First we check -- to see if the value is memoized, and if not we try and fetch it from -- the argument tables. When we check memoization, we need to check -- metaArgs before nilArgs, as both can be non-nil at the same time. -- If the argument is not present in metaArgs, we also check whether -- pairs has been run yet. If pairs has already been run, we return nil. -- This is because all the arguments will have already been copied into -- metaArgs by the mergeArgs function, meaning that any other arguments -- must be nil. --]] if type(key) == 'string' then key = options.translate[key] end local val = metaArgs[key] if val ~= nil then return val elseif metatable.donePairs or nilArgs[key] then return nil end for _, argTable in ipairs(argTables) do local argTableVal = tidyVal(key, argTable[key]) if argTableVal ~= nil then metaArgs[key] = argTableVal return argTableVal end end nilArgs[key] = 'h' return nil end metatable.__newindex = function (t, key, val) -- This function is called when a module tries to add a new value to the -- args table, or tries to change an existing value. if type(key) == 'string' then key = options.translate[key] end if options.readOnly then error( 'could not write to argument table key "' .. tostring(key) .. '"; the table is read-only', 2 ) elseif options.noOverwrite and args[key] ~= nil then error( 'could not write to argument table key "' .. tostring(key) .. '"; overwriting existing arguments is not permitted', 2 ) elseif val == nil then --[[ -- If the argument is to be overwritten with nil, we need to erase -- the value in metaArgs, so that __index, __pairs and __ipairs do -- not use a previous existing value, if present; and we also need -- to memoize the nil in nilArgs, so that the value isn't looked -- up in the argument tables if it is accessed again. --]] metaArgs[key] = nil nilArgs[key] = 'h' else metaArgs[key] = val end end local function translatenext(invariant) local k, v = next(invariant.t, invariant.k) invariant.k = k if k == nil then return nil elseif type(k) ~= 'string' or not options.backtranslate then return k, v else local backtranslate = options.backtranslate[k] if backtranslate == nil then -- Skip this one. This is a tail call, so this won't cause stack overflow return translatenext(invariant) else return backtranslate, v end end end metatable.__pairs = function () -- Called when pairs is run on the args table. if not metatable.donePairs then mergeArgs(argTables) metatable.donePairs = true end return translatenext, { t = metaArgs } end local function inext(t, i) -- This uses our __index metamethod local v = t[i + 1] if v ~= nil then return i + 1, v end end metatable.__ipairs = function (t) -- Called when ipairs is run on the args table. return inext, t, 0 end return args end return arguments 5qx9tzlul9ser30uxj9nbasjt92cevn Module:Documentation/config 828 3129 13375 2023-03-25T12:21:55Z Olugold 25 Jiri '---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- -- Configuration for Module:Documentation -- -- Here you can set the values of the parameters and messages used in Module:Documentation to -- localise it to your wiki and your language. Unless specified otherwise, values given here -- should be string values. ------------------------------------------------------------------------------------...' kere ihü Scribunto text/plain ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- -- Configuration for Module:Documentation -- -- Here you can set the values of the parameters and messages used in Module:Documentation to -- localise it to your wiki and your language. Unless specified otherwise, values given here -- should be string values. ---------------------------------------------------------------------------------------------------- local cfg = {} -- Do not edit this line. ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Protection template configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['protection-reason-edit'] -- The protection reason for edit-protected templates to pass to -- [[Module:Protection banner]]. cfg['protection-reason-edit'] = 'template' --[[ ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Sandbox notice configuration -- -- On sandbox pages the module can display a template notifying users that the current page is a -- sandbox, and the location of test cases pages, etc. The module decides whether the page is a -- sandbox or not based on the value of cfg['sandbox-subpage']. The following settings configure the -- messages that the notices contains. ---------------------------------------------------------------------------------------------------- --]] -- cfg['sandbox-notice-image'] -- The image displayed in the sandbox notice. cfg['sandbox-notice-image'] = '[[File:Sandbox.svg|50px|alt=|link=]]' --[[ -- cfg['sandbox-notice-pagetype-template'] -- cfg['sandbox-notice-pagetype-module'] -- cfg['sandbox-notice-pagetype-other'] -- The page type of the sandbox page. The message that is displayed depends on the current subject -- namespace. This message is used in either cfg['sandbox-notice-blurb'] or -- cfg['sandbox-notice-diff-blurb']. --]] cfg['sandbox-notice-pagetype-template'] = '[[Wikipedia:Template test cases|template sandbox]] page' cfg['sandbox-notice-pagetype-module'] = '[[Wikipedia:Template test cases|module sandbox]] page' cfg['sandbox-notice-pagetype-other'] = 'sandbox page' --[[ -- cfg['sandbox-notice-blurb'] -- cfg['sandbox-notice-diff-blurb'] -- cfg['sandbox-notice-diff-display'] -- Either cfg['sandbox-notice-blurb'] or cfg['sandbox-notice-diff-blurb'] is the opening sentence -- of the sandbox notice. The latter has a diff link, but the former does not. $1 is the page -- type, which is either cfg['sandbox-notice-pagetype-template'], -- cfg['sandbox-notice-pagetype-module'] or cfg['sandbox-notice-pagetype-other'] depending what -- namespace we are in. $2 is a link to the main template page, and $3 is a diff link between -- the sandbox and the main template. The display value of the diff link is set by -- cfg['sandbox-notice-compare-link-display']. --]] cfg['sandbox-notice-blurb'] = 'This is the $1 for $2.' cfg['sandbox-notice-diff-blurb'] = 'This is the $1 for $2 ($3).' cfg['sandbox-notice-compare-link-display'] = 'diff' --[[ -- cfg['sandbox-notice-testcases-blurb'] -- cfg['sandbox-notice-testcases-link-display'] -- cfg['sandbox-notice-testcases-run-blurb'] -- cfg['sandbox-notice-testcases-run-link-display'] -- cfg['sandbox-notice-testcases-blurb'] is a sentence notifying the user that there is a test cases page -- corresponding to this sandbox that they can edit. $1 is a link to the test cases page. -- cfg['sandbox-notice-testcases-link-display'] is the display value for that link. -- cfg['sandbox-notice-testcases-run-blurb'] is a sentence notifying the user that there is a test cases page -- corresponding to this sandbox that they can edit, along with a link to run it. $1 is a link to the test -- cases page, and $2 is a link to the page to run it. -- cfg['sandbox-notice-testcases-run-link-display'] is the display value for the link to run the test -- cases. --]] cfg['sandbox-notice-testcases-blurb'] = 'See also the companion subpage for $1.' cfg['sandbox-notice-testcases-link-display'] = 'test cases' cfg['sandbox-notice-testcases-run-blurb'] = 'See also the companion subpage for $1 ($2).' cfg['sandbox-notice-testcases-run-link-display'] = 'run' -- cfg['sandbox-category'] -- A category to add to all template sandboxes. cfg['sandbox-category'] = 'Template sandboxes' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Start box configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['documentation-icon-wikitext'] -- The wikitext for the icon shown at the top of the template. cfg['documentation-icon-wikitext'] = '[[File:Test Template Info-Icon - Version (2).svg|50px|link=|alt=]]' -- cfg['template-namespace-heading'] -- The heading shown in the template namespace. cfg['template-namespace-heading'] = 'Template documentation' -- cfg['module-namespace-heading'] -- The heading shown in the module namespace. cfg['module-namespace-heading'] = 'Module documentation' -- cfg['file-namespace-heading'] -- The heading shown in the file namespace. cfg['file-namespace-heading'] = 'Summary' -- cfg['other-namespaces-heading'] -- The heading shown in other namespaces. cfg['other-namespaces-heading'] = 'Documentation' -- cfg['view-link-display'] -- The text to display for "view" links. cfg['view-link-display'] = 'view' -- cfg['edit-link-display'] -- The text to display for "edit" links. cfg['edit-link-display'] = 'edit' -- cfg['history-link-display'] -- The text to display for "history" links. cfg['history-link-display'] = 'history' -- cfg['purge-link-display'] -- The text to display for "purge" links. cfg['purge-link-display'] = 'purge' -- cfg['create-link-display'] -- The text to display for "create" links. cfg['create-link-display'] = 'create' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Link box (end box) configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['transcluded-from-blurb'] -- Notice displayed when the docs are transcluded from another page. $1 is a wikilink to that page. cfg['transcluded-from-blurb'] = 'The above [[Wikipedia:Template documentation|documentation]] is [[Help:Transclusion|transcluded]] from $1.' --[[ -- cfg['create-module-doc-blurb'] -- Notice displayed in the module namespace when the documentation subpage does not exist. -- $1 is a link to create the documentation page with the preload cfg['module-preload'] and the -- display cfg['create-link-display']. --]] cfg['create-module-doc-blurb'] = 'You might want to $1 a documentation page for this [[Wikipedia:Lua|Scribunto module]].' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Experiment blurb configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- --[[ -- cfg['experiment-blurb-template'] -- cfg['experiment-blurb-module'] -- The experiment blurb is the text inviting editors to experiment in sandbox and test cases pages. -- It is only shown in the template and module namespaces. With the default English settings, it -- might look like this: -- -- Editors can experiment in this template's sandbox (edit | diff) and testcases (edit) pages. -- -- In this example, "sandbox", "edit", "diff", "testcases", and "edit" would all be links. -- -- There are two versions, cfg['experiment-blurb-template'] and cfg['experiment-blurb-module'], depending -- on what namespace we are in. -- -- Parameters: -- -- $1 is a link to the sandbox page. If the sandbox exists, it is in the following format: -- -- cfg['sandbox-link-display'] (cfg['sandbox-edit-link-display'] | cfg['compare-link-display']) -- -- If the sandbox doesn't exist, it is in the format: -- -- cfg['sandbox-link-display'] (cfg['sandbox-create-link-display'] | cfg['mirror-link-display']) -- -- The link for cfg['sandbox-create-link-display'] link preloads the page with cfg['template-sandbox-preload'] -- or cfg['module-sandbox-preload'], depending on the current namespace. The link for cfg['mirror-link-display'] -- loads a default edit summary of cfg['mirror-edit-summary']. -- -- $2 is a link to the test cases page. If the test cases page exists, it is in the following format: -- -- cfg['testcases-link-display'] (cfg['testcases-edit-link-display'] | cfg['testcases-run-link-display']) -- -- If the test cases page doesn't exist, it is in the format: -- -- cfg['testcases-link-display'] (cfg['testcases-create-link-display']) -- -- If the test cases page doesn't exist, the link for cfg['testcases-create-link-display'] preloads the -- page with cfg['template-testcases-preload'] or cfg['module-testcases-preload'], depending on the current -- namespace. --]] cfg['experiment-blurb-template'] = "Editors can experiment in this template's $1 and $2 pages." cfg['experiment-blurb-module'] = "Editors can experiment in this module's $1 and $2 pages." ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Sandbox link configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['sandbox-subpage'] -- The name of the template subpage typically used for sandboxes. cfg['sandbox-subpage'] = 'sandbox' -- cfg['template-sandbox-preload'] -- Preload file for template sandbox pages. cfg['template-sandbox-preload'] = 'Template:Documentation/preload-sandbox' -- cfg['module-sandbox-preload'] -- Preload file for Lua module sandbox pages. cfg['module-sandbox-preload'] = 'Template:Documentation/preload-module-sandbox' -- cfg['sandbox-link-display'] -- The text to display for "sandbox" links. cfg['sandbox-link-display'] = 'sandbox' -- cfg['sandbox-edit-link-display'] -- The text to display for sandbox "edit" links. cfg['sandbox-edit-link-display'] = 'edit' -- cfg['sandbox-create-link-display'] -- The text to display for sandbox "create" links. cfg['sandbox-create-link-display'] = 'create' -- cfg['compare-link-display'] -- The text to display for "compare" links. cfg['compare-link-display'] = 'diff' -- cfg['mirror-edit-summary'] -- The default edit summary to use when a user clicks the "mirror" link. $1 is a wikilink to the -- template page. cfg['mirror-edit-summary'] = 'Create sandbox version of $1' -- cfg['mirror-link-display'] -- The text to display for "mirror" links. cfg['mirror-link-display'] = 'mirror' -- cfg['mirror-link-preload'] -- The page to preload when a user clicks the "mirror" link. cfg['mirror-link-preload'] = 'Template:Documentation/mirror' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Test cases link configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['testcases-subpage'] -- The name of the template subpage typically used for test cases. cfg['testcases-subpage'] = 'testcases' -- cfg['template-testcases-preload'] -- Preload file for template test cases pages. cfg['template-testcases-preload'] = 'Template:Documentation/preload-testcases' -- cfg['module-testcases-preload'] -- Preload file for Lua module test cases pages. cfg['module-testcases-preload'] = 'Template:Documentation/preload-module-testcases' -- cfg['testcases-link-display'] -- The text to display for "testcases" links. cfg['testcases-link-display'] = 'testcases' -- cfg['testcases-edit-link-display'] -- The text to display for test cases "edit" links. cfg['testcases-edit-link-display'] = 'edit' -- cfg['testcases-run-link-display'] -- The text to display for test cases "run" links. cfg['testcases-run-link-display'] = 'run' -- cfg['testcases-create-link-display'] -- The text to display for test cases "create" links. cfg['testcases-create-link-display'] = 'create' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Add categories blurb configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- --[[ -- cfg['add-categories-blurb'] -- Text to direct users to add categories to the /doc subpage. Not used if the "content" or -- "docname fed" arguments are set, as then it is not clear where to add the categories. $1 is a -- link to the /doc subpage with a display value of cfg['doc-link-display']. --]] cfg['add-categories-blurb'] = 'Add categories to the $1 subpage.' -- cfg['doc-link-display'] -- The text to display when linking to the /doc subpage. cfg['doc-link-display'] = '/doc' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Subpages link configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- --[[ -- cfg['subpages-blurb'] -- The "Subpages of this template" blurb. $1 is a link to the main template's subpages with a -- display value of cfg['subpages-link-display']. In the English version this blurb is simply -- the link followed by a period, and the link display provides the actual text. --]] cfg['subpages-blurb'] = '$1.' --[[ -- cfg['subpages-link-display'] -- The text to display for the "subpages of this page" link. $1 is cfg['template-pagetype'], -- cfg['module-pagetype'] or cfg['default-pagetype'], depending on whether the current page is in -- the template namespace, the module namespace, or another namespace. --]] cfg['subpages-link-display'] = 'Subpages of this $1' -- cfg['template-pagetype'] -- The pagetype to display for template pages. cfg['template-pagetype'] = 'template' -- cfg['module-pagetype'] -- The pagetype to display for Lua module pages. cfg['module-pagetype'] = 'module' -- cfg['default-pagetype'] -- The pagetype to display for pages other than templates or Lua modules. cfg['default-pagetype'] = 'page' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Doc link configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['doc-subpage'] -- The name of the subpage typically used for documentation pages. cfg['doc-subpage'] = 'doc' -- cfg['docpage-preload'] -- Preload file for template documentation pages in all namespaces. cfg['docpage-preload'] = 'Template:Documentation/preload' -- cfg['module-preload'] -- Preload file for Lua module documentation pages. cfg['module-preload'] = 'Template:Documentation/preload-module-doc' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- HTML and CSS configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['templatestyles'] -- The name of the TemplateStyles page where CSS is kept. -- Sandbox CSS will be at Module:Documentation/sandbox/styles.css when needed. cfg['templatestyles'] = 'Module:Documentation/styles.css' -- cfg['container'] -- Class which can be used to set flex or grid CSS on the -- two child divs documentation and documentation-metadata cfg['container'] = 'documentation-container' -- cfg['main-div-classes'] -- Classes added to the main HTML "div" tag. cfg['main-div-classes'] = 'documentation' -- cfg['main-div-heading-class'] -- Class for the main heading for templates and modules and assoc. talk spaces cfg['main-div-heading-class'] = 'documentation-heading' -- cfg['start-box-class'] -- Class for the start box cfg['start-box-class'] = 'documentation-startbox' -- cfg['start-box-link-classes'] -- Classes used for the [view][edit][history] or [create] links in the start box. -- mw-editsection-like is per [[Wikipedia:Village pump (technical)/Archive 117]] cfg['start-box-link-classes'] = 'mw-editsection-like plainlinks' -- cfg['end-box-class'] -- Class for the end box. cfg['end-box-class'] = 'documentation-metadata' -- cfg['end-box-plainlinks'] -- Plainlinks cfg['end-box-plainlinks'] = 'plainlinks' -- cfg['toolbar-class'] -- Class added for toolbar links. cfg['toolbar-class'] = 'documentation-toolbar' -- cfg['clear'] -- Just used to clear things. cfg['clear'] = 'documentation-clear' ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- Tracking category configuration ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- cfg['display-strange-usage-category'] -- Set to true to enable output of cfg['strange-usage-category'] if the module is used on a /doc subpage -- or a /testcases subpage. This should be a boolean value (either true or false). cfg['display-strange-usage-category'] = true -- cfg['strange-usage-category'] -- Category to output if cfg['display-strange-usage-category'] is set to true and the module is used on a -- /doc subpage or a /testcases subpage. cfg['strange-usage-category'] = 'Wikipedia pages with strange ((documentation)) usage' --[[ ---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- End configuration -- -- Don't edit anything below this line. ---------------------------------------------------------------------------------------------------- --]] return cfg da6pt1lzpy4z0skaztwblaqnfhizyf7 Module:Documentation/styles.css 828 3130 13376 2023-03-25T12:23:04Z Olugold 25 Jiri '/* {{pp|small=yes}} */ .documentation, .documentation-metadata { border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #ecfcf4; clear: both; } .documentation { margin: 1em 0 0 0; padding: 1em; } .documentation-metadata { margin: 0.2em 0; /* same margin left-right as .documentation */ font-style: italic; padding: 0.4em 1em; /* same padding left-right as .documentation */ } .documentation-startbox { padding-bottom: 3px; border-bottom: 1px solid #aaa; margin-bottom:...' kere ihü sanitized-css text/css /* {{pp|small=yes}} */ .documentation, .documentation-metadata { border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #ecfcf4; clear: both; } .documentation { margin: 1em 0 0 0; padding: 1em; } .documentation-metadata { margin: 0.2em 0; /* same margin left-right as .documentation */ font-style: italic; padding: 0.4em 1em; /* same padding left-right as .documentation */ } .documentation-startbox { padding-bottom: 3px; border-bottom: 1px solid #aaa; margin-bottom: 1ex; } .documentation-heading { font-weight: bold; font-size: 125%; } .documentation-clear { /* Don't want things to stick out where they shouldn't. */ clear: both; } .documentation-toolbar { font-style: normal; font-size: 85%; } o2ia525en7wbq32mq4fpdevtl5d6pcb Isi ihe dị n'usoro ihu igwe 0 3131 13393 13392 2023-04-16T10:59:41Z Olugold 25 /* Njiko mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ebe nkwụsị na usoro ihu igwe bụ ọnụ ụzọ nke, mgbe ọ gafere, nwere ike iduga nnukwu mgbanwe na ọnọdụ nke usoro ahụ. ==kwuotu== *Amara usoro gburugburu ebe obibi na mpaghara ka ọ na-agbanwe na mberede na enweghị ike ịtụgharị site n'otu steeti gaa na nke ọzọ mgbe a manyere ha gafee ebe dị oke egwu. N'ebe a, anyị na-enyocha ihe àmà na-egosi na gburugburu ụwa n'ozuzu ya nwere ike imeghachi omume n'otu ụzọ ahụ ma na-abịaru nso ngbanwe dị oke egwu nke mbara ala n'ihi mmetụta mmadụ. Nkwenye nke 'ntụgharị uche' nke mbara ala na-egosipụta mkpa ọ dị ịkwalite amụma ndu site n'ịchọpụta akara ịdọ aka ná ntị mbụ nke mgbanwe dị oke egwu na ụwa yana ọnụ ọgụgụ mpaghara, yana site na ịchọpụta nzaghachi na-akwalite mgbanwe ndị dị otú ahụ. Ọ dịkwa mkpa ịkọwa isi ihe kpatara ka ụmụ mmadụ si amanye mgbanwe ndu. **Barnosky, Anthony D; Hadly, Elizabeth A; Bascompte, Jordi; Berlow, Eric L; Brown, James H; et al., "Na-abịaru nso ngbanwe steeti na biosphere ụwa," Nature Vol. 486, Iss. 7401 (Juun 7, 2012), pp. 52-58. ===Njiko mpuga=== {{Wikipedia}} [[Category: Mgbanwe ihu igwe]] qakwq3mhudq0ybz4cyn2gf7cov4khoo Òtù:Mgbanwe ihu igwe 14 3132 13394 2023-04-16T11:01:18Z Olugold 25 Jiri 'ndị a bụ ibe ndị metụtara mgbanwe ihu igwe' kere ihü wikitext text/x-wiki ndị a bụ ibe ndị metụtara mgbanwe ihu igwe bcp2xdyvmzemi3ol5hm63o6bfvvuron Adesuwa Obasuyi 0 3133 13397 13396 2023-04-16T11:38:23Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Adesuwa_Obasuyi|Adesuwa Obasuyi]] (amuru February 1990, Nigeria) bu onye Naijiria na-akwado gburugburu ebe obibi na onye na-akwado mgbanwe ihu igwe na onye malitere Sustainable Africa Cities and Communities Initiative, otu na-abụghị nke gọọmentị gburugburu ebe obibi na-elekwasị anya na mkpofu na njikwa data mkpofu na Nigeria na Africa. ==Okwu okwuru== * Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi anyị gbachiri nkịtị, dị ka m na-achọ ịkpọ ha, kwesịrị ka etinyere ya na usoro ebe nchekwa akụ na ụba ha na mmekọrịta ọha na eze na-eme ka ọ bụrụ na ọ dịghị onye ọ bụla na-ahapụ ma na-ebu ụzọ rute ya. **[https://tribuneonlineng.com/environmentalist-makes-case-for-informal-waste-workers/ Mkpa gọọmentị, ngalaba nkeonwe, agụmakwụkwọ, ụmụ amaala, inye olu, ihu anya, otuto nye ndị ọrụ mkpofu na Naijiria.] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Obasuyi, Adesuwa}} fim4mn8l1oyk6jfne2jalpvxpx5kllt Priscilla Achapka 0 3134 13477 13399 2023-04-22T19:14:00Z Olugold 25 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Priscilla Achapka|Priscilla Mbarumun Achakpa]]''' bu onye Naijiria [[w: Environmental activist|onye na-akwado gburugburu ebe obibi]]. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche zuru ụwa ọnụ nke Mmemme gburugburu ebe obibi ụmụ nwanyị (WEP) nke na-enye ụmụ nwanyị ngwọta na-adịgide adịgide maka nsogbu kwa ụbọchị. Naanị tupu nke ahụ, ọ bụ onye isi nchịkwa nke WEP. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ naanị na mgbanwe ihu igwe abanyela n'akụkụ ndị ọzọ niile. Enweghị ụzọ ị ga-esi dozie nsogbu nke gburugburu ebe obibi, ọchịchị, ma ọ bụ udo na mgbanwe esemokwu na-enweghị eweta mgbanwe ihu igwe. **[https://www.thenews-chronicle.com/theres-no-way-you-will-address-the-issues-of-environment-governance-ma ọ bụ-udo-na-conflict-transformation-na-enweghị-eweta -in-climate-change-dr-priscilla-achakpa/ Reason she chose to concentrate on climate change] *Enwere m ike ịnọ n'Abuja mana ọ masịrị m imetụ ndụ ụmụnwaanyị a nọ n'ebe ahụ aka n'ihi na mgbe i metụrụ ndụ otu nwanyị aka, i metụrụ ndụ ezinụlọ dum aka. **[https://www.thenews-chronicle.com/theres-no-way-you-will-address-the-issues-of-environment-governance-ma ọ bụ-udo-na-conflict-transformation-na-enweghị-eweta -in-climate-change-dr-priscilla-achakpa/ Olee otú nsogbu ụmụ nwanyị si eche ihu na-akpali ya] *Ị ga-aghọtarịrị okwu gbasara nwoke na nwanyị, ikpe ziri ezi tupu ị kwuo maka ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi. **[https://www.thenews-chronicle.com/theres-no-way-you-will-address-the-issues-of-environment-governance-ma ọ bụ-udo-na-conflict-transformation-na-enweghị-eweta -in-climate-change-dr-priscilla-achakpa/ Na-ekwu okwu n'oge ajụjụ ọnụ] * ..N'ikwu okwu banyere ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi, anyị na-eleba anya na isi ihe kpatara okwu ndị a; anyị na-ele anya mgbanwe usoro. Ọ bụrụ na anyị nwere ike ịgbanwe usoro, ihu igwe ga-agbanwe ndammana. **[https://www.thenews-chronicle.com/theres-no-way-you-will-address-the-issues-of-environment-governance-ma ọ bụ-udo-na-conflict-transformation-na-enweghị-eweta -in-climate-change-dr-priscilla-achakpa/ Ọrụ okike na ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi] *Mgbanwe ihu igwe anaghị ama ihu nwanyị, nwoke, ọgaranya ma ọ bụ ọbụna ogbenye. Anyị kwesịrị iji ihe gbasara gburugburu ebe obibi kpọrọ ihe. Anyị kwesịrị ịkụ osisi; anyi kwesiri ime atumatu nke metu mmadu; anyị kwesịrị ịkwụsị ọkụ ọhịa anyị. Okwu gbasara anụ ọhịa dị oke mkpa n'ihi na anyị kwesịrị ibikọ ọnụ na ọdịdị anyị. **[https://www.thenews-chronicle.com/theres-no-way-you-will-address-the-issues-of-environment-governance-ma ọ bụ-udo-na-conflict-transformation-na-enweghị-eweta -in-climate-change-dr-priscilla-achakpa/ Ozi ya na ndị mmadụ] *Mgbe ndị na-eto eto na-edobeghị n'usoro iji dozie ihe ịma aka ndị karịsịa gburugburu ebe obibi na mgbanwe ihu igwe, mgbe ahụ mba ahụ ga-ala n'iyi. Ndị ntorobịa bụ ike nke mba a; Ya mere ọ dịkwa oke mkpa na ndị ntorobịa nwere ike bụrụ ihe dị mkpa n'ịwulite mmekọrịta ọha na eze, ọganihu akụ na ụba, na nkwado gburugburu ebe obibi. **[https://www.environewsnigeria.com/when-revamp-rave-network-launched-second-climate-change-cohort-programme/ Na-ekwu okwu na Glasgow Climate Pact] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Priscilla, Achakpa}} [[Category: Ikike gburugburu ebe obibi]] [[Category: Ikike mmadu]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] sdgp13c7zwjb6dg1krjbshuk6u6fz52 Massinissa of the Rif 0 3135 13403 13402 2023-04-18T10:06:44Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''Massinissa''' (amuru 8 Nọvemba 2001), nke amara aha ya bu ''[[w: Sidi | Sidi]] Massinissa nke Rif '' bụ onye na-elekọta mmadụ na onye na-elekọta mmadụ. Ọ bụ nwa-nwoke nke ''[[w: Mohammed Ameziane|Amhar Mohammed Ameziane, Onyeisi Rif]]''', onye ọchịchị agbụrụ ikpeazụ nke Rif na onye ndu mbụ na-emegide ọchịchị nke Morocco. ==Okwu okwuru== * Ekpebiri m na oge eruola ka anyị were ihe n'aka anyị, pụta ìhè, ma nke kachasị mkpa, tinye n'ọrụ dị mkpa ka ọhụụ anyị maka ọdịnihu dị mma ma dị mma wee mezuo. ** Febụwarị 8, 2023 [https://www.gqmiddleeast.com/features/rif-tribes-sowing-the-future/ Ajụjụ ọnụ GQ Magazine.] * Ọ dị ka n’ụwa a mara mma anyị bi, ihe niile nwere ebe, ma ọgbọ anyị nọ n’ebe isi awọ́, ọ dịghị onye ga-emesi anyị obi ike na anyị ga-anọ ná nchebe n’ime afọ ole na ole. A manyere anyị ịlụ ọgụ maka ihe omume ihu igwe n'ezie n'ihi na ọ bụ anyị ga-efunahụ ọtụtụ. ** Eprel 30, 2020. [https://www.unilad.co.uk/featured/air-pollution-might-have-dropped-but-climate-change-is-still-ravaging-our-planet/ Ajụjụ ọnụ maka Edemede UNILAD.] <big>''Palestine'''</big> * N’ihe niile Palestine na-agabiga ma na-aga n’ihu, ịmụmụ ọnụ ọchị ha anaghị akwụsị. Añụ gị na nnwere onwe gị bụ nnukwu egwu ha, echefula nke ahụ. Ụwa na-ekiri gị na anyị ji gị nganga. Palestine efu, mgbe niile. ** Mee 17, 2021. [https://twitter.com/MAS8IN/status/1178285515210215424 Okwu na esemokwu Palestine na Israel.] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akandouch, Massinissa}} [[Category:Mgbanwe ihu igwe]] bzkky5ofnqmtsh18od9unhrrtumyreo Adenike oladosu 0 3136 13405 13404 2023-04-19T15:38:28Z Ennydavids 89 added category wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:Adenike Oladosu|Adenike Oladosu]]'''' (amụrụ na 1994) bụ onye Naijiria na-akwado ihu igwe na onye malitere igu akwụkwọ maka ihu igwe na Naijiria. O gosila ihe omume ihu igwe ya na mba ụwa, Ọgbakọ a gụnyere UN Climate Change Conference, World Economic [[w:Forum selection clause|Forum]], na Emume Elevate na [[w:Graz, Austria | Graz-Austria]]. Ọ bụbu onye nkwuchite ọnụ nke Care International-UK na ihe gbasara okike na mgbanwe ihu igwe bụrụkwa onye nnọchi anya ndị ntorobịa Naijiria na 2019 United Nations Nzukọ Mgbanwe ihu igwe afọ 2019 na United Nations bụ COP25 na Ọgbakọ Mgbanwe afọ 2021 United Nation bụ COP26. == Okwu okwuru == * Ọ dịghị onye dị ndú kwesịrị ịhapụ ọdịnihu nke ọgbọ a. **[https://www.theguardian.com/environment/2019/sep/21/across-the-globe-millions-join-biggest-climate-protest-ever O kwuru na ngaharị Fridays4Future na Nigeria] * Dị ka ndị ntorobịa, anyị bụ ike ka ike, omume anyị pụkwara ịkpata nnukwu mgbanwe. **[https://www.africannewspage.net/2019/06/interview-my-fight-for-climate-action-has-just-begun-adenike-oladosu/ Na ndị ntorobịa ga-apụta maka mmemme ihu igwe ngwa ngwa site na Ndị isi Africa] * N'ebe ọ bụla enwere nsogbu nchekwa na-esite na gburugburu ebe obibi, ụmụ nwanyị na-abụkarị ndị ọ na emetụta. **Na-abawanye na ime ihe ike dabere na nwoke * Ekwenyere m na agụmakwụkwọ bụ ngwa ọgụ siri ike nke anyị nwere ike iji merie mgbanwe ihu igwe. ** Na mgbasa ozi agụmakwụkwọ ya * Ọ bụrụ na ndị nnọchi anya mba ụwa aghọtaghị ihe egwu dị ugbu a nke mgbanwe ihu igwe na mba Africa, a ga-enwe mmetụta zuru ụwa ọnụ. **Oladosu na ihe egwu dị na mgbanwe ihu igwe == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Oladosu, Adenike}} [[Category:Ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị]] [[Category:Ndị amụrụ 1994]] [[Òtù:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category:Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi]] [[Category:ụmụ nwanyị si Naịjirịa]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ụmụ nwanyị Afrika]] 8y5fqx4fwaw66m5dv4mh8jv6k4kxatg Òtù:Ndị amụrụ 1994 14 3137 13406 2023-04-19T15:41:13Z Ennydavids 89 created category wikitext text/x-wiki Nke a bụ nchịkọta ndị amụrụ n'afọ 1994 s5yezolykr0r6f45n439phhszn7m5rh Rhiana Gunn Wright 0 3138 13410 13409 2023-04-19T16:54:43Z Ennydavids 89 Databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:Rhiana Gunn-Wright|Rhiana Gunn-Wright]]''' (amụrụ 1988) bụ onye ntụzi amụma ihu igwe na [[w:Roosevelt Institute|Roosevelt Institute]]. Ya na '''Alexandria Ocasio-Cortez''' na-arụ ọrụ dị ka onye na-ede akwụkwọ [[Green New Deal]]. == Okwu okwuru == === "Ihe anyị nwere ike ịzọpụta: Eziokwu, obi ike, na ngwọta maka nsogbu ihu igwe" (2020) === Ayana Elizabeth Johnson na Katharine K Wilkinson deziri ya === "Ọhụụ ọhụrụ maka anyị niile"=== * Ejirila m ndụ m na-agbalị idegharị usoro nke ike, na amụma abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na ọ bụghị usoro maka ịmepụta na ikesa ike. Ọ bụ ya mere, n'ụzọ megidere nkwenkwe ndị ama ama, akụkụ kachasị mkpa nke atụmatụ amụma abụghị nkọwa ma ọ dịkarịa ala ọ bụghị na mmalite. Ọ bụ ọhụụ nke amụma na-egosi na akụkọ ọ na-akọ. Atụmatụ amụma kachasị mma-ya bụ, atụmatụ ndị na-akpali ọtụtụ ndị mmadụ ịgba mbọ maka ha-na-enye akụkọ doro anya banyere ihe na-ezighị ezi, ihe mere o ji ezighị ezi, na otú gọọmenti na-ezube imezi ya. * Mgbe m jụrụ mama m na nne nne m ihe mere Englewood ji dị otú a, ha gwara m banyere gọọmenti. Banyere ka esi wuo usoro okporo ụzọ ahụ site na mpaghara ndị ojii, na-ebibi obodo ndị a na-agaghị ewughachi. Banyere ikike ụlọ nke obodo na-emebi ụlọ ọha na-achụsasị ezinụlọ n'aha "mmepe obodo," naanị maka ndị isi obodo ka ha tụgharịa wee resị ndị na-emepụta ezigbo ala na ọnụ ala. Banyere obodo n'usoro n'usoro underfunding Black ụlọ akwụkwọ wee mechie ha n'ihi na "Emeghi nke oma." Ma nke ahụ bụ nnọọ ihe mere agbata obi—ọbụghidị ihe mere ezinụlọ m. * United State bụ mba nọ na ụkọ , ma nke a na-abawanye ụba. Pasent iri asaa na asatọ nke ndị America na-akwụ ụgwọ maka ịjụ ụgwọ. Dị ka nke 2018, ihe dị ka pasent iri anọ nke ndị America enweghị ike ịkwụ ụgwọ $400 na-atụghị anya ya na-ejighị ụgwọ ma ọ bụ na-eresị ihe onwunwe ha. Ihe dị ka pasent iri abụọ na ise nke ndị America kwụsịrị nlekọta ahụike dị mkpa n'ihi na ha enweghị ike imeli ya. Nye ọtụtụ ndị nọ na mba a, anyị abụghị mba nke ọganihu. * Ikike ịre mmanụ ọkụ na-enweghị oke na enweghị oke iwu n'atụ anya ihe abụọ. Nke mbụ, ụlọ ọrụ na-ahụ maka mmanụ ọkụ na ndị na-achịkwa ha (ma ọ bụ na-erite uru nke ukwuu n'aka ha) nwere ike itinye ego zuru oke na ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji mebie ọchịchọ nke ndị mmadụ - ndị, n'ozuzu, chọrọ ịkwụsị mgbanwe ihu igwe. Nke abụọ, e nwere ndị mmadụ na ebe nwere ike imerụ ahụ, ọbụna gbuo, na-enweghị obere ihe ọ rụpụtara. * Akwụsịghị ntaramahụhụ nke fosil chọrọ nnukwu ikike akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'etiti ụlọ ọrụ na ndị ọgaranya na-erite uru na ha. === "Atumatu na ụkpụrụ nke akwụkwọ dị ndụ ọhụrụ"=== * Mkpebi GND na-atụ aro imezu ebumnuche ndị a n'ụzọ abụọ. Nke mbụ bụ site na otu “arụmọrụ” nke, ọ bụrụ na emecha ya, ọ fọrọ nke nta ka ọ kpochapụ ikuku carbon na US. Nke abụọ bụ site na usoro atumatu nke na-achọ ichebe ndị America pụọ ​​​​na ọgba aghara na enweghị ntụkwasị obi nke ịpụ na mmanụ ọkụ ọkụ ga-emepụta ma belata enweghị aha. * Green New Deal bụ ọhụụ amụma ọhụrụ-nke ga-eduzi gọọmentị na ọha mmadụ site na nnukwu ọrụ na akụkọ ntolite ọgbara ọhụrụ: imebi akụ na ụba ụwa anyị n'ime afọ iri ruo iri abụọ na-abịa. * Emebere Green New Deal, nke mbụ, iji gboo nsogbu ihu igwe n'ọsọ, oke na oke achọrọ iji gbochie oke okpomoku dị egwu. * Naanị gọọmentị etiti nwere ikike iduzi mkpokọta mba nke nwere ike imebi akụ na ụba ngwa ngwa. * Mkpokọta akụ na ụba ọ bụla n'akụkọ ihe mere eme America erigbuwo ndị a kpapụrụ iche. Ụlọ ọrụ mgbazinye ego nke ndị nwe ụlọ (HOLC) -emepụtara n'oge New Deal iji nye ndị nwe ụlọ na-eche mgbagha ego mgbazinye - nke a na-akpọkarị mpaghara ojii dị ka "oke ihe ize ndụ," nke kwụsịrị ịgbazinye ego ma gbaa ume redlining. Taa, pasentị 74 nke agbataobi akpọrọ "oke ihe ize ndụ" bụ mpaghara ndị na-akpata obere ego na etiti, na pasent 64 bụ ndị pere mpe - nke pụtara na mpaghara ndị a ka kewapụrụ agbụrụ na akụ na ụba ruo taa. * Mgbasawanye okporo ụzọ na mmemme mmeghari ohuru nke obodo n'ime 1950s, 1960s, na 1970s chụpụrụ ọtụtụ narị puku ndị bi na ya-karịsịa ndị nwere agba na-enweghị enyemaka ego zuru oke, na-ekpochapụ ọtụtụ afọ akụ na ụba maka ndị nwere ụlọ na azụmaahịa. N'ihi nke a, echiche nke mkpokọta akụ na ụba na-atụ ọtụtụ nde ndị America egwu. The Green New Deal ga-akpachapụ anya kpọmkwem egwu ndị a, ma ọ bụ ihe ize ndụ na-efunahụ nkwado ọha ọ chọrọ iji kwado onwe ya n'ofe afọ iri. * Ọhụụ GND nke ike bụ otu n'ime nkesa: site na nzuzo gaa na ọha, site na onye were ọrụ ruo onye ọrụ, site n'akụkọ ihe mere eme bara uru ruo ndị nwere akụkọ ihe mere eme. * Nsogbu ihu igwe nwere ike ịga n'ihu n'akwụsịghị akwụsị naanị site na nnukwu ikike akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * Ọganihu nke Green New Deal na-adabere n'ikike iweghachi ikike site na pasent 1 yana ụlọ ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba e mere iji jeere ha ozi. Ọ bụrụ na anyị ga-aghọ akụ na ụba nke na-ejere ndị mmadụ ozi na mbara ala, mgbe ahụ, ndị mmadụ-niile nke ndị mmadụ-chọrọ ike, na anyị chọrọ ya ugbu a. * Nyere oge, nsogbu ihu igwe - buru ibu, dị adị, na-akawanye njọ site na ụbọchị - enwere ike idozi naanị site na mgbanwe ike akụ na ụba, nke chọrọ nchịkọta akụ na ụba. Ọ bụ sọsọ mba achikọtara ọnụ niile nwere ike ịkwalite mmepụta akụrụngwa ike dị ọcha ngwa ngwa nke ọma-ma wetuo ikuku ikuku ngwa ngwa. * Ndị nkatọ na-enwe obi abụọ banyere ikike mba anyị iji nweta mgbanwe nke nha na ọsọ Green New Deal tụrụ aro kwesịrị ịṅa ntị na nkuzi nke mkpokọta Agha IIwa nke Abụọ: tọọ ebumnuche mmepụta ịchọrọ iji merie, ọbụlagodi na ọ dị ka ọ gaghị ekwe omume na mbido, wee gbasie mbọ ike izute ebumnuche ndị ahụ site na nnukwu, nhazi, itinye ego ọha na eze atụmatụ yana mmekorita ya na ụlọ ọrụ nkeonwe. * Amụma GND niile, ma dị warara ma ọ bụ sara mbara, na-eje ozi ala ala okpukpu atọ: nweta ebumnuche decarbonization nke H.R. 109 setịpụrụ, belata ahaghị nhata ego, ma dozie mmegbu nke usoro. * Amụma GND na-arụ ọrụ n'ịkpụzi ahịa ma mepụta ọchịchọ ka ngwaahịa carbon na enweghị carbon bụrụ ihe ndabara, kama ịbụ ihe ọzọ maka ngwaahịa na-akpa ike carbon. * Nkọwa ga-aga n'ihu na-agbanwe ka anyị na-amụta otú kacha mma iji decarbonize n'ụzọ ziri ezi ma na-achịkọta ndị America-aka anyị, ihe okike anyị, ihe onwunwe anyị-iji mee ka akụ na ụba anyị dịkwuo mma, ka anyị na-elekọta ibe anyị n'ụzọ ọ bụla. Mana n'agbanyeghị ihe anyị na-ezute na ahịhịa nke ụkpụrụ amụma na mmejuputa iwu, ọhụụ nke Green New Deal na-enye kompas anyị ga-achọ. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://twitter.com/rgunns Twitter ibe] * [https://rooseveltinstitute.org/authors/rhiana-gunn-wright/ Roosevelt Institute ibe] {{DEFAULTSORT:Gunn-Wright, Rhiana}} [[Category:Ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị]] [[Òtù:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category:Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4lt0lg0esgycsnsk32rxg1euvotgori Kevin J. Patel 0 3139 13415 13414 2023-04-19T18:00:02Z Ennydavids 89 /* Okwu okwuru */ category wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Kevin J. Patel''' (amụrụ n'ọnwa Septemba 23, afọ 2000) bu onye ọmụma ikpe ikpe ihu igwe nke America nke mbu. Patel na-akọwapụta dị ka onye na-akwado na Onye nhazi maka obodo ya ka ọ na-ekwu n'ihu ọha banyere ahụmahụ ya dị ka onye na-akwado ihu n'ihu na-achọpụta ọrịa iku ume. Ọ bụkwa onye nchoputa na onye isi oche nke OneUpAction, ndị ntorobịa mba ụwa na-edu na-adịghị akwụ ụgwọ nke dabeere na U.S. na-akwado ma na-enye ndị ntorobịa ike site n'inye ha ihe onwunwe, ha chọrọ ka ha bụrụ ndị na-agbanwe agbanwe. E gosikwara ya na mgbasa ozi dị iche iche, dị ka Mag Health Men, Vox, NowThis, Aljazeera, Yahoo News na Insider. ==Okwu okwuru == * A na-ejikọta mmemme ihu igwe na ndị nọ na klaasị dị ala ọ bụghị nke ndị nwere agba ma ọ bụ ụmụ amaala. Anyị achọghị ka e nye anyị ihe ngosi. N'ime mmegharị a ndị mmadụ na-echefu na ndị nọ n'ọchịchị nwere mmetụta nke ihe ùgwù na ma ọ bụ na-acha ọcha, Ụzọ anyị si akọwa mmegharị ahụ aghaghị ịmalite ka ọ bụrụ ihe na-agụnye ndị ojii, ụmụ amaala na ndị na-agba agba / ndị na-akwado. ** Kevin J. Patel na [https://www.menshealth.com/trending-news/a33957346/kevin-patel-oneupaction/OneUpAction Ahụike Ụmụ Nwoke] {{DEFAULTSORT:Patel, Kevin J.}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category:Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi]] szd9psrftbzp2iq2g2daxapk99i2ppg Rajendra K. Pachauri 0 3140 13419 13418 2023-04-19T18:39:04Z Ennydavids 89 Databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Rajendra K. Pachauri|Rajendra Kumar Pachauri]]''' (amụrụ 20 August 1940) bụ onye mmụta akụ na ụba sị India , ọkà mmụta sayensị gburugburu ebe obibi, na onye ọrụ obodo. Amaara dị ka onye bụbu onye isi oche nke Intergovernmental Panel on Climate Change(IPCC). Ọ nọrọ n'ọkwa ahụ malite n'afọ 2002 ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm n'afọ 2015, bụ́ oge e nyere ọgbakọ ahụ onyinye Nobel Peace. == Okwu okwuru == * Iji nyere aka ịlụ ọgụ mgbanwe ihu igwe Hapụ anụ otu ụbọchị (otu izu) na mbụ, wee belata ya n'ebe ahụ. N'ihe gbasara ngwa ngwa nke ime ihe na ohere nke iweta mbelata n'ime obere oge, o doro anya na ọ bụ ohere kachasị mma. ** [http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/2699173/Eat-less-red-meat-to-help-the-environment-UN-climate-expert-say.html "Rie obere uhie uhie. anụ iji nyere gburugburu ebe obibi aka, ọkachamara ihu igwe UN kwuru, "N'ajụjụ ọnụ '' The Telegraph '' (7 Septemba 2008) Telegraf ] * Ọ dịghị onye nọ na mbara ala a nke mmetụta mgbanwe ihu igwe ga-emetụ n'ahụ. ** Rajendra K. Pachauri (2014), dị ka atụrụ aka na: Ganpat, Wayne G. (2014), ''Mmetụta nke mgbanwe ihu igwe na Nchekwa nri na obere Island na-emepe emepe States'' p. xxi == Okwu gbasara Rajendra K. Pachauri == * A ga-ekerịta Nrite Nobel Peace Prize Nke 2007, n'akụkụ abụọ hà nhata, n'etiti Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC) na [[Al Gore | Albert Arnold (Al) Gore Jr.]] maka mbọ ha na-agba iji wulite na na-ekesa ihe ọmụma kachasị ukwuu banyere mgbanwe ihu igwe mmadụ kpatara, na ịtọ ntọala maka usoro ndị dị mkpa iji gbochie mgbanwe dị otú ahụ. ** "Nrite Nobel Peace Prize nke 2007 - akwụkwọ akụkọ". "nobelprize.org." Kọmitii Nobel nke Norwegian. Ọktoba 12, 2007. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pachauri, Rajendra}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Òtù:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category:Ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi]] gl0xjzziywi44k790ffmz7dvzhx87a2 Catherine Nakalembe 0 3141 13430 13429 2023-04-19T20:05:28Z Ennydavids 89 Link wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Catherine Nakalembe|Catherine Nakalembe]]''' bụ onye Uganda bụ ọkà mmụta sayensị na onye ọkachamara na-eme nchọpụta na '''Mahadum nke Maryland, College park''' (UMD) na Ngalaba Geographical Sciences na NASA Harvest Africa Onye Nduzi mmemme. Nnyocha ya gụnyere ụkọ mmiri ozuzo, ọrụ ugbo na '''nchekwa nri'''. N'afọ 2020, e nyere Nakalembe onyinye [https://appliedsciences.nasa.gov/our-impact/news/catherine-nakalembe-selected-2020-africa-food-prize-laureate "Catherine Nakalembe ahọpụtara dị ka onye nrite gbasara nri Africa 2020"] == Okwu okwuru == * E nwere ọtụtụ ndị ọkà mmụta sayensị na-eto eto, ụmụ agbọghọ, ndị agba dị iche iche ma ọ bụ ndị tolitere dị ka m, ndị na-enwebeghị ihe doro ha anya. Enwere m olileanya ịkpali ha na enwere ohere maka ha na sayensị, na ha nwere ike inyere ndị mmadụ aka ma bụrụ ndị amara maka ọrụ ha na-arụ. ** [https://www.nasa.gov/feature/goddard/2020/an-innovator-in-international-food-security " Onye Mmalite nke Nchekwa Nri Mba Ụwa "], NASA.com (February 14, 2020) * Enwere m otu nkwupụta onwe onye mgbe niile: inweta ihe ọmụma na itinye ya n'ọrụ n'ụlọ. ** [https://www.bbc.com/news/world-africa-55333624 "Otu ọkà mmụta sayensị Ugandan Nasa Catherine Nakalembe si eji Satellites kwalite ọrụ ugbo"], BBC.com (December 27, 2020) * Ozi a dị oke egwu maka mmemme na-achọ ịkwalite nrụpụta, bulie akụrụngwa dị ka mmiri na fatịlaịza, ma mee mkpebi na-azọpụta ndụ site na ịdọ aka ná ntị mbụ nke na-eduga n'oge.Project Management Institute, PMI (2022) * Site na ngwaọrụ kwesịrị ekwesị n'oge kwesịrị ekwesị, n'ebe kwesịrị ekwesị, enwere ike ịme mkpebi ndị na-azọpụta ndụ. Project Management Institute (2022) ** [https://web.facebook.com/PMInstitute/photos/a.10150674316688948/10160185691803948 foto Management Institute Ụlọ ọrụ Njikwa foto] (December 30, 2022) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} * [https://appliedsciences.nasa.gov/our-impact/news/catherine-nakalembe-selected-2020-africa-food-prize-laureate "Catherine Nakalembe ahọpụtara dị ka onye nrite gbasara nri Africa 2020"], NASA.com (Septemba 11, 2020) {{DEFAULTSORT:Nakalembe, Catherine}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category: Ụmụ nwanyị Afrika]] [[Category: Ndị si Uganda]] 90cme9srn6ni64lo8m7xxs53gp2zgsk Òtù:Ndị si Uganda 14 3142 13428 2023-04-19T19:58:22Z Ennydavids 89 Category wikitext text/x-wiki Mmadụ ndị si Uganda 2evzvz7dvuc08ubp91b3oke30gqygto Patricia Kombo 0 3143 13434 13433 2023-04-19T20:26:45Z Ennydavids 89 Typo wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Patricia kombo.jpg|thumb|Patricia Kombo]] '''Patricia Kombo''' bụ Onye nkwado ndị ntorobịa n'ihe gbasara ihu igwe si '''Kenya'''. A maara ya nke ọma maka atụmatụ ịkụ osisi ya dị ka akụkụ nke Initiative PaTree anaghị akwụ ụgwọ == Okwu okwuru== * Oge eruola mgbe ndị na-eto eto ga ekere òkè na mbọ a na-agba ichekwa gburugburu ebe obibi n’ihi na ihe ka ọtụtụ n’ime ha ga-anọ nso na-ata ahụhụ nke ọdachi ndị nọrọ onwe ha bụ́ ndị pụrụ ịbịa n’ihi mgbanwe ihu igwe. Enwere ọtụtụ okwu ngwa ngwa, mana m ga-ebelata ya na ólú abụọ; mgbanwe ihu igwe na emekpa ndu. ** Ekwuru na [https://nation.africa/kenya/life-and-style/mynetwork/patricia-kombo-the-tree-planter-on-a-mission-241568"Patricia Kombo: Onye na-akụ osisi na-eje ozi. "], "Mba" (14 June 2021) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kombo, Patricia}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] [[Category: Ụmụ nwanyị si Kenya]] qzkfvz3p30bvgc4cg94v1nqlsiybew3 Nicole Hernandez Hammer 0 3144 13442 13441 2023-04-19T21:24:22Z Ennydavids 89 Meziri wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Nicole Hernandez Hammer''' bụ onye Guatemalan - Amerika onye mmụta sayensị ihu igwe na onye mmụta n'ihe gbasara otuto oke osimiri na mmetụta nke mgbanwe ihu igwe na obodo ndị agba. Ọ bụ onye nkwado ihu igwe nke òtù Concerned Scientist na onye bụbu osote onye isi ụlọ ọrụ Florida Center for Environment Studies. == Okwu okwuru == === Ajụjụ ọnụ na Latina gaa pọdkastị Latina (2019) === * Ọ bụrụ na anyị na-ezere ihe kacha njọ ma anyị ga-enwe ike ime mgbanwe n'ụzọ anyị si gbanwee ụzọ anyị si ele ihe dị ka nha anya na otu anyị si emeso gburugburu ebe obibi omume. Ọ bụrụ na anyị emee nke ahụ, achọrọ m ka nwa m mara na m bụ onye nkwado ya, ọbụlagodi obere ntunye ya, mana hụm ka onye soro kwalite ya, ma ọ bụrụ na anyị emeghị ya ,anyị adaa, achọrọ m ka ọ mara na m gbalịrị. . * ịbụ naanị Latina na ọtụtụ klas sayensị m na n'ezie enweghị Latinos ọ bụla, hapụ Latinas ka ọ leba anya n'ihe gbasara ndị ndụmọdụ, tinye ya n'ọrụ ka m mee nke ọma, ịnọchite anya obodo m. Yabụ na nke ahụ siri ike. Yabụ na ị ga-eme ha abụọ. Ị ga-anọchi anya obodo gị n'otu oge. Ịchọrọ ijide onwe gị dị ka ọkà mmụta sayensị na ọ dịghị eche na ị ga-eme naanị nyocha nke na-emetụta obodo gị. * Nchoputa a ogologo oge egosila ka Latinos na n'ozuzu obodo nke agba na-enweghị oke na mmetụta nke mmetọ. Mana n'oge ahụ, anyị anaghị ekwu maka otu obodo ndị ahụ na-enweghi ike inwe mmetụta nke mgbanwe ihu igwe. *Enwere mmetụta ụfọdụ etinyegoro n'ime usoro nke anyị enweghị ike ịgbanarị yana anyị kwesịrị ịmụta ime mgbanwe na imeghari n'ụzọ ziri ezi. Ma anyị kwesịkwara ime ihe niile anyị nwere ike ime iji gbochie ihe kacha njọ. * Ya mere, oke osimiri acidification maka ndị na-arụ ọrụ na ya, dịka ọmụmaatụ, ụlọ ọrụ ịkụ azụ, oké ifufe maka onye ọ bụla bi n'ụsọ oké osimiri, oke osimiri na-ebili maka ndị bi n'akụkụ ụsọ oké osimiri na okpomọkụ, nke mara mma nke ukwuu. N'ihi ya, echere m na onye ọ bụla na-adịghị enwe mmetụta nke mgbanwe ihu igwe bụ aghụghọ ka ọ dị. *Kedu ka anyị ga-esi lee ụmụ anyị anya wee sị na anyị na-alụ ọgụ maka mgbanwe ihu igwe na anyị na-anya ụgbọ ala SUV na-eri anụ steak kwa abalị ma na-eri nri. Ọ bụ ihu abụọ. Anyị kwesịrị iji ụdị ije ije. *Welata anụ nke ị na-eri. Chee echiche banyere ụgbọ njem, otu ị ga-esi belata oke ụgbọ elu ị na-eme. Kedu ka ị ga-esi ghara ịnya ụgbọ ala ka ị na-eme? Ọ bụrụ na ị ga-azụta ụlọ, chee echiche banyere ike ịrụ ọrụ ike ma chee echiche banyere ihe ịchọrọ n'ezie n'ihe gbasara ụlọ. Ị chọrọ ụlọ skwịe 5,000 ụkwụ ma ọ bụ 15,000 ma ọ bụ 1500 dị mma? === [https://www.entremundos.org/revista/world/nicole-hernandez-hammer/ Ajụjụ ọnụ] na Entremundos=== * Oke oke osimiri na-ebili nke anyị ga-ahụ n'ime afọ 15 na-esote ga-agbanwe Florida, ọ ga-agbanwe ọtụtụ akụkụ nke ụwa, ọ ga-emepụta nnukwu nsogbu na idei mmiri na mmiri ọṅụṅụ. Anyị nwere ọtụtụ sayensị, anyị maara na mgbanwe ihu igwe na-eme, anyị maara na ọ bụ mmadụ kpatara ya, anyị makwaara na anyị na-amalite ịhụ mmetụta ugbu a. Mana ozi a anaghị egosipụta nke ọma na atumatu anyị na steeti ma ọ bụ gọọmentị etiti. *Ndepụta ebe nwere ọnụ ọgụgụ ndị Latino kacha na/ma ọ bụ na-eto ngwa ngwa bụkwa ebe kachasị mfe maka oke oke osimiri. Na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na e nwere akụkụ buru ibu nke ndị Latino na-arụ ọrụ n'èzí na gburugburu ebe obibi ma ọ bụ ọrụ ugbo ma ọ bụ ihe owuwu, ya mere anyị na-enwe mmetụta karịa mgbanwe gburugburu ebe obibi. * M na-echekwa na n'ihi na anyị nwere echiche mba ụwa ka anyị na-adịghị anabata mgbasa ozi nke mgbasa ozi nke ụlọ ọrụ mmetọ na-akwali. Arụmụka ndị a yiri ka ọ kachasị n'ihu na mgbasa ozi America. Mana mgbe ị lere anya na mgbasa ozi mba ụwa, ma Telemundo ma ọ bụ BBC, ha na-ewepụta ozi ahụ n'ụzọ bara uru karị. Ha na ndị ọkà mmụta sayensị na-ekwurịta okwu, ha na ndị ọkachamara na-ekwurịta okwu, mgbe ị na-eme nke ahụ, ọ dịghị arụmụka. * Ma ọ masịrị gị ma ọ bụ na ị chọghị, anyị ga-enwe nsogbu maka mgbanwe ihu igwe, anyị ga-eme mgbanwe. Ọtụtụ ndị mmadụ na-ekwu, na-eme ihe ha na-eme na Netherlands, ma ọ bụ New Orleans, na-ewu mgbidi mmiri, ma anyị enweghị ike. Anyị na-anọdụ ala n'elu nkume limestone nwere nnukwu oghere, ya mere, mgbe oke osimiri na-arịgo elu, ọ bụghị nanị na ọ na-agbago n'ụsọ oké osimiri dị n'ụsọ osimiri, ọ na-abanye n'ime ala n'ime ọdọ mmiri ahụ, anyị na-enwetakwa mmiri ọṅụṅụ anyị site n'ọdụ ụgbọ mmiri ahụ. Ọ na-ebuli okpokoro mmiri na-akpata idei mmiri n'ime ala ma na-emerụkwa mmiri ọṅụṅụ ahụ. Ndị obodo na-emefu ọtụtụ nde dollar ịkwaga olulu mmiri n'ime ime obodo n'ihi ntinye mmiri nnu. * Mbugharị bụ nnukwu okwu, ọ bụghị naanị maka America, kamakwa maka akụkụ ndị ọzọ nke ụwa. Mgbe anyị na-ekwu maka ọtụtụ mmetụta nke mgbanwe ihu igwe, ihe ha pụtara, echere m na njedebe bụ isi bụ ndị gbara ọsọ ndụ ihu igwe. * Anyị na-enwe mmetụta dị iche iche… oge mmiri, oge ọkọchị, oge oke osimiri, oge okpomọkụ. Nke ahụ bụ gịnị kpatara e ji enwe mmetụta nke ngwa ngwa n'elu mmegharị na mbelata, n'ihi na windo ka anyị mee mkpebi maka otu anyị ga-esi gbochie ihe kachasị njọ na-emecha, ma ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ugbu a, mgbe ahụ, anyị ga-adị. na-emeso, n'okwu nke IPCC, "egwu" pụta. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://twitter.com/nhh_climate Twitter] {{DEFAULTSORT:Hammer, Nicole Hernandez}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] m458sx0745hnt3lot0m1afiuqklqzxl Anthropocene 0 3145 13455 13454 2023-04-20T19:10:33Z Ennydavids 89 /* Okwu okwuru */ meziri wikitext text/x-wiki '''Anthropocene ''' bụ ihe atụpụtara na jeoloji epoch malitere site na mmalite nke mmetụta dị ịrịba ama mmadụ na mbara ala ụwa na gburugburu ebe obibi, gụnyere, ma ọnweghị oke na, gbanwe ihu igwe . == Okwu okwuru == * Site n’omume anụrị anyị, usoro nrigbu, na obodo ndị na-eto eto, anyị ebiela n’ụzọ megidere ibe anyị, ụdị anụmanụ ndị ọzọ, na mbara ụwa ruo ogologo oge nke na anyị ewetawo agba ọhụrụ nye mbara ala. Anyị emewo ngwa ngwa ọgwụgwụ nke oge Holocene, nke diri n'ime puku afọ iri gara aga, wee si otú a mee ka ọbịbịa nke Anthropocene Era - onye aha ya na-ekwupụta ọchịchị ụwa anyị na oke mmetụta gburugburu ebe obibi nke Homo sapiens. N'ime oge Anthropocene anyị nọ ugbu a nke ịgba ọsọ mgbanwe ihu igwe, nsogbu mkpochapụ Holocene n'akụkọ ihe mere eme nke ụwa, ụkọ akụrụngwa, ụwa ego mmalite, ike ike enweghị onwe, mkpọka akụ na ụba, ịba ụba nke ike, ikike agha zuru oke, agha na-adịghị ala ala, na nhụjuanya na mgba n'ebe nile, anyị abịawo n'okporo ámá akụkọ ihe mere eme ebe a ga-eme nhọrọ dị mkpa ma tinye ya n'ọrụ. **'''Steven Best''', '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ngụkọta nnwere onwe: mgbanwe maka narị afọ nke 21 '' (2014), p. xii-xiii * Ọ̀tụ̀tụ̀ uto geometric nke ụmụ mmadụ bụ nke a na-enwetụbeghị ụdị ya, ọ dịghịkwa mgbe ọ bụla n’akụkọ ihe mere eme nke ụwa e nwebeghị otu ụdị toro ruo n’ọ̀tụ̀tụ̀ gbakọrọ agbagọ otú ahụ, n’enweghị nguzozi n’ụzọ zuru ezu na usoro ihe ndị dị ndụ. Nsogbu a na-akawanye njọ. N'ime atụmatụ mgbanwe, a na-atụ anya na ọnụ ọgụgụ mmadụ ga-abawanye ruo ijeri 8-10 site na 2050, yana ikekwe gbasaa nke ukwuu site na 2100. Ọnụ ọgụgụ mmadụ na-anọchite anya nsogbu nke usoro kachasị elu, mana n'ezie ọ bụ naanị otu akụkụ nke ọtụtụ ọgba aghara -- gụnyere mkpochapụ ụdị dị iche iche na mgbanwe ihu igwe - na-ejikọta ọnụ na oke oke mmiri ozuzo zuru oke nke na-emepụta ihe ịma aka dị egwu na-eche ụmụ mmadụ ihu na Anthropocene. ** '''Steven Best''', "[https://www.all-creatures.org/lifestyle/img/failed-species.pdf Failed Species: The Rise and Fall of the Human Empires]". ''Romanian Journal of Artistic Creativity''. 9 (2). (2021). *... ihe butere mkpochapụ Holocene bụ ụdị mbibi dị nnọọ iche: mgbasawanye nke otu akụkụ nke biodaivasiti gaa na ọchịchị ụwa. Na nkenke, ya bụ, mgbasawanye nke ụlọ ọrụ mmadụ-mgbawa nke ọnụ ọgụgụ nke "Homo sapiens" na ndị ezinụlọ ha na nso-ngwa ngwa (n'ihe banyere oge geological) gbawara gburugburu ebe obibi na-agbanwe ma na-ebibi teknụzụ. Mgbasawanye ahụ ewepụtala oge ọhụụ gbasara mbara ala, nke akpọrọ Anthropocene ... Okwu Anthropocene, nke pụtara iji dochie akara ngosi nke ọdịdị mbara ala nabatara nke Oge Holocene, na-akọwapụta nsonaazụ ihe omume mmadụ na-eme na ndụ ụwa. -usoro nkwado. N'ezie, mmetụta mbara ụwa nke mmadụ na-agụnye mgbanwe nke usoro mbara ala dị omimi nke na-ahapụ akara aka stratigraphic n'ọtụtụ akụkụ nke elu ụwa. Ihe owuwu ọhụrụ ndị a technofossi dị ka plastik, junk metal, ihe mkpofu redioaktivu na akara ukwu ihe ndị ọzọ sịntetik ... Ya mere, okwu Anthropocene na-abanyewanye na lexicon nke ọ bụghị nanị na mpaghara agụmakwụkwọ, mana nakwa ọha n'ozuzu ('e.g.'' ọ bụzi ntinye na '''Oxford English Dictionary '''ma baa uru maka ntụle nke mkpochapụ nke isii. ** Rodolfo Dirzo, Gerardo Ceballos, na Paul R. Ehrlich. * Anyị nọ n'ọnọdụ mberede n'oge Anthropocene nke mmebi nke ọdịdị ụwa , karịsịa ihu igwe, na-eyi ụwa egwu dịka ebe obibi mmadụ. Otú ọ dị, Usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ,usoro akụ na ụba, ikeketa ọchịchị, bụ nke a na-achọsi ike na mkpokọta isi obodo, nke na-egbochi anyị imeri nnukwu ihe ịma aka ama na-eme ka mbibi ahụ dịkwuo elu. ** John Bellamy Foster, dị ka e hotara na ''[http://www.leftvoice.org/A-Resistance-Movement-for-the-Planet-Full-Interview A Resistance Movement for the Planet - Ajụjụ ọnụ n'ozuzu ]'' (July 02, 2017), ''Oda aka ekpe''. * N’ịbụ nke injin Anthropocene na-akwali, ọnụ ọgụgụ mmadụ amụbawo nke ukwuu, ọha mmadụ n’otu n’otu abịaruwokwa daa ọtụtụ ugboro n’ime afọ 8,000 gara aga. Ọmụmaatụ ejikọtawo mwepu nke mmepeanya Ista Island na ọdịda nke alaeze Mayan na mbelata akụ na ụba gburugburu ebe obibi ka ọnụ ọgụgụ mmadụ na-arị elu. Mbelata dị egwu nke ndị bi na Europe n'oge Ọnwụ Ojii n'afọ ndị 1300 bụ kpọmkwem nsonaazụ nke oke mmadụ na ọnọdụ ibi ndụ na-adịghị ọcha nke mere ka mgbasa nke Yersenia pestis, ma ọ bụ ọrịa na-efe efe. ** Manfred Laubichler, [https://theconversation.com/8-billion-humans-how-population-growth-and-climate-change-are-connected-as-the-anthropocene-engine-transforms-the-planet- 193075 ijeri mmadụ asatọ: Otu esi ejikọta ọnụ ọgụgụ mmadụ na mgbanwe ihu igwe ka 'Injin Anthropocene ' na-agbanwe ụwa]. '''Mkparịta ụka ahụ (webụsaịtị)|Mkparịta ụka ahụ''' Nọvemba 3, 2022. * Mmetụta mbara ala anyị abawanyela kemgbe ndị nna nna anyị mbụ siri n'osisi rịdata, na mbụ site n'ịchụ nta ụfọdụ anụmanụ ka ahụpụrụ. Ọtụtụ mgbe ka e mesịrị, mgbe mmepe nke ọrụ ugbo na ndị ọrụ ugbo, anyị malitere ịgbanwe ihu igwe. N'agbanyeghị nke ahụ, ụwa ghọrọ naanị "ụwa mmadụ" nke nwere ihe dị nnọọ iche. Nke a bụ ike ọchịchị ike, nke n'onwe ya tolitere site na mgbasawanye nke Europe na narị afọ nke iri ise na iri isii na oge nke ịchịisi na idobe ụmụ amaala gburugburu ụwa. ** Mark Maslin na Simon Lewis, "[https://theconversation.com/why-the-anthropocene-began-with-european-colonisation-mass-slavery-and-the-great-dying-of-the-16- narị afọ-140661 Gịnị kpatara Anthropocene ji malite na ọchịchị Europe, ịgba ohu na 'oke ịnwụ' nke narị afọ nke 16]". '''Mkparịta ụka ahụ (webụsaịtị)|Mkparịta ụka ahụ''' Jun 25, 2020 * "Anthropocene" na-eme ka akụkọ dị mfe. Ọ dị mfe, n'ihi na ọ naghị agbagha ahaghị nhata, mwepu, na ime ihe ike nke e dekọrọ na mmekọrịta dị n'usoro ọgbara ọhụrụ nke ike na mmepụta. Ọ bụ akụkọ dị mfe ịkọ n'ihi na ọ chọghị ka anyị chee echiche banyere mmekọrịta ndị a ma ọlị. A na-ebelata mosaic nke ọrụ mmadụ na weebụ nke ndụ ka ọ bụrụ ihe na-adịghị ahụkebe mmadụ: otu ihe na-eme ihe. Enweghị ahaghị nhata, commodification, imperialism, nna ochie, ụdị agbụrụ, na ọtụtụ ndị ọzọ, ewepụrụ nke ukwuu na nlebara anya. ... Ànyị na-ebi n'ezie na '' Anthropocene '', na nlọghachi ya na mmasị Eurocentric vista nke ụmụ mmadụ, na ịdabere na echiche nke ọma na-eyi nke akụ- na nkà na ụzụ-determinism? Ma ọ bụ na anyị na-ebi na '' Capitalocene '', oge akụkọ ihe mere eme nke e mere site na mmekọrịta na-enye ohere nchịkọta ego na-adịghị agwụ agwụ? ** Jason W. Moore, ''Capitalism in the Web of Life'' (2015), p. 206 == Hụkwa == * [[Okpomọkụ gburugburu ụwa]] * [[Great Acceleration]] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: Mgbanwe ihu igwe]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] gioiesnhemjkt2vttsw3h961w3va823 Colette Pichon Battle 0 3146 13478 13461 2023-04-22T19:19:46Z Olugold 25 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Colette Pichon Battle''' bụ onye na-akwado ihu igwe na ọkàiwu, onye tọrọ ntọala na ikpe ziri ezi ihu igwe na Ebe etiti oke ruru mmadu nke The Gulf Coast Center for Law & Policy. Ọ bụ onye na-ekwu okwu TED, yana onye otu 2019 Obama Foundation A maara ya nke ọma maka ịkwado mkpa nke obodo ndị nwere agba n'ihu Nsogbu ihu igwe na Gulf Coast nke the United States . == Okwu okwu == ===[https://onbeing.org/programs/colette-pichon-battle-placed-here-in-this-calling/ Interview] with On Being (2022) === * Ndị Creole bụ ndị nweere onwe ha nwere agba, ha nwekwara ike nweta ala tupu ọtụtụ ndị isi ojii enwee ike. Ya mere, ezinụlọ m anọworị ebe ahụ tupu ọ bụrụ America, tupu ọ bụrụ U.S. * Echere m na nke ahụ bụ akụkụ na-atụ m ụjọ. Anyị na-efunahụ ọgbọ nke ndị maara ọdịdị nke ihe ndị a. Na anyị na-enweta ndị ọhụrụ n'ime oghere anyị bụ ndị na-amaghị ihe bụ ajọ ifufe, na ajọ ifufe nke anyị maara ịkọwa abụghị ndị anyị na-eche ihu ugbu a. *Ugbu a ala na-eju afọ mgbe niile, n'ihi na mmiri na-ebili, ogo mmiri na-ebili, ọdọ mmiri na-ebili. *Ngosi elu oke osimiri dị adị, maka ndị anyị nọ n'akụkụ oke osimiri, anyị ga-ahụ ya. * Onyonyo egosighị ebe dị na New Orleans. Ya mere, ịnya ụgbọ ala gafee akwa mmiri na ọdọ mmiri Pontchartrain, ị ga-agafe na apiti, na ihe niile dị ndụ ndụ m niile bụ aja aja na-esi ísì. Ọ bụkwa naanị ọnwụ. Agaghị m anụ isi ọnwụ dị otú ahụ. Ihe niile nwụrụ. Mbanye mmiri nnu gburu ahịhịa niile dị na apiti ị ga-ebufe. * E nwere ndị nchọpụta a niile bụ ndị na-ele anya na South Louisiana tupu Katrina, ọtụtụ ndị na-eche banyere oke oke osimiri na ihe ndị a niile ruo ogologo oge, ma ọ bụghị ihe ọmụma. Ọ bụghị ozi wetara na obodo. Mahadum ndị ahụ maara ya, mana ndị obodo amaghị. * Ma nke ahụ bụ oge ị nwere ụdị nke a - ọ bụ n'ezie. Ị naghị - onye nwere ike ikwere na ala gị agaghị adị ọzọ? Ọtụtụ ndị mmadụ ka na-enweghị ike ịghọta nke ahụ n'echiche. * Ala ahụ, maka ndị dị ka m, e jikọtara ya na nnwere onwe anyị. Ị maara, ala ahụ, ala na ikike ịnọ n'ebe ahụ ka e jikọtara ya - ọ bụ ọdịiche dị n'etiti ịbụ ohu na ọ bụghị. Ọ bụ - ọ bụ omenala mụrụ ọtụtụ mmadụ. Na iji tufuo nke ahụ - ọ dị ya n'oge ahụ na anyị ga-atụfu ihe niile. * ndị mmadụ na-ajụ m mgbe niile, ọ bụrụ na ị maara na ala gị ga-aga, gịnị kpatara ị ka na-alụ ọgụ?... Amaghị m ihe ha na-atụ anya, ị maara? Anyị na-agbada na-efegharị ma ọ bụrụ na anyị aga. * ọ bụ azịza eziokwu kacha m nwetatụrụla. ** onye isi FEMA na-ekwu "Usoro ọdachi na mba a bụ nke e mere maka etiti etiti." *Enweghị m ogo iwu a n'efu. Ma iwu ndị e dere ugbu a abụghị maka m, ọ bụghịkwa obodo m, ọ bụghịkwa ka ha na-enyere ndị mmadụ aka, ọ bụghịkwa ịzọpụta ndị mmadụ, ọ bụghịkwa ha. bu n'obi ime ihe ndị ahụ na oke mmadụ na ugwu. Ha bu n'obi ichekwa a etiti-klas tax isi, oge, fọrọ nke nta ka ọ bụla iwu na anyị nwere. Kedu ka nke a si emetụta onye na-atụ ụtụ? bụ nyocha nke a na-eji. * E nwere ndị ajọ mmadụ n’ụwa a, ma ihe ka n’ọnụ ọgụgụ, e nwere nanị ndị na-amaghị. * Ọ bụụrụ m oge m ghọtara, nke ọma, enwere m ebumnuche ebe a. Anyị ga-agbanwe iwu ndị a. Anyị aghaghị ịgbanwe ọha mmadụ. Ọ bụ ihe owuwu anyị bi na ya bụ nsogbu. Anaghị m ekwu maka na ị masịrị m, ma ọ bụ na-amasị m gị, ọzọ. Anyị ga-ekwu ugbu a, ọ na-arụ ọrụ a maka ndị kacha nta n'ime anyị, nke na-alaghachi na nzụlite Katọlik ahụ ... Nke ahụ bụ ihe m mụtara. Nke ahụ bụ onye anyị kwesịrị ịma. Ọ bụ ya ka anyị kwesịrị iwepụta oge iji mee ka ihe na-arụ ọrụ. * ihe owuwu na iwu obodo anyị anaghị arụ ọrụ maka obere anyị. N'ezie, ha na-eke ma na-akpachapụ anya ndị mmadụ. Ha na-emepụta adịghị ike, mgbe ahụ anyị na-ata ndị mmadụ ụta maka adịghị ike ahụ site n'ikwu ihe gbasara omume nke onwe ha. Ihe anyị hụrụ na Katrina abụghị nhọrọ ndị na-adịghị mma nke ndị mmadụ n'otu n'otu. Anyị hụrụ nbibi nke sistemu, ma ọ bụ: anyị hụrụ ka sistemụ na-arụ ọrụ etu e si hazie ya ka ọ rụọ ọrụ. * Amalitere m ịgụ akwụkwọ Red Cross na akwụkwọ FEMA, ana m eche n'onwe m, abụ m onye ọka iwu na enweghị m ike ịghọta ihe a. Kedu ka ndị na-eme ihe mgbe niile ga-esi ghọta ihe ha na-edebanye aha? Ha nọkwa na-edebanye aha ndụ ha pụọ. Ha nọ na-abịanye aka n'ihe onwunwe ha. Ha na-edebanye aha, ị maara, iji nweta dollar nke mere ka ha na gọọmenti etiti gbaa akwụkwọ n'ihi na ha emefughị ha n'ụzọ ziri ezi. Ị mara, ọ dịghị onye na-agwa ha ihe ha ga-eme, ha na-agwa ha ka ha bịanye aka n'akwụkwọ. Na nke a wee ghọta ihe na-eme mgbe ị naghị etinye ego na usoro agụmakwụkwọ gị, ihe na-eme mgbe mba ndị ọzọ na-enye ohere r usoro agụmakwụkwọ South ka ọ gaa na ọkwa ndị ahụ dị ala. Ọ pụtara, na ọdachi, ndị mmadụ aghọtaghị akwụkwọ ha na-edebanye aha ma ọ bụ ihe ọ pụtara n'azụ ha. Na oh, n'ụzọ, ọbụghị onye ọka iwu. Dị ka, ọ ga-amasị m, gbajie ihe ahụ wee gụọ ya, kwa. *Ị mara, anyị na obodo a, anyị niile nwere mmalite nke mgba nke anyị, ịdị adị nke anyị. Ya mere mgbake ọdachi kwesịrị ekwesị pụtara na ị ga-ekwenye n'oge gara aga na omume gị, maka oge na maka ọdịnihu. Nke a bụ maka nrụzi, ọ bụghị naanị maka nzaghachi. Na anyị na mba a nwere ezigbo nsogbu na akụkụ ahụ, n'ihi na ụta, maka anyị, bụ ihe ihere. Ọrụ bụ ihe ihere. Mana anyị niile na-ahụ maka ya. Ọ bụrụ na anyị na-edobe usoro a, anyị niile na-ahụ maka ezighi ezi, ya mere, anyị niile na-ahụ maka ngwọta ndị ziri ezi. Ma ọ pụtara na anyị ga-amalite n'ebe ndị ahụ anyị mepụtara adịghị ike na ya, wee si ebe ahụ pụọ. Anyị nwere akụrụngwa zuru oke iji nyere mmadụ niile aka. Nke a bụ maka ebe ị na-amalite. * O siri ike, ibi na obodo a na ọbụna nzaghachi maka ọdachi ma ọ bụ mmerụ ahụ bụ ịga zụta ihe. Ị mara? Nke ahụ bụ - anyị amaghịdị ihe anyị na-eme. Anyị amaghị ihe - anyị na-eme ya n'amaghị ama. Anyị bara ọgaranya - naanị gaa zụta ya. Naanị gaa were ya. Ọ bụ nke gị ịnara. Ọ chọrọ obi ike dị ukwuu iji nyochaa nke ahụ, n'ezie, n'ihi na anyị ga-enyocha nkasi obi anyị. Anyị ga-enyocha ihe ndị anyị rụrụ ná ndụ anyị niile iji nweta - ụkpụrụ. Anyị nwere ụkpụrụ ndị na-emerụ ahụ nke na-emerụ ụwa - ụkpụrụ anyị. Anyị bụ - dịka mba, dịka mba, dịka ndị hụrụ nkasi obi n'anya ma hụ ihe anyị hụrụ n'anya ma hụ nnwere onwe anyị n'anya - anyị nọ n'ọnụ ọnụ mma ụta. Anyị na-akpatakwa ọtụtụ ihe ọjọọ, anyị anaghịkwa ege ntị. Anyị na-eche banyere mmetụta ihu igwe dị ka ihe na-emerụ ndị ogbenye ahụ nọ ebe ahụ n'ihi na ha dara ogbenye, ma ọ bụ n'ihi na ha nwere onye ndu ọjọọ, ma ọ bụ, ị maara - mana nke ahụ abụghị ihe na-eme. Oriri anyị na-akpata nsogbu a. * Ọ bụrụ na anyị kwenyere na chioma, mgbe ahụ enwere ụfọdụ ọrụ na-aga na nke ahụ. Ọ bụrụ na anyị nwere obi ụtọ ibi na obodo a ma nweta ihe anyị nwere, mgbe ahụ, anyị agaghị enwe ike ịmegharị ihe na inwe mmetụta dị mma banyere onwe anyị. Ọ bụ oge igosi n'ebe ndị siri ike, nri? Onye ọ bụla ọzọ na-eche ka anyị kweta na ọ bụ anyị bụ injin nke mmerụ ahụ. Ya mere, nke ahụ chọrọ obi ike. M pụtara, ị maara, onye chọrọ ikweta na banyere onwe ha? Ọ bụ obi ike, ị maara? Anyị adịghị amasị ile anya n'enyo. Ihe ahụ chọrọ obi ike. M na-alụso ihe ndị ahụ ọgụ mgbe niile; dị ka, kedu ihe dị n'agbata ụta nke na-egbochi gị ime ihe na nkwenye nke na-eme ka ị na-eme ihe ziri ezi? Ị ga-eme nke ahụ. Ị ga-eme nke ahụ kwa ụbọchị, ma ọ bụ ọzọ - na ị nweghị ike iwe ndị mmadụ iwe, n'ihi na enwere njem. M na-ewebu ndị mmadụ iwe nke ukwuu...M pụtara na ị maara, oke ndidi ọ na-ewe maka ndị ọcha etiti klaasị ịghọta ọnọdụ ndị agba aja aja na mba a dị ka ogologo oge ka ị chọrọ. m ga-anọdụ ala ebe a mara mma banyere nke a? Mgbe ụfọdụ, ọ dị gị ka ị naghị ege m ntị. Ma ugbu a, nke ahụ bụ naanị enweghị nkwanye ùgwù, nke anyị anaghị eme na South, n'ihi na enweghị nkwanye ùgwù bụ - nke ahụ bụ akara. Ya mere obi ike bụ ihe a ga-eme, na ndidi bụkwa. Mana anyị na-eche nsogbu ihu na anyị nwere ikekwe afọ asaa karịa iji mee mgbanwe ụfọdụ na ya, yabụ anyị niile ga-enweta nke ahụ ntakịrị ngwa ngwa. *Ikwenye n'ezie na ị ghọtara ihe na-eme ụwa, ọ ga-agbaji obi gị. Ọ bụrụ na ị naghị akwa ákwá miri emi, anya mmiri siri ike maka ọnọdụ nke ụwa a na ndị niile nọ na ya, ị ghọtabeghị nsogbu ahụ. Ya mere, ozugbo ị rutere ebe ahụ, naanị ihe nwere ike ime ka ị pụta n'ụdị ọchịchịrị ahụ bụ nkwenye n'ihe karịrị onwe gị. * Anyị ga-atụfu ihe niile, aha ikpeazụ m bụ Agha. Gịnị ka m kwesịrị ime? Ekwesịrị m ịlụ ọgụ. Ekwesịrị m ịlụ ọgụ, mana m kwesịrị iji ngwá ọrụ na-ewuli mmadụ elu ọgụ, ọ bụghị ngwá ọrụ na-eweda ndị mmadụ na-ebupụ ha. Na nke ahụ bụ ịhụnanya. Nke ahụ bụ ndidi. Nke ahụ bụ ihe niile ha kụziiri gị n’ụlọ akwụkwọ Sọnde. Ha kwuru eziokwu. * Nke a abụghị maka mbelata ikuku griin haus. Nke a bụ maka anyị anyị ji ndị mmadụ kpọrọ ihe nha anya? Ma ọ bụrụ na anyị emee, anyị nwere ụfọdụ recalibrating ime, dị ka mbara ala. * Enweghị m ike ikwenye na ọ bụ gọọmentị US - ọ bụ gọọmentị anyị, ọ bụ ndị nnọchi anya anyị, n'okpuru nchịkwa ọ bụla na mkparịta ụka mba ụwa a - na-akwụsị mkparịta ụka nke na-ekwu: kwụọ ụgwọ ọrụ achọrọ maka ndị mmadụ na-enwe mmetụta nke mmetụta. ihu igwe; ego na, n'ihi na i mere ya. Ọ bụ obodo anyị na-ekwu mba. Nke ahụ, nye m, dị ka, bịa ugbu a. Anyị ka nke ahụ mma. Nke a bụ ndụ anyị na-ekwu maka ya. Nke a bụ mbugharị oke. Nke a bụ ndụ ndị mmadụ. Nke a bụ ọnwụ okpomọkụ. Nke a bụ ọkụ. Nke a bụ oké ifufe. Tinye ihe niile na nke a. Anyị na-alụ ọgụ maka ma ọ bụ na ọ bụghi ndị mmadụ kwesịrị inwe ikike ịtụ vootu? Anyị na-alụ ọgụ maka ma ndị mmadụ kwesịrị inwe ikike nke ahụ ha? Nke ahụ bụ egwuregwu ụmụaka ma e jiri ya tụnyere ihe nsogbu ihu igwe a bụ. Ebee ka iwe ezi omume dị n'okwu a? Gịnịkwa kpatara na anyị enweghị ike ịgafe nke ahụ? *Ịhụnanya na-eduga n'ọñụ...Aṅụrị na-esite n'ịhụnanya. Iji luso ihe a ọgụ, iji luso egwu ụlọ ọrụ mmanụ ọgụ nke ịla n'iyi, enwetara m enyemaka iji weta ọṅụ nke ịhụnanya obodo maka ihe niile ha bụ. * Amụtala m na ọbụna ndị mmadụ — ndị na-ahụ ụwa n’ụzọ dị iche na gị, ha hụrụ ihe n’anya. Ma ọ bụrụ na anyị ewepụta oge na-ekerịta ihe anyị hụrụ n'anya n'etiti onwe anyị, anyị nwere ike ịhụ ọdịdị mmadụ nke onye ọ bụla, anyị nwekwara ike ịhụ na ibe anyị bara uru. Ma ọ bụrụ na anyị nwere ike jikọọ n'ezie, nke ahụ bụ ihe anyị kwesịrị isonyere ibe anyị, n'ihi na ụfọdụ ihe a ga-ajụ bụ na ị ga-ahapụ m ka m bụrụ. Ị mara. Ka mbugharị na ihe ndị a niile na-eme, ụfọdụ ndị ga-ahọrọ ihe ọzọ karịa ihe ị ga-ahọrọ. *anyị ga-achọ ọkwa nke imepụta ihe iji pụọ na ihe a, enwere m olileanya na ọgbọ na-abịa, nke nwere ọtụtụ ihe ịma aka, nwekwara ike imepụta ihe zuru oke iji pụọ na ya, ga-erute ọkwa ọzọ. . ==" Ọhụ ya gbasara Ọwara South" (2020) == Na ''Imeri New Deal'' * N'ebe a na Gulf South, anyị maara ọdachi ihu igwe. Ajọ Ifufe Katrina gbanwere ndụ m. M laghachiri n'ụlọ, na Slidell, Louisiana, na 2006. Achọpụtara m na obodo m chọrọ ndị ọka iwu-onye ga-agụ akwụkwọ niile nke ọdachi na-emepụta. A na-arịọ ha, n'etiti nhụjuanya, ka ha wepụ ikike ha. Abụ m naanị onye ọka iwu nke atọ si obodo m bịa. N’ihi ya, m gụrụ akwụkwọ ndị ahụ ma kpebie ịnọrọ. * Ahụmahụ mbụ anyị na Gulf South-Texas, Louisiana, Mississippi, Alabama, na Florida na-akwado oku ndị ọkà mmụta sayensị ka ha mee ngwa ngwa lebara mgbanwe ihu igwe anya ma mee ka obodo ndị dị n'ihu nwee ike na-agbanwe agbanwe na usoro a. * Ọrụ anyị na-egosi na ihe ngosi mgbasa ozi nke Green New Deal dị ka mmemme maka ndị na-emesapụ aka enweghị ike isi n'eziokwu ahụ. N'ebe a n'ụsọ oké osimiri nke atọ, ndị isi ojii, ndị ọcha, agba aja aja na ndị obodo, obere azụmahịa, ndị otu agbata obi, na ndị na-ebi ndụ oge niile sitere na ụdị ndụ niile dị njikere maka Green New Deal, anyị makwaara na otu ahụ ka ọ dị ndị mmadụ n'ofe niile. obodo a. * Ọdachi ogbunigwe mmanụ nke British Petroleum nke 2010, mgbe BP-leased na Transocean nwe Deepwater Horizon gbawara, na-ahapụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 5 nde barel mmanụ n'ime Ọwara Mexico, na-echeta mmetụta ya na gburugburu ebe obibi, mana obere echeta bụ mmanụ iri na otu ahụ. ndị ọrụ rig ndị lara n'iyi. * Ebe anyị dị n'ụsọ oké osimiri na ala dị ala na-emekwa ka Gulf South ala efu maka ọdachi ihu igwe nke mba a. *Amụma ndị ezubere iji belata ikuku gas ga-ekpochapụkwa ala ndị na-egbu egbu mmanụ na gas hapụrụ, na-eji otu nkwado ego na ngwa ngwa. Na nchacha a, na n'akụkụ ọ bụla nke mgbanwe ziri ezi na nke ziri ezi, ụgwọ na ibu ga-akwụ ụgwọ site na ụlọ ọrụ ndị na-emetọ obodo ma kpachaara anya ghọgbuo ọha mmadụ banyere egwu egwu ọrụ ha na-etinye na ihu igwe anyị. * Anyị ga-akwadorịrị ihe ọkụkụ dị mma na ụdị dị iche iche nke ugbo kama ịbụ otu. Usoro nri anyị ga-agbanyerịrị na ụkpụrụ nke agroecology dabere na obodo na ikike ọchịchị nri. * Oke osimiri bụ nke anyị niile. Nkwekọrịta ọhụrụ na-acha anụnụ anụnụ ga-akwụsịrịrị mbọ a na-anwa imepụta oke osimiri site n'ugbo azụ̀ ụlọ mmepụta ihe na nnukwu aquaculture. * Na-enweghị isi ngbanwe akụ na ụba na nzaghachi maka mmebi akụkọ ihe mere eme, ikike na ugwu nke ndịda ndịda ojii ga-abụ ihe a na-apụghị ime ruo mgbe ebighị ebi. Ọ bụ ya mere a ga-eji ghọta GND dị ka mmemme nkwụghachi maka ndị isi ojii, gụnyere site na mgbanwe ala. Gulf South maka Green New Deal na-akpọ maka nhazi nke ụkpụrụ maka nkwụghachi enyere na Vision for Black Lives ikpo okwu, anyị ghọtara mkpa ọ dị ịbịaru njikọ n'etiti nkwụghachi ụgwọ na US na nkwụghachi ihu igwe gburugburu ụwa. * Eziokwu na-adịgide adịgide nke ndụ Gulf South nke nwere ike ghara ịhụ ya anya nye ọtụtụ ndị si mba ọzọ bụ isi nke ndị agha na akụ na ụba na omenala anyị. Anyị aghaghị ịsọpụrụ mkpa akụkọ ihe mere eme nke ndị agha na mpaghara Gulf South ka anyị na-agbanwe itinye ego na ndị agha na ịmepụta ọrụ na akụ na ụba obodo. * Ihu igwe gentrification na-emekarị mgbe ọdachi vlimate gasịrị ... Kama ịhụ nchụpụ na ịkwaga dị ka ohere maka uru ụlọ ọrụ nkeonwe, gịnị ma ọ bụrụ na anyị na-ahụ ya dị ka ohere iji wughachi ụlọ ọrụ mmekọrịta ọha na eze, gbanyere mkpọrọgwụ na ikpe ziri ezi na ikpe ziri ezi? Anyị nwere ike itinye ego n'ezie n'ụlọ akwụkwọ na ụlọ ọgwụ ọha ma nyere ụlọ ọrụ ndị a aka ịkwadebe maka ihe ga-abịa site na njem ihu igwe, gụnyere nhụjuanya nke na-abịa na mfu na ịkwaga ebe ọzọ. Anyị nwere ike ịlụso mgbaghara ihu igwe ọgụ site n'ịkwalite n'ụzọ ziri ezi, dị ọnụ ala, na ụlọ ziri ezi jikọtara na ụgbọ njem ọha a pụrụ ịdabere na ya. Anyị nwere ike ichekwa nwe ụlọ site n'inye ihe akụrụngwa maka ezinaụlọ-karịsịa n'ime obodo ndị nwere agba na n'etiti ndị ọzọ na-adịghị ike-maka ibuli na mgbochi ide mmiri. *Iji lanarị oge na-esote nke ịdị adị mmadụ anyị, anyị ga-achọ ịhazigharị usoro mmekọrịta ọha na eze na nke akụ na ụba anyị site na mgbọrọgwụ ruo alaka ụlọ ọrụ. Anyị ga-agbanwe site na ọha mmadụ nwere ike ịpụpụ ka ọ bụrụ obodo na-aghọta mkpokọta mmadụ ogologo oge - ma ọ bụghị na anyị agaghị eme ya. Ọrụ ahụ adịghị mfe. Ihe ndị a niile chọrọ ka anyị mata ike ka anyị onwe anyị, na ndụ ogologo karịa ndị anyị ga-adị ndụ. Ọ na-achọ ka anyị kwere n'ihe ndị anyị na-apụghị ịhụ anya. Ọ na-achọkwa ka anyị kwere na ibe anyị. Ka anyị chepụta ka anyị ga-esi nweta ntọhapụ nkekọrịtara ọnụ. ===[https://www.npr.org/transcripts/899834337 Ajụjụ ọnụ] na NPR (2020) === *A na m arụ ọrụ n'ọkwa obodo ka m hụ na ndị isi ojii na ndị ogbenye na ụmụ amaala so na ngagharị ihu igwe a. * Ezigbo oge ịhụ na mgbanwe bụ Katrina ... vye anyị, ndị agadi anyị ... okwu mbụ ha si n'ọnụ ha pụta bụ, mmiri ahụ adịbeghị elu ... na mgbe ahụ ka m malitere ịmụta banyere mfu nke agwaetiti mgbochi anyị n'ihi mkpọ mmanụ na gas. * Ọ bụ ihe gbawara agbawa n’eluigwe na ala ịlọta hụ mbibi Katrina, ọ bụkwa n’oge ahụ ka m kwuru na agaghị m ahapụ ụlọ ọzọ. Ị na-ahụ ụdị mbibi ahụ, ndụ gị ga-agbanwe ma ị chọrọ ma ọ bụ na ị chọghị. Nke ahụ bụ oge mgbanwe ọrụ m. Aga m arụ ọrụ nkwado dị iche iche - ọ bụghị iguzo n'ihu ụlọ ikpe, na-atụ aka n'ụdị iwu ụfọdụ kama guzoro n'ihu obodo m ma mee ka ha kwenye ihe m maara nke ọma n'ime obi m, bụ nke ahụ. mgbanwe ihu igwe ga-abịa mgbe anyị niile na ọ ga-ewere ihe kacha amasị anyị, nke bụ ebe anyị si. * Iwu FEMA abụghị maka obodo ndị kacha adịghị ike. Usoro ọdachi nke obodo a bụ maka ndị etiti ... ọ na-ada ụda, ọ dị mma? ... ma e wezụga eziokwu ya bụ na iwu niile dị na mba a bụ maka ndị etiti etiti kacha mma. Enwere nnukwu ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ na-etinyeghị aka. * Anyị abụghị ndị ịkpọasị na-agba ume. M si n'aka ndị ọṅụ na-agba ume. *anyị maara na ọ bụrụ na ndị e mejọrọ mmehie mbụ nke obodo a ga-agbakọta ọnụ wee guzobe otu ọnụ, anyị nwere ike ịgbanwe obodo a n'ezie. * Ihu igwe nke na-eme n'atụ anya ịrị elu oke osimiri bụ ihe anyị na-ahụ n'ebe ndị dị ka Miami, ebe a na-akwụ ụgwọ obodo ndị a na-edebe site na mmiri mmiri ugbu a site na elu elu, ebe e debere ha na mbụ, ka ndị mmadụ na-agagharị. pụọ na Coasts. Na ịkwaga ihu igwe bụ naanị otu obere akụkụ, mana ọ ga-enwe mmetụta dị egwu n'obodo ukwu na obodo dị n'akụkụ ime. * Anyị ga-emezigharị nghọta anyị banyere nsogbu ahụ. Mgbanwe ihu igwe abụghị nsogbu; mgbanwe ihu igwe bụ ihe mgbaàmà kachasị egwu nke usoro akụ na ụba nke e wuru maka mmadụ ole na ole iji wepụ uru ọ bụla dị oké ọnụ ahịa na mbara ala a na ndị ya. Iji lanarị oge a na-esote nke ịdị adị mmadụ anyị, anyị ga-achọ ịhazigharị usoro mmekọrịta ọha na eze na nke akụ na ụba iji zụlite nkwụsi ike mkpokọta anyị. Anyị ga-agbanwe site na mkpofu, ọha mmadụ n'otu n'otu ka ọ bụrụ nke na-ahụ mkpokọta mmadụ ogologo oge, ma ọ bụghị ya, anyị agaghị eme ya. Anyị ga-ekweta na naanị otu ụzọ ị ga-esi dị ndụ bụ ka anyị chepụta ka anyị ga-esi nweta ntọhapụ nkekọrịtara ọnụ. ===[https://www.democracynow.org/2005/9/26/louisiana_native_at_anti_war_protest Speach] na Mgbochi agha na DC (2005) === *Ozi m na-agwa gị, n’etiti mfu a niile na n’okpuru njo na ụta bụ na iwe na-ewe m. Ọ na-ewe m iwe na o were oke oke oke a iji meghee anya ndị niile ga-achị ọchị na agụmakwụkwọ na-agbagha nkwuputa nke enweghị oke agbụrụ na-aga n'ihu. E nwere ndị ga-atụ aro na ndị mmadụ na-enwe mmasị ịbụ ogbenye, na ndị mmadụ chọrọ ịnọ n'ụzọ nke oké ifufe ahụ. Anyị nwere ike ileba anya na mgbasa ozi na ọdịdị nke ndị a na-ebo ebubo na ha na-apụnara ihe megide ndị eboro ebubo na ha bụ ndị isi ka ha hụ na e nwere ikpe na-ezighị ezi a na-ahụ anya na obodo a taa. * Ọ na-ewe m iwe na ndị obodo a ka na-ahọrọ ịghara ikweta na ikpe na-ezighị ezi nke ọha na eze na-eme kwa ụbọchị na omume kwa ụbọchị nke onye ọ bụla bi ebe a. Mana nke kachasị, iwe na-ewe m na ezinụlọ m, ndị enyi m, ndị agbata obi m, mgbe izu atọ na oké ifufe abụọ gasịrị, ka ga-eche, olee mgbe obodo a ga-eleba anya n'ebe anyị nọ. E kwesịghịzi ịkpọ ndị bi n'ụsọ oké osimiri Gulf dị ka ndị ahụ. Anyị bụ ndị gị. Anyị bụ ụmụ amaala obodo a. Anyị chọrọ nkwado gị, anyị chọkwara enyemaka gị, anyị kwesịrị nke ahụ. N'aha ndị ahụ furu efu, ezinụlọ Pichon na Slidell, Louisiana, ga-achọ ịgwa gị na Onye isi ala United States, anyị kwesịrị ime ihe taa. Enwere m olile anya na taa, anyị ga-ahọrọ ime kama enweghị mmasị. Ana m arịọ gị ka ị ezuru maka enweghị ahaghị nhata na obodo a, kama ịtụgharị isi gị pụọ na ikpe na-ezighị ezi ọ bụghị naanị na Gulf Coast, mana na Appalachia, na D.C. na ndịda ọwụwa anyanwụ. == Okwu gbasara Colette Pichon Battle== * Ọ bụ ọla edo. **'''Ayana Elizabeth Johnson''' [https://onbeing.org/programs/ayana-elizabeth-johnson-what-if-we-get-this-right/ Interview] with On Being (2022) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://twitter.com/pichonbattle Twitter ibe] {{DEFAULTSORT:Battle, Colette Pichon}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] 0nkuhlrdchkdhc3swafo6ivvj582zni 350.org 0 3147 13463 2023-04-22T17:08:37Z Olugold 25 Jiri '{{databox}} [[w:ig:350.org|'''350.org''']] bụ ọgbakọ gburugburu ụwa na-ahụ maka nsogbu ihu igwe. Ebumnobi ya ekwuwapụta bụ ịkwụsị iji mmanụ ọkụ na mgbanwe gaa na ume ọhụrụ site n'ịwulite ngagharị zuru ụwa ọnụ. ==Kwuotu== *Na 2020, n'etiti okpomọkụ na-emebi ndekọ yana ọrịa COVID-19 zuru ụwa ọnụ, akwụkwọ mpempe akwụkwọ Greenland agafeela n'ókè nke nlọghachi; oké osimiri na-ekpo ọkụ na-ebute oké ifufe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:350.org|'''350.org''']] bụ ọgbakọ gburugburu ụwa na-ahụ maka nsogbu ihu igwe. Ebumnobi ya ekwuwapụta bụ ịkwụsị iji mmanụ ọkụ na mgbanwe gaa na ume ọhụrụ site n'ịwulite ngagharị zuru ụwa ọnụ. ==Kwuotu== *Na 2020, n'etiti okpomọkụ na-emebi ndekọ yana ọrịa COVID-19 zuru ụwa ọnụ, akwụkwọ mpempe akwụkwọ Greenland agafeela n'ókè nke nlọghachi; oké osimiri na-ekpo ọkụ na-ebute oké ifufe abụọ na-enwetụbeghị ụdị ya, idei mmiri na oké ifufe na Caribbean, Gulf na Atlantic Coast; derechos na-adịghị ahụkebe na-ebute ọnọdụ dị ka ajọ ifufe na Iowa na Midwest. Ọkụ na-agba kwa afọ site na West Coast ruo Colorado na-amanye ndị mmadụ n'ụlọ, na-eme ka mgbụsị akwụkwọ, na-egbu ikuku na mmiri, na-eyi ndị ọrụ egwu, nri na ahụike ... Na Wenezde, Septemba 9, 350 US ga-ejide nke abụọ n'ime oku ụlọ akwụkwọ Solidarity anọ, nke anyị ga-eleba anya "Nkwụchitere, Abolish & Divest: Climate, Racial & Economic Justice." ** [https://350.org/press-release/co-ca-fires-2020/ 350.org na Colorado na California na-agba ọkụ: "Mkpịsị aka na-egbuke egbuke nke nnukwu mmanụ na gas dị n'ọkụ ndị a niile", Mwepụta akwụkwọ akụkọ] (25 Julai 2020) *Site na ndị uwe ojii na ime ihe ike nke ego, ụzọ na-edozi nsogbu ihu igwe na-agụnye ịza ajụjụ maka usoro anụ ọhịa ejikọrọ, Anyị na-akwado ọchịchọ nke ịgbachitere ndị uwe ojii na mmanụ ọkụ, na itinye ego na nkwụsi ike nke ndị mmadụ na ụwa maka mgbake ziri ezi. **[https://grist.org/justice/how-the-fossil-fuel-industry-drives-climate-change-and-police-brutality/ Tamara Toles O’Laughlin, (350.org direkto North America ) Ekwuru na Otu ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ na-eme mgbanwe ihu igwe na obi ọjọọ ndị uwe ojii, Grist,] (28 Jul 2020) *Ikpo okwu na-ekwu maka mkpebi mmegharị ihu igwe maka ikpe ziri ezi na ịha nhatanha. Anyị na-ejidesi ike anyị chọrọ ka onye isi ala ọzọ mee ngwa ngwa na mgbanwe mgbanwe ... Ọgba aghara nke Covid-19, ikpe na-ezighị ezi nke agbụrụ, na mgbanwe ihu igwe na-akwụ ụgwọ maka mgba na ndụ na ndụ nke ndị ojii na ụmụ amaala. , na ezinụlọ dara ogbenye na n'ihu ọ bụla, ọtụtụ n'ime ha na-adị ndụ ugbu a na enyemaka enyemaka, na ọchịchọ dị n'otu na ọchịchị onye kwuo uche ya na-anapụta ... Site na nhazi obodo na onye isi, na ụlọ ọrụ gọọmenti etiti na-enye ihe onwunwe ma na-enye ndị mmadụ ike, anyị na-achọ Onye isi ala na-esote na-agba mbọ ịkwụsị mmanụ ọkụ, jide ndị na-emetọ ihe, ma guzoro maka ikpe ziri ezi ihu igwe na ikike mmadụ. **[https://www.good.is/climate-justice-platform-for-the-next-president Tamara Toles O'Laughlin (350.org direkto North America ) " Ekwuru na ihe karịrị otu 115 na-akpọ oku onye isi ala ọzọ ka ọ mee ihe ikpe ziri ezi nke ihu igwe 'site n'ụbọchị mbụ', Jessica Corbett, ''Good''] (28 July 2020) * N'ime izu ole na ole gara aga, agọnarị ma ọ bụ nye iwu ka mechie ọtụtụ pipeline n'ofe mba ahụ, site na pipeline Dakota ruo na pipeline Williams chọrọ na New York. Ụnyaahụ, ndị ọrụ New Hampshire 350 na ndị ọrụ afọ ofufo nwere obi ụtọ ịnụ na a gaghị arụkwa ọkpọkọ gas na tankị Granite Bridge site na obodo South New Hampshire anyị. "Enwere m ekele na a gaghị enwe akụrụngwa methane gas gbawara agbawa n'azụ ụlọ m nke Raymond," Jennifer Dube, Onye nhazi Nguzogide Pipeline nwere 350NH kwuru. "Ọ bụ oge maka New Hampshire itinye ego na ịdị ọcha, ike obodo nke ga-edobe ọrụ na dollar na New Hampshire ma na-eto akụ na ụba steeti anyị. Ihe ọ bụla ndị nhazi obodo na ndị ọrụ afọ ofufo nọ n'obodo anyị mere ihe dị iche, anyị agaghịkwa eme ememme a ma ọ bụrụ na ọ bụghị maka ha. " **[[https://350.org/press-release/350nh-granite-bridge-pipeline-victory/|Pipeline Bridge dapụrụ ka nrụgide sitere na Grassroots Organizers, Mwepụta Ozi]] (1 Ogoost 2020) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{Commons category}} [[category:Mgbanwe ihu igwe]] 707d6yfavndntq6slhf17yxujtj3j1z Àtụ:Commons category 10 3148 13476 13475 2023-04-22T18:06:50Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{Sister project | position = {{{position|}}} | project = commons | text = [https://commons.wikimedia.org/ Wikimedia Commons] nwere {{{alt-term|foto metụtara}}} <span style="font-weight: bold; {{#ifeq:{{{nowrap|no}}}|yes|white-space:nowrap;}} {{#ifeq:{{{italic|yes}}}|yes|font-style: italic;}}">[[commons:{{#if:{{{1|}}}|Category:{{{1|}}}|{{if then show|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:{{PAGENAME}}}}}}|{{#ifeq:{{{lcf|{{{lcfirst|no}}}}}}|yes|{{lcfirst:{{{2|{{#if:{{{1|}}} | {{{1|}}} <!-- -->|{{if then show|{{#invoke:String|replace|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:|}}<!-- --> |{{PAGENAME}} }} }} }}} }}<!-- -->|{{{2|{{#if:{{{1|}}} | {{{1|}}} <!-- -->|{{if then show|{{#invoke:String|replace|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:|}}|{{PAGENAME}} }}<!-- -->}}}}}}}]]</span>.<!-- End of the template code, now add relevant tracking categories --><includeonly>{{#switch:{{NAMESPACE}}||{{ns:14}}=<!-- Only add tracking categories to articles and categories. -->{{#if:{{{1|}}}|{{#ifeq:Category:{{replace|{{{1|}}}|_|&#32;}}|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|<!-- -->[[Category:Commons category link is on Wikidata]]<!-- -->|{{#ifeq:{{replace|{{{1|}}}|_|&#32;}}|{{PAGENAME}}|<!-- ... the local parameter is the same as the local pagename -->[[Category:Commons category link is defined as the pagename]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}<!-- ... the local parameter is not the pagename -->|[[Category:Commons category link is locally defined]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}}} }}<!-- We don't have a locally-defined link -->|{{#if:{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|<!-- ... so we're using Wikidata -->[[Category:Commons category link from Wikidata]]<!-- <!-- ... or we're using the pagename -->|[[Category:Commons category link is the pagename]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}} }} }} }}</includeonly> }}<noinclude> {{Documentation}} <!-- Add categories to the /doc subpage, not here! --> </noinclude> mw8qxnbtefs2fs6d0u8bwgk40yrv43i Àtụ:Sister project 10 3149 13465 2023-04-22T17:31:24Z Olugold 25 Jiri '{{Side box | metadata=no | position = {{{position|}}} | image = {{#switch: {{{image|}}} | none = <!-- "image=none", do nothing --> | = <!-- No image fed, select an image --> File:{{#switch: {{lc: {{{project|}}} }} | commons|c = Commons-logo.svg | meta|metawiki|m = Wikimedia Community Logo.svg | wikibooks|wbk|wb|b = Wikibooks-logo-en-noslogan.svg | wikidata|data = Wikidata-logo.svg | wikiquote|qu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Side box | metadata=no | position = {{{position|}}} | image = {{#switch: {{{image|}}} | none = <!-- "image=none", do nothing --> | = <!-- No image fed, select an image --> [[File:{{#switch: {{lc: {{{project|}}} }} | commons|c = Commons-logo.svg | meta|metawiki|m = Wikimedia Community Logo.svg | wikibooks|wbk|wb|b = Wikibooks-logo-en-noslogan.svg | wikidata|data = Wikidata-logo.svg | wikiquote|quote|wqt|q = Wikiquote-logo.svg | wikipedia|wp|w|iw = Wikipedia-logo-v2.svg | wikisource|source|ws|s = Wikisource-logo.svg | wiktionary|wikt|wkt|wdy|d = Wiktionary-logo-en-v2.svg | wikinews|news|wnw|n = Wikinews-logo.svg | wikispecies|species = Wikispecies-logo.svg | wikiversity|wvy|v = Wikiversity logo 2017.svg | wikivoyage|voyage|voy = Wikivoyage-Logo-v3-icon.svg | mediawiki|mw = MediaWiki-2020-icon.svg | outreachwiki|outreach = Wikimedia Outreach.png | incubator = Incubator-notext.svg | #default = Wikimedia-logo.svg }}|40x40px|class=noviewer|alt=|link= ]] | #default = {{{image|}}} }} | textclass = {{{textclass|plainlist}}} | textstyle = {{{textstyle|}}} | text = {{{text}}} | below = {{{below|}}} | imageright = {{{imageright|}}} | class = plainlinks sistersitebox }}<noinclude>{{Documentation}}<!-- Add categories and interwikis to the /doc subpage, not here! --></noinclude> 12isflskatxmjkm4b67t0xirdn42m7c Àtụ:Side box 10 3150 13466 2023-04-22T17:32:05Z Olugold 25 Jiri '{{#invoke:Side box|main}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>' kere ihü wikitext text/x-wiki {{#invoke:Side box|main}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude> s1zpy5c500y28mjgve7gykq14088u4e Module:Side box 828 3151 13467 2023-04-22T17:33:05Z Olugold 25 Jiri 'local yesno = require('Module:Yesno') local p = {} local function makeData(args) local data = {} -- Main table classes data.classes = {} if yesno(args.metadata) ~= false then table.insert(data.classes, 'metadata') end if args.position and args.position:lower() == 'left' then table.insert(data.classes, 'side-box-left') else table.insert(data.classes, 'side-box-right') end if args.collapsible then table.insert(data.classes, 'mw-collapsible') if args.col...' kere ihü Scribunto text/plain local yesno = require('Module:Yesno') local p = {} local function makeData(args) local data = {} -- Main table classes data.classes = {} if yesno(args.metadata) ~= false then table.insert(data.classes, 'metadata') end if args.position and args.position:lower() == 'left' then table.insert(data.classes, 'side-box-left') else table.insert(data.classes, 'side-box-right') end if args.collapsible then table.insert(data.classes, 'mw-collapsible') if args.collapsible == "collapsed" then table.insert(data.classes, 'mw-collapsed') end data.collapsible = true end table.insert(data.classes, args.class) -- Image if args.image and args.image ~= 'none' then data.image = args.image end -- we have to check to see if a downstream use has plainlist like -- Template:Sister_project. also it's the default. wikitext is :( if args.textclass == 'plainlist' or not args.textclass then data.textclass = 'plainlist' data.plainlist_templatestyles = 'Plainlist/styles.css' else data.textclass = args.textclass end -- Copy over data that does not need adjusting local argsToCopy = { -- aria qualities 'role', 'labelledby', -- Styles 'style', 'textstyle', 'templatestyles', -- Above row 'above', 'abovestyle', -- Body row 'text', 'imageright', -- Below row 'below', } for i, key in ipairs(argsToCopy) do data[key] = args[key] end return data end local function renderSidebox(data) -- Renders the sidebox HTML. -- Table root local root = mw.html.create('div') root:attr('role', data.role) :attr('aria-labelledby', data.labelledby) :addClass('side-box') for i, class in ipairs(data.classes or {}) do root:addClass(class) end if data.style then root:cssText(data.style) end local frame = mw.getCurrentFrame() if data.plainlist_templatestyles then root:wikitext(frame:extensionTag{ name = 'templatestyles', args = { src = data.plainlist_templatestyles } }) end -- The "above" row if data.above then local above = root:newline():tag('div') above:addClass('side-box-abovebelow') :newline() :wikitext(data.above) if data.textstyle then above:cssText(data.textstyle) end if data.abovestyle then above:cssText(data.abovestyle) end end -- The body row local body = root:newline():tag('div') body:addClass('side-box-flex') :addClass(data.collapsible and 'mw-collapsible-content') :newline() if data.image then body:tag('div') :addClass('side-box-image') :wikitext(data.image) end local text = body:newline():tag('div') text:addClass('side-box-text') :addClass(data.textclass) if data.textstyle then text:cssText(data.textstyle) end text:wikitext(data.text) if data.imageright then body:newline():tag('div') :addClass('side-box-imageright') :wikitext(data.imageright) end -- The below row if data.below then local below = root:newline():tag('div') below :addClass('side-box-abovebelow') :wikitext(data.below) if data.textstyle then below:cssText(data.textstyle) end end root:newline() local templatestyles = '' if data.templatestyles then templatestyles = frame:extensionTag{ name = 'templatestyles', args = { src = data.templatestyles } } end return frame:extensionTag{ name = 'templatestyles', args = { src = 'Module:Side box/styles.css' } } .. templatestyles .. tostring(root) end function p._main(args) local data = makeData(args) return renderSidebox(data) end function p.main(frame) local origArgs = frame:getParent().args local args = {} for k, v in pairs(origArgs) do v = v:match('%s*(.-)%s*$') if v ~= '' then args[k] = v end end return p._main(args) end return p 13mb9x4khy3x9kci53p03u6xw7fwg3p Module:Yesno 828 3152 13468 2023-04-22T17:45:44Z Olugold 25 Jiri '-- Function allowing for consistent treatment of boolean-like wikitext input. -- It works similarly to the template {{yesno}}. return function (val, default) -- If your wiki uses non-ascii characters for any of "yes", "no", etc., you -- should replace "val:lower()" with "mw.ustring.lower(val)" in the -- following line. val = type(val) == 'string' and val:lower() or val if val == nil then return nil elseif val == true or val == 'yes' or val == 'y' or val == '...' kere ihü Scribunto text/plain -- Function allowing for consistent treatment of boolean-like wikitext input. -- It works similarly to the template {{yesno}}. return function (val, default) -- If your wiki uses non-ascii characters for any of "yes", "no", etc., you -- should replace "val:lower()" with "mw.ustring.lower(val)" in the -- following line. val = type(val) == 'string' and val:lower() or val if val == nil then return nil elseif val == true or val == 'yes' or val == 'y' or val == 'true' or val == 't' or val == 'on' or tonumber(val) == 1 then return true elseif val == false or val == 'no' or val == 'n' or val == 'false' or val == 'f' or val == 'off' or tonumber(val) == 0 then return false else return default end end swdskn7svew8i9wuydn9uj5l3r2ghcs Module:Side box/styles.css 828 3153 13469 2023-04-22T17:48:15Z Olugold 25 Jiri '/* {{pp|small=y}} */ .side-box { margin: 4px 0; box-sizing: border-box; border: 1px solid #aaa; font-size: 88%; line-height: 1.25em; background-color: #f9f9f9; display: flow-root; } .side-box-abovebelow, .side-box-text { padding: 0.25em 0.9em; } .side-box-image { /* @noflip */ padding: 2px 0 2px 0.9em; text-align: center; } .side-box-imageright { /* @noflip */ padding: 2px 0.9em 2px 0; text-align: center; } /* roughly the skin's sidebar + size of side b...' kere ihü sanitized-css text/css /* {{pp|small=y}} */ .side-box { margin: 4px 0; box-sizing: border-box; border: 1px solid #aaa; font-size: 88%; line-height: 1.25em; background-color: #f9f9f9; display: flow-root; } .side-box-abovebelow, .side-box-text { padding: 0.25em 0.9em; } .side-box-image { /* @noflip */ padding: 2px 0 2px 0.9em; text-align: center; } .side-box-imageright { /* @noflip */ padding: 2px 0.9em 2px 0; text-align: center; } /* roughly the skin's sidebar + size of side box */ @media (min-width: 500px) { .side-box-flex { display: flex; align-items: center; } .side-box-text { flex: 1; } } @media (min-width: 720px) { .side-box { width: 238px; } .side-box-right { /* @noflip */ clear: right; /* @noflip */ float: right; /* @noflip */ margin-left: 1em; } /* derives from mbox classes, which do not float left in mbox-small-left * so far as I can tell, that was a deliberate decision, since only .ambox * supports mbox-left */ .side-box-left { /* @noflip */ margin-right: 1em; } } aqfvl9wxwt2jeb6zkrwzex5ukqqfncz Àtụ:Plainlist/styles.css 10 3154 13470 2023-04-22T17:49:44Z Olugold 25 Jiri '/* {{pp-template|small=yes}} */ .plainlist ol, .plainlist ul { line-height: inherit; list-style: none; margin: 0; padding: 0; /* Reset Minerva default */ } .plainlist ol li, .plainlist ul li { margin-bottom: 0; }' kere ihü sanitized-css text/css /* {{pp-template|small=yes}} */ .plainlist ol, .plainlist ul { line-height: inherit; list-style: none; margin: 0; padding: 0; /* Reset Minerva default */ } .plainlist ol li, .plainlist ul li { margin-bottom: 0; } 9iguthb0t8w7c89r3am2dbgv55d4w1c Àtụ:If then show 10 3155 13471 2023-04-22T17:50:24Z Olugold 25 Jiri '{{SAFESUBST:<noinclude />#if:{{{1|}}}|{{{3|}}}{{{1|}}}{{{4|}}}|{{{2|}}}}}<noinclude> {{Documentation}} </noinclude>' kere ihü wikitext text/x-wiki {{SAFESUBST:<noinclude />#if:{{{1|}}}|{{{3|}}}{{{1|}}}{{{4|}}}|{{{2|}}}}}<noinclude> {{Documentation}} </noinclude> 7d83cpur6ml0umb4qqvcpyge8uuck90 Module:WikidataIB 828 3156 13472 2023-04-22T17:52:24Z Olugold 25 Jiri '-- Version: 2021-02-06 -- Module to implement use of a blacklist and whitelist for infobox fields -- Can take a named parameter |qid which is the Wikidata ID for the article -- if not supplied, it will use the Wikidata ID associated with the current page. -- Fields in blacklist are never to be displayed, i.e. module must return nil in all circumstances -- Fields in whitelist return local value if it exists or the Wikidata value otherwise -- The name of the field that this f...' kere ihü Scribunto text/plain -- Version: 2021-02-06 -- Module to implement use of a blacklist and whitelist for infobox fields -- Can take a named parameter |qid which is the Wikidata ID for the article -- if not supplied, it will use the Wikidata ID associated with the current page. -- Fields in blacklist are never to be displayed, i.e. module must return nil in all circumstances -- Fields in whitelist return local value if it exists or the Wikidata value otherwise -- The name of the field that this function is called from is passed in named parameter |name -- The name is compulsory when blacklist or whitelist is used, -- so the module returns nil if it is not supplied. -- blacklist is passed in named parameter |suppressfields (or |spf) -- whitelist is passed in named parameter |fetchwikidata (or |fwd) local p = {} local cdate -- initialise as nil and only load _complex_date function if needed -- Module:Complex date is loaded lazily and has the following dependencies: -- Module:Calendar -- Module:ISOdate -- Module:DateI18n -- Module:I18n/complex date -- Module:Ordinal -- Module:I18n/ordinal -- Module:Yesno -- Module:Formatnum -- Module:Linguistic -- -- The following, taken from https://www.mediawiki.org/wiki/Wikibase/DataModel#Dates_and_times, -- is needed to use Module:Complex date which seemingly requires date precision as a string. -- It would work better if only the authors of the mediawiki page could spell 'millennium'. local dp = { [6] = "millennium", [7] = "century", [8] = "decade", [9] = "year", [10] = "month", [11] = "day", } local i18n = { ["errors"] = { ["property-not-found"] = "Property not found.", ["No property supplied"] = "No property supplied", ["entity-not-found"] = "Wikidata entity not found.", ["unknown-claim-type"] = "Unknown claim type.", ["unknown-entity-type"] = "Unknown entity type.", ["qualifier-not-found"] = "Qualifier not found.", ["site-not-found"] = "Wikimedia project not found.", ["labels-not-found"] = "No labels found.", ["descriptions-not-found"] = "No descriptions found.", ["aliases-not-found"] = "No aliases found.", ["unknown-datetime-format"] = "Unknown datetime format.", ["local-article-not-found"] = "Article is available on Wikidata, but not on Wikipedia", ["dab-page"] = " (dab)", }, ["months"] = { "January", "February", "March", "April", "May", "June", "July", "August", "September", "October", "November", "December" }, ["century"] = "century", ["BC"] = "BC", ["BCE"] = "BCE", ["ordinal"] = { [1] = "st", [2] = "nd", [3] = "rd", ["default"] = "th" }, ["filespace"] = "File", ["Unknown"] = "Unknown", ["NaN"] = "Not a number", -- set the following to the name of a tracking category, -- e.g. "[[Category:Articles with missing Wikidata information]]", or "" to disable: ["missinginfocat"] = "[[Category:Articles with missing Wikidata information]]", ["editonwikidata"] = "Edit this on Wikidata", ["latestdatequalifier"] = function (date) return "before " .. date end, -- some languages, e.g. Bosnian use a period as a suffix after each number in a date ["datenumbersuffix"] = "", ["list separator"] = ", ", ["multipliers"] = { [0] = "", [3] = " thousand", [6] = " million", [9] = " billion", [12] = " trillion", } } -- This allows an internationisation module to override the above table if 'en' ~= mw.getContentLanguage():getCode() then require("Module:i18n").loadI18n("Module:WikidataIB/i18n", i18n) end -- This piece of html implements a collapsible container. Check the classes exist on your wiki. local collapsediv = '<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="width:100%; overflow:auto;" data-expandtext="{{int:show}}" data-collapsetext="{{int:hide}}">' -- Some items should not be linked. -- Each wiki can create a list of those in Module:WikidataIB/nolinks -- It should return a table called itemsindex, containing true for each item not to be linked local donotlink = {} local nolinks_exists, nolinks = pcall(mw.loadData, "Module:WikidataIB/nolinks") if nolinks_exists then donotlink = nolinks.itemsindex end -- To satisfy Wikipedia:Manual of Style/Titles, certain types of items are italicised, and others are quoted. -- The submodule [[Module:WikidataIB/titleformats]] lists the entity-ids used in 'instance of' (P31), -- which allows this module to identify the values that should be formatted. -- WikidataIB/titleformats exports a table p.formats, which is indexed by entity-id, and contains the value " or '' local formats = {} local titleformats_exists, titleformats = pcall(mw.loadData, "Module:WikidataIB/titleformats") if titleformats_exists then formats = titleformats.formats end ------------------------------------------------------------------------------- -- Private functions ------------------------------------------------------------------------------- -- ------------------------------------------------------------------------------- -- makeOrdinal needs to be internationalised along with the above: -- takes cardinal number as a numeric and returns the ordinal as a string -- we need three exceptions in English for 1st, 2nd, 3rd, 21st, .. 31st, etc. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local makeOrdinal = function(cardinal) local ordsuffix = i18n.ordinal.default if cardinal % 10 == 1 then ordsuffix = i18n.ordinal[1] elseif cardinal % 10 == 2 then ordsuffix = i18n.ordinal[2] elseif cardinal % 10 == 3 then ordsuffix = i18n.ordinal[3] end -- In English, 1, 21, 31, etc. use 'st', but 11, 111, etc. use 'th' -- similarly for 12 and 13, etc. if (cardinal % 100 == 11) or (cardinal % 100 == 12) or (cardinal % 100 == 13) then ordsuffix = i18n.ordinal.default end return tostring(cardinal) .. ordsuffix end ------------------------------------------------------------------------------- -- findLang takes a "langcode" parameter if supplied and valid -- otherwise it tries to create it from the user's set language ({{int:lang}}) -- failing that it uses the wiki's content language. -- It returns a language object ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local findLang = function(langcode) local langobj langcode = mw.text.trim(langcode or "") if mw.language.isKnownLanguageTag(langcode) then langobj = mw.language.new( langcode ) else langcode = mw.getCurrentFrame():callParserFunction('int', {'lang'}) if mw.language.isKnownLanguageTag(langcode) then langobj = mw.language.new( langcode ) else langobj = mw.language.getContentLanguage() end end return langobj end ------------------------------------------------------------------------------- -- _getItemLangCode takes a qid parameter (using the current page's qid if blank) -- If the item for that qid has property country (P17) it looks at the first preferred value -- If the country has an official language (P37), it looks at the first preferred value -- If that official language has a language code (P424), it returns the first preferred value -- Otherwise it returns nothing. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local _getItemLangCode = function(qid) qid = mw.text.trim(qid or ""):upper() if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return end local prop17 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P17")[1] if not prop17 or prop17.mainsnak.snaktype ~= "value" then return end local qid17 = prop17.mainsnak.datavalue.value.id local prop37 = mw.wikibase.getBestStatements(qid17, "P37")[1] if not prop37 or prop37.mainsnak.snaktype ~= "value" then return end local qid37 = prop37.mainsnak.datavalue.value.id local prop424 = mw.wikibase.getBestStatements(qid37, "P424")[1] if not prop424 or prop424.mainsnak.snaktype ~= "value" then return end return prop424.mainsnak.datavalue.value end ------------------------------------------------------------------------------- -- roundto takes a number (x) -- and returns it rounded to (sf) significant figures ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local roundto = function(x, sf) if x == 0 then return 0 end local s = 1 if x < 0 then x = -x s = -1 end if sf < 1 then sf = 1 end local p = 10 ^ (math.floor(math.log10(x)) - sf + 1) x = math.floor(x / p + 0.5) * p * s -- if it's integral, cast to an integer: if x == math.floor(x) then x = math.floor(x) end return x end ------------------------------------------------------------------------------- -- decimalToDMS takes a decimal degrees (x) with precision (p) -- and returns degrees/minutes/seconds according to the precision ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local decimalToDMS = function(x, p) -- if p is not supplied, use a precision around 0.1 seconds if not tonumber(p) then p = 1e-4 end local d = math.floor(x) local ms = (x - d) * 60 if p > 0.5 then -- precision is > 1/2 a degree if ms > 30 then d = d + 1 end ms = 0 end local m = math.floor(ms) local s = (ms - m) * 60 if p > 0.008 then -- precision is > 1/2 a minute if s > 30 then m = m +1 end s = 0 elseif p > 0.00014 then -- precision is > 1/2 a second s = math.floor(s + 0.5) elseif p > 0.000014 then -- precision is > 1/20 second s = math.floor(10 * s + 0.5) / 10 elseif p > 0.0000014 then -- precision is > 1/200 second s = math.floor(100 * s + 0.5) / 100 else -- cap it at 3 dec places for now s = math.floor(1000 * s + 0.5) / 1000 end return d, m, s end ------------------------------------------------------------------------------- -- decimalPrecision takes a decimal (x) with precision (p) -- and returns x rounded approximately to the given precision -- precision should be between 1 and 1e-6, preferably a power of 10. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local decimalPrecision = function(x, p) local s = 1 if x < 0 then x = -x s = -1 end -- if p is not supplied, pick an arbitrary precision if not tonumber(p) then p = 1e-4 elseif p > 1 then p = 1 elseif p < 1e-6 then p = 1e-6 else p = 10 ^ math.floor(math.log10(p)) end x = math.floor(x / p + 0.5) * p * s -- if it's integral, cast to an integer: if x == math.floor(x) then x = math.floor(x) end -- if it's less than 1e-4, it will be in exponent form, so return a string with 6dp -- 9e-5 becomes 0.000090 if math.abs(x) < 1e-4 then x = string.format("%f", x) end return x end ------------------------------------------------------------------------------- -- formatDate takes a datetime of the usual format from mw.wikibase.entity:formatPropertyValues -- like "1 August 30 BCE" as parameter 1 -- and formats it according to the df (date format) and bc parameters -- df = ["dmy" / "mdy" / "y"] default will be "dmy" -- bc = ["BC" / "BCE"] default will be "BCE" ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local format_Date = function(datetime, dateformat, bc) local datetime = datetime or "1 August 30 BCE" -- in case of nil value -- chop off multiple vales and/or any hours, mins, etc. -- keep anything before punctuation - we just want a single date: local dateval = string.match( datetime, "[%w ]+") local dateformat = string.lower(dateformat or "dmy") -- default to dmy local bc = string.upper(bc or "") -- can't use nil for bc -- we only want to accept two possibilities: BC or default to BCE if bc == "BC" then bc = "&nbsp;" .. i18n["BC"] -- prepend a non-breaking space. else bc = "&nbsp;" .. i18n["BCE"] end local postchrist = true -- start by assuming no BCE local dateparts = {} for word in string.gmatch(dateval, "%w+") do if word == "BCE" or word == "BC" then -- *** internationalise later *** postchrist = false else -- we'll keep the parts that are not 'BCE' in a table dateparts[#dateparts + 1] = word end end if postchrist then bc = "" end -- set AD dates to no suffix *** internationalise later *** local sep = "&nbsp;" -- separator is nbsp local fdate = table.concat(dateparts, sep) -- set formatted date to same order as input -- if we have day month year, check dateformat if #dateparts == 3 then if dateformat == "y" then fdate = dateparts[3] elseif dateformat == "mdy" then fdate = dateparts[2] .. sep .. dateparts[1] .. "," .. sep .. dateparts[3] end elseif #dateparts == 2 and dateformat == "y" then fdate = dateparts[2] end return fdate .. bc end ------------------------------------------------------------------------------- -- dateFormat is the handler for properties that are of type "time" -- It takes timestamp, precision (6 to 11 per mediawiki), dateformat (y/dmy/mdy), BC format (BC/BCE), -- a plaindate switch (yes/no/adj) to en/disable "sourcing circumstances"/use adjectival form, -- any qualifiers for the property, the language, and any adjective to use like 'before'. -- It passes the date through the "complex date" function -- and returns a string with the internatonalised date formatted according to preferences. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: findLang(); cdate(); dp[] ------------------------------------------------------------------------------- local dateFormat = function(timestamp, dprec, df, bcf, pd, qualifiers, lang, adj, model) -- output formatting according to preferences (y/dmy/mdy/ymd) df = (df or ""):lower() -- if ymd is required, return the part of the timestamp in YYYY-MM-DD form -- but apply Year zero#Astronomers fix: 1 BC = 0000; 2 BC = -0001; etc. if df == "ymd" then if timestamp:sub(1,1) == "+" then return timestamp:sub(2,11) else local yr = tonumber(timestamp:sub(2,5)) - 1 yr = ("000" .. yr):sub(-4) if yr ~= "0000" then yr = "-" .. yr end return yr .. timestamp:sub(6,11) end end -- A year can be stored like this: "+1872-00-00T00:00:00Z", -- which is processed here as if it were the day before "+1872-01-01T00:00:00Z", -- and that's the last day of 1871, so the year is wrong. -- So fix the month 0, day 0 timestamp to become 1 January instead: timestamp = timestamp:gsub("%-00%-00T", "-01-01T") -- just in case date precision is missing dprec = dprec or 11 -- override more precise dates if required dateformat is year alone: if df == "y" and dprec > 9 then dprec = 9 end -- complex date only deals with precisions from 6 to 11, so clip range dprec = dprec>11 and 11 or dprec dprec = dprec<6 and 6 or dprec -- BC format is "BC" or "BCE" bcf = (bcf or ""):upper() -- plaindate only needs the first letter (y/n/a) pd = (pd or ""):sub(1,1):lower() if pd == "" or pd == "n" or pd == "f" or pd == "0" then pd = false end -- in case language isn't passed lang = lang or findLang().code -- set adj as empty if nil adj = adj or "" -- extract the day, month, year from the timestamp local bc = timestamp:sub(1, 1)=="-" and "BC" or "" local year, month, day = timestamp:match("[+-](%d*)-(%d*)-(%d*)T") local iso = tonumber(year) -- if year is missing, let it throw an error -- this will adjust the date format to be compatible with cdate -- possible formats are Y, YY, YYY0, YYYY, YYYY-MM, YYYY-MM-DD if dprec == 6 then iso = math.floor( (iso - 1) / 1000 ) + 1 end if dprec == 7 then iso = math.floor( (iso - 1) / 100 ) + 1 end if dprec == 8 then iso = math.floor( iso / 10 ) .. "0" end if dprec == 10 then iso = year .. "-" .. month end if dprec == 11 then iso = year .. "-" .. month .. "-" .. day end -- add "circa" (Q5727902) from "sourcing circumstances" (P1480) local sc = not pd and qualifiers and qualifiers.P1480 if sc then for k1, v1 in pairs(sc) do if v1.datavalue and v1.datavalue.value.id == "Q5727902" then adj = "circa" break end end end -- deal with Julian dates: -- no point in saying that dates before 1582 are Julian - they are by default -- doesn't make sense for dates less precise than year -- we can suppress it by setting |plaindate, e.g. for use in constructing categories. local calendarmodel = "" if tonumber(year) > 1582 and dprec > 8 and not pd and model == "http://www.wikidata.org/entity/Q1985786" then calendarmodel = "julian" end if not cdate then cdate = require("Module:Complex date")._complex_date end local fdate = cdate(calendarmodel, adj, tostring(iso), dp[dprec], bc, "", "", "", "", lang, 1) -- this may have QuickStatements info appended to it in a div, so remove that fdate = fdate:gsub(' <div style="display: none;">[^<]*</div>', '') -- it may also be returned wrapped in a microformat, so remove that fdate = fdate:gsub("<[^>]*>", "") -- there may be leading zeros that we should remove fdate = fdate:gsub("^0*", "") -- if a plain date is required, then remove any links (like BC linked) if pd then fdate = fdate:gsub("%[%[.*|", ""):gsub("]]", "") end -- if 'circa', use the abbreviated form *** internationalise later *** fdate = fdate:gsub('circa ', '<abbr title="circa">c.</abbr>&nbsp;') -- deal with BC/BCE if bcf == "BCE" then fdate = fdate:gsub('BC', 'BCE') end -- deal with mdy format if df == "mdy" then fdate = fdate:gsub("(%d+) (%w+) (%d+)", "%2 %1, %3") end -- deal with adjectival form *** internationalise later *** if pd == "a" then fdate = fdate:gsub(' century', '-century') end return fdate end ------------------------------------------------------------------------------- -- parseParam takes a (string) parameter, e.g. from the list of frame arguments, -- and makes "false", "no", and "0" into the (boolean) false -- it makes the empty string and nil into the (boolean) value passed as default -- allowing the parameter to be true or false by default. -- It returns a boolean. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local parseParam = function(param, default) if type(param) == "boolean" then param = tostring(param) end if param and param ~= "" then param = param:lower() if (param == "false") or (param:sub(1,1) == "n") or (param == "0") then return false else return true end else return default end end ------------------------------------------------------------------------------- -- _getSitelink takes the qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- It takes an optional parameter |wiki= to determine which wiki is to be checked for a sitelink -- If the parameter is blank, then it uses the local wiki. -- If there is a sitelink to an article available, it returns the plain text link to the article -- If there is no sitelink, it returns nil. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local _getSitelink = function(qid, wiki) qid = (qid or ""):upper() if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return nil end wiki = wiki or "" local sitelink if wiki == "" then sitelink = mw.wikibase.getSitelink(qid) else sitelink = mw.wikibase.getSitelink(qid, wiki) end return sitelink end ------------------------------------------------------------------------------- -- _getCommonslink takes an optional qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- It returns one of the following in order of preference: -- the Commons sitelink of the Wikidata entity - but not if onlycat=true and it's not a category; -- the Commons sitelink of the topic's main category of the Wikidata entity; -- the Commons category of the Wikidata entity - unless fallback=false. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getSitelink(); parseParam() ------------------------------------------------------------------------------- local _getCommonslink = function(qid, onlycat, fallback) qid = (qid or ""):upper() if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return nil end onlycat = parseParam(onlycat, false) if fallback == "" then fallback = nil end local sitelink = _getSitelink(qid, "commonswiki") if onlycat and sitelink and sitelink:sub(1,9) ~= "Category:" then sitelink = nil end if not sitelink then -- check for topic's main category local prop910 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P910")[1] if prop910 then local tmcid = prop910.mainsnak.datavalue and prop910.mainsnak.datavalue.value.id sitelink = _getSitelink(tmcid, "commonswiki") end if not sitelink then -- check for list's main category local prop1754 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P1754")[1] if prop1754 then local tmcid = prop1754.mainsnak.datavalue and prop1754.mainsnak.datavalue.value.id sitelink = _getSitelink(tmcid, "commonswiki") end end end if not sitelink and fallback then -- check for Commons category (string value) local prop373 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P373")[1] if prop373 then sitelink = prop373.mainsnak.datavalue and prop373.mainsnak.datavalue.value if sitelink then sitelink = "Category:" .. sitelink end end end return sitelink end ------------------------------------------------------------------------------- -- The label in a Wikidata item is subject to vulnerabilities -- that an attacker might try to exploit. -- It needs to be 'sanitised' by removing any wikitext before use. -- If it doesn't exist, return the id for the item -- a second (boolean) value is also returned, value is true when the label exists ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local labelOrId = function(id, lang) if lang == "default" then lang = findLang().code end local label if lang then label = mw.wikibase.getLabelByLang(id, lang) else label = mw.wikibase.getLabel(id) end if label then return mw.text.nowiki(label), true else return id, false end end ------------------------------------------------------------------------------- -- linkedItem takes an entity-id and returns a string, linked if possible. -- This is the handler for "wikibase-item". Preferences: -- 1. Display linked disambiguated sitelink if it exists -- 2. Display linked label if it is a redirect -- 3. TBA: Display an inter-language link for the label if it exists other than in default language -- 4. Display unlinked label if it exists -- 5. Display entity-id for now to indicate a label could be provided -- dtxt is text to be used instead of label, or nil. -- shortname is boolean switch to use P1813 (short name) instead of label if true. -- lang is the current language code. -- uselbl is boolean switch to force display of the label instead of the sitelink (default: false) -- linkredir is boolean switch to allow linking to a redirect (default: false) -- formatvalue is boolean switch to allow formatting as italics or quoted (default: false) ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: labelOrId(); donotlink[] ------------------------------------------------------------------------------- local linkedItem = function(id, args) local lprefix = (args.lp or args.lprefix or args.linkprefix or ""):gsub('"', '') -- toughen against nil values passed local lpostfix = (args.lpostfix or ""):gsub('"', '') local prefix = (args.prefix or ""):gsub('"', '') local postfix = (args.postfix or ""):gsub('"', '') local dtxt = args.dtxt local shortname = args.shortname local lang = args.lang or "en" -- fallback to default if missing local uselbl = args.uselabel or args.uselbl uselbl = parseParam(uselbl, false) local linkredir = args.linkredir linkredir = parseParam(linkredir, false) local formatvalue = args.formatvalue or args.fv formatvalue = parseParam(formatvalue, false) -- see if item might need italics or quotes local fmt = "" if next(formats) and formatvalue then for k, v in ipairs( mw.wikibase.getBestStatements(id, "P31") ) do if v.mainsnak.datavalue and formats[v.mainsnak.datavalue.value.id] then fmt = formats[v.mainsnak.datavalue.value.id] break -- pick the first match end end end local disp local sitelink = mw.wikibase.getSitelink(id) local label, islabel if dtxt then label, islabel = dtxt, true elseif shortname then -- see if there is a shortname in our language, and set label to it for k, v in ipairs( mw.wikibase.getBestStatements(id, "P1813") ) do if v.mainsnak.datavalue.value.language == lang then label, islabel = v.mainsnak.datavalue.value.text, true break end -- test for language match end -- loop through values of short name -- if we have no label set, then there was no shortname available if not islabel then label, islabel = labelOrId(id) shortname = false end else label, islabel = labelOrId(id) end if mw.site.siteName ~= "Wikimedia Commons" then if sitelink then if not (dtxt or shortname) then -- if sitelink and label are the same except for case, no need to process further if sitelink:lower() ~= label:lower() then -- strip any namespace or dab from the sitelink local pos = sitelink:find(":") or 0 local slink = sitelink if pos > 0 then local pfx = sitelink:sub(1,pos-1) if mw.site.namespaces[pfx] then -- that prefix is a valid namespace, so remove it slink = sitelink:sub(pos+1) end end -- remove stuff after commas or inside parentheses - ie. dabs slink = slink:gsub("%s%(.+%)$", ""):gsub(",.+$", "") -- if uselbl is false, use sitelink instead of label if not uselbl then -- use slink as display, preserving label case - find("^%u") is true for 1st char uppercase if label:find("^%u") then label = slink:gsub("^(%l)", string.upper) else label = slink:gsub("^(%u)", string.lower) end end end end if donotlink[label] then disp = prefix .. fmt .. label .. fmt .. postfix else disp = "[[" .. lprefix .. sitelink .. lpostfix .. "|" .. prefix .. fmt .. label .. fmt .. postfix .. "]]" end elseif islabel then -- no sitelink, label exists, so check if a redirect with that title exists, if linkredir is true -- display plain label by default disp = prefix .. fmt .. label .. fmt .. postfix if linkredir then local artitle = mw.title.new(label, 0) -- only nil if label has invalid chars if not donotlink[label] and artitle and artitle.redirectTarget then -- there's a redirect with the same title as the label, so let's link to that disp = "[[".. lprefix .. label .. lpostfix .. "|" .. prefix .. fmt .. label .. fmt .. postfix .. "]]" end end -- test if article title exists as redirect on current Wiki else -- no sitelink and no label, so return whatever was returned from labelOrId for now -- add tracking category [[Category:Articles with missing Wikidata information]] -- for enwiki, just return the tracking category if mw.wikibase.getGlobalSiteId() == "enwiki" then disp = i18n.missinginfocat else disp = prefix .. label .. postfix .. i18n.missinginfocat end end else local ccat = mw.wikibase.getBestStatements(id, "P373")[1] if ccat and ccat.mainsnak.datavalue then ccat = ccat.mainsnak.datavalue.value disp = "[[" .. lprefix .. "Category:" .. ccat .. lpostfix .. "|" .. prefix .. label .. postfix .. "]]" elseif sitelink then -- this asumes that if a sitelink exists, then a label also exists disp = "[[" .. lprefix .. sitelink .. lpostfix .. "|" .. prefix .. label .. postfix .. "]]" else -- no sitelink and no Commons cat, so return label from labelOrId for now disp = prefix .. label .. postfix end end return disp end ------------------------------------------------------------------------------- -- sourced takes a table representing a statement that may or may not have references -- it looks for a reference sourced to something not containing the word "wikipedia" -- it returns a boolean = true if it finds a sourced reference. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local sourced = function(claim) if claim.references then for kr, vr in pairs(claim.references) do local ref = mw.wikibase.renderSnaks(vr.snaks) if not ref:find("Wiki") then return true end end end end ------------------------------------------------------------------------------- -- setRanks takes a flag (parameter passed) that requests the values to return -- "b[est]" returns preferred if available, otherwise normal -- "p[referred]" returns preferred -- "n[ormal]" returns normal -- "d[eprecated]" returns deprecated -- multiple values are allowed, e.g. "preferred normal" (which is the default) -- "best" will override the other flags, and set p and n ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local setRanks = function(rank) rank = (rank or ""):lower() -- if nothing passed, return preferred and normal -- if rank == "" then rank = "p n" end local ranks = {} for w in string.gmatch(rank, "%a+") do w = w:sub(1,1) if w == "b" or w == "p" or w == "n" or w == "d" then ranks[w] = true end end -- check if "best" is requested or no ranks requested; and if so, set preferred and normal if ranks.b or not next(ranks) then ranks.p = true ranks.n = true end return ranks end ------------------------------------------------------------------------------- -- parseInput processes the Q-id , the blacklist and the whitelist -- if an input parameter is supplied, it returns that and ends the call. -- it returns (1) either the qid or nil indicating whether or not the call should continue -- and (2) a table containing all of the statements for the propertyID and relevant Qid -- if "best" ranks are requested, it returns those instead of all non-deprecated ranks ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- local parseInput = function(frame, input_parm, property_id) -- There may be a local parameter supplied, if it's blank, set it to nil input_parm = mw.text.trim(input_parm or "") if input_parm == "" then input_parm = nil end -- return nil if Wikidata is not available if not mw.wikibase then return false, input_parm end local args = frame.args -- can take a named parameter |qid which is the Wikidata ID for the article. -- if it's not supplied, use the id for the current page local qid = args.qid or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end -- if there's no Wikidata item for the current page return nil if not qid then return false, input_parm end -- The blacklist is passed in named parameter |suppressfields local blacklist = args.suppressfields or args.spf or "" -- The whitelist is passed in named parameter |fetchwikidata local whitelist = args.fetchwikidata or args.fwd or "" if whitelist == "" then whitelist = "NONE" end -- The name of the field that this function is called from is passed in named parameter |name local fieldname = args.name or "" if blacklist ~= "" then -- The name is compulsory when blacklist is used, so return nil if it is not supplied if fieldname == "" then return false, nil end -- If this field is on the blacklist, then return nil if blacklist:find(fieldname) then return false, nil end end -- If we got this far then we're not on the blacklist -- The blacklist overrides any locally supplied parameter as well -- If a non-blank input parameter was supplied return it if input_parm then return false, input_parm end -- We can filter out non-valid properties if property_id:sub(1,1):upper() ~="P" or property_id == "P0" then return false, nil end -- Otherwise see if this field is on the whitelist: -- needs a bit more logic because find will return its second value = 0 if fieldname is "" -- but nil if fieldname not found on whitelist local _, found = whitelist:find(fieldname) found = ((found or 0) > 0) if whitelist ~= 'ALL' and (whitelist:upper() == "NONE" or not found) then return false, nil end -- See what's on Wikidata (the call always returns a table, but it may be empty): local props = {} if args.reqranks.b then props = mw.wikibase.getBestStatements(qid, property_id) else props = mw.wikibase.getAllStatements(qid, property_id) end if props[1] then return qid, props end -- no property on Wikidata return false, nil end ------------------------------------------------------------------------------- -- createicon assembles the "Edit at Wikidata" pen icon. -- It returns a wikitext string inside a span class="penicon" -- if entityID is nil or empty, the ID associated with current page is used -- langcode and propertyID may be nil or empty ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: i18n[]; ------------------------------------------------------------------------------- local createicon = function(langcode, entityID, propertyID) langcode = langcode or "" if not entityID or entityID == "" then entityID= mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end propertyID = propertyID or "" local icon = "&nbsp;<span class='penicon autoconfirmed-show'>[[" -- "&nbsp;<span data-bridge-edit-flow='overwrite' class='penicon'>[[" -> enable Wikidata Bridge .. i18n["filespace"] .. ":OOjs UI icon edit-ltr-progressive.svg |frameless |text-top |10px |alt=" .. i18n["editonwikidata"] .. "|link=https://www.wikidata.org/wiki/" .. entityID if langcode ~= "" then icon = icon .. "?uselang=" .. langcode end if propertyID ~= "" then icon = icon .. "#" .. propertyID end icon = icon .. "|" .. i18n["editonwikidata"] .. "]]</span>" return icon end ------------------------------------------------------------------------------- -- assembleoutput takes the sequence table containing the property values -- and formats it according to switches given. It returns a string or nil. -- It uses the entityID (and optionally propertyID) to create a link in the pen icon. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam(); ------------------------------------------------------------------------------- local assembleoutput = function(out, args, entityID, propertyID) -- sorted is a boolean passed to enable sorting of the values returned -- if nothing or an empty string is passed set it false -- if "false" or "no" or "0" is passed set it false local sorted = parseParam(args.sorted, false) -- noicon is a boolean passed to suppress the trailing "edit at Wikidata" icon -- for use when the value is processed further by the infobox -- if nothing or an empty string is passed set it false -- if "false" or "no" or "0" is passed set it false local noic = parseParam(args.noicon, false) -- list is the name of a template that a list of multiple values is passed through -- examples include "hlist" and "ubl" -- setting it to "prose" produces something like "1, 2, 3, and 4" local list = args.list or "" -- sep is a string that is used to separate multiple returned values -- if nothing or an empty string is passed set it to the default -- any double-quotes " are stripped out, so that spaces may be passed -- e.g. |sep=" - " local sepdefault = i18n["list separator"] local separator = args.sep or "" separator = string.gsub(separator, '"', '') if separator == "" then separator = sepdefault end -- collapse is a number that determines the maximum number of returned values -- before the output is collapsed. -- Zero or not a number result in no collapsing (default becomes 0). local collapse = tonumber(args.collapse) or 0 -- replacetext (rt) is a string that is returned instead of any non-empty Wikidata value -- this is useful for tracking and debugging local replacetext = mw.text.trim(args.rt or args.replacetext or "") -- if there's anything to return, then return a list -- comma-separated by default, but may be specified by the sep parameter -- optionally specify a hlist or ubl or a prose list, etc. local strout if #out > 0 then if sorted then table.sort(out) end -- if there's something to display and a pen icon is wanted, add it the end of the last value local hasdisplay = false for i, v in ipairs(out) do if v ~= i18n.missinginfocat then hasdisplay = true break end end if not noic and hasdisplay then out[#out] = out[#out] .. createicon(args.langobj.code, entityID, propertyID) end if list == "" then strout = table.concat(out, separator) elseif list:lower() == "prose" then strout = mw.text.listToText( out ) else strout = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = list, args = out} end if collapse >0 and #out > collapse then strout = collapsediv .. strout .. "</div>" end else strout = nil -- no items had valid reference end if replacetext ~= "" and strout then strout = replacetext end return strout end ------------------------------------------------------------------------------- -- rendersnak takes a table (propval) containing the information stored on one property value -- and returns the value as a string and its language if monolingual text. -- It handles data of type: -- wikibase-item -- time -- string, url, commonsMedia, external-id -- quantity -- globe-coordinate -- monolingualtext -- It also requires linked, the link/pre/postfixes, uabbr, and the arguments passed from frame. -- The optional filter parameter allows quantities to be be filtered by unit Qid. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam(); labelOrId(); i18n[]; dateFormat(); -- roundto(); decimalPrecision(); decimalToDMS(); linkedItem(); ------------------------------------------------------------------------------- local rendersnak = function(propval, args, linked, lpre, lpost, pre, post, uabbr, filter) lpre = lpre or "" lpost = lpost or "" pre = pre or "" post = post or "" args.lang = args.lang or findLang().code -- allow values to display a fixed text instead of label local dtxt = args.displaytext or args.dt if dtxt == "" then dtxt = nil end -- switch to use display of short name (P1813) instead of label local shortname = args.shortname or args.sn shortname = parseParam(shortname, false) local snak = propval.mainsnak or propval local dtype = snak.datatype local dv = snak.datavalue dv = dv and dv.value -- value and monolingual text language code returned local val, mlt if propval.rank and not args.reqranks[propval.rank:sub(1, 1)] then -- val is nil: value has a rank that isn't requested ------------------------------------ elseif snak.snaktype == "somevalue" then -- value is unknown val = i18n["Unknown"] ------------------------------------ elseif snak.snaktype == "novalue" then -- value is none -- val = "No value" -- don't return anything ------------------------------------ elseif dtype == "wikibase-item" then -- data type is a wikibase item: -- it's wiki-linked value, so output as link if enabled and possible local qnumber = dv.id if linked then val = linkedItem(qnumber, args) else -- no link wanted so check for display-text, otherwise test for lang code local label, islabel if dtxt then label = dtxt else label, islabel = labelOrId(qnumber) local langlabel = mw.wikibase.getLabelByLang(qnumber, args.lang) if langlabel then label = mw.text.nowiki( langlabel ) end end val = pre .. label .. post end -- test for link required ------------------------------------ elseif dtype == "time" then -- data type is time: -- time is in timestamp format -- date precision is integer per mediawiki -- output formatting according to preferences (y/dmy/mdy) -- BC format as BC or BCE -- plaindate is passed to disable looking for "sourcing cirumstances" -- or to set the adjectival form -- qualifiers (if any) is a nested table or nil -- lang is given, or user language, or site language -- -- Here we can check whether args.df has a value -- If not, use code from Module:Sandbox/RexxS/Getdateformat to set it from templates like {{Use mdy dates}} val = dateFormat(dv.time, dv.precision, args.df, args.bc, args.pd, propval.qualifiers, args.lang, "", dv.calendarmodel) ------------------------------------ -- data types which are strings: elseif dtype == "commonsMedia" or dtype == "external-id" or dtype == "string" or dtype == "url" then -- commonsMedia or external-id or string or url -- all have mainsnak.datavalue.value as string if (lpre == "" or lpre == ":") and lpost == "" then -- don't link if no linkpre/postfix or linkprefix is just ":" val = pre .. dv .. post elseif dtype == "external-id" then val = "[" .. lpre .. dv .. lpost .. " " .. pre .. dv .. post .. "]" else val = "[[" .. lpre .. dv .. lpost .. "|" .. pre .. dv .. post .. "]]" end -- check for link requested (i.e. either linkprefix or linkpostfix exists) ------------------------------------ -- data types which are quantities: elseif dtype == "quantity" then -- quantities have mainsnak.datavalue.value.amount and mainsnak.datavalue.value.unit -- the unit is of the form http://www.wikidata.org/entity/Q829073 -- -- implement a switch to turn on/off numerical formatting later local fnum = true -- -- a switch to turn on/off conversions - only for en-wiki local conv = parseParam(args.conv or args.convert, false) -- if we have conversions, we won't have formatted numbers or scales if conv then uabbr = true fnum = false args.scale = "0" end -- -- a switch to turn on/off showing units, default is true local showunits = parseParam(args.su or args.showunits, true) -- -- convert amount to a number local amount = tonumber(dv.amount) or i18n["NaN"] -- -- scale factor for millions, billions, etc. local sc = tostring(args.scale or ""):sub(1,1):lower() local scale if sc == "a" then -- automatic scaling if amount > 1e15 then scale = 12 elseif amount > 1e12 then scale = 9 elseif amount > 1e9 then scale = 6 elseif amount > 1e6 then scale = 3 else scale = 0 end else scale = tonumber(args.scale) or 0 if scale < 0 or scale > 12 then scale = 0 end scale = math.floor(scale/3) * 3 end local factor = 10^scale amount = amount / factor -- ranges: local range = "" -- check if upper and/or lower bounds are given and significant local upb = tonumber(dv.upperBound) local lowb = tonumber(dv.lowerBound) if upb and lowb then -- differences rounded to 2 sig fig: local posdif = roundto(upb - amount, 2) / factor local negdif = roundto(amount - lowb, 2) / factor upb, lowb = amount + posdif, amount - negdif -- round scaled numbers to integers or 4 sig fig if (scale > 0 or sc == "a") then if amount < 1e4 then amount = roundto(amount, 4) else amount = math.floor(amount + 0.5) end end if fnum then amount = args.langobj:formatNum( amount ) end if posdif ~= negdif then -- non-symmetrical range = " +" .. posdif .. " -" .. negdif elseif posdif ~= 0 then -- symmetrical and non-zero range = " ±" .. posdif else -- otherwise range is zero, so leave it as "" end else -- round scaled numbers to integers or 4 sig fig if (scale > 0 or sc == "a") then if amount < 1e4 then amount = roundto(amount, 4) else amount = math.floor(amount + 0.5) end end if fnum then amount = args.langobj:formatNum( amount ) end end -- unit names and symbols: -- extract the qid in the form 'Qnnn' from the value.unit url -- and then fetch the label from that - or symbol if unitabbr is true local unit = "" local usep = "" local usym = "" local unitqid = string.match( dv.unit, "(Q%d+)" ) if filter and unitqid ~= filter then return nil end if unitqid and showunits then local uname = mw.wikibase.getLabelByLang(unitqid, args.lang) or "" if uname ~= "" then usep, unit = " ", uname end if uabbr then -- see if there's a unit symbol (P5061) local unitsymbols = mw.wikibase.getBestStatements(unitqid, "P5061") -- construct fallback table, add local lang and multiple languages local fbtbl = mw.language.getFallbacksFor( args.lang ) table.insert( fbtbl, 1, args.lang ) table.insert( fbtbl, 1, "mul" ) local found = false for idx1, us in ipairs(unitsymbols) do for idx2, fblang in ipairs(fbtbl) do if us.mainsnak.datavalue.value.language == fblang then usym = us.mainsnak.datavalue.value.text found = true break end if found then break end end -- loop through fallback table end -- loop through values of P5061 if found then usep, unit = "&nbsp;", usym end end end -- format display: if conv then if range == "" then val = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = "cvt", args = {amount, unit}} else val = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = "cvt", args = {lowb, "to", upb, unit}} end elseif unit == "$" or unit == "£" then val = unit .. amount .. range .. i18n.multipliers[scale] else val = amount .. range .. i18n.multipliers[scale] .. usep .. unit end ------------------------------------ -- datatypes which are global coordinates: elseif dtype == "globe-coordinate" then -- 'display' parameter defaults to "inline, title" *** unused for now *** -- local disp = args.display or "" -- if disp == "" then disp = "inline, title" end -- -- format parameter switches from deg/min/sec to decimal degrees -- default is deg/min/sec -- decimal degrees needs |format = dec local form = (args.format or ""):lower():sub(1,3) if form ~= "dec" then form = "dms" end -- not needed for now -- -- show parameter allows just the latitude, or just the longitude, or both -- to be returned as a signed decimal, ignoring the format parameter. local show = (args.show or ""):lower() if show ~= "longlat" then show = show:sub(1,3) end -- local lat, long, prec = dv.latitude, dv.longitude, dv.precision if show == "lat" then val = decimalPrecision(lat, prec) elseif show == "lon" then val = decimalPrecision(long, prec) elseif show == "longlat" then val = decimalPrecision(long, prec) .. ", " .. decimalPrecision(lat, prec) else local ns = "N" local ew = "E" if lat < 0 then ns = "S" lat = - lat end if long < 0 then ew = "W" long = - long end if form == "dec" then lat = decimalPrecision(lat, prec) long = decimalPrecision(long, prec) val = lat .. "°" .. ns .. " " .. long .. "°" .. ew else local latdeg, latmin, latsec = decimalToDMS(lat, prec) local longdeg, longmin, longsec = decimalToDMS(long, prec) if latsec == 0 and longsec == 0 then if latmin == 0 and longmin == 0 then val = latdeg .. "°" .. ns .. " " .. longdeg .. "°" .. ew else val = latdeg .. "°" .. latmin .. "′" .. ns .. " " val = val .. longdeg .. "°".. longmin .. "′" .. ew end else val = latdeg .. "°" .. latmin .. "′" .. latsec .. "″" .. ns .. " " val = val .. longdeg .. "°" .. longmin .. "′" .. longsec .. "″" .. ew end end end ------------------------------------ elseif dtype == "monolingualtext" then -- data type is Monolingual text: -- has mainsnak.datavalue.value as a table containing language/text pairs -- collect all the values in 'out' and languages in 'mlt' and process them later val = pre .. dv.text .. post mlt = dv.language ------------------------------------ else -- some other data type so write a specific handler val = "unknown data type: " .. dtype end -- of datatype/unknown value/sourced check return val, mlt end ------------------------------------------------------------------------------- -- propertyvalueandquals takes a property object, the arguments passed from frame, -- and a qualifier propertyID. -- It returns a sequence (table) of values representing the values of that property -- and qualifiers that match the qualifierID if supplied. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam(); sourced(); labelOrId(); i18n.latestdatequalifier(); format_Date(); -- makeOrdinal(); roundto(); decimalPrecision(); decimalToDMS(); assembleoutput(); ------------------------------------------------------------------------------- local function propertyvalueandquals(objproperty, args, qualID) -- needs this style of declaration because it's re-entrant -- onlysourced is a boolean passed to return only values sourced to other than Wikipedia -- if nothing or an empty string is passed set it true local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) -- linked is a a boolean that enables the link to a local page via sitelink -- if nothing or an empty string is passed set it true local linked = parseParam(args.linked, true) -- prefix is a string that may be nil, empty (""), or a string of characters -- this is prefixed to each value -- useful when when multiple values are returned -- any double-quotes " are stripped out, so that spaces may be passed local prefix = (args.prefix or ""):gsub('"', '') -- postfix is a string that may be nil, empty (""), or a string of characters -- this is postfixed to each value -- useful when when multiple values are returned -- any double-quotes " are stripped out, so that spaces may be passed local postfix = (args.postfix or ""):gsub('"', '') -- linkprefix is a string that may be nil, empty (""), or a string of characters -- this creates a link and is then prefixed to each value -- useful when when multiple values are returned and indirect links are needed -- any double-quotes " are stripped out, so that spaces may be passed local lprefix = (args.linkprefix or args.lp or ""):gsub('"', '') -- linkpostfix is a string that may be nil, empty (""), or a string of characters -- this is postfixed to each value when linking is enabled with lprefix -- useful when when multiple values are returned -- any double-quotes " are stripped out, so that spaces may be passed local lpostfix = (args.linkpostfix or ""):gsub('"', '') -- wdlinks is a boolean passed to enable links to Wikidata when no article exists -- if nothing or an empty string is passed set it false local wdl = parseParam(args.wdlinks or args.wdl, false) -- unitabbr is a boolean passed to enable unit abbreviations for common units -- if nothing or an empty string is passed set it false local uabbr = parseParam(args.unitabbr or args.uabbr, false) -- qualsonly is a boolean passed to return just the qualifiers -- if nothing or an empty string is passed set it false local qualsonly = parseParam(args.qualsonly or args.qo, false) -- maxvals is a string that may be nil, empty (""), or a number -- this determines how many items may be returned when multiple values are available -- setting it = 1 is useful where the returned string is used within another call, e.g. image local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 -- pd (plain date) is a string: yes/true/1 | no/false/0 | adj -- to disable/enable "sourcing cirumstances" or use adjectival form for the plain date local pd = args.plaindate or args.pd or "no" args.pd = pd -- allow qualifiers to have a different date format; default to year unless qualsonly is set args.qdf = args.qdf or args.qualifierdateformat or args.df or (not qualsonly and "y") local lang = args.lang or findLang().code -- qualID is a string list of wanted qualifiers or "ALL" qualID = qualID or "" -- capitalise list of wanted qualifiers and substitute "DATES" qualID = qualID:upper():gsub("DATES", "P580, P582") local allflag = (qualID == "ALL") -- create table of wanted qualifiers as key local qwanted = {} -- create sequence of wanted qualifiers local qorder = {} for q in mw.text.gsplit(qualID, "%p") do -- split at punctuation and iterate local qtrim = mw.text.trim(q) if qtrim ~= "" then qwanted[mw.text.trim(q)] = true qorder[#qorder+1] = qtrim end end -- qsep is the output separator for rendering qualifier list local qsep = (args.qsep or ""):gsub('"', '') -- qargs are the arguments to supply to assembleoutput() local qargs = { ["osd"] = "false", ["linked"] = tostring(linked), ["prefix"] = args.qprefix, ["postfix"] = args.qpostfix, ["linkprefix"] = args.qlinkprefix or args.qlp, ["linkpostfix"] = args.qlinkpostfix, ["wdl"] = "false", ["unitabbr"] = tostring(uabbr), ["maxvals"] = 0, ["sorted"] = tostring(args.qsorted), ["noicon"] = "true", ["list"] = args.qlist, ["sep"] = qsep, ["langobj"] = args.langobj, ["lang"] = args.langobj.code, ["df"] = args.qdf, ["sn"] = parseParam(args.qsn or args.qshortname, false), } -- all proper values of a Wikidata property will be the same type as the first -- qualifiers don't have a mainsnak, properties do local datatype = objproperty[1].datatype or objproperty[1].mainsnak.datatype -- out[] holds the a list of returned values for this property -- mlt[] holds the language code if the datatype is monolingual text local out = {} local mlt = {} for k, v in ipairs(objproperty) do local hasvalue = true if (onlysrc and not sourced(v)) then -- no value: it isn't sourced when onlysourced=true hasvalue = false else local val, lcode = rendersnak(v, args, linked, lprefix, lpostfix, prefix, postfix, uabbr) if not val then hasvalue = false -- rank doesn't match elseif qualsonly and qualID then -- suppress value returned: only qualifiers are requested else out[#out+1], mlt[#out+1] = val, lcode end end -- See if qualifiers are to be returned: local snak = v.mainsnak or v if hasvalue and v.qualifiers and qualID ~= "" and snak.snaktype~="novalue" then -- collect all wanted qualifier values returned in qlist, indexed by propertyID local qlist = {} local timestart, timeend = "", "" -- loop through qualifiers for k1, v1 in pairs(v.qualifiers) do if allflag or qwanted[k1] then if k1 == "P1326" then local ts = v1[1].datavalue.value.time local dp = v1[1].datavalue.value.precision qlist[k1] = dateFormat(ts, dp, args.qdf, args.bc, pd, "", lang, "before") elseif k1 == "P1319" then local ts = v1[1].datavalue.value.time local dp = v1[1].datavalue.value.precision qlist[k1] = dateFormat(ts, dp, args.qdf, args.bc, pd, "", lang, "after") elseif k1 == "P580" then timestart = propertyvalueandquals(v1, qargs)[1] or "" -- treat only one start time as valid elseif k1 == "P582" then timeend = propertyvalueandquals(v1, qargs)[1] or "" -- treat only one end time as valid else local q = assembleoutput(propertyvalueandquals(v1, qargs), qargs) -- we already deal with circa via 'sourcing circumstances' if the datatype was time -- circa may be either linked or unlinked *** internationalise later *** if datatype ~= "time" or q ~= "circa" and not (type(q) == "string" and q:find("circa]]")) then qlist[k1] = q end end end -- of test for wanted end -- of loop through qualifiers -- set date separator local t = timestart .. timeend -- *** internationalise date separators later *** local dsep = "&ndash;" if t:find("%s") or t:find("&nbsp;") then dsep = " &ndash; " end -- set the order for the list of qualifiers returned; start time and end time go last if next(qlist) then local qlistout = {} if allflag then for k2, v2 in pairs(qlist) do qlistout[#qlistout+1] = v2 end else for i2, v2 in ipairs(qorder) do qlistout[#qlistout+1] = qlist[v2] end end if t ~= "" then qlistout[#qlistout+1] = timestart .. dsep .. timeend end local qstr = assembleoutput(qlistout, qargs) if qualsonly then out[#out+1] = qstr else out[#out] = out[#out] .. " (" .. qstr .. ")" end elseif t ~= "" then if qualsonly then if timestart == "" then out[#out+1] = timeend elseif timeend == "" then out[#out+1] = timestart else out[#out+1] = timestart .. dsep .. timeend end else out[#out] = out[#out] .. " (" .. timestart .. dsep .. timeend .. ")" end end end -- of test for qualifiers wanted if maxvals > 0 and #out >= maxvals then break end end -- of for each value loop -- we need to pick one value to return if the datatype was "monolingualtext" -- if there's only one value, use that -- otherwise look through the fallback languages for a match if datatype == "monolingualtext" and #out >1 then lang = mw.text.split( lang, '-', true )[1] local fbtbl = mw.language.getFallbacksFor( lang ) table.insert( fbtbl, 1, lang ) local bestval = "" local found = false for idx1, lang1 in ipairs(fbtbl) do for idx2, lang2 in ipairs(mlt) do if (lang1 == lang2) and not found then bestval = out[idx2] found = true break end end -- loop through values of property end -- loop through fallback languages if found then -- replace output table with a table containing the best value out = { bestval } else -- more than one value and none of them on the list of fallback languages -- sod it, just give them the first one out = { out[1] } end end return out end ------------------------------------------------------------------------------- -- Common code for p.getValueByQual and p.getValueByLang ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- local _getvaluebyqual = function(frame, qualID, checkvalue) -- The property ID that will have a qualifier is the first unnamed parameter local propertyID = mw.text.trim(frame.args[1] or "") if propertyID == "" then return "no property supplied" end if qualID == "" then return "no qualifier supplied" end -- onlysourced is a boolean passed to return property values -- only when property values are sourced to something other than Wikipedia -- if nothing or an empty string is passed set it true -- if "false" or "no" or 0 is passed set it false local onlysrc = parseParam(frame.args.onlysourced or frame.args.osd, true) -- set the requested ranks flags frame.args.reqranks = setRanks(frame.args.rank) -- set a language object and code in the frame.args table frame.args.langobj = findLang(frame.args.lang) frame.args.lang = frame.args.langobj.code local args = frame.args -- check for locally supplied parameter in second unnamed parameter -- success means no local parameter and the property exists local qid, props = parseInput(frame, args[2], propertyID) local linked = parseParam(args.linked, true) local lpre = (args.linkprefix or args.lp or ""):gsub('"', '') local lpost = (args.linkpostfix or ""):gsub('"', '') local pre = (args.prefix or ""):gsub('"', '') local post = (args.postfix or ""):gsub('"', '') local uabbr = parseParam(args.unitabbr or args.uabbr, false) local filter = (args.unit or ""):upper() local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 if filter == "" then filter = nil end if qid then local out = {} -- Scan through the values of the property -- we want something like property is "pronunciation audio (P443)" in propertyID -- with a qualifier like "language of work or name (P407)" in qualID -- whose value has the required ID, like "British English (Q7979)", in qval for k1, v1 in ipairs(props) do if v1.mainsnak.snaktype == "value" then -- check if it has the right qualifier local v1q = v1.qualifiers if v1q and v1q[qualID] then if onlysrc == false or sourced(v1) then -- if we've got this far, we have a (sourced) claim with qualifiers -- so see if matches the required value -- We'll only deal with wikibase-items and strings for now if v1q[qualID][1].datatype == "wikibase-item" then if checkvalue(v1q[qualID][1].datavalue.value.id) then out[#out + 1] = rendersnak(v1, args, linked, lpre, lpost, pre, post, uabbr, filter) end elseif v1q[qualID][1].datatype == "string" then if checkvalue(v1q[qualID][1].datavalue.value) then out[#out + 1] = rendersnak(v1, args, linked, lpre, lpost, pre, post, uabbr, filter) end end end -- of check for sourced end -- of check for matching required value and has qualifiers else return nil end -- of check for string if maxvals > 0 and #out >= maxvals then break end end -- of loop through values of propertyID return assembleoutput(out, frame.args, qid, propertyID) else return props -- either local parameter or nothing end -- of test for success return nil end ------------------------------------------------------------------------------- -- _location takes Q-id and follows P276 (location) -- or P131 (located in the administrative territorial entity) or P706 (located on terrain feature) -- from the initial item to higher level territories/locations until it reaches the highest. -- An optional boolean, 'first', determines whether the first item is returned (default: false). -- An optional boolean 'skip' toggles the display to skip to the last item (default: false). -- It returns a table containing the locations - linked where possible, except for the highest. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: findLang(); labelOrId(); linkedItem ------------------------------------------------------------------------------- local _location = function(qid, first, skip) first = parseParam(first, false) skip = parseParam(skip, false) local locs = {"P276", "P131", "P706"} local out = {} local langcode = findLang():getCode() local finished = false local count = 0 local prevqid = "Q0" repeat local prop for i1, v1 in ipairs(locs) do local proptbl = mw.wikibase.getBestStatements(qid, v1) if #proptbl > 1 then -- there is more than one higher location local prevP131, prevP131id if prevqid ~= "Q0" then prevP131 = mw.wikibase.getBestStatements(prevqid, "P131")[1] prevP131id = prevP131 and prevP131.mainsnak.datavalue and prevP131.mainsnak.datavalue.value.id end for i2, v2 in ipairs(proptbl) do local parttbl = v2.qualifiers and v2.qualifiers.P518 if parttbl then -- this higher location has qualifier 'applies to part' (P518) for i3, v3 in ipairs(parttbl) do if v3.snaktype == "value" and v3.datavalue.value.id == prevqid then -- it has a value equal to the previous location prop = proptbl[i2] break end -- of test for matching last location end -- of loop through values of 'applies to part' else -- there's no qualifier 'applies to part' (P518) -- so check if the previous location had a P131 that matches this alternate if qid == prevP131id then prop = proptbl[i2] break end -- of test for matching previous P131 end end -- of loop through parent locations -- fallback to second value if match not found prop = prop or proptbl[2] elseif #proptbl > 0 then prop = proptbl[1] end if prop then break end end -- check if it's an instance of (P31) a country (Q6256) or sovereign state (Q3624078) -- and terminate the chain if it is local inst = mw.wikibase.getAllStatements(qid, "P31") if #inst > 0 then for k, v in ipairs(inst) do local instid = v.mainsnak.datavalue and v.mainsnak.datavalue.value.id -- stop if it's a country (or a country within the United Kingdom if skip is true) if instid == "Q6256" or instid == "Q3624078" or (skip and instid == "Q3336843") then prop = nil -- this will ensure this is treated as top-level location break end end end -- get the name of this location and update qid to point to the parent location if prop and prop.mainsnak.datavalue then if not skip or count == 0 then local args = { lprefix = ":" } out[#out+1] = linkedItem(qid, args) -- get a linked value if we can end qid, prevqid = prop.mainsnak.datavalue.value.id, qid else -- This is top-level location, so get short name except when this is the first item -- Use full label if there's no short name or this is the first item local prop1813 = mw.wikibase.getAllStatements(qid, "P1813") -- if there's a short name and this isn't the only item if prop1813[1] and (#out > 0)then local shortname -- short name is monolingual text, so look for match to the local language -- choose the shortest 'short name' in that language for k, v in pairs(prop1813) do if v.mainsnak.datavalue.value.language == langcode then local name = v.mainsnak.datavalue.value.text if (not shortname) or (#name < #shortname) then shortname = name end end end -- add the shortname if one is found, fallback to the label -- but skip it if it's "USA" if shortname ~= "USA" then out[#out+1] = shortname or labelOrId(qid) else if skip then out[#out+1] = "US" end end else -- no shortname, so just add the label local loc = labelOrId(qid) -- exceptions go here: if loc == "United States of America" then out[#out+1] = "United States" else out[#out+1] = loc end end finished = true end count = count + 1 until finished or count >= 10 -- limit to 10 levels to avoid infinite loops -- remove the first location if not required if not first then table.remove(out, 1) end -- we might have duplicate text for consecutive locations, so remove them if #out > 2 then local plain = {} for i, v in ipairs(out) do -- strip any links plain[i] = v:gsub("^%[%[[^|]*|", ""):gsub("]]$", "") end local idx = 2 repeat if plain[idx] == plain[idx-1] then -- duplicate found local removeidx = 0 if (plain[idx] ~= out[idx]) and (plain[idx-1] == out[idx-1]) then -- only second one is linked, so drop the first removeidx = idx - 1 elseif (plain[idx] == out[idx]) and (plain[idx-1] ~= out[idx-1]) then -- only first one is linked, so drop the second removeidx = idx else -- pick one removeidx = idx - (os.time()%2) end table.remove(out, removeidx) table.remove(plain, removeidx) else idx = idx +1 end until idx >= #out end return out end ------------------------------------------------------------------------------- -- _getsumofparts scans the property 'has part' (P527) for values matching a list. -- The list (args.vlist) consists of a string of Qids separated by spaces or any usual punctuation. -- If the matched values have a qualifer 'quantity' (P1114), those quantites are summed. -- The sum is returned as a number (i.e. 0 if none) -- a table of arguments is supplied implementing the usual parameters. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: setRanks; parseParam; parseInput; sourced; assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- local _getsumofparts = function(args) local vallist = (args.vlist or ""):upper() if vallist == "" then return end args.reqranks = setRanks(args.rank) local f = {} f.args = args local qid, props = parseInput(f, "", "P527") if not qid then return 0 end local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local sum = 0 for k1, v1 in ipairs(props) do if (onlysrc == false or sourced(v1)) and v1.mainsnak.snaktype == "value" and v1.mainsnak.datavalue.type == "wikibase-entityid" and vallist:match( v1.mainsnak.datavalue.value.id ) and v1.qualifiers then local quals = v1.qualifiers["P1114"] if quals then for k2, v2 in ipairs(quals) do sum = sum + v2.datavalue.value.amount end end end end return sum end ------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------- -- Public functions ------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------- -- _getValue makes the functionality of getValue available to other modules ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: setRanks; parseInput; propertyvalueandquals; assembleoutput; parseParam; sourced; -- labelOrId; i18n.latestdatequalifier; format_Date; makeOrdinal; roundto; decimalPrecision; decimalToDMS; ------------------------------------------------------------------------------- p._getValue = function(args) -- parameter sets for commonly used groups of parameters local paraset = tonumber(args.ps or args.parameterset or 0) if paraset == 1 then -- a common setting args.rank = "best" args.fetchwikidata = "ALL" args.onlysourced = "no" args.noicon = "true" elseif paraset == 2 then -- equivalent to raw args.rank = "best" args.fetchwikidata = "ALL" args.onlysourced = "no" args.noicon = "true" args.linked = "no" args.pd = "true" elseif paraset == 3 then -- third set goes here end -- implement eid parameter local eid = args.eid if eid == "" then return nil elseif eid then args.qid = eid end local propertyID = mw.text.trim(args[1] or "") args.reqranks = setRanks(args.rank) -- replacetext (rt) is a string that is returned instead of any non-empty Wikidata value -- this is useful for tracking and debugging, so we set fetchwikidata=ALL to fill the whitelist local replacetext = mw.text.trim(args.rt or args.replacetext or "") if replacetext ~= "" then args.fetchwikidata = "ALL" end local f = {} f.args = args local entityid, props = parseInput(f, f.args[2], propertyID) if not entityid then return props -- either the input parameter or nothing end -- qual is a string containing the property ID of the qualifier(s) to be returned -- if qual == "ALL" then all qualifiers returned -- if qual == "DATES" then qualifiers P580 (start time) and P582 (end time) returned -- if nothing or an empty string is passed set it nil -> no qualifiers returned local qualID = mw.text.trim(args.qual or ""):upper() if qualID == "" then qualID = nil end -- set a language object and code in the args table args.langobj = findLang(args.lang) args.lang = args.langobj.code -- table 'out' stores the return value(s): local out = propertyvalueandquals(props, args, qualID) -- format the table of values and return it as a string: return assembleoutput(out, args, entityid, propertyID) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getValue is used to get the value(s) of a property -- The property ID is passed as the first unnamed parameter and is required. -- A locally supplied parameter may optionaly be supplied as the second unnamed parameter. -- The function will now also return qualifiers if parameter qual is supplied ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getValue; setRanks; parseInput; propertyvalueandquals; assembleoutput; parseParam; sourced; -- labelOrId; i18n.latestdatequalifier; format_Date; makeOrdinal; roundto; decimalPrecision; decimalToDMS; ------------------------------------------------------------------------------- p.getValue = function(frame) local args= frame.args if not args[1] then args = frame:getParent().args if not args[1] then return i18n.errors["No property supplied"] end end return p._getValue(args) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getPreferredValue is used to get a value, -- (or a comma separated list of them if multiple values exist). -- If preferred ranks are set, it will return those values, otherwise values with normal ranks -- now redundant to getValue with |rank=best ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: p.getValue; setRanks; parseInput; propertyvalueandquals; assembleoutput; -- parseParam; sourced; labelOrId; i18n.latestdatequalifier; format_Date; -- makeOrdinal; roundto; decimalPrecision; decimalToDMS; ------------------------------------------------------------------------------- p.getPreferredValue = function(frame) frame.args.rank = "best" return p.getValue(frame) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getCoords is used to get coordinates for display in an infobox -- whitelist and blacklist are implemented -- optional 'display' parameter is allowed, defaults to nil - was "inline, title" ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: setRanks(); parseInput(); decimalPrecision(); ------------------------------------------------------------------------------- p.getCoords = function(frame) local propertyID = "P625" -- if there is a 'display' parameter supplied, use it -- otherwise default to nothing local disp = frame.args.display or "" if disp == "" then disp = nil -- default to not supplying display parameter, was "inline, title" end -- there may be a format parameter to switch from deg/min/sec to decimal degrees -- default is deg/min/sec -- decimal degrees needs |format = dec local form = (frame.args.format or ""):lower():sub(1,3) if form ~= "dec" then form = "dms" end -- just deal with best values frame.args.reqranks = setRanks("best") local qid, props = parseInput(frame, frame.args[1], propertyID) if not qid then return props -- either local parameter or nothing else local dv = props[1].mainsnak.datavalue.value local lat, long, prec = dv.latitude, dv.longitude, dv.precision lat = decimalPrecision(lat, prec) long = decimalPrecision(long, prec) local lat_long = { lat, long } lat_long["display"] = disp lat_long["format"] = form -- invoke template Coord with the values stored in the table return frame:expandTemplate{title = 'coord', args = lat_long} end end ------------------------------------------------------------------------------- -- getQualifierValue is used to get a formatted value of a qualifier -- -- The call needs: a property (the unnamed parameter or 1=) -- a target value for that property (pval=) -- a qualifier for that target value (qual=) -- The usual whitelisting and blacklisting of the property is implemented -- The boolean onlysourced= parameter can be set to return nothing -- when the property is unsourced (or only sourced to Wikipedia) ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam(); setRanks(); parseInput(); sourced(); -- propertyvalueandquals(); assembleoutput(); -- labelOrId(); i18n.latestdatequalifier(); format_Date(); -- findLang(); makeOrdinal(); roundto(); decimalPrecision(); decimalToDMS(); ------------------------------------------------------------------------------- p.getQualifierValue = function(frame) -- The property ID that will have a qualifier is the first unnamed parameter local propertyID = mw.text.trim(frame.args[1] or "") -- The value of the property we want to match whose qualifier value is to be returned -- is passed in named parameter |pval= local propvalue = frame.args.pval -- The property ID of the qualifier -- whose value is to be returned is passed in named parameter |qual= local qualifierID = frame.args.qual -- A filter can be set like this: filter=P642==Q22674854 local filter, fprop, fval local ftable = mw.text.split(frame.args.filter or "", "==") if ftable[2] then fprop = mw.text.trim(ftable[1]) fval = mw.text.trim(ftable[2]) filter = true end -- onlysourced is a boolean passed to return qualifiers -- only when property values are sourced to something other than Wikipedia -- if nothing or an empty string is passed set it true -- if "false" or "no" or 0 is passed set it false local onlysrc = parseParam(frame.args.onlysourced or frame.args.osd, true) -- set a language object and language code in the frame.args table frame.args.langobj = findLang(frame.args.lang) frame.args.lang = frame.args.langobj.code -- set the requested ranks flags frame.args.reqranks = setRanks(frame.args.rank) -- check for locally supplied parameter in second unnamed parameter -- success means no local parameter and the property exists local qid, props = parseInput(frame, frame.args[2], propertyID) if qid then local out = {} -- Scan through the values of the property -- we want something like property is P793, significant event (in propertyID) -- whose value is something like Q385378, construction (in propvalue) -- then we can return the value(s) of a qualifier such as P580, start time (in qualifierID) for k1, v1 in pairs(props) do if v1.mainsnak.snaktype == "value" and v1.mainsnak.datavalue.type == "wikibase-entityid" then -- It's a wiki-linked value, so check if it's the target (in propvalue) and if it has qualifiers if v1.mainsnak.datavalue.value.id == propvalue and v1.qualifiers then if onlysrc == false or sourced(v1) then -- if we've got this far, we have a (sourced) claim with qualifiers -- which matches the target, so apply the filter and find the value(s) of the qualifier we want if not filter or (v1.qualifiers[fprop] and v1.qualifiers[fprop][1].datavalue.value.id == fval) then local quals = v1.qualifiers[qualifierID] if quals then -- can't reference qualifer, so set onlysourced = "no" (args are strings, not boolean) local qargs = frame.args qargs.onlysourced = "no" local vals = propertyvalueandquals(quals, qargs, qid) for k, v in ipairs(vals) do out[#out + 1] = v end end end end -- of check for sourced end -- of check for matching required value and has qualifiers end -- of check for wikibase entity end -- of loop through values of propertyID return assembleoutput(out, frame.args, qid, propertyID) else return props -- either local parameter or nothing end -- of test for success return nil end ------------------------------------------------------------------------------- -- getSumOfParts scans the property 'has part' (P527) for values matching a list. -- The list is passed in parameter vlist. -- It consists of a string of Qids separated by spaces or any usual punctuation. -- If the matched values have a qualifier 'quantity' (P1114), those quantities are summed. -- The sum is returned as a number or nothing if zero. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getsumofparts; ------------------------------------------------------------------------------- p.getSumOfParts = function(frame) local sum = _getsumofparts(frame.args) if sum == 0 then return end return sum end ------------------------------------------------------------------------------- -- getValueByQual gets the value of a property which has a qualifier with a given entity value -- The call needs: -- a property ID (the unnamed parameter or 1=Pxxx) -- the ID of a qualifier for that property (qualID=Pyyy) -- either the Wikibase-entity ID of a value for that qualifier (qvalue=Qzzz) -- or a string value for that qualifier (qvalue=abc123) -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getvaluebyqual; parseParam; setRanks; parseInput; sourced; -- assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p.getValueByQual = function(frame) local qualID = frame.args.qualID -- The Q-id of the value for the qualifier we want to match is in named parameter |qvalue= local qval = frame.args.qvalue or "" if qval == "" then return "no qualifier value supplied" end local function checkQID(id) return id == qval end return _getvaluebyqual(frame, qualID, checkQID) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getValueByLang gets the value of a property which has a qualifier P407 -- ("language of work or name") whose value has the given language code -- The call needs: -- a property ID (the unnamed parameter or 1=Pxxx) -- the MediaWiki language code to match the language (lang=xx[-yy]) -- (if no code is supplied, it uses the default language) -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getvaluebyqual; parseParam; setRanks; parseInput; sourced; assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p.getValueByLang = function(frame) -- The language code for the qualifier we want to match is in named parameter |lang= local langcode = findLang(frame.args.lang).code local function checkLanguage(id) -- id should represent a language like "British English (Q7979)" -- it should have string property "Wikimedia language code (P424)" -- qlcode will be a table: local qlcode = mw.wikibase.getBestStatements(id, "P424") if (#qlcode > 0) and (qlcode[1].mainsnak.datavalue.value == langcode) then return true end end return _getvaluebyqual(frame, "P407", checkLanguage) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getValueByRefSource gets the value of a property which has a reference "stated in" (P248) -- whose value has the given entity-ID. -- The call needs: -- a property ID (the unnamed parameter or 1=Pxxx) -- the entity ID of a value to match where the reference is stated in (match=Qzzz) -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; propertyvalueandquals assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p.getValueByRefSource = function(frame) -- The property ID that we want to check is the first unnamed parameter local propertyID = mw.text.trim(frame.args[1] or ""):upper() if propertyID == "" then return "no property supplied" end -- The Q-id of the value we want to match is in named parameter |qvalue= local qval = (frame.args.match or ""):upper() if qval == "" then qval = "Q21540096" end local unit = (frame.args.unit or ""):upper() if unit == "" then unit = "Q4917" end local onlysrc = parseParam(frame.args.onlysourced or frame.args.osd, true) -- set the requested ranks flags frame.args.reqranks = setRanks(frame.args.rank) -- set a language object and code in the frame.args table frame.args.langobj = findLang(frame.args.lang) frame.args.lang = frame.args.langobj.code local linked = parseParam(frame.args.linked, true) local uabbr = parseParam(frame.args.uabbr or frame.args.unitabbr, false) -- qid not nil means no local parameter and the property exists local qid, props = parseInput(frame, frame.args[2], propertyID) if qid then local out = {} local mlt= {} for k1, v1 in ipairs(props) do if onlysrc == false or sourced(v1) then if v1.references then for k2, v2 in ipairs(v1.references) do if v2.snaks.P248 then for k3, v3 in ipairs(v2.snaks.P248) do if v3.datavalue.value.id == qval then out[#out+1], mlt[#out+1] = rendersnak(v1, frame.args, linked, "", "", "", "", uabbr, unit) if not mlt[#out] then -- we only need one match per property value -- unless datatype was monolingual text break end end -- of test for match end -- of loop through values "stated in" end -- of test that "stated in" exists end -- of loop through references end -- of test that references exist end -- of test for sourced end -- of loop through values of propertyID if #mlt > 0 then local langcode = frame.args.lang langcode = mw.text.split( langcode, '-', true )[1] local fbtbl = mw.language.getFallbacksFor( langcode ) table.insert( fbtbl, 1, langcode ) local bestval = "" local found = false for idx1, lang1 in ipairs(fbtbl) do for idx2, lang2 in ipairs(mlt) do if (lang1 == lang2) and not found then bestval = out[idx2] found = true break end end -- loop through values of property end -- loop through fallback languages if found then -- replace output table with a table containing the best value out = { bestval } else -- more than one value and none of them on the list of fallback languages -- sod it, just give them the first one out = { out[1] } end end return assembleoutput(out, frame.args, qid, propertyID) else return props -- no property or local parameter supplied end -- of test for success end ------------------------------------------------------------------------------- -- getPropertyIDs takes most of the usual parameters. -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented. -- It returns the Entity-IDs (Qids) of the values of a property if it is a Wikibase-Entity. -- Otherwise it returns nothing. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; propertyvalueandquals assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p._getPropertyIDs = function(args) args.reqranks = setRanks(args.rank) args.langobj = findLang(args.lang) args.lang = args.langobj.code -- change default for noicon to true args.noicon = tostring(parseParam(args.noicon or "", true)) local f = {} f.args = args local pid = mw.text.trim(args[1] or ""):upper() -- get the qid and table of claims for the property, or nothing and the local value passed local qid, props = parseInput(f, args[2], pid) if not qid then return props end if not props[1] then return nil end local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 local out = {} for i, v in ipairs(props) do local snak = v.mainsnak if ( snak.datatype == "wikibase-item" ) and ( v.rank and args.reqranks[v.rank:sub(1, 1)] ) and ( snak.snaktype == "value" ) and ( sourced(v) or not onlysrc ) then out[#out+1] = snak.datavalue.value.id end if maxvals > 0 and #out >= maxvals then break end end return assembleoutput(out, args, qid, pid) end p.getPropertyIDs = function(frame) local args = frame.args return p._getPropertyIDs(args) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getQualifierIDs takes most of the usual parameters. -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented. -- It takes a property-id as the first unnamed parameter, and an optional parameter qlist -- which is a list of qualifier property-ids to search for (default is "ALL") -- It returns the Entity-IDs (Qids) of the values of a property if it is a Wikibase-Entity. -- Otherwise it returns nothing. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; propertyvalueandquals assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p.getQualifierIDs = function(frame) local args = frame.args args.reqranks = setRanks(args.rank) args.langobj = findLang(args.lang) args.lang = args.langobj.code -- change default for noicon to true args.noicon = tostring(parseParam(args.noicon or "", true)) local f = {} f.args = args local pid = mw.text.trim(args[1] or ""):upper() -- get the qid and table of claims for the property, or nothing and the local value passed local qid, props = parseInput(f, args[2], pid) if not qid then return props end if not props[1] then return nil end -- get the other parameters local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 local qlist = args.qlist or "" if qlist == "" then qlist = "ALL" end qlist = qlist:gsub("[%p%s]+", " ") .. " " local out = {} for i, v in ipairs(props) do local snak = v.mainsnak if ( v.rank and args.reqranks[v.rank:sub(1, 1)] ) and ( snak.snaktype == "value" ) and ( sourced(v) or not onlysrc ) then if v.qualifiers then for k1, v1 in pairs(v.qualifiers) do if qlist == "ALL " or qlist:match(k1 .. " ") then for i2, v2 in ipairs(v1) do if v2.datatype == "wikibase-item" and v2.snaktype == "value" then out[#out+1] = v2.datavalue.value.id end -- of test that id exists end -- of loop through qualifier values end -- of test for kq in qlist end -- of loop through qualifiers end -- of test for qualifiers end -- of test for rank value, sourced, and value exists if maxvals > 0 and #out >= maxvals then break end end -- of loop through property values return assembleoutput(out, args, qid, pid) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getPropOfProp takes two propertyIDs: prop1 and prop2 (as well as the usual parameters) -- If the value(s) of prop1 are of type "wikibase-item" then it returns the value(s) of prop2 -- of each of those wikibase-items. -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; propertyvalueandquals assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p._getPropOfProp = function(args) -- parameter sets for commonly used groups of parameters local paraset = tonumber(args.ps or args.parameterset or 0) if paraset == 1 then -- a common setting args.rank = "best" args.fetchwikidata = "ALL" args.onlysourced = "no" args.noicon = "true" elseif paraset == 2 then -- equivalent to raw args.rank = "best" args.fetchwikidata = "ALL" args.onlysourced = "no" args.noicon = "true" args.linked = "no" args.pd = "true" elseif paraset == 3 then -- third set goes here end args.reqranks = setRanks(args.rank) args.langobj = findLang(args.lang) args.lang = args.langobj.code local pid1 = args.prop1 or args.pid1 or "" local pid2 = args.prop2 or args.pid2 or "" if pid1 == "" or pid2 == "" then return nil end local f = {} f.args = args local qid1, statements1 = parseInput(f, args[1], pid1) -- parseInput nulls empty args[1] and returns args[1] if nothing on Wikidata if not qid1 then return statements1 end -- otherwise it returns the qid and a table for the statement local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 local qualID = mw.text.trim(args.qual or ""):upper() if qualID == "" then qualID = nil end local out = {} for k, v in ipairs(statements1) do if not onlysrc or sourced(v) then local snak = v.mainsnak if snak.datatype == "wikibase-item" and snak.snaktype == "value" then local qid2 = snak.datavalue.value.id local statements2 = {} if args.reqranks.b then statements2 = mw.wikibase.getBestStatements(qid2, pid2) else statements2 = mw.wikibase.getAllStatements(qid2, pid2) end if statements2[1] then local out2 = propertyvalueandquals(statements2, args, qualID) out[#out+1] = assembleoutput(out2, args, qid2, pid2) end end -- of test for valid property1 value end -- of test for sourced if maxvals > 0 and #out >= maxvals then break end end -- of loop through values of property1 return assembleoutput(out, args, qid1, pid1) end p.getPropOfProp = function(frame) local args= frame.args if not args.prop1 and not args.pid1 then args = frame:getParent().args if not args.prop1 and not args.pid1 then return i18n.errors["No property supplied"] end end return p._getPropOfProp(args) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getAwardCat takes most of the usual parameters. If the item has values of P166 (award received), -- then it examines each of those awards for P2517 (category for recipients of this award). -- If it exists, it returns the corresponding category, -- with the item's P734 (family name) as sort key, or no sort key if there is no family name. -- The sort key may be overridden by the parameter |sortkey (alias |sk). -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; propertyvalueandquals assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p.getAwardCat = function(frame) frame.args.reqranks = setRanks(frame.args.rank) frame.args.langobj = findLang(frame.args.lang) frame.args.lang = frame.args.langobj.code local args = frame.args args.sep = " " local pid1 = args.prop1 or "P166" local pid2 = args.prop2 or "P2517" if pid1 == "" or pid2 == "" then return nil end -- locally supplied value: local localval = mw.text.trim(args[1] or "") local qid1, statements1 = parseInput(frame, localval, pid1) if not qid1 then return localval end -- linkprefix (strip quotes) local lp = (args.linkprefix or args.lp or ""):gsub('"', '') -- sort key (strip quotes, hyphens and periods): local sk = (args.sortkey or args.sk or ""):gsub('["-.]', '') -- family name: local famname = "" if sk == "" then local p734 = mw.wikibase.getBestStatements(qid1, "P734")[1] local p734id = p734 and p734.mainsnak.snaktype == "value" and p734.mainsnak.datavalue.value.id or "" famname = mw.wikibase.getSitelink(p734id) or "" -- strip namespace and disambigation local pos = famname:find(":") or 0 famname = famname:sub(pos+1):gsub("%s%(.+%)$", "") if famname == "" then local lbl = mw.wikibase.getLabel(p734id) famname = lbl and mw.text.nowiki(lbl) or "" end end local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 local qualID = mw.text.trim(args.qual or ""):upper() if qualID == "" then qualID = nil end local out = {} for k, v in ipairs(statements1) do if not onlysrc or sourced(v) then local snak = v.mainsnak if snak.datatype == "wikibase-item" and snak.snaktype == "value" then local qid2 = snak.datavalue.value.id local statements2 = {} if args.reqranks.b then statements2 = mw.wikibase.getBestStatements(qid2, pid2) else statements2 = mw.wikibase.getAllStatements(qid2, pid2) end if statements2[1] and statements2[1].mainsnak.snaktype == "value" then local qid3 = statements2[1].mainsnak.datavalue.value.id local sitelink = mw.wikibase.getSitelink(qid3) -- if there's no local sitelink, create the sitelink from English label if not sitelink then local lbl = mw.wikibase.getLabelByLang(qid3, "en") if lbl then if lbl:sub(1,9) == "Category:" then sitelink = mw.text.nowiki(lbl) else sitelink = "Category:" .. mw.text.nowiki(lbl) end end end if sitelink then if sk ~= "" then out[#out+1] = "[[" .. lp .. sitelink .. "|" .. sk .. "]]" elseif famname ~= "" then out[#out+1] = "[[" .. lp .. sitelink .. "|" .. famname .. "]]" else out[#out+1] = "[[" .. lp .. sitelink .. "]]" end -- of check for sort keys end -- of test for sitelink end -- of test for category end -- of test for wikibase item has a value end -- of test for sourced if maxvals > 0 and #out >= maxvals then break end end -- of loop through values of property1 return assembleoutput(out, args, qid1, pid1) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getIntersectCat takes most of the usual parameters. -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented -- It takes two properties, |prop1 and |prop2 (e.g. occupation and country of citizenship) -- Each property's value is a wiki-base entity -- For each value of the first parameter (ranks implemented) it fetches the value's main category -- and then each value of the second parameter (possibly substituting a simpler description) -- then it returns all of the categories representing the intersection of those properties, -- (e.g. Category:Actors from Canada). A joining term may be supplied (e.g. |join=from). -- The item's P734 (family name) is the sort key, or no sort key if there is no family name. -- The sort key may be overridden by the parameter |sortkey (alias |sk). ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; propertyvalueandquals assembleoutput; ------------------------------------------------------------------------------- p.getIntersectCat = function(frame) frame.args.reqranks = setRanks(frame.args.rank) frame.args.langobj = findLang(frame.args.lang) frame.args.lang = frame.args.langobj.code local args = frame.args args.sep = " " args.linked = "no" local pid1 = args.prop1 or "P106" local pid2 = args.prop2 or "P27" if pid1 == "" or pid2 == "" then return nil end local qid, statements1 = parseInput(frame, "", pid1) if not qid then return nil end local qid, statements2 = parseInput(frame, "", pid2) if not qid then return nil end -- topics like countries may have different names in categories from their label in Wikidata local subs_exists, subs = pcall(mw.loadData, "Module:WikidataIB/subs") local join = args.join or "" local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local maxvals = tonumber(args.maxvals) or 0 -- linkprefix (strip quotes) local lp = (args.linkprefix or args.lp or ""):gsub('"', '') -- sort key (strip quotes, hyphens and periods): local sk = (args.sortkey or args.sk or ""):gsub('["-.]', '') -- family name: local famname = "" if sk == "" then local p734 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P734")[1] local p734id = p734 and p734.mainsnak.snaktype == "value" and p734.mainsnak.datavalue.value.id or "" famname = mw.wikibase.getSitelink(p734id) or "" -- strip namespace and disambigation local pos = famname:find(":") or 0 famname = famname:sub(pos+1):gsub("%s%(.+%)$", "") if famname == "" then local lbl = mw.wikibase.getLabel(p734id) famname = lbl and mw.text.nowiki(lbl) or "" end end local cat1 = {} for k, v in ipairs(statements1) do if not onlysrc or sourced(v) then -- get the ID representing the value of the property local pvalID = (v.mainsnak.snaktype == "value") and v.mainsnak.datavalue.value.id if pvalID then -- get the topic's main category (P910) for that entity local p910 = mw.wikibase.getBestStatements(pvalID, "P910")[1] if p910 and p910.mainsnak.snaktype == "value" then local tmcID = p910.mainsnak.datavalue.value.id -- use sitelink or the English label for the cat local cat = mw.wikibase.getSitelink(tmcID) if not cat then local lbl = mw.wikibase.getLabelByLang(tmcID, "en") if lbl then if lbl:sub(1,9) == "Category:" then cat = mw.text.nowiki(lbl) else cat = "Category:" .. mw.text.nowiki(lbl) end end end cat1[#cat1+1] = cat end -- of test for topic's main category exists end -- of test for property has vaild value end -- of test for sourced if maxvals > 0 and #cat1 >= maxvals then break end end local cat2 = {} for k, v in ipairs(statements2) do if not onlysrc or sourced(v) then local cat = rendersnak(v, args) if subs[cat] then cat = subs[cat] end cat2[#cat2+1] = cat end if maxvals > 0 and #cat2 >= maxvals then break end end local out = {} for k1, v1 in ipairs(cat1) do for k2, v2 in ipairs(cat2) do if sk ~= "" then out[#out+1] = "[[" .. lp .. v1 .. " " .. join .. " " .. v2 .. "|" .. sk .. "]]" elseif famname ~= "" then out[#out+1] = "[[" .. lp .. v1 .. " " .. join .. " " .. v2 .. "|" .. famname .. "]]" else out[#out+1] = "[[" .. lp .. v1 .. " " .. join .. " " .. v2 .. "]]" end -- of check for sort keys end end args.noicon = "true" return assembleoutput(out, args, qid, pid1) end ------------------------------------------------------------------------------- -- qualsToTable takes most of the usual parameters. -- The usual whitelisting, blacklisting, onlysourced, etc. are implemented. -- A qid may be given, and the first unnamed parameter is the property ID, which is of type wikibase item. -- It takes a list of qualifier property IDs as |quals= -- For a given qid and property, it creates the rows of an html table, -- each row being a value of the property (optionally only if the property matches the value in |pval= ) -- each cell being the first value of the qualifier corresponding to the list in |quals ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; setRanks; parseInput; sourced; ------------------------------------------------------------------------------- p.qualsToTable = function(frame) local args = frame.args local quals = args.quals or "" if quals == "" then return "" end args.reqranks = setRanks(args.rank) local propertyID = mw.text.trim(args[1] or "") local f = {} f.args = args local entityid, props = parseInput(f, "", propertyID) if not entityid then return "" end args.langobj = findLang(args.lang) args.lang = args.langobj.code local pval = args.pval or "" local qplist = mw.text.split(quals, "%p") -- split at punctuation and make a sequential table for i, v in ipairs(qplist) do qplist[i] = mw.text.trim(v):upper() -- remove whitespace and capitalise end local col1 = args.firstcol or "" if col1 ~= "" then col1 = col1 .. "</td><td>" end local emptycell = args.emptycell or "&nbsp;" -- construct a 2-D array of qualifier values in qvals local qvals = {} for i, v in ipairs(props) do local skip = false if pval ~= "" then local pid = v.mainsnak.datavalue and v.mainsnak.datavalue.value.id if pid ~= pval then skip = true end end if not skip then local qval = {} local vqualifiers = v.qualifiers or {} -- go through list of wanted qualifier properties for i1, v1 in ipairs(qplist) do -- check for that property ID in the statement's qualifiers local qv, qtype if vqualifiers[v1] then qtype = vqualifiers[v1][1].datatype if qtype == "time" then if vqualifiers[v1][1].snaktype == "value" then qv = mw.wikibase.renderSnak(vqualifiers[v1][1]) qv = frame:expandTemplate{title="dts", args={qv}} else qv = "?" end elseif qtype == "url" then if vqualifiers[v1][1].snaktype == "value" then qv = mw.wikibase.renderSnak(vqualifiers[v1][1]) local display = mw.ustring.match( mw.uri.decode(qv, "WIKI"), "([%w ]+)$" ) if display then qv = "[" .. qv .. " " .. display .. "]" end end else qv = mw.wikibase.formatValue(vqualifiers[v1][1]) end end -- record either the value or a placeholder qval[i1] = qv or emptycell end -- of loop through list of qualifiers -- add the list of qualifier values as a "row" in the main list qvals[#qvals+1] = qval end end -- of for each value loop local out = {} for i, v in ipairs(qvals) do out[i] = "<tr><td>" .. col1 .. table.concat(qvals[i], "</td><td>") .. "</td></tr>" end return table.concat(out, "\n") end ------------------------------------------------------------------------------- -- getGlobe takes an optional qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- otherwise it uses the linked item for the current page. -- If returns the Qid of the globe used in P625 (coordinate location), -- or nil if there isn't one. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getGlobe = function(frame) local qid = frame.args.qid or frame.args[1] or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end local coords = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P625")[1] local globeid if coords and coords.mainsnak.snaktype == "value" then globeid = coords.mainsnak.datavalue.value.globe:match("(Q%d+)") end return globeid end ------------------------------------------------------------------------------- -- getCommonsLink takes an optional qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- It returns one of the following in order of preference: -- the Commons sitelink of the linked Wikidata item; -- the Commons sitelink of the topic's main category of the linked Wikidata item; ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getCommonslink(); _getSitelink(); parseParam() ------------------------------------------------------------------------------- p.getCommonsLink = function(frame) local oc = frame.args.onlycat or frame.args.onlycategories local fb = parseParam(frame.args.fallback or frame.args.fb, true) return _getCommonslink(frame.args.qid, oc, fb) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getSitelink takes the qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- It takes an optional parameter |wiki= to determine which wiki is to be checked for a sitelink -- If the parameter is blank, then it uses the local wiki. -- If there is a sitelink to an article available, it returns the plain text link to the article -- If there is no sitelink, it returns nil. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getSiteLink = function(frame) return _getSitelink(frame.args.qid, frame.args.wiki or mw.text.trim(frame.args[1] or "")) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getLink has the qid of a Wikidata entity passed as the first unnamed parameter or as |qid= -- If there is a sitelink to an article on the local Wiki, it returns a link to the article -- with the Wikidata label as the displayed text. -- If there is no sitelink, it returns the label as plain text. -- If there is no label in the local language, it displays the qid instead. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getLink = function(frame) local itemID = mw.text.trim(frame.args[1] or frame.args.qid or "") if itemID == "" then return end local sitelink = mw.wikibase.getSitelink(itemID) local label = labelOrId(itemID) if sitelink then return "[[:" .. sitelink .. "|" .. label .. "]]" else return label end end ------------------------------------------------------------------------------- -- getLabel has the qid of a Wikidata entity passed as the first unnamed parameter or as |qid= -- It returns the Wikidata label for the local language as plain text. -- If there is no label in the local language, it displays the qid instead. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getLabel = function(frame) local itemID = mw.text.trim(frame.args[1] or frame.args.qid or "") if itemID == "" then return end local lang = frame.args.lang or "" if lang == "" then lang = nil end local label = labelOrId(itemID, lang) return label end ------------------------------------------------------------------------------- -- label has the qid of a Wikidata entity passed as the first unnamed parameter or as |qid= -- if no qid is supplied, it uses the qid associated with the current page. -- It returns the Wikidata label for the local language as plain text. -- If there is no label in the local language, it returns nil. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.label = function(frame) local qid = mw.text.trim(frame.args[1] or frame.args.qid or "") if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return end local lang = frame.args.lang or "" if lang == "" then lang = nil end local label, success = labelOrId(qid, lang) if success then return label end end ------------------------------------------------------------------------------- -- getAT (Article Title) -- has the qid of a Wikidata entity passed as the first unnamed parameter or as |qid= -- If there is a sitelink to an article on the local Wiki, it returns the sitelink as plain text. -- If there is no sitelink or qid supplied, it returns nothing. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getAT = function(frame) local itemID = mw.text.trim(frame.args[1] or frame.args.qid or "") if itemID == "" then return end return mw.wikibase.getSitelink(itemID) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getDescription has the qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- (it defaults to the associated qid of the current article if omitted) -- and a local parameter passed as the first unnamed parameter. -- Any local parameter passed (other than "Wikidata" or "none") becomes the return value. -- It returns the article description for the Wikidata entity if the local parameter is "Wikidata". -- Nothing is returned if the description doesn't exist or "none" is passed as the local parameter. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getDescription = function(frame) local desc = mw.text.trim(frame.args[1] or "") local itemID = mw.text.trim(frame.args.qid or "") if itemID == "" then itemID = nil end if desc:lower() == 'wikidata' then return mw.wikibase.getDescription(itemID) elseif desc:lower() == 'none' then return nil else return desc end end ------------------------------------------------------------------------------- -- getAliases has the qid of a Wikidata entity passed as |qid= -- (it defaults to the associated qid of the current article if omitted) -- and a local parameter passed as the first unnamed parameter. -- It implements blacklisting and whitelisting with a field name of "alias" by default. -- Any local parameter passed becomes the return value. -- Otherwise it returns the aliases for the Wikidata entity with the usual list options. -- Nothing is returned if the aliases do not exist. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: findLang(); assembleoutput() ------------------------------------------------------------------------------- p.getAliases = function(frame) local args = frame.args local fieldname = args.name or "" if fieldname == "" then fieldname = "alias" end local blacklist = args.suppressfields or args.spf or "" if blacklist:find(fieldname) then return nil end local localval = mw.text.trim(args[1] or "") if localval ~= "" then return localval end local whitelist = args.fetchwikidata or args.fwd or "" if whitelist == "" then whitelist = "NONE" end if not (whitelist == 'ALL' or whitelist:find(fieldname)) then return nil end local qid = args.qid or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid or not mw.wikibase.entityExists(qid) then return nil end local aliases = mw.wikibase.getEntity(qid).aliases if not aliases then return nil end args.langobj = findLang(args.lang) local langcode = args.langobj.code args.lang = langcode local out = {} for k1, v1 in pairs(aliases) do if v1[1].language == langcode then for k1, v2 in ipairs(v1) do out[#out+1] = v2.value end break end end return assembleoutput(out, args, qid) end ------------------------------------------------------------------------------- -- pageId returns the page id (entity ID, Qnnn) of the current page -- returns nothing if the page is not connected to Wikidata ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.pageId = function(frame) return mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end ------------------------------------------------------------------------------- -- formatDate is a wrapper to export the private function format_Date ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: format_Date(); ------------------------------------------------------------------------------- p.formatDate = function(frame) return format_Date(frame.args[1], frame.args.df, frame.args.bc) end ------------------------------------------------------------------------------- -- location is a wrapper to export the private function _location -- it takes the entity-id as qid or the first unnamed parameter -- optional boolean parameter first toggles the display of the first item -- optional boolean parameter skip toggles the display to skip to the last item -- parameter debug=<y/n> (default 'n') adds error msg if not a location ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _location(); ------------------------------------------------------------------------------- p.location = function(frame) local debug = (frame.args.debug or ""):sub(1, 1):lower() if debug == "" then debug = "n" end local qid = mw.text.trim(frame.args.qid or frame.args[1] or ""):upper() if qid == "" then qid=mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then if debug ~= "n" then return i18n.errors["entity-not-found"] else return nil end end local first = mw.text.trim(frame.args.first or "") local skip = mw.text.trim(frame.args.skip or "") return table.concat( _location(qid, first, skip), ", " ) end ------------------------------------------------------------------------------- -- checkBlacklist implements a test to check whether a named field is allowed -- returns true if the field is not blacklisted (i.e. allowed) -- returns false if the field is blacklisted (i.e. disallowed) -- {{#if:{{#invoke:WikidataIB |checkBlacklist |name=Joe |suppressfields=Dave; Joe; Fred}} | not blacklisted | blacklisted}} -- displays "blacklisted" -- {{#if:{{#invoke:WikidataIB |checkBlacklist |name=Jim |suppressfields=Dave; Joe; Fred}} | not blacklisted | blacklisted}} -- displays "not blacklisted" ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.checkBlacklist = function(frame) local blacklist = frame.args.suppressfields or frame.args.spf or "" local fieldname = frame.args.name or "" if blacklist ~= "" and fieldname ~= "" then if blacklist:find(fieldname) then return false else return true end else -- one of the fields is missing: let's call that "not on the list" return true end end ------------------------------------------------------------------------------- -- emptyor returns nil if its first unnamed argument is just punctuation, whitespace or html tags -- otherwise it returns the argument unchanged (including leading/trailing space). -- If the argument may contain "=", then it must be called explicitly: -- |1=arg -- (In that case, leading and trailing spaces are trimmed) -- It finds use in infoboxes where it can replace tests like: -- {{#if: {{#invoke:WikidatIB |getvalue |P99 |fwd=ALL}} | <span class="xxx">{{#invoke:WikidatIB |getvalue |P99 |fwd=ALL}}</span> | }} -- with a form that uses just a single call to Wikidata: -- {{#invoke |WikidataIB |emptyor |1= <span class="xxx">{{#invoke:WikidataIB |getvalue |P99 |fwd=ALL}}</span> }} ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.emptyor = function(frame) local s = frame.args[1] or "" if s == "" then return nil end local sx = s:gsub("%s", ""):gsub("<[^>]*>", ""):gsub("%p", "") if sx == "" then return nil else return s end end ------------------------------------------------------------------------------- -- labelorid is a public function to expose the output of labelOrId() -- Pass the Q-number as |qid= or as an unnamed parameter. -- It returns the Wikidata label for that entity or the qid if no label exists. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: labelOrId ------------------------------------------------------------------------------- p.labelorid = function(frame) return (labelOrId(frame.args.qid or frame.args[1])) end ------------------------------------------------------------------------------- -- getLang returns the MediaWiki language code of the current content. -- If optional parameter |style=full, it returns the language name. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getLang = function(frame) local style = (frame.args.style or ""):lower() local langcode = mw.language.getContentLanguage().code if style == "full" then return mw.language.fetchLanguageName( langcode ) end return langcode end ------------------------------------------------------------------------------- -- getItemLangCode takes a qid parameter (using the current page's qid if blank) -- If the item for that qid has property country (P17) it looks at the first preferred value -- If the country has an official language (P37), it looks at the first preferred value -- If that official language has a language code (P424), it returns the first preferred value -- Otherwise it returns nothing. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: _getItemLangCode() ------------------------------------------------------------------------------- p.getItemLangCode = function(frame) return _getItemLangCode(frame.args.qid or frame.args[1]) end ------------------------------------------------------------------------------- -- findLanguage exports the local findLang() function -- It takes an optional language code and returns, in order of preference: -- the code if a known language; -- the user's language, if set; -- the server's content language. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: findLang ------------------------------------------------------------------------------- p.findLanguage = function(frame) return findLang(frame.args.lang or frame.args[1]).code end ------------------------------------------------------------------------------- -- getQid returns the qid, if supplied -- failing that, the Wikidata entity ID of the "category's main topic (P301)", if it exists -- failing that, the Wikidata entity ID associated with the current page, if it exists -- otherwise, nothing ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getQid = function(frame) local qid = (frame.args.qid or ""):upper() -- check if a qid was passed; if so, return it: if qid ~= "" then return qid end -- check if there's a "category's main topic (P301)": qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() if qid then local prop301 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P301") if prop301[1] then local mctid = prop301[1].mainsnak.datavalue.value.id if mctid then return mctid end end end -- otherwise return the page qid (if any) return qid end ------------------------------------------------------------------------------- -- followQid takes four optional parameters: qid, props, list and all. -- If qid is not given, it uses the qid for the connected page -- or returns nil if there isn't one. -- props is a list of properties, separated by punctuation. -- If props is given, the Wikidata item for the qid is examined for each property in turn. -- If that property contains a value that is another Wikibase-item, that item's qid is returned, -- and the search terminates, unless |all=y when all of the qids are returned, separated by spaces. -- If |list= is set to a template, the qids are passed as arguments to the template. -- If props is not given, the qid is returned. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam() ------------------------------------------------------------------------------- p._followQid = function(args) local qid = (args.qid or ""):upper() local all = parseParam(args.all, false) local list = args.list or "" if list == "" then list = nil end if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return nil end local out = {} local props = (args.props or ""):upper() if props ~= "" then for p in mw.text.gsplit(props, "%p") do -- split at punctuation and iterate p = mw.text.trim(p) for i, v in ipairs( mw.wikibase.getBestStatements(qid, p) ) do local linkedid = v.mainsnak.datavalue and v.mainsnak.datavalue.value.id if linkedid then if all then out[#out+1] = linkedid else return linkedid end -- test for all or just the first one found end -- test for value exists for that property end -- loop through values of property to follow end -- loop through list of properties to follow end if #out > 0 then local ret = "" if list then ret = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = list, args = out} else ret = table.concat(out, " ") end return ret else return qid end end p.followQid = function(frame) return p._followQid(frame.args) end ------------------------------------------------------------------------------- -- globalSiteID returns the globalSiteID for the current wiki -- e.g. returns "enwiki" for the English Wikipedia, "enwikisource" for English Wikisource, etc. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.globalSiteID = function(frame) return mw.wikibase.getGlobalSiteId() end ------------------------------------------------------------------------------- -- siteID returns the root of the globalSiteID -- e.g. "en" for "enwiki", "enwikisource", etc. -- treats "en-gb" as "en", etc. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.siteID = function(frame) local txtlang = frame:callParserFunction('int', {'lang'}) or "" -- This deals with specific exceptions: be-tarask -> be-x-old if txtlang == "be-tarask" then return "be_x_old" end local pos = txtlang:find("-") local ret = "" if pos then ret = txtlang:sub(1, pos-1) else ret = txtlang end return ret end ------------------------------------------------------------------------------- -- projID returns the code used to link to the reader's language's project -- e.g "en" for [[:en:WikidataIB]] -- treats "en-gb" as "en", etc. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.projID = function(frame) local txtlang = frame:callParserFunction('int', {'lang'}) or "" -- This deals with specific exceptions: be-tarask -> be-x-old if txtlang == "be-tarask" then return "be-x-old" end local pos = txtlang:find("-") local ret = "" if pos then ret = txtlang:sub(1, pos-1) else ret = txtlang end return ret end ------------------------------------------------------------------------------- -- formatNumber formats a number according to the the supplied language code ("|lang=") -- or the default language if not supplied. -- The number is the first unnamed parameter or "|num=" ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: findLang() ------------------------------------------------------------------------------- p.formatNumber = function(frame) local lang local num = tonumber(frame.args[1] or frame.args.num) or 0 lang = findLang(frame.args.lang) return lang:formatNum( num ) end ------------------------------------------------------------------------------- -- examine dumps the property (the unnamed parameter or pid) -- from the item given by the parameter 'qid' (or the other unnamed parameter) -- or from the item corresponding to the current page if qid is not supplied. -- e.g. {{#invoke:WikidataIB |examine |pid=P26 |qid=Q42}} -- or {{#invoke:WikidataIB |examine |P26 |Q42}} or any combination of these -- or {{#invoke:WikidataIB |examine |P26}} for the current page. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.examine = function( frame ) local args if frame.args[1] or frame.args.pid or frame.args.qid then args = frame.args else args = frame:getParent().args end local par = {} local pid = (args.pid or ""):upper() local qid = (args.qid or ""):upper() par[1] = mw.text.trim( args[1] or "" ):upper() par[2] = mw.text.trim( args[2] or "" ):upper() table.sort(par) if par[2]:sub(1,1) == "P" then par[1], par[2] = par[2], par[1] end if pid == "" then pid = par[1] end if qid == "" then qid = par[2] end local q1 = qid:sub(1,1) if pid:sub(1,1) ~= "P" then return "No property supplied" end if q1 ~= "Q" and q1 ~= "M" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return "No item for this page" end return "<pre>" .. mw.dumpObject( mw.wikibase.getAllStatements( qid, pid ) ) .. "</pre>" end ------------------------------------------------------------------------------- -- checkvalue looks for 'val' as a wikibase-item value of a property (the unnamed parameter or pid) -- from the item given by the parameter 'qid' -- or from the Wikidata item associated with the current page if qid is not supplied. -- It only checks ranks that are requested (preferred and normal by default) -- If property is not supplied, then P31 (instance of) is assumed. -- It returns val if found or nothing if not found. -- e.g. {{#invoke:WikidataIB |checkvalue |val=Q5 |pid=P31 |qid=Q42}} -- or {{#invoke:WikidataIB |checkvalue |val=Q5 |P31 |qid=Q42}} -- or {{#invoke:WikidataIB |checkvalue |val=Q5 |qid=Q42}} -- or {{#invoke:WikidataIB |checkvalue |val=Q5 |P31}} for the current page. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.checkvalue = function( frame ) local args if frame.args.val then args = frame.args else args = frame:getParent().args end local val = args.val if not val then return nil end local pid = mw.text.trim(args.pid or args[1] or "P31"):upper() local qid = (args.qid or ""):upper() if pid:sub(1,1) ~= "P" then return nil end if qid:sub(1,1) ~= "Q" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return nil end local ranks = setRanks(args.rank) local stats = {} if ranks.b then stats = mw.wikibase.getBestStatements(qid, pid) else stats = mw.wikibase.getAllStatements( qid, pid ) end if not stats[1] then return nil end if stats[1].mainsnak.datatype == "wikibase-item" then for k, v in pairs( stats ) do local ms = v.mainsnak if ranks[v.rank:sub(1,1)] and ms.snaktype == "value" and ms.datavalue.value.id == val then return val end end end return nil end ------------------------------------------------------------------------------- -- url2 takes a parameter url= that is a proper url and formats it for use in an infobox. -- If no parameter is supplied, it returns nothing. -- This is the equivalent of Template:URL -- but it keeps the "edit at Wikidata" pen icon out of the microformat. -- Usually it will take its url parameter directly from a Wikidata call: -- e.g. {{#invoke:WikidataIB |url2 |url={{wdib |P856 |qid=Q23317 |fwd=ALL |osd=no}} }} ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.url2 = function(frame) local txt = frame.args.url or "" if txt == "" then return nil end -- extract any icon local url, icon = txt:match("(.+)&nbsp;(.+)") -- make sure there's at least a space at the end url = (url or txt) .. " " icon = icon or "" -- extract any protocol like https:// local prot = url:match("(https*://).+[ \"\']") -- extract address local addr = "" if prot then addr = url:match("https*://(.+)[ \"\']") or " " else prot = "//" addr = url:match("[^%p%s]+%.(.+)[ \"\']") or " " end -- strip trailing / from end of domain-only url and add <wbr/> before . and / local disp, n = addr:gsub( "^([^/]+)/$", "%1" ):gsub("%/", "<wbr/>/"):gsub("%.", "<wbr/>.") return '<span class="url">[' .. prot .. addr .. " " .. disp .. "]</span>&nbsp;" .. icon end ------------------------------------------------------------------------------- -- getWebsite fetches the Official website (P856) and formats it for use in an infobox. -- This is similar to Template:Official website but with a url displayed, -- and it adds the "edit at Wikidata" pen icon beyond the microformat if enabled. -- A local value will override the Wikidata value. "NONE" returns nothing. -- e.g. {{#invoke:WikidataIB |getWebsite |qid= |noicon= |lang= |url= }} ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: findLang(); parseParam(); ------------------------------------------------------------------------------- p.getWebsite = function(frame) local url = frame.args.url or "" if url:upper() == "NONE" then return nil end local urls = {} local quals = {} local qid = frame.args.qid or "" if url and url ~= "" then urls[1] = url else if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return nil end local prop856 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P856") for k, v in pairs(prop856) do if v.mainsnak.snaktype == "value" then urls[#urls+1] = v.mainsnak.datavalue.value if v.qualifiers and v.qualifiers["P1065"] then -- just take the first archive url (P1065) local au = v.qualifiers["P1065"][1] if au.snaktype == "value" then quals[#urls] = au.datavalue.value end -- test for archive url having a value end -- test for qualifers end -- test for website having a value end -- loop through website(s) end if #urls == 0 then return nil end local out = {} for i, u in ipairs(urls) do local link = quals[i] or u local prot, addr = u:match("(http[s]*://)(.+)") addr = addr or u local disp, n = addr:gsub("%.", "<wbr/>%.") out[#out+1] = '<span class="url">[' .. link .. " " .. disp .. "]</span>" end local langcode = findLang(frame.args.lang).code local noicon = parseParam(frame.args.noicon, false) if url == "" and not noicon then out[#out] = out[#out] .. createicon(langcode, qid, "P856") end local ret = "" if #out > 1 then ret = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = "ubl", args = out} else ret = out[1] end return ret end ------------------------------------------------------------------------------- -- getAllLabels fetches the set of labels and formats it for display as wikitext. -- It takes a parameter 'qid' for arbitrary access, otherwise it uses the current page. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getAllLabels = function(frame) local args = frame.args or frame:getParent().args or {} local qid = args.qid or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid or not mw.wikibase.entityExists(qid) then return i18n["entity-not-found"] end local labels = mw.wikibase.getEntity(qid).labels if not labels then return i18n["labels-not-found"] end local out = {} for k, v in pairs(labels) do out[#out+1] = v.value .. " (" .. v.language .. ")" end return table.concat(out, "; ") end ------------------------------------------------------------------------------- -- getAllDescriptions fetches the set of descriptions and formats it for display as wikitext. -- It takes a parameter 'qid' for arbitrary access, otherwise it uses the current page. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getAllDescriptions = function(frame) local args = frame.args or frame:getParent().args or {} local qid = args.qid or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid or not mw.wikibase.entityExists(qid) then return i18n["entity-not-found"] end local descriptions = mw.wikibase.getEntity(qid).descriptions if not descriptions then return i18n["descriptions-not-found"] end local out = {} for k, v in pairs(descriptions) do out[#out+1] = v.value .. " (" .. v.language .. ")" end return table.concat(out, "; ") end ------------------------------------------------------------------------------- -- getAllAliases fetches the set of aliases and formats it for display as wikitext. -- It takes a parameter 'qid' for arbitrary access, otherwise it uses the current page. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.getAllAliases = function(frame) local args = frame.args or frame:getParent().args or {} local qid = args.qid or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid or not mw.wikibase.entityExists(qid) then return i18n["entity-not-found"] end local aliases = mw.wikibase.getEntity(qid).aliases if not aliases then return i18n["aliases-not-found"] end local out = {} for k1, v1 in pairs(aliases) do local lang = v1[1].language local val = {} for k1, v2 in ipairs(v1) do val[#val+1] = v2.value end out[#out+1] = table.concat(val, ", ") .. " (" .. lang .. ")" end return table.concat(out, "; ") end ------------------------------------------------------------------------------- -- showNoLinks displays the article titles that should not be linked. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- p.showNoLinks = function(frame) local out = {} for k, v in pairs(donotlink) do out[#out+1] = k end table.sort( out ) return table.concat(out, "; ") end ------------------------------------------------------------------------------- -- checkValidity checks whether the first unnamed parameter represents a valid entity-id, -- that is, something like Q1235 or P123. -- It returns the strings "true" or "false". -- Change false to nil to return "true" or "" (easier to test with #if:). ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: none ------------------------------------------------------------------------------- function p.checkValidity(frame) local id = mw.text.trim(frame.args[1] or "") if mw.wikibase.isValidEntityId(id) then return true else return false end end ------------------------------------------------------------------------------- -- getEntityFromTitle returns the Entity-ID (Q-number) for a given title. -- Modification of Module:ResolveEntityId -- The title is the first unnamed parameter. -- The site parameter determines the site/language for the title. Defaults to current wiki. -- The showdab parameter determines whether dab pages should return the Q-number or nil. Defaults to true. -- Returns the Q-number or nil if it does not exist. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam ------------------------------------------------------------------------------- function p.getEntityFromTitle(frame) local args=frame.args if not args[1] then args=frame:getParent().args end if not args[1] then return nil end local title = mw.text.trim(args[1]) local site = args.site or "" local showdab = parseParam(args.showdab, true) local qid = mw.wikibase.getEntityIdForTitle(title, site) if qid then local prop31 = mw.wikibase.getBestStatements(qid, "P31")[1] if not showdab and prop31 and prop31.mainsnak.datavalue.value.id == "Q4167410" then return nil else return qid end end end ------------------------------------------------------------------------------- -- getDatePrecision returns the number representing the precision of the first best date value -- for the given property. -- It takes the qid and property ID -- The meanings are given at https://www.mediawiki.org/wiki/Wikibase/DataModel#Dates_and_times -- 0 = 1 billion years .. 6 = millennium, 7 = century, 8 = decade, 9 = year, 10 = month, 11 = day -- Returns 0 (or the second unnamed parameter) if the Wikidata does not exist. ------------------------------------------------------------------------------- -- Dependencies: parseParam; sourced; ------------------------------------------------------------------------------- function p.getDatePrecision(frame) local args=frame.args if not args[1] then args=frame:getParent().args end local default = tonumber(args[2] or args.default) or 0 local prop = mw.text.trim(args[1] or "") if prop == "" then return default end local qid = args.qid or "" if qid == "" then qid = mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() end if not qid then return default end local onlysrc = parseParam(args.onlysourced or args.osd, true) local stat = mw.wikibase.getBestStatements(qid, prop) for i, v in ipairs(stat) do local prec = (onlysrc == false or sourced(v)) and v.mainsnak.datavalue and v.mainsnak.datavalue.value and v.mainsnak.datavalue.value.precision if prec then return prec end end return default end return p ------------------------------------------------------------------------------- -- List of exported functions ------------------------------------------------------------------------------- --[[ _getValue getValue getPreferredValue getCoords getQualifierValue getSumOfParts getValueByQual getValueByLang getValueByRefSource getPropertyIDs getQualifierIDs getPropOfProp getAwardCat getIntersectCat getGlobe getCommonsLink getSiteLink getLink getLabel label getAT getDescription getAliases pageId formatDate location checkBlacklist emptyor labelorid getLang getItemLangCode findLanguage getQID followQid globalSiteID siteID projID formatNumber examine checkvalue url2 getWebsite getAllLabels getAllDescriptions getAllAliases showNoLinks checkValidity getEntityFromTitle getDatePrecision --]] ------------------------------------------------------------------------------- su3fccufly7bnhlun176vrdym21t1wv Module:String 828 3157 13473 2023-04-22T17:53:29Z Olugold 25 Jiri '--[[ This module is intended to provide access to basic string functions. Most of the functions provided here can be invoked with named parameters, unnamed parameters, or a mixture. If named parameters are used, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from the parameter. Depending on the intended use, it may be advantageous to either preserve or remove such whitespace. Global options ignore_errors: If set to 'true' or 1, any error cond...' kere ihü Scribunto text/plain --[[ This module is intended to provide access to basic string functions. Most of the functions provided here can be invoked with named parameters, unnamed parameters, or a mixture. If named parameters are used, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from the parameter. Depending on the intended use, it may be advantageous to either preserve or remove such whitespace. Global options ignore_errors: If set to 'true' or 1, any error condition will result in an empty string being returned rather than an error message. error_category: If an error occurs, specifies the name of a category to include with the error message. The default category is [Category:Errors reported by Module String]. no_category: If set to 'true' or 1, no category will be added if an error is generated. Unit tests for this module are available at Module:String/tests. ]] local str = {} --[[ len This function returns the length of the target string. Usage: {{#invoke:String|len|target_string|}} OR {{#invoke:String|len|s=target_string}} Parameters s: The string whose length to report If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from the target string. ]] function str.len( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, {'s'} ) local s = new_args['s'] or '' return mw.ustring.len( s ) end --[[ sub This function returns a substring of the target string at specified indices. Usage: {{#invoke:String|sub|target_string|start_index|end_index}} OR {{#invoke:String|sub|s=target_string|i=start_index|j=end_index}} Parameters s: The string to return a subset of i: The fist index of the substring to return, defaults to 1. j: The last index of the string to return, defaults to the last character. The first character of the string is assigned an index of 1. If either i or j is a negative value, it is interpreted the same as selecting a character by counting from the end of the string. Hence, a value of -1 is the same as selecting the last character of the string. If the requested indices are out of range for the given string, an error is reported. ]] function str.sub( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, { 's', 'i', 'j' } ) local s = new_args['s'] or '' local i = tonumber( new_args['i'] ) or 1 local j = tonumber( new_args['j'] ) or -1 local len = mw.ustring.len( s ) -- Convert negatives for range checking if i < 0 then i = len + i + 1 end if j < 0 then j = len + j + 1 end if i > len or j > len or i < 1 or j < 1 then return str._error( 'String subset index out of range' ) end if j < i then return str._error( 'String subset indices out of order' ) end return mw.ustring.sub( s, i, j ) end --[[ This function implements that features of {{str sub old}} and is kept in order to maintain these older templates. ]] function str.sublength( frame ) local i = tonumber( frame.args.i ) or 0 local len = tonumber( frame.args.len ) return mw.ustring.sub( frame.args.s, i + 1, len and ( i + len ) ) end --[[ _match This function returns a substring from the source string that matches a specified pattern. It is exported for use in other modules Usage: strmatch = require("Module:String")._match sresult = strmatch( s, pattern, start, match, plain, nomatch ) Parameters s: The string to search pattern: The pattern or string to find within the string start: The index within the source string to start the search. The first character of the string has index 1. Defaults to 1. match: In some cases it may be possible to make multiple matches on a single string. This specifies which match to return, where the first match is match= 1. If a negative number is specified then a match is returned counting from the last match. Hence match = -1 is the same as requesting the last match. Defaults to 1. plain: A flag indicating that the pattern should be understood as plain text. Defaults to false. nomatch: If no match is found, output the "nomatch" value rather than an error. For information on constructing Lua patterns, a form of [regular expression], see: * http://www.lua.org/manual/5.1/manual.html#5.4.1 * http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Patterns * http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Ustring_patterns ]] -- This sub-routine is exported for use in other modules function str._match( s, pattern, start, match_index, plain_flag, nomatch ) if s == '' then return str._error( 'Target string is empty' ) end if pattern == '' then return str._error( 'Pattern string is empty' ) end start = tonumber(start) or 1 if math.abs(start) < 1 or math.abs(start) > mw.ustring.len( s ) then return str._error( 'Requested start is out of range' ) end if match_index == 0 then return str._error( 'Match index is out of range' ) end if plain_flag then pattern = str._escapePattern( pattern ) end local result if match_index == 1 then -- Find first match is simple case result = mw.ustring.match( s, pattern, start ) else if start > 1 then s = mw.ustring.sub( s, start ) end local iterator = mw.ustring.gmatch(s, pattern) if match_index > 0 then -- Forward search for w in iterator do match_index = match_index - 1 if match_index == 0 then result = w break end end else -- Reverse search local result_table = {} local count = 1 for w in iterator do result_table[count] = w count = count + 1 end result = result_table[ count + match_index ] end end if result == nil then if nomatch == nil then return str._error( 'Match not found' ) else return nomatch end else return result end end --[[ match This function returns a substring from the source string that matches a specified pattern. Usage: {{#invoke:String|match|source_string|pattern_string|start_index|match_number|plain_flag|nomatch_output}} OR {{#invoke:String|match|s=source_string|pattern=pattern_string|start=start_index |match=match_number|plain=plain_flag|nomatch=nomatch_output}} Parameters s: The string to search pattern: The pattern or string to find within the string start: The index within the source string to start the search. The first character of the string has index 1. Defaults to 1. match: In some cases it may be possible to make multiple matches on a single string. This specifies which match to return, where the first match is match= 1. If a negative number is specified then a match is returned counting from the last match. Hence match = -1 is the same as requesting the last match. Defaults to 1. plain: A flag indicating that the pattern should be understood as plain text. Defaults to false. nomatch: If no match is found, output the "nomatch" value rather than an error. If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from each string. In some circumstances this is desirable, in other cases one may want to preserve the whitespace. If the match_number or start_index are out of range for the string being queried, then this function generates an error. An error is also generated if no match is found. If one adds the parameter ignore_errors=true, then the error will be suppressed and an empty string will be returned on any failure. For information on constructing Lua patterns, a form of [regular expression], see: * http://www.lua.org/manual/5.1/manual.html#5.4.1 * http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Patterns * http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Ustring_patterns ]] -- This is the entry point for #invoke:String|match function str.match( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, {'s', 'pattern', 'start', 'match', 'plain', 'nomatch'} ) local s = new_args['s'] or '' local start = tonumber( new_args['start'] ) or 1 local plain_flag = str._getBoolean( new_args['plain'] or false ) local pattern = new_args['pattern'] or '' local match_index = math.floor( tonumber(new_args['match']) or 1 ) local nomatch = new_args['nomatch'] return str._match( s, pattern, start, match_index, plain_flag, nomatch ) end --[[ pos This function returns a single character from the target string at position pos. Usage: {{#invoke:String|pos|target_string|index_value}} OR {{#invoke:String|pos|target=target_string|pos=index_value}} Parameters target: The string to search pos: The index for the character to return If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from the target string. In some circumstances this is desirable, in other cases one may want to preserve the whitespace. The first character has an index value of 1. If one requests a negative value, this function will select a character by counting backwards from the end of the string. In other words pos = -1 is the same as asking for the last character. A requested value of zero, or a value greater than the length of the string returns an error. ]] function str.pos( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, {'target', 'pos'} ) local target_str = new_args['target'] or '' local pos = tonumber( new_args['pos'] ) or 0 if pos == 0 or math.abs(pos) > mw.ustring.len( target_str ) then return str._error( 'String index out of range' ) end return mw.ustring.sub( target_str, pos, pos ) end --[[ str_find This function duplicates the behavior of {{str_find}}, including all of its quirks. This is provided in order to support existing templates, but is NOT RECOMMENDED for new code and templates. New code is recommended to use the "find" function instead. Returns the first index in "source" that is a match to "target". Indexing is 1-based, and the function returns -1 if the "target" string is not present in "source". Important Note: If the "target" string is empty / missing, this function returns a value of "1", which is generally unexpected behavior, and must be accounted for separatetly. ]] function str.str_find( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, {'source', 'target'} ) local source_str = new_args['source'] or '' local target_str = new_args['target'] or '' if target_str == '' then return 1 end local start = mw.ustring.find( source_str, target_str, 1, true ) if start == nil then start = -1 end return start end --[[ find This function allows one to search for a target string or pattern within another string. Usage: {{#invoke:String|find|source_str|target_string|start_index|plain_flag}} OR {{#invoke:String|find|source=source_str|target=target_str|start=start_index|plain=plain_flag}} Parameters source: The string to search target: The string or pattern to find within source start: The index within the source string to start the search, defaults to 1 plain: Boolean flag indicating that target should be understood as plain text and not as a Lua style regular expression, defaults to true If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from the parameter. In some circumstances this is desirable, in other cases one may want to preserve the whitespace. This function returns the first index >= "start" where "target" can be found within "source". Indices are 1-based. If "target" is not found, then this function returns 0. If either "source" or "target" are missing / empty, this function also returns 0. This function should be safe for UTF-8 strings. ]] function str.find( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, {'source', 'target', 'start', 'plain' } ) local source_str = new_args['source'] or '' local pattern = new_args['target'] or '' local start_pos = tonumber(new_args['start']) or 1 local plain = new_args['plain'] or true if source_str == '' or pattern == '' then return 0 end plain = str._getBoolean( plain ) local start = mw.ustring.find( source_str, pattern, start_pos, plain ) if start == nil then start = 0 end return start end --[[ replace This function allows one to replace a target string or pattern within another string. Usage: {{#invoke:String|replace|source_str|pattern_string|replace_string|replacement_count|plain_flag}} OR {{#invoke:String|replace|source=source_string|pattern=pattern_string|replace=replace_string| count=replacement_count|plain=plain_flag}} Parameters source: The string to search pattern: The string or pattern to find within source replace: The replacement text count: The number of occurences to replace, defaults to all. plain: Boolean flag indicating that pattern should be understood as plain text and not as a Lua style regular expression, defaults to true ]] function str.replace( frame ) local new_args = str._getParameters( frame.args, {'source', 'pattern', 'replace', 'count', 'plain' } ) local source_str = new_args['source'] or '' local pattern = new_args['pattern'] or '' local replace = new_args['replace'] or '' local count = tonumber( new_args['count'] ) local plain = new_args['plain'] or true if source_str == '' or pattern == '' then return source_str end plain = str._getBoolean( plain ) if plain then pattern = str._escapePattern( pattern ) replace = mw.ustring.gsub( replace, "%%", "%%%%" ) --Only need to escape replacement sequences. end local result if count ~= nil then result = mw.ustring.gsub( source_str, pattern, replace, count ) else result = mw.ustring.gsub( source_str, pattern, replace ) end return result end --[[ simple function to pipe string.rep to templates. ]] function str.rep( frame ) local repetitions = tonumber( frame.args[2] ) if not repetitions then return str._error( 'function rep expects a number as second parameter, received "' .. ( frame.args[2] or '' ) .. '"' ) end return string.rep( frame.args[1] or '', repetitions ) end --[[ escapePattern This function escapes special characters from a Lua string pattern. See [1] for details on how patterns work. [1] https://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Patterns Usage: {{#invoke:String|escapePattern|pattern_string}} Parameters pattern_string: The pattern string to escape. ]] function str.escapePattern( frame ) local pattern_str = frame.args[1] if not pattern_str then return str._error( 'No pattern string specified' ) end local result = str._escapePattern( pattern_str ) return result end --[[ count This function counts the number of occurrences of one string in another. ]] function str.count(frame) local args = str._getParameters(frame.args, {'source', 'pattern', 'plain'}) local source = args.source or '' local pattern = args.pattern or '' local plain = str._getBoolean(args.plain or true) if plain then pattern = str._escapePattern(pattern) end local _, count = mw.ustring.gsub(source, pattern, '') return count end --[[ endswith This function determines whether a string ends with another string. ]] function str.endswith(frame) local args = str._getParameters(frame.args, {'source', 'pattern'}) local source = args.source or '' local pattern = args.pattern or '' if pattern == '' then -- All strings end with the empty string. return "yes" end if mw.ustring.sub(source, -mw.ustring.len(pattern), -1) == pattern then return "yes" else return "" end end --[[ join Join all non empty arguments together; the first argument is the separator. Usage: {{#invoke:String|join|sep|one|two|three}} ]] function str.join(frame) local args = {} local sep for _, v in ipairs( frame.args ) do if sep then if v ~= '' then table.insert(args, v) end else sep = v end end return table.concat( args, sep or '' ) end --[[ Helper function that populates the argument list given that user may need to use a mix of named and unnamed parameters. This is relevant because named parameters are not identical to unnamed parameters due to string trimming, and when dealing with strings we sometimes want to either preserve or remove that whitespace depending on the application. ]] function str._getParameters( frame_args, arg_list ) local new_args = {} local index = 1 local value for _, arg in ipairs( arg_list ) do value = frame_args[arg] if value == nil then value = frame_args[index] index = index + 1 end new_args[arg] = value end return new_args end --[[ Helper function to handle error messages. ]] function str._error( error_str ) local frame = mw.getCurrentFrame() local error_category = frame.args.error_category or 'Errors reported by Module String' local ignore_errors = frame.args.ignore_errors or false local no_category = frame.args.no_category or false if str._getBoolean(ignore_errors) then return '' end local error_str = '<strong class="error">String Module Error: ' .. error_str .. '</strong>' if error_category ~= '' and not str._getBoolean( no_category ) then error_str = '[[Category:' .. error_category .. ']]' .. error_str end return error_str end --[[ Helper Function to interpret boolean strings ]] function str._getBoolean( boolean_str ) local boolean_value if type( boolean_str ) == 'string' then boolean_str = boolean_str:lower() if boolean_str == 'false' or boolean_str == 'no' or boolean_str == '0' or boolean_str == '' then boolean_value = false else boolean_value = true end elseif type( boolean_str ) == 'boolean' then boolean_value = boolean_str else error( 'No boolean value found' ) end return boolean_value end --[[ Helper function that escapes all pattern characters so that they will be treated as plain text. ]] function str._escapePattern( pattern_str ) return mw.ustring.gsub( pattern_str, "([%(%)%.%%%+%-%*%?%[%^%$%]])", "%%%1" ) end return str cufmbepw7ml3gut4lchtqrhtj5r63cp Module:I18n 828 3158 13474 2023-04-22T17:54:56Z Olugold 25 Jiri 'local p = {} -- Credit to http://stackoverflow.com/a/1283608/2644759 -- cc-by-sa 3.0 local function tableMerge(t1, t2, overwrite) for k,v in pairs(t2) do if type(v) == "table" and type(t1[k]) == "table" then -- since type(t1[k]) == type(v) == "table", so t1[k] and v is true tableMerge(t1[k], v, overwrite) -- t2[k] == v else if overwrite or t1[k] == nil then t1[k] = v end end end return t1 end function p.loadI18n(name, i18n_arg) local exist, res = pcall(...' kere ihü Scribunto text/plain local p = {} -- Credit to http://stackoverflow.com/a/1283608/2644759 -- cc-by-sa 3.0 local function tableMerge(t1, t2, overwrite) for k,v in pairs(t2) do if type(v) == "table" and type(t1[k]) == "table" then -- since type(t1[k]) == type(v) == "table", so t1[k] and v is true tableMerge(t1[k], v, overwrite) -- t2[k] == v else if overwrite or t1[k] == nil then t1[k] = v end end end return t1 end function p.loadI18n(name, i18n_arg) local exist, res = pcall(require, name) if exist and next(res) ~= nil then if i18n_arg then tableMerge(i18n_arg, res.i18n, true) elseif type(i18n) == "table" then -- merge to global i18n tableMerge(i18n, res.i18n, true) end end end function p.loadI18nFrame(frame, i18n_arg) p.loadI18n(frame:getTitle().."/i18n", i18n_arg) end return p pggbb6d78fzqixjoboirtmh9ljkxsuq Steven Donziger 0 3159 13482 13481 2023-04-22T20:14:39Z Olugold 25 /* Okwo okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Steven R. Donziger|Steven R. Donziger]] (amuru na Septemba 14, 1961) bu onye okaiwu America ama ama maka agha iwu ya na Chevron gbara okachasi ikpe ubi Lago Agrio nke o nochitere ihe kariri ndi oru ugbo 30,000 na ndi Ecuadorans n’okwu megide Chevron metụtara mmebi gburugburu ebe obibi na ahuike. mmetụta nke ngwupụta mmanụ kpatara. N'afọ 2013, ụlọ ikpe Ecuadoran nyere ndị gbara akwụkwọ ahụ $ 9.5 ijeri mmebi, nke mere ka Chevron wepụ akụ ya na Ecuador wee malite usoro iwu megide Donziger na US. Na 2011, Chevron gbara akwụkwọ RICO (mgbochi nrụrụ aka) megide Donziger na New York City. N'ihi ikpe a, a kwụsịrị Donziger ime iwu na New York na 2018, tinye ya n'ụlọ mkpọrọ n'August 2019 ka ọ na-eche ikpe maka ebubo mpụ nlelị nke ụlọ ikpe, na July 2021, otu onye ọka ikpe US mara ya ikpe; a tụrụ ya mkpọrọ ọnwa 6 n’ọnwa Ọktoba 2021. ==Okwo okwuru== (nke kacha ọhụrụ bu ụzo) *Ndị ọchịchị US agbaghị m akwụkwọ. Otu ụlọ ọrụ iwu nzuzo, Seward & Kissel, bụ onye ọkàikpe gọọmenti họpụtara họpụtara m ikpe mgbe gọọmenti U.S. jụrụ ikpe m ikpe. Na onye ọka ikpe ekwupụtaghị na ụlọ ọrụ iwu nwere Chevron dịka onye ahịa. Yabụ, n'ezie, ụlọ ọrụ iwu Chevron na-ebo m akwụkwọ, onye mmekọ na ụlọ ọrụ iwu Chevron, ụlọ ọrụ iwu nkeonwe, onye napụrụ m nnwere onwe m… nke a bụ ikpe ụlọ ọrụ izizi na akụkọ ntolite US… Gịnị bụ N'ezie na-eme ebe a bụ Chevron na ndị ikpe abụọ a na, n'ezie, ndị mmekọ nke ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ na-agbalị iji m mee ihe dị ka ngwá agha na-emenye ndị na-eme ihe ike na ndị ọkàiwu na-arụ ọrụ a, bụ ndị na-arụ ọrụ n'ihu nke ịgbachitere ụwa. Kedu ihe ... n'ihe ize ndụ bụ ikike ịkwado ikike mmadụ na obodo anyị. **[https://www.democracynow.org/2021/10/27/steven_donziger_judicial_harassment_from_chevron Ọkaiwu Steven Donziger, onye gbara Chevron akwụkwọ maka "Amazon Chernobyl," Enyere ya iwu ka ọ nọrọ n'ụlọ mkpọrọ mgbe e jidere ụlọ, ọchịchị onye kwuo uche ugbu a!], Ọktoba 27, 2021 [[File:Texaco in Ecuador.jpg|thumb|'''Abụ m naanị onye ọka iwu n'akụkọ ihe mere eme US eboro ebubo mpụ nlelị ụlọ ikpe maka ịma iwu nchọpụta obodo na mkpesa..''' [https://www.democracynow.org/2021/10/27/steven_donziger_judicial_harassment_from_chevron Lawyer Steven Donziger, Who Sued Chevron over “Amazon Chernobyl,” Ordered to Prison After House Arrest, ''Democracy Now!''], Ọktoba 27, 2021]] *Yabụ, ihe na-eme n'ezie ebe a bụ, Chevronand ndị ha na ya jikọrọ aka ejirila ndị ikpe na-agba mbọ ịwakpo echiche nke ajụjụ ọnụ ụlọ ọrụ na ọrụ ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi nke na-eduga n'ikpe ndị dị mkpa. Ma echere m na ọ bụghị nanị na ha na-agbalị imegwara m ihe; ha na-anwa iziga ozi sara mbara na obodo ndị na-eme ihe ike, na ndị obodo iwu, na ụdị ikpe ndị a, na-agbagha ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ n'ezie, nke nwere njikọ chiri anya na nlanarị nke ụwa anyị, ekwesịghị ikwe ka ọ mee. n'ụlọ ikpe, ọbụlagodi na ọkwa a. **[https://www.democracynow.org/2021/3/15/steven_donziger_house_arrest_chevron Onye ọka iwu US Steven Donziger na-ekwu okwu site na njide ụlọ na NYC Mgbe Suing Chevron maka mmanụ mmanụ Amazon, ọchịchị onye kwuo uche ugbu a!] Maachị 18, 2021 *Ka ikpe ahụ na-abịa na njedebe na Ecuador, ndị ọka iwu Chevron na ndị isi ụlọ ọrụ mere ka o doo anya na ha agaghị akwụ ụgwọ ikpe ahụ. Ha rere akụ ha na Ecuador, yabụ na ndị Ecuador enweghị ihe ha ga-anakọta. Ha yikwara ụmụ amaala iyi “mgbe ndụ ha na-agba akwụkwọ” ma ọ bụrụ na ha ewepụghị okwu ha. **[https://www.esquire.com/news-politics/a35812573/steven-donziger-chevron-house-arrest/ Ekwuru ya na 'Echebere m na eleghi anya ọgụ ụlọ ọrụ kachasị njọ na akụkọ ntolite America' Jack Holmes, Esquire] Machị 18, 2021 *Nke a gafere m. Ọ na-aga n'ezie ụdị obodo anyị chọrọ na America. Kedu ka otu onye ụlọ ọrụ na-ahụ maka mmanụ na-esi enweta ya nke na otu n'ime ụlọ ọrụ iwu ha na-agba ya akwụkwọ? Kedu ihe nke ahụ pụtara maka ndị na-akwado ndị ọzọ? Kedu ihe nke ahụ pụtara maka ndị na-akwado ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi na ndị na-akwado ajụjụ ọnụ ụlọ ọrụ na ndị ọka iwu? Gịnị ka nke ahụ pụtara nye mbara ala anyị? N'ihi na ọ bụrụ na ịnweghị ike ịrụ ụdị ọrụ iwu a iji jide ndị mmetọ ndị a, mbibi nke ụwa ga-eme ngwa ngwa. **[https://www.esquire.com/news-politics/a35812573/steven-donziger-chevron-house-arrest/ Ekwuru na 'Echebere m na eleghi anya ọgụ ụlọ ọrụ kachasị njọ na akụkọ ihe mere eme America' Jack Holmes, Esquire] Machị 18, 2021 *Ọ bịara doo m anya na ọnwa ndị na-adịbeghị anya na njide m na-enwetụbeghị ụdị ya bụ n'ihi omume ọjọọ pụtara ìhè na esemokwu nke ọtụtụ ndị na-ekpe ikpe. Ọ dị ka Chevron ewegharala ọrụ gọọmentị iji napụ onye mmegide ya na nnwere onwe ya. Nke ahụ bụ atụmanya na-atụ egwu nye mụ na ezinụlọ m, kamakwa maka onye ọ bụla na-eche banyere ọdịdị nnwere onwe na nkwado n'ime obodo anyị. Echeghị m na ọ dịtụbeghị mbụ. Enwere m olileanya na ọ gaghị eme ọzọ. **[https://www.thenation.com/article/environment/chevron-persecution-steven-donziger/ Ekwuru na Chevron na-eme ka ihe nkedo na Steven Donziger, nke James North, ''The Nation''], Mee 28, 2020 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Donziger, Steven}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category:Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] mw7blwixshdyhhnloer0wte5y8vtyfv William Nordhaus 0 3160 13491 13490 2023-04-30T16:58:33Z Ennydavids 89 . wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''William Nordhaus''' (amụrụ May 31, 1941) bụ onye ọka mmụta akụ na ụba Amerika, Prọfesọ Sterling nke Economics na Mahadum Yale, na otu onye otu. -onye natara Onyinye Nobel Memorial Prize in Economics Sciences. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na Ọrụ nlereanya akụ na ụba bụ Integrated assessment modeling nke mmetụta sitere na mgbanwe ihu igwe. == Okwu okwuru== * A ga-ebuli ọnụ ahịa karbon ka ibunye ụgwọ mmekọrịta ọha na eze nke Greenhouse gas GHG na mkpebi kwa ụbọchị nke ọtụtụ ijeri ụlọ ọrụ na ndị mmadụ. **''Ajụjụ nke Balance: Ịtụle Nhọrọ na Amụma Ọkụkụ Ụwa'' (2008), p. 168 * Anyị ga-abụ ndị toro eto, echere m mgbe anyị na-ekwu maka ịkwụ ụgwọ ego taa iji gbochie ọnọdụ Okpomoku ihu igwe nke nwere ike ịbụ ọtụtụ iri afọ n'ọdịnihu. Enwere ọtụtụ ihe anyị na-eme ebe itinye ego na-abịa, ụzọ n'ọdịnihu. Ịkụziri ụmụaka dị afọ anọ. . . nke ahụ bụ itinye ego na-aga n'ihu n'ọdịnihu. **[http://www.npr.org/2014/02/11/271537401/economist-says-best-climate-fix-a-tough-sell-but-worth-it "Economist na-ekwu na ihu igwe kachasị mma na-edozi ihe siri ike Na-ere, ma ọ bara uru."] National Public Radio. Febụwarị 11, 2014. * Itinye ọnụ ala dị ala na akụrụngwa gburugburu ebe obibi bara uru bụ ihe na-emetụta ọha mmadụ nke oge a. Mmiri ọrụ ugbo adịghị ụkọ na California; ọ dị obere ọnụ. A na-akwakọba ụgbọ elu n'okporo ụzọ ụgbọ elu n'ihi na ụgbọ elu na ọdịda adịghị ọnụ. Ndị mmadụ na-echere ọtụtụ awa n'ime mkpọmkpọ ebe n'ihi na eji ụzọ adịghị ọnụ. Ndị mmadụ na-anwụ site na obere irighiri sọlfọ dị na ikuku n'ihi na mmetọ ikuku adịghị Itunye ọnụ. Na nke kachasị dị ize ndụ n'ime nsogbu gburugburu ebe obibi, mgbanwe ihu igwe, na-ewere ọnọdụ n'ihi na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ obodo ọ bụla na-etinye ọnụ ahịa efu na Ikuku ụwa bụ ikuku carbon dioxide. **"Pope & Ahịa," ''[[w: New York Review of BooKs'', Ọktoba 8, 2015 * Echiche nke m bụ na ọ nweghị ụzọ ọzọ maka ngwọta ahịa. Ihe kpatara ya bụ, ọ bụrụ na ị na-ele anya gburugburu, onye anyị na-ekwu maka nke ahụ ga-edozi nsogbu ahụ: ọ bụ mụ na gị. Enwere ọtụtụ ijeri mmadụ, nde ụlọ ọrụ, puku kwuru puku gọọmentị, ọtụtụ narị mba, na ka ha mee ihe, ha na-againwe ihe mkpali. Ụdị mkpali anyị na-ekwu maka ya; ha abụghị okwu - anyị nwere ike ikwusa ozi ọma ụbọchị niile - kama ihe mkpali nke ọnụ ahịa ahịa. [Nke a na-achọ ka anyị] bulie ọnụ ahịa ngwaahịa na ọrụ ndị na-eme ka carbon kpụ ọkụ n'ọnụ, na iwetulata ndị na-adịchaghị ike carbon. ** [https://www.youtube.com/watch?v=er0_59ytaMw Yale University Press Conference na-ewebata Nobel Laureate William Nordhaus.] (YouTube vidiyo). Associated Press. Ọktoba 8, 2018. *Mgbe m na-agwa ndị mmadụ ka esi emepụta ọnụ ahịa carbon, echere m na ihe nlereanya a bụ [[w: Carbon tax#Canada | British Columbia]. Ị na-ebuli ọnụ ahịa ọkụ eletrik site na $100 kwa afọ, mana gọọmentị na-enyeghachi ego nke na-ebelata ọnụ ahịa ịntanetị site na $100 afọ. N'ezie, ị na-ebuli ọnụ ahịa [[w: akara ukwu carbon | ngwa ahịa carbon]] mana na-ewetu ọnụ ahịa ngwa ahịa na-abụghị[[w: Mgbapụta ọkụ | carbon na-akpa ike]]. **[https://www.nytimes.com/2018/10/13/climate/nordhaus-carbon-tax-interview.html "Mgbe Nobel na Economics, William Nordhaus na-ekwu maka onye na-enweta echiche ụtụ isi ya nke ọma: A Gọọmenti ole na ole - karịsịa, akụkụ nke Canada na South Korea - agbanweela echiche ya n'ụzọ ga-eme ka ha bụrụ oke ego maka ndị na-atụ ụtụ isi."] "The New York Times." Ọkt. 13, 2018. ===''Economics''=== == Okwu gbasara Nordhaus== * N'etiti 1990s, '''Nordhaus''' ghọrọ onye mbụ mepụtara '' ihe nlere nyocha agbakwunyere '', ya bụ ihe atụ ọnụọgụ nke na-akọwa mmekọrịta zuru ụwa ọnụ n'etiti akụ na ụba na ihu igwe. Ihe nlereanya ya na-ejikọta echiche na nsonaazụ pụtara ìhè sitere na physics, kemistri na akụnụba. A na-agbasa ụdị Nordhaus ugbu a ebe a na-ejikwa ya mee ka akụ na ụba na ihu igwe si agbasa. **[https://www.nobelprize.org/uploads/2018/10/press-economicsciences2018.pdf Mwepụta mgbasa ozi na-ekwupụta ndị mmeri abụọ nke Nobel Memorial Prize in Economics for 2018] Royal Swedish Academy of Sciences. Ọktoba 8, 2018. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nordhaus, William}} [[category:Ndị amụrụ n'afọ 1941]] [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-akwado mgbanwe ihu igwe]] 8tiu3esbxh70jw1fxv6hkksbyqkwy2d Òtù:Ndị amụrụ n'afọ 1941 14 3161 13489 2023-04-30T16:54:49Z Ennydavids 89 Category wikitext text/x-wiki Ndị amụrụ na afọ a enitdddxj42vk2l2n13pmfiy1t9vrl2 Hydrogen economy 0 3162 13499 13498 2023-04-30T18:31:20Z Ennydavids 89 .. wikitext text/x-wiki '''Hydrogen Economic''' bụ nke ọ bụla n'ime ọtụtụ hypothetikal akụ na ụba n'ọdịnihu bụ nke isi ụdị nke ike echekwara bụ ngwakọta hydrogen kama mmanụ ala, coal, ma ọ bụ gas. == Okwu okwuru== * Ugbua na 1874, Jules Verne n'akwụkwọ akụkọ ya '' The Mysterious Island '', ka onye injinia Cyrus Harding zaghachi mgbe a jụrụ ya ihe ihe a kpọrọ mmadụ ga-ere ọkụ kama icheku, ozugbo e mechachara ya:<br>mmiri mebiri emebi. ihe ochie ya. ... na Ihe mmebi obi abụọ adịghị ya, site na ọkụ eletrik ... Ee, ndị enyi m, m kwere na mmiri ga-otu ụbọchị a ga-arụrụ ọrụ dị ka mmanụ ụgbọala, na hydrogen na oxygen nke mejupụtara ya, na-eji otu ma ọ bụ ọnụ, ga-enye ihe na-adịghị agwụ agwụ isi iyi nke okpomọkụ na ìhè, .<br>Usoro ike na njem nke taa, nke dabere na mmanụ ọkụ, enweghị ike ịtụle n'ụzọ ọ bụla dị ka ihe na-adigide. N'ịtụle amụma mmụba nke ọchịchọ ike zuru ụwa ọnụ, nchegbu maka nchekwa ọkụ ọkụ, mgbanwe ihu igwe, mmetọ ikuku nke mpaghara na ọnụ ahịa ọrụ ike na-arịwanye elu na-enwe mmetụta na-eto eto na ime amụma n'ụwa nile.Ugbu a, mmanụ, na òkè nke ihe karịrị otu ụzọ n'ụzọ atọ na mba ụwa bụ isi ike mix, ka bụ kasị ibu mmanụ ụgbọala na-ekpuchi ihe karịrị 95% nke ume ike na mpaghara njem. * Usoro mbufe ume sitere na reactor atomic gaa na saịtị nke achọrọ ike ekwesịghị ịbụ ọkụ eletrik, kama ọ bụ hydrogen. Okwu ahụ bụ "hydrogen economics" na-emetụta akụkụ ike, gburugburu ebe obibi, na akụ na ụba nke echiche a.<br>Echiche ahụ na-atụle reactors na-ejide n'elu ikpo okwu na-ese n'elu mmiri. Ha nọ n'ime mmiri nke ọma iji mee ka ikpo ọkụ dị mfe / ọkụ eletrik ha na-eme ga-agbanwe na saịtị gaa na hydrogen na oxygen site na hydrolysis. A ga-atụba hydrogen ahụ n'ọdụ ụgbọ mmiri nkesa wee ziga ya na ụlọ ọrụ mmepụta ihe na n'ụlọ. Nchigharị na ọkụ eletrik ga-ewere ọnọdụ n'ime mkpụrụ ndụ mmanụ ọkụ na saịtị, naanị akụkụ ngwaahịa na-ebu mmiri dị ọcha. ** J. O'M. Bockris: * Ọ bụ ezie na ndị egwuregwu ụlọ ọrụ amalitela iwebata ahịa nke sistemu mmanụ mmanụ hydrogen, gụnyere ụgbọ ala eletriki mmanụ ọkụ na ngwaọrụ ọkụ na-ejikọta ọnụ, iji hydrogen na nha grid chọrọ ihe ịma aka nke mmepụta hydrogen dị ọcha, nnukwu nchekwa na nkesa. kpebisie ike. N'ikpeazụ, nkwado gọọmentị ka ukwuu, na mmekorita ya na ụlọ ọrụ na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ, ka dị mkpa iji ghọta ike hydrogen n'akụkụ akụkụ akụ na ụba niile. * Ọ bụ ezie na n'ọtụtụ ụzọ hydrogen bụ ihe na-adọrọ adọrọ na-anọchi anya mmanụ ọkụ, ọ naghị eme na okike dị ka mmanụ ọkụ H<sub>2</sub>. Kama, ọ na-eme na ogige kemịkalụ dị ka mmiri ma ọ bụ hydrocarbons nke a ga-agbanwerịrị na kemịkalụ ka ọ nweta H<sub>2</sub>. Hydrogen, dị ka ọkụ eletrik, bụ ihe na-ebu ike, na dị ka ọkụ eletrik, a ghaghị ịmepụta ya site na akụ sitere n'okike. Ka ọ dị ugbu a, a na-emepụta ọtụtụ hydrogen n'ụwa site na gas sitere na usoro a na-akpọ mgbanwe uzuoku. Otú ọ dị, ịmepụta hydrogen site na mmanụ ọkụ ọkụ ga-anapụ akụ na ụba hydrogen nke ọtụtụ n'ime ya raison d'être: Ndozigharị Steam adịghị ebelata ojiji nke mmanụ ọkụ kama ọ na-agbanwe ha site na iji njedebe mee ihe na nzọụkwụ mbụ mmepụta; ma ọ ka na-ahapụkwa carbon na gburugburu ebe obibi n'ụdị CO<sub>2</sub>. Ya mere, iji nweta uru nke akụ na ụba hydrogen, anyị ga-emecha mepụta hydrogen site na akụ ndị na-abụghị nke fossil, dị ka mmiri, na-eji isi iyi ume ọhụrụ. * N'adịghị ka CH<sub>4</sub> na CO<sub>2</sub>, [[w:Amonia |ammonia]] abụghị ikuku ikuku. N'ime ikuku, ọ na-etolite ngwa ngwa hydrogen bond na vepo mmiri wee laghachi n'ala na mmiri ozuzo alkaline. Otú ọ dị, NH<sub>3</sub> na-egbu egbu, na-ajụ gburugburu ya ngwa ngwa na vaporizing, na-ahapụkwa okpomọkụ na kọntaktị na mmiri. Engineering a safe oil tank for amonia-fueled ụgbọ ala ga-abụ isi ihe kacha mkpa.<br>Amonia bụ ihe mbụ.ihe cellent maka nchekwa hydrogen. ... olu njupụta nke hydrogen na mmiri mmiri NH<sub>3</sub> karịrị 40% karịa na mmiri mmiri H<sub>2</sub>, na ntụnyere na-aghọ nnọọ mma mgbe mmadụ na-atụle ibu arọ. nke tank mmanụ achọrọ na peripherals. N'adịghị ka H<sub>2</sub> gas, amonia na-agbawa n'ikuku naanị n'ihi oke mkpokọta dị warara. Mbupu amonia site na ebe a na-emepụta ihe na-arụ ọrụ anaghị achọ nnukwu oyi ma ọ bụ nrụgide dị elu. Ọtụtụ puku kilomita nke pipeline NH<sub>3</sub> dị na US guzoro dị ka ihe akaebe na akụrụngwa a pụrụ ịdabere na ya maka njem na nchekwa NH<sub>3</sub>e mebere. Na nchikota, mmiri mmiri NH<sub>3</sub>bụ ọ bụghị naanị ihe nchekwa nchekwa hydrogen dị mma kamakwa ọ bụ ihe dị mma maka ịkwaga ike hydrogenic site n'otu ebe ruo ebe. * Otu ihe ọzọ e ji eme mmanụ ọkụ bụ hydrogen ‘green’, bụ́ nke a pụrụ imepụta site na mmiri electrolysis site n’iji ọkụ eletrik kewaa mmiri n’ime hydrogen na oxygen na-enweghị ihe ikuku ikuku na-ekpo ọkụ, ma ọ bụrụhaala na ọkụ eletrik a na-eji eme ka usoro ahụ na-esi na ya pụta kpamkpam. Ngwunye ume dị elu nke hydrogen, ịdị arọ dị arọ, na ngbanwe nke electrochemical na-enye ya ohere ibu ike gafee mpaghara mpaghara site na pipeline ma ọ bụ n'ụdị mmanụ ọkụ dị ka amonia n'ụgbọ mmiri ibu ... N'ofe akụkụ dịka enwere ike iji ya dị ka nri mmiri ọgwụ. na-ere ọkụ maka okpomọkụ, nke a na-eji dị ka reagent maka mmepụta mmanụ sịntetik, ma ọ bụ gbanwee ọkụ eletrik site na mkpụrụ ndụ mmanụ ọkụ. Ọzọkwa, ike nchekwa ike nke hydrogen na-adị ogologo oge na tankị ma ọ bụ n'ọgba dị n'okpuru ala ... na-eme ka ọ bụrụ otu n'ime teknụzụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ nke nwere ike ịchekwa ike n'ofe oge. * Enwere klaasị sistemu ike inye ume atọ dị iche iche nke enwere ike iji mejuputa aku na uba hydrogen, ya bụ, mmanụ ọkụ (coal, petroleum, gas gas, na ihe ndị a na-ejighị ya eme ihe dị ka mmanụ shale, mmanụ sitere na ájá tara, eke sitere n'okike). gas sitere na mpaghara geo-nrụgide, wdg), ndị na-emepụta ngwá agha nuklia gụnyere fission reactors na ndị na-azụ anụ ma ọ bụ ngwakọta nuklia n'ime ogologo oge, yana isi mmalite ike mmeghari ohuru (gụnyere sistemu ike mmiri ọkụ, sistemu ike ikuku, sistemụ ntụgharị ike nke oke osimiri, geothermal). akụrụngwa, na ọtụtụ sistemụ ntụgharị ọkụ anyanwụ kpọmkwem gụnyere mmepụta biomass, ntụgharị ike fotovoltaic, sistemu ọkụ anyanwụ, wdg). Nnyocha nke ọnụ ahịa mmepụta hydrogen ugbu a site na nke ọ bụla n'ime ụzọ ndị a na-egosi na akụ na ụba hydrogen nke ndị na-achọ ikuku gas ma ọ bụ ikuku ume na-adịghị emetọ agaghị enwe ike ịmalite ma ọ bụrụ na nchọpụta ọhụrụ ma ọ bụ ihe ọhụrụ. Hydrogen nwere ike ịghọ ihe ntinye ahịa dị mkpa n'ụwa nke nwere ọtụtụ ọkụ eletrik na-emepụta na fission nuklia ma ọ bụ ndị na-azụ anụ mgbe a na-eji okpomọkụ dị elu na-ekpo ọkụ na-ekpochapụ mmiri na usoro mmiri ọgwụ ma ọ bụ ihe ọhụrụ na-emepụta na ihe ọhụrụ na-eduga na mmepụta hydrogen dị ọnụ ala site n'itinye n'ọrụ. dị ka ma uneconomical mmeghari anyanwụ usoro na-adabara nnukwu-ọnụ ọgụgụ mmepụta dị ka kpọmkwem mmiri photolysis na kwesịrị ekwesị ahaziri band gaps na semiconductor ma ọ bụ ọnụ ala eletrik ọkọnọ eme na oké osimiri dabeere nyiwe iji okpomọkụ iche na okpomọkụ oké osimiri. ==Njikọ mpụga== * {{wikipedia}} [[Category: Mgbanwe ihu igwe]] tm6k8lx7f5owdeb5g08oiq5ebme63pe V.k. Sasikala 0 3163 13814 13813 2023-06-01T13:48:54Z Lebron jay 36 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:V. K. Sasikala|Vivekanandan Krishnaveni Sasikala]]''' (amụrụ 18 Ọgọst 1954), bụ nwanyị ọchụnta ego India na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị India. == Okwu Ọ Ọkwụrụ== *Anyị ga-agwa ndị mmadụ na ebumnuche anyị bụ ịkwalite obodo Tamil. Hapu... Ọgba agu nwere ike inye nwamba onyinye... Ọ ga-anabata ya?.[https://www.vikatan.com/amp/story/government-and-politics/crime/ooty-lock-up-police-brutality-vikatan-exclusive] ===Njikọ Mpuga=== *Edemede[[q: Blessing Okagbare|Blessing Okagbare]] Na wikikwootu bekee *Edemede[[w:en: Blessing Okagbare|Blessing Okagbare]] Na wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Sasikala, V. K.}} 9jsmmp3opf9n7cqip5dbjnslrfzcfwl Rosalyn sussman yalow 0 3164 13503 13502 2023-05-05T11:41:45Z Senator Choko 24 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Rosalyn Sussman Yalow''' Rosalyn Sussman Yalow (Julaị 19, 1921 - Mee 30, 2011) bụ ọkà mmụta sayensị ahụike America, yana onye jikọrọ ihe nrite 1977 Nobel Prize na Physiology ma ọ bụ ọgwụ (ya na Roger Guillemin na Andrew Schally) maka mmepe nke usoro redioimmunoassay. Ọ bụ nwanyị nke abụọ (mgbe Gerty Cori gasịrị), na nwanyị mbụ amụrụ America, ka e nye ya Nrite Nobel na Physiology ma ọ bụ ọgwụ. ===okwu okwuru=== *Anyị enweghị ike ịtụ anya n'ọdịnihu dị nso na ụmụ nwanyị niile na-achọ ya ga-enweta ohere nha anya zuru oke. Ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị ga-amalite ịkwaga n'ebe mgbaru ọsọ ahụ, anyị ga-ekwere na onwe anyị ma ọ bụ na ọ dịghị onye ọzọ ga-ekwere na anyị; anyị ga-adabarịrị ọchịchọ anyị site n'ikike, obi ike na mkpebi siri ike ime nke ọma. *Na mbụ, a na-ajụ echiche ọhụrụ. E mesịa, ha na-aghọ ozizi, ma ọ bụrụ na ị na-ezi. Ma ọ bụrụ na ị nwere ihu ọma n'ezie ị nwere ike bipụta ajụ gị dịka akụkụ nke ngosi Nobel gị. {{DEFAULTSORT:Yalow, Rosalyn Sussman}} [[Category: Ndị dị ndụ]] 2e60ylm1q4ioc20s6bko01e0gdtwzpb Mayu Watanabe 0 3165 13830 13829 2023-06-01T14:12:39Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} Watanabe(retouch ''[[w:Mayu Watanabe|Mayu Watanabe]]''' (渡辺 麻友; Watanabe Mayu; amuru 26 March 1994 bụ Onye Japan o na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ onye otu n'okpuru otu B na 2007–20 === Okwu okwuru === * Ọ bụ eziokwu na m kpachaara anya na-agbalị idebe ya (ndụ nke onwe m) n’aka onye ọ bụla. Achọghị m igosi ndụ onwe m. Ma eleghị anya, ọ bụ ya mere o ji eme m ihe omimi? ** Mayu Watanabe (2016) zoro aka na "[https://mayuwatanabe.info/watanabe-mayu-long-interview-in-brody-magazine/ Watanabe Mayu ogologo ajụjụ ọnụ na magazin BRODY]" na ''Watanabe Mayu'', Eprel 27, 2016. === Njikọ mpụga === Edemede [[q: Mayu Watanabe|Mayu Watanabe]] Na wikikwootu bekee Edemede [[w:en: Mayu Watanabe|Mayu Watanabe]] Na wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Watanabe, Mayu}} fzkjnzpnin4ikag3c9cad5gvm2qupdk Chien-Shiung Wu 0 3166 13507 13506 2023-05-05T11:47:50Z Senator Choko 24 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Chien-Shiung Wu''' Chien-Shiung Wu (Chien-ọdịnala: 吳健雄; pinyin: Wú Jiànxíong; Mee 29, 1912 - Febụwarị 16, 1997) bụ ọkà mmụta sayensị America mụrụ China nke nwere ọkachamara n'ihe gbasara redio. Ọ na-arụ ọrụ na Manhattan Project (iji mee ka mmanụ uranium dịkwuo mma) ma kwubie na nchekwa nke parity. Aha otutu ya gụnyere "Nwanyị Mbụ nke Physics", "Chinese Marie Curie," na "Madame Wu." Ọ nwụrụ mgbe ọrịa strok ya nke abụọ gasịrị na February 16, 1997. ===okwu okwuru=== *… ọ ​​bụ ihe ihere na ụmụ nwanyị dị ole na ole na sayensị… Na China enwere ọtụtụ, ọtụtụ ụmụ nwanyị na physics. Enwere echiche na-ezighi ezi na America na ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị bụ ndị ọchụnta ego efu. Nke a bụ ụta nke ụmụ nwoke. Na obodo China, a na-eji nwanyị akpọrọ ihe maka ihe ọ bụ, ụmụ nwoke na-agbakwa ya ume ime ihe ọ rụzuru ma ọ na-anọgide na-abụ nwanyị ebighi ebi. {{DEFAULTSORT:Wu, Chien-Shiung}} [[Category: Ndị dị ndụ]] fnuepgx8vaejrogolxtpq12nvhd9l46 Beverly Wright 0 3167 13510 13509 2023-05-05T11:56:24Z Senator Choko 24 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:Ig: Beverly Wright| Beverly Wright]] bụ ọkà mmụta ikpe ziri ezi nke America na onye nchoputa nke Deep South Center for Environmental Justice na Mahadum Dillard. Nnyocha ya tụlere enweghị ahaghị nhata gburugburu ebe obibi na ahụike n'akụkụ okporo ụzọ mmiri ọgwụ nke Mississippi. Ihe nrite ya na nsọpụrụ ya gụnyere onyinye nturu ugo nweta ihe nrịba ama nke Agency Protection Agency Environmental Justice Achievement. ===okwu okwuru=== *Nne m na-ekwu na ego nwoke na-aga ebe obi ya dị, ya mere ọ bụrụ na ọ dị otú ahụ, ego ole na-aga CEQ iji kwado ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi [EJ] anaghị egosi ebe obi ha dị. Ekwenyere m na obi dị ebe ahụ, mana ego ahụ ga-agbaso. {{DEFAULTSORT:Wright, Beverly}} [[Category: Ndị dị ndụ]] kmagx7ny1ad7jc1o0s2r8nbi6al1ym2 Vicki L. Ruiz 0 3168 13521 13518 2023-05-05T12:17:26Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Vicki L. Ruiz|Vicki Lynn Ruiz]]''' (amụrụ ya na Mee 21, 1955) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme Amerika nke dere ma ọ bụ dezie akwụkwọ iri na anọ wee bipụta ihe karịrị edemede iri isii. Ọrụ ya lekwasịrị anya na ụmụ nwanyị Mexico-American na senchiri nke iri abuo. Ọ bụ onye nnata nke ihe nrite [[w:National Humanities Medal|National Humanities Medal]]. ==Ihe ndi o kwuru== "Site na Onyunyo: Ụmụ nwanyị Mexico na narị afọ nke iri abụọ America" ​​(1998) *Mgbe m bụ nwata, amụtara m ụdị akụkọ ihe mere eme abụọ - nke dị n'ụlọ na nke di n'ụlọ akwụkwọ. *Idobe ndọrọndọrọ ọchịchị mmadụ, n'ezie ndụ mmadụ, maka inye ike obodo bụ nke enyere n'etiti ndị na-akwado ụmụ akwụkwọ Chicano. *Nhazi otu na-aga nke ọma na-adabere, n'ụzọ dị ukwuu, n'echiche nke ịdị n'otu na obodo n'etiti ndị ọrụ. *Iwu obodo bụ ma ihe nketa na ibu ọrụ. Dị ka onye na-akọ akụkọ, onye na-ege ntị, onye na-edekọ ihe, na onye na-amụ ihe, a na-echetara m otu akụkụ dị na [Eudora Welty] 'Ịghọ Onye Odee'': "Onye ọ bụla n'ime anyị na-emegharị, na-agbanwe agbanwe, na n'ihe gbasara ndị ọzọ. Dị ka anyị na-achọpụta, anyị na-echeta; na-echeta, anyị na-achọpụta; na nke kachasị anyị na-enweta nke a mgbe njem anyị dị iche iche na-agbakọta." *N'ihe m maara, enwere naanị Chicanas iri na asaa nwere PhD na akụkọ ntolite. Abụ m nọmba anọ. Ọtụtụ mgbe anyị na-arụ ọrụ naanị anyị, n'okpuru "gosipụta" nyocha anyị na ọnụnọ anyị na ụlọ akwụkwọ mmuta. Ọ ga-amasị m ịnakwere ọrụ nke [[Louise Kerr]], [[Raquel Casas]], [[Antonia Castañeda]], [[Miroslava Chávez]], [[Deena González]], [[Camille Guerin Gonzáles]], [[Lara Medina]], [[Gloria Miranda]], [[María Montoya]], [[Lorena Oropeza]], [[Cynthia Orozco]], [[Emma Pérez]], [[Naomi Quiñonez]], [[Yolanda Romero]], [[Elizabeth Salas]], ma [[Shirlene Soto]] na ịsọpụrụ ihe nketa nke ndị nwụrụ anwụ [[Irene Ledesma]] ya na [[Magdalena Mora]]. ==Njiko Mpuga== [[w:en:Vicki L. Ruiz|Vicki L. Ruiz]] * [https://faculty.sites.uci.edu/vickiruiz/ UCI faculty page] * [https://www.historians.org/about-aha-and-membership/aha-history-and-archives/presidential-addresses/vicki-l-ruiz/vicki-l-ruiz-biography American Historical Association page] * [https://womenalsoknowhistory.com/individual-scholar-page/?pdb=2288 Women Also Know History page] {{DEFAULTSORT:Ruiz, Vicki}} ngcc5h900hvful4n20gnxi5z4sfjvlv Jennifer Rubin 0 3169 13512 2023-05-05T12:02:24Z Akwugo 29 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Jennifer Rubin (onye na-ede akwụkwọ)|Jennifer Rubin]] amụrụ na ọnwa June 11, 1962 bụ onye Juu-American onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị | onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] onye na-ede kọlụm echiche maka '' [[w: The Washington Post|The Washington Post]].'' ==Okwu okwuru== * Obi abụọ adịghị ya na ndị Denmark na-echebe ndị Juu na WWII na-atụgharị n'ili ha. **[https://web.archive.org/web/20140222224214/https://www.washingtonpost.com/blogs/right-turn/wp/2014/02/21/ụtụtụ-bits-296/ 21 February 2014 [Elliott Abrams]] akụkọ banyere ịmachibido ibi úgwù na-enweghị nkwenye nye ụmụ ọhụrụ * Mwakpo mgbochi Juu nke Trump wakporo ndị Juu America na-abịa **[https://www.sun-sentinel.com/opinion/commentary/fl-op-com-rubin-trump-anti-semitic-remarks-jews-20191213-zuo7r74iszajze4bqoafg3rpra-story.html 13 Disemba 2019] * Nke a bụ akụkọ mara mma **[https://twitter.com/JRubinBlogger/status/1425899248269266947 12 Ọgọst 2021 tweet] na nzaghachi na akụkọ na-ekwu "ọnụọgụ ndị ọcha na US dara" == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rubin, Jennifer}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 0vxczl8gj7t7wmvoapq5tqwa6uo06a1 Margaret Wheatley 0 3170 13817 13513 2023-06-01T13:54:09Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:Ig: Margaret Wheatley|Margaret Wheatley]] Margaret Wheatley (amụrụ 1944), nke a na-ahụkarị "Meg Wheatley", bụ onye edemede America na onye ndụmọdụ njikwa, onye na-amụ omume nhazi. ===Ọkwụ Ọ Ọkwụrụ=== *Na òtù dị iche iche, ezigbo ike na ike na-emepụta site na mmekọrịta. Usoro nke mmekọrịta na ike ime ha dị mkpa karịa ọrụ, ọrụ, ọrụ, na ọkwá. *Mgbanwe na-agụnye mgbe niile abalị gbara ọchịchịrị mgbe ihe niile daa. Ma ọ bụrụ na a na-eji oge nke mgbasa a mee ihe ọhụrụ pụtara, mgbe ahụ ọgba aghara na-akwụsị ma usoro ọhụrụ na-apụta. ===Njikọ Mpuga=== Edemede [[q: Margaret Wheatley|Margaret Wheatley]] Na wikikwootu bekee Edemede [[w:en: Margaret Wheatley|Margaret Wheatley]] Na wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Wheatley, Margaret}} [[Category: Ndị dị ndụ]] naujxx888wgmdwkl0ojvah41r182zk8 Eudora Welty 0 3171 13798 13797 2023-06-01T13:13:25Z Lebron jay 36 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Eudora Welty''' (Eprel 13, 1909 – July 23, 2001) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ America onye ode akwukwo dere banyere South America. A mụrụ ya na Jackson, Mississippi, United States. N'ime 1930s, Welty rụrụ ọrụ dị ka onye na-ese foto maka nchịkwa ọganihu ọrụ === Okwu okwuruu === * Ọ bụrụ na ị ma ihe, gịnị kpatara na i jighị ọgaranya? ** "Nwoke a na-akpasu iwe", 1941 === "Na-ede" (2002) === * Akụkọ na nyocha ya abụghị enyo megide ibe ha. Ha abụghị echiche, ma otu. Nkatọ n'ezie bụ nka, dị ka akụkọ bụ, ma naanị akụkọ bụ ruo n'ókè ụfọdụ ọhụụ; enweghị nkọwa na-abụghị akụkọ ifo maka ihe onye edemede na-amụta ime. * Abụ m onye edemede nke si n’ime ndụ zoro ezo bịa. Ndụ ebe nchekwa nwekwara ike ịbụ ndụ egwu. N'ihi na obi ike niile siri ike na-amalite site n'ime. * Ebe ọ bụ na anyị ga-ederịrị nke ọ bụla n'ụzọ nke aka ya, anyị nwere ike n'oge ederede n'ezie nweta ntụziaka na-adịgide adịgide ọ bụghị site n'ọrụ onye ọzọ, n'agbanyeghị ngọzi ya, n'agbanyeghị na ọ dị mma karịa nke anyị, kama site na ibe anyị dara ogbenye. Maka ndị a anyị nwere ike ijide ndụ. Ya bụ, a mụrụ anyị na uche na obi iji jide ibe ọ bụla, na ịjụ: ọ dị irè? * Ihe mbụ nghọta bụ tụfuo akara. N'akụkọ ifo, ebe ọ bụ ezie na anyị adịghị ede ihe banyere onwe anyị, anyị na-ede ihe n'onwe anyị, na-eji onwe anyị; ihe anyị na-amụta na, ihe anyị na-enwe mmetụta, ihe anyị na-enwe mmetụta siri ike banyere-- ndị a na-aghọ anyị agwa na-aga ime anyị nkata. A na-echepụta agwa na akụkọ ifo site n'ime, na ha nwere, ya mere, ndụ nke ime ha; ha bụ ndị mmadụ mgbe niile. * Onye na-ede akwụkwọ na-arụ ọrụ ọ bụghị ịgbazi ma ọ bụ ịkwado, ọ bụghị ma ọlị iji kasie ya obi, kama ime ka ihe a gwara dị ndụ. * Nnukwu akụkọ ifo na-egosi na ọ bụghị ka anyị si akpa àgwà kama mmetụta anyị. N'ikpeazụ, ọ pụrụ igosi anyị otú anyị ga-esi na-eche mmetụta anyị ihu na ihu omume anyị na inwe mmasị ọhụrụ banyere ihe ha pụtara. Akwụkwọ akụkọ mara mma nke afọ ọ bụla nwere ike ịmalite anyị n'ime ahụmịhe ọhụrụ anyị. * Onye ọ bụla na-ede akwụkwọ, dị ka onye ọ bụla ọzọ, na-eche na ọ na-adị ndụ n'oge nsogbu. Iji dee eziokwu na ike anyị niile bụ ihe kacha nta anyị nwere ike ime, yana nke kachasị. * Ime ka eziokwu bụrụ eziokwu bụ ọrụ nka. Ya mere, ọ bụ ọrụ bara uru, ọrụ nke onwe: iji nweta, site n'ichepụta echiche maka ilele ndụ anya, ikike nke ịnata echiche, ịnọ naanị ya, nke na-adịghị akwụsị akwụsị, enweghị enyemaka, ọhụụ a na-apụghị imeri emeri, na ibufe ọhụụ a n'enweghị mgbagha na ya n'elu ụwa. ibe akwụkwọ akụkọ, ebe, ọ bụrụ na onye na-agụ ya kwenye, ọ ga-aghọ onye na-agụ ihe efu. * Ndụ mmadụ bụ naanị isiokwu akụkọ ifo. ===''Mmalite otu onye edemede''(1984) === ''Mmalite Otu Onye Odee'', nke Eudora Welty dere</small> * Ogologo oge tupu m dee akụkọ, m na-ege akụkọ. Ige ha ntị bụ ihe dị egwu karịa ige ha ntị. M na-eche na ọ bụ mmalite ụdị isonye na ihe na-eme. Ụmụaka na-ege ntị maara akụkọ dị ebe ahụ. Mgbe ndị okenye ha nọdụrụ ala malite, ụmụaka na-eche naanị na-atụ anya ka mmadụ pụta, dị ka òké si n'oghere ya pụta. * Ahụmahụ niile bụ ịba ụba karịa ịda ogbenye. * Ọ bụụrụ m ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ na ihe na-akụda mmụọ ịhụ na ndị mmadụ dere akwụkwọ akụkọ, na akwụkwọ abụghị ihe ebube sitere n’okike, na-esi n’onwe ha pụta dị ka ahịhịa. N'agbanyeghị ebe ha si bịa, enweghị m ike icheta oge mgbe m na-ahụghị ha n'anya - na akwụkwọ ndị ahụ n'onwe ha, mkpuchi na mkpuchi na akwụkwọ a na-ebipụta na ya, na ísì ha na ibu ha na ihe onwunwe ha. ejidere m ogwe aka m, burukwa m onwe m. === ''Nwa nwanyị nke nwere nchekwube''(1972) === <small>Ada nwanyị nke Optimist'', nke Eudora Welty dere</small> * Laurel apụghị ịhụ ihu ya ma ọ bụ nanị azụ n'olu ya, akụkụ kasị emerụ ahụ nke onye ọ bụla, o wee chee: Ọ̀ dị onye na-arahụ ụra nke ị pụrụ ijide n'aka kpam kpam na i mejọrọghị ya? === Okwu gbasara Eudora Welty=== [[Nadine Gordimer]] na-ede banyere ndị isi ojii nwere ikike dị ịtụnanya na nghọta - ọ bụghị nkwado, ọ bụghị ihunanya, dị adị. Na Eudora Welty na-emekwa otu ihe ahụ. Lillian Hellman emela ya. Ugbu a, anyị nwere ike ekewa ụmụ nwanyị ndị a dị ka ndị nwere ọgụgụ isi n'ụdị ụfọdụ, mana ọ bụrụ na ha nwere ike ide banyere ya, ọ pụtara na ọ ga-ekwe omume. Ha asịghị, "Oh, Chineke m, enweghị m ike ide banyere ndị ojii"; ọ kwụsịghị ha. Enwere ndị ọcha na-emeghachi omume otú ahụ, na-eche na e nwere ihe mgbochi buru ibu. Ma ọ bụrụ na ị nwere ike ịkọrọ Beowolf na Jizọs Kraịst mgbe ị na-agụ banyere ha, o kwesịghị isiri ike ịkọrọ ya na akwụkwọ ojii. ** Ajụjụ ọnụ 1980 na '' Mkparịta ụka ya na Toni Morrison]'' nke Danille K. Taylor-Guthrie deziri (1994) *Iwu obodo bụ ma ihe nketa na ibu ọrụ. Dị ka onye na-akọ akụkọ, onye na-ege ntị, onye na-edekọ ihe, na onye na-amụ ihe, a na-echetara m otu akụkụ dị na Eudora Welty's Becoming a Writer: "Onye ọ bụla n'ime anyị na-akpali akpali, ch. Ime obodo bụ ma ihe nketa na ọrụ dịịrị ya. Dị ka onye na-akọ akụkọ, onye na-ege ntị, onye na-edekọ ihe, na onye na-amụ ihe, a na-echetara m otu akụkụ na Eudora Welty's Becoming a Writer: "Onye ọ bụla n'ime anyị na-emegharị, na-agbanwe agbanwe, na n'ebe ndị ọzọ nọ. Dị ka anyị na-achọpụta, anyị na-echeta; icheta, anyị chọpụta; na nke kachasị anyị na-enweta nke a mgbe njem anyị dị iche iche na-agbakọta." **[[Vicki L. Ruiz]] ''Site na Onyunyo: Ụmụ nwanyị Mexico na narị afọ nke iri abụọ America'' (1998) == Njikọ mpụga == Edemede [[W:en: Eudora Welty|Eudora Welty]] na wikikwootu bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Welty, Eudora}} [[Category: Ndị dị ndụ]] bwa4c0f3dz1vmqiggp5x8bpgkfkullf Justine Tunney 0 3172 13520 13519 2023-05-05T12:17:24Z Senator Choko 24 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:Ig:Justine Tunney|Justine Tunney]] Justine Alexandra Roberts Tunney (amụrụ ihe dịka 1985) bụ onye nrụpụta ngwanrọ na Google wee mara maka ikike mmemme ya. Ọ bụbu onye na-akwado Occupy movement na onye na-ede blọgụ. N'afọ 2014 Tunney welitere arịrịọ ịhọpụta onye isi oche Google, Eric Schmidt, dị ka CEO nke America. ===okwu okwuru=== *Ọ dịghị mgbe ọ na-eju m anya otú ndị mmadụ ga-esi gbatịa iji katọọ otu ụlọ ọrụ na-enye ihe niile n'efu. *Companieslọ ọrụ teknụzụ na-apụnara ego mgbasa ozi n'aka ndị isi ego iji wuo ọgụgụ isi & akwụghị ụgwọ nkesa! ... Silicon Valley bụ ike post-capitalist. Ọ nwebeghị aha maka ya, ma ọ bụ ọgụgụ isi (ntụle). {{DEFAULTSORT:Tunney, Justine}} [[Category: Ndị dị ndụ]] {{DEFAULTSORT:Tunney, Justine}} 51ep4xvasrnaqlqobqukdncbtqf5luw Diane Swayer 0 3173 13803 13525 2023-06-01T13:26:20Z Lebron jay 36 /* External links */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Diane Sawyer|Lila Diane Sawyer]]''' Amụrụ na Disemba 22, 1945 bụ onye nta akụkọ mgbasa ozi telivishọn America ama ama maka ịkwado nnukwu mmemme na netwọkụ abụọ gụnyere ABC World News Tonight, Good Morning America, 20/20, na akwụkwọ akụkọ Primetime mgbe ọ nọ na ABC News. N'oge ọ na-arụ ọrụ na CBS News ọ nabatara CBS Morning ma bụrụ onye nta akụkọ nwanyị mbụ na nkeji 60. Tupu ọrụ nta akụkọ ya, ọ bụ onye otu onye ọrụ onye isi ala US Richard Nixon na White House wee nyere aka na ncheta ncheta ọchịchị onye isi ala. Ugbu a ọ na-arụ ọrụ maka ABC News na-emepụta akwụkwọ akụkọ na ajụjụ ọnụ pụrụ iche. ==Ihe ndi okwuru== *Echere m na otu ihe mmụta m mụtara bụ na ọ nweghị ihe ga-anọchi anya ịṅa ntị. ** Ekenyere Diane Sawyer na: Ellen Sue Stern (1993) Ana m eme: Ntụgharị uche maka ndị nwunye. p. 9 *Ihe ọ bụla ịchọrọ na ndụ gị, ndị ọzọ ga-achọkwa. Kwere na onwe gị nke ọma ịnakwere echiche ahụ na ị nwere ikike nha anya na ya. ** Ekenyere Diane Sawyer na: R.J. Ackerman (1995) Tupu oge agafee. p. 95 ==External links== Edemede [[W:en: Diane Swayer|Diane Swayer]] na wikikwootu bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sawyer, Diane}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 4mvzl4rgvs86o610jpu5bz709sxpzvi Beiwen Zhang 0 3174 13523 2023-05-05T12:24:08Z EzembaNwa 394 Jiri ' {{databox}} '''[[w:Beiwen Zhang|Beiwen Zhang]]''' (amụrụ 12 Julaị 1990) bụ onye egwuregwu badminton America amụrụ onye China bụ ọkachamara n'alụmdi na nwunye. ==Ihe ndi o kwuru== * M ga-ekwu eziokwu, adịghị m mma dị ka onye ọkpụkpọ ise kacha elu. Ya mere, n'ezie, ọ na-adaberekwa na ịbịaru. Ọ bụrụ na enwere m obi ụtọ, m ga-enweta ezigbo eserese. Ana m achọ ihe nrite, ọ bụghị dị ka ihe nrite ọla edo. **[https://www....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Beiwen Zhang|Beiwen Zhang]]''' (amụrụ 12 Julaị 1990) bụ onye egwuregwu badminton America amụrụ onye China bụ ọkachamara n'alụmdi na nwunye. ==Ihe ndi o kwuru== * M ga-ekwu eziokwu, adịghị m mma dị ka onye ọkpụkpọ ise kacha elu. Ya mere, n'ezie, ọ na-adaberekwa na ịbịaru. Ọ bụrụ na enwere m obi ụtọ, m ga-enweta ezigbo eserese. Ana m achọ ihe nrite, ọ bụghị dị ka ihe nrite ọla edo. **[https://www.teamusa.org/News/2019/December/10/Making-Her-Own-Way-Beiwen-Zhang-Sets-Her-Course-As-Team-USAs-Top-Badminton-Player "Making Her Own Way, Beiwen Zhang Sets Her Course as Team USA’s Top Badminton Player"] (10 December 2019) *Mgbe ị meriri ụfọdụ asọmpi na mgbe ị nwetara nsonaazụ dị mma, ndị mmadụ ga-anụ ụtọ ihe ịga nke ọma. Ma ha anaghị eche n'ezie ihe ga-emenụ. Ị ga-atụfukwa n'izu na-abịa. Ya mere, ndị egwuregwu ndị ọzọ, ha anaghị eche banyere ya n'ezie. Ha na-eche mgbe niile, sị, ‘Adị m ezigbo mma **[https://www.teamusa.org/News/2019/December/10/Making-Her-Own-Way-Beiwen-Zhang-Sets-Her-Course-As-Team-USAs-Top-Badminton-Player "Making Her Own Way, Beiwen Zhang Sets Her Course as Team USA’s Top Badminton Player"] (10 December 2019) *Dị ka mgbe ụfọdụ mgbe onye nchịkwa nọ n'azụ gị, ha amaghị n'ezie mmetụta gị. Ọ na-esiri m ike ịgwa ya, n'ihi na m na-echekwa echiche. Ọ bụrụ na mụ na onye nchịkwa na-eche otu ihe ahụ, nke ahụ dị mma, ma mgbe ụfọdụ ọ naghị eme. Mgbe ahụ ị na-ege onye nchịkwa ntị, ka ị na-ege onwe gị ntị? **[http://www.badmintonpanam.org/beiwen-zhang-adapting-to-every-challenge/ "Beiwen Zhang – Adapting To Every Challenge" in ''Badminton Pan America''] (15 December 2020) *Ịkụzi ihe na-akụziri m ọtụtụ ihe; n'uche, ọ na-enyere aka, ma nkà-amamihe, mba. Ndị na-eto eto nwere otu nsogbu ahụ kwa ụbọchị, ị ga-echetara ha mgbe niile. Ndị egwuregwu toro eto maara nsogbu ha, yabụ na ọ dịghị mkpa ka ị na-echetara ha kwa ụbọchị, otu ọ bụla gbara **[http://www.badmintonpanam.org/beiwen-zhang-adapting-to-every-challenge/ "Beiwen Zhang – Adapting To Every Challenge" in ''Badminton Pan America''] (15 December 2020) ==Njikó Mpuga== [[w:en:Beiwen Zhang|Beiwen Zhang]] {{commons|Category:Beiwen Zhang}} {{DEFAULTSORT:Zhang, Beiwen}} clygvrkeffuuktczusejg29v5fj9er8 Mary L. Trump 0 3175 13526 2023-05-05T12:28:27Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{Databox}} '''[[w:Mary L. Trump|Mary Lea Trump]]''' Mary Lea Trump (amụrụ Mee 1965) bụ ọkà n'akparamàgwà mmadụ, onye ọchụnta ego na onye edemede America. Ọ bụ nwa nwanne onye isi ala Donald J. Trump. Akwụkwọ ya nke 2020 gbasara ya na ezinụlọ ya, Too ukwuu na ezughị oke, rere ihe karịrị otu nde n'ụbọchị ewepụtara ya. ==Ihe ndi okwuru== * Enweghị m ike ịsị na e nwere ahịhịa ikpeazụ ... ma ... ihe egwu dị na oke, ikewap...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Mary L. Trump|Mary Lea Trump]]''' Mary Lea Trump (amụrụ Mee 1965) bụ ọkà n'akparamàgwà mmadụ, onye ọchụnta ego na onye edemede America. Ọ bụ nwa nwanne onye isi ala Donald J. Trump. Akwụkwọ ya nke 2020 gbasara ya na ezinụlọ ya, Too ukwuu na ezughị oke, rere ihe karịrị otu nde n'ụbọchị ewepụtara ya. ==Ihe ndi okwuru== * Enweghị m ike ịsị na e nwere ahịhịa ikpeazụ ... ma ... ihe egwu dị na oke, ikewapụ ụmụaka na ndị mụrụ ha, mmekpa ahụ, ịtọrọ mmadụ na ịtụ mkpọrọ ... n'ime ụlọ bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche, enweghị ike idi. .. Achọrọ m ịwụli elu. "Mary Trump na ihe kpatara o ji dee akwụkwọ ya: 'Achọrọ m ịwụli elu'" (Jul 16, 2020) MSNBC, 0:21. [Maryanne Trump Barry] chere na n'ihi na [Donald Trump] bụ nwoke na-enweghị ụkpụrụ, ọ nweghị onye ga-ahọpụta ya. Ọ tụrụ ya n'anya site na nnabata ndị ọcha na-ezisa ozi ọma nke ndoro-ndoro ochichi ya n'ihi na ọ maara na o nweghị nkwenye miri emi banyere okpukperechi ... ma chee na ịga chọọchị dị ka foto-op. "Mary Trump na-akọwa ọnọdụ ezinụlọ n'akwụkwọ ọhụrụ gbasara Donald Trump" (Jul 16, 2020) Good Morning America, ajụjụ ọnụ George Stephanopoulos, 2:46. Donald chọrọ onye ga-ewere SAT mgbe ọ nọ na Fordham iji banye Penn. [M] na New York City, aha Joe Shapiro abụghị ihe pụrụ iche. Oge Cuomo Prime (Julaị 17, 2020) CNN. Nchapụta nke akụkọ ahụ, nyocha ... na akụkọ ahụ enweghị ike ikwubiga ya ókè. Ha bụ ... dị mgbagwoju anya nke ukwuu ... ngwaọrụ ego nke ezinụlọ m na-eji kpuchie ... adịghị mfe nghọta. ... a gbawara m kpam kpam ... ka m mata ihe mere n'ime ezinụlọ ... Ndị a bụ ụmụnne m ndị nne na nna ndị mere ka m bụrụ ndị nlekọta m ... ọrụ ha kwesịrị ịrụ n’ichebe ọdịmma ego m mgbe m dị obere. s2jlbwglhssxivz3dgaq9kgd47a96p1 Charlene Warren-Peu 0 3176 13528 13527 2023-05-05T12:37:37Z JoyceUche 395 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Charlene Warren-Peu|Charlene Warren-Peu]]''' (amụrụ na [[9 Jun]] [[1979]]) bụ [[w: Pitcairn Islands | Pitcairn Islander]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye jere ozi dị ka onye isi obodo Pitcairn Islands na 2020–2022. ==Ihe ndị okwuru== *Anyị enweghị COVID-19 na Pitcairn (Agwaetiti). Ọpụpụ anyị mere ka anyị nwee ike ijikwa ókèala anyị ngwa ngwa ma anyị kwụsịtụrụ ọrụ ndị njem ruo mgbe amara ọzọ. Anyị anọpụghị iche n'ihi na ụgbọ mmiri anyị ka na-aga n'etiti New Zealand na Pitcairn. A ka na-ebuga ngwongwo anyị kwa nkeji iri na ise. Anyị na-enyocha ọnọdụ ahụ kwa ọnwa na ... anyị na-emekọ ihe ike na-amakarị. ** Charlene Warren-Peu (2020) edeputara na: "[https://www.stuff.co.nz/world/south-pacific/121779477/walking-to-the-ends-of-the-earth-on-remote-pitcairn-island Ije ije na nsọtụ ụwa n'ime ime Pitcairn Island]" na ''Stuff'', 14 Jun 2020. ==Njikọ mpuga== * [[w:en: Charlene Warren-Peu|Charlene Warren-Peu]] na Wikipedia bekee * [[commons: Charlene Warren-Peu|Charlene Warren-Peu]] na Wikimedia commons * [[q:Charlene Warren-Peu|Charlene Warren-Peu]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Warren-Peu, Charlene}} boiftygxq5mi48j5u298dx074i15els Dej Loaf 0 3177 13534 13530 2023-05-05T12:50:19Z Epiphanus Jide 396 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dej Loaf|Deja Monét Trimble]]''' (amụrụ Eprel 8, 1991), onye amara aha ya nke ọma Dej Loaf (nke a na-akpọ DeJ Loaf), bụ onye na-agụ egwú America, onye na-agụ egwú na onye na-ede abụ sitere na Detroit, Michigan. Ọ malitere ọrụ egwu ya na 2011, wee wepụta otu mpụta mbụ ya bụ "Just Do It" na 2012. N'October 2014, o wepụtara mixtape nke abụọ ya, Sell Sole. ==Ihe ọkwụrụ== *Ma ndị na-egosi ịhụnanya na ndị hụrụ ihe m na-eme n’anya bụ ndị m na-arụrụ ọrụ, bụ́ ndị m chọrọ ka ha na-enwe obi ụtọ. Ị nweghị ike ichegbu onwe gị maka ndị na-akpọ asị. *Echere m na otú ị na-eji ejiji mgbe niile nwere ike ịgbakwunye ose na ihe ọ bụla ị na-eme, iji dọta uche ndị mmadụ. *Ndị mmadụ na-agbalị ịga gwa gị ihe, ma ha anọghị na akpụkpọ ụkwụ gị. Ha anaghị ahụ ụkwụ niile na-abanye n'ime ya. N'uche na n'anụ ahụ, ọ bụ naanị igbapu. Ha amaghị ihe ị na-emebu, ya mere ndị mmadụ na-agbalị mgbe niile ịgwa gị "Ị maara ihe m ga-eme? M ga-eme nke ahụ." Ị maghị ọkara. *Kwa ụbọchị ihe pụrụ iche na-eme. Kwa ụbọchị, ihe ọhụrụ na-anọgide na-eme. Ọ dị nzuzu. *Ị ga-ahapụ m ka m bụrụ m. N'ihi na ihe niile m na-eme na otú m si arụ ọrụ arụrụla m ọrụ oge a niile. *Mmetụta kachasị mma n'ụwa bụ inwe onye ọ bụla maka onwe gị ma ghara ile anya onye ogbi *Enweghị ihere na egwuregwu m ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Dej Loaf|Dej Loaf]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en:Dej Loaf|Dej Loaf]] na Wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Loaf, Dej}} nn4yzdqhtx3x6lthx72b3lhnnd2xqgc Zhang Yufei 0 3178 13531 2023-05-05T12:47:58Z EzembaNwa 394 Jiri '{{databox}} '''[[w:Zhang Yufei (swimmer)|Zhang Yufei]]''' (''Chinese''': 张雨霏) (amụrụ [[19 Eprel]] [[1998]]) bụ asọmpi China [[w:Swimming (egwuregwu) | onye na-egwu mmiri]] bụ ọkachamara n'ihe omume sprint freestyle na urukurubụba. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka otu n'ime ndị na-egwu mmiri na-atụ egwu na mba ụwa, ọ na-ejide ugbu a ndekọ obere ụwa na nru ububa 200 m ==ihe o kwuru== *mana achọrọ m ikwu ma ọ bụrụ na enweghị m ike...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Zhang Yufei (swimmer)|Zhang Yufei]]''' (''Chinese''': 张雨霏) (amụrụ [[19 Eprel]] [[1998]]) bụ asọmpi China [[w:Swimming (egwuregwu) | onye na-egwu mmiri]] bụ ọkachamara n'ihe omume sprint freestyle na urukurubụba. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka otu n'ime ndị na-egwu mmiri na-atụ egwu na mba ụwa, ọ na-ejide ugbu a ndekọ obere ụwa na nru ububa 200 m ==ihe o kwuru== *mana achọrọ m ikwu ma ọ bụrụ na enweghị m ike imeri ọla edo n'ikpeazụ, agaghị m ekwe ka ndị m na-ama m merie ngwa ngwa. Anyị kwesịrị ịlụ ọgụ maka ya. Enwere m ike ịnakwere eguzoghị n'elu podium kacha elu, mana agaghị m ada mbà **[https://www.chinadaily.com.cn/a/202107/27/WS60ff5a12a310efa1bd664845.html "Zhang swims and smiles her way into nation's hearts" in ''China Daily''] (27 July 2021) *Achọghịkwa m ịzụ ọzụzụ, naanị m na-egwu egwu, mana onye nchịkwa mere ka m kwenye ịlaghachi n'oge ahụ. O kwuru na ị nweghị ike ịzụ ọzụzụ otú a. Onye ọ bụla nwere ebe dị ala. Gịnị kpatara na ị gaghị anọgidesi ike **[https://inf.news/en/sport/5d082a4103edcdd99bb342c4d0dcc22e.html "Zhang Yufei's mother has a huge influence on her. When her mother appeared, she looked amazing" in ''INF News''] *Naanị na-emeso ụbọchị ọ bụla dị ka ụbọchị ọhụrụ igwu mmiri. Mgbe emechara ya, gbanye ya, ma mgbe ejiri ya mee ya, gbanye ya ọzọ **[https://www.163.com/dy/article/GK9TP0F60529ETIH.html "Forced to open! Zhang Yufei: At the beginning of the National Games, I only signed up for 6 items, but the coach secretly added 2 items" in ''163.com''] (19 September 2021) == Njikó Mpuga== *Edemede [[w:en:Zhang Yufei|Zhang Yufei]] na wikipedia bekee *Edemede [[q:en:Zhang Yufei|Zhang Yufei]] na wikikwotu bekee {{commons|Category:Zhang Yufei}} *{{DEFAULTSORT:Zhang, Yufei}} 5eusr33acjwbg97sx9vkff8vlof36vz Jean Taylor 0 3179 13532 2023-05-05T12:49:07Z Shugapeary 393 Jiri '{{Databox}} ‘‘‘[[w:Jean Taylor|Jean Taylor]]’’’(amuru na Septemba 17, 1944) bu onye amuru mgbakọ na mwepụ na prọfesọ emeritus na Mahadum Rutgers. A họpụtara ya onye otu nke American Mathematical Society na 2013. ==Ihe ndi okwuru== * A na-echekarị esemokwu dị n'elu dị ka ihe omimi mmiri; Nanị okwu ahụ a kpọtụrụ aha na-echetara anyị ahụhụ ndị na-agbagharị n'elu mmiri, mmiri mmiri na-ebili ma ọ bụ na-adaba na tubes capillar...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} ‘‘‘[[w:Jean Taylor|Jean Taylor]]’’’(amuru na Septemba 17, 1944) bu onye amuru mgbakọ na mwepụ na prọfesọ emeritus na Mahadum Rutgers. A họpụtara ya onye otu nke American Mathematical Society na 2013. ==Ihe ndi okwuru== * A na-echekarị esemokwu dị n'elu dị ka ihe omimi mmiri; Nanị okwu ahụ a kpọtụrụ aha na-echetara anyị ahụhụ ndị na-agbagharị n'elu mmiri, mmiri mmiri na-ebili ma ọ bụ na-adaba na tubes capillary-na ihe nkiri ncha na ncha ncha. Ma e nwere n'ezie a echiche nke elu esemokwu (nke elu ike kwa unit elu ebe) maka interface n'etiti ihe ọ bụla abụọ bekee, ma ọ bụ ọbụna n'etiti otu ihe na a agụụ. Ike elu a na-esite n'eziokwu ahụ bụ na atom (ma ọ bụ molecules, ma ọ bụ ion) nke ihe e nyere nwere ebe dị iche iche na interface n'etiti ihe ahụ na nke ọzọ karịa ndị nọ n'ọtụtụ ihe ahụ. (Mgbe ụfọdụ ọbụna ihe mejupụtara nke elu dị iche na nke ukwuu; nke a na-eme dịka ọmụmaatụ na mmiri ncha na-enwe interface na ikuku.) ** {{cite journal|author=Taylor, J. E.|year=1978|title=Crystalline variational problems|journal=Bulletin of the American Mathematical Society|olu=84| mbipụta=4|peeji=568-588|issn=0002- 9904|doi=10.1090/S0002-9904-1978-14499-1}} (see okwu sitere na p. 568) *Oke ọka na elu nke ihe kristal nwere ike efu n'elu nke na-adabere na ntụziaka nkịtị nke interface dị na kristal lattice (s). Ịchọpụta ike elu na-ebelata nhazi nke oghere ndị dị otú ahụ, maka ọrụ ike n'efu nyere elu, bụ nsogbu mgbakọ na mwepụ na-adọrọ mmasị; ọ na-ebelata n'ihe banyere isotropic (ntụgharị na-agbanwe agbanwe) ike elu na obere nsogbu elu. Nzọụkwụ mbụ bụ ịhazi obere cones, ebe ọ bụ na ha nwere ike ibili dị ka cones tangent iji belata ma ọ bụ na-ebelata elu ala. N'okwu nke isotropic maka elu akụkụ abụọ n'ime R 3 {\ displaystyle R^{3}}, naanị cones na-ebelata bụ ụgbọ elu. Maka ọrụ ike elu anisotropic, anyị na-enye ebe a katalọgụ nke ụdị iri na abụọ agbakwunyere na-ebelata cones, wee gosi na ọ bụ katalọgụ zuru oke n'etiti agbakwunyere na-ebelata cones kristal ... ** {{see akwụkwọ|onye edemede=Allard, William K.; Almgren, Jr., Frederick J., eds Usoro nke Ụlọ Ọrụ Summer na Geometric Measure Theory na Calculus of Variations, emere na Humboldt State University, Arcata, California, Julaị 16–August 3, 1984|usoro = Proc. Symposia Math, vol. 44|isi-url=https://books.google.com/books?id=iDsECAAAQBAJ&pg=PA379|afọ=1986|peeji=379–403|onye nkwusa=American Mathematical Soc.|isbn=978-0-8218-1470 -3} ==Njiko mkpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Taylor, Jean}} 0wjtk7r42p8ue3b618ygvpsg32cwuct Marta Temido 0 3180 13533 2023-05-05T12:49:52Z Crown2022 398 I created wikitext text/x-wiki ''[[w:Marta Temido|Marta Temido]]''' (amụrụ 2 Maachị 1974) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị portuguese na-eje ozi ugbu a dị ka [[w: Ministry of Health (Portugal) | Minista ahụike]] nke Portugal kemgbe 15 October 2018. == Okwu okwuru = * Mgbochi na-ebelata nke ukwuu site n'ịnagide na-adị mgbe niile na [[gburugburu ebe]]. Ọbụlagodi na ị na-eri nri na-akwalite mgbochi, na-ahapụkarị ụlọ maka ogige ma ọ bụ osimiri ọ bụla. A na-abawanye mgbochi site na ikpughe na nje nje, ọ bụghị site n'ịnọ n'ụlọ na iri eghe, ose ma ọ bụ ụtọ nri na ihe ọlulu carbonated, na ịghara itinye aka na mmega ahụ. ** Marta Temido (2022) zoro aka na: "[https://newsin.asia/clearing-popular-myths-about-the-covid-19-virus/ Na-ekpochapụ akụkọ ifo ndị a ma ama gbasara nje COVID-19]" na '' AkụkọIn.Asia '', 21 Jenụwarị 2022. Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Temido, Marta}} [[Category: Ndị dị ndụ]] mqez3qzot1luysumo84x9i586gz8lwt George Sand 0 3181 13536 2023-05-05T12:55:07Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:George Sand|Amandine-Aurore-Lucile Dupin]], baronne Dudevant'''([[1 July]] [[1804]] – [[8 June]] [[1876]]), Onye ama ama n'okpuru pseudonym ya ''George Sand '', bụ onye edemede France na onye ọsụ ụzọ nke nwanyị. ==Ihe ndi o kwuru== [[File:Gs6ans.jpg|thumb|Life resembles a novel more often than novels resemble life.]] [[File:1264 809 Haupt.jpg |thumb|Art is a demonstration of which nature is the proof.]] File:George-sand-1-sized.jpg|thumb|...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:George Sand|Amandine-Aurore-Lucile Dupin]], baronne Dudevant'''([[1 July]] [[1804]] – [[8 June]] [[1876]]), Onye ama ama n'okpuru pseudonym ya ''George Sand '', bụ onye edemede France na onye ọsụ ụzọ nke nwanyị. ==Ihe ndi o kwuru== [[File:Gs6ans.jpg|thumb|Life resembles a novel more often than novels resemble life.]] [[File:1264 809 Haupt.jpg |thumb|Art is a demonstration of which nature is the proof.]] [[File:George-sand-1-sized.jpg|thumb|Immodest creature, you do not want a woman who will accept your faults, you want the one who pretends you are faultless – one who will caress the hand that strikes her and kiss the lips that lie to her.]] [[File:Sand1.jpg|thumb|Masterpieces are only lucky attempts.]] [[File:Félix Nadar 1820-1910 portraits George Sand.jpg|thumb|Art is not a study of positive reality, it is the seeking for ideal truth.]] [[File:George_Sand_by_Nadar,_1864.jpg|thumb|Which of us has not some sorrow to dull, or some yoke to cast off?]] [[File:Eugène Ferdinand Victor Delacroix 041.jpg|thumb|Art for the sake of truth, for the sake of what is beautiful and good — that is the creed I seek.]] [[File:ChopinSandDelacroix.jpg |thumb|He made a single instrument speak a language of infinity. He could often sum up, in ten lines that a child could play, poems of a boundless exaltation, dramas of unequalled power.]] *Enwere m ebumnuche, ọrụ, ka anyị kwuo okwu ahụ, agụụ. Ọrụ nke ide ihe na-eme ihe ike na nke fọrọ nke nta ka ọ ghara ibibi ya. *Akwụkwọ ozi Jules Boucoiran, (4 Maachị 1831), nke e bipụtara na Georges Lubin (ed.) Nkwekọrịta (Paris: Garnier Freres, 1964-95) vol. 1, p. 817-18; Frederick Niecks Frederick Chopin: Dịka nwoke na onye egwu (London: Novello, 1890) vol. 1, p.334 *Ọ bụghị oge mbụ m hụrụ ka okwu ike nwere karịa echiche, ọkachasị na France. **[[w:Indiana (novel)|''Indiana'']], pt. 1, nk. 2 (1832); Sylvia Raphael (trans.) Indiana (Oxford: Oxford University Press, 2000) p. 23 ==Njiko mpuga== *Edemede[[w:en:George Sand|George Sand]] na Wikipedia bekee *Edemede[[q:en:George Sand|George Sand]] na Wikikwotu bekee {{commonscat}} **[http://www.archive.org/search.php?query=-contributor%3Agutenberg%20creator%3A%22sand%2C%20george%22%20AND%20mediatype%3Atexts Works by George Sand at the Internet Archive] *[[s:fr:George Sand|George Sand at French Wikisource]] {{DEFAULTSORT:Sand, George}} agid6qjxyudjmf4sjezersxprrh3b0d Rebecca dussault 0 3182 13537 2023-05-05T12:56:24Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} '''[[w:Rebecca Dussault|Rebecca Ann Quinn Dussault]]''' (Nọvemba 14, 1980 –) bụ onye ski nke mba America. ==Ihe ndị o kwuru== *Atụla egwu ibi ndụ okwukwe gị. Mgbe m dị obere ma gaa njem mbụ m, ọ na-esiri m ike ikwu na m chọrọ ịga Mas. Mgbe m rapaara na ya ma gosi na m na-ebi ndụ n'okwukwe m nwetara nkwanye ùgwù n'aka ndị otu m.**[https://catholicexchange.com/faith-family-and-the-slopes-an-interview-with-rebecca-dussault Faith, Fa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Rebecca Dussault|Rebecca Ann Quinn Dussault]]''' (Nọvemba 14, 1980 –) bụ onye ski nke mba America. ==Ihe ndị o kwuru== *Atụla egwu ibi ndụ okwukwe gị. Mgbe m dị obere ma gaa njem mbụ m, ọ na-esiri m ike ikwu na m chọrọ ịga Mas. Mgbe m rapaara na ya ma gosi na m na-ebi ndụ n'okwukwe m nwetara nkwanye ùgwù n'aka ndị otu m.**[https://catholicexchange.com/faith-family-and-the-slopes-an-interview-with-rebecca-dussault Faith, Family and the Slopes: An Interview with Rebecca Dussault] (4 May 2016) * A ga-ekpe anyị ikpe maka ụjọ. Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe dị mma maka ụmụ nwanyị na egwuregwu. Ọ bụ ezigbo ihe kpatara ya. Ihe e nyere ụmụ nwanyị site na egwuregwu n'ọrụ a na ndụ ha, ọ bụ n'ezie ọnụ ahịa. Ya mere, anyị nwere ike ikpebi na nke ahụ bara uru ịchekwa, nke ahụ bara uru ijide na itinye ego maka ọdịnihu anyị. Ma ọ bụ anyị nwere ike ịsị, hey ị maara ihe: anyị nwere obere akụkụ akụkụ a nke nwere oke ụda siri ike ma anyị ga-ekwenye na ya ma ọ bụ na anyị agaghị ekwe.[https://respectlifedenver.org/2019/06/20/rebecca-dussault-an-olympian-explains-the-transgender-threat-to-womens-sports/ Rebecca Dussault: An Olympian explains the transgender threat to women’s sports] (20 June 2019) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Rebecca Dussault|Rebecca Dussault]] Na wikipedia bekee *Edemede[[w:en:Rebecca Dussault|Rebecca Dussault]] Na wikiquotu bekee *{{DEFAULTSORT:Dussault, Rebecca}} {{Commons|categories:Rebecca Dussault}} jbsogc6u37smsec0kwy38lv0q7fb7i7 Janine Small 0 3183 13541 2023-05-05T13:14:23Z Shugapeary 393 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Janine Small|Janine Small]]''' bụ Onye isi ala nke International Developed Markets na Pfizer. ==Ihe ndi okwuru== *Banyere ajụjụ gbara ya gburugburu, «anyị maara banyere ịkwụsị ọgwụ mgbochi tupu ọ banye n'ahịa? "Ee e. Ị mara, anyị aghaghị ịkwaga n'ezie na ọsọ nke sayensị iji ghọta n'ezie ihe na-eme n'ahịa, na site n'echiche ahụ, anyị aghaghị ime ihe niile dị n'ihe ize ndụ. Echere m na Dr Bourla, n'agban...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Janine Small|Janine Small]]''' bụ Onye isi ala nke International Developed Markets na Pfizer. ==Ihe ndi okwuru== *Banyere ajụjụ gbara ya gburugburu, «anyị maara banyere ịkwụsị ọgwụ mgbochi tupu ọ banye n'ahịa? "Ee e. Ị mara, anyị aghaghị ịkwaga n'ezie na ọsọ nke sayensị iji ghọta n'ezie ihe na-eme n'ahịa, na site n'echiche ahụ, anyị aghaghị ime ihe niile dị n'ihe ize ndụ. Echere m na Dr Bourla, n'agbanyeghị na ọ nọghị ebe a, ga-atụgharị wee sị gị n'onwe ya, "Ọ bụrụ na ọ bụghị anyị, ònye? » **'Janine Small'' na European Parliament (Brussels, Belgium), Ụlọ Altiero Spinelli, Ụlọ Nzukọ 1G3, 10 October 2022. ==Njiko Mpuga== *{{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Small, Janine}} 0nobiw9u29rckvyx5ws32e4z6x0kotj Rasheedat Ajibade 0 3184 18098 13542 2024-01-26T13:16:11Z Ogalihillary 215 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[W:ig:Rasheedat Ajibade|Rasheedat Ajibade]]''' (amụrụ na 8 Disemba 1999) bụ onye egwuregwu bọọlụ Naịjirịa nke na-agba bọọlụ n'ihu n'ihu maka ọgbakọ Spanish Liga F Atlético Madrid na otu mba ụmụ nwanyị Naịjirịa. A na-akpọ ya "RASH", ụdị aha mbụ ya dị mkpụmkpụ. ==Ihe ndi e okwuru Maka Rasheedat Ajibade== *Every story, every adventure has and must have an ending. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/05/rasheedat-ajibade-a-dream-come-true/amp/ "Rasheedat Ajibade: A Dream Come True", This Day Live (2015), Ajibade's farewell message to FC Robo as she pens a deal with a Norwegian side Avaldsnes on a two-year deal. ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Rasheedat Ajibade|Rasheedat Ajibade]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Rasheedat Ajibade|Rasheedat Ajibade]] Na wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Ajibade, Rasheedat}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6nvi2fnckt9e9snuig9743j393ow5p0 Doris Fisher 0 3185 13543 2023-05-05T13:18:09Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Doris Fisher (singer)|Doris Fisher]]''' ( May 2, 1915- January 15, 2003) bụ onye America na-agụ egwú na onye na-ede abụ, ada nke onye na-ede abụ Fred Fisher ==Ihe ndị okwuru== *Nke ahụ bụ akụkọ na-aga gburugburu, Mana ebe a bụ ezigbo ala ala: Tụkwasa ụta n'isi Mame, ụmụ nwoke, Tụkwasara Mame ụta. ** ''[[w:Put the Blame on Mame|Put the Blame on Mame]]'' *Ị na-agbaji obi kacha mma mgbe niile N'okwu ngwa ngwa ị nwegh...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Doris Fisher (singer)|Doris Fisher]]''' ( May 2, 1915- January 15, 2003) bụ onye America na-agụ egwú na onye na-ede abụ, ada nke onye na-ede abụ Fred Fisher ==Ihe ndị okwuru== *Nke ahụ bụ akụkọ na-aga gburugburu, Mana ebe a bụ ezigbo ala ala: Tụkwasa ụta n'isi Mame, ụmụ nwoke, Tụkwasara Mame ụta. ** ''[[w:Put the Blame on Mame|Put the Blame on Mame]]'' *Ị na-agbaji obi kacha mma mgbe niile N'okwu ngwa ngwa ị nweghị ike icheta, Ya mere ọ bụrụ na m gbajiri obi gị n'abalị ụnyaahụ Ọ bụ n'ihi na m hụrụ gị n'anya karịa. Abụ Ị Na-emejọ Onye Ị Hụrụ n'Anya Mgbe niile *Amado mio Mgbe anyị nọ ọnụ Anọ m n'ụwa nrọ Nke ụtọ ụtọ. ** ''[[w:Amado Mio]]'' ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Doris Fisher|Doris Fisher]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en:Doris Fisher|Doris Fisher]] na Wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Fisher, Doris}} 0xwdugak58houzsepng4rmx7zxhi5rc Olufunke oshonaike 0 3186 13544 2023-05-05T13:18:18Z EzembaNwa 394 Jiri '{{databox}} '''[[w:Olufunke Oshonaike|Olufunke Oshonaike-Irabor]]''', also known as '''Funke Oshonaike''' (amụrụ 28 Ọktoba 1975) bụ [[Naijirịa]] [[w:table tennis|tabilii]] onye ọkpọ. Ọ gbara asọmpi maka [[Nigeria]] na 2012 [[Summer]] [[Olympic]], asọmpi olimpik n'oge okpomọkụ nke afọ 2016, na asọmpi Olimpik Summer 2020. == ihe ndi okwuru== == 2015== *Ọ na-ewute m na ndị egwuregwu nwanyị anyị anaghị adaba na ndị ogbo ha nwoke n'ihe g...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Olufunke Oshonaike|Olufunke Oshonaike-Irabor]]''', also known as '''Funke Oshonaike''' (amụrụ 28 Ọktoba 1975) bụ [[Naijirịa]] [[w:table tennis|tabilii]] onye ọkpọ. Ọ gbara asọmpi maka [[Nigeria]] na 2012 [[Summer]] [[Olympic]], asọmpi olimpik n'oge okpomọkụ nke afọ 2016, na asọmpi Olimpik Summer 2020. == ihe ndi okwuru== == 2015== *Ọ na-ewute m na ndị egwuregwu nwanyị anyị anaghị adaba na ndị ogbo ha nwoke n'ihe gbasara ọkọlọtọ na ịdị mma. Mgbe anyị malitere afọ ole na ole gara aga, anyị nwere ịdọ aka ná ntị na mkpebi siri ike mana ụbọchị ndị a, ndị egwuregwu anyị adịghị njikere ịrụsi ọrụ ike na ịnọgide na-adọ aka ná ntị. Nke a bụ otu n'ime ihe ndị m na-ebute ụzọ ugbu a, ya mere m ga-achọ ịkụziri ha ihe ka ha wee nwee ike imbibe àgwà ndị nyeere ụfọdụ n'ime anyị aka ka na-egwu egwu ugbu a. ** [https://www.channelstv.com/2015/01/15/table-tennis-queen-oshonaike-solicits-support-for-quadri/] * Okwu na-ebo ndị inyom na-egwu bọọlụ Tebụl na Naịjirịa ka ha kwalite egwuregwu ha wee malite imeri ọzọ ==2016== *M na-echeta mgbe niile ebe m si abịa na eziokwu ahụ bụ na ka m wee nwee ọganihu na ndụ m ga-elekwasị anya na iguzosi ike. Abụghị m kpakpando, achọrọ m ịbụ onye kacha mma. ** [https://thenationonlineng.net/funke-oshonaike-irabor-im-like-girl-next-door/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ e nyere akwụkwọ akụkọ The Nation na-ekwu na ihe ọ rụzuru bụ nzụlite ya. *M nọchitere anya ụlọ akwụkwọ m na asọmpi, onye isi ụlọ akwụkwọ ahụ bụ Maazị G.O. Taiwo kwanyere m ugwu, onye gwara m ka m pụta kwuo ọtụtụ ihe ọma gbasara m n’ihu ụmụ akwụkwọ ibe m. Ekpebiri m n'ụbọchị ahụ na m guzoro iji nweta ihe niile n'egwuregwu tennis, n'ihi ya, m ga-elekwasị anya ka a gụọ m n'etiti ndị kasị mma. ** [https://thenationonlineng.net/funke-oshonaike-irabor-im-like-girl-next-door/] * Okwu sitere na N'ajụjụ ọnụ nyere akwụkwọ akụkọ The Nation na-edeghachi ihe omume nke gbanwere echiche ya na egwuregwu tenis table wee guzobe ya maka ịdị ukwuu. *Ya (di m) bụ ihe mere m ji na-agbasi mbọ ike na egwuregwu ahụ n'ihi na ọ gwaghị m ka m dochie ịhụnanya m nwere maka tennis tennis n'ebe ọ nọ. Ọ kụziiri m otú m ga-esi mee ka ịhụnanya m nwere maka tenis na ezinụlọ m mụbaa. Echere m na di m zutere m na-egwu egwuregwu ahụ, echere m na ihe kacha mkpa bụ ịhụnanya. Ọ hụrụ m n'anya nke ukwuu ma mara na m hụrụ tennis tennis n'anya nke ukwuu. Ọ dịbeghị otu mgbe, kemgbe anyị lụrụ nwanyị, nwara igbochi m igwu egwuregwu ahụ. Ọ na-enwe ekele maka ihe m na-eme, ọ ga-anọkwa n'akụkụ m mgbe m na-egwu egwu inye nkwado ya. Enwere m ezi ezi na ulo, enwere m obi uto maka ezi na ulo m. Kwere ya ma ọ bụ na ị kwenyeghị, Achọghị m ịnọ na ezinụlọ ọ bụla ọzọ karịa nke a na m na-ekele Chineke maka nke ahụ. Enwere m di na-ahụ n'anya nke nwere ike ịnwụ maka m na ụmụ nwoke abụọ mara mma na-eme m obi ụtọ kwa ụbọchị. Obi dị m ụtọ ma nwee afọ ojuju ** [https://thenationonlineng.net/funke-oshonaike-irabor-im-like-girl-next-door/] *Okwu sitere na ajụjụ ọnụ nyere akwụkwọ akụkọ The Nation maka ihe na-eme ka ọ na-aga site na nkwado na ịhụnanya di ya *Maka ụmụ nwanyị, echere m na enwere ọtụtụ ndị na-egwu egwuregwu na-abịa mana naanị ihe ha na-efu bụ ikpughe. Ha enwechaghị ahụmahụ nke na ha na-eme ya n'ụzọ nke aka ha. Ha chọrọ ndị nkuzi ga-eduzi ha n’ihi na otú ha si egwuri egwu ebe a abụghị otú ha si egwuri egwu ná mba ọzọ. Enwere usoro sayensị maka egwuregwu ahụ. Anyị chọkwara akụrụngwa ka mma. Tebụl ndị anyị na-eji ebe a na-adị nwayọọ ka ndị a na-eji na asọmpi mba ụwa. Ụmụ agbọghọ anyị na-abịa mana ha ka nwere ọtụtụ ihe ha ga-amụta. Gọọmentị ga-akwadorịrị egwuregwu ahụ ** [https://thenationonlineng.net/funke-oshonaike-irabor-im-like-girl-next-door/] *Okwu sitere na mkparịtaụka e nyere akwụkwọ akụkọ The Nation maka ọdịniihu nke tenis table na Naịjirịa. ==2018== *Obi adịghị m ụtọ na ndị ozi wepụrụ otu ụmụ nwanyị ịga asọmpi Commonwealth 2018. Ekwere m ya na ụfọdụ ihe ndị ọzọ metụta m na Kenya na m meriri na nkeji iri na ise; Abịara m nke ise na nke mbụ ya ** [https://punchng.com/i-wont-allow-my-kids-to-represent-nigeria-oshonaike/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ e nyere maka enweghị nkwado nke Ministrylọ Ọrụ Egwuregwu maka Tebụl Tebụl na Nigeria. ==2019== *Ọ naghị emetụta m n'ụzọ ọ bụla n'ihi na ihe m na-eme ugbu a bụ ịnụ ụtọ onwe m, igwu egwuregwu tennis dị mma, ịhụ na m na-akpali ụmụ agbọghọ niile na n'ọnọdụ ọ bụla ha ka nwere ike ịbụ ihe ha chọrọ. bụrụ. Ọbụna ndị lụrụ di ma ọ bụ nwunye, ndị na-alụbeghị di ma ọ bụ nwunye, nwee ụmụaka ihe ọ bụla ha na-enwe ọbụna n'afọ ndụ ha ka nwere ike ịbụ ihe ha chọrọ ịbụ. ** [https://www.busybuddiesng.com/2019-ittf-challenge-plus-nigeria-open-let-me-live-my-life-oshonaike-fires-back-at-critics-audio/ *Okwu sitere na nzaghachi ya na ndị mmegide na-eto eto na-egwu tenis. ==2020== *Na-ebu onwe gị elu mgbe niile. Ị nwere ike ịbụ onye ịchọrọ ịbụ na mkpebi siri ike, nraranye na ịdọ aka ná ntị. Ekwela ka onye ọ bụla kwatuo gị. Ụwa dị ka onye na-agbagharị agbagharị, adala mbà na nrọ gị. Zere ndị na-adịghị mma na ihe ọ bụla ma ọ bụ onye ọ bụla na-agwa gị na ị pụghị ime ya n'ihi na ị bụ nwanyị. Cheta, ị bụ gị na ị pụrụ iche ** [https://ittffoundation.org/news/details/determination-dedication-discipline-funke-oshonaike] *Okwu ewepụtara na akụkọ ya na ITTF Foundation na-enye ndụmọdụ maka ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ. ==Njikó Mpuga== *Edemede [[w:en:Olufunke Oshonaike|Olufunke Oshonaike]] na wikipidia bekee *Edemede [[q:en:Olufunke Oshonaike|Olufunke Oshonaike]] na wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Oshonaike, Olufunke}} amo6c61ny37ib8h2m0g5myifo2gh7sk Nina Salaman 0 3187 13549 13545 2023-05-05T13:21:10Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Nina Salaman Portrait by Solomon J. Solomon, 1918.jpg|thumb|right|250px|Portrait of Nina Salaman by [[Solomon Joseph Solomon]] (1918)]] [[File:Songs of exile by Hebrew poets (IA songsofexilebyhe00salaiala).pdf|page=7|right|thumb|250px|Title page of ''Songs of Exile by Hebrew Poets'' (1901)]] '''[[w:ig:Nina Salaman|Nina Salaman]]''' '''Nina Salaman''' (née '''Davis''') (15 July 1877 – 22 February 1925) bụ onye Britain na-ede uri. Ọtụtụ n'ime abụ ya na ntụgharị asụsụ ya gụnyere n'akwụkwọ ekpere ememme Routledge ka eji taa. ==Ihe ndi o kwuru== *Ọ bụ nke anyị ka ọ bụ ịnara ụbọchị izu ike n’ime mkpụrụ obi anyị. *Abụ Ụbọchị Izu Ike (1918) *N'ezie oke na-ekpuchi ahụhụ ọ bụla; Ma nkpab͕um nke diri ntachi-obi enweghi ọgwugwu *Abụ nke mgbapụta *N'isi-ututu ka m'nāchọ Gi; Ebe mgbaba, Nkume dị ebube; Debe ekperem n'iru Gi n'ututu; Na ekpere m na mmemme. *Abụ N'isi ụtụtụ ka m na-achọ Gị ==Njiko mpuga== *Edemede [[w:en:Nina Salaman|Nina Salaman]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:en:Nina Salaman|Nina Salaman]] na Wikikwotu bekee ** [http://www.jewishmuseum.org.uk/newsroom/latest.asp?article=123 Biography] {{DEFAULTSORT:Salaman, Nina}} ivca8liebsc9axke689r5oj0qxgsqx0 Elizabeth Rowe 0 3188 13546 2023-05-05T13:18:21Z Akwugo 29 Created this page wikitext text/x-wiki '''[[w:Elizabeth Rowe|Elizabeth Rowe]]''' (née ''''Onye na-agụ egwú''') (1674 - 1737) bụ onye na-ede uri na onye edemede Bekee. == Ihe ndị e okwuru == * M na-atụ anya ndụ ebighị ebi, ọ bụghị dị ka ụgwọ ọrụ nke uru, kama a dị ọcha omume nke ukwuu. Na-akpọ onwe m asị n'echiche ọ bụla m nwere ike iwere, a na m efega n'ezi omume na aja mgbaghara mmehie na nzọpụta; nke a bụ nanị nkasi obi na olileanya m. "Abatala n'ikpé, Jehova, soro orù-Gi: n'ihi na ọ dighi madu ọ bula nke agāgu n'onye ezi omume n'anya-Gi." ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 231. * Dị ka Onye Okike na Nchekwa mmadụ, Ị na-apụta ìhè n'ebube; butO! lee ka a ga-esi kpughee gị dị ebube karịa ka ị na-eme ka ndị iro na-enweghị ekele nye onwe gị site n'ọbara nke Ọkpara gị ebighị ebi. N'ebe a ka amara Gi na-egosiputa ọmarịcha mma ya; n'ebe a, I ga-egosipụta n'uju utu aha Gi kacha mma; Jehova, bú Jehova, bú Jehova, Onye-ebere, nēme kwa amara, Onye-nwe ogologo-ntachi-obi, nāba kwa uba n'idi-nma. Le ka uzọ-Gi nile si buru ihe anāchọputa, na okporo-uzọ-Gi nile kariri nchọputa! ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 272. * Chineke agọziri agọzi, meere mkpụrụ obi ebere nke oke egwu ya bụ mbibi nke ọpụpụ ebighi ebi n'ebe Gi nọ. Dọrọ mmụọ m n'ime ịdị nsọ na nke kacha nso nso gị na onwe gị nke ga-ekwe omume mgbe ọ na-ebi n'anụ arụ a! Ma ka m malite ebe obibi ahụ mara mma ma soro Chineke kparịta ụka, nke ma ọ bụ ọnwụ, ma ọ bụ ikpe na-agaghị ebibi, ma ọ bụ ogologo ebighi ebi agaghị etinye oge na ya. ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 433. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rowe, Elizabeth}} [[Category: Ndị dị ndụ]] jvuso8kirkqmm953n2k6upbudh287h9 Sarah Uwera 0 3189 13550 13547 2023-05-05T13:21:33Z Adakaibe 183 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[W:Sarah Uwera|Sarah Uwera]]''' (amụrụ 1 June 1996) bụ onye cricketer Rwandan[1] na onye bụbu onye isi otu egwuregwu cricket ụmụ nwanyị Rwanda.[2] Uwera buru ụzọ malite ịgba cricket n'afọ 2012, ma gbakwara otu egwuregwu ndị Rwanda na-erubeghị afọ 19. === Okwu okwuru === * “Egwuregwu na-amasị m nke ukwuu - nke ahụ bụ ihe mere m ji banye n'egwuregwu cricket ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-cricket-invest-in-developing-strong-pathway-for-women"],''N'ebumnobi ịkwatu India, Rwanda tọrọ ntọala maka ihe na-egbuke egbuke. Ọdịnihu'' (December 23, 2020) * "Cricket na Rwanda na-eto eto n'ezie, anyị na-atụkwa anya ịsọ mpi n'asọmpi ICC n'afọ na-abịa. Anyị kwenyere na anyị nwere ike ịka mma, ma ọ bụrụ na anyị egwuri egwu ruo ike anyị, anyị nwere ike ịma onye ọ bụla aka." ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-cricket-invest-in-developing-strong-pathway-for-women"],''N'ebumnobi ịkwatu India, Rwanda tọrọ ntọala maka ihe na-egbuke egbuke. Ọdịnihu'' (December 23, 2020) * "Obi dị anyị ụtọ na anyị so na asọmpi a ka akagbuo ya n'afọ gara aga n'ihi COVID-19. Ndị otu anyị adịla njikere, obi dịkwa anyị ụtọ." ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-hopeful-that-hard-work-will-pay-off-in-2021-kwibuka-tournament"], "Rwanda nwere olile anya ijide nwa agbọghọ ha Kwibuka T20 Aha asọmpi na 2021 '' (03 June 2021) * "Anyị dị njikere nke ọma, anyị na-etinyekwa ọrụ n'oge mkpọchi - anyị akwụsịghị ọzụzụ. Onye ọ bụla na-egwu egwuregwu na-arụ ọrụ na ahụike na nkà ha n'oge ahụ. Ọ bụ ya mere na anyị enweghị ike ichere ka asọmpi a malite. Site na njikere a, anyị na-ekwe nkwa ịrụ ọrụ nke ọma na anyị agaghị emechu ndị na-akwado anyị na mba anyị. ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-hopeful-that-hard-work-will-pay-off-in-2021-kwibuka-tournament"], "Rwanda nwere olile anya ijide nwa agbọghọ ha Kwibuka T20 Aha asọmpi na 2021 '' (03 June 2021) * “Egwuregwu na-amasị m nke ukwuu - nke ahụ bụ ihe mere m ji banye cricket,” ka ọ na-echeta. M na-aga ụlọ akwụkwọ ọhụrụ ebe m nọ na-eme ihe ọmụmụ nkà na ụzụ ndị a, na ọmụmụ ihe ndị ahụ enweghị ọtụtụ ụmụ agbọghọ - e nwere ụmụ akwụkwọ 35 na anyị bụ nanị ụmụ nwanyị atọ. Ụlọ akwụkwọ ahụ enweghị ụmụ agbọghọ ga-ezuru egwuregwu ụlọ akwụkwọ, n'ihi ya, ha na-agwa ụmụ agbọghọ ọhụrụ ka ha sonye n'egwuregwu ahụ. Mgbe ọ bụla ha chọtara ụmụ akwụkwọ ọhụrụ, ha na-agwa ụmụ agbọghọ ọhụrụ ka ha sonyere ha. Ọ bụ naanị m na-aga na klas m.” ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-cricket-invest-in-developing-strong-pathway-for-women"],''N'ebumnobi ịkwatu India, Rwanda tọrọ ntọala maka ihe na-egbuke egbuke. Ọdịnihu'' (December 23, 2020) *Asọmpi Kwibuka bụ ụzọ dị mma isi kpọghachite ndị otu mba ụmụ nwanyị. O nyere aka nke ukwuu, n'ihi na mgbe nke ahụ gasịrị, ịrị elu na isonye na cricket. ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-cricket-invest-in-developing-strong-pathway-for-women"],''N'ebumnobi ịkwatu India, Rwanda tọrọ ntọala maka ihe na-egbuke egbuke. Ọdịnihu'' (December 23, 2020) * Ka anyị na-aga n'ihu na-arụ ọrụ na ka anyị na-egwu egwuregwu enyi na enyi na mba ụwa, otú ahụ ka anyị ga-eme ka egwuregwu anyị dịkwuo mma. Anyị niile chọrọ ịhụ Rwanda ruru eru maka asọmpi iko mba ụwa wee pụọ na Africa wee soro otu ndị ahụ gwuo egwu wee rute n'ihu karịa ka anyị dị ugbu a. ** [https://www.womenscriczone.com/"rwanda-cricket-invest-in-developing-strong-pathway-for-women"],''N'ebumnobi ịkwatu India, Rwanda tọrọ ntọala maka ihe na-egbuke egbuke. Ọdịnihu'' (December 23, 2020) === Njikọ mpụga=== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwera, Sarah}} [[Category:Ndị dị ndụ]] govnn3x36y3yowy59ukd2uddicv523q Judith uwizeye 0 3190 13548 2023-05-05T13:20:40Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Judith Uwizeye|Judith Uwizeye]]''' (amụrụ Ọgọst 20, 1979) bụ ọkàiwu, agụmakwụkwọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[Rwanda]], onye jerela ozi dị ka Minista Minista na Office nke Onye isi ala, kemgbe 31 August 2017. Site na July 2014 ruo August 2017, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye minista na-ahụ maka ọrụ ọha na ọrụ na ụlọ ọrụ [[w:Kabinet nke Rwanda|Kabinet nke Rwanda]]. ==Ihe ndị o kwuru== *Any...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Judith Uwizeye|Judith Uwizeye]]''' (amụrụ Ọgọst 20, 1979) bụ ọkàiwu, agụmakwụkwọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[Rwanda]], onye jerela ozi dị ka Minista Minista na Office nke Onye isi ala, kemgbe 31 August 2017. Site na July 2014 ruo August 2017, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye minista na-ahụ maka ọrụ ọha na ọrụ na ụlọ ọrụ [[w:Kabinet nke Rwanda|Kabinet nke Rwanda]]. ==Ihe ndị o kwuru== *Anyị makwaara na ọchịchọ bụ ezigbo omenala na Rwanda.**[https://rpfinkotanyi.rw/index.php?id=187&L=0&tx_news_pi1%5Bnews%5D=626&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=News&tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&cHash=ad1e2c61c19b4f0f59b8dfe81b9afdf3 Said by Judith Uwizeye while visiting A 73-year old Nyamasheke widow who bequeathed her land to RPF Chairman] FPR (25 November 2020) *Ọ bụ ihe na-enye obi ụtọ mgbe niile ịga leta isi ụlọ ọrụ nke African Union. Ọ na-echetara anyị ịdị n'otu nke ebumnuche na nchụso anyị na-achụ Pan-Africanism n'ihu Africa anyị chọrọ site na 2063.**[https://au.int/en/speeches/20191107/opening-remark-hon-judith-uwizeye-minister-office-president-republic-rwanda-and, Judith Uwizeye said] ''African Union'' (07 November 2019) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Judith Uwizeye|Judith Uwizeye]] Na wikipedia bekee *Edemede[[w:en:Judith Uwizeye|Judith Uwizeye]] Na wikiquote bekee *{{DEFAULTSORT:Dussault,Judith}} {{Commons|categories:Judith Uwizeye}} 5t7x8985a25uvbk8pxsbtnkz0n1s6gi Desire Oparanozie 0 3191 13551 2023-05-05T13:30:34Z EzembaNwa 394 Jiri '{{databox}} '''[[w:Desire Oparanozie|Ugochi Desire Oparanozie]]''' (amuru 17 Disemba 1993) bu onye Naijiria [[w: ndi otu umunwanyi|football]] nke na-egwuri egwu dika [[w:Forward (football)|onye na-aga n'ihu]] na [[w:Chinese Women's Super League|Chinese Women's Super League] Super League]] maka [[w:Wuhan Jianghan University F.C.|Wuhan Jianghan University]] na [[w:Ndị otu egwuregwu bọọlụ ụmụnwaanyị Nigeria|Ndị otu mba Naijiria]]. ==Ihe ndi o kwuru== *Ị mara...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Desire Oparanozie|Ugochi Desire Oparanozie]]''' (amuru 17 Disemba 1993) bu onye Naijiria [[w: ndi otu umunwanyi|football]] nke na-egwuri egwu dika [[w:Forward (football)|onye na-aga n'ihu]] na [[w:Chinese Women's Super League|Chinese Women's Super League] Super League]] maka [[w:Wuhan Jianghan University F.C.|Wuhan Jianghan University]] na [[w:Ndị otu egwuregwu bọọlụ ụmụnwaanyị Nigeria|Ndị otu mba Naijiria]]. ==Ihe ndi o kwuru== *Ị mara, site n'ịrụsi ọrụ ike niile anyị na-etinye kwa ụbọchị, ọ bụghị naanị anyị na-achọ ihe kacha mma nke ndụ. Ma nke a bụ ụwa dị adị, na n'ime ụwa n'ezie, ụfọdụ n'ime anyị na-ewere ihe anyị nwere ike nweta. Mana nke bụ eziokwu bụ na ọ nweghị ihe dị njọ n'ịchọ karịa, ebe ụfọdụ n'ime anyị kwesịrị karịa ** [https://www.footballlive.ng/desire-oparanozie-scores-great-point/ "Desire Oparanozie Scores great Point"], Football Live (August 27, 2018) *Mgbe ị ji obi gị dum hụ mmadụ n'anya, ị na-arụ ọrụ n'àgwà ndị ahụ na-egbu egbu, ị na-amụta ịkparịta ụka, na-ege onye ọ bụla ntị mmetụta, na-asọpụrụ mkpebi onye ọ bụla ọzọ ma na-agba ibe ya ume ** [https://www.legit.ng/1390645-desire-oparanozie-couples-relationship-tips-worked-her.html "Desire Oparanozie gives couples relationship tips that has worked for her Read more: https://www.legit.ng/1390645-desire-oparanozie-couples-relationship-tips-worked-her.html"], Legit (December 8, 2020) *Na-alụ ọgụ n'oge ntorobịa m, maka ala nna, ọsụsọ na ọbara ** [https://mobile.twitter.com/oparanozie9/status/1438558013351104520], Twitter (September 16, 2021) ==Njikó Mpuga== *Edemede [[w:en:Desire Oparanozie|Desire Oparanozie]] na wikipidia bekee *Edemede [[q:Desire Oparanozie|Desire Oparanozie]] na wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Oparanozie, Desire}} t5vz9bm2qydsr9prk99focc7oul93zt Maria Graham 0 3192 13553 13552 2023-05-05T13:36:52Z Adakaibe 183 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{data box}} Faịlụ:Lawrence - Maria Callcott.jpg|thumb|Maria Graham na 1819 ''w:Maria Graham|Maria Graham]]''' (née Dundas; 19 Julaị 1785 – 21 Nọvemba 1842), emesia Maria, Lady Callcott bụ onye British odee akwụkwọ njem na akwụkwọ ụmụaka. , nakwa onye na-ese ihe nke ọma. Nlebanya ya banyere ka [[ala ọma jijiji]] nwere ike isi gbanwee elu ala gosipụtara arụmụka, mana ziri ezi. === Okwu okwuru === *…Ma eleghị anya, ihere ga-eme m inwe na m kpafuru nnọọ anya site n'ịdị mma na ezi uche, ka m chefuo, na nkọcha ọ bụla ụfọdụ n'ime ndị Hindu nwere ike kwesị ekwesị maka omume omume ha bụ ụkpụrụ ndị bụ isi nke omume ọma n'onwe ya. etinyere ya n'ime mkpụrụ obi mmadụ nke na ọ nweghị omume ọjọọ na enweghị koodu hiere ụzọ nwere ike ịgbanwe ọdịdị ha ... ** Graham, Maria, Akwụkwọ ozi na India, Longman, Hurst, wdg, 1814. nke ekwuru site na Jain, M. (onye nchịkọta akụkọ) (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. Mpịakọta nke IV Isi nke 2 * Ndị ozi ala ọzọ anyị nwere nnọọ mmasị ikewa n’elu nkume a, ma ka ha wee tinye okpukpe anyị n’ìhè kasị mma, dị ka à ga-asị na ọ chọrọ enyemaka ha na-esighị ike, ha na-ekwu nanị n’ụzọ nile kasị mma nke omume ọma ma na-agwa ndị ha chọrọ ịgbanwe. , na akwụkwọ nke ha enweghị ihe ọ bụla ma ọ́ bụghị ihe arụ, nkwenkwe nke ha ga-ahapụrịrị iji nweta ozizi dị ọcha nke Iso Ụzọ Kraịst. Ụmụ nwoke mejọrọ! Ụmụ nwoke mejọrọ! Hà ga-achọ oghere dị mma maka olileanya ha karịa ka a na-ahụta ụkpụrụ omume ahụ nke na-ekwu, sị, e nyere mmadụ iwu ọbụna n'oge mbibi ka ọ chọọ imere ndị iro ya uru, 'dị ka osisi akpụkpọ ụkwụ n'otu oge nke ịkwatu ya na-esi ísì ụtọ. n'elu anyụike dara ya.'... ** Graham, Maria, Akwụkwọ ozi na India, Longman, Hurst, wdg, 1814. nke ekwuru site na Jain, M. (onye nchịkọta akụkọ) (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. Mpịakọta nke IV Isi nke 2 * Na nkenke, a na m ewere omume dị ka sayensị na nka, ka ọ bụrụ naanị ụra na-echefu na India; na na ịkpọte ndị Hindu ka ha mara akụ dị n'aka ha bụ naanị ihe na-achọ ịtọ ha n'ụzọ ziri ezi na ọganihu na mba ndị ọzọ. ** Graham, Maria, Akwụkwọ ozi na India, Longman, Hurst, wdg, 1814. nke ekwuru site na Jain, M. (onye nchịkọta akụkọ) (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. Mpịakọta nke IV Isi nke 2 * N'ebe ọ bụla n'ime akwụkwọ Hindu oge ochie anyị na-ahụ njedebe nke ụkpụrụ omume ahụ dị ọcha ma dị mma nke dabere na ọdịdị mmadụ dịka ezi uche na mmekọrịta mmadụ na ibe ya .... ** Graham, Maria, Akwụkwọ ozi na India, Longman, Hurst, wdg, 1814. nke ekwuru site na Jain, M. (onye nchịkọta akụkọ) (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. Mpịakọta nke IV Isi nke 2 * Ndị Hindu na-ekwu na nsọpụrụ nke ha chepụtara usoro nkuzi site n'ịgbaghara… ** Graham, Maria, Akwụkwọ ozi na India, Longman, Hurst, wdg, 1814. nke ekwuru site na Jain, M. (onye nchịkọta akụkọ) (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. Mpịakọta nke IV Isi nke 2 * Onye ọbịbịa nọ n’India agaghị akwụsị inwe nkwanye ùgwù na-enweghị isi nke ndị okpukpe Hindu dị ala na-akwụ ihe ndị òtù ndị ọzọ niile na-efe ofufe. Ahụla m ka ha na-eme ntakịrị ihe onyinye ha, na-esonyere ndị njem na mmemme Mussulman nke Hassan na Hossein, na dịka ha na-apụta ugboro ugboro n'ọnụ ụzọ ụlọ ụka Romish Portuguese, na-eji onyinye kandụl ọkụ n'ihu ndị nsọ, na okooko osisi iji chọọ ndị nsọ mma. ụlọ nsọ; na nkenke, ihe ọ bụla a na-ewere dị ka ihe dị nsọ site n'aka ndị ọzọ, ha na-abịaru nso na nkwanye ùgwù, nke ukwuu bụ ndị ikom na-adịghị akọ ihe e kere eke nke nṅomi na àgwà. ** Graham, Maria, Akwụkwọ ozi na India, Longman, Hurst, wdg, 1814. nke ekwuru site na Jain, M. (onye nchịkọta akụkọ) (2011). India ha hụrụ: Akaụntụ mba ofesi. New Delhi: Akwụkwọ mmiri. Mpịakọta nke IV Isi nke 2 * Ọ bụrụ na e kpochapụrụ ihe ncheta ndị ọzọ niile site n'ihu Hindustan, e bibiri ndị niile bi na ya, ma chefuo aha ya, ịdị adị nke asụsụ Sanskrit ga-egosi na ọ nwere otu agbụrụ nke rurula nchacha dị elu, na onye ga-enwerịrị ike. e jiriwo ọtụtụ uru ndị na-adịghị ahụkebe gọzie tupu e nwee ike ịmepụta asụsụ dị otú ahụ ma na-egbu maramara. N'etiti mkpọmkpọ ebe nke mba ebe ọ gara nke ọma, ma dị elu karịa oke mbibi nke agha na mmeri, ọ ka bụ ihe ncheta dị nsọ nke ịma mma nke oge ndị ọzọ, dị ka pyramid siri ike dị n'ọzara Egypt." **Dịka ekwuru na nke ekwuru na Londhe, S. (2008). [https://books.google.com/books/about/A_Tribute_to_Hinduism.html?id=G3AMAQAAMAAJ ụtụ nye okpukpe Hindu: Echiche na amamihe gbasara kọntinent na oge gbasara India na omenala ya] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Graham, Maria}} [[Category:Ndị dị ndụ]] m9uhbv1q9dwn44yp4snolzszgb32gfi Elsie Shutt 0 3193 13554 2023-05-05T13:37:17Z Crown2022 398 Ekerem ihua wikitext text/x-wiki ''[[w:Elsie Shutt|Elsie Shutt]]" (amụrụ 1928) bụ onye America onye mmemme kọmputa na onye ọchụnta ego bụ onye hibere ''Computations Incorporated (CompInc)'' na 1957 mgbe enyeghị ya ohere ịrụ ọrụ nwa oge na ụlọ mgbe ọ ghọchara [[[dị ime] ]]. Shutt b otu n'ime ụmụ nwanyị mbụ malitere software azụmahịa ọ bụghị naanị na United States kamakwa ụwa niile. == Ihe ndi okwuru== * Ha jụrụ m ma m̀ ga-adị njikere ịrụ ọrụ na nke ahụ, ma ọ bụụrụ m nnukwu ọrụ nke na agaghị m arụli naanị m. Ndị inyom ndị ọzọ mụ na ha rụkọrọ ọrụ nwere ụmụntakịrị, gụnyere Elaine, Barbara Wade, Anne Kirby (ph). M pụtara, e nwere ọtụtụ n'ime ha na m kwuru na anyị nwere ike ịrụ ọrụ na nke a **[https://www.npr.org/transcripts/487069271?t=1650975609913 ''mgbe nwanyị kwụsịrị itinye koodu''] * "Echere m na ọ bụrụ na ụmụ nwanyị dị ole na ole karịa ndị ikom na-agbakọ, ọ bụ n'ihi na a na-akụda ha azụ na ọkwa agụmakwụkwọ site na isi na mgbakọ na mwepụ, injinịa, ma ọ bụ sayensị kọmputa." **[https://www.npr.org/transcripts/487069271?t=1progra09913'' mgbe a jụrụ ya ihe kpatara o ji chee na ụmụ nwanyị ole na ole bụ ndị mmemme''] * “Gaanụ soro ya! Atụla egwu ịme ihe na kọleji ga-eduga gị na nke a. " **[https://www.npr.org/transcripts/487069271?t=1650975609913 ''mgbe ajụrụ ya ndụmọdụ ọ nwere maka ụmụ nwanyị na-atụgharị uche n'ọrụ ịgbakọ''] * O juru m anya na ndị ikom a bụ ndị na-eme mmemme n’ihi na echere m na ọ bụ ọrụ ụmụ nwanyị! **[https://www.startupdaily.net/advice/women-didnt-just-recently-start-coding-actually-stopped-coding-decades-ago/ ''mgbe ọ matara na sayensị kọmputa abụrụla ngalaba ụmụ nwoke' '] === Njikọ mpụga=== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shutt, Elsie}} 5uhoj7593jknydktj5s6fs7zzwrcbmk Esse Akida 0 3194 13561 13555 2023-05-05T13:41:38Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Esse Akida|Esse Akida]]''' (amụrụ 18 Nọvemba 1992) bụ onye egwuregwu bọọlụ Kenya ọkachamara, onye na-agba PAOK na Gris ugbu a, bụrụkwa onye otu “Harambee Starlets”, otu egwuregwu bọọlụ mba Kenya. ==Ihe ndi e kwuru Maka Esse Akida== *A dọọrọ m n'egwuregwu bọọlụ mgbe m dị afọ asatọ. Njem sitere n'ike mmụọ nsọ nke ụmụnne m ndị ga-ekwe ka m gaa na-ekiri ha na-agba bọl **[https://mtgk.org/meet-the-girls/esse-mbeyu-akida-zft3by] *Enwere ihe ndị ị ga-anụ na ihu ndị nwere ike imebi mbọ gị mana were nke ọ bụla n'ime ha were echiche ziri ezi ma mee ka ha bụrụ ihe mkpali maka ihe ịchọrọ imezu. **[https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02yj834ktnf5wituB3hm7GchTMZx4dZ9gbhPpNjLnmuCLrMNepNkQYrF7HbiN1NYb7l&id=100057700405392&eav=AfZg5TeQM1YRif0tSc0zZudVOllYn44HObKoHGFdl2ewVuj6N35otQvHWl_hj86nXZ0&m_entstream_source=timeline&paipv=0] *Na-aga n'ihu ma nọgide na-ekwere na ọrụ gị na-aga n'ihu ga-akwụ ụgwọ otu ụbọchị. Izu ụka ọhụrụ gọziri agọzi. **[https://mobile.twitter.com/akida_14] ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Esse Akida|Esse Akida]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Esse Akida|Esse Akida]] Na wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Akida, Esse}} er01cm8pztt7b2t30crkyjo94qfg3oa Yvette Rosser 0 3195 13560 13556 2023-05-05T13:41:33Z Blissma22 405 /* Njikọ Mepụta */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[Yvette Rosser|Yvette Rosser]]''' (31 Jenụwarị 1952 - 20 Nọvemba 2021[1]), makwaara dị ka Ram Rani, bụ onye odee na ọkà mmụta America. A kọwawo akwụkwọ ya dị ka ihe enyemaka pụtara ìhè n'akwụkwọ gbasara agụmakwụkwọ na South Asia nke Yoginder Sikand [1] na ndị ọzọ[2]. Otu n'ime ọkwa ya bụ osote onye isi oche nke G.M. Syed Memorial Committee [2]. E bipụtakwara ihe odide ya na Invading the Sacred, Religious Fundamentalism in the Contemporary World: Critical Social and Political Issues, The Hindu[3] na akwụkwọ ndị ọzọ.Onye na-agụ akwụkwọ akụkọ Raja Rao dere, sị: N'ime ụmụ akwụkwọ niile m kuziri na Mahadum Texas dị na Austin, nke dị puku kwuru puku, Yvette Rosser ghọtara India nke ọma.[4] ==Ihe ndị okwuru== * Ọtụtụ afọ gara aga, onye isi prọfesọ nke "South Asia Studies" na nnukwu mahadum gwara m na "agaghị m ekwupụta ihe ọ bụla dị mma gbasara BJP" (Sangh Parivar jikọtara) ma ọ bụ "Agaghị m ahụ ọrụ na agụmakwụkwọ America". Otu onye mụ na ya na-arụkọ ọrụ nyere Oxford University Press, Delhi ihe odide ka e bipụta ya na onye nchịkọta akụkọ OUP mgbe ahụ gwara ya na ọ bụ ezigbo ihe odide mana ebe o nwere akụkụ Akwụkwọ Nsọ ndị na-atụgharị uche nke ọma na Sangh Parivar ha enweghị ike ibipụta ya. O kwuru na ọ bụrụ na ọ ga-ewepụ akụkụ Akwụkwọ Nsọ ndị na-akatọghị Hindu Mahasabha na BJP, mgbe ahụ OUP ga-atụle ibipụta akwụkwọ ya - ma ọ bụghị ya, ọ megidere amụma ha. Ọ bụghị ihe ịtụnanya? [3] * N'oge ọkọchị nke afọ 2000, esemokwu ọha na eze bilitere gbasara ngwupụta ụlọ nsọ Jain nke narị afọ nke 10 na Fatehpur Sikri ebe Nnyocha nke Archaeological Survey nke India (ASI) gwupụtala olulu nke jupụtara n'ọtụtụ ihe oyiyi ndị mebiri emebi, gbajiri agbaji.Arụmụka banyere nchọpụta ihe ochie a na-enye ihe atụ nke ọ bụghị naanị echiche echiche na-ekewa ndị ọkà mmụta sayensị na-elekọta mmadụ na India,ma ọ bụ ihe na-egosi ka otu ogige ndị ọkà mmụta na-emegide na-eji usoro mgbasa ozi na-ewu ewu na-akpali echiche ha.Mgbe akwụkwọ akụkọ ndị ahụ kọchara banyere ebe a gwupụtara ihe, Prof. K.N. Panikkar, Prof. Romila Thapar, Prof. K.M. Shirmali, Prof. Harbans Mukhia si JNU na Prọfesọ Irfan Habib si Aligarh Muslim University na ọtụtụ ndị India gụrụ akwụkwọ bụ ndị na-adịghị echefu ohere imegide, katọọ, na ịkwa emo "Sangh Parivar" ebubo Archaeological Survey nke India (ASI) ime ihe n'enweghị ezi uche site n'igwupụta ụlọ nsọ Jain a e bibiri ebibi na-ekwu na ọ bụ ihe atụ nke "ihe mmụta ihe ochie nke saffron". [4] ==Njikọ Mepụta== * Edemede [[W:en:Yvette Rosser]] na Wikipedia bekee * Edemede [[g:Yvette Rosser]] na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Rosser, Yvette}} 5gs1r4t5fhb6hsnpwvti29g3c0wbfck Idah Sithole-Niang 0 3196 13723 13562 2023-05-06T11:07:00Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Idah Sithole-Niang|Idah Sithole-Niang]]''' (amuru na 2 Ọktoba 1957) bụ ọkà mmụta biochemist na onye nkuzi. Ebe kacha eme nchọcha ya bụ nje na-awakpo cowpea, otu n'ime ihe ọkụkụ bụ isi nri nke Zimbabwe. ==Ihe ndị o kwuru== *Site na itinye ego dị mma, Africa nwere ike nweta ezigbo uru site na GM kụrụ ọhụrụ. " ** [https://www.scidev.net/global/opinions/third-generation-gm-crops-an-opportunity-for-afri/ Ihe ubi GM nke atọ: ohere maka Africa], (June 8,2007) *"Ịzụ mbara ala ahụ site n'ịkwalite ubi ubi maka ụmụ nwanyị." ** [https://allafrica.com/stories/201203141230.html "Okwu nke Idah Sithole"], (March 14,2012) *"Anyị anọghị n'ọrụ ugbo maka pests kama maka nri na nri na-edozi ahụ. Enwere ike ikpochapụ ụmụ ahụhụ na nje virus site na teknụzụ teknụzụ dị ala. Mba a aghaghị itinye ego na nkà na ụzụ GM ahụ." **[https://www.herald.co.zw/new-drive-to-promote-biotechnology/amp/ "Prof Idah Sithole na-ekwu okwu na New Drive iji kwalite biotechnology"], (September 18,2013) *"Ọ dị anyị mkpa dị ka ndị nchọpụta sayensị ka anyị na ndị mmadụ na Gọọmenti na-akparịta ụka ụfọdụ iji nyere aka mee ka nghọta nke ihe gbasara nkà na ụzụ dị elu ma wepụ egwu." **[https://www.herald.co.zw/new-drive-to-promote-biotechnology/amp/ "Prof Idah Sithole na-ekwu okwu na New Drive iji kwalite biotechnology"], (September 18,2013) ==Ihe ndị e kwuru maka ya na ọrụ ya== "Ihe ndị ị rụpụtara emeela ka ndị ọkà mmụta sayensị nwee mmasị n'etiti ndị ọkà mmụta sayensị maka ndụ na-agbanwe ndụ maka nsogbu na-eche ihu na kọntinent Africa, karịsịa ndị ọrụ ugbo." ** [https://www.aatf-africa.org/prof-ida-sithole-niang-former-aatf-board-chair-elected-world-academy-of-sciences-fellow/ Prof Ida Sithole-Niang, Former AATF Board Chair, Elected World Academy of Sciences Fellow]'' Remark by AATF'',(November 14, 2018) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Idah Sithole-Niang|Idah Sithole-Niang]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Idah Sithole-Niang|Idah Sithole-Niang]] na wikikwootu bekee * [https://www.worldcat.org/search?q=idah+Sithole-Niang&fq=&se=yr&sd=asc&dblist=638&start=1&qt=page_number_link WorldCat Publications] {{DEFAULTSORT:Niang, Idah}} jdik1zec80avi6pwslmk0ezrc7t9n3t Blessing Okagbare 0 3197 13808 13559 2023-06-01T13:37:53Z Lebron jay 36 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Blessing Okagbare|Blessing Oghnewresem Okagbare-Otegheri]]''' (amụrụ 9 Ọktoba 1988) bụ onye mbụ [[Naijirian]] [[w:egwu na ubi|egwu na ubi]] [[onye na-eme egwuregwu]] onye ọkachamara na Long jump na sprints. Ọ bụ [[w:Olympik|Olympik]] na onye mmeri nke asọmpi mba ụwa n'ịwụ elu ogologo, na onye nrite ụwa na mita 200. Ọ na-ejidekwa ndekọ 100 nke ụmụ nwanyị [[w:Commonwealth Games|Egwuregwu Ọchịchị]] maka oge kachasị ọsọ na 10.85 sekọnd. Ọ na-eje ozi mmachibido iwu afọ 11 ugbu a maka imebi ọtụtụ iwu [[w: World Athletics anti-doping|Egwuregwu egwuregwu mba ụwa]]. Mmachibido iwu ya ga-agwụ na 30 Julaị 2032. ==Ihe ndị okwuru== *Enweghị anwansi na egwuregwu, dịka anyị na-eme egwuregwu chọrọ ịga ebe ahụ wee merie, mana ọ na-enwe onye na-arụsi ọrụ ike karịa gị, a na-etinyekwa ego n'ime onye ahụ karịa n'ime gị.**[https://makingofchampions.net/2014/08/18/blessing-okagbare-exclusive-part-i-on-her-career-on-chasing-more-medals-records/] *Ọ na-amalite site n'ụzọ ị na-eri ma ọ bụ na-ehi ụra, ndị gị na ha gbara gị gburugburu, ndị na-akụziri gị ihe, ndị na-akwado gị, ndị na-agwa gị na ị nwere ike ime ya, megide ndị Naijiria, ọtụtụ n'ime ha na-akatọ gị.**[https://makingofchampions.net/2014/08/18/blessing-okagbare-exclusive-part-i-on-her-career-on-chasing-more-medals-records/] *Ị ga-erute ọkwa ọzọ nke ndụ gị ebe ị naghị ekwu ihe ma ọ bụ mee ihe ndị dị ka 'Amaghị m ma achọrọ m ime ihe a, ejighị m n'aka', mba ị ga-achọ ya, nke ahụ bụ naanị. ya.**[https://www.makingofchamps.com/2014/08/21/blessing-okagbare-exclusive-part-ii-on-marriage-kids-finding-her-voice-on-social-media/] ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q: Blessing Okagbare|Blessing Okagbare]] Na wikiquote bekee *Edemede[[w:en: Blessing Okagbare|Blessing Okagbare]] Na wikipedia bekee *{{DEFAULTSORT:Dussault, Blessing}} nni7rdrvzbe3ps1gvc2j5eya1vjfnux Bonnie Bassler 0 3198 13563 2023-05-05T13:42:30Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:Bonnie Bassler|Bonnie Lynn Bassler]]'''(amụrụ 1962) bụ ọkà mmụta ihe omimi nke America, mara maka nyocha ya na nghọta quorum na nje bacteria. A họpụtara ya na 2006 ka ọ bụrụ onye otu United States National Academy of Sciences wee nata na 2022 Wolf Prize na Chemistry. ==Ihe ndị okwuru== *Nhụta Quorum, ma ọ bụ njikwa okwu mkpụrụ ndụ ihe nketa na nzaghachi nye njupụta cell, bụ ma nje bacteria Gram-negative na gram-po...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bonnie Bassler|Bonnie Lynn Bassler]]'''(amụrụ 1962) bụ ọkà mmụta ihe omimi nke America, mara maka nyocha ya na nghọta quorum na nje bacteria. A họpụtara ya na 2006 ka ọ bụrụ onye otu United States National Academy of Sciences wee nata na 2022 Wolf Prize na Chemistry. ==Ihe ndị okwuru== *Nhụta Quorum, ma ọ bụ njikwa okwu mkpụrụ ndụ ihe nketa na nzaghachi nye njupụta cell, bụ ma nje bacteria Gram-negative na gram-positive na-eji ahazi ọtụtụ ọrụ physiological dị iche iche. N'ọnọdụ niile, nghọta quorum gụnyere mmepụta na nchọpụta nke ụmụ irighiri ihe nrịbama nke a na-akpọ autoinducers. Ọ bụ ezie na isiokwu nrịbama zuru ụwa ọnụ dị, ndịiche dị na nhazi nke mgbama extracellular, ngwa nchọta mgbaama, na usoro biochemical nke mgbasa mgbanaka ekwela ka emezigharị sistemu nyocha quorum nke ọma maka ojiji ha dị iche iche. (1999). *Àgwà njikwa nke Quorum bụ nke na-eme naanị mgbe nje bacteria nọ na njupụta cell dị elu. Àgwà ndị a bụ ndị na-adịghị arụpụta ihe mgbe nje bacteria na-eme ya mana ọ na-adị irè site n'omume otu sel n'otu oge. Ọmụmaatụ, quorum sensing na-achịkwa bioluminescence, virulence factor factor, biofilm formation, sporulation, and mating. A na-enweta nghọta Quorum site na mmepụta, ntọhapụ, na nchọta na-esote nke na nzaghachi n'ọnụ ọnụ nke molekul mgbama akpọrọ autoinducers. Mkpokọta mkpokọta mkpali nke autoinducer extracellular nwere ike ime naanị mgbe ọnụọgụ mkpụrụ ndụ zuru oke, “quorum,” dị. (2002) *.... ọ bụrụ na anyị nwere ike igbochi nje bacteria na-emerụ ahụ ka ọ ghara ịkparịta ụka, ma ọ bụ nyere aka na nje bacteria bara uru na-ekwurịta okwu, ndị ahụ nwere ike ịbụ ụdị ọgwụgwọ ọhụrụ nke a ga-emepụta n'ọdịnihu. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Bonnie Bassler|Bonnie Bassler]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Bonnie Bassler|Bonnie Bassler]] na Wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Bassler, Bonnie}} r5kx48j3dxt8psx293rq7bie4mt6aid Maggy Correa 0 3199 13565 13564 2023-05-05T13:46:05Z Crown2022 398 wikitext text/x-wiki ''[[w:Maggy Corrêa|Maggy Corrêa]]''' bụ Rwanda onye Switzerland odee ihe gbasara ndụ mmadụ. N'ihe ndekọ ya Tutsie, wdg (1998) ọ kọrọ otú o si napụta nne ya n'aka '''[[W: Rwandan Genocide against Tutsi|Mgbukpọ ndị Rwandan megide ndị Tutsi]]''' na July 1994; == Ihe ndi okwuru == * na ma ọ bụ na-enweghị fec ma ọ bụ na-enweghị ọkụ dị nsọ. ** [https://crossworks.holycross.edu/pf/vol69/iss1/3/, Maggy Corrêa kwuru:] (ọrụ obe , 12-1-2007) * Amalitere m ịnakwere ọnọdụ e kenyere m mgbe m zutere na Rwanda, bụ́ onye mụ na ya ga-ekekọrịta ndụ ruo afọ 23, bụrụkwa nna ụmụ m. Adị m afọ iri na asatọ mgbe ahụ, ahapụbeghịkwa m obodo m. ** [https://aflit.arts.uwa.edu.au/CorreaMaggyEng.html, nke nna Portugese na nne Rwandan, kwuru Maggy Corrêa] (Aflit, 21 Disemba 2012) * Egwuregwu nke ihe ọmụma n'ozuzu banyere mmekọahụ. Na-atọ ụtọ, ihe ọmụma na nke anụ ahụ. ** [https://www.rts.ch/archives/tv/varietes/vanille-fraise/, Maggy Corrêa kwuru:] (rts, 31 maị 1994) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Maggy Corrêa}} hti6qooea9nm95ae32bqtj969kzgkin Phyllis Schlafly 0 3200 13566 2023-05-05T13:47:13Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Phyllis Schmich|Phyllis Schlafly]] (amụrụ na 15 Ọgọstụ 1924 - 5 Septemba, 2016) bụ onye ndọrọndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-achọghị mgbanwe America ama ama maka akwụkwọ 1964 kacha ere ya bụ A Choice, Not An Echo na mmegide ya megide nwanyị n'ozuzu ya yana Ndezigharị Equal Rights (ERA) ọkachasị. ==Ihe Ndi Okwuru== *Mmegide mmekọahụ na-abụghị nke mpụ na-arụ ọrụ abụghị nsogbu maka nwany...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Phyllis Schmich|Phyllis Schlafly]] (amụrụ na 15 Ọgọstụ 1924 - 5 Septemba, 2016) bụ onye ndọrọndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-achọghị mgbanwe America ama ama maka akwụkwọ 1964 kacha ere ya bụ A Choice, Not An Echo na mmegide ya megide nwanyị n'ozuzu ya yana Ndezigharị Equal Rights (ERA) ọkachasị. ==Ihe Ndi Okwuru== *Mmegide mmekọahụ na-abụghị nke mpụ na-arụ ọrụ abụghị nsogbu maka nwanyị nwere omume ọma ma e wezụga n'ọnọdụ ndị na-adịghị ahụkebe. **United States Senate (1981). Sex Discrimination in the Workplace, 1981: Hearings Before the Committee on Labor and Human Resources. GPO. pp. 400. *Ndị na-eto eto bụ ndị e bu n'obi na-ege ntị maka ụlọ ọrụ mmekọahụ na-enweta nnukwu uru. A na-eme ka ndị nọ n'afọ iri na ụma mara mma n'ụzọ dị mfe ime ka ha kweta, a na-emepụtakwa klọb nwoke idina nwoke na ụlọ akwụkwọ sekọndrị maka ndị na-eto eto. **Schlafly, Phyllis (September 2004). "Activist Judges Rule for Special Interests". Phyllis Schlafly Report 38 (2). Retrieved on 2007-03-30. ==Njiko Mpuga== *{{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schlafly, Phyllis}} ktet4cafsln3co1ef5emonlwx0uujhe Berenice Abbott 0 3201 13788 13568 2023-06-01T12:49:11Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Berenice Abbott| Berenice Abbott]]''' (July 17, 1898 - December 9, [1991]), amuru '''Bernice Abbott'''', bu USA] |American [[onye na-ese foto]] kacha mara amara maka foto ojii na ọcha nke New York City [[ihe owuwu]] na obodo chere nke 1930s. === Okwu okwuru === * Foto enweghị ike itolite ma ọ bụrụ na ọ na-eṅomi ụfọdụ usoro mgbasa ozi ndị ọzọ. Ọ ga-eje ije naanị ya; ọ ga-abụrịrị onwe ya. ** "Ọ ghaghị ịga ije naanị," akwụkwọ akụkọ '' Infinity '', 1951. * Ka e were ya na anyị were otu puku ihe na-adịghị mma wee mee nnukwu ọmarịcha ihe osise: foto nwere ihu nwere ọmarịcha mma, squalor, ịchọ ịmata ihe, ihe ncheta, ihu dị mwute, ihu mmeri, ike, ihe na-adịghị mma, ike, ire ere. , gara aga, ugbu a, ọdịnihu nke obodo - nke ahụ ga-abụ foto kachasị amasị m. ** '' Foto a ma ama '', Febụwarị 1940. * Achọrọ m ịse isiokwu a n'ihi na ihe ịrịba ama ndị ahụ na-eti mkpu na-eti mkpu n'ụzọ nkịtị maka ndekọ a na-ahụ anya. N'uche m, akwụkwọ na-acha odo odo na agba uhie anaghị agba agba, enwere ike. Na oji na ọcha akara ngosi ahụ tiri mkpu, na-eti mkpu maka nlebara anya, na ọgba aghara anya. N'otu oge ahụ, ndị nwere ezi uche azụmahịa uche nke plastered ha siri ike n'elu dum window ebe na-emepụta, dị ka ọ bụ site ohere, ihe esthetic site-ngwaahịa: dum nwere homogeneity na iche iche nke udidi, n'out oge, nke na-enye foto mmasị. ** ''Ntuziaka ọhụrụ maka ịse foto ka mma'', 1953. * Ndị Baroness dị ka Jizọs Kraịst na Shakespeare niile tụgharịrị n'ime otu ma eleghị anya ọ bụ onye kacha emetụta m na mmalite nke ndụ m. ** Ekwuru na ''Baroness Elsa: Gender, Dada and Everyday Modernity'', 2002. *** Na-ezo aka na w: Elsa von Freytag-Loringhoven| Elsa von Freytag-Loringhoven * Ekwenyere m na ọ nweghị usoro okike karịa foto iji megharịa ụwa dị ndụ nke oge anyị. Foto na-eji obi ụtọ nakwere ihe ịma aka ahụ n'ihi na ọ dị n'ụlọ na akụkụ ya: ya bụ, eziokwu - ndụ n'ezie - ugbu a. ** "Foto dị na Crossroads," 1951. * Ndị mmadụ na-ekwu na ha kwesịrị igosipụta mmetụta ha. M na-arịa ọrịa ahụ. Foto anaghị akụziri gị ka ị na-egosipụta mmetụta uche gị; ọ na-akụziri gị ka esi ahụ ụzọ. ** '' Akụkọ nka'', Jenụwarị 1981. === Okwu gbasara Berenice Abbott=== * Arụmụka Satọdee gbasara ịse foto dị ka nka igwe na-aza ndị na-ese foto kacha mma. "Ọ bụrụ na igwefoto bụ igwe!" Berenice Abbott kwuru, sị, "na nkenke na mgbanwe, ebe obibi na ike nke igwe dị ka anyị maara ha taa!" Na "ọkụ anyị amalitebeghị," ka o kwuru. "Anyị chọrọ ìhè dị mma dị ka ìhè anyanwụ - nke ka mma karịa ìhè anyanwụ." [[Muriel Rukeyser]] "Ndụ nke uri" (1949) === Njikọ mpụga === {{wikipedia}} [[Category:Ndị dị ndụ]] ay6jpyr0p0hwdiq6rfiqo4g2chfo1by Sheyene Gerardi 0 3202 13843 13569 2023-07-01T14:56:48Z YiFeiBot 312 Bot: Migrating 1 langlinks, now provided by [[d:|Wikidata]] on [[d:q7495736]]; 3 langlinks remaining wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Sheyene Gerardi|Sheyene Gerardi]]''' Sheyene Gerardi (amuru Eprel 13) bu onye omebe iwu Venezuelan, agwa igwe onyonyo, onye isi ngwuputa ihe, onye nchoputa NASA's Planetary Landing Team. Ọ bụ onye isi mgbasa ozi Robotics na NASA (CLASS).Sheyene tọrọ ntọala Sheyene Institute ma na-arụ ọrụ ọrụ enyemaka abụọ site na Sheyene Gerardi Foundation. ==Ihe ndị ọkwụrụ== *Anyị nwere ihe akaebe sayensị na anyị abanyela na Anthropocene. Ịrụkọ ọrụ ọnụ, mmadụ niile, na ịgbanwee gaa na usoro ọhụrụ iji chọta azịza ya bụ ihe kacha mkpa. *Anyị nwere ihe akaebe sayensị na anyị abanyela na Anthropocene. Ịrụkọ ọrụ ọnụ, niile, na ịgbanwee gaa na usoro ọhụrụ iji chọta azịza ya bụ ihe kacha mkpa. ==Edensibia== {{reflist}} ==Njikọ Mpuga== *Edemede [[w:en:Sheyene Gerardi|Sheyene Gerardi]] na Wikipidia bekee *Edemede [[q:Sheyene Gerardi|Sheyene Gerardi]] na wikikwootu bekee * {{official|http://www.sheyenegerardi.net}} * {{IMDb name|1566463|Sheyene Gerardi}} * [http://cnnespanol.cnn.com/2011/09/06/sheyene-gerardi-habla-con-cala-sobre-su-batalla-contra-el-cancer/ CNN interview] * [https://cnnespanol.wordpress.com/2011/09/06/sheyene-gerardi-habla-con-cala-sobre-su-batalla-contra-el-cancer/ CNN interview] * [http://www.vencor.narod.ru/texts2/200311/01a.htm La Invasora(2003)] * Premios 2 de Oro <ref>{{es:Anexo:Premios 2 De Oro 2007}}</ref> * To the moon and back with Sheyene Gerardi TV show<ref>https://www.sheyenegerardi.net/tvshow</ref> * Filmografía<ref>https://www.sheyenegerardi.net/about-me</ref><ref>https://www.facebook.com/pg/sheyenegerardiofficial/photos/?tab=album&album_id=992681537531418</ref> {{DEFAULTSORT:Gerardi, Sheyene}} [[Category:Living people]] [[Category:Philanthropists]] [[Category:Actresses]] [[Category:Film producers]] [[Category:Actors from Venezuela]] [[Category:Models]] [[Category:People from Caracas]] [[Category:Television personalities]] [[Category:Political scientists]] [[Category:Computer scientists]] [[Category:Businesspeople]] [[Category:NASA People]] [[Category:Space Advocates]] [[Category:Businesswomen]] [[Category:Year of birth unknown]] [[es:Sheyene Gerardi]] [[fr:Sheyene Gerardi]] [[vi:Sheyene Gerardi]] h1owot8zuztf3cs0v1os89uyi4rdm81 Madeline Ayinkamiye 0 3203 13822 13821 2023-06-01T13:58:39Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki [[w:Madeleine Ayinkamiye|Madeleine Ayinkamiye]] bu onye ndọrọ ndọrọ Rwandan. A họpụtara ya onye minista na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze na 1964, na-eme ka ọ bụrụ onye minista mbụ nwanyị na Rwanda. == Ihe ndi Ọ kwuru== * Ha dị njikere ịkwụ Rwf2 n'ime kilogram ọ bụla nke ntinye ego a na-ere, na-achọpụta na ekwesịrị inwe njikwa ego nke ọma iji zere ọdịda. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/160045/Akụkọ/gọọment-to-set-up-fund-to-incentivise-model-farmers, Madeleine Ayinkamiye, onye na-ere ihe ubi na mpaghara Rwamagana, kwuru] (The New Times, Mọnde, Ọktoba 22, 2018) ==Njikọ mpụga== Edemede [[q: Madeline Ayinkamiye|Madeline Ayinkamiye]] Na wikikwootu bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Madeleine Ayinkamiye}} 10h1fv0v4t9u6n6u613dwzl4zh393h7 Mary Onyali Omagbemi 0 3204 13572 2023-05-05T14:04:18Z EzembaNwa 394 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mary Onyali-Omagbemi|Nkemdilim “Mary” Onyali-Omagbemi]]''' (amụrụ 3 Febụwarị 1968) bụ [[Naijirịa]] bụbu [[w: sprinter | sprinter]], ọ bụ onye 5x [[Olympian] 1988 - 2004. O nwetagoro nrite ọla n'asọmpị 4 × 100 m. na 1992 [[Egwuregwu Olimpik]] na na 200 m n'egwuregwu Olympic nke 1996. Ọ merikwara 1994 [[w:Commonwealth Games|Commonwealth Games]] 100 mita. Mary Onyali-Omagbemi na-eje ozi ugbu a dị ka onye ndụmọdụ pụr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Onyali-Omagbemi|Nkemdilim “Mary” Onyali-Omagbemi]]''' (amụrụ 3 Febụwarị 1968) bụ [[Naijirịa]] bụbu [[w: sprinter | sprinter]], ọ bụ onye 5x [[Olympian] 1988 - 2004. O nwetagoro nrite ọla n'asọmpị 4 × 100 m. na 1992 [[Egwuregwu Olimpik]] na na 200 m n'egwuregwu Olympic nke 1996. Ọ merikwara 1994 [[w:Commonwealth Games|Commonwealth Games]] 100 mita. Mary Onyali-Omagbemi na-eje ozi ugbu a dị ka onye ndụmọdụ pụrụiche (Technical) nye Director General nke [[w:National Sports Commission|National Sports Commission]] na [[Nigeria]]. ==ihe ndi okwuru== ==2016== *Mgbe mba ndị ọzọ na-eme atụmatụ imeri, anyị na-ekpe ekpere. Chineke na-anụ ekpere anyị mana unu ga-enyerekwa onwe unu aka. ** [https://dailytrust.com/nigeria-praying-instead-of-planning-to-win-rio-games-onyali/] *Usoro Naijiria si eme atụmatụ maka asọmpi ukwu. ==2017== *Ụdị okpokoro tụgharịrị na m, kama a na-elekọta m mgbe m bụ onye na-eme egwuregwu, ugbu a aghaghị m ijikwa ndị mmadụ ** [https://punchng.com/i-almost-lost-atlanta-96-200m-bronze-medal-onyali-omagbemi/] *Ihe ịma aka mgbe ezumike nká. *Ịrụsi ọrụ ike, ịdọ aka ná ntị, mkpebi siri ike na nraranye. Ị ga-amụta ihe ị na-eme ma mee nke ọma n'ihe ị na-eme. ** [https://punchng.com/im-more-like-an-entertainer-but-extremely-shy-mary-onyali-omagbemi/] *Àgwà onwe onye nyeere ya aka imebi ọtụtụ ndekọ n'oge ọ na-arụsi ọrụ ike na egwuregwu. =2018== *Mụ onwe m kwenyere na ndị na-eme egwuregwu nwanyị anyị dị mma karịa ụmụ nwoke n'ihi na anyị bụ ndị na-ege ntị nke ọma, na-ege ntị, na-elekwasị anya na ntakịrị ịdọ aka ná ntị karịa ndị nwoke na-eme egwuregwu. Ndị nwoke na-eme egwuregwu n'aka nke ọzọ na-adọpụ uche n'ụzọ dị mfe karịa ụmụ nwanyị dị ka ndị nne ga-eleba anya nke ọma na nlekọta na mkpa nke ụmụ ya na echere m na ọ bụ ya mere anyị nwanyị na-ebute ihe ọ bụla anyị na-abụghị nanị egwuregwu kama na ihe ọ bụla anyị chọtara onwe anyị. ** [https://www.aclsports.com/10344-2/] *Ndị na-eme egwuregwu ụmụ nwanyị na-eme nke ọma karịa ndị nwoke na-eme egwuregwu. *Ọ dịghị ihe anyị nwere ike ime karịsịa maka ndị egwuregwu nwoke na-eme egwuregwu ka ọ dị mma ka ọ dị. Asọmpi dị na ngalaba ụmụ nwoke siri ike. Ha na-eji ike, ike, ego wdg na-eme ihe ha na-eme ka ha bụrụ nnukwu anụ mmiri na-emepụta asọmpi ma ọ bụ egwuregwu nke ha na-eme ka ọ sie ike na asọmpi. Ọ bụ ebe ọ bụla n'ụwa, ọ bụ ihe nkịtị. ** [https://www.aclsports.com/10344-2/] *Asọmpi egwuregwu n'ụdị nwoke. *Ọ bụrụ na m lụrụ onye na-enweghị mmasị egwuregwu, onye Africa na-ahụkarị nke ga-achọ ka ị na-arụ ọrụ oge niile ma ọ bụ nọrọ n'ụlọ dị ka nne; ọ gaara abụ ọdachi. ** [https://punchng.com/if-i-hadnt-married-a-sportsman-my-marriage-would-have-been-a-disaster-mary-onyali-omagbemi-former-nigerian-athlete/] *Na-ekwu maka alụmdi na nwunye ya. ==Njikó Mpuga== *Edemede [[w:en:Mary Onyali Omagbemi|Mary Onyali Omagbemi]] na wikipedia bekee *Edemede [[q:Mary Onyali Omagbemi|Mary Onyali Omagbemi]] na wikikwotu bekee {{DEFAULTSORT:Onyali-Omagbemi, Mary}} g4kgej4p8vot8k3ggorc1ihkf5zaop3 Marie claire Uwumuremyi 0 3205 13573 2023-05-05T14:11:17Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Marie Claire Uwumuremyi|Marie Claire Uwumuremyi]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[Rwanda | Rwandan]. Kemgbe afọ 2018 ọ bụbu onye otu [[w:Chamber of Deputies|Chamber of Deputies]]. Na Septemba 2018 ọ ghọrọ MP maka [[w: Nyanza District | Nyanza District]], [[w:Southern Province|Southern Province]], dịka onye nnọchi anya ụmụ nwanyị. Tupu aghọọ onye omeiwu, Marie Claire Uwumuremyi rụrụ ọrụ maka Land Burea...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Marie Claire Uwumuremyi|Marie Claire Uwumuremyi]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[Rwanda | Rwandan]. Kemgbe afọ 2018 ọ bụbu onye otu [[w:Chamber of Deputies|Chamber of Deputies]]. Na Septemba 2018 ọ ghọrọ MP maka [[w: Nyanza District | Nyanza District]], [[w:Southern Province|Southern Province]], dịka onye nnọchi anya ụmụ nwanyị. Tupu aghọọ onye omeiwu, Marie Claire Uwumuremyi rụrụ ọrụ maka Land Bureau, dị ka onye na-ahụ maka ala na mpaghara na onye na-ahụ maka ọnụahịa ala. Ọ bụ onye isi oche nke National Women Council (CNF) na mpaghara ndịda. N'ọnwa Ọktoba 2018 ọ gara emume ụbọchị nri ụwa, na-akwado gọọmentị Rwandan [[w:Girinka programme|Girinka programme]] (Otu ehi kwa otu ezinụlọ dara ogbenye). Na Disemba 2019, ahọpụtara ya na Kọmitii Executive nke Rwanda Chapter nke [[w:Commonwealth Women Parliamentarians|Commonwealth Women Parliamentarians]] (CWP) ==Ihe ndị o kwuru== *Kedu ka ụlọ ọrụ India a ga-esi zaa ajụjụ? **[https://www.ktpress.rw/2019/07/indian-company-faulted-for-poor-implementation-of-rwanda-energy-project/"balance will be able to complete the remaining part, Muhongayire asked"] ("ktpress.rw", July 26, 2019) *Mkpebi ndị a nke nzuko omeiwu nke mba European Union na-akparị Rwanda ma na-emebi ọbụbụeze nke obodo a ma na-eleda mgbukpọ e mere megide ndị Tutsi na 1994. **[https://www.rba.co.rw/post/Abadepite-nabasenateri-basanga-umwanzuro-wInteko-yu-Burayi-ari-ikinyoma-cyamabaye-ubusa"he finds what the European Parliament has done to be extremely disrespectful, Muhongayire said"] (".rba.co.rw", February 16, 2021) *Ụmụ nwanyị kwesịrị iji ohere nke Umurenge Saccos nke nwere ike inyere ha aka ịzụlite.**[https://www.newtimes.co.rw/article/62270/National/huye-women-urged-to-embrace-govat-programmes Marie Claire Uwumuremyi Said during Huye women urged to embrace gov’t programmes] (The new times 12 October 2011) *Ọ dịla ọtụtụ afọ a na-akụziri anyị gbasara teknụzụ na mmepe mana kama a kụziiri anyị ịkpọ asị na tụọ imi anyị. Anyị kwesịrị ịdị ike n'ihe anyị na-ekekọrịta karịa n'ihe anyị na-ekwekọrịtaghị. Anyị ga-alụsokwa echiche nke mgbukpọ ọgụ iji wulite obodo Rwanda siri ike.**[https://twitter.com/nyanzadistrict/status/1137690416709545984, Marie Claire Uwumuremyi said], ''Twitter'' (09 June 2019) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Marie Claire Uwumuremyi|Marie Claire Uwumuremyi]] Na wikipedia bekee *Edemede[[w:en:Marie Claire Uwumuremyi|Marie Claire Uwumuremyi]] Na wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Dussault, Marie}} quevyb110xiei43bx0mc44ia95l57vv Clare Crockett 0 3206 13574 2023-05-05T14:14:35Z Akwugo 29 Jiri '''[[:w:Clare Crockett|Sista Clare Maria nke Atọ n'Ime Otu na Obi Meri]]'' (amụrụ Clare Theresa Crockett; 14 Nọvemba 1982 - 16 Eprel 2016) bụ onye nọn Katọlik Roman si Derry, County Londonderry, Northern Ireland mara maka ntinye aka pụrụiche na ọrụ okpukperechi ya. Egburu ya na ala ọmajiji Ecuador nke 2016 mgbe ọ dị afọ iri atọ na atọ. Mgbe ọ nwụsịrị, e debanyere aha ya na listi Ndepụta ndị mmadụ kwupụtara. Ndị ohu Chineke...' kere ihü wikitext text/x-wiki ''[[:w:Clare Crockett|Sista Clare Maria nke Atọ n'Ime Otu na Obi Meri]]'' (amụrụ Clare Theresa Crockett; 14 Nọvemba 1982 - 16 Eprel 2016) bụ onye nọn Katọlik Roman si Derry, County Londonderry, Northern Ireland mara maka ntinye aka pụrụiche na ọrụ okpukperechi ya. Egburu ya na ala ọmajiji Ecuador nke 2016 mgbe ọ dị afọ iri atọ na atọ. Mgbe ọ nwụsịrị, e debanyere aha ya na listi Ndepụta ndị mmadụ kwupụtara. Ndị ohu Chineke ndepụta ndị mmadụ kpọpụtara ndị ohu Chineke] ka enwere ike [[:w:en: Canonization|maka ịbụ onye nsọ nwere ike]. == Ihe ndị okwuru == * Obi m bụ nke gị, uche m bụ nke gị, echiche m bụ nke gị. Jụọ m ihe ọ bụla. Ọ dịghị ihe dị mkpa ugbu a, ebe ọ bụ na ọ dịghị ihe m nwere bụ nke m! Nweta m, Jizọs ** Nye m obi nke na-ekewaghị ekewa': akụkọ ndụ nke mbụ na-ekpughe ihe odide ime mmụọ nke Sr. Clare Crockett|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/45916/grant-me-an- undivided-heart-first-biography-reveals-spiritual-writings-of-sr-clare-crockett|ọrụ=Catholic News Ageny|date=2020-09-22| nweta-date=2022-11-27 ** Onye na-ede akụkọ ndụ Sr. Kristen Gardner na-ekwu maka ihe odide ime mmụọ nke Crockett chọtara mgbe ọ nwụsịrị ==Njikọ mpụga== {{DEFAULTSORT:Crockett, Clare}} {{Wikipedia}} * [https://www.sisterclare.com/en/ Ebe obibi nke Nwanna Nwanyị Clare nke iwu ya kwadoro] * [https://www.sisterclare.com/en/her-life/book Biography of Sister Clare nke Sister Kristen Gardner, SHM (2020)] nmr9jb30ntpsegqc04l5j4d9mk90vuq Laura Mersini-Houghton 0 3207 13575 2023-05-05T14:25:19Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Laura Mersini-Houghton|Laura Mersini-Houghton]]''' ''née'' '''Mersini'''. bụ onye Albanian-American [[cosmologist]] na [[w:Theoretical physicist|theoretical physicist]], na prọfesọ na [[w:Mahadum North Carolina na Chapel Hill | Mahadum North Carolina na Chapel Hill]. ==Ihe ndị o kwuru== *Ọ bụrụ na [[ike ndọda]] bụ ike dị mkpa, mgbe ahụ a ga-akọwarịrị ya site na ụdị mmekọrita n'ozuzu ya gbasaara, nke zuru oke, nke kac...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Laura Mersini-Houghton|Laura Mersini-Houghton]]''' ''née'' '''Mersini'''. bụ onye Albanian-American [[cosmologist]] na [[w:Theoretical physicist|theoretical physicist]], na prọfesọ na [[w:Mahadum North Carolina na Chapel Hill | Mahadum North Carolina na Chapel Hill]. ==Ihe ndị o kwuru== *Ọ bụrụ na [[ike ndọda]] bụ ike dị mkpa, mgbe ahụ a ga-akọwarịrị ya site na ụdị mmekọrita n'ozuzu ya gbasaara, nke zuru oke, nke kachasị mkpa. Ma nke ahụ bụ [[quantum gravity]] nke ihe dị egwu karịa nke na-achọ mgbanwe mgbanwe dị ka, dịka ọmụmaatụ, nyocha anyị na echiche multiverse, ọ dịghị onye maara ugbu a.**{{cite web|title=Why Is Gravity So Elusive? Frank Wilczek, Erik Verlinde, Laura Mersini-Houghton|date=4 December 2017|website=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=7lui9qZ6cDs}} 11:20 of 40:44 *Ị nwere ike ịdịgasị iche [[w: Gravitational constant|Newton's constant]] na [[fine-structure constant]], bụ nke na-ahụ maka ike nke mmekọrịta electromagnetic ... site n'iwu isii nke ịdị ukwuu, puku kwuru puku, ma ka na-enweta eluigwe na ala nke na-enye ohere ndụ.**{{cite web|title=What are the laws of the universe? Laura Mersini-Houghton, Gerard 't Hooft, Helen Beebee|website=YouTube|date-31 October 2018|url=https://www.youtube.com/watch?v=_RX9YqyGcP4}} 25:40 of 44:25 ==Njiko mpụga== *Edemede[[W:en:Laura Mersini-Houghton|Laura Mersini-Houghton]]Na wikipedia bekee **Edemede[[W:en:Laura Mersini-Houghton|Laura Mersini-Houghton]]Na wikiquote bekee cw3ilkun3jvnjy0rnm7qdz3lk6hba9u Chen Ruolin 0 3208 13590 13589 2023-05-05T16:29:03Z JoyceUche 395 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chen Ruolin|Chen Ruolin]]''' ('''Chinese''': 陈若琳) (amụrụ 12 Disemba 1992) bụ onye na-egwu mmiri na China. ==Ihe ndị okwuru== * A na-ewerela m dị ka onye egwuregwu meworo agadi n'elu ikpo okwu n'oge okirikiri [[w:Rio Olympics | Rio Olympics]]. N'ozuzu, ala m dara ogbenye, na ikike m n'akụkụ niile na-agbada. Ya mere, enweghị m ike itinye aka na asọmpi otu onye na-egwu egwu ma gaa n'ihu na-ede ndekọ ihe nrite ọla edo ọhụrụ, nke na-akwa ụta. **[http://www.ntfabu.com/detailArticle/13214161_10325_ntfb.html "“跳水皇后”是怎样炼成的?陈若琳披露鲜为人知的故事"] (24 July 2020) *N'ikpeazụ, enwere m ike nweta mmezu nke taa, ọ nweghịkwa ikewapụ ya na onye nchịkwa na onye isi otu nke otu mba. **[https://www.ourjiangsu.com/a/20170427/1493256331610.shtml "“奥运五金王”陈若琳:只要江苏需要,我肯定回去"] (27 April 2017) * Ndakpu mmiri bụ obere niche, ọ bụghịkwa n'ahịa. Ọ bụ otu akụkụ nke ndị na-ege ntị na-enwe mmasị ikiri, mana n'ihe gbasara nsonye, ​​a ga-enwe ntakịrị ndị na-ekere òkè. **[http://m.thepaper.cn/kuaibao_detail.jsp?contid=3109243&from=kuaibao "从跳台女皇转身裁判席,陈若琳对跳水造星难有了更深的体会"] * Mgbe m gụchara akwụkwọ, amalitere m ịkpọtụrụ ọrụ onye ọka iwu. A sị ka e kwuwe, m tolitere n'okirikiri a ma chee na ọrụ onye ọka iwu na-adọrọ mmasị karị, n'ihi ya, m ji nwayọọ nwayọọ kpebie na ọrụ onye ọka ikpe bụ ntụziaka m n'ọdịnihu. **[http://m.thepaper.cn/kuaibao_detail.jsp?contid=3109243&from=kuaibao "从跳台女皇转身裁判席,陈若琳对跳水造星难有了更深的体会"] ==Njiko mpuga== * [[w:en:Chen Ruolin|Chen Ruolin]] na Wikipidia bekee * [[commons: Chen Ruolin|Chen Ruolin]] na Wikimedia commons * [[q:Chen Ruolin|Chen Ruolin]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Chen, Ruolin}} l5z817j8l3hnvb02j0szn0ptxwlphn3 Diane Arbus 0 3209 17495 13579 2023-11-16T03:31:58Z CommonsDelinker 39 Removing [[:c:File:Diane_Arbus.jpg|Diane_Arbus.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Infrogmation|Infrogmation]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Diane Arbus.jpg|]]. wikitext text/x-wiki {{databox}} {{People-cleanup}} Diane Arbus (March 14, 1923 – July 26, 1971) was an American photographer. === Okwu Okwuru === *"A photograph is a secret about a secret. The more it tells you, the less you know."<ref name=Estrin2018>{{cite news |last1=Estrin |first1=James |title=Diane Arbus, 1923-1971 |url=https://www.nytimes.com/interactive/2018/obituaries/overlooked-diane-arbus.html |accessdate=6 November 2018 |newspaper=The New York Times |date=8 March 2018}}</ref><ref name=Revelations>''Diane Arbus: Revelations''. New York: Random House, 2003. {{ISBN|0-375-50620-9}}.</ref>{{rp|219}}<ref name=Ault2018>{{cite magazine |last1=Ault |first1=Alicia |title=A Window into the World of Diane Arbus: Photographs from the portfolio, "A box of 10," reveal photographer's secrets |url=https://www.smithsonianmag.com/smithsonian-institution/window-world-diane-arbus-180968861/ |accessdate=13 November 2018 |magazine=Smithsonian |date=24 April 2018}}</ref> *"My favorite thing is to go where I've never been."<ref name=Monograph1972>{{cite book |last1=Arbus |first1=Diane |title=Diane Arbus: An Aperture Monograph |date=1972 |publisher=Aperture |location=New York |isbn=978-0912334400 |url=https://archive.org/details/dianearbus00arbu }}</ref>{{rp|1}}<ref name=Arbus1972>Arbus, Diane. ''Diane Arbus''. Millerton, New York: Aperture, 1972. {{ISBN|0-912334-40-1}}.</ref><ref name=DeCarlo2004>DeCarlo, Tessa (May 2004). [https://www.smithsonianmag.com/arts-culture/a-fresh-look-at-diane-arbus-99861134/ "A Fresh Look at Diane Arbus".] ''Smithsonian (magazine)|Smithsonian''' magazine. Retrieved December 13, 2017.</ref><ref name=Hughes>Hughes, Robert. [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,910470,00.html "Art: to Hades with Lens".] ''Time'', November 13, 1972. Retrieved February 12, 2010.</ref> *"Our whole guise is like giving a sign to the world to think of us in a certain way, but there's a point between what you want people to know about you and what you can't help people knowing about you. And that has to do with what I've always called the gap between intention and effect."<ref name=Rubinfien2005>Rubinfien, Leo. "Where Diane Arbus Went". ''Art in America'', volume 93, number 9, pages 65–71, 73, 75, 77, October 2005.</ref><ref name="Sass">Sass, Louis A. "'Hyped on Clarity': Diane Arbus and the Postmodern Condition". ''Raritan'', volume 25, number 1, pp. 1–37, Summer 2005.</ref><ref name=Goldman>Goldman, Judith. "Diane Arbus: The Gap Between Intention and Effect". ''Art Journal'', volume 34, issue 1, pages 30–35, Fall 1974.</ref><ref name="ReferenceA">Fox, Catherine. "Snapshot/Diane Arbus: True Portrait Lies Outside Film." ''The Atlanta Journal Constitution'' Dec 03 2006 ProQuest. 2 Mar. 2017</ref><ref name=Monograph1972/>{{rp|1–2}} *"Freaks was a thing I photographed a lot....There's a quality of legend about freaks. Like a person in a fairy tale who stops you and demands that you answer a riddle. Most people go through life dreading they'll have a traumatic experience. Freaks were born with their trauma. They've already passed their test in life. They're aristocrats."<ref name=Schjeldahl>Schjeldahl, Peter. [http://www.newyorker.com/archive/2005/03/21/050321craw_artworld?currentPage=all "Looking Back: Diane Arbus at the Met"], ''The New Yorker'', March 21, 2005. Retrieved February 4, 2010.</ref><ref name=Sass/><ref name=Kimmelman2005>{{cite news |last1=Kimmelman |first1=Michael |title=The Profound Vision of Diane Arbus: Flaws in Beauty, Beauty in Flaws |url=https://www.nytimes.com/2005/03/11/arts/design/the-profound-vision-of-diane-arbus-flaws-in-beauty-beauty-in.html |accessdate=1 November 2018 |newspaper=The New York Times |date=11 March 2005}}</ref> <ref name=Greer>Greer, Germaine. [https://www.theguardian.com/artanddesign/2005/oct/08/photography "Wrestling with Diane Arbus".] ''The Guardian'', October 8, 2005. Retrieved February 3, 2010.</ref><ref name=Monograph1972/>{{rp|2}} *"I do feel I have some slight corner on something about the quality of things. I mean it's very subtle and a little embarrassing to me, but I believe there are things which nobody would see unless I photographed them."<ref name=Sass/><ref name="Lacayo">Lacayo, Richard. [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1006046,00.html "Photography: Diane Arbus: Visionary Voyeurism".] ''Time'' magazine, November 3, 2003. Retrieved February 12, 2010.</ref><ref name=Armstrong>Armstrong, Carol. "Biology, Destiny, Photography: Difference According to Diane Arbus". ''October'', volume 66, pages 28–54, Autumn 1993.</ref><ref name=Feeney>Feeney, Mark. [http://www.boston.com/news/globe/living/articles/2003/11/02/she_opened_our_eyes/ "She Opened Our Eyes. Photographer Diane Arbus Presented a New Way of Seeing."] ''Boston Globe'', November 2, 2003. Retrieved February 15, 2010.</ref><ref name=Monograph1972/>{{rp|15}} *"It's always seemed to me that photography tends to deal with facts whereas film tends to deal with fiction. The best example I know is when you go to the movies and you see two people in bed, you're willing to put aside the fact that you perfectly well know that there was a director and a cameraman and assorted lighting people all in that same room and the two people in bed weren't really alone. But when you look at a photograph, you can never put that aside."<ref name=Kimmelman2004>{{cite news |last1=Kimmelman |first1=Michael |title=Diane Arbus, a Hunter Wielding a Lens |url=https://www.nytimes.com/2004/01/09/arts/photography-review-diane-arbus-a-hunter-wielding-a-lens.html |accessdate=7 November 2018 |newspaper=The New York Times |date=9 January 2004}}</ref><ref name=Monograph1972/>{{rp|6}} *"Everybody has that thing where they need to look one way but they come out looking another way and that's what people observe. You see someone on the street and essentially what you notice about them is the flaw."<ref name=Kimmelman2004 /><ref name=Monograph1972/>{{rp|1}} *"They are the proof that something was there and no longer is. Like a stain. And the stillness of them is boggling. You can turn away but when you come back they'll still be there looking at you."<ref name=Revelations/>{{rp|226}}<ref name=Jacob2018>{{cite book |last1=Jacob |first1=John P. |title=A box of ten photographs |date=2018 |publisher=Aperture |location=New York |isbn=978-1597114394}}</ref>{{rp|51}} *"I never have taken a picture I've intended. They're always better or worse."<ref name=Monograph1972/>{{rp|15}} *"For me the subject of the picture is always more important than the picture. And more complicated. I do have a feeling for the print but I don't have a holy feeling for it. I really think what it is, is what it's about. I mean it has to be of something. And what it's of is always more remarkable than what it is."<ref name=Monograph1972/>{{rp|15}} *"Nothing is ever the same as they said it was. It's what I've never seen before that I recognize."<ref name=Artforum1971>{{cite journal |last1=Arbus |first1=Diane |title=Five Photographs by Diane Arbus |journal=Artforum |date=May 1971 |volume=9 |issue=9 |url=https://www.artforum.com/print/197105 |accessdate=13 November 2018}}</ref><ref name=Revelations/>{{rp|219}} *"I work from awkwardness. By that I mean I don't like to arrange things. If I stand in front of something, instead of arranging it, I arrange myself."<ref name=Monograph1972/>{{rp|12}}<ref>{{cite magazine |last1=Als |first1=Hilton |title=Arbus Speaks |url=https://www.newyorker.com/books/page-turner/arbus-speaks |accessdate=19 November 2018 |magazine=The New Yorker |date=26 September 2011}}</ref> ==Njikọ=== {{reflist}} {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Arbus, Diane}} [[Category:Ndi dị ndụ]] s3j0oubdgifuwu2puvpj2x2yvh3xzs2 Florence Bascom 0 3210 13580 2023-05-05T15:22:02Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:Florence_Bascom|Florence Bascom]]''' (Julaị 14, 1862 – June 18, 1945) bụ ọsụ ụzọ maka ụmụ nwanyị dịka ọkà mmụta ihe gbasara mbara ala na onye nkuzi, na 1893 ịbụ nwanyị mbụ nwetara nzere PhD na mahadum [[w:Johns_Hopkins_University|Johns Hopkins University]] na 1896 bụrụ nwanyị mbụ rụrụ ọrụ na [[w:United_States_Geological_Survey|United States Geological Survey]]. . Ndị ọkà mmụta banyere mbara ala na-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Florence_Bascom|Florence Bascom]]''' (Julaị 14, 1862 – June 18, 1945) bụ ọsụ ụzọ maka ụmụ nwanyị dịka ọkà mmụta ihe gbasara mbara ala na onye nkuzi, na 1893 ịbụ nwanyị mbụ nwetara nzere PhD na mahadum [[w:Johns_Hopkins_University|Johns Hopkins University]] na 1896 bụrụ nwanyị mbụ rụrụ ọrụ na [[w:United_States_Geological_Survey|United States Geological Survey]]. . Ndị ọkà mmụta banyere mbara ala na-ezo aka na Bascom dị ka "nwanyị mbụ na-ahụ maka mbara ala na America". ==Ihe ndị okwuru== *Ọ bụ ezie na nchọpụta ala nke ugwu ndịda ejirila nlezianya na nkeji oge na ndị ọkà mmụta ala nwere ike na-eduzi, ọ dịbeghị mgbe a nyochachara petrography nke nkume ya. Ejibeghị microscope iji nyere aka n'ịchọpụta ọdịdị na mmalite nke okwute, yana mezie mmetụta ndị nwere agba site n'echiche ndị eburu ụzọ chepụta ma ọ bụ site na ahụmahụ karịa ma ọ bụ na-erughị oke na nhazi sedimentary. N'okpuru nyocha nke microscopic na nyocha ntụnyere nke lavas na-adịbeghị anya, ọnụ ọgụgụ na-arịwanye elu nke ihe a na-akpọ nkume sedimentary na-egosi na ọ bụ ihe na-adịghị mma. **** Bascom, Florence (1896) "[https://archive.org/details/ancientvolcanic00bascgoog The ancient volcanic rocks of South Mountain, Pennsylvania]" ''Pennsylvania US Geological Survey Bulletin'' No. 136. *Mmasị nke nchọta ọ bụla na-achọ eziokwu adịghị na nhụta ahụ, bụ nke kachasị mma na-achọpụta na ọ bụ nnọọ ikwu, kama na nchụso, ebe a na-ebute ike niile nke uche na àgwà ma tinye uche na ọrụ ahụ. Mmadụ na-enwe mmetụta na ya na ihe na-adịghị agwụ agwụ ma na-enweta ọṅụ nke karịrị nkwupụta na-ada ụda abyss nke sayensị na ihe nzuzo nke uche na-enweghị njedebe. **** Smith, Isabel Fothergill (1981) ''The Stone Lady: a Memoir of Florence Bascom''. Cited in Earth Sciences History: Journal of the History of the Earth Sciences Society (992), Vols. 11-12, 39. *Ọ bụ ngosipụta na-adọrọ mmasị nke omume nke ụfọdụ ndị nkatọ ọha na eze banyere mgbanwe, na mgbe ọzụzụ nke ụmụ nwanyị na mbụ na-ekpe ikpe, e nwere mkpesa na-eti mkpu na ahụike ụmụ agbọghọ na-emebi; ugbu a otu klas nke ndị nkatọ ọha na eze na-eme mkpesa n'olu dara ụda na ụmụ nwanyị kọleji bụ "Amazons." **** Bascom, Florence (1924–1925). "[http://content.wisconsinhistory.org/cdm/ref/collection/wmh/id/4544 The University in 1874–1887]". ''The Wisconsin Magazine of History''. [https://en.wikipedia.org/wiki/Wisconsin_Historical_Society Wisconsin Historical Society]. pp. 300–308. Retrieved 13 December 2022. *M na-ekwu mgbe niile na ọ dịghị uru ịbụ naanị otu ụdị .... M bukwanu nganga na eziokwu na ụfọdụ n'ime ndị kasị mma na-arụ ọrụ na geology taa site na ụmụ nwanyị, ogo na nke ndị ikom mere, e. ụmụ akwụkwọ m mere .... ndị a niile bụ ụmụ agbọghọ ama ama bụ ndị ga-abụ otuto na sayensị nke geology. **** Bascom, Florence (1931), letter to Professor Herman Fairchild referenced in Schneiderman, JS (1997), [https://www.researchgate.net/publication/242672453_A_Life_of_Firsts_Florence_Bascom A Life of Firsts: Florence Bascom], ''GSA Today''. ==Ihe ekwuru banyere ya== *Ma eleghị anya, ọ dịghị onye ga-amata ihe isi ike nile ọ zutere, ma nke nta nke nta, o nwetara nzube ya nke ime ka ngalaba ya bụrụ otu n'ime ndị kasị mma na mba ahụ. *Na ọ maara isiokwu ahụ ma kpebie ime ya ọpụrụiche bụ ihe na-egosi obi ike ya na mkpebi siri ike nke na-ahụghị ihe ọ bụla siri ike. ** Ogilvie, Ida H., 1945, [https://www.science.org/doi/10.1126/science.102.2648.320 Florence Bascom 1862–1945]: ''Science'', v. 102, p. 320–321 ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Florence Bascom|Florence Bascom]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Florence Bascom|Florence Bascom]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Bascom, Florence}} ag1trzvdfy85o2vwgltmuwx8dqtier2 Nancy A. Moran 0 3211 13790 13789 2023-06-01T12:51:27Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Nancy A. Moran|Nancy A. Moran]]''' (born 21 December 1954) (amụrụ 21 Disemba 1954) bụ onye America [[w:Evolutionary biology|evolutionary biologist]], prọfesọ, na onye nchoputa nke Yale Microbial Diversity Institute. ==Ihe ndị o kwuru== *[[w:heteroecious|Heteroecious]] dị ka nsonaazụ nke polymorphism oge nke [[w:Aphid | aphid]], nke na-eme ka ụfọdụ morphs (fundatrices) bụrụ ihe mgbochi evolushọn karịa ndị ọzọ (ụmụ nwanyị okpomọkụ) na ikike ha inweta ndị ọbịa. Ụfọdụ ahịrị aphid agbanarị mmachi a site n'iji dochie morph nke nna ochie ma na-anọkwa n'afọ niile na ndị ọbịa nke abụọ mbụ, si otú ahụ ghọọ nke abụọ autoecious. Ọtụtụ n'ime nnukwu na ụdị nwere ọgaranya dị iche iche nke Aphidinae na herbaceous angiosperms eleghị anya sitere na ndị nna ochie na-egosi mbelata oge ndụ. *Ihe akaebe banyere ndụ na paleobotanical na-egosi na e jikọtara aphid subtribe Melaphidina na [[w: Sumac|sumac]] osisi nnabata kemgbe mmalite [[w:Eocene | Eocene]] mgbe a na-ekesa osisi ndị a n'ofe [[w: Beringia|Bring land bridge]]. Nnwale mbufe na-egosi na ụdị ndị America, [[w:Melaphis rhois|'Melaphis rhois'']], na-egosi usoro ndụ dị mgbagwoju anya na-adịghị ahụkebe, dịka nke a maara na melaphidines ndị China, ebe ọgbọ ụfọdụ na-eri nri na mosses dịka osisi ndị ọzọ na-anabata ya. Dị ka ọ dị na njikọ ya na sumac, usoro ndụ mgbagwoju anya a nwere ike ịbụ nke emebere n'usoro usoro melaphidine tupu mgbagha ndịda nke sumac site na Alaska afọ 48 gara aga. Ihe atụ a na-egosi na enwere ike ikpebi mmekọrịta na akụkọ ndụ ndụ nke ndị mmadụ n'oge a gosipụtara, n'akụkụ dị ukwuu, site na nkwa evolushọn ndị e mere n'oge gara aga. *Usoro ndụ nke na-agụnye usoro dị iche iche, nke dị iche na ọdịdị ọdịdị na-achị n'etiti ụmụ anụmanụ. ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Nancy A. Moran|Nancy A. Moran]]Na wikipedia bekee *Edemede[[w:en:Nancy A. Moran|Nancy A. Moran]]Na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Moran, Nancy A.}} lgv88w7oacmm7irtwjnk6ij3ju6cdqh Margaret Elizabeth Sangster 0 3212 13583 2023-05-05T15:26:02Z Nelospecial 404 Jiri '[[w:ig: Margaret Elizabeth Sangster|Margaret Elizabeth Sangster]] Febụwarị 22, 1838 – June 3, 1912) bụ onye America na-ede uri, ode akwụkwọ na onye nchịkọta akụkọ ama ama na ngwụcha 19th na mmalite narị afọ nke 20. ==Ihe Ndi Okwuru== ==='' Okwu ndị amaara Bartlett'', ed 10. (1919)=== *Ọ dịbeghị mgbe oge opupu ihe ubi, N'oge gara aga, n'agbanyeghị na snow na-egbu oge, Na sap a kpalitere na ntakwu nta Nke ifufe Ndida, di utọ na nke di...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[w:ig: Margaret Elizabeth Sangster|Margaret Elizabeth Sangster]] Febụwarị 22, 1838 – June 3, 1912) bụ onye America na-ede uri, ode akwụkwọ na onye nchịkọta akụkọ ama ama na ngwụcha 19th na mmalite narị afọ nke 20. ==Ihe Ndi Okwuru== ==='' Okwu ndị amaara Bartlett'', ed 10. (1919)=== *Ọ dịbeghị mgbe oge opupu ihe ubi, N'oge gara aga, n'agbanyeghị na snow na-egbu oge, Na sap a kpalitere na ntakwu nta Nke ifufe Ndida, di utọ na nke di ala; Ọ dịbeghị mgbe oge opupu ihe ubi Mgbe buds chefuru ịfụ. ** ''Mkpalite''. *Amam—ma ogwe aka m tọgbọ chakoo,<br>Nke ahụ ji obi ụtọ na-apịaji asaa,<br>Na obi nne dị n'ime m<br>Ọ fọrọ nke nta ka agụụ gụchaa eluigwe. **''Ụmụaka á nọ n'ụlọ''. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sangster, Margaret}} i2dzdl084sniqrudoqz69mintwnq3w2 Melissa cristina márquez 0 3213 13792 13791 2023-06-01T12:54:40Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Melissa Cristina Márquez|Melissa Cristina Márquez]]''' bụ onye Puerto Rico Amerika bụkwa onye ọkà mmụta ihe ọmụmụ mmiri na nzikọrịta sayensị ma burukwa onye na-ekwurịta okwu sayensị] . Ọ na-amụ [[w:Chondrichthyes|chondrichthyans]],ma [[w:nnukwu shark ọcha | nnukwu shark ọcha]]. ==Ihe ndị o kwuru== *Ndụmọdụ m bụ nweta akara ule dị mma, soro agụụ gị, wee gbalịa wepụta onwe gị na aquariums ma ọ bụ ebe ngosi nka nke na-enye gị ohere ịmekọrịta ụmụ anụmanụ.**[https://www.sharks.org/blog/2020/6/12/interview-with-melissa-cristina-mrquez 2020 interview] with sharks.org *Ndị nlereanya m bụ Eugenie Clark (RIP) na [David Attenborough]], ruo taa! Ha abụọ mere ka ụwa dị ndụ dị ndụ nye m, enweghị m ike ikele ha nke ọma maka otú ha si kpụzie echiche m banyere anụ ọhịa na ihe ndị e kere eke.**[https://www.sharks.org/blog/2020/6/12/interview-with-melissa-cristina-mrquez 2020 interview] with sharks.org === [https://www.oceans-research.com/interview-marine-biologist-melissa-cristina-marquez/ Interview with Oceans Research (2018)] === *Iji chebe ihe ọ bụla, ịkwesịrị ịma banyere ya, na ilekọta ya, ịkwesịrị ịma na ọ dị ebe ahụ. Ma, ọ bụghị onye ọ bụla enweela obi ụtọ ịga leta oké osimiri, ma ọ bụ hụ ihe na-eme n'oké osimiri. Enwere m olile anya na site n'atumatu m, enwere m ike igosi ndi mmadu nnukwu mma okike na oke ohia di egwu nke ebe obibi mmiri anyi nwere. Ebumnobi nke ọrụ nchekwa m bụ ime ka ndị mmadụ pụta na ekele maka mkpa oke osimiri anyị siri dị, nghọta ka mma nke otu ebe obibi niile si ejikọta, nsogbu nke oke osimiri na-eche ihu na ihe anyị nwere ike ime iji nyere aka. *Ịhụ nnukwu ndị ọcha na ebe obibi ha, dị iche na nnukwu anụ ọtụtụ ndị na-ese ha ka ha bụrụ, meghere anya m n'ezie ka ha si bụrụ ndị ọjọọ ma mee ka m chee otú ndị mmadụ si bịa na nkwubi okwu ahụ. *M tolitere na-eche ebe ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ n'oké osimiri nọ, karịsịa ndị Latinas, ma na-enwe obi abụọ ma m nwere ike ịbanye n'ọhịa nke yiri ka ọ naghị anabata ndị nta. Enwere m olileanya site n'ịhụ m, na ọrụ m, na onye ọ bụla nke nzụlite ọ bụla na-eche, "Huh. Ọ bụrụ na nwa agbọghọ a sitere na obere agwaetiti Caribbean nwere ike ime ya, otú ahụ ka m nwere ike." ==Njiko mpụga== Edemede[[w:enMelissa Cristina Márquez|Melissa Cristina Márquez]] Na wikiquote bekee Edemede [[w:enMelissa Cristina Márquez|Melissa Cristina Márquez]] Na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Márquez, Melissa}} 8pxeoqlq5dd1lsfgz33jqf5nasnz4a8 Scholastique Mukasonga 0 3214 14296 13816 2023-08-18T23:26:50Z Pikariisi 507 File wikitext text/x-wiki [[File:Scholastique Mukasonga - salon du livre Genève 2012.jpg|thumb|Scholastique Mukasonga (2012)]] [[w:ig:Scholastique Mukasonga|Scholastique Mukasonga]](amụrụ na 1956), bụ onye Rwandan onye odee French amụrụ na mpaghara Gikongoro mbụ nke Rwanda. ==Ihe Ndi Okwuru== *Mama, anọghị m ebe ahụ i kpuchie ahụ gị na ihe m hapụrụ bụ okwu… ugboro ugboro, ahịrịokwu m na-akpa mkpuchi maka ahụ gị na-efu efu. **[https://www.theguardian.com/books/2022/apr/03/the-barefoot-woman-by-scholastique-mukasonga-review-extraordinary-tribute-to-motherhood, Scholastique Mukasonga kwuru, Na mmalite] ( The Guardian, Sun 3 Eprel 2022) ==Njiko Mpuga== Edemede [[q: Scholastique Mukasonga|Scholastique Mukasonga]] Na wikikwootu bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Scholastique Mukasonga}} ow1ad73ae5ykbqw67ikb23599u0undj Amy Arnsten 0 3215 13586 2023-05-05T15:50:29Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amy Arnsten|Amy F.T. Arnsten]]'''bụ ọkà mmụta akwara ozi [[neuroscientist]] nke America. Ọ bụ Albert E. Kent Prọfesọ nke Neuroscience na Prọfesọ nke Psychology yana onye otu Kavli Institute of Neuroscience na Mahadum [[Yale University]]. ==Ihe ndị okwuru== *Ọbụna obere nrụgide na-enweghị nchịkwa nwere ike ime ka mfu ngwa ngwa ma dị egwu nke ikike ọgụgụ isi nke prefrontal, na mkpughe nrụgide ogologo oge na-ebute mg...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amy Arnsten|Amy F.T. Arnsten]]'''bụ ọkà mmụta akwara ozi [[neuroscientist]] nke America. Ọ bụ Albert E. Kent Prọfesọ nke Neuroscience na Prọfesọ nke Psychology yana onye otu Kavli Institute of Neuroscience na Mahadum [[Yale University]]. ==Ihe ndị okwuru== *Ọbụna obere nrụgide na-enweghị nchịkwa nwere ike ime ka mfu ngwa ngwa ma dị egwu nke ikike ọgụgụ isi nke prefrontal, na mkpughe nrụgide ogologo oge na-ebute mgbanwe ụkpụrụ ụlọ na dendrites prefrontal. **[https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19455173/] Amy Arnsten on Stress signalling pathways that impair prefrontal cortex structure and function *Ọ nweghị ihe dị iche n'ihe gbasara ahụike uche na ihe gbasara akwara ozi. **[https://www.courant.com/coronavirus/hc-news-coronavirus-stress-brain-yale-new-haven-20200810-vmhjxdqoifhkzlyk7sibuhjjty-story.html] on neurology ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Amy Arnsten|Amy Arnsten]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en:Amy Arnsten|Amy Arnsten]] na Wikikwootu bekee ei30j9tvzd2yc7t4bw7qk9i058iyxec Vera Mae Green 0 3216 13716 13587 2023-05-06T10:42:28Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wig:Vera Mae Green|Vera Mae Green]]''' (amuru na Septemba 6, 1928 - JỌNỌỌ BRAVE, onye nkuzi, onye nkuzi, ọmụmụ akwụkwọ, ọmụmụ nwa akwụkwọ na ọmụmụ ihe banyere ịda ogbenye na ndị ogbenye. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ihe ndị ruuru mmadụ na-ehipụta dị ka isiokwu kachasị sie ike n'okwu ọnụ nke mba ụwa. Ọ bụ ezie na ọ gaghị ekwe omume ịchọta gọọmentị na-akwado mbibi nke ikike niile mmadụ, ọ gaghị ekwe omume ịchọta gọọmentị mere ka ikike mmadụ niile kwe omume. **Nelson, Jack L.; Green, Vera M. (1980). '' International Human Rights: Issues Contemporary ''. Stanfordville, NY: Otu na-ebipụta ikike mmadụ. p. vii. {{ISBN|0-930576-37-3}}. *Ikike ụwa nke ụwa bụ okwu siri ike na ịdị mma nke ndụ n'ọdịnihu na kwesịrị inweta nyocha dị ukwuu. Enwere ike ịba ụba nke nchọgharị a site na iji nke e ji arụ ọrụ, usoro ọtụtụ nke na-abụghị omenala na / ma ọ bụ nke mba kamakwa na mba. Usoro dị otú a nwere ike belata ọchịchọ nke nsogbu ndị mmadụ na-arụ ọrụ n'ọtụtụ ụzọ. **Nelson, Jack L.; Green, Vera M. (1980). ''Oruuru mmadu mba ofesi: Okwu nke oge a''. Stanforville, NY: Otu na-ebipụta ikike mmadụ. p. 344. {{ISBN|0-930576-37-3}}. *Enweghị nghọta nke akụkọ banyere ndị isi ojii na United States, gụnyere ọdịiche nke ọrụ ohu, yana usoro usoro ọmụmụ dị nso na-adịbeghị anya emeela ka ịtụgharị uche na-adịbeghị anya, n'oge gara aga na ugbu a; Nke a, n'aka nke ya, na-eme ka ụzọ maka esemokwu dị n'ime (n'etiti ndị isi ojii). **Green, Vera M. (1970). "The Confrontation of Diversity within the Black Community". ''Human Organization''. '''29''' (4): 271. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Vera Mae Green|Vera Mae Green]] na Wikipidia bekee * Edemede [[q:Vera Mae Green|Vera Mae Green]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Green, Vera Mae)}} nydd7d69hcnkicxpxsumps1iyoteca9 Kelly Evans 0 3217 13588 2023-05-05T16:14:37Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[W:Kelly Evans|Kelly Evans]]'''(amuru July 17, 1985) bu onye nta akuko America na onye na-akwado nri nri nri na CNBC ozi ahia ahia. ==Ihe ndị okwuru== *Enwere ọtụtụ oghere ọrụ, nsogbu na-abawanye site na oke "ọchịchọ nke mmụọ" nke ihe mkpali niile kpatara, yana kwa site na enweghị ndị ọrụ kwabatara nkịtị maka ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọrịa. **[https://www.cnbc.com/2022/08/08/kelly-evans-the-complete...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Kelly Evans|Kelly Evans]]'''(amuru July 17, 1985) bu onye nta akuko America na onye na-akwado nri nri nri na CNBC ozi ahia ahia. ==Ihe ndị okwuru== *Enwere ọtụtụ oghere ọrụ, nsogbu na-abawanye site na oke "ọchịchọ nke mmụọ" nke ihe mkpali niile kpatara, yana kwa site na enweghị ndị ọrụ kwabatara nkịtị maka ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọrịa. **[https://www.cnbc.com/2022/08/08/kelly-evans-the-completely-misunderstood-us-economy.html] *Ọ bụrụ na ndị ọrụ ọha chọrọ idobe ntụkwasị obi ha, ha kwesịrị ịnakwere eziokwu a. Ọ dịghị onye na-ekweta na nke a bụ nnukwu akụ na ụba, ma ọ bụ na-enwe mmasị ịnụ stats na-egbuke egbuke banyere ọrụ ike. Ndị mmadụ chọrọ ka obi sie ndị mmadụ ike na ndị isi anyị na-ahụ nsogbu ahụ, ghọta etu ha si bute ya, ma na-agba mbọ n'ezie idozi ya. **[https://www.cnbc.com/2022/07/29/kelly-evans-the-word-thats-actually-being-avoided.html] *Enwere ike ị nweta mpụta dị ka ụtụ isi ikuku, mmachibido iwu mbupụ, ma ọ bụ usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị ọzọ na-etinye ihe ize ndụ na-edebe ndị nwere ike ibuga n'akụkụ. **[https://www.cnbc.com/2022/05/27/kelly-evans-the-energy-crisis-will-keep-getting-worse.html] *Ebibiri ụlọ ọrụ mmanụ na gas site na afụ shale gbawara afọ iri gara aga, na nkwụghachi azụ na ụkọ ọrụ na-egbochi ya ịgbanye ngwa ngwa ugbu a. Enwere ike ị nweta mpụta dị ka ụtụ isi ikuku, mmachibido iwu mbupụ, ma ọ bụ usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị ọzọ na-etinye ihe ize ndụ na-edebe ndị nwere ike ibuga n'akụkụ. **[https://www.cnbc.com/2022/05/27/kelly-evans-the-energy-crisis-will-keep-getting-worse.html] ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Kelly Evans|Kelly Evans]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Kelly Evans|Kelly Evans]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Evans, Kelly}} 9z9e5jw3y50aa3n73aucejjt7ywfs75 Guo Jingjing 0 3218 13591 2023-05-05T16:33:29Z Shugapeary 393 Jiri '[[w:Guo Jingjing|Guo Jingjing]]''' ('''Chinese''': 郭晶晶) (amụrụ na [[October 15]], [[1981]]) bụ nwanyị China larala ezumike nka [[w: diving (sport)|diver]], na onye meriri ọla edo n’egwuregwu Olympic ọtụtụ oge na onye mmeri ụwa. ==Ihe Ndi Okwuru== *Na oge 80s na 90s, ọ bụghị ọtụtụ ndị maara ihe ndakpu mmiri bụ na amaghị m n'ezie ihe ọ pụtara. Mgbe m nụrụ okwu ahụ bụ 'mmiri' n'asụsụ Chinese na-akpọ 'mmiri mmiri', e...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[w:Guo Jingjing|Guo Jingjing]]''' ('''Chinese''': 郭晶晶) (amụrụ na [[October 15]], [[1981]]) bụ nwanyị China larala ezumike nka [[w: diving (sport)|diver]], na onye meriri ọla edo n’egwuregwu Olympic ọtụtụ oge na onye mmeri ụwa. ==Ihe Ndi Okwuru== *Na oge 80s na 90s, ọ bụghị ọtụtụ ndị maara ihe ndakpu mmiri bụ na amaghị m n'ezie ihe ọ pụtara. Mgbe m nụrụ okwu ahụ bụ 'mmiri' n'asụsụ Chinese na-akpọ 'mmiri mmiri', enwere m foto nke ezinụlọ na-egwu mmiri n'ụrịkọ n'oge okpomọkụ-ma achọrọ m ịnweta nke ahụ. **[https://www.tatlerasia.com/the-scene/people-parties/taking-the-plunge-with-guo-jingjing "Na-eji Guo Jingjing mee ihe" na ''Tatler Asia''] (Nọvemba 25, 2014) ) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Guo, Jingjing}} q3koyha01a7d4sy8di7474f3q8te4pt Aitana Bonmati 0 3219 13592 2023-05-05T16:36:19Z Ogechi02 399 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Aitana Bonmati|Aitana Bonmati]]''' (amụrụ 18 Jenụwarị 1998) bụ onye egwuregwu bọọlụ Spanish nke na-egwu egwu dị ka onye ọkpọ egwuregwu bọọlụ FFC Barcelona. Ọ bụkwa onye otu egwuregwu mba ụmụ nwanyị Spain. ==Ihe ndi ekwuru Maka Aitana Bonmati== *Echere m na ihe kacha mkpa bụ ka mmadụ nwee obi ụtọ na ịdị mma n'ebe ọ nọ, ọ bụghị ego. ** [https://www.bettitude.com/blog/aitana-bonmati-to-decide-fut...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Aitana Bonmati|Aitana Bonmati]]''' (amụrụ 18 Jenụwarị 1998) bụ onye egwuregwu bọọlụ Spanish nke na-egwu egwu dị ka onye ọkpọ egwuregwu bọọlụ FFC Barcelona. Ọ bụkwa onye otu egwuregwu mba ụmụ nwanyị Spain. ==Ihe ndi ekwuru Maka Aitana Bonmati== *Echere m na ihe kacha mkpa bụ ka mmadụ nwee obi ụtọ na ịdị mma n'ebe ọ nọ, ọ bụghị ego. ** [https://www.bettitude.com/blog/aitana-bonmati-to-decide-future-in-coming-weeks/ "Aitana Bonmati To Decide Future In Coming Weeks"], Betti Sports Blog *Ndị egwuregwu kachasị mma nwere ọgụgụ isi, nwee ike ịgụ egwuregwu ahụ, ịtụ anya ihe, **[https://www.bettitude.com/blog/aitana-bonmati-to-decide-future-in-coming-weeks/ "Aitana Bonmati To Decide Future In Coming Weeks"], Betti Sports Blog *Psychology bụ ngwá ọrụ dị mkpa maka onye ọ bụla, ọ bụ ezie na ọ bụghị onye ọ bụla nwere ike imeli ya. **[https://thecanadian.news/interview-with-aitana-bonmati-my-best-football-appears-when-i-dont-think-because-i-show-myself-as-i-am/ "Interview with Aitana Bonmatí: “Egwuregwu bọọlụ kacha mma na-apụta mgbe m na-echeghị n'ihi na m na-egosi onwe m dị ka m”"], Akụkọ ndi Canada (Eprel 20, 2022) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Aitana Bonmati|Aitana Bonmati]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Aitana Bonmati|Aitana Bonmati]] Na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Bonmati, Aitana}} fm87785gdh26qzmue7owtfqd7itz868 Josephine bakhita 0 3220 13593 2023-05-05T16:39:11Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Bakhita Szent Jozefina.jpeg|thumb|Ọ bụrụ na m ga-ezute ndị ikom ahụ tọọrọ m, ma ọ bụ ọbụna ndị tara m ahụhụ, m ga-egbu ikpere n’ala wee susuo aka ha ọnụ, n’ihi na nke ahụ emebeghị, agaghị m abụ Onye Kraịst na onye okpukpe taa.]] '''[[w:ig:Josephine Bakhita|Josephine Margaret Bakhita]]''' (ihe dị ka 1869 – 8 Febrụwarị 1947) bụ [[Sudan]]ese-[[Italian|Italian]] [[w:Canossians | Canossian]] [[nun]] ony...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Bakhita Szent Jozefina.jpeg|thumb|Ọ bụrụ na m ga-ezute ndị ikom ahụ tọọrọ m, ma ọ bụ ọbụna ndị tara m ahụhụ, m ga-egbu ikpere n’ala wee susuo aka ha ọnụ, n’ihi na nke ahụ emebeghị, agaghị m abụ Onye Kraịst na onye okpukpe taa.]] '''[[w:ig:Josephine Bakhita|Josephine Margaret Bakhita]]''' (ihe dị ka 1869 – 8 Febrụwarị 1947) bụ [[Sudan]]ese-[[Italian|Italian]] [[w:Canossians | Canossian]] [[nun]] onye biri na Italy afọ iri anọ na ise, mgbe ọ nọsịrị. a [[Ohu na Sudan |ohu na Sudan]]. Na 2000, [[Chọọchị Katọlik] kpọpụtara ya [[senti]]. ==Ihe ndị o kwuru== Dịrị mma, hụ Onyenwe anyị n'anya, kpee ekpere maka ndị na-amaghị Ya. Lee nnukwu amara ọ bụ ịmara Chineke!**[https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20001001_giuseppina-bakhita_en.html "Josephine Bakhita (1869-1947)", The Holy See]. *Mgbe mmadụ hụrụ onye ọzọ n'anya nke ukwuu, ọ chọsiri ike izute onye ahụ. n'ìhi gini kwa ka m'nātu egwu ọnwu? Ọnwụ na-ewetara anyị Chineke.**[https://www.vatican.va/spirit/documents/spirit_20010112_bakhita_en.html "Goodness and missionary zeal", The Holy See]. *Mgbe m hụrụ anyanwụ, ọnwa na kpakpando, asịrị m n'obi m: Ònye pụrụ ịbụ Nna-ukwu nke ihe ndị a mara mma? Ma enwere m nnukwu ọchịchọ ịhụ ya, ịmara Ya na ịsọpụrụ Ya.**[https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20001001_giuseppina-bakhita_en.html "Josephine Bakhita (1869-1947)", The Holy See]. *M na-emere ha ebere! Ihe ịrụ ụka adịghị ya na ha amaghị banyere nhụjuanya ha kpataworo m. Ha bụ ndị nna ukwu na mụ onwe m bụ ohu. Dị nnọọ ka ọ dị anyị mma ime ihe ọma, otú ahụ ka ọ bụkwa ihe dị otú ahụ ka ha na-eme ka ha na-akpa àgwà ka m. Ha mere otú ahụ n’ihi àgwà ha, ọ bụghị n’ihi ajọ omume. **[https://www.vatican.va/spirit/documents/spirit_20010112_bakhita_en.html "Goodness and missionary zeal", The Holy See]. ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:en:Josephine Bakhita|Josephine Margaret Bakhita]] Na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Bakhita, Josephine}} mvgwy3rry9g3lsm12sdmlp3m24pfp5c Laura Ingraham 0 3221 13595 13594 2023-05-05T16:46:54Z Epiphanus Jide 396 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Laura Ingraham|Laura Anne Ingraham]]'''(amuru June 19, 1963) bu onye nnabata ihe onyonyo nke America. Ọ bụbu onye ọbịa nke The Ingraham Angle na Fox News Channel kemgbe Ọktoba 2017, ọ bụkwa onye nchịkọta akụkọ-isi nke LifeZette. Ọ na-akwadobu ihe ngosi redio syndicated nke mba Laura Ingraham Show. ==Ihe ndị okwuru== *Anyị na-arụ ọrụ maka nzukọ kpọrọ anyị asị. ** Text message (November 16, 2021) to [[Tucker Carlson]] and [[Sean Hannity]], cited in [https://nymag.com/intelligencer/2023/05/all-the-texts-fox-news-didnt-want-you-to-read.html "All the Texts Fox News Didn’t Want You to Read"] ''New York Intelligencer'' (May 3, 2023) *Kedu ihe nwoke mara mma dị nro ga-amata maka ichebe onye ọ bụla? ** [https://www.youtube.com/watch?v=fEA6f9pcCAM Laura Ingraham: This was never about the virus] (February 14, 2022) ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Nna anyị bụ onye Nazi nwere ọmịiko, onye na-akpa ókè agbụrụ, onye na-emegide ndị Juu na onye na-edina ụdị onwe. Dị ka nna dị ka nwa nwanyị? ** Brother Curtis Ingraham [https://www.facebook.com/watch/?v=378630409281069 Facebook video], cited 13 September 2018 by [https://www.nbcnews.com/feature/nbc-out/she-s-monster-laura-ingraham-s-gay-brother-lashes-out-n909456 NBC article *Lois Griffin: Ehee, ònye bụ nwanyị ahụ na-acha ọcha dị egwu nke ezinụlọ ya kpọrọ ya asị?" Onye ọzụzụ atụrụ isi: Laura Ingraham. ** Exchange at the end of ''Family Guy'' season 21 episode 3 “A Wife-Changing Experience” (October 9, 2022) ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Laura Ingraham|Laura Ingraham]] na Wikipedia bekee **Edemede [[w:en:Laura Ingraham|Laura Ingraham]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Ingraham, Laura}} suzfef1cm3mryctz7dlj7it44kwh5ue Torrie Wilson 0 3222 13596 2023-05-05T16:47:32Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Torrie Wilson|Torrie Anne Wilson]]''', ([[July 24]], [[1975]]) bụ onye mgba mgba, ihe nlere anya, onye asọmpi ahụike na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka oge ya na World Wrestling Entertainment (WWE, na mbụ World Wrestling Federation). ==Ihe ndi okwuru== === WWE ụlọ nzukọ ama ama nnabata (2019) === <small>[https://www.pwinsider.com/ViewArticle.php?id=125512&p=2 Mezue 2019 WWE Hall of Fame emume mkpuchi ndụ]</small> * Ruo iz...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Torrie Wilson|Torrie Anne Wilson]]''', ([[July 24]], [[1975]]) bụ onye mgba mgba, ihe nlere anya, onye asọmpi ahụike na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka oge ya na World Wrestling Entertainment (WWE, na mbụ World Wrestling Federation). ==Ihe ndi okwuru== === WWE ụlọ nzukọ ama ama nnabata (2019) === <small>[https://www.pwinsider.com/ViewArticle.php?id=125512&p=2 Mezue 2019 WWE Hall of Fame emume mkpuchi ndụ]</small> * Ruo izu abụọ m na-enwe nkụda mmụọ, m na-erikwa izu abụọ, na-edozi cheese, moose chocolate, cherry pie ihe ọ bụla nne nne m nwere n'ime friji ya. Ma laghachi n'ụlọ akwụkwọ guzoro n'èzí naanị m, ebe a na-abịa "Mr Suave", n'ezie gbalịrị ịrụ ọrụ onwe m ka ọ dị mma, ọ bụghị na nwa agbọghọ ahụ na-eme ihere dị ka igwu egwu na ọ dị mma na mgbe ọ rutere n'akụkụ m ọ na-ekwu, ¡Gịnị elu fatto, gini mere gi? wee chụpụ m gburugburu ogige egwuregwu na-eti fatto, abụba. Ọ dị mma ịga ụlọ akwụkwọ n'ụbọchị ahụ bụ njem kachasị njọ m nwetụrụla ná ndụ m, ọ dị m ka onye na-efunahụ m, ana m akwa ákwá n'anya m, agara m n'ụlọ kpọchiri onwe m n'ime ụlọ m ogologo ụbọchị niile, naanị ihe m nọ na-eche bụ ee. Chukwu m! Abụ m onye efu dị ka achọghị m ịbụ nwa agbọghọ ahụ, achọghị m ịbụ onye ihere, abụba dị egwu, dị ka achọghị m ịbụ nwa agbọghọ ahụ, ekwekwara m nkwa ebe ahụ na Terry ga-eri okwu ọjọọ ya. ** Wilson na-ekwu maka akụkọ ifo sitere na 1984 gbasara otu nwoke jụrụ ịbụ enyi ya nwoke. * Ihe bụ na, anyị niile na-eche na egwu bụ naanị ihe ị na-ahọrọ imeri ma ọ bụghị, anyị niile na-eche ya ihu n'ụzọ ụfọdụ ị na-ekwesịghị ịbụ na a ogbo ma ọ bụ ịzụ ụmụ, na-azụ ahịa, na-ekwu okwu na ihe ị kwenyere na ọ nwere ike ịtụ anyị niile egwu. * Egwu nwere naanị otu onye iro, nke ahụ bụ onye nwere obi ike. * Ikike bụ maka pansies, anyị achọghị ikike onye ọ bụla ka anyị bụrụ onye anyị bụ, anyị achọghị ikike ịbụ onye anyị chọrọ ịbụ. * Ajụghị m nwoke ahụ kwuru na "Torrie Wilson anọghị na WWE Hall of Fame" ma ọ bụrụ na ọ chere na ọ dị mma ma m ka bịara. Ajụghịkwa m nwoke ahụ nọ n'ebe ahụ na-agba m ume na-agwa m na m na-aṅụ ara ma ọ bụrụ na ọ chere na m ruru eru ịla akpụkpọ ụkwụ mgba mgba na ịnwale ya n'abalị na-esote. N'ihi na onye ọ bụla agaghị asị ee mana ọ nweghị onye na-abanye na mgbanaka a." * Ebumnobi m bụ igosi gị ndị Fans, na ịrụ ọrụ ahụ, ka m rụọ ọrụ nke onye m chọrọ n'ezie na m nwere ike ịnọ n'èzí mgbanaka ahụ, ụmụ nwanyị nwere obi ike siri ike nke na-atụghị egwu ịda mbà, na-atụghị egwu ịbụ sexy. , onye maara onye ọ bụ na ikwu eziokwu mara na ọ bụ ajọ omume ma onye ọ bụla kwenyere ma ọ bụ na o kweghị. * Ọ bụrụ n’ịchọrọ inwe ụdị obi ike ahụ, nke unu kụziiri m, ị ga-echefu ọdịda ahụ. * Ugbu a, achọrọ m ka unu cheta na ọ bụghị ihe niile ka ọ dị na egwu bụ onye iro na-emetụta anyị niile n'ụzọ ụfọdụ mana mgbe ị dị njikere icheta na ikike bụ maka pansies, ịkpọ oku swagger gị, yana chefuo ọdịda, ị nwere ike imeri egwuregwu gị megide egwu n'oge ọ bụla. * Achọrọ m ikele gị maka ikwe ka m bụrụ obere akụkụ nke ndụ gị yana ọtụtụ ụmụ okorobịa, akụkụ nke ntozu gị. ==Njiko mpuga== * [[w:en:Torrie Wilson|Torrie Wilson]] na Wikipidia bekee * [[commons: Torrie Wilson|Torrie Wilson]] na Wikimedia commons * [[q:Torrie Wilson|Torrie Wilson]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Wilson, Torrie}} ceea8im7l06emmzd7t2omgkvlk7mrb6 Hadia Tajik 0 3223 13597 2023-05-05T16:49:15Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wig:Hadia Tajik|Hadia Tajik]]''' (A mụrụ ya na 18 Julaị na afọ 1983) bụ [Norway | nke Norway] -2013 na onye minista nke ndị ọrụ na ihe na-elekọta mmadụ na 2021-2022. ==Ihe ndị Ọ kwụrụ== *Anyị agaghị anabata nwata dị afọ itoolu ji obere sket na ikiri ụkwụ dị elu bịa [[ụlọ akwụkwọ]. Otu ihe ahụ dịkwa maka [[hijab|headscarves]]. ** Hadia Tajik (2015) zoro aka na: " [https://www.dailysabah.com/europe/2015/12/ 05/norways-onye bụbu-muslim-mịnịsta-hadia-tajik-atụpụta iwu-mmachibido isi isi. Norway bụbu Tajik bụbu Tajik na-atụnye aha mmachi agha "'' kwa ụbọchị ', 5 Disemba 2015'. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Hadia Tajik|Hadia Tajik]] na Wikipidia bekee * Edemede [[q:Hadia Tajik|Hadia Tajik]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Tajik, Hadia}} rry7op1obg6p924a2wkqbe2x857sscs Molly Cameron 0 3224 13598 2023-05-05T16:50:36Z Ogechi02 399 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Molly Cameron|Molly Cameron]]''' (amụrụ 28 Ọgọst 1976) bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama cyclo-cross America. Ọ bụ naanị ya bụ onye na-eme egwuregwu transgender ga-asọ mpi na UCI Cyclo-cross World Cup na onye na-eme egwuregwu vegan kwetara. ==Ihe ndi o kwuru Maka Molly Cameron== *Mgbe m dị afọ iri na ise ma ọ bụ afọ iri na isii, achọpụtara m na ọ bụghị iwu na m ga-eri anụ, n’ihi ya, m kwụsịrị. Aga...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Molly Cameron|Molly Cameron]]''' (amụrụ 28 Ọgọst 1976) bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama cyclo-cross America. Ọ bụ naanị ya bụ onye na-eme egwuregwu transgender ga-asọ mpi na UCI Cyclo-cross World Cup na onye na-eme egwuregwu vegan kwetara. ==Ihe ndi o kwuru Maka Molly Cameron== *Mgbe m dị afọ iri na ise ma ọ bụ afọ iri na isii, achọpụtara m na ọ bụghị iwu na m ga-eri anụ, n’ihi ya, m kwụsịrị. Agara m [[Veganism|Vegan]] n'otu afọ ahụ m banyere n'ịgba ọsọ igwe kwụ otu ebe: 1999. M bi na San Francisco wee malite ịgba ọsọ na egwu ahụ wee biri na ụyọkọ anụ ọhịa anaghị eri anụ. N'ikwu eziokwu, ọ dịghị mgbe m nwere mmasị n'ezie iri ngwaahịa anụmanụ. Ọ bụ naanị ihe m ga-eri. Y'mara: burrito nwere cheese, pizza nwere cheese. Ma ozugbo ndị mmadụ gbara m gburugburu bụ́ ndị gosiri m na e nwere nhọrọ, akwụsịrị m iri ngwaahịa anụmanụ ozugbo. Enwere m mkpali n'ezie ịmalite iburu ọrụ maka ihe m tinyere n'ime ahụ m. ** [http://www.organicathlete.org/post/vegan-athlete-molly-cameron#.W12sVP4UlgU "Molly Cameron - Cycling"], interview with ''Organic Athlete'' (9 March 2006). ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en: Molly Cameron|Molly Cameron]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q: Molly Cameron|Molly Cameron]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Cameron, Molly}} amwpnldai4ff7l2iepjhflqa2ccfqxe Catherine of Siena 0 3225 13599 2023-05-05T16:55:42Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:St Catherine. San Domenico.jpg |thumb|The path to [[heaven]] lies through heaven, and all the way to heaven is heaven.]] '''[[w:ig:Catherine of Siena|Saint Catherine of Siena]]''' ([[March 25]], [[1347]] & ndash; [[Eprel 29]], [[1380]]) bụ Dominican Tertiary (nke mmekọ) nke Dominican Order. ==Ihe ndị o kwuru== *'''Ụzọ nke [[eluigwe]] si n'eluigwe dị, ma ụzọ niile e si aga eluigwe bụ eluigwe.''' *''Ọ bụrụ na ị bụ ihe ị kwes...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:St Catherine. San Domenico.jpg |thumb|The path to [[heaven]] lies through heaven, and all the way to heaven is heaven.]] '''[[w:ig:Catherine of Siena|Saint Catherine of Siena]]''' ([[March 25]], [[1347]] & ndash; [[Eprel 29]], [[1380]]) bụ Dominican Tertiary (nke mmekọ) nke Dominican Order. ==Ihe ndị o kwuru== *'''Ụzọ nke [[eluigwe]] si n'eluigwe dị, ma ụzọ niile e si aga eluigwe bụ eluigwe.''' *''Ọ bụrụ na ị bụ ihe ị kwesịrị ịbụ, ị ga-esure Italy niile ọkụ, ọ bụghị naanị ebe ahụ.''**([https://books.google.com/books?id=LWNjf0Z4lyQC&pg=PA305&dq=%22If+you+are+what+you+ought+to+be,+you+will+set+fire+to+all+Italy,+and+not+only+yonder%22 Letter 368 to Stefano Maconi]) ** Original Italian: ''Se sarete quello che dovete essere, metterete fuoco in tutta Italia, non tanto costì.'' ([http://www.clerus.org/bibliaclerusonline/it/emf.htm#wx Lettera 368 a Stefano Maconi]) *** Variant versions: ****'''If you are what you should be, you will set the whole [[world]] on [[fire]]!''' **** '''If you are what you should be, you will set the whole world ablaze!''' As quoted by Pope [[John Paul II]] in [http://w2.vatican.va/content/john-paul-ii/en/speeches/2001/january/documents/hf_jp-ii_spe_20010104_legionari-cristo.html | an address to the Regnum Christi Movement and the Legionaries of Christ (4 January 2001)] ***** Also as quoted by Pope [[John Paul II]] in [http://w2.vatican.va/content/john-paul-ii/en/homilies/2000/documents/hf_jp-ii_hom_20000820_gmg.html | The Closing Homily at World Youth Day, Tor Vergata, (Sunday 20 August 2000)] **** '''Be who [[God]] meant you to be and you will set the world on fire.''' ***** As quoted by Bishop [[w:Richard Chartres|Richard Chartres]] in his sermon to the Royal Wedding congregation at Westminster Abbey (29 April 2011){{fix cite<!-- published where? -->}} *'''Kwusaa eziokwu dị ka a ga-asị na ị nwere otu nde olu. Ọ bụ ịgba nkịtị na-egbu ụwa.'''**(quoted in {{Cite web| last = LifeSite| title = The heart of the Catholic Church's current crisis is the abandonment of law and doctrine - LifeSite| accessdate = 2022-06-07| date = 2022-05-05| url = https://www.lifesitenews.com/opinion/the-heart-of-the-catholic-churchs-current-crisis-is-the-abandonment-of-law-and-doctrine/}}) ** Variant versions: ***'''I see the world is rotten because of silence … speak the truth in a million voices. It is silence that kills.''' (quoted at 0:23 of {{Cite web| author = [[Randall Terry]] | title = The Silence That Kills| accessdate = 2022-06-07| date = 2020-10-19| time = 23:29| url = https://www.youtube.com/watch?v=ql2ncPIgui0}}) ** Original Italian: ''Oimé, non più tacere! Gridate con centomiglia di lingue. Veggo che, per lo tacere, el mondo è guasto, la Sposa di Cristo è impalidita'' ([http://www.clerus.org/bibliaclerusonline/it/eki.htm#q Lettera 16, "A uno grande prelato"]) *** lit.: "O alas, be silent no more! Shout with a hundred thousand tongues. I see that, through silence, the world is broken, the Bride of Christ is impaled" ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Catherine of Siena|Saint Catherine of Siena]] Na Wikiquote bekee {{wikipedia}} {{commonscat|Saint Catherine of Siena}} * {{gutenberg author| id=Catherine+of+Siena+Saint | name=Catherine of Siena}} *[http://www.newadvent.org/cathen/03447a.htm "St. Catherine of Siena" by Edmund G. Gardner] in [[w:The Catholic Encyclopedia|The Catholic Encyclopedia]] (1908) *[http://www.ewtn.com/library/MARY/CATSIENA.HTM Saint Catherine of Siena, Virgin] at [[w:EWTN|EWTN]] *[http://www.gutenberg.org/dirs/etext05/8ltcb10.txt Letters of Catherine from Gutenberg] *[http://www.intratext.com/Catalogo/Autori/AUT59.HTM Saint Catherine of Siena]: text with concordances and frequency list esd4f74jle69sgzka5zcnidtx940jol Constance Markievicz 0 3226 13600 2023-05-05T17:12:32Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:Constance Markievicz|Constance Georgine Markievicz]]''' (née '''Gore-Booth''';4 Febrụwarị 1868 – 15 Julaị 1927), nke a makwaara dị ka Countess Markievicz na Madame Markievicz, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Irish, onye mgbanwe, onye mba ụwa, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-elekọta mmadụ, na nwanyị mbụ a họpụtara na nzuko omeiwu Westminster, wee bụrụ onye minista na-ahụ maka ọrụ na mbụ. Dái...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Constance Markievicz|Constance Georgine Markievicz]]''' (née '''Gore-Booth''';4 Febrụwarị 1868 – 15 Julaị 1927), nke a makwaara dị ka Countess Markievicz na Madame Markievicz, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Irish, onye mgbanwe, onye mba ụwa, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-elekọta mmadụ, na nwanyị mbụ a họpụtara na nzuko omeiwu Westminster, wee bụrụ onye minista na-ahụ maka ọrụ na mbụ. Dáil, bụrụ onye minista minista mbụ nwanyị na Europe. Ọ jere ozi dị ka Teachta Dála maka mpaghara Dublin South site na 1921 ruo 1922 na 1923 ruo 1927. Ọ bụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Dublin St Patrick site na 1918 ruo 1922. Onye guzobere Fianna Éireann, Cumann na mBan na Irish Citizen Army, o sonyere na Ista Rising na 1916, mgbe ndị Republican Republic nwara ịkwụsị ọchịchị Britain wee guzobe Republic Republic. A mara ya ikpe ọnwụ, gbanwee ya gaa mkpọrọ ndụ n'ihi mmekọahụ ya. Na 28 Disemba 1918, ọ bụ nwanyị mbụ a họpụtara na Ụlọ Nzukọ Alaeze UK, n'agbanyeghị na ọ nọ n'ụlọ mkpọrọ Holloway n'oge ahụ yana dịka iwu pati siri dị, ọ nọghị oche ya. Kama, ya na ndị ọzọ Sinn Féin MPs (dị ka TDs) hibere Dáil Éireann nke mbụ. Ọ bụkwa otu n'ime ụmụ nwanyị mbụ n'ụwa nwere ọkwa ọkwa ọkwa, dịka onye minista na-ahụ maka ọrụ, site na 1919 ruo 1922. ==Ihe ndị okwuru== *Yiri uwe kwesịrị ekwesị na obere sket na akpụkpọ ụkwụ siri ike, hapụ ihe ịchọ mma gị na wands ọla edo n'ụlọ akụ, zụta revolver. ** {{cite web|last=Mullaly|first=Una|date=11 March 2017|title=A history of Ireland in 100 great quotes|access-date=30 December 2022|url=https://www.irishtimes.com/life-and-style/people/a-history-of-ireland-in-100-great-quotes-1.2994069|website=The Irish Times}} ==Ọrụ ya ụfọdụ== *Okwu nke Markievicz na akara nke Crofts nke ukwe edere na ma ọ bụ tupu 1917. ** {{Cite Q|Q115941703|page=100}} ** Words by Markievicz and score by Crofts of a hymn composed in or before 1917. *Ayi ejikere agha, we gbue ikpere n'ala n'iru Gi / Gozie gi ọkọlọtọ-ayi, Chineke nke dike ==Njikọ mpuga== Edemede [[w:en: Constance Markievicz|Constance Markievicz]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Markievicz, Constance}} jznw1pbbical4whr855sum8pz3iht4g Adepeju Jaiyeoba 0 3227 13601 2023-05-05T17:15:01Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Adepeju Jaiyeoba|Adepeju Opeyemi Jaiyeoba]]''' (amuru na November 1983) bu onye [[Nigeria] Ndị ọchụnta ego na onye na-ahụ maka ndị ọchụnta ego na onye na-eme nchọpụta mepụtara bọtịnụ aja aja yana ngwa nne mama m na-emepụta ihe na-adịghị mma maka ndị nne na-atụ anya na [[[Nigeria]. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== * Anyị chọrọ ezigbo ọchịchị na-etinye ndị inyom na etiti amụma ya, a na-ahụkwa iji chebe ma mee ka atumatu ndị a. Anyị kwesịrị gburugburu ebe a na-eme ka ụmụ nwanyị nọ n'ụlọ, n'ebe ọrụ na Spards n'ihu ọha. **[https://www.theguardian.com/women-in-leadership/2015/mar/27/ten-mins-with-adepeju-jaiyeoba-maternity-campaigner Mkpa ọ dị inyere ụmụ agbọghọ nọ na Nigeria aka ibi ndụ ka mma ma nweta ọbụna karịa] *Ọtụtụ oge, ndị mmadụ ga-agwa gị na ọ gaghị ekwe omume, enweghị ike ime ya, ị dị obere ma ọ bụ na-enweghị isi ime mgbanwe. Lee ha n’ihu ma gosi ha otú e si eme ya. **[https://www.theguardian.com/women-in-leadership/2015/mar/27/ten-mins-with-adepeju-jaiyeoba-maternity-campaigner Ndụmọdụ nye ụmụ agbọghọ ndị ọzọ ka na-amalite ọrụ ha) (27 Maachị 2015) *Ọ dịghị onye kwuru na ọ ga-adị mfe, naanị mmesi obi ike bụ na oge siri ike agaghị adịru mgbe ebighị ebi. Akwụsịla mmasị gị, soro nrọ gị, nọgide na-enwu ụwa. **[https://www.theguardian.com/women-in-leadership/2015/mar/27/ten-mins-with-adepeju-jaiyeoba-maternity-campaigner Nkeji 10 ya na: Adepeju Jaiyeoba, onye na-akwado ime nwa] (2015) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Adepeju Jaiyeoba|Adepeju Jaiyeoba]] na wikipidia bekee * Edemede [[q: Adepeju Jaiyeoba|Adepeju Jaiyeoba na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Jaiyeoba, Adepeju}} 1bwbndm1oy6zfugtbhxdd3kazldwik2 Marthe Yankurije 0 3228 13604 13603 2023-05-05T17:25:53Z JoyceUche 395 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Marthe Yankurije|Marthe Yankurije]]''' (amụrụ 5 Julaị 1994) bụ onye Rwandan agba ọsọ dị anya. N'afọ 2018, ọ meriri asọmpi puku iri (10,000) nke obodo ya na asọmpi mba mba. Ọ merikwara asọmpi ọkara marathon na 2021 Kigali International Peace Marathon, wee zọọ asọmpi puku ise (5,000) mita na asọmpi Summer Summer 2020 na-egbu oge. ==Ihe ndi okwuru== * Ihe m lekwasịrị anya ugbu a bụ ịrụsi ọrụ ike n’ọzụzụ ka m wee mee ka obodo m nwee nganga na mbụ m pụtara n’egwuregwu Olympic. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/186976/Sports/martha-yankurije-turns-focus-to-olympic-games "Martha Yankurije tụgharịrị lekwasị anya na Egwuregwu Olympic"], '' New Times " (Decemba 08, 2022) * Ihe mbụ m mere n’egwuregwu mere ka m ghọta otú m si gbuo oge n’egwuregwu bọọlụ na bọl. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/169630/Sports/marthe-yankurijeas-journey-from-school-dropout-to-athletics-stardom "Njem Marthe Yankurije site na nkwụsị ụlọ akwụkwọ ruo n'egwuregwu egwuregwu"] . ''Oge Ọhụrụ'' (Decemba 08, 2022) * Ihe nrite ọlaọcha e nyere m bụ ihe na-egosi na m ga-emeri nke ọma n’egwuregwu egwuregwu ma ọ bụrụ na m nye ya oge na ịrụsi ọrụ ike. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/169630/Sports/marthe-yankurijeas-journey-from-school-dropout-to-athletics-stardom "Njem Marthe Yankurije site na nkwụsị ụlọ akwụkwọ ruo n'egwuregwu egwuregwu"]. ''Oge Ọhụrụ'' (Decemba 08, 2022) ==Njiko mpuga== * [[w:en:Marthe Yankurijen|Marthe Yankurije]] na Wikipidia bekee * [[q:Marthe Yankurije|Marthe Yankurije]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Yankurije, Marthe}} 34vmuxy200jcmap8zxc2uz2serurc1s Caitlyn Jenner 0 3229 13605 2023-05-05T17:39:25Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Caitlyn Jenner|Caitlyn Marie Jenner]]'''(amụrụ 28 Ọktoba 1949), nke a na-akpọbu '''Bruce Jenner''', bụ agwa televishọn America na decathlete nwetara nrite ọla edo ezumike nka. N'ịkọwa mbụ n'ihu ọha dị ka nwoke, Jenner kpughere njirimara ya dị ka nwanyị trans n'April 2015 wee kwupụta n'ihu ọha aha mgbanwe site na Bruce gaa na Caitlyn na July 2015 Vanity Fair cover akụkọ. Aha ya na mgbanwe okike ya ghọrọ ọrụ na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Caitlyn Jenner|Caitlyn Marie Jenner]]'''(amụrụ 28 Ọktoba 1949), nke a na-akpọbu '''Bruce Jenner''', bụ agwa televishọn America na decathlete nwetara nrite ọla edo ezumike nka. N'ịkọwa mbụ n'ihu ọha dị ka nwoke, Jenner kpughere njirimara ya dị ka nwanyị trans n'April 2015 wee kwupụta n'ihu ọha aha mgbanwe site na Bruce gaa na Caitlyn na July 2015 Vanity Fair cover akụkọ. Aha ya na mgbanwe okike ya ghọrọ ọrụ na Septemba 2015.{{people-stub}} {{Activists-stub}} ==Ihe ndị okwuru== *Echere m, dị ka ọtụtụ ndị mmadụ n'okwu a, agbanweela m n'ezie echiche m ebe a, 'Achọghị m iguzo n'ihu obi ụtọ onye ọ bụla.' Nke ahụ abụghị ọrụ m, ọ dị mma? Ọ bụrụ na okwu ahụ - 'alụmdi na nwunye' - dị ezigbo mkpa nye gị, enwere m ike iso ya. **[http://www.foxnews.com/entertainment/2016/02/19/caitlyn-jenner-have-gotten-more-flack-for-being-republican-than-have-for-being/ On ''The Ellen Degeneres Show'']. *Alụmdi na nwunye nwoke nwere mmasị nwoke... Abụ m onye omenaala. A tọrọ m ọtụtụ ndị na-ege ntị. Omenala na-amasị m, ọ na-abụkarị nwoke na nwanyị. M na-eche, 'Enwetaghị m nke ọma'. **[http://www.ew.com/article/2015/09/08/ellen-degeneres-caitlyn-jenner-gay-marriage On ''The Ellen Degeneres Show''] *Enwetala m flak maka ịbụ onye Republican na-achọghị mgbanwe karịa ka m nwere maka ịbụ trans **[http://www.foxnews.com/entertainment/2016/02/19/caitlyn-jenner-have-gotten-more-flack-for-being-republican-than-have-for-being/ Speech at the University of Pennsylvania] (February 2016). ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Caitlyn Jenner|Caitlyn Jenner]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Caitlyn Jenner|Caitlyn Jenner]] na Wikikwootu bekee khhyay8d8m64gbuzqlr3us6lr5zliuf Dana Bash 0 3230 13606 2023-05-05T17:51:33Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Dana Bash|Dana Ruth Bash]]'''(amụrụ June 15, 1971; née Schwartz) bụ onye nta akụkọ America, arịlịka akụkọ, na onye nta akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka CNN. ==Ihe ndị okwuru== *Enwere ntuli aka ọhụrụ w: Mahadum Monmouth n'izu a nke na-egosi ite ime nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ njikọ akụ na ụba dị ka nchegbu kachasị ndị ntuli aka na-abanye na ntuli aka midterm ** [https://www.cnn.com/videos...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Dana Bash|Dana Ruth Bash]]'''(amụrụ June 15, 1971; née Schwartz) bụ onye nta akụkọ America, arịlịka akụkọ, na onye nta akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka CNN. ==Ihe ndị okwuru== *Enwere ntuli aka ọhụrụ w: Mahadum Monmouth n'izu a nke na-egosi ite ime nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ njikọ akụ na ụba dị ka nchegbu kachasị ndị ntuli aka na-abanye na ntuli aka midterm ** [https://www.cnn.com/videos/politics/2022/05/15/sotu-panel-full.cnn Poll: abortion, econom top issues for midterm elections] (May 15, 2022 video ~6:30) ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Dana Bash|Dana Bash]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Dana Bash |Dana Bash]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Bash,Dana}} thfri4yy50osjvk2kzpfh2l3plf35al Bimbo Balogun 0 3231 13801 13607 2023-06-01T13:22:56Z Lebron jay 36 /* Ihe ndị okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bimbo Balogun|Bimbo Balogun]]''' mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya Abimbola Balogun (amụrụ 4 Febrụwarị, 1991) bụ onye Naijiria nwetara ihe nrite ọla na nwanyị ọchụnta ego. Ọ bụ onye isi oche nke Bimbeads Concept. Ọ na-akwado ihe ngosi ihe onyonyo onyonyo nke Naịjirịa kwa izu nke gbadoro ụkwụ n'ịkụziri ndị ntorobịa na ụmụnwaanyị ka esi eme ọla. ==Ihe ndị okwuru== *Ọ dị mkpa ịbụ onye obi ụtọ na ịdị mma mgbe gị na ndị mmadụ na-arụkọ ọrụ. **Bimbo Balogun Speaking on: BE CORDIAL. *Egwula fiddle nke abụọ. Adịla onye ọkpọ ụkwụ. Ọ ka mma ịnọ naanị gị ma chọta onye na-ewere gị dị ka ihe kacha mkpa karịa ịnọrọ ebe ị bụ nhọrọ.[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=bimbo-ademoye&id=1617] **Bimbo Balogun Speaking on: BE ALONE. *Abụla atụmatụ ndabere. Adịla ụlọ akụ ike nke mmadụ na-eji na-ebunye ma gbaghachi azụ mgbe ọ bụla mmekọrịta ha na-akawanye njọ.[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=bimbo-ademoye&id=1617] **Bimbo Balogun Speaking on: RELATIONSHIP.[https://quotes.ng/mobile/author.php?title=bimbo-ademoye&id=1617] ==Njikọ mpuga== Edemede [[w:en: Bimbo Balogun |Bimbo Balogun]] na Wikipedia bekee Edemede [[w:en: Bimbo Balogun|Bimbo Balogun]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Bimbo,Balogun}} rek2chebpgz0p2rvtkdd74nat9bj2t2 Jeannette Piccard 0 3232 13608 2023-05-05T18:13:07Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Jeannette Piccard|Jeannette Piccard]]””” (5 Jenụwarị 1895 - 17 Mee 1981) bụ onye ụgbọ elu America, onye sụrụ ụzọ ụgbọ elu balloon, onye nkuzi, ọkà mmụta sayensị na onye ụkọchukwu. ==Ndi okwuru== *Sonny, etoola m ịgbanwe akwa nhicha gị. Nye John Allin, onye isi oche bishọp, Chọọchị Episcopal nke United States, onye rịọrọ Philadelphia Eleven ka ha ghara ịga n’ihu n’echichi ha dị ka n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Jeannette Piccard|Jeannette Piccard]]””” (5 Jenụwarị 1895 - 17 Mee 1981) bụ onye ụgbọ elu America, onye sụrụ ụzọ ụgbọ elu balloon, onye nkuzi, ọkà mmụta sayensị na onye ụkọchukwu. ==Ndi okwuru== *Sonny, etoola m ịgbanwe akwa nhicha gị. Nye John Allin, onye isi oche bishọp, Chọọchị Episcopal nke United States, onye rịọrọ Philadelphia Eleven ka ha ghara ịga n’ihu n’echichi ha dị ka ndị ụkọchukwu. Ekwuru na Goldman, Ari L. (30 Julaị 1994). Ihe ndetu okpukperechi. Akwụkwọ akụkọ New York Times. *Ọ bụrụ na anyị adịghị tinye ihe ọmụma nke mbara igwe ụzarị site anyị njem na stratosphere a n'oge okpomọkụ, anyị na-mma na-aga. Ọ kaara anyị mma ịnọrọ n'ala, bụrụ ndị na-awa osisi na ndị na-ese mmiri. Ekwuru na Oakes, Claudia M. (1985). Ụmụ nwanyị United States na ụgbọ elu: 1930-1939. Ọmụmụ Smithsonian na Ikuku na Oghere *Mgbe ị na-efe efe balloon ị naghị etinye atụmatụ ụgbọ elu; ị na-aga ebe ifufe na-aga. Ọ na-adị gị ka akụkụ nke ikuku. Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị gị ka akụkụ nke ebighi ebi, ma ị na-ese n'elu. Ekwuru na Sorenson, Paul (1998-1999). Na-ele anya azụ.... Mmelite AEM, Mahadum Minnesota Institute of technology. * Enwere ọtụtụ ihe kpatara ya, ụfọdụ n'ime ha nwere mmetụta miri emi nke na ọ na-esiri ike ikwu okwu. Ikekwe nkọwa kachasị mfe bụ na anyị malitere n'okporo ụzọ a… na enweghị m ike ịkwụsị ruo mgbe m meriri ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Jeannette Piccard|Jeannette Piccard]] na Wikipedia bekee *Edemede [[g:Jeannette Piccard|Jeannette Piccard]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Jeannette, Piccard}} ipiyqdrd3s17ccjxmtwotvwzu1i94xp Mariel Zagunis 0 3233 13609 2023-05-05T18:26:51Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mariel Zagunis|Mariel Leigh Zagunis]]''' (March 3, 1985 -) bụ onye nchekwa saber America. ==Ihe ndi okwuru == * Ihe dị aghụghọ gbasara ịgba agba bụ na ọ nweghị ihe nzuzo. Ozugbo ị banyere na warara ahụ, ọ dị ka m nwere ozi niile gbasara gị nke m nwere ike chọọ. Otú ahụ ka ọ dịkwa gị imegide m. Ọ na-agbada n'ọgụ nke uche, n'ezie. **[https://olympics.nbcsports.com/2014/12/12/mariel-zagunis-fencing-olympics/ Mar...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mariel Zagunis|Mariel Leigh Zagunis]]''' (March 3, 1985 -) bụ onye nchekwa saber America. ==Ihe ndi okwuru == * Ihe dị aghụghọ gbasara ịgba agba bụ na ọ nweghị ihe nzuzo. Ozugbo ị banyere na warara ahụ, ọ dị ka m nwere ozi niile gbasara gị nke m nwere ike chọọ. Otú ahụ ka ọ dịkwa gị imegide m. Ọ na-agbada n'ọgụ nke uche, n'ezie. **[https://olympics.nbcsports.com/2014/12/12/mariel-zagunis-fencing-olympics/ Mariel Zagunis na-atụgharị uche na ọ bụ onye na-ebu ọkọlọtọ, na-eleba anya na onye isi ya na 2016, 2020 (na 2024?)] (December 12, 2014) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Mariel Leigh Zagunis| Mariel Leigh Zagunis]] na Wikipidia bekee * Edemede [[g:Mariel Leigh Zagunis| Mariel Leigh Zagunis]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Zagunis, Mariel}} ipem893bgoclbgwzc2wrjn4tfx7m4pa Lucille Ball 0 3234 13610 2023-05-05T18:28:53Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[W:Lucille Ball|Lucille Désirée Ball]]''' ([[August 6]], [[1911]] – [[April 26]], [[1989]])bụ onye America na-atọ ọchị, onye na-eme ihe nkiri na kpakpando nke sitcoms M hụrụ n'anya Lucy, The Lucy Show na Here's Lucy and charter one of the [[w:Television Hall of Fame|Television Hall of Fame]]. ==Ihe ndị okwuru== *Ịmara ihe ị na-apụghị ime dị mkpa karịa ịmara ihe ị nwere ike ime. N'ezie, nke ahụ dị mma. ** Quoted in Elean...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Lucille Ball|Lucille Désirée Ball]]''' ([[August 6]], [[1911]] – [[April 26]], [[1989]])bụ onye America na-atọ ọchị, onye na-eme ihe nkiri na kpakpando nke sitcoms M hụrụ n'anya Lucy, The Lucy Show na Here's Lucy and charter one of the [[w:Television Hall of Fame|Television Hall of Fame]]. ==Ihe ndị okwuru== *Ịmara ihe ị na-apụghị ime dị mkpa karịa ịmara ihe ị nwere ike ime. N'ezie, nke ahụ dị mma. ** Quoted in Eleanor Harris, ''The Real Story of Lucille Ball'', ch. 1 (1954) *Ị na-ahụ ọtụtụ n'ime ụmụ gị ozugbo ha hapụrụ ụlọ. ** Quoted in Carolyn Warner, ''The Last Word'', ch. 16 (1992) ==Akwụkwọ ya bụ ịhụnanya== *Echeghị m na ịrụsi ọrụ ike, ịdọ aka ná ntị, na àgwà izu okè n'ebe ọrụ m nọ mererụ m ahụ́. Ha bụ nnukwu akụkụ nke etemeete m taa, dịka onye ọrụ ibe m ga-agwa gị. Ma mgbe ndụ yiri ihe a na-apụghị ịnagide, amụtara m ibi ndụ n'echiche m, na ịbanye n'ime akpụkpọ anụ ndị ọzọ - ikike dị mkpa maka onye na-eme ihe nkiri. **pp 9-10 *Ndị nwere obi ụtọ na nwata anaghị emebiga ihe ókè; ha anaghị agba mbọ ma ọ bụ na-agbasi mbọ ike. Ha bụ ndị na-agafe agafe, ndị obi ụtọ, ndị a masịrị nke ọma, na ezigbo ụmụ amaala. Society chọrọ ha. Ma nnukwu mbanye na nraranye dị mkpa iji nwee ihe ịga nke ọma na ubi ọ bụla - ọ bụghị naanị na-egosi azụmahịa - na-adịkarị ka ọ gbanyere mkpọrọgwụ na nwata. Abụghị m nwa a na-ahụghị n'anya ma ọ bụ nwa a na-achọghị, mana a kpaliri m nke ukwuu, mgbe ahụ ọnwụ na ọnọdụ obi ọjọọ wetara ọtụtụ nkewa na-egbu mgbu. **p 21 ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Lucille Ball |Lucille Ball]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Lucille Ball|Lucille Ball]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Ball, Lucille}} d2tjnyh7ovk83h23m6jdhyd0qrg97k1 Julia Child 0 3235 13611 2023-05-05T18:52:07Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Julia Child|Julia Child]]''' ([[August 15]], [[1912]] - [[August 13]], [[2004]]),onye osi ihe n'onyonyo na onye edemede. ==Ihe ndị okwuru== Akwụkwọ esi nri dị mma dị ka uzommeputa ya kacha njọ. ** Indirect quote on ''The National'' (CBC TV), Aug. 13 *Naanị oge ị ga-eri nri nri bụ mgbe ị na-eche ka steak esi nri. ** Quoted in ''New York Times'' [http://www.nytimes.com/2004/08/13/dining/13CND-CHILD.html obituary] *Ekwetaghị m na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Julia Child|Julia Child]]''' ([[August 15]], [[1912]] - [[August 13]], [[2004]]),onye osi ihe n'onyonyo na onye edemede. ==Ihe ndị okwuru== Akwụkwọ esi nri dị mma dị ka uzommeputa ya kacha njọ. ** Indirect quote on ''The National'' (CBC TV), Aug. 13 *Naanị oge ị ga-eri nri nri bụ mgbe ị na-eche ka steak esi nri. ** Quoted in ''New York Times'' [http://www.nytimes.com/2004/08/13/dining/13CND-CHILD.html obituary] *Ekwetaghị m na ị na-atụgharị onwe gị n'ime oghere nke ngọpụ na nkọwa maka nri ị na-eme. … Ma eleghị anya, nwamba ahụ adawo n'ime stew, ma ọ bụ letus ajụwo oyi, ma ọ bụ achicha ahụ daa—eh bien, tant pis! Ọtụtụ mgbe isi nri mmadụ dị mma karịa ka mmadụ chere na ọ dị mma. Ma ọ bụrụ na nri ahụ dị njọ… mgbe ahụ, onye na-esi nri ga-atarịrị ezé ya ma were ịmụmụ ọnụ ọchị were ya mụọ ihe site na mmejọ ya. ** ''My Life In France'': Le Cordon Bleu, p. 71 ==Ihe ekwuru maka ya== Agụrụ m na-agụ ma na-agụ-otu ahụ ka m mụtara esi nri-site na M.F.K. Fisher, Julia Child, James Beard **1978 interview in ''Conversations with [[Maya Angelou]]'' (1989) ==Njikọ mpuga== Edemede [[w:en: Julia Child|Julia Child]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Child, Julia}} Edemede [[w:en: Julia Child|Julia Child]] na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Child, Julia}} gz3327dj244ycrewsyl16s0se5ga0n8 Judy Mikovits 0 3236 13612 2023-05-05T19:10:19Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Judy Mikovits|Judy Anne Mikovits]]''' (amụrụ 1957 ma ọ bụ 1958) bụ ọkà mmụta sayensị America na-eme nchọpụta emechu ihu bụ onye ama ama maka mgbochi ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa, nkwalite echiche ịgba izu, na omume ọjọọ sayensị. A maara ya maka ịmepụta akwụkwọ akụkọ Plandemic na ọ bụ onye dere akwụkwọ abụọ: Ọrịa nke nrụrụ aka: Iweghachi Okwukwe na Nkwa nke Sayensị (2020) na Plague: Ot...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Judy Mikovits|Judy Anne Mikovits]]''' (amụrụ 1957 ma ọ bụ 1958) bụ ọkà mmụta sayensị America na-eme nchọpụta emechu ihu bụ onye ama ama maka mgbochi ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa, nkwalite echiche ịgba izu, na omume ọjọọ sayensị. A maara ya maka ịmepụta akwụkwọ akụkọ Plandemic na ọ bụ onye dere akwụkwọ abụọ: Ọrịa nke nrụrụ aka: Iweghachi Okwukwe na Nkwa nke Sayensị (2020) na Plague: Otu onye ọkà mmụta sayensị na-achọsi ike maka eziokwu banyere Human Retroviruses na Chronic Fatigue Syndrome (2014). * Abụghị m ọgwụ mgbochi. M nnọọ na-eche na anyị kwesịrị iji ha n'enweghị nsogbu. Na agbakwunyere, anyị nwere nnukwu nkwado ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Senator Harry Reid (mgbe ahụ ọtụtụ onye isi nke United States Senate) bụ ezigbo enyi ezinụlọ nke ndị isi m, anyị enwetala nkwado na nchịkwa Obama, ndị ọkà mmụta sayensị nọkwa n'azụ anyị. ** Ekwuru na [https://childrenshealthdefense.org/news/plague-of-corruption-book-the-talented-dr-judy-mikovits/" Ihe otiti nke nrụrụ aka'' Akwụkwọ: The Talented Dr. Judy Mikovits, Kent Heckenlively], [[w: Nchekwa ahụike ụmụaka | Nchekwa ahụike ụmụaka]], (16 Eprel 2020) ==Ihe ndi okwuru== *Mgbe Frank Ruscetti na-anọghị n'obodo, anatara m oku Dr. Fauci wee gwa m ka m nye ya ihe odide anyị maka mwepu na nkwenye nke nje HIV, mgbe ọ ka na-ebipụta. Ajụrụ m ime nke ahụ n'ihi na ọ bụ omume rụrụ arụ. Ihe odide ndị a bụ ihe nzuzo na naanị ndị ode akwụkwọ nwere ike inye ya otu… Ọ tụrụ egwu ịchụ m n'ọrụ maka insordination mana m jụrụ. Ọ bụ ihe na-adịghị mma Mgbe Frank Ruscetti lọghachiri n'izu ole na ole ka e mesịrị, o nyere Dr. Fauci ihe odide ahụ, Dr. Fauci kpachakwara anya gbuo oge n'ibipụta ihe odide anyị ka onye ọrụ ibe ya, Dr. Robert Gallo, nwee ike iṅomi ọrụ anyị ma nyefee asọmpi. ihe odide ma tinye ya n'akwụkwọ n'ihu nke anyị. Na May 4, 1984, Dr. Robert Gallo ji ama ama bipụtara usoro akwụkwọ akụkọ na-egosi na nje retrovirus ọ ga-ekewapụrụ bụ ihe kpatara AIDS. ** Nke [[Robert F. Kennedy Jr.] kwuru na [https://childrenshealthdefense.org/news/the-truth-about-fauci-featuring-dr-judy-mikovits/" Eziokwu Banyere Fauci-Featuring Dr. Judy Mikovits"], [[w: Nchekwa ahụike ụmụaka|''Nchekwa ahụike ụmụaka'']] (Eprel 20, 2020) ==ihe ndi ekwuru maka Judy Mikovits== * Dr. Judy Mikovits onye ama ama bụbu ọkachamara n'ihe gbasara ọrịa vaskụla na onye na-ahụ maka ahụike ewepụtala akwụkwọ ọhụrụ na-agbawa agbawa aha ya bụ ''Plague of Corruption'' nke ya na Kent Heckenlively dekọtara ya na-ekpughe ebubo ebubo Dr. Anthony Fauci, onye isi ụlọ ọrụ ahụ. National Institute of Allergy and Infectious Diseases, site na mmalite nke nje HIV na mmalite 1980s ruo taa COVID-19 oria ojoo.<BR>Mgbe ọ bụ akụkụ nke obodo nyocha nke tụgharịrị HIV-AIDS site na ọrịa na-egbu egbu ka ọ bụrụ nke a pụrụ ịchịkwa. , ọ hụrụ na sayensị kacha mma. Mana mgbe nyocha ya jụrụ ma iji anụ ahụ anụ ahụ na nyocha ahụike na-ebute ọrịa na-emebi emebi nke ọrịa na-adịghị ala ala, dị ka autism na ọrịa ike ọgwụgwụ na-adịghị ala ala, ọ hụrụ na sayensị kacha njọ. Ọ bụrụ na a na-enyo enyo ya ziri ezi, anyị na-ele anya ngbanwe zuru oke nke omume sayensị, gụnyere otu anyị si amụ na ịgwọ ọrịa mmadụ.<BR>She na-azọrọ na Health and Human Services mebiri aha ya. na onye isi ndị ọrụ Coronavirus nke President Trump, Dr. Fauci. <BR>Dr. Mikovits na-akpachapụkwa anya nke ọma "ndo dị n'ọnọdụ" yana akụkụ ọ bụla nke ndị ọchịchị gọọmentị na-ejikwa COVID-19 ugbu a. ** ''[[W: Voice Juu | Voice Juu]]'', [http://thejewishvoice.com/2020/05/bombshell-video-exposes-dr-fauci-bill-gates-history-of- nrụrụ-anya-na-njikọ-to-wuhan-lab/ Vidiyo Bombshell ekpughere Dr. Fauci & Bill Gates, Akụkọ banyere nrụrụ aka, anyaukwu na njikọ na Wuhan Lab,] (6 Mee 2020) * Dr. Mikovits chọpụtara na 67% nke ụmụ nwanyị metụtara bu nje - nke a na-akpọ Xenotropic Murine Leukemia metụtara nje - nke pụtara na ụmụ nwanyị ahụike naanị 4% nke oge ahụ. A na-ejikọta XMRV na prostate, ara, ọrịa cancer ovarian, leukemia, na multiple myeloma. Ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere XMRV mụrụ ụmụaka nwere autism. N'afọ 2009, Dr. Mikovits na Ruscetti bipụtara ihe mgbawa ha n'akwụkwọ akụkọ [[w: Science (journal)|''Sayensị'']]. Mana ajụjụ a ka dị: kedu ka XMRV si abanye na ndị mmadụ? Ndị nchọpụta ndị ọzọ jikọtara ntiwapụ nke mbụ CFS na ọgwụ mgbochi polio nyere ndị dọkịta na ndị nọọsụ nke butere "Ọrịa Ọrịa Ụlọ Ọgwụ Los Angeles County 1934." Azụlitere ọgwụ mgbochi ahụ na ụbụrụ òké gbajiri agbaji. Retroviruses sitere na anụmanụ nwụrụ anwụ nwere ike ịdị ndụ n'ahịrị cell ma na-emerụ ọgwụ mgbochi na-adịgide adịgide.<BR> Nnyocha Dr Mikovits na-atụ aro na nje XMRV dị na ọgwụ mgbochi MMR, Polio na Encephalitis nyere ụmụaka na ndị agha America. XMRV dị nnọọ ize ndụ nke na naanị ọnụnọ anụ ahụ òké na ụlọ nyocha nwere ike imerụ anụ ahụ ndị ọzọ n'otu ọnụ ụlọ ahụ. Dr Fauci nyere Mikovits iwu ka o mechie ọnụ ya. Mgbe ọ jụrụ, ọ napụrụ n'ụzọ iwu na-akwadoghị akwụkwọ ọrụ ya na draịva siri ike, chụpụ ya n'ọrụ gọọmentị ma mee ka ọ ghara ịnata onyinye NIH na-akwụsị ọrụ sayensị ya. XMRV ka dị na ọgwụ mgbochi America. **[[Robert F. Kennedy Jr.]] na [https://childrenshealthdefense.org/news/the-truth-about-fauci-featuring-dr-judy-mikovits/ The Truth About Fauci—Featuring Dr. Judy Mikovits ],[[w: Nchekwa ahụike ụmụaka|''Nchekwa ahụike ụmụaka''] (20 Eprel 2020) ** Rịba ama: N'afọ 2007, Mikovits zutere onye na-achọpụta {{w|xenotropic murine leukemia virus-related virus}} (XMRV), Robert Silverman, na [[w: Ọgbakọ Ọmụmụ | ogbako]]. Silverman achọtala usoro XMRV, nke yitere nke ukwuu na usoro mkpụrụ ndụ ihe nketa, na {{w| ọrịa kansa prostate}} ọtụtụ afọ gara aga. N'iji ngwaọrụ enwetara n'aka Silverman, Mikovits malitere ịchọ XMRV na nlele CFS ya. N'ọgwụgwụ 2008, nwa akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ, bụ onye e goro ọrụ dị ka onye na-ahụ maka nkà na ụzụ ya, nwetara nsonaazụ abụọ dị mma site na otu ụdị iri abụọ. Ya na Mikovits mechara gbanwee ọnọdụ nnwale ahụ ruo mgbe ihe nlele niile nyere akara ngosi dị mma. N'afọ 2009, Mikovits na ndị ọrụ ibe kọrọ na akwụkwọ akụkọ '' Science '' na ha achọpụtala XMRV [[DNA]] na ndị ọrịa CFS na ndị na-achịkwa. E bipụtara nsonaazụ na-adịghị mma n'oge na-adịghị anya, na-agbagha nchoputa Mikovits. Abụọ n'ime ndị mbụ dere akwụkwọ a mechara nyochagharịgharị ihe nlele ndị ejiri na nyocha ahụ wee chọpụta na ejiri XMRV plasmid DNA metọọ ihe nlele ndị ahụ, na-eduga ha ibipụta nbibi nke nsonaazụ mbụ ha. Na Disemba 2011, mgbe onye edemede mbụ Robert Silverman rịọsịrị, ndị editọ '' Sayensị '' weghachiri akwụkwọ akụkọ ahụ n'ozuzu ya. Na September 29, 2011, Mikovits kwụsịrị site na WPI n'ihi esemokwu na njikwa nke nyocha ụlọ nyocha na iguzosi ike n'ezi ihe nke ọrụ ya; emesia batara ya nyocha maka ebubo [[w: iji statistics #Data manipulation|iji data eme ihe]] n'akwụkwọ ya metụtara XMRV. (Lee {{w|Judy Mikovits#XMRV na myalgic encephalomyelitis/ike ọgwụgwụ na-adịghị ala ala}}) *Otu n'ime nsogbu ndị bụ isi n'oge anyị bụ enweghị ntụkwasị obi ọha na eze na obodo ndị sayensị n'ihi njikọ aka gọọmentị na ụlọ ọrụ na-emebikarị. Akwụkwọ Judy Mikovits na Kent Heckenlively na-abanye n'ime nke a nrụrụ aka juru ebe niile, nke na-ezonarị eziokwu sayensị ọha nke nwere ike megide ọdịmma akụ na ụba ụlọ ọrụ ndị a." ** Dr. [[W:Luc Montagnier | Luc Montagnier]] na [https://www.prnewswire.com/news-releases/plague-of-corruption-by-dr-judy-mikovits-and-kent-heckenlively -na-okwu mmalite-site-robert-f-kennedy-jr-released-by-skyhorse-publishing-inc-301049841.html "Ihe otiti nke nrụrụ aka" nke Dr. Judy Mikovits na Kent Heckenlively, jiri okwu mmalite nke Robert F. Kennedy Jr., nke Skyhorse Publishing wepụtara, ''PR Newswire''] (30 Eprel 2020) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Judy Mikovits|Judy Mikovits]] na Wikipidia bekee * Edemede [[g:Judy Mikovits|Judy Mikovits]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Mikovits, Judy}} doyv9r4az5889e5kfw7c7qeh63r11h6 Elisabette Canalis 0 3237 13613 2023-05-05T19:38:03Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''Elisabetta Canalis''' (amụrụ 12 Septemba 1978) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye ngosi nwanyị Italy. ==Ihe ndị okwuru== *Ekpebiri m ịgba ọtọ n'ihi na echere m na ịgba ọtọ na-emepụta mmeghachi omume dị ukwuu mgbe niile. Nke ahụ bụ ihe achọrọ ka idobe uche ndị mmadụ na omume obi ọjọọ dị otú ahụ…. A na-egbu anụmanụ ndị a dara ogbenye ọkụ, na-akpụ akpụ ahụ ná ndụ, mmiri na-eri ha, ma na-agbajik...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Elisabetta Canalis''' (amụrụ 12 Septemba 1978) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye ngosi nwanyị Italy. ==Ihe ndị okwuru== *Ekpebiri m ịgba ọtọ n'ihi na echere m na ịgba ọtọ na-emepụta mmeghachi omume dị ukwuu mgbe niile. Nke ahụ bụ ihe achọrọ ka idobe uche ndị mmadụ na omume obi ọjọọ dị otú ahụ…. A na-egbu anụmanụ ndị a dara ogbenye ọkụ, na-akpụ akpụ ahụ ná ndụ, mmiri na-eri ha, ma na-agbajikwa ahụ́ nanị n'ihi ejiji. … Azụla ajị anụ. Ọbụna obere mkpụbelata - uwe aka gị ma ọ bụ akpa gị ma ọ bụ jaket gị…. Ị ga-echeta na ụmụ anụmanụ enweghị olu. Ị ga-abụrịrị olu ha. Atụla egwu ikwu okwu. **** [https://www.peta.org/features/elisabetta-canalis-rather-go-naked-wear-fur/ "Elisabetta Canalis: I’d Rather Go Naked Than Wear Fur"], interview with [[People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]] (8 September 2011). *A na-ewepụta jaketị ajị anụ ọ bụla na mpempe ajị anụ site n'anụ ahụ dị egwu nke tọrọ atọ n'ime ọhịa… ma ọ bụ onye nwere ndụ nhụsianya kpọchiri n'ime oghere waya na-adịghị agwụ agwụ tupu mmiri mmiri rie ya, nye ya ọkụ eletrik, merụọ nsi, ma ọ bụ gbaa akpụkpọ ya ndụ. … M, tinyere ọtụtụ… ga-amasị ịhụ… were nzọụkwụ n'ime ọdịnihu ọmịiko nke ejiji site na-ekwe nkwa ịghara igosipụta ajị anụ. **** Letter to ''Vogue Italia''; quoted in [https://www.peta.org.uk/blog/lose-the-fur-elisabetta-canalis-vogue-italia/ "Lose the Fur: Elisabetta Canalis’ Message to New Editor of ‘Vogue Italia’"], PETA UK (22 February 2017). ==Njikọ mpuga== Edemede [[w:en: Elisabetta Canalis |Elisabetta Canalis]] na Wikipedia bekee Edemede [[w:en: Elisabetta Canalis|Elisabetta Canalis]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Canalis, Elisabetta}} 23kbs91lomjixhaezu3zbu3d9t00ghz Mónica Esmeralda León 0 3238 13614 2023-05-05T20:01:48Z Crown2022 398 Jiri '[[Foto: MonicaEL.jpg|thumb|Mónica Esmeralda León na 2015]] '''[[w:Mónica Esmeralda León|Mónica Esmeralda León"" (amụrụ July 20, 1991) bụ onye Mexico na onye America na-eme ihe nkiri, onye nrụpụta na onye ntụzi. León bụkwa onye malitere ụlọ ihe nkiri Latino izizi [[w:es:Ave Fenix ​​Pictures|Ave Fenix ​​Pictures]] na Chicago wee mepụta echiche ịse ihe nkiri La Raza. == Okwu okwuru == * Ọ bụ ọrụ maka ndị kweere na anyị, b...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[Foto: MonicaEL.jpg|thumb|Mónica Esmeralda León na 2015]] '''[[w:Mónica Esmeralda León|Mónica Esmeralda León"" (amụrụ July 20, 1991) bụ onye Mexico na onye America na-eme ihe nkiri, onye nrụpụta na onye ntụzi. León bụkwa onye malitere ụlọ ihe nkiri Latino izizi [[w:es:Ave Fenix ​​Pictures|Ave Fenix ​​Pictures]] na Chicago wee mepụta echiche ịse ihe nkiri La Raza. == Okwu okwuru == * Ọ bụ ọrụ maka ndị kweere na anyị, bụ́ mmegharị nke malitere n’okporo ámá na ịda ogbenye, ịdị umeala n’obi na ịkwanyere ndị a na-eleghị anya ùgwù. ** México: Huellas De Mexico (Spanish) 2016: [http://huellas.mx/cultura/2016/03/25/la-actriz-productora-y-directora-monica-esmeralda-leon-unificando-artistas-alrededor -del-mundo/ La actriz, productora y directora Mónica Esmeralda León, unificando artistas alrededor del mundo * Mụ na ụmụaka nọ n’ihe ize ndụ rụkọrọ ọrụ iji nyere ha aka ịlaghachi n’ụlọ akwụkwọ ma zere nsogbu. ** WGN Chicago 2016: [http://wgntv.com/2016/10/12/chicagolands-own-latino-film-studio-making-its-mark-in-cinema/ Ụlọ ihe nkiri Latino nke Chicagoland na-eme akara ya. sinima] * Achọrọ m ịmalite mgbanwe nka iji mee ka ndị agbata obi anyị na ndị mmadụ nwee ike. ** Akụkọ ABC Eyewitness Chicago 2016: [https://abc7chicago.com/entertainment/award-winning-latino-filmakers-thrive-in-aurora/1464700/ Ndị na-eme ihe nkiri Latino na-emeri ihe nrite na-eme nke ọma na Aurora] * Ọ bụ mbọ La Raza, obodo na ndị mmadụ mere akụkọ a. ** WBEZ Chicago 2017: [https://www.wbez.org/stories/aurora-home-to-only-latina-owned-movie-studio-in-midwest/f0e71eb9-ca0d-4f74-9960-605c42307e48/ Aurora Ụlọ maka naanị Studio ihe nkiri nwere Latina na Midwest == Ntụaka == * [https://www.chicagotribune.com/suburbs/aurora-beacon-news/opinion/ct-abn-crosby-aurora-movie-st-0629-20160629-column.html Chicago Tribune] == Njikọ mpụga == wikipedia * webụsaịtị gọọmentị|URL=http://www.avefenixpictures.com/organization-founder}} * IMDb aha|6160732 {{DEFAULTSORT:Leon, Monica Esmeralda 2jgs7lssyocsg6jywe7zqxuwh3xkdaz Jolin Tsai 0 3239 13677 13615 2023-05-06T01:53:18Z Joannable 401 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Jolin Tsai|Jolin Tsai]]''' (蔡依林; Cài Yīlín; amuru 15 September 1980]]) bu onye [[w:Taiwanese people|Taiwanese]] onye ọbụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri, na onye ọchụnta ego. ==Ihe ndị okwuru== *N'ihi na m na-enyocha ụfọdụ ihe omume mmekọrịta mmadụ na ibe ya metụtara ụmụ nwanyị n'afọ ndị na-adịbeghị anya ugbu a enwere m ọtụtụ ihe m ga-agwa ụmụ agbọghọ. ==Njikọ mpụga== *Edemede[[W:en:Jolin Tsai|Jolin Tsai]] Na wikiquote bekee 8b65e6ylvia80tndhn13n8r1dcb5p6k Dyana Liu 0 3240 13826 13825 2023-06-01T14:08:04Z Lebron jay 36 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Dyana Liu|Dyana Liu]]''' (Julaị 29, 1981 –) bụ onye omere America. ==Ihe ndị o kwuru== * Ị na-arụ ọrụ imi ka ị nweta ụkwụ gị n'ọnụ ụzọ wee guzobe onwe gị na ụlọ ọrụ a, mana ọ nweghị nkwa ọ bụla - ọ dịghị mgbe ọ bụla doro anya na a ga-akwụghachi mbọ gị n'ụzọ ị chere. Ma, ekwenyere m na ọ bụrụhaala na ị nwere ụkpụrụ ọrụ na ịdị ike, ị ga-adị njikere ma ọ dịkarịa ala mgbe ohere ahụ rutere.**http://www.taiwaneseamerican.org/2010/11/its-prep-time-for-actor-dyana-liu/ It's Prep Time for Omee Dyana Liu! (November 14, 2010) ==Njikọ mpụga== Edemede [[q: Dyana Liu|Dyana Liu]] Na wikikwootu bekee Edemede [[w:Dyana Liu|Dyana Liu]] na Wikipedia Bekee {{DEFAULTSORT:Liu, Dyana}} 9bg1rtvsne6eh90cpx88ptznk5alf2l Brigitte Lin 0 3241 13687 13685 2023-05-06T03:22:50Z Joannable 401 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Brigitte Lin|Brigitte Lin Ching-hsia]]''' (amụrụ 3 Nọvemba 1954) bụ onye na-eme ihe nkiri Taiwan, onye a na-ewere dị ka onye na-eme ihe nkiri. akara ngosi nke sinima asụsụ Chinese maka oke ọrụ ya dị iche iche na Ihe nkiri Taiwanese na Hong Kong ==Ihe ndị o kwuru== *Iwu m bụ ka ị na-eme ihe omume ụlọ gị tupu nzukọ ma ọ bụ mmemme ọ bụla, na ị na-eji ejiji mgbe niile maka mmemme. Mgbe ụfọdụ, m na-ekwu na ọ ka mma ikwu ihe ọ bụla karịa ikwu okwu n'enweghị nzube! **Dị ka ekwuru na https://hk.asiatatler.com/life/brigitte-lin-on-the-hong-kong-film-industry-s-golden-age"Brigitte Lin na Hong Kong Film Industry's Golden Age Na "Hong Kong Tatler" (Nọvemba 7, 2012) *Ahụmahụ mbụ ahụ nke ime ihe nkiri dị ka ịnọ n'eluigwe. Obi dị m ụtọ nke ukwuu. Onye ọ bụla mesoro m ihe nke ọma. Ọ gụsiri m agụụ ike ime ihe; Ikiri ihe nkiri na-amasị m, ya mere ọ masịrị m nke ukwuu. N’otu oge, m nọ na-amụgharị ihe na setịpụ ihe ahụ, o wutere m nke ukwuu na ndị mmadụ na-apụ ná njedebe ụbọchị ahụ, ma ahụ́ eruziri m na anyị pụrụ ịnọgide na-eme nke a n’echi ya. *Dị ka e hotara na https://www.fareastfilm.com/eng/archive/catalogue/2018/intervista-con-brigitte-lin/?IDLYT=31711 "Ajụjụ ya na Brigitte Lin" na ''Far East Film Festival' " (March 24, 2018) *Ọ dịghị mgbe m mere mkpesa banyere ihe isi ike. Naanị m chere na nke a bụ ihe m kwesịrị ime. Emere m ya afọ iri abụọ na abụọ. Mgbe m na-eme ''w: Asia the Invincible|Asia the Invincible'', ọ dị m ka enweghị m ike ịnọgide na-eme ihe n'agbanyeghị na obi m chọrọ ime. Ọ bụ mgbe ahụ ka m chere maka ịla ezumike nka. ''w:Swordsman II|Swordsman II'' bụ nnukwu ihe egwu, ma agwara m w:Nansun Shi|Nansun Shi na eleghị anya ọ ruru oge m lara ezumike nká. ** Dị ka e hotara na https://www.fareastfilm.com/eng/archive/catalogue/2018/intervista-con-brigitte-lin/?IDLYT=31711 "Ajụjụ ya na Brigitte Lin" na ''Far East Film Festival' " (March 24, 2018)] *Ihe ọ bụla onye nduzi gwara m ka m mee, m ga-eme ya, meekwa ya obi ụtọ. Abụ m onye nzuzu. ** Dị ka e hotara na https://www.fareastfilm.com/eng/archive/catalogue/2018/intervista-con-brigitte-lin/?IDLYT=31711"Brigitte Lin:' Na ihe nkiri m niile, enwere ihe Onwe m" na "Fim Doo" (21 Mee 2018) *Ka m na-eme ihe ndị a niile, mụ onwe m zụlitekwara àgwà nke m na ụzọ m si eme omume, ndị na-ege ntị sorokwa n’eto eto m. Ya mere, mgbe m na-akpọ ụmụ nwanyị ndị nwere àgwà siri ike, enweela m ahụmahụ ụfọdụ n'ụba na nke na-eme ka ndụ dịkwuo mma. Site n'okike, m na-eme ihere dị ka mmadụ, n'ihi ya, m ruru nnọọ eru ime ihe nkiri ịhụnanya. Enwere m ọtụtụ mmetụta siri ike n'ime obi m, ọ na-achọkwa m mgbe niile ka ndị na-ege ntị nwee mmetụta dị mma n'ebe m nọ, n'agbanyeghị na enwere m ọtụtụ mmetụta nke ime mmụọ. **Dị ka e hotara na https://www.fareastfilm.com/eng/archive/catalogue/2018/intervista-con-brigitte-lin/?IDLYT=31711"Brigitte Lin:' Na ihe nkiri m niile, enwere ihe Onwe m" na "Fim Doo" (21 Mee 2018) *Enweghị ndị nnọchi anya, enweghị ụlọ ọrụ yana dịka ndị na-eme ihe nkiri, anyị ga-eme ihe niile n'onwe anyị. M ga-eme onwe m etemeete, kwadebe onwe m ekike si n'ụlọ na-eweta ha ka ha tọọ n'echi ya. **Na gburugburu ebe a na-ese ihe nkiri n'ime ụlọ ọrụ sinima Taiwanese na-apụta na https://www.taipeitimes.com/News/feat/archives/2018/05/15/2003693091 "Brigitte Lin, akụ mba na-enweghị oge" na ''Taipei Oge '' (Mee 15, 2018) *Ọ fọrọ nke nta ka m ghara ịrahụ ụra, na-agbapụ asatọ ==Njikọ mpụga== *Edemede [[q: Brigitte Lin|Brigitte Lin]] na Wikikwootu Igbo *Edemede [[w:en:Brigitte Lin|Brigitte Lin]] Na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:lin,Brigitte}} 5yktfdh1ayc4i80oapzs32q7rlmahqo Kim Gordon 0 3242 14292 13618 2023-08-16T21:41:28Z Ari Karjalainen 503 File wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Sonic Youth 2009 (3709306067).jpg|thumb|Kim Gordon (2009)]] '''[[w:ig:Kim Gordon|Kim Gordon]]''' (1953 Apr 28) bụ onye egwu America, onye na-agụ egwú na onye na-ede abụ, nke a kacha mara amara dị ka bassist, guitarist, na onye na-agụ ụda nke [[w: ọzọ rock | ọzọ rock]] band [[w:Sonic Youth|Sonic Youth]]. ==Ihe ndi e kwuru Maka Kim Gordon== *Onyinyo ọtụtụ ndị mmadụ nwere banyere m dị ka onye kewapụrụ onwe ya, enweghị mmasị, ma ọ bụ nke dịpụrụ adịpụ bụ mmadụ nke sitere na ọtụtụ afọ nke ịbụ onye a na-akwa emo maka mmetụta ọ bụla m gosipụtara. **Akụkụ sitere na akụkọ ndụ Kim Gordon '' Girl in a Band'' (dika e kwuru Na [https://pitchfork.com/features/paper-trail/9598-unconventional-idol-kim-gordons-girl-in-a-band/ “Unconventional Idol: Kim Gordon's ''Girl in a Band''] in ''Pitchfork'' – 2015 Feb 26) *Ndụ gị siri ike ịgbanwe. Ma n'otu oge ahụ, ọ na-adịkwa m mgbe niile na m bụ otu onye ugbu a dị ka m dị afọ ise, n'ihi ya, m na-agbalịkwa iru eru na nke ahụ n'ụzọ. **Na ndụ mgbe ịgba alụkwaghịm na a ike ụjọ na [https://www.harpersbazaar.com/culture/features/a10255/kim-gordon-0415/ “Fabulous at Every Age: Kim Gordon, 60s”] in ''Harper’s Bazaar'' (12 Mar 2015) *Achọghị m iche na m nwere mmetụta ma ọ bụ akara ngosi ma ọ bụ blah blah blah blah ... N'ikpeazụ, enwere m obi ike mgbe m na-arụ ọrụ. Na-eche echiche banyere echiche. Otú ahụ ka ahụ́ si adị m mma. Ma ọ bụ na-eme ihe n'ọnọdụ otu. **Na ka o si ele mmetụta egwu ya na ya anya [https://www.vice.com/en_us/article/wdbjwy/kim-gordon-shes-just-like-us-v23n07 “We Talked to Kim Gordon and She's Just Like Us (Not Really)”] in ''Vice'' (2016 Oct 16) *Ọ dịghị mgbe m chere na onwe m dị ka onye a ma ama, dị ka, ọ bụrụ na ihe ọ bụla, ọ bụ ihe a ma ama. **Na otu o siri mata ama ama [https://www.irishtimes.com/culture/art-and-design/visual-art/kim-gordon-i-never-think-of-myself-as-famous-i-m-barely-famous-1.3969888 “Kim Gordon: ‘I never think of myself as famous – I’m barely famous’”] in ''The Irish Times'' (31 Jul 2019) *Enwere m mmasị na ụfọdụ esemokwu na egwu… na-amasị m ụdị egwu nke nwere ike ime ka ị chee echiche banyere ọnọdụ quo. **Na ya ezigbo music in [https://www.smh.com.au/entertainment/music/kim-gordon-unmasked-a-natural-instinct-of-going-against-the-grain-20190805-p52dxg.html “Kim Gordon unmasked: a natural instinct of going against the grain”] in ''The Sydney Morning Herald'' (2019 Aug 9) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[W:en:Kim Gordon|Kim Gordon]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Kim Gordon|Kim Gordon]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Gordon, Kim}} qceomzohw8lc6263s39i5ktpotacrcr Christine Ko 0 3243 13669 13619 2023-05-06T01:23:35Z Joannable 401 wikitext text/x-wiki August 3, 1988) bụ w:Taiwanese American|Taiwanese-American onye na-eme ihe nkiri, mara maka ọrụ ya dị ka Emma na w:CBS|CBS sitcom ''w: The Great Indoors (usoro ihe onyonyo) | The Great Indoors'', Mandy na w: Bulite (usoro onyonyo)|''Bulite'' na Emma na w:Dave (usoro ihe onyonyo onyonyo) |'Dave'. Tupu ihe ịga nke ọma ya na America, ọ nwere obere ọrụ na Taiwan na mmalite 2010s. ==Ihe ndị o kwuru * M na-eyi ntutu m na oghere oghere ndị ahụ maka nyocha m, naanị ihe mere m ji mee ya bụ n'ihi na achọrọ m ịbụ onye dị nnọọ iche na onye m bụ mmadụ. **https://airmail.news/issues/2021-7-24/christine-ko"Christine Ko" na ''Ikuku ozi'' (24 Julaị 2021) * Ị mara, abụ m otu n’ime ndị ahụ na-enwebeghị oge ntolite nke m maara na m chọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri—eziokwu bụ na amaghị m ihe m chọrọ ịbụ ma ọlị. Adịghị m oke n'ihe ọ bụla, abụghị m onye na-eme egwuregwu na-eme egwuregwu niile, mara mma n'ịkpọ piano ma ọ bụ nwa kacha mara mma n'ụlọ akwụkwọ mana enwere m mmasị na ihe okike na ikiri ihe nkiri Disney. **http://www.roseandivyjournal.com/stories/2020/4/10/christine-ko-staroftigertail "Mkparịta ụka na Christine Ko, Star Of The Netflix Film"Tigertail" na ''Rose & Ivy'' ] (Eprel 22, 2020) *N'ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ọ gụsiri m agụụ ike ka mụ na nne mụrụ m nwee mmekọrịta, n'ihi ya, akwagara m Taiwan afọ anọ wee mụta asụsụ na omenala ọhụrụ. **https://www.instyle.com/news/christine-ko-tigertail-interview" Ụzọ Christine Ko si eme ihe malitere na azụmahịa McDonald" na"InStyle"] (6 Eprel 2020) *Enwere m mmasị n'echiche nke ịbụ American-Taiwanese. Ọ bụ kpọmkwem maka ndị na-eche na ha si na omenala abụọ dị iche iche. N'ihi na ịbụ onye America bụ ihe anyị kwesịrị iji na-anya isi. Ọ bụghị ihe kwesịrị ịkọwa n'ụzọ ụfọdụ. Nke a bụkwa omenala anyị. **https://www.mtv.com/news/3163190/christine-ko-tigertail-interview/"Tigertail wetara Christine Ko nso na njirimara Taiwanese ya - na ndị nne ya" na ''MTV'' (15) Eprel 2020) *Ụfọdụ n’ime anyị achọghị ịnakwere ya, mana anyị na-adị ka nne na nna anyị. Otú anyị si na-akpakọrịta yiri otú anyị si too. Ma nke ahụ ọ dị mma na nke na-adịghị mma, ọ bụ n'ezie ihe ị ga-amata. **https://www.mtv.com/news/3163190/christine-ko-tigertail-interview/"Tigertail wetara Christine Ko nso na njirimara Taiwanese ya - na ndị nne ya" na ''MTV'' (15) Eprel 2020) *Ụwa ga na-enwe ihe megide gị, n'agbanyeghị otú i si dị. M gbara onwe m gburugburu na ndị na-atụ anya dị ka otu na-arụ ọrụ ọma maka omenala. Ihe kpatara na-amasị m ịme ụdị agwa dị iche iche bụ na kemgbe ogologo oge ndị na-eme ihe nkiri Asia America anọwo na igbe a. **https://www.mensjournal.com/entertainment/christine-ko-interview/"Christine Ko on Mastering the Art of Deadpan and Lil Dicky's Nickname for her" na ''Men's Journal'' *Dị ka onye Asia America, mgbe ị na-aga Eshia, ọ na-adị gị mgbe ụfọdụ ka onye mba ọzọ n'agbanyeghị na ị dị ka onye ọ bụla ọzọ. Ọ dị m ka onye America na-abata; ọdịdị m dị iche, mmetụta m dị iche. **https://charactermedia.com/christine-ko-is-here-to-tell-a-new-kind-of-asian-american-story-with-tigertail/ "Christine Ko nọ ebe a ikwu ihe ọhụrụ. Ofdị Akụkọ Eshia America nwere 'Tigertail' na '' Character Media '') (6 Eprel 2020) ==Njikọ mpụga== *https://media.gettyimages.com/photos/actress-christine-ko-attends-the-4th-annual-cbs-television-studios-picture-id537948746?s=2048x2048 Foto nke Christine Ko] wikipedia DEFAULTSORT:Ko, Christine hlfy6owmgbrm5yo554hycnbv2ydlkk0 Greta Garbo 0 3244 13625 13620 2023-05-05T21:03:52Z Elmerella01 403 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wig:Greta Garbo|Greta Garbo]]''' ([[18 Septemba ]] [[1905]] - [[15 Eprel]] [[1990]]),amụrụ ''Greta Lovisa Gustafsson''', bụ onye Sweden mụrụ [[w: Onye na-eme ihe nkiri]] na akara ngosi [[w:Hollywood | Hollywood]]. ==Ihe o kwuru== *''Ọ dịghị mgbe m kwuru, "Achọrọ m ịnọ naanị m." Naanị m kwuru, "Achọrọ m ịbụ" ka "naanị! E nwere ọdịiche niile." **Ekwuru na John Bainbridge, ''Garbo'' (Ụbọchị abụọ, 1955) na [https://books.google.co.uk/books?id=61MEAAAAMBAJ&pg=PA113 "Bebụ onwe gị"]], 'Ndụ' '(Jenụwarị 24, 1955; Volu5; Volut. 38, Nke 4), Nke 4), Nke 4), Nke 4. 113; Dị ka Ballerina Grusinskaya to ban Filix von gagern na '' Granduo Hotel]]] '' (1932 kwuru "Achọrọ m ịnọ naanị m." Okwu ndị a sonyere na Garbo onwe ya na ihu ọha. * '' 'Ọtụtụ puku kwuru puku ndị na-ede akwụkwọ ozi m dere. Ha amaghi m. Gịnị mere ha ji eme nke ahụ? '' ' ** Ihe nzuzo ihuenyo: Greta Garbo na-agbachi nkịtị (1928) ==Ekegaraghị ya== *Achọghị m ịla n'ụlọ. ** Ebuputara na ihe nkiri setịpụrụ, mgbe onye nduzi kwuru ugboro ugboro na-eweghachi Garbo wụsara mmiri oyi, ma chọọ fim ndị ọzọ na-ewere. A kọrọ na Paul F. Boller, John George, 'ha kwurula ya: akwụkwọ nke nkwupụta adịgboroja, na 1990 kwa, na 1990), p. 30-31. {{{Na-eziga njedebe}} ==Ihe ndị e kwuru maka ya na orụ ya== [[Njide: Gota Garbo Anna karbona 4.jpg | isi mkpịsị aka ọ bụla na-enweghị atụ ụjọ [[Mistortings]. Site n'ibu [would [ụwa dum nyere gị ihe [mmetụta [,] nwere nke ahụ [mmehie] [Ire. ~ [[[Elistair cooke]]]]]] [[Njide: Garbo-Anna karenina-036.JPG | isi ala, ọ bụrụ na mmadụ na-ahụ na ndị ọzọ [selbo] [kwesịrị ekwesị]. ~ [[[Keyneth Tynn]] *Ihe omimi gbara Garbo gbara ya gburugburu dị oke ka igwe ojii London. **[[Tallulah Bankhead]], ''Tallulah: My Autobiography'' (1952), ch. 9, p. 172: Duels na ihuenyo. *Garbo ka bụ nke ahụ na sinima mgbe ọ na-ejide ihu mmadụ na-eme ka mmadụ banye na Philem, mgbe ihu na-anọchi anya ụdị nke anụ ahụ nke anụ ahụ, nke nwere ike iru ma ọ bụ dochie ya. **[[Roland Barthes]], "Ihu Garbo," "Mythologies" (1957), trans. Annette Lavers [Farrar, Straus, 1986, <small>{{ISBN|0-374-52150-6}}</small> ], p. 56 *Taa nwa agbọghọ a-gọva dị ka a maara ya - bụ ihe na-adọrọ adọrọ dị n'ụwa dum; Ọ dịghị onye nwere ụdị magnetity, nke ịhụnanya ma ọ bụ nke na-enweghị atụ, ọ bụghị na ọ bụ ihe nkiri na-amasị ya ... Greta Garlood, ụgwọ ọrụ ya bụ eze. O gosipụtala atụmatụ na ihu, ọnụ ya sara mbara ma mara mma. Ezé ya buru ibu ma dịkwa ka ọfụma; Anya ya na-acha odo odo, ya na lashes ogologo na mgbe ọ na-akwachi ihe mkpuchi ya, ha na-eti ya ntì ya; Ihe ya mere bụ nke na-adịghị mma nke na-adịghị mma na ọ na-ele anya inwe otu akpụkpọ ụkwụ ndị ọzọ, na-enyo enyo nke ndị na-adịghị anya na-eme ka mmadụ nwee oge ngwa ngwa. **[[w:Cecil Beaton|Cecil Beaton]], [http://www.garboforever.com/Beatons_Book_of_Beauty.htm "Akwụkwọ nke Mma" (1930) *Onye ọ bụla na-enweghị mmerụ ahụ. Site n'ịbụ ndị ụwa niile na-efe ya ofufe na ọ bụrụ na echiche gị emehie, ọ ga-eme ka ọ hụkwuo ụtọ ụtọ ya. **[[Alistair Cooke]], na ''Garbo na onye nche abalị: Nhọrọ sitere na ederede nke ndị nkatọ ihe nkiri Britain na America'' (1937) *Amụma ya, nwe ya onwe ya nwere ike karịa igwe ahụ, bụ amoosu dị ọcha. Enweghị m ike inyocha ihe nwanyị a. Ama m na ọ nweghị onye ọzọ rụburu ọrụ nke ọma n'ihu igwefoto. **[[w: Bette Davis | Bette Davis]] An Autobiography‎'' (1962), p. 116 *Garbo owu na-ama. Ọ bụ mgbe niile, ọ ga-abụ mgbe niile. O bi na isi ihe ịchọ mma. Ọ bụ nnukwu onye omenkà, mana ọ bụ ebube ya kachasị elu na ọdachi ya kachasị elu nke nka bụ naanị eziokwu. Onu ogugu ndi mmadu di ndu, ihe omume nke ịdị adị kwa ụbọchị, na-agagharị banyere ya, ndochibido, na-enweghị isi. Ọ bụ naanị mgbe ọ na-eku ume ume ndụ, na anụ ahụ nke ya na ọbara ya bụ na ya onwe ya bụ ndụ zuru oke. **[[w: Marie Dressler|Marie Dressler]], "Akụkọ nke m dị ka a gwara Mildred Harrington" (1934) *Anyị maara ibe anyị. Anyị kparịtara ụka. Anyị gafere ibe anyị na-aga n'usoro ihe nkiri nke anyị. Anyị nọ na-arụ ọrụ anyị. Anyị nwere nkwanye ùgwù dị ukwuu. **[[Lillian Gish]] *Ị bụ ìhè na-acha odo odo nke abalị okpomọkụ na Spain. Ị bụ National Gallery; ị bụ ụgwọ ọnwa Garbo; ị bụ cellophane! **[[Cole Porter]], "[[w:Ị bụ Onye kachasị elu|Ị bụ Onye kacha elu]]" sitere na ''[[w: Ihe ọ bụla na-aga | Ihe ọ bụla na-aga]]'' (1934) *Ọ bụ ya bụ ngwakọta kachasị mma nke ụdị amamihe dị egwu na ihuenyo ahụ amatala na ọnụnọ ya na '' Ihe omume sinima. **Andre Sennwald, na "The New York Times" (1934), dị ka e hotara na "The Films of Greta Garbo" (1963) nke Michael Conway, Dion McGregor na Mark Ricci, p. 126 *Gịnị, mgbe mmanya na-egbu, onye na-ahụ na ndị inyom ọzọ, onye na-ahụ na Garbo sober. **[[Kenneth Tynan]], "Greta Garbo," ''Sight and Sound'' (Eprel 1954), e bipụtara ya na '' Profaịlụ '' (1990), p. 80 *Echere m na onye na-ese ihe gbahapụrụ nka ya bụ ihe kasị njọ n'ụwa, na-atụ anya karịa ọnwụ. Ọ ga-abụrịrị ihe na-eme banyere ọrụ ihe nkiri Gobo nke nwere oke obi ọjọọ. ** [[Tennessee Williams]] ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Greta Garbo|Greta Garbo]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:Greta Garbo|Greta Garbo]] na wikikwootu bekee *[https://movies.yahoo.com/movie/contributor/1800027779/bio Greta Garbo Biography – Yahoo! Movies] * [http://www.filmarkivet.se/sv/Film/?movieid=165 Reklamfilmer PUB Greta Garbo, commercials done in 1920 and 1922, at Filmarkivet.se, Swedish Film Institute] * [http://www.greta-garbo.de/com/ "Saga of Greta Lovisa Gustafsson – Saga of Greta Garbo" by Hollis Alpert, ''The New York Times'' (5 Septemba 1965)] {{DEFAULTSORT:Garbo, Greta}} 5ylvkcj456e0wdad4zah6so1yxzq9b8 Edith Penrose 0 3245 13621 2023-05-05T20:49:40Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””W:ig:Edith Penrose|Edith Penrose}}””” (Nọvemba 15, 1914 – Ọktoba 11, 1996) bụ onye amụrụ n'akụ na ụba Britain, onye ọrụ a kacha mara amara bụ Theory of the Growth of the Firm (1959), nke na-akọwa ụzọ ụlọ ọrụ si eto na etu ha si eme ngwa ngwa. ==Ihe ndi okwuru== *Nlekọta na-agba mbọ iji akụrụngwa dịnụ mee ihe kacha mma. *Ihe isi ike na-ebilite mgbe a na-anwa ime ka echiche ahụ dịkwuo mma na gb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Edith Penrose|Edith Penrose}}””” (Nọvemba 15, 1914 – Ọktoba 11, 1996) bụ onye amụrụ n'akụ na ụba Britain, onye ọrụ a kacha mara amara bụ Theory of the Growth of the Firm (1959), nke na-akọwa ụzọ ụlọ ọrụ si eto na etu ha si eme ngwa ngwa. ==Ihe ndi okwuru== *Nlekọta na-agba mbọ iji akụrụngwa dịnụ mee ihe kacha mma. *Ihe isi ike na-ebilite mgbe a na-anwa ime ka echiche ahụ dịkwuo mma na gburugburu ebe obibi na, karịsịa, imeghari nyocha nke mgbasawanye nke ọtụtụ ngwaahịa, 'anụ na ọbara' òtù ndị ọchụnta ego na-akpọ ụlọ ọrụ. *Ụlọ ọrụ karịrị ngalaba nhazi; ọ bụkwa nchịkọta nke akụrụngwa na-arụpụta ihe nke mkpofu nke n'etiti ojiji na oge na-ekpebi mkpebi nchịkwa. *Ọ bụrụ na uru bụ ọnọdụ nke ọganihu na-aga nke ọma, mana a na-achọ uru n'ụzọ bụ isi n'ihi ụlọ ọrụ ahụ, ya bụ, itinyeghachi ego na ụlọ ọrụ kama ịkwụghachi ndị nwe ụlọ maka iji isi obodo ha ma ọ bụ 'ihe ize ndụ ha,' mgbe ahụ, site na. echiche nke amụma itinye ego, uto na uru na-aghọ nhata dị ka njirisi maka nhọrọ nke mmemme ntinye ego. *Ọ bụrụ na uru bụ ọnọdụ nke ọganihu na-aga nke ọma, mana a na-achọ uru n'ụzọ bụ isi n'ihi ụlọ ọrụ ahụ, ya bụ, itinye gachi ego na ụlọ ọrụ kama ịkwụghachi ndị owe ụlọ maka iji isi obodo ha ma ọ bụ 'ihe ize ndụ ha,' mgbe ahụ, site na. echiche nke amụma itinye ego, uto na uru na-aghọ nhata dị ka njirisi maka nhọrọ nke mmemme ntinye ego. *Ọ dịghị mkpa ịgọnarị na 'ebumnobi' ndị ọzọ na-adịkarị mkpa - ike, ugwu, nkwenye ọha na eze, ma ọ bụ naanị ịhụnanya maka egwuregwu - ọ dị mkpa ka a mata na njedebe nke njedebe ndị a na-ejikọta ya na njedebe. ike ịkpata uru. *Ihe mkpali dị n'ime na mgbasawanye na-ebilite site na ịdị adị nke ọdọ mmiri nke ọrụ na-arụpụta ihe, akụrụngwa na ihe ọmụma pụrụ iche, nke a ga-achọta mgbe niile n'ime ụlọ ọrụ ọ bụla. *Ụlọ ọrụ bụ n'ezie ọdọ mmiri akụrụngwa nke etinyere ya na nhazi nhazi. ==Njiko mpuga== *Edemede [[W:en:Edith Penrose|Edith Penrose]] na wikipidia bekee *Edemede [[g:Edith Penrose|Edith Penrose]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Edith, Penrose}} 22y4u1eo4sw9l4k2vgwhak6yjoxo788 Susie Castillo 0 3246 13622 2023-05-05T20:53:17Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''Susie Castillo''' (amuru na ọnwa Ọktoba 27, 1979) bu ihe nlere America nke jidere aha Miss USA na afọ 2003. ==Ihe ndị okwuru== *Na-akwalite veganism, echere m na ọ bụ ozi dị mkpa. … M na-echeta mgbe m bụ nwata, nne nne m na-akụnye n'ime anyị na n'agbanyeghị ole ị chere na ị nwere, e nwere mgbe ndị mmadụ na ndị mmadụ na-ata ahụhụ na mbara ala na-enwe ọbụna obere karịa anyị. Ka m na-etolite, ịhụnanya na-aga n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Susie Castillo''' (amuru na ọnwa Ọktoba 27, 1979) bu ihe nlere America nke jidere aha Miss USA na afọ 2003. ==Ihe ndị okwuru== *Na-akwalite veganism, echere m na ọ bụ ozi dị mkpa. … M na-echeta mgbe m bụ nwata, nne nne m na-akụnye n'ime anyị na n'agbanyeghị ole ị chere na ị nwere, e nwere mgbe ndị mmadụ na ndị mmadụ na-ata ahụhụ na mbara ala na-enwe ọbụna obere karịa anyị. Ka m na-etolite, ịhụnanya na-aga n'ihu na-eto eto maka ihe niile dị ndụ. Ọ na-agbawa m obi ma m hụ ka a na-emegbu ụmụ anụmanụ. Dị ka anyị niile maara, n'ọrụ ugbo, nke ahụ dị ka otu n'ime mmeso ọjọọ kasị ukwuu nke ụmụ anụmanụ na-atachi obi na obodo anyị. Ka m na-akụziri onwe m banyere isiokwu ahụ, otú ahụ ka m na-enwekwu ike ime mkpebi ndị amamihe dị na ha na ndị nwere ọgụgụ isi ná ndụ m. … Ahụrụ m ụfọdụ ezigbo mgbanwe dị mma na ahụike m n'ime afọ isii gara aga mgbe m gbanwere na nri sitere na osisi… Ana m ebi ndụ n'okpuru Iwu Ọlaedo: na-emeso ndị ọzọ ihe dịka ị ga-achọ ka e mesoo gị. Na mụ, nke ahụ na-agụnyekwa anụmanụ. Ekwesịrị ịhụ ha n'anya. Ha bụ mkpụrụ obi n'ụwa a dịka anyị nọ. ** [http://www.godsdirectcontact.org.tw/eng/news/211/sr_43.htm "In-Depth with Loving the Silent Tears MC: Susie Castillo (Vegan)", GodsDirectContact.org (2012)]. *Abụrụla m anụmanụ na-ahụ n'anya ná ndụ m niile, ma ka m mụtakwuo banyere ahụhụ ụmụ anụmanụ na-ata n'aha ejiji, echere m na ọ dịghị mkpa; ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta nye m. Obi dị m ụtọ na mụ na ụmụnne m ndị nwanyị na-eme ibe ha na-emekọ ihe ọnụ ka ha kwụ n'otu ma gwa ụlọ ọrụ ibe ka ha ghara ịkwado ụlọ ọrụ ajị anụ. ** [https://m.lasvegassun.com/vegasdeluxe/2013/jun/13/miss-nevada-official-promises-surprises-could-shak/ "Miss Universe official promises surprises that could shake up the whole show", LasVegasSun.com (13 June 2013)]. ==Njikọ mpuga== Edemede [[w:en: Susie Castillo|Susie Castillo]] na Wikipedia bekee Edemede [[w:en: Susie Castillo |Susie Castillo]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Castillo, Susie}} ae0diumtkmhpcyabbx7obsjkw2razrz Judy Baca 0 3247 13623 2023-05-05T20:58:48Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} '''[[w:Judy Baca|Judith Francisca Baca]]''' (amuru ya na Septemba 20, 1946) bu onye omenkà Chicana America, onye omebe iwu na prọfesọ. === Okwu okwuru === === Oyebọ === * Ha na-ahapụkarị m ka m na-ese ihe, ị maara, kama ime ụfọdụ n’ime ihe ọmụmụ ndị ọzọ, n’ihi na asụchaghị m Bekee nke ọma. Ya mere enwere m ọtụtụ eserese. M wetara ihe osise n'ụlọ na nnukwu mpako, na nne m na-edebe ha ruo ọtụtụ afọ, o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Judy Baca|Judith Francisca Baca]]''' (amuru ya na Septemba 20, 1946) bu onye omenkà Chicana America, onye omebe iwu na prọfesọ. === Okwu okwuru === === Oyebọ === * Ha na-ahapụkarị m ka m na-ese ihe, ị maara, kama ime ụfọdụ n’ime ihe ọmụmụ ndị ọzọ, n’ihi na asụchaghị m Bekee nke ọma. Ya mere enwere m ọtụtụ eserese. M wetara ihe osise n'ụlọ na nnukwu mpako, na nne m na-edebe ha ruo ọtụtụ afọ, otú ahụ ka m maara na m ụdị nke…Nke ahụ bụ ebe m na-echeta n'ezie isi nke ihe ndị ahụ na udidi nke elu na dị nnọọ, ị. mara, ụdị inwe ezigbo ịhụnanya visceral nke ịkwagharị agba ahụ - nke ahụ bụ, echere m, ị maara, m ka nwere nke ahụ… ** Mgbe achọpụtara ịhụnanya ya maka nka na ụlọ akwụkwọ ọta akara na [https://www.aaa.si.edu/collections/interviews/oral-history-interview-judith-baca-5436#transcript “Interview: ARCHIVES OF AMERICAN ART SMITHSONIAN INSTITUTION - AJỤJỤ JUDITH BACA NA VENICE, CALIFORNIA AJỤJỤ ORAL Akụkọ ihe mere eme (AUGUST 5 & 6, 1986; Onye nlegharị anya: AMALIA MESA BAINS) * Oge egwu ahụ bụ ụzọ dị ka ịmepụta ụda n'ime ibe ahụ. Ma ọ bụ ahụmahụ dị ịtụnanya maka m ịhụ ka mgbe ahịrị, ahịrị ntụziaka, gafere ụdị - otú ụdị, ma ọ bụrụ na kpaliri dabara n'ime oke, see isi ihe. Dị ka okwu ndị ọzọ, ọ bụrụ na ogwe aka efepụ, ọ na-aga n'ókè. Na mberede enwere nke a dị ka ụdị njikọ a na-ahụ anya n'etiti ụdị ahụ, ọ dabara dị ka, ọpịpị dị ka iberibe egwuregwu mgbagwoju anya, banye ebe… ** N'iji echiche Siqueiros banyere oke egwu egwu n'ọrụ ya na [https://www.aaa.si.edu/collections/interviews/oral-history-interview-judith-baca-5436#transcript “Ajụjụ: ARCHIVES OF AMERICAN ART SMITHSONIAN INSTITUTION - AJỤJỤ JUDITH BACA NA VENICE, CALIFORNIA AJỤJỤ AFỌ (ORAL History) (AUGUST 5 & 6, 1986; AJỤJỤ: AMALIA MESA BAINS) * M nọ na-agbasawanye ọrụ ụmụ nwanyị n'echiche nke m. Achọrọ m imebi iwu niile. Ụmụ nwanyị anaghị ewu ụlọ n'ogo buru ibu, ụmụ nwanyị anaghị arụ ihe ncheta ma ọ bụ na-eme ihe ngosi ọha. Ụmụ nwanyị na-eji ụlọ nwa bebi egwu egwu; ha anaghị eme nkwupụta ụkpụrụ ụlọ, ha anaghị ewu Ụlọ Nzukọ Disney. Enweghị nkwado ego maka ụmụ nwanyị ịzụlite ụlọ ọrụ nke Frank Gehry. Ụmụ nwanyị agaghị enwe ike ahụ n'oge ndụ m. ** N'otu n'ime ebumnuche ya na ọrụ nka ya na [https://www.huffpost.com/entry/learning-los-angeles-judy_b_5456151 "Ịmụta Los Angeles: Judy Baca, Artist as Activist"] na HuffPost (2014 Jun 6). ) * Maka m, nka nwere ike ịga ebe ezinụlọ m gara, na mpaghara ebe ebe ngosi ihe mgbe ochie dị ka ọnwa, ka ndị na-arụ ọrụ na ndị ogbenye nwere nnukwu ekele maka ịma mma nwere ike ịhụ mgbidi ahụ wee soro ha biri… ** N'ịhụ na ihe osise ya nwere ike ịnweta obodo kama ịbụ ndị ama ama na [https://www.huffpost.com/entry/learning-los-angeles-judy_b_5456151 "Ịmụta Los Angeles: Judy Baca, Artist as Activist"] na HuffPost (2014 Jun 6) == Okwu gbasara Judy Baca== *Mmụba nwa akwụkwọ atụgharịwo ka ọ bụrụ mmemme ime obodo. Na ndịda California naanị, ọtụtụ ụmụ nwanyị na-egosipụta nkwenye nke inyeghachi obodo gị. Judy Baca bụ onye muralist ama ama na mba ụwa nke ọrụ ya na-ebute akụkọ Chicano na ndụ. **Vicki L. Ruiz, '' Site na Onyunyo: Ụmụ nwanyị Mexico na narị afọ nke iri abụọ America'' == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Baca, Judy}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 87rp88wymhu64md8lvwd2ynqm4fo4s2 Martha Nussbaum 0 3248 13659 13624 2023-05-06T00:43:23Z JoyceUche 395 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Martha Nussbaum|Martha Craven Nussbaum]]''' (amụrụ May 6, 1947) bụ onye ọkà ihe ọmụma America na ugbu a Ernst Freund Distinguished Service Prọfesọ nke Iwu na Ethics na Mahadum Chicago, ebe a na-ahọpụta ya na Ụlọ Akwụkwọ Iwu na ngalaba Philosophy. O nwere mmasị karịsịa na nkà ihe ọmụma Gris oge ochie na ndị Rom, nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị, nwanyị, na ụkpụrụ omume, gụnyere ikike anụmanụ. ==Ihe ndi okwuru== * Mgbe m rutere Harvard na 1969, otu prọfesọ a ma ama n’oge gboo buuru mụ na ụmụ akwụkwọ ibe m n’afọ mbụ n’elu ụlọ nke Widener Library. Ọ gwara anyị ole chọọchị Episcopal e nwere ike ịhụ site n'ebe ahụ. Dị ka onye Juu (n’ezie onye a tọghatara si n’Iso Ụzọ Kraịst Episcopal), amaara m na a gaara amachibidowo mụ na di m iwu ịlụ na chọọchị Harvard, bụ́ nke jụrụ ịnakwere agbamakwụkwọ ndị Juu. Dị ka nwanyị, enweghị m ike iri nri na nnukwu ụlọ iri nri nke ụlọ akwụkwọ ngalaba, ọbụlagodi dịka onye ọbịa onye otu. Naanị afọ ole na ole gara aga, otu nwanyị agaraghị enwe ike iji ọbá akwụkwọ mahadum. N'afọ 1972, aghọrọ m nwanyị mbụ nwetara mkpakọrịta nke Junior nke napụrụ ụfọdụ ụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ n'ịkụzi ihe ka ha wee nwee ike ịga n'ihu na nyocha ha. N'oge ahụ, enwetara m akwụkwọ ozi ekele site n'aka otu onye ama ama ama na-ekwu na ọ ga-esi ike ịmata ihe a ga-akpọ nwanyị ibe, ebe ọ bụ na "nwanyị" bụ okwu na-adịghị mma. Ikekwe asụsụ Grik nwere ike dozie nsogbu ahụ: ebe ọ bụ na nwoke maka "onye ibe" na Grik bụ hetairos, enwere ike ịkpọ m hetaira. Otú ọ dị, Hetaira, dị ka m maara, bụ okwu Grik oge ochie ọ bụghị maka "nwanyị ibe" kama maka "onye ikpe." ** {{cite akwụkwọ|onye edemede=Martha C. Nussbaum|title=Cultivating Humanity|url=https://books.google.com/books?id=V7QrAwAAQBAJ&pg=PA6|ụbọchị=1 October 1998|onye nkwusa=Harvard University Press |isbn=978-0-674-73546-0|ibe=6–7}} * N'India, ndị na-eme ihe ike abụghị ndị Alakụba (ndị na-abụkarị ndị ogbenye na ndị a na-emegbu emegbu, ma ha anaghị etinye aka na ime ihe ike, ma e wezụga na ihe atụ pụrụ iche nke Kashmir), kama ndị Hindu bụ ndị na-achọ echiche ha na Fascist Europe na ndị na-eṅomi ọnọdụ ha na Europe. mgbochi Semitism nke 1930s. ... [E sitere na echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị Hindu sitere na] 'Ịhụnanya ịhụ mba n'anya nke Europe na ọchịchọ ọjọọ ya maka ịdị ọcha agbụrụ'. .. <br> Ndị na-asụ Sanskrit fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n'ezie si n'èzí kwaga na subcontinent, na-achọta ụmụ amaala n'ebe ahụ, ikekwe ndị nna ochie nke ndị Dravidia nke South India. Ndị Hindu abụghị ụmụ amaala karịa ndị Alakụba... <br>Ihe na-eme n'India bụ nnukwu ihe egwu na ọdịnihu ọchịchị onye kwuo uche ya n'ụwa. Eziokwu ahụ bụ na ọ ka ga-eme ya na ihuenyo radar nke ọtụtụ ndị America, bụ ihe àmà nke ụzọ iyi ọha egwu na agha na Iraq si mee ka ndị America dọpụ uche na ihe omume na okwu ndị dị mkpa. **Nussbaum, dị ka e hotara site na [[Rajiv Malhotra|Malhotra, R.]], Nīlakantan, A. (2011). "Na-agbaji India: ntinye aka Western na Dravidian na Dalit mejọrọ" == Ihe ndi ekwuru maka Martha Nussbaum== * Otu n'ime ike nke '' Ịzụlite Mmadụ '' bụ na ọ na-enyocha n'ụzọ doro anya esemokwu dị n'etiti ikike na echiche, ọ bụrụgodị na akwụkwọ ahụ edozighị esemokwu a kpamkpam. Ntụkwasị obi na-enweghị atụ nke Nussbaum na ma ụwa nke echiche na ụdị ndụ mmadụ dị iche iche na-eme ka nke ya bụrụ akwụkwọ na-ama aka na nke na-achọsi ike, nke na-akwadosi ike ọmụmụ ihe dị iche iche ma na-agbapụ onwe ya n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe ọ bụla metụtara ya, gụnyere postmodernism, ndọrọ ndọrọ ọchịchị njirimara, na nkatọ nke philosophical universalism. N'ebe a, n'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, anyị nwere onye na-emesi ike mmadụ nke na-abara ndị ethnocentrism mba na ịma ụma ama nke ndị ibe ya na-akọwa onwe ya na nkwenye na enweghị uche nke ndị ọrụ ibe ya postmodernist. Onye ma? Ọ bụrụ na a na-agụ akwụkwọ ya nke ọma na dị ka ọmịiko dị ka e dere ya, ọ nwere ike inye humanism aha ọma ọzọ. Ma ọ nwere ike ime ka ndị na-agụ akwụkwọ kwenye na-aghọtaghị "ihe kpatara ya" ka ọ na-aghọta? Nke ahụ bụ ajụjụ ọzọ kpamkpam. ** [[Michael Bérubé]], "Ụmụ amaala nke Ụwa, dịrị n'otu: Martha Nussbaum's Plan for Cultivating Humanity", nke e bipụtara na "Oge Rhetorical" (2006) * M kwuru na Nussbaum nwere naanị otu kaadị igwu egwu n'ọnọdụ a, mana ọzọ, na kaadị kaadị Nussbaum, ihe na-eme mgbe niile na-ada ụda, na ndị niile na-ejide onwe ha na-enweghị mmasị n'ọchịchị nke ezi uche ga-emecha kwenye ka ha tụgharịa uche n'ụzọ dị iche - ya bụ, n'otu aka ahụ nye anyị ndị nwere ezi uche. Onwe m, achọpụtara m na nke a nwere ezi uche. Ma m na-erughị sanguine banyere ihe mere nwere ike na-apụghị ime mgbe ọ na-eche ihu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na okpukpe mmegide nke nwoke nwere mmasị nwoke na nwanyị ọmụmụ; Ndị ụkọchukwu Alakụba mgbagha, ndị na-ekwusa ozi ọma nke Ndị Kraịst, na ọbụna ndị poopu adịla ugbu a ka ndị Nussbaumian na-arịọ ndị mmadụ n'ozuzu ha na ikike imekọ ihe ọnụ anyị enweghị mmasị. Mgbe ahụ, ma ọ́ dịghị ihe ọzọ, ọ dị ka ọ̀ bụ ihe amamihe dị na ya inwe obi abụọ ezi uche dị na ya banyere otú e nwere ike isi ghọta ihe. ** [[Michael Bérubé]], "Ụmụ amaala nke Ụwa, dịrị n'otu: Martha Nussbaum's Plan for Cultivating Humanity", nke e bipụtara na "Oge Rhetorical" (2006) * N’ịbụ onye gbara alụkwaghịm na [[Alan Nussbaum]] na 1987, Nussbaum malitere mmekọrịta ịhụnanya na [[Amartya Sen]], bụ́ ọkà mmụta Harvard mụrụ India nke nwetara Nrite Nobel na 1998 ma mesịa kwaga Mahadum Cambridge dị na England. Na-arụ ọrụ na atụmatụ mmepe nke United Nations na mpaghara ndị dara ogbenye n'ụwa, ya na Sen weputara ihe ha kpọrọ "ụzọ ike," ụzọ isi tụọ mmezu nke mba na-abụghị mmepụta akụ na ụba ya. Echiche ha bụ ileba anya n'ihe ndị dị ka inwe ihe onwunwe, ịnweta nlekọta ahụike na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na ịchịisi nke ahụ mmadụ n'ihe ndị dị ka ikike ịmụ nwa. Ihụnanya Nussbaum na Sen bụ nke abụọ n'ime mmekọrịta atọ dị mkpa na-egosi ka ụwa nke onwe ya na nke ọkachamara siri sie ike. Onye mmekọ Nussbaum ugbu a, onye ode akwụkwọ na U. nke C. prọfesọ iwu [[Cass Sunstein]], bụ onye ọ gbara akwụkwọ n'oge na-adịbeghị anya, dị ka Alan Nussbaum na Sen, ọkà mmụta ama ama n'ụwa niile. Nussbaum, enwere ike ịrụ ụka, ọ na-adịkarị obere oge n'okpuru ọkwa ọgụgụ isi. * Julia Keller. “Ihe ngosi Martha: Ọkà mmụta a ma ama bụ́ Martha Nussbaum na-enye ndị ọkà mmụta ibe ha ihe ha ga-ekwu banyere ya.” September 29, 2002. p. [http://articles.chicagotribune.com/2002-09-29/features/0209290310_1_scholars-philosophy-greek-literature 1] * Ihe malitere inye m nsogbu n’obi banyere ọnọdụ Nussbaum bụ na o nwechaghị mmasị n’okwu banyere “ime ihe ike okpukpe” n’ozuzu ya na otú ime ihe ike okpukpe si ejikọta na echiche okpukpe nke otu ụdị ma ọ bụ ọzọ, ma ọ̀ bụ aka ekpe ma ọ bụ ndị òtù okpukpe. na [[India]]. Ihe ọ na-enwe mmasị n'ezie bụ ịkwalite mwakpo ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ihe ọ na-akọwa dị ka "Ezigbo Hindu," na nke a, Nussbaum anaghị ewere onye mkpọrọ ... Ewoo, m na-atụ egwu, Martha Nussbaum ka edozibeghị "esemokwu n'ime" ya. nghazi amamihe nke onwe. ** Larson, Gerald James, Nyochaa Nsogbu dị n'ime: Ọchịchị onye kwuo uche, ime ihe ike okpukpe, na ọdịnihu India. Nke Martha C. Nussbaum. Akwụkwọ akụkọ nke American Academy of Religion;Dec2009, Vol. 77 Isi nke 4, p. 990 * Ihe na-eme nhọrọ nhazi ya ebe a na-akụda mmụọ abụghị naanị na ha nọ n'okpuru ụkpụrụ nke agụmakwụkwọ ọkachamara, kama na ha adabaghị ụkpụrụ omume nke Nussbaum n'onwe ya (site na Gandhi) debere maka India na America. N’ụzọ nke ya, ọ̀ bụ na otú o si mesoo ndị a na-achị ndị mmadụ nile abụghị ụdị “ime ihe ike,” nke na-achọ itinye ha n’ọnọdụ ha? ...Nussbaum enweghị ike ma ọ bụ achọghị iji ajụjụ nke extremism Muslim n'ime India kpọrọ ihe, ma ọ bụ mpaghara mpaghara sara mbara na esemokwu otu na ime ihe ike. ** Jason A. Kirk (2008) Ọchịchị Hindu Afọ ise ka Godhra, Nlele India, 7:1, 73-90, DOI: 10.1080/14736480801901238 * Nussbaum kwalitere echiche balkanization ya banyere India site n'iji amamihe eme ihe n'akụkọ ihe mere eme oge ochie nke India ... Martha Nussbaum, onye na-arụ ụka na India's intesemokwu ernal taa bụ n'etiti ezigbo ụmụ okorobịa, bụ ndị Westernized liberal India, megide ndị ajọ mmadụ, bụ ndị a na-akpọ dị ka ndị agha 'Hindu thugs'.... . ... O boro ebubo na India wụliri elu n'ọgụ megide iyi ọha egwu dị ka atụmatụ iji gosi na ime ihe ike ya na-emegide ndị obere okpukpe. Ụjọ bụ ihe ndabere iji kpuchie 'ụkpụrụ ndị India na-etinye aka na mkpocha agbụrụ', nke ọ chọrọ ka ọ bụrụ 'ihe mgbochi doro anya maka itinye ego na mba ọzọ'. Mgbe o nyechara nkọwa dị egwu nke ukwuu na akwụkwọ mkparị na-akpali akpali na ikwubiga okwu ókè nke ime ihe ike Gujarat (gụnyere nkwupụta nke ekpughere dị ka ụgha), ọ dọrọ ụwa aka ná ntị banyere ndị India: ' Ọnọdụ ụwa dị ugbu a, karịsịa iji kaadị iyi ọha egwu nke United States na-enweghị isi. Steeti, emela ka ọ dịrị ha mfe iji aghụghọ a. .. Ọ na-ebo gọọmentị India ebubo na ọ na-eji al-Qaeda dị ka 'ụzọ egwu', na-enyeghị ihe ndabere ọ bụla. Ọ gọnarịrị ịdị adị nke netwọkụ iyi egwu islam dabere na India nwere njikọ Pakistani. India ezighi ezi n'itinye iwu pụrụ iche iji chịkwaa mkpụrụ ndụ ụjọ, ọ na-ekwusi ike. Ọ na-akwa arịrị na United States anaghị eleba anya India dị ka ihe iyi egwu nye ọchịchị onye kwuo uche ụwa .... Ọtụtụ n'ime ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Nussbaum jupụtara na esemokwu. Dịka ọmụmaatụ, na 2007 ọ rụrụ ụka megide otu ndị Britain na-ewepụ ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ Israel bụ ndị eboro ebubo ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mana o guzoro n'ụzọ megidere ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ India na ndị mmadụ n'otu n'otu, na-akatọ ọdịda ụwa na-agaghị ekwu okwu ntakwu banyere ịchụpụ ndị India…. N'ụzọ dị otú a, ọ dị irè n'ịpụpụ uche pụọ na iyi ọha egwu mgbochi India. ... N'ịbụ onye na-enweghị akwụkwọ nkuzi nke ya na ihe mgbagwoju anya gbasara mmepeanya oge ochie nke India, Nussbaum ewepụla ndị ọzọ dabara na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. ** Malhotra, R., Nīlakantan̲, A., & Infinity Foundation (Princeton, N.J.). (2016). Na-agbaji India: Ntinye aka Western na Dravidian na Dalit mejọrọ. *Nussbaum, ọ bụrụ na ọ bụ onye nwere mmasị na India n'ezie, ga-akụziri onwe ya gbasara nkà ihe ọmụma, okpukperechi na omenala India ma gụọ akụkọ gbasara ihe omume India site n'aka ndị enyi ya na ndị ọrụ Marxist/Socialist. O kwesịrị, dị ka onye na-ekwu okwu, nwee mmasị karịsịa na onye ọkà mmụta mgbagha nke narị afọ nke anọ bụ Vatsyayana chọpụtara omume ọjọọ na àgwà ọma nke okwu. Ajọ omume sitere n'okwu, dị ka ya si kwuo bụ mithya (ụgha), parusha (caustic okwu), soochana (calumny) na asambaddha (okwu efu). Omume ọma nke okwu bụ satya (eziokwu), hitavaachana (iji ezi ebumnuche na-ekwu okwu), priyavaachana (okwu dị nro) na svaadhyaaya (ngụgharị akwụkwọ nsọ). Prọfesọ Nussbaum nwere ike ịchọ ịpụta na "akụkụ aka nri nke akụkọ ihe mere eme" mana nke ahụ ekwesịghị ịbụ ihe efu nke eziokwu. ** Prof. Ramesh N. Rao, Nhọrọ nke oke iwe, Ethics Suspect, [http://www.rameshnrao.com/politics-selective-outrage-suspect-ethics.html] ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Martha Nussbaum|Martha Nussbaum]] na Wikipidia bekee * Edemede [[g:Martha Nussbaum|Martha Nussbaum]] na Wikikwootu beekee {{DEFAULTSORT:Nussbaum, Martha}} obmvo7rbjxa3tz3o87ot5bvrvbh29b3 Angela Ferreira 0 3249 13627 13626 2023-05-05T21:05:12Z Ogechi02 399 /* Ihe ndi e kwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Angela Ferreira|Angela Ferreira]]''' (amụrụ 1958) bụ onye na-ese ihe nrụnye nke Portuguese na South Africa, onye na-ese vidiyo, onye na-ese foto na onye na-ese ihe. Ọ na-etinye oge na mba abụọ ahụ. ==Ihe ndi e kwuru Maka Ângela Ferreira== *Achọpụtara m na ịhọrọ ụlọ ma ọ bụ ụdị ihe owuwu ọ bụla e wuru ozugbo nyere m ezi omume nke ebe. Nhazi gbanyere mkpọrọgwụ n'ọrụ ahụ n'ebe ahụ ma nwee àgwà ọzọ dị ịtụnanya, nke bụ na, karịsịa na ụlọ ọha, onye ọ bụla maara ha; ha bụ nke onye ọ bụla nọ n'obodo ahụ. **''[https://archive.pinupmagazine.org/articles/interview-angela-ferreira-modern-architecture-colonialism/ "Interview: Artist Ângela Ferreira Examines Modern Architecture and Colonialism" in ''[[w:Pin-Up (magazine)|Pin-Up (magazine)]]'' Kojo Abudu, (August 2021) *Echere m na ọ bụ oge ịmalite ile ụlọ ndị a anya dị ka ihe owuwu nke Africa ma gharakwa itinye mkpado ndị a nke ihe owuwu ọgbara ọhụrụ site n'oge ọchịchị. N'ezie, ị gaghị ewepụ akụkọ ihe mere eme ahụ, mana ha abụrụla nke ndị bi n'ime ha ogologo oge karịa ka ha mere n'oge ọchịchị, yabụ a ga-ahụ ha dị ka ihe owuwu nke Africa. **''[https://archive.pinupmagazine.org/articles/interview-angela-ferreira-modern-architecture-colonialism/ "interview: Artist Ângela Ferreira Examines Modern Architecture and Colonialism" in ''[[w:Pin-Up (magazine)|Pin-Up (magazine)]]'' Kojo Abudu, (August 2021) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Angela Ferreira|Angela Ferreira]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Angela Ferreira|Angela Ferreira]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Ferreira, Ângela}} p1ppo1o9xtuhar129ksor599thzxh8l Nora Al Matrooshi 0 3250 13628 2023-05-05T21:08:59Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Nora Al Matrooshi|Nora Al Matrooshi]]''' (Arabic: Noura Al Matrooshi; amuru 1993) bu onye injinia Emirati na onye na-enyocha mbara igwe. ==Ihe ndị okwuru== *Isi ihe ndị meghere ụzọ maka ọganihu (United Arab Emirate) n'oge dị mkpirikpi bụ ka e si eji akụ obodo na-emepe nkà na ikike ndị mmadụ. Ihe ndị isi obodo a kụrụ n’ime ndị ha mere ka ha nwee nnukwu nrọ ma rụsie ọrụ ike na ngalaba ọ bụla, gụnyere oghere....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Nora Al Matrooshi|Nora Al Matrooshi]]''' (Arabic: Noura Al Matrooshi; amuru 1993) bu onye injinia Emirati na onye na-enyocha mbara igwe. ==Ihe ndị okwuru== *Isi ihe ndị meghere ụzọ maka ọganihu (United Arab Emirate) n'oge dị mkpirikpi bụ ka e si eji akụ obodo na-emepe nkà na ikike ndị mmadụ. Ihe ndị isi obodo a kụrụ n’ime ndị ha mere ka ha nwee nnukwu nrọ ma rụsie ọrụ ike na ngalaba ọ bụla, gụnyere oghere. Ihe atụ nke ahụ bụ na UAE Mohammed bin Rashid Space Center, nke e guzobere na 2006. Kemgbe ahụ, e nweela mmemme dị iche iche nke oghere. ** Nora Al Matrooshi (2021) cited in "[https://www.thenationalnews.com/uae/uae-in-space/2021/12/01/investing-in-people-made-space-achievements-possible-says-emirati-astronaut/ Investing in people made space achievements possible, says Emirati astronaut]" on ''The National News'', 1 December 2021. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Nora Al Matrooshi|Nora Al Matrooshi]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en:Nora Al Matrooshi |Nora Al Matrooshi]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Matrooshi, Nora Al}} 96vhm4uwi2cn35mu2ee04tyq2xev0ic Louise Bourgeois 0 3251 13630 13629 2023-05-05T21:11:05Z Adakaibe 183 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Faịlụ:Louise Bourgeois, c. 2000.jpg|mkpịsị aka|Louise Bourgeois (1994)] [[Faịlụ: Ihe omume ime ụlọ nke Louise Bourgeois Tate Modern Turbine Hall 2006.jpg|thumb| Ọkpụkpụ nke Bourgeois n'ime ihe ngosi otu ''ime ụlọ '' na London's [[Tate Modern]] Turbine Hall, 2006.] ''[[w:Louise Bourgeois|Louise Bourgeois]]''' (25 Disemba 1911 – 31 Mee 2010) bụ [[w:French American|French-American]] [[w: artist | omenkà]] na [[w: onye na-akpụ | onye na-ese ihe]]. === Okwu okwuru === * Ụmụ nwanyị aghaghị ịrụ ọrụ dị ka ndị ohu n'ime [[ụwa nkà]], ma ọtụtụ ndị ikom ruru n'ọkwa site n'ịma mma ha. Ọ kpasuru ha iwe. Ịbụ nwata na ịma mma emeghị ka nwanyị mara mma aka n'ụwa nka, n'ihi na ọnọdụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na ebe ịzụrụ ihe, dị n'aka ụmụ nwanyị - ndị inyom nwere ego. Ha chọrọ ndị nwoke na-ese ihe bụ́ ndị na-abịa nanị ha ma bụrụ ndị ọbịa ha mara mma. Rothko nwere ike maa mma nke ukwuu. Ọ bụ ụlọ ikpe. Na ndị omenkà buffoons bịara n'ụlọ ikpe ka ha nwee obi ụtọ, iji maa mma. Ugbu a ọ gbanweela, ugbu a ụmụ nwoke na-eto eto nọ - ndị inyom meworo agadi na ụmụ nwoke. ** Louise Bourgeois, Donald Burton Kuspit (1988). ''Bourgeois.'' p. 76: Na [[art ụwa]] * Art bụ nkwa nke ịdị ọcha. **Louise Bourgeois, "Nkà bụ Nkwenye nke ịdị ọcha," aha nke eserese 2000, Pensụl na akwụkwọ pink, 27.9 x 21.5 cm. Nchịkọta ihe ngosi nka nke ọgbara ọhụrụ, New York ** Achọkwara ebe ọzọ dị ka "Art bụ nkwa (sic) nke ịdị ọcha, nke ahụ bụ ihe kacha mkpa m kwuru." "Louise Bourgeois: mkpokọta mmetụta uche," 2010 === Adrian Searle, "[http://www.guardian.co.uk/artanddesign/2010/jun/01/louise-bourgeois Louise Bourgeois: webụ nke mmetụta uche],"Na: The Guardian... June 1 na 12, 2010. * M sere ndụ m dum. Nne na nna m nọ n'ahịa mweghachi nke teepu, ma mgbe m bụ nwata nwanyị, a na m [[esere]] n'akụkụ ndị na-efunahụ nke teepu teepu bụ ndị a ga-akpagharị ọzọ. Ikike m ise ihe mere ka m bụrụ ihe dị ndị mụrụ m mkpa. * Na tebụl nri mgbe m dị obere, m na-anụ ka ndị mmadụ na-ese okwu - nna na-ekwu ihe, nne na-ahọrọ ịgbachitere onwe ya. Iji gbanahụ esemokwu ahụ, amalitere m iji mkpịsị aka m mee achịcha dị nro. Na mgwakota agwa nke achịcha French - mgbe ụfọdụ ọ ka na-ekpo ọkụ - m ga-eme obere ọnụ ọgụgụ. M ga-agbadokwa ha n'ahịrị na tebụl na nke a bụ n'ezie nke mbụ m [[ihe ọkpụkpụ]]. * England dị m ezigbo mkpa, n’ihi na n’ezinụlọ m, Bekee apụghị ime ihe ọjọọ ọ bụla. Mgbe nna m họpụtara nne ya ukwu, ọ na-abụ nwa agbọghọ Bekee mgbe niile: ọ bụrụ na o mee ka ọ dị ime, a ga-ebughachi ya n'England ma ọ gaghị ejide ya. Ọ dịghị mgbe, ma arụwo m ọtụtụ ọrụ a na-akpọ The English Can Do No Wrong. * Ọ dịghị mkpa ka m na-atụgharị uche nke [[[ndị ọkà ihe ọmụma]] iji gwa m ihe m na-eme. Ọ ga-aka mma ka m mata ihe mere m ji eme ya. * Ndị [[feminists]] weere m dị ka ihe nlereanya, dị ka nne. Ọ na-ewute m. Enweghị m mmasị ịbụ nne. M ka bụ nwa agbọghọ na-agbalị ịghọta onwe m. * Ihe [[ihe osise nke oge a]] pụtara bụ na ị ga-anọgide na-achọta ụzọ ọhụrụ ị ga-esi kwupụta onwe gị, ikwupụta nsogbu ndị dị na ya, na ọ dịghị ụzọ edoziziri, ọ dịghị ụzọ a kapịrị ọnụ. Nke a bụ ọnọdụ na-egbu mgbu, na nkà nke oge a bụ banyere ọnọdụ a na-egbu mgbu nke enweghị ụzọ doro anya nke igosipụta onwe gị. * M si n’ezinụlọ na-arụzi ihe. [[udide]] bụ onye na-arụzi ihe. Ọ bụrụ na ị banye n'ime weeb ududo, ọ naghị ewe iwe. Ọ na-akpa ma rụzie ya. === Okwu na ka Louise Bourgeois === * M bịara mara Louise Bourgeois n'afọ mbụ m ma ọ bụ nke abụọ na Brighton Art College. Otu n'ime ndị nkuzi m, Stuart Morgan, chepụtara ntakịrị nlegharị anya nke ọrụ ya na Serpentine, ma ya na onye nkuzi ọzọ, [Edward Allington], hụrụ ihe n'ime ya, na mụ, ma chee na m kwesịrị ịma banyere ya. Echere m na ọrụ ahụ mara mma. Ọ bụ akụkụ mbụ ya, The Blind Leading the Blind, iberibe osisi na ụfọdụ n'ime ọrụ ọla kọpa. N'akụkọ ndụ m, echeghị m n'ezie na ọ metụtawo m, ma echere m na e nwere myirịta na ọrụ anyị. Anyị abụọ ejirila ụlọ ahụ dị ka ụdị ịkụ ọkpọ, dị ka oghere nke na-amalite echiche nke otu ọrụ. M mechara zute Louise na New York, obere oge ka m rụchara Ụlọ. Ọ rịọrọ ka ọ hụ m n'ihi na ọ hụla foto House na New York Times ka ọ na-ete ya n'otu ụtụtụ, yabụ o kwuru. Ọ bụ magburu onwe ya na ubé ụdị nutty; nnọọ mmasị na eccentric. Ọ na-ese oge dum; ọ bụ nnọọ ụlọ nri mụ na ya nọ ebe ahụ ka ndị na-ege ya ntị na-ekiri ya. Echetara m na ọ na-ekwu na m dị mkpụmkpụ karịa ya. Amaghị m ma nke a ọ bụ eziokwu mana ọ na-ekwu maka ọdịdị anụ ahụ nke ịrụ nnukwu ọrụ dị otú ahụ na anyị bụ ụmụ nwanyị dị obere. Mgbe ị zutere ya, ị gaghị ama ihe bụ eziokwu, n'ihi na ọ na-eme ihe. Ọ gbasawo webụ ya dọta ndị mmadụ, rie mmadụ ole na ole n'ụzọ. ** Rachel Whiteread, "[http://www.theguardian.com/artanddesign/2007/oct/14/art2 Kisses for Spiderwoman]," "Onye nche," 14 Ọkt. 2007: == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category:Ndị dị ndụ]] p94148u0yo7ueyaqznxox5ht7i1h8ui Mechthild of Magdeburg 0 3252 13633 13632 2023-05-05T21:22:57Z Adakaibe 183 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Faịlụ:Merashofen Pfarrkirche Chorgestühl njikọ Mechhild.jpg|isi aka]] ''[[w:Mechthild nke Magdeburg|Mechthild]]''' (ma ọ bụ '''Mechtild''',''''Matilda''',''Matelda''')''nke Magdeburg'' ' (c. 1207 & ndash; c. 1282/1294), a w:Beguine | Beguine, bụ onye Kraịst [[mgbe ochie]] mysticism | mystic]], onye akwụkwọ ya '' Das fließende Licht der Gottheit ' (c. 1207 & ndash; c. 1282/1294), a w:Beguine | Beguine, bụ onye Kraịst [[mgbe ochie]] [[mysticism | mystic]], onye akwụkwọ ya '' Das fließende Licht der Gottheit ' (c. 1207 &ndash; c. 1282/1294), a w:Beguine | Beguine]], is a Christian ancient mysticism | mystic, whose book ''Das fließende Licht der Gottheit ' (c. 1207 & ndash; c. 1282/1294), a w:Beguine|Beguine, bụ onye Kraịst [[mgbe ochie]] mysticism | mystic nke akwụkwọ ya '' Das fließende Licht der Gottheit ' (c. 1207 &ndash; c. 1282/1294), a [[w:Beguine|Beguine]], was a Christian [[ancient]] [[mysticism | mystic]] of his book ''Das fließende Licht der Gottheit '' (''Ìhè na-asọ asọ nke ịdị nsọ'') kọwara ọhụụ ya banyere [[Chineke]]. Ọ bụ onye omimi mbụ dere na German. === Okwu okwuru === * Ihe anyị maara dị ka ihe efu, ma ọ bụrụ na anyị ahụghị Chineke n’anya nke ọma n’ihe niile. ** {{see akwụkwọ | ikpeazụ=Noris | mbụ = K. | aha=Ojem nke Cloister | onye nkwusa=Ndị na-ebi akwụkwọ Penguin | afọ=1997 | isbn=978-1-101-21566-1 | url=http://books.google.com/books?id=pZkLNwpYcJ0C&pg=PT115}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mechthild nke Magdeburg}} [[Category:Ndị dị ndụ]] mbs638ljp1sqoui46nmubx6oguyrxgp Mira furlan 0 3253 13635 13634 2023-05-05T21:28:48Z Joannable 401 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Mira Furlan.jpg|thumb|Mira Furlan]] '''[[w:ig:Mira Furlan|Mira Furlan]]''' (7 Septemba 1955 - 20 Jenụwarị 2021) bụ onye omere na onye na-agụ abụ Yugoslavia. Na mba ụwa, a maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka onye nnọchi anya Minbari Delenn na usoro ihe nkiri sayensị sayensị ''[Babilọn 5]] '' (1993-98), yana Danielle Rousseau na ''[Lost (usoro TV) |Efuru]]''. ==Ihe ndị o kwuru== *Ana m ele kpakpando anya. Ọ bụ abalị doro anya na Milky Way dị ka ọ dị nso. Ọ bụ ebe ahụ ka m ga-aga ngwa ngwa. "Anyị niile bụ ihe kpakpando ', m na-echeta na mberede Delenn akara site na edemede Joe. Ọ bụghị atụmanya ọjọọ. Anaghị m atụ egwu. Ka ọ dị ugbu a, ka m mechie anya m wee chọpụta ịma mma dị gburugburu m. Na-ewerekwa ume ahụ n'okpuru Igwe gbara ọchịchịrị juputara na kpakpando, kuku ume, kukuo ume, nke ahụ bụ ihe niile. ** Okwu sitere na webụsaịtị Furlan na netwọkụ mmekọrịta n'ụbọchị ọ nwụrụ. [https://mirafurlan.net/] ==Njikọ mpụga== *Edemede[[W:en:Mira Furlan|Mira Furlan]] na Wikipedia bekee *Edemede[[W:en:Mira Furlan|Mira Furlan]] na Wikiquote bekee {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Furlan, Mira}} rc4bfhv1d3tqoj9xu3cgskfix0pvzv2 Barbara Kruger 0 3254 13641 13637 2023-05-05T21:41:58Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Barbara Kruger|Barbara Kruger]]''' (amụrụ 26 Jenụwarị, 1945) bụ omenkà echiche America na onye na-agu akwukwo jikọtara ya na ọgbọ foto. ==Ihe ndi ekwuru Maka Barbara Kruger== *[[q:Ncheta|Ncheta]] bụ onyinyo nke izu oke gị. **Ịhụnanya maka ire ere - Okwu na Foto nke Barbara Kruger, Museum of Modern Art na Heide, Melbourne, Australia, 17th October - 24th November 1996 *[[q:Architecture|Architecture]] bụ ịhụnanya mbụ m, ma ọ bụrụ na ịchọrọ ikwu maka ihe na-akpali m - nhazi nke oghere, ihe ụtọ a na-ahụ anya, ike ụlọ iji wuo ụbọchị na abalị anyị. ** Na''Akụ na America,'' Vol. 85, Nr. 10-12 (1997), p. 96 * Mgbe m nụrụ okwu [[q:Culture|Culture]] m na-ewepụ akwụkwọ nlele m ** Okwu na ihe osise na-enweghị aha (1985) *** Ewepụtara ya na ihe nkiri Jean-Luc Godard nke 1963 Le Mépris. ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en: Barbara Kruger|Barbara Kruger]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Barbara Kruger|Barbara Kruger]] Na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Kruger, Barbara}} qx0m9i7te84wenznv8d26vlwna65iwu Sister Lụ́cia 0 3255 13787 13786 2023-06-01T12:48:04Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Sista Lúcia'''(28 Maachị 1907 – 13 Febrụwarị 2005), a mụrụ Lúcia de Jesus Rosa dos Santos, bụ bụ onye nọn Carmelite nke Portuguese Discalced, otu n'ime ụmụaka atọ ahụ, ya na ụmụnne ya bụ Francisco na Jacinta Marto, ndị kwuru na ha ahụla ihe ngosi Marian na Fátima na 1917. === Okwu okwuru === * M chere na m ga-emepe Agba Ọhụrụ, bụ́ nanị akwụkwọ m chọrọ inwe n’ebe a n’ihu m, n’akụkụ ọnụ ụlọ elu a dịpụrụ adịpụ, nke otu ìhè mbara igwe na-enwu, bụ́ ebe m na-akwaga mgbe ọ bụla m nwere ike, iji gbapụ, dị ka. dị nnọọ ka o kwere mee, site n'anya mmadụ nile. Akwụsị m na-eje ozi dị ka tebụl, na ogwe ochie dị ka oche. Ma, mmadụ ga-asị, gịnị kpatara na ị naghị ede ihe n'ime ụlọnga gị? Onyenwe anyị anyị hụrụ n'anya ahụwo ihe kwesịrị ekwesị ịnapụ m ọbụna cell, ọ bụ ezie na e nwere nnọọ ole na ole efu n'ime ụlọ ... Ma enwere m obi ụtọ na m na-ekele Chineke maka amara nke ịbụ onye a mụrụ na ogbenye, na maka ibi ndụ na-adịghị mma maka ihunanya Ya. … Ọ dị mma mgbe ahụ. Ọ dịghị ihe m chọrọ karịa nke a: nrubeisi na ịgbahapụ Chineke nke na-arụ ọrụ n'ime m. Adịghị m n'ezie karịa ngwa ogbenye na nhụsianya nke Ọ chọrọ iji, n'oge na-adịghịkwa anya, dị ka onye na-ese ihe nke na-atụba ahịhịa ya ugbu a na-abaghị uru n'ime ọkụ ka ọ bụrụ ntụ, Onye Omenkà Chineke n'onwe ya ga-ebelata. Ngwá ọrụ ya ugbu a na-abaghị uru ruo ntụ nke ili, ruo oké ụbọchị nke Alleluias ebighị ebi. Ma a na m agụsi agụụ ike ụbọchị ahụ, n'ihi na ili ahụ anaghị ekpochapụ ihe niile, na obi ụtọ nke ịhụnanya ebighị ebi na enweghị ngwụcha na-amalite - ugbu a! ** ''Memoir nke anọ'' (1941), na ''[https://issuu.com/divinemercy/docs/the_memoirs_of_sister_lucia The Fatima in Lucia's Own Words]'' (2007), ntụgharị. nke Dominican Nuns of Perpetual Rosary<!--, p. 136-137-->. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Lucia, Sister}} [[Category:Ndị dị ndụ]] cvdg03y43zhdxa22sbaha2blxriab5k Ann-Margret 0 3256 13827 13639 2023-06-01T14:09:18Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Ann-Margret|Ann-Margret Olsson]]''' (amuru na Eprel 28, 1941 –), nke a maara dị ka ''Ann-Margret '', bụ onye omere, onye ọbụ abụ na onye na-agba egwu, onye Sweden-American. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ọ bụ mmasị na-eme ka m na ụlọ ọrụ a, ọ dịghị ego ọ bụla nwere ike ime ka m mee ihe m na-eme ma ọ bụrụ na enweghị m mmasị. **[https://lifestories.productions/iblog/ann-margret-shares-her-story-about-life-and-love/ Ann-Margret na-ekerịta akụkọ ya gbasara ndụ na ịhụnanya] (Eprel 19, 2020) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Ann-Margret|Ann-Margret]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:Ann-Margret|Ann-Margret]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT: Ann-Margret}} mkp80iu9wdowqkdkeivneyurwzgxjw6 Dolores Hart 0 3257 13824 13823 2023-06-01T14:05:15Z Lebron jay 36 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Dolores Hart|Dolores Hart]] (Ọktoba 20, 1938–) bụ onye nọn Benedictine Roman Katọlik nke America bụbu onye na-eme ihe nkiri ama ama. === Okwu okwuru === * Ọ dịtụghị mgbe m lere mkpebi m anya dị ka "ịpụ na Hollywood," enwere m mmetụta na ọ bụ karịa - ịbanye n'ime ihe ka mkpa ma site na nke ahụ, akpọrọ m Hollywood. Enwere m mmasị n'ọrụ m na ndị mụ na ha na-arụkọ ọrụ. **[https://catholicexchange.com/an-interview-with-mother-dolores-hart Ajụjụ ọnụ Nne Dolores Hart] (September 27, 2008) == Njikọ mpụga== Edemede [[q:Dolores Hart|Dolores Hart]] Na wikikwootu bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hart, Dolores}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 901yj2mwa3w1ggdc84n4kz8kdpr3vjf Elizabeth of the Trinity 0 3258 13642 2023-05-05T21:51:55Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} [[File:Visage d'Elisabeth de la Trinité.jpg|thumb|Elizabeth nke Atọ n'Ime Otu]] '''{{w|Elizabeth nke Atọ n'Ime Otu}}''' (amụrụ ''Élisabeth Catez''', [[18 Julaị]] 1880 - 9 November 1906 ) bụ France|French [[w:Discalced Kamel |Kamel e chụpụrụ]] nun, mysticism | mystic, na onye edemede ime mmụọ, nke a na-asọpụrụ dị ka [[Ndị nsọ | senti]] na [[Ụka Katọlik]]. [[Ụka Katọlik]]. Catholic Church. [[Katọlik Church]]. Catholic...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Visage d'Elisabeth de la Trinité.jpg|thumb|Elizabeth nke Atọ n'Ime Otu]] '''{{w|Elizabeth nke Atọ n'Ime Otu}}''' (amụrụ ''Élisabeth Catez''', [[18 Julaị]] 1880 - 9 November 1906 ) bụ France|French [[w:Discalced Kamel |Kamel e chụpụrụ]] nun, mysticism | mystic, na onye edemede ime mmụọ, nke a na-asọpụrụ dị ka [[Ndị nsọ | senti]] na [[Ụka Katọlik]]. [[Ụka Katọlik]]. Catholic Church. [[Katọlik Church]]. Catholic Church. === Okwu okwuruu === * Achọtala m eluigwe n’ụwa, ebe ọ bụ na eluigwe bụ Chineke, Chineke dịkwa n’ime mkpụrụ obi m. Ụbọchị m ghọtara nke ahụ, ihe niile bịara doo m anya, ọ ga-amasịkwa m ịkọrọ ndị niile m hụrụ n'anya ihe nzuzo a ka ha onwe ha kwa wee jidesie Chineke ike site n'ihe niile, ka e wee mezuo ekpere a nke Kraịst: "Nna. , ka e mee ha ka ha bụrụ otu!” ** '' Akwụkwọ ozi nye Madame de Sourdon'', L 122, 15 June 1902; dị ka e hotara na '' Kwere mgbe niile n'ịhụnanya: Nhọrọ nke Elizabeth nke Atọ n'Ime Otu'' nke Marian Murphy dere, 2017, [https://books.google.it/books?id=JX3LDgAAQBAJ&pg=PA109 p. 109]. === ''Eluigwe n'okwukwe'' (1906) === :<small>Tụgharịa. Aletheia Kane, na ''Achọtala m Chineke: Ọrụ zuru oke, Vol. I'', 1984, [https://books.google.it/books?id=Zxr9AwAAQBAJ&pg=PA94 p. 94]-120.</small> * "Nọgidenụ n'ime m." Ọ bụ Okwu Chineke na-enye iwu a, na-ekwupụta ọchịchọ a. Nọgidere n'ime m, ọ bụghị nwa oge ole na ole, awa ole na ole nke ga-agabiga, kama ""nọgidere" ... na-adịgide adịgide, na-emekarị, Nọgidenụ na M, kpee ekpere n'ime m, na-asọpụrụ m, ịhụnanya n'ime m, na-ata ahụhụ. n'ime m, rụọ ọrụ ma mee n'ime m. ** Ụbọchị mbụ, 3 * "Abyss na-akpọ abyss." Ọ bụ n'ebe ahụ n'ime omimi ka mmetụta dị nsọ na-ewere ọnọdụ, ebe abis nke enweghị ihe anyị na-ezute abys nke ebere, ịdị ukwuu nke Chineke nile. N'ebe ahụ, anyị ga-enweta ike ịnwụ n'onwe anyị, na-efunarị ihe niile nke onwe anyị, a ga-agbanwe anyị ka ọ bụrụ ịhụnanya. ** Ụbọchị mbụ, 4 * "N'ihi na m hụrụ Nna m n'anya, m na-eme ihe niile na-atọ Ya ụtọ." Otu a ka Nna-ukwu anyị dị nsọ siri kwuo, na mkpụrụ obi ọ bụla nke chọrọ ibi ya nso ga-ebikwa n'oke a. Ihe ụtọ nke Chineke ga-abụ nri ya, nri ya kwa ụbọchị; ọ ga-ekwerịrị ka e kpochie ya site n’ọchịchọ nile nke Nna n’oyiyi nke Kraịst Ya a hụrụ n’anya. Ihe omume ọ bụla, ihe omume ọ bụla, nhụjuanya ọ bụla, yana ọṅụ ọ bụla, bụ sacrament nke na-enye Chineke ya; ya mere ọ dịghịzi eme ka a dị iche n'etiti ihe ndị a; ọ karịrị ha, na-agabiga ha izu ike n'ime Nna-ukwu ya, karịa ihe niile. ** Ụbọchị nke atọ, 10 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category:Ndị dị ndụ]] fpkl8stqyt11orbqaofkc3bnfr7bl5m Marie Chantal Rwakazina 0 3259 13799 13643 2023-06-01T13:18:23Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Marie Chantal Rwakazina | Marie Chantal Rwakazina]] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwanda | Rwandan na-eje ozi dị ka onye nnọchianya nke Republic of Rwanda na Switzerland na onye nnọchiteanya na-adịgide adịgide na United Nations === Okwu okwuru === * Gọọmenti Rwandan chọrọ ikwughachi nkwa ya na mmekorita na-emeghe ma na-ewuli elu na onye ọ bụla nwere mmasị na-eme ihe n'eziokwu iji kwurịta okwu ọ bụla ga-enye aka n'ịkwalite ọganihu nke ikike mmadụ na mba anyị. **[https://www.newtimes.co.rw/article/187496/Akụkọ/rwandas-upr-report-approved-by-unRwanda nke ga-enye aka n'ọganihu nke ikike mmadụ na anyị. Akụkọ UPR mba Rwanda nke UN kwadoro.] Oge akụkọ (July 10, 2021) == Njikọ mpụga== Edemede [[W:en: Marie Chantal Rwakazina|Marie Chantal Rwakazina]] na wikikwootu bekee {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rwakazina, Marie Chantal}} [[Category:Ndị dị ndụ]] jirkziechb5tfpuk63kwiid6cxqfe7k Marie Béatrice Umutesi 0 3260 13644 2023-05-05T22:23:26Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} [[w:Marie Béatrice Umutesi|Marie Béatrice Umutesi]]''' (amụrụ 1959), bụ Rwanda|Rwandan odee na-ede na French. === Okwu okwuru === * Ọ ga-amasị m ịrara ihe nrite a nye ndị Congo bụ́ ndị tara ahụhụ kemgbe 1994 site ná mwakpo ugboro ugboro sitere ná mba ndị agbata obi, karịsịa Rwanda. (,,,) M na-enyefekwa ihe nrite a, nye ndị Kongo, bụ ndị si Bukavu ruo Kinshasa, nabatara m, nọrọ n'ụlọ, nye m nri ma lekọta m n'a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Marie Béatrice Umutesi|Marie Béatrice Umutesi]]''' (amụrụ 1959), bụ Rwanda|Rwandan odee na-ede na French. === Okwu okwuru === * Ọ ga-amasị m ịrara ihe nrite a nye ndị Congo bụ́ ndị tara ahụhụ kemgbe 1994 site ná mwakpo ugboro ugboro sitere ná mba ndị agbata obi, karịsịa Rwanda. (,,,) M na-enyefekwa ihe nrite a, nye ndị Kongo, bụ ndị si Bukavu ruo Kinshasa, nabatara m, nọrọ n'ụlọ, nye m nri ma lekọta m n'amaghị m, si otú a na-egosi ụmụ mmadụ n'agbanyeghị ọnọdụ dị egwu nke agha ahụ mere ngwa ngwa. M na-enyefe ndị enyi m, ndị Belgium, Kongo, German, Dutch bụ́ ndị nyeere m aka isi na Kongo pụọ ma rute ná nchebe na Belgium. ** [https://www.jambonews.net/actualites/20210625-trois-femmes-laureates-du-prix-victoire-ingabire-umuhoza-pour-la-democratie-et-la-paix-2021/, Marie Béatrice Umutesi kwuru nke ahụ, n'okwu inye onyinye ya.] (Jambo News, June 25, 2021) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Marie Béatrice Umutesi}} [[Category:Ndị dị ndụ]] eu11apphglmkusn8tw2wkcxl62pnyg4 June Nash 0 3261 13645 2023-05-05T22:25:30Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:June Nash|June Nash]]*** (Mee 30, 1927 - Disemba 9, 2019) bụ ọkà mmụta gbasara mmekọrịta mmadụ na nwanyị na Prọfesọ Emerita ama ama na Mahadum City nke New York (CUNY). Ọ rụrụ nnukwu ọrụ ubi na United States na Latin America, ọkachasị na Bolivia, Mexico na Guatemala. Ọ bụkwa akụkụ nke ndị inyom na ndị na-arụ ọrụ mmekọrịta ọha na eze dị ka nke Zapatistas na Mexico. ==Ihe ndi okwuru== *...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:June Nash|June Nash]]*** (Mee 30, 1927 - Disemba 9, 2019) bụ ọkà mmụta gbasara mmekọrịta mmadụ na nwanyị na Prọfesọ Emerita ama ama na Mahadum City nke New York (CUNY). Ọ rụrụ nnukwu ọrụ ubi na United States na Latin America, ọkachasị na Bolivia, Mexico na Guatemala. Ọ bụkwa akụkụ nke ndị inyom na ndị na-arụ ọrụ mmekọrịta ọha na eze dị ka nke Zapatistas na Mexico. ==Ihe ndi okwuru== *Ụmụ nwanyị na-emekọrịta ihe n'etiti ụmụ nwoke na ebe irighiri akwara nke obodo dị mgbagwoju anya, nke a na-ahụ anya ma a na-anụbeghị ya, na-akpali mmepụta nke ha na-enweghị nchịkwa, na-aghọ ndị na-azụ ahịa nke ngwaahịa ha na-akpali ma ha anaghị emepụta, na n'ikpeazụ ghọọ "erichapụ"- peted, masịrị na rafuo- site n'aka ndị ikom na-emepụta ha." *Akwụkwọ a na-akọ akụkọ banyere ndị mmadụ na mgba ha na-agba iji nọgide na-ebi ndụ. N'iburu nzụlite mgbuchapụ, nguzogide, na ngagharị iwe a, obi ike ha gosipụtara n'ọnọdụ a dị ugbu a dị ịrịba ama. Ọ kwesịrị ịbụ ihe mkpali maka ndị na-ekwusi ike na ọganihu ahụ nwere ike ime naanị mgbe ọkwa na ndị ọrụ bụ ndị na-emepụta ụlọ ọrụ nke ha na-arụ ọrụ na ịgha ụgha, dịka ọ bụ nkwughachi nke ndị na-ajụ ọrụ bụ isi nke ndị ọrụ. n'iweta ọdịnihu dị otú ahụ" *Dị nnọọ ka usoro okpukperechi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ụmụ amaala na-ebuli hackles na ndị ọkaibe n'èzí na-ekiri, otú ahụkwa ka onwe-referential asụsụ nke ịbụ nne na njirimara na ụwa nke ụmụ nwanyị na-ejikarị na mmegharị ndị a. Na postmodern, ọnọdụ deconstructive ugbu a na-ewu ewu na nkà mmụta ihe gbasara mmadụ, a na-akatọ ụdị ụmụ nwanyị dị ka ihe dị mkpa. *Anyị ga-agarịrị nbibi nke nkwuwa okwu iji chọpụta ihe mkpali na-ewepụta onyonyo mkpokọta n'etiti mmegharị ụmụ amaala. Na: Okwu mmalite nye Christine Eber, Christine Kovi (eds.), Women of Chiapas: Ime akụkọ ihe mere eme n'oge mgba na olileanya. ==Njiko Mpuga== *Edemede[[w:en:June Nash|June Nash]] na wikipidia bekee *Edemede[[g:June Nash|June Nash]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:June, Nash}} 69gokfdan1nzihyvzitx7o6gnbttzhp Marang Molosiwa 0 3262 13647 13646 2023-05-05T22:31:42Z Adakaibe 183 /* N jikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Faịlụ:Marang Molosiwa na bots.png|thumb|Marang Molosiwa]] ''wikipedia:Marang_Molosiwa|Marang Rami Molosiwa''' (amụrụ 1991) bụ onye omere Botswana Ọ bụ onye na-akwado mmemme TV "Mantlwaneng". Ọ pụtara na wikipedia: Shuga_(TV_series)|MTV Shuga na 2020 dị ka naanị onye na-eme ihe nkiri si Botswana. === Okwu okwuruu === * Bụrụ onye so na ndụ nke gị. ** [https://www.youtube.com/watch?v=zy_F-oci8hc Marang Selolwane Na-ekwu Alụmdi na Nwunye, Nrụ Ọrụ Nrụ Ọrụ, Ịbụ Nne & More w/TKay] (''September 2022'') * Ndụ mara mma. ** [https://tswalebs.com/relationships/marang-molosiwa/marang-speaks-on-her-age-difference-with-dipsy Marang Na-ekwu Banyere Afọ Ọdịiche Ya na Dipsy] (''September 2022'') == Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} [[Category:Ndị dị ndụ]] rr6cjs48dx2u69fdtbvad70lw6mia6o Bernadette Soubirous 0 3263 13649 13648 2023-05-05T22:41:31Z Adakaibe 183 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Bernadette soubirous 1 publicdomain.jpg|thumb|Onye hụrụ n'anya anaghị achọpụta ọnwụnwa ya; ma ọ bụ ikekwe karịa nke ọma, ọ nwere ike ịhụ ha n'anya.]] '''{{w|Bernadette Soubirous }}''' (7 Jenụarị 1844 – 16 Eprel 1879) bụ [[Katọlik]] mystic, mara maka ịhụta {{w|Marian apparition}} na {{w| {w|Lourdes}} na 1858. === Okwu okwuruu === * M ga-eji oge ọ bụla na-ahụ n'anya. Onye na-ahụ n'anya adịghị achọpụta ọnwụnwa ya; ma ọ bụ ikekwe n'ụzọ ziri ezi karị, ọ pụrụ ịhụ ha n'anya.<br>Gịnị mere anyị ji na-ata ahụhụ? N'ihi na ebe a n'okpuru ịhụnanya dị ọcha enweghị ike ịdị na-enweghị nhụjuanya. O Jisus, Jisus, Anaghikwa m atu obe m ọzọ mgbe m chetara nke Gi. ** 1873. Kpọtụrụ na '' Ndụ Nsọ: St. Bernadette nke Lourdes'' (2005) nke Patricia McEachern dere, [//books.google.com/books?id=ESX7DQAAQBAJ&pg=PT18 ch. 2]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Soubirous,Bernadette}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 65xifb5f97bj1wy5leiy70nk1fgnmhe Miranda July 0 3264 13650 2023-05-05T22:45:36Z Ogechi02 399 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Miranda July|Miranda July]]''' (amụrụ Miranda Jennifer Grossinger na 15 February 1974) bụ onye na-eme ihe nkiri, onye egwu, onye ode akwụkwọ, onye na-eme ihe nkiri na onye isi ihe nkiri. ==Ihe ndi e kwuru maka Miranda July== *Ugbu a malite akụkụ nke ndụ ya ebe ọ mara mma nke ukwuu. Ewezuga ihe ọ bụla. Naanị ndị mmeri ga-ama ihe nke a dị. Ị nwetụla mgbe ị chọrọ ihe jọrọ njọ wee nweta ya. Mgbe ahụ ị mara...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Miranda July|Miranda July]]''' (amụrụ Miranda Jennifer Grossinger na 15 February 1974) bụ onye na-eme ihe nkiri, onye egwu, onye ode akwụkwọ, onye na-eme ihe nkiri na onye isi ihe nkiri. ==Ihe ndi e kwuru maka Miranda July== *Ugbu a malite akụkụ nke ndụ ya ebe ọ mara mma nke ukwuu. Ewezuga ihe ọ bụla. Naanị ndị mmeri ga-ama ihe nke a dị. Ị nwetụla mgbe ị chọrọ ihe jọrọ njọ wee nweta ya. Mgbe ahụ ị mara na imeri bụ ọtụtụ ihe, mana ọ bụghị ihe ị chere na ọ ga-abụ. **[http://guccipiggy.objectis.net/prose/birthmark "Birthmark" in ''Paris Review'' (Spring 2003)] *Ọ bụ obere ụda mana ọ kpọtere m n'ihi na ọ bụ ụda mmadụ. **[http://fence.fenceportal.org/v7n1/text/july.html "The Man on the Stairs" in ''Fence'' (Spring/Summer 2004)] *Echere m na e nwere ihe ime mmụọ n'ime ndụ kwa ụbọchị, nke nkịtị. Ọ gaghị ekwe omume ịkọwapụta, ma ọ na-eme ugbu a, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe nzuzo gbagọrọ agbagọ. . . . Nke ahụ na-amasị m mgbe niile. **As quoted in [http://www.nytimes.com/2011/07/17/magazine/the-make-believer.html?_r=0&pagewanted=all "Miranda July Is Totally Not Kidding" by Katrina Onstad, in ''The New York Times'' (14 July 2011)] *Anaghị m egwu egwu. … Ndụ dị mkpụmkpụ. Ihe a niile siri ike ime ka ị na-achị ọchị maka ihe niile. **Dị ka e hotara na "Miranda July Adịghị Egwuregwu" nke Katrina Onstad dere, na ''The New York Times'' (14 Julaị 2011) ===Patio Nkekorita (2005)=== :<small>[http://www.all-story.com/issues.cgi?action=show_story&story_id=292 "The Shared Patio " in ''Zoetrope All-Story'', Vol. 9, No. 4 (Winter 2005)] </small> *Etinyere m egbugbere ọnụ m na ntị ya wee kpasuo ya ọzọ, sị, 'Ọ bụghị gị kpatara''. Ikekwe nke a bụ n'ezie naanị ihe m chọburu ịgwa onye ọ bụla, ma gwa ya. Atụrụ m anya na ndị di na nwunye nọ n'ebe ịchụàjà guzoro n'ihu onye ụkọchukwu, na-agwa ibe ha ''Ọ bụghị unu kpatara'' tupu ha susuo ọnụ n'otu. *'''Ezigbo uche na eziokwu kwesịrị inwe mmetụta na-enweghị onye edemede, nke e dere site n'oge n'onwe ya.''' N'ezie, ọ na-esi ike ide ihe ga-eme ka ahụ́ dịkwuo onye na-arịa ọrịa na-egbu egbu. Na ''Ezigbo'' nwere iwu, ị gaghị ebuli ntuziaka gị site na Akwụkwọ Nsọ ma ọ bụ akwụkwọ gbasara Zen; ha chọrọ ihe mbụ. Ka ọ dị ugbu a, ọ nweghị akwụkwọ ntinye m abanyela, mana m na-abịaru nso. ==Kwotu bayere Miranda July== *'''July’s film fits no genre, fulfills no expectations, creates its own rules and seeks only to share a strange, lovable mind with us.''' **[[q:Roger Ebert|Roger Edward]], about ''[[q:Me and You and Everyone We Know|Me and You and Everyone We Know]]'', in [http://www.rogerjebert.com/rogers-journal/the-best-films-of-the-decade "The Best Films of the Decade" (30 December 2009)] *'' Profaịlụ na nso nso a na '' The New York Times Magazine '' gosipụtara Nwada July - onye dị jụụ na ihuenyo yana ọnụnọ nwere echiche, nke nwere ọgụgụ isi na ibe - dị ka onye na-ese ihe nkiri na-enweghị atụ, dịka o yikarịrị ka a ga-akwa ya emo. a na-eche na ọ bụ nke ọma dị ka a na-eme ememe maka ọgụgụ isi ya.''' Na akụkụ mbụ nke ''[[w: Future (film)|Ọdịnihu]]''' yiri nke ọma na ụma, iji nwalee ụdị nzaghachi ndị na-ege ntị. Ị na-achọ ịmata ihe? Anụ ọchị? Ọ na-ewe iwe? Nke niile dị n'elu? ** [[w:A. O. Scott|A. O. Scott]], na [http://www.nytimes.com/2011/07/29/movies/the-future-directed-by-miranda-july-review.html "Nke ahụ ọ bụ ihe niile enwere? Ndụ Milking Life maka More" na ''The New York Times'' (July 28, 2011)] ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Miranda July|Miranda July]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q: Miranda July|Miranda July]] Na wikikwot bekee :'''Interviews''' * [http://www.believermag.com/issues/200706/?read=interview_maricich Miranda July interviews Khaela Maricich, and vice versa] * [http://designguide.dutchdesignlab.com/?p=39 Video Interview with Miranda & Harrel] Na designguide.tv {{DEFAULTSORT:July, Miranda}} tp2wwjo6jgp0iouys0px2fxag2okdpu Yumi Hotta 0 3265 13652 13651 2023-05-05T23:20:00Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Yumi Hotta|Yumi Hotta]]''' (amuru October 15, 1957) bu onye omenkà manga Japan, amuru na Aichi Prefecture. ==Ihe ndi e kwuru Maka Yumi Hotta== *Achọrọ m ịmụta Go, ya mere m na-akwụ ụgwọ ụlọ akwụkwọ wee malite ịga klas otu ugboro n'izu na pro. Ọ na-akparị mmadụ, ekwekwala ka ụmụ akwụkwọ merie egwuregwu nkuzi. Nke a na-ewute m, n'ihi na m na-eche "Gịnị kpatara m ji akwụ ụgwọ ka m na-efunahụ oge niile?" Asịrị m na enwere m mmụọ ozi na-eche nche ma ọ bụ mmụọ nke nwere ike inyere m aka tie ya ihe ọjọọ. Ọ bụ n'oge ahụ ka a mụrụ Hikaru no Go. ** [http://tigersmouth.org/articles.php?article_id=50 Interview] na International Go Symposium, 5 Ọgọst 2012. ===''[[W:Hikaru no Go|Hikaru no Go]]''=== *Naanị ihe ị bụ bụ Go ị na-egwu. **N'usoro manga, [[w:Akira Toya#Akira|Akira]] na-agwa [[w:Hikaru no Go#Main characters|Hikaru]]. *Nke a bụ eluigwe na ala! Ana m atụkwasịkwa okwute otu otu na nke ahụ. Dị ka m na-amụba ọnụ ọgụgụ kpakpando otu otu... Ana m eme eluigwe na ala. Ọ dị ka m bụ Chineke. M ga-abụ Chineke! Na Go Board a. **Na [[q:Hikaru no Go|anime]], Hikaru na-ekwu nke a mgbe ọ na-egwu egwuregwu Go na nke mbụ ya. * Iji jikọta ihe gara aga, na ọdịnihu dị anya. ** Ihe mere Hikaru ji kpọọ Go (Mpịakọta 23, isi 189) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en: Yumi Hotta|Yumi Hotta]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q: Yumi Hotta|Yumi Hotta]] Na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Hotta, Yumi}} bkk4bjg712s9wd3ztdnnbhvugjkd675 Alicia mayer 0 3266 13805 13804 2023-06-01T13:29:43Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Alicia Mayer|Catherine Gutierrez]]''' amara ya dị ka '''Alicia Mayer'' (amụrụ [[2 May]] [1976]]), bụ onye omere na ihe nlere anya Filipino. ==Ihe ndị o kwuru== *Ana m agba ndị Filipinos aka ka ha chee echiche maka ihe anụ bụ. Iri anụ pụtara iri ozu anụmanụ a tara ahụhụ nke na-achọghị ịnwụ. Ana m agba ndị ahịa nwere obiọma ume ka ha nwaa onye anaghị eri anụ. **[https://news.abs-cbn.com/lifestyle/02/23/11/alicia-mayer-bares-all-vegetarianism "Alicia Mayer bares all for vegetarianism"], [[w|ABS-CBN News]] (23 February 2011). ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Alicia Mayer|Alicia Mayer]]Na Wikipedia bekee *Edemede [[W:en: Alicia Mayer |Alicia Mayer]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Mayer, Alicia}} 3vxd0832tlb5dgi2t2i7ybou87nz4oi Manisha Koirala 0 3267 13658 13657 2023-05-06T00:29:11Z Ogechi02 399 /* Ihe ndi ekwuru Maka Manisha Koirala */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Manisha Koirala|Manisha Koirala]]''' (amuru August 16, 1970) bu onye omekorita Bollywood si Nepal. ==Ihe ndi ekwuru Maka Manisha Koirala== *M bụ isi ike gwụrụ m ime ihe m na-eme n'ihi na ikpeazụ 10 afọ. Ọkwa mmasị m nọ na-adaba. Anọ m na-arụ ọrụ nke ọma, ma e jiri ya tụnyere ndị ọzọ. Ụkpụrụ m setịpụrụ onwe m ka elu. Mgbe m lere ihe ngosi Broadway Miss Saigon, ihere mere m ka a kpọọ m onye na-eme ihe nkiri. Omume nwanyị onye isi pụtara pụtara ìhè. Ihere mere m na m nọ n'otu ọrụ mana enweghị m ike imetụ ebe ahụ aka. **[http://www.filmbug.com/db/30781 Manisha Koirala on FILMBUG] *Ndị mmadụ na-enwe ekele maka arụmọrụ m dị m mma. Achọghị m ịma maka ihe nrite na ọ dịtụbeghị mgbe m chere echiche. Na agbanyeghị, enweghị m ike igwu egwuregwu ndị mmadụ na-egwu iji nweta ihe nrite **[http://www.pyara.com/stars/manisha/biography.cfm Manish Koirala on Pyara.com] ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Manisha Koirala|Manisha Koirala]] na Wikipedia Baker *Edemede [[q: Manisha Koirala|Manisha Koirala]] Na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Koirala, Manisha}} ms4f672i5xtkvabsy8eapy2aou4iyr3 Sarah Mcleod 0 3268 13656 13655 2023-05-06T00:24:51Z 197.211.58.196 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Sarah McLeod |Sarah McLeod ]]''' (18 Julaị 1971-) bụ ihe nkiri New Zealand na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị o kwuru== *M banyere agụụ. Ma ihe m ga-achọ ịkọrọ ndị mmadụ bụ na ọ dị ezigbo mkpa ịnweta ihe na-amasị gị na ndụ gị. Ma soro ya.**[https://www.theonering.net/torwp/2003/11/09/25227-an-interview-with-sarah-mcleod-2/ An Interview With Sarah McLeod] (November 9, 2003) *M ka na-enweta ozi onye ofufe! Ọ ga-abụ ihe ncheta dị mpako mgbe niile itinye aka na trilogy ihe nkiri mara mma. Ma ọ bụghị nanị n'ihi na a maara ihe nkiri ndị ahụ nke ọma kamakwa n'ihi na ọ bụ ahụmahụ magburu onwe ya ịrụ ọrụ na ha. Ọ na-eju m anya na ndị mmadụ ka na-amata m na fim - inwe ụmụ anọ na ịzụlite apụl na feijoas nke m ga-eme ka m nwee njikọ nke ọma na agwa Rosie Cotton m. **[https://www.redcarpet-tours.com/about-us/blog/post/rosie-cotton-interview 5 Minutes with Sarah McLeod] (March 27, 2017) ==Njikọ mpụga== Edemede[[w:en:Sarah McLeod |Sarah McLeod]] {{DEFAULTSORT:McLeod, Sarah}} kearvgxvvwkl5ecv4tgqz4xkws9r5jt Swastima Khadka 0 3269 13661 13660 2023-05-06T00:48:53Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Swastima Khadka|Swastima Khadka]]''' (amuru July 4, 1995) bu onye omere nke Nepal ==Ihe ndi ekwuru Maka Swastika Khadka== *Ah, m ga-amụta ọtụtụ ihe! Ha anọworị n'ọhịa ihe karịrị afọ 20; O doro anya na ha maara ọtụtụ ihe karịa m. Ma ọ bụghị naanị na m mụtara ihe gbasara fim mgbe mụ na ha na-arụ ọrụ, ma na-aghọtakwa ebe ndị ọzọ dị ka ịmekọ ihe na mgbasa ozi, iso ha na-akpakọrịta ... ihe niile! Ekwetara m, ha na-ekpuchi m mgbe ụfọdụ mana ọ bụghị ihe ọjọọ, ọ na-amasị m iche na ọ bụ uru ịnọrọ n'akụkụ ma nweta ihe m nwere ike n'aka ha. E kwuwerị, ha bụ nnukwu kpakpando! ** [https://web.archive.org/web/20200415190516/https://tnm.com.np/swastima-khadka-on-the-art-side-of-things/ "Swastima Khadka: On The Art Side Of Things"]. ''Nwoke Nepali''. (1 Mee 2019). ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Swastima Khadka|Swastima Khadka]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Swastima Khadka|Swastima Khadka]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Khadka, Swastima}} ie03cond1qpwyngupm7ajyv6n34e5vs Lucy lawless 0 3270 13663 13662 2023-05-06T00:54:45Z 197.211.58.196 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Lucy Lawless cropped.jpg|thumb|[[w:Lucy Lawless|Lucy Lawless]] (2007)]] '''[[w:ig:Lucy Lawless|Lucy Lawless]]''' (amụrụ ''Lucille Frances Ryan '' na [[29 Maachị]] [[1968]]) bụ [[New Zealand]] [[Onye na-eme ihe nkiri]] na [[w: Onye na-agụ | Onye na-agụ egwú]] kacha mma. mara maka ịkpọ [[w: Xena | aha aha]] nke usoro onyonyo ''[[Xena: Warrior Princess]]'' na maka ọrụ ya dị ka [[w: Nọmba Atọ (Battlestar Galactica)|Nọmba atọ]] na usoro ''[Battlestar Galactica]]''. ==Ihe ndị o kwuru== *Egwu rock na-amasị olu m. Nsogbu m bụ na m nwere ike ime ọtụtụ ihe, mana m ga-achọta olu nke m.**Jamie Sotonoff (October 5, 2007) "The soulful side of a warrior princess", ''[[w:Daily Herald (Arlington Heights)|Daily Herald]]'', p. 18. *Yabụ ee, ọrụ ndị ahụ na-abawanye ka m. Mana nke ahụ bụ n'ihi na Xena dị nnọọ ka m. Ọtụtụ ndị mmadụ amachaghị nke ahụ.**On her acting roles after the completion of ''Xena'' &mdash; reported in Rob Salem (October 30, 2005) "Xena vs. Mother Nature - Locusts, mutant bats, a vast flood these are the terrors that torment Lucy Lawless , writes Rob Salem", ''[[w:The Toronto Star|The Toronto Star]]'', p. C05. *Ha na-akwụ ụgwọ maka ụdị mmetụta ha na-enwe ma bụrụ ndị sycophantic na-enweghị atụ ma ọ bụ brusque dị egwu iji gosi na ha echeghị na ị ka elu.**Discussing the differences between her fans in the [[United States]] and those in [[New Zealand]]&mdash; reported in Sarah Stuart (January 12, 2003) "Superstars in our midst", ''[[w:Sunday Star Times|Sunday Star Times]]'', p. A1. [[File:Lucy Lawless 2.jpg|thumb|Lawless in concert at [[w:The Roxy Theatre|The Roxy Theatre]] (2007)]] *Ọrụ ahụ siri ike n'anụ ahụ na anaghị m eme egwuregwu, ọ dịtụbeghị mgbe m chọrọ ịbụ. Akpọrọ m ya asị n'ezie. Anaghị m aga gyms na m ga-anọ na udi maka ọrụ ghọrọ uche n'elu ihe.**On finishing the last episode of ''Xena'' &mdash; reported in Kylie Keogh (May 31, 2001) "Xena shoots back", ''[[w:The Daily Telegraph (Australia)|The Daily Telegraph]]'', p. T05. *M na-eyiri uwe m ga-apụ pụọ, m ga-eji ụgbọ ala laa n'ime ya.**Describing what she will do with her ''Xena'' costume after the last day of filming &mdash; reported in Raymond A. Edel and Virginia Rohan (February 8, 2001) "People", ''[[w:The Record (Bergen County)|The Record]]'', p. A2. *Kedu ihe Buffy nwetara? Osisi osisi, galik ụfọdụ. Xena nwere ngwa agha zuru oke.**Remarking on who would win in a fight, in a pair-up between her character Xena and Buffy from ''[[w:Buffy the Vampire Slayer|Buffy the Vampire Slayer]]'' &mdash; reported in San Antonio Express-News staff (May 16, 2000) ''[[w:San Antonio Express-News|San Antonio Express-News]]'', "'Dirty Dancing' sequel set", p. 4D. *Mgbe ị na-ekpebi ịbụ onye na-agụ opera, ọ bụ nkwa nke na-enye ohere ọ bụla ọzọ itinye aka. Ọbụna ezinụlọ gị - na m nwere nwa nwanyị - ga-ewere ọnọdụ nke abụọ.**On her decision not to pursue a career in grand opera, in favor of acting roles in television and film &mdash; reported in Times wires (April 11, 1998) "Television Q&A", ''[[w:St. Petersburg Times|St. Petersburg Times]]'', p. 13D. *Na mbụ, ịbụ nwanyị ihe nlereanya tụrụ m n'anya nke ukwuu. Mana ọ pụtabeghị ka ibu dị egwu. Ana m enweta ọtụtụ akwụkwọ ozi sitere n'aka ụmụ nwanyị ndị na-agwa m na, mgbe ha lechara Xena, ha azụtala Harley-Davidson ha chọrọ mgbe niile ma ọ bụ hapụ mmekọrịta mkparị.**Robin Eggar (July 27, 1997) "Is it a bird? - Interview", ''[[w:The Sunday Times|The Sunday Times]]'', p. Style 8. *Ọ tụrụ ha n'anya na m dị naanị ụkwụ isii n'ogologo. Ha na-atụ anya onye ka ukwuu. Ha na-ekwu na m tọrọ na mma na mmadụ, nke na-amasị m.**On ''Xena'' fans' impression of Lawless when they encounter her in person &mdash; reported in Larry Bonko (March 10, 1997) "Hero Worship: Hercules. Xena. They're Tough. They're Sexy. And in the World of TV Syndication, They're Muscling Out the Competition", ''[[w:The Virginian-Pilot|The Virginian-Pilot]]'', p. E1. ==Gbasara Lucy lawless== *Lucy nwere ụkwụ abụọ n'ala; ọ dị nnọọ ike, ma nwee akụkụ dị nro magburu onwe ya nke ọ na-ekpughe ebe a. Ọ bụ nrọ ka ya na ya na-arụkọ ọrụ.**[[w:Frank von Zerneck|Frank von Zerneck]], on her work in the [[w:CBS|CBS]] movie ''Vampire Bats'' &mdash; reported in [[w:Associated Press|Associated Press]] (October 28, 2005) "Lawless takes on 'Vampire Bats'", [[w:Chicago Tribune|Chicago Tribune]], p. 48. ==Njiko mpụga== Edemede[[W:en:Lucy Lawless|Lucy Lawless]] Na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Lawless, Lucy}} 5w9r4p7t1sw0aviio99ad09624vqko1 Noris Salazar Allen 0 3271 13664 2023-05-06T00:59:25Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[wikipedia:Noris Salazar|Noris Salazar]]''' bụ ọkà mmụta bryologist si Panama, onye na-arụ ọrụ na Smithsonian Institution. ==Ihe ndi okwuru== * Ya mere, Bryophytes nwere ike ikpughe ozi gbasara otú osisi mbụ si emegharị na mmeri ha na gburugburu ebe obibi. ** Ekwuru na Vanessa Crooks, [https://www.smithsonianmag.com/blogs/smithsonian-tropical-research-institute/2021/03/08/tiny-plants-big-changing-world/ Obere Osisi na nnukwu mgbanwe Ụwa]...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wikipedia:Noris Salazar|Noris Salazar]]''' bụ ọkà mmụta bryologist si Panama, onye na-arụ ọrụ na Smithsonian Institution. ==Ihe ndi okwuru== * Ya mere, Bryophytes nwere ike ikpughe ozi gbasara otú osisi mbụ si emegharị na mmeri ha na gburugburu ebe obibi. ** Ekwuru na Vanessa Crooks, [https://www.smithsonianmag.com/blogs/smithsonian-tropical-research-institute/2021/03/08/tiny-plants-big-changing-world/ Obere Osisi na nnukwu mgbanwe Ụwa] (Smithsonian Voices 2013) [[Ụdị: Ndị ọkà mmụta sayensị ụmụ nwanyị]] ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Noris Sazar Allen|Noris Sazar Allen]] na Wikipidia bekee * Edemede [[g:Noris Sazar Allen|Noris Sazar Allen]] na Wikikwootu bekee is7pegdhacv98j2xw8e8ad3o27bykc4 Amrita Acharia 0 3272 13668 13665 2023-05-06T01:19:26Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Amrita Acharia|Amrita Acharia]]''' (31 Julaị 1987-) bụ onye na-eme ihe nkiri Norwegian sitere na Nepalese-Ukrainian sitere. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Irri na usoro HBO ''[[q:Game of Thrones|Game of Thrones]]''. ==Ihe ndi ekwuru Maka Amrita Acharia== *Ọ na-amasị m ịrụ ọrụ na setịpụ indie na-akpachi anya dị ka na nnukwu ihe ngosi mmefu ego. Ha dị nnọọ iche anụ ọhịa ma ọ bụ mmasị maka ọrụ ahụ na-eme ka ahụmahụ ahụ dị ịtụnanya, na nkà ị ga-eji rụọ ọrụ. **[https://lugerlondon.com/amrita-acharia-interview/ The Amrita Acharia Interview] (September 7, 2013) *Echiche nke ọrụ mba ụwa na-amasị m, ọ na-amasị m na ọkwa nkeonwe. Ịbanye omenala dị iche iche na-eme ka ị bụrụ onye na-eme ihe nkiri ka mma. Ọ na-eme ka ị bụrụ onye na-enweghị isi, nke bụ otú m si akọwa onwe m. **[https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/tv/features/amrita-acharia-interview-game-of-thrones-irri-the-good-karma-hospital-itv-a7556451.html Actress Amrita Acharia talks Game of Thrones, Nordic noir and The Good Karma Hospital] (February 1, 2017) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Amrita Acharia|Amrita Acharia]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Amrita Acharia|Amrita Acharia]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Acharia, Amrita}} tkdv2jafggwtu0o6pxycta5tdlu584h Vivienne Westwood 0 3273 13666 2023-05-06T01:12:25Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Vivienne Westwood|Dame Vivienne Westwood]]''' DBE, RDI (8 Eprel 1941 - 29 Disemba 2022) bụ onye mmebe ejiji bekee na-ahụ maka iwebata punk ọgbara ọhụrụ na ụdị ebili mmiri ọhụrụ n'ime usoro. Ejikọtara ya na Pistols Mmekọahụ site na Malcolm McLaren na ụlọ ahịa SEX ha na King Road, Chelsea na London n'oge 1970s. O kere ọtụtụ ihe nke uwe, otu n'ime ndị a kacha mara amara bụ uwe agbamakwụkwọ punk na-adịghị m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Vivienne Westwood|Dame Vivienne Westwood]]''' DBE, RDI (8 Eprel 1941 - 29 Disemba 2022) bụ onye mmebe ejiji bekee na-ahụ maka iwebata punk ọgbara ọhụrụ na ụdị ebili mmiri ọhụrụ n'ime usoro. Ejikọtara ya na Pistols Mmekọahụ site na Malcolm McLaren na ụlọ ahịa SEX ha na King Road, Chelsea na London n'oge 1970s. O kere ọtụtụ ihe nke uwe, otu n'ime ndị a kacha mara amara bụ uwe agbamakwụkwọ punk na-adịghị mma nke nwere punk rips na agbụ. * Akụkọ nwaanyị a bụ isi ike. Ị nwere ike inyere Wikiquote aka site na ịgbasa ya. ==Ihe ndi okwuru== * Wepụ jeans ndị ahụ jọgburu onwe ha nke onye ọ bụla ọzọ na-eyi. Na-eyi ihe dị iche iche maka mgbanwe, n'ihi ya, ị na-adịghị nnọọ anya ka a clone. ** [http://www.bbc.co.uk/radio/podcasts/mayo/ Na-ekwu maka akwụkwọ akụkọ ya, na Mayo kwa ụbọchị]{{ nkwenye dara ada<!-- nhota anaghị apụta na ibe ejikọtara --> }} (25 Eprel 2008){{fix cite<!-- aha? njikọ na ihe omume n'ezie? -->}} ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Vivienne Westwood|Vivienne Westwood]] na Wikipidia bekee *Edemede [[commons:Vivienne Westwood|Vivienne Westwood]] na Wikimedia bekee * Edemede [[q:Vivienne Westwood|Vivienne Westwood]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Westwood, Vivienne}} gjw7q1wyq0iyah6728dg3v47b3yeq1s Keisha castle-Hughes 0 3274 13667 2023-05-06T01:18:01Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Keisha Castle-Hughes at TIFF 2009.jpg|thumb|Keisha Castle-Hughes]] '''[[w:Ig:Keisha Castle-Hughes|Keisha Castle-Hughes]]''' (amụrụ [[24 Maachị]] [[1990]]) bụ onye New Zealand [[: Category: Ndị na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] bụ onye ama ama maka ọrụ ya na ''[Whale Rider]]'', nke ọ ghọrọ Nwanyị nke ọdụdụ a họpụtara maka [[w:Academy Award|Academy Award]]'s Oscar maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma. Ọ kụọk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Keisha Castle-Hughes at TIFF 2009.jpg|thumb|Keisha Castle-Hughes]] '''[[w:Ig:Keisha Castle-Hughes|Keisha Castle-Hughes]]''' (amụrụ [[24 Maachị]] [[1990]]) bụ onye New Zealand [[: Category: Ndị na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] bụ onye ama ama maka ọrụ ya na ''[Whale Rider]]'', nke ọ ghọrọ Nwanyị nke ọdụdụ a họpụtara maka [[w:Academy Award|Academy Award]]'s Oscar maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma. Ọ kụọkwala [[w:Virgin Mary|Virgin Mary]] na ihe nkiri ''[[w: Akụkọ ọmụmụ|Akụkọ Ọmụmụ]]'' ([[2006]]). ==Ihe ndị o kwuru== *Echere m 'Enweghị m ike ịbụ onye na-eme ihe nkiri, enweghị m ike'. Mgbe ahụ ihe nkiri a bịara o wee dị ka o nwere onye na-agwa m, 'Ị nwere ike, adala mbà'.**On getting her role as "Paikea" in ''[[Whale Rider]]'', as quoted in the [http://www.whaleriderthemovie.com/html/castcrew_cast.html actor profiles] at the official [http://www.whaleriderthemovie.com/ ''Whale Rider'' site]. ==Njikọ mpụga== Edemede[[W:en:Keisha Castle-Hughes|Keisha Castle-Hughes]] Na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Castle-Hughes, Keisha}} hu8hzs2k0jqyte6pnztm7kfwu74s21e Evelyn Wever-Croes 0 3275 13671 2023-05-06T01:31:08Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Evelyn Wever-Croes|Evelyn Wever-Croes]]''' (amụrụ 5 Disemba 1966) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Aruban. Ọ bụ ugbu a onye isi nke anọ na onye isi ala Aruba kemgbe 17 Nọvemba 2017. ==Ihe ndi okwuru== * Aruba na-akwado maka nke a (COVID-19 Omicron variant a na-achọpụta na Aruba) nwa oge ugbu a. Ọ bụ ya mere anyị ji mee ihe site na mmalite. Anyị na-ahụ mmụba na ikpe [[COVID-19]], mana ọ bụghị nke siri ike. Any...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Evelyn Wever-Croes|Evelyn Wever-Croes]]''' (amụrụ 5 Disemba 1966) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Aruban. Ọ bụ ugbu a onye isi nke anọ na onye isi ala Aruba kemgbe 17 Nọvemba 2017. ==Ihe ndi okwuru== * Aruba na-akwado maka nke a (COVID-19 Omicron variant a na-achọpụta na Aruba) nwa oge ugbu a. Ọ bụ ya mere anyị ji mee ihe site na mmalite. Anyị na-ahụ mmụba na ikpe [[COVID-19]], mana ọ bụghị nke siri ike. Anyị na-arịọ onye ọ bụla ka ọ kpachara anya, mana atụla ụjọ. Yiri ihe mkpuchi ihu gị, nọrọ ebe dị anya ma tinye usoro ịdị ọcha niile. Mgbe niile na [[ịdọ aka ná ntị]]. Anyị na-alụso [[onye iro] anya ọgụ, mana anyị nwere ike ịlụso ya ọgụ site na ịdọ aka ná ntị. ** Evelyn Wever-Croes (2021) zoro aka na: "[https://www.thedailyherald.sx/islands/first-omicron-cases-in-aruba First Omicron case na Aruba]" na '' Daily Herald'' , Disemba 20, 2021. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Evelyn Wever-Croes|Evelyn Wever-Croes]] na Wikipidia bekee * Edemede [[commons:Evelyn Wever-Croes|Evelyn Wever-Croes]] na Wikimedia bekee * Edemede [[q:Evelyn Wever-Croes|Evelyn Wever-Croes]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Wever-Croes, Evelyn}} c5kqkh40v1dhdnpgc7au3egi4wj0xqr Meg Whitman 0 3276 13674 2023-05-06T01:43:45Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Meg Whitman|Margaret C. Whitman]]''' (amụrụ Ọgọst 4, 1956) ghọrọ Onye isi ala na onye isi oche nke Hewlett Packard na Septemba 2011. Ọ bụ Onye isi ala na onye isi oche nke ebe ahịa ịntanetị eBay site na 1998 ruo 2007. ==Ihe ndi okwuru== * Silicon Valley dị kilomita 130 site na Sacramento, mana ọ nwekwara ike ịbụ otu nde kilomita site n'ịnyere ka o si arụ ọrụ. ** ''The Economist'', 2nd October 2010, p. 78 * Enwe nwere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Meg Whitman|Margaret C. Whitman]]''' (amụrụ Ọgọst 4, 1956) ghọrọ Onye isi ala na onye isi oche nke Hewlett Packard na Septemba 2011. Ọ bụ Onye isi ala na onye isi oche nke ebe ahịa ịntanetị eBay site na 1998 ruo 2007. ==Ihe ndi okwuru== * Silicon Valley dị kilomita 130 site na Sacramento, mana ọ nwekwara ike ịbụ otu nde kilomita site n'ịnyere ka o si arụ ọrụ. ** ''The Economist'', 2nd October 2010, p. 78 * Enwe nwere ike ịnya ụgbọ oloko a. ** Ekwuru maka ịgba ọsọ eBay n'oge mbụ ya, nke e hotara na ''New York Times'', "[http://www.nytimes.com/2011/02/07/technology/07ebay.html EBay Bids on a New Uzo nke uto]", Febụwarị 6, 2011 * Kenya nwere ọnọdụ nke ọma ịbụ onye ndu Africa na teknụzụ ozi, nkwukọrịta, na ụlọ akụ ekwentị ma nwee ohere iso United States na-emekọ ihe. ** Ekwuru maka ọnọdụ teknụzụ Kenya, nke e hotara na '' Citizen Digital '', ''[https://www.citizen.digital/tech/how-kenyas-vibrant-tech-scene-influenced-meg-whitmans-appointment- as-us-ambassador-n306302]", Septemba 25, 2022 ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Meg Whitman|Margaret C. Whitman|Meg Whitman|Margaret C. Whitman]] na Wikipidia bekee * Edemede [[commons:Meg Whitman|Margaret C. Whitman|Meg Whitman|Margaret C. Whitman]] na Wikimedia bekee * Edemede [[q:Meg Whitman|Margaret C. Whitman|Meg Whitman|Margaret C. Whitman]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Whitman, Meg}} 93pmmaisyjszwfnzqkmn6tgu4hv0omh Demet Ozdemir 0 3277 13678 2023-05-06T01:56:19Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Demet Özdemir|Demet Özdemir]]''' (amụrụ 26 Febụwarị 1992) bụ onye omere, onye na-agba egwu na ihe nlereanya. ==Ihe ndi Demet Özdemir kwuru== * Amalitere m ịgba egwú mgbe m dị afọ iri na ise, aghaghịkwa m ịrụ ọrụ. Ọ dapụtara na m. Ma achọrọ m ime ihe masịrị m. Nwanne m nwanyị agbaala egwu egwu, ya mere ọ bụ ụlọ ọrụ ka m maara site na ya. Maka nke a achọrọ m ma nwee ọchịchọ na ọzụzụ si...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Demet Özdemir|Demet Özdemir]]''' (amụrụ 26 Febụwarị 1992) bụ onye omere, onye na-agba egwu na ihe nlereanya. ==Ihe ndi Demet Özdemir kwuru== * Amalitere m ịgba egwú mgbe m dị afọ iri na ise, aghaghịkwa m ịrụ ọrụ. Ọ dapụtara na m. Ma achọrọ m ime ihe masịrị m. Nwanne m nwanyị agbaala egwu egwu, ya mere ọ bụ ụlọ ọrụ ka m maara site na ya. Maka nke a achọrọ m ma nwee ọchịchọ na ọzụzụ siri ike. Asịghị m: Ah! Achọrọ m ịgba egwu, aghọkwara m onye ịgba egwu. ** ''Ho iniziato a ballare qundo avevo quindic anni e dovevo anche lavorare. Dovevo. Ma ho voluto fare qualcosa che mi piacesse. Mia sorella aveva già ballato ed era quindi un settore che conoscevo tramite lei. Maka ajụjụ ho voluto e avuto una forte volontà e formazione. Ọ bụghị ho detto: Ah! Voglio ballare e sono diventata ballerina." ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://www.newscinema.it/verissimo-la-prima-intervista-italiana-all-attrice-turca-demet-ozdemir/ Verissimo: la prima intervista italiana all'attrice turca Demet Özdemir ]'',''newscinema.it''. * Mgbe ụfọdụ, m na-ele anya n’enyo wee hụ na m mere agadi. M na-alọta, lee anya n'enyo wee chọpụta na m dị afọ iri abụọ. Ma m na-emegharị ọzọ, n'ihi na enwere m ike dị ukwuu. ** ''A volte mi guardo allo specchio e mi vedo vecchia. Torno a casa, mi guardo allo specchio e mi rendo conto di essere invecchiata di vent'anni. Ma poi mi riadatto, perché ho tanta energia.'' ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://www.newscinema.it/verissimo-la-prima-intervista-italiana-all-attrice-turca-demet-ozdemir/ Verissimo: la prima intervista italiana all'attrice turca Demet Özdemir ]'',''newscinema.it''. * Ịbụ nne bụ ihe mara mma, ihe magburu onwe ya. Ma enwere m ike ikwu otu ihe, ọ ga-amasị m ịbụ nne. Ma ọ dịghị ibu ọrụ. Ọ bụghị mkpebi mmanye. M na-ahụ nne m, m na-ahụ ndị ọzọ nne, enyi m, enyi m na m na-ekwu: otu ụbọchị m ga-abụ nne. Ị ma na m na-echekarị ụdị nne m nwere ike ịbụ. ** ''Essere mamma è una cosa bellissima, una cosa stupenda. Però posso dire una cosa, certamente vorrei essere mamma. Però non c'ènessun obbligo. Ọbụghị na mkpebi siri ike. Io vedo mia madre, vedo le altre mamme, delle mie amiche, dei miei amici e dico: un giorno anche io sarò mamma. Sai che spesso mi sono chiesta che tipo di mamma potrei essere.'' ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://www.newscinema.it/verissimo-la-prima-intervista-italiana-all-attrice-turca-demet-ozdemir/ Verissimo: la prima intervista italiana all'attrice turca Demet Özdemir ]'',''newscinema.it''. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Demet Özdemir|Demet Özdemir]] na Wikipidia bekee * Edemede [[Commons:Demet Özdemir|Demet Özdemir]] na Wikimedia beekee *Edemede [[q:Demet Özdemir|Demet Özdemir]] na Wikiquote bekee * {{Official website|https://www.listal.com/demet-%C3%B6zdemir}} * {{IMDb name|6122125|Demet Özdemir}} {{DEFAULTSORT:Özdemir, Demet}} 81ecmr1z7or3mdrsf2x1c4smnjib2ia Hilal Altinbilek 0 3278 13680 2023-05-06T02:05:36Z JoyceUche 395 Jiri '{{databox}} '''[[w:Hilal Altınbilek|Hilal Altınbilek]]''' (amuru 11 Februa 1991) bu onye omere na ihe nlere nke Turkey. ==Ihe ndi Hilal Altınbilek kwuru== * Ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ nnukwu nrọ m mgbe niile. Enwere m mmasị na ihe nkiri si n'ụlọ akwụkwọ praịmarị na sekọndrị. Mgbe nke ahụ gasịrị, m gụsịrị akwụkwọ na Ngalaba Na-eme Ihe nkiri nke Müjdat Gezen Art Center. M nwetara nkuzi nkeonwe site n'ọtụtụ aha ndị a ma a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Hilal Altınbilek|Hilal Altınbilek]]''' (amuru 11 Februa 1991) bu onye omere na ihe nlere nke Turkey. ==Ihe ndi Hilal Altınbilek kwuru== * Ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ nnukwu nrọ m mgbe niile. Enwere m mmasị na ihe nkiri si n'ụlọ akwụkwọ praịmarị na sekọndrị. Mgbe nke ahụ gasịrị, m gụsịrị akwụkwọ na Ngalaba Na-eme Ihe nkiri nke Müjdat Gezen Art Center. M nwetara nkuzi nkeonwe site n'ọtụtụ aha ndị a ma ama n'oge na-adịghị anya, amalitere m ọrụ na usoro telivishọn kwa ụbọchị na İzmir. ** ''Oyuncu olmak hep en büyük hayalimdi. Ịmụta otú e si emeso ha ihe. Sonrasında Müjdat Gezen Sanat Merkezi’nin Onye na-eme ihe nkiri Studio bölümünden mezun oldum. Birçok değerli isimden özel ders aldım ve kısa süre sonra kariyerime İzmir’de günlük bir diziyle başladım.'' ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://m.instyle.com.tr/fotohaber/hilal-altinbilek-ile-roportaj--18197/2 Hilal Altınbilek ile Röportaj]'', ''instyle.com''. * Nna m bụ ezigbo enyi m, onye nkuzi ndụ m. Abụ m nwa agbọghọ nwere ihu ọma n'ọtụtụ akụkụ. Nne na nna m bụ ezigbo mmadụ. Enwere m mmetụta n'ihe ọ bụla m na-eme na ha akwadola m n'ụzọ kacha mma iji jidesie ndụ ike. ** '' ''Babam benim en yakın dostum, yaşam koçum. Birçok yönden çok şanslı bir kız çocuğuyum. Annem ve babam çok özel insanlardır. Beni hayata tutunmam için en iyi şekilde hazırladıklarını attığım her adımda hissedebiliyorum.'' ** ''Oyuncu olmak hep en büyük hayalimdi. Ịmụta otú e si emeso ha ihe. Sonrasında Müjdat Gezen Sanat Merkezi’nin Onye na-eme ihe nkiri Studio bölümünden mezun oldum. Birçok değerli isimden özel ders aldım ve kısa süre sonra kariyerime İzmir’de günlük bir diziyle başladım.'' ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://m.instyle.com.tr/fotohaber/hilal-altinbilek-ile-roportaj--18197/2 Hilal Altınbilek ile Röportaj]'', ''instyle.com''. * M na-akpachapụ anya nke ọma akpụkpọ ahụ m, enweghị m ike icheta otu ụbọchị m hiri ụra na-etinyeghị ude m na m na-etekwa ude mgbe m malitere ụbọchị. Nri dị mma bụ ọkacha mmasị m mgbe niile. Ụbọchị ụfọdụ ọ na-adị m ka m na-eribiga nri ókè ma ọ bụ na-adịghị m mma, m na-edozi ya n’echi ya. M na-aṅụ mmiri dị ukwuu, na-aṅụ yogọt tupu m lakpuo ụra. ** ''Cilt bakımıma çok özen gösteririm, kremlerimi sürmeden uyuduğum bir gün hatırlamıyorum aynı şekilde güne başlarken de mutlaka krem sürerim. Ọdịiche dị mma nke ukwuu. Bazı günler fazla ya da sağlıksız beslendiğimi hissettiğimde sonraki gün mutlaka telafisini yaparım. Bolca su içerim, yatmadan yoğurt tüketirim.'' ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://m.instyle.com.tr/fotohaber/hilal-altinbilek-ile-roportaj--18197/2 Hilal Altınbilek ile Röportaj]'', ''instyle.com''. ** '''Ị bịanyere aka na mmekorita ya na AlfaBeta na nso nso a. Kedu ka ụzọ gị si gafee, kedu ka usoro a si gaa n'ihu?''' Mgbe onyinye ahụ bịara, enwere m obi ụtọ nke ukwuu n'ihi na ọ bụ akara m maara nke ọma. AlfaBeta bụ ụdị dị iche iche ọ bụghị naanị na atụmatụ ya ma ọ bụ ọhụụ ya, kamakwa yana sistemụ arụmọrụ ya. Enwere m ike ịkpọ ya akara "mmetụta". Mgbe Maazị Herman hụrụ m, o nwere mmetụta nkwekọ a ma gwa ndị otu ya na ya chọrọ ka mụ na ya rụkọọ ọrụ. Mgbe m bụ obere nne m ịma na pụrụ iche mgbede e okpueze na AlfaBeta, ugbu a, m na-anọchi anya ika. ** '''Yakın zamanda AlfaBeta ile bir iş birliğine imza attınız. Yollarınız nasıl kesişti, süreç nasıl ilerledi?'' ''Teklif geldiğinde çok mutlu oldum çünkü iyi bildiğim bir marka. AlfaBeta yalnızca tasarımlarıyla ya da vizyonuyla değil, çalışma sistemiyle de çok farklı bir marka. Bir "his" markası diyebilirim. Herman bey beni gördüğünde bu uyumu hissetmiş ve benimle çalışmak istediğini söylemiş ekibine. Küçükken annemin özel gecelerdeki şıklığı AlfaBeta ile taçlanırdı şimdi ben markayı temsil ediyorum.'' ** Site na ajụjụ ọnụ ''[https://m.instyle.com.tr/fotohaber/hilal-altinbilek-ile-roportaj--18197/2 Hilal Altınbilek ile Röportaj]'', ''instyle.com''. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Hilal Altınbilek|Hilal Altınbilek]] na Wikipidia bekee * Edemede [[commons:Hilal Altınbilek|Hilal Altınbilek]] na Wikimedia bekee * Edemede [[q:Hilal Altınbilek|Hilal Altınbilek]] na Wikikwootu bekee * {{Official website|https://www.listal.com/hilal-altinbilek}} * {{IMDb name|4337355|Hilal Altınbilek}} {{DEFAULTSORT:Altınbilek, Hilal}} 8emztgl8ked9c89tln6v4nfk3rzict3 HoYeon Jung 0 3279 13681 2023-05-06T02:29:51Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Hoyeon Jung Milan Fashion Week Autumn Winter 2019.jpg|thumb|HoYeon Jung in 2019]] '''[[w:ig:HoYeon Jung|HoYeon Jung]]''' makwaara dị ka ''Jung Ho-yeon''', ([[w: Korean language | Korean]]: 정호연, amuru [[June 23]], [[1994]]) bu onye omere na ihe nlere nke South Korea. nwetara nkwado zuru ụwa ọnụ maka ọrụ ya dị ka Kang Sae-byeok na usoro [[w:Netflix|Netflix]] ''[[w:Squid Game|Egwuregwu Squid]]''. ==Ihe ndị o kwuru== *M na-anụkarị ka...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Hoyeon Jung Milan Fashion Week Autumn Winter 2019.jpg|thumb|HoYeon Jung in 2019]] '''[[w:ig:HoYeon Jung|HoYeon Jung]]''' makwaara dị ka ''Jung Ho-yeon''', ([[w: Korean language | Korean]]: 정호연, amuru [[June 23]], [[1994]]) bu onye omere na ihe nlere nke South Korea. nwetara nkwado zuru ụwa ọnụ maka ọrụ ya dị ka Kang Sae-byeok na usoro [[w:Netflix|Netflix]] ''[[w:Squid Game|Egwuregwu Squid]]''. ==Ihe ndị o kwuru== *M na-anụkarị ka ndị mmadụ na-ekwu na ụdị nwere obere ọrụ, nke m na-ekwetaghị n'ezie ... echere m na ọbụlagodi mgbe ị mere agadi, ị ka nwere ike ịga n'ihu na-eṅomi ma ọ bụrụ na ị nwere ọchịchọ ahụ. Ma echere m na m na-etinye ọtụtụ echiche n'ime nhọrọ ndị ọzọ ka ọrụ ịme ngosi m ji nwayọọ nwayọọ na-ebelata. Amalitere m ichegbu onwe m banyere ihe m kwesịrị ime mgbe m na-enweghị ọrụ ma ọlị. Amalitere m iche echiche maka nzọụkwụ ọzọ m na-esote ma ọ bụ mgbe ahụ ka m chere na ọ nwere ike ịbụ ezigbo echiche ịmalite ime ihe nkiri.**[https://www.teenvogue.com/story/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "“Squid Game” Star Hoyeon Jung on Her Rapid Rise, BLACKPINK’s Jennie, and What’s Next" in ''Teen Vogue''] (6 October 2021) *Echere m na ọ bụrụ na m nwetara ọrụ ma ọ bụ usoro ọhụrụ abata, mgbe ahụ, m ga-elekwasị anya na égbè ahụ. N'oge ahụ, echeghị m na m nwere ike ịme ihe ngosi n'otu oge dị ka ịme ihe, mana, ọ bụrụ na enweghị m oge [ebe m kwesịrị ịgba égbè], mgbe ahụ enwere m ike ịme ihe ngosi. Enwere m ike ijikwa. Abụ m onye na-agbanwe agbanwe!**[https://www.teenvogue.com/story/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "“Squid Game” Star Hoyeon Jung on Her Rapid Rise, BLACKPINK’s Jennie, and What’s Next" in ''Teen Vogue''] (6 October 2021) *Ihe nna e che wu na mmetụta mmetụta ha na-enwe n'ezie n'ime ha na ihe ha na-agbalị igosi ndị ọzọ, ihe nkpuchi ha na-etinye, dị iche.**[https://www.teenvogue.com/story/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "“Squid Game” Star Hoyeon Jung on Her Rapid Rise, BLACKPINK’s Jennie, and What’s Next" in ''Teen Vogue''] (6 October 2021) *Ọtụtụ ihe na-eme ugbu a, ya mere m na-agbari ihe niile na ịhazi ihe n'usoro. Echere m na ọ dịla anya ka m kwuo na nke a bụ ebumnuche m ma ọ bụ nke a bụ atụmatụ m. M ga-agbalị ma na-eme ike m niile ibi ndụ kwa ụbọchị n'uju.**[https://www.teenvogue.com/story/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "“Squid Game” Star Hoyeon Jung on Her Rapid Rise, BLACKPINK’s Jennie, and What’s Next" in ''Teen Vogue''] (6 October 2021) *Enwere m nnọọ obi ụtọ na m nwetara ọrụ ma nwee ike inye ihe ngosi. Ụjọ ka na-ama m mgbe m chere na m ga-ezute ndị na-ege ntị na ihuenyo. Ọ dịtụghị mgbe m rọrọ nrọ na ihe ngosi ahụ ga-abụ mmetụta zuru ụwa ọnụ.**[https://www.vogue.com/article/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "Exclusive: How Squid Game’s Hoyeon Jung Went from Model to Star of Netflix’s Biggest Hit" in ''Vogue''] (7 October 2021) *''squid game'' bụ akụkọ gbasara ọdịdị mmadụ nke ọtụtụ mmadụ nwere ike ịkọrọ ya, mana a na-agwa ihe niile site na egwuregwu ụmụaka dị mfe iso.**[https://www.vogue.com/article/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "Exclusive: How Squid Game’s Hoyeon Jung Went from Model to Star of Netflix’s Biggest Hit" in ''Vogue''] (7 October 2021) *Na mbụ, agbalịrị m iwepụ àgwà ndị ị ga-azụlite dị ka ihe nlereanya, ọ bụkwa ihe ịma aka dị ukwuu ịmụta otú e si eje ije na ịgagharị n'ụzọ nkịtị. Ma ahụmahụ m na-arụ ọrụ dị ka ihe nlereanya nyere aka ịghọta otú e si ebugharị n'ihu igwefoto na otú igwefoto si ahụ m n'ezie.**[https://www.vogue.com/article/squid-game-star-hoyeon-jung-interview "Exclusive: How Squid Game’s Hoyeon Jung Went from Model to Star of Netflix’s Biggest Hit" in ''Vogue''] (7 October 2021) *Ya mere, amalitere m ịme ihe ngosi na 17. Na Korea enwere ụlọ akwụkwọ maka ịme ihe ngosi. Ya mere, agara m ụlọ akwụkwọ mmuta ahụ, onye nkụzi ụlọ akwụkwọ ahụ nyere m ọrụ ole na ole, dị ka ihe ngosi ngụsị akwụkwọ ụlọ akwụkwọ ejiji, ụdị ihe ahụ. Mgbe ahụ, achọpụtara m na e nwere nnukwu ụdị Asia.**[https://models.com/mdx/hoyeon-jung-on-koreas-next-top-model-skydiving-and-her-no-limit-approach-to-life/ "HoYeon Jung" in ''Models''] (12 December 2018) *Na mbido, echere m na ihe nlereanya kwesịrị ịbụ nwa agbọghọ sexy ma ọ bụ bụrụ naanị nwa agbọghọ mara mma ma ọ bụ bụrụ nwa agbọghọ mara mma ma ọ bụ naanị dị jụụ. Ugbu a, ka oge na-aga, achọpụtara m na ịmegharị ihe nwere ike ịdị mgbagwoju anya yana ọtụtụ ihe nwere ike ime ka m nwee mmụọ ma e wezụga naanị ihe ngosi na magazin.**[https://models.com/mdx/hoyeon-jung-on-koreas-next-top-model-skydiving-and-her-no-limit-approach-to-life/ "HoYeon Jung" in ''Models''] (12 December 2018) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[W:en:HoYeon Jung|HoYeon Jung]] Na wikiquote bekee {{commons category}} fowzu3eatd3fwyrzmye9s21jeufnu79 Claudia Kim 0 3280 13682 2023-05-06T02:42:26Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Kim Soo-hyun 18 March 2014 (cropped).png|thumb|Claudia Kim]] '''[[w:ig:Claudia Kim|Claudia Kim]]''' (amụrụ '''Kim Soo-hyun''', [[January 25]], [[1985]]) bụ onye omere South Korea na ihe atụ kacha mara maka ọrụ ya dị ka Nagini na ''[Fantastic Beasts: The Crimes nke Grindelwald]] (2018) '' na Dr. Helen Cho na ''[[Avengers: Age of Ultron]] (2015) ''. ==Ihe ndị o kwuru== *M kwagara [[New Jersey]] mgbe m dị afọ ise, ebikwara m ebe ahụ ihe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Kim Soo-hyun 18 March 2014 (cropped).png|thumb|Claudia Kim]] '''[[w:ig:Claudia Kim|Claudia Kim]]''' (amụrụ '''Kim Soo-hyun''', [[January 25]], [[1985]]) bụ onye omere South Korea na ihe atụ kacha mara maka ọrụ ya dị ka Nagini na ''[Fantastic Beasts: The Crimes nke Grindelwald]] (2018) '' na Dr. Helen Cho na ''[[Avengers: Age of Ultron]] (2015) ''. ==Ihe ndị o kwuru== *M kwagara [[New Jersey]] mgbe m dị afọ ise, ebikwara m ebe ahụ ihe dị ka afọ isii. E kenyere papa m n'alaka [[New York]] nke ụlọ ọrụ ya. N'ileghachi anya azụ, enwere m ekele nke ukwuu n'ihi na amụtara m ma Bekee ma [[Korean]] n'otu oge, ọ bụụrụ m ihe okike, ma mee ka ọ dịkwuo mfe ịmụ Bekee ma emesịa.**[https://www.interviewmagazine.com/film/discovery-claudia-kim "Discovery: Claudia Kim" in ''Interview Magazine'' (11 May 2015)] *Ọdịiche dị iche iche na-abawanye, mana ka anyị nwere okwu nke nsonye, ​​ya mere enwere m ekele maka ịrụ ọrụ nke Nagini na aha 'Fantastic Beasts'. ** [https://www.allure.com/gallery/korean-model-actress-claudia-kim-beauty-products "I hope I am representing Asians well: Claudia Kim (IANS Interview)" in ''Business Standard'' (23 November 2018)] *Ụfọdụ ndị tụrụ aro ka m nwaa ihe ọzọ. Ọ bụ ọtụtụ ihe, ma ọ dịghị ihe doro m anya. Ọ dịghị ihe dị mma, na ọrụ a dị ka onye na-eme ihe nkiri mere na mberede.** [https://www.wsj.com/articles/BL-SEB-88149 "‘Avengers: Age of Ultron’ Is the Next Big Step for Claudia Kim" in ''The Wall Street Journal'' (24 April 2015)] ==Njikọ mpụga== Edemede[[W:en:Claudia Kim|Claudia Kim]] Na wikiquote bekee {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Kim, Claudia}} n5jegkd63t02py886x6nwhbqq202p4w Lee Young-ae 0 3281 13688 13686 2023-05-06T03:28:18Z Lebron jay 36 /* Ihe ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:LeeYoungAe_2006.3.18-2.jpg|thumb|Lee Young-ae in 2006]] '''[[w:ig:Lee Young-ae|Lee Young-ae]]''' ('''Korean''': 이영애) (amụrụ [[January 31]], [[1971]]) bụ onye omere South Korea. A maara ya maka mpụta ya na ihe nkiri akụkọ ihe mere eme nke Korea ''[[w: Dae Jang Geum | Dae Jang Geum]]' (2003), yana dị ka ịbọ ọbọ na-achọ nne naanị ya na [[w:Park Chan-wook | Park Ihe nkiri mpụ na-akpali akpali nke Chan-wook] ''[[w:Sympathy for Lady Vengeance|Mmịiko maka Lady Vengeance]]" (2005). ==Ihe ndị o kwuru== *M na-atụfu ụfọdụ, mana merie ụfọdụ ka m na-etolite. Ekwenyere m na ịka nká na-abara m uru maka ọrụ m, n'ihi na ahụmahụ m na-egosipụta na m na-eme ihe. **[https://www.koreatimes.co.kr/www/art/2019/12/689_279673.html "'Forever young' actress focuses on role, not looks in new movie" in ''The Korea Times''] (3 December 2019) *Ebughị m n’obi ime ihe ụfọdụ, ma ahụ́ erukwuru m ala ma m lụọ. M na-emekwa ka ndị ọzọ na-ekwurịta okwu ma na-agbalịsi ike iji ndụ m na-eme ihe bara uru. **[https://www.koreatimes.co.kr/www/art/2019/12/689_279673.html "'Forever young' actress focuses on role, not looks in new movie" in ''The Korea Times''] (3 December 2019) *Ka ị na-enwetakwu wrinkles na ihu gị, ị ga-enwe mmetụta miri emi. Anaghị m akwa ụta maka ime agadi. **[http://kpopherald.koreaherald.com/view.php?ud=201702091142073923272_2 "Lee Young-ae on getting old as an actress" in ''KPOP Herald''] (9 February 2017) *Enwere m mmetụta dị iche iche. Nke ahụ bụ ihe dị mma ịbụ onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ ọrụ ị nwere ike igosipụta mgbanwe mmetụta uche ị na-enwe mgbe i mere agadi, lụọ di ma ọ bụ nwunye ma ọ bụ mụọ nwa. Ime ihe bụ mgbe ọmụmụ ihe niile gbasara mmadụ. **[http://kpopherald.koreaherald.com/view.php?ud=201702091142073923272_2 "Lee Young-ae on getting old as an actress" in ''KPOP Herald''] (9 February 2017) *Dịka onye na-eme ihe nkiri, achọrọ m ịnwale ihe ọ bụla - ma nke ahụ ọ bụ ihe nkiri, ihe nkiri, akụkọ akụkọ ma ọ bụ ihe dị nnọọ iche - ọ bụrụhaala na m nwere ike igosi akụkụ ọhụrụ m na ibuga ozi. **[http://kpopherald.koreaherald.com/view.php?ud=201702091142073923272_2 "Lee Young-ae on getting old as an actress" in ''KPOP Herald''] (9 February 2017) *Mgbe m lụchara, m malitere usoro mmụta doctoral n’ụlọ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ. Achọrọ m ịmụ ime ihe n'ụzọ miri emi karị, enwekwara m nnukwu oge ịmụta ọtụtụ ihe banyere ya. Ọzọkwa, m nọgidere na-ekwesị ntụkwasị obi nye ezinụlọ m. Ahụrụ m ụmụ m ka ha na-etolite ma chọtara m ụdị ọṅụ ọhụrụ site na ịmalite ezinụlọ. **[https://www.todayonline.com/entertainment/television/lee-young-ae-back-and-she-wants-speak-women-throughout-history "Lee Young-Ae is back, and she wants to speak for women throughout history" in ''Today Online''] (28 December 2016) *N'ime afọ 10 gara aga, alụrụ m di na nwunye ma mụọ ejima ka m wee bụrụ nne. Dị ka nwanyị, enweela m ọtụtụ mgbanwe. Alụmdi na nwunye na ịmụ nwa. Ihe 2 a na-ebute mgbanwe dị ukwuu na ndụ nwanyị na East yana West nke ahụ bụ eziokwu maka nwanyị ọ bụla n'ebe ọ bụla n'ụwa. N'ihi nke ahụ, echiche m banyere ndụ agbanwewokwa, nke ahụ ghọkwara ụkpụrụ m n'ịhọrọ ọrụ ndị m chọrọ isonye na ya. **[https://hype.my/2015/92773/saimdang-lee-young-ae-poised-to-bring-out-the-best-in-her-dual-roles/ "#Saimdang: Lee Young-Ae Poised To Bring Out The Best In Her Dual Roles" in ''Hype''] (3 December 2015) ==Njikọ mpụga== *Edemede [[q:Lee Young-ae|Lee Young-ae]] na Wikikwootu Igbo *Edemede [[w:en:Lee Young-ae|Lee Young-ae]] Na Wikipedia bekee kxs9k4ba42cnsbxzgxp57y1i9fbkyou Park so-dam 0 3282 13689 2023-05-06T04:02:41Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Park So-dam, 2016 (cropped).jpg|thumb|Park So-dam]] '''[[w:Park So-dam|Park So-dam]]''' (amụrụ [[September 8]], [[1991]]) bụ onye omere South Korea bụ onye ama ama n'ụwa niile maka ọrụ ya dị ka Kim Ki-jung na ihe nkiri 2019 Korea ama ama ama ama ama ama na ihe nkiri "[Parasite (ihe nkiri 2019) | Parasite]]''. ==Ihe ndị o kwuru== *Ndị mmadụ na-achọ ịhụ ya n'ihi na ọ bụ ezie na ọ bụghị ihe nkiri mara mma ka ihe nkiri ah...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Park So-dam, 2016 (cropped).jpg|thumb|Park So-dam]] '''[[w:Park So-dam|Park So-dam]]''' (amụrụ [[September 8]], [[1991]]) bụ onye omere South Korea bụ onye ama ama n'ụwa niile maka ọrụ ya dị ka Kim Ki-jung na ihe nkiri 2019 Korea ama ama ama ama ama ama na ihe nkiri "[Parasite (ihe nkiri 2019) | Parasite]]''. ==Ihe ndị o kwuru== *Ndị mmadụ na-achọ ịhụ ya n'ihi na ọ bụ ezie na ọ bụghị ihe nkiri mara mma ka ihe nkiri ahụ na-egosipụta; ọ ka bụkwa eziokwu nke anyị bi na ya, ọ na-egosipụtakwa ma na-egosipụta naanị ndụ anyị bi na ya dị ka ọ dị. O nweghi ihe ozo, o nweghi ihe di obere. **On why ''Parasite'' has been a tremendous success in South Korea in [https://screenanarchy.com/2019/10/parasite-interview-park-so-dam-on-bong-joon-ho-and-song-kang-ho.html "PARASITE Interview: Park So-dam on Failure, Family, and "Appa" Song Kang-ho" in ''Screen Anarchy'' (21 October 2019)]. *N’ezie, ọ bụ [[eziokwu]] ka anyị bi na obodo anyị bi na ya, ọkachasị na [Korea], kamakwa n’ebe ọ bụla n’ụwa. Ọbụna nwanne m nwoke na nwanyị, anọwo m n'akụkụ ha ka ha na-ahụ ka ha na-achọ ọrụ. Mụ onwe m ga-akwado maka ule nnabata mahadum, na-aga site na nyocha na mgbakwunye na-ewu Pọtụfoliyo. Ọ dị ọtụtụ. Ọ bụghị naanị inwe talent. Na ee, e nwere ọtụtụ talent dị ịtụnanya na-enwe olileanya na nrọ ịghọ ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eme ihe nkiri dị ịtụnanya, ma eziokwu ahụ adịghị mfe. **On how it’s hard for bright people to get work in Korea in [https://screenanarchy.com/2019/10/parasite-interview-park-so-dam-on-bong-joon-ho-and-song-kang-ho.html "PARASITE Interview: Park So-dam on Failure, Family, and "Appa" Song Kang-ho" in ''Screen Anarchy'' (21 October 2019)] *Amalitere m ịmụta onye m bụ, ihe kpọmkwem m chọrọ ime, wee malite ịgba ọsọ ruo ihe mgbaru ọsọ a site n'oge ahụ. **As quoted in [https://time.com/5889002/park-sodam-parasite-record-of-youth-interview/ "Parasite Star Park So-dam on Life Since the Oscars and New Korean Drama Record of Youth" in ''Time Magazine'' (16 September 2020)] *Ọ bụ ahụmahụ mere ka m jiri omenala na nkà ndị Korea na-anya isi. Na n'ihi na ebe nchekwa ahụ bụ ihe a na-apụghị ichefu echefu, ọ ghọrọ ihe na-eme ka m na-arụ ọrụ ọbụna karị dị ka onye na-eme ihe nkiri. **On the global recognition of ''Parasite'' in [https://time.com/5889002/park-sodam-parasite-record-of-youth-interview/ "Parasite Star Park So-dam on Life Since the Oscars and New Korean Drama Record of Youth" in ''Time Magazine'' (16 September 2020)] *Enwere akụkụ m nke na-achọ ndụ kwụsiri ike, mana anaghị m atụ egwu mgbanwe. Ma ka oge na-aga, kama ịkwado otu ihe, m na-enwekwu mmasị ịma onwe m aka na ịnwale ihe ọhụrụ. **As quoted in [https://time.com/5889002/park-sodam-parasite-record-of-youth-interview/ "Parasite Star Park So-dam on Life Since the Oscars and New Korean Drama Record of Youth" in ''Time Magazine'' (16 September 2020)] ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Park So-dam|Park So-dam]] Na Wikikwootu Igbo *Edemede[[W:en:Park So-dam|Park So-dam]] Na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Park, So-dam}} gseoom0x86zo0ed6h3jjtsdttdkoh4j Silvia Colloca 0 3283 13692 13691 2023-05-06T04:15:35Z Epiphanus Jide 396 /* Ajụjụ ọnụ Dracula na ndị nwunye ya (2004) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Silvia Colloca|Silvia Colloca]]''' (23 Julaị 1977) bụ onye omere Italytali, onye na-ede blọgụ, onye na-ede akwụkwọ etụ esi esí nri, na ihe ngosi ihe esi nri TV. ==Ihe ndị okwuru== *Ị nwere ike esi nri Ịtali naanị ma ọ bụrụ na ị bụ Ịtali ma ọ bụ na ị na-eche dị ka onye Ịtali, mgbe ahụ ị chọghị uzommeputa. Iche echiche dị ka onye Ịtali na kichin pụtara ịbụ onye na-adịghị ike. Ọ bụ echiche dị nnọọ mfe. Zụrụ na oge, mee ka ọ dị mfe ma ghara ịzụta ihe ọ bụla ị ga-ahapụ wilting na ngwa nju oyi. ** [http://www.smh.com.au/lifestyle/celebrity/interviews/silvia-collocas-secret-ingredient-for-the-sweet-life-20150725-gikllg.html Silvia Colloca's secret ingredient for the sweet life] (July 26, 2015) ==Ajụjụ ọnụ Dracula na ndị nwunye ya (2004)== <small>[http://www.ign.com/articles/2004/05/05/an-interview-with-dracula-and-his-brides?page=2 ''An Interview With Dracula and His Brides''] (May 5, 2004)</small> *Ọ dị m ka m bụ onye na-ekwukarị okwu ma a bịa n'ihe gbasara nnukwu anụ n'ihi na m na-enwekarị nnukwu anụ mmiri. M tolitere naanị ịhụ Dracula niile n'anya. Karịsịa ọ masịrị m ikiri ihe ochie Universal niile. Bela bụkwa ọkacha mmasị m kemgbe ahụ. M ga-ekwu n'agbanyeghị na enwere m Dracula ọkacha mmasị ọhụrụ ebe a. Ahụrụ m ihe nkiri ndị ahụ n'anya. Ma ọ bụ ihe ùgwù dị otú ahụ na e ji ọrụ a mee. *Ọ bụ n'ihi na ọ dị oke Europe. Na m Italian na ọ dị nnọọ nso na omenala m na niile steppings maka ebe ndị a niile na akụkọ ifo mere, ụfọdụ ebe m maara nke ọma. Na n'aka nke ọzọ, e nwekwara ihe bụ n'ezie pụrụ iche banyere Dracula & n'usoro; nke bụ ịchọ ọbara mgbe niile, nke na-adọrọ adọrọ na nke anụ ahụ. Ma nke mere na Count nwere atọ na-alụ ọhụrụ. *Esi m na ogbo abia, ya mere itinye aka na ihe nkiri di egwu bu ihe ohuru nye m nke m huru n'anya. Ma n'ezie ọ ga-amasị m ime ihe dị otú a ọzọ. Enwere ọtụtụ ihe meghere m. Aga m agba mbọ hụ na m ga-eme mkpebi kacha amamihe n'ihi na nke a bụ oge siri ike. Otu ụbọchị, m ga-alaghachi na ogbo n'ihi na ọ bụ ebe ahụ ka ọ dị m ka m nọ n'ụlọ. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Silvia Colloca|Silvia Colloca]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Silvia Colloca|Silvia Colloca]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Colloca, Silvia}} 6jo006xx6xci5cz0sa3g8nzeqyk52u0 Ginevra Francesconi 0 3284 13693 2023-05-06T04:23:08Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Festival de Cinema de Sitges 2019 (49501138237) (cropped1).jpg|thumb|Ginevra Francesconi]] '''[[w:ig:Ginevra Francesconi|Ginevra Francesconi]]''' (amuru 22 Eprel 2003) bu onye omere na ihe nlere nke Italy. ==Ihe ndị okwuru== *Otú ọ dị, e nwere ọdịiche: na netwọk mmekọrịta ị bụ onwe gị, ebe na sinima ọ bụghị m na-eme ihe, ma àgwà m na-egwu. Mgbe m na-eme ihe, ihere na-apụ n'anya n'ihi na m na-ekwe ka onye m na-enye ihu gwa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Festival de Cinema de Sitges 2019 (49501138237) (cropped1).jpg|thumb|Ginevra Francesconi]] '''[[w:ig:Ginevra Francesconi|Ginevra Francesconi]]''' (amuru 22 Eprel 2003) bu onye omere na ihe nlere nke Italy. ==Ihe ndị okwuru== *Otú ọ dị, e nwere ọdịiche: na netwọk mmekọrịta ị bụ onwe gị, ebe na sinima ọ bụghị m na-eme ihe, ma àgwà m na-egwu. Mgbe m na-eme ihe, ihere na-apụ n'anya n'ihi na m na-ekwe ka onye m na-enye ihu gwa ya okwu. ** ''C'è una differenza, però: sui social sei te stesso, mentre al cinema ad agire non sono io, ma il personaggio che interpreto. Quando recito la timidezza scompare perché lascio che a parlare sia la persona cui presto il volto.'' ** From the interview ''[https://www.vanityfair.it/show/cinema/2021/04/21/ginevra-francesconi-aspettando-il-david Ginevra Francesconi: «Aspettando il David»]'', ''vanityfair.it''. *M na-akatọ onwe m nke ukwuu: mgbe m na-ahụ ihe nkiri, m na-achọpụta mgbe niile ihe na-adịghị amasị m na ihe m gaara eme n'ụzọ dị iche, ya mere m na-agbalị ige ntị n'echiche nke ndị gbara m gburugburu, na-atụkwasị obi kpamkpam na ndị nduzi. ** ''Sono molto autocritica: quando rivedo una scena noto sempre quello che non mi piace e quello che avrei fatto in modo diverso, ed è per questo che cerco di ascoltare i pareri di chi mi sta accanto fidandomi completamente dei registi.'' ** From the interview ''[https://www.vanityfair.it/show/cinema/2021/04/21/ginevra-francesconi-aspettando-il-david Ginevra Francesconi: «Aspettando il David»]'', ''vanityfair.it''. *Mgbe m dị afọ asaa, edebanyere m aha na ụlọ ihe nkiri n'amaghị na ọ ga-abụ mmasị kacha amasị m. Ọ malitere dị ka egwuregwu ma, na klas nke asatọ, achọpụtara m na m chọrọ ka m nwee mmasị na ọmụmụ ihe na Rom: site n'ebe ahụ akwụsịghị m ịrụ ọrụ, nke mere na m kwagara ebe a n'ihi na ịlaghachi na azụ na Sora na-enwe mgbagwoju anya. ** ''Quando avevo sette anni mi sono iscritta a un corso di teatro senza sapere che sarebbe stata la mia più grande passione. Era partito come un gioco ma, in terza media, ho capito che volevo fare sul serio e studiare a Roma: da lì non ho più smesso di lavorare, tant'è che mi sono trasferita qui perché fare avanti e indietro da Sora stava diventando complica to''. ** From the interview ''[https://www.vanityfair.it/show/cinema/2021/04/21/ginevra-francesconi-aspettando-il-david Ginevra Francesconi: «Aspettando il David»]'', ''vanityfair.it''. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Ginevra Francesco |Ginevra Francesco]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Ginevra Francesco|Ginevra Francesco]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Francesconi, Ginevra}} ecwkjhmbn4qsj9440z7xaabfv0p9qrt Anita Pallenberg 0 3285 13694 2023-05-06T04:32:27Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Anita Pallenberg and son in Milan, 1970.jpg|thumb|Anita Pallenberg]] '''[[w:ig:Anita Pallenberg|Anita Pallenberg]]''' (6 Eprel 1942 - 13 June 2017) bụ onye omere, onye na-ese ihe na ihe nlere German-Itali. Akara ngosi ụdị na "Ọ bụ Nwanyị" nke 1960 na 1970, Pallenberg ka a na-ewere dị ka ihe ngosi nke [Rolling Stones]: ọ bụ onye mmekọ ịhụnanya nke Stones multi-instrumentalist Brian Jones, na mgbe e mesịrị, site na 1967 ruo 1980...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Anita Pallenberg and son in Milan, 1970.jpg|thumb|Anita Pallenberg]] '''[[w:ig:Anita Pallenberg|Anita Pallenberg]]''' (6 Eprel 1942 - 13 June 2017) bụ onye omere, onye na-ese ihe na ihe nlere German-Itali. Akara ngosi ụdị na "Ọ bụ Nwanyị" nke 1960 na 1970, Pallenberg ka a na-ewere dị ka ihe ngosi nke [Rolling Stones]: ọ bụ onye mmekọ ịhụnanya nke Stones multi-instrumentalist Brian Jones, na mgbe e mesịrị, site na 1967 ruo 1980. onye mmekọ nke Stones guitarist [[Keith Richards]], onye ya na ya nwere ụmụ atọ. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Fate, a na m asọpụrụ nke ukwuu. Ọ dịghị mgbe m na-akwa ụta ihe ọ bụla. ** Na ma ọ kwara ụta maka izute [Rolling Stones]] *Ekpebiri m ịtọrọ Brian. Ọ na-ada ihe ihe ọchị mana ha mere ọbụna ihe nkiri gbasara ya, gbasara ịtọrọ otu pop star ['Privilege'] nke Paul Jones mere. Nke a bụ akụkọ mbụ, Brian yiri ka ọ bụ onye na-agbanwe agbanwe nke mmekọahụ. Ama m na m nwere ike ịgwa ya okwu. N'ezie mgbe m zutere ya, abụ m otu ya n'ezie. Mụ na onye na-ese foto nwetara azụ azụ, agwara m ya na m chọrọ ịhụ ya. Enwere m ụfọdụ Amyl nitrate na mpempe hash. Ajụrụ m Brian ma ọ chọrọ nkwonkwo wee sị ee, ya mere ọ jụrụ m ka m laghachi na họtel ya, ọ na-ebe ákwá n'abalị dum. Ọ na-ewe iwe banyere Mick na Keith ka, na-ekwu na ha agbakọtala ọnụ na ya. Enwere m ọmịiko nke ukwuu maka ya. Brian dị egwu, o nwere ihe niile na-aga ya, mana ọ dị nnọọ mgbagwoju anya. **On her first meeting with [[w:Brian Jones (musician)|Brian Jones]]. As quoted in ''Up and Down With The Rolling Stones'', by Tony Sanchez. *Enwere m onwe m nke ukwuu maka Mick. Ezuchaghị m ya. Ọ bụ onye chauvinist. Agaghị m anabata nke ahụ. Keith, n'ụzọ dị ịtụnanya, abụghị. Ọ bụ ezie na m na-emere Patti ebere [Hansen]. Ahụrụ m ya n'anya ma na-eche na ọ bụ nwanyị magburu onwe ya, ma agaghị m achọ ịnọnyere ya ugbu a. Ọ bụ ịdị adị nke ịnọ naanị ya, ya na nkume 'n' roller bi. N'agbanyeghị otú ọ hụrụ gị n'anya, ọ ga-amasịkarị egwu ya karịa. Amaara m mgbe Keith na-arụ ọrụ n'egwú ya ọ dịghị ihe ọzọ dị ya mkpa. Ọ nwere ike ịnọ n'ime ụlọ nwere mmadụ iri ise na ọ gaghị enwe ihe ọ bụla ma ọ bụghị guitar ya. Nwanyị, ibi ndụ na kpakpando nkume, aghaghị ịchọta ụzọ nnwere onwe ya. **As quoted in a ''Vanity Fair'' magazine article, September 1989. *Nwa nwoke ahụ nke dị afọ 17 gbagburu onwe ya n'ụlọ m kwụsịrị ya n'ezie maka anyị. Ma ọ bụ ezie na anyị na-ahụrịta ibe anyị mgbe ụfọdụ n'ihi ụmụaka, ọ bụ njedebe nke mmekọrịta anyị. **On how her long-term relationship with [[Keith Richards]] ended. As quoted in ''The Rolling Stones: Off The Record'', by Mark Paytress. ==Ihe ndị ọ kwuru gbasara Pallenberg== *Na mbụ, ejiri m n’aka na Anita chọrọ ichebe Brian pụọ n’ihe o chere bụ obi ọjọọ na obi ọjọọ anyị. Na-abata otú ahụ ọ pụghị ịghọta otú ọnọdụ ahụ si malite. Ma ọ bụ otú ọ na-agaghị ekwe omume ịnagide ibu nwụrụ anwụ dị ka Brian. Ha nwere ọgụ na-enweghị atụ. Ọ na-apịakwa ya ihe mgbe ọ bụla. Ọ ga-amalite ọgụ. O doro anya na ọ ka ya ike. Ọ na-ejegharị mgbe niile na-ekechi ọgịrịga ya ma ọ bụ na-agbajikwa anya ya. Anita chere na Brian bụ onye nwere ike inwe mmetụta na o doro anya na ọ chere na ọ chọrọ nkwado. Mgbe ọ malitere ịkwụghachi ya site n'ịgbalị iti ya ihe, ọ malitere ịghọta. ** [[Keith Richards]], on Anita's relationship with Brian Jones. As quoted in ''The Stones'', by Philip Norman. *Abụ ahụ gbasara ihe ole na ole ndị ọzọ. Na Anita bụ otu n'ime ha. Mụ na ya na-agbasa n'oge ahụ. M ga-asị, "Lee, ọ bụrụ na anyị na-asachapụ ọnụ, anyị ga-anọkọ ọnụ". Ọfọn, m sachaara onwe m. Ma o meghị. M wee chọpụta na mụ na onye nwere agịga n'akụkụ ihe ndina ahụ enweghị m ike dinara. Adị m ike nke ukwuu n'oge ahụ. Ahụrụ m ya n'anya, ma aghaghị m ịla. **Keith Richards, on writing the song 'All About You'. ''Loaded'' Magazine interview, November 1995. *Ha nụrụ ọgụ banyere ihe niile - ụgbọ ala, ọnụahịa, menus ụlọ oriri na ọṅụṅụ. Brian enweghị ike imeri esemokwu ya na Anita n'agbanyeghị na ọ na-emehie mgbe niile. A ga-enwe ihe nkiri dị egwu ebe ha abụọ na-eti mkpu na ibe ha. Ihe dị iche bụ na Brian amaghị ihe ọ na-eme. Anita maara ihe ọ na-eme. Echere m na n'ime afọ amara karịa, Anita gaara akpọ onye amoosu. **Christopher Gibbs, on the relationship between Brian Jones and Anita. As quoted in ''The Stones'', by Philip Norman. *Mick yiri ka ọ na-enwe obi ụtọ n'uche Anita dị nkọ, usoro ọjọọ ya nke mere ka ọ dị nnọọ iche na Marianne. N'otu oge, ọ dị ka ọ na-achị ya, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ikike karịrị nke mmadụ ọ nwere n'elu Brain & Keith. Ozugbo m nụrụ Anita na-ege ntị na teepu nke 'Stray Cat Blues' dị ka Jagger ji nganga chere ka ọ gwa ya (dị ka ndị ọzọ na-enweghị isi mere) otú ọ na-egbuke egbuke. "Crap," ka o kwuru mgbe o mechara. "A na-agwakọta ụda olu nke ukwuu, na bass anaghị ada ụda." Mick, na isi enweghị nchebe nke onye ọ bụla na-ese ihe, bụ nke a na-ejighi anụ ka mmadụ na-amaja ịkatọ ọrụ ya nke na ọ laghachiri na studio ozugbo wee mee nọmba ahụ. **Excerpt from Tony Sanchez's book, ''Up and Down With The Rolling Stones''. ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Anita Pallenberg|Anita Pallenberg]]na Wikikwootu igbo *Edemede[[w:en:Anita Pallenberg|Anita Pallenberg]]na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Pallenberg, Anita}} 62sp0xmn9a58d18vv3n7hqkwolkunkv Sophia Loren 0 3286 13697 13696 2023-05-06T05:00:06Z Epiphanus Jide 396 /* Ihe ndị okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Five Miles to Midnight 1962.JPG|thumb|right|I have never judged myself by other people’s standards. I have always expected a great deal of myself, and if I fail, I fail myself.]] '''[[w:ig:Sophia Loren|Sophia Loren]]''' amụrụ na December 20,1934, bụ onye na-eme ihe nkiri Italy. ==Ihe ndị okwuru== [[File:Sophia Loren.jpg|thumb|right|Beauty is how you feel inside, and it reflects in your eyes. It is not something physical.]] [[File:Sophia Loren, 1992.JPEG|thumb|right|It's better to explore life and make mistakes than to play it safe. Mistakes are part of the dues one pays for a full life.]] * Ọ dịtụbeghị mgbe m nwara igbochi ihe ndị mere n’oge gara aga, n’agbanyeghị na ụfọdụ na-egbu m mgbu. Aghọtaghị m ndị na-ezo n'oge gara aga. Ihe niile ị na-ebi na-enyere gị aka ime ka ị bụrụ onye ị bụ ugbu a. ** As quoted in ''Valentines & Vitriol'' (1977) by [[w:Rex Reed|Rex Reed]] *A mụrụ m amamihe. Okporo ụzọ-amamihe, ndị mmadụ-amamihe, onwe-amamihe. Amamihe a bụ ọkpara m. A mụkwara m agadi. Na iwu akwadoghị. Ma nnukwu uru abụọ m nwere mgbe a mụrụ m bụ ịbụ ndị a mụrụ n’amamihe na ịbụ ndị a mụrụ n’ụbịam. ** Quoted by [[w:A. E. Hotchner|A. E. Hotchner]] in ''Sophia, Living and Loving: Her Own Story'' (1979), [http://books.google.com/books?id=IBBbPUCmiNUC&q=%22I+was+born+wise+Street-wise+people-wise+self-wise+This+wisdom+was+my+birthright+I+was+also+born+old+And+illegitimate+But+the+two+big+advantages+I+had+at+birth+were+to+have+been+born+wise+and+to+have+been+born+in+poverty%22&pg=PA9#v=onepage p. 9] *Enweghị m mmasị na accouterments nke ihe ịga nke ọma na ama, ajị anụ, ọla, ụgbọ ala dị oké ọnụ ahịa na ụlọ obibi ... Enwere m ike ime ka obi sie gị ike na ihe ndị a adịghị m n'obi mgbe m nọdụrụ ala n'ụlọ ihe nkiri Pozzuoli. Ọ bụ ihe ndị a na-eme ihe nkiri na ihuenyo na-eme, ọ bụghị ihe ha nwetara maka ime ya. ** As quoted in ''Sophia, Living and Loving: Her Own Story'' (1979) by A. E. Hotchner, p. 63. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Sophia Loren|Sophia Loren]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Sophia Loren|Sophia Loren]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Loren, Sophia}} 83ntu4p80zgmor6mi6kwgxsmbz2m5li Isabelle Adriani 0 3287 13698 2023-05-06T05:05:01Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Isabelle Adriani|Isabelle Adriani]]''' (June 22, 1972 –) bụ onye omere, onye na-emepụta ihe, onye odeakụkọ, onye na-agụ egwú na onye edemede. ==Ihe ndị okwuru== *Eziokwu ahụ bụ na m nwere ike ịkọ akụkọ ọ bụghị nanị site n'ịde ha kamakwa site n'ibi ndụ ha site na àgwà ya mere na-enye mmetụta uche ọha na eze (ma eleghị anya dị mma), nke bụ ihe mgbaru ọsọ kachasị nke ntụrụndụ. **[https://www....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Isabelle Adriani|Isabelle Adriani]]''' (June 22, 1972 –) bụ onye omere, onye na-emepụta ihe, onye odeakụkọ, onye na-agụ egwú na onye edemede. ==Ihe ndị okwuru== *Eziokwu ahụ bụ na m nwere ike ịkọ akụkọ ọ bụghị nanị site n'ịde ha kamakwa site n'ibi ndụ ha site na àgwà ya mere na-enye mmetụta uche ọha na eze (ma eleghị anya dị mma), nke bụ ihe mgbaru ọsọ kachasị nke ntụrụndụ. **[https://www.tesoriditaliamagazine.it/italians-in-the-world-isabelle-adriani-perfect-balance-between-life-and-fairy-tale Italians in the World. Isabelle Adriani, perfect balance between life and fairy tale.] (5 June 2020) ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Isabelle Adriani|Isabelle Adriani]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Isabelle Adriani |Isabelle Adriani]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Adriani, Isabelle}} kdka8bgtg72n16gnf37mdfgvifa4y7h Manuela Arcuri 0 3288 13699 2023-05-06T05:19:56Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Manuela Arcuri 8.jpg|thumb|Arcuri in 1994]] '''Manuela Arcuri''' (amụrụ na [[8 January]] [[1977]]) bụ [[Italian]] [[actress]] na [[model]]. ==Ihe ndị okwuru== *Oge mbụ m na nwoke na-ehi ụra ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe niile na ọ dịghị ihe e mere. Ha na-echegbu onwe ha, ha na-ama jijiji, ha na-eche na ha ga-abụ ihe ịtụnanya. Ha na-eche "Oh Chineke, m na-eme ya na Arcuri", na ọ dịghị agwụ. Amaara m ugbu a, agb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Manuela Arcuri 8.jpg|thumb|Arcuri in 1994]] '''Manuela Arcuri''' (amụrụ na [[8 January]] [[1977]]) bụ [[Italian]] [[actress]] na [[model]]. ==Ihe ndị okwuru== *Oge mbụ m na nwoke na-ehi ụra ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe niile na ọ dịghị ihe e mere. Ha na-echegbu onwe ha, ha na-ama jijiji, ha na-eche na ha ga-abụ ihe ịtụnanya. Ha na-eche "Oh Chineke, m na-eme ya na Arcuri", na ọ dịghị agwụ. Amaara m ugbu a, agbahapụla m. Ọ bụ ya mere m ji enye ohere nke abụọ mgbe niile ** The first time I go to bed with a [[man]], most of the time nothing happens. They worry, they get agitated, they think they have to excel. They think, "Oh my God, I'm doing it with Arcuri", and then it's a total flop. Now that I know, I've resigned myself to the fact. This is why I always grant them a second chance. ** Interview with Italian ''Vanity Fair'', quoted in [https://www.lastampa.it/cultura/2008/01/16/news/l-arcuri-confessa-con-me-i-maschi-fanno-flop-1.37112897 "L'Arcuri confessa: con me i maschi fanno flop"], ''lastampa.it'' (16 January 2008). ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Manuela Arcuri|Manuela Arcuri]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Manuela Arcuri|Manuela Arcuri]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Arcuri, Manuela}} 46dst9f05rua79yt5mxakmqizn3btng Pauline Kael 0 3289 13700 2023-05-06T07:49:34Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Pauline Kael (1968).jpg|thumb|Pauline Kael (1968)]] '''[[w:ig:Pauline Kael|Pauline Kael]]''' ([[June 19]], [[1919]] – [[September 3]], [[2001]]) bụ onye nkatọ ihe nkiri America kacha chetara maka nyocha ndị o dere maka New Yorker. E mechara bipụta mkpokọta nyocha ya n'ụdị akwụkwọ. ==Ihe ndị okwuru== *Ihe na ihe nkiri Hollywood na ị bụ onye nwere ọgụgụ isi, jụrụ ihe nkiri avant-garde na ị bụ onye Filistia. Ma, mgbe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Pauline Kael (1968).jpg|thumb|Pauline Kael (1968)]] '''[[w:ig:Pauline Kael|Pauline Kael]]''' ([[June 19]], [[1919]] – [[September 3]], [[2001]]) bụ onye nkatọ ihe nkiri America kacha chetara maka nyocha ndị o dere maka New Yorker. E mechara bipụta mkpokọta nyocha ya n'ụdị akwụkwọ. ==Ihe ndị okwuru== *Ihe na ihe nkiri Hollywood na ị bụ onye nwere ọgụgụ isi, jụrụ ihe nkiri avant-garde na ị bụ onye Filistia. Ma, mgbe ị nọ na Hollywood, mmadụ ga-abụrịrị onye na-adịghị mma; N'ime okirikiri avant-garde mmadụ ga-abụrịrị onye Filistia. **"Movies, the Desperate Art" (1956) *M na-ewere nkatọ dị ka nka, ma ọ bụrụ na obodo a na n'oge a na-eme ya n'eziokwu, ọ dịghị akwụ ụgwọ karịa ọrụ onye na-ese ihe nkiri avant-garde. Ezigbo ndị na-ede akwụkwọ ozi a na-amaghị aha, ọ bụrụ na ị chere na ọ dị mfe ịbụ onye nkatọ, siri ike ịbụ onye na-ede uri ma ọ bụ onye na-ese ihe ma ọ bụ onye na-eme ihe nkiri, enwere m ike ịtụ aro ka ị gbalịa abụọ? Ị nwere ike ịchọpụta ihe mere ndị nkatọ ji dị ole na ole, nwee ọtụtụ ndị na-ede uri. ** [http://www.paulrossen.com/paulinekael/replylisteners.html "Replying to Listeners"], broadcast on KPFA (January 1963). *N'ụzọ dị mwute, otu n'ime ihe ịrịba ama ndị Filistịa ahụ kasị mma bụ nsọpụrụ ya n'ihi ihe ụtọ ndị kasị elu nke ndị na-eweda ya ala. *Mmejọ n'ikpe anaghị egbu egbu, mana oke nchegbu gbasara ikpe bụ. ** [http://www.paulrossen.com/paulinekael/aremoviespieces.html "Zeitgeist and Poltergeist; or, Are Movies Going to Pieces?"] (December 1964), from ''I Lost It at the Movies'' (1965). ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Pauline Kael|Pauline Kael]] na Wikipedia bekee Edemede [[w:en: Pauline Kael|Pauline Kael ] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Kael, Pauline}} 7xzx0wp4v24t96ruslipn14xphbhogr May Britt 0 3290 13701 2023-05-06T08:12:08Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wig:May Britt|May Britt Wilkens]]''' Amụrụ na [22 Mach]] [1934]] Ọ lụrụ lụọ {Sammy Davis Jr.} site na 1960 ruo 1968. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ihe dị ka ụbọchị 3:30 nke ehihie, Nọvemba 13, 1960, aghọrọ m nwunye nke ụnwụ nri JR. , Nchebe na ọtụtụ obi ụtọ n'ọdịnihu. Gini mere eji ju ajuju, m'est'sọrọ ihe nile a kari nwoke a? Azịza ya, ọ dị m mfe. Ahụrụ m ya n'anya. <br> Nanị ihe mere m ji nye m ihe mere na agaghị m alụ ya bụ n'ihi agbụrụ agbụrụ, nke yiri ka ọ bụ nsogbu ebe a na America mana ọ bụghị na m mụrụ m Sweden. N'ezie, Europe niile na-ele ya anya site na anya dị iche karịa America. ** [https://books.google.com/books?id=GyvbN5PqVCAC&pg=PA97 "Ihe mere m ji lụọ Sammy Davis Jr.", na ''Ebony'', Jenụwarị 1961, p. 97] ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:May Britt|May Britt]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:May Britt|May Britt]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Britt, May}} 1x4y0t6pegaa1jmt89o5cacrkmby1e0 Mila kunis 0 3291 13707 13706 2023-05-06T08:56:59Z JoyceUche 395 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mila Kunis|Milena Markovna "Mila" Kunis]]''' (Ukrainian: Мілена Марківна Куніс; Russian: Милена Марковна Кунис) (amuru August 14, 1983) bu onye omekorita America. ==Ihe ndị okwuru== *Ihe niile bụ n'echiche. Ụdị gị nke nkịtị na nke m nke nkịtị dị iche. Ụdị ụmụaka m nke nkịtị dị nnọọ iche. Yabụ na ọ bụ echiche. Ị na-agbalị iji ụdị dị iche iche gbaa ha gburugburu. Anyị na-agbalị gburugburu onwe anyị na akụkụ nile nke ndụ na-agbalị ka anyị ghara ịnọ na anyị afụ, ma ọ bụ ike. O siri ike n'ezie! Onye ọ bụla nke na-agwa gị ihe ọzọ na-agha ụgha. *[https://www.popsugar.com/family/Mila-Kunis-Interview-About-Parenting-August-2018-45138670 "Mila Kunis kwetara na ụmụ ya enweghị ndụ" nkịtị: "Ọ bụ ihe niile. "" na" Popsugar "] (8 Ọgọst 2018) * Ọ na-adị m ka onye America mgbe niile… Ndị mmadụ na-adị ka, ‘Oh, ị bụ Eastern Europe.’ Ọ dị m ka, ‘Abụ m L.A.! *[https://etcanada.com/news/875371/mila-kunis-talks-to-maria-shriver-about-invasion-of-ukraine-i-feel-like-a-part-of-my-heart -just-got-ripped-out/ "Mila Kunis na-agwa Maria Shriver okwu banyere mbuso agha nke Ukraine: 'Ọ dị m ka akụkụ nke obi m ka gbapụrụ'" na ''ET Canada''] (11 Mach 2022) * M tụgharịrị na ụmụ m, ọ dị m ka, 'Ị bụ ọkara-Ukrainian, ọkara onye America!' M n'ezie dị ka, 'Lee, gị!' Ụmụ m dịkwa ka, 'Ee mama, enwetara m ya.' Ọ dị m ka, 'Ee e! Ị bụ onye Ukraine na onye America.’ Ọ dị m ka, ‘Ị bụ ọkara-Iowa, ọkara-Ukraine.’ Ha dịkwa ka, ‘Ọ dị mma, enwetara m ya. Ọ dịghị mkpa nye m na m si Ukraine bịa. Ọ dịghị mgbe ọ dị mkpa. Nke mere na m na-ekwu mgbe niile na m bụ onye Rọshịa, nri? Dị ka m na-adịbu, 'M si Russia' maka ọtụtụ ihe kpatara ya ... * [https://etcanada.com/news/875371/mila-kunis-talks-to-maria-shriver-about-invasion-of… ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:en:Mila Kunis|Mira Kunis]] na Wikipidia bekee * Edemede [[commons: Mila Kunis|Mila Kunis]] na Wikimedia bekee * Edemede [[g:Mila Kunis|Mila Kunis]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Kunis, Mila}} asm3u8ovx80p823xo3dv19oodfkckwd Alexandra martin 0 3292 13705 2023-05-06T08:43:24Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Alessandra Martines|Alessandra Martines]]''' (amụrụ ya na [[19 Septemba ]] [[1963]] na [[Rome]])O bụ onye[[Italy|Italian]]-[[france|French]] onye na-agba egwu na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọ kwuru== *''[Mi manca] il calore delle persone [italiane]: c’è una grande facilità nella comunicazione, mentre i francesi non sono così estroversi. D’altra parte, in Francia c’è una grande vivacità nel mondo del cinema: si producono almeno...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Alessandra Martines|Alessandra Martines]]''' (amụrụ ya na [[19 Septemba ]] [[1963]] na [[Rome]])O bụ onye[[Italy|Italian]]-[[france|French]] onye na-agba egwu na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọ kwuru== *''[Mi manca] il calore delle persone [italiane]: c’è una grande facilità nella comunicazione, mentre i francesi non sono così estroversi. D’altra parte, in Francia c’è una grande vivacità nel mondo del cinema: si producono almeno duecento film all’anno e le periodi di lavoro sono moltissime. Purtroppo non c’è paragone col cinema italiano.'' *[Ana m atụ uche] ịhụnanya nke ndị [Ịtali]: ọ dị nnọọ mfe isoro ha na-ekwurịta okwu, ebe ndị French na-abụghị ndị dị otú ahụ extroverts. N'aka nke ọzọ, e nwere ụlọ ọrụ ihe nkiri na-akpali akpali na France: ọ dịkarịa ala, a na-emepụta ihe nkiri narị abụọ n'ebe ahụ, ohere ọrụ dịkwa ọtụtụ. N'ụzọ dị mwute, ụlọ ọrụ ihe nkiri Ịtali adịghị atụnyere. **''[http://www.truncellito.com/2005/alessandra-martines Alessandra Martines: Ho una vita da favola ma mi manca l'Italia]'', March 18 2005. *"[Claude Lelouch] m'a toujours si: "Madame, ị na-enwe obi ụtọ!" Je l’ai épousé en croyant qu’il avait forcément appris quelque chose de la vie. Nwekwara ike: il se marie et fait des enfants abịa na boit un verre d’eau! … Claude est un homme à l’ego surdimensionné. Comme i veut toujours rester maître des situations, i se comporte comme un dictateur et tout le monde se met au garde à vous et lui donne raison. Moi, au contraire, je lui ai toujours dit la vérité...'' **''[http://www.gala.fr/l_actu/on_ne_parle_que_de_ca/alessandra_martines_pourquoi_j_ai_divorce_186183#xtor=RSS-12 L'ex-femme de Claude Lelouch se livre dans Gala]'', Gala.fr, August 2009. *''Ne sono lusingata, ma ripeto: non è il mio paese a darmela. In Italia, chi si fa valere all'estero non viene considerato.'' *Obi dị m ụtọ nke ukwuu, ma ana m ekwughachi: ọ bụghị obodo m na-enye m ihe. N’Ịtali, a na-eleghara ndị na-emere onwe ha aha ná mba ndị ọzọ anya. **On being awarded with ''L'Ordre national du Mérite'' (National Order of Merit) from [[Nicolas Sarkozy]], as quoted in ''[http://www.corriere.it/spettacoli/08_agosto_26/matines_cavaliere_francia_costantini_df494be8-7337-11dd-95d1-00144f02aabc.shtml Alessandra Martines: Parigi premia il mio talento ma l'Italia spesso mi ignora]'', Corriere della Sera, (8-26-2008). *''Pure in Francia è un ambiente tradizionalmente schierato a sinistra e fa molto chic essere anti-Sarkozy. Ma la cosiddetta "sinistra-caviale", cioè quella snob con la puzza sotto il naso, mi fa schifo, è ipocrita.'' *Ọbụlugodu na France, ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ omenala ekpe na ọ bụ ihe ejiji na-emegide Sarkozy. Ma nke a na-akpọ "caviar-ekpe", ya bụ, snobbish, onye isi egbugbere ọnụ dị elu na-asọ m oyi, ọ bụ ihu abụọ. **''[http://www.corriere.it/spettacoli/08_agosto_26/matines_cavaliere_francia_costantini_df494be8-7337-11dd-95d1-00144f02aabc.shtml Alessandra Martines: Parigi premia il mio talento ma l'Italia spesso mi ignora]'', Corriere della Sera, (8-26-2008). ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Alessandra Martines|Alessandra Martines]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[W:en:Alessandra Martines|Alessandra Martines]]na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Martines, Alessandra}} 8n5whpughu2m4w3lmo5q8fv9622dy6j Kim Hye-ja 0 3293 13710 13708 2023-05-06T09:24:39Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig: Kim Hey-ja|Kim Hey-ja]]''' (amụrụ Ọktoba 25, 1941) bụ onye omere South Korea. ==Ihe ndi ekwuru Maka Kim Hey-ja== *Enwere m mmasị na ime ihe nkiri na izute ụmụaka gburugburu ụwa. Ma echere m na izute ụmụaka bụ ihe m kwesịrị ime n'oge ndụ m niile. ** Dịka ekwuru na [https://www.hancinema.net/herald-interviewkim-hye-ja-returns-to-stage-with-doubt--7779.html "Kim Hye-ja ji 'Doubt' laghachi na ogbo. " na "Han Cinema" (Nọvemba 20, 2006)] *Echere m na nkà ime ihe bụ ihe a mụrụ gị. Ma ugbu a, aghọtara m, site na ihe nkiri a, na ime ihe nkiri bụ ihe na-achọ ka ị wụsa mgbalị na-adịghị agwụ agwụ na nke ọ bụla. ** Na-eme ihe nkiri ogbo ''Doubt'' na [https://www.hancinema.net/herald-interviewkim-hye-ja-returns-to-stage-with-doubt--7779.html "Kim Hye- ja laghachiri na ogbo ya na 'Doubt'" na ''Han Cinema'' (20 November 2006)] *Mgbe m nụrụ na a họpụtara m, echere m na onye na-eme ihe nkiri kwesịrị itinye uche naanị na ime ihe nkiri, achọghịkwa m ichegbu onwe m na-eche ma a ga-enye m ihe nrite. ** Na nhọpụta ya maka Grand Prize (Daesang) na [https://www.allkpop.com/article/2019/05/daesang-winner-kim-hye-ja-says-nam-joo-hyuk-convinced-her -ịga-the-baeksang-arts-award "Onye meriri 'Daesang' Kim Hye Ja kwuru Nam Joo Hyuk mere ka ọ kwenye ịga Baeksang Arts Awards" na" Allkpop '' (2 May 2019)] *Ihe nkiri ahụ adabaghị nke ọma maka ndị na-ekiri Korea, mana ebe a na LA na Cannes, echere m na ndị nkatọ nwere uche mepere emepe. ** Na nnabata ihe nkiri ''Nne'' na [http://www.arirang.com/News/News_View.asp?nseq=111519&sys_lang=Kor "Onye na-eme ihe nkiri Korea Kim Hye-ja meriri onye na-eme ihe nkiri kacha mma na LAFCA" na ''Arirang'' (16 Jenụwarị 2011)] ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Kim Hey-ja|Kim Hey-ja]] Na Wikipedia bekee *Edemede [[q:en:Kim Hey-ja|Kim Hey-ja]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Kim, Hye-ja}} {{Wikipedia}} 0vo8ppla6ty1tbllq865hikkj7xj2vl Alessandra Mussolini 0 3294 13709 2023-05-06T09:21:58Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Alessandra Mussolini datisenato 2013.jpg|thumb|Alessandra Mussolini, 2013]] '''[[w:ig:Alessandra Mussolini|Alessandra Mussolini]]''' (amụrụ ya na 30 Disemba 1962) o bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ,tali, nwa nwa [Benito Mussolini]], na onye bụbu onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. Ọ bụbu onye otu [[w:Senate nke Republic (Italy)|Senate Italy]] kemgbe afọ 2013, ahọpụtara ya maka w:The People of Freedom|The People of Freedo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Alessandra Mussolini datisenato 2013.jpg|thumb|Alessandra Mussolini, 2013]] '''[[w:ig:Alessandra Mussolini|Alessandra Mussolini]]''' (amụrụ ya na 30 Disemba 1962) o bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ,tali, nwa nwa [Benito Mussolini]], na onye bụbu onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. Ọ bụbu onye otu [[w:Senate nke Republic (Italy)|Senate Italy]] kemgbe afọ 2013, ahọpụtara ya maka [[w:The People of Freedom|The People of Freedom]] nke mechara bụrụ akụkụ nke [ [w:Forza Italia (2013)|Forza Italia]], na kemgbe 2014 abụrụla [[w: Onye otu nzuko omeiwu Europe | Onye otu nzuko omeiwu Europe]] maka FI. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ị bụ onye nzuzu. **[https://globalnews.ca/news/5116216/jim-carrey-mussolini-granddaughter/ 30 March 2019] to [[Jim Carrey]] *Ndewo @JimCarrey ị maara akụkọ ihe mere eme nke #RosaPark? **[https://twitter.com/Ale_Mussolini_/status/1112359541126111232 31 March 2019] regarding [[Rosa Parks]] ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Alessandra Mussolini|Alessandra Mussolini]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[w:en:Alessandra Mussolini|Alessandra Mussolini]]na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Mussolini, Alessandra}} pa7idvm9wa5w5n77dsc6uveqjuvnpqf Naomi Iizuka 0 3295 13712 13711 2023-05-06T09:53:06Z Ogechi02 399 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Naomi Iizuka|Naomi Iizuka]]''' (amuru Eprel 22, 1965) bu onye ode akwukwo Japan. ==Ihe ndi e kwuru Maka Naomi Iizuka== *Echere m na ọ dị ize ndụ ịgbanahụ akụkọ ihe mere eme. Enwere m mmasị karịa ilele ihe siri ike na n'ezie juputara na ọtụtụ nsogbu wee na-ama ya aka n'ụzọ dị nso, n'adịghị ka ọ bụghị ime ya mgbe ị na-eke ihe odide ma ọ bụ akụkọ. ** Na ịtụgharị ịhụnanya nkata dị n'etiti nwoke ọcha na nwanyị Eshia na [https://asiasociety.org/iizukas-36-views "Iizuka's '36 Views'"] na Asia Society *N'ihe gbasara ịbụ onye edemede Asia America, m na-agwakọta agbụrụ. Echere m na enwere okwu gbasara ịgwakọta agbụrụ dị iche iche maka ndị Japan-American, ma ọ bụ Korean-American, ma ọ bụ Chinese-American n'azụ. Ndị mmadụ amaghị ebe m si bịa. Nna m bụ onye Japan. Nne m na-bụ Latina. Enwere ahịrị n'ime egwuregwu ahụ, "M na-ele gị anya ma amaghị m ihe m na-ahụ." Echere m na ọtụtụ ndị na-ele m anya ma ha amaghị ihe ha na-ahụ. Enwere nsogbu ndị mmadụ na-emekọrịta ihe nketa na-agbagwoju anya n'ihe gbasara ịchọta ebe obibi ha n'otu agbụrụ. ** N'ihe gbasara nna nna ya agwakọtara na [https://asiasociety.org/iizukas-36-views "Iizuka's '36 Views'"] na Asia Society *Ime nka, nka ọ bụla, ị na-agbalị n'ụzọ ụfọdụ iṅomi ndụ, na ụzọ nke na-aga nke ọma ma ọ bụ na-ada na-amasị m… ** Na nka yana ndụ na [https://www.sfgate.com/performance/article/Berkeley-world-premiere-for-Naomi-Iizuka-play-3271229.php “Berkeley ụwa premiere maka egwu Naomi Iizuka”] na Ọnụ ụzọ SF (2010 Maachị 4) ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Naomi Iizuka|Naomi Iizuka]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Naomi Iizuka|Naomi Iizuka]] na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT: Iizuka, Naomi}} 6m91vaummxp41viaf0ip4m0h79ajdda Neil Innes 0 3296 13713 2023-05-06T10:09:30Z Ogechi02 399 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Neil Innes|Neil Innes]]''' (amụrụ Disemba 9, 1944) bụ onye edemede Bekee na onye na-eme egwu egwu, ama ama maka igwu egwu na Bonzo Dog Doo-Dah Band na emesia The Rutles A makwaara dị ka "Eke Ọgba nke asaa", ihe Michael Palin n'onwe ya gwara ndị nta akụkọ. ==Ihe ndi ekwuru Maka Neil Innes== *A tara m ahụhụ maka egwu m. Ugbu a ọ bụ oge gị. ** ''[[w:Rutland Weekend Television|Rutland Weekend Television]]''. *Ọ na-atọ ụt...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Neil Innes|Neil Innes]]''' (amụrụ Disemba 9, 1944) bụ onye edemede Bekee na onye na-eme egwu egwu, ama ama maka igwu egwu na Bonzo Dog Doo-Dah Band na emesia The Rutles A makwaara dị ka "Eke Ọgba nke asaa", ihe Michael Palin n'onwe ya gwara ndị nta akụkọ. ==Ihe ndi ekwuru Maka Neil Innes== *A tara m ahụhụ maka egwu m. Ugbu a ọ bụ oge gị. ** ''[[w:Rutland Weekend Television|Rutland Weekend Television]]''. *Ọ na-atọ ụtọ ịbụ onye nzuzu<br>N'azụ m <br>Na-atụghị egwu ọgụ <br>Dị ka mmegwara dị ka ihe egwuregwu ụmụaka. **Olee ụtọ ịbụ onye nzuzu (1973). ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Neil Innes|Neil Innes]] na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Neil Innes|Neil Innes]] Na wikikwot bekee {{DEFAULTSORT:Innes, Neil}} 9by5hgqxwy8m9sr6s0g66wvad38s8mj Marjorie Taylor Greene 0 3297 13796 13795 2023-06-01T13:11:52Z Lebron jay 36 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Marjorie Taylor Greene|Marjorie Taylor Greene]]''' Marjorie Taylor Greene (amuru Mee 27, 1974) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị aka nri nke America, nwanyị ọchụnta ego na na-agba izu na-eje ozi dị ka onye nnọchite anya U.S maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 14 nke Georgia.Onye otu Republican Party na onye na-akwado Donald Trump, a họpụtara Greene ka ọ bụrụ Congress na Nọvemba 2020 wee ṅụọ iyi n'ọchịchị na Jenụwarị 3, 2021. ===Ihe ọ kwụrụ=== N'ụzọ na-awụ akpata oyi n'ahụ, webụsaịtị ahụ na-akọ maka ozi a na-ekwu naanị banyere ya ma kpọọ echiche ịgba izu site na mgbasa ozi mgbasa ozi niile bụ isi iyi. *N'oge na-adịbeghị anya, enweela ọtụtụ mkparịta ụka na obere okirikiri n'etiti ndị na-achọ eziokwu. Enweela olu na-amaghị aha, na ọgụgụ isi doro anya karịa onye nkịtị te. Ha na-akpọ onwe ha Q. Emehiela, Q bụ onye obodo. Ọ bụ onye nrafu nye obodo anyị, ikpe aghụghọ mara ya. Ọ ṅụrụ iyi iji chebe ụmụ amaala America na ịkwado iwu anyị. Ọ na-enyekwara ndị iro anyị aka na-akasi anyị obi bụ ndị n'ụzọ iwu na-akwadoghị n'ụzọ iwu na-akwadoghị wakporo ala anyị. Nke ahụ bụ aghụghọ. Sitekwa n'iwu anyị nwere ike ịchụpụ ndị nnọchi anya na ndị sinetọ na ha agaghịzi na-ejekwa ozi n'ọchịchị anyị. ==Njikọ Mpuga== Edemede [[W:en: Marjorie Taylor Greene|Marjorie Taylor Greene]]na Wikipidia bekee Edemede [[W:en: Marjorie Taylor Greene|Marjorie Taylor Greene]]na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Greene, Marjorie Taylor}} 6hl2hwnvciarp9yc7p9z5uj12b8uovu Cote de Pablo 0 3298 13800 13715 2023-06-01T13:19:57Z Lebron jay 36 /* Njikọ mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Cote de Pablo retouch.jpg|thumb|Cote de Pablo in 2011]] '''[[w:ig:Cote de Pablo|Cote de Pablo]]''' (amuru na Nọvemba 12, 1979) bu onye omekorita na onye ọbụ abụ onye Chile-American mara maka ịkpọ Ziva David na [[NCIS]] ==Ihe ndị okwuru== *(Na Michael Weatherly) "Mụ na Michael pịa ozugbo. Anyị na-akpọ ibe anyị asị ozugbo, ma hụ ibe anyị n'anya ozugbo. M banyere n'ime mgbakọ ahụ ma o chere, Ohmygod, ọ ga-esi ike ịrụ ọrụ na ya. Ọ dị mgbagwoju anya. Ma echere m, Nwoke a bụ onye na-enweghị ọkachamara, n'oge nyocha ahụ, ọ jidere ntutu m, ọ gaghị agbaso ahịrị ahụ, ọ kwụsịrị akwụkwọ edemede kpamkpam wee malite imeziwanye ihe, nke a bụ akwụkwọ ikpeazụ m na ndị isi CBS. Nwoke a na-eme mkpesa m, ya mere ozugbo m gara, Oh, a ga m egosi nwoke a, m ga-egosi ya, ya mere ọ nwara imetụ m aka, ọ na-amasịkwa m [mimes na-ama aka ya aka]. guzobe oge anyị zutere. Ọ dịghị ihe gbanwere, ọ bụ naanị enwekwukwa. Anyị hụkwara ibe anyị n'anya. Anyị ghọtara na anyị dị nnọọ iche na nke ukwuu n'otu aka ahụ na e nwere ihe ozugbo mma. " <ref>https://ew.com/article/2009/05/05/cote-de-pablo-n/</ref> ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Conte de Pablo|Conte de Pablo ]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Conte de Pablo|Conte de Pablo]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:de Pablo, Cote}} ==Edensibia== hxx881x37p8003frxvrbiwnmbxp50ag Loredana Cannata 0 3299 13717 2023-05-06T10:44:21Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Loredana_Cannata.jpg|thumb|Loredana Cannata in 2013]] '''[[w:ig:Loredana Cannata|Loredana Cannata]]''' (born [[July 14]], [[1975]]) o be onye na eme ihe nkiri na[[Italy|Italian]] ==Ihe ndị ọ kwuru== ** ''La scelta vegana è rivoluzionaria, è un atto d’amore quotidiano verso animali e persone.'' ** '''The [[Veganism|vegan]] choice is revolutionary, it is an act of daily love for animals and people.''' ** Interview [https://www.vegsicilia.it/blog/per...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Loredana_Cannata.jpg|thumb|Loredana Cannata in 2013]] '''[[w:ig:Loredana Cannata|Loredana Cannata]]''' (born [[July 14]], [[1975]]) o be onye na eme ihe nkiri na[[Italy|Italian]] ==Ihe ndị ọ kwuru== ** ''La scelta vegana è rivoluzionaria, è un atto d’amore quotidiano verso animali e persone.'' ** '''The [[Veganism|vegan]] choice is revolutionary, it is an act of daily love for animals and people.''' ** Interview [https://www.vegsicilia.it/blog/personaggi/loredana-cannata-scelta-vegana-atto-damore-quotidiano/ "Loredana Cannata “La Scelta Vegana È Un Atto D’amore Quotidiano”"], ''Veg Sicilia'' (October 8, 2018). ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Loredana Cannata|Loredana Cannata]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[W:en:Loredana Cannata|Loredana Cannata]]na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Cannata, Loredana}} ptqnf1tucc2tl0l8pcufi7bq6ioupln Alessandra Ambrisio 0 3300 13718 2023-05-06T10:53:07Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””{{W:ig:Alessandra Ambrosio|Alessandra Ambrosio}}””” (amuru Eprel 11, 1981) bu supermodel nke Brazil. Ọ bụ ihe atụ ama ama maka Victoria's Secret, ụlọ ọrụ UK ọzọ na Armani A/X. ==Ihe ndi o kwuru== *Ndụmọdụ maka ụdị ndị na-achọsi ike: Kwere na onwe gị. Gee ndị na-ese foto gị na ha na-arụ ọrụ ntị, ma gbalịa ịbụ ọkachamara n'oge niile. *Lekọta onwe gị, nwee ahụike, ma kwenye mgbe niile na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””{{W:ig:Alessandra Ambrosio|Alessandra Ambrosio}}””” (amuru Eprel 11, 1981) bu supermodel nke Brazil. Ọ bụ ihe atụ ama ama maka Victoria's Secret, ụlọ ọrụ UK ọzọ na Armani A/X. ==Ihe ndi o kwuru== *Ndụmọdụ maka ụdị ndị na-achọsi ike: Kwere na onwe gị. Gee ndị na-ese foto gị na ha na-arụ ọrụ ntị, ma gbalịa ịbụ ọkachamara n'oge niile. *Lekọta onwe gị, nwee ahụike, ma kwenye mgbe niile na ị nwere ike ime nke ọma n'ihe ọ bụla ịchọrọ n'ezie. *Ihe nzuzo na-achọ mma na akwa uwe: na-adị mma. Ozugbo obi dị gị mma, ị na-adịkwa mma. *Agaghị m echefu obere obodo m! M nwere ike ikwu otu ụbọchị dum banyere ya!" - ekwu maka obodo ya ** http://www.alebyalessandra.com/ ==Njiko mpuga== Edemede[[w:en:Alessandra Ambrosio|Alessandra Ambrosio]] na Wikipidia bekee Edemede[[q:Alessandra Ambrosio|Alessandra Ambrosio]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Alessandra, Ambrosio}} dbekl2xz0milbkv5iy0mbhfesupb4ti Zhang Ziyi 0 3301 18186 13719 2024-02-16T21:51:10Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Zhang Ziyi from acrofan.jpg|thumb|Zhang Ziyi (2010)]] ][BoiFuiry ~ '''[[w:Zhang Ziyi|Zhang Ziyi]]''' ([[9 February]] [[1979]] - ), mgbe ụfọdụ a na-ewere ya dị ka Ziyi Zhang, bụ onye omere na ihe nlereanya nke China. A na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri Dan anọ nke China. ==Ihe ndị okwuru== *M gaara eme ọtụtụ ihe nkiri Hollywood. Mgbe Crouching Tiger gasịrị, Dragọn zoro ezo enwetara m ọtụtụ onyinye, mana m jụrụ ha n'ihi na ha niile bụ ọrụ a tara ahụhụ - ụmụ agbọghọ dara ogbenye na-eresị America ka ha bụrụ nwunye ma ọ bụ ihe ọ bụla. Amaara m na m nwere ike ịga omimi, ịrụ ọrụ mbụ karịa nke ahụ. Ọ bụ ya mere m ji nwee ekele maka Geisha n'ezie, n'ihi na o nyere anyị ohere igosi ụwa ụdị ndị na-eme ihe nkiri anyị bụ na ụdị agwa anyị nwere ike ịme - ọ bụghị naanị ime ihe, akụkụ ịgba ụkwụ. ** As quoted in ''Interview'' magazine (July 2006). ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Zhang Ziyi |Zhang Ziyi]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Zhang Ziyi |Zhang Ziyi ]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Zhang, Ziyi}} tijhcjci5ni3pttm245h3kv9q9sd7j6 Helena modjeska 0 3302 13720 2023-05-06T11:01:48Z Viva33 73 Jiri '{{databox}} ''[[w:ig:Helena Modjeska|Helena Modjeska]]''' (October 12, 1840 - Eprel 8, 1909) bụ onye ama ama maka Polish-Amerika. [[w: onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] bụ ọkachamara na [[w:William Shakespeare|Shakespearean]] na ọrụ dị egwu. ==Ihe ndị Okwuru== * Ọ dịghị mgbe ihe ziri ezi ịbụ ndị Katọlik karịa Pope. ** [http://books.google.com/books?id=z5AXAAAAYAAJ&q=%22It+is+never+right+to+be+more+Catholic+than+the+Pope%22&pg=PA1...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Helena Modjeska|Helena Modjeska]]''' (October 12, 1840 - Eprel 8, 1909) bụ onye ama ama maka Polish-Amerika. [[w: onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] bụ ọkachamara na [[w:William Shakespeare|Shakespearean]] na ọrụ dị egwu. ==Ihe ndị Okwuru== * Ọ dịghị mgbe ihe ziri ezi ịbụ ndị Katọlik karịa Pope. ** [http://books.google.com/books?id=z5AXAAAAYAAJ&q=%22It+is+never+right+to+be+more+Catholic+than+the+Pope%22&pg=PA190#v=onepage "Ihe ncheta na mmetụta nke Helena Modjeska" (1910) ==Njikọ Mpuga== * Edemede [[w:en: Helena Modjeska|Helena Modjeska]] na Wikipidia bekee * Edemede [[q: Helena Modjeska|Helena Modjeska]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Modjeska, Helena}} 28ynjsl3z58c2q5l0lcyshu0xpl9r0o Patricia Conde 0 3303 13721 2023-05-06T11:02:20Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Patricia Conde|Patricia Conde Galindo]]''' (amụrụ na [[5 Octoba]] [[1979]]) bụ [[Spain|Spanish]] onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ ọchị, onye na-egosi ihe onyonyo na ihe nlere anya. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *"Ndị na-enweghị olileanya dị elu enweghị ike ịda mbà n'obi." ** Onye na-enweghị nnukwu olile anya agaghị enwe nkụda mmụọ. ***[http://www.fotolog.com/ohadri/21499931# Patricia Conde's Fotolog], e hotara na otu magazin '' Ụnyaahụ enwere m nrọ ''(Eprel 22, 2010) ===''blọọgụ gọọmentị Patricia Conde''== [http://web.archive.org/20100609092706/patriciacondeblogoficial.blogspot.com/2010/06/que-frase-de-patricia-te-ha-llamado-la.html Official blog ( in spanish)]</small> *''El amor... energía alternativa.'' **'''Ịhụnanya... ike ọzọ' *''La fama no cambia a nadie, lo único que hace es descubrir a los idiotas; si eres un idiota anónimo, sólo lo saben en tu casa y poco más, pero cuando eres famoso, lo sabrán en todo el mundo que lo eres.'' **AKA anaghị agbanwe onye ọ bụla, ọ na-ahụ naanị ihe mgbu; Ọ bụrụ na ị bụ onye nzuzu na-amaghị ama, naanị ezinụlọ gị maara ya; Ma ọ bụrụ na a ma ama, mmadụ niile ga-ama na ị bụ onye nzuzu. *''La popularidad sirve para ayudar a la gente.'' **Ihe ewu ewu na-enyere ndị mmadụ aka. *''No soy de consejos, soy más de frases hechas como: A mamá mono no le vengas con bananas verdes.'' **Enweghị m ndụmọdụ, enwere m ọtụtụ akpaalaokwu dị ka: Abịala nne enwe na banana ndụ ndụ. *''"NO" a convertirme en la mejor en nada. Me conformo con conseguir ser la mejor versión de mí misma.'' **"Ọ BỤGHỊ" ịghọ ihe kacha mma n'ihe. Enwere m afọ ojuju na ịnweta ụdị nke onwe m kacha mma. *''Olé, olé y olé y el que no diga olé, patá en los cojones.'' **Olé, olé na olé, oburu na mmadu asighi "olé", gba n'onu ya. *''Para mí ser sexy no es casi nada, yo siempre me fijo en lo que tienen las personas por dentro.'' **''Ịbụ sexy adịghị amasị m, m na-elekarị anya ihe ndị mmadụ nwere n'ime.'' ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Patricia Conde|Patricia Conde]] na wikipidia bekee * Edemede [[q: Patricia Conde|Patricia Conde]] na wikikwootu bekee *[http://www.patriciaconde.es/ Official Website] * {{imdb name|1358541}} *[http://www.miralatele.com/fotos/television/patricia-conde-presentadora/optimista-humor-risa.htm Biography] {{DEFAULTSORT:Conde, Patricia}} kxthhxinly0qquxewalpkn4s9t5qa0o Elisabetta Canalis 0 3304 13722 2023-05-06T11:06:58Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Elisabetta Canalis 66ème Festival de Venise (Mostra).jpg|thumb|Canalis in 2009]] '''[[w:ig:Elisabetta Canalis|Elisabetta Canalis]]''' (ha muru ya na 12 Septemba 1978) ọ bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri Italiantali. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ekpebiri m ịgba ọtọ n'ihi na echere m na ịgba ọtọ na-emepụta mmeghachi omume dị ukwuu mgbe niile. Nke ahụ bụ ihe achọrọ ka idobe uche ndị mmadụ na omume obi ọjọọ dị otú a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Elisabetta Canalis 66ème Festival de Venise (Mostra).jpg|thumb|Canalis in 2009]] '''[[w:ig:Elisabetta Canalis|Elisabetta Canalis]]''' (ha muru ya na 12 Septemba 1978) ọ bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri Italiantali. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ekpebiri m ịgba ọtọ n'ihi na echere m na ịgba ọtọ na-emepụta mmeghachi omume dị ukwuu mgbe niile. Nke ahụ bụ ihe achọrọ ka idobe uche ndị mmadụ na omume obi ọjọọ dị otú ahụ…. A na-egbu anụmanụ ndị a dara ogbenye ọkụ, na-akpụ akpụ ahụ ná ndụ, mmiri na-eri ha, ma na-agbajikwa ahụ́ nanị n'ihi ejiji. … Azụla ajị anụ. Ọbụna obere mkpụbelata - uwe aka gị ma ọ bụ akpa gị ma ọ bụ jaket gị…. Ị ga-echeta na ụmụ anụmanụ enweghị olu. Ị ga-abụrịrị olu ha. Atụla egwu ikwu okwu. **[https://www.peta.org/features/elisabetta-canalis-rather-go-naked-wear-fur/ "Elisabetta Canalis: I’d Rather Go Naked Than Wear Fur"], interview with [[People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]] (8 September 2011). *A na-ewepụta jaketị ajị anụ ọ bụla na mpempe ajị anụ site n'anụ ahụ dị egwu nke tọrọ atọ n'ime ọhịa… ma ọ bụ onye nwere ndụ nhụsianya kpọchiri n'ime oghere waya na-adịghị agwụ agwụ tupu mmiri mmiri rie ya, nye ya ọkụ eletrik, merụọ nsi, ma ọ bụ gbaa akpụkpọ ya ndụ. … M, tinyere ọtụtụ… ga-amasị ịhụ… were nzọụkwụ n'ime ọdịnihu ọmịiko nke ejiji site na-ekwe nkwa ịghara igosipụta ajị anụ. **Letter to ''Vogue Italia''; quoted in [https://www.peta.org.uk/blog/lose-the-fur-elisabetta-canalis-vogue-italia/ "Lose the Fur: Elisabetta Canalis’ Message to New Editor of ‘Vogue Italia’"], PETA UK (22 February 2017). ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Elisabetta Canalis|Elisabetta Canalis]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[w:en:Elisabetta Canalis|Elisabetta Canalis]]na Wikipedia bekee {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Canalis, Elisabetta}} 8c468zuyp0viyo0ks8m638oflgylhzf Hebe Camargo 0 3305 13724 2023-05-06T11:11:39Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Hebe Camargo|Hebe Camargo]]”” (amuru March 8, 1929 – Septemba 29, 2012) bu onye ihe ngosi ihe onyonyo nke Brazil, onye omere na onye ọbụ abụ. ==Ihe ndi o kwuru== *Ọ dịghị mgbe ịtụ vootu (na Lula) ma ghara ịtụ vootu. **http://www.terra.com.br/istoegente/359/reportagens/capa_hebe_02.htm * "Agaghị m agba ọtọ n'ihi na ihe a niile akpọnwụwo". **http://www.terra.com.br/istoe/1918/1918_semana_frases.htm * "Echere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Hebe Camargo|Hebe Camargo]]”” (amuru March 8, 1929 – Septemba 29, 2012) bu onye ihe ngosi ihe onyonyo nke Brazil, onye omere na onye ọbụ abụ. ==Ihe ndi o kwuru== *Ọ dịghị mgbe ịtụ vootu (na Lula) ma ghara ịtụ vootu. **http://www.terra.com.br/istoegente/359/reportagens/capa_hebe_02.htm * "Agaghị m agba ọtọ n'ihi na ihe a niile akpọnwụwo". **http://www.terra.com.br/istoe/1918/1918_semana_frases.htm * "Echere m na ọ gaghị arụ ọrụ. M ga-ekwo ekworo. Ọ ga-aka mma ma ọ bụrụ na ọ bụ naanị mmekọahụ." banyere ihe omume enwere ike na Roberto Carlos **http://www.terra.com.br/istoegente/381/frases/index.htm ==Ihe ndi o kwuru== Edemede [[w:en:Hebe Camargo|Hebe Camargo]] na wikipidia bekee Edemede [[q:Hebe Camargo|Hebe Camargo]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Hebe, Camargo}} q9xadkfzbooewfwb9desh49debaoml1 Tsai Chin 0 3306 13725 2023-05-06T11:17:25Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Tsai_Chin_(40817490063)_(cropped).jpg|thumb|Tsai Chin]] '''[[w:ig:Tsai Chin|Tsai Chin]]''' ([[w:Simplified Chinese|Simplified Chinese]]: 周采芹; pinyin: Zhōu Cǎiqín; amuru na Septemba 1, 1933) bu onye omekorita nke China, onye ọbụ abụ, onye isi, onye nkuzi na odee. Ọrụ ya karịrị afọ iri isii na kọntinent atọ. ==Ihe ndị okwuru== *Abiwo m onwe m kemgbe 1963. Ọ pụtaghị na enwebeghị m mmekọahụ. *M siri ike mana obi m d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Tsai_Chin_(40817490063)_(cropped).jpg|thumb|Tsai Chin]] '''[[w:ig:Tsai Chin|Tsai Chin]]''' ([[w:Simplified Chinese|Simplified Chinese]]: 周采芹; pinyin: Zhōu Cǎiqín; amuru na Septemba 1, 1933) bu onye omekorita nke China, onye ọbụ abụ, onye isi, onye nkuzi na odee. Ọrụ ya karịrị afọ iri isii na kọntinent atọ. ==Ihe ndị okwuru== *Abiwo m onwe m kemgbe 1963. Ọ pụtaghị na enwebeghị m mmekọahụ. *M siri ike mana obi m dị nro nke ukwuu. *Amaghị m ka m ga-esi akwụ ụgwọ. Ọtụtụ ndị China mara mma na ya. Abụghị m. Adị m umengwụ. Ịkwesịrị inwe ezigbo mgbakọ na mwepụ ma enweghị m. Akpọrọ m ịgba chaa chaa asị, nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ egwuregwu mba. Echeghịkwa m na m ga-edobe ego ahụ. * Nsogbu ọzọ maka ndị na-eme ihe nkiri pere mpe bụ na anyị anaghị eji mkparịta ụka mara mma na-arụkọ ọrụ. Ma enwere obere ohere nke iso ndị isi nduzi na ndị na-eme ihe nkiri na-arụkọ ọrụ. Mgbe ahụ ị nwere ike ịmụta ọtụtụ ihe. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Tsai Chin|Tsai Chin]] na Wikipedia bekee Edemede [[w:en: Tsai Chin|Tsai Chin]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Tsai, Chin}} 3ghsd2vbch2s3f6ta8mwhzjf5bq9igr Audrey Dalton 0 3307 13802 13726 2023-06-01T13:23:53Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Audrey Dalton|Audrey Dalton]]''' (21 January 1934–)bụ onye na-eme ihe nkiri na ihe nkiri Irish. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Abụ m onye na-eme ihe nkiri. Ekwenyere m na nke ahụ bụ ọrụ m na ị rụrụ ọrụ gị. N'oge ahụ, anaghị m ahọrọ na-ahọrọ. Ọ dịghị mgbe m mere n'ezie, ọ gwụla ma ọ bụ iwe ma ọ bụ ihe m na-achọghị ime. **[https://heraldcourier.com/news/local/tinseltown-talks-audrey-dalton-survived-a-sinking-a-serpent-and-a-stallion/article_b29b83e8-df6c-11e3-963a-001a4bcf6878.html An Interview with Audrey Dalton on Olivia & Joan, Bob Hope, and William Castle] (May 22, 2014) *O nwere ike ịbụ azụmahịa siri ike. Emere m ihe nkiri ole na ole dị mma na ụfọdụ ndị na-adịchaghị mma. Ma n'agbanyeghị ịnyịnya ndị ahụ, ọ na-atọ m ụtọ kwa ụbọchị n'ebe ahụ. **[https://www.classicfilmtvcafe.com/2016/03/2016-interview-audrey-dalton.html Tinseltown Talks: Audrey Dalton survived a sinking, a ‘Serpent,’ and a stallion] (March 17, 2016) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[q:Audrey Dalton|Audrey Dalton]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[W:en:Audrey Dalton|Audrey Dalton]]na Wikipedia bekee {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Dalton, Audrey}} [[Category:1934 births]] n9uodn7uncbjjpwp9x8xed3n1r7ia2a Maria Bakalova 0 3308 13727 2023-05-06T11:34:18Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Maria Bakalova|Maria Bakalova]]””” (amụrụ 4 June 1996) bụ onye omere Bulgaria. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Tutar Sagdiyev na 2020 mockumentary Borat sochirinụ Moviefilm. ==Ihe ndi o kwuru== *M [dekọrọ teepu] n'elekere ise nke ụtụtụ, mgbe m prom na mahadum na otu enyi m gbara ya maka egwuregwu. Enwere m ụjọ nke ukwuu na nke a bụ ihe atụ, ọ bụghị nyocha n'ezie, ha ga-anwa ime m ịzụ ahịa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Maria Bakalova|Maria Bakalova]]””” (amụrụ 4 June 1996) bụ onye omere Bulgaria. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Tutar Sagdiyev na 2020 mockumentary Borat sochirinụ Moviefilm. ==Ihe ndi o kwuru== *M [dekọrọ teepu] n'elekere ise nke ụtụtụ, mgbe m prom na mahadum na otu enyi m gbara ya maka egwuregwu. Enwere m ụjọ nke ukwuu na nke a bụ ihe atụ, ọ bụghị nyocha n'ezie, ha ga-anwa ime m ịzụ ahịa mmadụ. *Rudy Giuliani kpọrọ ndị uwe ojii n'ezie. Ma ọ dịghị ihe anyị mere iwu na-akwadoghị. Ya mere, anyị hapụrụ ebe ahụ ọnụ… na anyị nwere obi ụtọ! Ọ dị ka oge ezinụlọ. **https://www.rollingstone.com/tv-movies/tv-movie-news/maria-bakalova-borat-late-late-show-james-corden-1091405/ *Oge ha mara ọkwa ya, ọ bụ n'ezie mwepu. Enweghị m ike ịmalite ịwụ elu ma ọ bụ ibe ákwá ma ọ bụ iti mkpu, ọ dịghị ihe ọ bụla, nkwụsịtụ maka sekọnd. Ma mgbe nkeji iri atọ gachara, achọpụtara m na ọ na-eme n'ezie, nke a ọ ga-ekwe omume ime? Ọ ka dị ka nrọ, ọ ka dị ka akụkọ ifo, ọ bụkwa ihe m ga-enwe ekele maka Sacha [Baron Cohen] na akụkụ a nke enyere m. *Achọrọ m ịrụ ọrụ na ọrụ ndị ga-enwe ozi siri ike, nke ga-edepụta oge anyị bi na fim anyị bụ ihe nkiri na-atọ ọchị, ọ bụ ihe nkiri satirical siri ike n'ezie, mana n'azụ nzuzu niile, n'azụ ihe niile. njakịrị, enwere ụfọdụ ozi dị mkpa gbasara ịha nhata, gbasara otu anyị kwesịrị isi na-akwado ibe anyị na otu anyị niile hà nhata. Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị banyere nka. Anyị nwere oge ụfọdụ na mbara ala a, n'ụwa a, dị ka ụmụ mmadụ, ma nkà n'ụzọ ụfọdụ na-anọ ruo mgbe ebighị ebi. **https://www.thewrap.com/maria-bakalova-borat-subsequent-moviefilm-first-bulgarian-golden-globes-nominee/ *M na-enyefe onyinye ọ bụla maka ndị na-eme ihe nkiri dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Europe bụ ndị nwere ike ịmata onwe ha n'ime m, n'ihi na anyị si na mpaghara a nke a na-amatabeghị nke ukwuu na sinima ọdịda anyanwụ. Nke ahụ bụ ihe m na-alụ ọgụ. **https://www.theguardian.com/culture/2021/apr/10/maria-bakalova-borat-critics-choice-award-oscar-golden-globe *Ahụrụ m James Gunn n'anya, achọrọ m iso ya rụọ ọrụ n'oge ndụ m niile! Ọ bụ naanị ihe niile. Amaghị m otú e si ekwu ya, ọ nwere nkà. Ọ na-akpa ọchị. Ọ na-atọ ụtọ nke ukwuu. Ọ bụ ezigbo mmadụ. Kedu ihe atụ nke onye m ga-achọ ịdị ka. Nraranye ya maka ọrụ aka ya dịkwa mma nke ukwuu. Ọ bụ naanị ihe ịtụnanya. Obi dị m ụtọ nke ukwuu izute ya na inwe ohere iso ya rụọ ọrụ. Achọrọ m ime ya ugboro ugboro. **https://collider.com/guardians-of-the-galaxy-3-maria-bakalova-working-with-james-gunn-comments/ ==Njiko mpuga== Edemede [[w:en:Maria Bakalova|Maria Bakalova]] na wikipidia bekee Edemede [[q:Maria Bakalova|Maria Bakalova|Maria Bakalova]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Maria, Bakalova}} szzkg8krjm7wgirvu3w6iviu4i7nbe9 Maud Gonne 0 3309 13728 2023-05-06T11:37:15Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Maude Gonne McBride nd.jpg|thumb|Maud Gonne]] '''[[w:ig:Maud Gonne|Maud Gonne MacBride]]''' (21 Disemba 1866 - 27 Eprel 1953) bụ onye amụrụ bekee [[:w:Irish republicanism#narị iri na iteghete gawa |Irish Republic]] mgbanwe, [[w:suffragist|suffragette]], onye edemede na onye na-eme ihe nkiri. Site na agbụrụ {{W|Anglo-Irish}}, e meriri ya na {{W|Irish nationalism}} site n'ọnọdụ ndị mmadụ chụpụrụ na {{W|Agha Ala}}. Ọ kpasuru iwe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Maude Gonne McBride nd.jpg|thumb|Maud Gonne]] '''[[w:ig:Maud Gonne|Maud Gonne MacBride]]''' (21 Disemba 1866 - 27 Eprel 1953) bụ onye amụrụ bekee [[:w:Irish republicanism#narị iri na iteghete gawa |Irish Republic]] mgbanwe, [[w:suffragist|suffragette]], onye edemede na onye na-eme ihe nkiri. Site na agbụrụ {{W|Anglo-Irish}}, e meriri ya na {{W|Irish nationalism}} site n'ọnọdụ ndị mmadụ chụpụrụ na {{W|Agha Ala}}. Ọ kpasuru iwe maka {{W|Iwu ụlọ}} wee malite maka [[w:Proclamation of the Irish Republic| Republic nke ekwuputara na 1916]. N'ime 1930s, dịka onye guzobere [[w: Social Credit Party (Ireland)|Social Credit Party]], ọ kwalitere mmemme nkesa nke {{W:C.H Douglas|C. H. Douglas}}. A maara Gonne nke ọma maka ịbụ ihe ngosi nka na mmasị ịhụnanya ogologo oge nke onye na-ede uri Irish [[W. B. Yeats]]. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ị nwere ịkpọasị nke Ụka Katọlik, ... Ma, maka uri gị, a ga-agbaghara gị. Ma emehiela ọzọ. **Maud Gonne criticizing Yeats in 1923. {{Cite web|last=Tehan|first=A. B.|date=1999-09-26|title=with passionate intensity biography explores Yeats' fascination with the world of the occult|edition=statewide|url=https://www.proquest.com/newspapers/with-passionate-intensity-biography-explores/docview/256157076/se-2|website=ProQuest}} ==Njiko mpụga== *Edemede [[q:Maud Gonne|Maud Gonne]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[w:en:Maud Gonne|Maud Gonne]]na Wikipedia bekee {{DEFAULTSORT:Gonne, Maud}} ohfbnjwpscjsbv70j8qpl9l9nopozm3 Peng Liyuan 0 3310 13729 2023-05-06T12:00:40Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Peng_Liyuan_A.jpg|thumb|Peng Liyuan in 2013]] '''[[w:ig:Peng Liyuan|Peng Liyuan]]''' ('''Chinese''': 彭丽媛) (born [[20 November]] [[1962]]) bụ onye soprano nke China na onye na-abụ abụ n'oge a na nwunye Xi Jinping, onye odeakwụkwọ ukwu nke China Communist Party ugbu a na Onye isi ala nke Republic of China. ==Ihe ndị okwuru== *Onye nkuzi mbụ nwata bụ nne ya. Ijide n'aka na ndị nne gụrụ akwụkwọ pụtara na anyị nwere ike iw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Peng_Liyuan_A.jpg|thumb|Peng Liyuan in 2013]] '''[[w:ig:Peng Liyuan|Peng Liyuan]]''' ('''Chinese''': 彭丽媛) (born [[20 November]] [[1962]]) bụ onye soprano nke China na onye na-abụ abụ n'oge a na nwunye Xi Jinping, onye odeakwụkwọ ukwu nke China Communist Party ugbu a na Onye isi ala nke Republic of China. ==Ihe ndị okwuru== *Onye nkuzi mbụ nwata bụ nne ya. Ijide n'aka na ndị nne gụrụ akwụkwọ pụtara na anyị nwere ike iwepụ ọtụtụ mmadụ na ịda ogbenye ma wulite obodo na-ejikọta ọnụ na nke na-adịgide adịgide. **[https://news.un.org/en/story/2014/03/464802-chinas-peng-liyuan-named-unesco-envoy-advancing-education-women-girls "China’s Peng Liyuan named UNESCO envoy for advancing education of women, girls" in ''UNESCO''] (27 March 2014) * Ndị na-eto eto chọrọ ezigbo agụmakwụkwọ n'ihi na ọ bụghị naanị inye ha ihe ọmụma na nkà kamakwa inyere ha aka ịbụ ụmụ amaala nwere ikike. **[https://www.chinadailyasia.com/nation/2015-09/27/content_15322278.html "All children having access to education is my Chinese dream: First Lady Peng" in ''China Daily Asia''] (27 September 2015) ==Anyị na-ejikọta ọnụ, anyị ga-eme ka ụwa echi bụrụ ebe ka mma site na agụmakwụkwọ, (2021) (ihe odide)== *Mkpochapụ ịda ogbenye na mmezu nke nha anya nwoke na nwanyị bụ echiche nke mmadụ niile na-ekerịta, na ọchịchọ nke ụmụ nwanyị n'ụwa nile na-ekerịta. Ịnweta mmụta ziri ezi na nke dị mma na-eme ka ụmụ nwanyị nwee ike ịdọrọ ike nke ịdabere n'onwe site na ihe ọmụma na nkà. Nke a ga-enyere ha aka ịpụta onwe ha n’ịda ogbenye na ịnakwere ndụ obi ụtọ. Na mgbakwunye, ha ga-enwe ike iji ike a na-enye onyinye maka ọha mmadụ, na ịnyefe ya iji mee ka ọgbọ dị n'ihu nwee ike - si otú a kwụsị mgbasawanye nke ịda ogbenye n'etiti ọgbọ. *Agarala m ọtụtụ mba, gwakwa ndị si n’ebe dị iche iche okwu. Ahụla m ọtụtụ ụmụ nwanyị na-ebuli onwe ha pụọ ​​​​n'ịda ogbenye ma gbanwee akara aka ha site na agụmakwụkwọ. Ọ ga-amasị m ịkọrọ gị ụfọdụ ahụmịhe na omume China na nke a. Site na mbọ na-aga n'ihu, *China enwetala ebumnuche nke iwepụ ịda ogbenye zuru oke. Anyị na-ekwusi ike mgbe niile na maka ibelata ịda ogbenye, anyị ga-ebu ụzọ nye ihe ọmụma na nkà. Mmepe nke agụmakwụkwọ bụ ihe dị oke mkpa iji nweta nke a. China na-ewere agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị sitere na ezinụlọ dara ogbenye dị ka ihe kacha mkpa, ma na-achọkwa iji ọtụtụ usoro chekwaa ikike ụmụ agbọghọ nwere agụmakwụkwọ. Ndị a gụnyere iwu ụlọ akwụkwọ, ịchụpụ ụmụ agbọghọ na nkuzi na ụgwọ dị iche iche, na inye ha onyinye na nri na-edozi ahụ. Na mgbakwunye, anyị ewebatala mmemme ọzụzụ nka dị iche iche maka ụmụ nwanyị - nke na-eburu njiri mara mpaghara na mkpa mpaghara nke ụmụ nwanyị na-enyere ha aka. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Peng Lyuan |Peng Lyuan]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Peng Lyuan |Peng Lyuan ]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Peng, Liyuan}} 2qj51pwxnk58bn1n0ttt0f6vz7itp9k Nico 0 3311 13730 2023-05-06T12:03:40Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “”[[W:ig:Nico|Nico]]””” (16 Ọktoba 1938 - 18 Julaị 1988), amụrụ Christa Päffgen, bụ ihe nlere ejiji German, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú na onye na-ede egwú. ==Ihe ndi o kwuru== *Wepụ ụgwọ ọrụ ebere gị na-enweghị ihu. *M ga-asị na oge erubeghị. M na-enupụrụ isi ugbu a, mgbe ọ bụla ọ dị, n'ihi na ahụbeghị m mgbanwe ọ bụla, ma e wezụga mmegide na-esiwanye ike. M ga-abụ onye ọchịch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “”[[W:ig:Nico|Nico]]””” (16 Ọktoba 1938 - 18 Julaị 1988), amụrụ Christa Päffgen, bụ ihe nlere ejiji German, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú na onye na-ede egwú. ==Ihe ndi o kwuru== *Wepụ ụgwọ ọrụ ebere gị na-enweghị ihu. *M ga-asị na oge erubeghị. M na-enupụrụ isi ugbu a, mgbe ọ bụla ọ dị, n'ihi na ahụbeghị m mgbanwe ọ bụla, ma e wezụga mmegide na-esiwanye ike. M ga-abụ onye ọchịchị Kọmunist ma ọ bụrụ na ọ bụ anarchist karịa. Ma ọ bụghị ya, m na-ahụ naanị ihe niile dị ka ihe efu, n'ihi ya, m nwere ike ịchị ọchị na ịkwa ákwá. Anọwo m na-aga n'ihu, site n'ọmụmụ na na-eto eto ruo ọnwụ na agbụ na-enweghị ike ịkwụsị. Anaghị m ahụ afọ iri a mgbe ahụ afọ iri ahụ. Otu ihe ahụ na-eme n'ụdị dị iche iche. Abụ m bohemian mana otu oge ị ga-akpọ m hippie ma ọ bụ punk. A bụ m bohemian ihe ọ bụla ị na-akpọ m. Ya mere ma eleghị anya, a kpọchiri m na iri ise. Ma ọ dịtụbeghị mgbe m chọrọ itolite site n'ụwa m dị ka nwata, nke bụ mgbe ihe doro anya na utopia. Ha doro anya n'ihi na ị nọ n'etiti ma ị na-ahụ gburugburu gị. Mgbe ị ga-etolite, ị ga-ahụ ụzọ… Onwere ihe m tụfuru nke ịbụ nwata mgbe ndị gbara m gburugburu malitere ịnwụ. Mmadụ anọ n’ime ezinụlọ m nwụrụ n’ime otu afọ. *Enwere m àgwà nke ịhapụ ebe n'oge na-ekwesịghị ekwesị, kpọmkwem mgbe ihe ukwu nwere ike imere m. *Ị nwere ike ịsị na ọ dị ka akụkọ ifo n'oge ahụ; Andy ga-abụ ezigbo akụkọ ifo, na Jim ga-egwu nnukwu, Brian ga-abụ onye amoosu, Paul McCartney ga-abụ frog nke na-atụgharị ghọọ onye isi, mba, ọ ga-abụrịrị ụzọ ọzọ. Ọfọn, ọ dịghị ka akụkọ ifo n'oge ahụ. Ọ bụ nnukwu nsogbu. Ma, m mụtara ọtụtụ ihe, malitekwa ide abụ nke m. *Echere m na ọ bụ nwoke mbụ m zutere nke na-atụghị m egwu n'ụzọ ụfọdụ. Anyị yiri nwanne nwoke na nwanne nwanyị. Mmụọ anyị yiri nke ahụ. Anyị bụ otu ịdị elu na otu afọ, ọ fọrọ nke nta … Ọ gụrụ nke ọma na ọ ẹkenam m William Blake na kwa English Romantic poet ndị bịara mgbe ya. Shelley masịrị Jim. Coleridge masịrị m. N'ezie, ọ bụ onye na-ede uri nwere ihu ọma mgbe niile. Ị maara na ha niile bụ ndị ọgwụ ọjọọ riri ahụ? Opium riri Coleridge. Ọ tọ dụdu iwhe l'e-me t'ẹphe dụ ree. *enweghị mmetụta nke oge. Oge adịghị agwụ agwụ nye m, ọ dịghịkwa m ngwa ngwa ime agadi. M pụtara, ọ bụrụ na m na-eche banyere oge, mgbe niile, ọ ga-adị egwu. ==Njiko mpuga= Edemede [[w:en:Nico|Nico]] na wikipidia bekee Edemede [[q:Nico|Nico]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Nico}} ei0cefmsdvz2b1vmq7yo5qhyexsc19v Maureen O'Hara 0 3312 13731 2023-05-06T12:10:00Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Maureen O'Hara Black Swan 3.jpg|thumb|Maureen O'Hara]] '''[[w:ig:Maureen O'Hara|Maureen O'Hara]]''' ([[17 August]] [[1920]] – [[24 October]] [[2015]]) O bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú Irish. ==Ihe ndị ọ kwuru== === '''Tis Herself'' (2004) === *Amalitere m ịkọwapụta ịlụ Will[iam Houston Price]. 'O si n'ezigbo ezinụlọ. Nwa agbọghọ nwere ike ime ihe ka njọ.' (Dịka ọ tụgharịrị, enweghị m ike, mana amab...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Maureen O'Hara Black Swan 3.jpg|thumb|Maureen O'Hara]] '''[[w:ig:Maureen O'Hara|Maureen O'Hara]]''' ([[17 August]] [[1920]] – [[24 October]] [[2015]]) O bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú Irish. ==Ihe ndị ọ kwuru== === '''Tis Herself'' (2004) === *Amalitere m ịkọwapụta ịlụ Will[iam Houston Price]. 'O si n'ezigbo ezinụlọ. Nwa agbọghọ nwere ike ime ihe ka njọ.' (Dịka ọ tụgharịrị, enweghị m ike, mana amabeghị m nke ahụ). **p.93, on her thinking, before marrying her second husband. *Ọ dịghị ihe dị njọ karịa inwe nsogbu nke onwe gị ịghọ ihe ntụrụndụ nke onye ọzọ. *Na February 1953, mụ na [[w:Jeff Chandler|Jeff Chandler]] na-ese foto nke abụọ, nke a na-akpọ ''[[w: War Arrow | War Arrow]]''. Jeff bụ ezigbo obi ụtọ, mana iso ya na-eme ihe dị ka iji osisi broom eme ihe. ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Maureen O'Hara|Maureen O'Hara]]n Wikipedia bekee *Edemede[[q:Maureen O'Hara|Maureen O'Hara]]na Wikikwootu Igbo {{commons category}} {{DEFAULTSORT:O'Hara, Maureen}} nolyduayfjra7auafjokv8t805bgi6r Katie McGrath 0 3313 13732 2023-05-06T12:33:00Z Joannable 401 [https://web.archive.org/web/20090408064322/http://sundayheraldsalon.com/salon/2008/10/shes_magic.html She's magic] (April 8, 2009) wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Katie McGrath at Comic Con France 2010 - P1440209.jpg|thumb|Katie McGrath]] '''[[w:ig:Katie McGrath|Katie McGrath]]''' (amuru ya na Febrụwarị 21, 1983) bu onye omere ndi Iris. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ịbụ onye na-eme ihe nkiri dị ka mgbe ị bụ nwata, ma ịchọrọ ịgbapụ wee sonye n'ọgbọ egwuregwu, ọ bụ ihe ị chọrọ n'ezie ime, ma mgbe ahụ ị tolitere wee nweta ọrụ kwesịrị ekwesị. Ọ bụ nrọ, ma echeghị m na ọ ga-abụ eziokwu, ma ebe a ka m nọ! **[https://web.archive.org/web/20090408064322/http://sundayheraldsalon.com/salon/2008/10/shes_magic.html She's magic] (April 8, 2009) *It's not an understatement to say that I owe everything as an actor to Merlin. It was pretty much my first job and I didn't know what I was doing for many years on it. It wasn't until the third and fourth series - the fourth series especially - that I really found my feet with the character, and as an actress. I'm glad that I had those few years to be able to do her justice when she became this powerful, confident sorceress woman. Because when she was an unsure, a little bit all-over-the-place princess, I was still quite unsure as an actress. Ọ bụghị okwu mkparị ịsị na m ji ihe niile dị ka onye na-eme ihe nkiri Merlin. Ọ bụ ọmarịcha ọrụ mbụ m, amaghịkwa m ihe m na-eme ọtụtụ afọ na ya. Ọ bụghị ruo mgbe usoro nke atọ na nke anọ - nke anọ usoro karịsịa - na m hụrụ n'ezie ụkwụ m na agwa, na dị ka onye na-eme ihe nkiri. Obi dị m ụtọ na enwere m afọ ole na ole ahụ ka m nwee ike ime ya ikpe ziri ezi mgbe ọ ghọrọ nwanyị a na-agba afa siri ike, nwee obi ike. N'ihi na mgbe ọ bụ onye na-ejighị n'aka, a ntakịrị ihe niile-n'elu-na-ebe adaeze, M ka na-ama nnọọ dị ka onye na-eme ihe nkiri. **[http://www.digitalspy.com/tv/merlin/interviews/a442593/merlin-katie-mcgrath-qa-ive-been-privileged-to-be-part-of-this/ 'Merlin' Katie McGrath Q&A: 'I've been privileged to be part of this'] (December 4, 2012) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Katie McGrath|Katie McGrath]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[q:Katie McGrath|Katie McGrath]]na Wikipedia bekee {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:McGrath, Katie}} 89dss4dz0nb8wde35876wtjy8cu3g7h Heidi Klum 0 3314 13733 2023-05-06T12:34:41Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:Heidi Klum|Heidi Klum]]''' (amụrụ 1 June 1973) bụ ihe nlere German, onye na-eme ihe nkiri, onye na-egosi TV, onye nrụpụta ejiji, onye na-emepụta ihe onyonyo na onye ọbụ abụ. ==Ihe ndị okwuru== [[File:Emmys-bennett-klum-seal.jpg|thumb|right|I have the most romantic husband. I do.]] [[File:Heidi Klum.jpg|thumb|right|I'm just trying to be a good person. I am who I am.]] File:Heidi Klum5.jpg|thumb|right|I think that you have to do whate...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Heidi Klum|Heidi Klum]]''' (amụrụ 1 June 1973) bụ ihe nlere German, onye na-eme ihe nkiri, onye na-egosi TV, onye nrụpụta ejiji, onye na-emepụta ihe onyonyo na onye ọbụ abụ. ==Ihe ndị okwuru== [[File:Emmys-bennett-klum-seal.jpg|thumb|right|I have the most romantic husband. I do.]] [[File:Heidi Klum.jpg|thumb|right|I'm just trying to be a good person. I am who I am.]] [[File:Heidi Klum5.jpg|thumb|right|I think that you have to do whatever feels good for you.]] [[File:Heidi Klum4crop.jpg|thumb|right|I'm not saying that everyone should swim with sharks, but sometimes you have to jump over your own shadow in order to learn something that you will never forget for the rest of your life.]] *Mgbe m hụrụ ya, ọ dị m ka, wow! Ọ dị iche na ogologo na ọchịchịrị na nnọọ mma. Ahụrụ m ngwugwu ahụ - na m pụtara ngwugwu dum, n'ụzọ nkịtị. M dị ka, "Nke ahụ bụ nwoke." ** [http://www.spiegel.de/international/spiegel/0,1518,druck-400167,00.html Interview in ''Der Spiegel'' (10 February 2006)] * Ọ dị ka ọrụ nka, omume. M na-ebe akwa n'ihu igwefoto mana ọ naghị ewute m nke ukwuu. Abịara m n'ọrụ, emebere m ma mee ka m maa mma na uwe mara mma na ntutu na mbọ niile emechara. ** On her husband, [[Seal (musician)|Seal]], during an interview with [[Oprah Winfrey]], as quoted in [http://www.people.com/people/article/0,,20153804,00.html "Heidi Klum's Risqué Story of Falling for Seal" by Mike Fleeman in ''People'' (24 October 2007)] *Enwere m di kacha mma. m na-eme. ** On her husband, [[Seal (musician)‎‎|Seal]], as quoted in "Heidi Klum's Risqué Story of Falling for Seal" by Mike Fleeman in ''People'' (24 October 2007) *Amaara m na ọtụtụ ndị mmadụ na-ekwu maka obere mkpirisi ịnyịnya ígwè Seal, mana ọ bụ eziokwu! Nke ahụ bụ ihe o yi na mbụ m zutere ya, ahụ́ erughịkwa m ala. ** As quoted in [http://www.people.com/people/article/0,,20155387,00.html "Heidi Klum: No Regrets About Risqué Oprah Interview" by Samantha McIntyre and Oliver Jones in ''People'' (27 October 2007)] ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Heidi Klum|Heidi Klum]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Heidi Klum|Heidi Klum]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Klum, Heidi}} ek3ldkkdzd6k9imqw50zyfm2jeflb63 Anna Karina 0 3315 13734 2023-05-06T12:50:47Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Anna Karina July 1977.jpg|thumb|We did not see ourselves as remaking cinema at the time ... we weren’t inside the star system. We were running around, shooting in the streets, hiding behind trees to do our makeup.]] '''[[w:ig:Anna Karina|Hanne Karin Bayer]]''' ([[22 September]] [[1940]] – [[14 December]] [[2019]]), A maara dị ka Anna Karina, bụ onye na-eme ihe nkiri French, onye nduzi, onye edemede na onye na-agụ egwú. ==Ihe ndị okwuru== F...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Anna Karina July 1977.jpg|thumb|We did not see ourselves as remaking cinema at the time ... we weren’t inside the star system. We were running around, shooting in the streets, hiding behind trees to do our makeup.]] '''[[w:ig:Anna Karina|Hanne Karin Bayer]]''' ([[22 September]] [[1940]] – [[14 December]] [[2019]]), A maara dị ka Anna Karina, bụ onye na-eme ihe nkiri French, onye nduzi, onye edemede na onye na-agụ egwú. ==Ihe ndị okwuru== [[File:Aankomst Franse filmster Anna Karina op Schiphol, Bestanddeelnr 921-0596.jpg|thumb|Lots of resistance. People really didn’t like it. ‘What is she doing here? This is not her job, she should stay being an actress.’ But I just wanted to see if I could do it, that’s all.]] [[File:Roger-Noël-François de La Fresnaye 001.jpg|thumb|One day in Los Angeles, I went to a museum and paid $25 and what did I see? White cubes! What’s going on? I go back to the ticket booth and said: ‘I want my money back. I don’t want to look at white cubes.’]] *Abịara m na ụlọ ngosi ihe ngosi iji gosi foto, [Coco Chanel] wee sị, "Ọ dị mma, anyị ga-eme nnwale iji hụ ma ị nwere ike ime ya." Abụ m obere nwa agbọghọ—ihe dị ka afọ 17 na ọkara—m wee banye n’ime ụlọ etemeete ma mee etemeete m, na ntutu isi m, na anya iji mee ka ha nwekwuo obi ike. Nwanyị a ji nnukwu okpu bata, ọ dị afọ 66 ma ọ bụ 65 ma ọ bụ ihe yiri nke ahụ, mana ọmarịcha! Ụdị militaire. Ọ sịrị, "Gịnị bụ aha gị nwa agbọghọ nta?" M na-agwa nwanyị ahụ etemeete okwu, wee sị, "Aha m bụ Hanne Karin Bayer." Ọ sịrị, "Hanne Karin Bayer? Ma ị chọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri? Ị ga-akpọ onwe gị Anna Karina. " M wee sị, "Oh nke ahụ dị mma, daalụ, Madame." Mgbe nke ahụ gasịrị, onye ọ bụla gwara m na ọ bụ Coco Chanel. Mgbe izu abụọ gachara, enwetara m foto m na mkpuchi akwụkwọ akụkọ Elle ma enwetara m ọrụ n'ezie. Nke ahụ bụ nnukwu ihe ùgwù n'oge ahụ, ha na-akpọkwa m "Anna Karina," ma ha sụgharịa ya n'ụzọ na-ezighị ezi na mmalite, na-eji "C," ụzọ Ịtali. **As quoted in [https://www.interviewmagazine.com/film/anna-karina-women-jean-luc-godard-interview "The Women of Anna Karina" by Colleen Kelsey, 3 May 2016, Interview (interviewmagazine.com) ] *Anyị ahụghị onwe anyị ka anyị na-emezi sinima n’oge ahụ, opekata mpe, ọ bụghị n’uche m. Mụ onwe m na ndị ọzọ na-eme ihe nkiri abụghị akụkụ nke ụlọ ọrụ ahụ; anyị anọghị n'ime usoro kpakpando. Anyị na-agbagharị gburugburu, na-agbapụ n'okporo ámá, na-ezo n'azụ osisi iji mee ihe ịchọ mma anyị. Ọ bụ ụzọ arụ ọrụ dị nnọọ mfe **As quoted in [https://www.nytimes.com/2016/05/05/movies/anna-karina-jean-luc-godard.html "Anna Karina Recalls Her Life in Film With Jean-Luc Godard" by Glenn Kenny, 4 May 2016, The New York Times (nytimes.com)] *Ozugbo obi dị anyị ụtọ, ọ nwara iji ụzọ ọzọ, ụzọ ọzọ bịakwasị anyị. O kpasuru ihe nhụsianya ọhụrụ. Mmadụ nwere ike iche na ọ na-agwụ ya ike, obi ụtọ. **On [[Jean-Luc Godard]], as quoted in ''Secret Lives of Great Filmmakers : What Your Teachers Never Told You about the World's Greatest Directors'' (2014) by Robert Schnakenberg ==Ihe ekwuru banyere ya== *Ọ hapụrụ m n’ihi ọtụtụ mmejọ m; M hapụrụ ya n’ihi na mụ na ya enweghị ike ịkọrọ ya ihe nkiri. **[[Jean-Luc Godard]], as quoted in [https://web.archive.org/web/20190731153446/https://www.newyorker.com/magazine/2000/11/20/exile-paradise "An Exile in Paradise" by Richard Brody, ''The New Yorker'' (20 November 2000)] ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Anna Karina|Anna Karina]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Anna Karina|Anna Karina]] na Wikikwootu bekee 5bheslfyb1ziddkhuplh4w9ucvcmqus Evanna Lynch 0 3316 13735 2023-05-06T12:52:20Z Joannable 401 Jiri '''Mkpurụ okwu sélénsé''{{Databox}} [[File:Evanna Lynch Headshot 2018.jpg|thumb|Lynch in 2018]] '''[[w:ig:Evanna Lynch|Evanna Patricia Lynch]]''' (Ha amụrụ ya na[[16 August]] [[1991]]) bụ onye omere, onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri na onye na-akọ akụkọ. O tolitere ịbụ onye a ma ama maka ọrụ ya dị ka {{w|Luna Lovegood}} na [Harry Potter (films)|"Harry Potter" usoro ihe nkiri]. ==Ihe ndị ọ kwuru== *'ụzọ ọ bụla na-eme ka olu...' kere ihü wikitext text/x-wiki ''Mkpurụ okwu sélénsé''{{Databox}} [[File:Evanna Lynch Headshot 2018.jpg|thumb|Lynch in 2018]] '''[[w:ig:Evanna Lynch|Evanna Patricia Lynch]]''' (Ha amụrụ ya na[[16 August]] [[1991]]) bụ onye omere, onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri na onye na-akọ akụkọ. O tolitere ịbụ onye a ma ama maka ọrụ ya dị ka {{w|Luna Lovegood}} na [Harry Potter (films)|"Harry Potter" usoro ihe nkiri]. ==Ihe ndị ọ kwuru== *'ụzọ ọ bụla na-eme ka olu ahụ dị jụụ. Imejọ [[anụmanụ]] bụ ịpụpụ m n'olu nke nwere mmasị na ọmịiko. M na-ahụ ha dị ka ndị dị otú ahụ e kere eke ime mmụọ, na-amụ anya karịa ụmụ mmadụ, ọ na-adịkwa m ma ọ bụrụ na m nwere ike ịnakwere mmegbu nke ndị a na-emeghị ihe ọjọọ, ndị e kere eke nwere mmetụta na ọrụ m na ya mgbe ahụ enwere m ike inwe mmasị na ya ... nke ọma, ihe niile, nke ahụ bụkwa egwu. echiche. Agara m [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] mgbe m dị afọ 11 n'ihi na echiche nke iri anụ anụ ahụ juru m anya, ọ nweghịkwa ụzọ m ga-esi gbanarị eziokwu ahụ bụ na e gbuola mmadụ maka iberibe anụ ahụ. […] o were m ruo 2015 ka m bụrụ nke zuru oke [[Veganism | vegan]]. […] Echere m na mgbọrọgwụ nke ndụ a dum bụ ọmịiko. Ọ bụ ihe ncheta kwa ụbọchị na anyị niile bụ otu. Ekwenyere m na veganism bụ ihe ga-agwọ ụwa a. Amaghị m ihe mere anyị ji ka na-eji ike anyị na ngozi anyị chụpụ anụmanụ. Gịnị mere na anyị ewerebeghị ọrụ kwesịrị ekwesị anyị dị ka ndị na-elekọta ha? Na oge ọ bụla m lere anya n'anya ehi wee hụ mkpụrụ obi dị nro na-ebi n'ime nnukwu ahụ ike ahụ, ọ na-adị m ka ụmụ anụmanụ na-eji ndidi chere, na-eji nwayọọ na-ekwe ka anyị jide. **[https://www.veganfoodandliving.com/vegan-lifestyle/interviews/exclusive-interview-with-evanna-lynch/ "EXCLUSIVE: Interview with Evanna Lynch"], Veganfoodandliving.com (19 October 2016). ==Njikọ mpụga= *Edemede[[w:en:Evanna Lynch|Evanna Patricia Lynch]]na Wikipedia bekee *Edemede[[q:Evanna Lynch|Evanna Patricia Lynch]]na Wikikwootu Igbo {{DEFAULTSORT:Lynch, Evanna}} 0k5lu1vzsz26kuimu5twxh33olzx0kx Anke Engelke 0 3317 13736 2023-05-06T13:04:54Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:2008-02-02 Fred Kellner u. die famosen Soulsisters feat. Anke Engelke, Rhein-Mosel-Halle, Koblenz IMG 6608.jpg|thumb|right|You should stop, when you're on top of your game — but we didn't have the courage after the first show.]] '''[[w:Ig:Anke Engelke|Anke Engelke]]''' (born [[21 December]] [[1965]]) bụ onye German ọchị na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị okwuru== *Obi dị m ụtọ dịka m nwere na ihe ngosi mbụ m. Mgbe ahụ gburugburu na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:2008-02-02 Fred Kellner u. die famosen Soulsisters feat. Anke Engelke, Rhein-Mosel-Halle, Koblenz IMG 6608.jpg|thumb|right|You should stop, when you're on top of your game — but we didn't have the courage after the first show.]] '''[[w:Ig:Anke Engelke|Anke Engelke]]''' (born [[21 December]] [[1965]]) bụ onye German ọchị na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị okwuru== *Obi dị m ụtọ dịka m nwere na ihe ngosi mbụ m. Mgbe ahụ gburugburu na-emechi. The ajọ okirikiri. ** I am as excited as in my first show. There the circle closes itself. The Devil's circle. ** On the last ''Anke Late Night'' show (21 October 2004) *Ịkwesịrị ịkwụsị mgbe ọ kacha mma - mana anyị enweghị obi ike ka ihe ngosi mbụ gasịrị ** You should stop, when you're on top of your game — but we didn't have the courage after the first show. ** On the last ''Anke Late Night'' show (21 October 2004) *N'abalị a, ọ dịghị onye nwere ike ịtụ vootu maka obodo ya, mana ọ dị mma inwe ike ịtụ vootu na ọ dị mma inwe nhọrọ. Jisie na njem gị, Azerbaijan. Europe na-ele gị! ** "Heute Abend konnte niemand für sein eigenes Land abstimmen. Aber es ist gut wählen zu können, und es ist gut eine Wahl zu haben. Viel Glück auf Deiner Reise, Aserbaidschan. Europa beobachtet Dich!" ** Anke Engelke's jab at Azerbaijan's dictatorship, while actually announcing the German vote in the [[w:Eurovision Song Contest 2012|2012 Eurovision Song Contest]]. Transmitted live on TV to 120 million viewers, including the Azerbaijan state TV. (May 26th, 2012). ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Anke Engelke|Anke Engelke]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Anke Engelke|Anke Engelke ]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Engelke, Anke}} 1jfytiby92kxetxr8mgqmxir1skxpig Marlene Schmidt 0 3318 13745 13737 2023-05-06T14:48:49Z Epiphanus Jide 396 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marlene Schmidt|Marlene Schmidt]]''' (amụrụ [[November 11]] [[1937]]) bụ onye omere German, onye nnabata TV na eze nwanyị mara mma nke meriri Miss Universe 1961 ==Ihe ndị okwuru== * Abụ m ụdị okike karịa, 1.78 mita ogologo, dị gịrịgịrị. * Abụ m onye injinia, ha chọkwara ihe nlereanya, nwoke ejiji. * Na Hollywood, achọpụtara m ngwa ngwa na ndụ ya na ya abụghị maka m - Arọ m nrọ ịnọdụ ala n'oche mụ na onye òtù ọlụlụ m n'akụkụ ọdọ mmiri nwere ụgbọ mmiri na ya, ụlọ ọhịa dị n'azụ. ** https://www.spiegel.de/panorama/marlene-schmidt-die-anti-miss-von-1961-a-131280.html ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Marlene Schmidt|Marlene Schmidt]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Marlene Schmidt|Marlene Schmidt]] na Wikikwootu bekee 1isqn2fz9127aldolv7txd6kxxk7owk Shi tingmao 0 3319 13738 2023-05-06T13:26:38Z Shugapeary 393 Jiri '{{Databox}} ‘‘‘[[w:ig:Shi Tingmao|Shi Tingmao]]’’’Chinese: 施廷懋) (amụrụ 31 Ọgọst 1991) bụ onye na-egwu mmiri na China na-anọchite anya otu egwu mmiri Chongqing. Ọ bụrụla onye isi na mmemme mmiri mmiri mita 3 na 2010s. O nwetala ihe nrite ọla edo abụọ n'asọmpi Olimpik nke afọ 2016 na ọla edo asatọ na asọmpi mba ụwa. ==Ihe Ndi Okwuru == *Ndakpu ọ bụla bụụrụ m egwu na m ga-eche egwu ndị ahụ niile ihu otu otu....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} ‘‘‘[[w:ig:Shi Tingmao|Shi Tingmao]]’’’Chinese: 施廷懋) (amụrụ 31 Ọgọst 1991) bụ onye na-egwu mmiri na China na-anọchite anya otu egwu mmiri Chongqing. Ọ bụrụla onye isi na mmemme mmiri mmiri mita 3 na 2010s. O nwetala ihe nrite ọla edo abụọ n'asọmpi Olimpik nke afọ 2016 na ọla edo asatọ na asọmpi mba ụwa. ==Ihe Ndi Okwuru == *Ndakpu ọ bụla bụụrụ m egwu na m ga-eche egwu ndị ahụ niile ihu otu otu. Ụjọ tụrụ m nke ukwuu na apụghị m ịma mmiri, apụghịkwa m iri ihe na ihi ụra nke ọma n’ụbọchị ndị ahụ. Mana enwere m chi ọma, enwere m otu nnukwu na siri ike soro m. Onye ọ bụla nọ n'òtù ahụ nyeere m aka, kpalie m ma gbaa m ume imeri ihe isi ike ndị ahụ. Ọ bụ ya mere m ji enye onwe m akara zuru oke maka 2019, n'ihi na m meriri egwu na adịghị ike m site na oge gara aga ma nwee nghọta 2019. Enwere m onwe m mpako. **https://www.fina.org/news/1756578/shi-tingmao-chn-i-am-proud-of-myself- "SHI Tingmao (CHN): "Enwere m onwe m mpako"] (25 Mee 2020) ) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons|Category:Shi Tingmao}} {{DEFAULTSORT:Shi, Tingmao}} gin0720eukpw5uzlgf31ammqv2ia3wg Annika Sörenstam 0 3320 13739 2023-05-06T13:50:19Z Shugapeary 393 Jiri '{{Databox}} (amụrụ na Ọktoba 9, 1970) bụ onye gọọlfụ ọkachamara nke ihe ọ rụpụtara mere ka ọ bụrụ otu n'ime ndị gọọlfụ nwanyị kacha eme nke ọma na akụkọ gọọlfụ. ==Ihe Ndi Okwuru == * Obi m nọ na-akụ. Adara m ọrịa n'afọ, aka m na-agbakwa ọsọ - ihe niile ị na-eche mgbe ị nọ n'ọnọdụ nrụgide. Ahụ́ erughị m ala na mbụ, ma ọ dịghị ihe dị ka nke a. ** Okwu banyere nrụgide tee mbụ mgbe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} (amụrụ na Ọktoba 9, 1970) bụ onye gọọlfụ ọkachamara nke ihe ọ rụpụtara mere ka ọ bụrụ otu n'ime ndị gọọlfụ nwanyị kacha eme nke ọma na akụkọ gọọlfụ. ==Ihe Ndi Okwuru == * Obi m nọ na-akụ. Adara m ọrịa n'afọ, aka m na-agbakwa ọsọ - ihe niile ị na-eche mgbe ị nọ n'ọnọdụ nrụgide. Ahụ́ erughị m ala na mbụ, ma ọ dịghị ihe dị ka nke a. ** Okwu banyere nrụgide tee mbụ mgbe agba nke mbụ nke Bank of America Colonial PGA Tournament - Mee 2003 [[http://www.usatoday.com/sports/golf/pga/2003-05-22-colonial_x.htm] ] * M na-alaghachi na njem m ebe m nọ. Nlebara anya karịrị nke m tụrụ anya ya. Egwuregwu gọlfụ abụghị nsogbu. Ọ bụ naanị ihe ndị gbara ya gburugburu. Nkwadebe niile m mere n'ọnwa gara aga ruru m n'obi. ** Nkwupụta mgbe ọ kwụsịrị ịkpụ na Bank of America Colonial PGA Tournament - Mee 2003 [[http://www.usatoday.com/sports/golf/pga/2003-05-23-colonial_x.htm]] ==Njiko Mpuga== == External links == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sorenstam, Annika}} q2jm2brsvnfzfjkv50rcb4nm43bjfai Gal Gadot 0 3321 13740 2023-05-06T13:57:24Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Gal_Gadot_2016_lighting_corrected.jpg|thumb|Gal Gadot at the 2016 San Diego Comic-Con International in San Diego, California.|306x306px]] [[File:Gal Gadot at the 2018 Comic-Con International 12a.jpg|thumb|Gal Gadot speaking at the 2018 San Diego Comic Con International, for "Wonder Woman 1984", at the San Diego Convention Center in San Diego, California. |254x254px]] '''[[w:ig:Gal Gadot|Gal Gadot Varsano]]''' (Hebrew: גל גדות‎; amuru Ya na 30 Ep...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Gal_Gadot_2016_lighting_corrected.jpg|thumb|Gal Gadot at the 2016 San Diego Comic-Con International in San Diego, California.|306x306px]] [[File:Gal Gadot at the 2018 Comic-Con International 12a.jpg|thumb|Gal Gadot speaking at the 2018 San Diego Comic Con International, for "Wonder Woman 1984", at the San Diego Convention Center in San Diego, California. |254x254px]] '''[[w:ig:Gal Gadot|Gal Gadot Varsano]]''' (Hebrew: גל גדות‎; amuru Ya na [[30 Eprel]] [[1985]]) bu onye omere na ihe nlere nke Israel. Ọ meriri aha Miss Israel na 2004 wee gaa n'ihu na-anọchite anya Israel na 2004 Miss Universe ịma mma. Ọ bụ onye isi ụdị ejiji maka ụlọ ọrụ uwe Castro. A maara Gadot maka ọrụ ya dị ka Gisele Harabo na usoro ihe nkiri ''[The Fast and the Furious]]''usoro ihe nkiri, yana dịka [[Wonder Woman]] (Diana Prince) na [[w:DC Extended Universe|DC Extended Eluigwe na Ala]]. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Achọrọ m ka ndị mmadụ nwee mmetụta dị mma maka Israel. Ọ naghị adị m ka m bụ onye nnọchianya nke obodo m, ma m na-ekwukarị banyere Izrel - ọ na-amasị m ịgwa ndị mmadụ banyere ebe m si bịa na okpukpe m. **Jill Sherman, [https://books.google.com/books?isbn=154152358X "Gal Gadot: Soldier, Model, Wonder Woman"], (2018), p. 13. *Enwere m mmetụta siri ike maka njirimara onye Juu na nke Israel. M jere ozi agha afọ abụọ; A zụlitere m na ebe ezinụlọ ndị Juu, ndị Izrel, yabụ n'ezie ihe nketa m dị m ezigbo mkpa. **[http://www.totallyjewish.com/entertainment/features_and_reviews/?content_id=16371 "TotallyJewish.com"], (2011); as qtd. in [https://abcnews.go.com/blogs/entertainment/2013/12/meet-wonder-woman-gal-gadot/ "Meet Wonder Woman: Gal Gadot"], by Luchina Fisher, ''ABC News'', (December 4, 2013). *M kuziri [[gymnastics]] na [[calisthenics]]. Ndị agha ahụ hụrụ m n’anya n’ihi na m mere ka ha dị mma. ** [https://www.maxim.com/women/chosen-ones-israeli-defense-forces "The Chosen Ones: Israeli Defense Forces"], ''Maxim'', (Dec 14, 2015). ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Gal Gadot|Gal Gadot Varsano]]na Wikipedia bekee *Edemede[[w:ig:Gal Gadot|Gal Gadot Varsano]] {{DEFAULTSORT:Gadot, Gal}} 1wad2lc31a1k68rjnzmv8jfbwz2eomz Helen Rodriguez Trías 0 3322 13741 2023-05-06T14:09:16Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[ig:w:Helen Rodriguez Trías|Helen Rodriguez Trías]](July 7, 1929 – Disemba 27, 2001) bụ onye dibịa bekee, onye nkuzi na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụ onye isi ala Latina mbụ nke American Public Health Association (APHA), onye guzobere otu Women's Caucus nke APHA, na onye nnata nrite ụmụ amaala Onye isi ala. A na-akwado ya na ọ nyere aka gbasaa ọrụ ahụike ọha na eze maka ụmụ nwanyị na ụmụaka na ndị pere mpe n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[ig:w:Helen Rodriguez Trías|Helen Rodriguez Trías]](July 7, 1929 – Disemba 27, 2001) bụ onye dibịa bekee, onye nkuzi na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụ onye isi ala Latina mbụ nke American Public Health Association (APHA), onye guzobere otu Women's Caucus nke APHA, na onye nnata nrite ụmụ amaala Onye isi ala. A na-akwado ya na ọ nyere aka gbasaa ọrụ ahụike ọha na eze maka ụmụ nwanyị na ụmụaka na ndị pere mpe na ndị na-enweghị ego na gburugburu ụwa. ==Ihe Ndi Okwuru == * Nne m bụ onye nkụzi nke lụrụ ọgụ maka mgbanwe ndị dị ka ikike izi ihe n’asụsụ Spanish, n’asụsụ asụsụ,” ka ọ kọwara. “Amanyere Bekee n'usoro ụlọ akwụkwọ Puerto Rican mgbe ndị agha US wakporo na 1898. ** [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1447119/ ihu ahụike ụmụ nwanyị: Helen Rodriguez-Trias] nke Joyce Wilcox dere * Ahụrụ m na onye ọ bụla nwere ike imeli ite ime nwere ike ime nke ọma. A ga-ede ya dị ka appendectomy. Ụmụnwaanyị si mba Amerịka na-aga Havana ite ime. ** [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1447119/ ihu ahụike ụmụ nwanyị: Helen Rodriguez-Trias] nke Joyce Wilcox dere ==Njiko Mpuga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rodríguez Trías, Helen}} 913zytz576ydzkkz91ozbhy2ybr1jbu Mary Ellen Rudin 0 3323 13743 13742 2023-05-06T14:25:56Z Shugapeary 393 /* Ihe Ndi Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[ig:w:Mary Ellen Rudin|Mary Ellen Rudin]](née Estill, Disemba 7, 1924 - Machị 18, 2013) bụ onye mgbakọ na mwepụ America, ọkachamara na topology set-theoretic. Ọ bụ ihe kwesịrị ịrịba ama maka, n'etiti ihe ndị ọzọ, mbụ owuwu nke oghere Dowker na ihe akaebe mbụ nke echiche Nikiel. ==Ihe Ndi Okwuru == * Echiche Souslin na-ada ka ọ dị mfe. Onye ọ bụla ghọtara ihe enwere ike ịgụta ọnụ na enweghị ike ịgụta ihe nwere ike "rụ ọrụ" na ya. N'ezie ọ dị aghụghọ. Enwere ụkpụrụ ọkọlọtọ nke onye na-ewuli elu. Enwere njehie ọkọlọtọ na ikpe mmadụ na-eme. Na e nwere ọkọlọtọ na-abụghị nnọọ-counter-atụ-atụ nke ihe fọrọ nke nta ka onye ọ bụla na-ele nsogbu na-eme. [[w:Stanley Tennenbaum|S. Tennenbaum]] na ndị ọzọ egosila na ọ dabara na axioms nke Zermelo-Fraenkel set theory na echiche Souslin bụ eziokwu ma ọ bụ ụgha. **{{citejournal|doi=10.1080/00029890.1969.12000425|title=Souslin's Conjecture|year=1969|journal=The American Mathematical Monthly|olu=76| mbipụta=10|peeji=1113}1119} * Geometric topology bụ n'ezie isiokwu topological ọhụrụ kachasị na 1950 na topology dị iche na 1960. Algebraic topology ewereghị oche azụ na mmepe abụọ ahụ. Ma otu ihe mere n'afọ ndị 1960 nke nwere mmetụta dị ukwuu n'akụkụ topology anyị na-eche banyere ya.<br>... ''[[Paul Cohen]] gosipụtara na ọ dabara na axioms ndị a na-emebu maka set theory na continuum hypothesis. be false''.<br>N'onwe ya a theorem nwere ole na ole pụta na topology n'ihi na e nwere nnọọ obere onye nwere ike ime na-abụghị-CH naanị. Mana usoro ihe akaebe, nke a na-akpọ mmanye, nwere ntụgharị n'ime okwu algebra nke Boolean, n'ime usoro n'usoro n'usoro, n'ime okwu ndị na-eduga n'okwu nchikota dị ịrịba ama bụ nke dabara na nsogbu dị iche iche nke topological metụtara oghere nkịtị. ** {{cite book|url=https://books.google.com/books?id=SsKcAwAAQBAJ&pg=PA3|title = Lectures on Set Theoretic Topology|page=3|isbn = 9780821816738|Ụbọchị = 31 December 1975}} ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rudin, Mary Ellen}} 3buzfexlj6rsucxyrgrw1t394zi81k4 Rachel Marsden 0 3324 13744 2023-05-06T14:46:56Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[ig:w:Rachel Marsden|Rachel Marsden]](amụrụ na Disemba 2, 1974) bụ onye odeakụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agbanwe agbanwe, onye na-ekwu okwu telivishọn na onye nkuzi mahadum, sitere na Canada mana ugbu a dabere na Paris. ==Ihe Ndi Okwuru == *Pasent 50 nke ndị mmadụ chọrọ ka mụ na ha dina, na pasent 50 nke ọzọ chọrọ igbu m. ** zoro aka na [http://www.salon.com/news/feature/2007/03/29/marsden/index.html Fox's Ann Coulter...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[ig:w:Rachel Marsden|Rachel Marsden]](amụrụ na Disemba 2, 1974) bụ onye odeakụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-agbanwe agbanwe, onye na-ekwu okwu telivishọn na onye nkuzi mahadum, sitere na Canada mana ugbu a dabere na Paris. ==Ihe Ndi Okwuru == *Pasent 50 nke ndị mmadụ chọrọ ka mụ na ha dina, na pasent 50 nke ọzọ chọrọ igbu m. ** zoro aka na [http://www.salon.com/news/feature/2007/03/29/marsden/index.html Fox's Ann Coulter 2.0]. Ụlọ ahịa.com. *Maka [[Dick Cheney]], ọ ga-abụrịrị na ọ dị ka ụbọchị ọ bụla ọzọ n'ọfịs: Ndị na-adịghị akpụ afụ ọnụ, anaghị asa ahụ, ma chọọ ka ọ nwụọ. Chei, ọ dị gị ka ị laghachiri n'ụlọ! ** ''Toronto Sun'' column ** cited in [http://www.salon.com/news/feature/2007/03/29/marsden/index.html Fox's Ann Coulter 2.0]. Salon.com. ==Njiko Mpuga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Marsden, Rachel}} p73w0icdz704rpomocujsw0j38etxdi Pippa Black 0 3325 13746 2023-05-06T15:02:54Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Pippa Black.jpg|thumb|Pippa Black]] '''[[w:Ig: Pippa Black|Pippa Black]]''' (born [[16 October]] [[1982]]) bu onye omere Australia. Site na afọ 2005 ruo 2009, Black gbara Elle Robinson na opera agbata obi. Ọ gbara Tonya na usoro Outsourced site na 2010 ruo 2011. ==Ihe ndị okwuru== *N'ezie, ịga onye anaghị eri anụ bụ nzọụkwụ dị mma iji nyere aka kwụsị ịta ahụhụ; ọ dịkwa mma maka ahụike na gburugburu ebe obibi gị. O...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Pippa Black.jpg|thumb|Pippa Black]] '''[[w:Ig: Pippa Black|Pippa Black]]''' (born [[16 October]] [[1982]]) bu onye omere Australia. Site na afọ 2005 ruo 2009, Black gbara Elle Robinson na opera agbata obi. Ọ gbara Tonya na usoro Outsourced site na 2010 ruo 2011. ==Ihe ndị okwuru== *N'ezie, ịga onye anaghị eri anụ bụ nzọụkwụ dị mma iji nyere aka kwụsị ịta ahụhụ; ọ dịkwa mma maka ahụike na gburugburu ebe obibi gị. Obi na-adị m mma kemgbe m kwụsịrị iri anụ, mgbe ahụ gị ga-adịkwa gị mma, echere m na ị ka mma. ** Interview with [[w:People for the Ethical Treatment of Animals#PETA Asia-Pacific|PETA Asia Pacific]]; quoted in [http://www.scoop.co.nz/stories/GE0711/S00107.htm "TV Star Goes Green for PETA's Ad Campaign"], [[w:Scoop (website)|Scoop]] (20 November 2007). *Mgbe m dị afọ isii ma chọpụta ebe anụ si abịa, ụjọ tụrụ m. Anyị nọ na-eri gbuke na veg atọ, mụ na ndị mụrụ m na-ekwurịtakwa banyere ebe carrots si bịa; ha kwuru na karọt tolitere n'ala. Anyị na-ekwurịta banyere akwụkwọ nri ndị ọzọ ma gaa n'ọkụ, ajụrụ m ihe iri nri na-esi na ya. Nne na nna m lere onwe ha anya ka onye ga-agwa ya? Ọ dị m ka a raara m nye ha ga-eme ka m rie anụmanụ. Mgbe nke ahụ gasịrị, echetara m na m zoro pusi anụ ụlọ m, na-atụ anya na pusi agaghị ejedebe na efere nri abalị ** [https://www.vegetariantimes.com/life-garden/one-on-one-with-pippa-black "One on One with Pippa Black"], interview with ''{{w|Vegetarian Times}}'' (6 July 2011). ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Pippa Black|Pippa Black]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Pippa Black|Pippa Black]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Black, Pippa}} ketg1p42jvm8sty824us4beia5a88kf Ashleigh Brewer 0 3326 13747 2023-05-06T15:12:52Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Ashleigh Brewer|Ashleigh May Brewer ]]''' (9 Disemba 1990 –) bụ onye omere mba Australia. ==Ihe ndị okwuru== * M na-eche mgbe niile na ọ bụ ihe na-atọ ụtọ ịbụ akụkụ nke akụkọ e debere n'ụdị ọmarịcha ọmarịcha mara mma nke dị anya! **[https://michaelfairmantv.com/bbs-ashleigh-brewer-interview-could-this-forrester-gal-turn-into-poison-ivy-to-keep-liam/2014/11/25/ B&B's Ashleigh Brewer Interview: Could This Forres...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Ashleigh Brewer|Ashleigh May Brewer ]]''' (9 Disemba 1990 –) bụ onye omere mba Australia. ==Ihe ndị okwuru== * M na-eche mgbe niile na ọ bụ ihe na-atọ ụtọ ịbụ akụkụ nke akụkọ e debere n'ụdị ọmarịcha ọmarịcha mara mma nke dị anya! **[https://michaelfairmantv.com/bbs-ashleigh-brewer-interview-could-this-forrester-gal-turn-into-poison-ivy-to-keep-liam/2014/11/25/ B&B's Ashleigh Brewer Interview: Could This Forrester Gal Turn Into "Poison Ivy" To Keep Liam?] (November 25, 2014) * O siri ike ịbịa LA dị ka onye Ọstrelia, ị ga-ada n'ala America wee malite ọhụrụ. Profaịlụ ị nwere na Australia adịghị mkpa n'ezie; Ị malite ọzọ. **[https://www.soapsindepth.com/posts/cbs/the-bold-and-the-beautiful-ashleigh-brewer-ivy-forrester-132580 THE BOLD & THE BEAUTIFUL’s Ivy — Get to Know Ashleigh Brewer!] (May 17, 2017) ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Ashleigh Brewer|Ashleigh Brewer]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Ashleigh Brewer|Ashleigh Brewer]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Brewer, Ashleigh }} rw0nu5qdk79zoqlaux7d59trrwha80o Natalie Portman 0 3327 13748 2023-05-06T15:14:36Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Natalie Portman & Chris Hemsworth (48470999262) (cropped).jpg|thumb|Natalie Portman in 2019]] [[File:Natalie Portman.jpg|thumb|M nnọọ na-eche na ọ bụ ihe dị mkpa ka '' itinye aka '' na ụwa. Ma ọ dị nnọọ mfe ịghara na obodo anyị.]] File:Natalie Portman in 2005.jpg|thumb|Ọrụ anyị bụ iche echiche ka ndụ onye ọzọ dị. Ma ọ bụrụ na ịnweghị ike ime nke ahụ na ndụ n'ezie, ọ bụrụ na ị nweghị ike im...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Natalie Portman & Chris Hemsworth (48470999262) (cropped).jpg|thumb|Natalie Portman in 2019]] [[File:Natalie Portman.jpg|thumb|M nnọọ na-eche na ọ bụ ihe dị mkpa ka '' itinye aka '' na ụwa. Ma ọ dị nnọọ mfe ịghara na obodo anyị.]] [[File:Natalie Portman in 2005.jpg|thumb|Ọrụ anyị bụ iche echiche ka ndụ onye ọzọ dị. Ma ọ bụrụ na ịnweghị ike ime nke ahụ na ndụ n'ezie, ọ bụrụ na ị nweghị ike ime nke ahụ dị ka mmadụ, mgbe ahụ ka ọ dị mma dịka onye na-eme ihe nkiri ... echere m na ọ bụ ihe dị mkpa itinye aka na ụwa. (Image: Portman in 2005)]] '''[[w:ig:Natalie Portman|Natalie Portman]]''' (ha muru '''Natalie Hershlag''', na June 9, 1981) bụ [[Israel]] onye omere na onye ntụzi amụ America. ==Ihe ndị ọ kwuru== *N'ebe m bi, ọ dịghị onye dị afọ iri na anọ na-enwe mmekọahụ ma na-eme ọgwụ ọjọọ. Echere m na ọ bụrụ na ị na-ahụ ya na fim, ọ nwere ike na-emetụta gị. Echere m na ọ dị oke mkpa idobe aka gị dị ọcha. **''Ingenue'' interview, March 1996 by Ted Demme, Ingrid Sischy[http://www.natalieportman.com/articles/nparticles_en.php?viewarticle=1&article_number=20] *chọghị m ịkatọ onye ọ bụla n'ụzọ ọ bụla m na-agaghị akatọ onwe m. Echere m na ndị mmadụ kwesịrị inwe anụrị, na-ekpori ndụ, ma nwee obi ụtọ na anyị ga-adị umengwụ na ibi na ịzụ ahịa. Ma echere m na ọ bụ nguzozi. Na ọrụ anyị dị ka ndị na-eme ihe nkiri bụ ọmịiko. Ọrụ anyị bụ iche echiche ka ndụ onye ọzọ dị. Ma ọ bụrụ na ịnweghị ike ime nke ahụ na ndụ n'ezie, ọ bụrụ na ịnweghị ike ime nke ahụ dị ka mmadụ, mgbe ahụ ka ọ dị mma dị ka onye na-eme ihe nkiri ... echere m na ọ bụ ihe dị mkpa 'imekọrịta'' n'ụwa. . Ma ọ dị nnọọ mfe ịghara na obodo anyị. **''Inside the Actor's Studio'' interview by James Lipton, New School University, November 21, 2004[http://www.natalieportman.com/npcom.php?page_number=24&limit=100&view=] *Ọ bụ ihe magburu onwe ya ịkpọ eze nwanyị na-eto eto nwere ike dị ukwuu. Echere m na ọ ga-adị mma ka ụmụ agbọghọ na-eto eto hụ nwanyị siri ike nke na-eme ihe ma mara ihe na onye ndu. **Natalie Portman, quoted in The Phantom Menace "Production Notes". I wear a diaper in lucy in the sky *jiji gwara m na mgbe m na-eyi uwe ya, ọ na-ere ahịa n'ofe mba ahụ n'ihi na ụmụ agbọghọ ndị Juu 'na-ele m anya,' ụmụ agbọghọ ndị Juu na-azụkwa uwe dị oké ọnụ ahịa. O wutere m, n'ihi na achọrọ m ịbụ onye na-emetụta ụzọ ndị ọzọ karịa uwe mara mma. * E nwere ọtụtụ ihe ọma n’ebe ahụ, na uru dị otú ahụ a na-enye n’agụmakwụkwọ, bụ́ ụdị ihe e ji mara ndị Juu gburugburu ụwa. Enwere m ekele maka nke ahụ n'ụzọ doro anya, ịbụ akụkụ nke ahụ. * Nzaghachi m bụ na ihe karịrị ọkara ndị Izrel sitere na Sephardic. Ọtụtụ n'ime ndị Juu a si n'ala Arab na-eketa otu ụcha akpụkpọ ahụ. ==Njikọ mpụga== *Edemede [[q:Natalie Portman|Natalie Portman]]na Wikikwootu Igbo *Edemede[[w:en:Natalie Portman|Natalie Portman]]na Wikipedia bekee {{commons}} *{{imdb name|id=0000204|name=Natalie Portman}} *[http://www.natalieportmanclub.com/ Natalie Portman] video and photos {{DEFAULTSORT:Portman, Natalie}} 52zepdiii3vm56d5gdpr6uuhnseitx0 Philippa Coulthard 0 3328 13749 2023-05-06T15:21:56Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} '''[[w:ig:Philippa Coulthard|Philippa Anne Coulthard]]''' (25 Nọvemba 1992-) bụ onye na-eme ihe nkiri telivishọn mba Australia. ==Ihe ndị okwuru== *Enwere ihe ole na ole sitere n'oge Edwardian nke m chere na ọ dị mma nke ukwuu, yabụ ụfọdụ ihe na-enweghị isi. **[https://uproxx.com/tv/philippa-coulthard-howards-end-interview/ Philippa Coulthard Of ‘Howards End’ Thinks We Should Reach Outside Of Our Own Echo Chambers] (27 April 2018) ==...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Philippa Coulthard|Philippa Anne Coulthard]]''' (25 Nọvemba 1992-) bụ onye na-eme ihe nkiri telivishọn mba Australia. ==Ihe ndị okwuru== *Enwere ihe ole na ole sitere n'oge Edwardian nke m chere na ọ dị mma nke ukwuu, yabụ ụfọdụ ihe na-enweghị isi. **[https://uproxx.com/tv/philippa-coulthard-howards-end-interview/ Philippa Coulthard Of ‘Howards End’ Thinks We Should Reach Outside Of Our Own Echo Chambers] (27 April 2018) ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Philippa Coulthard|Philippa Coulthard]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Philippa Coulthard |Philippa Coulthard]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Coulthard, Philippa}} ecxkoi8vr5vuuqzd31esg3qip2lybyq Miss Shangay Lily 0 3329 13750 2023-05-06T15:25:06Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Miss Shangay Lily|Enrique Hinojosa Vázquez]]''' (March 1, 1963 – Eprel 11, 2016), onye amara aha ya dị ka ''Miss Shangay Lily''' bụ onye Spen [[w:drag queen|dkpụrụ eze nwanyị]], onye edemede, onye na-eme ihe nkiri na onye ntụzi. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ugbu a, m na-eme ngwa ngwa na-ekwughachi ihe ndị a [S & Ọ bụ na-adịkarị iche ma ọ bụ nke dị iche iche na-adịghị nnọchiteanya nke ndị nwere mmasị nwoke na nwanyị, ọ bụ ezie na ha na-eme ihe njirimara m 'Cchọrọ ịhapụ (dị ka ọtụtụ ndị nwere mmasị nwoke na nwanyị nwere mmasị nwoke, ndị nwere mmasị na-eche na ụmụ nwoke nwere mmasị nwoke na nwanyị site na kandụl ruo yo-yo ma na-egwu Suk's Sughto.) **Miss Shangay Lily, ''Mari, ¿me pasas el poppers?'' *Onye ọsụ ụzọ nke mmekọahụ [kraffff-ebot] ma nwoke idina nwoke] buru onye ọ bula ma obu onye okwesiri na ya madrid.) **Miss Shangay Lily, ''Mari, ¿me pasas el poppers? '' *Echere m na ọ bụghị ọtụtụ mmadụ ji mkparị iji pụọ. Anyị, ndị na-edina ụdị onwe, enweghị nhọrọ ọzọ. Mkparị bụ maka anyị ihe dị iche na-agbanwe: Anyị amụtala ịmara ibe anyị, ha bụ ndị anyị na-eche ịmata anyị N'agbanyeghị ọrụ ike gwụrụ Job-site na ọha mmadụ- nke mkparị US. **Miss Shangay Lily, ''Mari, ¿me pasas el poppers?'' *Enwere oge abụọ na ndụ nke fag ọ bụla nke ị na - agaghị echefu echefu: sutụ gị na nwoke ọzọ na arụmụka nwoke na nwoke na nwanyị nke na - enweghị mmekọ nwoke na nwanyị na ịchọọ nwanyị. N'ụdị mbụ, enweghị m ike ịmegharị nke a ga-eme ugboro ugboro n'oge ndụ anyị niile. Ke chioma zuru oke, enwere m ike igwa anyi ihe niile: Akwukwo Inyo nwoke na enyi ya nwoke ... ọ bụrụ na ọ na-akwụsị ogologo oge, udu mmiri, oke mmiri. **Miss Shangay Lily, ''Mari, ¿me pasas el poppers?'' *N'ime eze nwanyị ahụ, eze nwanyị ọ bụla, eze nwanyị ọ bụla, eze nwanyị ọ bụla, onye ọ bụla n'ime anyị, ọ bụla n'ime anyị na-alụ ọgụ na-apụta. Mgbe anyị mechara hapụ ifuru ya, ọ ga-akparịta ụka nke ọzọ na-akparịta ụka nke mbụ, anyị ga-eme ka mmekọahụ na-emekọ ihe ọnụ na anyị niile na-enwe mmekọahụ na-agwụ ike. Verbatity, nke ahụ, nke ahụ bụ Ntụziaka maka ihe ịga nke ọma n'ihe ndina (nke ọma, ịnwe akwa nwekwara ike inye aka). **Miss Shangay Lily, ''Mari, ¿me pasas el poppers?'' *"Bourgays" bụ njedebe nke mgbanwe mgbanwe. **Miss Shangay Lily na weblog ya *A na-ekwu maka a na-ekwu maka onye na-abụghị onye nzuzo. Beingbụ onye mmekọ nwoke na nwoke na onye na-abụghị onye na-abụghị nwoke na P.R. nke igbu egbu: enweghị isi. Ọ ga-akara m mma ịtụle onwe m satirist. Na-arsọ na Thesaurus: Onye na-ahụ n'anya na-eji akwa na shronym ... mana m na-emekwa ọtụtụ mgbe m na-enwe nkụda mmụọ; Ya mere, m ga-abụrịrị superModel. **Miss Shangay Lilly, ''Feminist Monologues maka Diva'' ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Miss Shangay Lilly|Miss Shangay Lilly]] na wikipidia bekee ** Edemede [[q: Miss Shangay Lilly|Miss Shangay Lilly]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Shangay Lily}} np2ecb7wjaw0adixcecnq44g9fpujy3 G.E.M 0 3330 13751 2023-05-06T15:35:26Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:G.E.M|G.E.M]]””” (鄧紫棋; Tang Tsz-kei; amuru 16 Ọgọst 1991) nke amara dika G.E.M. (backronym of Get Everybody Moving), bụ onye na-agụ egwú Hong Kong, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndi o kwuru== *“Agara m n'ihu, na-ahọrọ ileghara ihe ndị m na-enwe na nrụgide m na-enwe anya. M kpochara ya niile n'okpuru akpa ahụ wee mee ka ọ bụghị. Mgbe m mesịrị buliri ákwà mgbo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:G.E.M|G.E.M]]””” (鄧紫棋; Tang Tsz-kei; amuru 16 Ọgọst 1991) nke amara dika G.E.M. (backronym of Get Everybody Moving), bụ onye na-agụ egwú Hong Kong, onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndi o kwuru== *“Agara m n'ihu, na-ahọrọ ileghara ihe ndị m na-enwe na nrụgide m na-enwe anya. M kpochara ya niile n'okpuru akpa ahụ wee mee ka ọ bụghị. Mgbe m mesịrị buliri ákwà mgbochi ahụ, ọ dịghị ihe ọzọ m ga-eme ma ọ́ bụghị iche ihe nile kpatara ịda mbà n'obi m ihu. M kwubiri na ịhụnanya dị ezigbo mkpa. Achọpụtakwara m na a hụrụ m n’anya.” **https://www.billboard.com/music/music-news/gem-interview-billboard-china-cover-story-translated-english-revelation-1235155039/ ==Njiko mpuga= * Edemede [[w:en:G.E.M|G.E.M]] na wikipidia bekee * Edemede [[g:G.E.M|G.E.M]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:G.E.M}} 6wc22poq6u1vses2fkm49jt7hm0k5g9 Christina Rosseti 0 3331 13752 2023-05-06T15:36:15Z Blissma22 405 Jiri '{{Databox}} '''[[Christina Rossetti|Christina Rossetti]] (Disemba 5, 1830 – Disemba 29, 1894) bụ onye odee Bekee na nwanne onye nka Dante Gabriel Rossetti. ==Ihe ndị okwuru== * Ụzọ ahụ ọ na-arịgo n'ugwu n'ụzọ niile? Ee, ruo ọgwụgwụ. Njem ụbọchị ahụ ọ̀ ga-ewe ogologo ụbọchị dum? Site n'ụtụtụ ruo abalị, enyi m. **''[http://unix.cc.wmich.edu/~cooneys/poems/rossetti.uphill.html Up-Hill]'', st. 1 (1861). * Obi m dị ka nnụn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[Christina Rossetti|Christina Rossetti]] (Disemba 5, 1830 – Disemba 29, 1894) bụ onye odee Bekee na nwanne onye nka Dante Gabriel Rossetti. ==Ihe ndị okwuru== * Ụzọ ahụ ọ na-arịgo n'ugwu n'ụzọ niile? Ee, ruo ọgwụgwụ. Njem ụbọchị ahụ ọ̀ ga-ewe ogologo ụbọchị dum? Site n'ụtụtụ ruo abalị, enyi m. **''[http://unix.cc.wmich.edu/~cooneys/poems/rossetti.uphill.html Up-Hill]'', st. 1 (1861). * Obi m dị ka nnụnụ na-abụ abụ Onye akwu nọ n'ọgba mmiri; Obi m dị ka osisi apụl Onye na-eji mkpụrụ osisi chara acha gbachie alaka ya. ** ''[http://www.poetry-online.org/rossetti_christina_a_birthday.htm A Birthday]'', st. 1 (1861). * Ụbọchị ọmụmụ nke ndụ m bia, ihunanya m abiakutewom. ** ''A Birthday'', st. 2. * Mgbe m nwụrụ, onye m hụrụ n'anya, Unu abụrụla m abụ mwute; Akụla Roses n'isi m, Ma ọ bụ osisi cypress ndò: Bụrụ ahịhịa ndụ n'elu m Na mmiri ozuzo na igirigi mmiri; Ma ọ bụrụ na ị chọrọ, cheta, ** ''[[s:Song ("When I am dead, my dearest")|Song]]'', st. 1 (1862). * Cheta m mgbe m ga-apụ; Gaa n'ebe dị anya banye n'ala nkịtị. ** ''[[s:Remember|Remember]]'', l. 1-2 (1862). * Ọ ka mma ịchefu na ịmụmụ ọnụ ọchị Kama nke ahụ, ị ​​kwesịrị icheta wee nwee mwute. ** ''Remember'', l. 13-14. ==Njikọ Mepụta== * Edemede [[W:en Christina Rossetti]] na Wikipedia bekee * Edemede [[ig:Christina Rossetti]] na wikiquote bekee {{DEFAULTSORT:Rossetti, Christina}} 3xnr5ggwerxyslwl4oe8ecvy0vnzr7j Portia de Rossi 0 3332 13753 2023-05-06T15:38:09Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Portia de Rossi.jpg|thumb|Portia de Rossi, 2007]] '''[[w:Portia de Rossi|Portia Lee James DeGeneres]]''' (born '''Amanda Lee Rogers''', [[31 January]] [[1973]]; (amụrụ Amanda Lee Rogers, 31 Jenụwarị 1973; amara ama dị ka Portia de Rossi) bụ onye omere Australia, ihe nlere anya, onye enyemaka na onye edemede. Ọ lụrụ Ellen DeGeneres. ==Ihe ndị okwuru== *Echere m na ọ siri ike ịbụ onye anaghị eri anụ karịa nwoke nwere mmas...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Portia de Rossi.jpg|thumb|Portia de Rossi, 2007]] '''[[w:Portia de Rossi|Portia Lee James DeGeneres]]''' (born '''Amanda Lee Rogers''', [[31 January]] [[1973]]; (amụrụ Amanda Lee Rogers, 31 Jenụwarị 1973; amara ama dị ka Portia de Rossi) bụ onye omere Australia, ihe nlere anya, onye enyemaka na onye edemede. Ọ lụrụ Ellen DeGeneres. ==Ihe ndị okwuru== *Echere m na ọ siri ike ịbụ onye anaghị eri anụ karịa nwoke nwere mmasị nwoke. Echere m na ọ na-esiri ndị mmadụ ike ịnakwere ya; ndị mmadụ na-enwe ahụ erughị ala na onye anaghị eri anụ na tebụl nri nri ha karịa ka ha na-eme nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị. Ọ na-eche ihu. Ọ bụ ụdị na-atụ aro na ihe onye ọzọ na-eme dị njọ ma ọ bụ na-ezighị ezi, ọ na-akụkwa ha n'ọkwa nke onwe. … Ọ bụrụ na mmadụ na-edobe ebe ahụ na-eri anụ steak na-ekiri ka ị na-eri polenta, ha na-eche na ị na-agbalị ime nkwusa nye ha ma ọ bụ na ị na-agbalị ịtụgharị ha n'ụzọ ụfọdụ. N'ebe ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke, echeghị m na onye ọ bụla na-eche na nke ahụ bụ ebumnuche. "Hey, mama, ị ga-abụkwa nwoke nwere mmasị nwoke. Abụ m nwoke nwere mmasị nwoke na ị kwesịrị ịbụ!" N'ezie mgbe m gwara ya na m bụ onye anaghị eri anụ, ọ manyere ya ilele àgwà ya anya. ** Interview for ''VegNews'' magazine, July/August 2011 issue. Quoted in ''[http://vegetarianstar.com/2011/07/07/portia-de-rossi-on-vegnews-julyaugust-2011-issue/ VegetarianStar.com]''. *Abụ m onye anaghị eri anụ. Ọ gbanwere n'ezie, dị ka, anya m, nke m, ị maara, ihe niile. ** Said in her shoot for People’s most beautiful list, as quoted in [http://www.ecorazzi.com/2013/04/26/portia-de-rossi-stays-youthful-with-vegan-diet/ "Portia de Rossi Stays Youthful with Vegan Diet", in ''Ecorazzi'' (26 April 2013)] ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Portia de Rossi |Portia de Rossi]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Portia de Rossi|Portia de Rossi]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:De Rossi, Portia}} 2xtiy061at06upwudi6std3y7w4xgpe Pauline Etienne 0 3333 13754 2023-05-06T15:55:51Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:Pauline Etienne Cabourg 2014.jpg|thumb|Étienne in 2014]] '''[[w:Ig: Pauline Etienne|Pauline Étienne]]''' (amuru 26 June, 1989) bu onye omere Belgium. ==Ihe ndị okwuru== ** Enweghị m okwukwe, mana Suzanne metụrụ m aka. N’agbanyeghị ịhụnanya o nwere n’ebe Chineke nọ, ọ na-eche na ndụ ndị mọnk abụghị maka ya, ọ na-emekwa ihe nile o nwere ike ime iji gbanarị ya. Ọ dịghị mgbe ọ na-egwu onye a tara ahụhụ n'ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Pauline Etienne Cabourg 2014.jpg|thumb|Étienne in 2014]] '''[[w:Ig: Pauline Etienne|Pauline Étienne]]''' (amuru 26 June, 1989) bu onye omere Belgium. ==Ihe ndị okwuru== ** Enweghị m okwukwe, mana Suzanne metụrụ m aka. N’agbanyeghị ịhụnanya o nwere n’ebe Chineke nọ, ọ na-eche na ndụ ndị mọnk abụghị maka ya, ọ na-emekwa ihe nile o nwere ike ime iji gbanarị ya. Ọ dịghị mgbe ọ na-egwu onye a tara ahụhụ n'ọnwụnwa ya. mpako na ùgwù o nwere masịrị m. Suzanne kụziiri m ọtụtụ ihe. ** About her role in ''[[w:The Nun (2013 film)|The Nun]]''. Quoted in the film's [http://medias.unifrance.org/medias/224/115/95200/presse/la-religieuse-2013-presskit-anglais-1.pdf official press kit]. ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Pauline Etienne|Pauline Etienne]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Pauline Etienne|Pauline Etienne]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Etienne, Pauline}} fu5dbmesjnqag88j8nc5on4m3ufp070 Sophie Monk 0 3334 13755 2023-05-06T16:04:19Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[ig:w:Sophie Monk|Sophie Monk]](amụrụ na 14 Disemba 1979) bụ onye Australia na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. ==Ihe Ndi Okwuru == *Obi abụọ adịghị ya n'obi m na iri nri anaghị eri anụ emewo ka ahụ́ ruo m ala ọ bụghị nanị n'anụ ahụ, kamakwa n'ihi na amụtara m banyere ahụhụ ụmụ anụmanụ na-ata ma na-egbu maka nri. Ọ na-adị m mma ịmara na anaghị m enye aka na nke ahụ....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[ig:w:Sophie Monk|Sophie Monk]](amụrụ na 14 Disemba 1979) bụ onye Australia na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. ==Ihe Ndi Okwuru == *Obi abụọ adịghị ya n'obi m na iri nri anaghị eri anụ emewo ka ahụ́ ruo m ala ọ bụghị nanị n'anụ ahụ, kamakwa n'ihi na amụtara m banyere ahụhụ ụmụ anụmanụ na-ata ma na-egbu maka nri. Ọ na-adị m mma ịmara na anaghị m enye aka na nke ahụ. **[http://www.heraldsun.com.au/archive/entertainment/vegetarian-sophie-monk-goes-nude-for-peta/news-story/e74593712916e7eaf5ae93f3346073a8 "Onye anaghị eri anụ Sophie Monk na-agba ọtọ maka PEDETA". " (Ọktoba 21, 2007). *Ọ bụrụ na ị ga-ewepụ uwe gị maka ihe, ọ ka mma ịbụ ezigbo ihe kpatara ya. **[https://www.peta.org/features/sophie-monk-vegetarian/ "Sophie Monk na-agba ọtọ iji kwalite nri anaghị eri anụ", PETA (22 October 2007)]. ==Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Monk, Sophie}} aqcytx8gwtqq0pbiukkztub4xm9vp5n Olivia Newton-John 0 3335 13756 2023-05-06T16:21:01Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[ig:w:Olivia Newton-John|Olivia Newton-John]]AC DBE (26 Septemba 1948 - 8 Ọgọst 2022) bụ onye ọbụ abụ Britain-Australian, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego, na onye na-akwado ya. Ọ bụ onye meriri ihe nrite Grammy ugboro anọ nke ọrụ egwu ya gụnyere ọnụọgụ ise nke otu na iri ndị ọzọ Top Ten hit na Billboard Hot 100, yana ọba abụọ Billboard 200 nọmba otu. N'ịre ahịa zuru ụwa ọnụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[ig:w:Olivia Newton-John|Olivia Newton-John]]AC DBE (26 Septemba 1948 - 8 Ọgọst 2022) bụ onye ọbụ abụ Britain-Australian, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego, na onye na-akwado ya. Ọ bụ onye meriri ihe nrite Grammy ugboro anọ nke ọrụ egwu ya gụnyere ọnụọgụ ise nke otu na iri ndị ọzọ Top Ten hit na Billboard Hot 100, yana ọba abụọ Billboard 200 nọmba otu. N'ịre ahịa zuru ụwa ọnụ nke ihe ndekọ ihe karịrị 100 nde, Newton-John bụ otu n'ime ndị na-ese egwu na-ere ahịa kachasị mma site na ọkara nke abụọ nke narị afọ nke 20 ruo ugbu a. ==Ihe Ndi Okwuru == *Ana m eteta n'ụtụtụ a Daalụ maka onyinye nke otu ụbọchị ọzọ Ìhè nke olileanya na-amụba Ọ na-ejupụta obi m ma na-ebuli egwu m pụọ Mgbe ụfọdụ enwere ọrụ ebube karịrị ihe mgbu Mgbe ị ga-ahụ egwurugwu na mmiri ozuzo Na-adị ndụ, dịrị ndụ Igwe na-egbuke egbuke ga-abịa ọzọ Tie akwa anya mmiri ị na-akwa wee bie ndụ, dịrị ndụ Ịhụnanya bụ naanị ihe anyị na-ahapụ mgbe anyị na-apụ Bie ndụ. **"Live On" (bụ [[w: Amy Sky | Amy Sky]) na [[w:Beth Nielsen Chapman|Beth Nielsen Chapman]]) · [https://www.youtube.com/watch?v] =UTXGjGdpZTI "Live On" - LIV ON Music Official] *Ịhụnanya bụ ihe anyị na-ahapụ mgbe anyị na-apụ ndụ N'obi ọ bụla nke ndị anyị na-emetụ Na nrọ ọ bụla pụtara nke ukwuu Ee m kwere na anyị niile na-ebi ndụ. **"Live On" (co-written with Amy Sky and Beth Nielsen Chapman) ==Njiko Mpuga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Newton-John, Olivia}} oq5wb8ggq5ftujzmsgk786xn6kn0np4 Natalie Imbruglia 0 3336 13757 2023-05-06T16:28:23Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Natalie Imbruglia|Natalie Jane Imbruglia]]''' (amụrụ na [[4 Febụwarị]] [[1975]]) bụ onye Australia na-agụ abụ, onye nlere na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ọ nwere ike were 100 chinchillas iji mee otu uwe na [[Jennifer Lopez] ma electroctions niile ma ọ bụ ịnwe olu ha. ... Na mgbakwunye, na-eme ka ị dị ka nwanyị ochie! **Ajụjụ ọnụ na magazin ''Cosmopolitan'' nke Britain; dị ka e kwuru na [http://www.femalefirst.co.uk/celebrity/Jennifer+Lopez-7304.html "Ogbugbu uwe Jennifer Lopez", FemaleFirst.co.uk (Novemba 2005)]. *Enweghị ụzọ dị mma iji dọwaa anụ ahụ na-apụ apụ 'azụ. Onye ọ bụla na-eyi ihe ọ bụla na-ata ụta maka ọnwụ tara ahụhụ na ọnwụ na-egbu egbu nke ọtụtụ nde anụmanụ kwa afọ. ... Savenang anụmanụ dị ka nhọrọ ịhọrọ ndị ọzọ na-aga ụlọ kama ịbụ ezigbo ajị anụ. **[https://www.peta.org.uk/blog/natalie-imbruglia-speaks-fur-new-video/ "Natalie Imbruglia na-ekwu okwu megide ajị anụ na vidiyo PETA ọhụrụ", PETA.org.uk (9 Septemba 2010)]. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en: Natalie Imbruglia|Natalie Imbruglia]] na wikipidia bekee * Edemede [[q: Natalie Imbruglia|Natalie Imbruglia]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Imbruglia, Natalie}} k1020xawxxd91ldgii8tsfp58a8agda Audrey Hepburn 0 3337 13758 2023-05-06T16:44:46Z Epiphanus Jide 396 Jiri '{{databox}} [[File:War and peace.jpg|thumb|I am proud to have been in a business that gives pleasure, creates beauty, and awakens our conscience, arouses compassion, and perhaps most importantly, gives millions a respite from our so violent world.]] [[File:Audrey Hepburn Roman Holiday cropped.jpg |thumb|I always love it when people write me and say "I was having a rotten time, and I walked into a cinema and saw one of your movies, and it made such a difference."]] '''w:Au...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:War and peace.jpg|thumb|I am proud to have been in a business that gives pleasure, creates beauty, and awakens our conscience, arouses compassion, and perhaps most importantly, gives millions a respite from our so violent world.]] [[File:Audrey Hepburn Roman Holiday cropped.jpg |thumb|I always love it when people write me and say "I was having a rotten time, and I walked into a cinema and saw one of your movies, and it made such a difference."]] '''[[w:Audrey Hepburn|Audrey Hepburn]]''' (born '''Audrey Kathleen Ruston'''; [[4 May]] [[1929]] – [[20 January]] [[1993]]) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-elekọta mmadụ. N'ịghọta ya dị ka ma ihe nkiri na akara ngosi ejiji, American Film Institute họpụtara ya dị ka akụkọ ihuenyo nwanyị nke atọ kachasị na sinima Hollywood oge gboo wee weba ya n'ime Ụlọ Nzukọ Ihe Nleba Kasị Mma nke Mba Nile. ==Ihe ndị okwuru== * Enwere m ụjọ karịa mgbe ọ bụla site na nnukwu talent ọ bụ nnukwu ihe ùgwù m ịrụ ọrụ na iji ya. Ya mere, ọ dịghị otú m nwere ike isi kelee gị maka nke a mara mma award na-enweghị ikele ha niile, n'ihi na ọ bụ ha na-enyere aka na honed, triggered na kụziiri, na-akpali na dọtara, yi uwe na photographed - na-adịghị agwụ agwụ ndidi na obiọma na ịdị nwayọọ, eduzi. wee zụọ ihe a na-amaghị nke ọma, enweghị ntụkwasị obi, enweghị ahụmihe, nke nwere anụ ahụ sara mbara ka ọ bụrụ ngwa ahịa nwere ike ịre ahịa. Obi dị m ụtọ na m nọworo na-azụ ahịa na-enye obi ụtọ, na-emepụta mma, na-akpọte akọ na uche anyị, na-akpali ọmịiko, ma eleghị anya, nke kasị mkpa, na-enye ọtụtụ nde mmadụ ezumike n'ụwa anyị na-eme ihe ike. Daalụ, Screen Actors Guild na ndị enyi, maka nnukwu nsọpụrụ a - na maka inye m ohere a pụrụ iche iji gosipụta ekele dị ukwuu na ịhụnanya m nye ndị niile nyeworo m ọrụ na-ewetaghị m ihe ọ bụla ma ọ bụghị obi ụtọ. ** Statement accepting the Screen Actors Guild Achievement Award, read by Julia Roberts, because of Hepburn's failing health. (January 1993) *A mụrụ mụ onwe m na nnukwu mkpa ịhụnanya na mkpa dị egwu inye ya ** As quoted in ''The New York Times'' interview "25 Years Later, Honor for Audrey Hepburn" (1991) [https://www.nytimes.com/1991/04/22/movies/25-years-later-honor-for-audrey-hepburn.html] *Ibi ndụ dị ka ịkwaga n'ụlọ ngosi ihe mgbe ochie. Ọ bụghị ruo mgbe e mesịrị, ị ga-amalite n'ezie itinye ihe ị hụrụ, na-eche banyere ya, na-ele ya anya n'akwụkwọ, na icheta - n'ihi na ị pụghị iwere ya niile ozugbo. ** As quoted in ''Audrey Hepburn : A Bio-bibliography'' (1994) by David Hofstede ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ekpebisiri m ike ikpochapụ Audrey n'uche m site n'ịchụpụ otu nwanyị na mba ọ bụla m gara. Atụmatụ m gara nke ọma, n'agbanyeghị na ọ na-esiri m ike mgbe ụfọdụ. Mgbe m nọ na Bangkok, mụ na otu nwa agbọghọ Thai nọ n'ụgbọ mmiri n'otu n'ime klongs. Echere m na anyị nwere mmasị nke ukwuu, n'ihi na ụgbọ mmiri ahụ kwụsịrị, m wee daba n'ime mmiri ruru unyi. Laa azụ n'ụlọ oriri na ọṅụṅụ, wụsara m mmanya na-aba n'anya na ntị n'ihi na m na-atụ egwu na m ga-ebute ọrịa ahụ. Mgbe m laghachiri na Hollywood, agara m n'ọnụ ụlọ a na-eyi uwe Audrey ma gwa ya ihe m mere. Ị ma ihe o kwuru? "Ah, Bill!" Ọ gwụla. "Ah, Bill!" Dị nnọọ ka a ga-asị na m bụ nwa nwoke na-akparị mmadụ. … Ọ bụ ịhụnanya nke ndụ m. **[[w:William Holden|William Holden]], as quoted in ''Audrey Hepburn'' (2002) by Barry Paris, p. 92 - 93 ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en: Audrey Hepburn|Audrey Hepburn]] na Wikipedia bekee *Edemede [[w:en: Audrey Hepburn|Audrey Hepburn]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Hepburn, Audrey}} agg0o27zpw3hom5onayjchjmq4dehs6 Kylie Minogue 0 3338 13759 2023-05-06T16:49:35Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[ig:w:Kylie Minogue| Kylie Ann Minogue]](amụrụ na 28 Mee 1968), nke a na-akpọkarị aha mbụ Kylie, bụ onye Australia-British na-agụ egwú, onye na-ese ihe na-edekọ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ nwanne Dannii Minogue. ==Ihe Ndi Okwuru == *Enwere m ike ịghọta ihe mere ndị mmadụ ga-eji chọọ ịnọ n'okporo ụzọ n'ihi na ị na-emepụta afụ nke gị. Ọ fọrọ nke nta ka ị ghara ib...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[ig:w:Kylie Minogue| Kylie Ann Minogue]](amụrụ na 28 Mee 1968), nke a na-akpọkarị aha mbụ Kylie, bụ onye Australia-British na-agụ egwú, onye na-ese ihe na-edekọ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ nwanne Dannii Minogue. ==Ihe Ndi Okwuru == *Enwere m ike ịghọta ihe mere ndị mmadụ ga-eji chọọ ịnọ n'okporo ụzọ n'ihi na ị na-emepụta afụ nke gị. Ọ fọrọ nke nta ka ị ghara ibi n'ụwa n'ezie. Naanị inwe ihe ndị dị na gị dị mma. **Ajụjụ ọnụ, Popjustice.com [http://www.popjustice.com/index.php?option=com_content&task=view&id=4801&Itemid=9] *Ihe kpatara na-enweta m bụ, na akụkụ kachasị ukwuu nke ọrụ m na ihe m na-eme, bụ mmadụ nke ya na enwere oge ụfọdụ ebe nke ahụ na-agafe n'ezie. **''Daily Mirror'' 7 Maachị 2011 [http://www.mirror.co.uk/celebs/tv/2011/03/07/kylie-minogue-flees-tv-interview-in-floods-of-tears- kirie-ihe onyonyo-115875-22971486/] ==Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Minogue, Kylie}} khmfffw4l7hiay18mzwcqbbqqxgez5y Phoebe Tonkin 0 3339 13760 2023-05-06T17:03:34Z Shugapeary 393 Jiri '[[w:ig:Phoebe Tonkin|Phoebe Jane Elizabeth Tonkin]](12 Julaị 1989) bụ onye omere Australia. ==Ihe Ndi Okwuru == *Ọ na-amasị m ịmepụta na ịchọpụta mkpụrụedemede dị iche iche, na ịgụ akwụkwọ edemede ndị dị otú ahụ na-adọrọ mmasị, na-arụ ọrụ na ndị na-emepụta ihe na ndị nwere mmasị. Echere m na ọ dịkwa mkpa ikiri ọtụtụ ihe nkiri ma gaa na ụlọ ihe nkiri iji mee ka onwe gị nwee mmụọ. **[https://bambin...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[w:ig:Phoebe Tonkin|Phoebe Jane Elizabeth Tonkin]](12 Julaị 1989) bụ onye omere Australia. ==Ihe Ndi Okwuru == *Ọ na-amasị m ịmepụta na ịchọpụta mkpụrụedemede dị iche iche, na ịgụ akwụkwọ edemede ndị dị otú ahụ na-adọrọ mmasị, na-arụ ọrụ na ndị na-emepụta ihe na ndị nwere mmasị. Echere m na ọ dịkwa mkpa ikiri ọtụtụ ihe nkiri ma gaa na ụlọ ihe nkiri iji mee ka onwe gị nwee mmụọ. **[https://bambinitalentgroup.com/interview-with-phoebe-tonkin/ Interview With Phoebe Tonkin] (Mee 16, 2011) *TV dị ka inwe ọrụ ụlọ ọrụ: otu ndị ọrụ, otu ndị kwa ụbọchị - ọ dị ka ezinụlọ, anaghị m akwaga ebe a ka m rụọ ọrụ ọnwa atọ wee nọdụ ala na-agụ scripts na ịṅụ kọfị na LA ndị ọzọ. nke oge. Ọdịdị TV dị oke mma ugbu a, ị na-eme ihe na-amasị gị kwa ụbọchị. Ọ bụ ihe kacha nso inwe ọrụ nkịtị. **[https://www.ellecanada.com/culture/celebrity/not-your-ordinary-girl-phoebe-tonkin/ Ọ bụghị nwa agbọghọ gị nkịtị: Phoebe Tonkin] (March 1, 2015) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tonkin, Phoebe}} 9a5udd26o0go2bu56l65yvmgy179dqb Mia Wasikowska 0 3340 13761 2023-05-06T17:13:15Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Mia Wasikowska|Mia Wasikowska]]””” amuru 25 October 1989) bu onye omere Australia. O mere ngosi mpụta mbụ ya na ihe nkiri telivishọn Australia All Saints na 2004, sochiri mpụta ihe nkiri ihe nkiri ya na Suburban Mayhem (2006). Ndị na-ege ntị buru ụzọ mara ya ka ọ na-esochi ọrụ ya nke ọma na usoro onyonyo HBO In Treatment (2008). A họpụtara ya maka onyinye onyinye mmụọ nnwere onwe maka nkwado nwanyị kacha mm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Mia Wasikowska|Mia Wasikowska]]””” amuru 25 October 1989) bu onye omere Australia. O mere ngosi mpụta mbụ ya na ihe nkiri telivishọn Australia All Saints na 2004, sochiri mpụta ihe nkiri ihe nkiri ya na Suburban Mayhem (2006). Ndị na-ege ntị buru ụzọ mara ya ka ọ na-esochi ọrụ ya nke ọma na usoro onyonyo HBO In Treatment (2008). A họpụtara ya maka onyinye onyinye mmụọ nnwere onwe maka nkwado nwanyị kacha mma maka ihe nkiri ahụ Anyasị Sun (2009). ==Ihe o kwuru== *Mgbanwe na Hollywood siri ike ịhapụ ịchịkwa otú e si aghọta m. Ọ bụ ihe ihere ikweta na ị na-eche banyere gị, mana dị ka onye dị afọ 20 ị na-eme ya. N'ịbụ onye a kpọpụrụ na ụwa nke ndị nta akụkọ, ị nwere ike iche na ekewapụrụ gị. Tupu mgbe ahụ, ọ dịghị onye maara m. *Echiche m banyere oke ochicho, mkpebi siri ike na ntinye agbanweela n'ime afọ ole na ole gara aga. Emeela m ọrụ a afọ 10 n'ụwa niile. Ọ dị ntakịrị ntakịrị mana, ka oge na-aga, ọ na-eme ka ị nwee oghere. Ana m atụ anya ịlaghachi na Sydney. Ọ na-adị m ka m na-adọta ịnọ n'obodo m ebe m nwere ike inwe nkwụsi ike na ndị enyi n'ihi na, ọ bụ ezie na ịme ihe bụ ọrụ dị egwu n'ezie, nghọta dị iche na eziokwu. Ọ gwụla ma ị nwere ike iso otu ndị ahụ rụọ ọrụ ọzọ, ọ bụ naanị owu na-ama na nnukwu ọgba aghara. **https://www.theguardian.com/film/2019/nov/16/mia-wasikowska-interview-judy-and-punch =Njiko mpuga= * Edemede [[w:en:Mia Wasikowska|Mia Wasikowska]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:Mia Wasikowska|Mia Wasikowska]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Mia, Wasikowska}} iqvforszq5uvwnbta0memzyfzl858ul Sia (musician) 0 3341 13762 2023-05-06T17:22:03Z Shugapeary 393 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Sia Kate Isobell Furler|Sia Kate Isobell Furler]](/ ˈsiːə/; amuru na 18 Disemba 1975) bu onye Australia na-abụ abụ, onye na-edekọ ihe na onye isi vidiyo egwu. ==Ihe Ndi Okwuru == *A gbara n'ọchịchịrị Oge gara aga furu efu na oghere Ebee ka m ga-amalite? Oge gara aga na ịchụ Ị chụpụrụ m Dị ka anụ ọhịa wolf, anụ anụ Ọ dị m ka mgbada na ọkụ **''{{w|She Wolf (Falling to Pieces)}}'', ''w:Ọ dịghị ihe ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Sia Kate Isobell Furler|Sia Kate Isobell Furler]](/ ˈsiːə/; amuru na 18 Disemba 1975) bu onye Australia na-abụ abụ, onye na-edekọ ihe na onye isi vidiyo egwu. ==Ihe Ndi Okwuru == *A gbara n'ọchịchịrị Oge gara aga furu efu na oghere Ebee ka m ga-amalite? Oge gara aga na ịchụ Ị chụpụrụ m Dị ka anụ ọhịa wolf, anụ anụ Ọ dị m ka mgbada na ọkụ **''{{w|She Wolf (Falling to Pieces)}}'', ''[[w:Ọ dịghị ihe ma Beat#2.0 Singles|Ọ dịghị ihe ma Beat 2.0]]" (2012). Edere ya na {{w|David Guetta}}, {{w|Chris Braide}} na {{w|Giorgio Tuinfort}}. *''Ị mebieghị m <br> A ka m na-alụ [[na-alụ ọgụ] maka [[udo]]'' **''{{w|Elastic Obi}}'', ''{{w|Egwuregwu Agụụ: Ịkụnye Ọkụ - Ihe nkiri Motion mbụ}}'' (2013). Edere ya na {{w|Thomas Wesley Pentz}}, {{w|Andrew Swanson}} na {{w|Abel Tesfaye}}. ==Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sia}} 9h6ej4dq79b2h38u0iue0jy6lruccno Grace Zabriske 0 3342 13763 2023-05-06T17:35:47Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Grace Zabriske|Grace Zabriske]]”” (née Caplinger; amuru May 17, 1941) bu onye omekorita America. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Sarah Palmer na Twin Peaks (1990-1991; 2017) na ihe nkiri ya prequel Twin Peaks: Fire Walk with Me (1992), Lois Henrickson na Big Love, yana na fim nzuzo dị ka abụọ. nke ihe nkiri David Lynch: Juana Durango in Wild at Heart (1990) na onye ọbịa #1 na Alaeze Ukwu Inland (2006). Ọrụ ihe nkir...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Grace Zabriske|Grace Zabriske]]”” (née Caplinger; amuru May 17, 1941) bu onye omekorita America. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Sarah Palmer na Twin Peaks (1990-1991; 2017) na ihe nkiri ya prequel Twin Peaks: Fire Walk with Me (1992), Lois Henrickson na Big Love, yana na fim nzuzo dị ka abụọ. nke ihe nkiri David Lynch: Juana Durango in Wild at Heart (1990) na onye ọbịa #1 na Alaeze Ukwu Inland (2006). Ọrụ ihe nkiri ndị ọzọ gụnyere Nickel Mountain (1984), Egwuregwu ụmụaka 2 (1990), na The Grudge (2004). A makwaara ya maka ọrụ ọ na-eme ugboro ugboro na Seinfeld na Charmed. ==Ihe ndi o kwuru== *Nke bụ eziokwu bụ, dị ka ndị na-eme ihe nkiri, ihe niile anyị na-eme, ihe ọjọọ ma ọ bụ ihe ọma, bụ onyinye. N'anya m, ọ bụ ihe dị mma inye ndị mmadụ ụdị omume mmadụ dị iche iche na nghọta ụfọdụ banyere omume ahụ ma ọ bụ ihe ụfọdụ na-egosi ya. O nwere ike ịbụ ihe dị ntakịrị n'ihe gbasara nsogbu ndị dị n'ụwa, mana ọ bụ ihe, na ọ bụ ihe m nwere ike ime, na-amasị m ime - enwere m obi ụtọ ime n'ezie. **https://www.backstage.com/magazine/article/grace-zabriskie-methodical-madness-42678/ ==Njiko mpuga== *Edemede [[w:en:Grace Zabriske|Grace Zabriske]] na wikipidia bekee *Edemede [[q:Grace Zabriske|Grace Zabriske]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Grace, Zabriske}} spxgor4nrepnz45q6p7c1puo4i5ddvf Renee Zellweger 0 3343 13764 2023-05-06T18:31:12Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Renee Zellweger|Renee Zellweger]]””” (Eprel 25, 1969) bụ onye omere America. Onye nwetara nkwanye ugwu dị iche iche, gụnyere abụọ Academy Awards, abụọ British Academy Film Awards, na anọ Golden Globe Awards, ọ bụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri kacha akwụ ụgwọ n'ụwa site na 2007. ==Ihe ndi okwuru== *Dị ka onye na-eme ihe nkiri, ọ bụ nrọ na-arụ ọrụ. Ị na-agba ọsọ nke mmetụta uche mmadụ n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Renee Zellweger|Renee Zellweger]]””” (Eprel 25, 1969) bụ onye omere America. Onye nwetara nkwanye ugwu dị iche iche, gụnyere abụọ Academy Awards, abụọ British Academy Film Awards, na anọ Golden Globe Awards, ọ bụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri kacha akwụ ụgwọ n'ụwa site na 2007. ==Ihe ndi okwuru== *Dị ka onye na-eme ihe nkiri, ọ bụ nrọ na-arụ ọrụ. Ị na-agba ọsọ nke mmetụta uche mmadụ n'ụdị ọ bụla nke akụkọ ahụ. Ọ bụ ezigbo agwa ma enwere m obi ụtọ ịkpọ ya. *Etinyere m pound ole na ole. M yikwasịrị ara ara na mgbaka nwa. Bridget bụ oke nkịtị ma aghọtabeghị m ihe kpatara o ji dị mkpa. [2] Renè na-ekwu maka oke ibu na 2016. *Enwere m ọtụtụ nkwa m kwere onwe m, ọtụtụ afọ gara aga, gbasara ihe ndị m chọrọ ịmụta na ịnwale. [3] Renè na-ekwu maka ịpụ na Hollywood na 2016. *Ezughị okè m na-apụta mgbe niile n'oge na-adịghị mma. Na-emekarị na TV dị ndụ, na ọnọdụ ajụjụ ọnụ, na mgbe niile na kapeeti uhie. Enwere ihe na-eme mgbe niile, mana nke ahụ bụ ndụ. Naanị ị ga-aga n'ihu. **https://www.vanityfair.com/hollywood/2016/09/renee-zellweger-bridget-jones-interview *Ị nweghị ike ịbụ ezigbo onye na-akọ akụkọ ma ọ bụrụ na ị nweghị ahụmahụ ndụ, ị nweghịkwa ike imekọ ihe na ndị mmadụ. **https://www.vulture.com/2016/06/renee-zellweger-on-taking-a-break-from-acting.html *Amaara m na ihe ukwu na-eme mgbe otu a gbakọtara, enwere m nchekwube maka ịme fim na-atọ ụtọ nke ukwuu. **https://www.vanityfair.com/hollywood/2016/09/renee-zellweger-bridget-jones-interview *Onye a ma ama bụ ọrụ dị iche karịa ihe masịrị m. Ọ na-amasị m imekọ ihe ọnụ, ahụmahụ okike. Ọ bụ ọrụ na-acha anụnụ anụnụ, ị maara? Ịbịakọta ọnụ na otu ndị mmadụ ebe anyị niile na-edozi nsogbu ọnụ, onye ọ bụla na-eme ihe ha. Ha niile nọ n'elu egwuregwu ha, onye ọ bụla na-enye ya ihe niile. **https://www.vogue.com/article/renee-zellweger-what-if-netflix-interview *Ahụ adịchaghị m mma. Anaghị m elekọta onwe m. Abụ m ihe ikpeazụ na ndepụta m kacha mkpa. **https://www.today.com/popculture/renee-zellweger-opens-about-her-6-year-acting-break-t161758 ==Njiko Mpuga== *Edemede [[w:en:Renee Zellweger|Renee Zellweger]] na wikipidia bekee *Edemede [[q:Renee Zellweger|Renee Zellweger]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Renee,Zellweger}} jruou6ng815uipcmwjwt7vb2f9sbzdr Isabel Lucas 0 3344 13765 2023-05-06T18:34:22Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Isabel Lucas|Isabel Lucas]]''' (amuru na 29 Jenụwarị 1985–) bụ onye omere na ihe nlere anya Australia. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ewetara m oge iji gaa njem, mana amalitere m ịghọta na o chefuru okike ahụ - na-egwu na mmekọrịta na ihe okike na ide ederede maka agwa gị. Amalitere m ịghọta na nke a bụ ihe m na-eche n'ezie. Eji m ya nye onwe m oge. Ekwuru m n'obi m, m ga-enye onwe m afọ ise ma jiri obi m niile mee. **[https://www.interviewmagazine.com/film/isabel-lucas Isabel Lucas] (October 23, 2011) *N'ezie, n'ekwu eziokwu, awa na netwọkụ na telivishọn bụ ara, ọ dị ka awa iri na isii n'ụbọchị, awa iri na ise n'ụbọchị. Mgbe ụfọdụ ụbọchị isii n'izu. Ma ọ dị ka ọnwa atọ na ọkara iji mee nke ahụ. Ọ bụ ya mere m ji enweta izu ụka m n'ihi na enwere m mkparịta ụka dị ukwuu iji mụta ma nwee obere oge ihi ụra ma bụrụ mmadụ nkịtị. **[https://scifimonkeys.com/2017/11/14/isabel-lucas-talks-the-osiris-child-and-being-no-stranger-to-special-effects-interview/ Isabel Lucas na-ekwu 'The Osiris Child' na ịbụ onye ọhụrụ na mmetụta pụrụ iche.] (Novemba 14, 2017) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Isabel Lucas|Isabel Lucas]] na wikipidia bekee * Edemede [[[q: Isabel Lucas|Isabel Luca]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Lucas, Isabel}} du2oymjwt08154hy9oivhtrpgdx013t Dannii Minogue 0 3345 13766 2023-05-06T18:47:01Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Dannii Minogue|Danielle Jane Minogue]]''' (amụrụ [[nke 1971]]) W: Onye na-eme ihe nkiri]] Monogue Rose na-ama nkọ na mbido 1980s maka ọrụ ya na Australia [w: Telent Oge Television Timent] '' na na ogologo oge na-eme ọgbụgba Australia Sop '' [W: Home na Oflọ Ọrụ | Latlọ na Wepụ] '', tupu ya amalite ọrụ ya '' Nwanne nwanyị nke [kylie minogue]. ==Isi mmalite== *Kọntakịrị ahụ nwere njedebe akwara 8,000. Ọ na-eme ka ọ dị mfe inwe mmekọahụ. Mụ na onwe gị. **''Maxim Magazine'' (UK edition) (Decemba 2001) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Dannii Minogue|Dannii Minogue]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:Dannii Minogue|Dannii Minogue]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Minogue, Dannii}} gxxbdpqhbi6if5u48qao5pa4o9lkzrs Odeya Rush 0 3346 13767 2023-05-06T19:04:05Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Odeya Rush.jpg|thumb|Odeya Rush in 2014]] '''[[w:ig:Odeya Rush|Odeya Rushinek]]''' (born May 12, 1997), known professionally as '''Odeya Rush''', is an [[Israeli]] actress and model. She was born in Haifa, Israel. (Ha muru ya na May 12, 1997), onye amara dika ''Odeya Rush''', bu onye omere na ihe nlere [[Israel]. A mụrụ ya na Haifa, Israel. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Soro ndị na-anọghị n'azụmahịa gbaa onwe gị gburugburu. Na ọ na-eme ihe n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Odeya Rush.jpg|thumb|Odeya Rush in 2014]] '''[[w:ig:Odeya Rush|Odeya Rushinek]]''' (born May 12, 1997), known professionally as '''Odeya Rush''', is an [[Israeli]] actress and model. She was born in Haifa, Israel. (Ha muru ya na May 12, 1997), onye amara dika ''Odeya Rush''', bu onye omere na ihe nlere [[Israel]. A mụrụ ya na Haifa, Israel. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Soro ndị na-anọghị n'azụmahịa gbaa onwe gị gburugburu. Na ọ na-eme ihe na-enweghị ihe jikọrọ ya na ọrụ gị. Ihe ndị bụ́ eziokwu na-amasị m. Ka gị na ezigbo ndị mmadụ na-anọkwu oge—ka ọ na-emetụtakwu gị ma mee ka ahụ́ na-adị gị mma na azụmahịa a rụrụ arụ. **[https://lrmonline.com/news/odeya-rush-interview/ Almost Friends: Odeya Rush On The Attraction To Romantic Love Stories And Indies] (November 29, 2017) *M na-agbalị ka m ghara ida akụkụ ahụ nke m n'ihi na amaara m na ná mmalite, mgbe ị bịarutere obodo ọhụrụ, ị ga-achọ ahụ iru ala ma nwee ahụ iru ala, ma ugbu a ka m na-etolite, naanị ihe m chọrọ ime bụ ịlaghachi azụ. ya. Ọ na-atọ ụtọ ịchọta nguzozi ahụ na njem m. **[https://brieftake.com/interview-let-it-snow-odeya-rush/ INTERVIEW: LET IT SNOW’S ODEYA RUSH](November 8, 2019) ==Njikọ mpụga== Edemede [[q:Odeya Rush|Odeya Rush]]na Wikikwootu Igbo Edemede [[w:en:Odeya Rush|Odeya Rushinek]]na Wikipedia bekee {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Rush, Odeya}} rzoh5pq1jffnewe0i07t34ihpg78gfs Zendaya 0 3347 13768 2023-05-06T19:07:58Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Zendaya|Zendaya]]””” amuru na onwa Septemba 1, 1996) bu onye omere na onye na-agụ egwu America. ==Ihe ndi o kwuru== *Na-etolite, m bụ nwa agbọghọ egwuregwu. Nne m dị 6'4, yabụ anyị na-echekarị na WMBA ga-abụ ụzọ m. Ma ekpeziri m na m ga-achọ ime ihe nkiri. M tolitere na gburugburu California Shakespeare Theatre, ebe ahụ ka m ghọtara na ezi ịhụnanya m bụ n'ịkụ egwú. **https://www.seventeen.com/celebri...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Zendaya|Zendaya]]””” amuru na onwa Septemba 1, 1996) bu onye omere na onye na-agụ egwu America. ==Ihe ndi o kwuru== *Na-etolite, m bụ nwa agbọghọ egwuregwu. Nne m dị 6'4, yabụ anyị na-echekarị na WMBA ga-abụ ụzọ m. Ma ekpeziri m na m ga-achọ ime ihe nkiri. M tolitere na gburugburu California Shakespeare Theatre, ebe ahụ ka m ghọtara na ezi ịhụnanya m bụ n'ịkụ egwú. **https://www.seventeen.com/celebrity/movies-tv/a13830/shake-it-up-cast-interview/ *Anyị na-echeta kwa ụbọchị na ebe ọ bụla anyị na-aga, ọ bụ naanị shenanigans. Ihe na-eme mgbe niile. Echere m na ihe nzuzo dị na ezigbo ọbụbụenyi bụ naanị imepụta ncheta ọchị mgbe ọ bụla gị na onye ahụ nọ. Bella bụ ihe ijuanya kwa ụbọchị. Nke ahụ bụ akụkụ kacha mma na ọbụbụenyi anyị. Ọ mara mma nke ukwuu ma na-egbuke egbuke, na m na-adịkwa nwayọọ karị, ya mere anyị dị ka ndị agwa anyị n'echiche. Anyị na-ejikọta ọnụ nke ọma n'ihi na ihe ọ bụla m na-enweghị ka o nwere na ihe ọ bụla ọ na-enweghị m nwere. **https://en.wikipedia.org/wiki/Bella_Thorne *Ihe mere m ji họrọ ịghara ime ihe nkiri Aaliyah enweghị ihe jikọrọ ya na ndị na-akpọ asị ma ọ bụ ndị mmadụ na-agwa m na enweghị m ike ime ya, enweghị m nkà zuru oke, ma ọ bụ na ezughị m oji. O nweghị ihe jikọrọ ya na nke ahụ. Isi ihe kpatara ya bụ na ọnụ ahịa mmepụta adịghị ebe ahụ, enwere nsogbu na ikike egwu, ọ dịkwa m ka a naghị edozi ya nke ọma na-atụle ọnọdụ ahụ. **https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/video-zendaya-coleman-explains-why-719877 *Echere m na ọ bụ ọrụ, ma dị ka Tupac Shakur, abụ m ezigbo ihe nlereanya. Nke pụtara: Anaghị m eme ka à ga-asị na ọ bụ ihe na-abụghị nke m, n’ihi na dị ka o kwuru, ndị mmadụ ga-enwe nkụda mmụọ mgbe ha chọpụtara onye ị bụ, n’ihi na ọ gaghị abụ ihe i gosipụtara n’ụwa. Yabụ naanị debe ya n'ezie. Abụ m ezigbo nwa na nke ahụ bụ ihe niile. **https://www.billboard.com/articles/news/6784761/zendaya-tupac-miley-cyrus-complex-interview *Isi ihe mere m ji bụrụ onye anaghị eri anụ bụ na abụ m onye hụrụ anụmanụ n'anya - n'ezie Ọ BỤGHỊ n'ihi na m hụrụ akwụkwọ nri n'anya. Echere m na ọ bụ ihe jọgburu onwe ya, ụmụ anụmanụ ndị ahụ na-echikọta ọnụ n'ebe ahụ na-eche ka e gbuo ha. Apụghị m ikweta na ọ bụ otú ahụ ka m na-esi enweta anụ m! Enwere m nrọ nzuzu a banyere mmiri ozuzo hamburgers **https://en.wikipedia.org/wiki/Cloudy_with_a_Chance_of_Meatballs **https://people.com/food/zendaya-vegetarian-diet/ *Enweela nkatọ kpụ ọkụ n'ọnụ nke ntutu isi ndị America America na ọha mmadụ na-enweghị enyemaka nke ndị na-amaghị ihe na-ahọrọ ikpe ndị ọzọ na-adabere na ntutu isi ha. M yi ntutu isi m na locs na kapeeti uhie Oscar bụ iji gosi ha n'ụzọ dị mma, iji chetara ndị mmadụ na agba na ntutu isi anyị zuru oke. N'anya m locs bụ ihe nnọchianya nke ịma mma na ike, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ oke ọdụm. **https://www.vox.com/culture/2019/7/15/20692091/zendaya-celebrity-explained-oscars-2015-dreadlocks-euphoria-spiderman-far-from-home? *Na-ezobe iru m mgbe niile mgbe m na-ebe akwa. M ga-eji aka m kpuchie ọrụ m niile ma ọ bụrụ na m kwere onwe m. Rue nwere ọchịchịrị dị otú ahụ nye ya, kamakwa onye aka ya dị ọcha. M ga-abụ nke ukwuu ngwa ngwa na mwute n'ihu ndị mmadụ. Ọ dị ịtụnanya, mana cathartic n'ọtụtụ ụzọ. **https://www.elle.com/culture/a29340395/zendaya-interview-2019/ *Enwere m nnukwu mmasị nke That's So Raven mgbe m bụ nwata. Amaghị m-ma eleghị anya, a kara aka m ịnọ na ọwa Disney. Mana ahụrụ m m n'anya ụfọdụ ọwa Disney! **https://deadline.com/2020/08/euphoria-zendaya-emmys-hbo-interview-news-1203017609/ *Achọrọ m iyi uwe. M ka chọrọ inwe ahụmahụ ahụ. Ọ ga-abụ naanị ezinụlọ m ebe a, mana achọrọ m ịdọrọ anya ma eleghị anya na-eje ije kapeeti ọnụ ụlọ m. **https://people.com/style/zendaya-still-wants-to-pull-a-look-for-the-virtual-emmy-awards/ *Ama m na nke a na-adị ka oge dị egwu maka ime mmemme. Ma m chọrọ ịsị na olileanya dị na ndị na-etc eto nọ n'ebe ahụ - ama m na ihe nkiri TV anyị anaghị adị mgbe niile ka ọ bụ ezigbo ihe atụ nke nke ahụ - mana enwere olileanya na ndị ntorobịa anyị, achọrọ m ịsị mmadụ niile. Ndị ọgbọ m nọ n'ebe ahụ na-arụ ọrụ n'okporo ámá, 'Ahụrụ m gị, ahụrụ m gị n'anya, ana m ekele gị. **https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-54232827N ==Njiko mpuga= * Edemede [[w:en:Zendaya|Zendaya]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:Zendaya|Zendaya]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Zendaya}} 7qbusp78sbvkqbwrjg07ahdon6chw0x Bar Refaeli 0 3348 18187 13770 2024-02-17T11:58:20Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki [[File:Bar Refaeli Cannes 2008.jpg|thumb|Bar Refaeli (2008)]] '''[[w:ig:Bar Refaeli|Bar Refaeli]]''' (born [[4 June]] [[1985]]) is an Israeli model, television host, actress, and entrepreneur. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ọ dị mfe na paparazzi na Los Angeles, n'ihi na ha na-enye gị ohere karịa ma ghara ịkwanye gị ma ọ bụ metụ gị aka. Ekwenyere m na agaghị m ebi na Israel naanị, yabụ Los Angeles ga-anọ n'ụlọ ọbụlagodi afọ ole na ole sochirinụ. **[https://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-3455802,00.html "‘Dodging IDF paid off big time’"] ''ynet'' (10 February 2007) *Ọ bụ ihe gbasara ahụmịhe. Emeela m ọtụtụ mmụta. M na-azụta ọtụtụ akwụkwọ akụkọ ejiji na-ahụkwa ọnọdụ niile nke ụmụ agbọghọ. M ga-azụta Egwuregwu Illustrated wee hụ ihe ndị a kapịrị ọnụ yana ka ụmụ agbọghọ si dị mma na akụkụ kachasị mma - ọ dị ka ịgụpụta ihe maka ule na ịmụta ihe dị mma. Lee foto nke onwe gị wee mụta ọkụ. Ọ bụ ihe gbasara mgbatị ahụ. **** [https://www.cosmopolitan.com/uk/beauty-hair/celebrity-hair-makeup/a20370/bar-refaeli-beauty-body-fitness-secrets-interview/ "Bar Refaeli interview: Body and beauty secrets"] ''cosmopolitan'' (June 6, 2013) ==Njikọ mpụga== *Edemede[[w:en:Bar Refaeli|Bar Refaeli]]na Wikipedia bekee *Edemede[[w:ig:Bar Refaeli|Bar Refaeli]]na Wikikwootu Igbo {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Refaeli, Bar}} eqlkkzvmnijsf4osysp7drgg713fki3 Catherine Zeta Jones 0 3349 13771 2023-05-06T19:57:56Z DavidIzu Okonkwo 400 Jiri '{{databox}} “””[[W:ig:Catherine Zeta Jones|Catherine Zeta Jones]]””” 25 Septemba 1969) bụ onye omere Welsh. N'ịbụ onye a ma ama maka ngbanwe ya, ọ bụ onye na-enweta nkwanye ùgwù dị iche iche, gụnyere ihe nrite Academy, Award Academy Film Award, na Tony Award. Na 2010, a họpụtara ya Onye Ọchịchị nke Order of the British Empire (CBE) maka ihe nkiri ya na ọrụ enyemaka mmadụ. ==Ihe ndi o kwuru== *Echere m na obi ụtọ bụ tonic k...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} “””[[W:ig:Catherine Zeta Jones|Catherine Zeta Jones]]””” 25 Septemba 1969) bụ onye omere Welsh. N'ịbụ onye a ma ama maka ngbanwe ya, ọ bụ onye na-enweta nkwanye ùgwù dị iche iche, gụnyere ihe nrite Academy, Award Academy Film Award, na Tony Award. Na 2010, a họpụtara ya Onye Ọchịchị nke Order of the British Empire (CBE) maka ihe nkiri ya na ọrụ enyemaka mmadụ. ==Ihe ndi o kwuru== *Echere m na obi ụtọ bụ tonic kachasị mma maka idobe anyị ntorobịa, Inwe obi ụtọ na onye ị nọ n'ime na-enwu n'èzí. **https://pagesix.com/2017/10/17/catherine-zeta-jones-appears-to-be-aging-in-reverse *Achọrọ m ịnọ na fim n'ihi na a zụlitere m na-ekiri ihe ngosi dị egwu site na ụmụ nwanyị na 40s, na n'ini: Anne Bancroft, ihe nkiri dị ka Alice Adịghị Ebe a ọzọ, ọrụ na-adọrọ mmasị maka ụmụ nwanyị, na nnukwu afọ. **https://www.theguardian.com/film/2016/jan/28/catherine-zeta-jones-interview-ageism-hollywood-big-bosses-dads-army *Ekwenyere m na ọ bụghị ihe m mere Swansea, mana ihe Swansea meere m. Ahụrụ m Swansea n'anya n'ezie. Ana m efe ọkọlọtọ ebe ọ bụla m na-aga, m ga-akpọkwa Swansea ụlọ m mgbe niile. **https://www.bbc.com/news/uk-wales-south-west-wales-36932923 *Enwere m ndụ magburu onwe ya na azụmahịa a, yabụ ọ bụrụ na ha chọrọ ime ya, ha maara ihe isi ike na pasent nke onye na-eme ya na onye na-adịghị. M nnọọ na-eche na ha nwere talent na m maara na ha nwere mbanye. **https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/english/hollywood/news/catherine-zeta-jones-kids-want-to-become-actors/articleshow/57443828.cms *Ihe ọ bụla nke nwere isi n'ubu, m na-amasi ya ike. Uwe ahụ nwekwara nkọwa dị ka ịchafụ nke chetara ọdịdị nke choker. **https://www.vogue.com/article/catherine-zeta-jones-little-black-dress-celebrity-red-carpet-style *Ebubo ndị ahụ wutere mụ na ụmụ m nke ukwuu, Ma adọkasịkwara m banyere ebe ezi omume m dị. **https://www.wusa9.com/article/news/nation-world/catherine-zeta-jones-talks-allegations-against-michael-douglas-i-was-profoundly-devastated/507-617907983 *Batara n'okpuru akpụkpọ ahụ m n'ihi na m maara na ọ ga-enwe mmasị igwu egwu. M pụtara, omume, ihe niile nwaanyị a mere na guzo maka bụ otú pola megide ihe m kweere na onye m. Ma n'ezie, nke a agaghị abụchaghị na e dere aha m n'elu ya ... na nke ahụ bụ ihe mere ka ọ dị ịtụnanya. **https://www.eonline.com/news/907259/why-catherine-zeta-jones-couldn-t-get-cocaine-godmother-s-griselda-blanco-out-from-under-her-skin ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Catherine Zeta Jones|Catherine Zeta Jones]] na wikipidia bekee * Edemede [[g:Catherine Zeta Jones|Catherine Zeta Jones]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Catherine, Zeta Jones}} 30o65nxtmv9zqzzgdpdzlw1gggmcvx0 Nicole Kidman 0 3350 13772 2023-05-06T20:09:04Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Nicole Kidman|Nicole Mary Kidman]]''' (amụrụ June 20, 1967) bụ onye na-eme ihe nkiri America-Australian, onye na-emepụta ihe na onye na-abụ abụ. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Ọ bụghị maka, 'Oh a chọrọ m ịme ihe nkiri ebe m ga-esi susuo nwa nwoke dị afọ 10'. Maka m ọ bụ na achọrọ m ịme ihe nkiri ebe ị na-achọ ịghọta ịhụnanya. **N'oge a Press Conference na Venice Film Festival 2004, na polemic idaha si ya nkiri, "Ụmụ"; kwuru na [http://jamaica-gleaner.com/gleaner/20040909/ent/ent2.html Jamaica Gleaner] *M kpọrọ Lauren na telifon ma kelee ya maka ikwu ya. Ọ na-akpọ ya mgbe niile ka ọ dị na nke ahụ bụ nlele eziokwu na-amasị m. **Na Venice Film Festival 2004, mgbe co-star [[Lauren Bacall]] kwuru na Kidman abụghị onye na-eme ihe nkiri akụkọ, kama ọ bụ onye mbido; kwuru site na [http://www.pocklingtonartscentre.co.uk/film+feature/Birth Pocklington Arts Centre] *Ọ ga-adịrị m mfe ịga, ee, ọ dị m ka m hụrụ ụmụ nwanyị n'anya, 'mana anaghị m. Ahụrụ m ụzọ nwoke na-eche. Ahụrụ m ụzọ nwoke na-esi isi. Ahuru m uzo ndi mmadu n'anya. Ma m na-emekwa ka nwoke ahụ nwee ike - mechiri ya. **[[w:Playboy|Playboy]] magazine, Playboy interview, February 2005. ===[http://www.damemagazine.com/entertainment/f384/TheWitandWisdomofNicoleKidman.php Dame Magazine] === *M na-agbalị ịchọta nwoke mụ na ya ga-ekekọrịta ndụ, ma ọ dịrịghị m mfe. Abụ m nwanyị dị afọ 35 nwere ụmụntakịrị abụọ! **N'ajụjụ ọnụ na mbido 2004 *Ugbu a enwere m ike iyi ikiri ụkwụ. ** Na ịgba alụkwaghịm Tom Cruise *Ime ihe nkiri na-amasị m, mana ọ na-atọ m ụtọ ịkpọrọ ụmụaka gaa n'ogige anụ ọhịa. ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Nicole Kidman|Nicole Kidman]] na wikipidia bekee * Edemede [[q: Nicole Kidman|Nicole Kidman]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Kidman, Nicole}} fxlnq4d3m10r2pcwzb1ullhhq8taues Nina Shatskaya 0 3351 13773 2023-05-06T20:12:52Z Viva33 73 Jiri '{{databox}} '''[[w:Nina Shatskaya|Nina Arkadyevna Shatskaya]]''', Нина Арка′дьевна Ша′цкая, (born [[April 22]], [[1966]],Rybinsk, USSR) bụ onye Russia na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri, nke a kacha mara amara na jazzy pụrụ iche na ihe nketa ịhụnanya Russia. ==Ihe okwuru== * N’ụbọchị ndị a na-enwe kwa afọ, akụ̀ na ụba nouvo ndị ahụ na-ekwo ekwo. Ka ha mechara jide ego ha, ha malitere ilegharị anya wee chọpụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nina Shatskaya|Nina Arkadyevna Shatskaya]]''', Нина Арка′дьевна Ша′цкая, (born [[April 22]], [[1966]],Rybinsk, USSR) bụ onye Russia na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri, nke a kacha mara amara na jazzy pụrụ iche na ihe nketa ịhụnanya Russia. ==Ihe okwuru== * N’ụbọchị ndị a na-enwe kwa afọ, akụ̀ na ụba nouvo ndị ahụ na-ekwo ekwo. Ka ha mechara jide ego ha, ha malitere ilegharị anya wee chọpụta na ọ bụ ihe efu, oghere n'ime ... O mere na ọgbọ ọhụrụ ahụ tolitere na mmetụta nke efu a.Mgbe, sịnụ, ịdaba n'ịhụnanya, onye dị otú ahụ amaghị - otu esi enweta mmetụta. Ma ajụjụ a nke ihe kpatara ndụ bilitere. Ndị mmadụ anaghị eche banyere ya ruo otu ụbọchị ihe mere.Mgbe ahụ, na mberede, ha chọpụtara na ndụ ha adịghị adọrọ mmasị karịsịa. Mbụ ha na-agwụ ike, mgbe ahụ na-atụ egwu. N'ihi na ọ na-atụ ụjọ maka otu, mgbe ọ nwetasịrị ihe niile - ụlọ, ụgbọ ala, ebuka na ego, - ịchọpụta na ha enweghị ebe ha ga-eguzo. ** ''Ogonyok'' interview. {{cite web | author = | datepublished = | url = http://www.ogoniok.com/4977/25/ | title = Нина Шацкая | publisher = Огонек | accessdate = 2011-01-01}} * Achọpụtara m na akụkụ bara ọgaranya nke ndị na-ege m ntị enweghị ike ịbanye na Romance oge gboo ihe karịrị nkeji iri anọ, otu awa kacha maka ha. A ga-ekesara ha ihe nka na obere doses. Dị ka vitamin ndị dị mma maka gị n'obere akụkụ mana nwere ike ịdị nsi mgbe ejiri ya na nnukwu.A na-akwado ndị nwere ọgụgụ isi maka vitamin ndị dị otú ahụ, ebe akụ nouve adịghị. Ha ga-amalite na homeopathic doses. ** ''Ogonyok'' interview. {{cite web | author = | datepublished = | url = http://www.ogoniok.com/4977/25/ | title = Нина Шацкая | publisher = Огонек | accessdate = 2011-01-01}} [[w:ig|Nina Shatskaya|Nina Arkadyevna Shatskaya]] {{DEFAULTSORT:Shatskaya, Nina}} dpuyltse8k2llgq21qjbxugkyzh84tr Charlayne Woodard 0 3352 13774 2023-05-06T20:18:23Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Charlayne Woodard|Charlayne Woodard]]''' (amụrụ ya na Disemba 29, 1953) O bụ onye si America na-ede egwuregwu na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ọ na-adị m ka m na-eme egwuregwu oge mbụ ọ na-eme ka m mara ihe m ga-eme. M na-eme ihe niile, m na-eme ihe niile, na m na-ahụ ya na nke mbụ ... **On launching the production of a play for the second time in [https://www.talkinbroadway.com/page/regional/seattle/se262.html “A...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Charlayne Woodard|Charlayne Woodard]]''' (amụrụ ya na Disemba 29, 1953) O bụ onye si America na-ede egwuregwu na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ọ na-adị m ka m na-eme egwuregwu oge mbụ ọ na-eme ka m mara ihe m ga-eme. M na-eme ihe niile, m na-eme ihe niile, na m na-ahụ ya na nke mbụ ... **On launching the production of a play for the second time in [https://www.talkinbroadway.com/page/regional/seattle/se262.html “An Interview with Charlayne Woodard”] in Talkin’ Broadway *Ma enwere ọdịiche dị na akụkọ ndị sitere na mgbe ha nọ n'Africa na nke ha kọrọ na America, ebe ndụ ha siri sie ike karị. Ha na-aga n'ihu na-aga n'ihu n'etiti ụwa abụọ a, ruo n'ikpeazụ ha rutere n'isi ụtụtụ, a na-agbakwa ha ume ka ha nwee ike ịga n'ihu ... **On how her grandfather’s storytelling shaped her writings in [https://www.talkinbroadway.com/page/regional/seattle/se262.html “An Interview with Charlayne Woodard”] in Talkin’ Broadway *M mụtakwara otú agụụ ịgụ akwụkwọ si agụ ha. Anyị na-ewere ya nke ọma n'oge a, na anyị na-enweta agụmakwụkwọ n'efu. Nke ahụ bụ isi, na ha enweghị ya, mgbe ha nwere ya, ha ji ihe ọ bụla ha maara bufee ya. Mgbe nwugharichara, ọ bụrụgodị na ha nwere naanị agụmakwụkwọ nke abụọ, ha gafere ya. Eziokwu ahụ bụ na agụụ na-agụ onye ọ bụla ịmụta ịgụ na ide bụ ihe ịtụnanya ịghọta… **On the research that she did regarding slaves in her work ''Pretty Fire'' in [https://www.talkinbroadway.com/page/regional/seattle/se262.html “An Interview with Charlayne Woodard”] in Talkin’ Broadway ==Njikọ mpuga== *Edemede [[w:en:Charlayne Woodard|Charlayne Woodard]]na Wikipedia bekee *Edemede [[q:Charlayne Woodard|Charlayne Woodard]]na wikikuootu Igbo {{DEFAULTSORT:Woodard, Charlayne}} [[Category:African Americans]] [[Category:Playwrights from the United States]] [[Category:Actresses from the United States]] 8i8iqvy6grfalpbvt2yc8et1y4m1njj Sasha pivovarova 0 3353 13775 2023-05-06T20:32:56Z Viva33 73 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sasha Pivovarova|Aleksandra Igorevna Pivovarova]]''' (Russian: Саша Пивоварова, amụrụ [[January 21]], [[1985]]) bụ ihe nlere na nka nke Russia. == Ihe Okwuru == * Enwere m nnukwu mpempe akwụkwọ aja aja ndị a rụgharịrị arụgharị n'ahụ ụlọ m ma mgbe m na-adịghị eme ihe ọ bụla metụtara ejiji, m na-ese na ya, na-eji ụdị agba agba egwu egwu. ** Ajụjụ na magazin ''V'', nke e hotara na [http://www.smh.c...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sasha Pivovarova|Aleksandra Igorevna Pivovarova]]''' (Russian: Саша Пивоварова, amụrụ [[January 21]], [[1985]]) bụ ihe nlere na nka nke Russia. == Ihe Okwuru == * Enwere m nnukwu mpempe akwụkwọ aja aja ndị a rụgharịrị arụgharị n'ahụ ụlọ m ma mgbe m na-adịghị eme ihe ọ bụla metụtara ejiji, m na-ese na ya, na-eji ụdị agba agba egwu egwu. ** Ajụjụ na magazin ''V'', nke e hotara na [http://www.smh.com.au/lifestyle/fashion/a-supermodel-life-20090403-9o99.html "Ndụ nke supermodel", '' The supermodel Life Sydney Morning Herald '' (Nọvemba 25 2008)] [[w:ig|Sasha Pivovarova|Aleksandra Igorevna Pivovarova]] [[q:en|Sasha Pivovarova|Aleksandra Igorevna Pivovarova]] {{DEFAULTSORT:Pivovarova, Sasha}} lmo2c468zmqjgswolfz9bch9ueylyih Constance wu 0 3354 13776 2023-05-06T20:40:59Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Constance Wu (49531013668).jpg|thumb|200px|Ka ị na-amatakwu gbasara akụkọ azụ mmadụ, ka ị na-enwekwu ike ịbanye na nke ahụ nke ọma, na ka nhọrọ gị na-atọ ọchị na-eme ka ahụ zuru oke kama ịdị na-adị ngwa ngwa, ndị na-agba ọsọ n'otu ntabi anya nke dị ka ụyọkọ ndị na-achọ ịma ihe. . N'ihi na mgbe obere oge gachara, amamihe bụ nnọọ ihe jọgburu onwe ya!]] '''[[w:ig:Constance Wu|Constance Wu]]'''...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Constance Wu (49531013668).jpg|thumb|200px|Ka ị na-amatakwu gbasara akụkọ azụ mmadụ, ka ị na-enwekwu ike ịbanye na nke ahụ nke ọma, na ka nhọrọ gị na-atọ ọchị na-eme ka ahụ zuru oke kama ịdị na-adị ngwa ngwa, ndị na-agba ọsọ n'otu ntabi anya nke dị ka ụyọkọ ndị na-achọ ịma ihe. . N'ihi na mgbe obere oge gachara, amamihe bụ nnọọ ihe jọgburu onwe ya!]] '''[[w:ig:Constance Wu|Constance Wu]]''' (March 22, 1982–) bụ [[w:Taiwanese-American|Taiwanese-American]] omee. ==Ihe ndị ọ kwuru== *Anaghị m atụ egwu ikwu okwu. Naanị ihe m na-atụ ụjọ bụ ịghara ikwesị ntụkwasị obi ma ọ bụ chefuo ụkpụrụ ndị m na-eduzi ná ndụ. N'ihi ya, echeghị m na ọ bụ obi ike ma ọ bụ ihe ọhụrụ m ikwu okwu. **As quoted in [https://www.teenvogue.com/story/constance-wu-activism-speaking-up-whats-right-big-hundred-mirys-list "Constance Wu Opens Up About Activism and Speaking Up For What’s Right" in ''Teen Vogue'' (27 February 2017)] *Ige ndị bi na-enweghị nchekwa bụ ka ị ga-esi malite ịghọta ha ma jeere ha ozi nke ọma. **[https://www.elitedaily.com/news/politics/constance-wu-hillary-clinton/1678281 "'Fresh Off The Boat' Star Constance Wu On Why She's With Hillary Clinton" in ''Elite Daily'' (2 November 2016)] ==Njikọ mpuga== *Edemede[[w:en:Constance Wu|Constance Wu]]na Wikipedia bekee *Edemede[[q:Constance Wu|Constance Wu]]na Wikikuootu Igbo {{commons|Category:Constance Wu}} {{DEFAULTSORT:Wu, Constance}} nczubgik32fsh7n0gn28h1vbw4yzomw Kitty Winn 0 3355 13777 2023-05-06T20:41:28Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Kitty Winn|Katherine Tupper "Kitty" Winn]]''' (amuru na Febrụwarị 21, 1944 –) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *O sighị ike ịla ezumike nká. Enwere m ndị enyi nwere ndụ ezinụlọ ma mee nka ha ma mee ka ọ rụọ ọrụ. Achọpụtara m na enweghị m ike inye onwe m ha abụọ, achọrọ m ka mụ na di m biri, ya mere nke ahụ bụ ihe m mere. **[https://www.sfgate.com/entertainment/article/WHERE-ARE-THEY-NOW-Winn-Traded-Film-for-Family-2917292.php Winn Traded Film for Family] (Ọgọst 1, 1999) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en: Kitty Winn|Kitty Winn]] na wikipidia bekee * Edemede [[q:Kitty Winn|Kitty Winn]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Winn, Kitty}} 2g981uk6adr5fjqwn3d9dtiusp1jub7 Amanda wyss 0 3356 13778 2023-05-06T20:55:44Z Joannable 401 Jiri '{{Databox}} [[File:Amanda Wyss 2015.jpg|thumb|Amanda Wyss, 2015]] '''[[w:ig:Amanda Wyss|Amanda Wyss]]''' (amuru ya na Nọvemba 24, 1960) bu ihe nkiri America na onye omere onyonyo. Ọ malitere ọrụ ya na mmalite 1980s wee nweta ọkwa mbụ maka ọrụ ya dị ka Lisa na ''[Fast Times na Ridgemont High]" (1982). O wee bụrụ onye a ma ama na mba ụwa mgbe ọ gbasịrị Tina Gray na ihe nkiri egwu egwu ''[A Nightmare on Elm Street] '' (1984). ==Ihe ndị ọ kwur...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Amanda Wyss 2015.jpg|thumb|Amanda Wyss, 2015]] '''[[w:ig:Amanda Wyss|Amanda Wyss]]''' (amuru ya na Nọvemba 24, 1960) bu ihe nkiri America na onye omere onyonyo. Ọ malitere ọrụ ya na mmalite 1980s wee nweta ọkwa mbụ maka ọrụ ya dị ka Lisa na ''[Fast Times na Ridgemont High]" (1982). O wee bụrụ onye a ma ama na mba ụwa mgbe ọ gbasịrị Tina Gray na ihe nkiri egwu egwu ''[A Nightmare on Elm Street] '' (1984). ==Ihe ndị ọ kwuru== *Ọ bụ ahụmahụ na-atọ m ụtọ n'ezie n'ihi na, dịka m kwuru, ahụtụbeghị m ihe nkiri egwu. Ọ bụ ọrụ anụ ahụ nke ukwuu. Wes kwuru kpọmkwem ma doo anya ihe ọ chọrọ, ezigbo onye isi ụgbọ mmiri. Ọ na-asọpụrụ nke ukwuu, na-akpa ọchị na maara ihe. Anyị niile ka dị obere ime ihe nkiri ahụ, echere m na anyị na ụmụ ya fọrọ afọ n'oge ahụ, ọ dịkwa nnọọ mma na anyị, nwee obiọma, na-akwado ma na-azụlite. **[http://horrorgeeklife.com/2016/11/10/interview-amanda-wyss/ INTERVIEW WITH AMANDA WYSS OF ‘A NIGHTMARE ON ELM STREET’ & ‘THE ID’] (November 10, 2016) *'ụzọ, ihe ndị a bụ ihe na-abanyeghị n'uche m. Otu n'ime m ka dị obere, na abụọ amaghị m ihe m ga-eme n'ọdịnihu ma ghara ịkọ ọdịnihu maka ihe nkiri ahụ. Enwere m ekele maka ya na nsọpụrụ. M pụtara na e nwere ihe nzuzu dị ka ọrụ ahụ egosipụtara na Oscars ọtụtụ oge yana mụ na Wes nọ n'òtù onye nduzi ha, nnukwu akwụkwọ mmado anyị ruo ọtụtụ afọ. Ihe ndị dị otú ahụ a na-asọpụrụ ma na-atọ m ụtọ. Ọ dị egwu ma enwere m ekele dị ukwuu n'ihi na ọtụtụ ọrụ m si na nke ahụ pụta. Ọ ka na-ewute m! **[http://horrorgeeklife.com/2016/11/10/interview-amanda-wyss/ INTERVIEW WITH AMANDA WYSS OF ‘A NIGHTMARE ON ELM STREET’ & ‘THE ID’] (November 10, 2016) ==Njikọ mpuga== *Edemede[[w:en:Amanda Wyss|Amanda Wyss]]na Wikipedia bekee *Edemede[[q:Amanda Wyss|Amanda Wyss]]na Wikikuootu Igbo {{DEFAULTSORT:Wyss, Amanda}} 6cjflfk8v8yzimb61328b6h12z5aa4a Marie Windsor 0 3357 13779 2023-05-06T21:00:43Z Elmerella01 403 Keputara peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Marie Windsor|Emily Marie Bertelsen]]''' (Disemba 11, 1919 - Disemba 10, 2000) bụ onye omere America. ==Ihe ndị ọ kwụrụ== *Chọpụta na ọ bụ m nwute na enwebeghị ya ịbụ onye dị ukwuu, ma enweghị m obi ilu. Azụrụ m n'obodo ndị mmadụ 250 na ihe m mere bụ ihe pụrụ iche. **[https://www.newspapers.com/clip/5496065/lubbock_avalanchejournal/ Marie Windsor: Her Face Is Familiar] (Eprel 11, 1973) *Obi m nwere obi ụtọ nke onwe m dị mkpa karịa ọrụ m, ebumnuche m bụ inwe ndụ ụlọ obi ụtọ. Udimụ nwanyị ndị ahụ ahụ bụ ihuenyo ọlaọcha ahụ achọọ ihe m nwere ike inweta, mana ha enwebeghị ike ịhapụ inweta ya. ** [https://www.newspapers.com/clip/5496065/lubbock_avalanchejournal/ Marie Windsor: Her Face Is Familiar] (Eprel 11, 1973) *Agụrụ m akwụkwọ [Stella Adler] kwa oge ruo mgbe afọ ole na ole gara aga. Ọ na-akụzi usoro ọrụ dị ọcha. Ha akpọghị ya usoro n'oge ahụ, mana ọ na-arụ ọrụ site na {{w | Stansmailski chemorie}}. [...] Arụrụ m ọrụ na mmegharị ahụ, asụsụ ahụ, na otu esi eji echiche gị. Adịla ihe m na-echeta na ncheta, nke m na-ele na-adịghị mma. Naanị iji echiche gị na-adịghị mma, ebe ị na-eji naanị ahụmịhe gị. **Na-ekwu okwu na 1988 na {{w|James Bawden}}; dị ka ekwuru na '' Mkparịta ụka na Classic Film Stars '' (2016), p. 330 *Abụ m obere nwa agbọghọ n'obi m. Ka m na-etolite, enwere m mmetụta na {{w | Greer garson} n'ime. Ma n'èzí apụtaghị otú ahụ. [...] Echere m na ọ bụ nke anụ ahụ. Womenmụ nwanyị ahụ niile dị obere n'oge ahụ. Menmụ nwoke ndị ahụ dị obere, kwa, ụmụ nwanyị toro ogologo enweghị ohere. Ọ bụ ya na olu m, m na-egwuri egwu nke ọma. Ọ bụ otú ahụ ka ha hụrụ m, ọ dịkwa mfe ime. [...] O yiri m ihe dị m n'anya ịbụ onye nzuzu na sexy. The {{w | June Allyson}} ụwa enweghị ike ịchafụ na sexy. Enwere m ụdị nke enyere gị ma nabata ya. **Op. cit. *M na-ewe iwe mgbe ha kpọrọ m nke ahụ. Amaliteziri m ịnụ ụtọ ya. Ọ ka mma ịbụ eze nwanyị nke ihe karịa ihe ọ bụla. Otu n'ime ihe ndị na-eme ka m nwee ahụ ike n'oge ọtụtụ oge na-agba ume na ọrụ m bụ na enwere m ezigbo ezigbo ike banyere ịche eziokwu. Ọ bụrụ na ihe adịghị mma, m na-anwa ịghara ịta onye ọzọ ụta ma ọ bụ ọnọdụ ahụ. Ebe ọ bụ na ọ dị m ka ọ dị gị mma, echere m na ọ na-arụ ọrụ. ** Na a na-akpọ "Queen nke B's"; OP.IT., p. 333 *Amaghị m na m na-eme ihe nkiri Noir, echere m na ha na-achọpụta akụkọ dị ala! Ọbụna Kubrick, na 1955 n'oge a na-ese ihe nke '' ogbugbu '', ejikwala okwu ihe nkiri ahụ Noir na ihe ọmụma m. **[http://www.moderntimes.com/windsor/ Interview with The Perfect Vision] (1992) *Amaghị m na m na-eme ihe nkiri Noir, echere m na ha na-achọpụta akụkọ dị ala! Ọbụna Kubrick, na 1955 n'oge a na-ese ihe nke '' ogbugbu '', ejikwala okwu ihe nkiri ahụ Noir na ihe ọmụma m. **[http://www.moderntimes.com/windsor/ Interview with The Perfect Vision] (1992) ==Njiko Mpuga== * Edemede [[w:en:Marie Windsor|Marie Windsor]] na wikipidia bekee * Edemede [[q: Marie Windsor|Marie Windsor]] na wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Windsor, Marie}} 27dzwd20yjvg1pdanu1n5egjm3akypd Chulpan khamatova 0 3358 13780 2023-05-06T21:02:18Z Viva33 73 Jiri '{{databox}} ''[[w:en:Chulpan Khamatova|Chulpan Nailevna Khamatova]]"" (Russian: '''Чулпан Наилевна Хаматова'') (Tatar: ''' Чулпан Наил кызы овам') [1 October]] [[1975]]) bụ ihe nkiri Russia, ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri TV nke [[w:Volga Tatar|Volga Tatar]] sitere. ==Ihe Okwuru== *Aha bụ akọnuche m. ** Ruo ogologo oge ọ ga-aga ime nkwekọrịta na [[w: gọọmentị Russia | gọọmentị]] na [https://www.dw.com/...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:en:Chulpan Khamatova|Chulpan Nailevna Khamatova]]"" (Russian: '''Чулпан Наилевна Хаматова'') (Tatar: ''' Чулпан Наил кызы овам') [1 October]] [[1975]]) bụ ihe nkiri Russia, ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri TV nke [[w:Volga Tatar|Volga Tatar]] sitere. ==Ihe Okwuru== *Aha bụ akọnuche m. ** Ruo ogologo oge ọ ga-aga ime nkwekọrịta na [[w: gọọmentị Russia | gọọmentị]] na [https://www.dw.com/en/star-khamatova-russian-na-akparịta ụka-dissident-director/a -39114121 "kpakpando Russia bụ Khamatova na-atụle onye isi ndị na-eme mgbanwe" na "Deutsche Welle" (4 June 2017)] *Ụmụ m anaghị ekiri ihe nkiri m. Ha enweghị mmasị. Ha achọghị ịhụ nne dị otú ahụ. **Dị ka ekwuru na [https://esquire.ru/rules/6929-chulpan-khamatova/#part0 "Правила жизни Чулпан Хаматовой" na ''Esquire''] *Mme omume m n'ebe ọnwụ nọ agbanweela nke ukwuu n'afọ ndị na-adịbeghị anya. Enwere m ike ịnakwere ọnwụ nke m ngwa ngwa - ọ dịghị ihe siri ike. O siri ike ịnwụ mmadụ. **Dị ka ekwuru na [https://esquire.ru/rules/6929-chulpan-khamatova/#part0 "Правила жизни Чулпан Хаматовой" na ''Esquire''] * Enwere m ike ịsị na [[egwu]] bụ otu n'ime ụdị nka kacha egosipụtara m. N'ezie, anaghị m arụ ọrụ ọkachamara, ọ bụ ezie na ọ na-arụ ọrụ dị ukwuu: ọ na-enyere m aka iche echiche dị iche iche ma chọọ ịnọgide na-adị ndụ. ** Dị ka e hotara na [https://www.mariinsky.ru/en/news1/interview1/interview_with_chulpan_khamatova/"N'ajụjụ ọnụ Chulpan Khamatova" na ''Mariinsky Theatre'' (28 February 2012)] * M na-agbalị ịbụ onye na-achị ọchị ma, ọ dị mwute ikwu, ruo n’ókè dị ukwuu na-adabere n’ike. ** Dị ka e hotara na [https://www.mariinsky.ru/en/news1/interview1/interview_with_chulpan_khamatova/"N'ajụjụ ọnụ Chulpan Khamatova" na ''Mariinsky Theatre'' (28 February 2012)] * Ịgbanwe ụwa maka mma na-abịa mgbe niile na mgbu, na ike ọgwụgwụ, na ụfọdụ mmetụta obi dị arọ nke ezighị ezi, na mgbidi a na-adịghị emebi emebi. Ma, dị ka ọ na-apụta, a na-enwekarị ọkụ ọkụ nke ga-egbuke egbuke n'oge ụfọdụ n'azụ okwu ọjọọ a, ị ga-agakwa n'ìhè a na-atụ anya na ị nwere ike kpọchie oghere na mgbidi ahụ wee banye n'ime ya. ** Dị ka e hotara na [https://www.fondpotanin.ru/en/press/news/fostering-leadership-online-talk-with-chulpan-khamatova/""Ịkwalite ndu": mkparịta ụka n'ịntanetị na Chulpan Khamatova" na ' 'Vladimir Potanin Foundation'' (7 Ọgọst 2020)] * A na m ahụlarị nsogbu ahụ ka ọ na-agbanwegharị n'okwu ụfọdụ nka, a ga-enwe egwuregwu, ikekwe ihe nkiri. N'ezie ngosi ihe nkiri. Dị ka ọ dị ịtụnanya, echere m na oge ndị a siri ike agbanweela ndị mmadụ nka, ọkachasị ndị na-eme ihe nkiri na ihe nkiri, bụ ndị na-enwetụbeghị mmasị n'ihe gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya ma na-agbalị mgbe niile ịnọpụ anya. Ma ugbu a, ha mabanyere ya ozugbo n'ihi ọnọdụ a siri ike. Ma echere m na a ga-enwe naanị karịa nke ahụ. ** Dị ka e hotara na [https://www.fondpotanin.ru/en/press/news/fostering-leadership-online-talk-with-chulpan-khamatova/""Ịkwalite ndu": mkparịta ụka n'ịntanetị na Chulpan Khamatova" na ' 'Vladimir Potanin Foundation'' (7 Ọgọst 2020)] *Achọghị m mgbanwe. N'otu aka ahụ, n'ihi na ndị isi aka ha dị ọcha ga-efeba na mgbanwe mgbanwe na agha ndị a niile. Echere m na nke a adịghị mma. Enweghị mgbanwe. Mee ihe niile nwere ike ime, mana ka ọ ghara ime nke a. N'akụkụ abụọ. M ga-ahọrọ [[North Korea]]. Achọghị m ịchụ àjà. Ọ pụtara na ụfọdụ ụzọ aghụghọ, ụfọdụ ahụmahụ, ụfọdụ amamihe adịghị maka ndị na-emegide ọchịchị a. Ọ gwụla. ** Na ihe kpatara o jiri kwado [[Vladimir Putin]] na [https://tvrain.ru/teleshow/sobchak_zhivem/chulpan_khamatova_ya_by_vybrala_severnuyu_koreyu_a_ne_revolyutsiyu-286479/ гЧулпан Хамато Nkeji" (June 7, 2012)] * Maka m, ihe kacha mkpa na agụmakwụkwọ bụ ịkụnye echiche nke ibu ọrụ. N'ihi na mgbe ị na-ahụ maka okwu gị, ọ ga-adịrị gị mfe ibi ndụ na ndụ a ma emechaa. Ọ bụrụ na ị na-ebi mgbe niile na-ekwu na onye ọ bụla ji gị ụgwọ, ọ bụ nnọọ nzuzu. **Dị ka ekwuru na [https://tvrain.ru/teleshow/sobchak_zhivem/chulpan_khamatova_ya_by_vybrala_severnuyu_koreyu_a_ne_revolyutsiyu-286479/ Чулпан Хаматова и еоть 17- вместное интервью (18 Ọktoba 2019)] A mụrụ m na [[w:Kazan|Kazan]], bụ́ isi obodo [[w:Tatarstan|Tatarstan]], n’oge ọchịchị Soviet mgbe a na-enweghị [[w:Tatar asụsụ | Tatar asụsụ]] …na enweghị omenala [[Muslim]] ọ bụla. Abụ m nwa Soviet na-enweghị oge gara aga, na-enweghị mgbọrọgwụ ezinụlọ m, n'ihi na n'oge ahụ, a machibidoro iwu ịkọwa ihe ọ bụla. ** Dị ka ekwuru na [https://variety.com/2020/tv/news/chulpan-khamatova-communist-backlash-zuleikha-1234627594/"Russia's Chulpan Khamatova on Stalinist Backlash Over'Zuleikha' (EXCLUSIVE)" na '' Ụdị dị iche iche '' (10 June 2020)] [[w:ig|Chulpan Khamatova|Chulpan Nailevna Khamatova]] [[q:en|Chulpan Khamatova|Chulpan Nailevna Khamatova]] {{DEFAULTSORT:Khamatova, Chulpan}} 8oduj83dhdpaytl52y8ja3lrj7wkc4w Mmịrị 0 3359 13859 13858 2023-07-14T14:13:11Z Senator Choko 24 /* Njikọ mpùgá */ wikitext text/x-wiki Mmịrị bụ ihe na-emekarị kemịkal, nke dị mkpa maka ụdị ndụ niile amaara. Na-ahụkarị ojiji mmiri na-ezo aka naanị na mmiri mmiri ụdị ma ọ bụ ala, ma ihe nwekwara ike siri ike steeti, ice, na gaseous steeti, mmiri vepo, na dị ka snow, foogu, igirigi na ígwé ojii. Mmiri mmiri na-ekpuchi 71% nke elu ụwa. A na-eji mmiri saa akwa, ịsa ahụ, ịsa ezé, wdg. ==Ihe e kwuru maka ya== *Ịnweta ebe nchekwa, nchekwa na nke zuru oke nke mmiri dị ọcha bụ ihe dị mkpa achọrọ maka nlanarị, ọdịmma na mmepe mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba nke mmadụ niile. N'agbanyeghị nke ahụ, anyị na-anọgide na-eme ka a ga-asị na mmiri dị ọcha bụ ihe bara ụba na-adịgide adịgide. Ọ bụghị. ** [[Kofi Annan]], UN Secretary-General, as quoted in ''Is the World Running Out of Water?'', [[w:Awake!|''Awake!'']] magazine, (22 June 2001) *'' Ọtụtụ puku mmadụ ebiwo n'enweghị [ịhụnanya], ọ bụghị onye na-enweghị mmiri.'' ** [[W. H. Auden]], "First Things First" (1956) * Mmiri zuru oke - ifufe gbara ọchịchịrị na-akwa ebili mmiri. <br> Nnụnụ ndị ahụ tara akpụ na-awakpo osisi. Nke a bụ akara aka anyị? <br> Ijikọ aka anyị n'oké osimiri - were nwayọ nwayọ, wee chee echiche: <br> Nke a bụ mmiri zuru oke, na-agafe m. ** [[w:Blue Oyster Cult|Blue Oyster Cult]] ''[[w:Club Ninja|Club Ninja]]'' ''Perfect Water'', written by Donald Roeser, Jim Carroll ==Njikọ mpùgá== * [[q:Water|Water]] na Wikikwootu bekee * [[w:Water|Water]] na Wikipidia bekee * [[w:ig:Mmịrị|Mmiri]] na Wikipidia Igbo 8i1pam9hcz1u637n7r5rgazxv98t31b Mkpochapụ 0 3360 13849 2023-07-14T14:04:40Z Lebron jay 36 #WikiForHumanRights2023 #AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki Na bayoloji na gburugburu ebe obibi, mkpochapụ bụ njedebe nke ihe dị ndụ ma ọ bụ nke otu ntule (taxon), na-ejikarị ụdị. A na-ewerekarị oge mkpochapụ dị ka ọnwụ nke onye ikpeazụ n'ime ụdị ahụ, ọ bụ ezie na ikike ịzụlite na ịgbake nwere ike ịla n'iyi tupu oge a. ==Ihe ndị e kwụrụ maka ya== *Anyị arụla ụlọ ngosi ihe mgbe ochie iji mee emume gara aga, wee nọrọ ọtụtụ iri afọ mụọ ndụ ndị mbụ. Ma ọ bụrụ na ihe niile a kụziiri anyị ihe ọ bụla, ọ bụ nke a: ọ dịghị ụdị na-adịru mgbe ebighị ebi. ** [[w:Kenneth Branagh|Kenneth Branagh]], ihe omume nke ikpeazụ ''[[w:Walking with Beasts|Walking with Beasts]]'' (2001) ==Njikọ Mpuga== * [[q: Extinction|Extinction]] na Wikikwootu bekee * [[w: Extinction|Extinction]] na Wikipedia Bekee q36wrzbi8qwhqfn4kzv8ggi0c7up65s Oria nfesa 0 3361 13854 2023-07-14T14:08:09Z 197.210.74.9 #AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 #WikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki Orịa nfesa bụ ọrịa na-efe efe nke gbasaworo na mpaghara buru ibu, dịka ọmụmaatụ ọtụtụ kọntinent ma ọ bụ n'ụwa niile, na-emetụta ọnụ ọgụgụ mmadụ buru ibu. ==Ihe ndi e kwuru maka ya== *Nke bụ eziokwu bụ na ọrịa na-efe efe na-akwụsị mgbe niile. Na ka ọ dị ugbu a, ọ dịtụbeghị mgbe ọgwụ mgbochi ekere òkè dị ukwuu n'ịkwụsị ha. (Nke ahụ apụtaghị na ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa anaghị arụ ọrụ dị oke mkpa n'oge a. Obere mmadụ ole na ole ga-anwụ site na Covid-19 n'ihi ha.). ** Helen Branswell, [https://www.statnews.com/2021/05/19/how-the-covid-pandemic-ends-scientists-look-to-the-past-to-see-the-future/ ”How the Covid pandemic ends: Scientists look to the past to see the future”], ''STAT'', (May 19, 2021) *Enweghị nnukwu ihe omimi gbasara ihe butere COVID-19 ọrịa na-efe efe ma ọ bụ ọrịa ọ bụla nke ọgbara ọhụrụ. Otu ihe omume mmadụ na-ebute mgbanwe ihu igwe na mfu ihe dị iche iche dị iche iche na-ebutekwa ihe egwu na-efe efe site na mmetụta ha na gburugburu anyị. Mgbanwe n'ụzọ anyị si eji ala eme ihe; mgbasawanye na mmụba nke ọrụ ugbo; na ahia na-adighi nma, mmepụta na oriri na-akpaghasị ọdịdị na ịbawanye mmekọrịta n'etiti anụ ọhịa, anụ ụlọ, ọrịa nje na ndị mmadụ. Nke a bụ ụzọ ọrịa na-efe efe. ** {{w|Peter Daszak}}, President of {{w|EcoHealth Alliance}} and Chair of the {{w|Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services|IPBES}} workshop, "[https://ipbes.net/pandemics Escaping the ‘Era of Pandemics’: Experts Warn Worse Crises to Come Options Offered to Reduce Risk]", 2020 * ọrịa na-efe efe na-eto eto na ahaghị nhata nke mmadụ ma ọ nweghị ike ịpụpụ na ọha mmadụ, akụ na ụba, ihe ọmụma na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ịdị adị mmadụ. ** Surya Gupta and [[Armin Rosencranz]], ''[https://www.jurist.org/commentary/2020/05/gupta-rosencranz-india-sustainable-dev-goals-covid19/ COVID-19, the Government’s Response, and India’s Sustainable Development Goals]'' (May 22, 2020), edited by Tim Zubizarreta, ''{{w|JURIST}} ==Njiko mpuga== *[[q:pandemic|pandemic]] na wikikwotu bekee *[[w:pandemic|pandemic]] na wikipidia bekee *[[w:ig:pandemic|pandemic]] na wikipidia igbo pptkwdw4ok3me89j1fgpxz24v3ql4pe Ọwa-isi 0 3362 13857 13855 2023-07-14T14:09:56Z Ennydavids 89 /* Njikọ mepụga */ wikitext text/x-wiki Nchegbu bụ ọnọdụ nke e ji amata, mmetụta mmetụta na akụkụ omume (Seligman, Walker & Rosenhan, 2001). Akụkụ ndị a jikọtara ọnụ iji mepụta mmetụta anyị na-amatakarị dị ka egwu, ụjọ, ma ọ bụ nchegbu. Nchegbu na-esochikarị mmetụta anụ ahụ dị ka obi mgbawa obi, ọgbụgbọ, mgbu obi, mkpụmkpụ ume, mgbu afọ, ma ọ bụ isi ọwụwa. Akụkụ ọgụgụ isi gụnyere atụmanya nke mgbasa na ụfọdụ ihe egwu. ==Ihe ekwuru maka ya== *Nchegbu bụ ọchịchọ maka ihe mmadụ na-atụ egwu, ọmịiko ọmịiko; nchegbu bụ ike mba ọzọ nke na-ejide onye ahụ, ma ọ pụghị ịdọpụ onwe ya na ya ma ọ chọghị, n'ihi na mmadụ na-atụ egwu, ma ihe ọ na-atụ egwu ọ chọrọ. Nchegbu na-eme ka onye ahụ ghara ịdị ike, na mmehie mbụ na-apụta mgbe niile na adịghị ike; ya mere o doro anya na ọ nweghị ajụjụ, mana enweghị nke a bụ ezigbo ọnyà. ** {{Søren Kierkegaard]], ''The Concept of Anxiety: A Simple Psychologically Orienting Deliberation on the Dogmatic Issue of Hereditary Sin'' (1980), p. 235, note 47}} ==Njikọ mepụga== *[[q:headache|headache]] na wikikwotu bekee *[[w:headache|headache]] na Wikipedia bekee *[[W:ig:ọwa-isi|ọwa-isi]] na Wikipedia Igbo l1hjd7f2jc8yt0n20b44pm26bjn43nf Ugwu 0 3363 13865 13864 2023-07-14T14:59:52Z Akwanwa1 460 /* Njiko mpuga */ wikitext text/x-wiki Ugwu bụ akụkụ dị elu nke ihe jikọrọ ọnụ nke ụwa, n'ozuzu ya nwere akụkụ mkpọda nke na-egosi nnukwu akwa akwa. Ugwu dị iche na ala dị larịị n'inwe oke ugwu, ma buru ibu karịa ugwu, na-agbagokarị ma ọ dịkarịa ala mita 300 (1000 ụkwụ) n'elu ala gbara ya gburugburu. Ugwu ole na ole bụ ugwu ndị dịpụrụ adịpụ, ma ihe ka ọtụtụ na-eme n'ugwu. ==Ihe e kwuru maka ya== *''[[Great]] ihe na-eme mgbe ndị nwoke na ugwu na-ezukọ<br/>Nke a abụghị Jostling in the Street eme ya. ** [[William Blake]], "Great Things Are Done" (c. 1807-1809), line 1. *Onye buru ụzọ zute ugwu ugwu na-acha anụnụ anụnụ<br/>ga-ahụ n'anya n'elu ugwu ọ bụla nke na-egosi ụdị agba,<br/>Ekele n'elu ugwu ọ bụla enyi maara nke ọma,<br/>Na-akụkwa ugwu ahụ n'uche ya. ** [[Lord Byron]], ''The Island'' (1823), Canto II, stanza 12. ==Njiko mpuga== * [[q: Mountain|Mountain]] na Wikikwootu bekee * [[w: Mountain|Mountain]] na Wikipidia bekee * [[w:ig:Ugwu|Ugwu]] na Wikipidia Igbo 0216w70ajf6ghmt2vm2v994hnf0dn9x Aja 0 3365 13867 2023-07-14T17:04:39Z Crown2022 398 Jiri 'Ala (terra, unyi, na, dị ka ọdabara, ala na ala) bụ ngwakọta nke ihe ndị dị ndụ, mineral, gas, mmiri mmiri na ihe ndị dị ndụ na-akwado ndụ. Ahụ nke ụwa bụ pedosphere, nke nwere ọrụ anọ dị mkpa: ọ bụ ihe na-eme ka ihe ọkụkụ na-eto eto; ọ bụ ụzọ nke nchekwa mmiri, ọkọnọ na ịdị ọcha; ọ bụ a nkowa nke Ụwa ikuku; ọ bụ ebe obibi maka ntule; ihe niile, n'aka nke ya, gbanwee ala. ==ihe Andi e kwuru make ya=...' kere ihü wikitext text/x-wiki Ala (terra, unyi, na, dị ka ọdabara, ala na ala) bụ ngwakọta nke ihe ndị dị ndụ, mineral, gas, mmiri mmiri na ihe ndị dị ndụ na-akwado ndụ. Ahụ nke ụwa bụ pedosphere, nke nwere ọrụ anọ dị mkpa: ọ bụ ihe na-eme ka ihe ọkụkụ na-eto eto; ọ bụ ụzọ nke nchekwa mmiri, ọkọnọ na ịdị ọcha; ọ bụ a nkowa nke Ụwa ikuku; ọ bụ ebe obibi maka ntule; ihe niile, n'aka nke ya, gbanwee ala. ==ihe Andi e kwuru make ya== Ala bụ nnukwu njikọ nke ndụ anyị, isi mmalite na ebe mmadụ niile. **[[Wendell Berry]], ''The Unsettling of America'' (1977). Ọ dịghị ihe ọzọ dị mkpa n'okike, ọ dịghị ihe ọzọ kwesịrị iche echiche, na ọ bụrụ na a ma ama ọkà ihe ọmụma na ndị ọkà okwu nke oge gara aga na-ekwupụta na ọrụ ugbo bụ kwesịrị azụmahịa nke a free nwa amaala (Cic. de off. I. 42.) ọ ga- bụrụkwa ihe ohiha kwesịrị azụmahịa maka ya ka ọ mata ala, na-enweghị nke ọrụ ugbo bụ ihe a ga-eche n'echiche. *** [[Friedrich_Albert_Fallou|Friedrich Albert Fallou]] (1862) ''Pedology or General and Special Soil Science Prospectus'', Dresden 1862. [http://books.google.com/books?id=ng8- 4sp4y39tk5opa1upeo0g7kri570lajx Oke ohia 0 3366 13868 2023-07-15T16:19:25Z 197.210.53.236 Jiri 'Oké ọhịa ==ihe ndị na e kwuru maka ya== Ọ bụ ezie na a na-ejikarị okwu ahụ bụ ọhịa eme ihe, ọ dịghị nkọwa zuru ụwa ọnụ a ghọtara nke ọma, nke a na-eji ihe karịrị iri na iteghete nkọwa nke ọhịa mee ihe gburugburu ụwa.Ọ bụ ezie na a na-akọwakarị oke ọhịa site na ọnụnọ osisi, n'ọtụtụ nkọwa, mpaghara enweghị osisi nwere ike ka na-ewere ya dị ka oke ọhịa ma ọ bụrụ na ọ na-eto eto n'oge g...' kere ihü wikitext text/x-wiki Oké ọhịa ==ihe ndị na e kwuru maka ya== Ọ bụ ezie na a na-ejikarị okwu ahụ bụ ọhịa eme ihe, ọ dịghị nkọwa zuru ụwa ọnụ a ghọtara nke ọma, nke a na-eji ihe karịrị iri na iteghete nkọwa nke ọhịa mee ihe gburugburu ụwa.Ọ bụ ezie na a na-akọwakarị oke ọhịa site na ọnụnọ osisi, n'ọtụtụ nkọwa, mpaghara enweghị osisi nwere ike ka na-ewere ya dị ka oke ọhịa ma ọ bụrụ na ọ na-eto eto n'oge gara aga, ọ ga-eto osisi n'ọdịnihu, ma ọ bụ na-akwado ya dị ka iwu. ọhịa n'agbanyeghị ụdị ahịhịa. Enwere nkọwa atọ sara mbara nke oke ọhịa a na-eji: nhazi, ojiji ala na mkpuchi ala. Nkọwa nchịkwa bụ aha iwu kwadoro, ma nwee ike ọ gaghị egosipụta ụdị ahịhịa na-eto n'elu ala; Enwere ike ịhọpụta mpaghara "oke ọhịa" n'ụzọ iwu kwadoro ọbụlagodi na enweghị osisi na-eto na ya. Nkọwapụta ojiji ala gbadoro ụkwụ na ebumnobi bụ isi e jiri ala ahụ mee ya. N'okpuru nkọwa nke iji ala eme ihe, ebe ọ bụla a na-ejikarị eme ihe, gụnyere ebe a kpochapụrụ site na owuwe ihe ubi, ọrịa, ọkụ, ma ọ bụ maka iwu okporo ụzọ na akụrụngwa, ka akọwara dị ka ọhịa, ọ bụrụgodị na enweghị osisi. Nkọwa nke ala na-akọwa oke ohia dabere na njupụta nke osisi, ebe mkpuchi osisi, ma ọ bụ mpaghara ala nke akụkụ obe nke ogwe osisi (mpaghara basal) na-ezute otu ọnụ ụzọ. Ụdị nkọwapụta a na-adabere na ọnụnọ osisi zuru ezu iji ruo ọnụ ụzọ, ma ọ bụ opekata mpe nke osisi na-etobeghị nke a na-atụ anya na ha ga-erute ọnụ ụzọ ozugbo ha tolitere. N'okpuru nkọwa nke mkpuchi ala, enwere mgbanwe dị ukwuu na ebe ebe a ga-egbutu dị n'etiti oke ọhịa, ọhịa na savanna. N'okpuru nkọwa ụfọdụ, iji were were dị ka oke ọhịa chọrọ nnukwu mkpuchi mkpuchi osisi, site na iri na isii ruo otu narị, nke na-ewepu oke ọhịa na savannas, nke nwere mkpuchi mkpuchi dị ala. Nkọwa ndị ọzọ na-ewere savanna dị ka ụdị ọhịa, ma gụnye mpaghara niile nwere oke osisi karịrị percenti iri na iteghete. A kọwapụtara ụfọdụ mpaghara osisi kpuchiri n'ụzọ iwu dịka mpaghara ọrụ ugbo, dịka ọmụmaatụ Norway spruce plantations, n'okpuru iwu ọhịa Austrian, mgbe a na-akụ osisi ndị ahụ dị ka osisi ekeresimesi ma dị n'okpuru otu ogo. my3dp3j0miwmbszhnx4f78wastsa1bf Mgbaghara 0 3367 13878 13877 2023-07-15T22:57:28Z Senator Choko 24 /* Njikọ mpùgá */ wikitext text/x-wiki Ime afọ ojuju bụ mmetụta nke afọ ojuju onwe onye n'ụdị ihe dị, nke na-egbochi ndị mmadụ ịgbalịsi ike. ==Ihe e kwuru maka ya== *Onye ahụ na-ahụ onwe ya ugbua na ngwaahịa echiche. O kpebiri ime onwe ya afọ ojuju na ha na iwere onwe ya onye nwere ọgụgụ isi. Ka ọ na-eche na enweghị ihe ọ bụla n'èzí onwe ya, ọ na-edozi nke ọma n'etiti ngwá ụlọ uche ya. Nke a bụ usoro nke ikpochapụ onwe ya. ** [[José Ortega y Gasset]], ''The Revolt of the Masses'', p. 69 *Enwere nnukwu dichotomy n'etiti ndị na-etolite na mwepu, nke, maka m, bara uru, na ndị na-eto eto nwere nnukwu ihe ùgwù nke na ọ na-ebute afọ ojuju na enweghị ọchịchọ ịjụ ajụjụ ma ọ bụ aka ma ọ bụ mee ihe ọ bụla dị ịrịba ama. **[[Glenn Greenwald]], in ''Snowden and Greenwald: The Men Who Leaked the Secrets'' (6 December 2013) *Ihe ịga nke ọma na-ebute afọ ojuju. Ime afọ ojuju na-ebute ọdịda. ** Attributed to Andrew S. Grove in: [[William J. Baumol]] et al (2007) ''Good Capitalism, Bad Capitalism, and the Economics of Growth''. p. 228 ==Njikọ mpùgá== * [[q: Complacency|Complacency]] na Wikikwootu bekee * [[w: Complacency|Complacency]] na Wikipidia bekee * [[w:ig: Mgbaghara|Mgbaghara]] na Wikipidia Igbo 3vd0v8osmf65v2zpfybbebpuec325nn Climate Change Action 0 3368 13886 13885 2023-07-24T06:09:39Z Senator Choko 24 /* Nkeji Mpùgá */ wikitext text/x-wiki (ma ọ bụ omume mgbanwe ihu igwe) na-ezo aka n'ọtụtụ mmemme, usoro, ngwa amụma na ihe ndị ọzọ nke na-achọ ibelata ogo mgbanwe ihu igwe mmadụ na-ebute na mmetụta ya. "Ihe omume ihu igwe ndị ọzọ" bụ ihe bụ isi nke mmegharị ihu igwe.[1] Enweghị ọrụ ihu igwe bụ enweghị ọrụ ihu igwe. ==Okwu ndị e kwuru maka ya== * Ọtụtụ ndị mmadụ na-etinye aka n'iwulite obodo ha ka ọ bụrụ ihe nchekwa. Anyị anaghị ahụ nke ahụ dị ka ihe mgba ọkụ. Anyị na-ahụ na dị ka ụzọ dị mkpa ịdị adị. ** [[Kobina Jerry Amokwandoh]], claimant. [https://www.teenvogue.com/story/radical-climate-action “Radical Climate Action: From Hunger Strikes to Lawsuits to Community Care”], “Teen Vogue”, (3 March, 2022). * Mgbe anyị lere anya na okpomọkụ nke oke osimiri na-ebili, carbon dioxide na-ebili na mbara igwe, na ihe ndị ọzọ, anyị maara na ha na-arịgo elu karịa ka enwere ike ịkọ maka ọdịdị ihu igwe ... Ihe ndị mmadụ (ga-emerịrị) bụ ịgbanwe àgwà ha na àgwà ha ... maka ọgbọ anyị na-abịa, anyị ga-eme ihe, na anyị ga-achọ nkwado gọọmentị. ** [[David Attenborough]], British natural history filmmaker and writer. [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/5012266.stm?ls “Attenborough: Climate is changing"], “BBC (British Broadcasting Corporation) News”, (24 May 2006). * Eziokwu ahụ bụ na onye agbata obi gị nwere ike ileba anya na mbara igwe gị wee jụọ gị ajụjụ nwere mmetụta karịa ịge ndị ọkachamara na TV. ** [[Brooke Betts]], VP U.S. Climate Campaign, Rare, no title, from ''Twitter'', (19 April, 2023). ==Nkeji Mpuga== * [[q: Climate Change Action|Climate Change Action]] na Wikikwootu bekee * [[w:Climate Change Action|Climate Change Action]] na Wikipidia bekee * [[w:ig:Omume mgbanwe ihu igwe|Omume mgbanwe ihu igwe]] na Wikipidia Igbo r5s5vl4rr0izcnbvuv4pzddgrpttkc2 Gbemisola oke 0 3369 13930 13898 2023-07-25T11:43:56Z Senator Choko 24 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Gbemisola Aderemi Aderinokun bụ onye Naijiria prọfesọ na Periodontology na Community Dentistry na Mahadum Ibadan. Ọ bụ osote osote Chancellor n'etiti 2015 na 2017. Ọ na-arụkwa ọrụ nchịkwa dị ka Dean, Faculty of Dentistry and Director, Center for Entrepreneurship and Innovation na University of Ibadan. ==Okwu ndị ọ kwụrụ== * Agụmakwụkwọ na-akwalite uto na mmepe na ọ ga-abụrịrị na etiti mba ọ bụla iji nwee ọganihu. ** [https://dailypost.ng/2015/08/08/university-of-ibadan-can-only-admit-3000-out-of-33000-applicants-dvc Prof Oke na-ekwu okwu na Education na afọ 2015]. * Ọ bụrụ na anyị enweghị ike igbo mkpa nke ndị anyị site na ọnọdụ ihu na ihu, mgbe ahụ anyị kwesịrị iji Open Distance Learning, ODL. ** [https://dailypost.ng/2015/08/08/university-of-ibadan-can-only-admit-3000-out-of-33000-applicants-dvc Prọfesọ Oke na-ekwu maka mmụta anya na afọ 2015]. * Ọ bụ ezie na ndị bara ọgaranya ga-etupụ ezé ha, karịsịa nke mbụ molar ga-ere ure, ndị bi n’ime ime obodo ga-enwekwa otu ezé ma ọ bụ ezé ihu n’ihi ọrịa chịngọm. ** [https://www.pulse.ng/news/local/arotiba-oke-akinboboye-what-you-must-know-about-your-teeth-experts-speak Prọfesọ Oke na-ekwu maka ọrịa chịngọm n'afọ 2015]. ==Njikọ mpùgá== * [[q:Gbemisola Oke|Gbemisola Oke]] na Wikikwootu bekee * [[w: Gbemisola Oke|Gbemisola Oke]] na Wikipidia bekee * [[w:ig: Gbemisola Oke|Gbemisola Oke]] na Wikipidia Igbo 36vkpr4inp1qsp1johlobnqwbv12av8 Jane Duncan 0 3370 14009 13932 2023-07-25T13:17:06Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Jane Duncan bụ onye mmụta, ọgụgụ isi ọha na onye na-akwado ọrụ na ngalaba nta akụkọ na Mahadum Johannesburg na South Africa. Ọ na-arụ ọrụ na okwu nnwere onwe mgbasa ozi ma bụrụ onye bụbu onye isi ụlọ ọrụ Freedom of Expression Institute na Johannesburg. ==Okwu ndị okwuru== * Obi abụọ adịghị ya na omume oriri mgbasa ozi ga-agbanwe nke ọma n'ọdịniihu, yana ịdabere na ịntanetị na-abawanye dị ka isi iyi ozi yana dịka ngwa nzikọrịta ozi. **[https://giswatch.org/en/focus-internet-and-human-rights-south-africa-interview-jane-duncan Ajụjụ ọnụ Duncan na ntinye anya n'ịntanetị] *Ikike ịntanetị adịghị mkpa dị ka ikike mgbasa ozi n'oge a, mana ohere ọ bụla nke ohere ozi nwere ụfọdụ anya kwesịrị ịghọta na ịntanetị ga-adị n'obi nke usoro mgbasa ozi n'ọdịnihu, na ha kwesịrị imeghari usoro nkwado ha site na itinye ihe ntanetị. **[https://giswatch.org/en/focus-internet-and-human-rights-south-africa-interview-jane-duncan Ajụjụ ọnụ Duncan na ntinye anya n'ịntanetị]. ==Njikọ mpùgá== {{Wikipedia}} * [[q: Jane Duncan|Jane Duncan]] na Wikikwootu bekee * [[w:ig: Jane Duncan|Jane Duncan]] na Wikipidia Igbo fjc1sm283z0i7ezpo1zvrvpeffluypl Goski alabi 0 3371 18476 18475 2024-03-18T14:18:36Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Goski Alabi|Goski alabi]] bụ onye [[w:Ghana|Ghana]] agụmakwụkwọ, ode akwụkwọ na ọchụnta ego. Ọ bụ onye guzobere Dean nke School Graduate Studies na Mahadum nke Ọkachamara Studies, Accra. Ọ bụ Onye isi ala nke Laweh Open University nke na-abụ ụlọ akwụkwọ mahadum mbụ enwetara ikike na Ghana na 2014. ==Okwu ndị O kwuru== * Ọ dịghị mkpa ka anyị na-akpa àgwà dị ka a ga-asị na ihe niile dị mma mgbe n'ezie na anyị ejighị n'aka na ebe ego ga-abịa maka nkwado ya mere ọ dị mkpa na dịka anyị na-anabata ya dị ka ezigbo amụma a ga-akwado. **[https://3news.com/free-shs-govt-realistic-sustainability-potential-failure-prof-alabi/] * ọ dị mkpa inwe nhazi n'etiti echiche nke njirimara onye ndu na nke ndị na-eso ụzọ, maka onye ndu iji mezuo ebumnuche ya. **[https://www.businessghana.com/site/news/general/167343/Prof-Alabi-urges-African-leaders-to-embrace-strategic-leadership] ==Njikọ mpùgá== * [[q: Goski alabi|Goski alabi]] na Wikikwootu bekee * [[w: Goski alabi|Goski alabi]] na Wikipidia bekee * [[w:ig: Goski alabi|Goski alabi]] na Wikipidia Igbo nsqgub0vg631k09frduoh26h88sy04e Adenike Oladiji 0 3372 13960 13921 2023-07-25T12:21:18Z Agbai Anita 458 wikitext text/x-wiki [[w:Adenike Temidayo Oladiji|Adenike Temidayo Oladiji]] (amuru ya na 27 Eprel 1968) bu nwa akwukwo Naijiria na osote osote nwanyi mbu nke Federal University of Technology Akure. Nhọpụta ya kwadoro site n'aka ndị kansụl na-achị isi nke ụlọ ọrụ ahụ na nzukọ pụrụ iche nke e mere na 13 May 2022. Ọ nọchiri prọfesọ Joseph Fuwape, onye oge ya kwụsịrị na Monday 23 May 2022. Tupu nhọpụta ya, ọ nwere ọkwa dị iche iche ma jee ozi na Kọmitii University na Mahadum Ilorin dị ka onyeisi oche na onye òtù. ==Ókwú ndị okwuru== *Dị ka mahadum nke nkà na ụzụ, anyị aghaghị ịdị njikere ịnagide ajụjụ ndị na-apụta bụ́ ndị anyị na-amaghị na a ghaghị ịza. Ahụmahụ COVID-19 gosiri na e nwere ọtụtụ ala ekpuchibeghi **[https://punchng.com/beautiful-brilliant-female-vice-chancellors/?amp Okwu mmeghe ya n'oge nhọpụta ya dị ka osote-chancellor nke Federal University of Technology Akure] 47mfsh2zhp0j7ignyxbc5omhce86m8r Uche Azikiwe 0 3373 14036 13958 2023-07-25T13:50:56Z Goodymeraj 432 I added link wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Uche Ewah Azikiwe|Uche Ewah Azikiwe]]''' (amụrụ n'abalị anọ n'ọnwa Febụarị afọ 1947) bu onye ọrụ agụmakwụkwọ, onye nkuzi na odee na Naijiria. Ọ bụ nwunye onye chịburu Naịjirịa mbụ bụ Nnamdi Azịkwe. Ọ bụ ọkammụta na ngalaba Educational Foundation, Faculty of Education na Mahadum Naijiria dị na Nsukka. N'afọ 1999, ahọpụtara ya ka ọ bụrụ otu onye na bọọdụ ndị isi n'Ọba ego gọọmenti etiti ala anyị (CBN). ==Okwu Ndi O Kwuru== *Ekwesịrị ka ụmụ nwanyị kwe ka ha rụọ ọrụ ha, ọrụ ha bụ inyere ụmụ nwoke aka ka ha wulite obodo n'ụdị ma ọ bụ ụdị ọbụla. **[https://www.dailypost.ng/2020/12/15/why-nigeria-is-crawling-ziks-wife-uche-others/ Na mmemme nguzobe nke Power Women Forum n'Enugwu] (abalị iri na ise n'ọnwa Disemba n'afọ 2020) *Ọ bụrụ na i leghara ụmụ nwanyị na onyinye ha anya, ị gaghị aga ebe ọ bụla, ọ dị ka a ga-asị na ị nwere ụkwụ abụọ ma ị na-agba naanị otu; ị gaghị aga ebe ọ bụla. **[https://www.dailypost.ng/2020/12/15/why-nigeria-is-crawling-ziks-wife-uche-others/ Òtù obodo anyị kwesịrị isi n'ahụ ụmụ nwanyị] *Mgbe m nwetara nzere mmụta nke mbụ m, o dere Oriakụ Uche Azikiwe (B.Edu) n'elu ya, iji gosi gị otú o si jiri ya kpọrọ ihe. Mgbe m nwetara nzere nke abụọ (masta), o dee B. English(Education), M. Education (Curriculum) n'elu ihe mkpuchi envelop. Omekwara otu ihe ahụ mgbe m nwetara nzere Ph.D m. Mgbe m nwetazuru ihe ndị ahụ niile, obi dị ya ụtọ nke ukwuu maka na o bubu ụzọ jụọ ma m ga-adịnwu ike inwetazu ihe ndị ahụ niile. Obi dị m ụtọ na ọ nọ ndụ mgbe m nwetara nzere Ph.D m n'afọ 1992. **[https://punchng.com/i-was-against-nnamdi-azikiwes-return-to-politics-in-the-80s-prof-uche-widow] Mgbe ọ na-ekwuputa ógó di ya, bụ Nnamdi Azikiwe nwụrụ anwụ gosipụtara óbì ụtọ ya maka úchú ọ dị n'igbaso agụmakwụkwọ 2019 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Uche Ewah Azikiwe]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Uche Ewah Azikiwe]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Azikiwe, Uche}} euql28wsv5usur1f5g1c4gjm7zuca9o Rosemond Aboagyewa Boohene 0 3374 13950 13935 2023-07-25T12:07:03Z Coronandukwe 468 I am creating page about Rosebond Aboagyewa Boohene wikitext text/x-wiki '''[[w:Rosemond Aboagyewa Boohene|Rosemond Aboagyewa Boohene]]''' bụ onye agụmakwụkwọ Ghana, onye ndekọ ego, onye nchịkwa mahadum na ọkammụta azụmaahịa nke ahọpụtara dị ka Pro Vice Chancellor nke Mahadum Cape Coast. ==Ihe ndị o kwuru== *Ụmụ nwanyị na-abụkarị ndị na-arụ ọrụ na mpaghara obere azụmaahịa, mana ọkwa agụmakwụkwọ na ahụmịhe njikwa ha dị ala karịa nke ndị ogbo ha nwoke. [https://rune.une.edu.au/web/handle/1959.11/2389?page=2 Rosemond on tracking the pathway] lfp5zxf9zx0kdedkany0xira1kdrdoe Monica Wilson 0 3375 14013 14001 2023-07-25T13:22:40Z Delight4b2 456 wikitext text/x-wiki [[w:ig:Monica Wilson|Monica Wilson]], nwa Hunter (3 Jenụwarị 1908 - 26 Ọktoba 1982) bụ ọkà mmụta gbasara mmadụ na South Africa, bụ onye prọfesọ nke mmụta gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Mahadum Cape Town. ==Okwu Ndi Okwuru== * M na-akọwa ihe ịga nke ọma site na ọdịmma m na ihe ùgwù nke ibi ndụ na-adabere na ọnọdụ nke jupụtara na nhọrọ na nnwere onwe nke nhọrọ ibi ndụ m dabere na ihe kacha mma maka m. **[http://voyagephoenix.com/interview/rising-stars-meet-monica-wilson-of-i-live-in-tucson-i-do-business-in-scottsdale/] * Abụghị m onye nzuzu, anaghịkwa m eleda ahụmahụ onye ọ bụla anya, naanị m n’onwe m ahụbeghị ịkpa ókè na echiche bụ́ na a chọghị m ebe a. **[https://www.ideastream.org/government-politics/2023-03-03/breaking-the-barrier-in-parma-monica-wilson-parmas-first-black-council-member] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} * [[q:Monica Wilson|Monica Wilson]] na Wikikwootu bekee * [[w:ig:Monica Wilson|Monica Wilson]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Wilson, Monica}} 5wfpy4jsf2gp2bazw3gblnek51mq0ko Ndudi Elumelu 0 3376 13955 13926 2023-07-25T12:14:11Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[W:Ndidi Godwin Elumelu|Ndidi Godwin Elumelu]](amụrụ ya na ọwa 23 Febụwarị n'afọ 1965) ọ bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria na-anọchite anya mpaghara Aniocha na Oshimili gọọmenti etiti n'ụlọ omebe iwu, ugbu a ọ bụ onye isi ndị nta nke ụlọ omebe iwu, na nwanne Tony Elumelu nke tọrọ. ==Okwu ndị okwuru== * Ka mba ahụ na-eme emume ụbọchị ọchịchị onye kwuo uche ya na June 12 nke afọ a, ọ dị mkpa na ndị Naijiria, ndị isi na ndị isi, na-agbaso omenala na ụkpụrụ ọchịchị onye kwuo uche ya nke ịha nhatanha, ikpe ziri ezi, ikpe ziri ezi nye mmadụ niile, nkwanye ùgwù, ndidi, nrubeisi n'iwu iwu na ịkwanyere uche ndị mmadụ ùgwù. * Ọ bụ ihe mmụta ikwu na ihe ndị a bụ ihe ndị dị mkpa maka mba dị n’otu, kwụsie ike, udo, ntụkwasị obi na akụ na ụba nke anyị niile chọrọ. * A na m arịọ ndị Naijiria ka ha nọgide na-enwe udo, ịdị n'otu, na ndị na-erube isi n'iwu ka anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ n'olileanya nke mba ka mma nke na-agụsi anyị ike maka ya. === "Elumelu tasks ndú na ụkpụrụ nke ochichi onye kwuo uche" (2023) === :<small>[https://www.vanguardngr.com/2023/06/june-12-elumelu-tasks-leaders-on-tenets-of-democracy/ "Elumelu tasks leaders on tenets of democracy"], "Vanguard" (June 12, 2023)</small> 7yuyfrnrjmkmwti9i1fnrdy67egicjv Rachel Baard 0 3377 13924 13919 2023-07-25T11:38:41Z Senator Choko 24 /* Okwu ndị ọ kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} Rachel Sophia Beard bụ ọkà mmụta okpukpe South Africa. Kemgbe afọ 2019, ọ bụ onye enyemaka Prọfesọ nke Theology na Ethics na Union Theological Seminary na Richmond, Virginia, US Akwụkwọ mbụ ya, Mmekọahụ na Sin-Talk: Mkparịta ụka Feminist na Ọnọdụ mmadụ (2019) meriri 2020 Andrew Murray / Desmond Tutu Nrite Akwụkwọ. Ebe nchọcha ya gụnyere usoro mmụta mmụta usoro na nke na-ewuli elu, ụkpụrụ gbasara nkà mmụta okpukpe, na nkà mmụta okpukpe nwanyị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ==Okwu ndị ọ kwuru== * Anyị bi n’oge dị iche karịa ka anyị biri n’otu afọ gara aga. Ọ dị m ka ya bụrụ na anyị nọdụrụ ala ebe a na-ekwu maka ụwa akụkọ ifo dystopian, na otú obi dị anyị ụtọ na anyị ebughị n'obi. **[https://www.upsem.edu/newsroom/dr-rachel-baards-new-book-argues-for-feminist-critique-and-retrieval-of-sin-talk/] * Echiche Ndị Kraịst banyere mmehie - ntụpọ ahụ jọgburu onwe ya na isi ahụmahụ mmadụ na-enye otu n'ime ngwá ọrụ kachasị mma maka ịghọta ihe ọjọọ nke mmekọahụ, nna ochie, na okwu mmehie n'onwe ya. **[https://www.upsem.edu/newsroom/dr-rachel-baards-new-book-argues-for-feminist-critique-and-retrieval-of-sin-talk/ nkwenye nke mmehie site na Rechel] ==Njikọ mpùgá== * [[q: Rachel Baard|Rachel Baard]] na Wikikwootu bekee * [[w: Rachel Baard|Rachel Baard]] na Wikipidia bekee * [[w:ig: Rachel Baard|Rachel Baard]] na Wikipidia Igbo nq3wcmjftqku3697srzltytuyml59rq Rabia Salihu Sa'id 0 3378 13962 13934 2023-07-25T12:24:28Z PassionateLibrarian 159 wikitext text/x-wiki '''[[w:Rabia Salihu Sa'id|Rabia Salihu Sa'id]]''' (amuru na Eprel 21, 1963) bu ọka mmụta fiziks onye Naijiria, ọka mmụta nke ikuku na mbara ihu igwe, na onye nyocha na Mahadum Bayero nke dị na Kano. Ọ na-eme nyocha na ikuku na mbara igwe fiziks, urughuru fiziks, na ngwa eletrọnịkị. Sa'id bụ onye nkwado na onye ndu maka ụmụ agbọghọ na sayensị na Visiola Foundation nakwa Peace Corps; oso were bido Nigeria Association of Women Physicists. ==Okwu Ndị Okwuru== *Kwa ụbọchị, mahadum m na-enye m ọkụ eletriki naanị awa anọ. Enweghị m ike ime nyocha n'ime awa anọ! ** [https://www.npr.org/sections/goatsandsoda/2015/02/17/386549295/tough-as-nails-women-scientists-rise-up-in-nigeria Ọka mmụta na-ekwu okwu maka ụbọchị ya na mahadum na 2015]. jskgbp4pkemiv8473trjlquw7j9k7m3 Patricia McFadden 0 3379 14007 13983 2023-07-25T13:14:42Z Viva33 73 Mepụtara ihe ọhụụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Patricia McFadden|Patricia McFadden]]'''(amụrụ 1952) bụ onye nwanyị Afrịka radical, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, onye edemede, onye nkuzi na onye mbipụta sitere na eSwatini.Ọ bụkwa onye ndọrọndọrọ na ọkammụta rụrụ ọrụ n'òtù mgbochi apartheid ihe karịrị afọ iri abụọ. ==Okwu Ndị Okwuru== *Mba mba niile bụ ngosipụta echiche nke na-achịkọta ọnụ ọgụgụ mmadụ buru ibu iji guzogide usoro mmegbu, nke na-achị achị, na ntinye aka. **[https://capiremov.org/en/interview/patricia-mcfadden-african-women-have-fought-for-freedom/ Part of her replies when she was talking about her feminist trajectory snd how it began] *Ndị inyom na-emepụta asụsụ ọhụrụ mgbe niile. Asụsụ na-achị achị ezughị oke ikwu ihe anyị chọrọ ikwu na ime ihe anyị chọrọ ime. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Patricia McFadden|Patricia McFadden]] na wikikwootu bekee [[w:ig:Patricia McFadden|Patricia McFadden]] na Wikipedia Igbo {{DEFAULTSORT:,Patricia McFadden }} 4lxocfhquojkec3sva4o7bu8d9kuvze Mary Okwakol 0 3380 13953 13922 2023-07-25T12:11:05Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki [[w:Mary Okwakol|Mary Jossy Nakhanda Okwakol]]''' (amụrụ 1951) bụ [[Uganda]]n [[w: prọfesọ mahadum|ọkachamara mahadum]], [[w:Academic Administration|onye nchịkwa agụmakwụkwọ]], [[w:zoologist|zoologist]] na [[w:community] Ọ bụ [[w:chairman|oche oche]] nke [[w:Uganda National Examinations Board|Uganda National Examinations Board]]. O nwetara nzere [[w:Bachelor of Science|Bachelor of Science]] (BSc) na [[Zoology]], nwetara na 1974, site na [[w:Makerere Univesity|Makerere University]], mahadum kacha ochie na [[w:East Africa|East Africa]]. O nwekwara nzere Master of Science (MSc), na Zoology, nwetara na 1976, nakwa na Mahadum Makerere. Ọkwa ya [[w:Doctor of Philosophy|Doctor of Philosophy]] (PhD) na Zoology enwetakwara na Mahadum Makerere, na 1992. ==Okwu Okwuru== * Agụmakwụkwọ bụ isi ihe na-enye ike na mmepe. Dịka ndị nkuzi, ọrụ anyị abụghị naanị ịnyefe ihe ọmụma, mana iwulite ntụkwasị obi, ikike iche echiche siri ike, na mmetụta nke ibu ọrụ n'ime ụmụ akwụkwọ anyị. ** [https://www.independent.co.ug/higher-institutions-of-learning-to-open-after-three-months-circular/ "Higher institutions of learning to open after three months"], The Independent (January 28, 2021) h05tfudt3ntenimtp7bay1m9ewpgoii Bonang Matheba 0 3381 13927 2023-07-25T11:41:38Z Timzy D'Great 20 Keputara ịhụ ọhụụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Bonang Matheba''' (amụrụ 25 Jụn 1987), bụ onye South Africa nwetara ihe nrite Televishọn, agwa redio, onye na-eme ihe nkiri na ụdị mgbasa ozi ọha. Amụrụ ya na Mahikeng, North West, amaara ya maka nka ngosi ya nke ọma na olu mbinye aka ya. Matheba gosipụtara ihe ngosi egwu SABC 1 LIVE (nke a na-akpọ Live Amp ugbu a) nke mere ka a mara ya nke oma n'ụlọ ọrụ ahụ. A makwaara ya maka ịbụ onye isi ojii South Africa nke izizi gosipụtara na ọtụtụ akwụkwọ akụkọ. ==Ihe ndị o kwụrụ== * Jiri ịhụnanya kwughachi ịkpọasị. Were obiọma gbuo ha ma jiri ihe ịga nke ọma lie ha. ** [https://www.goodreads.com/en/book/show/35387732-from-a-to-b] * Ị nwere ike ime ya. Naanị na ị ga-eteta n'ụtụtụ ** [https://www.youtube.com/watch?v=GZ7JxqTN8KI] * N'ịbụ nwanyị dị ike, Matheba na-agwa Forbes, "pụtara na ị mepụtara akụkọ nke gị. Ọ pụtara na ị siri ike ime mkpebi nke onwe gị, nweere onwe ya na imebi ọnọdụ ndị mmadụ guzobere maka ụmụ nwanyị. [https://www.globalcitizen.org/en/content/50-powerful-women-africa-forbes-magazine/ Matheba na-agwa Forbes ihe na-eme nwanyị ka o sie ike] ==Njikọ Mpụga== * [[w:Bonang Matheba|Bonang Matheba]] na Wikipidia bekee. * [[q:Bonang Matheba|Bonang Matheba]] na Wikikwotu bekee. sq0c38t5c3ryv6s2s0e9d2vqciyv7rl Naledi Pandor 0 3382 13947 13942 2023-07-25T12:03:58Z Onyinye Judith 467 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki Grace Naledi Mandisa Pandor (née Matthews; amụrụ ya na 7 Disemba afọ 1953) ọ bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa, onye nkuzi na agụmakwụkwọ na-eje ozi dị ka onye minista na-ahụ maka mmekọrịta mba ụwa na imekọ ihe ọnụ kemgbe afọ 2019. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu nzuko omeiwu (MP) maka African National Congress (ANC) kemgbe afọ 1994. ==Okwu ndị o kwuru== * Anyị kwenyere na ikike mmadụ kwesịrị ịdịịrị onye ọ bụla n'otu aka ahụ ọ bụghị maka ụfọdụ, na ọ bụrụ na anyị na-ekwu na anyị kwadoro nnwere onwe, ikike mmadụ, na ọchịchị onye kwuo uche ya, ọ pụtaghị otu obodo ma ọ bụ ndị mmadụ. Ọ pụtara ihe niile. Ya mere, anyị na-agbalị ịghọta echiche ahụ. **[https://www.cfr.org/event/conversation-minister-naledi-pandor-south-africa-0 Ebumnuche nke South Africa-U.S. Mkparịta ụka Strategic na ihe a na-atụ anya na mmekọrịta ahụ] * Ndị ojii na-abụkarị ndị pere mpe n'ime mpaghara akụ na ụba siri ike. Ha enweghị ala. Ha enweghị oke na azụmaahịa. Yabụ na anyị ga-agbanwe nke ahụ n'ihi na anyị enweghị ike ibi ndụ n'akụkọ ihe mere eme ebe ihe ka n'ọnụ ọgụgụ dara ogbenye ruo mgbe ebighị ebi **[https://www.cfr.org/event/conversation-minister-naledi-pandor-south-africa-0 Azịza ya mgbe a jụrụ ya ka gọọmentị South Africa si ewulite na ike nke gọọmentị US, gọọmentị South Africa — na-eme ka itinye ego na ngalaba nke onwe.] nc0z32djjors4rm0d260pmk0e58i4lj Chioma agomo 0 3383 15167 13963 2023-10-18T13:47:20Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} Chioma Kanu Agomo (1 Maachị 1951) bụ prọfesọ iwu nke Naijiria na Mahadum Lagos nwere ọkachamara na Iwu nkwekọrịta, iwu ụlọ ọrụ, iwu mkpuchi na okike na iwu. ==Okwu Okwuru== *N'uche nke m, anyị enweghị ike ikewapụ agụmakwụkwọ gbasara iwu na usoro agụmakwụkwọ izugbe, yana ihe ndị ọzọ na-emetụta nkuzi na mmụta. ** [https://guardian.ng/features/no-matter-who-is-in-power-corruption-will-still-flourish-says-prof-agomo] Prof Agomo speak on legal education in 2021. *Ọrụ iwu bụ nke nwere ụkpụrụ omume siri ike. E wezụga nke ahụ, ọ na-abụ akụkụ nke usoro ọmụmụ nke Ụlọ Akwụkwọ Iwu Naijiria. ** [https://guardian.ng/features/no-matter-who-is-in-power-corruption-will-still-flourish-says-prof-agomo] Prof Agomo speak on ethics in legal profession in 2021. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Agomo, Chioma Kanu}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} fxq2sdrt1coma1ehtt89ak2j6hptxf8 Ingrid Andersen 0 3384 13951 2023-07-25T12:09:43Z GiftyO 469 Jiri 'Ingrid Andersen (amụrụ 1965) bụ onye na-ede uri South Africa ==Ihe ndị o kwuru== *Anyị na-ebi n'oge mgbanwe teknụzụ na-ama anyị aka ịnọgide na-adị mkpa kwa ụbọchị. Andersen na mkpa nke teknụzụ. Obi abụọ adịghị ya na ike ịntanetị na-enye nkezi mmadụ na-ama ụdị ndị nche ọnụ ụzọ niile aka maka mma ma ọ bụ njọ. Ndị mmadụ nwere ike itinye aka n'ịkọ akụkọ site na foto / vidiyo ekwentị na ihe nzuzo nke...' kere ihü wikitext text/x-wiki Ingrid Andersen (amụrụ 1965) bụ onye na-ede uri South Africa ==Ihe ndị o kwuru== *Anyị na-ebi n'oge mgbanwe teknụzụ na-ama anyị aka ịnọgide na-adị mkpa kwa ụbọchị. Andersen na mkpa nke teknụzụ. Obi abụọ adịghị ya na ike ịntanetị na-enye nkezi mmadụ na-ama ụdị ndị nche ọnụ ụzọ niile aka maka mma ma ọ bụ njọ. Ndị mmadụ nwere ike itinye aka n'ịkọ akụkọ site na foto / vidiyo ekwentị na ihe nzuzo nke ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ghe oghe maka mmadụ niile ịhụ site na WikiLeaks; ma n'otu oge ahụ, onye nwekwara ike ịgụ nauseating ịkpọasị na-ekwu, ajọ mbunobi na-amaghị echiche na online fora na ozi ọma page ikwu ụlọ ọrụ. Na, n'eziokwu, ohere ahụ mepere emepe bụ mma agha ihu abụọ. **[https://dyehardinterviews.blogspot.com/2011/02/ingrid-andersen-interview.html?m=1] Andersen na mkpa nke teknụzụ More about this source textSource text required for additional translation information {{Wikipedia}} r7hjvl16fdjfjkka83qxmysgpx81gsu Nicky Newton King 0 3385 13959 13952 2023-07-25T12:20:51Z Chiernest 452 wikitext text/x-wiki Nicky Newton-King (amụrụ 1966) bụ onye ọka iwu na-ahụ maka ego na nchekwa nchekwa yana nwanyị mbụ w; Onye isi nchịkwa na akụkọ afọ 125 nke mgbanwe ngwaahịa Johannesburg (JSE). ==Okwu Okwuru== *N'ime ọnwa ụmụ nwanyị, a ga m anabata njikọ aka otu ma ọ bụ abụọ, dịka ohere maka ndị mmadụ ịjụ m ajụjụ ndị ha na-enwetaghị ohere ịjụ," ka ọ na-ekwu. “Ụfọdụ ndị anaghị ahụ m anya; ha ga-ahụ m naanị na akwụkwọ akụkọ ma ọ bụ na telivishọn ma ọ bụ na-anụ m na redio, na ha nwere ajụjụ niile site: 'kedu ka ndụ gị dị ka' 'ị ga-abụ mgbe niile CEO' 'kedu ka ụbọchị gị dị ka'. Ajụjụ ndị a abụghị ihe ị na-agụ n'akwụkwọ akụkọ, ma ozugbo ị dị ka onye ndu nwanyị ịza ụdị ajụjụ ndị ahụ, ọ na-aghọ ọchịchọ maka ndị ọzọ. Ị na-akwatu ihe mgbochi. Ọ bụghị naanị ọchịchọ, ọ bụ ọchịchọ a ga-enweta. Ndị mmadụ na-ahụ na e nwere onye nọ ebe ahụ - onye ahụ emeela ihe ndị a iji mee nke ahụ, na ndụ onye ahụ na-eche ma dị ka ndị a ... **[https://www.ince.co.za/5-minutes-with-nicky-newton-king/] 5 minutes with Nicky Newton King 0fjs1v95hr12wl1a8lqq8wnwpt2fg84 Lilian Salami 0 3386 13956 2023-07-25T12:14:20Z Coronandukwe 468 Jiri '[[w:Lilian IMuetininyan Salami|] Lilian IMuetininyan SalamiAmụrụ 8 Ọgọstụ 1956) bụ onye isi ala nke Mahadum nke National Plan 2019. Ọ bụ onye isi ala nke na-azụlite (Niapa), Ondo, Nigeria.' kere ihü wikitext text/x-wiki [[w:Lilian IMuetininyan Salami|] Lilian IMuetininyan SalamiAmụrụ 8 Ọgọstụ 1956) bụ onye isi ala nke Mahadum nke National Plan 2019. Ọ bụ onye isi ala nke na-azụlite (Niapa), Ondo, Nigeria. crimb1lxloe7dp3jktsa4guvj6nhi7t Miriam Altman 0 3387 13966 13964 2023-07-25T12:29:51Z GiftyO 469 N'ebe ihu wikitext text/x-wiki [[wMiriam Altman bụ onye na-ahụ maka akụ na ụba South Africa, onye ọchụnta ego, onye na-elekọta mmadụ, na onye na-ahụ maka atụmatụ. Altman gụrụ gbasara mmụta Economics na Mahadum McGill ebe o nwetara nzere bachelọ na afọ 1984. O wee nweta M.Phil na Economics na Cambridge na Ph.D. na Economics sitere na Mahadum Manchester na afọ 1989 na 1996 n'otu n'otu. ==Okwu Okwuru== bụ onye nkuzi n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị NYC wee chọpụta na ọgbaghara bụ nnukwu nsogbu site n'ụbọchị mbụ m guzoro n'ihu ụmụ akwụkwọ m. Achọpụtara m na ndị nne na nna, onye mmekọ dị mkpa iji nyere ụmụaka aka na klas, anaghị enwekarị ihe ọmụma, ndị nne na nna na-ekere òkè dị ukwuu na agụmakwụkwọ ma e wezụga anyị bụ ndị nkuzi. *[https://notationcapital.medium.com/our-investment-in-kinvolved-an-interview-with-founders-miriam-altman-and-alexandra-meis-98320be1125f Mariam on role parent play in education] . 4e96pgicjktyqbkbm3tj2cyrmb8yerc Florence Obi 0 3388 13970 13968 2023-07-25T12:38:21Z Ennydavids 89 wikitext text/x-wiki Florence Banku Obi bụ onye Naijiria gụrụ akwụkwọ, ode akwụkwọ na prọfesọ nke agụmakwụkwọ nwere ọkachamara na akparamaagwa na agụmakwụkwọ mkpa pụrụ iche. Ọ bụ 11th substantive osote-chancellor nke University of Calabar na mbụ nwaanyị osote Chancellor kemgbe mmalite nke ụlọ ọrụ. Mgbe a họpụtara ya dị ka VC ọhụrụ, Ovie Omo-Agege onye oche ọgbako Senati na iwu-ala, kọwara Prof. Obi dị ka "astute mmụta icon." Ọ bụbu osote osote chancellor, ndị gụrụ akwụkwọ na kọmishọna na-ahụ maka ihe gbasara ụmụnwaanyị na steeti Cross River. Ọ bụ onye na-azọ ọkwa na ntuliaka VC nke afọ 2015 mana a họpụtaghị ya ruo n'afọ 2020 mgbe ọ ghọrọ nwanyị mbụ a họpụtara. N'afọ 2007, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ahụ maka mmepe mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye otu kansụl Executive, Cross River Steeti. ==Okwu Okwuru== *N'ikwu okwu na UniCal Chapel of Redemption, Calabar na "Ụmụ nwanyị Bilie ma buru ibu ọrụ nye mba". Anyị na-ekepụta ajọ mbunobi site na nwata mgbe anyị malitere ịgwa ụmụ anyị ọrụ ndị a na-achọ maka ụmụ nwoke na nke ụmụ agbọghọ. ** [https://www.premiumtimesng.com/news/top-news/568334-asuu-holds-protest-over-unpaid-salaries.html?tztc=1] Speaking on revitalizing the university system qrqhlj750owvgv0amteob8duyxh60w5 Tejumade alakija 0 3389 14003 13999 2023-07-25T13:07:39Z Bibisuccess 397 /* Njiko mpuga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} """Tejumade Alakija""" (17 Mee 1925 – Ọgọst, 2013) bụ onye ọrụ bekee nke Naijiria bilitere ka ọ bụrụ nwanyị mbụ onye isi ndị ọrụ obodo Oyo State. ==O kwu ndi okwuru== *Obodo ọ bụla nwere nsogbu dị iche iche ha ga-eme; M na-eche, Otú ọ dị, na Nigeria ọ na-adịrị anyị mfe ịta nsogbu anyị na-edu ndú. N'agbanyeghị nke ahụ, m ga-arụ ụka na ndị a na-edu na-ekerekwa òkè. Ka anyị laghachi azụ, ma ọ bụrụ na anyị nwere ike, banye n'akụkọ ihe mere eme nwa oge… Ihe ọkụkụ mbụ nke idu ndú na obodo a dị oke mkpa, na-apụta n'oge dị oke egwu na mba anyị mgbe anyị nwetara nnwere onwe site na Great Britain. Otu ndị ndú a ji ọrụ ha kpọrọ ihe, otú ahụkwa ka ụmụ amaala mere. N'ụzọ dị mwute, kemgbe ahụ, ọ dị ka anyị tụfuru ihe dị mkpa na usoro iwu obodo nke anyị enwebeghị ike nwetaghachi. **[http://magazine.biafranigeriaworld.com/chinua-achebe-foundation-blog/achebe_interview_series/2005/10/03/mrs_tejumade_alakija_in_conversation_with_toluwanimi_olujimi.php] Tejumadeade on Nigeria problems. *Ọ bụrụ na anyị chọrọ ịzụlite ngalaba ọrụ ugbo dịka ọmụmaatụ, ekwesịrị inwe mkpebi gbasara ihe a ga-akụ mkpụrụ ego, nke a ga-abụkwa isi na mpaghara ụfọdụ ozugbo enwere nkwekọrịta ịmalite mbupụ. **[http://magazine.biafranigeriaworld.com/chinua-achebe-foundation-blog/achebe_interview_series/2005/10/03/mrs_tejumade_alakija_in_conversation_with_toluwanimi_olujimi.php] Tejumolade on resolving agricultural issues. *Ndị otu n'ozuzu kwesịrị ijide ndị nkuzi ma ọ bụ ndị ọrụ nyocha ma ọ bụrụ na ha ere akwụkwọ ajụjụ tupu ule, yana ndị nne na nna ma ọ bụ ụmụ akwụkwọ na-eri nri ọjọọ a site na ịzụrụ ha. **[http://magazine.biafranigeriaworld.com/chinua-achebe-foundation-blog/achebe_interview_series/2005/10/03/mrs_tejumade_alakija_in_conversation_with_toluwanimi_olujimi.php] Alakija on Nigeria's education system. ==Njiko mpuga== {{Wikipedia}} * [[q:Tejumade Alakija|Tejumade Alakija]] na wikikwootu bekee * [[w:Tejumade Alakija|Tejumade alakija]] na Wikipidia bekee * [[w:ig:Tejumade Alakija|Tejumade Alakija]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Tejumade, Alakija}} tfzjleqfzxstzphgqpwbhexl6xllzpm Iphigenia Efunjoke Coker 0 3390 14022 14018 2023-07-25T13:33:19Z Suzzappranco 471 wikitext text/x-wiki {{databox}} Iphigenia Efunjoke Coker (1924–2019) bụ onye nkuzi Naijiria site n'afo 1963 ruo afo 1977. O bụ onye isi ụlọ akwụkwọ Queen's College di na Legọs, onye mbụ bu onye Naijiria jiri ọkwa ahụ. ==Ihe Ndi O Kwuru== *A gwara m na ọ dịghị ihe jikọrọ mu na ememme ahụ ma e wezụga ịnọ na ya. Ụmụ agbọghọ m eburula m ụzọ. [https://www.tapatalk.com/groups/naijapositive/iphigenia-e-coker-1st-nigerian-principal-of-queen--t1152.html] Okwu Coker Kwuru na mmemme ncheta omumu nke afo iri asato emere n'afo 2004. *M na-achọkarị ịbụ onye nkụzi. Enweghị m mmasị n'ego maọbụ ụgbọ ala. Naanị ihe m nwere mmasị bụ ịkụziri ndị na-eto eto ihe na ịzụ ha. [https://www.tapatalk.com/groups/naijapositive/iphigenia-e-coker-1st-nigerian-principal-of-queen--t1152.html] Coker n'okwu oKwuru na inwe mmasị maka nkuzi n'afo 2008 ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Iphigenia Efunjoke Coker]] dgt9wlv1xiz6uqpo4l9gre87s4gl0gn Folawe Omikunle 0 3391 14082 14081 2023-07-26T08:29:43Z Goodymeraj 432 /* Ihe Ndi O Kwuru */ wikitext text/x-wiki '''[[w:Folawe Omikunle|Folawe Omikunle]]''' gụrụ akwụkwọ na Mahadum Babcock ma nweta nzere bachelọ na iwu mba ụwa na igbaso ụkpụrụ (Bachelor of Law and Diplomacy) n'afọ 2008. Mgbe o nwetachara nzere Mastas ya (Masters Degree) site na Diplomatic Academy of London, Mahadum Westminster n'afọ 2010, ọ laghachitara Naijiria wee were ọkwa dị ka onye isi nchịkwa ụlọ akwụkwọ na Kradle Academy, Montessori Pre-school dị na Legọs Naijiria. N'afọ 2015, Folawe sonyeere ụlọ ọrụ Teach For Nigeria dịka onye Nlekọta Mmemme na mmalite ya. Ọ gbanwere ngwa ngwa ịghọ nnukwute onye isi ụlọ ọrụ ahụ n'afọ 2016, na-eduzi mmalite, atụmatụ, na òtútó nke ụlọ ọrụ ahụ; ịzụlite mmekọrịta nye ndị isi ihe metụtara; ichụ nta ego; nakwa ịnọ n'isi ụgbọ nke mmepe ụlọ ọrụ ahụ. N'afọ 2017, a kpọrọ Folawe dịka ótù n'ime ndị Naijiria na-eto eto dị ótù narị n'ọnụ ọgụ ndị ùdé ha kachasị èdé na Naijiria, bụ nkwanye ùgwù nke na-ahụta ahụmahụ ya na ntinye aka ya na mmepe mmekọrịta mmadụ na ibe ya. O nyefeela ndụ ịrụ ọrụ ya niile dịka onye ọkachamara n'ịlụso ihe ịma aka mgba niile dị na ngalaba agụmakwụkwọ na Naịjirịa ọgụ. ==Ihe Ndi O Kwuru== * Ọ bụrụ na anyị ga-edozi ụfọdụ nsogbu ọrụ anyị kacha njọ, ọ ga-abanye wee hụ na onye ọbụla na-ahapụ obere obodo na ọ bụ n'efu na ebe ahụ anyị enweghị ike iwepụ ọ̀kàrà ọnụ ọgụ ndị bi n'ụwa anyị bụ ụmụ nwanyị n'ihi na ikpochapụ ha n'ọkwá ọchịchị na-amalite site na naanị ozi wee malite n'ịkụzi ihe. **[https://www.womenemerging.org/blog/ Ajụjụ ọnụ agbara Folawe-Omikunle] * Nkà na ụzụ pụrụ inye aka weta òtútó n'ụzọ a na-agaghị akọwanwu, mana ọ bụghị ma ọlị ihe ngwọta n'onwe ya iji dozie nsogbu nile nke kọntinent ahụ. **[https://profuturo.education/en/observatory/talks/how-to-change-the-destiny-of-a-continent-through-education/] Folawe Omikunle n'okwu o kwuru n'ụzọ a ga-esi agbanwe akaraaka kọntịnentị anyi ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Folawe Omikunle|Folawe Omikunle]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Folawe Omikunle|Folawe Omikunle]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Omikunle, Folawe}} g4lrtnn7ic3yjp9svv1n2qgpsf5yyyv Funke Abimbola 0 3392 13977 2023-07-25T12:48:42Z Onyinye Judith 467 Jiri 'Funke Abimbola na afọr (1974) MBE, bụ nwanyị ọchụnta ego na onye ọka iwu Naijiria. Ọ na-akwado maka ikewapu n'ofe UK ọha na-elekwasị anya kpọmkwem na ọrụ iwu.' kere ihü wikitext text/x-wiki Funke Abimbola na afọr (1974) MBE, bụ nwanyị ọchụnta ego na onye ọka iwu Naijiria. Ọ na-akwado maka ikewapu n'ofe UK ọha na-elekwasị anya kpọmkwem na ọrụ iwu. iim3q5gkjkus9fx0n2846gbkrd1n0ks Margie Orford 0 3393 14004 13997 2023-07-25T13:08:29Z Adimora chidinma 470 wikitext text/x-wiki {{Margie Orford}} """Margie Orford""" (amuru 30 Septemba 1964) bu onye odeakụkọ South Africa, onye isi ihe onyonyo na onye ode akwụkwọ akụkọ mpụ, akụkọ ifo ụmụaka, akwụkwọ akụkọ na-abụghị akụkọ na akwụkwọ ọgụgụ ụlọ akwụkwọ. ***Okwu okwuru*** * Ọ bụrụ na edeghị m ihe m hụrụ, ònye ga-eme? Anyị nwere ike ikwu n'ụzọ dị mfe na anyị enweghị ike ilele ihe a anya, anyị enweghị ike ịdekọ ya n'ihi na ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ, mana ihe na-eme bụ ịgbachi nkịtị a, enwere lacuna a gbara ya gburugburu wee na-apụ n'anya. **[https://johannesburgreviewofbooks.com/2022/09/08/what-happens-when-you-have-a-crime-committed-against-a-person-that-never-ever-comes-to-an-end-margie-orford-talks-to-jennifer-malec-about-her-new-novel-the-eye-of-the-beholder/ Her reply when asked if she saw her own inner dialogue echoed in Cora’s art] * Ọ bụ ihe na-achọ mgbagwoju anya, mmekọ nwoke na nwanyị dị mgbagwoju anya. Enwere ike inwe nnukwu ọchịchọ nrubeisi. Ọ bụ ihe oyiyi na-eme na mgbe ahụ mbelata nzaghachi mmadụ zuru oke na ihe abụọ a. **[https://johannesburgreviewofbooks.com/2022/09/08/what-happens-when-you-have-a-crime-committed-against-a-person-that-never-ever-comes-to-an-end-margie-orford-talks-to-jennifer-malec-about-her-new-novel-the-eye-of-the-beholder/ The idea of coerced consent when there is a power imbalance] * Na akụkọ ifo ị nwere uche, ime mmadụ, na omume na-eme n'otu oge. Ma ekwenyere m gị, ha bụ ụdị dị iche iche **[https://johannesburgreviewofbooks.com/2022/09/08/what-happens-when-you-have-a-crime-committed-against-a-person-that-never-ever-comes-to-an-end-margie-orford-talks-to-jennifer-malec-about-her-new-novel-the-eye-of-the-beholder/ What happens when you have a crime committed against a person that never ever comes to an end?’—Margie Orford talks to Jennifer Malec about her new novel The Eye of the Beholder] (8 September 2022) *Obi kpuru ìsì. Ị nweghị ike ịhụ n'anya ọ gwụla ma ị nwere obi nwata. Ọ mara mma, ma ọ bụ ihe na-eme ka ị ghara ịdị ike. Na mgbe nke a na-ejikọta na ihe nzuzo ị na-ejide, ọ nwere ike ịmepụta mgbagwoju anya na psyche. **[https://www.dailymaverick.co.za/article/2022-11-23-margie-orford-focuses-our-gaze-on-secrets-obsession-and-intergenerational-trauma-and-produces-an-exquisite-work-of-art/ Margie Orford focuses our gaze on secrets, obsession and intergenerational trauma — and produces an exquisite work of art] ==Njikọ mpuga== {{Wikipedia}} * [[q:Margie Orford|Margie Orford]] na wikwootu bekee * [[w:ig: Margie Orford|Margie Orford]] na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT: Margie,Orford}} s5zot7lfjpqxhd5uxxq5zq2s42vdkmn Elsie Effah Kaufmann 0 3394 14002 13996 2023-07-25T13:07:30Z Coronandukwe 468 wikitext text/x-wiki *[[w:Elsie A.B. Effah Kaufmann FGA, FBSE, FGhIE, PE|Elsie A.B. Effah Kaufmann FGA, FBSE, FGhIE, PE|]] (amụrụ 7 Septemba 1969) bụ onye agụmakwụkwọ Ghana, onye nchịkwa agụmakwụkwọ, injinia biomedical na onye ọbịa ugbu a nke National Science and Maths Quiz. ==Ihe ọ kwụrụ== *Ndu jukwaa l'ẹka ono; ọ bụ akụkụ nkịtị nke ịdị ndụ **[https://wordsthatcount.org/i-dont-say-no-to-help-elsie-effah-kaufmann/ * STEM bụ ezigbo ntọala. Elekwasịla anya nke ukwuu na nkọwapụta na mmalite, kama gbasara nkà ị na-enweta na usoro ahụ; echiche ezi uche dị na ya, echiche dị oke egwu, nkà nyocha. **[https://wordsthatcount.org/i-dont-say-no-to-help-elsie-effah-kaufmann/ h6g69yq3tqjrc9npf0hress7n5p4b0b Fatima Denton 0 3395 13992 2023-07-25T12:58:21Z Ennydavids 89 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Fatima Denton|Fatima Denton]]''' bụ onye na-ahụ maka ọrụ nke ngalaba pụrụ iche initiatives Division na onye nhazi maka Center for Climate Policy Center (ACPC) nke United Nations Economic Commission for Africa (UNECA), nke dabere na Addis Ababa, Ethiopia. Ọ na-elekwasị anya na ihe ọhụrụ, sayensị, nkà na ụzụ na njikwa akụ sitere n'okike. Ya na mba ndị dị ka Benin na Liberia na-arụkọ ọrụ iji zụlite na mejuputa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Fatima Denton|Fatima Denton]]''' bụ onye na-ahụ maka ọrụ nke ngalaba pụrụ iche initiatives Division na onye nhazi maka Center for Climate Policy Center (ACPC) nke United Nations Economic Commission for Africa (UNECA), nke dabere na Addis Ababa, Ethiopia. Ọ na-elekwasị anya na ihe ọhụrụ, sayensị, nkà na ụzụ na njikwa akụ sitere n'okike. Ya na mba ndị dị ka Benin na Liberia na-arụkọ ọrụ iji zụlite na mejuputa ọrụ nyocha mkpa obodo. ==Okwu Okwuru== *Anyị nwere ihe ùgwù na-arụ ọrụ na oghere ebe anyị nwere ike ịdọrọ na sayensị siri ike ma chọpụta ngwá ọrụ kachasị mma iji wepụta nchọpụta sayensị nwere ike ịkwado amụma. ** [https://www.graphic.com.gh/news/general-news/adopt-research-based-knowledge-for-sustainable-development-dr-denton.html] *Anyị ga-eji ụlọ ọrụ nyocha anyị dị ka ndị na-emepụta ihe ọmụma, ọ bụghị naanị dị ka ndị na-enye aka na nyocha kama dị ka ndị na-emetụta nsonaazụ nyocha. [https://www.graphic.com.gh/news/general-news/adopt-research-based-knowledge-for-sustainable-development-dr-denton.html] nb1cucxlvrdugxpsb6cetlowesjle5x Arunna oteh 0 3396 14010 14005 2023-07-25T13:17:17Z Ennydavids 89 wikitext text/x-wiki Arunma Oteh OON bụ onye Naijiria gbasara akụ na ụba. Ọ bụ onye na-echekwa ego na onye osote onye isi oche nke World Bank (2015-2018). Ọ ghọrọ onye isi nke ndị mgbanwe ego (SEC) na Naijiria na Jenụarị afọ 2010. N'ọkwa a ọ bụ ya na-ahụ maka ịhazi ahịa isi obodo Naijiria, gụnyere ụlọ ahịa ahịa ahịa nke Naijiria. ==Okwu Okwuru== *Obodo m bụ obodo ebe mmụọ ọchụnta ego pụtara nnọọ ìhè. Ị nwere ezigbo ndị na-arụsi ọrụ ike bụ ndị na-achọsi ike ime mgbanwe n'ọtụtụ ụzọ, na ahịa isi obodo na-enye ohere maka ndị mmadụ ịzụlite ego na ndị mmadụ na-etinyekwa ego n'ahịa ahụ. **[https://www.ft.com/content/c10d7298-2a0c-11df-b940-00144feabdc0 Na-ekwu maka mmụọ nke Naijiria maka ịzụ ahịa] d3ic5a1y1ujpa3mgsql88po2c84r7db Olivette Otele 0 3397 14006 2023-07-25T13:10:56Z Akwugo 29 keputara ihụ ọhụụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Olivette Otele|Olivette Otele]]''' (amụrụ na 1970) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na onye prọfesọ nnyocha na SOAS na London. Ọ bụbu Prọfesọ nke akụkọ ihe mere eme nke ịgba ohu na Mahadum Bristol. Ọ bụ osote onye isi oche nke Royal Historical Society, na Onye isi oche nke Bristol's Race Equality Commission. Ọ bụ ọkachamara na njikọ dị n'etiti akụkọ ihe mere eme, ebe nchekwa, na geopolitics n'ihe metụtara akụkọ ndi ọchịchị kolonialu na mba France na Briten. Ọ bụ nwanyị ojii mbụ a họpụtara ịbụ onye isi oche ọka nkụzị na ngalaba History na mba United Kingdom ==Okwu ndi o kwuru== * O ziri ezi ikwere na ịdị mma nke ndị mmadụ. Na-eme ihe ị na-eme; irụsi ọrụ ike, ịhụ n'anya, ichị ọchị, igbaghara na ime ihe ị nwere ike agaghị agbanwe ụwa niile, mana ọ ga-agbanwe gị maka ihe kacha mma. ** [https://www.timeshighereducation.com/people/interview-olivette-otele] * Ndịiche abụghị naanị inwe onye ojii ebe a na ebe ahụ. Ọ bụ banyere ebe ha nwere ike inwe ụdị mmetụta na ike, ma kwuo otú ihe kwesịrị isi na-aga. **[https://thebristolmag.co.uk/making-history-interview-with-lecturer-olivette-otele/] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Olivette Otele|Olivette Otele]] na Wikikwootu bekee * [[w:ig:Olivette Otele|Olivette Otele]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Otele, Olivette}} r5to543mng1qyjpeurc60dmintvtpsq Adetoun Ogunsheye 0 3398 14008 2023-07-25T13:16:01Z Chidex02 449 N'eke peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:igFelicia Adetokun Omolara Ogunsheye (née Banjo;]]''' amuru 5 Disemba 1926) bu prọfesọ nwanyi mbu na Naijiria. Ọ bụ onye ọkà nkuzi nke ọbá akwụkwọ na sayensị ozi na Mahadum Ibadan. ==Ihe ndị o kwuru== * Ọ bụ amara Chineke. Ọzọkwa, ọ bụrụ na Chineke na-enye gị amara ka ị dịrị ogologo ndụ, ị ga-agbasikwa mbọ ike. E kwesịkwara inwe mgbanwe n'ụdị ndụ. Ọ bụ onyinye Chineke. Ị pụghị ịkwụsị ịdị irè nke ekpere. **[https://punchng.com/how-music-brought-my-husband-and-me-together-prof-ogunsheye-93/] *Ha na-ekwu na ọ na-enye wrinkles mana enwere m chioma ọ dịghị ahụrụ n'anya…(ọchị). Ọchị na-atọ gị ụtọ karịa mgbe iwe na-ewe gị tupu ị gbapụ. Na-amụmụ ọnụ ọchị na ọchị na-enye ume ọhụrụ ọ bụghị naanị mkpụrụ obi kama ka ị na-ele anya n'èzí." Ọ na-amụmụ ọnụ ọchị mgbe niile n'ihi na ọ na-emeghere ya ụzọ. **.[https://debisibusybeeblog.wordpress.com/2016/01/18/i-met-the-first-female-professor-in-nigeria/ ịmụmụ ọnụ ọchị na ịchị ọchị na-enye ume ọhụrụ mkpụrụ obi.] *Ya mere, nye m dịka nne… ihe m na-akụ ugbu a n'ihe gbasara inye ụmụ m nri nke ọma na nri na-edozi ahụ ga-anọgide n'ime ya ọbụlagodi mgbe m mere agadi. **[https://debisibusybeeblog.wordpress.com/2016/01/18/i-met-the-first-female-professor-in-nigeria/] ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:Adetoun Ogunsheye| Adetoun Ogunsheye]]na wikikwootu bekee q5ox0pol9f7dv4s73fo530oyjgj42b4 Dzodzi tsikata 0 3399 16186 16185 2023-10-27T07:33:00Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga = */ wikitext text/x-wiki Dzodzi Tsikata bụ onye nwanyị Ghana, agụmakwụkwọ, prọfesọ nke mmepe Sociology na Director nke Institute of African Studies (IAS) na Mahadum Ghana. ==Okwu Okwuru== *Anyị ga-etinyerịrị olu na ahụmihe nke obodo ndị a kpasuru iwe n'ọchịchọ anyị maka ikpe ziri ezi ọha. **[https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Feminists-don-t-hate-men-but-advocate-equal-rights-Professor-Dzodzi-Tsikata-1330765] '''Prof. Dzodzi Akuyo Tsikata na-ekwu maka ịlụso nsogbu nke enweghị ahaghị nhata nke ọha na eze anya nke na-akpachapụ ndị ogbenye'''' *'''' Feminist ọ bụghị nanị na-alụ ọgụ maka ọdịmma ha ma na-eme ka ọha mmadụ dum mma, nanị ụzọ ibelata ọjọọ echiche banyere feminism na ọ bụ ihe mgbaru ọsọ bụ ịgba ume ka ọtụtụ ụmụ agbọghọ na-eto eto na-ezoro ezo na-ekere òkè na kwesịrị ekwesị.'''' ** [https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Feminists-don-t-hate-men-but-advocate-equal-rights-Professor-Dzodzi-Tsikata-1330765] ''''Prof. Dzodzi Akuyo Tsikata na-ekwu maka Feminist akpọla ụmụ nwoke asị kama na-akwado ikike nha anya '''' ==Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tsikata, Dzodzi}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 153iirfto51euto8rspo2utydqtlw1t Tomilayo adekanye 0 3400 14039 14038 2023-07-25T13:53:15Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki '''[[w: Tomilayo Adekanye|Tomilayo Adekanye]]''' (amụrụ n'abalị abụọ n'ọnwa Septemba afọ 1942) bụ ọkammụta Naijiria n'ihe gbasara akụnaụba ọrụ ugbo. Ọ bụ onye Ọkammụta nwanyị mbụ na ngalaba ọbụla metụtara ọrụ ugbo na ala anyị Naijiria, na onye mbụ n'ihe gbasara akụnaụba ọrụ ugbo n'Afịrịka niile gbaa gburugburu. O bidoro ọrụ ikuzi na mahadum ya dịka n'ime ndị n'akuzi nkuzi na ngalaba Agricultural Economics na Mahadum Obafemi Awolowo University (nke bụụrụ Mahadum Ife mgbe ahụ) n'àgbàtà afọ 1966 na afọ 1975. O mechara gafee na ngalaba Agricultural Economics nke Mahadum Ibadan dịka onye nkuzi nta (Lecturer I n'afọ 1975), ebe o si gbagoo n'ógó onye nkuzi ukwu n'afọ 1977, Osote ọkammụta (ọgụ akwụkwọ) n'afọ 1980, wee toruzie dịka ọkammụta zuru ezu n'afọ 1983. N'àgbàtà afọ 1990 na 1991, ọ bụụrụ kọmishọna n'ahụ maka azụmahịa na ntinye ego na steeti oyo. O nwebukwa mgbe ọ bụụrụ kọmishọna n'ahụ maka ọrụ̀ ugbo naanị otu ugboro na steeti ahụ. Ọ n'alu Bayo Adekanye, ọkammụta na ngalaba sayensị ndọrọndọrọ ọchịchị (Political Science) nakwa onye isi na ndị na-achị Mahadum Chrisland . Ụlọ ọrụ dị iche iche ndị ọ bụbuuru onye ntuziaka nye n'ógó mba ụwa gụnyere ECA, ILO, FAO, IFAD, UNDP, UNICEF, UNIFEM na Ford Foundation ==Ihe Ndi O Kwuru== * Nhazi nke ọrụ mmekọrịta ọha na eze na akụnaụba nke ụmụ nwanyị enyochara gosiri na ọrụ kachasị mkpa ha bụ ilekọta ụmụaka, na-esote nlekọta ụlọ na ịzụ ahịa. ** [https://www. Tomilayo n'okwu O kwuru gbasara ụmụ nwanyị n'ọrụ ugbo] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Tomilayo Adekanye|Tomilayo Adekanye]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Tomilayo Adekanye|Tomilayo Adekanye]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:(Adekanye Tomilayo)}} kb3ayf8wuxuyy6nda7or27p6txcan1q Peace Adzo Medie 0 3401 14015 2023-07-25T13:25:34Z Bibisuccess 397 Jiri '{{Databox}} """Peace Adzo Medie""" bụ onye Ghana amụrụ Liberia na onye ode akwụkwọ akụkọ ifo na enweghị akụkọ ifo. ==O kwu ndi okwuru== *Nkwanyere ugwu dị mkpa na ihe a na-achọsi ike na ọha mmadụ, mana ụfọdụ wulitere ya pụtara nrubeisi na ịgọnarị onwe ya, ọkachasị n'ihe gbasara ụmụ agbọghọ. **[https://pen.org/the-pen-ten-peace-adzo-medie/] *Akụkọ na-eme ka anyị leba anya ná ndụ ndị ọzọ, ha na-emekwa ka an...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} """Peace Adzo Medie""" bụ onye Ghana amụrụ Liberia na onye ode akwụkwọ akụkọ ifo na enweghị akụkọ ifo. ==O kwu ndi okwuru== *Nkwanyere ugwu dị mkpa na ihe a na-achọsi ike na ọha mmadụ, mana ụfọdụ wulitere ya pụtara nrubeisi na ịgọnarị onwe ya, ọkachasị n'ihe gbasara ụmụ agbọghọ. **[https://pen.org/the-pen-ten-peace-adzo-medie/] *Akụkọ na-eme ka anyị leba anya ná ndụ ndị ọzọ, ha na-emekwa ka anyị hụ onwe anyị. **[https://pen.org/the-pen-ten-peace-adzo-medie/] * A nam-eji akụkọ ifo na-akụzi ihe na ọmụmụ sayensị mmekọrịta ọha na eze na m na-enwe mmasị mgbe niile ịchọpụta ihe ndị m na-arụ ọrụ na nyocha m. ** [https://thebristolmag.co.uk/a-global-story/] ==Njiko mpuga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Peace Adzo Medie|Peace Adzo Medie]] na Wikipedia Igbo * [[q:Peace Adzo Mezie|Pecae Adzo Mezie]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Peace Adzo Mezie}} pbb558v5uwjydl0wd82troy5zjbp45y Chinwe obaji 0 3402 15168 14016 2023-10-18T13:50:47Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} Chinwe Obaji bụ onye nkuzi agụmakwụkwọ ka elu, onye nkuzi na onye nchịkwa agụmakwụkwọ bụ onye a họpụtara ka ọ bụrụ onye isi ụlọ ọrụ gọọmentị etiti Naijiria na-ahụ maka agụmakwụkwọ. ==O kwu ndi okwuru== *Ọ bụrụ na ndị mmadụ na-akatọ gị ma ha aghọtaghị nke bụ́ eziokwu, ọ pụtara nanị na ị na-eme ihe ziri ezi. **[https://nigeriannewsleader.com/index.php/interviews-opinion/interview-with-prof-chinwe-obaji-why-some-nigerians-are-hostile-to-buhari-prof-obaji] Chinwe Obaji in an interview. *Ma ọ bụrụ na ndụ efunahụ, nke ahụ bụ njedebe nke onye ahụ. Ya mere, ịdị ndụ dị mkpa karịa itinye ndụ n'ihe ize ndụ n'aha ịga akwụkwọ." **[https://tribuneonlineng.com/dont-be-stampeded-to-reopen-schools-obaji-warns-fg/] *Ihe ọ bụla nwere ike ichere ma ọ bụghị nzụlite nwa. **[https://factnewsonline.com/news/408-I-DONT-WANT-TO-SEE-ANOTHER-WAR-Cries-Prof-Chinwe-Obaji] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Chinwe Obaji|Chinwe Obaji]] na Wikipedia Igbo * [[q: Chinwe Obaji|Chinwe Obaji]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Chinwe, Obaji}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} bjaga1hi9i4r447b7fjs69dku0a8hmp Amel karboul 0 3403 14021 14017 2023-07-25T13:31:14Z Ennydavids 89 wikitext text/x-wiki Amel Karboul (amụrụ 25 Eprel 1973) bụ onye ode akwụkwọ Tunisian, ọkà okwu, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye enye-maka, na onye isi azụmaahịa. Karboul bụ nwanyị mbụ n'akụkọ ihe mere eme were nọrọ n'ọkwa onye minista na-ahụ maka njem nlegharị anya Tunisia dị ka onye kacha nta na gọọmentị Mehdi Jomaa site na Jenụwarị 2014 ruo February 2015. ==Okwu Okwuru== *Ihe dị ka nde ụmụaka nde atọ nọ n'ụlọ akwụkwọ mana ha anaghị amụ ihe. Enwere aru na klaasị, mana ọ bụghị uche gụrụ akwụkwọ **[https://www.educationoutcomesfund.org/amp/design-a-stunning-blog] 9hp6w04xkc2e7zuzxlpv9wlfxel3p0l Olaitan Sayonnwo 0 3404 14029 14025 2023-07-25T13:41:36Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki [[w:ig:Olaitan Soyannwo|Olaitan Soyannwo]] bụ onye ọka nkuzi obodo Naijiria na-ahụ maka nrịanrịa na onye ndụmọdụ na Mahadum Ibadan na odeakwụkwọ mba ofesi nke ụlọ akwụkwọ sayensị nke Naijiria. Ọ bụbu onye isi oche nke International Association for Study of Pain. ==Okwu Okwuru== * Nlekọta palliative bụ otu akụkụ dị oke mkpa nke nnyefe ahụike dịka mgbochi, ọgwụgwọ na nhazigharị nke nlekọta ahụike yana ịkwado maka itinyekwu ya na amụma na ụkpụrụ ahụike. [https://tribuneonlineng.com/covid-19-why-palliative-care-must-not-be-undermined/ Na nkọwa gbasara onyinye nlekwa]. ==Njikọ Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Soyannwo, Olaitan}} 6u7rf5fgk50w6pqntllbce3no070qit Sophie Oluwole 0 3405 14046 14042 2023-07-25T14:07:24Z Delight4b2 456 wikitext text/x-wiki [[w:ig:Sophie Bosede Oluwole|Sophie Bosede Oluwole]] (12 Mee 1935 - 23 Disemba 2018) bụ onye prọfesọ na onye ọkà ihe ọmụma Naijiria, bụrụkwa onye mbụ nwetara akara mmụta doctorate na nkà ihe ọmụma na Nijiria.Ọ bụ onye na-eme nkà ihe ọmụma Yoruba, ụzọ iche echiche sitere n'agbụrụ dị na Nijiria.Ọ na-ekwu okwu banyere ọrụ ụmụ nwanyị na nkà ihe ọmụma, na ihe nnọchianya na-ezighị ezi nke ndị na-eche echiche Africa na agụmakwụkwọ. ==Okwu Ndi Okwuru== * Na Africa, ị na-ekerịta ihe ị nwere. Echiche ile ọbịa anyị bụ nke ọha mmadụ. Ọ ga-abụ ihe na-ekwesịghị ekwesị ka m nwee onye ọbịa dị mkpa dị otú ahụ na-ahapụghị ya ka ọ ghọtakwa gburugburu ebe obibi. ** [https://punchng.com/salute-to-orunmila-as-sophie-oluwole-hosts-dutch-film-maker] Prof Sophie speak about Africa in 2017. * Lee anya na Christianity na Islam. Ha nwere Baịbụl na Koran. Akwụkwọ ndị ahụ akwadola na ọ ga-aga n'ihu na mgbasa nke okpukperechi - mana, ikekwe ka mkpa, omenala na ọdịnala nke mba ndị okwukwe sitere. Ugbua kedu ebe akwukwo nke anyi no na Orunmila? Ọ bụ ajụjụ kwesịrị ichegbu onwe ya maka ndị Yoruba na ndị Africa niile nwere ezi uche, n'ezie. ** [https://punchng.com/salute-to-orunmila-as-sophie-oluwole-hosts-dutch-film-maker] Prof Sophie speak on African Essence and Oral legacy in 2017. mtibuykfnpu90lk2wflv9dhkk8nnx25 Uduak Archibong 0 3406 14067 14066 2023-07-25T17:37:38Z Suzzappranco 471 wikitext text/x-wiki Uduak Emmanuel Archibong MBE bụ Prọfesọ nke Diversity na onye nduzi nke Center nke Inclusion na Diversity na Mahadum Bradford. Ọ bụ onye otu nke Royal College of Nursing Okwu[edit] Inweta ihe nrite ndị ahụ pụtara m nnukwu ihe, ọkachasị n’ihi na n’oge ahụ enwere echiche n’ezie na nọọsụ bụ maka ndị na-enwetaghị akara mmụta ịga mahadum. * [1] Archibong na-ekwu maka imeri ihe nrite dịka onye nọọsụ na 1980s. Ọ dị oke ọnụ ịzụrụ ime ihe ọ bụla ọzọ mana enwetara m scholarships n'ụzọ niile site na ụlọ akwụkwọ, wee nweta ego iji mee ọzụzụ m. * [2] Prọfesọ Archibong na-ekwu na njem ya dị ka nọọsụ edebanyere aha na 1980s. Ihe omume a ga-edobe anya nke ọma mkpa ọ dị ịmụ gbasara akụkọ ihe mere eme na oge ọchịchị Briten. * [3] Prọfesọ Uduak Archibong Kwuru Okwu na mmemme icheta emmumme Ndi ojii na ikokwa akụkọ ihe mere eme n'onwa 2020. ụmụ nwanyị gosikwara oruaka na oganiru umu nwanyi Prọfesọ Ndi ojii na obodo UK. [4] Prọfesọ Uduak na-ekwu okwu na ihe ngosi nke ụmụ nwanyị Phenomenal na 2020. Ọ bụrụ na nke a ghọrọ akụkụ seminal nke usoro ọmụmụ mba na obodo ndị ọzọ na ntọala agụmakwụkwọ n'ofe mba ahụ, mana anti ga agba mgbo n'iwepu nkewa nke akporo "racism" n'olu bekee. ==databox == [[P:uduak Archibong]] 8783mz9bcnz6hyytbajlikqa4pkk8eb Chimamanda Ngozi Adichie 0 3407 14055 14054 2023-07-25T15:20:51Z Goodymeraj 432 /* Ihe Ndi O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chimamanda Ngozi Adichie|Chimamanda Ngozi Adichie (Chief Odeluwa Abba)]]''' (amụrụ n'abalị iri na ise n'ọnwa Septemba afọ 1977) bụ onye Naijiria bụ odee nke akụkọ mkpirisi, na akụkọ ifo. Akọwara ya na ihe mbipụta Times Literary Supplement dịka "onye akacha mara ama" na "òtù ndị a na-ekwu na ha bụ ndị odee ntorọbia si na mba dị iche iche asụsụ bekee bụ isi asụsụ ha, ndị na-akpa ike n'ịdọta ndị ọgbọ ọgụ akwụkwọ ọhụrụ na ihe odide ndị si Afịrịka pụta", nkekanke n'ụlọ ya nke abụọ, mba Amerika. ==Ihe Ndi O Kwuru== * Nsogbu isiokwu a bụ [[jenda]] nwere bụ na ọ na-akọwara anyị òtù anyị kwesịrị ịdị kama iwere anyị ka anyị dị. Ugbua, tuleegodi ụdị ọñụ anyị ga-enwe Karia, na ụdị nnwere Onwe anyị ga-enwe idi na ime ka chi anyi si kee anyị n'otu n'otu. **[https://www.ted.com/talks/chimamanda_ngozi_adichie_we_should_all_be_feminists#t-1300116 Anyị niile kwesịrị ịbụ ndị nkwuchite-ọnụ ụmụ nwanyị] (Disemba afọ 2012) *N'ime Naijiria abụghị m onye ojii ... Anyị anaghị eme ihe ebe onye si na Naijiria. Anyị kewara n'ihi agbụrụ nke ukwuu, mana ọ́bụghị maka ebe onye si. Ndị enyi m ebe a anaghị enweta ya nke ọma. Ụfọdụ ha na-ekwucha ka ndị ọcha si na ndịda n'afọ 1940. Ha na-asị, "kedụ ihe mere ndị ojii ji ekpesa mkpesa maka ebe ha si?" Ịkpa ókè maka ebe onye si adịghị adị. Onwedịghị ka O si soro na ọdịdị ha." **[https://www.vogue.co.uk/article/chimamanda-ngozi-adichie-novelist-ted-speaker-interview "Chimamanda Ngozi Adichie: 'Achọọrọ m inwe onwunwe aha m'"] '''Vogue'''(November 3, 2015) *N'ihi na anyị na-ede akụkọ na-emeghị eme ndị echepụtara echepụta, anyị na-egwumi baa n'ime obi anyị. Nke bụ eziokwu bụ na I ga-etinye onwe gi n'akụkọ nchepụta I na-ede. Akụkọ gị bụ gị. **[https://www.theguardian.com/books/2018/apr/28/chimamanda-ngozi-adichie-feminism-racism-sexism-gender-metoo "Chimamanda Ngozi Adichie: 'Nkea nwere ike ịbụ mmalite nke mgbanwe'"] ''The Guardian'' (April 28, 2018) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[q:Chimamanda Ngozi Adichie|Chimamanda Ngozi Adichie]] na Wikikwuotu bekee [[w:ig:Chimamanda Ngozi Adichie|Chimamanda Ngozi Adichie]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adichie, Chimamanda Ngozi}} saenwbxi5dyvh93dl85zecvpew2ij3n Michelle Bachelet 0 3408 14045 2023-07-25T14:04:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{Databox}} """Verónica Michelle Bachelet Jeria""" (amụrụ 29 Septemba 1951) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Chile nke jerela ozi dị ka United Nations High Commissioner for Human Rights kamgbe 2018. Ọ rụkwarabu onye isi ala Chile site na 2006 ruo 2010 na 2014 ruo 2018 Social Party nke Chile; ọ bụru nwanyị mbụ chịru ndu Chileke l'e-me t'ọ bụru onye-ishi ndu ojọgu ụkporo madzụ ugbo labọ l'ụkporo alụfu. Michelle Bachele...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} """Verónica Michelle Bachelet Jeria""" (amụrụ 29 Septemba 1951) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Chile nke jerela ozi dị ka United Nations High Commissioner for Human Rights kamgbe 2018. Ọ rụkwarabu onye isi ala Chile site na 2006 ruo 2010 na 2014 ruo 2018 Social Party nke Chile; ọ bụru nwanyị mbụ chịru ndu Chileke l'e-me t'ọ bụru onye-ishi ndu ojọgu ụkporo madzụ ugbo labọ l'ụkporo alụfu. Michelle Bachelet bụ onye isi ala mbụ nke Chile ka ọ họpụtara ọzọ kemgbe 1932. ==O kwu ndi okwuru== === Okwu na United Nations (2006) === :<small>[[s:Address to the United Nations General Assembly (Bachelet, 2006-09-20)|Okwu nke United Nations General Assembly (20 September 2006)]]</small> * Abịara m n’ihu ọgbakọ ọgbakọ [[United Nations]] dị ka nwanyị mbụ a ga-ahọpụta onye isi ala Chile. <br /> Obodo mụtara n'akụkọ ihe mere eme ya. Anyị bụ́ ndị Chileke biri ndụ n'oge ihe siri ike; Nzukọ ahụ maara nke a. Usoro mmụta siri ike, mana ọ na-eme nri. Site na mgbu, a mụrụ olileanya. Nnukwu esemokwu nyere ohere na nnukwu nkwenye. <br /> M si na obodo nke taa ka iwu na-achị, ebe a na-asọpụrụ ma na-akwalite ikike mmadụ. Ọchịchị onye kwuo uche ya nke na-enwe ọganihu akụ na ụba na nke afọ 16 gara aga enyerela ọtụtụ nde ndị Chile aka pụọ ​​na ịda ogbenye. Chile jikọtara ya na ndị agbata obi ya na mpaghara na-ele ụwa anya. <br /> Ọnụnọ m n'ihu Mgbakọ a bụ ihe atụ nke Chile a; Chileke nke na-atughi egwu ileghachi anya n'oge gara aga, we jikọta onwe ya n'ọdi-n'iru nke ya. <br /> Ayi puru isi n'anya na ta, Chileke nweru onwe-ya na ezi omume. Dị ka ọha mmadụ, anyị enyela ugwu na nkwanye ùgwù bụ isi nke nwa amaala ọ bụla kwesịrị. * Ọ dịghị ihe na-akwado imebi ikike mmadụ. Chileke jụ aphụ iya. A na m emesi gị obi ike na nkwa na ịnụ ọkụ n'obi anyị niile n'ime atụmatụ e mere iji kwalite ikike mmadụ na ọchịchị onye kwuo uche ya. Ya mere, anyị na-anabata mmalite nke United Nations Democracy Fund na ịmepụta Council Rights Council. Anyị ji nkuchi kpọrọ ihe karịsịa site na nkwenye nke nkwekọrịta mba ụwa maka ichekwa mmadụ niile pụọ na mpụ amanye. <br />Nkwalite ikike mmadụ anaghị emegide ụkpụrụ nke enweghị itinye aka na ihe gbasara ime obodo. Chileke nọkwaa l'e-me t'ọ ga-anọkwa n'ihu n'ọgbọ agha diplomatic n'ichekwa oke ruru mmadu. === Na ihe akaebe na-eto eto nke mpụ agha na Ukraine (2022) === : <Obere> [httwps://wwch.ohchr.org/en/eniterity na-etolite na Ukraine: > === Okwu sitere n'aka Michelle Bachelet === *Enweghị ike ụmụ nwanyị. Ya mere isi ọrụ bụ inye ha ike. Mgbe ụmụ nwanyị nwere ikike, mgbe a na-anụ olu ha site na itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mgbe ha bụ ndị na-eme ihe nkiri na usoro akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze na mba ha, nke ahụ bụ mgbe anyị nwere ike iwusi ike ha ike dị ka ndị ọrụ nwere ikike, dị ka ndị obere ma ọ bụ ndị na-azụ ahịa na-azụ ahịa nwere ohere ịnweta kredit ma ọ bụ ala, n'ihe banyere ndị ọrụ ugbo, na ọtụtụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ nzuzo. **"https://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/society/20110324STO16433/bachelet-democracy-is-not-only-voting-it-is-inclusion-pluralism-diversity Michelle Bachelet speaking about empowering women. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig: Michelle Bachelet|Michelle Bachelet]] na Wikipedia Igbo * [[q: Michelle Bachelet|Michelle Bachelet]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT: Michelle,Bachelet}} m9x61oxf7w0e2tevele93qv3obpetps Hulda swai 0 3409 18473 14056 2024-03-18T14:13:13Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Hulda Swai|Hulda Swai]](amụrụ ya na afo 1954) bụ onye nyocha [[w:Tanzania|Tanzania]] na prọfesọ na sayensị ndụ na bioengineering. Ọ bụ onye ọsụ ụzọ na nyocha nanomedicine na mmepe ọgwụ megide ọrịa na-efe efe na Africa. Ọrụ ya lekwasịrị anya karịsịa n'iji nanotechnology eme ọgwụ mgbochi ịba ==Okwu ndị O kwuru== *Sayensị abụghị ihe siri ike, ọ bụ naanị akụkọ ifo, ụmụ nwanyị dị mma ka ụmụ nwoke **recieving her science award** *A na-eme sayensị iji dozie nsogbu na ọha mmadụ, iji nweta ihe onwunwe anyị nwere iji mepụta nkà na ụzụ na n'ikpeazụ akụ. **[https://www.thecitizen.co.tz/tanzania/akụkọ/nke mba/akụkọ-pụrụ iche-ihe-na-egbochi uto akụ na ụba-na-Africa-2665628] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Hulda Swai|Hulda Swai]]na wikikwootu bekee [[w:ig:Hulda Swai|Hulda Swai]]na Wikipedia Igbo t2vmwt30psxd8bht0kw7vyvsdenyrm7 Pregs Govender 0 3410 14057 2023-07-25T16:39:04Z Crown2022 398 Ekerem peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Pregs Govender]] ''[[w:Pregs Govender | Pregs Govender]]''' (amụrụ 15 Febụwarị 1960) bụ onye na-akwado ikike mmadụ, onye edemede na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa. Azụlitere na ezinụlọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ nọ na-eme ihe megide ịkpa ókè agbụrụ mgbe ọ dị afọ 14. Ọ ghọrọ onye nkuzi na Durban ịbanye n'òtù na ANC. N'afọ 1994 ọ banyere n'ụlọ omeiwu South Africa Democratic nke mbụ ebe ọ rụrụ ụka maka ikike ụmụ nwanyị gụnyere iwu na-enye ohere ite ime. ==Okwu ndi O kwuru== * Mgbe m dere ịhụnanya na obi ike, Akụkọ nke nnupuisi, ọ bụghị nanị na m na-akọ akụkọ banyere otu onye dịpụrụ adịpụ nke na-arụ ọrụ na afụ. Ọ bụ n'ezie na-gbasara ịmụta banyere ike nke ịhụnanya na otu esi ejikọta, ịdọta obi ike na ịbụ onye na-adịghị ike, na ikpe na-ezighị ezi na usoro nke ikpe na-ezighị ezi. **https://www.greenpeace.org/international/story/55049/in-conversation-with-anti-apartheid-activist-pregs-govender/] Pregs on her book Love and courage * Nna m na-ekwubu na onye na-ede akụkọ na-akpụzi uche anyị. Ya mere, ọ bụghị naanị banyere onye a na-akọ akụkọ ya, kama ọ bụ na ọ bụrụ na ị na-ede akụkọ ahụ n'onwe gị, ọ bụrụ na ọ bụ akụkọ gị, ọ bụrụ na ọ bụ ahụmahụ gị, ike nke ahụ dị ukwuu. N’ihi na e deela anyị akụkọ anyị ma degharịa ha ọzọ. Na ọtụtụ oge anyị edepụtala. **[https://www.greenpeace.org/international/story/55049/in-conversation-with-anti-apartheid-activist-pregs-govender/] ==Njiko npuga== {{Wikiedia}} *[[q:Pregs Govender|Pregs Govender]]na wikikwootu bekee *[[w:ig:Pregs Govender|Pregs Govender]]na Wikipedia igbo {{DEFAULTSORT:Govender, Pregs}} lhfxyll58ex6yk4ix3erlf1eoacpv2g Stephenie meyer 0 3411 14062 2023-07-25T17:14:18Z Agbai Anita 458 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ***[[w:ig:stephenie Meyer|Stephenie Meyer]]**(amuru ya na Disemba 24, 1973)Ọ bu ya bu onye odee America. Ọ bụ onye edemede nke Twilight saga na-eto eto, nke mejupụtara Twilight na usoro ya ọnwa ọhụrụ, Eclipse na Breaking Dawn. The Twilight saga centar gburugburu Bella Swan, nwa agbọghọ mmadụ nke hụrụ vampire Edward Cullen n'anya. Meyer bụkwa onye odee akwụkwọ akụkọ gbasara sayensị nke okenye, ===Okwu ndị Okwulu== *Mgbe ndụ na-enye gị nrọ karịa ihe ọ bụla ị tụrụ anya ya, ọ bụghị ihe ezi uche dị na ya iru uju mgbe ọ bịara na njedebe. Bella Swan, p. 1 Ọ mara mma, n'ezie; Enweghị m ike ịgọnarị nke ahụ. Ihe niile bụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ: osisi ndị ahụ, ogwe osisi ha kpuchiri ekpuchi, alaka ha kpuchiri elu ya, ala kpuchiri far. Ọbụna ikuku ala greenly site epupụta. Ọ bụ oke akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ - mba ụwa. Bella Swan banyere Forks, Washington, p. 8 Ihe dị ka ihe atọ m bụ nnọọ mma. Nke mbụ, Edward bụ vampire. Nke abụọ, e nwere akụkụ ya - ma amaghị m otú akụkụ ahụ nwere ike isi nwee ike - nke akpịrị na-akpọ ọbara m. Na nke atọ, ahụrụ m ya n'anya n'enweghị ihe mgbochi na enweghị mgbagha. Bella Swan, p. 195 "Ọ bụ chi jiri," Edward tamuru ntamu. [...] "Ọ bụ oge kachasị nchebe nke ụbọchị anyị," ka o kwuru, na-aza ajụjụ a na-ekwughị okwu n'anya m. "Oge kachasị mfe. Ma dịkwa nwute, n'ụzọ ... njedebe nke ụbọchị ọzọ, nloghachi nke abalị. Ọchịchịrị bụ otú amụma, ị na-echeghị?" Ọ mụmụrụ ọnụ ọchị. "Ọ na-amasị m abalị, na-enweghị ọchịchịrị, anyị agaghị ahụ kpakpando." Edward Cullen na Bella Swan, p. 232–233 Mmekọrịta anyị enweghị ike ịga n'ihu na-agbanwe agbanwe, dị ka o mere, n'ókè nke mma. Anyị ga-adapụ na otu akụkụ ma ọ bụ nke ọzọ, dabere kpamkpam na mkpebi ya, ma ọ bụ ebumnobi ya. Emere m mkpebi, mere tupu m ahọrọ nke ọma, na m kpebisiri ike ịhụ ya. N'ihi na ọ dịghị ihe na-atụ m ụjọ, nke na-akpasu m iwe karịa echiche nke isi n'ebe ọ nọ pụọ. Ọ bụ ihe na-agaghị ekwe omume. Bella Swan gbasara Edward Cullen, p. 248 "Ya mere ọdụm hụrụ nwa atụrụ ahụ n'anya..." ọ tamuru ntamu. M lepụrụ anya, zoo anya m ka okwu ahụ na-atọ m ụtọ. "Kedu nwa atụrụ nzuzu," ka m swere. "Kedu nke na-arịa ọrịa, ọdụm masochistic." Edward Cullen na Bella Swan, p. 274 "Ọ bụrụ na m nwere ike nrọ ma ọlị, ọ ga-abụ maka gị. Ma ihere adịghị eme m." Edward Cullen nye Bella Swan, p. 294 "Ruo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri itoolu ka m na-ejegharị n'etiti ụdị m, na nke gị ... oge niile na-eche na m zuru oke n'ime onwe m, n'amaghị ihe m na-achọ. Na-achọtaghị ihe ọ bụla, n'ihi na ị na-adịghị ndụ ma." Edward Cullen nye Bella Swan, p. 304 "Ahụrụ m gị n'anya," ka m kwuru okwu. "Ị bụ ndụ m ugbu a," ka ọ zara n'ụzọ dị mfe. Bella Swan na Edward Cullen, p. 314 "Twilight, ọzọ, njedebe ọzọ. N'agbanyeghị otú ụbọchị zuru oke, ọ ghaghị ịkwụsị mgbe niile **Edward Cullen to Bella Swan, p. 304 *"I love you," I whispered. <br/>"You are my life now," he answered simply. **Bella Swan and Edward Cullen, p. 314 *"Twilight, again. Another ending. No matter how perfect the day is, it always has to end." **Edward Cullen, p. 495 {{Wikipedia}} *[[g:stephenie Meyer|Stephenie Meyer]] na wikikwootu bekee *[[w:ig:stephenie Meyer|Stephenie Meyer]] na wikipidia igbo gctxpjmvo2o7zhqurbo2s0yw25lld2m Ayobola kekere-Ekun 0 3412 14069 14068 2023-07-25T17:43:02Z Crown2022 398 Emeziri m peeji wikitext text/x-wiki {{databox}} ***[[w:Ayobola Kekere-Ekun|Ayobola Kekere-Ekun]]''' (amụrụ 1993) bụ onye[[Nigeria]] onye na-ese ihe n'oge a. Kekere-Ekun gụchara akara ugo mmụta na [[w:Graphic Design|Graphic Design]] na [[w:University of Lagos|University of Lagos]] (UNILAG), Akoka na 2009 ma nwetakwa ya [[w:Master's Degree|Master's Degree]] n'otu ngalaba ahụ na 2016. O bu asistant lecturer na Legos University. N'afọ 2022, Kekere-Ekun na-mechara [[w:Doctor of Philosophy|Ph.D]]., nke malitere na 2018, na Art and Design na [[w:University of Johannesburg|University of Johannesburg, South Africa]]. ==okwu ndi O kwuru== * Enwere ihe ole na ole na-egbuke egbuke dị ka ọrụ akwụwaghị aka ọtọ. Ọ bụrụ na ị naghị eji echiche gị kpọrọ ihe, ọ dịghị onye ọzọ ga-eme ya. Enwere ihe na-eweda ala ma ọ bụ na-akwụghachi ụgwọ n'ime ndị m na-ahụtụbeghị, na-achọta njikọ na ihe m ga-ekwu. **[https://edition.cnn.com/style/article/ayobola-kekere-ekun-quilling-spc-intl/index.html] Speaking on artists staying true to themselves. * Ọ na-adị m ka ndị nwoke nwere ohere zuru ezu n’ụwa,”. "Ọ naghị adị m ka ha kwesịrị iwere ohere zuru oke n'isi m. ** [https://edition.cnn.com/style/article/ayobola-kekere-ekun-quilling-spc-intl/index.html] Speaking on why women are the main objects of her art ==Njiko npuga== {{Wikipedia}} *[[q:Ayobola Kekere-Ekun|Ayobola Kekere-Ekun]] na wikikwootu melee *[[w:ig:Ayobola Kekere-Ekun|Ayobola Kekere-Ekun]] na Wikipedia igbo {{DEFAULTSORT:Ayobola,Kekere-Ekun}} fay8qvq2iphh38o4bh2t46dq9th9izh Anita Among 0 3413 18469 14173 2024-03-18T14:02:07Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki '''[[w:Anita Annet Among|Anita Annet Among]]'''(amụrụ ya na ọwa 23 Nọvemba n'afọ 1973) ọ bụ onye na-agụ ego [[w:Uganda|Uganda]], onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye isi okwu na-ekwuchitere nzuko omeiwu 11th nke Uganda (2022-2026). ==Okwu ndị O kwuru== * A na m akpọku ndị East African Community ka ha nwee nsogbu-gbapụ ihe mgbochi na-abụghị tariff (NTBs) nke na-aga n'ihu na-emebi EAC Common Market Protocol ma gbochie usoro ntinye. NTB ndị a na-egosipụta site na ụtụ ụtụ, ụkpụrụ ịdịmma na nchekwa, mmachibido iwu mbubata na kọstọm na usoro mmemme azụmahịa. ** Ọkà okwu n'etiti arịrịọ ndị ọka ikpe EACJ maka imebi nkwekọrịta azụmahịa. [https://www.independent.co.ug/speaker-among-appeals-to-eacj-judges-on-trade-agreements-breach/ Nkeji edemede nke The Independent, 12 Julaị n'afọ 2022]. * Anyị kwenyere na omenala na ụkpụrụ anyị nke Uganda na anyị na-eme iwu maka ndị bi na Uganda. ** Ọkà okwu n'etiti chọrọ ndị omeiwu East Africa ndị ọzọ nye iwu megide nwoke idina nwoke. [https://nilepost.co.ug/2023/05/21/speaker-among-wants-other-east-african-parliaments-to-pass-law-against-homosexuality/ Nkeji edemede nke Nile Post, odee Crispus Mugisha, 21 Mee n'afo 2023]. * Site n'ịdị umeala n'obi dị ukwuu, ana m ekele ndị ọrụ ibe m ndị otu nzuko omeiwu maka iguzogide nrụgide niile sitere n'aka ndị na-emegbu mmadụ na ndị na-agba izu ọjọọ maka ọdịmma obodo anyị. ** Mmeghachi omume na iwu mgbochi LGBTQ nke Uganda. [https://www.reuters.com/world/africa/reactions-new-ugandan-anti-lgbtq-law-2023-05-29/ Nkeji edemede nke Reuters, Mee 30, n'afọ 2023]. sy4thgl5qe76cftl474jtfviqci42i7 Nana Anima Wiafe-Akenten 0 3414 14074 14073 2023-07-25T22:40:42Z Timzy D'Great 20 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Nana Anima Wiafe-Akenten|Nana Anima Wiafe-Akenten]]''' bụ onye ọrụ mgbasa ozi Ghana na onye isi ngalaba Akan-Nzema nke ụlọakwụkwọ College of Languages, Ajumako Campus nke Mahadum Education, Winneba dị na Ghana. Ọ bụ onye mbụ nwetara nzere doctorate n'asụsụ Twi, otu n'ime ụdị Akan dị iche iche. ==Okwu ndị o kwụrụ== * O gosila na ọ bụrụ na ị mụta asụsụ obodo gị, ị ga-amata ụkpụrụ ndị bụ isi nke omenala Ghana nke na-ewe iwe na itinye aka na mkparị ma ọ bụ igbu mmadụ, ihe anyị na-ahụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị ugbu a. **[https://www.graphic.com.gh/news/general-news/let-s-refrain-from-politics-of-insults-dr-wiafe-akenten.html] * Ọ bụ ihe a na-ahụkarị ịhụ ụfọdụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ndị na-eme ihe ngosi na ndị ukwu ndị ọzọ na-akparị onwe ha n'ikuku, na-echefu na ụmụaka na-egekwa ntị n'otu aka ahụ ma nwee ike ịhọrọ asụsụ Twi na-adịghị mma a na-asụ na ikuku. **[https://www.graphic.com.gh/news/general-news/nana-anima-wiafe-akenten-first-phd-holder-in-twi.html] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Nana Anima Wiafe-Akenten|Nana Anima Wiafe-Akenten]] na Wikikwootu bekee * [[w:ig:Nana Anima Wiafe-Akenten|Nana Anima Wiafe-Akenten]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Wiafe-Akentan, Nana Anima}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ụmụ nwanyị Afrika]] nxskl98x0lgye41iymtid8wtvbd62wi Olabisi Ugbebor 0 3415 14090 14089 2023-07-26T09:37:15Z Goodymeraj 432 Edere m ihu peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Olabisi Oreofe Ugbebor|Olabisi Oreofe Ugbebor]]''' (29 January, 1951) bụ onye Ọkammụta nwanyị mbụ na Matịmatiks na Naijiria. Amụrụ ya na Legọs, Ọ gụọ Matịmatiks na Mahadum Ibadan nakwa na Mahadum London, ebe O nwetara nzere PhD n'afọ 1976 ==Ihe Ndi O Kwuru== * Akụkụ usoro anyị dị mkpa nke ukwuu, ebe mmụta mgbakọ na mwepụ ga-aba uru bụ n'ịgbasi ike nke usoro ntuli aka anyị. Otu ihe atụ bụ ibelata oge ịtụ vootu na imeziwanye ahụmịhe ịtụ vootu. ** [https://punchng.com/mathematics-education-key-to-credible-elections-ugbebor] N'okwu Olabisi gbasara mmụta mgbakọ na mwepụ n'afọ 2019 * Ihe njikọ siri ike dị n'etiti ighọta mgbakọ na mwepụ (Matịmatiks). N'otu aka bụ ichuso ya ruo ógó nnyocha, n'aka nke ọzọ bụ mmubanye nke akụnaụba. ** [https://punchng.com/mathematics-education-key-to-credible-elections-ugbebor] Olabisi n'okwu ya maka òtù Matịmatiks siri nwee nhuku n'afọ 2019. * Nnyocha e mere egosila na ụfọdụ ndị ga-anọ ihe dị ka nkeji asaa na ọkara n’ụlọ ntu ịtụ vootu n’ihi na ha amaghị maka ịhụ ma mata ụkpụrụ. N'ihi ya, ha na-enwe nsogbu ịghọta ụkpụrụ ndị a na-egosipụta n'akwụkwọ ndị eji atụ vootu. ** [https://punchng.com/mathematics-education-key-to-credible-elections-ugbebor] Olabisi n'okwu ya maka ụlọ ntu ịtụ vootu n'afọ 2019. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Ugbebor Olabisi|Ugbebor Olabisi]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Ugbebor Olabisi|Ugbebor Olabisi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Ugbebor, Olabisi}} 5al47ac9avri73xhrp3t7jxrs0tfpox Grace Oladunni Taylor 0 3416 14091 2023-07-26T10:03:28Z Crown2022 398 Ekerem m peeji wikitext text/x-wiki {{databox}} ***[[w:Grace Oladunni Taylor|Grace Oladunni Taylor]]''' (nke a makwaara dị ka Grace Oladunni Lucia Olaniyan-Taylor; amuru na 24 Eprel 1937) bu biochemist, nke bubu na Mahadum Ibadan, Ọ bụ nwanyị nke abụọ e debanyere na Nigerian Academy of Science of Science, na onye Africa mbụ nyere onyinye L'Oréal-UNESCO Award nke umu nwanyi no na Sayensi. ==Okwu ndi O kwuru== * Gbaa ụmụ nwanyị ndị ọkà mmụta sayensị ume ka ha mee ihe dị ka ndị ọrụ mgbanwe **[https://web.archive.org/web/20171203224429/http://www.africansuccess.org/visuFiche.php?lang=en&id=777] Speaking at a program themed "For Women in Science Commitment Charter". ==Njiko npuga== {{wikipedia}} *[[q:Grace Oladunni Taylor|Grace Oladunni Taylor]] na wikikwootu bekee [[w:ig:Grace Oladunni Taylor|Grace Oladunni zTaylor]] na wikipedia igbo {{DEFAULTSORT:Taylor, Grace Oladunni}} guf2g46kysq774x2q9l3cabvxs9xhmm Fatima Massaquoi 0 3417 14093 14092 2023-07-26T10:04:53Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Fatima Massaquoi-Fahnbulleh|Fatima Massaquoi-Fahnbulleh]]''' (25 Disemba 1911 – 26 Nọvemba 1978) bụ onye odee na onye gụrụ akwụkwọ nke ukwuu si mba Liberia. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na mba Amerika, ọ laghachiri Liberia n'afọ 1946, ebe O emere akara ngosi pụtara ìhè na ndụ omenala na mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke mba ahụ. ==Ihe Ndi O Kwuru== * Obodo ukwu a nwere ihe niile bụ ihe ọma na ihe ọjọọ. O nwere ndị ikom na ndị inyom nwere ọmịiko, bụ ndị pụrụ ịdị na-achọ ọdịmma onwe ha nanị òtù ha pụrụ inwe obiọma nye ndị ọzọ. Enwere, n'okwu nke Goethe, ọtụtụ ìhè, ma enwekwara nnukwu ndò. ** [https://www.switsalone.com/19925_fatima-massaquoi-the-sierra-leonean-princess-who-stood-unafraid-among-the-nazis] Fatima mgbe Ọ na-akọ maka ahụmihe ya niile na mba Amerika. * Mana n'agbanyeghị ihe ndị a niile, nnwere onwe ebe a enweghị atụ; ya mere na ọbụghị ihe ijuanya na enwere ike igbu onye Negro, ma onye Negro ọzọ eguzoro na-abụ abụ sị, obodo m, ọ́ bụ maka gi. ** [https://www.switsalone.com/19925_fatima-massaquoi-the-sierra-leonean-princess-who-stood-unafraid-among-the-nazis] Fatima n'okwu ya maka nnwere onwe na mba Amerika. * Enwere ọtụtụ ihe ị ga-amụta n'aka mba Amerika, ma ọ bụrụ na anyị nwere ike kpụchaa ihe otite varnish ahụ etere n'elu wee were osisi ndị siri ike na-ereghị ere dị n'okpuru. ** [https://www.switsalone.com/19925_fatima-massaquoi-the-sierra-leonean-princess-who-stood-unafraid-among-the-nazis] Fatima n'okwu ya maka mba Amerika. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Massaquoi Fatima|Massaquoi Fatima]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Massaquoi Fatima|Massaquoi Fatima]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Massaquoi-Fahnbulleh, Fatima}} tbfyhwstkchh4as4pu3anmmwvcd54kv Joy Kwesiga 0 3418 14105 14102 2023-07-26T11:36:29Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:en:Joy Kwesiga|Joy Constance Kwesiga]]''' bụ Oka agụmakwụkwọ , onye nchịkwa agụmakwụkwọ, Ọkachamara okike si Uganda. Ọ bụ osote onye isi oche nke Mahadum Kabale , ụlọ ọrụ ọha na eze agụmakwụkwọ ka elu na Uganda ma akwadoro ya na Uganda National Council for Higher Education na 2005. == Okwu Okwuru == * Ihe bụ isi bụ na anyị enyela ibe anyị ohere. Inwe ike ịkwado ọdịmma onye ọ bụla dị mkpa na mmekọrịta ọ bụla. Ọ dịkwa mkpa ka ị ghara ikpokọta mmetụta n'ime ụlọ. *[https://www.newvision.co.ug/new_vision/news/1234397/women-extensions-eur-prof-kwesiga Mgbe ọ N'Ekwu gbasara ihe zoro ezo metụtara alụmdi na Nwunye ogologo]. * M na-agwa ha na ime ihe n’eziokwu dị mkpa. Akụzikwaara m ha ka ha na-agbasi mbọ ike n’ihi na ụwa na-akpagbu ndị umengwụ. *[https://www.newvision.co.ug/new_vision/news/1234397/women-extensions-eur-prof-kwesiga mgbe ọ n'enye ụmụaka nkuzi gbasara Ndụ]. * Ụmụ nwanyị kwesịrị icheta na ha bụ mmadụ n'otu n'otu. Ha abụghị ihe nhicha aka nke ụmụ nwoke. Ị nwere ike imeziwanye ndụ gị naanị ma ọ bụrụ na ị maara uru ị bara. Ọgbakọ oha nwere ogologo àgwà nkụ oyi ime ụmụ nwanyị ịhụ onwe ha dị ka nke abụọ na ha nwere ike na-ebi naanị na ndò nke ndị ikom, nke na-abụghị ka ọ kwesịrị. ** [https://www.newvision.co.ug/new_vision/news/1234397/women-extensions-eur-prof-kwesiga N'ekwu maka Ndụmọdụ nye Ụmụ Nwanyị]. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kwesiga, Joy}} nvo6mquhhmpvwreu1v5jn2jdn08hify Olajumoke Yacob-Haliso 0 3419 14096 2023-07-26T10:43:35Z Crown2022 398 Ekerem peeji wikitext text/x-wiki {{databox}} ***[[Olajumoke Yacob-Haliso|Olajumoke Yacob-Haliso]]''' bụ Oka nkuzi na mahadum Nigeria nke ọrụ ya na-elekwasị anya n'ebe ụmụ nwanyị Afrịka nọ n'ọnọdụ mgbe esemokwu gasịrị; Ndị gbara ọsọ ndụ Africa, okike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị; ochichi onye kwuo uche ya; na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Africa. O bipụtala ọtụtụ akwụkwọ gbasara ihe gbasara ụmụ nwanyị na Afrịka, onye nchịkọta akụkọ Journal of Contemporary African Studies na kwa Journal of International Politics and Development. ==Okwu ndi O kwuru== *Don na-agba ndị ntuli aka ume ịtụ vootu nke ọma" ** [https://guardian.ng/news/nigeria/national/don-urges-electorate-to-vote-wisely/ "Don Urges Electorate To Vote Wisely"], ''The Guardian'' (February 6, 2015)</small> *Mkpebi ịghara ịtụ vootu bụ mkpebi ikwe ka ndị ọzọ na-edu mmadụ n’ụzọ ọ nwere ike ọ gaghị achọ. *Ya mere, ihe mbụ bụ ịbụ isinye na usoro ahụ. Ihe nke abụọ bụ iji amamihe mee ntuli aka. Echere m maka ọtụtụ ndị Naijiria nke ahụ bụ ntakịrị ihe anyị nwere ike ime. Ozugbo ha rutere n'ọchịchị, ha anaghị ajụ anyị ihe ọ bụla. Ha na-aga n'ihu na-eme usoro iwu ndị na-emegide ndị mmadụ mgbe ụfọdụ. Ọ bụ ya mere onye anyị ga-ahọrọ kwesịrị ịbụ onye kwesịrị ekwesị. *Ugbu a ka anyi chọọ ndị na-eme ntuli aka nwere ọhụụ doro anya, ndị na-eme ntuli aka anyị maara na anyị nwere ike ịza ajụjụ. Ọrụ nke ụmụ amaala bụ ịmalite idu ndú nke anyị na-arụ ọrụ maka ya. ==Njiko npuga== {{wikipedia}} *[[q:Olajumoke Yacob-Haliso|Olajimoke Yacob-Haliso]]na wikikwootu melee *[[w:ig:Olajumoke Yacob-Haliso|Olajimoke Yacob-Haliso]] na Wikipedia Igbo {{DEFAULTSORT:Yacob-Halisu, Olajumoke}} m21ggyor9sl6no0nftqm1y2h6sru0c2 Lucy Jumeyi Ogbadu 0 3420 14104 14103 2023-07-26T11:30:51Z Crown2022 398 Emeziri m peeji wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Professor Lucy J. Ogbadu.jpg|thumb|Lucy Jumeyi]] ''[[w:Lucy Jumeyi Ogbadu|Lucy Jumeyi Ogbadu]]''' (amuru 25 Septemba 1953) bu onye Nigerian microbiologist nke jere ozi dika Director General/CEO nke National Biotechnology Development Agency na Nigerian Biotechnology Development Agency, a gerian Ministry of Science & Technology wee ruo mgbe njedebe nke ọrụ ya na 2018. ==Okwu ndi O kwuru== * Mgbasawanye nke ngwa ahịa ọrụ ugbo bara uru n'agbụ, usoro nlekọta ahụike yana mbelata mgbanwe ihu igwe na Africa. **https://www.blueprint.ng/ogbadu-an-impression-at-nabda/] Speaking on the challenge for Nigerian scientists to set Nigeria on a new realm and glorious path of biotechnological feats. * Nbanye akwụkwọ iwu Biotech ka ọ bụrụ iwu, ugbu a na-enye ndị ọkà mmụta sayensị Nigeria aka n'efu iji mee nchọpụta dị elu na Genomics, bụ nke ọ gbakwụnyere bụ maka ịghọta mkpụrụ ndụ ihe nketa nke ihe ndị dị ndụ dị ka osisi na anụmanụ. **[https://guardian.ng/features/passage-of-biotech-law-will-boost-scientific-inventions-in-nigeria-say-ogbadu-ekong/] Speaking on the advatages of the Biotech bill in Nigeria ==Njiko npuga== {{wikipedia}} *[[q:Lucy Jumeyi Ogbadu|Lucy Jumeyi Ogbadu]]na wikikwootu melee *[[w:ig:Lucy Jumeyi Ogbadu|Lucy Jumeyi Ogbadu]] na Wikipedia Igbo {{DEFAULTSORT:Jumeyi, Lucy}} 04v22h8imfz0la0aecsk2z16h3agey0 Taiwo Abioye 0 3421 14117 14116 2023-07-26T12:36:56Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki [[w:ig:Taiwo Abioye|Taiwo Olubunmi Abioye]](amuru Jenụwarị 17, 1958) bụ onye Ọka mmụta bekee nke Naijiria nwere ọpụrụiche agụmakwụkwọ na Mgbakwunye Mmụta Asụsụ . Ọ bụ nwanyị mbụ ga-abụ osote onye isi oche na mahadum Covenant. == Okwu okwuru == * Ebumnuche mmepe niile na-adịgide adịgide (SDGs) jikọtara ya na agụmakwụkwọ. Kedu ka anyị ga-esi nweta ebumnuche ndị a niile na-enweghị agụmakwụkwọ. ** [https://educeleb.com/narrowing-educational-gap-within-nigeria-will-reduce-perennial-crises-don Prof Abioye N'okwụ ya gbasara ohere metụtara agụmakwụkwọ na 2018]. *Na nkuzi mmeghe nke a dabara na ụbọchị ncheta ọmụmụ irí afọ isi mụ na afọ iri atọ n'agụmakwụkwọ bụ site n'amara pụrụiche nke Chineke, n'ihi na ọ bụ n'amara ya ka m ji dị ndụ ma dịkwa mma taa. * [https://edutorial.ng/professor-taiwo-abioye-marks-60th-birthday-with-inaugural-lecture-says-by-special-grace-of-god-i-am-alive-and-well-today Prof Abioye na Ụbọchị ncheta ọmụmụ irí afọ isi ya n'afọ 2018]. == Okwu ndị Ekwuru gbasara Taiwo Abioye == * Ọ bụ ezie na afọ ole na ole gara aga mahadum hibere otu panel nke osote osote onye isi ọchịchị (Administration) Taiwo Abioye, bụ Prọfesọ nke Stylistics na Applied Linguistics, ga-enyocha ihe ndị ka njọ nke mgbanwe akara, o doro anya na omume ọjọọ a akwụsịla. . * [https://edutorial.ng/professor-taiwo-abioye-marks-60th-birthday-with-inaugural-lecture-says-by-special-grace-of-god-i-am-alive-and-well-today Prof Abioye na Ụbọchị ncheta ọmụmụ irí afọ isi ya n'afọ 2018]. == External links== {{wikipedia}} enga517e4imj6ekurnxmtr3y15kxyx0 Zeinab badawi 0 3422 14113 14111 2023-07-26T12:27:31Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Zeinab Badawi|Zeinab Badawi]]'''(amuru Ọktoba 1959) bu onye onyonyo Sudan-British na onye nta akụkọ redio.Ọ bụ onye izizi izizi nke ITV Morning News (nke e mechara mara dị ka ITV News na 5:30), yana Jon Snow wepụtakwara Channel 4 News site na 1989 ruo 1998, tupu isonyere BBC News. Zeinab Badawi bụ onye nta akụkọ mgbasa ozi maka BBC na BBC anọ na BBC World News, yana ndị nta akụkọ, ihe ngosi akụkọ sitere na BBC kwa izu. Ọ bụ onye mgbasa ozi na ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba. Ọ rụọla ọrụ na mmemme HARDtalk, Ajụjụ zuru ụwa ọnụ na arụmụka ụwa n'etiti ọtụtụ ndị ọzọ ==Okwu okwuru== * "Enweela ụzọ isi hụ Africa n'ihe gbasara ịda ogbenye na esemokwu nke ghọrọ ụdị mkpụmkpụ maka kọntinent nke ka na-adị taa." **[https://www.bbc.com/news/world-africa-40420910 "One of Africa's best kept secrets - its history"], ''BBC News'' (1 July 2017) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Zeinab Badawi|Zeinab Badawi]]na Wikikwootu bekee [[W:ig:Zeinab Badawi|Zeinab Badawi]]na Wikipidia igbo {{DAFAULTSORT:Zeinab,Badawi}} i1ndjcsj67zf5b93cu85xa3uyiuw3l6 Bahavu Jeannette 0 3423 14121 14120 2023-07-26T13:00:32Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Bahavu Jeannette|Bahavu Jeannette ]]'''amurụ 17 Julaị 1993) Otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri ama ama na Rwanda, bahavu bụ onye ama ama maka ọrụ 'Diane' na usoro TV, City Maid. Ewezuga ime ihe nkiri, ọ bụkwa onye mmebe ejiji na onye na-ekiri ihe onyonyo. Ọ lụrụ Ndayirukiye Fleury na Machị 27, 2021. ==Okwu okwuru== *ekele maka Mummy maka amuru gi na Chukwu kere gi (youNihashimirwe mama wakwibarutse na Rurema waguhanze). **[https://www.isimbi.rw/imyidagaduro/article/nihashimirwe-mama-wakwibarutse-na-rurema-waguhanze-bahavu-jeannette-yifuriza-umugabo-we-isabukuru-nziza] ''isimbi ''(date 19-10-2021 at 09:55) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Bahavu Jeannette|Bahavu Jeannette ]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Bahavu Jeannette|Bahavu Jeannette ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT:Bahavu, Jeannette}} prghvf9fsrxbd6iv6qkowmxcprh1bw9 Odachi 0 3424 14126 14125 2023-07-26T13:11:11Z Chidex02 449 /* Ihe ndị e kwuru maka ya */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọdachi''' bụ ihe egwu sitere n'okike ma ọ bụ nke mmadụ mere (ma ọ bụ teknụzụ) na-ebute ihe omume nwere nnukwu mmebi anụ ahụ ma ọ bụ mbibi, ọnwụ nke ndụ, ma ọ bụ mgbanwe dị egwu na gburugburu ebe obibi. Enwere ike ịkọwa ọdachi ọ bụla n'ụzọ siri ike dị ka ihe omume ọ bụla jọgburu onwe ya sitere na ihe omume ndị dị ka ala ọma jijiji, ihe mberede ọdachi, ọkụ, ma ọ bụ mgbawa. Ọ bụ ihe nwere ike imebi ndụ, ihe onwunwe ma mebie ndụ akụ na ụba, mmekọrịta ọha na eze na omenala nke ndị mmadụ. ==Ihe ndị e kwuru maka ya== * Ọ dịghị ọdachi nke na-apụghị ịghọ ngọzi, ọ dịghịkwa ngọzi nke na-apụghị ịghọ ọdachi. ** Richard Bach, ''[[w:Jonathan Livingston Seagull|Jonathan Livingston Seagull]]'' (1970). * ỌRỤ, n. Ihe ncheta doro anya na nke a na-apụghị ịgbagha agbagha karịa na ihe omume nke ndụ a abụghị nke anyị onwe anyị n'usoro. Ọdachi dị iche iche dị n'ụdị abụọ: ihe ọjọọ na-adịrị onwe anyị, na ihe ọma nye ndị ọzọ. ** Ambrose Bierce, ''The Cynic's Dictionary'' (1906); republished as ''The Devil's Dictionary'' (1911). * Akara ngosi ahịa doro anya: Enweghị uru ọ bụla na igbochi ọdachi n'ọdịnihu ** Noam Chomsky, in an interview with C.J. Polychroniou, ''[https://truthout.org/articles/chomsky-ventilator-shortage-exposes-the-cruelty-of-neoliberal-capitalism/ Chomsky: Ventilator Shortage Exposes the Cruelty of Neoliberal Capitalism]'' (April 1, 2020), . ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọdachi| Ọdachi]] na wikikwootu bekee tt6zxiwuwrcx8i32fn23bii3yxda5mq Kate bashabe 0 3425 14131 14130 2023-07-26T14:47:44Z Viva33 73 Keputara ihe ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Kate Bashabe|Kate Bashabe]]''' (amụrụ 9 Septemba 1990) bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan ma bụrụ onye nchoputa nke Kabash brand na Kabash Cares nzukọ ebere. ==Okwu okwuru== * E nwere ndị na-eche na ọrụ ebere na-apụta ìhè, ma ọ pụtaghị ihe ọ bụla ma i meela ihe ị kwesịrị ime. ** https://igihe.com/imyidagaduro/article/kate-bashabe-yahishuye-igikorwa-yakoze-kimutera-ishema-kurusha-ibindi[ "charity started when she is young because was trained by his mother, says Kate Bashabe"], ''Igihe.com'' (August 5, 2015) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Kate Bashabe |Kate Bashabe ]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Kate Bashabe | Kate Bashabe ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT:Kate, Bashabe}} hwngb9ghxwawbh6mdifbrkdq68pc7mo Mmetọ 0 3426 14127 2023-07-26T14:00:15Z Chidex02 449 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Mmetọ bụ iwebata ihe ndị na-emerụ emerụ na gburugburu ebe obibi nke na-ebute mgbanwe ọjọọ. Mmetọ nwere ike ịdị n'ụdị kemịkalụ ma ọ bụ ike, dị ka mkpọtụ, okpomọkụ ma ọ bụ ọkụ. Ihe ndị na-emetọ ihe, ihe ndị mejupụtara mmetọ, nwere ike ịbụ ihe ndị si mba ọzọ / ike ma ọ bụ ihe na-emetọ ya. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * Plastik mmetọ n'efu ụwa abụghị nhọrọ kama ntinye aka na ndụ - ntinye aka na ọgbọ na-abịa. ** Amit Ray, Beautify your Breath - Beautify your Life (2015), pp 55. * Mmiri mkpofu sitere n'ụlọ ndị a na-anakọta n'ọwa mmiri na-agba n'akụkụ ebe ndị ahụ ma na-esi ísì ụtọ n'ezie. Enweghị ụlọ mposi ọha na eze n'okporo ámá ma ọ bụ n'ámá. Ndị ọbịa, ọkachasị ụmụ nwanyị, na-enwekarị nkụda mmụọ mgbe a na-akpọ okike. N'ime ụlọ ọha, ụlọ ọrụ ịdị ọcha bụ ihe ochie a na-apụghị ikweta ekweta . . . Dị ka obodo ukwu, Berlin esighị n'ọnọdụ nke ime obodo pụta na mmepeanya ruo mgbe 1870 gasịrị. ** [[w:August Bebel|August Bebel]] cited in David Clay Large, Berlin (2000) pp 17-18 * Gburugburu ụwa, iji ọgwụ eme ihe na-abawanye n'ime narị afọ gara aga, ọ ga-aga n'ihu na-abawanye n'ọdịnihu site na imepụta ọgwụ ọhụrụ iji gwọọ ọrịa ndị achọpụtala n'oge na-adịbeghị anya yana ọnọdụ ndị a na-agaghị agwọta na mbụ. Mgbe onye ọrịa were ya, a na-ewepụ ihe ndị na-emepụta ọgwụ na-arụ ọrụ (API) na metabolites ha na sistemụ nsị. A na-ebuga ha n'ebe a na-arụ ọrụ ọgwụgwọ mmiri na-ekpofu mmiri, ebe, dabere na nhazi ha na ihe ndị na-ahụ maka physicochemical, ha nwere ike imebi ya site na usoro ọgwụgwọ ndu ma ọ bụ hapụ ya na gburugburu ebe obibi na nsị ma ọ bụ sorb ka sludge. Ya mere, a ga-ekpughere gburugburu ala ahụ na API na metabolites ha mgbe a na-etinye sludge sitere na usoro ọgwụgwọ n'ala dị ka fatịlaịza ugbo ma ọ bụ mgbe a na-agbanye ala na mmiri mkpofu eweghachitere. Ọ bụ ezie na ọ bụ naanị nnyocha ole na ole enyochala ihe omume API na gburugburu ala, data dịnụ na-egosi na klaasị API dị iche iche, gụnyere ọgwụ mgbochi mkpali na-adịghị steroidal, antidepressants, anticonvulsants, na antibacterial agents na-eme n'ime ala na mkpokọta ruo ala dị ala. mg/kg ọkwa. N'ihi nchọpụta nke ọgwụ na ala, a kpalitere nchegbu maka enwere ike ibuba ihe ndị a n'ime ihe oriri mmadụ na itinye ihe ize ndụ nye ahụike mmadụ. Ọtụtụ ọmụmụ egosila nnabata nke ọgwụ ndị a na-eji na ọgwụ mmadụ na ọgwụgwọ anụmanụ n'ime osisi. Nnyocha enyochala nnabata na ntụgharị nke API dị iche iche na-elekwasị anya na ọgwụ antidepressant fluoxetine na kemịkalụ nje na-egbu egbu gụnyere sulfamethazine, sulfamethoxazole, na trimethoprim n'ime ọtụtụ ụdị osisi gụnyere mgbọrọgwụ na ịgba ihe ọkụkụ dị ka soybean, letus, na karọt. ** Laura J. Carter, Eleanor Harris, Mike Williams, Jim J. Ryan, Rai S. Kookana, and Alistair B. A. Boxall, [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3908740/ "Fate and Uptake of Pharmaceuticals in Soil–Plant Systems"], ''J Agric Food Chem''. 2014 Jan 29; 62(4): 816–825. * Site n'inyocha ọnọdụ ndị dị na China na ịnwale n'ụlọ nyocha, ndị ọkà mmụta sayensị na-atụ aro na nchikota nke usoro ihu igwe na kemịkal nwere ike ime ka igwe ojii London ghọọ nnukwu sulfuric acid. ** Domonoske, Camila (2016-11-23). "Research On Chinese Haze Helps Crack Mystery of London's Deadly 1952 Fog". NPR. Retrieved 23 November 2016 ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Mmetọ| Mmetọ]] na wikikwootu bekee 18n9cvt6oqvcnj8xj7lb3ql4g71cvf1 Nchekwa 0 3427 14128 2023-07-26T14:43:15Z Chidex02 449 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Nchekwa''' bụ omume nke ichekwa, ichekwa ma ọ bụ ichekwa; eji amamihe mee ihe. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * Ihe karịrị otu ijeri ụmụ nwanyị gburugburu ụwa chọrọ iṅomi ụdị ndụ ụmụ nwanyị ọdịda anyanwụ ma na-enweta ikike ihe onwunwe ngwa ngwa ime otú ahụ. Ya mere, ọ dị mkpa na n'ime ọchịchị anyị, anyị na-egosipụta ụfọdụ nchekwa na ibu ọrụ n'ime ego anyị na-emefu ka ihe onwunwe zuru ụwa ọnụ wee dịrị maka ụmụ anyị, ụmụ ha na ụmụ ụmụ ha. ** w:Louise Burfitt-Dons|Louise Burfitt-Dons, Speech on Hot Women Campaign given at UK Aware circa 2008. *Ihe kacha enweghị obi ụtọ gbasara nchekwa bụ na ọ naghị adịgide adịgide. Ọ bụrụ na anyị echekwa oke ọhịa taa, a na-atụ ya egwu site na nkeji iri na ise ọzọ echi. ** w|Marjory Stoneman Douglas, quoted in ''Facing Florida's Environmental Future'', April 1990. * Ọrụ ugbo na-anọchite anya otu mgbanwe mgbanwe gburugburu ebe obibi kacha dị omimi na akụkọ ihe mere eme nke afọ 3.5 niile nke ndụ. ** w|Niles Eldredge, [http://www.actionbioscience.org/newfrontiers/eldredge2.html "The Sixth Extinction"], 2001 *N'ezie, ịzụlite ọrụ ugbo bụ n'ezie ikwusa agha na gburugburu ebe obibi - na-atụgharị ala iji mepụta otu ma ọ bụ abụọ nri nri, na ihe ọkụkụ ndị ọzọ niile dị ugbu a dị ka 'ahịhịa' na-achọghị - na ihe niile ma ọ bụ ụdị anụmanụ ole na ole a na-azụ ugbu a na-ewere dị ka dị ka ụdị anụ ọhịa. ụmụ ahụhụ. **w|Niles Eldredge, "The Sixth Extinction", 2001 ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Nchekwa|Nchekwa]]na wikikwootu bekee thhukwfiv1rqvf7o8n3099uax6a0dk7 Marie Bimenyimana 0 3428 14135 14134 2023-07-26T15:50:05Z Viva33 73 Keputara ihe ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig::Marie Bimenyimana |Marie Bimenyimana]]''' (amụrụ 30 Nọvemba 1996) bụ onye cricketer Rwandan na onye isi otu egwuregwu cricket ụmụ nwanyị Rwanda ugbu a. O mere egwuregwu izizi ụmụ nwanyị Twenty20 International (WT20I) maka Rwanda na 26 Jenụwarị 2019 megide Nigeria, na egwuregwu WT20I mbụ nke njegharị Rwanda. nke Naijiria.Ọ bụ egwuregwu WT20I mbụ nke Rwanda gbara. ==Okwu okwuru== * "Anyị nwere nnọọ obi ụtọ ime ka mba ahụ dị mpako. Mmeri ahụ bụ ihe mkpali nye anyị. Ugbu a anyị maara ọkwa anyị na-arụ ọrụ na ebe anyị kwesịrị imeziwanye" ** [https://allafrica.com/stories/"202204060028.html"], ''Rwanda: Cricket - Bimenyimana Delighted After Nigeria T20 Triumph'' (06 April 2022) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Marie Bimenyimana |Marie Bimenyimana ]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Marie Bimenyimana |Marie Bimenyimana ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT:Marie,Bimenyimana}} e85ubfsja6gzat65ruc3h33h59hchdk Nje 0 3429 14136 2023-07-26T16:18:05Z Chidex02 449 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Bacteria '''(otu: nje bacteria) mebere nnukwu ngalaba nke microorganisms prokaryotic. Dịka micrometer ole na ole n'ogologo, nje bacteria nwere ọtụtụ ụdị, sitere na spheres ruo mkpara na spirals. Bacteria so na ụdị ndụ mbụ pụtara n'ụwa, ma dị n'ọtụtụ ebe obibi ya. Ihe nje bacteria na-ebi n'ala, mmiri, isi iyi ọkụ acid, ihe mkpofu redio, na akụkụ miri emi nke eriri ụwa. Bakteria na-ebikwa na mmekọrịta symbiotic na parasitic na osisi na anụmanụ. A makwa na ha tolitere n'ụgbọelu mmadụ. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * Nkà mmụta ihe ndị dị ndụ egosiwo na ọbụna ihe kasị mfe n'ime usoro nile dị ndụ n'ụwa taa, bụ́ mkpụrụ ndụ nje bacteria, bụ ihe ndị dị nnọọ mgbagwoju anya. Ọ bụ ezie na mkpụrụ ndụ nje ndị kasị nta dị ntakịrị nke ukwuu, na-eru ihe na-erughị [otu puku ijeri gram], nke ọ bụla bụ n'ezie ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke nwere obere obere ihe nwere ọtụtụ puku iberibe ígwè ọrụ dị mgbagwoju anya a haziri nke ọma, nke mejupụtara mkpokọta otu narị puku nde atọm. , dị mgbagwoju anya karịa igwe ọ bụla nke mmadụ wuru na enweghị ihe jikọrọ ya na ụwa na-adịghị ndụ ... Nkà mmụta ihe omimi egosiwokwa na nhazi nke usoro cell bụ n'ezie otu n'ime usoro ndụ niile dị n'ụwa site na nje bacteria ruo na anụ mamma. N'ime ihe niile dị ndụ, ọrụ DNA, mRNA na protein bụ otu. Ihe mkpụrụ ndụ ihe nketa pụtara bụkwa otu n'ime mkpụrụ ndụ niile. Nha, nhazi na nhazi akụkụ nke igwe sịntetik protein bụ otu ihe na sel niile. N'ihe gbasara nhazi biochemical ha bụ isi, yabụ na ọ nweghị usoro dị ndụ nke a ga-eche na ọ bụ oge ochie ma ọ bụ nna ochie n'ihe gbasara usoro ọ bụla ọzọ, ma ọ bụ na ọ nweghị ntakịrị nkọwa pụtara ìhè nke usoro evolushọn n'etiti mkpụrụ ndụ niile dị iche iche dị n'ụwa. ** Michael Denton, molecular biologist, writes in ''Evolution: A Theory in Crisis'', page 250. * Ogbe nje dị ntakịrị ka 0.0000000001 gram. Anụ whale na-acha anụnụ anụnụ dị ihe dị ka gram 100,000,000. Ma nje bacteria nwere ike igbu whale. ** Bernard Dixon, cited in ''Awake!'' magazine, 1996, 2/22. * Ọ bụrụ n’ịkọnye ihe gbasara ọmụmụ nke mkpụrụ ndụ nje na nke ohere mgbakọ nke atom nke akụrụngwa ya, ọbụlagodi mgbe ebighị ebi agaghị ezuru gị otu. ** Christian de Duve, ''http://wol.jw.org/en/wol/d/r1/lp-e/102000723?q=de+duve&p=par WOL'' * Mgbe m tetara ka chi bọrọ na Septemba 28, 1928, n’ezie, echeghị m ime mgbanwe ọgwụ nile site n’ịchọpụta ọgwụ nje mbụ nke ụwa, ma ọ bụ ihe na-egbu nje bacteria, ... Ma echere m na ọ bụ kpọmkwem ihe m mere. ** Alexander Fleming * Bakteria kasị nta dị nnọọ ka ndị mmadụ karịa ngwakọta kemịkalụ Stanley Miller, n'ihi na o nweelarị ihe ndị a. Ya mere, isi na nje bacteria na-aga na ndị mmadụ bụ obere nzọụkwụ karịa isi na ngwakọta nke amino acid gaa na nje ahụ. ** Lynn Margulis *Na Pueblo, a na-eji ogwe aka rọbọt dụpuo shei nke ọ bụla, a na-amịpụkwa mọstad dị n'ime ya. A na-asa shea ahụ ma sie ya ka o bibie ihe ọ bụla fọdụrụnụ. A na-agbaze ihe na-emepụta mọstad na mmiri ọkụ, wee gbarie ya site na nje bacteria na usoro na-adịghị ka nke a na-eji na ụlọ ọrụ mmiri na-ekpocha mmiri. Mazị Levi kwuru na ọ na-ewepụta ihe fọdụrụ nke na-abụkarị nnu tebụl nkịtị, mana ejiri ọla dị arọ kechie ya nke chọrọ njikwa dị ka ihe mkpofu dị ize ndụ. "Nje bacteria dị ịtụnanya," Mr. Levi kwuru ka ọ na-ekiri ka a na-ebibi shells n'ime ụbọchị ikpeazụ nke ọrụ na Pueblo. "Chọta ndị ziri ezi, ha ga-erikwa ihe ọ bụla." ** Dave Philipps, John Ismay; https://www.nytimes.com/2023/07/06/us/chemical-weapons-stockpile.html “U.S. Is Destroying the Last of Its Once-Vast Chemical Weapons Arsenal”, ''New York Times'', (July 6, 2023) ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:Nje|Nje]] na wikikwootu bekee 5r1zoace2ac94pmefm4osiyec9bc44k Jamila Abbas 0 3430 14140 14139 2023-07-26T17:12:00Z Senator Choko 24 wikitext text/x-wiki ''[[w:Jamila Abbas|Jamila Abbas]]''' (A mụrụ [[1984]]) bụ [[w: ọkà mmụta sayensị kọmputa | ọkà mmụta sayensị kọmputa,]] [[w:software engineer|software engineer]] , [[w:nwanyị azụmahịa |nwanyị ọchụnta ego]] na [[w: entrepreneur|onye ọchụnta ego]] na [[Kenya]]. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke [[w: MFarm Kenya Limited|MFarm Kenya Limited]], ụlọ ọrụ ịntanetị na-enyere ndị ọrụ ugbo aka ịchọta ngwa ọrụ ugbo kacha mma, mkpụrụ osisi, ịnweta akụkọ ihu igwe na ozi ahịa. ==Okwu ndị o kwuru== * "Ọhụụ m nke BFF bụ na anyị ga-abanye n'oké osimiri dị ike nke Black feminists na ụdị dị iche iche anyị niile ma na-asa ahụ na njem dị ịtụnanya nke mmụta, ịkekọrịta na mgbanwe ọnụ. Enwere m mmetụta na BFF na-enye ohere ka m nwee ike. iji kwupụta echiche m, onwe m ma kesaa mmetụta m dị ka nwa agbọghọ ojii na ịnụ n'ọnụ ndị mmadụ banyere echiche ha banyere nwanyị na ịbụ Black. Enwere m obi ụtọ ịmụta banyere mmegharị dị iche iche na otú ha si enwe mmetụta. BFF dị mkpa ọ bụghị naanị ịmụta banyere otú oge dị iche iche na-eweta ọnọdụ dị iche iche na otu anyị si emeghachi omume n'oge dị iche iche kamakwa maka anyị na-eto eto feminists ịnụ ka ndị agadi nwanyị ojii na-ahụ ọnọdụ ugbu a. Nye m, ike nke BFF ga-adị na ya. ya iche n'etiti anyị nkịtị." ** Dị ka e hotara site[https://www.awid.org/news-and-analysis/why-we-need-black-feminisms-forum [1<nowiki>]</nowiki>] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Jamila Abbas|Jamila Abbas]] na Wikipedia Igbo * [[q:Jamila Abbas|Jamila Abbas]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Jamila, Abbas}} aobs8lrqd3s1olvw0x01xs2y1cxperg Rediet Abebe 0 3431 18479 18478 2024-03-18T14:27:00Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki ''[[w:Rediet Abebe|Rediet Abebe]]''' (Amharic: redEt Aebe) bụ onye [[w:Ethiopia |Ethiopia]], [[w:onye sayensị kọmpụta|onye sayensị kọmputa]] na-arụ ọrụ na algọridim na ọgụgụ isi. Ọ bụ onye enyemaka [[w:ọka mmụta|ọka mmụta]] nke [[w:Computer Science|Computer science]] na Mahadum California, Berkeley. Na mbụ, ọ bụ Junior Fellow na Harvard Society of Fellows. ==Okwu ndị o kwuru== *Math na usoro sayensị kọmputa na-amanye gị ka ị bụrụ nke ziri ezi. ** [https://occupymath.wordpress.com/2021/06/10/rediet-abebe-a-rising-star-in-ai/ Nkọwapụta nke mgbakọ na mwepụ na sayensị kọmputa] *Ambiguity bụ ahụhụ na mgbakọ na mwepụ. Ọ bụrụ na m enye gị ihe akaebe na ọ edoghị anya, yabụ na ọ zubeghị. N'akụkụ algọridim nke ihe, ọ na-amanye gị ịkọwapụta nke ọma ihe ebumnuche gị na ihe ntinye bụ. **[https://occupymath.wordpress.com/2021/06/10/rediet-abebe-a-rising-star-in-ai/ N'ajụjụ ọnụ ya na Quanta Magazine] * Nhazi usoro dị ka ọ bụrụ na ị nwere algọridim emebere, mana ị maara na data ntinye bụ ihe enwere ike iji usoro aghụghọ mee ya. Ya mere, ị na-agbalị ịmepụta ihe siri ike na nke ahụ. Nke a bụ ụzọ magburu onwe ya, na-etinye ike n'ime usoro nke ịmepụta ntinye. **[https://occupymath.wordpress.com/2021/06/10/rediet-abebe-a-rising-star-in-ai/ Mechanism Design for Social Good] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Rediet Abebe|Rediet Abebe]] na Wikipedia Igbo * [[q: Rediet Abebe|Rediet Abebe]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT: Rediet, Abebe}} 2az62l7hivsekho9mq7lsrtjglxpsr0 E. Tendayi Achiume 0 3432 18468 18467 2024-03-18T13:59:27Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:E.Tendayi Achiume|E.Tendayi Achiume]] bụ Alicia Miñana Prọfesọ nke Iwu na onye bụbu onye isi ngalaba nke Ụlọ Ọrụ Nkwa Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na [[Mahadum California Los Angeles|Mahadum California Los Angeles]]. Ọ jere ozi dị ka [[w: UN special rapporteur | United Nations Special rapporteur]] gbasara ịkpa ókè agbụrụ, ịkpa ókè agbụrụ, Xenophobia na enweghị ndidi metụtara ya site na nhọpụta ya na Septemba 2017 ruo Nọvemba 2022. Ọ bụ nwanyị mbụ họpụtara n'ọkwá a kemgbe e kere ya. n'afọ 1993. ==Okwu ndị o Kwuru== * [T] nhoputa ndi ochichi nke ndi Hindu [[Bharatiya Janata Party|Bharatiya Janata Party]] (BJP) ejikọtala na ihe omume ime ihe ike megide ndị òtù [[Dalit]], Muslim, agbụrụ na ndị otu Ndị Kraịst. Akụkọ na-edekọ ojiji ndị isi BJP kwuru mkpasu iwe megide ndị otu pere mpe, yana mmụba nke ịmụrụ anya na-elekwasị anya na ndị Alakụba na Dalits. ** [https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/HRBodies/HRCouncil/AdvisoryCom/EliminationRacism/A_73_305.pdf "Ụdị ịkpa ókè agbụrụ nke oge a, ịkpa ókè agbụrụ, xenophobia na enweghị ndidi metụtara"], [[[ w:OHCHR|OHCHR]], 6 Ọgọst 2018. Ekwuru na [[Christophe Jaffrelot]], [https://www.google.com/books/edition/Modi_s_India/-fuUEAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&pg=PA452 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:E.Tendayi Achiume|E.Tendayi Achiume]] na Wikipedia Igbo * [[q:E.Tendayi Achiume|E.Tendayi Achiume]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:E.Tendayi, Achiume}} js3vfi7ykjfgh20icq1nzqr9atj1axm Alphonsine Agahozo 0 3433 18288 15089 2024-03-12T19:26:43Z Chikeme Chizurum 45 Corrected error wikitext text/x-wiki '''[[w:Alphonsine Agahozo|Alphonsine Agahozo]]''' (amụrụ n'abalị iri na asatọ ọnwa Ọktoba afọ 1997 na [[w:Nyarugenge|Nyarugenge]], [[w:Kigali|Kigali]]) bụ Rwanda bụ onye ogwu mmiri. Ọ gbara asọmpi na [[w:Swimming na Olympic Summer 2012 – Freestyle mita 50 nke ụmụ nwanyị|Freestyle ụmụ nwanyị 50m]] na [[w:2012 Summer Olympics|2012 Summer Olympics]] na [[w:London]]. Agahozo gụchara n'ọkwa iri ise na asatọ ma ọ banyeghị na ọkara nke ọkara. Ọ gbara asọmpi na [[w:Swimming na Olympic Summer 2020 - Freestyle mita 50 nke ụmụ nwanyị | ụmụ nwanyị 50 mita freestyle]] na mmemme [[w: 2020 Summer Olympics | Olimpik Summer 2020]. ==Okwu ndị o Kwuru== * Ọtụtụ ihe m ga-achọ ime bụ ihe m na-agaghị emeli. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/189203/Sports/alphonsine-agahozo-olympianas-experience-at-tokyo-2020-and-aspirations-forparis-2024 New Times]. (Decemba 07, 2022) * Igwu mmiri na-ama onye na-eme egwuregwu aka n'uche na n'anụ ahụ. Ọ bụ egwuregwu n'otu n'otu, ị nweghị onye otu ga-enyefe bọọlụ masịrị gị na egwuregwu bọọlụ na otu egwuregwu. Ị na-asọ mpi megide ndị ọzọ, ma gị na onwe gị. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/189203/Sports/alphonsine-agahozo-olympianas-experience-at-tokyo-2020-and-aspirations-forp ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Alphonsine Agahozo|Alphonsine Agahozo]] na Wikipedia Igbo * [[q: Alphonsine Agahozo|Alphonsine Agahozo]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT: Alphonsine, Agahozo}} a710dhnddux9oxxdplb92wgf0h8ouxk Bisi Akin-Alabi 0 3434 14154 14152 2023-07-26T18:00:01Z Senator Choko 24 /* Okwu ndị o Kwuru */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Bisi Akin-Alabi |Bisi Akin-Alabi]]''' bụ ọkachamara mmụta Naijiria, onye ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, onye nchịkwa, teknụzụ teknụzụ, onye ndụmọdụ mmụta na onye bụbu onye ndụmọdụ pụrụ iche na agụmakwụkwọ, sayensị na teknụzụ nye Senator Abiola Ajimobi. , onye bụbu gọvanọ Oyo State, Nigeria. ==Okwu ndị o Kwuru== * Nsogbu anyị nwere na Naijiria bụ na, ọtụtụ n'ime anyị na ngalaba agụmakwụkwọ rutere ebe ahụ n'ihi na anyị enweghị ike ịme nhọrọ mbụ anyị na mpaghara ndị ọzọ (mgbe ahụ anyị na-ahụ ụzọ anyị si banye na klas), ebe n'akụkụ ndị mepere emepe nke obodo. ụwa, ndị nọ na agụmakwụkwọ ga-anwụ kpamkpam maka ya. ** [https://www.channelstv.com/2013/12/11/asuu-members-are-not-committed-to-education-sector-akin-alabi] Oriakụ Bisi na-ekwu maka ngalaba agụmakwụkwọ na Nigeria na 2013. * Ọrụ nke onye nkuzi bụ inye ọzụzụ ziri ezi na nke na-adịgide adịgide yana iji iku ume dị ka ngwá ọrụ iji hụ na e mezuru ihe a chọrọ bụ nke na-adịghị mma. ** [https://www.channelstv.com/2013/12/11/asuu-members-are-not-committed-to-education-sector-akin-alabi] Oriakụ Akin-Alabi na mmemme nri ụtụtụ Channels Television na 2013 . * Anyị nwere ebe a na-agụ akwụkwọ dijitalụ ebe a na-enye ụmụ akwụkwọ n'ọkwa ọzụzụ. Nwa akwụkwọ ọ bụla nwere ikike na ikike dị iche iche. Ebe ụfọdụ nwere nkà mmụta, ndị ọzọ mara mma n'akụkụ ndị ọzọ. Oyo steeti na-akwụ ndị nkuzi ụgwọ ugbu a n'ụlọ akwụkwọ ọ bụla nsonaazụ WAEC karịrị nkezi. ** [https://www.insideoyo.com/queens-school-old-girls-donate-n10m-building] Oriakụ Bisi kọwapụtara n'ụkpụrụ agụmakwụkwọ na oyo na 2017. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[W:ig:Bisi Akin-Alabi|Bisi Akin-Alabi]] na Wikipedia Igbo * [[q:Bisi Akin-Alabi|Bisi Akin-Alabi]] na Wikikwootu bekee {{DEFAULTSORT:Bisi, Akin-Alabi}} 087612f355zeskny58yu7mi8n34udvn Ruth bosibori 0 3435 14161 14160 2023-07-26T18:11:12Z Viva33 73 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Ruth bosibori | Ruth bosibori ]]'''(nke edekwara Ruth Bisibori; amuru 2 Jenuarị 1988 na Bosiango) bu onye oso uzo etiti Kenya nke mara nma na steeplechase 3000m. ==Okwu okwuru== * “Kemgbe m sonyeere n’ịgba ọsọ n’okporo ụzọ, m na-eme njem na-aga nke ọma, akwụsịbeghịkwa m n’ọnọdụ ọjọọ. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Ruth bosibori |Ruth bosibori ]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Ruth bosibori |Ruth bosibori ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT:Ruth, bosibori }} alhgd60voy752ko07rkcxsc762lbu9w Theresa bishagara kagouire 0 3436 14165 14164 2023-07-26T19:28:18Z Viva33 73 Keputara ihe ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Theresa bishagara kagouire |Theresa bishagara kagouire ]]'''(25 Disemba 1952 - 8 Julaị 2019) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan. Site na 2011 ruo 2019, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu Senate Rwandan. Ọ bụ onye otu Rwandan Patriotic Front (RPF). ==Okwu okwuru== * O tinyere aka na mgba nnwere onwe na mgbe ọ laghachiri na Rwanda ọ nọgidere na-arụsi ọrụ ike n'ọrụ dị mgbagwoju anya e nyere ya. Kwuru na emume olili ya ** [[https://rwandatoday.africa/rwanda/news/bishagara-legacy-on-rights-2471380 Therese Bishagara Kagoyire]] ''at her burial ceremonies (on 8th July 2019) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Theresa bishagara kagouire |Theresa bishagara kagouire ]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Theresa bishagara kagouire |Theresa bishagara kagouire ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT:Theresa bishagara kagouire }} tkzc5kbrbe868bbyk8iif52qsxrbru4 Rosemond aboagyena boohene 0 3437 14171 14170 2023-07-26T20:13:02Z Viva33 73 Keputara ihe ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Rosemond Aboagyewa Boohene|Rosemond Aboagyewa Boohene]]'''bụ onye agụmakwụkwọ Ghana, onye na-edekọ ego, onye nchịkwa mahadum na onye ọchụnta ego ahọpụtara ka ọ bụrụ Pro Vice Chancellor nke Mahadum Cape Coast. ==Okwu okwuru== * Ụmụ nwanyị bụ ọtụtụ ndị na-arụ ọrụ na mpaghara obere azụmaahịa, mana ọkwa agụmakwụkwọ na ahụmịhe njikwa ha dị ala karịa nke ndị ogbo ha nwoke. ** [https://rune.une.edu.au/web/handle/1959.11/2389?page=2] Rosemond on tracking the pathway ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Rosemond Aboagyewa Boohene | Rosemond Aboagyewa Boohene ]]na Wikikwootu bekee [[w:ig:Rosemond Aboagyewa Boohene | Rosemond Aboagyewa Boohene ]]na Wikipidia igbo {{DEFAULTSORT: Rosemond Aboagyewa Boohene}} qzb1t9xpukaw3ru5i2s0zp5h84msqb9 Anụmanụ 0 3438 14175 14174 2023-07-27T08:01:47Z Chidex02 449 /* Ihe ndị ekwuru maka ya */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Anụmanụ''' bụ multicellular, eukaryotic organisms nke alaeze Animalia (nke a na-akpọ Metazoa). Anụmanụ niile na-agagharị agagharị, nke pụtara na ha nwere ike ịgagharị onwe ha n'otu oge na ndụ ha. Atụmatụ ahụ ha na-emecha na-edobe ka ha na-etolite, ọ bụ ezie na ụfọdụ na-enweta usoro metamorphosis ma emechaa na ndụ ha. Anụmanụ niile bụ heterotrophs: ha ga-etinyerịrị ihe ndị ọzọ dị ndụ ma ọ bụ ngwaahịa ha maka nri. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ka m wee ghara imetụ ihe ọ bụla e kere eke anya, m ga-ekwukwa banyere anụ ụlọ, anụ ọhịa na anụ ufe ndị m mụtara ihe n’aka ha. Job kwuru ogologo oge gara aga (35:11): “Ònye na-akụziri anyị ihe karịa anụ ọhịa nke ụwa, na-emekwa ka anyị mara ihe karịa anụ ufe nke eluigwe? Ụfọdụ n’ime ihe m mụtara n’aka ha ka m deworo n’akwụkwọ m, ma ọ na-atụ m ụjọ na amụtabeghị m otú m kwesịrị inwe, n’ihi na mgbe m nụrụ ogbugbo nkịta, ma ọ bụ twitter nnụnụ, ma ọ bụ oké ọkpa, m na-eme ya. amaghị ma ha na-ekele m maka ihe niile m gwara ha, ma ọ bụ na-akpọ m ajụjụ. ** Shmuel Yosef Agnon, http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1966/agnon-speech.html Speech at the Nobel Banquet at the City Hall in Stockholm (10 December 1966), in ''Nobelprize.org''. * Ma ọ buru na ihu-n'anya madu bu nke ahuhu, agēme kwa ya ka ọ bayere anumanu ọzọ: n'ihi na n'ihi na n'ihi nkpab͕u nke ndi ọzọ nēweta obi-ebere; na ebe ọ bụ na ọ na-eme na ọbụna anụmanụ ndị na-enweghị uche nwere ezi uche na mgbu, ọ ga-ekwe omume na mmetụta ọmịiko na-ebilite n'ime mmadụ n'ihe banyere nhụjuanya nke anụmanụ. Ugbu a, o doro anya na ọ bụrụ na mmadụ na-enwe obi ebere n'ahụ anụmanụ, na ọ na-achọsi ike karị inwe ọmịiko n'ahụ mmadụ ibe ya: ya mere e dere ya (Ilu 12:10): "Onye ezi omume na-ele ndụ ya anya. anụ ọhịa: ma afọ ndị ajọ omume dị obi ọjọọ. N’ihi ya, Onye-nwe, ka o wee kụnye ndị Juu ọmịiko, bụ́ ndị na-enwekarị obi ọjọọ, chọrọ ka ha na-emere ha ebere ọbụna n’ihe banyere anụ ogbi, ma machibido ha ime ihe ụfọdụ na-esi ísì ọjọọ n’ebe anụmanụ nọ. N'ihi ya, Ọ machibidoro ha ka ha "sie nwa ewu n'ime mmiri ara nke mmiri mmiri ya"; t'ẹphe lụfukwaru okfu ọdo; na igbu "ihe mgbochi mmiri na ụmụ ya." ** Thomas Aquinas, ''w:Summa Theologica|Summa Theologica'' (1265–1274), s:Summa Theologiae/First Part of the Second Part/Question 102|I-II, q. 102, art. 6 ad. 8. * Unu, ebe unu wepuru ihu-n'iru nile, unu gāhu n'obi-unu na nkiti nke echiche-unu na ayi onwe-ayi bu ihe e kere eke ma-ọbu dika umu anumanu ndi fọduru, ma-ọbu ndi kewapuru n'enweghi ihe di iche? N’ihi gịnị ka e nwere iji gosi na anyị adịghị ka ha? ma-ọbu òle ihe-nma nke di nime ayi, nke na ayi nākwa emò, ka ewe gua ayi dika ihe e kere eke? Ewuliwo aru-ha elu n'ọkpukpu, ewejikọta ha n'aru; ma otu a ka ewuliri aru-ayi n'ọkpukpu, were kwa akwara jikọta ya. ** Arnobius, ''Seven Books Against the Heathens'' (''Adversus Nationes''), trans. Christian Classics Ethereal Library, http://www.intratext.com/IXT/ENG1008/_P2.HTM Book II, § 16. * Ewo, Chineke, sawanye n'ime anyị echiche nke mkpakọrịta na ihe niile dị ndụ, ụmụnna anyị anụ ndị I nyere ụwa ka anyị na anyị na-emekọ ihe. Anyị ji ihere na-echeta na n’oge gara aga, anyị ejirila obi ọjọọ na-achị mmadụ dị elu, nke mere na olu ụwa, nke kwesịrị ịgbagoro gị n’abụ, bụ ịsụ ude nke ime mmụọ. ** Basil of Caesarea, in circa A.D. 375. Included in ''A Select Library of the Nicene and Post-Nicene Fathers of the Christian Church'' (NPNF), edited by P. Schaff and Henry Wace (Edinburg: T. Clark, 1897), 2nd Series, Vol. 8. Quoted in Matthew Scully, ''//books.google.it/books?id=SYY7AAAAQBAJ&pg=PT28 Dominion'' (2002) * Ihe ọ bụla ọ pụrụ ịbụ, ụmụ anụmanụ na-enwe mgbe nile, ruo n'oge anyị, a Chineke ma ọ bụ ịchụ àjà nke ndị akụkọ ifo nile na-akọ. Ọbụna igbu ọchụ site n'ịchụ nta ka bụ njikọ ihe atụ, n'adịghị ka nkesa nnwale. Ọbụna ime ụlọ ka bụ njikọ ihe atụ, na-emegide ịzụlite ụlọ ọrụ mmepụta ihe. Naanị otu onye ga-eleba anya na ọnọdụ ụmụ anụmanụ na obodo ndị nkịtị. Na ọnọdụ nke domestication, nke presupposes ala, otu ezinụlọ, a usoro nke nne na nna nke ụmụ anụmanụ bụ akụkụ, agaghị enwe mgbagwoju anya na ọnọdụ nke anụ ụlọ-naanị ụdị anụmanụ na-ahapụ anyị n'èzí idobere na ebe a na-azụ ụmụ - nkịta, nwamba, nnụnụ, hamsters, ha niile jikọtara ọnụ na ịhụnanya nke nna ha ukwu. Anụmanụ ndị a na-akpagharị anya sochiela, site n'àjà Chineke ruo n'ebe a na-eli ozu nkịta nwere egwu ikuku, site na nnupụisi dị nsọ ruo na mmetụta gburugburu ebe obibi, na-ekwu n'olu dara ụda banyere mkparị nke ọnọdụ mmadụ n'onwe ya. **Jean Baudrillard, ''Simulacra and Simulation'' (1981), p. 134 ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Anụmanụ|Anụmanụ]] na wikikwootu bekee ll3oozuihx7ve98qe4eyeu3gj3umn9m Ọdachi ndị na emere onwe ha 0 3439 14176 2023-07-27T08:36:33Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọdachi na-emere onwe ya''' bụ nnukwu ihe ọjọọ na-esite na usoro okike nke Ụwa; ihe atụ bụ idei mmiri, ajọ ifufe, oké ifufe, mgbawa ugwu, ala ọma jijiji, mbufịt mbufịt, na usoro ala ndị ọzọ. Ọdachi na-emere onwe ya nwere ike ịkpata ọnwụ nke ndụ ma ọ bụ mmebi ihe onwunwe, na-ahapụkwa ụfọdụ mmebi akụ na ụba n'oge ya, ogo ya dabere na nkwụsi ike nke ndị emetụtara, ma ọ bụ ikike mgbake yana kwa na akụrụngwa dị. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * Naanị onye nzuzu na-eji ụkwụ abụọ anwale omimi mmiri. **Chinese proverb **Quoted in ''To Destroy You Is No Loss: The Odyssey of a Cambodian Family''. By Joan D. Criddle and Teeda Butt Mam * Mbụ, ala ọma jijiji, emesia ọdachi **Saying among victims. Quoted in "Learn from the Past, Be Involved in the Future" Paul L Doughty. ''Human Organization''. Washington: Winter 2005. Vol. 64, Iss. 4; pg. 303, 13 pgs * Akụkọ ihe mere eme na-egosi ugboro ugboro Dika okike si egosi nzuzu nke mmadụ. ** [[w:Blue Öyster Cult|Blue Öyster Cult]], "Godzilla", from ''[[w:Spectres (album)|Spectres]]'' (1977) ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọdachi ndị na emere onwe ha|Ọdachi ndị na emere onwe ha]] na wikikwootu bekee 2siqm57nz17c762o7jt43y5m2yhjfm6 Ọkụ 0 3440 14178 14177 2023-07-27T09:18:25Z Chidex02 449 /* Njikọ Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọkụ''' nke kacha nso na-erekarị. ~ William Shakespeare Ọkụ bụ ihe pụrụ iche nke ọkụ na ike ọkụ ewepụtara n'oge mmeghachi omume kemịkal, karịsịa mmeghachi omume ọkụ. Dabere na ihe ndị dị na ya, na adịghị ọcha ọ bụla dị n'ime, agba na ike nke ọkụ ọkụ ga-adịgasị iche. Ọ bụ otu n'ime ihe anọ oge gboo na nkà ihe ọmụma na sayensị Grik oge ochie. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Mmụọ nke ahịrị gị na-enye ọkụ Dị ka Worlds Soul, nke na-eme ka m si otú a chọsie ike ** w|Heinrich Cornelius Agrippa, ''w|Three Books of Occult Philosophy'' (1531), translated by w|John French. * Ndị na-anaghị ewu ụlọ ga-ere ọkụ. ** Ray Bradbury, ''Fahrenheit 451'', (1953) *Anyanwụ na-ere ọkụ kwa ụbọchị. Ọ gbara Oge. Ụwa gbara ọsọ na gburugburu wee tụgharịa axis ya na oge na-arụsi ọrụ ike na-ere ọkụ afọ na ndị mmadụ na agbanyeghị, n'enweghị enyemaka ọ bụla. Ya mere, ọ bụrụ na o suree ihe na ndị ọkụ ọkụ, na anyanwụ rechapụ Oge, nke ahụ pụtara na ihe niile na-ere ọkụ! ** Ray Bradbury, ''Fahrenheit 451'', (1953), p. 141. *Oge bụ ihe e ji kee m. Oge bu osimiri nke nēbum, ma mu onwem bu osimiri; ọ bu agụ nēripiam, ma mu onwem bu agu; ọku nēripiam ka ọ bu, ma Mu onwem bu ọku. ** Jorge Luis Borges, in "A New Refutation of Time" (1946). *Ịchịkwa ọkụ bụ nnukwu ihe ịma aka siri ike. Nnyocha anyị egosila na site n'itinye nnukwu ọkụ eletrik, anyị nwere ike igbochi ọkụ ngwa ngwa. Anyị nwere nnọọ obi ụtọ maka nsonaazụ mpaghara nyocha a na-adịbeghị anya. ** Ludovico Cademartiri, 241st National Meeting & Exposition of the [[w:American Chemical Society|American Chemical Society]]; as quoted in [https://phys.org/news/2011-03-flame-electrical-blaster-extinguish.html “Taming the flame: Electrical wave 'blaster' could provide new way to extinguish fires”], ''American Chemical Society'', ''Phys.org'', (March 28, 2011). *Ọkụ bụ nke mbụ mmeghachi omume kemịkal - nke a na-arụ ụka na ọ bụ otu n'ime ihe kachasị mkpa - mana ọtụtụ n'ime obodo kemịkalụ leghaara ya anya. Anyị na-agbalị inweta nkọwa zuru ezu banyere mmekọrịta a dị mgbagwoju anya. ** Ludovico Cademartiri, 241st National Meeting & Exposition of the w:American Chemical Society|American Chemical Society; as quoted in https://phys.org/news/2011-03-flame-electrical-blaster-extinguish.html “Taming the flame: Electrical wave 'blaster' could provide new way to extinguish fires”, ''American Chemical Society'', ''Phys.org'', (March 28, 2011). *Cademartiri kwuru, "Mgbe ịmalitere iji ogige oscillating, enwere usoro ọhụrụ na-abata na usoro ndị a na-ebute mmetụta siri ike na ọkụ - mmetụta ndị siri ike dị ka egosiri na-ebelata ọkụ," ka Cademartiri kwuru. Ndị otu ahụ kwuru na mgbe ha debere waya akpọchiri akpọchi n'okpuru ire ọkụ dị inch 19 ma tinye ihe dị ka watts 600 nke ike --yiri nnukwu oven microwave nwere nha, ire ọkụ na-apụ. "Nke a dị nnọọ iche na ịfụ ikuku n'ọkụ," Cademartiri kwuru. "Mgbe ị na-afụ ọkụ, ị na-emepụta ihe na-asọpụta n'èzí ire ọkụ na ị na-agbanye ikuku n'ime ọkụ a. N'ọnọdụ anyị, anyị na-emepụta nke a n'ime ire ọkụ." ** Ludovico Cademartiri, in https://abcnews.go.com/Technology/beams-electricity-zap-fires/story?id=13277891 ”Beams of Electricity Zap Fires”, by Jessica Marshall, ''ABC News'', (April 2, 2011). == Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọkụ|Ọkụ]] na wikikwootu bekee et6taq0vfixateguid8kwzvou5gvn9z Esi Sutherland Addy 0 3441 14182 14181 2023-07-27T12:06:34Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Esi Sutherland-Addy|Esi Sutherland-Addy]]''' bụ onye Ghana gụrụ akwụkwọ nke ọma, ode akwụkwọ, onye nkuzi na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ ọkammụta na Institute of African Studies, ebe ọ bụ onye ọrụ nnyocha onye isi ya, bụrụkwa onye isi ngalaba asụsụ na ihe ngosi egwuregwu bụrụkwa onye isi oche nke African Humanities Institute Programme na Mahadum Ghana. =Ihe Ndi O Kwuru== * A kọwabeghị ndekọ nke ọkọlọtọ ndị agha kpamkpam n'ihi na nke bụ eziokwu bụ na ndị mmadụ n'otu n'otu rụụrụ ọrụ na-aga na-enweghị ebe nchekwa ha deturu ihe maọbu dosara ihe maka ncheta. ** [https://gh.opera.news/gh/en/politics/c281d66eaed9bd0c92faaf5f14847835] * Ị ga-enwe ụzọ I bu n'obi ị ga-achọ iji chọọ ihe ahụ mma, ị ​​wee ruo n'ógó kachasị elu nke ị ga-chọ ka ị nọrịrị ebe ahụ iji mee ndị mmadụ ka ha nwee ihe mmetụta na ịhụrụ mba n'anya. ** [https://www.modernghana.com/entertainment/42047/march-6-parade-was-wrong-forum-for-agya-koos-play.html] N'ajụjụ ọnụ ndị ụlọ ọrụ mgbasa ozi JoyNews gbara ya. * N'ime anyị ka a mụrụ nwa ** [https://go.gale.com/ps/i.do?id=GALE%7CA591225242&sid=googleScholar&v=2.1&it=r&linkaccess=abs&issn=08884412&p=LitRC&sw=w&userGroupName=anon%7Ee75762d1&aty=open+web+entry]. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Sutherland-Addy, Esi|Sutherland-Addy, Esi]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Sutherland-Addy, Esi|Sutherland-Addy, Esi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Suntherland-Addy, Esi}} cifcn0mxjnqvu0dx5dqivrwxgqshgko Ikuku 0 3442 14183 2023-07-27T13:11:11Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ikuku''' bụ otu n'ime ihe anọ oge gboo na nkà ihe ọmụma na sayensị Grik oge ochie, a na-ahụkarị ya dị ka ike eluigwe na ala ma ọ bụ ihe dị ọcha. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ikuku, n. Ihe oriri na-edozi ahụ nke ezigbo Providence na-enye maka ịma abụba nke ndị ogbenye. ** Ambrose Bierce, ''The Cynic's Dictionary'' (1906); republished as ''The Devil's Dictionary'' (1911). *Ikuku, ikuku, ọbara ndụ ọhụrụ, ikuku dị gịrịgịrị ma na-achọgharị, The doro anya, ezigbo ume nke Chineke nke hụrụ anyị n'anya. ** Robert Browning,"Pauline: A Fragment of a Confession" (1833), lines 788–9. *Ụzọ awara awara m bụ ikuku enweghị atụ, Ndị enyi m bụ kpakpando enweghị ụra, Ma ndị ikom ukwu m na-ebuli elu— Ogwe aka m enweghị ntụpọ na enweghị ọnyà **William Ellery Channing, ''Hymn of the Earth''. *Ọ bụrụ na anyị enweghị ike ịkwụsị ugbu a esemokwu anyị, opekata mpe, anyị nwere ike ime ka ụwa bụrụ nchekwa maka ụdị dị iche iche. N'ihi na, na nyocha ikpeazụ, njikọ anyị na-ahụkarị bụ na anyị niile bi n'obere mbara ala a. Anyị niile na-ekuku otu ikuku. Anyị niile ji ọdịnihu ụmụ anyị kpọrọ ihe. Na anyị niile bụ ndị na-anwụ anwụ. ** John F. Kennedy, American University speech, (10 June 1963). *Dị ka data e gosipụtara na akwụkwọ akụkọ ahụ, ihe dị ka ụzọ atọ n'ụzọ asatọ nke ndị China na-eku ume ikuku nke a ga-edepụta "adịghị mma" site na ụkpụrụ United States. Ihe kacha dị ize ndụ n'ime ihe mmetọ ndị a nyochara bụ ezigbo ụmụ irighiri ihe na-erughị 2.5 microns na dayameta, bụ ndị nwere ike ịbanye n'ime akpa ume mmadụ, banye n'ọbara ma bute ọtụtụ nsogbu ahụike, gụnyere ụkwara ume ọkụ, ọrịa strok, ọrịa kansa akpa ume na obi. ọgụ. **Dan Levin, https://www.nytimes.com/2015/08/14/world/asia/study-links-polluted-air-in-china-to-1-6-million-deaths-a-year.html “Study Links Polluted Air in China to 1.6 Million Deaths a Year”, ''The New York Times'', (Aug. 13, 2015). *O, I di nma kari ikuku anyasi Ekpuchiri n'ịma mma nke otu puku kpakpando. **Christopher Marlowe, ''Faustus''. *Dị ka ọkụ chọrọ ikuku, agaghị m ere ma ọ bụrụ na ịnọghị ebe ahụ ​**w:Maze|Maze and w:Frankie Beverly|Frankie Beverlyps://www.youtube.com/watch?v=S76eRyKJxSc "I Need You"] (1978), ''Golden Time of Day'' *Ka ikuku tie ukwe anyi, Ebe anyị na-egosi nsọpụrụ n'ebe ọnwa na-elepụ anya. ​**Thomas Middleton, ''The Witch'' (1616), act v, scene 2. *Ikuku na egwu nku na-ahapụ. **John Muir, letter to Jeanne C. Carr, Yosemite (1874). *Ụbọchị ọzọ dị ebube, ikuku na-atọ ụtọ na ngụgụ dị ka nectar na ire. **John Muir, ''My First Summer in the Sierra'' (w:1911|1911). ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ikuku|Ikuku]] na wikikwootu bekee ​ ​ t28yehtcl658vl8trp6gpsvxpq0dp5f Oluranti Adebule 0 3443 14184 2023-07-27T13:28:27Z Chidex02 449 Jiri '{{Databox}} '''Oluranti Adebule''' (amuru 27 Nọvemba 1970) bu onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria, onye jere ozi dika osote Gọvanọ 15th nke Lagos steeti ma bụrụ nwanyị nke isii weghara ụlọ ọrụ ahụ site na 2015 ruo 2019.diat Oluranti mụrụ na 27 Nọvemba 1970 nye ezinụlọ Idowu. -Esho of Ojo Alaworo in Ojo local government area[6] of Lagos state. Adebule gụrụ akwụkwọ n'oge mbụ na kọleji Awori, Ojo, mechaa gaa gụchara ụl...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Oluranti Adebule''' (amuru 27 Nọvemba 1970) bu onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria, onye jere ozi dika osote Gọvanọ 15th nke Lagos steeti ma bụrụ nwanyị nke isii weghara ụlọ ọrụ ahụ site na 2015 ruo 2019.diat Oluranti mụrụ na 27 Nọvemba 1970 nye ezinụlọ Idowu. -Esho of Ojo Alaworo in Ojo local government area[6] of Lagos state. Adebule gụrụ akwụkwọ n'oge mbụ na kọleji Awori, Ojo, mechaa gaa gụchara ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Lagos State University, Ojo wee mụọ mmụta Islam na 1992. Ọtụtụ oge ka e mesịrị, o nwetara asambodo na usoro ọmụmụ mmepe nwata na nchịkwa ụlọ akwụkwọ na nyocha nke ụlọ akwụkwọ ahụ. Nigeria Institute of International Education Association na 2006. Ọ gara n'ihu nzere masters n'otu ụlọ ọrụ ahụ na ọmụmụ akwụkwọ. O mechara nweta akara ugo mmụta doctorate ọzọ n'otu ụlọ ọrụ ahụ ọ gụchara na 2012. ==Ihe okwuru== *Dị ka nwanyị na nne, enwere m ike iche n'echiche ihe ị gafeworo na-elekọta ụmụaka isii, ọ ga-abụrịrị ike na-agwụ ike ma na-akụda mmụọ, mana a na m ekele gị obi ike, achọrọ m ime ka obi sie gị ike na ọchịchị a agaghị agbahapụ gị, anyị ga-agbahapụ gị. guzoro n'akụkụ gị wee hụ na enyere gị aka ịlaghachi ndụ nkịtị. ** https://www.vanguardngr.com/2015/07/lagos-govt-urges-runaway-dad-of-twins-to-return/ ​*Okwesiri ighota na anyi abughi na anyi agaghi akwado nchupu nke ndi nwoke site na ochichi mana anyi ga-anọgidesi ike na oku anyi ka e nye otutu umunwanyi ohere ka ha na-aru oru na ndi di mkpa na nke a bu ikpo okwu ogbako a. na-eme ka ụmụ nwanyị ghọta ihe ndị na-alụso ha ọgụ ma na-amụtakwa ihe n'aka ụmụ nwanyị ndị ọzọ mezuru oke. ** https://pmnewsnigeria.com/2015/09/30/tinubu-adebule-others-decry-dearth-of-women-in-govt/ ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} [[q:Oluranti Adebule| Oluranti Adebule]] na wikikwootu bekee ba5655p07bf1zyids2wss1d37r52hio Kpakpando 0 3444 14186 14185 2023-07-27T13:56:20Z Chidex02 449 /* Ihe ndị ekwuru maka ya */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Kpakpando''' bụ oghere na-egbuke egbuke nke plasma ejiri ike ndọda jikọtara ọnụ. Kpakpando kacha nso n'ụwa bụ anyanwụ. Ọtụtụ kpakpando ndị ọzọ na-ahụ anya gba ọtọ site n'ụwa n'ime abalị, na-apụta dị ka ọtụtụ isi ihe na-egbuke egbuke na mbara igwe n'ihi nnukwu ebe dị anya site na Ụwa. N'akụkọ ihe mere eme, a na-achịkọta kpakpando ndị kasị pụta ìhè n'ìgwè kpakpando na asterism, nke kasị egbuke egbuke nwetara aha kwesịrị ekwesị. Ndị na-enyocha mbara igwe achịkọtala katalọgụ kpakpando ndị na-akọwapụta kpakpando ndị a ma ama ma nye aha kpakpando ahaziri ahazi. Otú ọ dị, ọtụtụ kpakpando ndị dị na Eluigwe na Ala, gụnyere kpakpando nile n'èzí ụyọkọ kpakpando anyị, Milky Way, bụ ndị a na-apụghị ịhụ anya site n'ụwa. N'ezie, ọtụtụ anaghị ahụ anya site na Ụwa ọbụna site na teliskop kacha ike. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * N'ezie kpakpando bụ ihe oyiyi ịhụnanya. ** Philip James Bailey, ''Festus'' (1813), scene Garden and Bower by the Sea * Kedu ihe ị bụ orbs? Okwu Chineke? Akwụkwọ Nsọ nke eluigwe? ** Philip James Bailey, ''Festus'' (1813), scene Everywhere *Kpakpando, Nke guzoro dị ka igirigi n'ubi Nke eluigwe. ** Philip James Bailey, ''Festus'' (1813), scene Heaven. * Kpakpando ahụ abụghị abụ uri tupu nwanyị ara ahụ achọpụta ya. ​**Giannina Braschi, ''Book of Clowns and Buffoons'' in Empire of Dreams (1988). * Abụghị m ngwa agha nke epithets ma ọ bụ ihe atụ. Abụ m kpakpando, kpakpando na-enwukwa. A bụ m nkwenye. **Giannina Braschi, ''Pastoral; or the Inquisition of Memories'' in Empire of Dreams (1988). ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Kpakpando|Kpakpando]] na wikikwootu bekee ​ 7fctyzpzeolngiugibk2a0easyefdvn Ọchịchịrị 0 3445 14187 2023-07-27T14:19:57Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọchịchịrị''' bụ ihe megidere nchapụta, ma ọ bụ ikwu ma ọ bụ mkpokọta enweghị ìhè a na-ahụ anya. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * Ahụrụ m eluigwe na-acha anụnụ anụnụ na igwe ojii na-acha ọcha Ụbọchị gọziri agọzi, abalị dị nsọ gbara ọchịchịrị M na-eche n'onwe m: kedu ụdị ọmarịcha ụwa. ** Louis Armstrong, ''What a Wonderful World'' * Ugbu a n'ọchịchịrị, ụwa kwụsịrị ịtụgharị ntụ ebe ozu na-ere ọkụ. ** Black Sabbath, ''War Pigs'', ''w:Paranoid (album)|Paranoid''. Written by w:Ozzy Osbourne|Ozzy Osbourne, w:Tony Iommi|Tony Iommi, w:Geezer Butler|Geezer Butler and w:Bill Ward|Bill Ward * Ị chọrọ ka ọ gbaa ọchịchịrị Anyị na-egbu ire ọkụ ** Leonard Cohen, ''w|You Want It Darker'' (2016 * N'ụbọchị kacha egbuke egbuke, n'abalị kacha ojii Ọ dighi ihe ọjọ ọ bula gānapu n'irum Ka ndị na-efe ike ọjọọ Kpachara anya ike m...Ìhè Green Lantern! ** Green Lantern|Hal Jordan's oath, created by John Broome and Gil Kane * Ọchịchịrị dị ka pitch ** John Bunyan, ''Pilgrim's Progress'' (1678), Part I. * Ebili mmiri ahụ anwụọla; mmiri ozuzo dị n'ili ha. Ọnwa, nwa-nne-nwayi-ha, agwula ya mb͕e gara aga; Ikuku ama akpọnwụwo n'ikuku kwụ chịm. Igwe-oji we la n'iyì; ọchịchịrị enweghị mkpa Enyemaka sitere n'aka ha - ọ bụ Eluigwe na Ala ** Lord Byron, ''http://readytogoebooks.com/Lb-Drk85.htm Darkness'' (1816). ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọchịchịrị|Ọchịchịrị]] na wikikwootu bekee fszx938aphtmmhtotq7y0pim6ogz5vl Sarojini Nadar 0 3446 16203 14191 2023-10-27T11:21:03Z Goodymeraj 432 /* Ihe Ndi O Kwuru= */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sarojini Nadar|Sarojini Nadar]]''' (amụrụ n'abalị isii n'ọnwa Febụarị afọ 1976) bụ ọkà mmụta okpukpe na ihe edere N'Akwụkwọ Nsọ si mba South Africa bụrụkwa onye isi n'òtù nnyocha a na-akpọ Desmond Tutu Research Chair na ngalaba Okpukperechi na Ikpe ziri ezi nke ohaneze na Mahadum Western Cape. === Okwu Ndi O Kwuru === * Enwere m olileanya n'ezie na ụmụ nwanyị ga-enwe nkwalite mmụọ site na nkuzi nke ndị na-eso ha na-eje ije n'ótù ụzọ ahụ ha na-aga, na netwọk nke ịdị n'otu na njikọ ga-etolite site na nzuko a. N'ezie, ọ na-agụsi m agụụ ike ịrụ ọrụ na ihe mbipụta ga-egosipụta nghọta na amamihe sitere na nnọkọ ahụ. ** [https://www.oikoumene.org/news/prof-dr-sarojini-nadar-i-believe-knowledge-is-power-and-critical-for-justice-work] N'ajụjụ ọnụ agbara Nadar na ihe gbasara ihe ọmụma ịbụ ike. * Kwadebe onwe gị. Ekwenyere m na ihe ọmụma bụ ike. Ọ bụrụ na ịchọrọ ịbụ onye na-eme ihe ike na-etikwa iwu, ịkwesịrị ịkwado onwe gị site n'ịma ihe ọmụma. Ihere emela gi maka ihe ọmụma nke dị n'ime ahụ gị. Were ihe ọmụma gbasara ihe edere ede kwadebe onwe gi. ** [[https://www.oikoumene.org/news/prof-dr-sarojini-nadar-i-believe-knowledge-is-power-and-critical-for-justice-work] Ajụjụ ọnụ agbara Nadar gbasara ihe ọmụma ịbụ ike ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Nadar Sarojini|Sarojini Nadar]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Nadar Sarojini|Sarojini Nadar]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Sarojini Nadar}} cuf18f10fob4ev34jkad1nboytr7rmd Ọdịdị ala 0 3447 14192 2023-07-27T22:17:03Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọdịdị ala''' (sitere na Greek γεωγραφία, geographia, lit. "nkọwa ụwa") bụ sayensị nke na-enyocha ala, njirimara, ndị bi na ihe ndị dị n'ụwa. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== * ONYE NA-AHỤ MAKA ỌDỊDỊ ALA, n. Otu onye nwere ike ịgwa gị ihe dị iche n'èzí ụwa na ime ya. ** Ambrose Bierce, ''The Cynic's Dictionary'' (1906); republished as ''The Devil's Dictionary'' (1911). * Kant, onye German ukwu nke echiche ezi uche, nyere ọdịdị ala ya ọnọdụ n'ime usoro ihe ọmụma zuru oke nke ahaziri ahazi. ** ''Encyclopaedia Britannica'' (1973) Vol 10, p. 153. * Akụkọ ihe mere eme bụ nkuzi mmụta site na ihe atụ, na kwa ịdọ aka ná ntị; anya ya abụọ bụ ọdịdị ala na usoro oge ** James A. Garfield, as quoted in ''Freedom IS...: A Book/Journal with a Twist'' (2008) by Kathleen Wensel, p. 141. * Achọrọ m ikpọgide maapụ ụwa n'ụlọ m. Mgbe ahụ, m ga-etinye ntụtụ n'ime ebe niile m gara. Mana nke mbụ, m ga-aga n'elu akụkụ abụọ nke maapụ ahụ ka ọ ghara ịda. ** Mitch Hedberg, &mdash; quoted in cite book|title=Making Maps, Second Edition|page=58|isbn=1609181670|year=2011|author=John Krygier, Denis Wood |publisher=The Guilford Press *Mgbe m bụ nwa okorobịa, nrọ kacha atọ m ụtọ bụ ịghọ onye na-ahụ maka ọdịdị ala. Otú ọ dị... M chebaara okwu ahụ echiche nke ọma wee kwubie na ọ bụ isiokwu siri nnọọ ike. N'ịbụ onye na-achọghị ịma, atụgharịziri m na physics dị ka onye nnọchi. ** Duane F. Marble, Professor of Geography, posted this on his office door at SUNY at Buffalo, jestingly misattributing it to Albert Einstein; it has since been quoted as if it were a genuine quote of Einstein, and debunked at sites online and in ''The Ultimate Quotable Einstein'' (2010) edited by Alice Calaprice, p. 474. *Ebumnobi pụrụ iche nke ọdịdị ala bụ ịchọ nghọta nke àgwà mgbanwe nke mpaghara n'ihe gbasara njirimara niile jikọtara ọnụ bụ nke jikọtara agwa ahụ agbanwe. ** Richard Hartshorne (1958) ''Perspective on the nature of geography''. p. 20. *Ebe ọ bụ na ọdịdị ala m na-eto eto bụụrụ m isi ihe ọmụmụ. Mgbe m na-etinye aka na ya, n'itinye echiche nke sayensị okike na geometric, enwere m mmasị, nke nta nke nta, ọ bụghị nanị nkọwa nke ụwa, kamakwa nhazi nke ígwè ọrụ dum nke ụwa, nke ọtụtụ ihe na-adịghị. mara onye ọ bụla ruo ụbọchị. ** Gerardus Mercator (1578), Introduction to Ptolemy's ''Geography * Ptolemy's Geography bụ naanị akwụkwọ na eserese nke lanarịrị site na oge gboo na otu n'ime ọrụ sayensị kacha emetụta n'oge niile. ** Ptolemy, J. Lennart Berggren, Alexander Jones (2001) ''Ptolemy's Geography: An Annotated Translation of the Theoretical Chapters''. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọdịdi ala|Ọdịdị ala]] na wikikwootu bekee l851zyqvm4e6zpsr3hawjrkhzjwtl8j Ọhịa 0 3448 14193 2023-07-28T10:39:21Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ohia''' (nke a na-akpọkwa osisi ma ọ bụ ọhịa) bụ obodo nke ihe ndị dị ndụ nke e ji mara ọnụnọ osisi ndị nwere mmekọrịta symbiotic na ibe ha na gburugburu anụ ahụ. Osisi ndị dị n'oké ọhịa bụ akụkụ ka ukwuu nke biomass ha. Omenala dị iche iche nwere nkọwa dị iche iche maka ihe ọhịa nwere ike ịbụ, n'ihe gbasara oke na ihe mejupụtara ọhịa ahụ. Oke ohia nwekwara ihe dị ka pasentị 90 nke ụdị ndụ dị iche iche nke ụwa. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ọ bụ ezie na anyị ga-ebi otu afọ n'ime nnukwu osisi ochie nke osisi ochie, ụyọkọ fir, nke ọ bụla nwere uda na agwa nke ya, nke ahụ anyị siworo nweta ọ bụghị naanị ebe nchekwa mana ikekwe ọbụna ụdị nduzi dị ka. anyị tolitere n'ezinụlọ. **w:David Abram|David Abram in: Gregory Caicco ''http://books.google.co.in/books?id=NJsYGB-ntIYC&pg=PA182 Architecture, Ethics, and the Personhood of Place'', UPNE, 2007, p. 182. *Gifford Pinchot rụtụrụ aka na n'oge ọchịchị na ndị ọsụ ụzọ ọhịa ahụ bụ onye iro na ihe mgbochi nye onye ọbịa ahụ. A ghaghị ikpochapụ ya...Ma [ugbu a] dị ka mba anyị abịabeghị inwe nkwanye ùgwù kwesịrị ekwesị maka ọhịa ahụ ma were ya dị ka akụkụ dị mkpa nke ihe onwunwe anyị-nke na-adị mfe ibibi ma sie ike iji dochie anya ya. ; nke na-enye nnukwu uru mgbe ọ na-atachi obi, ma onye na-apụ n'anya na-esonyere ụgbọ oloko nke ihe ọjọọ na-adịghị ahụ anya ngwa ngwa na nke a na-apụghị ịgbagha agbagha. **w:Richard E. Blackwelder|Eliot Blackwelder in: Alfred Emanuel Smith, Francis Walton ''http://books.google.co.in/books?id=CG0L4VDylRYC New Outlook, Volume 82'', Outlook Publishing Company, 1906, p. 700. * ọhịa ahụ bụ ọ pụrụ iche organism nke na-akparaghị ókè obiọma na ịdị mma nke na-adịghị achọ maka nri ya ma gbasaa n'ụba ngwaahịa nke ọrụ ndụ ya; ọ na-echebe ihe niile dị ndụ, na-enye ndò ọbụna nye onye anyụike na-ebibi ya. **Buddha|Gautama Buddha in: John Alexander, James D. Lazell ''http://books.google.co.in/books?id=A7p87H446SwC&pg=PA91 Ribbon of Sand: The Amazing Convergence of the Ocean and the Outer Banks'', UNC Press Books, 2000, p. 91. *Ọhịa bụ ụlọ arụsị mbụ nke Chi, ọ bụkwa n'ime ọhịa ka ndị mmadụ ghọtara echiche mbụ nke ụkpụrụ ụlọ. **François-René de Chateaubriand|Vicomte François-René de Chateaubriand in: Oliver A. Johnson ''http://books.google.co.in/books?id=dZv_JsyM-3kC Sources of World Civilization: Since 1500'', Prentice Hall, 1 December 1993, p. 210. * Osisi mara mma, ma ihe ọzọ, o nwere ikike ịdị ndụ; dị ka mmiri, anyanwụ na kpakpando, ọ dị mkpa. Ndụ n'ụwa bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche na-enweghị osisi Osisi na-edozi ihu igwe, ihu igwe na-emetụta àgwà ndị mmadụ, na ihe ndị ọzọ. Enweghị mmepeanya, enweghị obi ụtọ, ebe oke ọhịa na-ama jijiji n'okpuru anyụike, ebe ihu igwe dị obi ọjọọ na nke siri ike, ebe ndị mmadụ na-enwekwa obi ọjọọ na ndị siri ike. Ọdịnihu dị egwu! **Anton Chekhov|Anton Pavlovich Chekhov in:: ''http://books.google.co.in/books?id=Qhra5b24d4EC&pg=RA3-PA1886 Chekhov on Theatre'', Hal Leonard Corporation, 1 April 2013, p. 1886. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọhịa|Ọhịa]] na wikikwootu bekee rp4j8fcexgkk0nm1mlqsrw2ypk1ds95 Ụrọ 0 3449 14195 14194 2023-07-28T11:09:12Z Chidex02 449 /* Ihe ndị ekwuru maka ya */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ụrọ''' bụ ihe na-eme n'okike nke mejupụtara ya bụ mineral mara mma, nke na-egosi plasticity site na ụdị mmiri dị iche iche na-agbanwe agbanwe, nke nwere ike isi ike mgbe akpọnwụwo na/ma ọ bụ gbaa ya ọkụ. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Hà kwenyere na e ji ụrọ mara mma mee ha onwe ha karịa ihe a kpọrọ mmadụ ndị ọzọ? ** Frédéric Bastiat,''The Law'' (1850) *Ihe niile na-eme anyị, gụnyere mweda n'ala anyị, ihe ọjọọ anyị na-eme anyị, ihere anyị, ihe niile ka e nyere anyị ka ihe ọkụkụ, dị ka ụrọ, ka anyị wee kpụzie nkà anyị. ** Jorge Luis Borges, ''Twenty Conversations with Borges, Including a Selection of Poems: Interviews by Roberto Alifano'' (1984) *Ụkwụ oge na-aga azụ ma ọ bụ kwụsị: Ọkpụite na ụrọ na-atachi obi. ** Robert Browning, ''Dramatis Personae'' (1864), "Rabbi Ben Ezra" * Obi - nke nwere ike gbajie: obi ụtọ ha! Ihe ndabara nke ọma ugboro atọ! onye n'ime ebu ahụ na-emebi emebi, Ihe dị oké ọnụ ahịa nke ụrọ mmadụ, Daji na ọdịda mbụ. ** Lord Byron, ''Don Juan (Byron)|Don Juan'', Canto IV (1821) *Kedu ka anyị ga-esi mee ememe ụbọchị ahụ, Mgbe Chineke pụtara n'ụrọ na-anwụ anwụ, Akara nlelị nke ụwa. ** Thomas Chatterton, "A Hymn for Christmas Day" *Ọ bụrụ na anyị nwere ike ịghọta ụrọ nkịtị nke ụwa, anyị kwesịrị ịghọta ihe niile. ** G. K. Chesterton, ''The Defendant'' (1901),"A Defence of Baby-Worship" *Ụrọ na-agbakwunyere n'ime mmụọ anyị. Ọ nọrọla ebe ahụ opekata mpe afọ 50,000. ** Art Clokey, quoted by Mike Antonucci (Knight Ridder), "Gumby's creator formed a spirit in clay", ''The Milwaukee Journal Sentinel'', 1 January 1998, p. 6E ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ụrọ|Ụrọ]] na wikikwootu bekee 7xh0ccuc3mie1v93xttxda9law6fu54 Sunrise Movement 0 3450 14198 14197 2023-07-29T12:49:32Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:Sunrise Movement|Sunrise Movement]] Ndị ntorobịa America na-edu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Sunrise chịkọtara, otu 501 (c) (4) otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akwado ime ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mgbanwe ihu igwe. Mgbe etinyere ya na afọ 2017, ebumnuche otu ahụ bụ ịhọrọ ndị na-akwado ume ọhụrụ na ntuli aka midterm nke afọr2018, nke mbụ na primaries Democratic na mgbe ahụ na ntuli aka izugbe. Mgbe ntuli aka ahụ gasịrị, nzukọ a lekwasịrị anya n'inweta nkwekọrịta n'ime Democratic Party na-akwado mmemme gburugburu ebe obibi a maara dị ka Green New Deal. Ya na ndị ọka ikpe Democrats na Alexandria Ocasio-Cortez, ndị otu ahụ haziri nọdụ n'ụlọ ọrụ Nancy Pelosi, nke wetara Sunrise mkpuchi mgbasa ozi mbụ ya. ==Okwu ndị okwuru== *Ọwụwa anyanwụ bụ ngagharị nke ndị na-eto eto na-ejikọta ọnụ iji kwụsị nsogbu ihu igwe. Anyị na-ewu ndị agha nke ndị na-eto eto iji mebie njide nke ndị isi mmanụ na gas na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị ma họrọ ndị isi ga-echebe ahụike na ọdịmma nke mmadụ niile, ọ bụghị nanị ole na ole bara ọgaranya. ** Mwepụta akwụkwọ akụkọ Sunrise Movement. *Amaghị m ka ndị isi @DNC ga-esi ele onwe ha anya n'enyo n'abalị a. Mgbe @TomPerez & Ndị isi Dem Party jụrụ arụmụka ihu igwe n'ọnwa gara aga, ha kwere anyị nkwa na ha ga-ahụ na okwu a nwetara nlebara anya kwesịrị ekwesị. N'abalị a, ego ego ha gbagoro. ** Okwuru na [https://twitter.com/sunrisemvmt/status/1172348071273017346 tweet] mgbe arụmụka TV [[Democratic Party]] gasịrị na 12 Septemba n'afọ 2019. hn4y5uwdijeqtqsef9wuekgmo7n3vys Roger A. Pielke 0 3451 14201 14200 2023-07-29T13:08:19Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:Roger A. Pielke, Sr|Roger A.Pielke Sr]](amụrụ ya ọwa Ọktoba 22, n'afọ 1946) Ọ bụ onye ọkà mmụta meteorologist nke America nwere mmasị na mgbanwe ihu igwe na mgbanwe ihu igwe, adịghị ike gburugburu ebe obibi, ụdị ọnụọgụgụ, mgbanwe ikuku, ala / oke osimiri - mmekọrịta ikuku, na nnukwu oyi akwa / ọgba aghara ókè. ime ihe ngosi. Ọ na-elekwasị anya na ihu igwe mesoscale na usoro ihu igwe mana ọ na-enyochakwa ihe gbasara ụwa, mpaghara na microscale. ==Okwu ndị okwuru== *Amụma ihu igwe (atụmatụ) ọtụtụ iri afọ n'ọdịnihu egosighi nka n'ịma amụma mgbanwe ihu igwe mpaghara, mpaghara na ụwa. ** "Mbụ Multi-decadal Climate amụma amụma?", ''Sayensị ihu igwe: Roger Pielke Sr. Research Group Weblog'' ([2005-07-22]]) [http://climatesci.org/2005/07 /22/nwere-ọkachasị-multi-decadal- ihu igwe-amụma-amụma/] * Nkwupụta nke IPCC kwuru na mmanye ihu igwe amachibidoro (dịka mgbakwunye ikuku ikuku nke CO2) nwere ike ịrụ ọrụ site na nhazi nke akụkụ ikuku, ala, oke osimiri na akụkụ ice nke kọntinent nke ụdị ihu igwe iji mepụta amụma amụma zuru ụwa ọnụ na mpaghara ọtụtụ iri afọ. site ugbu a bụ nkwupụta dị ịrịba ama. Na IPCC na-ekwu na nke a bụ 'nsogbu a na-edozi n'ụzọ dị mfe karịa ịkọ amụma ihu igwe naanị izu ole na ole site ugbu a' bụ n'ụzọ doro anya nkwupụta sayensị na-akpa ọchị. ** "Nchịkọta dị mkpirikpi nke ihe kpatara amụma ihu igwe mara mma ji sie ike karịa amụma ihu igwe mara mma," '' Sayensị ihu igwe: Roger Pielke Sr. Weblog Group Research '' ([2007-05-23]]) [http:/ /climatesci.org/2007/05/23/a-summary-summary-of-why-skillful-climate-prediction-bụ-ọtụtụ-ihe siri ike-karia-ọkà-ihu igwe-amụma/] * IPCC WG1 Isi nke atọ Kpesa ozi doro anya cherrypical maka ịdị ike nke ala dị nso n'ikuku ikuku iji kwalite nkwado ha maka otu echiche maka ọrụ mmadụ na-arụ n'ime usoro ihu igwe. N'ihi ya, e nyela ndị na-eme iwu na ọha na eze nyocha ụgha (ma ọ bụ na ọ kachasị mma ezughị ezu) nke ọnụọgụ iri-iri zuru ụwa ọnụ nke dị nso na ọnọdụ okpomọkụ ikuku. ** "Akwụkwọ nke IPCC WG1 Bias site n'aka Roger A. Pielke Sr. na Dallas Staley - Nkebi nke Mbụ," '' Sayensị Ihu Igwe: Roger Pielke Sr. Research Group Weblog '' ([2007-06-20]]) ://climatesci.org/2007/06/20/documentation-of-ipcc-wg1-bias-by-roger-a-pielke-sr-and-dallas-staley-part-i/] * Ọrụ nke obodo mepere emepe n'ime usoro ihu igwe bụ mmetụta ihu igwe mmadụ ọzọ nke ebelatara ọrụ ya na 2007 IPCC WG1 Report. ** "Akwụkwọ ọhụrụ dị mkpa na mmetụta nke okpomọkụ na ọnọdụ ihu igwe ndị ọzọ," '' Science Climate: Roger Pielke Sr. Research Group Weblog '' ([2007-06-22]]) [http://climatesci. org/2007/06/22/akwụkwọ dị mkpa-ọhụrụ-na-mmetụta obodo-na-okpomọkụ-na-ọzọ-climate-metrics/] * Ma otu onye kwenyere ma ọ bụ na ọ kwenyeghị na Mr. Taylor (ma ọ bụ ndị ọzọ climatologists nke a na-egbochi olu), nke a bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekwesịghị ekwesị nke sayensị ihu igwe iji kwalite otu echiche. ** "Ndị ọzọ na nkwụsị nke echiche mgbanwe ihu igwe," '' Sayensị ihu igwe: Roger Pielke Sr. Research Group Weblog '' ([2007-06-23]]) [http://climatesci.org/2007/06 /23/ọzọ-na-mkpọchi-nke- ihu igwe-mgbanwe-ele/] * Ụmụ mmadụ na-agbanwe nke ọma ihu igwe zuru ụwa ọnụ, ma n'ụzọ dịgasị iche iche karịa mmetụta ikuku carbon dioxide. Ntụle IPCC adịchaghị mkpa n'ịghọta mkpa mmanye ihu igwe mmadụ ndị a dị ka ha na-agbanwe ihu igwe mpaghara na ụwa. Ntụle ndị a ekwupụtabeghịkwa enweghị ike nke ụdị a ịkọ amụma gbasara mgbasa nke ohere ihu igwe n'ọdịnihu. Ya mere, amụma ndị a adịghị enye nka ọ bụla n'ịkọpụta mmetụta nke atụmatụ mbelata dị iche iche na nzaghachi ihu igwe n'ezie ga-eme. ** "Nkwubi okwu ndị bụ isi," "Sayensị ihu igwe: Roger Pielke Sr. Weblog Group Research Group" (ụbọchị agwụla agwụ) [http://climatesci.org/main-conclusions/] 4fyrtosmq7g5czs8m0jp4z5lkpqardz Eric Njuguna 0 3452 14204 14203 2023-07-29T13:44:43Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:Eric Damien Njuguna|Eric Damien Njuguna]](amụrụ ya circa.n'afọ 2003)Ọ bụ onye Kenya na-akwado ihu igwe. ==Okwu ndị okwuru== * M ga-adụ gị ọdụ ka (Ndị Africa) malite ihe nke gị. ** [https://www.reuters.com/business/cop/young-african-climate-activists-demand-real-change-cop27-2022-11-11/ Ndị ntorobịa Afrịka na-akwado ihu igwe na-achọ ezigbo mgbanwe na COP27] ( Nọvemba 11, n'afọ 2022). * Anyị kwesịrị ịgabiga okwu ọnụ wee ghọta ihe ikpe ziri ezi ihu igwe pụtara maka obodo Africa. ** [https://www.reuters.com/business/cop/young-african-climate-activists-demand-real-change-cop27-2022-11-11/ Ndị ntorobịa Afrịka na-akwado ihu igwe na-achọ ezigbo mgbanwe na COP27] ( Nọvemba 11, n'afọ 2022). * Anyị chọrọ akụkọ nke ndị mmadụ na South South nke nsogbu ihu igwe na-emetụta n'ụzọ na-ezighi ezi, ndị nọ n'ihu, n'ihi na akụkọ ha na-anọchite anya eziokwu nke nsogbu ihu igwe bụ n'ezie. ** [https://www.context.news/climate-justice/young-african-climate-activists-demand-real-change-at-cop27 Ndị ntorobịa Afrịka na-akwado ihu igwe chọrọ ezigbo mgbanwe na COP27]. (Nọvemba 11, n'afọ 2022) ry2zj1t9nhmnqd4dnebbumk736vtg1i Hilda Flavia Nakabuye 0 3453 14206 14205 2023-07-29T13:54:06Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:Hilda Flavia Nakabuye|Hilde Flavia Nakabuye]](amuru ya 15 Eprel n'afọ 1997) Ọ bu ihu igwe nke Uganda na onye na-akwado ikike gburugburu ebe obibi onye hibere njem Fraịde maka ọdịnihu Uganda. Ọ na-akwadokwa maka oke nha anya nwoke na nwanyị na agbụrụ dị iche iche na mmegharị mgbanwe ihu igwe. 5jfqqgzfbd2k372wc53d5hzsuyieesc Fatou Jeng 0 3454 14215 14208 2023-07-30T13:15:01Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:Fatou Jeng|Fatou Heng]] bụ onye ntorobịa na-akwado ihu igwe sitere na Gambia, lekwasịrị anya na agụmakwụkwọ, nchekwa na ịkọ osisi. ==Okwu ndị okwuru== nsogbu dị n'ihu anyị. **[https://www.rescue.org/uk/article/climate-justice-key-fatou-jeng-cop26 Ikpe ziri ezi Climate bụ igodo: Fatou Jeng na COP26] (November 3, n'afọ 2021) * Nke a bụ eziokwu tara akpụ anyị na-eche ihu. Ọ bụrụ na anyị chọrọ ịlụ ọgụ maka nsogbu ihu igwe ma kwuo okwu banyere ikpe ziri ezi nke ihu igwe, mgbe ahụ, anyị kwesịrị ịhụ na agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ na-etinye n'isi mkparịta ụka. Anyị anọwo na-ekwu okwu ogologo oge, ma ihe dị anyị mkpa ugbu a bụ ime ihe n'ezie. ** [https://www.iema.net/articles/young-women-speak-up?t=156570 Ụmụ agbọghọ na-ekwu okwu] (November 26, n'afọ 2021) 09k9620t1y1q4od7hrroq91ew6tydq7 Nkume 0 3455 14210 2023-07-29T14:48:05Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Nkwuta okwu nkịtị na ihe atụ gbasara '''okwute'''.. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *N'okpuru nkume ọ bụla na-ezo onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ** Aristophanes, ''Thesmophoriazusae'' ("Festival Time") (410 BC), line 530 *Na aka na-egbu mgbu na ụkwụ na-agba ọbara Ayi gwuru, kpokọta, tukwasi nkume n'elu nkume; Anyị na-ebu ibu na okpomọkụ Nke ogologo ụbọchị na ọchịchọ ya e mere. Ọ bụghị ruo mgbe awa ìhè ga-alaghachi Ihe niile anyị wuru ka anyị na-aghọta. ** Matthew Arnold, "Morality" (1852), lines 7-12 *Omume ọma dị ka nkume bara ụba, nke kachasị mma ** Francis Bacon, ''Essays'' (1625), "Of Beauty" *Enwere Jackson na ndị Virginia ya, na-eguzo dị ka mgbidi nkume. ** General w:Barnard Elliott Bee, Jr.|Barnard Elliott Bee, Jr., at the w:First Battle of Bull Run|First Battle of Bull Run, 21 July 1861, describing general Thomas J. Jackson, who was thereafter known as Stonewall Jackson|"Stonewall" Jackson. ** Quoted in w:Benjamin Perley Poore|Benjamin Perley Poore, ''Perley's Reminiscences'' (1886), Ch. 7 *Ụgbọ mmiri nkume, nke dị anya na nke mba ọzọ, Ugwu nkume wụsara mbara, Nnukwu nkume nke Burren, Nkume n'ebe ọ bụla nwere ike ime, Obere ogige nwere nnukwu nkume nwere ntụpọ, Nkume isi awọ saffron nwere ntụpọ, Ụlọ ndị nwere mgbidi nke nkume nwere ahịhịa amị, Ebe ndị mmadụ na-amụ Age Nkume Nke ikpeazụ n'ọsọ ọgbọ nkume nke Europe. ** John Betjeman, "Ireland with Emily", in ''New Bats in Old Belfries'' (1945) *Akpụrụ akpụ na nkume na ibe onye na-ede uri. ** Robert Browning, "Women and Roses", in ''Men and Women'' (1855) *Ihe m hụrụ na Barcelona - Gaudí - bụ ọrụ nke ike dị otú ahụ, okwukwe dị otú ahụ, nke nkà na ụzụ pụrụ iche, gosipụtara n'oge ndụ dum nke ọgụgụ isi; nke nwoke a pịrị nkume n’ihu ya na ụkpụrụ echepụtara nke ọma. Gaudí bụ 'onye wuru' nke narị afọ gara aga, nwoke mara mma na nkume, ígwè na brik. A na-ahụ ebube ya taa na obodo ya. Gaudí bụ nnukwu onye na-ese ihe; ọ bụ naanị ndị na-akwagharị obi ndị nwere mmetụta nke ndị dị nwayọọ na-anọgide. Ma a na-akpagbu ha n'oge ndụ ha, a ghọtahiere ha ma ọ bụ bo ha ebubo na ha mere mmehie n'ụzọ dị n'oge ahụ. E gosipụtara mkpa ụlọ ọrụ mgbe enwere akara ngosi nke ebumnuche dị elu nke na-emeri nsogbu niile dị n'ahịrị ọkụ (nhazi, akụ na ụba, teknụzụ, ịba uru). Ekele maka nkwadebe ime ụlọ, ihe owuwu ụlọ bụ mkpụrụ nke àgwà - naanị nke ahụ, ngosipụta nke àgwà. **Le Corbusier, Gaudí, Editorial RM, Barcelona, http://hubpages.com/hub/antonio_gaudi Antoni Gaudi y Cornet 79 ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Nkume|Nkume]] na wikikwootu bekee fm1ez5j5gagrk6mm48fgxto3xa98tjq Ihu igwe 0 3456 14211 2023-07-29T21:03:53Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ihu igwe''' bụ ọnọdụ ikuku, ruo n'ókè ọ na-ekpo ọkụ ma ọ bụ oyi, mmiri ma ọ bụ kpọrọ nkụ, dị jụụ ma ọ bụ oké ifufe, doro anya ma ọ bụ urukpuru. Ihu igwe, nke a na-ahụ site n'echiche gbasara mmadụ, bụ ihe mmadụ niile nọ n'ụwa na-enweta mgbe niile site n'echiche ha, ọbụlagodi mgbe ha nọ n'èzí. Ihu igwe n'ozuzu na-ezo aka na okpomọkụ kwa ụbọchị na ọrụ mmiri ozuzo, ebe ihu igwe bụ okwu maka nkezi ọnọdụ ikuku n'ime ogologo oge. Mgbe ejiri ya na-enweghị ntozu, "ihu igwe", a na-aghọtakarị na ọ pụtara ihu igwe nke ụwa ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ma ihu igwe ọ dị mma, Ma ihu igwe adịghị, Ma ihu igwe ọ dị oyi, Ma Kedu ihe ọ bụ, Ma ọ masịrị anyị ma ọ bụ na ọ chọghị. **Anon in: Judy Stubley ''http://books.google.co.in/books?id=fYbQ5hpbAEYC&pg=PT95 Sixty Spooky, Strange and Surprising Stories about Abingdon,'' Troubador Publishing Ltd, 1 May 2013, p. 95. *Akụla ihu igwe. Ọ bụrụ na ọ gbanweeghị otu mgbe, mmadụ itoolu n'ime mmadụ iri enweghị ike ịmalite mkparịta ụka. **Phil Armstrong in: ''http://books.google.co.in/books?id=2W3By_5hhXsC&pg=PA64 2 Promises'', 2010, p. 64. *Ka otuto, Onye-nwe-anyị, site na Ụmụnna Ikuku na Ikuku, na igwe-oji na oke-ikuku, na ihu igwe nile, nke ị na-enye ihe okike gị nri. Ka otuto, Onye-nwem, site n’aka nwanne mmiri; ọ bara uru nke ukwuu, na ịdị umeala n'obi, na ihe dị oké ọnụ ahịa, ma dị ọcha. **Francis of Assisi in: Stephen F. Brown, Khaled Anatolios ''http://books.google.co.in/books?id=3KePZKSVUgwC&pg=PA54 Catholicism & Orthodox Christianity,'' Infobase Publishing, 2009, p. 54. *Anyị na-anụkarị maka ihu igwe na-adịghị mma, ma n'eziokwu, ọ dịghị ihu igwe adịghị njọ. Ọ niile na-atọ ụtọ, n'agbanyeghị na ụzọ dị iche iche. Ụfọdụ ihu igwe nwere ike ịdị njọ nye ndị ọrụ ugbo. **John Lubbock, 1st Baron Avebury in: William Henry Farquhar et al., ''http://books.google.co.in/books?id=q6JZAAAAYAAJ Annals of Sandy Spring ...: history of a rural community in Maryland, Volume 2,'' Cushings & Bailey, 1902, p. 318. *Akwụkwọ akụkọ m na-enye echiche dị oke egwu nke ihe omume ga-eme n'ọdịnihu nwere ike ịgọnarị - ma ọ bụ kwado. Ha dị n'ụdị amụma ihu igwe dị ogologo. **J. G. Ballard in: Jeannette Baxter ''http://www.theguardian.com/books/2004/jun/22/sciencefictionfantasyandhorror.jgballard Age of unreason,'' The Guardian,. 22 June 2004. *Ndụ! anyị anọọla ogologo oge, Site na obi ụtọ na site na ihu igwe ojii; O siri ike ikewa mgbe ndị enyi bụ ezigbo enyi; Ikekwe 'twill na-eri a ude, a anya mmiri; Mgbe ahụ zuo ohi, nye ntakịrị ịdọ aka ná ntị, Họrọ oge nke gị; Asịla Ezi abalị, mana n'oge ụfọdụ na-egbuke egbuke Nyem ututu oma.. **Anna Letitia Barbauld in: Andrew Ashfield ''http://books.google.co.in/books?id=Hni7AAAAIAAJ&pg=PA26 Romantic Women Poets, 1770-1838, Volume 1,'' Manchester University Press, 1997, p. 26. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:ihu igwe|ihu igwe]] na wikikwootu bekee 789nzsm25ddl6mu6j7w3urrkptlfq6l Chinedum Peace Babalola 0 3457 14214 14213 2023-07-30T10:48:38Z Goodymeraj 432 /* Ihe Ndi O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chinedum Peace Babalola|Chinedum Peace Babalola]]''' (amụrụ n'ezinụlọ Anyabuike) FAS, FAAS bụ onye Ọkammụta Naijiria na ngalaba Pharmaceutical Chemistry and Pharmacokinetics. Ọ bụ ọkammụta nwanyị mbụ na ngalaba imepụta na ire ọgwụ na Mahadum Ibadan FAS na FAAS na nwanyị nke abụọ enwere na Naijiria nwe nzere FAAS. Ọ bụ ya bụ onye isi Mahadum Chrisland ugbua. ==Ihe Ndi O Kwuru== * Anaghị m atụ anya na nwanyị ọbụla maọbụ nwa agbọghọ ọbụla ga-eme mkpesa na anaghị enye ya ohere n'ihi na enwere ọtụtụ ohere nye ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị niile nọ n'ụwa ka anyị na-ekwu; naanị ihe anyị kwesịrị ime bụ ịchọpụta ohere ndị a ma were ya mee ihe. ** [https://tribuneonlineng.com/i-just-keep-working-hard-and-promotions-keep-coming-in-prof-chinedum-babalola-vc-chrisland-university/] Chinedum n'okwu okwuru N'ajụjụ ọnụ agbara ya. * Ọ ga-ekwe omume ime ka ọhụụ gị bụrụ ihe dị ìrè. Inwe onye ndụmọdụ dịkwa oke mkpa. Nweekwa onye nlereanya. Mụọ onye nlereanya gị; mụta ihe n'aka ya, ihe ịga nke ọma ga-abụ nke gị. ** [https://tribuneonlineng.com/i-just-keep-working-hard-and-promotions-keep-coming-in-prof-chinedum-babalola-vc-chrisland-university/] Chinedum n'okwu okwuru N'ajụjụ ọnụ agbara ya. * Echetara m ka m siri gbanarị ya na 100 Level na mahadum Ife (nke bụzi Obafemi Awolowo University ugbua). Anyị amaralarị maka ya tupu m abanye mahadum ahụ mana m gbaziri ọsọ ndụ m m hụrụ n'anya mgbe nchọpụtara na ndị nkuzi abụọ n'akụziri anyị Fiziks na Kemịstrị wụgidere m anya n'ahụ. Echetara m na onwere ótù mgbè ótù n'ime ndị enyi ọkpụ aka m nwekwara nsogbu nke ya, nke mere ka anyị gaa n'ìgwè dịka ụmụ akwụkwọ ịrịọ onye nkuzi ahụ ka ọ hapụ ya. ** [https://punchng.com/in-my-final-year-my-husband-in-100-level-proposed-to-me-prof-babalola-vc-chrisland/] N'ajụjụ ọnụ ndị Punch gbara ya (June 30, 2019). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Chinedum Peace Babalola|Chinedum Peace Babalola]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Chinedum Peace Babalola|Chinedum Peace Babalola]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Babalola, Chinedum Peace}} ac8djy9xddl4qv1aiqzuc6ciktdrdid Nana Aba Anamoah 0 3458 14218 14217 2023-07-30T13:38:08Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:|Nana Aba Anamoah|Nana Aba Anamoah]](amuru ya n'ọnwa June 19, n'afọ 1980) Ọ bu onye mgbasa ozi ndi Ghana ma ugbua onye isi njikwa nke GHOne TV na Starr 103.5 FM. ==Okwu ndị okwuru== * Ndị na-egbu nnukwu mmadụ anaghị emefusị ngwa agha na ndanda ... mgbe Chineke tinye gị mmanụ ya, ị na-ahọrọ agha gị. Họrọ agha gị. Ọ bụghị agha ọ bụla ị na-alụ. ** [https://www.adomonline.com/giant-slayers-dont-play-with-ants-nana-aba-anamoah/], Adomonline.com (n'ọnwa January 20, n'afọ 2020) * Ọdụm anaghị anabata frogs. ** [https://www.ghanacelebrities.com/2021/04/08/lions-dont-respond-to-frogs-nana-aba-anamoah-uses-sonnie-badus-quote-on-hassan-ayariga/] , Eddie Mensa (n'ọnwa 4 Ọgọst n'afọ 2021) 69xnyx36hzcgrpjcq0s6i84jmx6ps5u Anisa Uzeyman 0 3459 14221 14220 2023-07-30T16:09:34Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki [[w:Anisziya Uwizeyimana|Anisziya Uwizeyimana]](amuru ya n'ọnwa February n'afọ 1975 na Gihindamuyaga na Mbazi, Rwanda) bu onye omere na onye ode akwukwo Rwanda. A kacha mara ya dị ka onye ntụzi aka ya na Saul Williams nke ihe nkiri n'afọ 2021 Neptune Frost. ==Okwu ndị okwuru== * Nke a bụ ihe nkiri anyị mere n'onwe anyị n'onwe ya ma nwee ike ịhụ ka ọ na-eme njem dị otú a wee hụ ya, mara mma. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-listen/, Anisia Uzeyman kwuru na, Ọ dị mma ịhụ nke a. ụlọ ọrụ na-anabata ihe nkiri a] (The Africa Report, 18 Maachị n'afọ 2022). * Ndị na-eto eto n’ụwa nile na-achọ otu ihe ahụ anyị na-ekwu banyere ya na fim ahụ, ihe ndị a bụkwa ihe na-emetụta ụwa nile, ma anyị adịghị echeta mgbe nile na nkwurịta okwu ndị ahụ na-emekwa n’ebe ndị dị ka Rwanda ma ọ bụ Burundi. Anọ m na-eche, kedu ihe ọ ga-adị ka ịkọ akụkọ nke mkparịta ụka ndị a site n'ime kama ịnọ n'èzí. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-ige ntị/, kedu ka anyị ga-esi nye echiche anyị banyere okwu ndị a kama ịbụ kwuru ihe were bụ, Anisia Uzeyman kwuru) (The Africa Report,18 Maachị n'afọ 2022). * Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị nke ukwuu maka onye ọ bụla kwabatara, ajụjụ ahụ banyere ebe obi gị dị na ihe na-ejikọta gị na ebe, karịsịa nke na-adịghị mfe ebe dị na ya. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-listen/, Anisia Uzeyman kwuru, mmekọrịta ya na obodo na-enwekarị mgbagwoju anya. nyere akụkọ ya, ] (The Africa Report,18 Maachị n'afọ 2022). * Ọ na-abịa site n’ọchịchọ ikwu okwu site na Rwanda, maka Rwanda nakwa maka ụwa ka mmadụ nile nwee ike ịmata onwe ha n’akụkụ ụwa a nke a na-adịghị akpọkarị gị òkù ịbanye. N'ọkwa ụfọdụ, anyị niile bụ otu. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-listen/, Neptune Frost gbanyere mkpọrọgwụ nke ukwuu, Anisia Uzeyman kwuru] Akụkọ Africa, Maachị 18, n'afọ 2022). * Achọrọ m ịnweta ụfọdụ àgwà na usoro n'ihi na ọ bụ ọtụtụ sayensị na ọtụtụ nkà iji jikọta ihe oyiyi. ** [https://moveablefest.com/anisia-uzeyman-saul-williams-neptune-frost/, Anisia Uzeyman kwuru na, Agbalịrị m ịhụ ka ọ ga-esi kwe omume na ihe abụọ ahụ ga-ezute. ] (The Moveable Fest, June 2, n'afọ 2022). * Cecile Kayiregawa, bụ́ onye na-eme egwuregwu [okenye nọn], bụ onye a ma ama na Rwanda na onye ọ bụla maara ebe ahụ, [ihe] ọ dị ka inwe ya, ka ya na ya rụkọọ ọrụ na ijide ya na fim a. — A na-asọpụrụ ya n’ezie, ọ dị ka izute eze nwanyị. ** [https://moveablefest.com/anisia-uzeyman-saul-williams-neptune-frost/, Anisia Uzeyman kwuru na, mgbe anyị nwere ike ịkpọtụrụ ya.] (The Moveable Fest, June 2, n'afọ 2022). 0lmxo5c8ht85y664rjelopco8dkc8a1 Ọla edo 0 3460 14222 2023-07-30T20:54:42Z Chidex02 449 # wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọlaedo''' bụ ihe mejupụtara kemịkalụ nwere akara Au (sitere na Latin: aurum "ọlaedo") yana ọnụọgụ atọm nke 79. Ọlaedo bụ metal siri ike, dị nro, na-egbu maramara na metal a na-esighi ike na nke ductile mara. Ọlaedo dị ọcha nwere agba odo na-egbuke egbuke ma na-egbuke egbuke na omenala a na-ewere na ọ mara mma, nke ọ na-edobe na-enweghị oxidizing na ikuku ma ọ bụ mmiri. Ọ bụ ọla dị oke ọnụ ahịa na nke a na-achọsi ike maka mkpụrụ ego, ọla na nka ndị ọzọ kemgbe ogologo oge tupu mmalite nke akụkọ ihe mere eme edere. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Mgbe anyị weghaara Berkshire, ọla edo dị dollar iri abụọ na Berkshire dị na iri na ise - yabụ, ọla edo dị ugbu a na narị iri na isii na Berkshire dị narị puku na iri abụọ. Yabụ, ị nwere ike họrọ oge mmalite dị iche iche. N'ụzọ doro anya, ọ bụrụ na ị họrọ ihe ọ bụla gbagoro nke ukwuu ... n'ime ọnwa ma ọ bụ afọ gara aga, ọ ga-eti iri itoolu ... ma ọ bụ pasent iri itoolu na ise nke ntinye ego ndị ọzọ. Otu ihe m ga-nzọ ndụ m na, n'ezie, bụ ihe karịrị afọ iri ise ọ bụghị naanị na Berkshire ga-eme nke ọma karịa ọla edo, mana ebuka nkịtị dị ka otu ga-eme karịa ọla edo ... na, eleghị anya, ala ubi ga-eme. mma karịa ọla edo. ... Ọ bụrụ na ị nwere otu ounce ọla edo ugbu a na ... ị na-emetụ ya aka n'ime narị afọ na-esote, ị ga-enwe otu ounce ọla edo otu narị afọ site ugbu a. Ọ bụrụ na ị nwere otu narị acres nke ala ubi, ị ga-enwekwa otu narị acres nke ala ubi otu narị afọ site ugbu a ma ị ga-ewere ihe ọkụkụ ahụ otu narị afọ wee ree ha - na, ma eleghị anya, zụtara ala ubi na usoro ahụ. Ọ na-esiri ike itinye ego na-adịghị arụpụta ihe iji merie itinye ego na-arụpụta ihe n'ime ogologo oge ọ bụla. ... Enwere m ike ịsị na agbụ adịghị mma - na Ben Bernanke ka na-amụmụ ọnụ ọchị na m. ... Ọ bụrụ na ị na-ekwu ihe ọ bụla na-adịghị mma banyere ọla edo, ... ọ na-akpali mmasị na ndị mmadụ - nke bụ ụdị ihe na-adọrọ mmasị - n'ihi na, na-emekarị, ọ bụrụ na ị na-eche site na ihe ọgụgụ isi, ọ n'ezie ekwesịghị ime ihe dị iche iche ihe ndị mmadụ na-ekwu. **Warren Buffett, cite journal|title=TIMESAVER EDIT - FULL Q&A Warrant Buffett Charlie 2012 Berkshire Hathaway Annual Meeting|journal=IDP, YouTube|date=June 2019|url=https://www.youtube.com/watch?v=M1dA3R0BUC4 (quote at 1:36:32 of 4:28:07; in answer to a Berkshire shareholder's question about why gold had vastly outperformed Berkshire in the years from 1999 to 2012) *Ọlaedo bụ otu n'ime ihe ndị na-adịghị adị nke mmadụ ga-akacha mma. Akpọrọ ya na mbụ ka ọ dịrị maka ozi Mishkan na nke Ụlọ Nsọ. Exodus Rabbah 37, Tales and Maxims from the Midrash by Rev. Samuel Rapaport, (1907), p. 105 *Nye ọtụtụ nde ndị ọrụ, igwu ọla edo na diamond bụ isi iyi dị mkpa nke ego. Ma ọnọdụ ndị a na-egwupụta ọla edo na diamond nwere ike ịbụ obi ọjọọ. Ụmụaka e merụrụ ahụ ma gbuo mgbe ha na-arụ ọrụ n'ime obere olulu ọla edo ma ọ bụ diamond. Ndị obodo na ndị ọzọ bi n'akụkụ ebe ogbunigwe agbaala n'ike n'ike. N'agha, ndị nkịtị atawo ahụhụ dị ukwuu n'ihi na òtù ndị na-ebu agha na-eme ihe ike emewooro onwe ha ọgaranya site n'iji ọla edo na diamond eme ihe. Ngwuputa ogbunigwe ejirila kemịkal na-egbu egbu metọọ ụzọ mmiri na ala, na-emebi ahụike na ndụ nke obodo niile. A na-egwupụta ọla edo n'ihe dị ka mba 80, ebe a na-emepụta ihe dị ka tọn 3,200 kwa afọ. Ndị kacha emepụta ihe bụ China, Australia, Russia na US. Ihe ka ọtụtụ n'ọlaedo na-abịa site na nnukwu ogbunigwe nke ụlọ ọrụ mmepụta ihe, ọ bụ ezie na pasent 15 ruo 20 nke ọla edo nke ụwa na-abịa site n'obere ogbunigwe ma ọ bụ ọrụ aka, nke kachasị na Africa, Eshia, na Latin America. Ihe ịchọ mma na-akpata ihe karịrị pasenti 50 nke ihe a na-achọ ọla edo n'ụwa, ihe ruru tọn 1,600 nke ọla edo maka 2016. Enwere ike ibupụ ọla edo sitere na ogbunigwe ụlọ ọrụ ozugbo gaa na ndị na-anụcha ihe, ebe ọla aka aka ọrụ nwere ike isi n'otu onye na-ere ahịa gaa na nke ọzọ tupu ebupụ ya maka nnụcha. Ndị na-anụcha ọla edo na-arụ ọrụ dị oke mkpa na agbụ ọla edo. N'ihi na ihe ka ukwuu n'ime ọla edo nke ụwa na-agafe n'ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị na-anụcha ihe, a na-akpọ ụlọ ọrụ ndị a mgbe ụfọdụ "ebe nkwụsị" nke ụdọ ọla edo. Ozugbo a nụchara ọla edo, a na-eresị ya n'ụlọ akụ, ndị na-emepụta ihe, ụlọ ọrụ ọla na ihe nlele, ụlọ ọrụ elektrọnik, ma ọ bụ azụmahịa ndị ọzọ. Ụlọ ọrụ ihe ịchọ mma nwere ike nweta ọla edo ha ozugbo site n'aka ndị nnụcha, ma ọ bụ n'aka ndị nrụpụta, ụlọ akụ, ma ọ bụ ndị na-ere ahịa ọla edo nke mba ụwa. China na India bụ ahịa kachasị ukwuu maka ọla ọla edo, na-anọchite anya ihe karịrị pasenti 50 nke ihe ịchọ mma zuru ụwa ọnụ. Gburugburu ụwa, ọtụtụ nde mmadụ na-arụ ọrụ na-egwupụta ọla edo na diamond. Ihe ka n'ọnụ ọgụgụ n'ime ha—ihe dị ka nde mmadụ 40—na-arụ ọrụ n'ọkpụkpụ ogbunigwe na n'obere ogbunigwe, bụ́ ndị na-eji obere ígwè ọrụ arụ ọrụ ma ọ bụ na-abụkarị ndị na-ekere òkè n'ọrụ nkịtị. ** ''Human Rights Watch'', https://www.hrw.org/report/2018/02/08/hidden-cost-jewelry/human-rights-supply-chains-and-responsibility-jewelry "The Hidden Cost of Jewelry", (February 8, 2018). *M malitere ịrụ ọrụ mgbe m dị afọ iri na abụọ. Mgbe ụfọdụ, m na-enye aka dọpụta akpa ndị ahụ, mgbe ụfọdụkwa, m na-abanye n’ime mmiri. Ọ dị ka iji shọvel gwuo ala, na itinye ya na akpa aja. [Iku ume] M na-eji compressor…. Ana m ata ụdọ ahụ wee hapụ ya mgbe ọ bụla m chọrọ ikuku, kukuo ume, ma kupụkwa n'imi m…. Na mbụ, o siri ike iche echiche maka ịla ala… Anaghị m eji enyo enyo. M isi anaghị eji anya m. Ana m eji aka m chọọ ụzọ, ọwa mmiri…. Mgbe ụfọdụ, ị ga-eme ya ngwa ngwa, karịsịa ma ọ bụrụ na ị nweghị ikuku na eriri gị ma ọ bụrụ na igwe akwụsị ịrụ ọrụ. Ọ bụ ihe nkịtị [ka compressor kwụsị ọrụ]. O mere m "Joseph", "The Hidden Cost of Jewelry", Human Rights Watch, (February 8, 2018). ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:ọla edo|ọla edo]]na wikikwootu bekee gmrn4iacoodmcu49fgl0fqsdofx99ym Jacinda Ardern 0 3461 14228 14226 2023-07-31T10:59:45Z Adakaibe 183 /* Okwu ndị okwuru */ wikitext text/x-wiki [[w:Jacinda Kate Laurell Ardern|Jacinda Kate Laurell Ardern ]](amụrụ ya n'ọnwa 26 Julaị n'afọ 1980) ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị New Zealand na Prime Minister nke New Zealand site na n'afọ 2017 ruo na n'afọ 2023. ==Okwu ndị okwuru== *...maka umunwanyi ndi ozo, obu ihe na-adighi nma na afọ 2017 ikwu na umunwanyi kwesiri aza ajuju ahu n'ebe oru. Nke ahụ bụ ihe na-adịghị anabata na afọ 2017. Ọ bụ mkpebi nwanyị banyere mgbe ha họọrọ ịmụ ụmụ. ** Dịka ekwuru na [http://www.newshub.co.nz/home/election/2017/08/jacinda-ardern-it-is-totally-unacceptable-to-ask-women-about-baby-plans. html "Jacinda Ardern: Ọ bụ 'ihe anabataghị kpamkpam' ịjụ ụmụ nwanyị gbasara atụmatụ ụmụaka" nke Anna Bracewell-Worrall, ''Newshub'' (2 August 2017)]<!-- Ewepụtara na 9 Eprel n'afọ 2018 --> * ''Nke a bụ oge agha nuklia nke ọgbọ m'''', ekpebikwara m na anyị ga-aga n'ihu. ** Na [[mgbanwe ihu igwe]], dị ka e hotara na [http://www.newshub.co.nz/home/election/2017/08/jacinda-ardern-climate-change-is-my-generation-s- nuclear-free-moment.html "Jacinda Ardern: 'Mgbanwe ihu igwe bụ oge na-enweghị nuklia nke ọgbọ m'" nke Isobel Ewing, ''Newshub'' (20 August 2017)]<!-- Ewepụtara na 9 Eprel 2018 --> === Ajụjụ ọnụ Lisa Owen na ''[[w:Newshub#Newshub Nation|Newshub Nation]]'', 21 Ọktoba n'afọ 2017 === :<small>Ajụjụ ya na Lisa Owen na ''[[w:Newshub#Newshub Nation|Newshub Nation]]'', 21 ọktoba n'afọ 2017. [https://www.scoop.co.nz/stories/PO1710/S00178/ the-nation-lisa-owen-interviews-jacinda-ardern.htm Transcript online] na ''[[w:Scoop (website)|Scoop]]'''.</small> * M ga-akpọ ya [[Ọdịmma steeti | ọchịchị nọ n'ọrụ]]. Otu n'ime isi ihe anyị na-elekwasị anya bụ ijide n'aka na anyị agaghị ahapụ ihe ọ bụla na ohere. Otu n'ime ihe na-echegbu anyị nwere kemgbe ogologo oge bụ na anyị nwere [[w:Economy of New Zealand|akụnụba ụba]] n'oge na-adịghị ejere ndị niile {{w|New Zealanders}} ozi. Ndị mmadụ adịghị enwe mmetụta nke uru nke ụdị ọganihu ọ bụla; [[ụgwọ ọrụ]] [[w: Uto ụgwọ ọrụ | anaghị akwado ya]] na [[ọnụahịa]]; Ọnụ ego [[w: Ụlọ na New Zealand | ụlọ]] karịrị ihe ọtụtụ mmadụ na-enweta. Ma gịnị bụ isi ihe, dịka ọmụmaatụ, maka [[mmụba akụ na ụba]] mgbe anyị nwere ụfọdụ n'ime ihe kachasị njọ [[w: Enweghị ebe obibi na New Zealand | enweghị ebe obibi]] na [[w: obodo mepere emepe | mepere emepe]] ụwa? Atụmatụ anyị bụ ịbụ ọchịchị na-arụsi ọrụ ike, nke lekwasịrị anya n’ịhụ na ndị mmadụ nwere [[w: ezigbo ọrụ | ezigbo ọrụ]], [[w: ụlọ dị ọnụ ala | ezigbo ụlọ]], na olileanya maka ọdịnihu. ** Maka otu ọ ga-esi kọwaa ọchịchị ya. * [[w: Green Party of Aotearoa New Zealand | The Greens]] nwere ntụkwasị obi na nkwekọrịta ọkọnọ, ọzọ na atụmatụ amụma nke ha nke anyị ga-agbaso ọnụ.Ma ihe m na-atụ anya na ndị mmadụ ga-ahụ mgbe anyị na-ahapụ ndị ahụ zuru nkwekọrịta zuru ezu bụ na e nwere mmekọrịta n'etiti nkwekọrịta ndị ahụ, na, ọnụ ọnụ, anyị na-elekwasị anya na imeziwanye gburugburu ebe obibi anyị, imeziwanye echiche maka ezinụlọ na ọdịnihu ha, na-eme ka New Zealand bụ ebe nwere nnukwu ohere. [...] N'ezie, e nwere ndịiche na ụzọ onye ọ bụla na-ekere òkè na [[w: Gọọmenti New Zealand|gọọmentị]] nke ha bụ akụkụ nke. Yabụ, dịka ọmụmaatụ, nkwekọrịta nkwekọrịta - na ndabara, usoro ọrụ mkpokọta metụtara otu ahụ dịka onye otu njikọ. Ntụkwasị obi na ọkọnọ - ọrụ mkpokọta na-emetụta ebe ndị ozi na-eje ozi. Yabụ na ndabara, nhazi ndị ahụ dị iche. Mana n'ihe gbasara ụzọ m ga-esi soro ndị isi abụọ arụ ọrụ, mmekọrịta ahụ ga-abụ otu. Ọ ga-abụ mmekọrịta nkwanye ùgwù. Anyị ga na-arụkọ ọrụ ọnụ site na mmalite mgbe anyị na-emepụta atụmatụ anyị na ịzụlite ụdị ọchịchị anyị ga-abụ. [...] Ọ dị mma ịsị na anyị nwere njikọ zuru oke mgbe ọ na-abịa n'ịchọ ịhụ ụgwọ ọrụ nke ndị na-adịghị ike anyị. * Otu n'ime ọrụ m bụ ịgakwuru ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ka ha hụ na nkwado dị ebe ahụ iji wepụta usoro iwu. Nke ahụ abụghị ihe ọhụrụ. Ihe gbanwere ka oge na-aga bụ otú mmekọrịta ndị ahụ si malite. Usoro ndị ahụ, echere m, aghọwo ihe a nụchara anụcha. Anyị nwere ike bụrụ ndị na-arụ ọrụ nke ọma na ịrụ ọrụ nke ọma n'ụzọ anyị si eduzi gọọmentị mmekọ ugbu a, ma ị ga-ahụ na echere m na anyị ga-ahụ na anyị ga-agba mbọ na-arụ ọrụ nke ọma na ọchịchị dị irè. * Ọfọn, n'ezie, ihe niile na-adabere na-arụsi ọrụ ike ọchịchị bụ. Mgbe ị nwere {{w|ahịa akụ na ụba}}, ihe niile na-agbadata ma ị kwenyere ma ọ bụ na ị kwenyeghị ebe ahịa dara na ebe [[w:Welfare capitalism#Modern welfare capitalism|intervention a chọrọ]]. Ọ daala ndị anyị n'oge na-adịbeghị anya? Ee. Kedu otu ị ga-esi kwuo na ị na-eme nke ọma mgbe ị [[w:Economy of New Zealand#"Rock star" aku na uba|nwere uto roughly 3%]] mana ị nwere enweghị ebe obibi kacha njọ n'ụwa mepere emepe? Kedu otu ị ga-esi kwuo na uto na-eme ka ndị mmadụ nwee ọganihu mgbe ọtụtụ ndị [[w: Economy of New Zealand#Overview|ego ha nwetara]] adịghị akwado onu oriri? Yabụ na usoro anyị ga-agbanwe. Anyị kwesịrị ijide n'aka na anyị na-eleba anya n'ikike ndị mmadụ nwere n'ezie inwe ndụ bara uru na ndụ na-atọ ụtọ ebe ọrụ ha zuru ezu n'ezie iji dị ndụ na ịkwado ezinụlọ ha. [...] Anyị na-eme mkpọsa na tweaks ndị anyị kwenyere na achọrọ, mana na nha m, ọ bụrụ na ị nwere ọtụtụ narị puku [[w:ịda ogbenye ụmụaka na New Zealand | ụmụaka na-ebi n'ụlọ na-enweghị oke iji dị ndụ]], nke ahụ bụ nnukwu ọdịda. Kedu ihe ọzọ ị nwere ike ịkọwa ya?''' ** Na nkwupụta sitere n'aka [[Winston Peters]] na [[w:nkatọ nke iketa ike | isi obodo adaala]] maka ọtụtụ ndị New Zealand. 4rzwx12fskb1cc7ldvsaaxp45v0xv55 Ire ere 0 3462 14227 2023-07-31T10:28:32Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ire ure''' bụ usoro ma ọ bụ nsonaazụ nke ịka njọ na ọnọdụ, nke iji nwayọọ nwayọọ na-emebi. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ị nwere egwu Pyrrhic ugbu a, Ebee ka Pyrrhic phalanx gara? N'ime nkuzi abụọ dị otú ahụ, gịnị kpatara echefu Onye ama ama na onye kacha mma? Ị nwere akwụkwọ ozi Cadmus nyere— Ì chere na ọ chọrọ ha ka ha bụrụ ohu? ** Lord Byron, ''Don Juan (Byron)|Don Juan'' (1818-24), Canto III, Stanza 86. 10. *Halo nwere ọla edo na-awụgharị gburugburu ire ere. ** Lord Byron, ''The Giaour'' (1813), line 100 *Akwụkwọ na-eto akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ka ọ daa, Okooko osisi na-eto nke ọma ka ọ daa, Mkpụrụ osisi na-eto eto ka ire ere - Ihe niile ma maka ịgafe mere. ** Letitia Elizabeth Landon, ''The London Literary Gazette'', 14th October 1826, 'Changes *Aru ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ya na ahụ mmadụ, na-amalite ịnwụ ozugbo a mụrụ ya, na-eburu n'onwe ya ihe kpatara mbibi ya. **Jean-Jacques Rousseau, ''The Social Contract'' *Nkpuru osisi nke chara acha buru uzọ da, ya onwe-ya gāda kwa; A na-eji oge ya eme ihe. ** William Shakespeare, ''Richard II (play)|Richard II'' (c. 1595), Act II, scene 1, line 153. *Dị ka nwa osisi ji irighiri anyaụfụ, Ere o nwere ike gbasaa akwụkwọ ụtọ ya n'ikuku. Ma ọ bụ rara mma ya nye anyanwụ. ** William Shakespeare, ''Romeo and Juliet'' (1597), Act I, scene 1, line 157. (Folio and earlier editions give "same" for "sun."). *N'ime osisi kacha ụtọ Onye na-eri nri na-ebi ** William Shakespeare, ''The Two Gentlemen of Verona'' (1590s), Act I, scene 1, line 42. *Ọkụ na-ama m jijiji otu ugboro, ma ugbu a na ntụ ntụ na-ada. Oyi n'elu ugwu mgbawa nwụrụ anwụ na-ehi ụra n'ụra nke ụbọchị ịnwụ anwụ. ** Alfred Tennyson, ''Locksley Hall Sixty Years After'' (1886), Stanza 21. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:Ire ere|Ire ere]] na wikikwootu bekee nhpstjx434h29d11zswr0af5agcwpqz Alex Salmond 0 3463 14232 14231 2023-07-31T12:22:11Z Adakaibe 183 /* Okwu ndị okwuru */ wikitext text/x-wiki [[w:Alexander Elliot Anderson Salmond| Alexander Elliot Anderson Salmond]] (amụrụ ya n'ọnwa 31 Disemba n'afọ 1954) ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Scotland nke jere ozi dị ka onye ozi mbụ nke anọ nke Scotland site na 17 Mee 2007 ruo 18 Nọvemba n'afọ 2014. Ọ bụbu onye otu nzuko omeiwu Scottish na Westminster. Salmond bụ onye ndú nke Scottish National Party (SNP) maka okwu abụọ, nke mbụ site na 1990 ruo 2000 na mgbe e mesịrị site na afọ 2004 ruo n'afọ 2014. Esemokwu na onye nọchiri ya dị ka onye ozi mbụ, Nicola Sturgeon, na njide ya maka mmejọ mmekọahụ (a tọhapụrụ ya na ya. ikpe ikpeazụ) mere ka Salmond hapụ SNP. Kemgbe 2021, ọ bụ onye ndu nke Alba Party. ==Okwu ndị okwuru== * Iso n'otu ụlọ ọrụ azụmaahịa dị elu [[economic]] dị ka [[w:European Economic Community | EC]] bụ mgbochi nke 'nkewa', mkparị enweghị isi nke [[w:Unionism na United Kingdom na-eduzi na SNP. |otu ndị otu]]. Ịbụ otu na-agụnye ọrụ ndị na-enyefe ọchịchị mba maka uru otu. [[Co-operation]] anyị na [Europe]] ndị mmekọ na mpaghara arụ ọrụ - akụ na ụba, ịzụ ahịa, teknụzụ na atumatu ọha - na-enye [[Scotland]] nweere onwe ya ohere ịme akụkụ na-agbanwe agbanwe n'ịmepụta Europe nke nhata [[mba]]. EC abụghị nke zuru oke ma echiche nke nnukwu obodo Europe nke etiti bụ ihe arụ. Echiche anyị banyere Europe bụ confederal - steeti ọ bụla na-anya isi maka njirimara obodo ya mana ọ dị njikere ịrụ ọrụ na imekọ ihe ọnụ na mmekorita dị ike ... Onye ọ bụla so na SNP na-edebanye aka na [[w: Internationalism (politics)|Internationalism] ] mgbe ha nwetara kaadị otu ha. ''Anyị [[w: Progressivism | na-aga n'ihu]] [[nationalism]] na-aga aka na ntinye aka na mba ụwa.'' ** 'Nationalist and Internationalist', ''Fortnight'', Nke 291 (Jan., 1991), p. 16-17. * Nkwenye SNP na Bill of Rights na edere [[iwu iwu] pụtara na anyị ga-amachibido iwu ọ bụla [[ ịkpa oke]] mana anyị ga-ekpochapụ ya n'ọgbara ọchịchịrị nke psyche Scotland. Anyị ga-ekwukwa okwu megide ịkpa oke ụlọ ọrụ. Dịka ọmụmaatụ, '''ọ bụ asịrị nke ụfọdụ oke oke nke na ọ dịghị [[Katọlik]] nwere ike ịnọdụ ala n'ocheeze, ma ọ bụ lụọ onye nketa nke ocheeze - omume gbanyere mkpọrọgwụ n'iwu nke bụ na nhazi oge ochie nke narị afọ nke iri na asatọ, ọ bụghị atụmanya na-egbuke egbuke nke iri abụọ na otu. '' ** [http://www.heraldscotland.com/sport/spl/aberdeen/major-s-contradiction-on-constitutional-reform-questioned-by-snp-leader-salmond-calls-for-same-say-for -scotland-1.669219 Okwu] na Northern Ireland (27 Julaị n'afọ 1995). * Ọ bụ ya bụ ncheta dị ndụ maka ihe kpatara ndị Scots ji chọọ nke ha [[ụlọ omebe iwu]]. ** Okwu ndị e mere mgbe Margaret Thatcher megidere ọchịchị Scotland (9 Septemba , n'afọ 1997), ''The Times'' (10 Septemba n'afọ 1997), p. 8. * '''Ọ dịghị ọkpụkpụ na-emegide [[English]] n'ahụ m.''' Echefuru m ọtụtụ ihe gbasara akụkọ akụkọ Bekee karịa ọtụtụ ndị omeiwu [[w:Conservative Party (UK)|Tory]] mụtara. ** ''The Times'' (12 Disemba n'afọ 1998), p. 36. * Ọ bụ omume nke na-enyo enyo na iwu kwadoro, ma karịa ihe niile bụ omume nzuzu na-enweghị mgbagha. [Bọmbụ] nwere ike ime ka ihe ka njọ maka ndị mmadụ ọ pụtara na ọ ga-enyere aka ... ma ọ bụrụ na anyị ga-etinye aka na Serbia, mgbe ahụ iwu ahụ ga-enwerịrị ike ime ihe abụọ. Ọ ga-abụrịrị ike imebi Milosevic na inyere Kosovo aka. Mgbasa bọmbụ agaghị eme, n'ezie ohere ọ ga-eme ka ha abụọ dịkwuo njọ. ** Adreesị televishọn (29 Maachị n'afọ 1999), nke e hotara na BBC News, '[http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk_politics/307225.stm UK Politics Nato bombu 'nzuzu a na-apụghị ịgbaghara']' (29 Maachị n'afọ 1999). 65z8uqmpwax90mvtjrv3o078hefvvj0 Igirigi 0 3464 14233 2023-07-31T13:27:03Z Chidex02 449 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Igirigi''' bụ mmiri dị n'ụdị ntanye nke na-apụta n'ihe dị gịrịgịrị, nke ekpughere n'ụtụtụ ma ọ bụ mgbede. Ka elu ahụ a kpuchiri ekpuchi na-ajụ oyi site n'ịkwasa ọkụ ya, mmiri dị n'ikuku na-ejupụta n'ọ̀tụ̀tụ̀ dị ukwuu karịa nke ọ pụrụ isi na ya pụta, na-eme ka e nwee ụmụ irighiri mmiri. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Site na akwụkwọ na-ada ada, na okooko osisi na-ehulata; Igirigi n'etiti abalị kupụrụ! Dị ka ịhụnanya nke si n'ime echiche ya Ndụ ụtọ nke ya na-eme ka ọ dị ọhụrụ. ** Letitia Elizabeth Landon, ''Fisher's Drawing Room Scrap Book, 1833'' (1832), 'The Tomb of Humaioon, Delhi *Igrigi na-adaba n'oké osimiri na-egbuke egbuke! ** Edwin Arnold, ''Light of Asia'' (1879), Book VIII. Last Line. *igirigi, Anya mmiri nke okike, nke ọ Na-akwafu n'ime ara ya maka ihe ngosi nke na-anwụ anwụ. Anyanwụ na-ekwusi ike n'ọṅụ; mana n'abalị, Mgbe ọ na-apụ, ogbenye Nature hụrụ n'anya ịkwa ákwá ** Philip James Bailey, ''Festus'' (1813), scene Water and Wood. Midnight *igirigi, O sitere na anya mmiri nke kpakpando na-akwa ákwá, ụtọ na ọṅụ. ** Philip James Bailey, ''Festus'' (1813), scene Another and a Better World *Igirigi nke mgbede kacha nlezianya na-ezere; Anya mmiri ndị ahụ maka anwụ anwụ ** Philip Stanhope, 4th Earl of Chesterfield, ''Advice to a Lady in Autumn''. *Igirigi bụ ihe bara nnukwu uru nke ụtụtụ. Ma anya mmiri nke ụbọchị iru uju! ** Samuel Taylor Coleridge, ''Youth and Age''. *Igirigi-bead Bara nnukwu uru nke ụwa na mbara igwe mụrụ. ** George Eliot, ''The Spanish Gypsy'' (1868), Song, Book I. *Igrigi ọ bụla na mmiri ozuzo ọ bụla nwere eluigwe dum n'ime ya ** Henry Wadsworth Longfellow, ''w:Hyperion (Longfellow novel)|Hyperion'' (1839), Book III, Chapter VII. *Ma ọ bụ kpakpando nke ụtụtụ, igirigi na-adapụ nke anyanwụ Impearls na akwukwo ọ bụla na ifuru ọ bụla. ** John Milton, ''Paradise Lost'' (1667; 1674), Book V, line 746. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:Igrigi|Igrigi]] na wikikwootu bekee pu3mj50hue71xcqb3xs7amn6x5xvxiu Osisi 0 3465 14234 2023-07-31T14:07:37Z Chidex02 449 #WikiForHumaRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Osisi''' bụ anụ ahụ nwere oghere na eriri nke a na-ahụ na ị ga na mgbọrọgwụ nke osisi, na osisi ndị ọzọ nwere nkụ. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Osisi: Nchọpụta na ojiji e depụtara ihe na-erughị osisi 170 chere na ọ na-egbu egbu. ... Nọrọ n'akụkụ nnukwu uzuzu cocobolo ma ị nwere ike ịhụ onwe gị na conjunctivitis, ụkwara ume ọkụ na-egbuke egbuke, na ọgbụgbọ. Uzuzu teak nwere ike ime ka ọzịza nke scrotum na enweghị mmetụta nke ìhè. ... Uzuzu sitere na osisi jacarcuba nwere ike ime ka agụụ ghara inwe agụụ, na ájá sitere na osisi mangrove mmiri ara ehi nwere ike ime ka ikpu ìsì ruo nwa oge. sawdust cypress na-acha ọcha nwere ike ibute ọrịa kansa imi na ọzịza nke nkuanya. Enwere ọbụna ihe akaebe na-ejikọta ájá osisi sitere na osisi oak na beech na ọrịa kansa nke akụkụ iku ume elu. ... gbalịa ka ịzere mkpọmkpọ ebe sitere na osisi mulga, dị na Australia; osisi nwere nsi ndi bekee ji n'ube. ** cite book | author=Spike Carlsen| title=A Splintered History of Wood: Belt Sander Races, Blind Woodworkers, and Baseball Bats | publisher=HarperCollins | year=2008 | isbn=978-0-06-137356-5 | url=https://books.google.com/books?id=w3B_APTLsQQC&pg=PA24 | page=24 *Ịkpụ osisi bụ eleghị anya otu n'ime nkà mbụ na nke ụwa niile. ** cite book|author=Richard Glazier|title=A Manual of Historic Ornament|url=http://books.google.com/books?id=0UnUBrW4jLwC&pg=PA152-IA1|year=1948|publisher=Courier Corporation|isbn=978-0-486-42148-3|page=152 ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} [[q:Osisi|Osisi]] na wikikwootu bekee 3b0bmklmjzcl9oz4xoejmlw6g1aa0ug Onyinyo 0 3466 14235 2023-07-31T15:15:00Z Chidex02 449 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Onyinyo''' bụ ebe ọkụ na-esi n'ebe ọkụ na-enweghị ike iru n'ihi mgbochi ihe. Onyinyo na-ejide ohere niile n'azụ ihe na-adịghị ahụkebe nwere ìhè n'ihu ya. Akụkụ obe nke onyinyo bụ silhouette nwere akụkụ abụọ, ma ọ bụ ntụgharị ntụgharị nke ihe na-egbochi ọkụ. Anyanwụ na-eme ka ọtụtụ ihe nwee onyinyo na n'oge ụfọdụ nke ụbọchị, mgbe anyanwụ nọ n'ebe dị elu, ogologo onyinyo na-agbanwe. *Onyinyo dị ka osisi. Ha chọrọ ìhè anyanwụ nanị ka ọ dịrị ** Thomas M. Disch, ''The Shadow,'' in David G. Hartwell (ed.) ''Year's Best Fantasy 2,'' p. 334 (Originally published in The Magazine of Fantasy & Science Fiction December, 2001 *Enweghị onyinyo n'ọchịchịrị. Onyinyo bụ ndị oru nke ìhè, ụmụ ọkụ. Ọkụ na-egbukepụ egbukepụ na-eme ka onyinyo gbara ọchịchịrị. **w|Melisandre in ''A Clash of Kings'' by George R. R. Martin, Chapter Davos (II). *Onyinyo bụ enyi ndị nwoke yi uwe ojii. **w|Qhorin Halfhand, in ''A Clash of Kings'' by George R. R. Martin, Chapter Jon (VII). *"Ezigbo oge nke onyinyo bụ oge ị na-ahụ isi ihe nke ìhè dị na mbara igwe. Otu ihe, na onyinyo nke kpọkọtara gị na mkpochapụ ya ..." Na-echeta mgbe niile. Kpakpando mbụ ahụ kwụgidere n'agbata ụkwụ ya. Ugbu a - ** Thomas Pynchon, ''Gravity's Rainbow'' (1973). *Nwa amadi kwesịrị ekwesị [Mr. Coombe], bụ onye a napụrụ anyị n'oge ntuli aka, na n'etiti asọmpi ahụ, mgbe ọchịchọ ya dị ọkụ, na olileanya ya dị ka nke anyị, ejiriwo mmetụta gwa anyị, ihe onyinyo anyị bụ, na kedu onyinyo anyị na-achụso ** Edmund Burke, speech at Bristol on Declining the Poll. *Ya mere onyinyo ji mụọ ya n'ìhè. ** John Gay, ''The Persian, Sun, and Cloud'', line 10 *(Orion) Onye dinta nke onyinyo, onwe ya na ndò. ** Homer, ''Odyssey'', XI. 572. *Soro onyinyo, ọ ka na-efe gị; Ọ dị ka ọ na-efe ya, ọ ga-achụ ** Ben Jonson, song, ''That Women are but Men's Shadows''. *Foto nke onyinyo bụ ihe dị mma. ** John Locke, ''Essay concerning Human Understanding'', Book II, Chapter VIII. Par. 5. *Ewoo! ọ̀ ga-adịrịrị otú ahụ? Ayi guzoro n'ìhè nke aka ayi, ebe ọ bula ayi nāga? Na-alụ ọgụ maka onyinyo anyị ruo mgbe ebighị ebi? ** Owen Meredith (Lord Lytton), ''Lucile'' (1860), Part II, Canto II, Stanza 5. *Onyinyo dị n'eziokwu, mgbe anyanwụ na-enwu, ihe kachasị pụta ìhè na mbara ala, na-esote ọkụ kachasị elu. ** John Ruskin, ''Painting ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q:Onyinyo|Onyinyo]] na wikikwootu bekee lci9rl0yns4eol1er44wmnvtycbvrsy Anne Marie Goumba 0 3467 14236 2023-07-31T18:46:05Z Lebron jay 36 Jiri '{{Databox}} [[w:ig:Anne Marie Goumba|Anne Marie Goumba]] (amụrụ 9 Ọktoba 1954), bụ onye otu ọgbakọ omebe iwu nke Central African Republic na dịka onye otu nzuko omeiwu Pan-Africa si Central African Republic. ==Ihe ndị okwuru== *Obodo na-enweghị ndị agha abụghị obodo. **[https://mg.co.za/article/2018-10-19-00-cars-brand-of-state-failure-is-unique/ Ụdị ọdịda steeti CAR pụrụ iche]. Mail&Guardian.(''October 2018'') ==Njikọ Mpuga== * q: An...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Anne Marie Goumba|Anne Marie Goumba]] (amụrụ 9 Ọktoba 1954), bụ onye otu ọgbakọ omebe iwu nke Central African Republic na dịka onye otu nzuko omeiwu Pan-Africa si Central African Republic. ==Ihe ndị okwuru== *Obodo na-enweghị ndị agha abụghị obodo. **[https://mg.co.za/article/2018-10-19-00-cars-brand-of-state-failure-is-unique/ Ụdị ọdịda steeti CAR pụrụ iche]. Mail&Guardian.(''October 2018'') ==Njikọ Mpuga== * [[q: Anne Marie Goumba|Anne Marie Goumba]] na Wikikwootu bekee * [[w: Anne Marie Goumba|Anne Marie Goumba]] na Wikipedia Bekee ht4afiq7yqov71ogzpv60kdmtbn6xkp Anita Asiimwe 0 3468 14238 14237 2023-07-31T18:57:35Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Anita Asiimwe|Anita Asiimwe]] bụ onye minista na-ahụ maka steeti Rwanda na ọkachamara n'ihe gbasara ahụike ọha. Kemgbe Ọktoba 2017, ọ bụla Onye Nchịkọba Mba nke Mmemme Mmepe mmalite nwata nke mba. ==Ihe ndị okwuru== *Oge eruola ka a na-atụgharị mbọ n'ịkwado ụmụ nwanyị na-akwado ịbụ nne ka ha nye nri nke ọma na ịkwado maka ụmụ ọhụrụ nwere ahụike **[https://allafrica.com/stories/202012090206.html ''Allafrica''] (8 DECEMBER 2020) *Anyị ga-elekwasị anya na ụmụ nwanyị tupu ha abụrụ nne na nna. N'ime atụmatụ anyị, anyị ga-ejikere n'oge ka ọ na-erule oge ọ dị ime na n'ikpeazụ mụọ, ahụ ga-adị ya mma. Mgbe ahụ, anyị ga-aga n'ihu mgbe ọ dị ime ma hụ na ọ na-eri nri kwesịrị ekwesị **[https://www.newtimes.co.rw/article/182289/News/Gọọmenti na-ewelite nchegbu banyere ụmụ ọhụrụ a mụrụ amụ dị nkenke], ''The New Times'' (08 December 2020) ==Njikọ Mpuga== * [[q: Anita Asiimwe|Anita Asiimwe]] na Wikikwootu bekee * [[w: Anita Asiimwe|Anita Asiimwe]] na Wikipedia Bekee fd0zyzbaf6gvouz09vr6lmh2qo87895 Estella Atekwana 0 3469 14240 14239 2023-07-31T19:04:39Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:IG:Estella Atekwana|Estella Atekwana]] (née Estella Akweseh Nkwate; amuru 13 Septemba 1961) bu onye geophysicist na-amu akwukwo biogeophysics na tectonophysics. Ugbu a ọ bụ Dean nke College of Letters and Science na Mahadum California, Davis. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka Dean nke College of Earth, Ocean and Environment na Mahadum Delaware. Ọ bụkwa prọfesọ ọzọ na Mahadum Waterloo na Mahadum Sayensị na Nkà na ụzụ Missouri ==Ihe ndị okwuru== *M na-agba ụmụ akwụkwọ ume ka ha buru ụzọ chee onwe ha dị ka ndị ọkà mmụta sayensị nwere nkà na-edozi nsogbu. **[https://www.udel.edu/udaily/2018/march/dean-estella-atekwana-earth-ocean-environment/ ESTELLA ATEKWANA, Igba Ọgbọ ọzọ Ume] (8 March 2018) ==Njikọ Mpuga== * [[q: Estella Atekwana|Estella Atekwana]] na Wikikwootu bekee * [[w: Estella Atekwana|Estella Atekwana]] na Wikipedia Bekee 4oyyczq49h0xv4sttzpt67a57ntcnf0 Sheila Atim 0 3470 14242 14241 2023-07-31T19:11:29Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Sheila Atim|Sheila Atim]] amuru ya na 1991) bụ onye na-eme ihe nkiri Ugandan-British, onye na-agụ egwú, onye na-ede egwú, na onye na-ede egwuregwu. O mere mpụta izizi ọkachamara ya na 2013 na Shakespeare's Globe na The Lightning Child, egwu nke onye nkuzi na-eme ihe nkiri Ché Walker dere. ==Ihe ndị okwuru== *Echere m na enwere ike inwe echiche a na, ndị nwere ụdị omume ụfọdụ, ma ọ bụ ntụgharị uche ma ọ bụ omume ime mmụọ ma ọ bụ ihe ọ bụla, enwetala ya niile, na e nwere ụdị ezi omume banyere ya. **[https://screenrant.com/bruised-movie-netflix-sheila-atim-interview/ Sheila Atim] ==Njikọ Mpuga== * [[q: Sheila Atim|Sheila Atim]] na Wikikwootu bekee * [[w: Sheila Atim|Sheila Atim]] na Wikipedia Bekee dfcvb3vfp9zyra0acpnfp4zc89io67x Ayesha Harruna Attah 0 3471 14246 14245 2023-07-31T19:21:59Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:IG:Ayesha Harruna Attah|Ayesha Harruna Attah]] (amuru Disemba 1983) bu onye odee akụkọ ifo nke amuru Ghana. O bi na Senegal. ==Ihe ndị okwuru== *Nne na nna m bụ mmetụta mbụ m nwere. Ha bipụtara akwụkwọ akụkọ a na-akpọ Imagine, nke nwere akụkọ gbasara Accra; akụkọ banyere nka, sayensị, ihe nkiri, akwụkwọ; cartoons—nke m kacha hụ n'anya. Ha bụ (ma ka bụkwa) ndị dike m. Achọpụtara m Toni Morrison mgbe m dị afọ iri na atọ, na m nwere njikọ. Eriri m ihe niile o dere. Echetere m na m gụrụ Paradaịs, na mgbe ihe ọ pụtara gbanahụrụ m kpamkpam mgbe ahụ, a hapụrụ m ka ọ bụ akwụkwọ kacha ịtụnanya e dere na otu ụbọchị achọrọ m ide ụwa jupụtara na agwa nwanyị siri ike, dị ka Oriakụ Morrison mere. **Daniel Musiitwa, "Ajụjụ ọnụ onye odee Ghana bụ Ayesha Harruna Attah", Africa Book Club, 1 May 2015. ==Njikọ Mpuga== * [[q: Ayesha Harruna Attah|Ayesha Harruna Attah]] na Wikikwootu bekee * [[w: Ayesha Harruna Attah|Ayesha Harruna Attah]] na Wikipedia Bekee 91l7pmvbmjaxwtjbr0o7i3vzbv9clc9 Ọdịda Anyanwu 0 3472 14248 14247 2023-07-31T20:32:50Z Chidex02 449 /* Ihe ndị ekwuru maka ya */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Anyanwụ dara (ma ọ bụ ọdịda anyanwụ)''' bụ ọdịda anyanwụ na-apụ kwa ụbọchị n'okpuru mbara ihu ọdịda anyanwụ n'ihi ntụgharị ụwa. Akọwapụtara oge ọdịda anyanwụ na mbara igwe dị ka oge n'akụkụ akụkụ nke diski anyanwụ na-apụ n'anya n'okpuru mbara ihu na ọdịda anyanwụ. Ụzọ ray nke ìhè si na ọdịda anyanwụ na-agbagọ nke ukwuu n'akụkụ mbara igwe n'ihi ntụgharị ihu igwe, na-eme ka ọdịda anyanwụ yie ka ọ na-eme mgbe diski anyanwụ adịlarị ihe dị ka otu dayameta n'okpuru mbara igwe. Anyanwụ dara dị iche na mgbede, nke bụ oge ọchịchịrị na-ada, nke na-eme mgbe anyanwụ dị ihe dịka ogo iri na asatọ n'okpuru mbara igwe. A na-akpọ oge n'etiti anyanwụ dara na chi jiri chi jiri. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ọnwụ-akwa nke otu ụbọchị, lee ka o si maa mma! ** Philip James Bailey, ''Festus'' (1813), scene A Library and Balcony. *Anyanwụ dara n'anya n'ihi na ọ na-apụ n'anya. **Ray Bradbury. ''From the Dust Returned'' (2001), Chapter 18. *Ọ bụ oge oyi, naanị mgbe agbachara Anyanwụ na-acha uhie uhie na-ada n'azụ ugwu azure, Nke na-adịkwa ka a ga-asị na e kere ụwa nile ókè; Na-agbagharị n'okike niile, na-agbachi nkịtị, ma na-ada ada, ma ka dị. N'ebe dị anya ugwu-ọkara ọkara gbara ya gburugburu N'otu akụkụ, na oké osimiri dị jụụ na oyi N'elu nke ọzọ, na mbara igwe rosy Na otu kpakpando na-egbuke egbuke na ya dị ka anya. ** Lord Byron, ''Don Juan (Byron)|Don Juan'' (1818-24), Canto II, Stanza 183. *oriọna dị nsọ nke ụbọchị Ugbu a mikpuo n'ebe ọdịda anyanwụ ígwé ojii ya nkewa ray. ** William Falconer, ''The Shipwreck'' (1762), Canto II, line 27. *Enwere egwu siri ike na mbara igwe: egwu ọdịda anyanwụ. N'ebe ọdịda anyanwụ, mgbidi amber na-acha uhie uhie na-acha uhie uhie nke anyanwụ si na ya na-ada. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ elu igwe bụ rose na-ese anwụrụ, agba dị ka ihe na-esi ísì ụtọ—musk. Ụwa ahapụla tinctures ya. Elu na omimi na nnukwu mkpọmkpọ ebe na-agbaze n'ikuku. ** Tanith Lee, ''Delusion's Master'' (1981), Part 1 “The Souring of the Fruit”, Chapter 1 “Storytellers” *N'okpuru anyanwụ dara nnukwu anwụ na-acha uhie uhie, yana n'ọkụ ọla edo, na-egbuke egbuke Ekpuchiri ìhè nke ihu ya, dị ka onye amụma si na Saịnaị na-agbada ** Henry Wadsworth Longfellow, ''Evangeline: A Tale of Acadie'' (1847), Part I, Section IV *Ji nwayọọ mgbede bịara. Anyanwụ si n'akụkụ ọdịda anyanwụ Dị ka onye dibịa afa gbatịpụrụ wand ọla edo ya n'akụkụ odida obodo; Uzuzu na-egbuke egbuke bilitere; na elu-igwe na mmiri na oke ohia Ọ dị ka ihe niile dị ọkụ na mmetụ ahụ, gbazee ma jikọta ọnụ. ** Henry Wadsworth Longfellow, ''Evangeline: A Tale of Acadie'' (1847), Part II, Section II. *Utu onye-azụrụ ala, nna onye-isi-oji, mb͕e i gāraru ura, ndi-orù gāra gi; Ntorobia Utu, mgbe i biliri, ndi mmadu soro gi bilie ** Lugalbanda to [[Utu]], the [[w:Ancient Mesopotamian religion|ancient Mesopotamian]] {{w|Sun god}}, in ''Lugalbanda in the Mountain Cave'', w:Third Dynasty of Ur|Ur III Period (21st century BCE).http://etcsl.orinst.ox.ac.uk/cgi-bin/etcsl.cgi?text=t.1.8.2.1# *Na ụgbọ ala ọla edo nke ụbọchị, Axle ya na-egbukepụ egbukepụ N'ebe ugwu nke iyi Atlantic . ** John Milton, ''Comus (John Milton)|Comus'' (1637), line 95. *Anyanwụ dara, na egwu na nso. N'ikpeazụ uto nke sweets, kacha atọ ụtọ ikpeazụ. ** William Shakespeare, ''Richard II (play)|Richard II'' (c. 1595), Act II, scene 1, line 12. *Mgbe anyanwụ dara, ònye na-adịghị ele anya abalị? ** William Shakespeare, ''Richard III (play)|Richard III'' (c. 1591), Act II, scene 3, line 34. * N'ihi na ugbu a anyanwụ na-erute n'oké osimiri. Ma ka ọ na-ada n’ebe ọdịda anyanwụ, ígwé ojii na-ese n’elu mmiri Akwụsịla, gagharịa n'elu gale anyasị. Na-achịkọta gburugburu ya orb, dị ka ma ọ bụrụ na ndò Nchapụta na enweghị atụ , ha na-ahapụ Ọcha ha na-acha ọcha; na ndị ọzọ warm'd, were Agba niile nke odo odo. N'ebe ahụ, ọla edo doro anya Ngwakọta na tint ruby, na sapphire na-egbuke egbuke; Na agba, dị ka Nature site n'ọrụ ya Na-egosi naanị n'okirikiri ethereal. N'ebe ahụ, onye na-achọ Fancy na-arị elu nke ukwuu, Na-awagharị n'ụzọ dị egwu site n'ọhụụ vales, Ebe pavilions na-egbuke egbuke na-ebili, na trophies, fann'd Site na ikuku celestial; ma were ihe owuwu mara mma Okooko osisi na-eto n'etiti elysian bowers. Ugbu a na-egbuke egbuke, ma na-egbuke egbuke ka agba na-enwu. Ruo na ọkara nke orb na-adọrọ adọrọ n'ime idei mmiri ahụ Ọ dị ka ịla ezumike nka: idei mmiri ahụ na-atụgharị uche ka ima-nma-ya na idi-uku n'iyì; Ruo mgbe ụzarị ikpeazụ gbara elu, na-agba igwe ojii Na crimson na-egbuke egbuke; mgbe ahụ n'ụzọ dị nro, Ogologo ahịrị nke nro na-egbuke egbuke, mkpụrụ na-adịte aka N'ebe ọchichiri di iche iche; na n'akụkụ megidere Ọnwa mbụ na-arị elu nke ọma, na-atụba Ọcha pel ya na-ama jijiji ** Charlotte Turner Smith, ''Beachy Head'' (1807, posthumous) ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọdịda anyanwụ|Ọdịda anyanwụ]] na wikikwootu bekee brkc664zfadeqk2lbxw9ddjb6sknnzk Ọwụwà anyanwu 0 3473 14249 2023-07-31T21:50:16Z Chidex02 449 #WikiForHumanRights2023#AnambraNetworkWikiForHumanRights2023 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ọwụwa anyanwụ''' bụ ngwa ngwa na nsọtụ elu nke anyanwụ pụtara n'elu mbara ihu na ọwụwa anyanwụ. Ọwụwa anyanwụ ekwesịghị inwe mgbagwoju anya na chi ọbụbọ, nke bụ (nke a na-akọwa n'ụzọ dị iche iche) nke eluigwe na-amalite na-amụba, oge ụfọdụ tupu anyanwụ apụta n'onwe ya, na-agwụcha chi jiri. N'ihi na ntụgharị ihu igwe na-eme ka anwụ na-ahụ ka ọ ka nọ n'okpuru mbara igwe, ma ọwụwa anyanwụ na ọdịda anyanwụ bụ, site n'otu ụzọ ele anya, anya anya. Anyanwụ na-egosipụtakwa anya nro n'ọwụwa anyanwụ dị ka nrọ ọnwa. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ekpere dị mma n'oge ọ bụla, ma enwere oge mgbanwe nke mmiri ozuzo abụọ mgbe ịchigharịkwuru Ụwa Kasị Elu kacha mma—na ọwụwa anyanwụ na mgbe anyanwụ dara. **Agni Yoga, ''Aum,'' 71, (1936) *Anyanwụ nwere ogologo oge n'apata Nke Thetis wepụrụ ụra ya, Na, dị ka lobster esiri, ụtụtụ Site na oji ruo uhie malitere ịtụgharị ** Samuel Butler (poet)|Samuel Butler, ''Hudibras'', Part II (1664), Canto II, line 29. *Utu onye-ọzụzụ atụrụ nke ala, nna onye-isi-oji, mb͕e i gāraru ura, ndi-orù gāra gi; Ntorobia Utu, mgbe i biliri, ndi mmadu soro gi bilie. ** Lugalbanda to Utu, the w:Ancient Mesopotamian religion|ancient Mesopotamian w|Sun god}}, in ''Lugalbanda in the Mountain Cave'', w:Third Dynasty of Ur|Ur III Period (21st century BCE).http://etcsl.orinst.ox.ac.uk/cgi-bin/etcsl.cgi?text=t.1.8.2.1# *Ndị otu nke eluigwe Na-amalite ọganihu ọla edo ya n'ebe ọwụwa anyanwụ. ** William Shakespeare, Henry IV, Part 1|''Henry IV'', Part I (c. 1597), Act III, scene 1, line 221. *Ọ na-agbapụ elu elu osisi pine dị n'ebe ọwụwa anyanwụ ọkụ Ọ na-agbapụkwa ìhè ya n'olulu ikpe ọmụma ọ bụla. ** William Shakespeare, ''Richard II (play)|Richard II'' (c. 1595), Act III, scene 2, line 42. *Dị ka mgbe anyanwụ ọla edo na-ekele ụtụtụ. Na, ebe ọ na-eji osisi ya gwuo oké osimiri. Na-ekpuchi zodiac na onye nkuzi ya na-egbuke egbuke, Na-elekwa ugwu ndị kasị elu-ọgbọ ** William Shakespeare, ''Titus Andronicus'' (c. 1584-1590), Act II, scene 1, line 5. *Ekele, Ụtụtụ nwayo! chi nwanyị dị nro na-acha uhie uhie, akụ mmiri! Ṅurisie ike, ahurum ka uwe-nwuda-gi na-acha odo odo ka agbasaworo Ọkara elu igwe, ihe bara nnukwu uru meghere ụzọ gị na-egbuke egbuke. Na pearl orient sitere na shrub ọ bụla dabere. ** William Somervile, ''The Chase'' (1735), Book II, line 79. *Mana Eze nke ụbọchị ahụ dị ike na-abịa, Na-aṅụrị ọṅụ n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ ** James Thomson (poet)|James Thomson, ''The Seasons'', ''Summer'' (1727), line 81. ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ọwụwa anyanwụ|Ọwụwa anyanwụ]] na wikikwootu bekee 4dv3sc8hakfkygq6ldewt2cm1i5nkpo Ụtụtụ 0 3474 14250 2023-07-31T22:16:18Z Chidex02 449 # wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''Ụtụtụ''' bụ akụkụ nke ụbọchị a na-agụkarị site n'ụtụtụ ruo n'ehihie. Okwu ụtụtụ na mbụ na-ezo aka n'ọwụwa anyanwụ. Ututu na-ebute etiti ehihie, ehihie na abalị n'usoro nke otu ụbọchị. ==Ihe ndị ekwuru maka ya== *Ụbọchị, n. Oge ndị nwere ezi uche na-alakpu ụra. Ụfọdụ ndị agadi na-ahọrọ ibili n'oge ahụ, na-asa ahụ oyi na ogologo ije na afọ efu, ma na-eme ka anụ ahụ dịkwuo mma. Ha wee jiri mpako na-atụ aka na omume ndị a dị ka ihe na-akpata ahụ ike ha siri ike na afọ chara acha; nke bụ́ eziokwu bụ na ha nwere obi na ndị agadi, ọ bụghị n’ihi àgwà ha, kama n’agbanyeghị ha. Ihe kpatara na anyị na-ahụ na ọ bụ naanị ndị siri ike na-eme ihe a bụ na o gburu ndị niile nwalere ya. ** Ambrose Bierce, ''The Cynic's Dictionary'' (1906); republished as ''The Devil's Dictionary'' (1911). *Ututu ebilie ọzọ, ututu igirigi, N'ikuku ihe-nsure-ọku nēsì ísì utọ nile, were kwa ǹtì nile ifuru; Na-achị ọchị igwe ojii na-akwa emo egwu, Na ndụ dị ka a ga-asị na ụwa enweghị ili; Na-egbuke egbuke n'ime ụbọchị. ** Lord Byron, ''Childe Harold's Pilgrimage'', Canto III (1816), Stanza 98. *Adịghị m mma na-ibili n'ụtụtụ. N'ezie, ka anyị kwuo eziokwu ebe a, nke ahụ bụ okwu ekwesighi. Ọ na-ewute m na m na-ebili n'ụtụtụ. Echiche nke ụtụtụ m na-amalite n'ihe dị ka elekere asaa nke ụtụtụ, ọkacha mma na iko tii na-eku ume e wetara m n'àkwà, na nke ọma na ọkara awa ma ọ bụ karịa ka m jiri nwayọọ nwayọọ na-abịa gburugburu, ikekwe na-agụ akwụkwọ ma ọ bụ ihe. Ihe ọ bụla tupu elekere asaa nke ụtụtụ abụghị ụtụtụ ma akụkụ nke abalị gara aga, yabụ na m na-ahụrịrị akụkụ nke ụbọchị m na-aghọtaghị na ọ dị. ** Alan Davies & Ruth Miller, ''The Biggest Twitch'' (2010), <small> ISBN|978-1-4081-2387-4, </small> p. 23 *M hụrụ onwe m lambent mfe ìhè Mee ka egwu na-acha aja aja dị nro, ma kpochapụ abalị ** John Dryden, ''The Hind and the Panther'' (1687), Part II, line 1,230 ==Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} *[[q: Ụtụtụ|Ụtụtụ]] na wikikwootu bekee be4szifqp65qj81hrw0wk9f6v0x573u Faith Osier 0 3475 14255 14254 2023-08-04T11:54:38Z PassionateLibrarian 159 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Faith Osier|Faith Osier]]'''(amụrụ na 1972) bụ onye Kenya na-ahụ maka ọgwụ mgbochi ọrịa, dibịa bekee ụmụaka na onye nkuzi. ===Okwu Ndị Okwuru=== *ihe ọ bụla iji n'aka ime, ọ bụrụ na itinye obi gị dum na ike gị niilna ya, ọ ga-enye gị ọtụtụ ihe nrita n'uru. **[https://www.advancedsciencenews.com/faith-osier-throw-yourself-wholeheartedly-into-what-you-do/] *Ka ị na-arịgo ka ọ na-esiwanye ike n'ihi na ihe nkiri na ihe ndị dị na-akụkụ ga-adọpụ uche gị, mana cheta na ọ bụghị ha bụ isi okwu. **[https://royalsociety.org/topics-policy/diversity-in-science/parent-carer-scientist/faith-osier/] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q: Faith Osier|Faith Osier]] na Wikikwootu bekee *[[:ig: Faith Osier|Faith Osier]] na Wikipedia Igbo {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Osier, Faith}} 4b04lnsctoq2t3yo5l0c0q1fnlcs4xu Salimatou Fatty 0 3476 18471 14263 2024-03-18T14:06:07Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Salimatou Fatty|Salimatou Fatty]]''' (amụrụ na 2 February 1994) bụ onye nkuzi Gambia na onye na-akwado okike nwoke na nwanyị. Ọ bụ onye guzobere Salimatou Foundation for Education, bụ otu ọrụ ebere na Gambia nke na-akwado agụmakwụkwọ dị mma na nke dị ọnụ ala maka mmadụ niile. Ọ bụ onye nkwado otu Globaal Yuutu Advoketi dị na Globaal Patịnaship maka Edukeshọn. ==Okwu Ndị O kwuru== *ọ bụ omenala bụ akụkụ ibi ndụ; akụkụ nke ihe niile mmadụ na-eme ma ọ bụ na-achọ itinye aka na ya. A ga ahụrịrị ya dị ka ngwá ọrụ dị oke mkpa iji mee ka ndụ kara mma maka gị na onye ọ bụla ọzọ. **[https://www.unesco.org/en/articles/interview-seven-questions-salimatou-fatty-human-right-activist-gambia Her definition of culture of peace] *Ndị ntorobịa ga-ekwenye na onwe ha; ike ha nwere maka ime ka Afrika kara mma; ma jiri ya were amamihe kwalite ịdị n'otu, ịdị n'udo na ezi mmepe nke Afrika ebe enwere nkwanye ugwu nye ịdị iche iche. **[https://www.unesco.org/en/articles/interview-seven-questions-salimatou-fatty-human-right-activist-gambia The role of youths in achieving the culture of peace in Africa] *Guzosie ike na mkpebi nke ihe i kwenyere na ya; nọgidesie ike ma kpebisie ike. Ọ dịghị mgbe ụzọ ịnweta nnukwu njedebe ji adị larịị. **[https://www.unesco.org/en/articles/interview-seven-questions-salimatou-fatty-human-right-activist-gambia Her advice to young African leaders] *Ịha nhata nke nwoke na nwanyị bụ ụzọ nha anya inweta ohere - ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze - were nye ma nwoke ma nwanyị. **[http://www.whatson-gambia.com/exclusive/1460-interview-with-salimatou-fatty-the-young-woman-who-wants-every-child-to-attend-school Her definition of gender equality] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q:Salimatou Fatty|Salimatou Fatty]] na Wikikwootu bekee *[[w:ig:Salimatou Fatty|Salimatou Fatty]] na Wikipedia Igbo {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fatty, Salimatou}} 7imp1i2mh2e3e49ncvns5e60phjnpd0 Folake Onayemi 0 3477 14273 14272 2023-08-04T16:12:38Z PassionateLibrarian 159 /* Okwu Ndị Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[Folake Oritsegbubemi Onayemi|[[Folake Oritsegbubemi Onayemi''' (amụrụ na 4 Ọktoba 1964) bụ Prọfesọ nke Klasiks na onye isi ngalaba nke Klasiks na Mahadum Ibadan na Naijiria. Ọ bụ nwanyị mbụ e nyere nzere Dọkịta na Klasiks na Naijiria na nwanyị ojii mbụ ghọrọ Prọfesọ nke Klasiks na Sub-Saharan Afrika. Ọ bụ ọkachamara n'ihe gbasara akwụkwọ, omenala na akụkọ ifo ndị Gris na ndị Rom na Naịjirịa, ọkachasị gbasara ọrụ na nnọchite anya ụmụ nwanyị. ==Okwu Ndị Okwuru== *Mgbe m na-amụ akwụkwọ ahụ, achọpụtara m na ụfọdụ n’ime ihe ndị m hụtụgoro mgbe m bụ nwata bụ n’ezie akwụkwọ edere ede n'oge gboo. **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof Folake speak on classical literature in 2022. *Nke ahụ bụ ihe kpaliri mmasị m n'akwụkwọ edere ede. A banyerem na UI site na ntinye ozugbo na 1983 na mgbe m gụsịrị akwụkwọ na 1986, a chọghịzighịm ịmụ maka Iwu ọzọ. **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof Folake speak on her interest in Literature in 2022. *Nna m sara mbara. Ọ kụziiri ma Bekee ma mgbakọ na mwepụ. Otu ọdị, nne m wepụtara oge na-nkuzi iji were zụọ anyị (ụmụaka). **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof folake speak on her parents in 2022. *Di m nwụrụ na-afọ atọ gara aga. Ọ tọrọ m, ọ chọkwara ka ihe gaara m nke ọma n’agbanyeghị ihe ọ ga-apụta. O kwenyere na m nwere ọgụgụ isi, nakwa na m nwere ike ime ihe ọ bụla e ji ọgụgụ isi eme. **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof folake speak about her husband in 2022. *A chọpụtara m na omenala ndị Afrịca yiri omenala nke mgbe gboo, ọbụna karịa nke ndị ọdịda anyanwụ. Ọtụtụ ọrụ okike oge gboo nwere ike ịdaba n'ọnọdụ nke ọtụtụ omenala ndị Afrịka n'ihi na ntọala ha yiri nke mmekọrịta ọha na eze na akụkọ ifo. **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof Folake speak on African Culture. *Ọ bụrụ na a ga m akụziri ụmụ akwụkwọ nọ nọkwa narị anọ Latịn maka otu awa, e nwere m ike iji awa abụọ ma ọ bụ atọ kwadobe tupu oge eruo n'ihi na amachaghịm Latịn nke ọma. A naghị m eji asụsụ ahụ eme ihe kwa ụbọchị, n'ihi ya, a na m echefu mgbe ụfọdụ. **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof Folake speak on latin language. *Omenala ndị Yoruba nwere ọtụtụ ụzọ osiri yita omenala ndị Gris oge ochie; dịka ọmụmaatụ, atụmatụ nke ịkwụghachi nlekọta nye nne na nna mgbe ha mere agadi. **[https://punchng.com/people-mocked-me-for-studying-classics-ui-don-folake-onayemi] Prof Folake speak on Yoruba Culture. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *[[q: Folake Onayemi|Folake Onayemi]] na Wikikwotu bekee *[[w:ig: Folake Onayemi|Folake Onayemi]] na Wikipedia Igbo {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Onayemi, Folake}} 9ftb74vs474k3o7x0jq7zuprysohuec Isaiah Ogedegbe 0 3478 17917 17916 2024-01-05T02:00:11Z 102.91.72.25 /* Quotes */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Isaiah Oghenevwegba Ogedegbe|Isaiah Ogedegbe]]''' (amuru na 14 June 1991), makwaara dika '''Isaiah Oghenevwegba Ogedegbe''', bu onye okpukpere chi Naigeria na onye na-ede blooga. ==Okwu Ndi Okwuru== * "Chineke nwere ike iji onye o bula. O daghi mgbe m maara na Chineke ga-eji m." ** [https://web.archive.org/web/20161009052936/http://www.gongnews.net/pastor-ogedegbe-many-happening-prophecies/ "PASTOR OGEDEGBE AND HIS MANY HAPPENING PROPHECIES"] (May 4, 2016) Isaiah Ogedegbe na-ekwu maka amuma ya na Gong News * "O nweghi nhata na m kwere na amara nke Chineke n'elu ndu ya." ** [https://web.archive.org/web/20230613210715/https://thenationonlineng.net/iginla-teemac-others-eulogise-tb-joshua-at-posthumous-birthday/ "Iginla, TeeMac, others eulogise TB Joshua at posthumous birthday"] (June 13, 2023) Isaiah Ogedegbe na-ekwu maka T. B. Joshua ya na Nation Newspaper * "O bu ezie na mkpagbu ga-abia, mmeri anyi bu ihe e ji n'aka. Mgbe o na n'elu, o ga-abu isiokwu. Mgbe o na-enwe o ganihu na ndu, ndi mmadu ga-abu iro." ** [https://web.archive.org/web/20240102021248/https://www.opinionnigeria.com/a-peep-into-2024-christianity-in-nigeria-by-isaiah-ogedegbe/ "A Peep Into 2024 Christianity In Nigeria, By Isaiah Ogedegbe"] (January 1, 2024) Isaiah Ogedegbe na-ekwu maka amuma ya na Opinion Nigeria ==Ntuaka== {{reflist}} byx9rd2hhk327530bcdbxgt5qh2qper Tiktok 0 3479 18162 14310 2024-02-08T13:30:40Z 105.112.108.52 Tiktok videos wikitext text/x-wiki Tiktok videos bmumfa8tdsshfmsts05uym4d88a3now M.mediawiki-donedaycompany.media/servicesnetwork.house 0 3480 14315 2023-09-23T14:40:55Z Deborah Iduwe 540 https://www.donedaycompany.media/services network.house wikitext text/x-wiki M.mediawiki-https://www.donedaycompany.media/services etwork.house k5o196cy34fih0ukhbhxrk16hqcblz5 Afua Adwo Jectey Hesse 0 3481 14326 14325 2023-10-13T21:33:10Z Olugold 25 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Afua Adwo Jectey Hesse|Afua Adwo Jectey Hesse]] (amụrụ 11 Septemba 1953) bu dibia bekee na-awa ahụ si Ghana ma bụrụkwa dibia bekee mbụ si Ghana gụrụ akwụkwọ ka o buru dibia na-awa ahu umuaka. ==Okwu okwuru== *Were ahụmịhe ọ bụla dị ka usoro mmụta wee gbasie mbọ ike ịgụ ihe n'ọtụtụ ebe n'ihi na ụwa ejirila nke ọma zuo oke, ọ ga-abụ ọdachi ma ọ bụrụ na anyị aghọtaghị nke ahụ. N'ime ihe ndị a niile, anyị kwesịrị ikpegara Chineke ekpere maka mmụọ nsọ. ** Etsey Atisu, [http://achiever-freshie.blogspot.com/2013/04/prof-afua-adwo-jectey-hesse-acting.html PROF AFUA ADWO JECTEY HESSE, onye isi oche a màrà dika Acting Chief Executive Officer nke Korle Bu Teaching Hospital], 15 Eprel 2013 *Iji mee ka echiche m na-arụ ọrụ, ọ dị m mkpa ikwe ka ha ghọta ihe m na-akwado, ma ebum n'obi m ga emere ha: ọ bụrụgodị na ụzọ m si eme ihe adịghị amasị ha. Ekwesịrị m ibi ndụ site na ime ihe atụ. ** Etsey Atisu, [http://achiever-freshie.blogspot.com/2013/04/prof-afua-adwo-jectey-hesse-acting.html PROF AFUA ADWO JECTEY HESSE, Onye isi oche nke ụlọ ọgwụ Korle Bu Teaching Hospital ], Eprel 15, 2013 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hesse, Afua Adwo Jectey}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7t0g556mjqz0vkrfpykhei57gwkh3xm Agnes Binagwaho 0 3482 14423 14422 2023-10-15T11:04:27Z Olugold 25 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:_Agnes_Binagwaho|Agnes Binagwaho]] bụ dọkịta na-ahụ maka ụmụaka na Rwanda na onye bụbu osote onye isi oche nke Mahadum Global Health Equity (2017-2022). Amụrụ na 1955 na Rwanda, Na 1996, ọ laghachiri na Rwanda ebe ọ na-enye nlekọta ahụike na ngalaba ọha yana nwee ọtụtụ ọkwa gụnyere ọkwa nke odeakwụkwọ na-adịgide adịgide maka Ministry of Health nke Rwanda site na October 2008 ruo May 2011 na Minista Ahụike. site na May 2011 ruo July 2016. Ọ bụ Prọfesọ nke Global Health Delivery Practice kemgbe 2016 na Prọfesọ nke Pediatrics kemgbe 2017 na Mahadum nke Global Health Equity. Ọ bi na Kigali. ==Okwu okwuru== * "Ndụ niile dị oké mkpa, ma mmalite bụ anwansi." * "Ị bụ mmadụ ma ị si na mmiri pụta, chọpụta ụwa wee tie mkpu. * Maka ọtụtụ ọmụmụ n'ụwa, echere m, ọ bụ ọṅụ, ndụ ọhụrụ a. Ọ bụ ozi nke mmadụ ọ bụla nwere - ichebe ndụ, inye ndụ, ndụ na-aga n'ihu. ** [https://www.npr.org/sections/goatsandsoda/2017/10/28/558067179/agnes-bnagwaho-is-a-doctor-with-sassitude Agnes Binagwaho|] ''career passion'' ''(28 Ọktoba 2017)'' *Ọ dịghị mkpa ka a zaa oku ime ihe naanị; ka anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ dị ka otu zuru ụwa ọnụ iji gbanwee ọnọdụ dị ugbu a ma na-achọ nha ahụike maka mmadụ niile **[https://blogs.worldbank.org/health/we-need-bring-mental-health-illnesses-out-shadows Blogu Agnes Binagwaho dere] Itinye ego na ahụike ''(Eprel 13 2016)'' * Ike ụmụ nwanyị na-aga n'ihu na-akpali m. ** [https://ughe.org/prof-agnes-binagwaho-speaks-at-ted-women-conference Okwu na ogbako TED Women] Prof. Agnes Binagwaho Na-ekwu okwu na TED Women Conference. "(Maachi 7 2020)" * Laghachi n'ụlọ ma nyere aka mee ka Africa dum bụrụ ala nwere nkwa ga-eme n'ọdịnihu maka gị na ọgbọ na-abịa. ** [https://ughe.org/prof-agnes-binagwaho-speaks-at-ted-women-conference okwu na TED Women ogbako |] Prof. Agnes Binagwaho Na-ekwu okwu na TED Women Conference ''(Maachi 7 2020)' ' * Bụrụ onye Kasị mma n'ihe ị na-eme, nke ahụ bụ nke mbụ. Na nke abụọ, lekwasị anya na ndị kachasị mfe, ma ghara ịgbalị ịzọpụta ndị mmadụ ma obụrụ ha esonyeghi. ** [https://sullivanfdn.org/agnes-binagwaho-lecture/ Agnes Binagwaho |] Gbado anya na ndị kacha mkpa" na atụmatụ ahụike ụwa niile. ''(Jenuwari 31, 2022)'' * Tupu anyị etinye physiology na biochemistry n'isi ụmụ akwụkwọ anyị, anyị kwesịrị itinye ụkpụrụ ahụike zuru ụwa ọnụ n'obi ha. **[https://sullivanfdn.org/agnes-binagwaho-lecture/ Agnes Binagwaho] Lekwasị anya na ndị kacha mkpa" na Strategy Health Global. ''(Jenuwari 31, 2022)'' * Anyị amaghị ihe echi ga-eweta, ma anyị kwesịrị itinye ya n’ọrụ. ** [https://sullivanfdn.org/agnes-binagwaho-lecture/ Agnes Binagwaho |] Gbado anya na ndị kacha emerụ ahụ" na atụmatụ ahụike ụwa niile. ''(Jenuwari 31, 2022)'' * Anyị nwere ụdị ọchịchị dị iche iche, nke na-agụkọ ọnụ, na-enwe mmetụta ọmịiko, na-elekọta ụmụntakịrị karịa nke a na-eme ka ọ dị iche. **[https://www.newtimes.co.rw/article/174791/Akụkọ/binagwaho-calls-for-improved-health-education-gender-equality Mkparịta ụka ya na Dr.Agnes Binagwaho|]. newtimes.co.rw (''Maachi 09, 2020'') * Mgbe m bụ obere òké, m gbalịrị ime mkpọtụ dị ka ọdụm. Mgbe m gbasiri ike, m na-eme mkpọtụ n’ihi na ebumnobi m bụ ịgbanwe. Ma mgbe ụfọdụ ka ị gbanwee, ị ka mma ịmụ ihe ma gbalịa ime ya na-enweghị oke mkpu. **[https://www.npr.org/sections/goatsandsoda/2017/10/28/558067179/agnes-binagwaho-is-a-doctor-with-sassitude Mkparịta ụka ya na Dr. Agnes Binagwaho. npr.org] (''October 28, 2017'') [[File:Dr. Agnes-Binagwaho.jpg|thumb|Dr. Agnes-Binagwaho]] *Enweghị oke nwoke na nwanyị bụ ụkpụrụ n'ọtụtụ ọrụ ọbụlagodi na ahụike ụwa. **[https://www.newtimes.co.rw/article/174791/Akụkọ/binagwaho-calls-for-improved-health-education-gender-equality Mkparịta ụka ya na Dr.Agnes Binagwaho|]. newtimes.co.rw (''March 09, 2020'') *Amụtala m na ọ bụrụ na anyị lekwasị anya n'agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị, anyị na-emeziwanye nke ọma dịka anyị bụ ọdịmma obodo. **[https://www.newtimes.co.rw/article/174791/Akụkọ/binagwaho-calls-for-improved-health-education-gender-equality Mkparịta ụka ya na Dr.Agnes Binagwaho. newtimes.co.rw] (''Maachị 09, 2020'') * Nrọ m na njedebe nke ụbọchị ọ bụla bụ imechi anya m, ebe m maara na ịnweta mgbochi, nlekọta na ọgwụgwọ emewo ka ụmụaka Rwandan na ndị ụwa. **[https://dragnesbinagwahosblog.home.blog/ kwuru Agnes Binagwaho Blog], ''Blọọgụ ụlọ'' (Septemba 19, 2022) * Anyị kwenyere na onye ọ bụla, gụnyere ndị kachasị mfe, kwesịrị nlekọta ahụike dị mma. Nlekọta ahụike bụ ikike na ọ bụghị ngwa ahịa. **[https://dragnesbinagwahosblog.home.blog/ Dr. Agnes Binagwaho. dragnesbinagwahosblog.home.blog] (''Ọgoost 8, 2022'') * Ọ bụrụgodị na obi dị anyị ụtọ na ha nwere ụlọ, na ha na-enweta ihe ndị bụ́ isi dị ọcha na nlekọta ndị bụ́ isi, ọ bụ n’ahịrị ndị mmadụ na-ata ahụhụ, ị pụkwara inwe mmetụta ya. **[https://www.pih.org/article/refugee-camp-eye-opening-ughe-students Dr. Agnes Binagwaho. pih.org] (''Ọktoba 20, 2017'') * Ka ụmụ akwụkwọ anyị na-agbasawanye n'ụwa niile iji jeere ndị na-adịghị ike ozi, ka anyị ga-enwe ike ịgbanwe ụwa. **[https://www.pih.org/article/refugee-camp-eye-opening-ughe-students Dr. Agnes Binagwaho|]. pih.org] (''Ọkt 20, 2017'') * “Ịha nhatanha dị n’obi,” ka ọ na-ekwu. "Pụtara na ị na-agba mbọ mgbe niile ịgụnye mmadụ niile, a hapụla onye ọ bụla." **[https://www.npr.org/sections/goatsandsoda/2017/10/28/558067179/agnes-binagwaho-is-a-doctor-with-sassitude#:~:text=%22Mgbe%20I%20 Mkparịta ụka ya na Agnes Binagwaho.] (''Ọktoba 28, 2017'') == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Binagwaho, Agnes}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] e218qhyt1xa0wu0ml13pyjr2wn2qdmr Bilkisu Yusuf 0 3483 14335 14333 2023-10-14T18:24:39Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Bilkisu Yusuf|Bilkisu Yusuf]] nke a makwaara dị ka Hajiya Bilkisu Yusuf, (2 Disemba 1952 – 24 Septemba 2015), bụ onye nta akụkọ Naijiria, onye odeakụkọ na onye nchịkọta akụkọ maka akwụkwọ akụkọ ama ama na Abuja, Kano na Kaduna, Nigeria. A maara ya na Naijiria maka ịbụ nwanyị mbụ na-eduzi ọrụ akwụkwọ akụkọ obodo wee bụrụ onye nchịkọta akụkọ abụọ ọzọ. ==Okwu okwuru== *Ka i wee nwee ike ịkọrọ ndị ọzọ na ịkụziri ha ihe, ị ga-amara onwe gị ma kụziere gị onwe gị. **[https://berkleycenter.georgetown.edu/interviews/a-discussion-with-bilkisu-yusuf-journalist-executive-director-federation-of-muslim-woman-s-associations-in-nigeria Ndi oru nta akuko] *Ọ bụrụ na ugwu Naijiria bụ obodo nke ya, ọ ga-enwe ọnụ ọgụgụ ọnwụ nne kacha njọ n'ụwa. **[https://berkleycenter.georgetown.edu/interviews/a-discussion-with-bilkisu-yusuf-journalist-executive-director-federation-of-muslim-woman-s-associations-in-nigeriaNa-ekwu maka otu Northern Nigeria dị n'ihe gbasara ahụike na agụmakwụkwọ] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Yusuf, Bilikisu}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] nguyy4wrrziwclurpq4gc400r3dkk1w Alicia Keys 0 3484 14480 14474 2023-10-15T16:33:53Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Alicia Keys, Lisboa 08 c.jpg|thumb|right|right|Atụghị m anya ya, ma mgbe ahụ enweghị m ike ichere ịnụ ya.]] [[w:ig:_Alicia_Keys|Alicia keys]] bụ onye America na-agụ abụ na onye na-api piano Amụrụ na 25 Jenụwarị n'afo 1981 ==Okwu ọkụru== * "Ọ dịtụbeghị mgbe m zutere ya. Ọ bụ ihe na-agbawa obi. Apụghị m ikweta nke ọma. Ọ bụ onye hụrụ ọtụtụ ihe ma bụrụ akụkụ nke egwu ruo ogologo oge. N'ihi na ọ na-atụgharị uche banyere m bụ. mara mma na-akpali akpali. Ọ masịrị m." * Na [[w:Bob Dylan|Bob Dylan]] na-ede banyere ya n'abụ.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2007/jan/08/popandrock.film|title= 'Anọ m na-eche oge m'|ọrụ=The Guardian|ụbọchị=January 8, 2007}}</ref> ==Okwu gbasara igodo.== * "Dị ka ịnọ na ụbụrụ nne nke [[w:egwu mkpụrụ obi| mkpụrụ obi]]. Nke a bụ ngwakọta nka zuru oke site n'elu ruo na ala, echeghịkwa m na ọ dị onye ọzọ n'ụwa nke m nwere ike ime nke ahụ ugbu a." *John Mayer, na ihe ọ dị ka imekọ ihe na igodo.<ref>{{cite web|url= [https://web.archive.org/web/20070512192201/http://www.mtv.com/movies/news /articles/1559202/20070509/story.jhtml|title=Lucas Na-ekwu 'Indy 4,' Mayer Gabs Banyere Collabos na igodo - na ODB ?!] — N'oge emume|ọrụ=MTV|ụbọchị = Mee 9, 2007}}</ref> * "Onweghị ihe gbasara nwa agbọghọ ahụ na-amasịghị m." * [[w:Bob Dylan|Bob Dylan]].<ref>{{cite web|url= http://www.rollingstone.com/music/news/the-genius-and-modern-times-of-bob-dylan-20060907#ixzz3fNz4Dlgi|title=The Genius and Modern Times of Bob Dylan|work=Rolling Stone|date=September 7, 2006}}</ref> ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Banner,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mkw352oyzlkwkvz56tiugu3vbmx7d85 Sarah, Duchess of York 0 3485 14342 14341 2023-10-14T18:48:19Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Sarah, Duchess of York|Sarah, Duchess of York]] Ọktoba 15, 1959), nke a na-akpọkwa Fergie, bụ onye otu ezinụlọ eze Britain. Nwunye mbụ nke Prince Andrew, Duke nke York, ọ bụkwa nne nke adaeze Beatrice na Eugenie. Odeela akwụkwọ maka ụmụaka na ndị okenye ma tinye aka na ọrụ ebere ==Okwu okwuru== *Obi dị m ụtọ nke ukwuu ịbụ onye ọbịa na Royal Lodge yabụ na agaghị m eme ya. Anaghị m esi nri, anaghị m esi nri, agaghị m esi nri *Abụ m nwa agbọghọ kacha nwee chi ọma. . . Ọ bụrụ na ị kwụ ọtọ n'otuto m, ọ bụ naanị ndụ pụrụiche *Sarah Ferguson: O siri ike itinye onwe m n'elu ihe mkpuchi, Henry Mance, 2021-08-06, **[https://www.ft.com/content/308a1ca1-7046-4957-b5df-bab30008b3f2 Financial Times Weekender] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Duchess of York, Sarah}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] m8si5t9h29kuu9uhni6jq4qev2sb6du Yolande Mukagasana 0 3486 14345 14344 2023-10-14T19:01:13Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Yolande Mukagasana|Yolande Mukagasana]] (amụrụ 6 Septemba 1954), bụ onye ode akwụkwọ Rwandan, na-ede na French na onye lanarịrị mgbukpọ 1994 megide ndị Tutsi. ==Okwu okwuru== *Echiche na ịgọnarị ogbugbu ogbugbu a na-eme megide ndị Tutsi ka dị n'elu, ọkachasị na ngalaba nta akụkọ na agụmakwụkwọ nke ndị na-eme mkpọmkpọ na ndị enyi ha na-emetụta. **[https://www.ktpress.rw/2021/01/yolande-mukagasana-launches-foundation-to-fight-genocide-denial-revisionism/, Mukagasana said](ktpress.rw, January 12, 2021). **[https://www.ktpress.rw/2021/01/yolande-mukagasana-launches-foundation-to-fight-genocide-denial-revisionism/, Yolande Mukagasana, onye dere akwụkwọ asaa a sụgharịrị n'asụsụ dị iche iche] (ktpress.rw, January 12, 2021) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukagasana, Yolande}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9mufgotvjtrh4ry2penlxlzu0ub0xco Victoria Wood 0 3487 14346 2023-10-14T19:10:24Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Victoria Wood|Victoria Wood]] CBE (19 Mee 1953 - 20 Eprel 2016) bụ onye omeiwu Bekee, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwu, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwú, onye na-agụ pianist, onye na-ese ihe, onye na-emepụta ihe na onye ntụzi. ==Okwu okwuru== *Ndị Ịtali enwetala opera, ndị Spanish enwetala ịgba egwu flamenco. Kedu ihe anyị nwetara? Ndị nche arọ. **[https://inews.co.uk/light-relief/jokes/victoria-wood-jokes-146280 "...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Victoria Wood|Victoria Wood]] CBE (19 Mee 1953 - 20 Eprel 2016) bụ onye omeiwu Bekee, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwu, onye na-agụ abụ, onye na-agụ egwú, onye na-agụ pianist, onye na-ese ihe, onye na-emepụta ihe na onye ntụzi. ==Okwu okwuru== *Ndị Ịtali enwetala opera, ndị Spanish enwetala ịgba egwu flamenco. Kedu ihe anyị nwetara? Ndị nche arọ. **[https://inews.co.uk/light-relief/jokes/victoria-wood-jokes-146280 "30 of Victoria Wood’s funniest jokes and one-liners"] iNews (20 April 2018). *Ndị mmadụ na-eche na m kpọrọ mmekọahụ asị. Anaghị m. Ihe ndị na-egbochi gị ịhụ telivishọn nke ọma adịghị amasị m. **[https://inews.co.uk/light-relief/jokes/victoria-wood-jokes-146280 "30 of Victoria Wood’s funniest jokes and one-liners"] iNews (20 April 2018). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Wood, Victoria}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] q8j09jn4qg4o9m31trj904ni234lkqi Marianne Williamson 0 3488 14350 14349 2023-10-14T19:35:35Z Lebron jay 36 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Marianne Deborah Williamson|Marianne Deborah Williamson]] amụrụ 8 July 1952) bụ onye na-akwado ime mmụọ, onye edemede, onye nkuzi na onye guzobere Peace Alliance, mkpọsa mgbọrọgwụ ahịhịa na-akwado iwu ugbu a n'ihu Congress iji guzobe Ngalaba Udo United States. ==Okwu okwuru== *Mba nke nwere ike ị nweta ego nchekwa ijeri Dollar Narị asaa na iri atọ na asatọ mana ọ gaghị eme ka ụmụ akwụkwọ ya nweta nri ahụike ka mma bụ obodo nke ụkpụrụ omume ya na-agbadata yana ụgwọ nlekọta ahụike ya ga-abawanye. **[https://twitter.com/marwilliamson Twitter] (18 Jan 20) *Ndọrọ ndọrọ ọchịchị akọ na uche ka ga-ekwe omume. Ma ee…. ihunanya ga-emeri. **[https://twitter.com/marwilliamson Twitter] (10 Jan 20) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Williamson, Marianne Deborah}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ivem744mn7cow5kl5l0oajb45mgzy3t Chantal Akerman 0 3489 14352 14351 2023-10-14T19:50:59Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Chantal Anne Akerman|Chantal Anne Akerman]] amụrụ 6 June 1950 - 5 Ọktoba 2015) bụ onye ntụzi ihe nkiri Belgian, onye na-ese ihe, onye na-ese ihe, na prọfesọ ihe nkiri na Mahadum City nke New York. A maara ya nke ọma maka Jeanne Dielman, 23 quai du Commerce, 1080 Bruxelles (1975). Na 2022, Jeanne Dielman bịara mbụ na Sight & Sound Greatest Films of All Time ntuli aka nke ndị nkatọ, yana njikọ nke anọ na nyocha ndị nduzi. Dị ka ọkà mmụta ihe nkiri Gwendolyn Audrey Foster si kwuo, mmetụta Akerman nwere na sinima nke nwanyị na avant-garde bara nnukwu uru. ==Okwu okwuru== *N'ihi ọtụtụ ihe, ekwere m na akwụkwọ karịa ihe oyiyi. Ihe oyiyi ahụ bụ arụsị n'ụwa nke ikpere arụsị. N'ime akwụkwọ, ọ dịghị ikpere arụsị, ọ bụrụgodị na ị nwere ike ime ihe odide ahụ. Ekwere m n'akwụkwọ; mgbe ị na-emikpu onwe gị na nnukwu akwụkwọ, ọ dị ka ihe omume, ihe pụrụ iche. *Na mbụ, enwere m mmetụta ụdị ume na ndụ, na oge ịda mbà n'obi n'ezie - ma m na-agụ mgbe niile, na-edetu ihe, na-achọsi ike banyere ihe niile. Mgbe ahụ, ọ na-apụ ... Nhụsianya ahụ chụpụrụ m. Tupu mgbe ahụ, m jere ije n'ụkwụ efu n'okporo ámá, akpọtara m ndị ogbenye n'ụlọ, achọrọ m ịzọpụta ụwa. Cheedị echiche, akpọrọ m Amnesty International na ekwentị ka m gbalịa mee ka ha gwuo olulu n'akụkụ nke ọzọ nke ụwa, na Saịberịa, ka ha wee wepụ ndị niile a tụrụ mkpọrọ n'ogige ahụ! Achọrọ m ka ha nwee 10,000 ndị Juu Socialist kpọbatara n'Izrel ka ha gbanwee gọọmentị ma mee udo ... Ma anaghị m ebi ebe ahụ, ọ bụkwa maka ndị Izrel ka ha mara ihe a ga-eme. Ọ bụghị maka anyị ndị bi ebe a, maka oge a, na nchekwa. Achọrọ m ka ụbọchị ahụ kwụsị n'isi. Ana m eji ọgwụ ihi ụra na-ehi ụra n'elekere ise nke abalị, n'elekere asatọ nke abalị. Na-enweghị mkpesa. Otú ahụ ka ọ dị. M na-anagide ọrịa m. Ọ bụ ọrịa dị ka ọ bụla ọzọ **[http://www.lolajournal.com/2/pajama.html "The Pajama Interview""] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akerman, Chantel Anne}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] n7c1t9igslpgjju6nnzro5ow08h41gp Michele Bachmann 0 3490 14356 14355 2023-10-14T20:10:34Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Michele Marie Bachmann|Michele Marie Bachmann]] amuru Eprel 6, 1956) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America bụ onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ nke isii nke Minnesota site na 2007 ruo 2015. Onye otu Republican Party, ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke United States na ntuli aka nke afọ 2012, mana ọ tụfuru ya. Nhọpụta Republican nye Mitt Romney. ==Okwu okwuru== *Ọ dị mma, echere m na otu ihe anyị nwere ike ime, n'ụzọ dị mfe, bụ igbochi ego na Nne na Nna Ezubere. Ọ bụ onye kacha enye ite ime na obodo United States. Ha bụ ụlọ ọrụ ijeri dollar. N'ezie, onye isi nke Nne na nna akwadoro akwadọ na Illinois kwuru na Nne na nna akwadoro akwadọ chọrọ ịbụ LensCrafters nke nnukwu ite ime. Jeffrey, Terrence P. (6 December 2010), **[http://www.cnsnews.com/news/article/michele-bachmann-can-t-we-minimum-start Rep. Michele Bachmann: De-Fund Planned Parenthood] *Obi na ekpere anyị na-agara ezinaụlọ ndị ahụ ihe metụtara. Nke a abụghị ihe anyị ji egwuri egwu. Ihe m kwuru abụghị ka e were gwurie egwu. Ihe m na-ekwu n'ụzọ ọchị bụ na e nwere ihe na-eme ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwesịrị ịa ntị na ya. Ọ bụghị kwa ụbọchị ka anyị na-enwe ala ọma jijiji na United States. *Wheaton, Sarah; Gabriel, Trip (29 August 2011), **[http://thecaucus.blogs.nytimes.com/2011/08/29/bachmann-plays-down-comments-linking-disasters-and-deficits/ Bachmann Plays Down Comments Linking Disasters and Deficits] *The Caucus (The New York Times), enwetere na 2011-09-03 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bachmann, Michelle}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] dkyzidx31qnwmcby9enf1nntmmcc42t Fausat Balogun 0 3491 14357 2023-10-14T20:17:41Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Fausat Balogun|Fausat Balogun]] (13 Febrụwarị 1959) nke a makwaara dị ka Madam Saje bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria na-eme ihe nkiri na ihe nkiri Yoruba. Ọ gbara egwu dị ka Mama Saje na usoro ihe onyonyo 1990 akpọrọ Erin Kee Kee. Fausat emeela ihe nkiri n'ihe karịrị ihe nkiri iri asatọ ==Okwu okwuru== *Ihe ịma aka ọ bụla mmadụ na-eche ihu na ndụ, ọ bụrụ na Chineke ejiri ya gọzie gị, yabụ na mmadụ kwesịr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Fausat Balogun|Fausat Balogun]] (13 Febrụwarị 1959) nke a makwaara dị ka Madam Saje bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria na-eme ihe nkiri na ihe nkiri Yoruba. Ọ gbara egwu dị ka Mama Saje na usoro ihe onyonyo 1990 akpọrọ Erin Kee Kee. Fausat emeela ihe nkiri n'ihe karịrị ihe nkiri iri asatọ ==Okwu okwuru== *Ihe ịma aka ọ bụla mmadụ na-eche ihu na ndụ, ọ bụrụ na Chineke ejiri ya gọzie gị, yabụ na mmadụ kwesịrị ịkele Chineke maka ya. **[https://tribuneonlineng.com/sometimes-i-regret-not-having-formal-education-actress-fausat-balogun/ Tribunal] *Ka chineke ghara inapu m islam ka o gharakwa inapu Iso Ụzọ Kraist n'aka ndi bu Kraist. M ka bụ onye Alakụba na ọ dịghị mgbe m ghọrọ Christianity. **[https://tribuneonlineng.com/sometimes-i-regret-not-having-formal-education-actress-fausat-balogun/ Tribunal] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fausat, Balogun}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 89iy8cgp42rq7fcz9raqpkxd58ka5mk Awadeya Mahmoud 0 3492 14365 14362 2023-10-15T06:02:47Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:_Awadeya_Mahmoud KoKo|Awadeya Mahmoud KoKo]]''' Sudanese na onye nchoputa na onye isi oche nke Women's Food na Tea Sellers Cooperative na Women's Multi-Purpose Cooperative maka Khartoum State, Sudan. Na 28 Maachị 2016, Ngalaba Ọchịchị United States kwupụtara ya dịka otu n'ime ndị nnata nke International Women of Courage Award maka afọ aha ==Okwu Okwuru== * Enwere m nchekwube n'ihi na, n'adịghị ka mgbanwe nke 1985, ndị Sudan niile na-esonye. Onye isi ala ọhụrụ ahụ ga-eme nke ọma n'ebe nwoke na nwanyị nọ. **[https://www.madamasr.com/en/2019/05/21/feature/politics//] na onyeisi oche ọhụrụ ahụ *Mee ihe ọ bụla iji nyere aka, ọ bụrụgodị na ọ na-abụ abụ na ịkụ aka megide ọchịchị. **[https://www.madamasr.com/en/2019/05/21/feature/politics/awadeya-mahmoud-koko-from-tea-seller-to-union-leader-to-mother-of-the-revolution/] Na ime ka di ya kwenye ịbanye na ngagharị iwe ahụ. == Okwu gbasara Awedeya Mahmoud == * Mgbalị siri ike iji kwalite mgbanwe iwu na ịkwalite ikike akụ na ụba maka ụmụ nwanyị na Sudan. **[https://www.thecitizen.co.tz/tanzania/news/east-africa-news/brave-tea-lady-s-journey-from-sudan-s-war-to-white-house-2554168]Kerry kelere ya == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mahmoud, Awadeya}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] payqy6fuso50zemqdbbawa8fpry4an2 Kim Basinger 0 3493 14363 2023-10-15T05:34:56Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Kimila Ann Basinger|Kimila Ann Basinger]] Disemba 8, 1953) bụ onye omere America na ụdị ejiji mbụ. O nwetala otuto maka ọrụ ya na ihe nkiri na ihe onyonyo, nke ọ natagoro ọkwa dị iche iche gụnyere ihe nrite Academy, ihe nrite Golden Globe, ihe nrite Screen Actors Guild Award, na kpakpando na Hollywood Walk of Fame. ==Okwu okwuru== *Ka m na-etolite n'ụwa na-eme ihe nkiri, amụtala m ọtụtụ ihe banyere ige ntị nke ọma na ị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Kimila Ann Basinger|Kimila Ann Basinger]] Disemba 8, 1953) bụ onye omere America na ụdị ejiji mbụ. O nwetala otuto maka ọrụ ya na ihe nkiri na ihe onyonyo, nke ọ natagoro ọkwa dị iche iche gụnyere ihe nrite Academy, ihe nrite Golden Globe, ihe nrite Screen Actors Guild Award, na kpakpando na Hollywood Walk of Fame. ==Okwu okwuru== *Ka m na-etolite n'ụwa na-eme ihe nkiri, amụtala m ọtụtụ ihe banyere ige ntị nke ọma na ịgbachi nkịtị, ọbụna na ndụ m. Obere okwu, ịge ntị karịa. Ọ kụziiri m ọtụtụ ihe banyere ndụ na ime ihe. **[http://www.blackfilm.com/20040903/features/kimbasinger.shtml Kim na-ekwu maka nkuzi ndị a mụtara na ụwa na-eme ihe nkiri na 2004.] *Ọ na-amasị m ide ihe mgbe niile, m na-abanyekwa na ya ụbọchị ndị a, ọkachasị akwụkwọ ụmụaka. **[https://www.nickiswift.com/213267/heres-why-we-dont-seem-much-of-kim-basinger-anymore Kim na-ekwu maka ịmalite ntụrụndụ ọhụrụ na 2020.] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Basinger, Kim}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] bdfwsofo1yw9v5buz39ynepqkppk6nk Annette Bening 0 3494 14366 14364 2023-10-15T06:17:22Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Annette Carol Bening|Annette Carol Bening]] amuru 29 May 1958) bu onye omere America. N'ime ọrụ gbagoro ihe karịrị afọ iri anọ, ọ natala ọkwa dị iche iche, gụnyere onyinye BAFTA na Golden Globes abụọ yana nhọpụta maka ihe nrite Primetime Emmy Award, Tony Awards abụọ, na onyinye Academy anọ. ==Okwu okwuru== ===Site na ajụjụ ọnụ nke Hollywood Reporter Actress Roundtable (2011)=== *Creativity bụ n'ezie banyere ngafe. Ma mgbe ịchọrọ ịme ihe enwere ụdị mmasị nke ga-abịa na ya n'ụzọ dị mma, n'ụzọ na-egbu egbu, ihe na-erikpu gị. **[https://youtube.com/watch?v=4OePQsi3U-8?t=1381 THR Actress Roundtable 2011, at 23 Min 01 Sec] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bening, Annette}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6gawa128w7b0c8zqe2d3mb6ybi8dwuy Brooke Fraser 0 3495 14367 2023-10-15T06:20:59Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Brooke Fraser|Brooke Gabrielle Fraser]]''' (born December 15, 1983, na Wellington, New Zealand) bụ onye New Zealand nwetara ihe nrite onye na-agụ abụ-abụ. Ọ bụkwa otu n'ime ndị isi ofufe nke otu egwu otuto na ofufe Ndị Kraịst ama ama Hillsong United. ==sitere ya== * Ugbu a m hụworo na ọ bụ m kpatara, okwukwe na-enweghị omume nwụrụ anwụ. ** "[[w: Albertine (abụ)|Albertine]]", na ''[[w:Albertine (album)|Albertine]]" (2006...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Brooke Fraser|Brooke Gabrielle Fraser]]''' (born December 15, 1983, na Wellington, New Zealand) bụ onye New Zealand nwetara ihe nrite onye na-agụ abụ-abụ. Ọ bụkwa otu n'ime ndị isi ofufe nke otu egwu otuto na ofufe Ndị Kraịst ama ama Hillsong United. ==sitere ya== * Ugbu a m hụworo na ọ bụ m kpatara, okwukwe na-enweghị omume nwụrụ anwụ. ** "[[w: Albertine (abụ)|Albertine]]", na ''[[w:Albertine (album)|Albertine]]" (2006) ==Njikọ mpụga== *[http://www.brookefraser.com/ weebụsaịtị webụsaịtị] {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fraser, Brooke}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5bi44cio4v65mekm8ak0khsfgzh28fu Melissa Benn 0 3496 14368 2023-10-15T06:41:39Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Melissa Ann Benn|Melissa Ann Benn]] amuru 1957) bu onye odeakụkọ na ode akwukwo Britain. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye nta akụkọ maka akwụkwọ akụkọ City Limits, The Guardian, London Review of Books na Marxism Today. Benn edeela ọtụtụ akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ ndị na-abụghị akụkọ ifo. Ọ bụ ada Caroline na Tony Benn. ==Okwu okwuru== *Enwere ihe na-adịghị mma gbasara ọkwa nke ndị inyom New Labour a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Melissa Ann Benn|Melissa Ann Benn]] amuru 1957) bu onye odeakụkọ na ode akwukwo Britain. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye nta akụkọ maka akwụkwọ akụkọ City Limits, The Guardian, London Review of Books na Marxism Today. Benn edeela ọtụtụ akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ ndị na-abụghị akụkọ ifo. Ọ bụ ada Caroline na Tony Benn. ==Okwu okwuru== *Enwere ihe na-adịghị mma gbasara ọkwa nke ndị inyom New Labour ahọpụtara na 1 Mee n'afọ gara aga [1997]. Ọchị ọchị niile a haziri ahazi na jaketị obi ụtọ gbakọtara gburugburu onye ndu anyị mere ka ọ dị m ka onye na-agụ akwụkwọ ozi Daily Mail na-adịghị mma ma ọ bụ otu n'ime akụkọ ifo ndị ahụ mara mma na-akpọ ụmụ nwanyị asị nke bi na Hackney ma jụ ịkpụ ntutu ha ụkwụ. Ihe m na-aghọtaghị bụ na usoro a na-enweghị atụ nke ụmụ nwanyị bịara nso nso na-anọchi anya njedebe nke ihe - nwanyị dị ka ihe jikọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-egbuke egbuke - karịa ịnọchite anya oge dị mkpa n'ime ogologo njem site na ụlọ ọrụ. N̄konyụn̄ n̄kere ke ata ediwak ke otu mmọ ẹyedụk ndụk n̄ka n̄ka ukaraidem kiet. E nwere ọtụtụ ihe mere ha ji egosi na ha nwere ndakpọ olileanya otú ahụ. Ọchịchọ onwe onye bụ otu. Ọtụtụ ndị omeiwu ọhụrụ na-ebi n'egwu nke ịkpa ókè agbụrụ, ịchụpụ na Siberia nke ụkpụrụ a na-etinye n'ọrụ mgbe niile, na ha ga-eche ihu n'eziokwu ahụ bụ na ha agaghị abụ onye na-ebu akpa maka onye na-abụghị odeakwụkwọ nke obodo. Ịdị n'otu nke ụmụnna nwanyị na-ekerekwa òkè. Womenmụ nwanyị ndị ọrụ kacha elu na-eguzosi ike n'ihe nye ibe ha, mana iguzosi ike n'ihe ha akwalitebeghị ihe ọ bụla karịrị ikike nke ndị minista iziga ụmụ ha n'ụlọ akwụkwọ ahọpụtara ma ọ bụ ime ka uche ha gbanwee maka nkwado ụtaba nke Formula One. **[https://www.lrb.co.uk/the-paper/v20/n03/melissa-benn/making-it "Making It"] London Review of Books, Vol. 20, No. 3 (5 February 1998). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Benne, Melissa}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] kweqi0l900ktjknvvrzrxbesn60l444 Joan Biskupic 0 3497 14369 2023-10-15T06:52:02Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Joan Biskupic|Joan Biskupic]] amuru c. 1956) bụ onye odeakụkọ America, onye ode akwụkwọ na onye ọka iwu nke kpuchiela Courtlọikpe Kasị Elu United States kemgbe 1989. ==Okwu okwuru== ===American Original (2009)=== *N'oge a, ọkàikpe Ruth Bader Ginsburg kwuru banyere Scalia, "Ahụrụ m ya n'anya. Ma mgbe ụfọdụ ọ ga-amasị m ịrapara ya." Onye ọka ikpe John Paul Stevens, onye okenye nke oche ahụ, gbakwunyere iche iche, "Ec...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Joan Biskupic|Joan Biskupic]] amuru c. 1956) bụ onye odeakụkọ America, onye ode akwụkwọ na onye ọka iwu nke kpuchiela Courtlọikpe Kasị Elu United States kemgbe 1989. ==Okwu okwuru== ===American Original (2009)=== *N'oge a, ọkàikpe Ruth Bader Ginsburg kwuru banyere Scalia, "Ahụrụ m ya n'anya. Ma mgbe ụfọdụ ọ ga-amasị m ịrapara ya." Onye ọka ikpe John Paul Stevens, onye okenye nke oche ahụ, gbakwunyere iche iche, "Echere m na onye ọ bụla na-asọpụrụ ikike ide ihe Nino dị ebube na ụdị ya na ndị ọzọ niile. Ma onye ọ bụla nọ n'Ụlọikpe ahụ site n'oge ruo n'oge chere na ọ bụ ihe amamihe na-adịghị na-ewere ụdị dị otú ahụ. oke ọnọdụ, ma n'ụda ma n'ọnọdụ." Stevens, bụ onye gosipụtara mmasị maka Scalia ọbụna mgbe Scalia bụ onye na-ekwu okwu ya na-emebiga ihe ókè, mechara kọwaa, "Ọ bụrụ na ọ na-eche na ọnọdụ enweghị ike ịgbachitere kpamkpam, ọ ga-ekwu otú ahụ. Ma mgbe ụfọdụ, echere m na nkwupụta okwu ya siri ike karịa ihe ziri ezi ma ọ bụ ihe bụ ihe ziri ezi. Ọ ga-enwerịrị okwu ikpeazụ, mana ọ bara uru n'ezie? *p. 277 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Biskupic, Joan}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] j3rf87y63l39fj43mpoq8jqec81w5ev Amy Grant 0 3498 17909 14370 2023-12-05T04:39:10Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amy Grant|Amy Lee Grant]]''' [[w:amuru 25 Nọvemba 1960 | amuru 25 Nọvemba 1960]] bụ onye America na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwú. Ọ malitere n'ime [[w:contemporary Christian music|contemporary Christian music]] (CCM) tupu crossover na-aga nke ọma na-egwu egwu na 1980 na 1990. Akpọrọ ya aha "Queen of Christian Pop". Dị ka nke 2009, ọ rere ihe karịrị 30 nde albums n'ụwa nile, merie isii [[w:Grammy Award|Grammy Award]]s, 22 [[w:Gospel Music Association|Gospel Music Association]] [[w:Dove Award|Dove Award]]s, ma nwee album mbụ nke Ndị Kraịst ịga [[w:Platinum album|Platinum]]. sfhhujhnfqn3evog2ysh3m76o75sx3q Marilyn Chin 0 3499 14371 2023-10-15T06:58:57Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Marilyn Chin|Marilyn Chin]] (amụrụ na 1955) bụ onye ama ama China onye na-ede uri, onye edemede, onye na-akwado nwanyị na nwanyị, yana onye nchịkọta akụkọ na Prọfesọ Bekee. A na-anọchi anya ya nke ọma na akwụkwọ akụkọ ọdịnala na akwụkwọ ọgụgụ, a na-akụzikwa ọrụ ya n'ụwa niile. Ọrụ Marilyn Chin bụ isiokwu a na-emekarị maka nyocha agụmakwụkwọ na nkatọ agụmagụ. Marilyn Chin agụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Marilyn Chin|Marilyn Chin]] (amụrụ na 1955) bụ onye ama ama China onye na-ede uri, onye edemede, onye na-akwado nwanyị na nwanyị, yana onye nchịkọta akụkọ na Prọfesọ Bekee. A na-anọchi anya ya nke ọma na akwụkwọ akụkọ ọdịnala na akwụkwọ ọgụgụ, a na-akụzikwa ọrụ ya n'ụwa niile. Ọrụ Marilyn Chin bụ isiokwu a na-emekarị maka nyocha agụmakwụkwọ na nkatọ agụmagụ. Marilyn Chin agụọla uri ya na Library of Congress. ==Okwu okwuru== *Obi dị m ụtọ na ụfọdụ abụ m ejirila ndị mmadụ ozi ruo ọtụtụ iri afọ. Site na mmalite nke ọrụ m, etinyere m onwe m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma chọọ ịbụ onye na-eme ihe ike-na-ada mbà-radical-immigrant-feminist-transnational-Buddhist-neoclassical-nerd onye na-ede uri bụ onye na-anọkarị n'igbe ncha ya na akpa aghụghọ. M na-ahụ onwe m dị ka onye na-emepụta ihe ịchọ mma fusionist, ụdị ngwakọ asụsụ abụọ na omenala. **Okwu mmalite maka Eserese nke Onwe dịka mba: Abụ ọhụrụ na ahọpụtara (2018) *Abụghị m onye na-abụ abụ? Abụghị m onye na-eso ụzọ Nellie Sachs na Paul Celan na-agbalị ịkọwa egwu dị egwu nke Oké Mgbukpọ ahụ, ka ọ dị ugbu a na-emepụta abụ ọhụrụ, nke na-eche na ọ ga-ekwe omume / agaghị ekwe omume nke abụ mgbe akụkọ kachasị njọ nke akụkọ ihe mere eme gasịrị? Abụghị m onye sitere na Qu Yuan, onye ike egwu ya mere ka mmiri rie onwe ya na osimiri Mi Lo na mkpesa? Na nwa nke onye na-ede uri nwanyị nwere obi ike bụ Qiu Jin, onye gụrụ uri n'ụzọ isi gbupụ ya. **Eserese nke Onwe dịka mba: abụ ọhụrụ na ahọpụtara (2018) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Marilyn, Chin}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] m6w3gse92wtjetq422xp7egrrvfumzg Susan Collins 0 3500 14372 2023-10-15T07:11:34Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Susan Margaret Collins|Susan Margaret Collins]] Amụrụ na Disemba 7, 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye omeiwu ugbu a maka steeti Maine, na onye otu Republican Party nke United States. ==Okwu okwuru== *Echere m na nke ukwuu dabere na ihe ga-eme n'ime ọnwa isii na-esote. Ọ bụrụ na onyeisi oche kpebisiri ike ịga n'ihu na atụmatụ a, ma ọ dị ka o kpebisiri ike, enwere m olileanya na ọ ga-arụ ọrụ-maka...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Susan Margaret Collins|Susan Margaret Collins]] Amụrụ na Disemba 7, 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye omeiwu ugbu a maka steeti Maine, na onye otu Republican Party nke United States. ==Okwu okwuru== *Echere m na nke ukwuu dabere na ihe ga-eme n'ime ọnwa isii na-esote. Ọ bụrụ na onyeisi oche kpebisiri ike ịga n'ihu na atụmatụ a, ma ọ dị ka o kpebisiri ike, enwere m olileanya na ọ ga-arụ ọrụ-maka mba anyị, maka Iraq, maka ndị agha anyị. Enwere m olileanya na m ga-egosi na m mehiere dị ka m merela ná ndụ m. **Na-aza: "Olee otú nkwado ya [John McCain] maka agha ga-esi metụta ohere onyeisi oche ya?" Febụwarị 5, 2007 **[https://www.msnbc.msn.com/id/16993944/site/newsweek/ "‘I Hope I’m Wrong’"] Newsweek, February 5, 2007 *Anyị hụrụ, na 6 Jenụarị 2021, ka esi jiri ihe nhụsianya, iwu dị mfe. Anyị kwesịrị igbochi nke ahụ ime ọzọ. Enwere m olile anya na anyị nwere ike iwepụta akwụkwọ iwu nke ga-eme ka o doo anya na ọrụ osote onye isi ala bụ naanị ozi, na o nweghị ikike ịkwụsị ọnụ ọgụgụ ahụ. **[https://www.theguardian.com/us-news/2022/jan/31/donald-trump-mike-pence-overturn-election Quiet part loud: Trump says Pence ‘could have overturned the election’] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Collins, Susan}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 27k3goljm07fxsroc8h0o3ng4th1xa1 Elizabeth Martinez 0 3501 14373 2023-10-15T07:39:51Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig: Elizabeth Martinez|Elizabeth Martinez]] (December 12, 1925 - June 29, 2021) bụ onye na-ahụ maka nwanyị chicana na onye nhazi obodo, onye ndọrọndọrọ, onye ode akwụkwọ na onye nkuzi. ==Okwu okwuru== *… Enwere m ahụmịhe nke onwe m na ajọ mbunobi. Abụ m naanị nwa agba na ụlọ akwụkwọ praịmarị, obere ụlọ akwụkwọ sekọndrị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Anọ m n'ime afọ ndị ahụ niile na-enwe mm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig: Elizabeth Martinez|Elizabeth Martinez]] (December 12, 1925 - June 29, 2021) bụ onye na-ahụ maka nwanyị chicana na onye nhazi obodo, onye ndọrọndọrọ, onye ode akwụkwọ na onye nkuzi. ==Okwu okwuru== *… Enwere m ahụmịhe nke onwe m na ajọ mbunobi. Abụ m naanị nwa agba na ụlọ akwụkwọ praịmarị, obere ụlọ akwụkwọ sekọndrị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Anọ m n'ime afọ ndị ahụ niile na-enwe mmetụta dị ka ihe na-adịghị mma n'otu ụlọ akwụkwọ na-acha ọcha na-esote nke ọzọ. Ezinụlọ ndị ọzọ ekweghị ka nwa ha nwanyị soro m gwurie egwu n'ihi na abụ m onye Mexico. Mụ na papa m bụ́ onye oké ọchịchịrị gbara n’otu bọs na D.C., ha gwara anyị ka anyị gaa n’azụ bọs, bụ́ ebe ndị isi ojii na-anọ ọdụ n’afọ ndị ahụ. Ihe a niile mere ka m nwee mmetụta ọmịiko na ịdị n'otu n'etiti ndị nwere agba ma guzobe mgbọrọgwụ nke nkwa m na-alụ ọgụ maka ikpe ziri ezi ọha na eze na megide ịkpa ókè agbụrụ. **Na ịbụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [https://www.tolerance.org/magazine/spring-1997/unite-and-overcome "Unite and Overcome!"] N'ime Nlekere Nkuzi (mmiri 1997) *… Anaghị m eji "Hispanic" n'ihi na ọ bụ Eurocentric na-agọnahụ eziokwu na ndị a na-akpọ na-abụghị nanị nke Spanish si. Ha niile anaghịkwa asụ Spanish. "Hispanic" na-agọnarị mgbọrọgwụ ụmụ amaala anyị ma ọ bụ ndị India. Ọ na-agọnarị mgbọrọgwụ Africa anyị, site na puku kwuru puku ndị ohu e wetara na Latin America. "Hispanics" bụ ndị pụrụ iche mejupụtara ma ọ dịkarịa ala mmadụ atọ dị iche iche. Nye ọtụtụ n'ime anyị okwu ahụ bụ "Latino/Latina" dị mma karịa "Hispanic." Ọ nwere njikọ na Latin America, ọ bụghị na Spain. Mana "Latino" adịghị mma n'ihi na ọ nwere nkọwa ndị Europe, kwa. Okwu ahụ sitere na "Latin," nke bụ, n'ezie, asụsụ Europe. **Na ihe ọ masịrị ka a kpọọ ya na agbụrụ [https://www.tolerance.org/magazine/spring-1997/unite-and-overcome "Unite and Overcome!"] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Martinez, Elizabeth}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 63ynf48ip3pgsx875jjrwvngw34f82h Anchee Min 0 3502 14377 14374 2023-10-15T07:49:50Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anchee Min|Anchee Min]]''' (January 14, 1957) bu onye odee China-Amerika. ==Okwu okwu== * N'ime akwụkwọ akụkọ m niile (site na '' Ịghọ Madame Mao '' na '' Empress Orchid '' na '' The Last Empress to Pearl of China '') agbalịrị m ka m bụrụ eziokwu dịka o kwere mee n'ihi na izi ezi na-enye akụkọ ihe mere eme m. gburugburu ibu. Ma ụfọdụ abụwo eziokwu karịa ndị ọzọ. Uru nke ịbụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ bụ inwe nnwere onwe ịga n'ihu na eziokwu nke obi mmadụ… ** Na ịgụnye izi ezi akụkọ ihe mere eme n'ihe odide ya na [https://www.bookbrowse.com/author_interviews/full/index.cfm/author_number/1454/anchee-min "N'ajụjụ ọnụ Anchee Min"] * Achọghị m ime nyocha m mere maka akwụkwọ akụkọ m mere eme, ọkachasị Empress Orchid, bụ nke m gbasiri mbọ ike ịhazi akaụntụ / ndekọ ọ bụla - akwụkwọ akụkọ nyocha, dị ka a pụrụ isi kwuo ya. Ihe ịma aka gbasara ịde mkpụrụ osisi sie nri dị ka ihe ncheta bụ okwu nke ịkwụwa aka ọtọ, ka ogologo na etu m siri dị na njikere ịga kpughee, nyochaa, na ịgbasa ndụ m - nke gụnyere ime nyocha nke mmejọ m na ọdịda onwe m. * Na ka ide akụkọ ifo akụkọ ihe mere eme si dị iche na ide ihe ncheta ya [https://asiasociety.org/blog/asia/interview-author-anchee-min-revisits-immigrants-struggle-new-memoir “Interview: Author Anchee Min Revisits Immigrant's Struggle in New Memoir”] in ''Asia Society'' (2013 Jun 19) * Enweghị m atụmanya ọ bụla. Echere m, "Ọ bụrụ na emeghị m ya, ọ bụ m kpatara." Na China m ga-ata ahụhụ na ịrụ ọrụ maka ndị Kọmunist - ebe a ka enyere m ohere ịta ahụhụ na ịrụ ọrụ maka onwe m na iwulite ndụ m. M họọrọ ileba anya na iko ọkara zuru ezu - echere m na nke ahụ bụ àgwà mbata. * N'ịhọrọ ịkwaga United States na [https://www.telegraph.co.uk/culture/10116718/Anchee-Min-If-I-had-stayed-in-China-I-would-be-dead.html “Anchee Min: 'If I had stayed in China, I would be dead'”] in ''The Telegraph'' (2013 Jul 4) * Ana m akọ ubi ndị China m n'etiti obodo America… Ahụrụ m China n'anya n'obi na mkpụrụ obi m niile, n'agbanyeghị na enwere m obi ụtọ na agbanarị ya. * N'ụzọ ọ na-asọpụrụ China na [https://www.telegraph.co.uk/culture/10116718/Anchee-Min-If-I-had-stayed-in-China-I-would-be-dead.html “Anchee Min: 'If I had stayed in China, I would be dead'”] in ''The Telegraph'' (2013 July) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Min, Anchee}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ddmffj6k3po3gkzewgiyu94iuqum4ce Elizabeth Loftus 0 3503 14375 2023-10-15T07:46:30Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Elizabeth Loftus|Elizabeth Loftus]] amuru 1944) bu okachamara n'akparamagwa America na okachamara na ebe nchekwa mmadu. ==Okwu okwuru== ===Okwu onye akaebe (1979)=== *Na ndụ n'ezie, yana n'ime nnwale, ndị mmadụ nwere ike ịbịa kwere ihe ndị na-emeghị n'ezie. **P.62 *Nsonaazụ ya doro anya: gburugburu ebe ọhụrụ gbochiri nnabata. **P.90 *Nsogbu a doro anya: enweghị ntụkwasị obi nke ihe akaebe nke onye akaebe na-eme ka otu n'ime nso...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Elizabeth Loftus|Elizabeth Loftus]] amuru 1944) bu okachamara n'akparamagwa America na okachamara na ebe nchekwa mmadu. ==Okwu okwuru== ===Okwu onye akaebe (1979)=== *Na ndụ n'ezie, yana n'ime nnwale, ndị mmadụ nwere ike ịbịa kwere ihe ndị na-emeghị n'ezie. **P.62 *Nsonaazụ ya doro anya: gburugburu ebe ọhụrụ gbochiri nnabata. **P.90 *Nsogbu a doro anya: enweghị ntụkwasị obi nke ihe akaebe nke onye akaebe na-eme ka otu n'ime nsogbu kachasị njọ na nchịkwa ikpe mpụ na ikpe obodo. **P. 179 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Loftus, Elizabeth}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] dw1jvos1vq8vwv5u17qlmvgdrrczpjm Ada Osakwe 0 3504 15977 15976 2023-10-24T11:02:42Z Chrysella 54 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:Ada Osakwe|Ada Osakwe]] (Septemba 2, 1981) bụ onye Naijiria na-ahụ maka akụ na ụba, onye ọchụnta ego, na onye isi ụlọ ọrụ, onye bụ onye nchoputa na onye isi ọrụ nke Agrolay Ventures, ụlọ ọrụ itinye ego na-azụ ahịa agribusiness dabere na Naijiria, nke na-etinye ego na ụlọ ọrụ metụtara nri ugbo Afrịka. ==Okwu okwuru== *Yabụ na n'ọchịchọ ị na-eme nke ọma, a ga-enwe bọọlụ-mgbagharị n'ụzọ gị ma ị ga-etinye ihe egwu, nyere ya. Ma ị ga-atụkwasị obi na njem gị. *N'ụwa nile, anyị nọ n'ọ̀tụ̀tụ̀ kasị elu, ka anyị na-ahụ ka a na-ekpughe ụdị ikpe na-ezighị ezi dị iche iche. Ya mere, ugbu a, karịa mgbe ọ bụla, ụwa chọrọ ndị isi nwere obi ike dị ka gị, na mụ, na ndị ọzọ Kellogg grads gburugburu ụwa, iji wepụta ihe ngwọta maka nsogbu dị adị nke chere ụmụ mmadụ ihu. *Ọ dị ezigbo mkpa ịchọta olu gị ma nyere ndị ọzọ aka ịchọta nke ha n'oge ndị a pụrụ iche. Echiche maka mkpa ịchọta olu mmadụ [https://businessday.ng/amp/interview/women-in-business/article/ada-osakwe-becomes-first-african-to-give-a-speech-at-the -Convocation-ememe-of-kellogg-school-of-Management/] in June, 19th, 2020. * "Ọ dị oke mkpa ịchọta olu gị ma nyere ndị ọzọ aka ịchọta nke ha n'oge ndị a pụrụ iche". ** Ada Osakwe ghọrọ onye Afrịka izizi na-ekwu okwu na emume nkpọkọ nke ụlọ akwụkwọ nchịkwa nke Kellogg [https://businessday.ng/interview/women-in-business/article/ada-osakwe-becomes-first-african-to -nye-okwu-na-ememe-mkpọkọta-nke-kellogg-school-of-management/] na June 2020, eweghachiri na Nọvemba 2022. * "Ekwere m na ihe kacha mkpa bụ ọchịchọ m ibi ndụ kwesịrị ekwesị, ọ pụkwara ịba uru ma ọ bụrụ na achọtala m ihe ngwọta nye nsogbu ndị na-eme ka ihe dị iche n'ụwa m bi na ya." ** [https://guardian.ng/guardian-woman/my-passion-drives-me/] Eprel, 23rd 2016. ** Nweta onye kwere na gị wee ree echiche gị. Nwee obi ike, nwee obi ike, mee ya naanị. * "Dị ka nwa agbọghọ nke rụsiri ọrụ ike ịkwalite Africa n'ihe niile m na-eme, nke a baara m nnukwu uru. O wutere m mgbe n'ihi COVID 19, enweghị m ike isonyere ha n'onwe m. Ma site n'amara Chineke, anyị ga-eme ya. mee otú ahụ n'afọ ọzọ" **[https://businessday.ng/amp/interview/women-in-business/article/ada-osakwe-becomes-first-african-to-give-a-speech-at-the-convocation-ceremony-of -kellogg-school-of-management/] na-efu iji lebara klaasị nke emume mgbakọ 2020 anya. * "Ya mere, n'ọchịchọ ị na-eme nke ọma, a ga-atụgharị bọọlụ na-atụgharị n'ụzọ gị, ị ga-etinyekwa ihe egwu, ọ bụ ihe enyere. Ma ị ga-atụkwasị obi na njem gị." **[https://leadgladiesafrica.org/ada-osakwe-makes-history-as-the-first-african-to-address-the-graduating-class-at-the-convocation-ceremony-of-kellogg-school -of-management/] enye ndụmọdụ * "Iji gosi na ọrụ ugbo bụ azụmahịa na-akpata ego, ọ bụghịkwa ọrụ ebere, yana azụmahịa nke nwere ike iwepụtaghachi ụfọdụ nyocha mbara igwe." **[https://guardian.ng/guardian-woman/ada-osakwe-the-making-of-a-creative-food-entrepreneur/] na itinye aka ya na ọrụ ugbo. "Gọọmentị ga-arụ ọrụ ka mma dị ka ndị na-akwado ụlọ ọrụ, ma ghara ịbụ ihe na-egbochi SMEs nke anyị niile maara bụ engines nke uto na ọrụ na akụ na ụba ọ bụla." **[https://guardian.ng/guardian-woman/ada-osakwe-the-making-of-a-creative-food-entrepreneur/] na gọọmentị na-akwado obere azụmaahịa ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] heluuf9w78fixcg3jirb2nsko093i4c Elizabeth Kostova 0 3505 14403 14380 2023-10-15T09:24:47Z Lebron jay 36 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Elizabeth Johnson Kostova|Elizabeth Johnson Kostova]] amuru 26 Disemba 1964) bu onye odee America ama ama maka akwukwo mputa ya The Historian. ==Okwu okwuru== *Dracula bụ ihe atụ maka ihe ọjọọ nke siri ike imezi n'akụkọ ihe mere eme. **Dị ka e hotara na "Raising the Undead" nke Jessica Treadway, Chicago Tribune (12 June 2005) === ''[[w:The Historian|The Historian]]'' (2005) === *Dị ka onye ọkọ akụkọ ihe mere eme, amụtala m na, n'ezie, ọ bụghị onye ọ bụla laghachiri n'akụkọ ihe mere eme nwere ike ịlanarị ya. Ọ bụghịkwa naanị ịlaghachi azụ na-etinye anyị n'ihe ize ndụ; mgbe ụfọdụ, akụkọ ihe mere eme n'onwe ya na-erute anyị n'ụzọ na-enweghị atụ na nkwojiaka ya. **Ihe ndetu nye onye na-agụ == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[http://www.theswanthieves.com/webụsaịtị Elizabeth Kostova] {{DEFAULTSORT:Kostova, Elizabeth}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] d0mhqzrmrjc7pot1ue2u8v9ynh7ruh9 Mwakpo Acid 0 3506 14386 14385 2023-10-15T08:12:46Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: ọgụ acid | ọgụ acid]]''', nke a na-akpọkwa ịtụba acid, ọgụ vitriol, ma ọ bụ vitriolage, bụ ụdị mwakpo ime ihe ike gụnyere omume ịtụba acid ma ọ bụ ihe na-emebi emebi n'ime ahụ. nke ọzọ "n'ebumnobi imebi, mebie, ịta ahụhụ, ma ọ bụ igbu"[5] Ndị na-eme mwakpo ndị a na-atụba ndị ha merụrụ ahụ mmiri na-emebi emebi, na-abụkarị ihu ha, na-ere ha ọkụ, na-emebi anụ ahụ, na-ekpughekarị ma na-agbaze ọkpụkpụ. Mwakpo acid nwere ike ibute ìsì na-adịgide adịgide, nke ele mmadụ anya n'ihu, ma ọ bụ zuru ezu. ==Okwu okwu== * Ịtụba acid bụ akụkụ nke ihe na-emepe emepe (na-arịa ọrịa mgbe nile) nke igbu ọchụ nsọpụrụ, nke bụ, n'ụzọ nkịtị, igbu ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke iji weghachi "nsọpụrụ," na-abụkarị maka mmebi iwu ọdịnala na ụkpụrụ mmekọrịta ọha na eze na okike. Dị ka igbu ọchụ nsọpụrụ, ọgụ acid bụ maka mweghachi nke ikike nwoke na-achị na ọchịchị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba. Na Pakistan, echiche okpukperechi na agbụrụ na-eme ka ndị nna ochie. Ịtụba acid na-egosipụta echiche n'oke ya. Ndị inyom a wakporo acid (ma ọ bụ gbuo maka “nsọpụrụ”) na-abụkarị ndị na-emebi ụkpụrụ nwoke na nwanyị—ndị inyom na-agba alụkwaghịm di na-akparị di, na-ajụ uwe ọdịnala, na-egosipụta nnwere onwe pụọ n'ebe ụmụ nwoke nọ, ma ọ bụ gosipụta ụdị "omume rụrụ arụ" ọ bụla dịka ụmụ nwoke si kọwaa ( Women Without Borders 2010). Ụdị ime ihe ike a megide ụmụ nwanyị na Pakistan na-ewere ọnọdụ n'ọnọdụ nke mmetọ ụlọ zuru ebe niile-pasent 8 nke ndị nwunye nọ n'ime ime obodo Pakistan na-atụ egwu ime ihe ike sitere n'aka di ha, ebe pasent nke obodo mepere emepe. ụmụ nwanyị enwetala mmegbu n'ụlọ (Toosi 2010). Yasmeen Rehman, onye na-akwado ụmụ nwanyị ama ama na onye omeiwu, kwuru na mmetọ ụlọ na Pakistan ka etinyere ya nke ukwuu nke na enwere ike ijikwa ya na omume (Toosi 2010). Dị ka ngwá ọrụ nke ikike nwoke, ịtụba acid dị mma. Mgbanwe anụ ahụ sitere na ọkụ acid dị mkpa. A na-emebikwa ndị lanarịrịnụ, na-eyi ọnyà nke mwakpo ha, site na nchụpụ na ihere n'ime obodo ha yana ndị na-adịghị ike na mwakpo ime ihe ike ọzọ (Women Without Borders 2010). Dị ka igbu ọchụ nke nsọpụrụ, nke na-akwụsị ndụ nwanyị, scars acid na-ewepụ ma wepụ ikike ụmụ nwanyị ịnọrọ onwe ya ma si otú ahụ mebie ụkpụrụ, na-akwada ma na-achị ha. Dabere na oke mmerụ ahụ ha nwere, ụmụ nwanyị nwere ike ghara ịrụ ọrụ. Ọzọkwa, nhụsianya ahụ na-eme ka ụmụ nwanyị laghachi na nzuzo na nke a na-adịghị ahụ anya nke ọrụ okike ha, na-eme ka ikike ụmụ nwoke na-achị n'ebe ọha na eze na njedebe ha na ụlọ ọrụ ọha na eze, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba. Ọdịdị na-adịgide adịgide na nke ọha na eze nke mmerụ ahụ sitere na ịtụba acid na-enye ohere ka ndị na-eme ihe ọjọọ na-eme ka omume ha kwadoro n'ụzọ doro anya na nhụsianya ma mee ka nwoke na nwanyị dịkwuo ike n'ime ndị ọgbọ ha na mmekọrịta ọha na eze. Onye lanarịrị acid bụ ihe ncheta na-adịgide adịgide nke ikike onye na-eme ihe ike. * Akụ na ụba ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ime ihe ike megide ụmụ nwanyị Site na Jacqui True · 2012 == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jaq0rjyzipq0qv94gi3gtk284hytjgk Aaliyah 0 3507 14401 14399 2023-10-15T09:19:04Z Olugold 25 Linked name to Wikipedia article wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Aaliyah|Aaliyah Dana Haughton]] (January 16, 1979 - Ọgọst 25, 2001) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, na ihe nlereanya. ==okwu okwuru== *Ahụrụ m [akwụkwọ akụkọ Vibe], mana anaghị m ekwu maka nke ahụ n'ihi na amaara m na ọ bụghị eziokwu *Mgbe ndị mmadụ jụrụ m, m na-agwa ha, "Hey ekwenyeghị na ọgbaghara ahụ niile. Anyị nọ nso na ndị mmadụ weere ya n'ụzọ na-ezighị ezi." **Aaliyah na mmekọrịta ịhụnanya ga-ekwe omume na onye egwu ibe R. Kelly (December 1994); Christopher John Farley kwuputara na Aaliyah: More Than a Woman, p. 47. (2001) *Ọ bụụrụ mụ na ezinụlọ m oge na-egbu mgbu. Ọ bụ ya mere m ji na-anya isi na m bụ onye ike. Abụ m onye lanarịrị ma enwere m ike ijide ihe ọ bụla. Enwere m obi ike na nke ahụ. M si n'ezinụlọ siri ike, ha na-anọkwa mgbe niile ichebe m. Ọ bụrụ na achọrọ m enyemaka ọ bụla, m ga-akpọtụrụ mama m ma ọ bụ papa m ma ọ bụ nwanne m nwoke nke mụ na ya nọ. **Aaliyah na-atụgharị uche na nkwupụta nke alụmdi na nwunye ya na R. Kelly (1996); Christopher John Farley kwuputara na Aaliyah: More Than a Woman, p. 48. (2001) *Adị m afọ iri na asaa ugbu a ka m tolitere n'ọtụtụ ụzọ, nka na olu. *N’ezie, e nwere ihe ndị na-adịghị mma e kwuru n’oge gara aga, nke bụkwa otu ihe mere m ji chee na ọ kasị mma ka m gaa n’ihu. Nke ahụ bụ oge siri ike nye mụ na ezinụlọ m, oge ọgba aghara. Mana abum onye siri ike. Echere m na ọ na-ekwu ọtụtụ ihe gbasara m na m nọ ebe a taa, ana m aza ajụjụ ndị ahụ. ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Haughton,Aaliyah Dana}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] cby2ydiz4jmzgs9v1eutamg5u325tb3 Diane Rehm 0 3508 14392 14390 2023-10-15T08:49:28Z Timzy D'Great 20 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Diane Rehm|Diane Rehm]] (amuru Septemba 21, 1936) bu onye odeakụkọ America na onye nchikọba Diane Rehm: On My Mind podcast, emeputara na WAMU, nke enyere ikike na Mahadum America na Washington, D.C., na WAMU. Rehm bụ onye bụbu onye mgbasa ozi redio ọha na eze America onye nchikọba nke The Diane Rehm Show, nke National Public Radio kesara na mba na mba ụwa wee mepụta na WAMU. ==Okwu o kwuru== * Ụkpụrụ m. Mara ihe m ji dị ka ihe dị nsọ na ndụ m nke na agaghị m achọ ịkwụsị. Ma ọ bụrụ na enweghị m ike ị nwetaghachi nke ahụ, ọ bụrụ na ohere m nwere ị nwetaghachi nke ahụ n'ọdịniihu dị obere, mee ya. ** [https://www.goodreads.com/work/quotes/70560554-when-my-time-comes Mgbe oge m ruru: mkparịta ụka gbasara ndị na-anwụ anwụ kwesịrị ikpebi mgbe ndụ kwesịrị ịkwụsị] * Ruo mgbe anyị kwụsịrị ịtụ ụjọ ikwu banyere ọnwụ, ọ bụ mmadụ ole na ole n’ime anyị nwere ike nweta ọgwụgwụ nke ndụ anyị chere. Anyị etinyela uche nke ukwuu na ibi ndụ na imezu na ịga n'ihu nke na anyị anaghị eche maka ọnwụ dịka akụkụ nke ndụ. * "M na-eme nke a kwa ụbọchị ma na-ahụ ya n'anya kwa ụbọchị, ma echere m na ọ bụ oge maka m, ọ bụ oge maka ụlọ ọrụ redio, oge eruola ka ndị na-ege ntị nụ ihe ọhụrụ na nke ọhụrụ." ** [https://current.org/2016/03/diane-rehm-on-stepping-aside-for-something-new-and-fresh/ Diane Rehm na-ekwu maka ememe redio ya] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Rehm, Diane}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] qwf5gzokzqxzob85cvhqem8qsq5npx3 Bolanle Olukanni 0 3509 14394 2023-10-15T09:02:51Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Bolanle Olukanni|Bolanle Olukanni]]''' bụ onye ihe ngosi ihe onyonyo nke ama ama maka ịnabata ''Moments with Mo'' na DStv na ''Project Fame West Africa. ==Okwu okwu== * "Ala anyị agaghị arụkwa ọrụ n'ọnụego a. Diezani bụ onye zuru ijeri kwuru ijeri ma nwee bọọlụ ọbara ga-ekwu okwu ka ụmụ Yahoo na-emebi Naịjirịa. Ọ makwa na o nwere ike ime nke a, ọ nweghịkwa ihe ga-eme ya n'ihi na gọọmentị anyị bụ adịg...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bolanle Olukanni|Bolanle Olukanni]]''' bụ onye ihe ngosi ihe onyonyo nke ama ama maka ịnabata ''Moments with Mo'' na DStv na ''Project Fame West Africa. ==Okwu okwu== * "Ala anyị agaghị arụkwa ọrụ n'ọnụego a. Diezani bụ onye zuru ijeri kwuru ijeri ma nwee bọọlụ ọbara ga-ekwu okwu ka ụmụ Yahoo na-emebi Naịjirịa. Ọ makwa na o nwere ike ime nke a, ọ nweghịkwa ihe ga-eme ya n'ihi na gọọmentị anyị bụ adịghị ike! na egwuregwu." *[https://kemifilani.ng/life-style/bolanle-olukanni-drags-life-out-of-diezani-for-giving-a-speech-on-how-yahoo-boys-are-destroying-nigeria/amp] jụrụ Diezani Madueke maka ikwu okwu banyere ụmụ nwoke Yahoo *Nke ahụ bụ isi ihe kpatara ya. Ọ dị m mkpa ịlaghachi n'ụlọ ka m wee bụrụ akụkụ nke mmepe obodo. anyị nọ n'ọnọdụ dị oke mkpa na akụkọ ihe mere eme anyị, achọrọ m ịbụ akụkụ nke ndị mmadụ na imepụta na ịkwanye Nigeria n'ụzọ zuru oke. *[https://lifestyle.thecable.ng/bolanle-olukanni-tv-moments/] Azịza ya n'oge a gbara ajụjụ ọnụ maka ihe kpaliri mkpebi ya ịlaghachi na Naijiria. *"[Nne na-alụbeghị di | Nne na-alụbeghị di] na-azụ nwa nanị ya n'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya - agbahapụ, mmekọrịta ya na nke agbasaghị, ma ọ bụrụ na ọ họrọghị ya ebe nwanyị di ya nwụrụ nọ n'ọnọdụ ya n'ihi ọnwụ nke di ma ọ bụ nwunye., nleghara anya nakwa nnukwu nrụgide nke ịbụ nanị onye na-elekọta ezinụlọ ha." *[https://guardian.ng/guardian-woman/bolanle-olukannii-realised-im-in-a-place-of-opportunity-and-privilege/] nzaghachi ya mgbe a jụrụ ya ọdịiche dị n'etiti nne nanị ya na-azụ ụmụ na nwanyị di ya nwụrụ. == Njikọ Mpụga == {{DEFAULTSORT:Olukanni, Bolanle}} [[Category: ụmụ nwanyị]] q51zte2tuhcbr2qvitb9lhtbqyp6r7i Chrystos 0 3510 14405 14396 2023-10-15T09:27:50Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chrystos|Chrystos]]''' (born November 7, 1946, as Christina Smith) bu onye amuma na odee == Okwu okwu == === "Ha na-agwa m mgbe niile na iwe na-ewe m" (1995) === :<small>si ''Fugitive Colors'' (1995) [http://againstcivilization.blogspot.com/2007/07/theyre-always-telling-me-im-too-angry.html Full text online]</small> *Ha na-agwa m na iwe na-ewe m mgbe niile : Karịsịa mgbe m kwuru banyere izu ohi ala ma ọ bụ idina mmadụ n'ike ma ọ bụ mgbukpọ : Ha na-aga ọgwụgwọ ka ha ghọta onwe ha :paụfụ na-amaghị aha ohiri isi n'enweghị nsogbu na onye ọbịbịa : n'ime ụlọ mechiri emechi nke omume na-ezighị ezi :Enwere : mba ohiri isi na-ewe m iwe. * Ike na-agwụ m nke ukwuu nke ukwuu iwe iwe : Iwe na enweghị m ike ịga ebe ọ bụla : na-ahụghị ihe oyiyi rụrụ arụ na ụgha chara acha gbasara ndị India : Enwere m obi ụtọ na anyị enweghị ike idobe acres ole na ole obi ebere anyị hapụrụ : ọ bụrụ na ha nwere uranium ma ọ bụ ọla kọpa ma ọ bụ coal. * Iwe na-ewe m na enweghị m ike ihi ụra&nbsp;&nbsp;&nbsp; na m kpọrọ onwe m asị : na enweghị m ike ide nke ọma ka m chọrọ : n'ihi na iwe na-ewe m nke ukwuu, enweghị m ike iku ume : Iwe iwe na ọ dịghị onye ọzọ yiri ka ọ na-ewe iwe : ma ha achọghị ka m bụrụkwa : N'ịbụ ndị iwe were n'ihi ọgbaghara a na-ere ere, ha nọgidere na-akpọ :mmepe anya : ka ọ na-emebi ikuku na mmiri na-egbu onye ọ bụla n'ụzọ ya. ==Okwu banyere Chrystos== * [[w:Gloria Anzaldúa | Gloria Anzaldúa]] bụ́ enyi ochie, na Chrystos, bụ́ onye ọhụrụ, nyere m obi ike ide ihe n’eziokwu banyere ime ihe ike. *[[w:Melanie Kaye/Kantrowitz|Melanie Kaye/Kantrowitz]] "Nkwenye" ​​na ''Okwu ahụ bụ Ike'' (1992) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] jxx6eh27zongg8ghwc45ye541e8pnyz Aaliyah Dana Haughton 0 3511 14400 2023-10-15T09:14:08Z Olugold 25 Olugold moved page [[Aaliyah Dana Haughton]] to [[Aaliyah]] wikitext text/x-wiki #KÚFÙ [[Aaliyah]] 1peoqb9jza0wrbnjfk84aemqa5vsq3n Mukta Barve 0 3512 14404 14402 2023-10-15T09:25:17Z Timzy D'Great 20 /* Okwu o kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Mukta Barve|Mukta Barve]] (amuru May 17, 1979) bu nwanyị mba [[India]] na-eme ihe nkiri. ==Okwu o kwuru== * Ahụrụ m ihe nkiri n'anya. Ma mgbe ị hụrụ ihe n'anya nke ukwuu, ị naghị enweta oge iji tinye aka na agụụ ndị ahụ. Enwere ọtụtụ ndị na-ekwu na ụlọ ihe nkiri enweghị ego, ndị na-ege ntị na-ebelata wdg, mana ọnaghị amasị m inye ngọpụ maka emeghị ihe nkiri. M na-ekpebi usoro ihe omume m tupu oge eruo, ruo taa, enwebeghị m nsogbu. ** [http://m.timesofindia.com/entertainment/marathi/movies/news/I-dont-like-to-give-excuses-for-not-doing-Marathi-theatre-Mukta-Barve/articleshow/18970947.cms Achọghị m inye ngọpụ maka emeghị ihe nkiri Marathi: Mukta Barve] * Enwere m mmasị iru TV dị ka n'oge usoro onyonyo ị na-ebi n'ime obi ọtụtụ mmadụ na n'otu oge. Mana, na fim na ihe nkiri agwa gị nwere eserese doro anya ma kọwaa ya nke ọma. Mgbe ịhọrọ ịme ihe nkiri ma ọ bụ ịme ihe nkiri, site na mmalite ruo ọgwụgwụ ị maara akụkụ gị. Na dị ka onye na-eme ihe nkiri ọ na-enye m nkasi obi ịmara eserese a. Na telivishọn na karịsịa na ụfọdụ usoro ihe omume anaghị akọwapụta nke a. Ọrụ gị nwere ike ịgbanwe, nke na-ewute m nke ukwuu. Ọ bụ otu isi ihe mere m ji na-eme ihe nkiri na ihe nkiri. ** [http://m.timesofindia.com/entertainment/marathi/movies/news/I-enjoyed-TV-but-prefer-doing-films-theatre-Mukta-Barve/articleshow/18969020.cms Ihe onyonyo masịrị m, mana ọ masịrị m ime fim na ihe nkiri: Mukta Barve] * Abụ m onye na-eme ihe nkiri nwere anyaukwu. M ka na-eche na e nwere ọtụtụ ihe ọzọ m chọrọ ime dị ka onye na-eme ihe nkiri. Agaghị m ewere ntụzịaka oge ọ bụla n'oge na-adịghị anya n'ihi na naanị m ga-amasị m idepụta ọrụ niile na fim m! ** [http://www.sakaaltimes.com/NewsDetails.aspx?NewsId=5487432128260758691&SectionId=5558842172310824508&SectionName=Cinema&NewsDate=20131024&NewsTitle=There’s%20still%20so%20much%20I%20want%20to%20do%20as%20an%20actress:%20Mukta%20Barve A ka nwere ọtụtụ ihe m chọrọ ime dị ka onye na-eme ihe nkiri: Mukta Barve] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Barve, Mukta}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] bp3v283kjweqq0g2h1sf1dqxpddlck0 Agnès Poirier 0 3513 14406 2023-10-15T09:37:29Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Agnès Catherine Poirier (amụrụ 1975) bụ onye nta akụkọ France, onye edemede na onye mgbasa ozi. ==okwu okwuru== *Booing [[w:La Marseillaise|the Marseillaise]] bụ ihe ngosi ihe atụ, ọkachasị mgbe ọ sitere na ndị mba France. Ewubere France na nkwekọrịta mba edeghị ede, nke obodo na-ekekọrịta ọ bụghị naanị otu ọdịdị ala kamakwa n'echiche nke ọdịnihu nkịtị. Ụdị Republican bụ nke njikọta na ịdị n'ot...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Agnès Catherine Poirier (amụrụ 1975) bụ onye nta akụkọ France, onye edemede na onye mgbasa ozi. ==okwu okwuru== *Booing [[w:La Marseillaise|the Marseillaise]] bụ ihe ngosi ihe atụ, ọkachasị mgbe ọ sitere na ndị mba France. Ewubere France na nkwekọrịta mba edeghị ede, nke obodo na-ekekọrịta ọ bụghị naanị otu ọdịdị ala kamakwa n'echiche nke ọdịnihu nkịtị. Ụdị Republican bụ nke njikọta na ịdị n'otu, ọ bụghị nke ịdị n'udo n'etiti obodo dị iche iche, dị ka ọ dị na multiculturalism. Njikọta na-ekwu na ọchịchọ imekọ ihe ọnụ na ọchịchọ ibikọ ọnụ. Kemgbe afọ ndị 1960, ndị France hapụrụ ahapụla arụmụka ọ bụla na-agbanye n'ihe ọ bụla jikọrọ ya na ya, n'anya ya, okwu jọgburu onwe ya nke "mba mba", na-echefu na echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị a mụrụ na 1840 bụ ihe na-aga n'ihu. **[https://www.theguardian.com/commentisfree/2011/jun/28/france-dual-nationality-report "France kwesịrị ikwu banyere mba obodo"]"The Guardian" (28 June 2011) * Adị m afọ 12 mgbe mbụ m hụrụ ''[[w:Ụmụ Paradaịs | Les Enfants du Paradis]]'' na [[w:Théâtre Le Ranelagh|Ranelagh ihe nkiri]] na Paris, otu nkume si [[ w:Maison de Balzac|Ụlọ Balzac]]. Ụlọ ihe nkiri neo-Renaissance na-enyocha akụkọ a nke mimes, ndị na-eme ihe nkiri, impresarios na ndị na-apụnara mmadụ ihe kwa izu-ọgwụgwụ ihe karịrị afọ 20 ruo mgbe mbipụta 35mm ghọrọ nke na-esighị ike. Ọgbọ abụọ nke cinephiles mere dị ka anyị mere, na-aga n'obere okporo ámá dị ka ndị njem ala nsọ na-achọ. Ọ bụrụ na Chineke bụ onye nduzi ihe nkiri, ọ gaara eme ihe nkiri a, chere nwa ahụ m bụ. Mgbe m dị afọ iri na ụma, m na-agaghachi na Ranelagh, na-adọkpụrụ ndị enyi ụlọ akwụkwọ. Ọ bụrụ na ha enwetaghị ya, agaghị m agwa ha okwu ọzọ. * [[w:Jacques Prévert|Prévert]] dere akụkụ nke Garance maka [[w:Arletty|Arletty]], nnukwu kpakpando France tupu [[w:Brigitte Bardot|Bardot]]. Garance na Arletty bụ otu na otu nwanyị, ihe atụ nke Parisian, dị ka Prévert si kwuo: ike, onye nweere onwe ya, onye na-enweghị uche, ihe omimi, ihe omimi, ụdị nke na-agbapụta ọgwụ, onye na-achị ọchị ọchị, ụdị nke hụrụ ndụ n'anya na onye ndụ hụrụ n'anya. * A kpọrọ m Agnès ka m mechara n’egwuregwu Molière. Mgbe m lere aha nwa m nwanyị anya, ejighị m n'aka ruo mgbe ekwuru Garance, ọ bụkwa ya. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2011/nov/06/enfants-paradis-garance-interior-song "Garance: ihe omume anyị na-adịgide adịgide"]" The Guardian" (6 Nọvemba 2011) * N’oge agha ahụ, ụfọdụ ndị nkwusa kpebiri imechi kama iso ndị Nazi na-achị, ebe ndị ọzọ—dị ka [[w:Éditions Gallimard|Gallimard]]—kpebiri na ha na ndị ọchịchị Jamanị na-akparịta ụka. Ịhọpụta onye ode akwụkwọ fasizim nkwuwa okwu dị ka [[w:Pierre Drieu La Rochelle | Drieu La Rochelle]] n'ọkwa dị mkpa na Gallimard masịrị ndị nlekọta Nazi ụtọ ma mepụta anwụrụ ọkụ nwere ọgụgụ isi - maka ''[[w: French Resistance|Resistants]] '', kwa, na-arụ ọrụ site n'ụlọ ọrụ Gallimard. Otu bụ onye nchịkọta akụkọ ogologo oge nke akwụkwọ edemede ''[[w:Nouvelle Revue Française|La Nouvelle Revue Française]]'', [[w:Jean Paulhan|Jean Paulhan]]. Obere ụlọ ọrụ ndị odee abụọ ahụ guzoro n’akụkụ ibe ha. Olee otú ha ga-esi na-ebikọ ọnụ? N'ụzọ dị mfe, ọ tụgharịrị: dị otú ahụ bụ Paris n'oge [[w:Paris na Agha Ụwa nke Abụọ | Ọrụ]], ebe mgbagwoju anya nke omume, nke ụjọ, aghụghọ, na obi ike na-ebikọ ọnụ. Drieu onye na-emekọ ihe na Paulhan the ''résistant'' bikọrọ ọnụ n'enweghị mkparị, ịhụnanya ha nwere maka akwụkwọ na-eme ka nkwanye ùgwù ha dị n'otu. Ruo afọ anọ, ha bipụtara ma ndị edemede aka nri na ndị ekpe n'okpuru imi nke ndị Nazi. Maka ha, dịka maka [[w:Gaston Gallimard | Gaston Gallimard]], otu ihe a gụrụ karịa ihe niile: talent nke onye edemede. ** [https://www.nybooks.com/online/2018/01/12/cashing-in-on-celines-antisemitism/ "Cashing In on Céline's Anti-Semitism"] ''Nnyocha akwụkwọ nke New York' ' (Jenụwarị 12, 2018) ** Akụkọ ahụ metụtara atụmatụ ka e bipụtaghachi ederede antisemitic nke [[Louis-Ferdinand Céline]] bipụtara n’agbata 1937 na 1941 ma e bipụtaghị ya na France kemgbe 1945. A kwụsịtụrụ mbipụta ya ná mmalite 2018. ==Njikọ mpuga== {{Wikipidia}} {{DEFAULTSORT:Poirier,Agnès}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9k0trurl35bib8enb9ezxg0ipzkyka7 Swara Bhasker 0 3514 14407 2023-10-15T09:41:53Z Timzy D'Great 20 Kere ịhụ ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Swara Bhasker|Swara Bhasker]] (nke a na-esụpekwa dika Bhaskar; amuru 9 Eprel 1988) bu onye onye na-eme ihe nkiri ndi India nke na-aru oru na ihe nkiri Hindi. A kachasị mara ya maka ọrụ nkwado ya na mmepụta ihe bụ isi yana ọrụ ịgba egwu na ihe nkiri nọọrọ onwe ya, ọ nwetala ihe nrite Screen Awards abụọ. A họpụtala ya maka ihe nrite Filmfare ugboro atọ. ==Okwu o kwuru== * Abụ m onye na-akwado nwanyị na-enweghị mgbagha. Ma echere m na ọ bụ okwu aghọtahieghị. Ajụjụ m na-ajụ ndị na-ekwu na ha abụghị ndị nkwado inyom, n'eziokwu, ga-abụ 'gịnị kpatara na ọ bụghị? ** [https://www.hindustantimes.com/bollywood/swara-bhaskar-calls-herself-an-unapologetic-feminist-says-it-s-a-misunderstood-term/story-bdQJ9JxaqFG2TuPKfO2tNP.html "Swara Bhaskar na-akpọ onwe ya onye nkwado nke ụmụ nwanyị na-enweghị mgbagha, na-ekwu na ọ bụ okwu a ghọtahiere."] Hindustan Times. Jụn 9, 2017. * Jahaalat na-adịghị agwụ agwụ na obodo a! Tunyere jaahils, mee ka ụlọ ọrụ ọ bụla bụrụ jaahil dị ka gị onwe gị dị, mepụta ọtụtụ jaahils… Ọ bụ okirikiri na-adịghị agwụ agwụ! 👏🏽👏🏽👏🏽👏🏽👏🏽👏🏽 ** Swara Bhasker (@ReallySwara) Eprel 3, 2023 [https://twitter.com/ReallySwara/status/1642850711019945990?ref_src=twsrc%5Etfw] nakwa na [https://www.jansatta.com/entertainment/swara-bhaskar-angry-over-removal-of-mughals-chapter-from-ncert/2733943/] [https://www.jansatta.com/entertainment/swara-bhasker-twitter-user-bashed-out-on-actress-for-saying-living-in-india-today-means-to-exist-in-a-perennial-state-of-despairing-rage/2734672/] [https://www.loksatta.com/manoranjan/bollywood/bollywood-actor-swara-bhaskar-trolled-by-netizens-after-tweeted-that-living-in-india-is-depressing-dpj-91-3564296/] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bhasker, Swara}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3yl6hdnnian9uit4d9ucfmi4myc6t21 Ciara Hanna 0 3515 14408 2023-10-15T09:42:34Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} == Okwu okwu == * Ihe nkiri egwu bụ ọkacha mmasị m mgbe niile. Enwere m ike ịbụ naanị onye dị afọ 5 dere "ihe nkiri egwu" dịka ọkacha mmasị m na bio ụlọ akwụkwọ m. Ọ na-amasị m inwe obi ụtọ, nke bụkwa ihe mere m ji hụ ihe n'anya. * [https://wickedhorror.com/features/interviews/exclusive-interview-ciara-hanna-on-pernicious/ Ciara Hanna on Pernicious] (June 3, 2015) * Mgbe ị na-eme ya, ị ga-eme ka uche gị dị ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} == Okwu okwu == * Ihe nkiri egwu bụ ọkacha mmasị m mgbe niile. Enwere m ike ịbụ naanị onye dị afọ 5 dere "ihe nkiri egwu" dịka ọkacha mmasị m na bio ụlọ akwụkwọ m. Ọ na-amasị m inwe obi ụtọ, nke bụkwa ihe mere m ji hụ ihe n'anya. * [https://wickedhorror.com/features/interviews/exclusive-interview-ciara-hanna-on-pernicious/ Ciara Hanna on Pernicious] (June 3, 2015) * Mgbe ị na-eme ya, ị ga-eme ka uche gị dị ọcha ma mee ya. Ị naghị eche banyere ya ruo mgbe ị nwetara playback na nke ahụ bụ mgbe ị dị ka, "Woah! Nke ahụ bụ ihe m mere?” * [https://www.screamhorrormag.com/the-pernicious-interview-ciara-hanna-2/ The Pernicious Interview: Ciara Hanna] (June 12, 2015) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Hanna, Ciara}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] i0g8805nft12hqf2s3tvjjnyqnqwaxz Anne Conway 0 3516 14409 2023-10-15T09:48:54Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Conway, Viscountess Conway na Kilultagh, amụrụ Anne Finch (14 Disemba 1631 - 18 Febrụwarị 1679) bụ onye ọkà ihe ọmụma Bekee, nke a kpọtụrụ aha dị ka mmetụta nke Leibniz, na onye tụgharịrị na Quakerism n'oge. ==okwu okwuru== * '' M na-ekwu, [[ndụ]] na ihe oyiyi bụ àgwà dị iche iche nke otu ihe, dị ka otu ahụ na otu ahụ nwere ike ibugharị n'ime ụdị ihe oyiyi ọ bụla; na dịka onye zuru oke na-aghọta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Conway, Viscountess Conway na Kilultagh, amụrụ Anne Finch (14 Disemba 1631 - 18 Febrụwarị 1679) bụ onye ọkà ihe ọmụma Bekee, nke a kpọtụrụ aha dị ka mmetụta nke Leibniz, na onye tụgharịrị na Quakerism n'oge. ==okwu okwuru== * '' M na-ekwu, [[ndụ]] na ihe oyiyi bụ àgwà dị iche iche nke otu ihe, dị ka otu ahụ na otu ahụ nwere ike ibugharị n'ime ụdị ihe oyiyi ọ bụla; na dịka onye zuru oke na-aghọta ihe na-ezughị okè; ya mere, otu ahụ na otu ahụ nwere ike ibugharị site n'otu ogo nke ndụ gaa na nke ọzọ zuru oke, nke na-aghọta mgbe niile n'ime ya ka ọ dị ala. prism triangular siri ike, nke bụ ọnụ ọgụgụ mbụ nke ahụ siri ike kwụ ọtọ, ebe n'ime ahụ na-agbanwe agbanwe; ma site na nke a banye kube, nke bụ ihe oyiyi zuru oke, ma ghọta n'ime ya prism; site na cube ọ nwere ike gbanwee ka ọ bụrụ ihe oyiyi zuru oke, nke na-abịaru nso na ụwa, na site na nke a gaa na nke ọzọ, nke ka dị nso; ma ya mere ọ na-arịgo site n'otu ihe oyiyi, na-ezughị okè ruo ọzọ zuru oke, ad infinitum; n'ihi na ebe a enweghi oke; ma ọ bụ na-apụghị ikwu, a ahu-apụghị ịgbanwe n'ime a zuru okè ọgụgụ: Ma ihe ọ pụtara bụ na ahụ mejupụtara ụgbọelu ziri ezi ahịrị; na nke a bụ mgbe niile chageablee n'ime a zuru okè ọnụ ọgụgụ, ma ọ dịghị mgbe ọ ga-eru na izu okè nke a globe, ọ bụ ezie na ọ na-abịaru nso nso ya mgbe niile; ikpe bụ otu ihe ahụ dị iche iche degrees nke ndụ, nke nwere n'ezie mmalite, ma ọ dịghị ọgwụgwụ; nke mere na '''ihe e kere eke na-enwe ike mgbe nile nke a n'ebe dị anya na nke zuru okè n'ókè nke ndụ, ad infinitum, ma ọ dịghị mgbe ọ ga-enweta na-ha nhata na [Chineke]; n'ihi na ọ ka na-enweghị njedebe zuru oke karịa ihe e kere eke, na elu ya kachasị elu ma ọ bụ izu okè, ọbụna dị ka ụwa kachasị mma nke ihe atụ ndị ọzọ niile, nke ọ dịghị onye nwere ike ịbịaru nso.'' ==Njiko Mpuga== {{Wikipidia}} {{DEFAULTSORT:Conway,Anne}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9k5w3zhyeeor0638hft6ij6rhx46vw6 Agnes Chow 0 3517 14528 14410 2023-10-15T21:20:30Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} Agnes Chow Ting (amụrụ 3 Disemba 1996) bụ onye na-akwado mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Hong Kong, mba China. Ọ bụ onye otu kọmitii guzoro ọtọ nke Demosistō na onye bụbu ọnụ na-ekwuchitere Scholarism. Na mbu Ọ bụbu onye ndoro-ndoro ochichi Pro-democracy na-akwado maka ntuli aka nke Hong Kong Island n'afọ 2018, egbochiri ya ịzọ ọkwa maka nguzo nke pati ya na ịkwado mkpebi onwe onye maka Hong Kong. * Mmachibido iwu megide m abụghị nkeonwe, ọ na-eche ọgbọ niile. ** Febụwarị 3, 2018 [https://www.theguardian.com/world/2018/feb/04/agnes-chow-hong-kong-activist-who-has-china-worried-democracy Enemy of the state? Agnes Chow, onye gbara afọ 21 nke nwere nchegbu China] *N'ime afọ iri gara aga, anyị na-eme ngagharị iwe n'udo...ma gọọmentị etinyeghị ntị ha n'echiche anyị. ** Jenụwarị 17, 2020 [https://asia.nikkei.com/Spotlight/Hong-Kong-protests/Hong-Kong-s-Agnes-Chow-defies-travel-ban-in-Skype-appeal-to-Japan Agnes Chow nke Hong Kong gọnarị mmachibido njem na Skype ịrịọ Japan. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chow,Agnes}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] odisqt2h2vtv5pebof5bmlnn68cjh5f Agnes Mukabaranga 0 3518 14411 2023-10-15T10:04:34Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Agnes Mukabaranga bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan. Ọ bụ onye otu Christian Democratic Party (PDC) na onye so na ma ndị omeiwu Pan-African na onye bụbu onye otu ma National Assembly na Rwandan Sineti.[1] Ọ bụ ọkàiwu site n'ọrụ ya. A họpụtara Mukabaranga ka ọ bụrụ onye mbido mbụ nke Mgbakọ mbata mgbanwe, nke e hibere na-esochi mgbukpọ nke Rwandan 1994, ma dabere n'enweghị isi na nkwekọrịta Arusha kwe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Agnes Mukabaranga bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan. Ọ bụ onye otu Christian Democratic Party (PDC) na onye so na ma ndị omeiwu Pan-African na onye bụbu onye otu ma National Assembly na Rwandan Sineti.[1] Ọ bụ ọkàiwu site n'ọrụ ya. A họpụtara Mukabaranga ka ọ bụrụ onye mbido mbụ nke Mgbakọ mbata mgbanwe, nke e hibere na-esochi mgbukpọ nke Rwandan 1994, ma dabere n'enweghị isi na nkwekọrịta Arusha kwetara n'afọ gara aga. Ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị 39 a họpụtara ma ọ bụ họpụtara na nzuko omeiwu n'afọ ahụ, ma e jiri ya tụnyere ụmụ nwoke 41. O kwusiri ike na ọrụ ụmụ nwanyị na-arụ na usoro a, na-ekwu na "ụmụ nwanyị na-adị njikere karị ime nkwekọrịta, na-ahụ n'anya udo na ndị na-emekọrịta ihe". A họpụtara Mukabaranga ka ọ bụrụ sineti ọhụrụ na-esochi ntuli aka nke Paul Paul Kagame dịka onye isi ala mbụ n'okpuru iwu ọhụrụ ==Okwu okwuru== * O kwuru na Kagame dị iche na ndị isi ala ndị ọzọ, bụ́ ndị mgbe emechara ntuli aka, ọ naghị agwa ndị ogbenye okwu kama ọ bụ naanị ndị ọgaranya. ** [https://www.ktpress.rw/2017/07/onye bụbu-president-candidate-endorses-kagame/"Onye bụbu onye isi oche kwadoro Kagame, Mukabaranga kwuru"] ("ktpress.rw", Julaị 23, 2017) * Enwere m nchegbu, otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị gara mkparịta ụka niile e bu n'obi weta udo na iwu na Rwanda kemgbe 1991 yana RPF. ** [https://www.ktpress.rw/2017/07/onye bụbu-president-candidate-endorses-kagame/"na-ekele Kagame onye "kwalitere ọchịchị onye kwuo uche ya na Rwanda, Mukabaranga kwuru"] ("ktpress.rw", Julaị. Ọktoba 23, 2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukabaranga,Agnes}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kwwus0ib2wgjqjl2iyc94axnooyswtl Agnetha Fältskog 0 3519 14412 2023-10-15T10:13:46Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Agnetha Åse Fältskog (amụrụ 5 Eprel 1950) bụ onye Sweden na-agụ abụ na onye na-agụ pian bụ onye ama ama maka ịbụ otu n'ime ndị bụbu ndị otu pop otu Sweden ABBA, ma bụrụkwa onye ama ama dị ka onye na-ese ihe tupu e guzobe ABBA n'obodo ya. ==Okwu okwuru== * Abụghị m onye na-ele anya azụ ma ọ bụ na-ele anya. M na-agbalị ibi ndụ n'ihe dị ugbu a. ** [https://www.youtube.com/watch?v=OTKhvSKfMYs Ask Agnetha No. 15, Agn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Agnetha Åse Fältskog (amụrụ 5 Eprel 1950) bụ onye Sweden na-agụ abụ na onye na-agụ pian bụ onye ama ama maka ịbụ otu n'ime ndị bụbu ndị otu pop otu Sweden ABBA, ma bụrụkwa onye ama ama dị ka onye na-ese ihe tupu e guzobe ABBA n'obodo ya. ==Okwu okwuru== * Abụghị m onye na-ele anya azụ ma ọ bụ na-ele anya. M na-agbalị ibi ndụ n'ihe dị ugbu a. ** [https://www.youtube.com/watch?v=OTKhvSKfMYs Ask Agnetha No. 15, Agnetha Fältskog's YouTube channel (AgnethaOfficial), 16 Mee 2013] * Nke ahụ pụtara ọtụtụ ihe, ọ na-aga site n'ọgbọ ruo n'ọgbọ, ị pụghịkwa ịma ihe kpatara ya, echere m na ọ bụ n'ihi na ọ na-eme ka ume dị mma na ya, na echere m na ụmụ agbọghọ na ụmụ nwoke, ha chọrọ iji ejiji ka anyị, na ha chọrọ ka ha na-abụ abụ. ** Na ndị egwu ndị ọzọ 'tolitere' na-ege ABBA ntị, onye chọrọ ka ya na Agnetha rụkọọ ọrụ; [https://www.youtube.com/watch?v=7USzqiSflss Ajụjụ ọnụ na 'Ụmụ nwanyị rụrụ arụ', Onye ajụjụ ọnụ: Carol Vorderman, ITV 16 Mee 2013] * Echere m na m dị ka atụrụ ojii, ma eleghị anya, na, abụ m onye ị nwere ike ịta ụta, mana anyị kwekọrịtara n'ezie, na anyị ga-akwụsị ugbu a, n'ihi na anyị rutere n'otu oge, mgbe ọ na-adịghị. ahụ dị mma ọzọ. ** Na ọrụ ya n'èzí na ABBA * Gịnị mere anyị ji kwesị ime ya? Anyị emewo ọtụtụ abụ, n'ime ogologo oge dị otú ahụ. Eziokwu ahụ bụ na anyị nwere ịgba alụkwaghịm abụọ, ma ọ nweghị ihe ọ pụtara, echere m, na-ezukọta, ọzọ. ** Na-ejikọta ABBA * A kọwawo m dị ka mmadụ dị omimi nke ukwuu na nke ahụ na-ewute ntakịrị, n'ihi na ọ dịghị otú ahụ ma ọlị. **Na 'mmetụta ezighi ezi' nke mgbasa ozi gbasara ndụ onwe ya * Echere m na ileba anya n'ọdịnihu, ime atụmatụ ọzọ, ọ bụghị ihe ezi uche dị na ya ugbu a. Mana anaghị m emechi ụzọ ọ bụla. Enwere m oghe maka ihe na-abịa. N'oge a, anyị nwere nnọọ obi ụtọ na nke a. Enwere m olileanya n'ezie na ndị mmadụ ga-amasị ya dịka anyị si amasị anyị. ** Na-eme atụmatụ album ya na-esote mgbe 'A'; echiche ya na album solo 2013, 'A' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fältskog,Agnetha}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 42kovomrijr4ljfsu1utl0sccvojmox Tana Adelana 0 3520 14414 14413 2023-10-15T10:20:11Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Tana Adelana|Christiana Nkemdilim Adelana]]''' (24th December, 1984),nke a ma ama dị ka '''Tana Adelana''', bụ [[w:Nollywood Movies|Nollywood Movies]] onye na-eme ihe nkiri,[[w: onye na-emepụta ihe nkiri | onye na-emepụta ihe]], onye nlereanya, onye na-egosi ihe onyonyo na onye ọchụnta ego. Ọ meriri ngalaba ihe nkiri na-akwado Kasị Mma nke [[w:City People Entertainment Awards|CITY People's Movie Awards]]na 2017 ma bụrụ onye mmeri 2011 nke ụdị mmadụ ikuku nke afọ (TV) na [[w:The Future Awards Africa|The Future Awards]]. == Okwu okwu == * Nwee mmasị miri emi banyere onye ị bụ; ma dị ka nwunye, nne, onye na-eme ihe nkiri, onye On Air Personality ma rụọ ọrụ ka ị bụrụ ihe kacha mma ị nwere ike na mpaghara ndị ahụ. Nke ahụ bụ isi iyi nke ike m. * [http://youthmakingchange.blogspot.com/2011/06/tana-adelana-she-is-young-nigerian-and.html?m=1] Tana ob ya isi iyi ike na 2011. * Anọ m na ụlọ ọrụ ebe a na-enwe mmetụta uche mgbe niile na mgbe ụfọdụ ọ na-eche na ọ dị mkpa ka ọ bụrụ onye kachasị mma karịa ndị ọzọ na nke gụnyere ịcha mma mgbe niile, ọdụ ọdụ, mkpa ahụ bụ akụkọ ihe mere eme n'ihi na ịdị mma na-aghọ ụzọ ndụ. * [https://www.citypeopleonline.com/star-actress-tana-adelana-lands-endorsement-deal-becomes-face-ivory-soap] Tana on new endorsement deal in 2017. * Ncha Ivory na-anya isi na ihe ndị bara ụba ya bụ; lemon ahịhịa, oké osimiri mineral, aloe vera, silk protein, na rose na mmiri ara ehi purposely maka a germ free, acne free, velvety, toned supple, moisturized na ọbụna akpụkpọ ụda, nke n'ikpeazụ bụ akpụkpọ mgbaru ọsọ nke nwanyị ọ bụla. *[https://guardian.ng/saturday-magazine/screen-diva-tana-adelana-is-new-ivory-woman] Tana dika New Ivory Woman n'ime 2017. *Ọ dị mma ka ị rụọ ọrụ nke ọma n'ọsọ gị. Ekwela ka ihe ọ bụla ma ọ bụ onye ọ bụla mee gị ọsọ ọsọ, nke ahụ bụ ụzọ kachasị mfe iji mehie ihe kachasị njọ. Ọ dị mkpa ịmara na ọ dịghị onye nwere ike ịhụ gị n'anya karịa Chineke, na n'oge Ya, Ọ na-eme ka ihe niile mara mma. *[https://allure.vanguardngr.com/2018/09/dont-let-anything-or-anyone-rush-you-actress-tana-adelana-shares-friday-inspirational-quote] Tana na-ekerịta mkpali see okwu 2018. * Maka [[Angelina Jolie]], enwere m ike ibelata ụda telivishọn m ma ka na-ahụ ya na-akpali mmasị. Maka m ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. Ime ihe abụghị ịchọ ịma mma, nke mere na mgbe ndị mmadụ na-ekiri m, ha ga-achọpụta na anaghị m eche banyere ihe m na-eyi na TV ma ọ bụ na etemeete m ọ dị oke mma ma ọ bụ na ọ bụghị. *[https://www.eelive.ng/what-i-love-about-rita-dominic-and-angelina-jolie-tana-adelana] Mrs Adelana na-akọwa Angelina Jolie dị ka otu n'ime ihe nlereanya ya na 2019. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adelana,Tana}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 63qqsl68nofearh1m4k839xok50n9c8 Christine Anne McVie 0 3521 14419 14417 2023-10-15T10:48:34Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Christine Anne McVie|Christine Anne McVie]]''' ''née'' '''zuru oke ''' ([[w:12 July|12 July]] [[w:1943|1943]] – [[w:30 November|30 November]] [[w:2022|2023]]) bụ onye Bekee na onye na-ede abụ. A maara ya nke ọma dị ka onye na-eme ụda olu na onye na-akụ ahụigodo na ndị otu ahụ[[w:Fleetwood Mac|Fleetwood Mac]]. == Okwu okwu == * Ọ dịtụghị mgbe m kwenyere na ọrụ ebube,<br>Ma enwere m mmetụta na oge eruola ịnwale. * [[w:Ị na-eme ihe ọchị |Ị na-eme ihe ọchị]] * Ọ bụrụ na ị teta n'ụra ma achọghị ịmụmụ ọnụ ọchị, <br>Ọ bụrụ na ọ ga-ewe obere oge, <br>Mepee anya gị lee ụbọchị. <br>Ị ga-ahụ ihe n'ụzọ dị iche. <p>Akwụsịla, na-eche maka echi, <br>Akwụsịla, ọ ga-abịa n'oge na-adịghị anya <br>Ọ ga-adị mma karịa ka ọ dị na mbụ <br> Ụnyaahụ agaala, ụnyaahụ agakwaghị. * [[w:Akwụsịla (Fleetwood Mac song)|Akwụsịla]] * "Echere m na n'ezie nke ahụ na-ahapụ esemokwu mmetụta uche iji gwa gị eziokwu. M na-eche mgbe niile na, n'agbanyeghị ihe mere tupu, ị maara, na-azọ osisi n'abalị, echere m na anyị niile na-ahapụ nke ahụ n'azụ mgbe. anyị nọ na ogbo ma ị na-etinyekarị mmetụta n'ime egwu m chere" * [https://www.tumblr.com/christinemcviequotes] Interview - 1987 * "Nke ahụ bụ ihe ọzọ, ịmara, nrụgide dị gị n'ahụ mgbe ị na-eme ndekọ solo, mgbe gị na gị na-ezukọta, ị maara, anọ nwara ma tụkwasị obi na ndị egwu ndị ọzọ, ọ dị gị ka ị nwere nnukwu egwu. ubu siri ike ịdabere na nke ahụ agaghị ada n'okpuru gị, ị maara" *[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes] * "Echere m na enwere ụfọdụ ụdị ịhụnanya na ndekọ anyị, m pụtara, ị maara, nke ahụ bụ 'n'ihi na m na-ede ụfọdụ n'ime egwu ahụ, m na-edekarị banyere ịhụnanya" *[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes] *"Anyị niile chere na ma eleghị anya Lindsey ga-ebu ụzọ pụọ. Ihe m na-ekwu bụ na echiche nke otu onye òtù egwú na-apụ kpataara anyị ọdachi, n'ihi na anyị nile chere na onye ọ bụla n'ime anyị enweghị ike dochie ya." *[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes]N'azụ egwu: Fleetwood Mac (Remastered) - 2010 * "N'eziokwu, nke ahụ sitere n'aka nne na nna m. Apụghị m iche n'echiche ndụmọdụ ka mma si n'aka nne na nna mmadụ. M na-agbalịsi ike ịgbaso iwu ahụ ma bụrụ ezigbo mmadụ ruo ókè m nwere ike." * [https://www.rollingstone.com/music/music-features/christine-mcvie-fleetwood-mac-interview-last-word-1367214/] ndụmọdụ kacha mma ị nwetatụrụla * "Ma eleghị anya ndị mmadụ chọrọ ịhụ anyị n'ihi na ha chere na ọ bụ ohere ikpeazụ. Anyị bụ ndị na-eto eto n'obi; ị gaghị eche na anyị bụ afọ anyị. Ọ dịghị mgbe anyị na-eguzo. *[https://www.harpersbazaar.com/uk/culture/a26892962/christine-mcvie-inside-the-world-of-fleetwood-mac/] na ya band * "Ọ bụghị ọtụtụ ndị agha enweela otu ogologo ndụ; enwere ndụ na agadi nwanyị ahụ. Ọ bụ maka ịchọta mkpali na obi ụtọ maka ibe anyị. Ọ bụrụhaala na anyị nwere na anyị ga-aga n'ihu." *[https://www.harpersbazaar.com/uk/culture/a26892962/christine-mcvie-inside-the-world-of-fleetwood-mac/] na ogologo ndụ ya *"Ama m nke ọma na pathos. M na-ede banyere obi nkoropụ ịhụnanya nke ukwuu. Nke ahụ bụ ihe m, ma na-enwe ọganihu dị mma" *[https://www.mojo4music.com/articles/stories/christine-mcvie-remembered/] == Okwu gbasara McVie == * Onye egwu kacha mma onye ọ bụla nwere ike inwe na ndị otu ha yana ezigbo enyi onye ọ bụla nwere ike inwe na ndụ ya *[[w:Fleetwood Mac|Fleetwood Mac]] [https://www.yahoo.com/lifestyle/stevie-nicks-shares-emotional-statement-164200460.html Stevie Nicks na-ekerịta nkwupụta mmetụta uche gbasara ọnwụ Christine McVie]] [[w:(Katie Bowlby Thu, Disemba 1, 2022, 8:42 AM·2 nkeji gụọ|Katie Bowlby Thu, Disemba 1, 2022, 8:42 AM·2 nkeji gụọ)]] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:McVie, Christine}} [[Category:ụmụ nwanyị ]] ckhh2x1h8i5cbuoa0msdbgb64jjzk7m Bonnie Garmus 0 3522 14416 2023-10-15T10:27:49Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Bonnie Garmus|Bonnie Garmus]] amuru Eprel 18, 1957) bu onye odee America. Akwụkwọ akụkọ izizi ya bipụtara na Chemistry (Doubleday, 2022) ghọrọ onye kacha ere akụkọ ifo nke mba 2022 na USA. ==Okwu okwuru== *Elizabeth Zott abụrụla agwa - obere agwa - n'ime akwụkwọ m malitere ma debe ya. Ma ọ lọghachiri m otu ụbọchị. Na nke a bụ, kpọrọ ihe, dị ka afọ iri ka e mesịrị. Aga m enwe ezigbo ụbọchị ọjọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Bonnie Garmus|Bonnie Garmus]] amuru Eprel 18, 1957) bu onye odee America. Akwụkwọ akụkọ izizi ya bipụtara na Chemistry (Doubleday, 2022) ghọrọ onye kacha ere akụkọ ifo nke mba 2022 na USA. ==Okwu okwuru== *Elizabeth Zott abụrụla agwa - obere agwa - n'ime akwụkwọ m malitere ma debe ya. Ma ọ lọghachiri m otu ụbọchị. Na nke a bụ, kpọrọ ihe, dị ka afọ iri ka e mesịrị. Aga m enwe ezigbo ụbọchị ọjọọ n'ọrụ. M ga-atachi obi ụfọdụ, ihe m ga-akpọ, nkezi mmekọahụ. Agara m na nzukọ, onye na-ewerekwa otuto maka echiche m niile… mgbe m gosipụtara ha. ... M laghachiri na tebụl m, ọ dị m ka Elizabeth Zott nọ ọdụ ebe ahụ. M wee dee isiakwụkwọ nke mbụ nke nkuzi na Chemistry - ụbọchị ahụ n'ụlọ ọrụ m. **[https://www.youtube.com/watch?v=SR2ApTICYKc&t=164 Bonnie Garmus: Lessons in Chemistry] The Book Report Network, YouTube. (quote at 2:44 of 1:07:45 in video) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Garmus, Bonnie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ebxkui2h4xpka1yukuhvz99q67q0a21 Ruth Wilson Gilmore 0 3523 14418 2023-10-15T10:35:30Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Ruth Wilson Gilmore|Ruth Wilson Gilmore]] (amuru Eprel 2, 1950) bu onye mkpochapu ulo nga na onye okachamara ulo nga. Ọ bụ onye isi nke Center for Place, Culture, and Politics na prọfesọ nke ọdịdị ala na Earth na Environmental Sciences na Mahadum City nke New York. Enyere ya aka na ọ bụ "karịa ma ọ bụ obere aka" chepụtara ọdịdị ala carceral, "ọmụmụ nke mmekọrịta dị n'ofe mbara igwe, ụlọ ọrụ na akụn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Ruth Wilson Gilmore|Ruth Wilson Gilmore]] (amuru Eprel 2, 1950) bu onye mkpochapu ulo nga na onye okachamara ulo nga. Ọ bụ onye isi nke Center for Place, Culture, and Politics na prọfesọ nke ọdịdị ala na Earth na Environmental Sciences na Mahadum City nke New York. Enyere ya aka na ọ bụ "karịa ma ọ bụ obere aka" chepụtara ọdịdị ala carceral, "ọmụmụ nke mmekọrịta dị n'ofe mbara igwe, ụlọ ọrụ na akụnụba ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-akpụzi ma kọwaa njide ọgbara ọhụrụ". Ọ natara ihe nrite nke afọ 2020 Lifetime Achievement Award site na American Association of Geographers. ==Okwu okwuru== ===[https://truthout.org/audio/ruth-wilson-gilmore-on-abolition-the-climate-crisis-and-what-must-be-done/ Interview] ya na Truthout(2022)=== *Ihe kacha atọ m ụtọ bụ ịbụ onye na-ahụ maka mbara ala na-eche echiche ka anyị si eme ụwa ma na-eme ụwa ma na-eme ụwa. *Nnwere onwe bụ ebe. Na ọ dịghị ka ebe ọ na-aga, ọ bụ ebe anyị na-eme. *Mmekọrịta dị n'etiti nnukwu ọrụ ndị isi obodo na ndị agha nke ime ihe ike a haziri ahazi adịwo na-akpachi anya maka akụkọ ihe mere eme nke ikekete obodo dum. *Amụtara m mgbe m bụ nwata na obi nkoropụ bụ okomoko m na-enweghị ikike == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gilmore, Ruth Wilson}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ral6gxp5ik0bcf0q1t7eb8wqavbx03b Ann Blyth 0 3524 14861 14420 2023-10-16T23:33:43Z Olugold 25 Ce wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Blyth|Ann Marie Blyth]]''' (August 16, 1928) onye omee ihe nkiri na onye ọbụ abụ America lara ezumike nka. == Okwu okwu == *M ga-asi na abụ m ezigbo azụ. ** [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1997-sep-29-he-37343-story.html Obere ntakịrị nke Nke a, Obere nke ahụ] (Septemba 29, 1997) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Blyth, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] sjvh0tbb77altr0ke3q1ni5utopvpkn Joy Henrietta Mensa-Bonsu 0 3525 14424 14421 2023-10-15T11:08:33Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Joy Henrietta Mensa-Bonsu|Joy Henrietta Mensa-Bonsu]] amuru 29 Ọktoba 1957) bu Onyeikpe Kasị Elu nke Republic of Ghana. Ọ bụ nwanyị nke ise na Ụlọikpe. ==Okwu okwuru== *Na dị ka mgbe niile, m ga-etinye oge m na nkà m nye ya (Ghana) na-akpọ ma jeere ya ozi (Ghana) ruo ike m niile. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/I-ll-serve-Ghana-New-SC-judge-Mensah-Bonsu-962521"Pledge during her appointment as a Supreme Court Judge"] (May 26, 2020) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Mensa-Bonsu, Joy Henrietta}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] pe3v0av7ozdl35k1b787zkaqfejkc4s Aileen Osborn Webb 0 3526 14425 2023-10-15T11:12:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aileen Osborn Webb (1892 - 1979) bụ onye America na-akwado nka nka. ==Okwu o kwuru== * ''Ọ bụ ihe mmụọ nsọ, nka nke obodo, bụ nke na-edu ụmụ mmadụ n'ihu, ọ bụkwa mmụọ a ka ndị omenkà nke ụwa ga-agbazinye onwe ha.'' **Zaiden, Emily. "Craft na America / American Craft Council na Aileen Osborn Webb." Craft na America / American Craft Council na Aileen Osborn Webb. N.p., n.d. Weebụ. 19 Ọkt. 2013. <http://www.craftinamerica.o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aileen Osborn Webb (1892 - 1979) bụ onye America na-akwado nka nka. ==Okwu o kwuru== * ''Ọ bụ ihe mmụọ nsọ, nka nke obodo, bụ nke na-edu ụmụ mmadụ n'ihu, ọ bụkwa mmụọ a ka ndị omenkà nke ụwa ga-agbazinye onwe ha.'' **Zaiden, Emily. "Craft na America / American Craft Council na Aileen Osborn Webb." Craft na America / American Craft Council na Aileen Osborn Webb. N.p., n.d. Weebụ. 19 Ọkt. 2013. <http://www.craftinamerica.org/artists_metal/story_585.php>. * '' A na-achọta ezigbo ndụ naanị ebe mmụọ okike juputara, ebe ndị mmadụ nweere onwe ha ịnwale na imepụta echiche ọhụrụ n'ime onwe ha.'' **Joyce Lovelace, [http://www.craftcouncil.org/magazine/article/who-was-aileen-osborn-webb Ònye bụ Aileen Osborn Webb?], Julaị 25, 2011, American Craft Council Oriakụ Webb na-enwekarị mmasị dị egwu maka ndụ. Na 1972, mgbe ọ dị afọ iri asatọ, ọ gwara onye nta akụkọ New York Times: * ''M hụrụ n'anya ịgba egwu''' ** Gordon, Dane R. ''Rochester Institute of Technology: Industrial Development and Educational Innovation in an American City''. New York: E. Mellen, 1982. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Webb,Aileen Osborn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8mirdnestwmv0m0g9fy433grcxzhuqp Anne-Marie Kantengwa 0 3527 14426 2023-10-15T11:18:16Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Anne-Marie Kantengwa|Anne-Marie Kantengwa]] bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan na onye bụbu onye nnọchi anya Rwandan Patriotic Front (FPR) na nzuko omeiwu nke Rwanda. Ọ bụ onye lanarịrị mgbukpọ nke Rwanda na 1994, nne na nna ya, di ya, ndị ikwu na ụmụ ya nwụnahụrụ ya. ==Okwu okwuru== *Ihe nrite a ga-akpali anyị site n'ịgbakwụnye uru na ihe anyị na-eme, mana ọ kwesịkwara ịbụ mpako nye ụmụ nwanyị Rwanda na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Anne-Marie Kantengwa|Anne-Marie Kantengwa]] bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan na onye bụbu onye nnọchi anya Rwandan Patriotic Front (FPR) na nzuko omeiwu nke Rwanda. Ọ bụ onye lanarịrị mgbukpọ nke Rwanda na 1994, nne na nna ya, di ya, ndị ikwu na ụmụ ya nwụnahụrụ ya. ==Okwu okwuru== *Ihe nrite a ga-akpali anyị site n'ịgbakwụnye uru na ihe anyị na-eme, mana ọ kwesịkwara ịbụ mpako nye ụmụ nwanyị Rwanda na mba niile. **[https://allafrica.com/stories/202107080359.html "Ihe nrite a na-abịa iji gbakwunye uru na ihe ha na-eme, Kantengwa gwara Global Economic Prize Scoops"] ("allafrica.com" 7 July 2021) *N'oge m na ụlọ oriri na ọñụñụ, ejisiri m ike ịrụzi ụlọ ahụ, melite ọrụ na inwe enyi na ndị ọrụ m, ma n'ezie anyị ka nwere ọtụtụ ihe iji nweta. **[https://allafrica.com/stories/202107080359.html" ọ na-agba mbọ mgbe niile ịkwalite nnyefe ọrụ ka ụlọ oriri na ọñụñụ ahụ pụta ìhè n'etiti ndị kasị mma, Kantengwa kwuru"] ("allafrica.com" 7 July 2021) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Kantengwa, Anne-Marie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] bfbm0hs7n7fhx3vgzwqyxiv3qdr7zsy Aileen Wuornos 0 3528 14428 14427 2023-10-15T11:19:36Z Adimora chidinma 470 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Aileen Carol Wuornos Pralle (amuru Aileen Carol Pittman; Febụwarị 29, 1956 – Ọktoba 9, 2002) bụ onye ogbu mmadụ nke America gburu ndị nwoke asaa na Florida n'etiti 1989 na 1990 site n'ịgbara ha n'ebe oghere. Wuornos kwuru na ndị ọ tara ahụhụ dinara ya n'ike ma ọ bụ nwaa idina ya n'ike mgbe ọ na-arụ ọrụ dị ka onye akwụna, na igbu ọchụ niile bụ iji chebe onwe ya. A mara ya ikpe ma maa ya ikpe ọnwụ maka isii n'ime igbu ọchụ ma gbuo ya site na ịgba ọgwụ na-egbu egbu na October 9, 2002. Ihe nkiri 2003 Monster gbara Charlize Theron dị ka Wuornos. Ọ na-edekọ akụkọ Wuornos site na nwata ruo mgbe ikpe igbu mmadụ mbụ ya mara. Ihe nkiri ahụ nwetara Theron ihe nrite Academy maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma. ==Okwu okwuru== * Abụghị m onye na-akpọ mmadụ asị. (A bụ m) ka a na-ewere ya dị ka unyi nke na echere m na ọ ghọrọ ụzọ ndụ. Abụ m ezigbo mmadụ.<ref>[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1991-12-17-vw-496-story.html Ịhụnanya Nne : Aileen Carol Wuornos ekwuola na ya bụrụ nke ahụ na-adịghị ahụkebe nke ndị na-eri anụ, onye na-egbu nwanyị serial. Onye na-azụ ịnyịnya Arlene Pralle bụ Onye Kraịst a mụrụ ọzọ bụ onye kuchiri ya mgbe ọ hụchara foto ya n'akwụkwọ akụkọ mpaghara.] / latimes.com</ref> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wuornos,Aileen}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3kh79yowlk2jzysjmatq6uh3rsxaaqg Ann Cryer 0 3529 14429 2023-10-15T11:19:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ann Cryer|Constance Ann Cryer]]''' JP (née Place; amụrụ 14 Disemba 1939) bụ [[w:British|British]] bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye [[w:Labour Party (UK)| Labour Party]] [[w:Onye otu nzuko omeiwu (United Kingdom) | Onye otu nzuko omeiwu]] (MP) maka [[w:Keighley (United Parliament constituency)|Keighley]] site na [[w:1997 United Kingdom general election|1997 general election]] ruo mgbe eguzoro na w:2010 United Kingdom general...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Cryer|Constance Ann Cryer]]''' JP (née Place; amụrụ 14 Disemba 1939) bụ [[w:British|British]] bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye [[w:Labour Party (UK)| Labour Party]] [[w:Onye otu nzuko omeiwu (United Kingdom) | Onye otu nzuko omeiwu]] (MP) maka [[w:Keighley (United Parliament constituency)|Keighley]] site na [[w:1997 United Kingdom general election|1997 general election]] ruo mgbe eguzoro na [[w:2010 United Kingdom general election|2010 general election]]. == Okwu gbasara Ann Cryer== * Cryer kwuru na ọ bụ n’ihi na ha achọghị ka ha na “ụmụ agbọghọ ndị si n’obodo ha” na-agba na Pakistan ka ụmụ nwoke ndị Alakụba “na-eji mgbanaka mmekọahụ a haziri ahazi na-achọ ụmụntakịrị nwanyị.” Ọ naghị akọwa akụkụ nke "omenala Eshia" ga-eme ka ndị nne na nna chọọ ka ụmụ ha lụọ "ụmụ agbọghọ dị nnọọ obere" si Pakistan, ma ọ bụ ihe kpatara nke a ga-eduga na mgbanaka "ahaziri" nke ndị ikom na-achọ irigbu "oke nwata", ụmụ agbọghọ na-abụghị ndị Alakụba nọ nso Bradford, wee mee ka ọgwụ ike na mmanya riri ha ahụ wee mee ka ha ghọọ ndị akwụna. Ann Cryer hapụrụ ndị bi na Britain iche na ndị Hindu na ndị Sikh na ndị Buddhist na-emekwa nke a, n'ihi na ihe omume ndị a bụ akụkụ nke "omenala Asia", karịa ndị ikom sitere n'otu okpukpere chi ... * Peter McLoughlin - "Anụ dị mfe: N'ime Asịrị na-eme ka ndị òtù Britain na-akwa ákwà" - New English Review Press (2016) * Ma ihe e hotara n’akụkọ ihe mere eme nke oge ahụ banyere ihe Cryer kwuru n’ezie na 2003 na-egosi na n’ikwu na ọ bụ “ọdịbendị Eshia” kama ịbụ okpukpe, o mere ka ọha na eze kweta na nsogbu ndị ahụ abụghị ihe jikọrọ ya na Alakụba. Ebe Islam si Arebia na-abịa karịa Eshia, ebe ọ bụ na Eshia nwere ọtụtụ okpukpe na omenala ndị ọzọ na-abụghị nke ndị Alakụba, e mere ka ọha na eze kwenye na ihe na-eme na Bradford metụtara ndị omempụ na-eji ejiji nke ọtụtụ okpukpe dị iche iche. Mana Cryer na-agwa ndị isi Alakụba okwu ka ndị otu na-eji ejiji kwụsị; o doro anya na ọ dịghị mkpa ka ọ gwa ndị ndú Hindu ma ọ bụ ndị Sikh okwu ka ndị ntorobịa ha kwụsị ịzụ ụmụ agbọghọ bụ́ ndị ọcha. Ya mere, ọbụlagodi n'oge ahụ, Cryer gaara enwe ike ịghọta ọdịiche dị n'etiti omenala ndị Alakụba na omenala Eshia. * Peter McLoughlin - "Anụ dị mfe: N'ime Asịrị na-eme ka ndị òtù Britain na-akwa ákwà" - New English Review Press (2016) * Anyị amaghị na ọ dịghị ihe àmà na-egosi na Ann Cryer kwuru banyere ọrụ nke òtù ndị na-eji ejiji tupu August 22 2003, mgbe '''[[w: Channel 4 News | Channel 4 News]]'' kwupụtara ịdị adị nke 18- Nnyocha ọnwa n'ime ndị otu na-eji ejiji nke [[w: City of Bradford Metropolitan District Council | Bradford Council]] na [[w:West Yorkshire Police | West Yorkshire Police]], n'agbanyeghị na ọ bụ onye MP ọ ga-amarịrị maka ụdị isi a. nyocha banyere ọrụ ha. Ikekwe ọ maara banyere nyocha a, mana ọ họọrọ ịgbachi nkịtị, n'ihi na n'afọ gara aga ọ nwetara nkatọ sitere n'aka ndị Alakụba n'akụkụ aka ekpe maka "imebi mmekọrịta agbụrụ", mgbe o kwuru na "Ndị otu Asia" nọ na mpaghara ya enweghị nchịkwa. . * Peter McLoughlin - "Anụ dị mfe: N'ime Asịrị na-eme ka ndị òtù Britain na-akwa ákwà" - New English Review Press (2016) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cryer, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] qsqdm1sn3sqppfok7pmjsigzobni8n9 Rebecca Kadaga 0 3530 14430 2023-10-15T11:25:01Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Rebecca Kadaga|Rebecca Kadaga]] (amụrụ 24 May 1956) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda nke jere ozi dị ka onye isi oche nke nzuko omeiwu nke Uganda site na 19 Mee 2011 ruo 21 Mee 2021. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka osote onye isi ala Uganda mbụ. Ọ na-ejekwa ozi n'otu oge dị ka onye minista maka East African Community Affairs, na Cabinet nke Uganda. ==Okwu okwuru== *Gọọmenti Uganda ghọtara na ọ dị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Rebecca Kadaga|Rebecca Kadaga]] (amụrụ 24 May 1956) bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda nke jere ozi dị ka onye isi oche nke nzuko omeiwu nke Uganda site na 19 Mee 2011 ruo 21 Mee 2021. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka osote onye isi ala Uganda mbụ. Ọ na-ejekwa ozi n'otu oge dị ka onye minista maka East African Community Affairs, na Cabinet nke Uganda. ==Okwu okwuru== *Gọọmenti Uganda ghọtara na ọ dị mkpa ijikọ mpaghara na azụmahịa, ma na-agba mbọ ịkwalite atumatu na atụmatụ ga-enyere aka n'ịkwalite mmekọrịta akụ na ụba n'etiti mba anyị. **[https://www.pmldaily.com/business/2023/03/kadaga-assures-ugandan-traders-investors-on-addressing-cross-borders-trade-challenges.htmlArticle by Javira Ssebwami, 1 March 2023.] *A na-esi ebe a ebu unyi gaa Kenya na Rwanda site n'ókè anyị. Edegara m onye minista na-ahụ maka ego [Matia Kasaija] akwụkwọ gbasara ire unyi. **Kadaga dọrọ aka ná ntị banyere ịzụ ahịa unyi na-agafe agafe,[https://www.parliament.go.ug/news/2105/kadaga-warns-cross-border-charcoal-trade Edemede sitere n'aka ndị omeiwu nke Republic of Uganda, 31 Julaị, 2018.] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kadaga, Rebecca}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5jctd0ohxuzzvn8wqp50qzfknatmmbb Aimee Mann 0 3531 14431 2023-10-15T11:25:14Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aimee Mann (amuru Septemba 8, 1960) bu onye egwu egwu America, bassist, onye ọbụ abụ, na onye na-ede abụ, onye ghọrọ onye ama ama dị ka onye na-ede abụ na onye na-agụ ụda maka egwu egwu ọhụrụ 'Til Tuesday. Ọ malitere ọrụ naanị ya na mbido 1990 wee nweta otuto ọzọ site na ọrụ ya na egwu mbụ maka ụda ụda na fim Magnolia. Ya na Ted Leo na-arụkọ ọrụ ugbu a ma na-eme njem n'ọrụ nkwonkwo ha abụọ ahụ....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aimee Mann (amuru Septemba 8, 1960) bu onye egwu egwu America, bassist, onye ọbụ abụ, na onye na-ede abụ, onye ghọrọ onye ama ama dị ka onye na-ede abụ na onye na-agụ ụda maka egwu egwu ọhụrụ 'Til Tuesday. Ọ malitere ọrụ naanị ya na mbido 1990 wee nweta otuto ọzọ site na ọrụ ya na egwu mbụ maka ụda ụda na fim Magnolia. Ya na Ted Leo na-arụkọ ọrụ ugbu a ma na-eme njem n'ọrụ nkwonkwo ha abụọ ahụ. ==Okwu okwuru== * '''N'ime [[ọchịchịrị]], ọ na-amasị m ịgụ ya [[[ụkpụrụ]] <br> Ma enwere m [[ụjọ]] nke ihe m nwere ike ịhụ.''' ** "[[w:Voices Na-ebu (abụ)|Ogwu Na-ebu]]" · [https://www.youtube.com/watch?v=uejh-bHa4To Official video] · [https://www.youtube. com/watch?v=rCO-dzitHIE Live 1985 arụmọrụ] * Mgbe m gwara ya na m na-adaba na [[ịhụnanya]]<br>Gịnị kpatara na ọ na-ekwu<br>"'''Kwụsị, daa, dobe ya ugbu a. <br> Olu na-ebu'''"? ** "Ụda na-ebu" * M na-agbasi mbọ ike ka m ghara iwe iwe<br>N'ihi na amaara m nsogbu niile ọrịa na-enweta<br> ''Oh, ọ na-agwa m anya mmiri bụ ihe m ga-ezobe<br>Na ihe ga-atụ egwu<br>M na-agbalịkwa otú ahụ. siri ike idobe ya n'ime<br>Ya mere, ọ dịghị onye pụrụ ịnụ.''' ** "Ụda na-ebu" * '' 'Ọ chọrọ m, ma ọ bụ naanị akụkụ nke oge.<br>Ọ chọrọ m<br> ma ọ bụrụ na ọ nwere ike idobe m n'ahịrị.'' ** "Ụda na-ebu" * Ahụrụ m gị n'anya <br>Aghọtara m ihe ị rere m<br> bụ ịhụnanya n'ime oghere. <br>Ịhụnanya na oghere. ** "Ịhụnanya n'ime oghere" · [https://www.youtube.com/watch?v=O6eeURFNmxI Official vidiyo] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mann,Aimee}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9tpf98lse25boo9g8voh1jm6twyvqhh Ann Dusenberry 0 3532 14432 2023-10-15T11:31:03Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ann Dusenberry | Ann Dusenberry]]''' (September 13, 1952–) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwu== * M na-arụ ọrụ mgbe ndị na-eme ihe nkiri ndị ọgbọ m na-enwe oge siri ike. Ihe ngosi ọ bụla chọrọ achịcha na-acha ọcha na-acha odo odo ka ọrụ ahụ dị. Ọ bụ okwu ịchọta ụzọ isi ruo ebe ahụ. Enwere ọtụtụ ụzọ isi mee nke ahụ, mana achọghị m nsogbu nke iso ndị mmadụ na-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Dusenberry | Ann Dusenberry]]''' (September 13, 1952–) bụ ihe nkiri America na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwu== * M na-arụ ọrụ mgbe ndị na-eme ihe nkiri ndị ọgbọ m na-enwe oge siri ike. Ihe ngosi ọ bụla chọrọ achịcha na-acha ọcha na-acha odo odo ka ọrụ ahụ dị. Ọ bụ okwu ịchọta ụzọ isi ruo ebe ahụ. Enwere ọtụtụ ụzọ isi mee nke ahụ, mana achọghị m nsogbu nke iso ndị mmadụ na-ehi ụra naanị iji nweta ọrụ. Achọghị m ka mụ na ndị nnọchi anya na ihe ndina ha na-akpakọrịta ma ọ bụ ndị nduzi ihe nkedo na ndị na-emepụta ihe na-eme ngafe. * [https://news.google.co.uk/newspapers?id=Ih8rAAAAIBAJ&sjid=hKAFAAAAIBAJ&pg=2543,5950560 Reading Eagle - One Way to Succeed] (29 September 1978) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Dusenberry, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 3kn26s3l2qc1ygwlph47fn87ty93ksp Aimee Nezhukumatathil 0 3533 14433 2023-10-15T11:31:39Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aimee Nezhukumatathil bụ onye America na-ede uri na onye edemede ==Okwu okwuru== * Otu ihe m chọpụtara, mgbe m na-agụ akwụkwọ maka [mkpokọta] a, bụ na otu n'ime mgbọrọgwụ nke okwu ahụ ịtụnanya pụtara ịmụmụ ọnụ ọchị. Ijuanya na-achọ ịmatakwu gbasara ndị ọzọ, jiri ọnụ ọchị. Ọ bụ ọṅụ ahụ. Amaghị m ma ọ bụrụ na nke a na-ada Pollyannaish, mana ịkwesighi ịkụziri nwatakịrị k...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aimee Nezhukumatathil bụ onye America na-ede uri na onye edemede ==Okwu okwuru== * Otu ihe m chọpụtara, mgbe m na-agụ akwụkwọ maka [mkpokọta] a, bụ na otu n'ime mgbọrọgwụ nke okwu ahụ ịtụnanya pụtara ịmụmụ ọnụ ọchị. Ijuanya na-achọ ịmatakwu gbasara ndị ọzọ, jiri ọnụ ọchị. Ọ bụ ọṅụ ahụ. Amaghị m ma ọ bụrụ na nke a na-ada Pollyannaish, mana ịkwesighi ịkụziri nwatakịrị ka ọ na-eche ... **Na ihe okwu ahụ bụ "ihe ịtụnanya" pụtara nye ya na [https://www.kirkusreviews.com/news-and-features/articles/aimee-nezhukumatathil-world-of-wonders-interview/"Aimee Nezhukumatathil: Gịnị bụ Ụwa mara mma”] na nyocha Kirkus (2020 Dec 2) * Ahụrụ m onye na-ede uri bụ́ Kwame Dawes n’anya, ana m alaghachikwa mgbe nile n’okwu ya: “Anyị na-eji ụzụ anyị na ịgbachi nkịtị mee ndọrọ ndọrọ ọchịchị.” Ihe anyị na-ahọrọ inwe obi ụtọ bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ruo ogologo oge, m ga-ama jijiji, na-eche na anaghị m enwe obi ike ịbụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Okwu ya nyeere m aka n'ezie inwe ike nke ịnụ ọkụ n'obi m. Chee echiche banyere ihe ole ụwa na-ebipụta na-akwadoghị na '80s na' 90s. Chee echiche ole ihe a na-akwadoghị. Ọ bụghị na ọ dịghị ndị Asia America na-ede akwụkwọ ma ọ bụ na-ede banyere ọdịdị. Ụlọ ọrụ ndị na-ebipụta akwụkwọ ahọrọghị ibipụta ha. Nke ahụ bụ nkwupụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị, kwa…. Ya mere, maka onye ọ bụla nke na-ekwu, Oh, achọghị m ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ebe a-anyị niile bụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ị bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị site na ihe ị na-emeri na ihe ị na-agbachi nkịtị. ** Banyere otu ịbụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị si dabara na ọrụ ya na [https://www.kirkusreviews.com/news-and-features/articles/aimee-nezhukumatathil-world-of-wonders-interview/ “Aimee Nezhukumatathil: Kedu ụwa mara mma. ”] na nyocha Kirkus (2020 Dec 2) *… M ka na-eche banyere nwa agbọghọ dị afọ 8 nke nwere mmasị ịnọdụ ala n'ala ụlọ akwụkwọ ya, na-agụ banyere anụmanụ na osisi. Enwere m obi ụtọ ịgụ akwụkwọ okike ọhụrụ. Oge ọ bụla, tụgharịa na mkpuchi azụ, ọ na-abụkarị onye ọcha. Ahụtụbeghị m onye dị ka m. Enwere m ike ịmalite iche echiche, ma eleghị anya n'èzí abụghị maka m [ma ọ bụrụ na ọ bụghị maka] nne na nna m, bụ ndị gosiri m ihe inwe ubi pụtara na otú ọ na-atọ ụtọ iburu ìgwè kpakpando n'isi. Ya mere, ọ bụ ihe ijuanya, n'ihi na m na-etinye uche n'ihe m hụrụ dị ka onye hụrụ omenala pop n'anya, mana ihe nne na nna m mere dị iche ... ** Na mmetụta ọ na-enweghi onye nọchiri anya ya n'oge ọ bụ nwata na [https://www.kirkusreviews.com/news-and-features/articles/aimee-nezhukumatathil-world-of-wonders-interview/ "Aimee Nezhukumatathil: Kedu ụwa dị ebube ”] na nyocha Kirkus (2020 Dec 2) *… Ọ bụ nnukwu ebumnuche na m tinyere anụmanụ ndị m na-emetụbeghị aka, na-eleghị anya n'anya ha. Anyị kwesịrị inwe ike ilekọta ihe ndị e kere eke na-abụghị [n'akụkụ anyị nso]. Anyị kwesịrị inwe ike ilekọta ihe ọkụkụ na anụmanụ na ndị anyị na-ahụtụbeghị mbụ. ** Na ịghara ịhụ anụmanụ ọ bụla a kpọtụrụ aha n'akwụkwọ ya bụ World of Wonders na [https://www.kirkusreviews.com/news-and-features/articles/aimee-nezhukumatathil-world-of-wonders-interview/"Aimee Nezhukumatathil Lee ụwa mara mma”] na nyocha Kirkus (2020 Dec 2) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nezhukumatathil,Aimee}} [[Category:ụmụ nwanyị]] sxtlysdzri8597fedkqo22a6srjfe0l Aisa Kirabo Kacyira 0 3534 14434 2023-10-15T11:52:10Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aisa Kirabo Kacyira bụ onye nnọchi anya mba Rwandese bụ onye osote onye isi nchịkwa onye enyemaka odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Human Settlement Programme site na 2011 ruo 2018. N'ime ikike a, ọ rụrụ ọrụ dị ukwuu n'ịzụlite obodo na-adigide na ebe obibi mmadụ n'ofe ụwa, na-arụ ọrụ. ya na ndị otu gọọmentị na ndị na-abụghị nke gọọmentị. Ọ bụbu Gọvanọ nke Eastern Province nke Rwanda, bụrụkw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aisa Kirabo Kacyira bụ onye nnọchi anya mba Rwandese bụ onye osote onye isi nchịkwa onye enyemaka odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Human Settlement Programme site na 2011 ruo 2018. N'ime ikike a, ọ rụrụ ọrụ dị ukwuu n'ịzụlite obodo na-adigide na ebe obibi mmadụ n'ofe ụwa, na-arụ ọrụ. ya na ndị otu gọọmentị na ndị na-abụghị nke gọọmentị. Ọ bụbu Gọvanọ nke Eastern Province nke Rwanda, bụrụkwa onye isi obodo Kigali site na 2006 ruo 2011. ==Okwu okwuru== * Njem achụmnta ego a dị mkpa maka mgbake nke azụmaahịa nke ọrịa COVID-19 metụtara. ** [https://en.igihe.com/news/article/30-young-rwandan-entrepreneurs-in-ghana-for-business-trip Ha ga-enyocha ohere azụmahịa na Ghana, soro ndị ọchụnta ego ibe ha na-akpakọrịta ma chọọ ọnụ. otu esi azụ ahịa ngwaahịa ha n'ahịa ụwa.] ''Igihe.com'' (Na 19 Ọktoba 2021) *[[Urbanization]] abụghị ihe mberede, ọ bụghị ihe na-adakwasị anyị, ọ bụ ihe anyị nwere ike iche echiche, mee atụmatụ, duzie n'ụzọ anyị chọrọ, wee rute anyị ebe anyị chọrọ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=oytCa_xhN8 Dr Aisa KIRABO KACYIRA]"Centre maka obodo ndị nwere ike ibi ndụ" (July 26, 2018) * Ihe mgbaru ọsọ m na ndụ bụ eleghị anya ọ bụghị nke ukwuu ilekwasị anya na onwe m dị ka ihe dị iche m na-emere ndị m na-ejere ozi. ** [https://www.youtube.com/watch?v=iD2V6D1UaHY Dr Aisa Kirabo Kacyira] ''2017 Onye meriri nturu ugo Alumni'' JCU: Mahadum James Cook, Australia (September 28, 2017) * Anyị kwesịrị ijide n'aka na usoro ntinye aka, ga-emesị weghara isi okwu ma na-eduzi amụma ahụ n'ụzọ na-ejide echiche nke ndị mmadụ ma nye ụkpụrụ na nyocha nke ga-eme ka ime obodo mepere emepe. ** [https://www.youtube.com/watch?v=EY2v6-mZnds Dr Aisa Kirabo Kacyira]" Ajụjụ ọnụ CLC" (July 12, 2017) *Ka ime obodo wee nwee ihe ịga nke ọma ma gbanwee ndụ ndị mmadụ, a ga-ejikọta ya na ọtụtụ ihe, nke gụnyere atụmatụ ndị ọchịchị obodo na itinye aka na ndị mmadụ. **[https://www.afdb.org/fr/news-and-events/interview-with-aisa-kirabo-kacyira-deputy-executive-director-and-assistant-secretary-general-for-un-habitat -15703, Echiche akụ na ụba Africa] ''Groupe de la Banque Africaine de Development'' (23 Mee 2016) * Ọtụtụ mgbe, ndị mmadụ na-akpachapụ anya na usoro a, anyị na-ahụkwa usoro mmepe n'obodo ndị a na-amata n'ime ụlọ n'ihi enweghị atụmatụ. **[https://www.afdb.org/fr/news-and-events/interview-with-aisa-kirabo-kacyira-deputy-executive-director-and-assistant-secretary-general-for-un-habitat -15703, Aisa Kirabo kwuru] ''African Development Fund'' (23 Mee 2016) *Atụmatụ bụ ime ya na ndị mmadụ, obodo nwere ike bụrụ nke na-adigide site na iji nlezianya mee atụmatụ. Ka obodo ahụ buru ibu, ka ọ na-aghọwanye nsogbu. Ihe ọzọ a ga-atụlekwa bụ mkpa ọ dị ileba anya n'ihe gbasara ọchịchị ala mgbe a na-eme atụmatụ maka mmepe obodo. **[https://www.afdb.org/fr/news-and-events/interview-with-aisa-kirabo-kacyira-deputy-executive-director-and-assistant-secretary-general-for-un-habitat -15703, Aisa Kirabo kwuru] ''African Development Fund'' (23 Mee 2016) *Etiopia bụ otu ihe atụ ebe ejirila ọrụ ụlọ na Addis Ababa mepụta ọrụ. **[https://www.afdb.org/fr/news-and-events/interview-with-aisa-kirabo-kacyira-deputy-executive-director-and-assistant-secretary-general-for-un-habitat -15703, Aisa Kirabo kwuru] ''African Development Fund'' (23 Mee 2016) *Oge ewerebeghị ihe ncheta nke ndị anyị hụrụ n'anya. Kama nke ahụ, o nyewo anyị mkpebi ka ukwuu ibi ndụ ụkpụrụ ndị ha ji kpọrọ ihe na chọsiri ike inweta. **[https://www.ktpress.rw/2020/04/kwibuka26-in-ghanatime-hasnt-dimmed-memory-of-our-loved-ones-dr-kirabo-kacyira/ Kwibuka26 Na Ghana:Time Hasn' t Dimmed ebe nchekwa nke ndị anyị hụrụ n'anya - Dr. Kirabo Kacyira]. KTpress. ("Eprel 2020") * N'ihi na ọ bụ site na njikere gị ịgbaghara na ịga n'ihu mere ka anyị niile dị ka ndị Rwanda, nabata ịdị n'otu na ịdị n'otu. **[https://www.ktpress.rw/2020/04/kwibuka26-in-ghanatime-hasnt-dimmed-memory-of-our-loved-ones-dr-kirabo-kacyira/ Kwibuka26 Na Ghana:Time Hasn' t Dimmed ebe nchekwa nke ndị anyị hụrụ n'anya - Dr. Kirabo Kacyira]. KTpress. ("Eprel 2020") * ji otu aka kwụsị mgbukpọ ka ndị mba ụwa na-ele anya. **[https://www.ktpress.rw/2020/04/kwibuka26-in-ghanatime-hasnt-dimmed-memory-of-our-loved-ones-dr-kirabo-kacyira/ Kwibuka26 Na Ghana:Time Hasn' t Dimmed ebe nchekwa nke ndị anyị hụrụ n'anya - Dr. Kirabo Kacyira]. KTpress. ("Eprel 2020") *Nye umu okorobia na umu agbogho a ndi churu ndu ha ka ha buru oru a na-enweghi ike imeri na imegide ihe ojoo nile kwusiri Mgbukpọ ahu ma weputa obodo ahu ufodu na-akwu ego kachasi elu, anyi agaghi echefu gi. **[https://www.ktpress.rw/2020/04/kwibuka26-in-ghanatime-hasnt-dimmed-memory-of-our-loved-ones-dr-kirabo-kacyira/ Kwibuka26 Na Ghana:Time Hasn' t Dimmed ebe nchekwa nke ndị anyị hụrụ n'anya - Dr. Kirabo Kacyira]. KTpress. ("Eprel 2020") * Imuta ihe site na, ma ghara ịkọwa ya n'oge gara aga. **[https://www.ktpress.rw/2020/04/kwibuka26-in-ghanatime-hasnt-dimmed-memory-of-our-loved-ones-dr-kirabo-kacyira/ Kwibuka26 Na Ghana:Time Hasn' t Dimmed ebe nchekwa nke ndị anyị hụrụ n'anya - Dr. Kirabo Kacyira]. KTpress. ("Eprel 2020") * Ọrụ ndị isi obodo na-arụ n'ịkwalite ụkpụrụ ndị a niile enweghị ike ịgbasa oke. **[https://unhabitat.org/africas-urban-infrastructure-must-be-people-centered-says-kacyira "Afrika's Urban Infrastructure must be people-centered" - ka Kacyira na-ekwu. UNHabitat. ("May 2015") *Ikwado akụrụngwa obodo agaghị abụ ihe nchekwa pụrụiche mana nke kachasị mkpa ọ ga-abụ nke gbadoro ụkwụ na ndị mmadụ. **[https://unhabitat.org/africas-urban-infrastructure-must-be-people-centered-says-kacyira "Afrika's Urban Infrastructure must be people-centered" - ka Kacyira na-ekwu. UNHabitat. ("May 2015") * Gọọmenti kwesịrị iwulite akụrụngwa n'ime obodo dị n'etiti na obodo maka nkwado ebe ọ bụ na ọtụtụ ndị bi na kọntinent ka bụ ime obodo, dabere na ọrụ ugbo. **[https://unhabitat.org/africas-urban-infrastructure-must-be-people-centered-says-kacyira "Afrika's Urban Infrastructure must be people-centered" - ka Kacyira na-ekwu. UNHabitat. ("May 2015") *Afrịka nwere ike itinye uche n'ịzụ ahịa n'ọrụ ugbo iji gbanwee kọntinent ahụ. **[https://thebftonline.com/2020/10/29/African-countries-ga-na-erite uru-of-afcfta-to-increase-trade-rwanda-high-commissioner-to-ghana/ Mba Africa ga-enwerịrị. jiri ohere nke AfCFTA mee ka azụmahịa dịkwuo elu - Onye isi oche Rwanda na Ghana. B&FT n'ịntanetị. ("October 2020") * Mmekọrịta dị n'etiti Rwanda na Benin adịlarị mma ma anyị na-akpali site na ntinye aka na ọhụụ ọhụụ nke ndị isi oche anyị. **[https://allafrica.com/stories/202107230238.html Onye nnọchi anya Rwandan Kacyira enyela nzere na Benin]. Africa niile. ("July 2021") ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kacyira,AISA Kirabo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] erlwnxmlhhw3fhi0d2ev5do1nrll820 Ann E Dunwoody 0 3535 14436 14435 2023-10-15T11:59:49Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Gen. Ann E. Dunwoody.jpg|thumb|If you don't know where you're going, any road will take you there.]] [[File:Defense.gov photo essay 081114-N-2855B-291.jpg|thumb|For a great leader, colleague, friend, or parent to be his best, he has to acknowledge his worst. Throughout my life I've met plenty of superheroes, but the strongest and most effective among them were simply human and knew they weren't perfect.]] [[File:Gen Dunwoody 2008.jpg|thumb|Nothing- absolutely nothing- can replace the pride and purpose of being a soldier.]] '''[[:w:Ann E. Dunwoody|Ann Elizabeth Dunwoody]]''' (amuru Jenụwarị 14, 1953) bụ onye agha United States lara ezumike nka. Ọ bụ nwanyị mbụ n'ime akụkọ ihe mere eme ndị agha US na uwe ejiji iji nweta ọkwa onye isi kpakpando anọ, na-enweta kpakpando nke anọ ya na Nọvemba 14, 2008. N'afọ 2005 Dunwoody ghọrọ nwanyị kachasị elu nke ndị agha mgbe ọ nwetara nkwalite maka onye isi ndị agha (kpakpando atọ) wee bụrụ onye isi ndị isi nke ndị agha, G-4 (lọjistik). A họpụtara ya dị ka Commanding General, US Army Materiel Command, site n'aka President George W. Bush na June 23, 2008, ma kwadoro ya site na Senate otu ọnwa ka e mesịrị. Ọ jere ozi na ikike ahụ ruo Ọgọst 7, 2012, wee lara ezumike nka na ndị agha na Ọgọst 15, 2012. ==Okwu okwu== ==='''Ọkọlọtọ dị elu'''(2015)=== * Maka nnukwu onye ndu, onye ọrụ ibe, enyi, ma ọ bụ nne na nna ka ọ bụrụ ọkachamma ya, ọ ghaghị ikweta na ya kacha njọ. N'ime ndụ m niile, ezutere m ọtụtụ ndị dike, mana ndị kacha sie ike na nke kachasị dị irè n'etiti ha bụ naanị mmadụ ma mara na ha ezughị oke. Ha bụ ndị ikom na ndị inyom, ndị, dị ka nna m, kweere na ọrụ ha nke mba na-achụ àjà maka ndị ọzọ n'egbughị oge. Ha niile nwere ike na adịghị ike ha. Ha na-eme nke ọma mgbe ụfọdụ; ha na-asụ ngọngọ mgbe ụfọdụ. Mana ndị ukwu na-ahụ mgbe niile na ha nwere ike ịga ogologo ogologo site n'ịmata onye iro nke ha n'ime ma na-eche ya ihu. * p. 72 * Taa, karịsịa n'ihe banyere ịlụso iyi ọha egwu ọgụ, e nweghị ndị agha n'ihu. Obodo na agbataobi bụ ogige agha * Taa, karịsịa n'ihe banyere ịlụso iyi ọha egwu ọgụ, e nweghị ndị agha n'ihu. Obodo na agbataobi bụ ogige agha. Septemba 11 bụ ihe ncheta siri ike maka eziokwu ọhụrụ a. * p.74 * Ị ga-agba ndị ọrụ gị ume ka ha bụrụ ndị ọhụrụ, ka ị ga-akwalite gburugburu ebe ọnọdụ ọnọdụ dị mma? Ị nwere usoro iji kwe ka ndị ọrụ niile kwuo echiche ma nye nzaghachi n'atụghị egwu imegwara? Ị nwere ike ịnweta, ma ọ bụ na ị nọ na ndị gị? Ezi ndị ndu na-akpali site n'ịhụ, site n'ikwurịta okwu, site na itinye aka, na site n'ilekọta ndị ọrụ ha. *p.166 * '''Ọ bụrụ na ị maghị ebe ị na-aga, ụzọ ọ bụla ga-eduga gị''' *p.189 *Dị ka ọkachamara n'agha, amaara m na ihe kacha mkpa bụ ntụkwasị obi - a ga-ewulite ọhụụ ahụ na ntụkwasị obi. Ihe ndabere maka ihe mere ndị agha ji alụ ọgụ n'ụzọ ha si eme bụ ntụkwasị obi ha nwere n'ebe ndị otu ha nọ, ndị agha ibe ha nọ. Ọ na-adịkarị obere ihe egwu n'ọgbọ agha mana ọ ka dịkwa mkpa. Enweghị ntụkwasị obi na ibe gị na ntụkwasị obi na ụlọ ọrụ ahụ, ị ​​​​gaghị enwe ike ịghọta ọhụụ gị. * p.191 * Ka e were ọhụụ ahụ nke ọma, ebe a na-aga - ma ọ bụ ebumnuche - ga-enwetarịrị. Ọ bụ "ọhụụ" gị, yabụ '' ị '' kwesịrị ikpebi oge. Ebe ebe ị na-aga lekwasịrị anya, ịkwesịrị ịkọwa onye ị bụ, ihe ị na-eme, na otu ị ga-esi ruo ebe ahụ. * p. 191 * '''M ga-achị ọchị mgbe ndị mmadụ na-ajụ, "Kedu ka ndụ ezumike nka siri bụrụ?" Ana m eji ọrụ n'aka dị ka m na-emebu, ma ugbu a, m na-eme ndokwa nke onwe m.''' Ana m ahụ di m kwa ụbọchị. Emechara m na-eso ezinụlọ na ndị enyi na-anọkọ oge niile. Anaghịzi m atụ uche ihe omume dị ịrịba ama dị ka ịsa nwa, ụbọchị ọmụmụ, ngụsị akwụkwọ, na agbamakwụkwọ. Edere m akwụkwọ a. Amalitere m ụlọ ọrụ ndụmọdụ, Mbụ 2 Anọ, LLC. M na-eje ozi n'ọtụtụ bọọdụ. M na-anọgide na-ekwudị okwu na mahadum na nzụkọ ụlọ ọrụ, n’agbanyeghị na m nọgidere na-atụ egwu ikwu okwu n’ihu ọha. Ma '' ọ dịghị ihe ọ bụla - enweghị ihe ọ bụla - nwere ike dochie mpako na nzube nke ịbụ onye agha''' * p.200 * Ọ bụghị onye ọ bụla ka ebipụrụ maka ndị agha, mana ekwenyere m na onye ọ bụla nwere ike ma kwesị inwe ohere isonye na ọrụ ije ozi mba nke nhọrọ ha. Ije ozi na ndị agha nwere ike ime ka ị bụrụ nwa amaala, onye ọrụ na onye ndu ka mma. Ndị agha na-enye ahụmịhe aka na aka. Ọ na-enye ọzụzụ nduzi ma na-ewulite ntọala maka ụkpụrụ ọrụ siri ike. Ụlọ ọrụ America achọpụtala ma na-ewe ndị agha oge niile dịka ọ na-eme ụmụ akwụkwọ Ivy League. * p.200 == Okwu gbasara Dunwoody == *General Ann Dunwoody bụ onye bụbu onye isi ọchịagha nke otu n'ime iwu ndị agha kachasị ukwuu, US Army Material Command. Ọ bụ nwanyị mbụ na akụkọ ihe mere eme ndị agha US nwetara ọkwa nke izugbe kpakpando anọ. Ugbu a larala ezumike nka, ọ na-enye ndị ụlọ ọrụ na bọọdụ ụlọ ọrụ ndụmọdụ atụmatụ. * Nkọwa nke Dunwoody n'azụ mbipụta 2016 omenala akwụkwọ akụkọ ''A Higher Standard'' emepụtara maka Mahadum Florida * N’ebe ndị agha nọ, a na-ekwu na ị nwere ike ịghọgbu onyeisi gị, mgbe ụfọdụ ị nwere ike ịghọgbu ndị ọgbọ gị, ma ị gaghị aghọgbu ndị agha gị. General Dunwoody nyere iwu ntụkwasị obi na ọrụ nke ndị agha ya, ọ bụghị dị ka ọrụ nke ọkwa ya ma ọ bụ ọkwa ya, kama dịka ọrụ nke aka ya n'ọrụ ya na njikere ọ na-ebute mkpa onye agha mgbe niile. * Deano Roberts, onye bụbu onye nọ n'okpuru Dunwoody, dị ka Sheryl Sandberg hotara na okwu mmalite nke '' A Higher Standard: Strategies Leadership from America's First Female Four-Star General '' (2015), p. xi * N'akwụkwọ a, Ann Dunwoody na-ede, sị, "Otu dike bụ nkezi onye mere ihe pụrụ iche. Dị ka ọ na-adịghị ahụkebe dị ka ọ bụ ịmalite okwu mmalite maka akwụkwọ site n'ekwenyeghị na onye dere ya, m ga-ekwu na ekwenyeghị m na Ann. Ekwetaghị m na onye ọ bụla ga-akọwa Ann dị ka onye nkịtị, n'ezie, o meela ọtụtụ ihe pụrụ iche. * Sheryl Sandberg, na okwu mmalite nke '' Ọkọlọtọ Dị Elu: Atụmatụ ndu sitere na kpakpando anọ nke nwanyị mbụ America.General '' (2015), p. ix * M mechiri akwụkwọ m ''Lean In'' na olileanya m na "n'ọdịnihu, a gaghị enwe ndị isi nwanyị. A ga-enwe ndị isi." Amaghị m Ann mgbe m dere ihe ahụ, ma ọ bụ kpọmkwem onye m bu n'obi. Ihe dị iche Ann abụghị na ọ bụ nwanyị, kama na ọ bụ onye ndu dị egwu ma na-akpali akpali. * Sheryl Sandberg, na okwu mmalite nke '' Ọkọlọtọ Kasị Elu: Strategies Leadership from America's First Female Four-Star General '' (2015), p. x * Mmasị m nwere n’ebe Ann nọ enweghị nsọtụ—ọ bụghị nanị n’ihi ihe o nwetara kama otú o si nweta ya. Akụkọ Ann bụ akụkọ banyere ezigbo onye agha. Ọ na-eji nke a mechie okwu ọ bụla: "N'ikpeazụ, anyị niile bụ ndị agha, mana nke ahụ bụ ihe kachasị elu ị nwere ike ikwu na ọ bụ." Akụkọ ya- na akwụkwọ a- ga-akpali onye ọ bụla chọrọ ije ozi na idu. * Sheryl Sandberg, na okwu mmalite nke '' Ọkọlọtọ Kasị Elu: Strategies Leadership from America's First Female Four-Star General '' (2015), p. xiii ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dunwoody, Ann. E.}} [[Category: ụmụ nwanyị]] b4eq2mtba3pe1pvqm7hyliik2j2xm8j Aisha Abimbola 0 3536 14437 2023-10-15T12:10:37Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aisha Abimbola (December 19, 1970 - Mee 15, 2018) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri Yoruba. ==Okwu okwuru== *Echere m ogologo oge na n'ezie, agaghị m edozi maka obere. Ekwesịrị m ịtụ anya elu. M ga-apụta na blockbuster. Ọ bụghị site n'ike m kama site n'ike nke Onye Okike m. Dị ka m kwuru, ọ nọ n'ụzọ. **[https://encomium.ng/star-actress-aisha-abimbola-denies-dating-epsalum-boss-kazeem-afolayan-he-is-just-my-mentor-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aisha Abimbola (December 19, 1970 - Mee 15, 2018) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri Yoruba. ==Okwu okwuru== *Echere m ogologo oge na n'ezie, agaghị m edozi maka obere. Ekwesịrị m ịtụ anya elu. M ga-apụta na blockbuster. Ọ bụghị site n'ike m kama site n'ike nke Onye Okike m. Dị ka m kwuru, ọ nọ n'ụzọ. **[https://encomium.ng/star-actress-aisha-abimbola-denies-dating-epsalum-boss-kazeem-afolayan-he-is-just-my-mentor-2/ "Onye na-eme ihe nkiri, Aisha Abimbola gọrọ agọ. Mkpakọrịta onye isi Epsalum, Kazeem Afolayan 'Ọ bụ naanị onye ndụmọdụ m'"], Encomium (August 28, 2012) * Agbalịla ịbụ onye ọ bụla, bụrụ onye mbụ na enwela nkụda mmụọ. Enwere akwa ọjọọ n'ebe niile; ndị mmadụ ga-achọ ịma gbasara ọgụgụ isi gị. Ekwela ka ndị mmadụ jiri gị, akara aka gị dị n'aka gị. **[https://www.sunnewsonline.com/day-i-made-armed-robber-drop-his-gun-aisha-abimbola-omoge-campus/?amp "Ụbọchị m mere onye ohi ji egbe tụpụ egbe ya - Aisha Abimbola (Omoge Campus)"], The Sun (October 1, 2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abimbola Aisha}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cb8zfv6gvg2iovo958rj71ol2s9k1ct Ann Leckie 0 3537 14439 14438 2023-10-15T12:16:10Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Leckie|Ann Leckie]]''' (amụrụ [[w:March 2|March 2]],[[w:1966|1966]]) bụ onye edemede America na onye nchịkọta akụkọ akụkọ sayensị na echiche efu. ==Okwu okwu== ==='''[[w:Ancillary Justice|Ancillary Justice]]'''(2013)=== :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa mbụ nke Orbit Books bipụtara </small> *Ị nwekwara ike ịhụ ihe mere o ji dị nnọọ ka ihe na-adịghị mma, n’anya Radchaai, ịnụ ka onye kweere na olulu mmiri ike ndọda bụ ala ndị nwụrụ anwụ na-akpọ ndị mmadụ na-enwe nkwenkwe ụgha maka ife ngwere. * Isi nke 4 (p. 54) *Anaghị m agbagwoju anya echiche nkà ihe ọmụma na-adịghị adị na nke eziokwu. * Isi nke 4 (p. 54) *Ị chọghị ka m kwuo nke ahụ, mana nke a bụ eziokwu: okomoko na-abịa mgbe niile n'aka onye ọzọ. Otu n'ime ọtụtụ uru mmepeanya bụ na mmadụ n'ozuzu agaghị ahụ nke ahụ, ma ọ bụrụ na ọ chọghị. Ị nweere onwe gị ịnweta uru ya na-enweghị nsogbu akọnuche gị. * Isi nke 4 (p. 63) *Na-enweghị mmetụta, mkpebi ndị na-abaghị uru na-aghọ mgbalị siri ike iji tụnyere usoro ihe [[w:na-enweghị isi|na-enweghị isi]] na-adịghị agwụ agwụ. Ọ dị mfe ijikwa ndị nwere mmetụta uche. * Isi nke 6 (p. 88) * Ụda nkwanye ùgwù ya dara fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ezi obi. *Isi nke 8 (p. 117) *E kwuwerị, gịnị bụ isi mmalite nke mmepeanya ma ọ bụrụ na ọ bụghị ọdịmma ụmụ amaala? * Isi nke 8 (p. 121) * Ndị mmadụ na-echekarị na ha gaara eme nhọrọ kasị mma, ma mgbe ha hụrụ onwe ha n’ezie n’ọnọdụ dị otú ahụ, ha na-achọpụta na okwu adịghị nnọọ mfe. * Isi nke 10 (p. 145) *''Ọ bụrụ na ị ga-eme ihe jọgburu onwe ya, chekwaa ya maka mgbe ọ ga-eme ka ọ dị iche.'' Ma na-anọghị nso-ihe niile, ọ dịghị ụzọ isi mara mgbe nke ahụ bụ. Ị nwere ike ịme mgbako kacha mma gị. Naanị ị nwere ike ịme nkedo gị wee gbalịa chepụta nsonaazụ ya ma emechaa. * Isi nke 10 (p. 153) * Ọ dị mfe ịsị na ọ bụrụ na ị nọ ebe ahụ, ị gaara ajụ, na ị ga-achọ ịnwụ karịa isonye na ogbugbu ahụ, ma ọ na-adị nnọọ iche ma ọ bụrụ na ọ dị adị, mgbe oge ruru ịhọrọ. * Isi nke 11 (p. 155) * “Ugbu a, m ga-eweso gị iwe ọzọ.”<br>“N’ezie?” Ajụrụ m, drily. "Ọ bụ na ike adịghị gị?" * Isi nke 15 (p. 232) * Anyị nwere okwu ebe m si bịa: Ike anaghị achọ ikike ma ọ bụ mgbaghara. * Isi nke 19 (p. 299) * "Ọ dịghị mma?" Ajụrụ m, akaghị ọcha. "N'ezie, ọ bụghị iwu na-akwadoghị ebe a mkpesa banyere ndị na-eto eto ụbọchị ndị a? Lee ka obi jọrọ njọ. M chere na ọ bụ akụkụ bụ́ isi nke ọdịdị mmadụ, otu n’ime omenala ụmụ mmadụ ole na ole n’ụwa nile.” * Isi nke 20 (p. 315) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Leckie, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] c8tsjh3whmhhowp1z34oko0kagatlyq Aisha Jumwa Karisa Katana 0 3538 14441 14440 2023-10-15T12:25:59Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Aisha Jumwa Karisa Katana (amụrụ 28 Maachị 1975) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kenya na-eje ozi ugbu a dị ka odeakwụkwọ Cabinet, Ọrụ Ọha, Affirmative Action na Gender na Kenya. Ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye otu nzuko omeiwu na-anọchite anya mpaghara Malindi na Kilifi County, Commissioner of the Parliamentary Service Commission (PSC), Women Representative for Kilifi County si 2013 ruo 2017, na dị ka Councillor maka Takaungu Ward site na 1997 ruo 2007. ==Okwu okwuru== * N’ihi na Jehova bụ́ Chineke unu bụ onye na-eso unu, ibuso unu agha megide ndị iro unu, iji zọpụta unu. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Katana,Aisha Jumwa Karisa}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ckenykyqhaq7q01ne2064xe2p8qghl3 Ann Lewis 0 3539 14442 2023-10-15T12:26:36Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ann Lewis | Ann C. Frank Lewis]]''' (amuru Disemba 19, 1937) bu onye ndu ndi America [[w:Democratic Party (United States)|Democratic Party]] onye ndu na onye nkwukọrịta ozi. Lewis jere ozi dị ka [[w: Onye isi nkwukọrịta ozi nke White House | Onye isi nkwukọrịta ozi nke White House]] na [[w:Onye isi oche nke Bill Clinton | nchịkwa Clinton] na n'ọrụ dị elu n'okpuru [Hillary Clinton]. Ugbu a ọ bụ onye isi oche nke w:Democratic Maj...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Lewis | Ann C. Frank Lewis]]''' (amuru Disemba 19, 1937) bu onye ndu ndi America [[w:Democratic Party (United States)|Democratic Party]] onye ndu na onye nkwukọrịta ozi. Lewis jere ozi dị ka [[w: Onye isi nkwukọrịta ozi nke White House | Onye isi nkwukọrịta ozi nke White House]] na [[w:Onye isi oche nke Bill Clinton | nchịkwa Clinton] na n'ọrụ dị elu n'okpuru [Hillary Clinton]. Ugbu a ọ bụ onye isi oche nke [[w:Democratic Majority for Israel|Democratic Manyity for Israel]]. ==Okwu okwu== *Ọrụ nke onyeisi oche nke United States bụ ịkwado mkpebi ndị Izrel na-eme.<br> Ọ bụghị anyị ka anyị ga-ahọrọ na ịhọrọ n'etiti ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. *17 Maachị 2008, e hotara 18 Maachị 2008 na * [https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2008/03/17/AR2008031702440_2.html?sid=ST200803170254] The Audacity nke Da Chutz Milbank nke Washington Post ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lewis, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] acqv33bo6szhvc3diq2swveonrcplx5 Aiysha Saagar 0 3540 14444 14443 2023-10-15T12:29:46Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Aaysha Saagar (amuru 6 Jenụwarị 1980) bụ onye Australia na-abụ abụ na ihe nlereanya ==Okwu okwuru== * Egbugbu m na-anọchi anya m ihe, ka emechaa, ha ga-anọnyere m ruo mgbe ebighị ebi. ** Okwu nkeonwe, |title=daily.bhakar.com|ọrụ=Aiysha Saagar Famous Quotes|url=http://daily.bhakar.com/article/ENT-photos-aiysha-saagar-gets-sexy -panther-inked-on-body-3969102-PHO.html}} ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Saagar,Aiysha}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rvmtn93mtf06ss4axsioceimc52nw30 Aize Obayan 0 3541 14445 2023-10-15T12:34:24Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aize Obayan (4 Maachị 1960 – 29 Jenụarị 2019) bụ onye nchịkwa mmụta nke Naijiria na onye prọfesọ nke ndụmọdụ nwere ọpụrụiche n'akụkụ ọdịnala dị iche iche nke àgwà omume mmadụ. ==Okwu okwuru== * Nzaghachi ndị ahụ abụwo ihe na-agba ume. Ọnụ ọgụgụ dị mma n'ime ha ekepụtala ọrụ nke ha. Ụfọdụ amalitela ugbo nke ha. Anyị nwere ọtụtụ n'ime ha dị njikere ịmalite nhọpụta ebe a,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aize Obayan (4 Maachị 1960 – 29 Jenụarị 2019) bụ onye nchịkwa mmụta nke Naijiria na onye prọfesọ nke ndụmọdụ nwere ọpụrụiche n'akụkụ ọdịnala dị iche iche nke àgwà omume mmadụ. ==Okwu okwuru== * Nzaghachi ndị ahụ abụwo ihe na-agba ume. Ọnụ ọgụgụ dị mma n'ime ha ekepụtala ọrụ nke ha. Ụfọdụ amalitela ugbo nke ha. Anyị nwere ọtụtụ n'ime ha dị njikere ịmalite nhọpụta ebe a, ọkachasị ndị nwere ogo klas mbụ. ** [https://thenationonlineng.net/economic-recession-opportunity-explore-agriculture-landmark-varsity-v-c-aize-obayan] Prọfesọ Obayan na-ekwu okwu na ndị gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Landmark na 2016. * Enweghị ike ijide okwu nke enweghị ọrụ ma ọ bụrụ na anyị ekeghị ohere ọrụ buru ibu. ** [https://guardian.ng/features/proliferation-of-policies-engenders-system-disconnect] Prof Aize na enweghị ọrụ na 2016. * Anyị ji ọla edo anyị (oji) hụ ya. Anyị nwere crude nke anyị na-anụcha ma na-ere ná mba ọzọ, ma a na-ekpebi ọnụ ahịa ọla edo anyị n'èzí anyị. Anyị enweghị ike. ** [https://thenationonlineng.net/economic-recession-opportunity-explore-agriculture-landmark-varsity-v-c-aize-obayan] Prọfesọ Aize na N'ajụjụ ọnụ na 2016. * Mgbanwe nke ọrụ ugbo nwere ụzọ isi weghachi ugwu nke agbụrụ ojii, nri dị mma nwere ụzọ isi gbanwee ahụike anyị. Yabụ, ọrụ ebere ga-amalite site n'ụlọ dịka anyị kwesịrị ịga ahịa ọ bụghị naanị nkuzi. Nke ahụ bụ ebumnobi anyị, anyị jikwa nwayọọ nwayọọ rute ebe ahụ. N'oge na-adịghị anya, anyị ga-abụ nkata nri nke mba ahụ. ** [https://guardian.ng/features/proliferation-of-policies-engenders-system-disconnect] Prọfesọ Obasan na-ekwu maka mgbanwe agrarian na 2016. * Naijirịa ji ala ubi gọzie. Oge ọ bụla m na-eme njem, m na-ahụ nnukwu ala na-agbasa ahịhịa jupụtara na ahịhịa, ahịhịa na ahịhịa ọhịa. ** [https://thenationonlineng.net/economic-recession-opportunity-explore-agriculture-landmark-varsity-v-c-aize-obayan] Prọfesọ Aize na-ekwu maka Naijiria na ihe e ji gọzie ya na 2016. * N'ebe a na Landmark University, anyị na-ewe iwe maka ihe ọ bụla ga-ebute mmekpa ahụ n'ụdị ọ bụla n'etiti ụmụ akwụkwọ, ya mere ihe ndị dị otú ahụ adịghị adị ebe a ditto nwanne anyị mahadum Convenant University, Sango Ota, Ogun State. Ya mere, m ga-ekwu na itinye ụkpụrụ a kọwara nke ọma, na ịkwado nkuzi omume ọma ga-eme ka njedebe nke omume rụrụ arụ kwụsị. ** [https://guardian.ng/features/proliferation-of-policies-engenders-system-disconnect] Prof Aize na omume rụrụ arụ na 2016. * Nwa akwụkwọ ọ bụla nọ na Landmark na-etinye aka na ọrụ ugbo n'agbanyeghị ọzụzụ ha. Ndị ọrụ ọ bụla sokwa na ya. Dị ka ihe atụ, enwere m ugbo nke m na-adịghị anya n'ebe m bi. ** [https://thenationonlineng.net/economic-recession-opportunity-explore-agriculture-landmark-varsity-v-c-aize-obayan] Prọfesọ Aize na-ekwu okwu gbasara ọrụ ugbo na Mahadum Landmark na 2016. * Na nso nso a, Kọmputa Ọkachamara Registration Council of Nigeria (CPN) nyere ọkwa nzere zuru oke na mmemme sayensị Kọmputa nke ụlọ ọrụ ahụ. ** [https://thenationonlineng.net/nuc-accredits-six-undergraduate-courses-in-landmark-university-vc] Prọfesọ Obayan na-ekwu maka nzere ụfọdụ nkuzi na 2017. * Ọdịnihu anyị na-atụ anya site na ogbako dị ka nke a bụ iwulite ikike, ime ka ụmụ nwanyị hụ ndị gagoro n'ihu, na itinye echiche ọnụ iji kwuo mpaghara ọhụrụ anyị nwere ike ịmalite. ** [https://guardian.ng/features/don-canvasses-active-involvement-of-women-in-academics] Prọfesọ Aize na-enyocha maka itinye aka nke ụmụ nwanyị na agụmakwụkwọ na 2018. * Dị nnọọ ka a kara aka na-aka ndị mmadụ imezu ebumnobi dị nsọ, ọrụ nke iwulite obodo na-akọwa usoro ọchịchị. ** [https://independent.ng/don-identifies-challenge-of-misplaced-values-in-leadership-training] Prof Aize on Misplaced Values ​​in Training Leadership na 2018. * Ekwenyere m na ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nwere ọtụtụ ihe ha ga-enye yana ntọala mahadum bụ ebe ị na-enwe ohere ọ bụla iche echiche, jụọ ajụjụ, ajụjụ wee pụọ na mpaghara nkasi obi gị. ** [https://guardian.ng/features/don-canvasses-active-involvement-of-women-in-academics] Prọfesọ Obayan na-ekwu okwu na ọgbakọ na 2018. * Ihe anyị nwere na nke ga-alaghachi azụ bụ usoro ezinụlọ buru ibu, na-ejikọta na ahịrị na ọkwa dị iche iche. ** [https://independent.ng/don-identifies-challenge-of-misplaced-values-in-leadership-training] Prof Obayan na usoro ezinaụlọ Afrịka na 2018. * N'ime mgbidi ndị a, ị nwere ike ịmụta nkà ọhụrụ, nweta ihe ọmụma ọhụrụ ma nwalee ụfọdụ nnwale ọhụrụ, were ụfọdụ ikpo okwu, kwuo okwu, chee echiche, tinye aka na ịmepụta mmekọrịta, netwọk wee pụta mee akara gị. ** [https://guardian.ng/features/don-canvasses-active-involvement-of-women-in-academics] Prọfesọ Obayan na-ekwu maka mahadum na uru ya na 2018. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Obayan,Aize}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t3efq62zlhxxumae0f74xbj64dndhm9 Ann Magnuson 0 3542 14446 2023-10-15T12:40:49Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ann Magnuson|Ann Magnuson]]''' (amụrụ [[w:4 January|4 January]] [[w:1956|1956]]) bụ onye omere America, onye na-ese ihe na onye na-eme egwuregwu abalị. == Okwu okwu == * M asị ndị a whiny etiti-klas ụmụaka co-opting ndị mmadụ n'ezie na-ata ahụhụ … Videos ripping anya ozi foto nke ndị mmadụ na nke atọ World! M pụtara, anyị na-ebi ka ndị eze. … Ndị a bụ ndị kasị mmasị na ime ihe ike bụ ndị na-ebi nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Magnuson|Ann Magnuson]]''' (amụrụ [[w:4 January|4 January]] [[w:1956|1956]]) bụ onye omere America, onye na-ese ihe na onye na-eme egwuregwu abalị. == Okwu okwu == * M asị ndị a whiny etiti-klas ụmụaka co-opting ndị mmadụ n'ezie na-ata ahụhụ … Videos ripping anya ozi foto nke ndị mmadụ na nke atọ World! M pụtara, anyị na-ebi ka ndị eze. … Ndị a bụ ndị kasị mmasị na ime ihe ike bụ ndị na-ebi ndụ kasị ihe ùgwù, cushy ndụ… Ha na-abụkarị ndị gụrụ akwụkwọ kọleji na-efe [[w: Williams Burroughs| Burroughs]]. Nke ahụ na-agwụ ike. Mgbe m hụrụ ndị enyi m ka ha dinara na igbe igbe ma tinye n'ime ala, mgbe ị na-eche ya ihu, ọ dịghị mma, ọ bụghị [[w:Trent Reznor|Trent Reznor]]. Ọ ga-amasị m ịme ihe mara mma. Ọ bụ ihe na-achọsi ike. * Na ihe nkiri ime ihe ike nihilist dị ka ''Se7en'' na vidiyo egwu dị ka Smashing Pumpkins '' ''Bullet with Butterfly Wings'', dị ka ekwuru na [https://archive.is/20070806223446/http://www.eye.net/eye/issue/issue_02.22.96/MUSIC/mf0222a.php "Dreaming of Better Days: Ann Magnuson's apocalyptic cultural cocktail" nke Jason Anderson, na '' Eye Weekly'' (22 February 1996)] * Mgbe gị na Lance bụ enyi, ị na-akpa akwa na ndụ ya mana m zutere ya na 1978 mgbe m rutere New York City ma nọrọ na CBGB. Echere m n'ezie na ọ bụ Lance mere m na New York n'ihi na m na-ekiri ''[w: Ezinụlọ America | Ezinụlọ America]" naanị na kichin ma ọ nweghị onye ezinụlọ m ndị ọzọ nwere mmasị na ya, yana Ọ masịrị m nke ukwuu, dị ka onye ọ bụla ọgbọ m nwere, site n'aka Lance, echere m na ọ bụ ya mere m ji nọrọ ebe ahụ. Mma ntọn̄ọ ntọn̄ọ ntọn̄ọ ntọn̄ọ ntọn̄ọ inikiet inikiet ke kpukpru n̄kpọitie oro enye ekesịnede, nnyụn̄ nyom ndika mme ebiet oro n̄kokụtde ke TV. … Ị mara, M n'eziokwu enweghị ike icheta kpọmkwem oge ma m maara na m bụ dazzled, M bụ nnọọ a obere hick si West Virginia na m na-ezute a celebrity, ihe akara ngosi, onye mere ya. * Okwu mgbe ọrụ ncheta maka [[w:Lance Loud|Lance Loud]], na N'ajụjụ ọnụ Susan Raymond (26 Jenụarị 2002), e hotara na [https://www.pbs.org/lanceloud/memories/magnuson. html ''Lance Loud: Ọnwụ n'ime ezinaụlọ America'', Ncheta & Ụtọ - Ann Magnuson] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[http://www.annmagnuson.com/ saịtị gọọmentị Ann Magnuson] *[http://www.offoffoff.com/theater/2001/ravemom.php3 OffOffOff.com (Ọkt 20, 2001): "Nwanyị na-agba ọkụ" (nyocha ihe ngosi autobiographical), nke Robin Eisgrau dere] *[http://www.ew.com/ew/article/0,,299358,00.html ''Entertainment Weekly'' #299 (Nọvemba 3, 1995): "Ajụjụ 10 nzuzu: Magnuson Force"] {{DEFAULTSORT:Magnuson, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] bilfucianooi8jz5200u7u8bqmsf2ui Ann Richards 0 3543 14451 14450 2023-10-15T13:06:25Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann Richards|Dorothy Ann Willis Richards]]''' ([[w: September 13|September 1]]), [[w:1933|1933]] – [[w: September 13| 13]], [[w:2006|2006]]) bụ [[w:United States|American]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si [[w:Texas|Texas]]. O buru ụzọ nweta nlebara anya mba dị ka onye na-ekwu okwu amamihe na [[w:1988 Democratic National Convention|1988 Democratic National Convention]]. N'ịtụle nwanyị mbụ a họpụtara [[w: Gọvanọ Texas | Gọvanọ Texas]] n'aka nke ya, ọ jere ozi na ọkwa ahụ site na 1991 ruo 1995; [[w:George W. Bush|George W. Bush]] meriri ya maka ntuli aka ọzọ na 1994. ==Okwu okwu== ===1988=== *… anyị ga-akọ ka ehi si rie kabeeji. * Ogbenye George, ọ nweghị ike inyere ya aka - a mụrụ ya na ụkwụ ọlaọcha n'ọnụ ya. * 1988 Democratic National Convention okwu isi okwu * Obi dị m ụtọ na mụ na gị nọ ná mgbede a, n’ihi na mgbe m gechara [[w:George H. W. Bush|George Bush]] ntị n’afọ ndị a niile, echere m na ị ga-achọ ịma otú ezigbo ụda Texas na-ada. * [[w:1988 Democratic National Convention|1988 Democratic National Convention]] okwu isi *[http://www.nytimes.com/1988/07/19/us/text-richards.html?pagewanted=print | aha = Transcript nke isi okwu nke Ann Richards, Texas Treasurer | ọrụ] = [[w: New York Times | The New York Times]]| ụbọchị = [[w: July 19|July 19]], [[w:1988|1988]]| [[w:ohere = 2006-09-16|ohere = 2006-09-16]] ===001=== * Oh, kpamkpam. Enweghị ajụjụ gbasara ya. Na steeti Texas, mgbe m bụ gọvanọ, anyị wuru nnukwu ụlọ mkpọrọ dị egwu. Na ka m gwa gị eziokwu, emere m nkwekọrịta, na nkwekọrịta ahụ bụ na m ga-enyere aka mee iwu ahụ ma bụrụ maka iwu ọtụtụ ụlọ mkpọrọ na Texas ma ọ bụrụ na m nwere ike nweta mmemme nhazigharị maka ndị aṅụrụma na ndị na-aṅụ ọgwụ ọjọọ n'ihi na m maara. na ihe karịrị pasentị 80 nke mpụ e mere na Texas bụ ndị mmadụ na-aṅụ mmanya ma ọ bụ ọgwụ ọjọọ mere. *[http://edition.cnn.com/TRANSCRIPTS/0101/23/lkl.00.html Ann Richards kparịtara Texas, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọchị na Larry King Live], '' CNN'', Jenụwarị 23 2001 * Mana m ga-agwa gị otu ihe na-atọ ụtọ. O nwere ihe, ị mara, enwere ihe dị ntakịrị egwu gbasara ụmụ nwanyị na-akpa ọchị. Ọfọn, ha na-eyi egwu. Ma enwere nyocha emere otu oge ebe ha jụrụ ụmụ nwanyị ihe ha kacha atụ egwu nwoke. Na -- nzaghachi ha bụ na ha na-atụkarị egwu ka a pịa ha ihe ma ọ bụ tie ha ihe ma ọ bụ merụ ha ahụ site n'aka ụmụ nwoke. Ha wee jụọ ụmụ nwoke ihe ha kacha atụ egwu ụmụ nwanyị, ha wee sị na a na-achị ha ọcọchị *[http://edition.cnn.com/TRANSCRIPTS/0101/23/lkl.00.html Ann Richards kparịtara Texas, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọchị na Larry King Live], '' CNN'', Jenụwarị 23 2001 === 2006 === * Ndị otu Democratic Party na nzukọ ya bụ ndị nwoke na-ele ụmụ nwanyị anya karia akụkụ igwe. *{{kpọpụta akụkọ | mbụ = Rick | ikpeazụ = Lyman | url = http://www.nytimes.com/2006/09/14/us/14richards.html?hp&ex=1158292800&en=22b04a312a2fd14f&ei=5094&partner=homepage | aha = Ann Richards, Gọvanọ Texas na-ekwu okwu n'ezoghị ọnụ bụ onye nyeere ndị nta aka, nwụrụ na 73 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Richards, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] j56wzb9wj0icgshokslqwlasyxw6g3d Aliza Keza Gara 0 3544 14454 14453 2023-10-15T13:22:22Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} w: Akaliza Keza Gara bụ onye Rwandan IT na onye ọchụnta ego. Ọ na-arụsi ọrụ ike n'ịkwalite ogige ahụ nye ụmụ agbọghọ, a nabatakwara ya maka mmemme ya site na onyinye sitere n'aka gọọmentị Rwandan na International Telecommunication Union. Gara eguzobela ụlọ ọrụ ndụmọdụ teknụzụ na ụlọ ọrụ webụsaịtị yana ụlọ ihe nkiri. A kọwawo ya dị ka "otu n'ime ụmụ agbọghọ Rwandan ole na ole nwere ọganihu dị ukwuu n'ịgbanwe ihu teknụzụ na mba ahụ" ma bụrụ onye so na World Economic Forum's Global Shapers Community. ==Okwu okwuru== * Ozi na Nkà na ụzụ Nkwukọrịta (ICT) ọ bụghị nanị na-emetụta ụzọ anyị si azụ ahịa na kọntinent ahụ, kamakwa ọ na-ekere òkè n'ịkwado ọrụ gụnyere agụmakwụkwọ, ahụike, njikwa ọdachi na njikwa ihe onwunwe. nakwa n'ịkwado ọrụ gụnyere agụmakwụkwọ, ahụike, njikwa ọdachi na njikwa akụ.") **[https://www.kigalitoday.com/ikoranabuhanga/utuntu-n-utundi/"Akariza-Keza-Gara-Umunyarwandakazi-watowe-mu-buyobozi-bwa-Microsoft-muri"], ''Akariza Keza Gara, Ụmụnna ndị ọzọ ga-azụrụ Microsoft muri Afurika'' (20 February 2014) *Ịhụ aha m na kredit [nke eserese eserese] bụụrụ m nnukwu oge na enwere m ekele na enwere m ohere ahụ, ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * Ma a ka nwere olile anya na mmepe ọhụrụ na ngalaba IT nwere ike ugbu a [hụ] ụmụ nwanyị [na-arụ ọrụ] n'akụkụ ụmụ nwoke, ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị bụ akụkụ nke ma nwee ike mejupụta nnukwu akụkụ nke ahịa maka ngwaahịa ICT, ha nwekwara ike ịnụ ụtọ ohere dịnụ n'akụkụ ndị nwoke na ụlọ ọrụ ICT site na ndị nrụpụta na ndị ọrụ njedebe, ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * Nkwenye m bụ ịgba ọtụtụ ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị ume ka ha sonye na ngalaba ICT, mana enwere m mmetụta na site n'ịmepụta ụlọ ihe nkiri nke a ga-egosipụta ihe ọhụrụ m na-eme iji nyere ụmụaka Rwandan aka, site n'ịmepụta agwa na ntọala ha nwere ike ịkọrọ na akụkọ. iji mee ka ha nwee obi ụtọ na kpalie ha ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * “Agbalịrị m ịghọta usoro ụtụ isi. Emehiere m ọtụtụ ihe dị oké ọnụ ahịa,” ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) * "Mgbe m bụ nwata, ọ na-esiri m ike inwe eserese eserese ọ bụla nke na-anọchite anya ọdịbendị m, achọrọ m isonye n'ịgbanwe nke ahụ maka ụmụaka na-etolite taa." ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gara,Aliza Keza}} [[Category:ụmụ nwanyị]] p0nj12sa4mo25ar1bnf5111dpgx6np4 Elizabeth I of England 0 3545 14455 2023-10-15T13:36:40Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Elizabeth I|Elizabeth I]] 7 Septemba 1533 - 24 Maachị 1603) bụ Queen of England na Ireland site na 17 Nọvemba 1558 ruo mgbe ọ nwụrụ. Mgbe ụfọdụ a na-akpọ Virgin Queen, Gloriana ma ọ bụ Ezi Queen Bess, Elizabeth enweghị nwa bụ eze nke ise na nke ikpeazụ nke usoro ndị eze Tudor. ==Okwu okwuru== ===Afọ nke 1540=== *Nna-ukwu Tyrwhit na ndị ọzọ agwawo m na asịrị na-aga na mba ọzọ nke na-emegide nsọpurum na ezi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Elizabeth I|Elizabeth I]] 7 Septemba 1533 - 24 Maachị 1603) bụ Queen of England na Ireland site na 17 Nọvemba 1558 ruo mgbe ọ nwụrụ. Mgbe ụfọdụ a na-akpọ Virgin Queen, Gloriana ma ọ bụ Ezi Queen Bess, Elizabeth enweghị nwa bụ eze nke ise na nke ikpeazụ nke usoro ndị eze Tudor. ==Okwu okwuru== ===Afọ nke 1540=== *Nna-ukwu Tyrwhit na ndị ọzọ agwawo m na asịrị na-aga na mba ọzọ nke na-emegide nsọpurum na eziokwu nke ukwuu, nke m na-ewere karịa ihe ndị ọzọ niile, nke bụ ihe ndị a: na m nọ n'ụlọ elu na ime ime site n'aka onyenwe m Admiral. Onye-nwem, ndia bu nkwutọ-ihere: n'ihi na, nāgughi oké ọchichọ ahu nke m'nwere ihu ebube eze, anamachọsi ike nke-uku ka m'buru onye-nwe-gi ka m'we bia n'ogige mb͕e i kpebisiri ike, ka m'we gosim n'ebe ahu. abum Edere ya ngwa ngwa site na Hatfield nke a 28 nke Jenụwarị. Enyi gị nwere ntụkwasị obi nye obere ike m, Elizabeth. **Akwụkwọ ozi e degaara Edward Seymour, Onye Nchebe Onyenwe Anyị (28 Jenụarị 1549), nke e hotara na Leah Marcus, Janel Mueller na Mary Rose (eds.), Elizabeth I: == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Elizabeth I of England}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] bf108507fidnyzqkn4lv3m45jnbywag Meghan McCain 0 3546 14456 2023-10-15T13:40:54Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Meghan McCain|Meghan Marguerite McCain]]''' (amụrụ [[w:23 Ọktoba|23 Ọktoba]] [[w:1984|1984]]) bụ onye ode akwụkwọ America, ode akwụkwọ na onye na-ede blọgụ. Ọ bụ ada onye omebe iwu US [[w:John McCain|John McCainw]] na [[w:Cindy Hensley McCain | Cindy Hensley McCain]]. == Okwu okwu == * '''Ụfọdụ ndị mmadụ na-aga n'ihu na-eme ka echiche na-adịghị mma gbasara ndị Republican. Karịsịa ụmụ nwanyị Republica...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Meghan McCain|Meghan Marguerite McCain]]''' (amụrụ [[w:23 Ọktoba|23 Ọktoba]] [[w:1984|1984]]) bụ onye ode akwụkwọ America, ode akwụkwọ na onye na-ede blọgụ. Ọ bụ ada onye omebe iwu US [[w:John McCain|John McCainw]] na [[w:Cindy Hensley McCain | Cindy Hensley McCain]]. == Okwu okwu == * '''Ụfọdụ ndị mmadụ na-aga n'ihu na-eme ka echiche na-adịghị mma gbasara ndị Republican. Karịsịa ụmụ nwanyị Republican."''' Onye ka m chere na ọ bụ onye kacha njọ? [[w:Ann Coulter|Ann Coulter]]. M kwụ ọtọ aghọtaghị nwanyị a ma ọ bụ ewu ewu ya. Ahụrụ m ya na ọ na-akpasu iwe, na-akparị mmadụ, na-akparị ya na mgbagwoju anya n'otu oge ahụ. Mana n'agbanyeghị otú mụ ma ọ bụ gị ekwekọrịtaghị na ya, enweghị ike ịgọnarị òtù nzuzo na-esote Coulter. Ọ bụ ''New York Times'' onye na-ere ahịa kacha ere na otu n'ime ndị nwanyị ama ama na Republican Party. Ọ bụ otu n'ime ndị isi akụkọ na ogbako CPAC na nso nso a (mana mgbe asọmpi gị bụ onye ntorobịa nke nwere nrọ banyere Republican Party na [[w: Stephen Baldwin | Stephen Baldwin]], ọ bụghị n'ezie na-ekwu nke ahụ). <br> '''Coulter nwere ike ịbụ nwanyị akwụkwọ mmado maka akụkụ kachasị oke nke Republican Party. Na n'ụzọ ụfọdụ, m nwere ike ịbụ nwanyị akwụkwọ mmado maka nke ọzọ.''' M na-ewere onwe m dị ka onye Republican na-aga n'ihu, ma nke a bụ ihe m na-enwetaghị banyere Coulter: Ọ bụ n'ezie ka ọ bụ na ọ bụghị? Ụfọdụ n'ime okwu ya ọ bụ na-egwu egwu iji nweta mgbasa ozi maka akwụkwọ ya ma ọ bụ na ọ kwenyere n'ezie ihe ọ na-ekwu? Ọ̀ kwenyere n'ezie na ndị Juu nile kwesịrị 'ịzuo okè' ma ghọọ Ndị Kraịst? Gịnịkwa ka ọ na-eche mgbe o kwuru na [[w: Hillary Clinton|Hillary Clinton]] na-akpachapụ anya karịa nna m n'oge ntuli aka ikpeazụ? Ọ bụrụ na ị nwere mmasị GOP n'ezie n'obi, kedu ka ị ga-esi kwenye ịgwa ndị na-ege ntị nde mmadụ na Democrat ga-abụ onye ndu ka mma karịa onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Republican? (Ajụrụ m Ann maka ikwu okwu na kọlụm a, gụnyere ọtụtụ ajụjụ ndị dị n'elu, ma ọ zaghị arịrịọ m.) * [http://www.thedailybeast.com/blogs-and-stories/2009-03-09/my-beef-with-ann-coulter/ "My Beef With Ann Coulter" na '' Daily Beast'' (March 9, 2009)] ==Okwu gbasara McCain== * McCain enwetala onwe ya nnukwu esemokwu n'ime obere oge ọ pụtara dị ka onye na-agụ akwụkwọ, na-alụ ọgụ dị ka [[w:Ann Coulter| Coulter], [[w:Laura Ingraham | Laura Ingraham]], [[w: Rush Limbaugh|Rush Limbaugh]], [[w:Karl Rovel|Karl Rove]] na ... nke ọma, nnukwu chunk nke Republican Party. *[[w:James Kirchick| James Kirchick]], na * [http://www.tnr.com/blog/the-plank/meghan-mccain-quotjoe-the-plumber-you-can-quote-me-dumbassquot"Meghan Mccain:"Joe The Plumber - Ị nwere ike kwuo m - Bụ Dumbass" na "New Republic" (15 Julaị 2009)] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.mccainblogette.com/ McCain Blogette (saịtị ọrụ)] * [http://twitter.com/McCainBlogette Twitter akaụntụ] * [http://www.youtube.com/user/mccainblogette YouTube ọwa] *[http://www.thedailybeast.com/author/meghan-mccain/ Akụkọ Meghan McCain maka '' Daily Beast ''] {{DEFAULTSORT:McCain, Meghan}} [[Category: ụmụ nwanyị]] j90h9dlvu3ybmd8oux2lwcd4tcsck90 Dana Reeve 0 3547 14465 14464 2023-10-15T14:05:52Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Dana Reeve]] (17 Maachị 1961 - 6 Maachị 2006), amụrụ Dana Morosini, bụ onye omere America, onye na-agụ abụ na onye na-akwado mmekọrịta. Ọ bụ nwunye nke omee [[Christopher Reeve]]. ==Okwu okwuru== *Anyị ejirila ọńụ bie ndụ anyị ahụ́ n'etiti mgbu na ihe ịma aka* **Access Hollywood Interview (May 2005)** *Ị ga-eme ememe onyinye n'ihi na ndụ siri ike na echere m ozugbo ị ghọtara na ndụ ga-esi ike, ihe ọma ahụ na-abịa n'ihu.* **Access Hollywood Interview (May 2005)** *Ọ bụ ihe ịtụnanya etu ọnụ ụlọ gị ga-esi dị ọcha mgbe ị nwere ụgwọ ọrụ. Echere m na ọ ga-ekwe omume ịkọrọ ụyọkọ ọchị na ịhapụ di m ihe na-akpali akpali, n'ihi na ọ mara mma na nke ahụ. Ma, agaghị m eme nke ahụ.* *Ọrụ m ebe a taa bụ ọrụ anyị bụ ịgwa gị otu ihe ị ga-atụkwasị obi. Otu ihe m nwere ike ikwe nkwa na ị nwere ike ịtụ anya na ndụ bụ na ị ga-enweta ihe a na-atụghị anya ya.* ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} * [http://www.imdb.com/name/nm0716106/ Dana Reeve] {{DEFAULTSORT:Reeve, Dana}} 0yrezx8rrk1ngvron8oz3u6u77m7h80 Anna Biller 0 3548 14458 2023-10-15T13:51:06Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anna Biller|Anna Biller]]'''bụ onye na-eme ihe nkiri == Okwu okwu == ===Site na ajụjụ ọnụ FrightFest === Okwu sitere na ajụjụ ọnụ Alan Jones * Echere m na e nwere ihe abụọ na fim: na ị na-ele ihe, ị na-ege ntị ihe. Ya mere, ọ na-amasị m itinye uche dị ukwuu na egwu na ndekọ nke mkparịta ụka na n'ime setịpụ. * [https://www.youtube.com/watch?v=_x4awb_fS84 FrightFest 2016 - [[w:The Love Witch|The Love Witch]] A...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Biller|Anna Biller]]'''bụ onye na-eme ihe nkiri == Okwu okwu == ===Site na ajụjụ ọnụ FrightFest === Okwu sitere na ajụjụ ọnụ Alan Jones * Echere m na e nwere ihe abụọ na fim: na ị na-ele ihe, ị na-ege ntị ihe. Ya mere, ọ na-amasị m itinye uche dị ukwuu na egwu na ndekọ nke mkparịta ụka na n'ime setịpụ. * [https://www.youtube.com/watch?v=_x4awb_fS84 FrightFest 2016 - [[w:The Love Witch|The Love Witch]] Ajụjụ ọnụ Anna Biller - 4 Sep 2016, na 0 Min 30 Sek] ===Site n'ajụjụ ọnụ a na mkpokọta Criterion === * Achọrọ m ime ihe nkiri na-egosi mmasị n'anya ụmụ nwanyị. Echegbula onwe gị ma ha nọ na ejiji, ma ha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ziri ezi. * [https://www.youtube.com/watch?v=DD9MrwcE7o8 N'okpuru mmetụta: Anna Biller na [[w: Donkey Skin (film)|DONKEY SKIN]] - 14 Feb 2017, na 4 Min 02 Sek] == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Biller, Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 01t8aandakhuedq94hcf2orihuuf8x9 Mary Schmich 0 3549 14459 2023-10-15T13:51:30Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Mary Schmich|Mary Schmich ]] (amuru na November 29, 1953) bu onye ode akwukwo nke Chicago Tribune. Kọlụm ya June 1, 1997, nke a na-akpọkarị "Wear sunscreen", bụ nke a na-akpọkarị na ịntanetị na adreesị mmalite Kurt Vonnegut na M.I.T. E mechara bipụta ya dị ka akwụkwọ ma wepụta ya dị ka ndekọ na-ewu ewu ==Okwu okwuru== *Ịgụ akwụkwọ bụ tiketi mbelata n'ebe ọ bụla. **[http://articles.chicagotribune.com/1998-1...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Mary Schmich|Mary Schmich ]] (amuru na November 29, 1953) bu onye ode akwukwo nke Chicago Tribune. Kọlụm ya June 1, 1997, nke a na-akpọkarị "Wear sunscreen", bụ nke a na-akpọkarị na ịntanetị na adreesị mmalite Kurt Vonnegut na M.I.T. E mechara bipụta ya dị ka akwụkwọ ma wepụta ya dị ka ndekọ na-ewu ewu ==Okwu okwuru== *Ịgụ akwụkwọ bụ tiketi mbelata n'ebe ọ bụla. **[http://articles.chicagotribune.com/1998-10-28/news/9810280139_1_reading-eskimo-woman-places"Now Boarding At Any Newspaper, Magazine Or Book",] Chicago Tribune, 28 Ọktoba 1998; ebigharịrị na The Best of Mary Schmich (2012) dị ka "Tiketi ego n'ebe ọ bụla". == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schmich, Mary}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] pl12vgkkq7t4hcu2ujjkg8oyfso0oj6 Anna Bravo 0 3550 14463 14462 2023-10-15T13:59:32Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Bravo|Anna Bravo]]''' (1938 - 8 Disemba 2019) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na mmekọrịta nwanyị na Italy. Ọ bụ onye prọfesọ na-akpakọrịta nke akụkọ ihe mere eme mmekọrịta ọha na eze na Mahadum Turin, yana onye otu Italian Society of Female Historians. O depụtara mmasị nyocha ya dị ka oke mbibi na mkpochapụ mgbukpọ, cosmology (anthropology), na philology. Ejikọtara ya na Alexander Langer Foundation, dịka onye so na Board Sayensị Sayensị nke Institute for the study of the Resistance Movement and of Contemporary Society. == Okwu okwu == Nel 1970 Joreen scrive the Bitch Manifesto, ironico, cattivo, allegro e limpido...: le Puttane ben riuscite sono quelle che hanno una relazione con una persona o un'organizzazione, ma non sposano niente e nessuno-veri soggetti nomadi antelitter . * [https://www.goodreads.com/author/quotes/1486200.Anna_Bravo] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bravo, Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị]] f6d47su74tgw3l4he0qtrs6id6l1g32 Anna Lee 0 3551 14466 2023-10-15T14:12:46Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anna Lee|Anna Lee]]''', [[w:Order of the British Empire |MBE]] (amụrụ '''Joan Boniface Winnifrith'''; 2 Jenụwarị 1913 - 14 Mee 2004) bụ onye omere Bekee-American, nke ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ akpọrọ "British Bombshell". ==Okwu okwu== * Enweghị m ike inyocha ihe niile na-amasị m obodo a. Maka otu, ị nweghị usoro '' nnukwu ụlọ akwụkwọ ọha'' nke otu klaasị na-enweta ezumike dị mma wee bute ha ụzọ. Enwere m ol...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Lee|Anna Lee]]''', [[w:Order of the British Empire |MBE]] (amụrụ '''Joan Boniface Winnifrith'''; 2 Jenụwarị 1913 - 14 Mee 2004) bụ onye omere Bekee-American, nke ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ akpọrọ "British Bombshell". ==Okwu okwu== * Enweghị m ike inyocha ihe niile na-amasị m obodo a. Maka otu, ị nweghị usoro '' nnukwu ụlọ akwụkwọ ọha'' nke otu klaasị na-enweta ezumike dị mma wee bute ha ụzọ. Enwere m olileanya na agha ahụ ga-ewepụ echiche nke nkedo ahụ. * Dị ka e hotara na "Anna Lee Likes Our Way; Will Be Citizen" nke Julia McCarthy dere, ''New York Daily News'' (March 5, 1943), p.&nbsp;&nbsp;24 Na ''[[w: Ndị mmehie asaa (ihe nkiri 1940)|Ndị mmehie asaa]]'', [[Marlene Dietrich]] bụ onye isi. O lere m otu anya n'ụbọchị mbụ m wee sị, "Agaghị m eme ka ọ dị ọcha." N'ihi ya, m ga-aga n'ụlọ ahịa ịma mma na-esiji ntutu isi m n'ájá na-acha aja aja. * Na-ekwu okwu, dịka 1980s, ya na James Bawden; dika ekwuru na ''Classic Film'' Stars:Interview from Hollywood's Golden Era'' (2016) nke Bawden na Ron Miller dere, p.&nbsp;209 *John Ford batara na m tụrụ ya egwu nke ukwuu. Omume siri ike. Anụrụ m na ọ na-elelị Bekee anya, n'ihi ya, m chepụtara nna nna Irish ma gwa ya akụkọ na-abụghị eziokwu. Ahụrụ m Ford ka ọ bụrụ onye na-arụ ọrụ na-enweghị atụ, mana ọ na-adịkwa mma mgbe niile. Ọ na-amakarị ihe ọ chọrọ n'ihe nkiri. Ọ dịghị mgbe ọ gafefefe. Chineke nyere gị aka ma ọ bụrụ na ị nyeghị ihe ọ chọrọ. Ọ masịrị m nke ukwuu nke na m mechara gwa ya na nna nna m bụ́ onye Ireland bụ akụkọ ifo. O tiri mkpu n'ihi nke ahụ. Anyị bụ ezigbo enyi kemgbe ahụ. O ji m ọtụtụ ihe n'ime iri afọ ole na ole sochirinụ. * Na-arụ ọrụ na onye nduzi {{w:John Ford|John Ford}}, onye dochie anya [[w:William Wyler|William Wyler]] na ''[[w:How Green Was My Valley (film)|How Green Was My Valley]]'' nkeji ikpeazụ; op. cit., p.&nbsp;210 * Ọ bụghị ntụziaka gị. Ọ dịghị mgbe ọ gwara gị ihe ị ga-eme. Ọ ga-agwa gị okwu, nke ka ukwuu banyere ihe dị nnọọ iche, na ị ga-ahụ na ị na-eme ihe ziri ezi. Ọ bụ n'ezie ihe jọgburu onwe ya-ihe o mere. * Na-ekwu okwu na 1983 ya na Ron Miller, ọzọ na Ford; op.cit. *[[w:John Wayne|John Wayne]] bụ ezigbo nwoke, mana ọ na-enwere ụmụ nwanyị ihere mgbe niile, ọkachasị ndị na-acha odo odo. Banyere [[w:Boris Karloff|Boris]], ọ bụ ọmarịcha nwoke. Anyị na-enwekarị ọṅụ n'ịgụ uri n'etiti onwe anyị. * Na nzaghachi nye arịrịọ Miller maka echiche ya banyere Wayne na Karloff; op. cit., p.&nbsp;215 * Achọrọ m ịnwụ na akpụkpọ ụkwụ m. Ndị na-eme ihe nkiri Bekee nwere aha ọma maka ogologo ndụ. * Ya na Paula Selleck na-ekwu okwu na October 1989 na "General Hospital Cast to Make House Call in Santa Ana Saturday; * [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=86850267 CAST: Santa Ana Visit,"] ' ''Los Angeles Times'' (October 20, 1989), p.&nbsp;F25 == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lee, Anna}} ibmb4jbyyc0jalgj4ick6m8cnneifm8 Anna Kingsford 0 3552 14467 2023-10-15T14:24:37Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anna Kingsford|Anna Kingsford]]''', née '''Bonus''' ([[w:16 September|16 September]] [[w:1846|1846]] - [[w:22 February|22 February]] [[w:1888|1888]]), bụ onye bekee [[w:nnwale anụmanụ | mgbochi vivisection]], [[w:onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]] na [[w:Feminism|ikike ụmụ nwanyị]]. Ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị Bekee mbụ nwetara akara ugo mmụta na nkà mmụta ọgwụ, na naanị nwa akwụkwọ ahụike n'oge ah...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Kingsford|Anna Kingsford]]''', née '''Bonus''' ([[w:16 September|16 September]] [[w:1846|1846]] - [[w:22 February|22 February]] [[w:1888|1888]]), bụ onye bekee [[w:nnwale anụmanụ | mgbochi vivisection]], [[w:onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]] na [[w:Feminism|ikike ụmụ nwanyị]]. Ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị Bekee mbụ nwetara akara ugo mmụta na nkà mmụta ọgwụ, na naanị nwa akwụkwọ ahụike n'oge ahụ gụsịrị akwụkwọ n'enweghị nnwale na otu anụmanụ. == Okwu okwu == * Ihe adịghị m mma. ''onye isi nri'' nke m na ''[[w:Hôpital de la Charité|Charité]]'' na-anabataghị ụmụ akwụkwọ ụmụ nwanyị nke ukwuu wee were ụzọ isi gosipụta ya. Ihe dị ka otu narị ndị ikom (ọ dịghị ụmụ nwanyị ma e wezụga mụ onwe m) gara gburugburu ngalaba ahụ taa, mgbe anyị niile gbakọrọ n'ihu ya ka e dee aha anyị, ọ kpọrọ ụmụ akwụkwọ niile aha ma e wezụga m, wee mechie akwụkwọ ahụ. M guzoro n'ihu na nke a, wee kwuo nwayọ, "'Et moi aussi, monsieur''." [[w:Ma mụ, Sir.|Ma mụ,Sir.] Ọ tụgharịrị tụkwasị m obi, tie mkpu, sị, "'Vous, vous n'êtes ni homme ni femme; je ne veux pas inscrire vôtre nom''." [[w:Gị, ị bụghị nwoke ma ọ bụ nwanyị; | Achọghị m ide aha gị.]] M wee gbachi nkịtị n'etiti nke nwụrụ anwụ. * Edere di ya na 1874; hotara na '' The Scalpel and the Butterfly'' nke Deborah Rudacille (Mahadum nke California Press, 2000), * [https://books.google.it/books?id=BabamiCYEdUC&pg=PA35 p. 35]. * Dị ka ihe atụ, ugboro ole ka anyị anụbeghị ka ndị mmadụ ji ikike nile kwenye na-ekwu banyere “ezé anụ” na “afọ dị mfe” nke mmadụ, dị ka ihe àmà ụfọdụ nke ngbanwe okike ya maka nri anụ ahụ! Opekempe, anyị egosipụtala otu eziokwu; na ọ bụrụ na arụmụka ndị dị otú ahụ dị irè, ha na-emetụta ọbụna ike dị ukwuu na apes anthropoid-ndị ezé "canine" ha dị ogologo ma dị ike karịa nke mmadụ ... Ma, ma e wezụga naanị mmadụ, ọ dịghị otu n'ime ihe ndị a. ikpeazụ nke na-adịghị na a eke ọnọdụ jụ nnọọ eri anụ! M. Pouchet na-ekwu na nkọwa nile nke ngwa mgbari nri dị n'ime mmadụ, yana ezé ya, mejupụtara "ọtụtụ ihe akaebe na-egosi na o si n'ike pụta”—echiche nke Prọfesọ Owen na-ekerịta, bụ́ onye na-ekwu na anthropoids na ndị quadrumana nile na-enweta ha. alimentation site na mkpụrụ osisi, ọka, na ndị ọzọ succulent na nutritive inine bekee, na na ntule siri ike nke dị n'etiti usoro nke ụmụ anụmanụ ndị a na nke mmadụ na-egosipụta n'ụzọ doro anya ya frugivorous ọdịdị. Nke a bụkwa echiche nke Cuvier, Linnæus, Prọfesọ Lawrence, Charles Bell, Gassendi, Flourens, na ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị ode akwụkwọ a ma ama. * ''Ụzọ zuru oke na nri'' (London: Kegan Paul, Trench & Co., 1881), * [https://archive.org/stream/perfectwayindie00kinggoog#page/n34 p. 13]-14. * Ọ dịghị onye ọ bụla nke na-achọ ime ka ndụ ya kwekọọ, dị ọcha, zuru ezu, na nke na-adịghị emerụ ahụ́ nye ndị ọzọ, pụrụ ịtachi obi imeju agụụ n’ihi nhụjuanya na mwụfu ọbara nke ndị ya dị ala na-enwe kwa ụbọchị, na omume rụrụ arụ nke omume ya. ụdị nke ya. Amaghị m nke na-adakwasị m n'ike na ụkpụrụ omume nke ajụjụ a '' ikpe na-ezighị ezi '' '' obi ọjọọ '' ma ọ bụ '' ihe ọjọọ '' nke iri anụ ahụ. Ikpe na-ezighị ezi na-adịrị ndị na-egbu anụ, obi ọjọọ na-adịrị ụmụ anụmanụ, ihe ọjọọ na-emetụta onye na-azụ ahịa. Banyere nke ikpeazụ a karịsịa, m na-eche nnọọ ihe ndị a na-emezigharị—aaye, ọbụna ndị nwere omume ọma—na-adịghị enwe mkparị n’ịbụ ndị a na-achụ n’àjà, n’ezie, akụkụ ozu dị ka ihe oriri! Enwere ike ịnabata ihe ndị dị otú ahụ n'oge nnọchibido, ma ọ bụ n'oge ụkọ nri ndị ọzọ kwesịrị ekwesị n'ọnọdụ ndị pụrụ iche, mana n'etiti obodo mepere emepe nwere ike inye iwu ịba ụba nke ụda na nri na-atọ ụtọ, ekwesịrị iwere ya dị ka mkparị igbu mmadụ. anụ n'ihu onye ọbịa. * ''Adreesi na edemede gbasara anụ anaghị eri anụ'' (1912); nke e hotara na ''Awe for the Tiger, Love for the Lamb'' nke Rod Preece (Routledge, 2002), * [https://books.google.it/books?id=Mf6TAgAAQBAJ&pg=PA344 p. 344]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kingsford, Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị]] rjmrdbu82jv8umw0f1djmro9zco87xz Ann Wagner 0 3553 14468 2023-10-15T14:40:12Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Ann Wagner | Ann Louise Wagner]]''' (Septemba 13, 1962 -) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye bụbu onye nnọchi anya mba na-eje ozi dị ka [[w:United States House of Representatives | U.S. onye nnọchite anya]] maka [[w: Mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke abụọ nke Missouri | Mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke abụọ nke Missouri]]. Onye so na [[w:Republican Party (United States)|Republican Party]], ọ bụ w: Unite...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Ann Wagner | Ann Louise Wagner]]''' (Septemba 13, 1962 -) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye bụbu onye nnọchi anya mba na-eje ozi dị ka [[w:United States House of Representatives | U.S. onye nnọchite anya]] maka [[w: Mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke abụọ nke Missouri | Mpaghara ọgbakọ ọgbakọ nke abụọ nke Missouri]]. Onye so na [[w:Republican Party (United States)|Republican Party]], ọ bụ [[w: United States Ambassador na Luxembourg|United States Ambassador na Luxembourg]] site na 2005 ruo 2009. Mpaghara, dabere na [[w: St. Louis County, Missouri | St. Louis County]], bụ mpaghara ime obodo na mpaghara kasị baa ọgaranya na steeti ahụ. Ọ gụnyere ọtụtụ n'ime [[w: St. Louis, Missouri | St. Louis]] nke ndịda na ọdịda anyanwụ yana ụfọdụ njem nlegharị anya ugwu na [[w: St. Charles County, Missouri | St. Charles County]] na akụkụ ugwu nke [[w: Jefferson County, Missouri | Jefferson County]]. Tupu ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya, Wagner bụ onye isi oche nke [[w:Missouri Republican Party | Missouri Republican Party]] afọ isii, site na 1999 ruo 2005, yana onye isi oche nke [[w:Republican National Committee|kọmitii mba Republic]] ruo afọ anọ. == Okwu okwu == * Ekpebiri m ịgba ọsọ ịghọ nwanyị kọmitii obodo Lafayette, ejekwara m ozi n’ọkwá ahụ afọ itoolu. O yikarịrị ka ọ bụ agbata obi kachasị, ụdị ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye agbata obi na onye agbata obi nwere ike ime. Ọ dị ezigbo mkpa ka gị na ndị ezigbo mmadụ nọ n'ebe ahụ na-akpakọrịta na ịmụta n'ogo kachasị mkpa ka esi arụ ọrụ ma gbanwee mgbọrọgwụ. * [http://dailycaller.com/2010/12/30/the-next-rnc-chairwoman-amb-ann-wagner-wary-of-transatlantic-creep-of-socialism-—-and-michael-steele / Onye isi oche RNC na-esote? Amb. Ann Wagner kpachara anya maka transatlantic creep of socialism - na Michael Steele] (December 12, 2010) * Ọrụ ọha, ijere obodo m na obodo m ozi, bụ akụkụ nke onye m bụ, na m ga-eche mgbe niile ijere obodo m ozi na steeti m na obodo m. Ya mere, onye maara ihe ga-eme n'ọdịnihu. * [http://dailycaller.com/2010/12/30/the-next-rnc-chairwoman-amb-ann-wagner-wary-of-transatlantic-creep-of-socialism-—-and-michael-steele / Onye isi oche RNC na-esote? Amb. Ann Wagner kpachara anya maka transatlantic creep of socialism - na Michael Steele] (December 12, 2010) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} Ebe nrụọrụ weebụ [http://www.annwagner.com] {{DEFAULTSORT:Wagner, Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bpccitb540ma57oejps5b3dd0wmv0p5 Anna Banner 0 3554 14469 2023-10-15T14:46:27Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anna Banner|Anna Ebiere Banner]]''' (amụrụ 18 Febrụwarị 1995) bụ onye mmeri na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. Ọ bụ 2012 MBGN Queen Isabella Ayuk chiri okpueze n'afọ 2013 wee nọchite anya Naijiria na 2013 Miss World pageant. == Okwu okwu == * Na-agba mbọ mgbe niile ka ị na-ebuli elu elu n'ihi na mụ onwe m nwekwara ntụpọ. Ya mere, anwala ịdị ka m, ma ọ bụ were akụkụ dị mma nke m wee ṅomie akụkụ ahụ ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Banner|Anna Ebiere Banner]]''' (amụrụ 18 Febrụwarị 1995) bụ onye mmeri na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. Ọ bụ 2012 MBGN Queen Isabella Ayuk chiri okpueze n'afọ 2013 wee nọchite anya Naijiria na 2013 Miss World pageant. == Okwu okwu == * Na-agba mbọ mgbe niile ka ị na-ebuli elu elu n'ihi na mụ onwe m nwekwara ntụpọ. Ya mere, anwala ịdị ka m, ma ọ bụ were akụkụ dị mma nke m wee ṅomie akụkụ ahụ ma ka mma na nke ahụ. Achọrọ m ime nke ọma karịa ndị nlereanya m kwa. * [https://independent.ng/know-living-slum-feels-like-anna-banner/] *Mgbe ị hụrụ mmadụ n'anya, ọ na-esiri gị ike ịdaba. Ị nweghị ike ịdaba n'ịhụnanya taa ma daa n'ịhụnanya echi. Ịhụnanya siri ike. Tupu ị gwa mmadụ na ị hụrụ ya n'anya, ị ghaghị ijide n'aka. * [https://punchng.com/im-still-in-love-with-flavour-anna-banner/?amp] * Ọtụtụ ụmụ agbọghọ tụụrụ ime mgbe ha dị obere ka m wee hapụ. Naanị ihe m chọrọ bụ ịgba ha ume bụ na nke a abụghị ọgwụgwụ nke ụwa; ị nwere ike ime ọtụtụ ihe. Ọ dịghị mgbe ọ bụla ịlaghachi n'ụlọ akwụkwọ. Afọ bụ naanị ọnụọgụ, nwa gị ga-etolite ịhụ gị n'anya ma nwee ekele. Ọ bụrụgodị na ọ bụghị ụlọ akwụkwọ, mụta ka esi eme ihe, nye onwe gị ike. * [https://punchng.com/im-still-in-love-with-flavour-anna-banner/?amp] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Banner,Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nhute3sd66xti4ht5u73sp5qdhpwgr5 Anna Kendrick 0 3555 14470 2023-10-15T14:55:18Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anna Kendrick|Anna Cooke Kendrick]]''' (amụrụ [[w:August 9|August 9]], [[w:1985|1985]]) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. ==Okwu okwu== * N'agbanyeghị ụdị pịa ị na-eme, ọ bụ ụdị mmega ahụ na-eme ihe ike. Ị malite ịkpọ ụda olu nke gị asị ma chọọ ikwu banyere ihe ọ bụla ma e wezụga onwe gị, ọ bụkwa mgbe ahụ ka ị na-ekwu banyere ihe nkiri. Ọ bụ ihe ịtụnanya etu isiokwu nke m na-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Kendrick|Anna Cooke Kendrick]]''' (amụrụ [[w:August 9|August 9]], [[w:1985|1985]]) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. ==Okwu okwu== * N'agbanyeghị ụdị pịa ị na-eme, ọ bụ ụdị mmega ahụ na-eme ihe ike. Ị malite ịkpọ ụda olu nke gị asị ma chọọ ikwu banyere ihe ọ bụla ma e wezụga onwe gị, ọ bụkwa mgbe ahụ ka ị na-ekwu banyere ihe nkiri. Ọ bụ ihe ịtụnanya etu isiokwu nke m na-esi ngwa ngwa na-agwụ ike. Ọ na-adị m ka m na-enweta onwe m ngwa ngwa, echere m n'ihi na ọ bụrụ na m na-akwalite ihe nkiri ma mmadụ jụrụ m gbasara enyi m nwoke mbụ, m ga-adị ka, 'Ọ dịghị nke ọ bụla n'ime azụmahịa gị [na-agba ọbara].' Ma ugbu a ọ dị ka, echere m na anyị na-aga ebe ahụ. Nke ahụ dịkwa m. * [https://www.chicagotribune.com/redeye/redeye-interview-anna-kendrick-scrappy-little-nobody-20161108-story.html?] Scrappy Obere Ọ dịghị onye'". "Chicago Tribune." (Nọvemba 9, 2016). * Apụghị m ikwu ihe ọ bụ na mbụ dọọrọ m n’egwuregwu, n’ihi na ọ ga-ekwe omume na n’afọ 6, ọ bụ naanị na m chọrọ ka ndị mmadụ na-ele m anya ma na-ege m ntị. Mgbe ahụ, ọ gbanwere ghọọ ihe baara m uru n'ezie. ... Ọ ghọrọ ụzọ m si amụta banyere onwe m na ụzọ m si amụta banyere ndị ọzọ. * [https://www.npr.org/2016/11/14/501714265/anna-kendrick-says-acting-is-the-way-that-i-learn-about-other-people "Anna Kendrick kwuru Ime ihe bụ 'Ụzọ M Mụta Banyere Ndị Ọzọ'']. 'NPR'. (Nọvemba 14, 2016). == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kendrick, Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị]] b3oo5oqej4s43nsfze0kdx7cxf6l36c Anna Elizabeth Dickinson 0 3556 14473 14472 2023-10-15T15:16:26Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Elizabeth Dickinson | Anna Elizabeth Dickinson]]''' (October 28, 1842 - Ọktoba 22, 1932) bụ onye ọkà okwu na onye nkuzi America. Onye na-akwado mkpochapụ [[w:Ịgba ohu na United States | ịgba ohu]] na maka [[w: ikike ụmụ nwanyị | ikike ụmụ nwanyị], Dickinson bụ nwanyị mbụ nyere adreesị ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ihu [[w:United|united]]. [[w:States Congress|United States Congress]]. Onye ọkà okwu nwere nkà mgbe ọ dị obere, o nyeere [[w:Republican Party (United States)|Republican Party]] aka na ntuli aka siri ike na 1863 wee metụta nke ukwuu nkesa ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[w:Union (American Civil).Agha)|Union]] obere oge tupu [[w:Agha obodo America | Agha Obodo]]. Dickinson bụ nwanyị ọcha mbụ e dekọrọ na nzuko ugwu Colorado's Longs Peak, Lincoln Peak, na [[w:Ugwu Elbert | Elbert Peak]] (n'elu inyinya mule), ọ bụkwa ya bụ onye nke abụọ gbakọtara [[w:Pike's Peak|Pike's Oke]]. ==Okwu okwu== ===[https://speakingwhilefemale.co/anti-slavery-dickinson1/"Ka Anyị Obisie Sistemu Ohu"] (Mee 28, 1862)==== Nkwekọrịta Mgbochi Ịgba Ohu nke New England, Melodeon, Boston MA * A na-ekwu na anyị nwere ike imeri n'enweghị nnwere onwe. Nnupụ-isi ahụ fọrọ nke nta ka ọ kụrie - usuu ndị agha anyị na-erute na ndịda - ọgwụgwụ na-eru nso, mgbe a ga-eweghachi ihe niile dị ka mgbe ochie. Ndịda, ebe a ghọgburu ya n'ihe gbasara Mr. [[w:Lincoln|Lincoln]] na ebumnuche nke pati Republican, gara agha iji chebe ịgba ohu. Ugbu a, ikekwe, ha na-amalite ịhụ na Mr. Lincoln adịghị anya site na onye na-ejide ohu, ka emechara. Iguzosi ike n'ihe nke ndịda bụ akụkọ ifo. N'ezie, ọ ga-eto eto, ka ndị agha anyị na-aga n'ihu, n'ihi na n'etiti nkwudo na iguzosi ike n'ihe, ndị na-akwado ihe kpatara imikpu nwere ike ịnwe naanị otu nhọrọ. * Anyị nwere ike tie ndị agha ha n'ebe niile, were obodo ọ bụla na ọdụ ụgbọ mmiri: gịnịzi? Edoro ha n'okpuru, à na-emeri ha? Ha ga-ebili n'ime ụbọchị iri isii ọzọ, ma ọ bụrụ na ewepụrụ ogwe aka agha. Ihe ịga nke ọma enweghị ike ịgbanye ọkọlọtọ anyị ebe onyinyo nke ndị ojii na-ekpuchi ya. * Kentucky, bụ onye na-akụ azụ ihe mgbochi maka nnwere onwe n'ime onye [[w:John Brown (abolitionist)|John Brown]], nyagburu ya ọzọ, site n'aka onye nnọchi anya ya n'oche Onye isi ala! * N'ime ubi, Gen. Mitchell jụrụ ndị ohu gbagara ya maka nchekwa. n'ebe ọ bụla ndị na-ewetara anyị ọgụgụ isi kachasị mkpa bụ ndị a ga-atụgharịghachi azụ n'ohu, ebe ahụ ka a pịa, mekpaa ahụ ọkụ, kpọọ ya ọkụ. * Gịnị bụ ahụhụ anyị na-ata nke ohu nwaanyị, ma ọ bụ nne ohu, tara n’ihi mmakụ nke ụmụ ya? Ịdị ọcha gị enweghị mmetụta maka ịdị ọcha iwe? — mmetụta nke nne na nna gị enweghị ọmịiko maka ịhụnanya a kpaara ókè nke ndị ohu? Ị nwere ike ịla azụ ikwu okwu - nweere onwe gị? Chineke etinyewo ohu n'aka anyị ịkpagbu ya. Naanị ya kwesịrị ịwepụ ya ọzọ na ndụ. Ka anyị na-amanye usoro ohu ahụ, dịka Smith weere Fort Donelson. Ọ bụrụ na Onye isi ala agaghị enye anyị iwu, ka anyị gaa n'onwe anyị. ===[https://speakingwhilefemale.co/race-dickinson/ "Universal Liberty] (May 7, 1867)=== *Njem nke ihe omume ogologo oge ebutela anyị ajụjụ a na-enweghị ike ịsị na ọ bụ mkpa ọha na eze na mkpa agha. Taa ajụjụ a na-ajụ anyị bụ nke na-adịghị adị nke ziri ezi na ihe ọjọọ. Ndị otu Republican ga-akpọsa dị ka okwu nche ya nnwere onwe zuru ụwa ọnụ ma ọ bụrụ na ọ na-atụ anya imeri, ma ọ bụrụ na ọ jụ okwu nche ahụ ọ ga-anwụrịrị. *Ịgba ohu bụ onye nkuzi ụlọ akwụkwọ dara ogbenye. Ọ dịghị onye na-agọnahụ na ndị ikom a ga-rịri nọ n'ọnọdụ nke ndị mkpọrọ St. Mark, bụ ndị, mgbe a tụrụ ha mkpọrọ ogologo oge n'ụlọ mkpọrọ n'ọchịchịrị na nke ruru unyi ruo ọnwa na afọ, iri, afọ iri abụọ na iri atọ, mgbe kpọbatara n'ogige dị ukwuu nke St. Mak, na-eguzo n'ihu anyanwụ ruo ogologo oge ka e mechibidoro ha n'anya, ha kpuru ìsì ruo mgbe ebighị ebi. Ọ bụghị ihe ijuanya na ndị ohu a, ndị a tọhapụrụ n'ụlọ mkpọrọ na n'ọgba nke ịgba ohu, wetara n'ime ọkụ ọkụ zuru oke, n'ime ìhè anyanwụ na-egbuke egbuke nke nnwere onwe kwesịrị iju anya ma hapụ anya ha ma ọ dịkarịa ala obere oge, na-agbagwoju anya ndị enyi na ndị iro. *Akụkọ anyị, akụkọ ihe mere eme nke ndị nna anyị, onye nye nwoke hụrụ nnwere onwe n'anya ma kwadoro ịgba ohu, onye kpere ekpere ka e guzobe ikpe ziri ezi n'oge na-abịa ma nwetakwa mmegbu nke ugbu a, na onye kwuru na ndị ikom ga-eso anyị ga-azụ. chebe ya. *Naanị ihe anyị chọrọ taa bụ ka e wuo ụlọ nsọ ahụ maka nnwere onwe zuru oke na nke zuru oke. Enwere naanị otu ụzọ maka ikike ịga, nke kwụ ọtọ n'ihu, ihe ọ bụla nwere ike igbochi anyị. == Okwu gbasara Anna Elizabeth Dickinson== *Anna Dickinson, na Philadelphia Mint, na-arụ ọrụ maka obere ego ma na-ekwu okwu mkparị n'oge dị iche iche maka onye isi ojii ahụ gbara ohu, a na-ewere dị ka ihe na-adịghị mma. Ma Anna Dickinson nọ n'elu ikpo okwu, na-ekwu okwu na-adịghị mma na ịdị ọkụ nke omume ọma, na-arịọ maka ohu ahụ ma nata $ 100 na $ 200 n'abalị maka ọrụ ahụ; Anna Dickinson na mkpọsa Connecticut na New Hampshire Republican, na-atọ Steeti abụọ ahụ ụtọ site n'okwu ọnụ ya, ikike ekweta nke meriri mmeri na abụọ maka pati Republican, ghọrọ dike nke oge awa, ma na-eto ya dị ka Joan d'Are nke. narị afọ nke iri na itoolu. *[[w: Mary Livermore|Livermore]], [https://speakingwhilefemale.co/womens-lives-livermore/" Uru Ndị Inyom Industrial For Women in the Last ọkara-Century"] (1888) 0yqljddf72bnbvwy192oqxpzsjuyspq Esha Deol 0 3557 14475 2023-10-15T15:42:45Z Timzy D'Great 20 Kere ịhụ ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:ig:Esha Deol|Esha Deol]] (amuru 2 Novemba 1981) bu onye nwanyi na-eme ihe nkiri na ihe nlere anya nke na-aputa na ihe onyonyo Hindi. ==Okwu o kwuru== * Abụ m onye anaghị eri anụ n'oge ndụ m niile, dịkwa ka ezinụlọ m mere, gụnyere nkịta m niile. Ọbụlagodi mgbe nna m, onye anaghị eri anụ, lọtara n'ụlọ iri nri abalị, ọ ga-eri nri onye anaghị eri anụ. ** Dika e kwuru na [https://web.archive.org/web/20121001155636/http://www.ndtv.com/photos/entertainment/anupama-verma-sizzles-for-peta-574/slide/10 "Sexiest Veggies"], NDTV.com (1 Ọktoba 2012). * Adị m ka tomboy. Nke ahụ bụ ihe onye ọ bụla gwara m. Ndụ gbanwere mgbe m malitere ime ihe nkiri, etinyekwara m aka n'ọrụ m. Ma, ndụ m lụchara, agbanweela m kpamkpam. Ahụrụ m usoro a n'anya, ọ na-atọkwa m ụtọ ịnọnyere di m Bharat na nwa m nwanyị Radhya. … M na-ahụ ụtọ oge a n'anya [nke ịbụ nne]. Enwere m mmetụta zuru oke ugbu a. Gị na ụmụaka nọ gburugburu na-eme ememe ndụ. Emechara m bụrụ nwanyị ugbu a. N'oge na-adịghị anya, m ga-amụ nwa m nke abụọ, ezinụlọ m ga-ezukwa oke. ** [https://www.masala.com/news/i-used-to-hate-cooking-before-marriage-reveals-esha-deol-276510 "M na-akpọ isi nri tupu m lụọ di, Esha Deol na-ekpughe"] site n'aka Shama Bhagat, ''Masala!'' (18 Febụwarị 2019). ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Deol, Esha}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ci8qnti94zav67j8yrvf4le12je5rwm Dana Perino 0 3558 14484 14477 2023-10-15T17:03:32Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Dana Perino|Dana Marie Perino]] (amụrụ Mee 9, 1972) bụ onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye ode akwụkwọ jere ozi dị ka onye ode akwụkwọ mgbasa ozi 24th White House, na-eje ozi n'okpuru Onye isi ala George W. Bush site na Septemba 14, 2007, ruo Jenụwarị 20, 2009. ==Okwu okwuru== *akụkọ banyere ndị aka ha dị ọcha ka a tụbara n'ụlọnga ebe enwere ike ijide ha ruo ọtụtụ afọ na-enweghị nnọchite anya ma ọ bụ ebubo ọ bụla na-agbawa obi. **Nchịkọta akụkọ, na-ezo aka na nga nke ndị ngagharị iwe na ndị mọnk Buddha na Myanmar, Ọktoba 1, 2007[http://georgewbush-whitehouse.archives.gov/news/releases/2007/10/20071001-2.html] *Eji m n’aka na ọtụtụ ndị ga-enwe mmasị ịkwa m emo mgbe m na-ekwu nke a, mana ọ bụ eziokwu: ọtụtụ ndị na-anwụ n’ihi ọnwụ oyi n’oge oyi ọ bụla, ebe a bụ nnyocha ndị na-ekwu na mgbanwe ihu igwe n’akụkụ ụfọdụ nke ụwa ga-enyere ndị ahụ aka. ndị mmadụ n'otu n'otu **Press Briefing, October 26, 2007 [http://georgewbush-whitehouse.archives.gov/news/releases/2007/10/20071024-8.html] * Ụjọ tụrụ m ntakịrị n'ihi na amaghị m maka… Nsogbu ogbunigwe Cuban. O nwere ihe jikọrọ ya na Cuba na akụ ụta, ejiri m n'aka. Abịara m n'ụlọ, ajụrụ m di m, a sị m, 'Nke ahụ ọ bụghị dị ka ihe Bay maobu Ezi?' Ọ si, E, Dana. **NPR, December 8, 2007 [http://rawstory.com/news/2007/White_House_press_secretary_admits_she_1210.html] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Perino, Dana}} nvumrs42zfpnjnusj69pbk46h22hw83 Alisa Valdes 0 3559 14478 2023-10-15T16:19:34Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Alisa Valdes | Alisa Valdes-Rodriguez]]''' (amụrụ Febụwarị 28, 1969 na Albuquerque, New Mexico) bụ onye edemede America, odeakụkọ na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Ihe kacha eme m obi ụtọ ná ndụ m bụ ikpe ziri ezi—sitekwa na nke ahụ apụtaghị m ịbọ ọbọ. M pụtara ikpe ziri ezi maka ụdị mmadụ niile. Echere m na ọ na-abịa n'otu akụkụ site n'ịbụ ada nke [[w: immigrant|immigrant]] bụ onye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Alisa Valdes | Alisa Valdes-Rodriguez]]''' (amụrụ Febụwarị 28, 1969 na Albuquerque, New Mexico) bụ onye edemede America, odeakụkọ na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Ihe kacha eme m obi ụtọ ná ndụ m bụ ikpe ziri ezi—sitekwa na nke ahụ apụtaghị m ịbọ ọbọ. M pụtara ikpe ziri ezi maka ụdị mmadụ niile. Echere m na ọ na-abịa n'otu akụkụ site n'ịbụ ada nke [[w: immigrant|immigrant]] bụ onye a na-eleda anya nke ukwuu maka ọtụtụ ọrụ ya na ndụ ya, na ụdị obi nkoropụ ị na-eche na-ekiri na-eme, n'echiche na ihe na-adịghị mma site a. dị obere… * Na isiokwu na-emetụta ọrụ ya na * [https://www.aarp.org/entertainment/books/info-12-2010/alisa_valdes_rodriguez_the_three_kings.html I "Site na unyi ụmụ agbọghọ ruo ụmụ nwanyị nwere nghọta"] na ''AARP'' (Oyi 2010) * Ya adịla mgbe ọ nọdụrụ ala ma chee: “M ga-emepụta ụdị ọhụrụ.” M nọdụrụ ala dee akwụkwọ m chọrọ ịgụ ma ahụghị m. N'ileghachi anya azụ, echeghị m na ọ bụ ụdị ọhụrụ; ọ bụ naanị akwụkwọ akụkọ. Enwere ihe na-adịghị mma na ụlọ ọrụ mbipụta na-ele agbụrụ dị ka ụdị na naanị maka ụfọdụ ndị mmadụ. Yabụ ọ bụrụ na ị bụ obere mmadụ, agbụrụ gị ma ọ bụ agbụrụ gị ga-abụ ụdị gị. Ma ọ bụ ọ bụrụ na ị bụ nwanyị, mmekọahụ gị ga-abụ ụdị gị. "Ụmụ nwanyị akụkọ ifo": Gịnị ka nke ahụ pụtara ọbụna? Ọ dịtụla mgbe anyị ga-anwa anwa kwuo "akụkọ ifo ndị nwoke na-azụ ahịa"? Echere m na ndị a bụ okwu ahịa. * Na ihe o zubere maka mgbe ọ na-ede akwụkwọ akụkọ 2003 ya The Dirty Girls Social Club na-arụ ọrụ na * [https://www.aarp.org/entertainment/books/info-12-2010/alisa_valdes_rodriguez_the_three_kings.html Ụmụ nwanyị”] na ''AARP'' (Winter 2010) * Enwere ndị edemede na akụkọ ifo ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ nke ọma, ha na-ede blọgụ banyere [w:akara ngosi|akara ngosi] na okporo ụzọ megide ntọala ahụ. Enwere m ike inwe ọmịiko na ịghọta nkụda mmụọ ahụ, mana n'otu oge ahụ, ọ bụ ịla n'iyi. M na-ele anya ihe ndị na-agụ akwụkwọ na ndị na-ede akwụkwọ nke ụdị ịhụnanya mere n'ịmepụta eluigwe na ụwa yiri ya ebe ha na-ere ọtụtụ nde akwụkwọ nye ndị na-agụ akwụkwọ maara ndị edemede a dị mma. Ha achọghị stampụ nkwado. Na ihe m hụrụ n'anya maka ndị na-agụ akwụkwọ m bụ na ha nwere ọkaibe karịa, n'echiche nke m, karịa ọtụtụ ndị nkatọ na-ede akwụkwọ, na enweghị nchebe. Na njedebe nke ụbọchị, ndị mmadụ na-agụ akwụkwọ m ma soro m na-ekwurịta okwu ozugbo, ekele maka nkà na ụzụ. * Banyere otu o si ele okwu ahụ bụ "ọkụ ọkụ ọkụ" na * [https://www.aarp.org/entertainment/books/info-12-2010/alisa_valdes_rodriguez_the_three_kings.html I "Site na unyi ụmụ agbọghọ ruo na ụmụ nwanyị nwere nghọta"] na '' AARP '' (Oyi 2010) * Dị ka nwanyị na-enwe mmekọahụ (onye, ​​dị ka ọ na-eme, ji ikwesị ntụkwasị obi lụọ nwoke ma ya mere na-ebi ndụ "ziri ezi") m na-eche na ọ dị mkpa itinye nwoke idina nwoke ma ọ bụ nwoke idina nwoke na nwoke na nwanyị na-arụ ọrụ m. A bụ m ihe akaebe dị ndụ na ihe ndị dị otú ahụ abụghị “nhọrọ,” kama ọ bụ ebumpụta ụwa… * Na otu o siri agbalị itinye mkpụrụedemede LGBT n'ọrụ ya na * [https://www.afterellen.com/people/37793-interview-with-alisa-valdes-rodriguez#eUshEFbch3M4IWVL.99 "Ajụjụ ya na Alisa Valdes-Rodriguez" ] na AfterEllen.com (2008 Sep 25) * Echere m na a na-ejikarị akara akara na-abara ndị chepụtara ha uru, ndị na-emepụtakwa ha anaghị abụ ndị a na-etinye na ya. Nke ahụ kwuru, akara aha nwere ike ịbụ ngwaọrụ ike ma ọ bụ mwepu, dabere na onye na-eji ha na ihe kpatara… *Na otu o si ele "labels" na ọha mmadụ na * [https://www.afterellen.com/people/37793-interview-with-alisa-valdes-rodriguez#eUshEFbch3M4IWVL.99 "Ajụjụ na Alisa Valdes-Rodriguez"] na AfterEllen.com (Sep 25) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Valdes, Alisa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] qhl0y3mmuqij0fbpqa2bw7cuzz3bwo7 Alison Jaggar 0 3560 14479 2023-10-15T16:28:39Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Alison Jaggar | Alison Mary Jaggar]]''' (amuru na Septemba 23, 1942) bu onye ihe omuma banyere nwanyi nke America amuru na England. ==Okwu okwuru== * N'akụkọ ihe mere eme, ndị inyom na ndị inyom na-arụ ọrụ ka ewepụrụ n'ọrụ ọgụgụ isi. A ga-amarịrị mwepu a. Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ, ndị inyom nwere agba, na ụmụ nwanyị ndị ọzọ gbachiri nkịtị n'akụkọ ihe mere eme ga-emerịrị ka ha sonye dị k...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Alison Jaggar | Alison Mary Jaggar]]''' (amuru na Septemba 23, 1942) bu onye ihe omuma banyere nwanyi nke America amuru na England. ==Okwu okwuru== * N'akụkọ ihe mere eme, ndị inyom na ndị inyom na-arụ ọrụ ka ewepụrụ n'ọrụ ọgụgụ isi. A ga-amarịrị mwepu a. Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ, ndị inyom nwere agba, na ụmụ nwanyị ndị ọzọ gbachiri nkịtị n'akụkọ ihe mere eme ga-emerịrị ka ha sonye dị ka isiokwu yana ihe dị na nhazi nke nwanyị. * '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwanyị na ọdịdị mmadụ '' (1983), p. 386 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jaggar, Alison}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jic0byspuju1ujk7wrd4tzzqstl1odt Akofa Edjeani Asiedu 0 3561 14481 2023-10-15T16:35:51Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Akofa Edjeani (amụrụ 20 Febụwarị 1969) bụ onye omere ihe nkiri Ghana, onye nrụpụta na onye ọchụnta ego. ==Okwu okwuru== * ''Mgbe ị na-enwe mmasị maka ihe, ụzọ gị na ntinye gị na-adị iche mgbe niile. ** Gifty Owusu-Amoah, "[https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/ghana-news-acting-was-my-altar-call.html Emere bụ ọkpụkpọ ebe ịchụàjà m - Akofa Edjeani ], ''Ihe ngosi ihe ngosi'', 13 Juun 2019. ==Njiko Mpug...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Akofa Edjeani (amụrụ 20 Febụwarị 1969) bụ onye omere ihe nkiri Ghana, onye nrụpụta na onye ọchụnta ego. ==Okwu okwuru== * ''Mgbe ị na-enwe mmasị maka ihe, ụzọ gị na ntinye gị na-adị iche mgbe niile. ** Gifty Owusu-Amoah, "[https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/ghana-news-acting-was-my-altar-call.html Emere bụ ọkpụkpọ ebe ịchụàjà m - Akofa Edjeani ], ''Ihe ngosi ihe ngosi'', 13 Juun 2019. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Asiedu,Akpfa Edjeani}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ixr1rimv08i8z7lmyfpveyph2o4jjl7 Akaliza Keza Gara 0 3562 14482 2023-10-15T16:45:58Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} w: Akaliza Keza Gara bụ onye Rwandan IT na onye ọchụnta ego. Ọ na-arụsi ọrụ ike n'ịkwalite ogige ahụ nye ụmụ agbọghọ, a nabatakwara ya maka mmemme ya site na onyinye sitere n'aka gọọmentị Rwandan na International Telecommunication Union. Gara eguzobela ụlọ ọrụ ndụmọdụ teknụzụ na ụlọ ọrụ webụsaịtị yana ụlọ ihe nkiri. A kọwawo ya dị ka "otu n'ime ụmụ agbọghọ Rwandan ole na ole nwere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} w: Akaliza Keza Gara bụ onye Rwandan IT na onye ọchụnta ego. Ọ na-arụsi ọrụ ike n'ịkwalite ogige ahụ nye ụmụ agbọghọ, a nabatakwara ya maka mmemme ya site na onyinye sitere n'aka gọọmentị Rwandan na International Telecommunication Union. Gara eguzobela ụlọ ọrụ ndụmọdụ teknụzụ na ụlọ ọrụ webụsaịtị yana ụlọ ihe nkiri. A kọwawo ya dị ka "otu n'ime ụmụ agbọghọ Rwandan ole na ole nwere ọganihu dị ukwuu n'ịgbanwe ihu teknụzụ na mba ahụ" ma bụrụ onye so na World Economic Forum's Global Shapers Community. ==Okwu okwuru== * Ozi na Nkà na ụzụ Nkwukọrịta (ICT) ọ bụghị nanị na-emetụta ụzọ anyị si azụ ahịa na kọntinent ahụ, kamakwa ọ na-ekere òkè n'ịkwado ọrụ gụnyere agụmakwụkwọ, ahụike, njikwa ọdachi na njikwa ihe onwunwe. nakwa n'ịkwado ọrụ gụnyere agụmakwụkwọ, ahụike, njikwa ọdachi na njikwa akụ.") ** [https://www.kigalitoday.com/technology/utuntu-n-utundi/"Akariza-Keza-Gara-Akariza-Keza-Gara-Umunyarwandwa-wo-wa-mu-mu-Management-Bose-Microsoft- muri"], ''Akariza Keza Gara, Nwanyị Rwandan ka ahọpụtala onye isi oche Microsoft na Africa'' (20 February 2014) *Ịhụ aha m na kredit [nke usoro eserese eserese] bụụrụ m nnukwu oge na enwere m ekele na enwere m ohere ahụ, ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * Ma a ka nwere olile anya na mmepe ọhụrụ na ngalaba IT nwere ike ugbu a [hụ] ụmụ nwanyị [na-arụ ọrụ] n'akụkụ ụmụ nwoke, ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị bụ akụkụ nke ma nwee ike mejupụta nnukwu akụkụ nke ahịa maka ngwaahịa ICT, ha nwekwara ike ịnụ ụtọ ohere dịnụ n'akụkụ ndị nwoke na ụlọ ọrụ ICT site na ndị nrụpụta na ndị ọrụ njedebe, ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * Nkwenye m bụ ịgba ọtụtụ ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị ume ka ha sonye na ngalaba ICT, mana enwere m mmetụta na site n'ịmepụta ụlọ ihe nkiri nke a ga-egosipụta ihe ọhụrụ m na-eme iji nyere ụmụaka Rwandan aka, site n'ịmepụta agwa na ntọala ha nwere ike ịkọrọ na akụkọ. iji mee ka ha nwee obi ụtọ na kpalie ha ** [http://www.ipsnews.net/2014/08/"tech-entrepreneur-encourages-rwandas-young-women-to-venture-into-ict/"], ''Tech Entrepreneur na-agba ụmụ agbọghọ Rwanda ume ka ha mee ihe. Tinye aka na ICT '' (07 Ọgọst 2014) * “Agbalịrị m ịghọta usoro ụtụ isi. Emehiere m ọtụtụ ihe dị oké ọnụ ahịa,” ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) * "Mgbe m bụ nwata, ọ na-esiri m ike inwe eserese eserese ọ bụla nke na-anọchite anya ọdịbendị m, achọrọ m isonye n'ịgbanwe nke ahụ maka ụmụaka na-etolite taa." ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) *Mmepụta ọhụrụ abụrụla okwu mkparị nke ndị ọchụnta ego na ndị na-eme amụma na-enwe mmasị iji. O zughị ezu ịmepụta ihe ọhụrụ dị ka onye ọchụnta ego, ọ dị mkpa ka ọ baa uru maka ahịa gị. Ya mere, ọ dịkarịa ala maka ndị ọchụnta ego, ihe ọhụrụ kwesịrị ilekwasị anya na iche ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) * Nkà na ụzụ nwere ike, ma meekwarị ya, na-ekere òkè dị ukwuu na mmepe Africa," ka ọ na-akọwa. "Dị ka a na-ekwukarị na Rwanda, ọ bụ igbubi - na okwu ndị ọzọ, ọ nwere ike ịbanye na mpaghara akụ na ụba ndị ọzọ niile. Nkà na ụzụ bụ ngwá ọrụ na mgbe ejiri ya nke ọma, ọ na-eme ka arụmọrụ na mmetụta nke atụmatụ mmepe ndị ọzọ dịkwuo mma. ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) * Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eji teknụzụ, mana anyị kwesịkwara itinyekwu aka na mmepe ya ** [https://ventureburn.com/2014/04/"built-in-africa-shaking-suns-akaliza-keza-gara-on-using-tech-to-tell-african-stories/?amp=1 "], "Shaking Sun's Akaliza Keza Gara na iji teknụzụ na-akọ akụkọ Africa" ​​(23 Eprel 2014) * M meriri ọtụtụ ndị ọzọ na-ere ahịa n'ọnụ ahịa. Nke ahụ bụ mgbe m ghọtara na na Rwanda ndị mmadụ anaghị enye gị ọrụ dabere na okike gị, afọ gị ma ọ bụ uru ego nke ụlọ ọrụ gị. ** [https://www.theeastafrican.co.ke/rwanda/Business/"Akaliza-Keza-Gara--Rwanda-s-ICT-woman"/1433224-2235084-1v5n29/index.html], ''Akaliza Keza Gara, nwanyị ICT nke Rwanda'' (07 Maachị 2014) * Maka ọrụ mbụ m, ejiri m laptọọpụ onye ahịa m; naanị ha nwere mmasị na nkà m ... Ọ bụ ahụmahụ na-akpali akpali ** [https://www.theeastafrican.co.ke/rwanda/Business/"Akaliza-Keza-Gara--Rwanda-s-ICT-woman"/1433224-2235084-1v5n29/index.html], ''Akaliza Keza Gara, nwanyị ICT nke Rwanda'' (07 Maachị 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gara,Akaliza Keza}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s3jcv6awn9p11qoa3nf45f5bcok6ua5 Amanda Lang 0 3563 14483 2023-10-15T16:51:33Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amanda Lang|Amanda Lang]]''' (amụrụ 31 Ọktoba 1970) bụ [[w:Canadians|Canadian]] [[w:business journalism|onye odeakụkọ azụmahịa]], na-arụ ọrụ ugbu a nke [[w:BNN Bloomberg|BNN Bloomberg]]. Na mbụ, ọ bụ onye ọbịa nke ''Bloomberg North'' na [[w: Bloomberg TV Canada | Bloomberg TV Canada]]. Lang bụbu onye nta akụkọ azụmaahịa maka CBC News, ebe ọ kwụchiri ''w:The Exchange with Amanda Lang|Mgbanwe ya na Amanda Lan...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amanda Lang|Amanda Lang]]''' (amụrụ 31 Ọktoba 1970) bụ [[w:Canadians|Canadian]] [[w:business journalism|onye odeakụkọ azụmahịa]], na-arụ ọrụ ugbu a nke [[w:BNN Bloomberg|BNN Bloomberg]]. Na mbụ, ọ bụ onye ọbịa nke ''Bloomberg North'' na [[w: Bloomberg TV Canada | Bloomberg TV Canada]]. Lang bụbu onye nta akụkọ azụmaahịa maka CBC News, ebe ọ kwụchiri ''[[w:The Exchange with Amanda Lang|Mgbanwe ya na Amanda Lang]]'' kwa ụbọchị na [[w:CBC News Network|CBC News Network]]. Tupu ya na CBC rụọ ọrụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye odeakụkọ na-ebipụta akwụkwọ akụkọ mba Canada ma bụrụkwa arịlịka maka [[w:CNNfn|CNNfn]] na [[w:Business News Network|BNN]]. == Okwu okwu == *Inwe ike ịhazi ọtụtụ ozi ozugbo na-amasị m. Ọ na-atọ ụtọ. *[https://www.womenofinfluence.ca/2013/03/07/amanda-lang-thirst-for-knowledge/] na ọzụzụ ya na nkà ya. * Innovation bụ ihe mmadụ na-achụ na ime ya na-eweta nnukwu obi ụtọ. *[https://www.womenofinfluence.ca/2013/03/07/amanda-lang-thirst-for-knowledge/] Amanda na-ewere ihe ọhụrụ "Azụmahịa bụ ụlọ ọrụ dị mma nke na-eme ọtụtụ ihe ọma, gụnyere iji ọtụtụ n'ime anyị were. Ọ bụ ndị mmadụ na-eme ihe, na-arụsi ọrụ ike." * [https://www.theglobeandmail.com/report-on-business/rob-magazine/amanda-lang-says-goodbye-to-the-cbc/article27321197/] na azụmahịa "Chemistry nke ikuku dị ka kemistri mmekọahụ n'ezie. Ọ bụ ihe omimi, ma ị nweghị ike ịnara ya otuto, naanị ị nwere ya" *[https://archive.canadianbusiness.com/business-strategy/amanda-lang-making-it-her-business/] Lang na-ekwu, n'oge mkparịta ụka n'ime ọnụ ụlọ efu efu n'etiti nzukọ akụkọ. "Anyị nwere ya." * "Ọnọdụ zuru oke bụ na ị na-arụsi ọrụ ike, ị na-eme ihe, ị na-eche ma na-ekwu maka ihe ndị na-adọrọ mmasị ma ọ bụ na ị naghị ekwu ihe ọ bụla" *[https://archive.canadianbusiness.com/business-strategy/amanda-lang-making-it-her-business/] Na otu o si arụ ọrụ * "Ịkọ akụkọ na-adị mma maka ndị ihere n'ihi na ọ na-enye gị ngwá ọrụ a bụ isi ka ị ga-esi jụọ ajụjụ" *[https://www.tvo.org/transcript/2426277/getting-comfortable-with-discomfort] na mgbe ọ ghọrọ onye nta akụkọ. * "Ndị isi na ndị isi dị ike na-achọ ihe karịrị mpaghara nkasi obi ha ka ha mara mma n'ọfịs mana ha na-aga n'ihu, ị maara, njem afọ ofufo na Haiti, n'otu ihe atụ n'ezie, n'ihi na ha chọrọ ịhụ ihe ha bụ. Ọ bụghị nnukwu na, ha agaghị enweta ma ghọta na bat ahụ n'ihi na ha maara na ọ bụ ebe ha na-eme nke ọma " *[https://www.tvo.org/transcript/2426277/getting-comfortable-with-discomfort] na CEOs ==Okwu gbasara Amanda Lang== "Mgbe ọ nọ na BNN, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ naanị ndị na-azụ ahịa, mana ugbu a ọ bụ ndị na-ege ntị ka ukwuu." *[https://archive.canadianbusiness.com/business-strategy/amanda-lang-making-it-her-business/] Adrian, onye mmekọ na ọkachamara ịgba akwụkwọ na ụlọ ọrụ iwu Toronto kwuru. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lang, Amanda}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 0amdp0m4bnls38upl4p5kycjmyv4usj Alison Lohman 0 3564 14485 2023-10-15T17:04:19Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Alison Lohman | Alison Lohman]]''' (amụrụ [[w:18 Septemba|18 Septemba]] [[w:1979|1979]]) bụ onye omere America amuru na Palm Springs, California. N'agbanyeghị na ezinụlọ ya enweghị ihe ngosi azụmahịa njikọ, ọ na-eme ihe kemgbe afọ 9. ==Okwu okwu== File:Alison Lohman 2011.jpg|thumb|Eyiri m uwe spandex na-acha anụnụ anụnụ na eriri ọla edo. Ọ bụ ihe na-adịghị mma na mgbidi, mana ọ na-amasị m ime ihe ndị d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Alison Lohman | Alison Lohman]]''' (amụrụ [[w:18 Septemba|18 Septemba]] [[w:1979|1979]]) bụ onye omere America amuru na Palm Springs, California. N'agbanyeghị na ezinụlọ ya enweghị ihe ngosi azụmahịa njikọ, ọ na-eme ihe kemgbe afọ 9. ==Okwu okwu== [[File:Alison Lohman 2011.jpg|thumb|Eyiri m uwe spandex na-acha anụnụ anụnụ na eriri ọla edo. Ọ bụ ihe na-adịghị mma na mgbidi, mana ọ na-amasị m ime ihe ndị dị otú ahụ.]] === Ajụjụ ọnụ Rebecca Murray=== * Achọrọ m ịdị ka nwata n'ọrụ a, ọ bụ ihe dị mkpa. Ọ dị afọ 14. Ọrụ a dị m ezigbo mkpa ka m nwee mmetụta 14, aghaghị m ịbụ 14 n'ụzọ ọ bụla enwere ike, n'ihi ya, mụ na nwanne nwanne m dị afọ 14 na-akpakọrịta otu ọnwa. O nwere onye na-ejigide na pigtails na ihe niile. Enwere ihe dị n'anya ha, n'etiti afọ 10 na 15 echere m, ọ bụ naanị ụdị 'ihe ọ bụla ga-ekwe omume' anya. Maka m, ihe kachasị mma ị nwere ike ịhụ dị ka anya nwata. Achọrọ m ijide n'aka na m jidere mmụọ ya, mmụọ ntorobịa ahụ. Maka m ọ bụ maka nrọ. Kedu ka ọ na-adị ma ọ na-eje ije? Gịnị bụ anya ya? Ọ bụghị maka, ‘Oh, n’ịgagharị a, m ga-etinye ogwe aka m otú ahụ.’ Ọ bụ naanị mmụọ ahụ dum, ka ụzọ ọ bụla m ga-esi aga ga-adị mma. * Na ọrụ ya na '' Matchstick Men ''. * N'ekwughị ihe ọ bụla, naanị anya ya ... Ọ bụghị ka ọ na-amanye gị ime ya, mana ike o nwere, ọ bụ ihe dị na mmụọ ya. Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị ka ihe na-adịghị ahụ anya na ụdị anwansi. O nwere ume dị otú ahụ na-ebuli gị elu. Obi abụọ ọ bụla na ị nwere apụọla. Naanị ị na-eme ya - ọ dị mfe n'ezie. Ọ dị nnọọ mfe iso ya rụọ ọrụ." * Nke Ridley Scott. * Echere m na ọ ga-adị ka onye nwere ọgụgụ isi, n'ihi na ọ dị. Ọ dị nnọọ nro, dị nro ma dịkwa nro. Ọ dị ukwuu n'anya. Otú ahụ ka ọ dị na ndụ n'ezie. Ọ bụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri. Ọ tụrụ m nnọọ n’anya na m nwetara ohere iso ya rụkọọ ọrụ. * Nke Nicholas Cage. === Ajụjụ ọnụ na ''USA Today'', 7 Ọkt 2002 === <obere>na Claudia Puig [http://www.usatoday.com/life/movies/news/2002-10-07-lohman-oleaner_x.htm]</small> * M yi uwe spandex na-acha anụnụ anụnụ na eriri ọlaedo. Ọ dị njọ ma pụọ na mgbidi, mana ọ na-amasị m ime ihe dị otú ahụ. * Na ọrụ ya na '' Kraa! Nnukwu anụ mmiri''. * Otu n'ime ihe mere m ji egbu oge ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ na ị ga-eme ihe ngosi na ajụjụ ọnụ. Abụ m onye nzuzo na ọ bụghị ikwu ihe niile gbasara m. Michelle [[w:Pfeiffer|Pfeiffer]] gwara m ka m chee echiche ime mgbasa ozi dị ka ọrụ na ime ihe dị ka akụkụ ntụrụndụ. * Ọ ka dị obere ma na-adọrọ mmasị. Enwere adịghị ọcha na [[w:adịghị ike|adịghị ike]] nke ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ị nweghị ike imepụta ya. Ọ dị ka anya nwa agbọghọ nwere nke onye dị afọ 23 na-adịghị. *Na ọrụ ya na ''White Oleander''. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lohman, Alison}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kbow2ztleqlbryq7mvdbf30rpnx3a63 Allison Pearson 0 3565 14501 14500 2023-10-15T18:49:32Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Allison Pearson | Judith Allison Pearson]]''' (née Lobbett; amuru 22 Julaị 1960) bu onye ode akwukwo na ode akwukwo Britain. Pearson arụwo ọrụ maka akwụkwọ akụkọ Britain dị ka '' Daily Mail'', ''The Independent'', ''Evening Standard'', ''The Daily Telegraph'', na '' Oge ego''. Ọ rụkwara ọrụ dịka onye mgbasa ozi maka Channel 4 na BBC Radio 4. Akwụkwọ akụkọ Pearson chick lit, ''I don't know how she does it'', ka ebipụtara na 2002; mmegharị ihe nkiri nwere otu aha, ewepụtara na 2011. Pearson kwadoro nkwado nke Brexit na n'afọ 2016 kọwara Brussels dị ka jihadist isi obodo Europe. Ọ katọrọ Iwu nnabata nwoke na nwanyị 2004, ma megidekwa ikike transgender. ==Okwu okwuru== ===2016–2019=== * Ọtụtụ nde mmadụ chere na mgbe ha tinyere obe ha n’igbe hapụ, na ha ga-enweta [[w:Boris Johnson|Boris Johnson]], bụ́ onye ha hụrụ n’anya. [[w:Michael Gove | Michael Gove]] na ndị otu ya nwere echiche ka mma. Ha wepụrụ Boris site na ịdọrọ nkwado ha na mkpọsa ya ka ihe dị ka nkeji iri na otu ga-aga. N'usoro atụmatụ, nke a dị ka igbu nwa nkita n'ụbọchị ekeresimesi. Mwepụ ihe ijuanya Boris nwere ike ịdị ka nnabata nke mmeri, mana ọ bụ n'ezie usoro aghụghọ na-egbuke egbuke nke hapụrụ Gove ka ọ guzoro n'akụkụ ozu nwa nkịta na-ejide mma ọkpụkpụ.<br />Boris na-ekwupụta nkwado ya maka ọmarịcha [[w:Andrea Leadsom | Andrea Leadsom]], Gove's main Leave rival, mara mma nke ukwuu na-ekwe nkwa na ọ bụrụ na Boris agaghị enweta ọrụ kacha elu, Judas abụghịkwa. *[https://www.telegraph.co.uk/women/work/nigel-farage-for-labour-leader-crazier-things-have-happened-this/ "'Nigel Farage maka onye isi ndị ọrụ'? Ihe ndị dị egwu mere n'izu a", "The Telegraph" (5 Julaị 2016) * [[w:2016 United Kingdom European Union membership referendum|2016 United Kingdom European Union membership referendum]] na 23 June arụpụtala votu 51.89% maka Leave na ntinye nke 72.21%. * N'ileba anya na mbụ, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche iche na ndị na-akwado [[w:Brexit Party|Brexit Party]] nwere obere ihe jikọrọ ya. Ihe na-eme ka anyị dị n'otu, m na-eche, bụ echiche na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị mpako na ndị na-enweghị isi na isi obodo akwụsịla ime ka ndụ dịkwuo mma maka ezinụlọ. Akwụsịla ọbụna ilekọta.<br />Site na nchikota nke ezighi ezi na eleghi anya, na nlekota nke elu mbata na ọpụpụ maka uru nke azụmahịa, ọ bụghị obodo, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị egbuwo olileanya. *[https://www.telegraph.co.uk/women/politics/people-like-flocking-brexit-party/"Gịnị kpatara ndị dị ka m ji agbaga na Brexit Party"], "The Telegraph" ( 14 Mee 2019) * [[w: 2019 Ntuli aka nzuko omeiwu European na United Kingdom | ntuli aka ndị omeiwu Europe]] mere na UK na 23 Mee 2019 nke Brexit Party (ugbu a Reform UK) nwetara oche 29 (30.5% oke oke). Ọnụọgụ maka ntuli aka ahụ bụ 37.2%. * Kedu maka ọtụtụ ebubo e boro Boris - aha dị egwu, nkọwa zuru oke - nke e mere n'oge ajụjụ na njedebe nke onye nchịkọta akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị BBC [[w:Laura Kuenssberg | Laura Kuenssberg]], na-ekwu okwu na-enweghị mmasị n'aha Chattering. Klas?<br />N'oge na-adịghị anya, ndị Boris na-egwu egwuregwu nde mmadụ maara na ịhụnanya si n'ọnọdụ ndị isi obodo pụta iji jiri nwayọọ kpachie Ms Kuenssberg dị nsọ. N'ime "oke minestrone ahụ nke nleba anya", ọ gwara ya na-agba ume, na ọ chịgoro "otu crouton, na m na-ekwekọghị ekwekọ." <br /> Ọ bụ ihe na-atọ ọchị, ma, n'otu oge ahụ, ọ pụghị ịbụ. Boris na-egosi na ọ gaghị agbanwe asụsụ ya, ma ọ bụ omume ya, iji mee ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị mma, ndị na-eme mkpesa na-emesapụ aka. daa ya ikpe dika "populist" nke bu okwu ozo maka onye nkwekorita na onye mmeri, anyi choro ndi mmeri. * Olileanya. Ndị Conservative enwebeghị olileanya ruo ogologo oge. N'eziokwu, ha ga-ewe iwe ịghara ịhọrọ Boris. Ọ dịghị onye ọzọ na-abịaru nso.<br /> Ọ nwere ike ịmalite echi, biko? * [https://www.telegraph.co.uk/women/politics/tories-would-mad-not-choose-boris-leader-no-one-else-comes/" Tories ga-abụ ara ịghara ịhọrọ Boris maka onye ndu - ọ dịghị onye ọzọ na-abịaru nso", "The Telegraph" (12 June 2019) ===2022-ugbu a=== * Naanị ọnwa isii ka ọ nwetasịrị votu ya, a manyere [[w:Theresa May |[Theresa] May]] n'ọkwa n'ihi na ndị mmadụ abanyela n'eziokwu na ọ na-enye Brino (Brexit na aha naanị). Johnson bụ onye na-akpakọrịta nke ọma karịa Mee mana, na egwu ji nwayọ na-awụ , ndị ntuli aka Tory achọpụtala na nwoke ahụ bụbu dike ha bụ Cino - Conservative n'aha naanị. Ka a sịkwa ihe mere ndị mmadụ ji ewe iwe. Anyị chere na anyị na-atụ vootu maka [[w:Winston Churchill | Winston Churchill]] na anyị nwetara ụmụ na-agbanwe agbanwe nke [[w:Edward Heath | Edward Heath]] na [[w:Greta Thunberg | Greta Thunberg]]. * [https://www.telegraph.co.uk/columnists/2022/06/07/love-affair-boris/ "mmekọrịta ịhụnanya mụ na Boris agwụla"], "The Telegraph" (7 June 2022) * Maka onye Britain ọ bụla na-enweghị ibu arọ site na nrịanrịa, inwe praịm minista nke bụbu onye na-enyere aka conjurer ga-adị mma nke ukwuu, n'ezie. E wezụga nke ahụ, kedu nkwadebe ka mma maka asọmpi onye isi Conservative karịa inwe ihu ọchị mgbe otu chap hụrụ gị na ọkara? * [https://www.telegraph.co.uk/politics/2022/07/15/dear-tories-drop-snobbery-true-blue-penny-mordaunt-get-behind/ "Ezigbo Tories, hapụ snobbery n'elu ezi-acha anụnụ anụnụ Penny Mordaunt wee gaa n'azụ ya"]" The Telegraph" (15 Julaị 2022). * Na nkwado nke [[w:Penny Mordaunt | Penny Mordaunt]] na nke mbụ [[w:July–September 2022 Conservative Party ntuli aka | Nhoputa ndi ochichi Conservative]] nke 2022; [[w:Liz Truss | Liz Truss]] mechara bụrụ praịm minista. * Ọ bụrụ na ọ naghị eme ihe n'ezie, mkpebi siri ike ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ozugbo, oge ezumike ezumike [[w:Liz Truss | [Liz] Truss] nwere ike ime ọchịchị [[w:Lady Jane Grey | Lady Jane Grey]] maka nkenke. *[https://www.telegraph.co.uk/columnists/2022/09/06/current-mess-could-opportunity-liz-truss-follows-10-point/ "Ọgba aghara dị ugbu a nwere ike ịbụ ohere maka Liz Truss - ọ bụrụ na ọ na-agbaso atụmatụ isi ihe iri m", "The Telegraph" (6 Septemba 2022) * Nwanyị Jane Grey, "Queen 'Ụbọchị itoolu'", kwuputara obere oge ocheeze England na 1553. * Ahụrụ m [[w:Jeremy Clarkson | Jeremy Clarkson]] otu oge na ezumike ma masịrị ya nke ukwuu. Ihe ọ bụla o juputara na ya, n'ezie ọ bụghị ịkpọasị. (Ihe [[w:Prince Harry, Duke of Sussex | Prince Harry, Duke of Sussex]] na Meghan juputara bụ ihe ọzọ.) Kama nke ahụ, ọ na-egosipụta ihu ọma na-adọrọ adọrọ na ịjụ iji ihe akpọrọ ihe nke na-atọ onye ọ bụla ụtọ. O kwesiri ka o mee ka ọ bụrụ otu n'ime ihe ngosi TV kachasị ewu ewu nke ndị na-asọpụrụ anyị, afọ mkpịsị aka.<br /> ''Ị maara, ọ ga-akara m mma inwe ụwa juputara na Jeremy Clarksons karịa [[w:Meghan, Duchess nke Sussex. |Meghan, Duchess nke Sussex.]].''' Eji m n'aka na ihe na-adị ya ezigbo njọ ugbu a, ya na ndị amoosu tetara n'ọnụ ụzọ, mana ka anyị nwee olileanya na oge dị mma na mmụọ dị elu ga-alọghachi n'oge na-adịghị anya. Anyị chọrọ ya karịa mgbe ọ bụla. Ọtụtụ mmadụ maara nke ahụ, n'ihi Chineke. * [https://www.telegraph.co.uk/columnists/2023/01/18/would-far-rather-have-world-full-jeremy-clarksons-meghan-markles/ "Ọ ga-akara m mma ịnwe ụwa juputara na Jeremy Clarksons karịa Meghan Markles"]"The Telegraph" (18 Jenụwarị 2023). * Pearson kwetara na ụda Clarkson enweghị amamihe na nkwupụta ya banyere Meghan, Duchess nke Sussex na-ekwu "Gịnị ka Jeremy na-eche? Ọ bụghị" na "Ọ dịghị onye na-eche banyere Jeremy jidere wiil ahụ ka ọ na-ebugharị Lexus LFA na abyss. N'ụzọ dị egwu, na nkwutọ, ọ nweghịkwa onye nọ na '' The Sun '' gbapụrụ ibe ahụ ma ọ bụ rịọ ka e gbutu ya. * Otu ihe akụkụ abụọ ahụ na-ezere ịkọ bụ na [[w:Russell Brand |[Russell Brand]] bụ nwanyị na-eme nke ọma nke ukwuu na ụmụ agbọghọ ndị tụbara onwe ha n'ụkpụrụ ya nyere ya aka ịga nke ọma. * Ụmụ nwanyị ndị dara n'ihi ngwá agha ya ọ bụ ndị na-achụ nwoke na nwanyị na-eme ihe ike, n'ihi na vampish slash nke [[w: Kohl (ihe ịchọ mma)|Kohl(ihe ịchọ mma)]] n'okpuru beady, anya anyaukwu, ndị niile metụtara "mmetụta mmetụta uche"? Ma ọ bụ na ha nwere ike ịme nhọrọ dị njọ n'ezie, dị ka ọtụtụ n'ime anyị mere n'oge ụfọdụ, na-eleghara eziokwu ahụ anya na Shagger nke Afọ agaghị ekwe omume ịghọ Mr Darcy naanị n'ihi na ọ mere ka ọ ga-ewere nọmba ekwentị gị mgbe ị nwesịrị mmekọahụ. ya na ya na họtelu opposite his gig? * A maara nke a dị ka “ihe ihere a tara ahụhụ” ugbu a, ma ọ bụ akụkọ n’ezie banyere otú ụmụ agbọghọ si eche banyere otu nwoke a ma ama na magnetik nke tara ha mma. Ọ ga-abụkwa eziokwu karị, ikekwe, ịnakwere na ụfọdụ ụmụ agbọghọ na-atụba onwe ha mgbe niile na ndị dị ike, sexy, ndị na-erigbu mmadụ. * [https://www.telegraph.co.uk/columnists/2023/09/19/brand-conspiracy-theory-own-right/ "Lezienụ anya na-atụgharị akụkọ Russell Brand ka ọ bụrụ echiche ịgba izu n'onwe ya"], "The Telegraph" (19 Septemba 2023) * E boro onye ọchị ọchị Russell Brand ebubo maka mwakpo na mmetọ nke ụmụ nwanyị anọ na * [https://www.thetimes.co.uk/article/russell-brand-rape-sexual-assault-abuse-allegations-investigation- v5hxdlmb6 mgbasa ozi], ebubo ọ gọrọ. * "Ma ọrụ ga-aka njọ" anaghịzi arụ ọrụ dị ka onye na-agba ụta iji mee ka ebo Tory ụjọ laghachi n'ụlọ ọrụ ntuli aka. Otu wag kọwara nhọrọ n'etiti Sunak na Sir [[w:Keir Starmer | Keir Starmer]] dị ka, "Olee ejima Kray ka amasị gị?" Ọ bụ ezie na mmadụ enweghị ike inye aka inwe mmetụta nke nta nke nta na, n'adịghị ka Rishi na Keir, Reggie na Ronnie ga-enwerịrị ihe ole na ole edoziri na ejiji East End ha. * Anyị abanyelarị na mmegide, ezigbo onye na-agụ akwụkwọ. Ndo ikwu. Anyị nọ na mmegide megide ọchịchị nke anyị, ma nọrọla ogologo oge. Ọ bụ ihe nwute na ike ọgwụgwụ na egwu na-atụ egwu na ọ kwesịrị ịbịa na nke a, mana ebe a anyị nọ. * [https://www.telegraph.co.uk/columnists/2023/10/03/tory-vote-lose-election-sunak-conservative-party-conference/ "Abụ m Conservative mana emechaala m ọchịchị a" ], ''The Telegraph'' (3 Ọktoba 2023) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pearson, Allison}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] fyyxo3tx74q729kuae83e7ccaeumeci Alyssa Diaz 0 3566 14489 2023-10-15T17:26:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Alyssa Diaz|Alyssa Diaz]]''' (Septemba 7, 1985–) bụ onye omere America. == Okwu okwu == * Ọ bụ ihe ùgwù ịnọchite anya ezinụlọ ndị agha na ihe nkiri ahụ. Ezinụlọ ndị a na-achụ àjà dị ukwuu ma na-agbasi mbọ ike na amara otú ha si edozi ọnọdụ. Iji zipu onye ị hụrụ n'anya, n'amaghị ma ha ga-alọghachi ma ọ bụ na ha agaghị. Iji ka na-ejide gị nganga ma ka na-edebe ya ọnụ, ndị inyom a na ezin...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Alyssa Diaz|Alyssa Diaz]]''' (Septemba 7, 1985–) bụ onye omere America. == Okwu okwu == * Ọ bụ ihe ùgwù ịnọchite anya ezinụlọ ndị agha na ihe nkiri ahụ. Ezinụlọ ndị a na-achụ àjà dị ukwuu ma na-agbasi mbọ ike na amara otú ha si edozi ọnọdụ. Iji zipu onye ị hụrụ n'anya, n'amaghị ma ha ga-alọghachi ma ọ bụ na ha agaghị. Iji ka na-ejide gị nganga ma ka na-edebe ya ọnụ, ndị inyom a na ezinụlọ ndị a bụ nnọọ nnọọ obi ike. Enwere m obi ụtọ nke ukwuu na obi dị m ụtọ ịbụ akụkụ nke ihe na-agwa ọtụtụ ụmụ amaala anyị okwu. * [http://talknerdywithus.com/2013/06/05/interview-with-army-wives-alyssa-diaz/ Interview with Army Wives’ Alyssa Diaz] (June 5, 2013) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Diaz, Alyssa}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 2v9ys5acltp97djhwuoxr5mqa7mgj1u Amina Titilayo Atiku-Abubakar 0 3567 14490 2023-10-15T17:27:41Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amina Titi Atiku-Abubakar|Amina Titilayo Atiku-Abubakar]]''' (amụrụ 6 June 1949) bụ onye Naijiria na-akwado ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka na otu n'ime ndị nwunye nke mbụ [[w: Vice Onye isi ala Naijiria | Vice onye isi ala Federal Republic of Nigeria]], Atiku Abubakar. Ọ bụ onye guzobere w: Ndị na-ere ahịa ụmụ nwanyị na mkpochapụ ọrụ ụmụaka | Ndị na-azụ ahịa na-ere ahịa na ụmụaka na-arụ ọrụ ụm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amina Titi Atiku-Abubakar|Amina Titilayo Atiku-Abubakar]]''' (amụrụ 6 June 1949) bụ onye Naijiria na-akwado ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka na otu n'ime ndị nwunye nke mbụ [[w: Vice Onye isi ala Naijiria | Vice onye isi ala Federal Republic of Nigeria]], Atiku Abubakar. Ọ bụ onye guzobere [[w: Ndị na-ere ahịa ụmụ nwanyị na mkpochapụ ọrụ ụmụaka | Ndị na-azụ ahịa na-ere ahịa na ụmụaka na-arụ ọrụ ụmụaka (WOTCLEF)] na onye malitere akwụkwọ iwu onwe onye butere nguzobe [[w: National Agency for the Mgbochi nke ịzụ ahịa mmadụ | Ụlọ ọrụ mba maka mmachibido ịzụ ahịa mmadụ (NAPTIP)]]. ==Okwu okwuru== *Anyị bụ ndị isi ụmụ nwanyị ga-agbago n'ọrụ nke imegharị obodo anyị site n'inye echiche anyị nwere nghọta iji kwado echiche mmepe nke Nigeria. * [https://www.vanguardngr.com/2017/03/titi-atiku-abubakar-charges-women-reshaping-nation/ Imploring women on reshaping the nation] (16 Maachị 2017) *Anyị ga-agba mbọ ịzụlite ezigbo ụmụ na n'ezie kpalie ha imere ụmụ ha otu ihe ahụ. Site na nke a, anyị ga-akpọlite ​​ọgbọ nke ndị ndu nwere akọ na uche ga-enwe egwu Chineke n'ime ha ime ihe niile dị mkpa iji kwalite mba anyị hụrụ n'anya. * [https://www.vanguardngr.com/2017/03/titi-atiku-abubakar-charges-women-reshaping-nation/ Na-ekwu okwu na mbipụta nke atọ nke Ihe Nrite Ndị Nwunye Gọvanọ Kasị Mma, MVGWA] * ...... ka m rụtụ aka na ọ dịghị ihe a ga-enweta ma ọ bụrụ na ọ bụghị ihe ndị a: ọhụụ doro anya, ọchịchọ na-ere ọkụ, agụụ na-enweghị atụ na omume kwekọrọ. * [https://www.vanguardngr.com/2017/03/titi-atiku-abubakar-charges-women-reshaping-nation/ Nke ekwuru site na isi okwu ya] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Atiku-Abubakar, Amina Titi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 18f80q6w1nuxm0t0rjbslg76i562l6r Aladdin (1992 Disney film) 0 3568 14491 2023-10-15T17:28:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aladdin bụ ihe nkiri American-Arabic Disney animated nke 1992 nke metụtara ụdị akụkọ Aladdin na oriọna anwansi sitere na Akwụkwọ nke Otu puku na otu abalị. John Musker na Ron Clements duziri ya. Nke John Musker, Ron Clements, Ted Elliott, na Terry Rossio dere. ==Okwu okwuru== * ''[Razoul na ndị nche ya na-achụ ya]'' Ihe a niile maka otu ogbe achịcha? * Abu, oge a abụghị oge ịtụ ụjọ! ''[na-eku ume wee hụ ugwu] '' Malit...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aladdin bụ ihe nkiri American-Arabic Disney animated nke 1992 nke metụtara ụdị akụkọ Aladdin na oriọna anwansi sitere na Akwụkwọ nke Otu puku na otu abalị. John Musker na Ron Clements duziri ya. Nke John Musker, Ron Clements, Ted Elliott, na Terry Rossio dere. ==Okwu okwuru== * ''[Razoul na ndị nche ya na-achụ ya]'' Ihe a niile maka otu ogbe achịcha? * Abu, oge a abụghị oge ịtụ ụjọ! ''[na-eku ume wee hụ ugwu] '' Malite ịtụ ụjọ! * Genie, ị nweere onwe gị! ''[iji ọchịchọ nke atọ ya mee ka Genie pụọ na oriọna]" ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:(1992 Disney film,Alsddin}} [[Category:ụmụ nwanyị]] k5rjmg6kf7xpnsibupimxkuicmj6i2i 2011 FIFA world cup 0 3569 14492 2023-10-15T17:33:07Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} Iko mba ụwa nke ụmụ nwanyị 2011 bụ asọmmpi iko mba ụwa nke isii nke FIFA bụ ngalaba na-ahụ maka egwuregwu Ịgba bọọlụ nke mba ụwa niile hiwere, nke bụ nke nturu ugo n'ụwa nile gbaa gburugburu nye ndị òtù egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị na mba ụwa niile dị iche iche ndị ga-emeri. Emere ya site na abalị iri abụo na isii nke ọnwa Juun ruo abalị iri na asaa nke ọnwa Julaị afọ 2011 na mba Jamani, ndị nke nwetara ikike ihiwe mmemme ahụ n'ala ha n'ọnwa Ọktoba afọ 2007. Mba Japan meriri asọmmpi nke ikpeazụ ya n'egwuregwu ahụ megide mba Amerika n'ọgbụgba ntaramahụhụ mgbe agbachara ọkpụ abụọ okpụ abụọ (2-2) ka oge mgbatị ahụ gasịrị, wee bụrụ ndị Eshia mbụ meriri otu FIFA World Cup n'ihe a na-ewere dịka ogbugbu kacha ukwuu n'ụkwụ ụwa. j6ig4vs2se9fmtq15g01tiyms7r8xmt Ami Faku 0 3570 14493 2023-10-15T17:37:52Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ami Faku|Amanda Faku]]''' (amuru May 28, 1993) bu onye South Africa na-abụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede abụ. Amụrụ ma zụlite n'ime obodo eBhayi, eZinyoka, Port Elizabeth. Faku ghọrọ onye ama ama dị ka onye na-asọ mpi na [[w:The Voice South Africa|The Voice SA]] season 2 na 2017 wee malite inweta amara na ụlọ ọrụ egwu mgbe ọ kụsịrị otu, 'Ubuhle Bakho' bụ nke pụtara na Uzalo, mgbe ọ pụtara. bụ eg...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ami Faku|Amanda Faku]]''' (amuru May 28, 1993) bu onye South Africa na-abụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede abụ. Amụrụ ma zụlite n'ime obodo eBhayi, eZinyoka, Port Elizabeth. Faku ghọrọ onye ama ama dị ka onye na-asọ mpi na [[w:The Voice South Africa|The Voice SA]] season 2 na 2017 wee malite inweta amara na ụlọ ọrụ egwu mgbe ọ kụsịrị otu, 'Ubuhle Bakho' bụ nke pụtara na Uzalo, mgbe ọ pụtara. bụ egwu mbata Mangcobo na agbamakwụkwọ ya na telenovela. == Okwu okwu == * Egwu m gbadoro ụkwụ na imetụ gị aka n'ụzọ ụfọdụ. Enweghị m mgbidi, nke ahụ bụ akara m. * [https://www.okayafrica.com/ami-faku-imali-interview/ Zute Ami Faku, onye na-eme ihe nkiri South Africa 'Modern Afro Soul' nke na-eme ngwa ngwa ịghọ aha ezinụlọ] nke Sabelo Mkhabela, Okay Africa. * Mgbe m malitere, enwere m echiche nke ihe m chọrọ ka ụda m dị ka. Mana amataghị m ihe m ga-eme na otu m ga-esi kwuo ya ka m wee gbatịa ya wee nwee olileanya maka ihe kacha mma. Ntụaka m bụ ndị m lere anya. M gere ha ntị ma nara ha ihe na-amasị m n'agbanyeghị na ha si ụdị dị iche iche. Chronixxx na-eme reggae, enwere Rihanna, Daniel Caesar na Caiphus Semenya. Abụ nke masịrị m nke ọma bụ amaGama nke uNathi. Nke ahụ bụ onye edemede m chọrọ ịbụ otu ụbọchị. * [https://mg.co.za/article/2020-03-12-the-portfolio-ami-faku/ Pọtụfoliyo: Ami Faku], [[w:Mail & Guardian|Mail & Guardian]], nke Ami Faku, 12 Maachị 2020. * Ọ dị m ka ime ihe n’eziokwu na-enyere m aka ahụ́. Ekpebiri m itinye nke ahụ na egwu m. Enwere m olileanya na ha [ndị Fans] na-ahụ ka m si pụta. * Mgbe ị dị adị, ọ dịghị onye dị ka gị, ike dịkwa na nke ahụ. ==Egwu Egwu== === Fatela (2022)=== * Ọtụtụ ndị na-ekele gị maka afọ a<br>Nwee obi ụtọ na ị ka dị ndụ<br>A ga m enweta ịhụnanya m niile maka gị<br>Obi dị m ụtọ na ị ka dị ndụ<br> Tinye ya n'ebe ahụ<br> br> Gwa ya na ị ghọtara<br>Biko gbaghara ibe gị<br>Mmehie na-eme. *''Abaningi abawubonga Lø nyaka''<br>''Jabula ma usaphila''<br>''Zonke zami ngiyani fatela (love) omacala''<br>'ngiyajabula manisa phila''<br>'' Ithubalise khona''<br>''Mtshele uyamvroustaan''<br>''Ncela sixolelane''<br>''Amaphutha aya yenzeka'' * [https://genius.com/Aymos-and-ami-faku-fatela-lyrics Lyrics on Genius.com] nke [[w:Ami Faku|Ami Faku]] na [[w:Aymos|Aymos]] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Faku, Ami}} [[Category: ụmụ nwanyị]] c7q6woltrz97pky8z6tn796grts3pjg Emmanuel Emenike 0 3571 14494 2023-10-15T17:49:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Emmanuel Emenike|Emmanuel Chinenye Emenike]]''' (amuru 10 May 1987) bu onye ama na Nigeria. ==Okwu okwu== *Enwere m ọnụ maka ọrụ m, enwere m ọnụ maka ndị otu m na m na-anya isi nke obodo a na-akpọ 'Nigeria'. Ihe nrite ọla edo AFCON m bụ ihe nrịbama nke nnukwu mmeri, ihe nrite AFCON m na-ekwu ọtụtụ ihe gbasara nkwa na nrara m nye otu egwuregwu. Super Eagles bụ ogige abụghị ụlọ ezinaụlọ, na o kwesịghị ịbụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Emmanuel Emenike|Emmanuel Chinenye Emenike]]''' (amuru 10 May 1987) bu onye ama na Nigeria. ==Okwu okwu== *Enwere m ọnụ maka ọrụ m, enwere m ọnụ maka ndị otu m na m na-anya isi nke obodo a na-akpọ 'Nigeria'. Ihe nrite ọla edo AFCON m bụ ihe nrịbama nke nnukwu mmeri, ihe nrite AFCON m na-ekwu ọtụtụ ihe gbasara nkwa na nrara m nye otu egwuregwu. Super Eagles bụ ogige abụghị ụlọ ezinaụlọ, na o kwesịghị ịbụ mpaghara ihe iyi egwu nye onye ọ bụla. *[https://www.premiumtimesng.com/sports/football/191792-breaking-emmanuel-emenike-quits-super-eagles.html Emmanuel Emenike hapụrụ Super Eagles]. Premium Times Nigeria, 19 Ọktoba 2015. * Ọ dịghị mgbe m kwuru na achọrọ m ibu karịa Yekini. Biko a na m eme ihe m, na-eme ike m maka Naijiria. *[https://www.allnigeriasoccer.com/read_news.php?nid=10816 Emmanuel Emenike: O nwebeghị mgbe m sịrị na achọrọ m ibu karịa Yekini]. All Nigeria Soccer. Ọktoba 18, 2013. *Aga m agba mbọ ka m nwere ike nweta akara mana nke ahụ adịghị mkpa; ihe kacha mkpa bụ na Naijiria ga-abụ ọkaibe. *[https://www.vanguardngr.com/2013/01/emenike-wants-to-win-tittle-to-boost-career/ Emenike chọrọ imeri tittle iji kwalite ọrụ]. Akụkọ Vanguard, 18 Jenụwarị 2013. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Emenike, Emmanuel}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 4ibdzlbiqxwwzm7piiwx62k6ku3jrkw Anne Boleyn 0 3572 14497 14495 2023-10-15T18:27:45Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Boleyn (c. 1501 – 19 Mee 1536) Ọ bụ Queen nke England site na afọ 1533 ruo n'afọ 1536 dị ka nwunye nke abụọ nke Eze Henry nke Asatọ, na Marquess nke Pembroke n'onwe ya. Ọ bụ nne Elizabeth nke Mbụ nke England. ===Okwu ndị Ọkwụrụ=== Ezi Ndị otú Kraịst, abịaghị m ebe a ikwusa ozi ọma; Abịara m ebe a ịnwụ. Tupu e gbuo ya, ọwa Mee 19th, n'afọ 1536, Blastmilk, "Anne Boleyn: The Midnight Crow, 1501-1536", [ebipụta na] Septemba 18, 2006 Ọ bụrụ na ọ dị n’ike m, a ga m arụ ọrụ Kadịnal dị ka o mere m Banyere enweghị mmasị ya nke Kadịnal Wolsey, "Anne Bleyn", kwuru n'okpuru ngalaba "Anne Boleyn na Henry Percy", Tudors. Anụrụ m na onye ogbugbu ahụ dị ezigbo mma. Ma enwere m obere olu na-akpụ akpụ. Na onye ogbugbu ya, Blastmilk, "Anne Boleyn: The Midnight Crow, 1501-1536", [ebipụta na] Septemba 18, 2006 2keikigwocsg58dxslhtirgg1ehjpic Anne Rice 0 3573 17063 17062 2023-11-10T08:36:48Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anne Rice | Anne Rice]]''' (amụrụ Howard Allen Frances O'Brien , [[w:4 October | 4 October]] [[w:1941 | 1941]] - [[w:11 December | 11 December]] [[w:2021 | 2021]]) bụ onye edemede America, mara dị ka onye dere [[w:The Vampire Chronicles|''The Vampire Chronicles'']]. ==Okwu okwuru== * Maka ndị na-eche banyere ya, ana m aghọta ma ọ bụrụ na i meghị: Taa, m kwụsịrị ịbụ Onye Kraịst. Apụọla m. M na-agbasi mbọ ike na [[w:Kraịst|Kraịst]] dị ka mgbe niile mana ọ bụghị ịbụ “Onye Kraịst” ma ọ bụ ịbụ akụkụ nke Iso Ụzọ Kraịst. Ọ bụghị ihe na-agaghị ekwe omume ka m bụrụ 'iso' n'òtù a na-ese okwu, na-emegiderịta onwe ya, na-arụrịta ụka na nke kwesịrị ekwesị. Ruo afọ iri, agbalịrị m. Adaaala m. abum onye ozo. Akọnuche m agaghị ekwe ihe ọ bụla ọzọ. … N’aha nke Kraịst, ajụrụ m ịbụ onye na-emegide nwoke nwere mmasị nwoke. Ajụrụ m ịbụ onye na-emegide nwanyị. Ajụrụ m ịbụ mgbochi mgbochi afọ ime. Ajụrụ m ịbụ onye na-emegide onye kwuo uche ya. Ajụrụ m ịbụ ndị mmadụ na-emegide ụwa. Ajụrụ m ịbụ mgbochi sayensị. Ajụrụ m ịbụ mgbochi ndụ. N'aha nke Kraist, apurum Iso Ụzọ Kraist na ibu onye nke Kraist. Amen. * [http://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=129786343731298&id=66435815451 2 Facebook posts] * [http://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=113868381998571&id (28 Julaị 2010); hotara na * [http://www.huffingtonpost.com/2010/07/29/anne-rice-i-quit-being-a_n_663915.html "Anne Rice: 'M Kwụsị Ịbụ Onye Kraịst'" nke Jessie Kunhardt dere na" Akwụkwọ akụkọ Huffington'' (29 Julaị 2010)] * Enwere m esemokwu na nkụda mmụọ maka [[w:okpukpe | okpukpe]] a haziri ahazi nke na enweghị m ike ide ihe. …Echere m na ihe odide m ga-aga n'ihu ịbụ ihe odide nke onye kwere na [[w:Kraịst | Kraịst]]. Echere m na agaghị m enwe nkụda mmụọ ma nweere onwe m ide banyere akụkụ zuru oke nke ihe nke ahụ pụtara. Mana m na-ede thrillers metaphysical, na ka nke a si arụ ọrụ na akụkọ ifo na-abụ ihe omimi mgbe niile: agwa na-eche nsogbu dị iche iche ihu. Echiche ụwa nke akwụkwọ akụkọ ahụ bụ n'ezie nchekwube na nke onye kwere ekwe. Kedu agwa ga-ekwu ihe, amaghị m ruo mgbe m malitere ide. …. N’ihi na edewo m ‘Kraịst Onyenwe anyị: Site n’Ijipt’’ na ‘Kraịst Onyenwe anyị: Ụzọ nke Kena’, abụrụla m Onye Kraịst ọhaneze. Achọrọ m ka ndị na-agụ akwụkwọ m mara na m na-ahapụ okpukpe a haziri ahazi na aha Ndị Kraịst na Iso Ụzọ Kraịst n’ihi na achọrọ m iwepụ onwe m n’ihe ndị okpukpe haziri ahazi na-eme n’aha Jizọs. Ndị Kraịst enwekwaghị ntụkwasị obi na America dị ka ndị maara ka [[w:ịhụnanya |ịhụnanya]]. Ha ejikọtawo na ịkpọasị, mkpagbu, ịgbalị ịkwụsị nkewa nke chọọchị na steeti, na ịnwa ịmanye ndị mmadụ ịtụ vootu ụzọ ụfọdụ na ntuli aka. Achọrọ m ime ka o doo anya na ọ dịghị ụzọ ọ bụla m na-etinye aka n'ihe ndị ahụ. *[http://www.christianitytoday.com/ct/article_print.html?id=89167 "Q & A: Anne Rice on Following Christ Without Christianity" N'ajụjụ ọnụ Sarah Pulliam Bailey gbara na ''Christianity Today'' (17 August 2010)] == ''[[w: Interview With The Vampire|Ajụjụ Ya na Vampire]]' (1976)=== * "Ahụla m . . ." Vampire kwuru na-eche echiche, ma jiri nwayọọ nwayọọ gafere ụlọ ahụ chere na windo. [[w:akara nke mbụ | akara nke mbụ]] * "Chineke na-egbu, anyị ga-egbukwa; n'enweghị ihe ọ bụla Ọ na-ewere ndị kasị baa ọgaranya na ndị kasị daa ogbenye, otú ahụ ka anyị ga-esi; n'ihi na ọ dịghị ihe e kere eke n'okpuru Chineke dị ka anyị dị, ọ dịghị onye dị ka ya onwe anyị, ọchịchịrị mmụọ ozi na-adịghị ejedebere na-esi ísì ókè. hell ma na-awagharị n'ụwa Ya na alaeze ya niile." * Ndị na-akwụsị ikwere na [[w:Chineke | Chineke]] ma ọ bụ [[w:ịdị mma |ịdị mma]] kpam kpam ka kwere na ekwensu. Amaghị m ihe kpatara ya. Mba, amaara m ihe kpatara ya. Ihe ọjọọ na-ekwe omume mgbe niile. Na [[w:ịdị mma |ịdị mma]] siri ike ruo mgbe ebighị ebi. * Vampires na-eme ka hà bụ ụmụ mmadụ na-eme ka hà bụ vampires ... Lee avant-garde! * Achọ gị bụ naanị ọchịchịrị. Nke a [[w:oké osimiri | oké osimiri]] abụghị nke gị [[w:oké osimiri | oké osimiri]]. Akụkọ ifo ndị mmadụ abụghị akụkọ ifo gị. Akụ ụmụ nwoke abụghị nke gị. * "Ọ dị mma? Gịnị ka ị na-ekwu, 'Ọ dị mma'? [[w:ịdị mma| ịdị mma]] ka nwere ike ịdị! ==='''[[w:The Vampire Lestat|The Vampire Lestat]]" (1985)=== * Eziokwu bụ na ọtụtụ ụmụ nwanyị adịghị ike, ma hà na-anwụ anwụ ma ọ bụ ndị na-adịghị anwụ anwụ. Ma mgbe ha siri ike, ha enweghị atụ. * Dị ka ihe atụ, achọrọ m ịmata ihe mere ịma mma ji dịrị,” ka ọ [[w:Gabrielle | Gabrielle]] kwuru, “n’ihi gịnị ka ihe e kere eke ji nọgide na-echepụta ya, oleekwa njikọ dị n’etiti ndụ nke oké ifufe ọkụ na mmetụta ihe ndị a na-akpali anyị? Ọ bụrụ na Chineke adịghị, ọ bụrụ na ihe ndị a adịghị n'otu n'otu n'otu usoro ihe atụ, gịnị mere ha ji ejigidere anyị ike ihe atụ dị otú ahụ? Lestat kpọrọ ya Ogige Savage, mana nke ahụ ezughi m. * O nweghị ihe ọ bụla ugbu a, ndị mmụọ ọjọọ na-ese ndị mmụọ ozi. * Ọ dịghị ihe ọ bụla n'ụwa nile nke na-enweghị isi na nke na-emegiderịta onwe ya, ma e wezụga ndị mmadụ, ya bụ, ndị na-ebi ndụ na njide nke nkwenkwe ụgha nke oge gara aga. * Ịrịọ n'ezie bụ imeghe ụzọ ikuku. Azịza ya nwere ike ikpochapụ ajụjụ ahụ na onye na-ajụ ya. * N'agbanyeghị mmezigharị niile nke mmepeanya nke kpara nkata ime [[w:nkà | nkà]] - izu oke na-atụ egwu nke eriri quartet ma ọ bụ ọmarịcha ọmarịcha akwa akwa Fragonard - ịma mma bụ ihe jọgburu onwe ya. Ọ dị ize ndụ na nke na-emebi iwu dị ka ụwa na-adịru ọtụtụ afọ tupu mmadụ enwee otu echiche dị n'otu n'isi ya ma ọ bụ dee ụkpụrụ omume na [[w:mbadamba ụrọ|mbadamba ụrọ]]. Mma bụ Ogige Obi ọjọọ Ubi ==='''[[w: Queen of the Damned|The Queen of the Damned]]'''(1988)=== * Abụ m Vampire Lestat. Cheta m? The vampire onye ghọrọ a super rock star, onye dere autobiography? Nke nwere ntutu isi na-acha anụnụ anụnụ na anya na-acha anụnụ anụnụ, na agụụ na-enweghị afọ ojuju maka ịhụ ihe na ama? Ị na-echeta. [[w:akara nke mbụ | akara nke mbụ]] * Ma ka mụ na gị bụrụ ndị hụrụ n’anya n’ogige Savage, na ìhè ahụ pụworo na ndụ ga-alọghachi na nnukwu mgbawa nke ebube. N'ime anụ arụ ka m'gāgabiga rue ebighi-ebi. M ga-abụ otu n'ime unu. * Gwa m ka m dị njọ ... ọ na-eme m obi ụtọ. [[w:Akara ikpeazụ | Akara ikpeazụ]] ==='''[[w: The Mummy, or Ramses the Damned|The Mummy, or Ramses the Damned]]''' (1989)=== * "Ma mgbe [[w:nwoke | nwoke]] siri ike na-atọ ụtọ, ọbụna chi nwanyị na-eleda anya site n'Ugwu Olympus." ==='''[[w: The Witching Hour (akwụkwọ akụkọ)|Oge awa amoosu]]'''(1990)=== * "Nye m [[nwoke] ma ọ bụ [[w:nwanyị | nwanyị]] onye gụrụ otu puku akwụkwọ ma nye m enyi na-adọrọ mmasị. Nye m [[nwoke] ma ọ bụ [[w:nwanyị | nwanyị]] onye gụrụ ma eleghị anya atọ na ị na-enye m [w:[onye iro] |[onye iro]] dị ize ndụ n'ezie." ==='''[[w: Akụkọ banyere onye ohi ahụ | Akụkọ gbasara onye ohi ahụ]]'''(1992)=== * Vampire Lestat ebe a. Enwere m akụkọ m ga-agwa gị. Ọ bụ maka ihe mere m. * Ndị na-eto eto maara ka ndị ntorobịa nwere ike isi bụrụ ihe isi ike na egwu. Oge ntorobịa ha na-efunahụ onye ọ bụla ọzọ, nke ahụ bụ egwu. Ndị na-eto eto enweghị ikike, enweghị nkwanye ùgwù. * Ọtụtụ narị afọ gara aga, mgbe mbụ m guzoro n’obere ogbo ahụ dị na Paris — mgbe m hụrụ ihu obi ụtọ, mgbe m nụrụ otuto — ọ dị m ka a ga-asị na ahụ m na mkpụrụ obi m achọpụtala ọdịnihu ha; Ọ dị m ka a ga-asị na nkwa ọ bụla n'ọmụmụ na nwata amalitela mmezu ya n'ikpeazụ. <br> Oh, e nwere ndị ọzọ na-eme ihe nkiri, njọ na mma; ndị ọzọ na-abụ abụ; ndị ọzọ clown; enwere otu nde kemgbe na otu nde ga-abịa mgbe oge a gachara. Ma onye ọ bụla n’ime anyị na-enwu n’ike nke ya na-enweghị atụ; onye ọ bụla n'ime anyị na-abịa ndụ na nke ya pụrụ iche na magburu onwe oge; Onye ọ bụla n'ime anyị nwere ohere ya imeri ndị ọzọ ruo mgbe ebighị ebi n'anya onye na-ahụ ya, na nke ahụ bụ nanị ụdị mmezu m nwere ike ịghọta n'ezie: ụdị mmezu nke onwe-nke a, ma ọ bụrụ na ị ga - zuru oke. na imeri. * Lestat * "N'ezie m kwesịrị ya," ka m kwuru, na-eti Mojo aka. "Nke ahụ bụ ihe kachasị mfe banyere imeso m ihe, o doro anya na m kwesịrị ka ihe kacha njọ! , ha ahapụla ihe ọjọọ a n'onwe ya." * Ọ zara, sị: “Anyị ga-eme ka ndị dike anyị ghara ịdị omimi,” ka ọ zara, okwu ndị ahụ na-adị nwayọọ ma dị nnọọ mwute. * David Talbot ==='''[[w:Memnoch Ekwensu|Memnoch Ekwensu]]'''(1995)=== * Ma eleghị anya, nke ahụ bụ ihe hell bụ. Ị na-agba ara. Na ndị mmụọ ọjọọ gị niile bịarutere gị ngwa ngwa dịka ị nwere ike icheta ha. ==='''[[w:Pandora (akwụkwọ akụkọ)|Pandora(akwụkwọ akụkọ)]]'''(1998)=== * Nke kacha njọ na-ewe oge ọ ga-abịa, wee gafee. * Ndị Rom na-emetụta mkpụrụ n'onwe ya, na-epupụta nnukwu osisi oak ozugbo n'ọhịa kọmputa, diski dijitalụ, microviruses na satịlaịtị mbara igwe. * Ị nwere akụkọ n'ime gị; ọ dabere na nkọwapụta ma na-echere ka e dee ya - n'azụ ịgbachi nkịtị na nhụjuanya gị. * Ma uche bụ naanị ihe e kere eke, nke e ji okwukwe machie ụwa, ọ dịghịkwa ihe kpakpando kwere onye ọ bụla nkwa. ==='''[[w:Ọbara na Ọlaedo|Ọbara na Ọlaedo]]'''(2001)=== * N’agbanyeghị afọ ole anyị dị, anyị na-echeta. Isi ihe na oge nke oge n'onwe ya enweghị ike ihichapụ. Ahụhụ nwere ike ịgbagọ anya azụ m, mana ọbụlagodi na nhụjuanya, ihe ncheta ụfọdụ agaghị ewepụta ihe ọ bụla gbasara ịma mma ha ma ọ bụ ịma mma ha. Kama ha na-anọgide siri ike dị ka bara nnukwu uru. ==='''[[w: Blackwood Farm | Ugbo Blackwood]]'''(2002)=== * “Ehee, onye mbụ m,” ka o kwuru. "Ọ dịghị mgbe ị na-ada m mma. Bisexual bụ ya, otú Byronic na maa mma. * "Ee e, ma mmadụ nwere ike inwe nkụda mmụọ n'oge ọ bụla, ọ bụ na ị naghị eche? Ndị na-eto eto na-achọsi ike ebighị ebi," ka o kwuru hoo haa. "Na akwụkwọ, ha na-enye otu olile anya - na ụwa dum nwere ike imeghe site n'etiti mkpuchi, na ịdaba na mbara igwe ahụ, a na-azọpụta otu onye. ==='''[[w:Kraist Onyenweanyi: Site n'Ijipt|Kraist Onyenweanyi: Site n'Ijipt]]" (2005)=== * Adị m afọ asaa. Kedu ihe ị maara mgbe ị dị afọ asaa? M [[w:[ndụ] nile | [ndu] nile]], ma ọ bụ otú ahụ, echere m, anyị na ndị Galili ndị ọzọ ga-anọ n’obodo Alexandria, n’okporo ámá nke ndị ọkwá nkà, ma mee elu mee ala anyị na-ala n’ụlọ. * “Ahụrụ m ya,” ka James kwuru. "Ahụrụ m ya mgbe o ji ụrọ kpụọ n'Ụbọchị Izu Ike, onye nkụzi ahụ gwara ya ka ọ ghara ime ihe ndị dị otú ahụ n'ụbọchị izu ike. Jizọs lere nnụnụ ndị ahụ anya wee ghọọ ezigbo nnụnụ, ha fepụ, ị hụrụ ya. kwa, o gburu Eleaza, Nne, ahuru m ya." ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rice, Anne}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] aq4ffrragc960w3o01alac63r43x7a7 Amanda Palmer 0 3574 14498 2023-10-15T18:32:44Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amanda Palmer|Amanda MacKinnon Gaiman Palmer]]''' (amụrụ [[w:30 April|30 April]] [[w:1976|1976]]), makwaara dị ka '''Amanda Fucking Palmer''', bụ onye ndu. onye na-abụ abụ, onye na-agụ kiiboodu, na onye na-ede abụ nke [[w:Bertolt Brecht|Brechtian]] [[w:punk rock|punk]] [[w:Cabaret|cabaret]] duo [[w:The Dresden Dolls]], duo [[w:Evelyn Evelyn|Evelyn Evelyn]], yana onye na-eme ihe nkiri na impresario. Ọ lụrụ onye edemede w:Neil Gaim...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amanda Palmer|Amanda MacKinnon Gaiman Palmer]]''' (amụrụ [[w:30 April|30 April]] [[w:1976|1976]]), makwaara dị ka '''Amanda Fucking Palmer''', bụ onye ndu. onye na-abụ abụ, onye na-agụ kiiboodu, na onye na-ede abụ nke [[w:Bertolt Brecht|Brechtian]] [[w:punk rock|punk]] [[w:Cabaret|cabaret]] duo [[w:The Dresden Dolls]], duo [[w:Evelyn Evelyn|Evelyn Evelyn]], yana onye na-eme ihe nkiri na impresario. Ọ lụrụ onye edemede [[w:Neil Gaiman|Neil Gaiman]]. ==Okwu okwu== [[File:Amanda Palmer, Auckland, 5.jpg|thumb|[[w:Neil Gaiman|Neil]] zuru oke, zuru oke, na achọghị m ịlụ [[w: Kelvin Smith| Smith]] ọbụlagodi ntakịrị.]] [[File:Amanda Palmer, Auckland, 8.jpg|thumb|[[w:Ọ dịghị ihe|Ọ dịghị ihe]] bụ [[w:crueller|crueller]] karịa [[w:ụmụaka|ụmụaka]] ndị si ezi ụlọ ndị si ezi ụlọ.]] [[File:AmandaPalmer live.jpg|thumb|Ị bara ọgaranya na [[w:ịhụnanya|ịhụnanya]], ị bụ akwa akwa, ị ga-ahụ ụwa, ị ga-akụ 'em nwụrụ anwụ]] [[File:Amanda Palmer - Arena Vienna 2011 b18 Neil Gaiman.jpg|thumb|[[w:akwụkwọ|akwụkwọ]] niile gbara ọkpụrụkpụ nke ị gụrụ ga-agụta maka [[w:ọ dịghị ihe|ọ dịghị ihe]] na njedebe]] * ''M na-ede ọtụtụ ihe, mana ọ bụghị ihe niile dị egwu. Enwere ọtụtụ ihe jọgburu onwe ya. Anyị na-arụ ọrụ na ihe ole na ole n'otu oge, ka ihe ụfọdụ daa, mee mgbanwe.''' N'ezie, anyị nwere ezuru maka album na-esote, nke nwere ike were ma ọ dịkarịa ala otu afọ ọzọ pụta. *ajụjụ ọnụ na *[http://onlyangels.free.fr/interviews/d/dresden_dolls.htm" Naanị ndị mmụọ ozi nwere nku'' (April 2004)] *Onye na-ajụ ajụjụ Barb H: ụda gị na-enye ume ọhụrụ, ọ na-abịa n'ụzọ nkịtị?<br>AP: Dị ka eke dị ka ụbọchị a mụrụ gị, ịhụnanya m.</br> * Ajụjụ ọnụ na '' Naanị Ndị mmụọ ozi nwere nku '' (Eprel 2004) * '''Ọ na-ewute m nke ukwuu mgbe m chọpụtara na ndị na-anụtụbeghị egwú anyị na-eche na anyị na-ekwu banyere ihe oyiyi n'ezie, ọ bụghịkwa isi ihe.''… nụrụ egwu nke ìgwè ahụ wee hụ foto nke otu nwoke na nwa agbọghọ na-eji ejiji na-adịghị mma ma na-eche, sị, "Achọghị m ịṅa ntị na nke ahụ - gịnị mere ha ji chọọ iyi uwe ndị ahụ ara?" Echere m na ọ bụ ya mere anyị ji aga njem mgbe niile. Ihe ngosi ndụ anyị dị oke egwu ma dịkwa oke egwu na mmetụta mmetụta nke na ọ bụ ụdị ọnụahịa anyị ga-akwụ maka ịbụ onye na-enwu enwu - anyị ga-egosipụta onwe anyị dị ka igwe egwu. * Dị ka e hotara na * [http://archive.is/20120728142340/http://www.afterellen.com/people/2007/7/amandapalmer?page=0,0 "Ịnweta ezi na Amanda Palmer" na ''AfterEllen (Julaị 18, 2007)] * M na-enwe mmekọahụ, ma ọ bụghị ụdị ihe m na-etinye ọtụtụ oge na-eche banyere ... Mụ na ụmụ agbọghọ na-arahụ; Mụ na ụmụ okorobịa dinarala, yabụ echere m na ọ bụ ihe ha na-akpọ ya! Anaghị m emegide ịgbalị iji asụsụ mee ka ndụ anyị dị mfe. * Dị ka e hotara na "Ịnweta Eziokwu na Amanda Palmer" na ''AfterEllen'' (18 Julaị 2007) * ''[[w:Rock music|Rock]] [[w: mkpa|mkpa]] [[w:ihe nkiri|ihe nkiri]], nkume bụ ụlọ ihe nkiri. Anyị na-agafe n'oge dị iche iche nke nnabata ikpe ọmụma banyere nke a.''' Ebe anyị na [[w:The Dresden Dolls | Dresden Dolls]] bilitere n'oge kachasị elu nke [[w: The Strokes | The Strokes]] na [[w: The White Stripes|The White Stripes White Stripes]], onye ọ bụla na-ele anyị anya ka ụlọ ihe nkiri na-adịghị mma. Mana ọ bụ ihe agbamume n'ezie ịhụ oke egwu egwu egwu dị ka [[w:The Scissor Sisters|The Scissor Sisters]], [[w:Antony & The Johnsons|Antony & The Johnsons]], [[w:CocoRosie|CocoRosie]], [[w:Patrick Wolf | Patrick Wolf]] na ọbụna [[w:Arcade Fire|Arcade Fire]] na [[w:The Decemberists|Decembrists]] ghọrọ ndị ewu ewu. ''Mwepu ejiji na-alọghachi azụ, ọ dịkwa mma ikiri.'' * Dịka ekwuru na * [http://www.wired.com/2010/03/amanda-palmer/"Amanda Palmer Freaks Out With Evelyn Evelyn" nke Scott Thill dere na ''WIRED'' (29 Maachị 2010)] * '''Enwere m mmasị n'ezie Neil n'ozuzu, n'ozuzu ya, n'ezie, achọghịkwa m ịlụ [[w: Kelvin Smith|Smith]], ọbụna ntakịrị.''' Ì chetara Agha Trojan, dude? Ana m ekwu. Ị nwere ike iche ihe ụwa * Abụ m igwe nwamba na onye ọzụzụ atụrụ mmanya na-egbu egbu nwere ọrịa alzheimer ozugbo. <br> abum onye ala. *[http://blog.amandapalmer.net/post/451829875/el-fucking-nino-in-which-i-post-no-pictures-of "EL FUCKING NIÑO, nke m biputere enweghị foto nke ndị ohi" na AFP: Amanda Palmer's blog] == Ederede === * ''Ọ dịghị ihe dị obi ọjọọ karịa ụmụaka ndị si ezigbo ụlọ pụta''' * "Nnyocha abalị" '' Live '' (2006) * Ntugharị, mgbagha, ịdọrọ, ntụgharị, ọgwụ na-eme ka ị maa mma. *"June na-apụ n'oge niile" ''Live'' (Ụbọchị amabeghị) * ''Agaghị m ebi ndụ m n'otu akụkụ nke ampersand.'' *"Ampersand"" Ndụ" (2006) * '''Ị bara ọgaranya n'ịhụnanya<br>ị akwa akwa<br>ị ga-ahụ ụwa<br>ị ga-akụ 'em nwụrụ'''<br>na akwụkwọ niile gbara ọkpụrụkpụ nke ị 'agụọla<br>ga-agụta n'efu n'ikpeazụ * "Kwụ ọtọ" "dị ndụ" (2004) * '''M ka na-enweta [[w:Ridicule|chọrọ ọchị]] mana ọ naghị enye m nsogbu, <br /> Ọ dị m nnọọ ụtọ [[w:nụrụ|nụrụ]] [[w:ọchị|ọchị]] gburugburu m .'' *''Ị na-aṅụ iyi ikwu eziokwu dum eziokwu na ọ dịghị ihe ọzọ ma eziokwu ya mere na-enyere gị Black Ass'' (2010) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{commonscat}} Amanda Palmer's [http://www.dresdendolls.com/bio/bio_amanda.htm autobiography] na * [http://www.dresdendolls.com/diary/ blog] na [http://www.dresdendolls.com Dresden Webụsaịtị dolls] * [http://www.myspace.com/whokilledamandapalmer ebe nrụọrụ weebụ myspace] *[http://www.olio-academy.com/artists/amanda_palmer Short biography] *[http://www.brainwashed.com/amanda/ Statues ndụ] nke Amanda Palmer na Co. [http://dresdendollsphotos.com Foto Dresden Dolls] *[http://www.whokilledamandapalmer.com Onye gburu Amanda Palmer] album, akwụkwọ na vidiyo {{DEFAULTSORT:Palmer, Amanda}} [[Category: ụmụ nwanyị]] lqr1uo795wm8lc0e4ivdiexl67egnqp Olufunmilayo Olopade 0 3575 14502 2023-10-15T18:55:51Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Olufunmilayo Olopade|Olufunmilayo Olopade]] amuru 1957) bu onye Naijiria hematology oncologist, Associate Dean for Global Health and Walter L. Palmer Distinguished Service Prọfesọ na Medicine na Human Genetics na Mahadum Chicago. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye nduzi nke Ụlọ Ọgwụ Ọrịa Cancer nke Mahadum Chicago Hospital. ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na ị kụziiri nwoke, ị na-akụziri mmadụ. Mana ọ bụrụ na ị kuziri nwany...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Olufunmilayo Olopade|Olufunmilayo Olopade]] amuru 1957) bu onye Naijiria hematology oncologist, Associate Dean for Global Health and Walter L. Palmer Distinguished Service Prọfesọ na Medicine na Human Genetics na Mahadum Chicago. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye nduzi nke Ụlọ Ọgwụ Ọrịa Cancer nke Mahadum Chicago Hospital. ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na ị kụziiri nwoke, ị na-akụziri mmadụ. Mana ọ bụrụ na ị kuziri nwanyị, ị kuziri obodo. **[https://www.ajmc.com/view/dr-funmi-olopade-on-wisdom-when-you-ask-women-to-participate-they-sign-up] Olufunmilayo on Ịkụzi nwanyị Anyị na-achọ mmụta nke e ji emepụta àgwà, ike nke uche na-abawanye, ọgụgụ isi na-agbasawanye, na nke mmadụ nwere ike iguzo n'ụkwụ ya. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Olopade, Olufunmilayo}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] n0ahuyd85qmvubjcka0hg1nkzhw1upj Jane Naana Opoku-Agyemang 0 3576 14503 2023-10-15T19:02:42Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Jane Naana Opoku-Agyemang|Jane Naana Opoku-Agyemang]] nne Sam; amuru 22 Novemba 1951) bu nwa akwukwo Ghana na onye ndoro-ndoro ochichi onye jere ozi dika onye minista na-ahu maka akwukwo site na February 2013 rue Jenuarị 2017. O bu prọfesọ zuru oke nke akwukwo. Ọ jere ozi dị ka nwanyị mbụ osote-Chancellor nke mahadum steeti dị na Ghana mgbe ọ were ọrụ dịka osote onye isi oche nke Mahadum Cape Coast. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Jane Naana Opoku-Agyemang|Jane Naana Opoku-Agyemang]] nne Sam; amuru 22 Novemba 1951) bu nwa akwukwo Ghana na onye ndoro-ndoro ochichi onye jere ozi dika onye minista na-ahu maka akwukwo site na February 2013 rue Jenuarị 2017. O bu prọfesọ zuru oke nke akwukwo. Ọ jere ozi dị ka nwanyị mbụ osote-Chancellor nke mahadum steeti dị na Ghana mgbe ọ were ọrụ dịka osote onye isi oche nke Mahadum Cape Coast. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka Chancellor nke Mahadum Ụmụ nwanyị dị n'Africa. ==Okwu okwuru== *Anyị ga-enye ohere nke gafere nkwado ndọrọ ndọrọ ọchịchị 'njikọ' na omume nke onye ị maara. Ohere nha anya na nke ziri ezi dabere na uru bụ ihe dị mkpa maka uto akụ na ụba na-adịgide adịgide. Oge mgbanwe bụ ugbu a. **[https://www.facebook.com/100656441725588/posts/we-will-make-ghana-a-place-that-we-cherish-and-are-proud-to-belong-to-a-place-of/123211202803445/Prof. Nana Jane Opoku-Agyemung Ndak na-azọ ọkwa ọzọ maka ntuli aka 2020.] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Agyemang, Jane Naana}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] bbxkfl733u3mij5cs8q69mnfuyp3p39 Sandra Miesel 0 3577 14504 2023-10-15T19:09:37Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra Miesel|Sandra Louise Miesel]]''' (November 25, 1941–) bụ onye America oge ochie, onye ode akwụkwọ na akụkọ sayensị na onye na-akwado echiche efu. == Okwu okwu == * Agbanyeghị mara mma, onyonyo bụ naanị ngwa eji akụzi eziokwu na kpalie ịtụgharị uche. Ihe ndị ha na-agbasi mbọ ike ịnọchite anya karịrị ike mmadụ iche n'echiche. *[https://www.catholicworldreport.com/2016/03/27/in-his-rising-is-our-hope/ Na Nb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Miesel|Sandra Louise Miesel]]''' (November 25, 1941–) bụ onye America oge ochie, onye ode akwụkwọ na akụkọ sayensị na onye na-akwado echiche efu. == Okwu okwu == * Agbanyeghị mara mma, onyonyo bụ naanị ngwa eji akụzi eziokwu na kpalie ịtụgharị uche. Ihe ndị ha na-agbasi mbọ ike ịnọchite anya karịrị ike mmadụ iche n'echiche. *[https://www.catholicworldreport.com/2016/03/27/in-his-rising-is-our-hope/ Na Nbili Ya bụ Olileanya Anyị] (March 27, 2016) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Miesel, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 39zx5h0gza128nw8v7hifj8x8782q5y Alanis Obomsawin 0 3578 14505 2023-10-15T19:18:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alanis Obomsawin (amụrụ 31 Ọgọst 1932) bụ onye na-eme ihe nkiri Canada sitere na agbụrụ Abenaki amụrụ na New Hampshire, wee zụlite ya na Quebec; o mepụtala ma duzie ọtụtụ akwụkwọ akụkọ National Film Board of Canada na omenala na akụkọ ihe mere eme nke mba mbụ * Canada, obodo kachasị baa ọgaranya, na-arụ ọrụ na akụ na ụba mbelata nke na-ahapụ mbibi ya. Ndị gị na-enwe mmetụta dị egwu nke erughi er...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alanis Obomsawin (amụrụ 31 Ọgọst 1932) bụ onye na-eme ihe nkiri Canada sitere na agbụrụ Abenaki amụrụ na New Hampshire, wee zụlite ya na Quebec; o mepụtala ma duzie ọtụtụ akwụkwọ akụkọ National Film Board of Canada na omenala na akụkọ ihe mere eme nke mba mbụ * Canada, obodo kachasị baa ọgaranya, na-arụ ọrụ na akụ na ụba mbelata nke na-ahapụ mbibi ya. Ndị gị na-enwe mmetụta dị egwu nke erughi eru. “‘Mgbe e gbuturu osisi ikpeazụ, a na-egbutu azụ̀ ikpeazụ, e metọọkwa osimiri ikpeazụ; mgbe iku ume ikuku na-arịa ọrịa, ị ga-achọpụta, oge gafere, na akụ na ụba adịghị n'ụlọ akụ nakwa na ị nweghị ike iri ego.'' ** Dịka ekwuru na "Mkparịta ụka na North America India" nke Ted Poole kwuru na ''Ònye bụ Onye isi oche nke Nzukọ a? : Nchịkọta Essays '' (1972) nke Ralph Osborne deziri, p. 43. N'akwụkwọ akụkọ [http://quoteinvestigator.com/2011/10/20/last-tree-cut/" Mgbe a na-egbutu osisi ikpeazụ, erie azụ ikpeazụ, na mmiri ikpeazụ na-egbu egbu, ị ga-aghọta nke ahụ. Ị nweghị ike iri ego, "Onye nyocha okwu" na-ekwu na Greenpeace tinyere nkọwa nkọwapụta na ọkọlọtọ na 1981, bụ nke agbasawo n'ọtụtụ ebe dị ka "amụma Cree" ma ọ bụ "Cree na-ekwu" ma na-esote Obomsawin ozugbo, dịka na [ http://wordsmith.org/words/virulent.html "Echiche Maka Ụbọchị" na ''Wordsmith'' (8 October 2014): ==Okwu okwuru== ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Obomsawin,Alanis}} [[Category:ụmụ nwanyị]] q1r6uap0lfo4kydjjpo6wd1uvmbzk96 Sandra Herbert 0 3579 14507 14506 2023-10-15T19:36:26Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Herbert|Sandra Herbert]]''', ''née'' '''Swanson''' (amuru Eprel 10, 1942) bu onye America [[w: History of Science|History of Science|Onye Okike nke sayensi]] , mara dị ka onye isi ọkà mmụta na [[w:Charles Darwin|Charles Darwin]]. Ọ meriri 2020 [[w:Sue Tyler Friedman Medal|Sue Tyler Friedman Medal]] nke [[w:Geological Society of London|Geological Society of London]]. ==Okwu okwu== * Aha Charles Darwin na-echetara anyị otu nwoke na echiche. Ozizi a nwere ike na-ezo aka na usoro oge gboo ya na mbipụta dị iche iche nke '' Origin of Species '' ma ọ bụ neo-Darwinism. A pụkwara iji aha Charles Darwin were dị ka mkpirisi okwu iji guzoro maka ọtụtụ isiokwu ndị metụtara evolushọn. Ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nke sayensị nwere ọrụ dị mkpa ha ga-arụ n'ịkọwapụta ihe ndị a niile e ji aha Darwin pụta: iguzobe nkọwa nke ndụ nwoke ahụ, dejupụta ihe gbara ya gburugburu na mkpakọrịta ya, na inye nyocha akụkọ ihe mere eme nke okwu dị ugbu a na bayoloji evolushọn. *[[w:cite journal|jstor=235558|title=Ọrụ enyochara:''Darwin'', Adrian Desmond, James Moore; "Charles Darwin: Nwoke ahụ na Mmetụta Ya," Peter J. Bowler; ''Otu ogologo arụmụka: Charles Darwin na Jenesis nke Echiche Evolushọn nke Oge A'', Ernst Mayr; "Darwin na Ịtali: Sayensị gafee Cultural Frontiers", Giuliano Pancaldi, Ruey Brodine Morelli; "Charles Darwin's Marginalia." Mpịakọta 1, Mario A. Di Gregorio, N. W. Gill | akwụkwọ akụkọ = Isis | afọ = 1993 | mpịakọta = 84 | mbipụta = 1 | ibe = 113–124 | doi = 10.1086 / 356378]] * Mgbe Darwin bụ nwa okorobịa, a maara ma ndị ama ama na ndị ọkachamara dị ka ọkà mmụta banyere mbara ala. Na February 1859 Geological Society nyere ya nsọpụrụ kacha elu, [[w:Wollaston Medal|Wollaston Medal]], maka ntinye aka mgbama ya na ngalaba. N'ịgụ ngụ maka nrite ahụ, [[w:Charles Lyell|Charles Lyell]] kwuru na ọmụmụ Darwin banyere uto nke [[w: coral Reef|coral reef]] na ihe akaebe maka elu elu nke Chile ọgbara ọhụrụ na nrịgo Andes ugboro ugboro, na South America. Geology n'ozuzu, na nkesa nke nkume nkume na Britain, na [[w:fossil|fossil]] *[[w:see akwụkwọ|url=]] [https://books.google.com/books?id=2gF9Mkvgf_kC&q=charles+lyell+noted#v=snippet&q=charles%20lyell%20noted&f=false| ibe = xv |isbn=9780801443480 | aha = Charles Darwin, Geologist | afọ=2005 | Onye nkwusa=Ụlọ akwụkwọ mahadum Cornell] * Ọ bụ ezie na Darwin bụ onye na-emepụta ihe ọhụrụ, echiche ya dabere na ntọala nke eziokwu na nyocha nke [[w:ndị okike|ndị okike]] na [[w:onye nyocha|onye nyocha]] gburugburu ụwa wulitere n'ime ihe karịrị otu narị afọ ma ọ bụ karịa. *[[w:see akwụkwọ |isi Okwu mmalite| Chapter-url=]][https://books.google.com/books?id=Qb-CDwAAQBAJ&q=explorers#v=snippet&q=explorers&f=false| isbn=9781319242671 | title=Charles Darwin na ajụjụ evolushọn: Akụkọ dị nkenke nwere akwụkwọ | ụbọchị=28 Jenụwarị 2011 | onye nkwusa=Eli elu Macmillan] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Herbert, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0kxm8rtc02wxolrrwxzl7xi1jwmv8hl Alash'le Abimiku 0 3580 14714 14508 2023-10-16T13:12:38Z Goodymeraj 432 /* Okwu okwuru */ edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} Alash'le Grace Abimiku bụ onye isi ala Naijiria nke International Research Center of Excellence na Institute of Human Virology Nigeria na Prọfesọ nke Virology na Mahadum nke Maryland School of Medicine. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na pasentị iri itoolu n'ime anyị na-eme ihe ziri ezi, na pasent iri ndị nke ozọ anaghị eme ya, anyị agaghị ewepụ COVID-19. A na-atụ anya ịrị elu n'ọnụ ọgụ nke COVID-19 ebe ọ bụ na anyị na-emeziwanye mgbasa ozi obodo. ** [https://punchng.com/local-herbs-bụ-ihe-nigeria-other-african-countries-nwere ike-atụnye-na-the-world-executive-director-nigerias-institute-of-human-virology -abimiku] Prọfesọ Abimiku kwuru okwu banyere Covid-19 na 2020. * Ọzọkwa, n'ụzọ anụ ahụ ka anyị na-etolite usoro ahụ anyị ji alụso ọrịa ọgụ na-esikwa ike na-esiwanye ike ma na-enwekwa ike ibute ọrịa. Oge ọ bụla nje butere ahụ́, ọ na-ahụ ihe mba ọzọ wee malite ịlụso ya ọgụ. ** [https://guardian.ng/features/why-covid-19-could-hit-nigeria-hard] Prọfesọ Abimiku na N'ajụjụ ọnụ pụrụ iche ya na Guardian na 2020. * Ọ bụrụ n’ileba anya na ịdị adị nke IHVN, ọ dabere n’inweta ego na inweta ego iji rụọ ọrụ ahụ, mana ọ naghị ewepụ gọọmentị itinye ego na nyocha. ** [https://punchng.com/local-herbs-bụ-ihe-nigeria-other-african-countries-nwere ike-atụnye-na-the-world-executive-director-nigerias-institute-of-human-virology -abimiku] Prof Abimiku na-ekwu okwu na IHVN na 2020. * Ugbu a, anyị nwere ike ịhụ na ọ na-agbasa na Africa, anyị nwere ike ịhụ ọnụọgụgụ. Anyị na-atụ anya na anyị nwere usoro niile kwesịrị ekwesị iji gbochie mgbasa. ** [https://guardian.ng/features/why-covid-19-could-hit-nigeria-hard] Prọfesọ Abimiku na-ekwu maka mgbasa nke Covid-19 na Africa na 2020. * N'akụkọ ihe mere eme, mgbe nje bacteria, na nke a, mycobacterium ụkwara nta, na-ekpughere ruo oge ụfọdụ ọgwụ, ọ ga-emepụta usoro iji nọgide na-adị n'agbanyeghị ọgwụ ndị ahụ, n'ihi ya, ị na-ahụ nkwụsị. ** [https://punchng.com/local-herbs-bụ-ihe-nigeria-other-african-countries-nwere ike-atụnye-na-the-world-executive-director-nigerias-institute-of-human-virology -abimiku] Prọfesọ Abimiku na-ekwu maka iguzogide ọgwụ na ọgwụgwọ ụkwara nta na 2020. * WHO na-akpọkọta ndị ọkachamara niile ọnụ, ọ dị mma mgbe niile ige ha ntị. ** [https://guardian.ng/features/why-covid-19-could-hit-nigeria-hard] Prọfesọ Abimiku kwuru maka WHO na ọrụ ha na 2020. * Legọs nwere akụkọ ihe mere eme tupu enwee oria Ebola, yabụ ndị ọrịa na-ahụ maka ọrịa na mba ahụ siri ike ma tinye aka ngwa ngwa site na imechi oke na itinye mkpọchi n'ofe steeti dị iche iche. ** [https://www.umaryland.edu/news/archived-news/july-2020/face-to-face-the-global-fight-against-infectious-disease-.php] Prọfesọ Abimiku na-ekwu okwu na Covid- Mmadụ 19 na Lagos n'afọ 2020. * Anyị enweghị ụlọ nyocha dị iche iche anyị ga-achọ, mana ụlọ ọrụ ahụ akwadola ụlọ nyocha na Nigeria iji nweta asambodo gbara mba ahụ ume ka ọ gbatịa egwuregwu ya na mmesi obi ike n'ihe gbasara sayensị ụlọ nyocha. ** [https://guardian.ng/features/why-covid-19-could-hit-nigeria-hard] Prọfesọ Abimiku na-ekwu okwu na Laboratories Institute na 2020. * Enwere m nsọpụrụ ka ahọpụtara m ịbanye na kọmitii ahụ, dịka CEPI bụ ọgbakọ pụrụ iche nwere ndekọ na-aga nke ọma nke imekọ ihe ọnụ n'etiti ndị ọrụ nyocha, ụlọ ọrụ, gọọmentị, ministri ahụike na obodo iji chọpụta ihe ọrịa na-apụta chọrọ ọgwụ mgbochi, wee na-akwado ya. mmepe, imepụta na ikesa ọgwụ mgbochi ndị a na obodo n'ụwa niile. ** [https://www.medschool.umaryland.edu/news/2021/UM-School-of-Medicines-Institute-of-Human-Virology-Member-Joins-Scientific-Advisory-Committee-of-the-Coalition -for-Epidemic-Preparedness-Innovations.html] Dr Abimiku sonyere na kọmitii ndụmọdụ sayensị na 2021. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abimiku,Alash'le}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0etjd7wcvn1591p4vr9j4i5rcwsivng Alakshmi 0 3581 14509 2023-10-15T19:41:31Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alakshmi (Devanāgari: अलक्ष्मी) bụ nwanne nwanyị nke okenye nke Lakshmi na chi nwanyị Hindu nke ihe ndabara. Ọ bụkwa nwunye nke abụọ nke Kali, mmụọ ọjọọ nwoke bụ onye nwe Kali Yuga na-achị. ==Okwu okwuru== * N'agbanyeghị na [[w:Bengal|Bengal]] na [[w:Odisha | Orissa]], ụfọdụ na-ekwu na a na-ahụ Alakshmi anya dị ka ikwiikwii nọ ọdụ n'akụkụ [[Lakshmi]], Alakshmi bụ chi nzuzo nzuzo, nke mmadụ n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alakshmi (Devanāgari: अलक्ष्मी) bụ nwanne nwanyị nke okenye nke Lakshmi na chi nwanyị Hindu nke ihe ndabara. Ọ bụkwa nwunye nke abụọ nke Kali, mmụọ ọjọọ nwoke bụ onye nwe Kali Yuga na-achị. ==Okwu okwuru== * N'agbanyeghị na [[w:Bengal|Bengal]] na [[w:Odisha | Orissa]], ụfọdụ na-ekwu na a na-ahụ Alakshmi anya dị ka ikwiikwii nọ ọdụ n'akụkụ [[Lakshmi]], Alakshmi bụ chi nzuzo nzuzo, nke mmadụ niile anaghị ahụ ya anya. Nanị ụzọ ị ga-esi hụ ya bụ inwe [[Saraswati]], chi nwanyị nke ihe ọmụma na ezi uche n'akụkụ gị. Mana Lakshmi agaghị ekwe ka Saraswati nọrọ n'otu ụlọ ya. Ọ ga-aga ebe ọ bụla Saraswati dị ma chụpụ ya, na-enye ohere maka Alakshmi. Gịnị kpatara o ji eme nke ahụ, otu onye na-eche. Mana a gwara otu onye na Lakshmi bụ chi nwanyị na-anụ ọkụ n'obi, ọ naghị amasị ya ịnọ n'otu ebe ogologo oge. Site n'ịchụpụ Saraswati na site na ịbanye Alakshmi, ọ na-ahụ na a na-alụ ọgụ n'ụlọ na mgbe ọgụ na-alụ, akụ na ụba na-esi n'ụlọ pụọ mgbe niile. **[[w:Devdutt Pattanaik|Devdutt Pattanaik]] na: ''[http://devdutt.com/articles/modern-mythmaking/the-rise-of-alakshmi.html The Rise of Alakshmi]'', na-ekwu okwu. Osisi, ''[[w: The Times of India | The Times of India]]'', 2 Mee 2010, eweghachiri 7 Septemba 2017 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Alakshmi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5rmju4mh0b9k4tpfzzroe75nm1u84h7 Albertina Nontsikelelo Sisulu 0 3582 14510 2023-10-15T19:48:33Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Nontsikelelo Albertina Sisulu née Thethiwe (21 Ọktoba 1918 – 2 June 2011) bụ onye na-akwado ịkpa ókè agbụrụ na South Africa, na nwunye onye ọrụ ibe ya Walter Sisulu (1912–2003). Ndị Saụt Afrịka ji ịhụnanya mara ya "Ma Sisulu" n'oge ndụ ya niile. N'afọ 2004, a họpụtara ya nke iri ise na asaa na nnukwu ndị South Africa SABC3. Ọ nwụrụ na 2 June 2011 n'ụlọ ya na Linden, Johannesburg, South Africa, dị afọ 92....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Nontsikelelo Albertina Sisulu née Thethiwe (21 Ọktoba 1918 – 2 June 2011) bụ onye na-akwado ịkpa ókè agbụrụ na South Africa, na nwunye onye ọrụ ibe ya Walter Sisulu (1912–2003). Ndị Saụt Afrịka ji ịhụnanya mara ya "Ma Sisulu" n'oge ndụ ya niile. N'afọ 2004, a họpụtara ya nke iri ise na asaa na nnukwu ndị South Africa SABC3. Ọ nwụrụ na 2 June 2011 n'ụlọ ya na Linden, Johannesburg, South Africa, dị afọ 92. ==Okwu okwuru== * Ụmụnwaanyị bụ ndị ga-eme ka anyị kwụsị mmegbu na ịda mbà n'obi niile. Mgbochi mgbazinye nke na-eme na Soweto ugbu a [na 1980s] dị ndụ n'ihi ụmụ nwanyị. Ọ bụ ụmụ nwanyị nọ na kọmitii okporo ámá na-akụziri ndị mmadụ ka ha guzo ọtọ ma chebe ibe ha **https://www.globalcitizen.org/en/content/albertina-sisulu-100-years-apartheid-womens-rights/,''' 7 Okwu na Sọpụrụ Albertina Sisulu's 100th ụbọchị ọmụmụ '''. * A chọrọ ka onye ọ bụla n’ime anyị gaa n’ụzọ nke ya ma kwụsịtụ, chọpụta ihe anyị mụtara, ma soro ndị ọzọ kerịta ya. Ọ bụ naanị otú a ka ọgbọ na-abịa abịa ga-esi mụta ihe n’aka ndị jerela ije n’ihu ha. Anyị enweghị ike ime naanị ịkọ akụkọ anyị. Mgbe ahụ, ọ dịịrị ha ime ihe ha ga-eme. **https://www.globalcitizen.org/en/content/albertina-sisulu-100-years-apartheid-womens-rights/,''' 7 Okwu na Sọpụrụ Albertina Sisulu's 100th ụbọchị ọmụmụ '''. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sisulu,Albertina Nontsikelelo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mgp2g09klb4yb676vhnywr3s4765wfw Sandra María Esteves 0 3583 14511 2023-10-15T20:01:33Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra María Esteves|Sandra María Esteves]]''' (amuru May 10, 1948) bu [[w:Latino poetry|Onye na-ede uri Latina]] na [[w:Printmaking|onye nka nka]] Amụrụ na zụlite ya na [[w:the Bronx|Brọnx]],[[w:New York (state)|New York]], na ọ bụ otu n'ime ndị malitere [[w:Nuyorican Movement|Nuyorican uri.ije]]. O bipụtala mkpokọta uri ma duzie mmemme agụmagụ na New York City Board of Education, w:Caribbean Cultural Center African Diaspora In...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra María Esteves|Sandra María Esteves]]''' (amuru May 10, 1948) bu [[w:Latino poetry|Onye na-ede uri Latina]] na [[w:Printmaking|onye nka nka]] Amụrụ na zụlite ya na [[w:the Bronx|Brọnx]],[[w:New York (state)|New York]], na ọ bụ otu n'ime ndị malitere [[w:Nuyorican Movement|Nuyorican uri.ije]]. O bipụtala mkpokọta uri ma duzie mmemme agụmagụ na New York City Board of Education, [[w:Caribbean Cultural Center African Diaspora Institute|Caribbean Cultural Center]], na [[w:El Museo del Barrio|El Museo del Barrio]]. Esteves rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke ụlọ ihe nkiri uri Caribbean. == Okwu okwu == "Bluestown Mockingbird Mambo" (1990) *Ndụ nke ime enweghị oke *Anyị bụ ụmụ ọhụrụ tụnyere eluigwe na ala * Ọgụgụ isi na mmetụta na-eme njikọ maka ịhụ. *Otú m si amasị ige ntị./Chetara onwe m na e nwere ihe ọzọ n'ụwa./Otú m si mụta itolite na ya. * Wepụ ihe mkpuchi ahụ. Tufuo ya. * Hụ onwe gị/ahụ gị n'ime onweghị onye ọzọ ga-ahụ ya. * Rigoro steepụ nke echiche gị *Achọrọ m ịmata/onye ga-ekpebi ọdịnihu anyị?/Gị, ma ọ bụ mụ onwe m, ma ọ bụ ANYỊ ọnụ?/M ga-enwere onwe m ịchọpụta ụzọ nke m? *Egwu bụ maka livin', nke ahụ bụ ihe m maara. *N'ime amaokwu ndị a ka akụkọ ihe mere eme * Ịchọpụta ihe ọhụrụ pụtara maka okwu ochie/depụtara na akwụkwọ nkà ihe ọmụma nke colonialism. * na-akpụ àkwà mmiri nke akwụkwọ ozi site na ochie gaa na ụwa ọhụrụ. *Achọrọ m uri na-ebili na ntụ * kwụsịrị n'alaka dị elu nke osisi amamihe ochie * amuru/site n'osisi di nso ebe mmadu bu nwanne/ndi umunne nile, nwanne/nwanne nile. * Ndị ọrụ ọchịchị na-atụgharị ọrụ,/na-atụgharị ndụ n'ime obi nkoropụ === Ajụjụ ọnụ (2001) === Na '' Eziokwu na-ede uri '' nke Bruce Allen Dick dere * Ezinụlọ papa m bụ Puerto Rican, ezinụlọ nne m bụ Dominican. M na-amalite na Puerto Rican-Dominican, wee gaa Borinqueña-Quisqueyana, n'ihi na Borinqueña pụtara na m bụ onye Borinquen, aha Taino maka Puerto Rico, na Quisqueyana pụtara na m bụ onye Quisqueya, aha Taino maka Dominican Republic. Ndị Taino bụ ụmụ amaala bi n'agwaetiti ndị dị na Caribbean tupu Columbus abịarute ma nyegharịa ala ha aha. Ya mere, ọ bụrụ na mmadụ akpọ gị Borinqueño, Boricua, ma ọ bụ Quisqueyana, ha na-ekwu na ị bụ onye na-ejikọta ihe ndị mere n'oge gara aga na omenala gị. Ọ bụkwa nrụtụ aka na mba. Ana m eme njikọ na akụkọ ihe mere eme m site na ịkpado ya. Africana na-achọpụta akụkụ ọzọ nke mgbọrọgwụ m. Ana m ekwu na abụ m onye America, amụrụ na Bronx, mana abụkwa m Taino na onye Africa. *Ekwenyeghị m n'okwu ndị e kwuru na e kpochapụrụ Tainos niile n'ihi na ọtụtụ ndị gbapụrụ ma zoo n'ugwu; ha gwakọtara ma lụọ nwunye, yabụ na Taino ka dị na obodo anyị. Nnyocha DNA na nso nso a egosila na nke a bụ eziokwu n'agbanyeghị ihe akwụkwọ akụkọ ihe mere eme na-agwa anyị. Ị mara na ị gaghị ekweta mgbe niile ihe ndekọ ndị ahụ edere n'akwụkwọ. Ọ dabere na onye na-ede ya na ihe kpatara ya, gịnị bụ isi ihe ha na-enweta iji gbalịa mee ka onye ọ bụla bụrụ onye na-agụ ya kwenye. *M ka bụ onye na-ese ihe. M na-ewere onwe m dị ka onye na-ese ihe nke na-eji abụ uri dị ka ụzọ dị iche iche e si ese ihe. Ọ bụ mgbe m nọ na mahadum ka m malitere ịnwale okwu na asụsụ. * Mgbe m dị obere, a na-etinye m n'ụlọ akwụkwọ ebe anaghị ahapụ m ka m gwa Spanish ihe m na Spanish, nke m kwuru okwu m niile ruo mgbe m dị afọ ise. Ekweghị ka ị na-asụ Spanish n'ụlọ akwụkwọ kpataara m ihe mgbochi banyere ikwu okwu. * N'ụlọ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ, na klas nke abụọ, ekpebiri m na m ga-abụ onye na-ese ihe n'ihi na agaghị m eme ya. ikwu okwu. M nwere ike na-egosipụta onwe m na agba, na ọ bụ mma...Ya mere, m ihu ọma ghọrọ a na-ege ntị, onye na-ekiri. Nne m chere na ọ dị ihe na-eme m. Aghọtara m onye na-emebiga ihe ókè nke na-agaghị ekwu okwu. Ị gaghị ekwenye na m taa n'ihi na m dị nnọọ iche, ma laa azụ n'oge ahụ enwere m egwu dị ukwuu banyere asụsụ. Ọ bụghị ruo mgbe klas nka ka m meghere okwu. Amalitere m ịnwale na itinye okwu n'ime ụfọdụ eserese m. *(N'ebe a na-eme ihe nkiri National Black Theater) Okwu m hụrụ n'ụbọchị ahụ tụrụ m n'anya. Ọ bụ nke mbụ m nụrụ ọrụ ndị odee dị ka Gwendolyn Brooks, Nikki Giovanni, Langston Hughes, Amiri Baraka. Anụrụ m abụ ndị gbasara m, nke ahụ dị nnọọ ngwa ngwa. Ejikọtara m ya n'ụzọ visceral. Ahụmahụ ahụ kpaliri m nke ukwuu nke na m laghachiri n'ụlọ, n'abalị ahụ, edekwara m uri mbụ m. Ọ dị ka ọnụ ụzọ ide mmiri meghere. Ọgụgụ ahụ nyere m ike n'olu ma nye m ikike ikwupụta ihe niile na-akpagbu m kemgbe ọtụtụ afọ. Ya mere, amalitere m ịnwale asụsụ na ide ụdị ihe niile. *Ana m ede ihe anya. Abụ m onye na-ese ihe na-eji okwu. *Mgbe ụmụ akwụkwọ na-ede akwụkwọ, ha na-emekarị ka ọ bụrụ mkpokọta. Achọrọ m ka ha kọwaa kpọmkwem, n'ihi ya, m na-agwa ha ka ha were ya na ha na-emepụta ihe nkiri, na ha na-eji igwefoto eme ihe, nakwa na ha ga-akọwa nke ọ bụla gbara maka ndị na-ege ntị. Ya mere, m na-ekwusi ike n'ụzọ zuru ezu iji merie ihe mgbochi nke izugbe. *Mgbe m malitere ide, e nwere naanị ụmụnwaanyị abụọ na-ede akwụkwọ ka m maara: Lorraine Sutton na Margie Simmons. E nwere ole na ole Latina na-ede na bekee... Ya mere, mgbe m malitere, ndị ikom gbara m gburugburu-Pedro Pietri, Jesus Papoleto Melendez, Lucky Cienfuegos, Miguel Algarín, Miguel Piñero, Tato Laviera. Ọtụtụ n'ime ha ebipụtalarị akwụkwọ. Adị m ka sponge, na-amịkọrọ ihe dị iche iche nke ndị nwoke a dịkọrọ ndụ. *Ọ dị m ka ndụ m na-agbanwe mgbe niile ka ọ bụrụ olu nke m. * Anyị maara amụma banyere Latinos ịghọ ndị kasị nta n'ime afọ ole na ole sochirinụ, ma ị nwere ike ịga Barnes na Noble n'ofe okporo ámá, ebe ha nwere ngalaba ụlọ ahịa nke akwụkwọ, ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ franchise ụlọ ahịa akwụkwọ n'ebe ọ bụla na States, na gị. agaghị ahụkwa otu wara wara nke etinyere na akwụkwọ Latino. Ya mere, gịnị ka ha na-agbalị ịgwa anyị-na anyị enweghị akwụkwọ? Ma ọ bụ na anyị adịghị agụ ma ọ bụ dee ma ọ bụ zụta akwụkwọ? Ọnweghị nke a bụ eziokwu. Anyị bụ obodo nwere akwụkwọ na-akpali akpali ma dị ukwuu, ma anyị ka bụ omenala ndị a na-ekewapụ ekewa, ọbụna ugbu a na narị afọ iri ọhụrụ a. *Enwere arụmụka na ihe onye ọ bụla dere bụ ka e kesara eluigwe na ụwa. Achọrọ m ịnwụ n'ihi na ụmụ m ga-enwe ụdị ihe nketa n'ihi na nke a bụ naanị ihe m ga-enye-ọrụ m. *M ka na-ewe iwe, mana iwe na-ewe m n'ụzọ dị iche. A tọhapụrụ m ọtụtụ ya. M ka na-enwe nkụda mmụọ maka ọtụtụ ihe gbasara mwepu nke na-eme anyị. Ọ na-anọgide na-egosi ihu ya. * Anyị ga-eleba anya na mbibi e wedara Vieques iji ghọta ihe kpatara anyị ji chọọ nnwere onwe anyị. *Okwa m bụ ka ndị mmadụ nwee ike ikpebiri onwe ha. Ekwenyere m na ikike nke nhọrọ na mkpebi onwe onye. Ekwerekwa m na e kwesịghị irigbu ndị mmadụ ma ọ bụrụ na ha ekwetaghị ya. Na onye na-eme? * Mgbe m nọ na Cuba, ahụrụ m ihe ụfọdụ masịrị m nke ukwuu. Mgbe anyị rutere, n'ụzọ anyị na-aga na họtel, anyị na-anya ụgbọ ala n'okporo ámá n'ime abalị. Ekwuru m nchegbu mgbe m hụrụ otu nwanyị ka ọ na-eje naanị ya. Onyeisi anyị gwara anyị na ha enweghị otu okwu gbasara mmeko nwoke na nwanyị idina nwoke dịka ọ dị na United States. Ma ahụkwara m na ha nwere nlekọta ụbọchị iri abụọ na anọ. Nke ahụ nwere ezi uche. Ahụrụ m ụlọ ọgwụ n'efu na agụmakwụkwọ n'efu *O doro anya na m bụ onye Bekee na-achị. Amụtala m iche echiche na mmetụta na Bekee, ọ bụ ezie na mgbe ụfọdụ Spanish na-abịaghachi. * Mgbe ụfọdụ, n'ime obodo ndị America America, ịbụ Latina nwere ike ịbụ ụgwọ kama ịbụ ihe bara uru. Mana mgbe ahụ, ọ bụ ya mere o ji dị mkpa ka anyị mara akụkọ ihe mere eme anyị, mata ka anyị si jikọta anyị, ka anyị si bụrụ ndị mbịarambịa nke kewara ezinụlọ anyị ma tinye anyị n'echiche nke nkewa na adịghị n'otu. Ọ dị oke mkpa ịmara akụkọ ihe mere eme anyị iji merie echiche na-ezighi ezi gbasara agbụrụ na omenala. *Amaghị m ihe ọ bụla gbasara omenala Puerto Rican ma ọ bụ Dominican m ruo mgbe m dị afọ iri abụọ. Akụzighị ozi a ma ọ bụ dị n'ụlọ akwụkwọ. Ma ọ ka dịkwa mma nke ukwuu. M na-abanye n'ụlọ akwụkwọ taa, otu n'ime ihe mmụta mbụ m na-eme ụmụaka bụ ikwu banyere ndị Taino India. Ị ga-eche na ozi niile dị taa, na ụmụ akwụkwọ ga-ama ihe. Ma ọ na-eju ụmụaka ahụ anya mgbe ha nụrụ ka m na-ekwu banyere nke a. M na-ajụ ha ma ha maara ihe Borinqueña ma ọ bụ Quisqueyana pụtara. Ọbụlagodi na Washington Heights, n'ụlọ akwụkwọ bụ Dominican ka ukwuu, ha amaghị ebe Quisqueya si, n'agbanyeghị na ha anụla ya otu puku ugboro. Ha amaghi na ọ bụ okwu Taino. Ha amaghị na ọ bụ aha ndị India nke agwaetiti ha. Ya mere ozi a ka na-efu, ma ka dị oke mkpa. *Achọrọ m ịmụta maka ihe gara aga m, omenala m. Ọ (nne ya) na-agwa m okwu n'asụsụ bekee gbajiri agbaji, na-echetara m otú ọ si dị ebube ịbụ onye America; M na-agwa ya okwu n'asụsụ Spanish gbajiri agbaji, na-agbalị ịkọwa ihe mere m ji chọọ ịmatakwu banyere akụkọ ihe mere eme na omenala anyị. * Ugbu a ị nwere ngalaba ọmụmụ Latino na ụfọdụ mahadum. Ma n'agbanyeghị na ụfọdụ n'ime ihe ndị a ka bụ nke ukwuu na-enweghị ihe karịrị akara mmegharị ahụ nke mwekota, nsonye, ​​na diversification, ebe ị na-enweta naanị otu ma ọ bụ abụọ klaasị, a ka nwere ka a na-achọ ya. Ndị mmadụ chọrọ ozi a. Nke a bụ obodo nwere ọtụtụ omenala. Ndị mmadụ na-agwụ ike na ike ọgwụgwụ na exclusivity. *Echere m na enwere ọtụtụ ndị nọ n'ebe ahụ bụ ndị dị njikere ma chọọ ịnakwere echiche ọdịnala dị iche iche. * otú e si ekewapụ anyị, ka obodo dum si agba ohu ọhụrụ nke ọgwụ ọjọọ, otú e si enye anyị ụdị ihe riri ahụ dị iche iche n'ụzọ dị mfe iji nagide ọnọdụ anyị, ihe ọ bụla sitere na ọgwụ ọjọọ, mmanya, okpukpe, mmekọahụ, telivishọn, nri, ego. nhọrọ gị. Otu onye na-ede uri aha ya bụ Safiya kwuru, sị, "Ihe ọ bụla na-eri anyị ahụ." Ma anyị ka jikwaa nrọ n'agbanyeghị ya. *Onye na-ede uri bụ onye na-ekwu eziokwu na ihe oyiyi. Anyị bi n'ime ọha mmadụ nke agọnarị nke na-achọghị ịhụ ma ọ bụ nụ akụkọ eziokwu ndị a, ya mere a na-ezere ndị na-ede uri n'ọkwa dị ukwuu n'ihi na ọ bụghị mgbe niile ka ndị mmadụ na-achọ ịnụ eziokwu. *N'oge ochie, ndị na-ede uri na-abanye n'ụlọ ọrụ mmepụta ihe na sugar na ụtaba na-agụpụta ndị ọrụ ka ha na-eme ihe ha. Achọghị ọzọ. Ikekwe ọ bụ egwu ọgụgụ isi, asụsụ. Ụjọ nke ịmata onwe onye. *Ọ bụ nne m zụlitere m, ma ezinụlọ nna m zụlitere m. Ọ nọ naanị ya. Ezinụlọ nna m jụrụ nne m n'ihi na ọ gbara ọchịchịrị nke ukwuu, ha na-enwekwa obere ndò. Àgwà ha dabeere n'usoro ịkpa ókè agbụrụ nke ndị mmadụ na-enwe n'oge ahụ, mgbe ọdịdị akpụkpọ ahụ gị kọwara onye ị bụ, ebe ị nwere ike ịga, ihe ị nwere ike ịmụta, mee, na imezu na ndụ. *Egwu abụrụla akụkụ dị oke mkpa na ndụ m. == Okwu gbasara Sandra María Esteves== * ebe mmadụ nwere ike ịhụ mgba maka njirimara asụsụ site na iji Esteves jiri Spanish na Bekee ma ọ bụ maka ụzọ jikọọ Puerto Rico site na ntụaka ya na onye agha nnwere onwe Puerto Rican.[[w:Lolita Lebrón|Lolita Lebrón]], enweghị m ike ịwepụ isiokwu ndị a na nkọwa onwe ya dị ka "Taíno Africana," bụ ebe ọ na-ekwu na ọ bụ nwa amadị gbakwunyere n'ịghọta isi ojii ya. Mgba mgba ya maka asụsụ, dị ka [[w:Tato Laviera|Tato Laviera]] abụghị naanị asụsụ, omenala ma ọ bụ mba, kamakwa agbụrụ. Mgbe Esteves enweghị ike ịhụ olu ya, "Pero con kedu olu egbugbere ọnụ m na-emegharị? Ndị "anyị" ahụ "na-emegide ntụgharị asụsụ" ma bụrụ "enweghị aha," mgbe ahụ ọ bụghị naanị ndị Nuyoricans. Ha bụ Afro-Latin@s. *[[w:Melissa Castillo-Garsow|Melissa Castillo-Garsow]], ¡Manteca!: Anthology of Afro-Latin@ Poets ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [https://www.sandraesteves.com/ weebụsaịtị nkeonwe] * [https://centropr-archive.hunter.cuny.edu/sandra-mar%C3% ADa-esteves Center maka akwụkwọ ọmụmụ Puerto Rican] {{DEFAULTSORT:Esteves, Sandra María}} [[Category: ụmụ nwanyị]] pj4mkv1rob75692isxllel2bmlvw734 Sandra Seaton 0 3584 14512 2023-10-15T20:06:50Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra Cecelia Seaton|Sandra Cecelia Seaton]]''' bụ onye America na-ede egwuregwu na [[w:libretto|onye na-agụ akwụkwọ]]. == Okwu okwu == * Ọ bụrụ na ihe omume nke The Bridge Party na-agagharị n'ihe nwere ike mgbe ụfọdụ ka ọ bụ ijeụkwụ eju, ọ bụ n'ihi na achọrọ m ka ndị na-ege ntị nweta ihe odide ahụ dị ka mmadụ zuru oke, ọ bụghị dị ka abstractions ma ọ bụ stereotypes ... * N'ịhọrọ ije ije...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Cecelia Seaton|Sandra Cecelia Seaton]]''' bụ onye America na-ede egwuregwu na [[w:libretto|onye na-agụ akwụkwọ]]. == Okwu okwu == * Ọ bụrụ na ihe omume nke The Bridge Party na-agagharị n'ihe nwere ike mgbe ụfọdụ ka ọ bụ ijeụkwụ eju, ọ bụ n'ihi na achọrọ m ka ndị na-ege ntị nweta ihe odide ahụ dị ka mmadụ zuru oke, ọ bụghị dị ka abstractions ma ọ bụ stereotypes ... * N'ịhọrọ ije ije ya (dị ka e hotara n'akwụkwọ [https://books.google.com/books?id=G1il9uQG3A8C&pg=PA319&lpg=PA319&dq Strange Fruit: Plays on Lynching by American Women]; 1998) * Mgbe ụfọdụ, ọ bụrụ na ndị mmadụ esoghị n’ihe ka n’ọnụ ọgụgụ, anyị na-enwekarị nkọwa nkọwa banyere ha. * Na aghụghọ nke ide mkpụrụedemede anaghị egosipụta na [https://www.lansingcitypulse.com/stories/sandra-seaton-bring-a-personal-touch-to-music-history,11467"Sandra Seaton na-eweta mmetụ onwe ya na ' History Music'”] na CityPulse (2010 Aug 18) * Mee ka ndị na-eto eto chewe otú ndụ dị n’oge ahụ, n’ụzọ ndị pụrụ imetụ ahụmahụ nke onwe ha aka. Ha ga-ahụ na ndị mmadụ niile enweela ihe ịma aka na ndụ ndị yiri nke ha. * Na olile anya ya ka ndị na-eto eto ga-esi nweta egwu ya '' History Music'' na * [https://www.lansingcitypulse.com/stories/sandra-seaton-bring-a-personal-touch-to-music- akụkọ ihe mere eme,11467]"Sandra Seaton na-eweta mmetụ onwe ya na ' History Music'" na CityPulse (2010 Aug 18) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Seaton, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bc1o8t42ljjvxv6lbjw8riqu0v556bl Alejandro Jodorowsky 0 3585 14513 2023-10-15T20:09:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alejandro Jodorowsky (amụrụ 17 February 1929) bụ onye omee, onye na-ede egwuregwu, onye ntụzi, onye na-emepụta ihe, onye na-ede egwú, mime, onye ode akwụkwọ na-atọ ọchị na onye na-ahụ maka mmụọ. Amụrụ na Chile, ọ ghọrọ nwa amaala Mexico ma emesịa bụrụ onye French ==Okwu okwuru== * "Echere m na nkà nke ịse ihe nkiri bụ ihe ị na-amụta site na omume, site n'ime ya, ọ bụghị site n'ịmụ echiche. Ma ka ị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alejandro Jodorowsky (amụrụ 17 February 1929) bụ onye omee, onye na-ede egwuregwu, onye ntụzi, onye na-emepụta ihe, onye na-ede egwú, mime, onye ode akwụkwọ na-atọ ọchị na onye na-ahụ maka mmụọ. Amụrụ na Chile, ọ ghọrọ nwa amaala Mexico ma emesịa bụrụ onye French ==Okwu okwuru== * "Echere m na nkà nke ịse ihe nkiri bụ ihe ị na-amụta site na omume, site n'ime ya, ọ bụghị site n'ịmụ echiche. Ma ka ị na-eme ya, uche gị na-amalite ịgbanwe." ** ''Anarchy na Alchemy: Ihe nkiri nke Alejandro Jodorowsky'' nke Ben Cobb (2007) p. 115 * N’oge ahụ, ha kwuru na ara na-agba m n’ihi na m chọrọ ime fim ga-ewe awa iri na anọ ma ọ bụ iri na isii. Ma ugbu a ndị mmadụ na-eme ya. Enwere atọ - "Hobbit 1," "Hobbit 2," "Hobbit 3." Ihe niile m chọrọ ime ga-ekwe omume ime taa. * Mgbe anyị na-emeghị foto ahụ, Dan O'Bannon kwesịrị ịbanye na ụlọ ọrụ uche ruo afọ abụọ, na-ata ahụhụ n'ihi na anyị emeghị "Dune." Ma mgbe ọ pụtara, o dere script maka "Alien." "Alien" bụ mmeghachi omume na-emeghị "Dune." Ònye ga-ekweta nke ahụ? Ma ọ bụ eziokwu! ** [http://blogs.indiewire.com/theplaylist/alejandro-jodorowsky-reveals-how-his-dune-inspired-alien-challenges-to-get-the-script-published-20140321 Alejandro Jodorowsky na-ekpughe ka Dune ya si kpughee ihe ịma aka ndị ọbịa sitere n'ike mmụọ nsọ iji bipụta edemede ahụ] * Nnụnụ ndị a mụrụ n’ime ngịga chere na ife efe bụ ọrịa. ** Dị ka e kwuru na '' itinye ego na mmetụta: Gịnị kpatara ego ji bụrụ ike maka ịdị mma '' (2016) nke Jeremy Balkin dere. === "Psychomagic: Ike mgbanwe nke Shamanic Psychotherapy" (2010) === * '''Ka nka bụrụ nka ọ ga-agwọrịrị.''' * Ọ baghị uru ịmara ọdịnihu ma ọ bụrụ na mmadụ eleghara onye nọ ebe a anya ugbu a. (...) Ka m na-aga n'ihu, ka m na-achọpụta na nsogbu niile sitere na usoro ọmụmụ. Ịbanye n'ime ihe isi ike mmadụ bụ ịbanye n'ime ezinụlọ ya, ịbanye na ọnọdụ uche nke ndụ ezinụlọ ya. Akara anyị niile akara, ọ bụghị ịsị na emetọọ ya, site na mbara igwe mmụọ nke ndị mmadụ anyị. Ọtụtụ ndị ejikọtala na ha àgwà nke na-abụghị nke ha, nke a gbaziri site n'aka otu ma ọ bụ karịa ndị òtù gburugburu mmetụta uche ha. ''Ịmụ n'ezinụlọ ga-abụ, ọ bụrụ na m nwere ike ikwu ya otú a, nwere. A na-ebufe ihe onwunwe a site n'ọgbọ ruo n'ọgbọ: onye na-agba afa na-aghọ onye na-agba afa n'igosi ụmụ ya ihe a tụrụ anya ya - ma ọ bụrụ na edemede abịa imebi usoro ahụ. ga-eme ka onye ahụ mee ihe, duga ha ka ha mee ihe ziri ezi, mana m ga-eme ya n'ebughị ọrụ ma ọ bụ were ọrụ nduzi gbasara ndụ ha. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jodoriwsky,Alejandro}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 23e3i143vazcimmzbxp1twj9m6qq66e Sandra Masters 0 3586 14514 2023-10-15T20:11:08Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra Masters | Sandra Masters]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada na onye isi obodo Regina ugbu a, Saskatchewan. Nna-ukwu bụ onye isi obodo nwanyị mbụ na nke ọ bụla n'ime isi obodo Saskatchewan. A họpụtara ya nke mbụ na ntuli aka ime obodo Saskatchewan 2020, na-ewepụta onye isi obodo Michael Fougere nke oge abụọ n'ọsọ mmadụ itoolu nwere pasenti 46.4 nke votu. == Okwu okwu == * Achọrọ m ịbụ onye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Masters | Sandra Masters]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada na onye isi obodo Regina ugbu a, Saskatchewan. Nna-ukwu bụ onye isi obodo nwanyị mbụ na nke ọ bụla n'ime isi obodo Saskatchewan. A họpụtara ya nke mbụ na ntuli aka ime obodo Saskatchewan 2020, na-ewepụta onye isi obodo Michael Fougere nke oge abụọ n'ọsọ mmadụ itoolu nwere pasenti 46.4 nke votu. == Okwu okwu == * Achọrọ m ịbụ onye nnọchi anya ahụ. Karịsịa mgbe mụ na ụmụ okorobịa atọ nọ, achọrọ m igosi na m pụrụ ịrụ ọrụ ahụ dị ka onye ọ bụla ọzọ. *[https://edwards.usask.ca/thrive2022/alumna-sandra-masters-its-not-about-what-we-did,-its-about-what-there-is-still-left-to- mee.aspx] *Ụmụ nwanyị abụghị otu. Anyị niile abụghị otu ụkpụrụ, ọchịchọ, olileanya, echiche. *[https://edwards.usask.ca/thrive2022/alumna-sandra-masters-its-not-about-what-we-did,-its-about-what-there-is-still-left-to- do.aspx] Na ụmụ nwanyị * Ọ dịghị mgbe ‘nke a bụ ihe anyị mere,’ ọ bụ mgbe nile ‘nke a bụ ihe a ka fọdụrụ ime. *[https://edwards.usask.ca/thrive2022/alumna-sandra-masters-its-not-about-what-we-did,-its-about-what-there-is-still-left-to- do.aspx] Na ihe ọzọ enwere ike ime == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Masters, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jcb48jx2c1i0b8u0vu58th1ulsr27iy Sandra Nadege 0 3587 14515 2023-10-15T20:16:32Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra Nadege|Sandra Nadege Uwayezu]]''' (amụrụ na 2003) bụ onye edemede na onye na-ede uri onye Rwandan. == Okwu okwu == === Mkparịta ụka ya na Sandra Nadege (2022) === :<small>[https://africaindialogue.com/2022/03/18/the-art-of-self-acceptance-a-dialogue-with-sandra-nadege/ Mkparịta ụka ya na Sandra Nadege], africaindialogue.com ( Maachị 18,2022)</small> * Kwuo akụkọ gị. Apụrụ m ịhụ na ị na-alụ onwe gị ọgụ ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Nadege|Sandra Nadege Uwayezu]]''' (amụrụ na 2003) bụ onye edemede na onye na-ede uri onye Rwandan. == Okwu okwu == === Mkparịta ụka ya na Sandra Nadege (2022) === :<small>[https://africaindialogue.com/2022/03/18/the-art-of-self-acceptance-a-dialogue-with-sandra-nadege/ Mkparịta ụka ya na Sandra Nadege], africaindialogue.com ( Maachị 18,2022)</small> * Kwuo akụkọ gị. Apụrụ m ịhụ na ị na-alụ onwe gị ọgụ maka ya. * Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịnakwere onwe gị, ị na-ebi n'oké ọhịa ruo mgbe ebighị ebi, na-agbalị ịchọpụta onye hụrụ gị n'anya ma ọ bụ na ọ hụghị gị. * Hụ onwe gị n'anya ma ọ bụrụ na ọ nwere ihe na-adịghị amasị gị gbasara onwe gị, gbanwee ya. * Nkwenye onwe onye bụ ọgwụgwọ dị ilu maka ọtụtụ nsogbu ahụike uche nke ndị mmadụ na-eche ihu n'oge a. * M ghọtara nnọọ na m pụrụ ime mgbanwe site n’ihe ọzọ kama ịkpọ onwe m asị. * Ọ na-amasịkarị m ide na ịgụ ihe, n’ihi ya, ekpebiri m ime mgbanwe. * Ohere dị ole na ole ịmara ma onye ọzọ anabata gị n'ezie. * Adị m obere na-akọ akụkọ m, na-ama onwe m. * Ihe dị mkpa m mụtara bụ na ide ihe bụ usoro na mmadụ nwere ike ịmegharị ihe na ọtụtụ ndezi iji nweta ya na ọkwa ha chọrọ. * M na-enwekarị mmasị iso ndị mmadụ na-akpakọrịta, ma m na-abụbu onye dị nwayọọ na onye dị nwayọọ. * Ọ na-ewe ọtụtụ nkwenye iji wepụta echiche na echiche gị n'ụwa. * Naanị echiche anyị na-achịkwa bụ nke anyị. * M mụtara inwe ndidi na iso ndị ọzọ na-emekọ ihe. * Ọ bụ njem mmadụ na-agaghị akwụsị. Naanị m ga-anọgide na-amụ na-eto eto na akwụkwọ. * O siri ike ime, ma ihe kacha mma n’ụwa anaghị abịa ngwa ngwa. * Ide ihe abụghị maka ndị dara mbà n’obi; mmadụ ga-enwe ike iguzo n'ihe odide ha. * M mụtara inwe ndidi ma gbalịa ime ihe nke ọma ọbụna mgbe m na-achọghị ime. * Ndụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị kụziiri m iji nlezianya na-ahọrọ ndị enyi m na otú m ga-esi emeri mmetụta uche m mgbe m dị afọ iri na ụma. * E nwere ihe ndị m na-agaghị ewere na ha ruru eru oge m, ma n’ọnọdụ ahụ e nwere, e nwere ihe ụfọdụ m na-aghaghị ime. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nadege, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] icueyz0w3iifvcspoqud3pvmxaaxvkg Sandra Nyaira 0 3588 14516 2023-10-15T20:22:44Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra Nyaira|Sandra Nyaira]]''' (1974-July 13, 2021) bụ onye nta akụkọ na-eme nchọpụta na Zimbabwe na onye ọrụ mgbasa ozi na mgbasa ozi ọha na [[w:United Nations Economic Commission for Africa|United Nations Economic Commission for Africa]] isi ụlọ ọrụ na Addis Ababa, Ethiopia. == Okwu okwu == *Ọ dị ezigbo mkpa ka ndị nta akụkọ kpughee nrụrụ aka, mmejọ akụ na ụba, imebi ikike mmadụ na ihe ndị metụtara y...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Nyaira|Sandra Nyaira]]''' (1974-July 13, 2021) bụ onye nta akụkọ na-eme nchọpụta na Zimbabwe na onye ọrụ mgbasa ozi na mgbasa ozi ọha na [[w:United Nations Economic Commission for Africa|United Nations Economic Commission for Africa]] isi ụlọ ọrụ na Addis Ababa, Ethiopia. == Okwu okwu == *Ọ dị ezigbo mkpa ka ndị nta akụkọ kpughee nrụrụ aka, mmejọ akụ na ụba, imebi ikike mmadụ na ihe ndị metụtara ya. *[https://allafrica.com/stories/200210160287.html] Sandra na N'ajụjụ ọnụ ya gbasara akwụkwọ akụkọ. * Ọ dịghị mgbe m chere na m ga-abụ onye nta akụkọ na ndụ m. Mgbe m na-etolite, n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị, nna m na-esiri m ike nke ukwuu. Enwere m ezigbo njọ na mgbakọ na mwepụ. *[https://allafrica.com/stories/200210160287.html] mgbe a jụrụ ya gbasara akwụkwọ akụkọ ya na itinye aka na ụmụ nwanyị. *N'ezie na m ga-alaghachi na obodo m. Echeghị m na m ga-enwe ike ịlanarị na mba ọzọ. Ndụ m dị na Zimbabwe. *[https://allafrica.com/stories/200210160287.html] Echiche Sandra gbasara ịnọ na mba ofesi. *Ị makwa na ndị agụụ na-agụ ike, ndị chọrọ ijide n'aka na ikike a, nwere ike ime ihe ọ bụla iji hụ na ụda onwe ya na-ada ụda. *[https://allafrica.com/stories/200210160287.html] Na-ekwu maka ịchịkwa ike. ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nyaira, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] iuqnmbwfbtj7ljzhw85dgo5jmdoa1oq Abigail Ashley 0 3589 14517 2023-10-15T20:25:29Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Abigail Ashley | Abigail Ashley]]''' bụ onye na-egosi ihe ngosi telivishọn Ghana, onye na-elekọta redio, onye na-akwado ahụike na onye ndu ọrụ maka Behind My Smiles Foundation - otu na-abụghị gọọmentị (NGO) na-elekwasị anya na ahụike akụrụ. . ==Okwu okwuru== * '''Achọrọ m ịgba onye ọ bụla ume ka ọ ghara ịda mbà maka nrọ ha. Ọ bụrụ na m nwere ike ime ya, onye ọ bụla nwere ike ime ya. Naanị kwere na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Abigail Ashley | Abigail Ashley]]''' bụ onye na-egosi ihe ngosi telivishọn Ghana, onye na-elekọta redio, onye na-akwado ahụike na onye ndu ọrụ maka Behind My Smiles Foundation - otu na-abụghị gọọmentị (NGO) na-elekwasị anya na ahụike akụrụ. . ==Okwu okwuru== * '''Achọrọ m ịgba onye ọ bụla ume ka ọ ghara ịda mbà maka nrọ ha. Ọ bụrụ na m nwere ike ime ya, onye ọ bụla nwere ike ime ya. Naanị kwere na onwe gị ma tinye uche gị * [https://citinewsroom.com/2023/07/media-personality-abigail-ashley-bags-4-awards-at-gh-fashion-school/ "Media Personality Abigail Ashley akpa 4 onyinye na GH Fashion School" ], Abigail Arthur (31 Julaị 2023) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ihrizbmsv5e0bgb0jntf08jwmqwhl21 Alesha Dixon 0 3590 14518 2023-10-15T20:44:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alesha Anjanette Dixon (amuru Ọktoba 7, 1978) bu onye ọbụ abụ na onye na-agba egwu Britain, onye bụbu onye otu nwa agbọghọ Mis-Teeq. Na mgbakwunye, Dixon bụ onye ọka ikpe na ihe nkiri ịgba egwu BBC Strictly Come Dancing, nke o sonyekwara n'ime afọ abụọ tupu nhọpụta ya dị ka onye ọka ikpe. ==Okwu okwuru== *N'ụzọ, ndị na-agba egwu abụghị mmadụ. Kedu ka ị ga-esi bụrụ mmadụ ma mee ihe ha na-eme? ** Alesha Dixo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alesha Anjanette Dixon (amuru Ọktoba 7, 1978) bu onye ọbụ abụ na onye na-agba egwu Britain, onye bụbu onye otu nwa agbọghọ Mis-Teeq. Na mgbakwunye, Dixon bụ onye ọka ikpe na ihe nkiri ịgba egwu BBC Strictly Come Dancing, nke o sonyekwara n'ime afọ abụọ tupu nhọpụta ya dị ka onye ọka ikpe. ==Okwu okwuru== *N'ụzọ, ndị na-agba egwu abụghị mmadụ. Kedu ka ị ga-esi bụrụ mmadụ ma mee ihe ha na-eme? ** Alesha Dixon zoro aka na [http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/7156420.stm Dixon kwadoro maka ihe ịga nke ọma nke ọma] na ''bbc.co.uk'', Disemba 22, 2007: Ndị na-ede akwụkwọ na-ekwu ọkacha mmasị iji merie ihe nkiri bọọlụ BBC One Strictly Come Dancing. * Kpọmkwem enyela m ezigbo anụrị maka ndụ. Ndụ dị mkpụmkpụ. Anyị niile kwesịrị ịghọta ya. ** Alesha Dixon zoro aka na [http://www.ok.co.uk/celebnews/view/231/Alesha-Strictly-Come-Dancing-saved-me/?printer=1 Strictly Come Dancing zọpụtara m] na '' ok.co.uk '', Disemba 25, 2007 * Mgbe a kwaturu gị, ị nwere nhọrọ abụọ - nọrọ ala ma ọ bụ bilie, sie ike. ** Alesha Dixon zoro aka na [http://blogs.mirror.co.uk/the-ticket/2009/05/exclusive-interview-with-alesh.html Interview Exclusive with: Alesha Dixon]" na ''blog.mirror .co.uk, 8 Mee 2009 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dixon,Alesha}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jgrq03uyubk2z8gfi541m8abst9hhgo Sandra Bullock 0 3591 14520 14519 2023-10-15T20:45:17Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Bullock|Sandra Annette Bullock]]''' (amụrụ [[w:26 Julaị|26 Julaị]] [[w:1964|1964]]) bụ onye omere German-American. == Okwu okwu == [[File:Sandra Bullock.jpg|thumb|right|Amaara m ugbu a na ihe ọ bụla dị ụtọ, nke na-atọ ụtọ, nke m nwere abụghị ihe m zubere.]] [[File:SandraBullockLakehouse.jpg|thumb|right|M ga-alụ ọgụ kwa ụbọchị ka m bie ezigbo ndụ m.]] * Amaghị m na nke a ọ dịghị ụzọ ọ bụla ọ ga-esi belata oke mgbu na mfu nke ndị ahụ tara ahụhụ n’oké mbufịt ahụ na-enwe, ma enwere m olileanya na ọ pụrụ ime mgbanwe. * Na nkwupụta dị nkenke (4 Jenụwarị 2005), mgbe enyechara otu nde dollar maka enyemaka enyemaka nke * [http://www.redcross.org/ American Red Cross] na nzaghachi na [[w: 2004 ala ọmajiji nke oke osimiri India. | tsunami na njedebe nke 2004]. Nke a bụ onyinye nde dollar abụọ o nyere ndị Red Cross America; o nyekwaara otu nde dollar mgbe mwakpo [[w:September 11|Mwakpo ndị na-eyi ọha egwu nke Septemba 11th, 2001] gasịrị]. * Ụmụ nwanyị kwesịrị ime ọtụtụ ihe ọgụ. Echeghị m na ọ dị mma na anyị enweghị ike ịbanye n'ọgụ mmanya dị mma n'otu oge. Anyị ga-enweta ọtụtụ ihe anyị kwesịrị imechi. * Dịka ekwuru na [http://www.people.com/people/archive/article/0,,20147269,00.html "Na-akpọ Shots Ya" nke Karen S. Schneider dere na ''Ndị mmadụ'', Vol. 63, Nke 13 (4 Eprel 2005)] * '''Mmalite na-atụkarị egwu na njedebe na-enwekarị mwute, mana ọ bụ etiti ka ọ dị mkpa. Ị ga-echeta nke a mgbe ịchọtara onwe gị na mmalite." * Dị ka e hotara na ''Uptown Magazine - Winnipeg's Online Source maka Arts, Entertainment & News'' (8 Jenụwarị 2009) * Sandra Bullock na 'Gravity' Oscar Nom: 'Enweela m mma na ịghara ịghara iri nri' * Dịka ekwuru na [http://www.hollywoodreporter.com/race/sandra-bullock-gravity-oscar-nom-671771] ==''ajụjụ ọnụ Parade''(2009) === : <small>[http://www.parade.com/celebrity/celebrity-parade/2009/1029-sandra-bullock.html "Sandra Bullock: 'Amaara m na m nwere ike iwe iwe'" nke Jeanne Wolf dere na Akwụkwọ akụkọ ''Parade'' (29 October 2009)]</ obere> * ''Ọ na-amasị m ịgba ígwè. Ironing bụ nkasi obi.''' Ọ bụ njikwa. A bụ m onye nutty na-enwe mmasị ịhụ na ihe niile dị n'ọnọdụ ya. Abụ m nnukwu bọọlụ nke ike dị elu na nhazi na nhazi. Echefula, abụ m ọkara-German. * Amaara m na ọ naghị adị m mfe ime ihe. M na-achịkwa, na achọrọ m ihe niile n'usoro, achọrọ m ndepụta. '' uche m na-aga otu maịl otu nkeji. Ọ na-esiri m ike n'ọkwa ọ bụla. Ama m na m nwere ike iwe iwe.'' * '''Amaara m ugbu a na ihe ọ bụla na-atọ ụtọ, nke na-atọ ụtọ nke ukwuu, nke m nwere abụghị ihe m zubere.''' Ọ bụrụ na i nweghị ụmụaka na anụmanụ, ị gaghị ama n'ezie ihe ndụ n'ezie pụtara. * Na ụmụ nnochi nna ya atọ nwere di [[w:Jesse G. James | Jesse G. James]] * ''Ọ dịghị mgbe m mere ihe ọ bụla dị ka ihe onye ọ bụla ọzọ chọrọ. Ọ bụ ya mere m ji chee na obi dị m ụtọ.''' M na-eme ihe niile 100% - ọbụlagodi nzọụkwụ m nzuzu. Amaara m mgbe m na-akwado imebi ihe, aga m eme ya n'uju. * '''M ga na-alụ ọgụ kwa ụbọchị ka m bie ndụ n'ezie.''' Achọghị m ịla n'ụlọ na-ekwu, sị, "M gaara ekwu ihe dị m n'obi, ekwesịghị m ikwe ka mmadụ kwuo ihe m ga-eme. echeghị na ọ dị mma." … (Ma) M ga-echeta na e nwere nguzozi. Anọ m na azụmahịa ntụrụndụ. Anyị bịara ebe a iji mee ka ndị mmadụ nwee obi ụtọ, mee ka ha chịa ọchị ma chefuo. * Ọgwụgwọ bụ ịsacha ụbụrụ. Ị dị njikere ịnweta ihu. Na-asa ụbụrụ. Wepụ ya, hichaa ya. Ihe na-enweghị ebe ahụ, tụfuo ya. * [https://www.goodreads.com/author/quotes/9030672.Sandra_Bullock] * Ndị mmadụ dị adị bụ ndị nwere iguzosi ike n’ezi ihe, ndị maara otú e si emechi ọnụ ha, mara ihe ka ukwuu, ndị na-adịghị ere ndị enyi ha. * [https://www.allgreatquotes.com/authors/sandra-bullock/] *  “Nnwere onwe kacha mma. Ihe ọ bụla n'efu dị mma. " * [https://wealthygorilla.com/sandra-bullock-quotes/] * “Gịnị ka m ga-achọ ịgwa ụmụntakịrị ndị m maara? Agbanwela. Bụrụ onye ị bụ." * [https://www.bustle.com/articles/78043-9-sandra-bullock-feminist-quotes-because-her-support-of-other-women-is-part-of-what-makes] * "Ozugbo ị bụ nne ma ọ bụ nna, ị pụghị ịhụ anya dị iche iche karịa nke nne ma ọ bụ nna," * [https://www.usmagazine.com/celebrity-moms/pictures/sandra-bullocks-sweetest-motherhood-quotes-over-the-years/] * Afọ ọ dị mkpa? Oge na-eme "Ozugbo ị bụ nne na nna, ị nweghị ike ịhụ anya site na anya dị iche iche karịa nke nne na nna. [https://www.filmbug.com/db/236/quotes] * “Gịnị ka m ga-achọ ịgwa ụmụntakịrị ndị m maara? Agbanwela. Bụrụ onye ị bụ." * [https://www.bustle.com/articles/78043-9-sandra-bullock-feminist-quotes-because-her-support-of-other-women-is-part-of-what-makes] * “Enweghị agbụrụ, okpukpe ọ bụla, enweghị usoro klaasị, enweghị agba - ọ dịghị ihe ọ bụla - enweghị usoro mmekọahụ, nke na-eme ka anyị dị mma karịa onye ọ bụla ọzọ. Anyị niile kwesịrị ịhụnanya. " * [https://www.overallmotivation.com/quotes/sandra-bullock-quotes/] * Amụtala m na ihe ịga nke ọma na-abịa na ngwugwu dị oke egwu. Ma ị họọrọ ịnakwere ya ma ọ bụ na ị kweghị, ọ dị gị n'aka. Ọ bụ ihe ị na-ahọrọ iji ya mee ya, ndị ị na-ahọrọ iji gbaa onwe gị gburugburu. Họrọ ndị ka gị mma mgbe niile. Họrọ ndị na-ama gị aka mgbe niile ma mara ihe karịa gị. Na-abụ onye mmụta mgbe niile. Ozugbo ịchọtara onwe gị dị ka onye nkuzi, ị tụfuru ya. * [https://m.imdb.com/name/nm0000113/quotes] * Ụmụ nwanyị dị ka oven. Anyị chọrọ nkeji 5 ruo 15 iji kpoo ọkụ. [https://allauthor.com/quotes/202254/] == Okwu gbasara Bullock== * N'oge a dị oke egwu, enwere m ekele maka Sandra Bullock maka igosipụta ọzọ ya idu ndú, ọmịiko na nkwenye na ọrụ enyemaka anyị zuru ụwa ọnụ. Sandra na-aga n'ihu na-enyere ọrụ nzọpụta anyị aka ma bụrụ ihe nlereanya maka mmesapụ aka onwe onye. * Marsha Evans, Onye isi oche Red Cross nke America na onye isi ọrụ, na onyinye Bullock nke otu nde dollar nyere American Red Cross maka enyemaka nke ndị ihe metụtara [[w:2004 ala ọmajiji nke oke osimiri India | tsunami oke osimiri India]] na njedebe nke 2004 . == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bullock, Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] q21julipw5y5fne3c6ri53zsfe3hkja Abby Phillip 0 3592 14521 2023-10-15T20:45:46Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Abby Phillip |Abby Phillip]]''', (amuru na November 25, 1988) bu [[w:American| American]] [[w:onye nta akụkọ|onye nta akụkọ]] nke na-aru oru dika [[w:ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] [[w:onye na-ede akwụkwọ ozi | onye na-ede akwụkwọ ozi]] na izu ụka [[w:arịlịka | arịlịka ]] maka [[w:CNN | CNN]]. Ọ pụtawo dị ka ọbịa na [[w:Washington Week|Washington Week]] na [[w:C-SPAN|C-SPAN]]. ==...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Abby Phillip |Abby Phillip]]''', (amuru na November 25, 1988) bu [[w:American| American]] [[w:onye nta akụkọ|onye nta akụkọ]] nke na-aru oru dika [[w:ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] [[w:onye na-ede akwụkwọ ozi | onye na-ede akwụkwọ ozi]] na izu ụka [[w:arịlịka | arịlịka ]] maka [[w:CNN | CNN]]. Ọ pụtawo dị ka ọbịa na [[w:Washington Week|Washington Week]] na [[w:C-SPAN|C-SPAN]]. ==Okwu okwuru== *Ịbụ [[w:Ndị nne | mma]] nwere ahụ́ ruru m ala * [https://www.youtube.com/watch?v=6-LFD8si1BM CNN's Abby Phillip na-atụghị egwu n'ihu ihe ịma aka & ịghọ nne ọhụrụ | NDỊ mmadụ] (Sep 29, 2021) ([w:Youtube | Youtube]] vidiyo) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.cnn.com/2021/01/11/media/cnn-washington-dc-anchors-correspondents/index.html CNN na-ekwupụta nkwalite maka [[w:Jake Tapper | Jake Tapper]], Abby Phillip, [[Dana] Bash]] na ndị ọzọ] {{DEFAULTSORT:Philp, Abby}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3no03el4frno37w4fjmalh6h4l9uejc Anne Lamott 0 3593 14862 14523 2023-10-16T23:42:27Z Olugold 25 M meziri foto wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anne Lamott | Anne Lamott]]''' (amụrụ [[w:10 Eprel|10 Eprel]] [1954]]) bụ onye edemede America na onye edemede na-abụghị akụkọ ifo. [[File:Anne-Lamott-2013-San-Francisco.jpg|thumb|Echere m na ihe nzuzo nke ndụ pụtara ìhè: nọrọ ebe a ugbu a, hụ n'anya dị ka a ga-asị na ndụ gị dum dabere na ya, chọta ọrụ ndụ gị, ma gbalịa inweta ya. jide nnukwu panda.]] [[File:Westboro-church1.jpg|thumb|Ị nwere ike iche na ị kere Chineke n'onyinyo gị mgbe ọ pụtara na Chineke kpọrọ otu ndị ị na-eme asị.]] [[File:Currituck sunset.jpg|thumb|Ụlọ ọkụ anaghị agba ọsọ n'agwaetiti niile na-achọ ụgbọ mmiri ha ga-echekwa; ha na-eguzo n'ebe ahụ na-egbuke egbuke.]] ==Okwu okwuru== * M na-agbalị ka m dee akwụkwọ ndị m ga-achọ ịbịakwute, ndị na-akwụwa aka ọtọ, na-eche banyere ndụ n’ezie, obi mmadụ, mgbanwe ime mmụọ, ezinụlọ, ihe nzuzo, ihe ijuanya, ara ara—na nke pụrụ ime ka m chịa ọchị. Mgbe m na-agụ akwụkwọ dị otú a, ọ na-adị m ọgaranya ma nwee nnọọ ahụ́ iru ala ịnọ n’ihu onye ga-akọrọ m eziokwu ahụ, na-atụnyekwa ọkụ ntakịrị, m na-agbalịkwa ide ụdị akwụkwọ ndị a. Akwụkwọ, nye m, bụ ọgwụ. *Ebugara ya na blọgụ okpukpe nke Dallas Morning News na 2008. *...Echere m na nzuzo nke ndụ pụtara ìhè: nọ ebe a ugbu a, hụ n'anya dị ka a ga-asị na ndụ gị dum dabere na ya, chọta ọrụ ndụ gị, ma gbalịa ijide nnukwu panda. *'''Ọchị siri ike''' *100 afọ site ugbu a? Ndị ọhụrụ niile. *'''Ndị ọhụrụ niile''' * Ị nwere ike iche na ị kere Chineke n'onyinyo gị mgbe ọ pụtara na Chineke kpọrọ otu ndị ị na-eme asị. *'''Njem ebere''; na ibe 22 nke '''Bird by Bird''' o kwuru nke a na "enyi ụkọchukwu m Tom''' *Ịgbagharaghị mgbaghara dị ka ịṅụ nsi oke, wee na-eche gburugburu ka oke nwụọ. *'''Njem ebere''' * Ịchị ọchị bụ ịdị nsọ nke carbonated. *'''Atụmatụ B''' * ''' Ihe megidere okwukwe abụghị obi abụọ, kama ọ bụ eziokwu'''. N'ezie na-efunahụ isi ihe kpamkpam. Okwukwe gụnyere ịhụ ọgbaghara ahụ, ihe efu na ahụ erughị ala, na ikwe ka ọ nọrọ ebe ahụ ruo mgbe ụfọdụ ọkụ ga-alọghachi. Okwukwe pụtakwara irute n'ime ime, n'ihi na echiche mmadụ mụrụ, echiche, dịka ọmụmaatụ, ịga ije. *'''Atụmatụ B''' * Mgbe ị na-ama ma na-ede ihe site na ebe nghọta na mfe na ezi na-eche banyere eziokwu, ị nwere ike igbanye ọkụ na-agụ gị. *'''Nnụnụ sitere na Nnụnụ''' * Ụlọ ọkụ anaghị agba ọsọ n'àgwàetiti niile na-achọ ụgbọ mmiri iji chekwaa; ha guzoro ebe ahụ na-enwu. *'''Nnụnụ sitere na Nnụnụ''' *Ọṅụ bụ etemeete kacha mma. *'''Amara (N'ikpeazụ): Echiche na Okwukwe''' * Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe niile ga-arụ ọrụ ọzọ ma ọ bụrụ na ị kwụsịrị ya maka nkeji ole na ole, gụnyere gị. *'''Biputere Facebook, 4/8/15''' * N’ihi ya, mụ na Rita kpebiri na ihe kacha akpata ọgba aghara na mgbanwe mgbanwe m nwere ike ime bụ iji ndụ m mee ihe ma ghara ime ihere. * '''Ntuziaka ọrụ: Akwụkwọ akụkọ nke afọ mbụ nke Ọkpara m''' ==Okwu gbasara Lamott== ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lamott, Anne}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ezvouc3isfg06u5g3kpe3h6qyncjjy0 Alessandra Martines 0 3594 14524 2023-10-15T21:01:44Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alessandra Martines (amụrụ 19 Septemba 1963 na Rome) bụ onye ịgba egwu na onye na-eme ihe nkiri Italian-French ==Okwu okwuru== * ''[Ana m atụ uche] ịhụnanya nke ndị [Italian]: enwere nnukwu nzikọrịta ozi, ebe ndị French anaghị agbapụ. N'aka nke ọzọ, na France, e nwere nnukwu ndụ na ụwa nke sinima: ọ dịkarịa ala, a na-emepụta ihe nkiri narị abụọ n'otu afọ ma nwee ọtụtụ ohere ọrụ. Ọ dị nwute na enwe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alessandra Martines (amụrụ 19 Septemba 1963 na Rome) bụ onye ịgba egwu na onye na-eme ihe nkiri Italian-French ==Okwu okwuru== * ''[Ana m atụ uche] ịhụnanya nke ndị [Italian]: enwere nnukwu nzikọrịta ozi, ebe ndị French anaghị agbapụ. N'aka nke ọzọ, na France, e nwere nnukwu ndụ na ụwa nke sinima: ọ dịkarịa ala, a na-emepụta ihe nkiri narị abụọ n'otu afọ ma nwee ọtụtụ ohere ọrụ. Ọ dị nwute na enweghị ntụnyere na sinima Italy.'' * [M na-atụ uche] ịhụnanya nke ndị [Ịtali]: ọ dị mfe isoro ha na-ekwurịta okwu, ebe ndị French na-abụghị ndị dị otú ahụ extroverts. N'aka nke ọzọ, e nwere ụlọ ọrụ ihe nkiri na-akpali akpali na France: ọ dịkarịa ala, a na-emepụta ihe nkiri narị abụọ n'ebe ahụ, ohere ọrụ dịkwa ọtụtụ. N'ụzọ dị mwute, ụlọ ọrụ ihe nkiri Ịtali adịghị apụta. **''[http://www.truncellito.com/2005/alessandra-martines Alessandra Martines: Enwere m ndụ akụkọ ifo mana m na-atụ uche Italytali] '', Maachị 18 2005. "[Claude Lelouch] na-ekwu: "Madame, ị ga-ahụ ya!" A gwara m na ahọpụtala m ihe m họọrọ ná ndụ. Njehie zuru oke: ọ bụrụ na ị nwere ụmụ ma ị nwere nrọ! … Claude bụ nwoke nwere nnukwu ego. Dị ka agadi nwoke ga-anọgide na nna ukwu nke ọnọdụ, ọ na-akpa àgwà dị ka onye ọchịchị aka ike na ụwa nile zutere ndị kasị mma nke abụọ ụwa na ọ inyom raison. Moi, au contraire, je lui al toujours dit la truth...'' *[Claude Lelouch] agwala m mgbe niile: "Nwanyị, ị ga-abụ di m di ya nwụrụ!" M lụrụ ya na-eche na ọ mụtara ihe na ndụ. Nnukwu ndudue: ọ lụrụ di ma na-azụ ụmụaka ka ọ na-aṅụ otu iko mmiri! … Claude bụ nwoke nwere nnukwu ego. Dị nnọọ ka ọ na-achọ ka ọ bụrụ onye nchịkwa mgbe niile, ọ na-eme ka onye ọchịchị aka ike na onye ọ bụla ga-ekwenye na ya. M, n'ụzọ megidere, na-agwa ya eziokwu mgbe niile... **''[http://www.gala.fr/l_actu/on_ne_parle_que_de_ca/alessandra_martines_pourquoi_j_ai_divorce_186183#xtor=RSS-12 L'ex-femme de Claude Lelouch se livre dans Gala]'' August 2009, Gala.fr. *''Enwere m otuto, mana m na-ekwughachi: ọ bụghị obodo m nyere m ya. N'Ịtali, a naghị echebara ndị na-ekwupụta onwe ha ná mba ọzọ. " *Aṅụrị m ọṅụ, ma m na-ekwughachi: ọ bụghị obodo m na-enye m ihe. N’Ịtali, a na-eleghara ndị na-emere onwe ha aha ná mba ndị ọzọ anya. ** Mgbe a na-enye ya ''L'Ordre national du Mérite'' (National Order of Merit) sitere na [Nicolas Sarkozy], dị ka ekwuru na ''[http://www.corriere.it/spettacoli/08_agosto_26/ matines_cavaliere_francia_costantini_df494be8-7337-11dd-95d1-00144f02aabc.shtml Alessandra Martines: Paris na-akwụ m talent mana Italy na-eleghara m anya]'', Corriere della Sera, (8-26-2008). * ''Ọbụlagodi na France ọ bụ gburugburu ọdịnala na-adakọ n'aka ekpe na ọ dị oke mma ịbụ mgbochi Sarkozy. Ma nke a na-akpọ "caviar-ekpe", ya bụ, onye na-eme ihe na-adịghị mma, na-asọ m oyi, ọ bụ ihu abụọ.'' * Ọbụlagodi na France, ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ omenala ekpe na ọ bụ ihe ejiji ịbụ mgbochi Sarkozy. Ma nke a na-akpọ "caviar-ekpe", ya bụ, snobbish, onye isi egbugbere ọnụ elu na-asọ m oyi, ọ bụ ihu abụọ. **''[http://www.corriere.it/spettacoli/08_agosto_26/matines_cavaliere_francia_costantini_df494be8-7337-11dd-95d1-00144f02aabc.shtml Alessandra Martines: Paris na-akwụ ụgwọ m meere mana Italy' de Corrella na-eleghara talent m anya ma Italy. (8-26-2008). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Martine's,Alessandra}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cknqgxp2736d5szddu6ieji5hsy7jn2 Sandra Pierantozzi 0 3595 14525 2023-10-15T21:07:50Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sandra Pierantozzi|Sandra Sumang Pierantozzi]]''' (amụrụ 9 Ọgọst 1953) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w: Ndị Palauan | Palauan]]. Ọ bụ [[w: osote onye isi ala Palau | osote onye isi nke ise nke Palau]] na-eje ozi na 19 Jenụwarị 2001 – 1 Jenụarị 2005. == Okwu okwu == * Anyị chọrọ ka ndị Palauan lọta ma nọrọ n'ime [[w:ụlọ nke ha|ụlọ nke ha]]. Anyị ga-atụfu [[w:mba|mba]] anyị (ma ọ bụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sandra Pierantozzi|Sandra Sumang Pierantozzi]]''' (amụrụ 9 Ọgọst 1953) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w: Ndị Palauan | Palauan]]. Ọ bụ [[w: osote onye isi ala Palau | osote onye isi nke ise nke Palau]] na-eje ozi na 19 Jenụwarị 2001 – 1 Jenụarị 2005. == Okwu okwu == * Anyị chọrọ ka ndị Palauan lọta ma nọrọ n'ime [[w:ụlọ nke ha|ụlọ nke ha]]. Anyị ga-atụfu [[w:mba|mba]] anyị (ma ọ bụrụ na ndị Palauan na-akwaga ná mba ahụ). Ọ ga-emetụta ma gbanwee ihe niile dị na Palau. Ọ dịghị ndị Palauan ọzọ pụtara na ọ dịghị [[w:omenala|omenala]] na Palau. A ga-eweghara obodo a. Tupu oge agafee, ha (gọọmentị) ga-eme mgbanwe ụfọdụ. * Sandra Pierantozzi (2016) zoro aka na: "[http://islandtimes.us/sandra-pierantozzi-serious-on-migration/ Sandra Pierantozzi serious on migration]" na ''Island Times''. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pierantozzi,Sandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] e4ha9miiyav2ep40vw7sxk2zzlc01hw Alessandra Torresani 0 3596 14526 2023-10-15T21:09:52Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alessandra Torresani (amuru May 29, 1987) bu onye omere America. A na-enweta ya dị ka Alessandra Toreson maka ọrụ ya tupu 2007 ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịbụ nwa agbọghọ na-ede akwụkwọ ozi maka ndị injinia na ndị ọrụ kọmputa. ** Hugh Hart [http://www.wired.com/underwire/2010/01/alessandra-torresani/all/1 Wired Magazine] Alessandra Torresani na-abanye n'ime Caprica's Prime Cylon (January 21, 2010). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alessandra Torresani (amuru May 29, 1987) bu onye omere America. A na-enweta ya dị ka Alessandra Toreson maka ọrụ ya tupu 2007 ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịbụ nwa agbọghọ na-ede akwụkwọ ozi maka ndị injinia na ndị ọrụ kọmputa. ** Hugh Hart [http://www.wired.com/underwire/2010/01/alessandra-torresani/all/1 Wired Magazine] Alessandra Torresani na-abanye n'ime Caprica's Prime Cylon (January 21, 2010). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Torresani, Alessandra}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rgnrmt39hgwnrgrzh6plotqqd5dccmw Alex Asogwa 0 3597 14527 2023-10-15T21:13:10Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alexandra Amuchechukwu Asogwa(15 February 1996) A makwaara dị ka Alex Unusual bụ onye Nigeria eziokwu tv star, model, compere and actress. Ọ bụ onye gbara ọsọ nke atọ na Big Brother Naija season 3. A makwa ya maka ọrụ ya na Nollywood's Merry Men 2, Fate of Alakada na Nucleus. ==Okwu okwuru== * Agbalịla ịbụ onye ọzọ. Bụrụ onwe gị, mee ihe ị chọrọ ma soro ihe ị chọrọ. Emela ihe ọjọọ ka ị bụrụ onye a ma a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexandra Amuchechukwu Asogwa(15 February 1996) A makwaara dị ka Alex Unusual bụ onye Nigeria eziokwu tv star, model, compere and actress. Ọ bụ onye gbara ọsọ nke atọ na Big Brother Naija season 3. A makwa ya maka ọrụ ya na Nollywood's Merry Men 2, Fate of Alakada na Nucleus. ==Okwu okwuru== * Agbalịla ịbụ onye ọzọ. Bụrụ onwe gị, mee ihe ị chọrọ ma soro ihe ị chọrọ. Emela ihe ọjọọ ka ị bụrụ onye a ma ama **[https://punchng.com/before-stardom-with-alex-asogwa-alex-unusual/?amp] *Udo na ezi uche bụ ihe kacha m mkpa **[https://www.vanguardngr.com/2018/05/unusual-empire-bbnaijas-alex-launches-youtube-channel/amp/] * “Ọ dị mma ịdị iche… Anyanwụ nọ naanị ya ma ọ ka na-enwu. M na-eguzo maka ihe m kwenyere. Ndụ bụ njem na m na-ahọrọ ịghara ọsọ ọsọ nke m. **[https://www.vanguardngr.com/2018/05/unusual-empire-bbnaijas-alex-launches-youtube-channel/amp/] *Onye ọ bụla pụrụ iche. Ụwa nwere ọtụtụ mmadụ mana enwere ihe pụrụ iche gbasara onye ọ bụla **[https://www.vanguardngr.com/2018/05/unusual-empire-bbnaijas-alex-launches-youtube-channel/amp/] *Ụmụaka bụ mmụọ ozi mara mma na obi dị ọcha. Ha kwesịrị nlebara anya niile ha nwere ike nweta ka ha na-etolite n'ihi na ha na-adị ngwa ngwa ịghọta, ha nwere ụbụrụ kachasị nkọ ma na-emeghe mmụta. **[https://www.vanguardngr.com/2019/05/alex-unusual-partners-english-manner-nigeria-to-host-childrens-etiquette-training/amp/] * Ibi n'ime ụwa ebe mbụ Impression, agwa na charisma fọrọ nke nta ka ọ kọwaa mmadụ, ọ na-amasị m ịkụnye ụkpụrụ ziri ezi n'ime ụmụaka n'ihi na ọ na-akwụ ụgwọ na ọ ga-aba uru nke ukwuu maka obodo a na ụwa dum, ugbu a na n'ọdịnihu **[https://www.vanguardngr.com/2019/05/alex-unusual-partners-english-manner-nigeria-to-host-childrens-etiquette-training/amp/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Asogwa,Alex}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5j8cs0ofazoc5dn71mp2hsctk7hpg9w Aphra Behn 0 3598 14529 2023-10-15T21:21:12Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Aphra Behn|Aphra Behn]]''' (née '''Aphra Johnson''') ([[w:July 10|July 10]] [[w:1640|1640]] - [[w:Eprel 16|Eprel 16]] [[w:1689|1689] ]]) bụ onye na-eme ihe nkiri [[w:English Restoration|English Restoration]] onye na-eme ihe nkiri na onye dere [[w:Amatory fiction|Amatory fiction]]. Ọ bụ otu n'ime ndị ọkachamara nwanyị Bekee mbụ na-ede akwụkwọ. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị enyi na-ahụ n'anya dị ka ogologo njem n'oké osimiri. *'''...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Aphra Behn|Aphra Behn]]''' (née '''Aphra Johnson''') ([[w:July 10|July 10]] [[w:1640|1640]] - [[w:Eprel 16|Eprel 16]] [[w:1689|1689] ]]) bụ onye na-eme ihe nkiri [[w:English Restoration|English Restoration]] onye na-eme ihe nkiri na onye dere [[w:Amatory fiction|Amatory fiction]]. Ọ bụ otu n'ime ndị ọkachamara nwanyị Bekee mbụ na-ede akwụkwọ. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị enyi na-ahụ n'anya dị ka ogologo njem n'oké osimiri. *'''[[w: The Rover (play)|The Rover(play)]], Nkebi nke I''', Act I, sc. ii (1677). * Ọ dịghị onye mmehie dị ka nwa okorobịa senti. *'''Rover, Nkebi nke Mbụ''', Act I, sc. ii. * Ndidi bu onye njaja, nna ukwu, na inyinya ibu, sir. *'''Ndị ikpe a kpụrụ akpụ''', Act III, sc. mbụ (1679). * Ụdị dị iche iche bụ mkpụrụ obi ụtọ. *'''The Rover, Part II''', Act I (1681). * pụọ; ịda ogbenye na-ejide. * '''Rover, Nkebi II''', Act I. * Ego na-ekwu uche n'asụsụ mba niile na-aghọta. *''' The Rover, Part II ''', Act III, sc. i. * Otu awa nke ihunanya ziri ezi kwesịrị afọ ndụ nke na-adịghị mma. *'''Rover, Nkebi II''', Act V. * Ụwa nwere obi ike, nna m ukwu, juputara na okpukperechi, ike na mgbanwe: anyị ga-ahụ ụbọchị ka mma n'oge na-adịghị anya. (1682) "Ndị isi obodo." * Okwukwe, sir, anyị nọ ebe a taa, wee pụọ echi. *'''Ohere kechioma''', Act IV (1686). * Ịhụnanya na-akwụsị ịbụ ihe ụtọ mgbe ọ kwụsịrị ịbụ ihe nzuzo. *'''Elege ndị hụrụ n'anya''', "Mkparịta ụka izugbe elekere anọ" (1686). * Lee ka ihe na-atọ ụtọ bụ mmalite nke Amour! *'''The Emperor of the Moon''', Act I, sc. mbụ (1687). * Onye maara ihe niile mgbe Learning writ, </br>Maara naanị nke a - na ọ maghị ihe ọ bụla. *'''Emperor nke ọnwa''', Act III, sc. iii. * Ọ dịghị ihe nwere ike ịkpaghasị uche anyị, na iri ahụ ike anyị, karịa echiche nzuzo nke ekworo na ịnọ naanị ya. * "Akụkọ nke Agnes de Castro, ma ọ bụ ike nke ịhụnanya na-emesapụ aka" (1688). *…dị jụụ nke ndụ ahụ zuru oke, nke na-abụghị ebe a ga-ahụ ya, mana na mgbagha, Enyi kwesịrị ntụkwasị obi na ezigbo Ọbá akwụkwọ… *'''Mmehie ihe na-atọ ụtọ''' (1689). * Oge ọ bụla nke oge onye hụrụ n'anya nwere obi ụtọ bara uru afọ ndụ na-adịghị mma na ndụ nkịtị. *'''Nwanne Nta''', Act III, sc. ii (nke ebipụtara ka emechara 1696). ==Okwu gbasara Behn== * Charles nke Abụọ were ya n’ọrụ na 1666, ná mkparịta ụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Antwerp, bụ́ nke o ji nnọọ akọ mee ihe; ma ọgụgụ isi ya (n'agbanyeghị na ọ dabara nke ọma) n'ihi na o leghaara ya anya, ọ hapụrụ ihe omume steeti niile, ma jiri ndị na-egwu egwu Antwerp na-akpa ọchị oge ụfọdụ; na, mgbe ọ bịarutere London, raara ndụ ya fọdụrụnụ maka ihe ụtọ na uri. *[[w: John Nichols (onye nbipute)|John Nichols(onye nbipute)]], [http://books.google.com/books?id=vmUzAQAAMAAJ&pg=PA86 Nhọrọ nke mkpokọta abụ (Mpịakọta I): nwere ndetu] ( 1780). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.luminarium.org/eightlit/behn/ Aphra Behn: Biography, Works, Quotes, and More Resources]" na [http://www.luminarium.org/ Luminarium] {{DEFAULTSORT:Behn, Aphra}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] f5d93sv9uf3ykm5y1rhipwdrob0zt3t Alex Morgan 0 3599 14530 2023-10-15T21:29:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alexandra Morgan Carrasco (amuru Alexandra Patricia Morgan; Julaị 2, 1989) bụ onye egwuregwu bọọlụ ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama maka Orlando Pride nke National Women's Soccer League (NWSL), ngalaba kachasị elu nke bọọlụ ọkachamara ụmụ nwanyị na United States, na United States. otu egwuregwu bọọlụ mba ụmụ nwanyị. Ya na Carli Lloyd na Megan Rapinoe chịkọtara otu ndị ot...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexandra Morgan Carrasco (amuru Alexandra Patricia Morgan; Julaị 2, 1989) bụ onye egwuregwu bọọlụ ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama maka Orlando Pride nke National Women's Soccer League (NWSL), ngalaba kachasị elu nke bọọlụ ọkachamara ụmụ nwanyị na United States, na United States. otu egwuregwu bọọlụ mba ụmụ nwanyị. Ya na Carli Lloyd na Megan Rapinoe chịkọtara otu ndị otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị United States site na 2018 ruo 2020. ==Okwu okwuru== * Obi ike m na-eme ka m sie ike. Ịrara ọtụtụ ndụ m nye n'ọrụ m na inwe mmetụta na-eju afọ na-eme m ike. Inwe ezinụlọ na di na-ama m aka na-eme ka m dị ike. **[https://www.shape.com/celebrities/interviews/alex-morgan-uswnt-female-athletes-interview "Alex Morgan na-akwali ndị na-eme egwuregwu nwanyị n'ihu-ma ọ naghị ekwe ka onye ọ bụla jide ya azụ" ] (Ọgọst 14, 2020) *Amaara m na m ga-alọta mgbe amuchara nwa ga-abụ usoro nakwa na m ga-enwere onwe m ndidi na ahụ m. [Ma] M na-etinye nrụgide n'ahụ onwe m. **[https://hollywoodlife.com/2020/11/17/alex-morgan-post-baby-body-training-soccer-equal-pay-interview/"Alex Morgan kpughere otú o si gbaghachi azụ mgbe ọ mụsịrị nwa & otú nwa nwanyị si 'Ebuli elu' Agha Ịkwụ Ụgwọ Ya nhata"] (November 17, 2020) *Ọgụ a na-alụ ugbu a maka nha nhata apụtaghị na anyị ga-enweta ya n'oge dị mkpirikpi. Anyị agaghị enweta otu ụgwọ ahụ ozugbo, mana enwere ike ime ya mgbe nwa m nwanyị na-agba bọl, ọ gaghịkwa ata ahụhụ ahụhụ anyị tara. **[https://en.as.com/en/2021/05/10/soccer/1620674328_417702.html "Alex Morgan kwuru na ya na-alụ ọgụ maka nha anya ụgwọ maka nwa ya nwanyị"] (Mee 10, 2021) *Achọrọ m igosi na m kwesịrị ịnọ n'elu. Achọrọ m ịbụ onye ọkpụkpọ kachasị mma nke m nwere ike ịbụ, na m nwere ike ịbụ onye bara uru na otu mgbe m bụ nne. **[https://en.as.com/en/2021/05/10/soccer/1620674328_417702.html "Alex Morgan kwuru na ya na-alụ ọgụ maka nha anya ụgwọ maka nwa ya nwanyị"] (Mee 10, 2021) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Morgan,Alex}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 91bhja813phcnjwrjjk17vkzni1fx3r Dua Lipa 0 3600 14549 14542 2023-10-15T22:18:18Z Akwugo 29 Added category wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Dua Lipa|Dua Lipa]]''' (amụrụ n'abalị abụọ na abụọ nke ọnwa Ọgọst n'afọ 1995), bụ onye ọbụ abụ na onye edemede Bekee. == Okwu ndị okwuru == * Ihe niile m na-eme bụ akụkọ ndụ. M na-agbalị ịbụ ọtụtụ akwụkwọ mepere emepe dị ka o kwere mee ma nye ndị na-ege ntị ihe ọ bụla n'ime m. **[https://www.interviewmagazine.com/music/dua-lipa Dua Lipa ji oke mere ihe egwuregwu][https://en.wikipedia.org/wiki/Interview_(magazine) interview] (2017-3-29) * Ụlọ ọrụ egwu n'ozuzu ya chọrọ naanị ụmụ nwanyị. E nwere ọtụtụ ụmụ nwoke nọ n'ọkwa dị elu. **[https://www.glamour.com/story/dua-lipa-believes-the-future-of-music-is-female Dua Lipa kwenyere na nsonye ụmụ nwanyị bụ na-egwu ga adịgide][https://en.wikipedia.org/wiki/Glamour_(magazine) Glamour] (2017-7-17) * Ịhụ nwanyị n'anya m abụghị mmadụ ịkpọasị, ọ na-adị ka "anyị kwesịrị inwe otu ohere ahụ". "Ị na-anụ ọtụtụ ihe banyere ndị ikom a siri ike bụ ndị gbanwere ụwa, ọbụna n'akụkọ ihe mere eme na akụkọ ihe mere eme nke gbasara mmadụ, n'ụzọ ụfọdụ, akụkọ ọjọọ ahụ na-amalite na: , nwoke ahụ mere nke a.' ** [https://www.vogue.co.uk/article/dua-lipa-on-feminism-and-body-image Dua Lipa kwuru gbasara ibụ Nwanyị na oyiri ọdịdị ahụ na ederede Vogue British nke Jenụwarị] [https://www.vogue.co.uk/article/dua-lipa-on-feminism-and-body-image Vogue](2012-04-12) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commons|Kadi: Dua Lipa}} {{DEFAULTSORT:Lipa, Dua}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4oo4jwo5v111c6x4yfw20ac0zamc9jg Dorothy Ripley 0 3601 14532 2023-10-15T21:35:38Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Dorothy Ripley|Dorothy Ripley]]''' ([[w:1767|1767]] – [1831]]) bụ onye ozi ala ọzọ nke Britain nke bịara America na 1801; zụlitere dị ka [[w:Methodist|Methodist]], o mechara soro [[w:Quakers|Quakers]] na-akpa ike, ma na-agachi nzukọ ha anya. ==Okwu okwuru== ====''' The Bank of Faith and Works United ''' (1819) ==== :<small>[https://books.google.com/books?id=QvYDtoq7z84C '''The Bank of Faith and Works United''' (1819)] </small> * '''Ebe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dorothy Ripley|Dorothy Ripley]]''' ([[w:1767|1767]] – [1831]]) bụ onye ozi ala ọzọ nke Britain nke bịara America na 1801; zụlitere dị ka [[w:Methodist|Methodist]], o mechara soro [[w:Quakers|Quakers]] na-akpa ike, ma na-agachi nzukọ ha anya. ==Okwu okwuru== ====''' The Bank of Faith and Works United ''' (1819) ==== :<small>[https://books.google.com/books?id=QvYDtoq7z84C '''The Bank of Faith and Works United''' (1819)] </small> * '''Ebe m na-abụghị onye obodo ọ bụla, ọ nweghị obodo nwere ike ịza ajụjụ maka omume m na-adịghị mma; ọbụghị ma achọrọ m ịrịọ ụwa mgbaghara maka usoro m; dika m siri kwere na Onye-nwe-ayi bu onye-ọzùzù-aturum, na Bishop nke nkpuru-obim.''' <br /> Ọrụ diri Onye-merem, na-akpali m ikwesị ntụkwasị obi, ebe m matara na ndụ bụ oge ọrụ maka Chineke; ka e wee gụọ m na onye ruru eru ịchịa na Nna, Ọkpara, na Mụọ Nsọ, n'obodo nke Chineke dị ndụ, Jerusalem nke Eluigwe. * Okwu mmalite (18 Julaị 1819), p. 4 * Tupu a mụọ m, nna m bụ onye nchụàjà, <br /> E wukwara m Kraịst Jizọs, ụlọ maka ndị kasị nta, <br /> ife Jehova, bụ́ ezi Chineke dị ndụ, <br /> Onye nyere anyị ihu ọma Ya. wukwasi kwa ọbara-Ya. <p> Isi iyi ghere oghe, gi na mu onwem, <br /> Okwu ahu ka ekwuru, we nadi mgbe nile, <br /> Mgbe ndi nmehie di ndu, di n'anu aru n'elu uwa, <br /> na Jisos. na-ekpe ekpere, na-amụkwa ha. * Abụ sitere na Ọmụmụ M (22 Ọgọst 1819), p. 7 * N’ime Kraịst, ị ga-ahụ ezigbo enyi; <br /> Onye nwere uche a, ihunanya rue ọgwụgwụ; Ma Setan nāchọ, ka aturu-Ya gēripia; Ma Chineke Ọ na-eme ụfọdụ n'ozuzu oge awa a na-egbuke egbuke. * Abụ sitere na Ọmụmụ M (22 Ọgọst 1819), p. 17 * Onye ọ bụla nwere ike inwe mmetụta, ịhụnanya m na-agwa, <br /> Ga-eji ikiri ụkwụ were, ndị mmehie dara ogbenye si na ala mmụọ; <br /> Ka ha na-aga ala, bute ha n'elu; <br /> Ịbụ abụ maka ịnwụ Kraịst, Elu-igwe nke ịhụnanya. * Abụ sitere na Ọmụmụ M (22 Ọgọst 1819), p. 18 * N'obodo a, m ga-aga n'ebe obibi nke iru uju: ma dị ka ma ọ dịghị ụzọ meghere: ọ dịghị onye nyere m ga-eso m, nke mere ka m kpebisie ike na-eme ihe ọ bụla ma ihe connot-ezere a ọha ọdịdị. Ọ ga-adị m mma ma a rụchaa ntakịrị ọrụ ịhụnanya m, ma wuchaa nke ọma ruo n’ọṅụ nke ndị dị otú ahụ nwere ike ịkele m onye mbịarambịa na-anabata n’ụsọ oké osimiri obi ụtọ nke Zaịọn, ebe ụlọ obibi m nke obi ụtọ na-echere m, mgbe oké ifufe nile nke ndụ gafeworo. * Akwụkwọ ozi e degaara Abigail Eames (14 Ọktoba 1805), p. 204 ==Okwu gbasara Ripley== * Ikekwe nwanyị kachasị pụrụ iche n'ụwa. Anyị ekwesịghị ikwu karịa eziokwu gbasara ya… * Obituary na [https://books.google.com/books?id=hIFDAQAAMAAJ&pg=PA63 ''American Rail-Road Journal'', Mpịakọta nke I, Nke 4 (21 Jenụwarị 1832), p. 63], dịkwa na [https://books.google.com/books?id=j344AQAAMAAJ&pg=PA22 ''The Philadelphia Album and Ladies' Literary Port Folio'', Vol. 6, Nke 3 (21 Jenụwarị 1832), p. 22] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ripley, Dorothy}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] i6ehwy84h245on9488qbzzsr54sp7nw Iko mba uwa FIFA nke ụmụ nwanyị nke afọ 2011 0 3602 14580 14548 2023-10-16T01:44:32Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{databox}} Iko mba ụwa FIFA nke ụmụ nwanyị nke afọ 2011 bụ asọmmpi iko mba ụwa nke isii ya nke FIFA(bụ ngalaba na-ahụ maka egwuregwu bọọlụ na mba ụwa gbaa gburugburu) hiwere, asọmpi ụwa maka òtù egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị nke mba dị iche iche n'ụwa. Emere ya site na abalị iri abụo na isii nke ọnwa Juun ruo abalị iri na asaa nke ọnwa Julaị afọ 2011 na mba Jamani, bụ nke nwetara ikike ihiwe mmemme a n'ọnwa Ọktoba afọ 2007. Mba Japan meriri n'ikpeazụ megide mba Amerika na ọkpụ penariti, ka ha gbachara ọkpụ abụọ okpụ abụọ (2-2) ka oge mgbatị ahụ gasịrị, wee bụrụ ndị òtù si Eshia ndị mbụ meriri otu iko mba ụwa nke FIFA n'ihe e weere dịka ogbugbu-dike kacha n'ime akụkọ egwuregwu bọọlụ niile n'ụwa. == Okwu Ndị O Kwuru== * Cristiane ya na ohere o nwere iwegolite Brazil n'ógó. Eji m aka na Solo zọpụtara ya! Dike ozokwa! Kedu ihe bụ isiokwu n'ebe Solo na Brazil nọ? Ugbu a gịnị ka onye ọ̀fụ́ opi bọọlụ na-eme ebe a? A ga-agbaghachi penariti azụ? Maka na ha na-ekwu na Solo pụrụ tupu agbaa bọọlụ. Ugbu a nke a bụ nnukwu arụmụka, ma Solo ewee nwetakwa kaadị odo odo maka nke ahụ. Nke a bụ nnukwu esemokwu! Ugbu a leekwa ihe a anya ọzọ, ọ ga-apụ n'ahịrị? Mba, mba, mba, mba! Nke ahụ bụ mkpebi dị ịtụnanya n'uche m. ** [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=cvGfV6qCiOI Brazil v. United States] (10 July 2011) * Ọzọ, ọ ga-edobe bọọlụ n'akụkụ ugbu a, nke na-akpasu igwe mmadụ iwe nke ukwuu. Mkpebi ahụ bụ [[w: goolu | ịgba bọọlụ]]. Echere m na onye ọfụ opi bọọlụ a maara na ọ kpọrọ nnukwu oku na-aga [[w:2011 FIFA Women's World Cup knockout stage|ntaramahụhụ ahụ]]. [[w:Alex Morgan | Morgan]], ma ọ na-aga n'ihu ebe a. [[w:Tobin Heath|Tobin Heath]]. [[w:Shannon Boxx|Boxx]]. [[w:Carli|Carli Lloyd]]! Oh, uh. Onwenwughi ike idotu ya. Mkpu na-ada na-asị'[[w:U-S-A! (chant)|USA]]' na-ada n'oge ebe a gbaa gburugburu [[w:Dresden|Dresden]], ma ọ na-eme, ọ dị ka ọ ga-abụ ihe efu. Ọ ga-agbadakwa dị ka ọrụ kacha njọ na mba Amerika na [[w: FIFA World Cup|Iko Mbaụwa Ụmụ nwanyị]]. Cristiane nwere ike zụta oge n'akụkụ akụkụ, ebe a. Richaa obere sekọnd. Ugbu a, USA nwere ya. Ma ha ga-emerịrị onye ọ bụla n'ihu ugbu a. Enweghị uche ịgbachitere ọzọ, Lloyd ga-enweta akwụkwọ ikike a. Maka [[w:Megan Rapinoe|Rapinoe]], na onye ọ bụla ga-aga n'ihu ugbu a. Rapinoe nwetara obe, ọ na-aga [[w:Abby Wambach|Wambach]]! ''Oh, ị nwere ike ikwere nke a? Abby Wambach echekwala ndụ USA na iko mba ụwa a!'' ** [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=cvGfV6qCiOI Brazil v. United States] (10 July 2011) 1nihtoifvwy0ros66bqbhmi46dk4hb7 Mary Abigail Dodge 0 3603 14537 2023-10-15T21:48:20Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mary Abigail Dodge|Mary Abigail Dodge]]''' ([[w: Match 31|March 31]], [[w:1833|1833]] – [[w:August 17|August 17]], [[w:1896|1896]]) bụ 1896 [[w:United States |American]] odee na onye edemede, n'okpuru [[w:pseudonym|pseudonym]] '''Gail Hamilton'''. Edere ederede ya maka amamihe ya na nkwalite nha anya agụmakwụkwọ na ọrụ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Ihe ọ bụla onye edemede tinyere n'etiti mkpuchi abụọ nke akwụkwọ ya b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Abigail Dodge|Mary Abigail Dodge]]''' ([[w: Match 31|March 31]], [[w:1833|1833]] – [[w:August 17|August 17]], [[w:1896|1896]]) bụ 1896 [[w:United States |American]] odee na onye edemede, n'okpuru [[w:pseudonym|pseudonym]] '''Gail Hamilton'''. Edere ederede ya maka amamihe ya na nkwalite nha anya agụmakwụkwọ na ọrụ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Ihe ọ bụla onye edemede tinyere n'etiti mkpuchi abụọ nke akwụkwọ ya bụ [[w:ihe onwunwe ọha|ihe onwunwe ọha]]; Ihe ọ bụla n’ime onwe ya ọ na-etinyeghị n’ebe ahụ bụ [[w:ihe onwunwe nkeonwe|ihe onwunwe nkeonwe]], dị nnọọ ka a ga-asị na o debeghị okwu ọ bụla. *''Mba obibi na echiche obodo'', Okwu mmalite, kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Onye ọ bụla na-ahụ maka naanị [[w:ezi|ezi]] n'ime [[w:ikike|ikike]] ya, ma ọ nweghị ọzọ, ọ nweghịkwa onye nwere ike ịkọ onye mpaghara ya kacha ukwuu. *'' Obodo ibi na iche echiche obodo'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). * Nrụrụ aka zuru oke nke ihe na-adịghị ndụ. *''Epigram'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://essays.quotidiana.org/hamilton/ Essays nke Gail Hamilton na Quotidiana.org] {{DEFAULTSORT:Dodge, Mary Abigail}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] pnd94bh3vxzov96obsr7w06ccis6wh3 Julia Abigail Fletcher Carney 0 3604 14545 2023-10-15T22:07:50Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Julia Abigail Fletcher Carney|Julia Abigail Fletcher Carney]]''' (6 April 1823 - 1 November 1908), amuru '''Julia Fletcher''', bụ onye America [[w:Universalism|Universalist]] onye nkuzi na onye na-ede uri, onye malitere ibipụta ọrụ ya mgbe ọ dị afọ 14, onye mechara dee n'okpuru aha ụgha dị iche iche. == Okwu okwu == [[File: Water drop 001.jpg|thumb|Obere ntanye mmiri, obere ájá ájá,<br>Mee oké osimiri na ọmarịcha ala...]] Fi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Julia Abigail Fletcher Carney|Julia Abigail Fletcher Carney]]''' (6 April 1823 - 1 November 1908), amuru '''Julia Fletcher''', bụ onye America [[w:Universalism|Universalist]] onye nkuzi na onye na-ede uri, onye malitere ibipụta ọrụ ya mgbe ọ dị afọ 14, onye mechara dee n'okpuru aha ụgha dị iche iche. == Okwu okwu == [[File: Water drop 001.jpg|thumb|Obere ntanye mmiri, obere ájá ájá,<br>Mee oké osimiri na ọmarịcha ala...]] [[File:Andromeda active core.jpg|thumb|Ya mere, nkeji nta ahụ, dị umeala n'obi n'agbanyeghị na ha dị,<br>Mee nnukwu afọ nke ebighi ebi.]] [[File:Grand Pré.JPG|thumb|Olee otú anyị ga-esi na-anọru nso n'obi onye ọzọ, <br>Ma ndị niile na-amaghị ihe anyị na-eche ga-ama <br> Ọṅụ ya dị elu, oke ahụhụ ya dị ilu...]] * ''' Chee echiche nke ọma banyere njehie ahụ: <br>Ị maghị ike <br> M `na unu amagh i ike nke oj oo onwunwa ah u ji were mee <br>N'oge awa a na-echedogh i nche.' > Ha gbara mgba, ma-ọbụ ka nke ọma, <br>Rue oge awa nke adịghị ike bịara, <br>Ma n'ụzọ dị mwute otu a ha dara. * "Erring" n'ime '' Onye Nkwado Orphan'' (1844) na '' Social Monitor '' (1844), dịka ekwuru na * [http://books.google.com/books?] '''id=GQK3D5X9E4kC'' Ndị ọrụ nwanyị anyị: Eserese akụkọ ndụ nke ụmụ nwanyị a ma ama na Chọọchị Universalist maka Ọrụ Akwụkwọ, Philanthropic na Ndị Kraịst '' (1881) nke E. R. Hanson, p. 170.''' * Gwa ndị na-ehie ụzọ okwu nwayọọ: <br> N'ihi na o zubeghị na ịdị ọcha na udo agabigawo, ma ọ bụrụ na ị na-ekwu okwu ọjọọ? * "Ezigbo" (1844). * Jiri obiọma gwa ndị mehierenụ okwu; Ị ga-ejikwa okwu dị nsọ na ụda ịhụnanya dughachi ha azụ. <br> Echefula na ị na-emehie ọtụtụ oge. Ma bụrụ ndị mmehie ma ga-abụ; <br>'''Meso onye ahụ mehiere nwayọọ nwayọọ, dị ka Chineke mesowo gị.'' * "Ezigbo" (1844). * <p>'''Obere ntachi mmiri, <br>Obere ájá nke ájá, <br>Mee oké osimiri dị ike <br>Na ala dị ụtọ. Nkeji nta, <br>Dị umeala n'obi n'agbanyeghị na ha dị, <br>Mee afọ dị ike <br> Nke ebighebi.'''</p> * "Obere ihe" na "Myrtle" (1845). Ebipụtaghị uri a n'agụghị akwụkwọ dịka egwu ụmụaka na ukwe n'ọtụtụ akwụkwọ akụkọ na narị afọ nke 19, mgbe ụfọdụ a na-ewere ya dị iche iche maka [[w:Ebenezer Cobham Brewer|Ebenezer Cobham Brewer]], [[w:Daniel Clement Colesworthy]], na [[w:Frances S. Osgood|Frances S. Osgood]], ma akwụkwọ mbụ ya n'ụzọ doro anya bụ nke Carney, dị ka '' Our Women Workers: Biographical Sketches of Women Eminent in the Universalist Church for Literary, Philanthropic and Christian Ọrụ '' (1881) nke E.R. Hanson, yana '' Okwu ama ama '' mbipụta nke itoolu (1906) nke John Bartlett deziri, '' The Oxford Dictionary of Quotations '' (1999) nke Elizabeth Knowles na Angela Partington dere, na' 'Akwụkwọ nke Yale'' (2006), ed. Fred R. Shapiro. * '''Obere omume ọma, <br>Obere okwu ịhụnanya, <br>Mee ụwa anyị dị ụtọ n'okpuru <br>Dị ka eluigwe dị n'elu. * "Obere Ihe" (1845) dị ka e hotara na '' Ndị Ọrụ Nwanyị Anyị: Ihe osise gbasara ndụ ụmụ nwanyị ama ama na Churchka Universalist maka akwụkwọ edemede, Philanthropic na Ọrụ Ndị Kraịst '' (1881) nke E. R. Hanson dere. Ndị a bụ okwu ikpeazụ nke uri ahụ n'akwụkwọ mbụ ahụ, mana nsụgharị ndị ọzọ bipụtara n'amaghị aha ha tinyere mgbakwunye dị iche iche na nke a. Ọ na-apụtakarị na a na-enye Carney n'ụdị dị iche iche: :: Obere omume ebere, <br>Obere okwu ịhụnanya, <br>Nyere aka mee ụwa obi ụtọ <br>Dị ka elu-igwe n'elu. ' ' 'Otú anyị ga-esi nọrọ nso n'obi onye ọzọ, <br>Ma ndị niile na-amaghị ihe anyị na-agụ ga-amata <br>Ebe ọ dị elu nke ọṅụ ya, na oké ahụhụ ya dị ilu'', <br> Dị ka ọ dara n'ala ịkpa eriri agwaetiti, <br>Ha na-ekiri ụgbọ mmiri ọcha anyị ka ọ na-eru nso ka ọ na-eto; <br> Mgbe ahụ, anyị, bụ ndị maka nnapụta ha ọnwụ ga-anwa anwa, <br> N'egeghị ntị gafere, hapụ ha ka ha nwee nkụda mmụọ. * "Mkpụrụ obi kpuru ìsì", dị ka e hotara '' Ndị ọrụ nwanyị anyị: Ihe osise gbasara ndụ ụmụ nwanyị ama ama na Churchka Universalist maka akwụkwọ edemede, Philanthropic na Christian. * Ugboro ole ka okwu ahụ nke anyị ga-eji obi ụtọ kwuo <br>nwere ike bụrụ, nye ụfọdụ mkpụrụ obi na-atụgharị n'ọchịchịrị, <br>Igodo nke ịkpọghe ọnụ ụzọ obi abụọ, <br> iku ume efu na ntì onye mkpọrọ, <br> Ma ọ bụ. ka obi onye agu nāgu, ọmiko di utọ! <br> Anyị na-eme ọsọ ọsọ, anyị amaghịkwa na ha nọ nso, <br> Dị ka gafere [[w: Evangeline|Evangeline]] onye hụrụ n'anya. * "Mkpụrụ obi ìsì", dị ka e hotara '' Our Women Workers: Biographical Sketches of Women Eminent in the Universalist Church for Literary, Philanthropic and Christian Work '' (1881) nke E. R. Hanson dere. ==Ntụ aka omenala== [[w:Gelett Burgess|Gelett Burgess]] degharịrị "Obere ihe" na uri ya "Tidiness" na ''Goops na otu esi abụ ha, akwụkwọ ntuziaka maka ụmụ ọhụrụ nwere obi ụtọ'': :: Obere mpempe akwụkwọ, <br>Obere irighiri nri, <br>Mee ka ime ụlọ ghara ịdị ọcha <br>Ebe ọ bụla a kpasuru ha.<ref>[https://books.google.com/books?id=V9cQAAAYAAJ&pg =PT46&lpg=PT46&dq=obere+mkpụrụkpụ+nke+akwụkwọ+obere+nri+nke+nri&source=bl&ots=NyQLSgNLS_&sig=APQW5JyIniNDsWvrp5BJA9qxjBE&hl=en&sa=X&ved=VODauQYPODY6 #v=otu ibe&q=obere%20scraps%20nke%20paper%20little%20crumbs%20nke %. 37.]</ Ref> ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Carney, Julia Abigail Fletcher}} [[Category: ụmụ nwanyị]] htc9tw5rl6h4ixfsncctivvtslyesdp Abby Martin 0 3605 14868 14867 2023-10-16T23:56:54Z Olugold 25 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Abby Martin | Abby Martin]]''' (amuru na Septemba 6, 1984) bu onye nta akuko America na onye na-eweta '''The Empire Files''', mmemme nyocha nke izu ụka na [[w:TeleSUR|TeleSUR]]. ==Okwu okwuru== Dị ka nwanyị, a na m ajụ kpamkpam [[w:Hillary Clinton | Hillary Clinton ]] akara [[w:bourgeois | bourgeois]] [[w:feminism | feminism]] n'ihi na ọ na-ahapụ ọtụtụ nde ụmụ nwanyị mbata, ụmụ nwanyị dara ogbenye, na ụmụ nwanyị nọ n'okpuru bọmbụ ya gburugburu ụwa. * [[w:TeleSUR|TeleSUR]], [http://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=PV_PLCC6jeI#t=1597 Eprel 17, 2016] * Òtù na-eyi ọha egwu kasị ukwuu n'ụwa taa bụ [[w:United States|United States]] Alaeze Ukwu. ... Iwu etiti US nwere ọwa porn ọnwụ nke ya, vidiyo na-egbutu isi ha site na drone. A dobe na ịwụ nke mpụ na ọgba aghara Alaeze Ukwu wụsara na mpaghara a nke ụwa. Mana n'etiti ihe ịga nke ọma ya n'ibibi ọtụtụ mba kpamkpam, ọ kpughekwara adịghị ike - na anyaukwu na mpako nwere ike iduga ya na ọdachi. Nsogbu ọ bụla maka Alaeze Ukwu pụtara ohere ọhụrụ maka ndị mmadụ: ikpughe ụgha ya, mpụ ya, na ịchịkọta megide ya. * [[w:TeleSUR|TeleSUR]], Septemba 11, 2016 [https://www.counterpunch.org/2021/10/20/what-are-the-prospects-for-peace-an-interview-with-abby-martin/ Interview] ya na '''Counterpunch''' (2021) * Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ ihu eziokwu ahụ bụ na agha nuklia abụghị ihe iyi egwu oge Agha Nzuzo dị anya, kama ọ ga-ekwe omume n'ọdịnihu dị nso. N'ihi enweghị ike ma ọ bụ ịlụ ọgụ, mba ọ bụla nwere ngwa agha nuklia nwere ike ịmalite ọgba aghara ọnwụ a. Ugbu a, anyị na-eche nsogbu gburugburu ebe obibi na-enwetụbeghị ụdị ya ihu nke chọrọ nkwado zuru ụwa ọnụ. Kama ịghọ onye ndu iji belata na ịkwatu ngwa agha nuklia, US na-emefu ihe karịrị otu puku ijeri dollar iji mee ka ngwa agha nuklia ya dị ọhụrụ. Na agbanyeghị ịbụ onye bịanyere aka na Nkwekọrịta Nkwekọrịta Nkwekọrịta Nkwekọrịta Nkwekọrịta Nuclear, US na-azụta ọtụtụ narị ndị ọzọ. N'ọnwa Febụwarị, nchịkwa Biden nwetara nkwekọrịta ya na Northrop Grumman maka nukes ọhụrụ 600, n'enweghị ihe kpatara ya ma ọ bụghị itinye ego nke ụlọ ọrụ nchekwa. * DC na-eche tank amụma ndenye banyere ngwá agha nuklia bụ ndị ụlọ ọrụ na-enye aka na-akwụ ụgwọ ọrụ na-enye ezigbo ego maka ndụmọdụ ha, nke na-eme ka ndị agha nwekwuo agha. * Anyị kwesịrị ime atụmatụ otú anyị ga-esi bie n’ụwa nke karịrị ngwá agha nuklia, n’ihi na udo agaghị adị ma ọ bụrụhaala na ngwá agha ndị a dị. * Naanị mmadụ ga-ahapụ United States ma gwa ndị nọ na mba ndị ọzọ okwu, ọkachasị ndị US meriri ogologo oge, ka ịhụ ka echiche a (na US bụ ike maka udo) bụ eziokwu. United States bụ Alaeze Ukwu zuru ụwa ọnụ, nke na-amanye usoro ụwa ya site n'ike agha. Nnyocha ọhụrụ na-ekpughe na ọrụ "mmegide iyi ọha egwu" US anọwo na-arụ ọrụ na mba 83 n'ime afọ atọ gara aga naanị. Ọ na-eme nke a ọ bụghị ịgbasa "ọchịchị onye kwuo uche ya" ma ọ bụ "ikike mmadụ" - nkwupụta mkparị maka oligarchy nke na-akwado ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu nke ndị mkpọrọ-kama iji wepụ ihe onwunwe na ichekwa isi obodo. Ihe ọ bụla US kwuru, ndị na-arụkọ ọrụ obere ya na-agbaso otu ahụ ma ndị ọzọ mara ntaramahụhụ maka ịchụ anụ ọhịa ahụ - mmachi ogbugbu, mgbaghara, mbuso agha na mkpọsa bọmbụ. Omume mpụ ndị a na-adabere na mgbasa ozi ụlọ ọrụ kwadoro nke na-eme ka ọha na eze mara mma. * Ọ bụ ezie na mba abụọ ahụ nwere ebumnuche geopolitical dabara nke ọma, Russia na China anaghị ekerịta ebumnuche alaeze ukwu US maka ịchịisi ụwa. China na-agbasa mmetụta ya site na mmepụta na itinye ego na ego mana ọ nwere naanị otu ọdụ agha na Djibouti. Mgbe ị tụlere nke a na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 1,000 US bases na-akwasa n'ụwa, echiche na US na-eme ihe nchebe bụ ihe ọchị. * Ndị agha US buru ibu ma dịkwa ọnụ karịa mba iri na-esote ọnụ. Ọ bụ ihe nzuzu iche na ọ bụ Russia ma ọ bụ China, ọ bụghị US na-edobe ọkwa ụwa n'ụzọ agha. * US abụghị naanị Alaeze Ukwu, ọ bụ alaeze ukwu na ike kachasị ike n'ụwa hụtụrụla. O nwere ndị agha 800ntọala na ihe karịrị mba 70 ọ na-ehulata mba ndị ọzọ n'uche ya site na mmachi na agha. O tinyela aka n'ịkwatu usoro ọchịchị onye kwuo uche ya ihe karịrị ugboro 50 na Latin America naanị. US adịghị arụ ọrụ n'ichekwa na ijere ụmụ amaala nke ya ozi, yabụ na ọ nweghị ụkpụrụ omume ọ ga-eguzo n'ihu na-akwado ọnụnọ agha zuru ụwa ọnụ na ime ihe ike kwa ụbọchị. Ọ bụ naanị ihe ịga nke ọma ma ọ bụrụ na ị na-ele anya njikwa na nchịkwa dị ka uru nke ịga nke ọma. Usoro ọ na-akwado dị ka ọ ga-abara mmadụ ole na ole uru, nke na-aghọ ọdọ mmiri dị ntakịrị kwa afọ, ebe ọnụ ọgụgụ ka ukwuu n'ime ala na-ata ahụhụ ma na-anwụ ọnwụ nke nwere ike igbochi - ime ihe ike n'okpuru ọchịchị ike. * Usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị US kwesịrị imepụta nkwenye maka Alaeze Ukwu zuru ụwa ọnụ site na ịdọrọ uche na ike ndị America pụọ ​​​​na ndị oligarchs rụrụ arụ na ndị isi ụlọ ọrụ na-emegbu anyị ebe a n'ụlọ maka ihe iyi egwu mpụga, dị ka ọchịchị Kọmunist, iyi ọha egwu na ugbu a, Russia na China. . * Mgbe Donald Trump ghọrọ onye isi ala, ọ dị mkpa ịkọwapụta etu onye na-enweghị mmasị na ikike nnwere onwe siri nweta ntuli aka onye kwuo uche ya. Kama inwe echiche ma ọ bụ aza ajụjụ maka ọdịda nke Democratic Party, na mmanụ nke onye ndoro-ndoro anya dị ka Hillary Clinton, a na-ata nsonaazụ ya na ndị agha mba ọzọ dị njọ dị ka Putin's Russia, na ụlọ ọrụ dị ka Russia Today. * Russia na China ga-anọgide na-atụ egwu egwu n'ihi na ụlọ ọrụ ngwá agha kwesịrị ịnọgide na-ebupụta ngwá agha iji ree na ndị mmadụ chọrọ ihe, onye ga-ata ụta maka ihe mere ndụ anyị ji na-aga n'ihu, na-abụghị ọchịchị nke anyị. * Enweghị ihe ezi uche dị na ya maka ịkwalite ndị agha US na-aga n'ihu na imegharị Russia na China. US na-ezigakarị ụgbọ mmiri na ụgbọ elu n'ime Oké Osimiri South China ka ọ gbanwee akwara ya, nke China katọrọ na nso nso a dị ka "ihe iyi egwu udo." Ọ bụ ihe a na-apụghị ịghọta aghọta na China na-eduzi ọrụ agha na Gulf of Mexico, mana o doro anya na China kwesịrị ịnakwere US na-eme nke a mgbe niile. * Ọtụtụ ndị America na-akwado ugbu a iji ndị agha US gbachitere Taiwan ma ọ bụrụ na China wakporo ya, dị ka ntuli aka elele. Ọ nweghị ihe ọzọ kpatara ịkọwa echiche a ma ọ bụghị mgbasa ozi ụlọ ọrụ ụlọ ọrụ na-ewepụta akụkọ na-emegide China ma na-akwado ya dị ka onye iro. * Akwụsịghị agha na China bụ eziokwu anabatara nke ọma, na-enwekarị ajụjụ ọ bụla gbasara ma US kwesịrị ime ihe ike ndị a ma ọ bụ na-akwado Taiwan ma ọ bụ na ọ gaghị ekwe omume. Kedu otu nke ọ bụla n'ime nke a si echebe ndị America? Ọ baghị uru ikwu, ihe a niile na-arụtụ aka na ohere dị adị ma na-eto eto na US ga-ebuso China agha na Taiwan, anyị kwesịrị ikwu okwu megide ara a tupu oge agafee. * United States na-arụ ọrụ dị ka oligarchy kama ọchịchị onye kwuo uche ya. Atumatu ndị dị otú ahụ na-agafe abụghị n'ihi nkwado ọha kama ọ bụ ọdịmma ụlọ ọrụ. Ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị mmadụ na obodo a na-akwado ihe ndị dị ka ezumike nne na-akwụ ụgwọ, kọleji efu, na ụgwọ ọnwa kacha nta. N'agbanyeghị nke a, a na-ese ihe ndị a dị ka okwu wedge na-enweghị ike imezu n'ihi nkewa nke otu. Ụlọ ọrụ na-achịkwa usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mkparịta ụka gbara ya gburugburu, ha na-enwetakwa ihe ha chọrọ mgbe niile. * Nke a bụ ya mere n'oge ọrịa COVID, ndị oligarchs nwetara puku ijeri dollar abụọ n'aka ndị ọrụ, ebe otu ụzọ n'ụzọ atọ nke obere azụmaahịa mechiri na ndị ogbenye na-ata ahụhụ site na nchụpụ na enweghị ọrụ. N'ihi nkuzi neoliberal nke agụmakwụkwọ ọha na nhazi oke nke American Exceptionalism, ọtụtụ ndị America echebeghị echiche nke abụọ maka ihe US na-eme n'aha anyị gburugburu ụwa. * Ọtụtụ ndị nta akụkọ US na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwetara na mgbanwe ihu igwe bụ ihe iyi egwu kachasị na-eche ụmụ mmadụ ihu, mana ole na ole na-arụtụ aka na eziokwu ahụ bụ na ndị agha US bụ ndị na-emetọ ụlọ ọrụ kacha ibu, na ndị na-ebupụta ikuku carbon, na otu nkwekọrịta ihu igwe na-ewepụ ọrụ ha. * Mkpa maka ịgụ akwụkwọ mgbasa ozi dị oke egwu na ịhazi ọtụtụ mmadụ adịbeghị ngwa ngwa karịa. Ọ bụrụ n’ịchọrọ ka mụ na ya gbadaa oghere oke bekee ka ịmatakwu gbasara ụdị gọọmentị US na otu anyị nwere ike isi dịrị n’otu iji mebie obodo anyị, lelee The Empire Files. '''Venezuela''' * A na-enwe ọgbaghara a na-eme.. na-aga kwa ụbọchị na abalị... Ndị mmegide anaghị ekwujọ ihe ike, ha na-akpalikwa ime ihe ike na-eme ihe ike na ọnwụ. Ọ dị ka ụlọ ihe nkiri a nke obi ọjọọ ... iji kwado nkwado mba ụwa ... [ndị mmegide na-emegide] dọpụtara ndị mmadụ site na 18-wheelers, zuru gwongworo n'elu ugwu. Ụlọ ihe nkiri nke obi ọjọọ...iji kwado nkwado mba ụwa...[Ndị na-emegide mmegide] chụpụrụ ndị mmadụ n'ụgbọ ala 18, na-ezu ohi n'okporo ụzọ awara awara, mepụta nnukwu mgbochi, na-agbanye ụgbọ okporo ígwè na mmanụ ụgbọala, ebe a bụ ebe ọtụtụ mmadụ nọ. na-anwụ anwụ. * Ozugbo ọchịchịrị gbara, ọ dịtụbeghị mgbe ọ dị m ka ndụ m nọ n'ihe ize ndụ ... Anyị nwere jaket na-ebipụta, ma n'otu oge ahụ, anyị maara na ọ bụrụ na anyị achọpụta onwe anyị dị ka ndị nta akụkọ Telesur, anyị nwere ike ịnwụ. N'ihi na nke ahụ bụ ihu igwe ugbu a. Naanị ha na-akpọ gị onye mbanye, wee gbuo gị. Ha weere ọtụtụ ndị ọzọ dị ka ndị nbanye ... ha sịrị, hey, nwa ojii ị bụ Chavista? Ha tụbara ya mmanya Molotov. Ha kụkwara ndị nche obodo, bụ́ onye lara ezumike nka, naanị n’ihi na ọ nọ n’ebe ahụ, chere na ọ bụ onye batara n’ime ya. * Anyị banyere opekata mpe ụlọ ahịa iri. The shelves e n'ụzọ zuru ezu stocked na ọ bụla goddamn Nestle brand, ọ bụla akwụkwọ ngwaahịa-ma e wezụga akwụkwọ mposi ... Ma nke a bụ ebe ị ga-esi n'ime ụfọdụ weird n'ókèala, ebe e nwere ụfọdụ nnukwu ụkọ nke akpan akpan ngwongwo na-eji na hoarded maka okwu nduhie nzube, ịmepụta. udi nke a i '''mba mba uwa weda n'ala'''. * Ekwuru na [https://shadowproof.com/2017/06/11/interview-martin-prysner-venezuelan-opposition-violence/ Ajụjụ ọnụ Abby Martin na Michael Prysner na mmegide Venezuelan & mwakpo na nta akụkọ, [[w:Kevin Gosztola|Kevin Gosztola] ]] (11 June 2017) * Maka ịrụ ọrụ m - maka ịgba ndị ọrụ gọọmentị ajụjụ ọnụ, ndị na-eme ngagharị iwe na los guarimbas, ndị Venezuelan na ndị na-eme njem udo -- A na-akpọ m onye nledo nke otu ndị a na-akpọ 'ndị agha nnwere onwe udo' nke Western press kwesịrị igbu ... Ndị a emeghị nke ọma mgbalị ịmaja anyị na-ekpughe otú ha n'ezie na-atụ egwu ziri ezi akuko nke nwere ike imebi ha akụkọ... The show [The Empire Files] bụ kpam kpam onwe ya nke TeleSUR...Anyị nanị na-ere ha ọdịnaya; ha enweghị ikike ịchịkwa ihe ọ bụla anyị na-eme. * Ekwuru na [https://www.alternet.org/news-amp-politics/venezuela-abby-martin-mike-prysner-lies-death-threats Venezuelan mmegide na-agbasa ụgha gbasara ndị nta akụkọ US, na-akpalite ime ihe ike, egwu ọnwụ, nke Ben Norton, AlterNet] (3 June 2017) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://theempirefiles.tv webụsaịtị Faịlụ Alaeze Ukwu] * [https://twitter.com/AbbyMartin Abby Martin's Twitter ibe] {{DEFAULTSORT:Martin, Abby}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] dhjnmbycju0updxof76yobwju94rqh6 Amaarae 0 3606 14550 2023-10-15T22:28:00Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amaarae|Amaarae]]''' (4 Julaị 1994) Ama Serwah Genfi, onye amara dịka Amaarae, bụ onye Ghana na-abụ abụ nke ama ama maka ọrụ ya n'ihe nnọchianya nke okike na agbụrụ n'egwu. Mgbe ya na ndị na-ese ihe na mpaghara rụkọrọ ọrụ wee wepụta ole na ole na-abụghị album, ọ wepụtara EP mbụ ya, Passionfruit Summers, na 2017. ==Okwu okwuru== * “Ị ghaghị ile nkà gị anya dị ka ngwá ahịa, na ị ghaghị ịgh...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amaarae|Amaarae]]''' (4 Julaị 1994) Ama Serwah Genfi, onye amara dịka Amaarae, bụ onye Ghana na-abụ abụ nke ama ama maka ọrụ ya n'ihe nnọchianya nke okike na agbụrụ n'egwu. Mgbe ya na ndị na-ese ihe na mpaghara rụkọrọ ọrụ wee wepụta ole na ole na-abụghị album, ọ wepụtara EP mbụ ya, Passionfruit Summers, na 2017. ==Okwu okwuru== * “Ị ghaghị ile nkà gị anya dị ka ngwá ahịa, na ị ghaghị ịghọta otú ụwa azụmahịa si arụ ọrụ. Ma ọ bụghị ya, ọ nwere ike ịhapụ ụtọ ilu n'ọnụ gị, meekwa ka ị nwee nkụda mmụọ nke ukwuu." *[https://www.thelineofbestfit.com/features/interviews/amaarae-on-the-rise] * "Dịka mmadụ, ị na-ejigide ikike inwere onwe gị - nke uche, anụ ahụ, mmetụta mmetụta uche, ego, mmekọahụ, wdg. Ebe anyị bụ nwa okorobịa Afrịka, e mewo ka anyị nwee ụkpụrụ anyị bụ isi n'ihi egwu." * [https://www.wizkidnews.net/post/artist-aux-interview-amaarae] * Ọ dịghị onye ji gị ụgwọ ọ bụla. Ọ dị gị n'aka ime ihe kacha mma na ọnọdụ * [https://www.withoutfurtheradu.com/interviews/2019/catching-a-wav-with-amaarae] * Ike na-agbanwe aka. Na-akwanyere onye ọ bụla ùgwù na obiọma, ị maghị onye enyemaka ị ga-achọ. * [https://theface.com/music/100-amaarae-afropop-interview-jumping-ship] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> * [http://(adreesị) nkọwa saịtị] * [http://(adreesị) nkọwa saịtị 2] {{DEFAULTSORT:Amaarae, Amaarae}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 36g9l4k7y7zv7jwtyfpcq8enwj11zta Abiola Bashorun 0 3607 14556 14555 2023-10-15T22:58:55Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Abiola Bashorun|Abiola Bashorun]]''' bụ onye Naijiria nlélé njem nlereanya na onye nwe aha ịma mma, ọ meriri n'ihe nkiri kachasị mma n'ụmụ agbọghọ kacha mma na Nigeria na 2006. N'afọ 2006, Bashorun dị afọ iri na asatọ bụ ihe ijuanya ma bụrụ onye meriri n'asọmpi a na-eme kwa afọ. Dịka eze nwanyị na-achị achị, otu Baroshun bụ gbasara Sickle Cell. == Okwu okwuru == *Ana m ama ihe gbasara gburugburu na gburugburu ebe obibi m ogologo oge m nwere ike icheta. Amụkwara m atụmatụ ime obodo na mpaghara n'ọkwa mahadum, n'oge m na-eme njem buru ibu, ahụrụ m ka e si ejikwa ma na-edozi ihe mkpofu na mba ndị ọzọ mepere emepe. Ya mere, echere m na a pụkwara ime nke a na Nigeria, ma ọ bụrụ na ọ bụghị n'otu nhata ma ọ ga aka ịmalite ya wee nweta ya ozugbo oge. **[https://punchng.com/two-things-i-count-as-achievements-are-my-son-and-company/?amp Ihe abuọ m ji aka dị ka ihe nweta agbamụmbom bụ ụlọ ọrụ na nwam nwoke] *Oge ụmụnwaanyị nọ ugbu a, anyị achakeela n'akụkụ ọ bụla dị mkpa nke azụmahịa, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze iji kpọọ aha ole na ole. **[https://punchng.com/two-things-i-count-as-achievements-are-my-son-and-company/?amp Ihe abuọ m ji aka dị ka ihe nweta agbamụmbom bụ ụlọ ọrụ na nwam nwoke] * Ịrụ ọrụ n'ogo enweghị umeala na-akụda mmụọ, n'eziokwu, mana ọ na-eme ka m nọrọ n'irụsị orụ ike mụ na ndị otu m na-arụsi ọrụ ike. N'ezie, mgbe ụfọdụ enweghị umeala na-ewepụta echiche okike na mgbochi nye nsogbu dị iche iche na ọ bụ akụkụ nke ọrụ ahụ mgbe niile ka m na-amabu ya. **[https://punchng.com/two-things-i-count-as-achievements-are-my-son-and-company/?amp Ihe abuọ m ji aka dị ka ihe nweta agbamụmbom bụ ụlọ ọrụ na nwam nwoke] * Ihe kacha bụrụ ihe mnwetam bụ ụmụ m abụọ: ọmarịcha nwa m nwoke na ụlọ ọrụ m **[https://punchng.com/two-things-i-count-as-achievements-are-my-son-and-company/?amp Ihe abuọ m ji aka dị ka ihe nweta agbamụmbom bụ ụlọ ọrụ na nwam nwoke] * Nnukwu egwu m ga-abụ egwu ọdịda. **[https://punchng.com/two-things-i-count-as-achievements-are-my-son-and-company/?amp Ihe abuọ m ji aka dị ka ihe nweta agbamụmbom bụ ụlọ ọrụ na nwam nwoke ] *Ịbụ nne bụ ahụmịhe kachasị mma na ndụ m. Aghọtara m n'ezie ihe kpatara eji akpọ ụmụaka onyinye sitere na Chineke. Enwere m chi ọma ịmụ nwa nwere obere nsogbu, yabụ ọ bụ ahụmịhe na-enweghị atụ mana ọ na-enye ọṅụ **[https://punchng.com/two-things-i-count-as-achievements-are-my-son-and-company/?amp Ihe abuọ m ji aka dị ka ihe nweta agbamụmbom bụ ụlọ ọrụ na nwam nwoke ] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bashorun, Biola}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] nxmfc2rd6a4qqgsc9tthm496j7w8fv5 Hilda Baci 0 3608 14560 14559 2023-10-15T23:47:11Z Akwugo 29 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:ig:Hilda Baci|Hilda Effiong Bassey]]''' (amụrụ n'abalị iri abụọ nke ọnwa Septemba, 1996) nke a makwaara dị ka '''Hilda Baci''', bụ onye osi nri si Naijiria, onye na-edozi ụlọ, onye na-eme ihe nkiri na onye ji ugbu a Guinness World Record n'ihi ịma aka esim nri. == Okwu okwuru == "" Ọ dị m ka m malitere usoro ma ọ bụ dị ka m nwere nka nke ukwuu dị ka trailblazer n'ihi na ọ bụ naanị trailblazer ga-amalite ihe nke ndị ọzọ ga-achọ ime ya." ** [https://myinfo.com.gh/2023/07/how-i-feel-about-people-attempting-to-break-by-record-nigerian-chef-hilda-baci-opens-up"Mmetụta gbasara ndị mmadụ na-anwa ime ihe omere "], 12 Julaị 2023. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Baci,Hilda}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5rikgj3hs8c7lj9694aebhcl94j85rk Somkele Iyamah 0 3609 14568 14567 2023-10-16T00:12:27Z Akwugo 29 . wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:ig:Somkele Iyamah|Somkele Iyamah-Idhalama]]''' (amụrụ 23 Maachị 1988) bụ ihe onyonyo Naijiria na onye na-eme ihe nkiri na ihe nlere anya. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na 93 Days (2016), The Wedding Party (2016 film) , The Arbitration (2016), na usoro ihe nkiri TV Gidi Up (2013–2014) na na Toronto International Film Festival na Africa International Film Festival. == Okwu okwuru == *Adarala mbuli elu onye ọ bụla. Gwa onwe gị eziokwu ma nọgide na-arụ ọrụ. **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp Ndụmọdụ ya nye ndị na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ ahụ] (12 Maachị 2017) **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp Ndụmọdụ ya nye ndị na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ ahụ] (12 Maachị 2017) **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp His advice to actors in the industry] (12 March 2017) **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp Ndụmọdụ ya nye ndị na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ] (12 Maachị 2017) **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp Ndụmọdụ ya nye ndị nwere ihe nkiri n'ụlọ ọruụ] (12 March 2017) * Ahụmahụ bụ onye nkuzi kachasị mma mana nrara onwe nye Chineke ga-ebuga gị karịa ka onye ọ bụla ga-eme. **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp Ọ N'Ekwu gbasara Nollywood ] * Ọ ga-amasị m ịgba onye ọ bụla ume n'ụzọ ya n'ihe ọ bụla ha kwenyere ka ha kwụsie ike, nọgide na-amụ ihe, nwee ahụ iru ala na ohere nke ịnwe ndọhọchi azu na ya. Nke ahụ bụ naanị ụzọ ị ga-esi nwalee ịchụso ihe ọ bụla. **[https://punchng.com/im-a-private-person-somkele-iyamah-idhalama/?amp Mmeri AMVCA] * Na mbọ gị niile, were ekpere kpuchie ya maka ịdọ aka ná ntị na ihu ọma achọrọ. **[https://www.businessday.ng/amp/arts-bdlife-arts/article/pursued-acting-career-maintaining-day-job-somkele-iyama-idhalama/ Ndụmọdụ ya nye ndị na-eme ihe nkiri] (24 Mach 2017) * Ịdị ọcha gị ga-echebe gị mgbe niile n'agbanyeghị etu ị si dị ala. **[https://www.businessday.ng/amp/arts-bdlife-arts/article/pursued-acting-career-maintaining-day-job-somkele-iyama-idhalama/ ihe ọ na-ejide isi mgbe ọ na-etolite] (2017) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Iyamah,Somkele}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] kaknzngx0ofeqm4lfibo3zj14ace6ln Jennifer Eliogu 0 3610 14569 2023-10-16T00:25:43Z Akwugo 29 Jiri '{{Databox}} ''[[w:ig:Jennifer Eliogu|Jennifer Eliogu]]''' (Eprel 30, 1976) bụ onye omee na onye na-agụ egwu na Naịjirịa bụ onye ama ama maka ịbụ onye na-eme ihe nkiri. N'afọ 2016, Eliogu nwetara onyinye nturu ugo pụrụiche na City People Entertainment Awards maka ntinye aka ya na ụlọ ọrụ ihe nkiri Naijiria.Eliogu, Na 2014 maka ọrụ ya n'ịkwado ụmụ nwanyị, e nyere ya Award For Excellence na African Women Leadership Conference nke weere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:ig:Jennifer Eliogu|Jennifer Eliogu]]''' (Eprel 30, 1976) bụ onye omee na onye na-agụ egwu na Naịjirịa bụ onye ama ama maka ịbụ onye na-eme ihe nkiri. N'afọ 2016, Eliogu nwetara onyinye nturu ugo pụrụiche na City People Entertainment Awards maka ntinye aka ya na ụlọ ọrụ ihe nkiri Naijiria.Eliogu, Na 2014 maka ọrụ ya n'ịkwado ụmụ nwanyị, e nyere ya Award For Excellence na African Women Leadership Conference nke weere ọnọdụ, na United States of America. == Okwu okwuru == * Egwu dị ka nka. Na talent abụọ bụ ebumpụta ụwa. Ị ga-enwerịrị mmasị n'ichepụta ihe. Yabụ, ọ bụ nka n'ime m chọtara okwu site na egwu. **https://www.sunnewsonline.com/i-always-knew-i-was-coming-back-to-music-jennifer-eliogu-actress/?amp * Nkà pụrụ iche, (ọ bụghị ịgba ọtọ) bụ ihe na-ekwe nkwa mkpa mmadụ nwere na ụlọ ọrụ a; anyị niile na-abịakwute nghọta ahụ ka oge na-aga. **https://punchng.com/talent-not-nudity-guarantees-success-in-movie-industry-jenifer-eliogu/?amp * == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eliogu, Jennifer}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] i18lk9bl52cvgwdqxl5igksqqv389y8 Alexandra Rojas 0 3611 14570 2023-10-16T00:42:14Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alexandra Rojas (amuru Febụwarị 25, 1995) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America bụ onye isi oche nke Justice Democrats. O nyela nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na CNN. ==Okwu okwuru== * Ebumnuche anyị bụ iwulite otu ndị omebe iwu na-aga n'ihu na Congress nke nwere ike ịgbanwe mkparịta ụka mba ahụ ma wepụ populism ụgha nke aka nri aka nri ma kwalite iwu ọhụụ. ** [http...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexandra Rojas (amuru Febụwarị 25, 1995) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America bụ onye isi oche nke Justice Democrats. O nyela nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na CNN. ==Okwu okwuru== * Ebumnuche anyị bụ iwulite otu ndị omebe iwu na-aga n'ihu na Congress nke nwere ike ịgbanwe mkparịta ụka mba ahụ ma wepụ populism ụgha nke aka nri aka nri ma kwalite iwu ọhụụ. ** [https://theglobepost.com/2018/10/11/justice-democrats-interview/" Ndị ndọrọndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya: Ajụjụ ọnụ ya na onye isi ochichi Democrats Alexandra Rojas"], The Globe Post (October 11, 2018) * Site n'akụkụ ikpe ziri ezi nke akụ na ụba, anyị na-emefu ọtụtụ ego anyị na agha ndị a na-adịghị agwụ agwụ. Ụzọ anyị si aga nke ahụ bụ ịgba ọsọ ndị na-akwado udo ma dịkwa njikere ịmepụta akụ na ụba udo na-atụ anya mgbe anyị si na agha ndị ahụ pụta ma na-eduzi nke ọma site na ihe atụ maka onwe anyị. ** [https://theglobepost.com/2018/10/11/justice-democrats-interview/" Ndị ndọrọndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya: Ajụjụ ọnụ ya na onye isi ochichi Democrats Alexandra Rojas"], The Globe Post (October 11, 2018) * Anyị ga-edobe ụkpụrụ maka ikpe ziri ezi na ịza ajụjụ tupu ndị Fashist emee. ** [https://twitter.com/alexandrasiera/status/1346980141436694529?t=V3Nvdeh1zOv1sIoei3ISVw&s=19], Twitter (January 6, 2021) * "Ha na-alụ ọgụ maka mkpụrụ obi America na maka mkpụrụ obi nke Democratic Party" **[https://www.vogue.com/article/alexandra-rojas-interview-justice-democrats] na pati onye kwuo uche ya * "Site n'ọrụ a, achọpụtala m na ọ nweghị onye maara ihe ha na-eme. Nke ahụ na-enye m nkasi obi dị ukwuu." **[https://www.vogue.com/article/alexandra-rojas-interview-justice-democrats] n'ọrụ ya * "Anyị chọrọ ịgbakwụnye na ọtụtụ ma hụ na onye ọ bụla nọ na mpaghara na-acha anụnụ anụnụ bụ onye mmeri n'ezie" **[https://www.vogue.com/article/alexandra-rojas-interview-justice-democrats] na-akọwa usoro mbanye maka JD dị ka akụkụ nka, sayensị akụkụ. "Mgbe anyị nwere ọchịchị onye kwuo uche ya zuru oke ebe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu narị pasent nke ndị bi na ntuli aka, mgbe ahụ, m ga-ekwenye na anyị enweghị ọtụtụ ndị mmadụ na-akwado echiche anyị." **[https://www.vogue.com/article/alexandra-rojas-interview-justice-democrats] na ochichi onye kwuo uche ya * "Anyị kwesịrị iwulite caucus na-ebugharị ozi na Congress nke ga-ejide onye ọ bụla na-ahụ maka ọrụ maka ihe kacha mma Democratic Party nwere ike ịbụ." **[https://www.elle.com/culture/career-politics/a26537786/alexandra-rojas-justice-democrats-interview/] na pati onye kwuo uche ya * "Ọgbọ anyị enweghị ike ị nweta ihe ọ bụla na-erughị iwepụta atụmatụ iji dozie America ọ bụghị naanị ịzaghachi ndị Republican." **[https://www.elle.com/culture/career-politics/a26537786/alexandra-rojas-justice-democrats-interview/] na imeri Trump ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rojas, Alexandra}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ba1a6rg3o36cn6k0rtc37m9r2ws3vhy Alexandria Ocasio-Cortez 0 3612 14571 2023-10-16T00:51:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alexandria Ocasio-Cortez (amuru Ọktoba 13, 1989) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nkuzi America. Onye otu Democratic Party, ọ bụ onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 14th New York, nke a họpụtara na Nọvemba 6, 2018. Ọ bụ nwanyị nke ọdụdụ ga-eje ozi na Congress na akụkọ ntolite nke United States. Ocasio-Cortez bụ onye na-akwado ikike LGBTQ na nha nha LGBTQ. ==Okwu okwuru== *Ugbu a, ndị otu Fr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexandria Ocasio-Cortez (amuru Ọktoba 13, 1989) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nkuzi America. Onye otu Democratic Party, ọ bụ onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 14th New York, nke a họpụtara na Nọvemba 6, 2018. Ọ bụ nwanyị nke ọdụdụ ga-eje ozi na Congress na akụkọ ntolite nke United States. Ocasio-Cortez bụ onye na-akwado ikike LGBTQ na nha nha LGBTQ. ==Okwu okwuru== *Ugbu a, ndị otu Freshman nke Congress nọ na ntụzịaka “Bipartisan” na nkenke okwu gbasara okwu. Ndị otu ọgbakọ akpọrọ akpọpụtara na-enye nghọta iji mee ka echiche ndị otu Congress ka ha na-akwado ịmebe iwu. <BR># nke ndị isi ụlọ ọrụ anyị gere ntị ebe a: 4<BR># nke ndị isi ndị ọrụ: 0<br>*Orientation anyị nke “bipartisan” Congressional bụ ndị otu ụlọọrụ na-agba mbọ. Ndị otu ndị ọzọ ejiri nwayọ gwa m nchegbu ha na a gwaghị anyị nke a tupu oge eruo. Ndị lobbyist nọ ebe a. Goldman Sachs nọ ebe a. Ebee ka ọrụ dị? Ndị na-eme ihe ike? Ndị ndu obodo dị n'ihu? **[https://twitter.com/ocasio2018/status/1070735202031423488?lang=en"Ebipụtara na Twitter"] (6 Disemba 2018) * Ọdịiche dị n'etiti onwe m (29) + ndị otu House kacha ochie bụ ~ 60yrs. Maka mma ma ọ bụ njọ, ndị na-eto eto ga-ebi na Congress Congress hapụrụ. Ọ bụ ya mere m ji lekwasị anya n'ọdịnihu anyị: ikwado mgbanwe ihu igwe & enweghị ahaghị nhata ego na-agba ọsọ, ịkwụsị pipeline ụlọ akwụkwọ gaa n'ụlọ mkpọrọ, wdg. **[https://twitter.com/Ocasio2018/status/1076894689352142848'' post Twitter,'] (23 Disemba 2018) *Nduzi okenye bu ihe butere m ebea. N'ime obodo Latinx +, okenye bụ ihe nsọpụrụ na-anaghị abịa n'afọ - ọ na-abịa na nkwenye amamihe. Ma igbu oge buru ibu na ihu igwe anaghị agụnye amamihe nke ndị okenye ma ọ bụ ngwa ngwa nke ntorobịa. **[https://twitter.com/Ocasio2018/status/1076909133255852032 ''Twitter post,''] (23 Disemba 2018) *Ekwuwo m n’oge gara aga banyere otú ntorobịa na-abụghị ihe e ji eme agadi, kama ọ bụ àgwà—ịdị njikere itinye ihe n’ihe ize ndụ n’ihi ezi ihe, n’etiti ndị ọzọ. Anyị ekwesịghịkwa ịtụ egwu ịnakwere ụkọ nke ndị na-eto eto a họpụtara ahọpụta + ihe ọ pụtara. **[https://twitter.com/Ocasio2018/status/1076907387833978882 ''Twitter post,''] (23 Disemba 2018) *Ezi ihunanya na-akpa ike n’ihi na ọ chọrọ ka anyị hụ onwe anyị n’ime mmadụ niile. Ma ọ bụghị ya, ọ bụghị ịhụnanya. Ịhụnanya bụ mgbanwe n'ihi na ọ na-eme ka anyị na-emeso mmadụ niile dị ka anyị onwe anyị - ọ bụghị n'ihi na anyị bụ ndị ọrụ ebere, kama n'ihi na anyị bụ otu. Nke ahụ bụ nkwubi okwu ịhụnanya. **[https://twitter.com/Ocasio2018/status/1077776366450429958'' post Twitter,'] (25 Disemba 2018) * Anyị kwesịrị ịchọ ịrụ ọrụ maka America ebe ịzụlite ikike anyị site na kọleji ma ọ bụ agụmakwụkwọ aka ọrụ abụghị onyinye ma ọ bụ okomoko, kama ọ bụ ihe ọha mmadụ na-ekwe nkwa. Dị ka K-12. Ruo mgbe ahụ, enwere m ekele dị ukwuu maka ndị na-akwagharị eluigwe + ụwa iji nye ụmụaka ohere. **[https://twitter.com/Ocasio2018/status/1078328151527383040 ''Twitter post,''] (27 Disemba 2018) * Ekwela ka mpempe akwụkwọ ndị anyị nwetara duhie gị, m ka nọ / A ka bụ Alex si Bronx **[https://twitter.com/AOC/status/1078303643617640448 27 Disemba 2018] * Oge a otu afọ gara aga, m na-ere ahịa mgbe m na-eme mkpọsa ogologo oge maka Congress. Oge ahụ nwere nnukwu ọchịchịrị ma nwee olile anya n'otu oge ahụ. Ihe isi ike anyị adịghị mma + Achụpụrụ m, ma anyị chere na ịlụ ọgụ siri ike maka ihe ziri ezi - ọbụlagodi n'elu ugwu - bara uru. Na-aga. **[https://twitter.com/Ocasio2018/status/1079052935483609090 ''Twitter post,''] (29 Disemba 2018) * Enwere m ọnwa atọ na-enweghị ụgwọ ọnwa tupu m bụrụ onye otu Congress. Yabụ, kedu ka m ga-esi nweta ụlọ? Ihe nta ndị ahụ dị ezigbo adị ** Ekwuru na [[NYTimes]] na 2018 dịka [https://www.npr.org/2022/12/09/1141635119/the-first-gen-z-member-of-congress-was-denied -a-d-c-apartment-n'ihi-ọjọọ-kredit Onye mbụ Gen Z onye Congress jụrụ ụlọ DC n'ihi ọjọọ kredit] (December 9, 20225:00 AM ET) * Onye ọ bụla maara onye na ndụ ha na-ama ihe ịtụnanya ọha odibo... Kpọọ onye na-eju ọha odibo ka ọ na-eje ozi ha na Ụlọ Nzukọ nke Congress. Nye ha ohere ahụ. Nwanne m nwoke mere m ya. ** Ekwuru na [https://nypost.com/2019/01/16/alexandria-ocasio-cortez-helps-recruit-a-new-wave-of-democrats/ ["""Alexandria Ocasio-Cortez na-enyere aka weta ebili mmiri ọhụrụ nke Democrats '', NY Post''] (16 Jenụwarị 2019) * Ọrụ ya (onye isi ala Trump) bụ ịchọta ihe ngwọta, nyochaa na ime mgbanwe ozugbo iji chekwaa ndị mmadụ n'otu n'ime oghere ikuku kachasị na United States na ụwa ... na ọ bụ egwu na-eche na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ikuku ọ bụla. Onye na-ahụ maka okporo ụzọ na United States na-adọpụ uche ugbu a n'ebe ọrụ n'ihi na ha amaghị mgbe ụgwọ ọnwa ọzọ na-abịa. ** Ekwuru na [http://time.com/5506749/alexandria-ocasio-cortezs-house-speech-cspan-record/"'' Alexandria Ocasio-Cortez's First House Okwu mebiri a C-SPAN ndekọ. Nke a bụ ihe O kwuru, '' akwụkwọ akụkọ Time ''] (17 Jenụwarị 2018) * N'ezie ọ bụghị maka mgbidi, ọ bụghị maka oke ala, ọ bụghịkwa maka ọdịmma nke ndị America kwa ụbọchị… ụkpụrụ gọọmentị kacha. ** Ekwuru na [http://time.com/5506749/alexandria-ocasio-cortezs-house-speech-cspan-record/" Okwu mbụ nke Alexandria Ocasio-Cortez mebiri ndekọ C-SPAN. Nke a bụ ihe O kwuru, akwụkwọ akụkọ Time ''] (17 Jenụwarị 2018) *Echere m na ọ dị mma na anyị nwere ọtụtụ ndị nwanyị na-azọ ọkwa onyeisiala, yabụ na ọ dịghị nwanyị na-agba ọsọ... Obi dị m ụtọ na e nwere ọtụtụ ụmụ nwanyị... nke nwere ike ịnọchite anya akụkụ dị iche iche nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'aka ekpe, ya mere nke ahụ bụ ihe m na-ekele maka ... ihe anyị na-agbalị ime bụ ịmepụta arụmụka na mkparịta ụka ... na anyị ga-enwe n'ime afọ abụọ na-esote ... **[https://theintercept.com/2019/01/28/alexandria-ocasio-cortez-podcast/"""Alexandria Ocasio-Cortez na izu mbụ ya na Washington, The Intercept"""] ( Jenụwarị 28, 2019) *Echeghị m na maka ọdịnihu nke mmadụ, na ka obodo anyị na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na anyị enweghị ike inwe usoro ọchịchị ọzọ ebe a na-adịghị ajụ mgbanwe ihu igwe na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ arụmụka ọ bụla, na nke ahụ gụnyere ọrụ nke mmanụ ọkụ. ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ, nke ahụ gụnyere ọrụ dị iche iche nke okwu. **[https://theintercept.com/2019/01/28/alexandria-ocasio-cortez-podcast/"Alexandria Ocasio-Cortez na izu mbụ ya na Washington, The Intercept'" (28 Jenụwarị 2019) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ocasio-Cortez, Alexandria}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 74lcw0v2fjq5bbwmzs86noth2zx4mmd Alexia Mupende 0 3613 14572 2023-10-16T00:55:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alexia Uwera Mupende (17 Nọvemba 1984 - 8 Jenụwarị 2019) bụ ihe atụ Rwandan, onye na-eme ihe nkiri na ọkachamara ahụike, onye n'oge ọnwụ ya, bụ onye isi njikwa na Waka Fitness, na Kigali, isi obodo Rwanda. N'uhuruchi Tuzdee, Jenụarị 8, 2019, a hụrụ ozu Alexia Uwera Mupende n'otu n'ime ime ụlọ nna ya dị na ngalaba Nirugunga, mpaghara Kicukiro, nke dịpụrụ adịpụ nke obodo Kigali. A tụrụ ya mma ọtụtụ ugboro ==O...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexia Uwera Mupende (17 Nọvemba 1984 - 8 Jenụwarị 2019) bụ ihe atụ Rwandan, onye na-eme ihe nkiri na ọkachamara ahụike, onye n'oge ọnwụ ya, bụ onye isi njikwa na Waka Fitness, na Kigali, isi obodo Rwanda. N'uhuruchi Tuzdee, Jenụarị 8, 2019, a hụrụ ozu Alexia Uwera Mupende n'otu n'ime ime ụlọ nna ya dị na ngalaba Nirugunga, mpaghara Kicukiro, nke dịpụrụ adịpụ nke obodo Kigali. A tụrụ ya mma ọtụtụ ugboro ==Okwu okwuru== * Gịnị n’ụwa ka m nọ ebe a, gịnị bụ nzube Ya maka ndụ m? Olileanya, m nwere ike imezu ya. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/128124/Lifestyle/21-questions-alexia-mupende "21 Ajụjụ: Alexia Mupende"], New Times. (Decemba 08, 2022) * Mgbe ụfọdụ mgbe a gọziri gị, ọ bụ naanị ihe ziri ezi inyere ndị ọzọ aka na ịgọzi ndị ọzọ, ụfọdụ ndị na-akpọ ya ịkwụ ụgwọ n'ihu, n'uche nke m ihe ọ bụla iji mee ka ụwa bụrụ ebe ka mma. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/128124/Lifestyle/21-questions-alexia-mupende "21 Ajụjụ: Alexia Mupende"], New Times. (Decemba 08, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mupende,Alexia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ocel2qzgjkofjg5ls1os43skumm9b6j Ali Larter 0 3614 14575 14574 2023-10-16T01:19:12Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Alison Elizabeth Larter (amuru Febụwarị 28, 1976) bụ onye omere America na ihe nlere mbụ nke ejiji ama ama maka ọrụ ya na Heroes. ==Okwu okwuru== * M na-arụ ọrụ na ihe nkiri TV m hụrụ n’anya, enwere m ohere iso ndị na-eme ihe nkiri m na-akwanyere ùgwù soro ihe nkiri na-eme ihe nkiri, na-ahụkwa m nwoke ahụ m chọrọ ka mụ na ya nọrọ n’oge ndụ m niile n’anya, bụ́ onye na-amanye m ma na-akpali m. .Enwere onye agha a n'ime m nke a chọrọ ka etinye ya ntakịrị. Ọ dịghị m mkpa ka m sie ike iji chebe onwe m. **| ikpeazụ= Fahner| mbụ = Molly| title= Ihe ọchị Nwanyị Na-atụ egwu nke Afọ: Ali Larter| onye nkwusa= Cosmopolitan| ụbọchị = 2007| url= http://www.cosmopolitan.com/celebrity/exclusive/ali-larter-cover-interview | ohere = 2010-06-27}} * Isi nri na-amasị m. M na-eji izu ụka na-agụ akwụkwọ nri-ọ bụ n'ezie ntụrụndụ m. ** | ikpeazụ= Guinness| mbụ = Rebeka| title= Na-echesi ike na isi nri, M.J., na ịbụ onye manny| onye nkwusa= Ihe efu | ụbọchị = 2009-04-24| url= http://www.vanityfair.com/online/daily/2009/04/obsessed-with-cooking-michael-jackson-and-being-a-manny.html| ohere = 2010-06-28}} * M gwara enyi m nwoke mgbe izu atọ gachara na m chọrọ ịlụ ya nakwa na anyị nwere ike ime ya echi. ** | aha= dike anyi| onye nkwusa= Cosmopolitan| ụbọchị = 2007| url= http://www.cosmopolitan.com/celebrity/exclusive/ali-larter-heroes-star | ohere = 2010-06-28}} * M na-echeta mgbe m nọ ọdụ na ụgbọala m na-adọkpụ na-ebe ákwá n'ihi ihere m nwere banyere onwe m, ahụ m - na ọ dịghị onye nwere ike ịgwa m okwu ozugbo. ** | aha = Ali Larter's 'Hot-Girl Syndrome'| onye nkwusa= The Age| ụbọchị = 2008-06-18| url= http://www.theage.com.au/lifestyle/people/ali-larters-hotgirl-syndrome-20090403-9q4a.html| ohere = 2010-07-27 | ebe =Melbourne}}. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Latter,Ali}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 82qmcl3tk20k8p1twsl3js2cld4p0ii Abby Kelley 0 3615 14576 2023-10-16T01:25:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Abby Kelley Foster (January 15, 1811 - Jenuarị 14, 1887) bụ onye mkpochapụ America na onye mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na-arụ ọrụ site na 1830s ruo 1870s. Ọ ghọrọ onye nchịkọta ego, onye nkuzi na onye nhazi kọmitii maka otu American Anti-Slavery Society na-enwe mmetụta, ebe ya na William Lloyd Garrison na ndị radical ndị ọzọ rụkọrọ ọrụ. Ọ lụrụ onye mkpochapụ ibe ya na onye nkuzi Stephen Symonds Foster,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Abby Kelley Foster (January 15, 1811 - Jenuarị 14, 1887) bụ onye mkpochapụ America na onye mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na-arụ ọrụ site na 1830s ruo 1870s. Ọ ghọrọ onye nchịkọta ego, onye nkuzi na onye nhazi kọmitii maka otu American Anti-Slavery Society na-enwe mmetụta, ebe ya na William Lloyd Garrison na ndị radical ndị ọzọ rụkọrọ ọrụ. Ọ lụrụ onye mkpochapụ ibe ya na onye nkuzi Stephen Symonds Foster, ha abụọ rụkwara ọrụ maka ikike nha anya maka ụmụ nwanyị na ndị Africa gbara ohu na America. ==Okwu okwuru== *onwere onye n'ulo a na-ahughi ihe o bula maka onwe ya ime? **[https://speakingwhilefemale.co/anti-slavery-foster1/ na-ekwu okwu na Ụlọ Nzukọ Pennsylvania] (1838) *Achọrọ m ikwu ebe a na m kwenyere na iwu bụ naanị ederede sitere n'obi ọha, na azụ nke echiche ọha, a na m ekwu na ọ bụ ọrụ ahụ. Ebee ka anyị ga-achọta ya?" "Ịmụ akwụkwọ na-eme ka uche nkịtị." A na-ekwe ka anyị bụrụ ihe a kụziiri anyị ka ọ bụrụ. Ugbu a ọ bụrụ na anyị nwere ike ịchọpụta onye gụrụ akwụkwọ anyị, anyị nwere ike ịchọpụta onye na-ahụ maka ọrụ ahụ. iwu, na maka echiche ọha. ** "Ọ bụ Pulpit na-achụpụ 'ụmụ nwanyị na-adịghị ọcha'" (1853) *Asị m na ọ bụghị nwanyị dere okwu a megide nwanne ya nwanyị dara ada, m na-atụgharịghachi nkwupụta ahụ na isi mmalite ya. Inwe ntị ọha na eze otu ụzọ n'ụzọ asaa nke oge, ọ bụrụ na ndị ikom nke pulpit adịghị akụziri ọha uche, onye na-akụziri ya? A na-akwụ ọtụtụ nde dollar maka agụmakwụkwọ a, ma ọ bụrụ na ha akụzighị uche ọha na omume ya, gịnị ka m na-ajụ, anyị na-akwụ ego anyị? Ọ bụrụ na a chụpụrụ nwanyị n'ime ọha mmadụ, ma tinye nwoke n'ọnọdụ a na-asọpụrụ ya, m na-ebo ya ebubo n'elu pulpit na ọ na-emegharịghachi ọrụ ya. Ọ bụrụ na ebe mgbakọ ahụ ga-ekwu okwu n'ụzọ zuru ezu na n'ebe nile, n'okwu a, nwanyị agaghị erubere ya isi? Ọ̀ bụ na ụmụ nwanyị anọghị n’okpuru nduzi pụrụ iche nke ndị ụkọchukwu ha? Ị nwere ike ịgwa m, na ọ bụ nwanyị na-eme ka uche nwata; ma a na m atụghachi ya ọzọ, na ọ bụ onye ozi na-emepụta uche nwanyị ahụ. Ọo ya bụ l'e-me iya bụ; ya mere nkuzi ya na nwata na-ebuga naanị ntuziaka nke pulpit n'aka nke abụọ. Ọ bụrụ na echiche ọha na eze na-ezighị ezi na nke a (na enwere m akaebe nke ndị kwuru okwu n'ụtụtụ a, na ọ bụ), pulpit bụ maka ya, ma nwee ikike ịgbanwe ya. Ndị ụkọchukwu na-ekwu na ha ji otuto guzobe ụlọ akwụkwọ ọha. N'ezie. Ṅaa ntị n'ebe a na-ekwu okwu n'ihe ọ bụla gbasara mmadụ, ha ga-ekwukwa na e si malite ya, n'ihi na ha bụ ndị nkụzi nke ndị mmadụ. Ugbu a, ọ bụrụ na anyị na-enye otuto na pulpit maka iguzobe ụlọ akwụkwọ ọha, mgbe ahụ, m na-ebo ha ebubo inwe mmetụta ọjọọ n'ụlọ akwụkwọ ndị ahụ; ma ọ bụrụ na a ga-ewepụ ụgwọ ahụ, achọrọ m ka a kpọpụ ya; ma ruo mgbe a ga-eme ya, a na m atụ anya na ọ ga-anọgide n'ebe ahụ. ** "Ọ bụ Pulpit na-achụpụ 'ụmụ nwanyị na-adịghị ọcha'" (1853) ===[https://speakingwhilefemale.co/anti-slavery-foster/ "Nkwatu nke Ịgba Ohu"] (December 4, 1863)=== *Achọrọ m ichetara gị na anyị agbasiwo mbọ ike ruo afọ iri abụọ na asaa gara aga n’ihu ajọ ndị na-eme ihe ike na 1830. Ànyị na-echeta ọdịda 1860 na oyi nke 1860 na ’61? Ànyị na-echeta na ọ dịghị mgbe a haziri ìgwè mmadụ na-agụ agụụ ọbara n’obodo Boston karịa ka a haziri n’oge mgbụsị akwụkwọ nke 1860? * Anyị enweghị odeakwụkwọ [[William H. Seward | Seward]] iji kelee, anyị enweghị Onye isi ala [[Lincoln]] ịkele, anyị enweghị gọọmentị United States iji kelee, anyị enweghị ndị ahịa ma ọ bụ ndị ahịa. ụka ekele; mana anyị nwere [[Jefferson Davis | Jeff Davis]] na nkwụsi ike dị egwu nke ndị nnupụisi karia, na enwere mgbanwe omume a na North. Ọ bụ ihe gbasara mkpa agha, yabụ anyị nwere ya. Na ebe ọ bụ na mkpa agha kpaliri, maka ichekwa onwe anyị, anyị enweghị ike ịdabere na ya. * Ọ bụ naanị site n'ọrụ, ọrụ na-adịghị akwụsị akwụsị, n'oge na n'oge, ka anyị nwere ike ịmepụta mmetụta ọha na eze dị ka anyị chọrọ. * Ọ dịghị ihe a na-eme mgbe ihe ọ bụla ga-eme, dị ka ọnwụ nke ịgba ohu America dị. Ọ bụghị na m kwenyere na otu iota nke eziokwu omume nke e kwupụtaworo, ihe karịrị otu atom nke ihe anụ ahụ nke emetụrụla, nwere ike ịla n'iyi. Ma, dị nnọọ ka mmezu o kwatuo nke ịgba ohu, bụ ihe ịga nke ọma ịga gọọmenti etiti ogwe aka taa, enwere m obi ike na ịgba ohu ga-adịte, Chineke maara ogologo oge; ma a dị m njikere, ya mere, ichere afọ iri ọzọ, ma ọ bụrụ na ọ dị mkpa, iji hụ na mbibi ya ugbu a. ===[https://speakingwhilefemale.co/anti-slavery-foster2/ "Ka Anyị mee ihe"] (1840) === Otu nwanyị na-emegide ịgba ohu, Boston MA * Ọ dịbeghị m ahụ́ ahụ́ ka m na-ekwu okwu n’ụdị nzukọ a. Ọ bụghị ọrụ m ikwu okwu, ma ọ bụ ịgbakọta ahịrịokwu ndị mara mma, ma ọ bụ okwu mara mma. Mana ozi m alaghachila n'etiti ndị mmadụ, n'etiti obere isi mmalite nke echiche ọha; n'etiti ugwu nta na obodo nta - n'etiti ndị na-emegide, ma tụnyere unsophisticated; ma enweghi m ngwa-ọgụ ma-ọbụghị ozi-ọma nke ezi-okwu n’ịdị mfe ya. *Olee ebe obodo anyị dị afọ iri isii gara aga! Ọ malitere n'ọgbọ nke mba dị iche iche, na-eji ngwa agha dị n'ebe ugwu dị ebube nke nnwere onwe. Ụkpụrụ ndị anyị na-akwadoghị nwere ike imeri ya. Ha dị ngwa na ndụ; na mgbe ọ tụbara ha n'ofe Atlantic, ocheeze nke narị afọ nke narị afọ mara jijiji, ndị eze tụrụ egwu. Ma lee anya n'oge ahụ naanị afọ ole na ole gara aga, oleekwa ebe obodo anyị dị! Ikwa-ọja-ihe-ikwa-a-ọchì-ihe-ita-uta n'iru mba ahu ndi n'ọganihu ya nke mbu mere ka egwu di otú a. * O nwere, afọ iri gara aga, nde mmadụ abụọ na ọkara nọ n'ọnọdụ nke mbipụta ahụ kpuchiri. Nwanyị! onye kwuputaworo dị ka otu n'ime ụkpụrụ mbụ ya, na Ọ DỊGHỊ onye a ga-anapụ nnwere onwe ya na-enweghị usoro iwu ziri ezi! O chefuru ụkpụrụ nke mbụ ya, - na ụwa na-aga gburugburu ya, ọ dịghịkwa onye ọ bụla maara nke ọma na akụkụ nke isii nke ndị bi na ya niile nọ ọdụ na ndò nke ịgba ohu - na-asụ ude n'agbụ nke "mba kacha nwee onwe ya na. ụwa." O chere na ọ na-akpachapụ anya maka nsọpụrụ mba ya - ọ na-akpachapụ anya maka ego. Ọ bu inya isi-ya site na mb͕e ochie, na ihe onwunwe nke ọnu-ọgugu iri anọ apughi inapu ya n'ukpuru n'aka otù onye n'etiti ndi-obodo-ya. Mana onye chetara ihe ndọba ya na ọkara nde - napụrụ ihe niile na-eme ka ịdị adị bara uru ma ọ bụ bụrụ ihe kwesịrị nsọpụrụ? Ọ wusiwo ọbara dika miri n'ihi nnwere onwe ọgu arọ isi na iri gara aga; ma afọ iri gara aga, ọ bụrụ na e nwere ntamu nke iguzogide site n'aka ụmụ ya ndị ohu, e weere na ọ kwesịrị ọnwụ! Gịnị bụ nnwere onwe ya? O nweere onwe ya ịkwakọrọ ihe! nnwere onwe ịzọda ndị na-adịghị ike na ọchịchọ! Ụmụ ya ndị ikom nwere onwe ha. Ee! ọ dịghị onye free: freebooters ha bụ! Free ịnapụ nwa ọhụrụ n'aka nna ya, ma ọ bụ nne - nweere onwe ya ịdọrọ di na nwunye! Nnwere onwe iji chụsasị ezinụlọ na ifufe anọ! Ah, kpọmkwem aha aha maka nnwere onwe ya kwara ahụhụ nke ohu ahụ emo, ma bụrụ ọnwụ ọnwụ nke olileanya ya. Na ihe ndị a nile, anyị na-anya isi maka Iso Ụzọ Kraịst anyị! Anyị nwere ike nọdụ ala - anyị enweghị ike? - na-akwa ákwá maka ụmụ ọhụrụ ndị ụnwụ nri ma ọ bụ nkwenkwe ụgha tinyere na mmiri nke Ganges. Ma ụmụ ọhụrụ 75,000 nọ na United States, kwa afọ na-asọba n'ime mmiri nke ọchịchịrị na obi nkoropụ - onye kwara ha ákwá? Anyị nwere ike ịkwa ákwá n'ihi ndị inyom di ha nwụrụ n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ India, bụ́ ndị okpukpe ha bụ ịgbago ikpo ozu; ma ndị inyom di ha nwụrụ nke United States - mere ka ndị inyom di ha nwụrụ site n'iwu - wedata ịbụ nwanyị di ha nwụrụ site na usoro - na usoro ahụ nke okpukpe anyị kwadoro - anyị enweghị anya mmiri maka ihe ndị a. Anyị jikwa obi ike kpọọ okpukpe anyị Ndị Kraịst! Anyị na-anwa anwa igosi ndị ezi omume ná nnọkọ okpukpe, na-akọwapụta ihe Chineke sonyeere! Ihe a niile na-aga. Ewe kechie ala ahu n'iyì. Ikekwe, n'oge dị anya, mmadụ nwere ike ịnụ ihe ịrịba ama nke ọkara dọtara, maka mkpa ịdị adị nke ihe ọjọọ ndị dị otú ahụ, ma ọ dịghị onye jụrụ na ọ dị mkpa; na ndị ogbenye nọ n’ahụhụ na-ata ahụhụ. * Gịnị kpatara na anyị enweghị mmasị? Leenụ, dị ka otu nwanyị gwara m otu oge, ụzọ ise n'ụzọ asatọ n'ime anyị ji ọrụ n'aka na-eto na nnwere onwe anyị - . . . ma anyị chere na anyị nwere onwe anyị n'ezie. Ma mgbe, n’okpuru ikike Jehova, Mozis nke America kwuru, sị, “Hapụnụ ndị ahụ!” — mgbe ụda ahụ kụgharịrị site n’Oké Osimiri Atlantic gaa n’Ugwu Rocky, nakwa site na Maine ruo Mexico, “hapụ ndị mmadụ ka ha laa, ka ha wee jeere ya ozi!” Mgbe ahụ, ndị obi ha na-akụ site n'ịza ọmịiko, ndị obi ha wụsara n'otu n'otu ha na onye kpalitere mkpu ahụ - ha chọpụtara ihe nnwere onwe ha bụ. Achọghị m ịgwa obodo a ihe bụ ego ya. Ị nweere onwe gị ka a kpasuo gị iwe - nweere onwe gị ịbụ onye nkwutọ na ịkọwahie ya na ego ọ bụla - nweere onwe ya ka puku mmadụ ise nke ndị enyi gị kachasị nkwanye ùgwù na ndị dị nro chụpụrụ gị, site na mgbasa ozi ọha na eze na-akpọkọta ọnụ maka ebumnuche pụtara ìhè. Obodo anyị hụrụ mgbe ahụ, ihe nnwere onwe ha ruru: nnwere onwe ikwu ihe ohu kwesịrị ikwu. Mgbe ahụ, a kpọtere ndị ikom n'echiche nke nnwere onwe ha. Ha nwere onwe ha? Ee, nweere onwe ya na cauldron tar na akpa nku! Enwere onwe gị ịnweta ọkụ ọkụ nke arịa ụlọ ha mere n'ihu ọnụ ụzọ nke ha n'okporo ámá mepere emepe! Enwere onwe ya ka a pịa ya ma tụọ ya mkpọrọ! N'efu ka agbagbuo! N'ezie, nnwere onwe dị ukwuu bụ nke a! Ònye gaara ekwere ya? Afọ iri gara aga, agara m asị nwoke ahụ kwesịrị ibu amụma ya. * A na-ekekọta ezinụlọ ukwu niile n’otu ùkwù. Ikike bụ otu maka otu na mmadụ niile; na mgbe anyị na-achọ imebi ikike nke onye agbata obi anyị, ikike nke anyị na-emebi otu ihe ahụ. Anyị abụghị ndị dị iche na onwe ha; - otu akwara na-agafe n'ime ezinụlọ dum nke mmadụ. Anyị enweghị ike imerụ onye ọzọ ahụ, na-ebuteghị ọbụbụ ọnụ n'elu mkpụrụ obi anyị. Nkà ihe ọmụma nke a na-egosi anyị obiọma kasị ukwuu e nwere n’ebe mmadụ nọ n’iwu Chineke, “Hụ onye agbata obi gị n’anya dị ka onwe gị.” Gịnị kpatara? Ọ bụ akụkụ nke onwe anyị. N'ịhụ ya n'anya, anyị na-ahụ nanị ụzọ anyị ga-esi metụta onwe anyị n'ezie; ma ọ bụrụ na ha niile hụrụ otu a n'anya, mgbe ahụ ụwa a ga-abụ paradaịs nile: eluigwe ga-amalite n'ụwa. Mgbe ahụ, a ga-akwanyere ọdịmma nke mmadụ niile ùgwù, a ga-ejikọtakwa mmasị niile maka ọdịmma mmadụ. Ọ bụrụ na ọtụtụ ajụ otú ahụ ka ha nwee mmetụta na ime ihe maka mmadụ nile, ka mmadụ ole na ole gaa n'ihu; ka ihe ka mma. Ma ọ dịkarịa ala, ka anyị bụ ndị na-ahụ ịma mma nke iwu ahụ, "hụ onye agbata obi anyị n'anya dịka onwe anyị," gaa n'ihu na nrubeisi. * Nbibi nke omume anyị na-esi na anyị hapụ ịgba ohu gaa n'ihu. * Ọ bụ usoro a ga-ekpochapụ kpamkpam. Ụfọdụ ndị na-adọgbu onwe ha n'ọrụ bụ ndị m hụrụ n'anya. Agāzọputa ha dika agāsi na ọku; Eziokwu ga-arụ ọrụ ahụ. * Ọ dị obere mkpa mkparịta ụka karịa ka anyị na-eche mgbe ụfọdụ, yana ọtụtụ ime ihe. *A na m aṅụrị ọṅụ n'ịbụ ndị a ga-amata n'ụzọ zuru ezu n'etiti ndị na-acha agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba agba gburugburu n'eleda anya. Ọ bụrụ na a na-eleda ha anya, ahụhụ anyị kwesịrị ịbụ ndị na-akwado ha. Ọ bụ amụma na-adịghị mma, n'ihi na ọ bụ amụma ọjọọ nke ga-eme ka anyị nwee ìgwè abụọ. Anyị na-anụ banyere ijigide mmetụta anyị site n'ịghara ịmata ha na ha. Ma olee ihe atụ nke Onye Nzọpụta anyị! Ndị-ọna-ụtụ na ndị-nmehie bụ ndị ha na ya na-akpakọ—ndị ogbenye na ndị e ledara anya. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kelly,Abby}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1sr83ofiueajzvhc6sgfl7mv6ip08q0 Alice Cary 0 3616 14579 14578 2023-10-16T01:33:23Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Cary (Eprel 26, 1820 - Febụwarị 12, 1871) bụ onye na-ede uri amụrụ na nso Cincinnati, Ohio. Ya na nwanne ya nwanyị nke obere, Phoebe Cary, bikọtara uri na 1849. Ha biri n'ugbo Clovernook dị na North College Hill, Ohio. ==Okwu okwuru== *M mkpụrụ obi jupụtara na ntakwu nta abụ,—<br> nkpu m bụ anya; ] ogologo oge<br> juru ndụ na ìhè. **"Ukwe na-anwụ anwụ", na ''Ballads, Lyrics, and Hymns'' (1866) p. 326. * E, mgbe anwụ na-agbaze, <br /> agaghị m ahụta oge awa gị n’atụghị egwu? <br /> Ụlọ m ebighi ebi nke dị n'elu eluigwe <br /> Enwere ìhè site na ịchị ọchị nke Chineke ** "Emeziri" na '' Ncheta nke Alice na Phoebe Cary: ya na ụfọdụ n'ime uri ha mechara'' (1875) nke Mary Clemmer Ames deziri, p. 182. * Anyị na-efe Chineke|Yaọtụtụ ndị na-eji ike ya ịhụnanya na-adịghị agwụ agwụ]. ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 129. * Ebe tọgbọrọ n’efu—Ndụ dị oké egwu na tọgbọrọ n’efu—<br>Ụmụ nwanyị na ndị nwoke nọ n’ìgwè mmadụ na-ezukọ ma na-akpakọrịta,<br>Ma n’onwe ya ka mkpụrụ obi ọ bụla guzoro otu,<br>N’ime obi ọmịiko na-asụ ude ya—<br>Jide na inwe obi ụtọ nkenke ya—<br>Na-eme ka owu na-ama ya na nke dị ala—<br>Na-alụso ọgụ ya dị egwu ọgụ naanị. ** ''Ndụ''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 189. * ole ka anyị bi na otu,<br>Na ole ka otu, n'ihe niile. ** ''Ihe omimi nke ndụ''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 442. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cary,Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1r8h82ix7ab1n23tvhchhzes54gszyp Anne Hendershott 0 3617 14581 2023-10-16T01:54:37Z Mmesoma18 560 Jiri '''Mkpurụ okwu sélénsé''{{databox}} '''[[w:Anne Hendershott | Anne Hendershott]] ''' (Julaị 12, 1949 -) bụ ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na onye edemede America. ==Okwu okwuru== * M na-ekwusi ike na karịa mmehie nke mpako, ndị na-akwado transhuman-dị ka ndị na-akwado transgender-yikarịrị na-ata ahụhụ site na mmetụta nke mmehie nke anyaụfụ. Ha na-enwere ndị nwere ikike ime ndụ na ịdị ndụ ebighị ebi n’ụwa a anyaụf...' kere ihü wikitext text/x-wiki ''Mkpurụ okwu sélénsé''{{databox}} '''[[w:Anne Hendershott | Anne Hendershott]] ''' (Julaị 12, 1949 -) bụ ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na onye edemede America. ==Okwu okwuru== * M na-ekwusi ike na karịa mmehie nke mpako, ndị na-akwado transhuman-dị ka ndị na-akwado transgender-yikarịrị na-ata ahụhụ site na mmetụta nke mmehie nke anyaụfụ. Ha na-enwere ndị nwere ikike ime ndụ na ịdị ndụ ebighị ebi n’ụwa a anyaụfụ. Ma Ndị Kraịst na-ekwesị ntụkwasị obi maara na ọchịchọ dị otú ahụ maka ike dị otú a bụ ndị mmụọ ọjọọ karịa Chineke. *[https://www.catholicworldreport.com/2021/02/12/from-transgender-to-transhuman-the-expanding-culture-of-death/ Site na transgender ruo transhuman: Ọdịbendị na-agbasawanye nke ọnwụ] (February) Ọktoba 12, 2021) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hendershott, Anne}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] bcwoyfe7zihh7ko29b1zzv57rpsh44s Ahalya 0 3618 14591 14590 2023-10-16T02:18:22Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} Dịka ihe ndekọ akụkọ ihe mere eme si kwuo, Ahalya (Sanskrit: अहल्या, IAST Ahalyā), nke a makwaara dị ka Ahilya, bụ nwunye nke sage Gautama Maharishi. Onye Lord Brahma mere ka ọ bụrụ nwanyị kachasị mma, Ahalya lụrụ Gautama nke tọrọ ya. Ọtụtụ akụkụ akwụkwọ Nsọ Hindu kwuru na ọ bụ Purandara, bụ eze eluigwe ugbu a rafuru ya (a na-akpọkwa post nke eze eluigwe Indra). Mgbe ihe omume a gasịrị, di ya kọchara ya n'ihi ekwesịghị ntụkwasị obi. N'ikpeazụ, a tọhapụrụ ya na nkọcha sitere n'aka Lord Rama (avatar nke Onye Kasị Elu Krishna ma ọ bụ Vishnu). == Okwu Ndị O Kwuru== * Ahalya, Draupadi, Sita, Tara na Mandodari<br>Mmadụ kwesịrị icheta Panchakanya ruo mgbe ebighị ebi bụ ndị na-ebibi nnukwu mmehie gasi. ** ''[http://books.google.co.in/books?id=4ArxvCxV1l4C&pg=PA73 The Student's Sanskrit-English Dictionary]'', Motilal Banarsidass Publ., 1970, p. 73. * [[w:Vishvamitra|Maharishi Vishvamitra]] kọrọ akụkọ [[w:Ahalya|Ahalya]] na [[w:Indra|Indra]]. Amorus Indra ahụ ghọgburu Ahalya wee dinaa ya. Mgbe [[w:Maharishi Gautam|Muni Gautam]] matara maka nke a, ọ bụrụ Indra ọnụ ka O buru anya dị otu narị, wee bụkwaa Ahalya ọnụ ka ọ dị ndụ na ikuku wee na-edina na [[w:Ash|ńtụ́]] ruo ọtụtụ puku afọ. <br>O, Rama! Nke a bụ ihe mgbakwasị ụkwụ [[w:Ashram|ashram]] nke [[w:A bụrụ ọnụ | abụm ọnụ]] Ahalya. Ugbu a ị bịarutere ebe a, a na m arịọ ka Ị gọzie Ahalya, napụta ya n',aka ọbụbụ ọnụ ya. Mgbe ị banyere na ashram Rama, Ị hụ Ahalya nke nọ na ntụgharị uche miri emi. Ahalya bụ onye [[w:-adịghị ahụ anya | n'adịghị ahụ anya]] nye ma mmadụ ma [[w: Devas | devas]]. Rama bụ naanị onye nwere ike ịhụ ya na [ụwa niile] atọ. ** [http://books.google.com/books?id=sq3rBAAAQBAJ&pg=PT11 Lord Rama]'', Diamond Pocket Books Pvt Ltd, 22 October 2014, p. 35. * [[w:Valmiki|Valmiki]] enweghị okwu ọ bụla ikwu gbasara mmekọrịta nne na nwa n'etiti Ahalya na Shatananda. Nwa Ahalya gbahapụrụ ya wee bie ntụsara ahụ n'ụlọ ikpe [[w:Janaka | Janaka]], na-ekwupụta ahụ efe na a na-anabata ya n'ikpeazụ na ọha mmadụ na-esochi nleta [[Rama]]. ** [http://www.manushi-india.org/pdfs_issues/PDF%20145/Panchkayana%2030-37.pdf Living by Their Own Norms Unique Powers of the Panchkanyas],'' manushi-india.org. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Ahalya|Ahalya]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Ahalya|Ahalya]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Ahalya }} nus04inyke1da7ip4ehfi139sspbbhw The Princess Anne, Princess Royal 0 3619 14584 2023-10-16T02:01:54Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anne, Princess Royal | Anne,The Princess Royal]]''' (Anne Elizabeth Alice Louise Laurence, onye bụbu Phillips, née Mountbatten-Windsor), HRH The Princess Royal (amụrụ Ọgọst 15, 1950). ), bụ onye otu ezinụlọ eze Britain. Ọ bụ onye ji akara nke asaa nke Princess Royal. Dịka nke Jenụwarị 2023, ọ bụ nke iri na isii n'ahịrị nke ịnọchite anya ndị Britain [[w:ocheeze| ocheeze]]. == Okwu okwuru == * Mgbe m pụtara n’ih...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anne, Princess Royal | Anne,The Princess Royal]]''' (Anne Elizabeth Alice Louise Laurence, onye bụbu Phillips, née Mountbatten-Windsor), HRH The Princess Royal (amụrụ Ọgọst 15, 1950). ), bụ onye otu ezinụlọ eze Britain. Ọ bụ onye ji akara nke asaa nke Princess Royal. Dịka nke Jenụwarị 2023, ọ bụ nke iri na isii n'ahịrị nke ịnọchite anya ndị Britain [[w:ocheeze| ocheeze]]. == Okwu okwuru == * Mgbe m pụtara n’ihu ọha, ndị mmadụ na-atụ anya na m ga-anọ n’akụkụ, tee ezé m, kụwaa n’ala, na-asụkwa ọdụ m, ọ dịghị nke ọ bụla n’ime ha dị mfe! * Susan Ratcliffe (2010) '''Oxford Dictionary of Quotations by Subject.''' p. 411: Na aha "ịnyịnya" ya ==Banyere Anne, Princess Royal== * Taa, a na-edobe Princess Royal dị ka onye nsọ nke ụwa, maka ọrụ mba ụwa na-adọrọ mmasị n'ezie n'aha Save the Children Fund. Nraranye ya na nchegbu ya enweghị obi abụọ, mana ọ nwụghị ha dị ka ọrịa measles. * [[w:Bernard Levin| Bernard Levin]], "Enweghị obi ụtọ na-agha isi", "Oge ahụ" (23 Jenụwarị 1989). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] oh8rhjxobkmbu4ptv0hcs158odmjj6o Miriam Jiménez Román 0 3620 14589 2023-10-16T02:14:28Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Miriam Jiménez Román|Miriam Jiménez Román]] June 11, 1951 - Ọgọst 6, 2020) bụ ọkà mmụta Puerto Rican, onye ndọrọndọrọ na onye ode akwụkwọ na omenala Afro-Latino. ==Okwu okwuru== ===[https://losafrolatinos.com/2012/03/30/qa-with-miriam-jimenez-roman/ Ajụjụ ọnụ] (2012)=== *Ụzọ e si emepụta echiche na Latin America - ọ bụrụ na ị na-ekwu na Blackness ma ọ bụ na-ekwu banyere agbụrụ, ọ bụ n'ihi na ị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Miriam Jiménez Román|Miriam Jiménez Román]] June 11, 1951 - Ọgọst 6, 2020) bụ ọkà mmụta Puerto Rican, onye ndọrọndọrọ na onye ode akwụkwọ na omenala Afro-Latino. ==Okwu okwuru== ===[https://losafrolatinos.com/2012/03/30/qa-with-miriam-jimenez-roman/ Ajụjụ ọnụ] (2012)=== *Ụzọ e si emepụta echiche na Latin America - ọ bụrụ na ị na-ekwu na Blackness ma ọ bụ na-ekwu banyere agbụrụ, ọ bụ n'ihi na ị nwere ụdị mgbagwoju anya; ị gaghị adị ka ị gaghị emeso ụwa otú ọ dị. Ọ bụ ụzọ dị mma isi mechie ụdị mkpesa ọ bụla megide ịkpa ókè n'ihi na ndị mmadụ na-eche na ị na-ekwu n'ihi na ị nwere nsogbu, ọ bụ nsogbu nkeonwe gị ọ bụghị ịkpa ókè agbụrụ. *Anyị anọghị na post agbụrụ. Ọsọ ka bụ akụkụ dị oke mkpa nke ka anyị niile - n'ụwa niile - si ebi ndụ anyị. Ndị Africa-America na Latinos kwesịrị ịgbakọ ọnụ, mepụta mgbanwe nke ga-abara ọ bụghị naanị ndị Latinos na ndị America America mana ndị niile nwere agba. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Román, Miriam Jiménez}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7hujjjm110c0fh4szgy4um051u8pk08 Jill Seymour 0 3621 14592 2023-10-16T02:19:23Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Jill Seymour|Jill Seymour]] (8 May 1958–) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dị ka onye otu European Parliament (MEP) maka West Midlands site na 2014 ruo 2019. A họpụtara maka UK Independence Party (UKIP) na 2014, na Eprel 2019 ọ gbapụrụ na Brexit. Party. N'agbanyeghị mgbapụ ya, ahọpụtaghị ya ka ọ bụrụ onye ndọrọndọrọ Brexit Party maka ntuli aka nzuko omeiwu Europe 2019, wee kwụsị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Jill Seymour|Jill Seymour]] (8 May 1958–) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dị ka onye otu European Parliament (MEP) maka West Midlands site na 2014 ruo 2019. A họpụtara maka UK Independence Party (UKIP) na 2014, na Eprel 2019 ọ gbapụrụ na Brexit. Party. N'agbanyeghị mgbapụ ya, ahọpụtaghị ya ka ọ bụrụ onye ndọrọndọrọ Brexit Party maka ntuli aka nzuko omeiwu Europe 2019, wee kwụsị ịnọgide na-abụ MEP na Mee 26 2019. ==Okwu okwuru== *Ihe si na ya pụta na-ezigara ndị ọchịchị na Westminster ozi doro anya na ndị mmadụ aghọọla kpamkpam na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha, nakwa na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-apụ kpamkpam n'okwu ndị na-emetụta nwoke na nwanyị na-arụ ọrụ n'ezie. Ekwenyere m mgbe niile na Britain buru ibu ma sie ike iji kwụ ọtọ n'ụkwụ ya, na ime nke ọma n'ezie mgbe a tọhapụrụ ya n'agbụ nke ọchịchị EU. Ugbu a, anyị nwere ohere igosi ya.(June 24, 2016). **[http://jillseymourukip.org/today-we-celebrate-our-independence-day/Today we celebrate our Independence Day] *European Union nwere obi ụtọ iri ego sitere na mba ndị otu dị ka nnukwu anụ ọhịa, na-enweghị nkwanye ugwu maka etu esi eme ya. Mgbe ọ bụla a na-achọkwu nghọta, ha na-ezo naanị n'azụ anwụrụ ọkụ na enyo na okwu mara mma, na-eleghara ezi uche anya kpamkpam. Ha na-egosi enweghị nkwanye ùgwù nye ụmụ amaala nke European Union. Nsogbu dị na EU bụ na ọ na-emefu ego dịka ọ na-apụ na ejiji, mgbe n'ezie ọ bụ Euro nke na-apụ na ejiji ugbu a, ọtụtụ mba na-ajụ ugbu a ndị otu ya. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Seymour, Jill}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5ksvnvosuhxchkfbm62e7cq189zu1n8 Melinda M. Snodgrass 0 3622 14593 2023-10-16T02:23:56Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Melinda M. Snodgrass|Melinda M. Snodgrass]] Amụrụ na November 27, 1951 na Los Angeles) bụ onye edemede akụkọ sayensị maka mbipụta na telivishọn ==Okwu okwuru== === ''[[w:Melinda M. Snodgrass|Queen's Gambit Declined]]'' (1989) === *Ọ bụrụ na i meghị ihe, ụwa na-anwụ, gị na ya ga-anwụkwa. N'ezie ịlanarị kwesịrị obere mbọ? Ọ gwụla ma ị na-achọsi ike ịla ezumike nka n'eluigwe nke chi gị nke Ndị Kraịs...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Melinda M. Snodgrass|Melinda M. Snodgrass]] Amụrụ na November 27, 1951 na Los Angeles) bụ onye edemede akụkọ sayensị maka mbipụta na telivishọn ==Okwu okwuru== === ''[[w:Melinda M. Snodgrass|Queen's Gambit Declined]]'' (1989) === *Ọ bụrụ na i meghị ihe, ụwa na-anwụ, gị na ya ga-anwụkwa. N'ezie ịlanarị kwesịrị obere mbọ? Ọ gwụla ma ị na-achọsi ike ịla ezumike nka n'eluigwe nke chi gị nke Ndị Kraịst? **Chapter 2 (p. 21) *Ọchịchọ gị na iguzosi ike n'ihe gị na-eto Hans, mana ha anaghị eme obere ihe iji mee ka m kwenye na ị nwekwara ụbụrụ. **Chapter 2 (p. 25) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Snodgrass, Melinda M.}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6s86o9yuj4acw2r6i4mtb6r1oapwuho Aisha 0 3623 14600 14599 2023-10-16T02:38:40Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Āishah bint Abī Bakr|Āishah bint Abī Bakr]] (613/614 – 678 OA; Arabic: عائشة, nke edere dị ka A'ishah, Aisyah, Ayesha, A'isha, Aishat, Aishah, ma ọ bụ Aisha) bụ otu n'ime ndị nwunye Muhammad. N'edemede Islam, a na-ejikarị aha ya bụ "Nne nke Ndị kwere ekwe" (Arabic: أمّ المؤمنين umm al-mu'minīn), dịka nkọwa nke ndị nwunye Muhammad na Qur'an. Aha ya ọzọ bụ Hadisa. Aisha nwere ọrụ dị mkpa na akụkọ ntolite Islam mbụ, ma n'oge ndụ Muhammad na mgbe ọ nwụsịrị. Na ọdịnala Sunni, a na-eche na Aisha bụ ọkà mmụta na onye na-ajụ ase. O nyere aka na mgbasa ozi Muhammad ma jeere ndị Alakụba ozi afọ 44 mgbe ọ nwụsịrị. A makwa ya maka ịkọ hadiths 2210, ọ bụghị naanị n'okwu metụtara ndụ onye amụma, kamakwa n'isiokwu dịka ihe nketa, njem njem, na eschatology. Amamihe ya na ihe ọmụma ya n'ihe ọmụmụ dị iche iche, gụnyere uri na nkà mmụta ọgwụ, bụ ndị ndị na-ahụ maka oge mbụ dị ka al-Zuhri na nwa akwụkwọ ya bụ Urwa ibn al-Zubayr toro nke ukwuu. == Okwu Ndị O Kwuru== * يَغْفُلُونَ عَنْ أَفْضَلِ الْعِبَادَةِ: التَّوَاضُعِ * Ndị mmadụ adịghị aña ntị ntị n'omume kacha mma nke bụ ofufe Ịdị umeala n'obi ** Ibn Abee Shaybah chịkọtara (13/360) Ibn Hajr nwetara Athar nke a dị ka Saheeh ** Ibn Abee Shaybah chịkọtara (13/360) Ibn Hajr nwetara Athar nke a dị ka Saheeh * ==N'ime Hadith=== *Aisha (nne nke ndị kwere ekwe kwesịrị ntụkwasị obi kọrọ): Al-Harith bin Hisham jụrụ onye ozi Allah "O Allah onye ozi! Olee otú e si kpugheere gị mmụọ nsọ Chineke?" Allah onye ozi zara, sị, "Mgbe ụfọdụ, ọ bụ (kpughee) dị ka mgbịrịgba nke mgbịrịgba, nke a ụdị nke Inspiration bụ ike nke ihe niile na mgbe ahụ a ala na-agafe mgbe m ghọtara ihe sitere n'ike mmụọ nsọ. Mgbe ụfọdụ, mmụọ ozi na-abịa n'ụdị a. nwoke na-agwa m okwu, m na-aghọta ihe ọ bụla o kwuru." 'Aisha kwukwara, sị: N'ezie, ahụrụ m onye amụma (ﷺ) ka mmụọ nsọ sitere n'ike mmụọ nsọ n'ụbọchị oke oyi wee hụ na ọsụsọ na-adapụ n'egedege ihu ya (ka mmụọ nsọ kwụsịrị ** Sahih Bukhari, Vol. 1, Akwụkwọ 1, Hadith 2 * Aisha kwuru, sị: “Ọ bụrụ na ụra na-atụ onye ọ bụla n’ime unu mgbe ọ na-ekpe ekpere, ọ ga-arahụ ụra ruo mgbe ụra ga-agwụ n’ihi na n’ikpe ekpere mgbe ụra na-arahụ adịghị ama ma ọ̀ na-arịọ mgbaghara ma ọ bụ ihe ọjọọ. maka onwe ya. ** Sahih Bukhari, Volume 1, Book 4, Hadith 211 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Aisha |Aisha]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Aisha|Aisha]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Aisha}} 1xvzu8dixasn9hp23jq4sqd2qcvrei2 Mary Steenburgen 0 3624 14596 2023-10-16T02:31:06Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Mary Nell Steenburgen|Mary Nell Steenburgen]] (Febụwarị 8, 1953) bụ onye omere America, onye na-agụ ọchị, onye na-agụ abụ na onye na-ede abụ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na New York's Neighborhood Playhouse na 1970s, o mere mpụta izizi ọkachamara ya na 1978 ihe nkiri ọchị ọchị Western Goin' South ==Okwu okwuru== *Mgbe m gara gburugburu, ọ dị m ka m nwere ekweisi na m na-ege egwu. Ọ pụọghị. Anaghị m ehi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Mary Nell Steenburgen|Mary Nell Steenburgen]] (Febụwarị 8, 1953) bụ onye omere America, onye na-agụ ọchị, onye na-agụ abụ na onye na-ede abụ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na New York's Neighborhood Playhouse na 1970s, o mere mpụta izizi ọkachamara ya na 1978 ihe nkiri ọchị ọchị Western Goin' South ==Okwu okwuru== *Mgbe m gara gburugburu, ọ dị m ka m nwere ekweisi na m na-ege egwu. Ọ pụọghị. Anaghị m ehi ụra n'abalị. Ọ dị m ka a ga-asị na uche m aghọọla oké ifufe, ihe ọ bụla bịara n’ihu m na-abanyekwa n’ime ya. **[https://www.saga.co.uk/magazine/entertainment/celebrities/mary-steenburgenMary kọrọ otú obi dị ya mgbe a wachara ya ahụ́ obere aka n’afọ 2005] *Adị m mma karịa m. Dị ka ọtụtụ ndị mmadụ, enwere m akụkụ gbara ọchịchịrị, mana n'ihi ọrụ m na-arụ n'oge na ndị mmadụ anaghị eche nke ahụ. **[https://www.independent.co.uk/news/people/profiles/the-5minute-interview-mary-steenburgen-actress-436658.html] Mary kwuru banyere echiche na-ezighi ezi banyere ya na 2007. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Steenburgen, Mary}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] puo2dc6ft8cfjusukcbeumidgzf1fw0 Luci Tapahonso 0 3625 14598 2023-10-16T02:36:16Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Luci Tapahonso|Luci Tapahonso]] ==Okwu okwuru== *N'afọ ndị 1960, a manyere m ịmụ Bekee. Ọnweghị ebe ọ bụla n'ihe ọmụmụ anyị ọnweghị aha ekwuru gbasara akụkọ obodo. Ma n'abalị, mgbe ọkụ kwụsịrị, anyị ụmụ agbọghọ na-ezukọ n'ọchịchịrị iji kọọ akụkọ ma na-abụ abụ Navajo, dị jụụ, ka anyị ghara ịkpọte nne ụlọ. A kụziiri anyị na ọ bụrụ na anyị emebi iwu, na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Luci Tapahonso|Luci Tapahonso]] ==Okwu okwuru== *N'afọ ndị 1960, a manyere m ịmụ Bekee. Ọnweghị ebe ọ bụla n'ihe ọmụmụ anyị ọnweghị aha ekwuru gbasara akụkọ obodo. Ma n'abalị, mgbe ọkụ kwụsịrị, anyị ụmụ agbọghọ na-ezukọ n'ọchịchịrị iji kọọ akụkọ ma na-abụ abụ Navajo, dị jụụ, ka anyị ghara ịkpọte nne ụlọ. A kụziiri anyị na ọ bụrụ na anyị emebi iwu, na anyị ga-aga hel, bụ́ ebe anyị na-apụghị ichetụ n'echiche—ọ dịghị ihe atụ Navajo. Ka m na-amụta ịgụ ihe, achọpụtara m n’akwụkwọ ụzọ m ga-esi mee ka agụụ m na-enwe maka ndị mụrụ m, ụmụnne m, na ebe obibi m kwụsị. Ya mere, n'ụzọ dị otú a, akwụkwọ m bụ ahụmahụ dị mgbagwoju anya, nke bụ eziokwu nye ọtụtụ ụmụ amaala. **[https://www.smithsonianmag.com/history/decades-us-government-forcibly-placed-native-students-western-schools-effects-felt-today-180959502/"For More Than 100 Years, the U.S. Forced Navajo Students Into Western Schools. The Damage Is Still Felt Today"] Article 2016 *Na Navajo, ha na-ekwu na nsọ na-amalite n'ọnụ ọnụ ire m. Ya mere enwere nnukwu ihe dị nsọ ma ọ bụ ịdị nsọ nke jikọtara ya na okike. Ihe ọbụla mmadụ kere ma webata n’ụwa a dị nsọ. Ọ na-agbakwụnyekwa ịma mma nke ụwa. Anyị niile na-erite uru mgbe ndị mmadụ na-emepụta ihe ọhụrụ. **[https://www.lucitapahonso.com/2012/10/22/renowned-navajo-poet-luci-tapahonso-shares-with-us-her-inspirations-and-poetry/Interview] with PBS (2012) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tapahonso , Luci }} [[Category: Ụmụ nwanyị]] mo3tco5dajgxiuj1jg2mlvhbrldg8c1 Godeliève Mukasarasi 0 3626 14601 2023-10-16T02:41:58Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Godeliève Mukasarasi|Godeliève Mukasarasi]] (amụrụ 1959) bụ onye ọrụ na-elekọta mmadụ nke Rwanda, onye lanarịrị mkpochapụ, na onye na-akwado mmepe ime obodo. Ọ bụ onye guzobere ọgbakọ a na-akpọ Sevota nke na-akwado ụmụ nwanyị di ha nwụrụ na ụmụ ha ka mgbuchapụ megide ndị Tutsi na 1994. ==Okwu okwuru== *Anyị aghaghị ịmụta otú e si ebi ndụ ziri ezi na ihe ọjọọ na ezi. **[https://www.theatla...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Godeliève Mukasarasi|Godeliève Mukasarasi]] (amụrụ 1959) bụ onye ọrụ na-elekọta mmadụ nke Rwanda, onye lanarịrị mkpochapụ, na onye na-akwado mmepe ime obodo. Ọ bụ onye guzobere ọgbakọ a na-akpọ Sevota nke na-akwado ụmụ nwanyị di ha nwụrụ na ụmụ ha ka mgbuchapụ megide ndị Tutsi na 1994. ==Okwu okwuru== *Anyị aghaghị ịmụta otú e si ebi ndụ ziri ezi na ihe ọjọọ na ezi. **[https://www.theatlantic.com/international/archive/2014/04/how-rwandans-cope-with-the-horror-of-1994/360204/How Rwandans Cope With the Horror of 1994] The Atlantic (April 2014) *Onye ọ bụla ka na-ebi ndụ na nsonaazụ ya. Ụfọdụ n’ime ndị mere ihe ahụ gara n’ụlọ mkpọrọ, ma ha na-alọta ma biri nso ndị lanarịrịnụ. Ogbugbu ahụ akwụsịbeghị; ndị lanarịrịnụ ka so ndị mere mpụ ahụ bi. **[https://www.theatlantic.com/international/archive/2014/04/how-rwandans-cope-with-the-horror-of-1994/360204/How Rwandans Cope With the Horror of 1994]The Atlantic (April 2014) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukasarasi, Godeliève}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 8v0wxefj8u2uy7ymgyaj855l6qf0y97 Akua Kuenyehia 0 3627 14607 14606 2023-10-16T02:54:48Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Akua Kuenyehia|Akua Kuenyehia]] (amụrụ n'afọ 1947) bụ nwa akwụkwọ mba Ghana na onye ọkaiwu, onye jere ozi dịka onye ikpe nke International Criminal Court (ICC) site n'afọ 2003 ruo afọ 2015. O jere ozi dika osote onye isi oche nke ulo ikpe. Ọ bụ otu n'ime ụmụnwaanyị atọ ndị ọka ikpe Afrịka na ICC. == Okwu Ndị O Kwuru== * Amụma akụ na ụba ga-egbo mkpa ọha mmadụ (2016) ** :<small>[https://www.ghanabusinessnews.com/2016/02/06/economic-policies-must-meet-societal-needs-prof-kuenyehia/ "Economic policies must meet societal needs – Prof Kuenyehia"]. Ghana Business News (February 6, 2016)</small> * Enweghị ike inwe udo mgbe gọọmentị Africa emeghị ka ndị mmadụ na-achị nweta ozi n'efu. A na-ewere ozi dị ka a ga-asị na ọ bụ ihe onwunwe nke mmadụ ole na ole, ọ dị mkpa maka nghọta iji nweta udo na-adịgide adịgide dị irè. *Ị chọrọ enyemaka nke ndị nwoke na ndị nwanyị iji kparịta ụka, na ịkwado udo, na-ekwusi ike na a na-ewere obodo ahụ dị ka mba udo ugbu a mana ogologo oge. * Ịkwanyere ibe ha ùgwù bụ otu n'ime ntụziaka maka udo na ịdị jụụ na-adịgide adịgide ma gbaa mmadụ niile ume ka ha chọọ mma n'okwu ha. * Udo kwalitere itinye ego n'ọrụ nakwa na a tụlere ọchịchị dị mma site n'ịdị mma ọrụ ọha na eze na ikike imezu nkwa ya ** Ọganihu Ghana na nha anya nwoke na nwanyị nwayọ - Prof Kuenyehia" (2017) <small>[https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ghana-s-progress-in-gender-equality-slow-Prof-Kuenyehia-520006 "Ọganihu Ghana na nha anya nwoke na nwanyị nwayọ - Prof Kuenyehia"], Weebụ Ghana (March 18, 2017) </small> ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Akua Kuenyehia|Akua Kuenyehia ]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Akua Kuenyehia|Akua Kuenyehia]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Akua, Kuenyehia}} d6goe586zitonmy6isz7wj2m9y9zvbb Angela Emuwa 0 3628 14608 2023-10-16T02:57:01Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Angela Olufunmilayo Emuwa|Angela Olufunmilayo Emuwa]] amuru 1959) bu onye isi oru mgbasa ozi na onye nta akuko Naijiria. Ọ bụ onye isi ụlọ ọrụ Punch Media Foundation, nke Board of Punch Nigeria Limited họpụtara na June 2018 ka nwanne ya nwoke, Gbadebowale Wayne Aboderin nwụsịrị, na May 30, 2018. Tupu e họpụta ya dị ka oche, ọ sonyere na bọọdụ ahụ n'afọ 1994. ma rụọ ọrụ dị ka onye isi na-abụghị onye i...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Angela Olufunmilayo Emuwa|Angela Olufunmilayo Emuwa]] amuru 1959) bu onye isi oru mgbasa ozi na onye nta akuko Naijiria. Ọ bụ onye isi ụlọ ọrụ Punch Media Foundation, nke Board of Punch Nigeria Limited họpụtara na June 2018 ka nwanne ya nwoke, Gbadebowale Wayne Aboderin nwụsịrị, na May 30, 2018. Tupu e họpụta ya dị ka oche, ọ sonyere na bọọdụ ahụ n'afọ 1994. ma rụọ ọrụ dị ka onye isi na-abụghị onye isi ụlọ ọrụ. ==Okwu okwuru== *Otu ihe gbasara autism bụ na ị pụghị ịghọta ya site na ịhụ nwatakịrị nwere ya. Ha dị ka ụmụ gị oge niile! Ọ bụ naanị mgbe ha malitere ịtụba onwe ha n'ala ma ọ bụ na-akwa ákwá n'enweghị ihe kpatara ya, na-akụ isi ha na mgbidi, wdg ka ị nwere ike ịkọ. Ìhè na ndị mmadụ na-emetụta ha, na mgbe ụfọdụ, ha enweghị ike ihi ụra ma ghara izu ike **[https://www.vanguardngr.com/2012/05/vaccination-hasnt-been-scientifically-proved-to-cause-autism-emuwa/ Speaking about Autism] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Emuwa, Angela Olufunmilayo}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1rhhimoatnaq8ujo2j36e015c5aykd2 Aladdin (2019 film) 0 3629 14614 14613 2023-10-16T03:26:03Z Goodymeraj 432 /* Ndị So Mee Egwuregwu a */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Aladdin bụ ihe nkiri fantasy mba Amerika nke afọ 2019 nke Walt Disney Pictures mepụtara gbasara urchin okporo ụzọ nwere obi ọma yana Grand Vizier agụụ na-agụ onye na-agba mbọ maka oriọna anwansi nke nwere ike ime ka ọchịchọ miri emi mezuo. Ọ dabere na ụdị 1992 sitere na otu puku abalị na otu abalị. Guy Ritchie duziri ya. John August na Guy Ritchie dere ya. == Okwu Ndị Ekwugasịrị== == Aladdin == * Ọ bụrụ na ịnweghị ihe ọ bụla, ị ga-eme ka ị nwere ihe niile. == Adaeze Jasmine == * A mụrụ m ime ihe karịrị ịlụ onye isi na-abaghị uru. == Genie == * Ọ bụrụ na m ga-agwa onwe m okwu, m gaara anọ n’ime oriọna. == Jafar == * Mkparị ọzọ dị nta sitere n'aka onye nzuzu ahụ dị nwayọọ. Ọ na-ahụ obodo ebe m na-ahụ alaeze ukwu. Ozugbo oriọna ahụ na-anọdụ ala n'aka m, m ga-anọdụkwa n'ocheeze ya. == Mkparịta ụka == :'''Jafar''': ''[na-eṅomi Sultan]'' "Cheta ebe gị, Jafar." : ''Iago'': Cheta ebe gi. : ''Jafar''': Ọ bụrụ na m anụ otu oge ọzọ... : ''Iago'': Ndo, Nna-ukwu. <hr obosara = "50%" /> : ''[Aladdin na-ete oriọna na Genie si na ya pụta]'' : '''Genie''': Oh, nnukwu onye na-akpọ m! Onye di egwu nke nēnyem iwu! Akwụ m n'iyi -- Iguzosi ike n'ihe na-achọ atọ! :''[Aladdin ji ụjọ na-ele ndị Genie anya]'' : '''Genie''': M wee sị, oh, ukwuu... gbaghara m. Nwa nwoke, olee ebe onye isi gi nọ? Nyere m aka ebea, kedu onye isi gi no? :''[Aladdin gbachiri nkịtị, ka ọ na-atụkwa Genie egwu]'' '''Genie''': Ọ bụrụ na m ga-agwa onwe m okwu, enwere m ike nọrọ na oriọna. Nnọọ! :'''Aladdin'': ehh... : '''Genie''': Jiri olu nwoke ukwu gi mee ihe. : ''Aladdin''': M na-agwa nnukwu onye na-ese anwụrụ? :'''Genie''': Mba! Abụghị m onye dike. Abụ m onye mmụọ! Ọ dị iche. Giants abụghị ezigbo. Ebee ka onyeisi gị nọ? : ''Aladdin''': Em, onye isi m? : '''Genie''': Lee, nwa m, a na m eme nke a ogologo oge, ọ dị mma? A na-enwe nwoke mgbe niile, ị maara. Ọ ghọgburu mmadụ ma ọ bụ lie onye ma ọ bụ... M pụtara, ị ghọtara isi ihe m. Ebee ka nwoke ahụ nọ? '''Aladdin'': Amaara m nwoke ahụ. Ọ nọ n'èzí. <hr obosara = "50%" /> :'''Ọgba''': Naanị otu nwere ike ịbanye ebe a. Onye uru ya dabere n'ime. A diamond n'ime ike ike. <hr obosara = "50%" /> :'''Aladdin''': ''[see Abu na-ele ruby]'' Abu! Mba! :''[Isi n'ime ọgba ahụ na-ama jijiji]'' :'''Ọgba''': Ị metụla akụ ahụ amachibidoro! Ugbu a ị gaghị ahụkwa ìhè nke ụbọchị ọzọ !!! <hr obosara = "50%" /> : '''Sultan''': ''[mgbe Aladdin mebiri mkpara Jafar site na afa ya]'' Gịnị mere? : ''Aladdin''': O nwere gị n'okpuru ọgwụ ya. : ''Jafar''': Agaghị atụkwasị ya obi. Onye nwe eze. : ''Aladdin'': Ọ chọrọ ocheeze gị. ""Sultan": Jafar, ị bụ onye ndụmọdụ m tụkwasịrị obi! Hakim! Tinye ya n'ụlọ mkpọrọ! : ''[Hakim na ndị nche ya kupụrụ Jafar wee kpọchie ya n'ụlọ mkpọrọ]'' : ''Jafar''': I kwesiri iche echiche banyere ngwa ngwa aja nke ike na-agbanwe n'oké ifufe, Hakim. :'''Hakim''': M na-eguzosi ike n'ihe nye sultan m. Dị ka ị kwesịrị ịdị. Iwu bụ iwu <hr obosara = "50%" /> : ''Genie''': Ya mere, ị nwetara nwa agbọghọ ahụ. Echere m, tụkwasị m obi, enwere m obi abụọ mgbe ị mebichara jam gị niile. Ma, ị dọtara onwe gị azụ ọnụ ntakịrị. :''Aladdin'': Emere m, ọ bụghị m? Echere m na emechara m nweta nghọta nke ịbụ onye isi. : '''Genie''': Oh, ọ dị mma, nke ahụ abụghị kpọmkwem ihe m bu n'obi ... : ''Aladdin''': Ma i kwuru eziokwu. Ndị mmadụ na-ahụ ihe ha chọrọ ịhụ. Aladdin agakwaghị. Abụ m Prince Ali ugbu a. : ''Gini''': Chaị. Achọpụtala ihe niile ugbu a, eh, nwa? '''Aladdin'': Ma ị maara, m na-eche echiche banyere ọchịchọ ikpeazụ m, na m dị nnọọ ... enweghị m ike ime nke a na-enweghị gị. Ama m na m gwara gị na m ga-eji ya tọhapụ gị, mana ị nụrụ Sultan. Enweghị m ike ikwe ka ihe niile anyị rụrụ ọrụ daa. :'''Genie''': ''[na-ewute]'' Ya mere... ị naghị agwa ya eziokwu? Ị ga-anọgide na-ebi ndụ ụgha? : ''Aladdin''': Ọ bụghị ụgha. Ndị mmadụ nwere ike ịgbanwe. : '''Genie''': Heh, oh ha nwere ike ịgbanwe, ọ dị mma. :'''Aladdin''': ''[iwe]'' na nke ahụ bụ ihe ọjọọ? Ihe niile ka mma ugbu a. Ọ dịghị onye merụrụ ahụ. Ọ ga-akara gị mma ka m laghachi n'okporo ụzọ na-ezu ohi ka m dịrị ndụ? M... chere na ị ga-enwe obi ụtọ. Mana naanị ihe ị na-eche bụ na m ji ọchịchọ ikpeazụ m tọhapụ gị. :'''Genie''':''[o juru eju]'' Chaị. Nwa m, achọghị m ịma ihe ọ bụla gbasara ọchịchọ ahụ. Nke a bụ gbasara gị. Kedu ihe na-eme gị. Ọ ga-akara gị mma ịgha ụgha nye onye ị hụrụ n'anya karịa ịhapụ ihe a niile. '''Aladdin''': Ị nwetaghị ya, Genie. Ndị dị ka m anaghị enweta ihe ọ bụla ma e wezụga ime ka à ga-asị. : '' Genie '': Echere m, ikekwe, ị gaghị enweta ya. Ka ị na-enwetakwu ego site n'ime ka à ga-asị na ị ga-enwe obere ihe. N'ime afọ 10,000, ọ dịtụbeghị mgbe m na-akpọ onye nwe enyi enyi. Adara m gị iwu. A zọpụtara m ndụ gị… na maka gịnị? Ị na-agbawa m obi ebe a, nwa. Ị na-agbaji obi m. ''[na-alaghachi n'ime oriọna ya]'' :''Aladdin'': Genie, mba. Hey, bia! <hr obosara = "50%" /> :''[Aladdin gbabara n'obí ka o jide oriọna]'' : ''Iago'': Onyeisi Ali! : ''[Jafar kwụsịrị Aladdin n'ebe]'' : ''Jafar''': Ọ bụrụ na ọ bụghị Prince Ali. : ''Jasmine'': Ali! :''Jafar''': Ma ọ bụ ka m ga-asị... ''[nupu Aladdin n'ihu ma wepụ ya ekike nke nwa eze ya]" ...Aladdin? :'''Jasmine''': ''[o juru ya anya]'' Aladdin? : ''Jafar''': Ọ na-eme onwe ya oge niile. Onye nduhie. Enweghị Prince Ali. Ọ dịghị mgbe. Ọ bụghị ihe ọ bụla ma e wezụga onye ohi ụgha. :'''Aladdin'': Ọ dị m mwute. :'''Jafar''': Ị na-abaghị uru. Ihe mgbakasị ahụ m na-adịkwaghị mkpa na-anabata, otu ugboro, m hụ na gị na-ata ahụhụ ọnwụ site...chụpụ gị na nsọtụ nke ụwa. "[Nupu Aladdin na Abu ruo na nsọtụ snow nke ụwa]" :'''Aladdin''':'''Mba!''' ''Jafar''': Enwere m ike igbu unu niile. Mana nke ahụ ga-abụ akwụghị ụgwọ zuru oke maka ọtụtụ afọ nke mweda n'ala na nleghara anya. "Cheta ebe gị, Jafar." "Ị chefuru onwe gị, Jafar." : ''Sultan'': Jafar. '''Jafar''': Mba. Ihe ị chọrọ, Baba, bụ ịta ahụhụ. Dị ka m tara ahụhụ. <hr obosara = "50%" /> :''Jafar''': Dika agadi nwoke ahu siri, "I kwesiri isiri Agrabah mgbe i nwere ohere." M gwara gị na mbụ ka i chebakwuoro ya echiche. Ị nwere ike ịbụ nwoke kacha ike n'ime ụlọ ahụ. Ma ugbu a, m jide oriọna. M jide ike. : ''Aladdin''': Ị nweghị ike ịhụ ihe ị na-achọ na oriọna ahụ, Jafar. Agbalịrị m wee daa, gị onwe gị kwa. : ''Jafar''': I chere otu a? Ma abụ m Sultan! Abụ m onye mgbaasị kasị ukwuu n'ụwa hụtụrụla. M ga-emepụta alaeze nke akụkọ ihe mere eme na-apụghị ileghara anya. Enwere m ike ibibi obodo. Enwere m ike ibibi alaeze dị iche iche. Enwere m ike ibibi gị. : ''Aladdin''': Eziokwu. Mana onye mere gi sultan? Onye mere gi onye afa? A ga-enwe ihe ụfọdụ, ụfọdụ mmadụ, ụfọdụ dị ike karịa gị. :'''Genie''': kedu ihe ị na-eme? : ''Aladdin''': Genie nyere gi ike gi, o nwekwara ike wepu ya. : ''Jafar'': Ọ na-ejere m ozi. : ''Aladdin'': Maka ugbu a. Mana ị gaghị enwe ike karịa Genie. Gị onwe gị kwuru ya. Ị bụ onye kachasị ike n'ime ụlọ, ma ọ bụ na ị bụghị ihe ọ bụla. Ị ga-abụ nke abụọ mgbe niile. : ''Iago'': Nke abuo. Nke abụọ. ''[squawks, mgbe ahụ cackles]" : ''Jafar'': Nke abuo?! Naanị nke abụọ?! Ọ na-ejere m ozi! M ga-ahụ na ọ dịghị onye ga-ekwu okwu ndị a ọzọ! Genie, maka ọchịchọ ikpeazụ m, achọrọ m ịbụ onye kachasị ike na mbara igwe! Dị ike karịa gị! : '' Genie '': Ọtụtụ ebe isi awọ na ọchịchọ ahụ. Mana, uh, onye kachasị ike na mbara igwe, na-abịa ozugbo! :''[Genie na-agbanwe Jafar ka ọ bụrụ genie]" : '''Jafar''': ''[na-achị ọchị na-achị ọchị]'' Kachasị ike na mbara igwe! N'ikpeazụ! Nke abụọ na ọ dịghị onye! Ma echere m na enwere m ike mbụ! Mbụ, m ga-emefusị ndị nzuzu ndị ahụ na Sherabad. ''[na-anwa iji anwansi ya wakpo Sherabad, agbụ ya na-apụta ozugbo] '' kedu ihe ị mere m? : ''Aladdin''': O nweghi ihe m mere gi, Jafar. :'''Jafar''': '''''Gịnị ka i mere m?!'''' : ''Aladdin''': Nke a bụ ọchịchọ gị, ọ bụghị nke m. Ọkachamara nwere ike inwe ike ihu igwe dị egwu… : '''Genie''': Ma ebe obibi itty-bitty. Ị hụ, genie - enweghị nna ukwu - na-alaghachi na oriọna ha. : ''[ oriọna nke Jafar pụtara wee malite imi ya n'ime]'' : ''Jafar''': Agaghị m echefu gi, nwata! Kaa akara okwu m. Agaghị m echefu ihe i mere m! : ''Iago'': Daalụ, Jafar! : '''Jafar''': '''''NWA NNỤNỤ OKWU OKWU, I GA-ESO M AGA!'''''[o jide Yaago ka a na-amịbata ya n'ime oriọna ya]" <hr obosara = "50%" /> : ''Aladdin'': Ọ dị mma. :'''Genie''': Ọchịchọ ikpeazụ. : ''Aladdin'': Genie. : '''Genie''': adị m njikere, jide, ebe a ka anyị na-aga... : ''Aladdin'': a ga m asị... : '' Genie '': Nke atọ na nke ikpeazụ. : ''Aladdin'': Achọrọ m… ịtọhapụ gị. :'''Genie''':...Gịnị? ''[Mkpa anwansi ya meghere wee gbazee, wee ghọọ mmadụ] '' Chere. A bụ m...? Ee, gwa m ka m mee ihe. : '''Aladdin''': Ee... nweta m jam. : '''Genie''': ... Nweta ya n'onwe gị? ''[Ọ dịghị ihe na-eme] '' Nweta jam nke gị! ''[Aladdin nabatara ya] '' Daalụ. Daalụ. : ''Aladdin''': Mba. Daalụ, Genie. Eji m gị ụgwọ ihe niile. <hr obosara = "50%" /> : ''[akara ikpeazụ]'' : ''Jasmine''': Kwụsị, onye ohi! Sultan gị nyere iwu ya! :''Aladdin'': Sultan? Nke ahụ ọ pụtara na m nọ ná nsogbu? : ''Jasmine''': Naanị n'ihi na ejidere gị. :''[ha na-esusu ọnụ]'' == Taglines == * Họrọ nke ọma. * Ime anwansi na-abịa ndụ * Na Mee 24, a na-abịa akụkọ ihe mere eme == Ndị So Mee Egwuregwu a== * [[w:Mena Massoud|Mena Massoud]] — [[w:Aladdin (agwa Disney)|Aladdin]] * [[w:Naomi Scott|Naomi Scott]] - {{w|Princess Jasmine}} * [[Will Smith]] - [[w:Genie (Disney)|Genie]] * [[Marwan Kenzari]] - [[w:Jafar (Disney)|Jafar]] * [[w:Navid Negahban | Navid Negahban]] - [[w: Ndepụta nke odide Disney's Aladdin#The Sultan | The Sultan]] * [[w:Nasim Pedrad|Nasim Pedrad]] - Dalia * [[w: Billy Magnussen | Billy Magnussen]] - Onyeisi Anders * [[w:Numan Acar | Numan Acar]] - [[w: Ndepụta mkpụrụedemede Disney nke Aladdin#Hakim|Hakim]] * Robby Haynes - [[w: Ndepụta agwa Aladdin nke Disney #Razoul | Razoul]] * [[w:Alan Tudyk|Alan Tudyk]] - Voice nke [[w:Iago (Disney)|Iago]] * [[Frank Welker]] - Olu nke [[w: List of Disney's Aladdin characters#Abu | Abu]], [[w: List of Disney's Aladdin characters#Rajah | Rajah]], [[w: List of Disney's Aladdin characters#Tiger God (Cave of Wonders)|Ọgba ebube]] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Commonscat-inline}} * {{IMDb aha|id=6139732| aha=Aladdin}} [[Ụdị: Ihe nkiri 2019]] [[Ụdị: Ihe nkiri America]] [[Kadị: Ihe nkiri ihe nkiri]] [[Ụdị: Ihe nkiri Fantasy]] [[Ụdị: Ihe nkiri egwu]] [[Kadị: Megharịa ihe nkiri]] [[Kadị: Ihe nkiri Romance]] [[Kadị: Ihe nkiri edobere na Middle East]] [[Kadị: Ihe nkiri nke Guy Ritchie duziri]] [[Ụdị: Akụkọ ifo Middle Eastern]] [[Kadị: Ihe nkiri America nwere ihe nkiri na ihe nkiri]] [[Kadị: Ihe nkiri gbasara adaeze]] [[Ụdị: Ihe nkiri ndị e debere na Middle Ages]] [[ Kategori: Ihe nkiri gbasara shapeshifting]] * [[q: Aladdin|Aladdin]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Aladdin|Aladdin]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Aladdin, 2019 film}} sg0ic2x7kfq10ybo60g3mylaoq4s5i0 Nadine Dorries 0 3630 14610 2023-10-16T03:09:40Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Nadine Vanessa Dorries|Nadine Vanessa Dorries]] nne Bargery; amuru 21 May 1957) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dị ka odeakwụkwọ nke steeti maka Digital, Culture, Media na Sport site na 2021 ruo 2022. Onye otu Conservative Party, ọ bụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Mid Bedfordshire site na 2005 ruo August. 2023. Dịka onye omebe iwu azụ azụ, ọ gbara aka ka o wedata oge mgbe nke ahụ emeghị ite ime n’...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Nadine Vanessa Dorries|Nadine Vanessa Dorries]] nne Bargery; amuru 21 May 1957) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dị ka odeakwụkwọ nke steeti maka Digital, Culture, Media na Sport site na 2021 ruo 2022. Onye otu Conservative Party, ọ bụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Mid Bedfordshire site na 2005 ruo August. 2023. Dịka onye omebe iwu azụ azụ, ọ gbara aka ka o wedata oge mgbe nke ahụ emeghị ite ime n’ụzọ iwu. N'ime November 2012 ==Okwu okwuru== *Abụghị m MP n'ihi ihe ọ bụla ọzọ karịa n'ihi na Chineke chọrọ ka m bụrụ. Ọ dịghị ihe m mere nke mere ka m ebe a; ọ bụ ihe Chineke mere. Ọ dịghị ihe dị ịtụnanya ma ọ bụ pụrụ iche banyere m, a bụ m nnọọ conduit nke Chineke na-eji *N'akụkụ pro-ndụ nke ngere ahụ, ọha na eze na-ahụta obere ihe banyere ndị chọrọ ịkwụsị ite ime. A na-ele ha anya dị ka ndị na-eme ihe ike. Ọ bụrụ na m ga-arụ ụka na a ga-amachibido ime ime niile, mkparịta ụka gbasara omume ga-aga gburugburu n'ihi na echiche otu onye dị ka nke onye ọzọ. Echiche m bụ na naanị ụzọ dị n'ihu bụ ịrụ ụka maka mbelata oge njedebe. **[https://web.archive.org/web/20120308072800/http://www1.salvationarmy.org.uk/uki/www_uki.nsf/0/919D816A95535BBC80257340004530DE/%24file/War%20Cry%202%20Jun%202007.pdf"The War Cry"]The War Cry (No. 6812, 2 June 2007), pp. 4–5 *Dị ka ọ siri dị mgbagwoju anya ịhazi ego ole Dorries nwere ike ịnara otuto maka ịhazi oke ọnwa MP,… mmezu ya n'ịkwado ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmepụta akwụkwọ akụkọ na-adịghị akwụsị akwụsị, ọrụ nke atọ na TalkTV na nke anọ dị ka onye na-ede akwụkwọ akụkọ Daily Mail, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe siri ike n'ihe ndị emetụtara. Njirimara webụsaịtị ya, na enweghị ụbọchị ịwa ahụ na ọdịnaya ndọrọ ndọrọ ọchịchị, nkwalite nke oghere TV ya na akwụkwọ. Gbakwunye na ebumnuche ya niile (ego nke ya bụ proletarian) nke "ụmụ nwoke ndị posh", ọrụ ya na akwụ ụgwọ ọha nke ụmụ nwanyị abụọ, iguzosi ike n'ihe ya nye onye na-eri nri na onye na-eti nwunye ya Stanley Johnson na akụkụ dị n'ike tweet na-eduhie eduhie, na ị nwere ike ọ fọrọ nke nta ka ọ ghọta nhụsianya Dorries na ịbụ n'ikpeazụ, mgbe nke ahụ gasịrị, kwụsịrị. N'oge ahụ a jụrụ ajụ ndị ọgbọ ya, kọmitii na-ahụ maka ihe ùgwù akatọbeghị ya maka akụkụ ya na mwakpo a na-enwetụbeghị ụdị ya na nke ahaziri ahazi' megide ndị otu ya! **[https://www.theguardian.com/commentisfree/2023/aug/26/nadine-dorries-vowed-to-do-best-for-constituents-in-resigning-she-has-succeeded"Nadine Dorries vowed to do her best for her constituents. In resigning, she has succeeded"]The Observer (26 October 2023) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dorries, Nadine}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] gygvmh8t16rxjvtp4u2qx6ym7rlrea6 Elizabeth Bowes-Lyon 0 3631 14615 2023-10-16T04:45:29Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Elizabeth Bowes-Lyon|Elizabeth Bowes-Lyon]]''' ([[w:August 4|August 4]], [[w:1900|1900]] - [[w:March 30|March 30]], [[w:2002|2002]]), ma ọ bụ ''Queen Elizabeth, [[w:Queen Mother|Nwa Queen]]''', nke a na-akpọkwa ya '''The Queen Mum''' bụ [[w:Queen consort|Queen consort]] nke [[w:George VI nke United Kingdom|George VI nke United Kingdom]] (1936–1952) na nne [[w:Elizabeth II|Queen Elizabeth II]] na nne nne [[w:Charles III|Charles III]]. == Okwu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elizabeth Bowes-Lyon|Elizabeth Bowes-Lyon]]''' ([[w:August 4|August 4]], [[w:1900|1900]] - [[w:March 30|March 30]], [[w:2002|2002]]), ma ọ bụ ''Queen Elizabeth, [[w:Queen Mother|Nwa Queen]]''', nke a na-akpọkwa ya '''The Queen Mum''' bụ [[w:Queen consort|Queen consort]] nke [[w:George VI nke United Kingdom|George VI nke United Kingdom]] (1936–1952) na nne [[w:Elizabeth II|Queen Elizabeth II]] na nne nne [[w:Charles III|Charles III]]. == Okwu okwu == * ''Ụmụaka agaghị ahapụ m. Agaghị m ahapụ [[w:George VI nke United Kingdom | Eze]]. Eze agaghịkwa apụ ma ọlị.'' * N'ime nkwupụta ọha na eze na mmalite afọ nke Agha Ụwa nke Abụọ. E sitere na webụsaịtị Royal Family History. * Obi dị m ụtọ na a tụrụ anyị bọmbụ. Ugbu a, anyị nwere ike ile anya East End na anya. * Mgbe Luftwaffe tụgburu bọmbụ Buckingham Obí mgbe Eze na Queen nọ n'ụlọ na 13 Septemba 1940. *[[w:cite news| last=Davies|first=Caroline |title=Otu Luftwaffe siri tụba n'obí eze, n'okwu nke nne Queen | onye nkwusa =''The Guardian''| ụbọchị = 13 Septemba 2009|url=]] * [https://www.theguardian.com/uk/2009/sep/13/queen-mother-biography-shawcross-luftwaffe] * Tinkety tonk ochie mkpụrụ osisi, na ala na ndị Nazi. * A [[w:valediction|valediction]] n'akwụkwọ ozi o degaara nwa nwanne ya na 1940. * [[w:cite news| last=Moore | first=Charles |title=Nne Nwanyị Queen nwere ike iduga n'ụzọ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị enweghị ike | onye nkwusa =''The Telegraph''| ụbọchị = 18 Septemba 2009 | url=]] * [https://www.telegraph.co.uk/comment/columnists/charlesmoore/6207598/The-Queen-Mother-could-lead-in-a-way-that-our-politicians- enweghị ike.html] * Na tebụl nri abalị, okwu ahụ tụgharịrị gaa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ n'ụbọchị tupu [[w:Gang of Four (SDP)|'Ndị otu anọ']] ejikọtala onwe ha na Liberal Party [[w: mmalite 1981|mmalite 1981]] <br/> Queen Elizabeth [[w:The Queen Mother|The Queen Mother]]: I enweghị mmasị na otu ọhụrụ socialist nke [[w:Roy Jenkins|Woy's]] (sic). <br/>Onye ọbịa: A na-akpọ ha [[w:Social Democratic Party (UK)|Social Democrats]], ma'am. <br/> Queen Elizabeth: Ee. Ọfọn, ị naghị agbanwe socialist naanị site na ịhapụ njedebe. M na-ekwu, ọ bụ aghụghọ ịmalite ihe a na-akpọ Social Party. Ndị Labour Party ochie masịrị m. Ihe kachasị mma bụ ọchịchị Tory ochie nke nwere mmegide ndị ọrụ siri ike. * Queen Elizabeth: Echere m na ụmụ agbọghọ ahụ. ị hụrụ, a kpagburu * Ugauji mm újú niile i mee ihe niile i kwes ir i ime, ˙naa ˙nu, ghara ise siga, erigh i ihe, na-emega ah ´ u, na ihe niile i na-emegh i. Ị chọrọ ime, na mberede otu ụbọchị, otu nnukwu ụgbọ ala na-acha uhie uhie gbara gị ọsọ, ma ka wiil ndị ahụ na-adaba n'ime gị ị ga-asị 'Chineke m, agara m aṅụbiga mmanya ókè n'abalị ụnyaahụ!' Otú ahụ ka i kwesịrị isi na-ebi ndụ gị, dị ka a ga-asị na echi ka a ga-eji nnukwu ụgbọ ala na-acha uhie uhie kpụga gị. * Dị ka Michael Parker hotara na ''Queen Elizabeth the Queen Mother: The Official Biography'' (2009) <!- Shawcross --> * Nke ahụ bụ nke m! * gwara Archbishọp nke Canterbury, Dr [[w:George Carey|George Carey]], mgbe ọ matara na ya ewerela iko mmanya ya ka ọ na-akwado ịtụpụta nri nri n'oge nri ehihie iji mee emume ọmụmụ 100th ya. *[[w:Citation| ikpeazụ=Vickers|first=Hugo|title=Elizabeth, The Queen Mother|onye nkwusa=Arrow Books/Random House|year=2006|page= 490|isbn=978-0-09-947662-7]] * Ezigbo Edwina, ọ na-enwe mmasị mgbe niile ịme egwuregwu. * Mgbe nụrụ na [[w: Edwina Mountbatten, Countess Mountbatten nke Burma | Edwina Mountbatten, Countess Mountbatten nke Burma] ka e liri n'oké osimiri, dị ka e hotara na '' The Straits Times '' Singapore(7 August 2000) * Agaghị m eme ma ọ bụrụ na m bụ gị, Noël; ha na-agụ ha tupu ha achụpụ ha. * Tamuru ntamu nye Sir [[w:Noël Coward|Noël Coward]] (onye bụ nwoke nwere mmasị nwoke) na gala. Ka ọ na-arịgoro n'elu steepụ nke ndị nche juru, ọ hụrụ ka anya Ụjọ na-efegharị n'ahụ ndị agha ahụ nwa oge; dị ka Thomas Blaikie hotara na ''Ị dị oke egwu dị ka Queen: Wit and Wisdom from the House of Windsor'' (2002) <!- HarperCollins, London, isbn=0-00-714874-7 --> * M ga-ehichapụ ya n'onwe m. * Na akara nke onyinye nke Nebukadneza nke champeenu (ọnụahịa karama 20) ọ bụrụgodị na ezinụlọ ya abịaghị maka ezumike. * Graham Taylor kwuru na ''Elizabeth: Nwanyị na Queen'' (2002) <! - Telegraph Books --> == Okwu gbasara Bowes-Lyon == * Nke ahụ bụ nwanyị kasị dị ize ndụ na Europe. * E zoro aka na ya na nke a na-akpọkarị Hitler ma ọ bụ Goebbels, mana, dịka onye na-ede akụkọ ndụ [[w:William_Shawcross|William Shawcross]] si kwuo, apocryphal. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bowes-Lyon, Elizabeth}} [[Category: ụmụ nwanyị]] g8r3jfjc28i8hfb1zaziajpery9d0l7 Hannah Teter 0 3632 14616 2023-10-16T05:01:22Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Hannah Teter|Hannah Teter]]''' (amụrụ [[w:January 27|January 27]], [[w:1987|1987]]) bụ [[w:United States|American]] [[w:Snowboarding|Snowboarder]]. Ọ bụ [[w:Winter Olympics|Asọmpi olimpik]], nwetagoro ihe nrite ọla edo na [[w:Half-pipe|halfpipe]] na [[w:Egwuregwu Olimpik Winter 2006|Egwuregwu Olimpik Winter 2006]] na [[w:Turin |Torino]] na ọlaọcha na [[w:2010 Olympic Games|2010 Olympic Games]] na [[w:Vancouver|Vancouver]]. == Okwu okw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Hannah Teter|Hannah Teter]]''' (amụrụ [[w:January 27|January 27]], [[w:1987|1987]]) bụ [[w:United States|American]] [[w:Snowboarding|Snowboarder]]. Ọ bụ [[w:Winter Olympics|Asọmpi olimpik]], nwetagoro ihe nrite ọla edo na [[w:Half-pipe|halfpipe]] na [[w:Egwuregwu Olimpik Winter 2006|Egwuregwu Olimpik Winter 2006]] na [[w:Turin |Torino]] na ọlaọcha na [[w:2010 Olympic Games|2010 Olympic Games]] na [[w:Vancouver|Vancouver]]. == Okwu okwu == * Agara m [[w:onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] mgbe m lechara ''[[w:Earthlings (film)|Earthlings]]''. Amaghị m otú [[w:Intensive Animal Farming|Ugbo ụlọ ọrụ]] siri sie ike na otú jọgburu onwe ya. Enwere m ịhụnanya maka ụmụ anụmanụ nke na enweghị m ike igosi na e bepụrụ m isi ha. Na ịgba ohu nke ụlọ ọrụ mmiri ara ehi na-akpali m ịga karịa [[w:Veganism | vegan]]. Enweghị m ike ịkwenye ịgba ohu anụ ọhịa maka ụtọ m. … Enwere m mmetụta siri ike karịa ka m nweburu, n'uche, n'anụ ahụ, na nke mmetụta uche. Ihe oriri m sitere na osisi emeghewo ụzọ ndị ọzọ maka ịbụ onye na-eme egwuregwu. Ọ bụ ọkwa ọzọ m na-ebuli elu. Akwụsịrị m iri anụmanụ ihe dị ka otu afọ gara aga, ọ bụkwa ndụ ọhụrụ. Ọ dị m ka onye ọhụrụ, onye egwuregwu ọhụrụ. * [http://www.huffingtonpost.com/avital-binshtock/hannah-teter-gold-medal-s_b_468137.html] "Hannah Teter, Gold-Medal Snowboarder, Na-emepụta ndụ bara uru", ajụjụ ọnụ ya na ''HuffPost'' (Eprel 21, 2010). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Teter,Hana}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] itzrzi8t259dobz6rmo3zn6s0n5aij2 Hannah Song 0 3633 14617 2023-10-16T05:05:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Hannah Song|Hannah Song]]''' bụ onye isi ala na onye isi oche nke US nonprofit [[w:Liberty in North Korea | Liberty in North Korea]] (LiNK), nke na-eme ka mmadụ mara mmadụ. - Ọnọdụ ikike na North Korea ma na-enye nkwado maka ndị gbara ọsọ ndụ North Korea. == Okwu okwu == *Echere m na ekwesịrị inwe nkwanye ugwu. Ọ bụrụ na e nwere ntozu okè, ọ ga-apụta ìhè nye ha na obi dị gị ụtọ ime ya na nke a bụ ihe ị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Hannah Song|Hannah Song]]''' bụ onye isi ala na onye isi oche nke US nonprofit [[w:Liberty in North Korea | Liberty in North Korea]] (LiNK), nke na-eme ka mmadụ mara mmadụ. - Ọnọdụ ikike na North Korea ma na-enye nkwado maka ndị gbara ọsọ ndụ North Korea. == Okwu okwu == *Echere m na ekwesịrị inwe nkwanye ugwu. Ọ bụrụ na e nwere ntozu okè, ọ ga-apụta ìhè nye ha na obi dị gị ụtọ ime ya na nke a bụ ihe ị chọrọ ime. Dị ka ọgbọ nke abụọ, anyị nwere ihe ndị a niile: Ànyị na-eme ihe anyị chọrọ ma ọ bụ na-agbaso agụụ? *[https://web.archive.org/web/20160414025408/ttp://www.mochimag.com/article/links-hannah-song-forever-committed-to-a-cause LiNK's Hannah Song: Ekpere ebighebi maka ihe kpatara ya] (2010) * Anyị na-agbalị ịgbanwe mkparịta ụka na ịkọwapụta okwu a ka a na-elekwasị anya na ndị North Korea ọ bụghị naanị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ọkwa nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị elu, okwu a bụ ihe mgbagwoju anya na anyị echeghị na enwere olileanya maka ọganihu. *[https://web.archive.org/web/20141120161244/http://www.asianweek.com/2013/01/30/hannah-song-pursuing-humanity-for-north-koreans/ Hannah Song: Ịchụso mmadụ maka ndị North Korea] (January 30, 2013) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Abụ, Hana}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mbjqbu14szeznecrow7k8d28zka07pw Hannah G. Solomon 0 3634 14618 2023-10-16T05:14:27Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Hannah G. Solomon|Hannah Greenebaum Solomon]]''' (January 14, 1858 – Disemba 7, 1942) bụ onye ngbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye malitere [[w: National Council of Jewish Women| National Council of Jewish Women]], ọgbakọ mba mbụ nke ụmụ nwanyị ndị Juu na USA. Solomọn bụ onye nhazi dị mkpa nke ruru n'ókè nke nkwenye okpukpe n'ọkwa mpaghara, mba, na mba ụwa == Okwu okwu == * N'akwụkwọ akụkọ ihe mere eme,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Hannah G. Solomon|Hannah Greenebaum Solomon]]''' (January 14, 1858 – Disemba 7, 1942) bụ onye ngbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye malitere [[w: National Council of Jewish Women| National Council of Jewish Women]], ọgbakọ mba mbụ nke ụmụ nwanyị ndị Juu na USA. Solomọn bụ onye nhazi dị mkpa nke ruru n'ókè nke nkwenye okpukpe n'ọkwa mpaghara, mba, na mba ụwa == Okwu okwu == * N'akwụkwọ akụkọ ihe mere eme, na ndụ ndị dike na ndị dike, e dere ọdịnihu na ohere nke ndị mmadụ. N'ime ha, anyị na-agbalị ịchọta echiche maka onwe anyị, ụmụ anyị nwanyị na ụmụ ụmụ anyị. * [https://speakingwhilefemale.co/religion-solomon/ "Ihe ndekọ nke ụmụ nwanyị ndị Juu Mere"] (September 6, 1893) *Oghere nwanyị bụ ụwa dum. * [https://jwa.org/womenofvalor/solomon Kwuru] *Anyị ga-agbakwunye olu anyị na ndị na-eti mkpu na e nwere ụkpụrụ dị n'okpuru ebe anyị na-agaghị ekwe ka mmadụ dịrị ndụ, na ụkpụrụ ahụ anọghị n'oge oyi ma ọ bụ agụụ na-agụ....N'ọchịchị onye kwuo uche ya, onye ọ bụla na-ahụ maka ya. * [https://jwa.org/womenofvalor/solomon Kwuru] ===[https://speakingwhilefemale.co/religion-solomon1/ "Ezigbo Nwanyị Juu"] (September 1893)=== *N'ime mbọ niile anyị na-agba n'ubi kacha obosara, anyị ga-ebuli elu n'elu ụlọ, ebe nchekwa ọha, na-echeta ụkpụrụ nke ndị nna nna anyị hiwere. Anyị aghaghị ịzụ ụmụaka ịhụ ihe ndị dị elu nke ndụ n'anya - akụ ndị a na-apụghị ịzụta na ire - si otú ahụ na-enye ha nkasi obi nke ndụ echiche nke na-adịghị ada ada. *Na Congress anyị obere ụda dara maka mkpagbu nke ndị otu okpukperechi na Russia. Naanị azịza nke ekpere anyị bụ nkwughachi na-eru uju nke enweghị enyemaka anyị, na n'abalị a, obi anyị na-enwe mmasị n'ebe ndị mmadụ ibe anyị nọ na Armenia. Ànyị ga-amata nkọwa nke nhụjuanya ha, ka anyị gụọ akụkọ ihe mere eme nke anyị, ebe mmekpa ahụ, ụnwụ nri, na egwu oyi nwere ozu nwere njem njem anyị kemgbe ọtụtụ narị afọ. Ka anyị nwee olileanya maka oge mgbe uwe mwụda dị ọcha nke Okpukpe na-agaghịzi adị n’ájá ekpuchiri mmehie, anyaukwu, na oké ọchịchọ nke mba. * Anyị, ntapu ọbara sitere na otu nnukwu akwara, bụ ndị si n'ụlọ ndị dị anya bịa * Ọ bụrụ na a ghọtara n'ozuzu na Iso Ụzọ Kraịst na Mohammedanism bụ ezi ụmụ nwanyị nke Israel, anyị nwere ike ịtụ anya mmeso ọjọọ na-adịghị mma. * Anyị na-enweta ihe ọmụma anyị site na mgbago balloon n'ígwé ojii ime mmụọ nwa oge ole na ole, a na-enyekwa anyị parachute iji mee ka anyị gbadaa ngwa ngwa ọzọ banye n'ụwa ihe. *Ka anyị na-enwe ndidi, na-asọpụrụ onwe anyị, na na-ekpe ikpe ziri ezi n'ebe ibe anyị nọ...Ka anyị nweere onwe anyị kpamkpam n'ụdị mmadụ, ma nwee mkparịta ụka kacha efu. * Okpukpe bụ nkwupụta na mmalite nke echiche Chineke nke abanyela n'uche n'uche mmadụ, na-ekpughe mkpụrụ obi, n'otu n'otu ya na Mkpụrụ obi nke Eluigwe na Ala. *Okpukpe dị mkpa n'ụwa. Ihe ọ bụla a pụrụ ikwu megide ụzọ ya n'oge gara aga, taa site n'ìhè nke sayensị na-ewepụ nkwenkwe ụgha nile, ọ nwere ike ịmepụta ihe kasị mma. Okpukpe dị mkpa iji wusie ike na ime ka echiche anyị na omume anyị sikwuo ike. *Ọmụma nke ọma gbasara akụkọ ihe mere eme na akwụkwọ anyị ga-eweta ọtụtụ okwukwe na ntụkwasị obi n’ọdịmma nke ụwa, ọńụ nke ibi ndụ, afọ ojuju n’inweta ohere niile nke ịdị adị anyị ugbu a — ụkpụrụ niile bụ isi nke okpukperechi anyị. * Ka anyị ghọta ike nke ndị mmadụ n'otu n'otu, jikọtara maka ezi ebumnuche. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://jwa.org/encyclopedia/article/solomon-hannah-greenebaum ibe akwụkwọ ndekọ aha ụmụ nwanyị Juu] {{DEFAULTSORT:Solomon, Hana}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 34knjht0vlxvbbne66yhcr5qx2822d0 Uche Elendu 0 3635 14620 14619 2023-10-16T05:32:39Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki ḁ{{databox}} '''[[w: Aha akụkọ Wikipedia gbasara onye a|Aha zuru ezu]]''' == Okwu okwu == *Ime ihe ka bụ ọrụ m ma mgbe m hụrụ ezigbo script m na-amali elu na ya. * [https://www.sunnewsonline.com/ive-scary-dreams-uche-elendu/?amp] *A bụ m nwanyị mara mma na amaara m ihe ọ ga-ewe iji nọgide na-ama mma. Ya mere, ana m agbatị ya nye ụmụ nwanyị ndị ọzọ na-amaghị ka ha ga-esi mee ka ahụ ha dị mma mgbe a mụsịrị nwa. Anọkwa m n'ime nlekọta anụ ahụ, ntutu isi, ịkpụ ahụ; M na-agba ọsọ a mma ụlọ ahịa isi. * [https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/09/28/uche-elendu-im-touching-lives-helping-women-achieve-their-body-goals-without-surgery/amp/] *Ndị nwoke kwesịrị ịma na ezigbo ụmụ nwanyị dị ụkọ Yabụ, mgbe ịchọtara otu, mụta ichebe ya, hụ n'anya ma nwee ekele maka mbọ ya. Mee ya obi ụtọ. Enwere otutu umunwanyi ebe ahu mana anyi nwere ezigbo umunwanyi di ole na ole. Ọtụtụ ụmụ nwanyị nọ n'ebe ahụ nwere ịhụ ihe onwunwe n'anya, ndị ajọ omume; ha na-achọ ịkpasu ụmụ nwoke iwe n’ihi na e merụrụ ha ahụ́. Yabụ, mgbe ị nwetara nwanyị hụrụ gị n'anya n'enweghị oke ma ọ bụ enweghị ego, nwee ekele maka ya. Ọ bụghị ụmụ nwanyị niile na-achọ ịhụ ihe onwunwe n'anya ụfọdụ ụmụ nwanyị na-achọ ka i gosi ha ịhụnanya,ọtụtụ n'ime ha na-aga ụka kpee ekpere ka di ha nweta ego, kpee ekpere maka nchekwa na ihu ọma di ha. Ọtụtụ na-eji kaadị ikpeazụ ha na di ha iji hụ na obi dị ha ụtọ mana n'ikpeazụ ihe ha nwetara bụ ịjụ. Ndị di ha na-ahapụ ha ka ha soro ndị eze gbuo ndị ga-aṅụ obere nwa ha nwere ike inweta. *[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/09/28/uche-elendu-im-touching-lives-helping-women-achieve-their-body-goals-without-surgery/amp/] * Kwanyere nwanyị gị ugwu, nyekwa ha mmetụta nke ịbụ onye. Gosi ha ịhụnanya, emela ka ụmụ nwanyị nwee ịda mbà n'obi, ya mere m na-adụ ọdụ ma ọ bụrụ na alụmdi na nwunye na-eme ihe ike ma ị nweghị ike idi ya ọzọ, ezigbo m gbapụrụ ndụ gị. Ịbụ onye na-alụbeghị di ka mma karịa otu n'ime igbe ozu. Anaghị m agba ume n'ụzọ ọ bụla ịgba alụkwaghịm, kama ndị ikom hụrụ nwunye gị n'anya. Ụmụ nwanyị kwesịkwara ịma uru ha bara, hụ di ha n'anya ma kwesị ntụkwasị obi. Ma anọgidela na mmekọrịta na-egbu egbu. Gbaa ndụ gị ezigbo ọsọ. *[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/09/28/uche-elendu-im-touching-lives-helping-women-achieve-their-body-goals-without-surgery/amp/] *Ọ bụ nghọta, ndidi, ịhụ Chineke n'anya. Ịtụ egwu Chineke bụ mmalite amamihe. Mgbe ị nwere nwanyị na-atụ egwu Chineke, alụmdi na nwunye ga-arụ ọrụ ma ọ bụrụ na ị nwere nwanyị na-atụ egwu Chineke na nwoke na-adịghị atụ egwu, ị na-agbalị ime ka nwoke ahụ tụọ egwu Chineke ma ọ jụ, nọrọ na nche. N’ihi na ndị na-atụ egwu Chineke nwere akọ na uche, ha na-eme ihe n’ihi na ha chere na ọ bụ ya nwe ndụ ha. Maka m, okwu m bụ tupu nwanyị abata n'alụmdi na nwunye, jide n'aka na ọ bụ nwoke na-atụ egwu Chineke, hụrụ n'anya, na-anabata ya, na-ekerịta echiche ọnụ ma ghọta gị nke ọma. Ndị otu abụọ ahụ kwesịrị ịhụ ibe ha n'anya, na-anabata ibe ha, kpee ekpere ọnụ ma na-ekerịta echiche ọnụ. * [https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/09/28/uche-elendu-im-touching-lives-helping-women-achieve-their-body-goals-without-surgery/amp/] *Ndị a ma ama bụ mmadụ na dịka alụmdi na nwunye ndị ama ama na-ada, alụmdi na nwunye gburugburu ụwa daa, ọ bụghị ịbụ onye ama ama, mana ọ bụ naanị ndị mmadụ n'otu n'otu. Alụmdi na nwunye na-abịakọta ọnụ nke mmadụ abụọ dị iche iche si n'echiche abụọ dị iche iche, nzụlite dị iche iche, nghọta dị iche iche nke ndụ na alụmdi na nwunye. Yabụ, mgbe nghọta ahụ na-anọghị ebe ahụ ọ bụ nnukwu nsogbu. Ọtụtụ ụmụ nwoke na-enwe mmetụta nke enweghị ntụkwasị obi na egwu ma ha lụọ ndị ama ama. *[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/09/28/uche-elendu-im-touching-lives-helping-women-achieve-their-body-goals-without-surgery/amp/] * Ọ nweghị onye zuru oke. Ma otu ihe doro anya; mgbe ọ bụla m dara, m na-ebuli onwe m elu wee na-agbalị ugboro ugboro ruo mgbe m nwetara ya. * [https://www.sunnewsonline.com/my-unforgettable-car-accident-uche-elendu-actress/?amp] * Enwere ike nweta ihe niile site na ịrụsi ọrụ ike na mkpebi siri ike. Agaghachila azụ na nrọ gị. Ị nwere ike nweta ihe ọ bụla ịchọrọ ma ọ bụrụ na ị na-etinye obi gị n'ebe ọ nọ ma na-agwa Chineke okwu mgbe niile banyere ihe ọ bụla n'ihi na ọ bụ ya ga-eme ka ọ mee. * [https://thenationonlineng.net/uche-elendu-will-always-daddys-girl/] * Na-enweghị mmetụta, m na-ekwu na nwoke na-enwekarị mmasị na-ekwesịghị ntụkwasị obi na mmekọrịta", o kwere nkwa.Enwere okwu na-ewu ewu na 'Ọ dị na DNA nwoke iji ghọgbuo'. Ọtụtụ oge, n'enweghị ihe kpatara ya ma ọ bụ na-eji ntakịrị ihe ngọpụ, ụmụ nwoke na-adaba. Ọ bụ ihe ọtụtụ ụmụnwoke na-akwụsị site n'ụlọ mmanya mgbe ha rụchara ọrụ ka ha na 'ụmụ nwoke' ṅụọ ihe ọṅụṅụ. Site n'ebe ahụ, ọtụtụ oge, ha na-ejedebe n'àkwà nwanyị ọzọ tupu ha agaa n'ụlọ nwunye ha.N'aka nke ọzọ, a na-emepụta ụmụ nwanyị mgbe ha na-enwe mmekọrịta. Nguzogide ha na-aghọ aghụghọ siri ike. Nke a apụtaghị na ụmụ nwanyị anaghị aghọ aghụghọ, ma na nkezi na site na DNA ha, ha bụ ndị nche. A haziri ha iji mee ka ụlọ ahụ dị ndụ na ịdị n'otu, ha na-ejide ya n'ụlọ na-ekpe ekpere, ha na-edozi nri, na-elekọta ụmụaka wdg Ebee na nke a siri usoro ọ nwere oge ịghọ aghụghọ ule? Ụbọchị ọ bụla, oge ọ bụla, ụmụ nwanyị na-ekwesị ntụkwasị obi karị * [https://www.vanguardngr.com/2018/09/women-are-more-loyal-in-romantic-relationships-than-men-uche-elendu/amp/] * M na-eri nri nke ọma, anaghịkwa m eri nri junk. Agbanyeghị, m na-eri nri nke ọma na nke kachasị mkpa, anaghị m eme nri abalị. Anaghị m eri nri mgbe elekere isii gachara, ana m ewere tii herbal dabara nke ọma ugboro abụọ kwa ụbọchị; nke ahụ na-eme ka ahụ dị m mma na ịdị ọcha n'ime. M na-erikwa mkpụrụ osisi nri. * Ime ihe ike n'ime ụlọ bụ maka ike na njikwa. Agbanyeghị, okwu ahụ ime ihe ike nwere nkọwa anụ ahụ, ime ihe ike n'ụlọ ma ọ bụ mmegbu nwere ike ime n'ụzọ na-abụghị nke anụ ahụ. Mgbe nwoke jụrụ inye ezinụlọ ya ihe, ọ bụ mmegbu n'ụlọ. Mgbe nwanyị jụrụ ịrụ ọrụ ụlọ na nke di na nwunye n'ime ụlọ, ọ bụkwa ime ihe ike n'ime ụlọ, n'ihi na ihe ndị a na-ebute okwu mkparị, mmetọ mmekọahụ na ọbụna ime ihe ike. *Ime ihe ike n'ime ụlọ bụ mmebi iwu zuru oke nke atụmatụ Chineke nwere mgbe o jikọtara nwoke na nwanyị ọnụ. Ọ megidere atụmatụ Chineke maka ezinaụlọ kpamkpam. *Iji kwụsị ime ihe ike n'ime ụlọ, ụmụ nwanyị nwere oke ọrụ ha ga-arụ site n'ịghọta ụdị nwoke ha na-alụ ma ọ bụ na ha na-akpakọrịta. Ha aghaghị ịghọta àgwà ha si otú ahụ na-amachi njakịrị okwu ndị ga-eme ka a na-eti ha ihe. Ọzọkwa, ndị inyom kwesịrị ịma mgbe nwoke na-adịghị arụ ọrụ na mfe ịṅụbiga mmanya ókè na-enweta anụ ahụ na mkpasu iwe ọ bụla wee pụọ na ndị mmụọ ọjọọ mmekọrịta ma ọ bụ alụmdi na nwunye. * Ụmụ nwoke nwekwara oke ọrụ ha ga-arụ site n'ịghọta eziokwu ahụ bụ na ike ụmụ nwanyị dị n'ire ha na ha apụtaghị ihe niile ha na-ekwu. N'ezie, ma ndị òtù ọlụlụ nwere òkè ha ga-ekere n'ịkwụsị ime ihe ike n'ezinụlọ * Ka anyị chee ya ihu: anyị nwere ụmụ nwanyị na-eme nke ọma taa karịa ka ọ dị na mbụ. Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ na-akpatara onwe ha ihe ha ji ebi ndụ. Ha na-enwere onwe ha kpam kpam n'ebe di ha nọ. Ya mere, ọ bụ nsogbu n'ọtụtụ ụlọ. Ọzọkwa, ọtụtụ ndị mmadụ na-eche na ndị inyom a ma ama na-aghọ aghụghọ mgbe niile. Ọ bụghị mgbe niile otú ahụ n'ọtụtụ ọnọdụ. Ụmụ nwanyị ndị a ma ama nwere ndị na-amasị ha, ndị na-akwado ha na-amasịkwa ha, ha nwere ndị ọrụ ibe ha, mana ikike ha nwere ime ka mmekọrịta ndị a dị mma bụ isi okwu. * [https://tribuneonlineng.com/why-nollywood-actors-are-doing-other-businesses-uche-elendu/] *Ọ bụrụ na mmadụ echebara ihe ndị mmadụ na-ekwu na soshal midia echiche, ọ ga-ada mbà n'obi. Ọ bụrụ na mmadụ na-eteta nke ukwuu na-enwe obi ụtọ ma gaa na ibe ya, naanị ịhụ ihe ndị na-eju anya, ọ nwere ike tụfuo ya ma mebie ụbọchị ya. Enwere ọtụtụ ndị nwere nkụda mmụọ na ndị dara mbà n'obi nọ n'ebe ahụ bụ ndị na-enwe mmasị ịga na mgbasa ozi ọha na eze iji wụsa ndị ọzọ iwe ha na-eche na ha na-eme nke ọma karịa ha. * [https://punchng.com/there-are- many-frustrated-people-on-social-media-uche-elendu/?amp] * N'ezie, echere m na ndị mmadụ kwesịrị ilekwasị anya na onwe ha, kama itinye uche n'ihe ndị ọzọ na-eme na social media. Ọ bụrụ na ihe mmadụ na-ahụ na social media na-emetụta ya, ọ ga-aghọta nke ahụ ndụ adịghị mma mgbe niile ka e gosiri na foto na vidiyo. * [https://punchng.com/there-are- many-frustrated-people-on-social-media-uche-elendu/?amp] *N'ezie, a bụ m nwanyị mara mma nke ukwuu, ekwesịrị m inweta akwụkwọ ikike ngafe. Ọ bụrụ na ọ nweghị onye na-eme m ihe, mgbe ahụ m ga-echegbu onwe m. Ma dị ka Onye Kraịst, m na-eme ihe ziri ezi. M tozuru okè ịchịkwa ihe na ime mkpebi ziri ezi * [https://punchng.com/id-be-worried-if-men-dont-make-pass-at-me-uche-elendu/] *Site n’alụmdi na nwunye mbụ m, amụtara m ka m ghara ịdị ngwa ngwa ime ihe ọ bụla. Adịla ngwa ngwa ịbanye n'alụmdi na nwunye; ị kwesịrị iwepụta oge gị n'ezie iji jide n'aka na gị na onye kwesịrị ekwesị na-emekọ ihe ma na-emekọ ihe ọnụ. Alụtara m nwoke mara mma mana echere m na anyị adabaghị. Alụla di na nwunye n'ihi na onye ọ bụla na-eme nke ahụ, ma ọ bụ dabere n'ọdịmma na ego mmadụ. * [https://punchng.com/id-be-worried-if-men-dont-make-pass-at-me-uche-elendu/] *Site n’alụmdi na nwunye mbụ m, amụtara m ka m ghara ịdị ngwa ngwa ime ihe ọ bụla. Adịla ngwa ngwa ịbanye n'alụmdi na nwunye; ị kwesịrị iwepụta oge gị n'ezie iji jide n'aka na gị na onye kwesịrị ekwesị na-emekọ ihe ma na-emekọ ihe ọnụ. Alụtara m nwoke mara mma mana echere m na anyị adabaghị. Alụla di na nwunye n'ihi na onye ọ bụla na-eme nke ahụ, ma ọ bụ dabere n'ọdịmma na ego mmadụ. * [https://punchng.com/id-be-worried-if-men-dont-make-pass-at-me-uche-elendu/] * Alụmdi na nwunye abụghị enyi ma ọ bụ mmekọ nwoke na nwanyị; ọ bụ azụmahịa siri ike. Ị ga-ekpekwa ekpere banyere ya na nke ahụ bụ otu n'ime mmejọ m mere n'ihi na ekpeghị m ekpere banyere alụmdi na nwunye m. Mgbe nsogbu bilitere n'alụmdi na nwunye gị, ị ga-enwe ike ịtachi obi. Echere m na ọ na-adị m ngwa ngwa ime ihe. Nye Chineke ohere n'alụmdi na nwunye gị * [https://punchng.com/id-be-worried-if-men-dont-make-pass-at-me-uche-elendu/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> * [http://(adreesị) nkọwa saịtị] * [http://(adreesị) nkọwa saịtị 2] {{DEFAULTSORT:Elendu, Uche}} [[Category: ụmụ nwanyị]] pytsqcynokpt845surm4eutfisz5vk1 Uche Ogbodo 0 3636 14621 2023-10-16T06:00:19Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Uche Ogbodo|Uche Ogbodo]]''' (amụrụ 17 Mee 1986) bụ [[w:Naijirịa|Naijirịa]] onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye ọbịa kapeeti uhie. Ọ bịara bụrụ onye a ma ama na 2006 na ihe nkiri mpụta mbụ ya ''Agbụ Agbụ ọzọ'' wee mee ihe nkiri na fim ndị ọzọ dị ka '' Ụmụnne nwanyị anọ '' '' Players '', '' Your Holy '', '' Ikpeazụ Gị. Action '', ''Sọpụrụ uche m'' ''Laptop'' na ''Royal Palace''....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Uche Ogbodo|Uche Ogbodo]]''' (amụrụ 17 Mee 1986) bụ [[w:Naijirịa|Naijirịa]] onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye ọbịa kapeeti uhie. Ọ bịara bụrụ onye a ma ama na 2006 na ihe nkiri mpụta mbụ ya ''Agbụ Agbụ ọzọ'' wee mee ihe nkiri na fim ndị ọzọ dị ka '' Ụmụnne nwanyị anọ '' '' Players '', '' Your Holy '', '' Ikpeazụ Gị. Action '', ''Sọpụrụ uche m'' ''Laptop'' na ''Royal Palace''. == Okwu okwu== *Ịbụ nne mara mma na ọ bụ n'ezie ihe ụzọ abụọ. Ọ na-emezu n'ihi ngọzi ndị mmadụ na ụmụ ya nwere. Mgbe mmadụ na-eteta kwa ụbọchị ma hụ ụmụ ya gburugburu otu, ọ bụ ahụmahụ mara mma. Ma, akụkụ ya siri ike bụ nrụgide, karịsịa ma ọ bụrụ na mmadụ bụ nne na-arụ ọrụ. Ọ na-atọ ụtọ ma na-akpata nchekasị. * [https://www.punchng.com/i-dont-believe-women-are-weak-uche-ogbodo/ Na-ekwu maka Ịbụ Nne] (13 Nọvemba) *Ihe m mụtara na ịbụ onye ama ama bụ na ị nweghị ike imeju onye ọ bụla afọ. *[https://www.dailypost.ng/2016/08/07/uche-ogbodo-blasts-critics- called-masquerade-2/ Na-aza onye nkatọ] (7 Ọgọst 2016) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ogbodo, Uche}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 22y2gmpyp5nkpxf2drdoaovzj87ppnl Alice Dunbar Nelson 0 3637 14624 14623 2023-10-16T06:05:57Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Dunbar Nelson (Julaị 19, 1875 - Septemba 18, 1935) bụ onye America na-ede uri, odeakụkọ na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. N'ime ọgbọ mbụ a mụrụ n'efu na South mgbe agha obodo gasịrị, ọ bụ otu n'ime ndị America America ama ama na-etinye aka na nka nka nke Harlem Renaissance. Di mbụ ya bụ onye na-ede uri Paul Laurence Dunbar. Mgbe ọ nwụsịrị, ọ lụrụ dibịa Henry A. Callis; na, n'ikpeazụ, lụrụ Robert J. Nelson, onye na-ede uri na onye na-akwado ikike obodo. Ọ nwetara aha ya dị ka onye na-ede uri, onye na-ede akụkọ mkpirisi na ihe nkiri, onye na-ede akwụkwọ akụkọ, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, na onye nchịkọta akụkọ akụkọ abụọ. ==Okwu okwuru== *Frederick Douglass kwuru otu oge, sị: Onye ọ bụla nwere ike ikwu ihe bụ eziokwu banyere [Abraham Lincoln], mana ọ nweghị onye nwere ike ikwu ihe ọ bụla bụ ihe ọhụrụ Abraham Lincoln. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ eziokwu na narị afọ gara aga, na mmalite afọ iri asaa, ole ka ọ bụ eziokwu taa * Ọ dabara nke ọma na nke kwesịrị ekwesị na anyị, dị ka ndị America, na-eme ememe ọmụmụ nke nwoke ahụ, bụ onye, ​​​​site n'otu mkpịsị aka nke mkpịsị akwụkwọ ya - n'agbanyeghị, ọrịa strok na-enweghị mmasị - nyere Negro ikike iguzo na ihu ya n'anyanwụ ma kwusaa. nye ụwa, "Abụ m nwoke!" Ọ bụ ihe ruuru anyị na ọrụ anyị icheta ọmụmụ ya, iru uju ọnwụ ya, ịtụ egwu ụbọchị iri na abụọ nke ọnwa Febrụwarị dị ka ezumike, ịbịakọta ọnụ iji tuo okpueze laurel n'ili ya. Ma anyị ndị America nke gbara ọchịchịrị akpụkpọ nwere ọzọ ụbọchị dị ka anyị hụrụ n'anya dị ka iri na abụọ nke February, amachaghị nke ọma, ikekwe, ma nke anyị kwesịrị iji na-eti mkpu ọṅụ, ọbụna dị ka anyị na-eto ụbọchị nke toro maara site ogologo ojiji. Ụbọchị ahụ bụ ụbọchị ọmụmụ Frederick Douglass. Lincoln na Douglass; Douglass na Lincoln! Aha mgbe ejikọtara na akụkọ ihe mere eme na n'ime obi nke agbụrụ ekele dị ka nnukwu ndị mgbapụta abụọ, ndị ikom abụọ ahụ karịa ndị America ndị ọzọ niile, enweghị atụ egwu, eziokwu, obi ike, ike, ọdịda ọdịda anyanwụ nke nwoke. Ọ bụghị ihe kwesịrị ekwesị na ụbọchị ọmụmụ ha kwesịrị ịbịa n'ime awa ole na ole nke ibe ha. Ọ bụghị ihe ziri ezi na mgbe nwa Negro na-eweli anya ya na ọkọlọtọ America n'ụbọchị Lincoln e kwesịrị, n'otu oge ahụ, chee echiche banyere nwoke nke ụda égbè eluigwe akwụsịghị n'ịkatọ ihe ọjọọ, nkwupụta nke ziri ezi, na-akpali akpali. Lincoln anwụghị anwụ ka ọ bụrụ eziokwu n'echiche ya kachasị elu; iru újú ya mgbe o yiri ka ọ dara mba ahụ? N'ezie, n'ụbọchị taa, anyị bụ ndị gbara ọchịchịrị nwere ihe nketa karịa ụmụnna anyị ndị ọcha - nke anyị nwere mpako nke dike abụọ, nke ha nwere naanị otu. . . . * Nwa akwụkwọ ọ bụla nọ na mba ahụ maara Abraham Lincoln - ọdịdị ya na-adịghị mma, ihu ya na-egbu mgbu na nke nwere mgbu na-atọ ụtọ na ndidi ya, maara nke ọma n'anya ha. Ndụ ya, ya na ịhụnanya nke ịda ogbenye na ịrụsi ọrụ ike, iru uju ya na njedebe dị egwu, dị nso n'obi mba ahụ dị ka akụkọ nke Akwụkwọ Nsọ na Kraịst-nwa. Okwu Lincoln, akụkọ ihe mere eme nke ndụ ya, akụkọ na-atọ ụtọ nke oge mbụ ya na ọchị ọchị ya na-enye nwa akwụkwọ America ahụ isiokwu na-adịghị agwụ agwụ. Okwu ya ndị mara mma; pathos ndị dị nro nke adreesị mmalite mbụ ya; A na-agụgharị ọmarịcha, nke siri ike, ma dị nro nke adreesị mmeghe nke abụọ site na ọtụtụ puku nyiwe ụlọ akwụkwọ kwa afọ, ebe a maara okwu Gettysburg nke ọma na America dị ka Ekpere Onyenwe Anyị na Ngosipụta, na echere m na ọ bụghị ihe dị nsọ ikwu nke ahụ n'ókè nke akwụkwọ mma ya na-eguzo na ha. A tụrụ ya n’ọla n’ebe a na-eli ozu nke mba, na mgbidi ụlọ akwụkwọ, n’ụlọ ezumezu nke kọleji na mahadum. Ọtụtụ ụmụ akwụkwọ nọ na mba ahụ na-agụ ya ọkara kwa afọ, ọ dịkwa mma na ọ kwesịrị ịdị, n'ihi na Lincoln abụghị arụsị mba ahụ, ezigbo ndị America? * Ndị ntorobịa Negro nke ala na-agụgharị okwu Gettysburg, ọ dịkwa mma na ọ ga-eme ya; mana ọ maara Douglass '' Gịnị ka ohu ahụ bụ nke anọ nke Julaị? Ndị ntorobịa Negro nke ala ahụ nwere mmasị na adreesị Inaugural nke abụọ nke Lincoln, mana ọ maara ụtụ dị mma Douglass nyere nwoke ahụ dere adreesị Inaugural nke Abụọ, mgbe ndị nnwere onwe nke obodo a wuru ihe ncheta Lincoln na Washington? Ntorobịa Negro na-atụgharị n'elu ire ya ihe osise mara mma nke Lincoln dị ike, mana emewo ya ka ọ mara ụfọdụ aphorisms pithy nke Douglass nke ya? *Abraham Lincoln adịghị mkpa ụtụ anyị na-enye ya taa; ụwa na-atụ ya ụtụ ka nke anyị, dị ebube ma na-ada ụda. Ma otuto dị ụtọ nke anyị na-akwụ ya bụ nke agbụrụ, na-erite uru site na mmụta nke ndụ. Fame edeela aha Lincoln ya na ndị nwoke kachasị ukwuu n'ụwa na ndị ọchịchị steeti, ndị nwere amamihe nke ndị eze, ya na onye isi nke ndị Republican - ma tinye okpueze laurel ya elu karịa ndị ọzọ. Ma ọ na-anọgide na ụmụ nke ndị ohu inye ya ihe ọ dịghị onye ọ bụla n'akụkọ ihe mere eme na-enwetụbeghị - ume ekele nke Chineke, mkpebi siri ike ime ka ụwa hụ, ọtụtụ narị afọ n'ihi ya, na ọ mehieghị n'omume ya kasị ukwuu, ọrụ ndụ ya. , ọnwụ ya. * Ma Frederick Douglass, onye anyị na-asọpụrụ otu ihe, enwebeghị oke otuto ya, anyị na-eme ememe ngafe nke ụbọchị ọmụmụ ya site n'inwe ekele dị ukwuu maka ihe o meere anyị, na ihe ndụ ya ga-apụta. ọ bụghị nanị na ndị ikom bụ ndị ya dịkọrọ ndụ, ma ọ bụ ma anyị nke a na-esote ọgbọ, ma na agbụrụ nke ọdịnihu; nye umuaka amughi amu. Akụkọ ihe mere eme enyebeghị ya ebe kwesịrị ekwesị na ibe ya, ma akụkọ ihe mere eme nke. echi ga-edebe ya n'ebe ọ kwesịrị ịdị - ya na ndị nwere obi ike, ndị maara ihe, na ndị na-ahụ anya. Ọ fọduru ayi, bú ndi-Ya, ka ayi wụsa n'elu ebe-ichu-àjà-Ya ihe-nsure-ọku nēsì ísì utọ nke kwesiri ya, otuto o kwesiri; ka ndụ ya bụrụ ihe mgbakwasị ụkwụ na-enye anyị ìhè n'ebe ahụ dị elu, ịhụ mba n'anya n'ezie - enweghị egwu nke ezigbo nwoke. * Lincoln na Douglass; Douglass na Lincoln! Ka e wee tinye aha ha n’otu ebe n’ime obi ndị Negro ọ bụla nọ n’ala ahụ! https://speakingwhilefemale.co/tributes-dunbar-nelson/ "The Life of Social Service dị ka ihe atụ na David Livingstone"] (March 7, 1913) *Hamilton Wright Mabie na-ekwu na ajụjụ onye ọ bụla kwesịrị idozi abụghị ihe ọ ga-eme ma ọ bụrụ na o nwere ego, oge, mmetụta, na uru mmụta, kama ihe ọ ga-eji ihe ndị o nwere mee. N’akụkọ ihe mere eme nile, e nwere ndị ikom ole na ole zaworo ajụjụ a. N'ime ha ọ dịghị onye zara ya nke ọma karịa onye anyị kpọkọtara iji sọpụrụ n'abalị a - David Livingstone. Okwu ahụ bụ "ọrụ mmekọrịta," nke dị n'egbugbere ọnụ onye ọ bụla ugbu a, ka a na-emepụtabeghị mgbe a mụrụ David Livingstone. Mana ọ bụghị nke kacha njọ, na n'ebughi oke iwepụta ihe dị mma nke akwadoro onye nke taa dị ka naanị otu onye kwesịrị ịgbalịsi ike maka ya, ndị ọsụ ụzọ siri ike nke ụbọchị Livingstone na ilk ghọtara n'ogo kachasị mma nke mmadụ. ọrụ dịịrị mmadụ ibe ya. * onye maara ma ghọta ha dị ka mmadụ, ọ bụghịkwa dị ka anụ ọhịa, ịzụ ahịa ịgba ohu bụ, dị ka o si kwuo ya, "ọnya na-emeghe nke Africa." Ugboro ugboro, o kwupụtara nkwenye ya na onye nweere onwe ya Negro bụ otu narị oge bara uru karịa ohu ahụ. Ọ gwara ndị kwesịrị ekwesị na njem ya ugboro ugboro ka ha ghara iziga ya ndị ohu ga-eso ya gaa njem ya, kama ndị nweere onwe ha, n'ihi na ha bụ ndị a pụrụ ịtụkwasị obi karị. O kwupụtara eziokwu bụ́ isi na onye bụ́ nna ya ukwu bụ onye na-erubere ya isi ma kwere na nna ya ukwu. Ọ bụ Dr. Livingstone meriri ahia ohu n'Afrịka. * Ihe n'obi ya n'anya bụ Lincoln, Onye mgbapụta, ezigbo dike nke ọ na-asọpụrụ mgbe niile. N'ebe ndịda ọdịda anyanwụ site na Kamolondo bụ nnukwu ọdọ mmiri nke na-asọpụta mmiri ya n'akụkụ osimiri dị mkpa, Lomami, banye na nnukwu Lualaba. Na ọdọ mmiri a, nke ndị obodo a maara dị ka Chobungo, Dr. Livingstone nyere aha Lincoln, na ebe nchekwa nke onye aha ya bụ ụlọ ọrụ gị dị mma. Emere nke a n'ihi mmetụta pụtara ìhè e wetara n'uche ya site n'ịnụ akụkụ okwu nraranye nke Lincoln site n'ụlọ akwụkwọ Bekee, bụ nke metụtara ihe kpatara ya mere o ji wepụta Nkwupụta Ntọhapụ. N'icheta nwoke ahụ Livingstone na-asọpụrụ, o nyerela ihe ncheta dị ogologo karịa ọla ma ọ bụ nkume. * Otu echiche mara ya - inye Africa nye ụwa. * Nye gị, nke ọgbọ na-eto eto, lee ihe ịtụnanya, lee ụwa nke pụtara n'okwu ndị ahụ - "A kụziiri m ndidi." Anyị, bụ ndị na-ewe iwe ma na-afụ ụfụ n'ihi na ụwa dum agaghị ehulata uche ya n'ịgbalịsi ike anyị, na-atụgharị ya dum ụzọ anyị nwere ike anyị na-agụghị agụụ emezu, kwesịrị ịgụ na-agụ ọzọ nke nwoke nwere ike ichere, n'ihi na ọ maara. na oge na mgbe ebighị ebi ga-ehulata imezu ọchịchọ ya n'oge. * Nwoke dị otú ahụ bụ Livingstone, ọ naghị atụ egwu ịdị nwayọọ ka o wee bụrụ onye ukwu; adịghị atụ egwu “ịtụ egwu Chineke na ịrụ ọrụ bard; ihere adịghị eme ya hulata ka o wee bulie ndị ọzọ elu n'ebe ọ nọ. O nyere ụwa kọntinent na akọnuche; n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ Nature n'onwe ya, o nyere cataracts na osimiri, ọdọ mmiri na ugwu, oke ọhịa na ndagwurugwu, n'elu ala nna ya. Ọ kpaliri mkpụrụ obi nke ụwa mepere anya na arụrụala nke ahia ohu, ma mee ka ọ mata na enwere ike ịhụ mmadụ ọbụna n'obi nke onye obi tara mmiri. Mgbe ọ tọgbọrọ ndụ ya n'ime ọhịa ọ hụrụ n'anya, ọ tọgbọrọ n'elu ebe ịchụàjà nke mmadụ na sayensị àjà kachasị ọnụ na nke kachasị ụtọ nke ọ maara kemgbe ọtụtụ afọ ike gwụrụ. *Ndu ozi; ndụ nke enweghị ịchọ ọdịmma onwe onye nanị - nke a ga-abụrịrị ndụ Livingstone pụtara nye anyị. Achọghị ọdịmma onwe onye, ​​​​na-enweghị afọ ojuju nke ndụ na mkpụrụ obi, ọbụna ruo n'ókè ikpeazụ nke ọbara obi. Ọrụ nke na-adịghị ala azụ n'ihi na ọrụ ahụ yiri obere, ma ọ bụ ike echere na-agwụ; ozi nke nādighi-atu egwu ibu ihe-efu n'anya uwa. N’ezie, e nwere ike ikwu na ihe odide [[Wordsworth]] nyere Milton bụ: “Mkpụrụ obi gị dị ka kpakpando wee biri iche;/I nwere olu nke ụda ya dị ka oké osimiri; ebube, free,/Ya mere, ka ị na-ejegharị n'ụzọ nkịtị nke ndụ/N'iji obi ụtọ na-asọpụrụ Chineke, ma obi gị/ọrụ kasị dị ala dara n'onwe ya." ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nelson,Alice Dunbar}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0n6t3nvon96qn6ep2ix2evzwkb45upi Ami Ayalon 0 3638 14625 2023-10-16T06:07:39Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ami Ayalon|Ami Ayalon]]''' (amụrụ [[w:1945|1945]]) bụ onye bụbu onye isi ala Israel na onye bụbu onye Labour nke Israel Knesset. == Okwu okwu== * Izrel aghaghị ikpebi ngwa ngwa ụdị ebe ọ chọrọ ibi n’ihi na ihe nlereanya nke ugbu a, nke nwere ụfọdụ àgwà ịkpa ókè agbụrụ, ekwekọghị n’ụkpụrụ ndị Juu. *[http://www.dispatch.co.za/2000/12/05/foreign/IISRAEL.HTM Israel dọrọ aka ná ntị megide apartheid...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ami Ayalon|Ami Ayalon]]''' (amụrụ [[w:1945|1945]]) bụ onye bụbu onye isi ala Israel na onye bụbu onye Labour nke Israel Knesset. == Okwu okwu== * Izrel aghaghị ikpebi ngwa ngwa ụdị ebe ọ chọrọ ibi n’ihi na ihe nlereanya nke ugbu a, nke nwere ụfọdụ àgwà ịkpa ókè agbụrụ, ekwekọghị n’ụkpụrụ ndị Juu. *[http://www.dispatch.co.za/2000/12/05/foreign/IISRAEL.HTM Israel dọrọ aka ná ntị megide apartheid na-apụta]", ''Dispatch Online Newspaper'' (December 5 2000). ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ayalon, Ami}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 9mkplkyv88qvphjrdexi19wm3zu8lp0 Alice Evans 0 3639 14626 2023-10-16T06:18:19Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alice Jane Evans (amuru 2 August 1968) bu onye omekorita bekee ==Okwu okwuru== *Ọ na-amasị m ịpụ, ọ na-ewutekwa m mgbe ndị na-ese foto kwụsịrị ịjụ gị foto gị. **" Zute La Belle Anglaise" Site n'aka Anna Pursglove ''Ọkọchị Anyasị'', 15 Disemba 2000. * Ọ ga-akara m mma ịnwe akpụkpọ ụkwụ Prada karịa iri nri. **"O nwere ike ịbụ na ọ tụfuru Picasso..." "The Daily Express", 15 Jenụwarị 2001. * Dinwenu m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Jane Evans (amuru 2 August 1968) bu onye omekorita bekee ==Okwu okwuru== *Ọ na-amasị m ịpụ, ọ na-ewutekwa m mgbe ndị na-ese foto kwụsịrị ịjụ gị foto gị. **" Zute La Belle Anglaise" Site n'aka Anna Pursglove ''Ọkọchị Anyasị'', 15 Disemba 2000. * Ọ ga-akara m mma ịnwe akpụkpọ ụkwụ Prada karịa iri nri. **"O nwere ike ịbụ na ọ tụfuru Picasso..." "The Daily Express", 15 Jenụwarị 2001. * Dinwenu mma. M ga-agha ụgha ma ọ bụrụ na m kwuo na agaghị m eme Googled onwe m, mana n'eziokwu ọ dịghị mgbe m gbakwunyere 'gba ọtọ' na njirisi ọchụchọ m. N'ezie, enweela 'ihe omume' gba ọtọ ise. Amakwa m na nke a na-emebi onwe ya mana n'ụzọ ụfọdụ a na m ahụ onwe m na nnọkọ 'ịgba ọtọ' ebe linus22 na-arụ ụka na enwere m nipples nwere ụdị isi. Enwere m? Chineke! Echiche ahụ ahụghị m n'anya! Otu ọzọ maka ndepụta ùgwù onwe onye. ** Alice Evans' Mee 2007 ''Glamour Magazine'' kọlụm "M̀ na-anwa anwa anwa". * Nwoke Britain enweghị mmasị n'ebe ụmụ nwanyị nọ. Ị nwere ike yipụ uwe gị niile wee dinara n'elu sofa wee gaa "Bịa nweta m nwa" wee gaa, "Ị chọrọ cuppa tea?" ** Akụkọ John Parry na-ehota ajụjụ ọnụ Evans mere maka ''The Sunday Times'' na ''Argus'' Julaị 2002 "Chee echiche banyere ya otu a". * M lụrụ ọgụ na onye nduzi ahụ ruo otu izu ka m wee nwee isi, ma, n’ikpeazụ, aghaghị m ikwenye. N'oge na-adịghị anya ka m sijisịrị ya, agara m n'akụkụ ebe a na-ewu ụlọ, ọ dịghịkwa mmeghachi omume ọ bụla, mgbe ahụ agbalịrị m ị nweta taksi ma ọ dịghị onye kwụsịrị. Ịnweta ụgbọ ala na London siri ike n'oge kachasị mma, mana ịbụ onye na-acha ọcha na-enyere aka n'ezie. **"O nwere ike ịbụ na ọ tụfuru Picasso..." "The Daily Express", 15 Jenụwarị 2001. * Ọ na-ejukwa m anya ka ụmụ okorobịa na-eti gị ihe mgbe ị na-agba agba. Enweela m oge ole na ole ebe m chọtara aka kpafuo n'ikpere m, nke na-emeghị mgbe m bụ onye na-acha ọcha na-acha ọcha. Blokes doro anya na-aṅụbiga mmanya ókè ma chee: 'M nwere ike ịnwale ya na brunette - ọ ga-enwe ekele.' **"O nwere ike ịbụ na ọ tụfuru Picasso..." "The Daily Express", 15 Jenụwarị 2001. * M tụkwasịrị ya obi kpam kpam mana nke ahụ anaghị akwụsị ụmụ nwanyị ịbịakwute ya. Ọ na-ewe m iwe mgbe ụmụ nwanyị bịakwutere ya [Ioan] wee susuo ya ọnụ n'ihu m. O doro anya na ha anaghị eche na m bụ asọmpi ọ bụla ugbu a na m bụ onye na-agba ọsọ. Echere m na enwere m ike ịcha isi awọ ọzọ! ** "Alice na Wonderland" '' akwụkwọ akụkọ Sunday Times Style '', 14 Julaị 2002. * M gara brunette maka ihe nkiri a na-akpọ Fascination, ọ makwara m ya n’anya. ** Alice Evans' March 2007 ''Glamour Magazine'' kọlụm "ọkụ na-egbuke egbuke, nnukwu ntutu". * Ọ ga-abụrịrị na o siri ike ịbụ enyi nwaanyị mmadụ. **[http://icwales.icnetwork.co.uk/whats-on/whats-on-news/2003/09/05/alice-in-ioan-land-91466-13371356/ Alice na ala Ioan - icWales] Site na ọnụahịa Karen, 5 Septemba 2003. * Ma ọ ga-enwe ncheta ya, Lance - ogologo oge ka anyị chefuru ya. ** "Megarace 2" 1996. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Evans,Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 54v3f3hkhyqnm1a387ho0g8p1i29tdq Alice Eduardo 0 3640 14627 2023-10-16T06:23:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alice Eduardo (March 20, 1965–) bụ nwanyị ọchụnta ego Philippines. Alice Eduardo tọrọ ntọala Sta. Elena Construction and Development Corporation na 1995. Eduardo mepụtara ụlọ ahịa SM dị iche iche gụnyere SM Mall nke Asia. Ụlọ ọrụ ya na-ahụ maka ntọala na-arụ ọrụ na Entertainment City na Mall of Asia Complex. Na 2018, Forbes Asia kpọrọ Eduardo dị ka otu n'ime ndị dike ya nke Philanthropy. ==Okwu okwuru== *...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Eduardo (March 20, 1965–) bụ nwanyị ọchụnta ego Philippines. Alice Eduardo tọrọ ntọala Sta. Elena Construction and Development Corporation na 1995. Eduardo mepụtara ụlọ ahịa SM dị iche iche gụnyere SM Mall nke Asia. Ụlọ ọrụ ya na-ahụ maka ntọala na-arụ ọrụ na Entertainment City na Mall of Asia Complex. Na 2018, Forbes Asia kpọrọ Eduardo dị ka otu n'ime ndị dike ya nke Philanthropy. ==Okwu okwuru== *Ihe ndị dị ka ugwu na okooko osisi na-amasị m, nke naanị Chineke nwere ike ịmepụta. Anyị nwere ike ịrụ àkwà mmiri na ụlọ ma ọ bụ naanị Chineke nwere ike ịrụ petal dị nro. **[https://www.philstar.com/other-sections/newsmakers/2022/03/29/2170489/cherish-each-day"'Cherish kwa ụbọchị'" na" Philippine Star"] (29 Mach 2022) * Nke a bụ ohere pụrụ iche iji nyere ndị ọzọ aka. Ana m eji ohere ahụ dị ka ngọzi. **[https://www.philstar.com/other-sections/newsmakers/2021/09/10/2126193/pghs-bahay-silungan-healer-home "PGH's Bahay Silungan: Onye na-agwọ ọrịa bụ ụlọ" na '' Kpakpando Philippine ''] (Septemba 10, 2021) * M na-achọkarị iwu obodo ebe ụkpụrụ ibi ndụ maka ndị bi na ya karịrị nkezi, obodo dị n'ime obodo nke dị ka Singapore, ebe ndụ ezughị oke mana ụdị ndụ na-esetịpụ ụkpụrụ na Philippines. . **[https://www.philstar.com/other-sections/newsmakers/2021/03/19/2085430/alice-jacqueline-eduardo-two-road "Alice & Jacqueline Eduardo: Abụọ maka okporo ụzọ" na '' Kpakpando Philippine ''] (19 Maachị 2021) * Enwere m aka na ọrụ m ma na-aga na saịtị ndị ahụ n'onwe m. M na-ezutekarị ndị ahịa m, ndị injinia, na ndị ọrụ m n'ehihie, mana m na-agba mbọ ka mụ na ezinụlọ m nọrọ n'ụlọ maka nri abalị. **[https://www.tatlerasia.com/homes/home-tours/alice-eduardos-new-sanctuary "Tatler Exclusive: Njem Nlegharị n'ime Alice Eduardo's New Home-Her 'Sanctuary of Peace'" na ''Tatler' '] (Septemba 20, 2021) * Enwere m afọ ojuju karịa mgbe m rụchara ihe n'oge ihe isi ike. Ihe ịma aka na-enyere m aka. **[https://www.philstar.com/other-sections/newsmakers/2020/07/17/2028464/words-tycoons-live-during-crisis "Okwu ndị tycoons na-ebi ndụ n'oge nsogbu" na "Philippine Star" '] (Julaị 17, 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eduardo,Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cwnq6n87uu6sjv59j67bucxz6axkofn Alice Kimball Smith 0 3641 14629 14628 2023-10-16T06:32:16Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Kimball Smith (May 8, 1907 - Febụwarị 6, 2001) bụ onye nkuzi, onye ode akwụkwọ na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke America, mara maka ide banyere ahụmịhe ya na Los Alamos n'oge ọrụ Manhattan. ==Okwu okwuru== * Leo Szilard | Szilard bụ otu n'ime ọmarịcha otu ndị Hungary ''émigrés'', nke gụnyekwara John von Neumann, Michael Polanyi, Eugene Wigner, na Edward Teller. Ọ na-ekwere na nke a dị ịrịba ama itinye uche nke nkà mmụta sayensị toro o (mgbanaka pụrụ iche na Budapest na mmalite nke narị afọ nke narị afọ - ọha mmadụ ebe nchekwa akụ na ụba na-ejighị ya kpọrọ ihe, a na-etinye uru dị elu na ikike ọgụgụ isi, na physics a kụziiri ya nke ọma na a tụbara ụmụ akwụkwọ siri ike n'ihe onwunwe nke aka ha. ** cite journal| ụbọchị = Julaị 1960| aha = Dr. Szilard | akwụkwọ akụkọ = Magazin Harper | ibe = 77–86 | url = https://library.ucsd.edu/dc/object/bb0513487d/_1 .pdf (okwu sitere na p. 78) * ... n'ọtụtụ ajụjụ ndị metụtara sayensị na ihe gbasara ọha, ndị maara enweghị ike ikwu okwu ebe ndị nweere onwe ha ikwu okwu anaghị eme ya n'ihi egwu na ozi ha ezughị oke. ** see akwụkwọ|url=https://books.google.com/books?id=qr3aAAAAMAAJ&q=questions| aha = Ihe ize ndụ na olileanya: Ndị ọkà mmụta sayensị' Movement in America, 1945-47 | isbn=9780226766058 | ikpeazụ1=Smith | mbụ1=Alice Kimball | afọ=1965 (see okwu si na p. 534) * N’oge mgbụsị akwụkwọ siri ike nke 1945, mgbe ọkà mmụta sayensị nwara ime ka ndị omebe iwu nweta eziokwu ọhụrụ na echiche ọhụrụ nke mbibi agha, a kwadoro usoro ọmụmụ abụọ. Leo Szliard kpọrọ oku maka nrụgide kpụ ọkụ n'ọnụ na ndị isi; Oghere ọnụ ụlọ ndị ọkà mmụta sayensị, bụ́ nke nyere aka guzobe njikwa ndị nkịtị nke ike atomiki, bụ mmega ahụ ọnụ na usoro a. w:Eugene Rabinowitch | Rabinowitch, mgbe ọ na-akwado mmemme mkpọka a, rụrụ ụka na mgbanwe dị ukwuu nke ụkpụrụ omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị chọrọ nke ngwa agha ọhụrụ a ga-enweta ga-enweta naanị site na usoro mmụta dị ogologo, nke na-egbu mgbu. Agụmakwụkwọ ga-amalite na ndị ọkà mmụta sayensị n'onwe ha, ka Rabinowitch kwuru, ndị ọkà mmụta sayensị nwere ọtụtụ ihe ha ga-amụta banyere otu esi ejikwa ihe akaebe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke ọha na eze dị ka nke ọma ka ha na-eji data ụlọ nyocha, na otu esi eche echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na otu ngwakọta nke echiche na ezi uche nke na ha tinyere aka n'ajụjụ ndị sayensị. ** cite journal|doi=10.1126/science.153.3744.1627|title=Rabinowitch Enyere Kalinga Prize |year=1966 |journal=Science |olu=153 | mbipụta=3744 |page=1627 |pcodemid=5331117 | 1966Sci...153.1627K * Ọ bụrụ na ihe si na Los Alamos bụ ihe ọ bụla na-erughị egwu nke mmadụ onwe-ebibi, m adasay ihe gaara rapaara ogologo n'ime onye ọ bụla n'uche bụ Sheer absurdity, izugbe wacckiness, nke dum ọrụ. ** see akwụkwọ akụkọ|doi=10.1080/00963402.1970.11457820|url=https://books.google.com/books?id=KAcAAAAAMBAJ&pg=PA20| aha =Los Alamos: Nlekwasị anya nke Age | afọ=1970 | ikpeazụ1=Smith | mbụ1=Alice Kimball | akwụkwọ akụkọ=Bulletin of the Atomic Scientists | olu=26 | mbipụta=6 | ibe=15–20 | bibcode=1970BuAtS..26f..15S (see okwu si na p. 20) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Smith,Alice Kimball}} [[Category:ụmụ nwanyị]] knnri9jnrl0y8crbiilq6vmuyinniwb Alice Meynell 0 3642 14632 14631 2023-10-16T06:39:23Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Christiana Gertrude Thompson Meynell (11 Ọktoba 1847 - 27 Nọvemba 1922) bụ onye odee Bekee, onye nchịkọta akụkọ, onye nkatọ na onye nkwuputa, nke a na-echeta ugbu a dịka onye na-ede uri. ==Okwu okwuru== * Ugbu a, n'echiche anyị, ọ dịghị onye na-ede akwụkwọ kwesịrị ịta ụta maka dị mgbagwoju anya;                                                                               kwakwa kwa-ekwa ah u ok ´ a iwe iwe n'ihi na o mechaala ihe niile o nwere ike ime. Echiche ndị siri ike dị nnọọ iche na okwu ndị siri ike. Ihe isi ike nke echiche bụ nnọọ obi uri. ** "Robert Browning" (1880), na Alice Meynell, ''Prose and Poetry: Centenary Volume'' (London: Jonathan Cape, 1947), p. 93–94. Edemede mbụ pụtara na '' The Pen: A Journal of Literature '', nke Meynell na di ya deziri. * Ọ dịghị ihe dị n'ụwa udo karịa akwụkwọ apụl nwere mmalite ọnwa. ** Site na edemede Meynell na-enweghị aha na ''Gardens Ancient and Modern: An Epitome of the Literature of the Garden-Art'', nke Albert Forbes Sieveking deziri (London: J. M. Dent & Co., 1899), p. 297 * Mmịkọ n'ọkwa kachasị elu bụ ụdị nsọ nke okpukpe. ** "Mmalite mmalite" na '' The Poetry of Pathos & Delight: Site na Ọrụ nke Coventry Patmore; Akwụkwọ nke Alice Meynell họpụtara'' (London: William Heinemann, 1906), p. xi ===''Mmadụ'' (1875) === :<small>London: Henry S. King & Co., 1875</small> * O mmiri mmiri, amaara m gị! Chọọ ihe ịtụnanya dị ụtọ<br>&emsp;N'anya ụmụntakịrị.<br>Ma amụtala m afọ, ma marakwa<br>&emsp; violet na-atụgharị akwụkwọ. ** "N'oge opupu ihe ubi", p. 1 * Ị dị ka ịgba nkịtị na-agbagwoju anya,<br>&emsp;Ihe nzuzo na ihe omimi<br>N'etiti otu ụkwụ na-esote. ** "Nye Onye Hụrụ n'Anya", p. 11 * [N] mirror na-edobe anya ya. ** "Ntorobịa Ezi Omume nke Gị", p. 15 * Obi m ga-abụ ubi gị. Bịa, nke m,<br>&emsp;N'ime ubi gị; your be happy hours<br>N'etiti echiche m kacha mma, ifuru m kacha ogologo,<br>&emsp;Site na mgbọrọgwụ ruo na okpueze petal gị naanị. ** "Ogige Ubi", p. 39 * Ọgaranya pụtara nke onye amụma-mmiri ịchọ mma,<br>A na-adịghị ahụ anya, mbara igwe na-enweghị agba nke mmiri ozuzo apịaji,<br>Na ifufe apịaji; no blossom in the bowers;<br>Onye na-ede uri ihu na-arahụ ụra n'ụtụtụ isi awọ a. , ọbụna n'ihu okooko osisi,<br>Ihe dị nsọ nye ụmụntakịrị na nwa e bu n'afọ. ** "Na February", p. 47 * N'ihi na ị maghị na ọ bụ m,<br>Ma amakwaghị m na ọ bụ gị.<br>Anyị mụtara, ka ụbọchị na-aga. mara. ** "Ememme a na-enweghị akara", p. 64 * Rome n'oge gara aga, ya na ụlọ elu ya niile dara,<br>Na-ese n'etiti, ntakịrị igwe ojii na-ekekọta. ** "mmiri na ugwu Alban", p. 67 * Dị ntakịrị ka ị dị, ị ga-ezuru izobe,<br>Dị ka ihe niile e kere eke, ihe nzuzo si n'aka m,<br>Na-eguzokwa ihe mgbochi ruo mgbe ebighị ebi. ** "Gaa Daisy", p. 70 * O daisy nke m, gịnị ka ọ ga-abụ ịhụ<br>N'akụkụ Chineke ọbụna nke dị otú ahụ dị mfe ihe? ** "Gaa Daisy", p. 70 ===''The Rhythm of Life and Other Essays'' (1893) === :<small>London: John Lane, 1893</small> * Ọ bụrụ na ndụ anaghị abụ abụ mgbe niile, ọ dịkarịa ala [[w:Metre (poetry)|metrical]]. Oge oge na-achịkwa ahụmịhe uche nke mmadụ, dịka ụzọ nke orbit nke echiche ya si dị. A naghị atụ anya ebe dị anya, a naghị atụ ellipses, a naghị achọpụta ọsọ ọsọ, oge amaghị. Ka o sina dị, nlọghachite ahụ doro anya. Ihe uche tara ahụhụ n'izu gara aga, ma ọ bụ afọ gara aga, ọ naghị ata ahụhụ ugbu a; mana ọ ga-ata ahụhụ ọzọ n’izu na-abịa ma ọ bụ n’afọ ọzọ. '''Obi ụtọ abụghị ihe omume; ọ dabere n'osimiri nke uche.'' ** "Ụkpụrụ nke ndụ", p. 1 * Ọ bụ isi n'ihi ụkwụ ka a na-achọsi ike ịgbanwe uwe mmadụ. …] Ma mmadụ ekwesịghịzi igbanwe ogologo ahịrị, ụdị siri ike na ogologo ọkpọkọ ma ọ bụ tubing nke uwe niile kachasị nzuzu. ** "Nha nhata na-adịghị akwụ ụgwọ", p. 26–27 * N'ihe banyere ọdịdị nwanyị ọ bụ ụkwụ, ya na oke oke nke nta nke nta, nke na-enye enweghị ntụkwasị obi dị oke ọnụ ahịa, mmiri na nguzozi nke dị na organic. ** "Nha nhata na-adịghị akwụ ụgwọ", p. 27 * Hamlet, ebe ọ bụ onye ara dị ntakịrị, chepụtara ara ara. Ọ bụ mgbe iwe were m ka m na-eme ka ọ na-ewe iwe, ka m wee gosi eziokwu n'ụdị doro anya na nke nwere nghọta. ** "N'akụkụ okporo ụzọ ụgbọ oloko", p. 37 * Ọtụtụ ndị nwere ike ikwu eziokwu nkịtị, ma ha ekwesịghị ịtụkwasị onwe ha obi maka eziokwu pụrụ iche. ** "Eziokwu nke nsọpụrụ", p. 52 * [R] Asụsụ ight na-ebuwanye mkpụrụ obi ka ọ nweghị ike ma ọ bụ mmetụta ọ bụla nwere ike ime. ** "Domus Angusta", p. 75 * [T] ebe a ka ihe dị egwu karịa ịdị anwụ anwụ, nke ahụ bụkwa ịnwụ anwụ. ** "Domus Angusta", p. 77 * Nnukwu omume rụrụ arụ a, gbakwasara n’ụbọchị a na-apụghị ịta ụta nke w:Great Exhibition|Ihe ngosi nke 1851 ma ọ bụ n’ihe dị ka ya—ihe ụtọ n’ụdị ihere ụmụ mmadụ—agabigawo, na-ahapụ nanị otu ihe a ga-esi na ya pụta: ''' àgwà. site na nke ndikom ufọdu nāta nwanyi-nzuzu uta, ọ bu ezie na o nwere mmekọahụ, ma ọ dighi-akọcha nwoke-nzuzu site na mmekọahụ-ya''. ** "Ahụhụ nke Penultimate", p. 106 ===''Egwu'' (1893) === :<small>London: John Lane, 1893</small> * Mana, ileta oke osimiri, ihunanya gi na-apịa<br>&emsp;Ma rute n'iru karịa ka ị mara,<br>&emsp;Na-ejupụta ihe ndị a niile, ma mgbe ị na-aga,<br>Onwe owuwe ihe ubi. ** "Oké Osimiri nleta", p. 22 ** Edere uri mbụ nke a na '' Preludes'' (!875) * Onye na-ede uri otu ọnọdụ n'ime m niile,<br>&emsp;Na-agba ndụ niile na-abụ abụ naanị ịhụnanya m,<br>&emsp;Dị ka ifufe ọdịda anyanwụ gafere ụwa ka m na-emegharị,<br>Na-ekpochapụ ụbọ akwara m nke m. uzo ohia. ** "Onye na-ede uri nke otu mmụọ", p. 55 ** Ụdị uri mbụ nke a gụnyere na '' Preludes '' (1875). * ''M na-eme ka ụwa niile zaa nka m''' ** "Onye na-ede uri nke otu mmụọ", p. 55 * ''M si n'ihe ọ bụla pụta; ma òle ebe<br>Echiche ndị a na-adịghị anwụ anwụ ka m na-ebu?''' ** [https://www.poemhunter.com/poem/a-song-of-derivations/"A Song of Derivations"], p. 68. * &emsp;&emsp;A gbara m ọchịchịrị mana m dị mma,<br>Oji mana mma. ** "Ọnwa ruo Anyanwụ", p. 65, na-ekwughachi Abụ Sọlọmọn | Abụ nke Abụ (1:5) * Agaghị m echeta gị; na, ike gwụrụ ma dị ike,<br>&emsp;Ana m agbanarị echiche nke na-ezobe na obi ụtọ niile—<br>&emsp;Echiche nke gị—na n’ịdị elu elu igwe kpuru ìsì,<br>Na n’akụkụ kacha ụtọ nke abụ. ** "Mkpesa", p. 71 * M na-agba ọsọ, m na-agba ọsọ, a na-achịkọta m n'obi gị. ** "Mkpesa", p. 71 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Meynell,Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hcy6hdoq5yo0mj5p60zlsrkxo7idgp2 Alice Miller (psychologist) 0 3643 14633 2023-10-16T06:46:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alice Miller (amuru Alicija Englard; 12 Jenuarị 1923 – 14 Eprel 2010) bu onye Polish-Swiss ọkà n’akparamàgwà mmadụ, onye ọkà n’akparamàgwà mmadụ na onye ọkà ihe ọmụma sitere na ndị Juu, bụ onye e dere maka akwụkwọ ya banyere mmetọ ụmụaka nke nne na nna, sụgharịrị n’ọtụtụ asụsụ. ==Okwu okwuru== * Nne nwere ike ịna-eche na ọ bụ ya ka a na-elebara ya anya, n’ihi na anya nwa ya na-eso ya n’ebe ni...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Miller (amuru Alicija Englard; 12 Jenuarị 1923 – 14 Eprel 2010) bu onye Polish-Swiss ọkà n’akparamàgwà mmadụ, onye ọkà n’akparamàgwà mmadụ na onye ọkà ihe ọmụma sitere na ndị Juu, bụ onye e dere maka akwụkwọ ya banyere mmetọ ụmụaka nke nne na nna, sụgharịrị n’ọtụtụ asụsụ. ==Okwu okwuru== * Nne nwere ike ịna-eche na ọ bụ ya ka a na-elebara ya anya, n’ihi na anya nwa ya na-eso ya n’ebe niile. Nwatakịrị enweghị ike ịgbanarị ya ọsọ dị ka nne nke ya mere na mbụ. * Ịrapagidesi ike n'echiche na nkwenkwe ọdịnala na-emekarị ka ọ ghara ikpuchi ma ọ bụ jụ eziokwu nke akụkọ ndụ anyị n'ezie. === ''Ikwatu mgbidi nke ịgbachi nkịtị (Abbruch der Schweigemauer)' (1990) === * N'ezie, ndị nne na nna nwere ike ịta ụmụ ha ahụhụ mgbe niile n'enweghị onye ọ bụla na-arịọchitere ha arịrịọ. * O siri ike ikwere, n'ụwa dum ọ nweghị otu ngalaba nke a na-enye akara mmụta n'ọmụmụ ihe gbasara mmerụ ahụ n'oge nwata. * Nyocha gbasara mmụọ adịghị agbagọ eziokwu site na mberede. Ọ na-eme ya site na mkpa. Ọ bụ usoro dị irè maka nkwụsị nke eziokwu banyere nwata, eziokwu nke obodo anyị dum na-atụ egwu. Ọ bụghị ihe mgbagwoju anya, ọ na-enwe nkwanye ùgwù dị ukwuu n'etiti ndị nwere ọgụgụ isi ... Egwu nke eziokwu gbasara mmetọ ụmụaka bụ ihe gbasara ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụdị ọgwụgwọ ọ bụla maara m. * Ihe ize ndụ ahụ adịghị n’aka ndị mmadụ n’otu n’otu, n’agbanyeghị ndị omekome ha pụrụ ịbụ. N'aka nke ọzọ, ọ dabere na amaghị nke obodo anyị dum, nke na-akwado ndị a na ụgha na ha kwesịrị ikwere na nwata. Ndị nkụzi, ndị ọkàiwu, ndị dọkịta, ndị ọrụ na-elekọta mmadụ, ndị ụkọchukwu, na ndị nnọchiteanya ọha na eze ndị ọzọ a na-akwanyere ùgwù na-echebe ndị nne na nna pụọ ​​n'ebubo ọ bụla nwa ahụ a na-emegbu emegbu ma hụ na a ka na-ezochi eziokwu banyere mmetọ ụmụaka. Ọbụna ụlọ ọrụ nchebe ụmụaka na-ekwusi ike na mpụ a, na mpụ a naanị, kwesịrị ịga n'enweghị ntaramahụhụ. * A gwara anyị na ọ bụ iwe anyị mere n’oge gara aga na-eme anyị ọrịa. N'ime otu ndị a maara nke ọma ugbu a ebe ndị na-eri ahụ na mmekọrịta ha na-abanye na ọgwụgwọ ọnụ, a na-egosipụta nkwenye na-esonụ mgbe niile. Naanị mgbe ịgbagharala ndị mụrụ gị maka ihe niile ha mere gị, ị ga-enweta ahụike. Ọ bụrụgodị na ndị mụrụ gị abụọ bụ ndị aṅụrụma, ọ bụrụgodị na e meso gị ihe n’ụzọ na-ezighị ezi, gbagwojuru anya, rigbuo gị, tie gị ihe, ma buru ibu buru ibu, ị ghaghị ịgbaghara. * Ihe ka n’ọnụ ọgụgụ ná ndị na-agwọ ọrịa na-arụ ọrụ n’okpuru nduzi nke nkọwa na-ebibi ihe bụ́ ndị sitere ma okpukpe ndị dị n’Ebe Ọdịda Anyanwụ nakwa n’Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa, bụ́ ndị na-ekwusa mgbaghara nye nwa ahụ e megbuburu. Site na nke a, ha na-ekepụta okirikiri ọjọọ ọhụrụ maka ndị mmadụ bụ ndị, site n'afọ ndị mbụ ha, ejiderela n'ime ajọ usoro mmụta. N'ihi na mgbaghara anaghị akwụsị ịkpọasị na ịkpọasị onwe onye kama ọ na-ekpuchi ha n'ụzọ dị egwu. * N’ọgwụgwọ nke onwe m, ọ bụ ahụmahụ m na ọ bụ nnọọ ihe megidere mgbaghara—ya bụ, nnupụisi megide mmeso ọjọọ a na-emeso ha, nnabata na nkatọ nke echiche na omume ndị na-ebibi ihe nke ndị mụrụ m, na ikwupụta mkpa nke onwe m—mechara tọhapụ m. site n'oge gara aga. * Site n'ịjụ ịgbaghara, m na-ahapụ echiche efu niile. Gịnị mere m ga-eji na-agbaghara, mgbe ọ dịghị onye na-arịọ m? Ihe m pụtara bụ na ndị mụrụ m anaghị aghọta na ịma ihe ha mere m. Ya mere, gịnị mere m ga-eji nọgide na-agbalị ịghọta na ịgbaghara ndị mụrụ m na ihe ọ bụla mere n'oge ha bụ nwata, na ihe ndị dị ka psychoanalysis na azụmahịa analysis? Kedu uru ọ bara? Ònye ka ọ na-enyere aka? Ọ naghị enyere ndị mụrụ m aka ịhụ eziokwu. Ma ọ na-egbochi m inwe mmetụta m, mmetụta ndị ga-eme ka m nweta eziokwu. Mana n'okpuru mgbịrịgba mgbaghara, mmetụta enweghị ike ma ọ gaghị ama ifuru n'efu. * Enweghị m ike iche echiche banyere obodo a na-adịghị emegbu ụmụaka na ya, kama a na-akwanyere ya ùgwù ma jiri ịhụnanya na-elekọta ya, nke ga-azụlite echiche nke ịgbaghara mmehie maka obi ọjọọ ndị a na-apụghị ịghọta aghọta. Echiche a enweghị ike ịkewa na iwu ahụ "Ị gaghị ama" (nke obi ọjọọ ndị mụrụ gị mere gị) yana ugboro ugboro nke obi ọjọọ ahụ n'ọgbọ ọzọ. * Ohere nke mgbanwe na-adabere ma enwere ọnụ ọgụgụ zuru ezu nke ndị akaebe nwere nghọta iji mepụta netwọk nchekwa maka nsụhọ na-eto eto nke ndị e mejọrọ dị ka ụmụaka, ka ha ghara ịdaba n'ọchịchịrị nke echefu echefu, nke ha ga-esi na ya pụta. emesia pụta dị ka ndị omempụ ma ọ bụ ndị isi mgbaka. * Ma ònye ga-enyere aka mgbe “ndị na-enyere aka” niile na-atụ egwu akụkọ ihe mere eme nke onwe ha? Omume ọdịnala adịgboroja, nkọwa okpukperechi na-emebi emebi, na mgbagwoju anya na ụzọ anyị si azụ ụmụaka niile na-eme ka ahụmịhe a sie ike ma na-egbochi ụzọ anyị. Obi abụọ adịghị ya na ụlọ ọrụ ndị na-emepụta ọgwụ na-eritekwa uru site n'ikpu ìsì na nkụda mmụọ anyị. * Ọ bụrụ na otu ụbọchị, ihe nzuzo nke nwata agakwaghị abụ ihe nzuzo, steeti ga-enwe ike ichekwa nnukwu ego ọ na-emefu n’ụlọ ọgwụ, ụlọ ọgwụ mgbaka, na ụlọ mkpọrọ iji mee ka anyị kpuo ìsì. Na nke a nwere ike kpachaara anya mee bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ echiche na-enweghị atụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Miller,Alice(psychologist)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j3929mqep78bwh4qgfeigfuyui3ll6f Sarah Grimké 0 3644 14634 2023-10-16T06:48:39Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sarah Grimké|Sarah Moore Grimké]]''' (Nọvemba 26, 1792 - December 23,1873) bụ onye mkpochapụ, na nwanyi. == Okwu okwu == * Mgbe ọ dị afọ iri isii, ana m eleghachi anya azụ ná ndụ nke oké ndakpọ olileanya, nke olileanya kụnwụrụ, nke nhụjuanya a na-atụghị anya ya, nke ịdọ aka ná ntị siri ike. N'agbanyeghị nke ahụ, mgbe ụfọdụ ahụrụ m nnukwu ọn̄ụ ma nweta nkasi obi maka ọtụtụ ahụhụ n'ime...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sarah Grimké|Sarah Moore Grimké]]''' (Nọvemba 26, 1792 - December 23,1873) bụ onye mkpochapụ, na nwanyi. == Okwu okwu == * Mgbe ọ dị afọ iri isii, ana m eleghachi anya azụ ná ndụ nke oké ndakpọ olileanya, nke olileanya kụnwụrụ, nke nhụjuanya a na-atụghị anya ya, nke ịdọ aka ná ntị siri ike. N'agbanyeghị nke ahụ, mgbe ụfọdụ ahụrụ m nnukwu ọn̄ụ ma nweta nkasi obi maka ọtụtụ ahụhụ n'ime adịghị ọcha na ezi ịhụnanya nke ụmụ Theodore. Ma maka nke a, ndụ m agaghị enwe ntakịrị ndekọ banyere ihe ụtọ nkịtị. * Akwụkwọ ozi na [[w: Harriot Hunt | Harriot Hunt]] (1853), dị ka e hotara na '' The Grimké Sisters from South Carolina: Ndị ọsụ ụzọ maka ikike na mkpochapụ nke nwanyị sic'', p. 241, nke Gerda Lerner dere. Editorial Oxford University Press, 1998. ISBN 0195106032. * Ewoo, a sị na m nwetara agụmakwụkwọ m chọrọ, a sị na a zụrụ m n’ọrụ iwu, apụrụ m ịbụ onye bara uru n’ime ọha mmadụ, kama ịbụ onye a na-elekọta onwe m na ihe onwunwe m, m gaara abụ onye nchebe. nke ndị na-enweghị enyemaka, onye na-arịọ ndị ogbenye na ndị na-adịghị mma. * Dịka ekwuru na ''Ndị Grimke Sisters si South Carolina'', nke [[w:Gerda Lerner|Gerda Lerner]], ch.5 (1969). ===''Leta maka nha anya nwoke na nwanyị na ọnọdụ nwanyị'' (1837)=== * A sị na Adam ji obi ebere baara nwunye ya mba, ma gbalịsie ike iduba ya na nchegharị kama ikere òkè n’ikpe ọmụma ya, agara m adị nnọọ njikere karị ịnakwere mmadụ ịdị elu ahụ ọ na-azọrọ; ma dịka onye ọkọ akụkọ ihe mere eme dị nsọ si kpughee eziokwu ndị ahụ, ọ dị m ka n’ikwu nke nta, e nwere nnukwu adịghị ike nke Adam gosipụtara dịka nke Iv. Ha abụọ dara site na ịdị ọcha, na n'ihi ya site na obi ụtọ, ma ọ bụghị site na nha anya. * Akwụkwọ ozi 1 (Julaị 11, 1837). * Akụkọ ihe mere eme nile na-egosi na nwoke edowo nwanyị n’okpuru ọchịchọ ya, jiri ya mee ihe dị ka ụzọ isi kwalite afọ ojuju ịchọ ọdịmma onwe onye nanị, ijere ihe ụtọ anụ ahụ́ ya na-enwe, iji nye aka n’ịkwalite nkasi obi ya; ma ọ dịbeghị mgbe ọ chọrọ ibuli ya n'ọkwa ahụ e kere ya ka ọ jupụta. O meela ihe niile o nwere ike ime iji weda uche ya n'ohu; ma ugbu a ọ na-elegide anya n’ụzọ mmeri n’ịla n’iyi nke o meworo, ma sị, ihe ahụ o merụworo nke ukwuu bụ nke ya dị ala. * Akwụkwọ ozi 2 (Julaị 17, 1837). * ''Anaghị m arịọ mgbaghara maka mmekọahụ m. Anaghị m enyefe ikike anyị n'ịha nhata. Naanị ihe m na-arịọ ụmụnna anyị bụ na ha ga-ewepụ ụkwụ ha n’olu anyị ma kwe ka anyị guzoro ọtọ n’ala ahụ nke Chineke kere anyị ka anyị nọrọ. * Akwụkwọ ozi 2 (Julaị 17, 1837). * Ekwenyesiri m ike na ihe ndị ruuru nwanyị, dị ka ikike nke ndị ohu, kwesịrị ka enyocha ya naanị iji ghọta ma kwupụta ya. * Akwụkwọ ozi 3 (Julaị 1837). * Ndị inyom na-eji ejiji na-ewere onwe ha, ndị ikom na-ewerekwa ha dị ka ihe egwuregwu ụmụaka mara mma ma ọ bụ dị ka ngwá egwú nkịtị; na ohere nke uche, na heartlessness, frivolity nke bụ ihe dị mkpa n'ihi nke a ụgha na debasing atụmatụ nke ndị inyom, nwere ike na-aghọta n'ụzọ zuru ezu site ndị na-agwakọta na nzuzu na ajọ omume nke fashionable ndụ. * Akwụkwọ ozi 8 (1837). * Àgwà ọma nke ndị ohu nwanyị bụ kpam kpam n’ebere ndị ọchịchị aka ike na-adịghị arụ ọrụ, a na-azụkwa ụmụ nwanyị ma na-ere ha n’ahịa ohu anyị, iji meju agụụ obi ọjọọ nke ndị na-aza aha Ndị Kraịst. * Akwụkwọ ozi 8. * Enweela ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ezi ndị eze nwanyị, karịa nke ezi ndị eze. ** Akwụkwọ ozi 9 (Ọgọst 25, 1837). * A naghị enwe mmekọahụ na ọgụgụ isi;... ike nke uche anaghị enwe mmekọahụ; na… echiche anyị gbasara ọrụ nke ndị nwoke na ọrụ nke ụmụ nwanyị, akụkụ nke nwoke na akụkụ nwanyị, bụ echiche aka ike, dị iche iche n'afọ na mba dị iche iche, ma dabere naanị n'ọchịchọ na ikpe nke ndị mmadụ na-emehie. * Akwụkwọ ozi 9 (Ọgọst 25, 1837). * Otu n’ime ọrụ dịịrị ụmụ nwanyị nọ n’ọgba aghara na-atọ ụtọ ugbu a, bụ ịkwadebe onwe ha maka abamuru dị ukwuu, site n’iji ohere okpukperechi na nke agụmagụ na uru ndị ha na-enweta ma ọ bụrụ na ha ga-esetị aka ha. nweta ha. * Akwụkwọ ozi 15 (October 20, 1837). * Ọ bụrụ na uche ụmụ nwanyị na-amụbawanye ma na-emeziwanye ya, ezinụlọ ahụ ga-enwekarị ume ọhụrụ site na mkparịta ụka nwere ọgụgụ isi, ụzọ e si ewuli elu ugbu a na-eleghara anya nke ukwuu, n'ihi enweghị ihe ọkụkụ ahụ nke uru ọgụgụ isi ndị a ga-enye. * Akwụkwọ ozi 15 (October 20, 1837). * Achọrọ m ka mmekọahụ m ghara ikwu ihe ọ bụla n'aka ụmụnne ha ma ihe ụmụnne ha nwere ike ikwu n'ụzọ ziri ezi n'aka ha. * Na-emegide omume chivalị na nkwanye ugwu n'ebe ụmụ nwanyị nọ. * Akwụkwọ ozi 15 (October 20, 1837). * Ọ bụrụ na òtù ndị na-akwa ákwà, bụ́ ndị a na-etinye ugbu a n’ọrụ ha n’ịkwado na ịkụziri ụmụ okorobịa ihe maka ozi, ga-ewepụ ihe ha nyere n’ihe ndị a, nyekwa ha n’ebe dị ha mkpa karị, iji kwalite mmekọahụ nke ha. mmụta bara uru, ọgbọ na-abịa n'ihu nwere ike inye ihe akaebe zuru oke, na na ọgụgụ isi na ikike ịmụta usoro sayensị dum, nwanyị adịghị ala karịa nwoke. * Akwụkwọ ozi 15 (October 20, 1837). * M na-akpasu iwe nke ukwuu, n’ihi ihe kpatara ya, echiche juru ebe nile, na a ghaghị inwe ndị ụkọchukwu, ma ọ́ bụghị site n’ime ka e kwenye ma ọ bụ site n’iri ngo. Mkpebi ma ọ bụ iri ngo agaghị adị ha mkpa, ma ọ bụrụ na obi ha dịnyere anyị; ọ bụrụ na ha abụghị, anyị ka mma na-enweghị ha. Ọ bụ ihe na-abaghị uru iche na alaeze nke eluigwe enweghị ike ịbịa n'ụwa, na-enweghị nkwado ha. * Ihe kpatara ya bụ ụzọ abụọ: mkpochapụ nke ịgba ohu na nguzobe ikike ụmụ nwanyị, ọkachasị nhọpụta. Ụfọdụ ndị na-ekpochapụ mkpochapụ na ndị inyom chere na ọ dị mkpa iji nweta nkwado nke ndị ụkọchukwu. * Akwụkwọ ozi 15 (October 20, 1837). * '''Amaghị m ihe ọ bụla gbasara ikike nwoke, ma ọ bụ ikike nwanyị; ikike mmadụ bụ ihe niile m ghọtara.''' * Akwụkwọ ozi 15 (October 20, 1837). === "ahụmahụ nwanyị" (1977) === <small>nke [[w:Gerda Lerner|Gerda Lerner]] dere</small> * Ihe mere ụmụ nwanyị ji enwe mmetụta dị nta ma bụrụ ndị na-emighị emi bụ n'ihi na ebumnobi ha dị ala, alụmdi na nwunye bụ ihe nrite nke ha na-agbalịsi ike; ọ bụrụ na emebiela n'ihi na ha anaghị ebili n'elu ndakpọ olileanya. * Edere ya na 1852, dịka ekwuru na ch. 87. * Ọ ga-abụ ihe amamihe dị na ya iguzobe ọkàiwu nwere nkà nke na-ahụ osisi dị ka azụmahịa dị ka ịkatọ nwanyị gụrụ akwụkwọ na onye nwere ezi uche iji oge ya nile na-esi poteto na ịkwachie uwe ochie. N'agbanyeghị nke a bụ oke nke ọtụtụ ndị na-akpachi anya n'akwụsịghị akwụsị na etuto na ime achịcha, manyere ịweghachi azụ n'ọchịchọ ndị na-ejupụta mkpụrụ obi ya. * Edere ya na 1852, dịka ekwuru na ch. 87. * Ọ bụ na o doghị anya na inye ndị inyom dị otú ahụ na-achọsi ike ma nwee ike itinye onwe ha n'ịchụso akwụkwọ na nkà mmụta sayensị uru niile nke ndị ikom nọ n'otu klas na-eri ga-ebelata n'ezie ọnụ ọgụgụ nke ndị inyom na-echeghị echiche, ndị na-abaghị uru, ndị na-abaghị uru na ndị na-enweghị isi ma si otú ahụ nọrọ ná nchebe. ọha sic ọrụ nke ndị na-atụkwasị ugbu a dị ka ndị nwụrụ anwụ ibu? *Edere ya na 1852, dịka ekwuru na ch. 87. * [[w:Ụmụ agbọghọ|Ụmụ agbọghọ]] na-amụ n'okpuru echiche ahụ na-akụnwụ anwụ na a pụghị iji ihe ha nwetara mee ihe. Ha nwere ike idobe ebumnobi nke ịkwalite ihe ụtọ ụlọ na ihe ụtọ ọha na eze n'otu n'otu na mkparịta ụka, ma gịnị ka ha bụ ma e jiri ya tụnyere nnukwu mkpali nke nnwere onwe na ịdabere na onwe ya, nke ike nke inye aka na nkasi obi na obi ụtọ nke ndị ha hụrụ n'anya dị ka ha. mkpụrụ obi nke onwe? * Edere ya na 1852, dịka ekwuru na ch. 87. * Ọtụtụ nwanyị na-ama jijiji… n'oké chi jiri n'ehihie nke ikike ọgụgụ isi ndị ahụ n'oge ndụ dị ka amụma bara uru na obi ụtọ, yabụ ndị agha nke ndị nwụrụ n'ihi okwukwe n'etiti ụmụ nwanyị anyị lụrụ di na nwunye na-alụbeghị di, bụ ndị na-akọbeghị ụtọ sayensị, nka ma ọ bụ akwụkwọ. na-etolite otu ìgwè nke ndị ọrịa ụjọ na-eme ka akụ na ụba maka ndị dọkịta kwadoro. * Edere ya na 1852, dịka ekwuru na ch. 87. * Ka ọ dị ugbu a, nwanyị ejirila anya kechie anya gbasie mbọ ike, na-anabata ozizi adịghị ike ya na enweghị ike ilekọta onwe ya ọ bụghị naanị n'anụ ahụ kamakwa n'uche. O setịpụla aka na-ama jijiji wee nata ekele maka enyemaka ahụ e nyere ya. Ọ gbagharala ikike ya ịgụ akwụkwọ, ịmara iwu na ebumnuche ọchịchị nke ọ nọ n'okpuru ya. Ma ugbu a, a kpọtere ya n'uche na ọ na-aghọgbu ikike ya ziri ezi nakwa na ọ dịghị mgbe ọ ga-emezu ọrụ ya ruo mgbe etinye ya n'ọnọdụ ahụ nke ọ na-eche na ya onwe ya na-akpọ chi dị n'ime ya. Ruo ugbu a, o nyeferela mmadụ onwe ya na ụdị ya onwe ya, mana ọ nwekwaghị ike ime nke a ma ghara iche na ọ na-akpasu ọdịdị ya na Chineke ya iwe. * Edere ya na 1857, dịka ekwuru na ch. 87. == Okwu gbasara Sarah Grimké == * Ahụtụbeghị m nnukwu nwanyị ahụ, [[w:Mary Wollstonecraft|w:Mary Wollstonecraft]], mana agụwo m arụmụka ya ndị na-enweghị isi na enweghị azịza maka nnwere onwe nke nwanyị. Ahụla m ma mara ọtụtụ n'ime ụmụ nwanyị na-aga n'ihu na-eso ya - [[w:Lucretia Mott|Lucretia Mott]], ụmụnna nwanyị Grimké, [[w:Elizabeth Cady Stanton|Elizabeth Cady Stanton]], [[w:Lucy Stone|Lucy Stone]] - ogologo ụyọkọ kpakpando nke ụmụ nwanyị ukwu. Anụla m ka ha na-ekwu okwu, na-ekwu na nkebi ahịrịokwu dịtụ iche kpọmkwem ihe m nụrụ ndị na-akwado ndị ọhụrụ a ihe kpatara na-ekwu na nzukọ ndị a. Ụmụ nwanyị ndị ahụ meworo agadi agaala na ọtụtụ n'ime ndị mụ na ha na-arụkọ ọrụ n'oge ndị mbụ agaala. Anọ m ebe a obere oge naanị ebe m ga-ejupụta ka nke ha juru. Agha ahụ agaghị akwụsị; ị ga-ahụ na ọ naghị akwụsị. Enweela ndị ọzọ dị ka eziokwu na raara onwe ha nye ihe kpatara ya - ọ dị m ka ya bụrụ na m nwere ike ịkpọ onye ọ bụla - mana na ndị inyom dị otú ahụ na-edobe ndụ ha, ọdịda agaghị ekwe omume! *[[w:Susan B. Anthony|Susan B. Anthony]] * [https://speakingwhilefemale.co/womans-vote-anthony7/ okwu] Febụwarị 15, 1906 - Mgbakọ Kwa Afọ 38th, National American Woman Suffrage Association, Baltimore MD * "Nke gị n'agbụ nke nwanyị," onye na-ekpochapụ na ikike nwanyị na-akwado Sarah Grimké bịanyere aka na leta ya. *[[w:Bettina Aptheker|Bettina Aptheker]] ''Tapestries of Life: Ọrụ Ndị Nwanyị, Amamihe Ụmụ nwanyị, na Pụtara Ahụmahụ Kwa ụbọchị'' (1989) * edemede nke onye mkpochapụ nke ndịda, Sarah Grimké, '' The Equality of the Sexes and the Condition of Women' (1838), nọchiri anya ya, n'echiche nke ọkọ akụkọ ihe mere eme [[w:Eleanor Flexner|Eleanor Flexner]], mkparịta ụka mbụ siri ike nke ikike nwanyi nke nwanyi America. Sarah Grímké rụrụ ụka maka ịha nhata n'etiti nwoke na nwanyị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akụ na ụba na nke iwu. Ọ katọrọ mmeko nwoke n'ike n'ike n'ike n'ike n'ike n'ike n'ike n'ike n'ike ma hụ mmetụta ọjọọ nke usoro ahụ na-enwe n'ahụ ụmụ nwanyị ndị ọcha nke South. N'otu aka ahụ, ọ rụtụrụ aka na mmetụta nke ahaghị nhata na mmekọrịta alụmdi na nwunye, na-akọwa ihe ga-eme n'ọdịnihu nke nkwupụta nwanyị: "Na e nwere mgbọrọgwụ nke obi ilu na-anọgide na-ebilite n'ezinụlọ ma na-enye nsogbu nke izu ike nke nwoke na nwanyị, ga-apụta ìhè ọbụna ọbụna. Onye na-ekiri ihe n'elu, ekwekwara m na ọ bụ echiche hiere ụzọ nke enweghị nhata nke nwoke na nwanyị. ogo nke ugwu, nke Chineke haziri ụmụ nwanyị ka ha na ụmụ nwoke nwee, na idobe ikike ndị ahụ ma na-egosipụta ihe ùgwù ndị ahụ nke nwanyị ọ bụla nwere ọgụgụ isi, ewezuga ajọ mbunobi nke agụmakwụkwọ, na-agwa ya na ọ bụ ihe a na-apụghị ịgbagha agbagha; ha bụ akụkụ nke omume omume ya; na ọ ga-akwụsị naanị mgbe uche ya anwụghị anwụ gwụchara.” *[[w:Bettina Aptheker|Bettina Aptheker]] '' Ihe nketa nke nwanyị: Essays na agbụrụ, mmekọahụ, na klas na akụkọ ihe mere eme America'' (1982) * Netwọk ndị nwanyị na-emegide ịgba ohu, na-arụ ọrụ n'okporo ụzọ ụgbọ oloko dị n'okpuru ala, ihe omume klọb na ụlọ ụka, na mkpakọrịta agụmagụ gosipụtara nnukwu ụwa mmekọ nwoke na nwanyị. Akwụkwọ ozi ụfọdụ na-ekpughekwa ọbụbụenyi chiri anya ogologo ndụ nke gafere agbụrụ. Onye na-ekpochapụ Afro-American, onye nkuzi, na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị [[w:Sarah Mapps Douglass|Sarah Mapps Douglass]] nwere mmekọrịta dị otú ahụ na Sarah Grimké; na [[w:Emma V. Brown|Emma V. Brown]], bụkwa onye nkuzi na onye gụsịrị akwụkwọ na mbụ nke Oberlin College, kwekọrọ na [[w:Emily Howland|Emily Howland]], onye na-ekpochapụ ọcha na onye nkụzi Quaker, ihe karịrị afọ iri anọ. N'inye ihe mgbochi megide ọbụbụenyi dị n'etiti agbụrụ, njikọ aka ndị a na ndị ọzọ dị ka ha, bụ ihe ama ama… *[[w:Bettina Aptheker|Bettina Aptheker]] ''Tapestries of Life: Ọrụ Ndị Nwanyị, Amamihe Ụmụ nwanyị, na Pụtara Ahụmahụ Kwa ụbọchị'' (1989) * Maka Sarah na Angelina Grimke, amaara m obere ihe n'onwe m. Ụmụnna nwanyị ndị a nwere obi ike sitere na Charleston, South Carolina, eketawo ndị ohu, ma na ntụgharị ha site na Episcopacy gaa na Quakerism, na 1828, bịara kwenye na ha enweghị ikike ịnweta ihe nketa dị otú ahụ. Ha tọhapụrụ ndị ohu ha wee bịa North wee banye ozugbo n'ọrụ ọsụ ụzọ n'ịgụ ụmụ nwanyị na-aga n'ihu, n'agbanyeghị na ha hụrụ naanị ọrụ ha nwere n'ohu ahụ. Ha 'buru ezigbo ọgụ' tupu m abata n'ọkwa, ma site n'ịgba akaebe na-enweghị atụ na obi ike na-adịghị agwụ agwụ, ha meghere ụzọ ma mee ka o kwe omume, ma ọ bụrụ na ọ dịghị mfe, ka ụmụ nwanyị ndị ọzọ na-agbaso ihe nlereanya ha.<br> na-echetara ha na nkwado ha n’ihu ọha banyere ịgba ohu ka e mere emume nke iwepụta ehi popu, n’ụdị nke “akwụkwọ ozi pastor,” nke ndị ụkọchukwu ozi ọma nke Boston, bụ́ nke chọọchị dị iche iche na ndị nile na-atụ egwu Chineke nọ. a dọrọ ndị mmadụ aka ná ntị megide mmetụta ha. * [[w:Frederick Douglass|Frederick Douglass]], * ''[https://archive.org/stream/lifetimesoffrede1881doug/lifetimesoffrede1881doug_djvu.txt Ndụ na oge Frederick Douglass]''(1881). *Abịara m n'ịmụ akụkọ ihe mere eme site n'ọrụ m na akụkọ ndụ Sarah na Angelina Grimké ... Ndụ na àgwà nke ụmụ nwanyị abụọ a masịrị m, bụ ndị na-edebeghị akụkọ ndụ banyere ha kemgbe 1885 ...Ha gwara m okwu n'ụzọ nkeonwe ma achọrọ m ibufe ihe m nwetara n'aka ndị inyom a narị afọ ọzọ nye ndị na-agụ oge m. *[[w:Gerda Lerner|Gerda Lerner]] '' Ọtụtụ na-achọpụta ihe gara aga'' (1979) * N'ịbụ ndị nwetara usoro nyocha ha site n'ọrụ nke ọgbọ mbụ nke ndị inyom, karịsịa ndị nnupụisi dị ka [[w:w:Mary Wollstonecraft|Mary Wollstonecraft]] na Sarah Grimké, ụmụ nwanyị ndị ọchịchị aka ike siri ọnwụ na ụmụ nwanyị bụ nanị ihe ziri ezi ihe kpatara ha chọrọ. *Margaret S Marsh, ''Ụmụ nwanyị Anarchist, 1870-1920'' (1981) * Anarchist-feminists gaara ekweta na Sarah Grimké dị mfe arịrịọ: "Anaghị m arịọ mgbaghara maka mmekọahụ m . Naanị ihe m na-arịọ ụmụnna anyị bụ na ha ga-ewepụ ikiri ụkwụ ha n'olu anyị ma kwe ka anyị guzoro ọtọ n'ala ahụ nke na-eme ka anyị kwụ ọtọ. Chineke kere anyị ka anyị nọrọ. " *Margaret S Marsh, ''Ụmụ nwanyị Anarchist, 1870-1920'' (1981) *Mmụbawanye nke ngalaba ụmụ nwanyị bụ ka imeziwanye oke ya. Ka anyị mee ya, ma ọ bụrụ na ụwa na-akwa emo, ka ọ na-akwa emo - ọ bụrụ na ọ na-akwa emo, ka ọ na-akwa emo - ma anyị ga-eṅomi ihe atụ nke ụmụnne nwanyị Grimké na Abby Kelly. Mgbe mbụ ha na-ekwu okwu megide ịgba ohu, a naghị ege ha ntị nke ọma ka ị na-ege anyị ntị. Ya mere dọkịta nwanyị mbụ na-ezute ọtụtụ ihe isi ike, ma na-esote ụzọ a ga-eme ka ọ dị mfe. *[[w:Lucy Stone|Lucy Stone]], * [https://speakingwhilefemale.co/womens-lives-stone/ okwu] (1855) * Ihe na-emegide ịgba ohu agbajiwo agbụ ndị siri ike karịa ndị jigidere ohu ahụ. Echiche nke ikike nha anya dị na ikuku. Ikwa-ákwá nke ohu, agbụ e ji agbagbu, na oké mkpa ya, masịrị mmadụ nile. Ụmụ nwanyị nụrụ. Angelina na Sarah Grimké na [[w:Abby Kelley|Abby Kelley]] gara ikwu okwu maka ndị ohu. A nụtụbeghị ụdị ihe ahụ. Ihe ịma jijiji nke ala ọma jijiji gaara eme ka ahụ́ kụkwuo ndị obodo ahụ. Ụfọdụ ndị na-ekpochapụ ihe chefuru ohu ahụ na mbọ ha na-agba ime ka ụmụ nwanyị mechie ọnụ. Òtù Na-emegide Ịgba Ohu na-agbazinye onwe ya n'ime abụọ maka isiokwu ahụ. A kpaliri Nzukọ-nsọ ​​ahụ ruo n’isi ya na mmegide. * [[w:Lucy Stone|Lucy Stone]], "Ọganihu nke afọ iri ise" (1893) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Grimké, Sarah}} [[Category: ụmụ nwanyị]] br6e7di6dpfg4gho0swrl16nxnmf0ha Alice Oswald 0 3645 14635 2023-10-16T06:52:25Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alice Oswald (amụrụ 1966) bụ onye na-ede uri Britain sitere na Reading, Berkshire onye meriri ihe nrite TS Eliot na 2002 ==Okwu okwuru== * ''Abụ, dị ka nrọ, nwere isiokwu a na-ahụ anya na nke a na-adịghị ahụ anya. Ihe a na-adịghị ahụ anya bụ nke ị na-enweghị ike ịhọrọ, onye na-ede onwe ya.''' Ọ bụghị ozi na-abịa na njedebe nke uri, dị ka ọrịa pathological nke na-emebi okwu ọ bụla - resonance, ụzọ ikwu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Oswald (amụrụ 1966) bụ onye na-ede uri Britain sitere na Reading, Berkshire onye meriri ihe nrite TS Eliot na 2002 ==Okwu okwuru== * ''Abụ, dị ka nrọ, nwere isiokwu a na-ahụ anya na nke a na-adịghị ahụ anya. Ihe a na-adịghị ahụ anya bụ nke ị na-enweghị ike ịhọrọ, onye na-ede onwe ya.''' Ọ bụghị ozi na-abịa na njedebe nke uri, dị ka ọrịa pathological nke na-emebi okwu ọ bụla - resonance, ụzọ ikwu okwu. , tic ụjọ, nrụgide. Na isiokwu a na-adịghị ahụ anya na-apụta naanị mgbe ị na-asụ asụsụ ị na-asụ mgbe ọ nweghị onye nọ ebe ahụ iji gbazie gị ma ọ bụ kelee gị. Icheta asusu ahu bu nka nile nke ide nke oma. ** '' Nweta Ide ihe'' (2004), dị ka e hotara na '' Modern Women Poets '' (2005) nke Deryn Rees-Jones dere, p. 392 * Dị ka azụ̀ dị n’ikuku, si n’ihe ọmụma ya na-amali, ma daa n’ájá. Dị ka mgbe ifufe na-abịa n'ikpeazụ, ka ndị na-akwọ ụgbọ mmiri na-awagharị, na-agbalị ijikwa isi iyi nke uru ahụ ha gbajiri agbaji, na-agbaji ma na-ebuli ube ha nke ọma, na-eme obere oghere, n'oké osimiri. Dị ka mgbe ha na-egbutu okporo osisi ntụ n'ugwu, elu osisi na-ada dị nro dị ka ákwà. Dika osisi oak nke nēsi n'ugwu nāputa, nēche kwa iru-ha n'ifufe, kwa-ubọchi ka anēbuli ha elu, atukwasiwo ha n'ala, ha adighi-arapu kwa ha, nējide ọchichiri. Ụbọchị niile n'ọhụụ nke agha, ndị ikom na-egbu ibe ha, ma na mgbede, gbachiri nkịtị, naanị mkpịsị aka ọkụ na-ebuli ajụjụ ha na ala. Ọ nwere onye nọ ebe ahụ, biko nyere aka. Enyemaka. Enyemaka. Rue mb͕e afọ juputara na ya, Ma ígwè nke aka ya gējeghari. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Oswald,Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] exc07s3drcyz1l0vrz3s99yj8zqp6ft Alice Paul 0 3646 14636 2023-10-16T07:00:12Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alice Stokes Paul (January 11, 1885 - Julaị 9, 1977) bụ onye Quaker nke America, onye na-eme ntuli aka, onye na-akwado ụmụ nwanyị na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, yana otu n'ime ndị isi na ndị na-akwado atụmatụ mkpọsa maka ndezigharị nke iri na itoolu na Iwu US, nke machibidoro iwu. ịkpa oke nwoke na nwanyị na ikike ịme ntuli aka. Paul malitere, ya na Lucy Burns na ndị ọzọ, hazigharịrị ihe omume dị ka Usoro Nkw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Stokes Paul (January 11, 1885 - Julaị 9, 1977) bụ onye Quaker nke America, onye na-eme ntuli aka, onye na-akwado ụmụ nwanyị na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, yana otu n'ime ndị isi na ndị na-akwado atụmatụ mkpọsa maka ndezigharị nke iri na itoolu na Iwu US, nke machibidoro iwu. ịkpa oke nwoke na nwanyị na ikike ịme ntuli aka. Paul malitere, ya na Lucy Burns na ndị ọzọ, hazigharịrị ihe omume dị ka Usoro Nkwụsị nke Nwanyị na Silent Sentinels, nke bụ akụkụ nke mkpọsa na-aga nke ọma nke rụpụtara na ngbanwe mgbanwe ahụ na 1920. ==Okwu okwuru== *Amụma ndị agha na-eweta ihe ịga nke ọma. . . . ọgbaghara ahụ emela ka England pụọ n'ịkụda mmụọ ya, ụmụ nwanyị England na-ekwuzi oge ha ga-eme ntuli aka kama oge ụmụ ha ga-eme ntuli aka, dịka ọ na-eme otu afọ ma ọ bụ abụọ gara aga. **[https://www.alicepaul.org/about-alice-paul/ "Ònye bụ ALICE PAUL?"], Ụlọ ọrụ Alice Paul, site na 1910 * Mgbe ndị Quakers tọrọ ntọala… otu n'ime ụkpụrụ ha bụ na ọ bụ nha anya nke nwoke na nwanyị. Yabụ na enweghị m echiche ọzọ… ụkpụrụ ahụ na-adị mgbe niile. ” **[https://www.alicepaul.org/about-alice-paul/ "Ònye bụ ALICE PAUL?"], Ụlọ ọrụ Alice Paul * Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị bụ ndị Republican na-enyere ndị Republican Party aka, ma ọ bụrụ na ụmụ nwanyị ndị Democrat na-enyere Democratic Party aka, votu ụmụ nwanyị agaghị agụta nke ukwuu. Ma ọ bụrụ na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ahụ n'ihu ha otu ụmụ nwanyị nwere onwe ha na-eme ntuli aka bụ ndị na-eguzokọ ọnụ iji votu ha kwalite Suffrage, ọ ga-eme ka Suffrage bụrụ ihe iseokwu - ndị inyom na-eme ntuli aka ozugbo ghọọ otu nke dị mkpa; onye a na-acho vote. **[https://speakingwhilefemale.co/womans-vote-paul1/ "Ịmepụta otu Nwanyị nwanyị"] (Eprel 9, 1916) ===[https://ridgefieldhistoricalsociety.org/documents/1974%20Interview%20with%20Alice%20Paul.pdf Interview] (1974)=== *(Olee mgbe ị tinyere aka n'ọrụ ịtụ vootu?) AP: Ọfọn, mgbe m nwetasịrị akara ugo mmụta nna m ukwu na 1907, akara mmụta doctoral kpọgara m School of Economics na London. Ụmụnwaanyị Bekee nọ na-agbasi mbọ ike ka ha nweta votu ahụ, a gwakwara onye ọ bụla ka ọ bata nyere aka. Ya mere m mere. Nke ahụ bụ ihe niile dị na ya. Ọ bụkwa otu ihe ahụ na [[Lucy Burns]]. * Ọ bụụrụ m ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ na gọọmenti ụmụ nwoke nwere ike ileda òtù ahụ anya n’ụzọ na-adịghị mma ma e wezụga obere ihe dị mfe dị ka ikike ịtụ vootu. Ọ dị ka ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche ugbu a, ọ bụghị ya? Na nde ndị a niile na nde ụmụ nwanyị na-eji obi ụtọ na-arụ ọrụ taa, na ọ nweghị onye, ​​dịka m nwere ike ịhụ, na-eche na ọ nwere ihe ọ bụla pụrụ iche banyere ya. Ma, n'ezie, ná mba ụfọdụ, ịhọpụta ụmụ nwanyị ka bụ ihe a na-aghaghị imeri *anyị nụrụ ọtụtụ okwu mkparị ndị anyị na-atụ anya ya mgbe niile. Ị mara, ihe ndị a na-emekarị maka gịnị kpatara na ị naghị anọ n'ụlọ na kichin ebe ị nọ. Ma ọ bụghị ihe ike. Mgbe e mesịrị, mgbe anyị na-ahọrọ White House n'ezie, ndị mmadụ ghọrọ ndị na-eme ihe ike. Ha ga-adọkapụ ọkọlọtọ anyị n'aka anyị na ụdị ihe ahụ. * (Otu oge e hotara gị n'echiche bụ na n'ịhọrọ ndị ọrụ afọ ofufo ị họọrọ ịnụ ọkụ n'obi inwe.) AP: Ee. Ọfọn, ị gaghị? Echere m na onye ọ bụla ga-eme ya. Echere m na mmegharị mgbanwe ọ bụla chọrọ ndị jupụtara na ịnụ ọkụ n'obi. Ọ bụ ihe mbụ ị chọrọ. Enwere m ịnụ ọkụ n'obi, achọghịkwa m onye ọ bụla na-ekpo ọkụ n'akụkụ. M ka dị, n'ezie * Ọ bụrụ na anyị nwere ntuli aka zuru ụwa ọnụ n'ụwa niile, anyị agaraghị enwe agha. * N'oge ahụ, anyị meghere-na site na "anyị" m na-ekwu na òtù ụmụ nwanyị dum - anyị meghere ọtụtụ ụzọ nye ụmụ nwanyị nwere ike nke votu, ihe dị ka ime ka ụmụ nwanyị banye na diplomatic ọrụ. Echefula na anyị nwere ihe ịga nke ọma n’inweta nhata maka ụmụ nwanyị n’ime akwụkwọ ikike nke United Nations na 1945. *Enwere m mmetụta siri ike na ọ bụrụ na ị ga-eme ihe ọ bụla, ị ga-ewere otu ihe mee ya. * (Kedu ka ị ga-esi kọwaa ntinye aka gị na mgba maka ikike ụmụ nwanyị?) Ọ na-adị m mgbe niile ... mmegharị ahụ bụ ụdị mosaic. Onye ọ bụla n'ime anyị na-etinye otu obere nkume, mgbe ahụ ị ga-enweta akwa mosaic na njedebe. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Paul,Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3wl3afsa6en8cuzbsloncg55pwozse4 Alice Phoebe Lou 0 3647 14637 2023-10-16T07:07:09Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alice Phoebe Lou (amụrụ 19 Julaị 1993) bụ onye na-agụ abụ South Africa dabere na Berlin. Ọ ewepụtala EP atọ na ọba studio anọ. Na Disemba 2017 egwu ya "Ọ" sitere na ihe nkiri Bombshell: Akụkọ Hedy Lamarr gụnyere na ndepụta Oscars maka Best Original Song. Lou nọrọ na nwata ya n'ụsọ oké osimiri ọdịda anyanwụ nke Cape Peninsula na South Africa wee gaa ụlọ akwụkwọ Waldorf ==Okwu okwuru== * Onwere ebe anyi otu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Phoebe Lou (amụrụ 19 Julaị 1993) bụ onye na-agụ abụ South Africa dabere na Berlin. Ọ ewepụtala EP atọ na ọba studio anọ. Na Disemba 2017 egwu ya "Ọ" sitere na ihe nkiri Bombshell: Akụkọ Hedy Lamarr gụnyere na ndepụta Oscars maka Best Original Song. Lou nọrọ na nwata ya n'ụsọ oké osimiri ọdịda anyanwụ nke Cape Peninsula na South Africa wee gaa ụlọ akwụkwọ Waldorf ==Okwu okwuru== * Onwere ebe anyi otu ubochi ga-adiri<br>Ebe a na-adighi aga ije na akwa akwa<br>Ebe echiche di n'efu, oh it's the place to be<br>Your great mind's no longer the minority<br> Agam ahu gi ebe ahu ka aka gi n'ikuku<br>Ebe akwa akwa na-adighi nma<br>O nwekwaghi obi nkoropu ozo...<br>a ga m ahu gi ebe ahu **''Berlin Blues'', Sochie 1 na ''oge'' - EP (2014) [[File:Alice_Phoebe_Lou_Dec._1,_2018_Funkhaus_Berlin.jpg|thumb|M na-egwu mmiri na windo wee banye n'abalị, ana m amụ ọnụ ọchị... Ana m enwu site n'ime]] * Ma ahapụla obi ahụ na-ere ọkụ n'azụ<br> Were ya gaa ịnyagharị<br>Na ahapụkwala echiche ahụ ọkụ n'azụ<br> Were ya gaa maka ịnya ụgbọ ahụ <br>Na...Aga m aga. ga-ekwu nke ọma ogologo oge **''Obi ọkụ, Uche ọkụ'', Sochie 3 na ''Momentum'' - EP (2014) * O lepụrụ anya n'ihu <br>Onweghị ọtụtụ ihe ọ hapụrụ ịhụ<br>Anyaukwu eburula osisi<br>Anyaukwu eburula aṅụ <BR>...O leliri anya n'ebe ahụ. kwesịrị ịbụ kpakpando **''She'', Sochie 9 na ''Live at Funkhaus'' (2016) *Oh obodo... I napurum ya<br>Mgbe i jiri usoro ka m ga-esi were were were sachara m uburu<br>Kwere m n'ike ma dina m n'otu n'otu<br>Gwara m akwukwo wee ghọgbuo m<br>Gwara m ihe m nwere ike na enweghị ike ịhụ<br>Were m ma maa jijiji<br> Of my urges to be free **''Orbit'', Sochie 2 na ''Orbit'' (2016) * Egwu laghachiri na nti gi<br>Na agba egwu na egwu<br> afo nile<br>I chefuru etu<br>Isi ebi ndu ugbua ** ''Haruki'', Sochie 5 na ''Orbit'' (2016) *Ọ bụ ụgha niile<br>Na akụkụ ụkwụ m agbawo egwu maka ọwụwa anyanwụ Amsterdam<br>Na-enweghị otu mgbochi na ọ bụghị otu ngbanwe<br>Monotony bụ ihe m na-eleda anya<br>Mmekọrịta n'etiti ọha mmadụ ga-abụ ọnwụ m<br>Ọ bụ ihe niile. ụgha **'Amsterdam'', Sochie 7 na ''Orbit'' (2016) *Ụbọchị na-aga n'ihu na oge ha na-agbanwe<br>N'otu ntabi anya ihe na-emezigharị<br>Anyị na-emegharị<br>A na-ara anyị ọnụ, a na-agbụ anyị ọnụ<br>N'akụkụ nke ọzọ nke oke bekee. oghere <br> Mana anyị na-achọta ụzọ anyị<br>Chọta ụzọ anyị<br>Ị chọrọ ịbụ naanị igwe n'ime obodo a na-agba ara?<br> Họrọ mkpọchi <br>Jide ọchịchị<br>Chefuo na enwere mgbe. chains<br>'N'ihi na ọ dịghị mgbe agbụ ígwè **''Orbit'', Sochie 8 na ''Orbit'' (2016) * I stand here with all my love<br>Uncover the windows<br>Ka n'ìhè<br>Jide aka nke na-eru... , ọ na-ebili maka anyị niile **''Ụlọ akwụkwọ akụkọ'', Sochie 10 na ''Orbit'' (2016) *Ondays you'd sail away<BR>Aga m anwa ichota uzo nkem<br>N'ubochi i ga-eji ụgbọ mmiri pụọ<br>M ga-anwa ichota uzo nke m'' ** ''Ịkwọ ụgbọala'', Sochie 1 na ''Sola'' - EP (2017) *Onwa juputara wee mee ka m na-eti mkpu<br>Isi m na-agba agba, obi m na-amakwa jijiji<br>E nwetara m ntụpọ crimson na mpempe akwụkwọ m n'ụtụtụ ahụ<br>Ụwa chere na oke mmiri na ebili mmiri na-aga. ** ''Mpụ m'', Sochie 2 na ''Sola'' - EP (2017) *Ahụrụ m ka ị tụpụrụ aka gị n'ikuku wee kpee ekpere<br>Anya gị mechiri, imi gị na-ekukwa ume n'ikuku nnu<br>Onweghị ihe ị ga-eme ka m hụ gị n'anya ọzọ. ** ''Osimiri'', Track 4 na ''Sola'' - EP (2017) * Naanị ihe ị ga-eme bụ ịhụ m<br>N'ezie hụ m<br>Mata ọrụ nke uche m<br>We metụ m aka<br>Dị ka ihe dị nsọ<br>We metụ m aka<br>Dị ka ihe na dị ugbu a mana enweghị ike ịbụ **''Ihe Dị Nsọ'', Sochie 6 na '' Ụlọ Akwụkwọ'' (2018) *Oh, chetara m aha gi ozo<br>Ka i na-akukwa m n'ụgbọ okporo ígwè ahụ ọzọ<br>Laghachi na pavement nke anyị jere ije, jee ije<br>Oh, ọgwụ ndị mere ka anyị na-ekwu okwu na-ekwu okwu<br>Na Aga m agba gi agba egwu, a ga m agba gi gburugburu na gburugburu<br>Agam duru gi gaa n'elu ugwu, kurukwa gi n'ala. **''Nostalgia'', Sochie 2 na '' Castles Akwụkwọ'' (2019) * Osisi ọ bụla nyere ndụ site n'aka Ya<br> Nkume ọ bụla e debere iji wuo ụzọ n'ime ájá<br>Enwere mmetụta anwansi gbara gburugburu ala ahụ<br>Mmetụta dị omimi gbara ala ahụ gburugburu. **''Fynbos'', Sochie 5 na '' Castles Paper '' 2019 *Enwere m ọtụtụ ihe m ga-ekwu<br>Ma ọ nweghị ihe na-abịaru nso<br>N'ụzọ anyị si akpakọrịta<br>Mgbe anyị anaghị ekwu okwu<br>M na-anụ gị nke ọma na-enweghị ụda<br>Oh, Achọghị m ntị ndị a mgbe ị nọ **''Underworld'', Sochie 1 na ''Egwuregwu ụmụaka'' (2021) * E nwere oghere efu ebe ị na-enye m onwe gị otu oge<br>Mama m maara na m ga-adị mma, mana ọ ga-enwe obi ụtọ na m nọ n'ụlọ<br>Ọ na-abara m ọgwụ mgbe niile<br>Na-eche m nche. , na-arụsi ọrụ ike maka m<br>M na-esi na windo na-egwu mmiri banye n'abalị<br>A na m amụ ọnụ ọchị, ana m eti mkpu, ana m enwu site n'ime ** ''Glow'', Sochie 2 na ''Glow'' (2021) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lou,Phoebe Alice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s0wu1woc70fqhxhyeyneaxevgyep569 Sarah Orne Jewett 0 3648 14638 2023-10-16T07:08:17Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sarah Orne Jewett|Sarah Orne Jewett]]''' (September 3 1849 - June 24, 1909) bụ onye odee America. na onye na-ede uri nke e debere ọrụ ya na New England obodo ya. == Okwu okwu == *<p>"Ezigbo robin," ka ifuru ifuru a dị mwute kwuru, <br> "Ikekwe, ị gaghị achọ ịnwale <br> ịchọta m frill ọcha mara mma, <br> Otu ụbọchị mgbe ị na-efe efe?" </p><p> "Ị ihe nzuzu!" robin kwuru; <br> "Echere m na ị ga-abụ onye ara! <br...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sarah Orne Jewett|Sarah Orne Jewett]]''' (September 3 1849 - June 24, 1909) bụ onye odee America. na onye na-ede uri nke e debere ọrụ ya na New England obodo ya. == Okwu okwu == *<p>"Ezigbo robin," ka ifuru ifuru a dị mwute kwuru, <br> "Ikekwe, ị gaghị achọ ịnwale <br> ịchọta m frill ọcha mara mma, <br> Otu ụbọchị mgbe ị na-efe efe?" </p><p> "Ị ihe nzuzu!" robin kwuru; <br> "Echere m na ị ga-abụ onye ara! <br> '''Ọ ga-akara m mma ịbụ onye m na-akwụwa aka ọtọ <br> karịa daisy ọ bụla mebere.'' </p><p> "Ị ka mma karịa. n'ime uwe mwụda gị na-egbuke egbuke, <br> Ụmụntakịrị hụrụ gị n'anya; <br> Bụrụ buttercup kacha mma ị nwere ike, <br> Cheekwa na ọ nweghị ifuru dị n'elu gị. </p><p> "Ọ bụ ezie na ilo na-ahapụ m ka m ghara ịhụ anya, <br> Ọ ga-akara anyị mma idobe ebe anyị; <br> Eleghị anya ụwa niile ga-agahie ụzọ. <p> "'''Legide anya n'obi ike n'elu igwe, <br> wee nwee afọ ojuju n'ịmara <br> na Chineke chọsiri ike maka buttercup <br> Naanị ebe a, ebe ị na-eto.'' "</p> * "Enweghị afọ ojuju", na '' St. Nicholas Magazine '', Vol. 3 (February 1876), p. 247 * '''Anwụ nke na-ekpo ọkụ susuru ụwa ọnụ <br> Ime ka ọmụmụ gị doo nsọ, <br> Sitekwa na nkuku ya dị nso <br> Ihu gị na-egbuke egbuke wee pụta ìhè, <br> ihe ụtọ na-ama ifuru.'' * "Mkpụrụ Obi nke Sunflower" na ''Akwụkwọ akụkọ Scribner'', Vol. XXII (October 1881), p. 942 * '''Ọdụ ụgbọ mmiri, ọ bụrụgodị na ọ bụ obere ọdụ ụgbọ mmiri, ọ bụ ihe dị mma, ebe ọ bụ na ndị na-eme njem na-abata na ya na-apụkwa, ndụ dị n'ime ya na-esiwanye ike, n'ihi na ọ na-ewe ihe n'ụwa, nweekwa ihe. inye nkwụghachi.'' * ''[http://www.public.coe.edu/~theller/soj/cbw/cbw-cont.htm Obodo By-Ways]'',' River Driftwood'' (1881) * '''Ndi gị nwere ike na-echere ogologo oge, <br> Ma na obere ihe ma ọ bụ nnukwu, <br> Ma ihe ọma niile, n'oge na-adịghị anya, ị ga-amụta, <br> Ga-abịakwute ndị na-enweta ego n'ụzọ dị mma. <br> Onye na-achụ nta ahịhịa n'elu <br> ga-ahụ klova nwere akwụkwọ anọ.''' * "Ntachi obi" na '' St. Nicholas Magazine '', Vol. X. (Septemba 1883), p. 840 * ''Ihe na-eme njakịrị uche ugboro ugboro ruo ọtụtụ afọ, na n'ikpeazụ na-enweta == Okwu gbasara Sarah Orne Jewett== * Onye na-ede uri na onye edemede nke narị afọ nke iri na itoolu Sarah Orne Jewett biri afọ iri atọ na Annie Fields n'ihe bụ, na narị afọ ahụ, a na-akpọ Boston Marriage. E weere ya dị ka ndokwa a na-akwanyere ùgwù, ndị enyi na ndị obodo kwetara na mmekọrịta mmadụ na ibe ya dị ka ezigbo isiokwu nke nraranye. Otú ọ dị, mgbe Annie Fields, bu n'obi ibipụta akwụkwọ ozi dị n'etiti ya na Jewett na 1920 na mgbe ọnwụ nke ikpeazụ gasịrị, ezigbo enyi ya bụ Mark De Wolfe Howe dụrụ ọdụ megide itinye aha ọ bụla banyere ịhụnanya ha n'ebe ibe ha nọ. Nke a pụtara ihichapụ ụzọ anọ n'ụzọ ise nke akwụkwọ ozi. Nkwubi okwu Howe sitere na egwu ya nke ebubo nke "omume rụrụ arụ" megide enyi ya na ụwa ebubo mmekọahụ nke Freudian analysis. Faderman kwubiri na ọ bụ ezie na ịhụnanya dị n'etiti Jewett na Fields "bụ omume nkịtị na nke kwesịrị ekwesị na narị afọ nke ụmụ nwanyị abụọ ahụ ejirila ọtụtụ ndụ ha (na Howe n'onwe ya hụrụ ya dị ka ihe na-emekarị na nke kwesịrị ekwesị n'oge ahụ) ... "ihe na-adịghị mma" na narị afọ nke iri abụọ, ọ bụ ezie na ọ dịghị ihe gbasara ọdịdị mmekọrịta gbanwere." *[[w:Bettina Aptheker|Bettina Aptheker]] ''Tapestries of Life: Ọrụ Ndị Nwanyị, Amamihe Ụmụ nwanyị, na Pụtara Ahụmahụ Kwa ụbọchị'' (1989) * Ndị nkatọ edemede nwanyị egosila ka na narị afọ nke 19, ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ si malite ịnakwere ụmụ nwanyị dị ka ihe ngosi ha na ihe nlereanya ha…[[w:argaret Fuller|Margaret Fuller]] na [[w:Sarah Orne Jewett|Sarah Orne Jewett]] kwetara na ha ji [[w:Madame de Staël|Madame de Staël] ji ha. onye edemede nke ''Corinne''...Enwere ike ịgbatị ndepụta ahụ ruo mgbe ebighi ebi iji gosi na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe na-achọsi ike nke ide ụmụ nwanyị maka ndị inyom nwere ikike. *[[w:Gerda Lerner|Gerda Lerner]] '' Okike nke Amamihe nwanyị'' (1993) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.public.coe.edu/~theller/soj/contents.htm The Sarah Orne Jewett Text Project] {{DEFAULTSORT:Jewett, Sarah Orne}} [[Category: ụmụ nwanyị]] svaycxbxi7a5h7fv9k81nhe6zyfxqij Alice Roosevelt Longworth 0 3649 14640 14639 2023-10-16T07:16:14Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Alice Roosevelt Longworth (12 Febrụwarị 1884 – 20 Febụwarị 1980) bụ naanị nwa nwanyị Theodore Roosevelt, onye isi ala 26th nke United States, na nwunye mbụ ya, Alice Hathaway Lee. ==Okwu okwuru== * Ọ na-adị ka a gbapụrụ ya ara n’osisi pịkụl. ** Na Calvin Coolidge, dị ka ekwuru na ''The Washington Post'' (21 October 1924). * Obere nwoke na achicha agbamakwụkwọ. ** Na-akọwa w: Thomas E. Dewey | Thomas E. Dewey, [Harry S. Truman] onye iro Republican, dị ka ekwuru na '' The Washington Post '' (22 May 1951); Ekwuru na Walter Winchell. * '''Ọ bụrụ na ị nweghị ike ikwu ihe ọma gbasara mmadụ, nọrọ ebe a n'akụkụ m''' ** Dị ka e hotara na '' Time'' (9 December 1966) - [http://www.usatoday.com/life/books/reviews/2007-12-12-roosevelt_N.htm foto nke ya na ohiri isi na-ebu okwu] ** Ụdị dị iche iche: ** Ọ bụrụ na ị nweghị ihe mara mma ikwu gbasara onye ọ bụla, bịa nọdụ n'akụkụ m. ** Ọ bụrụ na ị nweghị ezigbo ihe ị ga-ekwu maka mmadụ, nọrọ ebe a n'akụkụ m. * ''Enwere m nkà ihe ọmụma dị mfe. Jupụta ihe efu. Hafuo ihe juru. Na-akpụcha ebe ọ na-afụ ụfụ. ** Dịka ekwuru na '' Kasị Mma '' (1974), nke Peter Passell na Leonard Ross deziri. * M na-ekwere mgbe niile n'ilu a na-ejide ihe nzuzo nke ntorobịa ebighị ebi bụ mmepe. ** Dị ka e hotara na ''Alice, The Life and Times of Alice Roosevelt Longworth'' (1979) nke Howard Teichmann, p. 237. * Eji m nnwere onwe m kpọrọ ihe site n'oge m bụ nwata, ọ bụkwa ihe na-eme ihe n'otu n'otumgbe niile… Ọfọn, ihe ngosi na agbanyeghị. ** Dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/1981/08/23/books/the-doyenne-of-the-drawing-room.html?sec=&pagewanted=all "The Doyenne of the Drawing Room "na" The New York Times" (23 Ọgọst 1981). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Longworth,Alice Roosevel}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i667qfx246h750rx9w3y01jxeuw2hbs Dorothy Njeuma 0 3650 14643 14641 2023-10-16T07:25:38Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothy Limunga Effange (amụrụ na ọwa June n'afọ 1943) Ọ bụ onye agụmakwụkwọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon. Site na 1970 ruo 1975, Njeuma jere ozi dị ka osote prọfesọ nke Genetics na Embryology na Mahadum Federal nke Yaounde, Cameroon. Site na 1988 ruo na 2005 ọ rụrụ ọrụ na Mahadum Buea, nke mbụ dị ka Director General nke Buea University Center (1988 – 93) wee bụrụ osote onye isi oche (1993 – 2005). A họpụtara ya Rector nke Mahadum Yaoundé site na n'afọ 2005 ruo n'afọ 2008. Njeuma bụ osote onye isi oche nke Executive Board nke Association of African Universities == Okwu okwuru == * Anyị na-ahapụ ya ka ndị na-agụ ya mepụta echiche nke ha. ** [https://www.postnewsline.com/2005/06/strongpostnewsl.html Strongpostnews] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Njeuma, Dorothy}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ickiabue3qr7orhaksrr0vs04qcit2d Sarah Jessica Parker 0 3651 14642 2023-10-16T07:23:32Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sarah Jessica Parker|Sarah Jessica Parker]]''' (amụrụ [[w:March 25|March 25]], [[w:1965|1965]]) bụ onye omere na onye nrụpụta America. == Okwu okwu == === Ajụjụ ọnụ maka akwụkwọ akụkọ ''Allure'', Febụwarị 2008 === * '' ''M na-abụbu onye na-eme ihe nkiri. Nke ahụ bụ ọrụ m - enwere m ike ịbụ ihe ọ bụla ị chọrọ ka m bụrụ. * Ruo ogologo oge, anaghị m egwuri egwu ihe a na-adọrọ mmasị ma ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sarah Jessica Parker|Sarah Jessica Parker]]''' (amụrụ [[w:March 25|March 25]], [[w:1965|1965]]) bụ onye omere na onye nrụpụta America. == Okwu okwu == === Ajụjụ ọnụ maka akwụkwọ akụkọ ''Allure'', Febụwarị 2008 === * '' ''M na-abụbu onye na-eme ihe nkiri. Nke ahụ bụ ọrụ m - enwere m ike ịbụ ihe ọ bụla ị chọrọ ka m bụrụ. * Ruo ogologo oge, anaghị m egwuri egwu ihe a na-adọrọ mmasị ma ọ bụ ịhụnanya. Ọ bụghị ruo mgbe '' L.A. Akụkọ" na onye ọ bụla tụbara m n'ọrụ nke nwere mmekọahụ m dị ka ebe mmasị ma ọ bụ ilekwasị anya ma ọ bụ ọrụ. ''''Eleghị m anya n'otu ụzọ ahụ 'nwa agbọghọ mara mma' ga-adị.'' * Echeghị m na m ga-abụ onye ndị ọzọ maara aha ya. * Ihe ọ bụla metụtara nri na-atọ m ụtọ. Mkparịta ụka ọ bụla gbasara nri, nyocha nke nri, akụkọ nri, foto nri, echiche nri ... * Ebe ọ bụ na ndị mmadụ enweghị ego apụtaghị na ha achọghị otu ihe ahụ. Ha kwesịrị inwe ya, ọ ga-adịkwa mma. * Ahụ́ adịchaghị m mma tupu m aga ntutu na etemeete. Ma eleghị anya, nke ahụ bụ nanị n'ihi na ọ dị m ka m. * Ọ naghị eme agadi, na-eyiri uwe mara mma. Maka m, ọ bụ nnukwu ndọpụ uche. Ọ na-abụ ihe ọchị mgbe niile, ọ na-adịkwa ka o kwesịrị ịdị na-eme onye ọzọ. * Ebumnobi m bụ na ọ dị m ka ọ̀ bụ nke onwe. Ọ bụ n'ezie banyere 'Anyị ahụghị ya n'anya.' Ole ndị bụ ndị ikpe na ndị nkatọ? Ọ ga-amasị m ịjụ ha, sị, 'Gịnị kpọmkwem bụ ihe na-adịghị gị mma n'onwe gị banyere m? Ọ bụ ihe oyiyi m? Ọ bụ ụbụrụ m na-enye gị nsogbu?' * N'ịbụ onye akwụkwọ akụkọ ''Maxim'' kpọrọ aha nwanyị na-adịghị enwe mmekọahụ * Nke ahụ bụ ịma mma nke obodo a — anyị nwere ike inwe echiche dị iche iche na ibikọ ọnụ ma na-atọ ibe anyị ụtọ ma kpasuo anyị iwe na iwe. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parker, Sarah Jessica}} [[Category: ụmụ nwanyị]] phbaa8wlzt0kd3xa2q8zij69x1tjzxo Sarah Helen Whitman 0 3652 14644 2023-10-16T07:37:17Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sarah Helen Whitman|Sarah Helen Power Whitman]]''' (January 19, 1803 - June 27, 1878) bụ onye na-agụ uri. , edemede edemede, [[w:Transcendentalism | transcendentalist]], [[w:Spiritualism (mmegharị okpukpe) | Onye mmụọ nsọ]] na mmasị ịhụnanya nke [[w:Edgar Allan Poe|Edgar Allan Poe]]. == Okwu okwu== ==='' Okwu ndị amaara Bartlett'', ed 10. (1919)=== * Kpakpando nke ihu mara mma! Anya ebube Gi <br>Site n'elu-igwe nke ígwé ojii n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sarah Helen Whitman|Sarah Helen Power Whitman]]''' (January 19, 1803 - June 27, 1878) bụ onye na-agụ uri. , edemede edemede, [[w:Transcendentalism | transcendentalist]], [[w:Spiritualism (mmegharị okpukpe) | Onye mmụọ nsọ]] na mmasị ịhụnanya nke [[w:Edgar Allan Poe|Edgar Allan Poe]]. == Okwu okwu== ==='' Okwu ndị amaara Bartlett'', ed 10. (1919)=== * Kpakpando nke ihu mara mma! Anya ebube Gi <br>Site n'elu-igwe nke ígwé ojii nēnwukwasim. *''Arcturus (Na [[w:Edgar Allan Poe|Edgar Allan Poe]])''. *Gwa ya ka m nọrọ naanị m n'ikpere mmiri,<br>Ebe anyị kewara, na iru uju, agaghị ezutekwa; Ị ga-ekewa." * ''Agwaetiti anyị nke nrọ''. * Ọnụ na-atọ ụtọ nke na-adịghị mma, onye dike ya dị mpako <br>Na-emegide ihe ịrịba ama niile nke mbibi na-abịa. *''Ihe osise''. (nke Poe). * Ọkụ na-ekpo ọkụ na-adị n'elu ugwu ndị na-ehi ụra na-ebelata <br> N'okpuru ígwé ojii gbara ọchịchịrị n'akụkụ mbara igwe, <br>Ruo mgbe anwụ na-achasi ike n'akụkụ ọnụ mmiri na-ezo <br> Jiri ọla edo na-egbuke egbuke saa ugwu niile. * ''Ụbọchị ka dị n'oge mgbụsị akwụkwọ''. *Enchantress nke oké osimiri nke oké ifufe <br> Ụkọchukwu nke abalị dị elu ihe omimi. *''Ọtụtụ n'ọnwa Mee''. *Eluigwe n'oge okpomọkụ na-acha anụnụ anụnụ, <br> Ụbọchị na-adị jụụ ma na-egbuke egbuke,<br>N'uhuruchi wee na-eso uwe mwụda ọla-edo ya <br> Site n'ụlọ nzukọ abalị. * ''Oku okpomọkụ''. Tulee: "Anụrụ m uwe mwụda abalị / zachaa n'ụlọ nzukọ ya mabul", [[w:Henry Wadsworth Longfellow | Longfellow]]. *Ugoloọma sitere n'ọchịchị ndị na-adịghị ahụkebe <br> N'ikpere mmiri Plutonian nke abalị, <br> M na-anụ pinions gị nke chi na-acha uzuzu <br> Efe na-efegharị n'ọnụ ụzọ m— <br>Lee onyinyo nke pinions gị <br> Na-ese n'akụkụ ìhè ọnwa. ala. * ''Ugoloọma'' (nke e dere dị ka onye mmekọ na uri Poe n'otu aha ahụ). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Whitman, Sarah Helen}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 3ozr8va0eb4a6qyrvw8w53mnk03ywae Sarah Waters 0 3653 14645 2023-10-16T07:44:16Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Sarah Waters (cropped2).jpg|thumb|Sara Waters na 2006]] '''[[w:Sarah Waters|Sarah Ann Waters]]''' [[w:Order of the British Empire |OBE]] (amụrụ 21 Julaị 1966) bụ onye edemede Welsh. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ akụkọ ya ndị e debere na [[w: Victoria era | Victoria Society]] na igosi ndị mmekọ nwanyị nwere mmasị nwanyị, dị ka ''[[w:Tipping the Velvet|Tipping Velvet]]'' na ''[[w:Mkpịsị aka (novel)|Mkpịsị aka]]''....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Sarah Waters (cropped2).jpg|thumb|Sara Waters na 2006]] '''[[w:Sarah Waters|Sarah Ann Waters]]''' [[w:Order of the British Empire |OBE]] (amụrụ 21 Julaị 1966) bụ onye edemede Welsh. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ akụkọ ya ndị e debere na [[w: Victoria era | Victoria Society]] na igosi ndị mmekọ nwanyị nwere mmasị nwanyị, dị ka ''[[w:Tipping the Velvet|Tipping Velvet]]'' na ''[[w:Mkpịsị aka (novel)|Mkpịsị aka]]''. == Okwu okwu == === ''[[w: Sarah Waters#Affinity (1999)|Affinity]]" (1999) === * N'ebe m nọ na ọdịdị dị egwu m, nke mere ka m kwekọọ n'ụwa na iwu nkịtị ya, enweghị m ike ịchọta ebe obibi na afọ ojuju. * Ha ga-atụgharị mmasị m ka ọ bụrụ ihe jọgburu onwe ya na ihe na-ezighi ezi… Ọ bụ naanị ịhụnanya, Helen{--} naanị nke ahụ. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Waters, Sarah}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] pwlts03gq8qf8fo65n9vwsi51zeq644 Esther Mujawayo 0 3654 14646 2023-10-16T08:09:18Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Esther Mujawayo|Esther Mujawayo]] (amuru 1958), bu onye Rwandan sociologist na psychotherapist. Ọ lanarịrị mgbukpọ ndị Tutsi, ma ọtụtụ ndị ezinụlọ ya nwụnahụrụ ya. Ọ bụ ya dere ọtụtụ akwụkwọ. Na 1994, o hiwere Òtù Na-ahụ Maka Ndị Nwunye nke Mgbukpọ nke Rwandan. O nwetara diploma diploma na Psychology na Mahadum East Anglia n'afọ 1997. ==Okwu okwuru== *Site n'ọmụmụ ya n'elu ugwu Rwanda ruo na nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Esther Mujawayo|Esther Mujawayo]] (amuru 1958), bu onye Rwandan sociologist na psychotherapist. Ọ lanarịrị mgbukpọ ndị Tutsi, ma ọtụtụ ndị ezinụlọ ya nwụnahụrụ ya. Ọ bụ ya dere ọtụtụ akwụkwọ. Na 1994, o hiwere Òtù Na-ahụ Maka Ndị Nwunye nke Mgbukpọ nke Rwandan. O nwetara diploma diploma na Psychology na Mahadum East Anglia n'afọ 1997. ==Okwu okwuru== *Site n'ọmụmụ ya n'elu ugwu Rwanda ruo na ndụ ya ugbu a na Germany. Ọ na-agbalị ịkọwa ọnyà jọgburu onwe ya nke mgbuchapụ ahụ iji merie mmetụta obi amamikpe dị egwu: "Gịnị mere m ji dịrị ndụ? **[https://archive.is/20150424192913/http://www.genevasummit.org/speaker/14/esther_mujawayo,Esther Mujawayo kwuru maka ndụ ya.] (Ebe nchekwa, 24 Apr 2015) *Ọ bụ ezie na ihe nile funahụrụ ha, ha ka na-arụ ọrụ ha dị ka nne, dị ka onye nlekọta ezinụlọ. **[https://www.dw.com/en/rwandan-genocide-survivor-helping-refugees-heal-we-can-grow-from-trauma/a-44658865Onye lanarịrị mgbukpọ nke Rwanda na-enyere ndị gbara ọsọ ndụ aka ịgwọ] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mujawayo, Esther}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] nyj81yg5lbuuxboo3pa2yoexdlpgf13 Brigid of Kildare 0 3655 14865 14864 2023-10-16T23:51:46Z Olugold 25 /* Okwu okwuru */ m meziri foto wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Brigit nke Kildare|Saint Brigit nke Kildare]]''' ma ọ bụ '''Brigid nke [[w:Ireland|Ireland]]''' (Irish: '''Bríd'''; Welsh:' ''Ffraid''; c. 451–525) bụ otu n'ime ndị nsọ nke Ireland, yana [[w:Saint Patrick|Saint Patrick]] na [[w:Columba|Columba]]. A na-asụgharịkwa aha ya n'ụzọ dị iche iche dị ka '''Brigid''' '''Bridget''', '''Bridgit''' na ''Bride'' na mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya '''Mary of the Geel'''. Hagiography Irish mere ka ọ bụrụ onye nọn Ndị Kraịst oge ochie, abbess na onye guzobere ọtụtụ ebe obibi ndị nọn, gụnyere nke Kildare na Ireland. Ụbọchị oriri ya bụ [[w:1 February|1 February]], bụ nke a na-emekwa dị ka [[w:Imbolc|Imbolc]], emume ndị ọgọ mmụọ na-akara [[w:mmalite|mmalite]] nke [[w:mgbe mmiri|mgbe mmiri]] na oge atụrụ. Ọ na-ekerịta [[[aha]] ya na [[w:Brigid | chi nwanyị Celt dị mkpa]] jikọtara ya na ụbọchị ahụ na enwere ọtụtụ akụkọ mgbe ochie na omenala ndị metụtara ya na [chi nwanyị]. == Okwu okwuru == [[File:Kildare Brallistown Little St Brigid's Well Statue 2013 09 04.jpg|thumb|Ọ ga-amasị m inwe ụbara [[w:peace|peace]]]] * '''Ọ ga-amasị m ka [[w:ndị mmụọ ozi|ndị mmụọ ozi]] nke [[w:Eluigwe|Eluigwe]] nọrọ n’etiti anyị. <br /> Ọtụtụ [[w:udo|udo]] ga-amasị m.''' <br /> arịa zuru ezu nke [[ ebere ] ga-amasị m. <br /> Akụ bara ụba nke [[w:ebere|ebere]] ga-amasị m. <br /> Ọ ga-amasị m ka obi ụtọ na-achị mmadụ niile. <br /> Ọ ga-amasị m ka [[w:Jizọs|Jizọs]] dịrị [[w:dị ugbu a|dị ugbu a]]. <br /> Ọ ga-amasị m ka Mary atọ nke ama ama ka ha nọnyere anyị. <br /> Ọ ga-amasị m ka ndị enyi [[w:Eluigwe|Eluigwe]] gbakọta anyị gburugburu site n'akụkụ niile. <br /> Ọ ga-amasị m ka m bụrụ onye na-akwụ Jehova ụgwọ ụlọ; ka m wee nweta ahụhụ, ka o wee nye m ezi [ngọzi]. <br />'''Oké ọdọ mmiri [[w:biya| biya]] ga-amasị m maka Eze ndị eze. <br /> Ọ ga-amasị m ka m na-ekiri ezinụlọ Heaven na-aṅụ ya n'ime [[w:niile|niilee]] [[w:ebighi ebi|ebigi ebi]].''' * Ekpere na omenala sitere na St. Brigit, dịka e hotara na ''Ekpere nke Ndị Nsọ: An Inspired Collection of Holy Wisdom'' (1996), nke Woodeene Koenig-Bricker, p. 77 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brigit nke Kildare}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 4ikhr9b7pfwnojgeyu2w6fwsa3bx4ed Barbara Niven 0 3656 14648 2023-10-16T08:25:08Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Barbara Niven|Barbara Niven]]''' (February 26, 1953 –) bụ onye omere, ode akwụkwọ na onye nrụpụta America. == Okwu okwuru == * Ọ bụrụ na ị bụ onye nwere nchekwube na ị kwenyere na ọrụ ebube dị ka m na-eme, ma ị nwere ike ịchọta ihe na-eme ka ị na-akwa emo kwa ụbọchị na ị hụrụ n'anya ma na-eji ụbọchị gị na-enyere ndị mmadụ aka - nke ahụ bụ usoro kachasị mma maka ịka nká. Ọ bụ n'ez...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Barbara Niven|Barbara Niven]]''' (February 26, 1953 –) bụ onye omere, ode akwụkwọ na onye nrụpụta America. == Okwu okwuru == * Ọ bụrụ na ị bụ onye nwere nchekwube na ị kwenyere na ọrụ ebube dị ka m na-eme, ma ị nwere ike ịchọta ihe na-eme ka ị na-akwa emo kwa ụbọchị na ị hụrụ n'anya ma na-eji ụbọchị gị na-enyere ndị mmadụ aka - nke ahụ bụ usoro kachasị mma maka ịka nká. Ọ bụ n'ezie. Enwere m nnọọ ekele na ka m na-etolite, enwere m ike ịbụ onye… ọ bụghị ọbụna onye nkwuchite ọnụ ma ọ bụ onye nlereanya n'ezie. Ma eleghị anya, okwu kachasị mma ga-abụ ihe mmetụta. Naanị ihe m chọrọ ime bụ inwe ike nwunye ọkụ m wee nyere onye ọzọ aka ịgbanwuo ọkụ ha. N'ihi na ọnụ anyị nwere ike na-egbuke egbuke. *[https://mydevotionalthoughts.net/2017/08/interview-with-actress-barbara-niven-chesapeake-shores.html Interview With Actress Barbara Niven, "Chesapeake Shores"] (August 27, 2017) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Niven, Barbara}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2z7dk2nldlrasopihrrp59wpo6fluui Barbara Mogae 0 3657 14649 2023-10-16T08:29:54Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Barbara Mogae|Barbara Mogae]]''' bụ onye ọha Motswana na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jere ozi dị ka onye nke atọ [[w: First Lady of Botswana | First Lady of Botswana]] site na 1998 ruo 2008. Ọ bụ nwunye onye bụbu [[w:President nke Botswana|President nke Botswana]] [[w:Festus Mogae|Festus Mogae]]. == Okwu okwuru == * Ndị nne na nna kwesịrị ibu ọrụ maka ụmụ ha, ụfọdụ obodo dị na Botswana na-azụ ụmụ h...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Barbara Mogae|Barbara Mogae]]''' bụ onye ọha Motswana na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jere ozi dị ka onye nke atọ [[w: First Lady of Botswana | First Lady of Botswana]] site na 1998 ruo 2008. Ọ bụ nwunye onye bụbu [[w:President nke Botswana|President nke Botswana]] [[w:Festus Mogae|Festus Mogae]]. == Okwu okwuru == * Ndị nne na nna kwesịrị ibu ọrụ maka ụmụ ha, ụfọdụ obodo dị na Botswana na-azụ ụmụ ha. *[https://www.yumpu.com/en/document/view/51196862/an-interview-with-the-first-lady-mrs-barbara-mogae-world- N'ajụjụ ọnụ nwunye mbụ Mrs Barbara Mogae ], Yumpu, eweghachiri 29 Nọvemba 2022 * Ekwenyere m na enweghị ọrụ afọ ofufo zuru oke na Botswana, maka ndị ntorobịa, ọ dị mkpa maka mmepe nke onwe ha n'ihi na ndị mmadụ na-etinye uche na onwe ha mgbe ha ka dị obere. *[https://www.yumpu.com/en/document/view/51196862/an-interview-with-the-first-lady-mrs-barbara-mogae-world- N'ajụjụ ọnụ nwunye mbụ Mrs Barbara Mogae ], Yumpu, eweghachiri 29 Nọvemba 2022 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}[https://www.yumpu.com/en/document/view/51196862/an-interview-with-the-first-lady-mrs-barbara-mogae-world- N'ajụjụ ọnụ nwunye mbụ Oriakụ Barbara Mogae,] Yumpu, eweghachiri 29 Nọvemba 2022 {{DEFAULTSORT:Mogae, Barbara}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 81lixqiqh9exr7edwuc4hk7cyokjiai Brandy Norwood 0 3658 14650 2023-10-16T08:36:54Z Mmesoma18 560 Jiri '{{databox}} '''[[w:Brandy Norwood|Brandy Rayana Norwood]]''' (amụrụ [[w:February 11| February 11]], [[w:1979|1979]]), onye amara aha ya dị ka '''Brandy''', bụ onye ọbụ abụ America. onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu okwuru == * Echere m na isi nri ga-emecha gị dị ka nwanyị. …Etetara m otu ụtụtụ wee sị, Enweghị m ike imere onwe m ihe a [iri anụ] ọzọ. Ahụ adịchaghị m mma. Enwere m afọ ntach...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Brandy Norwood|Brandy Rayana Norwood]]''' (amụrụ [[w:February 11| February 11]], [[w:1979|1979]]), onye amara aha ya dị ka '''Brandy''', bụ onye ọbụ abụ America. onye na-ede abụ, onye na-edekọ ihe, na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu okwuru == * Echere m na isi nri ga-emecha gị dị ka nwanyị. …Etetara m otu ụtụtụ wee sị, Enweghị m ike imere onwe m ihe a [iri anụ] ọzọ. Ahụ adịchaghị m mma. Enwere m afọ ntachi mgbe niile. … M na-ebibu iri nri. Ugbu a, m na-eri nri ka m dị ndụ. * Banyere ndụ ya [[w:Veganism | Veganism]]. * [https://books.google.se/books?id=1SUEAAAAMBAJ&pg=PA0 Brandy: Baby Baby Baby na-ekwu maka itolite, ịghọ onye anaghị eri anụ na idobe alụmdi na nwunye ya nnukwu ihe nzuzo]," na '''[[w: Vibe (magazine)|Vibe(magazine)]]''' (April 2002), p. 104. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Norwood, Brandy}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 4dgvh5uqa6k1n884tvn5n3ca5ufzt0z Susan Sarandon 0 3659 14651 2023-10-16T08:52:52Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Susan Sarandon|Susan Abigail Sarandon]]''' (née '''Tomalin'''; amuru [[w:October 4|October 4]], [[w:1946|1946]]) bu [[w:Academy Award |Academy Award]] na-emeri onye na-eme ihe nkiri na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. == Okwu okwu == * M ga-asị, dị ka ọdịiche dị n'etiti ime ịhụnanya na igbo onwe onye. * Ịza ajụjụ a "Gịnị dịịrị gị bụ ọdịiche dị n'etiti ogbo na ihe nkiri?" na ''w: Inside the Actor...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Susan Sarandon|Susan Abigail Sarandon]]''' (née '''Tomalin'''; amuru [[w:October 4|October 4]], [[w:1946|1946]]) bu [[w:Academy Award |Academy Award]] na-emeri onye na-eme ihe nkiri na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. == Okwu okwu == * M ga-asị, dị ka ọdịiche dị n'etiti ime ịhụnanya na igbo onwe onye. * Ịza ajụjụ a "Gịnị dịịrị gị bụ ọdịiche dị n'etiti ogbo na ihe nkiri?" na ''[[w: Inside the Actors Studio|N'ime ụlọ ihe nkiri ihe nkiri]]'', Oge 4, Nkeji 13 (nke e wepụtara na Nọvemba 15, 1998) * Ọ na-adị mma ịhụ ndị na-enweta ọṅụ n’ozi na-adịghị emechi anya ha ma ghara ịtụ ụjọ. * [http://www.beliefnet.com/story/170/story_17020.html "'Ike nke Otu': Interview with Susan Sarandon" na ''Belief.net''] * Okpukpe abụghị oji na ọcha. Ọ gbagwojuru anya karị. Ime mmụọ dị nnọọ ukwuu karịa nke ahụ. Chineke dị ukwuu karịa nke ahụ. Ekwetaghị m na Chineke iwe dị. Ekwenyere m na ọ na-agbaghara ndị ọzọ na nsonye karịa okpukpe ụfọdụ. Ihe ndị a na-eme n'aha ya ma ọ bụ aha ya dị egwu. * "'Ike nke Otu': Ajụjụ ọnụ Susan Sarandon" na ''Belief.net'' * Mmekọrịta ọ bụla na-amalite site na nrọ nke ihe ị chere na ọ ga-abụ, ma ị nwere ngwa ngwa mgbe ị rutere ebe ndị siri ike ebe ị ga-agafe, ma ọ bụ na ị ga-aga n'ihu. * Dị ka e hotara na * [http://www.thedailybeast.com/articles/2012/03/16/susan-sarandon-on-jeff-who-lives-at-home-limbaugh-the-gop-tim-robbins- na-ọzọ "Susan Sarandon Na 'Jeff Onye Bi N'ụlọ'"]" Anụ ọhịa ahụ kwa ụbọchị" (March 16, 2012) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sarandon, Susan}} [[Category: ụmụ nwanyị]] h2dxxfip0gpjwdbyijjd8e5cv3rz4y9 Susan Ann Sulley 0 3660 14652 2023-10-16T09:06:41Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Susan Ann Sulley|Susan Ann Sulley]]''' (aka ''Susanne Sulley''','''Susan Ann Gayle'') (amụrụ [[w:March 22|March 22]], [[w:1963|1963]], na [[w:Sheffield|Sheffield]], [[w:UK|UK]]) bụ [[w:British|British]] [[w:pop music|pop]] [[w:onye na-agụ |onye ghọrọ]] onye ama ama na mmalite 1980s dịka akụkụ nke otu pop [[w:The Human League | The Human League]] nke ọ na-aga n'ihu na-eme ruo taa. == Okwu okwu == * Kedu ọrụ ka mma maka nwa agbọg...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Susan Ann Sulley|Susan Ann Sulley]]''' (aka ''Susanne Sulley''','''Susan Ann Gayle'') (amụrụ [[w:March 22|March 22]], [[w:1963|1963]], na [[w:Sheffield|Sheffield]], [[w:UK|UK]]) bụ [[w:British|British]] [[w:pop music|pop]] [[w:onye na-agụ |onye ghọrọ]] onye ama ama na mmalite 1980s dịka akụkụ nke otu pop [[w:The Human League | The Human League]] nke ọ na-aga n'ihu na-eme ruo taa. == Okwu okwu == * Kedu ọrụ ka mma maka nwa agbọghọ dị afọ 17 karịa ịnọ n'òtù pop? * Mgbe a jụrụ ya ma ọ tụlere ịnọ n'ụlọ akwụkwọ wee nweta ọrụ ka mma na 1980 * Ajụjụ BBC Radio Tyne na Yve Ngoo, 10 Ọktoba 2004 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [http://www.susanne-sulley.net Weebụsaịtị Na-akwadoghị] {{DEFAULTSORT:Sulley, Susan Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gy96yafcpd0tq5slwo8b6m03g97amil Dana Loesch 0 3661 14654 14653 2023-10-16T09:12:57Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Dana Loesch|Dana Lynn Loesch]] (amuru na Septemba 28, 1978) bu onye nnabata okwu redio nke America na onye nnabata ihe onyonyo na TheBlaze na NRATV na onye edemede. ==Okwu okwuru== *Chee na ọ dị mfe iru újú n'ihi ọdụm e gburu egbu karịa nwa ọhụrụ e gburu, echere m na ọ bụ otú ahụ ka anyị si dị anya site na mmadụ anyị **[http://insider.foxnews.com/2015/07/30/dana-loesch-more-outrage-over-cecil-lion-planned-parenthood-videos Loesch: More Outrage over Lion's Death Than Planned Parenthood Videos] (July 30, 2015) *Dị ka otu n'ime ndị mbụ malitere òtù Tea Party nke oge a, ahụrụ m ndị na-ahụ maka nchekwa na-akwado Ted Cruz David na Goliath ịga nke ọma megide Dewhurst na nguzobe Republican. Cruz alụwo ọgụ iji kagbuo Obamacare, belata nha ọchịchị; ọ gbachitere ikike egbe anyị, ikike nzuzo anyị, ọbụbụeze na oke ala. Mụ onwe m na-eche na Ted Cruz bụ nhọrọ kachasị mma iji gbanwee ụzọ America na-emebi emebi ma nwee obi ụtọ ịkwado ya na 2016 Republican Primary. ** [https://www.youtube.com/watch?v=2HygCfYS4Iw Dana Loesch Endorses Ted Cruz on The Dana Show] (January 26, 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} * [http://danaloeschradio.com/ "The Dana Show"] {{DEFAULTSORT:Loesch, Dana}} fy7b1xtstzi79wsd8ivquyane2bh214 Dorothy Lamour 0 3662 14656 14655 2023-10-16T09:24:06Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothy Lamour (December 10, 1914 - Septemba 22, 1996) bụ onye omere ihe nkiri America. == Okwu Ọkwụrụ== * '''Ịma mma bụ naanị [[w: mmekọahụ | Mmekọahụ]] nwetara mmepeanya.'' **Site n'akwụkwọ ''Ihe Ụmụ nwanyị Na-achọ, ihe nwoke ọ bụla kwesịrị ịma gbasara ya, mmekọahụ, [[w:romance|romance]], [[w: obi ụtọ|ihe ụtọ]] na [[[mmụọ]] ibe 180, nke onye hụrụ ya n'anya ọ chọrọ.[[http://books.google.co.uk/books?id=syR2Y2eMkKQC&pg=PA180&lpg=PA180&dq=glamour+is+just+sex+that+got+civilized&source=web&ots=Zyz5rmcKGh1&sigBw en]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] gfkid50pwdswz9ah9a3towzhp9nxjjg Damilola Odufuwa 0 3663 14659 14657 2023-10-16T09:33:00Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Damilola Odufuwa]] bụ onye isi ọchụnta ego Naijiria na onye na-akwado ọrụ. Ọ bụ onye isi nkwukọrịta ngwaahịa ngwaahịa na Binance Africa kemgbe March 2022. Ọ bụkwa onye ngalaba-nchoputa na CEO nke Backdrop yana Feminist Coalition. ==Okwu okwuru== *”Feminist na-eto eto kedu ka Damilola Odufuwa nke Naijiria si na-ekepụta oghere maka ụmụ nwanyị Afrika" ​​(2021) ** [https://www.globalcitizen.org/en/content/feminist-coalition-damilola-odufuwa-nigeria-women/ "Young Bold Feminist How Is Nigeria's Damilola Odufuwa Creating Space For Africa's Women"] January 22 2021 by Global Citizen retrieved 15 November 2022 *Ọ na-amasị m itinye ndị mmadụ na karịsịa ndị isi ojii na karịsịa ụmụ nwanyị ojii. *Ịkọ akụkọ Africa na-adọrọ mmasị na-ewetara m ọṅụ. *Onye ọ bụla nwere ahụmahụ dị iche iche na mba Africa dị iche iche na nke ọ bụla n'ime ahụmahụ ndị ahụ dị adị. *Ọ na-amasị m ịhụ ka ndị na-eto eto ghọtara na olu ha nwere ikike ahụ ma jiri olu ha mee ihe n'ụzọ kwesịrị ekwesị. *Anyị niile dị mkpa ma kwesịkwa ka e jiri nkwanye ùgwù na nkwanye ùgwù na-emeso anyị ihe n'agbanyeghị afọ ndụ na ihe ndị ọzọ na-akpa ókè. ==Njiko Mpuga== {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Odufuwa, Damilola}} nb89hex5mufgd11tlad6ah89nv8cs0k Dorothy L. Sayers 0 3664 14658 2023-10-16T09:32:08Z Adakaibe 183 Jiri ' {{databox}} Dorothy Leigh Sayers (13 June 1893 - 17 Disemba 1957) Ọ bụ onye odee Britain, onye ntụgharị okwu, nwa akwụkwọ nke asụsụ oge gboo na nke ọgbara ọhụrụ, na onye Kraịst.' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothy Leigh Sayers (13 June 1893 - 17 Disemba 1957) Ọ bụ onye odee Britain, onye ntụgharị okwu, nwa akwụkwọ nke asụsụ oge gboo na nke ọgbara ọhụrụ, na onye Kraịst. aghvldqlfnz97t548iytl8t75drkxrc Sonia Irabor 0 3665 14671 14670 2023-10-16T10:05:48Z Akwugo 29 ' wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Sonia Irabor|Sonia Irabor]]''' (amụrụ 3 Jenụwarị 1990) bụ odee Naijirịa , onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ Genevieve Magazine. == Okwu ndị okwuru == *Nkasi Obi bụ ihe mbụ. Ọ na-amasị m ịkọwa ụdị m dị ka “Nepa weere ọkụ tupu enweem ike ikpebi ihe m ga-eyi ka m wee jide ihe kacha nso m tụnye ya. **[https://flourishafrica.com/in-her-mothers-steps-with-temidayo-abudu-and-sonia-irabor/ Ụdị ya mgbe ọ nweghị onye na-ele ya anya] * Ihe m kelere Chukwu bụ na nhọrọ nne m bụ nke ya, onweghịkwa n'ụzọ ọ bụla isi bia ịmanye m ime ihe n'ụzọ ya. Ya mere na m n'eme ihe n'ụzọ nkem mana enwere ihe ịnye obi ụtọ ma n'enyem ọñú na ngafe ahụ na njem m. **[https://flourishafrica.com/in-her-mothers-steps-with-temidayo-abudu-and-sonia-irabor/ Nkwalite n'azụ mkpebi ya ịgbaso nzọụkwụ nne ya] * N'eziokwu. E toliterem na-mmụta ka o si arụ ọrụ. Amụtala m site na ụkpụrụ omume ya, mmụọ mgbalị na - obụladị nke kachasị mkpa - mmejọ ya. **[https://flourishafrica.com/in-her-mothers-steps-with-temidayo-abudu-and-sonia-irabor/ Na-ekwu maka otu nne ya siri metụta àgwà ya n'ịrụ ọrụ na azụmahịa] * Igwe okwu dijitalụ na-enye anyị ohere ime ọtụtụ ihe ma wetara ndị na-agụ akwụkwọ anyị n'ụwa niile ohere ọdịnaya. Ọ bụ njem dijitalụ na-akpali ọṅụ ka anyị nọ na ya. **[https://flourishafrica.com/in-her-mothers-steps-with-temidayo-abudu-and-sonia-irabor/ Olee otú o si atụ anya ịnọgide na-adigide n'oge ebe onye ọ bụla yiri ka ọ na-aga dijitalụ] *Arịọla mgbaghara maka onye ị bụ, mana emela afọ ojuju. **[https://flourishafrica.com/in-her-mothers-steps-with-temidayo-abudu-and-sonia-irabor/ Ndụmọdụ ya nye onye ọ bụla na-eleba anya ịgbaso nzọụkwụ nne na nna ya] *Hmmmm…. Echere m na elu nke na-amalite ma na-etinye aka na kọlụm ndị nọ n'afọ iri na ụma na magazin dị afọ iri na atọ. Na-esote oge m debere ajụjụ ọnụ m mbụ nke mba ụwa na Grammy-nominated rapper, Wale, afọ iri na itoolu. E nwere ọtụtụ obere oge mpako na Obi ụtọ. ọṅụm na-echeta njem afọ iri na ise m na Genevieve Magazine. **[https://flourishafrica.com/in-her-mothers-steps-with-temidayo-abudu-and-sonia-irabor/ Ihe ndị ọ rụzuru kemgbe ọ sonyere na magazin Genevieve] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Irabor, Sonia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9v5126t4kp0lmkm925274kz6jpagux0 Susan Boyle 0 3666 14661 2023-10-16T09:41:08Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Susan Boyle|Susan Boyle]]''' (amụrụ [[w:1 Eprel|1 Eprel]] [[w:1961|1961]]) bụ onye ọrụ afọ ofufo na chọọchị Scotland na onye na-agụ egwú na-amu amu bụ onye nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ aha zuru ụwa ọnụ ozugbo ọ bụrụ abụ " [[w:Songs_from_Les_Misérables#I_Dreamed_a_Dream|M rọrọ nrọ]]" sitere na egwuregwu egwu [[w:Les Misérables (musical)|Les Misérables]] na usoro nke atọ nke ''w:Britain's Got T...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Susan Boyle|Susan Boyle]]''' (amụrụ [[w:1 Eprel|1 Eprel]] [[w:1961|1961]]) bụ onye ọrụ afọ ofufo na chọọchị Scotland na onye na-agụ egwú na-amu amu bụ onye nwere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ aha zuru ụwa ọnụ ozugbo ọ bụrụ abụ " [[w:Songs_from_Les_Misérables#I_Dreamed_a_Dream|M rọrọ nrọ]]" sitere na egwuregwu egwu [[w:Les Misérables (musical)|Les Misérables]] na usoro nke atọ nke ''[[w:Britain's Got Talent|Britain's Got Talent]]'' n'agba nke mbụ nke asọmpi ahụ. == Okwu okwu == * ''M na-agbalị ịbụ ọkachamara n'ịbụ abụ. … Ọ dịtụbeghị mgbe e nyere m ohere mbụ. Ma ebe a na-atụ anya na ọ ga-agbanwe.'' * Na nzaghachi nye ajụjụ [[w:Simon Cowell|Simon Cowell]] jụrụ maka ihe nrọ ya bụ, na ''[[w:Britain's Got Talent|Britain's Got Talent]]'' (11 Eprel 2009) - * [http://www.youtube.com/watch?v=8OcQ9A-5noM vidiyo YouTube] * Ọha mmadụ nke oge a na-adị ngwa ngwa ikpe ndị mmadụ n’ọdịdị ha. Ọ dịghị ọtụtụ ihe i nwere ike ime banyere ya; ọ bu otú ha si eche; ọ bụ otú ha dị. Ma eleghị anya, nke a pụrụ ịkụziri ha ihe, ma ọ bụ setịpụ ihe atụ. * Dị ka e hotara na [http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/columnists/melanie_reid/article6115397.ece "Susan Boyle na-anapụta anyị n'ịdị elu" nke Melanie Reid na ''TIME Online''(18 Eprel 2009)] * '''Ọ bụ ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ́ ịmalite ma ozugbo m malitere ma ndị na-ege ntị nakwere ya, ahụ́ ruru m ala. Ọ bụ eziokwu.''' Aghọtaghị m na nke a ga-abụ mmeghachi omume m nwetara na ya. Apụghị m icheta ihe merenụ. M na-emechi anya m ọtụtụ oge. N'ezie, amachaghị m ihe na-eme. <br> Emere m ihe niile maka mama m nwụrụ anwụ. Achọrọ m igosi na m nwere ike iji ndụ m mee ihe. * Na arụmọrụ mbụ ya na asọmpi ahụ, dịka ekwuru na [http://www.mirror.co.uk/celebs/news/2009/04/17/britain-s-got-talent-star-susan-boyle- won-t-get-mekeover-say-amanda-holden-115875-21283622/ "Britain's Got Talent star Susan Boyle agaghị enweta mgbanwe kwuru Amanda Holden" na "The Mirror" (17 April 2009)] == Okwu gbasara Boyle == * '''Ọ bụ abalị na-emetụ n'ahụ́.''' Ọ na-adị jụụ mgbe Susan na-abụ abụ, ọ na-eme ya mgbe nile. Ọ na-enwe mmetụta ahụ mgbe niile. * Gerry Boyle, nwanne Susan, na-abụ abụ nke nwanne ya nwanyị, dịka ekwuru na ya [http://www.mirror.co.uk/celebs/news/2009/04/23/susan-boyle-singing-aged-25-world-exclusive-video-of-britain-s-got-talent-star-singing-at-family-party-115875-21301644/ "Susan Boyle singing aged 25: World exclusive video of Britain's Got Talent star performing at family party" by Maggie Barry at ''The Daily Mirror'' (23 April 2009)] * '''I am ''so'' thrilled — because I know that ''everybody'' was against you. I honestly think that we were all being very cynical — and I think that's the biggest wake up call ever, and I just want to say that it was a complete privilege listening to that.''' * [[w:Amanda Holden|Amanda Holden]], after Boyle's first performance on ''Britain's Got Talent'' (11 April 2009) * '''Without a doubt that was the biggest surprise I've had in three years on the show.''' *[[w:Piers Morgan|Piers Morgan]], after Boyle's first performance on ''Britain's Got Talent'' (11 April 2009) * I can remember the moment she first opened her lips perfectly. We were at a big theatre in Glasgow, 3000 people were laughing their heads off, Simon and Amanda were stifling a chuckle, and then she started to sing. <br> And I can honestly say it was one of the most extraordinary moments in my perhaps equally unlikely career as a talent show judge. <br> Because Susan Boyle is not just a good singer, she’s a fantastic singer. Someone whose stunning range, tone and delivery is worthy of comparison to anyone — [[w:Elaine Paige|Elaine Paige]] included. <br> As I watched her performance back again last night, I texted Simon in Hollywood: ‘My god, Susan was even better than I remembered — she’s unbelievable.’ He agreed, and I could almost feel his beady little eyes going ‘KERCHING!’ down the line from his new Beverly Hills mansion. *[[w:Piers Morgan|Piers Morgan]], at his [http://www.officialpiersmorgan.com/category/blog/ official blog entry : "Britain’s Got Talent Episode 1" (14 April 2009)] * Susan Boyle bụ nwa ọbọgwụ jọrọ njọ nke na-achọghị ka ọ bụrụ swan; o mezuwo nrọ nke ọtụtụ nde mmadụ ndị, bụ́ ndị obi ọjọọ nke omenala na-ekpe ikpe n'ọdịdị ha, na-echu ha ụra, biri ndụ n'eleghị anya n'enyo. <br> Nke a bụ nnukwu mpaghara, na ike gwụla ya ịbụ onye nlelị. Ụmụ nwanyị chọrọ ike ịbọ ọbọ dịka Susan Boyle. N'agbanyeghị otú ha si nwee obi ike, ndị siri ike ma ọ bụ nwee nkà, a na-ata ha ahụhụ n'ihi na ha adịghị mma; maka ịbụ ndị nkịtị; nlekọta anya. Ọ kachasị mma, a na-ewere ha dị ka ndị a na-adịghị ahụ anya, na nke kachasị njọ, a na-ewere ha dị ka freaks. Nke bụ ihe ndị na-ege TV mere na Ms Boyle ruo mgbe ọ malitere ịbụ abụ. * Melanie Reid, na [http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/columnists/melanie_reid/article6115397.ece "Susan Boyle na-anapụta anyị n'ike elu" na ''TIME Online'' (18 Eprel 2009) ] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.youtube.com/results?search_type=&search_query=susan+boyle&aq=f YouTube Vidiyo] * [http://www.susanboyle-bgt.co.uk Susan Boyle Fansite] * [http://www.youtube.com/watch?v=bY5f16K9_1g Susan Boyle dị afọ 25 na-abụ abụ "Amaghị m ka m ga-esi hụ Ya n'anya" site na '' Daily Mirror''] {{DEFAULTSORT:Boyle, Susan}} [[Category: ụmụ nwanyị]] . 23l7m91n0y6r2pfua6cj07o0wp6mppy Damayanti 0 3667 14870 14666 2023-10-17T00:04:43Z Olugold 25 /* Njiko Mpuga */ changed category to from curly brackets to square brackets wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Damayanti]] (दमयंती), onye agwa na akụkọ ifo Hindu, bụ adaeze Vidarbha, onye lụrụ eze Nala, nke alaeze Nishadha, ma akọwara akụkọ ha na Mahabharata. Damayanti bụ ada-eze nke Vidarbha. Ọ mara mma na amara nke na ọbụna chi enweghị ike ịkwụsị ịhụ ya n'anya. Ọ hụrụ Nala n'anya nanị site n'ịnụ banyere omume ọma ya na ihe ndị ọ rụzuru site na swan ọla edo. ==Okwu okwuru== *Gandhi, nna nke mba ahụ, gwara ụmụ nwanyị India ka ha gbasoo ihe atụ nke Sita, Savitri na Parvati dị ọcha ma nwee ekele maka nkwụsi ike nke àgwà Draupadi na Damayanti. ** Prabhati Mukherjee in: ''[http://books.google.com/books?id=6ovdvq7mjpUC&pg=PA39 Hindu Women: Normative Models]'', Orient Blackswan, 1 January 1994, p. 39. *Damayanti bụ ada ada nke hụrụ eze Nala n'anya mgbe ọ nụsịrị banyere aha ya na omume ọma ya. O nwere ihe ịga nke ọma ná mkpebi ya ịlụ ya, site n'ịkpọpụta ya n'ụzọ ziri ezi na svayamvara n'agbanyeghị na chi anọ echewo ọdịdị Nala ka ọ lụọ Damayanti. **Prabhati Mukherjee in: Hindu Women: Normative Models", p. 42 *Ha [ụmụ nwanyị itoolu na akụkọ ifo Hindu] bụ Ahalya, Draupadi, Tara, Kunti, Mandodari, Sita, Savitri, Parvati, Damayanti, Maitreyi na Shakuntala. E jighị ha niile n’otu ọ̀tụ̀tụ̀ nkwanye ùgwù na nsọpụrụ. Ụmụ nwanyị ise mbụ, nke a maara dị ka pancakanya, nwere ike icheta nke ọma n'ekpere kwa ụbọchị ma ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ha a na-ewere dị ka nwanyị mara mma, ma ọ dịghị ihe ọzọ, ọ bụghị onye ọ bụla kwadoro maka iṅomi site n'aka ndị ọzọ. **Prabhati Mukherjee in: Hindu Women: Normative Models", p. 48 ==Njiko Mpuga== [[Category: Ụmụ nwanyị]] {{Wikipedia}} 6pr4a3k9ixsddwm6klfwmx3wy6q2764 Sarah Morgan Bryan Piatt 0 3668 14672 2023-10-16T10:14:42Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Sarah Morgan Bryan Piatt|Sarah Morgan Bryan Piatt]]"" ([[w:11 August|11 August]] [[w:1836|1836]] - [[w:22 December|22 December]] [[w:1919|1919]]) bụ onye America na-ede uri. sitere na [[w:Kentuky|Kentuky]]. == Okwu okwu== *Ndị agha na-ehi ụra agbatịwo. Otu otu,<br>Ha na-ewere ọnọdụ ha ruo mgbe ọtụtụ puku mmadụ zukọrọ; <br>Ọ dịghị kpakpando onye ndu amụbagoro na mbụ, ọ dịghịkwa onye <br> dabere na mma agha ya ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Sarah Morgan Bryan Piatt|Sarah Morgan Bryan Piatt]]"" ([[w:11 August|11 August]] [[w:1836|1836]] - [[w:22 December|22 December]] [[w:1919|1919]]) bụ onye America na-ede uri. sitere na [[w:Kentuky|Kentuky]]. == Okwu okwu== *Ndị agha na-ehi ụra agbatịwo. Otu otu,<br>Ha na-ewere ọnọdụ ha ruo mgbe ọtụtụ puku mmadụ zukọrọ; <br>Ọ dịghị kpakpando onye ndu amụbagoro na mbụ, ọ dịghịkwa onye <br> dabere na mma agha ya ma ọ bụ jiri egbe ya maa jijiji -- <br> M na-eche ma ụkwụ ha ezuola ike! *''Army of Occupation'' (1866), uri agha obodo nke edere na [[w:Arlington County, Virginia|Arlington]], [[w:Virginia | Virginia]]. *Nnem si na agaghm agabiga <br>Okwa nso iko ahu; <br>O na-atu egwu na m ga-ahu <br>Obere amoosu di ka m, <br>Ji onu na-acha uhie uhie kpakwuuru ala <br> Nke ahụ bụ ihe m na-ekwesịghị ịma. * "Amoosu na iko" (1881). * Nke a bụ urukurubụba gị, ị na-ahụ— <br> Nku ya mara mma mere ya ihe efu: <br>Akụkụ na-akpụ akpụ, ma ọ gafere ha n’anya nke ukwuu.— <br> Nwa m nwoke mara mma na-asị, “Hapụ ya. <br> Naanị ikpuru ọzọ! * "Mgbe Wings gasịrị" (1892). *Anwụ ndị ọzọ ga-enwu dị ka ọla edo, <br>Eluigwe ndị ọzọ dị ka acha anụnụ anụnụ; <br>Ifufe ndịda ndị ọzọ na-efe dị ka nwayọọ, <br>Jiri nwayọọ na-aṅụ igirigi. *''Taa'', Stanza 1. *Ebube niile nke ọdịda anyanwụ, <br>N'ọwụwa anyanwụ ka mmadụ ga-ahụ ; <br>Nke ndị ọzọ na-akpọ chi ọbụbọ <br>Bụ abalị mụ na gị. *''Taa'', Stanza 3. *Ọ bụrụ na ihe a niile bụ nke m na-ege ntị ogologo oge, <br>Oh, mmụọ igirigi! *''Okwu nwere Skylark'', ahịrị 1-4. * Ma, nke a '''ụwa ochie emebiela maka akwụ́'', <br>Worm-eri site na,- *''Okwu nwere Skylark'', ahịrị 5-6. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://www.rit.edu/~pjknge/Piatt%20Page/poetryentry.html Abụ ahọpụtara nke Sarah Piatt] *[http://www.rit.edu/~pjknge/Piatt%20Page/criticism.html Piatt na Poetics of Dramatic Realism] {{DEFAULTSORT:Piatt, Sarah Morgan Bryant}} [[Category: ụmụ nwanyị]] sfyrd69mwekekq9zzekcs2nd6vhxdt4 Madam Kofo 0 3669 14678 14677 2023-10-16T10:29:40Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Madam Kofo|Kofoworola Abiola Atanda ]]''' bu onye ome Ihe nkiri oma na Naijiria nke amara dị ka '''moniker Madam Kofo''' maka oru ya na soap opera bụ, Second chance. == Okwu okwuru == *Anyị abụghị ndị ogbenye. Lelee m nke ọma na ị ga-ahụ ihe akaebe nke ibi ndụ dị mma. **[https://www.vanguardngr.com/2012/06/yoruba-actors-are-not-paupers-madam-kofo/amp/ Ndị ome Ihe nkiri si Yoruba abụghị ndị agụụ] *Abụ m onye na-eme ihe nkiri, m ga-abụkwa onye na-eme ihe nkiri n'ihi na ọ bụ mmasị m. Ọ bụrụ na ị nye m ọrụ m ga-egosipụta, m ga-agụ edemede m wee mee ya nke ọma dị ka onye na-eme ihe nkiri nwere nkà . **[https://encomium.ng/why-i-hardly-act-these-days-abiola-atanda/ Anaghị m emecha ihe nkiri ka ọ dị ugbu a] * Ọ na-atọ m ụtọ na m na-eme ka ndị mmadụ nwee obi ụtọ, na-etinye ọnụ ọchị na ihu ndị mmadụ ma na-emeju ndị ọbịa na ndị mbiara abia. **[https://encomium.ng/why-i-hardly-act-these-days-abiola-atanda/ Anaghị m emecha ihe nkiri ka ọ dị ugbu a] * Ekwetaghị m na ndị mmadụ na-ele m anya n'ụzọ na-atọ ọchị. Echere m na ihe masịrị ha. Ndị mmadụ nwere ike ịmata m ngwa ngwa na ụdị m, ọ bụ ụdị m na ahụrụ m ya n'anya. Ọ bụghị ụmụ nwanyị niile nwere ike kee ichafụ isi ha n'onwe ha. Ụfọdụ anaghịdị ekekọta ya ma ọlị, mana enwere m ike ijikọ onwe ma kekwa ndị mmadụ. M nnọọ e kpebirim na a ga-eji ihe pụrụ iche mara m, ụdị a na-adịghị ahụkebe na otú ahụ ka m si malite n'ụdị ejiji m n'eji. **[https://encomium.ng/why-i-hardly-act-these-days-abiola-atanda/ Anaghị m emecha ihe nkiri ka ọ dị ugbu a ] == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kofo, Madam}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tvwj5hsib4ilb2kmsl30o029q5r2e67 Christine Bakundufite 0 3670 14676 14674 2023-10-16T10:20:51Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christine Bakundufite]] (amụrụ Septemba 29, 1970), bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye akụ na ụba Rwandan. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka onye nzuko omeiwu nke Rwanda's Chamber of Deputies for Gatsibo District na Eastern Province. ==Okwu okwuru== *Ọnụ ego mkpụrụ osisi chia bụ ihe amachibidoro ụfọdụ ndị ọrụ ugbo, na-atụ aro na ekwesịrị inwe ụzọ ha ga-esi bulie mmepụta ha iji wedata ọnụ ahịa ya. ** https://allafrica.com/stories/202204200088.html, Christine Bakundufite said that farmers expressed that the cost of chia seeds] (All Africa, 20 April 2022) *Ka ị na-egbu oge iji ya mee ihe, otú ahụ ka ị na-abawanye ya n’efu. **[https://www.ktpress.rw/2022/09/pac2022-rssb-explains-concerns-around-purchased-idle-land/, Bakundufite said.] (ktpress.rw, September 05, 2022 ) *mgbe afọ asatọ gachara, ọ ga-esi ike ị nwetaghachi uru nke itinye ego na BBR, ma na-atụle ngwá ọrụ ndị a na-ejighị eme ihe, e nwere ihe karịrị Rwf600 nde na ọnwụ ma kwuo na otu ihe ahụ nwere ike ime na ọrụ kọleji. **[https://www.ktpress.rw/2022/09/two-major-investments-up-for-auction-in-burera-district/, Christine Bakundufite said that] (ktpress.rw, September 21, 2022) *Kedu otu ị ga-esi kwụọ ndị ọrụ nkwekọrịta ụgwọ pasentị dị otú ahụ mgbe arubeghi ọrụ ekwesịrị ịrụ? **[https://www.ktpress.rw/2021/09/university-of-rwanda-put-on-spot-over-health-insurance-performance/ University Of Rwanda Put On Spot Over Health Insurance, Performance]. KTPress. (''September 2021'') ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Christine Bakundufite}} js9qi37n4on9oide43nyt59j0r3zu9n Monica McWilliams 0 3671 14679 2023-10-16T10:32:52Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Monica Mary McWilliams|Monica Mary McWilliams]] (28 Eprel 1954 -) bụ agụmakwụkwọ Northern Irish, onye na-akwado udo, onye na-agbachitere ikike mmadụ na onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Northern Ireland. ==Okwu okwuru== *Ọchịchị kwesịrị inwe ezigbo uru setịpụrụ na ọ kwesịrị ịghọta na mmadụ na onye ọzọ; ọ kwesịrị ịbụ pragmatic, ma n'ime afọ m achọpụtala kemistrị, àgwà na ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Monica Mary McWilliams|Monica Mary McWilliams]] (28 Eprel 1954 -) bụ agụmakwụkwọ Northern Irish, onye na-akwado udo, onye na-agbachitere ikike mmadụ na onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Northern Ireland. ==Okwu okwuru== *Ọchịchị kwesịrị inwe ezigbo uru setịpụrụ na ọ kwesịrị ịghọta na mmadụ na onye ọzọ; ọ kwesịrị ịbụ pragmatic, ma n'ime afọ m achọpụtala kemistrị, àgwà na ọ bụrụ na ndị mmadụ nwere ike na-arụkọ ọrụ ọnụ na-abụghị akụkụ mgbe ahụ ị nwetara ezigbo Efrata nke na-eme ka amụma na-arụ ọrụ. **[http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2017/11/10/highlighting_the_role_of_women_in_peacemaking/en-1348077Highlighting the role of women in peacemaking (2017) Vatican News] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: McWilliams, Monica}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] fatolvwo60m1e676kyi4zrwbpe00c4m Matilda Lambert 0 3672 15161 14688 2023-10-18T12:45:58Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Matilda Lambert|Matilda Gogo Lambert]]''' bu onye omee Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, ihe nlere, na onye isi oche nke Tilda Goes Green Foundation. O mere ihe nkiri izizi ya na ihe nkiri The Celebrities na njikọ aka Mike Ezuruonye. Ọrụ ya na ihe nkiri ahụ mere ka ọ bụrụ onye ama ama wee nweta ọrụ ndu ya na ihe nkiri Nollywood ndị ọzọ. == Okwu ndị okwuru == * M na-achọkarị ịbụ onye nnọchianya otu na onye ọkwọ ụgbọ elu. Mgbe m mechara malite ife efe, ọgụghọzim ịbụ onye na-anya ụgbọ elu. **[https://punchng.com/i-stopped-attending-auditions-after-director-demanded-sex-matilda-lambert/?amp punching.com] * Ime ihe na-etinye gị n'ọkwa dị ka nke a, a ga-enwe ọtụtụ ihe ndọpụ uche. Otu ihe m na-agwa onwe m mgbe niile bụ na m batara na ụlọ ọrụ a maka ihe kpatara ya na enwere m ebumnuche. Abụ m nwa agbọghọ nwere mmasị. Abụ m onye mgbaru ọsọ. Anaghị m ege ndị na-aghọtaghị ihe m na-eme ma ọ bụ ebe m si abịa. Amụtala m ịbụ onwe m, ilekwasị anya na ịghara ige ntị na nkatọ na-adịghị mma na nke na-enweghị isi. **[https://punchng.com/i-stopped-attending-auditions-after-director-demanded-sex-matilda-lambert/?amp Punching com] *Ahụrụ m nwoke na-atụ egwu Chineke n'anya n'agbanyeghị ihe ọ na-eme. Ahụrụ m nwoke na-akwụwa aka ọtọ na onye mara mma na onye na-esi ísì ụtọ n'anya. Nke kachasị mkpa, ahụrụ m nwoke nke hụrụ nwanyị ya n'anya n'ezie ma kwado ọrụ ya n'anya. Ọ na-atọ ụtọ nke ukwuu mgbe ị nwere onye hụrụ gị n'anya ma na-akwado ihe ị na-eme, nwoke na-apụta maka gị ma mee ka ọ dị gị ka ọ bụ naanị nwa agbọghọ nọ n'ụwa. **[https://punchng.com/i-stopped-attending-auditions-after-director-demanded-sex-matilda-lambert/?amp Punching.com] * Otu ihe ndị mmadụ na-amaghị banyere m bụ na m bụ onye nwere nchekwa onwe. A bụ m onye ihere nke ukwuu. Anaghịm enwe ahụ iru ala na mmadụ n'ụzọ dị mfe. Abụ m onye ihere nke ukwuu. **[https://punchng.com/i-stopped-attending-auditions-after-director-demanded-sex-matilda-lambert/?amp punching.com] *A bịa n'ihe gbasara ejiji, m na-eyi ihe na-atọ m ụtọ nke ukwuu, maka m, ọ gbasara inwe ahụ iru ala. O kwesịghị ịbụ ihe na-ewu ewu. Ọtụtụ mgbe, m na-eyi ihe ọ na-adị m mma, ọ bụchaghị banyere omume ahụ. Nke ahụ bụ ụdị m na nke ahụ bụ otú m si amasị ejiji. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/16/matilda-lambert-growing-up-was-blissful-i-had-almost-all-i-wanted/amp/] *Ntolitem bụ ihe obi ụtọ n'ihi na anam enweta ihe niile m chọrọ mgbe m bụ nwata. Amụghị́m n'elu ọgaranya mana n'ezinaụlọ anyị adaghị ụbịam. Abụ m obere nwa nnem n'ejin'aka, ebe papa m nwụnahụrụ m mgbe m dị obere. Nne m mere okpukpu abụọ nke ihe nne na nna nwere ike ime iji zụlite "Nwa ha hụrụ n'anya". A kụziirim na ọ dịghị ihe ọ bụla na-agaghị ekwe omume inweta na ndụ ma ọ bụrụ na m kwere na onwe m, ma tụkwasị Chineke obi, na-enwe mmasị maka ihe m na-eme na ịghara ịda mbà n'obi. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/16/matilda-lambert-growing-up-was-blissful-i-had-almost-all-i-wanted/amp/ Thisdaylive.com] *Ndụ kụziiri m na ihe ịga nke ọma abụghị ihe mberede, ịrụsi ọrụ ike ya, ntachi obi ya, ịchụ àjà na ihe kacha mkpa bụ ịhụnanya maka ihe ị na-eme ma ọ bụ ịmụta ime. Nke abụọ, ndụ akụzierela m ịhụ onwe m n’anya ma jiri m kpọrọ ihe n’ihi ụdị onye m bụ. Amụtakwara m ka m zere ndị na-adịghị mma/ndị na-egbu egbu. Ndụ kụziiri m ịnakwere mgbanwe na inwe ekele maka ihe niile na-eme na ịtụkwasị obi mgbe niile n'okwu Chineke. Ịtụkwasị Chineke obi apụtaghị na ọ ga-eme ihe niile ị chọrọ kama ikwere na ọ ga-eme ihe niile ọ maara na ọ dị mma. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/16/matilda-lambert-growing-up-was-blissful-i-had-almost-all-i-wanted/amp/ Thisdaylive.com] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lambert Matilda}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] o6kdoae715rdk19489wowxejvhxaji1 Sonia Rolland 0 3673 14681 2023-10-16T10:43:28Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sonia Rolland|Sonia Rolland]]''' (amuru 11 Febrụwarị 1981) bụ onye omere onye France bụ [[w:Miss France |Miss France]] 2000. Ọ bụ onye mmeri mbụ amụrụ Africa. nke Miss France pageant. Amụrụ na [[w:Kigali|Kigali]], [[w:Rwanda|Rwanda]], nye nne Rwandan na nna France, Rolland na ezinụlọ ya gbapụrụ obodo ahụ n'ihi nchegbu nchekwa sitere na [[w:Mgbukpọ Rwandan | Mgbukpọ Rwandan]], karịsịa ebe nne ya bụ w:Tutsi|Tutsi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sonia Rolland|Sonia Rolland]]''' (amuru 11 Febrụwarị 1981) bụ onye omere onye France bụ [[w:Miss France |Miss France]] 2000. Ọ bụ onye mmeri mbụ amụrụ Africa. nke Miss France pageant. Amụrụ na [[w:Kigali|Kigali]], [[w:Rwanda|Rwanda]], nye nne Rwandan na nna France, Rolland na ezinụlọ ya gbapụrụ obodo ahụ n'ihi nchegbu nchekwa sitere na [[w:Mgbukpọ Rwandan | Mgbukpọ Rwandan]], karịsịa ebe nne ya bụ [[w:Tutsi|Tutsi]]. N'afọ 1990, ha kwagara obodo [[w:Burundi|Burundi]] gbara agbata obi]. N’ihi ọgba aghara na-arị elu nke butere [[w: Agha Obodo Burundi | Agha Obodo Burundi]], ha kwagara France na 1994. == Okwu okwu == * Anaghị m achọ ya ka ọ bụrụ onye iro m kacha njọ, ma ọ bụrụ na enwere m otu. Ọ dị egwu, dengue. Ọ bụ ihe na-ewute gị. Ị nwere echiche igbu onwe, kpam kpam. * [https://gettotext.com/sonia-rolland-touched-by-a-terible-disease-she-tells-about-her-ordeal-current-woman-the-mag "Ọrịa jọgburu onwe ya metụrụ Sonia Rolland , ọ na-akọ banyere ahụhụ ya: Nwanyị ugbu a The MAG"] (19 February 2021) *Ihe oyiyi egwu obodo a amarala anyị ahụ́, ma mgbe m lọghachiri, ahụrụ m na Chineke dị n’ebe nile na Rwanda nile. * [https://www.newtimes.co.rw/article/185347/Entertainment/"a-look-back-at-sonia-rollandas-documentary-arwanda-du-chaos-au-miraclea"], '' The New Times'' (14 Eprel 2021) *Mba nke kwụsiri ike, dị n'otu, dị ọcha, dị n'udo ma kpebisie ike maka mmepe akụ na ụba * [https://www.newtimes.co.rw/article/185347/Entertainment/"a-look-back-at-sonia-rollandas-documentary-arwanda-du-chaos-au-miraclea"], '' The New Times'' (14 Eprel 2021) * Eziokwu ahụ bụ na m bụ onye Rwanda kpaliri m. Anyị hapụrụ obodo a n'ọnọdụ ọjọọ. Nke a bụ ụzọ m si etinye aka na mmepe obodo. * [https://www.newtimes.co.rw/article/146249/News/ "Miss France 2000 na onye nchoputa nke Maisha Africa Association, Sonia Rolland Uwitonze, na-enyere Gisimba Memorial Center aka, onye bụbu ụlọ mgbe ochie na Nyamirambo Sector, Nyarugenge. Mpaghara, gaa n'ihu n'ozi mbụ ya nke ichekwa ikike ụmụaka."] (22 November 2017) *Atụrụ m anya na ọ ga-enyere ụmụaka aka ịzụlite ikike ime ha, echiche bụ ime ka ebe a na-eje ozi dị ka ụlọ mgbei bụrụ ihe bara uru nye ụmụaka. * [https://www.newtimes.co.rw/article/146249/News/ "Miss France 2000 na onye nchoputa nke Maisha Africa Association, Sonia Rolland Uwitonze, na-enyere Gisimba Memorial Center aka, onye bụbu ụlọ mgbe ochie na Nyamirambo Sector, Nyarugenge. Mpaghara, gaba n'ihu ọrụ mbụ ya nke ichekwa ikike ụmụaka."] (22 November 2017) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rolland, Sonia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bv95s5m2imntok40f1qeyqtu0prle1j Monique Mujawamariya 0 3674 14682 2023-10-16T10:43:36Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Hon. Dr. Monique Mujawamariya|Hon. Dr. Monique Mujawamariya]] (amuru 27 Julaị 1955) bu onye Rwandan onye na-akwado ikike mmadu kwagara Canada na emesia South Africa. Ọ bụ onye lanarịrị Mgbukpọ Mgbukpọ megide Tusti 1994 wee nweta ihe nrite mba ụwa na 1995. Na 2014 ọ bi na South Africa ebe ọ na-eche maka ikike ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== *Biko, echefula ndị Rwanda ndị a hapụrụ. **[https://montrealgazette.com/news/local-new...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Hon. Dr. Monique Mujawamariya|Hon. Dr. Monique Mujawamariya]] (amuru 27 Julaị 1955) bu onye Rwandan onye na-akwado ikike mmadu kwagara Canada na emesia South Africa. Ọ bụ onye lanarịrị Mgbukpọ Mgbukpọ megide Tusti 1994 wee nweta ihe nrite mba ụwa na 1995. Na 2014 ọ bi na South Africa ebe ọ na-eche maka ikike ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== *Biko, echefula ndị Rwanda ndị a hapụrụ. **[https://montrealgazette.com/news/local-news/history-through-our-eyes/history-through-our-eyes-april-19-1994-an-arrival-from-rwandaHuman rights activist Monique Mujawamariya, arriving in Montreal after a harrowing escape from Rwanda, brought an urgent message] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mujawamariya, Monique}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] hy1bg9blmczba0i0upck2mwz9hbx6ah Sonia Mugabo 0 3675 14684 2023-10-16T10:51:23Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sonia Mugabo|Sonia Mugabo]]''' (amụrụ na 1990) bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] nwanyị ọchụnta ego, onye mmebe ejiji na onye ejiji. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi ọrụ nke akara ejiji Sonia Mugabo, nke akpọrọ aha ya. == Okwu okwu == * M ga-abụ nwunye Diego_Twahirwa site na ekeresimesi a. * [https://www.ktpress.rw/2021/09/sonia-mugabo-looking-forward-to-first-christmas-as-a-wife/, Sonia Mugabo kwuru na:] (ktpress.rw, September Ọktoba...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sonia Mugabo|Sonia Mugabo]]''' (amụrụ na 1990) bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] nwanyị ọchụnta ego, onye mmebe ejiji na onye ejiji. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi ọrụ nke akara ejiji Sonia Mugabo, nke akpọrọ aha ya. == Okwu okwu == * M ga-abụ nwunye Diego_Twahirwa site na ekeresimesi a. * [https://www.ktpress.rw/2021/09/sonia-mugabo-looking-forward-to-first-christmas-as-a-wife/, Sonia Mugabo kwuru na:] (ktpress.rw, September Ọktoba 17, 2021). * nke a bụ ohere iji gosipụta ụlọ ọrụ ejiji nke Rwanda na ahịa mba ụwa, yana ohere ịmepụta ụzọ ọhụrụ maka ha iji nweta ahịa mpaghara na mba ụwa maka ngwaahịa ha. * [https://www.newtimes.co.rw/article/135022/Entertainment/rwandan-designers-in-madagascar-for-continental-fashion-show, Sonia Mugabo gwara The New Times, o kwenyere] (Oge ọhụrụ, Tọzdee, Nọvemba 03, 2016) * Nye ndị m oge na-atọ ụtọ. ”… Onye mmebe & onye na-akwado ahụike ahụike. * [https://www.ktpress.rw/2021/09/house-of-tayo-boss-rugamba-proposes-to-long-time-girlfriend/, Sonia Mugabo kwuru na, ahụrụ m ha ihe kacha mma] (ktpress.rw, Septemba 16, 2021) * Ka anyị niile nụ olu ụmụaka, ndị na-amụta ikwupụta okwu n'okpuru ọnọdụ kachasị mma, na-adịkarịkwa anọghị kpamkpam mgbe ha, dị ka m nọ, nwere nkụda mmụọ. *[https://www.newtimes.co.rw/article/185154/Opinions/today-i-will-share-my-testimony-a-sonia-mugabo.] "Oge ọhụrụ." Eprel 07, 2021. *Ihe ị na-ahụ taa bụ m, yi uwe mwụda nke ọgwụgwọ, nke na-enwekarị mgbaghara na ga-adịkwa n'ichepụta ruo mgbe ebighị ebi. *[https://www.newtimes.co.rw/article/185154/Opinions/today-i-will-share-my-testimony-a-sonia-mugabo.] "Oge ọhụrụ." Eprel 07, 2021. * Ihe kacha mkpa bụ eziokwu, ugwu, na mmụọ Rwandan na-adịgide adịgide - mmụọ nke na-agaghị anwụ anwụ. *[https://www.newtimes.co.rw/article/185154/Opinions/today-i-will-share-my-testimony-a-sonia-mugabo.] "Oge ọhụrụ." Eprel 07, 2021. * Soro m, ka m na-eguzo ebe a taa na-ekpe ekpere maka onye Rwanda ọ bụla, bụ onye na-agwọ ọrịa site na ndụ nke mgbukpọ 'ahụ anya na nke a na-adịghị ahụ anya' hapụrụ. *[https://www.newtimes.co.rw/article/185154/Opinions/today-i-will-share-my-testimony-a-sonia-mugabo]. "Oge ọhụrụ." Eprel 07, 2021. *Ka anyị katọọ ndị niile na-agọnarị ogbugbu ahụ megide ndị Tutsi ka anyị wee nye onye ahụ nwụrụ anwụ ugwu ma kwanyere ndị lanarịrịnụ ugwu. * [https://www.newtimes.co.rw/article/185154/Opinions/today-i-will-share-my-testimony-a-sonia-mugabo.] "Oge ọhụrụ." Eprel 07, 2021. *Ebumnobi nke ịgọnarị bụ ibibi eziokwu na ebe nchekwa. Ngọnarị nke mgbukpọ agbụrụ megide ndị Tutsi na-akpata iwe kacha njọ nye ndị lanarịrịnụ. * [https://www.newtimes.co.rw/article/185154/Opinions/today-i-will-share-my-testimony-a-sonia-mugabo]. "Oge ọhụrụ." Eprel 07, 2021. *Ekwenyesiri m ike na Rwanda nwere omenala bara ụba nke nwere akụkụ nka na ya, m kpebikwara ike itinye obodo ahụ na map ejiji ụwa. * [https://www.lionessofafrica.com/blog/2016/3/29/the-startup-story-of-sonia-mugabo]. "Ọdụm nke Africa." Maachị 30, 2016. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mugabo, Sonia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] t38ot1drdcfnb2twsejlvcgmul2krzg Lorrie Moore 0 3676 14685 2023-10-16T10:51:47Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Lorrie Moore|Lorrie Moore]] Onye ọ bụla na-ede abụ n'egwú ha kacha nta yiri ka ọ nwere ụfọdụ iru uju nke ejiri olu ụtọ kọwaa ma kwanyere ùgwù, Bill chere. N'aka nke ọzọ, mwute nke ya na-adaba na ndụ ya n'ụzọ dị ala, na-enweghị ụdị na nke onwe ya. ==Okwu okwuru== '''Beautiful Grades''' *Onye ọ bụla na-ede abụ n'egwú ha kacha nta yiri ka ọ nwere ụfọdụ iru uju nke ejiri olu ụtọ kọwaa ma kwanyere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Lorrie Moore|Lorrie Moore]] Onye ọ bụla na-ede abụ n'egwú ha kacha nta yiri ka ọ nwere ụfọdụ iru uju nke ejiri olu ụtọ kọwaa ma kwanyere ùgwù, Bill chere. N'aka nke ọzọ, mwute nke ya na-adaba na ndụ ya n'ụzọ dị ala, na-enweghị ụdị na nke onwe ya. ==Okwu okwuru== '''Beautiful Grades''' *Onye ọ bụla na-ede abụ n'egwú ha kacha nta yiri ka ọ nwere ụfọdụ iru uju nke ejiri olu ụtọ kọwaa ma kwanyere ùgwù, Bill chere. N'aka nke ọzọ, mwute nke ya na-adaba na ndụ ya n'ụzọ dị ala, na-enweghị ụdị na nke onwe ya. '''Community Life''' *Ma o nweghị ebe ọ ga-esi nwee obi ike. N'ebe a, ọ dị ka ọ nweghị ihe ọ na-echeta ma ọlị. Ọ dịghị ihe kpalitere ha. N'otu oge, mgbe ọ na-ada ụda na nsọtụ nke otu, ọ dị ka ihe ọ na-eme. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moore, Lorrie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ag5jt7cldnn26rkirzqpp1fuv3kofca Sofia Rotaru 0 3677 14689 2023-10-16T11:20:53Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sofia Rotaru|Sofia Rotaru]]''' (amụrụ [[w:August 7|August 7]], [[w:1947|1947]]) bụ onye Rọshịa, Ukraine, Moldavian na onye bụbu onye Soviet pop-onye na-abụ abụ, onye na-edekọ na ihe nkiri. onye na-emepụta ihe, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri, onye edemede na akara ngosi ejiji. Ndị mgbasa ozi na-akpọkarị Sofia Rotaru dị ka 'Queen of Pop'. Ọ bụ nwanyị mbụ na-agụ egwú pop na akụkọ ihe mere eme iji nweta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sofia Rotaru|Sofia Rotaru]]''' (amụrụ [[w:August 7|August 7]], [[w:1947|1947]]) bụ onye Rọshịa, Ukraine, Moldavian na onye bụbu onye Soviet pop-onye na-abụ abụ, onye na-edekọ na ihe nkiri. onye na-emepụta ihe, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri, onye edemede na akara ngosi ejiji. Ndị mgbasa ozi na-akpọkarị Sofia Rotaru dị ka 'Queen of Pop'. Ọ bụ nwanyị mbụ na-agụ egwú pop na akụkọ ihe mere eme iji nweta ihe nrite "People's Artist of the USSR" na 1986. ==Okwu nke onwe nke Sofia Rotaru== * Ajụjụ ọnụ "Cosmopolitan Sofia": <br/> Ọ bụrụ na ọkụ dị n'ụlọ gị, gịnị ga-abụ ihe mbụ ị ga-eburu gị? <br/>''- M ga-ewepụ ụkwụ m.'' * 20.02.94, Kyiv, 18:15 otu nwa nwoke si n’ìgwè mmadụ: <br/>- Sofia Mihailovna, asụsụ ole ka ị na-asụ? bụ na anyị ghọtara ibe anyị.'' *Ịzaghachi Anatolii Kirillovich na Ilya Savelievich na njakịrị ha banyere Aurica Rotaru <ref>Sọfia Rotaru nwanne, bụkwa onye na-agụ egwú, ụda olu azụ azụ na 1999 </ref>n'oge otu n'ime mmegharị na Krasnodar [[w:Russia|Russia]] ('93): <br/>''- Otu oge ọzọ, onye enweghị ike ebe a Aurica!'' <br/>- Ọfọn, ọ na-ekwu okwu na Moldavian... <br/>''- Ọ naghị emegharị na Moldavian. Aga m egosi gị, [[w:khokhol|khokhols]]!<ref>okwu Russian a na-eji akọwa ụdị isi akpụ mmadụ nke nwere mgbachi ntutu na-esi n'elu pulite ma ọ bụ n'ihu isi nke a kpụchara nke ọma. Ndị Russia na-ejikarị okwu ahụ eme ihe dị ka aha mkparị maka ndị Ukraine, n'ihi na ọ bụ ntutu isi nke Ukrainian Cossacks. Sofia Rotaru bụ nwa amaala Ukraine, ọ bụ ezie na Moldavian si na-ewere onwe ya na Russian </ref>! Naanị bụrụ abụ, Auric.'' <br/> - Ọfọn, anaghị m abụ abụ na mmalite... <br/>'' - Ana m agwa gị: bụ abụ.'' * 13.04.95. Kharkiv [[w:Ukraine|Ukraine]] na-agwa pyrotechnist okwu - banyere foogu na ogbo ... <br/>''- Jide n'aka na ọ dịghị onye nwere ike ịhụ. Onwe m kwa...'' * Ajụjụ ọnụ na akwụkwọ akụkọ "Izu" [[w:Russian"Неделя"|Nedelya]], 1978: <br/> - Ha na-ekwu na ị malitere ịbụ abụ site na nwa nwa? dummy nọ n'ụzọ ''. == Banyere Sofia Rotaru== *[[w:Roman Viktyuk|Roman Viktyuk]]: ''Akara ya n'ụwa bụ anyanwụ, ìhè. Aha ya na Ukraine bụ Sonia, Solnyshko ''[[w:|"Sunny" na bekee]]''. Ọ bụ otú ahụ ka ọ na-ewetara ndị mmadụ n'oge ndụ ya niile ma na-atụba ọkụ ọkụ, ịhụnanya na ịhụnanya n'ime ụlọ egwu egwu ... '' ''Sonechka, ị maara na ọ nweghị ụzọ m ga-esi pụta na ọkwa a ebe ọ bụ na abụọ mara mma. akụkụ nke Western Ukraine dị ebe a <ref>Roman Viktyuk, onye na-eme ihe nkiri Ukraine na onye Russia a ma ama, onye nduzi ihe nkiri, dị ka Sofia Rotaru, sitere na Bukovina (mpaghara dị na Western Ukraine) </ref>. Sonia, Sonechko, ọ dịghị "anyị" ma ọ bụ "gị" anyanwụ, ebe a bụ Ìhè - Sonechka. Na-aga n'ihu na-enwu ọkụ, nọgide na-adị nro, mara mma, nwere nkà, nwata dị ka mgbe ọ bụla. Ị bụ ihe pụrụ iche, daalụ Sonia.'' (""Golden Grammy Awards Russia 2006, egwu "Ahụla n'anya""" [Russian: Не люби/Ne lubi)[http://www.youtube.com/watch v=xO1NY1hpsdI] *[[w:Vladimir Putin|Vladimir Putin]]: "" Nkà nke pụrụ iche Sofia Rotaru bụ otu n'ime ibe kachasị ewu ewu nke omenala pop ọgbara ọhụrụ. Na-adịghị ahụkebe na ịma mma olu, iwe iwe na enweghị ntụpọ na uto nka emewo ka ị nweta amara na ịhụnanya nke ọtụtụ ọgbọ. nke Fans. Abụ gị si n'obi na-abịa d ya mere ha ji enwe ogologo ndụ na obi ụtọ. "'' (''' Onye isi ala Russia kelere onye na-agụ egwú, ndị mmadụ Artist nke USSR, S.M.''' [http://www.kremlin.ru/text/psmes/2007/08/140140.shtml]) *[[W:Alla Pugacheva|Alla Pugacheva]] Ị nọ n'oge na-adịbeghị anya na Rotaru's Anniversary <ref>na 2007 Sofia Rotaru tụgharịrị 60. Isi ihe omume nka na mpaghara nke mbụ USSR bụ nke a raara nye Sofia Roatru: nnabata na Livadia Palace, ebe ogbako Yalta weere. ebe na ncheta ncheta na Kremlin Palace </ref>. Ọ ga-ekwe omume na ị ga-eme n'ọdịnihu dị nso a song na duet na Sofia Mihailovna? - ''Ọ ga-amasị m na. Agbanyeghị, mmadụ enweghị ike ime ngwa ngwa na nke a. Rotaru na-ebufe oke ibu, mụ onwe m - kwa. Ma anyị na-arọ nrọ banyere nke a ugbua ruo ọtụtụ afọ. Na nrọ ndị na-abụ abụ kwesịrị ime!'' [http://newsmusic.ru/news_3_8134.htm] == Ntụaka == == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} * [http://www.rotarusofia.ru Official saịtị] * [http://www.fortuna-rotaru.com/index .php?showtopic=2268 Nkwuta ọla edo nke Sofia Rotaru] {{DEFAULTSORT:Rotaru,Sofia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] dlrnaiinmgzuba11sfgvng65ea9hot1 Mathilde Mukantabana 0 3678 14690 2023-10-16T11:22:06Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Mathilde Mukantabana|Mathilde Mukantabana]] (amụrụ 1958) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya Rwandan amụrụ na Butare, na-arụ ọrụ ugbu a dị ka onye nnọchi anya Rwanda na United States na onye nnọchi anya onye na-abụghị onye bi na Mexico, Brazil na Argentina. Ọ bụ Onye isi ala na onye rụpụtara otu ndị enyi na-anaghị akwụ ụgwọ nke Rwanda Association (F.O.R.A.). ==Okwu okwuru== *Naanị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Mathilde Mukantabana|Mathilde Mukantabana]] (amụrụ 1958) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya Rwandan amụrụ na Butare, na-arụ ọrụ ugbu a dị ka onye nnọchi anya Rwanda na United States na onye nnọchi anya onye na-abụghị onye bi na Mexico, Brazil na Argentina. Ọ bụ Onye isi ala na onye rụpụtara otu ndị enyi na-anaghị akwụ ụgwọ nke Rwanda Association (F.O.R.A.). ==Okwu okwuru== *Naanị otu ihe anyị kwesịrị ịgbanwe: bụ ụkpụrụ ọha mmadụ. Ụmụntakịrị na-amụta n'apata ụkwụ nne na nna ha, otu i si emeso ụmụ nwanyị bụ otu ụmụ gị nwoke ga-esi emeso ha **[https://en.igihe.com/spip.php?page=mv2_article&id_article=45453Rwandans, friends of Rwanda in Dallas celebrate efforts of women in socio-economic transformation] *Anyị ekwesịghị ichere ka onye na-ahazi anyị mgbe a haziri ahazi, anyị kwesịrị ịna-elekọta ma na-eduzi ụzọ ma soro ndị ọzọ na-emekọ ihe ka anyị na-agafe ókè agbụrụ, agba na inwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya ga-enyere anyị aka ịkwalite ihe anyị na-akpata. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukantabana, Mathilde}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] qchuhybrtihqsixk97vxtjajimcsqj1 Christina Wirth 0 3679 14692 14691 2023-10-16T11:30:17Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christina Wirth]] (18 Eprel 1987 –) bụ onye egwuregwu bọọlụ Amerika. ==Okwu okwuru== *Omenala anyị na-asọpụrụ ndị egwuregwu, na Chineke gọziri ọrụ m n'ezie. Ma na njedebe nke ụbọchị, ị chọrọ ihe na-adịru ebighị ebi. E mere anyị maka ihe karịrị ịbụ onye a ma ama ma ọ bụ ike, na ịbịarute nghọta ahụ emeela ka m kwuo, sị, "Chineke, ị maara na nke ahụ kacha mma maka m na nke ahụ bụ ihe m chọrọ." **[http://site.focus.org/news-for-you/february/friendship-faith-freethrows.html Friendship, Faith and Free Throws: Two professional basketball players to become full-time Catholic missionaries] (2013) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Wirth, Christina}} mk1g1yjervb7s6knuj5q9q7i4cgxt9p Nikki Laoye 0 3680 14693 2023-10-16T11:43:14Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Nikki Laoye|Oyenike Laoye]]:''' (amụrụ 19 Disemba 1980 na Lagos Niajiria), nke a maara nke ọma dị ka ''Nikki Laoye''', bụ onye na-edekọ ihe na Naijiria, onye na-agụ egwú, onye na-elekọta mmadụ, onye na-ede abụ, onye na-agba egwu na onye na-eme ihe nkiri mgbe ụfọdụ. == Okwu okwuru == * Amụtala m na mmadụ nwere ike ‘gbanwee’ usoro ya na ụdị ya mana mmadụ ekwesịghị ịgbanwe ụkpụrụ ya bụ isi. * Mmadụ kwesịrị ịbụ onye eziokwu mgbe niile. Ọ dịghị ihe na-adịru mgbe ebighị ebi na ọ dịghị ihe na-eme ma ọ bụ na-anwụ anwụ. Ọzọkwa, mmadụ kwesịrị iji mmekọrịta kpọrọ ihe mgbe niile. ** [https://punchng.com/god-behind-my-decision-to-get-engaged-to-nikki-laoye-soul-snatcha/ "Chineke n'azụ mkpebi m itinye aka na Nikki Laoye - Soul Snatcha" ], nke Blessing Enenaite, 6th February 2022, PUNCH, eweghachiri 9 Disemba 2022 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Laoye, Mikki}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] spxl7jsjykmfgmaqxcunpdxhlc3eibj Christina Stead 0 3681 14695 14694 2023-10-16T11:51:08Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christina Stead]] (17 Julaị 1902 - 31 Maachị 1983) bụ onye ode akwụkwọ ọdee akwụkwọ akụkọ Ọstrelia na onye edemede dị mkpụmkpụ nke toro maka mmụọ satirical ya na ntinye njiri mara mmụọ ya. Ọ bụ Marxist gbara mbọ, n'agbanyeghị na ọ bụghị onye so na Communist Party. Ọ nọrọ ọtụtụ oge ná ndụ ya ná mpụga Australia. ==Okwu okwuru== *'Lee ka ime obodo!' Elvira tiri mkpu. Anọ m na Hampstead n'ụbọchị nke ọzọ: n'ihu otu ụlọ ndị kasị baa ọgaranya bụ pavement na-adịghị mma: ha kwụrụ ihe dị ka £ 35 maka ya, obi abụọ adịghị ya. Nwoke ahụ nke gaara eme ya kacha mma nọ na mgbapu : ọ ga-eme ya n'efu, na-enwe obi ụtọ ime ya, na ihe ndị ọzọ dị na ya, otú ahụ ka ọ na-esiwanye ike ma doo anya na ọ na-ele anya, dị nnọọ mbara nke mgbagwoju anya nkịtị, na-ele anya. ka onye nzuzu dị ka okpokoro isi Neanderthal. Nke ahụ bụ ala ịta ahịhịa niile. Nke ahụ bụ ihe anyị bụ, ị na-ahụ: suburban, agbanyeghị ọhịa anyị na-agba ọsọ. Ị maara nke ọma, n'ime onwe gị, ọ bụghị gị, mmadụ abụọ dị ka anyị enweghị ike ịla ọhịa? N'agbanyeghị nke ahụ, ọ dị mma ime ka à ga-asị na ọ bụ nwa oge.' **''[[w:The Beauties and Furies|The Beauties and Furies]]'' (1936) *Ha gara n'ihu na-egwu egwu nwayọ na-eche Sam (onye laghachiri n'ọnụ ụlọ ihi ụra ịchọ Tommy) na maka oge ha ga-ahụ nne. Ka ọ dị ugbu a, Bonnie na-ekwu okwu nke ọma, nọ na-esi na windo ihu, ma ugbu a ọ nweghị ike inye aka ịkwụsị ha, 'Gịnị kpatara aha m bụ Oriakụ Cabbage, gịnị kpatara na ọ bụghị Oriakụ Garlic ma ọ bụ Oriakụ Horse Manure?' Ha anụghị ya, ya mere ha bu n'obi na-eleta ibe ha, na-ajụkwa maka ahụike nke ụmụ ọhụrụ ha. Ha anụghị ka ọ na-eme mkpesa na Louie na, kama ịbụ Oriakụ Grand Piano ma ọ bụ Oriakụ Stair Carpet, ha na-akpọ ya Garbage, 'Greta Garbage, Toni Toilet,' kwuru na ọ na-achị ọchị n'ụzọ dị mwute, 'n'ihi na ha na-ahụ m mgbe niile na ihe mkpofu. ike na mop mmiri; mkpakọrịta n'ime ụmụaka ndị na-enweghị ihe ọjọọ ị na-ahụ!' 'Oh mba, ọ bụghị nke ahụ, mkpesa Louie, mkpofu bụ nnọọ okwu na-akpa ọchị: ha na-ejikọta gị na ịbụ abụ na ịgba egwú na ndị niile na-eji ejiji ị nwere na ogwe gị!' 'Ị chere otu a?' A nwara Bonnie ikwere. ' Oriakụ Strip Tease?' **''[[w:The Man Who Loved Children|The Man Who Loved Children]]'' (1940) * Nelly tụgharịrị n'ebe ọ nọ ma chịa ọchị dị egwu. Ọ tụrụ onwe ya ụjọ. Ọ kwụsịtụrụ ịgbanye sịga ọzọ, na-akpagbu, na-afụ igwe ojii ka o zochie ihu ya; na mgbe o nwere ike, wee gaa n'ihu n'olu dị nro:<br>"Ị ga-emere m amara? Zọpụta m n'ọgba aghara. Ka nwoke ahụ ga-eso gị laghachi na Wednesday bụrụ nwoke nwere ezi uche, onye kwetara ihe niile, mmeri na enweghị olileanya na obi ilu; mana ịdị ọcha." "Ma amaghị m ihe mere m ga-eji kwesị," ka Camilla kwuru.<br>"Ị gaghị eme ihe m jụrụ, ịhụnanya? Amaara m ya, nwa ogbenye. Amaara m ihe kacha mma. Achọghị m ya. na-agagharị n'ime ime obodo, na-enweghị isi na enweghị ebumnuche na ikekwe n'ụlọ mmanya ụfọdụ, n'akụkụ ụzọ ụfọdụ na-eburu ụfọdụ ụbọ akwara ọzọ, kama ilo ọgwụ ọjọọ ahụ na-eche ihu n'okporo ụzọ nke naanị ya." **''[[w:Dark Places of the Heart|Dark Places of the Heart]] (aka Cotters' England)'' (1966) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stead, Christina}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} 6icqdp6xqbvhkjp4rox6g2yljqqxk9p Moyo Lawal 0 3682 14699 14698 2023-10-16T12:25:24Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Moyo Lawal|Moyo Lawal]]''' amuru na obodo mepere emepe Badagry na Lagos, Naijirịa bu onye omee Nollywood. O nwetara ihe nrite "Revelation of the Year" na Best of Nollywood Awards na 2012. == Okwu okwuru == *Idokwa mma ndigide ahụ bụ azụmahịa siri ike o **[https://dailypost.ng/2016/08/08/actress-moyo-lawal-denies-butt-implant/?amp=1 dailypost.ng] *M gwa ndị mmadụ ka ha rie tomato, ha ga-asị na m na-agha ụgha. Bee tomato taa, akpụkpọ ahụ gị ga-egbuke egbuke **[https://dailypost.ng/2016/03/02/i-dont-bleach-moyo-lawal-debunks-claims-shares-her-secret/?amp=1 etela ude ọcha] * Abụ m otu n'ime ndị ahụ na-agaghị eme ihe ọ bụla ruo mgbe ọ zuru oke ma ọ bụ zie ezi. Echere m na nke ahụ na-akọwa ihe kpatara na m ka na-alụbeghị di. Ọ bụrụ na ị na-eme nhọrọ na-ezighị ezi, ị ga-ejedebe na nrọ gị kacha njọ **[https://www.vanguardngr.com/2014/03/still-single-moyo-lawal/amp/ Akam lụbeghim di] * N’eziokwu, enweghị m ohere iche na m alụbeghị di. Naanị mgbe m na-echeta na m na-alụbeghị di bụ mgbe papa m jụrụ m banyere ndụ onwe m, ndị ezinụlọ anyị na-ajụkwa m mgbe mgbịrịgba agbamakwụkwọ ga-ada. Enwerem ọtụtụ ndị n'elekọtam na ekelekwa ruo mgbe ebighị ebi karịsịa ndị fanụ m **[https://dailypost.ng/2015/08/24/i-am-so-busy-i-cant-remember-the-last-time-i-had-sex-nollywood-actress-moyo-lawal/ ?amp=1 Agaghim echeta mgbe ikpeazụ nwere mmekọ] * he nweta na-ewu ewu anaghị atụ m egwu ọzọ, echere m na emechaala m akpụkpọ ahụ siri ike nke onye ọ bụla na-arịọ m ka m too, ma ọ were m ruo mgbe ebighị ebi n'agbanyeghị. **[https://www.vanguardngr.com/2016/10/will-soon-become-media-addict-moyo-lawal/amp/ m ga abụ onye medịa na amasị] *mpaghara anyi nọọ jọrọ njọ na arụrụ arụ nke mere na nwanyị ike gwụrụ ịrahụ naanị ya n'asọ ntị oyi ụra . . . Unu na-aghọta na unu kwesịrị ịdị na-ehi naanị gị ruo mgbe ị lụrụ abi . . . Ma gịnị ka m ga-eme ugbu a. [https://www.thisdaylive.com/index.php/2018/10/20/moyo-lawal-tired-of-sleeping-alone/amp/ ike agwụlam ịrahụ naanị m] * Ị na-eche ihe ị chọrọ n'ezie, ihe ga-enye gị ọṅụ n'ezie? Ọ bụghị ihe ndị ọzọ chọrọ , mana ihe ị chọrọ? **[https://thenationonlineng.net/i-pray-to-find-happiness-at-the-end-says-moyo-lawal/ anam ekpe ekpere ịchọta ọnụ n'ikpeazụ] * Ihe ndịm na-enweghị ike ịnagide mebiri obi m na mmụọ m. O gburu m n'ezie mana o dozi ọhụụ . Enwere m olileanya na otu ụbọchị, onye pụrụ iche m nwere ike ido onwem n'okpuru ya, onye m na-apụghị ibi ndụ ma ọ bụrụ na ọ nọghị ga-achọta m ma merie egwu m. N'ihi na ugbu a, enwere m nnọọ obi ụtọ na m na-eme m na itinye uche n mbụ ya ná ndụ m. **[https://www.sunnewsonline.com/foolish-things-ive-done-for-love-moyo-lawal/?amp ihe ndị mmere n'ihi ihunaya] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> {{DEFAULTSORT:Lawal, Moyo}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 97bg5j6htfsmq9q58kuf9eyfi35oto7 Edith Evans 0 3683 14700 2023-10-16T12:38:06Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Dame Edith Mary Evans|Dame Edith Mary Evans]] (8 Febrụwarị 1888 - 14 Ọktoba 1976) bụ onye omere nke ogbo na ihe nkiri ahọpụtara maka atọ Academy Awards n'etiti 1964 na 1968. ==Okwu okwuru== *Amaara m na ọ bụrụ na m ga-aga were ule maka ime ihe nkiri, agaraghị m enwe ebe ọ bụla. Ị naghị ele ule maka ime ihe nkiri, ị na-enwe obi ike. **Okwu maka nzukọ ndị na-eme ihe nkiri kwa afọ (1951) *Ọ bụrụ na ị bụ onye n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dame Edith Mary Evans|Dame Edith Mary Evans]] (8 Febrụwarị 1888 - 14 Ọktoba 1976) bụ onye omere nke ogbo na ihe nkiri ahọpụtara maka atọ Academy Awards n'etiti 1964 na 1968. ==Okwu okwuru== *Amaara m na ọ bụrụ na m ga-aga were ule maka ime ihe nkiri, agaraghị m enwe ebe ọ bụla. Ị naghị ele ule maka ime ihe nkiri, ị na-enwe obi ike. **Okwu maka nzukọ ndị na-eme ihe nkiri kwa afọ (1951) *Ọ bụrụ na ị bụ onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri n'ezie, ị ga-anọrịrị na ogbo. Ma ịgaghị n'ọgbọ egwuregwu ọ gwụla ma ọ bụ naanị ihe ị ga-eme. **Dịka ekwuru na Dame Edith Evans, ch. 12, nke Bryan Forbes (1977) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Evans , Edith}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1ew7rhk97mmdolxkz3hvbfqvydopc9k Hauwa Maina 0 3684 14705 14703 2023-10-16T12:45:08Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Hauwa Maina|Hauwa Maina]]'''bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri na Kannywood onye pụtara na ihe nkiri ''[[w:Amina|Queen Amina of Zazzau]]''. Ọ nwụrụ n'ihi ọrịa na-akọwaghị ya n'ụlọọgwụ Kano n'abalị abụo nke ọnwa Mee, 2018. == Okwu okwuru == *Enwere ọdịiche dị n'etiti ime ihe nkiri na Nollywood na Kannywood. Na Kannywood, anyị na-ahụ mgbe niile na anyị emeghị ihe ga-emegide okpukperechi ma ọ bụ omenala anyị, mana na Nollywood, ha na-esusu ọnụ, makụọ, ma na-eme ụdị omume rụrụ arụ niile. Ụfọdụ n'ime ha site na omume ha nwere ike ime ihe nkiri ndị okenye n'ụzọ dị mfe. **[https://www.blueprint.ng/started-behaving-like-queen-acting-queen-amina-late-hauwa-maina/ blueprint.ng] *Ma otu ihe ahụ ka m chọrọ ka e cheta m dị ka Hauwa Maina si Biu nke a mụrụ na Kaduna dị ka onye Alakụba ma na-efe Chineke ruo n'ókem maara na enwere m olileanya ime ya na paradaịs mgbe ọ bụla m zara oku nna nna m. **[https://www.blueprint.ng/started-behaving-like-queen-acting-queen-amina-late-hauwa-maina/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Maina, Hauwa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] iw7zgvq7u1kvoi7thsjedhugyyuienl Dorothy Hodgkin 0 3685 14706 14704 2023-10-16T12:46:18Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothy Mary Crowfoot Hodgkin Om FRS (Mee 12 1910 - Julaị 29, 1994) Ọ bụ onye Britain chemist, nke ekwuru na nchoputa nke protein crystallography. Ọ sụrụ ụzọ usoro nke crystallography X-ray, bụ́ usoro e ji achọpụta akụkụ atọ nke ihe ndị dị ndụ ndụ. Otu n'ime ihe nchoputa ya kacha metụta bụ nkwenye nke nhazi penicillin nke Ernst Boris Chain cheburu na mbụ, na nhazi nke vitamin B12, bụ nke e nyere ya Nrite Nobel na Chemistry. Na 1969, mgbe afọ 35 nke ọrụ gasịrị na afọ ise ka ọ nwetasịrị Nrite Nobel, Hodgkin nwere ike ịchọpụta usoro insulin. == Okwu Ọkwụrụ == * '''Ọ́ gaghị aka mma ma ọ bụrụ na mmadụ pụrụ n'ezie 'ịhụ' ma ụmụ irighiri ihe...dị ka nnwale tụrụ aro?'' ** ajụjụ ahụ kpebiri na ọ ga-akachasị anya na X-ray cristallography, dị ka {{cite book | odee = Sharon Bertsch McGrayne | aha = Nrite Nobel na sayensị: ndụ ha, mgba ha na nchọpụta dị mkpa | onye nkwusa= Joseph Henry Press | afọ= ​​1998 |url=http://books.google.com/books?id=-PqK3zxkRrIC&pg=PA231 | isbn= 0-309-07270-0 | ibe=231}} * Ọchịchọ mmadụ mgbe ọ bụ nwata bụ ime nnwale naanị iji hụ ihe ga-eme, n’achọghị kpọmkwem ihe ọ bụla. M na-ebu ụzọ guzobe ntakịrị ụlọ nyocha n'ime ụlọ elu n'ụlọ naanị ka m na-eto kristal ma ọ bụ nwalee nnwale ndị akọwara n'akwụkwọ, dị ka ịgbakwụnye ọtụtụ sulfuric acid na ọbara site na ọbara imi nke na-ebuli hemotin site na hemoglobin n'ime ọbara. Nke ahụ bụ ezigbo nnwale. M ka na-echeta ya. ** gbara ajụjụ ọnụ {{cite book | ode akwụkwọ = Olivia Cox-Fill | title= Maka ụmụ anyị nwanyị: ka ụmụ nwanyị pụtara ìhè n'ụwa niile si nwee ezi ụlọ na ọrụ | onye nkwusa= Ndị na-ebi akwụkwọ Greenwood | afọ= ​​1996 |url=http://books.google.com/books?id=UBqr_MEn4m4C&printsec=frontcover#PPA171,M1 | isbn=0-275-95199-5 | ibe=171}} * Otu oge m deere nkuzi nkuzi maka Mahadum Manchester akpọrọ « Moments of Discovery » nke m kwuru na enwere oge abụọ dị mkpa. ''Enwere oge ị mara na ị nwere ike ịchọpụta azịza ya bụ oge ụra na-ehi ụra tupu ị mara ihe ọ bụ. Mgbe ị nwetara ya ma mara ihe ọ bụ, mgbe ahụ ị nwere ike zuru ike." ** gbara ajụjụ ọnụ {{cite book | ode akwụkwọ = Olivia Cox-Fill | title= Maka ụmụ anyị nwanyị: ka ụmụ nwanyị pụtara ìhè n'ụwa niile si nwee ezi ụlọ na ọrụ | onye nkwusa= Ndị na-ebi akwụkwọ Greenwood | afọ= ​​1996 |url=http://books.google.com/books?id=UBqr_MEn4m4C&printsec=frontcover#PPA176,M1 | isbn=0-275-95199-5 | ibe=176}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2fyjp4xzn3fn8u80xxs7txjsxxp4irg Christina Sharpe 0 3686 14708 14707 2023-10-16T12:51:05Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christina Sharpe]] bụ ọkà mmụta akwụkwọ Bekee na Black Studies. ==Okwu okwuru== === ''Mkpa mmekọrịta dị egwu: Ime ihe gbasara ịgba ohu'' (2010) === ::<small>[[w:Duke University Press|Duke University Press]]</small> *Ihe ndị sitere na ịgba ohu transatlantic gaa n'ihu ... jikọtara ya, mgbe ahụ dị ka ugbu a, site na egwu egwu ndị na-adị kwa ụbọchị nke a na-ekwetaghị na ha bụ ihe egwu, ... egwu ndị mmadụ bi, ... na-eku ume dị ka ikuku na mgbe mgbe a na-ekwetaghị na ọ dị egwu. . **p. 3 *Ebumnobi m bụ inyocha na ịza ajụjụ maka usoro nkwughachi nke akụkọ nna ukwu nke ime ihe ike na nrubeisi nke a na-agụ ma ọ bụ degharịa dịka nkwenye na ịhụnanya. **p. 4 *Ọchịchọ ndị kwekọrọ n'iwu nke nna ukwu bụ ndị na-agba ohu, na-echeta, ma nyefee ọgbọ dị ka nke ha. **p. 24 *Gịnị ka ọ pụtara ịnọ na ikwu okwu site n’ọnọdụ ihere a (ọnọdụ nke mmadụ na-apụghị “ka na-atụgharị gaa na-asị, ‘Ma ọ dịghị ihe ọzọ, abụghị m ______’”) na-enweghị ihere? **p. 99 ==Njiko Mpuga== {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sharpe, Christina}} 7td4jw8o8ei9mr7xzs0v1hjpiplgtl2 Dorothy Frances Gurney 0 3687 14711 14709 2023-10-16T13:05:14Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothy Frances Gurney (October 4, 1858 - June 15, 1932) bụ onye Bekee na-ede uri na onye na-ede abụ. Ọ bụ ezie na ma nna ya na di ya bụ ndị ụkọchukwu Anglịkan, Oriakụ Gurney ghọrọ onye Roman Katọlik (dị ka di ya mere) na 1919. Amaokwu nke abụọ ruo ikpeazụ nke uri ya a kacha mara amara, "Ogige Chineke" ka a na-ahụ n'ebe nile na akara, plaques na ihe ịchọ mma ogige ndị ọzọ, mana mmadụ ole na ole maara onye dere ya. "Edere ya na mbụ n'akwụkwọ onye ọbịa nke Lord Ronald Gower. Ọ bụ ọmarịcha ubi ya dị na Hammerfield Penshurst sitere n'ike mmụọ nsọ. Site na otu akwụkwọ ejiri aka dee na England na envelopu dị ka 1925, wee chọta ya n'akwụkwọ na Church of England's Liberal Evangelicals na 2010. == Isi mmalite == * Nsusu nke anyanwụ maka mgbaghara, <br /> Abụ nke nnụnụ maka obi ụtọ, <br /> Otu dị nso n'obi Chineke n'ime ubi <br /> Karia ebe ọ bụla ọzọ n'ụwa. ** "Ogige Chineke" ahịrị 13–16, ''Poems, nke Dorothy Frances Gurney dere'' (London: Ndụ obodo, 1913). lm8tjrrlu3m14p9s9nsmjw8r7q9dcih Edite Tenjua 0 3688 14710 2023-10-16T13:03:56Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Edite Ramos da Costa Tenjua|Edite Ramos da Costa Tenjua]] amụrụ 31 Disemba 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị São Toméan nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye minista na-ahụ maka mba ofesi, imekọ ihe ọnụ na obodo kemgbe 22 Septemba 2020. ==Okwu okwuru== *Anyị nwere ọnọdụ dị mgbagwoju anya na nnukwu idei mmiri na ọkwa nke nnukwu akwara, ọ bụghị nanị na isi obodo, ma na mpaghara dị iche iche - nbibi ala, akwa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Edite Ramos da Costa Tenjua|Edite Ramos da Costa Tenjua]] amụrụ 31 Disemba 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị São Toméan nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye minista na-ahụ maka mba ofesi, imekọ ihe ọnụ na obodo kemgbe 22 Septemba 2020. ==Okwu okwuru== *Anyị nwere ọnọdụ dị mgbagwoju anya na nnukwu idei mmiri na ọkwa nke nnukwu akwara, ọ bụghị nanị na isi obodo, ma na mpaghara dị iche iche - nbibi ala, akwa mmiri dara ada. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tenjue, Edit}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] smfkrnx0xxofxy54h8vdqz13n9p258z Tina Mbah 0 3689 14713 14712 2023-10-16T13:10:45Z Akwugo 29 . wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Tina Mba|Tina Mba]]''' bụ onye ome ihe nkiri na Naijiria nke ahọpụtara maka ihe nrite Africa Movie Academy Award maka ome ihe nkiri kacha mma na ọrụ nyere aka na ihe nrite 7th Africa Movie Academy . == Okwu okwuru == * Alụmdi na nwunye bụ ibu; ọ bụ nnukwu ọrụ. Ọ bụrụ na ị kwadoghị ya, agala ebe ahụ. Alụmdi na nwunye abụghị maka ịme emume mara mma. Ma ọ bụ gbasara gị na ihe ị na-eche n'ezie na otú ị na-esi eme ka o nwee isi. Ihe m na-ekwu bụ na ọ bụrụ na ịnweghị ike ijikọta ya , etinyela aka na ya. Ndị mmadụ na-alụ di na nwunye n'ihi ihe dị iche iche. Ọ bụrụ na ị bụ onye na-eme ihe nkiri, bụrụ nwunye na nne, ị kwesịrị ịmara na ọrụ ịbụ karịri. Ebe ọ bụ na ị lụrụla di ma ọ bụ nwunye, ị pụghị ịga na ogige ihe nkiri malite inye ihe ngọpụ. Ị mara na ị ga na-atụfu ọrụ gị nke nta nke nta. **[https://dailypost.ng/2014/10/23/marriage-burden-dont-go-actress-tina-mba/?amp=1 ibu alumdi na nwunye] * Enwere m afọ ojuju maka mkpebi ọrụ m. Enweghị ebe ọzọ m ga-achọ ịbụ karịa na ụlọ ọrụ a ebe ị nwere ike ịbụ onye ọ bụla na ihe ọ bụla ịchọrọ ịbụ. Kwa ụbọchị na-amụ nka ọhụrụ na imepụta ihe, gbakwunyere na ọ na-enwe ihe ị ga-amụta mgbe niile. Ana m ekele Chineke maka nka O nyere m igosi ụwa. Enwere m ike iji onyinye m nwee obi ụtọ na ịkụziri ndị mmadụ ihe ma ọ dị egwu na m nwere ike imetụta echiche ma ọ bụ ụdị ndụ ndị mmadụ. **[https://punchng.com/im-in-love-i-dont-know-about-marriage-tina-mba/?amp Amaghị maka alumdi na nwunye] * Mgbe ụfọdụ, ị naghị ahụ ịhụnanya mgbe ndị mmadụ tụrụ anya gị. Mgbe ụfọdụ, ị naghị ahụ ya mgbe ị tụrụ anya ya. Ma mgbe ị na-echere ndidi ma na-emeghere onwe gị eziokwu, na-achọghị ibi ndụ kwekọrọ n'ụkpụrụ ndị ọzọ, ị ga-ahụ ịhụnanya n'ebe ndị na-adịghị ahụkebe. Ọ bụghị atụmanya ọzọ. Achọtala m ịhụnanya. Ahụrụ m m n'anya, m ga-anọkwa n'ịhụnanya. **[https://punchng.com/im-in-love-i-dont-know-about-marriage-tina-mba/?amp Amaghị maka alumdi na nwunye] * Mgbe ịmalite njem nke ịbụ nne, naanị ihe ịchọrọ ime bụ iji ihe niile ị nwere chebe nwa gị. Enweghị akwụkwọ ntuziaka maka ịbụ nne mana ị ga-amụta ka ị na ano n'ime ya]. Ọ bụ mmetụta dị ịtụnanya n'ezie. **[https://punchng.com/im-in-love-i-dont-know-about-marriage-tina-mba/?amp Amaghị maka alumdi na nwunye] *Ịchị ọchị, dịm ka inye onyinye dị oke ọnụ ahịa na n'agbanyeghị ọnọdụ m, ana m agbalị inwe obi ụtọ. Ndụ dị mkpụmkpụ. **https://punchng.com/im-in-love-i-dont-know-about-marriage-tina-mba/?amp == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mbah, Tina}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] a4hqf0w9d93cmxcimr8rdwpwkgsinht Donna Brazile 0 3690 14716 14715 2023-10-16T13:20:10Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Donna Lease Brazile (amụrụ Disemba 15, 1959) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye njikwa mkpọsa na onye nyocha ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye jere ozi ugboro abụọ dị ka onye isi oche nke Kọmitii National Democratic (DNC). Ugbu a ọ bụ onye ntinye aka ABC News, ma bụrụbu onye ntinye aka Fox News ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm na Mee 2021. Otu onye otu Democratic Party, Brazile bụ nwanyị Africa mbụ nke America na-eduzi mkpọsa onye isi ala, na-arụ ọrụ dị ka onye njikwa mgbasa ozi maka Al Gore na 2000. Ọ rụkwara ọrụ na ọtụtụ mkpọsa onye isi ala maka ndị ntuli aka Democratic, gụnyere Jesse Jackson na Walter Mondale- Geraldine Ferraro na 1984, yana maka Dick Gephardt na 1988 Democratic Primary. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke Democratic National Committee na mmiri 2011, na ọzọ site na July 2016 ruo February 2017. == Okwu Ọkwụrụ == * "Gary, kedu ka ha si mee nke a n'amaghị m?" Ajụrụ m. "Amaghị m ka Debbie si metụta ndị uwe ojii," Gary kwuru. Ọ kọwara otu ahụ dị ka nke zuru oke n'okpuru njikwa mgbasa ozi Hillary, nke yiri ka ọ na-akwado enyo nke ogige Bernie. Mgbasa ozi ahụ nwere DNC na nkwado ndụ, na-enye ya ego kwa ọnwa iji gboo mmefu ndị bụ isi, ebe mkpọsa ahụ na-eji nnọkọ ahụ dị ka ụlọ mkpochapụ ego. N'okpuru iwu FEC, mmadụ nwere ike itinye ihe ruru $2,700 ozugbo na mkpọsa onye isi ala. Mana oke ahụ dị elu karịa maka ntinye aka na pati steeti na kọmitii mba otu pati. ** Dịka ekwuru na [https://www.politico.com/magazine/story/2017/11/02/clinton-brazile-hacks-2016-215774 "N'ime Hillary Clinton's Secret Takeover of the DNC"] (November 02, 2017), nke Donna Brazile, ''PoliticoMagazine'' * Ndị Republican wepụta Colin Powell na J.C. Watts n'ihi na ha enweghị mmemme, enweghị amụma. Gwuo egwuregwu ahụ n'ihi na ha enweghị egwuregwu ọzọ. Ha enweghị ịhụnanya na ọṅụ. Ha na ụmụaka ojii na-ese foto kama inye ha nri. ** Dịka ekwuru na [http://www.highbeam.com/Search?searchTerm=%22Republicans+bring+Colin+Powell%22"Gore Aide Dealt From Bottom of Race Deck, Powell Says"] (7 January 2000) ), nke Ceci Connolly dere, ''The Washington Post'' * E nwere ndị na-ekwetaghị na e nwere chi. Amaghị m ihe kpatara ya n'ihi na n'ụzọ doro anya, e nwere ihe àmà siri ike na e nwere chi. Ma ekwere m na ị na-ejere mmadụ niile ozi, ọ bụghị naanị ndị na-ekwu na ha nwere okwukwe kama ndị nwere obere okwukwe ma ọ bụ ndị na-enweghị okwukwe. Otú ahụ ka ị na-atụgharị ha. ** ''Ụlọ Ọnọdụ'' ya na Wolf Blitzer, CNN, Ọktoba 30, 2008 [http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0810/30/sitroom.02.html] [http://www.youtube.com] .com/watch?v=Q4zRnr2FOCC] [[Category: Ụmụ nwanyị]] a59vxif2ztj9yb3c43be3ls8zam5tak Alexia Putellas 0 3691 14719 14718 2023-10-16T13:25:19Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Alexia Putellas Segura|Alexia Putellas Segura]] (amụrụ n'abalị anọ nke ọnwa Febụwarị afọ 1994) bụ onye ọkachamara nke mba Spain nke na-egwu egwu dika onye egwuregwu bọọlụ Barcelona, nke ọ na-achị, yana ndị otu mba Spain. N'ịbụ onye nwetaworo nnukwu ụlọ ọgbakọ na onyinye onye ọ bụla nke onye ọkpụkpọ Europe na-enweta n'afọ 2022, a na-ewere ya dị ka onye kasị mma n'egwuregwu bọọlụ n'ụwa, na otu n'ime ndị kasị ukwuu n'oge niile. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Enwere m mmetụta ọrụ mmekọrịta ọha na eze na-abịa na ịbụ nwanyị, nne m nwere ya, ị nwere ya. Eziokwu nke ịbụ nwanyị pụtara na ị nwere ọrụ mmekọrịta ọha na eze n'ihi na n'akụkọ ihe mere eme, n'etiti ha nile, ha ebutewo mgbanwe dị ka ịhọpụta ụmụ nwanyị wdg Ugbu a, anyị na-alụ ọgụ maka ohere nha anya, na-eji mmadụ kpọrọ ihe n'agbanyeghị mmekọahụ na nke ahụ bụ. dị mkpa maka ụmụ nwanyị niile, na anyị niile maara na ọrụ ọ bụla anyị nwere ike ịbụ. Nke anyị, ọbụna karịa n'ihi na enwebeghị m ụmụ nwanyị ndị nlereanya. Ụmụ agbọghọ taa na-ahụ na ha akpọla ọtụtụ ndị egwuregwu Barça aha dị ka ndị kasị mma na Europe na ihe kachasị mkpa bụ na ụmụ agbọghọ ndị a nwere ohere ime otu ihe ahụ. A ka nwere ụzọ isi gaa. ** [https://www.tumblr.com/fcb-femeni/664781847557996544/alexia-putellas-interview-with-revista-barca] * Ma mgbe ị tinyere ọrụ na ndị mmadụ nwere okwukwe na gị, ihe ga-esi na ya pụta. Otú ahụ ka ọ dịrị m. ** [https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/putellas-i-never-imagined-id-reach-this-level] * Anyị ga-eme ihe omume iji normalize eziokwu ahụ bụ na e nwere football, nke ndị ikom na ndị inyom na-egwu, na n'elu ihe niile na-akọ ọtụtụ n'ihi na ọ na-esiri m ike ịchọta ozi banyere mgbe ọ na-egwu. Ụbọchị m nwetara ajụjụ ọnụ ma nwee ike ikwu maka football bụ na anyị enwetala ya (nhazi nke football ụmụ nwanyị). ** [https://sportsfinding.com/alexia-putellas-when-i-only-talk-about-football-in-an-interview-womens-football-will-have-been-normalized/142871/] == Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alexia Putellas|Alexia Putellas]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alexia Putellas|Alexia Putellas]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Putellas, Alexia}} nfzg4g46jx5oa2qnx801o9fwzdhgw6u Donna Haraway 0 3692 14721 14720 2023-10-16T13:29:31Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Donna Haraway (amuru ya n' ọwa 6 Septemba n'afọ 1944) Ọ bu onye omenaala omenaala, ugbua prọfesọ na onye isi oche nke History of Consciousness Programme na Mahadum California, Santa Cruz, United States. == Okwu Ọkwụrụ == * Nkwulu adịla mgbe ọ na-achọ iji ihe akpọrọ ihe.<br /> ** "A Cyborg Manifesto: Sayensị, Teknụzụ, na Socialist-Feminism na njedebe narị afọ nke iri abụọ," na '' Simians, Cyborgs and Women : The Reinvention of Nature '' (1991), p.149-181. * Teknụzụ anaghị anọpụ iche. Anyị nọ n'ime ihe anyị na-eme, ọ dịkwa n'ime anyị. Anyị na-ebi n'ụwa nke njikọ - ọ dịkwa mkpa nke emebere na emebeghị ya. ** "A Cyborg Manifesto: Sayensị, Teknụzụ, na Socialist-Feminism na njedebe narị afọ nke iri abụọ," na '' Simians, Cyborgs and Women : The Reinvention of Nature '' (1991), p.149-181. * Ọ bụ ezie na ha abụọ na-ejikọta na ịgba egwu gburugburu, ọ ga-akara m mma ịbụ cyborg karịa chi nwanyị.<br /> ** "A Cyborg Manifesto: Sayensị, Teknụzụ, na Socialist-Feminism na njedebe narị afọ nke iri abụọ," na '' Simians, Cyborgs and Women : The Reinvention of Nature '' (1991), p.149-181. * Niile eziokwu na mbubreyo onye isi obodo omenala agụụ ịbụ ihe oyiyi maka nchekwa nke ya. ** "Teddy Bear Patriarchy: Taxidermy na ubi Eden, New York City, 1908-1936" na ''Culture/power/ History: A Reader in Contemporary Social Theory'' (1994), p. 72 [[Category: Ụmụ nwanyị]] hxrpviw35xilclvjox7qjua5r6zfs23 Alice Stone Blackwell 0 3693 14726 14725 2023-10-16T13:36:34Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Alice Stone Blackwell|Alice Stone Blackwell ]] (Septemba 14, 1857 - Maachị 15, 1950) bụ onye nwanyị, onye nkwuputa, onye nta akụkọ, onye radical socialist, na onye na-akwado ikike mmadụ nke bi na USA. Ndị mụrụ ya bụ Lucy Stone na Henry Browne Blackwell ==Okwu Ndị O Kwuru== * Ewezuga ebe enwere ezigbo ihe kpatara ya, a na-ekwenyekarị na nwoke ọ bụla nwere ikike ka a jụọ ya ajụjụ gbasara nchegbu nke ya. Iwu ndị ọ ga-erube isi na ụtụ isi ọ ga-akwụ bụ ihe na-emetụta ya nke ukwuu, na naanị otu ụzọ a ga-esi enyocha ya ozugbo gbasara ha, n'ụdị ọchịchị anyị, bụ site na ntuli aka. Ọ nwere ezigbo ihe kpatara na ụmụ nwanyị agaghị enwe ohere ka a jụọ ya n'ụzọ a kpọmkwem? *Enweghị m obi abụọ na ọ bụrụ na naanị ụmụ nwanyị mere iwu, iwu ndị ahụ ga-abụ otu akụkụ ka ha dị taa, naanị n'akụkụ nke ọzọ. *a na-ekwu na ngagharị a anaghị eme nke ọma; na ebe mmegharị ahụ n'akụkụ ahịrị ndị ọzọ na-aga nke ọma, enwebeghị ọganihu n'usoro a. Afọ iri abụọ na ise gara aga, na-enweghị isi, ụmụ nwanyị enweghị ike ịtụ vootu ebe ọ bụla. Taa, ha nwere ntuli aka nke ụlọ akwụkwọ na steeti iri abụọ na atọ, ntuli aka zuru oke na Wyoming, ntuli aka ime obodo na Kansas, na ntuli aka ime obodo maka ụmụ nwanyị na-alụbeghị di na nwunye na England, Scotland na ọtụtụ mpaghara Britain. Echiche zuru ụwa ọnụ nke ụwa na-eji nwayọọ nwayọọ ma na-arụ ọrụ n'ezie n'ịkwado ụmụ nwanyị ikike. ** [https://speakingwhilefemale.co/testimony-blackwell/ "Okwu O kwuru n'ihu Kọmitii ikpe nke ụlọ ọrụ onye isi ala mba Amerika] (February 17, 1892) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Alice Stone Blackwell|Alice Stone Blackwell]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alice Stone Blackwell|Alice Stone Blackwell]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Blackwell, Alice Stone}} 5fbiwtn2lztn32hf2p0ufbl98zviznc Elfriede Jelinek 0 3694 14724 2023-10-16T13:33:57Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Elfriede Jelinek|Elfriede Jelinek]]''' (pronunciation German: [[w:ɛlˈfʀiːdə ˈjɛlinɛk|ɛlˈfʀiːdə ˈjɛlinɛk]]; amuru [[w:October 20|October 20]], [[w:1946|1946]]) bu onye ode akwukwo na onye ode akwukwo. Enyere ya ihe nrite [[w:Nobel Prize in Literature|Nobel Prize in Literature]] n'afọ 2004 maka "ụda olu ya na ụda olu ya n'akwụkwọ akụkọ na egwuregwu ndị, n'iji ịnụ ọkụ n'obi asụsụ pụrụ iche, na-ekpughe ihe nzuzu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elfriede Jelinek|Elfriede Jelinek]]''' (pronunciation German: [[w:ɛlˈfʀiːdə ˈjɛlinɛk|ɛlˈfʀiːdə ˈjɛlinɛk]]; amuru [[w:October 20|October 20]], [[w:1946|1946]]) bu onye ode akwukwo na onye ode akwukwo. Enyere ya ihe nrite [[w:Nobel Prize in Literature|Nobel Prize in Literature]] n'afọ 2004 maka "ụda olu ya na ụda olu ya n'akwụkwọ akụkọ na egwuregwu ndị, n'iji ịnụ ọkụ n'obi asụsụ pụrụ iche, na-ekpughe ihe nzuzu nke clichés na ọha mmadụ. ike imegide ha. == Okwu okwu == === ''[[w: Onye nkuzi Piano (Jelinek novel)|Onye nkuzi Piano]]'(1988) === <small>Joachim Neugroschel sụgharịa ya </small> * Maka ihe mbụ onye nwe ụlọ na-amụta, na-egbu mgbu na nke ahụ, bụ: ntụkwasị obi dị mma, mana njikwa ka mma. *P5 * Mgbe ụfọdụ, n'ezie, nkà na-akpata nhụjuanya na mbụ. * P23 * Nwa ọ bụla na-eche ihu na unyi na unyi ọ gwụla ma i weghachi ya azụ. * P24 * Onye na-ese ihe nọ naanị ya ma kweta na ọ nọ naanị ya. * P24 * N’ezie, nka na-eme ka ọtụtụ mmadụ pụọ n’ihi na a ga-enwerịrị oke. Oke n'etiti ndị nwere onyinye na ndị na-enweghị atụ. * P27 * Enweghị ezumike maka nka; na nke ahụ dịkwa mma na onye na-ese ihe. * P29 * Ọ ka mma iyi akpụkpọ ụkwụ ndị na-eyi uwe karịa ịchacha akpụkpọ ụkwụ onye nwe ụlọ ahịa. * P30 * Eburu ụzọ dọọ aka ná ntị. * P32 * Naanị na-eso anya mmiri m, iyi ga-abatakwa gị. *Nkeji 44 * Enwere m mmetụta na ị na-eleda ahụ gị anya na ị na-eji nkà akpọrọ ihe, naanị ihe ị na-achọ bụ mkpa gị, mana iri nri na ihi ụra ezughi oke. Ị kwenyere na ọdịdị gị bụ onye iro gị, na naanị enyi gị nwere bụ egwu. Kedu ihe kpatara na-ele anya naanị n'enyo, lelee echiche gị, ị gaghị ahụ ezigbo enyi gị onwe gị. * P 65 * A sị ka e kwuwe, ndị nwere ebumnobi ìgwè ehi na-eji ịdị nwayọọ kpọrọ ihe. Ha na-eto ya dị ka uru dị ukwuu. Ha kwenyere na ha siri ike n'ihi na ha bụ ọtụtụ. Ọkwa etiti enweghị ụjọ, enweghị nchekasị. Ha na-agbakọta ọnụ, na-etinye onwe ha n'echiche nke ịhụnanya. Ọ bụrụ na ịnọ naanị gị n'enweghị ihe ọ bụla, ma ọ bụghị onwe gị. Leekwa ka ha si nwee afọ ojuju n'ọnọdụ ahụ! * P 66 * Ndị nna ukwu nwụrụ, ugbu a egwu ha na-anwụ, n'ihi na ndị mmadụ na-achọ naanị ige pop, rock na punk. * P 69 * ''Der Sensible muß verbrennen, dieser zarte Nachtfalter.'' * A na-akpọ onye nwere mmetụta ọkụ ọkụ dị ka nla siri ike. * P 71 * Mgbu n'onwe ya bụ naanị ihe ga-esi n'ọchịchọ ihe ụtọ, ọchịchọ t ibibi, ikpochapụ; n'ụdị ya kachasị elu, ihe mgbu bụ ihe ụtọ dị iche iche. * P 107 * The njirisi nke nka bụ imponderable nke na-enweghị atụ. * P 118 *Nkà na usoro, onye ikwu nke jụrụ ịkọ. * P 124 * [[w:Ludwig van Beethoven | Beethoven's]] sonatas, ma ọ na-egosi ụdị dị iche iche nke na mmadụ ga-ajụ onwe ya ajụjụ bụ isi nke ihe okwu ọjọọ ahụ 'sonata pụtara. Ikekwe Beethoven tinye okwu ahụ n'ọrụ na ụlọ ọrụ na-abụghịdị sonatas n'echiche siri ike nke okwu ahụ. Mmadụ ga-aghọta iwu ọhụrụ n'ụdị egwu dị egwu. Ọtụtụ mgbe na sonata, mmetụta na-apụ n'anya na-etolite. Na Beethoven, nke ahụ abụghị ikpe, n'ihi na ebe a ka ha abụọ na-aga n'otu aka; mmetụta na-eme ka ụdị mara nke oghere na ala na vice versa. * P151 * Mgbe a na-ekwurịta [[w:Johann Sebastian Bach | Bach's]] concertos Brandenburg isii, onye maara nka na-ekwukarị, tinyere ihe ndị ọzọ, na mgbe e dere ihe osise ndị a, kpakpando na-agba egwú n’eluigwe. Chineke na ebe obibi ya na-etinye aka mgbe ọ bụla ndị a na-ekwu maka Bach. * P159 * Nkà abụghị [[w: The Trojan Horse|Trojan ịnyịnya]]. * P260 * Amalitela ihe ọ bụla ị na-enweghị ike imecha. ===''[[w:Oge magburu onwe ya, oge dị ebube|Oge dị ebube,Oge dị ebube]]'' (1990) === <small>Nsụgharị nke Michael Hulse. London:y[[w:Ụdụ Agwọ|Ọdụ Agwọ]] </small> * N’ihi na anya bụ enyo nke mkpụrụ obi, o kwesịkwara ịdị na-emerụ ahụ́ ma ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume. Ma ọ bụghị ya, ndị mmadụ ga-eche na e mere mkpụrụ obi. * p7 * N'oge ọhụrụ a, ihe na-eme ka ị nwere onwe gị bụ ihe ọmụma, ọ bụghị ọrụ. * p 33,34 * N'ihe banyere onye edemede dị ka [[w:Robert Musil |Musil]] ide ihe na-abụkarị omume mara mma, dị ka azụ̀ ọlaọcha na-amali elu. * Nkeji 37 * Ụwa ga-aka nnọọ mma ma ọ bụrụ na ọ na-elebara ndị ọkà ihe ọmụma na ndị na-ese ihe anya karịa n'ebe obere mmụọ nke onwe ya na-ebu isi, bụ́ nke na-enweghị nkọwa. Ndị mmadụ kwesịrị itinye nkwenye ha na Beethoven na [[w: Socrates | Socrates]]. * p40 * Iwu nka adịghị adị, n’ihi na ihe na-eme nka nka bụ na ọ naghị erube isi n’iwu ọ bụla. *Nkeji 44 * Ọ dịghị ihe bụ ihe e kere eke, ma ihe nile dị ka ọ dị site n’okike. *Nkeji 48 * Anyị bụ nnukwu anụ, ọ bụrụgodị na anyị na-eme onwe anyị ka ndị nkịtị. Anyị bụ ụmụ nke ndị nkịtị mana anyị enweghị afọ ojuju na nke ahụ. N'ime anyị na-erichapụ ajọ omume, n'èzí anyị bụ ụmụ akwụkwọ ụtọ asụsụ. * Rainer [protagonist na akwụkwọ akụkọ], onye na-agụ The Outsider site [[w:Albert Camus | Camus]], kwuru na ọ ga-amasị ya itinye iro nke ụwa n'azụ ya. Ozugbo ewepụrụ olile-anya gị maka ihe ka mma, mgbe ahụ n'ikpeazụ ị nwere ugbu a niile n'aka gị. Mgbe ahụ gị onwe gị bụ eziokwu. Ndị ọzọ bụ mgbakwunye. Mgbe Rainer tụgharịrị uche n'uhuruchi ọ na-ekwu na mgbede ahụ bụ nkwụsị ọkụ na-agwụ ike ebe ndụ niile abịala na njedebe. * 53 * [[w:Adalbert Stifter | Stifter]] na-agwa anyị na ndị mmadụ enweghị onwe ha, na ha bụ ndị ohu nke iwu nke okike. Ya mere, ị ga-eme ihe ike omume (ma ọ bụrụ na ị na-enweghị onye ọ bụla na-eme ụdị omume ndị ọzọ), omume na ndị nkịtị ga-akpọ mpụ ma nke anyị na-akọwa dị ka norm, ọ bụ ezie na n'ezie ọ bụ anyị norm na ọ dịghị nke. ezumike ahụ. * 55 * Ihe kacha mkpa mmadụ mara bụ na ọ na-agụ ya ka ọ ghara ịna-arụ ọrụ aka. Ụzọ ọ bụla iji mezuo njedebe ahụ dị mma. Ụfọdụ ndị mmadụ na-eche n'ụzọ na-ezighị ezi na ha nwere ikike ọkpara maka ọrụ na-abụghị nke aka. * 60 * N’oge ochie, ndị mmadụ enweghị oge na-emerụ gburugburu ebe obibi n'ihi na ha na-arụsi ọrụ ike ime onwe ha ihe ọjọọ, na Agha, dịka ọmụmaatụ. * 60 * Ndị ọgụgụ isi ka ga-aga n'ihu na-emesi nnwere onwe ike ike ọbụna mgbe ha na-enweghị ihe ọ bụla fọdụrụ ha iri. * 62 * Ọrụ abụghị ihe mgbochi. Ọrụ mmadụ na-enye mmezu ya n'ezie. Otú ọ dị, ezi mmezu nwere ike ime ma ọ bụrụ na otu onye abụghị ohu onye ọzọ. * 73 * Ndị na-adịghị ike na-emeri ndị siri ike na ụwa nke okike. Dị ka ihe atụ, ahịhịa amị dị n'akụkụ ifufe ugwu. Na gbachi nkịtị n'akụkụ ọhịa. * 109 *Nwoke ọ bụla ga-achọ inweta ụmụ nwanyị niile nọ n'ụwa, mana nwanyị chọrọ naanị nwoke ọ hụrụ n'anya na onye ọ kwesịrị ntụkwasị obi. * 113 * Oge na-adaberekwa maka nwoke na nwanyị, ọ bụ oge dị mma, n'ihi na oge na-emekarị ihe ọ bụla na-akawanye njọ, ndị ogbenye na-aka nká, ndị ọgaranya nwere ike ịzụrụ obere oge ma ha na-ejigide ya nke ọma, ọ na-ejide ya mgbe niile. ha. Na nyocha ikpeazụ, Oge bụ ọchịchị onye kwuo uche ya. * 123 * Onye na-ede uri bụ eze n’ógbè ya. Ya bụ alaeze nke echiche, nke e nwere na-akparaghị ókè ụlọ. * P 179 * Igbu mmadụ na mwakpo abụghị ihe nzuzu; ha bụ nkwubi okwu ezi uche dị na ya ma ọ bụrụ na ị na-ebi ndụ na-enweghị ntọala ego ejiri n'aka. * P189 * Ego adịghị mkpa, ma ọ na-emesi obi ike inwe ya. * P203 * Ọ dịghị ihe dị ka ‘Mmadụ’ nke eluigwe na ala enwebeghị, ọ dịghịkwa mgbe ọ ga-adị, e nwere onye ọrụ na e nwere onye na-erigbu onye ọrụ na ndị na-erubere ya isi. * P 219 * E nwere foto ndị dị n’okpuru egbe, na-egosi akụkụ ọmụmụ nne ya. Akụkụ akụkụ ahụ́ ụmụ nwoke ndị a adịghị emetụ ya n’ahụ́, ọ bụ ezie na ọ bụ site n’aka ha ka o buru ụzọ bata n’ụwa. * 248 * Ọnwụ Laveller na-ekpochapụ ndịiche niile. * 250 ===''Ụmụ nwanyị dị ka ndị hụrụ n'anya (1994)'' === *Ntụgharị asụsụ Die Liebhaberinnen nke Martin Chalmers. London: ọdụ Agwọ, 1994,</small> * ọ dịghị ihe na-abịa n'ihe ọ bụla mgbe niile. * p1 * Ọtụtụ mgbe, ndị inyom a na-alụ nwunye ma ọ bụ na-ebibi ha n'ụzọ ọzọ. * p2 * ịkwa akwa n'onwe ya adịlarị n'ọbara ụmụ nwanyị. * p3 * Ọ bụrụ na mmadụ nwere akara aka, ọ bụ nwoke, ọ bụrụ na mmadụ enweta akara aka, ọ bụ nwanyị. * p3 * Obi ụtọ na-eme na mberede, ma ọ bụghị iwu ma ọ bụ ezi uche pụta nke omume. * P8 * Amaghị m ma ọ ga-ezuru ndụ dum, nwoke chọrọ ịnụ ụtọ ọtụtụ ụmụ nwanyị, nwoke dị iche. * P26 * Mmadụ na-ata ahụhụ ọrụ, ọ bụrụgodị na ọ na-atọ ya ụtọ ịrụ ya. * P34 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jelinek, Elfriede}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mg877wsigw1agknjxxp4dyp99uqxi4c Dora Greenwell 0 3695 14728 14727 2023-10-16T13:39:31Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dora Greenwell (6 Disemba 1821 - 29 Maachị 1882), amuru Dorothy Greenwell, bụ onye odee Bekee. == Okwu Ọkwụrụ == * Due akam n'ime aka Gi -<br>Aka Gi e merụrụ emerụ! - ruo mgbe ịma jijiji ya na-ewere<br>Ike sitere n'aka Gị. ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 88 [[Category: Ụmụ nwanyị]] qos66qoqg2j90c99g8trpf5h2c3zmxe Alice T. Friedman 0 3696 14729 2023-10-16T13:42:14Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alice T. Friedman|Alice T. Friedman]] (amụrụ n'abalị iri abụo na asatọ nke ọnwa Septemba afọ 1950) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke mba America na ọkammụta nke akụkọ ihe mere eme nka America na Wellesley. ==Okwu Ndị O kwuru== Mkparịta ụka banyere ụmụ nwanyị na-ekiri ihe nkiri n'etiti ndị na-akatọ ihe nkiri nwanyị n'ime afọ iri na ise gara aga anọgidewo na-achụso nsogbu siri ike nke okike na ihe ngosi anya site na ihe dị iche iche na-adọrọ mmasị, ma n'ikpeazụ enweghị afọ ojuju, ụdị na mgbakọ asụsụ, psychoanalytic, na akụkọ akụkọ. ** "Atụmatụ na nnochite anya n'ụlọ mba mbụ nke oge a" (1992) * Usoro dị otú ahụ nwere ọtụtụ ngwa nwere ike ime maka echiche ụkpụrụ ụlọ nwanyị. Ịnọgidesi ike n'akụkọ ihe mere eme nke ọha mmadụ, nke na-atụ aro na ụdị ọdịdị bụ ihe a na-apụghị izere ezere, nzaghachi ezi uche dị na ọnọdụ okike na ihe ndị dịbu adị, ekpuchiwo ọrụ nke ụkpụrụ ụlọ - dị ka ihe nnọchianya na dịka mgbakọ - na-arụ na usoro omenala. N'ime akụkọ ihe mere eme nke ụkpụrụ ụlọ na nkatọ, ọzọkwa, nnochite anya (ma ọ bụ, n'ụzọ ziri ezi, mwepu) nke ụmụ nwanyị n'usoro e hiwere aghọọla ihe a na-apụghị izere ezere. Onyonyo nke ụmụ nwanyị dị ka ndị na-anọdụ ala, na-azụ, na ndị ụlọ ma ọ bụ dị ka ihe mgbagwoju anya, na-eme ka ihe na-eme ka agụụ na-agụ na agụụ na-aga n'ihu n'enweghị mgbagha. ** "Atụmatụ na nnochite anya n'ụlọ mba mbụ nke oge a" (1992) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alice T. Friedman|Alice T. Friedman]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alice T. Friedman|Alice T. Friedman]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Friedman, T. Alice}} aqokyylc9jkw1zijugdnxttg6qudogq Dora Tamana 0 3697 14732 14730 2023-10-16T13:48:44Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dora Ntloko Tamana (11 Nọvemba 1901 – 23 Julaị 1983) bụ onye na-akwado mgbochi ịkpa ókè agbụrụ na South Africa. == Okwu Ọkwụrụ == * Gị ndị na-enweghị ọrụ, kwuo okwu. Gị ndị na-enweghị ụlọ, kwuo okwu. Gị ndị ga-agba ọsọ dị ka ọkụkọ si udele, kwuo okwu. Ka anyị kerịta nsogbu anyị ka anyị nwee ike idozi ha ọnụ. ** dị ka e hotara na [http://www.dac.gov.za/content/remarks-minister-ms-lulu-xingwana-mp-occasion-dulcie-september-memorial-lecture-university Nkwupụta nke Minista Ms Lulu Xingwana MP], na emume nke Dulcie September Memorial Lecture na Mahadum Western Cape, Cape Town. * Anyị ga-ekerịta nsogbu ndị ahụ ka anyị nwee ike idozi ha ọnụ. Anyị ga-atọhapụ onwe anyị. Ndị nwoke na ụmụ nwanyị ga-ekekọrịta ọrụ ụlọ... ga-arụkọ ọrụ ọnụ n'ụlọ na n'èzí n'ụwa. Ụmụ nwanyị ga-agbakọrịrị ịlụ ọgụ maka...ikike. Anyị emegherela gị ụzọ. Anyị ga-aga n'ihu! ** [http://inyourfacewomen.blogspot.com/2012/09/dora-tamana.html Òtù Ụmụ nwanyị United States] Okwu mmeghe nke Dora Tamana. [[Category: Ụmụ nwanyị]] tboqwykrti62zp44o7ps1jpecqhye7g Alice Through the Looking Glass (film) 0 3698 14731 2023-10-16T13:47:39Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alice Through the Looking Glass|Alice Through the Looking Glass]] bụ ihe nkiri ihe nkiri fantasy America nke afọ 2016 nke James Bobin duziri, nke Linda Woolverton dere na Tim Burton mepụtara. Ọ dabere na site na-enyo anya nke Lewis Carroll, ma bụrụ usoro ihe nkiri 2010. ==Okwu Ndị Ekwugasịrị na Ya== * == Alice Kingsleigh == * Ọ bụ maka Hatter. Tarant Hightopp. Ọ bụ ezigbo enyi m, n’oge na-adịbeghị anya, o kwenyesiri ike na ezinụlọ ya nwụrụla anwụ ka dị ndụ. Ọfọn, n'ezie, ezinụlọ ya enweghị ike '' n'ezie '' ịdị ndụ n'ihi na ị na-ahụ, [[w: Jabberwocky | Jabberwocky]] gburu ezinụlọ na Horunvendush Day, na [[Alice in Wonderland (2010 film)|I gburu Jabberwocky na Frabjous Day]], ma ọ ga-amasị m ikike gị iji gbazite Chronosphere. Ọ dị mkpa na… ''[''''Oge''': Ah. Chronosphere.]'' * Hatter bụ ezigbo enyi m. Ọ bụrụ na ọ nọ ná mkpa, m ga-enyere ya aka. N'agbanyeghị ihe. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alice Through the Looking Glass|Alice Through the Looking Glass]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alice Through the Looking Glass|Alice Through the Looking Glass]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Alice Through the Looking Glass}} 7nl3h7oj9xcy7ssjj7kekvnu0ngch51 Christina Hoff Sommers 0 3699 14735 14733 2023-10-16T13:51:02Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christina Hoff Sommers]] (amuru na Septemba 28, 1950) bu onye odee Amerika, onye okacha mara na onye na-akwado umu nwanyi. A maara Sommers maka nkatọ ya nke nwanyị nke oge a. Ọrụ ya gụnyere akwụkwọ bụ́ Who zuru Feminism? (1994) na The War Against Boys (2000). Ọ na-akwado blọgụ vidiyo akpọrọ The Factual Feminist. ==Okwu okwuru== *Nke ahụ bụ ihe na-emebi emebi nke echiche nwoke na nwanyị nke nwoke na nwanyị: ọ nweghị otu ụmụ nwanyị nwere ike ibuso ụmụ nwoke agha n'enweghị otu oge na-akparị ụmụ nwanyị na-asọpụrụ ndị ikom ahụ. **''[[w:Who Stole Feminism?|Who Stole Feminism?]]'' (1994) *Dị ka ụlọ akwụkwọ anyị na-aghọwanye mmetụta nke gbadoro ụkwụ, ịhapụ ihe egwu, enweghị asọmpi, na ịnọdụ ala, ha na-aga n'ihu site n'amamihe nke ụmụ nwoke. **The War Against Boys (2000) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Hoff Sommers, Christina}} gtt3x2p92hrnfsh8be4ngszvoi4lods Alice in Wonderland (2010 film) 0 3700 14912 14911 2023-10-17T05:01:16Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w: Alice in Wonderland|Alice in Wonderland]] bụ ihe nkiri emere n'afọ 2010 na-adabereghị na akwụkwọ Lewis Carroll aha ya bụ Alice's Adventures in Wonderland. ==Okwu Ndị Ekwugasịrị na Ya== == Alice == * Na-achọ ịmata ihe * Kedu ka m ga - esi bụrụ Alice na - ezighi ezi mgbe nke a bụ nrọ m? * Ọ bụghị nrọ ma ọlị, ọ bụ ihe ncheta. Ebe a dị adị, ya na gị na Hatter dịkwa. * ''[n'onwe ya tupu ya echee Jabberwocky] '' Ihe isii agaghị ekwe omume. Gụọ ha, Alice. Otu, e nwere ọgwụ nwere ike ime ka ị daa mbà. Abụọ, na achicha nke nwere ike ime ka ị too. Atọ, ụmụ anụmanụ nwere ike ikwu okwu. Anọ, nwamba nwere ike ịla n'iyi. Ise, e nwere ebe a na-akpọ Wonderland. Isii, enwere m ike igbu Jabberwocky. * ''[Na Jabberwocky ka ọ na-ebuli mma agha Vorpal] '' Wepụ isi gị! * == Iracebeth (Red Queen) == * ONYE Ezurula atọ n'ime ''Mmalite!!!''''' * KWURU ISI YA!! * Echela ya, iwe na-agba ya. * Ahụrụ m ogbugbu ụtụtụ n'anya, ọ́ bụghị gị? * Ndị ụgha! Ndị aghụghọ! Ndị na-emepụta ihe! '''EJI JI N'ISI HA PỤTA!!!''' * Hapụ Nnụnụ JUBJUB! * Ị kwuru eziokwu, Stayne, ọ ka mma ịtụ egwu karịa ka a hụrụ n'anya. * Kwadebe Jabberwocky maka agha. Anyị ga-aga ileta nwanne m nwanyị nta. * ''[Nye nwanne ya nwanyị Mirana]'' Amaara m ihe ị na-eme. Ị chere na ị nwere ike gbuchapụ anya obere anya ndị ahụ mara mma, m ga-agbazekwa dị ka Mummy na Daddy mere. * Mba! Ọ bụ okpueze ''''MY'''''! ''M''BỤ OKWU! ''[tụgharịkwuru ndị nche kaadị ya]' JABBERWOCKY!! * Ebee ka onye mmeri gị nọ, nwanne? ''(''Alice:''' Ebe a.) '' Ndewo, Um. * The Hatter na-etinye aka! Gbanyụọ isi ya! * Ọ gbalịsiri ike igbu m! == Mkparịta ụka == :''[Alice na nne ya na-aga oriri agbamakwụkwọ ya tụrụ n'anya na ụlọ Ascot]" : ''' Oriaku. Kingsleigh '': kedu ebe corset gi no? Ọ dịghịkwa sọks! : ''Alice''': M na-emegide ha. : ''' Oriaku. Kingsleigh''': Mana ị naghị eji ejiji nke ọma. :'''Alice''': '''''''''Ònye bụ''''' ikwu ihe kwesịrị ekwesị? Gịnị ma ọ bụrụ na ekwenye na "nke ọma" pụtara iyiri codfish n'isi gị? Ị ga-eyi ya? : ''' Oriaku. Kingsleigh''': ''[Sternly]'' Alice. ''Alice''': Nye m corset dị ka azụ azụ. <hr obosara = "50%" /> : ''[Alice na Lady Ascot na-eme njem n'ogige]" ''Lady Ascot''': Ị maara ihe m na-atụkarị ụjọ? : ''Alice''': ''[n'ụzọ nkịtị]'' Mbelata nke aristocracy? : ''Lady Ascot'': Ụmụ ụmụ jọrọ njọ. Mana ị mara mma. Ị ga-emepụta obere ... Imbeciles! ''[Rịba ama na ndị na-elekọta ubi akụọla Roses na-ezighi ezi] '' Ndị na-elekọta ubi akụwo roses ọcha mgbe m rịọrọ maka uhie. : ''Alice''': Ị nwere ike ịcha Roses na-acha uhie uhie. : ''Lady Ascot''': Kedu ihe na-adịghị mma ikwu. <hr obosara = "50%" /> :''Absolem'': Ị bụ onye? ''Alice''': Absolem? :'''Absolem''': ''[na-eche na ọ bụ Absolem]'' Ị bụghị Absolem, ''Abụ m'' Absolem. Ajụjụ bụ, onye ka ị bụ? <hr obosara = "50%" /> : '''Iracebeth''': ''[crotches ala na elu ohu frog; na-atụgharị n'ọnụ] '' Ị zuru m tart? :'''Ohu frog''': Mba, Onye-nwe-anyị. : ''Iracebeth'''': ''[metụ otu mkpọ ihe ọṅụṅụ si n'ọnụ ya merụọ ya; na-ekwu okwu] '' Squimberry juice. : '' 'Ohu Frog''': Agụụ gụụrụ m! Achọghị m ime! : ''Iracebeth''': Gbanyụọ isi ya! <hr obosara = "50%" /> : ''Chessur''': Ọ dị ka ị na-agba ọsọ n'ihe nwere aka ọjọọ. ''[Purrs]'' : ''Alice''': Ma m ka na-arọ nrọ. ''Chessur''': kedu ihe nke ahụ mere gị? : ''Alice''': Bander onye... ''Chessur''': Bandersnatch? Ọfọn, ọ kaara m mma ile anya. : ''Alice''': kedu ihe ị na-eme? ''Chessur''': Onye nwere nka na-ekupụ mmiri kwesịrị ka ọ sachaa ya ma ọ bụ na ọ ga-ata ma mebie. : ''Alice''': Ọ ga-akara m mma na ị meghị. Aga m adị mma ozugbo m tetara. : ''Chessur''': Opekempe ka m kee ya maka gị. ''[na-ekechi ọnyá ya]'' Gịnị ka ị na-akpọ onwe gị? ''Alice'': Alice. : ''Chessur''': '''''''''' Alice? ''Alice''': Enweela arụmụka banyere nke ahụ. ''Chessur''': Anaghị m etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alice in Wonderland|Alice in Wonderland]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alice in Wonderland|Alice in Wonderland]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Alice in Wonderland}} 7zzshbopb5ay0nik9o7vxft3rji5cq8 Drashti Dhami 0 3701 14736 2023-10-16T13:57:10Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Drashti Dhami|Drashti Dhami]]''' (amụrụ 10 Jenụwarị 1985) bụ onye omere ihe onyonyo nke India, onye nlereanya na onye na-agba egwu. A maara ya maka ọrụ ya na ihe nkiri ''[[w:Dill Mill Gayye|Dill Mill Gayye]]'', ''[[w:Geet (usoro ihe onyonyo)|Geet - Hui Sabse Parayi]]'',' '[[w:Madhubala – Ek Ishq Ek Junoon|Madhubala – Ek Ishq Ek Junoon]]'' na ''[[w:Ek Tha Raja Ek Thi Rani|Ek Tha Raja Ek Thi Rani]]''. ==Nkwupụta okwuDhami== * Ọ na-e...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Drashti Dhami|Drashti Dhami]]''' (amụrụ 10 Jenụwarị 1985) bụ onye omere ihe onyonyo nke India, onye nlereanya na onye na-agba egwu. A maara ya maka ọrụ ya na ihe nkiri ''[[w:Dill Mill Gayye|Dill Mill Gayye]]'', ''[[w:Geet (usoro ihe onyonyo)|Geet - Hui Sabse Parayi]]'',' '[[w:Madhubala – Ek Ishq Ek Junoon|Madhubala – Ek Ishq Ek Junoon]]'' na ''[[w:Ek Tha Raja Ek Thi Rani|Ek Tha Raja Ek Thi Rani]]''. ==Nkwupụta okwuDhami== * Ọ na-enye ozi na-ekwu, na mgbe ụfọdụ mkpebi gị nwere ike ịbụ ndị ezinụlọ gị akwadoghị, mana, ọ bụrụ na ị chere na ị na-aga n'ụzọ ziri ezi gaa n'ihu na ya. * [http://indianexpress.com/article/entertainment/entertainment-others/unlike-my-character-i-am-very-loud-drashti/ Mkpebi nkeonwe] * Ọbụghị ncha ncha. Ọ na-akpa ike. N'ụbọchị agbamakwụkwọ gị, ị na-eyi ya dị ka awa 6 ma ị naghị etinye uche na ya n'ihi na ị nọ na mpaghara ọzọ. Ma ebe a, ị naghị eche maka alụmdi na nwunye ahụ, ị ​​na-agbapụ ma na-ele elekere anya ... oh ọ bụ elekere 9, m ga-apụ. Ọ dị mma iyi ihe a niile na mbụ, mana ka oge na-aga, ike na-agwụ ike. * [http://www.bollywoodlife.com/news-gossip/drashti-dhami-i-dont-take-weight-criticism-negatively-because-i-know-i-need-to-cut-down-a-few-kilos/ Na-ekwu maka ọla ịchọ mma dị arọ na setịpụrụ] * N'ezie ahụrụ m ihe abụọ ahụ. Maka onye na-eme ihe nkiri ị nweghị ọtụtụ afọ iji rụọ ọrụ dịka ndị ọzọ na-eme. Enweghị m ike ịrụ ọrụ site na 18 - 50 afọ. Obi abụọ adịghị ya na ugbu a enwere ụdị dị iche iche na-enye nwanyị meworo agadi mkpa otu ahụ. Ọ dị ka ịme ahịhịa mgbe anwụ na-acha. Anaghị m ewere ihe ngosi maka ego, ana m ewere ya maka echiche ahụ wee hụ ma ego ahụ dị mma ma ọ bụ na ọ bụghị. * [http://www.bollywoodlife.com/news-gossip/drashti-dhami-i-dont-take-weight-criticism-negatively-because-i-know-i-need-to-cut-down-a -few-kilos/ Nke mbụ na-enye ego ma ọ bụ agwa?] * Ọfọn, alụrụ m Neeraj n'ihi ịhụnanya (ọchị) nakwa n'ihi na enweghị m ọtụtụ ndị enyi na-eme ihe nkiri. Ọzọkwa m na-achọkarị onye na-abụghị onye na-eme ihe nkiri na enwere m obi ụtọ na ọ mere! * [http://www.bollywoodlife.com/news-gossip/drashti-dhami-i-dont-take-weight-criticism-negatively-because-i-know-i-need-to-cut-down-a -few-kilos/ Di na nwunye na-abụghị onye omee] * Amaghị m banyere nke ahụ n’ihi na ọ dịghị onye gwara m ihe ọ bụla n’ihu m. Ma ọ bụrụ na a na-akwado m, agara m abịa maka awa ole na ole maka ịse ahụ wee pụọ. Kama, m na-anọbu na setịpụ ihe karịrị awa isii, na-amụgharị ihe, na-eme ihe ma na-agba ọsọ ọsọ maka ịse Madhubala m! * [http://www.dnaindia.com/entertainment/interview-i-was-in-another-zone-reveals-jhalak-dikhla-jaa-6-winner-drashti-dhami-1890057 N'oge ụfọdụ ndị gị na ha na-asọmpi chere na a na-eme gị amara] * Na ahụrụ m pani puri na Maggie noodles n'anya. * [http://www.mid-day.com/articles/world-television-day-small-screen-wonders/241272 Ihe ọ dịghị onye maara] * E wezụga ogologo oge ọrụ, ọ nwere ike ime ka otu ndị mmadụ zute ma na-ekwu otu ihe. * [http://www.mid-day.com/articles/world-television-day-small-screen-wonders/241272 Ihe kacha njọ gbasara TV] * Ohere ọla edo iji gosi ụwa talent gị. Ama ama, ekele na ịhụnanya na-esote. * [http://www.mid-day.com/articles/world-television-day-small-screen-wonders/241272 Ihe kacha mma gbasara TV] * Echeghị m na ọnọdụ alụmdi na nwunye nke dike ọ bụla dị mkpa. Na TV, ọ bụ ihe niile gbasara agwa. Anyị nwere ọtụtụ ndị nwanyị na-eme ihe nkiri na-arụ ọrụ ndu na ihe nkiri TV. O yikarịrị ka anyị lụrụ na TV karịa na ndụ n'ezie. * [http://www.hindustantimes.com/tv/didn-t-get-overwhelming-film-offers-drashti-dhami/story-y8fDhD9tpuiZqM8HbfnGBK.html Lelee alụmdi na nwunye] * Ọ bụrụ na m ga-eji adjective kọwaa onwe m, mgbe ahụ enwere m ike iji 'mara mma' mana echeghị m na m nwere sexy. Ọ bụrụ na ndị mmadụ na-eche na m na-enwe mmekọahụ, mgbe ahụ enwere m obi ụtọ. * [http://m.hindustantimes.com/tv/drashti-dhami-is-open-to-reality-shows-but-not-interested-in-bigg-boss/story-prlzmiCOca54M2jMwkchgM.html Adjective iji kọwaa onwe ya] * Echere m na ụmụ nwanyị kwesịrị ịma ka e si eme omenala na omenala, ma nwee onwe ha. Nhazi ahụ dị mkpa. Nwanyị ọ bụla kwesịrị inwe ike ikwu maka onwe ya. * [http://www.hindustantimes.com/tv/every-woman-should-have-the-power-to-dream-gauahar-khan/story O0KPrnuUa4amy4qpAY1IBO.html Ụbọchị Ụmụ nwanyị] ==Okwu gbasara ndị ọzọ a ma ama== * Ọ dị m ụtọ na anyị amalitela ịmekọ ihe ngosi ụfọdụ ọnụ na anyị na-ekerịta ezigbo mmekọrịta. Siddhant (Karnick) bụ onye nwere àgwà ọma nke ga-enye ndị mmadụ oche ya ma na-echegbu onwe gị ma ọ bụrụ na ịchọrọ ihe. Ọ bụ ezigbo nwoke. * [[w:Siddhant Karnick|Siddhant Karnick]] * [http://www.bollywoodlife.com/news-gossip/drashti-dhami-i-dont-take-weight-criticism-negatively-because-i-know- ọ dị m mkpa igbutu-a-kilo ole na ole/ 2015] * Echere m na ọ bụ diva, ihe atụ mara mma. Echeghị m na a pụrụ iji m tụnyere ya. Echeghị m na o nwere onye mara mma dị ka ya na ụlọ ọrụ. Ọ bụrụ na mgbe ndị mmadụ na-ahụ ihe ngosi ahụ, ha ga-aghọta, ọ bụghị banyere ya, n'ihi ya, e kwesịghị inwe ntụnyere ọ bụla. * [http://www.mid-day.com/articles/madhubala-lead-actress-drashti-dhami-has-no-bollywood-plans/163964 Madhubala] ==Okwu gbasara ihe ngosi Dhami== * Madhubala' bụ naanị ụtụ maka ndị otu fim, ndị sitere na ụlọ ọrụ - ndị na-eme ihe nkiri, ndị na-ese obere obere, ndị na-ahazi ya, ezinụlọ ndị na-emeso ha ihe. Ọ bụ mgbalị igosi otú ha dị na ndụ n'ezie na mmetụta mmetụta ha na-enwe. Ọ bụ maka ihe na-eme n'azụ ihe nkiri, ọ bụghị gbasara otu onye. * [http://www.mid-day.com/articles/madhubala-lead-actress-drashti-dhami-has-no-bollywood-plans/163964 Dhami clarifying] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dhami, Drashti}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 8r09r2cmnphokz69bcmuv2w86zddw0a Dorinda Moreno 0 3702 14744 14737 2023-10-16T14:04:24Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorinda Moreno bụ onye na-akwado Chicana, nwanyị na onye edemede. == Okwu Ọkwụrụ == == "Un Paso Adelante/Otu Nzọụkwụ Na-aga n'ihu" (1980) === ''La Razon Mestiza''/''Union Ụgwọ ọrụ', June 20-22, 1980: pp1-3. Anthologyized na ''Chicana Feminist Thinking: Basic Historical Writing'' *Ogbako mgbe ogbako gachara, mbipụta na-esote, ụmụ nwanyị "ntakịrị" ekwuola: "Anyị bụ ọnụ ọgụgụ ka ukwuu n'ụwa." * ''Union Wage'' bụ akwụkwọ akụkọ nwere akụkọ ihe mere eme n'ihe gbasara nsogbu ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ. * Anyị na-ebi n'ụwa nke na-aga ikpochapụ n'ike n'ike, na-adị ngwa ngwa karịa ka anyị nwere ike ịhazi megide ndị agha na-ebibi onwe anyị dị ka agbụrụ ogwe aka. Ihe iyi egwu nke agha na-abịanụ, ikekwe na Iran, esemokwu na Afghanistan, na ntinye ego nke United States na Central America, wdg, bụ ihe iyi egwu mgbe niile nke anyị kwesịrị ịchịkọta ume anyị. N'agbanyeghị nke ahụ, a na-edobe anyị iche maka crumbs. * N'ozuzu, ndị na-akwado ụwa nke atọ anaghịzi etinye uche na agba, mmekọahụ, ma ọ bụ mmasị. Ihe ịga nke ọma maka ihe niile pụtara ibi na gburugburu ebe obibi dị mma, na-eme ka udo dịrị n'otu. Agụụ, napalm, na ịkpa ókè amaghị oke mmekọahụ. Ịchịisi na ịkpa ókè agbụrụ bụ ụgbọ ala e ji n'aka maka mbibi ụwa, na-akwalite ikuku nke ga-eweta njedebe ihe ike n'ezie na ihe a kpọrọ mmadụ. * ngbanwe echiche na ume n'ụzọ nkwanye ùgwù, otu onye ndu nke gbadoro ụkwụ na ụkpụrụ nke ịdị n'otu bụ naanị akwa mmiri dị n'etiti ndị ọcha na ụwa nke atọ, ndị isi na ndị ọkachamara, na n'etiti ụmụ nwanyị na nwoke nwere mmasị nwoke na nwoke. *Nkụzi a, mkparịta ụka ndị a, ga-ebute esemokwu nke nwere ike bụrụ ihe ndabere nke ike jikọtara ọnụ. Ma ozugbo okwu ndị ahụ bịara doo anya, ihe ngwọta na-adị mfe karị. [[Category: Ụmụ nwanyị]] auuu4fkd1m93t2ckrbsq5fypbqqmebg Cat Deeley 0 3703 14869 14747 2023-10-16T23:58:26Z Olugold 25 Adjusted image wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Cat Deeley 2011.jpg|thumb|The thing about dancers]] [[Cat Deeley|Catherine Elizabeth “Cat” Deeley]] (amụrụ 23 Ọktoba 1976) bụ onye ihe ngosi telivishọn Britain, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú, na ihe nlereanya. ==Okwu okwuru== *Amaghị m ka ha si eme ya mana ha abụọ hụrụ ibe ha n'anya nke ukwuu. Ha bụ di na nwunye a na-arụkọ ọrụ ọnụ mgbe niile ma ahụbeghị m ka ha na-ese okwu. Ahụtụbeghị m ka ha na-atụgharị anya na ibe ha. Ahụtụbeghị m ụdị ihe ahụ. Ha bụ ezigbo ihe atụ nke ọmarịcha alụmdi na nwunye. **On [Tabitha and Napoleon D'umo], in [http://www.youtube.com/watch?v=1hekmnJWg1k "So You Think You Can Dance" host Cat Deeley dishes on her colleagues.mp4 interview for ''The Los Angeles Times'' (May 2010)] *Ihe gbasara ndị na-agba egwu bụ na ha bụ otu ụdị. Ị naghị eme ya ka ị bụrụ ọgaranya na onye a ma ama, ị naghị eme ya ka ị nwee ogologo ọrụ ma ọ bụ ịbụ kpakpando, ị na-eme ya n'ihi na ị pụghị iche na ndụ gị adịghị eme ya. **[http://www.mtv.com/news/articles/1685776/so-you-think-you-can-dance-season-nine.jhtml "'So You Think You Can Dance' Shaking Things Up For Season Nine" at ''MTV News'' (24 May 2012)] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Deeley, Cat}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} gqik94wb9vc0lftc04xwxrf8e3gyxg5 Christine Todd Whitman 0 3704 14743 2023-10-16T14:03:41Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Christine Todd Whitman |Christine Todd “Christie” Whitman]]''' (amuru Septemba 26, 1946) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America [[w:United States Republican Party|Republican]], na onye ode akwụkwọ jere ozi. dị ka 50th [[w:gọvanọ nke New Jersey | gọvanọ New Jersey]], site na 1994 ruo 2001, na dịka [[w:Administrator of the Environmental Protection Agency | Onye nchịkwa nke Ụlọ Ọrụ Nchebe Gburugburu Ebe obibi]] na nch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Christine Todd Whitman |Christine Todd “Christie” Whitman]]''' (amuru Septemba 26, 1946) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America [[w:United States Republican Party|Republican]], na onye ode akwụkwọ jere ozi. dị ka 50th [[w:gọvanọ nke New Jersey | gọvanọ New Jersey]], site na 1994 ruo 2001, na dịka [[w:Administrator of the Environmental Protection Agency | Onye nchịkwa nke Ụlọ Ọrụ Nchebe Gburugburu Ebe obibi]] na nchịkwa nke [[w:Administrator of the Environmental Protection Agency]] [[w:President nke United States |President]] [[w:George W. Bush|George W. Bush]] site na 2001 ruo 2003. Ọ bụ nwanyị mbụ na naanị ya ga-abụ gọvanọ New Jersey, ruo taa. == Okwu okwu == * Mgbe gị na [[w:ndị mmadụ|ndị mmadụ]] na-akpakọrịta bụ ndị na-eche na [[w:Sponge Bob Square Pants | Sponge Bob Square Pants]] dị mkpa karịa nchekwa ọha, ị nwere [[w:nsogbu|nsogbu]]. * N'ọdịdị na ''[[w:Ihe ngosi Daily Daily|Ihe ngosi Daily Daily]]', gbasara akwụkwọ ya ''It's My Party Too'' (January 2005) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Whitman, Christine Todd}} [[Category: ụmụ nwanyị]] iy55wrz5g2zbfsfwwlnsjwx8yqz2656 Doris Haddock 0 3705 14748 14746 2023-10-16T14:10:52Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Doris “Granny D” Haddock (amụrụ Ethel Doris Rollins; 24 Jenụarị, 1910 – 9 Maachị, 2010) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America si New Hampshire. Haddock nwetara aha mba mgbe, n'agbata afọ 88 na 90, malite na Jenụwarị 1, 1999, wee mechie na February 29, 2000, ọ jere ije ihe karịrị 3,200 kilomita (5,100 km) gafee kọntinent United States iji kwado maka mgbanwe ego mkpọsa. Na 2004, ọ gbara ọsọ n'enweghị ihe ịga nke ọma dị ka onye mgba Democratic maka onye ọka ikpe Republican Gregg maka ụlọ omebe iwu US. == Okwu Ọkwụrụ == * '' 'Democracy abụghị ihe anyị nwere, ọ bụ ihe anyị na-eme''. ** ''Gba ọsọ nke nne nne'' * Mụ onwe m, n'ezie, m ga-aga n'ihu na-ebuli ntakịrị ọkụ mmụọ. ** Na-atụle ndụ ya mgbe ntuli aka gasịrị na akwụkwọ akụkọ ya. * O nwere ike ịbụ na m meriri ntuli aka mana enwebeghị m ihe kpatara m ga-eji dịrị ndụ. * Obodo anyị kwesiri ịbụ nke ndị mmadụ, ndị mmadụ na ndị mmadụ, ma ọ bụrụ na nke ahụ abaghị uru ịlụ ọgụ maka amaghị m ihe ọ bụ. * Achọrọ m ịkụnye mkpụrụ ole na ole ọzọ ebe a na ebe ahụ tupu ha akụ m. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 06c5j8oa14knm9d2kg2ibkpwx0edwnk Diane Rwigara 0 3706 14749 2023-10-16T14:16:42Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Christine Todd Whitman |Christine Todd “Christie” Whitman]]''' (amuru Septemba 26, 1946) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America [[w:United States Republican Party|Republican]], na onye ode akwụkwọ jere ozi. dị ka 50th [[w:gọvanọ nke New Jersey | gọvanọ New Jersey]], site na 1994 ruo 2001, na dịka [[w:Administrator of the Environmental Protection Agency | Onye nchịkwa nke Ụlọ Ọrụ Nchebe Gburugburu Ebe obibi]] na nc...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Christine Todd Whitman |Christine Todd “Christie” Whitman]]''' (amuru Septemba 26, 1946) bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America [[w:United States Republican Party|Republican]], na onye ode akwụkwọ jere ozi. dị ka 50th [[w:gọvanọ nke New Jersey | gọvanọ New Jersey]], site na 1994 ruo 2001, na dịka [[w:Administrator of the Environmental Protection Agency | Onye nchịkwa nke Ụlọ Ọrụ Nchebe Gburugburu Ebe obibi]] na nchịkwa nke [[w:Administrator of the Environmental Protection Agency President nke United States |President]] [[w:George W. Bush|George W. Bush]] site na 2001 ruo 2003. Ọ bụ nwanyị mbụ na naanị ya ga-abụ gọvanọ New Jersey, ruo taa. == Okwu okwu == * Mgbe gị na [[w:ndị mmadụ|ndị mmadụ]] na-akpakọrịta bụ ndị na-eche na [[w:Sponge Bob Square Pants | Sponge Bob Square Pants]] dị mkpa karịa nchekwa ọha, ị nwere [[w:nsogbu|nsogbu]]. * N'ọdịdị na ''[[w:Ihe ngosi Daily Daily|Ihe ngosi Daily Daily]]', gbasara akwụkwọ ya ''It's My Party Too'' (January 2005) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Whitman, Christine Todd}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2j6zqhsk6zimirq1xx3vdu4wlone8sw Dina Gilio-Whitaker 0 3707 14750 2023-10-16T14:30:30Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Dina Gilio-Whitaker|Dina Gilio-Whitaker]]'''bụ onye agụm akwụkwọ America, odeakụkọ na onye ode akwụkwọ, onye na-amụ [[w: Ụmụ amaala America na United States|Ndị Amerịka na United States]], decolonization na [[w: gburugburu ebe obibi | ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi]]. Ọ bụ onye otu [[w: Colville Confederated Tribes | Colville Confederated Tribes]]. == Okwu okwu == ===''w: Ogologo oge ka ahihia na-eto | Ogologo oge ka...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dina Gilio-Whitaker|Dina Gilio-Whitaker]]'''bụ onye agụm akwụkwọ America, odeakụkọ na onye ode akwụkwọ, onye na-amụ [[w: Ụmụ amaala America na United States|Ndị Amerịka na United States]], decolonization na [[w: gburugburu ebe obibi | ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi]]. Ọ bụ onye otu [[w: Colville Confederated Tribes | Colville Confederated Tribes]]. == Okwu okwu == ===''[[w: Ogologo oge ka ahihia na-eto | Ogologo oge ka ahihia na-eto: Ọgụ ụmụ amaala maka ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi, site na Colonization ruo na Nkume guzoro]]'' (2019)=== * Site n'echiche ndị India America, anyị niile nọ na ndoputa ugbu a. N'ime iri afọ ole na ole gara aga, ọ bịara doo anya na, dị ka "ndị mmadụ," onye iro anyị na-emekọ ihe bụ ike ụlọ ọrụ nke Big Oil na ụlọ ọrụ ndị ọzọ na-egbu egbu na-azụta mmetụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji chebe ọdịmma onwe ha rụrụ arụ na njikọ aka na gọọmentị, niile na aha ochichi onye kwuo uche ya. Nke a abịawo n'ihi ọtụtụ ndị a kpapụrụ n'ụwa nile. Na US, nke ahụ na-apụtakarị ụmụ amaala, ndị ọzọ agba, na ndị nwere obere ego. * sitere na ndetu ndị ode akwụkwọ ====Isi nke 8: Ụzọ aga n'ihu maka ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi na obodo India==== * Ebe ọ bụ na 2008, ikike nke okike (RON) enyerela ndị na-eme ihe ike na Ecuador, Bolivia, India na New Zealand aka inweta ikike iwu n'otu aka ahụ ụlọ ikpe America nyere ikike maka ụlọ ọrụ. Iwu ndị a enyerela aka n'ichekwa gburugburu ebe obibi dị na mbara ala dị ka ugwu na osimiri. Ecuador na 2008 na Bolivia na 2009 gara n'ihu idegharị iwu obodo ha iji tinye RON na usoro iwu ha. Asụsụ ọhụrụ a dabere na echiche ụwa ụmụ amaala gbanyere mkpọrọgwụ na mmekọrịta ziri ezi na okike na buenvivir, ndụ dị mma. New Zealand (nke a maara dị ka Aotearoa nye ndị Maori, ndị bụ ụmụ amaala New Zealand) emezigharịghị usoro iwu ha mana ha guzobe usoro iwu ndị ọzọ iji nye mmadụ n'osimiri Whanganui na Te Urewera National Parks na 2013. Na-esote In a neoliberal,ụwa ahịa-fundamentalist, ọchịchị gọọmenti etiti na-achịkwa nke ndị nchekwa na-achị pụtara n'akụkọ ihe mere eme nke a na-emezigharị na idobe ụlọ ọrụ ụzọ karịa nchedo gburugburu ebe obibi. * Ọ bụ ezie na iwu gọọmenti etiti na-ekweta na ọ bụ ọbụbụeze nke mba ndị obodo site na narị afọ nke mmekọrịta nkwekọrịta ma na-arụkọ ọrụ ọnụ na ha na-arụkọ ọrụ site n'ikike nkekọrịta, ọ bụ ezie na ọ bụ ụdị ọchịchị amachibidoro site na ntọala iwu nke ndị eze ukwu na-akwado: ozizi nke nchọpụta, mba na-adabere n'ụlọ, na nkuzi ike nke plenary. Ozizi ndị a na-achịkwa ndụ na akụrụngwa nke ndị obodo site na iwu siri ike nke United States Bureau of Indian Affairs, nke pụtara na a na-achịkwa ndị obodo n'ụzọ iwu karịa ndị ọzọ niile nọ na mba ahụ, na n'enweghị mgbagha megidere mmekọrịta dabere na nkwekọrịta mbụ. Ihe ndị a niile bụ akụkụ nke ihe na-ewulite ụkpụrụ iwu dabere na ọchịchị US. * Mkpọrọgwụ nke imperialist nke iwu gọọmentị etiti na-eweta ihe mgbochi na-akụda mmụọ maka ikpe ziri ezi maka ndị India America. Ọ bụrụ na ndị India America ga-enweta ezi ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi - nke pụtara na ọ bụghị nanị ịkwụsị nsị nke gburugburu ebe obibi ha kamakwa ị nwetaghachi na nchekwa nke saịtị ha dị nsọ na ókèala oge ochie-ọ pụtara na-eche "ala nke e wuru n'elu ogidi nke ikekete obodo, colonialism, na oke ocha." Esemokwu ahụ ga-emerịrị n'ọkwa niile, site na onye ọ bụla ruo na ụlọ ọrụ, ma mechaa kwatuo usoro iwu, mmekọrịta mmadụ na ibe ya na usoro iwu na-akwado usoro nchịkwa na-aga n'ihu. Ịmata ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi n'ụzọ ndị a na-agabiga usoro nkesa nke ikpe ziri ezi. *Dịka akụkọ ya na ndị India America egosila, US na-agbaso iwu ọ na-eme ma ọ bụ na-ekwenye naanị n'amaghị ama na kacha mma, ọ bụghịkwa mgbe niile. Ndị India na-alụ ọgụ mgbe niile iji chebe ndụ ha, ala na nkwekọrịta ha. Nguzogide ghọrọ ụzọ ndụ ogologo oge gara aga; naanị usoro na-agbanwe. Gọọmenti etiti etiti ahapụbeghị ikike n'ebe ndị obodo nọ n'alụghị ọgụ, na ogo o nwere bụ ọrụ nke ndị obodo n'onwe ha malitere. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, karịa "inye" ikike nke United States, ọ bụ nkwuwa okwu nkwuwa okwu ha nke mkpebi onwe onye, ​​​​nke ndị mmekọ siri ike na-enyere aka mgbe ụfọdụ, bụ ihe na-akpata ọganihu ndị obodo nwere na mmekọrịta ha na United States karịa. narị afọ gara aga. Ụmụ amaala amụtala na ọ dịghị onye na-abịa ịzọpụta ha, dị ka ndị na-ahụ maka gburugburu ebe obibi si mata na usoro iwu America ha bụ egwuregwu aghụghọ megide gburugburu ebe obibi na obodo ha. Nke a bụ ụkpụrụ nke ndị agha nke ndị ọcha biri na colonialism na ọchịchị paradigms, ma na-eto eto ọkaibe n'iji agụmakwụkwọ, iwu, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akwalite onwe nke agbụrụ ga-anọgide na-ewu mgbidi nchebe megide ụlọ ọrụ na-emebi gburugburu ebe obibi na ọchịchị gọọmentị. Ọ dịghị ihe ịgọnarị na ụlọ ọrụ mmanụ ọkụ dị ka anyị mara na ọ na-anwụ. Ọbụlagodi ka ụmụ nkịta gọọmentị ya jisiri ike ijidesi ike ka a na-amịpụta mmanụ na gas ikpeazụ site n'ụwa, a na-agbaji obere coal ikpeazụ n'ala, ụlọ ọrụ nuklia na-aga n'ihu na-aga n'ihu ụgha nke ịdị ọcha ya yiri ya. Mmekọrịta dị irè na ndị mmekọ na mmegharị gburugburu ebe obibi ga-enye nchebe kachasị mma maka ọdịmma mkpokọta gburugburu ebe obibi na ọgbọ n'ọdịnihu nke ndị America nile, ụmụ amaala na ndị na-abụghị ụmụ amaala. N'ikpeazụ, ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi maka ndị India America bụ ikpe ziri ezi gburugburu ebe obibi maka onye ọ bụla ... na maka Ụwa n'onwe ya. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gilio-Whitaker, Dina}} [[Category: ụmụ nwanyị]] a62yf685t7e7qip80dtxvf0hlk8oh3f Dina Boluarte 0 3708 14752 14751 2023-10-16T14:36:40Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dina Boluarte | Dina Boluarte]]''' (amụrụ [[w:31 May|31 May]] [[w:1962|1962]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Peru|Peru]] na-eje ozi ugbu a dị ka [w:Onye isi ala Peru|President nke Peru]] kamgbe 7 Disemba 2022. Ọ bụ ụmụ nwanyị mbụ a họpụtara onye isi ala na Peru. == Okwu okwu == * Mụ onwe m, Dina Ercilia Boluarte Zegarra, ji [[w:Chineke|Chineke]] ṅụọ iyi, site n’ala nna na ndị Peruvian nile, na m ga-eji ikwesị ntụkwasị obi na-arụ ọrụ nke Onye isi ala nke Republic (nke Peru) nke m na-ewere dị ka iwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị siri dị. [[w:Peru|Peru]], site na oge a ruo Julaị 26, 2026. * Dina Boluarte (2022) zoro aka na: " *[https://english.news.cn/20221208/f5ad2b32ba65484ebcf5e625d66d7774/c.html Congress na-aṅụ iyi na Dina Boluarte dị ka onye isi ala Peru ọhụrụ]" na "Xinhua News" 2022. * Ihe m na-arịọ bụ ohere, oge iji napụta obodo (Peru). * Dina Boluarte (2022) zoro aka na: " * [https://www.bbc.com/news/world-latin-america-63895505 Onye isi ala Peru Pedro Castillo nọchiri Dina Boluarte mgbe a chụpụrụ ya]" na ''BBC News'' Disemba 8, 2022. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Boluarte, Dina}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 13t13ubvziywjqgf1o50bf4efw4ly79 Edie Brickell 0 3709 14753 2023-10-16T14:42:23Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Edie Arlisa Brickell|Edie Arlisa Brickell]] (amụrụ 10 Maachị 1966) bụ onye na-agụ abụ America nke ghọrọ onye ama ama na hit “What I Am” dị ka onye ndu onye na-abụ abụ nke otu folk rock Edie Brickell & New Bohemians. Ọ bụ nwunye Pọl Saịmọn. ==Okwu okwuru== *'''Jiri ịhụnanya na-akwọ ụgbọ mmiri n'oké osimiri nke ihu mwute.Ịhụnanya. Ịhụnanya maka onye ọ bụla.Na-efegharị dị ka obere ụgbọ mmiri...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Edie Arlisa Brickell|Edie Arlisa Brickell]] (amụrụ 10 Maachị 1966) bụ onye na-agụ abụ America nke ghọrọ onye ama ama na hit “What I Am” dị ka onye ndu onye na-abụ abụ nke otu folk rock Edie Brickell & New Bohemians. Ọ bụ nwunye Pọl Saịmọn. ==Okwu okwuru== *'''Jiri ịhụnanya na-akwọ ụgbọ mmiri n'oké osimiri nke ihu mwute.Ịhụnanya. Ịhụnanya maka onye ọ bụla.Na-efegharị dị ka obere ụgbọ mmiri na ebili mmiri''' **Big Day Little Boat" on Edie Brickell & New Bohemians : Ultimate Collection (2002) *Echere m n'ezie na m nwere ike ịhapụ ya ... Ma m hụrụ egwu egwu n'anya, na inwe ihe mmepụta ihe bụ n'ezie ihe kacha mma ị nwere ike imere onwe gị. **[http://www.cnn.com/2004/SHOWBIZ/Music/01/07/music.edie.brickell.ap/"Whatever happened to Edie Brickell?" CNN.com (7 January 2004)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brickell, Edie Arlisa}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] nto30i455t6rf2unj0nb2b5hnqg6w2n Dilma Rousseff 0 3710 14757 14755 2023-10-16T14:53:35Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Dilma Rousseff | Dilma Vana Rousseff]]''' (amụrụ [[w:December 14|December 14]], [[w:1947|1947]]) bụ onye akụ na ụba [[w:Brazil|Brazil]] na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị sitere na Bulgaria bụ onye jere ozi dị ka [[w:List of Presidents of Brazil|36th]] [[w:President of Brazil|President of Brazil]] site na 2011 ruo mgbe [[w:Impeachment nke Dilma Rousseff | nchụpụ]] na 2016. N'afọ ndị 1970, ọ bụ onye otu ndị agha aka ekpe nke lụrụ ọgụ megide [[w: ọchịchị ndị agha Brazil | ọchịchị aka ike ndị agha na Brazil]]. Rousseff bụ onye otu [[w:Worker's Party|Òtù Ndị Ọrụ]] na onye isi ndị ọrụ nke Brazil kemgbe 2005, mgbe ọ ghọrọ nwanyị mbụ jichiri ụlọ ọrụ ahụ. Na ntuli aka ya na October 31, 2010, ọ ghọrọ nwanyị mbụ onye isi ala Brazil. == Okwu okwu == == Ebighi-ebi === *"Ọ bụghị 30% nke mmanụ ụgbọala exploration reaources. Ọ bụ 30% nke 25% ma ọ bụ 30% nke 30% Ya mere, ọ bụghị 39%. Ọ bụ n'etiti 7,5% na ntakịrị ihe, 12,5 Ya mere, ọ bụghị ihe dịka 30% *Echeghị m onye ga-emeri ma ọ bụ tụfuo, ma ọ bụ merie ma ọ bụ tụfuo, ha ga-emeri na ida. Onye ọ bụla ga-efunahụ." * "Mgbe m hụrụ nwatakịrị, m na-ahụ nkịta." * "Anyị ga-atụgharị uche na manioc." * "Anyị agaghị akọwapụta ebumnuche anyị, mana mgbe anyị ruru ebumnuche anyị, anyị ga-emegharị ihe mgbaru ọsọ ahụ." === 2008 === * Ntụnyere ọ bụla n'etiti ọchịchị aka ike ndị agha na ọchịchị onye kwuo uche ya nwere ike isi na ndị na-ejighị ọchịchị onye kwuo uche Brazil kpọrọ ihe. (...) Obi dị m ụtọ na m ghaworo ụgha. Ịgha ụgha n'okpuru mmekpa ahụ adịghị mfe. N'ihu mmekpa ahụ́, onye dị ùgwù na-agha ụgha. Ịnagide mmekpa ahụ siri ike (...) Ihe mgbu ahụ enweghị ike idi; ị gaghị eche otú. Obi dị m ụtọ na m gha ụgha, n’ihi na m zọpụtara ndị ibe m n’otu ahụhụ ahụ nakwa n’ọnwụ. * [http://www.youtube.com/watch?v=Tiyezo1fLRs Na-aza] Senator José Agripino Maia - onye bụbu onye [[w: National Renewal Alliance Party|ARENA]], otu na-achị ọchịchị aka ike - na a Senate na-ege ntị, May 7. Ọ tụrụ aro na, n'ihi na ọ ghaa ụgha mgbe ndị uwe ojii ndọrọ ndọrọ ọchịchị gbara ya ajụjụ, ọ pụkwara ịgha ụgha banyere nkwụsị nke data [[w:Fernando Henrique Cardoso|Fernando Henrique Cardoso]] mmefu onwe onye. === 2010 === * Eziokwu agbanweela, anyị jikwa ya gbanwee. Otú ọ dị, ọ dịghị mgbe m gbanwere akụkụ. Anọ m mgbe niile n'akụkụ ikpe ziri ezi, ọchịchị onye kwuo uche ya na ịha nhatanha. == Banyere Dilma Rousseff == * Minista Dilma Rousseff nwere àgwà siri ike, akụkụ nwoke n'ụzọ ọ na-eji stampụ njikwa ya. ** [[W:Gilberto Gil|Gilberto Gil]], Minister of Culture (2003&ndash; 2008). Akwụkwọ akụkọ ''IstoeÉ'', Disemba 28, 2005. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://www.presidencia.gov.br/estrutura_presidencia/casa_civil/ministro/biografia/english_version/ Akụkọ ndụ onye ozi Dilma Rousseff] sitere na webụsaịtị ndị isi ala Brazil. {{DEFAULTSORT:Rousseff, Dilma}} [[Category: ụmụ nwanyị]] od60iqg0iocdctqn656fzwqts9ujcb7 Eddie Vedder 0 3711 14756 2023-10-16T14:52:30Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Eddie Vedder|Eddie Vedder]](amụrụ Edward Louis Severson III; Disemba 23, 1964) bụ onye egwu America na onye na-agụ abụ, onye amara nke ọma maka ịbụ onye ndu na-abụ abụ na otu n'ime ndị egwu atọ nke egwu egwu ọzọ Pearl Jam. ==Okwu okwuru== *Ị na-egbu onwe gị ma na-achụ nnukwu àjà ochie ma gbalịa ịbọ ọbọ gị. Naanị ihe ị ga-eme bụ paragraf dị n'akwụkwọ akụkọ. N'ikpeazụ, ọ naghị eme ihe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Eddie Vedder|Eddie Vedder]](amụrụ Edward Louis Severson III; Disemba 23, 1964) bụ onye egwu America na onye na-agụ abụ, onye amara nke ọma maka ịbụ onye ndu na-abụ abụ na otu n'ime ndị egwu atọ nke egwu egwu ọzọ Pearl Jam. ==Okwu okwuru== *Ị na-egbu onwe gị ma na-achụ nnukwu àjà ochie ma gbalịa ịbọ ọbọ gị. Naanị ihe ị ga-eme bụ paragraf dị n'akwụkwọ akụkọ. N'ikpeazụ, ọ naghị eme ihe ọ bụla. Ọ dịghị ihe na-agbanwe. Ụwa na-aga n'ihu na ị pụọ. Ihe kacha mma ịbọ ọbọ bụ ibi ndụ ma gosipụta onwe gị **Ewepụtara nhụta a site na ibe Echoes Synergy (December, 1991 Houston, Texas, KLOL FM Echoes of Exposure with David Sadoff). *mana, ikekwe ọ bụ na agaghị m enwe mmasị n'onye ọ bụla n'ihi na aghaghị m ịrụ ọrụ, aghaghịkwa m ịkọwara ndị nkụzi m ihe mere na anaghị m anọgide na-arụ ọrụ. M ga-ada n'ụra na ihe dị na klaasị na ha ga-akụziri m banyere eziokwu nke klas ha. Asịrị m, 'Ị chọrọ ịhụ eziokwu m?' Emeghere m akpa m gaa ebe ị na-edobe pensụl gị. Ọ bụ ebe ahụ ka m na-edowe ụgwọ m... ụgwọ eletrik, ụgwọ ụlọ... Nke ahụ bụ eziokwu m. **L.A. Times 5/1/94, "He Didn't Ask for All This". == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eddie, Vedder}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] fvmc8zfrkv6fx5mbphztc8oz022xrvo Amanda Filipacchi 0 3712 14758 2023-10-16T15:01:49Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amanda Filipacchi (amuru Ọktoba 10, 1967) bu onye odee America. Asụgharịla akụkọ ifo ya gaa n'asụsụ iri na atọ ==Okwu okwuru== * Abụ m nwoke na-enweghị ọtụtụ ihe ụtọ ná ndụ, nwoke ihe ụtọ ole na ole ya dị ntakịrị, ma nwoke nke obere ihe ụtọ ya dị ya mkpa. Otu n'ime ha na-eri nri. Otu ọgụgụ. Ọzọ na-eri nri mgbe ị na-agụ. ** ahịrị ndị mbụ. * M na-akpọtara Laura n’ọnụ ọnụ ìgw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amanda Filipacchi (amuru Ọktoba 10, 1967) bu onye odee America. Asụgharịla akụkọ ifo ya gaa n'asụsụ iri na atọ ==Okwu okwuru== * Abụ m nwoke na-enweghị ọtụtụ ihe ụtọ ná ndụ, nwoke ihe ụtọ ole na ole ya dị ntakịrị, ma nwoke nke obere ihe ụtọ ya dị ya mkpa. Otu n'ime ha na-eri nri. Otu ọgụgụ. Ọzọ na-eri nri mgbe ị na-agụ. ** ahịrị ndị mbụ. * M na-akpọtara Laura n’ọnụ ọnụ ìgwè mmadụ ahụ na-akụ aka, ana m ahụkwa ka ọ na-emikpu, na-ejupụta n’oké osimiri nke ịkụ aka. ** p. 285. === ''[[w:Vapor (novel)|Vapor]]'' (1999) === * Ruo ọtụtụ ọnwa, anọ m na-agbalị ime ka onwe m dị ala. ** ahịrị mbụ. * "Onyinye m nyere gị ga-abụ ịnapụ nnwere onwe ime nhọrọ ruo nwa oge. Nnwere onwe nwere ike bụrụ ihe na-adịghị mma na nke na-adịghị arụpụta ihe. Kama nke ahụ, ị ​​​​ga-enwere onwe gị ime nhọrọ." === ''[[w: Love creeps | Love creeps]]'' (2005) === * Lynn gbara ọsọ. Ọ malitewo ịchụgharị n'ihi ihe ndị metụtara ahụ ike, ma ọ dịghị akwụ ụgwọ dị ka ọ tụrụ anya ya. ** ahịrị ndị mbụ. * “Otu n’ime ihe na-atọ m ụtọ ná ndụ bụ ikwe onwe m nkwa na agaghị m aṅụ mmanya, ma ọ bụ aṅụ sịga, ma ọ bụ na-aṅụ coke, ma ọ bụ mee heroin, ma ọ bụ rie kuki, na-eme ya. Ọ bụ ihe obi ụtọ a na-emeghachi kwa ụbọchị.” * ''Eziokwu adịchaghị mma,'' Alan chere. "Emehie ọ bụla n'echiche mmadụ banyere ya bụ ihe a na-apụghị izere ezere na-adọrọ mmasị karịa nke bụ ihe dị adị, ọ na-enwekwa obi ụtọ bụ ndị na-amaghị banyere njehie ha." * Ahụ ya dịzi nso nke ya nke ukwuu, o wee nwaa iwebata aka ya n’okpuru uwe mwụda ya.<br>“Olee ebe uwe ime gị nọ?” ọ jụrụ.<br>“Etufuru m ya.”<br>“Olee ebe?”<br>“N'ime ubi. Ọ dara mgbe m na-eledo. Enweghị m oge iji nweta ya. " === Mmekọahụ na Wikipedia 2013 === *Ebumnobi yiri ka ọ bụ imepụta ndepụta nke 'American Novelists' na Wikipedia nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ụmụ nwoke mejupụtara. Otu a depụtara ndị ode akwụkwọ 3,837, na narị ole na ole mbụ n'ime ha bụ ndị nwoke. : Ọ bụrụ n’ileghachi anya azụ na ‘akụkọ ihe mere eme’ nke ibe ụmụ nwanyị ndị a, ị ga-ahụ na ha na-apụtabu na ngalaba ‘American novelists’, mana na ha dara n’oge na-adịbeghị anya. Ndị nwoke na-ede akwụkwọ akụkọ na Wikipedia, n'agbanyeghị - n'agbanyeghị otú ha si dị ntakịrị ma ọ bụ ndị na-adịghị ahụkebe - ha niile ga-abanye na ụdị 'ndị edemede America'." :* [https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/wikipedia-in-sexism-row-after-labelling-harper-lee-and-others-women-novelists-while-men -are-american-novelists-8590632.html Wikipedia n'ahịrị mmekọ nwoke na nwanyị mgbe ha kpọchara Harper Lee na ndị ọzọ 'ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ akụkọ' ebe ụmụ nwoke bụ 'ndị ode akwụkwọ akụkọ America'] site na: Kevin Rawlinson (26 Eprel 2013) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Filipacchi,Amanda}} [[Category:ụmụ nwanyị]] icn6r03nbd9ugwquz8qbtbmuoodtxus Amanda Ripley 0 3713 14759 2023-10-16T15:08:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amanda Ripley bụ onye odeakụkọ America na onye edemede. ==Okwu okwuru== * Ọ dị mma ikwu na ọ bụrụ na saịtị akụkọ bụ ndị mmadụ, a ga-achọpụta na ọtụtụ ndị dara mbà n'obi ugbu a. ** [https://www.washingtonpost.com/opinions/2022/07/08/how-to-fix-news-media/ Akwụsịrị m ịgụ akụkọ ahụ. Nsogbu a bụ m - ma ọ bụ ngwaahịa ahụ? (Julaị 8, 2022), ''Washington Post''] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEF...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amanda Ripley bụ onye odeakụkọ America na onye edemede. ==Okwu okwuru== * Ọ dị mma ikwu na ọ bụrụ na saịtị akụkọ bụ ndị mmadụ, a ga-achọpụta na ọtụtụ ndị dara mbà n'obi ugbu a. ** [https://www.washingtonpost.com/opinions/2022/07/08/how-to-fix-news-media/ Akwụsịrị m ịgụ akụkọ ahụ. Nsogbu a bụ m - ma ọ bụ ngwaahịa ahụ? (Julaị 8, 2022), ''Washington Post''] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ripley,Amanda}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gtmm3r40739332be96b4rs5f1hao2a3 Cat Hellisen 0 3714 14761 14760 2023-10-16T15:10:56Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Cat Hellisen]] (amụrụ 31 Mee 1977) bụ onye South Africa odee akwụkwọ akụkọ ifo mgbe oke osimiri na-ebili uhie, Ụlọ aja na ihe nzuzo, na anụ ọhịa. ==Okwu okwuru== ===''Mmiri: Akụkọ ifo dị mkpụmkpụ ọhụrụ sitere na Africa, Short Story Day Africa''(2016)=== :<small>''[http://shortstorydayafrica.org/books Water: New Short Fiction from Africa, Short Story Day Africa, 2016]'', ISBN 978-1-928215-08-0 </small> *Ka m gwa gị n'enweghị ihe ọ bụla, ọ bụ nnukwu ahụ efe ịhụ mkpịsị ụkwụ m niile n'usoro ziri ezi yana oke akpụkpọ ahụ na ọkpụkpụ kwesịrị ekwesị. Ị na-atụ uche ha siri ike mgbe ị na-enweghị ha. *M ka nọdụrụ ala n’akụkụ osimiri ahụ ka ikpere m gbakwasị ụkwụ n’obi wee bewe ákwá n’ihi na mmadụ iri ka dị obere ịmara na mgbe ụfọdụ ndị mụrụ gị ga-emere gị ihe ga-abara gị uru ọ bụrụgodị na ọ na-ewute gị. Ọ bụrụgodị na ọ na-ewute ha. *M kupụrụ anwụrụ ọkụ siga ikpeazụ m. Ọ tọrọ dị ka nnabata nke tolite. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Hellisen, Cat}} 0be5xmxk1spza0nl4owska1vcz9xb49 Ebele Okoye 0 3715 14765 14762 2023-10-16T15:13:29Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig: Ebele Okoye|Ebele Okoye]] amụrụ 6 Ọktoba 1969) bụ onye na-ese ihe na ihe nkiri onye Naijiria-American dabere na Cologne, Germany kemgbe afọ 2000. ==Okwu okwuru== === "Anyị chọrọ ikike maka eserese Ihe nkiri" (2015) === :<small>[https://thenationonlineng.net/we-need-capacities-for-animation-ebele-okoye/ "Anyị chọrọ ikike maka eserese Ihe nkiri–Ebele Okoye"], The Nation (November 14, 2015)</small> *Anyị nwere ụlọ ihe nkiri animation na Afrika, mana ahụbeghị m onye ọ bụla nwere ike ịsị na m bụ onye nwe ụlọ ihe nkiri nke nọọrọ onwe ya. Anyị na-agbalị ịhụ na a na-emepụta ihe nkiri nke ọma n'Africa. Anyị chọrọ ikpo okwu ebe ndị na-eto eto nwere ike ịkparịta ụka ma bụrụ akụkụ nke egwuregwu ahụ. *Amabuola m ihe m chọrọ ịbụ mgbe m dị afọ asaa, mana enweghị ikike maka ya ebe a. Ma enwere m ike imezu nrọ m *Enwere ike iji eserese na-akọ akụkọ. Ihe nkiri m, The Legacy of Rubies, nke meriri Best Animation na AMAA, na-akọ akụkọ na ime ka ndị a na-eto eto mara na ha nwekwara ike ime ya. Naanị ihe anyị chọrọ bụ ikike a ga-ewepụta. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Okoye, Ebele}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] g2s6werwptz0soow6ke20oplblylp7z Amartya Sen 0 3716 14763 2023-10-16T15:12:36Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amartya Kumar Sen (amụrụ 3 Nọvemba 1933) bụ onye akụ na ụba India na onye mmeri nke 1998 Nobel Prize for Economics. ==Okwu okwuru== * "Olee ebe ọdụ ụgbọ oloko dị?" ọ na-ajụ m. "N'ebe ahụ," ka m na-ekwu, na-atụ aka na post ọfịs, "ma biko ị ga-ezitere m akwụkwọ ozi a n'ụzọ?" "Ee," ka ọ na-ekwu, kpebisiri ike imeghe envelopu ahụ wee chọpụta ma ọ nwere ihe bara uru. ** "[https://www.jstor.org/stable/2264946 R...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amartya Kumar Sen (amụrụ 3 Nọvemba 1933) bụ onye akụ na ụba India na onye mmeri nke 1998 Nobel Prize for Economics. ==Okwu okwuru== * "Olee ebe ọdụ ụgbọ oloko dị?" ọ na-ajụ m. "N'ebe ahụ," ka m na-ekwu, na-atụ aka na post ọfịs, "ma biko ị ga-ezitere m akwụkwọ ozi a n'ụzọ?" "Ee," ka ọ na-ekwu, kpebisiri ike imeghe envelopu ahụ wee chọpụta ma ọ nwere ihe bara uru. ** "[https://www.jstor.org/stable/2264946 Rational Fools: A Critique of the Behavioral Foundations of Economic Theory]," Philosophy and Public Affairs 6(4) (1977): p. 332. === 1990s === * '' The Passions and the Interests '' enweghị iwu ngwa ngwa na ntinye aka na mkpebi ọha nwere ike ịnụ ụtọ (dị ka Hirschman's '' The Strategy of Economic Development '' na-eme nke ọma), ma ọ bụ na-amanye ozugbo na exigencies nke ihe kpatara ya. mepụta (dị ka ''Wepụ, olu, na iguzosi ike n'ihe'' gosipụtara nke ọma). Gịnịzi bụ ihe pụrụ iche banyere akwụkwọ a? […] Azịza ya dabeere na ọ bụghị nanị na ude na Hirschman na-eme ka anyị na-ahụ ideological ntọala nke ikekekeke n'ụzọ ọhụrụ, ma na dị ịrịba ama eziokwu na nke a freshness na-ewepụtara echiche ndị karịrị narị abụọ na narị afọ. Echiche bụ isi - nkwupụta na mmepe nke Hirschman na-enyocha ya - na-eme ka ikpe maka ikekete onwe ya dabere na nkwenye na "ọ ga-eme ka ụfọdụ ihe na-adịghị mma nke mmadụ na-efunahụ ụfọdụ ndị ọjọọ." ** Amartya Sen, Okwu mmalite nke "The Passions and the Interests" nke [[Albert O. Hirschman]] (1996) * Ọbụlagodi mgbe a na-anabata mmụọ nsọ (dịka ọmụmaatụ, na ụdị [Gary Becker]) nke oke oke ezi uche, a na-eche na a na-eme ihe omume ahụ n'ihi na ha na-akwalite ọdịmma nke onye ọ bụla; enwere uru onwe onye maka ọdịmma nke onye na-ahụ maka ọdịmma onwe ya, ekele maka ọmịiko maka ndị ọzọ. Enweghị ọrụ ọ bụla enyere n'echiche nke nkwa ọ bụla gbasara ịkpa àgwà ọma ma ọ bụ ịchụso ebumnuche achọghị ọdịmma onwe onye naanị. Ihe a niile na-ahapụ, n'otu aka ahụ, ọchịchọ ọjọọ nke ndị na-ahụ maka nkà mmụta ego nke oge mbụ na-adabere na mmasị onwe onye na, n'aka nke ọzọ, nkwekọrịta mmekọrịta ọha na eze nke Kant nyochara na '' Critique of Practical Reason '' na [[Adam] Smith]] tụlere na '' Theory of Moral Sentiments ''. ** Amartya Sen, Okwu mmalite nke "The Passions and the Interests" nke [[Albert O. Hirschman]] (1996) * Ntọala omume nke ikeketeke na-eme, n'ezie, na-aga n'ihu na-etinye uche, na ịchụso ọdịmma onwe onye ka na-enwe ọnọdụ dị mkpa na echiche banyere ọrụ na ihe ịga nke ọma nke capitalism. Ma na ndị a na-adịbeghị anya chepụtara, mmasị na-nyere a kama dị iche iche-na ọtụtụ ihe ndị ọzọ "ezigbo"-ọrụ na-akwalite oru oma oke nke akụrụngwa site informational aku na uba nakwa dị ka ire ụtọ na-arụ ọrụ nke mkpali, kama na-adịghị mma ọrụ nke igbochi emerụ agụụ mmekọahụ. ** Amartya Sen, Okwu mmalite nke "The Passions and the Interests" nke [[Albert O. Hirschman]] (1996) * Mụ onwe m nwere nnukwu obi abụọ banyere echiche ndị na-ebuli ihe ebube nke "[[ụkpụrụ Eshia]]." Ha na-adaberekarị na nchịkọta akụkọ nyochara nke ọma yana ndị ọnụ na-ekwuchitere gọọmentị na-ekwukarị na-emegide ebubo ikike ọchịchị na imebi ikike mmadụ (dị ka o mere nke ọma na {{w|Ogbako Ụwa Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ}} na Vienna na 1993). ** Amartya Sen, Okwu mmalite nke "The Passions and the Interests" nke [[Albert O. Hirschman]] (1996) * Ebe ọ bụ na echiche nke ikike mmadụ karịrị iwu obodo na ịbụ nwa amaala nke onye ahụ metụtara, ọ bụghị ihe mgbagwoju anya na nkwado maka ikike mmadụ nwekwara ike isi n'aka onye ọ bụla - ma ọ bụ nwa amaala nke otu obodo ma ọ bụ na ọ bụghị onye ahụ nwere ikike. egwu. Onye mba ọzọ anaghị achọ ikike nke gọọmentị mmegbu iji gbalịa inyere onye a na-emebi nnwere onwe ya. N'ezie, dịka a na-ahụta ikike mmadụ dị ka ikike nke onye ọ bụla nwere dịka mmadụ ma ọ bụghị dịka nwa amaala nke obodo ọ bụla, irute ọrụ ndị kwekọrọ na ya nwekwara ike ịgụnye mmadụ ọ bụla, n'agbanyeghị na ọ bụ nwa amaala. ** Amartya Sen, "Uruuru mmadụ na ụkpụrụ Asia" nke iri na isii Morgenthau Memorial Lecture on Ethics and Foreign Policy, May 25, 1997; Ebigharịrị ya na: Tibor R. Machan (2013), ''Ethics Business in the Global Market'' p. 69 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Send,Amartya}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dhwz3drj82g5j79dbq9dln8vd1ep330 Adelaide Tambo 0 3717 14768 14766 2023-10-16T15:19:45Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Adelaide Tambo|Adelaide Frances Tambo]]''' (née ''Tshukudu'''; 18 Julaị 1929 – 31 Jenụarị 2007) bụ onye South Africa na-emegide ịkpa ókè agbụrụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nke a na-akwanyere ùgwù. dị ka dike nke mgba nnwere onwe megide [[w:apartheid|apartheid]]. Ọ tinyere aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa afọ iri ise wee lụọ onye nwụrụ anwụ [[w:Oliver Tambo|Oliver Tambo]] onye isi oche [[w:African National Congress| African National Congress]] (ANC), site na 1956 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1993. == Okwu okwu == * N'ime ọnwụnwa na mkpagbu nke Winnie Mandela anyị nwere na microcosm ahụmahụ nke ọtụtụ puku ndị nwunye na ndị nne nke ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị ejidere na-agafe n'ụlọ mkpọrọ nke ọchịchị ịkpa ókè agbụrụ. Ahụhụ ndị a tara otu nwanyị bụ ihe atụ doro anya nke mkpagbu obi ọjọọ nke a na-akpagbu ndị na-emegide ịkpa ókè agbụrụ na ịkpa ókè agbụrụ. * [https://africanactivist.msu.edu/recordFiles/210-849-22281/IDAFSANotes6-82opt.pdf "Adelaide Tambo na Winnie Mandela, I.D.A.F. Ndetu akụkọ, June 1982"] * Ebipụtara akụkụ okwu nke Adelaide Tambo nyere na Winnie [[w:Madikizela-Mandela | Winnie Madikizela-Mandela]] na [[w:Haverford College|Haverford College]], Pennsylvania ịnakwere Doctorate nke Iwu nsọpụrụ.Oriakụ Winnie Mandela site na kọleji. == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == * Onye ndu ohu Adelaide kwuputara obodo ndị a kpasuru iwe n'okpuru steeti ịkpa ókè agbụrụ gafere ijere ndị nọ ya nso n'obi na n'akụkụ ọha, dị ka ndị agadi na ụmụaka nwere nkwarụ. Adelaide kwenyesiri ike na-ejere ndị otu niile ozi n'otu n'otu, n'agbanyeghị ọnọdụ mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba ha. * [https://mg.co.za/opinion/2021-08-09-celebrating-imbokodo-and-adelaide-tambos-legacy/ "Na-eme mmemme iMbokodo na Adelaide Tambo, Puleng Segalo na Tinyiko Chauke"], Mail & Onye nche, 9 Ọgọst 2021 == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tambo, Adelaide}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5mpzinkqmb2nso67x4yrqiy053cz7j0 Joke Muyiwa 0 3718 15160 14789 2023-10-18T12:43:27Z Akwugo 29 Edeharirm ederede a wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Joke Muyiwa|Joke Muyiwa]]''' (amụrụ 21 Maachị 1963) bụ onye omee ihe nkiri Naijiria, onye isi nsọpụrụ, onye njide ph.D., na onye nkuzi. Ọ na-agụ akwụkwọ na ngalaba nke Performing Arts na [[w:Olabisi Onabanjo University|Olabisi Onabanjo University]]. N'2018, echiri Joke Muyiwa echiche Yeye Asa nke Ago Iwoye nke HRM Oba Ebumawe nke [[w:Ago Iwoye|Ago Iwoye]] chiri. == Okwu okwuru == === "Azughị Ọtụtụ ndị na-eto eto azụ na-eme ihe nkiri - Joke Muyiwa" (2018) === :[https://tribuneonlineng.com/most-young-actors- are-not-well-trained-joke-muyiwa/ " Anaghi azụ Ọtụtụ ndị na-eto eto nke ọma - Joke Muyiwa"], ''Nigerian Tribune '' (Nọvemba 18, 2018) * Ihe mbụ bụ na m nwere mmasị maka ọrụ m. Abụ m onye na-eme ihe nkiri ma n'otu oge ahụ m nọ na agụmakwụkwọ. * Ikwesiri inwe mmetụta mgbe ị rutere n'otu ọkwa n'ọrụ gị, kedu ụdị ihe nketa ịchọrọ ịhapụ? * Ọ dịghị mkpa ka ị hapụ mmasị nke onwe gị na ebumnuche gị na-agbagide na nke ndị ọzọ. Ọ bụ ọrụ ka m bụrụ onye a ma ama; ọ dịghị eme kam gbanwee site n'ịbụ onyem bụ. Enwere m mmasị na ọrụ m, yana ime ya nke ọma. Ọ bụ ya mere e ji anabata ya nke ọma. Yabụ, onye ọ bụla nwere ike ịdị mma na ọrụ ọ họọrọ ma ọ bụrụ na ọ hụrụ ya n'anya ma were ya kpọrọ ihe. Nkwenye ndị a ma ama na onye ọ bụla a na-ahụ na ihuenyo dị na ego adịghị mma. Ndị mmadụ ekwesịghị ichefu na ọ bụ ụwa nke ime ka-okwere; ọ bụ ihe efu. *Anyị kwesịrị ka anyị ibu ndi gụru akwụkwọ. Mgbe ị bụ ọkachamara na ọzụzụ nke ọma n'ime ihe, ị ga-achọpụta na ị maara uru, ụkpụrụ omume na ihe ndị ọrụ chọrọ. Ị ga-amarakwa na ekwesịrị ịzụlite usoro mgbe mgbe. * Ime ihe karịrị showbiz. Mmadụ kwesịrị ịdị na-akpakọrịta ma dịrị njikere ịrụ ọrụ ọ bụla. N'ime * N'akụkụ ọ bụla nke ndụ gị, ịkwesịrị ịmụ akwụkwọ; agụmagụ enweghị njedebe. Ọ bụghị naanị na ị na-abanye na fim naanị n'ihi na ị nwere talent naanị mana ị maara, agụmakwụkwọ ejedebeghị na mgbidi anọ nke mahadum. Mgbe ị na-ahụ ndị mmadụ, ị nwere ike inye onwe gị ọzụzụ onwe gị. Lee anya == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Muyiwa, Joke}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9umvn2rqoxta8jsjvm7h6p9or5q6cqi Ebele Okaro 0 3719 14769 2023-10-16T15:22:05Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Ebele Okaro Onyiuke|Ebele Okaro Onyiuke]] (amụrụ 19 Jenụwarị 1964) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *N'ihi na ị ka nwere ike ịbụ nwa agbọghọ na-amaghị nwoke na njedebe nke ụbọchị ka bụ onye ọjọọ. Ịbụ nwa agbọghọ na-amaghị nwoke adịghị eme gị mma karịa onye ọzọ. Nke ahụ bụ isi ihe m ga-ekwu n'ihi na onye ọ bụla nwere echiche dị iche iche na nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Ebele Okaro Onyiuke|Ebele Okaro Onyiuke]] (amụrụ 19 Jenụwarị 1964) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *N'ihi na ị ka nwere ike ịbụ nwa agbọghọ na-amaghị nwoke na njedebe nke ụbọchị ka bụ onye ọjọọ. Ịbụ nwa agbọghọ na-amaghị nwoke adịghị eme gị mma karịa onye ọzọ. Nke ahụ bụ isi ihe m ga-ekwu n'ihi na onye ọ bụla nwere echiche dị iche iche na ndụ; nsogbu dị iche iche na ndụ. Ihe niile dabere na ebe ị si. **[https://thenationonlineng.net/ebele-okaro-being-a-virgin-doesnt-make-you-better-than-the-next-person/https://thenationonlineng.net/ebele-okaro-being-a-virgin-doesnt-make-you-better-than-the-next-person/] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Okaro, Ebele Onyiuke}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] o7b74irux38p826ltlbdlf8aelnbq5h Adeola Fayehun 0 3720 14770 2023-10-16T15:27:49Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Adeola Fayehun|Adeola Eunice Oladele Fayehun]]'''' (amụrụ 6 Julaị 1984) bụ onye nta akụkọ Naijiria bụ ọkachamara n'ịkparịta ụka gbasara geopolitical, mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba ugbu a na-emetụta ndụ ndị Africa na-ebi kwa ụbọchị. kọntinent. == Okwu okwu == * M ga-enwerịrị àgwà maka idobe ya n'ezie, yabụ na-eju ụfọdụ ndị anya mgbe ha zutere m n'onwe m. " * [https://www.premiumtimesng.co...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Adeola Fayehun|Adeola Eunice Oladele Fayehun]]'''' (amụrụ 6 Julaị 1984) bụ onye nta akụkọ Naijiria bụ ọkachamara n'ịkparịta ụka gbasara geopolitical, mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba ugbu a na-emetụta ndụ ndị Africa na-ebi kwa ụbọchị. kọntinent. == Okwu okwu == * M ga-enwerịrị àgwà maka idobe ya n'ezie, yabụ na-eju ụfọdụ ndị anya mgbe ha zutere m n'onwe m. " * [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/143341-zute-the-nigerian-face-behind-one-of-africas-most-popular-news-satires.html] * M n'onwe m ahụghị ihe ọ bụla na-adọrọ mmasị n'ige ntị naanị akụkọ, enwere m nkụda mmụọ. Ọ bụrụ na mụ onwe m daa mbà n'obi, ị ga-ama na ndị na-ege m ntị nwere nkụda mmụọ. Ọ bụrụ na m nwere ike ime ya n'ụzọ m ma mee ka ọ bụrụ ihe na-atọ ụtọ mgbe ahụ enwere m ike ịme akụkọ ahụ. * [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/143341-zute-the-nigerian-face-behind-one-of-africas-most-popular-news-satires.html] * Ọrụ m na-achọ ka m mara mma, ọ na-enyere aka ijide na idowe anya nke ndị na-ekiri ya *[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/143341-zute-the-nigerian-face-behind-one-of-africas-most-popular-news-satires.html] * Gbaa mbọ mụta ihe niile ị ga-amụta, jiri akụrụngwa niile ị nwere wee mụta ka esi eji ha eme ihe. Chọpụta ihe ndị injinia na-eme. Chọpụta ihe ndị na-emepụta ihe na-eme ma mụta ya, mụta ọrụ gị. * [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/143341-zute-the-nigerian-face-behind-one-of-africas-most-popular-news-satires.html] *A naghị agba ụmụ nwanyị ume n'omenala anyị ka ha na-ekwu okwu ma ọ bụ na-eme ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọzọkwa, ụfọdụ ndị ikom adịghị njikere maka oge ụmụ nwanyị na-achị *[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/143341-zute-the-nigerian-face-behind-one-of-africas-most-popular-news-satires.html] * Ndị mmadụ ga-akatọ gị ma ị na-eme nke ọma ma ọ bụ na i meghị,” Ị ga-enwe ahụ iru ala maka ụdị onye ị bụ, ma dị njikere ime mgbanwe dị mkpa. Ụbọchị ị malitere ige ntị na nkatọ ndị mmadụ bụ ụbọchị ị malitere ibi ndụ maka ndị ọzọ. Ma ị nweghị ike ime nke ahụ, ọbụlagodi otu ụbọchị. * [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/143341-zute-the-nigerian-face-behind-one-of-africas-most-popular-news-satires.html] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adeola, Fayehun}} [[Category: ụmụ nwanyị]] pbj3dpsun6fibmqps6z8mmqelpte96t Catarina Macario 0 3721 14771 2023-10-16T15:28:48Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Catarina Cantanhede Melônio Macário (amụrụ Ọktoba 4, 1999) bụ onye ama ama na Lyon na French Division 1 Féminine. Ọ na-anọchite anya United States na mba ụwa. ==Okwu okwuru== *Ahụmahụ ndị m nwetaworo nyere aka n'ezie imeri ụdị nrụgide dị iche iche. **[https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/catarina-macario-interview-barcelona-lyon-uefa-womens-champions-league-final] *Achọrọ m ịsonye na ndi na-eduzi mmegharị ahụ, ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Catarina Cantanhede Melônio Macário (amụrụ Ọktoba 4, 1999) bụ onye ama ama na Lyon na French Division 1 Féminine. Ọ na-anọchite anya United States na mba ụwa. ==Okwu okwuru== *Ahụmahụ ndị m nwetaworo nyere aka n'ezie imeri ụdị nrụgide dị iche iche. **[https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/catarina-macario-interview-barcelona-lyon-uefa-womens-champions-league-final] *Achọrọ m ịsonye na ndi na-eduzi mmegharị ahụ, ọ bụrụ na nke ahụ nwere ezi uche? M na-etinye ego n'ezie n'ịhụ onwe m ka hà nhata na ndị ogbo m nwoke. **[https://www.theguardian.com/football/2021/jan/20/catarina-macario-uswnt-lyon-soccer-interview] *Ọ bụrụ na enwere m egwuregwu ọjọọ ma ọ bụ ihe dị otú ahụ, karịsịa na mmalite, ọ bụ oge mgbanwe siri ike na m ga-abanye n'isi m n'ezie. **[https://www.goal.com/en-sg/news/uswnt-lyon-macario-justify-hype-champions-league-match/bltec7fe5497853a183] *N'ụzọ dị mwute, mmerụ ahụ bụ akụkụ ebumpụta ụwa nke football. **[https://onherturf.nbcsports.com/2022/06/06/uswnt-forward-catarina-macario-tears-acl-while-playing-with-lyon/amp/] *Echere m na ụmụ nwanyị chọrọ nnọchite anya karịa. Ọ bụghị naanị n'ihi na anyị bụ ụmụ nwanyị, mana n'ihi na anyị bụ ndị egwuregwu na-enweghị atụ. Ekwesịrị inye ndị egwuregwu na-enweghị atụ otu ohere. **[https://www.gameplan-a.com/2022/11/pursuing-a-dream-in-the-face-of-adversity-olympique-lyonnais-footballer-catarina-macario-shares-her-story-on-the-highs-and-lows-of-her-rise-to-success/] *Ka m nwetara nke ọma, ka nrụgide na-abawanye na nzaghachi ya ga-esiwanye ike. **[https://www.espn.com/soccer/united-states-usaw/story/4442674/catarina-macario-followed-her-familys-dream-to-become-a-uswnt-international-and-olympian] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Macario, Catarina}} nv5dlltf35alce4tmn5782maj8neyc5 Aderonke Adeola 0 3722 14773 14772 2023-10-16T15:33:04Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Aderonke Adeola|Aderonke Adeola]]''' bụ onye ntụzi ihe nkiri Naijiria, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nka, onye ọchụnta ego ejiji, onye na-ede edemede na onye nrụpụta. Ọ meriri ihe nrite UNESCO na 2019 African Film Festival maka akwụkwọ akụkọ ya Awani. Ọ bụkwa onye ode akwụkwọ nweere onwe ya maka akwụkwọ akụkọ The Guardian na ThisDay. == Okwu okwu == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> * N'agbanyeghị etu ị siri nwee oke oke ma ọ bụ nwee ọgụgụ isi, atụmatụ gị nwere ike ọ gaghị emezu dịka i cheburu. * [https://tribuneonlineng.com/trying-to-like-someone-else-betrays-who-you-are-aderonke-adeola-producer-of-awani/"Aderonke na-ekwu na N'ajụjụ ọnụ], (December 1,2018) * Gbalịa ma bụrụ ụdị kachasị mma nke onwe gị. Na-arụsi ọrụ ike ma ghara ịkwụsị ịmụ ihe. * [https://tribuneonlineng.com/trying-to-like-someone-else-betrays-who-you-are-aderonke-adeola-producer-of-awani/"Aderonke na-ekwu na N'ajụjụ ọnụ], (December 1,2018) * Ịgbalị ịdị ka onye ọzọ na-arara onye ị bụ * [https://tribuneonlineng.com/trying-to-like-someone-else-betrays-who-you-are-aderonke-adeola-producer-of-awani/"Aderonke na-ekwu na N'ajụjụ ọnụ], (December 1,2018) "Mgbe m nyefere ihe nkiri m na Afrika Film Festival, naanị ihe m chọrọ bụ ka ndị mmadụ hụ ihe nkiri m, ọ bụ ihe ịtụnanya na a họpụtara ya ma mechaa nweta ihe nrite UNESCO." * [https://www.bellanaija.com/2019/05/awani-unesco-prize-afrika-film-festival/"Aderonke na-ekwu maka ihe nkiri ya na-emeri ihe nrite UNESCO na African Film Festival''], (May 24,2019) == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ== * "Ihe ngosi dị ọcha nke na-akwado ikere òkè na usoro nke ịtọhapụ ụmụ nwanyị na Nigeria, kamakwa n'ụwa nile." *[https://www.bellanaija.com/2019/05/awani-unesco-prize-afrika-film-festival/"UnESCO jury kwuru banyere ihe nkiri ya'], (May 24,2019) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adeola,Aderonke}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tnzgd1widqn7wyqgpqwnmnnym63axud Eartha Kitt 0 3723 14774 2023-10-16T15:33:49Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Eartha Kitt |Eartha Kitt ]] a mụrụ Eartha Mae Keith; Jenụwarị 17, 1927 - Disemba 25, 2008) bụ onye Amerika na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ ọchị, onye na-agụ akwụkwọ, onye na-agụ akwụkwọ, ==Okwu okwuru== *Ahụrụ m onwe m n'anya, achọkwara m onye ga-eso m kerịta ya. Achọrọ m onye ga-eso m kerịta m." *Ọ bụ maka ịhụ onwe gị n'anya na ịkọrọ o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Eartha Kitt |Eartha Kitt ]] a mụrụ Eartha Mae Keith; Jenụwarị 17, 1927 - Disemba 25, 2008) bụ onye Amerika na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ ọchị, onye na-agụ akwụkwọ, onye na-agụ akwụkwọ, ==Okwu okwuru== *Ahụrụ m onwe m n'anya, achọkwara m onye ga-eso m kerịta ya. Achọrọ m onye ga-eso m kerịta m." *Ọ bụ maka ịhụ onwe gị n'anya na ịkọrọ onye nwere ekele maka ịhụnanya ahụ, kama ịchọ ịhụnanya iji kwụọ ụgwọ maka ụkọ ịhụnanya onwe onye. *Ọ bụ maka ịhụ onwe gị n'anya na ịkọrọ onye nwere ekele maka ịhụnanya ahụ." *"Ị ga-aga America. Ebe ahụ ka nwa m nwoke nọ, ebe ahụ ka ọdịnihu gị dị, ọ bụghị Myra Menke. Isi ya tọgbọrọ chakoo dị ka ite ifuru." == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [https://www.imdb.com/name/nm0457755/ Eartha Kitt] on [https://en.wikipedia.org/wiki/IMDb IMDb] {{DEFAULTSORT:Kitt, Eartha}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1glhdmym0wag43z4y10h9irtq1x2pwr Ogechi Adeola 0 3724 14775 2023-10-16T15:39:04Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ogechi Adeola|Ogechi Adeola]]'''bụ ọkammụta achụmnta ego Naijiria. Ọ bụ onye isi ngalaba nchịkwa azụmahịa na Mahadum Ndị mmadụ na osote prọfesọ nke ahịa na Lagos Business School. == Okwu okwu == * Anyị achọpụtala ihe ịma aka na ụlọ ọrụ nke gụnyere ọdịiche dị n'etiti echiche na omume na mkpa dị ngwa iji nye ndị ọkachamara ọzụzụ nke ọma, na-akwadebe ha maka ọrụ kwa ụbọchị. * [ht...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ogechi Adeola|Ogechi Adeola]]'''bụ ọkammụta achụmnta ego Naijiria. Ọ bụ onye isi ngalaba nchịkwa azụmahịa na Mahadum Ndị mmadụ na osote prọfesọ nke ahịa na Lagos Business School. == Okwu okwu == * Anyị achọpụtala ihe ịma aka na ụlọ ọrụ nke gụnyere ọdịiche dị n'etiti echiche na omume na mkpa dị ngwa iji nye ndị ọkachamara ọzụzụ nke ọma, na-akwadebe ha maka ọrụ kwa ụbọchị. * [https://businesspost.ng/education/lagos-business-school-starts-hr-sales-marketing-academies] Dr Ogechi Adeola na ihe ịma aka na ụlọ ọrụ na 2017. * Anyị chọrọ ka ụlọ akwụkwọ mmuta ahụ na-anọchite anya ụzọ zuru oke maka ọzụzụ ahịa na ịzụ ahịa ahịa. * [https://businesspost.ng/education/lagos-business-school-starts-hr-sales-marketing-academies] Ogechi Adeola na-ekwu maka ọzụzụ ịzụ ahịa na ịzụ ahịa n'afọ 2017. * Anyị ga-edozi ihe ịma aka ndị a site n'inye ndị ọkachamara azụmaahịa nwere ahụmahụ, ndị na-enye ọzụzụ, na ndị na-emepụta ihe ọhụrụ site n'ịkụzi ihe, ndụmọdụ na mmụta ahụmahụ. * [https://businesspost.ng/education/lagos-business-school-starts-hr-sales-marketing-academies] Adeola na-ekwu maka mmụta ahụmahụ na ndụmọdụ na 2017. * Akụkụ okike nhazi nke na-eme ka arụmọrụ ahịa dị mgbagwoju anya karịa ka e chere na mbụ. * [https://guardian.ng/features/does-organisational-creativity-always-drive-market-performance] Ogechi na-ekwu maka arụmọrụ ahịa na 2018. * Nkewa gụnyere ịkewa ahịa n'usoro otu ma ọ bụ ahịrị ndị metụtara ya, na-eji usoro myirịta iji kewaa ahịa ahụ n'ime otu. * [https://guardian.ng/business-services/strategic-marketing-management-a-letter-from-a-customer-2] Ogechi na ngalaba na 2018. == Okwu gbasara Ogechi Adeola == * Enwere m mmasị na mmemme ahụ ma nwee ụfọdụ ndị nkuzi mara mma nke mere ka m ghọta na enwere ike ịnwe ohere n'etiti ihe agaghị ekwe omume. Ogechi Adeola magburu onwe ya, na-enye aka na onye maara ihe. * [https://businesspost.ng/economy/lbs-conducts-sales-boot-camp-programme-nnpc-retail-limited] Adesanya Toluwase, onye nnọchite anya ire ere jara Ogechi na Sales Boot Camp n'afọ 2017. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adeola, Ogechi}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9aju0q76oo73jdh1uvyz8m5uzpt60fo Regina Askia-Williams 0 3725 14779 14777 2023-10-16T15:48:16Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Adeola Ariyo|Adeola Ariyo]]'''bụ nwaafọ Naijiria mụrụ ihe nlereanya na eze nwanyị ịma mma nke ghọrọ onye nnọchi anya mba Africa mbụ Elizabeth Arden n'afọ 2014. Ọ malitere ọrụ ịre ihe n'oge ọ dị afọ iri na atọ ka e mechara gụchaa ya. na isonye na London Fashion Week. == Okwu okwu == *Maazị Onye isi ala, kedu ebe mgbanwe ahụ i kwere nkwa nọ? “Ndị Naijiria ahọpụtala gị site n'oke ọgbaghara, tufuo ọtụtụ ndụ na ọgbaghara na-egbu egbu mana ha họpụtara gị. "N'agbanyeghị na ị si na North nke obodo anyị, ị bụ onyeisi oche niile. Kedu ka o si bụrụ na ime ihe ike na ọnwụ ka na-achịkwa? “Olileanya m na ekpere m bụ na n’ịrịgoro n’elu, ị ga-edoba ndị agha anyị nwere ngwa agha na-eji ezé na-agbachi nkịtị ma ọ bụ opekata mpe nwee ndị Boko Haram. * [https://dailypost.ng/2016/03/13/ebee-mgbanwe-you-kwa-regina-askia-asks-buhari-in-open-letter/?amp=1] * Mgbe ụmụ amaala kwụsịrị ntụkwasị obi ma kwenye na ọchịchị ha nwere mmasị n'obi ha, ọgba aghara na-amalite, anyị na-akakwa akara mmalite nke njedebe mwute. *[https://dailypost.ng/2016/03/13/where-is-the-change-you-promised-regina-askia-asks-buhari-in-open-letter/?amp=1] * Enwere isi ihe na ndụ onye ọ bụla mgbe ịmalitere na-eche ihe ị mebere ndụ gị. E tinyela anyị niile n'ụwa a iji mee ka mmadụ gbanwee ma hapụ ụwa a ntakịrị mma karịa ka anyị zutere ya. Ụzọ anyị si ahọrọ ime nke a na-ahapụ anyị ka anyị emezughị ma ọ bụ emezughị. Ilekọta mmadụ dị ka nọọsụ na-enye m ahụmahụ na nkà iji mee mgbanwe bara uru, ọ hụkwara m nke ahụ n'anya. * [https://thenationonlineng.net/abandoned-acting-become-nurse-ex-beauty-queen-regina-askia-williams/] * A bụ m onye mmadụ, onye na-elekọta mmadụ, na onye nọọsụ na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ime ihe bụkwa ụzọ isi mee ka ọ dị mma mana o zughị oke, ọkachasị etu esi ahazi ya na Naịjirịa. Enweghị ụgwọ eze, enweghị nchekwa ọrụ, enweghị akụrụngwa itinye ego maka atụmatụ ahụike na ezumike nka. Na ime ihe, ọ dị mkpa iji nọgide na-enwe ihu; ụdị onyonyo ị nwere ike iji maka nkwado, yana ndị ọzọ. Ọkwa nke “adịgboroja” achọrọ. Ugbu a, olee ebe nke ahụ kwụsịrị? Ọ na-esiri gị ike ịbụ eziokwu nye onye ị bụ n'ezie dị ka mmadụ na ịdọrọ akara nke ịbụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ziri ezi, ma ọ bụ ịnọgide na-eme ihe ngosi, ma ọ bụ ikwu ihe ị chere ga-eme ka onye ọ bụla nwee obi ụtọ naanị ka a masịrị gị. Enweghị m ike ịdị ndụ otú ahụ. * [https://thenationonlineng.net/abandoned-acting-become-nurse-ex-beauty-queen-regina-askia-williams/] *Abu m onye agha otu. Dị ka m ma ọ bụ kpọọ m asị, abụ m onye m bụ. Ahụrụ m nnwere onwe ịbụ eziokwu nye onwe m. Nke ahụ apụtaghị na m ga-akwụsị ime ihe kpamkpam. Otú ọ dị, ị ga-amata ugbu a dị ka nọọsụ; onye nlekọta ahụike nwere nkà. * [https://thenationonlineng.net/abandoned-acting-become-nurse-ex-beauty-queen-regina-askia-williams/] * Mma dị n'ime ga na-ejuputa ọdịdị elu ahụ mgbe niile. Nwee udo na onwe gi na eluigwe na ala. Nwee ezi uche. Ka Chineke gị onwe gị gabiga. Hapu ka Chineke * [https://thenationonlineng.net/abandoned-acting-become-nurse-ex-beauty-queen-regina-askia-williams/] *Lol!! Enweghị mgbọ ọlaọcha adịghị. Nye ya ihe kacha mma gị. Nọrọ ma ọ bụrụ na ọ na-eme ka obi dị gị ụtọ, ma jee ije ma ọ bụrụ na ọ bụghị. Nke kachasị mkpa bụ na, jiri nlezianya tụlee mmetụta na nsonaazụ omume gị, ọkachasị n'ahụ ụmụ gị, wee họrọ ọgụ gị. * [https://thenationonlineng.net/abandoned-acting-become-nurse-ex-beauty-queen-regina-askia-williams/] *Biko mụta otu ihe ma ọ bụ abụọ site na mkparịta ụka eziokwu gị na nwa m nwoke… Ọ bụrụ na ị nọ na mmekọrịta ime ihe ike, nweta enyemaka, gwọọ ma mezie mmekọrịta gị… Anyị mere nke ahụ na anyị na ụmụaka anyị na-eme nke ọma 19 afọ na-agụta. Banyere mkparị gị ndị ọzọ - ngosipụta kpọmkwem nke ọzụzụ ụlọ dara ogbenye gị. Ọ bụrụ na ndị mụrụ gị ewepụta oge gwọọ onwe ha ma rụzie ezinụlọ gị, ị garaghị ewere iwe pụta. Dịka dọkịta, enwere m ike idozi ọtụtụ ihe mana enweghị m ike nzuzu. Naanị Chineke ga-emere gị nke ahụ. Udo. * [https://lifestyle.thecable.ng/regina-askia-slams-facebook-user-over-comment-on-marriage/] *M ka na-ele ụmụ m anya ma na-eche, ma ndị a si m. Ndụ dị ịtụnanya. Ịbụ arịa ahụ kpọbatara ndị mara mma, ndị nwere onyinye na ndị a hụrụ n'anya n'ụwa na-eme m nnukwu nganga. * [https://guardian.ng/guardian-woman/people-have-right-to-decide-ma-they-want-to-live-or-die/] * Ọ bụ site na ọrụ. Naanị otu ụzọ ị ga-esi bụrụ onye ndu n'ezie, nọrọ n'ihu ma bụrụ onye kacha elu n'egwuregwu gị bụ ijere ndị ọzọ ozi. Nke a bụ naanị ụzọ ị nwere ike isi chọpụta mkpa ndị dị mkpa ma chọta ụzọ isi gboo ha. N'ọnọdụ m, ọ bụ ahụike nke ndị mmadụ. N'ịgbo mkpa ndị a, ị ga-abụ onye enyemaka. Ndị mmadụ na-abịakwute gị maka ndụmọdụ, ntụzịaka na enyemaka. Aha ọzọ maka onye na-eme ihe niile dị n'elu, ọ bụrụ na ị jụọ m, bụ onye ndu. Otu nwoke ukwu kwuru otu oge, “Ọ bụrụ na ije ozi dị n’okpuru gị, ndu karịrị gị. * [https://guardian.ng/guardian-woman/people-have-right-to-decide-ma-they-want-to-live-or-die/] * Nyenụ Siza ihe nke Siza. Aghọtara m ọrụ m na-ejikwa oge m na-echebara mmadụ niile echiche. Ebe mbụ e kenyere m ọrụ bụ “Mama na Chief,” bụ́ ọrụ dị n’ụlọ m. Mgbe ahụ ọrụ m na ihe ọ bụla ọzọ na-abịa * [https://guardian.ng/guardian-woman/people-have-right-to-decide-ma-they-want-to-live-or-die/] * Ọrụ m na-akpali m. Ịbụ akụkụ nke obere ọrụ ebube kwa ụbọchị na-akpali m, yana, ibi ndụ zuru oke ugbu a na ekele, ihe ebube nke okike, ụbara ndụ na ọṅụ nke ikere òkè. * [https://guardian.ng/guardian-woman/people-have-right-to-decide-ma-they-want-to-live-or-die/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ariyo, Adeola}} [[Category: ụmụ nwanyị]] dqrvtbhbr93lratxp1qu0qka1xfnjpt Doris Lessing 0 3726 14778 2023-10-16T15:45:50Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Doris Lessing (Ọktoba 22 1919 - 17 Nọvemba 2013) bụ onye ode akwụkwọ Britain, amuru Doris May Taylor. N'October 2007 Lessing ghọrọ nwanyị nke iri na otu a ga-enye Nrite Nobel maka akwụkwọ n'akụkọ ihe mere eme afọ 106 ya, na onye nnata ya kacha ochie.' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Doris Lessing (Ọktoba 22 1919 - 17 Nọvemba 2013) bụ onye ode akwụkwọ Britain, amuru Doris May Taylor. N'October 2007 Lessing ghọrọ nwanyị nke iri na otu a ga-enye Nrite Nobel maka akwụkwọ n'akụkọ ihe mere eme afọ 106 ya, na onye nnata ya kacha ochie. 814uz7gji70w4fsh6r5n2k8nahsv4m4 Dyanne Thorne 0 3727 14784 14780 2023-10-16T15:57:39Z Lebron jay 36 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dyanne Thorne|Dyanne Thorne]] a mụrụ Dorothy Ann Seib; Ọktoba 14, 1943 - Jenụwarị 28, 2020) bụ onye omere America, onye na-eme ihe nkiri na onye na-akụ ụda olu. A maara ya maka ọrụ ogbo ya na Las Vegas yana dịka onye isi ihe nkiri na aha ihe nkiri Ilsa nke malitere na Ilsa, She Wolf nke SS (1975). ==Okwu okwuru== *Otu òtù ụmụnna nọ na Boston, Massachusetts, U.S., ụlọ akwụkwọ ọgwụ, bịanyere aka na ya bụ akwụkwọ ozi na-atọ ọchị e zigara m; Òtù ndị dọkịta ahọpụtala m ahụ́ nke ha ga-achọsi ike ịwa ahụ. **Fabian Paffendorf (November, 2003).[http://www.wicked-vision.com/artikel/thorne/e_interview.php Dyanne Thorne Interview] wicked-vision.com. Retrieved on 2007-09-30. **([http://www.wicked-vision.com/artikel/thorne/d_interview.php also available in German]). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Thorne, Dyanne}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] c34ywfsp4ocr3o94m1nbotpk7ybqxht Mojisola Adeyeye 0 3728 14783 14782 2023-10-16T15:56:36Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Ogechi Adeyeye */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mojisola Adeyeye|Mojisola Christianah Adeyeye]]''' (May 29, 1951) bụ onye Naijiria na-ere ọgwụ na prọfesọ. A họpụtara ya ka ọ bụrụ Director-General nke National Agency for Food and Drug Administration and Control (NAFDAC) na 3 November 2017 site n'aka onye isi oche nke Federal Republic of Nigeria, Muhammadu Buhari. == Okwu okwu == * Ihe ịma aka dị ọtụtụ ma ị ga-anọrịrị na mkpịsị ụkwụ gị oge ọ bụla. * [https://punchng.com/ive-won-lots-of-dance-competitions-with-my-senator-husband-nafdac-dg-moji-adeyeye] Prọfesọ Mojisola na-ekwu maka ihe ịma aka dị n'ụlọ ọrụ ya na 2018. * Ekwesịrị icheta ngwaahịa codeine niile wee nyochaa usoro a site na nyocha nyocha nke NAFDAC kwadoro. * [https://www.thecable.ng/codeine-syrup-nafdac-removes-shut-order-three-pharmaceutical-companies] Prọfesọ Mojisola na-ekwu maka ire sirop codeine na 2018. * Mgbe m bịara NAFDAC, e nwere ọtụtụ ihe na-adịghị mma. Were ọrụ nlekọta ma ọ bụ ihe ọ bụla a na-eme. * [https://www.thecable.ng/nafdac-dg-federal-lawmakers-threatened-me-for-rejecting-bribe-demand] Mojisola na Channel Tv na 2019. * Otu n'ime ihe ndị ọchịchị m na-eme bụ ịgba ume ka a na-emepụta ihe ndị a na-emepụta na Nigeria. * [https://www.premiumtimesng.com/health/362276-60-of-imported-drugs-to-be-manufactured-locally-nafdac.html] Mojisola na-ekwu maka ọgwụ ndị ebubata na-emepụta na mpaghara na 2019. * Ndị mmadụ kwesịrị ịkwụsị ịchacha akpụkpọ ahụ ha; anyị kwesịrị ịdị oji na mpako. NAFDAC nọ ebe ahụ iji hụ na a na-ejide ngwa ahịa ndị a dị ize ndụ, bụ ndị na-abata n'ụzọ iwu na-akwadoghị. * [https://punchng.com/stop-using-chemicals-to-lighten-skin-nafdac-advises-nigerians] Prọfesọ Mojisola na N'ajụjụ ọnụ na-ekwu maka ịcha ọcha na 2019. * Mgbe m maliteghachiri ọrụ dị ka DG, ihe dị ka pasent 80 nke akụrụngwa dị na ụlọ nyocha ụlọ ọrụ anaghị arụ ọrụ; Ndị nduzi enweghị laptọọpụ ha na-arụkọ ọrụ, omume ụlọ ọrụ mmepụta ihe na-adịghị akwụsị akwụsị na enweghị ụgbọ ala bara uru bụ ọtụtụ nsogbu na-eche ụlọ ọrụ ahụ ihu. * [https://punchng.com/why-conflict-of-interest-exists-between-son-nafdac-adeyeye] Mojisola na mkparịta ụka mebere na 2020. * Anyị chọrọ ndị ọrụ, anyị chọkwara ụgbọ ala, n'oge na-adịbeghị anya, anyị nwetara nkwado maka ụgbọ ala 15; mana nke ahụ bụ dobe na bọket n'ihi na anyị nwere steeti iri atọ na isii. * [https://dailypost.ng/2020/01/07/nafdac-speaks-on-fresh-recruitment/] Prof Mojisola na News Agency of Nigeria (NAN) na 2020. * Enwere enweghị nchekwa ọgwụ, ngwaọrụ ahụike enweghị nchekwa, ngwa ule enweghị nchekwa; anyị na-adabere na mba ndị ọzọ mgbe niile maka ihe niile. * [https://www.thecable.ng/nafdac-dg-nigeria-has-over-relied-on-the-west-for-everthing] Mojisola na ịdabere na ọdịda anyanwụ maka ihe niile na 2020. * Legọs steeti ga-amalite nnwale ụlọ ọgwụ na chloroquine iji nyochaa ịdị irè ya. * [https://www.premiumtimesng.com/news/top-news/384849-coronavirus-nafdac-orders-production-of-chloroquine-for-clinical-trial.html?tztc=1] Mojisola na nkwupụta sitere na oge adịchaghị na 2020. == Okwu gbasara Ogechi Adeyeye == *Moji Christianah Adeyeye bụ onye na-ahụ maka ọgwụ na-ahụ maka nkà mmụta ọgwụ nwere akara ngosi nke ihe ọ rụpụtara na Naịjirịa na mba ofesi. * [https://punchng.com/buhari-appoints-adeyeye-as-new-nafdac-dg] Nkwupụta sitere n'aka onye na-enyere aka (Press), Office nke Secretary nke Gọọmenti nke Federation na 2017. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adeyeye, Mojisola Christianah}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kqcjn50hkymf0ths3xjw19dgl83dkm0 Dorothea brande 0 3729 14788 14785 2023-10-16T16:04:18Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothea Brande (1893-1948) bụ onye edemede America, onye nchịkọta akụkọ na onye edemede nke akwụkwọ mkpali ama ama "Wakeup and Live" == Okwu Ọkwụrụ == * Mee ka a ga-asị na ọ gaghị ekwe omume ịda ** Akwụkwọ: Teta na Ndụ (1893–1948) {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brande, Dorothea}} [[Ụdị: 1893 ọmụmụ]] [[Kadị: 1948 ọnwụ]] [[Ụdị: Ndị ode akwụkwọ na-abụghị akụkọ ifo sitere na United States]] [[Ụdị: Ndị editọ si United States]] [[Kadị: Ndị edemede nwanyị]] [[Ụdị: Ụmụ nwanyị si United States]] [[Category: Ụmụ nwanyị ]] r79vianabil9z8lvuv46yqqhfg4s482 Caterina Davinio 0 3730 14787 14786 2023-10-16T16:01:03Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Caterina Davinio]] (amuru na Nọvemba 25, 1957, Foggia) bu onye odee Italy, onye edemede na onye nka mgbasa ozi ohuru. Onye edemede nka dijitalụ, net.art, nka vidiyo. Ọ bụ onye okike nke Italian Net-poetry na 1998. ==Okwu okwuru== === Ụlọ Mercury Virtual. Planetary & Interplanetary Omume === *A na-eji stratum ọzọ emeju biosphere ugbu a, nke dị n'etiti ihe onwunwe na nke ime mmụọ, nke ahụ bụkwa njikọ nke njikọ, "ihe na-eme eme" nke bụ eziokwu sitere na mgbasa ozi ọhụrụ. Kwa ụbọchị, anyị na-eji ihe niile anyị nwere ike ime na-agagharị na oghere a. Nke a n'ụzọ anụ ahụ concretizes echiche na mmadụ nile nwere ike ijikọ n'otu oge, ebe ọ dịghị onye na-ekewapụ na ndị ọzọ na niile na-aghọ otu ihe, nke bụ webụ. **p. 44 *Ime nka pụtara ọ bụghị naanị iji asụsụ, kamakwa imepụta nke ọhụrụ. Iji mee nke a, ngwaọrụ ọhụrụ dị mkpa. Ọbụlagodi ịlaghachi n'asụsụ ọdịnala ndị ọzọ dị ka uri linear ma ọ bụ akụkọ, mgbe emechara ka ahụmịhe nke hypertext, hypermedia na multimedia na-eme ka anyị nwee ike ịtụgharị uche n'ụdị okwu ochie ma nyefee nkuzi nke mgbasa ozi ọhụrụ n'ime ọbụna usoro ọdịnala ndị ọzọ. asụsụ, dị ka akụkọ, ọmụmaatụ. **p. 48 *Ọ bụrụ na asụsụ bụ nje sitere na mbara igwe, ọbụna ndị mmadụ nwere ike ime ka ndị ọbịa na mbara ala anyị, n'ihi na asụsụ nwere njikọ chiri anya na usoro echiche mmadụ, n'ụdị ọgụgụ isi anyị, ruo n'ókè na asụsụ ihe atụ bụ ihe na-eme ka anyị dị iche na ndị ọzọ dị ndụ. ndi mmadu. **p. 48 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Davinio, Caterina}} 41e93soyyp4858z6zgwuw9en1rgogp5 Caterina Fake 0 3731 14791 14790 2023-10-16T16:08:56Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Caterina Fake]] bụ onye ọchụnta ego America-Canada na nwanyị ọchụnta ego. O mebere webụsaịtị Flickr n'afọ 2004 na Hunch n'afọ 2007. Fake bụ onye na-elekọta ụlọ ọrụ na-anaghị akwụ ụgwọ ma bụrụkwa onye isi oche Etsy. Maka ọrụ ya n'ịmepụta Flickr, Edepụtara adịgboroja na Time 100 magazin, a matawokwa ya na Silicon Valley maka ọrụ ya dị ka onye na-etinye ego na mmụọ ozi. ==Okwu okwuru== *Ndị ọchụnta ego kacha aga nke ọma m maara na-enwe nchekwube. Ọ bụ akụkụ nke nkọwa ọrụ. **[https://www.womansday.com/life/work-money/a41995849/small-business-quotes/] *Talent dị ụkọ ma sie ike idobe **[https://www.forbes.com/sites/danschawbel/2012/09/11/caterina-fake-on-launching-her-third-startup-findery/]Caterina on her new startup ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Fake, Caterina}} rpjm0rbbnsi2n5iomn24yvpxm5ycbft Dusty Springfield 0 3732 14792 2023-10-16T16:10:37Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Mary Isobel Catherine Bernadette O'Brien|Mary Isobel Catherine Bernadette O'Brien]] (16 Eprel 1939 – 2 Maachị 1999), onye amara aha ya dị ka Dusty Springfield, bụ onye bekee na-agụ abụ na onye na-edekọ ndekọ nke ọrụ egwu ya sitere na 1960 ruo 1990. A na-enweta ya dị ka otu n'ime ndị ama ama nke egwu mkpụrụ obi na-acha anụnụ anụnụ na onye ọbụ abụ mbụ webatara ndị na-ege Britain ụda Motown na Njikere Steady G...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Mary Isobel Catherine Bernadette O'Brien|Mary Isobel Catherine Bernadette O'Brien]] (16 Eprel 1939 – 2 Maachị 1999), onye amara aha ya dị ka Dusty Springfield, bụ onye bekee na-agụ abụ na onye na-edekọ ndekọ nke ọrụ egwu ya sitere na 1960 ruo 1990. A na-enweta ya dị ka otu n'ime ndị ama ama nke egwu mkpụrụ obi na-acha anụnụ anụnụ na onye ọbụ abụ mbụ webatara ndị na-ege Britain ụda Motown na Njikere Steady Go! Igwe onyonyo pụrụ iche The Sound of Motown na 1965. Tupu ịmalite ọrụ egwu ya, ọ bụ onye otu pop otu Lana Sisters na Springfields. ==Okwu okwuru== *Ndị mmadụ na-ewe iwe mgbanwe, m na-eche n'ụzọ ụfọdụ, ma ha na-echefu na ha agbanweela. Echere m na ọtụtụ n'ime anyị gbanwere maka mma karịa nke kachasị njọ. **Dịka ekwuru na ajụjụ ọnụ nke 14 Eprel 1981 na [http://colsearch.nfsa.gov.au/nfsa/search/display/display.w3p;page=0;query=Dusty%20Springfield%20Mike%20walsh;rec=0;resCount=10The Mike Walsh Show] *Enweghị m ihe onyonyo. Ọ dị nnọọ sorta toro na m, dị ka ero ma ọ bụ ihe ọ bụla ọ bụ. Ọ bụ ndọtị nke m. Ọfọn: Ekwuru m na iri na asaa, "Aga m echepụta Dusty Springfield", mana ọ bụ ndọtị nke Mary O'Brien, nwa akwụkwọ ụlọ akwụkwọ nọn. Echere m na nke ahụ bụ ihe [Sheena] nwere ike nweta, na ọtụtụ ndị mmadụ na-egbuke egbuke, na-asị "Ị ga-emepụta ihe oyiyi, nwa!" Echere m na ị maara, ịbụ abụ na abụ bụ ihe kacha mkpa. Onyonyo na-abịa mgbe ị gosipụtara onwe gị n'ihu ọha. Na ọha na eze na-anabata gị ma ọ bụ na ha anabataghị gị. Ịgbalị imepụta ihe na-abụghị nke gị ga-abụ ọdachi. **Dị ka e kwuru na ihe omume "Sheena Easton - Pop Singer" sitere na usoro ihe nkiri BBC The Big Time (2 July 1980) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Springfield, Dusty}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9lidsg8mznkg3nzoghpk9kb91d3udb4 Dorothea Dix 0 3733 14793 2023-10-16T16:13:55Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Dorothea Lynde Dix (Eprel 4, 1802 - Julaị 17, 1887) bụ onye nkwado America n'aha ndị ọrịa isi dara ogbenye. Site na mmemme siri ike ma kwụgidere nke ndị omebe iwu steeti na United States Congress, o kere ọgbọ mbụ nke mgbapu uche America. N'oge Agha Obodo, ọ jere ozi dịka onye nlekọta ndị nọọsụ ndị agha.' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothea Lynde Dix (Eprel 4, 1802 - Julaị 17, 1887) bụ onye nkwado America n'aha ndị ọrịa isi dara ogbenye. Site na mmemme siri ike ma kwụgidere nke ndị omebe iwu steeti na United States Congress, o kere ọgbọ mbụ nke mgbapu uche America. N'oge Agha Obodo, ọ jere ozi dịka onye nlekọta ndị nọọsụ ndị agha. dtubev28npo98lbtawklkqkfhhojub7 Durukti 0 3734 14794 2023-10-16T16:25:34Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Durukti|Durukti]] ọkụ. okwu ọjọọ ma ọ bụ mkparị, ma ọ bụ okwu mkparị) bụ nwanne nwanyị na isi nwunye na eze nwanyị Kali, mmụọ ọjọọ nwoke bụ onye nwe Kali Yuga na-achị. ==Okwu okwuru== === [[w:Kalki Purana|Kalki Purana]] === <small>B.K. Chaturvedi, tr. in: ''[https://books.google.com/books?id=yjPXRCCUvk4C&lpg=PP1&pg=PP1#v=onepage&q&f=false Kalki Purana]''. New Delhi: Diamond Books, 2006, 2014 ({{ISBN|81-288-0588-6...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Durukti|Durukti]] ọkụ. okwu ọjọọ ma ọ bụ mkparị, ma ọ bụ okwu mkparị) bụ nwanne nwanyị na isi nwunye na eze nwanyị Kali, mmụọ ọjọọ nwoke bụ onye nwe Kali Yuga na-achị. ==Okwu okwuru== === [[w:Kalki Purana|Kalki Purana]] === <small>B.K. Chaturvedi, tr. in: ''[https://books.google.com/books?id=yjPXRCCUvk4C&lpg=PP1&pg=PP1#v=onepage&q&f=false Kalki Purana]''. New Delhi: Diamond Books, 2006, 2014 ({{ISBN|81-288-0588-6}})</small> *Ka ọ dị ugbu a, Krodh na Himsa wepụtakwara nwa nwanyị jọgburu onwe ya nke dị egwu dịka Kali nwere. O guzobere njikọ ya na Kali iji mụọ nwa nwoke na-egbu egbu akpọrọ Bhayanak na nwa nwanyị akpọrọ Mrityu (ọnwụ). Na: p. 11 === ''[[w:Varaha Purana|Varaha Purana]]'' === <small>[http://www.iskcon.org iskcon.org]. Retrieved 7 September 2017</small> *Na [[w:Kali Yuga|Kali Yuga]], [[w:Hindu demon|demons]] na-amụ na ezinụlọ nke [[w:Brahmin|Brahmins]]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Durukti}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] klac9nan9gdn94gtatr3egkiywrr12e Dorothea Lange 0 3735 14796 14795 2023-10-16T16:29:30Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dorothea Lange (Mee 25 1895 - Ọktoba 11, 1965) bụ onye na-ese akwụkwọ akụkọ America nwere mmetụta na onye na-ese foto kacha mara amara maka ọrụ oge ịda mbà n'obi ya == Okwu Ọkwụrụ== * '''Ahụrụ m ma gakwuru nne agụụ na-agụ na nke enweghị olileanya, dị ka à ga-asị na magnet na-ese ya.''' Echeghị m otú m si kọwaara ya ọnụnọ m ma ọ bụ igwefoto m, ma echetara m na ọ jụrụ m ajụjụ ọ bụla. Emere m ihe ngosi ise, na-arụ ọrụ nso na nso site n'otu ụzọ ahụ. Ajụghị m aha ya ma ọ bụ akụkọ ihe mere eme ya. Ọ gwara m afọ ya, na ọ dị afọ iri atọ na abụọ. O kwuru na ha na-ebi na akwụkwọ nri oyi kpọnwụrụ si n’ubi gbara ya gburugburu, na nnụnụ ndị ụmụaka gburu. Ọ ka ree taya ụgbọ ala ya zụta nri. N'ebe ahụ, ọ nọdụrụ ala n'ụlọikwuu ahụ na-adaba adaba na ụmụ ya gbakọrọ gburugburu ya, o yikwara ka ọ ma na foto m nwere ike inyere ya aka, ya mere o nyeere m aka. Enwere ụdị nha anya gbasara ya. ** Nkwupụta gbasara foto Lange a ma ama nke akpọrọ "Nne Migrant", na '' Foto a ma ama '' (February 1960). * Ị na-etinye igwefoto gị n'olu n'ụtụtụ, tinyere iyikwasị akpụkpọ ụkwụ gị, ma n'ebe ahụ, ọ dị, ngwa ahụ nke na-ekerịta ndụ gị. '' Igwefoto bụ ngwa na-akụziri ndị mmadụ ka esi ahụ ụzọ na-enweghị igwefoto.'' ** Dorothea Lange (1978) '' Dorothea Lange: Ndụ onye na-ese foto ''. p. vii * '''Mmadụ kwesịrị iji igwefoto mee ihe dị ka a ga-asị na echi a ga-akụ gị ìsì. Ibi ndụ a na-ahụ anya bụ nnukwu ọrụ, enweghị ike iru ya. Naanị metụrụ m aka, metụ ya aka.'' ** Dị ka e hotara na '' Dorothea Lange: Ndụ Visual '' nke Elizabeth Partridge dere (1994) [[Category: Ụmụ nwanyị]] t3bh16bktwv16l04r9kcqzpfqrkapmf Dulcie September 0 3736 14798 14797 2023-10-16T16:34:08Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dulcie September|Dulcie September]] (20 Ọgọst 1935 – 29 Maachị 1988) bụ onye na-akwado ndọrọndọrọ ọchịchị mba South Africa. A mụrụ ya na Athlone, Western Cape, South Africa, e gburu ya na Paris, France. ==Okwu okwuru== *Taa, anyị na-ezute ebe a iji sọpụrụ otu nwanyị South Africa ukwu bụ onye nyere onyinye dị ukwuu nye ndị South Africa, nwanyị nke ọ bụ ezie na e wepụrụ ya n'ebe anyị nọ ma kpachapụ anya gbachie ọnụ, ka a hụrụ n'anya, nwanyị nke ọtụtụ n'ime anyị na-echeta ma ka na-echeta. akụ site na ncheta anyị nwere banyere ya. **[http://www.dac.gov.za/content/remarks-minister-ms-lulu-xingwana-mp-occasion-dulcie-september-memorial-lecture-university Remarks by the Minister Ms Lulu Xingwana MP] na emume nke Dulcie September Memorial Lecture na Mahadum Western Cape, Cape Town19. Ọgọstụ 2010. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: September, Dulcie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ciie6lymuj97x0rpdjjdmyqsfwegao8 Donna Adja 0 3737 14800 14799 2023-10-16T16:40:17Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Donna Oghenenyerovwo Adja aka Donna Diva (amụrụ na Eku Delta State) bụ onye mbụ na-edekọ ndekọ na Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu Ọkwụrụ == * Egwu m kacha ọhụrụ, “Ganja,” bụ egwu ịhụnanya, ịhụnanya kpaliri ya na otu m si ahụ ya, ịhụnanya na-egbu egbu. ** [https://www-vanguardngr-com.cdn.ampproject.org/v/s/www.vanguardngr.com/2022/08/donna-adja-makes-big-comeback-with-ganja/amp/? amp_gsa=1&amp_js_v=a9&usqp=mq331AQKKAFQArABIIACAw%3D%3D#amp_tf=Site%20%251%24s&aoh=16705756641298&referrer=https%3A%2F%2Fwww.google.com&Fwww. com%2F2022% 2F08% 2Fdonna-adja-eme ka-nnukwu-abịaghachi-na-ganja%2F Donna Adja na-eme nnukwu nlaghachi na 'Ganja]', nke Ayo Anikoyi, 14 Ọgọst, 2022, Vanguard News, eweghachiri 9 Disemba 2022 [[Category: Ụmụ nwanyị]] 29l0bnqmkldhv0o4ah5rk60fnvxl44m Drew Barrymore 0 3738 14801 2023-10-16T16:43:14Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Drew Blythe Barrymore|Drew Blythe Barrymore]] (amụrụ 22 Febrụwarị 1975) bụ onye omere na onye nrụpụta America. ==Okwu okwuru== *Anaghị m eri anụ, azụ ma ọ bụ mmiri ara ehi, mana ahụrụ m anụ ezi adịgboroja n'anya. Ọ bụ ihe kacha mma n'ụwa abụọ. **[http://www.sundaytimes.lk/010930/mirror5.html "'Veg' craze hits Hollywood"]SundayTimes.lk (30 September 2001). *Ụmụ nwanyị ọ na-amasị m inwe mmekọahụ? Ee,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Drew Blythe Barrymore|Drew Blythe Barrymore]] (amụrụ 22 Febrụwarị 1975) bụ onye omere na onye nrụpụta America. ==Okwu okwuru== *Anaghị m eri anụ, azụ ma ọ bụ mmiri ara ehi, mana ahụrụ m anụ ezi adịgboroja n'anya. Ọ bụ ihe kacha mma n'ụwa abụọ. **[http://www.sundaytimes.lk/010930/mirror5.html "'Veg' craze hits Hollywood"]SundayTimes.lk (30 September 2001). *Ụmụ nwanyị ọ na-amasị m inwe mmekọahụ? Ee, m na-eme. Kpamkpam. M na-ewere onwe m mgbe niile bisexual. Ahụrụ m ahụ nwanyị n'anya. Echere m na nwanyị na nwanyị ọnụ mara mma, dị ka nwoke na nwanyị ọnụ mara mma. Ịnọ na nwanyị dị ka inyocha ahụ nke gị, mana site na onye ọzọ. **[http://www.contactmusic.com/charlie's-angels/news/drew-barrymore.-.i-am-bisexual."Drew Barrymore: 'I Am Bisexual'"] ContactMusic.com (16 July 2003). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Barrymore, Drew}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rk8huetmvkmp3e2gywgktf0p6prvbab Nancy Isime 0 3739 14802 2023-10-16T16:49:44Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Nancy Isime|Nancy Isime]]''' (amụrụ 17 Disemba 1991) bụ onye omee, ihe nlereanya na mgbasa ozi. A mụrụ Nancy Isime na steeti Edo. Ọ gụrụ akwụkwọ na ngalaba Social Work afọ abụọ na Mahadum Lagos. == Okwu okwuru == "Enwere m nkwenye siri ike na ntụgharị uche, m na-arụ ọrụ ruo ókèm nwere ike na m na-aga maka ọgwụgwọ, nke m malitere n'oge na-adịbeghị anya. Maka onye dị ka m nke na-eme ihe, na-eme ihe omume, ọ na-ewe m ọtụtụ ihe n'ime m. M na-eme ihe n'usoro ihe nkiri, TV, na sinima.” **[https://thewillnigeria.com/news/my-suicide-to-success-story-nancy-isime/ Nancy na-ekwu maka akụkọ ịga nke ọma igbu onwe ya]. "Ọ dịghị nsogbu ọ bụla m nwere ihewe obim, ma ụfọdụ ndị nwere ike agaghị enwe ike ime ya. Ihe ndị na-ewu ewu na-amasịkarị m bụ mgbanaka imi na akpukpu ụkwụ dị elu. M na-enwe mmasị n'ụdị ejiji m, n'ihi ya, anaghị m eme ya." Amaghị ma ọ dị ihe m na-enweghị ike iyi." ** [https://punchng.com/i-have-no-problem-baring-my-cleavage-nancy-isime/ - Nancy na-ekwu maka uwe ya]. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nancy, Isime}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 5aubcbb4ibcvs7jjt4lop8ax3rx8uct Dottie West 0 3740 14803 2023-10-16T16:55:13Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig: Dorothy Marie Marsh West|Dorothy Marie Marsh West]] (Ọktoba 11, 1932 – Septemba 4, 1991), nke aha ogbo ya Dottie West mara nke ọma, bụ onye na-agụ egwu obodo America na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== *Ị nwere ike ịkụda m, mana ọ ka mma ịnwe nnukwu nkume iji tinye m ebe ahụ ... O siri ike, mana ọ dị mma. Abụ m onye mbụ n'ime ụmụaka iri na abụ m onye lanarịrị. Azụmahịa a n'anya nke ukwuu, na ọ nweghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig: Dorothy Marie Marsh West|Dorothy Marie Marsh West]] (Ọktoba 11, 1932 – Septemba 4, 1991), nke aha ogbo ya Dottie West mara nke ọma, bụ onye na-agụ egwu obodo America na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== *Ị nwere ike ịkụda m, mana ọ ka mma ịnwe nnukwu nkume iji tinye m ebe ahụ ... O siri ike, mana ọ dị mma. Abụ m onye mbụ n'ime ụmụaka iri na abụ m onye lanarịrị. Azụmahịa a n'anya nke ukwuu, na ọ nweghị ụzọ m ga-esi chee maka ịla ezumike nka. Mgbe m dị afọ 87, m ka ga na-eje ije na Grand Ole Opry na-abụ abụ "Lee anya na-abịakwu anya mmiri ịkwa ákwá...". M ka na-echeghị na m nwere nnukwu ndekọ ma, ma ọ bụ bụrụ abụ ya kasị mma. Echere m na ihe kacha mma ka ga-abịa, nke ahụ bụkwa eziokwu! **Site na N'ajụjụ ọnụ ya na "The Nashville Network" na 1991, na-etinye asịrị n'akụkụ na ọ nwere ike ịla ezumike nká. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:West, Dorothy Marie Marsh}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] h2cntzyn5yz01mj3x1efvjy19ftthnv Dorrit Moussaieff 0 3741 14804 2023-10-16T17:35:45Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Dorrit Moussaieff|Dorrit Moussaieff]] (Hibru & Bukhori: דורית מוסאיוף; amuru 12 Jenuarị 1950) bu onye amuru n’Israel nke British-Icelandic First Lady nke Iceland, onye mmebe ọla, onye nbipute, nwanyị ọchụnta ego na onye na-elekọta mmadụ. ==Okwu okwuru== *Iceland abụghị obere obodo. Iceland bụ obodo kachasị ukwuu n'ụwa. Kwuru na Beijing (2008-08-22) wee hota ya na "Stórasta Land I Heiminu," DS.iv (2008-08-22). Rịb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorrit Moussaieff|Dorrit Moussaieff]] (Hibru & Bukhori: דורית מוסאיוף; amuru 12 Jenuarị 1950) bu onye amuru n’Israel nke British-Icelandic First Lady nke Iceland, onye mmebe ọla, onye nbipute, nwanyị ọchụnta ego na onye na-elekọta mmadụ. ==Okwu okwuru== *Iceland abụghị obere obodo. Iceland bụ obodo kachasị ukwuu n'ụwa. Kwuru na Beijing (2008-08-22) wee hota ya na "Stórasta Land I Heiminu," DS.iv (2008-08-22). Rịba ama: "Stórasta" bụ asụsụ lapsus karịa "kasị ukwuu," dịka onye na-asụ Icelandic ọ ga-ada ụda nke ukwuu karịa n'asụsụ Bekee. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Moussaieff, Dorrit}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rdvs5vf7uf1cupdb3z7br78djdfb1aj Dorothy Zellner 0 3742 14806 14805 2023-10-16T17:50:04Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorothy "Dottie" Miller Zellner|Dorothy "Dottie" Miller Zellner]] amuru na 1938) bu onye America na-akwado ihe ruuru mmadu, nwanyi, onye nzizi, onye nkuzi na ode akwukwo. Onye agha nke otu ndị ruuru mmadụ n'afọ 1960, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ewe ndị ọrụ maka Freedom Summer project ma bụrụkwa onye nchịkọta akụkọ nke Student Voice, akwụkwọ akụkọ ụmụ akwụkwọ nke Kọmitii Na-ahụ Maka Ndị Na-eme Ihe Ike. Ọ na-arụsi ọrụ ike na mmegharị ịdị n'otu nke Palestine. ==Okwu okwuru== *Dị ka onye agha nke òtù ndị ruuru mmadụ n'afọ 1960, a na m atụ anya na ụbọchị Martin Luther King nke afọ a ga-abụ karịa ikwugharị okwu ya "Enwere m nrọ" mgbe niile. Nke a emebiela ihe bụ isi nke mmegharị ahụ, nke bụ oke na ịdị egwu nke ọtụtụ narị puku ndị "nkịtị" ndị na-agaghị na-enweghị ike ịkwado mkparị na mkparị ọ bụla ọzọ. Amaara m n'ihi na m nọ na Georgia, Virginia na Mississippi dịka onye ọrụ nke Kọmitii Na-ahụ Maka Ndị Na-eme Ihe Ike nke ụmụ akwụkwọ; M nọrọ afọ abụọ na Atlanta. Nnukwu mmegharị a nke ndị nkịtị Africa-American na ndị enyi ha na-acha ọcha enweghị ndị agha ma ọ bụ ndị agha ikuku, ma anyị depụtara nnwere onwe anyị na-achọ na nsụhọ nke mba maka iri afọ ndị na-esonụ ma eleghị anya, ruo ọtụtụ iri afọ na-abịa ... Ọ nwere ike iju ndị mmadụ anya ịmara na Ndị Palestine na-agụ okwu Dr. King wee kpọọ aha ya wee mụọ ihe gbasara ikike obodo America, n'etiti akụkọ ihe mere eme nke ndị ọzọ, maka ụzọ isi mee ka ụwa mara eziokwu na nke nta nke nta, ala ha na-apụ n'anya yana ikike ha. **[https://domlife.org/2011Stories/mlk_zellner.htm"King’s words live in Palestinian city"] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zellner, Dorothy "Dottie" Miller}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] lzbbo3iocupabd3bgs0ag2d7e0tzwq6 Dorothy Thompson 0 3743 14807 2023-10-16T17:59:48Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Dorothy Celene Thompson|Dorothy Celene Thompson]] (Julaị 9, 1893 - Jenụwarị 30, 1961) bụ onye odeakụkọ America ==Okwu okwuru== *Ọ bụ onye na-enweghị ụdị, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye na-enweghị ihu, nwoke nke ihu ya bụ caricature, nwoke nke usoro ya yiri cartilaginous, na-enweghị ọkpụkpụ. Ọ bụ onye na-enweghị ihe kpatara ya na onye na-anụ ọkụ n'obi, adịghị ahụkebe na enweghị ntụkwasị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorothy Celene Thompson|Dorothy Celene Thompson]] (Julaị 9, 1893 - Jenụwarị 30, 1961) bụ onye odeakụkọ America ==Okwu okwuru== *Ọ bụ onye na-enweghị ụdị, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye na-enweghị ihu, nwoke nke ihu ya bụ caricature, nwoke nke usoro ya yiri cartilaginous, na-enweghị ọkpụkpụ. Ọ bụ onye na-enweghị ihe kpatara ya na onye na-anụ ọkụ n'obi, adịghị ahụkebe na enweghị ntụkwasị obi. Ọ bụ nnọọ ihe atụ nke Nwa nta ahụ. … Mmegharị ya dị egwu. Ọ dịghị n'ihu ya ọ dịghị ihe ọ bụla metụtara esemokwu dị n'ime ma ọ bụ ọzụzụ onwe onye. Ma n'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụghị na-enweghị ụfọdụ amara. Ma ọ bụ nro fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mma nwanyị nke Austrian! Mgbe ọ na-ekwu okwu, ọ na-eji olumba ndị Austrian sara mbara. Naanị anya bụ ihe ama ama. Ọchịchịrị isi awọ na hyperthyroidic, ha nwere ihe na-egbukepụ egbukepụ nke na-egosipụtakarị ndị nwere ọgụgụ isi, ndị aṅụrụma na ndị aṅụrụma. **Maka [https://en.wikiquote.org/wiki/Adolf_Hitler Adolf Hitler] na "I Saw Hitler!" Na Cosmopolitan (1931), later in I Saw Hitler! (1932) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Thompson, Dorothy}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6zcucpcm73fixjo0j3d9kkhha7a76ty Anne Brontë 0 3744 14808 2023-10-16T18:12:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Brontë (17 Jenụarị 1820 – 28 Mee 1849) bụ onye odeakụkọ na onye na-agụ uri Britain, nwanne nke ọdụdụ nke Charlotte na Emily Brontë. Ka ha bipụtachara ọrụ mbụ n'okpuru pseudonyms Currer Bell, Ellis Bell, na Acton Bell ha ghọrọ ndị ama ama dị ka ụmụnne nwanyị Brontë. ==Okwu okwuru== * ''Enweghị m egwu nke ọnwụ: ọ bụrụ na echere m na ọ bụ ihe a na-apụghị izere ezere echere m na m nwere ike ịgb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Brontë (17 Jenụarị 1820 – 28 Mee 1849) bụ onye odeakụkọ na onye na-agụ uri Britain, nwanne nke ọdụdụ nke Charlotte na Emily Brontë. Ka ha bipụtachara ọrụ mbụ n'okpuru pseudonyms Currer Bell, Ellis Bell, na Acton Bell ha ghọrọ ndị ama ama dị ka ụmụnne nwanyị Brontë. ==Okwu okwuru== * ''Enweghị m egwu nke ọnwụ: ọ bụrụ na echere m na ọ bụ ihe a na-apụghị izere ezere echere m na m nwere ike ịgbahapụ onwe m na atụmanya ahụ ... Papa na Charlotte, ma n'ihi na ọ na-agụsi m agụụ ike ime ụfọdụ ezi] na [ụwa tupu m ahapụ ya. ''Enwere m ọtụtụ atụmatụ n'isi m maka omume n'ọdịnihu - ịdị umeala n'obi na oke n'ezie - mana ka Agaghị m amasị ha niile ka ha bụrụ ihe efu, na mụ onwe m biri ndụ obere nzube. Ma uche Chineke ka eme. ** Akwụkwọ ozi Ellen Hussey (5 Eprel 1849), nke e bipụtara na '' Akwụkwọ ozi nke Charlotte Brontë : With a Selection of Letters by Family and Friends '' (1995), nke Margaret Smith deziri, Vol. II: 1848–1851, p. 195 ''Egwu nke Currer, Ellis na Acton Bell'' (1846) :<small>Okwu sitere na uri e bipụtara na ''[[s:Poems by Currer, Ellis, and Acton Bell|Egwu Currer, Ellis, na Acton Bell]]'' ( ewepụtara n'usoro oge) </small> Nye William Cowper | Cowper (1842) === :<small>Edere 10 Novemba 1842</small> *<p>'''N'ihi na onwe m mgbe ga-aza, <br /> anya mmiri mkpagbu malite; <br /> Amara m ntakịrị ihe wilder ahụhụ <br /> jupụtaworo obi] Poet.'''</p><p>'''Amaghị m obi. abalị s nke ọchịchịrị, <br /> Ụbọchị nhụsianya; <br /> Ogologo, ogologo afọ nke ọchịchịrị obi nkoropụ, <br /> Nke gwepịara gị ma mekpaa gị ahụ.'''</p> * Ma, ọ bụrụ na ihe egwu gị egwu ga-abụ eziokwu, <br /> Ọ bụrụ na [Eluigwe] dị oke njọ, <br /> Ka mkpụrụ obi dị ka nke gị efunahụ, <br / > Oh! kedu ka m ga-esi pụta ìhè? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brontë,Anne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8iv7b0cazvc3esf45hxk8hyzuo6nutw Judith Jamison 0 3745 14810 14809 2023-10-16T18:37:06Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Judith Jamison | Judith Jamison]]''' (amụrụ [[w:May 10|May 10]], [[w:1943|1943]], Philadelphia, Pennsylvania) bụ onye na-agba egwu na onye na-agụ egwu America, nke a kacha mara amara dị ka onye isi nka nka [[w:Alvin Ailey American Dance Theatre|Alvin Ailey American Dance Theatre]]. == Okwu okwu == * Apụghị m ịnụ ka ndị na-ege ntị na-akụ aka mgbe m nọ n’elu ikpo okwu. Emikpuola m kpam kpam na ibe ahụ. Ma mgbe ụfọdụ, m na-enweta ọtụtụ n'ime ya ma na-eche, "Ugbu a, gịnị kpatara ha ji eto ebe a?" Ọ bụrụ na ọ bụ igwe mmadụ ọcha, ha na-etokarị maka na ha chere na ọ bụ mmegharị ahụ mara mma. Ọ bụrụ na ọ bụ igwe ojii, ọ na-abụkarị n'ihi na ha jikọtara ya na ozi ahụ. * ''akwụkwọ akụkọ WomenSports'', p. 14 (Septemba 1975) * '''Ndị mmadụ na-abịa ịhụ ịma mma, ana m agba egwu inye ha ya''' * ''akwụkwọ akụkọ WomenSports'', p. 14 (Septemba 1975) * M na-eche mgbe niile na mmeju nke resists: ahụ na mkpụrụ obi, ịnọ naanị ya na mkpakọrịta, na na-agba egwú studio, mkpirisi na ntọhapụ, ebili na ọdịda. * ''Mmụọ Ịgba egwu'', ch. 1 (1993) * Enwere m ikpe maka ikiri ndị ọdịda anyanwụ n'ekwetaghị na ụmụ amaala America enweela isi ara dị ka ndị Africa America. Ọ́ bụghị ihe pụrụ iche na mgbe ụfọdụ ndị kasị kpasuru iwe ahụbeghị ka a kpasuru ndị ọzọ iwe? * ''Mmụọ Ịgba egwu'', ch. 3 (1993) * Egwu dị ukwuu karịa ahụ anụ ahụ. Mgbe ị na-agbatị ogwe aka gị, ọ naghị akwụsị na njedebe mkpịsị aka gị, n'ihi na ị na-agba egwu karịa nke ahụ; ị na-agba egwu mmụọ. * ''Mmụọ Ịgba egwu'', ch. 21 (1993) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.alvinailey.org/page.php?p=art_d&v=56&sec=aaadt Alvin Ailey American Dance Theatre biography] *[http://www.pbs.org/wnet/freetodance/biographies/jamison.html PBS akụkọ ndụ "Great Performances"] * [http://www.kennedy-center.org/calendar/?fuseaction=showIndividual&entity_id=3745&source_type=A Kennedy Center biography] *[http://home.earthlink.net/~williamlichten/jamison.html Ntinye akwụkwọ afọ ụlọ akwụkwọ sekọndrị] {{DEFAULTSORT:Jamison, Judith}} [[Category: ụmụ nwanyị]] iyx5w3bzf64ambrdcxhicn0ozdk6vdj Elizabeth Jenning 0 3746 14821 14817 2023-10-16T19:27:26Z Iwuala Lucy 28 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Elizabeth Jennings (poet)|Elizabeth Jennings]]''' '''(20 Julaị 1926 – 25 Ọktoba 2001)''' bụ onye Bekee na-ede uri, nke e ji mara maka nchapụta nke ụdị ya na ịdị mfe nke ụzọ agụmagụ. A mụrụ Jennings na Lincolnshire, mana ezinụlọ ya kwagara Oxford mgbe ọ dị afọ isii. Okpukpe Roman Katọlik ya mere ka ọtụtụ ọrụ ya mara mma. == Ihe O Kwuru == * Mgbe m gụgharịrị ọrụ m gara aga, enwere m ike ịhụ mmepe nke nwere mmetụta dị otú ahụ, n'ezie, na ụfọdụ n'ime ha adịkwaghị ka ọ bụ akụkụ nke m. **Okwu mmalite maka abụ anakọtara, Carconet Press, Manchester 1986 *Ndị na-ede uri na-arụ ọrụ na site na ibe ha. **Ụdị ọ bụla na-agbanwe agbanwe, Carcanet Press Ltd {{ISBN|978-1857542479}} == Njikọ Mpụgha == {{wikipedia|Elizabeth Jennings (poet)}} {{DEFAULTSORT:Jennings, Elizabeth}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] trrynlgwzunr071cco4w2meypxspb8p Judith Levine 0 3747 14815 14812 2023-10-16T19:03:33Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Judith Levine | Judith Levine]]''' (amuru 1952) bu onye odee America, odeakụkọ, [[w:Civil libertarianism |civil libertarian]] na onye nchoputa [[w:National Ndị ode akwụkwọ | National Writers Union]], otu [[w: Trade Union | Trade Union]] nke [[w: nkwekọrịta | nkwekọrịta]] na [[w:freelance | nweere onwe ya]] ndị odee, na [[w:Ọ dịghị ọzọ Nice Girls (nhazi)|Enweghị Nwa agbọghọ mara mma ọzọ]], otu raara onwe ya nye ịkwalite [[w: ikike ime ime | ikike ime ime]] site na [[w: ihe nkiri n'okporo ámá | ihe nkiri n'okporo ámá]].[[w:Ọ bụ onye otu bọọdụ|Ọ bụ onye otu bọọdụ]] [[w: National Center for Reason and Justice | National Center for Reason and Justice]] na [[w:Vermont|Vermont]] isi nke [[w:ACLU|ACLU]]. ::'''''Lekwakwa:''''' ::''''[[w:Na-emerụ Ụmụntakịrị|Na-emerụ Ụmụntakịrị]] (2002)''''' == Okwu okwu == ===''[[w:Ihe na-emerụ ụmụaka ahụ| na-emerụ ụmụaka ahụ: Ihe ize ndụ nke ichebe ụmụaka pụọ ​​na mmekọahụ]]" (2002)=== * N'ihu [[w:Joycelyn Elders|Joycelyn Elders]], Mahadum nke Minnesota Press, Minneapolis, * [https://www.ipce.info/library_3/pdf/harmfultominors.pdf] * Echiche bụ na mmekọahụ bụ ihe iwu na-achịkwa - na, eluigwe egbochighị, akụkụ dị mma nke ndụ n'oge uto bụ ihe a na-apụghị ikwu n'ihu ọha na America. Leslie Kantor kwuru na 1997, mgbe ọ na-eme njem na mba ahụ n'ọrụ ya maka SIECUS, "Enwere akwụkwọ mmekọ nwoke na nwanyị na-enwekarị mmekọ nwoke na nwanyị. "Ma ọ dịghị akwụkwọ mmụta mmekọahụ n'aka ekpe na America." O tinyere nzukọ nke ya na njirimara ahụ. Naanị afọ iri na ise ka akwụkwọ akụkọ Joyce Purnick katọrọ echiche nke ịdị ọcha dị ka antidiluvian, onye na-ede akwụkwọ akụkọ ''New York Times'' chere na a manyere ya itinye nkọwa n'ime nkatọ ya nke naanị iwu abstinence ọhụrụ. "N'ụzọ doro anya," ka ọ malitere, "ọ dịghị onye si na Christian nri na-emesapụ aka ekpe ihe ... na-agba ume abstinence mmekọahụ." Enwere nsogbu abụọ na nkwenye a. Nke mbụ, gburugburu ụwa, ihe ka ọtụtụ ná ndị mmadụ na-amalite inwe mmekọahụ ma ọ bụ mmekọ nwoke na nwanyị yiri ya n'oge ha dị afọ iri na ụma. Na nke abụọ, ọ dịghị ihe àmà na-egosi na ihe mmụta banyere abstinence, ma ọ bụ nanị ya ma ọ bụ na-esonyere n'ụzọ zuru ezu nke mmekọahụ na ozi ahụike, n'ezie na-egbochi ndị nọ n'afọ iri na ụma ka ha ghara inwe mmekọahụ ruo ihe karịrị otu ọnwa. * p. 93 * Ịhapụ-naanị agụmakwụkwọ adịghị arụ ọrụ. Ọ bụ ideological. * p. 94 == Okwu gbasara Levine == * Judith Levine bụ onye nta akụkọ, onye edemede na onye edemede dere banyere mmekọahụ, okike, na ezinụlọ ruo afọ iri abụọ. Edemede ya na-apụta mgbe niile na mbipụta mba, kacha nso nso a '' Oriakụ '', ''nerve.com'' na ''Ọgbọ M''. Onye na-akwado maka nnwere onwe ikwu okwu na agụmakwụkwọ mmekọahụ, Levine bụ onye guzobere otu nwanyị No More Nice Girls na National Writer Union. Ọ bụ onye edemede nke '' Onye iro m, ịhụnanya m: Women, Men, na Dilemmas of Gender '' ma bi na Brooklyn, New York, na Hardwick, Vermont. * N'azụ flap nke mbipụta 2002 hardcover nke ''[[w:Harmful to Minors|Ihe na-emerụ ụmụaka ahụ: Ihe ize ndụ nke ichebe ụmụaka pụọ ​​na mmekọahụ]]' (2002), Judith Levine, nke [[w:Joycelyn Elders|Joycelyn Elders]] gara n'ihu, Mahadum nke Minnesota Press, Minneapolis. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Levine, Judith}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 4i7vp2yum2nttpanov1ul7n0z462avx Dorothée Munyaneza 0 3748 14813 2023-10-16T18:54:52Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Dorothée Munyaneza|Dorothée Munyaneza]] amụrụ 1982), bụ onye ọbụ abụ Britain-Rwandan, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu na onye na-agụ egwu. O mepụtala ihe ngosi abụọ, Samedi Détente na achọghị, ma gbasara mgbukpọ nke Rwandan. ==Okwu okwuru== *Rwanda nọ n'ime m, ọ dị omimi. Ejikọtara ihe okike m na oge gara aga, nwata m ebe ahụ. E nwere ọtụtụ ihe a ga-ekwu na ịkọ, ọ bụghị nanị site n’ị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorothée Munyaneza|Dorothée Munyaneza]] amụrụ 1982), bụ onye ọbụ abụ Britain-Rwandan, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agba egwu na onye na-agụ egwu. O mepụtala ihe ngosi abụọ, Samedi Détente na achọghị, ma gbasara mgbukpọ nke Rwandan. ==Okwu okwuru== *Rwanda nọ n'ime m, ọ dị omimi. Ejikọtara ihe okike m na oge gara aga, nwata m ebe ahụ. E nwere ọtụtụ ihe a ga-ekwu na ịkọ, ọ bụghị nanị site n’ịgba egwú na egwú, kama nke ahụ bụ otu ụzọ isi dozie ya. Ọ bụ ajụjụ nke ịmepụta, mezie, ịrụ ọrụ, ịgba akaebe, ịkekọrịta. **[https://www.nytimes.com/2017/09/19/arts/dance/dorothee-munyaneza-unwanted-rwanda.html,Dorothée Munyaneza said that This piece was also fed by stories of other women] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Munyaneza, Dorothée}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 35ba8wc9l0t9qgmrrprb4h6wdnejsgs Dorothy Wordsworth 0 3749 14814 2023-10-16T19:00:16Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Dorothy Wordsworth|Dorothy Wordsworth]]Disemba 25 1771 – Jenuarị 25 1855) bụ onye na-agụ akụkọ Bekee, onye ode akwụkwọ njem na onye na-akpali akpali n’edemede abụ uri nwanne ya nwoke William Wordsworth. Akwụkwọ ndetu ya bụ isi mmalite nke ụfọdụ ahịrị kacha mara nke Wordsworth ==Okwu okwuru== *Igwe ojii gbasasịrị otu igwe ojii na-aga n'ihu, nke ìhè ọnwa mere ka ọ na-acha ọcha, nke, n'agbanyeghị na a hụr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorothy Wordsworth|Dorothy Wordsworth]]Disemba 25 1771 – Jenuarị 25 1855) bụ onye na-agụ akụkọ Bekee, onye ode akwụkwọ njem na onye na-akpali akpali n’edemede abụ uri nwanne ya nwoke William Wordsworth. Akwụkwọ ndetu ya bụ isi mmalite nke ụfọdụ ahịrị kacha mara nke Wordsworth ==Okwu okwuru== *Igwe ojii gbasasịrị otu igwe ojii na-aga n'ihu, nke ìhè ọnwa mere ka ọ na-acha ọcha, nke, n'agbanyeghị na a hụrụ ọdịdị ya na-adịghị ahụkebe, ọ naghị ewepụta ìhè siri ike nke na-eji onyinyo elele ụwa. Ozugbo ígwé ojii ahụ yiri ka ọ na-agbawa, ma hapụ ya n'etiti oghere ojii na-acha anụnụ anụnụ. Ọ na-aga, ọtụtụ kpakpando, ndị nta na ndị na-egbuke egbuke ma dịkwa nkọ sochiri ya. **[https://en.wikiquote.org/wiki/January_25 January 25, 1798] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Wordsworth, Dorothy}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] gt29d5um14y9ao6scvtgohd4c00fdex Dorothy Parker 0 3750 14818 2023-10-16T19:16:42Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Dorothy Parker|Dorothy Parker]] (August 22, 1893 - June 7, 1967) bụ onye odee America, onye na-ede uri na onye nkatọ. Ihe nrụnye nke ọha akwụkwọ akụkọ 1920 nke ama ama maka amamihe ya na echiche dị ala nke mmekọrịta ịhụnanya, ọ ghọrọ onye otu Algonquin Round Table. ==Okwu okwuru== *Enwere m ike ikwughachi onwe m, nwayọ na nwayọ, ndepụta nhota ndị mara mma site na uche miri emi; ọ bụrụ na m nwere ike icheta i...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorothy Parker|Dorothy Parker]] (August 22, 1893 - June 7, 1967) bụ onye odee America, onye na-ede uri na onye nkatọ. Ihe nrụnye nke ọha akwụkwọ akụkọ 1920 nke ama ama maka amamihe ya na echiche dị ala nke mmekọrịta ịhụnanya, ọ ghọrọ onye otu Algonquin Round Table. ==Okwu okwuru== *Enwere m ike ikwughachi onwe m, nwayọ na nwayọ, ndepụta nhota ndị mara mma site na uche miri emi; ọ bụrụ na m nwere ike icheta ihe ọ bụla jọgburu onwe ya. **The Little Hours" in Here Lies (1939) *Ụlọ mara mma bụ, maka m, egwuregwu ahụ dị egwu **The House Beautiful == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Parker, Dorothy}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1om2pdvm77v2ut5c3xmn77gmsydirkk Dorothy Wellesley, Duchess of Wellington 0 3751 14820 14819 2023-10-16T19:24:58Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Dorothy Wellesley|Dorothy Wellesley]] Nwunye Gerald Wellesley ahaziri ya n'etiti 1914 na 1943, bụ onye bekee na-elekọta mmadụ, odee. ==Okwu okwuru== *Ụgbọ mmiri ndị anwụ na-acha n'oké osimiri opal, Kpakpando Pacific gbawara gburugburu mbara igwe. Kedu ihe m nwere ugbu a na ihe ndị a Ònye mara ihe-ebube nke anya-gi? **Abụ: Winter Flame == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Wellesley, Afua Adwo Dorothy , Duchess of Wellington}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2lbkiq22dbwkksaw1y1enj8ixo57nue Donatille Mukabalisa 0 3752 14823 14822 2023-10-16T19:44:18Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Donatille Mukabalisa (amuru July 30, 1960 na Nyamata) bu onye okaiwu na onye ndoro-ndoro ochichi nke Rwanda, okachasi Onye isi okwu nke Chamber of Deputies. A họpụtara ya onyeisi oche ndị omeiwu Rwanda na 2013 ka emechara ntuli aka mba ahụ. == Okwu Ọkwụrụ == * Anyị na-ekele ndị Rwanda maka ntụkwasị obi ha nwere n’ebe anyị nọ. Anyị ga-ewulite na mmezu nke 3rd okwu nke Chamber of Deputies na-arụkọ ọrụ ọnụ na ụlọ ọrụ niile na Rwandan n'ozuzu iji na-arụ ọrụ nke ọma na anyị iwu iwu. ** [https://www.ktpress.rw/2018/09/donatille-mukabalisa-re-elected-speaker-of-parliament/ kwuru nke Donatille Mukabalisa na-ekwu na Onye isi oche nke nzuko omeiwu ahọpụtara ọzọ] ''KT Press'' ( Septemba 19, 2018) * Anyị ga-agbasi mbọ ike iji nyere obodo aka imezu ebumnuche mmepe ya dị ka echere na Vision 2020. **[https://www.newtimes.co.rw/article/98592/National/donatille-mukabalisa-is-new-speaker Wepụ n'ọfịs Mukabalisa kwuru] '' newtimes '' (december 11 2022) * Ọ bụ olile anya siri ike anyị na anyị ga-enwe nnọkọ na-amị mkpụrụ nke ukwuu nke kọmitii Executive APU, nke obi abụọ adịghị ya na ọ ga-emeghere anyị ụzọ ka anyị na ndị ogbo anyị n'Africa kparịta otu kacha mma isi gboo mkpa ụmụ amaala anyị ma tinye aka na inye aka. ha na-emezu ọchịchọ ha. **[https://www.ktpress.rw/2022/03/rwanda-to-host-african-parliamentary-union-meeting/ Rwanda ga-anabata ọgbakọ nzuko omeiwu Afrịka]. KTpress. ("March 2022") *E hiwere nzukọ a n'oge kacha sie ike na ụmụ nwanyị ole na ole bụ ndị omeiwu nwere obi ike ma kesaa ọhụụ nke ha na-ahapụghị ruo mgbe anyị weghaara ọrụ ha. **[https://www.ktpress.rw/2018/11/women-parliamentarians-forum-elect-new-committee/ Women Parliamentarians Forum Họrọ Kọmiti Ọhụrụ]. KTpress. ("Nọvemba 2018") [[Category: Ụmụ nwanyị]] hz9uudrg6ftt8878kao1zghvx282zs9 Dimitrije Tucovic 0 3753 14825 14824 2023-10-16T19:56:23Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dimitrije Tucović (13 Mee 1881 - Nọvemba 1914) bụ onye ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze na onye ndu nke Social Democratic Party nke Serbia. Ọ bụ onye nta akụkọ nke Radničke novine, akụkụ nke SDPS. == Okwu Ọkwụrụ == * Ịchịkọta na mmekọrịta nke mba na ndị mmadụ na Balkans bụ nanị ụzọ na-eduga na nnwere onwe akụ na ụba, mba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** ''Prva balkanska socijaldemokratska konferencija'' (u Izabrani spisi, knjiga II, str. 23) Prosveta, Beograd, 1950. * Ibu iro na-akparaghị ókè nke ndị Albania megide Serbia bụ ihe kasị pụta ìhè n’ime amụma Albania nke gọọmenti Serbia. Ihe nke abụọ na nke dị ize ndụ ga-esi na ya pụta bụ iwusi ike nke nnukwu ike abụọ na Albania, bụ ndị nwere mmasị kasịnụ na Balkans. ** [http://www.labournet.net/balkans/0003/serbrvw.html Nyochaa nke '' ''Serbia na Albania'''' nke Dimitrije Tucovic dere] * Anyị emewo mgbalị e bu ụzọ gbuo otu mba. E jidere anyị n'omume mpụ ahụ ma gbochie anyị. Ugbu a, anyị ga-ata ahụhụ ntaramahụhụ ahụ .... Na Agha Balkan, Serbia abụghị nanị okpukpu abụọ n'ókèala ya, kamakwa ndị iro ya. ** T. Gallagher, '' Ndị Balkan na Narị Afọ Iri Ọhụrụ: Na Shadow nke Agha na Udo '' Routledge, 2006. {{ISBN|0415349400}} * Ọ dị mkpa ugbu a ihu eziokwu ihu na ikweta megide ajọ mbunobi niile na mgba nke ebo Albania na-edu taa bụ ọgụ akụkọ ihe mere eme nke okike na nke a na-apụghị izere ezere maka ndụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche karịa nke enwetara n'okpuru ọchịchị Turkey - dịkwa iche na nke ya. ndị agbata obi Serbia, Gris na Montenegro ga-achọ ịmanye ndị Albania. ** [http://www.labournet.net/balkans/0003/serbrvw.html Nyochaa nke '' ''Serbia na Albania'''' nke Dimitrije Tucovic dere] [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9osv036w2wxodc5dq9m9319digd90yg Dinah Musindarwezo 0 3754 14827 14826 2023-10-16T20:10:32Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dinah Musindarwezo bụ onye Rwandan nwanyị na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị Pan-Africa. Ọ bụ onye ntụzi amụma na nzikọrịta ozi na Womankind Worldwide, na onye bụbu onye isi oche nke African Women's Development and Communication Network (FEMNET) == Okwu Ọkwụrụ == *Nye anyi umu agbogho, onweghi otuto, nani nkatọ **[https://eyala.blog/voice/dinah-musindarwezo-feminist-journey-a45yc|Ajụjụ ya na Dinah Musindarwezo]''eyala.blo''(May 16 ,2020) *Dịka ụmụ nwanyị Afrịka, anyị ekwesịghị ime ihe ndị ọzọ tụrụ anya ya. Anyị onwe anyị nwekwara ike na-ajụ ọnọdụ quo **[https://eyala.blog/voice/dinah-musindarwezo-rwanda-tradition-wghay-rgd6h | Dinah Musindarwego kwuru] ''eyala.blog'' (May16,2020) *Abụ m mmadụ; ọnweghị ọnụ ọgụgụ ehi ga-ekpebi uru m bara **[https://eyala.blog/voice/dinah-musindarwezo-rwanda-tradition-wghay-rgd6h | Dinah Musindarwego kwuru]''eyala.blog'' (May16,2020) * Ọ ga-ekwe omume ịjụ omume omenala ma ọ bụrụ na ha adabaghị na ụkpụrụ anyị **[https://eyala.blog/voice/dinah-musindarwezo-rwanda-tradition-wghay-rgd6h |Dinah Musindarwego kwuru ]'eyala.blog'' (May16,2020) [[Category: Ụmụ nwanyị]] 0bb0shc96dj8yhw81a4euf2eyvoxjca Dineo Ranaka 0 3755 14829 14828 2023-10-16T20:20:18Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dineo Ranaka mụrụ na 16 December 1983 na South Africa. Ọ bụ onye a ma ama na Arts nke South Africa dị ka onye redio bụ onye na-eme ihe nkiri, DJ, onye na-emepụta TV na onye na-eme ihe ngosi telivishọn. == Okwu Ọkwụrụ == * Abụ m nwoke nwere obi ike, ọ na-amasị m ịnwale. * “Agaghị m ebelata onwe m nanị iji mee ka ahụ́ ruo ndị ọzọ ala. * [https://www.news24.com/truelove/archive/dineo-ranaka-on-her-never-say-die-hustler-spirit-20190522 Dineo Ranaka na mmụọ ya anaghị anwụ anwụ] ( 22 Mee 2019) nke Kemong Mopedi eweghachiri 19 Julaị 2022 * Mgbọrọgwụ nke ịdị ọcha na ịdị jụụ nile, ebe ọ na-eche banyere ịbụ nwanyị, bụ na okirikiri ndị eze nwanyị na ụdị ndị eze nwanyị ị na-edobe na ndụ gị.” * Gbalịsie ike ka ị ghara ida ụra ma ọ bụ ọṅụ n'ihi ihe ma ọ bụ ọnọdụ ndị na-adịghị n'aka gị ozugbo * Ìhè dị ndụ. Ọchị ogologo. Hụ ndị gị na ha nọ n'anya ma jeere ndị ị hụrụ n'anya ozi. * [https://theinsidersa.co.za/dineo-ranaka-unplug-with-her-best-friend-at-kagga-kamma/ DINEO RANAKA UNPLUGS WITH HER BEST-FRIEND NA KAGGA KAMMA] nke Cardova eweghachiri 19 Julaị 2022 [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2cqx7l8fknygedbynl81cuttp64zu7z Dion Fortune 0 3756 14832 14830 2023-10-16T20:32:05Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dion Fortune amụrụ Violet Mary Firth (6 Disemba 1890 - 8 Jenụwarị 1946), bụ onye ama ama na mgbaasị Britain, ode akwụkwọ, ọkà n'akparamàgwà mmadụ, onye nkuzi, onye nka na ihe omimi. N'ịbụ onye gụrụ akwụkwọ na Western Esotericism, ọ nwere mmetụta na ntugharị ọgbara ọhụrụ nke ime anwansi. Ọ bụkwa onye na-ede akwụkwọ nke ọma maka ihe karịrị mmadụ na mgbaasị n'akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ na-abụghị akụkọ ifo. Dị ka onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ, ọ bịarutere n'echiche anwansi na hermetic site n'echiche nke Jung na Freud. == Okwu Ọkwụrụ == * Ezi ọdịdị chi dị iche iche bụ nke ihe oyiyi anwansi ndị echiche ụmụ mmadụ kpụrụ n’elu mbara igwe, nke uche na-emetụtakwa ya. ** Dion Fortune, ''The Mystical Qabalah'' * Ikwu na ihe bụ ihe e chepụtara echepụta abụghị ịtụfu ya n’uche, n’ihi na n’echiche, ma ọ bụ ikike ime ihe oyiyi, bụ akụkụ dị oké mkpa nke ọrụ uche anyị. Ihe oyiyi e kpụrụ site n'echiche bụ eziokwu site n'echiche nke nkà mmụta uche; ọ bụ ezie na o nweghị ịdị adị n'anụ ahụ́, ma ànyị ga-ejedebe nanị n'ihe bụ́ ihe onwunwe? Ọ bụrụ na anyị emee otú ahụ, anyị ga-anọpụ iche n'ịgụ ihe, n'ihi na ihe oyiyi echiche bụ ihe dị ike, ọ bụ ezie na ha adịghị adị n'ezie n'ụgbọelu anụ ahụ, ha na-emetụta ya karịa ka ọtụtụ ndị mmadụ na-eche. ** Dion Fortune, '' Ime mmụọ na mgbaasị '' * [[Psychotherapy]] nwere ike ịmalite n'oge ochie, ma ọ ga-ejedebe na Chineke, n'ihi na ha abụọ bụ ihe dị mkpa n'uche mmadụ. ** Violet M. Firth (Dion Fortune) (1922), '' The Machinery of the Mind ''. p. 96 * Ihe nnọchianya na-eburu n'uche ihe ngwá ọrụ dị n'aka - ngwa ike ya gbatịrị agbatị. ** Dion Fortune, ''The Mystical Qabalah'' * Mmụọ nke mkpagbu okpukpe abụghị ọdịda pụrụ iche nke okwukwe ọ bụla, kama ọ na-esite na ara ebighi ebi. ** Dion Fortune, nke e hotara na onye na-agụ akụkọ ihe omimi nke Britain na onye na-ede akụkọ ndụ Fortune [[Gareth Knight]] '' Ahụmahụ nke ụwa ime'' * Ndị na-anya ụgbọ elu nke eluigwe na ala, kpuchie nke ọ na-ewuli elu n'elu ya n'akụkụ ya nile, bụ nke ọzọ na-adọ nke ngosipụta karịa anụ ahụ ụgbọ elu anyị, na-enwe ndị ọzọ akụkụ karịa atọ nke anyị na-ebi, na-aghọta na ndị ọzọ ụdịdị nke. nsụhọ karịa ndị nke anyị na-agba nkịtị. ** Dion Fortune, '' Nchekwa onwe psychic '' * Anyị bi n’etiti ike ndị a na-adịghị ahụ anya bụ́ ndị naanị anyị na-aghọta mmetụta ha. Anyị na-abanye n'ụdị a na-adịghị ahụ anya nke anyị na-adịghị aghọtakarị omume ha, n'agbanyeghị na ha nwere ike imetụta anyị nke ukwuu. ** Dion Fortune, '' Nchekwa onwe psychic '' * Chi niile bụ otu Chineke, na chi nwaanyị niile bụ otu chi nwaanyị, na e nwere otu Onye mmalite. ** Dion Fortune, "Onye Nchụàjà Oké Osimiri" [[Category: Ụmụ nwanyị]] i3ltv1kpnmcvep0kgcvbmecsthb214l Juliet Gellatley 0 3757 14831 2023-10-16T20:30:25Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Juliet Gellatley|Juliet Gellatley]]''' bụ onye odee Britain na onye na-akwado [[w:ikike anụmanụikike anụmanụ|ikike anụmanụikike anụmanụ]]. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi [[w:Vegetarians' International Voice for Animals|Viva!]] na onye bụbu onye ntụzi aka [[w:Vegetarian Society|Anụ anaghị eri anụ]]. == Okwu okwu == * [[w:Na-akọwa ịga leta|Mkpebi Anụmanụ | Ugbo ụlọ ọrụ]] ebe ọ hụrụ otu nnukwu nwoke w...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Juliet Gellatley|Juliet Gellatley]]''' bụ onye odee Britain na onye na-akwado [[w:ikike anụmanụikike anụmanụ|ikike anụmanụikike anụmanụ]]. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi [[w:Vegetarians' International Voice for Animals|Viva!]] na onye bụbu onye ntụzi aka [[w:Vegetarian Society|Anụ anaghị eri anụ]]. == Okwu okwu == * [[w:Na-akọwa ịga leta|Mkpebi Anụmanụ | Ugbo ụlọ ọrụ]] ebe ọ hụrụ otu nnukwu nwoke [[w:Pigs | boar]], nnukwu isi ya gbadara ala n'ala na-adịghị. Ka m na ya bịarutere n'ogo, o weliri isi ya wee dọkpụrụ onwe ya nwayọ nwayọ n'ụkwụ m. O ji nlezianya legide m anya, legidere m anya ozugbo. Ọ dị m ka ahụrụ m n'anya ndị ahụ dị mwute, ndị nwere ọgụgụ isi, na-abanye n'ime arịrịọ, ajụjụ m na-enweghị azịza ya: "Gịnị mere i ji na-eme m ihe a?" * '' Igbe ahụ Silent '', nke e zoro aka na ya na [[w:Jeffrey Moussaieff Masson|Jeffrey Moussaieff Masson]], '' The Pig Who Sing to the Moon: The Emotional World of Farm Animals '' (New York: Akwụkwọ Ballantine, 2004), ch. 1, * [https://books.google.it/books?id=RbxeFLpNnxUC&pg=PA23] p. 2 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gellatley, Juliet}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bvdducqzb3hvuthtbig7690nfzltkql Juliet Asante 0 3758 14833 2023-10-16T20:33:06Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Juliet Asante|Juliet Yaa Asantewa Asante]]''' bụ onye omere ihe nkiri Ghana, onye mmepụta na onye ntụzi, na onye na-eme ebere. == Okwu okwu == * ''Erebeghị m mkpụrụ obi m ka m ruo ebe m nọ na n'agbanyeghị nrụgide, ihe m na-eme na-amasị m, m na-ejikwa agụụ na-eme ya.'' *[https://www.modernghana.com/lifestyle/549/16/juliet-asante-it-may-be-much-work-but-she-enjoys-d.html] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} Category: ụmụ nwa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Juliet Asante|Juliet Yaa Asantewa Asante]]''' bụ onye omere ihe nkiri Ghana, onye mmepụta na onye ntụzi, na onye na-eme ebere. == Okwu okwu == * ''Erebeghị m mkpụrụ obi m ka m ruo ebe m nọ na n'agbanyeghị nrụgide, ihe m na-eme na-amasị m, m na-ejikwa agụụ na-eme ya.'' *[https://www.modernghana.com/lifestyle/549/16/juliet-asante-it-may-be-much-work-but-she-enjoys-d.html] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] i4skcctmt2ocr72vp364x5zok4i4boi Agnes Repplier 0 3759 14840 14839 2023-10-16T20:49:21Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Agnes Repplier | Agnes Repplier]]''' ([[w:1 Eprel|1 Eprel]] [[w:1858|1858]] - [[w:15 Disemba|15 Disemba]] [[w:1950|1950]]) bụ onye edemede America amụrụ na Philadelphia, Pennsylvania. A na-akwanyere edemede ya ùgwù maka agụmakwụkwọ na amamihe ha. == Okwu okwu == * Ọ bụ n’ihe ụtọ ya ka mmadụ na-adị ndụ n’ezie; ọ bụ site na ntụrụndụ ya ka ọ na-ewu ezi ákwà nke onwe ya. * na "Ntụrụndụ" (July 1893) * Mkpa ọ dị ịmara ntakịrị banyere ọtụtụ ihe bụ ibu arọ kasị njọ nke oge anyị. Ọ na-anapụ anyị oge ntụrụndụ n'otu aka, yana ohere ịgụ akwụkwọ n'aka nke ọzọ. * na "Nkụzi" (1894) * ... anyị ... maara nke ọma na anyị anaghị amụta ma ọ bụrụ na anyị nwere mmasị na nkuzi anyị, na ọ dịghị mgbe anyị na-akpa àgwà onwe anyị ma ọbụghị site n'ike mmụọ nsọ na ụkpụrụ. Akụkọ mba ọ bụla bụ ihe nketa nke ụmụ ya ndị ikom na ndị inyom; na akụkọ banyere mgba ya, ahụhụ, mmejọ, na aja mgbaghara mmehie dị ebube bụ akụkọ na-eme ka ọ dị ndụ n'ime obi anyị niile mmetụta nke ịhụ mba n'anya, na-enweghị nke anyị na-agba ọsọ ọsọ n'ụzọ anyị nke ire ure na ire ere nke mba. * na "Ochie Wine na Ọhụrụ" (Mee 1896) * na "Nkwụghachi azụ azụ" (March 1914) * '''Ndị na-atụkwasị okwukwe ha n'okwu nhịahụ anaghị eche na ọ dị mkpa ịghọta ihe ọ bụla''' * na "ụmụ nwanyị na agha" (Mee 1915) * Ọ bụrụ na ndị ọrụ mbata na ọpụpụ zutere ndị nna pilgrim na Plymouth Rock; e tinyela ụmụ ha ozugbo n'ụlọ akwụkwọ dị mma n'efu, ma na-elekọta ndị dọkịta, ndị dọkịta ezé, na ndị nọọsụ; A sị na ha chọtara onwe ha n’ọnọdụ kacha mma karịa ka ha nwetụrụla n’England, na-etinye aka na okomoko nke na-atụghị anya ya, ma kụziere ha ihe site n’aka ndị ọrụ ebere nwere obi ọma,—kedu àgwà ndị ọsụ ụzọ ha gaara amụta, olee ụmụ ndị ha gaara amụta, olee ihe ùgwù ha gaara amụta. akụkọ ihe mere eme ka ha? Ọ bụrụ na ndị mbụ biri n’obodo anyị maara nke ọma, ha nwetara ikike ime ihe, ọnụ ahịa ha kwụrụ maka ya bụ ntachi obi. N'ịchụ-aja nke ha chụrụ, maka nnukwu obi ike na ọrụ dị egwu, anyị ji iwu, nnwere onwe, na ọdịmma. * na "Onye Mbịarambịa Kasị Mma" (1916) * Anyị nwere ike were ọnụ ahịa mmetụta uche na-eduhie eduhie site na ọnụ ahịa nke oge gara aga kwụrụ maka ha. Anyị maara n'uju pụtara ọmịiko na-enweghị isi nke ... na-ekweta na ọ dịghị ihe dị iche n'etiti ọgụ na nguzogide, n'etiti agha nke mbuso agha na agha nchebe; nke na-agbagwoju anya okwu gbasara omume, na-eleghara ahụmahụ anya, na-akparị ọgụgụ isi nke ihe a kpọrọ mmadụ. Onye na-eme mgbanwe nke obi ya nọ n'ebe kwesịrị ekwesị, ma onye isi ya nọ n'ebe ọzọ, na-anọchi anya ịla n'iyi; na anyị enweghị ike imeli ihe ọ bụla n'efu na nchekwa nke nsọpụrụ na ịdị mma. * na "The Cost of Modern Sentiment" (1916) * Mmetụta nke taa bụ mmekọrịta ọha na eze na ọdịmma. ... [[w:ma|ma]] anyị ga-eburu n'uche ruo mgbe ebighị ebi na mmetụta bụ nke onwe, na ihe nkeonwe. Agbanyeghị na e buliri elu na n'agbanyeghị na ọ siri ike, enweghị ike ịnakwere ya dị ka ọnụ ọgụgụ maka ikpe ziri ezi, ma ọ bụ dị ka nnwale maka eziokwu. * na "The Cost of Modern Sentiment" (1916) * Ihe ụwa na-arịọ ugbu a bụ mgbanwe steeti na mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ya bụ, mgbanwe nke ndị agbata obi anyị. Ihe Oziọma ahụ na-ajụ, ma na-ajụkwa mgbe nile, bụ mgbanwe nke onwe anyị ... Mazị [[w:G. K.|G. K.]] Chesterton kwuru ma eziokwu mgbe o kwuru na a nwalebeghị Iso Ụzọ Kraịst ma chọpụta na ọ dị mkpa. Achọtala ya ihe siri ike, ma ọ bụghị nwale. * na "Nkasi obi nke Conservative" (December 1919) * Nkwenye siri ike nke bụ́ na a pụrụ ime ka ndị mmadụ na mba dị iche iche bụrụ ndị dị mma, na nrụgide sitere n’èzí yiri mgbanwe omume n’ime, chọrọ nkwado siri ike nke enweghị ahụmahụ. 'Echiche ahụ,' ka Francis Thompson na-ekwu, 'bụ lynch-pin nke ikike ikike.' Anyị na-eguzo ma ọ bụ daa site na ike ya ma ọ bụ adịghị ike ya. Ebe ọ na-adịghị ọnwụnwa, ọ dịghị omume ọma. Iwu nne na nna maka ọdịmma nke ndị na-adịghị ike na-ahapụ ha ka ha dị ike dị ka mgbe ọ bụla ... Ha nwere ike ịga eluigwe na-edu ndú, ma ha enweghị ike imeri Apollyon n'ụzọ. * na "Nkasi obi nke Conservative" site na "Ebe esemokwu" (1920) * Agha ga-agabiga ma ikpe na-ezighị ezi gafere. Ọ dịtụbeghị mbụ, ọ gwụla ma olileanya hapụrụ ụwa. * na "Nwanyị Echiri Ocheeze" (1920) * Sayensị nwere ike iburu anyị na [[w:Mars|Mars]], mana ọ ga-ahapụ ndị [[w:Earth|Earth]] dị ka mgbe ọ bụla site na inept. * na "ịchụso ọchị" (1936) ==Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Repplier, Agnes}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9rmislyfp2q9grej50ut19bm5fe1l7u Diora Baird 0 3760 14841 14838 2023-10-16T20:49:29Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Diora Lynn Baird (amuru Eprel 6, 1983) bu onye omere America na ihe nlere mbu maka Guess?. == Okwu Ọkwụrụ == * Ọtụtụ oge ị na-egwu nwa agbọghọ ara ma ọ bụ onye na-agbapụ ihe - mgbe ọ bụla onye na-agbapụ ihe! M pụtara, ole na-akwapụ ihe m nwere ike igwu egwu. Enwere m ike ịme ịgba egwu ụkwụ n'ụzọ dị egwu, nke ahụ abụghịkwa ezigbo akara, n'ihi na abụghị m onye na-agbapụ ihe. ** Banyere ọrụ ya; na akwụkwọ akụkọ ''Stuff'', nke e bipụtara na [[October 23]], [[2006]] ''New York Post'', p. 6. * Onye ọ bụla nwere kaadị na-ekwu na ha bụ onye mmepụta. Amụtara m ngwa ngwa na ọ bụrụ na onye nrụpụta chọrọ ka mụ na ya rie nri abalị, ọ chọghị ịtụ m, ọ chọrọ ịchụ m. Ọ bụrụ na ọ chọrọ ịkpọ onye njikwa m ma guzobe nzukọ, nke ahụ bụ ihe ọzọ. **{{cite news|title="Model of the Week"|ụbọchị=April 2007|publisher=Askmen.com|url=http://www.askmen.com/women/models_300/320_diora_baird.html|}} *Ọ bụ n'afọ na ọkara gara aga ka m malitere ime onwe m ihe ọchị na eziokwu ahụ bụ na m nwere nnukwu ara. Ọ dịghị mgbe ahụ́ ruru m ala na nnukwu ara m. M wee gaa na dọkịta na-awa plastik, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mbelata ara. Emeghị m ya, ekele. **{{cite news|title="Okwu ise a na-agaghị ekwu ọzọ"|date=July 2005|publisher=ThisIsWhatWeDoNow.com|url=http://www.thisiswhatwedonow.com/2005/07/five- okwu-nke-na-aghaghị-a ga-ekwu.html|}} *Amaara m na ndị mmadụ na-ele m anya dị ka ihe nnọchianya mmekọahụ, ọ na-adọtakwa m nlebara anya. Ma ama m na m nwere ike ime ihe. **{{cite news|first=Cory| ikpeazụ=Jones|title="Ònye bụ Caddy Gị?"|ụbọchị=August 2006|onye nkwusa=Maxim Magazine Online|url=http://www.maximonline.com/articles/index .aspx?a_id=7251| nweta =2007-01-23|}} * Apụghị m ichetụ n'echiche ime ihe a. N'ezie. Enweghị m ike iche n'echiche ime dị ka '' Little House on the Prairie '' ezighi ezi ma ọ bụ ihe. Echere m n'ezie na nke a ga-abụ ya. ** Na ịse na ihe nkiri egwu na-esote ''[[Mgbuchapụ Texas Chainsaw: Mmalite]]''. "{{cite news|title="setịpụrụ nleta: Q&A na Diora Baird"|ụbọchị=2005-11-11| onye nkwusa=horror.com|url=http://www.horror.com/php/index.php? m= show&p=pable&id=1035|}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] erh8jz8nd72yodx7ldeekxw8qw9emzg Agnes Kalibata 0 3761 14843 14842 2023-10-16T20:56:44Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Agnes Kalibata|Agnes Matilda Kalibata]]""bụ onye Rwandan ọkà mmụta sayensị na onye na-eme iwu gbasara ọrụ ugbo, na onye isi oche nke Alliance for a Green Revolution in Africa (AGRA) . Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye minista ọrụ ugbo na anụmanụ nke Rwanda. akụrụngwa sitere na 2008 ruo 2014 wee malite ọrụ ya dị ka onye isi oche nke Alliance for a Green Revolution in Africa (AGRA) na 2014. ==Okwu okwu == * Anyị kwesịrị ijide n'aka na ahịa dị, iji mee ka ọrụ ugbo mara mma. Echere m na nke ahụ bụ nnukwu oghere ruo taa anyị na-ahụ. Site na ezigbo ahịa, ndị mmadụ ga-etinye ego na nyocha, na-emeziwanye mpaghara ahụ. Na inweta mkpụrụ kacha mma. Ma ahịa ga-akwụ ụgwọ. * [https://agra.org/news/born-in-rwanda-raised-in-uganda-as-a-refugee-agnes-kalibata-is-changing-african-farming/] * Nke a bụ oge iji wusie ike nkwụsi ike nke dịlarị n'etiti anyị gụnyere ikike mmụgharị, ụgbụ nchekwa ọha mmadụ, nri dị iche iche na isi mmalite ego. [https://www.donorplatform.org/interviews/aga-2022-interviews-agnes-kalibata-agra/] * Africa bụ kọntinent dị iche iche nwere ọtụtụ mpaghara gburugburu ebe obibi na profaịlụ, ọdịbendị, usoro ọrụ ugbo na ndị mmadụ. Ịnabata ụdị dị iche iche a site n'iji na ijikọta ihe ọmụma ụmụ amaala, na-emepụta na iji ihe àmà doro anya iji chepụta ma mejuputa mmemme, bụ isi ihe na-eme ka anyị nwee usoro nri na-adịgide adịgide ma ga-eme ka ọganihu dị ukwuu nke usoro nri n'ọdịnihu. * [https://climatechampions.unfccc.int/to-reverse-runaway-climate-change-and-build-resilient-societies-we-need-to-transform-food-systems/] * Ịkwalite nnweta teknụzụ na ahịa na-arụ ọrụ maka ụmụ nwanyị Africa nwere ike ịbụ mgbanwe egwuregwu n'ihi na ụmụ nwanyị na-etinye aka na mmepụta ~ 70% nke nri Africa! Ntinye nke ụmụ nwanyị n'ụzọ ziri ezi - n'ụzọ ha si enweta, jiri na rite uru site na teknụzụ emelitere - nwere nnukwu ikike iji kwụsie ike na iwulite ike na usoro nri anyị. * [https://climatechampions.unfccc.int/to-reverse-runaway-climate-change-and-build-resilient-societies-we-need-to-transform-food-systems/] ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kalibata, Agnes Matilda}} [[Category: ụmụ nwanyị]] l5hkq9qsh2zwpdn88lcztq9ap3m7rkq Nikkita Oliver 0 3762 14855 14852 2023-10-16T21:33:34Z Mercyjamb123 446 /* Interview with Ijeoma Oluo (2017) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nikkita Oliver|Nikkita R. Oliver]]''' (ha/ha) (amuru 1986) bu onye okaiwu America, onye nnochita na-abughi uru, onye nkuzi, onye na-ede uri na onye ndoro-ndoro ochichi. == Okwu okwu == * Usoro dị ugbu a na-atụ anya ka ndị na-eme ihe ike, ndị nhazi na ndị na-ekpochapụ ya mee ya 100% zuru oke ugbu a na oke ego. Ọ bụ ezie na usoro ịkpa ókè agbụrụ na-adịghị mma na-eme ya n'ụzọ na-ezughị okè ruo ọtụtụ narị afọ ka na-erigbu anyị na ihe onwunwe anyị. Ihe m na-eche maka. *7/2/2020 na Twitter * Maka ihe niile ị na-ekwu maka "anyị enweghị ike inwe mmebi iwu": Kedu ihe ị na-akpọ ya mgbe ndị uwe ojii na-egbu ọchụ na-enweghị nsonaazụ? Mgbe onyeisi obodo mebiri koodu obodo? Ọ bụ na ndị nọ n'ọchịchị ekwesịghị ka e jide n'aka n'ogo kachasị elu ma a bịa n'ịgbaso iwu? *7/1/2020 na Twitter * Ọ bụrụ na ịchọrọ ppl 2 na-ebuga gị ngwa ahịa na ngwa ahịa mana ị chọghị ijide ụlọ ọrụ ha na-arụ ọrụ maka PPE, ụgwọ ọrụ na-eme nke ọma, ụgwọ ihe egwu, na ụtụ isi, ị na-erigbu ọrụ dị ọnụ ala maka nchekwa gị. Anyị agaghị adị ndụ na nrigbu. Anyị na-adị ndụ naanị site n'ịdị n'otu. *4/1/2020 na Twitter === [https://www.nwpb.org/2022/06/21/how-can-we-learn-to-shape-a-better-tomorrow-traverse-talks-episode-27-with-abolitionist- nikkita-oliver/ Interview] (2022)=== * Anyị anaghị agbalị ịmepụta oghere dị ka otú ụwa si arụ ọrụ. Amụtala m site n'oge ruo n'oge na mgbe ị na-ahapụ onye na-eto eto ka o mee mkpebi banyere ihe ga-akacha mma, ọtụtụ mgbe n'ikpeazụ, ọ ga-akacha mma maka ha. Ha maara ọtụtụ ihe banyere ndụ ha kwa ụbọchị. Ana m ahụ ha naanị awa anọ ma ọ bụ ise kwa izu. Kedu onye m ga-agwa ha ihe ha ga-eme n'ime awa anọ ruo ise ahụ? * Anyị bi n’obodo nwere ọgba aghara n’ezie. Ọ bụghị nha nhata. Ọ ka na-akpa oke agbụrụ. Na oke ọcha dị ugbu a - na klaasị, na mmekọahụ, na nwoke idina nwoke na transphobia. Ihe ndị ahụ niile na-emetụta ọtụtụ ụlọ ọrụ anyị na-agafe, nke kpụzikwara ndụ m nke ukwuu, ọnọdụ ọrụ m, ihe ndị m na-eme. * Anyị agaghị aga ebe mgbanwe ma ọ bụ mgbanwe ma ọ bụrụ na anyị chọrọ itinye aka na ihe na-eme ka ahụ́ ruo anyị ala. Dị ka onye na-abụghị ọnụọgụ abụọ, ntakịrị ihe gbasara, amaghị m, ịga ịzụta uwe na-enwe ahụ iru ala. Ònye kpebiri na n'ihi na ị nwere X Genital na ị kwesịrị ime X ihe ma ọ bụ mee X ụzọ? Ejiri m ọtụtụ ndụ m enweghị ahụ iru ala n'ahụ m na enweghị ahụ iru ala maka ihe a gwara m bụ atụmanya maka m dị ka "nwanyị." Mgbe m mechara nweta nghọta nke na-abụghị onye ma ọ bụ ihe m bụ ma họrọ ịkwaga n'eziokwu, amalitere m inwekwu nnwere onwe, kamakwa ndị ọzọ nwere ahụ iru ala. * ndị mmadụ na-agagharị n'ụwa na-enweghị ihe ùgwù ị nwere enweghị ahụ iru ala, ikekwe nkeji ọ bụla nke ụbọchị, mana na-ahọrọsi ike ịbụ onwe ha nwere onwe ha. Ha na-eme ka onye ọ bụla ọzọ na-eme ihe n’eziokwu, ọ bụrụgodị na nke ahụ pụtara na anyị na-ebi ndụ n’ụzọ na-adịghị mma. * Ekwenyere m n'ezie ndị na-ese ihe, obodo trans anyị, ndị na-ahọrọ ụzọ kacha amasị ha n'ezie ọbụlagodi na ọ bụghị ụzọ ndị mụrụ ha chọrọ maka ha, ndị na-agbaji igbe mepere emepe, na-esetịpụ ụzọ maka ndị ọzọ. ka anyị nwee ohere ibi ndụ n'ụzọ ndị ọzọ nwere onwe. Enwere m mmetụta ụfọdụ nke ibu ọrụ ịnọgide na-agbanye oke ndị ahụ. Nke mere na afọ 10, 20, 30 site na ugbu a ọgbọ ndị na-abịa, ha nwere ike ibi na oghere ndị ahụ nwere onwe ha. === [https://www.nwpb.org/2022/06/21/how-can-we-learn-to-shape-a-better-tomorrow-traverse-talks-episode-27-with-abolitionist- nikkita-oliver/ Interview] (2022)=== * Anyị anaghị agbalị ịmepụta oghere dị ka otú ụwa si arụ ọrụ. Amụtala m site n'oge ruo n'oge na mgbe ị na-ahapụ onye na-eto eto ka o mee mkpebi banyere ihe ga-akacha mma, ọtụtụ mgbe n'ikpeazụ, ọ ga-akacha mma maka ha. Ha maara ọtụtụ ihe banyere ndụ ha kwa ụbọchị. Ana m ahụ ha naanị awa anọ ma ọ bụ ise kwa izu. Kedu onye m ga-agwa ha ihe ha ga-eme n'ime awa anọ ruo ise ahụ? * Anyị bi n’obodo nwere ọgba aghara n’ezie. Ọ bụghị nha nhata. Ọ ka na-akpa oke agbụrụ. Na oke ọcha dị ugbu a - na klaasị, na mmekọahụ, na nwoke idina nwoke na transphobia. Ihe ndị ahụ niile na-emetụta ọtụtụ ụlọ ọrụ anyị na-agafe, nke kpụzikwara ndụ m nke ukwuu, ọnọdụ ọrụ m, ihe ndị m na-eme. * Ọ dịghị obodo bụ monolith. Ma anyị na-ekwu maka obodo ndị ọcha ma ọ bụ obodo ojii ma ọ bụ ndị Eshia ma ọ bụ obodo ndị obodo, enwere nghọtahie gburugburu ọtụtụ ihe - okike, afọ, klaasị. N’ịlaghachi na [[w:Ericka Huggins|Ericka Huggins]], mkparịta ụka ahụ baara m uru nke ukwuu, n’ihi na ajụrụ m ya, “Olee otú mụ na ndị okenye m na-ekwekọrịtaghị na-esi emekọrịta ihe?” O wee sị: “Ị ma na enwere m ndị okenye m kwekọrịtara. Nke a bụ akụkọ ochie dị ka oge na ọ bụghị ihe ọhụrụ. Ma ị na-eme ihe n'ụzọ ziri ezi? Ị na-agagharị n'ụzọ doro anya? Ị na-aza ajụjụ? Ọ na-abịa n'ezie site na ebe gbadoro ụkwụ n'ọhụụ ka ukwuu nke nlekọta na ọdịmma obodo? Mgbe ahụ na-aga n'ihu n'ụzọ ahụ. Ọ bụrụ na ị naghị emerụ ahụ ma ihe a na-ewu na-agbanwe agbanwe, nke ahụ ga-apụta n'ikpeazụ. " * Anyị agaghị aga ebe mgbanwe ma ọ bụ mgbanwe ma ọ bụrụ na anyị chọrọ itinye aka na ihe na-eme ka ahụ́ ruo anyị ala. Dị ka onye na-abụghị ọnụọgụ abụọ, ntakịrị ihe gbasara, amaghị m, ịga ịzụta uwe na-enwe ahụ iru ala. Ònye kpebiri na n'ihi na ị nwere X Genital na ị kwesịrị ime X ihe ma ọ bụ mee X ụzọ? Ejiri m ọtụtụ ndụ m enweghị ahụ iru ala n'ahụ m na enweghị ahụ iru ala maka ihe a gwara m bụ atụmanya maka m dị ka "nwanyị." Mgbe m mechara nweta nghọta nke na-abụghị onye ma ọ bụ ihe m bụ ma họrọ ịkwaga n'eziokwu, amalitere m inwekwu nnwere onwe, kamakwa ndị ọzọ nwere ahụ iru ala. * ndị mmadụ na-agagharị n'ụwa na-enweghị ihe ùgwù ị nwere enweghị ahụ iru ala, ikekwe nkeji ọ bụla nke ụbọchị, mana na-ahọrọsi ike ịbụ onwe ha nwere onwe ha. Ha na-eme ka onye ọ bụla ọzọ na-eme ihe n’eziokwu, ọ bụrụgodị na nke ahụ pụtara na anyị na-ebi ndụ n’ụzọ na-adịghị mma. * Ekwenyere m n'ezie ndị na-ese ihe, obodo trans anyị, ndị na-ahọrọ ụzọ kacha amasị ha n'ezie ọbụlagodi na ọ bụghị ụzọ ndị mụrụ ha chọrọ maka ha, ndị na-agbaji igbe mepere emepe, na-esetịpụ ụzọ maka ndị ọzọ. ka anyị nwee ohere ibi ndụ n'ụzọ ndị ọzọ nwere onwe. Enwere m mmetụta ụfọdụ nke ibu ọrụ ịnọgide na-agbanye oke ndị ahụ. Nke mere na afọ 10, 20, 30 site na ugbu a ọgbọ ndị na-abịa, ha nwere ike ibi na oghere ndị ahụ nwere onwe ha. === [https://medium.com/the-establishment/when-a-changemaker-runs-for-mayor-an-interview-with-nikkita-oliver-6b08571dd632 Interview] with Ijeoma Oluo (2017) === * M tụrụ anya nkatọ afọ na nkatọ ahụmahụ, n'ihi na amaara m na ndị mmadụ adịghị eji ịgba ọkụ, nhazi, ma ọ bụ imekọ ihe ọnụ kpọrọ ihe ma a bịa n'ihe metụtara ọrụ ọha. Ọ bụ ezie na nke ahụ nwere ike ịba uru karịa ahụmahụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ọrụ n'echiche na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-arụ ọrụ na-anọpụ iche na ndị òtù obodo, ya mere ikike ha nwere ịrụ ọrụ na mmekorita - anyị na-emekarị ka ha kwenye ka ha na anyị rụọ ọrụ. * Abanyeghị m n'ọsọ a iji zụlite echiche ndị mmadụ na ikike ọgụgụ isi gburugburu ịha nhatanha. Anyị banyere n'ime ya n'ihi na anyị chọrọ ịhụ na ọ bụ ihe dị adị. Anyị chọrọ ịhụ ụlọ dị ọnụ ala n'ezie, anyị chọrọ ka ndị mmadụ nwee ike ịlaghachi n'obodo, anyị chọrọ ka ndị mmadụ nweta ezigbo ego na ụgwọ ọrụ ndụ nke na-enye ha ohere ibi n'ime obodo. Nke ahụ bụ n'ezie ihe nha nha na-agbadata. * Anyị nọ n'oge dị mkpa ebe anyị na-ajụ nnukwu ajụjụ ahụ dị adị nke 'onye nwere ikike ibi na Seattle?' kamakwa 'Ònye nwere ikike ịnọ na Seattle?' A na-akatọ m nke ukwuu maka m. ọnọdụ na-achọ ka ndị mmepe ga-etinyekwu ego, ma ị ziri ezi - ọ bụghị maka itinye ego n'ime ụlọ mgbe anyị chọrọ ka ndị na-etinye ego na-etinyekwu ego, ọ bụ maka itinye ego n'ezie na ndị Seattle - ndị mere Seattle mara mma, mara mma, ebe omenala na ọ bụ. Ọ na-aghọ ihe ngosi nka nke ihe ndị ahụ, ihe ndị na-eto eto na Seattle nwere ike ịbịa leta mgbe ụfọdụ, ma ndị ahụ enweghị ike ibi ebe ahụ. Anyị chọrọ ụfọdụ ndị dị njikere ise ụfọdụ ahịrị siri ike n’ájá wee sị, ‘Nke a bụ uru anyị bara. Anyị ji ndị Seattlelite ụtọ ịnọ ebe a biri n’ebe a.’ Ejikwa m obodo a na-eto eto kpọrọ ihe. Mana ọ bụrụ na ị naghị etinye ego na ndị ga-ebi n'ụlọ gị, gịnị ka ị na-ewu ụlọ gị? * Achọghị m ka m nwetakwu ihe ọrụ enyemaka megoro anyị, ebe ọrụ ebere dị ka ụlọ ọrụ na-achọ ka a na-enwe mgbe niile ndị ogbenye ego na ndị na-enweghị ikike. Ụlọ ọrụ mmepụta ihe na-adịghị akwụ ụgwọ chọrọ ka a na-enwe mgbe niile ndị ogbenye na-enweghị ego na ndị na-enweghị ego. A na-ewukwasị ya n'ụzọ nkịtị n'ahụ ndị mmadụ - ọ bụrụ na mberede enweghị ndị ogbenye - ha agaghị ama ihe ha ga-eme onwe ha n'ihi na ebinyere ndụ ha dum n'elu ụlọ ọrụ mmepụta ihe na-abaghị uru. Ya mere, echere m na enwere ikpe na-ezighị ezi nke akụ na ụba nke anyị kwere ka ọ dịrị n'ihi na-eme ka ụlọ ọrụ mmepụta ihe na-abaghị uru na-aga n'ihu, na-edebe ụfọdụ ọrụ ọha na eze na-aga n'ihu ka anyị ghara itinye ego n'ezie iji kwụsị ikpe na-ezighị ezi n'ezie. * Echere m na ọ dị ezigbo mkpa ka m nọdụ ala na ndị mmadụ na-ejide obodo ahụ site n'ọtụtụ nchịkwa wee chọpụta ihe ngwọta ha chọrọ iweta na tebụl. Echere m na nke ahụ dị ezigbo mkpa ọ bụghị naanị maka ịzụrụ ihe kamakwa maka iwulite ihe ngwọta dị irè. " == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.nikkitaoliver.com/ weebụsaịtị nkeonwe] * [https://twitter.com/NikkitaOliver Twitter ibe] {{DEFAULTSORT:Oliver, Nikkita}} [[Category: ụmụ nwanyị]] m5oo8tg8aa0hjv8sda8uqu3hnvj2jgr Dipika Kakar 0 3763 14849 14848 2023-10-16T21:22:53Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Deepika Kakar Deepika Kakkar (amuru 6 August 1986) bu onye omere ihe onyonyo ndi India. A maara ya maka ịrụ ọrụ Simar Prem Bhardwaj na Sasural Simar Ka. == Okwu Ọkwụrụ == * Echere m na e kwesịghị inwe iwu na ụkpụrụ ma a bịa n'ihe gbasara ntụrụndụ. ** [http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Dipika-Kakar-Calls-to-ban-Pakistani-artistes-really-sad/articleshow/54509333.cms Na mmachibido iwu ndị na-eme ihe nkiri Pakistan] * Echere m na ha dị nnọọ ịrịba ama karị, ma agaghị m asị na ha anọghị n'eziokwu. * Enweghị m ihe ọ bụla ọzọ ugbu a. Mana ọ bụrụ na enyere m ohere, ọ ga-amasị m ịme ihe ngosi cookery dịka esi nri na-amasị m. ** [http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Dipika-Kakar-TV-shows-not-far-from-reality-but-dramatic/articleshow/54424815.cms ihe ngosi TV adịghị anya na eziokwu. ] * M nọ na-atụsi anya ya ike. Achọrọ m ịkpọ àgwà m, ọ baghịkwa uru n'afọ ole m na-egwu. Ọ bụrụ na m mere njem site na spinster gaa na nwanyị lụrụ nwanyị na ihe nkiri ahụ, gịnị kpatara m ga-eji nwee nsogbu ịkpọ nne? Nke a bụ ihe m ji ụgwọ ngosi. ** [http://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Dipika-Simar-Kakar-I-wasnt-uncomfortable-playing-a-makkhi-nor-found-it-funny/articleshow/54364901.cms Banyere agwa] [[Category: Ụmụ nwanyị]] b4dv5pifr432jfna5e5iol88vjqrm8k Divorce in isiam 0 3764 14850 2023-10-16T21:28:10Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Ịgba alụkwaghịm na Islam nwere ike ịdị n'ụdị dị iche iche, ụfọdụ sitere n'aka di na nke nwunye malitere. Usoro iwu ọdịnala bụ isi bụ talaq (njụjụ), khulʿ (ịgba alụkwaghịm ekwekọrịtara n'otu n'otu), ịgba alụkwaghịm ikpe na iyi. Echiche na omume nke ịgba alụkwaghịm n'ụwa Islam dịgasị iche iche dabere na oge na ebe.' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịgba alụkwaghịm na Islam nwere ike ịdị n'ụdị dị iche iche, ụfọdụ sitere n'aka di na nke nwunye malitere. Usoro iwu ọdịnala bụ isi bụ talaq (njụjụ), khulʿ (ịgba alụkwaghịm ekwekọrịtara n'otu n'otu), ịgba alụkwaghịm ikpe na iyi. Echiche na omume nke ịgba alụkwaghịm n'ụwa Islam dịgasị iche iche dabere na oge na ebe. mrv6fpylfuplc1onhkopspssywu47ij Divorce in Pakistan 0 3765 14854 14853 2023-10-16T21:32:43Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} A na-ahazi ịgba alụkwaghịm na Pakistan n'okpuru nbibi nke iwu alụmdi na nwunye Muslim 1939 emeziri na 1961 na Iwu Ụlọikpe Ezinụlọ 1964.[1] N'otu aka ahụ, ọnụ ọgụgụ ịgba alụkwaghịm na-arị elu nke nta nke nta na Pakistan.[2] Na Punjab (Pakistan), na 2014 ikpe khula edebanyere aha bụ 16,942 nke ruru 18,901 na 2016. == Okwu Ọkwụrụ == * Ụmụ nwanyị ga-enwerịrị ụdị dị iche iche. nke nhụjuanya n'ihi usoro ịgba alụkwaghịm . Na Pakistan nwoke Alakụba nwere ikike nke otu akụkụ inye nwunye ya ịgba alụkwaghịm ** Ikike mmadụ na Pakistan - 241 Sudhir Kumar Singh, M. H. Syed · 2007 *Iwu, omenala, omenala, na omume metụtara alụmdi na nwunye na ịgba alụkwaghịm na Pakistan bụ nkọwa nke Islam na-emetụta nke ukwuu. Kemgbe ụwa, a na-ewere ịgba alụkwaghịm dị ka ikike ụmụ nwoke,.... **Ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze nke ịgba alụkwaghịm: An Encyclopedia - Том 1 - 926 Robert E. Emery · 2013 * Ịgba alụkwaghịm na Pakistan dị mfe maka ụmụ nwoke. ** Pluralism nke iwu n'okwu ndị Alakụba - 118 Norbert Oberauer, Yvonne Prief, Ulrike Qubaja · 2019 [[Category: Ụmụ nwanyị]] aokiem8y4bkmje0s15r7l0h77ze28db Dixy lee Ray 0 3766 15462 14857 2023-10-20T07:57:10Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Dixy Lee Ray ( Septemba 3, 1914 - Jenụwarị 2, 1994) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Democratic na onye ọchịchị nke iri na asaa nke Washington State na United States 1977–1981, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị mbụ nwere ọkwa ahụ. == Okwu Okwuru == * '''Ogwe osisi [[ike nuklia | ike nuklia]] dị oke nchebe karịa iri nri, n'ihi na mmadụ 300 na-egbu nri kwa afọ.'' ** Ọktoba 1975, nke e hotara na ''Seattle Times'' obituary bipụtara Jenụwarị 3, 1994. ** Don Duncan, Mark Matassa, Jim Simon, "[http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=19940103&slug=1887837 Dixy Lee Ray: Unpolitical, Pụrụ iche, Uncompromising]", Jenụwarị 3, 1994, ''Seattle Times''' enwetara 28 Ọgọst 2012. ** Ọ bụ ezie na ndị na-akwado ụlọ ọrụ nuklia na-ehota okwu a nke ọma, ndị mmegide ụlọ ọrụ nuklia na-ekwukwa ya ugboro ugboro n'ụzọ ịkwa emo ma ọ bụ n'ụzọ na-enweghị isi dị ka ihe atụ nke ihe ha na-ewere arụmụka "ihe efu": "Ọ bụ ezie na ndị isi ụlọ ọrụ anaghịzi ekwupụta na ike nuklia ga-abụ. nke ukwuu nke na ọ ga-abụ 'dị ọnụ ala karịa mita,' ọ chịkọtara ụgha ọhụrụ dị ka 'ọ dịghị onye nwụrụ anwụ site na ike nuklia,' 'o yikarịrị ka meteor ga-akụ gị karịa ka ihe mberede ike nuklia merụọ gị ahụ. ,' na nkwupụta dị egwu nke onye bụbu onye isi oche AEC Dixy Lee Ray kwuru na '' '' ụlọ ọrụ nuklia dị oke nchebe karịa iri nri, n'ihi na mmadụ 300 na-egbu nri na-egbu kwa afọ ''. &mdash; David Bollier, "[http://www.nader.org/history/bollier_chapter_5.html Mmejọ ụlọ ọrụ, ike ndị ahịa]," Isi nke 5 nke '' Omume ụmụ amaala na nnukwu echiche ndị ọzọ: Akụkọ banyere Ralph Nader na nke oge a Ntugharị ndị ahịa'' enwetara 28 Ọgọst 2012. * '' ''Kpachara anya maka ọnụọgụgụ. Nkezi onye nwere otu ara na otu amụ.''' ** October 1991, nke e hotara na '' Tri-City Herald '', nke e bipụtara na Kennewick, Washington. ** Onye bụbu Gọvanọ Dixy Lee Ray, na-ekwu okwu na ogbako Forward Washington na Pasco, dọrọ ndị na-ege ya ntị aka ná ntị megide iji ọnụ ọgụgụ na-ezighị ezi. The ''Tri-City Herald'' hotara ihe Ray na-ekwu mgbe niile ka ọ na-ekwu: '' ''Lezienụ anya maka nkezi. Nkezi onye nwere otu ara na otu mpi.'''' &mdash; Jean Godden, "[http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=19911009&slug=1309893 Ndị ọka iwu ole ka ị ga-eghe spam?]", October 9, 1991, '' Seattle Times ''. Enwetara 29 Ọgọst 2012. [[Category:Ụmụ nwanyị]] 91a48isvkzxypuqm4n5ln6nov308j2k Djuna Barnes 0 3767 14860 14859 2023-10-16T22:15:34Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dmae Roberts, aka D. Roberts, bụ onye Eshia-American onye na-emepụta redio ọha nwere onwe ya, onye edemede, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede egwuregwu. == Okwu Ọkwụrụ == * Abụ m onye udo kachasị mgbe m na-aga Hawaii n'ihi na m dabara ebe ahụ dị ka onye agbụrụ ma ọ bụ "hapa". Ọ nweghị onye nọ ebe ahụ na-ajụ onye Eshia m, na n'ezie, ọ dị m ka anabatara agbụrụ m ma nabata ya… ** Na afọ ojuju ndụ na [https://artslandia.com/who-is-dmae-roberts/"Ònye bụ Dmae Roberts?"] na artslandia * N'ebe ọkachamara ọ bụla, a bụ m azụ na mmiri n'ọtụtụ ọkwa, ọ bụghị naanị agbụrụ na omenala kamakwa n'ọrụ m na-arụ, nke gụnyere ọtụtụ ọzụzụ nka ... ** Mgbe ọ na-eme ihe na-atụ ya ụjọ na [https://artslandia.com/who-is-dmae-roberts/ "Ònye bụ Dmae Roberts?"] na artslandia. * Ọ bụ ezie na m na-enwe obi ụtọ itinye ihe egwu n'ọrụ m, n'otu oge ahụ, enweela m ọgbọ ochie nke ndị Taiwanese na Taiwanese America bụ ndị tara m ahụhụ maka ịzụ ahịa (okwu m kpọrọ asị) "ihe na-akpali agụụ mmekọahụ" n'ihi na m nwere. gwara mama m akụkọ agha tisasịrị. Lee ihe na-agbawa obi ọ bụ ịgwa onye na-ekwu okwu site n’obi ya ma na-akọwapụta eziokwu nke ndụ mmadụ n’ụzọ bụ isi. Enweela m ndị ọcha America na-ama m mkpịsị aka ha na-ekwu "Ị bụ nwa nwanyị ọjọọ!"… ** Na esemokwu gbara ụfọdụ n'ime ọrụ ya na [https://hapamama.com/q-dmae-roberts-author-letting-go-trilogies/"Q & A With Dmae Roberts, Onye edemede nke Letting Go Trilogies" na HapaMama (2017 Jun 6) * Ekwesịrị m ikwu n’agbanyeghị na ọ na-eme ka ọ dịrị ndị ọcha mfe ịchọ m n’ihi na m dị ọkara ọcha ịjụ m ihe ha ga-atụ ụjọ ịjụ onye Asia America bụ́ otu agbụrụ. M na-enwekarị mkparịta ụka na-akpali mmasị, mgbe ụfọdụ siri ike, mkparịta ụka mụ na ndị mmadụ gbasara agbụrụ… ** Maka etu ịbụ agbụrụ agbụrụ si eme ka ọ dị mfe ịbịakwute ya n'ụzọ ụfọdụ na [https://hapamama.com/q-dmae-roberts-author-letting-go-trilogies/"Q & A With Dmae Roberts, Onye edemede nke Ịhapụ Go Trilogies" na HapaMama (2017 Jun 6) [[Category: Ụmụ nwanyị]] q30qrh1dulcr64i35zdpamtg6pjmaxi Ekaterina Klimova 0 3768 17463 17462 2023-11-16T02:26:50Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{ databox}} '''[[W:|Ekaterina Dmitrievna Klimova]] ''' [[w:Екатери́на Дми́триевна Кли́мова|Екатери́на Дми́триевна Кли́мова]] (March 19, 1971), onye nkatọ ǹkà Russia, onye na-akọ akụkọ ihe mere eme na ngalaba ǹkà na onye na-ahụ maka ihe ngosi na-adị na óbáǹkà. Gụsịrị akwụkwọ na ngalaba nke Theory na History of Art nke Institute of Painting, Sculpture and Architecture nke enyere aha I. E. Repin (1996). Onye isi nke ngalaba ihe osise nke narị afọ nke XVIII-XXI nke Ọbanka Steeti Russia. === Okwu Ndị O Kwuru === * Project "City" sitere n'aka Alexey Parygin na Timofey Markov bụ n'enweghị obi abụọ ọbụla ihe atụ nke livre d'artist site na njirimara oge gboo ya niile si ụdị (Pọtụfoliyo na mmetụta) na oke nke sonyere ndị na-ukwuu na-ahụ ọrụ a dị ka ụdị nnwale, dị nnọọ. ihe merenụ na ọrụ nka ha. Ịkpọ ndị edemede ọhụrụ ka ha jiri echiche nke akwụkwọ gwuo egwu bụ mkpebi dị mma nke na-enye ọtụtụ echiche ọhụrụ. Isiokwu ahọpụtara - "isiokwu obodo" - jikọtara ọrụ ahụ na ụdị ya, n'ihi na obodo ahụ bụ otu n'ime isiokwu kachasị ewu ewu na nke bụ eziokwu maka nchịkọta mbipụta. Ụfọdụ mmachi usoro bụ omenala maka ụdị ọrụ a: Akọwapụtara oke akwụkwọ ha. Ibé akwụkwọ ahụ wee mụbaa okpukpu abụọ. N'ezie, a na-akpọ onye ọ bụla so na ọrụ ahụ ka ọ chọọ ibe-agbasa. Ihe dị iche bụ na enweghị ederede ederede ọ bụla. Ọzọkwa, a na-enye isiokwu a n'ụzọ doro anya: Naanị obodo, na-enweghị nkọwa ọ bụla, nkọwa, nhazi ala. Ọ na-etolite nnukwu ogige maka ntụgharị uche ma na-enye onye ọ bụla omenkà nnwere onwe kachasị ike ịkọ banyere njikọ onwe ya na obodo ahụ. Olu iri atọ na ise, echiche, akụkọ nzuzo gbasara obodo, ọhụụ iri atọ na ise na nka ị ga-abanye na ya. A na-emecha akụkụ a na-ahụ anya na okwu ndị na-ese ihe na-ekwu banyere obodo ahụ. A naghị ejikọta ahịrịokwu ndị a ozugbo na nlegharị anya ebipụtara mana ha na-enyekwu olu na omimi ha na agbanyeghị. * Ekaterina Klimova: '' A City As a Book ''/Obodo dị ka isiokwu nke Artist. Ihe oru akwukwo nka. Katalọgụ. (Rus & En) - SPb: Ed.T. Markova.2020. - 128 p. —S. 17. {{DEFAULTSORT:Klimova, Ekaterina}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] siq44tc1juuke898zd0o46umm7pv9pf Eliza R. Snow 0 3769 14876 14875 2023-10-17T03:04:26Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Eliza R. Snow|Eliza Roxcy Snow]]''' ([[w:21 January|21 January]] [[w:1804|1804]] - [[w: December|5 December]] [[w:1887|1887]]) bụ otu n'ime ndị kacha eme ememe [[w: Latter Day Saint | Ụbọchị Ikpeazụ]] ụmụ nwanyị nke narị afọ nke iri na itoolu. Onye na-ede uri a ma ama, o dekọtara akụkọ ihe mere eme, mee ememe okike na mmekọrịta, ma kọwaa akụkụ Akwụkwọ Nsọ na nkuzi. Snow lụrụ [[w:Joseph Smith|Joseph Smith]] dịka nwunye ọtụtụ ma bụrụkwa nwunye nke [[w:Brigham Young|Brigham Young]] n'ihu ọha mgbe Smith nwụsịrị. Snow bụ onye-isi-nduzi izugbe nke abụọ nke [[w:Relief Society|Relief Society]] nke [[w:Nzukọ nke Jisus Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị Ikpeazụ | Nzukọ nke Jisus Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị Ikpeazụ a]] (Ụka LDS), nke o hiwere na [[w:Utah Territory|Utah Territory]] na 1866. Ọ bụkwa nwanne [[w:Lorenzo Snow|Lorenzo Snow]], onye nke ise nke ụka [[w:President of the Church (LDS Church) |president.]]. Akpọrọ ya “Onye na-ede uri Zaịọn”, o dere ọtụtụ abụ na ọtụtụ ukwe, ụfọdụ n'ime ha ka na-abụ site n'okpukpe nke otu ndị nsọ nke ụbọchị ikpeazụ. == Okwu okwu == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> * Eliza R. Snow biliri wee kwuo na ọ dị ya ka ya na Onye isi ala kwekọrịtara, n'ihe gbasara okwu Benevolent, na ọtụtụ Obodo ndị e jikọtara ya na ya, rụrụ arụ, na ụlọ ọrụ ndị a ma ama nke oge ahụ ekwesịghị ịbụ ndị nduzi anyị. —na dị ka ụmụ ndị inyom Zayọn, '''anyị kwesịrị isetịpụ ihe nlereanya nye ụwa nile, kama ijigide onwe anyị nanị n'ụzọ nke a na-agbaso na mbụ.''' * Akwụkwọ nkeji nke Relief Society, Maachị 17, 1842, chịkọtara na * [https://www.churchhistorianspress.org/eliza-r-snow/1840s/1842/03/1842-03-17?lang=eng" Okwu nke Eliza R. Snow '']. * Snow debere nkeji maka nzukọ ahụ wee kọwaa onwe ya na onye nke atọ. * E. R. Snow nyere mgbanwe site na ntụgharị okwu, kama ịbụ Nauvoo Female Relief Society, a ga-akpọ ya '''the Female Relief Society of Nauvoo'''—Seconded by Prest. [[w:Joseph Smith | J.Smith]] wee buru. * Akwụkwọ nkeji nke Relief Society, Maachị 17, 1842, chịkọtara na * [https://www.churchhistorianspress.org/eliza-r-snow/1840s/1842/03/1842-03-17?lang=eng" Okwu ndị ahụ. nke Eliza R. Snow '']. * Snow debere nkeji maka nzukọ ahụ wee kọwaa onwe ya na onye nke atọ. N’ebe a Snow nyere aha onye bu ụzọ nye ihe ga-abụ Otu Enyem-aka. * N'elu igwe, ndị nne na nna na-alụbeghị di? <br> Mba, echiche na-eme ka ihe kpatara ya na-ele anya; <br> Eziokwu bụ ihe kpatara ya - eziokwu ebighị ebi <br>''' Na-agwa m na m nwere [[w:Eluigwe | Nne]] n'ebe ahụ.''' <br> <br>Mgbe m hapụrụ a adịghị ike adị— <br>Mgbe m dina nke a na-anwụ anwụ site, <br>'''Nna, nne, ka m zutere gị''' <br>N'ime gị ulo eze n'elu? * “Nna m nke bi n’elu igwe”, ''Oge na oge'' (Nauvoo, IL), Nọvemba 15, 1845, p. 1039, achịkọtara na * [https://www.churchhistorianspress.org/the-first-fifty-years-of-relief-society/part-1/1-14?lang=eng 1.14] nke '' Afọ iri ise mbụ nke Otu Enyemaka: Akwụkwọ ndị dị mkpa na akụkọ ụmụ nwanyị Saint-ụbọchị ikpeazụ'' (Church Historian's Press, 2016). * "Nna M nke bi n'elu igwe" na-enye abụ a na-abụ abụ * [https://www.churchofjesuschrist.org/music/library/hymns/o-my-father?lang=eng "O Nna m"], nke ka na-abụ abụ. Ndị-nsọ ụbọchị-ikpeazụ *Ụmụnne m, ka anyị zụlite onwe anyị, ka anyị wee nwee ike ime ọtụtụ ihe ọma. Anyị bụ ụmụ-ada nke Nna anyị nke Elu-igwe, na anyị ọnọdụ dịka Ndị-nsọ nke Onye Kasị Elu nọ n’isi nke ụwa. * Okwu na Salt Lake City Seventeenth Ward Relief Society, Union Hall, Salt Lake City, Utah Territory, Febụwarị 18, 1869, achịkọtara na * [https://www.churchhistorianspress.org/at-the-pulpit/part-1/isi-10?lang=enji isi 10] nke ''N'elu Pulpit: 185 Years of Discourses from Latter-day Saint Women'' (Church Historian's Press, 2017). * Ụmụ nwanyị nwere ọtụtụ ihe ha ga-eme n'ịkpụzi Society karịa ka ụmụ nwoke nwere '''Anyị chọrọ ịbụ ihe ncheta dị ndụ nke àgwà Nna anyị nke Eluigwe na Nne anyị ma ọ bụrụ na anyị ebie ndụ kwekọrọ n'ihe ùgwù anyị nwere, anyị niile ga-ezute n'ihu ha'' ' na-enwekwa obi ụtọ ọnụ, ọ bụrụ na anyị nwere ike ịgafe na-enweghị ntụpọ n'uwe anyị n'ekwughị okwu megide ọkwa nchụ-aja ma ọ bụ ụkpụrụ nke Oziọma Ya mere, ihe ebube ọ ga-abụ, otú ịdị ọcha na otú anyị ga-esi nwee mmetụta. bụrụ na anyị ga-ebi otu a. * Site na nkeji nke Sarah M. Napper dere, na Twentieth Ward, Ensign Stake, Relief Society Minutes and Records, vol.1 (1868–1877), p. 249–254, chịkọtara na * [https://www.churchhistorianspress.org/eliza-r-snow/1870s/1872/04/1872-04-22?lang=eng ''The Okwu nke Eliza R. Snow '']. == Okwu gbasara Eliza R. Snow == * Achọrọ m ka ị kụziere ụmụnna nwanyị ihe. * [[W:Brigham Young|Brigham Young]], nke Eliza R. Snow hotara, na "Sketch of My Life", Eprel 13, 1865, chịkọtara na 3.5 nke '' Afọ iri ise mbụ nke Otu Enyemaka: Key Documents in Latter-day Saint. Akụkọ ụmụ nwanyị'' (Akwụkwọ akụkọ akụkọ ihe mere eme nke ụka, 2016). == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.churchhistorianspress.org/eliza-r-snow?lang=eng ''Okwu nke Eliza R. Snow''], na-anakọta okwu niile ama ama na-adị ndụ site n'aka Snow. {{DEFAULTSORT:Snow, Eliza R.}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 4m7le59bgyih85bjiwx0or6rduplvr9 Elizabeth Asiedu 0 3770 14877 2023-10-17T03:16:21Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Elizabeth Asiedu|Elizabeth Asiedu]] ''''bụ prọfesọ gbasara akụnụba na Mahadum Kansas. O meela nyocha nke gbadoro ụkwụ na enyemaka mba ofesi, ntinye ego nke mba ofesi eduzi (FDI), na gender.Elizabeth Asieduis onye guzobere Association for the Advancement of African Women (AAAWE). == Okwu okwu== * Mmetụta nkuzi bụ ịkpọrọ onye nọ n'okpuru nku gị na-agba ha ume iru ike ha kacha elu. * [https://www.google.com/searchq=elizabeth+as...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Elizabeth Asiedu|Elizabeth Asiedu]] ''''bụ prọfesọ gbasara akụnụba na Mahadum Kansas. O meela nyocha nke gbadoro ụkwụ na enyemaka mba ofesi, ntinye ego nke mba ofesi eduzi (FDI), na gender.Elizabeth Asieduis onye guzobere Association for the Advancement of African Women (AAAWE). == Okwu okwu== * Mmetụta nkuzi bụ ịkpọrọ onye nọ n'okpuru nku gị na-agba ha ume iru ike ha kacha elu. * [https://www.google.com/searchq=elizabeth+asiedu+speech+on+gender+equality&oq=Elizabeth+Asiedu+speech+on+&aqs=chrome.0.69i59j69i57j33i160.41410j0j9&client=ms-transsion-tecnorev1&sourceid=chrommobile&ie=UTF8#fpstate=ive&vld=cid:ffad9e56,vid:72_1yLTRAcw Na-ekwu maka mmetụta nke ndị ndụmọdụ na nha anya nwoke na nwanyị] ==="Ọka mmụta dị elu na igodo ihe atụ maka ịkwado nha anya nwoke na nwanyị"=== <small> *[https://www.wider.unu.edu/publication/higher-education-and-role-models-key-supporting-further-gender-equality Na-akparịta ụka n'oge a na-agba ajụjụ ọnụ banyere ọganihu e nwetara n'inweta nhatanha nwoke na nwanyị na afọ iri atọ gara aga, na ndị fọdụrụ na ihe ịma aka ọhụrụ dị n'ihu.] </small> * Agụmakwụkwọ dị oke mkpa. Ka ụmụ nwanyị nwee ike itinye aka zuru oke na nhazi amụma, na gọọmentị, anyị kwesịrị ileba anya karịa agụmakwụkwọ praịmarị. *Otu ụzọ isi mee ka ọnụ ọgụgụ ụmụ nwanyị na-agụsị akwụkwọ sekọndrị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị bụ site na 'Role Model Effect'. Ka ị na-enwekwu ụmụ nwanyị dịka ndị nkuzi na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ka ụmụakwụkwọ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ nke ọma ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 531wdehmny1ga9p098fpm99dgvfolk8 Elena Ceaușescu 0 3771 17331 14878 2023-11-13T03:48:21Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elena Ceaușescu|Elena Ceaușescu]]''' ([[w: January 7|Jenụwarị 7]], [[w:1916|1916]] – [[w:December 25|Disemba 25]], [[w:1989|1989]]) bụ nwunye onye Kọmunist Romania. onye ndu [[w:Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușescu]], na osote onye isi ala Romania. === Okwu Ndị O Kwuru === * Anyị na-ebi n'ụlọ nkịtị, dị ka ụmụ amaala ọ bụla ọzọ. Anyị enwetala ụlọ maka nwa amaala ọ bụla site na iwu kwekọrọ. *[http://en.wikisource.org/wiki/Transcript_of_the_closed_trial_of_Nicolae_and_Elena_Ceau%C5%9Fescu Nkwupụta na ikpe] (25 Disemba 1989) * Anyị agaghị abịanye aka na nkwupụta ọ bụla. Anyị ga-ekwu okwu naanị na National Assembly, n'ihi na anyị na-arụsi ọrụ ike maka ndị mmadụ ndụ anyị niile. Anyị ejirila ndụ anyị niile chụọ ndị mmadụ. Anyị agaghịkwa arara ndị nke anyị nye ebe a. *[http://en.wikisource.org/wiki/Transcript_of_the_closed_trial_of_Nicolae_and_Elena_Ceau%C5%9Fescu Nkwupụta na ikpe] (25 Disemba 1989) * Nghọta dị otú ahụ! Abụ m onye otu na onye isi oche nke Academy of Sciences. Ị nweghị ike ịgwa m okwu n'ụzọ dị otú a! *[http://en.wikisource.org/wiki/Transcript_of_the_closed_trial_of_Nicolae_and_Elena_Ceau%C5%9Fescu Nkwupụta na ikpe] (25 Disemba 1989), na nzaghachi na a jụrụ onye dere akwụkwọ sayensị ya. == Hụkwa == [[w:Nicolae Ceaușescu|Nicolae Ceaușescu]] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ceaușescu, Elena}} [[Category: ụmụ nwanyị]] rcygyr2ijcilthq4jpan10flqm30d6p Dido 0 3772 14879 2023-10-17T03:30:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Florian Cloud de Bounevialle O'Malley Armstrong (amụrụ 25 Disemba 1971 na London), onye ama ama dị ka Dido, bụ onye na-agụ Bekee na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * Oh m bụ ihe m bụ <br> Aga m eme ihe m chọrọ ma enweghị m ike izobe <br> agaghị m aga <br> Agaghị m ehi ụra <br> Enweghị m ike iku ume. <br> Ruo mgbe ị na-ezu ike ebe a na m <br> Agaghị m ahapụ <br> Enweghị m ike izobe <br> Enweghị m ike ịbụ <br> Ruo mgbe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Florian Cloud de Bounevialle O'Malley Armstrong (amụrụ 25 Disemba 1971 na London), onye ama ama dị ka Dido, bụ onye na-agụ Bekee na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * Oh m bụ ihe m bụ <br> Aga m eme ihe m chọrọ ma enweghị m ike izobe <br> agaghị m aga <br> Agaghị m ehi ụra <br> Enweghị m ike iku ume. <br> Ruo mgbe ị na-ezu ike ebe a na m <br> Agaghị m ahapụ <br> Enweghị m ike izobe <br> Enweghị m ike ịbụ <br> Ruo mgbe gị na m zuru ike ebe a. ** ''w:Ebe a mụ na m nọ'' * Ọ bụrụ na ị bụ eze n'ebe ahụ nọ n'ocheeze gị <br> ị ga-ama ihe iji hapụ m? <br> Maka eze nwanyị a ị chere na ị nwere <br> chọrọ ịbụ dinta ọzọ <br> chọrọ ịhụ ụwa naanị ya ọzọ <br> iji nweta ohere na ndụ ọzọ <br> yabụ hapụ m ka m laa. ** ''w:Dido (egwu egwu)| dinta'' * Tii m apụọla oyi, ọ na-eche ihe mere m ji si n'àkwà bilie ma ọlị <br> mmiri ozuzo ụtụtụ na-ekpuchi windo m, ahụghịkwa m ma ọlị <br> Ma ọ bụrụgodị na m ga-enwe isi awọ. , mana foto gị dị na mgbidi m <br> ọ na-echetara m na ọ dịghị njọ <br> ọ dịghị njọ. ** ''w: Daalụ (egwu Dido)|I meela'' * Ọ bụrụ na ị nyere m naanị otu mkpụrụ ego maka oge ọ bụla anyị na-asị nke ọma <br> Ọfọn m ga-aba ọgaranya karịa nrọ m, ọ dị m nwute maka ndụ ike gwụrụ m <br> Amaara m na ezughị m okè mana enwere m ike ịmụmụ ọnụ ọchị <br> br> enwere m olile anya na ị ga-ahụ obi a n'azụ anya ike gwụrụ m. ** ''Abụghị m mmụọ ozi'' * Gịnị mere na anaghị m ele oké osimiri? <br> Onye m hụrụ n'anya apụọla. Ọ dịghị ụgbọ mmiri nke ụwa ga-ebughachi ya ụlọ ọzọ <br> kpọghachite ya ọzọ ... ** ''Ndị hụrụ m n'anya agaala'' * Ọ dị mma imejọ ihe, ị bụ naanị mmadụ <br> N'ime onye ọ bụla na-ezobe ihe. ** ''Slide''' *Na okwu ikpeazụ m nụrụ ka ọ na-ekwu bụ <br> M ga-alaghachikwute gị ịhụnanya m n'ụbọchị ekeresimesi... ** ''Ụbọchị ekeresimesi'' * M ga-eji ụgbọ mmiri a gbadaa <br> Agaghịkwa m etinye aka m elu wee nyefee <br> A gaghị enwe ọkọlọtọ ọcha n'elu ọnụ ụzọ m <br> Enwere m ịhụnanya na mgbe niile. ** ''w: Ọkọlọtọ Ọcha (abụ)|Ọkọlọtọ Ọcha '' * Mgbe a tụrụ gị nkume, nwa, mmanya na-egbu m. <br> Anyị na-eme ịhụnanya, ọ dị ka ọ tọgbọrọ n'efu. ọ bụrụ na enweghị m ike ịhụ nke a n'efu ugbu a. Mgbe nwa gị kwụsịrị kpọkuru m. ** ''[[w:Egwu Egwu (Egwu Dido)|Akpọrọ nkume]]'' Achọtabeghị m ebe m na-akpọ ụlọ <br> Ọ dịghị mgbe m na-arapara ogologo oge iji mee ya <br> A na m arịọ mgbaghara na ahụghịkwa m n'anya ọzọ ma ọ bụghị dị ka a ga - asị na m uche <br> na obi gị anaghị agbaji. ** ''w:Life for Rent (abụ)|Ndụ Maka mgbazinye'' * Ọ bụrụ na oyi na-atụ m, a ga m eme gị ọkụ <br> Ọ bụrụ na ị dị ala, jide naanị <br> Ihe kpatara na m ga-abụ nchekwa gị <br> Oh, hapụ ụlọ. ** ''w:Ahapụla ụlọ|Ahapụla ụlọ'' * M ka nwere ájá na akpụkpọ ụkwụ m <br> Na enweghị m ike ịma jijiji echiche gị <br> M ga-abanye, chefuo gị <br> Gịnị kpatara, gịnị kpatara m ga-achọ <br> Ama m na anyị kwuru. goodbye <br> Ihe ọ bụla ọzọ gaara agbagwojuru anya mana achọrọ m ịhụ gị ọzọ. ** ''w:Aja n'ime akpụkpọ ụkwụ m | Aja n'akpụkpọ ụkwụ m'' *Anyị gbakwara egwu, anyị ṅụọkwa <br> Ahụla m ihe ị na-enwetụbeghị ohere ịhụ <br> Echegbula, Mary <br> Ka m na-elekọta Danny <br> na-elekọta m **"Mary na India" *Ọ bụghị mwute n'ihi na ị funahụrụ m <br> Ma ọ dị mwute n'ihi na ị chere na ọ dị mma inwe mwute ** ''Lee gị mgbe ị dị afọ 40'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dido}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 81km4znttoh45gpge4w3w0rsczrh59g Elaine Paige 0 3773 14889 14888 2023-10-17T04:02:13Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elaine Paige|Elaine Paige]]''' [[w:OBE|OBE]] (née '''Bickerstaff'''; amuru [[w:5 March1948|5 March1948]]) bu onye Bekee na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri, nke kachasị na egwu egwu. ==sitere ya== * O mere m ihe. Echere m na ọ bụ abụ kacha dị ebube. * Banyere egwu "[[w: Memory (abụ)| Ebe nchekwa]]"; dị ka e hotara na * [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9A05EEDB133FF932A35752C1A96E958260 "Akụkọ mkpuchi; Broadway's 'Cats': Restaged for Ebighị Ebi (Anyị chere na ha na-egwu egwu!)" na Peter Marks 'The New York Times'] ([[w:1 Nọvemba1998|1 Nọvemba1998]])) * Ọ bụ mmetụta kacha njọ. Enwere m afọ ojuju, ọ ga-adịkwa m ka m tụfuru ihe dị ezigbo mkpa nye m. Echere m na ọ nwụrụ wee pụọ. Ma egwu tụrụ m na ọ nwere ike ọ gaghị alọta. Naanị ọ dị m ka m gaghị enwe ike iwepụ mmetụta nke mbibi na nhụsianya a. Ekwesịrị m ịlọta. Ma gịnị? Ike gwụrụ m. Agbaghara m New York na ihe ngosi na ndị mmadụ. Ọ dị ka usoro iru újú. * Banyere imecha ''[[w:Sunset Boulevard|Sunset Boulevard]]''; dị ka e hotara na * [http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4161/is_20000416/ai_n14507971 "Ịmata m: Elaine Paige" nke Richard Barber dere na '' Daily Mirror''] ([[w:16 April2000|16 April2000]]) * Ọ dịghị mgbe m chere na agaghị m eme ihe ngosi ahụ. Mgbe m mere ihe ngosi ahụ enwere m mmetụta nke ukwuu. Ụfọdụ n'ime egwu ndị ahụ nwetara ihe dị iche na mberede. Okwu ndị dị ka, 'dị ka à ga-asị na ọ dịghị mgbe anyị sịrị nke ọma' bịara bụrụ eziokwu karị. * Banyere ọgụ Paige na ọrịa kansa; dị ka e hotara na * [http://www.dailymail.co.uk/pages/live/articles/health/womenfamily.html?in_article_id=301138&in_page_id=1799] "Oku mkpuchi mkpuchi Elaine" nke Rebecca Hardy dere na '' Daily Mail'' [[w:8 Mee|8 Mee]] 2004) *Enweghị m ike ịgwa onye ọ bụla gbasara ya. Achọghị m ka onye ọ bụla mara. Ọ bụ naanị ugbu a ka m lanarịrị, enwere m ike ikwu maka ya. Dị ka m maara na m doro anya na nke ọma - ma ọ dịghị ahapụ gị kpamkpam. O meela ka m mụta ọtụtụ ihe gbasara onwe m. Mgbe ị nọ naanị gị, ị ga-agarịrị na ya, tachie ezé gị ma chee, 'Ọfọn, m ga-eti nke a.'Enwere m ezigbo enyi m, ma e wezụga ya, amaghị m ihe m gaara eme. * Banyere ọgụ Paige na ọrịa kansa; dị ka ekwuru na "Oku mkpuchi mkpuchi Elaine" nke Rebecca Hardy dere na '' Daily Mail '' ([[w:8 May|8 May]] [[w:2004|2004]])) * Ọrụ mbụ m gụrụ bụ Susanna na mmepụta ụlọ akwụkwọ n'ụdị dị mkpụmkpụ nke [[w:Mozart|Mozart]] ''[[w: The Marriage of Figaro | Alụmdi na Nwunye nke Figaro]]''. Enwere m mmasị n'ịbụ abụ, otu ọmarịcha onye nkuzi egwu Oriakụ Ann Hill na nne na nna m tụrụ aro ka m gaa ụlọ akwụkwọ ihe nkiri nyere m nnukwu agbamume. * Dị ka e hotara na [http://www.lupus.org.uk/article.php?i=159 "Angie Davidson Interviews Elaine Paige" nke Angie Davidson na lupus.org.uk] (2005) *Enweela m ihe ndabara ịme ụfọdụ ọmarịcha ọrụ na egwu egwu, ọ na-esiri m ike ikwu nke kacha amasị m. Ọ bụ n'ozuzu nke ọ bụla m na-egwu n'oge ahụ. Agbanyeghị na-akpọ Eva Peron na ''[[w:Evita (egwu)|Evita]]'' ga- bụrụ ndị pụrụiche m mgbe niile. Ñ N'ịbụ onye a họpụtara ka ọ malite ọrụ na mmalite nke ihe a na-achọsi ike na ihe ghọrọ ihe na-akụda ala, egwu na-enweta ihe nrite bụ nke malitere ọrụ m bụ nnukwu ihe ịma aka ma nye m ohere ịmekwu nnukwu ọrụ n'ọdịnihu. * Dị ka e hotara na "Angie Davidson Interviews Elaine Paige" nke Angie Davidson dere na lupus.org.uk (2005) * Ndị na-eme ihe nkiri na-agba mbọ na ụlọ ihe nkiri agaghị atụ anya itinye onwe ha na ihe ngosi ndị a; ọ pụtara na naanị ihe dị ka 10% nke talent dị n'ebe ahụ ka a na-enyocha akụkụ. * Banyere ''[[w: Nrọ ọ bụla ga-eme (usoro onyonyo) | Nrọ ọ bụla ga-eme]]''; dị ka e hotara na [http://arts.guardian.co.uk/theatre/drama/story/0,,2085160,00.html "Portrait of the artist: Elaine Paige, omee" nke Laura Barnett dere na '' The Guardian' '] (22 Mee 2007) * Mụta ịjụ ịjụ, mee ka ahụ dị mma ma rụọ ọrụ naanị ndị kacha mma n'ubi gị. *Dị ka ekwuru na "Portrait of the artist: Elaine Paige, omee" nke Laura Barnett dere na '' The Guardian '' (22 May 2007) *Papa m na-agwa m mgbe niile na ntachi obi na-aga n'ihu. O kwuru eziokwu. *Dị ka ekwuru na "Portrait of the artist: Elaine Paige, omee" nke Laura Barnett dere na '' The Guardian '' (22 May 2007) * Ọ bụrụ na ị bụ onye na-eme ihe nkiri, ị gaghị etinye onwe gị maka otu n'ime ihe ngosi ndị ahụ ma ọ bụrụ na ị daa n'izu mbụ na ndị ọrụ ibe gị niile hụrụ ya. * Banyere ''[[w: Nrọ ọ bụla ga-eme (usoro onyonyo) | Nrọ ọ bụla ga-eme]]''; dị ka e hotara na [http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/stage/theatre/article1877776.ece "The turning of the Paige" nke Brian Logan dere na ''The Times''] (4 June 2007) ===Gosi nwa agbọghọ (2000)=== ::<small> Okwu sitere na *[http://observer.guardian.co.uk/life/story/0,,193966,00.html "Gosi nwa agbọghọ" nke Lynn Barber dere na ''The Guardian''] ([[w:16 Mee 2000|16 Mee 2000]]) </small> *Egwu a tụrụ m ntakịrị - mana naanị na nku, mgbe m na-eche ka m gaa n'ihu. Ọ dị ka ọ dị jụụ, kama nke na-adịghị ahụkebe. Ma ihe magburu onwe ya bụ na mmadụ ekwesịghị ịdị na-eche banyere ahụ ike ya na olu ya. * Banyere ọsọ nke ''[[w:Le Misanthrope|Le Misanthrope]]'' *Oh, ọ jọgburu onwe ya, m wee kwe onwe m nkwa na agaghị m etinye onwe m na nsọtụ otu ahụ ọzọ. Ọ bụ n'ezie egwu. N'ihi na ihe niile yiri ka ọ gaghị ekwe omume ịnagide ya, naanị obere ihe ghọrọ isi - mkpọtụ, ọ bụrụ na mmadụ nwere redio, ma ọ bụ ọbụna ụda okporo ụzọ, ma ọ bụ ịnọ na ụlọ ọrụ mmadụ ruo ogologo oge karịa nkeji 10 - amalitere m ịchọta ya niile. nke ukwuu. * Banyere ọsọ nke '''Piaf''' *Echere m, sị: "Gosh, ọ bara uru ichere." Ma echere m na ọ bụrụ na mụ na Evita gawara, ikekwe agaghị m adị njikere ime ya. Ọ bụ naanị oge kacha mma iji soro ihe ngosi ahụ gaa. * Banyere mpụta mbụ Paige's Broadway * Ya mere, otu onye ga-abụ, ma ọ bụ m ga-abụ, ka o sina dị, ọ na-ewekarị iwe, karịsịa gbasara ahụike m, n'ihi na ị gaghị achọ ịgụ akwụkwọ ozi ndị mmadụ na-ede mgbe ị na-apụ ma ha nwere ndakpọ olileanya - ọ dị oke egwu, obi amamikpe na-eche na ọ bụghị ebe ahụ. ==Rock and pop (2006) === :: <small> Okwu sitere na [http://www.manchestereveningnews.co.uk/entertainment/music/rock_and_pop/s/225/225726_elaines_still_a_paige_turner.html "Rock and pop" nke Will Marlow dere na ''Manchester Evening News''] (17 October 2006) </obere> * N'oge a na-adịghị ahụkebe mgbe ha niile anaghị awụlikwa elu n'oche ha, a na-agba m ume mgbe niile. *Ahụrụ m ya n'anya. Anyị ga-emegharị ihe na ihe nkiri a gbara ọchịchịrị, n'amaghị ụbọchị anwụ na-acha n'èzí, ma na-emikpu n'ime anwansi nke ịmepụta ihe site na echiche anyị. *N'ihe gbasara ''[[w:Mkpọja nke mgbịrịgba mmanụ griiz - Ìsì nke igwe mmadụ|Mkpọja nke griiz - The isi nke igwe mmadụ]]'' * O siri ezigbo ike. Ọ bụghị ihe m chọrọ na ndụ m. N'ezie echere m, 'Oh enwere m akụkụ a dị ukwuu'. Ọ dịghị mgbe m chere banyere eziokwu nke ihe niile na-aga na ya. Abụ m onye ihere n'ezie mgbe m na-anọghị na ogbo. * Banyere ama Paige mgbe ''[[w:Evita|Evita]]'' * Ọ ga-amasị m ịmụ ụmụ, nweekwa ezinụlọ, mana echere m na ọrụ m ọ na-esiri m ike inweta n'ihi na ị na-arụ ọrụ mgbe niile. Echere m na abụ m ụdị onye ahụ, ọ bụrụ na m nwere ụmụaka, agaraghị m aga n'ihu na-arụ ọrụ. M gaara etinye ya niile. Ma ọ bụ ndụ magburu onwe ya m nwere, ya mere enwere m afọ ojuju n'ụzọ ndị ọzọ. Ọ na-ewute m mgbe ọ bụla? Ọfọn, ọ dịla akaha ugbu a, (ọchị). == Okwu gbasara Paige== *Ụda dị ụtọ na ike dị ukwuu nke olu ya, n'ikwu ya n'ụzọ dị mfe, dị ịtụnanya. * Andrew Gans na [http://www.playbill.com/news/article/31945.html "DIVA TALK: Elaine Shines/ Betty Sings" na ''Playbill''] (13 Septembe 1996) * Ọ dịtụghị mgbe m tụrụ anya na ọ ga-amasị ya ma ọlị - ọ nwere aha ọma nke ịbụ onye siri ike ma gwa nwoke na-agba ajụjụ ọnụ na ọ gaghịzi enye ndị nta akụkọ nwanyị ajụjụ ọnụ n'ihi na 'Atụkwaghị m ụmụ nwanyị ndị ọzọ obi n'ọnọdụ ndị a. Ha na gị na ha na-agbakọta nwanne ma na-arara ya nye mgbe ọ bụla.' Mana n'ezie, ahụrụ m ya ka ọ na-akparịta ụka, enyi na enyi, onye ọchị. * Lynn Barber na [http://observer.guardian.co.uk/life/story/0,,193966,00.html "Gosi nwa agbọghọ" na ''The Guardian'] (16 May 2000) * Ọ na-enwe obi ike mgbe ọ na-ekwu maka ịbụ abụ na ihe egwuregwu, na-eju ya anya dị iche ma a bịa n'ihe ọ bụla n'èzí ya. * Lynn Barber na "Show girl" na "The Guardian" (16 May 2000) * M na-enwebu ụjọ maka Elaine tupu ihe ngosi, ma ọ bụghị ọzọ. Ọ na-amasị ya ịdị njikere nke ọma maka ọrụ; ọ na-esiri onwe ya ike. Agaghị m achọ itinye onwe m ụdị nchekasị ahụ. * Nwanne Paige, Marion Billings, na [http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/article423487.ece "Ụkpụrụ ndị ikwu: Elaine Paige, onye ọbụ abụ, na nwanne ya nwanyị, Marion" nke Sue Fox dere na '' Oge''] (23 Mee 2004) *Afọ atọ gara aga, n'ihe dị ka ekeresimesi, mgbe ọ na-eme ihe nkiri na King na m na London, mama m nwere ọrịa kansa. Elaine chere na ya kwesịrị isi n'ihe nkiri ahụ pụta, ma mama m chọrọ ka ọ rụchaa nkwekọrịta ya. Nke ahụ siiri Elaine ike, na-aga n'ihu n'ọgbọ abalị n'abalị na-amara na ọ chọrọ ka ya na mama m nọrọ. * Marion Billings na "ụkpụrụ ndị ikwu: Elaine Paige, onye ọbụ abụ na nwanne ya nwanyị Marion" nke Sue Fox dere na '' The Times '' (23 May 2004) * Ọ bụ ezie na ọ nweghị onye nwere ike ịza ajụjụ banyere ịdị umeala n'obi ya (ọ chụpụrụ onwe ya ka ọ rụọ ọrụ na Pam Gems's Piaf na 1993), amachaghị Paige maka ịdị umeala n'obi ya. Na profaịlụ akwụkwọ akụkọ, a na-etinyekarị okwu egwu ahụ bụ "ihe siri ike" n'ọrụ, ma ebe a ọ nọ n'ahịrị egwu, jiri obi ụtọ na-arụ ọrụ dị obi umeala na egwu egwu nwere ntụkwasị obi na obere bọmbụ karịa ihe ngosi mere aha ya. * Brian Logan na * [http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/stage/theatre/article1877776.ece "The turning of the Paige" na ''The Times''] (4 June 2007) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.elainepaige.com/ Weebụsaịtị gọọmentị] * [http://www.bbc.co.uk/radio2/shows/paige BBC Radio 2 - Elaine Paige] na bbc.co uk * [http://www.ibdb.com/person.asp?ID=78068 Elaine Paige] na [[w:Internet Broadway database|Internet Broadway database]] {{DEFAULTSORT:Paige, Elaine}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gvmui0raa09mbhvipb3ak6o3m8ltps8 Dawn Butler 0 3774 14882 14881 2023-10-17T03:38:33Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Dawn Petula Butler (amụrụ 3 Nọvemba 1969) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Labour Party nke Britain bụbu onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Brent Central wee bụrụ onye minista na-ahụ maka ụmụ amaala na-eto eto na itinye aka na ndị ntorobịa na ụlọ ọrụ Cabinet. ==Okwu okwuru== * Anyị ga-emecha hụ na njedebe nke obi ọjọọ na obi ọjọọ mgbanwe ọgwụgwọ, bụ́ ndị ekwela ka ọ gbasaa egwu na ịkpọasị n’obodo anyị ruo ogologo oge. ** Dịka ekwuru na Ashley Cowburn [https://www.independent.co.uk/news/uk/politics/labour-theresa-may-gay-conversion-therapy-lgbt-action-plan-theresa-may-a8425581. html "Ekwesịrị ịme ka ọgwụgwọ mgbanwe ndị nwoke nwere mmasị nwoke bụrụ iwu na-akwadoghị na atụmatụ mmemme LGBT, Labour na-agwa Theresa May"] ''w|The Independent'' (2 Julaị 2018). * E nwere otu ihe mere mgbe m yiri ụgbụ azụ̀ dị larịị n’ụlọ omeiwu. Enwetara m ọtụtụ ihe gbasara mmekọahụ, okwu na-ezighị ezi nke na m wepụrụ ihe ndị ahụ na-akpa ike ma tụba ha n'ime ebe a na-adọba ụgbọala na-eyighịkwa ụgbụ azụ ọzọ.<br />M gwara otu onye omeiwu ka elu nwanyị okwu. Ọ gwara m ka m leghara ya anya na-ekwu, 'ọ bụ ihe mgbochi'. Ọ kọrọ otu akụkọ ndị ụmụ nwanyị nweburu. Enwere ọtụtụ akụkọ banyere ndị omeiwu na-ele anya na uwe mwụda ha. Gburugburu ụlọ omebe iwu kwesịrị ịgbanwe. * Ihe dị mma ugbu a bụ mmegharị nke Me Too, anyị anaghị anabata ya. Ụfọdụ n’ime ndị ikom ahụ agabeghị n’ihu. Ha ka na-eche na ọ bụ ihe a na-anakwere ịbụ nwoke na nwanyị na-enwe mmekọahụ.<br />Mgbe m bụ ụta, otu MP na-ekwu na m nwere ezigbo ụtarị n'ime ụlọ tii na nzuko omeiwu. O mere ihe karịrị otu ugboro. Ọ bịara bụrụ ihe na-adịghị ahụkebe na ihe ihere nye m.<br />Ebere ụlọ omebe iwu maka naanị ụmụ nwoke ma a ka nwere àgwà ahụ na-ewu ewu na ebe a bụ ebe nwoke na ụmụ nwanyị na-eji ejiji na windo na enwere ikike ahụ iji mee ka ụmụ nwanyị dị obere. ** Ekwuru na Maya Oppenheim [https://www.independent.co.uk/news/uk/politics/sexism-westminster-sexual-harssment-bullying-b2258902.html "Fishnets na Tinder: Ụmụ nwanyị MP na-ekpughe mmekọahụ na-egbu egbu na Westminster "]" The Independent" (10 Jenụwarị 2023). Okwu nwa agbọghọ na 24 Mee 2005 :<small>cite web|url=https://publications.parliament.uk/pa/cm200506/cmhansrd/vo050524/debtext/50524-18.htm|title=Dawn Butler na nzuko omeiwu|ọrụ=Hansard|onye nkwusa= w|Ụlọ omeiwu UK|ụbọchị=24 Mee 2005</small> * Ekwenyere m na [[w:London Borough nke Brent|Brent]], Ndịda bụ ihe atụ na-egbukepụ egbukepụ nke njikọta na kacha mma. Brent, South kwesịrị ohere inwe ọganihu, ohere irite uru na ohere na ohere maka ndị mebere m ibi ndụ onwe ha. * Obi dị m ụtọ ịnọchite anya otu pati Labour, bụ nke hibere w:National Minimum Wage Act 1998|opekata mpe ụgwọ, nke ụfọdụ w:Ndị mmegide (parliamentary)|Ndị mmegide enweghị ike nweta oge ịkwado. * Obi dị m ụtọ ịnọchite anya otu pati Labour, bụ nke kwere nkwa ịkwụsị ụgwọ ọrụ nha anya nhata. Mpaghara m nwere ọtụtụ ụmụ nwanyị bi na ya karịa ndị nwoke-pasent 52-na ụgwọ nha nha na-enwe mmetụta kpọmkwem na nkwụsi ike akụ na ụba na ọganihu azụmahịa, yana njikọ kpọmkwem na ịda ogbenye ụmụaka. Ọ bụrụ na anyị jisiri ike dozie okwu ndị ahụ, a ga-emechi oghere ahụ, n'oge na-adịghịkwa anya. Enwere m obi ike na m ga-arụsi ọrụ ike na Gọọmenti m iji hụ na nke ahụ ga-emezu. * Nke a bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọgbara ọhụrụ [[na-aga n'ihu]] na-egosipụta obodo anyị. * Obi dị m ụtọ na m bụ onye w:GMB (trade union)|GMB na onye bụbu onye ọrụ. M na-agbalịsi ike ịhụ na onyinye m na-aga n'ihu na-enyere aka na mmekọrịta na-arụ ọrụ akụkọ ihe mere eme dị n'etiti otu Labour na otu ndị ọrụ. [[w: Warwick Agreement | Nkwekọrịta Warwick]], nke e zoro aka na ya na akwụkwọ akụkọ anyị, bụ nkwekọrịta akụkọ ihe mere eme ọzọ nke naanị ndị otu Labour nwere ike nweta. * ''M kwere ndị ntorobịa nkwa na ha ga-esi n'aka m nweta olu. Anyị aghaghị ịgba ndị ntorobịa anyị ume, gee ha ntị ma nyere ha aka dozie nsogbu ntorobịa. A sị ka e kwuwe, ha bụ ọdịnihu anyị.''' Chee echiche—ọ bụghị ndị ntorobịa nile bụ yob, ọ bụghịkwa yob nile bụ ntorobịa. Ọzọkwa, ndị ntorobịa bụ ndị ajọ omume na-emegide ọha, karịa otu ọ bụla ọzọ n'obodo anyị. M ga-eme mkpọsa na ịgbachi nkịtị maka ndị mebere m na Brent, South iji kwalite nchegbu ha na iwepụta ikpe maka ikpe ziri ezi na Brent, South, UK na ụwa niile. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Butler,Dawn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8iy1557v90hkvht0371fodkyxyz26ts Dawn Hampton 0 3775 14884 2023-10-17T03:44:16Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Dawn Hampton (June 9, 1928 - Septemba 25, 2016) bụ onye cabaret America na onye ọbụ abụ jazz, onye saxophonist, onye egwu egwu Savoy Ballroom na onye dere abụ. ==Okwu okwuru== * Agụghị, nwee mmetụta! Naanị ọnụ ọgụgụ m maara, bụ Count Basie! **[http://www.it-must-schwing.de/wir-ueber-uns mgbe a jụrụ ya maka mmasị ya maka ọnụọgụ isii ma ọ bụ asatọ na Lindy Hop] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hampton,D...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dawn Hampton (June 9, 1928 - Septemba 25, 2016) bụ onye cabaret America na onye ọbụ abụ jazz, onye saxophonist, onye egwu egwu Savoy Ballroom na onye dere abụ. ==Okwu okwuru== * Agụghị, nwee mmetụta! Naanị ọnụ ọgụgụ m maara, bụ Count Basie! **[http://www.it-must-schwing.de/wir-ueber-uns mgbe a jụrụ ya maka mmasị ya maka ọnụọgụ isii ma ọ bụ asatọ na Lindy Hop] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hampton,Dawn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mo0o5kiyo50d38qhc8ge5vu6pbzhj1o DeBarra Mayo 0 3776 14886 14885 2023-10-17T03:51:13Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} DeBarra Mayo (amụrụ 1953, Omaha, Nebraska) bụ onye America ahụike na nkwado ahụike, onye edemede na agwa mgbasa ozi. O nwere Akwụkwụ na-adọ, nke dugara ya n'ọrụ metụtara idobe na ịkwalite ahụike. Ọ na-edekarị ihe gbasara ahụike na ịdị mma n'akwụkwọ, akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ, yana mgbasa ozi redio na telivishọn. Mayo abụrụla onye na-ewu ụmụ nwanyị na-emeri ihe nrite na onye na-enye ọzụzụ maka otu bọọlụ mahadum West Virginia ==Okwu okwuru== * N'ime onye ọ bụla n'ime anyị bi ''onwe'' zuru oke na-eche ka ọ pụta ìhè. Ọ na-eti mkpu nke ukwuu ka a tọhapụ ya, ma a na-eleghara ya anya mgbe ụfọdụ. Iji zaa oku ya, ị ga-ewepụtarịrị oge gee ntị. ** Akwụkwọ Yoga Ụwa nke Abụọ'', Anderson World Books, Inc., 1983 ISBN|0-89037-274-8 * Iji nọgide na-enwe ezi ahụ ike chọrọ nri dị mma na mgbatị ahụ dị mma. ** ''Erie Times, SportsWeek'' Maachị 3, 1986 * ... mgbe nsonaazụ ule laghachiri, ihe niile gbachiri nkịtị. Amaghị m ma ọ bụ site n'ịtụnanya dị ọcha ma ọ bụ nnukwu ekele nke ị nweta azịza n'ikpeazụ, mana oge ndụ okwu niile furu efu ma e wezụga otu. Akwụkwụ na-adọ. ** ''Ibi na Akwụkwụ na-adọ, Stayhealthy.com'', Nov. 9, 1999 * Ọdịdị na ọdịdị nke mkpụrụ osisi na-adọrọ mmasị ma na-adọrọ mmasị, ma ezi obi ụtọ na-ama ifuru mgbe ị nwetara ụtọ nke onyinye okike ndị a mara mma. ** ''Bikini Body Fitness nke DeBarra Mayo'', [http://www.ujena.com/book.php?h=Ujena+News"Juicy, Sensuous, Tasty...and Healthy"], December 22, 2006 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mayo,DeBarra}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ens3jj6409b2rvlgbn2pwlvmz987gmi Deb Haaland 0 3777 14887 2023-10-17T03:58:33Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Debra Anne Haaland (/ ˈhɑːlənd/; amụrụ Disemba 2, 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye odeakwụkwọ ime ime 54th United States. Onye otu Democratic Party, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke New Mexico Democratic Party site na 2015 ruo 2017 yana onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 1st New Mexico site na 2019 ruo 2021. Haaland bụ nwa amaala America na debanyere aha nwa amaa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Debra Anne Haaland (/ ˈhɑːlənd/; amụrụ Disemba 2, 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye odeakwụkwọ ime ime 54th United States. Onye otu Democratic Party, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke New Mexico Democratic Party site na 2015 ruo 2017 yana onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 1st New Mexico site na 2019 ruo 2021. Haaland bụ nwa amaala America na debanyere aha nwa amaala nke ebo Laguna Pueblo ==Okwu okwuru== * Ruo ihe karịrị otu narị afọ, a kpọpụtara ọtụtụ iri puku ụmụ amaala obodo ha ma manye ha n’ụlọ akwụkwọ ndị gọọmenti U.S. na-achị, karịsịa Ngalaba Na-ahụ Maka Ime Obodo, na ụlọ ọrụ okpukpe. … Mgbe nne na nna nne m dị nanị afọ 8, e zuru ha ohi na omenala ndị mụrụ ha na obodo ma manye ha ibi n'ụlọ akwụkwọ ụlọ ruo mgbe ha dị afọ 13. Ọtụtụ ụmụaka dị ka ha alaghachighị n'ụlọ ha. … Atumatu gọọmenti etiti nwara ikpochapụ njirimara , asụsụ na omenala na-aga n'ihu na-egosipụta na mgbu nke obodo ebo na-eche ihu taa, gụnyere usoro ime ihe ike na mmegbu, mwepu nke ụmụ amaala, ọnwụ akaghi aka, ịda ogbenye na mfu nke akụ na ụba, nsogbu ahụike uche. na iji ọgwụ eme ihe. Ịghọta mmetụta nke usoro ụlọ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ India nke gọọmenti etiti enweghị ike ịbụ ndekọ akụkọ ihe mere eme. Anyị ga-ewepụtakwa ụzọ anyị ga-esi dozie okwu ndị a nketa. …Eziokwu na m na-eguzo ebe a taa dị ka onye odeakwụkwọ ụlọ ọrụ Indigenous nke mbụ bụ ihe akaebe maka ike na mkpebi siri ike nke ndị obodo. Abịara m ebe a n’ihi na ndị nna nna m nwere ndidi. M na-eguzo n'ubu nne nne m na nne m. Na ọrụ anyị ga-arụ na Federal Indian Boarding School Initiative ga-enwe mmetụta mgbanwe na ọgbọ ndị na-esote.** Na-ekwu maka [https://www.bia.gov/sites/default/files/dup/inline-files/bsi_investigative_report_may_2022_508.pdf Federal Indian Boarding School Initiative Initiative Report] (Mee 11, 2022), e hotara [https: //www.democracynow.org/2022/5/13/interior_department_indian_boarding_schools_500 ebe a] * Afọ iri asaa gara aga, ụmụ amaala America ebe a na New Mexico enweghị ike ịtụ vootu. Ị nwere ike ikwere nke ahụ? N'ịbụ onye tolitere n'ezinụlọ Pueblo nke nne m na dị ka ọgbọ 35th New Mexico, ọ dịghị mgbe m chere n'echiche ụwa ebe onye dị ka m ga-anọchi anya m. N'abalị a, New Mexico, ị na-eziga otu n'ime ụmụ nwanyị America mbụ na Congress! **Okwu na 11/6/2018, zoro aka na [https://www.democracynow.org/2018/11/8/deb_haaland_one_of_nations_first ebe a] [https://www.democracynow.org/2019/5/9/the_gig_is_up_rep_deb Interview] with Democracy Now (Mee 2019) *Enweghị oke oke n'ekwaghị oke na obodo anyị, n'ụwa anyị. Ma echere m na ọ bụ oge maka nnukwu ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ na ndị ọrụ. * Abịara m ebe a ịlụ ọgụ maka ezinụlọ na-arụ ọrụ, ọ bụkwa ihe m na-eme * Ọ bụ ihe na-ezighi ezi na ndị isi ụlọ ọrụ nwere ike nweta nnukwu ego ahụ mgbe enwere ndị na-enweghị ike ịzụrụ ihe nri. Ọ bụ n'ụzọ na-ezighị ezi. O zighị ezi. Ha enweghị akọnuche. Ma ha kwesịrị ịkwụ ụgwọ. [https://www.democracynow.org/2018/11/8/deb_haaland_one_of_nations_first Interview] with Democracy Now (November 2018) * N'ikpeazụ, anyị nwere nnọchiteanya ụmụ nwanyị na Congress. * Obodo anyị nwere ibu ọrụ ntụkwasị obi nye ebo ndị India, ọ dịkwa ka ụda ha enweghị ọtụtụ mkparịta ụka anyị nwere na mba a. Ya mere, ọ ga-amasị m ijide n'aka na ndị isi ebo nwere oche ahụ na tebụl. * New Mexico nwere ihe karịrị ụbọchị 310 nke anyanwụ kwa afọ. Enweghị ihe kpatara na anyị agaghị abụ onye ndu zuru ụwa ọnụ na ume ọhụrụ ugbu a. * anyị abụghị ụmụ amaala ruo 1924 ebe a na New Mexico. Ha enweghị ike - ndị India enweghị ike ịtụ vootu ruo 1948, mgbe onye otu Isleta Pueblo gbara akwụkwọ na steeti New Mexico mgbe o si na Agha Ụwa nke Abụọ lọta na enweghị ike ịtụ vootu. * ọ dị ka ohere ọ bụla ndị Republican nwere imegbu ndị ntuli aka, ha na-eme nke ahụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Haaland,Deb}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5qi8otuemaudqdfhc81486nrpoiq9pr Claudette Irere 0 3778 14890 2023-10-17T04:08:42Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Hon. Irere Claudette bụ ọkachamara na nkà na ụzụ Rwandan na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye a họpụtara ka ọ bụrụ Minista nke State na-ahụ maka ICT na Technical Vocational Education and Training site n'aka Onye isi ala Rwanda Paul Kagame na February 2020. Eweghachitere ọnọdụ a ka Gọọmenti na-eme ka ọ dịkwuo mma ma wusie ike. Nkụzi TVET na njikọ ICT na nkuzi na mmụta ==Okwu okwuru== * ICT bụ ngwá ọrụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Hon. Irere Claudette bụ ọkachamara na nkà na ụzụ Rwandan na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye a họpụtara ka ọ bụrụ Minista nke State na-ahụ maka ICT na Technical Vocational Education and Training site n'aka Onye isi ala Rwanda Paul Kagame na February 2020. Eweghachitere ọnọdụ a ka Gọọmenti na-eme ka ọ dịkwuo mma ma wusie ike. Nkụzi TVET na njikọ ICT na nkuzi na mmụta ==Okwu okwuru== * ICT bụ ngwá ọrụ na ihe na-enye aka, ọ bụrụ na ụmụ nwanyị malite iji ya mee ihe n'ụzọ zuru ezu, ọganihu na akụ na ụba ga-enweta. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/129831/Lifestyle/"how-women-can-leverage-ict-to-claim-the-front-seat-in-transformation"], '' Nzukọ akụ na ụba ụwa malitere ụnyahụ na Kigali Rwanda. N'okpuru isiokwu, Ijikọ Africa's Resources site na Digital Transformation, nzukọ a na-akpọ maka nnabata nke Information Communication Technology (ICT) na njem nke ga-ahụ ka Africa na-eto ngwa ngwa.'' (11 May 2016) * Anyị chọrọ ihe nlereanya karịa, ọ dị nwute na ụmụ nwanyị na teknụzụ na-agbakarị agba ma na-ezere ihe ngosi. Anyị agaghị ahụ ọtụtụ n'ime ha n'ebe ahụ; ya mere, ụmụ agbọghọ enweghị ụmụ nwanyị zuru oke ile anya na ngalaba a ** [https://www.newtimes.co.rw/article/129831/Lifestyle/"how-women-can-leverage-ict-to-claim-the-front-seat-in-transformation"], '' Nzukọ akụ na ụba ụwa malitere ụnyahụ na Kigali Rwanda. N'okpuru isiokwu, Ijikọ Africa's Resources site na Digital Transformation, nzukọ a na-akpọ maka nnabata nke Information Communication Technology (ICT) na njem nke ga-ahụ ka Africa na-eto ngwa ngwa.'' (11 May 2016) * Afọ ole na ole gara aga mgbe m ka nọ n'ụlọ akwụkwọ, anyị na-enwebu "ụbọchị ngosi ọrụ" na ụlọ akwụkwọ anyị na-akpọ onye ọbịa - nwanyị ma ọ bụ ọkachamara - ka ọ kpalie anyị ma were anyị gaa njem ọrụ ha. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/129831/Lifestyle/"how-women-can-leverage-ict-to-claim-the-front-seat-in-transformation"], '' Nzukọ akụ na ụba ụwa malitere ụnyahụ na Kigali Rwanda. N'okpuru isiokwu, Ijikọ Africa's Resources site na Digital Transformation, nzukọ a na-akpọ maka nnabata nke Information Communication Technology (ICT) na njem nke ga-ahụ ka Africa na-eto ngwa ngwa.'' (11 May 2016) * Ọ bụ ezie na m kwenyere na ụlọ akwụkwọ bụ isi egwuregwu ma a bịa n'ịkwalite ọtụtụ ụmụ nwanyị ịbanye na nkà na ụzụ, ekwenyere m na ọ dị mkpa ka ọ bụrụ mgbalị mkpokọta iji gbaa ume na ịkpali ụmụ nwanyị ịbanye na Science, Technology, Engineering, Math, (STEM). Site na mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ nke anọ na-abịakwute anyị, ọ bụ ihe amamihe dị na ya inwe ọtụtụ ụmụ nwanyị nabata teknụzụ, ** [https://www.newtimes.co.rw/article/129831/Lifestyle/"how-women-can-leverage-ict-to-claim-the-front-seat-in-transformation"], '' Nzukọ akụ na ụba ụwa malitere ụnyahụ na Kigali Rwanda. N'okpuru isiokwu, Ijikọ Africa's Resources site na Digital Transformation, nzukọ a na-akpọ maka nnabata nke Information Communication Technology (ICT) na njem nke ga-ahụ ka Africa na-eto ngwa ngwa.'' (11 May 2016) *Anyị achọpụtala, site n'ọtụtụ mba, na iji nwee ike ịgba ọsọ TVET nke ọma, ọ dị mkpa maka ego zuru oke. Ọtụtụ mba emeela otú ahụ ma anyị chọrọ ịhụ ma anyị nwekwara ike ime ya ebe a. Gọọmentị etinyelarị ego na TVET mana o zubeghị. Ọ bụ ya mere anyị ji kwesị iche echiche ụzọ ndị ọzọ anyị ga-esi kwado ya. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/2869/news/education/"govt-mulls-special-fund-to-boost-tvet-education"], ''The New Times'' ( Nọvemba 22, 2022) * "Sayensị dị mkpa n'ihi na e nwere ọtụtụ ohere a na-ejighị n'aka maka ụmụ nwanyị. Dị ka a na-ekwu, 'ịkụzi nwa agbọghọ bụ ịkụziri mba dum', mgbe ụmụ agbọghọ mụtara, ha maara nke ọma na nke a na-enye ha ike" ** [https://www.newtimes.co.rw/article/137764/Lifestyle/"girls-in-science-how-far-have-they-come"], "Na 2013, ndị nchọpụta na Yale bipụtara Ọmụmụ ihe na-egosi na ndị ọkà mmụta sayensị, ndị kemist na ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ nwere ike ịhụ onye ọkà mmụta sayensị na-eto eto nke ọma karịa nwanyị nwere otu iru eru'' (08 February 2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Irere,Claudette}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lrf827n4zpdtwkd4k39vl1fi1xx3z4y 2011 FIFA Women's World Cup 0 3779 14895 14893 2023-10-17T04:30:20Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:2011 FIFA World Cup | 2011 FIFA Women's World Cup]]''' bụ asọmpi nke isii [[w:FIFA Women's Cup | FIFA Women's Cup ]] asọmpi, asọmpi ụwa maka [[w:Ndepụta otu egwuregwu bọọlụ mba ụmụnwaanyị | mba ụmụ nwanyị]] otu [[w:sociation football | bọọlụ otu ]]. Emere ya site na 26 June ruo 17 Julaị 2011 na Germany, bụ nke meriri ikike ịnabata mmemme na October 2007. | ikpeazụ]] megide [[w: otu egwuregwu bọọlụ mba ụmụ nwanyị United States|United States]] na [[w:penalty shoot-out (otu bọọlụ)|ọpụọ ntaramahụhụ]] ka ha kpụchara 2–2 [[w: Extra time (football) | oge ọzọ]] wee bụrụ onye mbụ [[w: Asia Football Confederation | Asia]] otu meriri otu FIFA World Cup n'ihe e weere dị ka nnukwu ogbugbu n'ụwa. akụkọ football. == Okwu okwu== *[[w:Cristiane|Cristiane]] nwere ohere itinye [[w:Brazil|Brazil]] n'ọkwa. [[w:Hope Solo|Hope Solo]] zọpụtara ya! dike ozo! Kedu ihe bụ Hope Solo na Brazil? Ugbu a gịnị na-eme [[w:Jacqui Melksham|onye ọka ikpe]] ebe a? Ọ bụ? [[w:Penalty kick|penariti]]? A ga-eweghachi ya? Maka na ha na-ekwu na Solo kwagara tupu agbaa bọọlụ. Ugbu a nke a bụ nnukwu arụmụka, na Solo nwekwara kaadị edo edo maka nke ahụ. '''Nke a bụ nke ukwuu [[w:Mkparịta ụka | na-ese okwu]]! Ugbu a lee nke a ọzọ, ọ ga-apụ n'ahịrị? Mba, mba, mba, mba! Nke ahụ bụ mkpebi dị ịtụnanya n'uche m.''' *[[W:Ian Darke|Ian Darke]], [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=cvGfV6qCiOI Brazil v. United States] (10 Julaị 2011) * [[w:Marta (football)|Marta]] ọzọ, ọ ga-edobe bọọlụ n'akụkụ ugbu a, nke na-akpasu igwe mmadụ iwe. Mkpebi a bụ [[w: goolu | ịgba bọọlụ]]. Echere m na onye ọkaikpe a maara na ọ kpọrọ oku na-aga [[w:2011 FIFA Women's World Cup knockout stage|ntaramahụhụ ahụ]]. [[w:Alex Morgan | Morgan]], ma ọ na-aga n'ihu ebe a. [[w:Tobin Heath|Tobin Heath]]. [[w:Shannon Boxx|Boxx]]. [[w:Carli Lloyd|Carli Lloyd]]! Oh, ee. Enweghị ike idobe ya. Abụ nke '[[w:U-S-A!(chant) | USA]]' na-akụ gburugburu ebe a na [[w: Dresden | Dresden]], ma ọ dị ka ọ gaghị efu efu. Ọ ga-agbadakwa dị ka ọrụ kacha njọ na United States na [[w: FIFA World Cup|Iko Mbaụwa Ụmụ nwanyị]]. Cristiane nwere ike zụta oge n'akụkụ akụkụ, ebe a. Richaa obere sekọnd. Ugbu a, USA nwere ya. Ma ha ga-emerịrị onye ọ bụla n'ihu ugbu a. Enweghị uche ịgbachitere ọzọ, Lloyd ga-enweta akwụkwọ ikike a. Maka [[w:Megan Rapinoe|Rapinoe]], na onye ọ bụla ga-aga n'ihu ugbu a. Rapinoe nwetara obe, ọ na-aga [[w:Abby Wambach|Wambach]]! ''Oh, ị nwere ike ikwere nke a? Abby Wambach echekwala ndụ USA na iko mba ụwa a!'' *[[W:Ian Darke|Ian Darke]], * [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=cvGfV6qCiOI Brazil v. United States] (10 Julaị 2011) * Naanị ihe ịtụnanya! Lee anya na Hope Solo [[w:Goal festival|ememme]]! Enwere onye America [[w:party|party]] na-aga, gburugburu mbara ala! N'ezie nfụkasị ahụ ga-aga na sekọnd ọ bụla, ọ ga-abụkwa ntaramahụhụ agbapụ. Abby Wambach na nkeji narị na iri abụọ na abụọ. Nke ahụ dabara na ihe nkiri nke [[w:2010 FIFA World Cup | iko mba ụwa ndị nwoke n'afọ gara aga]], yana goolu Landon Donovan nke zọpụtara [[w:2010 FIFA World Cup Group C|USA megide Algeria]], ọ bụghị ya? Na, na, mma! '''Enwekwara goolu ahụ n'oge agbakwunyere maka [[w:Diving (football)| mmerụ ahụ nke adịgboroja]], anyị chere na [[w:Érika|Érika]]. Ọ̀ dị ụdị uri [[w:ikpe ziri ezi|ikpe ziri ezi]] na nke ahụ?''' Otú ọ dị, o mechabeghị. Ka onye ọkaikpe na-egwu egwu, ebe a bụkwa Marta ọzọ! Solo na-akụ ya; ọ ga-abụ akụkụ. ''''Ole ihe ka nke a nwere ike ịdị?''' Ọ gafeela! Ọ ga-abụ [[w:Penalty shoot-out (association football)|penalty shootout]]! Emecha dị ịtụnanya, otu n'ime oke njedebe na asọmpi iko mba ụwa ọ bụla! Agọnarị Brazil na [[w:ọnwụ|ọnwụ]]! Otu nwanyị iri USA zoputa ya! Chaị, anyị kwesịrị ị nwetaghachi ume anyị. Ya mere, ka anyị laghachi azụ na [[w:Bob Ley|Bob Ley]] nwa oge. *[[W:Ian Darke|Ian Darke]], [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=r1PlC9mj-N0 Brazil v. United States] (10 Julaị 2011) *[[w:Daiane Rodrigues|Daiane]], onye [[w: mgbaru ọsọ nke onwe | ihe mgbaru ọsọ nke onwe]] malitere isi okwu taa ka sekọnd iri asaa na anọ gachara. Ọ dị ka ogologo oge gara aga ugbu a. Ọ bụ n'ime ebumnuche a, ugbu a Brazil chọrọ ka o tinye otu n'ụzọ ziri ezi maka ha. '''Ee! Nzọpụta dị egwu site na Solo, ọmarịcha nzọpụta!''' Na nke ahụ bụ iwu, ma ugbu a nke ahụ pụtara, na ọ bụrụ na United States tinye ntaramahụhụ abụọ ikpeazụ, ha ga-abanye na ọkara nke ikpeazụ. ''Nke ahụ bụ oge [[w:anwansi|anwansi]] sitere na Hope Solo!'' *[[W:Ian Darke|Ian Darke]], [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=r1PlC9mj-N0 Brazil v. United States] (10 Julaị 2011) * Oge kachasị, nke a. Nke ndụ bọọlụ ya. [[w:Ali Krieger|Ali Krieger]], onye gbakere n'ọrịa ahụ na-eyi ndụ egwu afọ ise gara aga. '' Ọ nwere ike imeri ya maka USA, ebe a? Ọ na-emekwa! Na USA abanyela [[w:2011 FIFA Women's World Cup knockout stage|anọ ikpeazụ]]! Ọ dịla nso [[w:Miracles | ebube]], nke a! Na Dresden!'' *[[W:Ian Darke|Ian Darke]], [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=r1PlC9mj-N0 Brazil v. United States] (10 Julaị 2011) * Echere m na otu okwu anyị nwere ike ikwenye [[w:Bob Ley|Bob]] bụ, ee? Epic, kpochapụwo. Thriller, ngọngọ-buster. Echere m na e mere clichés niile n'ezie. Echere m? [[w:Julie Foudy|Ị]] tetara n'ụra a, na-ekwu na ụjọ na-atụ gị maka [[w:2011 FIFA Women's World Cup knockout stage|egwuregwu a]]. Ugbu a, amatala m ihe kpatara ya. *[[W:Ian Darke|Ian Darke]], [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=ke8XNArZvVU Brazil v. United States] (10 Julaị 2011) * Ee ha mere [[w:Bob Ley|Bob]]. Ọ bụ a kpochapụwo ikpeazụ, na m na-eche ochie cliché? [[w:Association football | bọọlụ]] bụ onye meriri ebe ahụ; naanị egwuregwu dị egwu. Mmeri na-emebi emebi maka [[w:United States | USA]]; siri ike were. Mana naanị obi kacha sie ike, [[w:Julie Foudy | Julie]]? *Ọ ga-agọnarị [[w:Japan|Japan]] nke ahụ. Echere m na ị nwere ike ịme nyocha na USA na-egwuri egwu nke ọma maka ọtụtụ egwuregwu ahụ. Ọ dị ka ọ na-atụ ntakịrị ụjọ mgbe ahịrị ngwụcha ruru. Ma, ọ bụ n'ezie? Nke ahụ na-adịtụ ntakịrị, ọ bụghị ya? N'ihi na ha mere nke ọma ebe a. Echere m na bọọlụ ahụ nwere aha Japan na ya. A kara aka na ha ga-emeri ya. Ee, naanị mmetụta? [[w:Bob Ley|Bob]], echere m na [[w:Japan|Japan]] meriri karịa naanị egwuregwu [[w:Association football | bọọlụ]] ebe a. *[[w:Ian Darke|Ian Darke]], [http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=yKYkxJ6TY0c Japan v. United States] (17 Julaị 2011) * Ọ bụ ezie na mmetụta uche na ihe nkiri nke ọnọdụ ahụ, echeghị m banyere nke ahụ. ''M na-eche echiche banyere bọl, isi, ihe mgbaru ọsọ'''. N'ọdịnihu, mgbe m lara ezumike nká, m ga-eleghachi anya azụ na m ga-ekele m kpakpando na-enwe obi ụtọ na m nwere ndị egwuregwu dị egwu na-enye m ohere ndị ahụ. iji isi m gbaa goolu. * [[w: Abby Wambach | Abby Wambach]], dị ka ekwuru na [http://meninblazers.com/podcasts '' Men in Blazers''] (10 Eprel 2013) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 32y1wubh22af2h7b6jo9g8d6b9iic75 Debbie Harry 0 3780 14892 2023-10-17T04:21:14Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Deborah Ann Harry (amụrụ Angela Trimble; Julaị 1, 1945) bụ onye America na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, ihe nlere na onye na-eme ihe nkiri, nke a maara dị ka onye na-abụ onye ndu nke otu egwu egwu ọhụrụ Blondie. ==Okwu okwuru== * N’iji okwu egwu eme ihe, enwere m echiche bụ́ isi, mgbe ahụ ana m ede obere nkebi ahịrịokwu dabara n’egwú ma na-ekpuchi mmetụta. M na-amalite site n'isiokwu wee gbalịa ịhazigharị ya na egwu....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Deborah Ann Harry (amụrụ Angela Trimble; Julaị 1, 1945) bụ onye America na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, ihe nlere na onye na-eme ihe nkiri, nke a maara dị ka onye na-abụ onye ndu nke otu egwu egwu ọhụrụ Blondie. ==Okwu okwuru== * N’iji okwu egwu eme ihe, enwere m echiche bụ́ isi, mgbe ahụ ana m ede obere nkebi ahịrịokwu dabara n’egwú ma na-ekpuchi mmetụta. M na-amalite site n'isiokwu wee gbalịa ịhazigharị ya na egwu. Enwere m mmasị na egwu na-ebute ụzọ. Maka akwụkwọ ahụ, m ga-anọdụ ala na-akọ akụkọ ahụ, wee laghachi azụ m dezie onwe m. O yikarịrị ka ọ bụ usoro yiri nke ị na-eji foto gị eme. Ị gbaa ya, wee laghachi na ya. ** Maka etu ikike egwu egwu ya siri mee ka usoro ide akụkọ ndụ ya mara * Ọ dịtụbeghị mgbe m bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ… ọ dị m ka ya bụrụ na m mere nke ahụ. N'ịchọ ọdịmma onwe m, achọrọ m ka oge ndị a niile na ndụ m na-akpụzi m, mana achọghị m ịkọrọ ha. Ma echere m na nke ahụ na-eme m ajọ anụrị. ** Maka etu ọ ga-esi metụta akụkọ ndụ ya nke ọma "Debbie Harry na ndụ dị ka nke ọ bụla ọzọ:" Enwere m uche isi ike ịlanarị" (Ọkt. 2, 2019) <small>[https://www.nme.com/music-interviews/debbie-harry-face-it-autobiography-70s-bowie-feminism-2552924#3BEk2KM8eOUwfbLl.99 "Debbie Harry na ndụ dị ka ọ dịghị ọzọ: ' Enwere m uche isi ike ịlanarị'"] na ''NME'' (2 Ọkt 2019) </small> * Ka m wee dị ndụ, enweghị m ike itinye onwe m n’ọnọdụ ịkwa ákwá maka ịbụ nwanyị. M ka na-aga na ya. Dị ka o kwere mee, achọtara m ụzọ m ga-esi mee ihe m chọrọ ime. ** Na-apụta dị ka nwanyị na-ese ihe n'ihe nkiri egwu nwoke na-achị n'ime 1970s * Ọ na-adịkwa m mgbe niile na kemgbe ndụ m niile, a na-akpọ m ‘Debbie’ ma ọ bụ ‘Harry’—n’ihi ya, mụ onwe m na-eme nke a n’onwe m, ọ bụkwa otú ọ dị. O yikarịrị ka ọ ka dị!...Ee, yabụ amaghị m - enwebeghị m nsogbu ọ bụla na nke ahụ na ọ na-eju m anya mgbe ndị mmadụ nwere egwu ma ọ bụ nkụda mmụọ banyere njikọta nke mmekọahụ - echere m na anyị ga-amata nke ọma. ma n'ime onwe anyị. ** Maka otu o si ele okwu ndị dị ka nwoke na nwanyị na-abụghị ọnụọgụ abụọ ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Harry,Debbie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 86g92j4mo90qkuaj0jk5j70kgglto0r Christine McVie 0 3781 14894 2023-10-17T04:30:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Christine Anne McVie née Perfect (12 Julaị 1943 - 30 Nọvemba 2022) bụ onye egwu Bekee na onye na-ede abụ. A maara ya nke ọma dị ka onye na-agụ ụda na onye na-ahụ maka keyboard na band Fleetwood Mac. ==Okwu okwuru== * Ọ dịtụghị mgbe m kwenyere na ọrụ ebube,<br>Ma enwere m mmetụta na oge eruola ịnwale. ** w:Ị na-eme ihe ọchị |Ị na-eme ihe ọchị * Ọ bụrụ na ị teta n'ụra ma achọghị ịmụmụ ọnụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Christine Anne McVie née Perfect (12 Julaị 1943 - 30 Nọvemba 2022) bụ onye egwu Bekee na onye na-ede abụ. A maara ya nke ọma dị ka onye na-agụ ụda na onye na-ahụ maka keyboard na band Fleetwood Mac. ==Okwu okwuru== * Ọ dịtụghị mgbe m kwenyere na ọrụ ebube,<br>Ma enwere m mmetụta na oge eruola ịnwale. ** w:Ị na-eme ihe ọchị |Ị na-eme ihe ọchị * Ọ bụrụ na ị teta n'ụra ma achọghị ịmụmụ ọnụ ọchị,<br>Ọ bụrụ na ọ ga-ewe obere oge,<br>Mepee anya gị lee ụbọchị.<br>Ị ga-ahụ ihe n'ụzọ dị iche.<br> p>Akwụsịla, na-eche maka echi,<br>Akwụsịla, ọ ga-abịa n'oge na-adịghị anya<br>Ọ ga-adị mma karịa ka ọ dị na mbụ <br> Ụnyaahụ agaala, ụnyaahụ agakwaghị. ** w:Akwụsịla (Fleetwood Mac song)|Akwụsịla * Ị nwere ike ịnụ ka m na-akpọ <br /> aha gị? <br /> Ị ma na m na-ada <br /> Amaghịkwa m ihe m ga-ekwu <br /> a ga m asụ obere ụda <br /> m ga-etikwa mkpu <br /> Ị mara na m na-anya isi <br /> na enweghị m ike ị nweta okwu ndị ahụ <br /> Oh, m <br /> Achọrọ m ịnọnyere gị ebe niile. ** w:Ebe ọ bụla (Fleetwood Mac song)|Ebe ọ bụla * "Echere m na n'ezie nke ahụ na-ahapụ esemokwu mmetụta uche iji gwa gị eziokwu. M na-eche mgbe niile na, n'agbanyeghị ihe mere tupu, ị maara, na-azọ osisi n'abalị, echere m na anyị niile na-ahapụ nke ahụ n'azụ mgbe. anyị nọ na ogbo ma ị na-etinyekarị mmetụta n'ime egwu m chere" **[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes] Ajụjụ ọnụ - 1987 * "Nke ahụ bụ ihe ọzọ, ịmara, nrụgide dị gị n'ahụ mgbe ị na-eme ndekọ solo, mgbe gị na gị na-ezukọta, ị mara, anọ nwara ma tụkwasị obi na ndị egwu ndị ọzọ, ọ dị gị ka ị nwere nnukwu egwu. ubu siri ike ịdabere na nke ahụ agaghị ada n'okpuru gị, ị maara" **[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes] * "Echere m na enwere ụfọdụ ụdị ịhụnanya na ndekọ anyị, m na-ekwu, ị maara, nke ahụ bụ 'n'ihi na m na-ede ụfọdụ n'ime egwu ahụ, m na-edekarị banyere ịhụnanya." **[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes] "Anyị niile chere na ma eleghị anya Lindsey ga-ebu ụzọ pụọ. Ihe m na-ekwu bụ na echiche nke otu onye òtù egwú na-apụ kpataara anyị ọdachi, n'ihi na anyị niile chere na onye ọ bụla n'ime anyị enweghị ike dochie ya." **[https://www.tumblr.com/christinemcviequotes]N'azụ egwu: Fleetwood Mac (Remastered) - 2010 * "N'ikwu eziokwu. Nke ahụ sitere n'aka nne na nna m. Apụghị m iche n'echiche ndụmọdụ ka mma si n'aka nne na nna mmadụ. M na-agbalịsi ike ịgbaso iwu ahụ ma bụrụ ezigbo mmadụ ruo ókè m nwere ike." **[https://www.rollingstone.com/music/music-features/christine-mcvie-fleetwood-mac-interview-last-word-1367214/] ndụmọdụ kacha mma ị nwetatụrụla * "Ma eleghị anya ndị mmadụ chọrọ ịhụ anyị n'ihi na ha chere na ọ bụ ohere ikpeazụ. Anyị bụ ndị na-eto eto n'obi; ị gaghị eche na anyị bụ afọ anyị. Ọ dịghị mgbe anyị na-eguzo. **[https://www.harpersbazaar.com/uk/culture/a26892962/christine-mcvie-inside-the-world-of-fleetwood-mac/] na ya band * "Ọ bụghị ọtụtụ ndị agha enweela otu ogologo ndụ; enwere ndụ na agadi nwanyị ahụ. Ọ bụ maka ịchọta mkpali na obi ụtọ maka ibe anyị. Ọ bụrụhaala na anyị nwere na anyị ga-aga n'ihu." **[https://www.harpersbazaar.com/uk/culture/a26892962/christine-mcvie-inside-the-world-of-fleetwood-mac/] na ogologo ndụ ya "M na-eme nke ọma na pathos. M na-ede banyere obi nkoropụ ịhụnanya nke ukwuu. Nke ahụ bụ ihe m, ma na-enwe ọganihu dị mma" **[https://www.mojo4music.com/articles/stories/christine-mcvie-remembered/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:McVie,Christine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fwtmyqztnsuxcelp7x75idqbbekdi31 Clarion Chukwura 0 3782 14896 2023-10-17T04:35:31Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Clara Nneka Oluwatoyin Folashade Chukwurah (24 Julaị 1964) bụ onye omere na onye na-elekọta mmadụ nke Naijiria. ==Okwu okwuru== *Nollywood bụ okwu mkparị taa maka ụlọ ọrụ ihe nkiri Naijiria. **https://www.vanguardngr.com/2014/01/disappointment-todays-nollywood-clarion-chukwurah/amp/ * Maka m, enwetara m ihe na-enye m afọ ojuju miri emi, mmetụta na m nwere oke karịa okwu a niile nke ama ama. Ebiliwo m karịa ihe ahụ niile **https:/...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Clara Nneka Oluwatoyin Folashade Chukwurah (24 Julaị 1964) bụ onye omere na onye na-elekọta mmadụ nke Naijiria. ==Okwu okwuru== *Nollywood bụ okwu mkparị taa maka ụlọ ọrụ ihe nkiri Naijiria. **https://www.vanguardngr.com/2014/01/disappointment-todays-nollywood-clarion-chukwurah/amp/ * Maka m, enwetara m ihe na-enye m afọ ojuju miri emi, mmetụta na m nwere oke karịa okwu a niile nke ama ama. Ebiliwo m karịa ihe ahụ niile **https://www.vanguardngr.com/2014/01/disappointment-todays-nollywood-clarion-chukwurah/amp/? *Ụwa Nollywood a na-ahụkarị bụ nke na-ahụ maka ọha mmadụ, ọ bụchaghị ihe nkiri sinima. Na ọwa nkesa ọhụrụ nke na-abịa, ihe dị mkpa bụ ka ndị ọkachamara na-abata n'ime ya ma ghara ịsị na anyị enweghị ike ịmekọrịta ndị a. Iji mee ka ihe dị mma, ị ga-alaghachi n'ebe ahụ na mkpebi siri ike ime ka ihe dị mma. **https://www.vanguardngr.com/2014/01/disappointment-todays-nollywood-clarion-chukwurah/amp/? * Ahụrụ m akara m na-emetụta ndị na-eto eto, na-enyere ha aka imezu ebumnuche ha ma mee ka ha kwenye na ọ nweghị ihe ha na-agaghị emeli. **https://www.vanguardngr.com/2015/12/ageless-clarion-chukwurah-explains-her-dual-personalities/amp/ *Nollywood kwesiri ka ahaziri ya. Ọ bụghị naanị imeziwanye ogo ihe nkiri ma ọ bụ akụrụngwa kama ọ gụnyere ezigbo ego na otu esi akwụ ndị na-eme ihe nkiri ụgwọ. Nollywood ka nọ na zigzag nke pụtara na onye ọ bụla nwere ike ime ihe ọ bụla. A ghaghị ịhazi ụlọ ọrụ ahụ n'ụzọ nke otu ogwe aka nke nzukọ ga-esi na-eri nri na ogwe aka nke ọzọ. Anyị ga-eme ka ihe rụọ ọrụ na Nollywood **https://www.vanguardngr.com/2015/12/ageless-clarion-chukwurah-explains-her-dual-personalities/amp/ * Ọ bụ maka njikwa oge nke dị oke mkpa na ọnọdụ a. Agbanyeghị, anaghị m akwado ma nne na nna na-arụ ọrụ otu awa. Nke a na-emetụta obodo anyị, ọ bụ ya kpatara etu ihe anyị si aga. Anyị na-ejupụta ọtụtụ ihe ọjọọ sitere na ụwa ọdịda anyanwụ. Mgbe ụmụaka na-enwechaghị nlebara anya ma ọ bụ na-enweghị mmasị, ha na-eme ihe omume n'ịntanetị, ntụrụndụ na-adịghị mma nke ọma na ọtụtụ ihe ndị ọzọ nwere ike imebi uche ha. M na-atụ aro ka ndị nne na nna abụọ na-arụ ọrụ na otu ha ga-esi ejikwa oge ha na-eme ka ha nwee ike. **https://www.vanguardngr.com/2015/12/ageless-clarion-chukwurah-explains-her-dual-personalities/amp/* Oge eruola ka ndị ọkachamara Guilds nke Nollywood mee ihe dị n'otu na mkpebi siri ike iji kwụsị mgbasawanye *nke ihe nrite na-erigbu ụlọ ọrụ ahụ ma ghara itinye uru na ndị ọkachamara / ndị nnata. **https://www.vanguardngr.com/2014/10/exploitation-nollywood-stars-must-stop-now-clarion-chukwurah/amp/ ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chukwura,Clarion}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7j1a4ky95b6dne6cl7iyo0pf77hzl9s Cynthia Wandia 0 3783 14897 2023-10-17T04:35:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[W:Cynthia Wandia|Cynthia Wandia]]'''' bụ [[w:Kenyan|Kenyan]] onye injinia eletriki, polyglot, onye ọchụnta ego, nwanyị ọchụnta ego na onye isi ụlọ ọrụ, onye bụ onye isi ọrụ na onye nchoputa nke Kwara Limited, onye Kenya- dabere na ikpo okwu ụlọ akụ n'ịntanetị na ekwentị mkpanaaka maka nkwado ego, otu kredit na ụlọ akụ obodo. == Okwu okwu == * "Ana m ewere onwe m dị ka onye na-enyere aka." *[https://www.whatifw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Cynthia Wandia|Cynthia Wandia]]'''' bụ [[w:Kenyan|Kenyan]] onye injinia eletriki, polyglot, onye ọchụnta ego, nwanyị ọchụnta ego na onye isi ụlọ ọrụ, onye bụ onye isi ọrụ na onye nchoputa nke Kwara Limited, onye Kenya- dabere na ikpo okwu ụlọ akụ n'ịntanetị na ekwentị mkpanaaka maka nkwado ego, otu kredit na ụlọ akụ obodo. == Okwu okwu == * "Ana m ewere onwe m dị ka onye na-enyere aka." *[https://www.whatifwegetitright.com/podcast-transcripts/going-the-extra-mile-with-community-banking] * "Ya mere nweta ọrụ bụ ime ka ụlọ akụ na ụba ọnụ na-enweghị esemokwu iji mee ka obodo nwee onwe ha n'ụzọ ego." *[https://www.whatifwegetitright.com/podcast-transcripts/going-the-extra-mile-with-community-banking] == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 8j136wkzbye6nex0ulkjmn82qa2hp3t Clarissa Pinkola Estés 0 3784 14898 2023-10-17T04:39:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Clarissa Pinkola Estés (amuru Jenụwarị 27, 1945) bụ onye ode akwụkwọ America nke izizi na Jungian psychoanalyst. Ọ bụ onye edemede nke ụmụ nwanyị ndị na-agba ọsọ na Wolves (1992), nke nọgidere na ndepụta New York Times bestseller maka izu 145 wee ree ihe karịrị nde abụọ. ==Okwu okwuru== * Anyị kwesịrị ịhụ na ịghọta na ihe ọ bụla guzo n'azụ okike bụ ihe bụ chi. Ọdịdị n'onwe ya, ọ bụ ihe ng...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Clarissa Pinkola Estés (amuru Jenụwarị 27, 1945) bụ onye ode akwụkwọ America nke izizi na Jungian psychoanalyst. Ọ bụ onye edemede nke ụmụ nwanyị ndị na-agba ọsọ na Wolves (1992), nke nọgidere na ndepụta New York Times bestseller maka izu 145 wee ree ihe karịrị nde abụọ. ==Okwu okwuru== * Anyị kwesịrị ịhụ na ịghọta na ihe ọ bụla guzo n'azụ okike bụ ihe bụ chi. Ọdịdị n'onwe ya, ọ bụ ihe ngosi. *Ahụla m mbara igwe ụbọchị niile nke ndụ m, ọ ka na-atụkwa m ụjọ. Nke ahụ bụ ihe anụ ọhịa - ịma mma ọgwụ a siri ike. Ile ya anya na-eme ka ahụ gị zuru oke. *Echere m na ụmụ nwoke bụ ihe omimi ka ụmụ nwanyị. Ozugbo anyị gafere ụfọdụ njiri mara onwe na nchebe nke ụfọdụ ehi dị nsọ site na okike ọ bụla, anyị nwere ike inwe mkparịta ụka n'ezie, ma eleghị anya, maka oge mbụ na mbara igwe, na narị afọ a. *Aghọtara m akụkọ ifo. Aghọtara m akụkọ. Aghọtara m uri. Aghọtara m na ha na-egbutu ọkpụkpụ n'akụkụ. Abụ m onye na-ede uri nke ghọrọ onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ. Nke ahụ bụ nzụlite m. Abụ m onye cantadora. Abụ m onye na-akọ akụkọ. Ọ na-esite n'ụkwụ m, elu, ọ bụghị site n'ụbụrụ m, gbadaa. * M gbara [[Robert Bly]] ajụjụ ọnụ na 1990. Enwere m ike icheta ịsị ya, “Ugbu a, gịnị banyere òtù ụmụ nwoke?” Ma ọ sịrị, "Ee e, ọ bụghị mmegharị nke ụmụ nwoke." M wee sị, "Ọfọn, gịnị ka ị ga-akpọ ya?" "Ọrụ ụmụ nwoke, naanị soro ụmụ nwoke na-arụkọ ọrụ, nke ahụ bụ ihe niile." Ma, nke ahụ masịrị m nke ukwuu. Ọ masịrị m na ọ kpọrọ ya ọrụ na ụmụ nwoke. Mythopoetic bụ nnukwu okwu. Ọ ka mma inwe okwu ndị dị mfe karị. *Otú m si aghọta ọrụ m bụ na ọ dị ka iwepụta nri - ụdị nri. Ndị nwere oké agụụ maka nri ahụ ga-abịa. Ihe m chere maka ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị bụ nri, bụ nri na-agwọ ọrịa n'ezie, bụ akụkọ. *A na-ekwu na ndị na-akọ akụkọ ọgbọ gị na ọgbọ m bụ sinima. Ndị nọ n'afọ iri na ụma na ndị na-eto eto agaghị agakwuru nne nne na nna ochie ka ha nọrọ ọdụ na kichin ma gee akụkọ ha. Anyị na-aga na sinima ka anyị hụ ndị na-egwu nkume na Satọde. * Anyị nwere ego iji gbasaa kichin n'ime ụwa, ma ọ bụ ịgbatị ebe ọkụ ọkụ ma ọ bụ ọkụ ọkụ banye n'ụwa, na ikpokọta ndị mmadụ na-agaghị abịara anyị. Yabụ na ọ bụ oge na-atọ ụtọ nke ukwuu. *Nne, ọ bụrụ na o tinye onwe ya na ndụ wee wuo nnukwu ụlọ nkwakọba ihe nke ịmara n'ime ya, bụ ebe ụmụ ya. Ya na ụmụ ya nwere mmekọrịta ruo mgbe ebighị ebi dị ka nne. O nwekwara amamihe, olile anya, ịmara mgbe ha ga-ahapụ ma hapụ ha ka ha bie ndụ ha n'onwe ha. Ma ọ nọkwa ebe ahụ mgbe ha lọtara ma chọọ ihe. A ga-enwerịrị ihe atụ maka nne nke na-anọgide nne ruo mgbe ebighị ebi. *M ga-ekwu na nwoke agaghị ama onye ọ bụ, ma ọ bụ nwaanyị agaghị ama onye ọ bụ, ruo mgbe ọ wụsara onwe ya na sieve bụ nne ya, were sieve bụ nna ya wee ghọta. site na ha abụọ. * Ozizi m, nke bụ echiche nkwulu na nke jọgburu onwe ya, bụ na ọ bụrụhaala na ụmụ nwoke na-ebuli nwa agbọghọ na nwanyị inwe mmekọahụ elu, ha ga-ekpofu nne na nwa nwanyị. *Cynicism bụ ihe megidere nke mkpụrụ obi. Cynicism pụtara na conduit nke mkpụrụ obi nwere nnukwu kink na ya, dị ka a ubi sooks nke ọ dịghị ihe na-eru na ma direction. Nke ahụ bụ ihe na-eme cynicism. Ọ bụrụ na ụzọ ndị ahụ mepere emepe, ị gaghị enwe ike ịkwa iko. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Estés,Clarissa Punkola}} [[Category:ụmụ nwanyị]] p7d46e88juwm3ozu2d5xcz1hd6blbua Cynthia Ozick 0 3785 14907 14905 2023-10-17T04:55:14Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Cynthia Ozick */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cynthia Ozick | Cynthia Ozick]]''' (amuru Eprel 17, 1928) bu onye edemede akuko nke America, onye ode akwukwo na onye edemede. == Okwu okwu == * O chere: Lee ka o si esi ike ịgbanwe ndụ mmadụ. Ma ọzọ o chere: Lee ka egwu dị mfe ịgbanwe ndụ ndị ọzọ. * "Ndị mba ọzọ" (2010) ===''Shawl'' (1989) === * "Ọ bụrụ na ịnọ naanị gị nke ukwuu," Persky kwuru, "ị na-eche nke ukwuu." "Enweghị ndụ," Rosa zara, "mmadụ na-ebi ebe ọ nwere ike, ọ bụrụ na naanị ihe ha nwetara bụ echiche, ọ bụ ebe ahụ ka o bi." *"...Nke a mara mma nke ukwuu. Ị nwetara ebe mara mma, Lublin." Rosa kwuru, "Mkpagbu." Ana m arụ ọrụ site na echiche dị iche. Maka ihe niile, e nwere ụzọ na-adịghị mma nke na-akọwa, dịkwa mma. Ị na-ahọrọ ụzọ dị mma, ị na-aga nke ọma." "Achọghị m ịgha onwe m ụgha," Rosa kwuru. "Ndụ dị mkpụmkpụ, anyị niile ga-agha ụgha." * N'ihi na ọ na-atụ egwu oge gara aga, ọ na-atụkwasịghị ọdịnihu obi - ya onwe ya ga-aghọkwa ihe gara aga. ===[https://www.theguardian.com/culture/2011/jul/04/cynthia-ozick-life-writing-interview Interview with ''The Guardian''] (July 4, 2011)=== * "N'etiti agha ahụ e nwere [[w:Heine|Heine]], e nwere Goethe, e nwere [[w:Schiller|Schiller]]. Emere m akwụkwọ akụkọ maka ụlọ ọgbakọ German, n'etiti agha ahụ. Mgbe m chere laghachi azụ n'otú m nwere obi ụtọ, na-amụ German ma na-atụgharị algebra, echere m na ihe na-eme maka ndị ntorobịa Juu ndị ọzọ nọ n'akụkụ nke ọzọ nke ụwa, ụbọchị ndị ahụ na-eju m anya." * "Mgbe ụfọdụ ịmalite dị nnọọ ike. N'ihi na ọ bụ ọgba aghara. Ọ bụ ihe dị iche n'etiti ide edemede, nke ọ bụrụ na ọ bụ banyere [[w:Henry James|Henry James]], ọ dịkarịa ala ị maara nke ahụ. Ma na akụkọ ifo ị naghị eme ya. O nwere ike ịbụ. ọnọdụ dị n'uche gị ma ọ bụ na ọ nwere ike ịbụ ụdị anụ ahụ nke ị nwere ike ịkọwapụta ya, yabụ na m ga-amanye ya. ọtụtụ ihe mgbu tupu. Ma mgbe ụfọdụ n'oge. Ma mgbe ụfọdụ niile site. Ma tupu ọgwụgwụ na mkpughe amalite na-abịa, nke ahụ bụ ọṅụ. Ma ọtụtụ n'ime ya hell." * "Echere m na okwu ahụ enweghị ike ịgbagha. M na-ata ụta enweghị ndụ wee hapụ ndụ. Oleekwa akụkụ ọ na-abịa karịa akụkụ nke ọzọ? Echere m na ọ na-abịa site n'aka ndị na-akpọ ndị ọzọ na-ekweghị ekwe. Ọ bụ otú ahụ ka ọ na-adakwasị m. " Ò kpaliri ya mgbe mbụ ọ gara Izrel? "Ee. Eleghị anya ọ bụghị dị ka nna m, bụ onye e kpochapụrụ. ===[https://www.nytimes.com/2016/07/10/books/review/cynthia-ozick-by-the-book.html Ajụjụ ọnụ] na ''The New York Times'' (July 10, 2016) === *(Gwa anyị banyere obere akụkọ kacha amasị gị.) Ọ dị ọtụtụ ndị a ga-anwa ịnwapụta naanị otu, ya mere, ndị a bụ ise: “Lighea” (nke a na-akpọkarị “Prọfesọ na Mermaid”), nke [[w:Giuseppe Tomasi di Lampedusa|Giuseppe Tomasi di Lampedusa]] dere. “Ekwe m na Hersh Rasseyner,” nke [[w:Chaim Grade|Chaim Grade]] dere; [[w:Chekhov|Chekhov]] “Ward isii”; [[w:Tolstoy|Tolstoy]]'s "Ọnwụ nke Ivan Ilych"; [[w:James|James]]'s "Anụ ọhịa ahụ dị n'oké ọhịa" (akụkọ ndụ onye ọ bụla). * (Na gbasara uri ọkacha mmasị gị.) "Dover Beach," nke [[w:Matiu Arnold|Matiu Arnold]] dere]. Na ịgba olu na olu, [[w:Shelley|Shelley]]'s "Ozymandias" na [[w:Auden|Auden]]'s "September 1, 1939." Ha niile bụ foto ndị mara mma nke narị afọ nke 21 ruo ugbu a. *Mgbe ụfọdụ ọjụjụ na-ewepụ ọchịchọ ịmata ihe nke uche, mgbe ụfọdụkwa ịchọ ịmata ihe nke mmụọ adịghị amụnye ọkụ karịa ikiri ihe gba ọtọ. *O nweghị akwụkwọ na-ewe m iwe. Ma eleghị anya, mwute, ma ọ bụ na-efunahụ, ma ọ bụ mgbagwoju anya, ma ọtụtụ n'ime ọṅụ na ihe ijuanya bụ mmetụta ndị metụtara. Ọ bụ ya mere m ji amasị ndị mmadụ akwụkwọ. *(Gịnị na-akpali gị n'ọrụ nke akwụkwọ?) Asụsụ dị ka nke ọma nke oyiyi na mmetụta. [[W:Nabokov|Nabokov]] kama [[w:Hemingway|Hemingway]]. Ọ bụrụ na ọ dị obere karịa, ọ bụkwa ọnwụ. Na asụsụ obodo dị mfe bụ ụkọ. * (Ọ bụrụ na ị nwere ike ịchọ ka onyeisi oche gụọ otu akwụkwọ, gịnị ka ọ ga-abụ?) "Akụkọ nke ndị Juu," nke [[w:Heinrich Graetz|Heinrich Graetz]] dere ... ọ kụziiri m na onye edemede na-enweghị akụkọ ihe mere eme, n'agbanyeghị nkà, bụ akpa efu. . ===[https://www.npr.org/2016/07/17/486172884/why-does-cynthia-ozick-write-i-simply-must-she-say Interview with NPR] (July 17, 2016) === *Arụrịtara m ajụjụ a, akwụkwọ akụkọ na edemede, apụtakwara m n'akụkụ akwụkwọ akụkọ. N'ihi na ọ bụ ezie na ụdị abụọ a na-eji ọgụgụ isi na iche echiche, ha na-eme ya n'ụzọ dị iche iche - edemede ahụ karịa n'akụkụ ọgụgụ isi na akwụkwọ ọgụgụ karịa n'akụkụ echiche. Na echiche echiche bụ nnwere onwe. Ị nwere onwe gị ibi na ndị ọzọ - gụnyere ndị ajọ mmadụ - nke na-atọ ụtọ mgbe ụfọdụ, ebe ọ bụ na ị gaghị eme ya na ndụ n'ezie. (Olee otú iche echiche banyere “onye ọjọọ ahụ” si metụta ọmịiko) Ọ bụ mmalite nke ọmịiko, n'ezie. Ọ bụkwa ebe ị nwere ike ikpe ikpe, ebe ị nwere ike ịbanye n'uche ndị ọzọ na n'otu oge ahụ n'ụzọ aghụghọ, ọ bụghị n'ụzọ dị aghụghọ, ọ bụghị dị ka a ga-asị na ị na-ezi ozi ọma ma ọ bụ traktị. Ma ị nwekwara ike ịme ikpe, na ha nwere ike ịbụ ikpe ọha mmadụ, ikpe omume, ikpe metaphysical. * E nwere oge akwụkwọ akụkọ ọhụrụ pụtara - ka anyị were [[w:Saul Bellow|Saul Bellow]] - na ọ bụ mmemme ọha. Ma n'ezie, ọ bụghị naanị ihe omume elitist. Echetara m - nke a na-aga n'ụzọ, laa azụ na nwata m - mgbe e bipụtara [[w:Ikuku na-aga|Ikuku na-aga]], ụwa na-agbagharị gburugburu akwụkwọ akụkọ a. Echetere m na m gara ụlọ akwụkwọ ma hụ ndị na-ere ahịa ka ha nọ ọdụ n'èzí ụlọ ahịa ha na-agụ Gone with the Wind. Nke a bụ mmemme. Ọ gbanwere obi ndị mmadụ. Ikekwe enwere m agụụ maka nke ahụ, n'agbanyeghị na ahụghị m na ọ ga-eme ọzọ. N'aka nke ọzọ, ọ bụ na anyị ahụghị nke ahụ na Downton Abbey? Ya mere ma eleghị anya, ọ bụghị ihe niile efu. * M na-amakarị na nke a bụ ihe m chọrọ ime. Echere m na nke a bụ eziokwu nke ọtụtụ ndị edemede - karịsịa onye ọ bụla gụrụ ụmụ nwanyị nta, nke bụ onye edemede ọ bụla. Ọ bụghị ọtụtụ ndị edemede nwoke, ka anyị kwenye, mana onye edemede ọ bụla tolitere chọrọ ịbụ Jo. *Echeghị m na mmadụ na-ede maka anwụghị anwụ. Echere m na mmalite ndị edemede na-eche mgbe niile na ha ga-ama ama. Ma ọ bụrụ na ama - nke bụ ike - bụ ihe ị chọrọ, mgbe ahụ ị ga-enweta ya, eleghị anya. Mana ọ bụghị ihe dị mkpa ịchọrọ ma ọ bụ mkpa. * ("Na ihe mere o ji dee") N'ihi na enweghị m ike. Echere m, gịnị ọzọ ka m ga-eji ndụ m mee? Nke ahụ bụ ụzọ ọzọ isi tinye ya. Naanị m ga-emerịrị. Ndị na-ede akwụkwọ enweghị ike inyere onwe ha aka. N'ụzọ ha dị ka eze nwanyị England. Onye edemede ọ bụla na-aga n'ihu n'ọrụ ya. Kedu ihe ọzọ eze nwanyị ahụ ga-eji ndụ ya mee? Amuru ya eze-nwanyi; ọ rapaara. Na ndị edemede na-araparakwa n'ahụ. == Okwu gbasara Cynthia Ozick == * Ọ bụ ya bụ onye nwe ihe oyiyi nkịtị, nke na-adọrọ adọrọ; N'otu ụlọ ahịa dị n'ụlọ ahịa mba ofesi, nwanyị "ire na-esi ísì ụtọ na-ezo". N'oge mkparịta ụka na-adịghị mma n'etiti mmadụ abụọ "obere jụụ n'etiti ha." Na Heir to the Glimmering World, Prọfesọ Mitwisser, onye Juu e mere ka ha jee biri n’ala ọzọ na Nazi Germany, nwere anya “na-acha anụnụ anụnụ nke ukwuu . . . * [[w: Emma Brockes | Emma Brockes]] na-ekwu na [https://www.theguardian.com/culture/2011/jul/04/cynthia-ozick-life-writing-interview interview] na Ozick zoro aka n'elu maka ''Onye nche'' (Julaị 4, 2011) * Agụwo m Galway Kinnell na Carolyn Kizer na Bob Hass, na ụfọdụ ndị dị ka ndị na-ede uri ma bụrụ ndị na-ede akwụkwọ dị ka [Grace Paley]] na Cynthia Ozick. * Ajụjụ ọnụ 1990 na '' Mkparịta ụka ya na [[w:Maxine Hong Kingston|Maxine Hong Kingston]]'' (1998) *Cheta akụkọ Cynthia Ozick, "Shawl"? N'ime akụkọ ahụ na-akpali akpali pụrụ iche, Ozick ekwughị okwu ahụ otu oge, [[w:Holocaust|Holocaust]]; ọ na-elekwasị anya n'esemokwu nke otu nne na ụmụ ya nwanyị abụọ na-agbalị ịlanarị ihe egwu dị n'ogige ọnwụ. Nke ahụ bụ ihe ezi akụkọ ifo na-eme, kwesịrị ime. * Ajụjụ ọnụ 1996 na '' Mkparịta ụka ya na [[w:Bharati Mukherjee|Bharati Mukherjee]]'' (2009) *Cynthia Ozick, n'edemede ya dị ịrịba ama nke nwanyị bụ "Ihe ndetu n'ịchọta ajụjụ ziri ezi," nwere n'ụzọ dị ịrịba ama ma ọ bụrụ na ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ-akwa arịrị banyere mwepu nke ụmụ nwanyị na omenala nke mmụta na mmepụta ihe nke ndị Juu dị ka "otu n'ime ihe omume obi ọjọọ na akụkọ ihe mere eme ndị Juu." *[[W:Alicia Ostriker|Alicia Ostriker]] Na-aga n'ihu na '' The Defiant Muse: Abụ ndị nwanyị Hibru sitere n'oge ochie ruo ugbu a: Anthology bilingual '' (1999) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://jwa.org/encyclopedia/article/ozick-cynthia Jewish Women's Archive page] {{DEFAULTSORT:Ozick, Cynthia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] dqypzh9sbcrydc9rptm2tmhf0bntvsn Claudette Colbert 0 3786 14900 2023-10-17T04:42:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Claudette Colbert (Septemba 13, 1903 - Julaị 30, 1996) bụ onye omere America mụrụ na France na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Gịnị mere nne na nna ochie na ụmụ ụmụ ji emekọrịta ihe nke ọma? Ha nwere otu onye iro—nne. ** ''Oge'' (Septemba 14, 1981) *O were m ọtụtụ afọ iji chọpụta na ị naghị adaba na tub nke bọta, ị na-amali ya. ** Amaghị ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Colbert, Claudette}}...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Claudette Colbert (Septemba 13, 1903 - Julaị 30, 1996) bụ onye omere America mụrụ na France na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Gịnị mere nne na nna ochie na ụmụ ụmụ ji emekọrịta ihe nke ọma? Ha nwere otu onye iro—nne. ** ''Oge'' (Septemba 14, 1981) *O were m ọtụtụ afọ iji chọpụta na ị naghị adaba na tub nke bọta, ị na-amali ya. ** Amaghị ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Colbert, Claudette}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kopjo3h1su2dksfi2v1lzling6bqmao Clementine Dusabejambo 0 3787 14903 2023-10-17T04:47:07Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Marie Clémentine Dusabejambo mụrụ na Kigali na 1987 Rwandan. Ọ zụrụ azụ dị ka onye injinia eletriki na nkwukọrịta. Ihe nkiri dị mkpirikpi nke Dusabejambo Lyiza, 2011, Behind the Word, 2013, Ebe Maka Onwe M, 2016, Cyasha / Etiquette, 2018 ==Okwu okwuru== * Nke a pụtara ọtụtụ ụzọ mepere emepe nye anyị, mba ụwa. Ị mara, Sembène bụ nna nke ihe nkiri Africa, e nyere ihe nkiri ahụ ihe nrite a n'ihi na ọ na-egosipụta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Marie Clémentine Dusabejambo mụrụ na Kigali na 1987 Rwandan. Ọ zụrụ azụ dị ka onye injinia eletriki na nkwukọrịta. Ihe nkiri dị mkpirikpi nke Dusabejambo Lyiza, 2011, Behind the Word, 2013, Ebe Maka Onwe M, 2016, Cyasha / Etiquette, 2018 ==Okwu okwuru== * Nke a pụtara ọtụtụ ụzọ mepere emepe nye anyị, mba ụwa. Ị mara, Sembène bụ nna nke ihe nkiri Africa, e nyere ihe nkiri ahụ ihe nrite a n'ihi na ọ na-egosipụta ọchịchọ ya: ndị na-ese ihe nkiri Africa na-akọ akụkọ ndị Africa na-akpọte ọha mmadụ. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/131979/Entertainment/rwandan-filmmaker-emerges-best-at-zanzibar-international-film-festival, na-anabata ihe nrite m dị ka onye mmeri n'ozuzu ya, Clementine Dusabejambo kwuru. ] (The New Times, Thursday, Julaị 21, 2016) * Ememme a abụghị maka ikiri ihe nkiri naanị. E nwekwara ọtụtụ ihe omume gburugburu ememme na ZIFF na-enye ikpughe, ọ bụghị nanị na fim na ndị na-ese ihe nkiri, ma ọ na-enyekwa ohere ahụ na ụdị nkà dị iche iche: egwu, ịgba egwú, eserese, foto. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/131979/Entertainment/rwandan-filmmaker-emerges-best-at-zanzibar-international-film-festival, Clementine Dusabejambo kwuru na, na-egosi m obere ihe nkiri wee were. pụọ na ememme ahụ] (The New Times, Thursday, July 21, 2016) * Anyị bụ ndị mmekọ atọ nke Africa na anyị na-atụ anya inwe ma ọ dịkarịa ala 40% nke mmefu ego n'akụkụ anyị, na n'akụkụ nke ọzọ, na ọ na-abịa site na Europe. Mmekọ mba ụwa dị mkpa maka nkesa. Anyị chọrọ ihe nkiri anyị ọ bụghị naanị ka a hụ ya na Africa, kamakwa ka anyị hụ ya na Europe. ** [https://www.rfi.fr/fr/afrique/20220524-festival-de-cannes-rencontre-avec-la-r%C3%A9alisatrice-rwandaise-marie-cl%C3%A9mentine-dusabejambo, The Edere ihe nkiri, mmefu ego ka ga-emecha, ka Clementine Dusabejambo kwuru (rfi, Eprel 25, 2011) * Ọ bụ ihe ijuanya! Amaghị m na ọ dị ka ọ bụ naanị m na-amaghị na m ga-enweta ihe nrite. Ndị nọ n’ọgbakọ m maara. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138722/Entertainment/dusabejambo-on-scooping-thomas-sankara-prize-at-fespaco, ndị ogbenye nnọchiteanya Rwanda kwuru Clementine Dusabejambo ] (The New Times). , Satọde, Maachị 11, 2017) * Mgbe m rutere na ogbo, ekwughị m ihe ọ bụla. Akwụsịghị m ọnụ. Ọ bụ oge nke abụọ a na-enye Thomas Sankara Prize na FESPACO. Onye ọ bụla nọ na-eche ya n'ihi na Thomas Sankara bụ nnukwu dike na Burkina Faso. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138722/Entertainment/dusabejambo-on-scooping-thomas-sankara-prize-at-fespaco, Dusabejambo kwuru na, ihe nrite Thomas Sankara ] (The New Times) , Satọde, Maachị 11, 2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dusabejambo,Clementine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d71avg22vuxf1rx1jxgh36pm4xkw97w Clementine Ford (writer) 0 3788 14904 2023-10-17T04:50:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Clementine Ford (1981) bụ onye edemede nwanyị Australia na ọkà okwu ọha ==Okwu okwuru== * M bụ nnọọ pro-life. A bụ m pro ndụ ụmụ nwanyị ndị birila afọ ole na ole megidere mkpụrụ ndụ ndị birila izu. **[http://web.archive.org/web/20170129122205/http://www.news.com.au/news/my-no-guilt-no-shame-abortions/news-story/f38b7169c4c24ff8dcd075b2f776d9f3 Clement ekpughere ya abụọ enweghị ikpe ọmụma, enweghị ihere ite ime],...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Clementine Ford (1981) bụ onye edemede nwanyị Australia na ọkà okwu ọha ==Okwu okwuru== * M bụ nnọọ pro-life. A bụ m pro ndụ ụmụ nwanyị ndị birila afọ ole na ole megidere mkpụrụ ndụ ndị birila izu. **[http://web.archive.org/web/20170129122205/http://www.news.com.au/news/my-no-guilt-no-shame-abortions/news-story/f38b7169c4c24ff8dcd075b2f776d9f3 Clement ekpughere ya abụọ enweghị ikpe ọmụma, enweghị ihere ite ime], October 15, 2009, na news.com.au * [T] iwu dị iche maka gị na ọ ga-adị mgbe niile; na ị ga-emerịrị ihe mgbe niile ma ghara ịla n'iyi nke ndị mmegide gị tọgbọrọ n'ihi na a na-atụle ịdị ọcha nke omume gị n'ụzọ dị iche na nke ha. **[http://www.smh.com.au/lifestyle/news-and-views/opinion/clementine-ford-this-is-the-personal-price-i-pay-for-speaking-out-online -20170713-gxaa6z.html Clementine Ford: Nke a bụ ụgwọ onwe m na-akwụ maka ikwu okwu n'ịntanetị], Julaị 13 2017, na Sydney Morning Herald *Enwere ike ịgwa gị ụbọchị iri abụọ n'ahịrị na a ga-edina gị n'ike na ịkwa iko, tiekwa gị ihe, tugbuo gị, kuziere gị nkuzi, mana ọ bụrụ n'ụbọchị iri abụọ na otu ị tụgharịa tụgharịa na-achị ọchị na-agbapụ ụmụ nwoke n'ime ụlọ. anwụ na-eji égbè, ị bụ onye na-asọ mmadụ asị na-akụziri nwa ya na ọ bụ onye n'ike. **[http://www.smh.com.au/lifestyle/news-and-views/opinion/clementine-ford-this-is-the-personal-price-i-pay-for-speaking-out-online -20170713-gxaa6z.html Clementine Ford: Nke a bụ ụgwọ onwe m na-akwụ maka ikwu okwu n'ịntanetị], Julaị 13 2017, na Sydney Morning Herald *Ndị mmadụ nwere ike mechie fuck? **[https://twitter.com/clementine_ford/status/1112646039985504256.html Tweet], Eprel 1 2019, Twitter ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ford, Clementine (writer)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0n05yb1gbi2ih37dzewjr381mfce1w1 Clementine Mukeka 0 3789 14906 2023-10-17T04:53:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Clementine Mukeka bụ onye nchịkwa ọha na Rwanda nke H.E. họpụtara. Onye isi ala Paul Kagame dị ka odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Foreign Affairs and International Cooperation na 15 Mee 2020 ==Okwu okwuru== * Mba dị iche iche gburugburu ụwa na-enwe mmetụta mgbanwe ihu igwe, nke e kwuru na ọ na-emetụta obodo ha. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/1869/news/environment/experts-seek-to-turn-climate-change-tide-on-migr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Clementine Mukeka bụ onye nchịkwa ọha na Rwanda nke H.E. họpụtara. Onye isi ala Paul Kagame dị ka odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Foreign Affairs and International Cooperation na 15 Mee 2020 ==Okwu okwuru== * Mba dị iche iche gburugburu ụwa na-enwe mmetụta mgbanwe ihu igwe, nke e kwuru na ọ na-emetụta obodo ha. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/1869/news/environment/experts-seek-to-turn-climate-change-tide-on-migration" mgbanwe ihu igwe na-emetụta obodo ha"], ( "Oge ọhụrụ" Ọktoba 18, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukeka, Clementine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5fmtbu08fmjeidexnny52tidnzonrxc Cloris Leachman 0 3790 14910 14909 2023-10-17T04:58:17Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Cloris Leachman (30 Eprel 1926 - 27 Jenụwarị 2021) bụ onye omere na onye ọchị ọchị America. N'ime ọrụ gbagoro ihe karịrị iri afọ asaa ọ meriri asatọ Primetime Emmy Awards, otu ụbọchị Emmy Award na otu Academy Award maka ọrụ ya na Ihe ngosi Foto Ikpeazụ (1971) ==Okwu okwuru== * Ụfọdụ ndị mmadụ ga-ahọrọ ime ka ahụ́ dị ha mma site n’ibuli ihu, imega ahụ́ ike, ma ọ bụ iri oké nri—ma ha adịghị edozi nsogbu ahụ; naanị ha na-agbanwe ya. Ọ bụrụ na ha rie nke ọma, ha agaghị enwe nsogbu ka ha ''yie'' dabara adaba; ha ga-adabara ''''. Ụzọ kachasị mfe na nke okike na-emekarị ka ọ bụrụ nke kachasị mfe. Tụlee ọrụ nọọsụ, dịka ọmụmaatụ. O doro anya na ọ bụ ụzọ kacha mma isi na-azụ nwa, mana ọ dịkwa mfe; ị gaghị eteta n'etiti abalị ma dozie karama. Ọ bụrụ na ị bụ onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ, ịgaghị esi nri na kichin na-esi ísì ụtọ, ma ọ bụ na-asachapụ ọtụtụ ite na ite na mmanụ griiz dị na ha. Ugh! Ọ bụ ezie na ọ pụrụ iyi ka ọ dị mfe iwere mbadamba anụ nwụrụ anwụ ma tụba ya na broiler, ọ na-adọrọ mmasị karị iji akwụkwọ nri mee ihe okike. Ka ụmụ m ghara ịna-eri ihe na-esi ísì ụtọ ma ọ bụ efere cereal—ọ ​​dịghị mma ka sawdust, ị ma—m wepụtara m efere nke ube oyibo, pineapples, pọpọ, unere, almọnd, fig a mịrị amị na prunes. … M na-eje ozi organic apụl ihe ọṅụṅụ n'ọnọdụ mmiri ara ehi. Enwere m mmanụ a honeyụ ọla edo kacha mma maka tii ahịhịa - yabụ, ị hụkwara, ọ nweghị onye kwesịrị inwe mmetụta nke enweghị mmasị na nri onye anaghị eri anụ. ** Ajụjụ ọnụ na ''[https://books.google.it/books?id=vK_uAAAAMAAJ Ndị anaghị eri anụ]'' nke Rynn Berry (Autumn Press, 1979), p. 20. * Ikike ụmụ amaala nwere idekọ obi ọjọọ nye anụmanụ - ebe ọ bụla ọ na-eme - dị oke mkpa n'inyere ndị ọrụ mpaghara, steeti na gọọmentị aka ịmanye iwu mgbochi obi ọjọọ. Ndị ọchịchị enweghị ike ịnọ ebe niile n'otu oge, ego maka mmanye iwu mgbochi obi ọjọọ na-enwekwa ụkọ n'ọtụtụ ebe. Ihe anyị chọrọ bụ igwefoto ndị ọzọ na Mkpụrụ anụmanụ siri ike | ugbo ụlọ ọrụ, ọ bụghị obere. ** [https://www.huffingtonpost.com/cloris-leachman/post_1981_b_854721.html "Ekpuchila obi ọjọọ anụmanụ"], na ''HuffPost'' (27 Eprel 2011). * Abu m onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ kemgbe m dị afọ 35. Ọ dị nnọọ mere—ọ bịara n’isi m. Enwere m ụkwara ume ọkụ ma nwee nsogbu ihi ụra, na-ehi ụra ihe na-erughị otu awa n'abalị. … Ekpebiri m na agaghị m eri anụ ọzọ, ọbụlagodi otu nde dollar. Enwere m mmetụta dị ọcha na enweghị atụ, dịka ọzịza nke ahụ m belatara. Ọ na-agbanwe ndụ. … Mgbe m kpebiri ịbụ onye anaghị eri anụ, m ga-amụta ka esi ‘esikwa nri,’ ma ọ bụrụ na ị ga-eme ya. … Mgbe m hapụrụ anụ, m na-eche ihe m ga-eme. Nke ahụ tụgharịrị bụrụ akwụkwọ nri, n'ezie organic na nke ọhụrụ. M mere ha ezigbo ụtọ, na-eji herbs, lemon na ntakịrị mmanụ. Echere m na m kụziiri ụmụ m nke ọma. Dịka ọmụmaatụ, nwa m nwanyị, Daịna, bụkwa onye anaghị eri anụ, ọ dịghị eri ihe ọ bụla nwere ike ile ya anya. ** [https://parade.com/362906/stephaniestephens/for-cloris-leachman-no-bad-days/ "Maka Cloris Leachman, Ọ dịghị ụbọchị ọjọọ"], gbara ajụjụ ọnụ na magazin '' Parade '' (2 Jenụwarị 2015) ). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Leachman,Cloris}} [[Category:ụmụ nwanyị]] si4qizjco9flyii4k2vkztatnrxx3en Alice von Hildebrand 0 3791 14921 14919 2023-10-17T05:16:31Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alice M. von Hildebrand|Alice M. von Hildebrand]] (11 Maachị 1923 – 14 Jenụwarị 2022) bụ onye Belgium amụrụ onye ọkà ihe ọmụma Katọlik, ọkà mmụta okpukpe, onye nkuzi, onye ode akwụkwọ, na onye bụbu prọfesọ. Von Hildebrand bụkwa nwunye nke abụọ nke Dietrich von Hildebrand. (11 Maachị 1923 – 14 Jenụarị 2022) bụ onye Belgium amụrụ onye ọkà ihe ọmụma Katọlik, ọkà mmụta okpukpe, onye nkuzi, onye ode akwụkwọ, na onye bụbu prọfesọ. Von Hildebrand bụkwa nwunye nke abụọ nke Dietrich von Hildebrand. ==Okwu Ndị O kwuru== * [[Joseph_Stalin|Stalin]], obere oge ka ọ maliterchara ọchịchị, nyere ndị enyi ya iwu ka ha wakpo ụlọ akwụkwọ ndị Katọlik, site n'ihi ụmụ okorobịa na-enweghị okwukwe ma ọ bụ omume. Ugbu a nke bụ ikpe abịala: nwoke idina nwoke. N'ụzọ doro anya, ị naghị eche na mmadụ isi zuru oke, na ọ dị mgbagwoju anya karị, ị maara, inwe mmekọahụ nwoke na nwanyị. Ma ọ bụrụ na ị bụ nwoke na edina nwoke, mgbe ahụ ọ bụ ozi dị egwu. Bella Dodd kwuputara n'ihu ọha - ka m kwughachi ya ọzọ, n'ihu ọha - na n'ime afọ iri abụo nke ihe omume ya maka ndị Kọmunist, ọ were ihe dị ka ụmụ okorobịa òtù puku na otu narị n'ọrụ. ** [https://www.churchmilitant.com/news/article/news-episcopal-sodomy-communist-homosexual-infiltrators ChurchMilitant.com]'', Michael Voris, July 31, 2018 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alice von Hildebrand|Alice von Hildebrand]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alice von Hildebrand|Alice Von Hildebrand]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:von Hildebrand, Alice}} [[Category:1923 births]] [[Category:2022 deaths]] [[Category:Catholics from the United States]] [[Category:Women]] [[Category:Deaths from disease]] nj4p99btcfhlry21udv32f6zvqm8qow Clotilda Douglas-Yakimchuk 0 3792 14914 2023-10-17T05:05:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Clotilda Douglas-Yakimchuk (January 11, 1932 - Eprel 15, 2021) bụ onye nọọsụ Canada. Ọ bụ onye mbụ African-Canadian gụsịrị akwụkwọ na Ụlọ Akwụkwọ Ọgwụ Nova Scotia nke Nursing na onye isi ojii mbụ nke Association Nurses Debanyere aha nke Nova Scotia. ==Okwu okwuru== * "N'ihe m chere na m mụtara, na nke anyị abụọ mụtara site na ahụmahụ ahụ, na mgbe ị gafere agba onye ahụ ma mara ha dị ka mmadụ, na ị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Clotilda Douglas-Yakimchuk (January 11, 1932 - Eprel 15, 2021) bụ onye nọọsụ Canada. Ọ bụ onye mbụ African-Canadian gụsịrị akwụkwọ na Ụlọ Akwụkwọ Ọgwụ Nova Scotia nke Nursing na onye isi ojii mbụ nke Association Nurses Debanyere aha nke Nova Scotia. ==Okwu okwuru== * "N'ihe m chere na m mụtara, na nke anyị abụọ mụtara site na ahụmahụ ahụ, na mgbe ị gafere agba onye ahụ ma mara ha dị ka mmadụ, na ị ga-achọpụta na anyị yitere nke ọma. mmasị, ihe na-adịghị amasị, ọchịchọ anyị na ahụmahụ anyị na ndụ." ** [https://www.cbc.ca/amp/1.4512933] Clotilda Douglas-Yakimchuk na ịgafe agba mmadụ (February 1, 2018). * “Ihe m chere na m mụtara, nakwa na anyị abụọ mụtara n’ahụmahụ ahụ, na mgbe ị gafechara àgwà onye ahụ ma mara ha dị ka mmadụ, na ị ga-achọpụta na anyị na-enwe nnọọ mmasị n’ebe ndị mmadụ nọ. , ihe na-adịghị amasị, ọchịchọ anyị na ahụmahụ anyị na ndụ" **[https://www.cbc.ca/news/canada/nova-scotia/black-nurse-education-discrimination-graduate-whitney-pier-1.4512933] na nkuzi a mụtara ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Douglas-Yakimchuk,Clotilda}} [[Category:ụmụ nwanyị]] g5a7y4svshhqqmbgcj9l7mnbx3sf39y Coco Lee 0 3793 14917 14916 2023-10-17T05:11:12Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Coco Lee (Chinese: 李玟; 17 Jenụarị 1975 - 5 Julaị 2023) bụ onye egwu, onye na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri na onye ịgba egwu amụrụ na Hong Kong. Ọ bụ onye mbụ na-agụ egwú China batara n'ahịa America na onye mbụ, na naanị, Chinese na-eme na Academy Awards. Ọ bụkwa onye mbụ na-abụ China na-abụ abụ na egwuregwu NBA, onye Asia mbụ nwere egwu na Walt Disney Concert Hall na Los Angeles, na onye nnọchi anya China mbụ maka Chanel. ==Okwu okwuru== * Bụrụ onye na-ahụ n'anya ma nyere ndị ọzọ aka, nwee ụdị obi]ma nwee ezigbo ọzụzụ - n'ihi na ndụ siri ike.[https://hashtaglegend.com/legends/once-upon-a-star. -ụtụ-na-coco-lee/] (2023) * Na-eche banyere nhụjuanya nke ndị ọzọ ma gbalịa enyere aka ma ọ bụrụ na ị nwere ike, ịhụnanya Nne Ụwa, bụrụ onye na-ege ntị nke ọma, nweta amamihe na inwe ịhụnanya n'ụba inye ndị ọzọ. Bụrụ onye isi ​​nke ndụ gị. Bilie maka ihe ị kwenyere na ya. Bụrụ onye nwere mmetụta n'ebe ndị mmadụ nọ. Ma nọgide na-agbasa ịhụnanya na ịdị mma n'ebe niile. Cheta na e nwere naanị otu onye n'ime gị n'ụwa, ị bụ otu ụdị. Ndụ nwere ike ịdị mkpụmkpụ nke ukwuu dare ka dream buru ibu![https://hashtaglegend.com/legends/once-upon-a-star-a-tribute-to-coco-lee/] ( 2023) * Ndụ ọ na-adị ka ihe a na-apụghị ịnagide mgbe ụfọdụ ma m na-agbanwe àgwà nke 'nwanyị warrior'.[https://people.com/coco-lee-wrote-about-difficult-year-in-last-post-before -ọnwụ-site-igbu onwe-7557715] (2023) * ịhụnanya |Ịhụnanya & okwukwe | OKWUKWE ~ Okwu 2 kacha amasị m nke m na-ebusi ike n'ime obi m nke m chọsiri ike ịbanye na afọ a siri ike.[https://people.com/coco -lee-dere-banyere-afọ siri ike-na-ikpe-azụ-before-ọnwụ-site-igbu onwe-7557715] (2023) === 2022 * Mama m na-ekwukarị, sị, ‘Echefula mgbọrọgwụ] gị, echefula ebe i si bịa.’ Abụ m Chinese] ], obi na-adịkwa m ụtọ ịbụ onye China. Ana m echeta nke ahụ mgbe niile.[https://archive.li/2SYAe] (2022) * Abụ m CoCo Lee na ọ dịla afọ 27 kemgbe mpụtachara m. N'agbanyeghị otú m si guzoro na ọkwa mba ụwa, m ka nwere ike iji nganga kwuo na m bụ onye China na m si Hong Kong, China.[https://archive.li/2SYAe] (2022) * Onye ọ bụla nọ na China na-ekwu na nke a ezighị ezi. Anyị bụ ndị China. Anyị maara ihe ziri ezi na ihe ọjọọ. Anyị nwere amamihe nke ukwuu. Anyị nwere ezi uche. Ntị anyị adaghị mbà.[https://www.hk01.com/即時娛樂/931444/] (na iwu asọmpi nke Sing! China) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lee,Coco}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qfvbtfj0g90j47ehdrl4t4vq7eqavik Candace Owens 0 3794 14920 2023-10-17T05:16:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Candace Amber Owens Farmer (amuru Eprel 29, 1989) bu onye ihe nleba anya nke America, onye ode akwukwo, onye nnabata okwu, onye na-ekwu okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye na-akwado ya. Na mbụ na-akatọ Onye isi ala United States Donald Trump na Republican Party, Owens mechara bụrụ onye a ma ama maka mmemme pro-Trump dị ka nwanyị ojii, na mgbakwunye na nkatọ Black Lives Matter na Democratic Party. ==Okwu okwuru== *Enweghị m nsogbu ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Candace Amber Owens Farmer (amuru Eprel 29, 1989) bu onye ihe nleba anya nke America, onye ode akwukwo, onye nnabata okwu, onye na-ekwu okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye na-akwado ya. Na mbụ na-akatọ Onye isi ala United States Donald Trump na Republican Party, Owens mechara bụrụ onye a ma ama maka mmemme pro-Trump dị ka nwanyị ojii, na mgbakwunye na nkatọ Black Lives Matter na Democratic Party. ==Okwu okwuru== *Enweghị m nsogbu ọ bụla ma ọlị na okwu ahụ bụ 'mba Nationalism'<br>Echere m na nkọwa ahụ na-egbu egbu site na elitists na-achọ n'ezie ụwa. Globalism bụ ihe m na-achọghị.<br>Mgbe ọ bụla anyị na-ekwu ịhụ mba n'anya, ihe mbụ ndị mmadụ na-eche banyere, ma ọ dịghị ihe ọzọ na America, bụ Hitler.<br>Ọ bụ a mba socialist. mee Germany great and have things run well, OK, fine.<br> Nsogbu bụ na ọ chọrọ, ọ rọrọ nrọ na mpụga Germany.<br>Ọ chọrọ iji ụwa niile. beasụ German.<br>Onye ọ bụla ga-ele anya n'ụzọ dị iche.<br>Nye m, nke ahụ abụghị ịhụ mba n'anya. **7 Febrụwarị 2019 [https://www.buzzfeed.com/alexspence/pro-trump-turning-point-loses-star-activists kọrọ] nke Alex Spence na Mark di Stefano nke BuzzFeed **[https://twitter.com/existentialfish/status/1093923658446323712 vidiyo ebe a] *Hitler was a homicidal, psychotic maniac and there is no excuse or defended ever for all that o mere<br>Hitler nọ na-etinye German ndị Juu n'ogige ịta ahụhụ na igbu ọchụ.<br>Ọ bụ a mass igbu ọchụ.<br><br> > Mba, ana m ekwu na Hitler abụghị onye mba. **8 Febrụwarị 2019 [https://www.usatoday.com/story/news/politics/2019/02/08/candace-owens-clarifies-hitler-nationalism-remark-after-backlash/2818679002/ mgbakwunye] kọrọ site na Joel Shannon nke USA Taa **[https://twitter.com/RealCandaceO/status/1093944620025663488 vidiyo ebe a] 2021 * Joe Biden bụ onye na-eyi ọha egwu. ** 7 Ọktoba 2021 [https://twitter.com/realcandaceo/status/1446308672930516993 tweet] 2022 * N’ezie, mmadụ nwere ike ịkọwara m ihe kpatara mwakpo anyị wakporo Iraq n’ihi ngwá agha ndị eboro ebubo nke mbibi a na-ahụtụbeghị, n’oge anyị gburu ọtụtụ narị puku ndị nkịtị Iraq, emeghị ka a chụpụ America n’ụwa ego zuru ụwa ọnụ? ** 12 Maachị 2022 [https://twitter.com/RealCandaceO/status/1502686252050665479 tweet] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Owens,Candace}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5ntbhmaw3qslrxwy84lnlvfiecvrnwm Alicia Witt 0 3795 14927 14926 2023-10-17T05:36:44Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alicia Roanne Witt|Alicia Roanne Witt]] (amụrụ n'abalị iri abụo na otu n'ọnwa Ọgọst afọ 1975) bụ onye mmepụta ihe nkiri nke mba Amerika, onye na-ede egwu, na-agụ egwú, onye edemede na onye ntụzi. ==Okwu Ndị O kwuru== * Ọ naghị adị m ka m apụrụiche… Enwere m nnọọ ike ma hụ n'anya imụta ihe. * Ọ na-amasị m ịkpa agwa na ihe nkiri ọbụla m so eme nke na-enye m ohere inyocha ya ma kuziekwara ndị na-ege ntị ihe ha na- amabughị, ma gosi ha njem ha na-esonye na… ma ọ bụ bụrụ ndị akwalitere mmụọ ha, ma ọ bụ bugharịa ya ** N'elu óké ọgụgụ isi ya [[w:Intelligence quotient|I.Q.]] dịka esinkwuo ya na [http://www.people.com/people/archive/article/0,,20105221,00.html "Genius at Work" in ''People'' magazine, Vol. 43 No. 9 (6 March 1995)] * '' Ihe niile dịịrị mma, ọ bụrụhaala na m nwere ike ịrọ nrọ.''' Ọ dị ịtụnanya, n'ezie, ọdịiche dị n'etiti ịrọ nrọ na enweghị nrọ ọ bụla fọdụrụ nwere ike ịbịa na mmezu. Ọ bụ ihe dị iche dị n'etiti ịdị ndụ na ịnwụ anwụ. ** "Belinda" in [http://vimeo.com/6959751 ''Belinda's Swan Song'' (2006)] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alicia Witt|Alicia Witt]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alicia Witt|Alicia Witt]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Witt, Alicia}} 47nqzw4h8a9968ylaubjgeew849d2zo Milla Long 0 3796 14923 2023-10-17T05:24:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Camilla Elizabeth Long (amụrụ 18 June 1978) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ Britain maka Sunday Times ==Okwu okwuru== * Enwere m ahụ iru ala na Nigel Farage MEP nwere naanị otu w:Testicle | testicle. Mgbe onye bụbu onye ndu w: UK Independence Party | UK Independence Party]] (UKIP) wepụrụ nke ọzọ na 1987 n'ihi w: Testicular cancer|cancer, ndị dọkịta nyere ya ihe ngbanwe artificial iji nye ya. ya "obi ike ọha mmadụ ka ukwuu". Ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Camilla Elizabeth Long (amụrụ 18 June 1978) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ Britain maka Sunday Times ==Okwu okwuru== * Enwere m ahụ iru ala na Nigel Farage MEP nwere naanị otu w:Testicle | testicle. Mgbe onye bụbu onye ndu w: UK Independence Party | UK Independence Party]] (UKIP) wepụrụ nke ọzọ na 1987 n'ihi w: Testicular cancer|cancer, ndị dọkịta nyere ya ihe ngbanwe artificial iji nye ya. ya "obi ike ọha mmadụ ka ukwuu". Mana ikiri ka ọ na-eti w:Herman Van Rompuy | Herman Van Rompuy dị ka o mere n'ọnwa gara aga, na-ekwu na w:President nke European Council | European Council President nwere "ịmara nke ihe mgbochi mmiri. ", na-agbagharị na ụda olu na mkpọsa ya ịchụpụ John Bercow, [[w: Ọkà Okwu nke House of Commons (United Kingdom) | Ọkà Okwu Common, site na [w: Buckingham (Ụlọ omeiwu UK) constituency)|Buckingham oche, na-arụ ọrụ "100-hour izu", iku ume ngwugwu nke Rothmans na choffing ala narị otu narị na narị pints, m na-atụ egwu iche ihe ọ ga-adị ka na ... abụọ. ** [https://www.thetimes.co.uk/article/nigel-farage-brimming-over-with-bile-and-booze-qsztljvwjp0 "Nigel Farage: Na-ebuli bile na booze"], ''The Ụbọchị Sọnde' (20 Maachị 2010). ** w:Ellipsis|Ellipsis ejiri na ahịrịokwu ikpeazụ abụghị ihe efu. * Kedu ihe anyi mere ka nwoke dina na puku umunwanyi 2,000 na-agwa anyi ihe anyi kwesiri iche echiche banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nwoke na-agwa obodo okwu site na teddy ya na-agwa anyi ihe anyi ga-eche banyere klas?<br /> obodo site n'ụzọ o si emeso ụmụ nwanyị ya. Ndị ọzọ na-ekwu na-ekpe ọha mmadụ ikpe site n'ụzọ o si emeso ndị mkpọrọ ya. M na-ekwu na-ekpe ikpe a ọha mmadụ na ndị ọ na-enye dị ka ya kasị ukwuu na-eche echiche.<br /> Our society’s leading public intellectual has kwetara na-emejọ ụmụ nwanyị na a ma ama maka ịrapagidesi Barbie n'ala ala ya na ogbo, ya mere mee ihe ị ga-eme nke ahụ. ** [https://www.thetimes.co.uk/article/hush-russell-i-wont-be-told-what-to-think-by-a-prancing-perm-on-a-stick-5g6ln62rm0w "Hush, Russell. A gaghị agwa m ihe m ga-eche site na prancing perm na osisi", "The Sunday Times" (26 October 2014) ** ''w:Revolution (akwụkwọ)|Mgbanwe'', akwụkwọ Russell Brand, ka ebipụtala n'oge na-adịbeghị anya. Ntụ aka na "teddy ya" bụ onye omenkà Sir w:Grayson Perry | Grayson Perry onye bea nwata ya bụ akụkụ nke ọdịdị ọha ya. * Ọ dị ịtụnanya ma e jide onye gị na ya nso. Ọ dị ka à ga-asị na ehichapụrụ ha: enwere ozi ederede dị ka ọ na-adịkarị, ma ọ nweghị. Ị chere, na mbụ: ee, ọ nwetaghị nnabata. Mgbe ahụ, ị ​​na-eche: ọma, ọ pụghị ka nwere n'ikuku. Hertfordshire abụghị Lapland. Ebee ka ọ nọ? Ruo otu awa, echere m na Ben nwere ihe mberede ụgbọ ala ma amaghị ihe ọ bụla n'ụlọ ọgwụ ma ọ bụ nwụọ. ** [https://www.thetimes.co.uk/article/camilla-long-police-cant-spot-rapist-david-carrick-comment-c5wd5l9gg "Ndị uwe ojii enweghị ike ịhụ onye n'ike n'ọkwa ha, mana ha 'ga-amachi onye mmekọ m maka iwere ọnyà'] ''The Sunday Times'' (22 Jenụwarị 2023) ** E jidere onye ya na Long, onye odeakụkọ foto, n'oge [[w:Just Stop Oil|Just Stop Oil]] ngagharị iwe na [[w:M25 motorway|M25]] (okporo ụzọ orbital London) na ngwụcha afọ 2022. akwụrụ ụgwọ maka njide na-akwadoghị iwu na ịtụ mkpọrọ ụgha. "Onye na-edina mmadụ n'ọkwa ha" bụ [[w:David Carrick (onye na-edina mmadụ n'ike)|David Carrick]], onye bụbu onye uwe ojii obodo ukwu mara ikpe maka idina n'ike na ebubo 28 n'ime izu tupu e bipụta akụkọ a. E mechara tụọ ya mkpọrọ ruo ndụ ya. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Long,Milla}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dw09xtmio0owyofkrkv2o95hv4n6gie Camilla, Queen Consort 0 3797 14925 2023-10-17T05:32:04Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Queen Camilla (Camilla Rosemary; née Shand, onye mbụ Parker Bowles; amuru 17 Julaị 1947) bụ nwunye nke abụọ nke Charles III (onye nọchiri nne ya, Elizabeth II, dị ka eze na 8 Septemba 2022) na Queen consort nke United Kingdom. A na-akpọbu ya Camilla, Duchess nke Cornwall ==Okwu okwuru== * Oh, ọ dị mma, anyị na-akọcha ọtụtụ ihe gburugburu ebe a. ** Nye Sharon Osbourne, mgbe nwunye rocker Ozzy kpasuru iwe mgbe ọ gwara Camilla "Ech...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Queen Camilla (Camilla Rosemary; née Shand, onye mbụ Parker Bowles; amuru 17 Julaị 1947) bụ nwunye nke abụọ nke Charles III (onye nọchiri nne ya, Elizabeth II, dị ka eze na 8 Septemba 2022) na Queen consort nke United Kingdom. A na-akpọbu ya Camilla, Duchess nke Cornwall ==Okwu okwuru== * Oh, ọ dị mma, anyị na-akọcha ọtụtụ ihe gburugburu ebe a. ** Nye Sharon Osbourne, mgbe nwunye rocker Ozzy kpasuru iwe mgbe ọ gwara Camilla "Echere m na ị na-akpa ọchị" na Queen's Golden Jubilee Concert, Buckingham Palace, June 2002. Davies, Hugh: [http://www.telegraph] .co.uk/news/uknews/1401255/Leta anọ-from-Ozzys-wife-fail-to-rock-Palace.html Akwụkwọ ozi anọ sitere n'aka nwunye Ozzy adaghị n'obí eze- ''The Daily Telegraph''] (13) Julaị 2002) * Ụmụ akwụkwọ Bekee anaghị etinye oge dị ukwuu n'ọmụmụ ihe ha. Ha nwere mmasị karịa ịme oriri na ọṅụṅụ. ** Duchess nke Cornwall ji ụmụ akwụkwọ Pakistan na-arụsi ọrụ ike tụnyere National Union of Students (October 2006). ** [http://www.guardian.co.uk/theobserver/2006/nov/05/7days.observermain ''The Guardian''] (Nọvemba 5 2006) * Ihe m mụtara site na njem m bụ na site n'ige ntị ma ọ dịkarịa ala ka anyị na-ekwu, na site n'ịgbalị ịghọta tupu anyị emee ihe, anyị nwere ike ịkwado ohere ka mma iji nweta azịza ziri ezi ... ** Duchess nke Cornwall na-ekwu okwu na 2007 ** Enwetaghị ya * Nna nna m, P Morton Shand, […] kwupụtara na ‘Nwanyị na-apụghị ime ofe ekwesịghị ikwe ka ọ lụọ di’. Ị nwere ike ị gaghị ekwenye na iwe ya, ma ọ dịghị obi abụọ ọ bụla mmasị ya maka nri kwesịrị ekwesị ** Duchess nke Cornwall n'oge ọ na-ekwu maka mwepụta nri abalị nke Britain na London **[http://www.princeofwales.gov.uk/media/speeches/speech-hrh-the-duchess-of-cornwall-mark-the-launch-of-british-food-fortnight Okwu nke HRH The Duchess nke Cornwall iji gosi mmalite nke British Food Fornight, Westminster Katidral, London] (22 Eprel 2010) * Ịgụ ihe na-atọ ụtọ. Ịgụ ihe na-atọ ụtọ. Ọgụgụ dị mma. Ọ dịghị ihe dị ka obi ụtọ imepe akwụkwọ na ịdọrọ n'ime ụwa ọzọ iji zute ndị ọhụrụ na ịchọpụta akụkọ ha - ọ dị ka imeta ndị enyi ọhụrụ. ** Duchess nke Cornwall maka ụmụaka **[http://www.standard.co.uk/news/get-london-reading/reading-is-cool-so-please-find-the-time-camilla-tells-children-7498850.html Ọgụgụ bụ dị mma, biko chọta oge, Camilla na-agwa ụmụaka ''Evening Standard''] (1 Maachị 2012) *Ịbụ onye agbata obi enyi na-abụkarị isi okwu nke ndụ obodo na naanị ịsị "hello" nwere ike ime nnukwu mgbanwe mgbe ụfọdụ. ** Duchess nke Cornwall zutere Big Lunchers si n'ofe Scotland **[http://www.thebiglunchers.com/index.php/2012/05/her-royal-highnessthe-duchess-of-cornwall-meets-big-lunchers-from-cross-scotland/ Her Royal Highness, The Duchess nke Cornwall, zutere Big Lunchers si n'ofe Scotland] (11 Mee 2012) * Oh, ọ dị oke njọ. Ọ ga-amasị m ịmalite ọzọ mana enwere m ike ime agadi ** Ajụrụ ya maka ịgba tenis na Wimbledon ** [http://www.express.co.uk/news/royal/410883/Oops-BBC-airs-Camilla-Duchess-of-Cornwall-s-private-chat-with-John-McEnroe-at-Wimbledon "Daily Express"] (June 28, 2013) * N'ime ụwa ebe ọtụtụ ihe agbanweela ka mma, enwere - ọ dị nwute - ka ọtụtụ ụmụaka ndị na-adịghị ike, echefuru echefu na ndị na-eleghara anya. Nke ọ bụla n’ime ha nwere akụkọ pụrụ iche ** N'oge okwu **[http://www.princeofwales.gov.uk/media/speeches/speech-her-royal-highness-the-duchess-of-cornwall-dinner-barnardos-clarence-house Okwu nke Royal Highness The Duchess nke Cornwall] (February 25, 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Queen Consort, Camilla}} [[Category:ụmụ nwanyị]] il27m1sw5oiyz3868vyllz8crk5x7kx Camille Paglia 0 3798 14928 2023-10-17T05:37:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Camille Paglia (amụrụ 2 Eprel 1947) bụ onye edemede America, ọkà mmụta, nwanyị na onye nkatọ, mara amara maka ide Mmekọahụ Personae: Art na Decadence sitere na Nefertiti ruo Emily Dickinson, nyocha nke nka na akwụkwọ ọdịda anyanwụ sitere na akụkọ ihe mere eme mbụ edere ruo na narị afọ nke 20. ==Okwu okwuru== * '''E bu n'obi ime ihe ga-atọ onye ọ bụla ụtọ na imejọ onye ọ bụla. Usoro dum nke akwụkwọ ahụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Camille Paglia (amụrụ 2 Eprel 1947) bụ onye edemede America, ọkà mmụta, nwanyị na onye nkatọ, mara amara maka ide Mmekọahụ Personae: Art na Decadence sitere na Nefertiti ruo Emily Dickinson, nyocha nke nka na akwụkwọ ọdịda anyanwụ sitere na akụkọ ihe mere eme mbụ edere ruo na narị afọ nke 20. ==Okwu okwuru== * '''E bu n'obi ime ihe ga-atọ onye ọ bụla ụtọ na imejọ onye ọ bụla. Usoro dum nke akwụkwọ ahụ bụ ịchọpụta ihe ndị a na-akpaghasị n'ọdịnala nke oge a, ihe ọ bụla ha bụ, ma mebie ha.''' Otu n'ime ebe ndị bụ́ isi bụ iji gosi na ikiri ndị gba ọtọ juru ebe nile na nkà ihe osise. Art akụkọ ihe mere eme dị ka e dere bụ kpamkpam mmekọahụ free, repressive na puritanical. Achọrọ m nkenke na ihe ọmụma akụkọ ihe mere eme, ma n'otu oge ahụ, m na-agbalị iji ike na-akpali agụụ mmekọahụ zap ya. ** Nzaghachi maka nkatọ nke ''[[w: Personae Mmekọahụ: Art na Decadence sitere na Nefertiti ruo Emily Dickinson | Mmekọahụ: Art na Decadence sitere na Nefertiti ruo Emily Dickinson]]'', dị ka e hotara na [http://www. playboy.co.uk/article/16659/20q-camille-paglia "20Q: Camille Paglia" nke Warren Kalbacker dere na akwụkwọ akụkọ ''Playboy'' (October 1991)]; nakwa na ''Gauntlet'' # 4 (1992), p. 133 * '''M na-amụ ya [mmekọahụ] kemgbe tupu ọ ghọọ ejiji."''' N'ụlọ akwụkwọ Yale Grad, dịka ọmụmaatụ, ebe m nọ site na 1968 ruo 1972, ọ bụ naanị m na ngalaba ụmụ mmadụ na-eme ihe. akwụkwọ edemede banyere mmekọahụ - siri ike ikwenye ugbu a, mana abụ m ezigbo ọsụ ụzọ ma ejiri m ọrụ ahụ wee nweta ya. A na-ewere ya dị ka ihe dị egwu, dị ala, ọ bụghị ihe siri ike - ndị m hụrụ n'anya, a na m enyocha ebe nchekwa Yale maka ihe ọ bụla ruru unyi na nwoke idina nwoke, sadomasochism, transvestism - ị kpọrọ ya aha. Nke ahụ bụ ntọala nyocha nke akwụkwọ mbụ m, '' Mmekọahụ '', bụ akwụkwọ edemede m. ** Mgbe a jụrụ ya " gịnị kpatara ị na-ede gbasara mmekọahụ?" [http://privat.ub.uib.no/BUBSY/aolpag.htm Paglia na AOL (11 Septemba 1996)] * '' ''Mmụ nwoke na-akpachapụ anya site na mmekọ nwoke na nwanyị n'oge ndụ ha niile. Site na mmalite nke ndụ ya ruo ọgwụgwụ, ọ dịghị nwoke na-enye nwanyị ọ bụla iwu n'ụzọ zuru ezu. Ọ bụ ihe efu.''' Ndị ikom na-ata ọtụ. Ha makwa ya. Nke ahụ bụ ihe klọb warara bụ maka; ọ bụghị nwanyị dị ka onye e merụrụ emerụ, ọ bụghị nwanyị dị ka ohu, kama nwanyị dị ka chi nwanyị. ** Dịka ekwuru na '' Mmekọahụ na okike '' (2002) nke Christine R. Williams na Arlene Stein dere, p. 213 <small> {{ISBN|0631222723}} </small> * Ahịrị nwanyị bụ, ndị na-apụnara mmadụ ihe na ndị na-agba egwu na-enweghị atụ na-eweda ya ala, na-edo onwe ha n'okpuru, ma bụrụkwa ohu; ha bụ ndị ihe metụtara, tụgharịrị ghọọ ihe site na ngosipụta nke ahụ ha. Ma ụmụ nwanyị dị anya site n'ịbụ ndị e merụrụ - ụmụ nwanyị na-achị; ha na-achịkwa kpam kpam… nyocha ụmụ nwanyị nke ịgba akwụna na-ekwu na ụmụ nwoke na-eji ego eme ihe ike n'ebe ụmụ nwanyị nọ. M ga-asị, ee, nke ahụ bụ ihe ụmụ nwoke nwere'. ''Ego ahụ bụ nkwupụta nke adịghị ike. Ha ga-azụta uche ụmụ nwanyị. Ọ bụghị ihe ịrịba ama nke ike; ọ bụ ihe ịrịba ama nke adịghị ike. ** Dịka ekwuru na '' Mmekọahụ na okike '' (2002) nke Christine R. Williams na Arlene Stein dere, p. 213 * ''Nanị ihe ngwọta maka anwansi nke ihe oyiyi bụ anwansi okwu.'' ** "gbajie, gbuo, gbaa ọkụ" (2005) * Ịhapụ ndị inyom na-enwe mmekọahụ dị ka ịhapụ nkịta gị ezumike na taxidermist. ** Dị ka e hotara na '' Mmekọahụ sitere na Plato ruo Paglia : A Philosophical Encyclopedia'' (2006) nke Alan Soble, Mpịakọta 2, p. 378, <small> ISBN|9780313334252</small> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Paglia,Camille}} [[Category:ụmụ nwanyị]] aoi5g74m4chvu1iv6gjg9f3al4i44k9 Alison Becker 0 3799 14933 14931 2023-10-17T05:48:38Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alison Helene Becker|Alison Helene Becker]] (amụrụ n'abalị asatọ nke ọnwa Maachị afọ 1977) bụ onye mmepụta ihe nkiri nke mba Amerika, onye mkpaọchị, onye a na-ahụkarị n'igwe onyonyo televishọn nakwa onye edemede televishọn. ==Okwu Ndị O kwuru== * Echere m na otu ntụpenye azụ eco bụ naanị inye onye nwere ike ịbụ onye nwere uche mechitụrụ emechi ma ọ bụ onye isi ike maka ịdí ntorobịa. N'afọ gara aga na onyinye niile m nyere, enyere m bọlbụ ọkụ na-emetụta gburugburu ebe obibi n'ụzọ dị mma. Echeere m na nke ahụ bụ nnukwu onyinye dị nta iji mee ka ụfọdụ ndị mmadụ dị mfe ịbanye na ya. Ị maara na e nwere ụfọdụ ndị, ma eleghị anya ndị òtù ezinụlọ, ndị bụ obere ejiji ochie, ma ọ bụ ụfọdụ ndị gị na ha na-arụkọ ọrụ na-adịghị eche echiche banyere ihe ndị dị otú ahụ. Ya mere, ị ga-etinye ya n'ihu ha. Na onye ọ bụla chọrọ bọlbụ n'ikpeazụ. Ya mere, oge ọzọ ọkụ ọkụ ha ga-apụ, ha ga-eru ya ma hụ otú ọ si dị mma. ** [http://www.ecorazzi.com/2008/12/10/farm-sanctuary-exclusive-alison-becker-heads-to-la-with-dreams-of-electric-cars/ Farm Sanctuary Exclusive: Alison Becker Heads To LA With Dreams Of Electric Cars]", interview with ''Ecorazzi'' (10 December 2008). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alison Becker|Alison Becker]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alison Becker|Alison Becker]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Becker, Alison}} rqwk0kmapolp7xzilcg3r7sagdj7e6j Ana María Shua 0 3800 14930 2023-10-17T05:41:53Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ana María Shua | Ana María Shua]]''' (amuru Eprel 22, 1951) bu onye odee Argentina. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na [[w:microfiction|microfiction]]. == Okwu okwu == * Savage capitalism na ijikọ ụwa ọnụ kwụsịrị na 1990 ihe ọchịchị aka ike malitere na 1970s. Iwu steeti kwadoro nnukwu azụmahịa na-achọ ijide ahịa mpaghara. * [http://www.quotehd.com/quotes/ana-maria-shua-quote-savage-capitalism-and-globalization-finishe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ana María Shua | Ana María Shua]]''' (amuru Eprel 22, 1951) bu onye odee Argentina. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na [[w:microfiction|microfiction]]. == Okwu okwu == * Savage capitalism na ijikọ ụwa ọnụ kwụsịrị na 1990 ihe ọchịchị aka ike malitere na 1970s. Iwu steeti kwadoro nnukwu azụmahịa na-achọ ijide ahịa mpaghara. * [http://www.quotehd.com/quotes/ana-maria-shua-quote-savage-capitalism-and-globalization-finished-in-the-1990s-what] * Enwere m obi ụtọ maka ọkwa ọdịbendị anyị na Argentina. Ọ bụ ụzọ iku ume na nguzogide anyị na mberede a manyere anyị izere eziokwu site na ịhọrọ okwu ọ bụla na nchegbu. * [http://www.quotehd.com/quotes/ana-maria-shua-quote-i-was-proud-of-our-cultural-level-in-argentina-it-was-our-way-of ]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shua, Ana María}} [[Category: ụmụ nwanyị]] s1lob2ajgep6mfgul4jwdqtpbpev8ni Cassandra 0 3801 14935 14934 2023-10-17T05:49:56Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cassandra | Cassandra]]''', makwaara dị ka '''Alexandra''''''Kassandra''', bụ ada Eze [[w:Priam|Priam]] na Queen [[w:Hecuba|Hecuba]] nke [[w:Troy|Troy]]. ==Okwu okwu== *Otu ihe fọdụrụ. Achọrọ m ịbụ abụ iru uju nke m. M na-ekpe ekpere maka anyanwụ, ruo nkeji ikpeazụ nke ndụ a: ka ndị iro m kwụọ ụgwọ ọbara maka ihe ha mere m-Abụ m ohu e gburu egbu, dị mfe aka ọnwụ. Ma gị onwe gị, '' ụmụ mmadụ, ihe mmadụ - mgbe mmadụ nwere obi ụtọ, onyinyo nwere ike ịkwagharị ya. Mgbe ndụ na-aga nke ọma, ogbo mmiri na-ehichapụ ihe niile.''' Gị, gị, enwere m ọmịiko. *[[w:Aeschylus | Aiskhylos]], ''Agamemnon'' *Ihe ọzọ fọdụrụ, agaghị m eji ya emo. Odysseus enweghị obi ụtọ, ọ maghị ahụhụ ndị na-echere ya; ma-ọbụ otú ajọ-ọjọ ndị a mụ na ndị Frijia si tachie obi ga-adị ya ka otu ụbọchị dị oké ọnụ ahịa n’anya ya dị ka ọla-edo. N'ihi na gafere ogologo afọ iri ọ nọrọ na Troy, ọ ga-adọkpụrụ iri ndị ọzọ wee bịa naanị ya n'obodo ya. . . ebe Charybdis dị egwu na-ezo na ọwa dị warara n'etiti nkume; Cyclops gara aga onye ọzụzụ atụrụ obi tara mmiri, na Ligurian Circe onye na-atụgharị mmadụ ka ọ bụrụ ezì; ụgbọ mmiri kpuru ugboro ugboro n'elu oké osimiri nnu; na-agụsi agụụ ike iri lotus, na anụ ụlọ nsọ nke anyanwụ, nke anụ ahụ ha ga-ekwu n’ụbọchị ndị na-abịa olu mmadụ, na-ewute Odysseus. Na nkenke, ọ ga-agbada na ndụ ruo Hedis, ma, ọ bụ ezie na ọ ga-agbanarị iju mmiri ahụ, ma ọ ga-ahụkwa otu puku nsogbu n'ala ya mgbe ọ bịarutere. *[[W:Euripides|Euripides]], ''Ụmụ nwanyị Trojan'' == Okwu gbasara Cassandra== * “Lee, ndị ikom na ndị inyom Troy, bịanụ lee— <br>Lee Hector, ma ọ bụrụ na, mgbe ọ ka dị ndụ, ị ga-aṅụrị ọṅụ mgbe o si agha lọta,<br>n'ihi na ọ bụ onye ukwu. ọṅụ obodo anyị niile <br>na ndị bi ya.” <p>N’iti mkpu Cassandra, ọ dịghị nwoke ma ọ bụ nwanyị a hapụrụ n’enweghị nsogbu. * Homer, ''Iliad'' ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] o2uf1wjnwt1bwm2o4oaw6z3ht3lz8of Caryll Houselander 0 3802 14936 2023-10-17T05:58:07Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Caryll Houselander|Caryll Houselander]]''' (29 Septemba 1901 – 12 Ọktoba 1954) bụ onye omenkà ụka [[w:Roman Catholic|Roman Catholic]], onye omimi, onye ode akwụkwọ okpukpe ama ama na onye na-ede uri. == Okwu okwu == === ''Eleven Modern Mystics'' (2011) === <small>Victor M. Parachin, ''Eleven Modern Mystics'', Pasadena, CA: Hope Publishing House, 2011. </small> * Ịhụnanya yikarịrị ka ọ ga-esi na mkpa onye ọzọ nwere maka anyị,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Caryll Houselander|Caryll Houselander]]''' (29 Septemba 1901 – 12 Ọktoba 1954) bụ onye omenkà ụka [[w:Roman Catholic|Roman Catholic]], onye omimi, onye ode akwụkwọ okpukpe ama ama na onye na-ede uri. == Okwu okwu == === ''Eleven Modern Mystics'' (2011) === <small>Victor M. Parachin, ''Eleven Modern Mystics'', Pasadena, CA: Hope Publishing House, 2011. </small> * Ịhụnanya yikarịrị ka ọ ga-esi na mkpa onye ọzọ nwere maka anyị, na eziokwu nke itinye onwe anyị maka onye ọzọ na-ebute ndụ ọhụrụ mgbe niile n'ime anyị. Inye ndụ bụ ebumnuche ịhụnanya, anyị na-ahụkwa ndị ahụ n'anya nke ukwuu nke mkpa ha na-akpọlite ​​nzaghachi n'ime anyị nke na-eju anyị ume ike okike, na-eme ka anyị wepụta ome ndụ ndụ ọhụrụ nke ndụ. * Kraịst nọ n’etiti anyị <br> Obi ya dị ka rose <br>na-agbasa n’ime anyị... * Uche Chineke maka gị bụ ijere ya ozi n’ụzọ ya, dị ka ọ na-ahọrọ ugbu a. Ọ bụ naanị ịchọ ịdị umeala n'obi iche echiche banyere oke ọrụ, dị ka ịbụ onye nọn ma ọ bụ nọọsụ, ka ị na-agbalị ịgafe ọrụ gị doro anya ugbu a. . . Taa ị ga-eji ihe i nwere taa mee ihe, elepụkwala anya gabiga ya. * Anyị na-agabiga ndụ anyị site na ike ọchịchịrị dị n'ime anyị na gburugburu anyị, mmụọ nke ụjọ na ihere na-akpachi anya, ndị mmụọ ọjọọ na-awakpo, ma anyị na-anọgidekwa na-eduzi site n'aka ndị a na-adịghị ahụ anya; Ọchịchịrị anyị na-amụnye site n'ọtụtụ obere ọkụ, site na ọkụ abalị ruo na kpakpando. Ndị na-atụ egwu ileba anya n’ime obi nke ha amaghị ihe ọ bụla gbasara ìhè ahụ na-enwu n’ọchịchịrị. * Naanị ekpere pụrụ ịkụziri anyị itinye uche ọzọ, pụrụ iduga anyị n’ịtụkwasị Chineke obi kpam kpam, ma mee ka uche anyị dịrị njikere maka ihe ndị ọzọ dị mkpa . . . maka ịtụgharị uche (ọ bụghị naanị nleba anya) ịma mma. * Ọ dị ka iwu na-ada ada na ndụ aghaghị ịdị ndụ mgbe nile site n’ọchịchịrị, nke a na-emekwa ka anyị matakwuo ịma mma ya. Ụtụtụ ka mma n'ihi na ọ na-abịa mgbe abalị gasịrị, mmiri n'ihi na ọ na-esote oyi. * Ịrafe ihe niile anyị bụ, dịka anyị dị, n'aka mmụọ nke ịhụnanya ka ndụ anyị wee buru Kraịst banye n'ụwa - nke ahụ bụ ihe a ga-ajụ anyị. * Mmalite nke obi ụtọ mmadụ, na ọbụna nke ịdị ọcha mmadụ, bụ ịmalite ịmara Chine Ịdị mma na-adọta mkpụrụ obi mmadụ dị ka ebili mmiri na-adọta site n'ìhè. * Welie anya gị lee kpakpando ahụ! * Ihe dị mkpa maka ịdị nsọ bụ ikike ịhụnanya. * Otu ihe o [[w:Meri|Meri]] mere ma mee bụ otu ihe anyị niile kwesịrị ime, ya bụ, iburu Kraịst n’ime ụwa. == External links == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Houselander, Caryll}} [[Category:Roman Catholics]] 5vwp1knbkg78oscu849if69re3dqpl8 Allie Beth Stuckey 0 3803 14937 2023-10-17T05:58:55Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Allie Beth Stuckey|Allie Beth Stuckey]] (Febụwarị 18, 1992) bụ onye nnabata pọdkastị nke mba Amerika, ọkà okwu, onye ode akwụkwọ na onye na-akọwa mgbanwe. ==Okwu Ndị O kwuru== * Ndị okpukperechi nwere ike inwe nghọtahie ziri ezi na amụma na-ahapụghị ụkpụrụ ha. Ha nwere ike n'eziokwu hapụ ikwenye na ịtụ ụtụ isi, mbata na ọpụpụ, egbe, ọdịmma na ahụike, ma nọgidekwarị n'okpuru otu ọkọlọtọ nke okwukwe ha. Ebe ọ bụ na Chineke karịrị òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị gasị, nke méré na ọ bụghị ma “onye na-achọghị mgbanwe” ma ọ bụ “onye chọrọ ọganihu,” e nwere ohere maka arụmụka n’etiti ndị okpukpe nwere echiche maọbu nkwenye ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche iche. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Allie Beth Stuckey|Alie Beth Stuckey]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alie Beth Stuckey|Allie Beth Stuckey]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Stuckey, Alie Beth}} 8y2mq4ilh4f8v0s8gl6o44vqscdtkvg Cassandra Clare 0 3804 14944 14943 2023-10-17T06:57:00Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cassandra Clare|Cassandra Clare]]''' (amuru Julaị 27, 1973) bu pseudonym nke onye odee toro eto. ''Judith Rumelt''. A maara ya nke ọma maka ''Shadowhunter Chronicles'', nke nwere usoro '' The Mortal Instruments '' na '' The Infernal Devices '', na ''Bane Chronicles'', nchịkọta akụkọ dị mkpirikpi. Agụnyere na '' Shadowhunter Chronicles '' na-abịa '' The Dark Artifices '' na '' Oge Ikpeazụ '', nke mbụ ga-ewepụta nkeji mbụ ya na 2015. Clare edeela mbụ [[w: akụkọ ifo | akụkọ ifo ndị na-akwado]] n'okpuru pseudonym '' Cassandra Claire.''' ==''[[w: The Mortal Instruments|Ihe Ndị Na-anwụ anwụ]]''== ===''[[w: Obodo Ọkpụkpụ (Ngwaọrụ Anwụ anwụ)|Obodo Ọkpụkpụ]]'' (2007)=== * "Ka ọ dị ugbu a," Simon gbakwụnyere, "Achọrọ m ịgwa gị na n'oge na-adịbeghị anya m na-eji ejiji cross. Ọzọkwa, mụ na mama gị na-edina. echere m na ị kwesịrị ịma." * Simon ruo Clary, pg. 6 * "Kedu?" Saịmọn tụrụ ụjọ. "Mụ na mama gị anaghị ehi ụra n'ezie, ị maara, naanị m na-agbalị ịdọta uche gị. Ọ bụghị na mama gị abụghị nwanyị mara mma nke ukwuu, maka afọ ya." * Saịmọn, pg. 7 * “Ọ bụ nwa agbọghọ,” ka Jace kwuru, ka obi gbakee ya. "N'ezie, ị hụla ụmụ agbọghọ mbụ, Alec. nwanne gị nwanyị Isabelle bụ otu." * Jace nye Alec, pg. 12 * "Hi, abụ m otu n'ime ndị na-ebu mma na-ebu mma ị zutere n'abalị ụnyaahụ na Pandemonium? M na-atụ egwu na m nwere mmetụta ọjọọ ma na-atụ anya na ị ga-enye m ohere ime ya - " <br> "SIMỌN!" Clary jidere ekwentị ahụ na ntị ya ka ọ na-agbawa na-achị ọchị. "Nke ahụ abụghị ihe ọchị!" * Simon na Clary, pg. 19 * "Jizọs!" Luk tiri mkpu. "N'ezie, ọ bụ naanị m," Simon kwuru. "N'agbanyeghị na a gwara m na myiri ahụ na-atụ egwu." * Luk na Saịmọn, pg. 28 * "M ga-enweta kọfị ma ọ bụrụ na ịchọta anyị oche. Gịnị ka ị chọrọ?" <br>" Naanị kọfị. Black - "dị ka mkpụrụ obi m." * Simon na Clary, pg. 36 * "Ị chọrọ ịgwa m ihe nke a bụ, ka m ga-akpọ naanị ndị uwe ojii?" <br>" gwakwa ha gịnị?" Jace kwuru na nkụnwụ. "Ndị ahụ a na-adịghị ahụ anya na-enye gị nsogbu? Tụkwasa m obi, obere nwa agbọghọ, ndị uwe ojii agaghị ejide onye ha na-apụghị ịhụ." * Clary na Jace, pg. 44 * "Onwere ihe m nwere ike inye gị?" ọ jụrụ. "Ihe ị ga-aṅụ? Ụfọdụ tii?"<br>"Achọghị m tii," ka Clary kwuru, jiri ike mebie. "Achọrọ m ịchọta nne m. Mgbe ahụ, achọrọ m ịchọpụta onye kpọbara ya na mbụ, achọrọ m igbu ha." <br>"Ọ dị mwute ikwu," Hodge kwuru, "anyị niile na-abọ ọbọ dị ilu. n'oge a, yabụ na ọ bụ tii ma ọ bụ ihe ọ bụla." * Hodge na Clary, pg. 75 * "Nanị n'ihi na ị na-akpọ ọkụ eletrịkị ọbọgwụ rọba anaghị eme ya ka ọ bụrụ ọbọgwụ rọba, ka ọ bụ? Chineke na-enyere ndị ogbenye ọnụ ahịa aka nke kpebiri na ha chọrọ iji ọbọgwụ saa ahụ." * Jace na Clary, pg. 83 * "You guessed? Ị ga-abụrịrị ezigbo n'aka, n'ịtụle na ị gaara egbu m." <br> "Ahụla m pasentị iri itoolu." Clary kwuru. <br> Ọ ga-abụrịrị na ọ dị ihe. n'olu-ya, n'ihi na o chighariri iru ya. Aka ya gbawara n’ihu ya, kụgidere ya azụ n’ikiri ụkwụ. O tinyere aka ya na ntì, na-eju anya karịa mgbu. "Gịnị ka hell bụ maka?" <br> "Pasent iri nke ọzọ." * Clary na Jace, pg. 83-4 * "Echere m na klaasị gị niile bụ ihe dị ka igbu egbu 101 na igbupụ isi maka ndị mbido." * Clary to Jace, pg. 97 * "Well there going my plan for selling them on eBay," Clary muttered. <br>"Ere ha na gịnị?" <br>Clary mụmụrụ ya ọnụ ọchị. "Ebe akụkọ ifo nke nnukwu ike anwansi." * Clary na Jace, pg. 98 * "Ọ bụrụ na ị na-akpa ọchị dịka i chere na ị bụ, nwa m nwoke, ị ga-abụ ihe ọchị okpukpu abụọ ka ị na-achị." * Madame Dorothea ruo Jace, pg. 102 * "Ọ dịtụbeghị mgbe m jụrụ, mana ejiri m n'aka na o nwere amụma siri ike gbasara ndị nọ n'afọ iri na ụma na-ezobe n'ime ụlọ osisi ya." * Simon ruo Clary, pg. 114 * "Ee, nke ọma, n'ụzọ doro anya na ị pụghị ịmanye gị ịkpọ m gwa m na ị na-akpakọrịta na ụfọdụ wanna-acha odo odo wanna-be goth ị zutere na Pandemonium. Mgbe m nọrọ ụbọchị atọ gara aga na-eche" ma ọ bụrụ you were dead''." <br> "Anaghị m akwagharị," Clary kwuru, na-enwe obi ụtọ n'ọchịchịrị ahụ ka ọbara na-agbaba n'ihu ya. "Naanị maka ndekọ." * Simon, Clary, na Jace, pg. 115 * "Ma eleghị anya, ọ hụtụbeghị nwanyị elf na-ekpo ọkụ n'ogologo dị mita isii na ajị ajị anụ, ma." * Clary nye Simon, pg. 118 * "Echere m na ọ ga-abụ ihe na-ajụ oyi, dị ka ụgbọ ala nke e sere 'Ọnwụ Maka Ndị Mmụọ Ọjọọ' n'èzí, ma ọ bụ ..." * Simon ruo Jace, pg. 132 * O lepụrụ anya n’ebe Jace nọ, bụ́ onye ji ụkwụ na-aga n’ihu ha, o yiri ka ya na nwamba ahụ na-akparịta ụka. Clary nọ na-eche ihe ha na-ekwu. Ndọrọ ndọrọ ọchịchị? Opera? Ọnụ ahịa tuna dị elu? * Clary, pg. 135 * "Hodge zitere m ka m teta gị. N'ezie, o kwere nkwa ịkpọte gị n'onwe ya, ma ebe ọ bụ na elekere ise nke ụtụtụ, echere m na ị ga-adị ntakịrị ma ọ bụrụ na ị nwere ihe mara mma ile anya." * Jace na Clary, pg. 162 * "Oh-Simon!" <br>"Ee e, a bụ m Jace," Jace ji ndidi kwuo. "Simon bụ onye obere weasely nwere ntutu isi na-adịghị mma na ụdị ejiji na-adịghị mma." * Clary na Jace, pg. 170 * "Echere m mgbe niile na ndị ọkwọ ụgbọ ala anaghị elebara okporo ụzọ anya, mana nke a bụ ihe nzuzu." * Clary to Jace, pg. 172 * "Egaàgág°nweghi oge iji ˙n uri i˙n ˙ n'eg˘, n'iche echiche banyere Simon, onye igwu bê ná ndu ya dum, “n'usoro ihe omume gi.” "Ma eleghị anya, ukwe na-eti mkpu n'oge ụfọdụ nke ndị ikpe mara." * Clary na Jace, pg. 172 * "Ọ bụrụ na ị chọrọ ka m dọkasịa uwe m, ị gaara ajụ." * Jace na Clary, pg. 187 * Jace kwuru, na-ele ya anya n'elu nri nri ya. "Ọ na-eme ka ụmụ mmadụ dị ntakịrị ara. Otu nkeji ị na-eme mkpọtụ faerie plum, nkeji ọzọ ị na-agba ọsọ gba ọtọ gbadaa Madison Avenue na antlers n'isi gị. Ọ bụghị," ọ gbakwụnyere ngwa ngwa, "na nke a emetụbeghị. nye m." * Jace na Clary, pg. 192 * "Ezigbo echiche," Jace kwuru. "M ga-abụ Baron Hotschaft Von Hugenstein." * Jace ruo Isabelle, pg. 194 * Jace kwuru, sị: “Enweghị m. "Ọ dịkarịa ala, emeghị m ya. Ọ bụ Magnus Bane." Ọ chịrị Alec na-akwa emo. "Egwuregwu ndị nwere 'oke mgbu na ịnyịnya ibu." * Jace ruo Isabelle, pg. 197 * "Akwụkwọ akụkọ na-enweghị eserese m na ya? Ebee ka echiche efu dị egwu? Akwụkwọ akụkọ ịhụnanya na-ekpuchi? The-" * Jace na Clary, pg. 204 * "Ịhụnanya bụ ibibi, na nke a hụrụ n'anya ka a ga-ebibi." * Jace na Clary, pg. 206 * "Ọfọn, ọ ga-amasị m iji ọnwụ mberede kwụsịlata njem abalị gị na-atọ ụtọ." * Clary to Jace, pg. 216 * "Ọ bụrụ na e nwere ihe dị ka njedebe nkịtị, ị gaara anwụ n'oge ọ bụ nwata," * Jace na Clary, pg. 232 * "Olee ebe Simon nọ?" Clary kwụsịrị.<br>Izabelle juru anya. "O bu oke," o were were were kwuo. <br>"Onwere ihe o mere gi?" Alec nwere nchegbu ụmụnna. "O metụrụ gị aka? Ọ bụrụ na ọ nwara ihe ọ bụla-"<br>"Mba, Alec," Isabelle kwuru n'iwe. "Ọ bụghị otú ahụ. Ọ bụ" oke "" * Clary, Isabelle na Alec, pg. 237 * "Mgbe akụkụ ekele onwe onye nke mgbede gwụchara, ikekwe anyị nwere ike ịlaghachi azụ na-azọpụta ezigbo enyi m ka a ghara ịnwụ anwụ?" * Clary to Jace, pg. 253 * “Mkpa mmiri dị nsọ, mma a gọziri agọzi, agụba ígwè na ọlaọcha, waya electrum ọ bụghị nke ukwuu iji n'oge a, ma ọ na-adị mma mgbe niile inwe ihe nchekwa - mgbọ ọlaọcha, mma nchebe, obe, kpakpando David - "<br>"Jizọs," Clary kwuru. <br> dabara." * Jace na Clary, pg. 255 * "E nwere ike ịbụ Chineke Clary, ma ọ nwere ike ọ gaghị adị, ma echeghị m na ọ dị mkpa. N'ụzọ ọ bụla, anyị nọ n'onwe anyị." * Jace na Clary, pg. 257 * "Nke a dị njọ," Jace kwuru. <br>"I kwuru nke ahụ tupu oge eruo." <br>"O yiri ka ọ bara uru ikwugharị." * Jace na Clary, pg. 282 * "Echere m na unu kwuru na naanị ''ụfọdụ'' n'ime igwe igwe vampire nwere ike ịfe?"<br>"Ọ bụ naanị ụfọdụ n'ime ha nwere ike ịfe!" <br> "Enweghị m!" * Clary na Jace, pg. 289-290 * "Ị chetara azụ n'ụlọ oriri na ọṅụṅụ mgbe i kwere nkwa na ọ bụrụ na anyị dị ndụ, ị ga-eyiri uwe nọọsụ ma nye m sponge bath?" <br>" N'ezie, echere m na ị na-emejọ," Clary kwuru. "Ọ bụ Simon kwere gị nkwa ịsa ahụ ogbo." <br>Jace lere Saịmọn anya n'amaghị ama, bụ́ onye mụmụrụ ya ọnụ ọchị. " Ozugbo m laghachitere n'ụkwụ m, ọmarịcha." <br> "Ama m na anyị kwesịrị ịhapụ gị oke." * Jace, Clary na Simon, pg. 296-297 * "Dị ka ozi nzipu ozi, ndị na-achụ nta mmụọ anaghị ehi ụra. 'Snow ma ọ bụ mmiri ozuzo ma ọ bụ okpomọkụ ma ọ bụ ọchịchịrị abalị na-anọ ebe a-'" <br>"Ị ga-enwe nnukwu nsogbu ma ọ bụrụ na ọchịchịrị abalị nọrọ gị." * Jace na Clary, pg. 306 * "A picnic? Ọ bụ obere oge maka Central Park, ị cheghị? O juputara na-" <br>O fere aka. "Faeries. Amaara m." <br> "Aga m asị ndị na-eme mkpọtụ," Clary kwuru. "N'agbanyeghị na m na-enwe ọmịiko n'ahụ onye na-azụ anụ na-eso gị." * Clary na Jace, pg. 307 * "Ọ tụrụ egwu na ị ga-ama jijiji? Malite ịhụ ndị mmụọ ọjọọ na White House?" * Jace na Clary, pg. 311 * "Ọfọn, mgbe ''m' dị afọ ise, achọrọ m ka mama m kwe ka m jiri uwe na-agagharị n'ime igwe nkụ ma na-agagharị," Clary kwuru. "Ihe dị iche bụ na ọ hapụghị m." <br>"Ma eleghị anya n'ihi na ịgagharị na gburugburu n'ime igwe nkụ nwere ike ịnwụ," Jace kwuru, "ebe pasta na-adịkarịghị egbu egbu. Ọ gwụla ma Isabelle mere ya." * Clary na Jace, pg. 313 * "Ma eleghị anya. Ọ bụ ezie na m na-enwe obi abụọ na ọtụtụ Shadowhunters na-egbu egbu nke Donatello si Teenage Mutant Ninja Turtles na ha ekpe ubu." * Clary to Jace, pg. 314 * “N’ọdịnihu, Clarissa,” ka o kwuru, “ọ pụrụ ịbụ ihe amamihe dị na ya ikwu na i nweworị nwoke n’ihe ndina gị, iji zere ọnọdụ ndị dị otú ahụ na-agwụ ike.” * Jace na Clary, pg. 317 * "Ma eleghị anya, ị gaara eche echiche banyere nke ahụ tupu ị susuo m ọnụ," ka o kwuru. <br>"''M'susu gị ọnụ? " * Jace na Clary, pg. 318 * "Ị chọrọ ịmata ihe ọzọ mama m kwuru gbasara gị?" ọ jụrụ. <br>O wutere ya isi. <br>Ọ dị ka ọ hụghị ya. "O kwuru na ị ga-agbaji obi m." * Simon na Clary, pg. 321 * "Ọfọn, ị ga-echere 'ruo echi. Apụghị m ọrụ." Ọ tụrụ aka n'onwe ya. "Lee. Jammies." * Jace na Clary, pg. 324 * “Agwala m,” ka o kwuru. "Ị nwere ihe mberede ịbịaru. Ị chọrọ ihe nlereanya ịgba ọtọ. Ọfọn, anaghị m enwe obi ụtọ. Ị nwere ike ịjụ Hodge." * Jace na Clary, pg. 324 * Jace ka nọ na-ele ya anya dị ka à ga-asị na ọ gwara ya na ọ hụrụ ka otu n'ime ụmụnna Silent na-agba ọtọ na-agba ọtọ n'ime paseeji. * Clary, pg. 325 * "Apụghị m ichere ruo mgbe ị ga-ese ihe dị mgbagwoju anya, dị ka àkwà mmiri Brooklyn ma ọ bụ lobster. Eleghị anya ị ga-ezitere m telegram abụ." * Jace na Clary, pg. 325 * Naanị Jace nwere ike ịdị mma na uwe pajama na uwe elu ochie, mana o wepụrụ ya, ikekwe site n'ike ike. * Clary gbasara Jace, pg. 329 * "Ị maara, ọtụtụ ndị ọkà n'akparamàgwà mmadụ na-ekweta na ịkpọasị bụ n'ezie nanị nnọọ sublimated mmekọahụ mmasị." <br>"Ah, nke ahụ nwere ike ịkọwa ihe mere m na-ejikarị na-agba ọsọ na ndị na-eyi ka ha adịghị amasị m." * Clary na Jace, pg. 331 * "Ndo, ị na-agwa m na ọ dị mkpa ka ndị enyi gị na-egbu ndị mmụọ ọjọọ ga-aga n'ọrụ ọzọ ha na ike ọchịchịrị site n'aka '' mama m ''? * Simon ruo Clary, pg. 332 * "Echefuru m nke ahụ bụ ihe na-enye gị ọkụ ma na-enye gị nsogbu, Jace. Ụmụ agbọghọ na-egbu ihe." <br>"Ọ na-amasị m onye ọ bụla na-egbu ihe," O kwuru n'ụzọ ziri ezi, " Karịsịa m." * Isabelle na Jace, pg. 337 * "Nkwenye pụtara, 'Abụ m ajọ omume, amatakwara m na gị onwe gị kwa, bụ ajọ omume." * Simon ruo Clary, pg. 340 * "Ọkwa omume ndị mmụọ ọjọọ? Ha nwere ngwaọrụ na-atụ ma ndị mmụọ ọjọọ nọ n'ime ụlọ na-eme yoga ike?" * Simon ruo Clary, pg. 340 * "Ịhụ site na ịma mma dị mfe. Ọ bụ ndị mmadụ na-esi ike." * Clary nye Simon, pg. 341 * "N'ụzọ dị mwute, Lady of the Haven, otu ezi ịhụnanya m na-anọgide na-abụ onwe m."<br>"Ma ọ dịghị ihe ọzọ, ị gaghị echegbu onwe gị maka ịjụ ịjụ, Jace Wayland." <br> naanị iji mee ka ọ dị ụtọ." * Jace na Madame Dorothea, pg. 345 * "Ọ bụ iko Mortal, Jace, ọ bụghị Bowl Toilet Mortal." * Isabelle ruo Jace, pg. 349 * "Dọọ ngwa ngwa, na-achị ụwa. Ịkwọ ụgbọala ka hell na-eso gị." * Jace na Simon * "Chere nke abụọ." <br> "Ọ dịghị mgbe m ghọtara ihe mere ndị mmadụ ji ekwu otú ahụ," Luk gwara ọ dịghị onye ọ bụla kpọmkwem. "Agaghị m ebe ọ bụla." * Clary na Luk, pg. 407 * "Ọfọn, ị nwere ike ịga n'ihu kwụpụ isi gị na windo ụgbọ ala ma ọ bụrụ na ọ dị gị mma." <br> Luk chịrị ọchị. "Abụ m wolf, ọ bụghị onye na-eweghachi ọla edo." * Clary na Luk, pg. 415 * Nke ahụ dị egwu. Naanị gị onwe gị, nwunye gị nke dara mbà n'obi, nwa gị kụjasịrị akpata oyi n'ahụ, na gị ada nke kpọrọ afọ gị asị. Ọ bụghị ikwu na ụmụ gị abụọ nwere ike ịhụ ibe ha n'anya. Ee, nke ahụ dị ka nnọkọ ezinụlọ zuru oke. * Clary, pg. 444 * "Ya mere, o nwere igbe, ọtụtụ ndị nwere igbe, ha na-edebe ihe n'ime ha. Ọ bụ ihe na-eto eto, m na-anụ." * Jace na Clary, pg. 449 * "N'eziokwu Jace, ị maghị karịa ==''[[w:The Bane Chronicles|The Bane Chronicles]]''== ===''Ihe mere n'ezie na Peru'' (2013) === * "'Ọnweghị ọmarịcha?' Magnus jụrụ. Ọ kwụsịtụrụ, 'Gbaghara m, ahụghị m njikọ ahụ.' Ragnor gwara ya, 'Achọpụtara m na enwere m obi ụtọ na ụmụ nwanyị ndị nọ n'ọnọdụ m,' 'Ụmụ nwanyị na-enwe ụdị dị iche iche. ya "ezigbo obere kabeeji." M na-anụ na ọ na-aghọ nnọọ a na-ewu ewu okwu nke endearment na France. All ekele m.'" * Magnus Bane na Ragnor dara na 1791, p. 6-7. * "Echegbula onwe gị, enwere m ike ịkụziri gị okwu ọ bụla ịchọrọ ịma ugbu a. Otu n'ime ha bụ "fiesta" <br> "Gịnị ka nke ahụ pụtara?" <br> "Ọ pụtara 'party'' Okwu ọzọ dị mkpa bụ ''juerga.'' <br> "Gịnị ka okwu ahụ pụtara? [...] Magnus, okwu ahụ ọ̀ pụtakwara 'otu?'" <br> "A ga m arịọ mgbaghara, ma e wezụga na ọ dị m ka ọ dịghị. kwara ụta ma ọlị." * Magnus Bane na Ragnor dara na 1791, p. 9. gburugburu aja aja anya enwe. <br> 'Ndewo, enyi,' Magnus kwuru. <br> Enwe mere ụda dị egwu, ọkara ọnyà na ọkara na-amaja. Magnus kwuru, 'M na-amalite inwe obi abụọ banyere ịma mma nke ọbụbụenyi anyị. * Magnus Bane nye enwe na 1791, p. 12. "Ma n'ezie na ị kwesịrị ịlaghachi azụ ozugbo n'aka nwoke na-achị isi. Ị bụ onye nzuzu? Ị na-enwe obi ụtọ nke ukwuu na ọ dọpụrụ ya akpịrị site na mkpụrụ osisi. O chere na ị na-achọ izuru ụmụ nwanyị ya." <br> " gbaghara m, mana anyị enweghị oge iji gbanwee ụdị ozi nkeonwe ahụ. Apụghị m ịma! Ọzọkwa, a na m eme ka obi sie unu abụọ ike na emeghị m ọganihu ọ bụla na-atọ ụtọ na enwe nwanyị. ...] Ahụghị m nke ọ bụla, yabụ enweghị m ohere." * Giulana na Magnus Bane na 1791, p. 13. * "Ị pụghị ịgwa onye nwere ike ịzụ ahịa, na-atụ anya onye ọkachamara na onye dibịa afa ochie, na ị tobeghị nke ọma. Magnus amalitela ịgha ụgha banyere afọ ndụ ya na nwata, na ọ dịghị mgbe ọ kwụsịrị àgwà ahụ. <br> Ọ nwetara ntakịrị ihe ihere. mgbe ụfọdụ, mgbe o chefuru ụgha ọ ga-agwa onye, ​​otu mgbe, otu onye jụrụ ya ihe Julius Caeser dị, na Magnus legidere ya anya ogologo oge wee sị, 'Ọ bụghị ogologo?' * p. 20. * "Ọ bụ ihe anyị kwesịrị icheta, ma ọ bụrụ na anyị dị anya n'ebe ụmụ mmadụ nọ, anyị ji ịhụnanya mmadụ dị ukwuu. Anyị na-adị ndụ ebighị ebi site n'amara nke ịhụnanya mmadụ, bụ nke mere ka ụmụaka na-amabughị n'ime ụlọ ha ma ghara inwe obi nkoropụ ma ghara ịla azụ azụ. Amaara m akụkụ nke ihe nketa m mkpụrụ obi m si abịa, nna anyị bụ ndị mmụọ ọjọọ, nne anyị bụ ndị dike. * Ọnwụ Catarina, na Magnus Bane na Ragnor dara na 1890, p. 42. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clare, Cassandra}} [[Category: ụmụ nwanyị]] q3t7gj4wjdj93ubd6q8fddgb7vbgllv Diaphragm 0 3805 14951 14945 2023-10-17T09:19:05Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Diaphragm bụ ụzọ mgbochi nke ịmụ nwa nke na-arụ ọrụ site na igbochi ohere ịnweta na ijide spam na nso cervix. Onye odee ma ọ bụ isi mmalite haziri n'usoro mkpụrụedemede: A · B · C · D · E · F · G · H · I · J · K · L · M · N · O · P · Q · R · S · T · U · V · W · X · Y · Z · == Okwu Ọkwụrụ == * Dị ka ọ bụ naanị otu ọmụmụ enweghị ike ka achọpụtara, anyị enweghị ike ịmata ọdịiche dị n'etiti ọgwụ mgbochi mgbochi nke diaphragm na enweghị mmịpụta ọcha. Anyị enweghị ike ịchọta nkwubi okwu ọ bụla n'oge a, a chọrọ nyocha ọzọ. Agbanyeghị, ọmụmụ ihe ahụ enyeghị ihe akaebe iji gbanwee omume a na-atụkarị aro nke iji diaphragm na spermicide. ** Nri, L.; Nanda, K.; Grimes, D. (2002). [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12535422/ "Diaphragm megide diaphragm nwere spermicides maka igbochi afọ ime"]. ''Ebe nchekwa data Cochrane nke nyocha usoro'' (3) * [[w:Marie Stopes | Marie Stopes]] akwadola ụdị 'Pro-Race' nke okpu cervical rọba n'ihi na a ga-eyi diaphragm ahụ ka o wee kpuchie njedebe niile nke ikpu ma dabere na ịgbatị ahụ. mgbidi ikpu ka ọ nọrọ n'ọnọdụ…[ya mere] ụfọdụ mmegharị nke uru physiological (karịsịa na nwoke) nke kacha mma nwanyị kwesịrị ime na-agaghị ekwe omume'. Van de Velde kwetara na Stopes na diaphragm na-ejedebe mmegharị nke ikpu mana o kwuru n'ajụjụ ọnụ na ọtụtụ 'ụmụ nwanyị taa enweghị ike iji aka ha rụọ akwara pelvic ha maka uru kacha mma na coitus, yabụ enweghị ike'' ime ya ga-eme ya. anaghị anọchi anya mfu ọ bụla nwere ekele maka ha'. Ọ ga-ekwe omume na nzụlite mmekọahụ nke ụmụ nwanyị ruo ọgbọ dị iche iche mere ka ha mara na ha amaghị ụdị mmegharị ahụ akwara jikọtara na ikpu nwere ike. ** Cook, Hera, [https://www.google.com/books/edition/The_Long_Sexual_Revolution/rOQTDAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&printsec=frontcover "Mgbanwe mmekọahụ ogologo: Ụmụ nwanyị Bekee, mmekọahụ na mgbochi ime 1800-1975"], 'Oxford University Press', 2004, p.242; na-ehota ihe nkwụsị, ''Mgbochi ime'', 162, Th. H. van de Velde, ''Ụmụ na ịmụ nwa n'alụmdi na nwunye'' (1931), 334. * Na 1977, Ruth Hall chere na e nwere 'obere ihe akaebe na-akwado nkwenye Stones' na pesary ikpu [diaphragm] ga-agbatị mgbidi ikpu'. N'agbanyeghị diaphragms bịara na nha sitere na 5 ruo 9 centimeters na dayameta na enweghị nkwenye maka ma ojiji nke nnukwu nha ọ bụ ihe na-erughị ala maka ndị ọrụ. Dị ka [[vaginas]] na-adịgasị iche na nha, nnukwu nha ga-abụrịrị na ọ gbatịworo mgbidi ikpu na, n'ime ụfọdụ ụmụ nwanyị, pịa na [[bladder]] ma ọ bụ kpatara ahụ erughị ala. Nke a bụ ihe atụ ọzọ nke njikere ịhụ ikpu ka anaghị arụ ọrụ. ** Cook, Hera, [https://www.google.com/books/edition/The_Long_Sexual_Revolution/rOQTDAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&printsec=frontcover "Mgbanwe mmekọahụ ogologo: Ụmụ nwanyị Bekee, mmekọahụ na mgbochi ime 1800-1975"], "Oxford University Press', 2004, "Vaginal Orgasms, Clitoral Masturbation", p.247; na-ehota R. Hall, '' Marie Stopes: A Biography '' (1977), 198. [[Category: Ụmụ nwanyị]] n2czb4t818msdr40fjz1uuojkejrqxa Caster Semenya 0 3806 14946 2023-10-17T08:40:01Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caster Semenya|Caster Semenya]] amuru 7 Jenuarị 1991) bu onye South Africa gbara oso etiti na onye meriri ihe nrite ọla edo abụọ na asọmpi ụwa atọ na mita 800 nke ụmụ nwanyị. O buru ụzọ nweta ọla edo na asọmpi mba ụwa n'afọ 2009 wee gaa n'ihu na asọmpi Olympic nke 2016 na asọmpi mba ụwa nke 2017, ebe o nwetakwara nrite ọla na 1500 mita. ==Okwu okwuru== *Achọghị m ihe ndị mmadụ na-ekwu gbasara m. Ọ masị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caster Semenya|Caster Semenya]] amuru 7 Jenuarị 1991) bu onye South Africa gbara oso etiti na onye meriri ihe nrite ọla edo abụọ na asọmpi ụwa atọ na mita 800 nke ụmụ nwanyị. O buru ụzọ nweta ọla edo na asọmpi mba ụwa n'afọ 2009 wee gaa n'ihu na asọmpi Olympic nke 2016 na asọmpi mba ụwa nke 2017, ebe o nwetakwara nrite ọla na 1500 mita. ==Okwu okwuru== *Achọghị m ihe ndị mmadụ na-ekwu gbasara m. Ọ masịrị m otú m dị, oleekwa onye na-eche ihe ndị ọzọ na-ekwu? **[https://playersbio.com/caster-semenya-quotes/] *Chineke mere m otú m dị, ana m anabatakwa onwe m. Abụ m onye m bụ, na m na-anya isi maka onwe m **[https://playersbio.com/caster-semenya-quotes/] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Semenya, Caster}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 905i37yj99r94tfj0ycvf6iusqvnj9t Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo 0 3807 14947 2023-10-17T08:50:16Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo|Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo]] (March 30, 1990 -) bụ onye omere America, onye na-agụ egwú na onye na-agba egwu. ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na ọ dị ihe m ga-agwa ndị mmadụ na-akparị mmadụ, ọ bụ na ọ bụ ndị na-akpagbu ndị ahụ na-akpasu ndị mmadụ iwe. Ịkpọ Lauren Tanner mere ka m ghọta na ọ bụ onye ọjọọ n'ihi na ọ na-enwe nnukwu ihe mgbu site na nwata. Ma ọ bụr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo|Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo]] (March 30, 1990 -) bụ onye omere America, onye na-agụ egwú na onye na-agba egwu. ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na ọ dị ihe m ga-agwa ndị mmadụ na-akparị mmadụ, ọ bụ na ọ bụ ndị na-akpagbu ndị ahụ na-akpasu ndị mmadụ iwe. Ịkpọ Lauren Tanner mere ka m ghọta na ọ bụ onye ọjọọ n'ihi na ọ na-enwe nnukwu ihe mgbu site na nwata. Ma ọ bụrụ na ọ dị ihe m ga-agwa onye ọ bụla a na-emegbu, ọ bụ naanị ịhapụ ya. Ndị na-emegbu onwe ha bụ ndị na-enweghị nchebe na ndị na-agbalị ime ka ị bilie iji mee onwe ha ka ọ dịkwuo mma. **[http://amp.uk.complex.com/pop-culture/2013/07/interview-sharknado-star-cassie-scerbo Interview: "Sharknado" Star Cassie Scerbo Talks Being a Fanboy Favorite and Her Upcoming Music](July 24, 2013) *Ihe niile dị n'ọrụ gị bụ ihe nrịgo n'ihi na ọ bụ ahụmahụ, na ahụmahụ bụ ihe kasịnụ. **[https://www.clichemag.com/entertainment-interview/cassie-scerbo-interview how Cassie Scerbo Interview] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Scerbo, Cassandra Lynn "Cassie"}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] pgxctxhkhnmu0kyyx2bwwe9e4pkm06z Cass Elliot 0 3808 14949 14948 2023-10-17T09:01:30Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Cass Elliot|Cass Elliot]] a mụrụ Ellen Naomi Cohen; Septemba 19, 1941 - Julaị 29, 1974), nke a na-akpọkarị Mama Cass, bụ onye America na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, na onye so n'òtù na-abụ abụ bụ Mamas na Papas. ==Okwu okwuru== * Yabụ na ịmalite, ị ga-ama ihe na ebe mgbu dị. Ọ dịtụbeghị mgbe m na-eme mkpọsa na mbụ, achọrọ m ijide n'aka tupu m etinye aha m n'azụ onye ọ bụla. M degaara ndị ọrụ mgbasa ozi niile akwụkwọ ka ha mata ihe ha bụ. Okwu m bụ na ọ dị mma ịnọdụ ala na-eme mkpesa mana mgbe ọ bụ obodo gị nwere ọrụ. **Nkwupụta n'oge opupu ihe ubi nke 1972, mgbe ị na-ekere òkè na mkpọsa onyeisi oche nke George McGovern; dị ka ekwuru na webụsaịtị Cass Elliot gọọmentị. *Echeghị m na ọ dị oke mkpa onye ị votu maka - ị votu maka onye ị kwenyere na ihe dị mkpa bụ ịtụ vootu, n'ihi na ọ bụ ụzọ anyị na ọ bụ ụzọ kacha mma. **Mpụta na Ọpụrụiche etiti abalị na Ọgọst 1972 n'ime draịva Pụta Vote; dị ka ekwuru na webụsaịtị Cass Elliot gọọmentị. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Elliot, Cass}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ntae9wvcaypi11xtpkaon7nb1xz0qnz Carolyn Porco 0 3809 14950 2023-10-17T09:06:59Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carolyn C. Porco|Carolyn C. Porco]] Carolyn C. Porco (amuru March 6, 1953) bu onye sayensi mbara uwa America nke na-enyocha sistemu mbara igwe nke mpụta, malite na ọrụ onyonyo ya na ozi Voyager na Jupiter, Saturn, Uranus na Neptune na 1980s. Ọ duru ndị otu sayensị onyonyo na ozi Cassini na orbit gburugburu Saturn. Ọ bụ ọkachamara na mgbanaka mbara ala na ọnwa Saturnian, Enceladus. ==Okwu okwuru== *Onyonyo Pale Blue Dot nke Ụwa ab...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carolyn C. Porco|Carolyn C. Porco]] Carolyn C. Porco (amuru March 6, 1953) bu onye sayensi mbara uwa America nke na-enyocha sistemu mbara igwe nke mpụta, malite na ọrụ onyonyo ya na ozi Voyager na Jupiter, Saturn, Uranus na Neptune na 1980s. Ọ duru ndị otu sayensị onyonyo na ozi Cassini na orbit gburugburu Saturn. Ọ bụ ọkachamara na mgbanaka mbara ala na ọnwa Saturnian, Enceladus. ==Okwu okwuru== *Onyonyo Pale Blue Dot nke Ụwa abụghị ihe onyonyo mara mma. Mana nke ahụ adịghị mkpa na njedebe, n'ihi na ọ bụ otú Carl si hụ ya n'anya, na-atụgharị ya ka ọ bụrụ ihe atụ gbasara ọnọdụ mmadụ, nke mere ka okwu ahụ bụ "Pale Blue Dot" na ihe oyiyi ahụ n'onwe ya yiri ihe na-akpali akpali. na-akpọ òtù ụmụnna mbara ala na nchebe nke Ụwa. **[https://blogs.scientificamerican.com/observations/how-the-celebrated-pale-blue-dot-image-came-to-be/ How the Celebrated “Pale Blue Dot” Image Came to Be] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Porco, Carolyn}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] fl64tohu1povc1j9msaz9s781vwf18q Domestic Violence in Pakistan 0 3810 14953 14952 2023-10-17T09:25:51Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Ime ihe ike n'ime ụlọ na Pakistan bụ nsogbu ahụike ọha na eze na-akpachi anya. == Okwu Ọkwụrụ == * Ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ihe ike ụlọ na Pakistan (gụnyere ndị a nwara igbu ọchụ) enweghị ụzọ isi nweta nchebe iwu. ** Encyclopedia of Domestic Violence - Page 211 Nicky Ali Jackson · 2007 * N'ezie, nzaghachi steeti na ime ihe ike n'ụlọ na Pakistan dị ntakịrị na ikpe nke ime ihe ike n'ime ezinụlọ anaghị adịkarị n'ụzọ ọ bụla site n'usoro ikpe mpụ. **Mpụ ma ọ bụ omenala?: Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị na Pakistan - Page 30 Samya Burney · 1999 * A naghị anabata ime ihe ike n'ụlọ na Pakistan dị ka mpụ. N'ihe gbasara ọha na eze, a na-ele ya anya dị ka ihe nzuzo, nke dị n'ime, ezinụlọ, nke a na-ekwesịghị igbochi ya. ** Ogbugbu nsọpụrụ n'ime afọ iri nke abụọ nke narị afọ nke 21 - Page 41 Shahnaz Shoro · 2017 *Ime ihe ike n'ime ụlọ na Pakistan juru ebe niile, a na-ejikọkarịkwa ya na mmechuihu ụmụ nwoke na-enwe na ego ha na-enweta ma ọ bụ na-ewe iwe n'ụzọ ndị nwunye ha na-akpa. **Ịmepụta arụmụka gbasara mgbapu na mgbaba mba ụwa: ... J. Freedman · 2015. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ccdpk6kru22pz4ni1j4qic9dqolvxos Dolores Ibarruri 0 3811 14954 2023-10-17T09:28:56Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Isidora Dolores Ibárruri Gómez (9 Disemba 1895 - 12 Nọvemba 1989) - nke a maara dị ka "La Pasionaria" - Ọ bụ onye ndu Spanish Republican nke agha obodo Spain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kọmunist sitere na Basque.' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Isidora Dolores Ibárruri Gómez (9 Disemba 1895 - 12 Nọvemba 1989) - nke a maara dị ka "La Pasionaria" - Ọ bụ onye ndu Spanish Republican nke agha obodo Spain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kọmunist sitere na Basque. 3aoj1xr7uf7d1qzh719bf86i0yq4c1n Christine Caine 0 3812 14957 14955 2023-10-17T09:41:14Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christine Caine]] (23 Septemba 1966) bụ onye ndọrọndọrọ Australia, onye na-ezisa ozi ọma, onye ode akwụkwọ, na ọkà okwu mba ụwa. ==Okwu okwuru== *Chineke na-ama ụma na-ahọrọ arịa ndị na-ezughị okè—ndị e merụrụ ahụ́, ndị nwere adịghị ike nke anụ ahụ ma ọ bụ nke mmetụta uche. Mgbe ahụ, ọ na-akwadebe ha ijere ozi ma zipụ ha n'adịghị ike ha ka nwere ihe àmà, ka e wee mee ka ike ya zuo okè n'adịghị ike ahụ. **[https://www.goodreads.com/author/quotes/701214.Christine_Caine] *"Ọ bụrụgodị na ndị mmadụ emechu gị ihu ma ọ bụ ọnọdụ emeghị ka ị tụrụ anya ya ma ọ bụ kpee ekpere, mara na Chineke nọnyeere gị, na-eche banyere gị, na-ahụkwa gị n'anya. Ọ na-arụ ọrụ niile. ihe ndị a ọnụ maka ọdịmma gị ugbu a." *Mgbe esemokwu dị n’etiti obi gị na isi gị, ahụmahụ akụziworo m na ihe kasị mma i nwere ike ime bụ iburu Bible gị ma chetara onwe gị ihe Chineke na-ekwu. **[https://thinkaboutsuchthings.com/christine-caine-quotes/] *Mgbe ụfọdụ mgbe ịnọ n'ebe gbara ọchịchịrị, ị na-eche na e lila gị. Mana a kụrụ gị n'ezie. Nwee ndidi... Oge gị ito eto na-abịa! **[https://guideposts.org/quote/christine-caine-quote-growth/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Caine, Christine}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} 5i0ccx6l7hsfdhx81xji5cj6dr2u5qd Dolores Huerta 0 3813 14956 2023-10-17T09:34:40Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Dolores Clara Fernández Huerta (amụrụ Eprel 10, 1930) bụ onye ndu ndị ọrụ America na onye na-akwado ikike obodo onye, ​​ya na Cesar Chavez, bụ onye nchoputa nke National Farmworkers Association, nke mechara bụrụ United Farm Workers (UFW).' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dolores Clara Fernández Huerta (amụrụ Eprel 10, 1930) bụ onye ndu ndị ọrụ America na onye na-akwado ikike obodo onye, ​​ya na Cesar Chavez, bụ onye nchoputa nke National Farmworkers Association, nke mechara bụrụ United Farm Workers (UFW). 0t3jtv052ue62sp1pjxinxzk2rz0p2d Doina Rusti 0 3814 14961 14958 2023-10-17T09:52:25Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Doina Ruști (amuru Febụwarị 15, 1957) bu onye ode akwukwo Romania. == Okwu okwu == * Ma aghọtara m na ọ bụghị naanị na ọ gụsiri m agụụ ike ịhụ ha ọzọ, na-eji ụdị ọdịdị ahụ na-achọ ibe m, bụ́ nke gosiri n’ụzọ doro anya na ọkụ ịhụnanya amalitela itolite n’etiti ha, ma e nwekwara ihe ọzọ, bụ́ naanị m. Na-achọghị, m banyere n'ógbè nke onyinyo, ebe a na-apụghị ịhụ gị. Ọ bụ naanị ha ka a na-ahụ anya, ebe m, ruo mgbe ahụ n'etiti akụkọ ahụ, ugbu a na-agafe n'oké ọhịa aghụghọ nke ọchịchọ dị iche iche, dị ka ijiji ogbenye na-efegharị na ifufe. * Ngwa ụlọ *Ịhụnanya bụ obi ụtọ ịbụ naanị akwa na-ere ure na ọnya onye ọbịa. **'[https://ro.wikipedia.org/wiki/Manuscrisul_fanariot Ihe odide Phanariot]'' * Nnwere onwe bụ anya mmiri na-abanye n'anụ ahụ. ** ''[https://ro.wikipedia.org/wiki/Manuscrisul_fanariot Ihe odide Phanariot]'' * A na-eto ndị na-emesapụ aka n’akwụkwọ, ma na ndụ ha na-adị kwa ụbọchị ọ dịghị ihe ha ga-egosi na ha. Ka mmadụ na-esikwu ike, otú ahụ ka ọnụ ụzọ na-adị obosara na-emeghere ha. Ọ dịghị onye hụrụ ndị na-emesapụ aka n'anya! A na-enwe mmasị na ha maka omume ha kwesịrị otuto, ma ọ bụrụ na ha enye gị ihe, ị na-anabata ya nke ọma. Ma nke ahụ dị ka ọ na-aga. Ị naghị egbu oge gị na [[onye]]. Ị gaghị eso ha ṅụọ ihe ọṅụṅụ. Ị naghị eme nkà ihe ọmụma nke mmegharị ahụ ha. Ma ị naghị etinye ha na ndepụta ndị enyi gị. Onye dị otú ahụ dị mma naanị dị ka onye na-ekwe nkwa - onye dị njikere ịmalite. ** [https://ro.wikipedia.org/wiki/Mâța_Vinerii ''Mâța Vinerii'' /''Akwụkwọ nke efere dị ize ndụ''] * N’ihi na n’ime onye ọ bụla, a na-enwe obi ilu na ọchịchọ, mgbe ụfọdụ, ọ na-afụchaghị amịkpọ dị ka urukurubụba, ma n’ọtụtụ ọnọdụ ndị ọzọ, a na-apụghị ịnagide ya kpam kpam, dị ka icheku ọkụ nke na-erepịa ihe niile gbara ha gburugburu. ** [https://ro.wikipedia.org/wiki/Mâța_Vinerii ''Mâța Vinerii'' /''Akwụkwọ nke efere dị ize ndụ''] * Ozugbo ọ tụgharịrị steak ahụ n'akụkụ nke ọzọ, ara malitere, dịka ọ dị na mkpụrụ obi n'ịhụnanya. Ihe niile na-esote mgbe nke ahụ gasịrị, salads, garnishes, na ihe ndị ọzọ na-aga n'ihu na steak, ghọrọ akwụkwọ ozi ịhụnanya, ùkwù nke okooko osisi, na serenades nke ndị mmadụ na-egosi ọchịchọ ha ma na-ebuga ozi banyere mgbaba nke ọbara ha. ** [https://ro.wikipedia.org/wiki/Mâța_Vinerii ''Mâța Vinerii'' /''Akwụkwọ nke efere dị ize ndụ''] [[Category: Ụmụ nwanyị]] b6c9kfs2op5zhu4jbr97imed2y7qpd4 Christine Chubbuck 0 3815 14960 14959 2023-10-17T09:51:15Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Christine Chubbuck]] (August 24, 1944, Hudson, Ohio - Julaị 15, 1974, Sarasota, Florida) bụ onye nta akụkọ akụkọ telivishọn America gburu onwe ya n'oge mgbasa ozi telivishọn dị ndụ. ==Okwu okwuru== *N'ikwekọ na omume WXLT nke iwepụta akụkọ kachasị ozugbo na zuru oke nke ọbara na akụkọ guts obodo, TV 40 na-ebute ihe echere na ọ bụ telivishọn mbụ. Na agba ndụ, mkpuchi pụrụ iche nke nwara igbu onwe. ** Na Julaị 15, 1974 na elekere 9:38 nke ụtụtụ, nkeji 8 n'ime ihe ngosi okwu ya, Suncoast Digest, na WXLT-TV. Obere oge ka e mesịrị, Chubbuck wepụtara egbe n'okpuru akwụkwọ akụkọ ya wee gbagbuo onwe ya n'isi. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} * Quinn, Sally: [http://www.manship2.lsu.edu/perkins/Handouts/chubbucknew.pdf "Christine Chubbuck: 29, Good-Looking, Educated. A Television Personality. Dead. Live and in Color (PDF)"], Washington Post, (4 August 1974) {{DEFAULTSORT:Chubbuck, Christine}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} r0tcxk35p3qrsq4gq6n0yp49otv7w8q Dita Von Teese 0 3816 14963 14962 2023-10-17T10:01:57Z Mercyjamb123 446 /* = Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dita Von Teese | Dita Von Teese]]''' (amụrụ ''Heather Renée Sweet''' na Septemba 28,1972) bụ onye ịgba egwu burlesque America. ihe nlereanya, onye na-emepụta ejiji, onye edemede na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu okwu == * Omume ọma. Echefuru ha na America. Echere m na ọ bụ àgwà ọjọọ iji jeans dọwara adọwa na ntutu gị guzoro n'ihu ọha na ọgbaghara na-ejide Starbucks. * [http://www.independent.co.uk/news/people/profiles/the-5minute-interview-dita-von-teese-burlesque-artiste-424723.html Ajụjụ ọnụ nkeji 5] (Nọvemba 18, 2006) . * [[w:Madonna (entertainer)|Madonna]] bụ naanị onye ama ama n'oge a bụ akara ngosi ụdị n'ezie. Ònye ọzọ nwere obi ike iyi uwe dị ka ya ụbọchị ndị a? O nwere mmetụta n'ezie ka m chọrọ ile anya mgbe m na-etolite, ma mee ka m ghọta na agaghị m adị ka nwa bebi na-acha odo odo ma ọ bụ ihe nlereanya Playboy. * [http://www.contactmusic.com/news/von-teese-madonna-inspired-me-to-be-individual_1037902 Na-eto Madonna maka ịkpali ya ịbụ onye] (18 Julaị 2007). * Ị̀ ma otú ụfọdụ ndị a ma ama si nwee ndị na-akwado ndị na-abụghị nwoke ma ọ bụ nwaanyị ibe ha, bụ́ ndị na-eche na ha ga-alụ ha ma bie ndụ obi ụtọ? Enwere m ihe dị iche. N'ime afọ 15 gara aga enwere m ụmụ nwanyị ole na ole bụ ndị na-agafe n'ụgbọ mmiri ma na-ewe iwe n'ihi na anyị aghọghị ezigbo enyi ma na-aga ịzụ ahịa ọnụ. * [http://crushable.com/entertainment/dita-von-teese-talks-about-crazy-ex-marilyn-manson Ajụjụ ọnụ Crushable] (1 Ọgọst 2007). * Playboy bụ akara nke abụọ amara ama na ụwa mgbe Coca-Cola gasịrị, ọ bụ njem Hollywood ama ama maka ahụ nwanyị. Papa m bụ akụkọ dị iche - ọ chụpụrụ m n'ụlọ mgbe m dị afọ 16 n'ihi na m na-arụ ọrụ na ụlọ ahịa akwa akwa ma na-eyi uwe ogologo ọkpa ojii. Ma ọ hụrụ n'anya na m nọ na mkpuchi Playboy; na mberede abụrụ m nwa ya nwanyị ọzọ. N'ezie, ihe niile gbanwere mgbe mkpuchi Playboy gasịrị. Tupu mgbe ahụ, ndị mmadụ na-atụ m egwu, ma na mberede, ihe m mere kwadoro. * [http://personalispolitical.wordpress.com/2007/08/13/dita-von-sleeze-and-borelesque/ Dita Von Teese na-egosi maka Playboy] (13 August 2007). * Na eurovision, ndị Armenia ji ntutu isi ha na-egbu m na ọkachasị akwa cateye dị egwu! Ịhụnanya! Abụ m akụkụ Armenian, n'ezie. * [https://twitter.com/DitaVonTeese/status/1808509968 Na ndị Armenia na Eurovision Song Kọntestị] (15 Mee 2009). * Ị nwere ike ịbụ piich na-atọ ụtọ, ma a ka ga-enwe ndị na-akpọ piich asị n'ụwa. *[https://twitter.com/ditavonteese/status/23210190813?lang=en Na Twitter] (Septemba 7, 2010). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Von Teese, Dita}} [[Category: ụmụ nwanyị]] cdkkl7jy0qme38fc9co8z3addnsvyc0 Diana Cooper 0 3817 14965 14964 2023-10-17T10:05:33Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Lady Diana Cooper, amụrụ Lady Diana Manners (29 Ọgọst 1892 - 16 June 1986) Ọ bụ onye omere na onye edemede Britain, nwunye Duff Cooper, 1st Viscount Norwich, ghọrọ Diana, Viscountess Norwich na 1951 - aha e kwuru na ọ kpọrọ ya asị. na-ekwupụta n'ihu ọha na ọ jụrụ ịkpọ ya "Lady Norwich" na ọ ga-aga n'ihu na-eji "Lady Diana Cooper". == Okwu Ọkwụrụ == [[File:Lady Diana Cooper on TIME Magazine, February 15, 1926.jpg|thumb|right|Ọ bụụrụ m ọnwụnwa itinye onwe m na akpụkpọ ụkwụ ndị ọzọ: ọbụna n'ime akpụkpọ ụkwụ ịnyịnya ka ọ na-ata ahụhụ tupu oké ọkọchị. Ahụmahụ nke afọ m mụtara ịchịkwa àgwà ọmịiko a nke na-emebi eziokwu.]] * ''Echere m na ị mabeghị ezigbo iru uju''' - ụjọ, melancholia, ara, ọsụsọ abalị, anyị niile mara maka ọtụtụ ndụ anyị - mụ na gị. '''Amaghị m na ị maara ịhụnanya mmadụ n'ụzọ m si eme.'''' Ị nwere okwukwe na ihe omimi - ọdịmma ime mmụọ siri ike - echiche na-atụgharị uche, uche na-adịghị mma - agbaji maka ịbọ ọbọ na mbibi ma ọ bụrụ na ọ dị mkpa, ọmarịcha - ozioma. . <br> Ihe ị na-enweghị ike iche n'echiche bụ ihe e kere eke nwere ụfọdụ aura na-enweghị ihe ọ bụla dị n'ime ma ọ bụghị n'obi na-akụtu egwu wuru gburugburu na maka Duff. . . Ruo ụbọchị abụọ, anọ m naanị m - n'ime ụlọ ndị a tọgbọrọ chakoo nwere otu echiche otu ekpere - "ka ọ kwụsị ugbu a" - ọchịchọ na-enweghị isi nke nwanyị ịnwụ n'otu ụzọ ahụ dị ka Duff. Ub͕u a ka m'nātu egwu ọnwu: ya mere, ka ọ bia ub͕u a tutu omenaala nke ibi ndu emeghi ka m'ghara inwu. ** Akwụkwọ ozi na [[Evelyn Waugh]] (1 Jenụwarị 1954) * '''Ọ na-abụ m ọnwụnwa itinye onwe m n'akpụkpọ ụkwụ ndị ọzọ: ọbụna n'ime akpụkpọ ụkwụ ịnyịnya ka ọ na-adọkpụ tupu oké akọrọ''; banye n'ebe onye ballerina dị ka ọ na-eche na afọ dị arọ n'elu mmiri ya; banye na slippers Cinderella ka ọ na-agba egwu ruo etiti abalị; n'ime jackboot na-agba; n'ime akpụkpọ ụkwụ Tommy na tramp; n'ime anwansi asaa-leaguers. '''Site n'ahụmahụ nke afọ m amụtala ịchịkwa àgwà ọmịiko a nke na-emebi eziokwu.'' ** [http://www.winstonchurchil.org/i4a/pages/index.cfm?pageid=761 "Winston na Clementine"] [[Category: Ụmụ nwanyị]] mu4slbxg4g3e3g95i4wh9c7z08kufp0 Diana Yekinni 0 3818 14967 14966 2023-10-17T10:12:40Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Diana Yekinni bụ onye omere na Naịjirịa. N'afọ 2014, a họpụtara ya na ngalaba "Onye na-eme ihe nkiri kachasị mma" na mbipụta 2014 nke Golden Icons Academy Movie Awards. == Okwu Ọkwụrụ == * Ihe mgbochi megide anyị na Nigeria ka ukwuu - ike bụ otu n'ime ihe kachasị **[https://www.thenicheng.com/stage-comes-naturally-to-me-diana-yekinni/ Mmepụta na Nigeria] (16 Ọgọst 2015) *Ohere adịghị abịa; ị ga-agbasi mbọ ike maka ya. Tinye ego n'ọrụ gị ma ị ga-aghọrọ mkpụrụ ya. **[https://www.thenicheng.com/stage-comes-naturally-to-me-diana-yekinni/ Nzọụkwụ ọ chere na onye na-eme ihe nkiri na-abịa n'ihu kwesịrị ime iji nwee isi na ụlọ ọrụ ihe nkiri Nigeria i5pg67zemyrzetlbag9q81a14kpnt68 Diane Abbott 0 3819 14970 14969 2023-10-17T10:26:34Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Diane Julie Abbott (lair 27 Septemba 1953) iku politisi Inggris sing njabat dadi Sekretaris Rumah Shadow saka 2016 nganti 2020. Dheweke pisanan kapilih ing pemilihan umum 1987 minangka Anggota Parlemen Buruh (MP) kanggo Hackney North lan Stoke Newington lan dadi wong wadon ireng pisanan dadi anggota saka House of Commons. Abbott dilereni soko tugas saka pecut Buruh ing April 2023 (sawise nuduhake wong Yahudi ora ngalami rasisme) lan lenggah minangka sawijining independen. == Okwu Ọkwụrụ == === 1983 === * Mmeri maka steeti Britain ga-abụ nnukwu ntọhapụ ** [https://www.bbc.co.uk/news/election-2017-40076195"Diane Abbott: Echiche m banyere IRA, dị ka ntutu m, agbanweela"]"BBC News" (1983) ===1985 *Ị ga-amalite site na nghọta na ndị ọcha niile na-akpa oke agbụrụ. **ajụjụ ọnụ na [https://archive.org/details/15November1985SocialistActionIssueWithDianeAbbottClaimThatAllWhitePeopleAreRacist/page/n3/mode/2up ''Socialist Action'', 15 November 1985], ibe 5 === 1994 === * Ịbụ MP bụ ụdị ọrụ niile ndị nne na nna na-arụ ọrụ chọrọ maka ụmụ ha - dị ọcha, n'ime ụlọ na enweghị ibuli elu. ** ''The Independent'' (18 Jenụwarị 1994). * Ndị ọcha na-enwe mmasị igwu egwu 'nkewa & iwu'. Anyị ekwesịghị ịkpọ egwuregwu ha. ** A na-ebipụta akwụkwọ akụkọ Twitter na '' Daily Telegraph '' (5 Jenụwarị 2012). [http://www.telegraph.co.uk/news/politics/labour/8994068/Diane-Abbott-White-people-love-playing-divide-and-rule.html] * M na-ebute ịbụ nne ụzọ karịa ịbụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** [https://www.bbc.co.uk/news/10276583" Profaịlụ: Diane Abbott"]" Akụkọ BBC" (5 Jenụarị 2012). * N'ezie, mmekọahụ dị mma. Anyị ekwesịghị ime ka ọ dị iche. Mana ndị mmadụ ekwesịghị iche na omenala ndị na-akpali agụụ mmekọahụ na-akpagbu ha, e kwesịghịkwa ịmanye ụmụ agbọghọ ime ihe na-adịghị ahụ ha mma. ** [https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-21127073"Diane Abbott: Omenala Britain 'na-agbasawanye njọ'"]" Akụkọ BBC" (22 Jenụwarị 2013). * E nwere nsogbu nke ịbụ nwoke na Britain n’ihi nrụgide ngwa ngwa mgbanwe akụ̀ na ụba na nke ọha na eze tinyeworo n’ịbụ ndị e ji amata nwoke. Otu ọgbọ nke ndị ikom na-aga njem na-edoghị anya maka ọrụ mmekọrịta ha. A na-arụgidekwa ha ibi ndụ kwekọrọ n'echiche ndị rụrụ arụ. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-22530184"Diane Abbott dọrọ aka ná ntị maka 'nsogbu nwoke' nke Britain"]"Akụkọ BBC" (15 Mee 2013). * Ọ bụrụ na ịchọrọ ka ndị mmadụ sonye ma nwee mmasị, akụkụ nke nke ahụ bụ inwe otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke yiri ndị mmadụ n'ozuzu ya. ** [https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-jersey-28044487"Diane Abbott na Jersey maka okwu ndị inyom na ndọrọ ndọrọ ọchịchị"]"Akụkọ BBC" (1 Julaị 2014). * Na nguzozi [[Mao Zedong | Mao]] mere ihe ọma karịa mmerụ ahụ. ** Na [[w:BBC One|BBC One]] ''[[w:Izua (usoro onyonyo BBC)|Izu a]]'' n'oge arụmụka gbasara onye bụ onye ọchịchị aka ike kacha njọ n'akụkọ ihe mere eme. [http://www.huffingtonpost.co.uk/2015/11/27/diane-abbott-said-on-balance-mao-did-more-good-than-harm_n_8660910.html] (27 Nọvemba 20 == 2010-2015 === * Echere m na mbelata ngalaba ọha nwere ike iweghachi mmekọrịta agbụrụ na obodo ndị ojii na agbụrụ site n'otu ọgbọ. ** [https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-11295557" Mbelata nwere ike imebi mmekọrịta agbụrụ, Diane Abbott dọrọ aka ná ntị"]"BBC News" (14 Septemba 2010). * Ndị ọcha na-enwe mmasị igwu egwu 'nkewa & iwu'. Anyị ekwesịghị ịkpọ egwuregwu ha. ** A na-ebipụta akwụkwọ akụkọ Twitter na '' Daily Telegraph '' (5 Jenụwarị 2012). [http://www.telegraph.co.uk/news/politics/labour/8994068/Diane-Abbott-White-people-love-playing-divide-and-rule.html] 76uujzu332xawzz51rz5nqh7fdrm6w5 Diane Awerbuck 0 3820 14973 14972 2023-10-17T10:37:19Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Diane Awerbuck (amụrụ 1 Eprel 1974) bụ onye edemede South Africa, onye nkuzi na onye nyocha. Akwụkwọ akụkọ ya, Ugbo n'abalị, meriri 2004 Commonwealth Writers' Prize, akwụkwọ mbụ kacha mma (Africa na Caribbean), wee bụrụ onye ahọpụtara maka onyinye akwụkwọ edemede Dublin International. N'afọ 2011, Random House Struik bipụtara nchịkọta akụkọ mkpirisi ya, Cabin Fever. Akwụkwọ akụkọ ya, Home Remedies, nke Random House Struik bipụtara n'August 2012. E depụtara ya aha maka ihe nrite Caine na 2014, wee merie asọmpi Short Story Day Africa n'otu afọ ahụ. == Okwu Ọkwụrụ == * Anyị niile nwere ụzọ ndị ahụ-na-na-acha odo odo dudes-ndị na-adịghị njikere hụrụ ndị hapụrụ anyị, ma ọ bụ anyị hapụrụ. Mgbe ụfọdụ, n'ime obere oge, awa ụjọ, ha na-alọghachi. M na-eche banyere ha; Obi dị m ụtọ na m maara ha. Ndụ dị ogologo. Ọ bụrụ na ị nwere chioma. **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Short.Sharp .Stories anthology Fluid: N'ajụjụ ọnụ Diane Awerbuck, odee nke "Ndị ahụ pụọ"] (24 Mee 2023) * Akwụkwọ akụkọ bụ ụdị egwu kachasị egwu, ewezuga ihe nkiri screenplay (nke bụ isi haiku nke ụwa akụkọ ifo, nke mere na ọ naghị esiri ndị mmadụ ike ide ihe ọma ndị ahụ). **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Ọ zara mgbe jụrụ ihe na-adọta ya ide akụkọ dị mkpirikpi] * Ide ihe bụ nka. Mgbe ụfọdụ ị na-enwekwu oge na ọchịchọ maka ya, na mgbe ụfọdụ ị nwere ụmụ. **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Ọ zara mgbe jụrụ ma ide ihe adịla mfe kemgbe ọtụtụ afọ] *Anyị na-ezu ohi; anyị na-akwakọba; ụda olu nke anyị na-amasị anyị. **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Ihe ọ pụtara nkọwa ya nke ndị edemede akụkọ ifo bụ ndị magpies] * Anyị niile na-enwe agụụ na anwansi, mana anyị anaghị adị mma mgbe niile ịmara mgbe ha na-eme anyị. Agụụ na anwansi anaghị apụ apụ n'ihi na anyị na-akawanye nká ma ọ bụ na-enwekwu ndakpọ olileanya na ọnọdụ na onwe anyị. **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Ọ zara mgbe jụrụ ma ọ ga-ewere akụkọ ya dị ka eziokwu anwansi mara] *Ịhụnanya nke etiti etiti na-agbawa obi n'ihi na oge a, ị maara nke ọma ihe dị n'ihe egwu! Ịhụnanya merela agadi ga-akụtu sọks thrombosis gị dị ọcha! **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Esemokwu dị n'oge n'etiti agadi na ndị agadi oge] * Nkà mmụta ihe ochie nke ịka nká na-adọrọ mmasị - ihe ndị mmadụ chere na a na-ahapụ ha ka ha mee; ihe ha nwere ike ime n'ezie. **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Ịkekọrịta ihe kwesịrị a ga-atụ anya na nchịkọta ọhụrụ ya akpọrọ, ''N'ime ahụ gị enwere okooko osisi''.] * Emela ya. Ma kwa: ọ bụrụ na ịchọrọ, ị ga-eme ya. **[https://www.litnet.co.za/short-sharp-stories-anthology-fluid-interview-with-diane-awerbuck-author-of-the-ones-that-got-away/ Ndụmọdụ maka apụta na ndị edemede guzosiri ike] [[Category: Ụmụ nwanyị]] grw0zbyfyjeho677vzgrndzqugo0c7v Diane Gashumba 0 3821 14975 14974 2023-10-17T10:46:09Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Diane Gashumba, bụ dọkịta na-ahụ maka ụmụaka na Rwanda, onye nchịkwa ahụike, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nnọchi anya mba Rwandan na onye nnọchi anya Rwandan họpụtara n'Alaeze Sweden kemgbe June 12, 2023 == Okwu Ọkwụrụ == * ọ na-eweta ahụmịhe dị ukwuu n'ịkwado ụmụ nwanyị site na ịmalite ọrụ ịkpata ego, nkọwa gbasara amụma gbasara nwoke na nwanyị n'okwu ndị dị ka ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị, mmepe nwata, na mmekọahụ, ntorobịa na ahụike ịmụ nwa. ** [https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2018/05/24/who-and-world-bank-group-join-forces-to-strengthen-global-health-security "Ndị dọkịta na-ahụ maka ụmụaka"] ("Mmekọrịta iji kwụsị ịba" 4 Nọvemba 2019) *N'oge ahụ, iwu anyị na-agọnahụ ụmụ nwanyị ihe nketa ọ bụla, ha enweghịkwa ike inweta kredit n'ihi na ha enweghị akwụkwọ ikike. Nke a kwesịrị ịgbanwe," **[https://www.chinadaily.com.cn/kindle/2016-08/07/content_26376403.htm |Diane Gashumba kwuru]'' china daily africa'' ,(2016, july 07) * Ozugbo ndị isi mpaghara mara ebe a ga-ewu ụlọ ọrụ ahụike agbakwunyere, anyị ga-amalite ọrụ ahụ ma anyị nwere olile anya ibuga ha tupu ngwụcha afọ. **[https://www.moh.gov.rw/news-detail/health-care-services-to-be-taken-even-closer-to-the-communities, Ọrụ nlekọta ahụike], ''Ministry of Ahụike'' (2018) * E nwere ngwá ọrụ ndị nyere onyinye wetara na nke ndị ozi ahụ zụtara, ma na-emeghị nyocha nke mkpa. **[https://rwandatoday.africa/rwanda/news/uneven-distribution-of-medical-resources-affects-hospital-services-2469484 Nkesa akụrụngwa ọgwụ na-ezighi ezi na-emetụta ọrụ ụlọ ọgwụ]. Rwanda Taa. ('Eprel 2019'') *Anyị nwere usoro nlekọta ahụike na akụrụngwa, nke anyị na-arịọ ụlọ ọrụ ahụike niile ka ha were mee ka anyị mara ihe akụrụngwa ha nwere na ụbọchị arụpụtara ha, ka anyị wee nwee ike ịhazi nkesa ndị achọrọ. **[https://rwandatoday.africa/rwanda/news/uneven-distribution-of-medical-resources-affects-hospital-services-2469484 Nkesa akụrụngwa ọgwụ na-ezighi ezi na-emetụta ọrụ ụlọ ọgwụ]. Rwanda Taa. ('Eprel 2019'') [[Category: Ụmụ nwanyị]] tr0f3ghey6quu90iyu8mggp3pb27l88 Diane Karusisi 0 3822 14976 2023-10-17T10:50:23Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Dr. A.S. Diane Karusisi, bụ onye Rwandan ọnụ ọgụgụ, ọkà mmụta akụ na ụba, onye isi ụlọ akụ na agụmakwụkwọ. Ọ bụ onye isi oche nke Bank of Kigali' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dr. A.S. Diane Karusisi, bụ onye Rwandan ọnụ ọgụgụ, ọkà mmụta akụ na ụba, onye isi ụlọ akụ na agụmakwụkwọ. Ọ bụ onye isi oche nke Bank of Kigali ekex1if6keubgm2ohx41p0uqhq8ncux Mary Uranta 0 3823 14979 14978 2023-10-17T10:56:17Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig: Mary Uranta | Mary Data Uranta ]]''' bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, onye mmepụta ihe, onye nlereanya, onye na-agụ egwú na nwanyị ọchụnta ego. A mụrụ Mary Data Uranta ma zụlite ya na Port Harcourt, Rivers State, Nigeria. ọ gbara n'asọmpi ịma mma Miss Niger Delta, ebe ọ nwetara ọkwa nke onye mbụ. == Okwu okwuru == * Ọtụtụ ihe agbanweela gbasara m n'ụzọ m si eche echiche na nka nzikọrịta ozi. Onye ma mgbe m malitere ga-asị ma nke a ọ̀ bụ otu Meri ọ mabu. Ụlọ ọrụ ahụ enyerelam aka n'ịkwalitem ịghọ ihe m bụ taa. **[https://www.vanguardngr.com/2011/11/why-i%E2%80%99m-scandal-free-mary-uranta/amp/ scandal free] *Onye ọ bụla na-ekwu na m nwere udidi n'ebughi ihe ọj n'obi. Enwerem udidi n'ebughi ihe ọjọọ n'obi n'ezie a? Echerem na nke a bụ ụdịm na ọ nweghị ihe ọzọ. Maka m, ka m bụrụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri, achọrọ m ịbụ onye mbụ. **[https://www.vanguardngr.com/2011/11/why-i%E2%80%99m-scandal-free-mary-uranta/amp/ scandal free mary uranta] * Obi onye ọ bụla agbawalaa otu ugboro na ndụ. Enweghị m ike ịhọrọ ihe ọ bụla gbawaram obi m n'ezie. Ma n'ihe m nwere echiche a na-emeghị ihe ọjọọ, abụ m nwanyị siri ike. Ihe anaghị abịara m otú ndị mmadụ nwere ike isi na-eche m. **[https://www.vanguardngr.com/2011/11/why-i%E2%80%99m-scandal-free-mary-uranta/amp/ scandal free] * Ya mere, achọrọ m ka ndị mmadụ pụta bia kirie ihe nkiri a n'ihi na ọ na-eme ka ndị nkwarụ nwee olu. [https://www.vanguardngr.com/2017/06/stereotyped-movies-says-mary-uranta/amp/ Stereotyped movie] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Uranta, Mary}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ng451rvgs29a6uuda51xql5vhn7nllk Diane von Furstenberg 0 3824 14981 14980 2023-10-17T11:04:02Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Diane von Fürstenberg (amụrụ Diane Simone Michele Halfin, 31 Disemba 1946) Ọ bụ onye mmebe ejiji nke Belgium kacha mara amara maka uwe mkpuchi ya. Ọ malitere ịbụ onye a ma ama na 1969 mgbe ọ lụrụ n'ụlọ eze German nke Fürstenberg, dị ka nwunye nke Prince Egon von Fürstenberg. Mgbe ha kewapụrụ na 1972 na ịgba alụkwaghịm na 1983, ọ nọgidere na-akpọ aha ezinụlọ ya. Ụlọ ọrụ ejiji ya, Diane von Furstenberg (DvF), dị na mba 70 na ụlọ ahịa 45 na-akwụghị ụgwọ n'ụwa nile, yana isi ụlọ ọrụ na ụlọ ahịa flagship dị na Manhattan's Meatpacking District. == Okwu Ọkwụrụ == * Ụmụ agbọghọ ndị e weere na ha mara mma na-adaberekarị n’ịma mma nanị ha. Ọ dị m ka m kwesịrị ime ihe, ka m nwee ọgụgụ isi na ịzụlite àgwà ka e wee were m dị ka ihe mara mma. Ka ọ na-erule oge m ghọtara na m anọghị n'otu n'otu ma nwee ike ịdị mma, azụlitela m onwe m ka m nwee mmasị na ịma mma. ** [https://www.thoughtco.com/diane-von-furstenberg-quotes-3530005 "Diane von Furstenberg Quotes"], ThoughtCo (March 24, 2017) * M na-achọkarị ịbụ nwanyị na-anwụ anwụ. Ọbụna mgbe m bụ nwa agbọghọ, ọ dịghị mgbe m chọrọ n'ezie ịbụ nwa agbọghọ. Achọrọ m ịbụ nwanyị. ** [https://www.goodhousekeeping.com/life/g38335193/strong-women-quotes/ "Okwu 50 sitere na ụmụ nwanyị bụ ihe niile gbasara ike na ike"], "Ezigbo ụlọ" (March 7, 2022) "Okwu kacha mma Diane von Furstenberg gbasara ndụ, ịhụnanya, na ejiji" (2021) === :<small>[https://www.harpersbazaar.com/fashion/designers/g38079698/best-diane-von-furstenberg-quotes/ "Okwu kacha mma Diane von Furstenberg Banyere Ndụ, Ịhụnanya, na Ejiji"], ''Harper's Bazaar'' (December 13, 2021)</small> * Ọtụtụ mgbe, akụkọ ifo na-ejedebe na nwa agbọghọ ahụ lụrụ onye isi. Ma nke m malitere ozugbo alụmdi na nwunye ahụ biri. * Ntụkwasị obi. Ọ bụrụ na ị nwere ya, ị nwere ike ime ka ihe ọ bụla dị mma. * M na-agbasi mbọ ike na-enye ejiji ebe kwesịrị ekwesị. * Achọrọ m ịbụ nwanyị nwere ikike, aghọkwara m nwanyị nwere ikike. Ma ugbu a, achọrọ m inye nwanyị ọ bụla ike. M na-eme ya site na uwe m, m na-eme ya site n'okwu m, m na-eme ya site na ego m, m na-eme ya site na ihe niile. [[Category: Ụmụ nwanyị]] qhkcggo7gx1kbohoefth7ss4kbegd2d Cynthia Shalom 0 3825 14982 2023-10-17T11:05:37Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Cynthia Shalom|Cynthia Shalom]]''' (amụrụ 18 Maachị 1988) bụ onye omere, onye nrụpụta na onye ọchụnta ego nke Naijiria. Ọ meriri oge 11 nke ihe ngosi n'ezie, [[w: Onye Ihe nkiri Na-esote | Star Movie Ọzọ]]. Kamgbe ahụ ọ nọ na-eme ihe nkiri Nollywood dị iche iche. E gosipụtara ya na usoro ihe onyonyo [[w:M-Net|M-net]] [[w:Tinsel (usoro ihe onyonyo)|Tinsel]]. == Okwu okwu== *Ihe dị mkpa na mmekọrịta bụ ịhụnan...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cynthia Shalom|Cynthia Shalom]]''' (amụrụ 18 Maachị 1988) bụ onye omere, onye nrụpụta na onye ọchụnta ego nke Naijiria. Ọ meriri oge 11 nke ihe ngosi n'ezie, [[w: Onye Ihe nkiri Na-esote | Star Movie Ọzọ]]. Kamgbe ahụ ọ nọ na-eme ihe nkiri Nollywood dị iche iche. E gosipụtara ya na usoro ihe onyonyo [[w:M-Net|M-net]] [[w:Tinsel (usoro ihe onyonyo)|Tinsel]]. == Okwu okwu== *Ihe dị mkpa na mmekọrịta bụ ịhụnanya na nghọta. unu na ibe unu di nma? Ị na-ewetara onwe gị udo? Ọ bụrụ na ihe ndị a niile dị mma, mgbe ahụ afọ bụ naanị ọnụọgụ. * [https://www.sunnewsonline.com/my-lover-is-17-years-older-than-me-cynthia-shalom/ Àgwà mkpakọrịta nwoke na nwaanyị dị mkpa nke o depụtara n'oge a gbara ajụjụ ọnụ] (8 February 2020) *Ma ịhụnanya dị na Nollywood ma ọ bụ na ọ nweghị bụ ọrụ nke ahụmahụ mmadụ nwere. * [https://www.punchng.com/my-cleavage-a-blessing-from-god-cynthia-shalom/ Azịza ya mgbe a jụrụ ya ma ọ kwenyere na ezi ịhụnanya dị na Nollywood] *Ego abụghị ihe niile mana ịdị ntụsara ahụ na-eme ka mmekọrịta na-aba ụba na nke na-atọ ụtọ. * [https://www.punchng.com/my-cleavage-a-blessing-from-god-cynthia-shalom/ Relationship] (Nọvemba 8, 2020) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shalom,Cynthia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] jt1lc4ypd05rfklccf4g4weziq9pwbg Dianne Bevelander 0 3826 14984 14983 2023-10-17T11:08:55Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dianne Lynne Bevelander (amụrụ ya na Durban, South Africa, 17 June 1959 - 29 Ọgọst 2021) bụ agụmakwụkwọ South Africa. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Erasmus Center for Women and Organizations (ECWO) na Prọfesọ nke Management Education na-elekwasị anya na Women in Business na Rotterdam School of Management, Erasmus University (RSM). Ọ bụ onye ọsụ ụzọ n'ịha nhata nwoke na nwanyị n'ebe ahụ, ebe ọ hibere onye isi ụmụ nwanyị mbụ niile dịka akụkụ nke mmemme MBA RSM na 2011. == Okwu Ọkwụrụ == "Ajụjụ ya na Dianne Bevelander, Erasmus center maka ụmụ nwanyị na otu (ECWO)" === :<small>[https://www.lnvh.nl/a-1003/interview-dianne-bevelander-erasmus-centre-for-women-and-organisations-ecwo] '' Ajụjụ ọnụ Dianne Bevelander, Erasmus center maka Women na Òtù (ECWO) ''</small> * Okwu a bụ na ụmụ nwanyị ga-aghọta etu ha siri dị ịtụnanya, imepụta ihe na ihe ọhụrụ. Anyị ekwenyeghị na anyị kwesịrị "idozi" ụmụ nwanyị maka ịga nke ọma na ụwa ụlọ ọrụ. Kama nke ahụ, anyị kwesịrị ime ka ha ghọta ikike ha nwere na ike ha. * Achọrọ m inyere ụmụ nwanyị aka imezu ebumnuche ọrụ ha na ịnyagharị ihe mgbochi, ma nye ụmụ akwụkwọ anyị agụmakwụkwọ na-aga n'ihu na ohere ịkọrọ ahụmahụ ha. * N'omenala ụlọ ọrụ enwere asụsụ nke mmekọ nwoke na nwanyị nke anyị na-amaghị: a na-akpọ ya "mmekọahụ dị mma"' Otu ihe atụ nke a bụ mgbe nwoke na-arụkọ ọrụ ma ọ bụ onye nlekọta na-ezo aka na injinia nwanyị nwere ọzụzụ nke ukwuu, tozuru oke dịka "mmanụ aṅụ" ma ọ bụ "mere". 'Onye ọ bụla na-eme ka ọ bụrụ na ọ dị mma. Ọ bụghị. Wepu ya. Ọ bụghị ịbụ enyi. Ọ bụ ihe ike. [[Category: Ụmụ nwanyị]] iqpxv9q9zo9s8l5m3bnm5xv2q69uox0 Casey McQuiston 0 3827 15059 14985 2023-10-17T19:02:06Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Casey McQuiston|Casey McQuiston]] amuru Jenụwarị 21, 1991) bụ onye edemede America nke akwụkwọ akụkọ ịhụnanya na ụdị akụkọ ifo ndị okenye ọhụrụ, nke a kacha mara amara maka akwụkwọ akụkọ mbụ ha na-ere ahịa kacha mma nke New York Times Red, White & Royal Blue, nke nwa nwoke onye isi ala nwanyị mbụ America dabara na ya. ịhụnanya na onye isi ala England, na akwụkwọ nke abụọ One Last Stop. ==Okwu okwuru== *Dị nnọọ ka anyị doro anya," Alex na-ekwu, "M na-achọ ka mụ na gị nwee mmekọahụ n'ime ụlọ nchekwa a iji mebie ezinụlọ gị. Ọ dị ka, nke ahụ bụ ihe na-eme?" Henry, onye o doro anya na ọ na-ebu lube nke njem ya na jaket ya n'oge a niile, kwuru, "Ọfọn," ma tụba ya n'ubu ya. N'agbanyeghị, "ọ na-ekwu n'enweghị okwu mkparị, ọ na-agbakwa ụkwụ Henry ụkwụ. O kwesịkwara ịbụ-ọ kwesịrị ịbụ ihe ọchị. Ọ kwesịrị ịdị ọkụ, nzuzu, ihe ọchị, ihe rụrụ arụ, ihe ọzọ na-akpali agụụ mmekọahụ anụ ọhịa iji gbakwunye na ndepụta ahụ. Ma ọ bụ, ma ... o kwesịghịkwa ịdị ka nke ikpeazụ, dị ka Alex nwere ike ịnwụ ma ọ bụrụ na ọ kwụsịrị, ọ na-achị ọchị n'ọnụ ya, ma ọ gaghị agafe ire ya, n'ihi na ọ maara na nke a bụ ya. na-enyere Henry aka inweta ihe. I nwere obi ike. Enwere m ike iji ụfọdụ n'ime ya. **Pg.188 *Alex na-asụ ude. "Biko, maka ịhụnanya Chineke, ajụla m. Anọ m ezumike, achọrọ m ịṅụ mmanya na-aba n'anya ma rie anụ mmanya n'udo." Nna ya chịrị ọchị. "Ị maara, n'ọtụtụ ụzọ, mụ na mama gị bụ echiche nzuzu. Echere m na anyị abụọ maara na ọ gaghị adị ruo mgbe ebighị ebi. Anyị abụọ na-akpa nganga. Ma Chineke, nwanyị ahụ. Nne gị bụ, na-enweghị ajụjụ, ihunanya nke ndụ m, Agaghị m ahụ onye ọ bụla ọzọ n'anya dị ka ya, ọ bụ ọkụ na-ekpo ọkụ, m wee nweta gị na June n'ime ya, ihe kacha mma mere agadi nwa agbọghọ dị ka m, ụdị ịhụnanya ahụ dị ụkọ. , ọ bụrụgodị na ọ bụ ọdachi zuru ezu. Ọ na-aṅụ ezé ya, na-atụle. Mgbe ụfọdụ, ị na-awụlikwa elu na-atụ anya na ọ bụghị nkume." **Pg.221 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: McQuiston, Casey }} [[Category: Ụmụ nwanyị]] hbrwbsuxvclha10jkkzsx6qjbf02llm Dianne Feinstein 0 3828 14990 14988 2023-10-17T11:21:04Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Dianne Goldman Berman Feinstein (amụrụ Dianne Emiel Goldman; June 22, 1933 - Septemba 29, 2023) Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye omebe iwu United States si California, oche ọ nọrọ kemgbe 1992. Onye otu Democratic Party, ọ bụbu onye isi obodo San Francisco site na n'afọ 1978 ruo n'afọ 1988. == Okwu Ọkwụrụ == * M n'ezie [[kwere]] na enwere [[Radical center|etiti na ndọrọ ndọrọ ọchịchị spectrum]] bụ ebe kacha mma ịme ihe mgbe ị nwere nnukwu [[dị iche iche]] [[obodo]]. [[America]] dị iche iche; anyị niile abụghị otu mmadụ. Anyị nwere agba dị iche iche, okpukperechi, nzụlite, ọkwa agụmakwụkwọ, ha niile. ** [https://www.cnn.com/2017/06/06/politics/dianne-feinstein-badass-women-of-washington/index.html "Sen. Dianne Feinstein's bili: Otu nwanyị ọjọọ siri lụọ ọgụ idebe na-aga" nke Dana Bash, '' CNN '' (9 August 2017)] * Dogma na iwu bụ ihe abụọ dị iche iche, echere m na ihe ọ bụla okpukpe bụ, o nwere ozizi nke ya. Iwu ahụ dị nnọọ iche. Ma echere m na n'ọnọdụ gị, prọfesọ, mgbe ị na-agụ okwu gị, nkwubi okwu nke otu na-adọta bụ na ozizi na-ebi n'ime gị, na nke ahụ bụ nchegbu. **[https://www.nytimes.com/2017/09/11/opinion/the-dogma-of-dianne-feinstein.html Septemba 2017] ka [[Amy Coney Barrett]] * Emehiela, ọ bụrụ na a tụgharịrị Roe v. Wade, ụmụ nwanyị ga-emerụ ahụ ma ụfọdụ ga-anwụ. O mere tupu Roe aghọọ iwu nke ala na ọ ga-eme ọzọ, karịsịa ebe ọ bụ na mkpebi a ga-emerụ ụmụ nwanyị ndị nwere obere ego na ndị nọ n'ihe ize ndụ karịa onye ọ bụla. :*[https://www.politico.com/news/2022/05/03/congress-supreme-court-abortion-reactions-00029682 Collins, Manchin na ndị omebe iwu ndị ọzọ na-anabata echiche nke Ụlọikpe Kasị Elu] (Emelitere: 05 (03/2022 03:11 PM EDT) === Mgbe [[w:Moscone–Milk ogbugbu |Moscone-Milk ogbugbu]] === * Dịka onye isi oche [[w:San Francisco Board of Supervisors|Board of Supervisors]], ọ bụ ọrụ m ime ọkwa a. Ma [[w:Onye isi obodo San Francisco | Onye isi obodo]] [[w:George Moscone|Moscone]] na onye nlekọta [[w:Harvey Milk|Harvey Milk]] agbagbuola ma gbuo ya. Onye a na-enyo enyo bụ onye nlekọta [[w:Dan White | Dan White]]. ** (Nọvemba 27, 1978) === Na iwebata mmachibido iwu ngwa ọgụ mwakpo nke 2017 === * "Anyị na-ewebata mmachibido iwu mwakpo mwakpo emelitere maka otu ihe kpatara ya: nke mere na mgbe ejiri ụdị agha [[mwakpo]] agbapụ, ndị America ga-ama na ngwá ọrụ iji belata mgbuchapụ ndị a nọ ọdụ na Senate. , dị njikere maka arụmụka na votu, ụgwọ a agaghị akwụsị ịgba égbè ọ bụla, ma ọ ga-amalite iwepụ ngwá agha ndị a n'okporo ámá anyị. 2004.Ee, ọ ga-adị ogologo oge iji belata oke ngwa agha ndị a na-ebuso agha n’ala anyị, mana anyị ga-amalite ebe ọzọ, ndị na-asị ugbu a abụghị oge, ha ziri ezi—anyị kwesịrị ịmalite. agbatịwo mmachibido iwu mbụ ahụ afọ 13 gara aga, tupu e jiri ngwá agha ndị a gbuo ọtụtụ narị ndị America. Nye ndị ọrụ ibe m na Congress, a na m asị rụọ ọrụ gị." 5d8kfffrr1dm4t6lj1nfrbkcmjdh90m Caterina Scorsone 0 3829 14987 2023-10-17T11:13:28Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Caterina Scorsone|Caterina Scorsone]]'''(Oktoba 16, 1981–) bụ onye omere Canada. ==Okwu okwuru== *Ka anyị wee hazie onwe anyị n'ụzọ ga-enye ohere ịha nhata n'uju nke ọdịiche anyị, anyị kwesịrị icheta na mmadụ ọ bụla bụ isi ihe. Onye ọ bụla pụrụ iche bụ akụkọ dum, fractals jikọtara ọnụ nke ịdị n'otu nke a na-akpọ "ịhụnanya." Ọ dịghị onye na-abachaghị uru ma ọ bụ karịa n'ụzọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Caterina Scorsone|Caterina Scorsone]]'''(Oktoba 16, 1981–) bụ onye omere Canada. ==Okwu okwuru== *Ka anyị wee hazie onwe anyị n'ụzọ ga-enye ohere ịha nhata n'uju nke ọdịiche anyị, anyị kwesịrị icheta na mmadụ ọ bụla bụ isi ihe. Onye ọ bụla pụrụ iche bụ akụkọ dum, fractals jikọtara ọnụ nke ịdị n'otu nke a na-akpọ "ịhụnanya." Ọ dịghị onye na-abachaghị uru ma ọ bụ karịa n'ụzọ nke ihe ọzọ. Ụmụ mmadụ a na-ahụ dị ka ụzọ bụ nrigbu. Ụmụ mmadụ a na-ahụ dị ka njedebe bụ ugwu. Ọ bụ ịhụnanya. **[https://www.goodmorningamerica.com/culture/story/greys-anatomy-star-caterina-scorsone-opens-syndrome-advocacy-73660444 'Grey's Anatomy' star Caterina Scorsone opens up about Down syndrome advocacy and her daughter Pippa] (October 22, 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Scorsone, Caterina}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} 8ti79ya25uaxbx4ke2epduxswzc1kg2 Cynthia Breazeal 0 3830 14992 14991 2023-10-17T11:25:51Z Mercyjamb123 446 /* Ihe gbasara */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Cynthia Breazeal|'''Cynthia Lynn Breazeal]] (amuru na November 15, 1967 na Albuquerque, New Mexico) bu onye osote prọfesọ nke Media Arts na Sciences na [[w:Massachusetts Institute of Technology|Massachusetts Institute of Technology]], ebe ọ bụ onye isi otu Robots nkeonwe na [[w:MIT Media Lab|MIT Media Lab]]. A maara ya dị ka onye ọsụ ụzọ na mmekọrịta ọha na eze [[w:robotics|robotics]] na [[w: human–robot interaction|mmekọrịta mmadụ–robot]]. == Okwu okwu== * Enwere ọtụtụ ihe anyị jiri [[w:Kismet (robot)|Kismet]] mee na MIT, n'ime otu Robots nkeonwe, ndị dị oke mkpa taa. Ọ bụ nke mbụ n'ụdị ya, nchọpụta sayensị, na-arụ ụka na robot mbụ na-egosipụta mmetụta uche dị ka ụzọ dị mkpa maka ya iji mee mkpebi dịka o mere na mmekọrịta ya na ụmụ mmadụ ... Mgbe mbụ m hụrụ [[w:Star Wars ( film)|Star Wars]] Achọrọ m [[w:R2D2 | R2D2]] ka ọ bụrụ ọkpọ m! Dị ka nwatakịrị ọ bụla nwere fantasy Disney, mgbe m hụrụ ya, achọrọ m ka ọ bịa biri n'ụlọ m ... N'ezie [[w:C3PO | C3PO]] bụ igwe mmadụ dị mma, mana anwansi na Star Wars bụ. robots abụọ ahụ ọnụ. Ha na-egwuri egwu n'ụzọ mara mma, dịka Laurel & Hardy. * Ekwuru na * [https://www.pcmag.com/news/mits-cynthia-breazeal-my-top-10-favorite-robots MIT's Cynthia Breazeal: Robots 10 kacha amasị m, nke SC Stuart,' PC Mag''] (Eprel 2, 2015) * A ga-enwe oge onye ọ bụla ga-eji robot nke onwe ya egwuri egwu. * Ekwuru na * [https://www.yahoo.com/news/robots-getting-more-social-humans-212010273.html Robots na-enwewanye mmekọrịta. Ụmụ mmadụ adịla njikere?''Associated Press''] (Ọgọst 8, 2018) * Enwere otu echiche na anyị nwere ike ikwe ka ndị a [[w:AI|AI]] [ngwaọrụ] na-emeso data na nyocha na anyị na-ahapụ ndị mmadụ ka ha na-emeso [[w:na-elekọta|na-elekọta], na [[w:mmetụta|mmetụta]], na [[w:mmetụta uche|mmetụta uche]]akụkụ nke [[w:nlekọta|nlekọta]], nke m chere na ọ dị oke egwu ... Gịnị ma ọ bụrụ na nkà na ụzụ nwere ike ịme aka aka dị elu? Gịnị ma ọ bụrụ na AI nwekwara ọgụgụ isi na mmekọrịta mmadụ na ibe ya? Maka m mgbe m na-ekwu maka njikọ aka nke mmetụta uche, ọ bụghị naanị banyere ahụmahụ dị ukwuu nke onye ọrụ na nkà na ụzụ ... Ọ bụ banyere ntinye aka nke mmadụ na-eme ka [[w:Transformative|transformative]] gbanwee na ndụ ndị mmadụ ... Anyị nwere ụwa nke imewe na anyị nwere ụwa nke AI na ugbu a, ndị abụọ na-adịghị ewu n'elu ibe ha ... Ma ndị a ga-agbakọta ọnụ. Ya mere, anyị, site na ọtụtụ [[w:psychology|psychology]], na-aghọta otú ndị mmadụ si eche echiche banyere inwe ọhụrụ [[w:teknụzụ|teknụzụ]]. * Ekwuru na * [https://www.healthcareitnews.com/news/emotional-support-part-ais-future-healthcare bụ nkwado mmetụta uche bụ akụkụ nke ọdịnihu AI na ahụike? Site n'aka Laura Lovett, ''Healthcare IT News,''] (10 Nọvemba 2018) * Anyị na-amalite ịhụ ụfọdụ na-akpali akpali na ịrịba mmụta uru... A na-agba m ume nke ukwuu... Anyị na-ahụ uru mmekọrịta mmadụ na ibe ya n'ofe afọ dị iche iche ... Anyị kwesịrị ịdị na-eche echiche miri emi gburugburu [[w:omume|omume]]... karịsịa na [[w:AI|AI]] nwere ụmụaka. * Ekwuru na * [https://www.edweek.org/ew/articles/2020/01/08/teachers-the-robots-are-coming-but-thats.htmlNdị nkuzi, Robots na-abịa. Mana nke ahụ abụghị ihe ọjọọ, nke Kevin dere Bushweller, ''izu agụmakwụkwọ'',] (7 Jenụarị 2020) ==Ihe gbasara== * Dị ka ọtụtụ n'ime anyị, Cynthia Breazeal nwere mmasị na robots malitere site na Star Wars. Na dị ka onye osote prọfesọ nke Media Arts na Sciences na MIT Media Lab, o meela iweta robots n'ọrụ ya. Mmepụta ọhụrụ ya? Onye nchoputa na onye isi sayensi [[w:Cynthia_Breazeal#Jibo|Jibo]], bụ nke akpọrọ robot ezinaụlọ mbụ n'ụwa. Ụlọ ọrụ ahụ nọ na njedebe ikpeazụ nke iweta Jibo n'ahịa ndị mmepe nwere oke n'afọ a;A na-atụ anya mgbasa ozi azụmahịa zuru oke site n'oge okpomọkụ 2016. Jibo dabeere na ụkpụrụ nke mmekọrịta mmadụ na ibe ya na-eme ka mmadụ na kọmputa na-emekọrịta ihe, nke Breazeal na-arụ ọrụ kemgbe ọ na-arụ ọrụ mbụ ya. * [https://www.pcmag.com/news/mits-cynthia-breazeal-my-top-10-favorite-robots MIT's Cynthia Breazeal: Robots 10 kacha amasị m, Site na SC Stuart, ''PC Mag''] (Eprel 2, 2015) * Olileanya maka robots mmekọrịta mmadụ na-aga n'ihu karịa eziokwu. N'ọgwụgwụ afọ gara aga, squat ahụ, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe na-enweghị atụ Jibo nwetara mkpuchi nke mbipụta "ihe kacha mma" Time Magazine. Onye okike ya, onye nyocha MIT robotics Cynthia Breazeal, gwara ''The Associated Press'' n'oge ahụ na "a ga-enwe oge mgbe onye ọ bụla ga-eji robot nkeonwe egwuri egwu."... [[W:Cynthia_Breazeal#Jibo |Jibo]], ngwaọrụ dị elu n'ụkwụ dị elu, nke na-edoghị anya conical nke nnukwu "isi," na-anọ ebe ị na-etinye ya, ọ na-adịkarị n'elu countertop. Ma ọ nwere ike swivel ya larịị, gburugburu ihuenyo "ihu" izute gị anya; na-akọ njakịrị ma kpọọ egwu; ma nwee ike shimmy kwenye ma ọ bụrụ na ị rịọ ya ka ọ gbaa egwu. A tụbara ya dị ka "robot mmekọrịta mmadụ na ibe mbụ n'ụwa maka ụlọ." N'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ $900, Otú ọ dị, Jibo emerighị ebe ọ bụla ndị enyi zuru oke. * [https://www.yahoo.com/news/robots-getting-more-social-humans-212010273.html Robots na-enwewanye mmekọrịta. Ụmụ mmadụ adịla njikere? ''Associated Press''] (Ọgọst 8, 2018) * MIT's Cynthia Breazeal na-emepụta "robots mmekọrịta" nke nwere ike inye aka na-elekọta ọdịmma mmetụta uche onye ọrịa. N'ọdịnihu Breazeal kwuru na robots na-elekọta mmadụ nwere ike inyere ọtụtụ ọnụọgụ dị iche iche gụnyere obodo ndị agha agha, ịkwado agụmakwụkwọ maka ụmụaka, na nlekọta ịka nká. * Ekwuru na * [https://www.healthcareitnews.com/news/emotional-support-part-ais-future-healthcare bụ nkwado mmetụta uche bụ akụkụ nke ọdịnihu AI na ahụike? Site n'aka Laura Lovett, ''Healthcare IT News,''] (10 Nọvemba 2018) *Robot nwere ike inyere ndị nkuzi aka imeziwanye mmụta klaasị?...Tụlee ọrụ Cynthia Breazeal... onye na-edu otu Robots nkeonwe. Ndị otu a na-eme nnwale nchịkwa na-enweghị usoro nke iji AI-powered, teddy bear-sized na -looking robot aha ya bụ Tega na ụlọ akwụkwọ mpaghara Boston ... iji kwalite asụsụ na ọgụgụ isi nke ndị dị afọ 5 na 6... Ndị na-eme nchọpụta na-enyocha uru na mmepe okwu na okwu ọnụ nke ụmụaka iji chọpụta ka ojiji e ji ndị nkuzi mmadụ na robots nwere ọgụgụ isi ọnụ na klaasị tụnyere ntụziaka na-enweghị robots. "Anyị na-amalite ịhụ ụfọdụ uru mmụta na-akpali akpali ma dị mkpa," Breazeal kwuru. "A na-agba m ume nke ukwuu." Ma o kwetara na ogologo oge, ọmụmụ ihe buru ibu bụ nzọụkwụ ọzọ ... "Anyị na-ahụ uru mmekọrịta mmadụ na ibe ya n'ofe afọ," ka o kwuru ... Ọ bụrụ na ụmụ akwụkwọ malitere inwe ahụ iru ala karị ịmekọrịta na robots ... ha nwere ike itinye n'ihe egwu. Njikere na ikike ha nwere mkparịta ụka bara uru ma ọ bụ mmekọrịta ha na ndị ọzọ… Breazeal na-amata ọdịda ndị ahụ. Ọ sịrị, "Anyị kwesịrị ịdị na-echekwu echiche banyere ụkpụrụ omume, ọkachasị na AI nwere ụmụaka." *[https://www.edweek.org/ew/articles/2020/01/08/teachers-the-robots-are-coming-but-thats.html] Ndị nkuzi, ndị Robots na-abịa.Ma Nke ahụ abụghị ihe ọjọọ, nke Kevin Bushweller dere, ''Izu mmụta'',] (7 Jenụwarị 2020) * A kwalitela Cynthia Breazeal ka ọ bụrụ onye prọfesọ zuru oke ma kpọọ aha onye isi nchịkwa nke Media Lab, na-esonyere ndị isi ọrụ abụọ ọzọ: [[w: Hiroshi Ishii (ọkà mmụta sayensị kọmputa)|Hiroshi Ishii]] na [[w: Andrew B. Lippman| Andrew Lippman]. Nhọpụta abụọ a dị irè na July 1 ... Breazeal ga-arụ ọrụ na ngalaba ụlọ nyocha na ndị nchọpụta iji mepụta atụmatụ nyocha ọhụụ ọhụrụ ... N'oge na-adịbeghị anya, Breazeal edugala mmekorita MIT n'etiti Media Lab, MIT Stephen A. Schwarzman College of Computing, na MIT Open Learning tolite * [http://www.aieducation.mit.edu aieducation.mit.edu], saịtị mmụta n'ịntanetị maka akara ule K-12, nke na-ekerịta mmemme dị iche iche n'ịntanetị maka ụmụ akwụkwọ ka ha mụta maka ọgụgụ isi, yana lekwasịrị anya ka esi emepụta na iji AI mee ihe n'ụzọ kwesịrị ekwesị. <BR> Ka ọ na-ewere ọrụ ọhụrụ ndị a, Breazeal ga-aga n'ihu na-eduzi otu nyocha nke Personal Robots nke ụlọ nyocha, nke na-elekwasị anya n'ịzụlite robots mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ikike ha nwere inwe mmetụta bara uru na ndụ kwa ụbọchị - site na enyemaka mmụta maka ụmụaka, ruo na iji ụmụaka eme ihe n'ụlọ ọgwụ, nye ndị na-enyere ndị agadi aka n'ụlọ. A ghọtara Breazeal n'ụwa niile dị ka onye ọsụ ụzọ na mmekọrịta mmadụ na robot. A na-ewere akwụkwọ ya, "Designing Sociable Robots" (MIT Press, 2002), dị ka ihe dị mkpa n'ịmalite ubi ahụ. N'afọ 2019, a kpọrọ ya onye otu AAAI. Na mbụ, ọ nwetara ọtụtụ ihe nrite... * [http://news.mit.edu/2020/cynthia-breazeal-named-media-lab-associate-director-0619 Cynthia Breazeal aha ya bụ Media Lab onye isi otu, ''MIT News''] (19 June 2020) ==Leekwa== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Breazeal, Cynthia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] fmduhacypm7u2ikqjunqo8tdux9gfhf Cynthia Nixon 0 3831 14993 2023-10-17T11:49:16Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Cynthia Nixon|Cynthia Ellen Nixon]]''' (amuru Eprel 9, 1966) bu onye omere America na onye na-akwado [[w:Progressivism na United States|na-aga n'ihu]]. Na Maachị 19, 2018, Nixon kwupụtara ya [[w: New York Governoratorial election, 2018 | mkpọsa]] maka [[w:Gọvanọ nke New York]] dị ka onye na-ama [[w:Democratic Party of the United States|Democratic Party]] onye isi [[w:Andrew Cuomo|Andrew Cuomo]]. Ikpo okwu ya lekwasịrị anya na w:Economi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cynthia Nixon|Cynthia Ellen Nixon]]''' (amuru Eprel 9, 1966) bu onye omere America na onye na-akwado [[w:Progressivism na United States|na-aga n'ihu]]. Na Maachị 19, 2018, Nixon kwupụtara ya [[w: New York Governoratorial election, 2018 | mkpọsa]] maka [[w:Gọvanọ nke New York]] dị ka onye na-ama [[w:Democratic Party of the United States|Democratic Party]] onye isi [[w:Andrew Cuomo|Andrew Cuomo]]. Ikpo okwu ya lekwasịrị anya na [[w:Economic inequality|Enweghị oke ego]], [[w: ume ọhụrụ | ume ọhụrụ]], guzobe [[w:nlekọta ahụike ụwa | nlekọta ahụike zuru ụwa ọnụ]], ịkwụsị [[w: Mkpọrọ Mass.|Mkpọrọ ọtụtụ mmadụ na United States]], na [[w:DACA|na-echebe ụmụaka na-enweghị akwụkwọ nchụpụ]]. Ọ tụfuru na onye isi oche Democratic na Cuomo na Septemba 13, 2018, yana 34% nke votu na 66%. == Okwu okwu== * [[w:U.S.Immigration and Customs Enforcement|ICE]] bụ ọgbakọ [[w:ndị na-eyi ọha egwu]], ọ bụkwa [[w:onye ndú|onye ndú]] bụ [[w:Donald Trump|Donald Trump]]. * Dị ka e hotara na * [https://www.nbcnewyork.com/news/local/New-York-Gubernatorial-Candidate-Cynthia-Nixon-ICE-Trorist-Organization-NYC-486273771.html New York Gubernatorial Candidate Cynthia Nixon kpọrọ ICE ka ọ bụrụ 'Òtù Ndị Na-eyi ọha egwu']' (June 22, 2018) nke R. Darren Price dere, * ICE akpafuola ebe dị anya site na [[w:ọrụ|ọrụ ya]]. O kwesiri ịnọ ebe a iji chekwaa [[w:Amerika|Amerika]], mana ihe ọ tụgharịrị bụ n'ezie nzukọ na-eyi ọha egwu nke ya na-atụ [[ndị mmadụ] na-abata obodo a. * Dị ka e hotara na ''[https://www.nbcnewyork.com/news/local/New-York-Gubernatorial-Candidate-Cynthia-Nixon-ICE-Trorist-Organization-NYC-486273771.html New York Gubernatorial Candidate Cynthia Nixon kpọrọ ICE ka ọ bụrụ 'Òtù Ndị Na-eyi ọha egwu']' (June 22, 2018) nke R. Darren Price dere, ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [https://cynthiafornewyork.com/ Weebụsaịtị mkpọsa Gubernatorial] * [https://www.ibdb.com/Person/View/54575 Cynthia Nixon] na [[w:nternet Broadway Database|Internet Broadway Database]]. * [http://www.lortel.org/Archives/CreditableEntity/2504 Cynthia Nixon] na [[w:Lortel Archives|Internet Off-Broadway Database]]. {{DEFAULTSORT:Nixon, Cynthia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 08th7kwgx82pc008ble3dgkby7ccefh Ray Liotta 0 3832 14994 2023-10-17T11:57:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ray Liotta | Raymond Allen "Ray" Liotta]]''' ([[w:December 18,1954 | December 18,1954]] - [[w:May 26|May 26]]), [[w:2022|2022]]) bụ onye Onye na-eme ihe nkiri America, onye na-emepụta ihe nkiri, na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka onye ndu [[w:Henry Hill|Henry Hill]] na [[w:Martin Scorsese|Martin Scorsese]] ''[[w:Goodfellas|Goodfellas]]''. O nyekwara olu Tommy Vercetti, onye ji egwu egwuregwu vidiyo nke ''w:Grand Theft Auto: Vice...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ray Liotta | Raymond Allen "Ray" Liotta]]''' ([[w:December 18,1954 | December 18,1954]] - [[w:May 26|May 26]]), [[w:2022|2022]]) bụ onye Onye na-eme ihe nkiri America, onye na-emepụta ihe nkiri, na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka onye ndu [[w:Henry Hill|Henry Hill]] na [[w:Martin Scorsese|Martin Scorsese]] ''[[w:Goodfellas|Goodfellas]]''. O nyekwara olu Tommy Vercetti, onye ji egwu egwuregwu vidiyo nke ''[[w:Grand Theft Auto: Vice City|Onyi zuru ezu ohi: Vice City]]''. == Okwu okwu == * M na-echeta ịhụ [[w:Gene Hackman|Gene Hackman]], ma ọ bụ [[w:Robert Duvall|Robert Duvall]]. Ka ịhụ ha dị ka ndị na-eme ihe nkiri. Ị na-eche na ha bụ akara ngosi ndị a. Mana ị na-ahụ ka ha na-akpaghasị ahịrị ha, na-efegharị ahịrị ha, ihe ọ bụla, naanị ị na-ahụ mmadụ. Ma mgbe ahụ, mgbe ha "na" ọ bụ kpam kpam banyere igwu ka a ga-asị. Egwuregwu ya. * Dị ka e hotara na * [http://www.huffingtonpost.com/cynthia-ellis/tribeca-film-festival-int_b_551768.html" Interview Tribeca Film Festival: Ray Liotta Were a Rare Comedic Turn in"Snowmen"" Cynthia Ellis na ''Huffington Post'' (26 Eprel 2010)] * Enwere m mmasị n'ihe. Na m na-enwe mmetụta miri emi, na nke ahụ bụ mgbe niile otú e si kụziere m, kpọmkwem site ná mmalite, na ka ị na-enwe mmetụta dị ka ihe mma na-eme ihe omume.....ma mgbe ahụ ọ bụkwa onye ị na-egwu. Ọ bụrụ na ị na-egwu onye na-ewe iwe ma ọ bụ na-eti mkpu, nke ahụ bụ ihe ị ga-eme. Nke ahụ bụ ọrụ. * Dịka ekwuru na "ajụjụ ọnụ ihe nkiri Tribeca: Ray Liotta na-atụgharị ihe ọchị na-adịghị ahụkebe na "Snowmen" nke Cynthia Ellis dere na '' Huffington Post '' (26 Eprel 2010) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Liotta, Ray}} [[Category: ụmụ nwanyị]] cw9t81mc9g1bk5atb7uv7n4fharg61o Cynthia Basinet 0 3833 14995 2023-10-17T12:03:36Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[Wikipedia:Cynthia Basinet|Cynthia Basinet]]''' (amuru na May 19, 1961) bu onye omere na onye na-agụ egwu America, amuru na ndagwurugwu San Fernando na Los Angeles. == Okwu okwu == * Nke a bụ ndụ gị!!! Ụmụntakịrị/di/ndị hụrụ n'anya bụ nanị otu isiakwụkwọ. Ka anyị na-esikwu ike (ụmụ nwanyị) na-enwetakwu ịhụnanya anyị nwere ike ịbụ - nye mmadụ niile. <ref> Kabir, Hajara Muhammad (2010). mmepe ụmụ nwany...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[Wikipedia:Cynthia Basinet|Cynthia Basinet]]''' (amuru na May 19, 1961) bu onye omere na onye na-agụ egwu America, amuru na ndagwurugwu San Fernando na Los Angeles. == Okwu okwu == * Nke a bụ ndụ gị!!! Ụmụntakịrị/di/ndị hụrụ n'anya bụ nanị otu isiakwụkwọ. Ka anyị na-esikwu ike (ụmụ nwanyị) na-enwetakwu ịhụnanya anyị nwere ike ịbụ - nye mmadụ niile. <ref> Kabir, Hajara Muhammad (2010). mmepe ụmụ nwanyị ugwu. [[w:Nigeria|Nigeria]]. p. 313. ISBN 978-978-906-469-4. OCLC 890820657 </ref> * Ekwuru na: Kabir, Hajara Muhammad (2010). mmepe ụmụ nwanyị ugwu. [[w:Nigeria|Nigeria]]. ISBN 978-978-906-469-4. OCLC 890820657. == Ntụaka == [[Category: ụmụ nwanyị]] 7xbwk0avvxqq1v8t5q4pxp7uvw39105 Cynthia Bir 0 3834 14996 2023-10-17T12:14:16Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''''[[w:Cynthia Bir|Cynthia Bir]]'''' bụ Prọfesọ na Ngalaba [[w: Ọgwụ Mberede| Ọgwụ Mberede]] na [[w:Keck School of Medicine|Keck School of Medicine]] nke [[w: Mahadum Southern California | Mahadum Southern California]], yanakwa [[w:Emmy award|Emmy award]] onye na-eme ihe onyonyo na-emeri. == Okwu okwu == * Ọtụtụ afọ nke nyocha abanyela n'ụdị ihe etemeete kwesịrị ịbụ nke a [[w: Ballistic gelatin | gelatin ngwá ọrụ]] iji...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w:Cynthia Bir|Cynthia Bir]]'''' bụ Prọfesọ na Ngalaba [[w: Ọgwụ Mberede| Ọgwụ Mberede]] na [[w:Keck School of Medicine|Keck School of Medicine]] nke [[w: Mahadum Southern California | Mahadum Southern California]], yanakwa [[w:Emmy award|Emmy award]] onye na-eme ihe onyonyo na-emeri. == Okwu okwu == * Ọtụtụ afọ nke nyocha abanyela n'ụdị ihe etemeete kwesịrị ịbụ nke a [[w: Ballistic gelatin | gelatin ngwá ọrụ]] iji gosipụta n'ezie ihe mmebi ị ga-ahụ na anụ ahụ dị nro… nke a na-ewere ugbu a ụdị nke ọkaibe. *[[w:CBS News|CBS News]] |ọrụ=[[w:60 nkeji|Nkeji 60]] *Gịnị na-eme ụdị égbè AR-15 ka ọ bụrụ ngwa agha a na-ahọrọ maka ya. [[W:ndị na-agba ụta? |Ụbọchị = Nọvemba 4, 2018 | nweta = November 5, 2018 | nke mbụ = Scott | ikpeazu =Pelley |authorlink=w:Scott Pelley]] * [https://www.cbsnews.com/news/learning-how-to-stop-the-bleed-after-a-mass-shooting-60-minutes/] * Enwere iberibe ebe a. Enwere, ụdị were akụkụ wee pụta. Ị nwere ike ịhụ ebe ka ukwuu n'ihe gbasara mgbaji dị n'ime .... Ọ gbawara ma ọ na-akụda. Ya mere, ihe na-eme bụ, nke a akpan akpan gburugburu e mere ka tumble na-agbajikwa iche .... A ga-enwe ọtụtụ ihe mmebi nke anụ ahụ, ma ọkpụkpụ, akụkụ, ihe ọ bụla na-enweta ụdị ọbụna nso a mgbọ ụzọ. Ọkpụkpụ ndị ahụ agaghị agbaji naanị, ha ga-agbajikwa. Akụkụ ahụ abụghị naanị na-adọka ma ọ bụ nwee ọnya na ha, ha ga-abụ, a ga-ebibi akụkụ ụfọdụ n'ime ha. * Na ọnya sitere na gburugburu [[w:AR-15 style rifle|AR-15 style rifle]] ([[w:CBS News|CBS News]]] ọrụ[[w: nkeji 60 | nkeji 60]] aha *Gịnị na-eme ụdị égbè AR-15 ka ọ bụrụ ngwa agha a na-ahọrọ maka ndị na-agba ụta? * [https://www.cbsnews.com/news/learning-how-to-stop-the-bleed-after-a-mass-shooting-60-minutes/] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bir, Cynthia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jq4aa3dt3dqnegonr495agx3v46uawk Cynthia D. Ritchie 0 3835 14997 2023-10-17T12:23:58Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Cynthia D. Ritchie | Cynthia D. Ritchie]]''' (amụrụ 1980) bụ onye America na-eme ihe nkiri, onye nyocha na onye na-anụ ọkụ n'obi na-elekọta mmadụ nke bi na Pakistan kemgbe 2010. == Okwu okwu== * Ahụwokwa m ma ndị nwoke ma ọ bụ nwaanyị ibe ha na-akpagbu ndị ohu ha, ụmụ ndị ohu ha, na-etikwa ndị ogbenye ọnụ ahịa n’ahịa. Na Pakistan, a naghị ekwupụta mmegbu n'ihu ọha dịka ọ na-eme na West. Mmegbu yiri...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cynthia D. Ritchie | Cynthia D. Ritchie]]''' (amụrụ 1980) bụ onye America na-eme ihe nkiri, onye nyocha na onye na-anụ ọkụ n'obi na-elekọta mmadụ nke bi na Pakistan kemgbe 2010. == Okwu okwu== * Ahụwokwa m ma ndị nwoke ma ọ bụ nwaanyị ibe ha na-akpagbu ndị ohu ha, ụmụ ndị ohu ha, na-etikwa ndị ogbenye ọnụ ahịa n’ahịa. Na Pakistan, a naghị ekwupụta mmegbu n'ihu ọha dịka ọ na-eme na West. Mmegbu yiri ka a na-anabata nke ọma ma ọ bụrụhaala na mmadụ na-ejigide ndụ okomoko. *[[w:Cynthia D. Ritchie|Cynthia D. Ritchie]] ekenyere na [https://www.pakistantoday.com.pk/2020/06/21/who-let-the-dogs-out-3/ Onye hapụrụ nkịta ahụ pụọ ?,Pakistan Taa .Com] 2020 Juun, 21. * Aghọtara m ihe kpatara na ụfọdụ ụmụ nwanyị na-ahọrọ iyi burqas dị ka ihe mkpuchi iji mee ka ụmụ nwoke ghara ile anya,” Ritchie kwuru, na-ekwu maka ahụmịhe ya banyere Pakistan. "Ọ dị mkpa iburu n'obi na ma ụmụ nwanyị ma ụmụ nwoke na-ele anya, mana ụmụ nwoke pụtara ìhè karị. Na Islam, a na-akụziri ụmụ nwoke ka ha na-eleda anya n'ihu nwanyị, mana nke ahụ anaghị eme ọtụtụ oge. *[[w:Cynthia D. Ritchie|Cynthia D. Ritchie]]ekenyere na [https://www.pakistantoday.com.pk/2020/06/21/who-let-the-dogs-out-3/ Onye hapụrụ nkịta ahụ pụọ ?, Pakistan Taa . Com] 2020 Juun, 21. ==Ihe gbasara== * Ihe ọ bụla na onye ọ bụla Nwada Ritchie,..., n'agbanyeghị ọtụtụ 'ihe ùgwù' ọ na-enwe, bụ ihe dị iche. Na-enweghị ihe ọ bụla na-ezo aka n'otu n'otu ọ tụtụrụ mkpịsị aka na, n'ihi na ọ dịghị otú e si mara ma ọ bụrụ na ndị na-ebubo ndị ahụ bụ eziokwu- ya na-ekwu banyere mmekpa ahụ ụmụ nwanyị n'ozuzu na-ata n'aka ndị ikom n'ozuzu, bụ eziokwu na-ewute, na mgbe e nwere. bụ ọbụna mkpụrụ nke eziokwu n'okwu, ọ chọrọ nlebara anya. Na ihe Oriakụ Richie kwuru nwere ihe karịrị otu ọka. * Rabia Ahmed na [https://www.pakistantoday.com.pk/2020/06/21/who-let-the-dogs-out-3/ Onye na-ahapụ nkịta ahụ?,Pakistan Today.Com]2020 June , 21. ==Leekwa== [[W: Pakistan|Pakistan]] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ritchie, Cynthia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gmmyjidiqp0bswpil1cz5zb301qf8at Catharine Beecher 0 3836 14999 14998 2023-10-17T13:07:05Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Catharine Beecher|Catharine Esther Beecher]]''' Septemba 6, 1800 - Mee 12, 1878) bụ onye nkuzi America mara maka echiche ya kwụ ọtọ gbasara agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị yana nkwado siri ike ya maka ọtụtụ uru dị na ntinye nke ụlọ akwụkwọ ọta akara n'ime agụmakwụkwọ ụmụaka. O bipụtara akwụkwọ ntuziaka The American Woman's Home na nwanne ya nwanyị Harriet Beecher Stowe na 1869. Ụfọdụ akwụkwọ na-asụgharị aha mbụ ya dị ka "Catherine". ==Okwu okwuru== ===[https://speakingwhilefemale.co/education-beecher/ "The Evils Suffered by American Women and American Children"] (1846)=== *Kwe ka m buru ụzọ gosi ụfọdụ eziokwu gbasara ọnọdụ ọnụ ọgụgụ ụmụntakịrị dị ukwuu n’ala a, ndị a na-achọ ọmịiko maka ha n’oge a. Ọ bụ mmadụ ole na ole maara banyere mbibi jọgburu onwe ya nke obodo anyị n'ihe gbasara agụmakwụkwọ nke ọgbọ na-eto eto, ma ọ bụ ogologo oge nke ajọ omume na nhụjuanya nke ọtụtụ ụmụaka na-ata ahụhụ site na nleghara anya a. *A na-ahapụ nde ụmụaka abụọ America n'enweghị onye nkuzi ọ bụla, ebe, n'ime ndị na-aga ụlọ akwụkwọ, a na-atụgharị akụkụ dị ukwuu nke ndị ọdụdụ na ndị dị nro n'ụsọ oké osimiri, ndị ikom siri ike, ndị na-enweghị mmetụta, ndị umengwụ ma ọ bụ ndị nzuzu na-agbaso iwu. ọrụ kwesịrị ekwesị nke mmekọahụ ha. *ebe onye ọ bụla nwere ọgụgụ isi na Union na-agụ ma na-ekwu kwa ụbọchị nke ndụ ya na ọ gwụla ma ụmụ anyị a zụrụ ọgụgụ isi na omume ọma, mba na-emebi emebi; ma ọ dịghị ihe ọzọ nke a na-enwe mmasị dị nta maka ya, ma ọ bụ obere ihe mere *nde ụmụntakịrị anyị nde abụọ, ndị na-etolite n'ọchịchịrị nke mmụọ, na-agbanye n'amaghị ama, na n'ọtụtụ ọnọdụ, ebe iwu oyi na-enye ha, na-edi nsogbu nke anụ ahụ na nke uche karịa nke a na-eme ndị omempụ, whee bụ mkpakọrịta ebere. maka enyemaka ha? Ebee ka enwere akwụkwọ akụkọ oge nke ndị ọrụ ebere na-akọ, ịkọ akụkọ ọjọọ ha! Ebee ka e nwere otu nwoke na-alụbeghị di nke Onye Kraịst nwere obi ebere kwagidere ịrụ ọrụ n'ihi ha? Kama iwepụta oge na ego ma were ndị ọrụ were zọpụta ụmụ obodo anyị n'amaghị ama na mmehie, ike niile dị mma nke ụwa Ndị Kraịst na-agba mbọ dozie ihe ọjọọ na-esite na nleghara anya a. A na-ahapụ ụmụaka ka ha nwee mmetụta zuru oke nke amaghị ihe na nleghara anya ruo mgbe ahụ ike na ike omume ga-emebi, mgbe ahụ, a na-achọ ọgwụgwọ ahụ n'ozizi iwe iwe, Akwụkwọ Nsọ, traktị, ndị kọpọtụa, na ozi ebe obibi. Ọ bụrụ na ndị niile na-arụ ọrụ na ego nọrọ n'ihi na ndị a ihe na West, n'ihi na ikpeazụ afọ iri abụọ, ama bene n'ọrụ na ichebe, n'ihi na ọgbọ ugbu a na ogbo, isii awa ụbọchị ezi omume na ọgụgụ isi ọzụzụ nke ọma ruru eru nkụzi, onye. ga-ekwusi ike na nsonaazụ agaraghị aka mma? ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Beecher, Catharine)}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} evqsqxbifeyxowtqg76yq07jku14emu Deborah Berebichez 0 3837 15001 15000 2023-10-17T13:19:49Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Deborah Berebichez bụ ọkà mmụta sayensị Mexico, ọkà mmụta sayensị data, onye ọbịa TV, onye nkuzi na onye ọchụnta ego. Ọ bụ nwanyị Mexico mbụ gụsịrị akwụkwọ na PhD (Doctor of Philosophy) na physics na Mahadum Stanford. == Okwu Ọkwụrụ == === [https://www.forbes.com/sites/laurencebradford/2016/11/15/trailblazing-in-physics-data-science-and-beyond-with-deborah-berebichez/?sh=147fb14671c9 Ajụjụ ọnụ] (2016) === * M na-ajụkarị ajụjụ ma achọrọ m ịjụ ajụjụ gbasara ihe niile na otú okike si arụ ọrụ na ihe niile. Ma [nne m] si n’ebe a bụ́ ebe ndị inyom na-abụkarị ndị kwesịrị ịlụ di na nwunye ma nwee ezinụlọ na ha enweghịkwa ọrụ n’ezie, ọ gwakwara m na ọ ga-esi ike ịlụ di ma ọ bụrụ na m malite ọrụ mgbakọ na mwepụ ma ọ bụ sayensị. Ọ dị nwute na ndị nkuzi m akachaghị mma. Ha gwara m na physics bụ maka ndị amamihe, na...na ọ bụghị ọrụ nwanyị. * [Mụ na otu nwa akwụkwọ ibe anyị] zutere ndị ọchịchị n’ụzọ bụ́ isi ma kwuo na anyị nọ na-eche ihe mere e ji enwe ụmụ nwanyị ole na ole na-agụsị akwụkwọ n’usoro ihe omume ahụ, ndị mmadụ malitekwara inye anyị ọnụ ọgụgụ ahụ, e wee bụrụ ndị a ma ama n’ụdị igwu ala. ime nyocha ntakịrị iji nyere ụmụ nwanyị aka ịga n'ihu. Anyị kere Association for the Advancement of Women in Physics. Ọ bụ mgbe ahụ (otu n'ime ndị prọfesọ m gbara ajụjụ ọnụ) gwara m, "N'ileba anya na stats ndị a niile, achọpụtara m na ọ dịtụbeghị mgbe anyị nwere nwa akwụkwọ ọzọ si Mexico. Ọ bụrụ na ị mechaa mmemme ahụ, ị ​​ga-abụ onye mbụ." * Ndị ọkà mmụta sayensị na-azụkarị ọzụzụ nke ọma iji dozie nsogbu na iche echiche n'ụkwụ gị. Ka nsogbu ghara ịtụ ụjọ. * Ndụmọdụ m ga-abụ ka ị ghara ikwe ka onye ọ bụla gwa gị ma ọ bụ onye ọ bụla stereotype, gwa gị na ị nweghị ike ịchụso ọrụ gị na nrọ na STEM. N'ezie naanị na-eme ihe, na-eme ihe, na-eme ihe, n'ihi na nke ahụ bụ ihe ga-emecha mee ka ọ nwee ọganihu. [[Category: Ụmụ nwanyị]] n0kjb11qgj3r4ro8xdbqlxese8b2v69 Debby Ryan 0 3838 15003 15002 2023-10-17T13:23:46Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Deborah Ann Ryan (May 13, 1993–) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. == Okwu Ọkwụrụ== *Mgbe ị na-egwu agwa, ị ga-amụta ọrụ dị n'ime obi mmadụ. Amụtala m ihe gbasara onwe m site na agwa ọ bụla m na-egwu! **[https://www.seventeen.com/celebrity/a19701/debby-ryan-fashion-interview/ Debby Ryan's Winter Fashion and Beauty Atụmatụ] (November 8, 2012) i16k99i7q9jav4yuq4w6pesrorknkq2 Doaa el-Adl 0 3839 15008 15006 2023-10-17T13:41:30Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Doaa el-Adl|Doaa el-Adl]]''' (Arabic: دعاء العدل; amụrụ 6 February 1979 na Damietta) bụ onye na-ese foto Ijipt na-arụ ọrụ ugbu a maka ''[[w:Al- Masry Al-Youm | Al-Masry Al-Youm]]'' akwụkwọ akụkọ, mara maka eserese satirical ya nwere isiokwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mmekọrịta ọha na eze ma ọ bụ okpukpe siri ike. Akpọrọla ya dị ka onye na-ese foto nwanyị kacha ewu ewu na Egypt. ==Okwu okwuru== * Kedu echiche gị gbasara ndị US na ndị America site na izu atọ gara aga? N'oge ngosi m [na AAEC], echere m ụfọdụ isiokwu na-akatọ ndị America na amakwaara m na e nwere ọdịiche dị n'etiti ndị America na amụma mba ọzọ, mana ihe na-ewute m n'ezie bụ enweghị mmasị nke ndị America. Ị maara, ha anaghị eche banyere ndị ọzọ na-abụghị mba ahụ. Ha amaghị ihe na-eme n’akụkụ ndị ọzọ nke ụwa. Ha anaghị eche banyere ndị obodo ha na-anwụ kwa ụbọchị na Iraq na Afghanistan. Ha amụtaghị na Vietnam. ** [https://blog.cartoonmovement.com/2011/07/interview-doaa-eladi.html 2011 interview] * Gịnị bụ echiche gị banyere katuun nchịkọta akụkọ America? M zutere ụdị abụọ nke editorial cartoons. Ụfọdụ n'ime ha, ha na-emekọ ihe gbasara obodo na nke ụlọ na ha anaghị elekwasị anya na amụma mba ofesi US. Otu n’ime ha bụ Tom Toles, ọ dịkwa m ka ọ naghị ejere ndị mmadụ ozi. Na ndị ọzọ na-eleba anya n'ihe gbasara mba ụwa ma ghọta mmegbu na ahụhụ ndị mba ndị ọzọ na-ata. Otu n'ime ha bụ Kal na The Economist. N'ezie, amalitela m ịgbanwe obi m, ị makwa gịnị? M ga-abụ onye na-ese ihe nkiri mba ofesi. Na ọkwa ọkachamara, ọrụ Callahan masịrị m n'ezie - ọ na-ekwu maka okwu ndị siri ike. Enwere m obi ụtọ ịhụ ụdị ihe oyiyi ahụ. Otu nwanyị ahụ, [[Jen Sorensen], ọ dị m ka ọ na-emekọ ihe n'ihe gbasara mba ụwa. ** [https://blog.cartoonmovement.com/2011/07/interview-doaa-eladi.html 2011 interview] * (Ana m mmasị na) okwu niile metụtara nwa amaala Ijipt. M na-emeso ọtụtụ ihe gbasara ụmụ nwanyị, ikike nwoke na nwanyị, ma echere m na m na-elekwasị anya n'ọtụtụ ọrụ m na ụmụ amaala Egypt na, n'ihi na echere m na mgbanwe ọ bụla kwesịrị ịmalite na nwa amaala Ijipt, na-agbalị ime ka ha sonye na usoro a. Ebumnuche e ji eme katuunu editọ bụ ịkpọte ndị mmadụ. Ụfọdụ ụlọ ọrụ mgbasa ozi, ma ọ bụ na United States ma ọ bụ Ijipt, na-agbagọ eziokwu. Na mgbe niile, mgbasa ozi na-achịkwa ma ọ bụ gọọmentị, ndị na-etinye ego, ndị nwere ego. Ya mere cartoons, ha kwesịrị ileba anya n'okwu ma mee ka o doo anya ma ọ bụ oji ka ọ bụ ọcha, ma ọ bụ ma ọ dị ebe isi awọ. Ndị mmadụ nwere ike ile anya na ịmata ọdịiche dị n'etiti ndị na-ese ihe nkiri na-akwụwa aka ọtọ na ụdị ndị ọzọ na-abụghị. Ọbụna onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nwere ike ịnwe nrụgide na ịgha ụgha nke ide akụkọ ihe mere eme. Mana ndị na-ese foto, anyị nwere nnwere onwe ikwu ihe anyị chọrọ. ** [https://blog.cartoonmovement.com/2011/07/interview-doaa-eladi.html 2011 interview] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:el-Adl, Doaa}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 984ylbu9409ybrzoksmzgdtoz9apw7e Daria khaltourina 0 3840 15007 15005 2023-10-17T13:40:48Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Daria Andreyevna Khaltourina (amụrụ ya n'ọnwa 4 Jenụwarị 1979 na Chelyabinsk) Ọ bụ ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze Russia, ọkà mmụta gbasara mmadụ, onye na-ahụ maka igwe mmadụ na onye ọha. Ọ bụ onye isi nke otu nke nlekota oru nke Global na Regional Risks nke Russian Academy of Sciences, co-Chairman nke Russian Coalition for Alcohol Control, nakwa dị ka Russian Coalition for Tobacco Control. == Okwu Ọkwụrụ == * Nke a bụ ntụlegharị m nke akụkọ nyocha e bipụtara na ebubo ndị dara ada nke butere nchụpụ Aubrey de Gray na-enyo enyo nke sitere na SENS research foundation, bụ nke o hibere ma wepụta ọtụtụ nde dollar, gụnyere ihe nketa nke nne ya.<br>N'ụzọ dị mwute. , Nke a "nyocha" na mbipụta ya nke SENS Board na-aga n'ihu karịa usoro iwu nkịtị.<br>Na nchịkọta, Aubrey mere ihe ọ bụla dị njọ dị njọ, Celine nwere ike ikwutọ ya, onye nyocha (onye ọka iwu nzuzo nke SENS Board na-akwụ ụgwọ) nwere ike ọ gaghị ele mmadụ anya n'ihu, nke Board mebiri ikike Aubrey n'ụzọ iwu na-akwadoghị. **[https://www.facebook.com/khaltourina/posts/10226774182726678 12 Septemba 2021] [[<Category: Ụmụ nwanyị]] owvnsw8p7uvovxz05c1oqbvvmvubukb Daphrose gahajwa 0 3841 15010 15009 2023-10-17T13:45:33Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Daphrose Mukankubito Gahakwa bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Rwanda nke jere ozi dịka onye minista mmụta site na 2008 ruo 2009. == Okwu Ọkwụrụ = * Ọbụna ndị nkuzi mahadum na kọleji ga-achọkwa ka ha kụzie okwu na bekee nakwa na nke a amalitelarị n’ụlọ ọrụ dị iche iche. **[http://ourworldleaders.com/Rwanda/Daphrose/GAHAKWA Nwada Daphrose Gahakwa kwuru dị ka onye minista mmụta.] (Ndị isi ụwa anyị,2011) [[Category:Ụmụ nwanyị]] qsf7618orf29h5ftlg5w4pjo2cdcf5r Danica Patrick 0 3842 15014 15011 2023-10-17T13:53:23Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Danica Sue Patrick (amụrụ 25 Machị 1982) bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama America. Ọ bụ nwanyị kachasị nwee ihe ịga nke ọma n'akụkọ ihe mere eme nke ịgba ọsọ ụgbọ ala mepere emepe nke America - mmeri ya na 2008 Indy Japan 300 bụ naanị mmeri nwanyị nwetara n'ọsọ IndyCar Series. == Okwu Ọkwụrụ == *Ebe ọ bụ na m mere agadi, kama ị na-afụ ụfụ, achọrọ m ịgwa gị na m na-eme ihe niile m nwere ike ime. M pụtara, Ọ bụrụ na ị bụ ezigbo onye ofufe, ị maara na ọ bụghị dị ka ọrụ m abụghị ịbịanye aka na autographs, nri? Ọrụ m bụ ịnya ụgbọ ala na ịgwa onyeisi ndị ọrụ ụgbọ mmiri ihe na-emenụ. Anaghị m ekele maka ịkwa ụda... Ọ na-ewute m mmetụta. Abụ m onye iberibe; ị maara ihe m chere? Abụkwa m mmadụ. Enwere m mmetụta. Mgbe ị na-akwa m mma, ọ na-ewute m mmetụta. Biko bụrụ naanị ndị na-akwado nkwado. Aga m eme ihe niile m nwere ike ime. Mgbe m si ebe a bịa, ụgbọ ala m nọ n'ofe ahụ. M nwere ike ime naanị ọtụtụ ihe. M ga-abanye ụgbọ ala. Yabụ biko ghọta nke ahụ. ** Dị ka e hotara na [http://bleacherreport.com/articles/2715426-danica-patrick-responds-to-booing-fans-im-a-person-too-i-have-feelings" Danica Patrick zara ndị Fans Booing : 'Abụ m mmadụ, kwa. Enwere m mmetụta.'"] (13 June 2017), nke Andrew Gould dere, ''Bleacher Report'' [[Category: Ụmụ nwanyị ]] s9hr8y2uw6rqydaauobm48ffv0zqn6t Catherine Deneuve 0 3843 15015 15012 2023-10-17T13:55:15Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Catherine Deneuve|Catherine Fabienne Dorléac]]'''(amụrụ 22 Ọktoba 1943), onye ama ama dị ka Catherine Deneuve, bụ onye omere France yana onye na-abụ abụ, ihe nlere na onye nrụpụta oge ụfọdụ. ==Okwu okwuru== ===1990s=== *M na-agbalị ka m ghara iche na m na-eme ihe, kama na ọ bụ m. Na kama inye ndị na-ege ntị echiche efu gị kpamkpam, echere m na ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị karị inye ha ebe ha nwere ike iche ihe kama ịmara ihe niile; ma eleghị anya nke ahụ bụ nnọọ French. *Ọ dịghị ihe dị ka ọrụ Hollywood maka onye na-eme ihe nkiri French taa. Ị nwere ike ịbịa ebe a mee ihe nkiri dịka Juliette Binoche, mana ị nweghị ike ịbịa ebe a ma nwee ọrụ. Ọ bụ n'ihi na ị naghị eji ụlọ ọrụ abịanye aka ọzọ. Echetara m mgbe m mere 'Umbrellas of Cherbourg', m bịanyere aka na Fox nkwekọrịta. N'oge ahụ, a ga-atụ aro ka ndị na-eme ihe nkiri dee edemede dị iche iche n'ihi na ha ga-eji gị. O doro anya na ọ nwere nsogbu ụfọdụ, mana ndị na-eme ihe nkiri mere ihe nkiri ha nwere ike ọ gaghị eme ma ọ bụrụ na ha anọghị n'okpuru nkwekọrịta. Ugbu a, ọ bụ naanị ndị na-emepụta ihe na-ahọrọ ma ndị na-eme ihe nkiri na-ahapụ onwe ha. *Echere m na ụmụ nwanyị ndị na-akpakọrịta nnukwu mmadụ ga-ekewa onwe ha. Ị ga-enwe àgwà nke ike n'ụzọ n'ihi na ị kwesịrị iduzi na hazie ndụ ndị mmadụ n'ụzọ dị otú ahụ, pụọ. Ọ pụtaghị ọtụtụ ihe, ọ bụ naanị àgwà. **dị ka e kwuru na [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-12-27-ca-4935-story.html "MOVIES: Hello, I’m Catherine Deneuve" by Hilary de Vries (27 December 1993), The Los Angeles Times] ===2000s=== *Mgbe ị naghị arụ ọrụ ma ị na-ebi ndụ, ị na-echefu na mberede, ihe mere na-echetara gị na ị bụ onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụghị mgbe niile ka m na-akacha mma izute, n'ihi na m na-echefu ngwa ngwa na m bụ onye na-eme ihe nkiri mgbe m na-adịghị arụ ọrụ. Ana m ebi ndụ nke ọma, mụ na ndị enyi m na-apụ, anyị na-aga ihe nkiri, ana m kwụ n'ahịrị, na-aga ụlọ oriri na ọṅụṅụ. Mgbe ahụ ọ bụrụ na ihe emee na-echetara m na m bụ onye na-eme ihe nkiri mgbe ahụ m na-adịtụ iche na ihe na-adị ntakịrị arọ. Uru ndị ahụ na-amasị m; Amaara m na ọ bụghị ihe ziri ezi mana ọ na-amasị m ịbụ onye a ma ama mgbe ọ dabara m na enweghị aha mgbe ọ na-abụghị. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Deneuve, Catherine}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} km56z58104f44rqovemzvggzvwidhes Eliane Umuhire 0 3844 18228 15132 2024-03-11T11:28:54Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki [[File:Eliane Umuhire MasterCard 2018 Rising Star.png|thumb|Eliane Umuhire ]] '''[[w:Eliane Umuhire|Eliane Umuhire]]''' bu onye [[w:Rwanda|Rwanda]] na-eme ihe nkiri na onye na-akpa ọchị amuru na ''[[w:Kigali|Kigali]]'''. Ihe nkiri o mere gụnyere: Osisi Udo dị ka Annick, Neptune Frost dị ka ebe nchekwa na nnụnụ na-abụ abụ na Kigali dị ka Claudine Mugambira. ==Okwu okwuru== ** Ha nyere onye ọ bụla n’ime anyị ihe nrite nke ya na ọ bụ ya bụ oge mbụ ha na-eme nke ahụ - inye mmadụ abụọ onyinye maka otu ọrụ. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/142351/Entertainment/eliane-umuhire-on-spreading-her-acting-wings, the movie was very powerful and our acting was equally powerful said Eliane Umuhire] (The New Times, Saturday, July 15, 2017) * Naanị m nọ ná mba ndị ụlọ ọrụ mgbasa ozi sere onyinyo ọzọ nye m, ihe m chọpụtara dịkwa ịtụnanya! Site na ndị mmadụ, na obodo, nri, akụkọ ihe mere eme, ọdịdị. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/142351/Entertainment/eliane-umuhire-on-spreading-her-acting-wings, Eliane Umuhire kwuru na, eji m ọnwa atọ na Poland gbaa ihe nkiri ahụ] (The New Times, Satọde, Julaị 15, 2017) * Ọ bụ ebe mara mma dị otú ahụ. Ọ bụ obodo ugwu nke mere ka m chee maka Kibuye n'ihi nkuku niile na ugwu nta na obodo ahụ na-anọdụ ala n'ugwu na ndagwurugwu ya mere ọ mara mma. Ọ bụ obodo ochie mara mma nke dị ka ihe nkiri ihe nkiri. ** ** [https://www.newtimes.co.rw/article/142351/Entertainment/eliane-umuhire-on-spreading-her-acting-wings, Eliane Umuhire kwuru na obodo Karlovy bụ ebe emere mmemme ahụ] (The New Times) , Satọde, Julaị 15, 2017) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Eliane Umuhire}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 22krozlr29xmfs0bjx184lt7p10jiz4 Elsie Addo Awadzi 0 3845 15016 2023-10-17T14:02:55Z Love4sure 14 #shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Mrs Elsie Awadzi.jpg|thumb|Elsie Addo Awadzi na-ekwu okwu na Ghana Securities Industry Association Summit n'oge izu ahịa isi obodo 2018]] ''[[w:Elsie Addo Awadzi|Elsie Addo Awadzi]]"" bụ onye ọka iwu gbasara akụ na ụba na ego nke mba Ghana nwere ihe karịrị afọ 25 nke ọkachamara na-arụ ọrụ n'ikike dị iche iche na Ghana na mba ụwa. Ọ bụ nwanyị nke abụọ ga-abụ osote gọvanọ nke abụọ nke Bank of Ghana na February 2018. ==Okwu okwuru== * ''Mmetụta ụwa gị kpọmkwem ebe ị na-ahụ onwe gị na n'ihe ọ bụla ị hụrụ na ị na-eme. Na-arọ nrọ nke ukwuu, wee mepụta ọdịnihu ịchọrọ site na ịrụsi ọrụ ike, iguzosi ike n'ezi ihe, na àgwà ziri ezi. **[https://www.bog.gov.gh/speeches/interview-with-mrs-elsie-addo-awadzi-second-deputy-governor-bank-of-ghana/ Interview with Mrs. Elsie Addo Awadzi, Second Deputy Governor, Bank of Ghana] * ''Enweghị ụzọ mkpirisi iji nweta ihe ịga nke ọma. Mee ike gị niile n'ihe niile, tụkwasịkwa Chineke obi na ọ ga-eme ihe naanị ya nwere ike ime. Akwụsịla ikwere. Na-etinye ego n'ime onwe gị, ma tinye ego na ndị ọzọ. Ya adịla mgbe ị ga-eje ije naanị gị. **[https://www.bog.gov.gh/speeches/interview-with-mrs-elsie-addo-awadzi-second-deputy-governor-bank-of-ghana/ Interview with Mrs. Elsie Addo Awadzi, Second Deputy Governor, Bank of Ghana] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Elsie Addo Awadzi}} [[Category: ụmụ nwanyị]] t3dmauoodv2r0ewfmes44s8jz8lb4qm Meseret Defar 0 3846 15017 2023-10-17T14:09:10Z Love4sure 14 Jiri '[[File:5106 defar 3000m (26069156306).jpg|thumb|Meseret Defar in 2016]] '''[[w: Meseret Defar|Meseret Defar Tola]]''' (19 Nọvemba 1983) bụ onye ọgba ọsọ ogologo oge Etiopia nke na-asọ mpi n'egwuregwu 3000 mita na 5000 mita. ==Okwu okwuru== * Echere m na m ma ihe ịdọ aka ná ntị bụ mgbe m na-etolite n’ụlọ. Na Etiopia enwere ihe ị ga-emerịrị. Dị ka ihe atụ, ọ bụ mgbe niile ka m na-esi n’osimiri dị nso na-esi n’oké osimiri ebute...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[File:5106 defar 3000m (26069156306).jpg|thumb|Meseret Defar in 2016]] '''[[w: Meseret Defar|Meseret Defar Tola]]''' (19 Nọvemba 1983) bụ onye ọgba ọsọ ogologo oge Etiopia nke na-asọ mpi n'egwuregwu 3000 mita na 5000 mita. ==Okwu okwuru== * Echere m na m ma ihe ịdọ aka ná ntị bụ mgbe m na-etolite n’ụlọ. Na Etiopia enwere ihe ị ga-emerịrị. Dị ka ihe atụ, ọ bụ mgbe niile ka m na-esi n’osimiri dị nso na-esi n’oké osimiri ebutere m mmiri, n’agbanyeghị na e nwere hyena gburugburu. Nke ahụ bụ otu ị ga-esi amụta na mgbe ụfọdụ ị ga-emeri ihe. **[https://www.takethemagicstep.com/inspiration/interviews/meseret-defar-in-ethiopia-we-learn-how-to-overcome/ Meseret Defar: “Na Etiopia, Anyị Mụta Ka esi emeri” (23) June 2007) ''Were Nzọụkwụ Ime Anwansi''] *Enwere m ohere dị mma. Adị m mma, ahụ adịkwa m mma, mana enwere ndị egwuregwu siri ike n'ọhịa, agaghị m akwụsị ịlụ ọgụ maka ya. **[https://www.bangkokpost.com/sports/306518/dibaba-on-course-for-distance-double?jwsource=cl Dibaba on course for distance double] (7 August 2012) ''Bangkok Post'' ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Defar, Meseret}} [[Category: ụmụ nwanyị]] hvxvkors5r4etgxvhwuuv30uqb8rorq Catherine Pepinster 0 3847 15021 15019 2023-10-17T14:15:45Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Catherine Pepinster]] (amụrụ 7 June 1959) bụ onye nchịkọta akụkọ Bekee, ọkọ akụkọ ihe mere eme, onye nkọwa na onye ode akwụkwọ lekwasịrị anya na nkà mmụta okpukpe, Catholic na Anglican ecumenism, akụkọ ihe mere eme ụka, na okpukperechi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ==Okwu okwuru== *Enwere foto na nso nso a Pope Francis na-eme ngagharị na soshal midia na-egosi na ọ na-eje ije naanị ya, n'enweghị ndị nchekwa ma ọ bụ odeakwụkwọ nzuzo, gafee ogige Vatican. N'oge mmalite nke pontificate ya, a ga-ahụ ya ka Francis na-agbaji na nnukwu mgbakọ Vatican: ịbụ onye nke ya. Afọ ise gara aga, a na-ele ya anya dị ka ihe atụ nke owu ọmụma Francis. Nke a bụ otu nwoke na-agbasi mbọ ike ịchọta ndị mmekọ ma ọ bụ nkwado sitere n'aka ndị Katọlik kwesịrị ntụkwasị obi na mbọ ya kwụsịrị ime mgbanwe Chọọchị Katọlik | ụka na mbọ ndị dara ada iji gboo okwu ikpe gbasara mmekọahụ nke Ụka Katọlik | Nsogbu mmegbu. ** ''[https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/jul/26/pope-francis-catholic-church-abuse-scandal-failed Pope Francis has utterly failed to tackle the church’s abuse scandal]'' (26 July 2018). *Pope na-emegide ọchịchị ọchịchị na-adịghị agbanwe agbanwe. Ndị ọrụ Vatican egosila na ha achọghị ịkwado kọmitii ahụ; e mebeghịkwa ya nke ọma. Mana nke ka nke, enwere nguzogide omenala n'ime ụka maka mmegbu. Ọgbakọ ndị ụkọchukwu bụ nke e ji nrubeisi na egwu miri emi kpụzie aha chọọchị ahụ. Mmekọrịta nke bishọp na onye ụkọchukwu bụ nke nna; ọ bụrụ na onye ụkọchukwu emehie, bishọp nwere ike ilekwasị anya na ịgbaghara onye ahụ mejọrọ kama ịta onye mmegbu ahụhụ, ebe ihe kacha lekwasị anya bụ ịzere mgbasa ozi. Mana ụka dị ugbu a [[w:Reap the wind (okwu) | na-aghọrọ ihe ọ kụrụ]]: dị ka ọnya na-egbu ogologo oge, asịrị ndị ahụ emechiri emechi na-agbawa ebe niile. ** ''[https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/jul/26/pope-francis-catholic-church-abuse-scandal-failed Pope Francis has utterly failed to tackle the church’s abuse scandal]'' (26 July 2018). *A ga-enwerịrị ihe ndọpụ uche; Ụka na-arụ ọrụ n'ofe ụwa, gụnyere na steeti aka ike ebe ikpe mpụ ziri ezi na-agaghị ekwe omume maka ndị eboro ebubo. Ma ụkpụrụ ụfọdụ banyere ịjụ ajụjụ na ọgwụgwọ nke ndị e merụrụ ahụ aghaghị n'ezie inwe ike, yana nduzi doro anya n'ịtụle ndị a na-ewebata n'ọkwa nchụàjà. Na ụzọ ọpụpụ nke ndị bishọp kwesịrị ịgbanwe. ... Anyị bụ ndị Katọlik kwesịrị nke a. Karịsịa ụmụaka ndị ụka adịghị echebe. ** ''[https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/jul/26/pope-francis-catholic-church-abuse-scandal-failed Pope Francis has utterly failed to tackle the church’s abuse scandal]'' (26 July 2018). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} * [https://twitter.com/cpspeptalk?lang=en Catherine Pepinster on Twitter] * [https://peptalk519.wordpress.com/ Catherine Pepinster on WordPress] {{DEFAULTSORT:Pepinster, Catherine}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} g28h2w16w1wd6l61kxlh1cw5g0hmys0 Mary Chinery-Hesse 0 3848 15020 2023-10-17T14:15:00Z Love4sure 14 #shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Chancellors office new.png|thumb|Mary Chinery-Hesse]]' ''[[w: Mary Chinery-Hesse | Mary Chinery-Hesse]]''', FAAS, OSG, née Blay (amụrụ 29 Ọktoba 1938) bụ onye mba ụwa [[w: Onye ọrụ obodo | Onye ọrụ obodo]] na onye nnọchi anya mba ụwa. na-eje ozi dị ka nwanyị mbụ Chancellor nke [[w: Mahadum Ghana | Mahadum Ghana]], ewepụtara na 1 August 2018. Ọ bụ nwanyị mbụ osote onye isi oche nke [[w:International Labour Organisation|International Labour Organisation ]]. ==Okwu okwuru== ===Na-ekwu okwu na ogbako ụwa nke anọ gbasara ụmụ nwanyị na Septemba 1995 na Beijing. Isiokwu: Ịha nhata nwoke na nwanyị na ike nke ụmụ nwanyị niile === ** [https://www.thenews-chronicle.com/25-years-after-beijing-mary-chinery-hesse-first-african-woman-un-under-secretary-general-still-smoking-on-ụmụ nwanyị. - ikike/] * Isi okwu ahụ bụ, ma ka bụ, na ụmụ nwanyị niile bụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ na ekwesịrị iji ọrụ ha kpọrọ ihe. Ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ ụlọ, ọrụ nlekọta, ilekọta ụmụaka ma ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ihe ndị a pụtara na ọnụ ọgụgụ. N'èzí ụlọ, ọrụ ha na-adịkarị obere akwụ ụgwọ yana na mpaghara ndị kewapụrụ iche. Abụ m onye ọka iwu. Anyị na ndị ILO nọ na-ele anya ka a ga-esi gụọ ọrụ ụmụ nwanyị, n'ihi na ihe a na-agụghị ọnụ anaghị agụ ya. ** [https://www.thenews-chronicle.com/25-years-after-beijing-mary-chinery-hesse-first-african-woman-un-under-secretary-general-still-smoking-on-ụmụ nwanyị. - ikike/] * Ọnọdụ ụmụ nwanyị adịla mma kemgbe ahụ. Anyị na-ahụ iwu gbasara nha anya nwoke na nwanyị, ezumike ọmụmụ na ohere nha anya. Kemgbe Beijing ọtụtụ mba nakweere echiche nke nwa agbọghọ na ọtụtụ anabatala atumatu iji hụ na ụmụ agbọghọ na-aga akwụkwọ. Na Mahadum Ghana, ebe m bụ Chancellor, enwere ụmụ akwụkwọ ụmụ nwanyị karịa ụmụ nwoke. ** [https://www.thenews-chronicle.com/25-years-after-beijing-mary-chinery-hesse-first-african-woman-un-under-secretary-general-still-smoking-on-ụmụ nwanyị. - ikike/] * Amaara m na ụmụ nwanyị nọ n’ụwa m tolitere enweghị olu. Eziokwu bụ na na tebụl dị elu anyị ka na-enweghị ụmụ nwanyị zuru oke. Ndị na-eme iwu ka bụ ndị nwoke. Anyị kwesịrị ịma ndị nwoke nwere nghọta ka ha kwado ọchịchọ anyị maka ịha nhata n'ihi na ọ gwụla ma anyị mere ndị nwoke mmeri maka nha anya nwoke na nwanyị, a gaghị enwe mgbanwe na-adịgide adịgide. ===Na-ekwu maka nyocha ngwa ngwa nke usoro mmụta iwu === ** [https://citinewsroom.com/2022/09/ug-chancellor-calls-for-urgent-review-of-legal-education-regime/] * Ụwa anyị bi na ya agbanweela nke ukwuu ebe ọ bụ na ewepụrụ iwu ọrụ iwu gbasara afọ 62 gara aga, ọ dịkwa mkpa ngwa ngwa maka ngbanwe ya iji gosipụta mgbanwe ndị a ma mee ka ọzụzụ ndị ọka iwu na Ghana dịkwuo mkpa yana kwekọrọ na ụwa anyị. biri na tata. ** [https://www.thenews-chronicle.com/25-years-after-beijing-mary-chinery-hesse-first-african-woman-un-under-secretary-general-still-smoking-on-ụmụ nwanyị. - ikike/] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chinery-Hesse, Mary}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5gnckb7ahl3op9dbe6bnpt2xaa95alj Ophelia Crossland 0 3849 15022 2023-10-17T14:18:40Z Love4sure 14 #shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Ophelia Crossland.jpg|thumb|Ophelia Crossland]] '''[[w:Ophelia Crossland|Ophelia Akweley Okyere-Darko]]'' (amuru March 16, 1983) (''née Crossland'') bu onye mmebe ejiji nke Ghana na onye isi ihe okike nke Ophelia Crossland Designs. Ltd na Ohemaa Kids. ==Okwu okwuru== * ''Enwere m nsọpụrụ na obi ụtọ ịbụ otu n'ime ndị nrụpụta iri kacha elu sitere n'akụkụ ụwa niile ahọpụtara ka ha gosipụta Qipao na National Silk Museum na Hangzhou, China. Dịka onye nrụpụta Ghana, ọ bụ nnukwu ihe ùgwù na ihe gbasara mpako mba ịnọchite anya Ghana na ọkwa zuru ụwa ọnụ dịka nke a.'' **Francis Addo, [http://www.ghheadlines.com/agency/daily-guide/20190918/131412586/ophelia-crossland-joins-global-designers-for-china-exhibition "Ophelia Crossland sonyeere ndị na-emepụta ụwa maka ihe ngosi China. "], '' Akụkọ akụkọ GH '', Septemba 18, 2019. == Okwu gbasara Ophelia Crossland == *'''Ọ bụrụ na 'Ophelia', nwa agbọghọ si Osu, nwere ike ime ya, ọ nweghị ihe ga-egbochi gị imezu nrọ gị. pụọ mepụta anwansi gị.''' **[[w:Kofi Okyere Darko|Kofi Okyere Darko]], [https://issuu.com/businesselites/docs/issue_122/s/17809618] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Crossland, Ophelia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 3ewqi1pfiv4bqjyr2ddm27keuwf9q91 Bimbo Thomas 0 3850 15299 15298 2023-10-19T13:59:35Z Akwugo 29 . wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bimbo Thomas|Bimbo Thomas]]''' bụ Naijirịa onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe nkiri na onye ọchụnta ego. == Okwu okwuru == *Nnam akwadoghị m ime ihe n'ihi na ọ chọrọ ka m bụrụ onye ọka iwu mana ọ maghị na akara UTMEm eruchaghị nke ọma iji ruo eru maka iwu. Agwaram Nnem mmasị m nwere n'ihe omume okike na ime ihe nkiri. Ya mere, ọ gwara Abbey Lanre okwu na otu ahụ ka m siri zute nnukwu aha ndị ọzọ na ụlọ ọrụ ahụ. A zụrụkwa m ọbụna dị ka nwa akwụkwọ mahadum. **[https://www.punchng.com/ive-been-a-hustler-right-from-unilag-bimbo-thomas/ Mmeghachi omume nne na nna ya na ime ihe] (9 Septemba 2018) *Ihe nkiri ahụ bụ Omo Ghetto mere kam mata na ọ bụkwa ọrụ kacha sie ike. Enwerem ike igosipụta agwa ahụ nke ọma n'ihi oge nwatam ebi na Island. Mụ na Funke Akindele bụ enyi kemgbe ogologo oge; ya mere, mgbe o chepụtara echiche maka ihe nkiri ahụ, anyị nwere ike ime ya. Anyị atụghị anya ụdị nnabata ihe nkiri ahụ nwetara, anyị weere ekele dị ukwuu nye Chineke. **[https://www.punchng.com/ive-been-a-hustler-right-from-unilag-bimbo-thomas/ Na-ekwu maka ọganihu ya] (September 2018) * Ihe ịma aka dị ukwuu. M na-echeta ụbọchị mbụm dị ka onye mbido; A machibidoro m ịrụ ọrụ ọbụlaadị mgbe m nwere ndị enyi bụ ndị na-emepụta ihe. Otú ọ dị, ana m ekele Chineke maka imere amaara ebe ndị isim nọ ma mgbe ụfọdụ, a na-ata m ahụhụ mgbe ha hụrụ mụ na ndị ọzọ na ihuenyo. Otú ọ dị, ọzụzụ ahụ nyeerem aka ime ka m dịkwuo mma na ịdọ aka ná ntị dị ka onye na-eme ihe nkiri, n'adịghị ka mgbe ị bụ onye nweere onwe ya. **[https://www.punchng.com/ive-been-a-hustler-right-from-unilag-bimbo-thomas/ Ihe ịma aka dị ugbu a na ọrụ ngosi ya] (2018) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thomas, Bimbo}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 1jk5aee5t8b6yrjcqbcy9v371kdktpw Cynthia Butare 0 3851 15024 2023-10-17T14:30:54Z Love4sure 14 #shesaid wikitext text/x-wiki ''[[w:Cynthia Butare|Cynthia Butare]]'''bụ '''[[w:Rwandan–Swiss|Rwandan–Swiss]] ''[[w:filmmaker|onye na-eme ihe nkiri]] nakwa a ''[[w:onye na-ese ihe | onye na-ese ihe nkiri]]'' . A maara ya nke ọma dị ka onye isi ihe nkiri Rwandan a ma ama Kickin It With The Kinks. { ==Okwu okwuru== * Amalitere m ise ihe mgbe m dị obere n’agbanyeghị na nkà m adịghị iche na ụmụaka ndị ọzọ, ma n’afọ 2016, agbalịrị m. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/149313/Lifestyle/cynthia-butare-on-her-journey-ime-filmmaking, Olee mgbe na olee otu ị siri mara na aka gị nwere onyinye? jụrụ Cynthia] (The New Times, Satọde, Maachị 10, 2018) * Ịkwaga Rwanda, bụ́ ebe m na-ebitụbeghị mbụ ma na-ebi ndụ dị ka onye na-ese vidio. Nke ahụ bụ naanị ihe m dị mma. Nke a bụ otu m nwere ike isi nyere aka. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/149313/Lifestyle/cynthia-butare-on-her-journey-ime-filmmaking, Cynthia Butare kwuru na njem ya n'ime ihe nkiri] (The New Times, Satọde. , Maachị 10, 2018) * Kemgbe m bịarutere Rwanda, mụ na òtù NGO dị iche iche na-arụkọ ọrụ n’akụkụ ndị metụtara ịse foto. Ka ọ dị ugbu a, enwere m ike ịsị na ịse foto abụrụla akụkụ nke ndụ m kwa ụbọchị. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/121237/Entertainment/videos-mgbe-diasporans-laghachi-home-butare-captures-oge-in-video, Mgbe ndị mba ọzọ lọtara n'ụlọ, Cynthia Butare kwuru] (The New Times, Satọde, Ọgọst 01, 2015) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cynthia Butare}} [[Category: ụmụ nwanyị]] la8k67g8gkt101gjypzinnsd3q2j81h Akosua Adoma Owusu 0 3852 18463 15025 2024-03-18T13:20:49Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[File:Aaron Alexis Biscombe & Akosua Adoma Owusu interview for Reluctantly Queer.png|thumb|Akosua Adoma Owusu]] '''[[w:Akosua Adoma Owusu|Akosua Adoma Owusu]]'' (amuru Jenụwarị 1, 1984) bụ onye [[w:Ghana|Ghana]] onye America na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe. ==Okwu ndị O kwuru== *Kama 'Africanizing' akụkọ ọdịda anyanwụ, enwere m mmasị ị nwetaghachi akụkọ ihe mere eme Africa na-eme ka ha bụrụ ihe na-eme ugbu a. **[https://m.imdb.com/name/nm3113362/quotes/] *Ọ ga-amasị m itinye onwe m n'ọdịnala akụkọ akụkọ Afrịka site na asụsụ sinima. **[https://m.imdb.com/name/nm3113362/quotes/] *Ịbụ nwanyị ojii amụrụ ma zụlite na America site na nne na nna Africa bụ, n'ezie, ebe m na-enweta mmụọ nsọ site n'aka onye na-ese ihe na onye na-ese ihe nkiri. **Kwame Edwin Otu, [https://www.design233.com/articles/akosua-adoma-owusu-2 "Akosua Adoma Owusu: Saving Rex Cinema"], ''Design233'', Disemba 7, 2013. *Site n'ihe osise na ihe nkiri m, enwere m olileanya imeghe ndị na-ege ntị maka mkparịta ụka ọhụrụ n'etiti kọntinent Africa na America; nke na-agụnye ihe karịrị naanị stereotypes, ma na-agụnye ma okwu agbụrụ nke ahaziri ahazi na nke na-enweghị usoro na ọrụ ya. Site n'ịmepụta mgbagwoju anya mgbagwoju anya, enwere m olileanya na ihe ọhụrụ ọ pụtara nwere ike ịpụta ma tinye ya n'ime nghọta zuru ụwa ọnụ. Ọ bụrụ na m nwere ike ime nke a site n'ịmepụta ahụmahụ maka ndị na-ege ntị nke na-enyere ha aka ịhụ ihe ọ dị ka ịchọta onwe ha, mgbe m bụ ndị mba ọzọ na obodo, mgbe ahụ enwere m ike inyere m aka na nkọwa ọhụrụ ahụ pụta ìhè. **Leigh Anne Gialanella, [https://sites.lsa.umich.edu/audio-visual-africa/2016/07/07/spotlight-on-akosua-adoma-owusu/ "Spotlight On: Akosua Adoma Owusu"] , ''LSA'', Julaị 7, 2016. * '' '' Nkọwa m maka ihe ịga nke ọma abụghị maka nkwanye ugwu na ihe nrite, kama ịbụ ezigbo na agbanwe agbanwe na ọrụ m na imeghe ndị na-ege ntị ka ha hụ echiche ndị ọzọ na fim. **Priscilla Djirackor Debar, [https://trueafrica.co/article/meet-the-ghanaian-filmmaker-adapting-a-chimamanda-ngozi-adichie-novel-to-film/" Zute onye na-ese ihe nkiri Ghana nke na-emegharị Chimamanda Ngozi Adichie”], ''Ezi Africa'', Juun 22, 2016. ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Akosua Adoma Owusu}} [[w:Akosua Adoma Owusu|Akosua Adoma Owusu]] na Wikikwuotu bekee [[w :iq :Akosua Adoma Owusu|Akosua Adoma Owusu]] na Wikipidia Igbo e0c14or3djhdpk5fztp022ysjv6cct5 Jeanne d'Arc Debonheur 0 3853 15027 15026 2023-10-17T14:38:17Z Love4sure 14 wikitext text/x-wiki '''[[w:Jeanne d'Arc Debonheur|Jeanne d'Arc Debonheur]]'' (amụrụ Aurore Mimosa), bụ [[Rwanda | Rwandan]] ọkaiwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye bụbu '''[[ w: Onye Minista Minista Rwanda | Onye Minista Ọchịchị Rwanda]]"" nke ''[[w: Ndị gbara ọsọ ndụ na njikwa Ọdachi|Ndị gbara ọsọ ndụ na njikwa ọdachi]]''' kemgbe 30 Ọgọst 2017. ==Okwu okwuru== * Anyị maara na enyemaka a agaghị agwọta nsogbu niile nke idei mmiri kpatara mana opekata mpe, anyị jisiri ike nye ụmụ akwụkwọ ihe ndị bụ isi, gụnyere ihe scholastic na blanketị. Anyị ga-aga n'ihu na-arụ ọrụ na mkpa ndị ọzọ dị ngwa dị ka ịrụzi akụrụngwa fiber optic. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/149098/News/rubavu-flood-victims-get-relief-aid, Minista na-ahụ maka njikwa ọdachi na ihe gbasara ndị gbara ọsọ ndụ, Jeanne d'Arc de Bonheur kwuru] (The New Times, Wednesday, Maachị 07, 2018) * E                                        ch™                  ch™      mefuo nnukwu ego nzta nkụ. Ọzọkwa, iji nkụ eme ihe n'ogige na-emetụtakarị oke ọhịa anyị, mbuze ozuzu na ọdachi ndị ọzọ na-ahapụ ndụ na gburugburu ebe obibi n'iyi. ** [https://reliefweb.int/report/rwanda/midimar-and-unhcr-launch-use-gas-alternative-firewood-cooking-transit-camps, Jeanne d'Arc de Bonheur kwuru, ọrụ dị mkpa nke iji gas isi nri] ( Weebụ enyemaka, Septemba 15, 2017) * Mmadụ iri na asatọ nwụrụ n'ihi ọdachi nke oke mmiri ozuzo kpatara n'abalị 23 Eprel. ** [https://www.africanews.com/2018/04/25/rwanda-tells-citizens-to-dig-repair-drainage-channels-after-heavy-rains-kill-18/, Minister Jeanne d' Arc de Bonheur kwuru:] (Akụkọ Afrịka, Eprel 25, 2018) * Anyị na-adụ gị ọdụ ka ị na-agbaso usoro ndị obodo maka mbelata ihe egwu egwu gụnyere igwu mmiri mmiri dị mma, iji ala eme ihe nke ọma, terracing na ọrụ ịkụ osisi. ** [https://www.ktpress.rw/2018/05/disaster-victims-increase-to-183/, Jeanne d'Arc de Bonheur kwuru, chetaara ndị mmadụ ka ha kwanyere usoro kwesịrị ekwesị iji belata ọdachi ahụ] (ktpress) .rw, Mee 03, 2018 ) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:de Bonheur, Jeanne d’Arc}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nuwvi40z7dsme2gttmm4oj4m293cryh Jessica Alupo 0 3854 15028 2023-10-17T14:41:32Z Love4sure 14 #shesaid wikitext text/x-wiki [[File:Jessica Alupo.jpg | thumb | Jessica Alupo in 2021]] '''[[w:Jessica Alupo |Jessica Rose Epel Alupo]]''' (amụrụ 23 Mee 1974), nke a na-akpọkarị ''Jessica Alupo''' bụ onye nke itoolu na ugbu a [[w: osote onye isi oche Uganda|osote onye isi ala Uganda]] kemgbe 2021. Ọ bụ [[w:Uganda|Uganda]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nkuzi na onye bụbu onye agha. O jere ozi na [[w:cabinet of Uganda|cabinet of Uganda]] dị ka onye minista mmụta n'etiti 2011 na 2016. Ọ bụkwa onye a họpụtara [[w:Parliament of Uganda | otu nzuko omeiwu]] dị ka [[w: Mpaghara Katakwi | Mpaghara Katakwi]] onye nnọchite anya ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== * N'okpuru H.E. Onye isi ala Yoweri Museveni, Uganda enwetala nkwụsi ike ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọganihu onye kwuo uche ya na uto akụ na ụba. ** Uganda bụ akụ na ụba mepere emepe na FDI n'ime EAC-VP Jessica Alupo. [https://mazima.ug/business/uganda-is-the-most-open-economy-to-fdi-within-the-eac-vp-jessica-alupo/ Nkeji edemede nke Mazima, 22 Ọktoba 2022]. * Ọ bụ nkwa anyị na Gọọmenti site na ụlọ ọrụ ya ga-asọpụrụ nkwa anyị mere na nnọkọ azụmahịa a ma gaa n'ihu na-akwado ọgbakọ azụmahịa EU-Uganda kwa afọ dị ka ikpo okwu maka Uganda na ndị mmekọ ya na Europe iji nọgide na-achụso ọdịmma ha ma melite ụzọ nke ịrụkọ ọrụ ọnụ. . ** Uganda bụ akụ na ụba mepere emepe na FDI n'ime EAC-VP Jessica Alupo. [https://mazima.ug/business/uganda-is-the-most-open-economy-to-fdi-within-the-eac-vp-jessica-alupo/ Nkeji edemede nke Mazima, 22 Ọktoba 2022]. * Ya mere, Gọọmenti Uganda na-achọsi ike ịdọtakwu ego site na EU site na ntinye aka a na nkwụghachi ụgwọ a na-agba ndị na-azụ ahịa Ugandan ume ka ha jiri uru nke njikọ a gbasaa mmekọrịta na-eme ka nkà na ụzụ, nkà, ego, ụkpụrụ na imewanyewanye ohere ịnweta ahịa EU. . Nkà ihe ọmụma anyị bụ ịnye ndị na-etinye ego n'ofe MDA Gọọmenti niile, mee ka ọnọdụ azụmahịa dị mfe, ma belata ọnụ ahịa ịzụ ahịa. Ọrụ a dị na Uganda Investment Authority. ** Uganda bụ akụ na ụba mepere emepe na FDI n'ime EAC-VP Jessica Alupo. [https://mazima.ug/business/uganda-is-the-most-open-economy-to-fdi-within-the-eac-vp-jessica-alupo/ Nkeji edemede nke Mazima, 22 Ọktoba 2022]. * Uganda chọrọ akụrụngwa dị mma ma dị mma iji kwado uto akụ na ụba, mkpochapụ ịda ogbenye, mmepe mmekọrịta mmadụ na asọmpi n'ahịa ụwa. Dị ka ị maara nke ọma, ọ dịghị akụ na ụba obodo nwere ike iguzo na-enweghị ezigbo akụrụngwa. **Uganda nwere mperi ụlọ nke nde 2.4. [https://www.newvision.co.ug/category/entertainment/uganda-has-a-house-deficit-of-24-million-unit-120846 Nkeji edemede nke New Vision, 26 Nọvemba 2021]. * Taa, anyị enyefela ọrụ ndị a dịka akụkụ nke mbọ Gọọmenti na-agba n’iweta ọrụ nso ndị ya. ** VP ALUPO ewepụtala Arụmọrụ Ụkwụ na DISTRICT KATAKWI. [https://molg.go.ug/vp-alupo-lauches-legs-projects-in-katakwi-district/ Akụkọ sitere n'aka Ministry of Local Government Uganda, 3 Eprel 2023]. ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Alupo, Jessica}} [[Category: ụmụ nwanyị]] tue35cn12yf25jath9mkryd37vg0ozb Denise Scott Brown 0 3855 15031 15030 2023-10-17T15:24:36Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Denise Scott Brown (née Lakofski; amụrụ Ọktoba 3, 1931) bụ onye omenkà America, onye na-eme atụmatụ, onye edemede, onye nkuzi na onye isi ụlọ ọrụ Venturi, Scott Brown na Associates na Philadelphia. Denise Scott Brown na di ya na onye ya na ya na-arụkọ ọrụ, Robert Venturi, bụ ndị a na-ahụta n'etiti ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ na narị afọ nke iri abụọ, ma site na nhazi ha na atụmatụ ha, na ederede na nkuzi. == Okwu Ọkwụrụ == * Ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ ekwesịghị ịkpọ Chineke. ** "gbapụ: zaghachi Kenneth Frampton" * Ọtụtụ ụmụ nwanyị ndị ọkachamara nwere ike ịkọ 'akụkọ egwu' gbasara ịkpa oke ha nwetara n'oge ọrụ ha. Akụkọ m gụnyere ihe gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya yana nnukwu trauma. Ma ụfọdụ ụdị ịkpa ókè a na-adịghị ahụkarị bịara n'ụzọ m mgbe, n'etiti ọrụ, m lụrụ onye ọrụ ibe anyị wee sonye na ndụ ọkachamara anyị dị ka onye a ma ama (n'agbanyeghị na ọ bụghị akụ) meriri ya. Ahụrụ m ka a na-emepụta ya ka ọ bụrụ onye na-ahụ maka ụkpụrụ ụlọ n'ihu m na, ruo n'ókè ụfọdụ, na ndabere nke ọrụ nkwonkwo anyị na ọrụ nke ụlọ ọrụ anyị. ** "Sexism na usoro kpakpando na ije" * Mkparịta ụka ọha na eze (ihe ndị Africa na-akpọ obere ịkpa ókè agbụrụ) na-agakwa n'ihu: nri 'ndị nwunye' ('Anyị ga-ekwe ka ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ zukọta ọnụ, ezigbo m'); ajụjụ ọnụ ọrụ ebe ọnụnọ nke 'nwunye onye na-ese ụkpụrụ ụlọ' wutere osisi ahụ; nri abalị m agaghị aga n'ihi na onye na-akpa ike so na ndị ahịa otu chọrọ 'na-atụpụta ụkpụrụ ụlọ' dị ka ụbọchị ya; Ndị nta akụkọ Italy na-eleghara arịrịọ Bob anya ka ha gwa m okwu n'ihi na m ghọtara Italian karịa ka ọ na-aghọta; ọhụụ ọwara nke ụmụ akwụkwọ n'ebe Bob; ‘Ya mere ị bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ!’ nye Bob, na onye ọma ‘so ị bụkwa onye na-ese ụkpụrụ ụlọ?’ nye m. ** "Sexism na usoro kpakpando na ije" * N’ịbụ ndị nwere ihe ndị a na-enweghị atụ, ndị mmadụ na-eji anwansi na-edu ụzọ ha. Tupu e mepụta ngwá ọrụ ịkwọ ụgbọ mmiri, a kpụrụ otu nwanyị n'ọkpụkpụ nke ụgbọ mmiri iji nyere ndị ọrụ ụgbọ mmiri aka ịgafe oké osimiri; na ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ, na-agbaso ihe ndị a na-adịghị ahụ anya nke imewe, họrọ onye guru nke ọrụ ya na-enye ha aka na mpaghara ebe enwere iwu ole na ole ịgbaso. Onye guru, dị ka nna ụkpụrụ ụlọ, nọ n'okpuru oke ịkpọasị na ịhụnanya; n'ụzọ ọ bụla, mmekọrịta ahụ bụ nkeonwe, ọ nwere ike ịbụ naanị otu onye. Nke a na-aza maka ọnọdụ ''ad hominem'' nke ụfọdụ ndị nkatọ 'Venturi'. Ọ bụrụ na njirimara ahụ ziri ezi, ụda ahụ ga-adịkwu ọbụna karị, n'ihi na mmadụ enweghị ike ịkatọ ọtụtụ mmadụ ngwa ngwa. A na m eche na maka ndị na-ese ụkpụrụ ụlọ nwoke, guru ga-abụrịrị nwoke. Enweghị ike ịnwe mama na Pop gurus na architecture. prima donnas nke architectural bụ ụmụ nwoke. ** "Sexism na usoro kpakpando na ije" * Kemgbe ọtụtụ afọ, ọ bụla m na ndị na-akpatara m nsogbu ndị na-egbu m mgbu bụ ndị na-amaghị ihe na ndị obi tara mmiri. Ha bụ ndị nkatọ na-agụbeghị akwụkwọ nke ọma na ndị ahịa na-amaghị ihe mere ha ji bịakwute anyị. Enyerela m aka ịghọta nke a site n'ịrịba ama na ndị ọkà mmụta anyị kacha akwanyere ọrụ ha ùgwù, ndị ahịa nke ọrụ ha na-amasị anyị, na ndị enyi ha na-akpali anyị, enweghị nsogbu ịghọta ọrụ m. Ha bụ ndị sophisticates. Akụkụ ụfọdụ site na ha ka m na-enweta obi ma ghọta na, n'ime afọ iri abụọ gara aga, ejisiri m ike rụọ ọrụ m na, n'agbanyeghị na m na-amị amị, iji nweta nkwanye ùgwù onwe m. ** "Sexism na usoro kpakpando na ije" [[Category: Ụmụ nwanyị]] 3mgqu9yx8fwiu5rh41kvqgoxka1gw47 Denise Richards 0 3856 15034 15033 2023-10-17T15:35:33Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Denise Lee Richards (amuru 17 February 1971) bu onye omere ihe nkiri America na ihe nlere nke mbu. == Okwu Ọkwụrụ == === Ajụjụ ọnụ Akwụkwọ uhie === <small>[http://www.redbookmag.com/fun-contests/celebrity/denise-richards-interview Ederede n'ịntanetị]</small> * Ebe m bụ nne, apụghị m iche n’echiche otú ọ ga-esi esi ike ịnụ ka a na-ekwu okwu ọjọọ na ihe na-abụghị eziokwu banyere ụmụ m ndị inyom. * Anọ m n'ọnọdụ enweghị mmeri. Ọ bụrụ na enwere m ụmụ m na ihe nkiri ahụ, ana m erigbu ha. Ọ bụrụ na m emeghị ya, ndị mmadụ ga-eche na abụghị m nne na-eji aka. ** Na inwe ụmụ ya nwanyị na-eto eto na mmemme TV ya * Onye ọ bụla na-ekwu na m na-erigbu ụmụaka, mana ha ahụbeghị otu ihe omume. * Ebughị m n’obi ka m gaa n’alụmdi na nwunye a. M hụrụ n'anya ma chọọ ka mụ na ya biri ndụ ọhụrụ. Ọtụtụ ndị mmadụ sịrị m, "Olee otu ị ga-esi soro onye nwere ihe gara aga pụọ?" Ma, m na-ekwere mgbe niile na onye ọ bụla kwesịrị inweta ohere nke abụọ. Ahụrụ m onye ọ bụ n'anya mgbe m zutere ya: nwoke siri ike nke nwere ike ikweta adịghị ike ya ma rụọ ọrụ site na ha. ** N'ime di ya mbụ, [[Charlie Sheen]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] lohxjowxq7ejlnss25xbzy1sfm98g4w Catherine Pugh 0 3857 15036 15035 2023-10-17T15:49:11Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Catherine Pugh|Catherine Elizabeth Pugh]]'''(amụrụ 10 Maachị 1950) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye America onye jere ozi dị ka onye isi obodo 50th nke Baltimore, Maryland. ==Okwu okwuru== *Anyị ekwesịghị imechi ụlọ akwụkwọ n'ihi na okpomọkụ anaghị arụ ọrụ ... Ọ bụrụ na anyị na-enweta ego na steeti anyị kwesịrị iji ya. Anyị chọrọ penny ọ bụla anyị nwere ike nweta. **Dika esi kwuo na[https://www.baltimoresun.com/education/bs-md-ci-schools-money-returned-20180104-story.html "Baltimore schools have returned millions in state funds for heating repairs" by Luke Broadwater in ''The Baltimore Sun'' (4 January 2018)] *A na-akwụ ya bụ dollar nkeonwe. … Obodo anaghị akwụ ụgwọ maka ya; obodo enweghị dollar na nke a. … Amaghị m ụdị ụgbọ ala ahụ, amaghị m agba ụgbọ ala ahụ, amaghị m ogologo ụgbọ ala ahụ. Amaara m na anyị ga-eweta bọs ndị a ga-eji dollar nkeonwe akwụ ụgwọ. **Dika esi kwuo na [https://foxbaltimore.com/news/local/baltimore-mayor-taxpayers-wont-pay-to-bus-students-to-dc-gun-rally "Baltimore mayor: Taxpayers won't pay to bus students to DC gun rally" by Keith Daniels, ''FOX 45 Baltimore'' (8 March 2018)] N'otu isiokwu ahụ, mgbe ''FOX 45' jụrụ ya ma ọ bụrụ na a ga-eji ego ọha na eze kwụọ ụgwọ maka njem ahụ, ọ zara, sị: "Anyị ga-agafe àkwà mmiri ahụ ma ọ bụrụ na anyị erute na ya ... n'ofe obodo na Baltimore chọrọ ka a nọchite anya ya. Ma ọ bụrụ na ndị ntorobịa anyị chọrọ ịga, anyị chọrọ ịhụ na ha gara ebe ahụ n'enweghị nsogbu." ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [https://www.c-span.org/person/?catherinepugh Appearances on C-SPAN] {{DEFAULTSORT:Pugh, Catherine}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} b33lt93yvj5ckymel4480fkzk6ec5e8 Elise Stefanik 0 3858 15038 15037 2023-10-17T15:56:23Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elise Marie Stefanik (/stəˈfɑːnɪk/; amuru Julaị 2, 1984) bu onye omebe iwu America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 21st New York kemgbe 2015. Dị ka onye isi oche ọgbakọ Republican House kemgbe 2021, ọ bụ onye ọkwa nke atọ. Ụlọ Republican. ==Okwu okwuru== * Ndị America kwesịrị ịma eziokwu ahụ, na Nancy Pelosi na-eburu ibu ọrụ dị ka onye na-ekwuchitere Ụlọ maka ọdachi ahụ mere na 2021 oké ifufe nke United States Capitol|January 6th<br>Na ya bụ mgbe ndị Republican malitere ịjụ ajụjụ ndị a ka ọ jụrụ ịnọdụ ha. ** [https://www.syracuse.com/politics/2021/07/house-panel-begins-capitol-riot-hearings-rep-elise-stefanik-deflects-blame-to-pelosi.html 27 Julaị 2021] * Mgbapụta ụnyaahụ a na-enwetụbeghị ụdị ya bụ mbọ imebi Ụlọikpe Kasị Elu nke ukwuu. Mgbasa ozi a haziri nke ọma iji maaja na igbochi ndị ọka ikpe nke Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, na nnwere onwe ya na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị, site na ịkwado Iwu ahụ ga-enyocha ya ozugbo site n'ụlọ ikpe. : Ụlọ Republicans na-agba mbọ ịkwado ịdị nsọ nke ndụ, anyị ga-anọgide na-alụ ọgụ ka ọ bụrụ olu maka ndị na-enweghị olu. Ọ dịghị ihe pụrụ iche, pụrụ iche, na kwesịrị ịlụ ọgụ maka ọrụ ebube nke ndụ :*[https://www.politico.com/news/2022/05/03/congress-supreme-court-abortion-reactions-00029682 Collins, Manchin na ndị omebe iwu ndị ọzọ na-anabata echiche nke Ụlọikpe Kasị Elu] (Emelitere: 05 (03/2022 03:11 PM EDT) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stefanik,Elise}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a2oh0htjcehe5hk1hfdt9cf13o2g8yo Denise levertov 0 3859 15040 15039 2023-10-17T16:07:46Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Denise Levertov (24 Ọktoba 1923 - 20 Disemba 1997) bụ onye na-ede uri Britain-American. == Okwu Ọkwụrụ == [[File:Halo solaire 21112006 003.jpg|thumb|right|[[Ekele]]<br> ihe a na-adịghị ahụ anya [[sun]] na-ere karịa <br> oyi na-acha ọcha [[igwe]], na-enye anyị <br> [ [ọkụ]] na chimni [[onyinyo]].]] * '''Agụụ uri nke ime [[mmekọrịta]] na-agụsi m agụụ ike n'ụzọ dị nnọọ iche na [[ọgbaaghara]] nke ha dị. '''Dịka [[abụ]] nwere ọrụ [[social]] ọ bụ ịkpọte ndị na-ehi ụra site n'ụzọ ọzọ karịa ujo. ** Nkwupụta gbasara uri na '' New American Poetry '' (1960) nke Donald Allen deziri * <p>'''Ipu n'ubi oghe <br> wee banye n'ime ọhịa, ''</p><p>''' nke ahụ bụ emume. N'ịmara na e nwere [[ihe omimi]], ha nwere ike ịga.''' <br> Laghachi ugbu a! O wee laa azụ n’etiti ọtụtụ ụdị dị iche iche, mgbagọ na onyinyo ndị ha hụrụ ugbu a, na-ege ntị n’ọkụ nke osisi ụwa.</p> ** "Ndị Novices" (1960) * '''Too<br> anyanwụ a na-adịghị ahụ anya na-ere karịa <br> ihu igwe oyi na-acha ọcha, na-enye anyị ìhè na onyinyo chimni''' ** '' Mass maka ụbọchị St. Thomas Didymus '' (1981); [http://www.poets.org/viewmedia.php/prmMID/16007 ihe edere n'ịntanetị] ejcozw6r4kir0fj08msp7kya3nbtftu Demi Moore 0 3860 15042 15041 2023-10-17T16:14:46Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Demi Moore (amụrụ Demetria Guynes na Nọvemba 11, 1962, na Roswell, New Mexico) bụ onye omere America, onye na-ese ihe nkiri, onye bụbu onye na-ede abụ na ihe nlereanya. = Okwu Ọkwụrụ== * N’ezie, ịhụnanya mbụ m. ** Nke [Emilio Estevez]]; ''Vanity Fair'', Mpịakọta 54 (1991), p. 150 [http://books.google.co.uk/books?id=o-NNAQAIAAAJ&q=Emilio+Estevez.+%22truly.+my+first+ love.%22&dq=Emilio+Estevez.+%22truly.+my +mbụ+ịhụnanya.%22&hl=en&sa=X&ei=g5AlT6_0G4bv8QPBkeXYBw&sqi=2&ved=0CDUQ6AEwAA] ** Ọtụtụ mgbe, a na-ehie ụzọ dị ka "Emilio Estevez bụ n'ezie ịhụnanya mbụ m" * Ihe na-eme gburugburu gị nwere ike ijide gị, ma ọ bụ nwee ike ịchọta ụzọ mgbapụ. Echere m na ihe niile, ọbụlagodi na ọ dị egwu ma ọ bụ dị mma, na-abata na ndụ anyị iji nyere aka ibuli elu na gbasaa anyị dị ka mmadụ. ** N'ime oge nwata ya siri ike; Chrissy Iley, ''Onye na-ekiri'', Sọnde 7 Ọktoba 2007 [http://www.guardian.co.uk/film/2007/oct/07/1] * Anọ m onwe m nke ukwuu, egosipụtawokwa m n’ihu ọha iwe na paparazzi. A na-arụ ọrụ ahụ n'oge gara aga iji mepụta ihe oyiyi nke m ebe m na-ewe iwe mgbe niile ma ọ bụ na-ewe iwe. ** Ajụjụ ọnụ, '' Glamour '' Magazine, Ọgọst 2011 [http://www.glamour.com/health-fitness/2011/09/glamour-interview-jennifer-aniston-demi-moore-and-alicia-keys- okwu?currentpage=4] === Ajụjụ ọnụ Demi Moore Cover - Demi Moore na Fame na Ezinụlọ - Harper's BAZAAR Ọgọst 3, 2010 [http://www.harpersbazaar.com/magazine/cover/demi-moore-cover-interview-0410] === * Ọ na-amasị m ijikọ ndị mmadụ na ụwa mebere, na-agbanwe echiche na echiche, mgbe n'ụwa anụ ahụ anyị nwere ike ọ nweghị ohere ịgafe ụzọ. * Models, ọbụna ndị nwoke ụdị — otú obere ka ha nwetara! Ọ dị mma maka uwe, mana ọ bụghị ihe ịchọrọ na ndụ n'ezie. Gịnị mere anyị ji kwesị ịna-ele onwe anyị anya ma na-atụ ihe? * Amaara m na o nwere ikike ịbụ ihe pụrụ iche ozugbo. Ọ dị ka izute onye m mabu ebe unu na-amata ibe unu. Ọ bụ ihe na-ekwekọghị ekwekọ, ọkwa mmetụta anyị na-enwe ruo oge anyị nọrọ ọnụ. ** Na nzukọ mbụ [[Ashton Kutcher]] [[Category: Ụmụ Nwayi]] rmvmftok5d34ubvtky9a11h34obqynt April Winchell 0 3861 15043 2023-10-17T16:57:52Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Eprel Terri Winchell (amụrụ 4 Jenụwarị 1960 na New York, NY) bụ onye na-eme ihe nkiri, agwa redio, na onye nchịkọta akụkọ Reretsy. Ọ bụ ada nke omee Paul Winchell. ==Okwu okwuru== * Oriakụ Hilton pụtara yi uwe egwu juicy, na-akpa nkata dị ka gibbon na ekwentị ya nwere ọla. Ọ dị ka anwansi, ma ọ bụrụ na anwansi dị ka ihe na-eme ka ike gwụ. ** Na Sọnde Disemba 5, 2004 na 7:34 pm site na [http://www.aprilwinchell.co...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Eprel Terri Winchell (amụrụ 4 Jenụwarị 1960 na New York, NY) bụ onye na-eme ihe nkiri, agwa redio, na onye nchịkọta akụkọ Reretsy. Ọ bụ ada nke omee Paul Winchell. ==Okwu okwuru== * Oriakụ Hilton pụtara yi uwe egwu juicy, na-akpa nkata dị ka gibbon na ekwentị ya nwere ọla. Ọ dị ka anwansi, ma ọ bụrụ na anwansi dị ka ihe na-eme ka ike gwụ. ** Na Sọnde Disemba 5, 2004 na 7:34 pm site na [http://www.aprilwinchell.com/12/2004/ aprilwinchell.com]. * Lee gị, na-atụgharị m ka onye Pomeranian! ** Mgbasa ozi KFI-Los Angeles, Ọktoba 8, 2000, dị na [http://www.aprilwinchell.com/2000/10/08/kfi-sunday-october-2000/ AprilWinchell.com] * Ahụ gị bụ ụlọ nsọ, ma ị bụ onye Juu ma ọ bụ na ị bụghị. ** Mgbasa ozi redio KFI-Los Angeles, Ọktoba 8, 2000, dị na [http://www.aprilwinchell.com/2000/10/08/kfi-sunday-october-2000/ AprilWinchell.com] * [Na-ezo aka na onye na-eme ihe nkiri Winona Rydr] "Gafere ya! Ihe 'anya gị sara mbara, egwuregwu, ịma jijiji chipmunk' ihe! Wepụ ya!" ** Mgbasa ozi redio KFI-Los Angeles, Ọktoba 15, 2000, dị na [http://www.aprilwinchell.com/2000/10/15/kfi-sunday-october-15-2000/ AprilWinchell.com] *[Na-ezo aka na onye nduzi mmemme nke ụlọ ọrụ redio]: "M ga-eme ka ọ kpọọ m otu ụbọchị, ọ bụrụgodị na ọ pụtara ịwụfu cheese na brassiere m na KFI, site na gawd." ** Mgbasa ozi redio KFI-Los Angeles, Jenụwarị 28, 2001, elekere 10:00 nke ehihie. awa. *A na m eme redio ma enwere otu akpa n'ihu m na console nke na-ekwu 'Butt Stink' na ya. Ihe adịghị mma. ** Mgbasa ozi redio KFI-Los Angeles, Jenụwarị 28, 2001, elekere 10:00 nke ehihie. awa. * Anyị ekwuola banyere kọfị enemas na ha dị mma nke ukwuu, ma e wezụga donuts na-arapara n'ime eriri. Na nke ahụ na-emebi ihe niile. ** Mgbasa ozi redio KFI-Los Angeles, Maachị 25, 2001, elekere 11:00 nke abalị. awa. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Winchell,April}} [[Category:ụmụ nwanyị]] l2cpszs54fid4aspypa7gk5c2frr6yw Blanche Lincoln 0 3862 15044 2023-10-17T17:09:14Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Blanche Lambert Lincoln (Septemba 30, 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi dị ka Senator United States si Arkansas site na 1999 ruo 2011. Onye otu Democratic Party, a họpụtara ya na Senate na 1998; Ọ bụ nwanyị mbụ a họpụtara na Senate na Arkansas kemgbe Hattie Caraway na 1932 na nwanyị nke ọdụdụ họpụtara na Senate mgbe ọ dị afọ 38. ==Okwu okwuru== * M na-agbalị mgbe niile ime ihe kacha mma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Blanche Lambert Lincoln (Septemba 30, 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi dị ka Senator United States si Arkansas site na 1999 ruo 2011. Onye otu Democratic Party, a họpụtara ya na Senate na 1998; Ọ bụ nwanyị mbụ a họpụtara na Senate na Arkansas kemgbe Hattie Caraway na 1932 na nwanyị nke ọdụdụ họpụtara na Senate mgbe ọ dị afọ 38. ==Okwu okwuru== * M na-agbalị mgbe niile ime ihe kacha mma maka Arkansas, ọ bụrụgodị na ọ pụtara na m ga-enwe nnọkọ oriri na ọṅụṅụ, onyeisi oche, ụlọ akụ Wall Street ma ọ bụ òtù Washington nke mefuru $10 nde iji merie m. **[https://www.politico.com/story/2010/10/blanche-lincoln-blame-bill-halter-044187?_amp=true] o kwuru na mgbasa ozi ahụ. * Ọ bụrụ na ị chere na mkpọsa dị mfe, ọ bụghị. Ọ na-atọ ụtọ. Ọ nwere ike na-atọ ụtọ. Mana n'oge ụfọdụ mgbe ị na-etinye awa 18 kwa ụbọchị, ụbọchị asaa n'izu na-aga n'okporo ụzọ, ọ na-egweri 'ma ọ nwere ike ịbụ. **[https://talkbusiness.net/2019/05/advice-101-former-u-s-senator-blanche-lincoln/] ọ gwara ụmụ nwoke ahụ. * Edebere ọrụ ọha maka mmadụ ole na ole. Naanị n'ihi na abụghị m onye ọchịchị a họpụtara ahọpụta nke ahụ apụtaghị na m ga-ada mbà. Anyị niile kwesịrị itinye aka, ọ na-ewe anyị niile iji dozie nsogbu **[https://www.thedailybeast.com/blanche-lincoln-mike-castle-john-spratt-after-capitol-hill] Lincoln kwuru na ọ ka nwere mmetụta nke ọrụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lincoln,Blanche}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2upqwu0kdbje10t4c8s75jp4b45fyur Bogolo Kenewendo 0 3863 15045 2023-10-17T17:14:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bogolo Joy Kenewendo na 2018 Bogolo Joy Kenewendo (amuru c. 1987) bu Motswana onye okachamara n'uba na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụbu onye minista na-ahụ maka itinye ego na azụmaahịa, azụmaahịa na ụlọ ọrụ nke Botswana. Achụpụrụ Kenewendo na kabinet na March 2020. Kemgbe ahụ, ọ na-eje ozi dị ka onye isi nchịkwa nke Kenewendo Advisory, nke dabeere na Gaborone, Botswana. Ọ na-edu Molaya Kgosi Women Leadershi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bogolo Joy Kenewendo na 2018 Bogolo Joy Kenewendo (amuru c. 1987) bu Motswana onye okachamara n'uba na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụbu onye minista na-ahụ maka itinye ego na azụmaahịa, azụmaahịa na ụlọ ọrụ nke Botswana. Achụpụrụ Kenewendo na kabinet na March 2020. Kemgbe ahụ, ọ na-eje ozi dị ka onye isi nchịkwa nke Kenewendo Advisory, nke dabeere na Gaborone, Botswana. Ọ na-edu Molaya Kgosi Women Leadership and Mentorship Programme ma bụrụkwa onye isi oche nke Molaya Kgosi Trust. ==Okwu okwuru== * Ekwenyere m na anyị chọkwuru ụmụ nwanyị na-edu ndú ndị nwere ike ịkwado maka mgbanwe ndị dị mkpa yana ndị nwoke nwekwara ike bụrụ ndị mmeri nke ịha nhatanha. ** [https://africanfeminism.com/dont-be-comfortable-in-being-only-woman-at-the-table-bogolo-kenewendo/"Enwela obi iru ala n'ịbụ naanị nwanyị' Tebụl – Bogolo Kenewendo] (13 Ọgọst 2019) * Ekwela ka onye ọ bụla mee ka i kweta na i zughị ezu. I zuola. Oghere ọha, oghere ndị isi, oghere ego bụkwa oghere ụmụ nwanyị! Ihe kacha mkpa bụ ịhụ na ahụ adịghị anyị mma ịbụ 'naanị nwanyị' na tebụl. Oghere ọ bụla nwere ike iji ụdị dị iche iche mee. ** [https://africanfeminism.com/dont-be-comfortable-in-being-only-woman-at-the-table-bogolo-kenewendo/"Enwela obi iru ala n'ịbụ naanị nwanyị' Tebụl – Bogolo Kenewendo] (13 Ọgọst 2019) * Ọ bụrụ na enweghị oche maka gị, weta oche. Ma ozugbo ị nwere oche na tebụl, jide n'aka na ị nọghị naanị iji lelee igbe. ** [https://govinsider.asia/digital-gov/bogolo-kenewendo-how-botswanas-economy-can-recover-from-covid-19/"Kedu ka akụ na ụba Botswana nwere ike isi gbakee na Covid-19] (February 19) 2021) * Anyị niile kwesịrị ohere nha anya. Ohere na-emepụta ebe obibi ka mma ma meghee ụwa nke ohere maka mmadụ niile. ** [https://www.unwomen.org/en/news/stories/2021/4/i-am-generation-equality-bogolo-joy-kenewendo ''Abụ m Equality: Bogolo Joy Kenewendo, ọkà mmụta akụ na ụba, okike. na onye na-akwado ndị ntorobịa] (16 Eprel 2021) * Onye ọ bụla kwesịrị ịbụ onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị ma ọ bụ onye mmekọ n'ihi na, dịka ọ siri dị, mgbe nwanyị na-enye ike, ọ na-ebuli obodo na obodo dum. ** [https://www.unwomen.org/en/news/stories/2021/4/i-am-generation-equality-bogolo-joy-kenewendo ''Abụ m Equality: Bogolo Joy Kenewendo, ọkà mmụta akụ na ụba, okike. na onye na-akwado ndị ntorobịa] (16 Eprel 2021) * Bilie. Ọ nweghị oge ka mma ka anyị na-enwe oghere anyị, na-eme ihe anyị kwenyere na na-enwu. ** [https://latinamericanpost.com/36809-bogolo-joy-kenewendo-the-youngest-minister-in-botswana ''Bogolo Joy Kenewendo, onye minista kacha nta na Botswana] (16 October 2021) * E nwere ọnọdụ ọchịchị nke anyị kwesịrị ibuli ha; anyị ekwesịghị ịla azụ ikwupụta olu anyị. Anyị kwesịrị ịchọta ụzọ iji rịọ ikpe ziri ezi mgbe ọ dị mkpa. Karịsịa ma a bịa n'ihe gbasara nchekwa ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka. ** [https://latinamericanpost.com/36809-bogolo-joy-kenewendo-the-youngest-minister-in-botswana ''Bogolo Joy Kenewendo, onye minista kacha nta na Botswana] (16 October 2021) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kenewendo,Bogolo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] saftdvd1qwvhamko9irmhw4shpco3nl Butera Knowless 0 3864 15046 2023-10-17T17:21:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Knowless (amụrụ Jeanne d'Arc Ingabire Butera) bụ onye na-agụ egwú Rwandan. O nwere di aha ya bụ Clement, ha nwekwara ụmụ agbọghọ abụọ. Butera na-ede ọtụtụ egwu nke ya. Egwu ya na-emetụta isiokwu ndị dị ka mmekọrịta ịhụnanya, okwu ọha na eze na ndụ kwa ụbọchị ==Okwu okwuru== * Ọ bụghịzị asịrị, ogologo njem ịhụnanya nke onye na-agụ egwú Knowless Butera na onye na-emepụta egwu Clement Ishi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Knowless (amụrụ Jeanne d'Arc Ingabire Butera) bụ onye na-agụ egwú Rwandan. O nwere di aha ya bụ Clement, ha nwekwara ụmụ agbọghọ abụọ. Butera na-ede ọtụtụ egwu nke ya. Egwu ya na-emetụta isiokwu ndị dị ka mmekọrịta ịhụnanya, okwu ọha na eze na ndụ kwa ụbọchị ==Okwu okwuru== * Ọ bụghịzị asịrị, ogologo njem ịhụnanya nke onye na-agụ egwú Knowless Butera na onye na-emepụta egwu Clement Ishimwe kesara arụpụtala uru. **[https://allafrica.com/stories/201605301210.html | amaghị ekwu]'' allafrica.com * Mgbe mmadụ kwuru na ị nweghị ike ime ya. Mee ya ugboro abụọ, ma were foto. ** [https://twitter.com/Knowless1butera/status/1506180434052497409 |Butera Knowless] * Ọ bụla ihu ọma Chineke n’ebe ndụ m nọ kamakwa ọ rụsiri ọrụ ike. Ọ bụghị naanị egwu kamakwa ihe ọ bụla m na-atụkwasị aka, m na-ahụ na m na-enye ya ihe niile m nwere n'ihi na ọ dịghị amasị m ịbụ ọdịda ná ndụ, ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138093/Entertainment/ "knowless-on-her-music-career-and-raising-a-family"], ''O jiwo were jide obi ndị mmadụ. nkà egwu ya, ịma mma ya na àgwà na-ekpo ọkụ. Butera na-amaghị ihe, ezigbo aha, Jeanne Ingabire Butera bụ otu n'ime ndị na-ese egwu na-aga n'ihu na egwu egwu na ihe nkiri a ma ama ruo oge ụfọdụ.'' (18 February 2017) * "Ndị m na-ahụ gburugburu m na ndị m na-ezute n'akụkụ okporo ụzọ ma ọ bụ n'ebe ọ bụla na-akpali m nakwa ihe ndị na-eme m." ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138093/Entertainment/ "knowless-on-her-music-career-and-raising-a-family"], ''O jiwo were jide obi ndị mmadụ. nkà egwu ya, ịma mma ya na àgwà na-ekpo ọkụ. Butera na-amaghị ihe, ezigbo aha, Jeanne Ingabire Butera bụ otu n'ime ndị na-ese egwu na-aga n'ihu na egwu egwu na ihe nkiri a ma ama ruo oge ụfọdụ.'' (18 February 2017) * Dị ka onye na-agụ egwú nke ka bilitere n’ịkụ egwú, ọ dị m ka Chineke nwara m, ọ ga-adịkwa m ka ahụ́ na-eru m ala na ndị kwesịrị ịna-akwado m ga-arara m, ma m bịara sie ike karị. Ama m na ihe a niile ga-emecha kwụsị, ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138093/Entertainment/ "knowless-on-her-music-career-and-raising-a-family"], ''O jiwo were jide obi ndị mmadụ. nkà egwu ya, ịma mma ya na àgwà na-ekpo ọkụ. Butera na-amaghị ihe, ezigbo aha, Jeanne Ingabire Butera bụ otu n'ime ndị na-ese egwu na-aga n'ihu na egwu egwu na ihe nkiri a ma ama ruo oge ụfọdụ.'' (18 February 2017) * “Achọrọ m ịmụ nwa, ọ bụkwa ihe Chineke nyere m. Enweghị m ike ịkọwa ọṅụ m nwere mgbe m ghọtara na m ga-amụ nwa nwanyị. Ọ bụ nrọ mezuru ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138093/Entertainment/ "knowless-on-her-music-career-and-raising-a-family"], ''O jiwo were jide obi ndị mmadụ. nkà egwu ya, ịma mma ya na àgwà na-ekpo ọkụ. Butera na-amaghị ihe, ezigbo aha, Jeanne Ingabire Butera bụ otu n'ime ndị na-ese egwu na-aga n'ihu na egwu egwu na ihe nkiri a ma ama ruo oge ụfọdụ.'' (18 February 2017) *Amaghị m ihe nwa m nwanyị chọrọ ịbụ. O nwere ike chọọ ibi ndụ nke onwe ya na ikesa foto ya ga-apụta enweghị nkwanye ùgwù maka mkpebi ya. Ọ bụrụ na ọ chọrọ mgbasa ozi dị ka nne na nna ya ji n'aka, ọ ga-enweta ọtụtụ ndị na-eso ụzọ dị ka o kwere mee. Ọ bụ ezie na ada m ka dị obere, apụrụ m ịgwa ya na ọ dị umeala n'obi na onye ma ihe ọ ga-abụ n'ọdịnihu. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138093/Entertainment/ "knowless-on-her-music-career-and-raising-a-family"], ''O jiwo were jide obi ndị mmadụ. nkà egwu ya, ịma mma ya na àgwà na-ekpo ọkụ. Butera na-amaghị ihe, ezigbo aha, Jeanne Ingabire Butera bụ otu n'ime ndị na-ese egwú na-adaba na egwu egwu na ihe nkiri a ma ama ruo oge ụfọdụ.'' (18 February 2017). *N'obodo a, ọ bụghị ọtụtụ mmadụ anaghị enwe ihu ọma ketara ihe onwunwe n'aka nne na nna ha. Ekwenyere m, na ihe ndị dị otú ahụ, dị ka m kwesịrị ịchụso inweta, bụ ihe ọmụma mmụta. Nke ahụ na-abụkarị ihe na-akpali m imecha akwụkwọ m n'ihi na ọbụlagodi mgbe m nwere ọrụ, agụmakwụkwọ ga-abụ mgbe niile ihe eji eme njem na ụwa na-eto ngwa ngwa. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/138093/Entertainment/ "knowless-on-her-music-career-and-raising-a-family"], ''O jiwo were jide obi ndị mmadụ. nkà egwu ya, ịma mma ya na àgwà na-ekpo ọkụ. Butera na-amaghị ihe, ezigbo aha, Jeanne Ingabire Butera bụ otu n'ime ndị na-ese egwú na-adaba na egwu egwu na ihe nkiri a ma ama ruo oge ụfọdụ.'' (18 February 2017). *N'ihe gbasara ejiji, dịka m siri kwuo, onye ọ bụla kwesịrị inwe ụdị nke ya. Mmadụ kwesịrị iji ejiji na-egosi nkasi obi dị otú ahụ na ọ bụrụ na onye ọ bụla na-ahụ ha nwere ike ịsị na onye ahụ nwere uto ma mara mma nke ọma na ejiji. Mmadụ nwere ike ọbụna na-eyi slippers ma wepụ ụdị ejiji. Ya mere, ejiji kwesịrị ịbụ nke ya. Ihe ọzọ bụ na ejiji bụ ịmara onwe gị, dị ka ọdịdị ahụ gị na agba gị. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/114318/Lifestyle/"i-love-wearing-mens-perfume---knowless"], ''Aha ogbo ya, Knowless, sitere n'ike mmụọ nsọ America. Onye isi R&B Beyonce Knowles. A mụrụ Jeanne d'Arc Ingabire Butera ma na-ejikwa ugbu a n'okpuru Kina Music, Butera wepụtara album mbụ ya, Komeza, na Disemba 2011 '' (18 December 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Knowless,Butera}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dne0hqn1fa0b8usugorvtyby4g564wo Bonang Otlhagile 0 3865 15047 2023-10-17T17:31:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} ==Okwu okwuru== * Anyị nwere obi ụtọ dị ka nke a maka oge na-eme na obi ụtọ kwesịrị ịdị ukwuu, anyị na-ekele onye ọ bụla kwadoro anyị, onye ọ bụla gbakọtara n'azụ anyị na nke kachasị mkpa m ga-achọ ikele Chineke na ndị ọrụ nkà na ụzụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị. Ma ọ bụghị ha, anyị agaghị anọ ebe a. ** [https://sportsnation.co.bw/sbebeto-inspires-botswana-to-win-a-spot-afcon/ "Bebeto kpalir...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ==Okwu okwuru== * Anyị nwere obi ụtọ dị ka nke a maka oge na-eme na obi ụtọ kwesịrị ịdị ukwuu, anyị na-ekele onye ọ bụla kwadoro anyị, onye ọ bụla gbakọtara n'azụ anyị na nke kachasị mkpa m ga-achọ ikele Chineke na ndị ọrụ nkà na ụzụ, ma ọ bụrụ na ọ bụghị. Ma ọ bụghị ha, anyị agaghị anọ ebe a. ** [https://sportsnation.co.bw/sbebeto-inspires-botswana-to-win-a-spot-afcon/ "Bebeto kpaliri Botswana imeri ntụpọ na 2022 Women's AFCON"], Egwuregwu (February 24, 2022) "Otlhagile ịla ezumike nká mgbe COSAFA Women's Championship" (2018) <small>[https://www.cosafa.com/otlhagile-to-retire-after-cosafa-womens-championship/ "Otlhagile ga-ala ezumike nka mgbe COSAFA Women's Championship gachara"], COSAFA (August 15, 2018)</small> * Ihe niile nwere oge nke ya, anyị ga-akwado Morocco otu ụzọ anyị si akwado Zimbabwe, anyị nọ ebe a n'ihi na anyị rụsiri ọrụ ike na anyị kwesịrị ịnọ na Morocco. * Oge eruola inye ndị na-eto eto ohere igwu egwu na otu mba. * Anọwo m na-egwu egwuregwu ihe karịrị afọ iri n'òtù mba ahụ nakwa dị ka onye isi ụgbọ mmiri. Enwere m afọ ojuju maka ịchụ àjà, ezigbo mbọ, mmejọ na nhọrọ amamihe dị na ya, achọrọ m ikele Batswana bụ onye kwadoro ya. * M ga-eme ike m niile na COSAFA nke afọ a ma nwee olileanya ịla ezumike nká na ọkwa dị elu site n'imeri ya. * Nrọ m bụ ịbụ onye nchịkwa, echere m na m nọ n'ụzọ ziri ezi. Achọkwara m ịgba ụmụ agbọghọ ume ka ha gbaa bọọlụ n'ihi na ọ bụ nnukwu ihe na-esote. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Otlhagile,Bonang}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jsofyyfl9isw2lq3q34l1ezaq1u8syq Cathy O'Dowd 0 3866 15048 2023-10-17T17:36:39Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cathy O'Dowd (amuru 1968) bu onye South Africa onye na-arị elu nkume, onye ugwu, odee na onye na-ekwu okwu mkpali. Ọ bụ nwanyị mbụ rutere n'elu ugwu ugwu Everest site na ndịda na akụkụ ugwu na 25 Mee 1996 na 29 Mee 1999, n'otu n'otu. ==Okwu okwuru== * Ugwu Everest ugbu a bụ ọgba aghara etiti ndụ onye ọrụ bara ọgaranya. * Ihe ahụ i mere afọ 10 gara aga nke pụtara ihe mmadụ niile na-eme ya ugbu a. Ihe ị mere otu afọ gara...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cathy O'Dowd (amuru 1968) bu onye South Africa onye na-arị elu nkume, onye ugwu, odee na onye na-ekwu okwu mkpali. Ọ bụ nwanyị mbụ rutere n'elu ugwu ugwu Everest site na ndịda na akụkụ ugwu na 25 Mee 1996 na 29 Mee 1999, n'otu n'otu. ==Okwu okwuru== * Ugwu Everest ugbu a bụ ọgba aghara etiti ndụ onye ọrụ bara ọgaranya. * Ihe ahụ i mere afọ 10 gara aga nke pụtara ihe mmadụ niile na-eme ya ugbu a. Ihe ị mere otu afọ gara aga, e depụtaghachila gị * Ọ bụ banyere ihe na-eme n’ime otu ndị ị họọrọ iso. Otu ndị dara ada, ole na ole n'ime ha ebe n'ezie kwụsịrị n'ugwu. Ọbụna ndị ejidere n'oké ifufe ahụ, ha mehiere ihe na-adịghị mma nke mere ka ha bụrụ ndị na-adịghị ike mgbe ihe na-ezighị ezi na mgbe ahụ ndị otu na-eme nke ọma bụ banyere setịpụ ngwá ọrụ ndị a na-adịghị ahụ anya bụ ihe doro anya nke nzube maka otu gị. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:O'Dowd,Cathy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ch5srkwwoius17hd9p2bn8l1jxyfygi Cathy Berberian 0 3867 15049 2023-10-17T17:43:37Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Catherine Anahid Berberian (Julaị 4, 1925 - Maachị 6, 1983) bụ onye America mezzo-soprano na onye na-ede egwú dabere na Italy. ==Okwu okwuru== * Nwanyị a bụ Cathy Berberian, onye na-akpa àgwà n’onwe ya, onye na-ese ihe n’ụdị na-adịghị ahụkebe na onye na-agụ egwú mara mma nke na-agba chaa chaa. Ihe niile o mere gosiri na ọ bụ eziokwu. Ma ọ bụ egwu mbụ (Monteverdi) ma ọ bụ ọrụ nke oge a (Berio, Kurt Weill na Stravi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Catherine Anahid Berberian (Julaị 4, 1925 - Maachị 6, 1983) bụ onye America mezzo-soprano na onye na-ede egwú dabere na Italy. ==Okwu okwuru== * Nwanyị a bụ Cathy Berberian, onye na-akpa àgwà n’onwe ya, onye na-ese ihe n’ụdị na-adịghị ahụkebe na onye na-agụ egwú mara mma nke na-agba chaa chaa. Ihe niile o mere gosiri na ọ bụ eziokwu. Ma ọ bụ egwu mbụ (Monteverdi) ma ọ bụ ọrụ nke oge a (Berio, Kurt Weill na Stravinsky), ihe niile dabara n'ezie. Ma maka Debussy, echeghị m na onye ọ bụla nwere ike ịbụ abụ ya nke ọma. O nwere ụzọ ya na Sprechgesang meriri m kpamkpam. Ọ bụ nne na nna metamorphosis, chameleon nwanyị. N'oge a na-eme egwu egwu ya, oyi na-atụ ya, mana ọ kwụsịghị ya ịkwọ abụ nwa oge. Nna ukwu na nnwere onwe zuru oke. Na amamihe nke o wetara na njiri mara ya! Na otú e si agba egwú Azarbaijan, yana Offenbach na Gershwin! Lee talent pụrụ iche! ** [[Sviatoslav Richter]], na ''Sviatoslav Richter: Akwụkwọ ndetu na mkparịta ụka'' (1998) nke Bruno Monsaingeon dere. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Berberian,Cathy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ry7wqvqmvjallqk17x75vp0ly11nxo8 Carly Fiorina 0 3868 15050 2023-10-17T17:49:23Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cara Carleton “Carly” Fiorina (amụrụ Cara Carleton Sneed na 6 Septemba 1954) bụ onye bụbu onye isi oche nke Hewlett-Packard. ==Okwu okwuru== * Ekwesịrị m ịsị na mgbe ọgwụgwọ chemotherapy gasịrị, Barbara Boxer adịghị atụ egwu ọzọ. ** [https://web.archive.org/web/20120207030044/http://www.nbclosangeles.com/news/local/Boxer-Fiorina---The-Finger-Pointing-Begins-106564383.html na-ekwupụta ọkwa ọkwa sinetị ya]. * Nduzi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cara Carleton “Carly” Fiorina (amụrụ Cara Carleton Sneed na 6 Septemba 1954) bụ onye bụbu onye isi oche nke Hewlett-Packard. ==Okwu okwuru== * Ekwesịrị m ịsị na mgbe ọgwụgwọ chemotherapy gasịrị, Barbara Boxer adịghị atụ egwu ọzọ. ** [https://web.archive.org/web/20120207030044/http://www.nbclosangeles.com/news/local/Boxer-Fiorina---The-Finger-Pointing-Begins-106564383.html na-ekwupụta ọkwa ọkwa sinetị ya]. * Nduzi bụ maka imeghe ikike na ndị ọzọ. ** Okwu na ndu na Mahadum Maryland (10 October 2003), nke C-Span na-agbasa. * Ihe mgbaru ọsọ HP bụ iwetara ndị ahịa anyị ọdịnaya ntụrụndụ na ahụmịhe kachasị mma,… Anyị nyochara ọtụtụ ụzọ ọzọ iji wepụta ahụmịhe egwu dijitalụ dị ukwuu wee kwubie ọkpụkpọ egwu iPod Apple na ọrụ egwu iTunes kacha mma. Site na imekọ ihe ọnụ na Apple, anyị nwere ohere ịgbakwunye uru site na ijikọta onyinye egwu dijitalụ kacha mma n'ụwa n'ime atụmatụ usoro ntụrụndụ dijitalụ buru ibu nke HP. *: Site na Joint Apple / HP akwụkwọ akụkọ ụbọchị 1 Jenụwarị 2004 dị [http://www.apple.com/pr/library/2004/jan/08hp.html ebe a]. * O nweghịkwa ọrụ Chineke nyere Amerịka ọzọ. Anyị ga-asọ mpi maka ọrụ dịka mba. Asọmpi anyị dị ka mba abụghị ihe a na-apụghị izere ezere. Ọ gaghị eme naanị. ** 7 Jenụwarị 2004. [http://www.theregister.co.uk/2004/01/08/us_tech_industry_stands_up/]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fiorina,Carly}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a4rffctz6q9jyoybt71p8b8no0bld1c Elizabeth Gaskell 0 3869 15051 2023-10-17T17:59:48Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Cleghorn Gaskell (Septemba 29 1810 - Nọvemba 12 1865) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ ifo na onye na-ede akụkọ ndụ Britain onye gbara ama wee dekọọ mgbanwe mgbanwe nke ugwu England site na mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ. A mụrụ ya Elizabeth Cleghorn Stevenson; A na-enyekarị aha nwunye ya n'ụdị Oriakụ Gaskell. ==Okwu okwuru== * Tụkwasị nwa agbọghọ dị afọ iri na isii obi maka ịmara nke ọma ma ọ mara mm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Cleghorn Gaskell (Septemba 29 1810 - Nọvemba 12 1865) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ ifo na onye na-ede akụkọ ndụ Britain onye gbara ama wee dekọọ mgbanwe mgbanwe nke ugwu England site na mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ. A mụrụ ya Elizabeth Cleghorn Stevenson; A na-enyekarị aha nwunye ya n'ụdị Oriakụ Gaskell. ==Okwu okwuru== * Tụkwasị nwa agbọghọ dị afọ iri na isii obi maka ịmara nke ọma ma ọ mara mma; bayere idi-anya-ya, ọ gāmaghi. ** '': Mary Barton | Mary Barton'', ch. 3 (1848) * Ọ bụrụ na mmadụ niile hà nhata n’abalị, ụfọdụ ga-amalite site n’ịbili otu elekere tupu echi. ** ''Mary Barton'', ch. 37. * Nne na nna maara ihe na-achị ọchị maka ọchịchọ nke ime ihe onwe ya, ka ọ bụrụ enyi na onye ndụmọdụ mgbe ọchịchị ya ga-akwụsị. ** ''w:North na South (1854 novel)|North na Ndịda'', ch. 15 (1854-5) * Ụdị ịhụ mba n'anya ahụ nke gụnyere ịkpọ mba ndị ọzọ niile asị. ** ''w: Ndị hụrụ Sylvia n'anya | Ndị hụrụ Sylvia n'anya', ch. 1 (1863) === ''w:Nwunye na Ụmụ nwanyị|Nwunye na Ụmụ nwanyị'' === * Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịhụ otú mbata onye na-abụghị nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe ya bata ná nnọkọ nke ndị nwoke ma ọ bụ nwanyị si eme ka obi dajụọ obere esemokwu na ọgba aghara nke ọnọdụ uche. ** ''w:Nwunye na Ụmụ nwanyị|Nwunye na Ụmụ nwanyị'', ch. 11 * Iche echiche banyere obi ụtọ ndị ọzọ karịa nke ya dị ezigbo mma; ma ọ                                                                                        ` ] ] ] ]l` ] ` ] kw › imen`at `` ima ` ́ ` ` ́ ` ` ́ ` ıh ` e, ezi och ich o nke mere ya onwe ya? Ma n'ọnwu nka ka nkasi-obi-ya di nání ya; otú ahụ ka ọ dị. ** ''w:Nwunye na Ụmụ nwanyị|Nwunye na Ụmụ nwanyị', ch. 11 * Ọ bụ atụmatụ ya n'ozuzu imechi mmetụta uche site n'ịghara igosi ọmịiko o nwere. ** ''[[w:Nwunye na Ụmụ nwanyị|Nwunye na Ụmụ nwanyị]]'', ch. 11 * Ana m anwa anwa kwuo na ọ dị ka ihe nzuzu; eleghị anya, ọnwụnwa nile nke ụwa anyị ga-adị ka ihe-nzuzu n’anya anyị ka nwa oge gasịrị; eleghi anya ha di otua ugbua n'anya ndi-mọ-ozi. Ma anyị onwe anyị, ị maara, na nke a bụ ugbu a, ọ bụghị oge na-abịa, ogologo, dị anya. Ma anyị abụghị ndị mmụọ ozi, ka a na-akasi anyị obi site n'ịhụ nsọtụ nke ezitere ihe niile. ** ''w:Nwunye na Ụmụ nwanyị|Nwunye na Ụmụ nwanyị', ch. 11 * Ndị mmadụ nwere ike ịja onwe ha mma otú ahụ site n’iche na mmejọ ha na-adị n’uche ndị ọzọ mgbe nile, dị ka a ga-asị na ha kwenyere na ụwa na-echekarị àgwà ọma na àgwà ọma ha n’otu n’otu. ** ''w:Nwunye na Ụmụ nwanyị|Nwunye na Ụmụ nwanyị'', ch. 50 (1864-5) '':Cranford (akwụkwọ akụkọ)|Cranford'' (1851–3) === * Economy na-abụkarị "mara mma", na-emefu ego mgbe niile "okwu rụrụ arụ na nke na-asọ oyi"; ụdị nke utoojoo-grapeism, nke mere ka anyị dị nnọọ udo na afọ ojuju. ** Ch. 1 * Obere nkwenye na-enyere mmadụ aka ibi ndụ nke ọma. ** Ch. 11 Agaghị m ege ntị n'echiche…Ihe kpatara na-apụtakarị ihe onye ọzọ nwere ikwu. ** Ch. 14 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gaskell, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0gbg76mj62bmjyyc3bt97u6d6ryh95r Edith Wharton 0 3870 17812 17811 2023-11-18T04:03:53Z Goodymeraj 432 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Edith Wharton.jpg|thumb|N'agbanyeghị ọrịa, n'agbanyeghị ọbụna onye iro ukwu [[mwute]], mmadụ ''nwere ike'' ịnọgide [[ndụ]] ogologo oge gafee ụbọchị nkerisi ma ọ bụrụ na mmadụ anaghị atụ egwu [[mgbanwe]], enweghị afọ ojuju na [[ịchọ ịmata ihe]] nke ọgụgụ isi, nwere mmasị na nnukwu ihe, na nwee [[obi ụtọ]] n'ụzọ ndị dị nta.]] [[w:Edith Wharton|Edith Wharton]] (24 Jenụwarị 1862 - 11 Ọgọst 1937) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ America, onye edemede akụkọ na onye ọchọmma. === Okwu Ndị O Kwuru === [[File:"Candle".JPG|thumb|Enwere ụzọ abụọ dị nke ịgbasa ọkụ: ịbụ<br>[[kandụl]] ma ọ bụ [[ènyò]] nke na-egosipụta ya.]] [[File:Edward Harrison May - Edith Wharton - Google Art Project.jpg|thumb|M [[hụrụ ìhè n'anya]] mgbe niile, ìhè n'[[anya]] na n' [[ụbụrụ]]…]] [[File:The Mount from the Walled Garden by David Dashiell.jpg|thumb|Naanị otu ụzọ ị ga-esi agaghị eche maka [[ego]] bụ inwe nnukwu ya.]] [[File:Edith Wharton c. 1880.jpeg|thumb|right|Ịbụ onwe onye n'[[Eziokwu]] abụghị n'ụzọ omume ọhụrụ kama n'[[ọhụụ]] ọhụrụ.]] * Mee ka oghere ikuku dị obosara. Ka m ñụọ ụbọchị. <br> M [[hụrụ ìhè n'anya]] mgbe nile, ìhè n'[[anya]] na n'[[ụbụrụ]] - <br> Ọ dịghị tapers enyo dị na ogologo ala nke alaeze, <br> Ma ọ bụ omimi a raara nye nke silent aisles, <br> Kama ọ bụ naanị ụbọchị ikuku na-eku uzuzu <br> Na-ekpu ọtụtụ ǹdè mmadụ n'ụwa. ** [http://www.wsu.edu/~campbelld/wharton/whartpoe2.htm#Vesalius%20in%20Zante.%20(1564)"Vesalius na Zante (1564)"], na ''North American Review'' (Nọvemba 1902), p. 625 * '' E nwere ụzọ abụọ nke ịgbasa ìhè: ịbụ<br> Kandụl ma ọ bụ enyo nke na-egosipụta ya.'' ** "Vesalius na Zante (1564)", na ''North American Review'' (November 1902), p. 631 * Ọ bụ otu akụkụ na nghọta ya ịmara na '''[[ndụ]] bụ nanị onye ndụmọdụ dị n'ezie, na amamihe nke a na-azachaghị azacha site n'ahụmahụ onwe onye adịghị aghọ akụkụ nke anụ ahụ́ omume.''' **[http://www.wsu.edu/~campbelld/wharton/books/snctr10.txt ''Sanctuary''], (1903) akụkụ II, ch. IV * Ịgba alụkwaghịm na New York bụ diplọma nke omume ọma n'onwe ya. ** ''Abụọ Ndị Ọzọ'', ch. 1, site na [http://www.gutenberg.org/dirs/etext03/tdmos10.txt ''The Descent of Man and Other Stories''] (1904) * ''Nanị ụzọ ị gaghị esi chee maka [[ego]] bụ inwe nnukwu ya.'' ** [http://www.gutenberg.org/dirs/etext95/hmirt10.txt ''The House of Mirth''] (1905), bk.1, ch. 6 * ''Ọ bịakwasịworị ya n'ụtụtụ ahụ n'ọgba aghara; ihu ya agbaworịị cha cha wee gbanwee, ma mbelata nke ịma mma ya emewo ka ọ maa mma. Otú ahụ ka ọ na-adị mgbe ọ nọ naanị ya! abụrụla echiche mbụ ya; nke-abua bu iburu ya n'obi mgbanwe nke ọbibia-ya mere.'' **[http://www.readprint.com/chapter-10542/The-House-of-Mirth-Edith-Wharton "The House of Mirth"] (1905), bk. 1, nk. 6 * ''Ọ dịghị ụmụ ahụhụ na-ekokwasa àkwụ́ ya n'eriri ndị na-esighị ike dịka ndị ga-ejigide ibu nke ihe efu nke mmadụ'' ** [http://books.google.com/books?id=plFdLlYHwZ8C&pg=PA69&lpg=PA69&dq=No+insect+hangs+its+nest+on+threads+as+frail+as+those+which+will+sustain+the+weight+of+human+vanity.&source=bl&ots=j0EPPhjIZW&sig=MQMjyNy5yKK97Ok4bGqRWfC3obE&hl=en&ei=T5F0TMqyMIuisAOczpyMBg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=4&ved=0CCEQ6AEwAw#v=onepage&q=No%20insect%20hangs%20its%20nest%20on%20threads%20as%20frail%20as%20those%20which%20will%20sustain%20the%20weight%20of%20human%20vanity.&f=false ''The House of Mirth''] (1905), ch. X, pg. 69 * ''E kwuwerị, mmadụ maara ebe adịghị ike ya nke ọma, na ọ bụ ihe na-agbagwoju anya ka ndị nkatọ leghaara ha anya ma chepụta ndị ọzọ na (otu n'ime ihe doro anya) adịghị adị - ma ọ bụ na ọ dị obere.'' ** Akwụkwọ ozi e degaara Robert Grant (19 Nọvemba 1907) * M na-eche, n'etiti ihe niile dị na eriri igwe na-anwụ anwụ, nke nwere eriri siri ike iji megharịa, na nke a na-atụ aro nhụsianya, ihe mgbu na ụdị nhụsianya dị iche iche, karịa nkekọ alụmdi na nwunye. ** Akwụkwọ ozi e degaara John Hugh Smith (12 Febrụwarị 1909), nke e bipụtara na '' The Letters of Edith Wharton '' (1988) * Oriakụ Ballinger bụ otu n'ime ụmụ nwanyị na-achụso Culture na ìgwè ndị agha, dị ka à ga-asị na ọ dị ize ndụ izute ya naanị ya. **[http://www.wsu.edu/~campbelld/wharton/books/xingu.htm "Xingu"] (1911), sitere ná ''Xingu and Other Stories'' (1916) * Ogologo oge ole ka anyị ga-eche na ọ dị mkpa ịbụ "American" tupu (ma ọ bụ n'ụzọ megidere) na-azụlite, na-amụbawanye ihe, ịbụ ndị mmadụ, na inwe otu ọzụzụ ọgụgụ isi dị ka mba ndị ọzọ mepere emepe? ** Akwụkwọ ozi degara Barrett Wendell (19 Julaị 1919) * Ihe ọzọ na-agbakasị ahụ́ n’ọrụ nkà ọgbara ọhụrụ bụ na ihe mgbaàmà na-emekarị nke ntozu okè, egwu nke ime ihe ndị e meworo mbụ. ** ''The Writing of Fiction'' (1925), ch. I * ''Ezi mmalite abụghị n'ụzọ ọhụrụ kama n'ọhụụ ọhụrụ''' ** ''The Writing of Fiction'' (1925), ch. I * Ndụ na-abụkarị eriri siri ike ma ọ bụ àkwà ǹkù. Nye m eriri siri ike. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (March 1926) * Amabeghị m akwụkwọ akụkọ mara mma nke ga-adị mma n'agbanyeghị na ọ dabara n'echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye edemede. ** Akwụkwọ ozi edegaara [[Upton Sinclair]] (19 Ọgọst 1927) * Mgbe ndị mmadụ rịọrọ maka oge, ọ na-abụkarị oge ịsị mba. Ee nwere otu mkpụrụedemede ọzọ na ya, mana ọ naghị ewe ọkara ogologo oge ikwu. **[http://gutenberg.net.au/ebooks04/0400741.txt ''The Children''] (1928), ch. XXV === ''[[w: The Age of Innocence| The Age of Innocence]]'' (1920) === [[File:Edith Newbold Jones Wharton (cropped 02).jpg|thumb|Nke kacha njọ n'ime [[ọrụ]] dịịrị bụ na o doro anya na o mere ka onye ahụ ghara kwesi ime ihe ọ bụla ọzọ.]] * Iwu nke ụwa egwu na-enweghị mgbagha na enweghị mgbagha chọrọ ka a sụgharịa ederede German nke operas French nke ndị na-ese ihe Swedish na-abụ n'asụsụ Italian maka nghọta doro anya nke ndị na-ege ntị na-asụ Bekee. ** Ch. 1 * Ọ tụrụ ya ụjọ iche echiche ihe ọ ga-abụrịrị na o mere anya ya. ** Ch. 8 * Enweghị m ike ịhụ gị n'anya ma ọ bụrụ na m hapụ gị. ** Ch. 18 * Na ntụgharị nke ihe ọkụkụ, e nwere oge a ma ama maka oat ọhịa; ma a ghara ịgha ha karịa otu ugboro. ** Ch. 31 * Ọ bụ ụzọ ochie nke New York si ebi ndụ "na-enweghị mmịpụta ọbara": ụzọ ndị na-atụ egwu asịrị karịa ọrịa, bụ́ ndị na-etinye ịdị mma karịa obi ike, na ndị weere na ọ dịghị ihe na-adịghị mma karịa "ihe nkiri," ewezuga omume nke ndị mere ka ha pụta. ** Ch. 33 * Ihe kacha njọ mmadụ ịrụ ọrụ bụ na o doro anya na o kwesịghị ime ihe ọ bụla ọzọ. ** Ch. 34 === [http://gutenberg.net.au/ebooks02/0200271.txt A Backward Glance] (1934) === [[File:Edith wharton face.jpg|thumb|[[Omume]] [[dị mkpa]]; ọ bụ akparamàgwà nke inwe àgwà, ịtụgharị ụzọ ka ọ bụrụ mkpọmkpọ ebe, nke a na-aghaghị ịlụso ya ọgụ n’esepụghị aka ma ọ bụrụ na mmadụ ga-anọgide [[ịdị ndụ]].]] * '' '' Omume dị mkpa; ọ bụ àgwà nke inwe àgwà, ịtụgharị ụzọ ka ọ bụrụ ihe ọjọọ, nke a na-aghaghị ịlụso ya ọgụ n'esepụghị aka ma ọ bụrụ na mmadụ ga-adị ndụ.'' ** "A First Word" * Ọ dịghị ihe dị ka ịka nká; enwere naanị iru uju. ** "A First Word" * '''N'agbanyeghị ọrịa, n'agbanyeghị ọbụna iru uju nke onye iro, onye ''nwere ike'' ịdị ndụ ogologo oge gara aga ụbọchị nkwụsị nke mbụ ma ọ bụrụ na ọ naghị atụ egwu mgbanwe, enweghị afọ ojuju n'ọchịchọ ọgụgụ isi, mmasị na nnukwu ihe, na obi ụtọ na obere ụzọ.'' ** "A First Word" * Ọ dịghị mgbe e kwere ka m gụọ akwụkwọ ụmụaka ndị America na-ewu ewu n’oge m n’ihi na, dị ka nne m kwuru, ụmụaka ahụ na-asụ bekee na-adịghị mma ''na onye dere akwụkwọ amaghị ya.'' ** Ch. 3 * Otú ọ dị, nye ndị [[Henry James | James]] na-akpachi anya, nkwubi okwu ndị a, n’abụghị ịbụ ihe mgbochi, dị ka àkwà mmiri e ji enyo enyo si n’uche ya tụpụ n’uche ha, akụkụ a na-adịghị ahụ anya nke mmadụ maara na ihe mgbaasị nke ụkwụ ọlaọcha kpuchiri ekpuchi. njakịrị, obi ọjọọ ụkwụ, na-ezu ohi iji gbawa nnukwu [ọchị] n'ụkwụ mmadụ. ** Ch. 8 === Misattributed === * Omuma bụ kpochapụwo ọ bụghị n'ihi na ọ dabara n'ụfọdụ iwu nhazi, ma ọ bụ dabara nkọwa ụfọdụ (nke o nwere ike bụrụ na onye dere ya anụtụbeghị ya). Ọ bụ kpochapụwo n'ihi otu ọhụrụ ebighị ebi na irrepressible ọhụrụ. ** [[Ezra Pound]], ''ABC of Reading'' (1934): "Ịdọ aka ná ntị" * Ǹkà dị n'akụkụ ndị a na-emegbu emegbu. Chee echiche tupu ị na-ama jijiji na dictum dị mfe na nkọwa ụgha ya nke nnwere onwe nka. N'ihi na ọ bụrụ na nkà bụ nnwere onwe nke mmụọ nsọ, olee otú ọ pụrụ ịdị n'ime ndị mmegbu? ** [[Nadine Gordimer]], [http://www.tannerlectures.utah.edu/lectures/gordimer85.pdf "The Essential Gesture: Writers and Responsibility"] * Ime agadi, dị jụụ, gbasaa, sara mbara na ịdị elu dị elu nke eluigwe na ụwa,<br> Ochie na-eru n'efu na ihe ụtọ dị nso na nnwere onwe nke ọnwụ. ** [[Walt Whitman]], [http://www.bartleby.com/142/82. "Song of the Open Road"], 12, ''Leaves of Grass'' (1855) === Okwu Ndị Ekwuru Gbasara Edith Wharton === * ''''Age of Innocence'' dị n'ụdị uri nke ukwuu na ọ rapaara m n'ahụ ọtụtụ afọ ka m gụchara ya n'ụlọ akwụkwọ. **[[Eva Chen]] [https://www.thecut.com/2020/09/quotes-from-25-famous-women-on-favorite-books.html ekenyere na edemede] (2015) *Mgbe ụwa karịrị akarị, ọ na-amasị m ịgụ ihe ndị na-akpali égwù, na akwụkwọ akụkọ ịhụnanya. M na-adị achọ nnọọ idabanye onwe m na ihe ndị na-akpali akpali ma ọ bụ n'egosịpụta ihunanya ebe ọ dara ụda. Maka mkpali, ana m alaghachi n'akwụkwọ ndị ọkacha mmasị m, ndị ọ na-adị adịwa m ka ọ bụ ya bụrụ na ọ bụ m dere ha. Nke a na-adị dị ka ihe edoghị anya n'ihi na edepụtaghị m aha ọ bụla. Akwụkwọ nke mbụ m bụ The Age of Innocence, nke Edith Wharton dere. **[[Roxane Gay]] [https://www.thecut.com/2020/09/quotes-from-25-famous-women-on-favorite-books.html ekenyere na edemede] (2017) *(Kedu akwụkwọ akụkọ mara mma nke ị gụrụ na nso nso a?) "Age of Innocence," nke Edith Wharton dere. Aga m agụ "Ethan Frome" na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ma n'ụzọ ụfọdụ agbaghara nke a. Ọ bụ ọmarịcha nka. N'agbanyeghị na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu narị afọ, ọ ka na-ekwusi ike na echiche anyị na-eme banyere ibe anyị, na ọdịda mmadụ anyị na-ekwurịta mkpa na ọchịchọ anyị. **[[Celeste Ng]] [https://www.nytimes.com/2017/09/21/books/review/celeste-ng-by-the-book.html ajụjụ ọnụ] (2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.edithwhartonsociety.org Edith Wharton Society] {{DEFAULTSORT:Wharton, Edith}} [[Category:Pulitzer Prize winners]] [[Category:1862 births]] [[Category:1937 deaths]] [[Category:Novelists from the United States]] [[Category:Short story writers from the United States]] [[Category:People from New York City]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:Autobiographers from the United States]] [[Category:Women authors]] [[Category:Women born in the 19th century]] [[Category:Poets from the United States]] [[Category:Translators from the United States]] [[Category:Designers]] tw8q403lt1oee7iz37r6pgm7nprze6x Elizabeth Drew Stoddard 0 3871 15054 15053 2023-10-17T18:41:38Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Drew Stoddard (née Barstow) (Mee 6, 1823 - Ọgọst 1, 1902) bụ onye United States na-ede uri na onye edemede. ==Okwu okwuru== * M na-eto oge ka ha na-aga,<br> M na-anya anwụ, nwee obi ike ifufe,<br> M na-enyocha lili na rose,<br> Ana m ekwe osisi ọ bụla na-enu isi,<br> Ana m eso mmiri iyi ọ bụla. na-eru,<br> chere kwa n'akụkụ oké osimiri nke guzosiri ike. ** "Ihe nzuzo nke onye na-ede uri", ahịrị 3, na ''Poems'' (Boston na New York: Houghton, Miffin & Co., 1895), p. 1. Kindle ebook ASIN B0084BS0QSASIN "Morgesons" (1862) === :<small>New York: Carleton, 1862</small> + Obodo ada ada, ma [oké osimiri] na-akwa ya emo site n’ịma mma ya dị egwu. ** Ch. XX, p. 120. * Ọ na-esiri m ike ịjụ oké osimiri ozugbo m biliri n’ụtụtụ. Akụkụ ya kpebiri ka ụbọchị m ga-esi nọrọ. M lere ya anya n’ikpeazụ site n’ịtụgharị uche mgbe nile banyere mgbanwe ya, na-achọ ịghọta mmetụta ọ na-enwe n’ebe m nọ n’uche, na mgbe ihe onwunwe ya jọgburu onwe ya dọọrọ mmasị ya, n’ihi na ọ na-agwa m mgbe nile banyere ịdị mfe ọ pụrụ iji mee ka mmiri rie m. A dọọrọ m n’ikpere mmiri ya n’abalị; oghere ya na-edoghị anya, nke mmetụta ụfọdụ dị ike karịa onwe ya na-emegharị, nke mere ka ụda olu ya pụta ìhè, dọpụtara mkpụrụ obi m n'akụkụ ya, ikwu okwu maka ikwu okwu. ** Ch. XXIV, p. 148–149 . * Ntọgbọrọ n’efu nke oyi na-akwado olileanya anyị na-esighị ike. Ọdịdị dị mma mgbe ahụ; Ọ naghị eji mkpụrụ akụ emo anyị. Ọ bụ okomoko nke oge okpomọkụ nke na-eme ka ọ pụta ìhè—ogologo ya, na-egbuke egbuke, ụbọchị na-ama ifuru, igirigi ya, abalị na-egbuke egbuke. ** Ch. XXVI, p. 162. ''Ụmụ nwoke abụọ: Akwụkwọ akụkọ'' (1865) :<small>New York: Bunce na Huntington, 1865</small> * Ọ dịghị mgbe mkpụrụ obi adịghị enwe mmetụta dị anya site na ndụ mmadụ dị ka mgbe mmadụ na-ahụ onwe ya Owuwe | naanị ya na vistas nke [ọnwa], ma ọ bụ n'okporo ámá nke obodo na-ehi ụra, okporo ụzọ nke ọhịa. ma-ọbu n'akuku ókè-ala oké osimiri. Ụwa, ma eleghị anya site na satịlaịtị ya dị ike na-emegharị, napụrụ ọmịiko ya n'ebe ọ nọ, ọ na-awagharịkwa na oghere ọcha, na-eche ma a mụrụ ya ka a ga-ewepụ ya. ** Ch. XVI, p. 134. * Nkasi obi na-agwụ ike mgbe ọ na-adịru ogologo oge. ** Ch. XXII, p. 174. * Nwanyị na-eleda nwoke anya n’ihi na ọ hụrụ ya n’anya, ma ọ gwụla ma ọ ga-eweghachi ịhụnanya] ya]. ** Ch. XXXII, p. 247. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stoddard, Elizabeth Drew}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pcul1k2yewz49ff73atabhil9rpesk6 Elizabeth David 0 3872 15056 15055 2023-10-17T18:47:50Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth David CBE (née Elizabeth Gwynne, 26 Disemba 1913 – 22 Mee 1992) bụ onye Britain na-ede esi nri nke akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ akụkọ, yana ọtụtụ akwụkwọ. O dere banyere nri ndị Europe na nri ndị Britain ọdịnala. A maara ya maka mmetụta ya na osi nri Britain site na 1950 gawa ==Okwu okwuru== * Ndị na-eme njem ịzụ ahịa oge ụfọdụ na W|Soho}} ma ọ bụ na mpaghara W|Tottenham Court Road nwere ike ịzụta chiiz Greek na oliv Calamata, W|Tahini|Tahina paste Middle East, obere nnụnụ ndị e chekwara na mmanụ sitere na Saịprọs, akwụkwọ osisi vine juru eju na Turkey, sausaji Spanish, agwa aja aja nke Egypt, peas chick, W| nri Armenia#Meats | Armenian ham, Spanish, Italian, na mmanụ oliv nke Saịprọt, Salame na osikapa Italiantali, ọbụlagodi cheese Mozzarella Neapolitan, na mmanụ aṅụ sitere na W|Ugwu Hymettus Ihe ndị a bụ nkọwa zuru oke nke nri Mediterranean, mana ihe ndị na-eme ka nri a dị iche na nke anyị dị mmadụ niile; ha bụ mmanụ oliv, mmanya, lemon, galik, yabasị, tomato, na ahịhịa na-esi ísì ụtọ na ngwa nri ndị na-aga ime ka ihe na-adịkarị ụkọ na nri bekee: ụdị ụtọ na agba dị iche iche, na isi ísì ụtọ, ọgaranya, na-akpali akpali. nke ezi nri. ** Okwu mmalite nke mbipụta 1955 nke: cite book|isi=Preface|chapter-url=https://books.google.com/books?id=_jaRgaTv9FQC&pg=PA3| ibe = 3 | aha = Akwụkwọ nri Mediterranean | isbn=9781590170038 | ikpeazụ1=David | mbụ1=Elizabeth | ụbọchị=30 Eprel 2002 * ... Agara m njem dị mkpirikpi na W|Turin na |Alba, Piedmont|Alba, ịhụ ihe ngosi na-agwụ ike nke Piedmontese baroque na W|Stupinigi}, nke mbụ. Obí nke ụlọ eze Savoy, na ihe na-atọ ụtọ karị, iri W|ọcha truffle na W|fondue|''fonduta' truffles ọcha na W|risotto}}, ọcha. truffles na akwa akwa, truffles ọcha gbasaa na achịcha na bọta. Edemede m ''Trufflesville Regis'', ka edere ya ngwa ngwa maka '' Spectator '', ma nwee ọnụọgụ ọ bụla nke mmejọ mkpope nke Italiantali. Ọ dịghị onye mere mkpesa ma e wezụga enyi Ịtali mụ na ya nọ na njem ahụ. N'oge na-adịghị, ọ gbaziri ha maka m, ma W|Cyril Ray bipụtara mbipụta nke abụọ nke akụkọ a na '' Compleat Imbiber '' ya. ** June 1984, Okwu Mmalite nke ''Omelet na otu iko mmanya'', dị ka e degharịrị na: cite book|url=https://books.google.com/books?id=2aBCBAAAQBAJ| title=Omelet na otu iko mmanya | isbn=9781909808508 | ikpeazụ1=David | mbụ1=Elizabeth | date=19 Julaị 2009 [https://books.google.com/books?id=2aBCBAAAQBAJ&printsec=frontcover#v=snippet&q=royal%20house%20of%20savoy&f=iberibe ụgha nke ahịrịokwu mbụ] [https://books] .google.com/books?id=2aBCBAAAQBAJ&printsec=frontcover#v=onepage&q=white%20truffles&f=iberibe ụgha nke ahịrịokwu nke abụọ] [https://books.google.com/books?id=2aBCBAAAQBAJ&printsec=frontcover#v=snippet&q= italian%20enyi&f=ahịrịokwu ụgha nke atọ na nke anọ] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:David, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kr216pg2zceukd4s9gb1g5ncax2aijm Delcy Rodriguez 0 3873 15061 15057 2023-10-17T19:07:21Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Delcy Eloína Rodríguez Gómez (amụrụ 18 Mee 1969) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Venezuelan. Ọ bụ ugbu a osote onye isi oche nke Venezuela kemgbe 14 June 2018. Ọ na-arụbu ọrụ dị ka Minister of Foreign Affairs na 2014-2017 na Minister nke Nkwukọrịta na Ozi na 2013-2014. == Okwu Ọkwụrụ == * Taa, ngalaba nke onwe [[Venezuela]] na-adịchaghị adabere na ego [[mmanụ]]. Ọ na-aghọ ngalaba na-etinye ego, na-emepụta ma chọta na Venezuela ohere ebe ọ nwere ike ịzụlite ya [[nwere ike]. ** Delcy Rodríguez (2021) zoro aka na: "[https://www.batimes.com.ar/news/economy/can-maduros-reluctant-reforms-halt-venezuelas-economic-freefall.phtml Enwere ike ime mgbanwe mgbanwe Maduro na-achọghị ịkwụsị. Ọdịda akụ na ụba Venezuela?]" na ''BA Times'', 25 June 2021. [[Category: Ụmụ Nwayi]] 9sp72oexul0bf14zkwliau9kocgg26z Elizabeth Curtis Sittenfeld 0 3874 15058 2023-10-17T18:57:15Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Curtis Sittenfeld (amuru August 23, 1975, na Cincinnati, Ohio) bu onye odee America. ==Okwu okwuru== * Banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị ebe a, gịnị ka ị ga-eme? Enwere ọtụtụ nkọwa, mana ọ bụ ihe na-enweghị isi. ** p. 9 * N'oge Ault, ọ bụghị naanị na anyị ekwesịghị ịbụ ndị ọjọọ ma ọ bụ ndị na-adịghị mma; anyị ekwesịghịdị ịbụ ndị nkịtị, izu ohi dịkwa njọ karịa nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Curtis Sittenfeld (amuru August 23, 1975, na Cincinnati, Ohio) bu onye odee America. ==Okwu okwuru== * Banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị ebe a, gịnị ka ị ga-eme? Enwere ọtụtụ nkọwa, mana ọ bụ ihe na-enweghị isi. ** p. 9 * N'oge Ault, ọ bụghị naanị na anyị ekwesịghị ịbụ ndị ọjọọ ma ọ bụ ndị na-adịghị mma; anyị ekwesịghịdị ịbụ ndị nkịtị, izu ohi dịkwa njọ karịa ndị nkịtị. Ọ bụ ihe na-adịghị mma, enweghị aghụghọ, na-ekpughe ọchịchọ maka ihe ndị ị na-enwebeghị. ** p. 12 * M na-echegbukarị onwe m na mmadụ ga-ahụ m, mgbe ahụkwa, ọ bụrụ na o nweghị onye hụrụ m, owu na-ama m. ** p. 14 * Anaghị m iti mkpu ma ọ bụ makụọ onye ọ bụla. N'ezie, ka mkpọtụ ahụ na-arị elu, enwere m mmetụta na-abụghị nke ya, na-agwụ ike nke obi ụtọ. Mana ọ bụghị mgbakasị ahụ nke ahụ - ahụ m ka kwụsiri ike ma nọrọ na nche, na mkpali m nwere, n'ụzọ dị ịtụnanya, bụ ịkwa ákwá. Ọ bụghị n'ihi na m na-enwe mwute kama n'ihi na enweghị m obi ụtọ, ma, dị ka ụmụ klas m, enwere m nkụda mmụọ, ọ dịkwa m mkpa ikwu okwu. Ihe omume a -- nke mmetụta dị ukwuu nke na-abụghị mmetụta nke ndị gbara m gburugburu jidere - mekwara n'ọgbakọ ọnụ: O mere ka ahụ erughị m ala, n'ihi na achọghị m ka onye ọ bụla achọpụta na ahụ adịghị m. 'ịwụli elu na ala ma ọ bụ na-arị elu, ma ọ masịkwara m, n'ihi na o mere ka ụwa yie ka ọ juputara na ohere ndị nwere ike ime ka obi m na-akụ. Echere m, n'ileghachi anya azụ, na nke a bụ otu ihe kachasị mma gbasara Ault, echiche nke ekwe omume… N'ime ndụ m dum, Ault bụ ebe nwere njupụta kacha ukwuu nke ndị mmadụ ga-ahụ n'anya. ** p. 38 * Maka ihe nkiri ahụ dum, enwere m mmetụta nke mmata nke ukwuu nke dị ka ahụ erughị ala mana ọ bụghị ahụ erughị ala -- na-agwụ ike, ịmụrụ anya na-atọ ụtọ. Aghọtaghị m nkata ihe nkiri ahụ, ma ọ bụ aha onye ọ bụla n'ime ha. Mgbe ahụ, ọ bụ n'elu na ọkụ wee na… Eleghị anya nke a bụ ebe Cross na m ga-ekewa ụzọ, m chere. Ma eleghị anya, anyị agaghịdị asị nke ọma, ugbu a ya na ndị enyi ya nọkwa ọzọ; ikekwe m kwesịrị ịma. ** p. 53 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sittenfeld, Elizabeth Curtis}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 86ijo35o3hbgjgq0ri0hydsy203b0d9 Elizabeth Bowen 0 3875 15062 15060 2023-10-17T19:08:00Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Dorothea Cole Bowen (June 7 1899 - Febụwarị 22 1973) bụ onye akwụkwọ akụkọ Anglo-Irish na onye edemede akụkọ dị mkpirikpi. ==Okwu okwuru== * <p>“Ihe na-eme obodo a bụ ihe gbasara ọtụtụ anyị n’otu n’otu—echiche anyị nke ụdị mmadụ bụ ihe na-ewe iwe na anyị agaghị apụ apụ na ya. Ma njide nke obodo ''bụ'' nke ahụ, ọ tụlere, enwere ike iche ya n'ihe gbasara onwe ya, yabụ tụgharịrị ya.</p> '[[w: Ụlọ dị na Paris|Ụlọ dị na Paris]]" (1935) * Fate abụghị ugo, ọ na-akpụ akpụ ka oke. * Nke a bụ ịhụnanya kachasị njọ, ihe omimi a na-enweghị isi - onye na-amụmụ ọnụ ọchị ma na-apụ n'ekwughị ebe, ma ọ bụ akwụkwọ ozi na-abịarute, na-agụ ya n'ihu gị, wepụ ya, a naghị akọwa ya, ma ọ bụ: "Ee e, Ewoo, enweghị m ike -night" na telifon - na, otu onye guzobela na-amaghị, onye nke ọzọ enweghị ike imeghari na-enweghị ebe? WHO? n'ihi gịnị? nke ahụ na-eweda ha abụọ n'otu nku. Ekworo abụghị naanị inwe mmetụta naanị ya megide ndị iro na-amụmụ ọnụ ọchị. * Ma n'ụzọ ọ ga-akara m mma ịdaba n'isi oghere. Ihe mmadụ nwere ike ime enweghị uru ọ bara. Achọghị m ịma ka m dị obere, mana m na-atụ egwu ịchọta ụwa. * Ọ bụ azụmahịa na-akpachapụ anya, ịgagharị n’ụlọ a na-amaghị ama nke ị ga-ama nke ọma. Naanị nwamba na nkịta nwere ahụ ha na-egosipụtakwu okwu na-eme ka esemokwu anyị na ha na-ekerịta n'oge ndị dị otú ahụ. Ị nọ n'ime gị na-agbakọta na-agbachitere: ihe na-ezu ohi gị oge ọ bụla; ị gaghị adịkwa otú ahụ ọzọ. Ọkụ ọhụrụ ndị a na-adịghị mma, ntụgharị uche na ihe ndị a ga-abụ ihe ncheta gị, na-adọta gị nso karịa ndị enyi ma ọ bụ ndị hụrụ gị n'anya, na-eso gị, ọbụna n'ime ili: nke ka njọ, ha nwere ike ịghọ ndị a hụrụ n'anya ma gbanye dị ka ọtụtụ leches n'obi gị. ''[[w:Ọnwụ nke Obi|Ọnwụ nke Obi]]'' (1939) * Ahụmahụ adịghị adọrọ mmasị ruo mgbe ọ malitere ikwugharị onwe ya - n'eziokwu, ruo mgbe ọ na-eme nke ahụ, ọ na-esiri ike ''bụ'' ahụmahụ. ** Akụkụ 1, isi nke 1 * Mmekọrịta dị n'etiti ụmụ nwanyị na-aga azụ azụ, na-amalite na mkpughe na-ejedebe na obere okwu na-enweghị nkwanye ùgwù. ** [http://books.google.com/books?id=6DPQAAAAMAAJ&q=%22intimacies+between+nwan+na-aga+azụ+malite+site na+mkpughe+na+na-ejedebe+na+ obere okwu+na-enweghị+ ọnwụ+of+esteem%22&pg=PA172#v=otu ibe Nkebi 2, isi 1] * Naanị n'ụlọ ebe mmadụ mụtara ịnọ naanị ya ka ọ na-enwe mmasị a maka ''ihe''. Mmekọrịta mmadụ na ha, ịhụ ihe kwa ụbọchị ma ọ bụ imetụ aka, na-amalite ịghọ ịhụnanya, na ime ka onye ahụ nwee ihe mgbu. ** Akụkụ 2, isi nke 2 * Obi nwere ike iche na ọ maara nke ọma karị: ọgụgụ isi maara na enweghị ike na-ehichapụ ndị mmadụ. Anyị enweghị ndị enyi na-anọghị n'ezie. ** Akụkụ 2, isi nke 2 'Oge Oge na Rome'' (1960) :<small>London: Longmans, 1960</small> * [T] ebe a bụ ntụpọ na mmepeanya site na ozugbo ọ ga-ekweta egwu. ** Ch. I, p. 23 * [U] eziokwu bụ ndị ohi, na-anapụ anyị ọkpara anyị. ** Ch. II, p. 59 * Cicero n'ịkpọku iwu nke eluigwe, kpọkuru ihe sitere n'okike ''nke'' eluigwe: iwu - ụkpụrụ a na-apụghị imebi emebi, dị mma karịa chi ndị na-emebi emebi. ** Ch. III, p. 80 * A na-eche na ụmụ nwanyị na-akpali ha mma; Ọtụtụ mgbe ha na-eme ya site n'ọchịchọ ha. ** Ch. IV, p. 132 * Ana m arịa ọrịa n'ihi àgwà ọchịchị nke ọgbọ anyị, nke na-abịa na-adị mpako karịa onye Victoria. ** Ch. V, p. 141 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bowen, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7tzv3a8cnv50aybes5xnlal3dxb8x00 Carré Otis 0 3876 15063 2023-10-17T19:09:10Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carré Otis|Carré Otis]] amuru na Septemba 28, 1968) bu ihe nlere na onye omere America. ==Okwu okwuru== *Anọ m n'ụlọ mmanya sushi ihe karịrị otu afọ gara aga, ọ bụkwa naanị otu n'ime oge ndị ahụ ọ bịara m - ọ kụrụ m isi - kedu ka m ga-esi kpa ókè n'etiti ehi [na] azụ? Ha abụọ nwere mmụọ, na kedu ikike m nwere ịkpa ókè n'etiti ha abụọ? **Maka [[omume iso anụ]], ibiputa People for the Ethical Treatm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carré Otis|Carré Otis]] amuru na Septemba 28, 1968) bu ihe nlere na onye omere America. ==Okwu okwuru== *Anọ m n'ụlọ mmanya sushi ihe karịrị otu afọ gara aga, ọ bụkwa naanị otu n'ime oge ndị ahụ ọ bịara m - ọ kụrụ m isi - kedu ka m ga-esi kpa ókè n'etiti ehi [na] azụ? Ha abụọ nwere mmụọ, na kedu ikike m nwere ịkpa ókè n'etiti ha abụọ? **Maka [[omume iso anụ]], ibiputa [[People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]]'s campaign "[https://www.peta.org/media/psa/type/print/?category_name=vegan#foobox-1/70/otis_try_to_relate.jpg?20151027075109 Try to Relate to Who’s on Your Plate]". Ekwuru na ''Tales from the Left Coast: Ezi Akụkọ nke Hollywood Stars na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha jọgburu onwe ya'' nke Hirsen James dere.(Crown Publishing Group, 2003), [https://books.google.it/books?id=7Q3QE-n8q4UC&pg=PA139 p. 139]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Otis, Carré}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] si5wylap23mqshucd8a6cm3mlmyzh0h Elizabeth Blackwell 0 3877 15064 2023-10-17T19:13:08Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Blackwell (February 3, 1821 - Mee 31, 1910) bụ dibịa bekee-American, ode akwụkwọ, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, na onye na-eme mgbanwe omume. A maara ya dị ka nwanyị mbụ nwetara akara mmụta ahụike na United States ==Okwu okwuru== * Na 1845, mgbe m kpebiri ịghọ dọkịta, e degaara ndị dọkịta isii a ma ama nọ n’akụkụ dị iche iche nke mba ahụ akwụkwọ maka ndụmọdụ. Ha niile jikọrọ aka m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Blackwell (February 3, 1821 - Mee 31, 1910) bụ dibịa bekee-American, ode akwụkwọ, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, na onye na-eme mgbanwe omume. A maara ya dị ka nwanyị mbụ nwetara akara mmụta ahụike na United States ==Okwu okwuru== * Na 1845, mgbe m kpebiri ịghọ dọkịta, e degaara ndị dọkịta isii a ma ama nọ n’akụkụ dị iche iche nke mba ahụ akwụkwọ maka ndụmọdụ. Ha niile jikọrọ aka mee ka m kwenye, na-ekwu, sị, "Na ọ bụ ihe na-agaghị ekwe omume na nwanyị ga-enweta akwụkwọ ahụike; na echiche ahụ ọ bụ ezie na ọ dị mma n'onwe ya, bụ ihe mgbagwoju anya na utopian, na-enweghị ike ime ya!" Ọ bụ naanị site n'ịchọgharị ogologo oge na kọleji niile nke mba ahụ ka a chọpụtara na ọ dị njikere inye nnabata. Mgbe m banyere mahadum na 1847, ụmụ nwanyị obodo ahụ kwuru na ha na-eme ara ara, ma ọ bụ nke ka njọ, ma kwupụta na ha ga-achọ kama iwere nwanyị dọkịta. Na 1852, mgbe m guzobe onwe m na New York, e nwere ihe isi ike kasịnụ n'ịchọta ụlọ obibi ebe a na-etinye aha dị mfe, dị ka dọkịta; ụmụ nwanyị agaghị ebi n'ụlọ a kara akara, ma kwupụta oke ịtụ n'anya na ekwesịrị ịhapụ ya na ụlọ ọrụ a na-akwanyere ùgwù. ** cite book|author1=Elizabeth Blackwell|title=Address na nkuzi ahụike ụmụ nwanyị|url=https://books.google.com/books?id=SgXPAAAAMAAJ&pg=PA5#v=onepage&q=resolved&f=false| year=1864|onye nkwusa=Baptist & Taylor, akwụkwọ na ndị na-ebi akwụkwọ ọrụ, Ụlọ Sun, nkuku Fulton na Nassau Sts.|peeji=4–5 ''Ọgwụ na Omume'' (1881) * Nnukwu mkpa maka mba ahụ gbasara ụkpụrụ omume dị elu na ahụ nke Ọkachamara Ahụike pụtara ìhè site na njirimara nzuzo nke ọrụ a na-akpọ ebe niile ka ha rụọ. Ole na ole bụ ndị nyocha ma ọ bụ ndị nnwale. Ihe ka n'ọnụ ọgụgụ na-aghọ ndị enyi a tụkwasịrị obi nke ezinụlọ n'oge adịghị ike na mkpa ya kachasị ukwuu. ** cite journal|author=Elizabeth Blackwell|title=Medicine and morality|journal=Nlebaanya nke Oge A: Magazin nke Quarterly|afọ=1881|peeji=750-764 (peeji nke 761–764 nwere nkọwa nchịkọta akụkọ)|url= https://books.google.com/books?id=85o2AAAAMAAJ&pg=751(okwu sitere na p. 751) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Blackwell, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5r8385bb5kjpk98p4me0bbhwibzmff6 Ibrahim Abdi 0 3878 15067 15065 2023-10-17T19:18:58Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Dekha Ibrahim Abdi Dekha Ibrahim Abdi (amuru 1964 - Nwụrụ 14 Julaị 2011) bụ onye na-akwado udo Kenya nke dabere na Mombasa, Kenya. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye ndụmọdụ gọọmentị na ndị otu obodo. O sitere n'agbụrụ Somalia. == Okwu Ọkwụrụ == * "Usoro udo abụghị maka mgbakọ na mwepụ nke ọnụọgụgụ na pasentị n'ihe gbasara onye dị n'ọtụtụ ma ọ bụ nta. nsonye zuru oke na nwe ya." ** [https://www.womeninpeace.org/a-names/2017/4/24/dekha-ibrahim-abdi Women in peace] *“ Soro ndị iro gị rie oriri. N’ihi ya, m na-agbalịsi ike ịkwadebe na inye ndị mụ na ha na-enwe nghọtahie ihe oriri.” **[https://www.opendemocracy.net/en/5050/feast-with-your-enemies-dekha-ibrahim-abdi/ Open Democracy] * "M na-arara onwe m onwe m na onye nwe ihe nrite ziri ezi maka ọrụ udo n'ụzọ dị irè iji mee ka ọrụ ndị a na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na inye ume ọhụrụ na itinye uche n'ịzụlite usoro udo site n'iji ahụ ike nke ihe ọmụma site na ịmepụta University maka udo na Wajir Kenya." ** Dịka e kwuru na [https://www.youtube.com/watch?v=sYbZkIPq99w] [[Category: Ụmụ Nwayi]] od9uxz0qbyjvbwmf44vodhsc9e2n2j6 Carrie Lam 0 3879 15066 2023-10-17T19:18:01Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carrie Lam|Carrie Lam ]] 鄭月娥; Línzhèng Yuè'é; 13 Mee 1957 - ) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Hong Kong. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke Hong Kong kemgbe 1 Julaị 2017. ==Okwu okwuru== *Ụfọdụ ndị agwala m na nke ikpeazụ n’ime [obiọma] asatọ ahụ dabara m nke ukwuu: Ọ na-asị, ‘Ngọzi na-adịrị ndị a na-akpagbu n’ihi ikpe ziri ezi,’ n’ihi na e nwere ebe e debere m n’eluigwe....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carrie Lam|Carrie Lam ]] 鄭月娥; Línzhèng Yuè'é; 13 Mee 1957 - ) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Hong Kong. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke Hong Kong kemgbe 1 Julaị 2017. ==Okwu okwuru== *Ụfọdụ ndị agwala m na nke ikpeazụ n’ime [obiọma] asatọ ahụ dabara m nke ukwuu: Ọ na-asị, ‘Ngọzi na-adịrị ndị a na-akpagbu n’ihi ikpe ziri ezi,’ n’ihi na e nwere ebe e debere m n’eluigwe. N’ezie, n’oge a, ka ị na-arụ ọrụ n’ọchịchị, a na-akatọkarị gị maka ime ihe ziri ezi. **Carrie Lam (2015) zoro aka na [https://www.scmp.com/news/hong-kong/politics/article/1874717/hong-kong-chief-secretarys-place-heaven-remark-raises '...there is a place reserved for me in heaven..' Chief secretary Carrie Lam raises eyebrows invoking holy scripture ] *M ga-ekwu nke a - na ọrụ bụ isi anyị bụ ịchọta ohere ziri ezi na ịmepụta ọnọdụ ndị dị mkpa ka anyị tinye n'ọrụ iwu obodo, tupu anyị achọ kọmitii iji hụ na a na-etinye iwu ahụ nke ọma. **[https://www.hongkongfp.com/2018/08/28/macau-form-national-security-commission-chaired-citys-leader-preventative-measure/ Macau to form national security commission chaired by city’s leader as a ‘preventative measure’] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lam, Carrie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7lx05t3f6i1pqp60i688d8jrnhvz79g Elizabeth Bisland Whetmore 0 3880 15068 2023-10-17T19:19:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Bisland Whetmore (February 11, 1861 - Jenụwarị 6, 1929) bụ onye odee na onye njem nlegharị anya America, mara amara maka agbụrụ ya gburugburu ụwa megide Nellie Bly na 1889-1890. Bisland Whetmore bụ onye na-ede uri, odeakụkọ, onye na-ede akụkọ ndụ, onye edemede na onye edemede. N'ime oge ndụ ya niile, o bipụtara ọrụ ya niile dịka Elizabeth Bisland. ==Okwu okwuru== * N'uche ndị nwoke, ọ dị ka ọ dị ihe na-ak...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Bisland Whetmore (February 11, 1861 - Jenụwarị 6, 1929) bụ onye odee na onye njem nlegharị anya America, mara amara maka agbụrụ ya gburugburu ụwa megide Nellie Bly na 1889-1890. Bisland Whetmore bụ onye na-ede uri, odeakụkọ, onye na-ede akụkọ ndụ, onye edemede na onye edemede. N'ime oge ndụ ya niile, o bipụtara ọrụ ya niile dịka Elizabeth Bisland. ==Okwu okwuru== * N'uche ndị nwoke, ọ dị ka ọ dị ihe na-akpali akpali n'echiche nke nwanyị a dọpụrụ n'ụlọ ya na mberede na-enweghị oge zuru ezu iji dobe uwe ya n'usoro, na ndị ikom niile na-ahụ maka njem a bụ ihe kacha atọ ụtọ nke doro anya. Ihe niile a na-eme bụ na a ga-amanye m ịkwado n'ime awa ise maka njem ụbọchị iri asaa na ise na njem gburugburu ụwa. ** ''[http://digital.library.upenn.edu/women/bisland/stages/stages.html Nkeji asaa: Njem na-efe efe gburugburu ụwa]'' * Ọbụna n'oge m bụ nwata, ọmịiko m nwere maka ndị dike na akụkọ ifo na-atọkarị m ụtọ n'oge ahụ mgbe ha na-efegharị aka ha n'ịkwado ma tụgharịa ihu ha n'ikpeazụ gaa n'ihe omume anwansi nke na-achọsi ike na-echere ọbịbịa ha na mba ndị dị iche iche ebe ha nọ. ebe mgbaba dina. ** ''[http://digital.library.upenn.edu/women/bisland/stages/stages.html Nkeji asaa: Njem na-efe efe gburugburu ụwa]'' * Ọ dị mma na m si otú a dịrị ndụ n'ezie. ** E zoro aka na ''T[http://publicdomainreview.org/2013/10/16/elizabeth-bislands-race-around-the-world/ he Public Domain Review]'' * Ihe ndekọ nke agbụrụ ahụ, nke a nabatara ugbu a dị ka eziokwu banyere onwe anyị, bụ akụkọ nke eziokwu na ọnọdụ dị ka nwoke ahụ hụrụ ha - ma ọ bụ na-achọ ịhụ ha ... Ọ dịghị ihe nzuzo ọ bụla e debere nke ọma dị ka ihe nzuzo nke ihe. ụmụ nwanyị echewo echiche banyere ndụ. ** N'elu ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị, '' Candle of Understanding ''. * [Ma eleghị anya] ike nke ahụ ọkụ, ọgwụ ike, mmanya na-aba n'anya, ma ọ bụ nke mania pụrụ imeghe ihe ndị miri emi nke ihe ncheta, nke ihe ncheta mbụ, bụ́ ndị e mechibidoro ime anwansi dị nro nke ụra. The aghụghọ nsi na greepu nwere ike gnaw site mgbidi Time na-enye ebe nchekwa anya nke ndị egwu ụbọchị mgbe anyị wallowed - aha-enweghị aha shapes - ke primaeval slime. ** ''[[iarchive:jstor-25118662|Arọ na Ihe omimi Ha]].'' * Ọ dịghị onye ọchịchị ọ bụla ndị ọ na-achị na-achụpụ n’ezie. Ọ dịghị aka ma nke ya na-ewepụ okpueze n'isi ya... Mgbe ọ kwụsịrị idu ndú... nnupụisi nke na-achụpụ ya n'ike bụ nanị ngosipụta apụta nke ya gara aga [[abdication]]. ** ''[https://archive.org/stream/jstor-25119048/25119048#page/n5/mode/2up The Abdication of Man]'' (1898), p. 195. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Whetmore, Elizabeth Bisland}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bhgkgkzzjm43lo0trprfp657xuc2q0u Allison Robertson 0 3881 15076 15070 2023-10-17T19:34:09Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Allison Robertson|Allison Robertson]](amụrụ n'abalị iri abụo na isii nke ọnwa Ọgọstụ afọ 1979) bụ onye egwu mba Amerika na onye bụbu onye egwu maka ndị otu egwu Donnas na Chelsea Girl. ==Okwu Ndị O kwuru== *Echere m na ọ dị nnọọ iche ịnọ ebe ahụ na ihe ngosi. Ọ bụ mmetụta dị oke mma na enwere m olileanya na ọ naghị anwụ na ịntanetị dịka ọtụtụ ihe ndị ọzọ nwere. Gaa, kwado ìgwè ndị ahụ, nwee biya, gee egwu egwu egwu ma echefula banyere ya! ** [https://www.iconvsicon.com/2008/03/07/round-and-round-with-the-donnas-an-interview-with-allison-robertson/Round and Round with The Donnas: An Interview with Allison Robertson] (7 March 2008) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Allison Robertson|Allison Robertson]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Allison Robertson|Allison Robertson]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Robertson, Allison}} l61gbp9qd5kpguz3nzsegdfp1j6tumr Carrie underwood 0 3882 15071 2023-10-17T19:23:44Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carrie Underwood |Carrie Underwood ]] (amuru March 10, 1983) bu onye America na-agụ egwu, onye na-ede abụ, na onye na-eme ihe nkiri. Ọ ghọrọ onye ama ama dị ka onye mmeri nke oge nke anọ nke American Idol na 2005. Underwood ewepụtala ma mebie ọtụtụ ndekọ n'oge ọrụ ya niile. Ihe ndị ọ rụzuru mere ka ewebata ya na Grand Ole Opry na 2008 na n'ime Ụlọ Nzukọ egwu Oklahoma na 2009. ==Okwu okwuru== *O doro anya na Simon...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carrie Underwood |Carrie Underwood ]] (amuru March 10, 1983) bu onye America na-agụ egwu, onye na-ede abụ, na onye na-eme ihe nkiri. Ọ ghọrọ onye ama ama dị ka onye mmeri nke oge nke anọ nke American Idol na 2005. Underwood ewepụtala ma mebie ọtụtụ ndekọ n'oge ọrụ ya niile. Ihe ndị ọ rụzuru mere ka ewebata ya na Grand Ole Opry na 2008 na n'ime Ụlọ Nzukọ egwu Oklahoma na 2009. ==Okwu okwuru== *O doro anya na Simon mara ihe nke ukwuu. Mana ọ bụghị onye kacha mara ihe m maara. **Esquire, January 2010, p. 78 *Mgbe ndị mmadụ na-eche ihe ọ dị ka ịbụ onye a ma ama, ha na-eche banyere Ritz. Ma, m na-aga na họtel ebe m na-agaghị yipụ akpụkpọ ụkwụ m. M ga-eyi flip-flops na ịsa ahụ. Ahụla m ụlọ okpuru ala karịa ka m hụrụ na United States. Ndị mmadụ na-eche, Oh, ị na-eme njem, ị ga-ahụ obodo ahụ. Ahụla m okpuru ulo, ahụla m konkịtị, ahụla m ogidi. **Esquire, January 2010, p. 78 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Underwood, Carrie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9r8ur0t1w6uajo419r3wtir6n23lezs Allisyn Ashley Arm 0 3883 15075 15074 2023-10-17T19:33:15Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru= */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Allisyn Ashley Arm|Allison Ashley Arm]] (amụrụ n'abalị iri abụo na ise nke ọnwa Aprel afọ 1996) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika, onye odee, onye na-ese ihe nakwa onye ntụziaka. = Okwu Ndị O kwuru== * Ị ga-enwerịrị ndị na-akwado ya n'ihi na ọ bụ ihe ntụrụndụ ime ndị mmadụ obi añụrị, ya bụ na ọ bụrụ na ị naghị eme onye ọbụla obi ụtọ maọbụ hụ na ị na-eme ka ọnụ ọgụ ndị na-akwado gị na okpuru gasị na-eto eto, ị gaghị aga ebe ọbụla. ** [https://www.youtube.com/watch?v=zWi8H6t3jCQ MKPARỊTAỤKA DỊ N'ETITI ALLISYN NA DYLAN SNY] (September 16, 2020) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Allison Ashley Arm|Allison Ashley Arm]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Allison Ashley Arm|Allison Ashley Arm]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Arm, Allison Ashley}} 9vlmd0cqrzkil995rusqeidgvsjsxmz Carroll Baker 0 3884 15073 2023-10-17T19:30:14Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Afua Adwo Jectey Hesse|Afua Adwo Jectey Hesse]] Amụrụ na Mee 28, 1931) bụ ihe nkiri America, ogbo, na onye na-eme ihe nkiri. Ọ malitere ọrụ ya na Studio Actors dị na New York City wee pụta na mmepụta Broadway tupu etinye ya n'ọrụ akara ngosi ya dị ka onye na-alụ nwanyị South South na Elia Kazan's Baby Doll (1956). ==Okwu okwuru== *Ndụ yiri ka ọ bụ usoro nlanarị na-adịghị agwụ agwụ, ọ́ bụghị ya? **Ekwuru...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Afua Adwo Jectey Hesse|Afua Adwo Jectey Hesse]] Amụrụ na Mee 28, 1931) bụ ihe nkiri America, ogbo, na onye na-eme ihe nkiri. Ọ malitere ọrụ ya na Studio Actors dị na New York City wee pụta na mmepụta Broadway tupu etinye ya n'ọrụ akara ngosi ya dị ka onye na-alụ nwanyị South South na Elia Kazan's Baby Doll (1956). ==Okwu okwuru== *Ndụ yiri ka ọ bụ usoro nlanarị na-adịghị agwụ agwụ, ọ́ bụghị ya? **Ekwuru na Balloon, Rachel. Breathing Life Into Your Characters (2003), p. 135 *Joe Levine mere omume ka o nwere m. Di m chere na ọ dị oke egwu ma ọ bụrụhaala na m na-ebubata ego ahụ. Amalitere m ịjụ ihe niile, mana ọ gaferela. Ihe oyiyi akara ngosi mmekọahụ amalitelarị. Ajụtara m akụkụ ụfọdụ wee depụta m aha ojii. Ndị nta akụkọ wakporo m n'ụzọ obi ọjọọ na ohere ọ bụla. Abịara m igbu onwe m nke ukwuu. **Na mmekọrịta ọgba aghara ya na onye mmepụta Joe Levine, profaịlụ na Los Angeles Times site na Patricia Brennan (1987) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Baker, Carroll}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] l6m32cgvcun5yrw811cizabqiia9s77 Amy Coney Barrett 0 3885 17906 15078 2023-12-02T06:07:11Z Olugold 25 Added correct spelling for category wikitext text/x-wiki {{databox}} Amy Coney Barrett (amụrụ 1972 Amy Vivian Coney) bụ onye ọka iwu America, onye ọka iwu na onye bụbu agụmakwụkwọ na-eje ozi dị ka onye ọka ikpe na-ekpe ikpe nke Courtlọikpe Kasị Elu nke United States. Ọ bụ onye ọka ikpe sekit United States nke Ụlọikpe Mkpegharị Mkpegharị nke United States maka sekit nke asaa, ọ nọkwa na ndepụta mkpirisi Donald Trump maka nhọrọ Ụlọikpe Kasị Elu. ​ = Okwu Ọkwụrụ == * Ọ na-enye ohere (n'ezie ọ na-achọ) mgbagha nke ndị ikpe bụ́ ndị ikpe ha mere ka ha ghara ịrụ ọrụ ha. Nke a bụ ezigbo ngwọta. **[https://scholarship.law.nd.edu/law_faculty_scholarship/527/ Ndị ikpe Katọlik na isi obodo], nke e dekọrọ na 1998 ya na [[W: John H. Garvey | John H. Garvey]], nke e dere dịka "Amy V. Coney" * Anọghị m ebe a maka ọrụ ibibi ([W:Affordable Care Act | Affordable Care Act]]). Anọ m ebe a iji tinye iwu ahụ ma rube isi na [[iwu nke iwu]... Ọ nweghị ihe ngosi, enweghị previews, enweghị amụma (na-ehota [[Ruth Bader Ginsburg]])... Ana m etinye iwu ahụ, M. soro iwu. Ị na-eme amụma ahụ ... Agaghị m ịkpa ókè na ndabere nke mmasị mmekọahụ. ** Ekwuru na [https://www.theguardian.com/us-news/2020/oct/13/amy-coney-barrett-dodges-abortion-healthcare-election-law-questions-hearing Amy Coney Barrett kwụsịrị ime, ajụjụ gbasara ahụike na iwu ntuli aka, Daniel Strauss], ''The Guardian'', (13 Ọkt 2020) * Ma [[Roe]] na [[Casey]] na-ekwusi ike ibu arọ nke [[ịzụlite nne na nna]], ma ọ bụrụhaala na gị na ọtụtụ ndị enyi gị na-elekwasị anya n'ụzọ [[ịmanye nne na nna]], [[ịbụ nne amanye] ], ga-egbochi [[ụmụ nwanyị]] ịnweta [[ebe ọrụ]] na [[ nha nhata ohere]], ọ na-elekwasịkwa anya na nsonaazụ nke ịzụ nwa na ọrụ dịịrị nne nke na-esite na [[ime ime]]. Gịnị kpatara na [[[ebe nchekwa]] [[iwu]] anaghị elekọta nsogbu ahụ? ** [https://www.newsweek.com/what-amy-coney-barretts-roe-remarks-gets-wrong-adoption-1658793 Ihe Amy Coney Barrett's Roe v. Wade kwuru na-ezighị ezi banyere nkuc [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6p8l4sy1cp7l1z9b4r2klvolo8obt91 Carrie Brownstein 0 3886 15079 2023-10-17T19:45:39Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carrie Rachel Brownstein|Carrie Rachel Brownstein]] (27 Septemba 1974) bụ onye egwu, odee, onye na-agụ ọchị, onye na-eme ihe nkiri na onye ntụzi si steeti Washington nke US. Brownstein chịkọtara ìgwè egwu egwu punk Excuse 17 (na 1993), Sleater-Kinney (na 1994), na Ọkọlọtọ Ọhịa (na 2010). Ya na Fred Armisen — onye otu egwu egwu egwu egwu egwu na onye na-atọ ọchị — mebere ya na Portlandia (2011 – 2018), usoro ihe nk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carrie Rachel Brownstein|Carrie Rachel Brownstein]] (27 Septemba 1974) bụ onye egwu, odee, onye na-agụ ọchị, onye na-eme ihe nkiri na onye ntụzi si steeti Washington nke US. Brownstein chịkọtara ìgwè egwu egwu punk Excuse 17 (na 1993), Sleater-Kinney (na 1994), na Ọkọlọtọ Ọhịa (na 2010). Ya na Fred Armisen — onye otu egwu egwu egwu egwu egwu na onye na-atọ ọchị — mebere ya na Portlandia (2011 – 2018), usoro ihe nkiri eserese nke gbara oge asatọ na Channel Independent Film Channel. ==Okwu okwuru== *Enwere ihe na-atọhapụ n'ịhụ onwe gị na ọnọdụ ọhụrụ. Ndị mmadụ enweghị echiche mbụ banyere onye ị bụ, enwerekwa ahụ efe ịmara na ị nwere ike ịmepụta onwe gị ọzọ. Mgbe ị na-agbanye mkpọrọgwụ n'ime obodo ndị maara gị, ọ na-atụ egwu ikwusa na ịchọrọ ịdị iche na ịchọ ịnwale. Anyị gara n'akụkụ nke ọzọ nke ụwa iji mee ụda nke anyị. Na-emekarị nke a bụ usoro ị na-eji dị ka mmalite mmalite na ọrụ gị. Anyị mere ya ozugbo n'ihu. Anyị gara mba ọzọ maka ndekọ mbụ anyị. Anyị ga-efopụ onwe anyị, ọ bụghị n'ihi na anyị nọ n'ime arụrụ arụ ọrụ, ma ọ bụ na anyị achọghị inye otuto n'ebe ndị anyị si bịa, kama n'ihi na anyị enweghị ọchịchọ ịda ụda ma ọ bụ iṅomi ihe ọ bụla bịara na mbụ. *Ọ bụ ụzọ siri ike isi bido, mana m mechara mụta etu ọ ga-esi esi ike ịkagbu onwe gị, ịgbaghara onwe gị, echere m na ọ bụ ebe dị mma isi dee. Ọ dị mkpa imebi onwe gị ma mepụta ọkwa nke ihe isi ike ka ọrụ ahụ ghara ịbịa ngwa ngwa. Ka ị na-enwetakwu ahụ iru ala, ka ị na-enwetakwu ego, ka ị na-eme nke ọma karị, otú ahụ ka ọ na-esiri gị ike ịmepụta ọnọdụ ebe ị ga-egosipụta onwe gị ma mee onwe gị ọ bụghị naanị ịchọrọ ya, kama ọ dị mkpa. The stats kwesịrị ịdị elu mgbe niile. **Agụụ na-eme ka m bụrụ nwa agbọghọ ọgbara ọhụrụ, isi nke 7: "Edebere onwe ya". Na 1994, Brownstein na Corin Tucker hiwere otu Sleater-Kinney, wee fega Australia ka o dee na dekọọ album mpụta mbụ. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brownstein, Carrie Rachel}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] l9qve1c2aoduvbq35etyu8eu0osykbe Aloisea Inyumba 0 3887 15082 15081 2023-10-17T19:52:51Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Aloisea Inyumba|Aloisea Inyumba]] (amụrụ n'abalị iri abụo na asatọ nke ọnwa Disemba afọ 1964 – nwụọ n'abalị isii nke ọnwa Disemba afọ 2012) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị mba Rwanda, bụ onye Mịnịsta na-ahụ maka ịbụ nwoke maọbu nwanyi nakwa nkwalite ezinụlọ nke mba ahụ, nakwa dịka odeakwụkwọ ukwu nke National Unity and Reconciliation Commission. ==Okwu Ndị O kwuru== *[[Aloisea Inyumba]] kwuru na ụmụ nwanyị nọ na ndịda ndịda bụ ike ekwo aba. Ha kwesịrị ịdị ike, anyị kwesịkwara ige ha ntị. Anyị nọbu ebe ahụ n'otu mgbe. ** [https://www.inclusivesecurity.org/2012/12/07/in-memoriam-aloisea-inyumba/Okwu ntinye Aloisea Inyumba, 2002] ''www.inclusivesecurity.org'' (December 7, 2012) * *[[Aloisea Inyumba]] kwuru na n'ime ọtụtụ esemokwu, ụmụ nwanyị na-emerụ ahụ maọbu ata ahụhụ̀ ya karịchaa, ya bụ na ụmụ nwanyị ghọtara nke ọma mkpa udo dị. ** [https://www.inclusivesecurity.org/2012/12/07/in-memoriam-aloisea-inyumba/Okwu ntinye Aloisea Inyumba, 2002] ''www.inclusivesecurity.org'' (December 7, 2012) * *[[Aloisea Inyumba]] kwuru na onweghị ka ị ga-esi kwuo maka mmepe, maka mgbanwe nke ọha mmadụ, ọ gwụla ma ometụtara akụkụ kacha ukwuu n'ime ọnụ ọgụ ndị gi na ha bi. ** [https://www.inclusivesecurity.org/2012/12/07/in-memoriam-aloisea-inyumba/Okwu ntinye Aloisea Inyumba, 2002] ''www.inclusivesecurity.org'' (December 7, 2012) siwhn4bopcm9v73gk7ex92mpvskxqw0 Amrita Sher-Gil 0 3888 15085 15084 2023-10-17T20:02:31Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Amrita Sher-Gil (Jenụwarị 30 1913 – Disemba 5, 1941), onye ama ama onye India na-ese ihe, bụ ada Sardar Umrao Singh Shergil na Antoinette, nwanyị Hungarian. Ọrụ mbụ ya ama ama bụ "Young Girls", nke mere ka ọ bụrụ onye mmekọ nke Grand Salon na Paris na 1933; ọ bụ onye Asia nke ikpeazụ nwetara nkwanye ugwu a. Ọchịchọ ya maka nchọpụtagharị ọdịnala nke nka India malitere n'oge ọ bụ nwata mana ọ nwụrụ mgbe ọ dị afọ 28. Ụlọ akwụkwọ Mughal nke eserese na ụlọ akwụkwọ Pahari nke eserese na ihe osise ọgba dị na Ajanta nwere mmetụta dị ukwuu na eserese ya. A na-ewere ya dị ka nwanyị a ma ama na-ese ihe na narị afọ nke 20 India. Ihe nketa ya tụnyere nke ndị nna ukwu nke Bengal Renaissance. Gọọmentị India ekwupụtala ọrụ ya dị ka akụ nka nka nke mba. A na-akpọ ya mgbe ụfọdụ dị ka Frida Kahlo nke India. Nkà ọgbara ọhụrụ emewo ka m ghọta na inwe ekele maka eserese na ihe ọkpụkpụ India. O yiri paradoxical, ma m maara n'ezie na ọ bụrụ na anyị abịaghị Europe, m ga-eleghị anya mgbe ghọtara na a fresco si Ajanta ... bara uru karịa dum Renaissance! * Na "N'ebe a mmepe nke a Cosmopolitan aesthetic" "Abụ m onye n'otu n'otu, evolving a ọhụrụ Usoro, nke, site na ọ bụchaghị Indian na omenala echiche nke okwu, ga-abụ fundamentally Indian mmụọ. Na ebighị ebi pụtara n'ụdị na agba m na-akọwa India na, isi, ndụ. nke ndị ogbenye India nọ n'ụgbọelu na-agafe ụgbọ elu nke naanị mmetụta uche." Amrita Sher-Gill: Nkà na Ndụ: Onye na-agụ akwụkwọ (ibe xvii) ==Okwu Ọkwụrụ== Ihe nketa Sikh, Amrita Shergil === <small>{{cite web|url=http://www.sikh-heritage.co.uk/arts/amritashergil/amritashergill.html|title=Amrita Shergil|accessdate=7 Disemba 2013|onye nkwusa=Sikh Hertigae}}< /obere> * Ka ọ na-erule ngwụsị nke afọ 1933, ọchịchọ siri ike ịlaghachi India malitere ịmawa m, na-enwe mmetụta n’ụzọ pụrụ iche nke na-apụghị ịkọwa akọwa na ọ bụ ọdịnihu m dị ka onye na-ese ihe. ** Na 1933, mgbe ọ chọrọ ịlaghachi India. *[[w:Europe|Europe]] bụ nke [[w:Picasso|Picasso]], [[w:Matisse|Matisse]] na ọtụtụ ndị ọzọ, India bụ naanị m. ** Mgbe Amrita laghachiri India n'ihi ahụmahụ ya na obodo ukwu, mgbe obi ụtọ mbụ ahụ nwụsịrị. * Ndụ nke ndị India, karịsịa ndị ogbenye, ihe atụ .... na usoro ọhụrụ, usoro nke m ... na usoro a ọ bụ ezie na ọ bụghị nkà na ụzụ India, n'echiche ọdịnala nke okwu ahụ, ga-abụ ihe bụ isi nke India na mmụọ. ** Mkpebi ya mgbe ọ bịarutere India na 1935. *... ga-akọwara ndụ ndị India na ọkachasị ndị India dara ogbenye, n'ụzọ eserese. ** Mkpọsa ozi ya mgbe ọ na-ese "Ndị arịrịọ na nwanyị nwere sunflower". * Omenala ndị dịbu mkpa, ndị ezi obi na ndị mara mma na nke bụzị usoro efu ugbu a, [ma ọ bụ iṅomi ihe ngosi nka ọdịda anyanwụ nke ise n'ụzọ ohu] na-apụ na abụọ ahụ wee mepụta ihe dị mkpa, jikọtara ya na ala, ihe bụ isi India. ** Amrita nye ndị na-ese ihe n'oge ya. * Ọ mara mma nke ukwuu ma enwere ngosipụta nke ike ọgwụgwụ n'anya mmiri gbara ọchịchịrị mara mma. Obere egbugbere ọnụ ya gbagọrọ agbagọ na nke na-acha uhie uhie dị ka rosebuds na-ada ada wee mechie ya ka ọ bụrụ na ọ nọ na nkịtị ruo mgbe ebighị ebi .... ọgaranya mana mmekọrịta dị anya nke ọ dị ka ihe egwuregwu ụmụaka na-enweghị enyemaka. ** Mgbe ọ dị afọ 12, nkọwa ya banyere [[w: nwunye | nwunye]] na [[w: agbamakwụkwọ India | Agbamakwụkwọ India]]. *M na-ahụ n'anya mgbe niile, mana ọ dị nwute na ndị otu ihe metụtara, apụ m n'ịhụnanya ma ọ bụ karịa ịhụ onye ọzọ n'anya tupu emebie ihe ọ bụla. ** Banyere ndụ ịhụnanya ya * Nkà ọgbara ọhụrụ edugala m na nghọta na ekele maka eserese na ihe ọkpụkpụ India. Ọ dị ka ihe mgbagwoju anya ma amaara m nke ọma na ọ bụrụ na anyị abịaghị Europe, ekwesịrị m ma eleghị anya ọ dịghị mgbe m ghọtara na fresco sitere na Ajanta ma ọ bụ obere ihe ọkpụkpụ na Musee Guimet bara uru karịa Renaissance dum.' ** Na 1934 n'ụdị nka ọhụrụ ya * M ga-eme n'ọdịnihu m ga-agbahapụ onwe m iji gosi ha (ihe osise ya) naanị na Grand Salon, Paris, nke m na-abụ onye mmekọ na Salon de Tuileries nke a maara n'ụwa niile dị ka ihe ngosi ngosi nke Modern Art. , na nke a kpọrọ m òkù isonye na n'oge gara aga, ihe dị iche m nwere ike ịgbakwunye na ole na ole nwere ike ịnya isi. **Nkwupụta e mere mgbe [[w: Simla Fine Arts Society|Simla Fine Arts Society]] jụrụ eserese ya na 1935. * Mkpughe. Ellora mara mma. Ajanta dị aghụghọ ma na-adọrọ mmasị - enwere m oge mbụ kemgbe m laghachiri India mụtara ihe n'ọrụ onye ọzọ. ** Mmeghachi omume ya tụrụ n'anya ịhụ ọrụ nka na Ellora na Ajanta * Brahmacharis dị ka ihe kacha sie ike ọ metụrụla .... ị naghị eche na amụtala m ihe na [[w:Indian paint | Ihe osise India]]?...Amaghị m ma ọ bụ oge na-agafe ma ọ bụ mgbanwe na-adịgide adịgide n'echiche m mana m na-ahụ n'ụzọ dịpụrụ adịpụ karịa, karịa ka m mere. ** N'ime akwụkwọ ozi [[w: Karl Jamshed Khandalvala | Karl Khandalavala]] na 1937 mgbe o mechara ihe osise atọ na ndị obodo India - The Bride's Toilet, The Brahmacharis, na South Indian Villagers na-aga ahịa. *Obere egwu ndị a bụ ngosipụta nke obi ụtọ m, ya mere ikekwe enwere m mmasị na ha. ** Na eserese ya site na Jenụwarị ruo Mee 1938 emere na [[w:Saraya | Saraya]] gụnyere Elephants Bathing. * Ọ tụrụ m n'anya nke ukwuu wee bụrụ onye ntuli aka nke [[w:Mathura art|Mathura art]] na ewepụrụ ụlọ akwụkwọ ndị ọzọ na ndị ọzọ. ** Na Mathura ebe ọ hụrụ [[w: Kushan ọkpụkpụ | Kushan ọkpụkpụ]] na nke mbụ ma kwusara. * Ọ dị egwu iche [[w:Paris|Paris]] n'aka [[w:Germany|German]] mana [[Category: Ụmụ Nwayi]] e70rs2la5xosish0f20p1jjd1qfyx3c DJ Zinhle 0 3889 15086 2023-10-17T20:09:48Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ntombezinhle Jiyane|Ntombezinhle Jiyane (DJ Zinhle)]]''' (amụrụ Disemba 30, 1983) bụ onye South Africa DJ, onye na-emepụta ihe, onye mgbasa ozi na nwanyị ọchụnta ego, onye amara aha ya nke ọma' ''DJ Zinhle''. == Okwu okwu == * Ndị DJ nwanyị, zuo oke nka gị… enyela ha ihe kpatara ịkwanyere ọrụ gị ùgwù. Omume na-eme nke ọma. Na nke ahụ kwuru, na-eyi ihe ọ bụla ịchọrọ iyi & ịgba egwu ma ọ bụrụ na ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ntombezinhle Jiyane|Ntombezinhle Jiyane (DJ Zinhle)]]''' (amụrụ Disemba 30, 1983) bụ onye South Africa DJ, onye na-emepụta ihe, onye mgbasa ozi na nwanyị ọchụnta ego, onye amara aha ya nke ọma' ''DJ Zinhle''. == Okwu okwu == * Ndị DJ nwanyị, zuo oke nka gị… enyela ha ihe kpatara ịkwanyere ọrụ gị ùgwù. Omume na-eme nke ọma. Na nke ahụ kwuru, na-eyi ihe ọ bụla ịchọrọ iyi & ịgba egwu ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe gị ... Ha na-ekwu maka na ị na-ama jijiji ụlọ ọrụ ahụ. Ọ bụ oge anyị. * [https://briefly.co.za/entertainment/music/113559-dj-zinhle-encourages-female-djs-stay-true-passion/] * Inwe ike bụ nhọrọ; ọ bụ mkpebi a na-eme kwa ụbọchị nke na-akọwa onye anyị bụ na ọ na-enweta onye ọ bụla. Izute ike gị bụ ihe ncheta na ike dị n'ime anyị niile, na njem gị iji nweta ike na-amalite site na gị! - Izute IKE GỊ - DJ Zinhle & Nokubonga Mbanga * [https://ourbooksdirect.com/product/meeting-your-power-dj-zinhle-nokubonga-mbanga/] * Ị ga-eme mgbanwe. Ọtụtụ oge ọ gaghị adị oke, ọ gaghị ahụkwa ya ọbụna. Ma ọ ga-adị mkpa naanị otu ihe ahụ. * [https://www.facebook.com/RealDJZinhle/posts/pfbid02rrWBXKC6bBdfhdnRcdmNxTtppnkDU5yb44KsFiUHTaSS1V2tWHq9LC4VJkpBs8ncl] * [[W:Nkọwa m nke ịga nke ọma | Ihe ịga nke ọma bụ itinye ihe mgbaru ọsọ na iru ihe mgbaru ọsọ ndị ahụ, ha nwere ike ịbụ ihe mgbaru ọsọ nkeonwe ma ọ bụ ọkachamara.]] Ihe ịga nke ọma bụ nkeonwe, ọ dịghịkwa mgbe ọ ga-abụ na usoro ndị ọzọ na-eme nke ọma mana nke gị na nke ahụ bụ otú nkọwa nke ihe ịga nke ọma si gbanwee n'ime afọ, naanị ịghọta na nkọwa m na ihe ịga nke ọma agaghị adị ka nke ahụ. nke onye ọzọ. * [[w:Ihe nkuzi m mụtara | Ezinụlọ bụ nke mbụ, ị nwere ike nweta ihe ịga nke ọma niile n'ụwa mana enweghị ịhụnanya, ị gaghị enwe obi ụtọ]] * [https://www.thelegacyproject.co.za/dj-zinhle-south-african-dj/] == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == * DJ na onye ọchụnta ego etinyela aka n'ịmepụta wigs dị elu na ọnụ ahịa ọnụ ala mana etinyekwara aka na ibuli ụmụ nwanyị na azụmaahịa ya. * O kwuru na ya nwere olile anya iwere ụmụ nwanyị n'ọrụ na inye aka mepụta ụzọ maka nnwere onwe maka ha. * [https://www.news24.com/w24/popculture/entertainment/celebrity-gossip/dj-zinhles-wig-brand-hair-majesty-is-an-ode-to-women-20210813] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://erabydjzinhle.com/ saịtị gọọmentị] [[Category: Ụmụ nwanyị]] ijmu7vpil0az5q0qjibr32yl2vrxqy4 Dalida 0 3890 15088 15087 2023-10-17T20:33:42Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dalida|Dalida]]''', ogbo aha '''Iolanda Cristina Gigliotti''' ([[w:17 January|17 January]] [[w:1933|1933]] - [[w:3 May|3 May]] [[w:1987|1987]]) ) bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama nke France, nke nne na nna Italy mụrụ na Egypt. == Okwu okwu == * ''Quand on dit "je t'aime", na veut dire "aime-moi".'' </ref>[http://dalidaideal.blogspot.com/2019/03/dalida-expo-2017.html] </ref> * Ntụgharị: Mgbe ha[[w:ndị mmadụ|ndị mmadụ]] na-ekwu "Ahụrụ m gị n'anya", ha pụtara "hụ m n'anya". * ''Je n'étais pas une femme, mais une industrie de la chanson.'' </ref> [https://www.estrepublicain.fr/actualite/2012/05/03/dalida-star-malheureuse] </ref> * Ntụgharị asụsụ: Abụghị m nwanyị, abụ m ụlọ ọrụ egwu. * ''Je crois que mon rêve a toujours été de devenir quelqu'un. De réussir dans la vie, dans le spectacle, je ne savais pas exactement quoi, mais c'était ou chanter ou jouer la comedie, ou faire du cinéma ou du théâtre... c'était le spectacle.'' <ref> [http://dalidaideal.blogspot.com/2018/10/dalida-quotes.html] </ref> * Ntụgharị asụsụ: Ekwenyere m na nrọ m bụ mgbe niile ịghọ mmadụ.Iji nwee ihe ịga nke ọma na ndụ, na ihe nkiri ahụ, amaghị m kpọmkwem ihe, ma ọ bụ ma ọ bụ na-abụ abụ ma ọ bụ ime ihe nkiri, ma ọ bụ na-eme sinima ma ọ bụ ihe nkiri ... ọ bụ ihe ngosi. * ''J'ai traversé la vie sans la regarder. Ọ sịrị na m ga-ahụ. Mon mari, c'est le public. Dị ka chansons, ce sont mes enfants.'' <ref> http://m.ina.fr/video/I06255904</ref> * Ntụgharị: Agara m ndụ n'eleghị ya anya. Amaara m ihe ndụ m bụ. Di m, nke ahụ bụ ọha. Egwu ndị ahụ, ndị ahụ bụ ụmụ m. * ''La vie m'est insupportable, pardonnez-moi.'' <ref> [https://www.gettyimages.com/detail/news-photo/rendezvous-with-orlando-orlando-reçoit-paris-match-chez -lui-akụkọ-foto/163048220] </ref> * Ntụgharị: Ndụ aghọwo ihe a na-apụghị ịnagide, gbaghara m. ==Njikọ mpụga== [http://www.dalida.com/ Weebụsaịtị gọọmentị] {{DEFAULTSORT: Dalida}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mv3b9lkzet5frir0nqbnub9akgp8316 Alvera Mukabaramba 0 3891 15096 15095 2023-10-17T21:22:00Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alvera Mukabaramba|Alvera Mukabaramba]] (amụrụ Maachị 1, 1962) bụ onye dibia bekee na onye ndọrọndọrọ ọchịchị na mba Rwanda, onye bụbu onye minista na-ahụ maka ọchịchị obodo na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze na Cabinet nke Rwanda, kemgbe abalị iri n'ọnwa Oktoba afọ 2011. == Okwu Ndị O kwuru== * Anyị ga-ewepụrịrị ajọ omume ndị a na obodo anyị mana ka anyị wee nweta nke ahụ, anyị na òtù ndị ọzọ na ụlọ ọrụ ndị ọzọ o metụtara. ** [https://www.police.gov.rw/media-archives/news-detail/?tx_news_pi1%5Bnews%5D=8510&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=News&tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&cHash=89e16d4a63d03b8f221918d7b6b58129, ka MuKabaramba Alvera kwuru"], ''Rwanda National Police'' (12 November 2015) *Okwu ọbụla gbasara ọgụ ime ụlọ ọbụla kpatara ọnwụ na-amalite site na nghọtahie nke enwere ike ijikwanwu ma ọ bụrụ na ndị mmadụ mèrè mkpesa maka ya n'oge. I kwesịrị ịpụ apụ gaa mee ka ndị mmadụ soro gị n'ọrụ site n'ikerịta ozi nye gị gbasara mmegbu na esemokwu na-eme n'ụlọ. **[https://www.police.gov.rw/media-archives/news-detail/?tx_news_pi1%5Bnews%5D=8510&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=News&tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&cHash=89e16d4a63d03b8f221918d7b6b58129, says Mukabaramba Alvera], ''Rwanda National Police'' (12 November 2015) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alvera Mukabaramba|Alvera Mukabaramba]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alvera Mukabaramba|Alvera Mukabaramba]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Mukabaramba, Alvera}} c71ko5mf3sah7syra81dtv5ky9b006u Amrita Rao 0 3892 15092 15091 2023-10-17T21:11:45Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Amrita Rao (amuru 7 June 1981) bu onye omere ndi India na onye nlere mbu nke amara ama maka oru ya na ihe nkiri Hindi. == Okwu Ọkwụrụ == * Ọ bụ nnukwu mmetụta iri "akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ". Site n'ịbụ [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]], ana m eme ka ahụ m nwee nri bara ụba na mkpụrụ osisi na veggies, na-enyere ụmụ anụmanụ aka ma na-eme akụkụ nke m ịzọpụta ụwa. ** Ekwuru na [https://www.indiatvnews.com/entertainment/bollywood/lara-dutta-named-india-039-s-sexiest-veggie-1780.html "Lara Dutta Akpọrọ aha India's Sexiest Veggie"], {{ w|India TV}} (12 Disemba 2010). * A na m akpọ ịbụ onye anaghị eri anụ nri Wow Rao. Chaị n'ihi na amaara m na ịbụ onye anaghị eri anụ bụ ihe kacha mma m nwere ike imere onwe m, anụmanụ na gburugburu ebe obibi. Pulses nwere ike ịgba ọsọ pulses, ebe nri ozu na-eme ka ị kwụsịlata. Kpoo àgwà anụ ahụ, ị ​​ga-adịkwa mma karịa mgbe ọ bụla. ** Ekwuru na [https://www.daijiworld.com/news/newsDisplay?newsID=108342 "Amrita Rao, onye anaghị eri anụ dị mpako"], {{w|Daijiworld.com}} (14 Julaị 2011). * Anmol gwara m si mara mma na m na-ekpo ọkụ mgbe m mụsịrị nwa. Echere m na nwanyị ọ bụla na-akawanye ọkụ mgbe ọ mụsịrị nwa! ** [https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hindi/bollywood/news/amrita-rao-i-think-every-woman-looks-hotter-after-she-has-had-a-baby/articleshow /81115732.cms "N'ajụjụ ọnụ pụrụiche! Amrita Rao: Echere m na nwanyị ọ bụla na-akawanye ọkụ mgbe ọ mụsịrị nwa"], "{{w|The Times of India}}" (20 February 2021). [[Category: Ụmụ Nwayi]] so3qspk1ty94dpb7adfxybljuqo7vlz Amelia Earhart 0 3893 15097 15094 2023-10-17T21:24:01Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Amelia Mary Earhart (amụrụ 24 Julaị 1897 - efu na ọdịda anyanwụ Pacific Ocean site na 2 Julaị 1937) bụ onye ọsụ ụzọ ụgbọ elu America na onye ode akwụkwọ. Earhart bụ nwanyị mbụ na-anya ụgbọ elu gbapụrụ naanị ya n'osimiri Atlantic. O debere ọtụtụ ndekọ ndị ọzọ, bụ otu n'ime ndị ọkwọ ụgbọ elu mbụ kwalitere njem ụgbọ elu azụmahịa, dee akwụkwọ ndị kacha ere nke ọma gbasara ahụmịhe ụgbọ elu ya, ma nyere aka n'ịguzobe The Ninet. ==Okwu Ọkwụrụ == [[File:Amelia Earhart Memorial (Harbour Grace) (1).jpg |thumb|Nke anyị bụ mmalite nke afọ [[flying]], ma enwere m obi ụtọ na m malitere ịdị n'oge na-atọ ụtọ.] [[File:Earhart.jpg|mkpịsị aka| Ka mmadụ na-emekwu ihe ma na-ahụ ma na-enwe mmetụta, ka mmadụ na-enwe ike ime ya, na ka ọ na-enwekwu ezi ihe nwere ike ịbụ inwe ekele maka ihe ndị bụ isi dị ka ụlọ, na ịhụnanya, na nghọta mkpakọrịta.] [[File:GP Putnam and AE.jpg|thumb|Achọrọ m ka ị ghọta na agaghị m ejide gị n'ihe ọjọọ ọ bụla<!-- SIC : misspelling of medieval --> koodu nke ikwesị ntụkwasị obi nye m ma ọ bụ na m gaghị ewere onwe m na m ga-ejikọta ya. gị n'otu aka ahụ.] [[File:A Earhart-1930s.jpg|thumb|atụmatụ, echere m, mgbe ụfọdụ na-akawanye nghọta.]] * ''' Obi ike bụ ọnụ ahịa <br> Ndụ chọrọ maka inye udo. <br> Mkpuru obi nke na-amaghi ya, amaghi ntọhapụ <br> Site n'obere ihe''': <br> Ma-ọbụghị ugwu dị elu ebe ọṅụ ilu nwere ike ịnụ <br> '' 'Ụda nke nku.'' ** Edere uri n'oge nbibi nke "mmekọrịta siri ike" ya na Samuel Chapman ('c''. 1928), nke e bipụtara na "Amelia, Nwanne M Obi Ike: Biography of Amelia Earhart" (1987) nke Muriel dere. Earhart Morrissey na Carol L. Osborne, p. 74; nakwa na ''Amelia: A Life of the Aviation Legend'' (1999) nke Donald M. Goldstein na Katherine V. Dillon, p. 38 * '''Kedu ka ndụ ga-esi nye anyị ngọzi nke ndụ, kwụọ ụgwọ <br> Maka isi awọ jọrọ njọ na ịkpọasị dị ime <br> Ọ gwụla ma anyị anwa anwa <br> Ọchịchị mkpụrụ obi? Oge ọ bụla anyị mere nhọrọ, anyị na-eji obi ike na-akwụ <br> iji hụ ụbọchị enweghị izu ike, <br> wee gụọ ya nke ọma.''' ** Edere uri n'oge oge imebi "mmekọrịta siri ike" ya na Samuel Chapman ('c''. 1928), nke e bipụtara na "Amelia, Nwanne m Obi Ike: Biography of Amelia Earhart" (1987) nke Muriel Earhart dere. Morrissey na Carol L. Osborne, p. 74; nakwa na ''Amelia: A Life of the Aviation Legend'' (1999) nke Donald M. Goldstein na Katherine V. Dillon, p. 38 * '' 'Nke anyị bụ mmalite nke afọ [[na-efe efe]], enwere m obi ụtọ na m malitere ịdị n'oge na-atọ ụtọ.'' ** ''[https://archive.org/details/20hours40min00amel 20 Hrs., 40 Min.]'' <obere>[nwere ike ịgbaziri]</small> (1928), p. 180 * '''N'ime [[w:First solo flight|soloing]]—dị ka ọ dị n'ihe omume ndị ọzọ—ọ dị nnọọ mfe ịmalite ihe karịa imecha ya. ọ bụ ezie na o yikarịrị ka ọ ga-eji ihe dị ka nke D.T. mechie ụgbọ elu ya. ** ''Hs 20, 40 Min.'' (1928), p. 16 * '''Achọrọ m ka ị ghọta na agaghị m ejide gị na ihe ọjọọ ọ bụla<!-- SIC : misspelling of medieval --> koodu nke ikwesị ntụkwasị obi nye m ma ọ bụ na m gaghị ewere onwe m na-ejikọta gị n'otu aka ahụ." ** Rịba ama [[w:George P. Putnam|George P. Putnam]], n'ụbọchị agbamakwụkwọ ha (7 February 1931), dịka e hotara na '' Sound of Wings '' (1989) nke Mary S. Lovell * '''Oge nchegbu bụ ọnwa atọ tupu ụgbọ elu. Kpebie ma ebumnobi ahụ ọ bara uru ihe egwu dị na ya. Ọ bụrụ na ọ bụ, kwụsị ichegbu onwe gị. Nchegbu bụ ịgbakwunye ihe egwu ọzọ.''' Ọ na-akwụsị mmeghachi omume, na-eme ka mmadụ ghara ịdị mma. . . . [Hamlet] gaara abụ onye ọkwọ ụgbọ elu ọjọọ. O nwere nchegbu nke ukwuu. ** Nke izizi maka ihe odide na ''[[w: Flight ikpeazụ (akwụkwọ) | Ụgbọ elu ikpeazụ]] '', dị ka e hotara na '' Lost Star : The Search for Amelia Earhart '' (1995) nke Randall Brink dere, p. . 85 * '''Ka mmadụ na-emekwu ihe ma na-ahụ ma na-enwe mmetụta, otú ahụ ka ọ na-enwekwu ike ime ya, otú ahụ ka otú ahụ ka ọ na-esikwukwa ezi ihe bụ inwe ekele maka ihe ndị bụ́ isi dị ka ụlọ, na ịhụnanya, na ịghọta mkpakọrịta.'' ** Dị ka e hotara na ''Soaring Wings: A Biography of Amelia Earhart'' (1939) nke George Palmer Putnam dere, p. 83 ** Akpọrọ aha dị ka Amelia Earhart, "Di m," akwụkwọ akụkọ '' Redbook '' (Sept. 1933) na Mary S. Lovell, '' Sound of Wings '' (1989), p. 101. * ''Ihe kacha sie ike bụ ikpebi ime ihe. Ihe ndị ọzọ bụ naanị obi ike. Ụjọ bụ agụ akwụkwọ. Ị nwere ike ime ihe ọ bụla i kpebiri ime. Ị nwere ike ime ihe iji gbanwee na ịchịkwa ndụ gị na usoro. Usoro bụ ụgwọ ọrụ nke ya.''' ** [http://www.ameliaearhart.com/about/quotes.html Weebụsaịtị gọọmentị nke Amelia Earhart - Quotes] === ''[[w: Ụgbọ elu ikpeazụ (akwụkwọ) | Ụgbọ elu ikpeazụ]]" (1937) === [[File:Amelia Earhart - GPN-2002-000211.jpg|isi aka| Ụmụ nwanyị aghaghị ịgbalị ime ihe dịka ụmụ nwoke siri gbalịsie ike. Mgbe ha dara, ọdịda ha ga-abụrịrị ihe ịma aka nye ndị ọzọ.] :<small>Ihe ndetu emere na nkwadobe ụgbọ elu ikpeazụ ya, nke [[w:George P. Putnam|George P. Putnam] deziri,</small> * ''' Atụmanya, echere m na, mgbe ụfọdụ na-akarị mmezu.'' ** p. 50 * '''Nkwadebe, ka m na-ekwukarị, bụ n'ụzọ ziri ezi ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke azụmahịa ọ bụla''' ** p. 51 * '''N'ime ndụ m, abịara m ghọta na mgbe ihe na-aga nke ọma n'ezie, ọ bụ naanị oge ịtụ anya nsogbu.''' N'aka nke ọzọ, amụtara m site n'ahụmahụ obi ụtọ na n'oge nsogbu kasị nwee obi nkoropụ, bụ́ mgbe nile. yiri utoojoo karịa okwu, ụfọdụ "nkwụsị" na-atọ ụtọ dabara adaba na-ezo n'akụkụ akụkụ. ** p. 70 * '''Biko mara na amaara m ihe ize ndụ ndị ahụ.''' Achọrọ m ime ya n'ihi na achọrọ m ime m. [[Category: Ụmụ Nwayi]] 1i1phpjhkvo4lj22m5uwz9wx01e4mit Amber Rudd 0 3894 15100 15099 2023-10-17T21:30:48Z Adakaibe 183 /* Okwu Ọkwụrụ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Amber Augusta Rudd (amụrụ 1 Ọgọst 1963) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain bụbu onye jere ozi dị ka odeakwụkwọ ụlọ site na 2016 ruo 2018 na odeakwụkwọ steeti maka Ọrụ na ụgwọ ezumike nka site na 2018 ruo 2019. Ọ bụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Hastings na Rye ịbụ nke mbụ a họpụtara na 2010, na-anọchite anya Conservative Party, ma gbadaa na nzuko omeiwu na 2019. Ọ na-akọwapụta onwe ya dị ka onye na-ahụ maka otu mba, na e jikọtara ya na ma na-emesapụ aka nke ọha mmadụ na nke akụ na ụba. == Okwu Ọkwụrụ == * Echere m na ugbu a bụ oge na-adịghị mma ka a kwụsịtụ. Ihe anyị hụrụ n'izu a na-emesi mkpa ọ dị ijide n'aka na anyị nwere obodo ndị na-arụsi ọrụ ike na-agbalị ịkwụsị ndị mmadụ ịghọ ndị na-agba ọsọ. Aghọtara m ihe Baroness Warsi kwuru gbasara mkpa ọ dị imekwu mgbalị ire [gbochie] obodo. Aghọtara m ihe Baroness Warsi kwuru gbasara mkpa ọ dị imekwu mgbalị ire [gbochie] obodo. I understand what Baroness Warsi said about the need to do more to sell [prevent] the country. Aghọtara m ihe Baroness Warsi kwuru gbasara mkpa ọ dị itinyekwu mbọ ire [gbochie] obodo. I understand what Baroness Warsi said about the need to make more efforts to sell [prevent] the country. Anyị kwesịrị ime nke ọma ebe ahụ iji gosi na nke a bụ atụmatụ nchekwa, ọ bụ maka ichekwa ndị na-eto eto. ** [https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-39398548 igbochi atụmatụ mgbochi ụjọ ga-agbanwe, Jeremy Corbyn na-ekwu], ''BBC News'', 26 Maachị 2017 * Ịhapụ EU siri ike karịa ka ọtụtụ ndị chere na ọ ga-adị ** [https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-47946256 Brexit: Tusk kwuru na UK MEPs nwere ike ịnọdụ ala maka 'ọnwa ma ọ bụ karịa']" Akụkọ BBC" (16 Eprel 2019) [[Category: Ụmụ Nwayi]] 0z15qlnpbsmz28jovbvj6bk5rzfjflp Amber Benson 0 3895 15103 15102 2023-10-17T21:41:23Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Amber Nicole Benson (amuru Jenụwarị 8, 1977, na Birmingham, Alabama) bụ onye omere America kacha mara amara maka ịkpọ Tara Maclay, mmasị ịhụnanya Willow na usoro TV Buffy the Vampire Slayer. ==Okwu Ọkwụrụ== * Ọ baghị uru onye gị na ya na-arahụ, ọ bụ otú i si emeso ndị ọzọ n’ụwa a. ** [http://www.bbc.co.uk/cult/buffy/interviews/benson2003/printpage.html Amber Benson - Ajụjụ ọnụ na Madame Tussaud's - 10 Disemba, 2003] * Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị inwe ndị ajọ mmadụ nke gbanyere mkpọrọgwụ n'eziokwu anyị nwere akụkụ atọ... ma ọ bụ eziokwu akụkụ anọ, ejighị m n'aka nke! ** Amber Benson - Ajụjụ ọnụ na Madame Tussaud's - 10 Disemba, 2003 * Achọghị m ichefu ihe ọ bụla, ọbụna ihe ndị dị egwu na ihe ọjọọ. Ọ na-eme ka ị bụrụ onye ị bụ. ** Amber Benson - Ajụjụ ọnụ na Madame Tussaud's - 10 Disemba, 2003 * Echeghị m na ị ga-anwụ na [[Buffy the Vampire Slayer|Buffy]]. ** [http://www.dykesvision.com/en/interviews/alyamber_new.html Nkata na BBC-CULT Disemba 19, 2002] * Echeghị m na ọ nweghị ihe ga-adabara ihe ị tụrụ anya ya. ** [https://www.ign.com/articles/2003/07/23/10-questions-amber-benson 10 Ajụjụ: Amber Benson Azịza sitere na Buffy the Vampire Slayer's Tara. nke Ken P.] * M na-esusu [[w:Alyson Hannigan | Alyson Hannigan]] na ọ fọrọ nke nta ka m tinye ire m n'ọnụ ya n'ihi na anyị batara na ya n'otu oge. ** [http://voyageur.idic.ca/Benson02.htm Amber Benson na Toronto Trek, Julaị 6, 2002] * Achọghị m n’ezie ka Tara bụrụ onye ọjọọ, nke ahụ gaara abụwokwa akụkụ nke m ịlaghachi. Dị ka m chọrọ ịlọghachi—ma ọ fọrọ nke nta ka m mee—nke ahụ bụ ihe na-eme ka m ghara ịchọ ịlọghachi. Ọ dị m nnọọ ka ndị mmadụ hụrụ àgwà ahụ n'anya n'ezie na ya ime ihe ọjọọ ga-ebibi ndị mmadụ. Yabụ na nke ahụ bụ otu n'ime ihe kpatara na agaghị m ala azụ. ** [http://www.bbc.co.uk/cult/buffy/interviews/benson2003/page4.shtml Amber Benson: Ịnọpụ] (Na oge ''Buffy'' nke asaa nke asaa, "[[w: Mkparịta ụka Mụ na Ndị Nwụrụ Anwụ | Mkparịta ụka ya na Ndị Nwụrụ Anwụ]])) === ''[[w:Willow & Tara (Buffy comic)|Willow & Tara]]" (2000-2002) === <small>Ndị dere ya bụ Amber Benson & [[w:Christopher Golden|Christopher Golden]]</small> * Ahụrụ m ha n'ụlọ ahịa nri ''[...]'' ka ha nọ ọdụ n'ụzọ na-adịghị mma n'ime akpa ha na-agbagharị agbagharị, ihu technicolor ha dị ka ihe na-adịghị amasị nwa agbọghọ nke uru ahụ, testosterone na pulpy, anụ ọbara. ** Okwu mmalite * '''Willow''': Gwa m otu akụkọ.<br>''Tara'': Ọ dị mma. N'otu oge, e nwere, um... a kitty. Ọ dị obere, ma ọ nọ naanị ya, ọ nweghịkwa onye chọrọ ya.<br> ''Willow'': Nke a bụ akụkọ na-akpasu iwe. ** ''Nwa nwanyị nke afọ a'' [4.15] * '''Tara''': Ọ dị mma, m na-aga ịntanetị mgbe ụfọdụ, mana mkpụrụ okwu onye ọ bụla dị njọ n'ezie. Ọ na-akụda mmụọ. ** "Ezinụlọ" [5.6] * '''Willow'': Kedu ihe m nwere maka nri ụtụtụ a? Ị chetara?<br>'''Tara''': Huh?<br>'''Willow''': Achọrọ m ịsị bagel, mana echere m na ọ bụ ụnyaahụ. Ị nwere akwa abụọ anwụ na-acha n'akụkụ elu. Echetere m n'ihi na ha na-amagharị m dị ka ụmụ obere ara.<br>''Tara'': Nsen Sassy. ** ''Triangle''' [5.11] * '''Willow''': Echegbula onwe gị, anyị ga-ebu ụzọ hụ Okwukwe. Ọ dị ka nke a cleavagey slutbomb na-ejegharị na-aga, "Ooh, lelee m, a dị m mma, a dị m ise na ise."<br>''Tara'': "Ise na ise?" Ise kedu ihe ise?<br>'''Willow''': Lee, nke ahụ bụ ihe. Ọ dịghị onye maara. ** 'Ebe nlele'' [5.12] * '''Spike''': Enwere m mgbari akwara. Buffy nọ, uh, na-enyere aka.<br>'''Tara''': Mkpịsị akwara... na uwe ogologo ọkpa gị?<br>'''Spike''': Gịnị? Ọ bụ ihe. "E mere m ka m hụ gị n'anya" (5.15) * ''Tara'': Sweetie, ị gaghị afụ otu klas ma ọ bụrụ na isi gị na-agba ọkụ. "Ruo mgbe ebighị ebi" (5.17) * '''Anya''': Kedu ka 'gị, mgbe ọ bụla na-egwu Shiver Me Timbers?<br>''Tara''': Adịghị m oke maka osisi. "Ịhụnanya siri ike" (5.19) * '''Willow''': Ajụjụ. Ukwu.<br>'''Tara''': W-anyị nwere ike ịza ajụjụ.<br>'''Nigel''' Ọ dị mma. Ọ dị m mkpa ịmata ntakịrị ihe gbasara Slayer, na maka unu abụọ. Mmekọrịta gị, ihe ọ bụla i nwere ike ịgwa m.<br>'''Tara''': O-o-mmekọrịta anyị?<br>'''Willow''': Anyị bụ enyi. ': Ezigbo enyi.<br>'''Willow''': Ndị enyi nwanyị, n'ezie.<br>'''Tara''': Ee, anyị bụ enyi nwanyị.<br>'''Willow''': Anyị 'n'anya. W-anyị bụ ndị hụrụ n'anya. Anyị bụ ndị nwanyị nwere mmasị nwanyị, ndị nwere mmasị n'ụdị nwoke nwere mmasị nwoke.<br>''Nigel'': M pụtara mmekọrịta gị na Onye Slayer. "Ụzọ niile" (6.6) * '''Willow''': Hey, uwe.<br>'''Tara''' Ọ ka mma ka ị ghara iji 'em. ** "Ochie na Ebe dị anya" [6.14] * '''Tara''': Agakwaghị ekwu maka mmụọ mmụọ ọjọọ, n'agbanyeghị. Naanị echiche obi ụtọ. Sunshine, picnic, afa ahụ anyị mere n'abalị ụnyaahụ. Na mmanụ? ** "Ịhụ uhie" [6.19] * ''Willow''': Anyị nwere ike ịbịa n'etiti klaasị. M na-ejikarị oge ahụ iji usoro pensụl dị iche iche detuo n'elu ndetu klas m. Mana e gosila m na nke ahụ bụ, ị mara na ọ dị nzuzu.<br>''Tara'': M wee sị "quirky." [[Category Ụmụ Nwayi]] p93zcbp6noljc88bzgved7o5lhe50h4 Amber singer 0 3896 15106 15104 2023-10-17T21:49:11Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Marie-Claire "Amber" Cremers (amuru 17 Septemba 1969) bu onye amuru na Dutch, onye na-ede egwu, onye nwe akara, na onye na-emeputa ihe kacha mara amara maka mpụta mbụ ya na 1996 otu "Nke a bụ abalị gị". == Okwu Ọkwụrụ == * M wee were anya m jụọ ya ka ọ jụọ ya ọzọ (ee), <br/> Mgbe ahụ ọ jụrụ m ka m ga- (ee, ee). <br/> M wee tinye aka m n'akụkụ ya (ee), <br/> M wee dọtara ya n'ebe m nọ ka o wee nwee mmetụta ara m, <br/> Obi ya na-agbakwa ka ara. <br/> M wee tinye aka m n'akụkụ ya (ee), <br/> M wee dọtara ya n'ebe m nọ ka o wee nwee mmetụta ara m, <br/> Obi ya na-agbakwa ka ara. <br/> I put my hand on his side (yes), <br/> I pulled him to me so that he could feel my breast, <br/> His heart was beating like crazy. <br/> M wee tinye aka m n'akụkụ ya (ee), <br/> M wee dọkpụrụ ya gbadaa n'ebe m nọ ka o wee nwee mmetụta ara m, <br/> Obi ya na-agbakwa ka ara. <br/> I put my hand on her side (yeah), <br/> I pulled her down to me so she could feel my breast, <br/> Her heart was beating like crazy . <br/> Ee, ekwuru m ee, a ga m eme, ee. ** "Ee", sitere na '' gba ọtọ''; sitere n'ike mmụọ nsọ nke Molly Bloom's soliloquy na [[James Joyce]]'s ''[[Ulysses (novel)|Ulysses]]" (2002). [http://www.youtube.com/watch?v=htbsGpcc0Fw arụmọrụ Live] * Enwere m mmetụta na ọ dị mkpa ka mụ na gị gba ọtọ. <br/> Yipụ uwe ogologo ọkpa m, uwe mwụda m, sọks na akpụkpọ ụkwụ m. <br/> Achọrọ m ka mụ na gị gba ọtọ. ** "Mkpa Ịgba ọtọ", sitere na ''Naked'' (2002). * Ntutu gị na-enwu dị ka ọla edo, ka nwa m kwuru. <br/> Ị mara ezigbo mma, ka nwa m kwuru. <br/> M na-echekwa n'obi m ka m na-adịbu. <br/> Enwere m nhịahụ ọzọ. <br/> O wee jide m aka mụmụọ m ọnụ ọchị. ** "Ọchịchị Nwa m", "Ọtọ" (2002). ** * Ị banyere aura m wee daba n'aka m. <br/> M na-ekechikwa gị gburugburu dị ka agwọ e ji mara mma. ** "Ị na-akwaga m", ''Ụdị ụwa m'' (2004). * Ọ bụ otú ahụ ka ị na-esusu ọnụ, otú i si enyeghachi, <br/> Otú ahụ ka i si hụ m n’anya otú a -- lee ịma mma nke ahụ. <br/> Ihe ndị a bụ okwu ịhụnanya anyị gbagọrọ agbagọ, ka anyị abụọ na-atọpụ -- <br/> Otu ụzọ ochie, otu ose ochie, otu Paradaịs ochie. ** "Otu Paradaịs ochie", ''Ụdị ụwa m'' (2004). * Ooh, obere nwa, n'etiti ndị nna na-agbanwe agbanwe. <br/> Nwatakịrị nwanyị ga-ebi na-enweghị nne. Ha aghọtaghị ihe mere o ji dị ha ka ha achọghị ha, <br/> Ọ bụ ezie na naanị ihe ha chọrọ bụ aka ịhụnanya. ** "Oge Kariri Maka Nwatakịrị" (nke nwanne Amber, Anne-Fleur Cremers dere), ''Ụdị Ụwa M'' (2004). [[Category: Ụmụ Nwayi]] 3lu3esbit2v3d9fa1j4mh1arbhio467 Alyson Hannigan 0 3897 15105 2023-10-17T21:45:45Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Alyson Lee Hannigan|Alyson Lee Hannigan]] (amụrụ na March 24, 1974) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika. A maara ya nke ọma maka àgwà Ọ kpara dịka Willow Rosenberg na usoro ihe nkiri telivishọn a kpọrọ Buffy the Vampire Slayer (1997 – 2003), Lily Aldrin na CBS sitcom 'Otu m siri zute nne gị' (2005 – 2014) na Michelle Flaherty na usoro ihe nkiri American Pie ==Okwu Ndị O kwuru== * N'abalị ụnyaahụ Alexis nwetara edemede ya maka ''Angel''. Ọ dị m ka, "Oh, agara m enweta edemede" Buffy ugbu a." * Ahụrụ m ihe ndị na-awụ akpata oyi n'ahụ n'anya nakwa na Michelle dị mma n'akụkụ niile nke onwe ya, ọkachasị akụkụ mmekọahụ. ** [http://www.crankycritic.com/qa/pf_articles/alysonhannigan.html Paul Fischer interview]. * Mba, echeghị m na ha na-emebiga ihe ókè, kama ha raara onwe ha nye. ** [http://enjoyment.independent.co.uk/theatre/features/article69883.ece Alyson Hannigan: Bedknobs and broomsticks Published: 19 February 2004] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Alyson Hannigan|Alyson Hannigan]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Alyson Hannigan|Alyson Hannigan]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Halligan, Annyson}} l1cxjfcsd3rdrq3gmjq96r6vfnw68d1 Smata giramata 0 3898 15108 15107 2023-10-17T21:56:18Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Amata inès Giramata bụ onye na-ede uri Rwandan, Blogger, Feminist na ndị obodo. Ọ bụ onye guzobere na isi nke Southes Circle, "A na-ahụta onye isi ojii na ndị na-ahụ maka ụmụ nwanyị ojii na-eduga na ncheta Rwanda na-eme na mbido afọ iri na abụọ Washington DC, na US Day na nke iri na abụọ na Amahoro Stadium na 2014; 2015 Rwanda Daybọchị na Amahoro Stadium na July 4, 2019. == Okwu Ọkwụrụ == === "Giramata na Butgbanye Booding Ọrụ Dị Ka Onye Na-ede uri" (2017) === : <Obere> [httwps://www.newtimes.co.rw/artiless-areer-areer-a-budding ya dị ka onye na-ede ego "] Newtimes.co.rw (Mee 03, 2017) </ obere> * Ọ bụ nnukwu nsọpụrụ iji soro ụmụ agbọghọ siri ike dị otú ahụ na-arụ ọrụ n'ihi na ha na-aga n'ihu na-akụzi ma gbanye m ụzọ dị iche iche. * Poetry bụ ụfọdụ ihe na-akpata ego. * Ndị mmadụ anaghị aghọta etu ọdịbendị nwere ike isi zere art ọkachasị obodo nke ọdịnala bụ nkà n'onwe ya. * Atụrụ m anya na akwụkwọ m nwere ike inyere ndị mmadụ aka ịhụ ndụ n'ụzọ dị iche ma gbaa ha ume echiche. * Poetry nwere ikike imeghe ohere maka ọtụtụ Rwandans iji sonye na mkparịta ụka gbasara okwu mmekọrịta, ọkachasị ndị ahụ bụ tabo. * Pụ uri nwere ike ịkwanye ókè nke "nnwere onwe", nke ga - eme ka anyị gbaa ọgbọ nke ndị na - eche echiche dị oke mkpa ume. * Na m na agba ahụ na-emekarị na nke mgbidi ochie. * Enwere m mmetụta na ọ dị mkpa ịsị na abụghị Colblog 5o kpuo ìsì - ọ na-apụta ìhè. * Ka ị nabata "ihe" m bụ ọtụtụ "onye" m bụ. * A bụ m ihe gbasara mmerụ ahụ, kee ya, enweghị ntụpọ na enweghị olileanya, mana ụtọ asụsụ gị ezighi ezi, enweghị nkwụsị zuru oke, ọ nweghị nkwụsị zuru oke yabụ na-amanye ya. Ee, anyị dị mpako, ịbụ ndị Rwandese dị mpako na anyị ga-anyụ ara anyị ọkụ dịka Ndabaga. ** [https://guramamans.Wordress.com/2015/01/01/01/01/01/0001/01/01/01/0-Tiggle ike. Giramatans.Wordress.com ('Jenụwarị 13, 2015') [[Category: Ụmụ Nwayi]] nt1bp9mcofeqk2c1e6n1gxk5425mxhl Elizabeth Bishop 0 3899 15109 2023-10-18T04:15:49Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Bishop na 1964 Elizabeth Bishọp (February 8, 1911 – Ọktoba 6, 1979) bụ onye na-abụ abụ nke United States site na 1949 ruo 1950. O nwetara ihe nrite Pulitzer na 1956. ==Okwu okwuru== * Ọ ga-abụrịrị na akwụkwo ikwiikwii oge ochie rechara. ** Egwu: ''[http://unix.cc.wmich.edu/~cooneys/poems/bishop.armadillo.html Armadillo]'' * A na-ekekọta nnukwu akpa azụ̀ ndị ahụ kpamkpam<br>nwere n'ígwé ndị mara mma nke akpịrịk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Bishop na 1964 Elizabeth Bishọp (February 8, 1911 – Ọktoba 6, 1979) bụ onye na-abụ abụ nke United States site na 1949 ruo 1950. O nwetara ihe nrite Pulitzer na 1956. ==Okwu okwuru== * Ọ ga-abụrịrị na akwụkwo ikwiikwii oge ochie rechara. ** Egwu: ''[http://unix.cc.wmich.edu/~cooneys/poems/bishop.armadillo.html Armadillo]'' * A na-ekekọta nnukwu akpa azụ̀ ndị ahụ kpamkpam<br>nwere n'ígwé ndị mara mma nke akpịrịkpa anụ ọhịa<br> na a na-etekwa wheelbarrow ndị ahụ n'otu aka ahụ<br> na uwe mail creamy iridescent,<br>nwere obere ijiji na-arịgharị na ha. ** Egwu: ''N'ụlọ Azụ'' * Gịnị mere m ga-eji bụrụ nwanne nne m,<br>ma ọ bụ m, ma ọ bụ onye ọ bụla?<br>Kedu myirịta<br>akpụkpọ ụkwụ, aka, olu ezinụlọ<br>M chere na akpịrị m, ma ọ bụ ọbụna<br>National Geographic<br> br>na ara ahu jọgburu onwe ya na-ekogide n'elu<br>jikọtara anyị niile ọnụ<br>ma ọ bụ mee ka anyị niile bụrụ otu? ** Abụ: ''N'ime ụlọ nche'' *Site n'aka onye dibịa afa nke etiti abalị<br>ndị na-agụ redio<br>na-ekesa egwu-ịhụnanya ha niile<br> n'elu ahịhịa igirigi. **Egwu: ''Ikuku mbubreyo'' Egwu, Ugwu na Ndịda (1946) * Ụgbọ ala ndị ahụ ejikere nke nrọ kpara nkata ka anyị mee<br>ọtụtụ ihe dị ize ndụ. ** Abụ: ''Ịra ụra guzoro ọtọ'' * Topography egosighi ọkacha mmasị; North dị nso dị ka ọdịda anyanwụ.<br>Ọ dị nro karịa ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme' bụ agba ndị na-emepụta map. ** Abụ: ''Map''' * Ọ dị m ka ihe dọọrọ mmasị m, mana a na-achụpụkwa m, site na ọrụ mbụ nke Bishọp-M pụtara ịchụghachi n'echiche nke ịjụ ịbanye, dị ka ọ na-akwapụ. N'akụkụ ụfọdụ, ihe isi ike mụ na ya nwere bụ ihe isi ike na uri, nke Bishọp dị ka onye na-eto eto na-ede uri ịchọta ọkwa nke ya na asụsụ nke ya. Ma na akụkụ ha bụ ihe isi ike m wetara na m, dị ka a ka na-eto eto na-ede uri amalitela ịjụ ajụjụ banyere mmekọahụ, na-achọ a usoro ọmụmụ ụmụ nwanyị, ka na-amabeghị nke ọma nwanyị nwere mmasị nwanyị. Ejikọtabeghị m isiokwu nke ịbụ onye mpụ na mpụ n'ọrụ ya, yana koodu nzuzo ya na ihe nzuzo ya na njirimara nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị. M na-achọ omenala ụmụ nwanyị doro anya; Omenala m na-achọpụta na-agbasasị, na-enweghị isi, na-enwekarị nzuzo. N'agbanyeghị nke ahụ, karịsịa n'ihi oge na omenala nke 1940s na 1950s, ọrụ Bishop ugbu a dị m ka m n'eziokwu n'eziokwu na obi ike. Ụmụ nwanyị ndị na-ede uri na-achọ ndị agadi dịkọrọ ndụ n'oge ahụ kwesịrị ileba anya na "Miss" [[Marianne Moore]] dị ka ihe atụ nke ihe nwanyị na-ede uri nwere ike ịrụzu, na, mgbe ọ gasịrị, na Bishọp "Miss". Ahọpụtala ma kwado ha abụọ site na ntọala edemede, nke bụ, dị ka ugbu a, ọcha, nwoke, na opekata mpe na-egosi na nwoke idina nwoke. Akpọrọ aha Elizabeth Bishop, jiri nkwanye ugwu tụleghachi akwụkwọ ya. Ma a na-elebara anya na mmeri ya, izu okè ya, ọ bụghị n'ịgbalịsi ike maka nkọwa onwe ya na echiche nke ọdịiche ya. N'ụzọ dị otú a, aha ya mere ka ọ ghara ịdị na-abịara m, kama ịbụ nke ukwuu. Ugboro ugboro nke ihu ọha ya na ebe dịpụrụ adịpụ ya na-ebi ọtụtụ afọ na Brazil, ya na nwanyị dịka o mere, mana anyị amaghị nke ahụ mere ka ọ bụrụ onye na-enweghị isi na ihe nlereanya ndụ nke nsogbu maka nwanyị na-ede uri. **Adrienne Rich, Blood, Bread, and Poetry (1986) *Ruo n'oge na-adịbeghị anya iwe nwanyị a na oke iwe banyere ike nwoke ahụ nwere n'ebe ọ nọ abụghị ihe dịịrị nwanyị na-ede uri, bụ onye nwere mmasị ide banyere ịhụnanya dị ka isi iyi nhụjuanya ya, na-elekwa mmekpa ahụ nke ịhụnanya anya dị ka ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe a na-apụghị izere ezere. . Ma ọ bụ, dị ka [[Marianne Moore]] na Elizabeth Bishọp, o debere mmekọahụ n'ebe a tụrụ atụ na chiseled n'ime abụ ya. **[[Adrienne Rich]] Na Ụgha, Nzuzo na Ịgbachi nkịtị (1979) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Bishop, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ohn52nrhjk1cgnjjefdkxlr4mw0ag9g Elizabeth bentley 0 3900 15111 15110 2023-10-18T04:23:55Z Adimora chidinma 470 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Berkley Lauren (amuru 28 Julaị 1972) bu onye omekorita America. Ọrụ Berkley kachasị ama ama dị ka Jessie Spano na usoro onyonyo nke Bell zọpụtara (1989-1993) yana dị ka Nomi Malone na ihe nkiri Showgirls (1995) ==Okwu okwuru== * Ana m elekọta onwe m nke ọma. Na-etolite dị ka onye ịgba egwu, ị maara ahụ gị nke ọma, ị maara ihe ị ga-eme iji merie ihe. … A zụlitere m n'ezie, ezigbo ahụike, mara mma nke ukwuu anaghị eri anụ na ụdị ndụ dị ọcha, anaghị m aṅụ sịga, anaghị m aṅụ mmanya. Ihe ndị na-eme m obi ụtọ na-eri ahụ m ahụ - endorphins mgbe m rụchara ọrụ. ** [http://www.latimes.com/entertainment/la-ca-conversation6apr06-story.html "Elizabeth Berkley sonyeere blitz nke TV's ballroom", N'ajụjụ ọnụ ''Los Angeles Times'' (6 Eprel 2008)). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Berkley, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] be085lssr2rnq5nl4s1qxhscdm0pm3b Elizabeth Bentley (writer) 0 3901 15112 2023-10-18T04:28:12Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Bentley (1767–1839) bụ onye odee Bekee, amụrụ na Norwich ==Okwu okwuru== *Sị, Onye-nwe-anyị, nke pow'rs possest,<br>Na ọ dịghị ihe e kere eke dị ala mara; <br>Ma gịnị mere na-enweghị obi ebere gị? na-eku ume ikuku nke ezinụlọ gị,<br>Ma ọ bụ na-eche ọkụ dị mkpa. **''Na obi ọjọọ nye ụmụ anụmanụ'' (1789), sitere na ''Eziokwu uri uri, na isiokwu dị iche iche'' (1791) *Bịa, swift-wing'd Fancy,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Bentley (1767–1839) bụ onye odee Bekee, amụrụ na Norwich ==Okwu okwuru== *Sị, Onye-nwe-anyị, nke pow'rs possest,<br>Na ọ dịghị ihe e kere eke dị ala mara; <br>Ma gịnị mere na-enweghị obi ebere gị? na-eku ume ikuku nke ezinụlọ gị,<br>Ma ọ bụ na-eche ọkụ dị mkpa. **''Na obi ọjọọ nye ụmụ anụmanụ'' (1789), sitere na ''Eziokwu uri uri, na isiokwu dị iche iche'' (1791) *Bịa, swift-wing'd Fancy, airy odibo,<br>N'ụdị dị iche iche, na-egbuke egbuke vest array'd,<br>Na-akpali gị vot'ry's lay; > To range your summer-teinted mead,<br>Ma ọ bụ nso gị egwuregwu iyi. Ma ọ bụ n'elu pinions gị,<br>Echiche ndị na-egbuke egbuke 'ìgwè mmadụ na-agbagharị agbagharị <br> Na-achụ ọsọ ọsọ nke ikuku. **''Ode to Fancy'' (1790), sitere na ''Ezigbo uri uri, na isiokwu dị iche iche'' (1791) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bentley, Elizabeth (writer)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0karku9sspb6wdzrxj5cb1valchr4gn Elizabeth Bear 0 3902 15113 2023-10-18T04:31:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Sarah Bear Elizabeth Wishnevsky (amuru ya na Septemba 22, 1971) bu onye odee America nke na-aru oru n’udiri akuko ifo, na-ede n’okpuru aha Elizabeth Bear. ==Okwu okwuru== * “Gbuo ma ọ bụ gbuo,” Vincent kwuru, ihe kacha mma bụ mantra. ** Isi nke 1 (p. 5) * E nwere ndị nzuzu na mbara ala ọ bụla bụ́ ndị weere inwe ihe dị mkpa karịa omume ọma. ** Isi nke 3 (p. 56) * Kusanagi-Jones gara aga na-enwe obi amamikpe maka ''ịgha ụgha.'...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Sarah Bear Elizabeth Wishnevsky (amuru ya na Septemba 22, 1971) bu onye odee America nke na-aru oru n’udiri akuko ifo, na-ede n’okpuru aha Elizabeth Bear. ==Okwu okwuru== * “Gbuo ma ọ bụ gbuo,” Vincent kwuru, ihe kacha mma bụ mantra. ** Isi nke 1 (p. 5) * E nwere ndị nzuzu na mbara ala ọ bụla bụ́ ndị weere inwe ihe dị mkpa karịa omume ọma. ** Isi nke 3 (p. 56) * Kusanagi-Jones gara aga na-enwe obi amamikpe maka ''ịgha ụgha.'' Akọ na uche bụ otu n'ime ihe mbụ ga-aga. Ọ bụrụ na ọ nwere ọtụtụ ihe ọ ga-amalite, ọrụ ahụ agbaala ya ọkụ. ** Isi nke 6 (p. 95) * ''Gọọmentị ọ bụla e hiwere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ nke okpukperechi nke nwere nkọwa karịa "ichebe ndị na-adịghị ike, iwe ọkụ" ga-abụ ọchịchị aka ike.'' ** Isi nke 7 (p. 116) * Tie ihe abụọ maka utopia. "Nsogbu nke ihe ndị a tara akpụ na-abịa mgbe niile mgbe ị na-agbalị ịmebata ndị mmadụ n'ezie n'ime usoro nkà ihe ọmụma gị." ** Isi nke 7 (p. 123) * Ọ sịrị: “Onye ihu abụọ. Ma ọ chịrị ọchị. "Ọ bụ na ọ naghị agwụ ike ịbụ onye a na-akọcha omume dị elu mgbe niile?" ** Isi nke 8 (p. 133) * Ọ gaghị abụ onye nnọchianya ma ọ bụrụ na ọ pụghị ịgha ụgha n'ihu kwụ ọtọ. ** Isi nke 18 (p. 272) * O kwuru, sị: “Ọ dị mgbe ọ dị gị mkpa ịnwapụta ịdị adị nke Onye Okike bụ́ Chineke, ọrụ ebube ịrụ ọrụ nke ọma nke ahụ́ mmadụ na-abụghị nke ahụ ga-abụ ebe magburu onwe ya ịmalite.” ** Isi nke 19 (p. 291) * O kwuru, sị: “Ọchịchọ omenala na-adabere n'ikwekọ, ka ọ kwụsịtụrụ ruo ogologo oge nke na ọ tụrụ anya na a gaghị aza ya. “Mkpa nnọchibido echiche. Lee anya na nkà ihe ọmụma, okpukpe—ma ọ bụ okpukpe ndị a na-emegbu emegbu bụ́ ndị na-etinye onwe ha dị ka ndị a na-emegbu emegbu iji gbaa ụdị ihe nchebe ahụ ume. Logic enweghị ndọta. Ihe ụbụrụ ngwere chọrọ, ụbụrụ enwe na-akwado, na mgbe ihe dị egwu, ihe ọ bụla dị iche bụ onye iro. Nwere ike wepụta otu narị pseudological ihe kpatara ya, mana ha niile dabara n'otu ihe: ọ bụrụ na ị bụghị otu n'ime anyị, ị bụ otu n'ime ha. ” ** Isi nke 22 (p. 341) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bear, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] imv4l5g6l3y94ub8vyyqfhd2770tt52 Lizabeth (biblical figure) 0 3903 17247 15114 2023-11-12T04:19:10Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth, nne Jọn Baptist (ihe dịka narị afọ nke mbụ BC) bụ nne Jọn Baptist na nwunye Zekaraya, dịka Oziọma Luk siri dị. ==Okwu O Kwuru== * Ma mmụọ ozi ahụ sịrị ya: “Atụla egwu, Zekaraya (Akwụkwọ Nsọ Ọhụrụ)|Zekaraya; nwunye gị Elizabet ga-amụkwara gị nwa nwoke, ị ga-akpọkwa ya Jọn. Ọ gābu-kwa-ra unu ihe-utọ na ihe nātọ utọ, ọtutu madu gāṅuri kwa ọṅu n'ihi ọmumu-ya: n'ihi na ọ gābu onye uku n'anya Jehova. Ọ gaghi-aṅu kwa manya-vine ma-ọbu ihe-ọṅuṅu nke nēko achicha, juputa kwa na Mọ Nsọ, ọbuná tutu amua ya. **''Oziọma Luke 1:13–15'', Zekaraịa (ọnụọgụ Agba Ọhụrụ)|Zekaraịa bụ ndị mmụọ ozi Gabriel letara. * Mgbe nke a gasịrị, nwunye ya Elizabet tụụrụ ime, ọ nọkwa na nzuzo ruo ọnwa ise. Ọ sịrị: “Jehova emewo m ihe a. "N'ụbọchị ndị a, o gosiwo amara ya, wepụkwa m ihere n'etiti ndị mmadụ." **'[Oziọma Luk, 1:24–25” * Mgbe Elizabet nụrụ ekele Meri, nwa ahụ maliri n’afọ ya, Elizabet jupụtakwara na Mmụọ Nsọ. O ji oké olu tie mkpu, sị: “Onye a gọziri agọzi ka ị bụ n’etiti ndị inyom, ma ihe a gọziri agọzi ka nwa ị ga-amụ bụ! Ma n'ìhi gini kwa ka amaram utọ, na nne Onye-nwem gābiakutem? Ngwa ngwa olu ekele-gi ruru m nti, nwa di n'afọm we maliri n'ọṅù. Ngọzi na-adịrị nwaanyị ahụ nke kwere na Jehova ga-emezu nkwa ya!” **'Oziọma nke Luk, 1:41–45'' *Ma Meri we si, Nkpuru-obim nēto Onye-nwe-ayi,<br> Mọm we ṅuria nime Chineke, bú Onye-nzọputam. Ngọzi.<br>N'ihi na Onye di ike emeworom ihe uku; na nsọ ka aha-Ya di.<br>Ma ebere-Ya di n'aru ndi nātu egwu Ya site n'ọb͕ọ rue ọb͕ọ. Ọ chusawo ndi-npako n'echiche nke obi-ha. na ndi-ọgaranya ka o zilagaworo n'aka efu.<br>Oyerewo aka Israel orù-Ya aka, na ncheta ebere-Ya; **''King James Version: Oziọma Luk, 1:46-55'', Mgbe Mary, nne Jizọs | Meri nụchara ngọzi Elizabeth, o kwuru okwu ndị a maara ugbu a. dị ka Magnificat ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:(biblical figure), Lizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ncn4zc3ps7sk05j298etcx95b34hv1g Eliza Lynn Linton 0 3904 17260 17259 2023-11-12T04:44:37Z Goodymeraj 432 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Eliza Lynn Linton| Elizabeth Lynn Linton]] (10 Febụwarị 1822 - 14 Julaị 1898) bụ onye odeakụkọ na onye edemede, nke a maara dị ka nwanyị mbụ bụrụ onye nta akụkọ a na-akwụ ụgwọ ọnwa na mba UK. === Okwu Ndị O kwuru === * Anyị rutere n'Ụlọ Ferry, ma banye n'ime ọhịa jupụtara na okooko osisi nke dị n'akụkụ ọdọ mmiri, na poppies na-acha odo odo n'akụkụ mgbidi osisi; nke hyacinths n'okpuru osisi; nke isi crozier gbagọrọ agbagọ nke brack na-epulite; nke na-eto eto foxglove spathes, gbara ọkpụrụkpụ, gbadata, ma dị ka ma ifuru; nke tufts nke ugwu fern dị ka ndị India 'isi-uwe; nke ịhịa aka n'azụ na ma ọzọ siri ike sprays nke ọhịa-utu; nke anya nnụnụ, na-acha anụnụ anụnụ na nke mara mma, nke violet na sọrel; nke uwe mwụda nwanyị, akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, nke nwere ọla edo; nke ifuru ifufe siri ike na starry stitchwort, juputara n'ụdị okooko osisi dị ụtọ; ma mgbe ahụ, laghachiri, anyị hụrụ nnukwu ụgbọ abụọ na nnukwu ịnyịnya abụọ ka etinyere n'ime ụgbọ mmiri ahụ, nke otu nwoke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nnukwu ụgbọ mmiri na-eji ntụrụndụ gafee, dịka usoro na usoro nke ebe ahụ siri dị. ** {{The Lake Country|url=https://books.google.com/books?id=HYTUB1CF83kC&pg=PA14|pages=14–15|year=1864|Publisher=Smith, Elder and Company}} * N'ịgụgharị ibe ndị a, enwere m obi ike karịa mgbe ọ bụla na m kụdara akatọ nke ikpe ziri ezi, ma kwadoo àgwà ọma kacha mma na àgwà ụmụ nwanyị bara uru. Anaghị m eme ka ihe m kwuru dị nro ma ọ bụ weghachi azụ. ** {{The Girl of the Period: And Other Social Essays |year=1883|page=viii|volume=vol. 1 of 2|Location =London|Publisher=Richard Bentley & Son|Chapte-url=https://archive.org/details/girlofperiodothe01lint/page/n9/mode/2up}} == Okwu Ndị Mmadụ Gbasara Eliza Lynn Linton== * N'ihe odide mbụ ya na 1840s na 1850, ọ bụbu onye na-akwadosi ike maka ikike ụmụ nwanyị na ọbụna ịhụnanya nweere onwe ya, wee nweta ọmụma-aha ya site na akwụkwọ akụkọ 1851 ya na-awụ akpata oyi n'ahụ ''Realities''. N'ime afọ etiti ya, Otú ọ dị, ọ gbanwere echiche ya dị egwu, na akwụkwọ akụkọ ndị ọ na-ede dị ka "The Rebel of the Family" (1880) gosipụtara nchekwube ya na-eto eto na ambivalence banyere ikike ụmụ nwanyị. ** Nancy Fix Anderson na: {{''The Rebel of the the Family'' (1880) na Akwụkwọ Ọgụgụ Nta Ndị Ọzọ|editor1=Harman, Barbara Leah|editor2=Meyer, Susan|chapter=Eliza Lynn Linton: |title=The New Nineteenth Century: Feminist Readings of Underread Victorian Fiction|chapter-url=https://books.google.com/books?id=04gqpho07GYC&pg=PA117|page=117|date=12 November 2012|publisher=Routledge|isbn=978-1-136-51252-0}} ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} * {{Gutenberg author | id=Linton,+E.+Lynn+(Elizabeth+Lynn) | name=Elizabeth Lynn Linton}} * [[s:Linton, Eliza Lynn (DNB01)|Linton, Eliza Lynn (DNB01)]] * [http://www.npg.org.uk/collections/search/person/mp85858/elizabeth-lynn-eliza-linton Portraits at the National Portraits Gallery] * [https://artuk.org/discover/artworks/eliza-lynn-linton-18221898-143479 Eliza Lynn Linton (1822–1898), by John Collier] {{DEFAULTSORT:Linton, Eliza Lynn}} [[Category:Novelists from England]] [[Category:1822 births]] [[Category:1898 deaths]] [[Category:Essayists from England]] [[Category:Journalists from England]] [[Category:Victorian novelists]] [[Category:Women from the United Kingdom]] [[Category:Women authors]] [[Category:Women born in the 19th century]] [[Category:Women journalists]] [[Category:People who are first to]] gtmp38nowp93zc2bcefe4u028ntfkzp Elisabeth Kübler-Ross 0 3905 15116 2023-10-18T04:59:52Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Dr. Elisabeth Kübler-Ross MD (8 Julaị 1926 – 24 Ọgọst 2004) bụ onye isi mgbaka, na onye ọsụ ụzọ nke ọmụmụ ọnwụ nso. ==Okwu okwuru== * ''Ndị mmadụ dị ka windo nwere ugogbe anya. Ha na-egbuke egbuke ma na-egbuke egbuke mgbe anyanwụ pụtara, ma mgbe ọchịchịrị dara, a na-ekpughe ọmarịcha mma ha naanị ma ọ bụrụ na ìhè sitere n'ime. ** Dị ka e hotara na '' The Leader's Digest: Ụkpụrụ na-adịghị ag...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dr. Elisabeth Kübler-Ross MD (8 Julaị 1926 – 24 Ọgọst 2004) bụ onye isi mgbaka, na onye ọsụ ụzọ nke ọmụmụ ọnwụ nso. ==Okwu okwuru== * ''Ndị mmadụ dị ka windo nwere ugogbe anya. Ha na-egbuke egbuke ma na-egbuke egbuke mgbe anyanwụ pụtara, ma mgbe ọchịchịrị dara, a na-ekpughe ọmarịcha mma ha naanị ma ọ bụrụ na ìhè sitere n'ime. ** Dị ka e hotara na '' The Leader's Digest: Ụkpụrụ na-adịghị agafe agafe maka otu na nhazi '' (2003) nke Jim Clemmer, p. 84 * '''N'ihe gbasara ọrụ, ọ nwere ike were ụdị nde ihe. Iji rụọ ọrụ, ịgaghị abụ dọkịta na-arụ ọrụ n'ime mkpọ ụlọ n'efu, ma ọ bụ bụrụ onye ọrụ na-elekọta mmadụ. Ọnọdụ gị na ndụ na ihe ị na-eme adịghị mkpa ka otu i si eme ihe ị na-eme." ** Dịka ekwuru na '' Ụzọ ọzọ na-emepe'' (2006) nke Jeffrey A. Wands dere. p. 29 * Anyị na-enwe ọganihu n’etiti ọha mmadụ nanị ma ọ bụrụ na anyị akwụsị ịkọ ọnụ na ime mkpesa banyere adịghị ike ya ma nwee obi ike ime ihe banyere ha. ** Dị ka e hotara na '' Njem nke Nzube : Amamihe Ime Mmụọ Site na nso Ọnwụ Laghachi na Ndụ '' (2011) nke David Bennett na Cindy Griffith-Bennett, p. 6; nakwa na [http://www.ekrfoundation.org/quotes/ saịtị gọọmentị nke Elisabeth Kübler-Ross Foundation] * '''Mụta ka ị na-akpakọrịta na ịgbachi nkịtị n'ime onwe gị ma mara na ihe niile na ndụ a nwere nzube. Ọ dịghị mmejọ, ọ dịghị coincidences; ihe omume niile bụ ngọzi e nyere anyị ka anyị mụta ihe.''' Ọ dịghị mkpa ịga India ma ọ bụ n'ebe ọ bụla ọzọ ịchọta udo. Ị ga-ahụ ebe ahụ miri emi nke juu n'ime ụlọ gị, ubi gị ma ọ bụ ọbụna ụlọ ịsa ahụ gị. ** Dị ka e hotara na "[https://books.google.com/books?id=3esDAAAAMBAJ&pg=PA2&lpg=PA2&dq=%22Yoga+Journal%22+Kronisch&source=bl&ots=B895e3lzeI&sig=7V4uALc6CTiPrF02s jM1enasPLSAhWs6oMKHbpyAbQQ6AEIJjAA# v=onepage&q=%22Elisabeth%20Kubler-Ross%22&f=false Elisabeth Kübler-Ross: Messenger of Love]" nke Lennie Kronisch dere na ''[[w: Yoga Journal | Yoga Journal]]'', mbipụta 11, Nọvemba-December 1976, p. 18-20 "Na Ọnwụ na ịnwụ" (1969) * Anyị aghaghị ịjụ onwe anyị ma ọgwụ ọ̀ ga-anọgide na-arụ ọrụ enyemaka mmadụ na nke a na-akwanyere ùgwù ka ọ̀ bụ nkà mmụta sayensị ọhụrụ a na-emegbu onwe ya n’ọrụ nke ịgbatị ndụ kama ibelata nhụjuanya nke mmadụ. ** Ch. 2 * Enweghị ezi uche dị na nhụjuanya, ebe ọ bụ na a pụrụ inye ọgwụ maka mgbu, itching, na ahụ erughị ala ndị ọzọ. Nkwenkwe ahụ anwụwo ogologo oge na nhụjuanya n'ụwa a ga-akwụghachi ụgwọ n'eluigwe. Ahụhụ enwekwaghị ihe ọ pụtara. ** Ch. 2 * Ikpe mara ikpe bụ ma eleghị anya enyi ọnwụ kacha egbu mgbu. ** Ch. 9 * Ikiri ọnwụ udo nke mmadụ na-echetara anyị kpakpando na-ada ada; otu n'ime otu nde ọkụ na mbara igwe buru ibu nke na-enwu obere oge naanị ka ọ pụọ n'ime abalị na-adịghị agwụ agwụ ruo mgbe ebighị ebi. * Ndị nwere ike na ịhụnanya ịnọdụ ala na onye ọrịa na-anwụ anwụ na '' ịgbachi nkịtị nke gafere okwu ọnụ '' ga-ama na oge a abụghị egwu ma ọ bụ na-egbu mgbu, kama ọ bụ nkwụsị udo nke arụ ọrụ nke ahụ. Image:CORD-Gisant Philippe Gueldre.jpg|thumb|right|O siri ike ịnakwere ọnwụ n'ime ọha mmadụ a n'ihi na ọ bụ ihe a ma ama. N'agbanyeghị na ọ na-eme mgbe niile, anyị anaghị ahụ ya. ''Ọnwụ: Oge Ikpeazụ nke Uto'' (1975) * ''' O siri ike ịnakwere ọnwụ n'obodo a n'ihi na ọ maghị. N'agbanyeghị na ọ na-eme mgbe niile, anyị anaghị ahụ ya.'' ** Ch. 2 * Ndị mikpuru onwe ha n’ọdachi nke oke ọnwụ n’oge agha, na ndị chere ya ihu n’ụzọ ziri ezi, na-ekwetaghị ka mmetụta uche na mmetụta ha kụnwụọ na enweghị mmasị, esiwo n’ahụmahụ ha nwere na uto na mmadụ dị ukwuu karịa nke e nwetara site n’ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke ọ bụla. ụzọ ndị ọzọ. ** Ch. 5 * '''Ịnwụ anwụ bụ ihe anyị bụ́ mmadụ na-aga n'ihu, ọ bụghị nanị na njedebe nke ndụ anụ ahụ anyị n'ụwa a''' ** Ch. 6 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kübler-Ross, Elisabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kaponoigoprye9r6u9ewcgmjz8xttic Elinor Wylie 0 3906 15117 2023-10-18T05:05:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elinor Morton Wylie (7 Septemba 1885 - 16 Disemba 1928) bụ onye America na-ede uri na onye edemede ama ama na 1920s na 1930. ==Okwu okwuru== * '''N'okpuru osisi oak, ash na ogwu <br /> Amuru nkpuru-obim. <!-- <br /> N'okpuru ntụ, ogwu na osisi oak <br /> Obi m tiwara. <br /> N'okpuru osisi oak, ntụ na ogwu atọ ahụ <br /> a kpọgidere m n'osisi. --> ** "Beltane", nke e bipụtara na '' Abụ ikpeazụ nke Elinor Wylie '' (1943) '' Nets iji jide i...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elinor Morton Wylie (7 Septemba 1885 - 16 Disemba 1928) bụ onye America na-ede uri na onye edemede ama ama na 1920s na 1930. ==Okwu okwuru== * '''N'okpuru osisi oak, ash na ogwu <br /> Amuru nkpuru-obim. <!-- <br /> N'okpuru ntụ, ogwu na osisi oak <br /> Obi m tiwara. <br /> N'okpuru osisi oak, ntụ na ogwu atọ ahụ <br /> a kpọgidere m n'osisi. --> ** "Beltane", nke e bipụtara na '' Abụ ikpeazụ nke Elinor Wylie '' (1943) '' Nets iji jide ifufe '' (1921) :<small> [http://www.gutenberg.org/ebooks/6682 Ederede zuru ezu n'ịntanetị na Project Gutenberg]</small> ==== Peach ọhịa ==== :<small>[https://www.poetryfoundation.org/poems/48067/wild-peaches ederede online na Poetry Foundation] </small> * '''Mgbe ụwa tụgharịrị kpamkpam <br /> Ị sị na anyị ga-akwaga n'Ọwụwa Anyanwụ Shore <br /> N'ime ụgbọ mmiri si Baltimore''; <br /> Anyị ga-ebi n'etiti osisi peach ọhịa, kilomita site n'obodo, <br /> Ị ga-eyi okpu coonskin, na m uwe mwụda <br /> Homespun, agba ọla edo gbara ọchịchịrị nke butternut na-esiji. <br /> Echefuola, dị ka nna nna gị na-eri lotus, <br /> Anyị ga-egwu mmiri na mmiri ara ehi na mmanụ aṅụ ruo mgbe mmiri riri anyị. ** 1 * Oge oyi ga-adị mkpụmkpụ, ogologo oge okpomọkụ, <br /> Mgbụsị akwụkwọ amber-hued, anwụ na-acha na ọkụ, <br /> ire ụtọ cider na nke scuppernong; <br /> Oge niile na-atọ ụtọ, mana n'oge mgbụsị akwụkwọ kacha mma. <br /> Osa n'ajị ọlaọcha ha ga-ada <br /> Dị ka akwụkwọ na-ada ada, dị ka mkpụrụ osisi, tupu ogbugba gị. ** 1 * Mgbe strawberries na-arịọ arịrịọ, na sleek <br /> Blue plums na-emeghe ọnụ ọnụ blackbird, <br /> ''Anyị ga-adị ndụ nke ọma - anyị ga-ebi nke ọma.''' ** 3 * ''' N'okpuru ụmị ọkpụkpụ Puritan nke ọkpụkpụ m <br /> Ọ dị ihe dị na ụbara a nke m kpọrọ asị. monotones. <br /> Ọ dị ihe dị n'ọbara m nke nwere <br /> Ugwu efu, ọlaọcha oyi dị n'elu mbara igwe, <br /> eri mmiri, nke na-asọpụta mmiri ara ehi. nkume . ** 4 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wylie,Elinor}} [[Category:ụmụ nwanyị]] c1if8pn5uya1xlbg9zrh8ctbipuaj4c Aïcha Ech-Chenna 0 3907 15118 2023-10-18T05:38:20Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Aïcha Chenna|Aïcha Ech-Chenna]]''' ([[w:1941-08-14|1941-08-14]] – [[w:2022-11-25|2022- 11-25]]) bụ onye ọrụ na-elekọta mmadụ Moroccan, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na onye na-akwado ya. Ọ tọrọ ntọala Association Solidarité Féminine (ASF), ọrụ ebere dabeere na Casablanca nke na-enyere ndị nne nanị ha na-azụ ụmụ na ndị e metọrọ aka. == Okwu okwu == <!--ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Aïcha Chenna|Aïcha Ech-Chenna]]''' ([[w:1941-08-14|1941-08-14]] – [[w:2022-11-25|2022- 11-25]]) bụ onye ọrụ na-elekọta mmadụ Moroccan, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị na onye na-akwado ya. Ọ tọrọ ntọala Association Solidarité Féminine (ASF), ọrụ ebere dabeere na Casablanca nke na-enyere ndị nne nanị ha na-azụ ụmụ na ndị e metọrọ aka. == Okwu okwu == <!--ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge.--> * ''Je pense qu'une constitution ne doit pas rester figée, car la société d'aujourd'hui n'est pas celle de demain et les jeunes demain n'auront pas les mêmes aspirations que ceux d'aujourd'hui. '' * Ntụgharị asụsụ: echere m na iwu agaghị ajụ oyi, n'ihi na ọha mmadụ nke taa abụghị obodo nke echi, ndị ntorobịa nke echi agaghị enwekwa ọchịchọ dị ka nke taa. Ọ bụrụ na anyị chọrọ ka Morocco gaa n'ihu na-ebi ndụ nke ọma, iwu ga-enwe ike gbanwee n'ime afọ 10, 15 ma ọ bụ 20. *Cite web|url= [http://femmesdumaroc.com/actualite/3-questions-a-aicha-ech-chenna-173|title=ajụjụ 3 à Aïcha Ech-Chenna|publisher=Femmes du Maroc] == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ech-Chenna, Aïcha}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rj3nz6f2nzr4n7ntucpgzb8yvpe6mwu Aziz Ansari 0 3908 15119 2023-10-18T05:45:22Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Aziz Ansari 2012 Shankbone.JPG|thumb|right|Aziz Ansari na 2012]] '''[[w:Aziz Ansari |Aziz Ansari]]''' (amụrụ 23 Febụwarị 1983) bụ onye omere America, onye na-agụ ọchị na onye na-ede ihe nkiri. Ọ natara [[w:Primetime Emmy Award | Primetime Emmy Award]] dị ka onye ode akwụkwọ maka usoro onyonyo ''[[w:Master of None|Master of None]]''. Leekwa ''[[w:Epic (film)#Mandrake|Epic]]'', ''[[w:Human Giant|Human Giantt]]'', ''w:Ice Age: Con...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Aziz Ansari 2012 Shankbone.JPG|thumb|right|Aziz Ansari na 2012]] '''[[w:Aziz Ansari |Aziz Ansari]]''' (amụrụ 23 Febụwarị 1983) bụ onye omere America, onye na-agụ ọchị na onye na-ede ihe nkiri. Ọ natara [[w:Primetime Emmy Award | Primetime Emmy Award]] dị ka onye ode akwụkwọ maka usoro onyonyo ''[[w:Master of None|Master of None]]''. Leekwa ''[[w:Epic (film)#Mandrake|Epic]]'', ''[[w:Human Giant|Human Giantt]]'', ''[[w:Ice Age: Continental Drift# Others|Ice Age:Continental Drift]] '', ''[[w:Parks and Recreation|Parks and Recreation]]''. == Okwu okwu == * I leba anya n’akụkọ obodo anyị, mgbanwe anaghị esi n’aka ndị isi ala pụta. Mgbanwe na-abịa site na nnukwu ìgwè ndị iwe iwe. * ''[[w:Saturday Night Live|Saturday Night Live]]'' ([https://www.facebook.com/snl/videos/10154881142446303/ monologue]), 21 Jenụwarị 2017. {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ansari,Aziz}} [[Category: ụmụ nwanyị]] d7ps9ed3x8l58n1y7bz2w8ckveia7x6 Azealia Banks 0 3909 15122 15121 2023-10-18T05:49:40Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:AzealiaBanks Israel May2018.jpg|thumb|Azealia Banks in Israel May 2018]] '''[[w: Azealia Banks|Azealia Amanda Banks]]''' (amuru May 31, 1991) bu onye egwu America, onye na-abụ abụ na onye na-ede abụ. == Okwu okwu== * N'ezie enwere album n'ụzọ. Enweela ọtụtụ egwu ewepụtara. Echere m na ndị nta akụkọ egwu na-eche banyere ịbụ tabloids karịa ka ha na-aṅa ntị na egwu ahụ. Ahapụla m ọtụtụ egwu na-egbuke egbuke n'ime afọ 10 gara aga. * [https://www.rollingstone.com/music/music-features/azealia-banks-interview-1259506/ Kagbuo Omenala bụ adịgboroja, TikTok bụ Ngwurọ, na egwu egwu Ọhụrụ ya: Azealia Banks Mepere] Rolling Stone, Jeff Ihaza. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Banks, Azealia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 21f89wq99aj21m4wimji3ek6hy93aqt Azar Nafisi 0 3910 15126 15125 2023-10-18T06:02:40Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File: Azar Nafisi Lectures at the Spanish National Library (2010).jpg|thumb|right| Akụkọ ifo kachasị mma na-amanye anyị ịjụ ihe anyị ji egwuri egwu. Ọ jụrụ ọdịnala na atụmanya mgbe ha dị ka enweghị mgbanwe.]] '''[[w:Azar Nafisi|Azar Nafisi]]''', Ph.D. ([[w:Persia asụsụ | Persian]]: ''آذر نفیسی'') (amụrụ [[w:December 1|December 1]], [[w:1955|1955]]) bụ prọfesọ na ode akwụkwọ [[w:Iran |Iranian nke bi ugbu a na United States]]. == Okwu okwu == * N'otu aka, ọchịchị Alakụba na-achị enweela ihe ịga nke ọma n'imegbu ụmụ nwanyị Iran kpamkpam. Amachibidoro ụmụ nwanyị ịpụ n'ihu ọha ma ọbụghị na uwe na-ezochi ihe niile ma ọ bụghị aka na ihu ha. N'ụlọ ọrụ gọọmentị niile, mahadum, na ọdụ ụgbọ elu, enwere ụzọ dị iche iche maka ụmụ nwanyị, ebe a na-achọ lipstick na ngwa ọgụ ndị ọzọ. Ma, ebe usoro ndị a bụ iji mee ka ụmụ nwanyị bụrụ ndị a na-adịghị ahụ anya na enweghị ike, ha na-eme ka ụmụ nwanyị bụrụ ndị a na-ahụ anya ma dị ike. * "Ọhụrụ Republic" (February 22, 1999) * [[W:Mohammad Khatami|Khatami]] bụ ihe mgbaàmà na ọ bụghị ihe kpatara mgbanwe na Iran. * [http://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline//shows/tehran/axis/nafisi.html "Ekwenyeghị Mgbaghara Mgbaghara" na PBS.org, Ajụjụ ọnụ maka ''Frontline'' (April 23 na May 2, 2002)] === ''[[w: Ịgụ Lolita na Tehran | Ọgụgụ Lolita na Tehran]]" (2003) === * ''' Ọrụ nka ọ bụla dị egwu ... bụ ememe, omume nke nnupụisi megide nraranye, ihe egwu na ekwesịghị ntụkwasị obi nke ndụ.''' * Ka m na-achọpụta ụzọ ya ulo, na twists na-atụgharị, na-agafe ọzọ ochie osisi chere ụlọ ya, m na mberede echiche: na-echeta nwere ụzọ nke na-adabere na eziokwu ha na-akpalite. Ha nwere ike ime ka anyị dị nro megide ndị anyị kpasuru nke ukwuu ma ọ bụ ha nwere ike ime ka anyị were ndị anyị nakwerebu ma hụ n'anya n'enweghị ihe ọ bụla. * Akọwara m na ọtụtụ nnukwu ọrụ a na-eche n'echiche bụ iji mee ka ọ dị gị ka ọ bụ onye ọbịa n'ụlọ nke gị. '' Akụkọ ifo kachasị mma na-amanye anyị mgbe niile ịjụ ihe anyị ji egwuri egwu. Ọ na-agbagha ọdịnala na atụmanya mgbe ha dị ka ihe na-apụghị ịgbanwe agbanwe.''' Agwara m ụmụ akwụkwọ m na achọrọ m ka ha na-agụ akwụkwọ ha ka ha tụlee ụzọ ndị ọrụ ndị a si edozi ha, mee ka obi ghara iru ha ala, mee ka ha legharịa anya ma tụlee ụwa, dị ka. [[W:Alice na Wonderland|Alice na Wonderland]], site na anya dị iche iche. *Azin ehulatawo n’ihu, nti ntị ogologo ya na-egwuri egwu n’oghere ntutu isi ya. O kwuru, sị: “Anyị kwesịrị ịgwa onwe anyị eziokwu. M pụtara, nke ahụ bụ ọnọdụ mbụ. Dị ka ụmụ nwanyị, ànyị nwere ikike dị ka ụmụ nwoke inwe mmekọahụ? Mmadụ ole n’ime anyị ga-asị ee, anyị nwere ikike, anyị nwere ikike nha anya inwe mmekọahụ, ma ọ bụrụ na di anyị ejughị anyị afọ, mgbe ahụ anyị nwere ikike ịchọ afọ ojuju n’ebe ọzọ.” p. 52. * Ekwela, n'ọnọdụ ọ bụla weda ọrụ akụkọ ifo site n'ịgbalị ịtụgharị ya ka ọ bụrụ akwụkwọ carbon nke ndụ n'ezie; ihe anyị na-achọ n'akụkọ ifo abụghị eziokwu kama ọ bụ akụkọ ifo nke eziokwu. * Akwụkwọ akụkọ abụghị ihe atụ ... Ọ bụ ahụmahụ anụ ahụ nke ụwa ọzọ. '''Ọ bụrụ na ị banyeghị n'ụwa ahụ, jide ume gị na ihe odide ma tinye aka na ọdịnihu ha, ị gaghị enwe ike inwe mmetụta ọmịiko, ọmịiko dị n'obi nke akwụkwọ akụkọ''' Nke a bụ otú a ka ọ dị. ị na-agụ akwụkwọ akụkọ: ị na-ekuku ahụmahụ ahụ. Ya mere malite iku ume. * Akwụkwọ akụkọ dị mma bụ nke na-egosi mgbagwoju anya nke ndị mmadụ n'otu n'otu, na-emepụta ohere zuru oke maka agwa ndị a niile ka ha nwee olu;n'ụzọ dị otú a a na-akpọ akwụkwọ akụkọ onye kwuo uche ya - ọ bụghị na ọ na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya kama na site na okike ọ dị otú ahụ. * Mmetụta ọmịiko dị n'obi ''Gatsby'', dị ka ọtụtụ akwụkwọ akụkọ ndị ọzọ - nnukwu mmehie bụ ikpuchi nsogbu na mgbu ndị ọzọ. Ịhụghị ha pụtara ịgọnarị ịdị adị ha. * Akwụkwọ akụkọ mara mma na-eme ka ọgụgụ isi gị dịkwuo elu na nghọta gị na mgbagwoju anya nke ndụ na nke ndị mmadụ n'otu n'otu, ma na-egbochi gị izi ezi nke onwe nke na-ahụ omume ọma n'usoro edobere maka ihe ọma na ihe ọjọọ. * Ihe anyị nọ na Iran nwere na [[w:F. Scott Fitzgerald | Fitzgerald]] bụ nrọ a nke ghọrọ mmasị anyị wee weghara eziokwu anyị, nrọ a dị egwu, mara mma, nke na-agaghị ekwe omume n'ime ya, nke enwere ike ịgbagha ma ọ bụ gbaghaa ụdị ihe ike ọ bụla. * Nrọ, Maazị Nyazi, bụ echiche zuru oke, zuru oke n'ime onwe ya. Kedu ka ị ga-esi amanye ha na eziokwu na-agbanwe mgbe niile, na-ezughị okè, na-ezughị ezu? Ị ga-aghọ Humbert, na-ebibi ihe nke nrọ gị; ma ọ bụ Gatsby, na-ebibi onwe gị. * Ee, akwụkwọ akụkọ ahụ na-ekwu gbasara mmekọrịta dị n’ezigbo ndụ, ịhụnanya nwoke nwere n’ebe nwanyị nọ, nrara nwanyị nye ịhụnanya ahụ. Ma, ọ bụkwa banyere akụ na ụba, mmasị ya dị ukwuu yana ike mbibi ya, enweghị uche nke na-abịa na ya, na, ee, ọ bụ maka nrọ America, nrọ nke ike na akụ na ụba, ìhè na-agbagọ nke ụlọ Daisy na ụlọ. ọdụ ụgbọ mmiri nke America. Ọ bụkwa maka mfu, banyere mbibi nke nrọ ozugbo ha gbanwere n'ime eziokwu siri ike. Ọ bụ agụụ ahụ, enweghị ihe ọ bụ, na-eme ka nrọ ahụ dị ọcha. * Nke a, ekwere m, bụ ka esi mụọ onye ọjọọ na akụkọ ifo ọgbara ọhụrụ: ihe e kere eke na-enweghị ọmịiko, enweghị ọmịiko. * Ọ bụ n’ihi na ihe odide ndị a na-adabere n’ọ̀tụ̀tụ̀ dị elu otú ahụ n’echiche nke iguzosi ike n’ezi ihe nke na nye ha, mmeri enweghị ihe jikọrọ ya na obi ụtọ. O nwere ihe jikọrọ ya na nhazi n'ime onwe ya, mmegharị n'ime nke na-eme ka ha zuru oke. Ụgwọ ọrụ ha abụghị 'obi ụtọ'' - okwu nke dị n'etiti akwụkwọ akụkọ Jane Austen mana a naghị ejikarị ya na mbara igwe Henry James. Ihe ndị Jems dere na-enweta bụ nkwanye ùgwù onwe onye. * Na Henry James na akwụkwọ akụkọ ya == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[w:Azar Nafisi|Azar Nafisi]] {{DEFAULTSORT:Nafisi, Azar}} [[Category: ụmụ nwanyị]] epkz9rm9xyxm5jr14fxc4pe9k6ajgn0 Azalia Emma Peet 0 3911 15127 2023-10-18T06:08:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:AzaliaEmmaPeet1910.png|thumb|Azalia Emma Peet na 1910]] '''[[w:Azalia Emma Peet|Azalia Emma Peet]]''' (1887-09-03 – 1973-09-21) bụ onye nkụzi ndị ozi ala ọzọ America na Japan. N'oge [[w:Agha Ụwa nke Abụọ|Agha Ụwa nke Abụọ]], o kwusiri okwu ike megide njide a tụrụ [[w:Japanese America|Ndị America Japan]]. Ọ kụziiri ụmụ akwụkwọ ma mee ọrụ ụka n'ogige internment na Idaho na Oregon. Ndị ọchịchị Japan...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:AzaliaEmmaPeet1910.png|thumb|Azalia Emma Peet na 1910]] '''[[w:Azalia Emma Peet|Azalia Emma Peet]]''' (1887-09-03 – 1973-09-21) bụ onye nkụzi ndị ozi ala ọzọ America na Japan. N'oge [[w:Agha Ụwa nke Abụọ|Agha Ụwa nke Abụọ]], o kwusiri okwu ike megide njide a tụrụ [[w:Japanese America|Ndị America Japan]]. Ọ kụziiri ụmụ akwụkwọ ma mee ọrụ ụka n'ogige internment na Idaho na Oregon. Ndị ọchịchị Japan nyere ya [[w:Order of the Sacred Treasure|Order of the Sacred Treasure]] (Klas nke ise) na 1953, maka oge ndụ ya nke ije ozi. == Okwu okwu == * “Ndị a bụ ndị na-erube isi n’iwu, ndị ezi omume nke obodo anyị. Kedu ihe mere o ji dị mkpa ka ha pụọ? Ọ nwere ihe ha mere? Ọ nwere ihe ọ bụla n'akụkọ ihe mere eme ha na mpaghara a iji gosi na egwu dị otú ahụ nke ha na-etolite n'otu abalị? " * “Dị ka onye ọrụ na-elekọta mmadụ, m na-eche banyere ndị agadi; M na-eche banyere ndị ọrịa nọ n’ụlọ ọgwụ taa, n’ógbè ndị Japan; M na-eche banyere ụmụ ọhụrụ a mụrụ kemgbe oge Krismas, na ndị a gaje ịmụ; Ana m eche echiche. nke ndị na-eto eto nọ n'ụlọ akwụkwọ na kọleji nke steeti a, ha bụ ihe egwu nye obodo a, na a ga-akpali ha niile ugbu a?" * [https://books.google.com/books?id=f1ItAAAAMAAJ&lpg=PA11386&dq=Azalia%20Emma%20Peet&pg=PA11386#v=onepage&q&f=false "Àmà nke Miss Azalia Emma Peet, Methodist Mission Oreg, Greshem] ''Mbugharị Nchekwa Mba: Ntị n'ihu Kọmitii Nhọrọ Na-enyocha Mbugharị Nchebe Mba, Ụlọ Ndị Nnọchiteanya, Ụlọ Nzukọ iri asaa na asaa'' (Ụlọ Ọrụ Na-ebipụta Ọchịchị Ọchịchị US 1941): 11386. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Peet, Azalia Emma}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nscsshb8g4s483mz79fgx0z5hmgngmt Azadeh Moaveni 0 3912 15128 2023-10-18T06:13:30Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Azadeh Moaveni|Azadeh Moaveni]]''' (amụrụ 1976) bụ onye odeakụkọ na onye edemede America onye Iran. == Okwu okwu == * Otu nnukwu ihe dị iche m achọpụtala bụ etu esi enweta klas na ebe abụọ ahụ. N'agbanyeghị na America bụ klaasị-stratified, echiche na e nwere a mba omenala nke gafere klas bụ n'ezie ugbu a. Na Iran, n'agbanyeghị mgbanwe na mbọ ya ikpochapụ klaasị dị ka otu, enwere ugbu a klaasị ndọrọ ndọr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Azadeh Moaveni|Azadeh Moaveni]]''' (amụrụ 1976) bụ onye odeakụkọ na onye edemede America onye Iran. == Okwu okwu == * Otu nnukwu ihe dị iche m achọpụtala bụ etu esi enweta klas na ebe abụọ ahụ. N'agbanyeghị na America bụ klaasị-stratified, echiche na e nwere a mba omenala nke gafere klas bụ n'ezie ugbu a. Na Iran, n'agbanyeghị mgbanwe na mbọ ya ikpochapụ klaasị dị ka otu, enwere ugbu a klaasị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Nke ahụ dị iche na klaasị mmekọrịta, mana ọ ka na-etinye ya nke ukwuu na nuance nke sitere na ebe klaasị nwere. * Na klaasị dị n'etiti Iran na United States na [https://www.motherjones.com/politics/2005/03/lipstick-jihad-interview-azadeh-moaveni/ "Lipstick Jihad: Ajụjụ ọnụ Azadeh Moaveni"] na nne Jones (2005 Maachị 9) * Echere m na e nwere òtù nzuzo a na United States gbasara mgbasa ozi. Enwere akụkụ abụọ na akụkọ ọ bụla, mana ọ bụghị ebumnuche mgbe niile na otu akụkụ nwere oke ikike ịkọ akụkọ. Echere m na ọ na-agbagọ ịmanye mkpali 50-50 ahụ mgbe niile n'ihe niile ị na-ekpuchi n'ihi na ma ọ bụghị ya, a ga-akpọ gị dị ka "na-emesapụ aka" ma ọ bụ "nwere ebumnuche." Ndụ abụghị 50-50… * Na mgbasa ozi America na [https://www.motherjones.com/politics/2005/03/lipstick-jihad-interview-azadeh-moaveni/ "Lipstick Jihad: Ajụjụ ọnụ Azadeh Moaveni"] na nne Jones (2005 Mar 9) * Ma hà na-aṅụ mmanya ná mgbede ma ọ bụ na-ese ihe “na-akpasu iwe,” ndị Iran na-ahọrọ ịghara ịdị na-eche banyere eziokwu ahụ bụ́ na a pụrụ inweta ntaramahụhụ ihe dị ka narị afọ nke asaa. A na-amanye iwu na-agbanwe agbanwe, ma ị nwere ike na-akwụ ndị uwe ojii ụgwọ ka ha lee anya n'ụzọ ọzọ. * N'ịbụ onye nọ n'ọchịchị Alakụba dị ka e gosipụtara n'akwụkwọ ya ''Honeymoon na Tehran'' na [https://www.marieclaire.com/politics/news/a2606/azadeh-moaveni-interview-honeymoon-in-tehran/ "Akụkụba na Iran"] na Marie Claire (2009 Feb 12) * Ekwenyere m na agbụrụ ha na okpukperechi ha mere ka ụlọ ọrụ mgbasa ozi si mesoo ha… Njikere ịta ha ụta n'agbanyeghị na o doro anya na e merụrụ ha ahụ na-ewute ha. * Na ụmụ nwanyị e gosipụtara n'akwụkwọ ya '' Guest House for Young Didows: N'etiti Women of ISIS '' na [https://www.thenational.ae/arts-culture/books/among-the-women-of- isis-azadeh-moaveni-na-enyocha akụkọ-nke-nke-nwanyi-recruits-in-a-na-adọrọ mmasị-akwụkwọ ọhụrụ-1.927977 "N'etiti Women of ISIS': Azadeh Moaveni na-enyocha akụkọ banyere ụmụ nwanyị na-eweghachi n'akwụkwọ ọhụrụ na-adọrọ mmasị"] na Mba (Ọkt 24, 2019) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moaveni, Azadeh}} [[Category: ụmụ nwanyị]] t8by1n22rhbkdywpb5e5ynxmwdnc5qw Aza Miyuko 0 3913 15129 2023-10-18T06:17:02Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Aza Miyuko''' bụ onye [[w:South Korea|South Korea]]n cosplayer. Ọ bụ onye nnọchi anya South Korea maka World Cosplay Summit 2014 == Okwu okwu == * Nrọ m bụ ịrụ ọrụ na uwe ogbo nke enwere ike iji na opera na ndị dị otú ahụ. Ma ebe ọ bụ na ejiji ogbo adịghị eji ejiji emebere (dị ka ndị a na-ere n'ụlọ ahịa), ọ na-esiri ha ike ịkwa akwa. Echere m na ime ihe eji ejiji (cosplay) ga-eme ka ọ dịrị m mfe ịkwa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Aza Miyuko''' bụ onye [[w:South Korea|South Korea]]n cosplayer. Ọ bụ onye nnọchi anya South Korea maka World Cosplay Summit 2014 == Okwu okwu == * Nrọ m bụ ịrụ ọrụ na uwe ogbo nke enwere ike iji na opera na ndị dị otú ahụ. Ma ebe ọ bụ na ejiji ogbo adịghị eji ejiji emebere (dị ka ndị a na-ere n'ụlọ ahịa), ọ na-esiri ha ike ịkwa akwa. Echere m na ime ihe eji ejiji (cosplay) ga-eme ka ọ dịrị m mfe ịkwado uwe ogbo. * Aza Miyuko (2014) zoro aka na "[https://www.t-ono.net/interview/aza-miyuko-interview.html Aza (Miyuko) Interview]" na '' The-O Network '', 15 Maachị 2014. [[Category: ụmụ nwanyị]] angsq4nnngc6akkvp79yyudg8rcf7gc Ayoka Olufunmilayo Adebambo 0 3914 15131 15130 2023-10-18T06:21:09Z Mercyjamb123 446 /* = Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ayoka Olufunmilayo Adebambo|Ayoka Olufunmilayo Adebambo]]''' bu onye okachamara sayensi nke Naijiria na prọfesọ nke Animal Breeding and Genetics. Ọ bụ prọfesọ nwanyị mbụ nke [[w: Ịzụ anụmanụ | Ịzụ anụmanụ]] na [[w: Genetics | Genetics]]. == Okwu okwu == *Nigeria ji nde dollar iri na asatọ bubata ọkụkọ n'afọ 2009 naanị. Ọ bụrụ na gọọmentị na-emefu ọkara nke ego ahụ n'ịzụlite ụdị anụ ụlọ; chee echiche ihe nke ahụ ga-atụgharị na ya. * [https://www.sunnewsonline.com/funaab-records-major-breakthrough-with-new-chicken-breed/ Na-ekwu okwu na ngosi nke Asambodo Ndebanye aha maka FUNAAB Alpha] (28 August 2018) * Ka mba ndị ọzọ na-ekwu maka ụgbọ ala na-enye ọkụ eletrik, gwongworo ndị na-akwọghị ụgbọala, na ụgbọ oloko 200miles kwa elekere, anyị ka na-alụ ọgụ na ahịrị ụgbọ okporo ígwè dị warara na-adịghị atụ anya Power mgbe niile (NEPA), ma ọ bụ Jide Ike gị (Power Holding). *[http://community.unaab.edu.ng/blog/2019/04/24/ovation-as-prof-adebambo-bows-out-say-success-without-succession-is-total-failure/ Otu nke isi nsogbu Nigeria] (24 Eprel 2019) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Adebambo, Ayoka Olufunmilayo}} [[Category: ụmụ nwanyị]] qaa4ivzf6ke405bjh2mt6c7359s4k3r Amaka Igwe 0 3915 15134 15133 2023-10-18T10:06:09Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Amaka Igwe (2 Jenụwarị 1963 – 28 Eprel 2014) Ọ bụ onye na-eme ihe nkiri na onye isi mgbasa ozi nke Naijiria. Igwe bụ onye nwe Top Radio 90.9 Lagos na Amaka Igwe Studios. A ghọtara ya dị ka otu n'ime ndị na-ese ihe nkiri nke abụọ bụ ndị nyere aka malite oge ihe nkiri vidio nke ihe nkiri Nigeria. Ọ nọgidere bụrụ onye ama ama na ụlọ ọrụ ahụ ruo mgbe ọ nwụrụ na 2014 n'ihi mwakpo ụkwara ume ọkụ. == Okwu okwuru == *Ndị America anaghị eme ihe nkiri iji mee Nigeria ụtọ, agaghịkwa m eme ihe nkiri ga-amasị ndị America. Nke ahụ bụ ụdị m. **https://www.premiumtimesng.com/entertainment/161007-stopped-making-films-amaka-igwe.html **https://www.premiumtimesng.com/entertainment/161007-stopped-making-films-amaka-igwe.html **https://www.premiumtimesng.com/entertainment/161007-stopped-making-films-amaka-igwe.html [[Category: Ụmụ Nwayi]] qwtoc7r29jpfgvrzb22q8qg4ham5lpz Alexander moseko 0 3916 15142 15135 2023-10-18T10:51:05Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexandra Maseko (amuru na Septemba 10, 1968 na Luveve, Bulawayo). Ọ bụ onye guzobere Sports and Development Trust Zimbabwe [1]. Ọ gbara bọọlụ basketball maka ndị otu mba ruo ọtụtụ afọ ma mesịa nwee ike nweta ohere agụmakwụkwọ zuru oke iji gbaa basketball na United States na Mahadum Seton Hall. [2]. ọ nọ ugbu a na United States of America. == Okwu okwuru == * "Ngosipụta na-abawanye uru na mmetụta nke egwuregwu nwere ike inwe na ụmụ nwanyị, ntorobịa, mmepe akụ na ụba na ọtụtụ karịa "uru ahụike" nke anyị niile chere kwesịrị ịbụ naanị ihe mere anyị ji etinye aka na egwuregwu." ** [https://www.linkedin.com/posts/alexandramaseko_scorecard-rwanda-activity-6305352312521048064-gTNU] * "N'eziokwu, ihe ole na ole nwere ike iji tụnyere ahụmahụ ahụ nke ịnọchite anya obodo gị na ndị mmadụ ibe gị laa azụ." ** [https://www.theguardian.com/global-development/gallery/2020/dec/17/we-rise-by-lifting-others-outstanding-women-of-zimbabwe-in-pictures] * "Emere omume ndị butere m n'oge a abụghị n'ebumnobi ka a mata ya, nke ahụ na-emekwa ka ihe a rụzuru bụrụ ihe pụrụ iche." ** [https://www.newsday.co.zw/souterneye/2013/08 [[Category: Ụmụ Nwayi]] p8tckxftwsus7bpdkr7fluwgdr8mq8z Ayo Ayoola-Amale 0 3917 15138 15137 2023-10-18T10:43:57Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ayo Ayoola-Amale|Ayo Ayoola-Amale]]''' bu onye odee na onye oka iwu Naijiria. Ọ gụrụ [[w:law|law]] na [[w:Obafemi Awolowo University|Obafemi Awolowo University]] wee kpọọ ya n'ụlọ mmanya n'afọ 1993. O mechakwara gaa [[w:University of Lagos|University of Lagos]], ebe ọ gara. nwetara akara ugo mmụta LLM nke mbụ ya, yana [[w: Mahadum Ghana | Mahadum Ghana]] ji [[w: Master of Law|LLM]] (ADR) gụchaa. == Okwu okwu == * Nhazi ụmụaka, mmemme na-atụgharị uche, ọrụ ndị a emetụtala ndụ nke ọtụtụ ụmụaka na ndị ntorobịa n'ime obodo. *[https://www.internationalwomensday.com/Speaker/992/Ayo-Ayoola-Amale] Amale na mmemme iji metụta ụmụaka * Ịkụgharị okwu, uche na obi anyị ga-atụnye ụtụ n'inweta udo n'etiti ọha mmadụ, si otú ahụ kwalite ya n'ọkwa zuru ụwa ọnụ. * [https://www.thehansindia.com/posts/index/Andhra-Pradesh/2016-01-04/Talk-on-Peace-and-Harmony-enlightens-students/197930] Na-ekwu okwu na nkuzi isiokwu isiokwu 'Udo na Harmony'. * Ụmụ nwanyị kwesịrị iji teknụzụ mee ihe iji nweta ezi ahụike, kwalite ego ha, na ịkwalite mmepe onwe onye. * [https://ghstandard.com/women-urged-to-leverage-digitization-for-personal-growth-wanep/75552/] Na-ekwu maka ụmụ nwanyị na-eji teknụzụ eme ihe. * Nnyocha egosila na ebe ntinye ụmụ nwanyị na-ebute ụzọ, udo na-adịkarị mfe, karịsịa mgbe ụmụ nwanyị nwere ike ime mkpebi. * [https://www.juancole.com/2023/05/flowers-mothers-peace.html] Na-ekwu maka mmetụta dị oke egwu nke ụmụ nwanyị na mkparịta ụka udo. ''' N'ikwu okwu banyere iwulite mmekọrịta dị mma n'etiti ndị nkuzi na ụmụ akwụkwọ site na omume mweghachi dị ka igodo iji meziwanye nkuzi na mmụta. * [https://gna.org.gh/2022/06/ngo-promotes-safe-and-healthy-relationships-in-schools-through-restorative-practices/] Omume mweghachi bụ maka ilekwasị anya n'ikike kama ịbụ mperi. Ọ bụ maka ijide okirikiri na ikwu okwu iji mepụta ngwọta na iwulite ikike bara uru na ụmụ akwụkwọ. * [https://gna.org.gh/2022/06/ngo-promotes-safe-and-healthy-relationships-in-schools-through-restorative-practices/] Nkà mmetụta mmetụta uche ọha na eze dị ezigbo mkpa, ha kwesịrị a ga-etolite ma gosi. * [https://gna.org.gh/2022/06/ngo-promotes-safe-and-healthy-relationships-in-schools-through-restorative-practices/] Nke bụ́ eziokwu bụ na omume mweghachi bụ ụzọ a nwapụtara na ya. ịdọ aka ná ntị n'ụlọ akwụkwọ na-akwado mmekọrịta karịa nkwụghachi ụgwọ, na egosiri na ọ na-emeziwanye omume na ịkwalite nsonaazụ nkuzi na mmụta. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ayoola-Amale,Ayo}} [[Category:ụmụ nwanyị ]] nl9ud11c9lyaobrxryw1df0cxi26lsx Ayo Adesanya 0 3918 15141 15140 2023-10-18T10:49:52Z Mercyjamb123 446 /* "Mgbe m dị afọ 51, akabeghị m ịlụ ọzọ - Ayo Adesanya" (2020) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ayo Adesanya|Ayo Adesanya]]''' (11 Ọgọst 1969) Adesanya bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri Naijiria. Ayo Adesanya na-apụta na ihe nkiri Yoruba na nke Bekee. == Okwu okwu == * Ndụ na 50, ọ nweghị ihe gbanwere. Ọ ka bụkwa otu m. Mana n'uche, m tozuru oke. Amụtala m ịdị umeala n'obi karị. Ịdị umeala n'obi na-akwụ ụgwọ. Ndị ị na-amaghịdị; maara gị ma lelee mmegharị gị niile. Abụghị m onye mgbatị ahụ, ana m eri ihe ọ bụla mana m na-aṅụ mmiri nke ukwuu. Nke ahụ bụ ihe nzuzo ịma mma m. * [https://www.sunnewsonline.com/why-i-want-to-remarry-at-50-ayo-adesanya/?amp "Gịnị kpatara m ji chọọ ịlụ ọzọ na 50 -Ayo Adesanya"], The Sun ( Ọktoba 5, 2019) === "Mụ na di m mbụ alụbeghị di na nwunye n'ụzọ iwu kwadoro - Ayo Adesanya" (2013) === ::<small>[https://www.vanguardngr.com/2013/03/my-ex-husband-and-i-were-never-legally-married-ayo-adesanya/amp/ "Mụ na di mbụ m alụghị di na nwunye n'ụzọ iwu kwadoro - Ayo Adesanya"], Vanguard (March 2, 2013)</small> * Echere m na m etoola. Ihe m na-agbalị ikwu bụ na amụtala m ọtụtụ ihe n'usoro. Ekwenyere m na aphorism na ka ị na-eto eto, ka ị na-etolite, ka ị ga-enwe ahụmahụ karị. Mgbe ụfọdụ, ị na-agụ ihe ụfọdụ na ọ bụrụ na ị lelee ndụ gị, ị nwere ike họrọ otu ihe ma ọ bụ abụọ na-eme na ndụ gị ma mụta ọtụtụ ihe gbasara otu esi edozi ọnọdụ ndị yiri ya. * Ụmụ nwanyị bụ nne n'ezie, echere m na ọ na-arụ ọrụ dị mfe n'ihi na ọ na-abịa n'ụzọ nkịtị. Anyị ga na-elekọta ụmụ anyị ọbụna mgbe anyị ga-arụ ọrụ. === "ICYMI: Agara m akwụsị mmekọrịta m afọ iri na mbụ ma ọ bụrụ na m nwere ahụmahụ karịa - Ayo Adesanya" (2019) === ::<small>[https://punchng.com/i-would-have-ended-my-10-year-relationship-earlier-if-i-was-more-experienced-ayo-adesanya/?amp "ICYMI: Aga m akwụsị mmekọrịta m afọ iri na mbụ ma ọ bụrụ na m nwere ahụmahụ karịa - Ayo Adesanya"], Punch (May 19, 2019) </small> * Ọ dịghị ihe ọ bụla na ndụ kwesịrị igbu onwe ya. A na-ekwu na mgbe ndụ dị, enwere olileanya. Nye ihe ka ọtụtụ ná ndị mmadụ rutere n’àkwà mmiri ahụ nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ igbu onwe ha, ha mesịrị kelee Chineke na ha emeghị otú ahụ. Naanị ihe na-adịgide adịgide bụ mgbanwe. Ị nwere ike ọ gaghị enwe taa, mana ị ga-enwe echi. * A bịa n’ebe ndị di na nwunye na-enweghị obi ụtọ na-ekwu na ha chọrọ igbu onwe ha, anaghị m akwado ya. Ọ bụrụ na ị naghị enwe obi ụtọ n'alụmdi na nwunye gị, ihe kacha mma ime bụ ịpụ na ya. Otú ọ dị, ọ bụ ihe nwute na ụbọchị ndị a, anyị anaghịzi enwe ndidi ka nne na nna anyị bu ụzọ buru anyị ụzọ. Ma eleghị anya, n'ihi ọbịbịa nke mgbasa ozi ọha na eze, ihe na-aga ngwa ngwa, anyị anaghịzi anabata ibe anyị. Enwere ọtụtụ ihe enwere ike ileghara anya mana ụbọchị ndị a, ọ naghị eme otú ahụ. Ọ dịghị onye chọrọ iwere ihe mgbu ka ọ nọrọ n'alụmdi na nwunye ma ọ bụ mmekọrịta ma nọgide na-adịghị mma nke onye òtù ọlụlụ ya. === "Mgbe m dị afọ 51, akabeghị m ịlụ ọzọ - Ayo Adesanya" (2020) === ::<small>[https://punchng.com/at-51-im-not-too-old-to-remarry-ayo-adesanya/?amp "Mgbe m dị afọ 51, akabeghị m ịlụ ọzọ -Ayo Adesanya "], Punch (July 25, 2020) </small> * Ọ bụrụ na alụmdi na nwunye abịaghị, mmadụ ka ga na-ebi ndụ ya. Ọ bụghị mmadụ ime-ma ọ bụ-anwụ anwụ, ọ bụghịkwa onye ọ bụla ga-alụ. Mgbe ndị mmadụ lụrụ di na nwunye ma nọrọ na ya, ana m ewere ha dị ka onye nwere chi ọma. Ụbọchị ndị a, alụmdi na nwunye anaghị adịte aka. Mgbe mmadụ nụrụ ihe na-eme n'ebe niile, 'ịkọba' ga-atụ egwu. Ndị na-alụbeghị di ma ọ bụ nwunye ka na-ebi ndụ obi ụtọ. * Ndụ abụghị otú ndị mmadụ si ele ya na fim ma ọ bụ na social media. Mgbe ndụ mmadụ gbadoro ụkwụ na mgbasa ozi mgbasa ozi, mmadụ nwere ike ịmalite iche na mmadụ nwere nsogbu. Otú ọ dị, ọ pụghị ịbụ ihe na-eme ma ọ bụ nwụọ. Mmadụ nwere ike ịchọ ịbụ karịa ihe mmadụ na-ahụ. Ndụ ndị mmadụ emebiela n'ihi mgbasa ozi ọha. Ha enweghị nghọta nke eziokwu ọzọ. Ha kwenyere na ibi ndụ adịgboroja bụ ihe dị adị. Ha na-eso ndị mmadụ kpuru ìsì, n’amaghị na ọ dịghị onye ndụ zuru okè. * N’aka nke ọzọ, ụfọdụ ndị bụ enyi na ndị hụrụ ha n’anya, ọ na-abara ha uru. Alụmdi na nwunye na-eme ka ọ bụrụ ọchịchị ma na-ewusi nkwa ahụ ike. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Adesanya,Ayo}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] a3514n98v9yvlkzcrekqtol4c0gmuek Catherine Tizard 0 3919 15144 15143 2023-10-18T11:20:23Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Catherine Tizard|Dame Catherine Anne Tizard]]''' (4 Eprel 1931 - 31 Ọktoba 2021) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị New Zealand onye jere ozi dị ka onye isi obodo Auckland City site na 1983 ruo 1990, yana Gọvanọ 16th nke New Zealand site na 1990 ruo 1996. Ọ bụ nwanyị mbụ mere. jide ụlọ ọrụ ọ bụla. ==Okwu okwuru== *"N'ike m niile, agbalịrị m ime ihe ọma, gbalịa ime ka ndụ ndị mmadụ ka mma n'ụzọ ọ bụla m nwere ike ime? N'emeghị ka ọ dị nsọ banyere ya. Ikekwe naanị na m gbalịrị ka m ghara imerụ ahụ." **[https://gg.govt.nz/governor-general/blog/2021/11/remembering-hon-dame-catherine-anne-tizard-onz-gcmg-gcvo-dbe-qso] na ihe ọ ga-achọ ka ihe nketa ya bụrụ *"M ga-atụ anya na anyị agaghị abụ, n'otu aka ahụ, na-agba ndị na-eto eto ume ibi ndụ dị mma, na n'otu oge ahụ na-akwalite ụzọ ndụ nke na-egosi adịghị mma." ** [https://www.nzonscreen.com/title/weekend-cath-tizard-1984/quotes] Tizard na nkwado mmanya na ụtaba na egwuregwu * "Echere m na anyị ga-enwe nganga dị ka ndị America nwere, mana echeghị m na a ga-eme ya n'otu ụzọ ahụ. Ọ bụghị ụdị anyị ikwe ka ihe niile kwụpụta." **[https://www.nzonscreen.com/title/weekend-cath-tizard-1984/quotes] Tizard na ka Kiwis ga-esi gbaa asọmpi Commonwealth ma e jiri ya tụnyere otú ndị America si agba ọsọ n'egwuregwu Olympic na nso nso a ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:(Tizard, Catherine)}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} oqqnm9levhqxzaldi0175k0dwa5iiae Carrie Ann Inaba 0 3920 15145 2023-10-18T11:29:31Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carrie Ann Inaba|Carrie Ann Inaba]] amuru Jenụwarị 5, 1968) bụ onye egwu America, onye na-agụ egwu, onye ọka ikpe asọmpi ịgba egwu telivishọn, onye na-eme ihe nkiri, onye na-egosi egwuregwu, na onye na-agụ egwú. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na ABC TV's Dancing with the Stars. ==Okwu okwuru== *Mgbe m na-etolite, ndị Eshia dị ole na ole na TV ma ugbu a, abụ m otu n'ime ọtụtụ ndị na-eme m obi ụtọ. Ahụrụ m eb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carrie Ann Inaba|Carrie Ann Inaba]] amuru Jenụwarị 5, 1968) bụ onye egwu America, onye na-agụ egwu, onye ọka ikpe asọmpi ịgba egwu telivishọn, onye na-eme ihe nkiri, onye na-egosi egwuregwu, na onye na-agụ egwú. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na ABC TV's Dancing with the Stars. ==Okwu okwuru== *Mgbe m na-etolite, ndị Eshia dị ole na ole na TV ma ugbu a, abụ m otu n'ime ọtụtụ ndị na-eme m obi ụtọ. Ahụrụ m ebe anyị ruru, nke dị ịtụnanya. Ma iche iche ka bụ okwu na anyị ga-anọgide na-eto eto ozi. **[http://www.mnn.com/lifestyle/arts-culture/stories/carrie-ann-inaba-goes-vegetarian-george-takei-shops-for-a-hybrid "Carrie Ann Inaba goes vegetarian, George Takei shops for a hybrid", in MNN.com (16 November 2011)] *Anyị hụrụ akwụkwọ akụkọ ahụ dị ịtụnanya 'Forks Over Knives' na nke kpochapụrụ anyị ihe niile. Kwa ụbọchị Sọnde, anyị na-aga ahịa ndị ọrụ ugbo ugbu a, na-enweta mkpụrụ osisi na veggies ọhụrụ anyị. Ọ bụ naanị izu abụọ, mana ahụ adịla anyị mma. Ahụrụ m anụmanụ n'anya. Achọghị m iri ha. **[http://www.mnn.com/lifestyle/arts-culture/stories/carrie-ann-inaba-goes-vegetarian-george-takei-shops-for-a-hybrid "Carrie Ann Inaba goes vegetarian, George Takei shops for a hybrid", in MNN.com (16 November 2011)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Inaba, Carrie Ann}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4yhh53hqf2errl7xekv2xafw4ex4w5z Catherine Webb 0 3921 15146 2023-10-18T11:31:12Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Catherine Webb|Catherine Webb]]''' (amụrụ 1986) bụ onye odee Britain. Ọ na-edekwa akwụkwọ akụkọ fantasy maka ndị okenye n'okpuru aha '' Kate Griffin '' na akụkọ sayensị dị ka '' Claire North. ==Okwu okwuru== === ''[[w: Ndụ iri na ise mbụ nke Harry August | Ndụ iri na ise mbụ nke Harry August]]" (2014) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta American hardcover mbụ nke Redhook Books bipụtara, mbipụta mbụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Catherine Webb|Catherine Webb]]''' (amụrụ 1986) bụ onye odee Britain. Ọ na-edekwa akwụkwọ akụkọ fantasy maka ndị okenye n'okpuru aha '' Kate Griffin '' na akụkọ sayensị dị ka '' Claire North. ==Okwu okwuru== === ''[[w: Ndụ iri na ise mbụ nke Harry August | Ndụ iri na ise mbụ nke Harry August]]" (2014) === :<small> Nọmba ibe niile sitere na mbipụta American hardcover mbụ nke Redhook Books bipụtara, mbipụta mbụ </small> :<small> Ebipụtara n'okpuru pseudonym Claire North </small> :<obere> Nwetara [[w: John W. Campbell Memorial Award for Best Science Fiction Novel|2015 John W. Campbell Memorial Award]]. A họpụtara maka [[w:Arthur C. Clarke Award|2015 Arthur C. Clarke Award]] na [[w:BSFA Award for Best Novel|2014 British Science Fiction Award]]</small> *Mgbagwoju anya kwesịrị ịbụ ihe ngọpụ maka enweghị ọrụ. **Isi nke 17 (p. 65) *Sayensị dị ọcha abụghị ihe dị ala karịa usoro ezi uche dị na ya nke mwepu na nnwale na ihe omume a na-ahụ anya. O nweghị ihe ọma ma ọ bụ ihe ọjọọ gbasara ya, naanị ihe ziri ezi ma ọ bụ ihe ọjọọ na nkọwa mgbakọ na mwepụ. Ihe ndị mmadụ na-eji sayensị ahụ eme bụ ihe kpatara arụmụka gbasara ụkpụrụ, ma ọ bụghị maka ezi ọkà mmụta sayensị ichebara onwe ha echiche na nke ahụ. Hapụ ya ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị ọkà ihe ọmụma. **Isi nke 17 (p. 70) *Oge dị mfe, dị mfe. Anyị nwere ike kewaa ya n'ime akụkụ ndị dị mfe, tụọ ya, dozie nri abalị site na ya, na-aṅụ mmanya mmanya na-aba n'anya. Anyị nwere ike itinye ya na mgbakọ na mwepụ, jiri ya kwupụta echiche gbasara eluigwe na ụwa a na-ahụ anya, ma ọ bụrụ na a jụrụ ya ka anyị kọwaa ya n'asụsụ dị mfe nye nwatakịrị-n'asụsụ dị mfe nke na-abụghị aghụghọ, n'ezie-anyị enweghị ike. Ihe kacha dị ka anyị maara ka e si eji oge eme bụ imefusị ya. ** Isi nke 17 (p. 72) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Webb, Catherine}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} dpqf6fdxrfzr13d58yplroi8py2vey2 Caroline Criado-Perez 0 3922 15147 2023-10-18T11:36:00Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caroline Criado-Perez|Caroline Criado-Perez]] amuru June 1984) bu onye nwanyi Britain, onye omebe iwu na onye nta akuko. ==Okwu okwuru== *Enwere ụbọchị mgbe ịchọrọ na ihe nwere ike ịdị iche, mana n'ikpeazụ enweghị m ike ịme nwanyị na achọghị m ibi ndụ enweghị nhata, yabụ enweghị m ike ịkwa ụta maka ya. Echere m na ihe mere m bụ ntakịrị oku ịkpọte ọha mmadụ n'ozuzu ya, ọ bụ ọnụ ahịa mara mma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caroline Criado-Perez|Caroline Criado-Perez]] amuru June 1984) bu onye nwanyi Britain, onye omebe iwu na onye nta akuko. ==Okwu okwuru== *Enwere ụbọchị mgbe ịchọrọ na ihe nwere ike ịdị iche, mana n'ikpeazụ enweghị m ike ịme nwanyị na achọghị m ibi ndụ enweghị nhata, yabụ enweghị m ike ịkwa ụta maka ya. Echere m na ihe mere m bụ ntakịrị oku ịkpọte ọha mmadụ n'ozuzu ya, ọ bụ ọnụ ahịa mara mma nke m ga-akwụ mana ọ bụghị ihe efu kpamkpam n'ihi na [mmegbu bụ] ihe anyị na-ekwu ugbu a na anyị. 'na-agbalị ịchọpụta. **N'ịnata mmegbu n'ịntanetị n'oge mgbasa ozi ya maka akwụkwọ ndekọ ego Britain iji gosi ụmụ nwanyị (na-abụghị Queen Elizabeth II) na "Q&A na Caroline Criado-Perez: 'Ihe mere m bụ oku ịkpọte ọha mmadụ'" The Guardian (3 May 2015) ) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Criado-Perez, Caroline}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] twbsihywvxptkt9oxub5b6fycsr2lij Christina Applegate 0 3923 15148 2023-10-18T11:43:53Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Christina Applegate|Christina Applegate]]''' (amụrụ Nọvemba 25, 1971) bụ onye omere America, nke kacha mara maka ọrụ ya na ''[[w:Lụrụ di na nwunye. … ya na ụmụaka|Lụrụ… na ụmụaka]]'. ==Okwu okwuru== *''M ga-enwe ara mara mma' ruo mgbe m dị afọ 90, yabụ enwere nke ahụ. Aga m enwe ara kacha mma n'ebe a na-elekọta ndị agadi. M ga-enwe anyaụfụ nke ụmụ nwanyị niile nọ gburugburu tebụl akwa mmiri. ** N...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Christina Applegate|Christina Applegate]]''' (amụrụ Nọvemba 25, 1971) bụ onye omere America, nke kacha mara maka ọrụ ya na ''[[w:Lụrụ di na nwunye. … ya na ụmụaka|Lụrụ… na ụmụaka]]'. ==Okwu okwuru== *''M ga-enwe ara mara mma' ruo mgbe m dị afọ 90, yabụ enwere nke ahụ. Aga m enwe ara kacha mma n'ebe a na-elekọta ndị agadi. M ga-enwe anyaụfụ nke ụmụ nwanyị niile nọ gburugburu tebụl akwa mmiri. ** N'ajụjụ ọnụ na '' Good Morning America '' gbasara mastectomy ya na nso nso a. (Ọgọst 19, 2008) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} * [http://www.imdb.com/name/nm0000775/ Christina Applegate at IMDB] {{DEFAULTSORT:Applegate, Christina}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} m3lmcq7yxmj6aq5almxqnfmnpwghvik Carolina la O 0 3924 15151 15150 2023-10-18T11:51:28Z Lebron jay 36 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carolina Ovalle Arango|Carolina Ovalle Arango]] Eprel 12, 1980–) bụ salsa onye Colombia na onye na-agụ egwu okpomọkụ. ==Okwu okwuru== *Ekwenyere m na mgbe ị hapụrụ otu ụdị wee bụrụ onye na-eme ihe ọzọ, ihe na-agbanwe. Abụrụla m akụkụ nke mmegharị ọhụrụ ahụ ebe ị na-eji ndekọ salsa pụta, dịka ọmụmaatụ, na ihe a na-atụ anya ya na-abịa na ụdị ballad na ụdị pop ọzọ. Ọ masịrị m nke ahụ n'ihi na n'ụzọ dị otú a, enwere m ike irute ọtụtụ ndị ọzọ ndị nwere ike ịnwe oke site na ụdị. **[http://www.americasalsa.com/usa/interviews/carolina_la_o.html Interview with American Salsa](May 2009) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Arango, Carolina Ovalle}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rx8ak5tg47gxzuio9zsuduthg0cx5v1 Christie Brinkley 0 3925 15154 15153 2023-10-18T12:07:37Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} Christie Brinkley (amuru Christine Lee Hudson, Febụwarị 2, 1954) bụ ihe nlere na ihe nkiri America. ==Okwu okwuru== *Nri na-ekere òkè dị ukwuu na ndụ m mgbe nile. Agụrụ m onye anaghị eri anụ mgbe m dị afọ iri na atọ wee mee ka ezinụlọ m niile ghọọ ndị anaghị eri anụ. Anọkwa m na-arụsi ọrụ ike ná ndụ m niile. Egwuregwu na-atọ m ụtọ nke ukwuu, ana m etinye oge na mgbatị ahụ m niile. **[http://people.com/celebrity/christie-brinkley-is-energized-about-2009/ “Christie Brinkley Is 'Energized' About 2009”, interview with ''People'' (18 January 2009)]. *Nne m na-abụkarị onye nkuzi m kachasị, mkpali m, onye nlereanya m. Mama m bụ naanị onye kacha ịtụnanya. Ọ dị ka onye na-anụ ọkụ n'obi n'ihi na ọ na-ebi nnọọ ndụ kwa ụbọchị n'ụzọ zuru ezu. Ozugbo m ghọrọ onye anaghị eri anụ, ọ ghọrọ onye anaghị eri anụ. … M n'ezie sitere n'ike mmụọ nsọ site n'akwụkwọ ọ na-agụ na m si n'ebe a na-adọba abalị n'abalị mgbe m dị ihe dị ka afọ 13. Ọ bụ akwụkwọ Norman Mailer [Miami na Siege nke Chicago] na ọ nwere ihe osise mara mma nke ebe a na-egbu anụ na Chicago. . Ya mere, m gụrụ nke ahụ, m wee sị, "Ahụrụ m ụmụ anụmanụ n'anya, achọghị m ịbụ akụkụ nke usoro ahụ." **[http://www.elle.com/beauty/makeup-skin-care/news/a27143/christie-brinkley-on-skincare-and-the-secret-to-staying-young/ “Christie Brinkley on Skin Care and the Secret to Staying Young”, interview with ''Elle'' (5 March 2015)]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brinkley, Christie}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} 5h2gur7s82jfixhqpksol9su5fudeps Christian Serratos 0 3926 15156 15155 2023-10-18T12:27:40Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Christian Serratos|Christian Marie Serratos]]''' (amụrụ 21 Septemba 1990) bụ onye omere America nke na-egwu Rosita Espinosa na usoro TV The Walking Dead. A makwaara ya maka ịkpọ Suzie Crabgrass na Ned's Declassified School Survival Guide na Angela Weber na Twilight Saga. ==Okwu okwuru== *M na-emegidekarị igbu mmadụ, iri nri, iyi ozu. **[https://www.peta.org.uk/media/news-releases/new-moon-star-christian-serratos-brings-new-blood-to-peta-campaign-against-fur/ "New Moon Star Christian Serratos Brings New Blood To PETA Campaign Against Fur"], interview with People for the Ethical Treatment of Animals|PETA (10 November 2009). *Mgbe m kwụsịrị iri anụ, achọpụtara m na ọ na-adịrị m mfe ilekwasị anya, na m na-anya isi n'onwe m maka ịbụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. … Enwere m plethora nke ihe mere m ji aga onye anaghị eri anụ. Anọ m na-eri anụ ma amaghị ka o si metụta ahụike m…. Enwere m mmetụta nke ọma ma na-egbukepụ egbukepụ na ọkụ, ma enwere m ume karịa…. Ọ bụụrụ m nnukwu ihe, ịbụ onye hụrụ anụmanụ n'anya, na m ghọtara ihe m na-eri, na anaghị m ekewapụ onwe m, sịnụ, anụmanụ m, anụ ụlọ m. **[https://www.peta.org.uk/media/news-releases/twilight-star-hits-graveyard-in-sexy-dark-peta-ad/ "‘Twilight’ Star Hits Graveyard In Sexy, Dark PETA Ad"], interview with PETA (November 2012). *N'ajụjụ ọnụ PETA (November 2012). Anọ m na-eche n'ezie ruo mgbe m gbara afọ 18 ka m wee nwee ike iji PETA mee nke ahụ [gba ọtọ]. Ọ bụ ihe na-amasị m mgbe m dị obere. M nọ na-akụziri mama m na nwanne m nwaanyị, na-agbakwa ọtụtụ mmadụ ume ka ha ghara iri anụ na ihe kpatara ya. Akwụkwọ mmado ahụ bụ ihe na-etu m ọnụ nke m mere iji kwalite mmata maka ihe m kwenyere na ọ bụ otu n'ime oge mpako m. **[https://uk.askmen.com/hermanos/success/christian-serratos-interview.html "Christian Serratos Interview"], interview with AskMen (26 March 2014). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Serratos, Christian}} ndun5skgcrjme6r06b5z032d54xoxkv Caroline Takamine Beach 0 3927 15159 15158 2023-10-18T12:34:26Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caroline Takamine Beach|Caroline Takamine Beach]] 1866-08-05 - 1954-11-25) bụ onye America na-elekọta mmadụ na onye enyemaka. Dị ka otu n'ime ụmụ nwanyị America mbụ lụrụ nwa amaala Japan mgbe ọ lụrụ onye kemist Takamine Jōkichi na 1887, ndụ onwe ya bụ ihe gbasara ọchịchọ ọha na eze. Mgbe e mesịrị na ndụ ọ haziri, wuo, ma nyekwa ụlọ ụka dị na Vail, Arizona nye Diocese Roman Katọlik nke Tucson, na ncheta ya. ==Okwu okwuru== *Di Japan na-echebara echiche, kwesị ntụkwasị obi na ndidi. Ọ bụ nkà ihe ọmụma ya, okpukpe ya. Ọ bụ nwoke hụrụ ụlọ n'anya na ọ na-eche echiche maka obere nlebara anya na ụlọ ya na ezinụlọ ya. Nwanyị ọ bụla hụrụ obere anya ndị a n'anya. " "Nnukwu mmejọ e metụrụla n'ikpe ụmụ nwanyị Japan bụ na ha bụ naanị ụmụ bebi na-ese, echere m na a na-anabata ya ngwa ngwa ma gosipụtalarị na ndị ikom Japan nwere nkà na azụmahịa na agha; na ha nwere ọgụgụ isi na ọkwa dị mma dị ka ịzụlite nwayọọ. A maara nke ọma na iji bụrụ ezigbo nwoke, onye ukwu ma ọ bụ onye nwere ọgụgụ isi, ị ghaghị inwe nne nwere àgwà ndị a. Ndị ikom niile nwere ezigbo nne, nke mere na ọ dịghị ihe ọ bụla ma e wezụga otuto nwere ike ịtụgharị uche na ọgụgụ isi nwanyị Japan." **[https://www.newspapers.com/clip/112893482/japanese-husbands-are-the-best-in-the/ "Ndị di Japan kacha mma n'ụwa""] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Takamine, Caroline Takamine Beach}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9ueik7sip4gsf1rdpk6jqvew6vpmbye Ngozi Nwosu 0 3928 15252 15251 2023-10-19T05:13:44Z Akwugo 29 /* Okwu okwuru */ . wikitext text/x-wiki ''[[w:Ngozi Nwosu|Ngozi Nwosu]]''' (amụrụ 1 Ọgọst 1963) bụ onye Naijirịa onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe. Ọ malitere ọrụ ime ihe nkiri na [[w:Yoruba-language film|ihe nkiri asụsụ Yoruba]], tupu o mee mpụta ihe nkiri asụsụ ya na ''[[w:Living in Bondage|Living in Bondage]]'', Ihe nkiri asụsụ Igbo echere na ọ ga-amalite [[w:video film era|Oge Ihe nkiri vidio]] nke [[w:Cinema of Nigeria|Sinema Nigeria]]. == Okwu okwuru == E sonyeere na ihe nkiri ''[[w:Living in Bondage|Living in Bondage]]'' ...nke na-akọwa ihe anyị nwere taa dị ka vidiyo amala, anọm na ihe nkiri Yoruba, bụ 36mm celluloid . **[https://www.vanguardngr.com/2009/10/my-regrets-about-my-marriage-ngozi-nwosu-speaks/lee otú o si malite ime ihe nkiri] (24 October 2009) *....Ma ihe n'ebute udo bụ nwanyi mara onwe ya. Ọ hụrụ di ya n'anya nke ukwuu mana ọ ma ụdị nwoke ọ bụ ma na-agba mbọ ịnabata ngafe ya mana ndị ọ na-enweghị ike ime, ọ ga-ajụ nke ukwuu. Ọ ma otú e si akpakọrịta ihe n’adịghị ka ndị nwunye ndị ọzọ na-akpọ isiala n’ihu di ha. **[https://www.vanguardngr.com/2009/10/my-regrets-about-my-marriage-ngozi-nwosu-speaks/ Na-ekwu maka ọrụ agwa ya na ihe nkiri ahụ, '' Fuji House of Commotion ]' ' (October 2009) * Ọ dịghị ọcha ọdịghị oji. Ọ dghị nnukwu oji. Nna m mara mma. Nne m nwere ụmụ anọ. Abụọ nwere ọdịdị ya. Abụọ mara mma ka nna m. **[https://www.vanguardngr.com/2009/10/my-regrets-about-my-marriage-ngozi-nwosu-speaks/ Na-akọwa onye nne ya bụ]. (2009) * Adịm ka nwatakịrị chere na ọ bụ otú a ka a esi eme ya. Ma enwere m ihe ọjọọ. Ọ bụrụ na m maara mgbe ahụ ihe m maara ugbu a, eleghị anya, agara m enwe ike ịgbaghara ma mechie ya n'ihi na mgbe ahụ, m kwenyere na ọ bụrụ na ọ bụghị nke m, ọ bụghị maka m. **[https://www.vanguardngr.com/2009/10/my-regrets-about-my-marriage-ngozi-nwosu-speaks/ Ọ kwara ụta maka alụmdi na nwunye ya] (24 October 2009) * Mgbe ị nụrụ atụmatụ mkpuchi ahụike, ihe na-abata gị n'obi bụ na 'okpuchiri gị', n'agbanyeghị ụdị ọrịa gị nwere. Ma ọ na-aghọ nzọharị egwu dị iche mgbe ị ghọtara ugbu a na ị ga-akwụ ụgwọ ụfọdụ, n'agbanyeghị na ha ka ga-agwa gị na ọ naghị ekpuchi nke a ma ọ bụ nke ahụ. **[https://thenationonlineng.net/ngozi-nwosu-though-im-over-50-ive-not-ruled-out-marriage/ Atụmatụ mkpuchi ahụike maka onye ọrụ Nollywood ](3 August 2014) * Ọ bụ naanị anụ nwụrụ anwụ na-enweghị ndị ọ na amasị . Ogologo nke oge ị nọ n'ihu ọha, ụmụ nwoke ga-enwe mmasị na gị. Ị ga-enwe mmasị na ihe ọma, ndị ọjọọ na ndị jọrọ njọ. Ọ bụ gị ka ọdịị́rị ịsị, ‘I meela! Ọ dị mma. **[https://thenationonlineng.net/ngozi-nwosu-though-im-over-50-ive-not-ruled-out-marriage/Otú o si edozi ọganihu nwoke] (August 2014) * Ọ bụrụ na mmadụ enweghị egwu Chineke, chefuo ya! Ihe ọ bụla ọzọ ị na-eme bụ ihe mkpofu. **[https://thenationonlineng.net/ngozi-nwosu-though-im-over-50-ive-not-ruled-out-marriage/ Nwoke ya kacha mma] (2014) * Ọ dị mma, a ga m ekwu mmalite ụlọ ọrụ Nollywood, nke bụ ''[[w:Living in Bondage|Living in Bondage]]'' Ọ bụ ezie na e mepụtara ya ogologo oge gara aga, ọ bụ ihe nkiri nke guzosiri ike nke oge a **[https://thenationonlineng.net/ngozi-nwosu-though-im-over-50-ive-not-ruled-out-marriage/ Ihe nkiri o jidesiri ike n'obi ya ](3 August 2014) * Agbanyeghị, enweghị ntụnyere n'echiche bụ na ọ bụ mmalite dị umeala n'obi, mgbe ihe niile anyị na-eme dị ka "Nke a bụ nwanne m nwoke, nke a bụ nwanne m nwanyị", mana n'oge a, ọ bụ azụmahịa dị ka ọ na-adị. Naanị ihe m ga-ekwu bụ n'ihe gbasara eserese ihe nkiri, anyị emeziwanyela nke ọma mana akụkọ ya, mba. Naanị mmadụ ole na ole nwere ezigbo ọdịnaya. **[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/nollywood/396401-interview-why-i-dont-believe-in-prophets-ngozi-nwosu.html Tụnyere n'etiti mmalite oge ya na ụlọ ọrụ na ihe bụ enwere ike nweta ya na Nollywood] (6 June 2020) * Eziokwu ahụ bụ na ị lụọla di ma ọ bụ nwunye ma ọ bụ na ị lụbeghị, abụghị nsogbu ụlọ ọrụ ahụ n'ihi na dịka nwanyị lụrụ nwanyị, ekpuchighị gị anya ime ihe, ihe niile bụ nhọrọ. Ọbụna dị ka nwa agbọghọ na-alụbeghị di, ị nwere ike ikpebi ịghara ime ya. Ọ bụghị okwu ịlụ di ma ọ bụ nwunye ma ọ bụ na ọ bụghị, ọ bụ ọrụ a na-enye gị ka ị rụọ na ị nwere ikike ịsị, onye isim, Achọghị m ịrụ ọrụ a. **[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/nollywood/396401-interview-why-i-dont-believe-in-prophets-ngozi-nwosu.html Ndụmọdụ ya nyere ndị na-eme ihe nkiri ka ha dọta akara n'ihe nkiri ụfọdụ]. (June 2020) * N'ezịe a, ọ bụ ihe ịma aka nkịtị. Ịbịarute ebe ahụ, izute ndị ọgbọ gị, na ịhụ na ị dị ọhụrụ, ụfọdụ ndị ebutewo gị ụzọ dị anya. Na-agbalị ịmekọta onwe gị ọnụ, na-agbalị ime ka a mara gị, na-agwa ha na ị nwere ike ịbụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri. Ọ dịghị ihe mmadụ na-eme na ndụ nke na-adịghị abịa na ihe ịma aka nke ya, nke ahụ bụ ihe. **[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/nollywood/396401-interview-why-i-dont-believe-in-prophets-ngozi-nwosu.html Ihe ịma aka ndị o chere ihu na ọrụ ya ](2020) *Tupu ihe nkiri 'Skinny girl', emelam ọtụtụ ihe nkiri Yoruba. Emeela m ọtụtụ ihe, emela m ihe nkiri Yoruba, Enweela m ihe nrite na Yoruba, enwere m ihe ruru anọ ma ọ bụ ise. Ya mere, ọ dịghị mfe. **[https://www.premiumtimesng.com/entertainment/nollywood/396401-interview-why-i-dont-believe-in-prophets-ngozi-nwosu.html Azịza ya mgbe a jụrụ ya ka o siri nwee ike dọpụta ya. Ọrụ nne Yoruba na Nwa nwanyị Skinny na Transit] (June 2020) * Mgbem m mesịrị ihe ngosi n'ụbọchị ahụ , abara m n'ime ụlọ m isere mmiri na friji, ọ bụkwa ya. M dara wee pụọ n'èzí. Mgbe m ghọtara onwe m, echere m na ọ bụ obere ihe ruo mgbe m nwara ibili jee ije. Anọgidere m na-agwa onwe m ‘Ngozi bilie gawa ije’ mana enweghị m ike. **[https://www.sunnewsonline.com/my-close-shave-with-death-ngozi-nwosu/ Na-ekwu okwu n'oge mkparịta ụka ya na Chude Jidenowo] (25 Julaị 2020) *Otú ndị mmadụ si etinye ihe nwere ike ime gị, mebie gị, ma ọ bụ ọbụna gbuo gị. **[https://pmnewsnigeria.com/2022/01/23/actress-ngozi-nwosu-opens-up-on-painful-health-struggles/?amp=1 Otú ọ dị ya mgbe ndị mmadụ malitere ịgbasa asịrị banyere ya ọnọdụ ahụike ya] (23 Jenụwarị 2022) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nwosu, Mgozi}} [[Category: Ụmụ nwanyị ]] 8ecztjzjag8ws88kpavjzemq4hlt7iz Chrissy Teigen 0 3929 15164 2023-10-18T13:29:59Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Chrissy Teigen|Chrissy Teigen]]''' (amuru Nọvemba 30 1985) bu ihe nlere America na omume onyonyo, nwunye John Legend. ==Okwu okwuru== *Oge mbụ mụ na John gara n'Ọdọ Mmiri Como anyị zutere na ọ bụ anwansi n'ezie. Anyị hụrụ n'anya ebe ahụ n'ihi na ọ bụ ebe mara mma na oge kwesịrị ekwesị iji mee ka mmekọrịta anyị gaa n'ọzọ ọzọ. **[https://www.leccotoday.it/notizie/matrimoni-hot-lago-como-.html "I 4 matrimoni...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chrissy Teigen|Chrissy Teigen]]''' (amuru Nọvemba 30 1985) bu ihe nlere America na omume onyonyo, nwunye John Legend. ==Okwu okwuru== *Oge mbụ mụ na John gara n'Ọdọ Mmiri Como anyị zutere na ọ bụ anwansi n'ezie. Anyị hụrụ n'anya ebe ahụ n'ihi na ọ bụ ebe mara mma na oge kwesịrị ekwesị iji mee ka mmekọrịta anyị gaa n'ọzọ ọzọ. **[https://www.leccotoday.it/notizie/matrimoni-hot-lago-como-.html "I 4 matrimoni più hot sul Lago di Como"] (April 24, 2021) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} *[http://www.chrissyteigenn.com Official website] {{DEFAULTSORT:Chrissy, Teigenn}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} k8hpk5qjh3h9hm5cu6bncvnd7bmd2yu Chioma Okoye 0 3930 15300 15165 2023-10-19T14:06:53Z Akwugo 29 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chioma Okoye|Chioma Okoye]]''' bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri, odee na onye na-emepụta ihe sitere na Aguleri-Otu na ime obodo Anambra East nke steeti Anambra, Nigeria. Kemgbe mpụta ihe nkiri Nollywood ya na 2002, ọ pụtala na ihe nkiri karịrị 100. Ọ bụ onye isi oche nke Purple Ribbon Entertainment. ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na anyị alaghachighị na mgbọrọgwụ anyị, ụmụ anyị agaghị enwe arịlịka ma ha ga-ata ahụhụ. Ọ dị mkpa ịlaghachi na omenala anyị; anyị kwesịrị ịlaghachi na mgbọrọgwụ anyị. **[https://guardian.ng/saturday-magazine/we-need-to-teach-our-children-the-right-values/] *Dịka onye na-eme ihe nkiri, ebe mmalite gị kwesịrị ịbụ ịgwa ụwa gbasara omenala na ọdịnala gị **[https://thenationonlineng.net/chioma-okoye-promote-igbo-culture-anyanwu-ututu/] *Ọchịchọ gị na-enye gị mkpebi siri ike ịnọgide na-arụsi ọrụ ike ma na-emekwa ka ihe ị na-eme na-atọ ụtọ, ebe ọ bụ ihe na-amasị gị. **[https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/amp/e926ff1042a939fe2cf4db20faef48df] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Okoye, Chioma}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9ay5sflnlzfom2ikiy91divy9t0xssk Elinor Donahue 0 3931 15169 2023-10-18T13:54:57Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Mary Eleanor Donahue (April 19, 1937–) bụ onye omere America ==Okwu okwuru== * Ọrụ nke ịga na setịpụ na ịrụ ọrụ na-amasị m. Ọ bụ ụdị ihe omume ntụrụndụ m, n'oge ahụ, ewezuga ịgbazi ụlọ na ịmụ ụmụ na ihe niile. Ihe nkiri ahụ bụ ezumike. Ọ dị ka ezumike nwanyị ụlọ. M ga-eyiri uwe ma mụta ahịrị m wee nọrọ n'ihu ọkụ. Ya mere, n'eziokwu, echeghị m ihe akụkụ ahụ bụ. Obi d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Mary Eleanor Donahue (April 19, 1937–) bụ onye omere America ==Okwu okwuru== * Ọrụ nke ịga na setịpụ na ịrụ ọrụ na-amasị m. Ọ bụ ụdị ihe omume ntụrụndụ m, n'oge ahụ, ewezuga ịgbazi ụlọ na ịmụ ụmụ na ihe niile. Ihe nkiri ahụ bụ ezumike. Ọ dị ka ezumike nwanyị ụlọ. M ga-eyiri uwe ma mụta ahịrị m wee nọrọ n'ihu ọkụ. Ya mere, n'eziokwu, echeghị m ihe akụkụ ahụ bụ. Obi dị m ụtọ ịga mee ihe ọ bụla. **[https://www.startrek.com/article/catching-up-with-elinor-donahue na-ejide Elinor Donahue] (Mee 24, 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Donahue,Elinor}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 19hv5sb5wj101h789g2z5vdbzew83s5 Chido Govera 0 3932 15171 15170 2023-10-18T14:01:02Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chido Govera|Chido Govera]]''' (amụrụ na 1986) bụ onye ọrụ ugbo, onye mgbasa ozi na onye nkuzi dabere na Zimbabwe. Onye guzobere The Future of Hope Foundation, ọ kwalitela ịkụ ero dị ka isi iyi nri na ego na-adigide na mpaghara ụwa dara ogbenye. ==Okwu okwuru== *"Ndị mmadụ anaghị ahụ ihe ha nwere, ha na-arụsi ọrụ ike na-ele ihe na-enweghị ma na-echegbu onwe ha maka otú ha ga-esi ruo ebe ahụ, ma mgbe ha malitere site n'inwe ekele maka ihe ha nwere, mgbe ahụ ndụ ha ga-adị iche na nke ha. ihe mgbaru ọsọ ná ndụ agaghị abụ imepụta ihe ha na-enweghị na iji ya kọwaa onwe ha mgbe ha nwere ike ịmụta iji ihe ha nwere kọwaa onwe ha." **[https://m.youtube.com/watch?v=B1B9-dWzYh4] (December 3, 2012). *"Amụtara m ịkọwa onwe m n'agbanyeghị ihe mere m mgbe m bụ nwata, enwere m ike ị nwetaghachi onwe m. Nke a bụ ihe a chọrọ maka onye ọ bụla. Anyị abụghị ihe mere anyị." ** [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2014/aug/16/chido-govera-mushrooms-zimbabwe-changing-lives] "Chido Govera: transforming lives in rural Africa by growing mushrooms", ''The Guardian'' (August 16, 2014) *"Ihe mere m ji banye n'ime obodo, họrọ otu ìgwè ụmụ mgbei na-eto eto, nye ndị ahụ ike ma weghachite ha n'ime obodo iji kpalie mgbanwe ebe ahụ bụ n'ihi na anyị kwesịrị ịgbanwe otú e si ele mgbanwe anya. Ndị mmadụ na-ekwu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ ndị toro eto ma ọ bụ ndị na-eme nke ọma. ga-agbanwe ihe na mba ahụ, mana echere m na onye ọ bụla nwere òkè ọ ga-atụnye." ** [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2014/aug/16/chido-govera-mushrooms-zimbabwe-changing-lives "Chido Govera: transforming lives in rural Africa by growing mushrooms"], ''The Guardian'' (August 16, 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia|Chipo Govera}} * [https://www.youtube.com/watch?v=UXvAN5q1xRQ Chido Govera – The Future of Hope] (video, 39:58 min) * [https://anchor.fm/do-lectures/episodes/Chido-Govera--This-Is-My-Story-e8rgjd Chido Govera – This is my story] (audio, 18:56 min) * [http://www.bbc.co.uk/programmes/b05mpx0k Food waste pioneers], BBC broadcast (video, 30 min) * [https://www.youtube.com/watch?v=7wtHLrFsZF4 National Gallery of Zimbabwe, Chido Govera Profile] (video, 5:21 min) {{DEFAULTSORT:Govera, Chido}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} 7r8all4vmng7288bj30jd4v7bpu0har Elena Poniatowska 0 3933 17330 15172 2023-11-13T03:43:51Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Hélène Elizabeth Louise Amélie Paula Dolores Poniatowska Amor|Hélène Elizabeth Louise Amélie Paula Dolores Poniatowska Amor]] (amụrụ Mee 19, 1932), onye amaara dika Elena Poniatowska, bụ onye nta akụkọ na onye odee nke mba Mexico nke amụrụ na France, nke na-aru oru n'okwu gbasara mmekọrịta ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-elekwasị anya na ndị a na-ewere na a napụrụ ha ikike karịsịa ụmụ nwanyị na ndị ogbenye ==Okwu okwuru== *Nellie Campobello, bụ́ nnukwu onye edemede, bipụtara Cartucho (Cartridge) na 1931. Akwụkwọ mgbawa ya dị ka grenade nke kpughere ọdachi nke Mgbanwe mgbanwe Mexico. N'ime n'usoro nke isiakwụkwọ dị mkpirikpi, Nellie na-esepụta foto obi ọjọọ, nke pụtara ìhè nke mkpali ahụ dị ka a hụrụ n'anya nwa agbọghọ a mụrụ tupu emehie mbụ. Enwere ndị ikom nwụrụ anwụ e gburu n'agha ma ọ bụ ndị e gburu site n'ịgba égbè na ibe ọ bụla. Nwatakịrị nwanyị ahụ ji ịnụ ọkụ n'obi na-ekiri na windo ya ka a na-agbagbu ndị ikom, ma ozu ha ghọrọ ihe egwuregwu ya. Mgbe ewepụrụ nke ọkacha mmasị ya n'ikpeazụ, ọ na-atụ uche ya n'ihi na ọ na-atọ ya ụtọ ruo ụbọchị ise… Ọ bụrụ na Nellie Campobello edekọghị ahụmahụ ya, agaraghị napụ anyị echiche okike kacha mma banyere mgbanwe mgbanwe Mexico. Ee, amaara m, anyị nwere ndị edemede Mariano Azuela, Martín Luis Guzmán, Rafael F. Muñoz, na Francisco L. Urquizo na-agwụ ike, ma ọ dịghị onye ọ bụla dị ka Nellie, ọ dịghị onye nwere ike ikwu, dịka o mere ... Nellie. Campobello-onye dere akwụkwọ akụkọ abụọ, Cartucho na Las manos de mamá (Aka Nne) - enyeghị ya ọkwa akụkọ ifo kwesịrị ya n'agbanyeghị eziokwu ahụ bụ na ọ bụ naanị ya bụ nwanyị dere akwụkwọ gbasara Mgbanwe Mexico. Ndị ọrụ ibe ya anabataghị ya ma ọ bụ kwụọ ya ụtụ n'ụdị ọ bụla, nke mere na anyị amaghị kpọmkwem mgbe na otú ọ nwụrụ. * Dị ka akwụkwọ akụkọ El Paso Morning Times si kwuo, na 1914, e nwere puku ndị ikom iri na asaa na puku ụmụ nwanyị anọ na ndị agha Pancho Villa, ma e nwere ọtụtụ ọnụ ọgụgụ ndị ọzọ na-egosi na, na-enweghị soldaderas, agaraghị enwe Mgbanwe Mexico. * Ụgbọ ala ahụ bụ onye na-akwado mgbanwe mgbanwe Mexico, mana Adelitas na Valentinas bịara nso nke abụọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Poniatowska,Elena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0ve22lmnk7jt4tn3mrkbyg80t184mh6 Elena Ospina 0 3934 15173 2023-10-18T14:08:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elena María Ospina bụ onye Colombia na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye na-ese foto ==Okwu okwuru== * M na-arụ ọrụ ọtụtụ ihe gbasara gburugburu ebe obibi, ecology, ikpe ziri ezi, udo, nha anya ... n'ihi na o yiri ka ọ dị mkpa iji gosi site na caricature na ọchị, ahaghị nhata nke ụmụ mmadụ na-emepụta omume anyị. echiche ndị ọzọ. * Cartoon bụ ụzọ na-atọ ụtọ iji kwupụta echiche na ịkparịta ụka, ya mere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elena María Ospina bụ onye Colombia na-ese ihe, onye na-ese ihe na onye na-ese foto ==Okwu okwuru== * M na-arụ ọrụ ọtụtụ ihe gbasara gburugburu ebe obibi, ecology, ikpe ziri ezi, udo, nha anya ... n'ihi na o yiri ka ọ dị mkpa iji gosi site na caricature na ọchị, ahaghị nhata nke ụmụ mmadụ na-emepụta omume anyị. echiche ndị ọzọ. * Cartoon bụ ụzọ na-atọ ụtọ iji kwupụta echiche na ịkparịta ụka, ya mere na-amasị m. Mgbe m na-akọwa akwụkwọ ọgụgụ, m na-agbalịkwa ime ka ha nwee ọchị. * Anọwo m na-ebipụta nke ọma kemgbe ihe dị ka afọ 90, enwere m obi ụtọ na m ga-arụ ọrụ n'akwụkwọ akụkọ na nke ahụ bụ nnukwu ụlọ akwụkwọ, dị ka mahadum nke abụọ. [https://www.irancartoon.com/site/interview/interview-with-elena-ospina-from-colombia Interview] * Isi ihe na-akpali m bụ ịkọwapụta echiche na imepụta mkparịta ụka nkeonwe ma ọ bụ soro onye na-agụ ya gburugburu onyonyo ọ bụla. Echere m na anyị na-adọta "ịtụgharị uche". * M na-agbalị site na synthesis ikwu ọtụtụ ihe dị ka o kwere mee, na-egosipụta anyị ekwekọghị ekwekọ na nke obodo anyị ma ọ bụ nanị na-egwu na-enweghị isi. Ọ bụ ọrụ na-amasị m nke ukwuu. * Enwere m mmasị na edemede ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọha mmadụ, enwere m olileanya na ngagharị iwe ndị a abụghị ihe efu ma weta mgbanwe. Nke a bụ ihe a na-enwetụbeghị ụdị ya na obodo anyị, ọ dịtụbeghị mbụ enwere nnukwu ngagharị iwe were ihe karịrị otu ọnwa nakwa n'etiti ọrịa na-efe efe. Enwere nsogbu dị mgbagwoju anya na gọọmentị na-adịghị ege ntị, na-emechi mkparịta ụka na naanị nhọrọ ya bụ ike. Enwere m nchegbu maka mmebi nke ikike mmadụ site n'aka ndị agha nke steeti… Ọ dị oke njọ, enweghị ike ịnabata na ọchịchị onye kwuo uche ya. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ospina,Elena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] m0t6tbxv8jftundvre4s68stfz1awls Elena Kagan 0 3935 15174 2023-10-18T14:13:48Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elena Kagan (amuru Eprel 28, 1960) bu osote ikpe ziri ezi nke thelọ ikpe Kasị Elu nke United States, na-eje ozi kemgbe August 7, 2010. Kagan bụ ikpe ziri ezi nke 112th nke ụlọ ikpe na ikpe nwanyị nke anọ ==Okwu okwuru== *Mkpebi ndị na-esochi egosila ọha na eze nhụsianya na-adịghị mma na nke oghere, nke nkwughachi nke platitude nọchiri mkparịta ụka nke echiche na akụkọ gbasara onwe onye dochiela nyocha nke iwu. Okwu ntị ndị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elena Kagan (amuru Eprel 28, 1960) bu osote ikpe ziri ezi nke thelọ ikpe Kasị Elu nke United States, na-eje ozi kemgbe August 7, 2010. Kagan bụ ikpe ziri ezi nke 112th nke ụlọ ikpe na ikpe nwanyị nke anọ ==Okwu okwuru== *Mkpebi ndị na-esochi egosila ọha na eze nhụsianya na-adịghị mma na nke oghere, nke nkwughachi nke platitude nọchiri mkparịta ụka nke echiche na akụkọ gbasara onwe onye dochiela nyocha nke iwu. Okwu ntị ndị dị otú ahụ na-arụ ọrụ nkuzi dị nta, ma e wezụga ikekwe iji mee ka nkuzi nke ịkatọ ndị obodo na-enwetakarị n'aka gọọmentị. Okwu ikpe ndị dị otú ahụ enweghịkwa ike itinye aka na nyocha nke Ụlọikpe na mkpebi ma onye a họpụtara ga-eme ka ọ bụrụ ụlọ ọrụ ka mma ma ọ bụ ka njọ. Usoro nke enweghị ihe efu nwere ike ịdị ka ọ na-adịkwa mma - dara ogbi, nkwanye ùgwù na nke na-egbochi ya - mana usoro ahụ niile dị mma na-abịa na nnukwu ọnụ ahịa. ** N'okwu ikpe nke ndị a họpụtara na Ụlọikpe Kasị Elu mgbe a jụrụ [[Robert Bork | Onyeikpe Bork]], na nyocha nke '' The Confirmation Mess '' (1995). * Ahụrụ m [[Thurgood Marshall|Justice Marshall] n'anya]. O mere m nnukwu ego. Mana ọ bụrụ na ị kwado m n'ọkwa a, ị ga-enweta Justice Kagan. Ị gaghị enweta Justice Marshall, na nke ahụ bụ ihe dị mkpa. ** Ntị nkwenye nke Senate, kọrọ na David Espo, "[http://web.archive.org/web/20100702142210/http://www.google.com/hostednews/ap/article/ALeqM5h6FlOApxiNud4gJ6OmuRTVhjHV9wD19Grelysis as Marshall ebumnuche]", ''Associated Press'' (29 June 2010). * nd ndọrọ ndọrọ ọchịchị] m ga-abụrịrị, ga-abụrịrị, ga-adị iche kpamkpam na ikpe m. ** Ntị nkwenye nke Senate, kọrọ na "[http://www.guardian.co.uk/law/2010/jun/29/elena-kagan-barack-obama-supreme-court Elena Kagan n'okpuru ọkụ sitere na Republicans]", "Onye nche" (29 June 2010). * Ọ bụ eziokwu na arụọla m ọrụ na ọchịchị abụọ Democratic Party (United States)|Democratic. Ị nwere ike ịgwa m ihe na echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị m site na nke ahụ. ** Ntị nkwenye nke Senate, kọrọ na "[http://www.guardian.co.uk/law/2010/jun/29/elena-kagan-barack-obama-supreme-court Elena Kagan n'okpuru ọkụ sitere na Republicans]", "Onye nche" (29 June 2010). * Echere m na ndị mmadụ mara mma n'ọtụtụ ụzọ dị iche iche. Ya mere, echere m na ụfọdụ ndị ikpe ziri ezi dị ukwuu n'ihi na ha nwere amamihe pụrụ iche, ha nwere nghọta nke otu esi etinye iwu n'oge ha… n'ụzọ kwekọrọ kpamkpam… ederede nke iwu na ebumnuche nke iwu, na na ụzọ nke zuru oke maka oge ha bi na ya. ** [http://www.c-spanvideo.org/program/297143-1 Ajụjụ ọnụ na C-SPAN (9 Disemba 2010)]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kagan,Elena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dda3ltj73fmssuavn8dcqw46pccbej4 Elena Grigoryants 0 3936 15175 2023-10-18T14:19:37Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elena Igorevna Grigoryants (b. August 12, 1965), Russian culturologist, nka nka, curator. Nsote Prọfesọ. PhD na Philosophy, onye otu Association of Specialists in Art History. ==Okwu okwuru== * Akwụkwọ onye na-ese ihe bụ mpaghara nnwale. "Obodo" na-egosiputa ụzọ dị iche iche na nnukwu asụsụ nka dị iche iche na-emepụta ikuku pụrụ iche nke akwụkwọ a. A na-eji usoro mbipụta niile a na-ejikarị eme ihe ebe a: etching, lithograp...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elena Igorevna Grigoryants (b. August 12, 1965), Russian culturologist, nka nka, curator. Nsote Prọfesọ. PhD na Philosophy, onye otu Association of Specialists in Art History. ==Okwu okwuru== * Akwụkwọ onye na-ese ihe bụ mpaghara nnwale. "Obodo" na-egosiputa ụzọ dị iche iche na nnukwu asụsụ nka dị iche iche na-emepụta ikuku pụrụ iche nke akwụkwọ a. A na-eji usoro mbipụta niile a na-ejikarị eme ihe ebe a: etching, lithography, linocut, silkscreen, plywood print and stencil. N'otu oge ahụ ọ bụla ọrụ nkà na-egosi onye kere ya. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ha niile bụ ndị edemede n'onwe ha mere. N'ọnọdụ ụfọdụ, enyemaka nke ndị ọkachamara na-ede akwụkwọ dị mkpa. A tụlere ihe niile mejupụtara na nkọwa ya na onye njikwa nka. Ọ bụ ya mere o ji kwe omume ikwu banyere njikọ nke livre d'artist na akwụkwọ nka. ** Elena Grigoryants '' Ịgụ Сity '' / Obodo dị ka isiokwu onye nka. Ihe oru akwukwo nka. Katalọgụ. (Rus & En) - SPb: Ed. T. Markova. 2020. - 128 p. — P. 42 . * Ntuziaka ọzọ dị mkpa n'akwụkwọ ndị na-ese ihe na Russia nke oge a, nke nwere ọtụtụ ụkpụrụ ndị Futurists setịpụrụ, bụ ngwakọta nke nkà uri na nka nke ndị na-ese ihe na Doppelbegabung gọziri. Mmekọrịta chiri anya dị n'etiti ederede na onyonyo na-eme ka ọ dịkwuo mma mgbe onye edemede na onye na-ese ihe bụ otu onye na-etinye aka na mkparịta ụka n'etiti nka nke na-eduga n'ichepụta bụ ọrụ nka jikọtara ọnụ n'ezie. Onye na-ese ihe nke nwetara ikike nha anya n'ihe karịrị otu usoro ma mee ka nka dị iche iche jikọta na àgwà ya bụ Alexey Parygin. Nchịkọta uri ya <...> na-anọchi anya mbọ iji mepụta ederede na ụdị ihe atụ plastik n'akwụkwọ ebe a na-agbakọ asụsụ agụmagụ na nke anya iji nwee mmetụta n'otu oge na onye na-agụ / onye na-ekiri ya. Ọrụ nke Alexey Parygin nwere atụmatụ ndị a na-ahụkarị nke na-abụghị ihe mberede ka e mepụtara akwụkwọ ndị ahụ n'otu oge ma ọ bụ karịa. ** Elena Grigoryants '' Na-enweta ihe nketa Futurist: Vasily Vlasov na Alexey Parygin' / '' The Futurist Tradition in Contemporary Russian Artists 'Books' // International Yearbook of Futurism Studies / Okwu pụrụ iche na Futurism Russia. Ed. nke Günter Berghaus dere. - Berlin & Boston: Walter de Gruyter. Vol. 9 - 2019, S. 280. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Grigoryants,Elena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2ifjv1eet5y8ssdudd35n3ugehpvmxl Elena Ferrante 0 3937 15176 2023-10-18T14:33:43Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elena Ferrante (amuru na 1943) bu onye ode akwukwo ama ama ama ama. ==Okwu okwuru== * Mgbe e mesịrị, ụdị nkwenkwe okpukpe ọ bụla bịara yie m ihe nzuzu, ọnwụ dịkwa ka à ga-asị na e mejọrọ m. [...] Taa agaghị m asị: ọ pụọ. Akwụsịla m echiche nke ịgafe: ọ dịghị ihe na-aga n'eluigwe, anyị adịghị akwaga n'ụwa ọzọ, anyị anaghị alaghachi, anyị anaghị amụ ọzọ. Anyị na-anọgide na-adịghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elena Ferrante (amuru na 1943) bu onye ode akwukwo ama ama ama ama. ==Okwu okwuru== * Mgbe e mesịrị, ụdị nkwenkwe okpukpe ọ bụla bịara yie m ihe nzuzu, ọnwụ dịkwa ka à ga-asị na e mejọrọ m. [...] Taa agaghị m asị: ọ pụọ. Akwụsịla m echiche nke ịgafe: ọ dịghị ihe na-aga n'eluigwe, anyị adịghị akwaga n'ụwa ọzọ, anyị anaghị alaghachi, anyị anaghị amụ ọzọ. Anyị na-anọgide na-adịghị agagharị; ọnwụ bụ isi ihe ikpeazụ na akụkụ nke ndụ nke nwere ohere ịbụ nke anyị. ** [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2018/feb/10/elena-ferrante-life-after-death "Elena Ferrante: 'Nkwenye m na ụdị ụfọdụ gafere, nke enwetara n'oge ọ bụ nwata, agwụla' "], ''[[W:Onye nche | Onye nche]]'', 10 Febrụwarị 2018. * Enweghị m ike ikwu kpọmkwem. Echeghị m na onye ọ bụla maara n'ezie ka akụkọ si etolite. Mgbe emechara, ị na-agbalị ịkọwa otú o si mee, ma mgbalị ọ bụla, ma ọ dịkarịa ala n'ọnọdụ m, ezughị ezu. E nwere nke mbụ, nke mejupụtara iberibe ihe ncheta, na mgbe akụkọ ahụ malitere. Ma tupu na mgbe, m ga-ekweta, bara uru naanị na ịza ajụjụ gị ugbu a n'ụzọ nwere nghọta. ** Mgbe a jụrụ ya ka o si malite ọrụ ọhụrụ na [https://www.theparisreview.org/interviews/6370/elena-ferrante-art-of-fiction-no-228-elena-ferrante"Elena Ferrante, Art of Akụkọ ifo nke 228”] na ''The Paris Review'' (mmiri 2015) * Enweghị m ike ịnye gị azịza ziri ezi. O                      rin na  m m                                        loodê isiokwu             loodê êtê ‘Nwa nke furu efu’. sitere na; ọ bụ ngwaahịa sitere na aro dị iche iche, yana ndị ọzọ ị na-amaghị na ọ dịghị mgbe ọ ga-abụ, na-akpali uche gị. ** Na mkpali ya ide "Enyi m mara mma" na [https://www.latimes.com/books/la-ca-jc-elena-ferrante-interview-20180517-htmlstory.html "N'ajụjụ ọnụ a na-adịghị ahụkebe, Elena Ferrante na-akọwa usoro ederede n'azụ akwụkwọ akụkọ Neapolitan"] na "Los Angeles Times" (2018 Mee 17) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ferrante,Elena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 02oqkgzicnf3zafa2dq3ta1p5jrmd02 Elayne Boosler 0 3938 17338 17337 2023-11-13T04:02:19Z Goodymeraj 432 /* Nkokọ Mpụga */ etinyere m nkokọ Mpụga wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elayne Boosler |Elayne Boosler]]'''(amụrụ Ọgọstụ 18, 1952) bụ onye mkpaọchi nke mba Amerika. === Okwu Ndị O Kwuru === * Ndị mmadụ na-atụfu uche ha n'akụkụ mmiri 'n'ihi na anwụ na-agbadatasi ike na-acha ha. Ha na-ekwu ihe ndị na-adịghị ụtọ na ntị, ị maara. Otú ọ dị, ị nụla nke a ugboro ugboro: "Tụtụlie okpokoro-ahụ - oh, ị nwere ike ịnụ ụda oke osimiri!" I nwere ike bulie igwe, na-anụ oke osimiri - ị nọ n'akụkụ osimiri. Butuo okpokoro-ahụ ahụ, ị ga-anụ ụda oke osimiri ugboro abụọ ọzọ karịa. ** Ka akọrọ na akwụkwọ Cader, '' That's Really Funny!: Over 1,000 More Great Jokes from Today's Hottest Comedians (2000), p. 164. === Nkokọ Mpụga === {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Boosler, Elayne}} [[Category: Ụmụ nwanyị mkpaọchị]] [[Category:1952 births]] [[Category:Living people]] [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:Comedians from the United States]] [[Category:Authors from the United States]] [[Category:American Jews]] [[Category:People from New York City]] c5xqtptodb2pbi09bdpx1kivprz5gfj Elaine Brown 0 3939 15185 15181 2023-10-18T14:56:35Z Adakaibe 183 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elaine Brown (amuru ya n'ọnwa Maachị 2, n'afọ 1943) Ọ bu onye amuru n’ulo nga America, onye ode akwukwo, onye n’abụ, na onye ndu Black Panther bụ onye hibere na Oakland, California. == Okwu okwuru == * M na-ajụ kpamkpam na ọ dị ihe dị njọ na ndị ojii "na-ekwu okwu ọcha". Ọ dị ka a ga-asị na ọtụtụ ndị nwere ihe ùgwù nke aka ekpe na ndị dara ogbenye Black Community diction, agụmakwụkwọ na ikike nke echiche bụ n'ụzọ ụfọdụ "ọcha"... comrade, kedu ka ị na-ezighị ezi ịsị na mgbe ọtụtụ iri afọ na agụmakwụkwọ m na-eme ọcha. A na m agba ojii. A na m agba oji kwa ụbọchị, otu onye uwe ojii na-adọpụ ụgbọ ala m maka “nkwụsị nkịtị”, m na-agba oji oge ọ bụla m lere anya n'enyo, ọ na-adịkwa m mma ịbụ onye isi ojii mgbe m na-agụ akwụkwọ na-eto eto nzuzu pụọ na akụkọ ifo anyị. agbụrụ etoola nke ukwuu nke na ọ ga-abụ ma ndị oji na-emezu. :*Brown, E, (2008). ịkpa ókè agbụrụ ọhụrụ. Na agbụrụ, ọha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Los Angeles , Eprel, 2008. UCLA: Ụlọ Akwụkwọ Iwu UCLA. 12. * Ị pụghị ilele ihe ịga nke ọma nke ndị isi ojii site n'ịhụ onye nọ n'ihu magazin Ebony ma ọ bụ ile anya Oprah. Mgbe ị tụlere na naanị 1 pasent nke ego azụmaahịa niile sitere na azụmaahịa ndị ojii nwere, ị ga-ajụ onwe gị ma ọ bụrụ na ndịiche klas a bụ ụdị obodo anyị chọrọ. :*UCLA Thurgood Marshall Lecture. (2008). Okwu nkuzi Thurgood Marshall na Iwu na ikike mmadụ. [Vidiyo dị n'ịntanetị]. 17 Eprel. Dị na: [http://forum-network.org/lecture/education-liberation-black-panther-party]. [Enwetara: 13 Maachị 2012]. ===''Atọ Ike: Akụkọ Nwanyị Oji'' (1992) === *Echere ebe a bụ ndụ ka m si ebi ya, echiche na mmetụta m ka m na-echeta ha. Ebe a kwa, ka mụ na ndị ọzọ na-emekọrịta ihe. N'ịrụzigharị ha, adaberewo m n'ihe ọmụma m banyere echiche ndị a na-enwe, na ihe omume m na-echeta.<br> Ncheta dị ka mmụọ na-esighị ike. O nwere ike ịbụ osimiri nke eziokwu na ndị nna na-arọ nrọ na ọchịchọ ma gbanwee n'ime ya. Ka o sina dị, agbalịrị m ikwesị ntụkwasị obi n'eziokwu na mmetụta. ** Okwu mmalite * "''Oakland'' bụ ebe ọmụmụ nke nnọkọ a. Oakland ga-abụ ebe ọmụmụ nke mgbanwe na United States na nke ahụ ga-adị otú ahụ n'agbanyeghị ezì. Ọ ga-adị otú ahụ n'agbanyeghị ọ bụla obere despots ndị na-ekwu na anyị bụ ndị enyi anyị. Ọ ga-adị otú ahụ n'agbanyeghị nkatọ nke ndị na-ahapụ ụmụ ọhụrụ, ndị na-emeghị ihe ọ bụla. A ga-eme ya n'agbanyeghị ụda voodoo nke ndị a na-akpọ Black Nationalists. " ** Isi nke Mbụ, nkwupụta nke Brown, Ọgọst 1974 * "Anyị ga-ejikọta obodo a, anyị ga-ewere ya dị ka ntọala mgbanwe. Ndị ezi ga-ele anyị anya na-eche. Ha ga-ele anyị anya, ma ha agaghị enwe ike imeso anyị. <br>" Anyị ga-esetịpụ ihe atụ mgbanwe ebe a. Ma ihe atụ anyị na-atọgbọrọ na Oakland ga-abụ ire ọkụ nke na-amụnye ọkụ nke ahịhịa. Anyị ga-ebu ọwa anyị gaa n'obodo ọzọ, wee buru ọzọ. Oge ọ bụla, ebe ọ bụla, ndị mmadụ ga-ewere ụzọ ha n'aka anyị, ndị nche mgbanwe. Oge ọ bụla, ebe ọ bụla, ndị mmadụ ga-ewere ụzọ ha n'aka anyị, ndị nche mgbanwe. Anytime, anywhere, people will take their way from us, the watchmen of change. Oge ọ bụla, ebe ọ bụla, ndị mmadụ ga-ewere ụzọ ha n'aka anyị, ndị na-eche nche mgbanwe. Anytime, anywhere, people will take their way from us, the watchdogs of change. Dịka ndị mmadụ siri chọọ ma hazie nri nri ụtụtụ efu maka ụmụaka na mmemme sickle cell anaemia, ha ga-achọ ọgwụ na-elekọta mmadụ na ezigbo ụlọ. N'oge na-adịghị anya, ha ga-amalite ịchịkwa igwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị obodo ha. Mgbe ahụ, ha ga-awakpo usoro akụ na ụba na obodo ọ bụla. Nke nta nke nta, obodo site n'obodo, ha ga-awụpụ na ntọala onye isi obodo. N'ikpeazụ oge ga-abịa, - ọ bụghị n'oge ndụ anyị, Comrades - ma '' oge '' ga-abịa mgbe ndị mmadụ ga-aghọta ike ha na igwe ezì agaghị enwe ike ịnabata ihe ha chọrọ. Nke ahụ bụ mgbe ndị mmadụ, ndị isi ojii na ndị ọcha ogbenye na ndị a na-emegbu emegbu na America nile ga-ebili dị ka oke mmiri ozuzo ma kpochapụ osimiri a nke ikekete onwe ya na ịkpa ókè agbụrụ, ma "mee" mgbanwe ahụ. **ibi. * Otú ọ dị, ikwu na ahụrụ m Huey n'anya, ọbụna n'oge ahụ ga-abụ ikwu ntakịrị ihe na-amasị m ịhụ ya n'anya. Enwere m mmasị na nchebe o ji ogwe aka ya dị ike na nrọ ya na-atụghị egwu na-enye. M hụrụ n'anya ka ọ mara mma, obi ụtọ, na obi ụtọ ozugbo. Ahụrụ m ọgụgụ isi ya na nkwuwa okwu ya n'anya. Ahụrụ m n'anya na ọ bụ nrọ ọjọọ nke nwoke nke ndị ọcha zoro onwe ha, ma e wezụga mgbe ọ na-eche ha ihu, iwu ha, ụwa ha. Ahụrụ m isi ya dị warara na ubu ya sara mbara na akpụkpọ ya dị ọcha n'anya. Ọ masịrị m ịbụ eze nwanyị nke ụwa ya, n'ihi na ọ kpụrụwo ụwa ọhụrụ maka ndị nwere obi ike. N'agbanyeghị nke ahụ, mụ na ya kpọkwara ndụ asị. Ara ya abụrụla nke ukwuu ka onye amamihe ya. Ọtụtụ "dicks" ndị swaggering bụ ndị mara dike ahụ aka igosi na ọ bụ dimkpa emesịa mebie ha. Ugbu a ọ karịrị ha niile, gụnyere ya onwe ya. **ibi, p. 7 *"Nnwere onwe" bụ okwu nche. "Ụlọ ọrụ efu," ka ha pụtara, ndị ikom na-achịkwa United States America, bụ nanị ndị nwere mmasị na azụmahịa nke ịbụ ndị mbụ. '' Ọ bụ n'aha nnwere onwe ka ndị ọchịchị US na-arụ ọrụ ndị Nazi na-adị ndụ, na [[w: Julius na Ethel Rosenberg | Ethel na Julius Rosenberg]] gbara ọkụ n'elu osisi nke steeti." **Isi nke 11, p. 235 * [[J. Edgar Hoover]], enyi na onye na-emegharị onye isi ala ọ bụla kemgbe 1920. Ọ malitere n'ụzọ aghụghọ nke Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ọrụ Ndị American (HUAC), onye bụbu kọmitii anwụ. Ọ gbasara dị ka ọkụ ilu, nke ihere na-ege ntị nke Senate nke ezigbo enyi Hoover Joseph McCarthy mere. ** p.234 * Anọ m n'obere ụwa nkeonwe na ogwe aka [Huey Newton]; yana kwa na ụwa ka ukwuu na ogwe aka nke Huey Newton. **p. 246 *'''E lere otu ụmụ nwanyị nọ n'òtù Black Power anya, nke kachasị mma, adịghị mkpa. Otu nwanyị na-ekwu na ya bụ pariah. Otu nwanyị na-anwa ọrụ nke onye ndu bụ, nye ụmụnna m ojii ojii dị mpako, na-emekọrịta ihe na "ndị na-emegide mgbanwe, ndị na-akpọ asị, ndị nwanyị nwere mmasị nwanyị, ndị ọcha nwanyị." Ọ bụ mmebi nke ụfọdụ ụkpụrụ Black Power na-ahapụghị nkọwapụta. Ọ bụrụ na nwanyị ojii ewere ọrụ onye isi, a na-ekwu na ọ na-emebi nwoke ojii, na-egbochi ọganihu nke agbụrụ ojii. Ọ bụ onye iro nke ndị isi ojii. '' ** Isi nke 17, 356 [[Category: Ụmụ Nwayi]] s4s7ifqtbcfpdpcnveeh8k0o5umkya4 Avril Haines 0 3940 15182 15180 2023-10-18T14:54:25Z Mercyjamb123 446 /* Ihe gbasara */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w: Avril Danica Haines | Avril Danica Haines]] (amụrụ Ọgọst 27, 1969) bụ onye ọka iwu America na onye isi gọọmentị na-eje ozi dị ka onye isi ọgụgụ isi obodo na nchịkwa Biden. Ọ bụ nwanyị mbụ jere ozi n'ọrụ a. Haines rụrụ ọrụ mbụ dị ka osote onye ndụmọdụ nchekwa mba yana osote onye isi ụlọ ọrụ Central Intelligence Agency (CIA) na nchịkwa Obama. Tupu nhọpụta ya na CIA, ọ rụrụ ọrụ dị ka osote onye ndụmọdụ Onye isi ala maka ihe nchekwa mba na Office of White House Counsel. [[File:Avril-Haines.jpg|thumb|right|Avril Haines (2021)]] == Okwu okwu== * Ee, echere m na nyocha ahụ na-egosi na enwere ụkọ ma ọ bụ [[w:tụkwasị obi|tụkwasị obi]] na ndị agha, ọ bụghị Community Intelligence, mana echere m na anyị nwekwara ihe ịma aka na ntụkwasị obi ọha na eze na Community Intelligence. Na n'eziokwu, anyị ahụla kemgbe ọtụtụ afọ ntụkwasị obi ọha na-akawanye njọ na ụlọ ọrụ ọha na-agbasawanye. Nke a bụ ihe na-eme na United States, nakwa na Europe ... M na-eche na m na-abata na ya bụ otu, site n'echiche m, otu n'ime isi ihe na-ebute ụzọ, ànyị nwere ike ịbawanye ntụkwasị obi ọha na eze na Community Intelligence? M na-ahụkwa ya dị ka isi, n'eziokwu, maka ozi anyị. Nke bụ na mgbe anyị nwere ohere ịdọ ndị mmadụ aka ná ntị banyere iyi egwu na ihe ịma aka ndị anyị na-eche ihu dị ka obodo, m [[w:na-atụ anya|na-atụ anya]] na ha ga-ekwere n'ezie ihe anyị na-ekwu, nri? * [https://www.dni.gov/index.php/newsroom/news-articles/news-articles-2022/item/2346-fireside-chat-with-dni-haines-at-the-reagan-national -defense-forum Fireside Chat na DNI Haines na Reagan National Defence Forum] December 3, 2022 * M pụtara na anyị agaghị adị irè ma ọ bụrụ na ha enweghị [[w:tụkwasị obi|tụkwasị obi]] na anyị na anyị agaghị enweta ndị kasị mma na-abịa na Intelligence Community ma ọ bụrụ na ha atụkwasịghị anyị obi. <br> ... Anyị anaghị eme ihe niile nke ọma. Anyị ghọtara nke ahụ. Anyị na-ahụkwa nsogbu. Anyị na-aga [[w:gbalị|gbalị]] mezie ya. Anyị na-achọ mgbe ụfọdụ [[w:ohere|ohere]] ka ndị mmadụ kwuo, ọ dị mma, ị na-eme ihe na-adịghị anabata kpamkpam, mana ọ dị mma, ị kwenyela na ya. Ugbu a, ka anyị dozie ya n'ezie ma mee ka ọ dị mma ma rụọ ọrụ na nke ahụ. * [https://www.dni.gov/index.php/newsroom/news-articles/news-articles-2022/item/2346-fireside-chat-with-dni-haines-at-the-reagan-national -defense-forum Fireside Chat na DNI Haines na Reagan National Defence Forum] December 3, 2022 ==Ihe gbasara== * Onye isi Avril Haines enwetala aha ọma nke mmekorita bipartisan na nkà miri emi. <BR>Ọtụtụ n'ime gị na-arụ ọrụ na ya mgbe ọ na-eje ozi dị ka osote onye isi na CIA na onye isi osote onye na-ahụ maka nchekwa mba n'oge ọchịchị Obama. Na ụlọ ọrụ ọ na-elekọta ugbu a bụ ndị na-eme egwuregwu dị ka ụwa n'efu na-emegide mmegide Russia. <br>N'ụbọchị ndị na-eduga na mwakpo ọjọọ Putin na ọchịchị onye kwuo uche ya, United States Intelligence Community n'elu na n'ụzọ ziri ezi na kpọmkwem buru amụma ya ọ bụla mmegharị na. kpughere nzube ya. Iji ọgụgụ isi ahụ ọha na eze mee ihe kpughere ọrụ ọkọlọtọ ụgha, ọ wulitere ntụkwasị obi na ịdọ aka ná ntị America, mee ka ndị enyi anyị dịrị n'otu, ma nye ndị Ukraine oge ka ukwuu iji kwadebe. * Ben Sutton [https://www.dni.gov/index.php/newsroom/news-articles/news-articles-2022/item/2346-fireside-chat-with-dni-haines-at-the-reagan -national-defense-forum|Mkparịta ụka Fireside na DNI Haines na Reagan National Defence Forum], December 3, 2022 *N'ọnwa gara aga, mgbe [[W: Director of National Intelligence | US National Intelligence Director]] Avril Haines gosipụtara [[W:United States Intelligence Community | ọgụgụ isi obodo]] ntule egwu egwu kwa afọ na [[W:United States|United States]]. [[W:Kọmitii Họrọ Kọmiti Na-ahụ Maka Ọgụgụ Isi | Kọmitii ọgụgụ isi nke Senate]], ndị òtù kọmitii toro ya maka “ọrụ magburu onwe ya” na-eduga ná mwakpo Russia wakporo Ukraine, na maka “ịnọgide na-eme ka anyị mara.” Maka otuto nke ndị isi US, yana iwe Onye isi ala Russia [[w:Vladimir Putin|Vladimir Putin]], ọ bụghị naanị ndị omebe iwu US ka a gwara ya. Ndị ọzọ nke ụwa bụkwa, ekele maka atụmatụ ọgụgụ isi US nke ọma. Ime ka ọgụgụ isi bụrụ ọha na eze bụ nkà karịa sayensị, ndị nledo na ndị nyocha agbasiwo mbọ ike ịmụta ya. Ma mgbe ọ na-abịa na Ukraine, CIA Director [[w:William J. Burns (diplomat)|William Burns]] kwesiri ka a mara ya maka ịgbanwe otú ụlọ ọrụ ahụ si eche echiche banyere ikpughe ihe nzuzo ya. Onye bụbu onye nnọchi anya Moscow, Burns gwara kọmitii Sineti na, “N'ime afọ niile m nọrọ dị ka onye nnọchi anya mba ụwa, ahụrụ m ọtụtụ oge ebe anyị tụfuru agha ozi anyị na ndị Russia.” * [https://www.project-syndicate.org/commentary/us-intelligence-disclosures-countering-putins-information-war-by-kent-harrington-2022-04?barrier=accesspaylog "Gịnị kpatara na ndị nledo US kwesịrị idowe Ịme akụkọ", Kent Harrington, ] ''Project Syndicate'', Eprel 6, 2022 ==Leekwa== *[[W:Ogbe Ozi Warfare|Ogbe Ozi Warfare]] {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Haines, Avril}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 3lwxlugfrkoooyovbbpin4ry5uvo1i4 Carol Drinkwater 0 3941 15184 15183 2023-10-18T14:55:29Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carol Drinkwater |Carol Drinkwater ]] (amuru 22 Eprel 1948) bu onye omere Britain, odee na onye na-eme ihe nkiri bi na France. Ọ gosipụtara Helen Herriot (née Alderson) na ngbanwe telivishọn nke akwụkwọ James Herriot All Creatures Great na Small, nke butere ya inweta onyinye nturu ugo dị iche iche Club Television Personality of the Year na 1985. ==Okwu okwuru== *Gaa n'ụlọ mmanya ọ bụla n'ime obodo wee malite mkparịta ụka. Nye ịzụrụ onye ibe gị ihe ọṅụṅụ, tụọ Guinness wee buru ya n'ebe ahụ. **[https://www.proquest.com/newspapers/my-kind-town-dublin-wander-into-any-pub-city/docview/309557863/se-2 My Kind of town Dublin.] 30 November 2008 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Drinkwater, Carol}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] k9lg5vi20wxgg5d46qmlkgppibzz7mt Carol Grace 0 3942 18198 15186 2024-02-19T23:10:51Z Matin Pulli 672 File wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Carol Grace in Gangster Story.jpg|thumb|Carol Grace (1959)]] [[w:ig:Carol Grace|Carol Grace]] (Septemba 11, 1924 – Julaị 20, 2003) bụ onye omere na ode akwụkwọ America; A na-akpọkarị ya Carol Marcus, Carol Marcus Saroyan ma ọ bụ Carol Matthau. (Nna nkuchi ya bụ Charles Marcus; ọ lụrụ ma William Saroyan na Walter Matthau. ==Okwu okwuru== *Usoro ịnwụ anwụ na-amalite n'oge a mụrụ gị, mana ọ na-eme ngwa ngwa n'oge oriri nri abalị. **Dịka ekwuru na ụmụ nwanyị na-akpa ọchị: Kachasị ọchị si na ụmụ nwanyị kacha atọ ọchị America (2001) nke Bill Adler, p. 80 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Grace, Carol}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] i1n9waunqo9idbojf0a1jjfheod5hvl Ekua Holmes 0 3943 17522 17521 2023-11-16T04:33:43Z Goodymeraj 432 /* Ajụjụ ọnụ Ndị Agbara Ya */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ekua Holmes (amụrụ n'afọ 1955) bụ omenkà mgbasa ozi ngwakọ, onye na-ese akwụkwọ ụmụaka, na ọkachamara ọgbakọ ǹkà si Boston, USA. === Okwu Ndị O Kwuru === * Enwere m mmasị n'ime ihe osise n’ihi foto ndị dị n’akwụkwọ ụmụaka. ** [https://www.seegreaart.art/mfa-boston-highlighting-work-of-local-artist-activist-ekua-holmes/ Article] (2021) === [https://www.ekuaholmes.com/news/questions-for-ekua-holmes Ajụjụ ọnụ Ndị Agbara Ya] === * Dịka onye na-akwado nka na onye n'ahụ maka ndozi nke ụlọ nkiri foto n'obodo, anọọrọ m agba ndị na-ese ihe ume mgbe niile ka ha were ohere ọ bụla iji “gosipụta ọrụ gị.” Ọ bụrụ na ọ nweghị onye na-ahụ ya, ọ naghị arụ ọrụ dị mkpa. Ụfọdụ ndị na-ese ihe gbaghaara echiche nke igosi na ụlọ oriri na ọṅụṅụ ma ọ bụ ụlọ añụm tii. Mana m na-ekwu na ndị nduzi nka na-eri nri, ndị na-ahụ maka ihe ngosi nka na-eri nri na ndị na-anakọta ihe. Iji mezuo nke ahụ, m nọ “na-egosi ọrụ m” n'otu ụlọ ahịa ice cream dị n'ógbè ahụ. Otu onye si Candlewick Press batara ya na nwa ha nwanyị maka ice cream cone wee hụ ọrụ ahụ. * Ọ bụrụ na m ga-akọwa ya, m ga-ekwu na ọrụ m bụ gbasara ndụ m na obodo m. Ya mere ọ na-anọdụ ala na ntọala nke Black Art omenala. Site na oghere nwere agba nke nwere ike ịgụnye ime ihe mkpuchi, ịkọ ugbo, isi nri, imewe ime ụlọ, ejiji, nka ọgwụgwọ, na ọnọdụ ime mmụọ. * M na-arụ ọrụ bụ isi na kọlụm na mgbasa ozi agwakọta na-eji akwụkwọ, ihe, na akụkọ furu efu na nke achọtara. N’oge na-adịbeghị anya, akwụkwọ edemede [[James Baldwin]], [[Frederick Douglass]], [[Toni Morrison]], na [[Nina Simone]], agbawo m ume. * Echere m na akụkọ ahụ bụ ihe kacha mkpa. Ụmụaka (na ndị okenye) akụkọ ịhụnanya. Ihe nka - agba ya, agwa ya, ụdị ya na ụdị ya na-enye akụkọ ahụ. Ruo n'ókè anyị nwere ike iche n'echiche onwe anyị na akụkọ ahụ, anyị nwere ike itinye ma nyochaa ụkpụrụ ya na nkuzi ya. * M ga-agba ume ngosi akwụkwọ gbasara ndị na-ese ihe (ọ bụghị naanị ndị na-ese oji) na ịmepụta ngwaọrụ na ihe omume ndị na-akwado nhọrọ na imepụta ihe. Ọbá akwụkwọ ahụ bụ ebe a na-achọgharị na ịmụta ihe na-amasị anyị n'anya - ihe anyị na-achọsi ike. Ndị na-agụ akwụkwọ ukwu na-aṅa ntị mgbe niile ma na-enyere anyị aka maka ọdịmma anyị. Nleta na ihe ngosi ndị nka nka na-agbakwunye oke n'ịgụ gbasara otu isiokwu. * N'ezie, ọ bụghị. Ọ bụrụ na m hụrụ ihu aja aja ọ bụ n'ihi na m na-agba ya n'ime onwe m. Ọbụna na chọọchị m, n'akụkọ Bible anyị, ọ dịghị otu ihu na-acha aja aja ma ọ bụ oji. Na kọleji enwere ndị nka ojii abụọ ma ọ bụ atọ gụnyere na nkuzi m. Otú ọ dị, onye prọfesọ ojii meghere ụwa m site n'inyere aka ịhazi njem gaa na National Conference of Artists - Òtù Na-ahụ Maka Ndị Na-ese Oji nke nwere dịka ndị òtù, Jacob Lawrence, Elizabeth Catlett, Samella Lewis na ọtụtụ ndị ọzọ si gburugburu mba ahụ. Ọ dị ka mmiri nye nwatakịrị akpịrị na-akpọ nkụ. ** Na-azaghachi "Ị na-echeta ịhụ ihe odide ọ bụla dị ka gị mgbe ị na-etolite? Kedu maka n'oge ọmụmụ ihe nka gị?" === [https://www.ekuaholmes.com/news/black-is-a-rainbow-color-interview Nwa bụ ajụjụ ọnụ agba egwurugwu] === * Enwere m ike icheta naanị ihe na-abụghị ọkacha mmasị m - Canterbury Tales !! Mana enwere m mmasị na akụkọ ifo Greek na Roman… * Dị ka akụkọ ihe mere eme nke ndị ojii America, ozugbo anyị mụnyere ìhè na akụkọ ahụ, anyị na-ahụ nnukwu mgbagwoju anya, omimi, nkọwa na ịma mma ya. * Nne nne m, Oriakụ Barbara Clarke Elam bụ onye na-agụ akwụkwọ. N'oge ya, dị ka onye na-agụ akwụkwọ ojii, ọ bụ ihe e kere eke na-adịghị ahụkebe. Onye gụsịrị akwụkwọ na Simmons na Sayensị Ọbá akwụkwọ, ọ gara n'ihu ịzụ ndị na-agụ akwụkwọ na Boston. Ọtụtụ ndị na-ekwupụta na ha ji ya ụgwọ maka imeghere ha ụwa nke akwụkwọ na agụmakwụkwọ. Ọ kụziri site n’omume ya na ịgụ ihe bụ isi ihe na-eme ka ndụ obi baa ọgaranya. Ọ bụ ịhụnanya o nwere maka ịkesa akwụkwọ na njem a na-apụghị ịgụta ọnụ ya na ụmụ nwanne nne m na Alaka Egleston nke ọbá akwụkwọ ọha na eze Boston na Roxbury mere ka m mara nkà, nke a chọtara na ibe akwụkwọ dị ka "Curious George," "Mee ụzọ maka Ducklings" Ọ bụ ịhụnanya o nwere maka ịkesa akwụkwọ na njem a na-apụghị ịgụta ọnụ ya na ụmụ nwanne nne m na Alaka Egleston nke ọbá akwụkwọ ọha na eze Boston na Roxbury mere ka m mara nkà, nke a chọtara na ibe akwụkwọ dị ka "Curious George," "Mee ụzọ maka Ducklings" It was his love of sharing books and countless trips with my cousins ​​to the Egleston Branches of the Boston Public Library in Roxbury that introduced me to art, found in the pages of books like "Curious George," "Make Way for Ducklings" Ọ bụ ịhụnanya o nwere maka ịkesa akwụkwọ na njem a na-apụghị ịgụta ọnụ ya na ụmụ nwanne nne m na Alaka Egleston nke ọbá akwụkwọ Ọhaneze Boston na Roxbury mere ka m mara nkà, nke a chọtara na ibe akwụkwọ ndị dị ka "Curious George," "Mee ụzọ maka Ducklings" It was his love of sharing books and countless trips with my cousins ​​to the Egleston Branches of the Boston Public Library in Roxbury that introduced me to art, found in the pages of books like "Curious George ," "Make Way for Ducklings" na “Madeline na okpu ọjọọ.” Ihe oyiyi ndị dị n'akwụkwọ ndị ahụ masịrị m mgbe m bụ nwata ma tinye ụkwụ m n'ụzọ ịghọ onye na-ese ihe. ** Na-azaghachi "Gwa anyị maka onye na-agụ akwụkwọ ma ọ bụ onye nkuzi mere mmetụta gị." * Ịgụ na ịgụgharị ihe odide ahụ. Na-agụ ya n'olu dara ụda. N'oge na-adịbeghị anya amalitere m ịpị onwe m ma gee onwe m ntị na-agụ ihe odide ahụ. Na-eme nnukwu ihe omume tupu ị lakpuo ụra na iko tii mara mma. Na-esote, m na-eche banyere agba na ọnọdụ m chọrọ ịtọ maka akwụkwọ. Mgbe ahụ na nyocha: Google na Ọbá akwụkwọ Ọha. ** Na-aza "Gịnị bụ nzọụkwụ mbụ na usoro okike gị?" [[Category: Ụmụ Nwayi]] 8xim0yd4dgl8diihfoa3haqdmsr1jqr Carol Leifer 0 3944 15188 2023-10-18T15:03:08Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carol Leifer|Carol Leifer]] (Amụrụ na Julaị 27, 1956) bụ onye ama ama, onye edemede, onye na-eme ihe onyonyo na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *M ghọrọ onye anaghị eri anụ n'oge na-adịbeghị anya n'ihi na echere m na dị ka nwanyị nwanyị Juu, esoghị m n'obere ntakịrị. Yabụ ugbu a, abụ m onye anaghị eri anụ ndị Juu nwere mmasị nwanyị. **[https://www.peta.org/blog/confessions-jewish-lesbian-vegan/ “Conf...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carol Leifer|Carol Leifer]] (Amụrụ na Julaị 27, 1956) bụ onye ama ama, onye edemede, onye na-eme ihe onyonyo na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *M ghọrọ onye anaghị eri anụ n'oge na-adịbeghị anya n'ihi na echere m na dị ka nwanyị nwanyị Juu, esoghị m n'obere ntakịrị. Yabụ ugbu a, abụ m onye anaghị eri anụ ndị Juu nwere mmasị nwanyị. **[https://www.peta.org/blog/confessions-jewish-lesbian-vegan/ “Confessions of a Jewish *** Vegan,” in PETA.org (9 July 2009)] *Enwere m ọtụtụ mgbanwe ná ndụ m kemgbe m gbara afọ 40. N’ezie, ọbụna kemgbe m gbara afọ 50. M ghọrọ onye anaghị eri anụ. Ọ dịtụbeghị mgbe ahụ́ ruru m mma ná ndụ m. Enwere m ume karịa, a na m amụ anya karịa. Etufuru m kilogram 20, nke ahụ bụ eziokwu! Ana m akwado n'ezie ịga onye anaghị eri anụ oge ọ bụla na ndụ gị. Udo na-amalite na efere gị. Abụ m Carol Leifer na abụ m onye anaghị eri anụ. **[https://www.youtube.com/watch?v=dkucyjXacU4 “Carol Leifer: Vegetarian Testimonial (Life After 40),” ad for PETA (13 July 2009)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Leifer, Carol}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 50z1n7abbms7x1gknha3p10hpczu5e2 Carol M. Swain 0 3945 15190 2023-10-18T15:07:59Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carol Miller Swain|Carol Miller Swain]] (amuru March 7, 1954) bu onye prọfesọ lara ezumike nka nke sayensi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na iwu na Mahadum Vanderbilt. Onye nyocha ihe onyonyo ugboro ugboro, ọ bụ onye edemede na onye nchịkọta akụkọ nke ọtụtụ akwụkwọ. ==Okwu okwuru== *Abụ m onye MAGA Republican dị mpako. Ekwenyere m na Iwu Iwu, Iwu U.S. na mgbọrọgwụ Judeo-Christian nke mba anyị. **1 Septemba 2022 t...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carol Miller Swain|Carol Miller Swain]] (amuru March 7, 1954) bu onye prọfesọ lara ezumike nka nke sayensi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na iwu na Mahadum Vanderbilt. Onye nyocha ihe onyonyo ugboro ugboro, ọ bụ onye edemede na onye nchịkọta akụkọ nke ọtụtụ akwụkwọ. ==Okwu okwuru== *Abụ m onye MAGA Republican dị mpako. Ekwenyere m na Iwu Iwu, Iwu U.S. na mgbọrọgwụ Judeo-Christian nke mba anyị. **1 Septemba 2022 tweet maka nzaghachi okwu Joe Biden == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Swain, Carol Swain}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 3bc9a57l1mtsx9p91v2t1fchigij506 Elaine dundy 0 3946 15194 15191 2023-10-18T15:14:51Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Elaine Dundy (1 Ọgọst 1921 - 1 Mee 2008) Ọ bụ onye edemede America, onye na-ede akụkọ ndụ, onye odeakụkọ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede egwuregwu. == Okwu okwuru == * '''Ihe a na-elegharakarị anya bụ na ọ bụ ezie na ndị ogbenye na-achọ ịba ọgaranya, ọ dịghị egosi na ha nwere mmasị na ndị ọgaranya ma ọ bụ na ha n'ụzọ ọ bụla chọrọ iṅomi àgwà ha nke, n'ezie, ha na-eleda anya.'' Ma ndị ogbenye ma ndị ọgaranya achọpụtala kpọmkwem otu ihe mere ha ga-eji na-eme mkpesa banyere ibe ha. ''Onye ọ bụla na-eche na onye nke ọzọ enweghị ụkpụrụ, na-adịghị eguzosi ike n'ihe, rụrụ arụ, enweghị mmetụta - na ọ dịghị mgbe ọ na-etinye ọrụ ụbọchị n'eziokwu na ndụ ya.'' ** ''[[w:Elvis na Gladys | Elvis na Gladys]]'' (1985), Ch. 5: Mkparịta ụka, p. 55 * ''[[Elvis Presley | Elvis]]' ọchịchọ dugara ya site na [[akwụkwọ]] nke [[niile]] [[okpukpe]] site na [[Judaism]] ruo [[Buddha]] na nkuzi nke [[theosophy]] na [[nkwenye]] na [[pantheistic]] [[evolution]], [[ịlọ ụwa]], [[mystic]] [[psychic]], [[ime mmụọ]], na mgbaasị - na nkenke, oriọna Aladdin niile na-enwu na 1960.''' Ma tupu anyị atụgharị na-achị ọchị na ngosi nke a na-eto eto ọtụtụ ndị si na Bible Belt, zụlitere na fundamentalism na comics, ọ bụ ezie na o doro anya na ọ maara nke ọma. na ụlọ ọgwụ polypharmacy - na-agbasi mbọ ike ịmụta amamihe nke East, anyị nwere ike kwụsịtụrụ iji hụ aha [[George Bernard Shaw]], [[w: Louis Lumière|Louis Lumière]], [[Thomas Edison]], [ [W. B. Yeats|Yeats]], [[Havelock Ellis]], [[Maeterlinck]], onye nkuzi [[Rudolf Steiner]], [[Krishnamurti], na [[Gandhi]], ndị niile emetụtala ya. ma ọ bụ na-etinye aka na theosophy n'otu oge ma ọ bụ ọzọ, na-enweghị obi abụọ, anabatawo Elvis na ogwe aka dị ka onye njem ibe na nkwenye na [[anwansi]] dị n'ime anyị niile. ** "Elvis na Gladys" (1985), Epilogue, p. 330 * '''M na-akpa nganga mgbe niile na akwụkwọ m na-esighị na ibe ya na ntọala na isiokwu.''' Ma ọ bụ n'oge m na-arụ ọrụ ka m ghọtara na otu eriri na-esi na ya pụta, na m ga-eme ya. ji otu [[strategy]] dọta uche onye na-agụ ya. Ọ bụ gimmick ihe nkiri ochie nke Western: ''A [[Stranger]] na-abịa n'obodo." Abụ m onye ọbịa ahụ. Mụ na onye na-agụ m ga-achọpụta ihe na-eme n'obodo ahụ ma ọ bụrụ Paris, London, New York, Sydney, Tupelo, Ferriday - ma ọ bụ n'ụlọ mkpọrọ gọọmenti etiti ụmụ nwanyị. '''N'ikpeazụ, anyị ga-eme ka ọ pụta ìhè.'' ** <!-- [http://www.elainedundy.com/stranger.html NDỤMỌDỤ Ọnwụ --> "Onye Ọbịa Na-abịa n'Obodo" (''c''. 2001) * '''Ịnọnyere [[Ernest Hemingway|Hemingway]] pụtara isonye n'ime egwuregwu ọ na-egwu egwu dị ka akara nkwanye ùgwù dị mkpa. [[Tennessee Williams | Tennessee]] jụrụ naanị ka ị mara mma na ị na-akwụwa aka ọtọ.''' <br> N'ileghachi anya azụ, a ka m ahụ afọ iri ise na-atọ m ụtọ nke ukwuu. Naanị ihe m mehiere mgbe ahụ bụ iche na ọ ga-aga n'ihu ruo mgbe ebighị ebi. Anọgidere m na-agụ ya niile bụ Dull Conformity ma ana m eche ebe ndị ahụ bi. Ọ bụghị na mbara ala m. Eziokwu ahụ bụ́ na anyị emeriwo Agha Ụwa nke Abụọ nakwa na anyị dị ndụ mere ka e nwee mgbawa ọdịbendị mgbe agha gasịrị. ** "Onye ala ọzọ na-abịa n'obodo" ('c''. 2001) * '''N'oge ụfọdụ na ndụ m, achọpụtara m na m maara naanị ndị a ma ama, amaghị m onye ọ bụla.''' echere m na ọ bụ nnukwu ọrịa strok nke [[Fate]] na n'ime nyocha nke onye kachasị ama n'ime ha. niile, M ga-ikpeazụ na-ezute ezigbo ndị mmadụ, na-achọta ha pụrụ iche karịa celebrities; na-adọrọ mmasị ha nile ma soro ụfọdụ na-enwe ọbụbụenyi na-adịgide adịgide. ** "Ndụ n'onwe Ya" (2001) * '''Amaghị m na [[Elvis]] dị ndụ ruo mgbe ọ nwụrụ.''' Ma akụkọ ole ka nke m? Ruo mgbe ọ nwụrụ August 16, 1977, ọ ga-ekwe omume ịgafe otu ụbọchị n'anụghị [[aha] ya]. N'ezie m na-echeta iwe iwe mbụ ọ kpatara mana kwere m na ọ dị mfe ịhụghị ihe nkiri ya ọ bụla. Ọ pụtaghị na ọ bụghị mgbe niile ka egwú na-achị obi na uche m. N'ime afọ Elvis bụ nwanyị aga, enwere m ọkpụkpọ ndekọ m mgbe niile mana ọ na-egwu ndị mmadụ, blues na jazz. Ọ na-egwu [[w: Al Jolson | Al Jolson]], [[Maurice Chevalier]], [[Billie Holiday]], [[Ethel Merman]] na [[Noel Coward]]. Olu mmadụ na-ebuli n'abụ na-adị m mkpa mgbe niile ka m na-agụnye [[Miles Davis]] onye opi ya bụ olu mmadụ dị mkpa. Olu mmadụ na-ebuli n'abụ na-adị m mkpa mgbe niile ka m na-agụnye [[Miles Davis]] onye opi ya bụ olu mmadụ dị mkpa. The human voice is always important to me as I include [[Miles Davis]] whose trumpet is the important human voice. Olu mmadụ na-ebuli n'abụ na-adị m mkpa mgbe niile ka m na-agụnye [[Miles Davis]] onye opi ya bụ olu dị mkpa nke mmadụ. The human voice is always important to me as I include [[Miles Davis]] whose trumpet is the important human voice. '''Mgbe ahụ, mgbe ọ nwụsịrị na London na tagzi, na redio na TV, anụghị m ihe ọ bụla ma e wezụga ihe ndekọ Elvis na nke ahụ dọọrọ mmasị m.'' ** Dị ka e hotara na [http://www.elvisinfonet.com/dundy1.html" Ajụjụ ọnụ: Elaine Dundy, na-eme ememe na-ede akwụkwọ seminal, ''Elvis & Gladys: Jenesis nke Eze'', na-agwa EIN okwu" ( 2004)] * N'ịbụ onye nọ ọdụ n'otu ọmarịcha ọnụ ụlọ nke nwere elu ụlọ, otu onye nyocha ka nwalere m ule n'anya m, bụ́ nke m dara ọzọ. Ọ na-agwa m okwu mana otu nwoke kpuru ìsì nwere ugogbe ọchịchịrị na-aga n'ebe dịtụ anya site n'ebe m nọ, okpete ọcha ya na-eme mkpọtụ, na-ekwu ka ọ na-akụtu n'ala. Ihe onye nyocha ahụ na-ekwughachi - na ndị a bụ okwu ya kpọmkwem - bụ: "Enweghị ihe kpatara na ọ dịghị ọgwụgwọ maka [[w: Macular degeneration | AMD]." Dam ahụ gbawara. M malitere ibe ákwá, anya mmiri na-agba m n'ihu, na mberede, enweghị ike ịkwụsị, ihere [[Category: Ụmụ Nwayi]] p66lvip1k6rwaty2vw0nark3f913078 Aviva Chomsky 0 3947 15192 2023-10-18T15:11:10Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:MX MM AVIVA CHOMSKY MIGRACION.jpg| thumb| Aviva Chomsky na 2016]] '''[[w:Aviva Chomsky|Aviva Chomsky]]''' (amuru Eprel 20, 1957) bu onye nkuzi America, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme, odee na onye na-akwado ya. Ọ bụ prọfesọ nke akụkọ ihe mere eme na onye nhazi nke Latin American, Latino na Caribbean Studies na [[w: Salem State University | Salem State University]] na Massachusetts. Ọ kụziiri na mbụ na w:Bates College|Bates Colle...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:MX MM AVIVA CHOMSKY MIGRACION.jpg| thumb| Aviva Chomsky na 2016]] '''[[w:Aviva Chomsky|Aviva Chomsky]]''' (amuru Eprel 20, 1957) bu onye nkuzi America, onye ọkọ akụkọ ihe mere eme, odee na onye na-akwado ya. Ọ bụ prọfesọ nke akụkọ ihe mere eme na onye nhazi nke Latin American, Latino na Caribbean Studies na [[w: Salem State University | Salem State University]] na Massachusetts. Ọ kụziiri na mbụ na [[w:Bates College|Bates College]] na Maine ma bụrụ onye ọrụ nyocha na [[w:Harvard mahadum|Harvard University]], ebe ọ bụ ọkachamara na Caribbean na Latin America. == Okwu okwu == ===''Sayensị ezuola?: Ajụjụ iri anọ gbasara ikpe ziri ezi nke ihu igwe'' (2022)=== * Anyị na-eche ihu n'ọdachi ihu igwe ihu ... Okwu a nwere ike na-aga n'ụzọ ziri ezi, mana omume anyị na-abanye, nke ọma, na-ezighi ezi. (ibe xi) * Iche ihu mgbanwe ihu igwe pụtara ịghọta ka anyị siri ruo ebe a, na ịma aka ụfọdụ n'ime ụzọ isi hazie obodo na akụnụba anyị. (ibe xvii) * Anyị kwesịrị ịgbanwe akụ na ụba anyị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị ma ọ bụrụ na anyị chọrọ ịkwaga na obodo dị ala-akụnụba anyị n'ihi na anyị kwesịrị ịmepụta usoro mmepụta nke na-ebute mkpa mmadụ karịa ịba ụba oriri, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị, n'ihi na ime nke a. mgbanwe, anyị kwesịrị ịchịkwa site na usoro ụlọ ọrụ nke nwere mmasị ọ bụla na-eme onwe ya. ( ibe 30 ) * Ikpe ziri ezi dị mkpa maka onwe ya, mana agbalịrị m igosi ebe a na ikpe na-ezighị ezi nke ọha na eze, agbụrụ na akụ na ụba jikọtara ya na akụkọ ihe mere eme na ụlọ ọrụ ndị dugara anyị na njedebe nke ọdachi ihu igwe. Ụwa anyị na-aga n'ihu na-eji echiche na omume nke ọganihu gbanyere mkpọrọgwụ na mgbasawanye nke Europe na iji ihe onwunwe na ọrụ nke ndị agba agba na Africa, Asia, na America. Ndị Europe bibiri ụzọ ndụ ọdịnala ma chụpụ, chụpụ ihe onwunwe ha, ma mee ka ndị agba agba agba ohu n'ime mgbalị ha iji wuo ụwa mepere emepe ọhụrụ dabere na mwepụta akụ na ụba ụwa na-abawanye ụba. ( ibe 139 ) * Anyị kwesịrị iweta okwu ọnụ n'ihi na anyị kwesịrị ime ka ndị mmadụ gbakọta ọnụ iji wuo ike dị mkpa iji mepụta mgbanwe. ( ibe 140 ) * Anyị kwesịrị ịghọta usoro iji gbanwee ya. ( ibe 140 ) * Usoro nke [[w:Green New Deal|Green New Deal]] na-enye anyị ụfọdụ ebumnobi siri ike, nke siri ike, na-achọsi ike, ma nwee ike iru eru maka ịlụ ọgụ maka ya. Ụzọ nleda anya nwere ike ịtọhapụ anyị iche n'echiche ụwa dị iche, obere carbon, nke ziri ezi na nke ka mma. ( peeji nke 179 ) * Ọ bụ ndị ntorobịa n'ụwa niile na-egosi na ha dị njikere ịnakwere ma na-agbakọta maka ụdị mgbanwe nhazi miri emi nke anyị chọrọ. Dị ka ndị bi na mba ụwa nke atọ na karịsịa mba ndị dị nta n'àgwàetiti, ha maara na ha bụ, na ga-abụkwa ndị atumatu na enweghị mmasị na ndị ọzọ metụtara. ( peeji nke 179 ) * Ikpe ziri ezi nke ihu igwe pụtara ịnakwere mgbanwe ihu igwe dị ka okwu omume, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na akụ na ụba nke chọrọ ịhazigharị obodo na akụ na ụba ụwa anyị n'ụzọ bụ isi, ọ bụghị naanị ajụjụ nke tweaking mkpali na ịgbakwunye teknụzụ. ( peeji nke 180 ) * Gọọmenti na ụlọ ọrụ kacha ike n'ụwa agaghị eme ihe ma ọ bụrụ na a kpagbughị ha n'okpuru. ( peeji nke 181 ) * Ọdịda nke ọtụtụ iri afọ nke mgbanwe n'elu, site na Kyoto Protocol nke 1997 site na nkwekọrịta Paris nke 2015, ime ka ihe ọ bụla siri ike na ikuku ikuku zuru ụwa ọnụ na-abawanye kwesịrị ịbụ ihe akaebe zuru oke na ụlọ ọrụ anyị ugbu a enweghị ike, na nke ha, nke iche echiche ma ọ bụ ime ụdị mgbanwe anyị chọrọ. ( peeji nke 184 ) * O siri ike ịchịkọta ọgụ na-enweghị ọhụụ nke ụdị mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ịchọrọ, mgbe ị nwere ọhụụ ahụ, ọ na-esiri gị ike ịghara ịchịkọta ọnụ iji weta ya. Amụma ndị ngagharị iwe iwe, buen vivir ije, na Green New Deal for Europe weputara maka mbelata akụ na ụba nke egosipụtara na redistribution na ikpe ziri ezi na-elekọta mmadụ amalitela ime ka ọhụụ ọzọ bụrụ nke siri ike karị. Ndị ntorobịa, na obodo ndị nọ n'ihu agha, bụ́ ndị na-enweworị mbibi nke ihu igwe na-ekpo ọkụ, na-ebute mmụba na-ewu ewu na nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ịdọ aka ná ntị jọgburu onwe ya nke ndị ọkà mmụta sayensị. ( peeji nke 185 ) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chomsky, Aviva}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2dmnwmb22l7fmxkdyi40op26aq9gdav Carol Morris 0 3948 15193 2023-10-18T15:12:04Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carol Ann Laverne Morris|Carol Ann Laverne Morris]] (Eprel 8, 1936–) bụ onye omere America, onye nlereanya na eze nwanyị ịma mma. ==Okwu okwuru== *Echeghị m na m nwere ohere iji merie ma m chọrọ na kpakpando na ọ bụ eziokwu. **[https://news.google.com/newspapers?nid=1350&dat=19560719&id=cLpOAAAAIBAJ&sjid=uwAEAAAAIBAJ&pg=5210,5829290 Miss U.S.A.] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Morris , Carol Ann Laverne}} Category:...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carol Ann Laverne Morris|Carol Ann Laverne Morris]] (Eprel 8, 1936–) bụ onye omere America, onye nlereanya na eze nwanyị ịma mma. ==Okwu okwuru== *Echeghị m na m nwere ohere iji merie ma m chọrọ na kpakpando na ọ bụ eziokwu. **[https://news.google.com/newspapers?nid=1350&dat=19560719&id=cLpOAAAAIBAJ&sjid=uwAEAAAAIBAJ&pg=5210,5829290 Miss U.S.A.] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Morris , Carol Ann Laverne}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] c3wifl1f4yy8s3pp0xtr6ul2xakdhmp Carol Raymond 0 3949 15195 2023-10-18T15:15:22Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carol Raymond|Carol Raymond]] bụ ọkà mmụta sayensị mbara ala America ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na ị chọrọ ụfọdụ njem, ma ọ bụrụ na ị chọrọ na-arụ ọrụ siri ike, ma ọ bụrụ na ị chọrọ ime na-arụ ọrụ na otu, ma ọ bụrụ na ị chọrọ ịhụ ihe echiche site n'echiche site ya kacha ihe mgbaru ọsọ, sayensị bụ a magburu onwe ubi na-arụ ọrụ na. Ọ bụ ukwuu na-akwụghachi ụgw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carol Raymond|Carol Raymond]] bụ ọkà mmụta sayensị mbara ala America ==Okwu okwuru== *Ọ bụrụ na ị chọrọ ụfọdụ njem, ma ọ bụrụ na ị chọrọ na-arụ ọrụ siri ike, ma ọ bụrụ na ị chọrọ ime na-arụ ọrụ na otu, ma ọ bụrụ na ị chọrọ ịhụ ihe echiche site n'echiche site ya kacha ihe mgbaru ọsọ, sayensị bụ a magburu onwe ubi na-arụ ọrụ na. Ọ bụ ukwuu na-akwụghachi ụgwọ. **Ndị NASA [https://solarsystem.nasa.gov/people/380/carol-raymond/ Carol Raymond] Ebipụtara 3 Jenụwarị 2020 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Raymond, Carol}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] q030z0cmwpndg1rp5tzzxclzoz5gbi0 Carol Thatcher 0 3950 15197 15196 2023-10-18T15:19:23Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carol Thatcher|Carol Thatcher]] (amụrụ 1953) bụ onye odeakụkọ Britain. Ọ bụ ada nke onye bụbu Prime Minister Britain Margaret Thatcher. N'afọ 2005, a họpụtara ya ịbụ onye mmeri na 'Queen of the Jungle' na ihe ngosi TV n'ezie na m bụ onye ama ama...wepụ m n'ebe a !. ==Okwu okwuru== *Abịara m n'ogige ahụ ebe m wụsara ihe karịrị nke m nwetụrụla, n'ihi ya, mmadụ sịrị ṅụọ mmiri. Anyị gara n'akwa anyị, ụlọ mposi ohia dị n'ebe dị anya na oriọna mmanụ ọkụ anyụla. Ya mere, emere m ihe onye ọ bụla na-ama ụlọikwuu na-eme ma chee na m ga-esi n'ụzọ a dị nso na bushes wee gaa loo - chefuo ntakịrị na edere ihe niile na igwefoto infra-red. Ahụ adịchaghị m mma ma chee na kama ịtụba ogige, aga m akwụsị ngwa ngwa n'ime ọhịa. **[https://www.manchestereveningnews.co.uk/news/tv/most-shocking-moments-im-celebrity-22208642 The most shocking moments of I'm a Celebrity over the years] Manchester Evening News. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Thatcher, Carol}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] akcegh1px30hwjw6d866gtqv6di5xs8 Carole Morin 0 3951 15199 15198 2023-10-18T15:25:17Z Lebron jay 36 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carole Morin|Carole Morin]] bu onye ode akwukwo amuru Glasgow bi na Soho, London. ==Okwu okwuru== *Ana m eche maka ụlọ mposi nke ukwuu, yana ka ọ ga-esi jọgburu onwe ya ịbụ ụlọ mposi. **Thin White Girls" (1984) *Irene the Slut nọ ọdụ n'elu telivishọn, ikuku nke Russian vodka banyere akpụkpọ ya. **Dead Glamorous (1996) *Otu nọn na-eme mmehie, ihu ya n'ime efere achịcha, lekwasịrị m anya ka m na-agbada n'elu steepụ na-akpụ akpụ. **Penniless in Park Lane == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Morin, Carole}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7bpgf02yr24q4nd5m5cis5yph1ms76i Ava Gardner 0 3952 15201 15200 2023-10-18T15:27:12Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:The killers Ava.jpg|thumb| Ava Gardner na''[[w:The Killers (1946 film)|Ndị na-egbu mmadụ'']]na 1946]] '''[[w:Ava Gardner|Ava Lavinia Gardner]]''' ([[w:December 24|December 24]], [[w:1922•1922]] - [[w:January 25|January 25]], [[w:1990|1990]]) bụ onye omere America. == Okwu okwu == == Ekesaghị ya == * ''On The Beach'' bụ akụkọ gbasara njedebe nke ụwa, Melbourne jide n'aka na ọ bụ ebe kwesịrị ekwesị ịse ya. * Na 1959 n'oge ihe nkiri [[w:On the Beach|N'akụkụ osimiri]]. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gardner, Ava}} [[Category: ụmụ nwanyị]] keffpz1em2zjeov4ug3m86o3lg33mbs Carole Lombard 0 3953 15202 2023-10-18T15:30:08Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carole Lombard|Carole Lombard]] (6 Ọktoba 1908 - 16 Jenụwarị 1942), amụrụ Jane Alice Peters, bụ onye omere America. A ma ama ya karịsịa maka mmemme ya n'ụdị ihe nkiri ihuenyo - screwball. Ọ nwụrụ n'ihe mberede ụgbọ elu nke January 1942, na-esochi mgbakọ agha na Indianapolis gara nke ọma. ==Okwu okwuru== *Na mbụ echiche, anyị nwere ike ịsị, 'ọrụ anyị bụ imeri a agha'...ma m n'aka na ọ ga-adị nso n'obi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carole Lombard|Carole Lombard]] (6 Ọktoba 1908 - 16 Jenụwarị 1942), amụrụ Jane Alice Peters, bụ onye omere America. A ma ama ya karịsịa maka mmemme ya n'ụdị ihe nkiri ihuenyo - screwball. Ọ nwụrụ n'ihe mberede ụgbọ elu nke January 1942, na-esochi mgbakọ agha na Indianapolis gara nke ọma. ==Okwu okwuru== *Na mbụ echiche, anyị nwere ike ịsị, 'ọrụ anyị bụ imeri a agha'...ma m n'aka na ọ ga-adị nso n'obi nke anyị niile na-ekwu, 'Anyị na-alụ agha iji mesie udo. .ụdị udo anyị.' **Quoted in Carole Lombard, The Hoosier Tornado by Wes D. Gehring, p. 1 *Na-ekwu okwu na nzụkọ njikọ agha Indianapolis, 15 Jenụwarị 1942. *Enweghị m ịgba ụkwụ ma ọlị [Nke] bụ eziokwu bụ na enwere m obi ụtọ maka ihe niile… enwere m mmasị na obodo a. Ogige ntụrụndụ na okporo ụzọ na ezigbo ụlọ akwụkwọ na ihe niile gọọmentị a na-eme na-amasị m. **Na-akwado nchịkwa Roosevelt na ụtụ isi ego n'ozuzu ya. **Carole Lombard, The Hoosier Tornado by Wes D. Gehring, p. 3 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lombard, Carole}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] sa86bvu4vct4ynn6f1ipdcm8ho9xmcn Caroline D'Amore 0 3954 15204 15203 2023-10-18T15:36:31Z Lebron jay 36 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig: Caroline D'Amore|Caroline D'Amore]] (amụrụ June 9 1981) bụ nwanyị ọchụnta ego America DJ, onye na-eme ihe nkiri na ụdị ejiji. ==Okwu okwuru== *Mgbe ị nọ na LA, ị nwere ike ịnwale ihe niile *Anụla m na azụmahịa ahụ nwere ike ịmalite ịchịkwa gị. Anyị kwesịrị ịkpachara anya n'ihi na ndụ dị mkpụmkpụ ma anyị enweghị ike ịme ya naanị banyere azụmahịa. *M tolitere na Malibu na ndị mmadụ na-anụ nke ahụ, ha dị ka, "Ị bụ ụfọdụ ọgaranya na-elekọta mmadụ." Ọ dị m ka, "Kedu?" Papa m bụ onye pizza, nke mbụ. Mgbe m chọrọ ego zuru ezu iji gaa ụlọ oriri na ọṅụṅụ ma ọ bụ ihe na-adịghị mma n'abalị ahụ, ana m ebugara pizzas. M ga-arụ ọrụ. Anọ m na okirikiri a, mụ na ụmụ agbọghọ ndị a nwere ego ma ọ bụ ndị a ma ama karịa mụ na ezinụlọ m. Ọ bụ ihe na-akpali akpali nke ukwuu, mana ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ya dị mkpa mgbe ị bụ ezigbo enyi. Onye ọ bụla nwere azụ gị. Ị na-aghọ enyi ndị gị na ha na-eme enyi. N'ihi ya, usoro oke oke oriri na nkwari nke nwa agbọghọ m nwetara na ndụ m. Ụlọ akwụkwọ abụghị maka m. N’eziokwu, ahụ́ eruchaghị m ala ma enweghị m clique. Ndị enyi m na ndị otu dị iche iche nọ na-ese n'elu mmiri. Ma eleghị anya, nke ahụ bụ Gemini n'ime m, ma enweghị m ihe m n'ụlọ akwụkwọ. Adịchaghị m mma n'ụlọ akwụkwọ. Enwere m egwu na mgbakọ na mwepụ. Nnwale tụrụ m ụjọ. M kwụsịrị. Oge ikpeazụ m gụchara bụ klas nke itoolu. Anyị jere ije n'otu ụbọchị wee pụọ na m dị ka, "Emechaala m." Anọ m na klọb n'otu abalị na DJ AM na-edejaying. Ahụrụ m n'ezie ka mbara igwe meghere, otú o si achịkwa ụlọ ahụ na ike ya mere ka onye ọ bụla nwee obi ụtọ. Ọ bụrụ na i lere ya anya, obi dị ya ụtọ, o wetara mụ na ndị niile nọ n’ime ụlọ ọṅụ. **Dị ka e kwuru n[https://gretagasparian.com/caroline-damore-shares-her-life-journey-dj-ing-internationally-starting-pizza-girl/ Greta Gasparian (October 14, 2019)] *Amaara m site na mgbe m nwere ike ịga ije na m chọrọ ịrụ ọrụ. Achọrọ m ịbụ onye isi nke m ma mee ihe nke m. Ị nwere ike nweta ihe ịchọrọ ma ọ bụrụ na ị na-eme ka ọ dịghị nhọrọ ọzọ. **[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2007-oct-14-ig-caroline14-story.html Los Angeles Times (October 14, 2007)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:D'Amore, Caroline}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] qe8eolda8uxy43ttkvm5uag1ygsmgde Carole Karemera 0 3955 15205 2023-10-18T15:42:58Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carole Umulinga Karemera|Carole Umulinga Karemera]] (amuru ya na 1975), bu onye omere, onye na-agba egwu, onye na-egwu saxophone, na onye ode akwukwo. ==Okwu okwuru== *Dị ka onye na-ese ihe, m na-agbalị n'ezie ịghọta ụwa m na-ebi na kwa ụbọchị, hụ otú m nwere ike isi tinye aka na ya. Ọ bụ ihe niile gbasara ịtụgharị uche, ịjụ ajụjụ na otu m ga-esi jiri oge m nọ n'ụwa mee ihe n'ụzọ kacha mma m nwere ike. M na-a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carole Umulinga Karemera|Carole Umulinga Karemera]] (amuru ya na 1975), bu onye omere, onye na-agba egwu, onye na-egwu saxophone, na onye ode akwukwo. ==Okwu okwuru== *Dị ka onye na-ese ihe, m na-agbalị n'ezie ịghọta ụwa m na-ebi na kwa ụbọchị, hụ otú m nwere ike isi tinye aka na ya. Ọ bụ ihe niile gbasara ịtụgharị uche, ịjụ ajụjụ na otu m ga-esi jiri oge m nọ n'ụwa mee ihe n'ụzọ kacha mma m nwere ike. M na-agbalị ịghọta ụmụ mmadụ na ụdị ụwa anyị ga-ahapụ maka ụmụ anyị. Ekwenyere m na ọ dịghị oge maka onye ọ bụla, nke mere m ji mụta ihe dị ka m nwere ike ma na-ahụ ụbọchị ọ bụla dị ka ụbọchị ọhụrụ. **[https://www.newtimes.co.rw/article/129169/Lifestyle/you-can-use-art-to-speak-to-the-world---carole-karemera, Carole Karemera said about things that inspires often] (The New Times, Wednesday, April 20, 2016) *Ndụ dị mkpụmkpụ, jiri ya mee ihe nke ọma. Art dị ogologo ma ọ bụrụ na i jiri ya mee ihe nke ọma ga-enyere gị aka ịlanarị ma ị nwere ike iji ya na-agwa ụwa okwu. **[https://www.newtimes.co.rw/article/129169/Lifestyle/you-can-use-art-to-speak-to-the-world---carole-karemera, Carole Karemera said she gave advice] (The New Times, Wednesday, April 20, 2016) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Karemera, Carole}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] s18iddmkyuxbzmgxxbguqxhuue3uf5u Caroline de robert 0 3956 15206 2023-10-18T15:52:09Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carolina de Robertis|Carolina de Robertis]] (amụrụ 1975) bụ onye ode akwụkwọ na onye nkuzi onye Uruguayan-American. ==Okwu okwuru== *Ide ihe nwere ike ịbụ ụzọ isi sọpụrụ ndị ahụ tara ahụhụ n'ezie ma na-akakarị ha. Ma mgbe akụkọ na-egosipụtabeghị nke ọma n'akụkọ ihe mere eme, akụkọ ahụ nwere ebumnuche, ma ọ bụ ya mere anyị nwere olileanya… **Na ide na akụkọ ihe mere eme na [https://bookpage...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carolina de Robertis|Carolina de Robertis]] (amụrụ 1975) bụ onye ode akwụkwọ na onye nkuzi onye Uruguayan-American. ==Okwu okwuru== *Ide ihe nwere ike ịbụ ụzọ isi sọpụrụ ndị ahụ tara ahụhụ n'ezie ma na-akakarị ha. Ma mgbe akụkọ na-egosipụtabeghị nke ọma n'akụkọ ihe mere eme, akụkọ ahụ nwere ebumnuche, ma ọ bụ ya mere anyị nwere olileanya… **Na ide na akụkọ ihe mere eme na [https://bookpage.com/interviews/24365-carolina-de-robertis-fiction#.Xebr8_lKjcs “Interviews: Carolina de Robertis”] na ibe akwụkwọ(2019 Sep 3) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Robertis, Caroline De}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] s8lfr45sga5o0wu0imx7ph9gk2qvv12 Elaine Gannon 0 3957 17343 17342 2023-11-13T04:14:00Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Elaine Gannon|Elaine Gannon]] (Febụwarị 2, 1953) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America. Ọ bụ otu n'ime ndị Omeiwu Missouri. == Okwu Ndị O Kwuru == * Anyị na-ekwu maka ma ọ bụrụ na oke okwu bụ ihe dị mma na ọtụtụ ndị omebe iwu ga-ekwenye na ọ bụghị ihe dị mma n'ihi na nke a bụ usoro mmụta. ** [https://www.mymoinfo.com/interview-with-115th-district-representative-elaine-gannon/ Ajụjụ ọnụ ya na onye nnọchi anya mpaghara 115 Elaine Gannon (4 February 2019) ''myMOinfo ''] ** [https://www.mymoinfo.com/interview-with-115th-district-representative-elaine-gannon/ Ajụjụ ọnụ ya na onye nnọchi anya mpaghara 115 Elaine Gannon (4 February 2019) ''myMOinfo ''] ** [https://www.mymoinfo.com/interview-with-115th-district-representative-elaine-gannon/ Interview with 115th district representative Elaine Gannon (4 February 2019) ''myMOinfo''] ** [https://www.mymoinfo.com/interview-with-115th-district-representative-elaine-gannon/ Mkparịta ụka ya na onye nnọchi anya mpaghara 115 Elaine Gannon (4 February 2019) ''myMOinfo'] ** [https://www.mymoinfo.com/interview-with-115th-district-representative-elaine-gannon/ Interview with 115th District Representative Elaine Gannon (4 February 2019) ''myMOinfo''] * Anọwo m na-eche mkpebi a nke ukwuu n'ime ọnwa ole na ole gara aga, ọ baghịkwa uru ma ị deba aha ụbọchị mbụ ma ọ bụ ụbọchị ikpeazụ. Enweela m ọtụtụ agbamume sitere n'aka ndị omebe iwu ibe anyị na ndị otu na ndị otu ezinụlọ na-agba m ume ka m gbaa ọsọ. ** [https://themissouritimes.com/elaine-gannon-jumps-into-sd-3-race-on-last-day-of-filing/ Elaine Gannon batara n'ọsọ SD 3 n'ụbọchị ikpeazụ nke ntinye akwụkwọ (31 Maachị). 2020) ''Missouri Times''] === Njikọ Mpụga === {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gannon, Elaine}} [[Category:1953 births]] [[Category:People from Missouri]] [[Category:Republican Party (United States) politicians]] [[Category:Living people]] [[Category:Women politicians in the United States]] [[Category: Ụmụ Nwayi]] 3tvrgf2zmmj4yi49r0l9avdxgd7vsnk Carmen Maria Machado 0 3958 15208 2023-10-18T16:01:41Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Carmen Maria Machado|Carmen Maria Machado]] Amụrụ na Julaị 3, 1986) bụ onye edemede akụkọ obere America, onye edemede na nkatọ sitere na Allentown, Pennsylvania. ==Okwu okwuru== *Enwere ihe gbara ọchịchịrị na ihe dị egwu banyere ihe cliché ọ bụ… Ọ na-emekwa ka nka sie ike n'ihi na ọ dị ka otu m ga-esi gbanwee ihe a na-arụ ọrụ na cliché — ọbara ndụ ya bụ cliché - wee mepụta ihe na-adọrọ mmasị sit...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Carmen Maria Machado|Carmen Maria Machado]] Amụrụ na Julaị 3, 1986) bụ onye edemede akụkọ obere America, onye edemede na nkatọ sitere na Allentown, Pennsylvania. ==Okwu okwuru== *Enwere ihe gbara ọchịchịrị na ihe dị egwu banyere ihe cliché ọ bụ… Ọ na-emekwa ka nka sie ike n'ihi na ọ dị ka otu m ga-esi gbanwee ihe a na-arụ ọrụ na cliché — ọbara ndụ ya bụ cliché - wee mepụta ihe na-adọrọ mmasị site na ihe a na-enweghị atụ? Ọ bụrụ na ị na-ekwu na ọ na-ekpo ọkụ dị ka oven, ụbụrụ gị na-amafe nkebi ahịrịokwu ahụ, ọ na-eyi ya. Ma nke ahụ bụ ihe na-eme ka cliché dị ize ndụ. Ọ bụrụ na ị na-ekwu ya zuru oke, ị ga-efunahụ ike gị itinye aka na ya n'ụdị ọ bụla dị oke egwu. **Na okwu cliché na [https://www.buzzfeednews.com/article/mariskreizman/carmen-maria-machado-in-the-dream-house-queer-abuse “Carmen Maria Machado’s New Memoir Fills In The Gray Areas Of Abuse”] na akụkọ BuzzFeed (2019 Nov 1) *M na-amalitekarị site na echiche, echiche, ụdị, ajụjụ, ma ọ bụ ụdị (sub). Ọ dịghị mgbe agwa ma ọ bụ ntọala. Anaghịkwa m ede ihe ọ bụla; Enwere m mgbe niile ebe m na-eduzi echiche m. **Na teknụzụ ide akụkọ ifo ya na [https://www.writermag.com/writing-inspiration/author-interviews/carmen-maria-machado-how-i-write/ "Carmen Maria Machado: How I Write"] na Onye edemede (2020 Jul 6) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hesse, Afua Adwo Jectey}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 3jiovv39pwboobk5tclxyryv6xfsy7l Elaine pagels 0 3959 15212 15210 2023-10-18T16:10:23Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Elaine Pagels, née Hiesey (amuru ya n'ọnwa Febụwarị 13, n'afọ 1943), Ọ bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme okpukpe America. Ọ bụ Harrington Spear Paine Prọfesọ nke Religion na Mahadum Princeton. Pagels emewo nyocha buru ibu banyere Iso Ụzọ Kraịst oge mbụ na Gnostic. == Okwu okwuru == * Ma Ozi Ọma nke gnostic nke Thomas na-akọ na ozugbo Tọmọs matara ya, Jizọs gwara Tọmọs na ha abụọ esiwo n’otu ebe . . . Ọ̀ bụ na ozizi dị otú ahụ—amara Chineke na nke mmadụ, nchegbu banyere echiche efu na nghọta, onye nchoputa nke a na-egosighị dị ka Onyenwe anyị, kama dị ka onye nduzi ime mmụọ—adịghị ada n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ karịa Western? Ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-atụ aro na ọ bụrụ na a gbanwee aha ndị ahụ, 'Buddha dị ndụ' nwere ike ikwu n'ụzọ kwesịrị ekwesị ihe Oziọma Thomas na-ekwu na ọ bụ Jizọs dị ndụ. Omenala Hindu ma ọ bụ ndị Buddha nwere ike metụta gnosticism? Ọkà mmụta Buddha nke Britain, Edward Conze, na-atụ aro na o nwere. Ụzọ ahia dị n'etiti ụwa Greco-Roman na Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa na-emepe emepe n'oge gnosticism malitere (AD 80-200); ruo ọtụtụ ọgbọ, ndị ozi ala ọzọ okpukpe Buda anọwo na-eme mgbanwe n’Aleksandria. Anyị rịbakwara ama na Hippolytus, bụ́ Onye Kraịst na-asụ Grik na Rom (ihe dị ka 225), maara banyere ndị Brahmin India, na-agụnyekwa ọdịnala ha n’etiti isi mmalite nke ịjụ okwukwe: ‘E nwere . . . n'etiti ndị India a ịjụ okwukwe nke ndị philosophize n'etiti Brahmins, ndị na-ebi ndụ nke zuru oke, na-ezere (eri) ihe ndị dị ndụ na ihe niile esie ya nri . . . Ha na-ekwu na Chineke bụ ìhè, ọ bụghị dị ka ìhè mmadụ na-ahụ, ma ọ bụ dị ka anyanwụ ma ọ bụ ọkụ, ma n'ebe ha nọ, Chineke bụ okwu, ọ bụghị ihe na-achọta okwu n'olu, kama nke ihe ọmụma (gnosis) site na nzuzo. ndị maara ihe na-aghọta ọdịdị ọdịdị.' Aha Oziọma Thomas—nke aha ya bụ onye na-eso ụzọ ahụ, bụ́ onye ọdịnala na-ekwu, bụ́ onye gara India—nwere ike igosi mmetụta ọdịnala ndị India nwere? Ngosipụta ndị a na-egosi na ọ ga-ekwe omume, mana ihe akaebe anyị enweghị njedebe. 63 ** Elaine Pagels. Ekwuru site na [[Rajiv Malhotra | Malhotra, R.]], Nīlakantan, A. (Princeton, N.J.). (2011). "Na-agbaji India: ntinye aka Western na Dravidian na Dalit mejọrọ" [[Category: Ụmụ Nwayi]] bok7af508n2g2b26q9uvjplkv1qlt7t Caroline Kennedy 0 3960 15211 2023-10-18T16:08:14Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caroline Bouvier Kennedy|Caroline Bouvier Kennedy]] amuru na November 27, 1957) bu onye odee America, onye oka iwu na onye nnọchi anya mba. Ọ jere ozi dị ka onye nnọchi anya United States na Japan site na 2013 ruo 2017, na-ejekwa ozi dị ka onye nnọchi anya United States na Australia kemgbe 2022. Ọ bụ ada nke Onye isi ala US John F. Kennedy na Jacqueline Kennedy Onassis, na nwa nwanne Robert F. Kennedy na Ted Kennedy. ==Okwu okwuru== ===...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caroline Bouvier Kennedy|Caroline Bouvier Kennedy]] amuru na November 27, 1957) bu onye odee America, onye oka iwu na onye nnọchi anya mba. Ọ jere ozi dị ka onye nnọchi anya United States na Japan site na 2013 ruo 2017, na-ejekwa ozi dị ka onye nnọchi anya United States na Australia kemgbe 2022. Ọ bụ ada nke Onye isi ala US John F. Kennedy na Jacqueline Kennedy Onassis, na nwa nwanne Robert F. Kennedy na Ted Kennedy. ==Okwu okwuru== === Denver rally (January 2008) === :<small>[https://www.presidency.ucsb.edu/documents/press-release-remarks-caroline-kennedy-and-senator-barack-obama-denver Remarks introducing Barack Obama (30 January 2008)]</small> * *Anyị chọrọ Onye isi ala nke ga-alụ ọgụ inye nwata ọ bụla agụmakwụkwọ ọkwa ụwa. Na Barack Obama na-alụ ọgụ maka ụmụaka kemgbe ọ bụ onye nhazi obodo ihe karịrị afọ 20 gara aga. Anyị chọrọ Onye isi ala ga-eweghachi nkwa anyị maka ikike obodo na nha anya. Na Barack Obama ewebatala Bill of Rights ndụ dị ka onye ọka iwu ikike obodo yana site n'ịkụzi iwu iwu. Anyị chọrọ Onye isi ala ga-akwụsị agha na Iraq. Na Barack Obama bụ onye ga-eme ya n'ihi na o nwere obi ike na ikpe iji megide agha a site na ụbọchị mbụ. Yabụ mgbe Democratic Party na-eme mgbakọ ya ebe a na Denver n'oge okpomọkụ a, enwere m olileanya na anyị ga-ahọpụta onye ga-anọchi anya ọdịnihu nke pati anyị na ọdịnihu nke obodo a - Barack Obama. *N'ime afọ ndị gafeworonụ, ndị ahụ gwara m na-amasị m na ha nwere ike inwe mmụọ mmụọ nsọ na inwe olile anya gbasara America otu ndị mmadụ mere mgbe nna m bụ onye isi ala. Ọchịchọ a dị omimi karịa taa. Ọ dabara nke ọma, enwere otu onye ndoro-ndoro ochichi nke na-enye otu echiche nke olileanya na mkpali ahụ. Onye ndoro-ndoro ochichi bu Barack Obama. Ọ dị ụkọ ịhụ onye ndu nke ga-akpali anyị ikwere na onwe anyị, jikọta nkwenye ahụ n'echiche anyị kachasị elu, na iche n'echiche na anyị nwere ike ime nnukwu ihe. Ma mgbe ụdị onye ndu ahụ bịara, anyị kwesịrị ịhapụ atụmatụ anyị n'akụkụ wee ruo ihe anyị maara na ọ ga-ekwe omume. Nke ahụ bụ ụdị ohere anyị nwere n'ịhọrọ Senator Obama. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Kennedy, Caroline Bouvier}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] nawep2a2om5iuk8uvgl7iq2gtorcum1 Caroline Pidgeon 0 3961 15213 2023-10-18T16:11:56Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caroline Valerie Pidgeon|Caroline Valerie Pidgeon]] MBE (amụrụ 29 Septemba 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Liberal Democrat na United Kingdom na naanị onye otu Liberal Democrats na Mgbakọ London. ==Okwu okwuru== *Nkọwa nke ego efu emefuru na oru ngo Garden Bridge bụ nkwenye ikpeazụ nke nzuzu zuru oke nke ọrụ ahụ. The Garden Bridge Trust emefusịla ego ọha n'ụzọ ọ nweghị ọrụ ebere ọ bụla kwesịrị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caroline Valerie Pidgeon|Caroline Valerie Pidgeon]] MBE (amụrụ 29 Septemba 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Liberal Democrat na United Kingdom na naanị onye otu Liberal Democrats na Mgbakọ London. ==Okwu okwuru== *Nkọwa nke ego efu emefuru na oru ngo Garden Bridge bụ nkwenye ikpeazụ nke nzuzu zuru oke nke ọrụ ahụ. The Garden Bridge Trust emefusịla ego ọha n'ụzọ ọ nweghị ọrụ ebere ọ bụla kwesịrị isi mee omume. Ọ nweghị ọrụ ebere kwesịrị imefu £ 160,000 na webụsaịtị ma ọ bụ karịa £ 400,000 na nri abalị. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-england-london-47228698 Failed London Garden Bridge project cost £53m] BBC News, 13 February 2019 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Pidgeon, Caroline Valerie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 13ow3whkgm1jpehpwypcjdxnksu8yww Caroline Elizabeth Sarah Norton 0 3962 15214 2023-10-18T16:19:21Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caroline Elizabeth Sarah Norton|Caroline Elizabeth Sarah Norton]] (22 Maachị, 1808 – 15 June, 1877) bụ onye nwanyị bekee, onye na-eme mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na onye dere mmalite na etiti narị afọ nke iri na itoolu. ==Okwu okwuru== *Anyị bụ enyi ọnụ Na anwụ na ndò. Ebe ọ bụ na mbụ n'okpuru chestnut-osisi Na mma anyị na-egwuri Ma oyi nēbi n'obi-gi Igwe-oji di n'iru gi. Anyị abụwo enyi ọnụ, - O...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caroline Elizabeth Sarah Norton|Caroline Elizabeth Sarah Norton]] (22 Maachị, 1808 – 15 June, 1877) bụ onye nwanyị bekee, onye na-eme mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na onye dere mmalite na etiti narị afọ nke iri na itoolu. ==Okwu okwuru== *Anyị bụ enyi ọnụ Na anwụ na ndò. Ebe ọ bụ na mbụ n'okpuru chestnut-osisi Na mma anyị na-egwuri Ma oyi nēbi n'obi-gi Igwe-oji di n'iru gi. Anyị abụwo enyi ọnụ, - Okwu nfe ọ ga-ekewa anyị ugbu a? **Anyị abụrụla Enyi. *Otu onye agha nke Legion dinara na-anwụ na Algiers; Enweghi nwa ara nwanyi, enweghi anya mmiri nwanyi. **Bingen on the Rhine == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Norton, Caroline Elizabeth Sarah}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tr0dqm2fxai7hw4kwkhi550ut96hynz Caroline Munro 0 3963 15215 2023-10-18T16:27:26Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caroline Munro|Caroline Munro]] (amụrụ 16 Jenụwarị 1949) bụ onye omere, ihe nlere na onye na-agụ abụ ama ama maka ọtụtụ ngosipụta ya na egwu, akụkọ sayensị na ihe nkiri ihe nkiri nke afọ 1970s na 1980s. ==Okwu okwuru== *M na-eji ihu ọchị na-aga ọrụ n'ihi na ha bụ ndị na-eme ihe nkiri mara mma, bụrụkwa ọmarịcha mmadụ na enwere m oge mara mma. **[https://thefutureoftheforce.com/2018/08/06/caroline-munro-at...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caroline Munro|Caroline Munro]] (amụrụ 16 Jenụwarị 1949) bụ onye omere, ihe nlere na onye na-agụ abụ ama ama maka ọtụtụ ngosipụta ya na egwu, akụkọ sayensị na ihe nkiri ihe nkiri nke afọ 1970s na 1980s. ==Okwu okwuru== *M na-eji ihu ọchị na-aga ọrụ n'ihi na ha bụ ndị na-eme ihe nkiri mara mma, bụrụkwa ọmarịcha mmadụ na enwere m oge mara mma. **[https://thefutureoftheforce.com/2018/08/06/caroline-munro-at-the-earths-core-and-more-interview/ Caroline Munro | At the Earth’s Core and More (Exclusive Interview)]August 6, 2018) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Munro, Caroline}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rcz879m82xxtysfn0cg46qivzrors0d Caroline Myss 0 3964 15216 2023-10-18T16:41:01Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig: Caroline Myss |Caroline Myss]] (amụrụ 2 Disemba 1952) bụ onye ama ama yana onye dere ọtụtụ akwụkwọ na teepu ọdịyo, gụnyere ndị na-ere ahịa kacha mma New York Times anọ: Anatomy of the Spirit (1996), Gịnị kpatara ndị mmadụ anaghị agwọ. na otu ha nwere ike (1998), nkwekọrịta dị nsọ (2002), Ịbanye na Castle (2007) na Defy Gravity: Healing Beyond The Bonds of Reason (2009). ==Okwu okwuru== *Ị maghị n'ezi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig: Caroline Myss |Caroline Myss]] (amụrụ 2 Disemba 1952) bụ onye ama ama yana onye dere ọtụtụ akwụkwọ na teepu ọdịyo, gụnyere ndị na-ere ahịa kacha mma New York Times anọ: Anatomy of the Spirit (1996), Gịnị kpatara ndị mmadụ anaghị agwọ. na otu ha nwere ike (1998), nkwekọrịta dị nsọ (2002), Ịbanye na Castle (2007) na Defy Gravity: Healing Beyond The Bonds of Reason (2009). ==Okwu okwuru== *Ị maghị n'ezie ka ma ọ bụ mgbe ndụ gị ga-agbanwe, nke ahụ bụ maka ihe kacha mma. **Defy Gravity : Healing Beyond the Bounds of Reason (2009), p. 17 *Ịbanye Castle (mkpụrụ obi) abụghị njem na-ewepụ gị n'ụwa; kama ọ na-ewetara gị ozugbo na ụwa. Ọ na-ewebata gị n'ụzọ zuru ezu n'ime mkpụrụ obi gị, na n'ime ike gị n'ụwa ... Mystics na-agbanwe ụwa gbara ha gburugburu n'ụzọ dị ịrịba ama na nke ọma karịa ka a pụrụ ịtụle. Onye omimi na-arụ ọrụ na ụgbọ elu a na-adịghị ahụ anya, na-adabere na Chineke, ekpere na amara. **Entering the Castle : An Inner Path to God and Your Soul (2007), p. 85 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Myss, Caroline}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] gf8jnsf8hvu6yoau73l3lffr4lk3y2x Salome Zourabichvili 0 3965 15217 2023-10-18T17:01:51Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Salome Zourabichvili|Salome Zourabichvili]] (amụrụ 18 Maachị 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Georgian na-eje ozi ugbu a dị ka Onye isi ala nke ise nke Georgia kemgbe 16 Disemba 2018. ==Okwu okwuru== *Ihe ịma aka siri ike na-eche ọchịchị onye kwuo uche ya ihu, ruo n'ókè nke na anyị nwere ike ịsị na e nwere agha a kpọsara megide ọchịchị onye kwuo uche ya. Agha nke anyị chọrọ ka anyị niile chee ihu n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Salome Zourabichvili|Salome Zourabichvili]] (amụrụ 18 Maachị 1952) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Georgian na-eje ozi ugbu a dị ka Onye isi ala nke ise nke Georgia kemgbe 16 Disemba 2018. ==Okwu okwuru== *Ihe ịma aka siri ike na-eche ọchịchị onye kwuo uche ya ihu, ruo n'ókè nke na anyị nwere ike ịsị na e nwere agha a kpọsara megide ọchịchị onye kwuo uche ya. Agha nke anyị chọrọ ka anyị niile chee ihu na ọchịchọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mkpebi siri ike, nkwenye na ịdị n'otu. **Salome Zourabichvili (2021) zoro aka na [https://oc-media.org/features/georgia-greets-2022-with-prospects-of-a-murky-national-accord/ Georgia greets 2022 with prospects of a ‘murky national accord’] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zourabichvili, Salome}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] swglv2t3s8pdfd3r242dqfsb5mlpz6i Sahle-Work Zewde 0 3966 15219 2023-10-18T17:39:25Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Sahle-Work Zewde|Sahle-Work Zewde]] (amụrụ 21 February 1950) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya onye Etiopia. Ọ bụ onye isi ala Etiopia nke ise kemgbe Ọktọba 25 ==Okwu okwuru== *N'ọtụtụ ebe - ọrụ ugbo, ụgbọ njem, ike, mpaghara mmiri, multisector - nkwado anyị na-enweta kemgbe ọtụtụ afọ site na African Development Bank, ihe karịrị otu ijeri dollar, dị ezigbo mkpa maka Etiopia. **Sahl...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Sahle-Work Zewde|Sahle-Work Zewde]] (amụrụ 21 February 1950) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya onye Etiopia. Ọ bụ onye isi ala Etiopia nke ise kemgbe Ọktọba 25 ==Okwu okwuru== *N'ọtụtụ ebe - ọrụ ugbo, ụgbọ njem, ike, mpaghara mmiri, multisector - nkwado anyị na-enweta kemgbe ọtụtụ afọ site na African Development Bank, ihe karịrị otu ijeri dollar, dị ezigbo mkpa maka Etiopia. **Sahle-Work Zewde (2021) zoro aka na: [https://www.afdb.org/en/news-and-events/press-releases/ethiopian-president-sahle-work-zewde-and-african-development-bank-chief-akinwumi-adesina-discuss-ethiopias-development-priorities-48018 Ethiopian President Sahle-Work Zewde and African Development Bank chief Akinwumi Adesina discuss Ethiopia’s development priorities] na African Development Bank Group, 16 Disemba 2021. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zewde, Sahle-Work}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2271grzcjc5f6duvdcoshsnaltea8em Eleanor Penny 0 3967 17332 15220 2023-11-13T03:50:44Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Eleanor Penny|Eleanor Penny]]''' bụ onye edemede, odeakụkọ, onye nchịkọta akụkọ, onye na-ede uri, onye mgbasa ozi na onye nkuzi. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ na Novara Media, yana onye nchịkọta akụkọ na-akpakọrịta na openDemocracyUK. === Okwu Ndị O Kwuru === * Noam Chomsky | Chomsky na-ewere agha ahụ Antifascism | megide fasizim dị ka agha maka ịdị ọcha nke omume karịa ka a pụrụ imeri mgbe ndọrọ ndọrọ ọchịchị nku aka ekpe | aka ekpe nọgidere na-asọpụrụ, nkwanye ùgwù na nkwanye ùgwù. Mana fascist enweghị mmasị imeri n'agha ahụ. Ha anaghị eche maka ịkwanyere nkwuwa okwu ma ọ bụ w|ikike nke ikpe ziri ezi; ha ekwupụtala n'ihu ọha w:Right-wing terrorism|ebumnobi igbu ọchụ n'ebe w|ndị agba (na ihe ndị ọzọ na-adịghị mma) na ha ga-agbaso ebumnuche ahụ n'ụzọ ọ bụla dị mkpa. N'okwu a, anụ ahụ nguzogide bụ ọrụ, omume nke onwe, ọ bụghị ihe ngosi na-adịghị mma nke omume aka ekpe w: Decadence | decline Kedu ihe ọzọ - ọ na-arụ ọrụ. Site na {{w|Agha nke Cable Street na 1936 gaa n'ọgụ ndị yiri ya w:Battle of Lewisham|na Lewisham]] na w|Wood Green na London na 1977 , Nguzogide anụ ahụ echebela ndị bi n'ógbè ahụ site na ịkpa ókè agbụrụ [[w: Ime ihe ike n'agbụrụ | ime ihe ike, ma gbochie ọgbakọ ndị fashist na-agbakọta ka ha ghara ịbanye n'ihu n'ime nd ndọrọ ndọrọ ọchịchị]. ** Banyere Noam Chomsky ka o kwuchara na 2017 w|wakpo ụgbọ ala Charlottesville dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/americas/noam -chomsky-antifa-major-gift-right-wing-anti-fascist-alt-left-a7906406.html Noam Chomsky: Antifa bụ 'nnukwu onyinye n'aka nri']'' nke Maya Oppenheim, 22 August 2017, '' w|The Independent ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Penny,Eleanor}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pmj8355rpm4oj1e5pexo69blqzl9qim Elaine Pagels 0 3968 15221 2023-10-18T17:51:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elaine Pagels, née Hiesey (amuru Febụwarị 13, 1943), bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme okpukpe America. Ọ bụ Harrington Spear Paine Prọfesọ nke Religion na Mahadum Princeton. Pagels emewo nyocha buru ibu banyere Iso Ụzọ Kraịst oge mbụ na Gnostic. ==Okwu okwuru== * Ma Ozi Ọma nke gnostic nke Thomas na-akọ na ozugbo Tọmọs matara ya, Jizọs gwara Tọmọs na ha abụọ esiwo n’otu ebe . . . Ọ̀ bụ na ozizi dị otú...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elaine Pagels, née Hiesey (amuru Febụwarị 13, 1943), bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme okpukpe America. Ọ bụ Harrington Spear Paine Prọfesọ nke Religion na Mahadum Princeton. Pagels emewo nyocha buru ibu banyere Iso Ụzọ Kraịst oge mbụ na Gnostic. ==Okwu okwuru== * Ma Ozi Ọma nke gnostic nke Thomas na-akọ na ozugbo Tọmọs matara ya, Jizọs gwara Tọmọs na ha abụọ esiwo n’otu ebe . . . Ọ̀ bụ na ozizi dị otú ahụ—amara Chineke na nke mmadụ, nchegbu banyere echiche efu na nghọta, onye nchoputa nke a na-egosighị dị ka Onyenwe anyị, kama dị ka onye nduzi ime mmụọ—adịghị ada n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ karịa Western? Ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-atụ aro na ọ bụrụ na a gbanwee aha ndị ahụ, 'Buddha dị ndụ' nwere ike ikwu n'ụzọ kwesịrị ekwesị ihe Oziọma Thomas na-ekwu na ọ bụ Jizọs dị ndụ. Omenala Hindu ma ọ bụ ndị Buddha nwere ike metụta gnosticism? Ọkà mmụta Buddha nke Britain, Edward Conze, na-atụ aro na o nwere. Ụzọ ahia n'etiti ụwa ndị Gris na ndị Rom na Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa na-emepe emepe n'oge gnosticism malitere (AD 80-200); ruo ọtụtụ ọgbọ, ndị ozi ala ọzọ okpukpe Buddha nọ na-eme mgbanwe n’Aleksandria. Anyị rịbakwara ama na Hippolytus, bụ́ Onye Kraịst na-asụ Grik na Rom (ihe dị ka 225), maara banyere ndị Brahmin India, na-agụnyekwa ọdịnala ha n’etiti isi mmalite nke ịjụ okwukwe: ‘E nwere . . . n'etiti ndị India a ịjụ okwukwe nke ndị philosophize n'etiti Brahmins, ndị na-ebi ndụ nke zuru oke, na-ezere (eri) ihe ndị dị ndụ na ihe niile esie ya nri . . . Ha na-ekwu na Chineke bụ ìhè, ọ bụghị dị ka ìhè mmadụ na-ahụ, ma ọ bụ dị ka anyanwụ ma ọ bụ ọkụ, ma n'ebe ha nọ, Chineke bụ okwu, ọ bụghị ihe na-achọta okwu n'olu, kama nke ihe ọmụma (gnosis) site na nzuzo. ndị maara ihe na-aghọta ọdịdị ọdịdị.' Aha Oziọma Thomas—nke aha ya bụ onye na-eso ụzọ ahụ, bụ́ onye ọdịnala na-ekwu, bụ́ onye gara India—nwere ike igosi mmetụta ọdịnala ndị India nwere? Ngosipụta ndị a na-egosi na ọ ga-ekwe omume, mana ihe akaebe anyị enweghị njedebe. 63 ** Elaine Pagels. Ekwuru site na Rajiv Malhotra | Malhotra, R., Nīlakantan, A. (Princeton, N.J.). (2011). "Na-agbaji India: ntinye aka Western na Dravidian na Dalit mejọrọ" ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pagels, Elaine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rlr56d57jik0igbtsxe482a3twjureg Elaine Hendrix 0 3969 17341 17340 2023-11-13T04:09:24Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w: Katherine Elaine Hendrix| Elaine Hendrix]] (amụrụ 28 Disemba 1970) bu onye omepụta ihe nkiri nke mba America, onye a na-elere elere, onye na-emeputa ihe nkiri, onye ọbụ abụ, onye na-agba egwu na onye nkwuchita-ọnụ. A maara ya maka ọrụ ya na mmegharị nke afọ 1998 emegharịrị The Parent Trap, Inspector Gadget 2, na ihe nkiri akwụkwọ akụkọ 2004 [[w:|What The Bleep do we Know!?]] === Okwu Ndị O Kwuru === * Ọ bụrụ na mmadụ bụ enyi m, ha ga-ahụ anụmanụ] n’anya]. Ọ bụ ụdị ihe achọrọ. … [Nghọta kacha njọ gbasara w:Pet | anụ ụlọ bụ na anụ ụlọ kwesịrị ịbanye ozugbo n'ime ụlọ/ụdị ndụ gị wee nwee omume ọma ozugbo. Ọ bụ ezie na echere m na ịnwe anụ ụlọ nwere ike ịdị mfe ma na-akwụghachi ụgwọ nke ukwuu, anụ ụlọ chọrọ n'ezie nke ọma na itinye aka. Ọ bụrụ n'ihi ihe ụfọdụ m ga-abanye n'ime bonka n'okpuruala n'ihi na ndị mmadụ n'ụwa niile na-atụgharị na zombies, mana enweghị m ike iburu nkịta m, nke ọma, mgbe ahụ, m ga-eji zombies were ohere m. ** [https://www.vegetariantimes.com/life-garden/veg-celeb-elaine-hendrix "Veg Celeb: Elaine Hendrix"], ajụjụ ọnụ ya na ''w| Oge anaghị eri anụ'' (9 Mach 2015). ==Njiko Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Hendrix,Elaine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hpk6bm3t1c8xshqlxdexuh6033vmivv Yuji Koi 0 3970 15223 2023-10-18T18:01:54Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Yuji Koi|Yuji Koi]] bụ onye Vietnamese cosplayer. Ọ bụ onye nnọchi anya Vietnam maka World Cosplay Summit 2017. ==Okwu okwuru== *Ka m na-agagharị, achọpụtara m na ná mba ndị ọzọ dị n’akụkụ Vietnam, ọ na-adị mfe ime ka cosplay ghọọ ọrụ. Achọrọ m ịsị ma ọ bụrụ na ịchọrọ ịmalite ime ihe, ị kwesịrị itinye mgbalị dị ukwuu na ya ma nwee ndidi. **Youji Koi (2017) nọ ọdụ na [https://...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Yuji Koi|Yuji Koi]] bụ onye Vietnamese cosplayer. Ọ bụ onye nnọchi anya Vietnam maka World Cosplay Summit 2017. ==Okwu okwuru== *Ka m na-agagharị, achọpụtara m na ná mba ndị ọzọ dị n’akụkụ Vietnam, ọ na-adị mfe ime ka cosplay ghọọ ọrụ. Achọrọ m ịsị ma ọ bụrụ na ịchọrọ ịmalite ime ihe, ị kwesịrị itinye mgbalị dị ukwuu na ya ma nwee ndidi. **Youji Koi (2017) nọ ọdụ na [https://templeofgeek.com/yuji-koi/ World Cosplay Summit Representative Yuji Koi] na Temple of Geek, 15 September 2017 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Koi, Yuji}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] c3gjd8i6z9habwzq9b202o4gczf3nyx Elaine Goodale Eastman 0 3971 15224 2023-10-18T18:04:43Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elaine Goodale Eastman (1863–1953) bụ onye odee America ya na nwanne ya nwanyị Dora Read Goodale. Ụmụnna nwanyị ndị ahụ bipụtara abụ mbụ ha ka ụmụaka ka bi n'ụlọ, ma tinye ha na Edmund Clarence Stedman's classic An American Anthology (1900). ==Okwu okwuru== * A na-enye amara gị dị aghụghọ n'ụzọ dị ịtụnanya,<br>Mmasị m agaghị ekwe ka ị dị, , <br>Mgbe ahụ adala mbà otú ahụ 'twixt ụwa na elu-igwe,<br>...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elaine Goodale Eastman (1863–1953) bụ onye odee America ya na nwanne ya nwanyị Dora Read Goodale. Ụmụnna nwanyị ndị ahụ bipụtara abụ mbụ ha ka ụmụaka ka bi n'ụlọ, ma tinye ha na Edmund Clarence Stedman's classic An American Anthology (1900). ==Okwu okwuru== * A na-enye amara gị dị aghụghọ n'ụzọ dị ịtụnanya,<br>Mmasị m agaghị ekwe ka ị dị, , <br>Mgbe ahụ adala mbà otú ahụ 'twixt ụwa na elu-igwe,<br>O-acha ọcha anemone! ** ''Anemone''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 26. * Ifuru kpakpando, nke na-esighi ike,<br> Dabere n'elu n'amara ikuku,<br> Nwa agbọghọ na-acha ọcha, nke chara acha juru,<br> Ihere na-adaba ihu ya mara mma. ** ''Okooko osisi mbụ''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 874. * Dị ọcha ma zuo oke, arbutus na-atọ ụtọ<br> Ejima ya nwere agba agba agba. ** ''Okooko osisi mbụ''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 39. * Na-agbapụ nkume ndị dị n'akụkụ oké ọhịa<br> Na ire ọkụ na-agba ọsọ site na mgbada ruo n'ókè,<br>Ma ọ bụ na-agbaba n'ime ọchịchịrị onyinyo,<br>ọkụ na-ere ọkụ n'ime anyanwụ ya na-agba ifuru; anyanwụ,<br>Na-agba ara, na-añụ onye ọ bụla<br>Na mma gypsy zuru oke ma dịkwa mma,—<br> Ahụ ike na-acha uhie uhie na Columbus! ** ''Columbine''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 124. * Nature lies gbarọrọ agbagọ, chanwụrụ,<br> Na egbugbere ọnụ ya nke ahụ ọkụ na-ekewa,—<br>Kwuo ụbọchị ka mkpụrụ akụ na-ada ada,<br> Na-eru nso n'obi ya kechiri ekechi; ezi ọla-edo di ọcha ;<br>I bia ngwa ngwa, di ike na nke efu,<br>Akụ na ụba niile nke ga-abụ,—<br> Goldenrod! ** ''Goldenrod''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 326. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eastman, Elaine Goodale}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2104i9fy129ewdejotl00r8ce9d6iyt Elaine Dundy 0 3972 17447 17446 2023-11-15T20:15:37Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị Ekwuru Gbasara Dundy */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Elaine Dundy|Elaine Dundy]] (1 Ọgọst 1921 - 1 Mee 2008) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ, onye na-ede akụkọ ndụ ndị mmadụ, onye nta akụkọ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede egwuregwu. ==Okwu Ndị O Kwuru == * '''Ihe a na-elegharakarị anya bụ na n'agbanyeghị na ndị ogbenye na-achọ ịba ọgaranya, ọ dịghị egosi na ha nwere ịhụnanya n'ebe ndị ọgaranya nọ, ma ọ bụ na ha n'ụzọ ọ bụla chọrọ iñomi àgwà ha nke, n'ezie, ha na-eleda anya.''' Ma ndị ogbenye ma ndị ọgaranya achọpụtala kpọmkwem otu ihe mere ha ga-eji na-eme mkpesa banyere ibe ha. ''Onye ọ bụla n'ime na-eche na onye nke ọzọ enweghị ụkpụrụ maọbụ àgwà, enweghị mweda n'ala, rụrụ arụ, enweghị mmetụta - na ọ dịghị mgbe ọ na-etinye ọrụ ụbọchị nke arụrụ n'eziokwu na ndụ ya.'' ** ''[[w:Elvis and Gladys | Elvis na Gladys]]'' (1985), Ch. 5: A Romance, p. 55 * Ọchịchọ ''[[Elvis Presley | Elvis]]''' dugara ya site na [[ọmụmụ]] nke [[okpukpe niile]] malite na [Judaism]] ruo [[Buddha]] na nkuzi niile nke [[theosophy]] na [[nkwenye]] na [[pantheistic]] [[evolushọn]],[[àmànsì]] [[ndị a na-abiaghari uche ha]], [[ndị nke ime mmụọ] ], na mgbaasị - na nkenke, oriọna Alladin niile na-achake n'oge ndi 1960.''' Ma tupu anyị a na-adagharị ebe anyị na-achị ọchị na ngosi nke ọtụtụ ndị a na-eto eto ndị si na Bible Belt, azụlitere na fundamentalism na mkpaọchị, ọ bụ ezie na ọ na-adị ka ọ maralarị nke ọma n'ime polypharmacy - n'adọlị ịmụta amamihe nke ọwụwa-anyanwụ, anyị nwere ike ịkwụsịtụ obere oge iji mata maka aha [[George Bernard Shaw]], [[w: Louis Lumière| Louis Lumière]], [[Thomas Edison]] , [[W. B. Yeats|Yeats]], [[Havelock Ellis]], [[Maeterlinck]], onye nkuzi [[Rudolf Steiner]], [[Krishnamurti], na [[Gandhi]], bụ ndị niile theosophy metụtarala ma ọ bụ na ha etinyela aka na ya n'otu oge ma ọ bụ ọzọ, na-enweghị obi abụọ, anabatawo Elvis na ogwe aka dị ka onye njem ibe na nkwenye na [[anwansi]] dị n'ime anyị niile. ** "Elvis and Gladys" (1985), Epilogue, p. 330 * '''M na-eji onwe m akpa nganga n'òtù n'adịghị ka akwụkwọ m ndị si n'ebe ibe ha nọ na ntọala na isiokwu.''' Ma, ruokwa oge m rụmielara ọrụ m, ka m ghọtara na otu eriri na-esi na ya pụta, na m ga-ejiriri otu usoro ahụ dọta uche onye na-agụ ya. Ọ bụ gimmick ihe nkiri ochie nke Western: ''Onye ọbịa na-abịa n'obodo." Abụ m onye ọbịa ahụ. Mụ na onye na-agụ ga-achọpụta ihe na-eme n'obodo ahụ ma ọ bụrụ Paris, London, New York, Sydney, Tupelo, Ferriday - ma ọ bụ n'ụlọ mkpọrọ gọọmenti etiti ụmụ nwanyị. '''N'ikpeazụ, anyị ga-eme ka ọ nwee ihe ọ pụtara'' ** <!-- [http://www.elainedundy.com/stranger.html] DEAD LINK --> "A Stranger Comes To Town" (''c''. 2001) * '''Ịnọnyeere [[w:Ernest Hemingway|Hemingway]] pụtara isonye n'ime egwuregwu dị obosara nke ọ na-egwu egwu dị ka akara nkwanye ùgwù dị mkpa. [[Tennessee Williams | Tennessee]] jụrụ naanị ka ị maa mma na ka ị na-akwụwa aka ọtọ.''' <br> N'ileghachi anya azụ, a ka m ahụ afọ 1950 ruo afọ 1959 dịka afọ iri kacha tọọ m ụtọ ndụ. Naanị ihe m mehiere mgbe ahụ bụ iche na ọ ga na-aga n'ihu òtù ruo mgbe ebighị ebi. Anọgidere m na-agụ ya niile bụ Dull Conformity ma ana m eche ebe ndị ahụ bi. Ọ bụghị na mbara ala m. Eziokwu ahụ bụ́ na anyị emeriwo Agha Ụwa nke Abụọ nakwa na anyị dị ndụ mere ka e nwee mgbawa ọdịbendị mgbe agha gasịrị. ** "A Stranger Comes To Town " ('c''. 2001) * '''N'oge ụfọdụ na ndụ m, achọpụtara m na m maara naanị ndị ama ama, amaghị m onye ọ bụla n'ezie.''' echere m na ọ bụ nnukwu ọpịpịa nke [[Fate]] na n'ime nyocha nke onye akachasị mara n'ime ha niile, M ga n'ikpeazụ na-ezute ezigbo ndị mmadụ, na-achọta ha dịka ndị pụrụ iche karịa ndị ama ama; na-adọrọ mmasị ha nile ma soro ụfọdụ na-enwe ọbụbụenyi na-adịgide adịgide. ** "Life Itself" (2001) * '''Amabughị m na [[Elvis]] dị ndụ ruo mgbe ọ nwụrụ.''' Ma akụkọ ole dị ka nke m? Ruo mgbe ọ nwụrụ na Ọgọstụ 16, 1977, ọ bụụrụ ihe kwere omume na ị ga-agafe otu ụbọchị n'anụghị [[aha]] ya. N'ezie m na-echeta iwe mbụ niile ọ kpatara mana kwere m na ọ dị mfe ahụghị ihe nkiri ya ọ bụla. Ọ pụtaghị na ọ bụghị mgbe niile ka egwú na-achị n'obi na n'uche m. N'ime afọ ndị ahụ Elvis anọghị, enwere m igwe ọkpụkpọ egwú m ịna-akpọ egwú mgbe niile, mana ọ bụ egwú ndị mmadụ, blues na jazz ka ọ na-akpọ. Ọ nọ na-akpọ [[w: Al Jolson | Al Jolson]], [[Maurice Chevalier]], [[Billie Holiday]], [[Ethel Merman]] na [[Noel Coward]]. Olu mmadụ a na-ebuli n'abụ na-adị m mkpa mgbe niile, ya ka m ga-eji agụnye [[Miles Davis]] onye opi ya bụ olu mmadụ dị mkpa. '''Mgbe ahụ, mgbe ọ nwụsịrị na London na tagzi, na redio na TV, anụghịzi m ihe ọ bụla ma e wezụga ihe ndekọ Elvis na nke ahụ dọọrọ mmasị m.'' ** Dị ka a hotara na [http://www.elvisinfonet.com/dundy1.html: Ajụjụ ọnụ: Elaine Dundy, onye edemede a ma ama nke akwụkwọ seminal, ''Elvis & Gladys: Genesis of the King'' na-agwa EIN okwu" ( 2004)] * N'ịbụ onye na-anọdụ ala n'ụlọ ezumezu ahụ dị elu, onye nyocha ka nwalere m ule n'anya m, nke m dara ọzọ. Ọ na-agwa m okwu mana otu nwoke kpuru ìsì nwere enyo gbara ọchịchịrị na-aga n'ebe dị anya site na m, okpete ya na-acha ọcha na-eti mkpu ka ọ na-akụtu n'ala. Ihe onye nyocha ahụ na-ekwughachi - na ndị a bụ okwu ya kpọmkwem - bụ: "Enweghị ihe kpatara na ọ dịghị ọgwụgwọ maka [[w: Macular degeneration | AMD]]. Dam ahụ gbawara. M malitere ibe ákwá, anya mmiri na-agba m n'ihu, na mberede, enweghị ike ịkwụsị, ihere. N'ime ụlọ mposi, adara m. Ogwe aka m nọ na-ama jijiji, mkpịsị aka m na-ekwekọ, kpọnwụrụ akpọnwụ, wee kụrie ya. Afọ m nọ n'ọgba aghara. Ma '''M wee na-ebe akwa, ebe m ma na agaghị m alaghachi ịhụ ihe m na-ahụbu.''' <br> Enwere m olileanya na enweghị m nchekwube; Nke kacha njọ bụ na ihere mere m. '''M na-ebe akwa maka onwe m nwụrụ anwụ'''' Ruo ugbu a, m na-ekele onwe m maka inwe ndidi nke ọma. Ugbu a, achọpụtara m na nke a bụ n'ihi na ndị dọkịta na-ahụ maka anya na-ekwukarị AMD dị ka ọrịa. Maka m ọ pụtara na a ga-enwe ọgwụgwọ. Ugbu a amatara m na a gaghị enwe enyo ọhụrụ, a gaghị enwe ọgwụ, a gaghịkwa ịwa ahụ. ** "Out of Darkness" na '' The Guardian '' (18 Maachị 2006) <!-- DEAD LINK http://www.elainedundy.com/Guardian/guardian.html --> * '''[[Kenneth Tynan | Ken]], Tot nke [[Kadịmma]], aghọọla [[Marquis de Sade]], na nzaghachi m aghọwo [[w:virago|virago]] .'' ** N'ịgbasa alụmdi na nwunye ya na [[Kenneth Tynan]], dị ka e hotara na [http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/1933071/Elaine-Dundy.html?source=rss his obituary in "The Telegraph" (6 Mee 2008)] === '' The Dud Avocado'' (1958) === * '''Ọ bụ ụbọchị na-ekpo ọkụ, udo, na-enwe nchekwube na Septemba.'' Ọ bụ n'ihe dị ka elekere iri na otu nke ụtụtụ, echetara m, na m na-agbada n'elu boulevard St. Michel, echiche na-ebili n'isi m dị ka obere. anwụrụ ọkụ, mgbe na mberede, otu olu dara na ntị m: "Sally Jay Gorce! Gịnị bụ hell? Ọfọn, n'ihi Kraịst, nke a nwere ike ịbụ n'ezie obere anyị onwe anyị Sally Jay Gorce?" Ọ dị m ka aka na-akpụ ntutu m wee gbagharịa, iwe na-ewe m n'ihi na a kpọtere m nke ọma. na a pair of ochie Army suntans, ma ochie enyi m Larry Keevil.O na-ele m anya na ụfọdụ mkpu. nwere ike na-anọ m n'ihu, mana ọ nọgidere na-ele m anya n'atụghị egwu.<br /> "Gịnị" ị na-eme kemgbe… ọ jụrụ n'ikpeazụ. <br /> ''' 'Obi siri m ike icheta nke ọma''' ** Akụkụ nke mbụ, otu *<!-- Larry dabere azụ n'ime hum na buzz na brouhaha ma mụmụọ ọnụ ọchị nke umengwụ. Na mberede, n'amaghị nke ọma ihe kpatara ya, ahụrụ m na obi dị m ụtọ nke ukwuu na m gbabara n'ime ya. Ma nke a bụ ihe jọgburu onwe ya, n'ihi na ndị America abụọ na-ezuteghachi ibe ha mgbe oge ụfọdụ gachara n'ala ọzọ kwesịrị ịkwakọba oriọna ha kacha nso ma jiri ịma jijiji chere ka ihe niile fechaa. Karịsịa m. --> ''M ga-ekwe nkwa mgbe m rutere ebe a na agaghị m agwa onye ọ bụla m maara na mbụ okwu'''' Ma ebe a anyị nọ, ndị America abụọ na-ahụbeghị nke ọ bụla n'ezie. ndị ọzọ ruo ọtụtụ afọ; ebe a bụ onye si "n'ụlọ" maara m ''mgbe'', ọ bụrụ na-amasị gị, na kama ịlaghachi azụ n'ime ọhịa dị ka rhino na-atụ ụjọ, enwere m obi ụtọ na echiche ahụ dum. <br /> "Ọ masịrị m. ọ bụ ebe a, ọ́ bụghị gị?” Larry kwuru, na-egosi ụlọ oriri na ọṅụṅụ na-atụgharị isi ya. <br /> Ekwesịrị m ikweta na agaghị m aga ebe ahụ. <br /> Ọ mụmụrụ ọnụ ọchị. Ọ sịrị, "Ịkwesịrị ịbịakwute ọtụtụ oge." Ọ bụ naanị ọnyà ndị na-abụghị ndị njem na-adị ndụ na Bank Left. Ọ bụ "ezigbo" ka ọ gbakwụnyere. <br /> ''Ezigbo, echere m ... ihe ọ bụla nke ahụ pụtara.''' <! - M lere anya na ụmụ akwụkwọ Sorbonne na-agba gburugburu anyị, tebụl na-ama jijiji n'okpuru aka ha na-akụ ụda na nku aka ha. Kapeeti panoramic dum dị ka nke a na-esi na akpụkpọ ụkwụ ochie, ajị anụ na anụ ọhịa, ntutu isi na-enweghị isi. Echeghị m na ọ dị ihe dị n'ụwa iji tụnyere ụlọ oriri na ọṅụṅụ ụmụ akwụkwọ French n'isi ụtụtụ. Ịnweghị ike ịmegharị otu ọnụọgụgụ, mkpọtụ, na ike n'ebe ọ bụla ọzọ na-ewepụtaghị ọgbaghara. --> ** Akụkụ nke mbụ, otu * Echere m na ihe Larry kwuru n'okwu a gbadoro ụkwụ na ụlọ oriri na ọṅụṅụ na mba ụwa. ajị na-acha odo odo na onye isi awọ na-ahụ anya, nwoke katachara ahụ na-akparịta ụka nke ukwuu mana ọ dị nwa obere oge ugbu a n'asụsụ m na-enweghị ike ịkọwa '''' 'Ozugbo m. marakwa na ebe a masịrị m.''' <br /> N'akụkụ niile, ndị ọmarịcha [[w: Tower nke Babel | Ụlọ elu Bebel ]] na-arụ ọrụ onwe ya na-agba m gburugburu, enwere m ahụ iru ala. na [[amanonym]] na, nke ka nke, anyị nwere ekele na a ga-azọpụta anyị na mkpughe ndị ahụ na-agbawa obi na ndị na-akụda mmadụ bụ ndị a na-emeso mgbe niile n'ụlọ oriri na ọṅụṅụ ndị na-asụ Bekee dị ka Flore. <br /> Na, dị ka m kwuru. , Enwere m nnọọ obi ụtọ na m gbabara na Larry. ** Akụkụ nke mbụ, otu * Nwayọọ nwayọọ anya ya hapụrụ ntutu m wee gaa ala. Oge a ọ were n'ezie na uwe m na mgbe ahụ Lee na m na-ezute mgbe niile; na pụrụ iche nke dere na nha anya akụkụ nke ntụrụndụ, iju na egwu bịara n'ihu ya. <br /> Abụghị m onye mmụọ ma enwere m ike ịkọ ihe kpatara ọdịdị a. Nsogbu bụ, ọ bụ mgbe niile ihe dị iche. <br /> M squirted na-enweghị ntụsara ahụ, na-enwe mmetụta anya ya na-ada n'ubu na ara m efu. <br /> "Kedu ihe hel ị na-eme n'etiti ụtụtụ yi uwe '' mgbede ''? ọ jụrụ m n'ikpeazụ. <br /> "Ndo maka nke ahụ," M kwuru ngwa ngwa, "ma ọ bụ naanị ihe m ga-eyi, akwa akwabeghị azụ." ** Akụkụ nke mbụ, otu * Ma eleghị anya, n’ihi na apụwo m nnọọ n’ime abalị, n’ihi na apụghịkwa m iguzogide mmegide m na-enwebu, ma ọ dị m ka m nọdụrụ ala n’ebe ahụ ka ụda olu ya na-anwụkwa ná ntị m, na m pụrụ ịhụ ya n’anya. . <br /> Na mgbe ahụ, dị ka ihe a na-atụghị anya ya dị ka nzọụkwụ zoro ezo, enwere m mmetụta onwe m n'ezie '' ịsụ ngọngọ '' na '' ọdịda ''. Ma n'ebe ahụ, ọ bụ, "m" hụrụ ya n'anya! Dị mfe dị ka nke ahụ. <br /> Ọ bụ onye mbụ m hụrụ n'anya. Enweghị m ike ịfefe ya. Ihe m na-agbalị ịchọpụta bụ ihe mere na ahụtụbeghị m ya n'anya '' tupu ''. M pụtara na m nwere ọtụtụ ohere. Aga m ahụ ya ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kwa ụbọchị n'oge okpomọkụ ahụ na [[Maine]] afọ abụọ gara aga mgbe anyị abụọ nọ na ụlọ ọrụ [[w: Summer Stock | Summer Stock]]. … Ọ na-adị m mma mgbe niile n'ụzọ mkparị ya, mana enwerekwa m, echetala m ugbu a site n'ọgbụgbọ na-agafe agafe, nwa agbọghọ na-akpachapụ anya kpamkpam, ihe nlereanya, ọmarịcha ọmarịcha, nke a na-akpọ Lila. Ọ na-abịa na ngwụcha izu ka ọ hụ ya. <br /> Mgbe ahụ, anụrụ m n'ọnụ mmadụ na ọ ga-akwụsị mahadum n'oge oyi na-abịa ma gaa mba ọzọ ka ọ bụrụ amamihe. Aga m ahụ ya ọzọ mgbe m rutere Paris. Ọ mara mma nke ukwuu, zụtara m ihe ọṅụṅụ, weda nọmba ekwentị m ma ọ dịghị akpọ m. <br /> Ị bụ ọbọgwụ nwụrụ anwụ ugbu a, a gwara m onwe m, ka m zuru ike laghachi azụ n'ime coma m. Ị pụọla. M lere ya anya, na-amụmụ ọnụ ọchị. Agbalịrị m iche ihe na-eme ya n'obi. ** Akụkụ nke mbụ, otu * O tinyere aka ya n’isi m, onye ahụ o ji sịga nwụrụ anwụ kụmie n’ime ya, mụmụọkwa m ọnụ ọchị. "Ọ dị mfe, nwa, dị mfe, naanị m na-akwa gị ọchị. Echela na m 'na-anabataghị'' n'ihi Kraịst. Bie ndụ ya, m na-ekwu. Asịla ndụ, Gorce, ị bụ nanị nwata. otu ugboro." <br /> Anyị nọ na aha ikpeazụ, Keevil na I. ** Akụkụ nke mbụ, otu * Echiche m nọ na-achụ ibe m n’ebe nile, ma ọ dịghị ihe yiri ka ọ na-edozi onwe ya. Ndụmọdụ, echere m. Jụọ ndụmọdụ ya. Na ịhụnanya? Ego? Ọrụ? Ọ ka mma ịrapara n'ịhụnanya, ekpebiri m, ọ bụ ihe dị gị n'obi. <br /> Ya mere, uche m furu efu. ** Akụkụ nke mbụ, otu * Anyanwụ na-enwu: ndò nke okwuchi windo na-apụ n'anya n'ehihie na-ekpo ọkụ, na-acha ọcha, na-enweghị onyinyo. N'ime ọkụ ọkụ ahụ, ahụrụ m Paris n'anya karịa ka ọ dịtụbeghị mbụ. Ma n'ebe ahụ nọ ọdụ n'ihu m, gbatịa onwe ya okomoko na anyanwụ, anya ya umengwụ na-enyocha ihe ọṅụṅụ ya na-abaghị uru, bụ Larry, onye m hụrụ n'anya kasị mma ... sensationally enweghị mmasị. ** Akụkụ nke mbụ, otu * '''Akpọrọ m [[w:Champs Élysées|Champs Élysées]] . Ama m na ọ dị [[crazy]] ikwu, mana tupu m abanye na ya (n'ihe mechara bụrụ [[w:Étoile|Étoile]]) Amabeghị m banyere ya [[dị adị]] .''' Mba, m na-aṅụ iyi. Anụla m okwu ndị a "Champs Élysées," n'ezie, mana echere m na ọ bụ ogige ntụrụndụ ma ọ bụ ihe. M pụtara na ọ bụ ihe ọ na-ada, ọ bụghị ya? Ozugbo ahụ, ahụrụ m onwe m ka m guzo n'ebe ahụ ka m na-ele anya n'ihu ọha na-acha anụnụ anụnụ na mgbede na-acha anụnụ anụnụ. Ihe niile dị ka ọ dabara ebe. Nke a bụ gaiety niile na ebube na nwuke m maara na ọ ga-abụ ndụ ma ọ bụrụ na m nwere ike ịghọta ya. <br /> M malitere sere n'elu ala ndị ahụ [[w:Elysian Fields | Elysian Fields]] sentimita atọ n'akụkụ ala, dị mfe dị ka agwa [[Jean Cocteau | Cocteau]] [[w: Orpheus (ihe nkiri) | na-ese n'elu. hell]]. Ọdịmma na usoro dị ka ọ na-enwu site na oriọna okporo ụzọ ọ bụla n'akụkụ okporo ụzọ; na-enwu site na windo ọ bụla nke ụlọ ahịa ụmụaka ya na ụlọ ahịa ejiji na ebe a na-adọba ụgbọala; na-enwu site na ụlọ oriri na ọṅụṅụ ya na sinima na ụlọ ihe nkiri; site na bonbonneries ya na parfumeries na nighteries… '''Kwuo banyere ịhụ mgbe ebighị ebi na a ọka nke ájá na eluigwe na a ọhịa ifuru; Echere m n'ezie na m na-enwe ụdị mkpughe omimi mgbe ahụ. Ihe niile dị ka ihe ncheta site n'afọ. Ọ dị ka ọ nọ na-echere m ebe ahụ.''' <br /> Ụfọdụ ndị [[akụkọ ihe mere eme]] bụ osimiri ma ọ bụ ụlọ elu ma ọ bụ ogige ili. Maka m ọ bụ nnukwu Toyshop primordial nke windo ya niile na-enwu n'ụzọ dị ebube. O nwere ihe niile m chọburu ka ego zụta. Ọ bụ nnukwu ihe ngosi [[Ekeresimesi]] nke ejiri ọlaọcha na akwụkwọ na-acha anụnụ anụnụ kechie ya na rịbọn satin na mgbịrịgba. N'ime ga-abụ ihe na-achọ mma, na-atọ ọchị, na-atụ m anya ruo mgbe ebighị ebi. ''' Ọ bụ onyinye m maka ịbụ [[dị ndụ]].''' ** Akụkụ nke mbụ, otu * Judy bi na ụlọ ndị ọbịa m. Ọ dị nanị afọ iri na asaa, na ihe ọ na-eme na Paris e weere na ọ na-akpagbu nwanne ya nwoke nke tọrọ, bụ́ onye pianist nke dị afọ iri na ise, bụ́ onye ya na otu n’ime ndị nkụzi isi na-amụ ihe n’ebe ahụ. Otú ọ dị, n'ihi ịdị ọcha ha jikọtara ọnụ na nke na-eju anya, nke a bụ ndokwa na-abaghị uru. Aha ikpeazụ ha bụ Galache, ha bụkwa okwu gbasara njikọ nke nwanyị Quaker nke si Philadelphia na onye Spen na-atụ egwu (ugbu a, Ewoo, nwụrụ anwụ) gọziri. Dị ka o kwesịrị ịdị, nzụlite ha, ruo n'oge a, bụ nke siri ike ma bụrụ nke a na-echebe nke ọma. … Judy dị nnọọ iche n'ebe m nọ nke na ọ na-atọ ọchị n'ezie. Ebe ọ bụ na m nwere obi ụtọ maka ibi ndụ, ọ nwere afọ ojuju, ma ọ dịkarịa ala maka oge a, ịhapụ ihe ahụ niile nye ndị ọzọ. Ọ bụrụhaala na ọ nwere ike 'nụrụ' ihe niile gbasara ya. Ọ bụ n'ezie na-achị ọchị banyere nke a. Apịaji n'ụzọ ọ bụla n'ala, na-adị ka Bambi - anya na ụkwụ niile na enweghị agba - ọ ga-ege ntị afọ na afọ na nlebara anya nke ọma na ụgbọala ọ bụla ị na-ekwu. Ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta. ** Akụkụ nke mbụ, nke abụọ * N’ịbụ ihe na-akwa emo n’ihi na ọ pụrụ ịbụworị na nne ya bụ́ onye na-akpa àgwà ka o ziga nwanne ya nwoke na nwanne nwanyị nanị ya dị ka nke a, nke bụ́ eziokwu bụ na ọchịchọ ịmata ihe chebere Judy dị nnọọ ka ịbụ onye aka ya dị ọcha chebere ya. Ma mgbe ahụ, e nwere ihe ọzọ banyere ya, kwa. Ị maara ihe niile na-agba egwu banyere ndị a mụrụ na [[Mmehie mbụ]] na ihe niile na-ere ere? Ọfọn, ma eleghị anya ọ na-ere ere ma eleghị anya ọ bụghị. Echere m na agaghị m agbaji akpịrị m site na ntị gaa na ntị, naanị n'ihi na achọpụtara m n'ezie na ọtụtụ ndị mmadụ ''bụ''. Ma ọ bụghị. Nke ahụ bụ ihe. Ọ bụ naanị ''ọ bụghị''. Enwere m mmasị na nke ahụ. ** Akụkụ nke mbụ, nke abụọ <!-- * “Gịnị mere? Oh, Ehi Nsọ!” M asụ ude. <br /> “Biko ka ejila okwu mkparị ndị a,” ka o were iwe gbawara. "Anụbeghị m ka ndị America ọ bụla na-eji ha eme ihe ma e wezụga ndị - gịnị ka ị na-akpọ ha - anụmanụ ndị ahụ. Mickey Mouse." <br /> “Micky ụmụ oke,” ka m kwuru nke ọma. ** Akụkụ nke Mbụ, Atọ --> * '''E nwere, amaara m (ọ bụ na nkà ihe ọmụma anyị na mahadum), ọ dịkarịa ala otu narị ihe dị iche iche mere ụfọdụ ihe omume na-ewere ọnọdụ." n'otu ntabi anya na ọ gbapụrụ n'isi m, echere m na m rutere nso raison d'etre m dịka m nweburu. ** Akụkụ nke mbụ, atọ * Ihe m na-ekwu bụ, ajụjụ a na-ajụkarị ndị na-eme ihe nkiri bụ otú ha ga-esi na-ekwu otu ihe ugboro ugboro n’abalị ruo abalị, ma [Chineke] maara azịza ya ‘nke ahụ’ bụ, ọ́ bụghị anyị niile. ''obu''; nwekwara ike nweta ụgwọ maka ya. ** Akụkụ nke mbụ, asatọ === Okwu ga-eso '' The Dud Avocado'' (2006) === :<small>Mkpebi okwu ruo mbipụta 2007 (11 Disemba 2006)</small> * ''M na-eleghachi anya azụ na [[ihe ịtụnanya]] na '' Dud Avocado '' '': ihe ijuanya na nnabata mbụ ya na n'ọtụtụ oge eweghachiri ya - ruo ọtụtụ afọ, a na-ebipụta ya n'akụkụ ọhụrụ ọ bụla. akwụkwọ nke m pụtara. M na-eleghachi anya azụ na ihe ijuanya na 1950s. ''' "[[conformity]] nke afọ ndị ahụ dị ka ha na-adịkarị [[chere n'echiche]] bụ ihe m na-amaghị." "M na-eleghachi anya azụ na ihe ijuanya na [[London]] karịsịa, ebe mpaghara dum. Ebibiri n'oge [[Agha Ụwa nke Abụọ]] ka dị na mkpọmkpọ ebe. Mana London nọ n'etiti mmụgharị maka ndị na-ese ihe. N'ime akwụkwọ na ihe eji egwu egwu [[w: Ụmụ okorobịa iwe na-ewe | Ndị ntorobịa iwe]] nọ na-eme mkpọtụ na ndị na-eto eto ọhụrụ dị ka [[Richard Burton]], [[w:Peter O Toole|Peter O Toole]], [[ Albert Finney]], na [[w:Peter Finch|Peter Finch]] na-abata na nke ha. Lọndọn bụ ebe dị n'usoro ebe ọ dị mma itinye ihe egwu. [[Optimism]] bụ [[iwu]] nke ụbọchị ahụ ma anọ m ebe ahụ. * Na London, ewezuga akụkụ ụfọdụ, enweghị m ihu ọma na ọrụ m mana enwere m ihu ọchị na ịhụnanya. Enwere ụlọ egwuregwu ihe nkiri nke ụmụ ọdụm niile na-agakarị mgbe ha na-agbago. Ha niile gbakọrọ ka ha rie nri dị ọnụ ala ma bụrụ ndị ụlọ mmanya na-egbu egbu mee ka ha nwee obi ụtọ. Ọ bụ n'ebe ahụ ka m zutere [[Kenneth Tynan | Ken Tynan]], na nso nso a site na Oxford, ma bụrụkwa nnukwu egwu nke ndị nkatọ ihe nkiri Britain. N'ịbụ ndị nwere magnetized, anyị lụrụ mgbe ọnwa atọ gachara. M zigara ndị mụrụ m na New York waya: "Lụọla onye England. Akwụkwọ ozi na-esote." Ahụrụ m ya n'anya nke ukwuu wee jiri obi ụtọ banye na Wonderland nke ama ama ya. * Ka m na-ede akwụkwọ ahụ n’ọkara, enweghị m aha ọ bụla. Ọ bịara bụrụ ihe magburu onwe ya mgbe m kelere onye ọbịa m na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ na osisi ube oyibo ya na-eto eto. M kwuru, m ga-anọgide na-agbalị na-ada na olulu ube oyibo nke m. Otu onye kwuru, ihe ị nwetara bụ ube oyibo dud, na Ken kwuru, nke ahụ bụ aha dị mma maka akwụkwọ akụkọ. ''Echere m, aha a bụ nke m, ọ bụkwa ya.''' Mụ na Ken nwere otu onye ọrụ, maka onye nkwusa anyị kpebiri na Victor Golancz, bụ onye mara mma na akwụkwọ akụkọ mbụ. N'ụzọ magburu onwe ya, ọ nakweere ya, ma na ọtụtụ caveats. Aha ahụ ahụghị ya n'anya. Ọ dị ka akwụkwọ esi nri. Ọ chọkwara ka m dee n’aha nwunye m. M sị mba ha abụọ. Ọ nabatara. O kpebiri na ọ chọrọ ndepụta okwu, "La Vie Amoureuse nke Sally Jay na Paris." Asiri m, Mba, mba! '' 'O kwuru, nke a bụ oge mbụ na ahụmahụ ya na onye edemede a na-amaghị ama mere mkpesa banyere mkpuchi akwụkwọ.'' Otú ọ dị, o tinyere jaket akwụkwọ ahụ na ndepụta okwu bụ nke onye bipụtara ya. Ken gụrụ ya na akaebe wee sị, "Ị nwere nnukwu onye na-ere ahịa kacha mma ebe a." N'ụzọ dị ịtụnanya, ihe mbụ m nwere bụ ahụ efe. Ekwere m ya. Ọ dịghị onye nwere ike ịkọ ka ọha mmadụ ga-esi nata egwuregwu ma ọ bụ akwụkwọ akụkọ dị ka Ken nwere ike. Naanị mgbe ahụ ka a tọhapụrụ m ka m nwee obi ụtọ. * Ntụle ndị ahụ mara mma, akwụkwọ ahụ wee banye ngwa ngwa na mbipụta nke abụọ. N'otu abalị, Ken lọtara n'ụlọ ma tụpụ otu akwụkwọ ahụ na windo. "'''Ị bụghị onye edemede mgbe m lụrụ gị, ị bụ onye na-eme ihe nkiri''," ka o ji iwe kwuo. O doro anya na ndị ọrụ ibe ya nọ na-agba ya n'ihi [ntị] m na-enweta. Agbajiri m. N'echi ya, ọ sịrị, "'''M na-agụgharị akwụkwọ gị ọzọ. E nwere [[ịhụnanya] na ibe ọ bụla.'"" O wee nye m ọmarịcha akpụkpọ anụ na-acha uhie uhie nke nwere ihe odide ahụ. : "'''Site na [[Onye nkatọ]] ruo na [[Onye edemede]].'''" Mgbe m lere ya anya, enwere m nkụda mmụọ. '''M nọ na-eche ma ọ bụ nnabata ya nke ihe m ga-eme ka ọ mebeghị.''' <br /> O juru m anya na, ọ pụtara na iwe ya iwe, akwụkwọ ahụ agaghị apụ. * N’oge na-adịghị anya ka e bipụtara ya [[w:Irwin Shaw|Irwin Shaw]] degaara m akwụkwọ na-eto ya. [[w: Terry Southern | Terry Southern]], na-akpọ m "Miss Smarts," kwuru na m bụ "ezigbo enyi." [[Gore Vidal]] kpọrọ otu ụtụtụ na fon na-asị, "'''Ị nwere otu ihe onye edemede chọrọ: Ị nwere olu nke gị. Ugbu a gaa.''" [[Ernest Hemingway]] gwara m. , "Enwere m mmasị n'akwụkwọ gị. Ọ masịrị m ka ndị odide gị niile na-ekwu okwu dị iche." Ma tinyezie, "Ihe odide m niile na-ada otu ihe n'ihi na anaghị m ege ntị." Ihe a nile, na elu-igwe kwa. [Laurence Olivier]] gwara m na ugbu a akwụkwọ m na-enweta ego buru ibu na anyị nwere ike ime ihe na m nwere ike ịkwado anyị. "The Financial Times" gbara ihe na-agụ, "Ụdị ngwaahịa a: Enweghị ube oyibo." [Groucho Marx]] degaara m akwụkwọ, sị, "Aghaghị m ịgwa mmadụ ihe na-atọ m ụtọ '' The Dud Avocado ''… Ọ bụrụ na nke a bụ ndụ gị n'ezie, amaghị m ka hel si nweta ya. '''Mgbe ndị mmadụ jụrụ m ka akwụkwọ akụkọ si bụrụ akụkọ ndụ, m na-ekwu, ihe niile na-akpali akpali, nke jọgburu onwe ya nke dike m na-eme, emere m. Ihe niile o mere nke ezi uche dị na ya ka m mebere.'' * Ihe ịga nke ọma m weere ụzọ ọzọ. M mere mkpesa na [[w: Rod Steiger | Rod Steiger]], "Akwukwo a esighi ike ma onye ọ bụla chọrọ ịma ihe m ga-ede na-esote. M pụtara, ọ bụ na m agaghị ezu ike?" N'ezie enweghị m echiche ide akwụkwọ akụkọ nke abụọ. "Ee e," Rod kwuru, na-aza ajụjụ m. "Ịga nke ọma naanị pụtara na ị ga-enweta ohere ọzọ iji gbalịa ime ya ọzọ." <br /> M chere banyere ya, mgbe ahụ Ken wee sị m, "'''Ọ bụrụ na ị dee akwụkwọ ọzọ, m ga-agbahapụ gị.''" M nọdụrụ ala malite akwụkwọ akụkọ m nke abụọ ma na-eche na m maara ya. mmalite na ọgwụgwụ ya. Etinyere m ya n'akụkụ ide egwuregwu nke gara n'ihu na London.<!-- M wee malite ime ọtụtụ akwụkwọ akụkọ na America nke masịrị m, karịa n'ihi na enwere m ndị editọ dị ebube na '' Esquire '', ' Akwụkwọ akụkọ 'New York'', ''Vogue'' na ''Cosmopolitan''. -->… M laghachiri na akwụkwọ akụkọ m wee mechaa ya. E bipụtara ya na nyocha dị mma mana ugbu a enwere ihe na-esi ísì ụtọ. M dọwara ha ma tufuo ha n'ụlọ mposi. ''M ga-abụ onye edemede.'' <br /> ''Na 1964 mụ na Ken gbara alụkwaghịm.''' Ọfọn, anyị mere ibe anyị ihe ọjọọ. Ugbu a, ihe dị ka afọ iri atọ ka e mesịrị, ana m eleghachi anya azụ na [[ekele]] n'ebe ọ nọ: ''M na-eleghachi anya azụ n'ijuanya''' === Okwu Ndị Ekwuru Gbasara Dundy === * <!-- Ezigbo Oriakụ Tynan, -->'''Anaghị m eme omume idegara ndị inyom lụrụ di na nwunye akwụkwọ, karịsịa ma ọ bụrụ na di bụ [[katọ]] dị egwu, mana aghaghị m ịgwa mmadụ (na ya) nwere ike ịbụ gị ebe ọ bụ na ị bụ onye edemede) ole m masịrị '' The Dud Avocado ''. <br /> O mere ka m chịa ọchị, tie mkpu na guffaw (nke na-atụghị anya ya bụ nnukwu aha maka ụlọ ọrụ iwu).''' <br /> Ọ bụrụ na nke a bụ ndụ gị n'ezie, amaghị m ka ị ga-esi nweta ya n'ụwa. ya. ** [[Groucho Marx]], n'akwụkwọ ozi o degaara Dundy (September 1959), nke e hotara na ''Life Itself'' (2001), nke e hotara na [http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries /1933071/Elaine-Dundy.html?source=rss obituary ya na ''The Telegraph'' (6 Mee 2008)] * '''Ọ bụ akara aka nke ụfọdụ akwụkwọ akụkọ dị mma ka a na-achọpụtaghachi ha mgbe niile, mere na ''The Dud Avocado'' nke Elaine Dundy, egwú na-atụ m, bụ otu n'ime ha ''' ... Ọ na-amakapụta n'iru afọ iri ọbụla maọbu ihe dịketara afọ iri. N'oge mmadụ na-ede edemede banyere otú ọ dị mma ma onye ọzọ na-eti mkpu ka e weghachi ya ka ọ bipụta, nke esooro ya na nkenke site na iji nwayọọ nwayọọ na-alaghachi na onyinyo. N'ime obodo a na-achịkwa nke ọma, n'ezie, a ga-akwanyere ndị dere akwụkwọ ndị dị otú ahụ ùgwù nke ọma, na oge ụfọdụ, otu n'ime ha na-eme atụmatụ ịbanye n'ime pantheon… ikwu okwu n'eziokwu. <br /> ''Avocado Dud'' na-enwekwa nkwarụ ọzọ site n'ịkpa ọchị. Ndị America na-amasị ọchị mana ha atụkwasịghị ya obi, eziokwu pụtara kwa afọ mgbe a na-enye Oscars: ụkpụrụ mba anyị yiri ka ọ bụ [[Lord Byron]] "Ka anyị nwee mmanya na ụmụ nwanyị, obi ụtọ na ọchị / okwuchukwu na soda-mmiri ụbọchị na-esote." ''' N'ezie, '' Dud Avocado '' dị oke njọ, mana ọ naghị ekwusa ozi ọma, a ga-agụrịrị ihe ọ ga-ekwu banyere ndụ n'etiti ahịrị ọkpọ. '' Nke ahụ bụ ihe debere Powell n'okpuru mkpuchi. ogologo oge - ọ dịghị onye chere na onye edemede na-atọ ọchị nwere ike ịdị mma, karịsịa ma ọ bụrụ na ọ bụkwa nwanyị - na ọ na-arụ ọrụ megide Elaine Dundy kemgbe o bipụtara '' Dud Avocado '', akwụkwọ akụkọ mbụ ya, na 1958. ** [[w: Terry Teachout | Terry Teachout]], na mmalite nke mbipụta 2007 nke '' The Dud Avocado'' * ''' Ndụ ya n'etiti [[ọdụm]] n'akụkụ abụọ nke Atlantic abụghị naanị amamihe kama ọ maara ihe ka ọ na-etinye uche n'otu di [[Kenneth Tynan]], otu [[Orson Welles]], otu na naanị [[Elvis Presley]], ma ọ dịghị ihe ọzọ, ọdụm n'onwe ya, na-adị ndụ niile." ** [[Gore Vidal]], dị ka e hotara na mbipụta akwụkwọ akụkọ maka ''Ndụ n'onwe ya'' (2001) <!-- LINK DEAD http://www.elainedundy.com/lifeitself.html --> === Njikọ Mpụga === {{Wikipedia}} *[http://books.guardian.co.uk/extracts/story/0,,501942,00.html ''Life Itself'' — lengthy excerpt in ''The Guardian'' (1 June 2001)] *{{imdb name|id=1133864|name=Elaine Dundy}} *[http://www.elvisinfonet.com/dundy1.html "Interview: Elaine Dundy, celebrated author of the seminal book, ''Elvis & Gladys: Genesis of The King'', talks to EIN" (2004)] *[http://www.elvisnews.com/Presentation/Functional/Page/articles.aspx?command=show&item=806 Elvis News interview with Elaine Dundy] <!-- *[http://www.elainedundy.com/Guardian/guardian.html "Out of the Darkness" in ''The Guardian'' (18 March 2006) — Dundy on losing her sight] DEAD LINK --> {{DEFAULTSORT:Dundy, Elaine}} [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:Novelists from the United States]] [[Category:Biographers]] [[Category:Journalists from the United States]] [[Category:1921 births]] [[Category:2008 deaths]] [[Category:American Jews]] [[Category:People from New York City]] [[Category:Playwrights from the United States]] [[Category:ụmụ nwanyị]] sbdjmhi9qet3gylvlv6033adzb9nzzq Designing Women (season 1) 0 3973 15230 15229 2023-10-18T18:52:49Z Mercyjamb123 446 /* Di na nwunye ochie anaghị anwụ anwụ [1.12] */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w:Ịmepụta Ụmụ nwanyị|Na-emebe Ụmụ nwanyị]]'''' (1986–1993) bụ sitcom America, nke ekesara na [[w:CBS|CBS]], ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ. na ụlọ ọrụ imewe ha, Sugarbaker na Associates. === Onye na-anya ụgbọelu (1.01) === : ''Suzanne si na ndụmọdụ gynecology na di Mary Jo mbụ na akụkọ na ha na-akpa ugbu a." : ''Suzanne'': Julia, ahọpụtaghị m ya ... ọ mere. : ''Julia''': Ọ ga-emekwa ọzọ. Suzanne, ọ bụrụ na inwe mmekọahụ bụ nri ngwa ngwa, a ga-enwe mgbanaka n'elu akwa gị. M na-aṅụ iyi na ọ pụtaghị na anụ ọhịa ahụ ... === Asọmpi Mma [1.02] === :''Mgbe Suzanne nụchara okwu ọjọọ a na-ekwu banyere ya, Julia gbachiteere nwanne ya nwaanyị.'' :'' Download .mp3 nke a kpochapụwo rant! [http://www.chrisfreeland.com/2006/02/night-lights-went-out-in-georgia.html] : ''Julia''': gbaghara m, ị bụghị Marjorie Leigh Winnick, Miss Georgia World ugbu a? : ''Marjorie''': Leenụ, ee a bụ m. : ''Julia''': Abụ m Julia Sugarbaker, nwanne Suzanne Sugarbaker. Enweghị m ike ịnyere aka ịnụ akụkụ nke mkparịta ụka gị. : ''Marjorie''': Ọfọn, ọ dị m nwute. Amaghị m onye ọ bụla nọ ebe a. : ''Julia''': Ee, ana m achịkọta site na nkwupụta gị enwere ihe ole na ole ndị ọzọ ị na-amaghị, Marjorie. Dịka ọmụmaatụ, eleghị anya ị maghị na Suzanne bụ naanị onye na-asọmpi na akụkọ ihe mere eme nke Georgia iji kpochapụ ụdị ọ bụla ma e wezụga ịdị n'otu, na nke ahụ abụghị ihe ụmụ nwanyị ezinụlọ m na-achọsi ike. Ma ọ bụ na mgbe ọ na-aga n'okporo ụzọ runway na uwe igwu mmiri ya, ndị asọmpi ise kwụsịrị ozugbo. Ma ọ bụ na mgbe o si n'ụlọ ntu dịpụrụ adịpụ zaa ajụjụ a, "Gịnị ka ị ga-eme iji gbochie agha?" o kwuru nke ọma banyere ịhụ mba n'anya, n'ọgbọ agha na tiara diamond, ndị toro eto kwara ákwá. Ma eleghị anya ị maghị, Marjorie, na Suzanne abụghị naanị Miss Georgia, na ọ bụ Miss Georgia. Ọ bụghị naanị baton ka ọ na-akpụgharị, mkpanaka ahụ na-agba ọkụ. Ma mgbe ọ tụbara mkpara ahụ n'ikuku, ọ fere elu, gbakwuo ọsọ ọsọ karịa baton ọ bụla efegoro na mbụ, na-akụ transformer ma were ọkụ na-awụsa ogige gbara ọchịchịrị! Ma mgbe o mesịrị daa, Marjorie, nwanne m nwanyị jidere osisi ahụ, mmadụ 12,000 wee wụlie elu n'ụkwụ ha ruo minit iri na isii na ọkara nke égbè eluigwe na-akwụsịghị akwụsị, ka ire ọkụ na-enwu n'ihu ya nke anya mmiri kpuchiri! Ma nke ahụ, Marjorie - ka ị mara - na ụmụ gị ga-amata otu ụbọchị -- bụ abalị ọkụ gbara na Georgia! === Nnukwu ihe omume [[w:1.03|1.03]] === :''Charlene hụrụ na nwoke ahụ ụbọchị ya kpuru ìsì buru oke ibu." : '' Mason Dodd '' (Walter Olkewicz): Enwere m ike ịsị site n'ile anya na ihu gị Suzanne chefuru ịkọwa ịdị elu m. ''Charlene'''Kedu ihe dị njọ na ịdị elu gị? ::''Mason'''Ọ dị ala karịa nke m obosara. <hr obosara = "50%"/> :''[Charlene malitere ịchị ọchị maka ihe kaadị Mason nyere ya ka ọ kpọọ ya...]" :'''Mary Jo''' Gịnị ka ọ bụ? : ''Charlene'': Kaadị ya! Ọ na-ekwu "Nyere aka, biko kpọọ onye uwe ojii! Otu nwoke mara abụba loro m!" === Nwa Julia [1.04] === === Ụbọchị mbụ Mary Jo [1.05] === : ''[Ka Mary Jo ji ụjọ na-akwado maka ụbọchị mbụ ya kemgbe ọ gbara alụkwaghịm..]" : ''Julia''': Nke a bụ otu ụzọ n'ụzọ anọ maka ekwentị akwụ ụgwọ, Mary Jo. Mama m na-enyekarị mụ na Suzanne otu mkpụrụ ego ka anyị na-aga n’ụlọ ma ọ bụrụ na mmadụ emee ka ọ dị ọhụrụ. Echeghị m na Suzanne ji nke ya mee ihe. O mechara jiri ego ahụ gaa Yurop. === Ụlọ imewe [1.06] === === Nleta Perky [1.07] === : ''Suzanne''': Ị nweghị ike iji ndụ gị niile na-akwa ákwá naanị n'ihi na Mason na-akwagharị. : ''Charlene'': Ọfọn, Aghọtaghị m ihe mere o ji gwa m ihe a ziri ezi na Ekele! (sob) : ''Suzanne''': Kpọọ ya ka ọ kwụọ ụgwọ maka tiketi iji fega gị Tokyo. : ''Charlene'': Oh, Suzanne! Enweghị m ike ịnara tiketi ụgbọ elu naanị n'ihi na obi na-ama ya ikpe maka ịkwapụ. Agaghị m enwe iguzosi ike n'ezi ihe ọ bụla. : ''Suzanne'': Y'mara mgbe ụfọdụ m na-eche banyere ihe ndị dị otú ahụ ... mgbe ahụ, m na-agbalị na-etinye ya ozugbo m n'obi. <hr obosara = "50%"/> :''[Mary Jo na Julia batara n'ọgba aghara na-arụrịta ụka.]'' ""Julia": Lee, Mary Jo, ihe niile m na-ekwu bụ na agaghị m akwụ otu red cent na tiketi ahụ, ma ọ bụrụ na m ga-eme ya, a ga m ewere ya ruo na Ụlọ ikpe kachasị! ''Charlene''': Gịnị mere? : '' Mary Jo '': (n'ụzọ dị ịrịba ama) Anyị na-aga n'ụlọ akụ iji tinye ego ahụ, nri? Ma ụgbọ ala ahụ na-akụda, ya mere, mgbe ha na-arụ ọrụ na ya, Julia kpebiri na anyị ga-eje ije na ụlọ akụ ma mee ka anyị "drive-thru" nkwụnye ego na ụkwụ ... n'ihi na n'ime ụlọ akụ anaghị emeghe ruo mgbe 10. . : ''Charlene''': Ọ dị m ka ezi uche dị na ya. : ''Julia''': Daalụ, Charlene! : '' Mary Jo '': Ya mere, anyị na-eguzo na ụgbọala-thru, na mgbe anyị "na-ebuli" -- dị ka a pụrụ isi kwuo ya - na windo iko, nwoke ahụ jụrụ ịnakwere nkwụnye ego anyị n'ihi na anyị' anọghị n'ime ụgbọ ala. : ''Charlene''': Nke ahụ bụ ihe ọchị. : '' Mary Jo '': Ya mere, Julia na-achị oche azụ nke nwanyị ahụ n'azụ anyị wee malite iti mkpu ka nwanyị a kwọga anyị site na ụgbọala-thru! na mgbe ahụ, onye njikwa ụlọ akụ mere ka Julia si n'ụgbọala nwanyị ahụ pụta, mgbe ahụ, ndị uwe ojii bịara. Achọrọ m ikwu karịa? : ''Charlene'': Ọfọn, Julia. Ọ bụrụ na ịgaghị akwụ ụgwọ tiketi, kedu ihe nchekwa gị ga-abụ? : ''Julia''': Ihe nchebe m bụ... na mgbe m nwara iji windo draịva ahụ, m nọ n'ime ụgbọ ala; arịa nke m họọrọ ga-esi na ndụ - ahu m! : ''Suzanne'': Oh Julia, emela ihe ọchị. Ọ dịghị ọkàikpe ga-ekweta na! Ọ bụrụ na ị ga-enweta ịhọrọ... ị gaara ahọrọla ụdị ọhụrụ ka ọhụrụ. <hr obosara = "50%"/> : ''Charlene'': N'ụlọ anyị ọ bụ ụdị anụ ọhịa nwere ụmụaka iri na otu na Ekele. : ''Suzanne''': Kedu ihe dị ka inwe ekele ugwu ugwu? Ị nwere Turkey? :'''Charlene''': ( njakịrị) Mba. Possum! Papa gbuo ya, Mama m kpochie ya, mgbe ahụ na tebụl anyị niile ga-alụ ọgụ maka nri, emesia mkpịrị nkụ wee nọdụ n'ihu ihe owuwu ụzọ rie ezé anyị! : ''Suzanne''': Ọ dị mma..... naanị m na-ajụ. : ''Charlene'': Ọfọn, ị na-ajụkarị! Akọcha m ụbọchị m gwara gị na anyị nwere ụlọ. <hr obosara = "50%"/> :''[Perky, Suzanne na nne Julia, na-akasi Suzanne emeri nke ukwuu, onye nwara, mana o meghị nri abalị Ekele.]" : '''Perky''': Oh, enyi m. O kwesiri ka i biakute m ndụmọdụ, agaram asi gi isi nri abughi nke gi, amuru gi n'ihe ka ukwuu. : ''Suzanne''': Ọ dị ka gịnị? : '''Perky''': Dị ka... mgbe m na-akpọga gị n'ogige ntụrụndụ mgbe ị dị ihe dị ka afọ abụọ, onye ọ bụla na-agbagote na-ekwu "oh kedu nwa agbọghọ mara mma... ihe ọ bụla ọ ga-eme. ịbụ". M na-eguzokwa ogologo ogologo ma kwuo "Gịnị kpatara etiti anya, o'course!" <hr obosara = "50%" /> : ''[Onye uwe ojii nwere mgbagwoju anya mgbe onye ọ bụla malitere ịkọwa Anthony - onye na-eteta naanị]'' ''Bernice''': Enwere m ike ịkọwa. Ejighị m n'aka, mana echere m na nwoke a (Anthony) na-ejide anyị. : '''Perky''': Bernice, nke ahụ abụghị eziokwu! :'''Bernice'': Oh...oke. <hr obosara = "50%"/> : ''Julia''': Oh, Anthony. Anyị dị nnọọ egwu. Ọ dị m ka ya bụrụ na ị ga-ewegara nkịta gị ụfọdụ n'ime toki ahụ. :''' Anthony''': Achọghị m toki ahụ ọzọ. nkịta m na-amasị m. : ''Mary Jo''': Anthony, o wutere anyi. : ''Charlene''': Anyị na-ekwe nkwa na anyị ga-emere gị ya. : '' Anthony '': Echegbula onwe gị maka ya. Ọ bụ ọmarịcha ehihie. Ezi ekele. Daalụ ọzọ maka ịtụgharị m maka igbu ọchụ. === Ana m eme, n'ihi na ọ bụghị ebe mmadụ ikpebi onye dị ndụ ma ọ bụ nwụọ [1.08] === === Ndị ikom IT [1.09] === : ''Julia''': Ọfọn, ikekwe ihere agaghị eme gị ma ọ bụrụ na ị gbanwee uwe. : ''Charlene'': C'mon, Julia, adịla afọ ojuju. Maka ụfọdụ ndị nke a bụ mgbanwe. :''Julia''': Ee, nke ọma... eleghi anya Tina Turner mgbe dina na steeti. <hr obosara = "50%"/> :''[Ndị inyom na-arụrịta ụka banyere ihe na-eme ka nwoke maa mma.]" : ''Suzanne''': Onwe m, a na m ahọrọ ụdị nke tọrọ ntọala. : '' Mary Jo '': Ị pụtara ọgaranya.... na ọrịa na-egbu egbu? === Ndị na-ehi ụra [1.10] === === Daze nke afọ ọhụrụ ee e nyere m ọgwụ ọjọọ [1.11] === === Di na nwunye ochie anaghị anwụ anwụ [1.12] === :''[Julia gara ịhụ dọkịta Charlene.]'' : ''Julia''': Dr. Mitchell, Abụ m Julia Sugarbaker. Enwere m ike ịbata? : ''Dr. Mitchell '': Ee, mana enwere m olileanya na nke a agaghị ewe ogologo oge. Anọ m na ndị ọrụ ụlọ ọgwụ atọ, ma m ka nwere okirikiri. : ''Julia''': Aghọtara m na ị na-arụsi ọrụ ike nke ukwuu, m ga-adị nkenke. Abịara m n'ihi na abụ m ezigbo enyi Charlene Frazier. : ''Dr. Mitchell '' Charlene Frazier abụghịzi onye ọrịa m, yabụ enweghị m ike ịhụ…. : ''Julia''': N'ezie, anọghị m ebe a naanị maka Charlene, kama n'aha ndị ọrịa gị niile. : ''Dr. Mitchell '': Aghọtaghị m. : ''Julia''': Ihe m ga-achọ ịma bụ, ụmụ nwanyị ole ọzọ ị ga-egbu tupu ị laa ezumike nka?! : ''Dr. Mitchell '': Arịọ m gbaghara gị?! :''Julia''': Ị hụrụ, m mere ntakịrị ịlele gị, Dr. Mitchell, achọpụtara m na Charlene abụghị nwanyị mbụ ị gwara ka ọ chere ka ọ hụ. Ị gwara enyi m ọzọ otu ihe ahụ, naanị n'oge ahụ ka m maghị na ị bụ dibịa. Ọfọn ọ tụkwasịrị gị obi. O chere ọnwa anọ tupu ara ya emee nke ọma na ọ ga-alọta, mana ka ọ na-erule mgbe ahụ ọ gafela. : ''Dr. Mitchell '': Oriakụ Sugarbaker, echeghị m na m ga-achọ ịma gbasara gị ikpe gbasara ahụike nke ị maghị ihe ọ bụla gbasara ya. : ''Julia''': jargon ọgwụ anaghị amasị m. A zụlitere m na ezinụlọ ahụike, nna nna m na-ekwukarị na 80% bụ ezi uche. Ọ dịghị ihe dị omimi banyere inwe akpụ n'ime ara gị. Ọ dị mfe, mgbe ịchọtara otu ị ga-eme ya x-ray ma ọ bụ biopsied. Amaara m nke ahụ. Ọtụtụ ndị dibịa maara nke ahụ. Ihe m na-aghọtaghị bụ, gịnị kpatara na ị maghị nke ahụ? : ''Dr. Mitchell '': ''[n'anya isi] '' Eleghị anya m bụ ụlọ akwụkwọ ochie. : ''Julia''': ''[oke iwe]'' Nke ahụ abụghị "ụlọ akwụkwọ ochie"! Nke ahụ bụ nnukwu ''enweghị ike''!!! : ''Dr. Mitchell'': Ọfọn, o doro m anya na ị bụ nwanyị nwere mmetụta uche, nke na-emebiga ihe ókè. : ''Julia''': Ọ bụghị mmetụta uche, Dọkịta, ọ na-agba m nke ukwuu. Ọ bụ ya mere m ji etinye akwụkwọ n'ụlọọrụ ahụike steeti na AMA ebubo gị. : ''Dr. Mitchell '' Ọfọn, ọ bụrụ na ịchọrọ ịme onwe gị onye nzuzu, bụrụ onye ọbịa m, mana enwere m ike ime ka obi sie gị ike na ị tozuru oke ịme mkpebi ndị a. Echere m na nzukọ a agwụla. :''Julia''': M na-echekwa otú ahụ, ma maka ndị tozuru okè, ị bụghị. Ị naghị adabere na ọgwụ. Ngwá agha gị bụ egwu egwu. Ị bụ onye nwere obi oma, onye nwere obi ebere na-agwa ụmụ nwanyị ka ị meere ha nsogbu ha. Ọfọn, e nwere nanị otu ihe na-ezighị ezi na nke ahụ, Dr. Mitchell; ị na-adịghị na-eme ha na-anwụ anwụ! === Monette [1.13] === :''[Ka ụmụ nwanyị na-eche enyi Charlene n'ụlọ ezumike ya, otu nwa amadi na-abata na Julia.]" ''' Gentleman '': Anọ m na-eche ... Ọ bụrụ na m ga-ajụ gị kpọmkwem, m ga-enweta gị? :''Julia''': Amaghị m ihe ị na-ekwu, mana n'ụzọ ụfọdụ enwere m mmetụta nke ọma n'ịsị azịza ya bụ mba. === na ikpe ziri ezi maka Paul [1.14] === : ''Suzanne'': Julia, kedu ihe mere ị ga-eji na-ele anya ịnyịnya onyinye n'ọnụ? : ''Julia''': N'ihi na, ọ bụrụ na ị na-ele otu n'azụ, ha na-agbakarị gị ụkwụ. === Enyi Reese [1.15] === === Nashville gbara gburugburu [1.16] === :'''Mary Jo'': Ọ dị ka ndị inyom ahụ ị gụrụ banyere ha na "National Enquirer," ị maara ndị na-amaghị na ha dị ime. Otu ụbọchị, ha na-anọdụ ala gburugburu, sippin 'na soda ma ọ bụ ihe. Na mberede, ha ledara ala wee sị, "kpakpando m, ị ga-ele ya anya. A mụrụ m nwa." Aha ya bụ Charlene. === Oh, Suzannah [1.17] === : ''Charlene''': Mara, amaghim ihe kpatara na otutu mmadu enweghi ike ibuli umu ha dika Andy Taylor mere. M pụtara, Opie kwesịrị ịrụ ọrụ maka ihe niile o nwetara. Y'maara mgbe o mehiere ma ọ bụ na ọ chọrọ ime ihe nzuzu, Andy ọ dịghị mgbe ọ pụtara kpọmkwem wee sị mba. Y'mara dị ka oge Opie chọrọ ịpụ mgbe ọ dị afọ iri na otu ka ọ nweta ebe nke ya ... Andy nyeere ya aka ịchekwa obere ego ya - nke ọ bụrụ na m echeta n'oge ahụ bụ 50 cents n'izu - na Andy tinyere ya. ụlọ akụ. Yabụ kama ịlụ ọgụ maka ya, ịmara, Opie na-eche oge niile na otu ụbọchị ọ ga-enwe ụlọ a, ịmara - n'agbanyeghị na Andy maara nke ọma ihe ụkpụrụ ihe onwunwe dị na Mayberry, na nke ahụ na Ọnụ ego 50 cents kwa izu ị ga-abụ 82 tupu ị nweta ego n'ime ụlọ. ::''[(kwụsịtụ iche echiche)]'' : Ị ma mgbe ị rutere na ya, Andy ghọgburu Opie. A sị na m ebidobeghị nke a - ugbu a iwe were m! <hr obosara = "50%"/> :''[Ihe ekwuru site na ohiri isi nke nne nne ya nyere Suzanne:]" : ''Ezigbo Nwa ntakiri''' : ''Achọrọ m ihe abụọ;'' : ''Iji nye gị mgbọrọgwụ''' : ''Inye gi nku''' <hr obosara = "50%"/> :''[Julia chere ihu, wee kasie ya obi, Suzanne na-akwa ákwá nke ukwuu nke na-achọghị ịhapụ Li Sing.]" : ''Suzanne''': Ọ dị mma na m mere ọtụtụ ihe n'oge a, ọ bụghị m? : ''Julia''': Ọ dịbeghị. N'ime awa ole na ole ọzọ, ha ga-ekwu maka ịtọrọ mmadụ. : ''Suzanne''': Ọ dị m ka ya bụrụ na agaghị m ahụ ya. Ọ na-eche na m dị ebube. Ọ na-amasịkwa isi nri m n'anya. : ''Julia''': Ị naghị esi nri. : ''Suzanne''': Ọ dị mma, amaara m nke ahụ, mana ọ maghị! Li Sing bụ onye mbụ hụrụ m n'anya naanị maka m. : ''Julia''': Ọ bụghị onye mbụ. Ọ bụ onye nke atọ. : ''Suzanne''': Gịnị? I putara na ndi di m ochie? : ''Julia''': Mba, nzuzu. Mụ na mama m. Anyị hụrụ gị n'anya naanị maka gị. : ''Suzanne''': Ee, mana ị cheghị na m nwere ike ịme ihe ọ bụla. : ''Julia''': Nke ahụ abụghị eziokwu. M nnọọ sị na echeghị m na e bepụrụ gị ịbụ nne. ''Suzanne''': Ị pụtara n'adịghị ka ijeri ụmụ nwanyị anọ ndị ọzọ nọ n'ụwa? Daalụ nke ukwuu. : ''Julia''': Ma ị na-eme ihe ọ dịghị onye ọzọ ga-eme. : ''Suzanne''': Gịnị? :''Julia''': Amaghị m ihe ọ bụ.....kpọmkwem.....na ị na-eme. Amaara m na ọ nweghị onye ọzọ na-eme ya, ma ọ bụ nwee ike ime ya, dị ka ị na-eme. Ị na-enye ohiri isi gị? : ''Suzanne''': Ee. Achọrọ m Li Sing nweta ya. : ''Julia''': Echere m na nne nne m ga-amasị ya. Echetara m mgbe o mere anyị ihe ndị a. Mgbọrọgwụ na nku. Anyị ji n'aka na anyị enwetaghị òkè anyị? Suzanne, m ga-ekwu ihe dị njọ, mana m na-ekwu ya n'ihi na ahụrụ m gị n'anya. Naanị otu ugboro na ndụ gị, etinyela onwe gị ụzọ. : ''Suzanne''': Abụghị m Julia. Ana m eche maka Li Sing. : ''Julia''': Mba, ị bụghị. Ị naghị eche echiche ma ọlị. Ị mara, n'ime obi gị, na ọ ka mma na di na nwunye a. Ọ bụrụ na ị hụrụ ya n'anya, dịka ị na-ekwu na ị na-eme ya, nye ya nku. : ''Suzanne''': Atụghị m anya na m ga-ahụ ya n'anya. Amam na i kwuru eziokwu. Ama m. Ọ dị mma, a ga m eme ya. :''[Julia weere aka Suzanne malite ibe ákwá n'onwe ya.]" : ''Julia''': Obi dị m ụtọ maka gị. : ''Suzanne''': Gini mere? : ''Julia''': N'ihi na, ugbu a. . . ị maara otú ọ dị ka ịbụ nne. === Nna Mary Jo nyere Charlene [1.18] === === Ọlụlụ si n'alụmdi na nwunye pụta [1.19] === === Grand Slam, Daalụ Ma'am [1.20] === === Bachelor Suite [1.21] === : ''Suzanne'': N'agbamakwụkwọ Mardel Richardson - ị maara na Mardel nwere obere nsogbu dị arọ, na ọ dị mwute ikwu na ọ họọrọ uwe mwụda ọcha zuru oke na mkpuchi. Ka o sina dị, dị nnọọ ka ọ na-ejikere ịgbada n'ụzọ ahụ, Julia dabere n'ebe m nọ wee sị, "Lee, Suzanne, ọ bụghị nwunye, ọ bụ nwunye na-ese n'elu mmiri." : ''Julia''': Oh, emeghị m. Ị dị egwu. : ''Suzanne''': I mere ya. Ma mgbe ndị ahụ na-eje ozi malitere n'okporo ụzọ ahụ, ọ sịrị, "Ọ bụrụ na ha nwere ụdị ọ bụla, ha ga-agbaba ya." <hr obosara = "50%" /> : ''Julia''': Ana m edobe aha ndị na-emetụ m n'azụ na-enweghị ikike. Ụfọdụ n’ime ha anwụọla ọnwụ na-ekwekọghị n’okike. [[Category: ụmụ nwanyị]] 0esx4x8vj7eyn0qqchc9v8a3fdtgmsx Mona Lisa 0 3974 15231 2023-10-18T19:14:31Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''''[[w:Mona Lisa | Mona Lisa]]''''' bụ ọkara ogologo [[w: eserese eserese | eserese eserese]] nke onye [[w: Italians | Italian]] na-ese [[w: Italy | Italy]] Leonardo da Vinci. A na-ele ya anya dị ka ihe osise ochie nke [[w: Ịtali Renaissance | Ịtali Ịtali]], ma kọwawo ya dị ka "onye a kacha mara amara, nke a kacha eleta, nke kacha dee banyere ya, nke a na-agụ maka ya, ọrụ nka kachasị mma. n'ụwa". Àgwà ọhụrụ nke eserese ah...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w:Mona Lisa | Mona Lisa]]''''' bụ ọkara ogologo [[w: eserese eserese | eserese eserese]] nke onye [[w: Italians | Italian]] na-ese [[w: Italy | Italy]] Leonardo da Vinci. A na-ele ya anya dị ka ihe osise ochie nke [[w: Ịtali Renaissance | Ịtali Ịtali]], ma kọwawo ya dị ka "onye a kacha mara amara, nke a kacha eleta, nke kacha dee banyere ya, nke a na-agụ maka ya, ọrụ nka kachasị mma. n'ụwa". Àgwà ọhụrụ nke eserese ahụ gụnyere okwu nke isiokwu a, bụ nke a na-akọwakarị dị ka ihe mgbagwoju anya, ihe ncheta nke ihe mejupụtara ya, ụdị aghụghọ dị nro, na echiche efu nke ikuku. Ihe osise a nwere ike ịbụ nke nwanyị ama ama Italy [[w:Lisa del Giocondo | Lisa Gherardini]], nwunye Francesco del Giocondo, ma ọ nọ na mmanụ na-acha ọcha [[w: Populus nigra | Lombardy poplar]] [[w:eserese | panel]]. A kwenyere na e sere ya n’agbata afọ 1503 na 1506; Otú ọ dị, Leonardo nọgidere na-arụ ọrụ na ya ruo ná ngwụsị afọ 1517. Ọrụ agụmakwụkwọ n'oge na-adịbeghị anya na-egosi na agaraghị amalite ya tupu 1513. Ọ bụ [[w:Francis I nke France | Eze Francis nke Mbụ nke France]] nwetara ya. Ugbu a ihe onwunwe nke [[w:France|French Republic]] n'onwe ya, na ngosipụta na-adịgide adịgide na [[w:Louvre|Louvre Museum]] na [[w:Paris|Paris]] kemgbe 1797. == Okwu okwu == [[File:Mona Lisa color restoration.jpg|thumb|Ọtụtụ [[w:dreams|dreams]] ebutela n'ọnụ ụzọ gị <br/> Ha dinara ebe ahụ, ha [[w:die|die]] ebe ahụ <br/> Ị na-ekpo ọkụ? Ị bụ [[w:ezigbo|ezigbo]], Mona Lisa? <br/> Ma ọ bụ naanị oyi na owu ọmụma, ọmarịcha ọrụ [[w:art|art]]? [[W:Ray Evans|Ray Evans]]]] [[File:Gioconda (copia del Museo del Prado restaurada).jpg|thumb|[[w:Art|Art]] bụ ụgbọ ala maka nnyefe nke [[w:echiche|echiche]] site n'ụdị, mmeghari nke ụdị ahụ na-eme ka [[w:echiche|echiche]] sie ike. Ọ bụ echiche ka a na-emepụtagharị. Onye ọ bụla ghọtara ọrụ nka nwere ya. Anyị niile nwere ''Mona Lisa''~ [[w:Sol LeWitt|Sol LeWitt]] * Nye gị, [[w:nwanyị akwụna|nwanyị akwụna]] bụ ụdị ihe mara mma. Ị na-asọpụrụ ya ka ị na-eme ''Mona Lisa'', n'ihu onye ị na-agaghị eme ihe rụrụ arụ. Ma n'ime nke a, ị na-eche na ọ dịghị ihe ga-anapụ puku kwuru puku [[w: ụmụ nwanyị|ụmụ nwanyị]] nke mkpụrụ obi ha na relegating ha na ịdị adị na art gallery. Dị ka a ga-asị na anyị na ha na-emekọ ihe n'ụzọ nka! * [[W:Walter Benjamin|Walter Benjamin]], Akwụkwọ ozi e degaara Herbert Belmore, Jun 23, 1913, na '' Nkwukọrịta nke Walter Benjamin 1910-1940'', p. 35 * [[w:Florence Thompson | Florence Thompson]], ''Mona Lisa'' nke 1930s, nne na-akwaga mba ọzọ nke foto ya na-ewute mba ahụ. * [[w: Bob Dotson | Bob Dotson]], ''N'ịchụso nrọ America'' (1985), p. 4 *[[W:onye ọgụgụ isi|onye ọgụgụ isi]] nke [[w:Leonardo da Vinci | Leonardo]] dị ka onye na-ese ihe bịara site n’ikpughe ihe omimi nke ndụ… “Lee mara na ụtọ nke ndụ. ndị ikom na ndị inyom nọ n'okporo ámá," ka o dere ... Ụwa dum jupụtara na ihe omimi nye ya, nke ọrụ ya gosipụtara. Ọchịchọ nke nsụhọ, ime ime nke karịrị, na-eme ka nkwupụta nke Mona Lisa pụta ìhè. * [[w: Lewis Einstein | Lewis Einstein]] na mmalite nke [http://www.gutenberg.org/ebooks/29904 ''Thoughs on Art and Life'' nke Leonardo da Vinci dere], (1906) * Mona Lisa, Mona Lisa, ụmụ nwoke akpọọla gị aha <br/> Ị dị ka nwanyị ahụ nwere ịmụmụ ọnụ ọchị mystic <br/> Ọ bụ naanị 'n'ihi na owu na-ama gị ka ha tara gị ụta? <br/> N'ihi na Mona Lisa iju na ọchị gị? * [[W:Ray Evans|Ray Evans]], na [[w: Mona Lisa (Nat King Cole song)|"Mona Lisa"]] (1950) · [https://www.youtube.com/watch?v=NIDX18Xl16s Nat King Cole arụmọrụ] * Ọtụtụ nrọ ka ewebatala n'ọnụ ụzọ gị <br/> Ha dinara n'ebe ahụ, ha anwụọkwa ebe ahụ <br/> Ị na-ekpo ọkụ? Ị dị adị, Mona Lisa? <br/> Ma ọ bụ naanị oyi na owu ọmụma, ọmarịcha ọrụ nka? * [[W:Ray Evans|Ray Evans]], na "Mona Lisa" (1950) Ọ nwere ike bụrụ kọmitii dere ''[[w:Hamlet|Hamlet]]'' ma ọ bụ 'Mona Lisa'' nke otu klọb sere? Ọ ga-abụ na a ga-edepụta Agba Ọhụrụ ka akụkọ ọgbakọ? Echiche okike esighi na otu. Ha si n'otu n'otu pụta. Nkume dị nsọ na-amali site na mkpịsị aka Chineke ruo mkpịsị aka Adam, ma ọ na-ewe oke n'usoro iwu nke physics ma ọ bụ iwu nke ala, uri ma ọ bụ amụma, sonata ma ọ bụ kọmputa. * [[W:Alfred Whitney Griswold|Alfred Whitney Griswold]], adreesị baccalaureate, Mahadum Yale, New Haven, Connecticut (9 Juun 1957) - Ihe ndekọ Congressional (11 June 1957), vol. 103, Ihe Odide Ntụkwasị, p. A4545 * Mona Lisa, nye m, bụ eserese mmetụta uche kacha ukwuu emere. Ụzọ ịmụmụ ọnụ ọchị na-eme ka ọ bụrụ ọrụ nke nkà na sayensị, n'ihi na Leonardo ghọtara optics, na mọzụlụ nke egbugbere ọnụ, na otú ìhè si agba n'anya - ihe niile na-eme ka ọnụ ọchị Mona Lisa bụrụ ihe omimi na nke siri ike. * [[W:Walter Isaacson|Walter Isaacson]], dị ka e hotara na [https://www.macleans.ca/culture/books/what-we-can-learn-from-leonardo-da-vincis-passion-for-both-art -and-sayensị / "Ihe anyị nwere ike ịmụta site na mmasị Leonardo da Vinci maka nkà na sayensị" site n'aka Emily Donaldson, '' MacLean's '' (17 October 2017)] *[S] ince art bụ ụgbọ maka nnyefe nke echiche site n'ụdị, mmeputakwa nke ụdị ahụ na-eme ka [[w:echiche|echiche]] sie ike. Ọ bụ echiche ka a na-emepụtagharị. Onye ọ bụla ghọtara ọrụ nka nwere ya. Anyị niile nwere ''Mona Lisa''. * [[W:Sol LeWitt|Sol LeWitt]], [http://bombmagazine.org/article/2583/sol-lewitt Sol LeWitt nke Sọl Ostrow], ajụjụ ọnụ nka na: '' Magazin bombu '' (Fall 2003) * ''Prese Lionardo a fare per Francesco del Giocondo il ritratto di mona Lisa sua moglie'' * Leonardo mere ihe osise, maka Francesco del Giocondo, ihe osise nke Mona Lisa, nwunye ya. * Giorgio Vasari, ''[[w: Ndụ nke ndị na-ese ihe osise, ndị na-ese ihe na ndị na-ese ihe | Ndụ nke ndị na-ese ihe, ndị na-ese ihe na ndị na-ese ihe]]'' (1550), p. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] tk8sq5rgphejy2uy96ot0y06zy826es María José Hoffmann 0 3975 15232 2023-10-18T19:38:01Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:María José Hoffmann Opazo (2018).jpg|thumb|María José Hoffmann na 2018]] '''[[w:María José Hoffmann|María José Hoffmann Opazo]]''' (28 Disemba 1976 –) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Chile nke na-eje ozi ugbu a dị ka [[w: Chamber of Deputies of Chile | osote]]. == Okwu okwu == * Iji nabata nwanyị ahụ na-enwe oke owu ọmụma, agbahapụ na egwu, steeti ahụ aghaghị ịgbatị aka enyemaka. * [https://www.catholicnewsagency...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:María José Hoffmann Opazo (2018).jpg|thumb|María José Hoffmann na 2018]] '''[[w:María José Hoffmann|María José Hoffmann Opazo]]''' (28 Disemba 1976 –) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Chile nke na-eje ozi ugbu a dị ka [[w: Chamber of Deputies of Chile | osote]]. == Okwu okwu == * Iji nabata nwanyị ahụ na-enwe oke owu ọmụma, agbahapụ na egwu, steeti ahụ aghaghị ịgbatị aka enyemaka. * [https://www.catholicnewsagency.com/news/248643/chilean-legislative-committee-votes-against-permitting-elective-abortions Kọmiti omebe iwu Chile kwadoro inye ikike ime ime ahọpụtara (10 Ọgọst 2021) ''Catholic News Agecny''] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Hoffmann, María José}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ccrpt0nluzn7csi95p1bneu5wkoo2u5 Francia Márquez 0 3976 15236 15235 2023-10-18T19:54:06Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Francia Márquez */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Francia Márquez|Francia Elena Márquez Mina]]''(amụrụ 1 Disemba 1981) bụ onye Colombia na-ahụ maka ikike mmadụ na onye na-akwado gburugburu ebe obibi na onye ọka iwu, yana onye osote onye isi ala-ahọpụtara nke Colombia. A mụrụ ya na Yolombó, obodo dị na Ngalaba Cauca. == Okwu okwu == === Interview with Earth Justice (2019) === <small>[https://earthjustice.org/blog/2019-august/francia-m-rquez-renowned-afro-colombian-activist-what-environmental-racism-means-to-me 2019 Ajụjụ ọnụ] na Ụwa Justice. /obere> * Colombia bụ obodo nke ezinaụlọ ndị bara ọgaranya na-achị. Mgbe obodo ojii na ụmụ amaala na-achọ ka e wepụ nnukwu ogbunigwe n'obodo anyị ma anyị rịọ maka nchebe n'okpuru iwu iwu, ezinụlọ ndị na-achị achị na-ekwu na anyị na-ebute ihe mgbochi na mmepe akụ na ụba. Nke ahụ bụ mgbe m na-ajụ, kedu ụdị mmepe ha na-ekwu maka ya, ọkachasị mgbe obodo ụmụ amaala na ndị isi ojii enweghị ihe eji arụ ọrụ? Obodo m bi na ya enweghị mmiri ọñụñụ, e jikwa kemịkal e ji gwupụta ihe n’ụzọ iwu na-akwadoghị metọọ osimiri anyị. Ọzọkwa, steeti Colombia anaghị etinye ego na ọrụ mmekọrịta. Echiche ha maka mmepe akụ na ụba bụ ịwepụ mmanụ na ókèala site na agbụrụ agbụrụ. Ntugharị a bụ ihe atụ dị egwu nke ịkpa ókè agbụrụ, na mgbe ọ bụla a na-ebuli olu onye ndu ọha ma ọ bụ nke m ka ọ chọọ ikike ndị e debere n'usoro iwu, mgbe ahụ, anyị na-ejedebe ịbụ ndị agha nke ndị agha na-ebu agha n'ókèala anyị, karịsịa ndị ọrụ aka nri. * Ọ bụrụ na e nweghị ihe metụtara akụ̀ na ụba n’ókèala ndị a, anyị agaraghị ebili ịlụ ọgụ ka anyị wee bie ndụ dị mma. Anyị na-etinye ndụ anyị n'ihe ize ndụ iji kwụsị ụlọ ọrụ mmepụta ihe na-emerụ ahụ, n'ihi na nke ikpeazụ na-enweta uru na-efu ọtụtụ ndị nwụrụ anwụ. * Ihe ịma aka kasịnụ nke mmadụ bụ ịrụkọ ọrụ ọnụ iji chekwaa ụwa a ma ọ bụ ibibi ya. Ọ dị anyị n'aka iburu ọrụ nke anyị ma chebe ndụ anyị. Na Colombia, anyị na-eke mkpọsa iji kpalie mkpụgharị ọhịa, yana imegharịgharị ihe. Anyị chọrọ ime ka ndị mmadụ mara maka ngwaahịa ndị enwere ike ịmekọ ihe yana otu anyị si eji ụfọdụ ihe ọzọ eme ihe. Anyị nwere ike ime ọtụtụ ihe. === Ajụjụ ọnụ ''Democracy Now'' (2022) === <small>[https://www.democracynow.org/2022/6/21/first_black_vice_president_francia_marquez 2022 gbara ajụjụ ọnụ] na ''Democracy Now''' </small> * Echere m na karịa ịme akụkọ ihe mere eme, anyị na-enye ume n'echiche bụ na na Colombia, ụdị ọchịchị ọhụrụ ga-ekwe omume, ọchịchị nke sitere na ndị ojii, ụmụ amaala na ndị ọrụ ugbo sitere na mpaghara dị iche iche nke obodo, LGBTIQ + , site na ndị ntorobịa, ndị inyom, site na obere ndị ọrụ ugbo Colombia, ndị na-abụghị onye - ya bụ, ndị na-enwebeghị olu na gọọmenti, ndị na-enwetụbeghị olu iji tinye n'ihu anyị. iwe dị ka ndị mmadụ. Ma taa, anyị kwesịrị itinye n'ihu ndị nobodies, ndị na-enwebeghị olu, ịbanye na steeti ka anyị wee dee akụkọ nke onwe anyị, akụkọ ihe mere eme nke ga-eme ka o kwe omume ibi ndụ na nkwanye ùgwù, ikpe ziri ezi, na. nha anya, na nha nhata, nke ga-eme ka onye ọ bụla n'ime anyị gbanwee ibe nke ime ihe ike nke agha agha na ịchụso usoro ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ. * Ọnọdụ a nke agha na ịgbahapụ n'ihe gbasara enweghị ego ọhaneze, nke ahụ kwesịrị ka a kwụsị. A gaghị akwụsị ya site n'aka ndị nwere oke ùgwù nke ndị ọcha bụ ndị na-achị obodo anyị n'akụkọ ihe mere eme. Ọ bụ ndị mmadụ kwesịrị ịpụ n'ihu iji tinye mkpesa ha. * Anọ m na-atụpụta mmemme nke ọrụ agroecological na-arụpụta ihe yana n'echiche nke ọbụbụeze nri bụ isi okwu. Enwere ihe karịrị nde mmadụ 21 na Colombia na-adịghị eri nri nke ọma, ndị na-ehi ụra n'agụụ kwa abalị. * Nke ahụ bụ akụkọ ihe mere eme nke a na-emeghachi kwa ụbọchị. Ndị nne na-aga ọrụ n’ụlọ ezinụlọ ndị ọzọ, ha na-alọtakwa lie ụmụ ha. Nke ahụ bụ akụkọ obodo anyị. * Ike agwụla anyị ka anyị lie ndị ezinụlọ anyị na ịhụ ụmụ nwanyị, ndị nne, na-eli ụmụ ha. Nke ahụ abụghị naanị. Anyị kwesịrị inwe mba dị ùgwù karịa, mba dị n'udo, mba nwere ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ, na mba na-emegide ịkpa ókè agbụrụ. * Ugbu a, m nọ ebe a na United States. Amakwa m na a na-egbu ndị isi ojii ebe a, ọkachasị ndị ntorobịa ojii, n'otu ụzọ ahụ ka a na-egbu ndị isi ojii, ndị ntorobịa dara ogbenye, ndị ntorobịa dara ogbenye na-akpa ókè agbụrụ, na Colombia. N’ihi ụcha akpụkpọ ahụ́ anyị, ha na-ele anyị anya dị ka ndị omekome. Ma anyị bụ mmadụ. A ghaghị ịsọpụrụ ma na-amata ùgwù anyị. * Mgbe m kwusara na m chọrọ ịbụ onyeisi oche Colombia, ndị mmadụ sịrị, “Francia, ara na-agba gị, n’ihi na i chere otú ahụ”—ha apụghị ichetụ n’echiche. Ha na-eche na nke ahụ bụ maka ndị ọcha bụ ndị nwere ihe ùgwù. Mana taa, anyị bụ ndị na-abụghị onye, ​​ndị anyị na-enwebeghị olu, ndị agbachiworo ọnụ n'akụkọ ihe mere eme na ime ihe ike, na-ebili ikwu na anyị ga-aga n'ihu site n'iguzogide ọchịchị ruo mgbe ugwu. na-aghọ ihe obodo anyị na-ama. === Ajụjụ ọnụ ''Latin America Report'' (2022) === <small>[https://latinamericareports.com/colombia-needs-environmental-restoration-version-of-bidens-jobs-plan-pre-candidate-francia-marquez-interview/6390/2022 gbara ajụjụ ọnụ] '' Akụkọ Latin America'' </small> * Ike nke ndị nna nna m na ụmụ nwanyị ndị mụrụ nnwere onwe ma kụziere anyị ụzọ nsọpụrụ kpaliri m ibido n'okporo ụzọ a gaa n'isi oche Colombia. * Anyị ga-ewepụ echiche ụgha bụ́ na isi ihe na-akpata ime ihe ike bụ “enweghị steeti.” N'ụzọ megidere nke ahụ, n'ọtụtụ mpaghara ebe e gbuchara ndị isi na-elekọta mmadụ, steeti ahụ, karịsịa ndị agha agha, anọwo na-agbachitere mba dị iche iche na-ewepụ ihe onwunwe anyị, na-ekpochapụ ihe ọkụkụ n'ike, na ịchụpụ obodo ndị agha ahụ metụtara. . Ndị ọkachamara emepụtala akụkọ ifo a ka ha ghara iburu ibu ọrụ maka mmebi iwu nke mmadụ n'usoro. * Anyị na-achọ ka udo anyị na-eme ka anyị nwee ohere maka akụ na ụba anyị ka e wee mee ka ha sie ike site na ihe ọmụma na ngwa na-arụpụta ihe dabere na ọdịdị gburugburu ebe obibi na omenala anyị. Nke a bụ ka anyị nwee ike ịga n'ihu ma gbanwee ike zuru ụwa ọnụ na decarbonize ụwa. * O zughị oke ịkwalite ọtụtụ ọrụ; ekwesịrị inwe nkwa nke ọzụzụ, ụgwọ ọrụ na nkwụsi ike. * Anyị ekwuola maka iwulite mmemme nke ọrụ na-akpachapụ anya. Anyị aghaghị ilekọta ma weghachi osimiri anyị, ala, ime obodo na ime obodo, na ilekọta ndị mmadụ, ụmụaka na ndị agadi. Akụ na ụba anyị dabere na nlekọta, mana anyị kwesịrị ịnwe akụrụngwa maka ya; ubi, ụlọ akwụkwọ, kọleji, ogige ntụrụndụ, na ebe egwuregwu maka ụmụaka na ebe ntụrụndụ maka ndị agadi bi. * Achọrọ mgbanwe ụgbọ njem multimodal iji mebie akụ na ụba ahụ. Nke ahụ pụtara iwusi njem ụgbọ oloko ike, nke Colombia gbahapụrụ ka ọ nyefere n'aka ụgbọ ala na ụlọ ọrụ mmanụ, njem ụgbọ mmiri, ụgbọ njem USB, na atụmatụ obodo. * Ịhazigharị amụma mgbochi ọgwụ bụ ọrụ maka obodo anyị na mpaghara Latin America. Amụma “enweghị ndidi” iji lụso ịzụ ahịa ọgwụ ọgụ ga-akwụsịrịrị n'ihi na ọ dara. Mpụ zuru oke ebelatala mmepụta, oriri, ịkwanye ego, ma ọ bụ kwatuo mafias ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-achịkwa steeti anyị, na-eme ka akụ na ụba na-eme ihe ọjọọ. Anyị na-akwalite usoro ọrịa na-efe efe na-elekọta mmadụ maka ihe riri ahụ, iwu nke ahịa dị ugbu a, na iji osisi dị nsọ maka ahụike na ụlọ ọrụ. Anyị ga-anabata ihe atụ ọhụrụ iji chee ihu n'ọdịdị nke mmepụta, nkesa, ịzụ ahịa, na oriri nke ihe ndị na-akpa ike n'ahụ ebe ọ bụ na ugbu a, ihe atụ na-adịghị mma enweghị nkwekọrịta, atụmatụ, na nghọta nke nsogbu ahụ. * Na mgbasa ozi anyị maka onye isi ala, anyị ewulitela ikike nwanyị nke na-achọ ịkwụsị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke nna ochie, na-ekwe nkwa nha anya nwoke na nwanyị maka ụmụ nwanyị na ndị nwere ụdị mmekọahụ dị iche iche na njirimara nwoke na nwanyị. Ebumnobi anyị bụ imejuputa atumatu ọhaneze intersectional nke na-ekwe nkwa ikike inwe mmekọahụ na ịmụ nwa, na-ekpochapụ ụdị ọ bụla nke ime ihe ike dabere na okike, na-akwalite ohere nha anya, ma na-amata ma na-ekesa ọrụ nlekọta. * Ihe mgbochi kachasị anyị na-eche ihu bụ egwu ndị mmadụ na-atụ maka nnwere onwe ha, egwu nke ikpebi onwe ha, egwu nke ịbanye n'ike mgbanwe. Anyị na-emeri egwu ahụ. * Olileanya pụtara ikwere na onwe anyị, n'ikike anyị iduzi, na ikike anyị ime ụwa, obodo, na mbara ala ka mma maka onye ọ bụla. == Okwu gbasara Francia Márquez== * Colombia na-ahọpụta onyeisi oche ndị mmeri ihu igwe [[w:Gustavo Petro|Gustavo Petro]] na osote onye isi ala Francia Márquez, na-ekwe nkwa itinye "nchekwa nke ndụ karịa ọdịmma nke isi obodo akụ na ụba." * "Ndepụta mmeri nke ihu igwe na-ezughị oke" na '' Oge adịghị anya:Ịgbanwe akụkọ ihu igwe site na obi nkoropụ gaa na ohere '' nke Rebecca Solnit na Thelma Young Lutunatabua deziri (2023) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Márquez, Francia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] si1o95oukm04x64vbcqr731wly14bhi Izabel Goulart 0 3977 15238 15237 2023-10-18T21:26:38Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Izabel Goulart|Izabel Goulart]]''' (amụrụ [[w:October 23|October 23]], 1984) bụ [[w:Brazil|Brazil]] [[w:supermodel|supermodel]]. A maara ya nke ọma dị ka otu n'ime [[w: Victoria's Secret | Ndị mmụọ ozi nzuzo Victoria]]. == Okwu okwu== * Ọ dịghị ụmụ nwoke maka m na-etolite! Adị m ezigbo akpụkpọ na ogologo. Onye ọ bụla na-akpọ m giraffe.'' ... ''Enweghị m ara na enweghị m, ọ dịghịkwa onye hụrụ m n'anya, m nọ naanị ya. Ụmụ okorobịa niile na-abịakwute m na-achọ ndụmọdụ n'ihi na ha chọrọ enyi m. Mana ọ nweghị onye chọrọ m - ụlọ akwụkwọ sekọndrị bụ oge dị mwute na ịnọ naanị ya. * [https://www.foxnews.com/story/pop-tarts-victorias-scarring-secrets-teased-for-being-too-skinny "Pop Tarts: Victoria's Scarring Secrets: Njakịrị maka ịdị oke akpụkpọ"], 30 Nọvemba 2007, ''[[w:Fox News|Fox News]]''. {{DEFAULTSORT:Goulart, Izabel}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ndx8uy808fyntet84rstfscb7aju9hu Queen Máxima of the Netherlands 0 3978 15239 2023-10-18T21:31:05Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Koningin-maxima-okt-15-s.jpg|thumb|Queen Máxima nke Netherlands na 2015]] '''[[w:Queen Máxima nke Netherlands |Máxima]]''' (amụrụ '''Máxima Zorreguieta Cerruti'''; 17 Mee 1971) bụ [[w: Queen Consort nke Netherlands | eze nwanyị nke Netherlands Netherlands]] dị ka nwunye [[w: King Willem-Alexander | King Willem-Alexander]]. Argentine site na ọmụmụ, ọ na-arụ ọrụ n'ahịa mgbe ọ zutere Willem-Alexander, ọkpara na w: onye n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Koningin-maxima-okt-15-s.jpg|thumb|Queen Máxima nke Netherlands na 2015]] '''[[w:Queen Máxima nke Netherlands |Máxima]]''' (amụrụ '''Máxima Zorreguieta Cerruti'''; 17 Mee 1971) bụ [[w: Queen Consort nke Netherlands | eze nwanyị nke Netherlands Netherlands]] dị ka nwunye [[w: King Willem-Alexander | King Willem-Alexander]]. Argentine site na ọmụmụ, ọ na-arụ ọrụ n'ahịa mgbe ọ zutere Willem-Alexander, ọkpara na [[w: onye nketa | onye nketa]] nke [[w: Queen Beatrix | Queen Beatrix]], na 1999. Ha lụrụ na 2002, wee bụrụ eze na eze nwanyị na [[w: abdication | abdication]] nke nne di ya na 2013. Dị ka adaeze na dị ka eze nwanyị, Máxima akwalitela [[w:social integration|social integration]] nke [[w: mbata na ọpụpụ na Netherlands|ndị kwabatara]], [[w: ikike LGBT na Netherlands|Ikike LGBT]], na [[w: ntinye ego | ntinye ego]]. Ya na Willem-Alexander nwere ụmụ nwanyị atọ, Princesses [[w:Catharina-Amalia | Catharina-Amalia]], [[w: Princess Alexia nke Netherlands | Alexia]], na [[w:Princess Ariane | Ariane], ndị bụ nke mbụ, nke abụọ, na nke atọ, n'otu n'otu, n'otu n'otu, n'ime [[w: ịgachi n'ocheeze Dutch | ahịrị nke nnọchi]]. == Okwu okwu == * Mana 'ihe' njirimara Dutch? Mba, ahụbeghị m ya. Netherlands bụ: nnukwu windo na-enweghị ákwà mgbochi ka onye ọ bụla nwee ike ile anya; mana nrube isi na nzuzo na ịdị jụụ. Netherlands bụ: otu bisikiiti na tii; mana oke nnabata na ihunanya. Netherlands bụ: iche echiche, njikwa na pragmatism; kamakwa ahụmahụ nke mmetụta uche siri ike ọnụ. Netherlands dị nnọọ iche iche iji chịkọta ọnụ n'otu okwu. 'Onye Dutch ahụ adịghị. Dịka nkasi obi m nwere ike ịgwa gị na 'ndị' Argentine adịghịkwa adị. Ya mere, ọ na-adọrọ mmasị m na aha akụkọ nke Council Scientific for Government Policy abụghị ' njirimara Dutch'. Mana: njirimara na Netherlands. Nke ahụ na-ahapụ ohere maka mmepe na iche iche. * [https://nos.nl/video/239994-maxima-over-haar-uitspraken-over-de-nederlandse-identiteit Máxima gbasara nkwupụta ya gbasara njirimara Dutch.] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [http://www.koninklijkhuis.nl/leden-koninklijk-huis/koningin-maxima Queen Máxima] na webụsaịtị nke Royal House {{DEFAULTSORT:Maxima nke Netherlands}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 0zhid40jt5nobgvpsecssiye0b5gqy2 Samanta Schweblin 0 3979 15240 2023-10-18T21:36:56Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Samanta Schweblin|Samanta Schweblin]]''' (amụrụ 1978) bụ onye ode akwụkwọ Argentine nke dere n'asụsụ Spanish. == Okwu okwu == * Echere m na usoro ihe omume TV, egwuregwu, na mgbasa ozi ọha na eze agbanweela otú anyị si akọ akụkọ. Ma akwụkwọ ga-anọgide. Teknụzụ agbanweela nka ndị ọzọ niile: eserese, ihe nkiri, ịgba egwu, sinima, egwu. Ma akwụkwọ bụ usoro dị n'etiti olu onye edemede na uche onye na-ag...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Samanta Schweblin|Samanta Schweblin]]''' (amụrụ 1978) bụ onye ode akwụkwọ Argentine nke dere n'asụsụ Spanish. == Okwu okwu == * Echere m na usoro ihe omume TV, egwuregwu, na mgbasa ozi ọha na eze agbanweela otú anyị si akọ akụkọ. Ma akwụkwọ ga-anọgide. Teknụzụ agbanweela nka ndị ọzọ niile: eserese, ihe nkiri, ịgba egwu, sinima, egwu. Ma akwụkwọ bụ usoro dị n'etiti olu onye edemede na uche onye na-agụ ya, ọ bụ ihe okike na ike nke na naanị ihe nkà na ụzụ nwere ike ịgbanwe bụ nkwado ya, usoro ya, dịka ọmụmaatụ, ọ bụrụ na anyị na-agụ site na akwụkwọ ma ọ bụ site na akwụkwọ. e-agụ. Mana nke ahụ anaghị agbanwe obi akwụkwọ. * Na ike nke akwụkwọ dị na [https://lithub.com/samanta-schweblin-on-revealing-darkness-through-fiction/"Samanta Schweblin na ikpughe ọchịchịrị site na akụkọ ifo"] na LitHub (2017 Jan 12) * Amụtara m otú e si agụ akwụkwọ n’Ebe Ugwu America, ahụrụ m akwụkwọ unu n’anya, ma enwere m mmetụta na ọ bụrụ na obodo na-agụ nanị akwụkwọ nke ya, ikuku oxygen ga-agwụ. * Na agbamume ya na ndị America gụrụ akwụkwọ gafere obodo ha na [https://lithub.com/samanta-schweblin-on-revealing-darkness-through-fiction/"Samanta Schweblin na ikpughe ọchịchịrị site n'akụkọ ifo"] na LitHub (2017) Jenụwarị 12) * Ozugbo ị kpebiri ibipụta, nyefee ha. Ma ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị ka akụkọ ụfọdụ siri dị ugbu a-otú e si ebipụta ụfọdụ n'ọtụtụ oge n'asụsụ dị iche iche, nke pụtara na ọ na-adị ka ha mgbe niile, na m ga-agbanwe obere ihe ebe a ma ọ bụ ebe ahụ. * Na ọrụ ya ka a na-atụgharị n'asụsụ dị iche iche na [https://lithub.com/samanta-schweblin-theres-no-place-like-home-including-home-itself/ "Samanta Schweblin: Enweghị Ebe Dị Ka Ụlọ, Gụnyere ụlọ n'onwe ya”] na LitHub (2019 Jan 15) * Ụlọ bụ nke ezinụlọ. Ọ bụghị ebe ị họọrọ, ọ bụ karịa ohere amachibidoro, aka ike - oghere nke ị na-aghọtachaghị iwu ya. * Na otu o siri kọwaa "ụlọ" na nchịkọta ya ''Onu Nnụnụ'' na [https://lithub.com/samanta-schweblin-theres-no-place-like-home-including-home-itself/" Samanta Schweblin: Enweghị ebe dị ka ụlọ, gụnyere ụlọ n'onwe ya”] na LitHub (2019 Jan 15) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schweblin, Samanta}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] s200g74bmlnnhqle57e58lnydvb6wu1 Agathe Habyarimana 0 3980 15243 15242 2023-10-19T03:22:32Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru= */ edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Agathe Habyarimana|Agathe Habyarimana]] (amụrụ na Kanziga, n'abalị iri abụo na otu nke ọnwa Jenụwarị afọ 1942 na Karago, Gisenyi prefecture, Western Province, Rwanda), bu nwunye nke onye isi ala Rwanda mbụ bụ Juvénal Habyarimana site n'afọ 1973 rue afọ 1994. =Okwu Ndị O kwuru== * Di m gwara m, sị: ‘Ajụla m ihe ọ bụla gbasara azụmahịa mba ** [https://www.ktpress.rw/2017/04/ex-first-lady-agathe-habyarimama-says-totally-ignorant-of-genocide-rtlm-radio/, Agathe Kanziga kwuru nke a n'ajụjụ ọnụ agbara ya] (ktpress.rw, April 29, 2017) * Di m kwuru na ya apụghị ikwe ka ndị Rwanda nile gbara ọsọ ndụ jiri ehi ha nile na ihe há nile ndị ọzọ lọta ozugbo ** [https://www.ktpress.rw/2017/04/ex-first-lady-agathe-habyarimama-says-totally-ignorant-of-genocide-rtlm-radio/, Agathe Kanziga kwuru] (ktpress.rw, April 29, 2017) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Agathe Habyarimana|Agathe Habyarimana]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Agathe Habyarimana|Agathe Habyarimana]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Habyarimana, Agathe}} q5ulrqhq1djqss9ra7gyhi9jutnkfgb Bell Hooks 0 3981 15246 15245 2023-10-19T04:34:33Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Bell Hooks|Bell Hooks]] (amụrụ dịka Gloria Jean Watkins n'abalị iri abụo na ise nke ọnwa Septemba afọ 1952 Ọ nwụọ na Disemba 15, 2021), bụ onye ọkammụta mahadum Amerika bụ ọkachamara na nkatọ mmekọrịta lekwasịrị anya na òtù ndị emere ka ha gbaa iche site na ọdịiche dị iche iche eguzoberela na ike ọha. ==Okwu Ndị O kwuru== N'ime klaasị amụmakwụkwọ, egeela m ntị nye òtù ụmụ akwụkwọ dị iche iche ndị na-agwa m na ịkpa ókè agbụrụ anaghịzi akpụzi ọdịdị nke ndụ anyị, na ọ dịghị ihe dịka ịdịiche nke agbụrụ na "anyị niile bụ nnọọ "ndị mmadụ." Mgbe nkeji ole na ole gachara, m wee nye ha nnwale. M jụọ ha na ha wérégodi ya na ha chọrọ ịnwụ ugbua. Ha ga-achọ ịhọrọ ịlọghachi dịka ndị ọcha nwoke maọbu ndị ọcha nwanyị; Ndị ojii nwoke maọbụ ndị ojii nwanyị? Oge ọ bụla m na-eme mmemme a, ọtụtụ ndị mmadụ n'otu n'otu, n'agbanyeghị okike maọbụ agbụrụ na-ahọrọ ịdị ọcha mgbe niile, na-abụkarị nwoke na-acha ọcha. Ụmụ nwanyị ojii bụ ndị kacha nta ahọọrọ. Mgbe m jụrụ ụmụ akwụkwọ ka ha kọwaa nhọrọ ha, ha na-aga n'ihu na-eme nnyocha na nkọwa miri emi ihe nrite Obodo ndị dabeere na agbụrụ (na-agbagide ukwu n'echiche ndị na-elegide anya na okike na ógó onye nọ n'obodo. ** ''Ogbe nkuzi: nkuzi olile anya'' (2003) * Omume ime ihe ike nke mbụ nke ọnọdụ ịbụ nwoke na-achọ n'aka ụmụ nwoke abụghị ime ihe ike megide ụmụ nwanyị. Kama ọnọdụ ịbụ nwoke na-achọ n'aka ụmụ nwoke niile ka ha soro n'omume igbubi onwe ha site n'ụbụrụ ha, ka ha gbuchapụ akụkụ mmetụta uche nke onwe ha. Ọ bụrụ na mmadụ emeghị nke ọma n'ịkụda onwe ya n'ụzọ mmetụta uche, ọ pụrụ ịdabere na ndị nna ochie ndị ikom ka ha tie iwu usoro omenala maka inweta ike nke ga-awakpo ojiji onwe ya. ** '' Uche Ịgbanwe: Ụmụ nwoke, Ịbụ Nwoke, na Ịhụnanya '' (2004), p. 66 *Nsogbu na-eche ụmụ nwoke ihu abụghị nsogbu nke ịbụ nwoke, ọ bụ nsogbu nke ịbụ nwoke dabeere na ndị nna ochie. Ruokwa mgbe anyị ga-eme ka ọdịiche a pụta ìhè, ndị mmadụ ga-anọgide n'ịtụ egwu na onye ọbụla n'akatọ ịbụ nwoke dabeere na ndị nna ochie nke nna ochie na-abụ ihe iweta ịtụ egwu. **''Echiche Ịgbanwe: Ụmụ nwoke, Ịbụ Nwoke, na Ịhụnanya'' (2004) [[Category: African -American Feminists] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Bell Hooks|Bell Hooks]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Bell Hooks|Bell Hooks]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Hooks, Bell}} qx1x8z30cyms682nf8n7wme6vh4qkc9 Edvige Carboni 0 3982 15254 15253 2023-10-19T05:20:46Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Edvige Carboni gọziri agọzi (2 Mee 1880 – 17 Febrụwarị 1952) bụ onye omimi Katọlik nke Italy. ==Okwu okwuru== * Mmadụ aghaghị inye nkasi obi na olileanya mgbe nile. ** Ekwuru na [https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2019/06/15/190615b.html Homily maka iti nke Edvige Carboni] site w:Giovanni Angelo] Becciu | Kadịnal Becciu](15 Juun 2019). * [Obe Nsọ,] ị na-edozi obi ilu ọ bụla. ** Ekwuru na [https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2019/06/15/190615b.html Homily maka iti nke Edvige Carboni] site [[w:Giovanni Angelo] Becciu | Kadịnal Becciu]] (15 Juun 2019). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Carbonic,Edvige}} [[Category:ụmụ nwanyị]] nl5g8a4sdo5v4pzdkap21llxlx1psda Ayumi Hamasaki 0 3983 15256 15255 2023-10-19T05:34:34Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ayumi Hamasaki (amuru Ọktoba 2, 1978) bu onye bulu ndi Japan ==Okwu okwuru== * Ọ dị mkpa ka a na-ele m anya dị ka ngwaahịa. Abụ m ngwaahịa. * Enweghị m nrọ. Kedu ka m ga-esi kwuo ya? Mụ onwe m bụ nrọ. * Anaghị m etinye ihe mgbaru ọsọ. Dị ka, nke ahụ bụ ihe m chọrọ ime n'agbanyeghị ọtụtụ afọ site ugbu a. M na-eme ihe na-amasị m ime ugbu a. * M chere na ndụ mama m abụghị nke m. **''Ajụjụ ya na ''[[W: Time (magazine)|Oge]]'', 2002'' [http://web.archive.org/web/20020403141617/http://www.time.com /time/asia/features/ayumi_hamasaki/int_ayumi2.html] * Ọrụ m bụ naanị ịbụ onwe m, ịbụ Ayumi Hamasaki. * [...] Onye ọ bụla nwere ihe nzuzo. Ọ dị mma? N'ezie enwere m ihe nzuzo. Echere m ma eleghị anya gị onwe gị kwa? * Achọghị m ịghọ okenye! * Ọ bụrụ na ndị mmadụ ga-ege ntị, m ga-aga ebe ọ bụla n'ụwa! * Egwu bụ ndụ m, ọ bụrụ na enweghị m egwu ma ọ bụ na enweghị m ike ịbụ abụ ọzọ, a na m anwụ anwụ, abụghị m ihe ọ bụla ... n'ihi na egwu bụ ihe niile. * [...] Amaghị m ọdịnihu m. Amaghị m maka echi. Enwere m ike ịchịkwa maka taa ma ọ bụ ugbu a, ugbu a. [...] Achọghị m iche echiche banyere ọdịnihu nke ukwuu, n'ihi na ugbu a bụ ihe kasị mkpa nye m. **''Ajụjụ ya na ''TalkAsia'', Nọvemba 2007'' *…Echere m na ihe mbụ bụ inwe ezi onwe gị, nke ahụ gụnyere imezu ebumnuche nke ịghara ịgha ụgha nye ndị ọzọ; nzọụkwụ mbụ ekwesịghị ịbụ ịgha onwe gị ụgha. ** ''Ajụjụ ya na ''Cawaii'', Disemba 2007'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hamasaki,Ayumi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3snhyo7iymukjlwymqlda05utx5hs8s Ayoade Olatunbosun-Alakija 0 3984 15257 2023-10-19T05:39:03Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ayoade Olatunbosun-Alakija bụ onye bụbu onye isi na-ahụ maka ọdịmma ndị mmadụ na Naịjirịa ma bụrụkwa onye na-akwado ikpe ziri ezi na-elekọta mmadụ. Ọ bụ onye nchọpụta e bipụtara. Ya na World Health Organisation na UNICEF rụkọrọ ọrụ iji duzie nyocha ahụike omume mba dị iche iche. Na 2021, Dr Alakija bụ onye isi oche nke Africa Union Africa Vaccine Delivery Alliance for COVID-19 (AVDA). Ọ na-ejekwa ozi na G...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ayoade Olatunbosun-Alakija bụ onye bụbu onye isi na-ahụ maka ọdịmma ndị mmadụ na Naịjirịa ma bụrụkwa onye na-akwado ikpe ziri ezi na-elekọta mmadụ. Ọ bụ onye nchọpụta e bipụtara. Ya na World Health Organisation na UNICEF rụkọrọ ọrụ iji duzie nyocha ahụike omume mba dị iche iche. Na 2021, Dr Alakija bụ onye isi oche nke Africa Union Africa Vaccine Delivery Alliance for COVID-19 (AVDA). Ọ na-ejekwa ozi na Global Advisory Board of WomenLift Health ma bụrụ Chief Strategist CONVINCE Africa. Ọ duru nzaghachi nkwado mba na mba niile na mpaghara ọdọ Chad n'etiti 2016 na 2019 ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na nje mbụ Covid-19 nke mbụ chọpụtara na China n'afọ gara aga, sitere na Africa, o doro anya na ụwa gaara ekpochi anyị ma tụfuo igodo ya, agaraghị enwe ngwa ngwa imepụta ọgwụ mgbochi. n'ihi na anyị gaara emefu. A gaara ama Africa dị ka kọntinent nke Covid-19. Ihe na-aga n'ihu bụ ihe a na-apụghị izere ezere na ọ bụ n'ihi ọdịda ụwa ịgba ọgwụ mgbochi n'ụzọ ziri ezi, ngwa ngwa na ngwa ngwa. * Anyị maara na nke a bụ okporo ụzọ ga-eduga anyị. Ọ ga-eduga anyị na variant. Ọ ga-ewetara anyị ụdị dị iche iche dị ize ndụ. * Gịnị mere o ji ju anyị anya? Kedu ihe kpatara anyị ji kpọchie Africa mgbe nje a adịlarị na kọntinent atọ? Ọ dịghị onye na-akpọchi Belgium na Israel. Kedu ihe kpatara anyị ji akpọchi Africa? Ọ bụ ihe ọjọọ na oge eruola ka ndị ndu Afrịka anyị bilie chọta olu ha. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Olatunbisun-Alakija,Ayoade}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 95n57mk7zkqhl7b9bxqyipuooexq17v Ayelet Waldman 0 3985 15258 2023-10-19T05:44:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ayelet Waldman (amuru Disemba 11, 1964) bu onye odee America nke odee, amuru na Jerusalem, ma zụlite na Montreal na New Jersey. Ọ lụrụ onye edemede bụ Michael Chabon. ==Okwu okwuru== * Ndị Juu m maara na-etolite emeghị "ime-ya-onwe gị." Mgbe nna m chọrọ ịkụ ihe, ọ na-ejikarị akpụkpọ ụkwụ ya eme ihe, naanị otu ezigbo ngwá ọrụ o nwere bụ otu ụzọ agịga-imi. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/06/20/labo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ayelet Waldman (amuru Disemba 11, 1964) bu onye odee America nke odee, amuru na Jerusalem, ma zụlite na Montreal na New Jersey. Ọ lụrụ onye edemede bụ Michael Chabon. ==Okwu okwuru== * Ndị Juu m maara na-etolite emeghị "ime-ya-onwe gị." Mgbe nna m chọrọ ịkụ ihe, ọ na-ejikarị akpụkpọ ụkwụ ya eme ihe, naanị otu ezigbo ngwá ọrụ o nwere bụ otu ụzọ agịga-imi. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/06/20/labor/index.html?sid=1355604 Salon.com kọlụm] * Dodgeball? Ụmụ m na-agba bọọlụ? Egwuregwu ụlọ akwụkwọ ahụ obi tara mmiri, obi ọjọọ na ime ihe ike mere n'enweghị obi ebere satiri na ihe nkiri 2004 na Ben Stiller? Egwuregwu ahụ, nke ka mkpa, nke gosipụtara ihe niile na-adịghị mma n'oge m bụ nwata na New Jersey, nwa agbọghọ Juu dị mkpụmkpụ, nwere ihu na-eri anụ n'obodo jupụtara na WASPs na-ekpo ọkụ, na-acha odo odo, na-eme egwuregwu, ụkwụ ha nwere agba agba agba site na afọ nke nkuzi tennis. na otu egwuregwu igwu mmiri obodo? Dodgeball? N'elu ozu m. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/06/06/dodgeball/index.html?sid=1350454 Salon.com kọlụm] * Ndị anyị nwere ike ịkọwa ụzọ ịzụ nwa dị ka “usoro ntụgharị uche, mmuo, na mgbanwe nkeji na nkeji,” dị ka Julie nke A Little Pregnant si kwuo ya, kama ịbụ nke nkà ihe ọmụma, anaghị etinye ego n'ime omume nke anyị. . Ihe anyị na-eme na-abụkarị ihe na-adịghị mma karịa ka ọ dị mma. Ihe anyị kwesịrị icheta bụ na ọ dịghị mkpa ịrịọ mgbaghara maka nke ahụ, ọbụlagodi n'ihu oke iwe na-acha uhie uhie. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/08/15/judgment/index1.html Salon.com kọlụm] * [N'agbanyeghị] ebumnobi m, n'agbanyeghị eziokwu nke nkwupụta m, enweghị m ọrụ ọ bụla na-enye onye ọbịbịa okwu nkuzi. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/08/15/judgment/index1.html Salon.com kọlụm] * Gịnị mere ndị na-ese ụkpụrụ ụkpụrụ ezinụlọ ji chọsie ike ịta ha ahụhụ n’ọgbọ na-abịa? Kedu ihe a na-enye site n'ịchọ, n'ezie, ezé maka eze? ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/05/23/prison/index1.html Salon.com kọlụm] ** Na mmegide Republican megide iwu na-akwado nlekọta eze maka ndị mkpọrọ dị ime. * Mgbe m dị afọ iri na ise, ihe m chọrọ n’aka enyi nwoke bụ naanị obi ike na obi ike. Achọrọ m onye maara ihe ọ na-eme, n'ihi na m na-eme ka ọ dị adị. Ihe m chọrọ maka nwa m nwanyị bụ ihe dị iche. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/04/25/limon/index1.html Salon.com kọlụm] * Anyị bụ ezigbo ndị America. Everett Moran, onye nwere obi ike na mkpebi siri ike n'ihu oke egwu, bụ ezigbo onye America. George Soros, na-etinye ndụ ya na akụ ya na-ejere ndị na-abaghị uru ozi karịa ya, bụ ezigbo onye America. Ụmụ amaala California ndị nyere ego nke aka ha iji kwado nyocha cell cell, iji kwụọ ụgwọ ụjọ nke ọchịchị Taliban anyị, bụ ezigbo ndị America. Ndị ọzọ n'ime ha? Ndị na-emebi Iwu ahụ n'ijere ebumnuche ha dị warara na ịnụ ọkụ n'obi na-eche naanị onwe ha? Ndị pinheads doro anya na hell abụghị ndị America. Nkewa. Nke ahụ bụ ihe anyị chọrọ. ** [http://bad-mother.blogspot.com/2004/11/todays-new-york-times.html blọgụ biputere] * M ga-ede edemede nkeonwe na mbụ, mana ọ dịghị mgbe ọ bụla n'ọ̀tụ̀tụ̀ a - ọ dịghị mgbe ọ bụla ma jiri ya, ee, eziokwu. (Ọ bụrụ na n'eziokwu, m na-ekwu igbutu aka m na ọbara ọgbụgba na ihuenyo kọmputa niile). ** [http://bad-mother.blogspot.com/2005/02/end.html blọgụ blọgụ] ** Banyere ịde blọgụ * [T] ebe a bụ njikọ dị n'etiti ịdị ọcha nke ụlọ ịsa ahụ yana mkpa nwa m nwanyị dị afọ 3 ịkwaga eriri afọ ya. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/04/11/baby_lust/ Kọlụm Salon.com] * Chee echiche banyere ya, m na-ekwu. Ndị nwoke ole kwụ ọtọ na ndị nne ha na-enwe mmekọrịta chiri anya na-ekwesịghị ekwesị? Mmadụ ole ka ha na ha na-azụ ahịa? Achọrọ m nwa nwoke nwere mmasị nwoke. Ndị mmadụ na-achị ọchị, mana ha na-eche na m na-egwu egwu. Adịghị m. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/03/28/gay_marriage/index1.html Salon.com kọlụm] * M na-abịaru nso n'ịgba ajụjụ ọnụ n'otu echiche nke nlebara anya na njide ka m na-abịaru nso n'edemede m. Ya bụ, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke ọ bụla. ** [http://www.salon.com/mwt/col/waldman/2005/03/14/blog/index.html?sid=1320511 Salon.com kọlụm] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Waldman,Ayelet}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2f8vxrtyjuzgh8tkhv6rhn69v4c3mxq Ayelet Tsabari 0 3986 15259 2023-10-19T05:46:34Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ayelet Tsabari bụ onye odee Israel-Canada ==Okwu okwuru== *…A na-eme ọtụtụ usoro ederede na nzuzo nke ụlọ nke gị, ọtụtụ mgbe na pajamas gị, yabụ enwere m mmasị na nyocha na-amanye m ịpụ n'ụlọ, nwaa ihe ọhụrụ, izute ndị ọhụrụ. Ọ na-eme ka ahụ́ ruo m ala ma na-akwapụ m n'èzí ebe nkasi obi m. N'agbanyeghị na m na-ede banyere ebe m maara na obodo m maara nke ọma, a ka nwere ọtụtụ nnyocha a ga-eme...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ayelet Tsabari bụ onye odee Israel-Canada ==Okwu okwuru== *…A na-eme ọtụtụ usoro ederede na nzuzo nke ụlọ nke gị, ọtụtụ mgbe na pajamas gị, yabụ enwere m mmasị na nyocha na-amanye m ịpụ n'ụlọ, nwaa ihe ọhụrụ, izute ndị ọhụrụ. Ọ na-eme ka ahụ́ ruo m ala ma na-akwapụ m n'èzí ebe nkasi obi m. N'agbanyeghị na m na-ede banyere ebe m maara na obodo m maara nke ọma, a ka nwere ọtụtụ nnyocha a ga-eme, na-ekele Chineke maka nke ahụ! Ọ ga-abụ ihe na-agwụ ike ide naanị maka ihe m maara nke ọma na ọ dịghị mgbe m ga-ahapụ oche m ka m nyochaa ... ** Maka mkpa nchọcha dị n'ihe odide ya na [https://www.abebooks.com/books/authors/ayelet-tsabari-interview.shtml "An Interview with Ayelet Tsabari"] na AbeBooks.com *Abu m onye na-akọ akụkọ. Tupu m enwee ike ide ihe, m na-emebu akụkọ ma na-akọrọ ndị enyi m na ndị ezinụlọ m. Ha na-adị egwu mgbe niile, ndị mmụọ na ndị mmadụ na-adaba n'oghere dị n'ime ala, ụgbọ mmiri na-efunarị n'oké osimiri. Mgbe ahụ, amalitere m ịse ibe ndị na-atọ ọchị na m ga-egosi mama m ha ma kọọ ha. Ozugbo m mụtara mkpụrụ akwụkwọ, m malitere ide akụkọ na abụ. M na-ede akwụkwọ kwa ụbọchị, na-emekarị n'ehihie, mgbe ndị mụrụ m na-ehi ụra. Nwanne m nwanyị (onye gbara afọ asaa) na nna m ghọtara ịhụnanya m maka ịkọ akụkọ na ide ihe n'oge, ha kwalitere ma gbaa ya ume… **Na ihe kpaliri ya ide na [https://www.abebooks.com/books/authors/ayelet-tsabari-interview.shtml "An Interview with Ayelet Tsabari"] na AbeBooks.com *…O doro anya na Israel ga-anọrịrị n'ụlọ. Ọ na-ewute m nke ukwuu mgbe m nọ ebe ahụ ogologo oge zuru oke. Mgbe mbụ m rutere, ejighị m n'aka na ọ bụ ya, ma ozugbo m nọrọ izu ole na ole, ọ dị m ka ọ dị m mfe ịkwaga azụ ma biri n'ebe ahụ. Ọ gafere eziokwu ahụ bụ na ezinụlọ m dum bi n'ebe ahụ: Ọ bụ ihe na-ahụ anya, na-etinye aka na ọdịdị anụ ahụ nke ebe ahụ, na otú ebe ahụ si esi ísì na ụtọ. Mụ onwe m nwekwara njikọ siri ike na oké osimiri dị n'Izrel; Ekwesịrị m ịsị ya nke ọma mgbe ọ bụla m ga-apụ ma ọ na-esiri m ike nkewa… ** Na-ejikọta ya na ala nna ya bụ Israel n'agbanyeghị na ọ bi ugbu a na Canada na [https://www.abebooks.com/books/authors/ayelet-tsabari-interview.shtml "An Interview with Ayelet Tsabari"] na AbeBooks. com *…Oké osimiri bụ ebe ọtụtụ n'ime ihe ndị m na-echeta: Mụ na ezinụlọ m nọrọ ọtụtụ Satọdee ebe ahụ, nwee ịhụnanya, nwee nsusu mbụ m, kewapụrụ enyi m nwoke mbụ. Mgbe e mesịrị, m rụrụ ọrụ dị ka onye na-eri nri n'otu osimiri dị na Tel Aviv ma jiri ụkwụ efu rụọ ọrụ, kirie ọtụtụ narị anyanwụ dara na ọdịda anyanwụ, na-egwu mmiri n'ime abalị. Mgbe m kwagara Vancouver, ahụrụ m onwe m ka m bi n'akụkụ mmiri ọzọ. Na Toronto ebe m bi ugbu a, ọdọ mmiri ahụ adịghị ahụ ya. Ọ naghị enye otu nkwa ahụ, otu echiche efu dị ka oké osimiri. Ọ naghị eju agụụ m. ** Banyere mkpa oké osimiri dị na ndụ ya na ọrụ akụkọ ifo na [http://humberliteraryreview.com/in-conversation-ayelet-tsabari "N' mkparịta ụka: Ayelet Tsabari: Mmekọahụ na Oké Osimiri"] na Humber Literary Review (Fall). /Oyi 2010-2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tsabari,Ayelet}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dmnfebw7j5ousoouh53gce9gnhhkcy9 Ayanna Pressley 0 3987 15260 2023-10-19T05:49:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ayanna Soyini Pressley (amuru Febụwarị 3, 1974) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 7th Massachusetts kemgbe 2019. ==Okwu okwuru== * Akpọla ụlọ ọrụ ndị a arụkwaghịm ihe ọ bụla ma ọ bụghị profaịlụ dị na ụjọ. Ha na-agba arụkwaghịm iji zere ịkpọku ndezigharị nke iri abụọ na ise. Congress na ndị mmadụ na-ahụ ya oz...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ayanna Soyini Pressley (amuru Febụwarị 3, 1974) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 7th Massachusetts kemgbe 2019. ==Okwu okwuru== * Akpọla ụlọ ọrụ ndị a arụkwaghịm ihe ọ bụla ma ọ bụghị profaịlụ dị na ụjọ. Ha na-agba arụkwaghịm iji zere ịkpọku ndezigharị nke iri abụọ na ise. Congress na ndị mmadụ na-ahụ ya ozugbo. Anyị ga-achụpụ & wepụ. **1/7/21 na Twitter fix cite *A 17 year old white supremacist domesticterrorism drive through state lines, tools with an AR 15.<br>O gbagburu ma gbuo mmadụ 2 bụ́ ndị gbakọtara iji gosi uru, ùgwù, na uru nke ndụ ojii.<br>Fix your akụkọ ọjọọ. **26 Ọgọst 2020 [https://twitter.com/ayannapressley/status/1298780540431224832 tweet] gbasara Kyle Rittenhouse **Ayanna ezighị ezi banyere Kyle na-eji ngwá agha mgbe ọ na-agafe na Wisconsin si Illinois, mkpesa ndị omempụ na-ekwu na a zụtara égbè ahụ ma debe ya na Illinois. [https://www.democracynow.org/2020/2/10/democracy_now_the_squad_sotu Interview] with Democracy Now (2020)=== * Ọ bụ ihe ihere nke steeti otu, na-esochi ikpe ziri ezi. Onye bi na White House a nwere nlelị maka ndị America, maka ọrụ Congress dị ka alaka ụlọ ọrụ, dị ka nlele na nguzozi, nlelị maka iwu anyị. Ya mere, ọ bụụrụ m ihe nhụsianya nke State nke Njikọ. *Emere m, nwee nsọpụrụ nke ịnyefe, nzaghachi otu ezinụlọ na-arụ ọrụ, n'ihi na anyị amaworị ọnọdụ otu ahụ. Ọ nọ na ọgba aghara na ọgba aghara zuru oke. Achọrọ m ikwu okwu na steeti mmegharị ahụ, nke siri ike dị ka hel. * Anyị abụghị ndị otu. Anyị na-ebuli ma na-akwado ibe anyị, n'agbanyeghị na anyị na-ahọrọ igosipụta na nguzogide. Enweghị m ike ikwenye na ndị na-ekwu, "Ị gaghị aga State of the Union. Nke ahụ bụ ọrụ gị. Anyị chọrọ ka ego anyị nwetaghachi. N'ihi na ọ bụrụ na agaghị m arụ ọrụ, a ga-akwụ m ụgwọ. " Ọfọn, gwa ndị Sineti okwu, n'ihi na ha anaghị arụ ọrụ ha na Congress dum. * n'ezie anyị nọ n'ọkwa. Ma ihe m na-ekwu bụ, n'ụzọ anyị na-ebu n'obi na-ewebata nna nna anyị n'ime oghere, m ga-eweta ndị mmadụ dị ka Barbara Lee na Maxine Waters. Nke a emeghị - nke a, ee, ị maara, e nwere mgbanwe mgbanwe na-eme, ma e nwere ndị inyom n'ihu anyị, ndị inyom nwere agba n'ihu anyị, ụmụ nwanyị ojii n'ihu anyị, ndị na-ama jijiji table, ndị na-akpọ ajụjụ, ndị na-achọ ikpe ziri ezi. , ndị bụ ndị na-ekwu eziokwu, bụ́ ndị chebere ọchịchị onye kwuo uche ya. Anyị na-asọpụrụ ma na-agbalị ịbụ ezi ndị nlekọta nke ala ahụ ha tọgbọrọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Presley,Ayanna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lypf4fgnppk1w9kbo6qt2o4z2a2h9ve Auma Obama 0 3988 15261 2023-10-19T06:01:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Rita Auma Obama (amụrụ 1960) bụ onye Kenya-British onye ndọrọndọrọ obodo, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, onye odeakụkọ, onye edemede na ọkara nwanne onye isi ala 44th nke United States, Barack Obama ==Okwu okwuru== * "Ọ bụrụ na m na-akụziri ndị na-eto eto ka ha jiri olu ha na-arụsi ọrụ ike n'ime ka ndụ ha na-aga nke ọma." **Forbes Aug 16, 2016<ref>https://www.forbes.com/sites/berlinschoolofcreativeleadership/20...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Rita Auma Obama (amụrụ 1960) bụ onye Kenya-British onye ndọrọndọrọ obodo, ọkà mmụta mmekọrịta ọha na eze, onye odeakụkọ, onye edemede na ọkara nwanne onye isi ala 44th nke United States, Barack Obama ==Okwu okwuru== * "Ọ bụrụ na m na-akụziri ndị na-eto eto ka ha jiri olu ha na-arụsi ọrụ ike n'ime ka ndụ ha na-aga nke ọma." **Forbes Aug 16, 2016<ref>https://www.forbes.com/sites/berlinschoolofcreativeleadership/2016/08/16/notes-from-the-top-auma-obama-on-leadership-for-ntorobia/ ?sh=5155bfdc1694/</ref> * "Ị pụghị ime nke a ma ọ bụ nke ahụ n'ihi na ị bụ nwa agbọghọ." Ma ọ bụ, "Ị ga-eme nke a n'ihi na ị bụ nwa agbọghọ." Ajụrụ m "Gịnị kpatara?" Abụ m mmadụ mbụ." **Forbes Aug 16, 2016<ref>https://www.forbes.com/sites/berlinschoolofcreativeleadership/2016/08/16/notes-from-the-top-auma-obama-on-leadership-for-ntorobia/ ?sh=5155bfdc1694/</ref> * “Ịda ogbenye abụghị ihe ngọpụ. "Ekwesịrị ijikọ enyemaka mmepe na mmepe akụ na ụba." ** Julius Bar 22 Jenụarị 2020<ref>https://www.juliusbaer.com/en/insights/wealth-insights/philanthropy/dr-auma-obama-three-characteristics-of-change-makers/</ref> * "Ozugbo ndị ọzọ nụrụ olu gị dara ụda, ha na-aghọta na ị dị." ** Julius Bar 22 Jenụarị 2020<ref>https://www.juliusbaer.com/en/insights/wealth-insights/philanthropy/dr-auma-obama-three-characteristics-of-change-makers/</ref> "Ọ bụ ihe pụrụ iche maka anyị na ụmụ anyị na obodo anyị n'ihi na ọ na-agwa nwa ọ bụla na ọ bụrụ na ị na-arụsi ọrụ ike na ị nwere ike ime ihe ọ bụla masịrị gị n'ụwa a. Ị nwere ike ime ka ị bụrụ ọdịnihu." **Oprah kwa ụbọchị Nov 14, 2020<ref>https://www.oprahdaily.com/entertainment/a34670164/barack-obama-siblings/</ref> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Obama,Auma}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jih6ufy7qqkmdwr28mgsyuy04vn8ks3 Anne, Princess Royal 0 3989 15262 2023-10-19T06:06:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Princess Anne, Princess Royal (Anne Elizabeth Alice Louise Laurence, onye bụbu Phillips, née Mountbatten-Windsor), nke akpọrọ HRH The Princess Royal (amụrụ Ọgọst 15, 1950), bụ onye otu ezinụlọ eze Britain. Ọ bụ onye ji akara nke asaa nke Princess Royal. N'ime Jenụwarị 2023, ọ bụ nke iri na isii n'ahịrị nke ịnọchiri ocheeze Britain ==Okwu okwuru== * Mgbe m pụtara n’ihu ọha, ndị mmadụ na-atụ anya na m ga-anọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Princess Anne, Princess Royal (Anne Elizabeth Alice Louise Laurence, onye bụbu Phillips, née Mountbatten-Windsor), nke akpọrọ HRH The Princess Royal (amụrụ Ọgọst 15, 1950), bụ onye otu ezinụlọ eze Britain. Ọ bụ onye ji akara nke asaa nke Princess Royal. N'ime Jenụwarị 2023, ọ bụ nke iri na isii n'ahịrị nke ịnọchiri ocheeze Britain ==Okwu okwuru== * Mgbe m pụtara n’ihu ọha, ndị mmadụ na-atụ anya na m ga-anọ n’akụkụ, tee ezé m, kụwaa n’ala, na-asụkwa ọdụ m, ọ dịghị nke ọ bụla n’ime ha dị mfe! ** Susan Ratcliffe (2010) ''Oxford Dictionary of Quotations by Subject.'' p. 411: Na aha "ịnyịnya" ya ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Princess Royal,Anne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t9tyo4slppjonqntpvj9p6r7m2g2gf8 Anne of Great Britain 0 3990 15263 2023-10-19T06:10:44Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne nke Great Britain (6 February 1665 – 1 August 1714) ghọrọ Queen nke England, Scotland na Ireland na 8 Maachị 1702. Na 1 May 1707, n'okpuru Acts of Union, abụọ n'ime ya, alaeze nke England na Scotland, jikọrọ ọnụ. dị ka otu mba na-achị obodo a maara dị ka Great Britain. Ọ nọgidere na-achị dị ka Queen nke Great Britain na Ireland ruo mgbe ọ nwụrụ. ==Okwu okwuru== * M ga-agwa gị na m na-akpọ ụkpụrụ nke Ụk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne nke Great Britain (6 February 1665 – 1 August 1714) ghọrọ Queen nke England, Scotland na Ireland na 8 Maachị 1702. Na 1 May 1707, n'okpuru Acts of Union, abụọ n'ime ya, alaeze nke England na Scotland, jikọrọ ọnụ. dị ka otu mba na-achị obodo a maara dị ka Great Britain. Ọ nọgidere na-achị dị ka Queen nke Great Britain na Ireland ruo mgbe ọ nwụrụ. ==Okwu okwuru== * M ga-agwa gị na m na-akpọ ụkpụrụ nke [[Ụka Rome] asị dị ka o kwere mee ka onye ọ bụla nwee ike ime, ana m ejikwa doćtrine nke w|Church of England kpọrọ ihe. Ma n'ezie, e nwere ihe kasị ukwuu n'ụwa na-eme otú ahụ, n'ihi na doćtrine nke Ụka nke Rome bụ ajọ omume na dị ize ndụ, na kpọmkwem megidere Akwụkwọ Nsọ, na ememe ha-ọtụtụ n'ime ha-n'ụzọ doro anya, ziri ezi ikpere arụsị. Ma [w:God in Christianity|Chineke ka ekele w:English Reformation|anyị a zụliteghị] n'ime oriri nsọ ahụ mana anyị bụ ndị [[w:Church of England |a Ụka bụ pious na ezigbo ma kwekọọ n'ihe niile w:Anglicanism#Guiding ụkpụrụ|ụkpụrụ ya]] na : ozizi Anglican#Akwụkwọ Nsọ, nkwenye na ecumenical kansụl | Akwụkwọ Nsọ. Nzukọ-nsọ ​​anyị adịghị akụzi ozizi ma ọbụghị ihe ziri ezi, dị nsọ na ezi ihe, ma-ọbụ ihe bara uru nye nzọpụta; na Ụka ​​England bụ, na-enweghị obi abụọ nile, nanị ezi Ụka. ** Akwụkwọ ozi e degaara nwanne ya nwanyị, |Mary II nke England (29 Eprel 1686), nke e hotara na cite book | last1=Dalrymple |first1=John |authorlink=w:Sir John Dalrymple, 4th Baronet| aha. = Ihe ncheta nke Great Britain na Ireland: Site na nbibi nke nzuko omeiwu ikpeazụ nke Charles II. Ruo mgbe Oké Osimiri-agha Off La Hogue. Ihe mejupụtara akwụkwọ ozi sitere n'aka ndị nnọchi anya France na England gaa n'obí ha, na Site na Charles II., James II., King William, na Queen Mary, na ndị ozi na ndị isi nke ndị isi | ụbọchị = 1773 | onye mbipụta = Strachan na Caddell | ibe=301 |url=https://books.google.com/books?id=EsdOAAAAcAAJ&pg=RA1-PA301}} na na {{cite book | last1=Somerset |first1=Anne |authorlink1=w:Lady Anne Somerset | aha = Queen Anne: Ọchịchị nke Mmasị | ụbọchị = 2013 | onye bipụtara=Knopf Doubleday Publishing Group |isbn=978-0-307-96289-8 |url=https://books.google.com/books?id=ZsmNffLx1OEC&pg =PT41}} Dị ka Somerset siri kwuo, Anne etinyela uche n'echiche [[anti-Katọlik]] nke Bishọp [[w: Henry Compton (bishọp)|Henry Compton]]. *[C] ị kwenyere na anyị ga-ebuba nnukwu anụ anụ ahụ onye site na oge mbụ nke ọbịbịa ya jiri anyị mee ihe ... mana ọ bụrụ na m edobere onwe ya & na Eze ahụ nwere ike ịgbanwe ọdịdị ya nke ukwuu iji mee m na mmadụ, kedu ka ndị niile nwere ezi uche ga-esi leda m anya, kedu ka Dutch abortive ga-esi na-achị m ọchị ma na-atọ onwe ya ụtọ site n'inweta gị mma. ... Mba my deare Oriakụ Freeman never beleve your faithfull Oriakụ Morely will ever submitt, she can wait with patient for a SunShine day & if She does not live to see it yet She hopes England will flourish againe. ** Akwụkwọ ozi e degaara [[w: Sarah Churchill, Duchess nke Marlborough | Lady Marlborough]] mgbe [[William III nke England | William III]] rịọrọ ka ọ chụpụ Lady Marlborough n'ụlọ ya (19 Maachị 1692), nke ekwuru na Edward Gregg , ''Queen Anne'' (2001), p. 89 * Ama m na obi m bụ onye bekee kpamkpam. ** Okwu mbụ Anne gwara nzuko omeiwu, na-atụgharị asụsụ Bekee ya na onye bu ya ụzọ Dutch, William III, na ndị French zụlitere [[w: James Francis Edward Stuart | Pretender]] (11 Maachị 1702), sitere na ''Cobbett's omeiwu akụkọ ihe mere eme nke England. . Mpịakọta nke VI '' (1810), p. 1661. * M ga-akpachapụ anya ichekwa na idobe [[w:Act of Toleration 1689|Act of Toleration]] na ime ka uche ndị m niile nọrọ jụụ; ụkpụrụ nke m ga na-eme ka m kwụsie ike mgbe niile maka ọdịmma na okpukperechi nke Ụka England, ọ ga-emekwa ka m chee ihu ndị nwere ezi ịnụ ọkụ n'obi ịkwado ya. ** Okwu sitere na ocheeze (25 Mee 1702), sitere na ''Cobbett's omeiwu akụkọ ihe mere eme nke England. Mpịakọta nke VI '' (1810), p. 1671. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Great Britain,Anne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qfiyqb2cxaa7mkylgsrb7bf1h7s9jmy Anne Morrow Lindbergh 0 3991 15266 15265 2023-10-19T06:15:52Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Morrow Lindbergh (22 June 1906 – 7 February 2001), amuru Anne Spencer Morrow, bụ onye ọsụ ụzọ ụgbọ elu America, na nwunye Charles Lindbergh. ==Okwu okwuru== * 'Akara akara ngosi nke emume ncheta dị egwu, dị ka mmechi nke ọnụ ụzọ, otu otu n'etiti gị na ihe ịchọrọ ijide.'' ** Ntinye akwụkwọ akụkọ na ncheta mbụ nke [: Lindbergh ịtọrọ mmadụ | tọọrọ na ọnwụ nwa ya nwoke Charles Augustus Lindbergh III (1 Maachị 1932); E mechara bipụta ya na ''Locked Room and Open Doors'' (1974) <small> ISBN|0156529564}} </small> * Enweghị akara ngosi na igwe iji gosi na mmadụ agabigala ụzọ ahụ na mbụ. Enweghị ọwa akara. Igwe nfefe na-agbaji nkeji nke ọ bụla ka ọ bụrụ oké osimiri] ọhụrụ a na-ahụbeghị. ** North ruo Orient'' (1935) Ch. 1 * '''Mmadụ enweghị ike ịkwụ ụgwọ na [ekele; naanị otu onye nwere ike ịkwụ ụgwọ "n'ụdị" ebe ọzọ na [ndụ.''' ** ''North ruo Orient'' (1935) Ch. 19 * '' Naanị na [[eto]], mgbanwe] na mgbanwe] [paradoxically] ezuru, bụ eziokwu nchekwa ka a chọtara.'' ** ''Obi nke Ọdịnihu'' (1940) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lindberg,Anne Morrow}} [[Category:ụmụ nwanyị]] aoopga16eque0sjuv6quio9skajfe5w Anne Lynch Botta 0 3992 15267 2023-10-19T06:19:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Lynch Botta (Nọvemba 11, 1815 - Maachị 23, 1891) bụ onye odee America, amụrụ na Bennington, Vermont. ==Okwu okwuru== * Mkpụrụ ahụ a kụrụ akụ consigned to common earth,<br>Elelị ka ọ na-eji ụrọ baser na-akpụzi;<br>Ma ọ na-ebili izute ìhè nke ụbọchị,<br>Na-agbasa akwụkwọ ya nile, na okooko osisi, na akwara; > Na, sachara ya na chara acha na genial ray,<br>na-awụsa ihe nsure ọkụ ya n'elu oké osimiri na-awag...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Lynch Botta (Nọvemba 11, 1815 - Maachị 23, 1891) bụ onye odee America, amụrụ na Bennington, Vermont. ==Okwu okwuru== * Mkpụrụ ahụ a kụrụ akụ consigned to common earth,<br>Elelị ka ọ na-eji ụrọ baser na-akpụzi;<br>Ma ọ na-ebili izute ìhè nke ụbọchị,<br>Na-agbasa akwụkwọ ya nile, na okooko osisi, na akwara; > Na, sachara ya na chara acha na genial ray,<br>na-awụsa ihe nsure ọkụ ya n'elu oké osimiri na-awagharị,<br>Rue n'ime ume ahụ na-esi ísì ụtọ ndụ ya na-ekupụ. ** ''Ahụhụ''' * Mkpu ìsì ka m na-eje ije n’oké ọgba aghara nke ndụ a;<br>N’elu ugwu dị elu, site na ngafe ugwu kpọnwụrụ akpọnwụ,<br>Site n’ogwu nke tọgbọrọ n’efu na site n’oké mkpagbu:<br>Ma dị ike n’okwukwe m na-azọ ije n’ụzọ na-ezighi ezi,<br>M wee gba ọtọ. n'ihi na ogwe-aka Nnam dim buruburu ka atubàra isim; ** ''okwukwe''' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Botta,Anne Lynch}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j7zlk6l53tza22qblvhgnvejxf0usna Anne Louise Germaine de Staël 0 3993 15268 2023-10-19T06:25:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Louise Germaine de Staël (Eprel 22, 1766 – Julaị 14, 1817), nke a na-akpọkarị Madame de Staël, bụ onye odee Switzerland na-asụ French bi na Paris na mba ọzọ, onye kpebisiri ike ịgụ akwụkwọ nke Europe n'oge nke iri na asatọ na narị afọ nke iri na itoolu. ==Okwu okwuru== * ''On cesse de s'aimer si quelqu'un ne nous aime.'' ** ''Anyị akwụsị ịhụ [anyị n'anya ma ọ bụrụ na ọ nweghị onye hụrụ anyị n'anya...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Louise Germaine de Staël (Eprel 22, 1766 – Julaị 14, 1817), nke a na-akpọkarị Madame de Staël, bụ onye odee Switzerland na-asụ French bi na Paris na mba ọzọ, onye kpebisiri ike ịgụ akwụkwọ nke Europe n'oge nke iri na asatọ na narị afọ nke iri na itoolu. ==Okwu okwuru== * ''On cesse de s'aimer si quelqu'un ne nous aime.'' ** ''Anyị akwụsị ịhụ [anyị n'anya ma ọ bụrụ na ọ nweghị onye hụrụ anyị n'anya.'' ** "Sophie, ma ọ bụ ihe nzuzo nzuzo" ('Sophie, ou les sentiments secrets'', 1790), Act 2, sc. 8 * ''L'amour est l'histoire de la vie des femmes; c'est un épisode dans celle des hommes.'' ** ') b akụkọ ihe mere eme niile n [nwnw] nwanyi; ọ bụ ihe merenụ n'ime [nwoke].''' ** ''Ngwọta na mmetụta nke agụụ mmekọahụ'' ('De l'influence des passions'', 1796), Nkebi nke 1, Ch. 4 * ''''ihe ọjọọ nke sitere na mmụba nke uche nwere ike imezi ya naanị site n'ịga n'ihu ọganihu n'ọganihu ahụ.'' '' ''Ma ọ bụ omume bụ [[akụkọ] ], ma ọ bụ ka anyị na-amụbawanye ihe, ka anyị na-enwekwu mmasị na ya.''' ** ''Mmetụta nke akwụkwọ na Society'' (''De la littérature considérée dans ses rapports avec les institutions sociales'', 1800), Pt. 2, nk. 4 * ''' Ọ bụrụ na anyị ga-eme nke ọma n'ọrụ iche echiche anyị aghaghị inye omume] dị nwayọọ n'etiti omume; ma n'ebe omume dị nrụrụ aka anyị ga-anọgidesi ike na-ele omume ọjọọ anya.''' ** "Mmetụta nke Akwụkwọ Nsọ n'ahụ Society" (1800), Pt. 2, nk. 5 * '''Mmadụ ga-emerịrị ndụ n'etiti nhụsianya] na [ahụhụ.''' ** Akwụkwọ ozi e degaara Claude Hochet (Summer 1800), nke e hotara na J. Christopher Herold, ''Mistress to an Age: A Life of Madame de Staël'' (New York: Grove Press, 1958), p. 223 ** Herold na-ekwu, sị: "Mkpebi ya kwadoro nhụjuanya nke ukwuu, nke na-emesịa bụrụ ihe ụtọ ma e jiri ya tụnyere ike ọgwụgwụ." (p. 224) ** Ihe e kwuru n’ezie sitere n’akwụkwọ ozi Mme de Staël degara Claude Hochet nke e dere n’October 1, 1800 : “Il faut choisir dans la vie entre l’ennui et le tourment: je donne l’un et l’hiver l’autre” (Germaine de Staël, ''Correspondance générale. Tome IV. Première partie. Du directoroire au Consulat. 1er décembre 1796-15 decembre 1800'', texte établi et présenté par Béatrice W. Jasinski, Paris, Chez Jean-Jacques 9 Pacques , xii/337 p., p. 326). * ''Un homme doit savoir obi ike l'echiche; unu nwere obi ụtọ.'' ** Nwoke ga-ama ka esi efe efe n'ihu opinion; nwanyi ido onwe ya n'okpuru ya. ** "Delphine" (1802), akwụkwọ akụkọ ** E wepụrụ ihe odide ahụ site n'ihe odide nke nne de Staël, w:Suzanne Curchod|Suzanne Necker * ''' Ọ dị m ka ọnọdụ ndụ, n'ịbụ nke na-adịghị agwụ agwụ, na-akụziri anyị ihe na-erughịrị anyị banyere eziokwu nke na-adịgide adịgide karịa akụkọ ifo nke dabeere n'eziokwu ndị ahụ; na na nkuzi kacha mma nke nri ụtọ na [onwe -[nkwanyere ugwu ka a na-ahụ n'akwụkwọ akụkọ ebe a na-egosipụta mmetụta ndị ahụ nke ukwuu nke na ị na-eche na ị na-agba akaebe n'ezie [ndụ ka ị na-agụ.'' ' ** ''Delphine'' (1802), Okwu mmalite ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:de Staël,Anne Louise Germaine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rrcyeeccxqan047e1covdfeh4nz93j2 Anne Hathaway 0 3994 15269 2023-10-19T06:38:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Jacqueline Hathaway (amụrụ 12 Nọvemba 1982) bụ onye omere America. ==Okwu okwuru== * Inweta ezumike otu afọ na ịga ụlọ akwụkwọ bụ ihe kacha mma m gaara eme mgbe ''[The Princess Diaries] ''. Ọ kụziiri m na achọghị m Hollywood ma ọ bụ ọrụ ga-eme m obi ụtọ. ** Dịka ekwuru na ''Teenpeople.com'' (Mee 2002) * Anyị niile emeela ihe anyị na-ekwesịghị, ọ bụ naanị m mere ihe na kọleji, mgbe ọ nweghị on...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Jacqueline Hathaway (amụrụ 12 Nọvemba 1982) bụ onye omere America. ==Okwu okwuru== * Inweta ezumike otu afọ na ịga ụlọ akwụkwọ bụ ihe kacha mma m gaara eme mgbe ''[The Princess Diaries] ''. Ọ kụziiri m na achọghị m Hollywood ma ọ bụ ọrụ ga-eme m obi ụtọ. ** Dịka ekwuru na ''Teenpeople.com'' (Mee 2002) * Anyị niile emeela ihe anyị na-ekwesịghị, ọ bụ naanị m mere ihe na kọleji, mgbe ọ nweghị onye maara banyere ya, yabụ na abụghị m onye senti. … M egbughị oge na-eme ihe na-ebibi onwe m ma ọ naghị arụ ọrụ. Achọpụtara m na ị nwere ike ịgba egwu naanị n'elu ọtụtụ tebụl. Enwetara m ihe ahụ niile na sistemụ m ma ugbu a ahụ adị m mma ma agbaala m ala. ** Dị ka e hotara na [https://people.com/celebrity/anne-hathaway-im-not-a-saint/"Anne Hathaway: Abụghị m onye senti"] na ''[[w:People (magazine) )|Ndị mmadụ]]'' (20 February 2007) * Tupu mụ ezute ya, egbuo m oge dị ukwuu. M na-akpasu iwe na iwe iwe na ísì ọjọọ. Ọ na-echebe ya n'enweghị onye nwe ya, na-anụ ọkụ n'obi na-enweghị mkpa igosipụta iwe ya. ** Na enyi ya nwoke, Raffaello Follieri, dị ka e hotara na "Anne Hathaway: Abụghị m onye senti" na "Ndị mmadụ" (20 February 2007) * Ọrụ m niile na-eme ihe nkiri dabere n'ikike m na-adịghị mma. ** Dị ka e hotara na [https://people.com/celebrity/anne-hathaway-id-rather-be-strong-than-skinny/"Anne Hathaway: 'Aga m Kama Ịdị Ike karịa Skinny'"] na ' 'Ndị mmadụ' (March 8, 2007) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hathaway,Anne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lr185na69sdl4cbrcfjai383nb324wi Barbara Smith 0 3995 15279 15278 2023-10-19T09:55:12Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Barbara Smith|Barbara Smith]] (amụrụ na Nọvemba 16, 1946) bụ nwanyi Amerika na-enwe mmekọ nwanyị na nwanyị, na-alụkwa ọgụ ikike nwanyị (Feminist), bụrụkwa onye na-ekwuchite ọnụ ndị mmadụ, onye rụrụ ọrụ pụtara ìhè na ihe nke emere na mba Amerika, bụ Black Feminism. =Okwu Ndị O kwuru== * Maka ndị ike gwụrụla n'ime unu ịnụ maka ịkpa ókè agbụrụ, marazie òtù ike ga-esi gwụ anyị karịa bụ ndị n'agabiga ya. ... Ógó nke ọ na-esiri gị ike maọbu emekpa gị ahụ ruo ikwute okwu ya ma bụ ógó o nke ị maruru n'ime onwe gị na ị naghị emetụta okwu ahụ. ... Achọrọ m ikwu ebe a na nke a abụghị "njem ikpe ọmụma". Ọ bụ njem eziokwu. ** "Racism and Women's Studies", Okwu ekwuru na 1979 National Women's Studies Association Annual Conference, dị ka ahotara na ''Black Feminism Reimagined After Intersectionality'' ([[w: Duke University Press | Duke University Press]]: 2018), p. 86 ** [https://www.democracynow.org/2020/9/11/barbara_smith_ending_white_supremacy Ajụjụ ọnụ] agbara ya na ''Democracy Now!'' (September 2020) ** Amalitere m ide banyere ọchịchị ndị ọcha n'isi mbido ọkọchị a, mgbe egbuchara George Floyd. Iwe na ihe mgbu juputara m n'ahụ nke ukwuu n’ihi na m na-eme ihe banyere nke a kemgbe egbuchara Emmett Till n'afọ 1955. Adị m afọ asatọ mgbe nke ahụ mere, ya mere, n’ezie, apụghị m ịghọta nke ọma ihe mere n’ezie. Naanị ihe m maara bụ na ndị ezinụlọ m, ha nile ndị si Deep South - maka na m tolitere na Cleveland, Ohio, n'ihi na ha so na njem emere akpọrọ Great Migration - a maara m nnọọ na ha na-ewesara onye aha ya bụ Emmett Till iwe, nakwa na onye a bụkwa nwata, dịka mụ na ejima m nwanyị Beverly. Ya mere, dịka m kwuru, anọwo m na nke a ogologo oge, kemgbe afọ 1955 ruo oge owuwe-ihe-ubi nke afọ 2020 ma gafere. Ya mere m Jo chee, "Ekwesịrị m ide ihe." Abụ m onye ode akwụkwọ. M cheere nnọọ, "Ekwesịrị m ide maka nke a." Ihe kpaliri mmụọ m bụ na mgbe ndị mmadụ na-ekwu maka okwu ndị a, ma ọ bụ na-ebipụta maọbụ na-ebipụta ha na mgbasa ozi, mgbasa ozi anya, wdg, na ọ dịghị mgbe ha kwuru n'ezie banyere ndị ọcha. Ha ga-ekwu maka mmekọrịta agbụrụ. Ha ga-ekwu maka ajọ ele mmadụ anya n'ihu. Ha ga-ekwu maka mkpa ịgbanwe na ịgbanwe omenala ndị uwe ojii. Ihe niile dị mma, ma ha ekwughị banyere ebe ọgbaghara a niile si abịa. Ma nke ahụ bụ ihe m chọrọ ide banyere ya. *Ị pụghị ikwu banyere agbụrụ na United States n'ekwughị maka klas, ị pụghịkwa ikwu banyere klaasị n'ekwughị banyere agbụrụ. ịkpa ókè agbụrụ, oke ocha, ikekete okwu bụ ihe jikọrọ ọnụ. Ị mara, ọ dị ka osisi vine gbachiri onwe ya gburugburu osisi ma ọ bụ osisi ọzọ. * Obodo a na-arụ ọrụ na oke ọcha dị ka injin ya, injin na-arụ ọtụtụ akụkụ - ụlọ akụ, ahụike, agụmakwụkwọ. Ọdịiche ndị a niile anyị na-ahụ, ọ ga-ewe ntakịrị ihe ịsị, "Echere m, ị maara, anyị kwesịrị iwepụ nke ahụ." * Ma ebe ahụ ka anyị nọ ugbu a. Anyị nwere ọchịchọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji kpochapụ ọchịchị ndị ọcha n'ezie, ka ọ bụ na anyị chọrọ ụdị nip n'akụkụ ya ma mee ihe ịchọ mma? Ị mara? Na-eweda ihe oyiyi nke Confederate, dị oke mkpa, dị oke ụtọ, na-enwe obi ụtọ na nke ahụ na-eme, ma ọ bụchaghị na ọnọdụ ihe onwunwe nke ndị bi n'okpuru usoro a, ma ọ bụ na-ekwu okwu banyere ịkpa ókè agbụrụ na-enweghị atụ nke na-eme ka ndị mmadụ dị ka Jekọb. A na-agba Blake ugboro asaa n'ihu ụmụntakịrị ya n'ebe oghere oghere. * mgbe ị na-eche banyere okwu nke - okwu nke oke ọcha, ọ na-ejikọta ya kpamkpam - ọzọ, dị ka agbụrụ agbụrụ - ọ na-ejikọta ya na ndị isi obodo na ndị nwere mmasị nwoke na nwoke na nwanyị. Yabụ, ị pụghị ikwu okwu n'ezie na-enweghị nke ọzọ. *Anyị ga-eleba anya na ọnọdụ mba ụwa anyị. Anyị ga-eleba anya na mmekọrịta anyị na ndị ọzọ nke ụwa. Anyị na-ebupụ oke ọcha. Onye ọbịa gị gara aga na-ekwu maka nsonaazụ dị egwu nke United States na-aga n'ihu nke a na-akpọ amụma mba ofesi, nke bụ amụma agha n'ezie, na, echere m na ọ sịrị, enwere naanị afọ 11 n'akụkọ ihe mere eme nke mba ahụ niile mgbe anyị nọ. 'adịghị etinye aka na agha. Gịnị ka nke ahụ na-ekwu banyere ụdị mba anyị bụ? Na ọtụtụ n'ime ihe ndị ahụ ka a kpasuru agbụrụ. Ma karịsịa, ị maara, m ga-ekwu, ebe ọ bụ na Agha Ụwa nke Abụọ, esemokwu, ọ bụghị - m na-ekwu, ha dị ukwuu karịa ọgụ - njem agha nke mba a na-eme dị ka ọ na-emegide ndị mmadụ na agba. ** [https://www.democracynow.org/2020/2/12/barbara_smith_identity_politics_bernie_sanders Ajụjụ ọnụ] agbara ya na Democracy Now (February 2020) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Barbara Smith|Barbara Smith]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Barbara Smith|Barbara Smith]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Smith, Barbara}} [[Category: African-American Feminists]] s7d6477zl78ldxn6h71lyd7t68yg8ot Cara Santa Maria 0 3996 15271 2023-10-19T08:56:08Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Cara Louise Santa Maria|Cara Louise Santa Maria]] (amụrụ Ọktoba 19, 1983) bụ onye nkwukọrịta sayensị America. ==Okwu okwuru== *Enwere m obi ụtọ inwe ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị ọkachamara nwanyị na Latina siri ike. Enwere m ike ịhụ onwe m na akpụkpọ ụkwụ ha. Ọ dị oke mkpa na anyị nwere ụmụ nwanyị multiethnic siri ike na-anọchite anya sayensị na mgbasa ozi. Ọ bụrụ na ụmụaka enweghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Cara Louise Santa Maria|Cara Louise Santa Maria]] (amụrụ Ọktoba 19, 1983) bụ onye nkwukọrịta sayensị America. ==Okwu okwuru== *Enwere m obi ụtọ inwe ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị ọkachamara nwanyị na Latina siri ike. Enwere m ike ịhụ onwe m na akpụkpọ ụkwụ ha. Ọ dị oke mkpa na anyị nwere ụmụ nwanyị multiethnic siri ike na-anọchite anya sayensị na mgbasa ozi. Ọ bụrụ na ụmụaka enweghị ike ịhụ onwe ha n'ọrụ ahụ, ha agaghị eche na ọ bụ maka ha. **[https://highschool.latimes.com/california-school-of-the-arts/interview-with-cara-santa-maria-science-communicator-on-next-season-of-brain-games/ 2019 interview] *M na-eche na mgbe ụfọdụ anyị na-emehie na mmalite STEM agụmakwụkwọ; anyị na-akụzi ya dị ka a ga-asị na ọ bụ usoro eziokwu. Mụta eziokwu a, mụta eziokwu ahụ, chụpụ ya na akpịrị ndị mmadụ - kama inyere ndị mmadụ aka ịghọta na sayensị bụ usoro na ọ bụ usoro. Ozugbo ị ghọtara ụfọdụ iwu ndị na-adọrọ mmasị banyere usoro na usoro ahụ, ị nwere ike itinye ya n'ọrụ na ihe ọ bụla na ihe ọ bụla, ọ na-amụkwa ìhè ọhụrụ na ahụmahụ ọ bụla ị nwere. **[https://www.nerdophiles.com/2020/02/03/brain-games-cara-santa-maria-interview/ 2020 interview] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Santa Maria, Cara Louise}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] hn6jg8xm3nwrxo2nz7l4njuu4s2023v Caprice Bourret 0 3997 15272 2023-10-19T09:05:38Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Caprice Bourret|Caprice Bourret]] (amuru 24 Ọktoba 1971) bu onye omere ahia America, onye ọbụ abụ, ihe nlere anya, onye omere na agwa onyonyo. ==Okwu okwuru== *Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere mmasị na eriri G, naanị otu m ga-eyi n'ihi mkpa ọ dị na kapeeti uhie ma ọ bụ na foto foto. Ọ bụ ezie na ihe m yi na-eme ka ọ pụta ìhè nke ukwuu, ejighị m n'aka na ị nwere ike ịkpọ ya thong, ikekwe naanị otu eriri. **Caprice B...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Caprice Bourret|Caprice Bourret]] (amuru 24 Ọktoba 1971) bu onye omere ahia America, onye ọbụ abụ, ihe nlere anya, onye omere na agwa onyonyo. ==Okwu okwuru== *Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere mmasị na eriri G, naanị otu m ga-eyi n'ihi mkpa ọ dị na kapeeti uhie ma ọ bụ na foto foto. Ọ bụ ezie na ihe m yi na-eme ka ọ pụta ìhè nke ukwuu, ejighị m n'aka na ị nwere ike ịkpọ ya thong, ikekwe naanị otu eriri. **Caprice Bourret (2023) zoro aka na [https://www.thesun.co.uk/tvandshowbiz/22710609/thongs-out-of-style-caprice-bourrett/ SO LONG THONG I was a top model & lingerie designer but here's why I'm loving the death of the thong, says Caprice Bourret] na The Sun, 15 June 2023. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bourret, Caprice}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 82szzcfiz7l4wczilfnfjmmnavke29n Cameron Richardson 0 3998 15273 2023-10-19T09:16:49Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Cameron Richardson|Cameron Richardson]] (amuru Septemba 11, 1979) bu onye omere na ihe nlere nke America, ikekwe amara amara maka oru ya dika Chloe Carter na usoro onyonyo Harper's Island na dika Paula Hargrove na Point Pleasant. ==Okwu okwuru== === Magazin Maxim === :<small>Quotes are extracts from Maxim Magazine articles, reprinted on the Maxim Website. [http://www.maxim.com/girls/girls-of-maxim/44704/cameron-richardson.html] Retrieved 2009-10-31 </sm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Cameron Richardson|Cameron Richardson]] (amuru Septemba 11, 1979) bu onye omere na ihe nlere nke America, ikekwe amara amara maka oru ya dika Chloe Carter na usoro onyonyo Harper's Island na dika Paula Hargrove na Point Pleasant. ==Okwu okwuru== === Magazin Maxim === :<small>Quotes are extracts from Maxim Magazine articles, reprinted on the Maxim Website. [http://www.maxim.com/girls/girls-of-maxim/44704/cameron-richardson.html] Retrieved 2009-10-31 </small> *Enwere m ike ime ihere, mana anaghị m eme ahụ m ihere. Onye ọ bụla gba ọtọ n'okpuru uwe ha - ya mere gịnị? Ha bụ naanị titty. *Ha na-akpọ m ọkpụkpụ Cam-ọkpụkpụ n'ihi na m dị ezigbo akpụkpọ. *A bụ m mkpokọta ahịhịa na-adọkpụ ụgbọala, nwa ọhụrụ. Apụghị m icheta oké ifufe ọ bụla, ọ bụ ezie na e nwere oge ole na ole mgbe anyị na-ekekọta ígwè anyị n'osisi ka ha ghara ịfe. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Richardson, Cameron}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1udguax4gfc9738esoibm5gj1xbd6lz Adrienne von Speyr 0 3999 15289 15286 2023-10-19T11:06:49Z Goodymeraj 432 /* Akwụkwọ nke Ndị Nsọ Nile (1966) */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adrienne von Speyr|Adrienne von Speyr]] (20 Septemba 1902 – 17 Septemba 1967) bụ dibia bekee nke mba Switzerland, onye dere akwụkwọ karịrị iri isii n'ihe gbasara mmụọ na nkà mmụta okpukperechi, na onye āmānsì. ==Okwu Ndị O kwuru== === ''Akwụkwọ nke Ndị Nsọ Nile'' (1966) === :<small>Trans. D.C. Schindler. San Francisco: Ignatius Press, 2008 * ''Banyere [[w:Francis nke Assisi|Francis nke Assisi]]'' Ahụrụ m St. Francis na mbụ n'oge agadi ya, n'ekpere na ọrịa, nwere obi ụtọ na ịdị ọcha na ịdị umeala n'obi n'enweghị nkọwa. Ihe niile dị n'ime ya, ihe niile mejupụtara ndụ ya, ihe isi ike ya niile, agbanweela ugbu a ma ghọọ translucent. Nke a mekwara site n’ekpere. Ihe ndị dị n’ime ya adịkwaghị enwe ihe ọ bụla bụ́ nanị onwe ya, ọ bụghị ihe na-akpasu ya iwe ma ọ bụ mmerụ ahụ́ ma ọ bụ iwe n’ihi ihe ọjọọ ndị e mere ya. Naanị Chineke ka fọdụrụ, yana ozi zuru oke na obi ụtọ a na-apụghị ịkọwa akọwa nke onye na-eje ozi na n'ịtụgharị uche na-enweghị nkwụsị. * ''Banyere [[w:Edith Stein|Edith Stein]]'' Ahụrụ m ka ọ na-atụgharị n'ekpere, nke jupụtara n'ekpere, bụ́ nke na ná mmalite yiri mkparịta ụka ọ na-enwe n'onwe ya ma na-achịkwa nke ọma. Ọ dị ọkara ka ajụjụ ọ na-ajụ onwe ya n'amaghị kpọmkwem ihe ọ pụtara; o nwere ike ịbụ na nzọụkwụ ọ na-eme adịghị mkpa ka o mechaa ya; ajụjụ ahụ adịghị mkpa ka a kọwaa nke ọma; eleghị anya, Chineke ga-enwe ike itinye aka n’etiti nzọụkwụ ya, iji mee ka a mara ọnụnọ ya wee zaa ajụjụ ya n’ụzọ miri emi karịa ka ya onwe ya gaara atụ anya ma ọ bụ ọbụna nwee ike ịtụ anya ya. Chineke na-azakwa n'ezie. Ọ na-ekpekwa ekpere karịa na n'ikpeazụ na-enweta mmeri n'aka ma na-aṅụrị ọṅụ. Site n'oge a nke mmeri n'aka, ihe niile dị nnọọ mfe na enweghị mgbagwoju anya. Ọ ga-eso ụzọ Chineke na-egosi ya; ọ bụ ya nwe ya; ọ chọghachila obi-ụrị dị ka nwa ya, nke mụbara wee pụta ìhè nke ọma site n’ịhụnanya na okwukwe. * ''Banyere [[w:Mozart|Mozart]]'' N'ihe gbasara Chineke, ọ dị ka nwatakịrị na-eweta ihe niile na nna ya: nkume ndị si n'okporo ámá na peculiar osisi na obere osisi na ọbụna otu ugboro a ladybug; ihe ndị a nile sokwa ya bụ abụ abụ, abụ ndị ọ na-ewetara Chineke, abụ ndị ọ ‘mara na mberede’ mgbe ọ nọ n’ime ekpere. Ma mgbe o kpechara ekpere, ma ọ nọkwaghị n'ikpere ma gharakwa ịfụkọta aka ya ọzọ, ọ na-anọdụ ala n'ebe ahụ na piano, ma ọ bụ na-abụ abụ n'ọdịdị nwa dị egwu, na ime otú ahụ ọ nwekwaghị echiche ma ọ na-akpọ ihe maka Chineke ma ọ bụ na ọ bụ Chineke na-eji ya egwu ihe ozugbo maka onwe ya na Mozart. Enwere nnukwu mkparịta ụka n'etiti Mozart na Chineke nke bụ ekpere kachasị ọcha, na mkparịta ụka a dum abụghị ihe ọ bụla ma e wezụga egwu. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adrienne von Speyr|Adrienne von Speyr]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adrienne von Speyr|Adrienne von Speyr]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adrienne von Speyr}} 77r2vtpe7i32eqxk3qzwfie31hsunll Miami Vice 0 4000 15288 15287 2023-10-19T11:01:27Z Mercyjamb123 446 /* Onye nche nwanne (1.1) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w: Miami Vice | Miami Vice]] ''''' bụ ihe ngosi telivishọn America nke sochiri ihe ngosi nke ndị uwe ojii Miami abụọ na-arụ ọrụ nzuzo, James "Sonny" Crockett na Ricardo "Rico" Tubbs, nke na-agba ọsọ maka oge ise na NBC site na 1984 ruo 1989. The USA Network agbasa ozi na otu ihe omume "na-efu" na-enweghị isi mgbe oge ise gachara. == Oge nke 1 == === Onye nche nwanne (1.1) === : '' Caroline Crockett '': Unu niile bụ ndị egwuregwu, Sonny. Ị ga-ebuli elu na omume. <hr obosara = "50%"/> : '''Crockett''': ''[na ha na-arụkọ ọrụ ọnụ] '' Ọfọn, amaghị m ka nke a ga-esi arụ ọrụ, Tubbs. M pụtara, uh, ị bụghị kpọmkwem ụzọ m - ụdị na onye maara ihe. Eluigwe maara na abụghị m igbe swiit. Ma na ihe niile na-atụle, echere m na anyị nwere ike na-atụle ụfọdụ ụdị ... nwa oge na-arụ ọrụ mmekọrịta. <hr obosara = "50%"/> : '''Tubbs''': Crockett. James "Sonny" Crockett. ''Crockett''': Ọ dị mma, Tubbs. N'izu na-abịa, anyị ga-arụ ọrụ na aha gị. ''Tubbs'': Mahadum Florida. Nọmba nnata sara mbara nke America niile 88? Enwere m eziokwu ka ọ bụ gịnị? : '''Crockett'': Oh, nke ahụ bụ ogologo oge gara aga. : '''Tubbs''': Ị nwere mmetụta. Echetara m otu oge m hụrụ ka ị na-agba ọsọ ihuenyo gafere 90 yards na 10 sekọnd fọdụrụ na elekere, nwoke, maka TD na-emeri megide Alabama. : '''Crockett'': Ọ bụ 92 yad, Tubbs. Sekọnd isii fọdụrụ. :'''Tubbs''': Ee, nke ọma, gbaghara m. Know mara, ọ bụghị na Vice abụghị egwu kacha maa mma n'ụwa, Crockett, mana gịnị mere, huh? M pụtara, ị ga-enwerịrị ọkara scouts na NFL na ọdụ gị. ''Crockett''': Azụtara ya niile n'ime afọ abụọ na ọgbakọ Ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Eshia. :'''Tubs''': 'Nam? : '''Crockett''': Mba, Coney Island. <hr obosara = "50%"/> : ''Scottie'': Ọnwa isii gara aga, ụfọdụ nwoke na-abịakwute m na Little Havana. Nye m akpa akwa. Ọ na-ekwu, "Ekele nke Mr. Calderone." Ọ dịghị ihe ọzọ. Naanị ekele. Emegheghị m ihe ọjọọ ahụ izu abụọ. Sonny.. ''Crockett''': Ego ole? Ego ole ka ịzụtara gị, Scottie? ''Scottie''': 70 ukwu. Oku sitere na DeSoto malitere ihe dịka otu ọnwa ka e mesịrị. Ozi. Nke ahụ bụ naanị ihe ha chọrọ bụ ozi. ''Crockett'': Ozi? : ''Scottie''': Agbalịrị m iwepụta ma ọ dịkarịa ala ugboro iri na abụọ, mana ọ gaferela. M pụtara, ọ dịghị mgbe m tụrụ anya na a ga-egbu onye ọ bụla. ''Crockett''': Ha gbanwere atụmatụ egwuregwu na anyị, Scott. Ọ ka na-agbada n'abalị a? : ''Scottie''': Ee. ''Crockett''': Ebee? ''Scottie''': Ị ga-enyere m aka, nwoke. Ị ga-enyere m aka, nwoke. Enwere m ezinụlọ. '' [ụgbọ ala ndị uwe ojii na-ebuli] '' Enwetara m afọ 15 dị ka onye uwe ojii kwụ ọtọ. ''Crockett''': Ebee? Ebee?! : ''Scottie''': Enwetara m ihe nrite abụọ nke dike! Ewere m gị mgbọ, maka Chukwu! ''[na-asụ ude]'' Ha na-agba ọsọ' ụgbọ mmiri ịkụ azụ na-esi na Keys Marina pụta. The drop-off's elu osimiri. : '''Crockett''': Ọ bụ m, uh, enwere m ihe na-efunahụ m ebe a, ka ọ bụ gịnị, Scottie? Anaghị m enweta ya. Aghọtaghị m ihe a. Ị bụ onye ibe m. Enwere m gị na Donna na ụmụaka gaa nri abalị, gịnị, 20 ma ọ bụ 30 ugboro. ''iwe'' Ekele, ụbọchị ọmụmụ. Atụkwasara m gị obi! ''jide akpịrị Scottie'' Atụkwasara m gị obi, onye nzuzu! Atụkwasara m gị obi! "Tubbs dọpụrụ Crockett ka Scottie na-ebe ákwá" <hr obosara = "50%" /> : ''Crockett''': Hey, Tubbs. Ị tụlere ọrụ na ndị mmanye iwu ndịda? : '''Tubs''': O nwere ike. ''[chickles]'' eleghị anya. === Obi nke ọchịchịrị (1.2) === : ''Artie Rollins''': M na-eme ihe ebe a m na-enweghị ike ijikwa? M pụtara, unu abụọ bụ nanị otu di na nwunye, elu-rollin' cowboys si Jersey na akpa akpa jupụtara ego.....ọ bụghị na ezi detectives? : '''Artie Rollins''': (''Mgbe Crockett na Tubbs egbochila Artie iti mmadụ ihe n'oge akwụghị ụgwọ'') Ị naghị etinye aka na m ọzọ!! === Cool Runnin' (1.3) === (Mgbe Tubbs tụfuru lobster n'elu mmiri) ''Crockett'': Tubbs, nke ahụ bụ $28.95! : '''Tubbs''': Enwere m olileanya na mmiri obodo na-amasị ya. <hr obosara = "50%"/> : ''Noogie''': Fella n'aha Desmond Maxwell. Nwa nwa Jamaica. : '''Chump''': Kedu ihe ọ bụ maka m? : '''Noogie''': Ọfọn, ọ bụrụ na ị hụ ihe ọ bụla, otu narị ego na VCR ọhụrụ. : '''Chump''': Ebugoro n'ihu? : '''Noogie''': Ị ma nke ahụ, nwa ụlọ. <hr obosara = "50%"/> : '''Noogie''': Yo, nwoke, a na m enweta obere nchara n'akụkụ ya. Achọrọ m ị nweta m. Ị maara na enwere m enyi na nso nso a. :'''Tubbs''': Ị chọrọ ịdị elu? : '''Noogie''': Ọfọn, ị maara, ọ na-eje ozi. Ị ghọtara ihe m na-ekwu'? Kedu nke na-eme? : '''Crockett''': Gee ntị, obere squirrel, anyị anaghị arụ ọrụ ndị na-enye anyị ozi otu ahụ, ị ​​nwetara ya? : '''Noogie''': Ọ dị mma. Echefu m kwuru ihe ọ bụla. :'''Tubs'': Ọ dị mma. Buggy na junkie jọgburu onwe ya. :'''Noogie''': Yo, nwoke, Abughi m onye junkie. Abụ m onye na-agba ọsọ ọsọ. === Nlaghachi Calderone: Nkebi nke 1 - Ndepụta Hit (1.4) === : '''Crockett''': Ọfọn, ịgba alụkwaghịm anyị bụ nnukwu ọdịda karịa alụmdi na nwunye anyị. <hr obosara = "50%"/> : ''Zito''': Ndị na-ere ahịa a na-eme ihe ọ bụla ma e wezụga ịzụrụ uwe, ma ọ bụ gịnị? : '''Switek''': Ee, ha na-azụta ụgbọ ala. == Nlaghachi Calderone: Nkebi nke 2 - Ọnwụ Calderone (1.5) === : '' Calderone '': Ị nwetaghị ya, eh? DEA, FBI, mpaghara gị, obodo, teknụzụ gị, kọmpụta gị ... ha enweghị ike ijide otu obere nwoke nke na-agafeghị ọkwa nke anọ <hr obosara = "50%"/> : ''Calderone'': Nde iri anọ na abụọ. Nde dollar iri anọ na abụọ n'efu. Gịnị mere i ji na-akpọ ya ala ohere? <hr obosara = "50%"/> ''Crockett''': Ọbụna nwamba abụba ighe, Calderone. : ''Calderone''': Ee, ọ bụ eziokwu. Naanị ma ọ bụrụ na ha kwere ka mmejọ dị. === Jack otu anya (1.6) === : ''Vincent "Vinnie" Marco '': Ọ bụrụ na Miami enwetabeghị ya, ọ nweghị onye chere ya echiche. === Enweghị ọpụpụ (1.7) === '''Crockett'': (mgbe ọ na-agba akaebe Tony D'Amato na-awakpo nwunye ya, Rita, site n'ịkwanye ya n'ime ọdọ mmiri) Ka anyị kpọtu ezi a! === Obi ụtọ (1.9) === mlg90htt4mh9jlwiw2f72okfihod9b3 Dora the Explorer 0 4001 15296 15295 2023-10-19T11:38:25Z Mercyjamb123 446 /* Leekwa */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w:Dora the Explorer|Dora the Explorer]]''''' bụ aha mgbasa ozi America gbadoro ụkwụ na usoro ihe onyonyo ụmụaka na-emekọrịta ihe nke anọ nke [[w:Paramount+|Paramount+]] mepụtara. na [[w:Nick Jr.|Nick Jr.]] ==Oge nke 1== ==''Akụkọ Ochie nke nnukwu ọkụkọ uhie''=== : ''Dora'': Akwa, ọnụ ụzọ ámá, ugwu. Ya mere, anyị kwesịrị ịgafe brigde, site n'ọnụ ụzọ ámá na nke ahụ bụ otú anyị ga-esi ruo nnukwu ugwu na-acha uhie uhie ịchọta nnukwu ọkụkọ uhie. ===''Efufuru ma chọta''=== :'''Oda nwa''': Peep, lee, lee. Peep, hụ, hụ. :'''Dora''': Ị nụrụ ya? :'''Nwa''': Peep, gba, gba. ===''Ụgbọala Ice Cream''=== : ''' Akpa akpa '': Ma, Dora na Boots chọrọ mkpụrụ ego iji nweta ice cream ha. Ị na-ahụ mkpụrụ ego? Nnukwu. Ugbu a, anyị ga-agụta mkpụrụ ego asatọ maka akpụkpọ ụkwụ na mkpụrụ ego asatọ maka Dora. Ka anyị buru ụzọ gụọ mkpụrụ ego asatọ maka akpụkpọ ụkwụ. Soro m gụọ. Otu, abụọ, atọ, anọ, ise, isii, asaa, asatọ. Ugbu a, gụọ mkpụrụ ego asatọ maka Dora. Otu, abụọ, atọ, anọ, ise, isii, asaa, asatọ. Chaị, ị mara ezigbo mma n'ịgụ. Daalụ maka inye aka. :'''Dora'': Ugbu a, nyere m aka ịgụpụta mkpụrụ ego asatọ. ''Akpụkpọ ụkwụ''': ọkacha mmasị m bụ ịnweta cone strawberry ice cream! Mmmm! : '''Dora''': ọkacha mmasị m bụ inweta ''chocolate'' ice ice cone! ===Ebe ndị dị na nke a === # Ugwu Strawberry # Choc === ''Obere Piggies atọ''=== ''Map''': Dora na akpụkpọ ụkwụ kwesịrị ka obere piggies atọ ahụ tupu Swiper na-agbanye rịbọn ha. Ọfọn, amaara m ebe obere piggies atọ gara. Otu obere piggy gara n'ọhịa ahịhịa. Otu obere piggy gara n'ọba. Na obere piggy gara "wee, wee, wee, wee" ruo n'osisi apụl. : ''Dora'': Hay, barn, osisi apụl. Otu obere piggy gara n'ọhịa ahịhịa. Otu obere piggy gara n'ọba. Na obere piggy gara "wee, wee, wee, wee" ruo n'osisi apụl. === ''Mkpado na-arapara n'ahụ''=== : '''Akpa akpa''': Ee, m cai! Adara m! Dora! Dora! ''Dora!'' :'''Dora'': Akpa, estas bien? Ị dịkwa mma? : '''Akpa akpa''': Si, estoy bien. Ma lee, eriri m mebiri. Gracias, Dora! ===''Akpa akpa''=== : ''Dora''': Akwụkwọ ọba akwụkwọ m! Enwere m olileanya na m nwere akwụkwọ 8 niile. Soro m gụọ. Otu, abụọ, atọ, anọ, ise, isii, asaa, asatọ. Akwụkwọ asatọ. Ọgụgụ dị mma. M ga-eweghachi akwụkwọ ndị a n'ọbá akwụkwọ tupu ya emechi ma ọ bụ na ha agaghị anọ ọdụ. [Ka ọ na-agbalị iburu ha, ha dị arọ nke ukwuu.] Oooh, ha dị arọ. : ''Mami''': ''Dora!'' Anyị nwere ihe ijuanya maka gị. :'''Dora''': Ị na-eme? Kedu? : ''Mami''': O bu ihe. : '''akpa azu''': vamonos! ka a pụọ! : ''Bryce''': Mba!!! Akpa azu! Ka anyị si ebe a pụọ! : ''Papi''': Cheta, Dora. Ihe ọ bụla ịchọrọ, akpa azụ nwere n'ime gị. : ''Dora''': Aga m echeta! : '''akpa akpa''': Nke a bụ nke mbụ Dora jụrụ m ihe ọ bụla. Otu bandeeji dị nro. : '''Dora''': Mgbe ahụ, anyị na-arịgo n'elu nnukwu nkume na otú ahụ ka anyị ga-esi banye n'ọbá akwụkwọ. :'' ===''Ọjà Pablo''=== : ''Dora''': Ọfọn. Ka anyị tinyeghachi iberibe ọjà ahụ n'usoro ziri ezi. Kedu akụkụ na-ebu ụzọ? (''pịa, bee, note plays'') : ''Dora''': Ọfọn! Kwuo ''Unu''! Kedu akụkụ na-esote? '('pịa, bee, note plays'') : ''Dora''': Ọfọn! Kwuo ''dos''! Kedu akụkụ na-esote? (''pịa, bee, note plays'') ===''Ụlọ Nne nne''=== :'''Dora''': Àkwà mmiri a doro anya ''bụ ihe na-adịghị mma. <hr obosara = "50%" /> ''Akpụkpọ ụkwụ''': Ihe kacha amasị m bụ mgbe, Swiper na-efegharị n'osisi vine mana, anyị na ọbọgwụ wee rapara n'osisi ahụ. : ''Dora''': Ihe kacha amasị m bụ ịhụ Abuela m. === ''Berry Hunt''=== :'''Dora''': Ị na-ekwu ihe m na-ekwu. Na-aga ichu nta beri. : '''Akpụkpọ ụkwụ''': Na-aga n'ịchụ nta beri. :'''Dora'': Na-aga ịhọrọ ụfọdụ kemmiri ihe. : '''Akpụkpọ ụkwụ''': Na-aga ịhọrọ ụfọdụ na-atọ ụtọ. : ''Dora''': Anyị anaghị atụ egwu... : ''Akpụkpọ ụkwụ''': Anyị anaghị atụ egwu... :'''All''': Lee ụbọchị mara mma! <hr obosara="50%"> : ''Dora'': Lee, akpụkpọ ụkwụ. Enwere osimiri oyi na-ekpo ọkụ. : '''Boots''': Dora, kedu ka anyị ga-esi nweta ya? ===''Bugga Bugga''=== : ''Dora'': Ubi, webụ, nnukwu ohia na-acha anụnụ anụnụ. Nke mbụ, anyị ga-agafe n'ubi okooko osisi, mgbe ahụ, anyị na-agafe Web Spider na nke ahụ bụ otú anyị ga-esi ruo Big Blue Bush, ya mere, Mami Bugga Bugga nwere ike ịzụ ụmụ ya. :'''Aisa''': Hi, Dora. Ndewo, akpụkpọ ụkwụ. :'''Boots''': Isa, nke a bụ Mami Bugga Bugga. : '''Dora''': Anyị na-enyere ya aka iburu kuki n'ụlọ iji zụọ ụmụ ọhụrụ ya. :'''Isa''': Ọ dị mma izute gị, Mami Bugga Bugga. : ''Mami Bugga Bugga'': Ọ dị mma izute gị, Aịsa. :'''Dora''': Kedu ihe ị na-eme, Isa? : '''Aisa''': Ana m agba ifuru m mmiri. Nke a bụ ifuru m na-afụ. ("ụfụ") :'''Aisa''': Nke a bu ifuru agba egwu m. (''egwu egwu'') : '''Aisa''': Ma nke a bụ m... ahụhụ trapper ifuru! ("slurps") ===''Gaa n'Ulo Osisi''=== :'''Aisa''': Enyemaka! Enyemaka! Ndewo, Dora. Ndewo, akpụkpọ ụkwụ. skuuta m agbajiri. Ọ dịkwa m mkpa ịga oriri na ọṅụṅụ. Kwuo, "akpa akpa," kwuo, "akpa akpa!" <hr obosara = "50%"/> : '' Dora '': Anyị mere ya n'elu mgbidi, ma, Benny ka na-arapara na mgbidi ahụ. =="Halloween Parade" === : ''[Dora na akpụkpọ ụkwụ hụrụ obere anụ ọhịa ka ọ nọ ọdụ n'azụ osisi mgbe ọ nụchara ka ọ na-ebe ákwá]'' :'''Dora'': Hey, ọ bụ enyi anyị, obere anụ ọhịa. "Hola," obere anụ ọhịa. : ''Obere anụ ọhịa''': ''Hola,'' Dora. ''[na-awụ akpata oyi n'ahụ́]'' Hi, Boots. :'''Dora''': Kedu ihe na-eme, obere anụ ọhịa? : '' ''Little Monster''': Ọ na-achọsi m ike ịnọ na ngagharị Halloween, mana enweghị m ekike. : '''Akpụkpọ ụkwụ''': ''[na-ekwu okwu]'' Amaghị m ọbụna nnukwu anụ na-eyi uwe. :'''Dora''': ''Enweghị ihe na-echegbu onwe ya,'' Little Monster. Ị nwere ike nweta uwe na ihe ngosi Halloween. :'''Obere anụ ọhịa''': ''[na-amụmụ ọnụ ọchị]'' N'ezie? :'''Dora''': N'ezie! Ha bụ ụdị ejiji dị iche iche na mmemme Halloween. Ị nwere ike họrọ uwe gị wee soro anyị mee njem n'ọgba aghara. ===''Ihe ọkacha mmasị nke swiper''=== :''[Dora na akpụkpọ ụkwụ na-anụ Swiper na-achọsi ike na-akpọ maka enyemaka, gbapụ n'ụlọ, hụ ka ọ na-agbalị ijide ụgbọ ala ya ka ọ na-atụgharị n'ebe ha nọ na akpụkpọ ụkwụ na-echekwa ya]" :'''Dora''': Ị dị mma, Swiper? :'''Swiper''':''[nwere nkụda mmụọ]'' Dora! Akpụkpọ ụkwụ! Obi dị m ụtọ na ị nọ ebe a! ''[na-asụ ude na ahụ efe] '' Ị gaghị ekweta ya. ''[igwe ojii chere na-egosi usoro azụghachi azụ nke ya na Blueberry Hill, na-ebu ogwe ya n'ụgbọala ya]'' Anọ m n'elu Blueberry Hill na-aga n'ebe a na-ehi ụra n'ụlọ nne nne m. Anọ m na-eji super-Swiper-spin ọhụrụ m kwakọba ihe niile ọkacha mmasị m. Nke mbụ, pajamas m niile, n'ihi na enweghị m ike ikpebi nke kacha amasị m. Mgbe ahụ ọkacha mmasị m akwụkwọ nkita… Na m pụrụ nnọọ iche na-akpa ọchị ewi. Enweghị m ike ichere ruo n'ụra nne nne m. Ọ na-esikwa m achịcha strawberry kacha amasị m. N'ihi ya, anyị nwere ike ịgbakọta na jammies anyị na-eri achịcha ka ọ na-agụ m akwụkwọ kacha amasị m. Ma mgbe m dị njikere ịga, na mberede, nnukwu ifufe batara! Na ihe niile kacha amasị m fepụ! ''[laghachi azụ ugbu a; ewe iwe] '' Oh, nwoke! Kedu ka m ga-esi chọta ihe kacha amasị m ugbu a?! ''[nye ndị na-ekiri ya]'' enweghị m ike ịga n'ụlọ nne nne ma ọ bụrụ na ihe kacha amasị m. Ma achọrọ m n'ezie ịga n'ụlọ nne nne m. : '''Dora''': Oh, Swiper, '' no te preocupes '' Anyị nwere ike inyere gị aka ịchọta ha! <hr obosara = "50%" /> : '''Akpụkpọ ụkwụ''': Lee! Ngwa ndị Fiesta Trio na-efunarị ngwa ha. : '''Swiper''': Eleghi anya ifufe fepukwara ha. '''Eju''': Ee, ha apụọ. : '''Ahịhịa''': ''Sí, ọ dịghị estan.'' ''Frog''': Ha kwesịrị ịnọ ebe a. ==Agba nke 8== ===''Ihe ngosi nka nke oke mmiri ozuzo nke Dora''=== :'''Dora''': Ebee ka anyị ga-ebu ụzọ gaa? :'''Bryce''': The kụọ aka-ọnụ ụzọ. :'''Dora''' Ya mere, anyị kụrụ aka ugboro atọ. Welie aka gị ka ị kụọ aka n'ọnụ ụzọ ma soro anyị kụọ aka ugboro atọ. : ''Benny''': Ọ bụ elekere ịkụ aka. <hr obosara = "50%" /> :'''Dora'': Ya mere, anyị akụọla ugboro isii. Nkume? :'''Ha abụọ''':(''ọchị'') <hr obosara = "50%" /> :'''Dora''': Ya mere, anyị kụrụ aka ugboro itoolu. : ''Benny''': Ọ bụ sọks kụọ aka. ===''Ememme ncheta ọmụmụ Verde''=== : ''Dora'': Ụzọ mbụ. :'''Verde''': Olee ebe anyị ga-aga ọzọ, Dora? ''Dora na Sparky's Riding Adventure'' === : ''Dora'': Sparky, lezie anya maka okwute! Ihe nkedo== Ihe nkedo eserese Arco Iris - Justin Geisenberger * Dora Márquez - [[w:Kathleen Herles | Kathleen Herles]] * Enweghị akpụkpọ ụkwụ enwe dị ka Harrison Chad * Isa onye Iguana * Benny the Bull * Tico the Squirrel Amelie - Naimish Jain Ndị ọbịa ọbịa * Flinky dị ka [[w: Sarah Davidow | Sarah Davidow]] * Inky - Katie Gifford * Plinky - * Dinki - * Al - Henry Gifford ==Leekwa== *[[W:Ihe ngosi na-acha anụnụ anụnụ|Ihe ngosi na-acha anụnụ anụnụ]] *[[W:Zoboomafoo|Zoboomafoo]] [[Category: ụmụ nwanyị]] 35rtuarx7xpqtf1p34qafpn3npj946v Adrienne Wilkinson 0 4002 15293 15291 2023-10-19T11:35:19Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru= */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Adrienne Marie Wilkinson|Adrienne Marie Wilkinson]]'''(1 Septemba 1977) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika. =Okwu Ndị O kwuru== * Anyị niile nwere ihe ịma aka anyị n'otu n'otu na ngalaba ọbụla, ịma mma dị n'ịrụ ọrụ na ngalaba ịkọakụkọ bụ ị na-akọ ya otu ịchọrọ. Ya mere, dee akụkọ ịchọrọ ịhụ na ihuenyo. Kwadoo akụkọ ndị ịchọrọ ikiri. Lekwasị anya n'ụzọ o si na-arụ ọrụ ma mekwaa ka ndị ọzọ rụkwuo ọrụ. Chọta ọnụ ụzọ ndị ghere oghe nye gị, ma gbaa ha ka ha meghee saa oghe. **[https://cinema-crazed.com/blog/2021/03/03/interview-with-dreamcatcher-star-adrienne-wilkinson-women-in-horror-month-2021/ N'AJỤJỤ ỌNỤ NKE “DREAMCATCHER” STAR ADRIENNE WILKINSON GBARA YA] (March 3, 2021) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adrienne Wilkinson|Adrienne Wilkinson]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adrienne Wilkinson|Adrienne Wilkinson]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Wikinson, Andrea}} pxgb4qmig7sdq5dwox2ki2dz32c3f0e Colleen A. Kraft 0 4003 15303 15301 2023-10-19T14:19:33Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Colleen A. Kraft (amuru March 4, 1960) bu onye dibiabia America na prọfesọ na-ahụ maka ahụike ụmụaka. Ọ bụ onye isi oche nke American Academy of Pediatrics maka otu afọ na-amalite na Jenụwarị. == Okwu okwuru == * Amụtara m na ụmụaka bi n’obodo nakwa na ọ dị ndị dọkịta na-ahụ maka ụmụaka kwesịrị itinye aka n’ime obodo ka ụmụaka nwee ike ịzụlite àgwà ọma na ihe ịga nke ọma ná ndụ. ** dị ka Joan Tupponce hotara na {{cite web|website=Richmond Magazine|url=https://richmondmagazine.com/life-style/health/q-a-pediatrician-colleen-kraft/|title= Isi mmalite na ndụ | ụbọchị=9 Febụwarị 2018 }} | ụbọchị=9 Febụwarị 2018 }} | date=9 February 2018 }} |Ụbọchị=9 Febụwarị 2018}} |Date=9 February 2018}} * Kewapụ ụmụaka na ndị mụrụ ha na-emegide ihe niile anyị na-akwado dị ka ndị dọkịta ụmụaka - ichekwa na ịkwalite ahụike ụmụaka ... ** {{cite webụ | ụbọchị = June 20, 2018 | url=https://www.cbsnews.com/news/american-medical-association-calls-for-end-to-family-separation-policy/ | webụsaịtị =[[CBS News]] |title=Ndị otu ahụike na-adọ aka na ntị amụma nkewa ezinaụlọ nwere ike bute mmerụ ahụ ụmụaka n'oge ndụ niile }} * ... Agara m ụlọ akwụkwọ ahụike tupu m aghọọ nne. Enwere m ọkpara m dị ka nwa akwụkwọ ahụike afọ anọ. Ya mere, mgbe m bụ onye nkuzi, ọ bụ nwa ọhụrụ. Enwere m nwa m nwanyị n'etiti ebe obibi m. Na mgbe ahụ, nwa m nke ọdụdụ na m afọ mbụ nke onwe omume. Na n'ime oge ọrụ m niile, ihe m kpebiri ime nwere ihe niile metụtara ụmụ m ... n'ihi na ihe ịtụnanya m mụtara bụ na ihe ị na-eme ụmụaka dịka dọkịta ụmụaka bụ ntakịrị ntakịrị n'ọfịs gị. Ihe dị gị mkpa ime bụ ịgbanwe ụwa gburugburu ebe ha na-ebi kwa ụbọchị ... ma ọ bụrụ na ị ga-eme ka ahụ ike ha dịkwuo mma. ** {{cite web|websaịtị = Pọdkastị Nne|url=https://www.mother.ly/podcasts/season-11/coleen-kraft-podcast-interview/|title=Dr. Colleen Kraft na ihe kpatara nchekwa egbe ji bụrụ nsogbu ahụike ọha yana ihe anyị nwere ike ime iji chebe ụmụ anyị | ụbọchị = 30 June 2022 }} (see okwu na 3:23 na 37:31 nke ọdịyo) [[Category: Ụmụ Nwayi]] ag8c2t4p6dhwyelpd0bl1eglauejxuq Oge Okoye 0 4004 15306 15304 2023-10-19T14:25:03Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:ig:Oge Okoye|Oge Okoye]]''' (amuru 16 Novemba 1980) bu onye omee ihe nkiri Naijiria sitere na Nnewi na steeti Anambra. A mụrụ Oge Okoye na Lọndọn, ma mesịa kwaga na Lagos ya na ezinụlọ ya. Ọ gụchara ụlọ akwụkwọ praịmarị ya na Lọndọn tupu ọ kwaga Naịjirịa. Mgbe ọ laghachiri na Naijiria, ọ gara University Primary School Enugwu wee gaa na Holy Rosary College Enugu maka ụlọ akwụkwọ sekọndrị ya. == Okwu okwuru == * Onye nzuzu ọ bụla nwere ike ịmụ nwa mana ọ na-ewe nwoke ịzụlite nwa ** [https://www.citypeopleonline.com/fool-can-make-child-takes-man-raise-child-oge-okoye-calls-baby-daddy/ onye iberibe nwere ike ịmụ nwa] * Ọnweghị nnukwu nkwekọrịta na nwanyị lụrụ di na-aga klọb, ọ na-amasịm ịga klọb iji wepụ nchekasị niile.” ** [https://www.styzic.com/oge-okoye/ ịga klob] * Ihe ọ bụla nwoke nwere ike ime, nwanyị nwere ike ime ya nke ọma ma ọ bụrụ na enyere ya ohere”. ** [https://ng.opera.news/ng/en/entertainment/4cf61f77c32b723c26b5482d40915c35 nye Nwanyị ohere] * Atụla anya eziokwu n’aka ndị dị ọnụ ala ** [https://thenationonlineng.net/dont-expect-honesty-cheap-people-oge-okoye/ Elekwala anya eziokwu] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Okoye, Oge}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] pqo0wwve342adqkuouq48jbtggl9xbh Colleen Higgs 0 4005 15307 15305 2023-10-19T14:26:16Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Colleen Higgs (amụrụ ya n'afọ 1962 na Kimberley, South Africa) bụ onye odee na onye mbipụta South Africa. Dịka onye ode akwụkwọ, o bipụtala uri na akụkọ na akwụkwọ akụkọ agụmagụ na South Africa kemgbe 1990. Dị ka onye mbipụta, a ma ama ma kwanyere ya ugwu dịka onye guzobere ụlọ obibi akwụkwọ nọọrọ onwe ya, Modjaji Books. == Okwu okwuru == * Ndụ m nile adịwo ka ịhụnanya na-adịghị eju afọ nke mụ na nne m ogologo oge. Ọ bụ onye a hụrụ n'anya nke na-ahụghị azụ. ** ''[https://www.amazon.com/my-mother-madness-Colleen-Higgs/dp/1928476368 Nne m, ara m, Deep South, 2020]', ISBN 978-1928476368 * Achọrọ m ka ihe odide m nye nkọwa banyere otú ọ dị ilekọta nne m, nkọwa nke ahụmahụ ahụ, mmetụta, ahụmahụ ndụ. Ụmụ nwanyị na-arụkarị ọrụ dị otú a nke a na-anabataghị, nke a na-adịghị ahụ anya. Ya mere, echere m na achọrọ m ime ka ọ pụta ìhè - ọ bụghị naanị ọrụ m, mana ụdị ọrụ a nke ilekọta ndị nne na nna meworo agadi, nke nwatakịrị. ** ''[https://www.litnet.co.za/my-mother-my-madness-by-collen-higgs-an-inter-review/ "Nnyocha ajụjụ ọnụ ya na Colleen Higgs gbasara ihe ndekọ ya, Nne m , Ara m" na ''litnet'' Janet van Eeden, [[w:Colleen Higgs | Coleen Higgs]] (13 Nọvemba 2020) [[Category: Ụmụ Nwayi]] o1gcc3o3s1sl7m0ic533nvrz2lwwixe Combahee River Collective 0 4006 15309 15308 2023-10-19T14:32:48Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Combahee River mkpokọta bụ ọgbakọ nwanyị nwere nwanyị ojii na-arụ ọrụ na Boston site na 1974 ruo 1980. == Okwu okwuru == === "Nkwupụta mkpokọta osimiri Combahee" (1977) === * Nkwupụta kachasị n'ozuzu nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị n'oge ugbu a ga-abụ na anyị na-agbasi mbọ ike ịlụ ọgụ megide agbụrụ agbụrụ, mmekọahụ, nwoke na nwanyị, na mmegbu klaasị, ma hụ dị ka ọrụ anyị karịsịa mmepe nke nyocha na omume jikọtara ọnụ dabere n'eziokwu ahụ. isi usoro mmegbu na-ejikọta ọnụ. Njikọ nke mmegbu ndị a na-emepụta ọnọdụ nke ndụ anyị. Dịka ụmụ nwanyị ojii, anyị na-ahụ Feminism Black dị ka ngagharị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ezi uche dị na ya iji luso mmegbu dị iche iche na mmegbu n'otu oge ọgụ nke ụmụ nwanyị niile nwere agba na-eche ihu. * Ọ bụ ezie na anyị bụ ndị inyom na ndị Lesbian, anyị na-enwe mmetụta nke ịdị n'otu na ndị ikom ojii na-aga n'ihu ma ghara ịkwado nkebi nke ụmụ nwanyị ọcha bụ ndị na-ekewapụ onwe ha chọrọ. Ọnọdụ anyị dị ka ndị Black na-eme ka anyị nwee ịdị n'otu gburugburu eziokwu nke agbụrụ, nke ụmụ nwanyị ọcha na-adịghị mkpa ka ha na ndị ikom ọcha na-enwe, ọ gwụla ma ọ bụ mmekọrịta ọjọọ ha dị ka ndị mmegbu agbụrụ. Anyị na ndị ikom ojii na-alụ ọgụ megide ịkpa ókè agbụrụ, ebe anyị na-alụkwa ụmụ nwoke ojii ọgụ banyere mmekọahụ. * Ntọhapụ nke ndị niile a na-emegbu emegbu na-achọ ibibi usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị-akụ na ụba nke [[isi obodo] na [[imperialism]] yana [[patriarchy]]. Anyị bụ ndị na-elekọta mmadụ n'ihi na anyị kwenyere na a ghaghị ịhazi ọrụ maka uru mkpokọta nke ndị na-arụ ọrụ ahụ ma mepụta ngwaahịa, ọ bụghị maka uru nke ndị isi. A ghaghị ekesa ihe onwunwe n'otu aka ahụ n'etiti ndị na-emepụta ihe ndị a. Otú ọ dị, anyị ejighị n'aka na mgbanwe mmekọrịta ọha na eze nke na-abụghịkwa mgbanwe nke nwanyị na mgbochi ịkpa ókè agbụrụ ga-ekwe nkwa nnwere onwe anyị. * Ọ bụrụ na ndị inyom ojii nwere onwe ha, ọ ga-apụta na onye ọ bụla ga-enwere onwe ya ebe ọ bụ na nnwere onwe anyị ga-eme ka e bibie usoro mmegbu niile. * Anyị tụlere ụzọ ndị ọgbọ anyị siri wakpoo ọdịmma ọgụgụ isi anyị mbụ, ọkachasị ndị nwoke ojii. Anyị chọpụtara na anyị niile, n'ihi na anyị bụ "ndị maara ihe" a na-ewerekwa dị ka "jọ," ya bụ, "smart-jọ." "Smart-jọ" mere ka ụzọ nke a manyere ọtụtụ n'ime anyị ịzụlite ọgụgụ isi anyị na-efu nnukwu ego maka ndụ "mmekọrịta ọha na eze". Mmachibido iwu n'ime obodo ndị ojii na ndị ọcha megide ndị na-eche echiche ụmụ nwanyị ojii dị elu karịa maka ụmụ nwanyị ọcha, ọkachasị ndị sitere na klaasị etiti na ndị gụrụ akwụkwọ. * Ọtụtụ ụmụ nwanyị ojii nwere nghọta dị mma banyere ma mmekọahụ na ịkpa ókè agbụrụ, mana n'ihi ihe mgbochi nke ndụ ha kwa ụbọchị, enweghị ike itinye mgba megide ha abụọ. * Ebubo na ụmụ nwanyị ojii na-ekewa mgba ndị ojii bụ ihe na-egbochi uto nke otu ụmụ nwanyị ojii kwụụrụ onwe ya. * Dị ka Black feminists anyị na-mere mgbe niile na-egbu mgbu maara otú obere mgbalị ụmụ nwanyị ọcha mere iji ghọta na ịlụso ịkpa ókè agbụrụ ha, nke na-achọ n'etiti ihe ndị ọzọ na ha nwere ihe karịrị elu nghọta nke agbụrụ, agba, na Black akụkọ ihe mere eme na omenala. Iwepụ ịkpa ókè agbụrụ na òtù ụmụ nwanyị ọcha bụ site na nkọwa ọrụ maka ụmụ nwanyị ọcha ime, mana anyị ga-aga n'ihu na-ekwu okwu ma na-achọ azịza maka okwu a. [[Category: Ụmụ Nwayi]] av3ah2k652saht8sj6qm207vm9sswfy Sharon Ooja 0 4007 15312 15311 2023-10-19T14:53:11Z Akwugo 29 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sharon Ooja|Sharon Ooja]]''' (amụrụ 6 Eprel 1991) bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri. Ọ bịara pụta ìhè mgbe ọ rụchara ọrụ nke "Shalewa" na usoro webụ [[w:Skinny Girl in Transit|Skinny Girl in Transit]]. == Okwu okwuru == *N'ikwu eziokwu, ọ bụ Onyenwe anyị Jizọs (Kraịst) (onye dugara m n'omume ihe nkiri) n'ihi na ọ dịghị mgbe m mere atụmatụ ịghọ onye na-eme ihe nkiri. Ekwurum ihe a ọtụtụ ugboro. Amaghịdịm na m ga-abụ onye na-eme ihe nkiri. Ma anyị na-ekele Chineke, m nọ ebe a na-adọga' ya. **[https://punchng.com/how-jesus-led-me-to-acting-sharon-ooja/?amp Na-ekwu maka ihe butere ya ime ihe] **[https://punchng.com/how-jesus-led-me-to-acting-sharon-ooja/?amp Na-ekwu maka ihe butere ya ime ihe] **[https://punchng.com/how-jesus-led-me-to-acting-sharon-ooja/?amp Talks about what led her to acting] **[https://punchng.com/how-jesus-led-me-to-acting-sharon-ooja/?amp Na-ekwu maka ihe dugara ya n'ime ihe nkiri] **[https://punchng.com/how-jesus-led-me-to-acting-sharon-ooja/?amp Talks about what led her into acting] * Ekwenyere m mgbe ọ bụla m na akọ akụkọ, ọ kwesịrị ịbụ maka ọrụ m; anaghịm enye nkwanye ùgwù nye onye ọ bụla nwere esemokwu. Ọ bụghị nke m, ma ọ bụrụ na Chineke ekwela, esemokwu ọ bụla ga-ebilite, ejim n'aka na agaghị m abụ onye na-akpata ya. **[https://punchng.com/how-jesus-led-me-to-acting-sharon-ooja/?amp N'ijide na ọ naghị eme nke ọma na esemokwu] *Ọ dị mma, yabụ m rụrụ ọrụ Tade. Na agwa ahụ bụ ezigbo nwa agbọghọ nwere obi ụtọ, nwa agbọghọ, ọgaranya nke hụrụ ụmụ okorobịa abụọ n'anya ... Ya mere enwere nsogbu na-aga. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2022/05/14/sharon-ooja-im-not-one-of-those-that-thrive-on-controversy/ Na-ekwu maka ọrụ agwa ya. na fim ''Nhazi zuru oke''] * N'ihi na ọ bụ ihe nkiri ọnọdụ ịhụnanya; obodo siri ike; ihe niile siri ike ị maara. Naanị bịa na sinima, lelee ihe ga-eme gị ọchị, ị maara 'giggle'. Ọ bụ akụkọ ịhụnanya dị mfe na nke ahụ bụ naanị ihe o kwesịrị ịbụ. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2022/05/14/sharon-ooja-im-not-one-of-those-that-thrive-on-controversy/ Inye ihe kpatara ndị mmadụ kwesịrị ịhụ ihe nkiri ahụ ''Nhazi zuru oke''] Egosipụtara ka Emmanuella ihe nkiri ahụ na ọmarịcha ụmụ agbọghọ, A nọm ebe a ịgwa gị ọrụ anyị nke ịhụnanya glamor ụmụ agbọghọ ka na-egosi na Netflix ma na-ewu ewu n'ụwa niile. **[https://www.newtelegraphng.com/sharon-ooja-speaks-on-experience-during-glamour-girls-filming/ Ọrụ ya na fim ''Glamour Girls''] *Eziokwu ka dị, nye m, n'agbanyeghị ụdị obi ụtọ m nwere, anaghịm egosi nwokem n'ihu ọha! Mba! Ewezuga di m. **[https://www.36ng.ng/2022/10/20/im-blessed-with-beauty-and-intelligence-thats-a-very-dangerous-combo-sharon-ooja-brags/ Na-ekwu maka mmekọrịta .] (Ọktoba 20) *Ịbụ enyi onye ọ bụla ekwesịghị ịgụnye itinye aka na ndụ onwe onye. **[http://lifestyle.thecable.ng/sharon-ooja-i-cant-trust-someone-whos-friends-with-everyle/ Na-ekwu maka ịbụ enyi na ndị mmadụ.] * Enweghị m ike ịtụkwasị enyi ọbụla na onye ọ bụla obi. Echefu akụkọ nke 'Abụ m onye enyi', ị nwere ike ime enyi ma ghara ịkpọ onye ọ bụla n'ime oghere / ndụ gị. **[http://lifestyle.thecable.ng/sharon-ooja-i-cant-trust-someone-whos-friends-with-everyle/ Echiche ya banyere ịkpọ ndị mmadụ n'ime oghere mmadụ.] *Na-esusu ọnụ na makụọ ha mgbe ọ bụla ị zutere n'ihu ọha ma mee ka ọ na-aga n'ihu. Enweghị ịkpọasị, naanị m na-edobe oghere m ọcha nke ume ndị achọghị. **[http://lifestyle.thecable.ng/sharon-ooja-i-cant-trust-someone-whos-friends-with-everyone/ Sharon Ooja na-ekwupụta etu ọ ga-esi mee ka oghere ya ghara inwe ike achọghị.] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ooja, Sharon}} [[Category:Ụmụ nwanyị ]] k0vo5lpoqxalogg1vteo4tprwawve4j Ireti Osayemi 0 4008 15313 2023-10-19T15:06:34Z Akwugo 29 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Ireti Osayemi|Ireti Osayemi]]'''(14 Jenụwarị 1982) bụ onye na-eme ihe nkiri n'asụsụ Yoruba nke Naijiria. == Okwu ndị okwuru == * Enwere oge na ndụ ị na-ahụ onwe gị ka ị na-ahụ ihe ọzọ n'anya kpamkpam karịa ihe ị gụrụ n'ụlọ akwụkwọ. Abụ m onye na-emepụta ihe nkiri, ọ bụghị naanị na nka kamakwa ma a bịa n'ime ka ndị mmadụ maa mma. Ahụrụ m nchepụta echiche n'anya. Enwere m mmasị n'ịme ihe malite mgbe m bụ nwata. M na-echeta mgbe m na-etolite, A na-aga maka asọmpi ịma mma, ọ na-atọkwa m ụtọ ịbụ onye ama ama. **[https://punchng.com/my-kids-are-my-fashion-police-ireti-osayemi/?amp] *Nne m bụ nwaanyị Yoruba na-akpachapụ anya maka ụdị ikpughe ụmụaka na-enweta site na asọmpi dị otú ahụ. Ọ ga-ajụ ihe mere m ga-eji chọọ ịgba ọtọ ọkara n'ihu ndị mbịarambịa. Ọ naghị amasị ya nke ukwuu, mgbe m dị afọ iri na ụma, ana m elegara ndị mụrụ m anya. Mgbe ị hụrụ ihe n'anya nke ukwuu ma a naghị akwado gị, mgbe ahụ ị na-enwe nhọrọ ilepụ anya. **[https://punchng.com/my-kids-are-my-fashion-police-ireti-osayemi/?amp] *Ahụrụ m akpụkpọ ụkwụ n'anya, ọkachasị akpụkpọ ụkwụ nwere ikiri ụkwụ ịdị elu. Enwere m ahụ iru ala karịa itinye akpụkpọ ụkwụ nwere ikiri ụkwụ dị elu. Mgbe m dị obere, nne m na-asị, ‘Ka ikiri ụkwụ gị na-adị elu, otú ahụ ka obi na-esikwu gị ike.’ O kweere na mgbe i yikwasị akpụkpọ ụkwụ na ikiri ụkwụ dị elu, ọ ga-eme ka obi sie gị ike, meekwa ka isi gị dị elu na-aga ije. . **[https://punchng.com/my-kids-are-my-fashion-police-ireti-osayemi/?amp] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Osayemi, Ireti}} [[Category:Ụmụ nwanyị ]] cinth4auv1xyzb87x753z2c94n0lz67 Temi Otedola 0 4009 15317 15316 2023-10-19T16:07:07Z Akwugo 29 . wikitext text/x-wiki ''[[w:Temissions Otedola|Temi Otedola]]''' (amụrụ 20 Maachị 1996) bụ onye na-eme ihe nkiri na Naijiria bụkwa onye na-ede blọgụ. A maara ya maka ịkpọ Moremi Oluwa na ihe nkiri 2020 Citation. == Okwu okwuru == * Ọ dịghị mgbe akaha ịbụ ezigbo mmadụ! ** [https://twitter.com/TemiOtedola/status/1501260972937269251] *“Jiri ike gị kpọrọ ihe. Jiri oge gị kpọrọ ihe. Oge bụ akụrụngwa nwere oke, ị nweghị ike ị nwetaghachi ma ọ bụ zụta. Kedu ihe ị na-eme na awa irí abụọ na anọ ị na-enwe kwa ụbọchị? Kwụsị ichere oge kwesịrị ekwesị. Oge bụ ugbu a. Anọ m ebe a n'ezie na-agbalị ibi ndụ m nke ọma ụbọchị ndị a. Onye na-esonyere m? ” ** [https://allure.vanguardngr.com/2019/07/allure-quote-of-the-day-value-your-energy-value-your-time-temi-otedola/ nwere oge gị kpọrọ ihe] * Na njedebe nke ụbọchị, ị nwekwara ike ịnwale ma ọ bụ daa karịa ka ị ghara ịnwale ma ọlị. ** [https://www.wmagazine.com/culture/temi-otedola-movie-citation-fashion-interview ajụjụ ọnụ] * Ọ dị ka mmetụta; mmetụta nke udo adịghị ka m na-enwe mmetụta na onye ọ bụla ọzọ. Ọ na-adị gị ka ị chọtala ezigbo enyi gị, onye nke gị na onye ọlụlụ gị. Amaghị m n'ezie ka m ga-esi kọwaa ya. Ọ dị ka ụlọ. " ** [https://nickigist.wordpress.com/2022/05/09/how-i-got-to-know-that-he-was-the-one-temi-otedola/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Otedola,Temi}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9fl4vekld42kvq8eagkif4t4ktwvkvi Anna Reid 0 4010 15322 15321 2023-10-19T18:34:23Z Mercyjamb123 446 /* "Borderland: njem site na akụkọ ihe mere eme nke Ukraine" (2015) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Horodkivka Catholic Church RB.jpg|thumb| "Gịnị ka Ukraine dị?" N'ime nkeji ise ekenyere m nwara ịnye echiche... na ''The Guardian'']] (15 Maachị 2022)[[File:Monastyr Karmelitiv Bosykh panorama.jpg|thumb| "ọ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ma na-eji nwayọọ na-akpụgharị, ma nwee ntụpọ...]] Ebe ewusiri ike nke oge ochie, nnukwu ụlọ eze baroque na ebe obibi ndị mọnk a na-eleghara anya nke ọma, na obodo dị jụụ, ọmarịcha obodo na obere obodo, dị ka nke Austria ma ọ bụ Czech Republic. (Egosipụtara: Ebe obibi ndị mọnk Carmelite, Berdychiv, Zhytomyr Oblast)[[File:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|thumb|Kyiv n'onwe ya bụ nnukwu obodo Belle Époque nwere elu na elu.-gbadata okporo ámá na osisi chestnut. Enwere obere azụ azụ azụ na mbara èzí juputara na ụlọ ahịa kọfị na ụlọ ngosi nka, ogige ntụrụndụ na-acha akwụkwọ ndụ nwere echiche n'elu osimiri Dnipro na-asọ asọ, na ọtụtụ ọmarịcha [ụka], nke kacha ukwuu n'ime ha bụ Katidral Saint Sophia nke narị afọ nke 11 [gosiri]]''[[w:Anna Reid|Anna Reid]]''', (amụrụ 1965) bụ onye nta akụkọ Bekee nke ọrụ ya gbadoro anya na akụkọ ihe mere eme nke Eastern Europe. Ọ bụ onye dere akwụkwọ atọ na akụkọ ihe mere eme nke Eastern Europe: "Borderland: njem site na akụkọ ihe mere eme nke [Ukraine] (1997/2015), '' The Coat Shaman: A Native History of [[w:Siberia] |Siberia]]" (2003), na ''[[w: Leningrad | Leningrad]]: Epic nnọchibido nke Agha Ụwa nke Abụọ: 1941-1944 (2011)'' == Okwu okwu == * "Gịnị ka Ukraine dị?" N'ime nkeji ise enyere m, nwara m ịnye echiche ... ọ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ma na-eji nwayọọ na-atụgharị, na-enwekwa ebe mgbakwasị ụkwụ [[w:medieval|medieval]], baroque [[w:palace | paces]] na ebe obibi ndị mọnk, na jụụ, ọmarịcha obodo na obere obodo. obodo ndị dị ka nke [Austria] ma ọ bụ Czech Republic. Kyiv n'onwe ya bụ nnukwu obodo Belle Époque nwere okporo ụzọ gbagoro agbago na ala na osisi chestnut. Enwere obere azụ azụ azụ na ogige dị egwu juputara na ụlọ ahịa kọfị na ụlọ ngosi nka, ogige ntụrụndụ na-acha akwụkwọ ndụ nwere echiche n'ofe osimiri Dnipro, na ọtụtụ ọmarịcha [ụka], nke kachasị n'ime ha bụ Katidral Saint Sophia nke narị afọ nke 11. * [https://www.theguardian.com/commentisfree/2022/mar/15/ukrainian-heritage-under-threat-truth-soviet-era-russia "Ihe nketa Ukraine nọ n'ihe egwu - ya mere eziokwu banyere Soviet dị. -oge Russia""Onye nche"] (15 Maachị 2022) === "Agha Putin na akụkọ ihe mere eme" (Eprel 6, 2022) === <small>Ebipụtara na [https://www.foreignaffairs.com/articles/ukraine/2022-04-06/putins-war-history-ukraine-russia ''Foreign Affairs'' May/June 2022 mbipụta]</small > * Ịsị na [[w:Ukraine|Ukraine]] adịghị adị n’ezie bụ ihe nzuzu dị ka ịsị na [[w:Ireland|Ireland]] adịghị adị n’ihi na ọ dịla anya n’okpuru ọchịchị Britain, ma ọ bụ na ndị Norway bụ ndị Sweden n’ezie. * Echiche bụ́ na ndị Ukraine adịghị ike ma kewara ekewa iji guzoro onwe ha bụ nke ha na-agbagha n'ụzọ magburu onwe ya n'ọgbọ agha. * Malite na 1929, [[w:Joseph Stalin|Joseph Stalin]] malitere [[w:Holodomor | Holodomor]]—n’ụzọ nkịtị, “iji agụụ gbuo”—usoro ihe omume nchụpụ nke mmanye na ihe oriri na inyefe ala bụ́ nke bụ́ nke e mere iji mebie ndị bi n’ime ime Ukraine ruo mgbe ebighị ebi. n'ozuzu. Ewepụtara ya na mkpochapụ nke ndị nwere ọgụgụ isi obodo Ukraine, o butere ọnwụ nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde ndị Ukraine anọ. N'ịbụ ndị e kpuchiri ruo ọtụtụ iri afọ, ihe ịrụ ụka adịghị ya na ogbugbu a pụrụ iche bụ ụma: ndị ọchịchị Soviet maara na ndị obodo na-anwụ n'ọnụ ọgụgụ dị ukwuu, n'agbanyeghị nke ahụ, ha nọgidere na-achọ nri ma gbochie ha ịhapụ ebe ụnwụ nri na-aga n'ime obodo. * ... a gara n'ọgba egwu ọhụrụ na Ukraine ka mbinye aka na 1939 Molotov-Ribbentrop Pact. Ndị agha Red Army weghaara akụkụ ọdịda anyanwụ nke mba Poland na-achị—nke mbụ Russia chịburu ókèala a. Otú ọ dị, afọ abụọ ka e mesịrị, Wehrmacht mere njem na agbanyeghị, na afọ abụọ mgbe nke ahụ gasịrị, Red Army laghachiri. Ndị agha abụọ ahụ chụpụrụ ma ọ bụ jide ndị nwere ọgụgụ isi Lviv—ọtụtụ ndị Ukraine, ndị Poland, na ndị Juu—mgbe ha rutere gbuo ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ka ha na-apụ. * Maka ndị Soviet, na maka Putin taa, eziokwu kachasị mkpa banyere ndị Ukraine n'oge [[w:Agha Ụwa nke Abụọ | Agha ahụ]] abụghị ihe ha mere kama ha boro ebubo na ha na ndị Nazi na-emekọ ihe.. N'agbanyeghị na ọtụtụ ndị Ukraine lụrụ agha na Red Army karịa na Wehrmacht na Germany nwekwara ike iweta iri puku kwuru iri puku ndị agha Russia. * Oge abụọ mgbagha nke akụkọ ihe mere eme nke Ukraine - Agha Nzuzo bụ ngosipụta abụọ dị irè na n'ezie na-akpali akpali nke ike ndị mmadụ, nke Kremlin kpasuru ha abụọ. N'afọ 2004, Putin gbalịrị ịtinye onye isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Donetsk, Viktor Yanukovych, n'ime onye isi ala Ukraine, mgbalị nke yiri ka ọ gụnyere ime ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Europe na-akwado ya, Viktor Yushchenko, gbuo nsị. Mgbe Yushchenko lanarịrị ọgụ ahụ (na ihu ya dị egwu), e mebiri votu ahụ kpamkpam. Egwuregwu oroma okpu na rịbọn, ọtụtụ narị puku ndị Ukraine wụsara n'okporo ámá na-eme mkpesa ma nọrọ ebe ahụ ruo mgbe ndị ọrụ ntuli aka nakweere mkpegharị, nke Yushchenko meriri. Maka Putin, ngagharị iwe a, nke a maara dị ka mgbanwe mgbanwe Orange, bụ nkata nke West kpara. * N'afọ 2010, Yanukovych mechara merie n'ọchịchị, ka ndị na-akwado European Union kewachara nke ọma. N'ime afọ anọ sochirinụ, o tinyere onwe ya n'ịkwana akụ̀ ndị Ukraine. Mana na Nọvemba 2013, ọ gara n'ụzọ dị anya: dịka Ukraine na-achọ itinye nkwekọrịta azụmaahịa a ma ama na European Union ogologo oge, ọ kagburu ya na mberede na, n'okpuru nrụgide sitere n'aka Putin, kwupụtara mmekọrịta ya na Russia kama. . * Ogige ngagharị iwe dị na etiti etiti Kyiv, nke a maara dị ka Maidan, ghọrọ obodo na-adịgide adịgide, dị ka ememme n'ime obodo, na-abawanye ruo otu nde mmadụ na ngwụsị izu. N’ọnwa Jenụwarị afọ 2014, ndị uwe ojii malitere ime ihe ike, bụ́ nke mechiri na igbu ndị ngagharị iwe 94 na ndị uwe ojii 17. Mgbe ìgwè mmadụ ahụ ka jụrụ ịgbasa, Yanukovych gbagara Mọsko, na ihe ndị dị n’ime ụlọ ya mara mma—ọrụ nri abalị Hermès, chandeliers hà n’obere ụgbọ ala, ọdụm juru—a nọ n’ihe ngosi n’ebe ngosi ihe mgbe ochie nke National Art Museum nke Ukraine. * N’ime ohere ike nke sochiri ụgbọ elu Yanukovych, Putin wakporo Crimea na mbụ, e mesịakwa, site n’aka ndị nnọchi anya ndị omempụ obodo, obodo Donetsk na Luhansk ndị dị n’ebe ọwụwa anyanwụ nke ókè ala. Njide ala ahụ masịrị ndị Russia, ma ọ bụrụ na Putin bu n'obi ịdọghachi Ukraine azụ na Russia, omume ya nwere mmetụta dị iche. * Ọganihu Ukraine tupu mbuso agha ekwesịghị ibufe oke. Ndị oligarch ndị na-acha odo odo dọpụrụ eriri n'azụ ihe nkiri ahụ, nrụrụ aka juru ebe niile na mba ahụ. (Ngosipụta echiche nrụrụ aka nke Transparency International nke 2021 na-etinye Ukraine n'akụkụ Mexico na Zambia mana were ya dị ka obere ihe rụrụ arụ karịa Russia.) * Dị ka n’oge Mgbanwe Orange 2004 na ngagharị iwe Maidan 2013–14, bụ́ nke bịara mara dị ka Mgbanwe nke ùgwù, nchebe siri ike nke Ukraine taa bụ ihe nchebe nke ụkpụrụ, ọ bụghị nke agbụrụ agbụrụ ma ọ bụ nke ụfọdụ e chere n’oge gara aga dị ebube. === "Borderland: njem site na akụkọ ihe mere eme nke Ukraine" (2015) === * ''[[w:Ukraine|Ukraina]]'' ka a tụgharịrị n'ụzọ nkịtị ka "n'ọnụ ọnụ" ma ọ bụ "oke ala", na nke ahụ bụ kpọmkwem ihe ọ bụ. Ọkpụkpụ, nke na-eme nri, na nke na-anwa igbu ndị mwakpo, Ukraine kewara n'etiti Russia na Poland site n'etiti narị afọ nke 17 ruo na njedebe nke 18th, n'etiti [Russia] na [Austria] ruo na 19th, na n'etiti Russia. Poland, Czechoslovakia, na Romania n'etiti agha ụwa abụọ. Ruo mgbe [[w:Soviet Union|Soviet Union]] dara na 1991 ọ dịbeghị mba nweere onwe ya. * p1 * Mana oge gara aga nke na-enye [[w:Kyiv | Kiev]] ọmarịcha ọmarịcha, nke mere ka ọ bụrụ 'Obodo' nye onye na-ede akwụkwọ akụkọ [[w:Mikhail Bulgakov|Mikhail Bulgakov]] na 'Ọṅụ nke Ụwa' nye ndị na-ede akụkọ mgbe ochie, abụghị brash ọganihu obodo nke ntụgharị nke narị afọ gara aga, ma Kiev nke otu puku afọ gara aga. Site na narị afọ nke iri ruo na nke iri na atọ ọ bụ isi obodo nke nnukwu mmepeanya mbụ nke ndị Slav nke ọwụwa anyanwụ, Kievan Rus. Na ebe a Na ebe a na-alụ ọgụ Ukraine maka njirimara na-amalite. Ọtụtụ ndị ọkà mmụta agbasawo mkparị banyere otú Rus si malite, otú e si achị ya, ọbụna banyere otú o si nweta aha ya. Ma nnukwu arụmụka niile bụ maka onye Rus bụ. Ọ bụ mmepeanya Kievan Rus gafere n'ebe ọwụwa anyanwụ, na Muscovy na ndị Russia, ka ọ nọrọ na Ukraine? 'Ọ bụrụ na Moscow bụ obi Russia,' ka otu ilu Russia na-ekwu, 'na St Petersburg isi ya, Kiev bụ nne ya.' N'ezie, ndị Ukraine na-ekwu na Kiev enweghị ihe ọ bụla jikọrọ ya na Russia - ọ bụrụ na ọ mụrụ onye ọ bụla, ọ bụ ndị Ukraine. onwe ha. *p5 * Ebe a na-amalite nnukwu arụmụka nke Ukraine - ka na-adịghị mma, ka na-ekpebighị: ndị Ukrainians Central Europe, dị ka okporo osisi, ma ọ bụ ụdị Russian? Ogwe osisi na-akpọkarị ọdịda anyanwụ Ukraine 'Eastern Little [[w:Poland|Poland]]'; Aha Russian maka Ukraine bụ 'Obere [[w:Russia|Russia]].' *p16 * “Ukraine ‘ezigbo’ ahụ, Ukraine nke gafeworo ndị agha na echiche echiche, dị n’ime ime obodo. Ụgbọ njem nke ọkara otu awa site n'obodo ahụ na-abanye n'ụwa nke okporo ụzọ unyi na ụgbọ ịnyịnya na-adọkpụ, nke olulu mmiri dị n'èzí na akpụkpọ ụkwụ nwere mmetụta, nke nnukwu ịgbachi nkịtị na abalị velvet-oji. Ndị bi ebe a na-ebi site n'ezi na ehi ha, osisi mkpụrụ osisi na hives; ha na-aṅụ onwe ha n’ihi [[w:vodka|vodka]] e mere n’ụlọ, na-atụgharị sịga n’akwụkwọ akụkọ ochie, na-akọcha ‘ụgbọ mmiri ndị America’ n’ihi ịtụba ebe Colorado n’osisi nduku.” *p20 *Ịbụ 'Ukrainian', maka ìgwè ndị na-eto eto nwere ịhụ mba n'anya na-eme mkpọtụ nke ndị ọrụ ebere ọhụrụ na otu mkpọsa n'isi obodo, abụghị maka aha nna gị ma ọ bụ asụsụ ị na-asụ. Ọ bụ maka ime nhọrọ nke omume, maka ịchọ obodo dị mma na ịbụ ezigbo mmadụ. Ha na-anya isi na onye nta akụkọ Ukraine bụ onye malitere Maidan bụ [[w:Afghan|Afghan]] site na ndabere, na ndị uwe ojii gbagburu ndị ngagharị iwe abụọ mbụ bụ agbụrụ [[w:Belarus | Belarusian na Georgia (mba)|Georgian]] *peeji nke 234 ===''Leningrad: Epic nnọchibido nke Agha Ụwa nke Abụọ: 1941-1944'' (2011) === * “Otu n’ime ihe ndekọ ndị a na-ehotakarị nke [[w:Siege nke Leningrad | nnọchibido]], nke e depụtara na pensụl n’ime ibe akwụkwọ adreesị akpa, bụ nke Tanya Savicheva dị afọ iri na abụọ debere:<br > 28 Disemba 1941 na elekere 12.30 nke ụtụtụ - Zhenya [[w:ọnwụ | nwụrụ]]. Jenụwarị 25, 1942, elekere 3:00 nke abalị – Nne nne anwụọ. Machị 17 na elekere ise nke ụtụtụ - Lyoka nwụrụ. 13 Eprel na elekere abụọ nke ụtụtụ - Uncle Vasya nwụrụ. Mee 10 n'elekere anọ nke abalị – Uncle Lyosha anwụ. 13 Mee na elekere 7.30 nke ụtụtụ - Mama nwụrụ. Ndị Savichev anwụọla. Onye ọ bụla anwụọla. Naanị Tanya fọdụrụ.” Nkeji 363 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Reid, Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 2ed801nh7iqg0gm73wtooxcdplpxs6d Anne Ross Cousin 0 4011 15324 15323 2023-10-19T18:45:59Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Anne Ross Cundell Cousin.jpg|thumb| Anne Ross Cousin]] '''[[w:Anne Ross Cousin|Anne Ross nwanne nne]]''' (née ''Cundell'''; [[w:27 April|27 April]] [[w:1824|1824]] - [[w:6 December|6 December]] [[w:1906|1906]]) bụ onye Britain na-ede uri, onye na-agụ egwu na onye na-ede abụ. Ọ bụ nwa akwụkwọ John Muir Wood wee bụrụ onye na-ede abụ ama ama. == Okwu okwu== *Aja nke oge na-emikpu <br>Ututu nke elu-igwe na-agbaji; <br>Ututu ututu m suru ude, <br>Mma mma, ututu di uto, teta. Ma isi-ututu di nso, ma ebube, ebube di n'aka Immanuel <br> *''Amaokwu nke 1 Abụ 776 Baptist Hymnal''. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cousin, Anne Ross}} [[Category: ụmụ nwanyị]] pimnpfqz405v5t7zp6ress9syl3fo3x Annie Proulx 0 4012 15331 15330 2023-10-19T19:07:22Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Annie Proulx|Edna Annie Proulx]]''' (amụrụ August 22,1935) bụ onye nta akụkọ na onye edemede America, nke amara nke ọma maka akwụkwọ akụkọ Pulitzer na-emeri. ''[[w: Akụkọ Mbupu | Akụkọ Mbupu]]'' na akụkọ dị mkpirikpi ya ''[[w:Brokeback Mountain (obere akụkọ)|Brokeback Mountain]]''. == Okwu okwu == ===Ndụ onwe onye na ọrụ ide === * “Ajụjụ a na-ajụ m asị na ime ka m nọdụ ala otu ụbọchị bụ ihe a na-enwetụbeghị ụdị ya.” * Na enweghị mmasị na ajụjụ ọnụ ya na [https://www.theparisreview.org/interviews/5901/annie-proulx-the-art-of-fiction-no-199-annie-"Annie Proulx, The Art of Fiction No...199”] na ''The Paris Review'' (mmiri 2009) * “Ebe na akụkọ ihe mere eme bụ isi na akụkọ ifo m na-ede, ma n'ụzọ sara mbara, n'ozuzu ma na nkọwa zuru ezu. Ime obodo North America, omenala mpaghara na mgbanwe akụ na ụba dị oke egwu, onyonyo nke ụwa dị mma na nke yiri ka a ga-enweta ya, ihe odide ahụ na-ahụ n'anya ogologo echiche ha n'agbanyeghị ọnọdụ siri ike na nke siri ike nke ebe na oge ha. Ihe ndị ahụ masịrị m ma bụrụ ihe m na-ede. M na-eleba anya n’akụkọ ihe mere eme n’etiti ihe ndị mmadụ tụrụ anya ya na ndị ha chere na ha bụ na ihe dakwasịrị ha.” * Na isiokwu ndị ọ na-amasịkarị ide banyere ya na [https://www.missourireview.com/article/an-interview-with-annie-proulx/ "An Interview with Annie Proulx"] na ''The Missouri Review " (Mar 1, 1999) * “Iwu nke obere akụkọ na-achọ echiche dị iche n’ụzọ pụtara ìhè karịa ịrụ ọrụ n’akwụkwọ akụkọ, na mụ onwe m akụkọ ndị dị mkpirikpi na-atọ m ụtọ n’otu oge ma na-esikwara m ike ide karịa ogologo ọrụ. Mkpirisi nkọwa nke akụkọ ahụ na-egosi na iji okwu na onyonyo eme ihe n'ụzọ ziri ezi na akụ na ụba, obere palette nke ihe omume, mkpụrụedemede ole na ole, mkparịta ụka siri ike, aha siri ike na akara edemede na-arụ ọrụ iji kwalite akụkọ ahụ gaa n'ihu. Ọ bụrụ na onye edemede ahụ na-agbalị ịkọwa otu oge ma ọ bụ ebe, nchịkọta akụkọ dị mkpirikpi bụ ụzọ dị mma isi kpọba onye na-agụ ya n'ime ụlọ windo, nke ọ bụla na-emeghe na echiche dị iche iche ma ọ bụ ihe jikọrọ ya - ụdị akwụkwọ mpịakọta nke ebe, oge na oge. omume." * Na nchịkọta akụkọ dị mkpirikpi ya nso nso: Akụkọ Wyoming na [https://www.missourireview.com/article/an-interview-with-annie-proulx/ "Ajụjụ ya na Annie Proulx"] na ''Nlebanya Missouri " (Mar 1, 1999) * “Ebe akụkọ na-amalite n’uche, ejighị m n’aka—ihe ncheta nke ahịhịa ọka, ma eleghị anya, ma ọ bụ mkpọ ụkwụ n’ime nkume e mebiri emebi, ihe ndị na-esi n’esemokwu na-esi n’esemokwu dị n’etiti oge gara aga na ugbu a pụta, a nụtụrụla okwu nkịtị. Mana enwere ihe na-abanye, ụfọdụ nkwekọ siri ike, na akwụkwọ niile na-akpụzi onwe ya n'uche…. ” * Na usoro ide ya na [https://www.missourireview.com/article/an-interview-with-annie-proulx/ "An Interview with Annie Proulx"] na ''The Missouri Review'' (1999 Mar. 1) * “Ọ bụ ụdị akwụkwọ ochie… Ọ dị ogologo; o nwere otutu agwa; ọ na-ewe nnukwu isiokwu. Ọ bụghị ihe na-ele anya otubo, ihe na-adịghị arụ ọrụ-ezinụlọ nke ọtụtụ ndị ode akwụkwọ America hụrụ n'anya. Ọ dị iche, ma echere m na ọ ga-abụ na ndị mmadụ na-atụ uche akwụkwọ ndị ahụ e dere n'oge gara aga - nnukwu akwụkwọ e ji nlezianya dee. " * Na akwụkwọ akụkọ ya Barkskin na [https://www.theguardian.com/books/2016/jun/05/annie-proulx-ive-had-a-life-i-see-how-slippery-things-can- bụrụ “Annie Proulx: 'Enweela m ndụ. Ahụrụ m ka ihe na-amị amị nwere ike bụrụ''] na '' The Guardian '' (2016 Jun 5) * “Echeghị m na m bụ ezigbo mmadụ ezigbo nne ma ọ bụ dị uchu. O were ogologo oge tupu ihe doro anya pụta ìhè: Enweghị m ike ịwa ahụ . " * Na ụmụ nwanyị a na-atụ anya ịnakwere ịbụ nne n'ụzọ nkịtị na [https://www.theguardian.com/books/2016/jun/05/annie-proulx-ive-had-a-life-i-see-how-slippery- ihe-nwere ike ịbụ “Annie Proulx: 'Enweela m ndụ. Ahụrụ m ka ihe na-amị amị nwere ike bụrụ ''] na '' The Guardian '' (2016 Jun 5) * "Nke a na-enye m nsogbu mgbe niile, nkewa: dị ka a ga-asị na e nwere ihe gbasara ụmụ nwanyị na-ede ihe dị nnọọ iche." * Na ihe nrite ederede bụ naanị enyere ụmụ nwanyị na [https://www.theguardian.com/books/2016/jun/05/annie-proulx-ive-had-a-life-i-see-how-slippery-things -nwere ike ịbụ “Annie Proulx: 'Enweela m ndụ. Ahụrụ m ka ihe na-amị amị nwere ike bụrụ ''] na '' The Guardian '' (2016 Jun 5) * “Ọ dịtụbeghị mgbe m hụrụ otu n’ime ndị a na-akọ akụkọ m n’anya. Echiche a na-asọ oyi. Emebere agwa ka ha buru otu akụkọ; nke ahụ bụ ọrụ ha. Naanị ihe mere mmadụ ji na-akpụzi agwa ka ọ dị ka ọ na-eme, na-akpa àgwà ma na-ekwu okwu n'ụzọ ụfọdụ, na-ata ahụhụ dị iche iche ihe omume, bụ ime ka akụkọ ahụ gaa n'ihu n'otu akụkụ. Anaghị m agụ ndị na-agụ akụkọ ma ọ bụ na-enye ha isi ha wee "hụ ebe ha na-aga," ma aghọtaghị m ndị edemede na-akwagharị n'osimiri na ụlọ ọrụ na-enweghị atụ ..." * Na otu ọ naghị akwado nke ọ bụla n'ime ihe okike edemede ya na [https://www.missourireview.com/article/an-interview-with-annie-proulx/ "An Interview with Annie Proulx"] na '' The Nyocha Missouri'' (1999 Maachị 1) === ''[[w: Akụkọ Mbupu | Akụkọ Mbupu]]'' (1993) === * N'ime eriri nke ngafe asatọ, nke dị ihe dị ka eriri nke nkezi, enwere nhazi 256 dị iche iche 'over-and-under' ga-ekwe omume... Mee naanị otu mgbanwe n'usoro 'over and under' a na ma ọ bụ nke dị iche kpamkpam. a na-eme eriri ma ọ bụ enweghị eriri ọ bụla nwere ike ịpụta. * Okwu mmalite * Ihe niile sitere na ọdịda isi Quoyle, ọdịda nke ọdịdị nkịtị. * P. 2 * Quoyle buru ibu, ọcha, ịsụ ngọngọ na-agaghị ebe ọ bụla *P. 4 *Quoyle, onye kwuru ntakịrị n'onwe ya, kpaliri ndị na-ekwu okwu. Naanị nkà ya na egwuregwu nke ndụ *P. 9 * Nke ahụ bụ ihe ndụ ndị ọzọ, ọ na-eche ka ọ malite. O nwere omume ịgagharị gburugburu ụlọ ụgbọala na-adọkpụ na-ajụ n'olu dara ụda, "Ònye maara?" Ọ si, Ònye mara? N'ihi na ọ dịghị onye maara. Ọ pụtara, ihe ọ bụla nwere ike ime. Otu mkpụrụ ego na-agbagharị agbagharị, nke ka guzozie n'akụkụ ya, nwere ike ịdaba n'akụkụ ọ bụla. *P. 11 * Quoyle banyere Petal nwunye ya, "E nwere otu ọnwa nke obi ụtọ dị ọkụ. Mgbe ahụ afọ isii kinked nke nhụjuanya ... N'oge ọzọ, na mmekọahụ ọzọ, ọ ga-abụ Genghis Khan. *P. 13 *Gịnị mere anyị ji akwa ákwá n'iru uju,' nwanne mama ahụ tụrụ ya n'anya. 'Nkịta, mgbada, nnụnụ na-ata ahụhụ na anya kpọrọ nkụ na na nkịtị. Ahụhụ dara ogbi nke ụmụ anụmanụ. Eleghị anya usoro ịlanarị. *P. 24 *Quoyle, ị nwere njikọ ụgbọ mmiri ọ bụla?' 'Nna m ochie bụ onye na-ahụ maka ihe.' 'Jizọs. Ị na-esi n'ọhịa aka ekpe pụta na m mgbe niile. * P. 30 *Nna, e nwere anwụrụ ọkụ na-esi na mkpọ na-apụta n'ọnụ gị kwa. Kedu ka isi mee nke ahụ, nna? *P. 42 *Na nkume atọ nwere ihu ọma a tụrụ na waya iji chebe ụlọ ahụ. *P. 45 * ebe ochie nke ndị Quoyles, ọkara mebiri emebi, nke dịpụrụ adịpụ, mgbidi na ọnụ ụzọ ya gbara ndụ site na ndụ nkume nke ọgbọ nwụrụ anwụ. Ihe mgbu nwanne mama ahụ nwere. Ọ dịghị ihe ga-achụpụ ha nke ugboro abụọ. *P. 47 * Ọ [Quoyle] achọghị ụgbọ mmiri, gbanarị echiche nke mmiri. Ihere na-eme ya enweghị ike igwu mmiri, enweghị ike ịmụta. *P. 49 *'Nna, ụjọ ọ̀ na-atụ anyị?' Sunshine kwuru. 'Ee e, mmanụ aṅụ. Ọ bụ njem nlegharị anya. *P. 51 * Ọ bụghị n’uhuruchi echi ka ọ chọpụtara na o nwere peeji nke sitere na Levitikọs ya azụ. *P.53 *Petal, dị ka nkebi ahịrịokwu na-adịgide adịgide, dị ka ahịrị amaokwu ole na ole e bu n'isi na nwata. agịga ahụ rapaara. *P. 53 *N'ihi na ekwensu amatala n'oge dị anya gara aga na-enwu na Tert Card, jupụta ya dị ka mpi ude na ihe mgbu na mgbakasị ahụ. N'etiti mmalite ya bụ X. Ihu dị ka cheese cheese ejiri ndụdụ kụwaa. *nke Kaadi amughi oke ọbara na-ewe nnwere onwe ikwughari n'ire ara nke ya. Dika oke ogbugbu obara mere. *P. 58 * Peeji a na-ebipụta akwụkwọ akụkọ na-egwu egwu iyi egwu n'ofe mpaghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ka eriri ọkụ. Harangues, nke nwere epithets jupụtara. Nnụnụ Gammy bụ nri siri ike. Lere ndụ anya n'anya na-agbanwe agbanwe, ọbara ọgbụgba. Akwụkwọ nta siri ike. Nye Quoyle mmetụta ahụ erughị ala, mmetụta nke iguzo n'ebe egwuregwu na-ekiri ndị ọzọ na-egwu egwuregwu ndị ọ maghị iwu ha. *P. 63 *Anyị na-ese foto mebiri ụgbọ ala kwa izu, ma ụgbọ ala mebiri emebi ma ọ bụ na anyị enweghị. Nke ahụ bụ ọchịchị ọla edo anyị. *Nutbeem nwere mmetụta ntakịrị site na okirikiri ọnwa. Nwere aka nke werewolf. Mgbe ọnwa zuru ezu ọ gbawara, kọọ onwe ya nkụ, na-emega ahụ n'ụdị ịgba egwu na ịlụ ọgụ na Starlight Lounge, wee jiri nwayọọ daa azụ n'ịtụgharị uche. *P. 75 *Osimiri na-ama jijiji ka nnukwu akwa gbasapụrụ agwọ. *P. 193 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Proulx, Annie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nhph8nqzgt63qnogbctc295cylgfwui Adrienne Barbeau 0 4013 15333 15332 2023-10-19T19:57:09Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adrienne Barbeau|Adrienne Barbeau]] (amụrụ June 11, 1945) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika. ==Okwu Ndị O kwuru== * Otú ọ dị, ọ dịghị mfe ịbụ abụ akpọdoro isi n'ala gbadaa n’ebe ikpo okwu dị elu, ara gị na-enweghị agbụ na-akụkwa gị n’agba ** ** {{see akwụkwọ| id={{ISBN|0786716371}}| title=Onwere ihe ka njọ m nwere ike ime| ikpeazụ=Barbeau| mbụ = Adrienne| ibe=79| afọ=2006| onye nkwusa=Carroll & Gr * * Abụ m nwanyị dị mkpụmkpụ nke nwere ọmarịcha ahụ na nnukwu ara - nke ahụ abụghị ihe m chere na ọ bụ ya bụ ịdọta akpịrị ụmụ nwoke. ** {{cite book| id={{ISBN|0786716371}}| title=There Are Worse Things I Could Do| last=Barbeau| first=Adrienne| pages=118| year=2006| publisher=Carroll & Graf}} ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adrienne Barbeau|Adrienne Barbeau]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adrienne Barbeau|Adrienne Barbeau]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Barbeau, Adrienne}} niaa35gexk5woc7nx7c7w1hd2733xre Adrianne Wadewitz 0 4014 15340 15337 2023-10-19T21:41:53Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adrianne Wadewitz|Andrianne Wadewitz]] (Jenụwarị 6, 1977 - Eprel 8, 2014) bụ ọkà mmụta nwanyị nke mba Amerika nke na-ekwu okwu maka ikike nwanyị dere ọtụtụ akwụkwọ ọgụgụ nke mba Britain na senchuri nke iri na asatọ, onye ode akwukwọ Wikipidia ama ama, na onye na-ekwu okwu banyere (karịsịa) okwu gbasara nwoke na nwanyị na Wikipidia. ==Okwu Ndị O kwuru== Ọ bụrụ na mpempe ozi adịghị mma maọbụ na-akọwahie ya na Wikipedia, ọ na-emetụta otú ụwa dum si ele isiokwu ahụ anya. ** Mehrotra, Karishma. (March 26, 2014). [http://college.usatoday.com/2014/03/26/universities-re-write-wikipedia-to-fill-holes-include-women/ "Mahadum gasị 'edegharịa' Wikipidia ikpoju ólùlù gasị, tinye ụmụ nwanyị"]. ''[[w:USA Today|USA Today]]''. * N'ezie, anyị chọrọ ịbawanye ọnụ ọgụgụ ụmụ nwanyị. Mana naanị ịbawanye ọnụ ọgụ ụmụ nwanyị abụghị ihe ga-eme ka ọ dịkwuo mma - bụ eziokwu dị na ọdịnaya nke Wikipedia n'onwe ya na-agbagọ. ** Wholf, Tracy (May 18, 2014). [http://www.pbs.org/newshour/bb/wikipedian-editor-took-wikipedias-gender-gap/ "Ntinye uche 'ode akwukwọ Wikipidia' na ihe gbasara ohere di na isiokwu nke ịbụ nwoke maọbu nwanyị nke weebụsaịtị ahụ"]. ''[[w:PBS NewsHour|PBS NewsHour]]'' ([[w:PBS|PBS]]). Retrieved May 19, 2014. * Ya mere, m na-eche na otu ihe Wikipedia ga-eme dịka otu omenala bụ ịjụ onwe ya, 'Ànyị dị njikere - ịdị ụdị a - ụdị nhọrọ onwe a - na - bụrụ nke dị ụdị ntakịrị a?' Anyị nwere ike inwe ọtụtụ ndị ọzọ ma ọ bụrụ na anyị dị njikere ịbụ obodo aka ya gbasapụrụ ịnabata ndị ọzọ. ** Wholf, Tracy (May 18, 2014). [http://www.pbs.org/newshour/bb/wikipedian-editor-took-wikipedias-gender-gap/ "Ntinye uche ''ode akwụkwọ Wikipidia' na ihe gbasara ohere di na isiokwu nke ịbụ nwoke maọbu nwanyị nke weebụsaịtị ahụ"]. ''[[w:PBS NewsHour|PBS NewsHour]]'' ([[w:PBS|PBS]]). Retrieved May 19, 2014. * Ya mere, n'otu akụkụ, m ga-ekwu na anyị kwesịrị ịgbakwunye olu nke ndị na-ekwu maka ikike nwanyị na Wikipedia ndị na-aga ikwu okwu banyere-ụmụ nwanyị dị ka ndị anọchitere anya ha n'ụzọ dị nta. ** Wholf, Tracy (May 18, 2014). [http://www.pbs.org/newshour/bb/wikipedian-editor-took-wikipedias-gender-gap/ "Ntinye uche 'ode akwụkwọ Wikipidia' na ihe gbasara ohere di na isiokwu nke ịbụ nwoke maọbu nwanyị nke weebụsaịtị ahụ"]. ''[[w:PBS NewsHour|PBS NewsHour]]'' ([[w:PBS|PBS]]). Retrieved May 19, 2014. * Ọ nwere ihe m maara banyere otú e si mepụta akwụkwọ nkà ihe ọmụma mbụ na senchuri iri na asatọ. Na akwụkwọ nkà ihe ọmụma ndị ahụ fọrọ ntakịrị ka ewepụ kpam kpam akụkọ mbido nke ụmụ nwanyị. Ma ọ bụ otu arụmụka anyị na-eme mgbe niile. ** Wholf, Tracy (May 18, 2014). [http://www.pbs.org/newshour/bb/wikipedian-editor-took-wikipedias-gender-gap/ "Ntinye uche 'ode akwụkwọ Wikipidia' na ihe gbasara ohere di na isiokwu nke ịbụ nwoke maọbu nwanyị nke weebụsaịtị ahụ"]. ''[[w:PBS NewsHour|PBS NewsHour]]'' ([[w:PBS|PBS]]). Retrieved May 19, 2014. * Mgbe anyị na-agwa ndị Wikipedia na ndị na-abụghị ndị Wikipedia okwu, anyị na-ekwu, sị, 'Lee, ọ bụrụ na anyị chọrọ ịgụnye akụkọ ndị ọzọ niile a ma e wezụga akụkọ a na-ahụkarị nke anyị na-ekwukarị banyere ndị ọcha nwụrụ anwụ, anyị ga-etibanye ya ebe ahụ ugbua.' ** Wholf, Tracy (May 18, 2014). [http://www.pbs.org/newshour/bb/wikipedian-editor-took-wikipedias-gender-gap/ "Ntinye uche 'ode akwụkwọ Wikipidia' na ihe gbasara ohere di na isiokwu nke ịbụ nwoke maọbu nwanyị nke weebụsaịtị ahụ"]. ''[[w:PBS NewsHour|PBS NewsHour]]'' ([[w:PBS|PBS]]). Retrieved May 19, 2014. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adrianne Wadewitz|Adrianne Wadewitz]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adrianne Wadewitz|Adrianne Wadewitz]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Wadewitz, Andrianne}} 71ztj8r575qtxzll29jldkbds24cote Chidinma Ekile 0 4015 15335 2023-10-19T21:11:25Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Chidinma Ekile|Chidinma Ekile]]''' (1991-05-02), onye amara dika Chidinma, bu onye Naijiria hip-hop tụgharịrị bụrụ onye ọbụ abụ ozioma na onye na-ede abụ. N'afọ 2010, o bilitere na kpakpando mgbe o meriri oge nke atọ nke Project Fame West Africa. ==Okwu okwuru== *Echere m na ịbụ abụ ga-abụ ihe ntụrụndụ; ịhụnanya nke abụọ a ga-eme n'oge ezumike m. Ọ dịghị mgbe m chere na ya dị ka ọrụ n'ezie. **[ht...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chidinma Ekile|Chidinma Ekile]]''' (1991-05-02), onye amara dika Chidinma, bu onye Naijiria hip-hop tụgharịrị bụrụ onye ọbụ abụ ozioma na onye na-ede abụ. N'afọ 2010, o bilitere na kpakpando mgbe o meriri oge nke atọ nke Project Fame West Africa. ==Okwu okwuru== *Echere m na ịbụ abụ ga-abụ ihe ntụrụndụ; ịhụnanya nke abụọ a ga-eme n'oge ezumike m. Ọ dịghị mgbe m chere na ya dị ka ọrụ n'ezie. **[https://www.vanguardngr.com/2010/11/i-went-through-hell-as-a-child-says-chidinma-ekile/amp/ Chidinma Ekile explains](''November 2010'') *Echeghị m na m ga-aga ebe dị anya. Echere m na m ga-enweta ahụmịhe ahụ wee jiri ndụ m gaa n'ihu. **[https://www.vanguardngr.com/2010/11/i-went-through-hell-as-a-child-says-chidinma-ekile/amp/ chidinma Ekile explains why she gambled a year of her academics] (''Nobember 2010'') ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Ekile, Chidinma}} qa6d8viof1qe7dh51pjfobu083k0ykn Edith Schaeffer 0 4016 15338 2023-10-19T21:35:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Edith Schaeffer (November 3, 1914 – Maachị 30, 2013), amụrụ Edith Rachel Merritt Seville, bụ onye ode akwụkwọ nke Ndị Kraịst na onye rụpụtara L’Abri. ==Okwu okwuru== * N'ịbụ onye agbamume, anyị ghọtara mkpa ọ dị ibi ndụ n'ụzọ nka, ịma mma na okike dị ka ihe okike okike. ** '' Nkà ezoro ezo nke ime ụlọ '': '' Echiche okike maka imewanye ndụ kwa ụbọchị'' (Wheaton, IL: Tyndale House, 1972, ISBN|978-08423139...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Edith Schaeffer (November 3, 1914 – Maachị 30, 2013), amụrụ Edith Rachel Merritt Seville, bụ onye ode akwụkwọ nke Ndị Kraịst na onye rụpụtara L’Abri. ==Okwu okwuru== * N'ịbụ onye agbamume, anyị ghọtara mkpa ọ dị ibi ndụ n'ụzọ nka, ịma mma na okike dị ka ihe okike okike. ** '' Nkà ezoro ezo nke ime ụlọ '': '' Echiche okike maka imewanye ndụ kwa ụbọchị'' (Wheaton, IL: Tyndale House, 1972, ISBN|978-0842313988 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schaeffer,Edith}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qn5iew2pp898ph8a1bo01kaookn3lix Edith Nesbit 0 4017 15339 2023-10-19T21:38:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Edith Nesbit, c. 1890. Edith Nesbit (aha lụrụ nwanyị Edith Bland; 15 Ọgọst 1858 – 4 Mee 1924) bụ onye odee na onye na-ede uri Bekee; o bipụtara akwụkwọ ya maka ụmụaka n'okpuru aha E. Nesbit ==Okwu okwuru== * Ma ugbu a, eze nwanyị Babịlọn si na windo ụgbọ okporo ígwè nwere ụkwụ anọ hụ ihe ebube dị na Lọndọn. Buckingham Obí o chere na-enweghị mmasị; Westminster Abbey na oflọ ndị omeiwu ka mma. Ma Ụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Edith Nesbit, c. 1890. Edith Nesbit (aha lụrụ nwanyị Edith Bland; 15 Ọgọst 1858 – 4 Mee 1924) bụ onye odee na onye na-ede uri Bekee; o bipụtara akwụkwọ ya maka ụmụaka n'okpuru aha E. Nesbit ==Okwu okwuru== * Ma ugbu a, eze nwanyị Babịlọn si na windo ụgbọ okporo ígwè nwere ụkwụ anọ hụ ihe ebube dị na Lọndọn. Buckingham Obí o chere na-enweghị mmasị; Westminster Abbey na oflọ ndị omeiwu ka mma. Ma Ụlọ elu ahụ na Osimiri na-atọ ya ụtọ, ụgbọ mmiri ahụ jupụtakwara n'ịhụnanya na obi ụtọ.<br />'Ma lee ka i si edebe ndị ohu gị nke ọma. Lee ka ha si dị njọ na ndị ogbenye na ndị a na-eleghara anya,' ka o kwuru, ka ụgbọ ala ahụ na-ama jijiji n'okporo ụzọ Mile End.<br />'Ha abụghị ndị ohu; ha na-arụ ọrụ-ndị mmadụ,' ka Jane kwuru.<br />' N'ezie ha na-arụ ọrụ. Nke ahụ bụ ihe ndị ohu. Ị gwaghị m. Ị na-eche na amaghị m ihu ohu mgbe m hụrụ ya? Gịnị kpatara na ndị nna ha ukwu ahụghị na ha na-eriju afọ na uwe ka mma? Gwa m n’okwu atọ.’<br /> Ọ dịghị onye zara ya. Usoro ụgwọ ọrụ nke England nke oge a dị ntakịrị ike ịkọwa n'ime okwu atọ ọ bụrụgodị na ị ghọtara ya-nke ụmụaka na-emeghị.<br />'Ị ga-enwe nnupụisi nke ndị ohu gị ma ọ bụrụ na ị kpacharaghị anya, ' ka eze nwanyị kwuru. <br /> 'Oh, mba,' Cyril kwuru; 'ị ga-ahụ na ha nwere votu - nke ahụ na-eme ka ha ghara ịzọpụ isi. Ọ na-eme ihe niile dị iche. Papa gwara m otú ahụ.’ <br /> ‘Gịnị bụ votu a?’ ka eze nwanyị jụrụ. 'Ọ bụ amara? Gịnị ka ha na-eme ya?’<br />‘Amaghị m,’ ka Cyril ahụ a na-emegbu kwuru; 'Ọ bụ naanị votu, nke ahụ bụ ihe niile! Ha anaghị eji ya eme ihe ọ bụla.'<br />'Ahụrụ m,' ka eze nwanyị kwuru; 'ụdị egwuregwu.' ** Ch. 8: Queen na London ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nesbit,Edith}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 984wx8eobz8rj1hj31pby8tnokjqgpm Antje Utgaard 0 4018 15341 2023-10-19T21:42:51Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Antje Utgaard (August 20, 1994 -) bụ ihe nlereanya na onye na-eme ihe nkiri si Wisconsin. ==Okwu okwuru== * Naanị ihe ọ ga-ewe bụ otu ezigbo selfie wee ziga ya na saịtị niile na-etinye ụmụ agbọghọ na-ekpo ọkụ ma eleghị anya, a ga-ahọrọ gị, ha ga-eburu gị. M pụtara na ọ bụ obere ihe kwa, hụ ihe na-agbanwe, na-ahụ ihe na-emekarị. Achọghị m ibipute selfies azụ-na-azụ-na-azụ. Achọghị m ka m biputere foto...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Antje Utgaard (August 20, 1994 -) bụ ihe nlereanya na onye na-eme ihe nkiri si Wisconsin. ==Okwu okwuru== * Naanị ihe ọ ga-ewe bụ otu ezigbo selfie wee ziga ya na saịtị niile na-etinye ụmụ agbọghọ na-ekpo ọkụ ma eleghị anya, a ga-ahọrọ gị, ha ga-eburu gị. M pụtara na ọ bụ obere ihe kwa, hụ ihe na-agbanwe, na-ahụ ihe na-emekarị. Achọghị m ibipute selfies azụ-na-azụ-na-azụ. Achọghị m ka m biputere foto ndị ọkachamara na azụ azụ, ma ọ bụ mgbe ọ na-abịa na agba, ma ọ bụ ọ bụrụ na ọ dị nso ma ọ bụ dị anya ma ọ bụ dị ka obere ihe. Ihe niile dị mkpa, ọ na-eme n'ezie. Ọ nwere ike ime nnukwu ọdịiche. Ọ bụrụ na ị na-aga maka imepụta ihe, dị ka ika ibe gị. Ọ bụrụ na ị na-agbalị ịga maka kpọmkwem - ma ọ bụrụ na ị gaghị aga maka ihe. Dị ka ka anyị kwuo maka m na m bụ ihe nlereanya na onye na-eme ihe nkiri, n'ihi ya, achọrọ m ịdaberekwu n'ebe abụọ ahụ, ya mere foto nke nri m agaghị arụ ọrụ n'ihi na abụghị m onye na-ede blọgụ, ma ọ bụ foto nke ihe na-enweghị ihe ọ bụla na-adịghị. 'Enweghị uche. Ndị mmadụ na-eso m n'ihi ihe kpatara na amaara m ihe kpatara ha ji eso m. ** [https://uinterview.com/news/social-media-star-antje-utgaard-modeling-career-instagram-tips-compared-kate-upton-video-exclusive/ Social Media Star Antje Utgaard Na Ọrụ Modeling Ya , Ndụmọdụ Instagram & Ịtụnyere Kate Upton] (October 7, 2016) * Echere m na ị ga-ewepụta onwe gị na-enweghị ọtụtụ foto ọkachamara. Ndị na-eso ụzọ chọrọ ịhụ gị ma mara gị. Biputere mgbe niile dị mkpa, na-eji edemede okwu ana m agbalị ikwu maka ihe m na-eme. M na-eji nkwuputa okwu, mana ọ bụrụ na ha abụghị cliché. M na-eme obere foto otu, n'ihi na ndị na-eso ụzọ chọrọ ịhụ ihe ị na-eme ọ bụghị ihe ndị ọzọ na-eme. Yabụ na ọ bụghị ọtụtụ foto otu. Ị ga-emerịrị ndị na-ege gị ntị, cheta ihe mere ha ji soro gị. ** [https://galoremag.com/antje-utgaard-spills-the-top-mistakes-youre-making-on-instagram/ Antje Utgaard wụfuru nnukwu mmejọ ị na-eme na Instagram] (November 3, 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Utgaard,Antje}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dy4c70i5hc2uuaj90g7tw12t2oowc29 Adriana Marais 0 4019 15343 15342 2023-10-19T22:06:18Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adriana Marais|Adriana Marais]] (amụrụ August 15, 1983) bụ onye mba South Africa gụrụ Fiziks edereede, onye teknụzụ na onye na-akwadosi ike maka nchọgharị pụọ n'ụwa. Ọ bụ onye nduzi nke Foundation for Space Development Africa, otu nzukọ na-achọ iziga ozi mbụ nke Africa na Ọnwa, site n'ọrụ Africa2Moon Project. Ọ bụ onye malitere Proudly Human, atụmatụ ya bụ ọrụ ime nchọpụta pụọ n'ụwa (Offworld Project), bụ usoro nnwale ebe obibi ọhụrụ dị iche iche na gburugburu ụwa ndị kacha njọ. Maka nyocha ya na biology quantum na mmalite nke ndụ, ọ nwetara ihe nrite gụnyere 2015 L'Oreal-UNESCO International Rising Talent Award. ==Okwu Ndị O kwuru== Ọ na-adị m ka ọtụtụ n'ime anyị mgbe ụfọdụ anaghị enwe mmepe obi ịhụ ihe ka ukwuu. Ikekwe, n'oge a nke mbawanye ozi, anyị na-adị ahọrọ maọbụ na-enwekwu ahụ iru ala n'ichefu ole anyị ka na-amaghị. ** ''[https://tedxcapetown.org/videos/watch-space-adriana-marais TedxCapeTown (15 August 2015) * Ọ ga-amasị m ịrụtụ aka na ozi niile anyị chịkọtarala, nchọpụta niile anyị merela, sitere na nyocha nke ihe ndị a na-amaghị ama. ** ''[https://tedxcapetown.org/videos/watch-space-adriana-marais TedxCapeTown (15 August 2015) * Ndụ na Mars ga-abụ akụ dị oke ọnụ ahịa ma dịkwa mfe mmebi. Ekwenyere m na ụkpụrụ ime ezi omume ebe ahụ bụ nke a ga-akọwapụta site n'inwe afọ ojuju miri emi maka ndụ nakwa ihe niile achọrọ iji dobe ya, ekwenyekwara m na omume a ga-agbadata n'ụwa. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adriana Marais|Adriana Marais]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adriana Marais|Adriana Marais]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Marais, Adriana}} fim3tcl6e8jk2mdehlxb2a6xrows011 Chiara ferragni 0 4020 15344 2023-10-19T22:07:23Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Chiara Ferragni|Chiara Ferragni]]''' (amụrụ 7 Mee 1987) bụ onye mmebe ejiji Italy. ==Okwu okwuru== *Villa ọhụrụ dị na Lake Como bụ nrọ anyị. **Akụkụ nke azịza ajụjụ na[https://www.ilgiorno.it/como/cronaca/chiara-ferragni-e-la-nuova-villa-sul-lago-di-como-il-nostro-sogno-qm3tq9rb "Chiara Ferragni e la nuova villa sul lago di Como: “Il nostro sogno”"] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Ferragni, Chi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chiara Ferragni|Chiara Ferragni]]''' (amụrụ 7 Mee 1987) bụ onye mmebe ejiji Italy. ==Okwu okwuru== *Villa ọhụrụ dị na Lake Como bụ nrọ anyị. **Akụkụ nke azịza ajụjụ na[https://www.ilgiorno.it/como/cronaca/chiara-ferragni-e-la-nuova-villa-sul-lago-di-como-il-nostro-sogno-qm3tq9rb "Chiara Ferragni e la nuova villa sul lago di Como: “Il nostro sogno”"] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Ferragni, Chiara }} {{Category: Ụmụ nwanyị}} e3sxhiklfw95vhbqz2g2pkbzcnvwo59 Aditi Govitrikar 0 4021 15349 15346 2023-10-19T22:30:44Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Aditi Govitrikar|Aditi Govitrikar]] (amụrụ 21 Mee 1976) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba India, dibia oyibo na onye na-esobu na ndi a na-elere elere. ==Okwu Ndị O Kwuru== N'ịbụ onye dibịa bekee, ya na ịbụ onye a na-elere elere, amaara m na iri naanị akwụkwọ nri bụ ihe mbụ na ihe kacha mkpa n'ime ka ahụ mmadụ na-akwụ chịm. Ọ bụrụ na ị na-eri anụ ọkụkọ maọbụ anụ ndị ọzọ, ị na-eri nsị, abụba anụ, na abụba nsi (cholesterol). Nri akwụkwọ nri juputara na vitamin na protein niile ịchọrọ ịdị na ọkachamma gị. ** [https://www.petaindia.com/blog/supermodel-aditi-govitrikar-says-let-vegetarianism-grow/ "Supermodel Aditi Govitrikar Says, ‘Ka ịdị na-eri naanị akwụkwọ nri too n'ime gị’"]. [[People for the Ethical Treatment of Animals PETA|PETA]] (12 August 2000). * Dịka onye na-akwalite iri naanị akwụkwọ nri, echere m na ọ dị mkpa anyị ịghọta na anyị enweghị ụwa a, anyị na ụmụ anụmanụ na-ebikọ ọnụ, ya mere na anyị kwesịrị inwe ọmịiko n'ahụ onye ọbụla so biri na mbara ụwa a. Anyị kwesịkwara inwe obiọma n'ebe ihe ndị akụrụakụ nọ. ** [https://www.femina.in/celebs/indian/the-inspiring-multi-talented-aditi-govitrikar-walks-us-through-her-mould-breaking-life-choices-216340.html "Aditi Govitrikar nwere ọtụtụ ọnatarachi n'okwu ya gbasara nhọrọ ndụ niile o mere na-agbaji olu"], ''[[w:Femina (India)|Femina]]'' (7 January 2022). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Aditi Govitrikar|Aditi Govitrikar]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Aditi Govitrikar|Aditi Govitrikar]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Govitrikar, Aditi}} m2d2ueo3yz7jfu4foualcbweb4aeero Laraine Day 0 4022 15347 2023-10-19T22:25:53Z Ezeone10 564 Jiri '[[File:LaraineDay.jpg|thumb|right]] '''[[w:Laraine Day|Laraine Day]]''' ([[Oktoba 13]], [[1920]] – [[Nọvemba 10]], [[2007]]) was an American actress of stage, TV, radio, and film. == Okwu okwuru == * M na-echeta na ya na John Wayne na-egwu egwuregwu bara uru. Enwetara m otu igodo dum ma nwee obere mkpado nke kwuru, "Ọ bụrụ na furu efu, biko laghachi na John Wayne, RKO Studios. Ụgwọ ọrụ." M nnọọ tụpụrụ ha n'obodo niile. [O nwetara ọtụtụ] ok...' kere ihü wikitext text/x-wiki [[File:LaraineDay.jpg|thumb|right]] '''[[w:Laraine Day|Laraine Day]]''' ([[Oktoba 13]], [[1920]] – [[Nọvemba 10]], [[2007]]) was an American actress of stage, TV, radio, and film. == Okwu okwuru == * M na-echeta na ya na John Wayne na-egwu egwuregwu bara uru. Enwetara m otu igodo dum ma nwee obere mkpado nke kwuru, "Ọ bụrụ na furu efu, biko laghachi na John Wayne, RKO Studios. Ụgwọ ọrụ." M nnọọ tụpụrụ ha n'obodo niile. [O nwetara ọtụtụ] oku ekwentị, ndị mmadụ na-egosi na studio. Ọ dịghị mgbe ọ mụtara onye mere ya. * Magazin Images Classic, "Ị na-akparịta ụka na ụbọchị Laraine", Mee 31, 1996. * Abụ m onye Republican nke ukwuu. Echere m na Richard Nixon bụ nnukwu mmadụ nakwa na ọ raara onwe ya nye nke ukwuu n'ihe ọ na-eme. Enwere m obi ụtọ izute ya mgbe m gara Mgbakọ Mba Republican na Miami. Ị nwere ike ikwu n'ezie na ọ dị njikere ịpụ n'ụzọ ya iji nyere ndị America aka. Obi dị m ụtọ ịkwado ya dị ka onye isi ala, ana m arịọ ya ka ọ nwee ihe ịga nke ọma n'ụwa ma enwere m ike ikwu na ọ bụ ihe ùgwù ịkwado ya. ** [[w:CBS News|CBS News]], Nọvemba 5, 1968. * Ọ masịrị m ịrụ ọrụ na RKO karịa na MGM. Na RKO akụkụ ahụ ka mma! * Magazin Images Classic, "Ị na-akparịta ụka na ụbọchị Laraine", Mee 31, 1996. * Ọtụtụ akwụkwọ kwuru na a mụrụ m na 1917. Nke ahụ ezighị ezi. A mụrụ m na 1920. 1917 bụ afọ ụlọ ọrụ ndị a depụtara dị ka afọ ọmụmụ m mere ka m dị obere. ** [[w:The New York Times|The New York Times]], "Mkparịta ụka ya na ụbọchị Laraine, Nwa nwanyị Hollywood na-esote, June 9, 1984. * MGM anaghị enye m ezumike. Ha nyekwara m ego maka onye ndu, mana tụbara m na foto mmemme. ** The Independent, Obituaries, Laraine Day, Nọvemba 13, 2007.. * Hitchcock bụ agwa. N'otu ihe nkiri na-atụ egwu nke ukwuu, m ga-esi n'ime ụlọ gbadaa n'okporo ụzọ gbara ọchịchịrị. Mgbe m rutere na njedebe, enwere Mr. Hitchcock, na-ewepụta ire ya ma na-akụ aka ya n'azụ ntị ya. Akwụsịghị m ịchị ọchị, n'ihi na igwefoto na-atụgharị. Ma o doro anya na o wepụrụ esemokwu ọ bụla m chere. **The Independent, Obituaries, Laraine Day,Nọvemba 13, 2007. *Cary [Grant] ga-abata na ntọala ahụ, mmụọ mmadụ niile welitere ozugbo. Ndị ọrụ ụgbọ mmiri ahụ na-agba ya ara na mụ onwe m. Ma, ọ dị ịtụnanya, ọ dịtụbeghị mgbe m chere kemistri nwoke na nwanyị nke ị na-enweta mgbe ụfọdụ na setịpụ. Enwere m ike na-agwa enyi m nwanyị kacha mma. **The Independent, Obituaries, Laraine Day,Nọvemba 13, 2007. *Gary [Cooper] mechara bụrụ ihe ijuanya ná ndụ m dị obere. Ọ na-ekweta nke ukwuu site n'ịsụ nsụ ya, na-akpaghasị àgwà nwantakịrị jọgburu onwe ya. Mgbe omume ahụ kpọrọ ka Dr. Wassell susuo m ọnụ, enwetara m ihe niile maka isutu nwa nwoke jọgburu onwe ya. Ọ dị mma, ọ dị ka ijide bọmbụ aka na enweghị ike iwepụ ya! A hapụrụ m ume. **The Independent, Obituaries, Laraine Day, Nọvemba 13, 2007. *(Na ọrụ ya na Keep Your Powder Dry) Achọghị m ime ya, mana ha kwuru na ọ bụrụ na m mee ya, ha ga-enye m Undercurrent na Robert Taylor. Mgbe ahụ, ha nyere Katharine Hepburn Undercurrent, n'ihi ya, m hapụrụ MGM. **The Independent, Obituaries, Laraine Day, Nọvemba 13, 2007. *(Na ọrụ ya na The Locket) Àgwà m bụ ihe ịma aka kasịnụ m nwetụrụla - nwa agbọghọ na-ebibi ihe nke bụ kleptomaniac. Ụdị ihe nkiri ahụ - mgbagha n'ime azụ azụ n'ime flashbacks - ụfọdụ ndị na-enyocha oge katọrọ ya dị ka ihe mgbagwoju anya. Otú ọ dị, taa, ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme ihe nkiri na-akwanyere otú e si eme ya anya nke ukwuu. . . Ọtụtụ ndị na-ekiri ihe nkiri yiri ka ha na-echeta m nke ọma site na usoro Dr. Kildare mana, nke mbụ, a na m echeta Locket. **The Independent, Obituaries, Laraine Day, Nọvemba 13, 2007. *Ronald Reagan na-eme m mpako ịbụ onye America. Ọgụgụ isi ya, ikike ya na òtù ụmụnna ndị Kraịst na-akpali akpali ma ụzọ idu ndú ya dị nnọọ mma. A na m ewere onwe m onye nwere ihu ọma ịbụ nwanyị onye ndu ya na The Bad Man na obere isiokwu na-agbagharị na dịka mba niile anyị nwere ihe ịga nke ọma inwe onye ndu nke ezigbo ndị mmadụ dị ka nke Reagan. ** [[w:The New York Times|The New York Times]], "A Conversaton with Laraine Day, Hollywood's Girl Next Door", June 9, 1984. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Day, Laraine}} [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:People from Utah]] [[Category:2007 deaths]] gjes4gxgcn55kn2y40wuas4br64edaf Cheri Bustos 0 4023 15348 2023-10-19T22:26:14Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Cheri Bustos|Cheryl Lea Bustos]]'''(amụrụ Ọktoba 17, 1961) bụ onye nta akụkọ America, onye isi ahụike na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jere ozi dị ka onye nnọchi anya US sitere na mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 17th nke Illinois site na 2013 ruo 2023. Onye otu Democratic Party, ọ bụ nwanyị mbụ ahọpụtara na Ndị omeiwu sitere na mpaghara ya na mpaghara ugwu ọdịda anyanwụ nke steeti ahụ, gbadoro ụkwụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cheri Bustos|Cheryl Lea Bustos]]'''(amụrụ Ọktoba 17, 1961) bụ onye nta akụkọ America, onye isi ahụike na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jere ozi dị ka onye nnọchi anya US sitere na mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 17th nke Illinois site na 2013 ruo 2023. Onye otu Democratic Party, ọ bụ nwanyị mbụ ahọpụtara na Ndị omeiwu sitere na mpaghara ya na mpaghara ugwu ọdịda anyanwụ nke steeti ahụ, gbadoro ụkwụ n'akụkụ Illinois nke Quad Cities yana akụkụ gụnyere Peoria na Rockford. Na 2019, Bustos ghọrọ onye isi oche nke Democratic Congressional Campaign Committee (DCCC). ==Okwu okwuru== *M na-ahụkarị ndị nta akụkọ kacha mma dị ka ndị ị na-ahụtụbeghị mbụ karịa mgbe ha laghachiri n'ụlọ akụkọ, na-ede akụkọ ha. **[https://thehill.com/capital-living/new-member-of-the-week/150289-rep-bustos-treads-unusual-path-as-a-journalist-turned-politician/amp/ Rep. Bustos treads unusual path as a journalist-turned-politician] [[wikipedia:The hill|''The hill'']] (May 13, 2013). *Echere m, ụkpụrụ anyị bụ isi dị ka ndị Democrats, anyị nọ n'otu ibe ahụ. Anyị chọrọ ijide n'aka na ndị mmadụ nwere ohere ime nke ọma. **[https://www.washingtonpost.com/powerpost/facing-down-liberal-critics-rep-cheri-bustos-pledges-to-keep-democrats-tent-big/2019/05/31/2381d8ea-83b5-11e9-933d-7501070ee669_story.html Facing down liberal critics, Rep. Cheri Bustos pledges to keep Democrats’ tent big] ''The Washington Post'' (June 1, 2019). *Ekwenyere m na ịbụ onye ọkpụkpọ otu, ma ị nwere ike inwe nghọtahie na omume," ka o kwuru. "Ma mgbe ị nọ ebe ahụ na-egwu egwuregwu ahụ, ọ ga-aka mma ka unu niile gbakọta ọnụ. ** [https://www.washingtonpost.com/powerpost/facing-down-liberal-critics-rep-cheri-bustos-pledges-to-keep-democrats-tent-big/2019/05/31/2381d8ea-83b5-11e9-933d-7501070ee669_story.html Facing down liberal critics, Rep. Cheri Bustos pledges to keep Democrats’ tent big] ''The Washington Post'' (June 1, 2019). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} {{DEFAULTSORT:Bustos, Cheri}} auyvry3aendnkqg839mlut5up7xff4p Adesuwa Aighewi 0 4024 15356 15355 2023-10-19T23:21:44Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adesuwa Thongpond Pariyasapat Aighewi|Adesuwa Thongpond Pariyasapat Aighewi]] bụ onye a na-elere elere na ngalaba ejiji nke mba Amerika nakwa onye na-eme ihe nkiri. N'afọ 2018, ahọpụtara ya dịka osote onye nke mbụ maka "Breakout Star of the Year Award" nke models.com. N'ebe Jenụwarị 2019, Aighewi so n'òtù ndị a na-elere elere iri ise nke mbụ “Top 50 Models” site na models.com. ==Okwu Ndị O Kwuru== Mgbe m gbachiri ntutu isi m n'igaru na izu ejiji New York (New York Fashion Week) enwere m nkwaghachi azụ ụfọdụ site n'aka ndị mmadụ n'ụlọ ọrụ ahụ na-echegbu onwe ha na mụ agaghị enweta ọrụ - aro ha tụrụ bụ na m nwere ike ịdị ka m na-eji "oke oji". Ma ọ na-atọ m ụtọ inwe oyiyi dị iche maọbu ịgbapụ iche - ya mere ekpebiri m idebe ha ma were ohere bịaara m. ** [https://amp.theguardian.com/fashion/2017/nov/01/the-fashion-industry-said-my-dreadlocks-would-stop-me-working-they-were-wrong] * M na-arụ ọrụ, m na-adị agwa onwe m, 'Abụ m ngwaahịa. Ọ bụghị gbasara gị. Ọ bụ gbasara ọhụụ ndị a nwere maka ngwaahịa ha, nke na ị nwere daba maọbụ ịgaghị adaba n'echiche ha. ** [https://www.forbes.com/sites/raewitte/2018/07/17/model-adesuwa-aighewi-releases-her-directorial-debut-on-the-beauty-of-muslim-women/amp/] *Achọrọ m ime ihe ndebanye gasị ga-agbanwe òtù ndị mmadụ si ahụta ndị Afrịka. ** [https://www.forbes.com/sites/raewitte/2018/07/17/model-adesuwa-aighewi-releases-her-directorial-debut-on-the-beauty-of-muslim-women/amp/] * Ọtụtụ ihe onyonyo m hụrụ maka ụmụ nwanyị na hijab adịghị mma. Achọrọ m igosi ụwa na Islam abụghị ihe egwu. Achọrọ m ka onye ọ bụla hụ ihe m na-ahụ. ** [https://www.forbes.com/sites/raewitte/2018/07/17/model-adesuwa-aighewi-releases-her-directorial-debut-on-the-beauty-of-muslim-women/amp/] * Achọbuuru m ịrụ ọrụ nke ga-adịrị onye ọbụla mfe mgbárí. Echiche dị ya bụ ime ihe nkiri vidiyo nke gosipụtara ịma mma nke ụmụ nwanyị Alakụba. Naanị n'ihi na iyi akwa mkpuchi hijab apụtaghị na ị na-akpa egwu. Ọ bụghị gbasara agbụrụ. Ọ bụghị gbasara okpukperechi. Ọ bụghị gbasara uwe. Ọ bụ maka ịma mma. ** [https://www.forbes.com/sites/raewitte/2018/07/17/model-adesuwa-aighewi-releases-her-directorial-debut-on-the-beauty-of-muslim-women/amp/] * Ọ bụ ihe siri ike nke ukwuu iwere ịbụ onye a na-elere elere dịka ọrụ na Nigeria n'ihi mmetụta nke nne na nna anyị ha. Ị gaghị enweta nkwado ndị mụrụ gị karịsịa mgbe ha chọrọ ka ị bụrụ ihe ọzọ dị ka ịbụ onye ọkaiwu maọbụ dọkịta. ** [https://www.sunnewsonline.com/my-parents-disowned-me-cos-of-modelling-adesuwa-aighewi-model/?amp] * Anọ m na-ejemozi iji mebie nkọwa na echiche America banyere Islam. Maka ndekọ, abụ m onye Buddha. Ebumnobi ya bụ ịkwalite ịdịn'otu. **[https://www.sunnewsonline.com/my-parents-disowned-me-cos-of-modelling-adesuwa-aighewi-model/?amp] * Òkwè isi sekpụ ntị m na-akụ na njedebe m na ebe ọ na-aga dị anya pụọ na nkwago ime ihe nlereanya nke New York. Achọrọ m ịga n'ihu n'ọrụ m na sinima na nkà. Naijiria na-ama m n'anya n'ihi na ọ bụ naanị ebe m na enwe mmetụta onye nọ n'ụlọ ya. Mgbe m laghachiri Naijiria ịbịa hụ ụlọ dara ada, akụrụngwa na-adịghị mma na okporo ụzọ ọjọọ gasị, m na-amalite iche na anyị kwesịrị imekwu ihe iji dozie ihe karịa ichere gọọmenti. Oge eruola ime ka ihe gawara agbụrụ na obodo anyị sarị sarị. Ọ dịghị onye ga-emere agbụrụ ojii nke a. ** [https://www.sunnewsonline.com/my-parents-disowned-me-cos-of-modelling-adesuwa-aighewi-model/?amp] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adesuwa Aighew|Adesuwa Aighew ]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adesuwa Aighew|Adesuwa Aighew]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adesuwa Aighewi}} 49g55a3sofrb6aj7kf0s2g9w613rlek Comfort Ekpo 0 4025 15358 15357 2023-10-19T23:36:05Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Comfort Ekpo listenⓘ (amuru ya n'ọnwa 12 Novemba 1954) bu onye osote onye isi ala Naijiria na Mahadum Uyo. == Ndu == A mụrụ Memfin Ekfin Ekpo na Uyo na 1954. Ndị mụrụ ya bụ Edim Udoh Inok na NYOM AKPAN. Ọ rụsiri ọrụ ya ka ọ na-amalite dị ka onye nkụzi Sọnde ma na-eje ozi dị ka onye na-enyere ndị nkuzi aka na Mahadum Sest Stron site na 1983 ruo 1981. [1] [[Category: Ụmụ Nwayi ]] c4zcr8xyj3025mee46oewofof7hs04o Cele Abba 0 4026 15360 15359 2023-10-19T23:57:27Z Adakaibe 183 wikitext text/x-wiki {{databox}} Cele Abba (amụrụ ya n'ọnwa 25 Mee n'afọ 1906 - 1 Jenụwarị 1992) Ọ bụ onye omere Italytali, nwanne nwanyị omee Marta Abba. A mụrụ ya na Milan, Italy == Akụkọ ndụ ya == Ọrụ ya nwetara ụfọdụ ìhè na-egbukepụ egbukepụ, kwadoro site na nnukwu ewu ewu nke nwanne ya nwanyị tọrọ, Marta ama ama, ihe ngosi nka nke Luigi Pirandello nwetara. Nwa nwanyị nke abụọ nke onye ahịa Pompeo Abba na Giuseppina Trabucchi, o mere mpụta mbụ ya na ụlọ ihe nkiri n'akụkụ nwanne ya nwanyị chọrọ ya n'akụkụ ya maka oge 1927 – 1928 na ụlọ ọrụ Pirandelliana nke onye ode akwụkwọ ama ama na onye na-ede egwuregwu Luigi Pirandello duziri. Na oge 1929 – 1930, o nwere ọrụ dị ka nwanyị nke abụọ na Za-Bum Theater Company nke Mario Mattoli na-eduzi yana na nke na-esote, 1930 – 1931, ọ rụrụ ọrụ na Renzo Ricci, Irma Gramatica na Luigi Carini. N'oge okpomọkụ nke 1931, ọ rụrụ na ngosi ihe nkiri nke Campo di Maggio, nke Giovacchino Forzano dere ma duzie ya. Na oge 1932 – 1933 ya na Ruggero Ruggeri mere ihe na mgbe ahụ n'oge okpomọkụ nke 1933 ọ bụ Ippolita na nkedo nke Shakespeare's A Midsummer Night's Dream nke Max Reinhardt duziri ya na Carlo Lombardi, Giovanni Cimara, Nerio Bernardi, Rina Morelli, Sarah Ferrati, Cesare Bettarini, Armando Migliari, Ruggero Lupi, Luigi Almirante, Giuseppe Pierozzi, Memo Benassi, Evi Maltagliati na Eva Magni nọchitere anya na Boboli Gardens na Florence. N'ime oge 1933–1934 ọ rụrụ ọrụ na-eduga onye na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ Aristide Baghetti. Ọ dịrị ndụ ọtụtụ afọ na Sanremo, ruo 1960, mgbe ọ laghachiri biri na-adịgide a [[Category: Ụmụ Nwayi]] e12zot4ppjs3twdgi51h8aoyk5w25p9 Marta Abba 0 4027 15361 2023-10-20T00:03:00Z Adakaibe 183 Jiri '{{databox}} Marta Abba, a mụrụ ya n' ọwa June 25, n'afọ 1900 Milan, Ịtali Nwuru na June 24, 1988 (afọ 87) Milan, Ịtali Obodo Ịtali. Nwunye Severance Millikin (m.1938–div.1952) Marta Abba (25, Juun 1900 - 24 June 1988) [1] bụ onye omere Italytali, a na-ewere ya dị ka ihe ngosi nka nke onye na-ede egwuregwu Luigi.' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Marta Abba, a mụrụ ya n' ọwa June 25, n'afọ 1900 Milan, Ịtali Nwuru na June 24, 1988 (afọ 87) Milan, Ịtali Obodo Ịtali. Nwunye Severance Millikin (m.1938–div.1952) Marta Abba (25, Juun 1900 - 24 June 1988) [1] bụ onye omere Italytali, a na-ewere ya dị ka ihe ngosi nka nke onye na-ede egwuregwu Luigi. 8146l5593ixlpeohtze0x7vxc54ouh3 Antifeminism 0 4028 15362 2023-10-20T02:06:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Antifeminism (nke a na-asụgharịkwa mgbochi nwanyị) bụ nkatọ nke feminism ==Okwu okwuru== * Ụmụ nwanyị bụ ndị na-ebu ụkpụrụ obodo ... ndị ikom na-ehie ụzọ n'echiche bụ na ọtụtụ n'ime àgwà ndị a na-enwe mmasị na ha bụkwa nke ọha mmadụ na-eleba anya na enweghị mmasị ... Feminism | Women's Lib na-egosi ọha mmadụ na omume ọma. dị ka nwoke chepụtara ịmanye na taa ụmụ nwanyị ahụhụ ... [ma]...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Antifeminism (nke a na-asụgharịkwa mgbochi nwanyị) bụ nkatọ nke feminism ==Okwu okwuru== * Ụmụ nwanyị bụ ndị na-ebu ụkpụrụ obodo ... ndị ikom na-ehie ụzọ n'echiche bụ na ọtụtụ n'ime àgwà ndị a na-enwe mmasị na ha bụkwa nke ọha mmadụ na-eleba anya na enweghị mmasị ... Feminism | Women's Lib na-egosi ọha mmadụ na omume ọma. dị ka nwoke chepụtara ịmanye na taa ụmụ nwanyị ahụhụ ... [ma] ụmụ nwanyị bụ otu nwere omume ọma na-achọ ịmanye ụkpụrụ omume ha n'ahụ ụmụ nwoke. ** Arianna Huffington, {{cite akwụkwọ|title=Nwanyị nwanyị|afọ=1973|publisher=Davis-Poynter|location=London|id=ISBN|0706700988|peeji=134-135| isi =} *Ndị nwoke nwere ike na-achị ụwa, mana ụmụ nwanyị na-achị ndị nwoke na-achị ụwa. **Chinweizu Ibekwe, ''The Anatomy of Female Power''. 1990. * Feminism, anyaukwu social power, kpuru ìsì ịhụ ike mmekọahụ nke ụmụ nwanyị. ** Camille Paglia, '' Mmeko nwoke na agha mmekọahụ nke oge a '', p. 52 *Abụ m onye na-achọ nwanyị. Ihe kpatara na ndị inyom ndị ọzọ adịghị amasị m bụ na m na-akatọ mmegharị ahụ, na-akọwa na ọ chọrọ mgbazi. Feminism aghọgbuola ụmụ nwanyị, ndị nwoke na ndị nwanyị kewapụrụ onwe ha, jiri political correctness] dochie mkparịta ụka. **[[Camille Paglia, ''[http://privat.ub.uib.no/BUBSY/playboy.htm Playboy Interview (May 1995) gị'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Antifeminism}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gtx0gceruktquu28ewg51pjdv69b8lb Edith Summerskill, Baroness Summerskill 0 4029 17820 17818 2023-11-18T04:21:35Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:StateLibQld 1 80255 Paul Jerome Remigius Hilton (cropped).jpg|thumb|Edith Summerskill, Baroness Summerskill (1944)]] '''[[w:Edith Summerskill, Baroness Summerskill|Edith Clara Summerskill, Baroness Summerskill]]''' [[w:Order of the Companions of Honour|CH]] [[w:Privy Council of the United Kingdom|PC]] (19 April 1901 &ndash; 4 February 1980) bụụrụ dibịa bekee mba Britain, nwanyị na-alụ ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'òtù [[w:Labour Party (UK)|Labour Party]] na onye ode akwụkwọ. A họpụtara ya na [[w:Privy Council of the United Kingdom|Privy Kansụl]] n'afọ 1949 === Okwu Ndị O Kwuru === * Ntakasị ahụ onwe-onye bụ ikwughachi eziokwu n'ụzọ n'adịghị ụtọ. ** [http://books.google.com/books?id=4cl5c4T9LWkC&q=%22Nagging+is+the+repetition+of+unpalatable+truths%22&pg=PA616#v=onepage Okwu ótù íbé O kwuru] nye [[w: Married Women's Association| Òtù Ụmụ nwanyị ndị lụrụ di]] na: [[w:House of Commons of the United Kingdom | House of Commons]] (14 Julaị 1960) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Baroness Summerskill,Edith Summerskill}} [[Category:ụmụ nwanyị]] o15morzi32ozn31w43cp9ekj1gjshzo Divorce in Islam 0 4030 15364 2023-10-20T02:16:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ịgba alụkwaghịm na Islam nwere ike ịdị n'ụdị dị iche iche, ụfọdụ sitere n'aka di na nke nwunye malitere. Usoro iwu ọdịnala bụ isi bụ talaq (njụjụ), khulʿ (ịgba alụkwaghịm ekwekọrịtara n'otu n'otu), ịgba alụkwaghịm ikpe na iyi. Echiche na omume nke ịgba alụkwaghịm n'ụwa Islam dịgasị iche iche dabere na oge na ebe ==Okwu okwuru== * "Ihe iwu kwadoro ma Chineke kpọrọ asị bụ ịgba alụkwaghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịgba alụkwaghịm na Islam nwere ike ịdị n'ụdị dị iche iche, ụfọdụ sitere n'aka di na nke nwunye malitere. Usoro iwu ọdịnala bụ isi bụ talaq (njụjụ), khulʿ (ịgba alụkwaghịm ekwekọrịtara n'otu n'otu), ịgba alụkwaghịm ikpe na iyi. Echiche na omume nke ịgba alụkwaghịm n'ụwa Islam dịgasị iche iche dabere na oge na ebe ==Okwu okwuru== * "Ihe iwu kwadoro ma Chineke kpọrọ asị bụ ịgba alụkwaghịm." ** nkuzi nke Muhammad n'okwu gbasara ịgba alụkwaghịm dịka ekwuru na omenala: - ekwuru na T.P. Hughes: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Islam. * "Nwanyị nke rịọrọ di ya ka ọ gbaa ya alụkwaghịm n'enweghị ihe kpatara ya, ísì Paradaịs egbochila ya." ** nkuzi nke Muhammad n'okwu gbasara ịgba alụkwaghịm dịka ekwuru na omenala: - ekwuru na T.P. Hughes: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Islam. * "E nwere ihe atọ, ma a na-eme ya n'egwuregwu ma ọ bụ n'eziokwu, a ga-ewere dị ka ihe dị mkpa ma dị irè, ya bụ, alụmdi na nwunye, ịgba alụkwaghịm, na ịlụghachi nwunye." ** nkuzi nke Muhammad n'okwu gbasara ịgba alụkwaghịm dịka ekwuru na omenala: - ekwuru na T.P. Hughes: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Islam. * "Iwu ịgba alụkwaghịm ọ bụla kwadoro ma e wezụga nke onye ara." ** nkuzi nke Muhammad n'okwu gbasara ịgba alụkwaghịm dịka ekwuru na omenala: - ekwuru na T.P. Hughes: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Islam. * "Onye a bụrụ ọnụ ka di nke abụọ nke na-eme ka nwunye (ịgba alụkwaghịm) kwadoro di mbụ ya, bụrụkwa onye mbụ e mere ka ọ bụrụ onye a bụrụ ọnụ." - (Mishkat, xii, c xv.) ** nkuzi nke Muhammad n'okwu gbasara ịgba alụkwaghịm dịka ekwuru na omenala: - ekwuru na T.P. Hughes: Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Islam. * Mgbe ọ bụla a dọtara uche n’ikike zuru oke na obi ọjọọ nke Shariah na-enye di ka ọ chụpụ nwunye ya n’èzí, na-eyi ya egwu ido onwe ya n’okpuru, ndị na-arịọ mgbaghara na-ekwu, sị, ‘Nke ahụ bụ nanị mmetọ. Allah na onye amụma ekwuputala ugboro ugboro na n'ime ihe niile, talaq kacha njọ.' Ha nwere n'ezie. ... Nke ahụ dị mma nke ukwuu. Ma, ebe ha kwughachiworo nkwupụta ndị dị otú ahụ, ndị na-arịọ mgbaghara adịghị akọwa otú e siworo mee ka ihe kasị bụrụ ihe arụ dị mfe nye di! N'ihi na, mgbe na tiori talaq kwuru na ọ bụ ihe arụ n'anya Allah, na omume na ọnọdụ bụ kpamkpam megidere. Ndị ọkàiwu na-ekwughachi ndụmọdụ ahụ na ịgba alụkwaghịm bụ ihe mmadụ kwesịrị izere. Mana nke a bụ naanị ndụmọdụ. N'ihe banyere ike, ha na-ejikọta ọnụ: ọ bụ ike nke dina, na ọ bụ untrammelled. Ọ bụrụ na di na-ahọrọ ime ya, ọ dịghị onye, ​​ọ dịghịkwa nchebara echiche pụrụ ịzọpụta nwunye. Ndụmọdụ n'onwe ya nwere ọgba aghara a na-ewu n'ime ya mgbe niile, nnukwu ọgba aghara nke ga-ebufe enyí n'ime ya: ị gaghị enye talaq, ndị ọkàiwu na-agbakwụnye, ma e wezụga mgbe ọ dị mkpa! Na-ahụkarị ihe atụ, anyị na-agụ na Durr-ul-Mukhtar, otu n'ime oké ọrụ nke Sunni jurisprudence, 'Na inye nke ịgba alụkwaghịm bụ kwere omume, dị ka ihe niile (ndị ọkàiwu) n'ihi na amaokwu (nke Quran) bụ unconditional (na). nkwanye ùgwù a). Ma Kamal kwuru na echiche kacha mma bụ na mmadụ kwesịrị izere ya, ma e wezụga mgbe ọ dị mkpa maka ya, dịka ọmụmaatụ, n'ọnọdụ nke enyo (banyere àgwà nwunye) na ime agadi (nke nwunye)...' na ihe ndị ọzọ, nkebi ahịrịokwu ọ bụla na-enye ohere nke nke gara aga nyere ndụmọdụ megide. Na tiori talaq nwere ike ịbụ ihe arụ mana n'omume di nwere ike - ike zuru oke, ike na-enweghị atụ, ike ime ihe nke ọ na-adịghị aza ajụjụ maka onye ọ bụla nọ n'ụwa - ịchụpụ nwunye site n'ikwu okwu 'talaq'.. Fatwas na-eji ike siri ike na-akwado iwu ndị a. Ha na-amanye iwu abụọ na mgbakwunye: iwu nke, chere ụdị nkwupụta dị otú ahụ ihu, nwunye enweghị ụzọ ọ bụla, ọ dịghị onye ọ bụla, ọ nweghị ikike nke nwere ike itinye aka iji zọpụta ya dị ka nwunye; na iwu na mgbe a chụpụrụ ya, ọ ga-enwe ike ịnweta nlekọta ọ bụla, ma e wezụga ihe oriri kacha nta n'oge nsọ nsọ, ya bụ na ọ gaghị enwe ihe ọ bụla ma ọlị ka ọnwa atọ gachara. ** Arun Shourie - Ụwa nke Fatwas ma ọ bụ Sharia na Action (2012, Harper Collins) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Divorce in Iam}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ffsh0xu3y2ayy9ztyo85qmw7bd9tz5s Dixy Lee Ray 0 4031 15365 2023-10-20T02:19:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Dixy Lee Ray (Septemba 3, 1914 - Jenụwarị 2, 1994) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Democratic na onye gọvanọ nke iri na asaa nke Washington State na United States 1977–1981, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị mbụ nwere ọkwa ahụ. ==Okwu okwuru== * '''Ogwe osisi [[ike nuklia | ike nuklia]] dị oke nchebe karịa iri nri, n'ihi na mmadụ 300 na-egbu nri kwa afọ.'' ** October 1975, nke e hotara na ''Seattle Times'' obituary bipụtara Je...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dixy Lee Ray (Septemba 3, 1914 - Jenụwarị 2, 1994) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Democratic na onye gọvanọ nke iri na asaa nke Washington State na United States 1977–1981, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị mbụ nwere ọkwa ahụ. ==Okwu okwuru== * '''Ogwe osisi [[ike nuklia | ike nuklia]] dị oke nchebe karịa iri nri, n'ihi na mmadụ 300 na-egbu nri kwa afọ.'' ** October 1975, nke e hotara na ''Seattle Times'' obituary bipụtara Jenụwarị 3, 1994. ** Don Duncan, Mark Matassa, Jim Simon, "[http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=19940103&slug=1887837 Dixy Lee Ray: Unpolitical, Pụrụ iche, Uncompromising]", Jenụwarị 3, 1994, ''Seattle Times''' enwetara 28 Ọgọst 2012. ** Ọ bụ ezie na ndị na-akwado ụlọ ọrụ nuklia na-ehota okwu a nke ọma, ndị mmegide ụlọ ọrụ nuklia na-ekwukwa ya ugboro ugboro n'ụzọ ịkwa emo ma ọ bụ n'ụzọ na-enweghị isi dị ka ihe atụ nke ihe ha na-ewere arụmụka "ihe efu": "Ọ bụ ezie na ndị isi ụlọ ọrụ anaghịzi ekwupụta na ike nuklia ga-abụ. nke ukwuu nke na ọ ga-abụ 'dị ọnụ ala karịa mita,' ọ chịkọtara ụgha ọhụrụ dị ka 'ọ dịghị onye nwụrụ anwụ site na ike nuklia,' 'o yikarịrị ka meteor ga-akụ gị karịa ka ihe mberede ike nuklia merụọ gị ahụ. ,' na nkwupụta dị egwu nke onye bụbu onye isi oche AEC Dixy Lee Ray kwuru na '' '' ụlọ ọrụ nuklia dị oke nchebe karịa iri nri, n'ihi na mmadụ 300 na-egbu nri na-egbu kwa afọ ''. &mdash; David Bollier, "[http://www.nader.org/history/bollier_chapter_5.html Mmejọ ụlọ ọrụ, ike ndị ahịa]," Isi nke 5 nke '' Omume ụmụ amaala na nnukwu echiche ndị ọzọ: Akụkọ banyere Ralph Nader na nke oge a Ntugharị ndị ahịa'' enwetara 28 Ọgọst 2012. * '' ''Kpachara anya maka ọnụọgụgụ. Nkezi onye nwere otu ara na otu amụ.''' ** Ọktoba 1991, nke e hotara na '' Tri-City Herald '', nke e bipụtara na Kennewick, Washington. ** Onye bụbu Gọvanọ Dixy Lee Ray, na-ekwu okwu na ogbako Forward Washington na Pasco, dọrọ ndị na-ege ya ntị aka ná ntị megide iji ọnụ ọgụgụ na-ezighị ezi. The ''Tri-City Herald'' hotara ihe Ray na-ekwu mgbe niile ka ọ na-ekwu: '' ''Lezienụ anya maka nkezi. Nkezi onye nwere otu ara na otu mpi.'''' &mdash; Jean Godden, "[http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=19911009&slug=1309893 Ndị ọka iwu ole ka ị ga-eghe spam?]", October 9, 1991, '' Seattle Times ''. Enwetara 29 Ọgọst 2012. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ray,Dixy Lee}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j75wyqts7ntsev3hb2stnejo63ia1u9 Doina Ruști 0 4032 15366 2023-10-20T02:24:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Doina Rusti na 2019 Doina Ruști (amuru Febụwarị 15, 1957) bu onye ode akwukwo Romania ==Okwu okwuru== * Ma aghọtara m na ọ bụghị naanị na ọ gụsiri m agụụ ike ịhụ ha ọzọ, na-eji ụdị ọdịdị ahụ na-achọ ibe m, bụ́ nke gosiri n’ụzọ doro anya na ọkụ ịhụnanya amalitela itolite n’etiti ha, ma e nwekwara ihe ọzọ, bụ́ naanị m. Na-achọghị, m banyere n'ógbè nke onyinyo, ebe a na-apụghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Doina Rusti na 2019 Doina Ruști (amuru Febụwarị 15, 1957) bu onye ode akwukwo Romania ==Okwu okwuru== * Ma aghọtara m na ọ bụghị naanị na ọ gụsiri m agụụ ike ịhụ ha ọzọ, na-eji ụdị ọdịdị ahụ na-achọ ibe m, bụ́ nke gosiri n’ụzọ doro anya na ọkụ ịhụnanya amalitela itolite n’etiti ha, ma e nwekwara ihe ọzọ, bụ́ naanị m. Na-achọghị, m banyere n'ógbè nke onyinyo, ebe a na-apụghị ịhụ gị. Ọ bụ naanị ha ka a na-ahụ anya, ebe m, ruo mgbe ahụ n'etiti akụkọ ahụ, ugbu a na-agafe n'oké ọhịa aghụghọ nke ọchịchọ dị iche iche, dị ka ijiji ogbenye na-efegharị na ifufe. * Ngwa ụlọ *Ịhụnanya bụ obi ụtọ ịbụ naanị akwa na-ere ure na ọnya onye ọbịa. **'[https://ro.wikipedia.org/wiki/Manuscrisul_fanariot Ihe odide Phanariot]'' * Nnwere onwe bụ anya mmiri na-abanye n'anụ ahụ. ** ''[https://ro.wikipedia.org/wiki/Manuscrisul_fanariot Ihe odide Phanariot]'' * A na-eto ndị na-emesapụ aka n’akwụkwọ, ma na ndụ ha na-adị kwa ụbọchị ọ dịghị ihe ha ga-egosi na ha. Ka mmadụ na-esikwu ike, otú ahụ ka ọnụ ụzọ na-adị obosara na-emeghere ha. Ọ dịghị onye hụrụ ndị na-emesapụ aka n'anya! A na-enwe mmasị na ha maka omume ha kwesịrị otuto, ma ọ bụrụ na ha enye gị ihe, ị na-anabata ya nke ọma. Ma nke ahụ dị ka ọ na-aga. Ị naghị egbu oge gị na [[onye]]. Ị gaghị eso ha ṅụọ ihe ọṅụṅụ. Ị naghị eme nkà ihe ọmụma nke mmegharị ahụ ha. Ma ị naghị etinye ha na ndepụta ndị enyi gị. Onye dị otú ahụ dị mma naanị dị ka onye na-ekwe nkwa - onye dị njikere ịmalite. ** [https://ro.wikipedia.org/wiki/Mâța_Vinerii ''Mâța Vinerii'' /''Akwụkwọ nke efere dị ize ndụ''] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ruști,Doing}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rd9ujp8vprnzja22p8ugl5qr6qhpgvs Tarana Burke 0 4033 15367 2023-10-20T02:33:15Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Tarana Burke (amuru ya na Septemba 12, 1973) bu onye amuru America si The Bronx, New York, onye bidoro mmegharị nke Me Too. ==Okwu okwuru== * Ọrụ anyị bụ ịkwado ndị lanarịrịnụ site n'inye akụrụngwa maka ọgwụgwọ na ime ihe. Ọ bụrụ na n'ime usoro ahụ, onye na-eme ihe ọjọọ na-aza ajụjụ maka omume ha - otú ahụ ka ọ dị. ''Ma ihe mgbaru ọsọ anyị abụghị 'iwetu' ndị mmadụ, ọ bụ ịkwatu usoro na-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Tarana Burke (amuru ya na Septemba 12, 1973) bu onye amuru America si The Bronx, New York, onye bidoro mmegharị nke Me Too. ==Okwu okwuru== * Ọrụ anyị bụ ịkwado ndị lanarịrịnụ site n'inye akụrụngwa maka ọgwụgwọ na ime ihe. Ọ bụrụ na n'ime usoro ahụ, onye na-eme ihe ọjọọ na-aza ajụjụ maka omume ha - otú ahụ ka ọ dị. ''Ma ihe mgbaru ọsọ anyị abụghị 'iwetu' ndị mmadụ, ọ bụ ịkwatu usoro na-enye ha mkpuchi.'' ** Cite tweet|nọmba=1017753906728890369|user=TaranaBurke|title=Ọrụ anyị bụ maka ịkwado ndị lanarịrịnụ site n'inye ihe maka ọgwụgwọ na ime ihe.|script-title=|trans-title=|asụsụ=en| ikpeazụ=Burke| mbụ = Tarana | odee = | edemede-link = | ụbọchị = Jul 13, 2018|authorlink=|retweet=|njikọ=https://twitter.com/TaranaBurke/status/1017753906728890369|ebe = | ohere-ụbọchị = 2022- 01-25| nweta = | Archive-date = | Archive = | archive-url = | archiveurl = | url-status = | nwụrụ anwụ-url = |deadurl = | ref = | df= * '''Mgbagharị a bụ maka ijide n'aka na ndị lanarịrịnụ nwere akụrụngwa ha ga-agwọta MGBE ha kwuchara #metoo,'' ọ bụ maka ime ka obodo zuru ụwa ọnụ ma ọ bụ ndị lanarịrịnụ na ndị na-akwado ịrụ ọrụ nke ịkwụsị ime ihe ike. Ọ bụ maka ichebe ugwu mmadụ n'agbanyeghị ụgwọ ọ bụla. ** Cite tweet|nọmba=982589807833608192|title=Mmegharị a bụ maka ijide n'aka na ndị lanarịrị nwere ihe ha ga-eji gwọọ| onye ọrụ=TaranaBurke|ụbọchị=April 7, 2018|njikọ=https://twitter.com/TaranaBurke/status /982589807833608192|ụbọchị nnabata=2022-01-25 * Enwere ike dị n'ime ụlọ ọrụ. ''#MeToo, n'ọtụtụ ụzọ, bụ maka ụlọ ọrụ. Ọ bụghị maka ịhapụ ụlọ ọrụ gị.'' ** Tarana Burke, e hotara na Cite web|url=https://www.theguardian.com/world/2018/jan/15/me-too-founder-tarana-burke-women-sexual-assault|title= #MeToo onye nchoputa Tarana Burke: 'Ị ga-eji ohere gị na-ejere ndị ọzọ ozi'|author=Emma Brockes|ụbọchị=15 Jan 2018|afọ=2018 * '''Mme ihe ike mmekọahụ na-eme n'ụdị dị iche iche ka a ga-aza ajụjụ n'ụdị dị iche iche.''' Echeghị m na okwu ọ bụla nke iyi egwu mmekọahụ ga-eme ka a chụọ mmadụ n'ọrụ; nsonaazụ kwesịrị ịdị iche. Mana anyị chọrọ mgbanwe n'ọdịbendị ka e wee nyochaa ma mesoo ihe ọ bụla gbasara iyi egwu mmekọahụ. Nke ahụ bụ naanị ọgụgụ isi bụ isi. ** e hotara na Cite web|url=https://www.theguardian.com/world/2018/jan/15/me-too-founder-tarana-burke-women-sexual-assault|title=#MeToo founder Tarana Burke: 'Ị ga-eji ihe ùgwù gị na-ejere ndị ọzọ ozi'|author=Emma Brockes|ụbọchị=15 Jan 2018|afọ=2018 * '''Anyị ga-ekwu maka nkwenye n'isi mmalite.''' Abụ m nnukwu onye mmeri nke mmụta mmekọahụ. N’ihi na echere m na nanị otu ụzọ anyị pụrụ isi mee mgbanwe na-adịgide adịgide bụ ma ọ bụrụ na anyị agbanwee otú ndị na-eto eto si eche echiche banyere ibe ha. Anyị na-amalite nkuzi nkwanye ugwu na oke oke n'oge, ị mara ụlọ akwụkwọ ọta akara, pre-kindergarten. Anyị kwesịrị ịdị na-ekwu maka nkwanye ùgwù na oke. Anyị kwesịrị ịdị na-ekwu maka ihe ịrịọ ikike pụtara. Anyị kwesịrị ịdị na-ekwu banyere ihe ndị ahụ. ** Tarana Burke, e hotara na {{Cite web|url=https://www.yesmagazine.org/democracy/2018/01/04/me-too-creator-tarana-burke-reminds-us-this-is- about-black-and-brown-survivors|title=Mụ onwe m bụ Onye Okike Tarana Burke Na-echetara Anyị Nke a Bụ Banyere Ndị Na-alanarị Oji na Brown ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Burke,Tarana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2xtz5sluprq11l7dh48ttei70q57dck Cheryl Clarke 0 4034 15369 15368 2023-10-20T02:37:37Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Cheryl . ==Okwu okwuru== * Maka nwanyị ịbụ nwanyị nwanyị nwere mmasị nwoke na onye na-achị nwoke, onye isi obodo, onye na-achọghị nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe ya, ịkpa ókè agbụrụ, inwe mmasị nwoke na nwanyị, omenala ndị eze ukwu, dị ka nke North America, bụ mmegide. ** "Lesbianism: Otu Act of Resistance," na '':This Bridge Called My Back|Nke a Àkwà Àkwà'' (1981), p. 126 =[https://feministing.com/2014/03/11/the-academic-feminist-cheryl-clarke-on-black-queer-trouble-past-and-present/ Interview] with ''Feministing'' (2014) * Mgbe m gụrụ '' nwoke idina nwoke: mmegbu na nnwere onwe'' nke Dennis Altman na 1972, aghọtara m mmekọrịta dị n'etiti usoro mmegbu, okwu gbasara ike na ịmanye enweghị ike - dị ka enyi m n'alụmdi na nwunye ọjọọ ya; ma ọ bụ dị ka ndị Africa-America bi na Mississippi karịsịa tupu Agha Ụwa nke Abụọ; ma ọ bụ ndị nwoke nwere mmasị nwoke na-agbalị izere nchọpụta na ọrụ gọọmentị n'oge McCarthy fifties. Etinyere m aka na echiche nwanyị mgbe mbụ m pụtara dị ka nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị na 1973, mgbe m zutere ụmụ nwanyị ojii na otu a na-akpọ Salsa Soul Sisters, na site na ndị enyi m nwanyị ọcha na New Brunswick, N.J. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clarke,Cheryl}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 89z50m5en8bked1frx10t1coean4fmr Patricia Hill Collins Page 0 4035 15370 2023-10-20T02:40:49Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Patricia Hill Collins (amuru na May 1, 1948) bu amuru akwukwo America nke n'agba, klaasị na okike. Ọ bụ Prọfesọ Sociology nke Mahadum a ma ama na Mahadum Maryland, College Park. ==Okwu okwuru== * A na-etinyekarị otu ndị mmegbu n'ọnọdụ a na-ege ntị naanị ma ọ bụrụ na anyị etinyere echiche anyị n'asụsụ nke maara nke ọma na nke dị mma maka otu na-achị achị. Ihe a chọrọ na-agbanwekarị ihe echiche anyị pụtara...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Patricia Hill Collins (amuru na May 1, 1948) bu amuru akwukwo America nke n'agba, klaasị na okike. Ọ bụ Prọfesọ Sociology nke Mahadum a ma ama na Mahadum Maryland, College Park. ==Okwu okwuru== * A na-etinyekarị otu ndị mmegbu n'ọnọdụ a na-ege ntị naanị ma ọ bụrụ na anyị etinyere echiche anyị n'asụsụ nke maara nke ọma na nke dị mma maka otu na-achị achị. Ihe a chọrọ na-agbanwekarị ihe echiche anyị pụtara ma na-arụ ọrụ iji bulie echiche nke otu ndị na-achị achị elu. ** ''Echiche Feminist ojii: Ihe ọmụma, akọ na uche, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ikike'' (2000) p. vii * A na-eleghara ọnọdụ mmekọrịta ọha na eze na-akpali ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị mmadụ anya maka ụdị akụkọ ihe mere eme Hollywood na-elekwasị anya n'otu dike meriri. Ebe ọ bụ na mmegharị maka mgbanwe mmekọrịta mmadụ na-etinye na onye ndu ya, ọnwụ nke onye ndu pụtara ọnwụ nke mmegharị ahụ. ** "Anyị achọghị Dr. Eze ọzọ" na '' ikike obodo kemgbe 1787: Onye na-agụ na mgba ojii '' (2000), p. 908 *…Na United States, a na-eji njikọ nke agbụrụ, klaasị, okike, mmekọahụ na mba na-ahazi okwu a na-achịkarị dị ka usoro nke ike. N'ime ọrụ m, enyochala m otú ịkpa ókè agbụrụ, mmekọahụ nwoke na nwanyị, mmegbu klaasị, na heterosexism si arụ ọrụ iji mee ka ahụmahụ ndụ nke ndị otu dị iche iche na-ebi ndụ. Ahụmahụ ụmụ nwanyị ojii bụ isi nbanye na ajụjụ ndị a buru ibu nke ike na ihe ọmụma, mana ahụmịhe ụmụ nwanyị Africa-America abụghị njedebe… ** Na otu o siri abịakwute nyocha ọ bụla gbasara enweghị ahaghị n'etiti ọha na [http://globaldialogue.isa-sociology.org/the-representation-of-african-american-women-an-interview-with-patricia-hill-collins/" Nnọchite anya ụmụ nwanyị Africa-American: Ajụjụ ọnụ Patricia Hill Collins”] na mkparịta ụka zuru ụwa ọnụ. *…Na United States na obodo ndị yiri ya, ihe nnọchi anya mgbasa ozi nke ụmụ nwanyị dị iche na-adabere na nchikota dị iche iche nke agbụrụ, njirimara nwoke na nwanyị, agbụrụ, klaasị na ọkwa amaala. Nwanyị na-edina ụdị onwe onye ọcha nke ji amụrụ nwa amaala US ka a na-ewere ya dị ka ụdị dị mma maka ụmụ nwanyị sitere na otu ndị ọzọ. Nke a bụ ihe dị mma, nnọchite anya, ihe owuwu mmekọrịta na ọ bụghị ụdị nke ndị mmadụ… ** Na ihe a na-ewere dị ka ezigbo nnọchite anya nwanyị US na [http://globaldialogue.isa-sociology.org/the-representation-of-african-american-women-an-interview-with-patricia-hill-collins/ "Nnochite anya ụmụ nwanyị Africa-American: Ajụjụ ọnụ Patricia Hill Collins"] na mkparịta ụka zuru ụwa ọnụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Page,Patricia Hill Collins}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0sm82c85gsvzjnpazvvczfi8vfas2r7 Brittney Cooper 0 4036 15371 2023-10-20T02:43:45Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Brittney Cooper bụ onye odee America, prọfesọ, onye ndọrọ ndọrọ, na onye nkatọ omenala. O bipụtara akwụkwọ mbụ ya na 2017 akpọrọ akwụkwọ mbụ ya bụ 'Beyond Respectability: The Intellectual Thinking of Race Women'. Ọ bụkwa onye odee nke 'Eloquent Rage: A Black Feminist Discovers Her Superpower ==Okwu okwuru== "Anyị bi na United States of America | mba na-eme ihe niile iji kpalie African America | anyị ọnụma mgbe an...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Brittney Cooper bụ onye odee America, prọfesọ, onye ndọrọ ndọrọ, na onye nkatọ omenala. O bipụtara akwụkwọ mbụ ya na 2017 akpọrọ akwụkwọ mbụ ya bụ 'Beyond Respectability: The Intellectual Thinking of Race Women'. Ọ bụkwa onye odee nke 'Eloquent Rage: A Black Feminist Discovers Her Superpower ==Okwu okwuru== "Anyị bi na United States of America | mba na-eme ihe niile iji kpalie African America | anyị ọnụma mgbe anyị na-eme ihe niile iji jụ na anyị nwere ikike inwe mmetụta ya. Ọchịchị onye kwuo uche America bụ nke ukwuu. oru ngo nke igbochi ọnụma ojii ka ọ bụ nke leigimizing na ibuli ọnụma na-acha ọcha. Ọchịchị onye kwuo uche America na-eji oku maka mmepe obodo, nha anya, nnwere onwe na ikpe ziri ezi dị ka ihe mkpuchi anwụrụ ọkụ na-ekpuchi ụzọ niile e si emeso ndị ojii n'ụzọ na-ezighị ezi, n'ụzọ na-ezighị ezi, na-ezighị ezi na ikpe na-ezighị ezi. dị ka okwu n'ezie." ** '' Iwe iwe: Nwanyị nwanyị ojii na-achọpụta ike ya '' (2018), p. 169 * "Ịgwọ Black Feminism dị ka isi ihe mgbochi ịkpa ókè agbụrụ n'ime [[nwanyị]] na-aga n'ihu na-eme ya ka ọ bụrụ ihe na-akpaghasị ihe na nwa oge, ka a na-agwa ya okwu, zaghachi ya, ma na-aga n'ihu, laghachi na nhazi oge niile. usoro ihe." ** "Ịhụnanya enweghị oke: Maka Ọdịnihu Feminist ojii (na Tiori)," '' Ọkà mmụta Black '', 45: 4 (2105), p. 15. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cooper,Brittney}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dh4vqxq1fb9jjisd6q6r8y9e6hng49p Rebecca Walker 0 4037 15373 15372 2023-10-20T02:48:47Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Rebecca Walker (amuru na Nọvemba 17, 1969) bu onye odee America, onye nwanyi na onye na-akwado ya. ==Okwu okwuru== * Akụkụ nke ihe m chọrọ ime na Baby Love bụ ịtụ aro na ọ bụghị nanị na ị na-enye nwa nwa, kamakwa ị nwere ike iji ahụmahụ ahụ mụọ onwe gị ọhụrụ. ** N'akwụkwọ ya ''Baby Love'' na [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2007/may/26/familyandrelationships.family2 "'Enwere m ike ịlanarị ịmụ nwa? M ga-atụfu onwe m…?'”] na The Guardian (2007 Mee 26) * Ihe ha na-ewere n’ebe m nọ bụ, ‘Lee, ị gaghị atụ egwu na a ga-esu gị mmanụ, ị naghị aṅụ mmiri si n’isi iyi na-acha uhie uhie; ị nwetara ya nke ọma,' ya mere, ha aghọtaghị n'ezie na ịbụ onye agbụrụ na nwa nke ịgba alụkwaghịm ga-emetụta m n'ụzọ ọ na-eme. ** N'oge ọ bụ nwata na ọ ghọtara enweghị ọmịiko n'aka ndị mụrụ ya na [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2007/may/26/familyandrelationships.family2"'M nwere ike ịlanarị ịmụ nwa? M ga-atụfu onwe m…?'”] na The Guardian (2007 Mee 26) * N’otu oge, ọ gwara m na n’ihi na akpụkpọ ahụ́ m dị mfe karịa ya, a ga-emeso m ihe nke ọma, mgbe ahụ papa m gbara alụkwaghịm, echere m na ọ dị ya ka ọcha raara ya nye n’ụdị ụfọdụ, m na-anọchi anya ọcha ahụ. ** N'imekọrịta njirimara agbụrụ ya na nne ya (onye edemede) Alice Walker na [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2007/may/26/familyandrelationships.family2 "'Enwere m ike ịlanarị ịmụ nwa? M ga-atụfu onwe m…?'”] na The Guardian (2007 Mee 26) * O wee sị na m nwere Rebeka, ị maara? Ụdị echiche ahụ bụ na enwere m obi ụtọ, o wee sị na ọ masịrị m, mana n'okwu a ị nwere ike ịhụ na m bụ ọdachi na agbanyeghị. M pụtara na m na-eche na e nwere ezigbo ambivalence banyere ọrụ ụmụaka na ndụ nke onwe, na-eche echiche ụmụ nwanyị. Na ihe e bufere m abụghị na ịbụ nne bụ nhọrọ kacha njọ, kama na ọ nwere ike bụrụ nnukwu ihe mgbochi. Na na e nwere ihe ndị ọzọ bara uru ịchụkwu ihe. ** Mgbe ọ matara na e weere ya dị ka ọdachi nye mmụọ okike nne ya na [https://www.npr.org/transcripts/92373475?storyId=92373475?storyId=92373475 “Rebecca Walker kọwara Rift na nne ya, Alice”] na NPR (2008 Jul 9) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Walker, Rebecca}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 11082ubyg2genzcqn7ovuccvndyydml Opal Tometi 0 4038 15374 2023-10-20T02:53:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Opal Tometi (amuru August 15, 1984) bu onye Naijiria-Amerika onye na-akwado ikike mmadu onye odee, onye ode akwukwo, onye nhazi obodo, na onye mebere Black Lives Matter. ==Okwu okwuru== * ''Antiblack ịkpa ókè agbụrụ abụghị naanị na-eme na United States. Ọ na-eme n'ụwa niile n'ezie. Na ihe anyị chọrọ ugbu a karịa mgbe ọ bụla bụ òtù ndị ruuru mmadụ nke na-agbagha ịkpa ókè agbụrụ n'usoro n'ụdị ọ bụla.''' ... A...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Opal Tometi (amuru August 15, 1984) bu onye Naijiria-Amerika onye na-akwado ikike mmadu onye odee, onye ode akwukwo, onye nhazi obodo, na onye mebere Black Lives Matter. ==Okwu okwuru== * ''Antiblack ịkpa ókè agbụrụ abụghị naanị na-eme na United States. Ọ na-eme n'ụwa niile n'ezie. Na ihe anyị chọrọ ugbu a karịa mgbe ọ bụla bụ òtù ndị ruuru mmadụ nke na-agbagha ịkpa ókè agbụrụ n'usoro n'ụdị ọ bụla.''' ... Anyị chọrọ nke a n'ihi na eziokwu zuru ụwa ọnụ bụ na ndị isi ojii na-edo onwe ha n'ụdị dị iche iche n'ọtụtụ n'ime anyị. nsogbu kacha sie ike n'ụbọchị anyị. M na-eche banyere okwu ndị dị ka mgbanwe ihu igwe, na otú isii n'ime 10 kasị njọ emetụta mba site mgbanwe ihu igwe bụ n'ezie na kọntinent nke Africa. Ndị mmadụ na-ata ahụhụ site n'ụdị ọdachi ọ bụla na-ekwekọghị n'okike, na-achụpụ ha n'ụlọ ndị nna nna ha ma na-ahapụ ha n'enweghị ohere ibi ndụ dị mma. **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị guzobere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *Amụtala m ọtụtụ ihe gbasara ịdabere n'etiti onwe. Amụtala m ka m ga-esi tụkwasị ndị otu gị obi.... Mgbe m lọtachara site na ọnwa atọ [[w:sabbatical|sabbatical]]...Echere m na ọ dị mkpa n'ezie na onye ndu m na ndị otu m nwekwara. na-eme nkwụghachi azụ nakwa mgbe ụfọdụ ịbanye na. Ihe m mụtara na usoro a bụ na anyị kwesịrị ịnakwere na ndị dị iche iche na-enye ike dị iche iche, nakwa na ka ndị otu anyị dum nwee ọganihu, anyị ga-ahapụ ha ka ha kesaa na ekwe ka ha na-enwu.... Ahụrụ m ndị otu anyị ka ha biliri na enweghị m. Ha nwere ike ịmalite mmemme ọhụrụ, nchịkọta ego. Mgbe m lọghachiri, aghaghị m inye ha ekele na otuto dị ukwuu n'ihi na ha gosiri m na ha nwere azụ m n'ezie nakwa na ha nwere azụ nke ha n'ezie. . . . echetara n'ezie maka nkà ihe ọmụma South Africa nke [[w:Ubuntu|Ubuntu]]. ''A bụ m n'ihi na ị bụ; ị bụ n'ihi na m.''' M wee chọpụta na m onwe m na-edu ndú, na onyinye na m nwere ike inye, bụ n'ụzọ dị ukwuu n'ihi na onyinye na ha na-enye, nri? M ga-ekweta nke ahụ, m ga-ahụkwa nke ahụ, ya mere mantra ọhụrụ m bụ, "Dị jụụ ma tụkwasị ndị otu ahụ obi." Na kwa, "Dịrị nwayọọ ma kelee otu." **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị guzobere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) *Ihe na-akpali m ụbọchị ndị a bụ immigrants. Ndị kwabatara n'ụwa niile na-eme ihe niile ha nwere ike ime iji nweta ndụ, ịlanarị yana ime nke ọma. Ugbu a enwere ihe karịrị nde mmadụ 244 na-ebighị na obodo ha. Nke a bụ mmụba pasent 40 kemgbe afọ 2000. Ya mere, ihe nke a na-agwa m bụ na ndịrịta iche n'ụwa niile na-akawanye njọ. **[https://www.ted.com/talks/alicia_garza_patrisse_cullors_and_opal_tometi_an_interview_with_the_founders_of_black_lives_matter?language=en Ajụjụ ọnụ nke ndị guzobere Black Lives Matter, ''Ted Talks'',] (October 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tometi,Opal}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cy375mtkru0ra23nqtn5vj3h4gt71wg Dolores Ibárruri 0 4039 15375 2023-10-20T03:02:03Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Isidora Dolores Ibárruri Gómez (9 Disemba 1895 – 12 Nọvemba 1989) bụ onye ndu mba Spain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kọmunist sitere na Basque. ==Okwu okwuru== *M ga-anwụ n'ụkwụ m ebe a n'ala nke isii nke ''Santisima Trinidad'' Street [ụlọ ọrụ nzuzo ya na isi ụlọ ọrụ PCE], na-ekiri kpakpando. Ọ ga-abụ abalị. Ịda jụụ ga-ada obere oge. Na njide nkịtị nke eluigwe na ala. Amaara m na kpakpando mgbe m g...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Isidora Dolores Ibárruri Gómez (9 Disemba 1895 – 12 Nọvemba 1989) bụ onye ndu mba Spain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kọmunist sitere na Basque. ==Okwu okwuru== *M ga-anwụ n'ụkwụ m ebe a n'ala nke isii nke ''Santisima Trinidad'' Street [ụlọ ọrụ nzuzo ya na isi ụlọ ọrụ PCE], na-ekiri kpakpando. Ọ ga-abụ abalị. Ịda jụụ ga-ada obere oge. Na njide nkịtị nke eluigwe na ala. Amaara m na kpakpando mgbe m ga-apụ n'anya ga-anọgide na-agbago elu n'ebe ahụ, na-edozi, na-adịghị agbanwe agbanwe, na-ele anya na mkpagharị na-enweghị isi nke ụmụ nwoke, ndị nta na ndị na-akwa emo, na-agbalịsi ike na ibe ha n'oge nanị nke abụọ nke ndụ nyere ha ịmụta na ịmara. banyere onwe ha, na-emefusị ya n’ụzọ nzuzu, na-egburịta ibe ha, ndị na-alụ ọgụ iji gbochie mmegbu site n’aka ndị ọzọ.<ref>Dolores Ibárruri, dị ka e hotara n’akwụkwọ Andres Sorel,’’ Dolores Ibárruri, Pasionaria. **Memoria humana'', na [http://www.elpais.com/articulo/espana/ultimo/camino/elpepiesp/19891113elpepinac_11/Tes El último camino]. 'El País'. Ọnwa Iri na Otu 13, 1989.</ref> </blockquote> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ibárruri,Dolores}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lxev7qitt29ewgejbfsy0f9jciw4zma Dora Read Goodale 0 4040 15376 2023-10-20T03:05:58Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Dora Read Goodale (1866 - 1915) bụ onye odee America yana nwanne ya nwanyị Elaine Goodale Eastman. Ụmụnna nwanyị ahụ bipụtara abụ mbụ ha ka ụmụaka ka bi n'ụlọ, ma tinye ya na Edmund Clarence Stedman's classic An American Anthology (1900) ==Okwu okwuru== * Osisi mgbụsị akwụkwọ nke aster maara,<br> Akwu efu, ifufe na-eru uju,<br>Ìhè anyanwụ na-agbawa n'okpuru ndò,<br>Osa na-akpa nkata n'elu,<br>The timid rabbits lighter trea...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dora Read Goodale (1866 - 1915) bụ onye odee America yana nwanne ya nwanyị Elaine Goodale Eastman. Ụmụnna nwanyị ahụ bipụtara abụ mbụ ha ka ụmụaka ka bi n'ụlọ, ma tinye ya na Edmund Clarence Stedman's classic An American Anthology (1900) ==Okwu okwuru== * Osisi mgbụsị akwụkwọ nke aster maara,<br> Akwu efu, ifufe na-eru uju,<br>Ìhè anyanwụ na-agbawa n'okpuru ndò,<br>Osa na-akpa nkata n'elu,<br>The timid rabbits lighter tread<br> N'etiti akwụkwọ rustling. ** ''Asters'', kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 45. * Na n'ime ọhịa ihe na-esi ísì ụtọ nke na-adịghị ahụkebe<br>Azaleas ọhịa jupụtara n'ikuku,<br>Na nke ukwuu tangled n'elu<br>Anyị na-ahụ ifuru ha na-atọ ụtọ ma na-acha uhie uhie. ** ''Mgbasa mmiri na-agbasa n'ebe dị anya'', kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 53. * Ebee ka ifuru yonder si dị ịtụnanya na-egbukepụ egbukepụ?<br>Ọnwụ ọdịda anyanwụ ga-enwupụta ìhè nke ọma<br>Ọkụ na-acha ọbara ọbara nke ọkụ ahụ nwụrụ anwụ?<br>Dark with passion is its lifted line,<br> Hot, alive, amid abalị ada ada. ** ''Cardinal Flower'', kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 89. * Crimson clover I discover<br> Site n'ọnụ ụzọ ámá ubi,<br>Na aṅụ na-agba ya gburugburu,<br> Ma ndị robin na-echere. > 'Tis the latest flower of spring<br> Na-abịa na May! ** ''Red clover''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 122. * I love the fair lilies and Roses so gay,<br>Ha bara ọgaranya na nganga ha na ịma mma ha; n'ụkwụ m,<br>Harebell na-eto nwayọ ma dịkwa nro. ** ''Queen Harebell''; kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 353. * A na-agbajikwa ụzọ ọhịa niile<br> Site na tints na-ekpo ọkụ n'ụzọ,<br> Na mkpọda ugwu na anwụ na-acha<br> dị ndụ na olileanya mberede<br>Mgbe a bịara ndochi anya ihe ngosi<br> Nke ụbọchị Eprel. ,—<br> hepatic na-acha anụnụ anụnụ! ** ''Hepatica'', kọrọ na ''Hoyt's New Cyclopedia Of Practical Quotations'' (1922), p. 365. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Goodale,Read Dora}} [[Category:ụmụ nwanyị]] omwud9ynw3974x3uj6lxfg3470zdmi5 Dmae Roberts 0 4041 15377 2023-10-20T03:10:29Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Dmae Roberts, aka D. Roberts, bụ onye Eshia-American onye na-emepụta redio ọha nwere onwe ya, onye edemede, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede egwuregwu. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye udo kachasị mgbe m na-aga Hawaii n'ihi na m dabara ebe ahụ dị ka onye agbụrụ ma ọ bụ "hapa". Ọ nweghị onye nọ ebe ahụ na-ajụ onye Eshia m, na n'ezie, ọ dị m ka a nabatara agbụrụ m ma nabata ya… ** Na afọ ojuju ndụ na [https://artsland...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dmae Roberts, aka D. Roberts, bụ onye Eshia-American onye na-emepụta redio ọha nwere onwe ya, onye edemede, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede egwuregwu. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye udo kachasị mgbe m na-aga Hawaii n'ihi na m dabara ebe ahụ dị ka onye agbụrụ ma ọ bụ "hapa". Ọ nweghị onye nọ ebe ahụ na-ajụ onye Eshia m, na n'ezie, ọ dị m ka a nabatara agbụrụ m ma nabata ya… ** Na afọ ojuju ndụ na [https://artslandia.com/who-is-dmae-roberts/"Ònye bụ Dmae Roberts?"] na artslandia * N'ebe ọkachamara ọ bụla, a bụ m azụ na mmiri n'ọtụtụ ọkwa, ọ bụghị naanị agbụrụ na omenala kamakwa n'ọrụ m na-arụ, nke gụnyere ọtụtụ ọzụzụ nka ... ** Mgbe ọ na-eme ihe na-atụ ya ụjọ na [https://artslandia.com/who-is-dmae-roberts/ "Ònye bụ Dmae Roberts?"] na artslandia. * Ọ bụ ezie na m na-enwe obi ụtọ itinye ihe egwu n'ọrụ m, n'otu oge ahụ, enweela m ọgbọ ochie nke ndị Taiwanese na Taiwanese America bụ ndị tara m ahụhụ maka ịzụ ahịa (okwu m kpọrọ asị) "ihe na-akpali agụụ mmekọahụ" n'ihi na m nwere. gwara mama m akụkọ agha tisasịrị. Lee ihe jọgburu onwe ya ịsị onye na-ekwu okwu site n’obi ya ma na-akọwapụta ihe ndị bụ́ eziokwu nke ndụ mmadụ n’ụzọ bụ́ isi. Enweela m ndị ọcha America na-ama m mkpịsị aka ha na-ekwu "Ị bụ nwa nwanyị ọjọọ!"… ** Na esemokwu gbara ụfọdụ n'ime ọrụ ya na [https://hapamama.com/q-dmae-roberts-author-letting-go-trilogies/"Q & A With Dmae Roberts, Onye edemede nke Letting Go Trilogies" na HapaMama (2017 Jun 6) * Ekwesịrị m ikwu n’agbanyeghị na ọ na-eme ka ọ dịrị ndị ọcha mfe ịchọ m n’ihi na m dị ọkara ọcha ịjụ m ihe ha ga-atụ ụjọ ịjụ onye Asia America bụ́ otu agbụrụ. M na-enwekarị mkparịta ụka na-akpali mmasị, mgbe ụfọdụ siri ike, mkparịta ụka mụ na ndị mmadụ gbasara agbụrụ… ** Maka etu ịbụ agbụrụ agbụrụ si eme ka ọ dị mfe ịbịakwute ya n'ụzọ ụfọdụ na [https://hapamama.com/q-dmae-roberts-author-letting-go-trilogies/"Q & A With Dmae Roberts, Onye edemede nke Ịhapụ Go Trilogies" na HapaMama (2017 Jun 6) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Roberts,Dmae}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s69b5ozqowb2ifn3wobprw8xftraviq Claudia Tenney 0 4042 15378 2023-10-20T03:17:08Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Claudia L. Tenney (February 4, 1961 -) bụ onye ọka iwu America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 22nd New York. ==Okwu okwuru== *Ọnọdụ ahụ niile emebiela, ma onye isi ala na-apụta ma na-egosipụta mpako dị mpako. Ọ pụghị iduzi, anyị apụghịkwa inwe ya n'ọnọdụ a ọzọ. **[https://www.breitbart.com/politics/2021/08/21/exclusive-rep-claudia-tenn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Claudia L. Tenney (February 4, 1961 -) bụ onye ọka iwu America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya US maka mpaghara ọgbakọ ọgbakọ 22nd New York. ==Okwu okwuru== *Ọnọdụ ahụ niile emebiela, ma onye isi ala na-apụta ma na-egosipụta mpako dị mpako. Ọ pụghị iduzi, anyị apụghịkwa inwe ya n'ọnọdụ a ọzọ. **[https://www.breitbart.com/politics/2021/08/21/exclusive-rep-claudia-tenney-biden-must-resign-after-afghanistan-failure/ Exclusive - Rep. Claudia Tenney: Biden aghaghị Rụkwaa arụkwaghịm mgbe ọdịda Afghanistan] (21 Ọgọst 2021) * A họpụtara m ịrụ ọrụ. Abụ m ọkachamara, enwere m obi ụtọ. Achọrọ m inweta ihe dị ukwuu site na iji mbọ anyị na-emekọ ihe ọnụ anyị nwere ike maka mpaghara anyị, mana ọrụ m abụghị ịbụ enyi. **[https://www.breitbart.com/politics/2021/09/19/exclusive-rep-claudia-tenney-slams-secstate-blinken-acting-like-baghdad-bob-biden-admin/ Exclusive - Rep Claudia Tenney Slams SecState Blinken maka ime 'Dịka Baghdad Bob' maka Biden Admin] (19 Septemba 2021) * Ọ bụ ihe nwute na arụmụka egbe ụgha ndị a na-apụta mgbe ọ bụla. Ọ bụghị egbe. Ọ bụ onye nọ n'azụ egbe. Ọ bụrụ na onye ahụ na-achọ ime ihe ike, ha ga-eme ya. **[https://www.newsmax.com/newsmax-tv/tenney-crime-guns-police/2022/02/04/id/1055481/ Rep. Tenney na Newsmax: Nye ndị uwe ojii ngwa ọrụ ha kwesịrị ịlụ ọgụ megide mpụ. ] (February 4, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tenney,Claudia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mhef2bnchpc7478rc3ke3zjtdujqly2 Claudine Uwera 0 4043 15379 2023-10-20T03:19:30Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Claudine Uwera bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-ahụ maka akụ na ụba nke Rwanda nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi ala na-ahụ maka atụmatụ akụ na ụba na Ministry of Finance na Economic Planning na Rwandan kemgbe 2018. Tupu nhọpụta, ọ bụ onye nhazi nke Natural Capital Accounting Program (NCA). ==Okwu okwuru== * Gọọmenti Rwanda ghọtara ọrụ dị oke mkpa nke njikwa ego ọha (PFM), na mmepe na-adigide nke o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Claudine Uwera bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-ahụ maka akụ na ụba nke Rwanda nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi ala na-ahụ maka atụmatụ akụ na ụba na Ministry of Finance na Economic Planning na Rwandan kemgbe 2018. Tupu nhọpụta, ọ bụ onye nhazi nke Natural Capital Accounting Program (NCA). ==Okwu okwuru== * Gọọmenti Rwanda ghọtara ọrụ dị oke mkpa nke njikwa ego ọha (PFM), na mmepe na-adigide nke obodo. ** [https://www.ktpress.rw/2022/04/unsung-heroes-of-public-finance-take-a-bow-at-kigali-convention-centre/, Claudine Uwera kwuru, ọ dị ogologo. na njem siri ike iji ruo ebe ahụ.] (ktpress.rw, Eprel 03, 2022) * Achọpụtala ọganihu dị ịrịba ama na PFM, na mgbanwe ndị a nyere ụzọ iji hụ na ihe onwunwe ekenyela na mmemme dị iche iche, na-etinye ya n'ọrụ nke ọma, na nke ọma, iji mezuo ebumnuche e bu n'obi wee nweta uru ego. ** [https://www.ktpress.rw/2022/04/unsung-heroes-of-public-finance-take-a-bow-at-kigali-convention-centre/, Claudine Uwera kwuru na, enwere m obi ụtọ ịkọ.] (ktpress.rw, Eprel 03, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwera,Claudine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jaz3xn31u4c2ekx2jd3ewoe0resg1gj Clemantine Wamariya 0 4044 15380 2023-10-20T03:24:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Clemantine Wamariya (amụrụ 1988) bụ onye Rwandan-American odee, ọkà okwu na onye na-akwado ikike mmadụ. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ njem nke igwu miri emi n'ime onwe gị yana ihe ị na-achọpụta ma ọ bụrụ na ị na-anwa anwa gwuo omimi n'ime ncheta gị, mmekọrịta gị na echiche gị. Ọ bụ njem na-enweghị atụ, mana daalụ na ọ bụghị naanị m na ya. Ọtụtụ ndị mmadụ na-enye m nri, na-ege m ntị, na-edezi, na-a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Clemantine Wamariya (amụrụ 1988) bụ onye Rwandan-American odee, ọkà okwu na onye na-akwado ikike mmadụ. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ njem nke igwu miri emi n'ime onwe gị yana ihe ị na-achọpụta ma ọ bụrụ na ị na-anwa anwa gwuo omimi n'ime ncheta gị, mmekọrịta gị na echiche gị. Ọ bụ njem na-enweghị atụ, mana daalụ na ọ bụghị naanị m na ya. Ọtụtụ ndị mmadụ na-enye m nri, na-ege m ntị, na-edezi, na-anabata m - ya mere ọ bụghị naanị ya. ** N'akwụkwọ ya ''The Girl Who Smiled Beads'' na [https://www.readitforward.com/author-interview/clemantine-wamariya/"Mkparịta ụka ya na Clemantine Wamariya]" na Gụọ ya n'ihu (2017) * Ụlọ bụ echiche. Ọ bụ otu n'ime akụkọ anyị jisie ike na ya. Mgbe ụlọ gị bụ n'ezie, "Lee ihe ndina m, nke a bụ nke m, nke a bụ nke m," ọ ga-adị ka nke m. Maka m, ụlọ bụ ebe ndị na-ahụ n'anya nọ. O nwere ike ịbụ n'okporo ámá. O nwere ike ịbụ n'ime ụlọ ntu. O nwere ike ịbụ n'ebe a na-enyeghị ha ala, yabụ ebe ahụ bụ ebe a na-akpọ mkpọmkpọ ebe. Ọ nwere ike ịbụ na nnukwu ịrị elu nke New York ma ọ bụ n'etiti ọgba aghara na Mexico City. Na akụkụ anụ ahụ nke ụlọ dị oke mkpa, ọkachasị mgbe ihu igwe - anyanwụ, oyi - megide gị… ** Na ihe ọ weere dị ka "ụlọ" na [https://www.readitforward.com/author-interview/clemantine-wamariya/"Mkparịta ụka ya na Clemantine Wamariya]" na Gụọ ya n'ihu (2017) * Onye ọ bụla nọ n'ụwa nwere oke mmadụ. Na ndụ nke m, esila na-ahụ m dị ka onye na-abaghị uru ma ọlị gaa na [inwe] ihe ùgwù dị ukwuu, ọ dịghịkwa ihe gbanwere banyere onye m bụ n'ime. Onye ọ bụla ị na-ahụ na-achọ ebe mgbaba, onye ọ bụla ị na-ahụ ka ọ na-apụ na ndụ ya dum n'ihi na obodo ha abanyela n'ọgba aghara na agha...Abụ m onye ọ bụla n'ime ndị ahụ. Ị bụ onye ọ bụla n'ime ndị ahụ… ** Na ọnọdụ ndị gbara ọsọ ndụ na [https://www.vogue.com/article/the-girl-who-smiled-beads-clemantine-wamiriya-interview "Clemantine Wamariya, onye lanarịrị mgbukpọ na Rwanda, na ncheta ọhụrụ ya. , Nwatakịrị nwanyị ahụ na-amụmụ ọnụ ọchị beads—na ibi ndụ maka ọṅụ ojii”] na Magazin Vogue (2018 Mar 16) * Achọrọ m ka m na-ekwu oké ụda banyere ahụmahụ nke igbu onwe m. Achọrọ m ịbanye n'uche onye ọ bụla, imetụ uche mmadụ anyị aka. ** Na ihe ọ tụrụ anya '' Nwata nwanyị ahụ Smilled Beads '' rụzuru na [https://www.washingtonpost.com/entertainment/books/a-moment-on-oprah-made-her-a-human-rights- akara-she-na-achọ-ịbụ-karịa-nke ahụ/2018/04/18/f394dd0c-3d98-11e8-a7d1-e4efec6389f0_story.html “Otu oge na 'Oprah' mere ya akara ikike mmadụ. Ọ chọrọ ịbụ karịa nke ahụ."] na Washington Post (2018 Apr 19) * Nchikota ahụ bụ otu n'ime oge kacha nwee obi ụtọ. **[https://www.washingtonpost.com/entertainment/books/a-moment-on-oprah-made-her-a-human-rights-symbol-she-wants-to-be-more-than-that /2018/04/18/f394dd0c-3d98-11e8-a7d1-e4efec6389f0_story.html Clemantine Wamariya. washingtonpost.com] ("Eprel 19, 2018") *Abu m nwa ahu mara ihe nke mere nne chi akuko ka o mee ka nne na nna ya dighachi ndu. **[https://www.washingtonpost.com/entertainment/books/a-moment-on-oprah-made-her-a-human-rights-symbol-she-wants-to-be-more-than-that /2018/04/18/f394dd0c-3d98-11e8-a7d1-e4efec6389f0_story.html Clemantine Wamariya. Gụkwuo na washingtonpost.com]. ("Eprel 19, 2018") *Mama m sị na anya mmiri dị mma maka akpụkpọ ahụ gị.” Ma eleghị anya, mkpụrụ obi gị, kwa. ** ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wamariya, Clementine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s755d0nmv5wyo13at95lyrd7h3i4ccn Cassie Scerbo 0 4045 15381 2023-10-20T03:29:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo (March 30, 1990 -) bụ onye omere America, onye na-agụ egwú na onye na-agba egwu. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ọ dị ihe m nwere ike ịgwa ndị a na-akpagbu, ọ bụ na ọ bụ ndị na-akpagbu ndị ahụ na-akpasu ha iwe. Ịkpọ Lauren Tanner mere ka m ghọta na ọ bụ onye ọjọọ n'ihi na ọ na-enwe nnukwu ihe mgbu site na nwata. Ma ọ bụrụ na ọ dị ihe m ga-agwa onye ọ bụla a na-emegbu,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cassandra Lynn "Cassie" Scerbo (March 30, 1990 -) bụ onye omere America, onye na-agụ egwú na onye na-agba egwu. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ọ dị ihe m nwere ike ịgwa ndị a na-akpagbu, ọ bụ na ọ bụ ndị na-akpagbu ndị ahụ na-akpasu ha iwe. Ịkpọ Lauren Tanner mere ka m ghọta na ọ bụ onye ọjọọ n'ihi na ọ na-enwe nnukwu ihe mgbu site na nwata. Ma ọ bụrụ na ọ dị ihe m ga-agwa onye ọ bụla a na-emegbu, ọ bụ naanị ịhapụ ya. Ndị na-emegbu onwe ha bụ ndị na-enweghị nchebe na ndị na-agbalị ime ka ị bilie iji mee onwe ha mma. ** [http://amp.uk.complex.com/pop-culture/2013/07/interview-sharknado-star-cassie-scerbo Interview: "Sharknado" Star Cassie Scerbo na-ekwu okwu ịbụ onye ọkacha mmasị Fanboy na egwu na-abịa n'ihu] (Julaị 24, 2013) * Ihe niile n’ọrụ gị bụ ihe mgbago n’ihi na ọ bụ ahụmịhe, na ahụmịhe bụ ihe kacha mkpa. ** [https://www.clichemag.com/entertainment-interview/cassie-scerbo-interview Cassie Scerbo Interview] (June 15, 2015) * O juru m nnọọ anya nke ukwuu banyere ihe si na nke mbụ pụta, ihe ọ ghọrọ, na mmetụta domino sitere n’akwụkwọ akụkọ ndị na-akọ ya na usoro mgbasa ozi ọha na eze si na ya pụta. Ọ na-aga na-egosi na ị maghị ihe na-aga na Hollywood; ọ bụ ihe a na-atụghị anya ya, yabụ na ị ga-enwe obi ụtọ na ya. ** [https://www.clichemag.com/entertainment-interview/cassie-scerbo-interview Cassie Scerbo Interview] (June 15, 2015) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Scetbo,Cassie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kp5n2ofn8r9lnun5qz21o6i0e21t7lf Cristina Henríquez 0 4046 15382 2023-10-20T03:34:54Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cristina Henríquez bụ onye odee America ==Okwu okwuru== * M na-abanye n'ime ihe na-eche, ọ ga-abụ obere akụkọ. Ọ dị mfe. Ọ bụghị ihe siri ike, amakwaara m na m nwere ike ime nke ahụ n'ime izu ole na ole ma ọ bụ ọnwa ole na ole. Ọ bụrụ na m banye n'iche echiche, ọ na-adị m ka ọ gabiga ókè. Ọ bụ naanị ihe gbasara nzọụkwụ ebumpụta ụwa gị dị ka onye edemede. Ọganihu okike m bụ obere akụkọ....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cristina Henríquez bụ onye odee America ==Okwu okwuru== * M na-abanye n'ime ihe na-eche, ọ ga-abụ obere akụkọ. Ọ dị mfe. Ọ bụghị ihe siri ike, amakwaara m na m nwere ike ime nke ahụ n'ime izu ole na ole ma ọ bụ ọnwa ole na ole. Ọ bụrụ na m banye n'iche echiche, ọ na-adị m ka ọ gabiga ókè. Ọ bụ naanị ihe gbasara nzọụkwụ ebumpụta ụwa gị dị ka onye edemede. Ọganihu okike m bụ obere akụkọ. M na-eche na ndị components. Ọ bụ naanị m. ** N'ịkpebi ma otu n'ime ihe odide ya ọ dabara akwụkwọ akụkọ na [https://www.triquarterly.org/interviews/interview-cristina-henriquez "Ajụjụ ya na Cristina Henriquez"] na ''TriQuarterly'' (2016 Jun 7) * Lee, mbata na ọpụpụ dị ka usoro, dị ka iwu mba, agbajiri. Ọ dịghị onye n'akụkụ abụọ nke arụmụka chọrọ ka m gwa ha nke ahụ. Mana nke ahụ abụghị ihe akwụkwọ akụkọ ahụ gbasara. Ọ bụ banyere ihu mmadụ, akụkọ mmadụ, ndụ mmadụ n'azụ ihe maka ọtụtụ mmadụ aghọwo naanị okwu. Dị ka otu n'ime ndị na-agụ akụkọ si kwuo, "Anyị bụ ndị America na-amaghị, ọ dịghị onye ọ bụla chọrọ ịma, n'ihi na a gwara ha na ha kwesịrị ịtụ egwu anyị na n'ihi na ọ bụrụ na ha wepụta oge iji nweta. Iji mara anyị, ha nwere ike ịchọpụta na anyị adịghị njọ otú ahụ, ikekwe ọbụna na anyị dị ka ha. Ma ònye ka ha ga-akpọ asị mgbe ahụ?”… ** Na mkpụrụedemede dị na akwụkwọ akụkọ ya '' Te Book of Unknown America '' na [https://lareviewofbooks.org/article/three-questions-cristina-henriquez/ "Ajụjụ atọ maka Cristina Henríquez"] na ''Los Angeles Nyochaa akwụkwọ'' (2014 Eprel 27) * ... Ọ dị m ka ụzọ ọtụtụ ndị mmadụ si akọwa "American" nwere oke, na n'agbanyeghị nke ahụ, ọ na-abụkarị naanị ndị ọcha America. Mana ihe kachasị mkpa nke America bụ na ọ na-agbasawanye yana dịka o kwere mee, ya mere okwu ahụ bụ "American" kwesịrị ịgụnye ụdị mmadụ dị iche iche dị ka o kwere mee. ** Na otu esi gbasaa okwu "American" na [https://www.guernicamag.com/cristina-henriquez-the-stories-of-the-unknown/"Cristina Henríquez: Akụkọ nke Amaghi ama"] na ''Guernica'' (Ọkt 22, 2015) * …                                                                         ch -kwa              chﴏ                gpò mà na m mgba n’okwu banyere Chineke. Echere m na ọ bụrụ na ị bụ onye kwere ekwe enwere nkasi obi na nke ahụ. Ana m agbalị ịchọpụta ma m bụ onye kwere ekwe n'oge a; Adịghị m n'aka. Ya mere, naanị ị na-agbalị ịgba mgba ya na ya, ka ị tụnye ya n'onwe gị. Nke ahụ na-abịa n'ụzọ ụfọdụ na mkpụrụedemede. Ka m na-abanye n'ọrụ m, akụkọ akụkọ na-adịchaghị ala na-enweta, ọ bụ ezie na n'ụzọ ha na-esiwanye ike. Na mberede, nchegbu m na-abanye n'ọrụ m n'ụzọ siri ike karị, n'agbanyeghị na ndị odide, na ọnọdụ ndị ha na-ahụ onwe ha, dị obere ka m. ** N'ụfọdụ isiokwu na-ekwughachi na njirimara ya n'agbanyeghị mgbanwe onwe ya na [https://www.guernicamag.com/cristina-henriquez-the-stories-of-the-unknown/"Cristina Henríquez: Akụkọ nke Amaghi ama”] na ''Guernica'' (2015 Ọkt 22) * Echere m ruo n'ókè ụfọdụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị niile bụ nke onwe. Ọ ga-abụ ihe nzuzu ịsị na m dere akwụkwọ naanị gbasara ndị mbata na ọ nweghị ihe ndọrọ ndọrọ ọchịchị gbasara ya. Dị ka akọwara m n’oge gara aga, ọ bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị inwe aha ikpeazụ m nwere. Ọ nweghị ihe na-abụghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị… ** Na mmekọrịta na-apụtachaghị ìhè n'etiti akwụkwọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [https://www.bustle.com/articles/27838-cristina-henriquez-talks-the-book-of-unknown-americans-poc-vs-mfa-and- ọmịiko "Cristina Henriquez Na-ekwu 'Akwụkwọ nke Ndị America Amaghi Ama,' POC vs. MFA, na Ọmịiko"] na ''Bustle'' (2014 Jun 13) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Henríquez, Cristina}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mswfjzfikdhf1arhmee9w6h4o6oi5db Cristina García (journalist) 0 4047 15383 2023-10-20T03:38:09Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cristina García (amuru July 4, 1958) bu onye Kuba amuru onye odeakụkọ na onye ode akwukwo America. ==Okwu okwuru== * Enwere m mmasị karị n’otú Agha Amerịka nke Spen si bụrụ nkewa n’akụkọ ihe mere eme n’ihe banyere ihe mere Cuba n’anụ ahụ́. Cuba si n'inwe akụ na ụba ime obodo gaa na akụ na ụba obodo mepere emepe. Ọ bịara na-esiwanye ike ka a na-akụkwa okpete, ụtaba, na ihe ndị ọzọ. Oge a bụ otu n'ime nnu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cristina García (amuru July 4, 1958) bu onye Kuba amuru onye odeakụkọ na onye ode akwukwo America. ==Okwu okwuru== * Enwere m mmasị karị n’otú Agha Amerịka nke Spen si bụrụ nkewa n’akụkọ ihe mere eme n’ihe banyere ihe mere Cuba n’anụ ahụ́. Cuba si n'inwe akụ na ụba ime obodo gaa na akụ na ụba obodo mepere emepe. Ọ bịara na-esiwanye ike ka a na-akụkwa okpete, ụtaba, na ihe ndị ọzọ. Oge a bụ otu n'ime nnukwu ọgba aghara, mgbanwe ndị a bịakwara na nsọtụ nnukwu alaeze ukwu-United States-nke na-ebuwanye ibu ya gburugburu ụwa. N'ihi ihe ndị ahụ niile, oge ahụ dị oke mkpa maka akụkọ Cuba. Ruo taa, a na-eme ihe ndị a malitere n'oge Agha America nke Spen. ** Na ihe kpaliri ya idobe akwụkwọ akụkọ ya na Cuba na [http://www.cristinagarcianovelist.com/select-interviews/contemporary-literature-interview "N'ajụjụ ọnụ ya na Cristina García"] na '' Modern Literature '' (Summer) 2007) * Ebe nchekwa karịrị akarị. Ọ bụ ihe ndị mmadụ na-eche na ị nwere ike ijide, mana echere m na ọ bụ ihe na-adịghị ahụkebe ebighi ebi, ihe gbasara onwe ya na nke mepere emepe maka nkọwa. Nke ahụ bụ akụkụ nke ịma mma ya, mmasị na nkụda mmụọ ya… ** Na enweghị ntụkwasị obi nke ebe nchekwa na [http://www.cristinagarcianovelist.com/select-interviews/contemporary-literature-interview "N'ajụjụ ọnụ Cristina García"] na '' Contemporary Literature '' (Summer 2007) * Abụ abụwo ihe mgbanye maka ihe niile. Ọ bụ ihe na-eme ka ụbụrụ m na-enwu, na-amụnye ike iche echiche. Ọ bụrụ na abụ adịghị, m ga-eme ihe ọzọ kpamkpam. Otú ahụ ka ọ dị m mkpa. Maka obi ụtọ, maka ọrụ, ịmalite n'ụbọchị - m na-agụ uri. Ma ọ bụ ihe ikpeazụ m gụrụ n’abalị. Ọ na-amụba nrọ m. ** Banyere uri uri pụtara nye ya na [https://fictionwritersreview.com/interview/language-is-the-way-an-interview-with-cristina-garcia/ "Asụsụ bụ Ụzọ: Ajụjụ ọnụ Cristina García "] na" Akụkọ ifo ndị edemede" (2013 Jun 19) * Ọ dịghị onye ọ bụla n'ime agwa m na-arụ ọrụ na oghere. Ị naghị ahụkebe ihe nkiri ụlọ ndị a na-edobe anya, ọkachasị n'ihi mmasị nke m nwere na ọkwa sara mbara. Enwere m mmasị mgbe niile ịhụ ka ihe omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị si na-ama jijiji n'ime mmadụ na n'ime mmekọrịta dị n'etiti ndị mmadụ n'otu n'otu, yana ụdị mbibi nke a nwere ike ịkpata na ndụ na mmekọrịta ndị mmadụ ... ** Na izere ime ka ndị odide ya bi na afụ na [https://fictionwritersreview.com/interview/language-is-the-way-an-interview-with-cristina-garcia/"Asụsụ bụ Ụzọ: Ajụjụ ọnụ ya na Cristina García”] na ''Ntụle ndị edemede akụkọ ifo'' (2013 Jun 19) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:García, Cristina (journalist)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fe3611qlpgp0iq0nozndjwbt8s745zo Cristina Fernández de Kirchner 0 4048 15384 2023-10-20T03:42:19Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cristina Fernández de Kirchner (amụrụ 19 February 1953) ghọrọ onye isi ala Argentina na 2007, mgbe a họpụtara ya ka ọ nọchie di ya, Nestor Kirchner. ==Okwu okwuru== * Ị nwere ike ijide n'aka na anyị niile na onye ọ bụla n'ime anyị nwere ọrụ ụlọ ọrụ ga-ebuli ọ bụghị naanị olu anyị kama ọ ga-eme ihe doro anya megide ihe ịrịba ama ọ bụla nke mgbochi Semitism. Anyị adịghị njikere inyefe ihe bụbu ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cristina Fernández de Kirchner (amụrụ 19 February 1953) ghọrọ onye isi ala Argentina na 2007, mgbe a họpụtara ya ka ọ nọchie di ya, Nestor Kirchner. ==Okwu okwuru== * Ị nwere ike ijide n'aka na anyị niile na onye ọ bụla n'ime anyị nwere ọrụ ụlọ ọrụ ga-ebuli ọ bụghị naanị olu anyị kama ọ ga-eme ihe doro anya megide ihe ịrịba ama ọ bụla nke mgbochi Semitism. Anyị adịghị njikere inyefe ihe bụbu ọdịnala akụkọ ihe mere eme na Latin America. ** Márquez, Humberto. "ARGENTINA-VENEZUELA: Cristina Fernández triunfa na nkeji iri na ise." IPS. 26 Mar 2007. IPS - Inter Press Service (América Latina). 23 Maachị 2008 <http://archive.is/20130703061615/ipsnoticias.net/nota.asp?idnews=40480>. * Oge Latin America ugbu a na-agabiga, ya na akụrụngwa okike ya dị egwu na nke mmadụ, enweghị esemokwu agbụrụ na nke okpukperechi, bụ oge pụrụ iche, ekwenyere m na Argentina na Argentines nọ n'ọnụ ụzọ ohere a na-enwetụbeghị ụdị ya. ** [http://web.archive.org/20070927195620/www.telam.com.ar/vernota.php?tipo=N&idPub=41633&id=109550&dis=1&sec=1 Fuente: Telam 29/10/2006] dozie nrụtụ aka 2005 * Ebee ka ị chere Evita ga-eguzo: na-arịọ ka ọ ghara ịlaghachi n'oge gara aga, ma ọ bụ na-esote nne na nne ochie nke Plaza de Mayo ?.*** [http://www.clarin.com/diario/2005/07/27/elpais/p-01201.htm Nota na Clarin 27/07/2005] {dozie nrụtụ aka * Obodo anyị chọrọ ka ụmụ nwanyị na-ebuwanye ibu n'ọnọdụ ime mkpebi na n'akụkụ ọchụnta ego. Anyị ga-agafe ule ugboro abụọ: nke mbụ iji gosi na, n'agbanyeghị na ụmụ nwanyị, anyị abụghị ndị nzuzu, nke abụọ, ule onye ọ bụla ga-agafe. ** [http://www.clarin.com/diario/2005/10/20/elpais/p-01201.htm Nota na Clarin 20/10/2005] dozie nrụtụ aka ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fernández de Kirchner, Cristina}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6zmld9h0rbhfraebgfuytv3fobnbj2t Cristina Beltrán 0 4049 15385 2023-10-20T03:45:35Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cristina Beltrán bụ osote prọfesọ na onye nduzi nke ọmụmụ gụsịrị akwụkwọ na Ngalaba Social na Cultural Analysis na Mahadum New York. ==Okwu okwuru== *Dịka onye na-amụ agbụrụ na nke ziri ezi, achọpụtara m na ndị Democrats na ndị na-aga n'ihu, na-atụ anya mgbanwe igwe mmadụ na ịrị elu dị iche iche iji mee ka obodo ahụ gaa n'aka ekpe, ejighị nlezianya mee ka mgbanwe ahụ ghara inye. * Ndị na-agba agba na-ata...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cristina Beltrán bụ osote prọfesọ na onye nduzi nke ọmụmụ gụsịrị akwụkwọ na Ngalaba Social na Cultural Analysis na Mahadum New York. ==Okwu okwuru== *Dịka onye na-amụ agbụrụ na nke ziri ezi, achọpụtara m na ndị Democrats na ndị na-aga n'ihu, na-atụ anya mgbanwe igwe mmadụ na ịrị elu dị iche iche iji mee ka obodo ahụ gaa n'aka ekpe, ejighị nlezianya mee ka mgbanwe ahụ ghara inye. * Ndị na-agba agba na-ata ahụhụ n'otu oge, ndị sonyere na ndị na-eme ihe ike a na-eme n'ime na n'ofe oke ala anyị. * Obodo ndị nwere agba nwere akụkọ ihe mere eme chiri anya na ime ihe ike, site na mgbuchapụ nke ụmụ amaala America na ịgba ohu na-emegide Asia, igbu ndị uwe ojii na ọnwụ nke ndị kwagara n'ókè. Mana obodo ndị nwere agba abụghị otu, na nzaghachi ha na mmekọrịta ha na ime ihe ike ahụ gosipụtara ụdị dị iche iche. === "Iji ghọta nkwado Trump, anyị ga-eche n'echiche nke Whiteness multiracial" [https://www.washingtonpost.com/opinions/2021/01/15/understand-trumps-support-we-must-think-terms" -multiracial-ọcha/ edemede] (2021) === * Kedu ihe anyị ga-eme [Enrique] Tarrio - yana, n'ụzọ sara mbara, nke ndị ntuli aka Latino sitere n'ike mmụọ nsọ Trump? Ma gịnị ka anyị ga-eme nke ime ihe ike ndị ọcha na-enweghị mgbagha nke gụnyere ndị na-abụghị ndị ọcha? M na-akpọ ihe omume a dị iche iche na-acha ọcha - nkwa na ha onwe ha nwekwara ike na-ekwu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke iwe iwe, mwepu na ọchịchị. * Tupu Trump, ndị nchekwa na-achọ ịrịọ Latinos na-anabatakarị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke omenala ọtụtụ. Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị dịka George W. Bush ruru ndị ntuli aka Latino site n'igosi asụsụ ha maara nke ọma na akụkọ ihe mere eme ha, na-emesi ụkpụrụ dị iche iche na nsonye ike. N'ịkọwapụta Latinos dị ka akụkụ dị iche na nke bara uru nke mosaic onye kwuo uche America, ọtụtụ omenala na-agbanwe agbanwe jikọtara omenala Latino na ụkpụrụ ndị Republican, na-emesi ụzọ nchegharị anya maka okwukwe, ịhụ mba n'anya na ezinụlọ ọdịnala. Trump, n'ụzọ dị iche, amaghị ihe ọ bụla gbasara akụkọ ihe mere eme nke Latinos na United States na ọ na-adịkarịghị eme onwe ya ka ọ chọta uru na njirimara ndị Latinos. Kama inye nkwado ndị ntuli aka ya na-abụghị ndị ọcha, Trump enyela ha ọcha agbụrụ dị iche iche. * Ịcha ọcha nke agbụrụ dị iche iche na-egosipụta nghọta nke ịcha ọcha dị ka agba ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụghị nanị njirimara agbụrụ - echiche ụwa nke ịkpa ókè nke na-emepụta mmetụta nke nnwere onwe na nke ịbụ onye site na mkpagbu na mmechuihu nke ndị ọzọ. [https://www.npr.org/2021/01/24/960060957/understanding-multiracial-whiteness-and-trump-supporters Interview] na NPR (2021) === * Ọcha abụghị otu ihe na ndị ọcha na na a na-aghọta nke ọma dị ka ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke pụtara n'akụkọ ihe mere eme, nke na-agbanwe agbanwe na nke na-agbanwe mgbe niile. Ya mere ọcha dị ka echiche gbanyere mkpọrọgwụ n'akụkọ ihe mere eme nke ọchịchị ndị ọcha nke America - nke metụtara ihe nketa nke ịgba ohu ma ọ bụ ịchụpụ ụmụ amaala ma ọ bụ Jim Crow. Echere m na ọ dị mkpa ịghọta ogologo oge na mba a ịkpa oke n'iwu abụghị naanị n'ọdịnala anabatara kama ọ bụ iwu kwadoro. Yabụ na anyị na-eme naanị ụdị nha nha n'iwu na-agbanwe agbanwe maka obere oge kemgbe 1960s. Ya mere, ndị America amụtala ọtụtụ oge ka ha ga-esi mepụta echiche nke onwe ha site na ime ihe ike na site na mwepu nke ụfọdụ otu na ndị mmadụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Beltrán, Cristina}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bngl5ge7hqurpqtpted2youf9qotude Crissy Moran 0 4050 15386 2023-10-20T03:48:12Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Crissy Moran (amuru Disemba 22, 1975) bu onye omere ihe nlere gba ọtọ nke America. Ọ malitere ịrụ ọrụ na ntụrụndụ ndị okenye na 1999, na n'etiti 2001 na 2006 rụrụ na ihe karịrị 50 okenye fim. N’afọ 2006, Moran ghọrọ Onye Kraịst ji okpukpe kpọrọ ihe. Mgbe ọ hapụsịrị ụlọ ọrụ mmekọahụ, ọ ghọrọ onye na-emegide ikiri ndị gba ọtọ ==Okwu okwuru== * Ụmụ okorobịa nọ ebe ahụ malitere...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Crissy Moran (amuru Disemba 22, 1975) bu onye omere ihe nlere gba ọtọ nke America. Ọ malitere ịrụ ọrụ na ntụrụndụ ndị okenye na 1999, na n'etiti 2001 na 2006 rụrụ na ihe karịrị 50 okenye fim. N’afọ 2006, Moran ghọrọ Onye Kraịst ji okpukpe kpọrọ ihe. Mgbe ọ hapụsịrị ụlọ ọrụ mmekọahụ, ọ ghọrọ onye na-emegide ikiri ndị gba ọtọ ==Okwu okwuru== * Ụmụ okorobịa nọ ebe ahụ malitere ... na-achị ọchị. Ajụrụ m ihe ha na-ele ma gwa m na ọ bụ otu n'ime ndị nwunye ha na-egosi enweghị oke. N'ebe ọ bụla, iwe were m nke ukwuu wee sị na m ga-atụ anya na mgbe m lụrụ di na nwunye na di m agaghị na-agafe foto m na-enweghị isi ma ọ bụ gba ọtọ. Onye ọ bụla malitere ịchị ọchị, mana onye nọ n'aka ekpe m kwuru mgbe m lụrụ di na nwunye, agaghị m egosi onye ọ bụla foto dị otú ahụ. Ụjọ juru m! Ka e mesịrị n'ụbọchị ahụ, mụ na ya malitere ikwu okwu. Ọ jụrụ m ihe m mere maka ndụ. Ekwuru m ime ihe ngosi. Ọ jụrụ m ụdị ma nọgide na-achị ọchị. N’ikpeazụ, agwara m ya na m mere ihe ndị gba ọtọ. O kwuru na ya maralarị na enyi m nwoke agwala ụmụ okorobịa ahụ wee jụọ m ma m̀ kwere na Chineke. M gwara ya ee, ọ gakwara n’ihu izi m ozi ọma. M malitere ibe ákwá, ọ jụrụ m ma m ga-achọ ịrara ndụ m nye. M kwuru ee. [Mgbe nke ahụ gasịrị], agbaghị m ome ọzọ wee kwụsị ịnara ego ọ bụla a na-enweta n'ihe ndị na-akpali agụụ mmekọahụ. ** [https://www.christianpost.com/news/ex-porn-star-crissy-moran-on-leaving-the-industry-for-christ-adult-films-were-unnatural-92104/ "Ex- Porn Star Crissy Moran na ịhapụ ụlọ ọrụ maka Kraịst: Ihe nkiri ndị okenye bụ 'ihe na-ekwekọghị n'okike'], ajụjụ ọnụ nke Vincent Funaro, "The Christian Post" (March 18, 2013). * Mụ na ezinụlọ m enweghị mmekọrịta, ọ dịghịkwa onye mụ na ya na-akpachi anya. Mgbe ndị mmadụ kwuru na m dị mma ime porn, echere m na m kwesịrị. Ihe ọ bụla m mere bụ omume mmekọahụ, ihe niile bụ n'ihi na ọ gụsiri m agụụ ike inwe nzube na ihe ọ pụtara. Ọ na-esiri m ike ịlaghachi n'isi nke m n'ihi na echiche m n'oge ahụ enweghị isi, echere m na ọ dịghị onye na-eche banyere m. M chọrọ ime ndị ikom a ụtọ. … Enwere m mkpughe nke Chineke ma ọ gbanwere ihe niile. M ga-ahapụ ụlọ ọrụ, ozugbo. … Akụkụ nke nrọ m emezuwo, ịlụ di ma ọ bụ nwunye ma nwee ndụ nkịtị. Mgbe ihe niile m gafeworo, agaghị m eche na ndụ m dị ka nke a. Eleghị anya ọ dị m ka ọ bụ nwata, mana ọ na-adị m ka ndụ m ka malitere. … A na-arata ụmụ nwanyị, mgbe ụfọdụ maka ego, ụfọdụ bụ ndị nne na-alụbeghị di ma ọ bụ na-aga akwụkwọ, mana ha anaghị eche maka ihe na-eme n'okporo ụzọ. Ọ bụrụ na ị na-eche maka ihe ndụ gị ga-abụ ''mgbe'', ị gaghị eme nhọrọ ịbanye na ya. Nke ahụ bụ ihe na-eme ka m dị mma maka ọrụ m na-arụ. Abụ m onye lanarịrịnụ. ** [https://kernelmag.dailydot.com/issue-sections/features-issue-sections/16236/crissy-moran-starting-over-after-porn/ "Crissy Moran gbalịrị ịhapụ ihe ndị gba ọtọ n'azụ, mana ụlọ ọrụ ahụ meriri. 'ahapụla ya'], ajụjụ ọnụ nke Adam Popescu, '' Daily Dot '' (March 27, 2016). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moran,Crissy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2tkvccu18asp31sbyk3k8d24k7x8dcc Courtney Stodden 0 4051 15387 2023-10-20T03:51:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Courtney Alexis Stodden (amuru August 29, 1994) bu onye ihe ngosi ihe ngosi America n'ezie, onye na-eme ihe nkiri, ihe nlere anya, onye na-ese ihe na onye na-akwado ikike anụmanụ. ==Okwu okwuru== * Mgbe m tolitere, m na-enwekarị ịhụnanya n’ebe anụmanụ nọ, ọ naghịkwa amasị m iri anụ na ihu n’ezie n’ihi na ọ dị m nnọọ ka ọ̀ bụ ihe jọgburu onwe ya ime. N'oge na-adịbeghị anya, agbanwere m na onye anaghị eri anụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Courtney Alexis Stodden (amuru August 29, 1994) bu onye ihe ngosi ihe ngosi America n'ezie, onye na-eme ihe nkiri, ihe nlere anya, onye na-ese ihe na onye na-akwado ikike anụmanụ. ==Okwu okwuru== * Mgbe m tolitere, m na-enwekarị ịhụnanya n’ebe anụmanụ nọ, ọ naghịkwa amasị m iri anụ na ihu n’ezie n’ihi na ọ dị m nnọọ ka ọ̀ bụ ihe jọgburu onwe ya ime. N'oge na-adịbeghị anya, agbanwere m na [[onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]]. Enwere m nke mbụ [[Ekele]] na ịbụ onye anaghị eri anụ; enweghị tofu, enwere m tofu. Nri anụ anaghị eri anụ, ọ na-atọ ụtọ. Agbagharaghị m toki. Enwetụbeghị m hamburger na ndụ m. Obi dịkwa m ụtọ na m nwere ike ikwu otú ahụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=EyBCZW3FWec "Courtney Stodden na Uru nke Ịga Anụ anaghị eri anụ," N'ajụjụ ọnụ vidiyo na PETA (28 Maachị 2012)). * Ebe ọ bụ na m bụ obere nwa agbọghọ, ọ dịtụbeghị mgbe ọ dị m nnọọ mma iri anụmanụ. M na-ama mgbe nile ihe ụmụ anụmanụ gabigaworo. E megbuwo ha. Ha na-ahapụ ndụ ha iji mejuo agụụ mmadụ. … Abụ m nwa agbọghọ onye Kraịst. O nwere ike iju ụfọdụ ndị anya na m na-akwado [[alụmdi na nwunye nwoke nwere mmasị nwoke]]. Eji m obi m niile kwere na "Ekpela ndị ọzọ ikpe." Ka ndị mmadụ bie ndụ ha ma nwee obi ụtọ. Nke ahụ bụ ihe Baịbụl na-akụzi—ịhụrịta ibe unu n’anya. ** [https://web.archive.org/web/20130907213021/http://gawker.com/courtney-stodden-wants-you-to-read-the-bible-1217427575 "Courtney Stodden chọrọ ka ị gụọ akwụkwọ ahụ. Bible,” ajụjụ ọnụ a gbara Gawker (7 Septemba 2013)]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stodden,Courtney}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6r327lu2in1a7l2t4wu0wpqrye8unq6 Courtney Love 0 4052 15388 2023-10-20T03:54:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Courtney Michelle Love (amụrụ 9 Julaị 1964) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-agụ egwu, onye na-eme ihe nkiri na onye edemede. Ọ bụ onye bụbu nwanyị n'ihu nke ndị egwu egwu ọzọ bụbu Hole. Ọ bụ nwunye nke Nirvana frontman Kurt Cobain, onye ya na ya nwere nwa nwanyị, Frances Bean Cobain. ==Okwu okwuru== * M na-eji onwe m akpọrọ ihe mgbe niile ... ma mgbe ụfọdụ, m na-anọ n'ebe mgbakọ na nwoke ahụ na-akpọ m '...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Courtney Michelle Love (amụrụ 9 Julaị 1964) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-agụ egwu, onye na-eme ihe nkiri na onye edemede. Ọ bụ onye bụbu nwanyị n'ihu nke ndị egwu egwu ọzọ bụbu Hole. Ọ bụ nwunye nke Nirvana frontman Kurt Cobain, onye ya na ya nwere nwa nwanyị, Frances Bean Cobain. ==Okwu okwuru== * M na-eji onwe m akpọrọ ihe mgbe niile ... ma mgbe ụfọdụ, m na-anọ n'ebe mgbakọ na nwoke ahụ na-akpọ m 'sweetie' ma ọ bụ 'mmanụ aṅụ' mgbe anyị na-eme mkpọ na ihe. M ga-ebu ịgbà n'ime onwe m ka ndị mmadụ ghara ịsị na m bụ anụ ọhịa. Agara m obere oge n'ụlọ akwụkwọ injinia, yabụ amaara m ọdịiche dị n'etiti mkpọtụ ọcha na mkpọtụ pink na ihe nlele anya bụ, yana onye ọkpụkpọ ndekọ na ihe ndị dị otú ahụ. Achọghị m ịma mana ọ baara m uru mgbe mụ na [[w:Steve Albini|Steve Albini]] nọ ọdụ dị ka 'n'ezie? Nke ahụ ọ̀ bụ ezigbo ọkpọ osisi?’ Amachaghị m ihe ọ bụ, ma amụtara m “Smoke On the Water” ka m nwee ike ịga Guitar Center gwuo ya ma ghara inwe ụmụ okorobịa na-ele m anya. Ọ bụ oge dị iche—Echere m na a na-eji ụmụ agbọghọ egwu egwu ugbu a. ** N'ịbụ nwanyị nọ na nkume na mmalite 1990s, '' Dazed '' (22 Maachị 2016) *LA dị mfe. Ndị mmadụ nwere ụgbọala. Na mgbe ahụ ka ị na-agbago n'ụsọ oké osimiri, na Washington na Oregon ndị mmadụ nwere nnukwu ụlọ na nnukwu ụgbọala, ndị mmadụ nwekwara nne na nna. ** Na ịbụ onye egwu na-arụ ọrụ na West Coast, na mkparịta ụka ya na : Lana Del Rey | Lana Del Rey ''[http://www.dazeddigital.com/music/article/35578/1/ lana-del-rey-courtney-love-lust-for-life Dazed]" (April 2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Love,Courtney}} [[Category:ụmụ nwanyị]] n2g3r0l43olxy1d04zreo5n2xzoopbk Courteney Cox 0 4053 15389 2023-10-20T03:56:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Courteney Bass Cox (amuru June 15, 1964) bu onye omekorita America, onye na-emeputa ihe na onye isi. Achọpụtara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Monica Geller na NBC sitcom Friends, Gale Weathers na usoro egwu Scream, yana Jules Cobb na ABC / TBS sitcom Cougar Town, nke ọ nwetara nhọpụta mbụ ya nke Golden Globe. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị ka m na-ahapụ ndị mmadụ ka ha meere m ihe, ya mere echere m na ị nwere ike ịkpọ m onye na-a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Courteney Bass Cox (amuru June 15, 1964) bu onye omekorita America, onye na-emeputa ihe na onye isi. Achọpụtara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Monica Geller na NBC sitcom Friends, Gale Weathers na usoro egwu Scream, yana Jules Cobb na ABC / TBS sitcom Cougar Town, nke ọ nwetara nhọpụta mbụ ya nke Golden Globe. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị ka m na-ahapụ ndị mmadụ ka ha meere m ihe, ya mere echere m na ị nwere ike ịkpọ m onye na-achịkwa freak, ma ọ bụ na ị nwere ike ịkpọ m onye nwere mmasị ... Abụghị m onye na-enweghị ihe ọ bụla site n'echiche ọ bụla. ** Dị ka e hotara na [http://www.usatoday.com/life/television/2003-10-08-cox_x.htm "Nnọdụ ala na Courteney Cox na-ekpughe" na '' USA Today '' (10 Septemba 2003) )] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cox,Courteney}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lrs6x60e6860c44ev96hthry0wlg5g9 Adenike Osofisan 0 4054 15404 15400 2023-10-20T04:30:30Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adenike Osofisan|Adenike Osofisan]] (amụrụ 11 Maachị 1950) bụ ọkammụta sayensị Kọmputa nke ala Naijiria, onye bụ ọkachamara na ngwuputa data na njikwa ihe ọmụma. Ọ bụ ya bụ nwanyị Naijiria mbụ nwetara nzere Ph.D. na Kọmputa Sayensị, ógó O rururịị n'afọ 1989. N'afọ 2006, ọ ghọrọ onye ọkammụta zuru oke na mahadum nke Ibadan, mbuli elu mere ya ka ọ bụrụ nwanyị Afrịka mbụ ghọrọ ọkammụta sayensị Kọmputa. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Enwere ọtụtụ ihe na-eme ka ụlọ akwụkwọ Lord's Schools bụrụ ọpụrụiche. Ha na-enye ụmụ akwụkwọ ha ọzụzụ zuru oke ma na-akụziri ha ịtụ egwu Jehova. Ha na-azụ ụmụaka ka ha bụrụ ezigbo ụmụ amaala Naịjirịa. Ha nwekwara ebe a na-azụ ehi, ebe a na-azụ ọkụkọ, ubi, na ndị ọzọ. ** [https://tribuneonlineng.com/govt-should-play-less-politics-with-education-professor-osofisan] Ọkammụta Adenike n'okwu O kwuru maka ụlọ akwụkwọ Lord's Schools n'afọ 2019. *Gbasara Kudirat kwa, dike nwanyị nke ochichi onye kwuo uche ya, enwere m obi uto nke ukwuu na a na-asọpụrụ m tinyere ndi dike abuo ahu. Enwere m mpako maka ya. ** [https://thenewsnigeria.com.ng/2019/06/10/adenike-osofian-deserves-national-honour-ui-vc] Ọkammụta Osofisan na mkparịtaụka O mere maka nkwanye ugwu akwanyeere ya n'afọ 2019. * Ọtụtụ ndị mmadụ na-aghọtahie ya. Akụrụngwa ndị e nwere taa karịrị ndị e nwere n’oge anyị. N'oge anyị, ihe ọmụmụ General Science ka ewepụtara naanị n'afọ ikpeazụ anyị. Otú ọ dị, taa, ọbụna site na ụlọ akwụkwọ praịmarị, a na-ekpughere ụmụaka ọmụmụ kọmputa, sayensị na ihe ndị yiri ya. ** [https://tribuneonlineng.com/govt-should-play-less-politics-with-education-professor-osofisan] Ọkammụta Adenike mgbe ọ n'atule ógó ọmụmụ akwụkwọ mgbe nke ha na ugbua n'afọ 2019. * Amaghị m. Ma kaosinadị, enwere m obi ụtọ. Ị maara ụdị mmetụta ahụ, mmetụta abụọ dị iche iche. Enwere m nnọọ obi ụtọ na ọñụ. N'otu oge ahụ, ọ dị m nnọọ ka ọ bụrụ na papa m ka dị ndụ ịgba àmà ya. ** [https://pmnewsnigeria.com/2019/06/13/adenike-osofisan-calls-for-more-honours-for-adadevoh] Ọkammụta Adenike mgbe ọ na-ekwuputa ụdị mmetụta o nwere mgbe enyere ya nturu ugo idebanye aha ya na Nigerian Women Hall of Fame n'afọ 2019. * Akpọrọ m nwanyị ígwè maka na m bụ nwanyị ihe na-agara nke ọma ** [https://punchng.com/i-was-called-iron-lady-for-being-a-successful-woman-prof-osofisan] Ọkammụta Osofisan n'akwụkwọ mgbasa ozi Punch News n'afọ 2019. * Enweghị ihe nkepụta ọhụrụ ọbụla na anaghị eweta mma na njọ. Otú ọ dị, ọ dabeere na akụkụ nke ị chọrọ iwere ** [https://tribuneonlineng.com/govt-should-play-less-politics-with-education-professor-osofisan] Ọkammụta Adenike on n'okwu ya maka ihe nlụpụta ọ̀gbọ́ nzikọrita ozi soshal midia n'izulite ụmụaka n'afọ 2019. * Ịzụ nwa akwụkwọ n'ógó mahadum bụ nnukwu ego. Anyị na-eji agụmakwụkwọ na-egwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ukwuu, ma ọ bụrụhaala na ị na-eji agụmakwụkwọ egwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ihe agaghị aga nke ọma. Nke ahụ bụ eziokwu. ** [https://tribuneonlineng.com/govt-should-play-less-politics-with-education-professor-osofisan] Ọkammụta Adenike na ndụmọdụ o nyèrè maka ịkwalite agụmakwụkwọ n'afọ 2019. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adenike Osofisan|Adenike Osofisan]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adenike Osofisan|Adenike Osofisan]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Osofisan, Adenike}} 0kv1m6sdflvcsji5kmtn3v9ibcevf68 Cossy Orjiakor 0 4055 15391 2023-10-20T03:59:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cossy Orjiakor (amụrụ 1984) bụ onye omere na onye na-agụ egwu na Naịjirịa. ==Okwu okwuru== *Ugbu a enweghị m onye egwuregwu bọọlụ kacha amasị m. Mana enwere m mmasị na ụyọkọ ha sitere na Cristiano Ronaldo ruo Lionel Messi, Paul Pogba, Mohamed Salah, Sadio Mane na ndị ọzọ. Ọ ga-esiri m ike ịhọrọ ndị kacha mma n'etiti ndị egwuregwu bọọlụ a, yabụ na m ga-ahọrọ naanị ka ha na-egwu egwu. **[https://punch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cossy Orjiakor (amụrụ 1984) bụ onye omere na onye na-agụ egwu na Naịjirịa. ==Okwu okwuru== *Ugbu a enweghị m onye egwuregwu bọọlụ kacha amasị m. Mana enwere m mmasị na ụyọkọ ha sitere na Cristiano Ronaldo ruo Lionel Messi, Paul Pogba, Mohamed Salah, Sadio Mane na ndị ọzọ. Ọ ga-esiri m ike ịhọrọ ndị kacha mma n'etiti ndị egwuregwu bọọlụ a, yabụ na m ga-ahọrọ naanị ka ha na-egwu egwu. **[https://punchng.com/my-big-boobs-dont-affect-my-sports-life-cossy-orjiakor/?amp] *Ha abụọ masịrị m mana echere m na Cristiano Ronaldo mara mma karịa Messi. **[https://punchng.com/my-big-boobs-dont-affect-my-sports-life-cossy-orjiakor/?amp] * Ọfọn, n’ihi na mmadụ nile emehiewo ma ghara iru ebube nke Chineke. Ihe niile ọ wezugaghị ndị ozuzu aturu na ndị nna na-asọpụrụ. Ha bụ naanị ụmụ nwoke. Ha adịghị ike.<p> A na-anwa ha site n'ihe ọjọọ, mgbe ụfọdụ ha na-ada. Ka anyị kpee ekpere maka ha. Ha chọkwara nnapụta n’aka ndị mmụọ ozi ihu na anụ ọhịa na-abaghị uru na Delila ndị rere akọnuche ha. M ka nwere akọ na uche ka m mee eluigwe site n'amara Chineke. **[https://dailypost.ng/2017/03/17/nearly-raped-catholic-priest-actress-cossy-orjiakor/?amp=1] *Amaghị m ihe kpatara ndị nta akụkọ ji esi nri ụdị akụkọ naanị ka ha ree akwụkwọ ha. Onye nta akụkọ ahụ kọrọ akụkọ ahụ bịakwutere m jụọ m, ọ bụrụ na amaara m ndị egwuregwu bọọlụ Naijiria na-egwu egwu na Europe, m kpọkwara aha m maara, gụnyere nke Mikel Obi. Kedu ka nke ahụ si sụgharịta mụ na ya na-akpa ma ọ bụ ịchọ m, bụ ihe m na-aghọtaghị. Ahụtụbeghị m nwoke ahụ tupu na ndụ m. **[https://www.vanguardngr.com/2014/03/never-dated-mikel-obi-cossy-orjiakor/amp/] * Na-echesi ike maka ịwa ahụ butt. BBL… ibufe abụba site na afọ gaa n'ịnyịnya ibu…Nụrụ ka dọkịta na-awa Naijiria gbaara agbazi na-eme BBL na VGC. Hụrụ foto na echere m na m nwere ike ịtụkwasị ya obi ahụ m. Agbanyeghị, ị chere na achọrọ m ya? Uru nke inwe nnukwu bat na-agụnye inwe obosara obosara iji kpuchie oche mposi dum nke mere na mgbe ị na-emetọghị ya, ọ ga-anọ na-ekpochi ya ruo mgbe ị ga-awụpụ. Agbanyeghị, a ga m eme nke m site na Disemba ma ọ bụ Jenụwarị… ike gwụ m nke ịkpọ nkụ dị larịị… Naanị n'ihi na isi m dị umeala n'obi. Hahaha too m butt gwam ugha di uto na o di perky na buru ibu….mgbe ahu enwere m ike gbanwee obi m. Ka ịnyịnya ibu nọrọ ruo mgbe ebighị ebi dị umeala n'obi. **[https://tribuneonlineng.com/cossy-orjiakor-considers-butt-surgery/] *Votu maka ire ere…Mụ, Cossy Ojiako na ndị agbataobi m niile chọrọ ire votu anyị. Ọ bụghị maka ego kama maka ndị na-arụ anyị isi mmiri mmiri. Ọ dị mwute n'ezie ihe anyị na-agafe ebe a. Ee, anyị bi na Lekki, obere oge tupu Chevron mana….chere ka ị hụ foto. Mmiri ahịhịa ndụ ruru unyi. Ọtụtụ okwu enweghị omume. Oge erugo ka anyi megharia… <p> votes anyi kwesiri ibu ere. Ọ bụrụ na Nollywood nwere ike ịzọ ọkwa 'vote for sale' n'otu ọ bụla nke nwere ike inye aka ibuli nsogbu anyị dị iche iche, anyị nwere ike ire ya maka ezi ụzọ. Ka anyị ree votu anyị nye onye ọ bụla nwere ike idozi obere ihe na-eme ka ndụ dịkwuo ụtọ. **[https://www.vanguardngr.com/2018/09/2019-cossy-threatens-to-sell-her-vote-2/amp/] * “Alụmdi na nwunye anaghị atụ m egwu. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ọ bụ onye na-agba ara na-amasị onye dị ka m; nke ahụ ga-adị mma! Ma mgbe ahụ, abụghị m ụdị onye ahụ nke na-abanye n'ime ihe ịhụnanya. **[https://pmnewsnigeria.com/2019/07/01/my-marriage-may-not-last-a-month-cossy-orjiakor/?amp=1] * M na-achọ naanị ndị mejọrọ aha m. Ha ekwuworị ihe ọjọọ banyere m. Ha kwenyere na m dị njọ, yabụ, ana m egosi ha otú m nwere ike isi dị njọ. Ndị ọzọ na-etinye aka, n'ezie, ọtụtụ. Ekpughere m ntakịrị mana ndị ọzọ ha nwere ike ịgụ n'akwụkwọ m. **[https://www.vanguardngr.com/2017/03/cossy-orjiakor-release-book-sex-escapades-actresses/amp/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Orjiakor,Cossy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ob1cruzo4e64xaurwqqghqy3sxdvju4 Cui Weiping 0 4056 15392 2023-10-20T04:02:45Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cui Weiping (Chinese: 崔卫平) bụ onye prọfesọ ihe nkiri Beijing na onye nkatọ mmekọrịta. A mụrụ ya na mpaghara Jiangsu. Ọ bụ ọkà mmụta ama ama, ọkachamara ntụgharị asụsụ na onye nkatọ omenala. ==Okwu okwuru== * Banyere “Ahịhịa apịtị”, ana m eto onye chepụtara ụdị edemede a. Ụda olu ya bụ: Amam na ị naghị ekwe ka m kwuo ụfọdụ ihe. Lee, enwere m nkwado zuru oke, nri? N'ezie echere m na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cui Weiping (Chinese: 崔卫平) bụ onye prọfesọ ihe nkiri Beijing na onye nkatọ mmekọrịta. A mụrụ ya na mpaghara Jiangsu. Ọ bụ ọkà mmụta ama ama, ọkachamara ntụgharị asụsụ na onye nkatọ omenala. ==Okwu okwuru== * Banyere “Ahịhịa apịtị”, ana m eto onye chepụtara ụdị edemede a. Ụda olu ya bụ: Amam na ị naghị ekwe ka m kwuo ụfọdụ ihe. Lee, enwere m nkwado zuru oke, nri? N'ezie echere m na ọ bụ ihe na-ekwesịghị ekwesị ikwupụta okwu rụrụ arụ ndị a. Achọghị m ka m weda onwe m ala n'okpuru ọkwa ụfọdụ n'ihi gị. Ọ bụrụgodị na ị manye m ikwu okwu ndị ahụ, agaghị m eme ya. Achọrọ m idobe ịdị mma na ugwu m. Ọbụlagodi na ị ga-alaghachi n'ọkwa onye mba ọzọ, a ga m edobe njirimara m dịka onye mepere emepe. Ị ga-agwa m na enweghị m ike ime nke ahụ? Yabụ, ana m asị "Ahịhịa Mud Horse", ọ bụghị fxxx nne gị. Kedu ihe bụ "Ahịhịa Mud Horse"? Ọ na-arụsi ọrụ ike mgbe niile n'ọnọdụ ndị siri ike. Lee, o si n'ala ahịhịa juru. Ọ masịrị m. Ahụrụ m ya n'anya. Ihe a niile dị gị anya nke ukwuu, n'ihi ikike gị. Ọ dị mma, gịnị kpatara ị na-ele m anya mgbe niile? Adịghị m mma nke ọma? Emeghị m ihe ọjọọ. Ụfọdụ ndị gbagọrọ agbagọ anapụbeghị m. E tinyebeghị m n'okpuru ha. Adịghịkwa m onye rụrụ arụ. Gịnị mere i ji na-echegbu onwe gị nke ukwuu maka m? <br> Ana m agụ egwu ụmụaka mara mma - ABỤ M Ịnyịnya Akpụkpọ Ahịhịa! N'agbanyeghị na ụwa niile na-anụ ya, ị nweghị ike ịsị na emebiela m iwu. **[http://chinadigitaltimes.net/2009/03/cui-weiping-%E5%B4%94%E5%8D%AB%E5%B9%B3-i-am-a-grass-mud-horse/ "Cui Weiping (崔卫平): Abụ m ịnyịnya ahịhịa ahịhịa" na "China Digital Times" (1 Maachị 2009 *这样的人才是我们民族的脊梁,是我们民族的盐和钙质,是我们民是我们民族的脊梁,是我们民族的盐和钙质点。将这样的人加以囚禁,等于直接囚禁我们民族的良心! ** Nwoke dị ka ya Tan Zuoren bụ ọkpụkpụ azụ nke mba anyị, bụ nnu na calcium nke mba anyị, bụ ntọala ntọala nke iwughachi ụkpụrụ omume obodo; mmalite nke iwughachi obodo. Ịkpọ onye dị otú ahụ nga, bụ ịtụ akọnuche obodo mkpọrọ. ** [http://www.cuiweiping.net/blogs/cuiweiping/archives/133594.aspx 自发而美好的思想感情 ——为谭作人先生呼吁 (11 April 2009) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Weiping,Cui}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bne5qhoff2ayonjjvwmiplr8vr44c0z Crystal Eastman 0 4057 15394 2023-10-20T04:06:21Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Crystal Catherine Eastman (June 25, 1881 - Julaị 28, 1928) bụ onye ọka iwu America, onye na-emegide agha, nwanyị, onye na-elekọta mmadụ, na onye nta akụkọ. A na-echeta ya nke ọma dị ka onye ndu n'ọgụ maka ịhọpụta ụmụ nwanyị, dịka onye nhazi na onye nchịkọta akụkọ ya na nwanne ya nwoke Max Eastman nke akwụkwọ akụkọ radical art and political magazine The Liberator, onye nchoputa nke Women's International Leagu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Crystal Catherine Eastman (June 25, 1881 - Julaị 28, 1928) bụ onye ọka iwu America, onye na-emegide agha, nwanyị, onye na-elekọta mmadụ, na onye nta akụkọ. A na-echeta ya nke ọma dị ka onye ndu n'ọgụ maka ịhọpụta ụmụ nwanyị, dịka onye nhazi na onye nchịkọta akụkọ ya na nwanne ya nwoke Max Eastman nke akwụkwọ akụkọ radical art and political magazine The Liberator, onye nchoputa nke Women's International League for Peace and Freedom. , na onye nchoputa na 1920 nke American Civil Liberties Union. N'afọ 2000, a kpọbatara ya n'ime Ụlọ Nzukọ Ndị Inyom nke Mba na [[Seneca Falls, New York. ==Okwu okwuru== *Biko were anya na m ugbu a dị ka otu n'ime ndị inyom ụgbọ ịnyịnya ndị a, na-eji otu aka na-akwọ ụgbọ mmiri na-atọ ụtọ, - nka na iwu - ma jiri aka nke ọzọ jide ọkọlọtọ abụọ na-asọ asọ, - ịhụnanya na nnwere onwe. **Klas Vassar nke 1903 Akwụkwọ akụkọ afọ nke anọ, Mee 1907 * Onye ọ bụla apụọla. Ndị nne na nna na ụmụ ọhụrụ kwụ n'ọnụ ụzọ. Ụmụ agbọghọ nwere beaux ha, na-eguzo na ndò, ma ọ bụ gbakọtara n'ìgwè na-achị ọchị na nkuku. Na ụmụaka, ọtụtụ puku n'ime ha n'ebe nile, ụmụntakịrị nwanyị na-egwu egwu egwu n'etiti okporo ụzọ, na ụmụ nwoke na-agba ọsọ ma na-apụ, na-achụ ibe ha, na-atụ bọmbụ, na-ewu ọkụ, na-alụ ọgụ, na-achị ọchị, na-eti mkpu. Oh ọ dị ebube, - ọdịdị mmadụ a nwere ikike ya na-enweghị njedebe, na ọchịchọ na-adịghị agwụ agwụ, maka ọṅụ… ** Akwụkwọ ozi e degaara Annis Ford Eastman, Juun 25, 1907 * Ọ bụrụ na m nwere ụzọ m… anyị ga-agwa ndị ikom obodo a na anyị agaghị arụ ọrụ ọzọ [sic], anyị agaghị enye onyinye ma ọ bụ nyere ha aka n'ihe ọ bụla ruo mgbe ha nyere anyị òkè na gọọmentị nke obodo ahụ. obodo… Ọ bụrụ na ọrụ a ga-ekwe omume, m dị njikere ịgba ụgwọ na a ga-enye ụmụ nwanyị vootu n'ime ọtụtụ awa. ** Adreesị na New York Equal Franchise Association, Disemba 1910 * Usoro iwu nke dị ugbu a dị njọ ma a bịa n'ịrụ ọrụ n'ihi na ọ naghị enye ahụ efe mgbe ọ kacha mkpa, n'ihi na ọ na-etinye ibu dị arọ n'ahụ onye na-azọrọ ma na-enye ohere ka ụlọ ọrụ ahụ gbanarị ụgwọ site n'ibu ikpe site n'ụlọikpe gaa n'ụlọikpe. n'ihi na ọ na-akwado emeghị ihe n'eziokwu n'akụkụ nke onye na-azọrọ na onye na-achụ ụgbọ ihe mberede, na n'ihi na ... akụkụ ka ukwuu nke mmebi nke ndị ọrụ na-akwụ ụgwọ na-apụ na ụgwọ ndị ọka iwu. ** New York Tribune, Febụwarị 5, 1910 * Ihe mbụ wetara m n’ụlọ bụ na ndị na-arụ ọrụ adịghị enwe ‘obi ụtọ nke iru újú.’ Ịrụsi ọrụ ike kwa ụbọchị na ndụ ha na-eme ka ha ghara inwe obere oge maka ịtụgharị uche n’ihe ‘Gịnị mere’ nke iru uju na-enweghị azịza. ** Ihe mberede ụlọ ọrụ na Iwu, Septemba 1910 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eastman,Crystal}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 98sos4ts55atx2lvdz93f8xez2cgqtp Cornelia Oberlander 0 4058 15395 2023-10-20T04:10:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cornelia Hahn Oberlander CC OBC (20 June 1921 - 22 Mee 2021) bụ onye na-ese ụkpụrụ odida obodo Canada mụrụ German. Ụlọ ọrụ ya, Cornelia Hahn Oberlander Landscape Architects, tọrọ ntọala na 1953, mgbe ọ kwagara Vancouver. N'oge ọrụ ya, o nyere aka n'ichepụta ọtụtụ ụlọ dị elu na Canada na United States, gụnyere Robson Square na Law Courts Complex na Vancouver, National Gallery of Canada, Canadian Chancery na Washin...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cornelia Hahn Oberlander CC OBC (20 June 1921 - 22 Mee 2021) bụ onye na-ese ụkpụrụ odida obodo Canada mụrụ German. Ụlọ ọrụ ya, Cornelia Hahn Oberlander Landscape Architects, tọrọ ntọala na 1953, mgbe ọ kwagara Vancouver. N'oge ọrụ ya, o nyere aka n'ichepụta ọtụtụ ụlọ dị elu na Canada na United States, gụnyere Robson Square na Law Courts Complex na Vancouver, National Gallery of Canada, Canadian Chancery na Washington D.C., Library Square. na Ụlọ Akwụkwọ Ọha nke Vancouver, Museum of Anthropology na Mahadum British Columbia, na Northwest Territories Legislative Assembly Building na Yellowknife. ==Okwu okwuru== * Anyị nwere, dị ka m gosipụtara ugboro ugboro, onyinye dị ukwuu nke okike na mpaghara ala anyị. **[https://www.smith.edu/news/2020-cornelia-hahn-oberlander] mgbe ọ laghachiri smith * Ndị na-ese ụkpụrụ ala bụ ngwakọta nke ndị na-ese ihe, ndị na-ese ihe, ndị na-agụ egwú na ndị ọkà mmụta sayensị; ha ga-abụkwa ndị ndu, ọkachasị n'ịnagide mmetụta nke mgbanwe ihu igwe. **[https://www.smith.edu/news/2020-cornelia-hahn-oberlander] mgbe ọ matara na $100,000 ihe nrite ihe nrịba ama n'ọkwa mba ụwa ka akpọrọ aha maka nsọpụrụ ya. * M na-arụ ọrụ na echiche nke echiche bụ́ na ndị mmadụ chọrọ ka ihe e kere eke gbaa gburugburu—ọ bụ n’ime mkpụrụ ndụ ihe nketa anyị. **[https://www.smith.edu/news/2020-cornelia-hahn-oberlander]Vancouver Sun * Nnwere onwe nke imepụta ihe, nnwere onwe iche echiche dị iche, enweghị oke. **[https://www.theglobeandmail.com/life/home-and-garden/design/trailblazer-still-raising-the-roof-one-garden-at-a-time/article19721715/]mgbe jụrụ ka Canada akpụzila ọrụ ya * Ọtụtụ ndị enyi efunahụ gị, a na m ele nke a anya dị ka okirikiri ndụ. **[https://www.theglobeandmail.com/life/home-and-garden/design/trailblazer-still-raising-the-roof-one-garden-at-a-time/article19721715/] ọ na-ekwu maka usoro ịka nká. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Oberlander,Cornelia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ajlzfw4cp9x6c6h7bj04mtzrbss2t0z Corinna Cortes 0 4059 15397 2023-10-20T04:12:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Corinna Cortes (amuru 31st Maachị 1961) bu onye sayensi komputa komputa ama ama maka ntinye aka ya na ngalaba mmụta igwe. Ugbu a ọ bụ onye isi nyocha Google, New York. Cortes bụ onye nnata ihe nrite nke Paris Kanellakis Theory and Practice Award maka ọrụ ya na ntọala usoro echiche nke igwe vector nkwado. ==Okwu okwuru== * N'ileghachi anya azụ, m ga-ekwu na ịbụ onye njikwa ma ọ bụ ịbụ onye ụkọchukwu, amaghị m n'ezie ma ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Corinna Cortes (amuru 31st Maachị 1961) bu onye sayensi komputa komputa ama ama maka ntinye aka ya na ngalaba mmụta igwe. Ugbu a ọ bụ onye isi nyocha Google, New York. Cortes bụ onye nnata ihe nrite nke Paris Kanellakis Theory and Practice Award maka ọrụ ya na ntọala usoro echiche nke igwe vector nkwado. ==Okwu okwuru== * N'ileghachi anya azụ, m ga-ekwu na ịbụ onye njikwa ma ọ bụ ịbụ onye ụkọchukwu, amaghị m n'ezie ma ọ bụrụ na e nwere nnukwu ọdịiche ahụ, ọ bụ ezie na, '' ọ bụ ihe niile gbasara iduzi mkpụrụ obi furu efu ''. ** Na Mgbakọ Ndị Nkà Nkà Ụmụ nwanyị: NY - [https://www.youtube.com/watch?v=dVIIib1OON4 Akụkọ nkeonwe m na ọrụ m na Google Research with Corinna Cortes] 6:13. Na-atụgharị uche na nzụlite agụmakwụkwọ ya. * Anọla m na-eme kilomita iri abụọ na abụọ n'ụtụtụ a. ** Na-agba ọsọ tupu okwu ya. Na Nzukọ Ndị Na-ahụ Maka Nkà Ụmụ nwanyị: NY - [https://www.youtube.com/watch?v=dVIIib1OON4 Akụkọ nkeonwe m na ọrụ m na Google Research with Corinna Cortes] 10:20. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cortes,Corinna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 68co0qx92no5dxn62w5m5xrfqz2ptlm Corinna Adam 0 4060 15398 2023-10-20T04:16:40Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Corinna Jane Adam (31 Jenụarị 1937 – 8 Maachị 2012), nke aha nwunye ya bụ Corinna Ascherson mara, bụ onye odeakụkọ Britain, ọkachasị maka New Statesman, The Guardian, na The Observer. Dị ka akwụkwọ akụkọ ọnwụ ya n'akwụkwọ akụkọ Times si kwuo, Adam "nwere mmasị n'ihi akọ na akọ akụkọ ya nke ọma na-akọ banyere ọtụtụ isiokwu, ọ bụghị obere okwu ikpe ndị metụtara ajụjụ nnwere onwe ikwu okwu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Corinna Jane Adam (31 Jenụarị 1937 – 8 Maachị 2012), nke aha nwunye ya bụ Corinna Ascherson mara, bụ onye odeakụkọ Britain, ọkachasị maka New Statesman, The Guardian, na The Observer. Dị ka akwụkwọ akụkọ ọnwụ ya n'akwụkwọ akụkọ Times si kwuo, Adam "nwere mmasị n'ihi akọ na akọ akụkọ ya nke ọma na-akọ banyere ọtụtụ isiokwu, ọ bụghị obere okwu ikpe ndị metụtara ajụjụ nnwere onwe ikwu okwu na ikike mmadụ. ==Okwu okwuru== * O doro anya nke ọma ebe Mary Whitehouse | Oriakụ Whitehouse guzo - na, n'ezie [[w: Alan King-Hamilton | Onye ọka ikpe King-Hamilton]], onye 'na-enweghị ike iche n'echiche ... okwu rụrụ arụ karịa'. Ọtụtụ n'ime anyị, echere m - ''w: Akụkọ nwoke nwere mmasị nwoke | Akụkọ nwoke nwere mmasị nwoke' gụnyere - ejichaghị n'aka na onwe anyị. Otu ihe na-adọrọ mmasị karịsịa na ikpe a bụ ka ndị na-ekiri ya si dị n'otu - karịsịa ndị nta akụkọ - megidere ndị gbara akwụkwọ, ma karịsịa megide omume [[w: John Smyth (barrister)|Mr John Smyth]]. <br /> N'ezie oche ndị nta akụkọ bụ ''parti pris'' ebe a na-ajụ nnwere onwe nke nta akụkọ. Otu n'ime ndị dike anyị bụ Clarence Darrow; otu n'ime ederede anyị bụ [[w:Scopes trial|Scopes case]], mgbe ọ gbachitere otu onye nkuzi ebubo na ọ na-eji ozizi evolushọn Darwin mebie uche ụmụaka. Otú ọ dị, ikpe a metụtara Iso Ụzọ Kraịst, nwoke idina nwoke, na omume rụrụ arụ. Ọ bụ atọ zuru oke maka ndị gbara akwụkwọ, onye nwere ike ịpụta, n'agbanyeghị na ọ bụghị ikwupụta, na ndị ahụ a gbara akwụkwọ abụghị naanị ndị nkwulu kama ọ bụkwa ndị gbagọrọ agbagọ nwere uche rụrụ arụ. Ma ọ dịghị onye n’ime anyị, malite n’onye ekweghị ekwe ruo n’ókè nke onye Katọlik, nabatara ikpe ahụ. N'ihe gbasara anyị, ndị gbara akwụkwọ, ma ọ dịkarịa ala, kpachaara anya webatara ihe ndị na-adịghị mkpa iji mebie àgwà nke akwụkwọ akụkọ ahụ. ** [https://web.archive.org/web/20131207222059/http://www.newstatesman.com/node/152583 "Na-echebe Onyenwe Anyị"]"New Statesman" (15 Julaị 1977, degharịa n'ịntanetị site na Febụwarị 13, 2006) ** N'ikpe ikpe mara na '':Whitehouse v Lemon |Whitehouse v Lemon', ikpe nkwulu ikpeazụ e wetara n'ụlọ ikpe na Great Britain. * Sheila Aitkenhead dị afọ 38, nwere ụmụ anọ, ọrịa cancer dị iche iche na-erikwa ya. Ọ mara mma nke ukwuu na ahụike yana ezi uche. Kedu mgbe ọ ga-achọ igbu onwe ya? "Ebe nke m na-anọchi anya nhụjuanya." A gwara ụmụ ya.<br />Achọrọ m n'ụzọ dị egwu, na-etinye ọnụ, ịmata ihe ha chere banyere ya. Ma a gwaghị anyị; O di nwute, o kwesiri ka oghe oghe. ** [https://www.newspapers.com/image/259549846/ "Televishọn: Euthanasia"]"Onye nche" (29 Julaị 1980 p. 9) ** Site na nlebanya nke mbipụta '':World in Action|Ụwa n'ime Omume''. Otu n'ime ụmụ Sheila Aitkenhead bụ onye nta akụkọ Decca Aitkenhead, onye [https://www.theguardian.com/theguardian/2005/oct/29/weekend7.weekend5 dere] gbasara ọnwụ nne ya. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adam,Corinna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] m0pe32wnq64ibwhi5o17ql94f62sjtc Cordelia Agbebaku 0 4061 15401 2023-10-20T04:22:53Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cordelia Ainenehi Agbebaku (January, 1961 – Febụwarị 16, 2017) bụ onye agụmakwụkwọ Naijiria na onye bụbu osote onye isi oche nke Mahadum Ambrose Alli. ==Okwu okwuru== * Ihe ndị a niile na-aga iji kwado nkwenye siri ike nke gọvanọ ndị mmadụ na uto na mmepe nke mahadum. M ga-agbakwụnye na n'oge na-adịbeghị anya, n'akụkụ mmemme nzere ntozu na mahadum a, gọọmentị steeti kwadoro mahadum ahụ na nchikota nde N100. ** [https:...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cordelia Ainenehi Agbebaku (January, 1961 – Febụwarị 16, 2017) bụ onye agụmakwụkwọ Naijiria na onye bụbu osote onye isi oche nke Mahadum Ambrose Alli. ==Okwu okwuru== * Ihe ndị a niile na-aga iji kwado nkwenye siri ike nke gọvanọ ndị mmadụ na uto na mmepe nke mahadum. M ga-agbakwụnye na n'oge na-adịbeghị anya, n'akụkụ mmemme nzere ntozu na mahadum a, gọọmentị steeti kwadoro mahadum ahụ na nchikota nde N100. ** [https://thenewsnigeria.com.ng/2015/11/24/oshiomhole-commissions-8-projects-in-aau] Prof Cordelia nwere ekele maka gọọmentị maka ịnye ọrụ na AAU. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Agbebaku,Cordelia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] q48pn263o39h3y3vmkn7uuau17a4u0x Cora L. V. Scott 0 4062 15402 2023-10-20T04:25:34Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cora Lodencia Veronica Scott (Eprel 21, 1840 – Jenụarị 3, 1923), nke a makwaara dị ka Cora Hatch, bụ otu n'ime ndị a kacha mara amara na ngagharị ime mmụọ nke ọkara ikpeazụ nke narị afọ nke 19. ==Okwu okwuru== * Okpukpe adịghị agụnye naanị ya na nsọpụrụ ma ọ bụ ife ofufe maka ihe pụrụ iche; ma ọ na-eme ka nsọpụrụ ahụ bụrụ njikwa na mkpali mmetụta nke ikike ndị ọzọ nke uche. Ya mere enwere ik...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cora Lodencia Veronica Scott (Eprel 21, 1840 – Jenụarị 3, 1923), nke a makwaara dị ka Cora Hatch, bụ otu n'ime ndị a kacha mara amara na ngagharị ime mmụọ nke ọkara ikpeazụ nke narị afọ nke 19. ==Okwu okwuru== * Okpukpe adịghị agụnye naanị ya na nsọpụrụ ma ọ bụ ife ofufe maka ihe pụrụ iche; ma ọ na-eme ka nsọpụrụ ahụ bụrụ njikwa na mkpali mmetụta nke ikike ndị ọzọ nke uche. Ya mere enwere ike inwe okpukpere chi nke amamihe, nke ihunanya, nke ngalaba obula nke uche mmadu; na okpukpere chi nke ndụ na-ejikọta dum nke ịdị adị mmadụ, ma mejupụta nchikota nke ngalaba ọ bụla nke ndụ ụwa. * Enwere ezi ofufe n’okpukpe n’uche na mmetụta nke nwoke ahụ nke mkpụrụ obi ya na-apụta n’ịma mma na ike, onye ọdịdị anụ ahụ ya ziri ezi na nke dabara adaba, na onye, ​​​​na imezu iwu nke ahụike, na-emezu iwu nke chi. Enwere ezi okpukpe na onye nwere ọgụgụ isi, onye, ​​na-abanye n'ime ụwa, na ikuku, na mbara igwe, maka nyocha sayensị, na-ekpokọta akụ niile nke echiche na ịma mma, na-echekwa ha na ncheta ya dị ka ihe dị nsọ na nke dị nsọ. * Okpukpe nke oke mmụọ na ịrọ òtù… na-aghọ, ọ bụghị okpukpe nke ndụ, kama okpukpe nke otu ngalaba pụrụ iche, ya mere, mmadụ nwere ike bụrụ okpukpere chi n'otu ụgbọ elu yana enweghị okpukpe na nke ọzọ. * N’ezie, e nwere okpukpere chi nke sitere n’ụdị anụ ahụ, nke ekwesịrị ka a were ya n’ọkwa dịka nke mkpụrụ obi. Ọ bụ oke ọrụ dịịrị nwoke na nwanyị ọ bụla imezu oke ọdịdị anụ ahụ ha dịka ha na-achọ anwụghị anwụ. * Nkà mmụta okpukpe gị akụziworo gị ikwere na okpukpe ọ bụla, iji mee ka o zuo okè, aghaghị ịdị otú ahụ n’àjà nke ọdịdị anụ ahụ ma ọ bụ ikike. N'ihi ya, ndị okpukpe oge ochie kpọchiri onwe ha n'ime ọnụ ụlọ ndị mọnk ndị e mechiri emechi, ma n'ebe ahụ site n'ezi ofufe nke mmetụta ha chọrọ imezu anwụghị anwụ nke mkpụrụ obi site n'ịkpọgide anụ ahụ. Ahụ́ ike, ndụ, ọgụgụ isi—a chụrụ ha nile n'àjà maka ịnụbigara okpukpe ọkụ n'obi a anya maka anwụghị anwụ obi ụtọ. Jụọ onye okpukperechi ọ bụla ihe bụ ezi okpukperechi zuru oke, ọ ga-agwa gị na ọ bụ nke na-akpọgide akụkụ mmadụ n'obe ma na-azụlite chi. * Mgbe ị na-agbalị ime ka ngalaba ọ bụla dị n’ụdị ahụ zuo okè—n’anụ ahụ́, n’uche, n’ụzọ ime mmụọ—mgbe ahụ ị na-emezu iwu nke ezi okpukpe. Mkpụrụ obi nwere ike imezu onwe ya na ngalaba ọ bụla, mgbe ụdị anụ ahụ na-asụ ude n'okpuru ọrịa, ma na-emebi emebi n'ihi mbọ a na-agba iji kpogide ya? Ọ dịghị mgbe. Mkpụrụ obi ga-apụtarịrị n'onwe ya, ụdị ahụ ga-enwerịrị ike idobe echiche na mmetụta nke mkpụrụ obi ntakịrị. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Scott,Cora L. V}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4f32cormk4hn08k7motdxyd0kjn8rge Constance Marie 0 4063 16098 16097 2023-10-26T00:56:56Z Goodymeraj 432 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Constance Marie Lopez|Constance Marie Lopez]]'' (amụrụ 9 Septemba 1965) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika. A maara ya maka ọrụ ya dị ka Angie Lopez na ihe nkiri George Lopez (2002 – 2007) nakwa ọrụ ya dịka Marcela Quintanilla na ihe nkiri nke afọ 1997 bụ Selena. Ọ gosipụtara Regina Vasquez na ihe nkiri Switched at Birth (2011-2017). === Okwu Ndị O Kwuru === * Abụ m onye anaghị eri anụ, mụ na nwa m … M ghọrọ onye anaghị eri anụ n'obere bido n'afọ agadi nke afọ iri na isii! … Mgbe m gbara afọ iri na isii m malitere inwe ntakịrị ike ọgwụgwụ na enweghị mmasị ma ọ bụrụ na m na-eri anụ KFC m, m na-ahụtazi na osisi ọkụkọ m dị óké ogologo. Ọ bụrụ na m chọpụtara ákwárà maọbụ anụ ime ahụ ya, wdg ... M malitere ịhụ na onwebu mgbe ọ bụ n'ezie anụ dị ndụ na-eku ume. … Enwere m nwa nwanyị mara mma ma nwekwaa nhọrọ m ga-eme. M ga-azụ ya anụ? Maọbụ mba? M wee soro ụtọ akpịrị m, a mụtalarị m n'ihe karịrị otu afọ gara aga ịna enye onwe m nri ndị na-akwado ahụike, wee na-ahú na nri m na-adị enwe ikike nri ayọn, ya mere na otú ihe ahụ ka m ga-emere Luna Marie… Amaghị m ihe ọbụla ọzọ. ** [http://constancemarie.net/2010/no-moo-for-me-and-luna-marie "Ọ dịghị "MOO" maka mụ na Luna Marie", akara websaịtị ya ConstanceMarie.net (11 August 2010)]. * Atabeghị m anụ ehi kemgbe afọ iri abụọ na isii. Anụ ọkụkọ kemgbe afọ iri na isii. Azụ kemgbe afọ isii, ọ bụrụ na a manyere m, m ga-eri oporo. ** [http://www.abcspark.ca/shows/switched-birth/articles/qa-constance-marie "Q&A with Constance Marie", ABC Spark (11 Septemba 2012)]. *...N'oge ndị ahụ gara aga, ọ na-esiri ndị Latinos ike ọbụna ịrụ ọrụ nke ha, ọ bụrụgodị na e dere ya maka agwa Latin. Nke a bụ ihe omume ebe ha na-agbanwe ọrụ n'ezie iji mee ka ọ bụrụ Latin, ọ dịkwa m nnọọ mpako na m nwere ike ịgbanwe ya. Ka m ghara iwere ya naanị dịka ọrụ mbụ m ime ihe nkiri, mana ka ọ bụrụkwaara m ntakịrị ihe nhụwa-ama. ** Na ọrụ izizi mbụ ya na usoro telivishọn Dirty Dancing na [https://tv.avclub.com/from-selena-to-undone-constance-marie-has-been-the-mat-1839017556"Site na Selena ruo Emegharịrị, Constance Marie abụrụla onye nnata nke ọtụtụ ezinụlọ America”] na AV Club (2019 Ọkt 16) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Marie,Constance}} [[Category:ụmụ nwanyị Amerika na-emepụta ihe nkiri]] 6j18kcshtf98723togyi9s60pisi4a2 Consolee Nishimwe 0 4064 15405 2023-10-20T04:31:29Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Consolee Nishimwe (amuru 11 Septemba 1979), bu onye odee Rwandan, onye na-ekwu okwu mkpali, na onye lanarịrị ogbugbu nke Rwandan 1994. ==Okwu okwuru== * Mmetụta mgbu na nhụjuanya m aghọwokwa ụzọ isi nyere ndị ọzọ aka na akụkụ dị ukwuu nke inyere ọha mmadụ aka n'ozuzu. Ya mere, ọ dịghị mfe. Ma obi dị m ụtọ na ọ dịghị mgbe m dara mbà. Anọgidere m na ya wee kpalie onwe m ịghọ onye na-adịghị ike. ** [http...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Consolee Nishimwe (amuru 11 Septemba 1979), bu onye odee Rwandan, onye na-ekwu okwu mkpali, na onye lanarịrị ogbugbu nke Rwandan 1994. ==Okwu okwuru== * Mmetụta mgbu na nhụjuanya m aghọwokwa ụzọ isi nyere ndị ọzọ aka na akụkụ dị ukwuu nke inyere ọha mmadụ aka n'ozuzu. Ya mere, ọ dịghị mfe. Ma obi dị m ụtọ na ọ dịghị mgbe m dara mbà. Anọgidere m na ya wee kpalie onwe m ịghọ onye na-adịghị ike. ** [https://amsterdamnews.com/news/2021/07/08/through-life-experience-consolee-nishimwe-seeks-ad/, Consolee Nishimwe kwuru:] (Akụkọ Amsterdam, Julaị 8, 2021) * Ọ na-ewe ogologo oge iji kwupụta otú obi dị anyị. Ana m agbalị igosi ndị ọzọ lanarịrịnụ na anyị kwesịrị igosipụta ihe mgbu anyị nwere. ** [https://www.theatlantic.com/international/archive/2014/04/how-rwandans-cope-with-the-horror-of-1994/360204/, N'omenala anyị, anyị anaghị ekwu okwu ọtụtụ ihe gbasara ahụmịhe,” Consolee Nishimwe kwuru (The AtlanticApril 4, 2014) * Ime ihe ike n’anụ ahụ mere m, nakwa ibi ndụ bu nje HIV n’ihi nke ahụ, ọ bụ ihe m na-agaghị echefu echefu—nke na-agaghị aga ebe ọ bụla, na mụ na ya aghaghị ibi. ** [https://time.com/74113/rwanda-genocide-survivor-lasting-reminders/, agaghị m echefu ihe mere m, Consolee Nishimwe kwuru] (Oge, Eprel 9, 2015) * “Achọrọ m ịnọ n’ebe m pụrụ ibi ndụ ọhụrụ, ọ dị m mkpa ibi ndụ ọhụrụ n’ebe m na-ahụtụbeghị ihe m nwetara. N'oge ahụ, ọ bụ maka m ịmalite ndụ ọhụrụ, site na njem nke ọgwụgwọ. Ịhapụ Rwanda dịịrị m mfe n'ihi ahụmahụ ọjọọ ndị m nweworo. N’ihi ya, ọ dị m ka m kwesịrị ịnọ n’ebe ọzọ. O wee bụrụ na m bịara America maka na nwa nwanne nna m nọ ebe a. ** [https://amsterdamnews.com/news/2021/07/08/through-life-experience-consolee-nishimwe-seeks-ad/, Consolee Nishimwe kwuru: onye na-akwado ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ] (Amsterdam News, Julaị 8 , 2021) * Ụfọdụ n’ime anyị na-enwekwa nsogbu n’ihi ihe ndị anyị gabigara n’oge mgbukpọ ahụ. ** [https://www.gwhatchet.com/2020/01/31/rwandan-genocide-survivors-discuss-their-experiences-the-nation-today/, Mgbe ụfọdụ ọ naghị adịịrị anyị ndị lanarịrịnụ mfe, Consolee Nishimwe kwuru. ] (Gw Hatchet, Jan 31, 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nishimwe,Consolee}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qf3ta6bhfgn1r6rfjne4rpk9p4zj45t Connie Ferguson 0 4065 15406 2023-10-20T04:34:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Constance Ferguson (née Masilo; amụrụ 10 June 1970) bụ onye na-eme ihe nkiri Botswana nke South Africa, onye na-ese ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na nwanyị ọchụnta ego. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka "Karabo Moroka" na opera ncha kacha ewu ewu na South Africa, Generations. ==Okwu okwuru== * Enwere m ụgwọ ihe ịga nke ọma m site na ntachi obi dị mfe, ịrụsi ọrụ ike na anaghị ewere ihe ọ bụla egwuri egwu. ** [ht...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Constance Ferguson (née Masilo; amụrụ 10 June 1970) bụ onye na-eme ihe nkiri Botswana nke South Africa, onye na-ese ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na nwanyị ọchụnta ego. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka "Karabo Moroka" na opera ncha kacha ewu ewu na South Africa, Generations. ==Okwu okwuru== * Enwere m ụgwọ ihe ịga nke ọma m site na ntachi obi dị mfe, ịrụsi ọrụ ike na anaghị ewere ihe ọ bụla egwuri egwu. ** [https://www.forbesafrica.com/entertainment/2021/05/10/success-is-a-choice-rise-and-grind-says-connie-ferguson/ Ihe ịga nke ọma bụ nhọrọ Bilie na Grind] 28 Nọvemba 2021 nke Chanel Retief eweghachiri 29 Nọvemba 2022 * M na-ekwe ka ọrụ m na-ekwu maka onwe ya ma na-agbalịsi ike na-enyere ọtụtụ mmadụ aka n'ụzọ ziri ezi. ** [https://www.forbesafrica.com/entertainment/2021/05/10/success-is-a-choice-rise-and-grind-says-connie-ferguson/ Ihe ịga nke ọma bụ nhọrọ Bilie na Grind] 28 Nọvemba 2021 nke Chanel Retief eweghachiri 29 Nọvemba 2022 * Ọtụtụ oge Connie ahapụla anyị n'ike mmụọ nsọ ya na pel nke amamihe ya, họrọ ịdị jụụ, obi ike na amamihe n'ihe ọ bụla ịchọrọ ime. ** tswalebs, Masaru Emoto Nov 05, 2020, 03:17 Pm https://tswalebs.com/top-of-the/the-many-times-connie-has-left-us-inspired] -ya-ya-pearl-nke-amamihe * Kpọmkwem otu ọnwa taa na ọ ka na-eche surreal. A na-ekwukarị na akụkọ ifo anaghị anwụ anwụ ** [[OGE | Connie Ferguson's 2021: Na-efunahụ Shona na ịmụ ibi na-enweghị ya]], https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2021-12-31-timeline--connie-fergusons-2021- na-efunahụ-shona-na-amụ-ịbi-na-enweghị ya/ , 31 Disemba 2021 - 08:00 nke Chrizelda Kekana. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ferguson,Connie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jqlmrlh8qmupyov5szlnhfvwrwgai3a Adele James 0 4066 15420 15419 2023-10-20T05:00:03Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndi O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adele James|Adele James]] bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe nkiri nke Britain. Ọ na-akpa àgwà Tina Mollett na usoro ihe nkiri a na-eme na TV, Casualty. N'afọ 2023, James sooro na ndị mere ihe nkiri a na-egosi kwa mgbe na Netflix, bụ Queen Cleopatra. ==Okwu Ndi O Kwuru== * Naanị maka ịgwaru gị, agaghị anabata ụdị omume a na akaụntụ m. A ga-egbochi gị n'egbughị oge !!! Ọ bụrụ na ndị mepụtara ihe ngosi ahụ amasịghị gị, elela ihe ngosi ahụ. Maọbụ lee ya ma sonye na echiche obi (ụdị ọkachamara ya) nke dị iche na nke gị. N'ụzọ ọ bụla, ike agwụla m ma na-agwụgide m na-aga! ** [https://www.egyptindependent.com/if-you-dont-like-the-casting-dont-watch-the-show-cleopatra-star-responds-to-race-controversy] Kpakpando ihe nkiri Cleopatra mere nzaghachi banyere ndọrọndọrọ isiokwu maka agbụrụ n'okwu nke ihọpụta James bụ onye Afrịka ịkpa àgwà [[w:|Queen Cleopatra VII]] * Ọ bụrụ na ndị mepụtara ihe ngosi ahụ amasịghị gị, elela ihe ngosi ahụ. ** [https://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-65322821] (19 Eprel 2023). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adele James|Adele James]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adele James|Adele James]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:James, Adele}} ics16swidcemepfzsgp9y7q0l1mec9p Condoleezza Rice 0 4067 15408 2023-10-20T04:38:13Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Condoleezza Rice (amuru na Nọvemba 14, 1954) bu onye okacha amara na onye isi ochichi America. Ọ jere ozi dịka odeakwụkwọ steeti United States nke iri isii na isii n'ọchịchị Onye isi ala George W. Bush. Rice bụ onye ndụmọdụ nchekwa mba nke President Bush n'oge oge mbụ ya, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị mbụ jere ozi n'ọkwá ahụ. Tupu ịbanye na nchịkwa Bush, ọ bụ prọfesọ nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Condoleezza Rice (amuru na Nọvemba 14, 1954) bu onye okacha amara na onye isi ochichi America. Ọ jere ozi dịka odeakwụkwọ steeti United States nke iri isii na isii n'ọchịchị Onye isi ala George W. Bush. Rice bụ onye ndụmọdụ nchekwa mba nke President Bush n'oge oge mbụ ya, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị mbụ jere ozi n'ọkwá ahụ. Tupu ịbanye na nchịkwa Bush, ọ bụ prọfesọ nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Stanford ebe ọ jere ozi dị ka Provost site na 1993 ruo 1999. ==Okwu okwuru== * Mmụba nke klas ndị ọchụnta ego n'ụwa niile bụ ihe bara uru n'ịkwalite ikike mmadụ na nnwere onwe onye ọ bụla, na ekwesịrị ịghọta ya ma jiri ya mee ihe. Ma udo bụ ọnọdụ mbụ na nke kachasị mkpa maka ọganihu na nnwere onwe na-aga n'ihu. Ike agha America ga-enwerịrị nchekwa n'ihi na United States bụ naanị onye na-akwado udo na nkwụsi ike zuru ụwa ọnụ. Nleghara ndị agha America anya ugbu a na-eyi ike ya idowe udo. ** [http://www.foreignaffairs.org/20000101faessay5-p20/condoleezza-rice/campaign-2000-promoting-the-national-interest.html Foreign Affairs], Jenụwarị/February [[2000]]. * Mana n’ihe gbasara Saddam Hussein nọ ebe ahụ, ka anyị cheta na e kewara obodo ya, n’ezie. Ọ naghị achị ebe ugwu obodo ya. Anyị nwere ike isi n'ebe ọ nọ pụọ. E wughachibeghị ndị agha ya. ** [http://www.radio4all.net/proginfo.php?id=7877 CNN Late Edition With Wolf Blitzer], July 29 2001. * Ọ bụrụ na ị nwere obi abụọ banyere ogo nke w: War in Afghanistan (2001 – dị ugbu a) | nke a bụ nchekwa onwe, naanị lelee foto ndị ahụ sitere na Septemba 11th. ** [http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0109/24/se.22.html Ajụjụ ọnụ Wolf Blitzer na CNN], September 24 2001 * Echeghị m na onye ọ bụla gaara ebu amụma na ndị a ga-ebu ụgbọ elu kụba ya na World Trade Center, were nke ọzọ maba ya na Pentagon, na ha ga-agbalị iji ụgbọ elu dị ka ngwa agha. **[http://www.usatoday.com/news/washington/2004-03-30-questions-usat_x.htm Press ogbako], [[May 16]], [[2002]]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rice,Condoleezza}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2fj2ll3k295fytn40d71hombn12ue9g Ana Kasparian 0 4068 15412 15410 2023-10-20T04:44:45Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ana Kasparian|Anahit Misak "Ana" Kasparian]]''' (amuru Julaị 7, 1986) bụ onye America [[W:Progressivism | na-aga n'ihu]] onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye mgbasa ozi, onye nkuzi mahadum na odeakụkọ. Ọ bụ onye isi na onye na-emepụta ihe n'ịntanetị [[W: ihe ngosi akụkọ | ihe ngosi akụkọ]] ''[[W: The Young Turks | The Young Turks]]'', malitela ịrụ ọrụ dị ka onye na-emepụta ihe na-ejuputa maka show na 2007. == Okwu okwu== *Ndị na-arụkọ ọrụ na-ele anya gba ọtọ gbapụtara site na asịrị hacking ka m na-ekpe ha ikpe. *[https://twitter.com/anakasparian/status/506525943306125312 Tweet] (1 Septemba 2014) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kasparian, Ana}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 7jcxwkx54vlwnq2xhrj07sg3j1lraj9 Code Pink 0 4069 15411 2023-10-20T04:44:37Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Code Pink bụ NGO na-arụsi ọrụ ike na mba ụwa nke na-akọwa onwe ya dị ka "òtù ndị inyom na-eduzi na-arụ ọrụ iji kwụsị agha US na militarism, na-akwado udo na ikike mmadụ, na-atụgharị ụtụ isi ụtụ isi anyị n'ime ahụike, agụmakwụkwọ, ọrụ ndụ ndụ na ihe ndị ọzọ na-ekwe nkwa ndụ. mmemme ==Okwu okwuru== *Codepink toro mkpebi Onye isi ala Trump ịwepụ ndị agha US na Syria. Onye isi ala kwuru na T...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Code Pink bụ NGO na-arụsi ọrụ ike na mba ụwa nke na-akọwa onwe ya dị ka "òtù ndị inyom na-eduzi na-arụ ọrụ iji kwụsị agha US na militarism, na-akwado udo na ikike mmadụ, na-atụgharị ụtụ isi ụtụ isi anyị n'ime ahụike, agụmakwụkwọ, ọrụ ndụ ndụ na ihe ndị ọzọ na-ekwe nkwa ndụ. mmemme ==Okwu okwuru== *Codepink toro mkpebi Onye isi ala Trump ịwepụ ndị agha US na Syria. Onye isi ala kwuru na Twitter na US emeriela ISIS na Syria, na-ekwu na nke a bụ naanị ihe kpatara ya. Nkwupụta ahụ megidere ihe Onye Ndụmọdụ Nchebe Mba John R. Bolton | John Bolton kwuru na mbụ na Septemba na "United States agaghị ahapụ Syria ma ọ bụrụhaala na ndị agha Iran nọgidere na-arụ ọrụ ebe ahụ." Obi dị anyị ụtọ na onye isi ala agbasoghị ndụmọdụ Bolton. Bolton bụ onye na-enwe obi ụtọ maka Agha Iraq | Mwakpo US nke Iraq, mbuso agha nke mebiri obodo ahụ wee bute ya na ISIS. N'aka nke ya, agha US megide ISIS na Syria na Iraq bụ ndị na-enweghị obi ebere, bọmbụ na-enweghị isi nke mere ka ọtụtụ puku mmadụ nwụọ ...<br>Anyị na-akpọkwa ndị mba ọzọ niile na-etinye aka na mbibi Siria, gụnyere United States. Steeti, iburu ibu ọrụ maka iwughachi mba a na inye ndị Siria enyemaka, gụnyere ndị gbara ọsọ ndụ, ndị tara ahụhụ nke ukwuu ihe karịrị afọ asaa. **[https://www.codepink.org/codepink_applauds_trump_s_decision_on_syria_withdrawal nke CodePink kwuru na mkpebi Onye isi ala Trump iwepụ ndị agha US na Syria ederede zuru oke n'ịntanetị] (19 Disemba 2018) *...Trump kwesịrị ịnọgide na-eguzo na neocons & ụlọ ọrụ agha-ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke na-erite uru site na agha na-adịghị agwụ agwụ site n'ịkpọbata ndị agha a n'ụlọ .. Anyị na-akpọkwa akụkụ niile ka ha kwụsị ọrụ agha kama ilekwasị anya na udo. usoro.... #Syria **[https://twitter.com/truths2setfree/status/1076610777027629056"Twitter Post"] (Dec 22, 2018) *FoxNews kpọrọ #SyriaWithdrawal asị. Otú ahụ ka ọ dịkwa #MSNBC na #CNN. Ya mere, akụkụ abụọ ahụ, netwọk USB na ndị na-emepụta ngwá agha niile kwetara. Ka a sịkwa ihe mere agha anyị ji akwụsị akwụsị. **[https://twitter.com/codepink/status/1078051583865155584"Twitter Post"] (Dec 26, 2018) * Ndị nnọchi anya CODEPINK nke ndị America 30 ga-aga Iran site na February 25–March 6 iji kwupụta nchegbu miri emi ha nye ndị Iran banyere mmetụta nke mmachi nke ọchịchị Trump na-emebi, kagbuo Nkwekọrịta Nuclear na iwu ikpe maka agha. Ndị nnọchiteanya ahụ bụ ndị ọkàiwu, ndị nta akụkọ, ndị dọkịta, ndị na-eme ihe nkiri, ndị na-ese ihe, na ndị ọkachamara ndị ọzọ na-atụ anya inye aka mee ka mba abụọ anyị si n'ebe iro na egwu agha gaa n'ebe nkwanye ùgwù na udo. Ndị nnọchi anya ga-ezute ndị agụmakwụkwọ Iranian, ụmụ akwụkwọ, ndị nka, ndị isi okpukperechi na ndị omeiwu. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pink,Code}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kq1bzbo5yb13rjunml3wcflxzg7z7ni Dael Orlandersmith 0 4070 15413 2023-10-20T04:48:27Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Dael Orlandersmith | Dael Orlandersmith]]"" (amụrụ ''Donna Dael Theresa Orlander Smith Brown '' October 29 1959) bụ onye omere America, onye na-ede uri na onye ode akwụkwọ. == Okwu okwu == * [Ihe odide niile] bụ ihe mejupụtara. Ị na-ele ihe nwere ike ịbụ. Enwere eziokwu ihe nkiri na ya, nke bụ: ikekwe nke a abụghị okwu ọnụ, mana ọ bụ n'ime mpaghara enwere ike… * Na usoro ide ya maka ''Ruo Iju Mmiri'' na [https://ww...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Dael Orlandersmith | Dael Orlandersmith]]"" (amụrụ ''Donna Dael Theresa Orlander Smith Brown '' October 29 1959) bụ onye omere America, onye na-ede uri na onye ode akwụkwọ. == Okwu okwu == * [Ihe odide niile] bụ ihe mejupụtara. Ị na-ele ihe nwere ike ịbụ. Enwere eziokwu ihe nkiri na ya, nke bụ: ikekwe nke a abụghị okwu ọnụ, mana ọ bụ n'ime mpaghara enwere ike… * Na usoro ide ya maka ''Ruo Iju Mmiri'' na [https://www.theintervalny.com/interviews/2018/02/dael-orlandersmith-on-until-the-flood/"Dael Orlandersmith na 'Ruo mgbe Iju Mmiri ahụ'”] na etiti oge (2018 Feb 1) * Na ụlọ ihe nkiri, ndị mmadụ na-eme nke ahụ mgbe niile. A ga-enwe onye ọ bụla na-achọ echiche nke ikpe ziri ezi, karịsịa na nke a. Ha nwere echiche nke ikpe ziri ezi nke na-akọwa ma ọ bụrụ na onye ọzọ bụ eziokwu. Gwa m okwu, gwa m okwu. Achọrọ m ka ị gwa m onye mere ihe. Anyị amaghị onye mere ihe n'ime oge ndị ahụ. Ònye ziri ezi? Kedu onye mejọrọ? Ihe ọ bụla nke ahụ pụtara. Ọ bụghị, maka enweghị okwu ka mma, na oji na ọcha. * Na ndị mmadụ na-atụgharị ụfọdụ echiche na ihe nkiri na [https://www.theintervalny.com/interviews/2018/02/dael-orlandersmith-on-until-the-flood/"Dael Orlandersmith na 'Ruo mgbe Iju Mmiri''"] na etiti oge (2018 Feb 1) * Ndị nọ n'èzí. Enwere m mmasị na ndị na-adabaghị adaba na ihe na-enye gị ikike ka ị ghara iru ala. Ọrụ gbara ọchịchịrị na-amasị m n'ihi na a manyere gị ịmụta maka ụfọdụ ihe… * Na isiokwu ọ masịrị na [https://www.theintervalny.com/interviews/2018/02/dael-orlandersmith-on-until-the-flood/"Dael Orlandersmith na 'Ruo mgbe Iju Mmiri''] na Ogologo oge (2018 Febụwarị 1) * Ọ bụrụ na ị na-achọ echiche nke ikpe ziri ezi, nke ahụ abụghị ihe m na-eme. Ana m ekwu ọtụtụ eziokwu. Achọghị m ịnọchite anya. * Na itinye echiche dị iche iche na ọrụ ya na [https://www.americantheatre.org/2015/12/11/dael-orlandersmith-is-a-poet-of-lifes-complexity/ "Dael Orlandersmith bụ onye na-ede uri nke Ndụ mgbagwoju anya”] na American Theatre (2015 Dec 11) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Orlandersmith, Dael}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] jcekwvjlbais0wmlagaufqhk4u7pa45 Claudia Bird Schoonhoven 0 4071 15414 2023-10-20T04:48:55Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Claudia Bird Schoonhoven (amụrụ 1943) bụ onye ọka iwu nhazi nke America, Prọfesọ nke Òtù na Strategy na Paul Merage School of Business, na onye editọ-na-isi nke Sayensị Sayensị gara aga nwere mmasị nyocha na ngalaba nke mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ dabere na teknụzụ. , ọhụrụ, na ịzụ ahịa. ==Okwu okwuru== * Contingency Theory abụghị theory ma ọlị, n'echiche nkịtị nke echiche dị ka usoro echiche emepụta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Claudia Bird Schoonhoven (amụrụ 1943) bụ onye ọka iwu nhazi nke America, Prọfesọ nke Òtù na Strategy na Paul Merage School of Business, na onye editọ-na-isi nke Sayensị Sayensị gara aga nwere mmasị nyocha na ngalaba nke mgbanwe mgbanwe nke ụlọ ọrụ dabere na teknụzụ. , ọhụrụ, na ịzụ ahịa. ==Okwu okwuru== * Contingency Theory abụghị theory ma ọlị, n'echiche nkịtị nke echiche dị ka usoro echiche emepụtara nke ọma nke nwere njikọ. Ọ bụ atụmatụ na-atụgharị anya ma ọ bụ metatheory, na-atụ aro ụzọ ekwesịrị isi chepụta ihe omume ma ọ bụ dị ka a ga-esi akọwa ya nso nso a. N'ịbụ nke e nwetara site na nnukwu ọmụmụ ihe nhụsianya, usoro ihe nhụsianya na-adabere n'echiche ole na ole ekwuru n'ụzọ doro anya, na ndị a na-eduzi nchọpụta nhụsianya. ** Claudia Bird Schoonhoven. 1981. "Nsogbu na nchepụta echiche: Nnwale echiche zoro ezo n'ime asụsụ nke contingency "theory" "Administrative Science Quarterly," 26: p. 350 * Ọ bụrụ na ị na-enyocha tebụl ọdịnaya nke akwụkwọ ọgụgụ na nhazi nzukọ ma ọ bụ chọọ webụ maka ọmụmụ ihe na sociology nhazi, ị gaghị enwe ike ịhụ mmadụ ole n'ime ndị nyere aka na ngalaba ahụ nọrọ oge na :w: Mahadum Stanford | Stanford n'etiti 1970 na 2000, dị ka ndị otu ngalaba, post-docs, ma ọ bụ ụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ ... N'ime ihe ise kachasị emetụta macro-organizational paradigms na egwuregwu taa - theory institutionalNetwork theory] ], organizational culture population ecology na resource dependence theory(n'usoro mkpụrụedemede) - Stanford jere ozi dị ka ogidi dị mkpa, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ntọala dum, maka ihe niile ma usoro netwọk. Ka ọ na-erule n'afọ 1990, ọ ghọrọ saịtị dị mkpa maka nkwupụta netwọkụ. ** Frank Dobbin, Claudia Bird Schoonhoven (eds) '' Stanford's Organization Theory Renaissance, 1970-2000, '' 2010. p. xvii ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schoonhoven,Claudia Bird}} [[Category:ụmụ nwanyị]] p2g89ovgfqjfkh9n606x5njged8mi32 Claudia Jones 0 4072 15415 2023-10-20T04:53:36Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Claudia Jones mụrụ Claudia Vera Cumberbatch (21 February 1915 - 24 Disemba 1964), bụ onye nta akụkọ na onye ndọrọndọrọ amuru na Trinidad na Tobago. Mgbe ọ bụ nwata, ya na ezinụlọ ya kwagara US, ebe ọ ghọrọ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-akwado mba ojii. ==Okwu okwuru== * A na-emepe emepe nsụhọ na nwaanyị ajụjụ taa, Ya mere, ga-adịghị akwụsị ịghọta na Negro ajụjụ na United States bụ '...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Claudia Jones mụrụ Claudia Vera Cumberbatch (21 February 1915 - 24 Disemba 1964), bụ onye nta akụkọ na onye ndọrọndọrọ amuru na Trinidad na Tobago. Mgbe ọ bụ nwata, ya na ezinụlọ ya kwagara US, ebe ọ ghọrọ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-akwado mba ojii. ==Okwu okwuru== * A na-emepe emepe nsụhọ na nwaanyị ajụjụ taa, Ya mere, ga-adịghị akwụsị ịghọta na Negro ajụjụ na United States bụ '' tupu '' na ọ bụghị hà nhata, nwanyị ajụjụ; na naanị ruo n'ókè na anyị na-alụ ọgụ niile chauvinist okwu na omume banyere Negro ndị mmadụ na-alụ ọgụ maka zuru nhatanha nke Negro ndị mmadụ, ndị inyom nwere ike n'ozuzu ọganihu ha mgba maka nha anya ikike. Maka mmegharị ụmụ nwanyị na-aga n'ihu, nwanyị Negro, onye na-ejikọta na ọkwa ya onye ọrụ, Negro, na nwanyị ahụ, bụ njikọ dị mkpa na nsụhọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị a dị elu. ** "Njedebe nke Nleghara Nsogbu nke Nwanyị Negro" (1949), na '' Ka Ọ dịghị Onye Na-atụgharị Anyị Gburugburu: Anthology African-American '' (2009), p. 324 [https://speakingwhilefemale.co/radicals-jones/ Nkwupụta] (January 1953) Nkwupụta tupu a mara ya ikpe, Ụlọikpe US, Foley Square, New York City. Na ''Claudia Jones: Agafee Njide'', ed. Carole Boyce Davies (Banbury, Oxfordshire: Ayebia Clarke Publishing Ltd), 2011, p. 6-10. * Ọ bụrụ na ihe m na-ekwu ebe a na-eje ozi ọbụna otu whit iji nyekwuo ndị na-eto eto na-eto eto ọtụtụ nde ndị America na-alụ ọgụ maka udo na ichupu ndị fasizim mbanye na nnwere onwe ikwu okwu na echiche na mba anyị, m ga-ewere m ịrị elu ikwu okwu bara uru n'ezie. * Ị ga-atụle dị ka uru nke otu afọ nke ikpe, m na-anụ ọkụ n'obi na-agbaso echiche nke ịlụ ọgụ maka ịha nhata zuru oke maka ndị m, ndị Negro, nke dị ka onye Kọmunist m kwenyere na a ga-enweta ya naanị n'ihe kpatara ndị ọrụ? Otu afọ maka nkwenye ndị Kọmunist ọzọ dị mkpa, na agha Korea kasị mma bụ agha na-ezighị ezi? Ma ọ bụ nkwenye m na enwere ike ibikọ ọnụ n'udo nke mba dị iche iche wee nweta udo ma ọ bụrụ na a na-agbasi mbọ ike maka ya? Afọ ọzọ maka nkwenye m na ọ bụ naanị n'okpuru mmekọrịta ọha na eze ka a ga-ewepụ nrigbu na site na mmadụ n'ikpeazụ na a ga-eji nnukwu akụ mmadụ na ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke mba ahụ maka ọdịmma ndị mmadụ? Mkpebi afọ ọzọ maka nkwenye m na ịgọnarị mmega ahụ nke nnwere onwe ikwu okwu na echiche nye ndị Kọmunist na-aga n'ihu, dịka akụkọ ihe mere eme na-akwado, ngọnarị nke ikike ndị a nye ndị America nile? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jones,Claudia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kw3zutereaiz96ew0y2sod7icvqpgri Neiman Susan 0 4073 15428 15425 2023-10-20T05:12:58Z Mercyjamb123 446 /* Ịdị ọcha nke omume: Nduzi maka ndị toro eto (2008) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Susan Neiman|Susan Neiman]]''' (amuru Maachị 27, 1955) bu onye America [[w:ethics | philosopher]], onye na-akọwa omenala, na onye edemede. Odeela ọtụtụ ihe gbasara oge dị n'etiti [[w:Age of Enlightenment|Enlightenment]] philosophy omume, metaphysics, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma maka ndị ọkà mmụta na ọha ọha. Ọ bi ugbu a na Germany, ebe ọ bụ onye isi oche nke Einstein Forum na Potsdam. == Okwu okwu == * Olee otú anyị si echeta akụkụ nke akụkọ ihe mere eme anyị ọ ga-akara anyị mma ichefu? Ada na ntughari bụ nhọrọ mgbe niile. * Ụmụ akwụkwọ French nwere ike ịdị mpako ịghọ ụmụ amaala nke mba ahụ nyere ụwa ''[[w:Nkwupụta nke ikike mmadụ na nke ụmụ amaala | Nkwupụta nke ikike mmadụ]]''; ọ dị mkpa ka a gwa ha na e leghaara ya anya afọ ole na ole ka ọ kpalitere [[w:Haitian Revolution|mgbanwe na Haiti]], onye onye ndu ya, [[w:Toussaint Louverture|Toussaint Louverture]], bụ onye a tụrụ mkpọrọ n'ụlọ mkpọrọ France? * O doro anya na mkpọsa aka nri machibido ụlọ akwụkwọ America ihe ọ bụla nwere ike ịkpata ahụ erughị ala dị ize ndụ. Onye ọ bụla kwesịrị ịnya isi na ya bụ mba ndị dike ya gụnyere [[w:Martin Luther King Jr|Martin Luther King Jr.]] na [[w:Toni Morrison|Toni Morrison]], ndị edemede abụọ nke ọtụtụ bọọdụ ụlọ akwụkwọ machibidoro. Tinyere akụkọ ihe mere eme nke nnukwu ikpe na-ezighị ezi, United States nwere ogologo akụkọ ihe mere eme nke ndị lụsoro ya ọgụ. Enweghị ihe atụ nke ndị ikom na ndị inyom nwere obi ike bụ́ ndị rụkọrọ ọrụ ọnụ iji nwee ọganihu n'ikpe ziri ezi, anyị agaghị enwe ọchịchọ imekwu ihe. Ndị na-enweghị ike ikweta akụkọ ihe mere eme nke ọganihu gara aga ga-abụ ndị nlelị ma ọ bụ arụkwaghịm. Ikowapụta akụkọ ihe mere eme America niile dị ka injin nke [[w: Ọchịchị Ọcha | Ọcha Ọcha]], ma ọ bụ akụkọ ihe mere eme German niile dị ka antisemitism mebiri nke na-enweghị mgbagha, ga-akpasu iweghachi azụ, ma nweelarị. Ma ọ bụrụgodị na ọ bụghị, ọ gaghị abụ eziokwu—ọ̀ bụ na ọchịchọ ịgụ akụkọ ihe mere eme ọ́ bụghị ọchịchọ nke eziokwu? * [https://www.nybooks.com/articles/2023/10/19/historical-reckoning-gone-haywire-germany-susan-neiman/ "Historical Reckoning Gone Haywire"], '' New York Review of Akwụkwọ'' (Ọktoba 19, 2023) ===''Ihe ọjọọ n'echiche nke oge a: Akụkọ ọzọ nke nkà ihe ọmụma'' (2002) === * Foto nke nkà ihe ọmụma ọgbara ọhụrụ bụ́ nke gbadoro ụkwụ na [[w:epistemology|epistemology]] na nke ọchịchọ ime ka ihe nnọchianya anyị kpalie siri nnọọ ike nke na ụfọdụ ndị ọkà ihe ọmụma dị njikere ịta mgbọ ahụ ma kwupụta na mgbalị ahụ furu efu. [[W:Richard Rorty|Rorty]] dịka ọmụmaatụ, ọ na-adị mfe ịjụ nkà ihe ọmụma ọgbara ọhụrụ kpamkpam karịa ịjụ akwụkwọ ndekọ aha nke akụkọ ihe mere eme ya. Akụkọ ya dị nhịahụ karịa ọtụtụ, mana ọ bụ ụdị akụkọ a na-akọ n'ọtụtụ ngalaba nkà ihe ọmụma na ọkara nke abụọ nke narị afọ nke iri abụọ. Akụkọ ahụ bụ otu nke mmasị na-ebelata nke ukwuu. ''Philosophy, dị ka ụfọdụ ndị mmadụ, dị njikere ịnakwere ike ọgwụgwụ n'ọnọdụ doro anya ka ọ na-etolite ruo etiti afọ''. * Dị ka ọtụtụ ndị ọzọ, abịara m na nkà ihe ọmụma iji mụọ ihe ndị metụtara ndụ na ọnwụ, a kụzikwaara m na ịbụ onye ọkachamara chọrọ ichefu ha. Ka m na-amụtakwu ihe, otú ahụ ka m na-esikwu ike na ihe dị iche: [[w:akụkọ ihe mere eme nke nkà ihe ọmụma|akụkọ ihe mere eme nke nkà ihe ọmụma]] na-akpali n'ezie site n'ajụjụ ndị dọtara anyị n'ebe ahụ. ===Gafere ogbako okwukwe (November 2006)=== :<small>'''Susan Neiman kwuru okwu na [[w: Beyond Belief: Science, Religion, Reason and Survival|Gafere Nkwenye: Sayensị Religion, Reason and Survival]] ogbako (November 5-7, 2006) na [[w:Salk Institute for Biological Studies|Salk Institute for Biological Studies]] na [[w:La Jolla|La Jolla, California]], nke kpọkọtara otu ndị ọkà mmụta sayensị na ndị ọkà ihe ọmụma iji nyochaa ajụjụ na azịza gbasara ọdịdị mmadụ na ọha mmadụ. A jụrụ ya ka ọ zaa ajụjụ abụọ: 1) Ànyị pụrụ ịdị mma ma e wezụga Chineke?; 2) Enwere ike inwe sayensị nke omume? Ihe ndị e hotara n’okpuru bụ okwu o kwuru nakwa oge ajụjụ na-esochi ya. *[http://thesciencenetwork.org/BeyondBelief/watch/ vidiyo] nke ọgbakọ a dị. Neiman bụ onye mbụ kwuru okwu na [[w: Beyond_Belief:_Science%2C_Religion%2C_Reason_and_Survival#Session_6:_November_6.2C_2006|Sesion 6]].'''</small> * Otú ọ dị ogologo oge ndị ọkà mmụta okpukpe ndị Juu, Ndị Kraịst na ndị Alakụba na-agbalịsi ike ịchọta ọtụtụ ihe pụtara na [[w: Binding of Isaac | ederede a]], ihe kachasị dị ka nke a bụ nke a: Njikere nke Abraham na-enweghị mgbagha irube isi n'iwu chi iji chụọ ihe ọ kacha hụ n'anya bụ. ihe mere o ji ruo eru ịbụ nna nke ihe a ka na-akpọ okwukwe Ebreham. * [T] ọ bụ ezie na ndị na-eche echiche okpukpe ga-agbasi mgba ike iji gosi na ọ bụ otu okpukpe kwadoro n'ezie, okpukpe ọ bụla nwere akara ngosi na-atụ aka n'ụzọ abụọ ahụ. Otu aka kwupụta a fundamentalist, authoritarian nsogbu na-esi ọnwụ ma ọ bụrụ na ị chọrọ ikwesị ntụkwasị obi, ị ga-akpọgide uche gị n'obe; nke ahụ bụ ikwere naanị n'ihi na nkwenye gị bụ ihe efu. Ma n'aka nke ọzọ, nke ọ bụla n'ime okpukpe atọ dị n'ebe ọdịda anyanwụ nwere omenala [[w:na-eche echiche|na-eche echiche]]... n'ebe dị anya site n'ile ikike anyị nwere maka iche echiche dị ka egwu anyị nwere irubere Chineke isi, omenala a na-ahụ iche echiche dị ka mmezu ya. Enwere n'ezie ụfọdụ ilu ndị Juu magburu onwe ya, bụ ndị na-egosi na Chineke na-achị ọchị na obi ụtọ ka ụmụ mmadụ jiri ezigbo arụmụka merie ya. Ya bụ, Chineke ga-akara mmasị masịrị ya karịa ka o ziri ezi n'ọdịnala ụfọdụ ndị Juu. Ya mere, ọ bụrụ na ezi uche bụ onyinye Chineke, ọ pụtara na anyị ga-eji ya mee ihe megide ya ọbụna ma ọ bụrụ na o mejọrọ ma ọ bụ na-eme ngwa ngwa. Na omenala a, anyị nwere ike ime ka uche nke ụwa ma na sayensị ma ọ bụ site n'omume omume ziri ezi, bụ nanị otu ihe akaebe nke ịdị mma chi. * Ihe dị nnọọ mkpa karịa nkwenye gị maka ma chi dị adị bụ ihe i chere na nkwenye gị gụnyere. Ọ na-eduzi omume gị site n'ụkpụrụ na iwu ndị e debere n'ihu gị ka ọ na-achọ ka ị chee ha n'onwe gị? Ọ na-achọ ka ị gbalịa ịghọta ụwa, ka ọ na-ada mbà n'echiche n'onwe ya? Ma echere m na '' ndị a '' bụ ihe dị oke mkpa. ''Ọbụghị'' ma ị gbakwunyere ha nkwenye na chi. * Ụkpụrụ omume ọ bụla nke chọrọ okpukpe bụ ụkpụrụ omume ọjọọ, okpukpe ọ bụla nke na-agbalị ime ya bụ okpukpe ọjọọ. N'ezie, enwere ọtụtụ ihe abụọ gburugburu. *kwesịrị ịpụta n'ụzọ doro anya na ọ dịghị mgbe a ga-egosipụta ezi mkpali okpukpe ma ọ bụ ezi omume n'ụzọ na-ejikọta ha abụọ n'ezie ọnụ. Ọ bụrụ na ị na-ele okpukpe anya dị ka ihe dị mkpa maka ụkpụrụ omume, ị belatala anyị n'ogo ụkpụrụ omume nke 4 afọ. "Ọ bụrụ na ị na-agbaso iwu ndị a, ị ga-aga eluigwe, ma ọ bụrụ na i meghị, ị ga-ere ọkụ na hel" bụ naanị ụdị dị egwu nke [[w:Carrot na mkpisi | karọt na osisi]] ​​nke ị na-eji ebuli elu. ụmụ gị. * Obi na-adị m ụtọ ịnụ ka mmadụ na-azọrọ na a na-enwe ọganihu n’omume n’ihi na ọ pụrụ ịbụ ihe na-agbakasị ahụ́ ikwu, ọ bụkwa ihe m na-ekwu ma kwenyesie ike na ya. * Otu n'ime '' nnukwu '' ọganihu omume nke [[w: Age of Enlightenment|Enlightenment]] bụ na-ewepụ ịta ahụhụ. Ọ na-adọrọ mmasị na-eche otú anya anyị na-abịa mgbe anyị na-eche banyere eziokwu ahụ bụ na 300 afọ gara aga na ọ bụla square nke ọ bụla mepere anya obodo, N'ezie na Europe, ịta ndị mmadụ ahụhụ ọnwụ bụghị nanị na mere, ma ọ bụ ihe ị ga-na-na. kpọọrọ ụmụ gị gaa hụ n'ehihie Satọde. Ọ dị mma? M pụtara, nke ahụ bụ ihe na-eme. Ugbu a, ajụjụ a bụ gịnị ka ndị mmadụ mụtara, n'ụzọ doro anya, mgbe ha kpebiri, "Oh gosh, ịbịaru na nkeji anọ na-akpata nhụjuanya dị ukwuu; echere m na anyị ga-ewepụ ya?" M pụtara, echeghị m na e nwere ''eziokwu'' nke gbanwere ebe ahụ nke mmadụ ga-aghọta. Echere m na ihe atụ, site n'ụzọ, dị mkpa karịsịa n'ihi na ọ bụ ezie na ọ na-egosi na "nwere ike" inwe ọganihu nke omume, ọ na-egosikwa na ọ bụ" kpamkpam ọ bụghị "dị mkpa, na enwekwara ike ịmeghachi omume omume, dị ka na ikpe nke [[w:Presidency nke George W. Bush|nchịkwa ugbu a]]. Ma ahụghị m na ihe na-eme n'ụzọ ụfọdụ mgbe Bush kpebiri ịkwado mmekpa ahụ n'ụzọ iwu kwadoro wee si otú ahụ '' kagbuo '' otu n'ime '' isi '' rụzuru nke Enlightenment (Ọfọn o nwere! Ọ dị mma? M pụtara '' ọtụtụ '' of the achieves of the enlightenment, but that one in particular.) ahughim na ihe mere bu na o nwere ihe o na-amaghi. Na e nwere ike ịkụziri ya n'ụzọ ụfọdụ. [I] na-apụta na ọ bụrụ na ịta ahụhụ adịghị arụ ọrụ nke ukwuu. Ya mere, ọ bụrụ na ị na-emeso onye na-enweghị omume qualms ọ bụla, dị ka [Donald Rumsfeld]], ọ pụrụ ịbụ uru na-egosi na ọ bụghị maka ọdịmma ya ịnọgide a amụma nke na-nanị na-azụ anyị ozi ụgha. M pụtara, onye ebe ị maara '' na omume - ihe ọ bụla akụkụ nke ụbụrụ na-emeso omume omume, ha na-na-na-na-na-adịghị mgbe ụfọdụ - ma ... ọ bụ "ezi" ihe anyị chọpụtara na. Ọ bụ ntakịrị ma ọ bụ arụmụka anyị nwere ike iji mee ka ikpochapụ ịta ahụhụ na-amasị ndị mmadụ. Ma na-eche na ọ mere ... M pụtara dum isi ihe bụ ... M pụtara na ị na-ekwu banyere abụọ '' nnọọ nnọọ '' dị iche iche ọkwa nke jụrụ, nri? ''N'iche na ọ bụ eziokwu'' na mgbe ọ bụla ị tara mmadụ ahụhụ, ha na-ekpughe ihe ị na-agaghị ekpughe n'ụzọ ọzọ. Ị ga-aga n'ihu na-ata ahụhụ? "Otu" n'ime nsogbu na arụmụka ndị ahụ bụ na onye dị ka Rumsfeld ma ọ bụ onye ọ bụla ga-enwe ike ịbịakwute okwu - onye a tara ahụhụ ma kpughee ozi na ọgụgụ isi chọrọ ịma (a ga-enwe ikpe 70 ndị ọzọ ọ bụghị). Mana ha ga-enwe ike iwepụta otu. Ma gịnị ka ị na-ekwu? Ọ dị mma?? === '' Ịdị ọcha nke omume: Nduzi maka ndị toro eto '' (2008) === Tinyekwa ụfọdụ ihe na-atọ ụtọ site na ihe akwụkwọ akụkọ ya. O nwere ike ịbụ na ọ nwere ihe dị na akwụkwọ agụmakwụkwọ ya, mana enwetaghị m ha ngwa ngwa.-> === Pọdkastị: ''Intelligence Squared US: "Ihe oyiyi, ịgba ohu na ọgụ mgba maka ịha nhata na David Olusoga, Dawn Brutler na Susan Neiman"'' (2020) === * Ihe oyiyi abụghị akụkọ ihe mere eme. Anyị anaghị echeta akụkụ akụkọ ihe mere eme nke ọ bụla. Anyị na-echeta ihe ndị anyị chọrọ iji kpọrọ ihe na ihe ndị anyị chọrọ ka ụmụ anyị na-eje ije na-ekwu "Onye a gụnyere ụkpụrụ nke m na-eche banyere ya." Ya mere, ihe oyiyi bụ maka ụkpụrụ ọ bụghị maka akụkọ ihe mere eme. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [http://www.einsteinforum.de/index.php?id=473&L=1 Biography na Einstein Forum] * [http://www.susan-neiman.de/ weebụsaịtị webụsaịtị] {{DEFAULTSORT:Neiman, Susan}} [[Category: ụmụ nwanyị]] rl3j9sr7ndvhjnhlzirep298moxf6ly Claudette Mukasakindi 0 4074 15418 2023-10-20T04:56:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Claudette Mukasakindi (amuru 25 Disemba 1982 na Nyarugenge) bu onye agba oso ogologo Rwandan. Ọ gbara ọsọ na marathon na Olympic Summer 2012, na-etinye 101st na oge nke 2:51:07. N'egwuregwu Commonwealth nke afọ 2014, ọ gụchara nke iri na otu na asọmpi 10000 nke ụmụ nwanyị. Ọ gbara ọsọ maka Rwanda na asọmpi Summer 2016 na marathon ụmụ nwanyị. O tinyere 126 na oge nke 3:05.57. Ọ bụ ya bu ọkọlọtọ Rwanda n'oge emum...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Claudette Mukasakindi (amuru 25 Disemba 1982 na Nyarugenge) bu onye agba oso ogologo Rwandan. Ọ gbara ọsọ na marathon na Olympic Summer 2012, na-etinye 101st na oge nke 2:51:07. N'egwuregwu Commonwealth nke afọ 2014, ọ gụchara nke iri na otu na asọmpi 10000 nke ụmụ nwanyị. Ọ gbara ọsọ maka Rwanda na asọmpi Summer 2016 na marathon ụmụ nwanyị. O tinyere 126 na oge nke 3:05.57. Ọ bụ ya bu ọkọlọtọ Rwanda n'oge emume mmechi ahụ ==Okwu okwuru== * Apụghị m ịnọgide na-agba ọsọ, ma ebumnobi m bụ ịgba ọsọ ahụ, bụ́ nke dabara nke ọma, m mere. ** https://www.newtimes.co.rw/article/132696/Sports/ankle-injury-ruined-my-rio-target---mukasakindi. The New Times '' (August 15, 2016).'' * Agaghị m echefu oge mbụ m bu ọkọlọtọ obodo m. **https://www.newtimes.co.rw/article/81128/my-physique-does-not-me-me-less-of-a-woman-a-mukasakindi. The New Times. ''(October 03, 2012)'' * Onye ọ bụla nwere ike imeri mana mgbe ụfọdụ, ndị asọmpi ndị ọzọ na-arị elu wee hapụ gị ka ị na-eche ma ị ga-erute ọkwa ha, ọkachasị mgbe ị gafere oge kacha mma ị gara aga. **https://www.newtimes.co.rw/article/81128/my-physique-does-not-me-me-less-of-a-woman-a-mukasakindi. The New Times. ''(October 03, 2012).'' * Ọtụtụ ndị na-eche na ndị na-eme egwuregwu anaghị alụ di ma ọ bụ nwunye nakwa na ọ bụrụ na anyị emee ya, anyị enweghị ike ịmụ nwa. Nke ahụ bụ ihe ọchị!. **https://www.newtimes.co.rw/article/81128/my-physique-does-not-me-me-less-of-a-woman-a-mukasakindi. The New Times. ''(October 03, 2012).'' *Enwere ụfọdụ ụmụnwoke na-enweghị ike ịgakwuru nwanyị na-eme egwuregwu n'ihi ahụ nwoke anyị. Gịnị mere nke ahụ ji bụrụ nsogbu? Anyị adịghị iche na ndị inyom ndị ọzọ. **https://www.newtimes.co.rw/article/81128/my-physique-does-not-me-me-less-of-a-woman-a-mukasakindi. The New Times. ''(October 03, 2012).'' * Ekwela ka onye ọ bụla gwa gị na ị gaghị eme ihe n'ihi na ị nwere ike ime ihe ọ bụla i tinyere n'obi gị. **https://www.newtimes.co.rw/article/81128/my-physique-does-not-me-me-less-of-a-woman-a-mukasakindi. The New Times. ''(October 03, 2012).'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukasakindi, Claudette}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2d40n266o3927rb2k5085oyd550g170 Adele (Ọgụ Egwu) 0 4075 15437 15435 2023-10-20T05:22:58Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adele Laurie Blue Adkins|Adele Laurie Blue Adkins]], MBE (amụrụ 5 Mee 1988), nke a maara nke ọma dịka Adele, bụ onye na-ede ma na agụkwa egwu Bekee. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Enwere m obi ụtọ na m ga-akwụ ọkara pasentị! Mgbe m na-eji [[w: National Health Service|NHS]], enweghịzi m ike iji ụgbọ njem ọhaneze ọzọ. Ụgbọ oloko na-anọ ọdụ mgbe niile, ọtụtụ ụlọ akwụkwọ steeti bụ ihe efu, ọ dịịrị m ịnye gị, dịka, nde quid anọ - ị na-achị ọchị? Mgbe m nwetara ụgwọ ụtụ isi n'aka abọm egwu 19 ahụ, adịịrị m njikere ịga zụta égbè ma meghee ma gbawa ya aghara aghara na mberede. ** [http://www.guardian.co.uk/music/musicblog/2011/may/25/adele-tax-grievances Akwa arịrị ụtụ isi 'Adele' agaghị ada ụda na ntị ndị na-akwado ya] (May 25, 2011) * Ọ na-adị amasị m ịhụ ukwu na ara [[w:Lady Gaga|Lady Gaga]]. Ọ na-adị amasị m ịhụ ukwu na ara [[w:Katy Perry|Katy Perry]]. Ahụrụ m ya n'anya. Mana ihe ahụ abụghị ihe egwu m bụ maka ya. Anaghị m eme egwu m maka anya. Ana m eme egwu maka ntị. ** [http://www.rollingstone.com/music/news/adele-opens-up-about-her-inspirations-looks-and-stage-fright-20120210 Adele na Rolling Stone], April 28, 2011. * Ọbụrụghị m ihe dị oké mkpa na m ga-akwụrụ iche, ohere dịịrị onye ọbụla. Agbanyeghị na m ekepụtabeghị ohere nke m iche, naanị egwú ịhụnanya ka m na-ederịsị ** Dịka esi dee ya na ''Adele - The Biography'' (2011), nke Chas Newkey-Burden dere. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adele (the singer)|Adele (the singer)]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adele ọgụ egwu|Adele(ọgụ egwu)]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adele the singer}} 52ihidqad7mif9ha6laytddzfb73h7m Designing Women (season 2 0 4076 15423 2023-10-20T05:05:08Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== Ụzọ 101 iji chọọ ọdụ mmanụ mma [2.01][edit] Charlene: Gịnị ka ha ga-ekwu? Julia: Onye? Charlene: Cretins na-eto eto. Julia: Ọ baghị uru ihe ha kwuru. Ha kwuru ihe ha na-ekwu mgbe niile. Charlene: Amaara m, mana naanị n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== Ụzọ 101 iji chọọ ọdụ mmanụ mma [2.01][edit] Charlene: Gịnị ka ha ga-ekwu? Julia: Onye? Charlene: Cretins na-eto eto. Julia: Ọ baghị uru ihe ha kwuru. Ha kwuru ihe ha na-ekwu mgbe niile. Charlene: Amaara m, mana naanị n'ihi ọchịchọ ịmata ihe, gịnị ka ọ bụ? Julia: Ọ dị mma, Charlene. Ọ bụrụ na ị ga-amarịrị, ha sịrị, "Kwuo, Mama, jide n'aka na ọ ga-amasị gị ịbụ nna gị. Mmm Mmm nwetara m ụfọdụ n'ime ihe ndị ahụ. '''Bernice'': Echeghị m na mmekọahụ a dị mma bụ ihe ọ gbawara ka ọ bụrụ. Mụ na di m enweghị obi ụtọ otú ahụ, anyị na-enwekwa mmekọahụ mgbe nile. M pụtara na anyị nwere ya na bed ... na m na-ehikarị ụra. Echeghị m na ị nwere ike nweta nchekwa ọ bụla karịa nke ahụ. <hr obosara = "50%" /> :''[Manyere ikwu okwu n'ihu PTA, Mary Jo jụrụ Julia ka o gosi ya ka ọ ga-esi gbapụ. N'ihi ya, onye ọ bụla na-agbalị iche echiche banyere ihe na-eme ha ara iji nyere aka mee ka Mary Jo gaa.]'' : ''Suzanne'': Oh, oh!! Enwere m otu ... nke a na-ewe m iwe !! Mara... mgbe ụmụ nwoke… were nnwere onwe ụmụ nwanyị dị ka ihe ngọpụ ka ha ghara igbu gị ahụhụ… oh, akpọrọ m nke ahụ asị !!! Achọghị m ịma ihe onye ọ bụla kwuru, echere m na nwoke ahụ kwesịrị igbu ahụhụ !! : ''Julia''': Echeghị m na m nwere ike itinye ihe ọ bụla na nke ahụ ... <hr obosara = "50%" /> :''[Otu "enyi"/onye ahịa Julia's ochie nụrụ atụmatụ ha ịchọ ụlọ olili AIDS mma.]'' ''Imogene Salinger''': Nke a bụ nwa nwoke ị na-eme atụmatụ olili ya? : ''Julia''': Ebee ka ị nụrụ ya? ''Imogene''': Anuru m asịrị, mana ekwetaghị m na ọ bụ eziokwu! Ugbu a, ọ dịghị amasị m imejọ onye ọ bụla, ma a sị na ụmụ okorobịa ndị a emeghị ihe ha na-eme, ha agaraghị enweta ihe na-abịara ha ugbu a. : '''Mary Jo''': Imogene, ọ bụghị naanị ndị mmekọ nwoke na nwoke na-enweta ya. :'''Imogene''': Mba, mana ọ bụ ha malitere ya. ''Kendall Dobbs''': N'ezie ọ nweghị onye maara ka o si malite. Ndị mmekọ nwoke na nwanyị bụ naanị otu n'ime otu mbụ ọ pụtara na ya. : '''Imogene''': Ee, na ezi ihe kpatara ya... ị na-aghọrọ mkpụrụ ị kụrụ. Umu nwoke wetara onwe unu ihe a. Dị ka m na-eche, ọrịa a nwere otu ihe na-aga maka ya ... ọ na-egbu ndị niile ziri ezi! : ''Julia''': Imogene, O wutere m nke ukwuu. Aga m arịọ gị ka ịkwaga ụgbọ ala gị. :'''Imogene''': Gini mere? : ''Julia''': (na-adọta ya n'ọnụ ụzọ) N'ihi na ị na-apụ. Naanị ihe dị njọ karịa ndị a niile bụ ndị na-enwetụbeghị omume ọ bụla tupu AIDS bụ ndị niile gị dị nsọ karịa ụdị ndị na-eche na apụrụ gị ịnweta ya. :'''Imogene''': Ọfọn, maka ozi gị, a gụpụrụ m. Ebibeghị m ndụ dị ka ndị a, achọghịkwa m ihe ị na-ekwu, Julia Sugarbaker, ekwere m na nke a bụ ntaramahụhụ Chineke maka ihe ha mere. : ''Suzanne''': Ọ ee? Yabụ kedu ka ndị nwanyị nwere mmasị nwoke si enweta ya obere? '''Imogene''': Nke ahụ abụghị maka m ikwu... Naanị m maara na ndị a na-enweta ihe kwesịrị ekwesị! : ''Julia''': Imogene, were serious! Kedu onye i chere na ị na-agwa okwu? Amara m gị afọ 27, naanị ihe m nwere ike ikwu bụ… ma ọ bụrụ na Chineke na-enye ndị mmadụ ọrịa ndị a na-ebute site ná mmekọahụ dị ka ntaramahụhụ maka ime mmehie, na ị ga-anọ n'ụlọ ọgwụ n'efu mgbe niile! ... na otú ahụ ka ndị ọzọ n'ime anyị! : ''Bernice''': Echere m na ọ na-ekwu okwu ọma. : '''Imogene''': Oh, onye na-eche ihe i chere?! (ọ tụtụrụ isi ya) Ọbụghị gị niile ebe ahụ! : '''Bernice''': (o juru ya anya) Ọfọn, ọ bụrụhaala na anyị na-ekwu okwu, (na-atụ aka na obi ya) ọ bụghịkwa gị! : '''Imogene''': (nwere oke iwe) Ọfọn, ịkwesighi ịtụ anya azụmahịa m ọzọ n'oge ndụ a! : ''Julia''': magburu onwe ya! M ga-emechi akaụntụ gị! Na ihe ọzọ, nwa m nwoke nwere A na kemistri! N'ezie, ọ na-eme ihe niile As! N'ihe niile - gụnyere PE! <hr obosara = "50%" /> : ''[A manyere Mary Jo ịgbachitere condom maka onye nọ n'afọ iri na ụma na nzukọ PTA obere oge ka ọ chọpụtachara na enyi ya na-anwụ n'ihi AIDS.]" : '' Carolyn '': Ka anyị kwụsị ịkpa ọchị, ka anyị ga-akwụsị? Ihe ị na-ekwu n'ezie, Oriakụ Shively, bụ na ọ bụrụ na nwa gị nwanyị dị afọ 15 kpebisie ike inwe mmekọahụ, na ị gaghị eche na ọ ga-eso nwa nwoke nwere condom n'akpa ego ya gaa egwu egwu ụlọ akwụkwọ. maka site na dollar tax gị. Nke ahụ ọ́ bụghị eziokwu? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Designing woman (Season 2)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] h3dd7712xg91tm3abgqohwfgwelptmj Diana Abu-Jaber 0 4077 15424 2023-10-20T05:07:52Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Diana Abu-Jaber bụ onye odee America na prọfesọ ==Okwu okwuru== * Ọ na-esiri ike ide nke ukwuu banyere ịkpa ókè agbụrụ na-agaghị agafe dị ka onye dị arọ ma ọ bụ didactic. Ma ọ bụrụ na ị dị oke aghụghọ, enwere echiche na ị na-edozi nsogbu ahụ n'akụkụ. N'agbanyeghị nke ahụ, amụtala m ide banyere isiokwu ndị na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ n'ụzọ ndị ọzọ na-adịghị mma, nke ka ukwuu site n'ilel...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Diana Abu-Jaber bụ onye odee America na prọfesọ ==Okwu okwuru== * Ọ na-esiri ike ide nke ukwuu banyere ịkpa ókè agbụrụ na-agaghị agafe dị ka onye dị arọ ma ọ bụ didactic. Ma ọ bụrụ na ị dị oke aghụghọ, enwere echiche na ị na-edozi nsogbu ahụ n'akụkụ. N'agbanyeghị nke ahụ, amụtala m ide banyere isiokwu ndị na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ n'ụzọ ndị ọzọ na-adịghị mma, nke ka ukwuu site n'ilele echiche ndị "emeghị ihe ọjọọ" nke ndị mmadụ banyere ibe ha ... ** Mgbe ọ na-ede banyere ịkpa ókè agbụrụ na [https://solsticelitmag.org/blog/america-not-final-word-interview-diana-abu-jaber/ "'America abụghị Okwu Ikpeazụ:' Interview with Diana Abu- Jaber”] na Solstice * Ọ dịtụghị mgbe m bu n’obi ide nanị banyere ndị Arab, ma ọ bụ ọbụna banyere ha n’ụzọ bụ́ isi, ma n’ihi na ha bụ akụkụ buru ibu nke akwụkwọ akụkọ abụọ mbụ m na ihe ndekọ m, ndị mmadụ weere na ọ bụ ebe m bụ́ isi na-ede akwụkwọ. Ọ bụghị n'ezie mkpebi siri ike ịhapụ ndị Arab na akwụkwọ ndị m na-esote, kama ọ bụ ọchịchọ ịse na akwa akwa sara mbara, nke dị nso na ahụmahụ m kwa ụbọchị. ** Na ederede agwa na [https://solsticelitmag.org/blog/america-not-final-word-interview-diana-abu-jaber/ "'America abụghị Okwu Ikpeazụ:' Interview with Diana Abu-Jaber ”] na Solstice * …Echere m na nke ahụ dị ezigbo mkpa na-etolite na ndị na-akọ akụkọ dịka papa m na nwanne nna m. Echere m na ọ kụnyere ịhụnanya maka ịma mma nke akụkọ a na-ekwu. N̄ko, eka mi ekedi andikpep n̄wed. O wetara ọtụtụ akụkọ ifo na akụkọ ifo, nke nwekwara omenala ọnụ n'azụ ha. Ọ bụ ngwakọta nke ihe ndị ahụ mere ka m nwee mmasị ịkọ akụkọ, n'adịghị ka ịhụnanya nke ịma mma nke ide ihe. ** Na ka ezinụlọ ya si kụnye ịhụnanya ide ihe na [https://pdfs.semanticscholar.org/8825/62e2a095292e5f0c75dfe57856e34d6e2c24.pdf "Ajụjụ ya na Diana Abu-Jaber"] na CutBank (Fall 200) * ... M mere ka aghọtaghị m Arabic mgbe ọ gwara m okwu ọha. N'ihi na mgbe m bụ nwata, Arabic bụ koodu nzuzo n'ime ezinụlọ - echere m na nke ahụ bụ eziokwu nye ọtụtụ ezinụlọ ndị kwabatara. Ma mgbe ahụ, achọghị m ịsụ Arabic. Achọghị m ịdị iche na ndị enyi m ma ọlị… ** Na mbụ achọghị ijikọ ihe nketa nna ya na [https://pdfs.semanticscholar.org/8825/62e2a095292e5f0c75dfe57856e34d6e2c24.pdf “Ajụjụ ya na Diana Abu-Jaber”] na Cut2Bank (5) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abu-Jaber,Diana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7vbtro9vyii6ziit7lnq0uddsglyl5l Designing Women (season 7) 0 4078 15427 15426 2023-10-20T05:12:24Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== :Anthony '': ''Steadman, achọrọ m ka ị kwụsị inye ụmụ nwanyị a njuju. Steadman'''': ''Obere obere ahụ tụbara m ... n'ihu. :Mary Jo''':'' (Na-agba ịnyịnya) "Hey Anthony, nke na-asị na anyị nwara wiil ohu a? gawa, bilie n'ebe ahụ!" : 'Anthony '': 'Echeghị m na Mary Jo. Ndị isi ojii abụghị oke ego nke ịbụ ohu. Anyị chere na ọ na-ala azụ. Mary Jo''':'' ''Kpọọ 1-800 rie mkpirisi m! ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Designing Women (season 7)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qh0e58vk72glch67eq900adl02i2ewd Celeste Ng 0 4079 15431 15430 2023-10-20T05:18:16Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Celeste Ng|Celeste Ng]]''' (amuru Julaị 30, 1980) bu onye odee America. == Okwu okwu == * Enwere m mmasị na onye mbịarambịa…Na akụkọ ifo ị naghị edekarị ihe gbasara ụdị, ị nwere mmasị na ndị na-apụ apụ, isi ihe mmasị. Akụkụ nke ya sitere na mmetụta na m bụ naanị onye Eshia ma ọ bụ onye nwere agba… akụkụ ọzọ sitere n'ụdị mmadụ m: Abụ m onye mmekọ, na ụdị ndụ m na-adịbu na nnukwu otu bụ iguzo n'akụkụ mgbidi na-ekiri mmadụ niile. * Na mmasị ide ya na [https://www.theguardian.com/books/2017/nov/04/celeste-ng-interview-little-fires-everywhere "Celeste Ng: 'Ọ bụ akwụkwọ akụkọ gbasara agbụrụ, na klaasị. na ihe ùgwù”] na ''The Guardian'' (2017 Nov 4) * Echere m na ọ bụrụgodị na m gbalịrị ide ihe na-enweghị ihe jikọrọ ya na ụmụ nwanyị ma ọ bụ agbụrụ, nke bụ isiokwu abụọ mara mma, amaghị m otú m ga-esi eme ya. Echeghị m na e nwere ụzọ m ga-esi dee ihe nkiri enyi cop, ma ọ bụ ihe dị anya na ihe ọ bụla m dere, nke na-enweghị iberibe agbụrụ na okike. Ndị ahụ bụ akụkụ nke ụwa anyị bi na ya, ha bụkwa ihe m na-eche. Ihe niile na-abata n'olu ederede gị, ma ị nweghị ike ide banyere olu onye ọzọ. Ị nwere ike dee na nke gị. * Maka ihe kpatara o jiri letagharịa ụfọdụ isiokwu na [https://bookriot.com/2018/04/27/celeste-ng-interview/ "AJỤJỤ NDỊ NA-EKWU NDỊ CELESTE NG, 2018 INDEPEENDENT BOOKSTORE AMBASSADOR"] na ''BookRiot' (Eprel 27, 2018) * Ahụmahụ gị nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ya na otú i si ele ihe dị iche anya na otu i si abịarute nso ịnọ n'ụwa. Dịka ọmụmaatụ, n'ụlọ ahịa ihe oriri, ọ bụrụ na mmadụ agbada n'okporo ámá, ana m eburu ụzọ na-aga n'akụkụ - enweela m ọtụtụ ahụmahụ ebe m na-afụ ụfụ ma ọ bụ na-akparị m ma ọ bụ ọbụna okwu agbụrụ agbụrụ ma ọ bụrụ na onye ahụ chere na m bụ. n'ụzọ. Nne na nna m mere otu ihe ahụ; Ahụmahụ ọtụtụ afọ dị ka akụkụ nke obere agbụrụ kụziiri ha na mmadụ ịhụ na ọ na-apụtakarị ịbụ onye a na-amaja, n'ihi ya, ha na-agbalị izere nlebara anya n'ụdị ọ bụla. N'aka nke ọzọ di m, bụ onye na-acha ọcha, na-aga n'ihu n'ihe ọ bụla ọ na-eme. Echiche ya bụ ‘Ọ bụrụ na m nọ n’ụzọ, ha ga-agwa m ka m kwaga,’ o kwuziri. Ụwa na-emeso ya ihe n'ụzọ dị iche, n'ihi ya, ọ na-ele ya anya dị nnọọ iche. * Na otu o si abịarute ụwa n'ụzọ dị iche karịa di ya onye Caucasian na [https://www.loc.gov/poetry/interviews/celeste-ng.html "'Memory at its Core': Interview with Celeste Ng"] ( Ọbá akwụkwọ nke Congress; Summer 2018) * Mgbe akwụkwọ kwuru n'ụzọ doro anya ka omenala ndị a na-ekewaghị ekewa na omenala ndị a na-achị na-emekọrịta ihe, ọ na-esiri ike ịnọpụ iche na ime njem. Dị ka ihe atụ, ọ bụrụ na ị dị ọcha, i nwere ike ịjụ onwe gị ajụjụ ndị siri ike: “Gịnị ka m chere banyere otú ndị ọcha a—ndị yiri m—esi akpa àgwà? M na-eme otu a? Kedu ebe m nọ na sistemụ ahụ? " A gwara gị ka ị chee echiche n'ihe gbasara foto ka ukwuu, ma ị nweghị ike ịme ka à ga-asị na ahụmahụ otu ndị a kpapụrụ iche dị iche na nke ọzọ na nke gị-n'ihi na, n'ezie, ọ bụghị. * Na ihe kpatara o jiri chee na ọ dị mkpa ka ndị si n'otu ndị a na-akpachapụ anya na ndị na-achị achị na-emekọrịta ihe na ederede ya na [https://www.loc.gov/poetry/interviews/celeste-ng.html "'Memory at its Core' : Interview with Celeste Ng”] (Library of Congress ; Oge okpomọkụ 2018) *(kwesịrị ịdị na syllabus kọleji ọ bụla:) Ihe sitere n'aka onye ode akwụkwọ na-abụghị onye ọcha, ihe sitere n'aka onye edemede edemede, na ihe sitere n'aka onye ode akwụkwọ na-abụghị onye America. Maka mmalite. *[https://www.elle.com/culture/books/a41108859/celeste-ng-book-recommendations-2022/ ajụjụ ọnụ] (2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ng, Celeste}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 26tuy0ynxk8p0mhi0cwbrwadlfz7w0o Deborah Porter 0 4080 15436 15432 2023-10-20T05:22:39Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Deborah Z. Porter (amụrụ 1958) bụ onye ntụzi aka anaghị akwụ ụgwọ kacha mara maka ịtọ ntọala Akwụkwọ Ememe Boston. ==Okwu okwuru== * Ana m eche ihe na-enye gị ikike iwe iwe maka mkpebi anyị? ** email na [[w:Jennifer De Leon | Jennifer De Leon n'ihe gbasara "w: Ònye Bụ Enyi Na-adịghị Ọjọọ?|Ònye Bụ Enyi Na-adịghị mma? com/Enyi-ihe-ọjọọ-arụpụtala-na-mgbanwe-nke-ọrụ-na-nyocha-ime-na-grubstreet/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Porter, Deborah}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fmt1aj4insnqrawxmgap6bszmtwxlv1 Maria Nikiforova 0 4081 15439 15438 2023-10-20T05:26:45Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Nikiforova */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Maria Nikiforova|Maria Nikiforova]]''' (ma ọ bụ ''Marusya'''; 1885–1919) bụ onye ndu otu ndọrọndọrọ ọchịchị nke ihe omume ya na Agha Ukraine. nke nnwere onwe metụtara mgbanwe mgbanwe nke Ukraine [[w:Nestor Makhno|Nestor Makhno]]. == Okwu okwu == * Ndị ọchịchị anaghị ekwe onye ọ bụla nkwa. Ndị anarchists na-achọ naanị ka ndị mmadụ mara ọnọdụ nke ha ma nara nnwere onwe maka onwe ha. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|ibe=10|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} *Ndị ọrụ na ndị ọrụ ugbo aghaghi, ngwa ngwa o kwere mee, jide ihe niile ha kere kemgbe ọtụtụ narị afọ ma jiri ya mee ihe maka ọdịmma nke ha. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|ibe=10|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} *Cossacks, a ga m agwa gị na ị bụ ndị na-egbu anụ ndị ọrụ Rọshịa. Ị ga-anọgide na-adị otú ahụ n'ọdịnihu, ka ị ga-ekweta ajọ omume gị wee sonye n'òtù ndị a na-emegbu emegbu? rue ub͕u a, unu egosighi nsọpuru ndi nēnweghi ike. Maka otu ruble nke Tsar ma ọ bụ otu iko mmanya, ị kpọgidere ha ka ha bi n'obe. *Okwu a na-agwa ndị agha cossack na-eguzosi ike n'ihe nye [[w: òtù ndị ọcha|òtù ndị ọcha]]. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|ibe=19|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} *Akụkụ nke ''ndị nwe ala'' (pomeshchiks) abụghị nke otu ọ bụla, kama nke ndị mmadụ n'ozuzu ya. Ka ndị mmadụ were ihe ha chọrọ. * Na mkparịta ụka ya na [[w: Ivan Matveyev | Ivan Matveyev]], na-ekwusi ike na ikesa ihe onwunwe site n'aka ndị ọgaranya nye ndị ogbenye. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|pages=24|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} *Echela m ajọ ihe.&ndash;M. Nikiforova * Edere ya n'azụ foto. Amabeghị onye nnata echere. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|pages=44|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} ==Okwu gbasara Nikiforova== *Anụla m na ọ bụ nwanyị mara mma...Marusya nọ ọdụ na tebụl ma were sịga na eze ya. Nke a na-ekwensu n'ezie mara mma: banyere 30, gypsy-ụdị nwere oji ntutu na a ebube obi nke jupụtara ya agha uwe elu. *Raksha, na-ekwu maka nzukọ ya na Nikiforova na 1918. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|ibe=9|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} *Okwu ndị nnochite anya Left Bloc dị ka ihe na-adịghị mma ma e jiri ya tụnyere okwu ndị anarchists na, karịsịa, n'okwu M. Nikiforova. * Aleksandrovsky na-ele anya, na nzaghachi okwu Nikiforova na cossacks. *{{cite akwụkwọ |ref=harv| ikpeazụ=Archibald|first=Malcolm|url=http://www.nestormakhno.info/english/marusya.htm|title=Atamansha: Akụkọ nke Maria Nikiforova, onye Anarchist Joan nke Arc|onye nkwusa=Black Cat Press|ebe=Dublin|ibe=19|afọ=2007|isbn=9780973782707|oclc=239359065}} *Otu ogidi anarchist ọzọ agbajiwo, otu arụsị oji ka esila n'ebe ọ nọ kwatuo... . Akụkọ mgbe ochie malitere gburugburu "tsaritsa nke anarchism" a. Ọtụtụ oge a na-agba ya gburugburu, ọtụtụ oge ebipụ isi ya mana, dị ka Hydra a ma ama, ọ na-etolite ọhụrụ mgbe niile. Ọ lanarịrị wee tụgharịa ọzọ, dị njikere ịwụsa ọbara ọzọ... . Ma ọ bụrụ na ugbu a na anyị uyezd ụmụ nke Makhnovshchina, nke fọdụrụ nke a nsi ọjọọ, ka na-agbalị igbochi nlọghachi nke nkịtị ọha mmadụ na-training onwe ha iji wughachi ọzọ ọbara na-achị Mkno, nke a ọhụrụ igbu pụtara na anyị na-agba àmà. ememe olili ozu na ili nke Makhnovshchina. * Aleksandrovsky Telegraph akwụkwọ akụkọ mara ọkwa ọnwụ Nikiforova. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://recollectionbooks.com/bleed/Encyclopedia/NikiforovaMaria.htm Maria Nikiforova] na Daily Bleed's Anarchist Encyclopedia * [http://libcom.org/history/nikiforova-marussia-18-1919 Maria Nikiforova] na Libcom.org <!--Ụdị--> {{DEFAULTSORT:Nikiforova, Maria}} [[Category: ụmụ nwanyị]] o1v4mj5ryg0i21ninqaenj6mb03u10w Barbara Block 0 4082 15440 2023-10-20T05:32:47Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w: Barbara Block|Barbara Block]]''' bụ ọkà mmụta banyere mmiri mmiri America na Charles & Elizabeth Prothro Prọfesọ nke Biology na Marine Sciences na [[w:Stanford University|Stanford University]] [[w:Hopkins Marine Station|Hopkins Marine Station]] na onye isi ngalaba nke Mahadum Stanford Tuna Research and Conservation Center, ya na [[w: Monterey Bay Aquarium | Monterey Bay Aquarium]]. == Okwu okwu == * Ihe anyị kwesịrị iche maka ikekwe mak...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Barbara Block|Barbara Block]]''' bụ ọkà mmụta banyere mmiri mmiri America na Charles & Elizabeth Prothro Prọfesọ nke Biology na Marine Sciences na [[w:Stanford University|Stanford University]] [[w:Hopkins Marine Station|Hopkins Marine Station]] na onye isi ngalaba nke Mahadum Stanford Tuna Research and Conservation Center, ya na [[w: Monterey Bay Aquarium | Monterey Bay Aquarium]]. == Okwu okwu == * Ihe anyị kwesịrị iche maka ikekwe maka Mission Blue na-abawanye ikike ịmụ ihe. Kedu ka o si bụrụ na anyị nwere ike were ụdị ọrụ a ebe ọzọ? Ma n'ikpeazụ - iji nweta ozi ahụ n'ụlọ - ikekwe jiri njikọ dị ndụ sitere na anụmanụ dị ka whale blue na shark ọcha. Mee ngwa igbu egbu, ma ọ bụrụ na ị ga-eme ya. Ọtụtụ mmadụ na-enwe obi ụtọ mgbe shark gara n'okpuru akwa Golden Gate. Ka anyị jikọọ ọha na eze a ọrụ nri na ha iPhone. N'ụzọ dị otú ahụ, anyị na-ewepụ akụkọ ifo ịntanetị ole na ole. Yabụ, anyị nwere ike chekwaa tuna bluefin. Anyị nwere ike ịchekwa shark ọcha. Anyị nwere sayensị na teknụzụ. Olileanya dị ebe a. Ee anyị nwere ike. Anyị kwesịrị naanị itinye ikike a n'ihu n'oké osimiri. *[https://www.ted.com/talks/barbara_block_tagging_tuna_in_the_deep_ocean Tagging tuna n'ime oké osimiri miri emi] (Eprel 2010) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Block, Barbara}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 44aqmiidarbp63yaok3ntkuts1df6b5 C. A. Lejeune 0 4083 15444 15443 2023-10-20T05:49:18Z Mercyjamb123 446 /* 1950s */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:C.A. Lejeune|Caroline Alice Lejeune]]''' (27 Maachị 1897 – 31 Maachị 1973) bụ onye odee Britain nke e chetara dị ka ''[[w:The Observer|The Observer]]''' onye nkatọ ihe nkiri site na 1928 ruo 1960. Ọ so na ndị na-akatọ fim akwụkwọ akụkọ mbụ na Britain, na otu n'ime ụmụ nwanyị Britain mbụ na-arụ ọrụ. Ya na [Alfred Hitchcock] malitere mmekọrịta ya, "mgbe ọ na-ede ma na-achọ mma aha maka foto ndị gbachiri anya," ka o mechara dee. == Okwu okwu == ===1926-1939=== * N'ihi na kinema ga-amasị ụmụ nwanyị ma ọ bụ nwụọ. Ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị na-ekiri ihe osise bụ ụmụ nwanyị na ọ ga-adịkwa mgbe niile. Oge nke ụbọchị dị ha mma, izuru m awa dị egwu n'ehihie; na nwaanyị, onye ọrụ ụgha n'ụlọ, dị nnọọ ka obi ụtọ nke ohere ịgbapụ n'ụlọ otu awa anyị ma, onye ọrụ ụgha n'èzí, na-enwe obi ụtọ nke ohere na-na ya. Ọnụahịa kwa, bụ ọnụ ahịa nwanyị, dị mfe ịchọta. Mgbe nwoke na-emefu ego, ọ na-amasị ya ka ọ na-emefu; mgbe nwanyị na-emefu ego, ọ na-amasị ya iche na ọ bụghị. * Ma isi ihe na-adọrọ adọrọ nke kinema maka ụmụ nwanyị na-ebili n'ihi otu ihe na-emekarị na ọdịdị ha. Nwanyị na-achọsi ike nke ukwuu, na kinema bụ nke kacha mma n'ime nka niile. Site na ya nwanyị nwere ike ịbịaru nso na onyinyo ndị ọ chọsiri ike izute, nwere ike iyi ka ọ maara ha, nwere ike soro ha site n'ozuzu gamut nke ọnọdụ ha ma soro ha kerịta ahụmahụ kachasị njọ. Maka ụmụ nwanyị na n'ihi ụmụ nwanyị usoro "kpakpando" etoola na kinema. Ọ dịghị ihe ọzọ ma ọ bụ dị ala karịa ụzọ azụmahịa nke inye ụmụ nwanyị ihe kachasị ha chọrọ - àgwà. * [https://www.newspapers.com/image/258856765/ "Izu na ihuenyo: Ụmụ nwanyị"] ''[[w: The Guardian | The Manchester Guardian]]" (16 Jenụwarị 1926), p. 9 * Achọpụtara onye dere edemede a dị ka "C.A.L.", mana onye ntinye aka ''Guardian'' Pamela Hutchinson kwadoro [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/womens-blog/2015/mar/02/ca- lajeune-changed-view-cinema-ọsụ ụzọ-ihe nkiri-na-akatọ onye odee bụ Lejeune] na 2015. * ''[[w:A Night at the Opera (film)| Abali na Opera]]'', nke bụ, n'ụzọ jọgburu onwe ya, nke ukwuu n'ihe dị ka otu abalị na opera, yiri ka ọ kacha mma n'ime ihe niile [[w:Marx Brothers | Marx Brothers]] foto ruo ugbu a. Ọ nwere ihe nkiri uche ma ọ bụrụ na ị nwere ike na-akpọ ọ bụla Marxian ngosipụta uche; karịa nke ọ bụla n'ime ndị bu ya ụzọ; ọ ka mma ịkpụcha ya, na-egosi ya nke ọma, nwee gags ka mma, a na-ekwusikwa okwu ike karịa n'etiti ụmụnna. Groucho, onye igwe okwu na-agbagọ mgbe niile n'ụzọ na-ezighi ezi, na-emegharị ma na-ebelata ntakịrị ruo ọkwa nke arụmọrụ ya; Omume Harpo's zany ka mma nke ukwuu, na Chico, onye m na-enwekarị mmasị na nzuzo, na-apụta nke ọma karịa na foto ndị mbụ. * Enwere ike dee akwụkwọ ma ọ bụrụ na Harpo ebuteghị ya ụzọ, ma ọ bụ Groucho na Chico dọkasịa ibe site na ibe na nka nke Marxes. Ị nwere ike ịkpọ ya surrealism, ma ọ bụ dadaism, ma ọ bụ gịnị banyere nke ahụ -ism na ihe niile dabere na iji steepụ? Ị nwere ike nyochaa ya doro anya na-enweghị mgbagha, kpamkpam gbara alụkwaghịm site na mmetụta uche. Ị nwere ike ịtụ aro na Harpo, na mpi moto ya, nọ n'ahịrị kpọmkwem nke clowns nke akụkọ ihe mere eme. Ị pụrụ ọbụna ịrụ ụka na ya * ''[[w:Oliver Twist (1948 film)|Oliver Twist]]'' (Odeon, Marble Arch) bụ nke atọ n'ime akwụkwọ akụkọ Dickens nke a ga-esere, jiri nlezianya na-achọ ihe, na obodo a; na ọ bụ ezie na o doro anya na ọ ka mma karịa ''[[w: Life and Adventures of Nicholas Nickleby (1947 film)|Nicholas Nlckleby]]'', enweghị m ike iche na ọ bụ ihe osise dị mma dị ka ''[[w: Great Atụmanya (ihe nkiri 1946)|Atụmatụ dị ukwuu]]''. Ikekwe mmejọ ahụ dabere na nhọrọ isiokwu: maka ''[[w:Oliver Twist|Oliver Twist]]'', ka anyị chee ya ihu, bụ akụkọ jọgburu onwe ya. ... Ma ọ bụ ezie na ọ bụ otu ihe ịgụ banyere ahụmahụ ime ihe ike na obi ọjọọ na nke jọgburu onwe ya nke gara ọganihu nke nwa okoro ahụ dara ogbenye, ọ bụ nnọọ ihe ọzọ ịhụ ka ha mere ihe. Naanị ihe dị mkpa dị n'etiti ''Oliver Twist'' na akụkọ ndị omempụ ọgbara ọhụrụ bụ na edere nke mbụ nke ọma. * Onye isi [[w:Cineguild Productions | Cineguild]] onye isi na onye nrụpụta, [[w: David Lean | David Lean]] na [[w:Ronald Neame |Ronald Neame]], ahapụbeghị anyị ihe ọ bụla n'ime obi ọjọọ nke '' Oliver Twist''. <br /> Ihe jọrọ njọ niile dị: ihe ruru unyi na oyi, mmechuihu na agụụ; ọchichi nke Oliver; obi ọjọọ iti Nancy aka; Agụụ pụrụ iche nke Dickens kọwara n'akwụkwọ edemede dị ka "ọchịchọ maka ''ịchụ nta ihe''." A na-edepụta ihe ndị a niile na fim ahụ na foto dị ka enweghị nchegharị dị ka eserese Cruikshank. Ndị na-emepụta ihe atụkwasịwo ọbụna anụ ọhịa abụọ pụrụ iche nke onwe ha; okwu mmeghe nke a hụrụ nne Oliver ka ọ na-alụ ọgụ site n’oké ifufe ahụ n’ime ihe mgbu nke ikpe-azụ nke ime, na njedebe nke a na-amanye nwa ahụ ka ọ rịgoro n’elu igwe-okpomọkụ wee lelee Bill Slkes ka ọ kwụwara onwe ya. Ihe ngosi mmeghe, dị ka ọ na-eme, a na-eme ya nke ọma; usoro nke elu ụlọ na-adị m ka ihe na-adịghị mma na nke nzuzu. * [https://www.newspapers.com/image/258480109/ "N'ihe nkiri: Cruikshank sere"]"Onye na-ekiri" (27 June 1948), p. 2 * Ọ bụ nkọwa na-adịghị mma ma dịtụ nro na ntụrụndụ nke oge na ihe kacha mma, obi ụtọ, ọgụgụ isi na foto mmadụ nke izu, m ga-ekwu maka afọ, kwesịrị ịbụ akụkọ igbu ọchụ. Mana otu a ka ọ dị: ''[[w: Obodo gba ọtọ | Obodo gba ọtọ]]' (Gaumont na Marble Arch) bụ ihe na-akpali akpali na ịma mma. * Ọ bụghị naanị na ha enyela anyị akụkọ nyocha nke mbụ mana ha agbakwunyela echiche na ụdị ihe a nwere ike ịdakwasị onye ọ bụla n'ime anyị, n'amaghị ama, mgbe anyị si azụmaahịa na-ala; mana n'ikpeazụ agaghị emetụta obodo ejiri ndụ na ịdị mma, nchegbu onwe onye, ​​ọrụ ezinụlọ, oge nri, oge ụra, usoro ụgbọ oloko na ìhè anyanwụ. Agbasara ihe nkiri a fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kpamkpam, ma gbaa ya nke ọma, n'okporo ụzọ, ụlọ, ụlọ ahịa, na ngalaba gọọmentị nke New York, ahụbeghịkwa m foto nke gosipụtara n'ụzọ doro anya ọdịiche dị n'etiti onye pụrụ iche nke na-eme mpụ nke ime ihe ike. na onye nkịtị, onye a gọziri agọzi nke na-adịghị eme ya. '' Obodo gba ọtọ'' bụ ihe nlere anya na nnukwu ihe nkiri. * [https://www.newspapers.com/image/258480336/ "N'ihe nkiri: Igwefoto Roving"]"Onye na-ekiri" (11 Julaị 1948), p. 2 * "Ha" na mmalite nke nke abụọ wepụ na-ezo aka na onye nduzi [[w: Jules Dassin | Jules Dassin]] na onye mmepụta [[w: Mark Hellinger | Mark Hellinger]]. ===1950s=== * [Na usoro [[w: CinemaScope | CinemaScope]] mmetụta a na-emepụta na onye na-ekiri ya bụ ime ka ọ chee na ọ nọ ọdụ n'ime igbe ogidi anụ ọhịa na-ele anya site na oghere na ụwa n'ụzọ siri ike nke a. dachshund. <br/>N'ihi na echiche nke usoro, ma ọ bụ sara mbara kehoraizin sweeps nke larịị ma ọ bụ mmiri nke a adịghị arụ ọrụ ọjọọ, ma ọ na-abịa ike-on-eme ihe nkiri ndị nwere 'gbanwee confidences si na-abụghị, akụkụ nke a proscenium arch. * [https://www.newspapers.com/image/258351008/ "Ọhụụ ọhụrụ"], "Onye na-ekiri ihe" (Nọvemba 22 1953), p. 11 * Site na ntụle nke ''[[w: The Robe | The Robe]] '', ihe nkiri CinemaScope izizi ewepụtara ====1960s==== * Ọ dịla anya ihe nkiri na-asọ m oyi dịka ''[[w:Peeping Tom (film)|Peeping Tom]]'' (Plaza). Ọ bụ [[w:Michael Powell (director)|Michael Powell]] na-eduzi ihe a a na-akpọ ntụrụndụ, onye mere ihe nkiri ndị a ma ama dị ka ''[[w:A Matter of Life and Death (film)|Ihe gbasara Ndụ na Ọnwụ.]]' na ''[[w:49th Parallel (film)| Ndekota 49]]''. * Anaghị m atụ aro ịkpọ ndị egwuregwu nọ na foto anụ ọhịa a aha. * [https://www.newspapers.com/image/258383867/ "N'ihe nkiri: Wrath of Diana"], "Onye na-ekiri" (10 Eprel 1960), p. 23 * Lejeune bụ [https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/psycho-peeping-tom-alfred-hitchcock-michael-powell-horror-voyeurism-norman-bates-a9488026.html amaara na ọ pụọla] na nyocha akwụkwọ akụkọ, mana ekwughị eziokwu a na nyocha ya dị nkenke. * Site n'echiche echiche, Fellini bụ ọmarịcha ụdị ya. M ngwa ngwa ịgbakwunye na ọ bụ nnọọ egwu ụdị. <br />Enweghị m mmasị iziga onye ọ bụla ịhụ foto na-adịghị njikere. [N'ime] ''[[w:La Dolce Vita | La Dolce Vita]]'' ... [s] ụfọdụ ihe nkiri bụ ihe ngosi kachasị njọ nke nrụrụ mmadụ na nrụrụ aka nke egosiri na ihuenyo ọha. E bu n'obi ka ha mee ya, n'ihi na Fellini bụ onye nnupụisi nke na-enwe mmetụta dị ilu banyere ụtọ dị egwu nke '' dolce vita ''. . N'ebe ọ bụla ihe na-esi ísì ụtọ bụ ọkwa, ebe ahụ ka ọ na-aga, na ngwugwu, nke ndị ọzọ na-ese foto na-agba agba n'ikiri ụkwụ ya. Anụ ọhịa nke anụ ọhịa, ọrụ ebube adịgboroja, igbu onwe onye na-eso igbu nna gburu ụmụ ya na-ehi ụra, ịkwapụ n'ihu ọha nke nwanyị katatụrụ ahụ iji mee ememe kagburu alụmdi na nwunye ya, ndị a niile na-ahụ dike anyị na-abịa. <br /> Gịnị kpatara ya. ò nwere onye ga-ahọrọ ịhụ ya? N'ihi na ọ bụ ọrụ nke echiche miri emi, ejiri aka onye na-ese ihe tinye aka. Foto ojii na-acha ọcha mara mma nke ukwuu. Ihe niile igwefoto Fellini metụrụ aka na ndụ ngwa ngwa. Ọ nwere ike ịwụsa ndụ na mberede n'okporo ámá tọgbọ chakoo, mee ka ihe ụfọdụ a na-ahụbeghị anya ruo ugbu a mee ka ọ dị ndụ ma na-eku ume. Ọ dịghị onye bịara nnukwu ihuenyo a na-ala n'iyi. Oghere hapụrụ oghere dị mkpa ụma ka oghere jupụtara. * [https://www.newspapers.com/image/258405018/ "Na Films: Black Week for Rome"]"Onye na-ekiri" (11 December 1960), p. 27 * Na-echeta ''[[w: The Mark of Zorro (ihe nkiri 1920)|Akara Zorro]]'' (1920)] Na mberede, ka m na-ele [[w: Douglas Fairbanks|Douglas Fairbanks]]' harlequin poses na ntụgharị trajectories n'ofe ihuenyo, enwere echiche mara mma batara n'uche m. Gịnị mere m na-agaghị eme ka obi ụtọ m ghọọ uru, na-enwetakwa ndụ m site n'ikiri ihe nkiri? Ọrụ nkatọ ihe nkiri abanyebeghị ... Ihe mgbochi ọzọ bụ eziokwu ahụ bụ na ụmụ nwanyị nwere ntakịrị ihe guzoro dị ka ndị nta akụkọ. * Site na akụkọ ndụ ya ''I meela maka Inwe M'' (Hutchinson, 1964), p. 69–70, dị ka e zoro aka na Amy Sargeant [https://wfpp.columbia.edu/pioneer/ccp-caroline-lejeune/ "Caroline Lejeune"], Project Pioneers Women Film ([[w: Columbia University Libraries|Columbia University Libraries]], New York City) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lejeune, C.A.}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bxgmadxakwiemafrxromwelyez6yvys Bonnie Greer 0 4084 15445 2023-10-20T05:58:05Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Bonnie Greer|Bonnie Greer]]''', [[w:Order of the British Empire | OBE]] [[w: Royal Society of Literature|FRSL]] (amụrụ 16 Nọvemba 1948) bụ onye American-British onye na-ede egwuregwu, onye na-ede akwụkwọ, onye nkatọ na onye mgbasa ozi, onye bi na UK kemgbe 1986. Ọ pụtala dị ka onye na-eme ihe nkiri na mmemme telivishọn dịka ''[[w:The Review Show|Newsnight Review]]" na ''[[w: Oge ajụjụ (usoro ihe onyonyo) | Oge ajụjụ]]'' ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bonnie Greer|Bonnie Greer]]''', [[w:Order of the British Empire | OBE]] [[w: Royal Society of Literature|FRSL]] (amụrụ 16 Nọvemba 1948) bụ onye American-British onye na-ede egwuregwu, onye na-ede akwụkwọ, onye nkatọ na onye mgbasa ozi, onye bi na UK kemgbe 1986. Ọ pụtala dị ka onye na-eme ihe nkiri na mmemme telivishọn dịka ''[[w:The Review Show|Newsnight Review]]" na ''[[w: Oge ajụjụ (usoro ihe onyonyo) | Oge ajụjụ]]'' ma jee ozi na bọọdụ nke ọtụtụ ụlọ ọrụ nka, gụnyere [[w:British Museum | Museum of British]], [[w:Royal] Opera House|Royal Opera House]] na [[w: London Film School|London Film School]]. Ọ bụ osote onye isi oche nke Shaw Society. Ọ bụbu Chancellor nke [[w: Kingston University | Mahadum Kingston]] na [[w:Kingston n'elu Thames|Kingston n'elu Thames]], London. Na Julaị 2022, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye otu [[w: Royal Society of Literature|Royal Society of Literature]]. == Okwu okwu== *[N’afọ ndị mbụ e nwere nsogbu [[w:HIV/AIDS|AIDS]] e nwere na New York City.] Ọ bụ n’afọ 1982 ka anyị chọpụtara na e nwere ihe na-ezighị ezi. Ọ dị egwu - ụdị ọrịa. Adị m afọ 33 na nkezi afọ ụmụ okorobịa m maara bụ 36. N’agbata 1979 na 84, ihe dị ka mmadụ 35 n’ime ha nwụrụ. Ihe niile n'ụzọ kacha egwu. Ihe jọgburu onwe ya bụ na onye ọ bụla chere na ọ na-efe efe, n'ihi ya, a naghị anabata ha n'ụlọ ọgwụ. Ndị mmadụ kwụsịrị ịma aka ma ọ bụ isususu ọnụ mgbe ha hụrụ ibe ha. Ivan dara ọrịa na 1983. Ọ bụ mgbe ahụ ka ọnya ahụ malitere ịpụta n'ihu ya, ndị mmadụ na-agbapụkwa n'ebe anyị nọ n'okporo ámá. * [https://www.thetimes.co.uk/article/bonnie-greer-c525rzkm22x "Bonnie Greer"] "The Times" (23 Julaị 2006) na mkparịta ụka ya na Seb Morton-Clark. * Greer maara ọtụtụ ndị nwoke nwere mmasị nwoke mgbe ha bi na New York. Ivan na Tom bụ di na nwunye na-edina ụdị onwe ha na-akpachi anya karịsịa n'oge a. * Oge ikpeazụ m hụrụ ya bụ n’ụlọ ọgwụ Columbia. Agara m n'ọnụ ụlọ a wee hụ otu nwoke nke dị ihe dị ka afọ 75 ma na-arịa ọrịa n'ezie - ha niile dara nkụ, na-enweghị ntutu ma ọ bụ ezé. O were m obere oge ịghọta na ọ bụ Ivan. Ahụ ya dị ka ọ dịghị ndụ, dị ka ọ dịghị ọbara ma ọ bụ ọsụsọ dị n'ime ya. Ma ọbụna mgbe ọ bụ akpa ọkpụkpụ a na-apụghị imegharị, ọ ka na-ekwu na naanị ihe dị ya mkpa bụ imezigharị na ọ ga-aka mma. N'ime m na-eti mkpu ma na-eche: "Olee otú nke a ga-esi mee?" Ma n'èzí m nọ na-ekwu: "Ee, anyị ga-ahụ ihe anyị nwere ike ime." <br/>Mgbe olili ozu gasịrị, apụrụ m London. Ebibiwo ihe nkiri ihe nkiri na New York, ebe ọtụtụ mmadụ na-anwụ gburugburu m, enwere m mmetụta na ọ dị mkpa ka m jiri ndụ m niile mee ihe. Ọ dị m mkpa ịgbanarị onyinyo ọnwụ. * [https://www.thetimes.co.uk/article/bonnie-greer-c525rzkm22x "Bonnie Greer"] "The Times" (23 Julaị 2006) na mkparịta ụka ya na Seb Morton-Clark. * Ọtụtụ mgbe, America - ihe nlereanya Atlantic - ka a na-ehota na ntinye iwu maka ndị isi ojii Britain. Wezụga agbụrụ agbụrụ anyị yiri, Otú ọ dị, Black America na Black Britain nwere ihe jikọrọ ọnụ karịa ka anya. <br/>Black America bụ nnukwu monolithic na mgbọrọgwụ anyị na-abụkarị Southern Baptist na ime obodo. Anyị nwere otu ụda olu n'ihi nkewa na mmachi mmegharị ya. Anyị ebiela n'ihu n'ala America, ọtụtụ oge ahụ n'ịbụ ohu, ihe karịrị ọkara puku afọ. (Ndị a, site n'ụzọ, bụ ụfọdụ n'ime ihe ndị na-eme ka Barack Obama yie ka ọ bụghị n'ebe ọtụtụ ndị ojii America nọ.)<br/>Black Britain, n'aka nke ọzọ, bụ mba ụwa. Ọ bụ obodo mepere emepe. O nweghị akụkọ ime obodo na obodo a. N'ime ahụmahụ ndụ na ebe nchekwa nke ndị isi ojii Briten bụ mba ndị ọzọ, omenala ndị ọzọ. N'ụzọ dị ịtụnanya, n'ihi mmetụta nke agbụrụ agbụrụ, okwu "oji" nwere ike ọ gaghị akọwa nwa Briten n'ọdịnihu ma ọlị. <br/>Ya mere, Black Britain kwesịrị itinye uche na ndụ dị ka ibi ebe a. * [https://web.archive.org/web/20090930124057/http://www.newstatesman.com/life-and-society/2007/10/black-essay-culture-urban"Ọ dịghị ndị isi"] ' 'New Statesman' (Ọktoba 11, 2007). * [[W:Nick Griffin|Nick Griffin]] na ọtụtụ ndị na-ekiri ya, ejiri m n'aka, ga-achọ, ọbụlagodi na-atụ anya, m ga-abịa dị ka nwanyị ojii na-eme ihe ike, na-atụ aka, na-eti mkpu, na-atụ aka. Nke ahụ gaara etinye aka na atụmatụ egwuregwu Griffin, n'ihi na nke ahụ bụ echiche nke otu ya. [[w:British National Party|BNP]] kọwara m dị ka "onye na-emepụta akụkọ ihe mere eme ojii" na webụsaịtị ya. Ọ dịghị ụzọ m ga-esi na-ebi ndụ ruo ihe ọ bụla na-adịghị mma echiche foto na ọ gaara nwere banyere m, ma ọ bụ ọ bụla ọzọ nwa nwaanyị. Ọbụna n'ihe ize ndụ nke ile anya "adịghị arụ ọrụ". * [https://www.thetimes.co.uk/article/a-tip-for-nick-two-bit-rhetoric-wont-work-here-mfjmfb8wzxj "Ndụmọdụ maka Nick: okwu nkwuwa okwu abụọ agaghị adị. rụọ ọrụ ebe a"]"The Times" (24 October 2009) * Edemede na ''[[w: Oge Ajuju British National Party controversy|''Oge Ajuju'' Arụmụka Ọchịchị Mba Britain]]'' ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Greer, Bonnie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] fob4qogh2e59r7rfzt2ffd41jv4fceu Chandra Talpade Mohanty 0 4085 15446 2023-10-20T06:02:58Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Chandra Talpade Mohanty (2011).jpg|thumb|Chandra Talpade Mohanty]] ''[[w: Chandra Talpade Mohanty | Chandra Talpade Mohanty]]"" (amụrụ 1955) bụ onye na-ahụ maka ụmụ nwanyị na-ahụ maka ọchịchị na mba ọzọ ma na-eje ozi dị ka Prọfesọ a ma ama nke ụmụ nwanyị na ọmụmụ nwoke na nwanyị, Sociology, na ntọala ọdịbendị nke agụmakwụkwọ na Dean's Prọfesọ nke Humanities na Mahadum Syracuse. == Okwu okwu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Chandra Talpade Mohanty (2011).jpg|thumb|Chandra Talpade Mohanty]] ''[[w: Chandra Talpade Mohanty | Chandra Talpade Mohanty]]"" (amụrụ 1955) bụ onye na-ahụ maka ụmụ nwanyị na-ahụ maka ọchịchị na mba ọzọ ma na-eje ozi dị ka Prọfesọ a ma ama nke ụmụ nwanyị na ọmụmụ nwoke na nwanyị, Sociology, na ntọala ọdịbendị nke agụmakwụkwọ na Dean's Prọfesọ nke Humanities na Mahadum Syracuse. == Okwu okwu == * M na-akọwa ịdị n'otu n'ihe gbasara ịdị n'otu, ịza ajụjụ, na nnabata nke ọdịmma ndị mmadụ dịka ntọala maka mmekọrịta n'etiti obodo dị iche iche. Kama iche na ọ bụ mmegbu a manyere amanye, omume nke ịdị n'otu na-ebute ụzọ n'etiti ndị ahọrọla ịrụkọ ọrụ na ịlụ ọgụ ọnụ. Ụdị dị iche iche na ọdịiche bụ ụkpụrụ etiti ebe a & mdash; ka a na-anabata ma na-akwanyere ya ùgwù, ọ bụghị ihichapụ na iwu nke njikọ. * ''Feminism Without Borders: Decolonizing Theory, Practicing Solidarity'' (2003), p. 7 == Okwu gbasara Chandra Talpade Mohanty== * Ozi kachasị mkpa, nke anyị mụtakwara site n'ọrụ Chandra Mohanty na Jacqui Alexander, bụ na anyị enweghị ike iche na ụdị "ụmụ nwanyị" na-anọchi anya ụmụ nwanyị niile. [Enwere] ndị isi nke agbụrụ na klaasị, ma ugbu a anyị amalitela ịgbagha echiche ọnụọgụ abụọ n'azụ okike, anyị nwere ike ịsịkwa ndị isi nke okike. Ebee ka ọmụmaatụ, nwanyị transgender na-abanye n'ọchịchị? *[[W:Angela Davis|Angela Davis]], "Mkparịta ụka siri ike" (2009) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mohanty, Chandra Talpade}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] i0tabqqes72zft1uxy6ww7t2nipsowy Chacha Eke 0 4086 15447 2023-10-20T06:07:54Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w: Chacha Eke|Charity Eke]]''' (amuru 17 Julaị 1987), nke a ma ama dika ''Chacha Eke Faani''' bu onye omere Naijiria sitere na [[w:Ebonyi State|Ebonyi Steeti]. Ọkwa ya bịara mgbe o mere ihe nkiri na ihe nkiri 2012, ''[[w:The End is Near (film)| Ọgwụgwụ dị nso]]''. == Okwu okwu == *Bipolar dị adị. N'ebe a n'Africa, anyị na-amaghị banyere ya n'ihi amaghị ihe ma ọ bụ ileghara ya anya. *[https://www.vanguardngr.com/2020/10/i-have...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Chacha Eke|Charity Eke]]''' (amuru 17 Julaị 1987), nke a ma ama dika ''Chacha Eke Faani''' bu onye omere Naijiria sitere na [[w:Ebonyi State|Ebonyi Steeti]. Ọkwa ya bịara mgbe o mere ihe nkiri na ihe nkiri 2012, ''[[w:The End is Near (film)| Ọgwụgwụ dị nso]]''. == Okwu okwu == *Bipolar dị adị. N'ebe a n'Africa, anyị na-amaghị banyere ya n'ihi amaghị ihe ma ọ bụ ileghara ya anya. *[https://www.vanguardngr.com/2020/10/i-have-bipolar-disorder-nollywood-actress-chacha-eke/amp/ Na-ekwu maka ọrịa bipolar] (October 2020) * Ọ bụrụ na ị nwere ọrịa bipolar, mgbe ị na-enwe ihe omume, ihe kacha amasị gị na ndị mmadụ ga-abụ onye iro gị kacha njọ. *[https://www.vanguardngr.com/2022/11/chacha-eke-husband-reunite/ Olee otú ọrịa bipolar si gbasasịa ya] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eke, Chacha}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 7o2ycqrwn1depd0pshoq13rbrh4javi Charity Angya 0 4087 15448 2023-10-20T06:11:44Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Charity Angya|Charity Angya]] ''bụ onye osote onye isi ala Naijiria na Mahadum Benue steeti a họpụtara na Nọvemba 2010. == Okwu okwu == * Agụmakwụkwọ bụ ikike na gọọmentị ga-ewepụrịrị omenala ma ọ bụ ọdịnala ọ bụla na-emegide agụmakwụkwọ nwa agbọghọ na mba ahụ. * [https://dailypost.ng/2019/06/27/sex-marks-lecturers-trouble-vc-warns] Prof Charity na ngosi na 2019. * Nkwagharị dị otú ahụ ga-eme ka...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Charity Angya|Charity Angya]] ''bụ onye osote onye isi ala Naijiria na Mahadum Benue steeti a họpụtara na Nọvemba 2010. == Okwu okwu == * Agụmakwụkwọ bụ ikike na gọọmentị ga-ewepụrịrị omenala ma ọ bụ ọdịnala ọ bụla na-emegide agụmakwụkwọ nwa agbọghọ na mba ahụ. * [https://dailypost.ng/2019/06/27/sex-marks-lecturers-trouble-vc-warns] Prof Charity na ngosi na 2019. * Nkwagharị dị otú ahụ ga-eme ka a kwụsị ime ihe ike ụmụ nwanyị na-eme n’obodo. * [https://dailypost.ng/2019/06/27/sex-marks-lecturers-trouble-vc-warns] Prọfesọ Charity na-ekwu maka ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị na 2019. * Ihe nrite m nwetara taa wutere m nke ukwuu, ana m ekelekwa ndị na-ahazi mmemme ahụ maka ịchọta m ruru eru ka e nye m nzere a. * [https://thefact.ng/13752-2] Prọfesọ Charity okwu mkpirikpi mgbe ọ nwetasịrị ihe nrite na 2021. * Enwere m ekele n'ụzọ pụrụ iche di m Paul Angya bụ onye na-akwado m kemgbe ọtụtụ afọ, ụmụ m maka ọṅụ nke ịbụ nne ha na ezinụlọ m na ndị enyi m niile maka ịgbanyere m mkpọrọgwụ. * [https://thefact.ng/13752-2] Prof Charity nwere ekele maka ezinụlọ na ndị enyi na 2021. == Okwu gbasara Charity Angya == * Ọrụ ọba akwụkwọ ahụ bụ ihe kacha pụta ìhè m ga-echeta Prof Angya maka ya. * [https://thenationonlineng.net/a-vcs-worthy-legacy] Aondowase Iyormee, nwa akwụkwọ Okpukpe na Nkà Ihe Ọmụma 200 na-ekwu maka ọganiihu Prọfesọ Angya nwetara na 2015. * Prọfesọ Angya nwetakwara nzere maka ngalaba iwu na kọleji nke sayensị ahụike. Ihe ndị a pụtara ìhè ga-eme ka ụlọ akwụkwọ ahụ gaa n'ọkwa ọzọ. * [https://thenationonlineng.net/a-vcs-worthy-legacy] Christopher Agee, nwa akwụkwọ 200-Level Accounting na-ekwu maka ọmarịcha mmezu nke Prọfesọ Angya na 2015. * Ọ dị m ka Prọfesọ Angya bụ ọkachamma na VC niile mahadum nwere ugbua. Anyị nwere ọganihu ugbu a karịa ka anyị nwere na mbụ. * [https://thenationonlineng.net/a-vcs-worthy-legacy] Christopher Tyohemba, nwa akwụkwọ nkwurịta okwu 400-Level Mass, kwadoro VC dị elu na 2015. * Prọfesọ Angya ebelatala ọnụ ọgụgụ ụmụ akwụkwọ nwere afọ ọzọ. * [https://thenationonlineng.net/a-vcs-worthy-legacy] Peter Tyeku, nwa akwụkwọ Iwu 500 na-ekwu maka ọkwa agụmakwụkwọ ka mma nke Prọfesọ Angya na 2015. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Angya, Charity}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ce3bafhfz6fgja79kw6vpwqqwc6yz9k Charity Troyer Moore 0 4088 15450 15449 2023-10-20T06:19:42Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''Charity Troyer Moore'''' bụ onye isi maka nyocha akụnụba South Asia na [w:University Yale|Yale University]]'s [[w: MacMillan Center for International and Area Studies|MacMillan Center]] na onye isi nyocha India maka ihe akaebe. maka imewe amụma na Harvard Kennedy School == Okwu okwu == Ọtụtụ ndị [[w:ndị ogbenye India ln|ndị ogbenye India]] na-adabere na ọrụ ụgwọ ọrụ kwa ụbọchị maka nri. Site na mkpọchi [[w:COVID-19 ọrịa na-efe efe na India | mkpọchi ugbu a]] na enwere ike ịgbatị ya, nde mmadụ kwa ụbọchị [[w:Ọrụ na India | ndị ọrụ]] na ezinụlọ ha enweghịzi ike [[w: Income na India | nweta ego ahụ.]] ha kwesịrị ịdị ndụ. N'ọnọdụ a na-enwetụbeghị ụdị ya, [[w:Government of India|India steeti]] ga-azarịrị ngwa ngwa iji gbochie nnukwu nsogbu [[w:erighị ihe na-edozi ahụ́ n'India|agụụ]]. [...] Ahụ ike na [[w: Mmetụta akụ na ụba nke ọrịa COVID-19 | akụ na ụba]] egwu nke [[w:2020 coronavirus oria ojoo na India | oria ojoo]] na-enwetụbeghị ụdị ya: India ga-etinyerịrị na njikere ya iji lebara ya anya. [[w: Nchekwa nri na India | Nchekwa nri]] ma na-ebute ụzọ nkesa nri iji chebe [[w: Health in India | ahụike]] na ọdịmma nke ụmụ amaala ya kacha emerụ ahụ. * ''[https://indianexpress.com/article/opinion/columns/coronavirus-india-lockdown-food-relief-poor-migrant-workers-mass-exxodus-essential-commodities-supply-6403528/ Nri tupu ego : N'ihi na mbufe ego PMJDY ga-ewepụ ọtụtụ n'ime ndị kasị daa ogbenye India] '' (May 11, 2020), ha na [[w:Rohini Pande|Rohini Pande]] na [[w:Simone Schaner|Simone Schaner]] dekọrọ, ''The Indian Express'' ==Njikọ mpụga== * [https://macmillan.yale.edu/people/charity-troyer-moore profaịlụ nke Troyer Moore] na [[w:MacMillan Center for International and Area Studies|MacMillan Center]] * [https://epod.cid.harvard.edu/person/charity-troyer-moore profaịlụ nke Troyer Moore] * [https://ifmrlead.org/charity-troyer-moore/ Profaịlụ Charity Troyer Moore] na {{w|Institute for Financial Management and Research}} * [https://scholar.google.com/scholar?hl=en&as_sdt=0%2C5&q=Charity+Troyer+Moore&btnG= Charity Troyer Moore] na {{w|Ndị ọkà mmụta Google}} {{DEFAULTSORT:Troyer Moore, Charity}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ndqf9gqkwxvcz7jgbnp5581ewsxybw3 Farida Charity 0 4089 15451 2023-10-20T06:22:59Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Farida Charity''' bụ onye 36 afọ si Uganda bụ onye ndu obodo na onye na-akwado udo ugbu a. Ọ bụ akụkụ na mkparita uka udo ya na Uganda National Rescue Front nke butere nkwekọrịta nkwụsị n'afọ 2002. == Okwu okwu == * Ihe ụmụ nwanyị chọrọ na-ada ụda dị mfe mana ha bụ nnukwu okwu karịsịa n'ime ime obodo * Ụmụ nwanyị chọrọ udo na ịnweta ọrụ ahụike * Ihe kacha mkpa bụ inwe udo na ile onwe anyị an...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Farida Charity''' bụ onye 36 afọ si Uganda bụ onye ndu obodo na onye na-akwado udo ugbu a. Ọ bụ akụkụ na mkparita uka udo ya na Uganda National Rescue Front nke butere nkwekọrịta nkwụsị n'afọ 2002. == Okwu okwu == * Ihe ụmụ nwanyị chọrọ na-ada ụda dị mfe mana ha bụ nnukwu okwu karịsịa n'ime ime obodo * Ụmụ nwanyị chọrọ udo na ịnweta ọrụ ahụike * Ihe kacha mkpa bụ inwe udo na ile onwe anyị anya dị ka mmadụ n’agbanyeghị okike, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, okpukperechi na agbụrụ. [https://africa.unwomen.org/en/news-and-events/stories/2021/03/ten-african-women-leaders-we-admire] 19 Maachị 2021 nke UN Women weghachiri 15 Nọvemba 2022 {{DEFAULTSORT:Charity, Farida}} [[Category: ụmụ nwanyị]] j1y9z9sybx0kui7gyt3th4qtu4gcfad Nancy Reagan 0 4090 15452 2023-10-20T06:32:05Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Nancy Reagan | Nancy Reagan]]''' (6 Julaị 1921 -6 Mach 2016), a mụrụ ''Anne Francis Robbins ''', bụ onye omere America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nwunye Onye isi ala US [[w:Ronald Reaga|Ronald Reagan]]. == Okwu okwu == [[File:NREAGANDRUG.jpg|thumb|Naanị sị mba ọgwụ!]] * Otu onye jụrụ m ma achọrọ m ịme Afọ Ọhụrụ [chọrọ], m wee sị ee - ma ọ bụ na ''' Ọ ga-amasị m ịhụ onye ọ bụla na-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nancy Reagan | Nancy Reagan]]''' (6 Julaị 1921 -6 Mach 2016), a mụrụ ''Anne Francis Robbins ''', bụ onye omere America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nwunye Onye isi ala US [[w:Ronald Reaga|Ronald Reagan]]. == Okwu okwu == [[File:NREAGANDRUG.jpg|thumb|Naanị sị mba ọgwụ!]] * Otu onye jụrụ m ma achọrọ m ịme Afọ Ọhụrụ [chọrọ], m wee sị ee - ma ọ bụ na ''' Ọ ga-amasị m ịhụ onye ọ bụla na-eto eto nọ n'ụwa sonye na "Just Say Mba" ụlọ ọgwụ ọgwụ. '' Ọfọn, naanị eziokwu ahụ bụ na Congress kwusara "Just Say No Week" na n'ihi ọrụ niile na-eme, ọ dị ka ọchịchọ m na-aga nke ọma na-emezu. * Na "Naanị Kwuo Izu Ọgwụ Ọgwụ" (1986), dị ka e hotara na [http://www.reaganfoundation.org/details_f.aspx?p=RR1008NRHC&tx=6"Naanị KWUO NO" na Ronald Reagan Foundation] * ''[mmekọrịta] anyị pụrụ iche. Anyị nọ na [ịhụnanya] ma ka dị. Daalụ [Chineke] anyị hụrụ ibe anyị.''' Mgbe m kwuru na [ndụ] m malitere na Ronnie, nke ọma, ọ bụ eziokwu. O mere. Afọ iri anọ na isii? Enweghị ike [chere] ndụ na-enweghị ya. * Banyere mmekọrịta ya na di ya, [Ronald Reagan], dị ka e hotara na N'ajụjụ ọnụ ya na ''Vanity Fair'' (July 1998), yana na '' Saving The Reagan Presidency: Trust Is The Coin of the Realm' ' (2005) nke David M. Abshire, p. 107 * Ọdịiche: Mmekọrịta anyị pụrụ iche. Anyị nwere ịhụnanya nke ukwuu ma ka dị. Mgbe m kwuru na ndụ m malitere na Ronnie, nke ọma, ọ bụ eziokwu. O mere. Apụghị m iche n'echiche ndụ ma ọ gwụla. * Dị ka e hotara na [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/americas/265714.stm "End of a love story" na ''BBC'' (5 June 2004)] * ''Aga m asị na ime ihe bụ ezigbo ọzụzụ maka ndụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke dị n'ihu anyị.'' * Dịka ekwuru na '' Business: The Ultimate Resource '' (2002) nke Daniel P. Goleman dere * Achọghị m ka nke a were were were ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Anọ m ebe a maka ọgwụ. * N'otu nnọkọ mgbochi ọgwụ, dị ka e hotara na '' 1001 Dumbest Things Ever Sayd '' (2004) nke Steven D. Price, p. 19 * '''Ekwere m nke ukwuu na ị ghaghị ịzụlite mmekọrịta ọ bụla.''' M ka bụ nnọọ akụkụ nke ndụ ndị enyi m, ha bụkwa akụkụ nke ndụ m. Nwunye First Lady nke na-enweghị isi iyi nke ume na nkasi obi nwere ike tufuo echiche wee nọpụ iche. * Dị ka e hotara na '' Mmeri na Ndị mmadụ: Chọpụta ụkpụrụ ndị mmadụ na-arụ ọrụ maka gị oge ọ bụla '' (2005) nke John C. Maxwell dere, p. 186 * '''Oge nwanyị ga-eje ozi dị ka Onye isi ala anyị abịala - n'ezie, ugbu a bụ oge '' '' - echere m na echiche nke inwe onye bụbu First Lady dị ka onye ndu nke ụwa efu bụ. n'ezie ezi echiche magburu onwe ya. ''Achọrọ m [[w:Hillary Clinton | Hillary]] imeri. '' Ọ bụ ezie na enwere m mmasị na abụọ n'ime ugbu a s1boilnbnp4fsyp95ojn76d48zo6wnf Sarah Bakewell 0 4091 15456 15455 2023-10-20T06:46:35Z Mercyjamb123 446 /* Otu esi ebi, ma ọ bụ, ndụ nke Montaigne n'otu ajụjụ na mgbalị iri abụọ na azịza (2010) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Sarah Bakewell | Sarah Bakewell]]''' (amụrụ 3 Eprel 1963) bụ onye ode akwụkwọ akụkọ na-abụghị akụkọ ifo. O bi ugbu a na London. == Okwu okwu == === '' Otu esi ebi, ma ọ bụ, ndụ nke [[w:Montaigne|Montaigne]] n'otu ajụjụ na mgbalị iri abụọ na azịza'' (2010) === * Site ugbu a gaa n'ihu, [Montaigne] ga-adị ndụ maka onwe ya karịa maka ọrụ. * na-akọwa ezumike nka Montaigne na afọ 38, p. 24. * Seneca ukwu ahụ gbara ndị Rom ibe ya ume ugboro ugboro ka ha lara ezumike nká iji ‘chọta onwe ha,’ dị ka anyị pụrụ isi kwuo ya. Na Renaissance, dị ka ọ dị na Rom oge ochie, ọ bụ akụkụ nke ndụ a na-achịkwa nke ọma. Ị nwere oge gị nke azụmahịa obodo, mgbe ahụ i wepụrụ iji chọpụta ihe ndụ bụ n'ezie na ịbụ ogologo usoro nke nkwadebe maka ọnwụ. Montaigne zụlitere ndoputa banyere akụkụ nke abụọ nke nke a, ma obi abụọ adịghị ya na mmasị ya n'ịtụgharị uche ndụ. O dere, sị: “Ka anyị tọpụ ihe nkekọ niile na-ekekọta anyị na ndị ọzọ; ka anyị nweta n’onwe anyị ike ibi nanị anyị na ibi ndụ otú ahụ n’ụzọ ahụ́ ruru anyị ala.” * p. 29 * Aghụghọ dị na ya bụ ịnọgide na-enwe ụdị ihe ijuanya n'oge ọ bụla nke ahụmahụ-ma, dị ka Montaigne mụtara, otu n'ime usoro kachasị mma maka ime nke a bụ ide banyere ihe niile. Naanị ịkọwa ihe dị na tebụl gị, ma ọ bụ ihe si na windo gị, na-emepe anya gị ịhụ otú ihe ndị dị otú ahụ si dị egwu. Ileba anya n'ime onwe gị bụ imeghe mpaghara dị egwu karịa. * p. 37. * Ọkà ihe ọmụma [[w:Maurice Merleau-Ponty|Maurice Merleau-Ponty]] kpọrọ Montaigne onye edemede bụ́ onye tinyere “ncheta nke tụrụ onwe ya n’anya bụ isi ihe dị n’ime mmadụ.” * p. 37. * N’ịmara na ndụ nke fọdụrụ ndụ ya apụghị ịdị ogologo, o kwuru, sị, “M na-agbalị ibu ibu ya, m na-agbalị ijide ọsọ ọ na-agba site n’ọsọ m ji aghọta ya. … Ka m nwere ndụ dị mkpụmkpụ, ka m ga-emekwu nke ọma karị.” * peeji 37-38 . * Ndị ọrụ ugbo… bụ ezi ndị ọkà ihe ọmụma nke ụwa ọgbara ọhụrụ, ndị nketa nke ndị amamihe oge gboo dị ka Seneca na Socrates. Naanị ha maara otú e si ebi ndụ, kpọmkwem n'ihi na ha amaghị ihe ọ bụla banyere ihe ọ bụla ọzọ. * p. 51. * Usoro ọgwụgwọ a na-adịghị ahụkebe malitere obere oge ka a mụsịrị ya, bụ́ mgbe e zigara Micheau ka ya na ezinụlọ dị umeala n’obi biri n’otu ime obodo dị nso. Inwe onye nọọsụ mmiri ara ehi bụ ihe zuru oke, mana nna Montaigne chọrọ ka nwa ya nweta nghọta nke ụzọ ndị nkịtị yana mmiri ara ara ha, ka ọ wee tolite nke ọma na ndị chọrọ enyemaka onye seigneur. Kama ịkpọtara nwa ọhụrụ nọọsụ nọọsụ, ya mere, o zigara nwa ahụ nọọsụ, ma hapụ ya n'ebe ahụ ogologo oge ka a hapụ ya ara. Ọbụna n'oge baptizim, Pierre [Nna Montaigne] nwere "ndị mmadụ nke klaasị kacha ala" jide nwa ọhụrụ n'elu font. Site na mmalite, Montaigne nwere echiche ozugbo nke ịbụ onye ọrụ ugbo n'etiti ndị ọrụ ugbo, na ịbụ ndị pụrụ iche na ndị dị iche. Nke a bụ ngwakọta nke mmetụta nke ga-anọnyere ya ruo ndụ. H chere na ọ bụ ihe nkịtị, mana ọ maara na eziokwu nke ịmara na ọ bụ ihe nkịtị mere ka ọ bụrụ ihe pụrụ iche. * p. 52. * Usoro hedonistic maka agụmakwụkwọ mere ya [Montaigne]. N'ịbụ onye e duziri ya ná mmalite ndụ site n'ịchọ ịmata ihe nanị ya, ọ tolitere ghọọ onye toro eto nwere onwe ya, na-agbaso ụzọ nke ya n'ihe nile kama ịla azụ n'ọrụ na ịdọ aka ná ntị. * p. 55. * Ịmụ ihe kwesịrị ịbụ ihe na-enye obi ụtọ, ụmụaka kwesịkwara ịna-eche amamihe na ihu ọchị, ọ bụghị nke dị egwu na nke na-emenye ụjọ. * na-akọwa echiche Montaigne, p. 57. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bakewell, Sarah}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gazy578izz2cs1p05f5y390h69v3yz8 Margaret Barbe 0 4092 15457 2023-10-20T06:50:46Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Margaret Barber|Margaret Fairless Barber]]''' ([[w:7 May 1869 - 24 August 1901 bụ onye odee Bekee na 1901 Iso Ụzọ Kraịst | Ndị Kraịst]] gburugburu, n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ ''Michael Fairless'''. == Okwu okwu == === "Onye na-eme njem" (1902) === * Anyị enweghị ike ịbụ ndị na-ekpere arụsị mgbe anyị bụ ndị Kraịst n’ezie, na akụkọ ifo ochie bụ eziokwu ebighị ebi e jidesiri ike na ụgbụ nke Nzukọ-ns...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Margaret Barber|Margaret Fairless Barber]]''' ([[w:7 May 1869 - 24 August 1901 bụ onye odee Bekee na 1901 Iso Ụzọ Kraịst | Ndị Kraịst]] gburugburu, n'okpuru aha mkpịsị akwụkwọ ''Michael Fairless'''. == Okwu okwu == === "Onye na-eme njem" (1902) === * Anyị enweghị ike ịbụ ndị na-ekpere arụsị mgbe anyị bụ ndị Kraịst n’ezie, na akụkọ ifo ochie bụ eziokwu ebighị ebi e jidesiri ike na ụgbụ nke Nzukọ-nsọ. * Isi nke Abụọ * Lee ọrụ magburu onwe ya [[w:Richard Wagner | Wagner]] mewooro mmadụ n'ịsụgharị ndọgbu nke ndụ n'ime edemede egwu enwere ike ịgụ! N'ihi na ndị na-achọ akuko nke ụwa ndị ọzọ anwansi ya bụ nkịtị; ma ụwa-travail n'okpuru ya wand na-aghọ mmuo na rhythmic song na-eso nke ọcha, na blare na okuku nke olulu n'onwe ya. * Isi nke Abụọ * Nwoke — ''vir'', nwanyị -''nwanyị'', gaa mebere nwoke ahụ -''homo''. Enweghị ike iji tụnyere, ọ dịghị asọmpi n'etiti ha; ha bu ihe-njuju nke ibe-ya: ma otù nwatakiri nēdu ha. * Isi nke Atọ == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Barber, Margaret}} [[Category: ụmụ nwanyị]] f4k8b3tyy63hg1rcupca8z2nnofmkip Sara Bareilles 0 4093 15459 15458 2023-10-20T07:07:06Z Mercyjamb123 446 /* Otu Oge Ọzọ" (2012) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Sara_Bareilles_Alice_Fest.png|thumb|Cheta na ndụ bụ <br>  bụghị n'iyi <br> Anyị nwere ike na-achụ anyanwụ mgbe niile <br> ~ "Ịchụ anyanwụ"]] '''[[w:Sara Bareilles|Sara Beth Bareilles]]''' (amụrụ December 7,1979) bụ onye America na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye nrụpụta. Ọ bụ onye nnata ọtụtụ nhọpụta Grammy. == Ederede == : '' All songs dere site Bareilles ma ọ bụrụ na e kwuru ọzọ.'' === ''[[w:Nkwupụta nke ọma |Nkwupụta nke ọma]]'' (2004) === *Hapụ m <br> Achọghị m ịdaba oge ọzọ n'ime ike ndọda gị. * "[[w: ike ndọda (Sara Bareilles song) | ike ndọda]]" * Ebe a ka m nọ <br> Na m guzoro <br> Toro ogologo <br> Dị nnọọ ka m kwesịrị ịdị <br> Ma ị nọ n'ebe m nọ <br> Na n'ebe m nọ * "Gravity" * Oge m were <br> ekpere anaghị egbu m <br> Enweela m anụrị <br> ibe m otu ịhụnanya dị ụtọ * "Otu ịhụnanya dị ụtọ" * Achọghị m ịma <br> Maka akụkọ ifo gị <br> Ị na-echegbu onwe gị maka nwa agbọghọ ahụ <br> Oh, ị maara na ọ na-eche naanị ihe kacha mma ọzọ. * "Akụkọ ifo" === ''[[w: Obi Kaleidoscope | Obi Kaleidoscope]]'' (2009) === * M na-agbada <br> Soro ma ọ bụrụ na ị chọrọ <br> Agaghị m kpọgidere m <br> Dị ka ị ga-egosi m ebe m ga-aga <br> Apụla m <br> Of foolproof ideas <br> Ya mere, ajula m ka m ga-esi malite <br> Ọ bụ ihe a na-akọwaghị * "[[w: Uncharted (abụ)|Enweghị nkọwa]]" * Ooh, kedu ka m ga-esi merie gị? <br> Aga m adị mma <br> Ọ bụghị n'abalị a <br> Ma otu ụbọchị * "[[w: Agafe gị | Agafe gị]]" * Bareilles na Sam Farrar dere ya * M ga-adị mma <br> Ozugbo m chọtara akụkụ nke ọzọ <br> Otu ụbọchị * "A ga-ahapụ gị" * Bareilles na Sam Farrar dere ya * Kedu onye na-eche ma ọ bụrụ na ị kwenyeghị? <br> Ị bụghị m <br> Onye mere gị eze ihe ọ bụla? <br> Ya mere, ị nwara <br> Gwa m onye m ga-abụ <br> Onye nwuru mere gị eze ihe ọ bụla? * "[[w: Eze nke ihe ọ bụla | Eze nke ihe ọ bụla]]" I wanna darken in the skys <br> I wanna change my mind <br> I wanna be enough <br> Achọrọ m mmiri n'anya m <br> Achọrọ m ibe ákwá ruo ọgwụgwụ nke oge. <br> Achọrọ m ka mmiri ozuzo zoo <br> Mee ala ọhụrụ * "Ka mmiri ozuzo" * Ma eleghị anya, ọ dịghị onye hụrụ gị n'anya mgbe ị bụ nwata. <br> Hapụ egbe igwe * "Egbe igwe" === ''[[w:Otu Oge Ọzọ|Otu Oge Ọzọ]]" (2012) === * Ha nwere ike ịbụ ụgha <br> Ma kwuo na ọ ga-adị anyị mma <br> Ọ bụrụ na anyị anọrọ n'abalị a. * "Nọrọ" * Ire dị ka nke gị kwesịrị ire ọkụ na akara <br> Ya mere a ga m ahụ ka ị ghaara m ụgha <br> ọ dị m ka ọ bụrụ na ikuku ga-acha ọbara ọbara mgbe i kupuru ya <br> Oh, ahụrụ m ka ọ na-abịa <br> Lee anya n'anya m mgbe ị na-ekwu na ị hụrụ m n'anya <br> Ka m wee hụ ka ị ghaara m ụgha * "Gra m ụgha" * Ihe egwu egwu ka dị mma karịa ịga nzi ozi * "Ọ dị ụtọ n'ozuzu" * M na-ekwu ihe m chere <br> N'ihi na ọ bụ akụ na ụba karịa ọgwụ ọjọọ ma ọ bụ ihe ọṅụṅụ * "Ọ dị ụtọ n'ozuzu" === ''[[w: Ọgba aghara | Ọgba aghara A gọziri agọzi]]" (2013) === * M na-eche ihe ga-eme ma ọ bụrụ na ị <br> Kwuo ihe ị chọrọ ikwu <br> Ka okwu ahụ daa <br> N'eziokwu, achọrọ m ịhụ ka ị nwere obi ike. * "[[w: Brave (abụ Sara Bareilles | Obi ike]])" * Bareilles na Jack Antonoff dere * Ị sị <br> Cheta na ndụ abụghị <br> Anyị nwere ike na-achụ anyanwụ mgbe niile <br> Ya mere, jujue ngụgụ gị wee dị nnọọ ọsọ! <br> Anyị nwere ike na-achụ anyanwụ * "Ịchụ anyanwụ" * Yabụ kedu ka ị si eme ya? <br> Site naanị okwu na naanị egwu <br> Weghara mmetụta ahụ <br> Na ụwa m bụ uko ụlọ mmadụ <br>     nwere m ike ibupụta na ụda <br>  ịdị arọ nke ala <br> nke ebe a na-eli ozu <br> etiti Queens * "Ịchụ anyanwụ" Ị nwere ike ịnweta Manhattan <br> Amaara m na ọ bụ ihe kacha mma <br> Kpọkọtanụ ụzọ ma hapụ ha n'ọnụ ụzọ gị. * "Manhattan" * Ị bụ naanị obere satịlaịtị zuru oke <br> Na-agbagharị gburugburu ndụ ụwa a gbajiri agbaji * "Oku Satellite" * Enwere m obere uwe ojii na <br> Ma ọ bụrụ na m agwa onwe m na ọ nweghị ihe dị njọ <br> Nke a ekwesịghị ịbụ egwu dị mwute <br> Ọ bụghị na obere uwe ojii m yi. * "Obere uwe ojii" * M ga-anwụ ka m mee gị nke m <br> Na-agba m mmiri fọrọ nke nta ka ọ bụrụ oge ọ bụla <br> Ma echeghị m, ee e, echeghị m ya <br> M ga-alọghachi ugboro 1000 * "Oge 1000" * Gwa ụwa na anyị mechara nweta ya nke ọma <br> A họrọ m gị <br> M ga-abụ nke gị, ị ga-abụkwa nke m <br> a ga m ahọpụta gị. * "[[w:Ahọrọ m gị (Sara Bareilles)|Ahọrọ m gị]]" * Bareilles, Jason Blynn na Pete Harper dere ya * Enweghị ụzọ isi mee ka ihe mgbu na-aga nke ọma <br> Ọ naghị apụ n'anya naanị n'ihi na ị sị na ọ nọghị. * "Iden" * Bareilles na Matt Hales dere ya * O nweghị ike ịbụ mmejọ <br> Ọ bụrụ na m kpọọ ya ka ọ gbanwee *"December" == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} * [http://www.sarabmusic.com Official website] {{DEFAULTSORT:Bareilles, Sara}} [[Category: ụmụ nwanyị]] m3yscp034h53vxzq4qznqg4g74t8h0i Vanessa Beeley 0 4094 15461 15460 2023-10-20T07:18:14Z Mercyjamb123 446 /* Banyere Vanessa Beeley */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Vanessa Beeley|Vanessa Beeley]]''' (amụrụ 17 June 1964) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye na-ede blọgụ nke Britain mara maka echiche ya gbasara [[w: agha obodo Siria | agha obodo Siria]] na gbasara Ndị ọrụ afọ ofufo nke Siria bụ [[w:White Helmets (Agha obodo Siria)|Okpu agha ọcha]]. == Okwu okwu == * N’ọnụ ụzọ Shrehi, otu n’ime obodo ndị [ISIS] wakporo na Julaị, anyị kwụsịrị ụgbọ ala ka anyị gaa leta akwụkwọ mmado e debere aha ndị nwụrụ n’ihi okwukwe ahụ e gburu n’oge mwakpo ahụ. Ụmụ okorobịa, ụmụ nwanyị, ụmụaka, ndị otu ndị na-eyi ọha egwu gburu ndị nwere akụkọ ihe mere eme nke njikọ aka na US Coalition megide Syria na Siria Arab Army. *[https://21stcenturywire.com/2018/10/06/sweida-a-bloody-massacre-barely-registered-by-western-media-as-isis-slaughter-innocent-civilians-na-ha-ụra."SWEIDA: Mgbuchapụ ọbara nke Western Media na-edebanye aha ya dị ka [ISIS] Ogbugbu ndị nkịtị na-emeghị ihe ọjọọ n'ụra ha, nke Vanessa Beeley, 21stCenturyWire''] (6 October 2018) == Banyere Vanessa Beeley== * [Beeley] malitere ịwakpo ndị [[w:White Helmets (agha obodo Siria)|Okpu agha ọcha]] nke ukwuu. N'afọ 2015, ọ kpọrọ oku ka e gbuo [[w: obodo nyocha na nnapụta | ndị na-aza ajụjụ mbụ]], n'agbanyeghị na "ime ihe ike na ndụ na mmadụ [megide ndị nkịtị na ndị na-abụghị ndị agha], karịsịa igbu ọchụ nke ụdị niile" bụ. [[w: Mgbakọ Geneva nke anọ | Mgbakọ Geneva] machibidoro]. "White Helmets anaghị enweta ya," ọ tweeted. "Anyị maara na ha bụ ndị na-eyi ọha egwu. Na-eme ka ha bụrụ ebumnuche ziri ezi. ọbụna Assad anaghị agọnarị mmekpa ahụ. O dere, "ọbụlagodi ndị otu Govt anaghị agọnarị ya btw," na-agbakwunye na ya agaghị anabata nke a n'ihu ọha. *[[w:Janine di Giovanni|Janine di Giovanni]] * [https://www.nybooks.com/online/2018/10/16/why-assad-and-russia-target-the-white-helmets/ "Gịnị kpatara Assad na Russia ji zọọ okpu agha ọcha"] ''Nlebaanya akwụkwọ nke New York'' (October 16, 2018) * Assad nke ya [[w:Alex Jones|Alex Jones]]. * [[W:James O'Brien (broadcaster)|James O'Brien]] * ([https://twitter.com/mrjamesob/status/1031270485408006144 tweet] nke 19 August 2018), zoro aka na [https://www. newstatesman.com/world/2018/08/labour-can-be-jo-cox-s-party-or-chris-williamson-s-it-cannot-abụ-ma "Ọrụ nwere ike ịbụ Jo Cox's party ma ọ bụ Chris Williamson's - ọ nweghị ike ịbụ ha abụọ"]" New Statesman" (21 August 2018) * Beeley akwadola iji ngwa ọgụ na-ere ọkụ megide ndị nkịtị, megharịa ya ma kwalite echiche izu nzuzo, ma kọwaa nzukọ ya na Assad dị ka oge mpako ya. Nke a na-enye obi ụtọ, ọ bụghị ịkọ akụkọ. * Louisa Loveluck, onye nta akụkọ Middle East nke ''[[w: Washington Post | Washington]] * [[https://twitter.com/leloveluck/status/1031419536053030913 tweet] 20 August 2018), dị ka e zoro aka na [https://www.newsstatesman.com/world/2018/08/labour-can-be-jo-cox- s-party-or-chris-williamson-s-it-apụghị-abụ-ma "Ọrụ nwere ike ịbụ Jo Cox's party ma ọ bụ Chris Williamson's - ọ pụghị ịbụ ha abụọ"]" New Statesman" (21 August 2018) * Maka ebubo e boro ndị nnupụisi ahụ, ọnụ ụzọ ihe akaebe Beeley dị ala nke na ọ fọrọ nke nta ka ọ ghara ịdị adị. Maka ebubo megide ọchịchị ahụ ọ dị elu nke na ọ gaghị enwe ike iru ya. *[[w:Brian Whitaker|Brian Whitaker]], [https://medium.com/@Brian_Whit/vanessa-beeley-the-syrian-conflicts-goddess-of-propaganda-2c84f850dba4 "Vanessa Beeley -  agha Siria chi nke mgbasa ozi"]"Ọkara" (30 Eprel 2018) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [https://twitter.com/VanessaBeeley/ ibe Twitter Beeley] {{DEFAULTSORT:Beeley,Vanessa}} [[Category: ụmụ nwanyị]] eg3gdpw5wo5hbnb4tas6kzowykuqr3y Mara Beller 0 4095 15465 15464 2023-10-20T09:13:19Z Mercyjamb123 446 /* Okwu banyere Beller */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Mara Beller''' (amụrụ '' Mara Baruch ''; Ọgọst 14, 1945 - Ọktoba 30, 2004) bụ onye Juu-American onye ọkọ akụkọ ihe mere eme sayensị. == Okwu okwu == === Sokal Hoax: Onye ka anyị na-achị ọchị? (1998) === :"[http://reductionism.net.seanic.net/brucegary3/Articles/physicsPC.htm The Sokal Hoax: Ònye Ka Anyị Na-achị ọchị?]"," Physics Taa '' (September, 1998) * Dị ka onye nbibi [[w:Jacques Derrida|Jacques Derrida]], onye [[w:Steven Weinberg|Steven Weinberg]] wakporo na 1996 '' New York Review of Books '' banyere [[w: Sokal affair | Sokal's hoax]], [[w:Niels Bohr| Bohr]] bụ onye ama ama maka idebe ihe omimi ya. Ma ndị ọkà mmụta sayensị na-ejikọta ihe omimi nke Derrida na Bohr n'ụzọ dị iche iche: na Derrida nwere nlelị, na Bohr ji egwu. A na-ekwu na ihe nzuzo Bohr bụ, ugboro ugboro, na "omimi na aghụghọ" nke ụmụ mmadụ nkịtị na-enweghị ike ịghọta. * Okwu ndị na-atụ n'anya, ndị na-enweghị ike ịdị iche na nke ndị [[w:Alan Sokal|Sokal]] mere, juru n'ihe odide nke Bohr; [[w:Heisenberg|Heisenberg]], [[w:Wolfgang Pauli | Pauli]], [[w:Max Born | Amụrụ]] na [[w:Pascual Jordan | Jordan]]. Ma ha abụghị nanị okwu nkịtị, okwu ndapụta. * Ọ bụ ezie na nkwenye [[w:Albert Einstein | Einstein]] n'ezie bụ eziokwu yiri nke Weinberg na Sokal, arụmụka ya maka echiche ya banyere eziokwu abụghị. N'ezie, Einstein abụghị "onye na-enweghị uche," n'agbanyeghị na ọ na-egosipụta nguzo ya na Copenhagen orthodoxy. Ọ kparịrị echiche nke "nkwukọrịta" nke eziokwu nke ọtụtụ ndị ọkà mmụta sayensị na-anabata n'enweghị nkatọ. Einstein ghọtara n'ụzọ zuru ezu na ụwa adịghị egosi anyị ugboro abụọ-mbụ dị ka ọ dị, na nke abụọ, dị ka ọ na-theoretically kọwara-ya mere anyị nwere ike iji anyị theoretical "mbipụta" na "ezigbo ihe." A na-enye anyị ụwa naanị otu ugboro - site na echiche sayensị kachasị mma anyị. Ya mere, Einstein chere na ọ dị mkpa ịkwatu echiche ya maka ebumnuche bụ eziokwu n'ime njirimara na-agbanwe agbanwe nke echiche sayensị anyị kacha mma. * Site n'iji naanị ntụnyere dị mfe na nke na-adọrọ adọrọ, ma na-eduhie eduhie, onyogho atụ, Bohr guzobe njikọ echere na ọ dị mkpa n'etiti nhụsianya, ihe abụọ na-efegharị efegharị na enweghị ike nke nkọwa ejikọtara ọnụ na ngalaba quantum. Otu onye chọrọ ọnweghị ihe ọmụma teknụzụ nke akụrụngwa quantum iji gụọ nyocha arụmọrụ Bohr nke usoro nnwale pụrụ iche nke gụnyere bolts, iyi, mkpanaka na diaphragms. enweghị ike chepụta echiche ọhụrụ na-abụghị nke oge ochie - nkwụsi ike nke na-etinye iwu siri ike na nnwere onwe ịtụgharị uche. Ọ bụ n'okwu a ka ịgbachi nkịtị nke ndị ọkà mmụta sayensị ndị ọzọ nwere nsonaazụ kacha emetụta. Ịgba nkịtị a kere ma kwadoo echiche efu na mmadụ achọghị ịma nka nka nke igwe arụrụ arụ ọrụ iji ghọta nke ọma nkuzi nke mgbanwe mgbanwe ya. Ọtụtụ ndị nkatọ sayensị nke oge gara aga adabawo n'ime atụmatụ arụmụka a ma kwusaa n'efu na physics n'onwe ya wepụrụ echiche nke ebumnuche bụ eziokwu. * N'ime mgbanwe ọtụtụ ọnwa ka akwụkwọ akụkọ '' New York Review of Books' gasịrị, Weinberg kwetara na ndị na-emepụta echiche nke quantum ezighị ezi na "ntụgharị uche doro anya," ma kwupụta na "anyị maara nke ọma ugbu a." Kedu ihe anyị maara nke ọma ugbu a? Anyị maara nke ọma na mmadụ ekwesịghị isi n'anụ ahụ gaa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụrụ ee, gịnị kpatara ya? Ma ọ bụ na anyị maara nke ọma na nkọwa "Orthodox" nke quantum physics bụ nke ji obi ike kwupụta na njedebe ikpeazụ nke causality na echiche nkịtị nke eziokwu abụghị nanị nkọwa nwere ike, na, n'ikpeazụ, ọ nwere ike ọ gaghị abụ onye dị ndụ? * Ndị mmegide nke ọmụmụ ọdịnala ọdịnala postmodernist nke sayensị ji obi ike na-akwado ihe gbasara Sokal na "ndị eze ukwu ... enweghị uwe." Ma olee ndị kpọmkwem bụ ndị eze ukwu ahụ gba ọtọ? Ònye ka anyị kwesịrị ịna-achị ọchị? == Okwu banyere Beller == * Anyị na-ahụ onwe anyị na nkwenye na ọtụtụ n'ime isi ihe ndị e mere na isiokwu Mara Beller "The Sokal hoax: Ònye ka anyị na-achị ọchị?". … Beller ziri ezi igosi na omume okpukpere chi a nwere ike ibilite n'ubi ọ bụla, ọbụlagodi na physics. Ya mere, ọtụtụ ndị ọkà mmụta sayensị enweela ọtụtụ afọ na-ekwughachi echiche Bohr na Heisenberg n'ìsì na ntọala nke arụ ọrụ quantum, na-enweghị nghọta doro anya nke ihe ha pụtara. Anyị nwere obi ụtọ ịhụ na njide nke ihe a na-akpọ Copenhagen orthodoxy na-ada mbà na ndị ọkà mmụta sayensị na-amalite ịtụle echiche ndị ọzọ na ajụjụ ntọala n'obi mepere emepe. * Jean Bricmont na Alan Sokal, Akwụkwọ ozi maka '' Physics Taa '' (April 7, 1999) * N'ezie, na 1998, mgbe ọkà mmụta physics Alan Sokal kwara ndị mmadụ emo maka itinye aka na physics iji kwado echiche ha n'ụzọ yiri amaghị ama na nke kacha njọ - n'ihe a bịara mara dị ka "hoax Sokal" - ọkọ akụkọ ihe mere eme Mara Beller. bipụtara isiokwu na '' Physics Today '' nke isiokwu ya bụ "The Sokal hoax: onye ka anyị na-achị ọchị?". Ọ zoro aka na nkwupụta nke Bohr - kamakwa Heisenberg na Pauli - iji mee ka isi ihe na-ekwu na n'akụkụ a ndị ọkà mmụta sayensị nwere ike mgbe ụfọdụ dị ka ndị na-ahụ maka mmadụ, na ọ nweghị ụzọ dị mma isi mata ọdịiche dị n'etiti abụọ ahụ. * Robert P. Crease, "Critical Point Fruitlooopery", ''Ụwa Physics'' (February 2012) * Agụrụ m akụkọ Beller na '' Physics Today ''. N'ezie, agụọla m ọtụtụ akụkọ ya na mbụ: ọ na-ede nke ọma. O doro anya na ọ nwere isi ihe gbasara asụsụ Bohr na-enweghị ike; Ejila m ọtụtụ awa n'onwe m na-agbalị ịghọta ihe niile. Nye ndị nwere ntachi obi karịa m, ejiri m n'aka na ọ bụghị ihe doro anya na ha kwesịrị ịgbalị ịchọta ihe ọ pụtara n'ebe ahụ. Ọ bụ ya mere mmadụ ji abanye na-ekwu ihe ezi uche dị na ya (ụdị nke oge a) "nkọwa nke Copenhagen" tupu ihe apụta n'aka. * Christopher A. Fuchs, “Dropping In”, 20 Septemba 1998, nke e bipụtara na ''Coming of Age With Quantum Information: Notes on a Paulian Idea: Nkwukọrịta Nhọrọ, 1995–2001'' (2011) * Edemede mara mma nke Shapin tụfuru, agbanyeghị, isi ihe nke mpempe Mara Beller na '' Physics Today '' (1998). Beller adịghị agba ume ka ndị ọkà mmụta sayensị na-eche echiche karị site n'igosi na amamihe nke Bohr ga-ada dị ka ihe efu ma ọ bụrụ na ọ sitere na sociology ma ọ bụ ọmụmụ omenala. Ọ dị iche. Ọ na-akatọ nnukwu akara ngosi nke quantum physics maka ikwupụta ihe ọ na-ewere ịbụ ihe efu, ọ na-agbakwa ndị ọkà mmụta sayensị ume ka ha kpochaa omume nke onwe ha tupu ha amalite azụmahịa nke ịkwa ndị ọzọ emo. * [[W:N.David Mermin|N.David Mermin]], "Ezigbo Essences and Human Experience", na ''One Culture?'' nke Jay A. Labinger na Harry Collins deziri (2001) * Mara Beller enweela ihe ịga nke ọma n'ime ihe nwere ike ịbụ nke mbụ ịbanye n'ezie Ntụle nke nkọwa Copenhagen nke quantum mechanics. Ndị ọkà mmụta sayensị na-atụ egwu nke ukwuu maka ihe omimi nke isiokwu ha ime ihe ọ bụla yiri ya. [...] Ọ dị m nwute ma ọ bụrụ na ọrụ a ngbanwe nke ochie na nke ọhụrụ bụ azịza anticlimactic na narị afọ nke atọ nke Copenhagen ilu. Mara Beller mere ka m mee ya! * E. J. Biputere, Nyochaa Akwụkwọ nke '' Mkparịta ụka Quantum: Ime mgbanwe '', '' ntọala nke physics'', Vol. 31, Nke 11, Nọvemba 2001 {{DEFAULTSORT:Beller, Mara}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 4i2o40hgyx153m80lsa41k5qsa3th1c Adelaide Crapsey 0 4096 15474 15473 2023-10-20T10:00:03Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adelaide Crapsey|Adelaide Crapsey]] (9 Septemba 1878 - 8 Ọktoba 1914) bụụrụ onye na-ede uri nke mba Amerika. N’afọ ndị gachara tupu ọnwụ ya, o dere ọtụtụ amaokwu ndị ọdịdị aha ya dabeere na ya. Mmasị ya na rhythm na mita mere ka ọ mepụta mgbanwe na cinquain (maọbụ quintain), ụdịrị ahịrị ise nke syllable iri abụọ na abụọ nke Japanese haiku na tanka na-emetụta. Cinquain ya nwere mita iambic n'ozuzu ma mejupụta na syllable abụọ n'ahịrị mbụ na nke ikpeazụ, ya na syllable anọ, isii na asatọ n'ime etiti ahịrị nke atọ. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Ihe m chọrọ itinye aka na ntụnye ahụ bụ na ngwa dị mkpa nke ụda ụda olu na nsogbu metrik dị na ọmụmụ nke usoro okwu ụda olu. ** '' Ọmụmụ n'asụsụ Bekee'' Alfred Knopf New York 1918. * Ikuku ochie ochie fere mgbe ogbaaghara di, kedu ihe ha na-agwa osisi di iche iche na-efe kpakakpaka? Ọ bụ ka m bewe akwa? ** "Ifufe abalị" * Ihe ndị a bụ ihe atọ dị jụụ: Snow na-ada ... oge awa dị tupu chi ọbụbọ... ọnụ otu onye nwụrụ anwụ. ** "Ahịrị atọ" * Jiri ụda kpọrọ nkụ na-ada nta nta gee ntị, dịka ije ọkpa ndị mmụọ na-agafe agafe, akwukwọ osisi gasi, ntu oyi na-agbaji n'osisi na-ada. ** "Abalị ọnwa Nọvemba" * Amaghị m aka m ndị a, ma kaosinadị echere m na enwebu otu nwanyị dị ka m nwerebu aka dịka ndị a. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adelaide Crapsey|Adelaide Crapsey]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adelaide Crapsey|Adelaide Crapsey]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adelaide, Crapsey}} clsv8pj204n7sz6mvv5b1io19l5z9fy Monica Bellucci 0 4097 15468 2023-10-20T09:22:53Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Monica Bellucci, Women's World Awards 2009 a.jpg|thumb|right|Inside us there is everything. We just have to look for it.]] '''[[w: Monica Bellucci | Monica Bellucci]]''' (amụrụ 30 Septemba 1964) bụ onye omere Italy. == Isi mmalite == * Ọ dị m mkpa ịchọta ihe dị iche iche ma gosi na m nwere ike ime ha. … Otu onye gwara m na n'ime ndị niile na-eme ihe nkiri nwere ọtụtụ ụmụ ada ndị na-ehi ụra, na oge ọ bụla anyị na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Monica Bellucci, Women's World Awards 2009 a.jpg|thumb|right|Inside us there is everything. We just have to look for it.]] '''[[w: Monica Bellucci | Monica Bellucci]]''' (amụrụ 30 Septemba 1964) bụ onye omere Italy. == Isi mmalite == * Ọ dị m mkpa ịchọta ihe dị iche iche ma gosi na m nwere ike ime ha. … Otu onye gwara m na n'ime ndị niile na-eme ihe nkiri nwere ọtụtụ ụmụ ada ndị na-ehi ụra, na oge ọ bụla anyị na-eme ihe omume, otu n'ime ndị adaeze na-eteta. N'ime anyị ihe niile dị. Naanị anyị ga-achọ ya. * Dịka ekwuru na [http://www.time.com/time/printout/0,8816,1004378,00.html "Ọ bụ Monica Mania" nke Richard Corliss dere na ''OGE'' (10 Maachị 2003)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commons|Monica Bellucci}} *{{imdb aha|id=0000899|aha=Monica Bellucci}} {{DEFAULTSORT:Bellucci, Monica}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] sieo2vr0979aypa07i3a7cijfi6dqcn Julien Bend 0 4098 15472 15471 2023-10-20T09:36:15Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Julien Benda|Julien Benda]]''' (26 December 1867 - 7 June 1956) bụ onye ọkà ihe ọmụma na onye edemede France. == Okwu okwu == === ''Treason of the Intellectuals'' (1927) === * Mgbe Machiavelli dụrụ Onyeisi ọdụ ka o mee atụmatụ omume Machiavellian, ọ na-etinye ihe omume ndị ahụ n'enweghị ụdị omume ma ọ bụ ịma mma. N'ihi ya, omume na-anọgide na-abụ ihe ọ bụ maka onye ọ bụla ọzọ, ọ dịghịkwa akwụsị ịnọgide na ya n'ihi na ọ na-ahụ (ọ bụghị na-enweghị melancholy) na ọ bụ ekwekọghị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. … N'ihi na ya ọjọọ, ọbụna ma ọ bụrụ na ọ na-enyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị aka, ka na-anọgide ọjọọ. Ndị na-eme ihe n'oge a bụ ndị na-eme omume nke eziokwu. Maka ha, omume nke na-eme ka obodo sie ike na-etinye aka na omume omume site n'eziokwu na ọ na-eme otú ahụ, nke a na-eme ihe ọ bụla omume. Ihe ọjọọ nke na-ejere ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-akwụsị ịbụ ihe ọjọọ wee ghọọ ihe ọma. * peeji 107-108 * Maka [[w:Charles Maurras|M. Maurras]] ihe bara uru bụ chi, na "ekweghị na Chineke" ya gụnyere obere ịgọnarị Chineke karịa n'ịgbanwe ya na mmadụ na ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. … Ọ bụ ịgba afa nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * p. 108 * Ruo n’oge anyị, ndị mmadụ natara nanị ụdị ozizi abụọ n’ihe metụtara mmekọrịta dị n’etiti ndọrọ ndọrọ ọchịchị na omume. Otu bụ nke Plato na o kwuru, sị: "Ere omume na-ekpebi ndọrọ ndọrọ ọchịchị"; na nke ọzọ bụ nke Machiavelli, o wee sị "Ndọrọ ndọrọ ọchịchị enweghị ihe jikọrọ ya na omume." Taa, anyị na-enweta nke atọ. [[w:Charles Maurras|M. Maurras]] na-akụzi: "Ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekpebi omume." * p. 110 * N'oge gara aga, ndị isi nke steeti na-eme ihe n'eziokwu, mana ha anaghị asọpụrụ ya… N'ime ha ka e mebiri omume ọma, mana echiche omume ka dịgidere. … Gọvanọ nke oge a, n'ihi n'eziokwu na ọ na-agwa igwe mmadụ okwu, a manyere ịbụ onye na-eme omume ọma, na igosi omume ya dị ka ejikọtara ya na usoro omume. * peeji 110-111 * Iso Ụzọ Kraịst dụrụ mmadụ ọdụ ka o guzobe onwe ya megide okike, ma o mere nke ahụ n'aha nke ime mmụọ na nke enweghị mmasị. Pragmatism na-agba ya ume ime otú ahụ n'aha nke àgwà ya bara uru. N'oge gara aga, mmadụ bụ Chineke n'ihi na o nwewo ike nweta echiche nke ikpe ziri ezi, echiche nke iwu, echiche nke Chineke; taa ọ bụ chi n'ihi na o nwewo ike ịmepụta akụrụngwa nke mere ya onye isi ihe. * ibe 126-127 (banyere homo faber) * Ndị ụkọchukwu nke oge a emepụtala n’ime ihe ndị a sị na ọ bụ ọha mmadụ azụliteworo inwe mmetụta ịhụnanya dị mma nke ime ihe ike. Ndị ahụ emepụtawokwa ịhụnanya nke nlelị. * p. 143 * Ndị na-eme omume n'oge a na-eto… òtù nzuzo nke ọrụ bara uru na-emegide ndụ enweghị mmasị. * p. 146 * Nlelị na onye na-amụ ihe bụ kpọmkwem nwoke ahụ bụ onye ... na-adịghị akọwapụta njide nke gburugburu ebe obibi ya site na ụdị, ma ọ bụ onye, ​​​​ọ bụrụ na ọ na-akọwapụta ya, dị ka ọkà mmụta sayensị na-eme site na nchọpụta ya, na-ejide onwe ya nanị ọṅụ nke ihe ọmụma. ma na-ahapụkwa mmegbu nke ihe ọ chọpụtara n'aka ndị ọzọ. * p. 148 * Ọchịchọ iweda ụkpụrụ nke ihe ọmụma n'ihu n'ụkpụrụ omume ... * p. 148 * Ozizi ahụ nke metaphysics ọgbara ọhụrụ nke na-adụ mmadụ ọdụ ka ọ were obere nkwanye ugwu na-asọpụrụ akụkụ nke onwe ya na-arụsi ọrụ ike na nke dị njikere ... * p. 149 * Nkà ihe ọmụma, bụ́ nke zụliteburu mmadụ ka ọ mara onwe ya n’ihi na ọ bụ onye na-eche echiche na ịsị, ‘Echere m ya mere m bụ,” na-ewelite ya ugbu a ikwu… echere n'uche naanị na mpaghara dị umeala n'obi ebe ọ na-enwe mgbagwoju anya na omume). * p. 149 * Site n'elu ikpo okwu ya kachasị elu, onye ụkọchukwu ọgbara ọhụrụ na-emesi mmadụ obi ike na ọ dị ukwuu n'ogo dịka ọ na-arụ ọrụ. * p. 150 * Ndị nkuzi… na-ekwusa “ịdị elu nke ọgụgụ isi”; ma ha na-ekwusa ya n'ihi na n'echiche ha na ọ bụ ọgụgụ isi nke na-egosi anyị omume ndị a chọrọ maka ọdịmma anyị, ya bụ site kpọmkwem otu agụụ maka bara uru. * p. 151 * Ozizi ahụ dabere na ọrụ ọgụgụ isi kwesịrị ka e jiri ya kpọrọ ihe ruo n'ókè nke na ọ bara uru na ruo n'ókè ahụ naanị ya. * p. 151 * ''Ebe ọ bụ na ndị Gris na-akpa àgwà nke ndị na-eche echiche banyere ọrụ ọgụgụ isi bụ inye ya otuto ruo na (dị ka aesthetic ọrụ) ọ na-enweta afọ ojuju n'onwe ya, ewezuga nlebara anya ọ bụla na uru ọ nwere ike nweta. Ọtụtụ ndị na-eche echiche gaara ekwenye na… Mkpebi Renan na nwoke ahụ hụrụ sayensị n'anya maka mkpụrụ ya na-eme ajọ nkwulu megide chi ahụ. … Ndị ụkọchukwu ọgbara ọhụrụ adọkasịla akwụkwọ ikike a n'ike. Ha na-akpọsa ọrụ ọgụgụ isi bụ naanị nkwanye ùgwù ruo n'ókè na ha jikọtara ya na ịchụso uru bara uru.'' * peeji 151&ndash;152 * Otu n’ime ụkpụrụ na-akpata ya bụ na ụwa nke oge a emewo onye odeakwụkwọ ka ọ bụrụ nwa amaala, n’okpuru ọrụ nile nke nwa amaala, n’ihi ya kwa, ilelị agụụ mmekọahụ na-esiri ya ike karịa ndị bu ya ụzọ. * p. 158 * Ọ bụrụ na a na-etikwa ya ihere,… ọ ga-akọwapụta… na taa ọ ga-enwerịrị ihe o ji ebi ndụ, na ọ bụghị ya kpatara ya ma ọ bụrụ na ọ na-agụsi ya agụụ ike ịkwado klas nke na-atọ ụtọ na mmepụta ya. * peeji 158&ndash;159 * Ezi onye ụkọchukwu bụ Vauvenargues, Lamarck, Fresnel, … Spinoza, Schiller, Baudelaire, César Franck, bụ ndị a na-atụgharịghị n'otu ntabi anya ofufe nke mara mma na nke chi site na mkpa nke ịkpata nri ha kwa ụbọchị. Ma ndị odeakwụkwọ dị otú ahụ bụ ihe a na-apụghị izere ezere. … Ọchịchị bụ na ihe e kere eke dị ndụ mara ikpe mgba maka ndụ na-atụgharị gaa n'ọchịchọ bara uru, na site na idobe agụụ ndị ahụ nsọ. * p. 159 * Echere m na m na-ahụ ihe ọzọ ebumnobi na French ode bụ ndị na 1914 nakweere àgwà nke M. Romain Rolland & ndash; egwu na ha ga-adaba n'ele mmadụ anya n'ihu na mba ma ọ bụrụ na ha ekwenye na mba ha dị n'ezi. A pụrụ ikwu na ndị edemede a gaara ejiwo obi ụtọ wepụta ihe kpatara France, ma a sị na France abụghị obodo nke ha. Ebe Barrès kwuru, sị, "M na-ekwukarị na obodo m dị mma ọbụna ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe na-ezighị ezi," ndị enyi a na-eju anya nke ikpe ziri ezi adịghị njikere ịsị: "M na-ekwukarị na obodo m bụ ihe na-ezighị ezi, ọ bụrụgodị na ọ dị mma." N'ebe ahụ ọzọ, anyị na-ahụ na nkụja nke anaghị ele mmadụ anya n'ihu, dị ka nkụja ọ bụla ọzọ, na-eduga n'ikpe na-ezighị ezi. * pp. 187&ndash;188<!-- Richard Aldington tụgharịrị ya na 2007 maka ndị mbipụta azụmahịa--> == Okwu gbasara Julien Benda== * <p>Maka klaasị ọgụgụ isi, nka na-abụkarị ọrụ enyere ma ree ya nye ndị isi obodo. Nke a bụ '' trahison des clercs '' nke [Julien Benda] kwuru na 1920s. Ọkachamara n'ihe gbasara mba ofesi, dịka ọmụmaatụ, na-apụtakarị na a kwadoro omume nke amụma mba ofesi na, nke ka nke ahụ, itinye ego na-aga n'ihu n'ịkwalite ọrụ ndị ọkachamara n'ihe gbasara mba ofesi. Otu ụdị ihe ahụ bụ eziokwu banyere ndị nkatọ edemede na ndị ọkachamara n'ihe gbasara mmadụ, belụsọ na nka ha dabere na enweghị nnyonye anya n'ihe [[w: Giambattista Vico | Vico]] na-akpọ ụwa nke mba dị iche iche mana nke a na-akpọkwa nke ọma " ụwa.” Anyị na-agwa ụmụ akwụkwọ anyị na mpaghara anyị n'ozuzu na anyị na-agbachitere oge ochie, àgwà ọma nke agụmakwụkwọ na-emesapụ aka, na ihe ụtọ dị oké ọnụ ahịa nke akwụkwọ dị ka anyị na-egosikwa onwe anyị ka anyị gbachi nkịtị (ikekwe na-erughị eru) banyere ụwa akụkọ ihe mere eme na nke ọha mmadụ nke ihe ndị a niile. ihe na-eme. ... </p> <p>Ndị mmadụ na ndị nwere ọgụgụ isi na-anabata echiche ahụ na ... ụdị omenala ekwesịghị itinye aka n'ihe ndị usoro mmekọrịta ọha na eze na-enyeghị ha akwụkwọ. </p> * [[w:Edward kwuru|Edward kwuru]], ''Ụwa, Ederede, na Onye nkatọ'' (1983), p. 2-3 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Benda, Julien}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] c5d02qtkcn7tqljm4h43sce8bqf39or Cheng Yen 0 4099 15475 2023-10-20T11:17:12Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Cheng Yen (證嚴法師; Zhèngyán Fǎshī; amụrụ Chin-Yun Wong; 14 Mee 1937) bụ onye nọn Buddhist nke Taiwan, onye nkuzi, na onye enyemaka. Ọ bụ onye nchoputa ọgbakọ enyemaka ndị Buddhist Compassion Relief Tzu Chi Foundation, nke a makwaara dị ka Tzu Chi. ==Okwu okwuru== ===Nna-ukwu nke ịhụnanya na ebere: Cheng Yen=== <small>Blue Dolphin Publishing, 1995, nke Yu-ing Ching, ISBN|0-931892-27-9</small> *Ịhụnanya na ebere karịrị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cheng Yen (證嚴法師; Zhèngyán Fǎshī; amụrụ Chin-Yun Wong; 14 Mee 1937) bụ onye nọn Buddhist nke Taiwan, onye nkuzi, na onye enyemaka. Ọ bụ onye nchoputa ọgbakọ enyemaka ndị Buddhist Compassion Relief Tzu Chi Foundation, nke a makwaara dị ka Tzu Chi. ==Okwu okwuru== ===Nna-ukwu nke ịhụnanya na ebere: Cheng Yen=== <small>Blue Dolphin Publishing, 1995, nke Yu-ing Ching, ISBN|0-931892-27-9</small> *Ịhụnanya na ebere karịrị agbụrụ, mba na anya mpaghara. (p. vi) *Ndụ niile kwesịrị ka a sọpụrụ ya, na ihe niile dị mkpa ka a hụ ya n'anya. O kwesịrị ka ọ dịrị anyị mfe ịhụ ihe mgbu nke anụ ahụ ndị ọzọ na-enwe ma na-enye ndị na-abụghị ndị ọbịa obi ụtọ. (p.3) *Anyị niile bụ mmadụ, kacha mma n'ime anyị dị nsọ, ma ọ bụghị chi. Anyị pụrụ ịgbaso àgwà onye senti ma ṅomie àgwà ya, ma ọ dịghị mkpa ife ya ofufe. (p. 7) *Ndụ bụ njem; anyị na-abanye ụgbọ oloko ngwa ngwa mgbe a mụrụ ya ma na-aga ebe ọnwụ na-agaghị ekwe omume. Ebe mara mma na-agafe, naanị ihe bara uru anyị nwere ike ime bụ ịdị mma na obiọma n'ebe ndị njem ibe anyị nọ. (p. 13) *Ịmụ okpukpe Buddha n'okpuru m bụ ịmụta ụzọ ndụ ọhụrụ. (p. 20) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cheng Yen}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} dx5isbqcvkmm8rrxp40s48cbctpl1ny Adelaide Coari 0 4100 15495 15494 2023-10-21T03:30:43Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adelaide Coari|Adelaide Coari]] (4 Nọvemba 1881 – 16 Febụwarị 1966) bụ onye nkuzi mba Italy, onye otu azụmaahịa na onye na-akwado mmekọrịta ọha na eze na-ekpe ụka Roman Katọlik. Onye amụrụ na Milan, Coari ghọrọ onye nkụzi nke ndị praịmarị. O nyere aka guzowe òtù Christian Democratic Women's Group nke sitere n'uche Romolo Murri, wee bụrụ onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ kwa ọnwa nke ndị inyom Katọlik L'Azione muliebre. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Na nkwuputa mmehie m jụrụ maka enyi m, mkpụrụ obi hụrụ mkpụrụ obi m n'anya, na-akọrọ m ga-fọrọ nke nta ikwu ọdịdị nke mmetụta m, na-ekere òkè na ọrụ m. A na m arịọ nkwenye ka m nwee mmetụta; Nke a dị m ka ọ dị mkpa nkekọrịta ka o wee nwee ike iduzi omume nke mmụọ m, o kwesịghị ịkpọrọ m pụọ n'èzí nke ebe okike m. Ọ bụ eziokwu, ajụrụ m ka m nwee ike n'ụzọ ụfọdụ imetụta mkpụrụ obi onye nkwuputa, iji ezi obi nye ya echiche m banyere omume m. Ọ dị m ka ihe anyị mere ga-abụrịrị onye meere ibe, ibe ya emeere ya n'ụzọ ụfọdụ. N'ezie St. Francis na St. Francesca nwere mmekọrịta nke mmetụta a n'ebe ha nọ. ** (Abalị iri na itoolu ọnwa Nọvemba 1913) * Enwere ogologo akụkọ na mkpụrụ obi nke m nwere ike ichikota n'okwu ndị a, ọbụbụenyi aghọwokwa ịhụnanya nye m. Mkpụrụ obi anyị ghọtara ibe anyị, mana ikekwe anyị chọrọ karịa. DC [Don Carlo] M na-ede n'ihu gị, ị maara na ị bụ onye ukwu m, enyi m; Chineke ewepụla gị ma ugbu a ị na-anọnyere m naanị na Mụọ. Mana a ka m na-eche na ị nọ nso na ihe niile na-emetụta ndụ m. Ị na-anọgide n'ebe m nọ ruo mgbe ebighị ebi n'ihi ihe kasị nchụaja n'ime gị. Ị degaara m akwụkwọ na anyị hà nhata ka m ga-ekwu maka njikọ ahụ nke na-akọwa mmekọrịta dị n'etiti nwanyị na nwoke ịdị adị, achọrọ m inwe mmetụta siri ike, mmesapụ aka dị ka gị. ** (Abalị iri Abụọ nke ọnwa Nọvemba, 1913). * Mana gịnị mere St. Francis de Sales ji chọọ nrube isi nye onye ndu bụ enyi kwesịrị ntụkwasị obi? O zughị ezu na naanị m na-agbalị itinye onwe m n'ime iwu ebighi ebi? Naanị?… Ọdịdị m na-achọ enyemaka, ọ na-achọ ya kwa ụbọchị n'ime ụmụnna ndị ọ kwenyere na ọ na-enwe mmetụta na mmekọrịta nke echiche na mmetụta ịhụnanya. M ga-enwekwa obi ụtọ - ugboro ole, Chineke m, ka m chọrọ ịchọta onwe m na mmụọ dị otú ahụ - ọ bụrụ na m nwere ike ịchọta n'ime otu n'ime ndị ụkọchukwu m na-agakwuru, enyi na-eduzi. ** (Abalị iri abụo na anọ nke ọnwa Nọvemba 1913) * Achọọrọ m irubere onye isi m isi, edobere m onwe m n'ọnwụnwa niile; Achọrọ m inyere mmụọ nsọ aka na mortification nke ahụ, edoro m ndụ echiche siri ike, mana ahụ adịchaghị m mma; Anọ m na-enwe nhụsianya mgbe niile, ka emechara omume nke nrubeisi n'ezie, oge nnupụisi mgbe niile. [...] M na-atụgharị, okwu ya tụrụ m dị ka mma agha nke Damocles, afọ ole ka m lụrụ ọgụ n'etiti echiche nke nrubeisi ma ọ bụ na-achọ onye nkwuputa ọzọ! ** (Abalị iri abụo na ise nke ọnwa Nọvemba afọ 1913) * Ma ịbịaru nso n'echiche ahụ, n'echeghị na omume mbụ ọ bụla kwesịrị ịbụ mgbe niile site n'ikike nke Chọọchị, na-egosipụta ikike nke Pope, bụ mmehie . Ònye ma ike ole m furu n’agha a na-akpachi anya! [...] M nupụrụ isi: M na-agbaji n'ike, ọ bụghị n'enweghị ihe mgbu dị ukwuu, oké nhụjuanya. Ma m rubere isi . Gịnị bụ, Chineke m, nrubeisi nye onye nduzi? ** (Abalị iri abụo na ise nke ọnwa Nọvemba afọ 1913) * Ọnọdụ nke mbụ, Otú ọ dị, bụ nke a, ịchọta onye nduzi bụ enyi kwesịrị ntụkwasị obi. DC [Don Carlo Grugni] M gaara erube isi, jiri mkpụrụ obi m dum rube isi. N'ihi na? Tupu m kwuo okwu, ọ dị m ka ọ nụrụ ya, okwu nke mkpụrụ obi ya n'ihe dị ndụ kacha emesapụ aka, ha bụ ọchịchọ nke [sic]. Anyị nwere mmetụta ịdị n'otu na mmụọ, n'echiche nke ime ihe. Gịnị bụ nrubeisi n'ime m mgbe ahụ? Ọ bụrụ na ọ bụghị ọṅụ kacha ukwuu na nke kacha chiri anya! * Na-eje ozi . Narị afọ nke a anyị nọ na ya achọghị ka anyị bụrụ ndị ohu na n'ezie echiche nke ụmụnna na nha anya adịghị anabata ohu ahụ. […] Ijere Chineke ozi bụ ime uche “Nna nke bi n’eluigwe”. Ime uche Chineke bụ ịgbaso iwu ya, bụ́ nke nwere olu pụrụ iche n’ụzọ bụ́ isi nye mmadụ nile ** [https://journals.openedition.org/mefrim/2705#tocfrom1n3 Relazioni spirituali tra obbedienza e desiderio di autonomia nel percorso di Adelaide Coari (1881-1966)] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adelaide Coari|Adelaide Coari]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adelaide Coari|Adelaide Coari]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adelaide Coari}} npe8b63yonlx822hxiz5nxm4023zp4j Chelsea Clinton 0 4101 15478 2023-10-20T12:12:14Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Chelsea Clinton|Chelsea Victoria Clinton]]'''(amuru 27 February 1980) bu nani nwa nke Bill Clinton na Hillary Clinton. Ọ bụ onye nta akụkọ pụrụ iche maka NBC News site na 2011 ruo 2014 ma na-arụ ọrụ ugbu a na Clinton Foundation na Clinton Global Initiative. ==Okwu okwuru== *Otu ụbọchị mmiri na klas nke isii m… anyị gụrụ akụkọ abụọ. Nke mbụ metụtara obi ọjọọ a na-eme ehi n'ebe a na-egbu anụ, nke abụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chelsea Clinton|Chelsea Victoria Clinton]]'''(amuru 27 February 1980) bu nani nwa nke Bill Clinton na Hillary Clinton. Ọ bụ onye nta akụkọ pụrụ iche maka NBC News site na 2011 ruo 2014 ma na-arụ ọrụ ugbu a na Clinton Foundation na Clinton Global Initiative. ==Okwu okwuru== *Otu ụbọchị mmiri na klas nke isii m… anyị gụrụ akụkọ abụọ. Nke mbụ metụtara obi ọjọọ a na-eme ehi n'ebe a na-egbu anụ, nke abụọ bụ banyere mmetụta anụ ahụ na-acha uhie uhie na-emerụ ahụ n'ahụ gị. Mgbe m rutere n'ụlọ ka ụbọchị ahụ gasịrị, ekpebiri m ịhapụ anụ na-acha uhie uhie, iguzogide obi ọjọọ ụmụ anụmanụ na nguzo maka ahụike m ... Mgbe m dị afọ 13, ekpebiri m ịhapụ anụ na azụ niile. Ọ tụrụ ndị mụrụ m n'anya ma jiri nlezianya na-akwado - ọ bụrụhaala na m mụtara ka m ga-esi nweta protein zuru oke. Ọ bụ ezie na m na-eri anụ ugbu a (mgbe m na-enweghị afọ 18), enwere m nkwanye ùgwù dị ukwuu maka ndị na-eme nhọrọ ziri ezi na-agbanwe agbanwe na ndụ ha - ndị na-adịghị eri anụ, ma ndị na-adịghị eyi aji ma ọ bụ akpụkpọ anụ. ma ejikwala ngwaahịa ndị sitere na ụdị anụmanụ. **[http://rockcenter.nbcnews.com/_news/2013/06/19/19026302-on-assignment-chelsea-clinton-admires-vegetarian-stands-taken-by-stella-linda-mccartney?lite "On Assignment: Chelsea Clinton admires vegetarian stands taken by Stella, Linda McCartney"], Rock Center NBC News (20 June 2013). *Senator Sanders chọrọ ịkwatu Obamacare, kwatuo [Usoro mkpuchi ahụike ụmụaka], kwatuo Medicare, ma kwatuo mkpuchi nke onwe., Laghachi azụ n'oge - tupu anyị enwee Iwu Nlekọta Ọnụ - nke ga-ewepụ nde mmadụ na nde na nde mmadụ. ndị mmadụ kwụsịrị mkpuchi ahụike ha." **Bill Moyers & Michael Winship, [https://www.commondreams.org/views/2016/01/16/tell-truth-about-bernies-health-care-stand Tell the Truth about Bernie’s Health Care Stand, ''Common Dreams''], (16 January 2016) *Iji ndị Juu atụnyere ndị úkwù bụ ndị na-emegide ndị Juu, na-ezighị ezi ma dị ize ndụ. Ọchị na-anabata na-eme ka akpụkpọ ahụ m rụọ arị. Maka onye ọ bụla nke katọrọ nkwuwa okwu Onye isi ala Trump n'ụzọ ziri ezi mgbe ọ na-ekwu maka ndị kwabatara "na-emebi obodo anyị," okwu a kwesịrị ịbụ nke na-adịghị anabata gị: ** [https://twitter.com/ChelseaClinton/status/1052565799934849024 17 October 2018] response to Louis Farrakhan highlighted by [https://thehill.com/policy/technology/411950-twitter-says-it-wont-suspend-louis-farrakhan-over-tweet-comparing-jews-to The Hill] *Binyere aka dị ka onye America. Anyị kwesịrị ịtụ anya ka ndị isi niile ahọpụtara, n'agbanyeghị ndị otu, na ndị ọha na eze niile ka ha ghara ịzụ ahịa na mgbochi Semitism. ** [https://twitter.com/chelseaclinton/status/1094773371823366145 10 February 2019] response to Batya Ungar-Sargon telling Ilhan Omar "Please learn how to talk about Jews in a non-anti-Semitic way." ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clinton, Chelsea}} {{Category: Ụmụ nwanyị}} h6e4f676w2nfd8qm48tw8ondfghwyju Abiola Odejide 0 4102 15479 2023-10-20T14:44:21Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Abiola Odejide|Abiola Odejide]]''' (amuru 17 Eprel 1946) bu onye Emeritus Prọfesọ nke nzikọrịta ozi na nka asụsụ na Mahadum Ibadan. Ọ bụbu onye osote onye isi oche na mahadum ma bụrụ nwanyị mbụ nwetara ọkwa dị otú ahụ na mahadum dị afọ 58. ==Okwu okwuru-== *Dị ka agụmakwụkwọ DVC, a na m eduzi ihe karịrị kọmitii 25 na enweghị m isi okwu ọ bụla. Ya mere, echere m na ọ bụ ajụjụ gbasara àgwà m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Abiola Odejide|Abiola Odejide]]''' (amuru 17 Eprel 1946) bu onye Emeritus Prọfesọ nke nzikọrịta ozi na nka asụsụ na Mahadum Ibadan. Ọ bụbu onye osote onye isi oche na mahadum ma bụrụ nwanyị mbụ nwetara ọkwa dị otú ahụ na mahadum dị afọ 58. ==Okwu okwuru-== *Dị ka agụmakwụkwọ DVC, a na m eduzi ihe karịrị kọmitii 25 na enweghị m isi okwu ọ bụla. Ya mere, echere m na ọ bụ ajụjụ gbasara àgwà mmadụ, ụdị njikwa ya na dịka m kwuru, anọwo m na mahadum ruo oge ụfọdụ. Ya mere, akwụla m ụgwọ m. **[https://punchng.com/people-asked-whod-take-care-of-my-home-if-i-became-dvc-prof-odejide-ui-ex-deputy-vice-chancellor] Prọfesọ Abiola na-ekwu maka oge ya dị ka DVC na 2004. *Enwere echiche na ụmụ nwanyị ekwesịghị ịnọ n'ọha ọha. N'ụzọ bụ isi, ha kwesịrị ịnọ na nzuzo, na-elekọta ụmụ ha, ịnọ na kichin na ihe ndị ọzọ. Ya mere, echiche dum bụ na ụmụ nwanyị ekwesịghị ịbụ ndị a na-ahụ anya; a ga-ahụ ha, gharakwa ịnụ ya. **[https://punchng.com/people-asked-whod-take-care-of-my-home-if-i-became-dvc-prof-odejide-ui-ex-deputy-vice-chancellor] Prọfesọ Abiola na-ekwu maka ịkpa oke nwoke na nwanyị na 2020. *Ịdọ aka ná ntị bụ isi ihe n'ụlọ anyị, karịsịa site n'aka nne m; ọ naghị ewere nzuzu ọ bụla. Ọ bụ onye na-ahụ n'anya ma ọ na-amasị ndị mmadụ ka ha na-abịa ihe n'oge, na-eme ihe ọ bụla e kenyere ha n'oge n'enweghị ihe ngọpụ. Echere m na ọ             kagbu mụ na ụmụnne m. **[https://punchng.com/people-asked-whod-take-care-of-my-home-if-i-became-dvc-prof-odejide-ui-ex-deputy-vice-chancellor] Prọfesọ Abiola na 2020 na-ekwu maka ịdọ aka ná ntị na ezinụlọ ya. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Odejide, Abiola}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tre7c6kbhtgg2lgb4hme0mgurx5g0n0 Butler-Sloss, Dame Elizabeth 0 4103 15480 2023-10-20T15:38:13Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Elizabeth Butler-Sloss|Dame Elizabeth Butler-Sloss]]''', [[w:Order of the British Empire |GBE]], [[w:Privy Counselor (United Kingdom)|PC]] (amụrụ August 10,1933) bụ onye ọka ikpe bekee lara ezumike nka na onye isi ugbu a [[w:Security Commission|Security Commission]]. == Okwu okwu == * Nne na-akpọtụrụ nwatakịrị n'oge na-adịghị anya n'ime ọkara otu awa; nna ga-achọ mgbakwunye ọkara awa n'izu na-abịa. Nke a na-aghọ nzuzu....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elizabeth Butler-Sloss|Dame Elizabeth Butler-Sloss]]''', [[w:Order of the British Empire |GBE]], [[w:Privy Counselor (United Kingdom)|PC]] (amụrụ August 10,1933) bụ onye ọka ikpe bekee lara ezumike nka na onye isi ugbu a [[w:Security Commission|Security Commission]]. == Okwu okwu == * Nne na-akpọtụrụ nwatakịrị n'oge na-adịghị anya n'ime ọkara otu awa; nna ga-achọ mgbakwunye ọkara awa n'izu na-abịa. Nke a na-aghọ nzuzu. Ọ bụrụ na, n'ezie, nna ahụ adịghị ahụ nwa ahụ ma ọlị, n'ezie ọ ga-ahụ nwatakịrị ahụ n'oge ọzọ, ma e nwere ndị nna na-agbakwụnye nkeji oge ma mepụta ya ma kwuo "Ugbu a, m kwesịrị inwe ọtụtụ kọntaktị ọzọ. n'ihi na m tụfuru nkeji ise n'izu gara aga na nkeji iri n'izu gara aga". * [http://www.publications.parliament.uk/pa/cm200304/cmselect/cmconst/uc1247-i/uc124702.htm Akaebe n'ihu Kọmitii Okwu Iwu], Nọvemba 9, 2004 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Butler-Sloss, Elizabeth}} [[Category: ụmụ nwanyị]] r2dapp6j5c696o1ewe0fq46leshuiwl Susan Cain 0 4104 15485 15484 2023-10-20T16:05:00Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Susan Ken */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:SusanCainPortrait 250px 20120305.jpg|244px|thumb|right|Anyị amatala maka ike karịrị nke ono ruo ọtụtụ narị afọ; ọ bụ naanị na nso nso a ka anyị chefuru ya.]] '''[[w:Susan Cain | Susan Cain]]''' (amụrụ 1968) bụ onye odee na onye nkuzi na onye edemede nke akwụkwọ akụkọ na-abụghị akụkọ ifo ''[[w:Quiet: The Power]]'' nke Introverts in a World That Can't Stop Talking|Kwụsị: Ike nke Introverts n'ime Ụwa nke Na-apụghị Ịkwụsị Ịkwu Okwu]]'' (2012) nke na-arụ ụka na omenala Western ọgbara ọhụrụ na-aghọtahie ma na-eleda àgwà na ike nke ndị na-eme ka ha nwee ike.. Akwụkwọ na-esochi ya, '''[[w:Quiet Power|Quiet Power]]'' (2016), emebere maka ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma, yana maka ndị nkuzi na ndị nne na nna. Ken ''[[w: Obi Ụtọ: Olee otú iru uju na agụụ na-agụ si eme ka anyị zuru ezu| Bittersweet: Olee otú iru uju na agụụ na-agụ si eme ka anyị zuru ezu]]'' (2022) na-agba ndị na-agụ akwụkwọ ume ịnakwere mmetụta nke [[w: mwute|mwute]] na [[w:agụụ|agụụ]] dị ka mkpali iji nweta [[wikt:sublime |sublime]] mmetụta uche—dị ka ịma mma na ihe ịtụnanya na ịdị elu—iji mebie “anyanwụ nkịtị” nke nrụgide ọha na eze ịdị na-adị mma mgbe niile. == Okwu okwu == * N’anya m, otu n’ime ihe kacha mma n’ụwa bụ oge ahụ mara mma mgbe onye edemede, onye na-ese ihe, ma ọ bụ onye na-agụ egwu jisiri ike kwupụta ihe ọ na-adị gị mgbe niile ma ọ naghị ekwu okwu, ma ọ bụ ma ọ dịghị ihe ọzọ, ọ dịghị mgbe ọ mara mma. * "Banyere", SusanCain.net, Mee 2022. * Ọ dị ihe gbasara ide akwụkwọ nke na-enye anyị ikike ikwurịta ihe ndị na-adịghị mfe ikwu banyere ya ná ndụ kwa ụbọchị. N'anya m, isi ihe niile nke ide akwụkwọ bụ ileba anya n'ihe a na-enyochaghị, nke a na-apụghị ikwu, na nke a na-edeghị ede. * Mineo, Liz (onye na-ajụ ajụjụ), "Mmetụta ahụ ị na-enweta mgbe ị na-ege egwu dị mwute? Ọ bụ mmadụ", '' Harvard Gazette '' Mee 11, 2022. ===''Ụdị jụụ''=== [[File:ExtrovertIntrovertSpectrum.png|244px|thumb|right|ụdị mmadụn a-akpụzi ndụ anyị dị ka site na okike ma ọ bụ agbụrụ. Na otu akụkụ kachasị mkpa nke ụdị mmadụ… bụ ebe anyị dabara na ụdị introvert-extrovert.]] [[File:SusanCainFromJurvetsonFlickrMedium500.jpg|244px|thumb|right|N'ime afọ asaa nwere obi ụtọ, etinyere m oge m ịgụ, ide na nyocha akwụkwọ gbasara mmeghe.Mana ụbọchị mbipụta ahụ eruola, idyll agwụla ma metamorphosis m zuru ezu.Abụ m ugbu a ihe e kere eke oxymoronic na-enweghị ike ime: Ọha Introvert.]] * Omenala anyị na-amasị ndị na-etinye ihe ize ndụ n'ụzọ ziri ezi, mana “ndị na-ege ntị” anyị chọrọ karịa mgbe ọ bụla. *''Manifesto,'' ThePowerOfIntroverts.com, Jenụarị 2012 (est). * Onye ọ bụla na-enwu, nyere ezigbo ọkụ. Maka ụfọdụ, ọ bụ ntụpọ Broadway, maka ndị ọzọ, tebụl oriọna. *''Manifesto,'' ThePowerOfIntroverts.com, Jenụarị 2012 (est). *Ịhụnanya bụ ihe dị mkpa, gregariousness bụ nhọrọ. *''Manifesto,'' ThePowerOfIntroverts.com, Jenụarị 2012 (est). *Ịnọ naanị onwe agwụla ejiji. Ụlọ ọrụ anyị, ụlọ akwụkwọ anyị na omenala anyị na-enwe mmasị n'echiche m na-akpọ New [[w:Groupthink|Groupthink]], nke na-ejide n'aka na mmepụta ihe na mmezu na-abịa site n'ebe dị egwu. *"Ebili nke otu echiche ọhụrụ," ngalaba echiche nke ''The New York Times,'' online January 13, 2012; nke e bipụtara na Jenụwarị 15, 2012. * Ọ dịghị mgbe ọ dị mma ịhazi ọha mmadụ n'ụzọ na-ebelata ike nke ọkara ndị mmadụ. * Isi nri, Gareth (ajụjụ ọnụ), "Ike nke Introverts: A Manifesto for Quiet Brilliance," "Scientific American," January 24, 2012. * Ihere bụ egwu nke ikpe na-adịghị mma, ebe ntinye bụ naanị mmasị maka obere mkpali. Ihere bụ ihe na-adịghị mma; introversion abụghị. Àgwà ndị a na-agbakọta ọnụ, ọ bụ ezie na ndị ọkà n'akparamàgwà mmadụ na-arụrịta ụka n'ogo ole. * Isi nri, Gareth (ajụjụ ọnụ), "Ike nke Introverts: A Manifesto for Quiet Brilliance," "Scientific American," January 24, 2012. * Anyị (introverts) abụghị ndị na-emegide ọha; anyị bụ ''iche'' na-elekọta mmadụ. * Isi nri, Gareth (ajụjụ ọnụ), "Ike nke Introverts: A Manifesto for Quiet Brilliance," "Scientific American," January 24, 2012. *(N'ide '' Quiet '') Otu ngwakọta nke oke iwe na iwe ahụ m chere na Betty Friedan kpaliri m ibipụta ''The Feminine Mystique'' na 1963. Introverts bụ ịkọwapụta ihe ụmụ nwanyị bụ ụmụ nwoke na nke ahụ. oge - ụmụ amaala klaasị nke abụọ nwere nnukwu talent nke enweghị ọrụ. A haziri ụlọ akwụkwọ anyị, ebe ọrụ, na ụlọ ọrụ okpukpe maka ndị na-apụnara mmadụ ihe, ọtụtụ ndị introverts kwenyere na ọ dị ihe dị njọ na ha nakwa na ha kwesịrị ịgbalị "ịgafe" dị ka ndị na-apụ apụ. Echiche megide mkparị na-eduga n'ịla n'iyi nke talent, ume, na obi ụtọ. * Ebube, Jeff (onye na-ajụ ajụjụ), “Kwụsị: Ike nke Introverts n’ime ụwa nke na-enweghị ike ịkwụsị ikwu okwu,” nke Susan Cain dere,” “CBS News”, Jenụwarị 26, 2012. * Anyị nwere usoro klaasị abụọ ma a bịa n'ụdị onwe. Iweda introversion bụ ịla n'iyi nke talent, ume na obi ụtọ. *Bielski, Zosia (onye ajụjụ ọnụ), "Na-enye ndị introverts ikike ịbụ onwe ha," The Globe and Mail Jenụwarị 26, 2012. * Ọtụtụ ndị introverts amaghị otú ha si eji oge ha eme ihe n'ụzọ ọ ga-amasị ha ịghara ịdị. Ha na-eme ya n'oge ndụ ha niile, ya mere ọ na-aghọ ọdịdị nke abụọ. M na-agbalị inye ndị mmadụ ikike n'ime uche ha ka ha bụrụ ndị ha bụ. *Bielski, Zosia (onye na-ajụ ajụjụ), "Inye ndị introverts ikike ịbụ onwe ha," "The Globe and Mail," Jenụwarị 26, 2012. *Anyị si n’ihe ndị ọkọ akụkọ ọdịnala na-akpọ omenala agwa gaa n’ọdịbendị mmadụ. N'oge omenala nke agwa, ihe dị mkpa bụ omume ọma nke ị rụrụ mgbe ọ dịghị onye na-ele anya. Ma na mmalite nke narị afọ nke 20, mgbe anyị banyere n'ọdịbendị nke ụdị mmadụ a, na mberede, ihe a masịrị ya bụ ihe ndọta na ịma mma. * Cornish, Audie (onye ajụjụ ọnụ), "Kwụsị, Biko: Mwepu 'Ike nke Introverts'," NPR, Jenụwarị 30, 2012. <![http://www.webcitation.org/65trRHEMP]--> * Ana m eleghachi anya azụ n’afọ m dị ka onye ọka iwu Wall Street dị ka oge m nọrọ na mba ọzọ. * "Ike dị jụụ nke onye introvert," "The Chicago Tribune," February 20, 2012. * Anyị nwere ike ịgbatị ụdị mmadụ anyị, mana naanị ruo otu isi. Bill Gates agaghị abụ Bill Clinton, n'agbanyeghị otú o si eme ka nkà mmekọrịta ya dị mma, Bill Clinton enweghịkwa ike ịbụ Bill Gates, n'agbanyeghị oge ole ọ na-eji kọmputa na-anọ naanị ya. * "Ike dị jụụ nke onye introvert," "The Chicago Tribune," February 20, 2012. ===''Atọ ụtọ''=== *Akwụkwọ a na-ekwu maka ntụzịaka nke melancholic, nke m na-akpọ "elu ilu": ọchịchọ nke ọnọdụ nke agụụ, mkparị na iru uju; nghọta dị ukwuu nke oge na-agafe; na ọn̄ụ dị egwu na-adọrọ adọrọ na ịma mma nke ụwa. *''Bittersweet'' Okwu mmalite na p. xxii (Eprel 5, 2022) *E jikọtara ọdachi nke ndụ n’ụzọ a na-apụghị ịgbanahụ anya na ịma mma ya; ị nwere ike ịkwatu mmepeanya ma wughachi ya site na ọkọ, otu ihe abụọ ahụ ga-ebili ọzọ. Ma ibibi n'ime ihe abụọ a - ọchịchịrị yana ìhè - bụ, n'ụzọ na-emegide onwe ya, naanị ụzọ isi gafere ha. *''Bittersweet'' Okwu mmalite na p. xxii *M kwubiri na obi ilu abụghị, dị ka anyị na-echekarị, ọ bụghị nanị mmetụta ma ọ bụ ihe omume nwa oge. Ọ bụkwa ike dị jụụ, ụzọ nke ịbụ, ọdịnala nwere akụkọ—dị ka a na-eleghara anya nke ukwuu dịka ọ na-ejupụta n'ikike mmadụ. Ọ bụ nzaghachi ziri ezi na nke na-ebuli elu nye nsogbu nke ịdị ndụ n'ime ụwa mara mma nwere nnukwu ntụpọ ma isi ike. * ''Bittersweet'' Okwu mmalite na p. xxiv *Agụụ na-agụsi ike n'ọdịdị: Ọ na-arụsi ọrụ ike, ọ bụghị nfefe; metụrụ ihe okike, ịdị nro na nke Chukwu metụrụ aka. * ''Bittersweet'' Okwu mmalite na p. xxvi * Ihe nzuzo nke ndị na-ede uri na ndị ọkà ihe ọmụma na-agbalị ịgwa anyị kemgbe ọtụtụ narị afọ, bụ na agụụ anyị bụ nnukwu ọnụ ụzọ nke ịbụ onye. * ''Bittersweet'' Okwu mmalite na p.xxvii * Ọ baghị uru ma ànyị na-ewere onwe anyị dị ka “ndị okpukpe” ma ọ bụ “ndị okpukpe”: n’ụzọ ụfọdụ bụ́ isi, anyị nile na-eru eluigwe. * ''Bittersweet'' Okwu mmalite na p. xxviii * N’ezie, i nwere ike ikwu na ihe na-eme ka mmadụ na-enwe obi ilu bụ ịmatakwu banyere ọgwụgwụ. * ''Bittersweet'' Okwu mmalite na p. xxxiii * Egwu na-atọ ụtọ na-eme ka anyị chọọ ịgba egwu gburugburu kichin anyị wee kpọọ ndị enyi maka nri abalị. Ma ọ bụ egwu dị mwute na-eme ka anyị chọọ imetụ eluigwe aka. * ''Bittersweet'', Isi nke 2 na p. 36 * Ụdị nka na-amasị anyị na-egosipụta agụụ anyị maka ịdị n'otu, yana maka ụwa zuru oke ma mara mma. * ''Bittersweet'', Isi nke 2 na p. 36 * Ihe ọ bụla mgbu ị na-enweghị ike iwepụ, mee ka ọ bụrụ onyinye okike gị. * ''Bittersweet'', Isi nke 3 na p. 56 * Ọ bụghị na ihe mgbu hà nhata nka. Ọ bụ na okike nwere ikike ile anya mgbu na anya, na ikpebi ime ka ọ bụrụ ihe ka mma. ... Ọchịchọ ịgbanwe ihe mgbu ka ọ bụrụ ịma mma bụ otu n'ime ihe na-akpali akpali nke nkwupụta nka. * ''Bittersweet'', Isi nke 3 na p. 61 * Ọnọdụ ndị kachasị elu - egwu na ọṅụ, ihe ịtụnanya na ịhụnanya, ihe pụtara na imepụta ihe - na-apụta site n'ụdị eziokwu a dị ilu. Anyị na-enweta ha ọ bụghị n'ihi na ndụ zuru oke - kama n'ihi na ọ bụghị. * ''Bittersweet'', Isi nke 4 na p. 92-93 * Olee otú mba tọrọ ntọala n'ihi oké obi mgbawa si ghọọ omenala nke ịmụmụ ọnụ ọchị? * ''Bittersweet'', Isi nke 5, aha, na p. 117 * “Ide nkwuputa” na-agba anyị ume ịhụ ihe ọjọọ anyị ọ bụghị dị ka ntụpọ na-eme ka anyị ghara iru eru maka ịga nke ọma nke ụwa (ma ọ bụ eluigwe ụwa ọzọ), kama dị ka mkpụrụ nke uto anyị. * ''Bittersweet'', Isi nke 6 na p. 151 * Anyị chere na ndụ ebighị ebi na-agụ anyị agụụ, ma eleghị anya, ihe anyị na-achọsi ike bụ ịhụnanya zuru okè na nke na-enweghị atụ; ụwa nke ọdụm na-amakpu n’ime ya na ụmụ atụrụ; ụwa nke enweghị ụnwụ nri na idei mmiri, ogige ịta ahụhụ na agwaetiti Gulag; ụwa nke anyị tolitere ịhụ ndị ọzọ n'anya n'otu ụzọ ahụ na-enweghị enyemaka nke anyị hụrụ ndị mụrụ anyị n'anya; ụwa nke a na-asọpụrụ anyị ruo mgbe ebighị ebi dị ka nwa dị oké ọnụ ahịa; ụwa nke e wuru n'echiche dị iche na nke anyị, nke ndụ na-agaghị eri ndụ n'ime ya iji dị ndụ. * ''Bittersweet'', Isi nke 7 na p. 178 * Seneca tụrụ aro ka anyị na-agwa onwe anyị kwa abalị na "Ị nwere ike ị gaghị eteta echi," nakwa na anyị na-ekele kwa ụtụtụ na-echetara gị na "Ị gaghị ehi ụra ọzọ." Omume ndị a niile bụ iji nyere anyị aka na-emeso ndụ anyị, na ibe anyị, dịka onyinye dị oke ọnụ ahịa ha bụ. * ''Bittersweet'', Isi nke 8 na p. 192 * (T) Omenala obi ilu na-ewe ọtụtụ narị afọ—ọ gbasara kọntinent niile. Ọ na-akụziri anyị na anyị bụ ndị e kere eke a mụrụ iji gbanwee ihe mgbu ka ọ bụrụ ịma mma. Ọ na-akụzikwara anyị na mmetụta anyị nke obi ilu bụ ụfọdụ n'ime ọnụ ụzọ ámá kachasị ukwuu nke anyị nwere iji kwuo okwu okike na njikọ na ịhụnanya. * Griscom, Rufus (onye ajụjụ ọnụ). "Susan Cain na Mma nke iru uju na agụụ (ajụjụ ọnụ)". NextBigIdeaClub.com. Eprel 7, 2022. * Anyị na-ege egwú dị mwute n’ihi otu ihe ahụ mere anyị ji aga chọọchị ma ọ bụ n’ụlọ nzukọ ma ọ bụ ụlọ alakụba. Anyị na-agụsi ogige Iden agụụ, anyị na-agụ Mak, anyị na-agụ Zaịọn n’ihi na anyị na-abịa n’ụwa nke a n’echiche na e nwere ụwa zuru oke ma maa mma nke anyị nwere, ebe anyị na-anọghịzi. * Mineo, Liz (onye ajụjụ ọnụ). "Mmetụta ahụ ị na-enweta mgbe ị na-ege egwu egwu dị mwute? Ọ bụ mmadụ". "Harvard Gazette." Mee 11, 2022. * Inwe ike ịdị adị n'ebe ìhè na ọchịchịrị na-ezukọ abụghị n'ezie usoro nhazi nke enweghị obi ụtọ. Ọ bụ uzommeputa maka ụdị obi ụtọ miri emi. * Bastian, Jonathan (onye ọbịa). "Bittersweet: Susan Cain na ọṅụ nke iru újú." KCRW.com (Los Angeles). Mee 21, 2022. * Mgbe ị na-ege egwu, ị nwere ike ịfefe ihe mgbu gị wee tụgharịa gaa n'ebe ọzọ wee nwee mmetụta nke jikọrọ ya na mmadụ dum n'ihi na ị maara na ha enweela iru újú na ịhụnanya ahụ. Site n'ikwu ya, site n'iji abụ ma ọ bụ foto ahụ na-ekwurịta okwu, ị ga-achọpụta na ọ bụghị naanị gị. * Walker, Suzy (onye na-ajụ ajụjụ). "Ajụjụ ọnụnụ nke nnukwu obi ụtọ: Susan Cain gbasara ka ịnabata mwute nwere ike isi mee ka anyị nwee obi ụtọ karịa", "Metro," June 5, 2022. * Ụmụ mmadụ bụ ụdị ihe na-eme ka ọ pụta ìhè. * Walker, Suzy (onye na-ajụ ajụjụ). "Ajụjụ ọnụnụ nke nnukwu obi ụtọ: Susan Cain gbasara ka ịnabata mwute nwere ike isi mee ka anyị nwee obi ụtọ karịa", "Metro," June 5, 2022. * E nwere ihe mere ọtụtụ okpukpe na omenala amamihe ji na-adụ ọdụ ịtụgharị uche n’ọnwụ, ọ bụkwa n’ihi na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịghị ihe na-enyefe gị ngwa ngwa n’ịdị oké ọnụ ahịa nke ndụ dị ka iche echiche banyere ọnwụ. * Meraji, Shereen Marisol (onye na-ajụ ajụjụ), "Otu ị ga-esi dị mma na mwute gị ma mara mgbe ị ga-anabata ya", NPR, Ọgọst 15, 2022. * Agụụ bụ nnukwu ọnọdụ mmadụ. * Meraji, Shereen Marisol (onye na-ajụ ajụjụ), "Otu ị ga-esi dị mma na mwute gị ma mara mgbe ị ga-anabata ya", NPR, Ọgọst 15, 2022. * Ọchịchị ọchịchị aka ike bụ ozi ọdịnala nke ezigara anyị nile na n’agbanyeghị ihe na-eme, anyị kwesịrị ịdị na-etinye ihu obi ụtọ, na anyị kwesịrị ịbụ ndị agha site na ya ma na-afụ mkpọrọhịhị. M na-akpọ ya tyranny nke positivity na ụfọdụ ndị na-akpọ ya toxic positivity. Ihe ọ bụ n'ezie, bụ ntụziaka omenala nke na-ekwu, Ihe ọ bụla ị na-eme, ekwula eziokwu nke ihe ọ dị ka ịdị ndụ. * Cording, Jess (onye na-ajụ ajụjụ), "N'ime akwụkwọ ọhụrụ, NYTimes Bestselling Odee Susan Cain Na-enyocha Uru nke Ịtọ Ụtọ n'Ụwa nke Positivity na-egbu egbu", ''Forbes,'' Septemba 9, 2022. * Ebe ị na-ata ahụhụ bụ otu ohere ị na-etinye onwe gị ime ihe. * Sabater, Valeria (onye edemede edemede), "Accettare l'imperfezione della vita" ("Ịnabata ezughị okè nke ndụ"), ''La Mentee Meravigliosa (The Wonderful Mind)'', October 5, 2022. == Okwu gbasara Susan Ken == * Mwepu a na-achịkwaghị achịkwa - àgwà Ken nwere njikọ na ebuliness, mkpali, ikike, ime ihe ize ndụ, akpụkpọ ahụ siri ike, nkwuwa okwu na ọchịchọ nke iche echiche ngwa ngwa na ime ihe n'echeghị echiche - nwere n'ezie ọ na-arụrịta ụka, bịa bute ihe egwu n'oge. Ọchịchọ ịchọ ụgwọ ọrụ karịrị nke ndị a na-eduzi na-enweghị olileanya nyeere aka wetara anyị ndakpọ akụ nke 2008 yana ọdachi dịka Enron, ọ na-ekwu. * Warner, Judith (February 10, 2012). "N'ime ọgụgụ isi / Susan Cain's" Quiet '' Na-arụrịta ụka maka ike nke Introverts ", New York Times''. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * Ken, Susan, [https://web.archive.org/web/20120503210652/http://www.thepowerofintroverts.com/sixteen-things-i-believe/"Manifesto"], ThePowerOfIntroverts.com (emesịa dochie ya. QuietRev.com) * Ken, Susan, {{cite web | ikpeazụ1 = Ken | mbụ 1 = Susan | aha = "Nkụzi Na-atọ ụtọ" |url=[[https://susancain.net/wp-content/uploads/Bittersweet-Teachings_OneSheet-1.pdf | webụsaịtị =SusanCain.net | archive-url=][https://web.archive.org/web/20220401130307/https://susancain.net/wp-content/uploads/Bittersweet-Teachings_OneSheet-1.pdf | Archive-ụbọchị = April 1, 2022 | ụbọchị = Eprel 2022 | url-status = ndụ ]([https://web.archive.org/web/20220401130307/https://susancain.net/wp-content/uploads/Bittersweet-]Teachings_OneSheet-1.pdf ebe nchekwa)) {{DEFAULTSORT:Cain, Susan}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9v0b8w5xbwfkmmezw9q66skt8b43ilg Sila María Calderón 0 4105 15486 2023-10-20T18:27:00Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sila María Calderón|Sila María Calderón Serra]]''' (amụrụ September 23, 1942) bụ nke asaa [[w: Gọvanọ nke Commonwealth nke Puerto Rico| Gọvanọ nke Commonwealth nke Puerto Rico]] site na 2001 ruo 2005. Ọ bụ nanị nwanyị a họpụtara n'ọfịs ahụ. Tupu ọ bụrụ Gọvanọ, Calderón nwere ọkwa dị iche iche na [[w:Government of Puerto Rico|Government of Puerto Rico]], gụnyere [[w: Secretary State | Secretary State]]...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sila María Calderón|Sila María Calderón Serra]]''' (amụrụ September 23, 1942) bụ nke asaa [[w: Gọvanọ nke Commonwealth nke Puerto Rico| Gọvanọ nke Commonwealth nke Puerto Rico]] site na 2001 ruo 2005. Ọ bụ nanị nwanyị a họpụtara n'ọfịs ahụ. Tupu ọ bụrụ Gọvanọ, Calderón nwere ọkwa dị iche iche na [[w:Government of Puerto Rico|Government of Puerto Rico]], gụnyere [[w: Secretary State | Secretary State]] na Chief of Staff. Ọ bụkwa onye isi obodo [[w:San Juan|San Juan]], Isi obodo [[w: Puerto Rico|Puerto Rico]]. == Okwu okwu == * Ọ dịtụbeghị mgbe ọ dị m ka nwa amaala nke abụọ. Ana m ewere onwe m dị ka nwa amaala U.S. Enwere m ekele ma jikwaa nwa amaala US m. Agaghị m ahapụ ma ọ bụ chee echiche ịhapụ ịbụ nwa amaala ahụ. Achọrọ m ka ụmụ m na ụmụ ha na-enwe ya mgbe niile. *Ajụjụ ya na azụmahịa Caribbean (December 3, 1998) * Ndị si Puerto Rico ekpebiela na ha chọrọ ka e jikọta ha na United States kpamkpam. O nweghị ihe ọzọ a ga-ekwu maka okwu ahụ. *Ajụjụ ya na azụmahịa Caribbean (December 3, 1998) *...Puerto Rican ji ụmụ amaala ha kpọrọ ihe ma kwesị ntụkwasị obi na ụkpụrụ ọchịchị onye kwuo uche ya, mana "Anyị bụ, karịa ihe niile, Puerto Ricans mbụ na nke mbụ." * [https://womensenews.org/2001/04/puerto-ricos-woman-governor-takes-us-navy/ Na eNews ụmụ nwanyị] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Calderón, Sila María}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mfpdzezzjo5ko1jyleaefgqdhbhj5dc Maria Callas 0 4106 15487 2023-10-20T18:53:39Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Maria Callas 1958.jpg|thumb|Ọ bụrụ na ị were nsogbu ahụ n'ezie [na-ege ntị] na gị [mkpụrụ obi] na ntị gị - na m na-ekwu mkpụrụ obi na ntị n'ihi na [uche] aghaghị [[ọrụ]], ma ọ bụghịkwa ''oke'' - ị ga-ahụkwa mmegharị ahụ n'ebe ahụ.]] '''[[w:Maria Callas|Maria Callas]]''' [Μαρία Κάλλας] (amụrụ [2 Disemba ] [1923] - [16 September] [1977]) bụ onye America -Soprano nke Greek mụrụ. Ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Maria Callas 1958.jpg|thumb|Ọ bụrụ na ị were nsogbu ahụ n'ezie [na-ege ntị] na gị [mkpụrụ obi] na ntị gị - na m na-ekwu mkpụrụ obi na ntị n'ihi na [uche] aghaghị [[ọrụ]], ma ọ bụghịkwa ''oke'' - ị ga-ahụkwa mmegharị ahụ n'ebe ahụ.]] '''[[w:Maria Callas|Maria Callas]]''' [Μαρία Κάλλας] (amụrụ [2 Disemba ] [1923] - [16 September] [1977]) bụ onye America -Soprano nke Greek mụrụ. Ọ bụ onye na-agụ opera ama ama na arụmụka nke narị afọ nke 20. == Okwu okwu == [[File:Concert van Maria Callas in het Concertgebouw te Amsterdam, Maria Callas bedankt, Bestanddeelnr 910-5167.jpg|thumb|Agwala m banyere [iwu], ezigbo. Ebe ọ bụla m nọrọ, m na-eme iwu chi.]] * Ụfọdụ na-ekwu na m nwere [mara mma] [olu], ụfọdụ na-ekwu na enweghị m. Ọ bụ okwu [echiche]. Naanị ihe m nwere ike ikwu, ndị na-adịghị amasị ya ekwesịghị ịbịa nụ m. * Mkparịta ụka telivishọn na Norman Ross, Chicago (17 Nọvemba 1957) * Enwere m mmasị na ụda Tebaldi; ọ mara mma - nwekwara ụfọdụ mara mma nkebiokwu. Mgbe ụfọdụ, ọ dị m ka ya bụrụ na m nwere olu ya. * Na-akparịta ụka soprano na-asọ mpi [[w: Renata Tebaldi | Renata Tebaldi]], na N'ajụjụ ọnụ telivishọn Norman Ross, Chicago (17 November 1957) * Ihe <nowiki> </nowiki>[[w:Tullio Serafin|Tullio Serafin]]<nowiki> </nowiki> kwuru nke ahụ masịrị m bụ: "Mgbe mmadụ chọrọ ịchọta ihe ngosi, mgbe ịchọrọ ịchọta otú iji mee ihe na ogbo, ihe niile ị ga - eme bụ "ige ntị" na egwu. Onye na-ede egwú ahụlarị nke ahụ." Ọ bụrụ na ị were nsogbu na-ege ntị n'ezie na mkpụrụ obi gị na ntị gị - na m na-ekwu mkpụrụ obi na ntị n'ihi na uche ga-arụ ọrụ, ma ọ bụghị "oke" ọtụtụ - ị ga-ahụ ọ bụla mmegharị ahụ n'ebe ahụ. Ma ọ bụ eziokwu, ị maara. * Na ndụmọdụ Tullio Serafin, na "Harewood Conversations - 1968", ajụjụ ọnụ na Paris na Lord Harewood maka BBC (April 1968) na '' Maria Callas : The Callas Conversations '' (2004) EMI Classics DVD. * Kedu olu mara mma, mana onye na-eche banyere ya? * Mgbe ị nụrụ ndekọ nke [[w: Renata Tebaldi | Renata Tebaldi]], dị ka e hotara na '' The Last Prima Donnas '' (1982) nke Lanfranco Rasponi dere; nakwa na ''Akwụkwọ nke Anecdotes Musical'' (1985) nke Norman Lebrecht dere <small> {{ISBN|0-02-918710-9}} </small> * Agwala m okwu gbasara iwu, ezigbo. Ebe ọ bụla m nọrọ, m na-eme iwu chi. * Na njirimara na arụmọrụ ya na-arụrịta ụka, nke e hotara na ''Wild Women Talk Back: Audacious Advice for the Bedroom, Boardroom, and Beyond'' (2004) nke Autumn Stephens, p. 142 === '' Callas: The Art and the Life '' (1974) === [[File:Callas Meneghini 1957.jpg|thumb|N'ime ụlọ ihe nkiri, ị nwere ike ịpụ na nnukwu akpaokwu mara oke mma. Maka igwe okwu, ị ga-akụda ya.]] :<small>Okwu nke Callas sitere na '' Callas : The Art and the Life '' (1974) nke John Ardoin <small> {{ISBN|0-03-011486-1}} </small> </small> * ''[[w:Bel canto|Bel canto]]'' apụtaghị naanị ịbụ abụ mara mma. Kama nke ahụ, ọ bụ usoro ndị na-ede egwú chọrọ ụdị nke a — [[w:Donizetti|Donizetti]], [[w:Rossini|Rossini]], na [[w:Bellini|Bellini]]. Ọ bụ otu akparamagwa na ọchịchọ nke [[w:Mozart | Mozart]] na [[w:Beethoven|Beethoven]], dịka ọmụmaatụ, otu ụzọ na otu ihe isi ike ọrụ nka chere ndị na-eji ngwá ọrụ ihu. Ị na-ahụ, onye na-egwu egwu bụ onye egwu. Onye na-abụ abụ adịghị iche na onye na-egwu egwu ma e wezụga na anyị nwere okwu. Ị naghị agbaghara ihe na onye na-agụ egwú ị gaghị arọ nrọ maka ịgọpụ na violin ma ọ bụ pianist. Enweghị ihe ngọpụ maka enweghị [[w:trill|trill]], n'ihi na emeghị [[w:acciaccatura|acciaccatura]], n'ihi enweghị ezi [[w: Musical scale | scales]]. Lelee akara gị! Enwere ihe teknuzu e dere n'ebe ahụ ka a ga-arụ ya, a ga-emerịrị ha ma ọ masịrị gị ma ọ bụ na ị chọghị. Kedu ka ị ga-esi pụọ na trill? Kedu ka ị ga-esi si na akpịrịkpa pụta mgbe edere ya n'ebe ahụ, na-ele gị anya n'ihu? O zughị ezu inwe olu mara mma. Kedu ihe nke ahụ pụtara? Mgbe ị na-akọwa ọrụ, ị ga-enwe otu puku agba iji gosipụta obi ụtọ, ọṅụ, iru uju, egwu. Kedu ka ị ga-esi jiri naanị olu mara mma mee nke a? Ọbụna ma ọ bụrụ na ị na-abụ abụ ike mgbe ụfọdụ, dị ka m na-eme ugboro ugboro, ọ dị mkpa ikwu okwu. Ị ga-eme ya, ọ bụrụgodị na ndị mmadụ agaghị aghọta. Ma n'ikpeazụ, ha ga-eme ya, n'ihi na ị ghaghị ime ka ha kwenye ihe ị na-eme. * Ọ na-ewe ntakịrị oge iji banye n'ọrụ ahụ, mana ọ bụghị nke ukwuu. N'ime ndekọ, ị nweghị echiche ịtụ anya n'ebe dị anya dị ka ọ dị n'ụlọ opera. Anyị nwere igwe okwu a na nke a na-ebuli nkọwa niile nke arụmọrụ, ikwubiga okwu ókè. N'ime ụlọ ihe nkiri, ị nwere ike ịpụ na nnukwu akpaokwu dị oke egwu. Maka igwe okwu, ị ga-akụda ya ala. Ọ bụ otu ihe ahụ dị ka ịme ihe nkiri, a ga-ahụ mmegharị ahụ gị na nso nso, yabụ enweghị ike ikwubiga okwu ókè dịka ọ dị na ụlọ ihe nkiri. * Na-eme ndekọ studio *<nowiki> </nowiki>[[w:Tullio Serafin | Serafin]] bụ onye nkuzi pụrụiche, nkọ dị ka ''vecchio lupo'' [ochie wolfe]. O meghere m ụwa, gosi m na e nwere ihe kpatara ihe niile, na ọbụna fiorature na trills ... nwere ihe kpatara na onye na-ede egwú n'uche, na ha bụ okwu nke '' stato d'animo '' [steeti nke uche] nke agwa - ya bụ, mmetụta ọ na-enwe n'oge ahụ, mmetụta uche na-agafe na-ejide ya. Ọ ga-azụ anyị maka obere nkọwa ọ bụla, mmegharị ọ bụla, okwu ọ bụla, ume ọ bụla. Otu n'ime ihe ndị ọ gwara m - na nke a bụ ihe ndabere nke bel canto - ọ dịghị mgbe ịwakpo ihe ndetu si n'okpuru ma ọ bụ site n'elu, ma mgbe niile ịkwadebe ya na ihu. Ọ kụziiri m na nkwụsịtụ na-adịkarị mkpa karịa egwu. Ọ kọwara na enwere ụda - ihe ndị a bụ ihe ị na-enweta naanị n'aka nwoke ahụ! - nha maka ntị mmadụ, nakwa na ọ bụrụ na ndetu dị ogologo, ọ dịghị mma mgbe obere oge gasịrị. A ga-atụrịrị fermata mgbe niile, ma ọ bụrụ na enwere fermate abụọ dị nso na akara, ị na-eleghara otu n'ime ha anya. Ọ kụziiri m ọnụ ọgụgụ nke recitative - ka ọ na-agbanwe, nha na-agbanwe ntakịrị na naanị gị nwere ike ịghọta ya. ... Ma na arụmọrụ ọ hapụrụ gị n'onwe gị. "Mgbe m nọ n'olulu, m nọ ebe ahụ ijere gị ozi, n'ihi na m ga-echekwa ọrụ m." ọ ga-asị. Anyị ga-eleda anya wee chee na anyị nwere enyi ebe ahụ. Ọ nọ na-enyere gị aka n'ụzọ niile. Ọ na-ekwu okwu niile. Ọ bụrụ na ahụ adịghị gị mma, ọ ga-eme ka ọkụ ahụ dị ngwa, ma ọ bụrụ na ị nọ n'ụdị dị elu, ọ ga-eme ka ọ kwụsịlata ikwe ka ume iku ume, inye gị ohere. Ya na gị nọ na-eku ume, soro gị na-ebi egwu, na-ahụ gị n'anya. Ọ na-agbanwe, na-eto eto, dị ndụ. * M gaghị egbu ndị iro m, ma m ga-eme ka ha gbuo ikpere n’ala. Enwere m ike, enwere m ike. == Okwu gbasara Callas == [[File:CallasAmsterdam1973a.jpg|thumb|E nwere [oge] mgbe ụfọdụ [ndị mmadụ] na- [gọziri] - na [ bụrụ ọnụ] - jiri [onyinye] pụrụ iche,]] nke onyinye fọrọ nke nta ka ọ bụrụ [karịrị]karịa mmadụ mmadụ. Callas bụ otu n'ime ndị a. ~ [[w:John Ardoin | John Ardoin]]] ===[[w:June Anderson|June Anderson]]=== * M na-eche na Callas bụ onye na-agụ egwú kachasị na narị afọ nke 20. Ọ na-adị m ka ọtụtụ ndị amụtala ihe na-ezighị ezi n’aka ya, kama ịmụta ihe ndị dị mma. Ọ bụ ọmarịcha egwu. Mgbe ị na-ege ya ntị, ị nwere ike ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ dictation. Ntụpọ niile dị ebe ahụ. Ihe ọ bụla na-ezighị ezi bụ n'ihi mmebi nke ngwá ọrụ ahụ ka oge na-aga. Ma na-emekarị ihe egwú adịghị njọ. O nwere nsogbu pitch na wobbles nke batara ma emechaa. * Callas bụ ihe atụ nke ọkachamara. Otu onye na-eche na ya dị ka diva na-efe efe, nke bụ ihe na-ezighị ezi ịmụta n'aka ya, ma ọ bụghị ma ọlị. * Site na Callas, amụtara m ịkwanyere egwu ugwu. Ọ bụ akụkụ nke nlebara anya na nkọwa. Taa, ihe niile dị ka m a bit homogenized. Puccini na-ada ka Handel nke dị ka Bellini. Callas nwere echiche nke ụdị a, ma ọ mụtara ma ọ bụ naanị ihe e bu pụta ụwa. *Callas bụ onye karịrị mmadụ. Ọ nọ n'ụgbọelu ọzọ dum. Ọ bụ n'ezie Diva - chi nwanyị - na ndị ọzọ n'ime anyị bụ ndị ohu ya. * "Ihe nketa na-adịgide adịgide nke Maria Callas", Jason Victor Serinus, Voice Classical San Francisco, Jan 2, 2012 [https://www.sfcv.org/article/the-enduring-legacy-of-maria-callas]) ===[[w:John Ardoin|John Ardoin]]=== *Nke ahụ bụ ajụjụ siri ike. Onwere mgbe a na-eji onyinye pụrụiche gọzie ụfọdụ ndị - ma bụrụ ndị a bụrụ ọnụ - nke onyinye ahụ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ karịa mmadụ. Callas bụ otu n'ime ndị a. Ọ dị ka a ga-asị na ọchịchọ nke ya, ndụ ya, obi ụtọ nke ya bụ ihe niile e doro n'okpuru onyinye a dị ịtụnanya, nke e nyere ya, onyinye a nke ruru ma kuziri anyị ihe gbasara egwu anyị maara nke ọma, ma gosi anyị ihe ọhụrụ. , ihe anyị na-echetụbeghị banyere, ọhụrụ ohere. Echere m na ọ bụ ya mere ndị na-agụ egwú ji amasị ya. Echere m na ọ bụ ya mere ndị nduzi ji enwe mmasị na ya. Ama m na ọ bụ ya mere m ji amasị ya. Ma ọ kwụrụ ụgwọ ọrụ siri ike ma dị oke ọnụ maka ọrụ a. * Echeghị m na ọ na-aghọtakarị ihe o mere ma ọ bụ ihe mere o ji mee ya. Ọ maara na ọ na-enwe mmetụta dị ukwuu na ndị na-ege ntị na ndị mmadụ. Ma ọ bụghị ihe ya na ya nwere ike ibi n'ụzọ amara ma ọ bụ na-enwe obi ụtọ. * Otu oge m gụrụ ya “Ọ ga-abụrịrị ihe na-ekwo ekworo ịbụ Maria Callas.” Ma ọ sịrị, "Ee e, ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịbụ Maria Callas, n'ihi na ọ bụ ajụjụ ịnwa ịghọta ihe ị na-enweghị ike ịghọta." O nweghị ike ịkọwa ihe o mere n'ezie. Emere ya niile site na ebumnobi. Ọ bụ ihe gbanyere n'ime ya. *[[w: John Ardoin | John Ardoin]] na-aza Patsy Swank mgbe a jụrụ ya, "Ọ bara uru nye Maria Callas? Ọ bụ onye owu na-ama, enweghị obi ụtọ, nwanyị na-esikarị ike." na ''Callas, A Documentary'' (1978), Akụkụ ndị ọzọ, nke John Ardoin, Bel Canto Society DVD, BCS-D0194 ===[[w:Martina Arroyo|Martina Arroyo]]=== [[File:CallasAmsterdam1973b.jpg|thumb|Ndị nka ole ọzọ kemgbe Callas nụtụrụla wee chee,]] "Ọ na-abụ ọmarịcha egwu, mana ọ dịbeghị mgbe m bere ákwá?" ~ [[w:Martina Arroyo|Martina Arroyo]] * Mma n̄kpono n̄wan emi, nnyụn̄ n̄kpono nte enye ekesinamde utom. Ọ na-achọkarị imeziwanye nghọta ya banyere otu ibe. "Casta Diva", (dịka ọmụmaatụ) - ihe kacha masị m bụ ka o si nye ọsọ na cadenzas ''okwu''. Nke ahụ na-ewute m mgbe niile. Ọ na-adị m mgbe niile ka m nụrụ ka ọ na-ekwu ihe - ọ bụghị naanị ịgụ akwụkwọ. Naanị nke ahụ bụ nka. Ọ bụ nka ị nwere ike ịgbalị imezu, mana ị nweghị ike iṅomi, n'ihi na nke ahụ bụ iṅomi n'echeghị echiche banyere [otú ọ dị] banyere fioritura ahụ. ... ole ndị ọzọ na-ese ihe kemgbe Callas ka ị nụla ma chee, "Ọ na-abụ abụ ọmarịcha, ma ọ dịghị mgbe m na-ebe ákwá?" * [[w:Martina Arroyo|Martina Arroyo]], dị ka e hotara na "The Callas Legacy" nke James C. Whitson kwuru na ''Opera News'' (October 2005) ===[[w:Cecilia Bartoli|Cecilia Bartoli]]=== * Maria Callas ka bụ akara ngosi nwere olu a na-amata ozugbo. Mana ọ bụkwa onye mbụ na-agụ opera nwere ihe ndị a ma ama na mba ụwa: Charisma, glamor, akụ na ụba, o nwere ihe niile, yana mmetụ nke asịrị na ọdachi mere akụkọ ya na-adọrọ adọrọ. Kemgbe oge ya, a tụrụ nwanyị ọ bụla na-agụ opera n'ihe atụ a siri ike. ... Callas mere ka metier anyị dị ọhụrụ. Ndụ ya bụ ịchọ ihe okike na-adịghị agwụ agwụ. Ọ bụ otu n'ime ndị mbụ ghọtara mkpa ọ dị ịbụ onye na-eme ihe nkiri nakwa dị ka onye na-agụ egwú, na ọ naghị ekwe omume na nkwenye ya na, iji nweta ọrụ dị egwu zuru oke, akụkụ niile nke ụdị operatic chọrọ nlebara anya nha anya. Ọ bụ onye ọsụ ụzọ n'iweghachi akwụkwọ akụkọ echefuru echefu na n'ịchọgharị ụzọ ọhụrụ nke nkọwa egwu. Ruokwa taa, achọpụtara m na ọtụtụ n'ime ihe ndekọ o dekọrọ na-atụ n'anya. * [[w: Cecilia Bartoli | Cecilia Bartoli]] dị ka ekwuru na [http://www.time.com/time/printout/0,8816,1553764,00.html "Maria Callas" na ''OGE'' magazin (Nọvemba 2, 2006)] ===[[w:Patti Smith|Patti Smith]]=== *Ahụrụ m opera n'anya kemgbe m bụ nwata. M na-amụ ya; M pụtara n'ezie enweghị m ike ịbụ abụ dị otú ahụ, ma ọ kụziiri m ọtụtụ ihe banyere ịchọpụta otú na-anapụta n'ime akụkọ nke a song. N'ihi na m na-ege egwu ya - anaghị m asụ Ịtali ma ọ bụ anaghị m asụ asụsụ ọ bụla ọ na-abụ - mana m ghọtara ihe ọ na-ebuga site na nkọwa mmetụta uche ya. *[[w:Patti Smith|Patti Smith]] mgbe a jụrụ ya ihe kpatara Maria Callas ji bụrụ nnukwu dike nke ya, na mkparịta ụka ya na [[w:Kurt Andersen | Kurt Andersen]] na [[w: Public Radio International| PRI]] [[w:Studio 360|Studio 360]] na Disemba 24, 2009. ===[[w:Frederica von Stade|Frederica von Stade]]=== * Ebube Callas dị na ma onyinye okike ya na ntinye aka ya na-enweghị atụ n'ịzụlite ụdị ziri ezi ya na ndị isi nduzi ya na ya rụkọrọ ọrụ. Ihe niile ị chere na ha na-eme n'otu ntabi anya bụ atụmatụ ma hazie. Ha bụ akụkụ nke ụdị. Ọkachasị mma ya, yana ụdị agwa ya na olu ya ka na-eme ka ndị mmadụ na-ekwu okwu taa. Ọ bụ ihe anwansi ahụ na-eme. * Ihe ọ bụla amamihe bụ, echere m na e nwere ihe siri ike nke ọgụgụ isi na [Callas]. * Anaghị m anwa anwa ịmụ mkpụrụokwu ya, mana n'ime ndị ọbụ abụ niile m na-ege ntị, ọ bụ Callas kacha amasị m. Enwere m mgbe niile. Enwere m ihu ọma ịnọ na Met[ropolitan Opera] mgbe ọ gụrụ akwụkwọ nkuzi na Juilliard [School]. Ahụrụ m ha, hụkwa otú o si arụ ọrụ na ndị mmadụ na ihe ọmụma ya bụ. Ọ dịghị ihe omimi ya. Ọ bụ ihe a na-ahụ anya nke ukwuu. Ntọ ala ahụ dị ka mgbada ụkwụ ballerina na mmega ahụ nkịtị. Iji ruo n'ebe ị ga-esi nweta ụkwụ gị na-amali n'ikuku, ị ga-amalite nnọọ nso n'ala. Nke ahụ bụ ihe m chere na ọtụtụ egwu egwu ya na-anọchi anya m: Ọ bụ nraranye ya pụrụ iche. * "Ihe nketa na-adịgide adịgide nke Maria Callas", Jason Victor Serinus, Voice Classical San Francisco, Jan 2, 2012 [https://www.sfcv.org/article/the-enduring-legacy-of-maria-callas]) ===[[w:Joan Sutherland|Joan Sutherland]]=== * [Ịnụ Callas na Norma na 1952] bụ ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ́, ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ́. Ị nwetakwara ịma jijiji elu na ala azụ azụ. Ọ bụ ụda ka ukwuu na mmemme ndị mbụ ahụ, tupu ọ felata. Echere m na ọ gbalịsiri ike imegharị ụdị "abụba" nke ụda ọ nwere mgbe ọ dị oke abụba dịka ọ dị. Ma mgbe ọ tụfuru ibu ahụ, ọ dịghị ka ọ na-akwado nnukwu ụda o mere, ahụ́ ya adịkwa ka ọ̀ na-esikwa ike nke ukwuu ịkwado ụda ahụ ọ na-eme Oh, mana ọ bụ ihe na-akpali akpali. Ọ bụ ihe na-akpali akpali. Echeghị m na onye ọ bụla nụrụ Callas mgbe 1955 nụrụ olu Callas n'ezie. *[Azụ azụ] ọ bụ '' magburu onwe ya ''; ọ bụ ''iju''. Ọ dị mfe na onye ọrụ. Oo chimoo! Ọ gụgharia ma megharia; ụda olu mgbe niile, ọ dịghị mgbe ọ na-agbanye ụda, mana ọ na-arụ ọrụ ruo mgbe ọ nwetara ihe a chọrọ. Ma n'ezie nwere nnọọ ogbenye anya. Ọ na-esibu ụzọ ole ọ ga-esi na-aga, e nwekwara steepụ na ọkwa dị iche iche na ogbo, dị ka ọ dị na Norma. Ọ makwa otú ụkwụ ole ọ ga-esi na-agba tupu ya emee ụkwụ, n’ihi na ọ kpuru ìsì dị ka ụsụ. O nwere anya dị egwu na, n'ezie, enweghị ike iyi anya lenses kọntaktị na ogbo ahụ. O mechara mee ya. *[[w:Joan Sutherland|Joan Sutherland]] gbara ajụjụ ọnụ na BBC, ma dị na [http://www.youtube.com/watch?v=llJDRA9Mb4w YouTube] ===[[w:Walter Taussig|Walter Taussig]]=== * [Na-arụ ọrụ na Callas] adịghị ka ihe ọ bụla ọzọ. Tụnyere ihe ọ bụla. M ga-asị na ndị na-agụ egwú bụ ndị na-ese ihe, ma ọ bụ onye na-ese ihe. Ọ nọ na ọrụ ahụ nke ukwuu, ọ mara mma, mara mma. Ọ dị nnọọ obi umeala, dị nnọọ mfe. Mana echere m na ọ hụrụ uhie mgbe ọ hụrụ onye nta akụkọ. Ma enwere m ike ịkọrọ ya otu ume ma ọ bụ ihe ọ bụla. O nwechaghị ego mgbe a bịara n'ọrụ ahụ. Akọcha ya bụ na ọ na-egwu egwu, nwee ọgụgụ isi, na ọ nwere ike ịrụ ọrụ ndị olu ya na-enweghị ike ijide. Ma ihe o mere na-adị mma mgbe niile. Enwere ezigbo ihe atụ nke ihe m na-ekwu. Callas - omenkà. [[w: Renata Tebaldi | Tebaldi]] - ọmarịcha onye ọbụ abụ. * [[w: Walter Taussig | Walter Taussig]], onye nchịkwa ogologo oge na Met), na-arụ ọrụ na Callas, dị ka e hotara na "The Associate" nke Ira Siff kwuru na ''Opera News'' (April 2001) ===[[w:Renata Tebaldi|Renata Tebaldi]]=== * Ndị na-ebipụta akwụkwọ akụkọ na ndị na-akwado ndị na-akwado ya na-enwe mmasị n'ịsọ mpi a. Ma echere m na ọ dị ezigbo mma maka anyị abụọ, n'ihi na mgbasa ozi buru ibu nke mere ka ọ nwee mmasị dị ukwuu banyere mụ na Maria ma dị mma na njedebe. Ma, amaghị m ihe mere ha ji tinye ụdị asọmpi a, n'ihi na olu dị nnọọ iche. Ọ bụ n'ezie ihe pụrụ iche. M na-echetakwa na m bụkwa onye omenkà ka na-eto eto, m na-anọkwa nso na redio mgbe ọ bụla m ma na e nwere ihe Maria nwere na redio. Ihe kacha mma bụ ohere ọ ga-eji jiri olu ''nnukwu'' bụọ soprano [[w:coloratura|coloratura]]! Nke a bụ ihe pụrụ iche.''Fntastic'' kpamkpam! * [[w: Renata Tebaldi|Renata Tebaldi]] gbasara olu Callas]] na ha [[w:Maria Callas#Callas-Tebaldi_controversy|nso ndọrọ ndọrọ]], nke e hotara na ''Callas: A Documentary'' (1978) site na [[w:John Ardoin|John Ardoin]], nke [[w:Franco Zeffirelli|Franco Zeffirelli]] dere. ===[[w:Franco Zeffirelli|Franco Zeffirelli]]=== * Ime anwansi nke Callas bụ àgwà ole na ole ndị nka nwere, ihe pụrụ iche, ihe dị iche. Enwere ọtụtụ ndị na-ese ihe dị mma, mana ole na ole nwere uche nke isii ahụ, nke agbakwunyere, gbakwunyere ogo. Ọ bụ ihe na-ebuli ha n'ala: ha na-adị ka ọkara chi. O nwere ya. [[w:Rudolf Nureyev|Nureyev]] nwere ya, [Laurence] [[w:Laurence Olivier|Olivier]]. Mana Olivier bụkwa ikpe nke ihe ọmụma bara ụba nke ukwuu maka ihe niile. Ọ na-emekọrịta ihe kpamkpam na ndụ ya, n'ọgbọ egwuregwu. Ihe ọ bụla ọ na-eme bụ akụkụ nke àgwà zuru oke. Maria bụ nwa agbọghọ nkịtị n'azụ nku, ma mgbe ọ na-aga n'elu ogbo, ma ọ bụ ọbụna mgbe ọ na-ekwu banyere ọrụ ya ma ọ bụ malite ịkwa ụda, ọ na-ewere àgwà a ozugbo. Maka m, Maria bụ ọrụ ebube mgbe niile. ị gaghị aghọta ma ọ bụ kọwaa ya. Ị nwere ike ịkọwa ihe niile Olivier na-eme n'ihi na ọ bụ akụkụ nke ọkachamara ọkachamara. Ma Maria enweghị ike isi n'ihe ọ bụla gbanwee gaa n'ihe niile, site n'ụwa gaa n'eluigwe. Kedu ihe nwanyị a nwere? Amaghị m, ma mgbe ọrụ ebube ahụ mere, ọ bụ mkpụrụ obi ọhụrụ, ihe ọhụrụ. * [[w:Franco Zeffirelli|Franco Zeffirelli]], dị ka e hotara na '' Callas : The Art and the Life '' (1974) nke John Ardoin dere ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.callas.it/ Divina] Webụsaịtị gọọmentị nke Callas * [http://divinarecords.com/articles.htm Akụkọ na Callas] [http://www.operadis-opera-discography.org.uk/CLSICALL.HTM Discography] * [http://www.youtube.com/results?search_query=Maria+Callas&aq=f Ihe omume Callas na YouTube] {{DEFAULTSORT:Callas, Maria}} [[Category: ụmụ nwanyị]] sgv18uvyxf9rffmp8xpb4oqu4das76e Amy Carmichael 0 4107 15488 2023-10-20T19:02:45Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amy Carmichael | Amy Wilson Carmichael]''' ([December 16], [1867] – [January 18], [1951]) bụ onye ụka Protestant [1951] [onye ozi ala ọzọ]] n’India, onye meghere ụlọ ụmụ mgbei ma guzobe ozi na Dohnavur. O jere ozi n’India ruo afọ 55 n’atụghị egwu ma dee ọtụtụ akwụkwọ banyere ozi ala ọzọ n’ebe ahụ. Ọ bụkwa ọkaibe [poet]. == Okwu okwu == * Mmadụ nwere ike inye na-enweghị ịhụnanya, ma mmadụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amy Carmichael | Amy Wilson Carmichael]''' ([December 16], [1867] – [January 18], [1951]) bụ onye ụka Protestant [1951] [onye ozi ala ọzọ]] n’India, onye meghere ụlọ ụmụ mgbei ma guzobe ozi na Dohnavur. O jere ozi n’India ruo afọ 55 n’atụghị egwu ma dee ọtụtụ akwụkwọ banyere ozi ala ọzọ n’ebe ahụ. Ọ bụkwa ọkaibe [poet]. == Okwu okwu == * Mmadụ nwere ike inye na-enweghị ịhụnanya, ma mmadụ enweghị ike ịhụ n'anya n'enyeghị ihe * ''Ohere ịnwụ. Ndụ na ihe nketa nke Amy Carmichael'', Elisabeth Elliot, Revell, 1987. Nchọgharị n'akwụkwọ a ewepụtaghị okwu a. Biko nye ibe #. * Nyem ihunanya nke na-edu ụzọ, <br>okwukwe nke na-enweghị ihe ga-atụ ụjọ, <br>Olile anya adịghị emechu ihu, <br> The agụụ nke ga-ere ọkụ dị ka ọkụ; <br>Ka m ghara imikpu ka m bụrụ ozu: Mee ka m mmanụ gị, ire ọkụ nke Chineke. * Site na '' Egwu Anakọtara nke Amy Carmichael '', CLC, Fort Washington, USA 1999, {{ISBN|0-87508-790-6}}. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Carmichael,Amy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] g2a7c9w9zigwh2069bj14zqocc09a15 Charisma Carpenter 0 4108 15489 2023-10-20T19:10:23Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Charisma Carpenter Toronto Comic-Con 2012.jpg|thumb| Charisma Carpenter na 2012]] '''[[w:Charisma Carpenter | Charisma Carpenter]] '' (amuru July 23, 1970) bu onye omekorita America nke sitere na onye Mexico na Cherokee. A maara ya nke ọma maka ịkpọ agwa Cordelia Chase na usoro ihe onyonyo ''[[w:Buffy the Vampire Slayer|Buffy the Vampire Slayer]]'' na ntụgharị ya ''[[w:Angel (usoro TV) | Angel]] ''. == Okwu okwu == * N'okporo ụzọ awara a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Charisma Carpenter Toronto Comic-Con 2012.jpg|thumb| Charisma Carpenter na 2012]] '''[[w:Charisma Carpenter | Charisma Carpenter]] '' (amuru July 23, 1970) bu onye omekorita America nke sitere na onye Mexico na Cherokee. A maara ya nke ọma maka ịkpọ agwa Cordelia Chase na usoro ihe onyonyo ''[[w:Buffy the Vampire Slayer|Buffy the Vampire Slayer]]'' na ntụgharị ya ''[[w:Angel (usoro TV) | Angel]] ''. == Okwu okwu == * N'okporo ụzọ awara awara n'ime ụgbọ ala na-akpụ akpụ. Anaghị m akwọ ụgbọala. Ọ gara nke ọma, ma amaghị m ka o si mee. A bụ m nwata na onye nzuzu. * [http://www.playboy.com/sex/d12/charismacarpenter/02.html "The Dirty Dozen: Charisma Carpenter"], ''Playboy.com'', p. 2 (nwetara [2006-04-30]) * Mgbe a jụrụ ya kedu ebe kacha dị egwu ọ na-enwe mmekọahụ. * N’ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri abụọ, ejidewo m ire, ọbụna mee ihe ngọpụ maka ihe ụfọdụ na-ewute m ruo taa. [[W:Joss Whedon|Joss Whedon]]jiri ike ya mee ihe n'ọtụtụ oge mgbe ọ na-arụkọ ọrụ ọnụ na "[Buffy the Vampire Slayer]" na [[w:Angel (1999 TV series)|"Angel"]] . Ọ bụ ezie na omume ọjọọ ya hụrụ na-atọ ya ụtọ, ọ bụ nanị ime ka nchegbu m na-arụ ọrụ na-akawanye njọ, na-akpasu m iwe, na ikewapụ m n'ebe ndị ọgbọ m nọ. Ihe omume ahụ na-enye nsogbu n’obi kpalitere ọrịa ahụ na-adịghị ala ala bụ́ nke m ka na-ata ahụhụ. Ọ bụ n'obi na-akụtu ihe ka m na-ekwu na m nagidere naanị ya na, mgbe ụfọdụ, na-emebi ihe * {{cite web| last1=Robinson|first1=Janet|ụbọchị=2021-02-10|title=Buffy the Vampire Slayer Star Charisma Carpenter Na-ekwu Maka Joss Whedon |access-date=23 Jenụwarị 2023|url-access= Limited|websaịtị =[[:w:Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]] [https://www.vanityfair.com/hollywood/2021/02/joss-whedon-charisma-carpenter-buffy-toxic- gburugburu ọrụ] * Tweet kọrọ dị ka akụkụ nke akụkọ gbasara ọtụtụ mmadụ na-ebo onye isi Whedon ebubo mkparị na ntọala. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Onye ọkwá nkà, Charisma}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 3yvj4itan2ix8s7hqy2779uhg41gr58 Adelaide Anne Procter 0 4109 15519 15518 2023-10-21T04:47:46Z Goodymeraj 432 /* Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers (1895) */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adelaide Anne Procter|Adelaide Anne Procter]] (30 Ọktoba 1825 - 2 Febụwarị 1864) bụ onye ode uri Bekee, ada nke onye na-ede uri [[w:Bryan Procter|Bryan Procter]]. ==Okwu Ndị O Kwuru N'Uri Ya Dị Iche Iche == ===''Legends and Lyrics: A Book of Verses'' (1858)=== ** [http://gerald-massey.org.uk/procter/b_poetry_index_1.htm Full text online] ** [http://books.google.com/books?id=GL4RAAAAYAAJ PDF at Google] [[File:Hoag's object.jpg|thumb|right|Okwu ọ bụla nwere mmụọ nke ya, ma ọ bụ eziokwu maọbụ ụgha, nke na-adịghị anwụ anwụ; Okwu ọ bụla egbugbere ọnụ mmadụ kwuru na-ada ụda na mbara igwe Chineke]]. [[File:CL0024+17.jpg|thumb|right|Obere oge gakwuo, obi gị, onye m hụrụ n'anya, ga-eji ịhụnanya chi kụgide ruo mgbe ebighị ebi; Na añụrị dị ọcha, dị ike, na-adị ruo mgbe ebighị ebi, Ọ dịghị ihe e kere eke maara ma na-ebi ya, ga-abụ nke gị]]. [[File:Paradiso Canto 31.jpg|thumb|right|Ịhụnanya nke Chineke na-adị ndụ ruo mgbe ebighị ebi, ma na-emeri ihe niile!]] * Mara, ezigbo onye nta! Nna anyi <br /> agaghi eleli omume di nro <br /> Ihunanya n'uwa jụrụ oyi na-amalite <br /> Na-ebikwa Chukwu n'elu igwe ozo, Ebe obi ndị mmụọ ozi nke na-akụ ebe ahụ <br /> Ka na-ejigide echiche dị nro. ** "Akụkọ mmụọ ozi" * Dị ike ịnwe ''olileanya'', O Obi! <br /> Ọ bụ ezie na ehihie na-egbuke egbuke, <br /> Kpakpando nwere ike na-enwu naanị <br /> n'abalị gbara ọchịchịrị. <br /> Di ike, O obi nke m, <br /> Legide anya n'ìhè! ** "Dịrị Ike" * Dị ike 'ịhụnanya', O Obi! <br /> Ịhụnanya amaghị ihe ọjọọ; <br /> Ị hụrụ n'anya - ọbụna ihe e kere eke, <br /> Ndụ adịghị ogologo; <br /> Ị hụrụ Chineke n'anya n'eluigwe, <br /> Ị ga-adị ike! ** ''Dị Ike'' * <p>Na-enwukwasinụ, unu kpakpando nke elu-igwe, <br /> N'ụwa nke mgbu! <br /> Lee oge ochie na-ebibi <br /> Uru niile anyị na-akpakọba; <br /> Okooko osisi anyị niile kacha atọ ụtọ, <br /> Ụlọ nsọ ọ bụla mara mma, <br /> Ebube anyị niile siri ike inweta, <br /> Nrọ ọ bụla dị nsọ! </p><p> Na-enwukwasinụ, unu kpakpando nke elu-igwe, <br /> N'elu afọ ndị na-atụgharị na-agafe! <br /> Lee ka Oge, n'ịkasi obi, <br /> na-amịkpọ anya mmiri kacha dị mwute, <br /> Na-akpọ oke mmiri ozuzo kachasị njọ òkù ka ọ <br /> O jiri mmiri dị nro n'agafe <br /> Mgbe a na-etolite n'ebube <br /> Ifuru na nrọ ọzọ!</p> ** "Kpakpando na-egbuke egbuke" * Okwu dị ike, okwu dị ndụ: <br /> Agwọ na-egbu egbu ha, <br /> Ma ọ bụ ndị mmụọ ozi na-egbuke egbuke, na-agbakọta anyị gburugburu, <br /> Na ìhè eluigwe dị n'elu nku ha: <br /> Okwu ọ bụla nwere ya. mmụọ nke onwe, <br /> Eziokwu ma ọ bụ ụgha, nke na-adịghị anwụ anwụ; <br /> Okwu ọ bụla egbugbere ọnụ mmadụ kwuru <br /> Echoes in the heavens God. ** "Okwu" * Obere oge ka - obere oge, <br /> Violet ga-ama gị ifuru, na-abụkwa nnụnụ ụtọ; <br /> Na alaka lime ebe ifufe dị nro na-efe, <br /> ga-atamu ntamu na nkwa dị ụtọ nke oge opupu ihe ubi! ** "Obere oge Gakwuo" * N'obere oge, Eluigwe na-echere gị, <br /> Na-emejupụta mmụọ gị n'ọṅụ dị ukwuu; <br /> Mgbe ahụ, ọṅụ anyị na-acha uhie uhie ga-adị ka nrọ echefuru, <br /> Anyanwụ anyị bụ ọchịchịrị, na ụbọchị anyị bụ abalị. ** "Obere oge Gakwuo" * <p>Obere oge, na obi gị, onye m hụrụ n'anya, <br /> ga-eji ịhụnanya chi kụgide ruo mgbe ebighị ebi; <br /> Na añụrị dị ọcha, dị ike, ruo mgbe ebighị ebi, <br /> Ọ dịghị ihe e kere eke maara na ndụ, ga-abụkwa nke gị.</p><p>Obere oge ọzọ - na olu mmụọ ozi <br /> tie mkpu olu elu-igwe na nti-gi; <br /> Ndị mmụọ ozi na ndị nsọ na-echere gị, ma Chineke chọrọ gị: <br /> Onye m hụrụ n'anya, anyị nwere ike ịgwa gị ka ị nọrọ ebe a!</p> ** "Obere oge Gakwuo" * <p>Akwara m akwa na mmadụ niile ga-anwụrịrị — <br /> “Ma ịhụnanya,” ka m tiri mkpu, “na-adị ndụ, na-emeri ọnwụ —” <br /> Oge gafekwara, <br /> Wee kukuo ịhụnanya, wee jiri iku ume gbuo ya <br /> Ere Ọnwụ dị nso.</p><p>Karị ilu karịa ihe niile <br /> Ọ bụ ịmara na ịhụnanya nwere ike ịgbanwe wee nwụọ — <br /> Hush! n'ihi na ages na-akpọ <br /> "Ịhụnanya nke Chineke na-adị ndụ ruo mgbe ebighị ebi, <br /> Na-emeri ihe niile!"</p> ** "Mmeri nke Oge" === ''Legends and Lyrics: Second Series'' (1861)=== [[File:Rose-on-music-book-on-piano.jpg|thumb|right|Amaghị m ihe m nọ na-apị, <br /> Maọbu ihe m nọ na-arọ na nrọ mgbe ahu; <br /> Ma m'we tib͕ue otù ùkwù abù, dika olu Amen]] [[File:Honeybee gathering nectar.jpg|thumb|Ama m nke ọma nke bụ ńsí na nke bụ ihe gbara m ka akpị <br /> Nke ihe ndị na-atọ óké ụtọ.]] * <p>N'anọdụ ala otu ụbọchị na akụkụ ahụ, <br /> ike gwụrụ m, ahụ erughị m ala, <br /> Mkpịsị aka m na-awagharị ezoro ezo <br /> N'elu igodo mkpọtụ. </p><p>Amaghị m ihe m na-egwu, <br /> Ma ọ bụ ihe m na-arọ mgbe ahụ; <br /> Ma a m kupuru otù kpọ egwu, <br /> Dika olu Amen.</p> ** "Ụkpụrụ furu efu" * <p>Achọsiwo m ya, ma a na m achọ ya n'efu, <br /> Onye ahụ furu efu dị nsọ, <br /> Nke sitere na mkpụrụ obi nke Organ, <br /> bata n'ime m.</p> <p>O Mụ-Ọm-Ọm nke Ọnwụ n’ama b okwu. ** "Ụkpụrụ furu efu" * Nrọ na-eto nsọ etinyere n'ọrụ; ọrụ na-eto nke ọma site na nrọ kpakpando, <br /> Ma ebe onye ọ bụla na-asọba na-adịghị mma, ha abụọ enweghị mkpụrụ na ihe efu. ** "Philip na Mildred" * Eluigwe na-ejikọ ọzọ njikọ ụwa mebiri emebi! <br /> N'ihi na n'ụwa a chọrọ ọtụtụ ihe, ma na eluigwe ịhụnanya bụ ihe niile! ** "Philip na Mildred" ===''A Chaplet of Verses'' (1862)=== [http://books.google.com/books?id=Uj4CAAAAQAAJ Full text online] [[File: Milky Way from Flickr.jpg|thumb|right|Ọṅụ dị ka ụbọchị enweghị izu ike; ma udo Chineke <br /> Dị jụụ abalị; <br /> Duru m, O Onyenweanyị, - rue ụbọchị zuru oke ga-enwu <br /> Site na Udo rue Ìhè.] * Anaghị m arịọ onye nwe m, ka ndụ bụrụ ụzọ dị ụtọ. <br /> Anaghị m arịọ na Ị nara m ihe ọ bụla n'ime ibu ya; ** "kwa Pacem ad Lucem" * Anaghị m arịọ ka okooko osisi gasị na-amị mgbe niile <br /> N'okpuru ụkwụ m <br /> Amakwaara m nke ọma nsi na nsị <br /> Ihe dị ụtọ. ** "kwa Pacem ad Lucem" * Ọñụ dị ka ụbọchị enweghị izu ike; ma udo Chineke <br /> Dị jụụ abalị; <br /> Durum, O Onye-nwe, rue ubochi zuru oke ga-amuma <br /> Site na Udo rue Ìhè. ** "kwa Pacem ad Lucem" ===''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895)=== * Kedu ka obi nne nwere ike isi nọrọ jụụ ma ọ bụ ike ọgwụgwụ <br /> Ịmara onye ọ hụrụ n'anya na-echekwa onwe ya, ebe nchekwa, na-ekpo ọkụ? <br /> Olee otú ọ ga-esi na-eche na okporo ụzọ ya dị oke ọchịchịrị ma ọ bụ na-atụ egwu, <br /> Ònye ma akụ ya nke e chebere pụọ n'oké ifufe ahụ? <br /> Olee otú ọ ga-esi mehie? Obi anyị nwere ike ghara ịṅa ntị, <br /> Chineke anyị chefuru, ndị nsọ anyị na-emegide; <br /> Ma nne nwere ike ịnụ nwa ya nwụrụ anwụ ka ọ na-arịọ, <br /> Ma tụpụ obere mmụọ ozi ahụ n'akụkụ? ** P. 52 *Ụzọ ahụ dị ogologo, dịkwa egwu, <br /> Ụzọ ahụ adịkwaghị mma ma tọgbọrọ chakoo; <br /> Ụkwụ anyị eyiwo ike, ike agwụkwa anyị, <br /> Ma anyị agaghị enwe nkụda mmụọ; <br /> Ike agwụwo ibu gị, <br /> Ka ụzọ gị tọgbọrọ n'efu, <br /> Nwa-atụrụ Chineke, Onye na-ewepụ <br /> mmehie nke ụwa, <br /> Meere anyị ebere. ** P. 110 * Ñụrịa ọñụ, ee! Obi na-eru uju, <br /> Oge awa na-efe efe gafere; <br /> Ka onye nke ọ bụla na-eru uju na-anwụ, <br /> Na nke ọ bụla ụfọdụ onyinyo na-efe efe, <br /> Ruo n'ikpeazụ <br /> Ututu ututu n'ebe ọwụwa anyanwụ <br /> Bids ike gwụrụ abalị pụọ, <br /> Na mgbu agabigala. * Obi ọma nọ ebe a; ma onye dị nro ga-enwe oke n'ebere ya; Chineke enweghị. ** P. 409 * Oge awa bụ njikọ ọla edo, akara nke Chineke <br /> Na-eru eluigwe; ma n'otu n'otu <br /> Were ha, ka a ghara ịgbaji agbụ ígwè <br /> Ere a ga-eme njem. ** P. 583 *Anaghị m arịọ obe m ka ọ ghọta <br /> Ụzọ m si ahụ: <br /> Kamma n'ọchịchịrị naanị inwe mmetụta aka Gị <br /> Na soro Gi. ** P. 594 * Ọ bụrụ na ị nwere ike ịtụkwasị obi, ogbenye mkpụrụ obi! <br /> Nime Onye ahu Nke nāchi ihe nile, <br /> I gāchọta udo na izu-ike; <br /> Amamihe na anya dị mma, mana ntụkwasị obi kacha mma. ** P. 597 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adelaide Anne Procter|Adelaide Anne Procter]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adelaide Anne Procter|Adelaide Anne Procter]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Anne Procter, Adelaide}} 9etsjl5q47ihq1zihwbg4xm835l97z3 Anne-marie kantengewa 0 4110 15507 2023-10-21T04:18:50Z Obojoyuko 567 Jiri ' {{databox}} Anne-Marie Kantengwa bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan na onye bụbu onye nnọchi anya Rwandan Patriotic Front (FPR) na nzuko omeiwu nke Rwanda. Ọ bụ onye lanarịrị mgbukpọ nke Rwanda na 1994, nne na nna ya, di ya, ndị ikwu na ụmụ ya nwụnahụrụ ya. ==Okwu Okwuru== *Ihe nrite a ga-akpali anyị site n'ịgbakwụnye uru na ihe anyị na-eme, mana ọ kwesịkwara ịbụ mpako nye ụmụ nwanyị Rwanda na mba niile. * Ihe nrite a n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne-Marie Kantengwa bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan na onye bụbu onye nnọchi anya Rwandan Patriotic Front (FPR) na nzuko omeiwu nke Rwanda. Ọ bụ onye lanarịrị mgbukpọ nke Rwanda na 1994, nne na nna ya, di ya, ndị ikwu na ụmụ ya nwụnahụrụ ya. ==Okwu Okwuru== *Ihe nrite a ga-akpali anyị site n'ịgbakwụnye uru na ihe anyị na-eme, mana ọ kwesịkwara ịbụ mpako nye ụmụ nwanyị Rwanda na mba niile. * Ihe nrite a na-abịa itinye uru na ihe ha na-eme, Kantengwa gwara Global Economic Prize Scoops" ("allafrica.com" 7 Julaị 2021) * N'oge m na ụlọ oriri na ọṅụṅụ, ejisiri m ike ịrụzi ụlọ ahụ, melite ọrụ na inwe enyi na ndị ọrụ m, ma n'ezie anyị ka nwere ọtụtụ ihe iji nweta "ọ na-agbalịsi ike imeziwanye nnyefe ọrụ ka ọ wee debe ụlọ oriri na ọṅụṅụ. pụta n'etiti ndị kacha mma, Kantengwa kwuru" ("allafrica.com" 7 Julaị 2021 9nv1fu5byccac3imcis7jjrax2136go Adebimpe Oyebade 0 4111 15526 15525 2023-10-21T05:09:09Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adebimpe Oyebade|Adebimpe Oyebade]] (amụrụ 23 Maachị 1997) nke a maara dịka Mo Bimpe bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke Naijiria amaara maka mmeri 2018 City People Entertainment Awards dika Best New Actress of the Year. ==Okwu Ndị O Kwuru== *Nke bụ eziokwu bụ na anyị niile na-ekpe ekpere ịga n’ihu nakwa I na-agbago n’elu karịa. Anyị niile chọrọ ịnọgide na-aga n'ihu. Ma anaghị m atụ egwu na a ga-agbaji m n'ihi na m bụ onye nwere ezi uche na okwukwe m siri ike. Ọ dịtụbeghị mgbe m chere na otu ụbọchị, enwere m ike ịla azụ. Ekwenyere m mgbe niile na m ga-aga n'ihu n'oge ọ bụla. **[https://punchng.com/im-not-under-pressure-to-lead-fake-life-adebimpe-oyebade/"A naghị arụgide m ibi ndụ adịgboroja] Punch (23rd February, 2020) *Amụtala m inwe ndidi. Onye nwere ndidi agaghị eme ihe ọjọọ. Emela ihe ọsọ ọsọ; kama ka ha biakute gi. Anaghị m ekwu na mmadụ ekwesịghị ịrụ ọrụ maka ebumnuche ya, mana adala ngwa ngwa n'ihi na ị nwetaghị nsonaazụ achọrọ. Ị nwere ike nweta ihe ọ bụla wee nweta ebe ọ bụla ma ọ bụrụ na ị kwenyere, kpee ekpere, na-arụsi ọrụ ike ma nwee ndidi. **[https://punchng.com/actresses-who-bleach-have-nothing-to-offer-adebimpe-oyebade/?amp "Ndị na-eme ihe nkiri na-ete mmanụ ọcha enweghị ihe ha nwere inye - Adebimpe Oyebade] Punch (12 May,2019) * Ndị na-eme ihe nkiri 'na-achagharị ọcha' akpụkpọ ahụ ha enweghị obi ike ma ekwenyeghị na onwe ha. Ha nwekwara ike ha enweghị ihe ọ bụla ha ga-enye, n'ihi na ọ bụrụ na ha emee, ha agaghị agbada n'ụzọ ahụ. Ụmụ agbọghọ ndị gbara ọchịchịrị na-eme nke ọma na ụlọ ọrụ ahụ. Ọ dịtụbeghị mgbe a kpagburu m ịkpa ókè n'ihi agba m. **[https://punchng.com/actresses-who-bleach-have-nothing-to-offer-adebimpe-oyebade/?amp "Ndị na-eme ihe nkiri na-ete mmanụ ọcha enweghị ihe ha nwere inye - Adebimpe Oyebade] Punch (12 May,2019) * Ọ dịbeghị mfe dị ka ọtụtụ ndị mmadụ na-eche, mana dị ka n'ụdị ndụ niile, ụlọ ọrụ anyị nwere uru na ọghọm ya. Anaghị m eme mkpesa n'agbanyeghị, n'ihi na nrụgide ọ bụla na ịrụsi ọrụ ike nwere uru nke ya. Ihe ịga nke ọma na-abịa naanị site na ịrụsi ọrụ ike na ntachi obi. **[https://www.sunnewsonline.com/ive-never-been-sxually-harassed-oyebade-adebimpe/?amp "Bimpe kwuru maka ọganihu] Sunnews (September 2018) *Ma chaachaa. Ọ dịghị ihe na-abịara m, n'ihi na ịdị ukwuu na ndụ, ị ga-aghọtahie, kpọọ asị na ịkwa emo. M ka nwere ogologo ụzọ ịga. Enweghị m ike ikwe ka obere ihe nweta m. Echiche ndị mmadụ adịghị mkpa n'ezie. Ihe dị m mkpa bụ onye m bụ. Achọghị m ịma ihe ndị mmadụ na-eche banyere m. M ga-asị na ọ bụ amara Chineke; Enwere m nnukwu ngọzi. Ọnụnọ m ebe a taa bụ site n'amara Chineke ma anaghị m ewere ya dị ka ihe efu. **[https://tribuneonlineng.com/despite-poor-fees-i-cant-quit-acting-oyebade-adebimpe/"Echiche ndị mmadụ adịghị mkpa-Bimpe Oyebade] Tribune (Nov.17,2019) * Anaghị m adọpụ uche site n’ịgbalị ịbanye n’ụdị mmadụ m chọrọ ka ndị mmadụ hụ ma mara. Achọrọ m ka ndị mmadụ mara na mmasị m maka onye m bụ. Abụ m nwa agbọghọ nkịtị; Abụ m naanị m. Adị m ezigbo adị. Achọghị m ịma ihe ndị mmadụ na-eche. **[https://tribuneonlineng.com/despite-poor-fees-i-cant-quit-acting-oyebade-adebimpe/ "Ọgbasaghị m ihe ndị mmadụ na-eche maka Bimpe Oyebade] Tribune (Nov.17,2019) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adebimpe Oyebade|Adebimpe Oyebade]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adebimpe Oyebade|Adebimpe Oyebade]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Adebimpe Oyebade}} bg2am9d9jxnckjggomfiayxk1cdhhev Adda Djorup 0 4112 15532 15531 2023-10-21T05:27:25Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adda Djørup|Adda Djørup]] (amụrụ Ọgọst 18, 1972) bụ onye na-ede uri mba Denmark, onye edemede na onye edemede akụkọ. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Ma eleghị anya, m na-eche echiche nye onwe m ugbu a, ọ dịghị ezigbo akụkọ ọ bụla nwere mmalite, etiti na njedebe, ikekwe enwere naanị ihe ọbụla dị, na ihe na-eme, na ahịrị ndị anyị na-ese n'etiti isi ihe ndị ahụ bụ ihe efu na nrọ. Ọnụ ọgụgụ kwa nke si na ahịrị ndị ahụ pụta nwere ike ịbụ ihe ọzọ kpamkpam. ** '''''Nnụnụ''''' ''Akụkọ Ifo Europe 2015 kacha mma'' (Martin Aitken tụgharịrị) * Ikekwe n’ikpeazụ abụ m onye m bụbu n’ezie. **'''''Nnụnụ''''' ''Akụkọ Ifo Europe 2015 kacha mma'' (Martin Aitken tụgharịrị) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adda Djorup|Adda Djorup]] na Wikikwuotu bekee [[w:if:Adda Djorup|Adda Djorup]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Djorup, Adda}} jj4t2533mq9wpsvk8m72nj6fwzr5ons Emily Carr 0 4113 15533 2023-10-21T05:28:45Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:EmilyCarr.png|thumb|right|Ndụ bụ ihe omume ịnọ naanị ya. Ị nwere ike ibi nso megide ndị ọzọ ma ndụ gị emetụghị aka ...]] '''[[w:Emily Carr|Emily Carr]]''' ([13 December] [1871] - [2 Maachị] [1945]) bụ [[w:Canada| Canadian]] [[w: omenkà | onye na-ese ihe]] na [[w: onye edemede | ode akwụkwọ]]. == Okwu okwu == * '''M na-eche na ọnwụ ọ ga-anọ naanị ya karịa ndụ. Ndụ bụ ihe dị oke egwu nke owu na-ama...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:EmilyCarr.png|thumb|right|Ndụ bụ ihe omume ịnọ naanị ya. Ị nwere ike ibi nso megide ndị ọzọ ma ndụ gị emetụghị aka ...]] '''[[w:Emily Carr|Emily Carr]]''' ([13 December] [1871] - [2 Maachị] [1945]) bụ [[w:Canada| Canadian]] [[w: omenkà | onye na-ese ihe]] na [[w: onye edemede | ode akwụkwọ]]. == Okwu okwu == * '''M na-eche na ọnwụ ọ ga-anọ naanị ya karịa ndụ. Ndụ bụ ihe dị oke egwu nke owu na-ama.''' Ị nwere ike ibi ndụ nso megide ndị ọzọ mana ndụ gị anaghị emetụta. Ị na-abịa n'ụwa naanị na ị na-apụ n'ụwa naanị ma ọ dị m ka ị nọ naanị gị ka ị na-ebi ndụ karịa ọbụna na-abịa na-aga. *[http://pinkcollar.typepad.com/tubbygirl/2007/04/an_awfully_lone.html "Pink Collar: Ihe dị egwu Lonesome Affair"] na " narị narị na puku kwuru puku: Akwụkwọ akụkọ nke Emily Carr" (2006) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [http://www.emilycarr.com/ Emily Carr House] *[http://www.arthistoryarchive.com/arthistory/canadian/Emily-Carr.html Biography nke Emily Carr zuru ezu] * Ederede n'uju nke ụfọdụ akwụkwọ Emily Carr dị na [http://gutenberg.net.au/ Project Gutenberg nke Australia]. *[http://www.emilycarr.ca/ Ihe ngosi gosipụtara na ndụ Emily Carr] *A na-ahụ ọtụtụ ihe osise Emily Carr site na [http://collection.aggv.bc.ca/explore/results.aspx?newSearch=y&artist_search_type=Contains%2B&artist=Carr%2C+Emily collection of Art Gallery of Greater Victoria]. *[http://www.nfb.ca/trouverunfilm/fichefilm.php?id=53227&v=h&lg=en&exp= Ihe nkiri ihe nkiri mba nke Canada maka ụmụaka na Emily Carr] * [http://www.emilycarrart.ca Emily Carr ihe ngosi mmekọrịta yana nchekwa data ịntanetị] * [http://www.histori.ca/minutes/minute.do?id=10214 Ebe 'History Minute' Canada na Emily Carr] * [http://www.museumsyndicate.com/artist.php?artist=684 Ihe osise Carr] {{DEFAULTSORT:Carr, Emily}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] lx43snifqrcgntnb2uko20wysrxwf52 Beatha Nishimwe 0 4114 15535 15534 2023-10-21T05:33:47Z Adimora chidinma 470 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Beatha Nishimwe (amuru 1 Disemba 1998) bu onye agba oso etiti Rwandan. Ọ gbara ọsọ na mita 1500 na asọmpi ime ụlọ ụwa nke 2016 IAAF na-erughi eru maka ikpeazụ. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ asọmpi siri ike nke chọrọ nkwadebe pụrụ iche mana ekwenyere m na m ga-arụ ọrụ nke ọma n'oge a wee tọọ ihe kacha mma nkeonwe. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/155577/Sports/nishimwe-gears-up-for-2018-African-athletics-champs. New Times]. (Julaị 11, 2018) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nishimwe,Beatha(nkeji)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hevae66y6bp98mgdr7siis86fz6tiuf Catherine of Aragon 0 4115 15541 15538 2023-10-21T05:47:34Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Catalina de Aragón, por un artista anónimo.jpg|thumb|Ihe osise [[w:Catherine of Aragon|Katherine nke Aragon]] dị ka Queen nke England]] '''[[w: Catherine nke Aragon | Catherine nke Aragon]]''' ([December 16] [1485] - [January 7] [1536]), makwaara dị ka ''Katherine ma ọ bụ "Katharine''; ([[w:Spanish asụsụ | Spanish]]''Infanta Catalina de Aragón y Castilla'' ma ọ bụ ''Catalina de Trastámara y Trastámara''), bụ [[w:List of English consorts|Queen of England]] dị ka [[w: nwunye Henry nke Asatọ | nwunye mbụ]] nke [Henry VIII nke England], na [[w:Princess of Wales|Princess of Wales]] site na alụmdi na nwunye mbụ ya na [[w:Arthur, Prince nke Wales|Arthur,Onyeisi Wales]]. Ọ bụkwa [[w:Infanta|Infanta]] nke Castille na Aragon. Mgbalị Henry gbara ime alụmdi na nwunye ha ruo afọ 24 [[w:Annulment |kagbuo]] kpalitere ọtụtụ ihe omume mere ka England kewapụ onwe ya na [[w: Roman Catholic Church | Roman Catholic Church]]. Henry enweghị afọ ojuju n'ihi na ụmụ ha ndị ikom nwụrụ mgbe ha dị obere, hapụrụ nanị otu n'ime ụmụ ha isii, [[w: Mary I of England | Princess Mary]] (emesịa Queen Mary I) dị ka [[w: Heiress presumptive|onye nketa presumptive]], n’oge a na-edoghị ụkpụrụ edoro anya maka nwanyị nọ n’ocheeze. Mgbe [[w:Pope Clement VII|Pope Clement VII]] jụrụ ịkagbu alụmdi na nwunye ahụ, Henry gbara ya mgba site n'iche na ọ bụ isi n'ihe metụtara okpukpe. Nke a nyere ya ohere ịlụ [[w:Anne Boleyn|Anne Boleyn]] n'ikpe nke ndị ụkọchukwu na England, n'ekwughị Pope. Ọ bụ olile anya nke ịmụ nwa nwoke nke [[w:Tudo Dynasty|Tudor Dynasty] kpaliri ya. Katherine jụrụ ịnakwere Henry dị ka Onyeisi Kasị Elu nke Ụka England ma were onwe ya dị ka nwunye eze ziri ezi na Queen ruo mgbe ọ nwụrụ. == Okwu okwu == * Ndị dọkịta! Ị maara onwe gị, na-enweghị enyemaka nke dọkịta ọ bụla na ikpe gị enweghị ntọala! Achọghị m ahịhịa maka ndị dọkịta gị! Maka Dọkịta na onye ọka iwu ọ bụla na-akwado okwu gị, enwere m ike ịchọta puku ga-ahụ na alụmdi na nwunye anyị dị mma ma dị irè! *[[w: Alison Weir | Alison Weir]] (1991). "Ndị nwunye isii nke Henry nke Asatọ." <small>{{ISBN|0802136834}} </small>, p. 213. * Mgbe dị ukwuu, ndụ m gbagwojuru anya site n’atụmatụ ndị a na-echepụta kwa ụbọchị iji mee ka ebumnuche ọjọọ Eze gaa n’ihu, ihe ịtụnanya Eze na-enye m, ya na ụfọdụ ndị otu ọgbakọ ya, na-anwụ anwụ, na mmeso m bụ ihe Chineke maara. na o zuwo mkpụkpu ndu iri, karia nkem. *Joanna Denny (2006) ''Anne Boleyn: Ndụ Ọhụụ nke Queen's Tragic Queen'', Da Capo Press, <small>{{ISBN|0306814749}} </small>, p.175. * Onye-nwe, a na m arịọ gị maka ịhụnanya niile dị n’etiti anyị na n’ihi ịhụnanya Chineke, ka m nweta ikpe ziri ezi na ezi omume. Merem ebere na obi-ebere: n'ihi na abum nwanyi ewedara n'ala, na onye ala ọzọ, nke amuru n'aka-gi. Enweghị m enyi m ji n'aka na ndụmọdụ enweghị mmasị. M na-agbara gị ọsọ, dị ka onye isi nke ikpe ziri ezi n'ime alaeze a. Ewoo, Nna-ukwu, olee ebe m kpasuru gị iwe? Ma-ọbu òle ihe mere i ji di ọku, na I nēchè isi n'ebe i nọ wezugam? A na m ewere Chineke na ụwa niile gbaa akaebe na abụrụla m gị ezi nwunye, dị umeala n’obi na nke na-erube isi, na-erube isi n’uche na obi ụtọ gị. A na m enwe obi ụtọ na afọ ojuju mgbe niile n'ihe niile na-atọ gị ụtọ ma ọ bụ obi ụtọ. Ọ dịghị mgbe m kpasuru iwe n'otu okwu ma ọ bụ ihu, ma ọ bụ gosi ire ọkụ ma ọ bụ enweghị afọ ojuju. Ahụrụ m ndị ahụ niile n’anya n’anya, naanị n’ihi unu, ma m̀ nwere ihe kpatara ya ma ọ bụ na enweghị m, na ma ha bụ ndị enyi m ma ọ bụ ndị iro m. Afọ 20 a ma ọ bụ karịa ka m bụụrụ gị ezi nwunye, sitekwa na mụ, unu enwewo ụmụ dị iche iche, n’agbanyeghị na ọ masịrị Chineke ịkpọ ha site n’ụwa nke a, bụ́ nke na-enweghị ndapụ n’ime m. Ma mb͕e unu nwerem na mbu, Mu onwem nēkukuru Chineke nye onye-ikpem; Abụ m nwa agbọghọ n'ezie, enweghị mmetụ mmadụ. *Joanna Denny (2006) ''Anne Boleyn: Ndụ Ọhụụ nke Queen's Tragic Queen'', Da Capo Press, <small>{{ISBN|0306814749}} </small>, p. 140. *Onyenwe m kacha hụ n'anya, Eze na di, / Oge awa nke ọnwụ m na-eru ugbu a, ịhụnanya dị nro m ji gị na-amanye m, ikpe m dị otú ahụ, ịja onwe m mma nye gị, na iji okwu ole na ole cheta gị. nke ahụ ike na nchekwa nke mkpụrụ-obi gị nke ị kwesịrị ịka mma n’iru ihe nile nke ụwa, na n’iru nlekọta na ịkpachapụ anya nke ahụ gị, n’ihi nke ị tụbaworo m n’ọtụtụ ọdachi na onwe gị n’ime ọtụtụ nsogbu. N'aka m, a na m agbaghara gị ihe niile, ma achọrọ m ịrịọ Chineke nke ọma ka ọ gbaghakwa gị. N'ihi na nke ọzọ, a na m ekele gị nwa anyị nwanyị Mary, na-arịọ gị ka ị bụrụ ezigbo nna nye ya, dịka m chọrọ na mbụ. Ana m arịọkwa gị, n’aha ụmụ agbọghọ m, ka unu nye ha òkè ọlụlụ di na nwunye, nke na-adịghị ukwuu, ma ha bụ atọ. N'ihi na ndi-orùm nile ka m'nāriọ ugwọ-ọlu-ha, na otù arọ ọzọ, ka ewe ghara izù ha. N'ikpeazụ, m na-ekwe nkwa a, na anya m chọrọ gị karịa ihe niile/ Katharine nke Quene. * Sharon Turner (1828) "Akụkọ nke England site na oge mbụ ruo ọnwụ nke Elizabeth", Longman, Rees, Orme, Brown na Green. == Banyere Catherine nke Aragon== *Asighị m gị na mgbe ọ bụla gị na eze nwanyị na-ese okwu na ọ ga-akarịrị elu?! Ahụrụ m na otu ụtụtụ mara mma ị ga-adaba n'echiche ya wee chụpụ m! *[[w:Anne Boleyn|Anne Boleyn]] & mdash; hotara na [[w: Alison Weir|Alison Weir]] (1991). "Ndị nwunye isii nke Henry nke Asatọ." <small>{{ISBN|0802136834}} </small>, p. 213. *Ihe okike mejọrọ ya ime ya nwanyị. Mana maka mmekọahụ ya ọ gaara eme karịa ndị dike niile nke akụkọ ntolite. *[[w:Thomas Cromwell|Thomas Cromwell]] & mdash; hotara na [[w: Alison Weir|Alison Weir]] (1991). "Ndị nwunye isii nke Henry nke Asatọ." <small>{{ISBN|0802136834}} </small>, p 252 ==Njikọ mpụga== * [http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=6943310 Katharine nke Aragon], na [[w: Chọta ili| Chọta ili]] * [http://tudorhistory.org/aragon/ tudorhistory.org] - Nleba anya dị mma nke ndụ ya, yana ọmarịcha ihe osise eserese. *[http://englishhistory.net/tudor/monarchs/aragon.html englishhistory.net] - Nleba anya nke ndụ ya na oge ya. * [http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=0&Number=365164 Geo-biography] nke ndị nwunye isii nke Henry nke Asatọ na Google Earth *[http://www.guardian.co.uk/monarchy/story/0,,1930761,00.html Guardian unlimited], leta si [[w:Pope Clement VII|Pope Clement VII]] {{DEFAULTSORT:Catherine nke Aragon}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 8y26kbxlozld7yidwsd4kfspr1271so Beatrice Cyiza 0 4116 15537 2023-10-21T05:37:52Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Beatrice Cyiza bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwanda nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi nchịkwa nke gburugburu ebe obibi na mgbanwe ihu igwe na Ministry of Environment na Rwanda. ==Okwu okwuru== * "Mgbanwe ihu igwe na-akpa oke n'ọkwa, ọ na-emetụtakwa anyị". * '' ''Mgbanwe ihu igwe na-akpa oke na ndabere nke ọkwa. Ọ na-emetụtakwa anyị otu.''' * "Mmekọrịta mmekọrịta dị n'etiti ndị ọkachamara nka na ndị na-ahụ ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Beatrice Cyiza bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwanda nke na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi nchịkwa nke gburugburu ebe obibi na mgbanwe ihu igwe na Ministry of Environment na Rwanda. ==Okwu okwuru== * "Mgbanwe ihu igwe na-akpa oke n'ọkwa, ọ na-emetụtakwa anyị". * '' ''Mgbanwe ihu igwe na-akpa oke na ndabere nke ọkwa. Ọ na-emetụtakwa anyị otu.''' * "Mmekọrịta mmekọrịta dị n'etiti ndị ọkachamara nka na ndị na-ahụ maka mgbasa ozi nwere ike ime ka ọnọdụ ihu igwe nwere nsogbu bụrụ amụma amụma, o kwuru" * '' ''Mmekọrịta kacha mma n'etiti ndị ọkachamara nka na ndị ọkachamara mgbasa ozi nwere ike ime ka ọnọdụ ihu igwe nwere nsogbu pụta.''' ** [https://www.the-star.co.ke/counties/nyanza/2022-07-03-media-network-for-climate-change-coverage-timely-official/ Beatrice Cyiza kwuru na netwọk mgbasa ozi maka mkpuchi mgbanwe ihu igwe n'oge] (kpakpando) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cyiza,Beatrice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jp20wwpzd9xgrsa3k1s1rvu1mfbu7v3 Beatrice Kaufman 0 4117 15539 2023-10-21T05:41:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Beatrice Bakrow Kaufman (January 20, 1895 - Ọktoba 6, 1945) bụ onye nchịkọta akụkọ America, onye edemede na onye na-ede egwuregwu. Ọ bụ ezie na a na-echetara ya dị ka nwunye onye nduzi, onye na-akpa ọchị na onye na-ede egwuregwu George S. Kaufman, ọ nwere ọrụ edemede dị egwu nke onwe ya, na n'ime 1930s na 40s, a na-ewere ya dị ka "otu n'ime ụmụ nwanyị mara mma na New York" bụ onye. bụ "nwere mmetụta n'ịkpụzi ụt...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Beatrice Bakrow Kaufman (January 20, 1895 - Ọktoba 6, 1945) bụ onye nchịkọta akụkọ America, onye edemede na onye na-ede egwuregwu. Ọ bụ ezie na a na-echetara ya dị ka nwunye onye nduzi, onye na-akpa ọchị na onye na-ede egwuregwu George S. Kaufman, ọ nwere ọrụ edemede dị egwu nke onwe ya, na n'ime 1930s na 40s, a na-ewere ya dị ka "otu n'ime ụmụ nwanyị mara mma na New York" bụ onye. bụ "nwere mmetụta n'ịkpụzi ụtọ na omenala America na mmalite narị afọ nke iri abụọ ==Okwu okwuru== * Abụ m ogbenye, abụkwa m ọgaranya. Ọgaranya ka mma! ** Leonard Lyons' kọlụm, The Washington Post, May 12, 1937. Kpọtụrụ na '' Yale Book of Quotations '' na '' The Quote Verifier '' nke Ralph Keyes dere. [https://quoteinvestigator.com/2017/07/01/poor-rich/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kaufman, Beatrice}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bpzlqnbdm79yfqdtova9puja0crs9p3 Beauty and the Beast (1991 film) 0 4118 15540 2023-10-21T05:45:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Mma na anụ ọhịa bụ ihe nkiri 1991 animated banyere otu onye isi a bụrụ ọnụ ka ọ nọrọ ụbọchị ya dị ka nnukwu anụ ọhịa na-achọghị ị nwetaghachi mmadụ ya site n'inweta ịhụnanya nwa agbọghọ. Ọ bụ Walt Disney Feature Animation mepụtara ya wee wepụta ya site na Foto Walt Disney Gary Trousdale na Kirk Wise duziri ya. Edere ya bụ Roger Allers, Kelly Asbury, Brenda Chapman, Jeanne-Marie Leprince de Beaumon...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Mma na anụ ọhịa bụ ihe nkiri 1991 animated banyere otu onye isi a bụrụ ọnụ ka ọ nọrọ ụbọchị ya dị ka nnukwu anụ ọhịa na-achọghị ị nwetaghachi mmadụ ya site n'inweta ịhụnanya nwa agbọghọ. Ọ bụ Walt Disney Feature Animation mepụtara ya wee wepụta ya site na Foto Walt Disney Gary Trousdale na Kirk Wise duziri ya. Edere ya bụ Roger Allers, Kelly Asbury, Brenda Chapman, Jeanne-Marie Leprince de Beaumont, Tom Ellery, Kevin Harkey, Robert Lence, Burny Mattinson, Brian Pimental, Joe Ranft, Chris Sanders, Bruce Woodside na Linda Woolverton. ==Okwu okwuru== * ''[ga ọkụkọ]'' Ọ gara? Ị nwere ike ichetụ n'echiche? Ọ gwara m ka m lụọ ya. Mụ onwe m, nwunye nke na-enweghị isi? * Phillipe, biko, kwụ ọtọ. ''[Ọ banyere n'ọnụ ụzọ ámá wee hụ okpu Maurice n'ala]" Papa. * Nke ahụ na-atọ ọchị, ejiri m n'aka na e nwere onye ... I-I-onwere onye ebe a? * Ọ bụghị nnukwu anụ, Gaston. Ị ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Beauty and the Beast(1991) film}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5oa5ai94y5cye0mc3lytcpv21yw04e1 Beauty and the Beast (2017 film) 0 4119 15542 2023-10-21T05:49:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Mma na anụ ọhịa bụ ihe nkiri 2017 American musical fantasy film dabeere na France banyere nwa agbọghọ nwere ọgụgụ isi aha ya bụ Belle, onye anụ ọhịa na-atụ egwu jidere na nnukwu ụlọ ya mara mma, ọ mụtara ile anya karịa ọdịdị ya mgbe ọ na-agbanahụ Gaston, onye na-achụ nta anụ ọhịa. onye na-achọ iwere Belle onwe ya. Bill Condon duziri ya. Nke Stephen Chbosky na Evan Spiliotopoulos dere, dabere na akụk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Mma na anụ ọhịa bụ ihe nkiri 2017 American musical fantasy film dabeere na France banyere nwa agbọghọ nwere ọgụgụ isi aha ya bụ Belle, onye anụ ọhịa na-atụ egwu jidere na nnukwu ụlọ ya mara mma, ọ mụtara ile anya karịa ọdịdị ya mgbe ọ na-agbanahụ Gaston, onye na-achụ nta anụ ọhịa. onye na-achọ iwere Belle onwe ya. Bill Condon duziri ya. Nke Stephen Chbosky na Evan Spiliotopoulos dere, dabere na akụkọ ifo Jeanne-Marie Leprince de Beaumont nke French wee megharịa ya na ihe nkiri eserese nke Disney 1991 nke otu aha. ==Okwu okwuru== * ''[Na-akọ]'' N'otu oge, n'ime obi zoro ezo nke France, otu nwa okorobịa mara mma bi na nnukwu ụlọ mara mma. N'agbanyeghị na o nwere ihe niile obi ya chọrọ, onye isi ahụ na-achọ ọdịmma onwe ya naanị na enweghị obiọma. Ọ tụrụ obodo nta ụtụ isi iji mejupụta nnukwu ụlọ ya na ihe ndị mara mma... na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ ya na ndị mara mma. Mgbe ahụ, n'otu abalị, onye omempụ na-atụghị anya ya rutere na nnukwu ụlọ ahụ, na-achọ ebe mgbaba pụọ ​​na oké ifufe ahụ. Dị ka onyinye, o nyere onye isi otu rose. N'ịbụ onye ọdịdị anya ya juru ya anya, onyeisi ahụ tụgharịrị nwanyị ahụ. Ma ọ dọrọ ya aka ná ntị ka ọ ghara ịghọgbu ya site n'ọdịdị ... n'ihi na mma dị n'ime. Mgbe ọ chụrụ ya ọzọ, ọdịdị elu nwanyị ochie ahụ gbazere ... iji kpughee ọmarịcha Enchantress. Onye isi ahụ rịọrọ maka mgbaghara, mana oge agafeela ... n'ihi na ọ hụrụ na ịhụnanya adịghị n'ime obi ya. Dị ka ntaramahụhụ, ọ gbanwere ya ka ọ ghọọ anụ ọhịa jọgburu onwe ya ... ma tinye ọgwụ siri ike na nnukwu ụlọ ahụ na ndị niile bi n'ebe ahụ. Ka ụbọchị na-agbapụta n'ime afọ, ụwa echefuola onye isi na ndị ohu ya, n'ihi na onye na-agba afa nwere. kpochapuru ihe nile banyere ha n'obi ndi ha huru n'anya. Mana rose o nyere bụ n'ezie rose mara mma. Ọ bụrụ na ọ nwere ike ịmụta ịhụ onye ọzọ n'anya ma nweta ịhụnanya ha n'ọnọdụ mgbe petal ikpeazụ dara, a ga-agbaji ọgwụ ahụ. Ọ bụrụ na ọ bụghị, ọ ga-abụ na ọ ga-anọgide na-abụ anụ ọhịa ruo mgbe nile. Ka afọ na-aga, ọ dara n'ime obi nkoropụ ma tụfuo olileanya nile, n'ihi na ònye pụrụ ịmụta ịhụ anụ ọhịa n'anya? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Beauty and the Beast (2017 film)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] as5de1dir3ukf2ngv7guqoi5jv61dxs Becky Lynch 0 4120 15543 2023-10-21T05:51:10Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Rebecca Quin (amuru 30 Jenụwarị 1987) bụ onye mgba mgba na onye na-eme ihe nkiri. Ebinyere ya aka na WWE n'okpuru mgbanaka aha Becky Lynch ebe ọ na-eme na akara Raw, ma bụrụ onye mmeri ụmụ nwanyị Raw ugbu a na ọchịchị nke abụọ ya. Lynch bụ otu n'ime WWE kachasị ama na ndị mgba mgba kacha akwụ ụgwọ ==Okwu okwuru== * Mana naanị ihe na-agwụ n'abali Satọde bụ ịchịisi gị narị ụbọchị ise mgbe m ghọrọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Rebecca Quin (amuru 30 Jenụwarị 1987) bụ onye mgba mgba na onye na-eme ihe nkiri. Ebinyere ya aka na WWE n'okpuru mgbanaka aha Becky Lynch ebe ọ na-eme na akara Raw, ma bụrụ onye mmeri ụmụ nwanyị Raw ugbu a na ọchịchị nke abụọ ya. Lynch bụ otu n'ime WWE kachasị ama na ndị mgba mgba kacha akwụ ụgwọ ==Okwu okwuru== * Mana naanị ihe na-agwụ n'abali Satọde bụ ịchịisi gị narị ụbọchị ise mgbe m ghọrọ onye mmeri ụmụ nwanyị Raw. ** Lita (wrestler)|Lita, 14 Febrụwarị 2022 na abalị Mọnde Raw ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lynch,Becky}} [[Category:ụmụ nwanyị]] busoc9xugrx18ojqqe10wo919xrjuye Becky Stark 0 4121 15544 2023-10-21T05:55:42Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anyị nọ n'ụdị oge ahụ ebe anyị ga-aghọta n'ezie na onye ọ bụla nwere njikọ chiri anya na onye ọ bụla dị mkpa. Rebecca Ann “Becky” Stark (amụrụ 1976) bụ onye omenkà America, onye na-agụ abụ, onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri bụ onye guzobere otu Lavender Diamond. ==Okwu okwuru== * ''Anyị nọ n'ụdị oge ahụ ebe anyị kwesịrị ịghọta n'ezie na onye ọ bụla nwere njikọ chiri anya na onye ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anyị nọ n'ụdị oge ahụ ebe anyị ga-aghọta n'ezie na onye ọ bụla nwere njikọ chiri anya na onye ọ bụla dị mkpa. Rebecca Ann “Becky” Stark (amụrụ 1976) bụ onye omenkà America, onye na-agụ abụ, onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri bụ onye guzobere otu Lavender Diamond. ==Okwu okwuru== * ''Anyị nọ n'ụdị oge ahụ ebe anyị kwesịrị ịghọta n'ezie na onye ọ bụla nwere njikọ chiri anya na onye ọ bụla dị mkpa.'' ** Dị ka e hotara na [http://www.usatoday.com/life/music/2007-04-27-3719120128_x.htm"Lavender Diamond na-achọ udo ụwa'' nke Jake Coyle dere na ''USA Today'' ( Eprel 27, 2007)] * Ihe ọchị enweghị ihe ọ bụla pụtara na-enweghị mwute… Ihe ọchị kachasị bara uru sitere na ụfọdụ pathos dị oke egwu. ** Dịka ekwuru na ''Lavender Diamond na-achọ udo ụwa'', nke Jake Coyle dere na ''USA Today'' (27 Eprel 2007) * Ụwa niile gbakọtara <br> N'akụkụ oke mmiri nke ụwa <br> Jide aka na-eme ememe<br> nwa obere nwa agbọghọ ahụ. ** Abụ nke Stark dere, nke e hotara na [http://www.nytimes.com/2007/06/03/fashion/03nite.html?_r=1&ref=fashion "North American Songbird" nke Zoë Wolff dere, na ''The New York Times' (3 June 2007)] ''Artifacts of the Winged'' (2003) * ''' Ihe efu bụ onye nduzi <br> Onye na-eduzi okpomọkụ <br> Onye na-eduzi ihe ọ bụla.'' ** Ihe efu bụ onye ndu === "Ndị agha nke ọkụ" (2005) === * <p> ''Gịnị kpatara m ji anụ ihe m na-enweghị ike ịhụ? <br> Gịnị mere m ji atụ egwu ihe m nwere ike ịbụ? <br> Enwere m mmetụta n'ọgbọ agha n'ime ndụ m!'''</p><p>'''''''''</p><p>'''''''Ana m anụ ìgwè ehi nke ìhè!'' <br> Ahụrụ m ụda ọhụụ na-adịghị agwụ agwụ! <br> Enwere m mmetụta n'ọgbọ agha n'ime ndụ m!</p><p>''''Ọ bụ ndụ na-enweghị ọgwụgwụ <br> Oge ihunanya gị, enyi m <br>''' Malite afọ nke ịhụnanya ị maara!</p> ** ''Ị gbajiri obi m'', [http://www.youtube.com/watch?v=dbuzXRGXCpY ''Otu ụbọchị dịka mmiri ozuzo'' vidiyo (2007)] - [http://www.youtube. com/watch?v=vpgz-roS08w arụmọrụ Siren Festival (2007)] * <p>'''N'mwute enweghi uda.'' </p><p> Rụrọ ụdị ndụ ị ga-ahụ <br> Ụdị ịhụnanya nke na-adịru mgbe ebighị ebi. <br> Rụrọ nrọ ụdị ndụ ị ga-ahụ <br> Ụdị ịhụnanya nke na-adịru mgbe ebighị ebi.</p><p> ''N'eluigwe enweghị oge.'' ** N'elu Igwe Ọ dịghị Okpomọkụ === '': Cheedị n'ịhụnanya Anyị | Chee Echiche Anyị" (2007) === * <p>Agaghị m akwụsị mgbọ mana mgbọ nwere ike ịkwụsị m. <br> Agaghị m aṅụ mmiri mana oke osimiri nwere ike ị drinkụ m. <br> Agaghịkwa m ebuli ihe onyonyo nye nwoke dị nwayọọ na-acha anụnụ anụnụ <br> Na ''' Agaghị m abụ abụ ịhụnanya maka ịhụnanya na-abụghị eziokwu'''</p><p > ''Ahụrụ m ka ubi si eto <br> Ahụrụ m ubi rose n'anya'''</p> ** Ogige Rose * Meghee obi gị. <br> Kọwaa ya. ** ''Mepee obi gị'' * Ya mere, i chere na njedebe dị n'ihu <br> wee chere na ọ nweghị ihe ị ga-alụ ọgụ ma i jiri uche gị meghee obi gị <br> Oooh ebe a bịara otu. ** ''Lee otu onye'' * <p>N'ụbọchị oyi <br> anyị bụ ụmụaka <br> mgbe niile na-akụ <br> otu otu </p><p> N'agbanyeghị na ụbọchị <br> niile n'abalị </p> <p> Anyị wee daa nke ukwuu, <br> na-ele anya na windo <br> Anyị wee daa tere aka, n'ime abalị </p><p> '''Mgbe ị tetara n'ụfọdụ <br> Ị ga-anọkwa. na-emejọ?'''</p> ** Mgbe ị tetara ụfọdụ ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stark,Becky}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pb78szop692rw7i9w89e036clh3ij70 Judy Chicago 0 4122 15547 15546 2023-10-21T06:02:57Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Judy Chicago | Judy Chicago]]''' (amuru July 20, 1939) bu onye omenkà nwanyi America, ode akwukwo na onye nkuzi. == Okwu okwu == * Art na-enweghị ọdịnaya dị ka mmekọahụ na-enweghị mmekọrịta chiri anya: zuru oke na teknụzụ, mana enweghị mmetụta mmụọ. * Na-akọwa [[w:modernism|modernism]] na [[w: formalism (art)|formalism]] n'ime [[w:archive:pra-IZ1161|ajụrụjụrụ Ann Stubbs]] na New York City [[w:WBAI|WBAI]] (1981) * Dị ka anyị maara, site na nnukwu ahụmahụ ndụ ụmụ nwanyị egosipụtabeghị. Ọ bụ ahụmahụ ndụ ụmụ nwoke mebere akụkụ nke akụkọ ihe mere eme nka. Dịkarịa ala, dị ka anyị maara ya ugbu a; ma enwere edemede na okwu ndị a niile na-ebelata okwu ụmụ nwanyị. Ya mere, ọ bụrụ na ọ bụ nwoke mere ya, ọ bụ "[[w: high art | high art]]"; ọ bụrụ na ọ bụ nwanyị na-eme ya, ọ bụ "[[w:Decorative arts | decorative]]". Ọ bụrụ na mmadụ mere ya, ọ bụ "nkà"; ọ bụrụ na ọ bụ nwanyị mere ya, ọ bụ "ndọrọ ndọrọ ọchịchị".Enwere okwu ndị a niile, ị maara? Dịka ọmụmaatụ, ihe oyiyi '' site '' ụmụ nwoke, ''nke '' ụmụ nwanyị bụ "nkà"; onyonyo nke ụmụ nwanyị ndị nwoke bụ "ndọrọ ndọrọ ọchịchị". [[w:Geometric abstract art|Ụdị nkọwapụta]] nke ụmụ nwoke bụ “nkà”; ụkpụrụ nkịtị nke ụmụ nwanyị [[w:Textile arts|in fabric]] bụ "ihe ịchọ mma";a na-akpọ ha [[w:Quilting|quilts]]. Ya mere, e nwere ụdị [[w:double standard|okpukpu abụọ]] na ụdị okwu ndị a niile na-egbochi ahụmịhe ụmụ nwanyị ịbanye-ọbụlagodi mgbe ha na-egosipụta ya-ịbanye na isi ihe nka. * N'ime [[w:archive:pra-IZ1161|ajuju ya na Ann Stubbs]] na New York City's [[w:WBAI|WBAI]] (1981) * N'otu oge [ike] na-atụ egwu nke ukwuu, na ibido n'ezie [[w:Reconstructivism|mmepe mmepeanya]] pụtara ime ihe n'ụzọ dị ike. Na ike bụ ihe a kụziiri ụmụ nwanyị bụ ezigbo [taboo]. * N'ime [[w:archive:pra-IZ1161|ajuju ya na Ann Stubbs]] na New York City's [[w:WBAI|WBAI]] (1981) * Akụkọ ihe mere eme nke nka bụ na enweela ọtụtụ ndị na-ese ihe bụ ndị na-anọbu [[w:Social engagement|ndị na-akpakọrịta ọha]] na nka na-esikwa n'ọchịchọ nke ịkọwapụta [[w:pụtara ndụ|pụtara ndụ]] na ụdị. ọnụma na mkparị megide adịghị ike mmadụ. * N'ime [[w:archive:pra-IZ1161|ajuju ya na Ann Stubbs]] na New York City's [[w:WBAI|WBAI]] (1981) === Ekenyere === * N’ihi na a gọnarị anyị ịmara akụkọ ihe mere eme anyị, a napụrụ anyị iguzo n’ubu na-ewuli elu n’otu n’otu na-arụ ọrụ siri ike. Kama, a mara anyị ikpe ikwugharị ihe ndị ọzọ mere n'ihu anyị wee si otú a na-eme ka anyị na-emegharị wiil ahụ. Ebumnobi nke ''[[w:The Dinner Party|Nri oriri na ọṅụṅụ]]'' bụ imebi okirikiri a. * Kwuru na Louise Bernikow, '' The American Women's Almanac: Ihe na-akpali akpali na nke na-adịghị asọpụrụ ụmụ nwanyị'' (1997), p. 185. == Okwu gbasara Judy Chicago== * Enwere ike ịhụ ụdị mgbagwoju anya dị otú ahụ n'àgwà Judy Chicago (nke a mụrụ na 1939) wetara n'otu n'ime ọrụ ndị kasị nwee oké ọchịchọ metụtara Oké Mgbukpọ ahụ, Oké Mgbukpọ ahụ ya, nke e dechara na 1992. Site n'ụzọ o si kọwaa nghọta ya banyere Oké Mgbukpọ ahụ. Oké Mgbukpọ ahụ, bụ́ nke ọ na-ekweta na ná ngwụsị afọ 1984, ọ “maghị ihe ọ bụla,” mmadụ amaghị ma ọ bụrụ na o kewapụrụ Oké Mgbukpọ ahụ n'onwe ya na ụdị mmekpa ahụ ndị ọzọ. Dị ka ihe atụ, ọ na-ekwu, sị: “Mgbe m na-enyocha Oké Mgbukpọ ahụ, m nọ na-amụ banyere ụzọ ọjọọ e si megbuo ndị Juu, nke a mechakwara jikọta ya na nghọta m nwere banyere mmegbu ụmụ nwanyị. Achọpụtara m na akụkụ nke ihe dugara m n’Oké Mgbukpọ ahụ bụ ihe e ji gbuo ndị Juu. miri emi, ọ bụ ezie na mbụ enweghị mmasị na ahụmahụ "onye a tara ahụhụ" nakwa na nyocha m gara aga banyere ụzọ e si mesoo ụmụ nwanyị n'akụkọ ihe mere eme nyere m usoro ntụaka pụrụ iche maka nyochaa ahụmahụ ndị Juu banyere Oké Mgbukpọ ahụ. . . . Amalitere m ịghọta na Ahụmahụ pụrụ iche nke Oké Mgbukpọ ahụ nwere ike ịbụ windo n'ime akụkụ nke ahụmahụ mmadụ na-enweghị nkọwa ma ọ bụ eluigwe na ala nke mmekpa ahụ "... Nsogbu m na Chicago bụ ụzọ otu ihe arụrụ arụ na-esi agbaze n'ime ọzọ na-enweghị iru eru, dị ka a ga-asị na ha niile hà nhata. *[[W:Matiu Baigell|Matiu Baigell]] ''Ndị na-eme ihe nkiri Juu-American na Oké Mgbukpọ'' (1997) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chicago, Judy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 6a74inj2fzz24t7vxj1sry8lpss9ley Belinda Effah 0 4123 15655 15548 2023-10-21T16:19:12Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Grace-Charis Bassey Effah (amuru 14 Disemba 1989) bu onye omere na ihe ngosi nke Naijiria. O nwetala ihe nrite isii n'ime oge ọrụ ya, gụnyere ihe nrite Act of the Year award na 9th Africa Movie Academy Awards. Ọ gbanwere aha ya ka ya na Chineke nwesịrị nzuko ka ọ bụrụ Grace-Charis Bassey ==Okwu okwuru== *Ezigbo Gọọmenti Naịjiria, Ayi Ga-agbanye ọdịnihu umuaka anyi ime ihere ihere dika afo afo ufodu umu nwoke Libido n'ego gini? Ndị ikom a mara ebe ha ga-aga ma ọ bụrụ na ha nwere mkpa ndị dị otú ahụ .Ụmụ anyị enweghị ike ikpughe ụdị ara ahụ na ọ dịghị mkpa ma ọ bụrụ na ọ na-eme n'oge abalị. **https://dailypost.ng/2019/08/04/actress-belinda-effah-attacks-tekno-viral-video-naked-girls/?amp=1 *Ihe mere omume ọdịnala anyị, anyị enweghị ike ịbụ ndị mba ọzọ karịa biko. Anyi ka bu ndi Naijiria n'obi, opekata mpe n'ime anyi bu **https://dailypost.ng/2019/08/04/actress-belinda-effah-attacks-tekno-viral-video-naked-girls/?amp=1 *Ndị umengwụ na ndị na-asọ oyi na-agbanyụ m n'ezie. Enweghị m ike iso ụdị ndị dị otú ahụ na-akpakọrịta, agaghịkwa m akpa na onye ọ bụla n'ime ha. **https://www.sunnewsonline.com/i-cant-date-lazy-pompous-men-belinda-effah-actress/?amp * M na-emegide ime ihe ike n'ụlọ. Ọ bụrụ na nwoke akụ gị otu ugboro, ọ ga-akụkwa gị ọzọ. Ekwela ka ọ mee. Ana m emegide ịgba alụkwaghịm mana ọ bụrụ na nwoke akụ nwaanyị, a na m adụ ya ọdụ ka ọ kewapụ ya na ya nwa oge ka ọ laghachite n'ezi uche ya. **https://www.sunnewsonline.com/i-cant-date-lazy-pompous-men-belinda-effah-actress/?amp * Ọ dị mkpa ka ị ghara ịdabere naanị n'otu ụzọ isi nweta ego. Ọ na-amachi nke ukwuu. Anọ m na-amakarị ahịa. Anọ m na-eche oge kwesịrị ekwesị iji guzobe ihe. Enwere m mmasị n'ihe oriri. Nri bụ isi ihe dị mkpa. Ọ na-amasị m ịrụ ọrụ ziri ezi maka ego m, nweta ego n'ụzọ ziri ezi **https://www.sunnewsonline.com/i-cant-date-lazy-pompous-men-belinda-effah-actress/?amp * Nye m, mkpọchi a abụrụla ngọzi n’ọdịdị. Enwere m ike ịkwado azụmahịa m nke ọma yana iwepụta oge dị mma na ezinụlọ m na Chineke. Achọpụtala m onwe m n'ụzọ ime mmụọ wee hụ ụzọ ọhụrụ nke iso Chineke na-ekwurịta okwu. Ọ bụ ahụmahụ ntọhapụ nke m na-enwetụbeghị mbụ **https://www.sunnewsonline.com/covid-19-lockdown-blessing-in-disguise-belinda-effah/?amp *Nri, dị ka m kwuru na mbụ, bụ isi ihe dị mkpa. Anaghị m agbaso usoro. Adị m adị n'ezie. Achọghị m itinye ego m na azụmahịa nke na-abịa n'oge. Azụmahịa nri anaghị agwụcha ejiji, ọ na-adịgide adịgide. Ndị mmadụ ga-eri nri kwa ụbọchị. Ma ị nwere ego ma ọ bụ na i nweghị, ị ga-achọkwa ego ị ga-eri. Nri bụ mkpa. Ekpebiri m ịbụ onye na-eweta ihe ngwọta maka mkpa ndị mmadụ. Ọ na-amasịkwa m iji ụzọ a gbaa ndị na-eto eto anyị ume ka ha ghara ịdabere naanị n'ịchụ nta ọrụ kama guzobe ihe nke ha. M na-ekpe ekpere ka ọ too azụmahịa a ka ọ bụrụ nnukwu ihe ga-agba ndị ọgbọ anyị ume ka ha ghara ida onwe ha, kama ịrụsi ọrụ ike na ịdabere na onwe ha. **https://www.sunnewsonline.com/i-kiss-well-in-movies-belinda-effah-actress/?amp * Onye ọ bụla nwere anyaụfụ a n'ime ha. Ya mere, ọ bụrụ na ị sị na ị naghị, mgbe ahụ enwere m obi abụọ ma ị bụ mmadụ. Echere m na ọ bụ m, ma ka oge na-aga, amụtala m otú e si ejikwa ya. **https://www.sunnewsonline.com/i-kiss-well-in-movies-belinda-effah-actress/?amp ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Effah,Belinda}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4ofrdc3l0txbtka6c8erk7954dkd16w Beline Uwineza 0 4124 15549 2023-10-21T06:05:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Beline Uwineza bụ nwanyị ọchụnta ego nke Rwanda na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka Minista egwuregwu kemgbe 5 Nọvemba 2019 ==Okwu okwuru== * M na-eche ma RTDA akwụsịla imebi iwu na ime ihe nke ya, na ihe ọ bụla a na-akwụ ụgwọ, nke a ekwesịghị ịbụ otú ọ bụla. ** [https://www.ktpress.rw/2022/09/rtda-loda-on-spot-over-delayed-payments/, MP Uwineza kwuru.] (ktpress.rw, Septemba 10, 2022 ) * N’ezie, ese...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Beline Uwineza bụ nwanyị ọchụnta ego nke Rwanda na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka Minista egwuregwu kemgbe 5 Nọvemba 2019 ==Okwu okwuru== * M na-eche ma RTDA akwụsịla imebi iwu na ime ihe nke ya, na ihe ọ bụla a na-akwụ ụgwọ, nke a ekwesịghị ịbụ otú ọ bụla. ** [https://www.ktpress.rw/2022/09/rtda-loda-on-spot-over-delayed-payments/, MP Uwineza kwuru.] (ktpress.rw, Septemba 10, 2022 ) * N’ezie, esemokwu bụ n’ihi nsogbu ndị dị n’ezinụlọ ndị dị ka iji ọgwụ eme ihe n’ụzọ na-ezighị ezi, n’amaghị ụkpụrụ nke nhata nwoke na nwanyị, n’etiti ndị ọzọ, nke a na-emetụtakwa ụmụaka n’ihi na ndị nne na nna na-ese okwu, ha adịghịkwa elebara ụmụ ha anya. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/160932/Akụkọ/ọhụrụ-ụmụ nwanyị-parliamentary-leads-ekwekwa-na-alụ-gbv, Uwineza kwuru na ka emechara ntuli aka ya dị ka onye isi oche ọgbakọ ndị omeiwu ụmụ nwanyị. ] (The New Times, Fraịde, Nọvemba 16, 2018) * Enweghị ụlọ nyocha ekwentị maka nyocha DNA bụ nsogbu. Ị ghọtara na e nwere mpụ ndị a na-enyochaghị n'ihi ihe ịma aka ndị dị otú ahụ. **[http://www.hoberwandamagazine.com/spip.php?article1163 Ndị omebe iwu chọrọ ka gọọmentị belata ọnụ ahịa nyocha DNA]. HobeRwanda. ('August 2020'') * Ọ bụrụ na enwere esemokwu na nleba anya nke ala ma ọ bụ ihe onwunwe, esemokwu a ga-ezigara ụlọ ọrụ ndị ọzọ eboro ebubo ntule n'ime usoro mkpesa. N'ọnọdụ dị otú ahụ, ndị mmadụ ga-akwụ onye na-akwụ ụgwọ ihe onwunwe. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/rwanda-today/news/land-seizure-by-rwandan-government-rushed-at-expense-of-owners-study-1379368 Onye Rwandan jidere ala. ọchịchị gbara ọsọ n'efu nke ndị nwe- ọmụmụ]. Nke Eastafrica. ("December 2017") ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwineza,Beline}} [[Category:ụmụ nwanyị]] e878n9kos37ukidg0l9arse8m7jkrw9 Belita Moreno 0 4125 15550 2023-10-21T06:07:39Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aurabela “Belita” Moreno (amuru na November 1, 1949) bu onye omekorita America. ==Okwu okwuru== * Mgbe m rutere Los Angeles ma malite ịga n'ihu ọha, ọ dịghị mgbe m chere maka ọrụ Latina. Abụ m "agbụrụ" mana ọ bụghị Latina na-ele anya. Ọ bụrụ na ha na-ewe Latina ka ọ kpọọ Latina, ha chọrọ ka ọ "yie ka Latina" dịka ọmụmaatụ. ọkpụkpụ agba dị elu, akpụkpọ ahụ gbara ọchịchịrị na ntutu is...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aurabela “Belita” Moreno (amuru na November 1, 1949) bu onye omekorita America. ==Okwu okwuru== * Mgbe m rutere Los Angeles ma malite ịga n'ihu ọha, ọ dịghị mgbe m chere maka ọrụ Latina. Abụ m "agbụrụ" mana ọ bụghị Latina na-ele anya. Ọ bụrụ na ha na-ewe Latina ka ọ kpọọ Latina, ha chọrọ ka ọ "yie ka Latina" dịka ọmụmaatụ. ọkpụkpụ agba dị elu, akpụkpọ ahụ gbara ọchịchịrị na ntutu isi ojii. Ọ dị mma, enweghị ike ijide m site n'aka ndị nduzi nkedo dị ka Latina. Echere m na nke a dugara n'ịghọta na m ga-agbanye onwe m ụzọ n'ihi na adabaghị m n'otu "ụdị."… ** Na enweghị atụ na ọrụ Latina na [http://latinola.com/story.php?story=8908 "Belita - Ọ bụghị 'Benny' - Moreno"] na ¡LatinoLA! (Sep 12, 2010) * Nkuzi, nkuzi dị mma, bụ onyinye dị ịrịba ama nke m na-asọpụrụ nke ukwuu. Otu n'ime ihe kachasị mwute mere na agụmakwụkwọ, enwere m mmetụta, bụ enweghị nkwanye ùgwù na nsọpụrụ ozugbo enyere ndị nkuzi dịka ndị ọkachamara… ** N'ịzụlite nne ya bụ onye nkuzi na [http://latinola.com/story.php?story=8908 "Belita - Ọ bụghị 'Benny' - Moreno"] na ¡LatinoLA! (Sep 12, 2010) * Ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri nwere ike welite ihe nkiri wee nye ya nke ọma ịgụ akwụkwọ mbụ, mana oge nkuzi ole na ole anaghị eme onye omere zụrụ azụ - nkuzi nke nọnyeere m kemgbe ahụ. ** Na ihe ọ mụtara ịrụ ọrụ dị ka onye nchịkwa na [http://latinola.com/story.php?story=8908 "Belita - Ọ bụghị 'Benny' - Moreno"] na ¡LatinoLA! (Sep 12, 2010) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moreno,Belita}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i5hmt3qcmi4ydrzcpr4ivobmi2zd8x0 Kate Chopin 0 4126 15554 15552 2023-10-21T06:12:47Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Kate Chopin */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Kate Chopin.jpg|thumb|Kate Chopin]] '''[[w:Kate Chopin|Kate Chopin]]''' (amụrụ '''Katherine O'Flaherty''';February 8], [1851] - [August 22],[1904]) bụ onye odee America nke akụkọ mkpirisi na akwụkwọ akụkọ. == Okwu okwu == === ''[[w:The edemede (Chopin novel)|Mkpalite]]''(1899)=== * Na-ele nwunye ya anya ka mmadụ na-ele otu ihe onwunwe bara uru nke mebiri emebi. * Mmegbu a na-apụghị ịkọwa akọwa, nke yiri ka ọ na-ebute n'akụkụ ụfọdụ na-amaghị ama, jupụtara ya na nhụjuanya na-edoghị anya ... dị ka onyinyo ... alụlụm na-agafe n'ụbọchị okpomọkụ nke mkpụrụ obi ya. * Olu oké osimiri na-adọrọ adọrọ; adịghị akwụsị akwụsị, ntakwu nta, na-eti mkpu, na-atamu ntamu, na-akpọ mkpụrụ obi na-awagharị maka a afa n'ime abysses nke ịnọ naanị ya; tufuo onwe ya na ntughari uche nke ime. * Mgbe ụfọdụ, ọ na-adị m ka oge okpomọkụ a dị ka à ga-asị na m na-ejegharị ọzọ n’ala ahịhịa ndụ ndụ; na-abaghị uru, na-enweghị isi, enweghị echiche, na enweghị nduzi. * Ka ọ na-egwu mmiri o yiri ka ọ na-achọ onye na-akparaghị ókè nke ọ ga-efunahụ onwe ya. * Ọ pụrụ nanị ịghọta na ya onwe ya—ọdịdị ya ugbu a—dị nnọọ iche n’onwe ya n’ụzọ ụfọdụ. Na o ji anya dị iche iche na-ahụ. * Edna nọ na-eche ma ọ̀ na-agba ha niile, ka ha na-ekwu okwu ma na-eti mkpu otú ahụ. Ya onwe ya enweghị ike iche ihe ọ bụla ọ ga-ekwu banyere Mexico ma ọ bụ ndị Mexico. * Naanị ihe dị ugbu a dị ịrịba ama; bụ nke ya, ịta ya ahụhụ dị ka ọ na-eme mgbe ahụ site n'ikpe na-ata ụta na ọ tụfuru ihe ahụ o ji, na a gọnarị ya ihe ahụ ọ masịrị ya, nke a kpọtere ọhụrụ na-achọ. * Ụdị nkwanye ùgwù maka Madame Ratignolle kpaliri ya - ọmịiko maka ịdị adị ahụ na-enweghị isi nke na-ebulighị onye nwe ya elu karịa mpaghara afọ ojuju kpuru, nke na-enweghị oge nhụjuanya ọ bụla letara mkpụrụ obi ya, nke ọ na-agaghị enwe ụtọ ụtọ. nke ndu ihie. * "O kwuru na agbamakwụkwọ bụ otu n'ime ihe nkiri a na-akwa akwa n'ụwa." * "Ị chere na nwanyị maara ihe mere o ji hụ n'anya? Ọ na-ahọrọ? Ọ na-agwa onwe ya, sị, 'Gaa! ebe a bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere ikike ịbụ onyeisi oche, m ga-ahụ ya n'anya.' ma-ọbu, M'gātukwasi obim n'aru onye-ọbù-abù a, onye aha-ya di n'ire nile ọ bula? ma ọ bụ 'onye ego a, onye na-achịkwa ahịa ego ụwa?'" * "Nnụnụ nke ga-arịgo n'elu ụgbọ elu ọdịnala na ajọ mbunobi aghaghị inwe nku siri ike. Ọ bụ ihe nkiri dị mwute ịhụ ka ndị na-adịghị ike na-echifịa, ike gwụrụ ha, na-amagharị azụ n'ụwa." * O kpebiri na ya agaghị abụ nke onye ọzọ karịa onwe ya. *Onwere ihe n'omume ya, n'ọdịdị ya niile mgbe ọ dabere n'isi ya n'oche dị elu wee gbasaa ogwe aka ya, nke tụrụ aro nwanyị eze, onye na-achị, onye na-ele anya, onye guzoro naanị ya. * "Ahụla m ebili mmiri na ụsọ osimiri ọcha nke Grand Isle; okporo ụzọ dị jụụ nke ahịhịa ndụ nke Chênière Caminada; anwụ na-acha ochie Fort na Grand Terre. Ejiri m ntakịrị nghọta na-arụ ọrụ karịa igwe, ma ka na-adị m ka mkpụrụ obi furu efu." *Echiche nke eziokwu apụọla na ndụ ya; ọ gbahapụrụ onwe ya n'aka akara aka, wee chere ihe ga-esi na ya pụta na enweghị mmasị. *Enweghị nkụda mmụọ mgbe ọ dara n'abalị ahụ; o nweghịkwa olileanya mgbe ọ tetara n'ụtụtụ. * "Ị bụbu nwa nwoke nzuzu, na-egbu oge gị na-arọ nrọ maka ihe ndị na-agaghị ekwe omume mgbe ị na-ekwu maka Mazị Pontellier tọhapụ m! Abụkwaghị m otu n'ime ihe onwunwe Mazị Pontelliere m ga-atụfu ma ọ bụ na ọ bụghị. Ana m enye onwe m ebe m họọrọ. Ọ bụrụ na ọ ga-asị, 'Lee Robert, kuru ya ma nwee obi ụtọ; ọ bụ nke gị,' m kwesịrị ịchị unu abụọ ọchị. * "Na Nature na-adịghị akaụntụ nke omume pụta, nke aka ike ọnọdụ nke anyị na-eke, na nke anyị na-eche na anyị kwesịrị ịnọgide na-akwụ ụgwọ ọ bụla." * "Afọ ndị gara aga dị ka nrọ - ọ bụrụ na mmadụ nwere ike na-ehi ụra ma na-arọ nrọ - ma na-eteta ma chọta-oh! nke ọma! eleghị anya ọ ka mma iteta mgbe niile, ọbụna taa ahụhụ, kama ịnọgide na-adị ndụ. dupe ka nro niile ndụ. " *O lere anya n'ebe dị anya, egwu ochie ahụ wee nwuo n'otu ntabi anya, wee mikpuo ọzọ. Edna nụrụ olu nna ya na nwanne ya nwanyị Margaret. Ọ nụrụ ka otu nkịta ochie na-agbọ ụgbụ a tụrụ n’osisi sycamore. Nkpali nke onye-agha ndi-inyinya nākpọgidere ka ọ nēje ije n'ofè uzọ-nbata. Enwere mkpọ aṅụ, na isi ísì ụtọ nke pink na-ejupụta n'ikuku. * Ọ nọ na-aghọ onwe ya ma na-atụfu onwe ya kwa ụbọchị, bụ́ echiche ụgha ahụ, bụ́ nke anyị chere dị ka uwe anyị ga-eji pụta n’ihu ụwa. == Okwu gbasara Kate Chopin== *(Olee akwụkwọ akụkọ kacha emetụta gị dị ka onye ode akwụkwọ? Ọ nwere akwụkwọ nke mere ka ị chọọ ide?) Kate Chopin's The Awakening, nke m gụrụ na mahadum mbụ. Akụkọ banyere mgba Edna Pontellier gbara na oke omenala ya etinyere na ụmụ nwanyị nwere mmetụta miri emi na nke na-adịgide adịgide n'ahụ m. *[[W:Sue Monk Kidd|Sue Monk Kidd]] e hotara ajụjụ ọnụ [https://lithub.com/the-books-that-made-your-favorite-writers-want-to-write/ ebe a] *ọbụlagodi ụmụ nwanyị nwere ụmụaka, nwere ike ịdị na-atụ ụjọ na-adịghị mma dịka Kate Chopin gosipụtara na '' The edemede '' *[[W:Adrienne Rich|Adrienne Rich]] ''Nke Nwanyị A mụrụ: Nne dị ka Ahụmahụ na Ụlọ Ọrụ'' (1976) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chopin, Kate}} [[Category: ụmụ nwanyị]] i0g580bmt6nt731wjjhf80esl4h6dbn Bea Arthur 0 4127 15553 2023-10-21T06:11:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Beatrice "Bea" Arthur (amuru Bernice Frankel; May 13, 1922 - Eprel 25, 2009) bu onye omekorita America kacha echetere maka oru ya na Maude na The Golden Girls. ==Okwu okwuru== * M...Enweghị obi ụtọ nke ukwuu iwere ọrụ ọhaneze a gbakwasara m na mberede. Naanị ha chere na m bụ Joan nke Arc nke òtù ụmụ nwanyị. Adịghịkwa m ma ọlị. O tinyere m nnukwu nrụgide na-enweghị isi. ** Ajụjụ ọnụ, '' Sun Sentinel '' (1982) * In...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Beatrice "Bea" Arthur (amuru Bernice Frankel; May 13, 1922 - Eprel 25, 2009) bu onye omekorita America kacha echetere maka oru ya na Maude na The Golden Girls. ==Okwu okwuru== * M...Enweghị obi ụtọ nke ukwuu iwere ọrụ ọhaneze a gbakwasara m na mberede. Naanị ha chere na m bụ Joan nke Arc nke òtù ụmụ nwanyị. Adịghịkwa m ma ọlị. O tinyere m nnukwu nrụgide na-enweghị isi. ** Ajụjụ ọnụ, '' Sun Sentinel '' (1982) * Inye onyinye na-adịgide adịgide maka anụmanụ na atụmatụ ala anyị nwere ike ịbụ otu ihe kacha mkpa anyị nwere ike ime iji hụ na anụmanụ nwere olu kachasị ike maka nchekwa ha. ** Ajụjụ ọnụ, ''Los Angeles Times'' (March 3, 1990) * :Cambridge, Maryland | Obodo ahụ na-akpachi. Anyị atọ pụta. Mụ onwe m, John Barth na nwoke ahụ dere "You Are My Sunshine." Nrọ m bụ ịghọ obere kpakpando ihe nkiri na-acha ọcha dị ka |Ida Lupino na ụmụ nwanyị ndị ọzọ m hụrụ n'ebe ahụ na ihuenyo n'oge ịda mbà n'obi. ** Na " Profaịlụ: Kpakpando Na-enweghị Ọbụna Ịgbalị; N'ịbụ onye meriri Stage na Television, Award-Winning Bea Arthur" nke John Fitzgerald dere, '' The Globe and Mail '' (August 31, 1991), p.&nbsp;7 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Arthur,Bea}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t256c848whxffvlt3jqkn3ploonclrz Batwoman (TV series) 0 4128 15555 2023-10-21T06:16:14Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Batwoman bụ ihe nkiri TV dabere na agwa akụkọ ifo Batwoman, onye na-alụ ọgụ mpụ mara mma nke pụtara n'akwụkwọ ndị na-atọ ọchị nke DC Comics bipụtara. ==Okwu okwuru== Catherine Hamilton-Kane '' Batman hapụrụ anyị. Ọ bụ afọ atọ, Gotham. Bat anaghị abịa azụ. <hr obosara='50%'> w:Beth Kane|Alice: Nna gị achọghị gị, Kate. O bupụrụ gị ma ị pụta na-enweghị ezigbo akwụkwọ ozi. Sophie bụ ad...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Batwoman bụ ihe nkiri TV dabere na agwa akụkọ ifo Batwoman, onye na-alụ ọgụ mpụ mara mma nke pụtara n'akwụkwọ ndị na-atọ ọchị nke DC Comics bipụtara. ==Okwu okwuru== Catherine Hamilton-Kane '' Batman hapụrụ anyị. Ọ bụ afọ atọ, Gotham. Bat anaghị abịa azụ. <hr obosara='50%'> w:Beth Kane|Alice: Nna gị achọghị gị, Kate. O bupụrụ gị ma ị pụta na-enweghị ezigbo akwụkwọ ozi. Sophie bụ ada nna gị chọrọ mgbe niile, ọ bụghị gị. <hr obosara='50%'> Mary Hamilton '': Ya mere, m na-aṅụ iyi na nke a malitere na m na-enye mmiri na Band-Aids, na ihe ọzọ ị maara, m bụ Meredith Grey nke Sherwood Forest. Ọ dị m nwute na izu ohi n'ụlọ akwụkwọ ọgwụ na-eme m onye ọjọọ. w:Batwoman|Kate Kane'': Ọ dịghị. Ọ na-eme gị omimi karịa ka m chere. <hr obosara='50%'> *Kate'': Bruce nyere m ndụmọdụ dị ukwuu otu ugboro. 'Tolite ghọọ onye ị chọrọ mgbe ọ bụ nwata. <hr obosara='50%'> *Kate''': Papa m na-agba ọsọ n'ihi ihe mgbu ya, ma m na-agbakwa ọsọ, n'ihe niile na-achọghị m. Ụlọ akwụkwọ ndị agha, ndị agha nzuzo, nna m. Eji m afọ iri na ise na-achọ ebe m dabara, echere m na achọpụtala m ya. Ụfọdụ na-ahụ egwu, ndị ọzọ na-atụ anya. Ahụrụ m nnwere onwe ịbụ onwe m, igwu egwu site na iwu nke m. ''Oghere oke bekee'' [1.2] *Alice: "Gwa anyị akụkọ," ka March Hare kwuru. "Ee, biko mee," Alice rịọrọ, ya mere Dormouse malitere "N'otu oge, e nwere ụmụnne nwanyị atọ." *Kate: kedu ihe ị mere? *Alice: Ị naghị echeta ihe mere onye ọ bụla n'ime anyị ga-eji nweta waffle nke ya mgbe anyị bịara ebe a? *Kate: N'ihi na ị naghị amasị ịkekọrịta. *Alice: Kpọmkwem. Ma ị bụ nwanne m nwanyị, Kate! <hr obosara='50%'> *Kate: ''[voice-over]'' Eleghị anya ọ bụ akara aka na-ekiri ka mmiri na-eri ya n'osimiri dị ka onye ọ bụla chere na o nwere ọtụtụ afọ gara aga, ma eleghị anya, a chọrọ m ka m guzoro na-ekiri ka ọ na-eme. ọzọ. A sị ka e kwuwe, papa m kwuru eziokwu. Alice bụ nnukwu anụ. Ọ bụ onye ụgha, onye aghụghọ, onye na-egbu mmadụ, ma n'agbanyeghị ihe niile. Ọ ka bụkwa nwanne m nwaanyị. <hr obosara='50%'> *Sophie Moore|Sophie Moore Nke a ọ bụ gị? : ''Kate''': Gịnị? Nke a - dude a na foto a? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Batwoman (Tv series)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] c5mym45nfjfomugdsvee4o6w92r643j Patricia Churchland 0 4129 15559 15557 2023-10-21T06:21:15Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Churchland */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Patricia Churchland|Patricia Churchland]]''' (amụrụ [16 Julaị] [1943]) bụ onye Canada-American [[w: nkà ihe ọmụma nyocha | nyocha]] [[w:onye ọkà ihe ọmụma|onye ọkà ihe ọmụma]] kwuru maka onyinye ya na [[w:neurophilosophy|neurophilosophy]] na [[[nkà ihe ọmụma nke uche]]. Ọ bụ UC President's Prọfesọ nke Philosophy Emerita na [[w: Mahadum California, San Diego | Mahadum California, San Diego]] (UCSD), ebe ọ kuziri ihe kemgbe 1984. Ọ na-ejidekwa prọfesọ adjunct na [[w: Ụlọ ọrụ Salk | Ụlọ ọrụ Salk maka ọmụmụ ihe ọmụmụ]] kemgbe 1989. == Okwu okwu == * Ọ bụ ezie na ọtụtụ ndị ọkà ihe ọmụma na-ekwubu na [[w:neuroscience|neuroscience]] dị mkpa n’ihi na ihe dị mkpa bụ “ngwa ngwa, ọ bụghị ngwa,” ndị ọkà ihe ọmụma na-amụbawanye aghọta na ịghọta otú ụbụrụ si arụ ọrụ dị oké mkpa iji ghọta uche. * Ozi mmeghe na ya [http://philosophyfaculty.ucsd.edu/faculty/pschurchland/presentation.html na Mahadum California, San Diego], 2013 == Okwu gbasara Churchland == * N’ụbọchị ndị a, ọtụtụ ndị ọkà ihe ọmụma na-enye Pat otuto maka ịdụ ha ọdụ na onye chọrọ iche echiche nke ọma banyere nsogbu nke ahụ́ nke uche aghaghị itinye uche n’ụbụrụ. Ma ọ bụghị mgbe niile ka a na-enye Pat n'onwe ya, ma ọ bụ n'ọrụ ọ na-arụ ugbu a. “Ọ bụ ezie na ụfọdụ echiche Churchland gbanyere mkpọrọgwụ na nkà ihe ọmụma bụ́ isi, ọ bụghị akụkụ ya,”[Ned Block], bụ́ ọkà ihe ọmụma na Mahadum New York, dere na ntụleghachi nke otu n’ime akwụkwọ ya. “N'ụzọ dị mwute, Churchland . . . na-abịakwute ọtụtụ okwu gbasara echiche na sayensị nke uche dị ka ihe na-emegide nkà mmụta sayensị karịa nke ndị sayensị." N'agbanyeghị na ọ nwara ileghara ya anya, nyocha a merụrụ Pat ahụ. Ma ọ bụ eziokwu; n'ụzọ ụfọdụ ọ pụrụ nnọọ isi n'ọhịa pụọ. Ọ bụ ezie na ọ na-agwakarị ndị ọkà mmụta sayensị okwu, ọ na-ekwu na ya enwebeghị ike inye ngalaba nkà ihe ọmụma akwụkwọ n'ime afọ ise. N'ụbọchị ndị a, ọ na-echekarị na arụmụka nkà ihe ọmụma gbasara mmụọ bụ ihe na-efunahụ oge. * Larissa MacFarquhar, "Ndị isi abụọ: Alụmdi na nwunye na-etinye aka na nsogbu nke uche", "The New Yorker" (2007) * Ma Pat ma Pọl enweghị mmasị dị ukwuu maka okwu ochie ahụ, ma ọ bụ okwu ndị ga-aka ochie n’isi nso. Ha na-aghọta asụsụ dị ka ngwá ọrụ pụrụ iche, ikekwe ngwá ọrụ pụrụ nnọọ iche e nwetụrụla. Ma n'ime nnukwu atụmatụ evolushọn nke ihe, nke ụmụ mmadụ bụ naanị otu anụmanụ n'etiti ọtụtụ mmadụ, ọ bụghịkwa mgbe niile ka ọ na-aga nke ọma, asụsụ dị ka obere ihe, ha na-eche. Ụmụ anụmanụ enweghị asụsụ, mana ha maara gburugburu ha na, mgbe ụfọdụ, nke onwe ha. Pat na Pọl ji nnọọ ike jụ echiche ahụ bụ́ na asụsụ na echiche bụ, n'ụzọ miri emi, otu: na asụsụ anyị na-eji ugbu a na-egosipụta usoro e bu pụta ụwa echiche; echiche ahụ nwere ike were naanị ụdị nke anyị bụ ụmụ mmadụ maara ugbu a; na e nweghị echiche na-enweghị asụsụ. Ọzọkwa, ọhụrụ bụ ihe ọhụrụ! Ọ bụ ihe na-akpali akpali iche echiche banyere mgbanwe mgbanwe na sayensị nke na-eduga ná mgbanwe n'echiche, na ọbụna n'ihe yiri, ndị na-amaghị ihe, ịbụ "mmetụta dị nro," na, n'iji ya tụnyere, okwu ochie na echiche ochie yiri ihe na-agwụ ike n'ezie. * Larissa MacFarquhar, "Ndị isi abụọ: Alụmdi na nwunye na-etinye aka na nsogbu nke uche", "The New Yorker" (2007) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://philosophyfaculty.ucsd.edu/faculty/pschurchland/presentation.html Patricia S. Churchland] Ebe obibi * [http://philosophytalk.org/pastShows/Neuroscience.html Radio gbara ajụjụ ọnụ] na [[w:Philosophy talk|''Philosophy Talk'']] * [http://www.newyorker.com/reporting/2007/02/12/070212fa_fact_macfarquhar Nkeji edemede na New Yorker (12 February 2007)] * [http://www.abc.net.au/rn/inconversation/stories/2007/1852346.htm InConversation Radio Interview with Robyn Williams (1 Maachị 2007)] {{DEFAULTSORT:Churchland, Patricia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] t9q6t3r7o8lhh4g1z0xoopczs9kar2n Basuti Gerty Bolo 0 4130 15558 2023-10-21T06:19:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Basuti Gerty Bolo tolitere n'ime obodo Mathangwane, Botswana. Ọ bụ ọkà mmụta sayensị mbara igwe na onye meriri ọtụtụ ihe nrite maka ọrụ ya na mmepe teknụzụ. Ọ na-eme ọtụtụ atụmatụ na-achọ inye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike, belata ahaghị nhata nwoke na nwanyị, kwalite ụmụ nwanyị n'ịzụ ahịa, onye ndu na iji teknụzụ maka nkwado. ==Okwu okwuru== * Ihe ọ bụla mgbe ọ bụla m mere ihe, m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Basuti Gerty Bolo tolitere n'ime obodo Mathangwane, Botswana. Ọ bụ ọkà mmụta sayensị mbara igwe na onye meriri ọtụtụ ihe nrite maka ọrụ ya na mmepe teknụzụ. Ọ na-eme ọtụtụ atụmatụ na-achọ inye ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike, belata ahaghị nhata nwoke na nwanyị, kwalite ụmụ nwanyị n'ịzụ ahịa, onye ndu na iji teknụzụ maka nkwado. ==Okwu okwuru== * Ihe ọ bụla mgbe ọ bụla m mere ihe, m na-eme ya maka ọdịmma na abamuru nke ndị ọzọ, omenala m obodo, na kọntinent m na maka ụwa. Ihe m lekwasịrị anya abụghị imeri kama na mmụta, nweta ahụmịhe na ịkparịta ụka n'Ịntanet na ụmụ nwanyị ndị ọzọ nwere ike ịbụ ndị nlereanya na ndị ndụmọdụ m nwere ike ịrụkọ ọrụ ọnụ dịka otu iji dozie nsogbu ụwa. * Ịkwọ ụgbọala m bụ otu n'ime ihe ndị kacha mkpa, mmasị m bụ ịhụ ọtụtụ ụmụ nwanyị na nkà na ụzụ na ibelata ahaghị nhata nwoke na nwanyị na ngalaba ahụ, nakwa ịkwalite Science Technology, Engineering and Mathematics (STEM) maka ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị. * [https://www.weekendpost.co.bw/33057/news/high-flying-motswana-woman-nominated-for-7-global-awards/ High Flying Motswana Woman họpụtara maka 7 Global Awards] (15 Disemba 2021) ) eweghachiri (23/07/2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bolo,Basuti Gerty}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ez2qd9ec8pnzu3excmo388jmur8fg3l Barbra Streisand 0 4131 15562 15561 2023-10-21T06:29:01Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbra Streisand (amụrụ Barbara Joan Streisand na 24 Eprel 1942) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye isi na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * ''Inwe ego pụtara ikwere na ike nke gị. Na imeghe echiche nke ndị ọzọ. A ga-emeghe ya, ọ bụghị imechi.''' Ya mere, ee, ego m buru ibu, mana ọ dịkwa obere n'akụkụ ụfọdụ. Ego m bụ maka ime ihe m na-eme -  ọjọọ ma ọ bụ ihe ọma. ** ''Playboy'' gbara ajụjụ ọnụ (1977), dị ka e hotara na '' Ọ dịghị Glass Slipper: Ịlanahụ na Imeri Ahụmahụ Ndụ Na-egbu mgbu '' (2006), p. 32 * Onye na-agba akwụna ga-adị ka onye obi ọjọọ n’enweghị ihe kpatara ya. Abụghị m onye ọjọọ. Ma eleghị anya, m na-akparị mmadụ n'amaghị banyere ya - nke ahụ ga-ekwe omume. ** ''Playboy'' ajụjụ ọnụ (1977), dị ka e hotara na '' The Hollywood Book of Extravagance '' (2007), p. 53 * Odeakwụkwọ Madeleine Albright bụ ezigbo enyi m kemgbe afọ 28 gara aga. Ọ na-ewute m nke ukwuu maka inwe ezigbo enyi na nnukwu [nwanyị] n'ime ụwa anyị a na-esighi ike. Ka ị zuru ike n'udo, ezigbo onye... ** [https://www.bustle.com/entertainment/madeleine-albright-died-celebrities-politicians-tribute-twitter Celebrities & Politicians-eru uju Madeleine Albright Mgbe Ọnwụsịrị Ya] (March 23, 2022) * Ụwa chọkwuru ndị dị ka Madeleine bụ́ ndị ebumnobi ha bụ ka ha na ndị ọzọ na-akpakọrịta ma na-ewuli elu n’ihe anyị na-ekerịta, kama ibibi ndụ na obodo, dị ka ihe na-eme na Ukraine taa. Madeleine bịara nso Colin Powell, onye nọchiri ya dị ka odeakwụkwọ steeti, onye nwụrụ n'ọnwa Ọktoba gara aga. : Onye ma? Ma eleghị anya, ha ga-edozi nsogbu ụwa ọnụ, n'eluigwe. * [https://www.gawker.com/culture/barbra-streisand-unprompted-colin-powell-madeleine-albright-are-in-heaven BARBRA STREISAND, ENWEGHỊ: MADELEINE ALBRIGHT NA COLIN POWELL BỤ N'ELUIGWE] (3.25 .2022) * “Obi abụọ nwere ike ịkpali gị, yabụ atụla ya egwu. Ntụkwasị obi na obi abụọ dị na nsọtụ abụọ nke ọnụ ọgụgụ, ma ị chọrọ ha abụọ. Ha na-edozi ibe ha. " **[https://millyuns.com/quotes-streisand/] *Abịara m na Hollywood n'emeghị ka imi m sie ike, kpuchiri ezé m, ma ọ bụ gbanwee aha m. Nke ahụ na-atọ m ụtọ nke ukwuu. **[https://allauthor.com/quotes/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Streisand,Barbra}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j53kgakjslsv65ih0n9zcuh51msvyxt Barbie in the Nutcracker 0 4132 15563 2023-10-21T06:33:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbie na Nutcracker (nke akpọrọ na Blu-ray Disc nke Lionsgate/Artisan/Family Home Entertainment) bụ ihe nkiri 2001 ozugbo na vidiyo na-egosi Kelly Sheridan dị ka olu Barbie. Barbie na-agwa Kelly akụkọ banyere otu nwa agbọghọ aha ya bụ Clara, onye natara Nutcracker maka Krismas. Akụkọ ahụ na-egosi na ọ bụrụ na ị dị obiọma, onye nwere ọgụgụ isi na obi ike, ihe ọ bụla ga-ekwe omume ==Okwu okwuru== '' Kelly '': ''[mgb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbie na Nutcracker (nke akpọrọ na Blu-ray Disc nke Lionsgate/Artisan/Family Home Entertainment) bụ ihe nkiri 2001 ozugbo na vidiyo na-egosi Kelly Sheridan dị ka olu Barbie. Barbie na-agwa Kelly akụkọ banyere otu nwa agbọghọ aha ya bụ Clara, onye natara Nutcracker maka Krismas. Akụkọ ahụ na-egosi na ọ bụrụ na ị dị obiọma, onye nwere ọgụgụ isi na obi ike, ihe ọ bụla ga-ekwe omume ==Okwu okwuru== '' Kelly '': ''[mgbe anwalechara egwu nke Sugarplum Fairy] '' Ohh! Agaghị m enwe ike ịnweta usoro ndị ahụ nke ọma Barbie! : ''Barbie''': ''[gbanyụọ egwu]'' Ọ bụrụ na anyị na-eme ihe, ị ga-eme ya. : '''Kelly''': Ma gịnị ma ọ bụrụ na m furu efu ebe ahụ? N'ihu onye ọ bụla?! : ''Barbie''': Naanị mkpa ka ị nweta obi ike ịnwale. Dị ka Clara. ''Kelly''': Clara? Site na ballet? : ''Barbie''': ehh. Ị hụrụ, nne na nna Clara nwụnahụrụ ya mgbe ọ ka dị obere. Ọ bụ nna nna ha Drosselmeyer na-azụ ya na nwanne ya nwoke Tommy. Ọ hụrụ ha n'anya, ma ọ dị nnọọ ike. <hr obosara = 50%> :'''Nwa nne Elizabeth''': Clara! : '''Clara''': nwanne nna Drosselmeyer! ''Aunt Elizabeth''': Ị dịkarịa ala karịa ogologo isi. ''Clara''': Echere m na ị gaghị abịa n'afọ a! ''Aunt Elizabeth: Ọ ga-abụkwa na ị ga-enwe ohere ileta gị wee kpasuo nwanne nna m iwe? Nna nna: Drosselmeyer Ị na-agba izu megide m. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Barbie in the Nutcracker}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i8vczcx05457dwszm37yt0q5q67a2cf Natália Correia 0 4133 15564 2023-10-21T06:34:01Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Natália Correia.jpg|thumb|250px|Natália Correia nke Bottelho]] '''[[w:Natália Correia|Natália de Oliveira Correia]]"" [[w:Order of Saint James of the Sword|GOSE]] [[w:Order of the Freedom|GOL]] ([September) 13], [1923], na Fajã de Baixo, São Miguel Island, Azores - [March 16], [1993], na Lisbon) bụ onye edemede Portuguese, bụrụkwa onye dere egwu nke ''[[w:Hino dos Açores|Hino dos Açores]]'', egwu ọdịnala [[w:The Azores|The Azores]]....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Natália Correia.jpg|thumb|250px|Natália Correia nke Bottelho]] '''[[w:Natália Correia|Natália de Oliveira Correia]]"" [[w:Order of Saint James of the Sword|GOSE]] [[w:Order of the Freedom|GOL]] ([September) 13], [1923], na Fajã de Baixo, São Miguel Island, Azores - [March 16], [1993], na Lisbon) bụ onye edemede Portuguese, bụrụkwa onye dere egwu nke ''[[w:Hino dos Açores|Hino dos Açores]]'', egwu ọdịnala [[w:The Azores|The Azores]]. == Okwu okwu == *<p>''Uma obscura e inquieta castidade: <br>pôs uma flor para mim no jardim mais secreto <br>num horizonte de graça e claridade <br>intangível e perto.'' </p> <p>' 'Promessa estática no luar <br>da densidade em mim corpórea. <br>não é a culpa, é a memoria <br>da primeira manhã do pecado<br>sem Eva e sem Adão.'' </p> <p>''Só o fruto provado<br>e a serpente enroscada<br>na minha solidão.'' </p> * <p>Nsụgharị: Ahapụ ọchịchịrị na nsogbu:<br>Tụnye m ifuru n'ogige nzuzo kachasị mma<br>N'ime oke amara na doo anya <br>Nke a na-apụghị imetụ aka na nke na-esote. </p> p>Nkwa a static n'ìhè nke ọnwa <br>Nke njupụta nke bụ corporal n'ime m. Iv na Adam. </p><p>Naanị mkpụrụ osisi a nwapụtara anwapụta <br>Na agwọ akpọre akpọre <br>N'owu m. </p> * ''Obscura Castidade (Akwụsị Ọchịchịrị)''. == Njikọ dịpụrụ adịpụ == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Correia, Natalia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] sls92ijlhkj4901vl4u0ompu96du8x8 Barbie as the Princess and the Pauper 0 4134 15565 2023-10-21T06:37:15Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbie dị ka Princess and the Pauper bụ ihe nkiri fantasy kọmputa na-eme ozugbo gaa na DVD na 2004. ==Okwu okwuru== == Onye isi ala == * Mana ọ nwụọla, Onye-nwe-anyị. Onye nkwutọ ahụ aghaghị ịgbapụ. ''['''Anneliese'''': Mba, Preminger.]" :''[Erika na Julian nọ n'èzí ụlọ ahịa ejiji]" :'''Erika''': ''[nwere obi ụtọ]'' Ekwetaghị m ya! Ada eze zitere m! : ''Julian'': Oh, n'ezie... : '''Erika''': M ga-abụ abụ na nnukw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbie dị ka Princess and the Pauper bụ ihe nkiri fantasy kọmputa na-eme ozugbo gaa na DVD na 2004. ==Okwu okwuru== == Onye isi ala == * Mana ọ nwụọla, Onye-nwe-anyị. Onye nkwutọ ahụ aghaghị ịgbapụ. ''['''Anneliese'''': Mba, Preminger.]" :''[Erika na Julian nọ n'èzí ụlọ ahịa ejiji]" :'''Erika''': ''[nwere obi ụtọ]'' Ekwetaghị m ya! Ada eze zitere m! : ''Julian'': Oh, n'ezie... : '''Erika''': M ga-abụ abụ na nnukwu ụlọ! M! ''Julian''': Ee, m bịara n'ihi na... : '''Erika''': Ma adịghị m njikere. M ga-amụgharị. : '' Julian '': Ee, ọ bụrụ na m nwere ike ... : '''Erika''': Ọ ka mma ịgbanwe uwe m. Oh, gịnị ka m na-ekwu? Enwere m naanị otu uwe. Chere. Ọ́ bụghị ya mere i ji nọrọ ebe a? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Barbie as the princess and the pauper}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lv4dsp6t7kui3up248syl04b6oyit19 Barbie (film) 0 4135 15566 2023-10-21T06:41:22Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbie bụ ihe nkiri ihe nkiri fantasy fantasy 2023, dabere na ụmụ bebi ejiji nke otu aha nke Mattel, gbasara Barbie na Ken, ndị na-aga njem nke ịchọpụta onwe ha gafere mpaghara Barbieland. Greta Gerwig duziri ya. Gerwig na Noah Baumbach dere ya. Ọ bụ ihe niile. Ọ bụ naanị Ken. Ọ bụrụ na ị hụrụ Barbie n'anya, ihe nkiri a bụ maka gị. Ọ bụrụ na ị kpọrọ Barbie asị ... Ihe nkiri a bụ maka gị. ==Okwu okw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbie bụ ihe nkiri ihe nkiri fantasy fantasy 2023, dabere na ụmụ bebi ejiji nke otu aha nke Mattel, gbasara Barbie na Ken, ndị na-aga njem nke ịchọpụta onwe ha gafere mpaghara Barbieland. Greta Gerwig duziri ya. Gerwig na Noah Baumbach dere ya. Ọ bụ ihe niile. Ọ bụ naanị Ken. Ọ bụrụ na ị hụrụ Barbie n'anya, ihe nkiri a bụ maka gị. Ọ bụrụ na ị kpọrọ Barbie asị ... Ihe nkiri a bụ maka gị. ==Okwu okwuru== * Ọ ''bụ' 'kasị mma ụbọchị '' mgbe'' - '' na otú ahụ ka ụnyaahụ, na otú ahụ ka echi, na ụbọchị na-esote echi, na ọbụna Wednesday, na kwa ụbọchị site ugbu a ruo [ruo mgbe ebighị ebi'' * Ụmụ okorobịa ọ dịtụla mgbe ị na-eche maka ịnwụ? * Ụfọdụ ihe anọwo na-eme bụ́ ndị nwere ike inwe njikọ. Mmiri mmiri oyi. Na-ada n'elu ụlọ m. Na ikiri ụkwụ m dị n'ala. * N'ụzọ bụ isi, ihe niile ụmụ nwoke na-eme n'ụwa gị, ụmụ nwanyị na-eme nke anyị. * O chere na m bụ onye fasizim? Anaghị m achịkwa okporo ụzọ ụgbọ oloko ma ọ bụ usoro azụmahịa! * Abịara m ebe a ịhụ dọkịta gynecology m. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Barbie (film)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pgvwljdbo6qqop76g9ct8lmeklt326x Jane Wagner 0 4136 15572 15571 2023-10-21T06:49:17Z Mercyjamb123 446 /* Ihe ndị ọzọ maka Lily Tomlin */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:JaneWagnerSept2011.jpg|thumb|right|Mgbe ụfọdụ, m [[w:na-echegbu onwe|na-echegbu onwe]] banyere ịbụ [[w:ihe ịga nke ọma|ihe ịga nke ọma]] na etiti [[w:ụwa|ụwa]].]] '''[[w:Jane Wagner|Jane Wagner]]''' (amụrụ [26 February] [1935]) bụ onye odee egwuregwu na onye na-eme ihe nkiri America, nke ama ama dị ka ihe nkiri [Lily Tomlin]] onye edemede, onye na-emekọ ihe ọnụ, onye ibe na nwunye. == Okwu okwu == ===''[[w:Chọọ ihe ịrịba ama nke ndụ ọgụgụ isi na Eluigwe na Ala|Chọọ ihe ịrịba ama nke ndụ ọgụgụ isi na Eluigwe na Ala]]=== :<small>Dịka [[w:Lily Tomlin|Lily Tomlin]] na-eme </small> * ''Eziokwu abụghị ihe ọ bụla ma ọ bụghị mkpokọta mkpokọta.''' * "Trudy" * ''Eziokwu bụ isi ihe na-akpata nchekasị n'etiti ndị na-akpakọrịta ya ....''' * "Trudy" * ''Eziokwu bụ ihe mgbochi maka ndị na-enweghị ike ịnagide ọgwụ.'' * "Trudy" * Ọdịiche na-enweghị isi: Eziokwu bụ ihe mgbochi maka ndị na-enweghị ike ijikwa ọgwụ. * Mgbe ị na-agba egwu egwu omimi nke ụmụ irighiri ihe, ọ bụghị gị ka ọ na-edu. * "Trudy" * '''N'oge ndụ m niile, m na-achọkarị ịbụ onye, ​​ma achọpụtara m ugbu a na m gaara ekwu kpọmkwem ihe.'' * "Crissy" * Ọ bụrụ na m maara ihe ọ ga-adị ka ịnweta ya niile ... enwere m ike ịdị njikere ịkwado obere ihe. * "Lin" * ''Mgbe ụfọdụ, ọ na-adị m ka ihe e chepụtara echepụta m''' * Dị ka "Chrissy" * '''N'agbanyeghị otú ị ga-esi na-akparị mmadụ, ọ dịghị mgbe ị ga-ezuru ya.'' * [[w:Lily Tomlin | Lily]] * Ọdịiche na-enweghị isi: N'agbanyeghị etu ị si na-akparị mmadụ, ọ gaghị ekwe omume idobe ya. * M nzọ akụkụ kacha njọ banyere ịnwụ bụ akụkụ ebe ndụ gị dum gafere n'ihu gị. * Nsogbu gị bụ ndị nlereanya gị bụ ndị nlereanya. * M na-aṅụ iyi na ndị mmadụ achọghị inwe mmekọahụ nke ukwuu n'ihi na ha chọrọ onye ga-ege ha ntị ... ihe mbụ ị ga-amụta mgbe ndị otu bụ ka e si ege ntị. * '''Cheta na anyị niile nọ na nke a naanị''' === Ihe ndị ọzọ maka Lily Tomlin === :<small> Ihe dị na omume [[w:Lily Tomlin|Lily Tomlin]] enyere Wagner na [http://classic.lilytomlin.com/lily/quotes.htm saịtị kpochapụwo Tomlin.] </small> * Atụla egwu ohere efu. N'azụ ọdịda ọ bụla bụ ohere mmadụ chere na ọ tụfuru. * Maka enyemaka ime ngwa ngwa, nwaa nwayọ. * Ọ bụrụ ịhụnanya bụ azịza, biko ị nwere ike chegharịa ajụjụ a? * Ọ bụrụ na usoro maka mmiri bụ H <sub>2 </sub>O, usoro maka ice cube H <sub>2 </sub>O squared? * Ọ bụrụ na eziokwu bụ ịma mma, olee otú o si bụrụ na ọ dịghị onye na-eme ntutu isi ya n’ọbá akwụkwọ? * '''Nsogbu dị n'ọsọ oke bụ na ọ bụrụgodị na i merie, ị ka bụ oke''' * '''Gịnị mere e ji sị na anyị na-ekpe ekpere mgbe anyị na Chineke na-agwa anyị okwu, ma mgbe Chineke na-agwa anyị okwu, a na-ekwu na anyị bụ schizophrenic?'' * '''Onye na-ajụ ajụjụ''': Ị kwuru otu oge na ị nwere nsogbu ọgwụ... <br> '''Lily''': Ee, m ka na-eme ya. O siri ike ịhụ ahịhịa dị mma ụbọchị ndị a. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.lilytomlin.com/about/ Brief biography] na [http://www.lilytomlin.com weebụsaịtị gọọmentị Lily Tomlin] * [http://www.imdb.com/name/nm0905942/ Wagner] na [[w:Internet Movie Database|IMDb]] {{DEFAULTSORT:Wagner, Jane}} [[Category: ụmụ nwanyị]] * Ọ bụrụ na ị na-agụ ọtụtụ akwụkwọ, a na-ewere gị dị ka onye na-agụ nke ọma. Ma ọ bụrụ na ị na-ekiri ọtụtụ TV, a naghị ele gị anya nke ọma. * ''Mgbe ụfọdụ, m na-echegbu onwe m maka ịbụ onye na-eme nke ọma n'ụwa dị obere.'' * '''Ọgwụ kacha mma na-agbanwe uche bụ eziokwu''' * '''Ọ bụ nkwenye m ka anyị zụlitere asụsụ n'ihi mkpa ime anyị ime mkpesa''' * "Trudy" * Ụdị dị iche iche enwetaghị: echere m n'onwe m na anyị mepụtara asụsụ n'ihi mkpa ime anyị nwere mkpesa. <br> Mmadụ chepụtara asụsụ iji gboo mkpa ime ime ya mkpesa 0s6auhly5k5izevxcjidsd94u98mslv Barbie 0 4137 15568 2023-10-21T06:44:36Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbie bụ nwa bebi ejiji America ==Okwu okwuru== Nkà ihe ọmụma m dum nke Barbie bụ na site na nwa bebi, obere nwa agbọghọ nwere ike ịbụ ihe ọ bụla ọ chọrọ ịbụ. Barbie na-anọchi anya mgbe niile na nwanyị nwere nhọrọ. ** Ruth Handler dị ka e hotara na [https://womensagenda.com.au/latest/the-story-of-ruth-handler-the-creator-of-barbie-co-founder-of-mattel/" Akụkọ nke Ruth Handler, onye okike nke Barbie & onye rụpụt...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbie bụ nwa bebi ejiji America ==Okwu okwuru== Nkà ihe ọmụma m dum nke Barbie bụ na site na nwa bebi, obere nwa agbọghọ nwere ike ịbụ ihe ọ bụla ọ chọrọ ịbụ. Barbie na-anọchi anya mgbe niile na nwanyị nwere nhọrọ. ** Ruth Handler dị ka e hotara na [https://womensagenda.com.au/latest/the-story-of-ruth-handler-the-creator-of-barbie-co-founder-of-mattel/" Akụkọ nke Ruth Handler, onye okike nke Barbie & onye rụpụtara Mattel, ''Agenda Women's'' (17 June 2019)] * Ọ na-atọ m ụtọ iji ejiji ka nwa bebi Barbie. Vanna White ** Na: Laura K. McClure (2008), '' Mmekọahụ na okike na ụwa oge gboo '' p. 164 * Ihe mbụ nke rose na-acha odo odo bụ mkpuchi (ị chepụtara ya) na odo canary. Awụsala confection nke lemon-meringue n'ime uwe mwụda odo na uwe na-acha odo odo, otu nwa bebi na-acha odo odo na-enweghị ntụpọ nke 'EFG-Follies-Girl' dere n'elu ya. **Nkọwa nke w: Joan Brickhill | Joan Brickhill site na N'ajụjụ ọnụ ya na Brickhill bipụtara na '' 'Just Jani''''' kọlụm nke ''[[w: Sunday Times (South Africa) |Sunday Times'' (Johannesburg), e bipụtara ya na ''[[w: Face Value (akwụkwọ)| Uru ihu'' nke [Jani Allan * Ọ na-amasị m inwe nwa [...] Ha anaghị ekwe ka ị chee banyere onwe gị. [Ihe ndọghachi azụ nke ịbụ nne na America bụ na] Mabel chọrọ Barbie, otu n'ime ụmụ bebi jọgburu onwe ya. Enweghị ikpu, enweghị ọnụ ara na ha na-ebulimic. Nke a bụ ihe nwanyị bụ? [...] Ọ dịtụla mgbe ị gbalịrị ikpokọta ihe nkwụnye mmanya Barbie? [...] Ọ dabara nke ọma, Mabel amaralarị na Ken bụ naanị Mr. Barbie. Ọ na-akpụcha ya ntutu isi punk. Ọ maara na ... Ken bụ onye nzuzu. ** Tracey Ullman [https://tracey-archives.tumblr.com/post/119868050033/watch-out-for-ullman-shes-a-master-of-accents-a] * Ị bụ plastik ị nwere ike ịbụ Barbie Doll. <br /> Ị na-eje ije ị na-ekwu okwu dị ka ha niile. ** Social Distortion (California punk-rock band) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Barbie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] o0gp3x5q48y36vy5i1fwbvx90kx56x6 Barbara Wilshere 0 4138 15570 15569 2023-10-21T06:47:09Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Edith Eileen Wilshere (7 Disemba 1959 -) bụ onye omere Britain mụrụ South Africa nke pụtara na ihe nkiri, ihe nkiri na telivishọn. ==Okwu okwuru== * Amaara m ihe niile bụ onye ikwu, mana anyị enweela chi ọma. **[http://sherlockpodcast.com/index.php/2020/12/01/barbara-wilshere-a-sherlockian-conversation/ Barbara Wilshere: Mkparịta ụka Sherlockian] (1 Disemba 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wilshere,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 53vemkdj5ogs9uw2l4l52rfid1hxjnv Barbara Walters 0 4139 15573 2023-10-21T06:50:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Jill Walters (25 Septemba 1929 - 30 Disemba 2022) bụ onye nta akụkọ mgbasa ozi America, onye edemede na ụdị telivishọn. Amara maka ikike ịgba ajụjụ ọnụ ya na ndị na-ekiri ya na-ewu ewu, Walters pụtara dị ka onye ọbịa nke ọtụtụ mmemme telivishọn, gụnyere Taa, The View, 20/20, na ABC Evening News. Walters bụ onye nta akụkọ na-arụ ọrụ site na 1951 ruo 2015 ==Okwu okwuru== * Ugbu a, m nọ, ọkara w:Ja...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Jill Walters (25 Septemba 1929 - 30 Disemba 2022) bụ onye nta akụkọ mgbasa ozi America, onye edemede na ụdị telivishọn. Amara maka ikike ịgba ajụjụ ọnụ ya na ndị na-ekiri ya na-ewu ewu, Walters pụtara dị ka onye ọbịa nke ọtụtụ mmemme telivishọn, gụnyere Taa, The View, 20/20, na ABC Evening News. Walters bụ onye nta akụkọ na-arụ ọrụ site na 1951 ruo 2015 ==Okwu okwuru== * Ugbu a, m nọ, ọkara w:Jane Wyman | Jane Wyman, ọkara Shirley Temple, ndị mmadụ wee malite ịkwụsị m n'okporo ámá wee sị, 'Echegbula onwe gị, Barbara, ọ dị mma. , ị gaghị atụfu ọrụ gị.' Ọ na-emetụ n'ahụ nke ukwuu. ** Chris Chase, "Okwu ya na Barbara Walters enweghị ike ịgbagha", "Magazin New York" (March 25, 1974), Vol. 7, Nke 12, p. 62 * Ahụrụ m ọtụtụ mgbe ndị mmadụ na-enwe mmasị ịza asịrị. Ọ dabere n'ókè ha tụkwasịrị gị obi. Na ị ga-enwe ahịrị n'etiti ihe na-atọ ụtọ na nke na-adịghị. ** Chris Chase, "Okwu ya na Barbara Walters enweghị ike ịgbagha", "Magazin New York" (March 25, 1974), Vol. 7, Nke 12, p. 65 * Ọtụtụ ndị mmadụ na-eche na polysyllables bụ akara nke ọgụgụ isi na nnụcha nke mere na ha chere na ha ga-amasị ndị ọzọ site n'iwu nke okwu ndị na-adịghị ahụkebe. ** '' Otu esi agwa onye ọ bụla okwu gbasara ihe ọ bụla'' (1970), p. 136 * iku ume miri emi na-enye aka na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ na-emighị emi. ** '' Otu esi agwa onye ọ bụla okwu gbasara ihe ọ bụla'' (1970) * Kedu ụdị osisi ị bụ, ọ bụrụ na ị chere na ị bụ osisi ugbu a? ** Ajụjụ ọnụ Katharine Hepburn (1981) ka o jiri onwe ya tụnyere osisi siri ike n'oge agadi. * O mere ka m chịa ọchị. Aga m atụ uche ya. Baba Wawa. ** Ederede ezigara :Gene Wilder|Gene Wilder, di Gilda Radner, na-eso ọnwụ Radner site na ọrịa kansa ovarian; Radner emewo ihe nleba anya nke Walters ebe ọ na-akpa ọchị na ihe isi ike Walters nwere n'ịkpọ mkpụrụedemede "r", na-ewebata onwe ya dị ka "Baba Wawa". Ekwuru na N'ajụjụ ọnụ na ''w: Inside the Actors Studio|N'ime ụlọ ihe nkiri ihe nkiri''. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Walters,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3p43zsm6ipz4pjzkcpc5shxw1lino7l Barbara Tuchman 0 4140 15575 15574 2023-10-21T06:55:46Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Wertheim Tuchman (January 30, 1912 - Febụwarị 6, 1989) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na onye edemede America nwetara ihe nrite. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị ihe na-akasi ndị agha obi dị ka maxim nke a oké ma nwụrụ anwụ general. * Ọ dịghị oge na-enye nsogbu n'obi nwere ike ihu Government of the United Kingdom | ọchịchị Britain karịa nke chọrọ ka ọ bịa na mkpebi siri ike na ngwa ngwa. * Carl von Clausewitz | Clausewitz, onye nwụrụ anwụ w:Prussia | Prussian, na [Norman Angell], onye dị ndụ ma ọ bụrụ na a ghọtahiere ya, jikọtara ọnụ iji mesie echiche agha dị mkpirikpi na Europe|Europe uche. Ngwa ngwa, mmeri dị mkpa bụ Germany|German n'ọtọdọksị; * A naghị agbaghara ndị nọ n'ọkwa dị mkpa na ime ihe ziri ezi na ịkagbu ya, Michel kwụkwara ụgwọ maka nkọwapụta ya. * Mkpali nke atụmatụ ndị dị adị na-adị ike mgbe niile karịa mkpali ịgbanwe. Ndị Kaiser enweghị ike ịgbanwe atụmatụ [Helmuth von Moltke the Younger|Moltke ma ọ bụ w:Herbert_Kitchener,_1st_Earl_Kitchener|Kitchener ma ọ bụ w:Sir_Henry_Wilson| Henry Wilson ma ọ bụ w: Charles_Lanrezac|Lanrezac gbanwere Joseph Joffre | Joffre * A gwara onye ozi Britain, bụ́ onye na-ajụ ajụjụ n’onwe ya, na ọ bụrụ na British Army | Ndị agha Britain rutere tupu mbuso agha ndị Jamanị ma ọ bụ na-arịọghị Belgium|Belgian arịrịọ, ndị Belgium ga-emepe ọkụ. * w:Alfred_von_Schlieffen|Schlieffen kwadoro atụmatụ ya, Moltke wee kasie onwe ya obi site n'echiche ahụ, dị ka o kwuru na 1913, na "Anyị aghaghị iwepụ ihe niile na-emekarị n'akụkụ maka ibu ọrụ nke onye na-eme ihe ike. ... Naanị ihe ịga nke ọma na-eme ka agha kwenye . * Ihe mere atụmatụ Schlieffen abụghị Clausewitz na w:Battle_of_Cannae|Agụ nke Cannae kama ọ bụ ahụ́ nke mpako nke mere ka German | ndị Jamanị na-eju ma kee mba nke na-eriju afọ na “nhụsianya dị egwu. nke uche nke na-ewere onwe ya zuru oke. * Achọghị m onye isi,” ka Kaiser kwuru; Enwere m ike ime nke a maka onwe m. * Idem ama akpa Moltke. Nke a bụ n'ihi ịhapụ onye nzuzu ahụ mara abụba n'isi ndị agha nke asatọ, na nke okwu ikpe-azụ nke ya na-echeghị echiche nke ọma nye ya. * Ọchịchọ ndị Germany nwere akụkụ abụọ: na mmegide Belgium megidere iwu na na ọ bụ ndị ọchịchị Belgian “n’elu” haziri ya ma ọ bụ ndị burgomasters, ndị ụkọchukwu, na ndị ọzọ a pụrụ ịkọwa dị ka “n’elu.” * Ndị uwe ojii si St. Saịr wee yi shakos na-acha ọcha na uwe aka ọcha ba n’agha; e weere ya dị ka "chic" ịnwụ na uwe ọcha. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:}} [[Category:ụmụ nwanyị]] b2fklk6ipux2t5dpwhv19uqj8da930n Barbara Stanwyck 0 4141 15576 2023-10-21T06:58:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Stanwyck (July 16 1907 - Jenụwarị 20 1990) bụ onye omere America nke ihe nkiri, ogbo, na ihuenyo. ==Okwu okwuru== * Abụ m agadi ochie siri ike si Brooklyn. Agbalịla ime ka m bụrụ ihe m na-abụghị. Ọ bụrụ na ịchọrọ ka mmadụ gbadaa steepụ Barkley na crinoline wee jiri nkwanye ùgwù jụọ ebe ehi gara, nweta nwa agbọghọ ọzọ. ** Na-ekwu okwu na 1965 na ndị na-emepụta ''w|The Big Valley'' dị ka e hotara na G...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Stanwyck (July 16 1907 - Jenụwarị 20 1990) bụ onye omere America nke ihe nkiri, ogbo, na ihuenyo. ==Okwu okwuru== * Abụ m agadi ochie siri ike si Brooklyn. Agbalịla ime ka m bụrụ ihe m na-abụghị. Ọ bụrụ na ịchọrọ ka mmadụ gbadaa steepụ Barkley na crinoline wee jiri nkwanye ùgwù jụọ ebe ehi gara, nweta nwa agbọghọ ọzọ. ** Na-ekwu okwu na 1965 na ndị na-emepụta ''w|The Big Valley'' dị ka e hotara na Gary A. Yoggy, "Laghachi na saddle: edemede na ihe nkiri Western na ndị na-eme ihe nkiri telivishọn" (1998) , Ibe 122 [http://books.google.co.uk/books?id=pLbMzGDhTOIC&pg=PA122&dq=%22%22tough+ochie+broad+from+Brooklyn%22%22&hl=en&sa=X&ei=43MyT7SXD6EBEQ#E =otu ibe&q=%22%22 siri ike%20old%20broad%20site%20Brooklyn%22%22&f=ụgha] * Ndị mmadụ na-ekwu maka 'ọrụ m' mana 'ọrụ' bụ nnukwu okwu. Ọ bụụrụ m ọrụ, ọ na-adịkwa m nnọọ ka ihe ùgwù na-akwụ m ụgwọ maka ihe na-amasị m ime. ** Dị ka e hotara na "Barbara Stanwyck: 'Abụ m Nwanyị Echi" nke Aljean Harmetz, ''The New York Times'' (March 22, 1981), p.&nbsp; A1 * Enwere m ike ịghọta ma ọ bụrụ na ha ahọrọ Katharine Hepburn, mana n'ezie ọ gaghị eme ya. Ma mgbe ha jụrụ m, echere m na mbụ ọ bụ mmejọ. Echere m na ha mere ka mụ na Bette Davis gwakọta m. ''Nlebara anya na-eme m ihere. Achọghị m ịbụ onye a na-egosipụta.''' M na-abụkarị onye na-agbapụ n'ọrụ m, ma mgbe oge ruru ka m bụrụ onwe m, m ga-ewere ntụ ntụ mgbe ọ bụla. ** Ya na {{w|Rex Reed}} na-ekwu okwu na Eprel 12, 1984, ụbọchị |Film Society of Lincoln Center ga-asọpụrụ ya; dị ka e hotara na "Barbara Stanwyck na iri asaa na anọ: 'Ndụ bụ naanị ọzụzụ m'," "New York Daily News" (April 13, 1981), p.&nbsp;M6 * Ọ dịghị mgbe m nwetara Oscar. Enwetụbeghị m nkuzi ime ihe. Ndụ bụ naanị ọzụzụ m. ** nke. obodo. * Naanị nsogbu m bụ ịchọta ụzọ m ga-esi kpọọ nwanyị iri anọ m dara ada n'ụzọ dị iche na nke iri atọ na itoolu m. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stanwyck,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ktur3d9qhc4oth1wje3ro0s2gt3u4hx Natasha Walter 0 4142 15585 15583 2023-10-21T07:14:32Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Natasha Walter|Natasha Walter]]''' (amụrụ 20 Jenụwarị 1967) bụ onye ode akwụkwọ nwanyị Britain na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ onye edemede nke akwụkwọ akụkọ, '' A Quiet Life '' (2016), ọrụ abụọ nke nwanyị na-abụghị akụkọ ifo: '' The New Feminism '' (Virago, 1998) na '' Dolls Living: Return of Sexism ' (Virago, 2010). Ọ bụkwa onye guzobere otu ọrụ ebere Women for Refugee Women. == Okwu okwu == * Ekwesịrị ịnakwere omume nwanyị a siri ike, nke enweghị ndidi. M na-akpọ ya ọhụrụ feminism n'ihi na ọ dị nnọọ iche na feminism nke ọgbọ gara aga. Maka nmalite, enwekwaghị ike ijide ya n'ụdị ghetto ọ bụla. Ọ bụ ebe niile. N'ime afọ iri asaa, enwere ike ịmata ihe gbasara nwanyị na mmegharị nnwere onwe nke ụmụ nwanyị akọwapụtara nke ọma. O mechaa gbawaa ma gbawaa; mana mgbawa ya dị n'ime obi na n'uche ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nwanyị ọ bụla nọ na Britain. Anyị ekwesịghị imegharị anyị site n'eziokwu ahụ bụ na ụmụ nwanyị ole na ole na-akpọ onwe ha ndị feminist ikwere na nkwenkwe ụmụ nwanyị na-amasị nanị ntakịrị ụmụ nwanyị. In Survey after nyochaa ihe ka ọtụtụ n'ime ụmụ nwanyị, karịsịa ụmụ agbọghọ, na-ekwu na ha ga-achọ ịhụ nha anya n'etiti nwoke na nwanyị n'ụlọ na n'ebe ọrụ. <br />M ga-arụkwa ụka na Feminism taa abụghị nanị n'etiti klaasị. ije. A na-ewerekarị ya na nwanyị nke oge a na-amasị nanị ndị inyom ọkachamara n'etiti etiti. Ka m na-enyocha akwụkwọ m ma guzobe ajụjụ ọnụ nke ndị inyom sitere n'ụdị dị iche iche na ụdị ọrụ dị iche iche, eziokwu ahụ bụ na ezigbo iwe ọkụ na ahaghị nhata, ezi ọchịchọ maka mgbanwe, na ezi mmetụta nke ike ụmụ nwanyị na-eto eto, bụ ndị dị mkpa. ka ndị inyom niile m gwara okwu na-akọwa ya. Anụrụ m echiche ndị ahụ dịka ike, ma ọ bụrụ na ọ bụghị karịa, site n'aka ndị inyom na-arụ ọrụ dị ka ndị na-ehicha ihe na ndịda London ma ọ bụ dị ka ndị otu obodo na Glasgow dị ka ndị ọkàiwu ma ọ bụ ndị nta akụkọ ma ọ bụ MPs. na-adọrọ mmasị naanị ụmụ nwanyị etiti ka a na-akwado site na ozi nyocha. Dịka ọmụmaatụ, otu njụta ​​echiche MORI n'oge na-adịbeghị anya gosiri na ụmụ nwanyị nọ n'òtù ọha D na E yikarịrị ka ndị inyom AB na-ekwu na ịlụ nwanyị adịworị mma nye ụmụ nwanyị. * [https://www.newstatesman.com/archive/2021/11/from-the-ns-archive-girls-new-feminism-needs-you "Site na NS Archive: Ụmụ agbọghọ! Feminism ọhụrụ chọrọ gị!"] , ''New Statesman'' (16 Jenụarị 1998). * [N'ime edemede na [[w:Germaine Greer|Germaine Greer]] '' Nwanyị dum '' (1999)) Nkwubi okwu Greer bụ na ịchụso ịha nhata ugbu a ga-emebi. Kama, ụmụ nwanyị ga-achụso nnwere onwe. "A ghaghị ịhụ nha anya ka ọ bụrụ ihe na-adịghị mma dochie anya nnwere onwe," ka ọ na-ekwu. Nke a ọ bụ ezigbo ọdịiche? Ekwenyere m na nchụso nke ntọhapụ - njem pụrụ iche, nke onye ọ bụla, na-emegidekarị njem iji nweta nnwere onwe pụọ na ụgha na mgbakọ gbara anyị gburugburu - bụ ihe nwanyị ọ bụla nwere ike iburu n'onwe ya. Ma ekwere m na ọ ga-ekwe omume ịchụso nnwere onwe ahụ ma ọ bụrụ na usoro akụ na ụba na nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị ejighị gị n'aka nke na-akpa ókè megide gị. <br/> Enweghị ahaghị nhata na Britain abụghị ihe dị n'akụkụ. Enweghị ahaghị nhata na-akpọchi ụmụ nwanyị n'ọchịchị, ma na-ama ụmụ nwanyị ikpe ịda ogbenye. Enweghị ahaghị nhata na-egbochi ụmụ nwanyị ị nweta ụgwọ ọrụ ziri ezi maka ọrụ ha, inwe ike ikwu okwu na ịnụ olu ha, inwe ike ịzụlite ụmụ ha na nkwanye ùgwù, ịkpọbata ndị na-edina ha n'ike ma tie ha ikpe n'ikpe. Mgbalị maka ịha nhata abụghị mgba a na-agba ime ka ụmụ nwanyị nwee ụdị nwoke, ebe ọ bụ na a ga-agbanwekwa ndụ ụmụ nwoke ma ọ bụrụ na a ga-enweta nha anya. Feminism ga-agbanwe ọha mmadụ ka ụmụ nwanyị chee na ha nwere ike inwe oke nhata na ya, n'ebe ọrụ na n'ụlọ. Mgbe ahụ n'ezie anyị ga-ahụ ịrị elu nke nwanyị a tọhapụrụ. * [https://www.independent.co.uk/voices/oh-dear-germaine-1073883.html "Oh dear, Germaine"], ''The Independent on Sunday'' <!-- Stampụ oge na-egosi nke a akụkọ ga-apụtarịrị na aha Sunday kwụsịrị.-> (February 28, 1999) * [N'okwukwe nke ndị inyom a ma ama n'ọchịchị New Labour a họpụtara na 1997.] Ọ dị m nnọọ ka anyị na-eme njem a na-apụghị imeri emeri. A ka nwere nnukwu oghere a iji mechie, ma echere m na anyị chọrọ imechi ya, ma ọ ga-ekwe omume imechi ya, ya mere anyị ga-eme ya. Anyị nọ n'ezigbo okirikiri. Na ihe m na-eche ugbu a bụ na amụma mgbanwe ezughị, n'ihi na omenala ka dị nnọọ eguzogide mgbanwe. Ndepụta okwu nke akwụkwọ ahụ bụ '' Nlaghachi nke Mmekọahụ '', ma ọ bụ ezie na echeghị m n'ezie mmekọahụ mgbe ọ bụla, ọ dị ike karịa ka ọ dị. Ọ dị ka a ga - asị na ihe si n'azụ ụlọ banye - anyị tụgharịrị ma ọ dị ebe niile, naanị ị chere, 'Ọ dị mma, anyị ga-emerịrị nke a ọzọ. * Kwuru na N'ajụjụ ọnụ [[w: Kira Cochrane | Kira Cochrane]] * [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2010/jan/25/natasha-walter-feminism-sexism-return "Natasha Walter:' Ekwenyere m na mmekọahụ n'ọdịbendị anyị ga-akpọnwụ. M bụ ihe na-ezighị ezi''], "The Guardian" (25 January 2010). * Aha zuru oke nke akwụkwọ Walter bụ '' Dolls Living: The Return of Sexism '' * M nọdụrụ ala n’ala ọmụmụ ihe, chịkọbakwara m iberibe akwụkwọ n’akụkụ m. Enwere m mmetụta nke enweghị mmasị na akụkọ ihe mere eme nke m na-achọghị ịhụ. M gara ịgwa Clara [ada Walter]. Ọ dina n'àkwà ya, multitasking na afọ iri na ụma style - na-ege egwu egwu, na-ezigara ndị enyi ya ozi, na-amụ ihe omume ụlọ ya. <br/>" Ụdị ndị ahụ," ka m kwuru, na-achọ ka ọ hụ ihe m hụrụ mgbe m lere anya na faịlụ. ihe iyi egwu yana ohere. "Enweghị m ike ịchọta adreesị ikpeazụ nne nne m. Ọ na-agbagwoju anya ..." M wepụrụ otu n'ime ọtụtụ ibe m nwere banyere oge gara aga. "Echere m na ọ ga-abụ adreesị a, ebe nne na nna ochie m bi na mmalite nke agha ahụ. Amaara m na e zigara ha Theresienstadt ma ọ bụghị ruo mgbe e mesịrị. Mgbe ahụ na Treblinka. Ha rutere Treblinka na 28 September 1942." Nwa m nwaanyị lere m anya, mụ ele ya anya, n'ihi na mkpa ụbọchị ahụ batara n'uche anyị. Ehapukwara m ibe m bu n'elu akwa ya wee gbadata rie nri abalị. * [https://www.theguardian.com/politics/2017/nov/12/great-grandparents-died-in-holocaust-now-i-want-german-citizenship-brexit-vote "Nna nna m ochie nwụrụ. na Oké Mgbukpọ ahụ ma ugbu a, achọrọ m ịbụ nwa amaala German "]," Onye na-ekiri "(12 November 2017). * Germany weghachitere ikike ịbụ onye mba na 1949 nye ndị, ọkachasị ndị Juu, bụ ndị ọchịchị Nazi wepụrụ ikike ịbụ nwa amaala ha. Nne Walter, na mbụ [https://www.theguardian.com/society/2018/feb/14/ruth-walter-obituary Ruth Oppenheim], bụ ada nke ndị gbara ọsọ ndụ Oké Mgbukpọ. * M na-atụ egwu na a na-etinye anyị ọnyà ma daba n’ime ya, site n’ịrụ ọrụ a n’egwu nke anyị na-edeghị ede. Dị ka ọtụtụ ndị kwuworo, enwere nkụda mmụọ gbasara ụzọ gọọmentị a, ebe ebumnuche abụghị imezu ebumnuche ọ bụla, kama ịkwalite echiche nke nsogbu. Anyị maara, na ha maara, ha makwaara na anyị maara, na otu isi ebumnuche nke amụma Rwanda abụghị iji dozie nsogbu ọ bụla nwere ike ime site na ndị na-abịarute na obere ụgbọ mmiri kama ịmepụta ihe ndọpụ uche site na ezigbo nsogbu gọọmentị. Ka arụmụka ahụ na-agbasawanye na iwe ọkụ, ka ihe na-aga nke ọma bụ ndọpụ uche. Ma ọtụtụ n'ime anyị na-aga n'ihu na-arụ ọrụ anyị. <br />Ma anyị enweghị ike ime ihe ọzọ. N'ihi na, ọ bụ ezie na obi ọjọọ a na-arụ ọrụ nwere ike ịbụ akụkụ nke egwuregwu na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-etinye ya n'ọrụ, maka ndị na-emetụta iwu ahụ n'ezie, ọ dị anya na egwuregwu. Akụkọ na amụma Rwanda bụ naanị nwamba nwụrụ anwụ, tụba ya na tebụl iji dọpụ uche na Partygate na ọnụ ahịa nke nsogbu ndụ, na-eleghara ezigbo mmebi iwu ahụ anya na ihe ọjọọ dị njọ nke ọ ga-eme ma ọ bụrụ na ndị mmadụ kwụsịrị imegide ya.. Ka anyị ghara ichefu na nchụpụ ndị ahụ n'izu gara aga kwụsịrị naanị n'ihi na ndị mmadụ nọgidere na-egwu ala n'ikiri ụkwụ ha. Ndị nwere nkịta na ndị ọrụ ebere na-akwado ndị gbara ọsọ ndụ na-eyi egwu ịchụpụ ehihie na abalị na ndị ọka iwu na-agbasi mbọ ike n'ihe ịma aka iwu ha. Ha niile maara na oge a abụghị oge ịla n'iyi, n'ihi na ihe nwere ike ịdị ka ihe efu nye ụfọdụ bụ n'ezie ọdachi na-eme. na Rwanda nwere ike ịhapụ obi abụọ ọ bụla na obi ọjọọ ahụ dị adị. * [https://www.theguardian.com/commentisfree/2022/jun/19/might-be-culture-war-ploy-but-patels-rwanda-plan-is-abhorrence-with-real-consequences "Ọ nwere ike ịbụ atụmatụ agha omenala, mana atụmatụ Patel Rwanda bụ ihe arụ, nke nwere ezigbo nsonaazụ"], "The Guardian" (19 June 2022). == Banyere Walter== * [Nlebaanya nke akwụkwọ Walter '' The New Feminism ''.] N'ọkwa ya maka ịbụ okenye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọkaibe, nwanyị ọhụrụ ahụ nwekwara ihe ize ndụ ịtụfu ihe nketa kachasị mkpa nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị ụmụ nwanyị: ajụjụ gbasara ndụ onwe onye. Walter na-arụ ụka na a na-edozi ajụjụ ndị a ugbu a, na ụmụ nwanyị adịghịzi akwado onwe ha n'ihe gbasara omume onwe ha. Ma ọ nwere ike ịbụ na ihe ị ga-eyi na onye ị ga-ehi ụra bụ, dị ka Walter na-ekwu, kama ịfefe dị ka okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma nke ahụ abụghị njedebe nke akụkọ ahụ. N'uche nke m, okwu ọchịchị onye kwuo uche ya n'ime ụlọ ga-abụ ebe a na-alụ ọhụrụ na nzuzo / ọha na eze, otu n'ihi na ajụjụ nke onye na-eme ihe n'ime ụlọ dị oké mkpa maka ajụjụ nke onye na-eme ihe na-abụghị ụlọ. Ihe ọzọ a ga-atụle bụ ọnụ ọgụgụ ụmụ nwanyị na-arị elu ugbu a nke ndị ọkachamara n'ọrụ na-arụ ọrụ nhicha ha, nlekọta ụmụaka na ịcha akwa, na-abụkarị ụgwọ ọrụ nke na-erughị obere mba ọ bụla kwenyere. Nsogbu ohu ochie nwere ike ịlaghachi azụ na-adakwasị ndị otu etiti ọhụrụ, n'onwe ya jidere ya na nsogbu oge na-akawanye njọ. Walter nwere nchekwube banyere ụmụ nwoke n'ozuzu - ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ihe omume nwoke na-eme ihe nkiri nke ụmụ agbọghọ omenala pop dị ka [[w:Suzanne Moore|Suzanne Moore]] ma ọ bụ [[w:Julie Burchill|Julie Burchill]] gosipụtara - na karịsịa banyere ọnọdụ ha n'ụlọ. Ndị ikom, ọ na-ekwere, dị njikere ma dị njikere isonye na 'mmetụta pụrụ iche' nke ndụ ụlọ. <br/> M ga-asị na Walter ziri ezi na-amachibido iwu ọgwụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nkeonwe - e nwere ihe na-akụda mmụọ n'ezie banyere diktat feminism na ya ịdị elu - mana nkọwa ga-anọgide na-abụ ntọala nke ederede nwanyị nwere ọgụgụ isi. * [[W:Melissa Benn|Melissa Benn]] [https://www.lrb.co.uk/the-paper/v20/n03/melissa-benn/making-it "Making It"], ''London Review of Books'' , Vol. 20, Nke 3 (5 February 1998). * Ihe na-eme n'ime ụmụ nwanyị n'ime afọ ole na ole gara aga - nke Natasha Walter's New Feminism na-ebute ụzọ - bụ ikwu na ụgwọ nha nha, ohere nha anya na ezigbo nlekọta ụmụaka bụ ihe niile; mmekọrịta, mmekọ nwoke na nwanyị na ọdịdị abụghịzi okwu gbasara nwanyị. Nsonaazụ nke a re-definition nke feminism bụ na ọtụtụ ndị ọzọ ndị mmadụ nwere ike na-akpọ onwe ha feminists - ị ga-abụ a mara mma hoary ochie misogynist ikwere na ụmụ nwanyị erughị eru nha ụgwọ. Ya mere, ndị eighties na-ezere nke 'Abụghị m nwanyị, mana ...' ka edochiri ya na 'Abụ m nwanyị ma ọ bụrụ na nwanyị pụtara ụgwọ nha nha, mana ...' A ga-esochi ya na ihe dịka '.. .ọbụghị ma ọ bụrụ na ọ pụtara na enweghị m ike ịkpụ ụkwụ m.' * [[W:Katharine Viner|Katharine Viner]] [https://www.theguardian.com/theguardian/1999/feb/24/features11.g23 "Ịmụta ịhụ cellulite anyị n'anya"]"Onye nche" (24 February 1999). * Wepụta site na edemede Viner "The Personal is Still Political", na ''Na-aga: Feminism For A New Generation'', ed. Natasha Walter, Virago (1999) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Walter, Natasha}} [[Category: ụmụ nwanyị]] i4suv8brpn3g2j1vulfe6izc5ea0b2i Barbara Pym 0 4143 15578 2023-10-21T07:02:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Pym (2 June 1913 - 11 Jenụwarị 1980) bụ onye edemede Bekee. Ihe ka ọtụtụ n'ime akwụkwọ akụkọ ya bụ ihe jikọrọ ọnụ ==Okwu okwuru== * Ọhụrụ :Curate#Anglican Communion |curate dị ka ezigbo nwa okorobịa mara mma, mana ọ bụ ihe nwute na w: ogologo uwe ime | ngwakọta ya gosipụtara, tinye ya n'akpachapụghị anya na sọks ya, mgbe ọ nọdụ ala. ** ''Ụfọdụ Tame Gazelle'' (1950), isi nke 1, ahịrịo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Pym (2 June 1913 - 11 Jenụwarị 1980) bụ onye edemede Bekee. Ihe ka ọtụtụ n'ime akwụkwọ akụkọ ya bụ ihe jikọrọ ọnụ ==Okwu okwuru== * Ọhụrụ :Curate#Anglican Communion |curate dị ka ezigbo nwa okorobịa mara mma, mana ọ bụ ihe nwute na w: ogologo uwe ime | ngwakọta ya gosipụtara, tinye ya n'akpachapụghị anya na sọks ya, mgbe ọ nọdụ ala. ** ''Ụfọdụ Tame Gazelle'' (1950), isi nke 1, ahịrịokwu mmeghe * Oh, ma ọ mara mma ihe ụmụ nwanyị na-emere ụmụ nwoke mgbe niile, ka Jane chere. Na-eme ka ha nwee mmetụta, ikekwe mgbe ụfọdụ, ọ bụghị naanị ilele anya nkịtị, na a hụrụ ha n'anya ma nwee mmasị ma chọọ mgbe ha ruru eru maka ihe ndị a - na-eme ka ha nwee ike ime onwe ha ma na-afụpụ ha dị ka nnụnụ na-agbapụ na anwụ nke anwụ. ịhụnanya, n'ezie ma ọ bụ echiche, ọ dịghị mkpa nke. ** ''Jane na Prudence'' (1953), isi nke 7 * Ihe ndị dị nta nke ndụ na-abụkarị ibu karịa ihe ukwu, o kpebiri, na-eche ole ndị ode akwụkwọ na ndị ọkà ihe ọmụma kwuru nke a n'ihu ya, ihe ụtọ ndị na-adịghị mkpa dị ka isi nri, ụlọ mmadụ, obere uri karịsịa nke mwute, ije naanị otu onye, ​​ọchị. ihe ndị a hụrụ na anụcha. ** ''Ihe Na-erughị Ndị Mmụọ Ozi'' (1955), isi nke 9 * 'Aghaghị m ịsa ahụ́,' m na-atamu ntamu ọtụtụ mgbe, ihere na-eme m, dị ka à ga-asị na a hụrụ m n'onwe m na erughị eru inweta ụlọ ịsa ahụ́ nke m. ** ''Ụmụ nwanyị mara mma'' (1952), isi nke 1 * 'Otu mmadụ nụrụ na ọtụtụ ndị di si n'agha lọta na-achọpụta na '' nla' erichapụla uwe ndị ha na-eyi,' ka Winifred kwuru n'ụzọ siri ike. 'Nke ahụ aghaghị ịbụ ihe akpata oyi na-atụ.' ** ''Ụmụ nwanyị mara mma'' (1952), isi nke 5 * 'Gịnị ka ụmụ nwaanyị na-eme' ma ọ bụrụ na ha alụghị di,' ka o chere na ọ maghị ihe ọ pụrụ ịbụ n'ihi na ọ lụọla onwe ya ma chọọ ịlụ ọzọ. ** ''Ụmụ nwanyị mara mma'' (1952), isi nke 14 * ...                       ba                    d chédê 'ch]dê onye ga-ach] úkwù salmon. ** “Oge Ngọzi” (1958), isi nke 1 * N’akụkụ ha ka otu nwanyị dị gịrịgịrị nke ntutu na-acha odo odo na-eju anya, dị ka à ga-asị na ọ tụghị anya na ọ ga-adị nnọọ otú ahụ. ** “Oge Ngọzi” (1958), isi nke 4 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pym,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ay7obvs18lqqmuov82tji6pasm1o5ue Barbara Roberts 0 4144 15579 2023-10-21T07:04:22Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara K. Roberts (amụrụ Disemba 21, 1936, na Corvallis, Oregon) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America si steeti Oregon. Onye amaala steeti ahụ, ọ jere ozi dị ka Gọvanọ Oregon nke 34 site na 1991 ruo 1995. Ọ bụ nwanyị mbụ jere ozi dị ka gọvanọ Oregon, na naanị nwanyị a họpụtara n'ọfịs ahụ ruo 2016. Onye Democrat, Roberts bụkwa nwanyị mbụ. ije ozi dị ka ọtụtụ onye ndu na Ụlọ Nnọchitean...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara K. Roberts (amụrụ Disemba 21, 1936, na Corvallis, Oregon) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America si steeti Oregon. Onye amaala steeti ahụ, ọ jere ozi dị ka Gọvanọ Oregon nke 34 site na 1991 ruo 1995. Ọ bụ nwanyị mbụ jere ozi dị ka gọvanọ Oregon, na naanị nwanyị a họpụtara n'ọfịs ahụ ruo 2016. Onye Democrat, Roberts bụkwa nwanyị mbụ. ije ozi dị ka ọtụtụ onye ndu na Ụlọ Nnọchiteanya Oregon. Ọ merikwara usoro abụọ dị ka odeakwụkwọ nke steeti Oregon, ma jee ozi na ọchịchị ime obodo na mpaghara na Portland. ==Okwu okwuru== * Taa, m na-asọpụrụ ncheta nke ndị nwere obi ike bi na Oregon, ma na-atụkwa ụtụ maka ụmụ amaala America bi n’ala a tupu ndị ọsụ ụzọ dị ka nne na nna ochie m abịarute ebe a n’etiti afọ 1800. Nrọ dị otú ahụ ndị ọsụ ụzọ ahụ nwere maka ókèala a. Ụfọdụ mmuo dọtara ha ebe a, akara aka na-adọta, ọchịchọ maka mgbanwe miri emi na nke na-adịgide adịgide na ndụ ha. Ha nakweere mgbanwe ahụ. Ha chọtara ya. Nke ha bụ ọchịchọ maka ọhụụ ọhụrụ, maka mmalite ọhụrụ. Maka ala nna ọhụrụ. Ha gbara ịnyịnya. Ha jere ije. Ha kwụsịrị. Ha na-akpụ akpụ. Ha wee nwụọ. Ma ha lekwasịrị anya n’ebe ọdịda anyanwụ. Ha nyere anyị Oregon. ** Barbara Roberts (1991) "[http://records.sos.state.or.us/ORSOSWebDrawer/Recordpdf/6777810 Gọvanọ Barbara Roberts Ozi Inaugural, 1991]", '' Oregon State Archives '', Odeakwụkwọ nke steeti Oregon . ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Roberts,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] n6d2lk5cxz3ie0e27uznjhe3ivrlref Bella Dodd 0 4145 15582 2023-10-21T07:08:10Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bella Dodd (1904 – 29 Eprel 1969) bụ onye nkuzi, ọkaiwu, na onye na-akwado otu ndị ọrụ, onye otu Communist Party of America (CPUSA) na New York City Teachers Union (TU) na 1930s na 1940s (“otu n'ime ndị Kọmunist kacha eme ihe. strident olu"), na onye na-emegide ọchịchị Kọmunist mgbe chụpụrụ ya na Party na 1949. ==Okwu okwuru== * N’afọ ndị 1930, anyị tinyere narị ndị ikom iri na otu n’ime ọkwa nchụ-aja ka e bibie...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bella Dodd (1904 – 29 Eprel 1969) bụ onye nkuzi, ọkaiwu, na onye na-akwado otu ndị ọrụ, onye otu Communist Party of America (CPUSA) na New York City Teachers Union (TU) na 1930s na 1940s (“otu n'ime ndị Kọmunist kacha eme ihe. strident olu"), na onye na-emegide ọchịchị Kọmunist mgbe chụpụrụ ya na Party na 1949. ==Okwu okwuru== * N’afọ ndị 1930, anyị tinyere narị ndị ikom iri na otu n’ime ọkwa nchụ-aja ka e bibie Ụka Katọlik | Ụka site n’ime. ** Lee ''[https://www.google.com.br/books/edition/The_Amazing_Gift_of_the_Priesthood/tmW7E0JipvMC?gbpv=1&pg=PA122&printsec=frontcover Onyinye dị ịtụnanya nke ọkwa nchụ-aja]'' nke Kieran C. Okoro, p. 122. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dodd,Bella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0ydqp8fmo4q4mc6264xwxj1a1g0x700 Bella Alubo 0 4146 15584 2023-10-21T07:12:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bella Alubo (9 August 1993) bụ onye egwu Naijiria, R&B ọzọ, onye na-agụ hip hop na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * Ị mara mgbe ị na-aga ebe dị n'obodo ị na-agabeghị nwa oge ma ị na-ele anya ijiji ka oge gara aga na-abịa gburugburu gị, dịka a tụrụ anya ya, na-agbalị ire gị olileanya na nrọ ma ị naghị azụ ya. oge a n'ihi na ị mechara mara gị uru na ị dị nnọọ wanna chill na-na-na vibe kama… na ihu ọma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bella Alubo (9 August 1993) bụ onye egwu Naijiria, R&B ọzọ, onye na-agụ hip hop na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * Ị mara mgbe ị na-aga ebe dị n'obodo ị na-agabeghị nwa oge ma ị na-ele anya ijiji ka oge gara aga na-abịa gburugburu gị, dịka a tụrụ anya ya, na-agbalị ire gị olileanya na nrọ ma ị naghị azụ ya. oge a n'ihi na ị mechara mara gị uru na ị dị nnọọ wanna chill na-na-na vibe kama… na ihu ọma ihe m na-eche echiche na-ede a song. Ezi vibes na ebe mara mma, ndị nnukwu mmadụ nwere ike dị mma gbara ya gburugburu. **[http://www.factory78.com/2020/09/music-re-introducing-bella-alubo.html?m=1#.Y4n6FLco_qs "MUSIC: RE-INTRODUCING BELLA ALUBO"], Factory78 (September 11). , 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Alubo,Bella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] asy5aq1q33a8zhmm52ztqxzhf3lu88c Bella Disu 0 4147 15586 2023-10-21T07:15:34Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Belinda "Bella" Ajoke Olubunmi Disu (née Adenuga, amụrụ 29 Mee 1986) bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria.[1] Ọ bụ onyeisi oche, Board of Directors Abumet Nigeria Limited, [2] Executive Vice President of Globacom, CEO of Cobblestone Properties and Estates Limited, na onye na-abụghị onye nduzi nke Julius Berger Nigeria Plc ==Okwu okwuru== * ... mgbe ị raara onwe gị nye ma na-anụ ọkụ n'obi, ọbụlagodi mgbe ị chere na ọ nweghị ony...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Belinda "Bella" Ajoke Olubunmi Disu (née Adenuga, amụrụ 29 Mee 1986) bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria.[1] Ọ bụ onyeisi oche, Board of Directors Abumet Nigeria Limited, [2] Executive Vice President of Globacom, CEO of Cobblestone Properties and Estates Limited, na onye na-abụghị onye nduzi nke Julius Berger Nigeria Plc ==Okwu okwuru== * ... mgbe ị raara onwe gị nye ma na-anụ ọkụ n'obi, ọbụlagodi mgbe ị chere na ọ nweghị onye na-ekiri, taa ga-abụ echi ị na-arọ nrọ mgbe niile. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/12/17/france-honours-bella-disu-with-prestigious-national-honour/ Ewepụta n'okwu nnabata ya na nsọpụrụ mba a ma ama nke ' 'Chevalier dans l'ordre des Arts et des Lettres.''] *Enweghị ụzọ abụọ maka ya, ụmụ nwanyị ga-aga n'ihu n'ihu. A sị ka e kwuwe, anyị mejupụtara ihe karịrị ọkara nke ndị bi n'ụwa. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/03/31/super-woman-when-bella-adenuga-stormed-kigali-in-a-grand-style/ Na-ekwu okwu isi okwu ya na Women in Business Initiative] *Ihe m nyere ụmụ nwanyị bụ ka ha na-arịgo n'ọkwa ọrụ. Rigo ya na-echegbu onwe ya. Jiri obi ike rịgoro ya. Mana naanị na-arị elu. Na mgbe ị rutere n'elu, n'ihi na ị ga - enye aka nyere ndị inyom na-abịa n'azụ gị aka - otu a ka anyị si eto! **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/03/31/super-woman-when-bella-adenuga-stormed-kigali-in-a-grand-style/ Okwu ndị inyom na-eto eto ] *Gọọmentị nwere ike ime ọtụtụ ihe iji hụ na e nwere ebe na-adịgide adịgide maka ụlọ ọrụ nzuzo na-eto eto. **[https://www.businessday.ng/amp/interview/women-in-business/article/women-in-business-bella-disu/ Echiche ya gbasara gburugburu Naijiria gbasara ịzụ ahịa] (9 August 2019) ) * Enwere m nkwenye siri ike na ụwa na-enwe mgbanwe ngwa ngwa ma ọ bụrụ na ịmeghị mgbanwe ma soro ya gaa, a ga-ahapụ gị. **[https://www.businessday.ng/amp/interview/women-in-business/article/women-in-business-bella-disu/ Digital innovation] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Disu,Bella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s77cmrfyk29ri7prcd5ian7x0bba6d9 Bella Hadid 0 4148 15588 15587 2023-10-21T07:18:14Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Bella Hadid (amuru 9 October 1996) bu ihe nlere America ==Okwu okwuru== * E kweghị ka anyị bụrụ Palestine | Palestine na Instagram? Nke a, nye m, bụ imegbu Enwere m mpako ịbụ onye Palestine (site na nna m sitere na nna m). ** Bella Hadid (2022) zoro aka na "[https://www.arabnews.com/node/2113216/lifestyle Model Bella Hadid na-akwado ihe okike Arab na mgbasa ozi mmekọrịta]" na '' Arab News '', 29 June 2022. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hadid,Bella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 87xguxjeja2i75i62j475aj935j7djy Bella Murekatete 0 4149 15589 2023-10-21T07:20:55Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bella Murekatete (amuru 4 Julaị 2000) bu onye egwuregwu basketball nke Rwandan. Ọ bụ onye ọkpụkpọ na Washington State Cougars basketball ụmụ nwanyị na otu egwuregwu bọọlụ Rwandan ==Okwu okwuru== * M na-agbakarị égbè, ma ọ dịghị ihe na-eme m ọsọ ọsọ n’ihi na ha (ndị mmegide) ka na-eche na enweghị m ike ịgba égbè. Nke ahụ bụ ihe m na-arụ ọrụ n'oge okpomọkụ. ** [https://cdapress.com/news/2022/nov/2...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bella Murekatete (amuru 4 Julaị 2000) bu onye egwuregwu basketball nke Rwandan. Ọ bụ onye ọkpụkpọ na Washington State Cougars basketball ụmụ nwanyị na otu egwuregwu bọọlụ Rwandan ==Okwu okwuru== * M na-agbakarị égbè, ma ọ dịghị ihe na-eme m ọsọ ọsọ n’ihi na ha (ndị mmegide) ka na-eche na enweghị m ike ịgba égbè. Nke ahụ bụ ihe m na-arụ ọrụ n'oge okpomọkụ. ** [https://cdapress.com/news/2022/nov/29/college-womens-basketball-murekatetes-double-doubl/, BELLA Murekatete kwuru] (cda pịa, Nọvemba 29, 2022) * Ọ dị ka mmetụta ọ na-enwe mgbe ị na-arụsi ọrụ ike maka ihe ma ị mechaa nweta ya. Ọ dị ka whw. ** [https://www.krem.com/article/sports/ncaa/ncaab/march-madness/wsu-bella-murekatete-first-rwandan-born-woman-play-division-one-basketball/293-4685837b -ccfa-4a05-973c-28d04eea71fb, m tolitere na Africa na onye ọ bụla na-agba bọl ebe ahụ," Murekatete kwuru.] * Anyị nwere ike ime ka ha gbaa égbè, ma wepụ ihe ha chọrọ ime. ** [https://cdapress.com/news/2022/nov/29/college-womens-basketball-murekatetes-double-doubl/, BELLA Murekatete kwuru] (cda pịa, Nọvemba 29, 2022) * Adị m nnọọ jụụ, na-ejide bọl ma na-ele anya. ** [https://cdapress.com/news/2022/nov/29/college-womens-basketball-murekatetes-double-doubl/, kwuru BELLA Murekatete] (cda pịa, Nọvemba 29, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Murekatete,Bella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] krd0aa9atb6felw9gpgzpayui7us3ko Nancy Bird Walton 0 4150 15590 2023-10-21T07:23:50Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Nancy Bird Walton WW2.jpg|thumb| aka nri]] '''[[w:Nancy Bird Walton | Nancy Bird Walton]]''' (16 October 1915 – 13 Jenuarị 2009) bụ onye ọsụ ụzọ Australia aviatrix, bụrụkwa onye nchoputa na onye nkwado nke Association Women Pilots Australia. N'afọ ndị 1930, na-emegide ọrụ ọdịnala nke ụmụ nwanyị nke oge ya, ọ ghọrọ onye ọkwọ ụgbọ elu tozuru oke mgbe ọ dị afọ 19, wee bụrụ nwanyị Australia nke...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Nancy Bird Walton WW2.jpg|thumb| aka nri]] '''[[w:Nancy Bird Walton | Nancy Bird Walton]]''' (16 October 1915 – 13 Jenuarị 2009) bụ onye ọsụ ụzọ Australia aviatrix, bụrụkwa onye nchoputa na onye nkwado nke Association Women Pilots Australia. N'afọ ndị 1930, na-emegide ọrụ ọdịnala nke ụmụ nwanyị nke oge ya, ọ ghọrọ onye ọkwọ ụgbọ elu tozuru oke mgbe ọ dị afọ 19, wee bụrụ nwanyị Australia nke ọdụdụ iji nweta akwụkwọ ikike ịnya ụgbọ elu. ==sitere ya== *Ụmụnwaanyị ndị ọzọ ji efe efe bụ ụmụnwaanyị nwere onwe ha. Ma m ga-eji ya mee ihe. * Nancy Bird Walton na Maachị 2004 [http://www.cultureandrecreation.gov.au/articles/aviation/aviatrices/] * Ihe dị ka redio wdg adịghị adị. Ị gafere ụgbọ elu n'aka nri na ọdịda ụgbọ elu na-ebute ụzọ karịa nke na-agbapụ. Ọ dịghị ụlọ elu njikwa, ọ dịghịkwa njikwa. Ọ bụrụ na ị na-eme ka ị na-efe efe n'igwe ojii, ị gwara onye nọ n'ụgbọelu nke ahụ bụ ihe ị ga-eme na nke ahụ ezuola! * "[http://www.ctie.monash.edu.au/hargrave/nancy_bird_walton_bio.html Nancy Bird-Walton, O.B.E (1915-2009)]", ''Hargrave''. *Mgbe m dị afọ anọ, nne m gwara m na m na-arịgoro ngere, na-awụpụ ma na-akpọ onwe m 'eppyplane'… Azụtara m akwụkwọ n'ụgbọelu, m na-agbaso ihe niile dị na akwụkwọ akụkọ gbasara ụgbọ elu. Amy Johnson fegara Australia na 1930 - gịnị kpatara na enweghị m ike ịme ụdị ihe ahụ? * Nancy Bird Walton na mkparịtaụka ya na George Negus na George Negus n'abalị a, 8 Maachị 2004 [http://www.cultureandrecreation.gov.au/articles/aviation/aviatrices/] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://web.archive.org/web/19970803072133/http://www.abc.net.au/btn/australians/bird.htm ABC, 2002, Australians, Nancy Bird-Walton] *[http://www.ctie.monash.edu.au/hargrave/nancy_bird_walton_bio.html Mahadum Monash, 2004, Hargrave: the Pioneers, Ememme bicentennial nke ụgbọ elu 1804-2004] * [http://www.smh.com.au/news/national/aviation-pioneer-nancy-bird-walton-dies-at-93/2009/01/13/1231608691796.html Ọsụ ụzọ ụgbọ elu Nancy Bird Walton anwụọ] Sydney Morning Herald * [http://www.news.com.au/story/0,27574,24907867-421,00.html Aussie nwanyi ọsụ ụzọ ikuku Nancy Bird Walton anwụ] News.com.au {{DEFAULTSORT:Walton, Nancy Bird}} [[Category: ụmụ nwanyị]] adzfqj5x04ev0mp2kxplu1n7yzpgyps Bella Ramsey 0 4151 15591 2023-10-21T07:24:00Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Isabella May Ramsey (amuru 30 Septemba 2003) bu onye omekorita bekee ==Okwu okwuru== * Na-awụ akpata oyi na-abụ Baptizim|emere baptizim abalị a!! Okwukwe m bụ nnukwu akụkụ nke ndụ m, yabụ ugbu a adịla m njikere ịbụ onye a ga-agbaji (ee, ọ bụ baptizim ime mmiri zuru oke) wee kwuo n'ihu ọha na Jizọs bụ Onye Nzọpụta m. ** [https://twitter.com/BellaRamsey/status/998245673727397889 Twitter] (20 Mee 2018) <!-- e hotara na https://w...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Isabella May Ramsey (amuru 30 Septemba 2003) bu onye omekorita bekee ==Okwu okwuru== * Na-awụ akpata oyi na-abụ Baptizim|emere baptizim abalị a!! Okwukwe m bụ nnukwu akụkụ nke ndụ m, yabụ ugbu a adịla m njikere ịbụ onye a ga-agbaji (ee, ọ bụ baptizim ime mmiri zuru oke) wee kwuo n'ihu ọha na Jizọs bụ Onye Nzọpụta m. ** [https://twitter.com/BellaRamsey/status/998245673727397889 Twitter] (20 Mee 2018) <!-- e hotara na https://www.hitc.com/en-gb/2023/01/16/is -bella-ramsey-Christian-onye omere-na-ekwu-na-okwukwe-ọrụ-na-mweghachi-ya/ -->. * Ọ bụghị mgbe niile azịza mana ka m gwa gị nke a - enwere ụzọ mgbapụ mgbe niile. A na-enwe ọkụ mgbe niile na njedebe nke ọwara ahụ n'agbanyeghị otú ọ nwere ike isi dị ntakịrị. Enwere m ihe ndabara ọma na erutela ìhè ahụ, n'oge ụfọdụ ọ dị m ka ọ nweghị. Ma, ọ na-adị mgbe niile.<br>Nye m ìhè ahụ bụ Jizọs.<br> Okwukwe m so mee ka m gbakee [[[Anorexia nervosa | anorexia]] na ezinụlọ m. Amaghị m akụkọ gị mana ọ manyere m ịkọrọ nke m. Nọgidenụ na-ekwu okwu, agbala nkịtị. Ka anyị gaa n'ihu na-agbaji nkịtị na ahụike uche. ** [https://twitter.com/BellaRamsey/status/1049903523176026114 Twitter] (10 October 2018) <!-- e hotara na https://www.hitc.com/en-gb/2023/01/16/is -bella-ramsey-Christian-onye omere-na-ekwu-na-okwukwe-ọrụ-na-mweghachi-ya/ -->. * M chesiri echiche ike na eleghị anya, achọghị m ịbụ onye a ma ama n'ihi ya, agaghị m eme ihe ngosi a [''w: The Last of Us (TV series)|The Last of Us'] n'ihi na ọ ga-ebuga m n'ebe m na-achọghị ịga n'ihe gbasara ịhụ na ịbụ onye a ma ama. Ọ na-amasị m ịgwakọta na zoo. ** [https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-features/the-last-of-us-hbo-pedro-pascal-bella-ramsey-interview-1235290103/ "Kedu ka 'Atụmatụ' Ikpeazụ nke Anyị' iji weta ụdị Zombie azụ na ndụ"] nke James Hibberd, "Onye nta akụkọ Hollywood" (4 Jenụwarị 2023). * Ọ bụ naanị n'oge na-adịbeghị anya ka m nabatara na m bụ w:Ellie (The Last of Us)|Ellie, na m nwere ike ime ya, na abụ m ezigbo onye na-eme ihe nkiri. Ma nke a ga-adịru izu ole na ole ma mgbe ahụ m ga-eche na m dị egwu ọzọ. Nke ahụ bụ naanị usoro. ** [https://web.archive.org/web/20230112004003/https://www.nytimes.com/2023/01/11/arts/television/bella-ramsey-the-last-of-us.html "Na' Ikpeazụ nke Anyị,' Bella Ramsey nwere ike ịzọpụta ụwa"] nke Douglas Greenwood, "The New York Times" (11 Jenụwarị 2023). * Atụrụ m anya na mmadụ] m na-enwekarị oke mmiri. Mmadụ ga-akpọ m ‘ọ’ ma ọ bụ ‘ya’ na agaghị m eche banyere ya, ma amaara m na ọ bụrụ na mmadụ akpọ m ‘ọ’ ọ bụ ihe na-akpali akpali. … A bụ m naanị mmadụ. Ịbụ nwoke na nwanyị abụghị ihe na-amasị m karịsịa, mana n'ihe gbasara nnọchiaha, enweghị m ike ileghara anya. ** [https://web.archive.org/web/20230112004003/https://www.nytimes.com/2023/01/11/arts/television/bella-ramsey-the-last-of-us.html "Na 'The Ikpeazụ nke Anyị,' Bella Ramsey nwere ike ịzọpụta ụwa"] site Douglas Greenwood, "The New York Times" (11 January 2023). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ramsey,Bella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d71bin163crxl29hybthsiykl1jvvj5 Bellamy Young 0 4152 15592 2023-10-21T07:26:16Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bellamy Young (amụrụ Amy Maria Young, 19 February 1970) bụ onye omere America, mara amara maka ọrụ ya dị ka Onye isi ala Mellie Grant na usoro TV Scandal (2012 – ugbu a). ==Okwu okwuru== Abụrụla m Veganism | vegan kemgbe 1988, na n'ime oge ahụ, mmekọrịta mụ na isi nri akwụsịla ma gbasaa. Obi dị m ụtọ nke ukwuu iri nri dị nnọọ mfe; Ọ na-amasị m inwe ike ịnụ ụtọ mkpụrụ na-enweghị atụ m na-ahụ. Ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bellamy Young (amụrụ Amy Maria Young, 19 February 1970) bụ onye omere America, mara amara maka ọrụ ya dị ka Onye isi ala Mellie Grant na usoro TV Scandal (2012 – ugbu a). ==Okwu okwuru== Abụrụla m Veganism | vegan kemgbe 1988, na n'ime oge ahụ, mmekọrịta mụ na isi nri akwụsịla ma gbasaa. Obi dị m ụtọ nke ukwuu iri nri dị nnọọ mfe; Ọ na-amasị m inwe ike ịnụ ụtọ mkpụrụ na-enweghị atụ m na-ahụ. Ọ na-amasị m ịme nkwekọrịta dị mfe site na ihe ọ bụla bụ oge. Mgbe m nwere ndị mmadụ n'agbanyeghị, ọ na-amasị m ịgagharị ngwa nri. Naanị n'ihi na nri sitere na osisi apụtaghị na ọ gaghị abụ ụlọ ike ụtọ. ** [http://www.thenewpotato.com/2013/10/02/bellamy-young-2015/2/ "Bellamy Young", ajụjụ ọnụ na '' The New Potato '' (2 October 2013)). * Ọ bụ afọ nke abụọ m na Yale, na-aga n'ahịrị nri maka nri abalị, achọrọ m ara ọkụkọ, mana otu ha si tinye ya na efere m - na mberede, ọ chetara m nkịta nne m - ma n'oge ahụ. Anọ m ozugbo n'èzí agbụ nri. Enweghị m ike ịbụ akụkụ ya. Ọ bụụrụ m nkeonwe n'otu ntabi anya, ihe niile n'ihi nnukwu ara ọkụkọ nke nwere nnukwu efere na pink dị ntakịrị ma enweghị m ike ime ya. Na mbụ niile m nwere ike na-eche na-eri bụ ahụekere butter na achịcha, otú ahụ ka m na-etinye na ụyọkọ arọ, ma n'ime afọ ọ nwetara a otutu mfe n'ihi na ndị mmadụ na-ukwuu hipper n'eziokwu na a osisi dabeere ndụ ndụ na ahụ ike maka anyị. Yabụ na ọ dị mfe ma dịkwa ụtọ ịbụ onye anaghị eri anụ. ** [http://www.thepetpress-la.com/bellamy-young.html "Bellamy Young: Nwanyị Mbụ nke '' Scandal '' na-ekwu banyere anụmanụ, veganism na Random Acts of kindness, gbara ajụjụ ọnụ na '' The Pet Pịa '' (Nọvemba 2013)]. * Obere olu ahụ dị n’uche na n’ime obi gị nke na-eme ka ị chọọ ịbụ onye anaghị eri anụ bụ ihe i kwesịrị ige ntị, n’ihi na nke ahụ bụ ụda akọnuche gị na-eme ka ị nwee ọmịiko. ** [https://www.youtube.com/watch?v=cLjdSQqq52o "Logtime Vegan Bellamy Young: Variety Is Infinite", N'ajụjụ ọnụ vidiyo na PETA (10 February 2016)]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Young,Bellamy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] c8ytbfv4xo5jge4nas7s6y6yaxi3v9v Belva Ann Lockwood 0 4153 15593 2023-10-21T07:28:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Belva Ann Bennett Lockwood (October 24, 1830 - Mee 19, 1917) bụ onye ọka iwu America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nkuzi na onye ode akwụkwọ. Ọ na-arụsi ọrụ ike n'ịrụ ọrụ maka ikike ụmụ nwanyị, gụnyere nhọpụta ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ na anyị agaghị enwe ndị isi ụlọ akwụkwọ ụmụ nwanyị na ndị nlekọta? Ugbua a họpụtara ha na East na n'Ebe Ọdịda Anyanwụ, a na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Belva Ann Bennett Lockwood (October 24, 1830 - Mee 19, 1917) bụ onye ọka iwu America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nkuzi na onye ode akwụkwọ. Ọ na-arụsi ọrụ ike n'ịrụ ọrụ maka ikike ụmụ nwanyị, gụnyere nhọpụta ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ na anyị agaghị enwe ndị isi ụlọ akwụkwọ ụmụ nwanyị na ndị nlekọta? Ugbua a họpụtara ha na East na n'Ebe Ọdịda Anyanwụ, a na-ahapụkwa ụmụ nwanyị ịtụ vootu na ntuli aka ụlọ akwụkwọ. Kedu onye nwere mmasị miri emi na ụlọ akwụkwọ karịa ndị nne? ** Na ''ụmụ nwanyị nọ na podium: Okwu echefuru echefu na akụkọ ihe mere eme'' (2000) *Amara gị nke nwere ajụjụ a, maka ma m na-ewere onwe m dịka "nwanyị ọhụrụ" dị n'ihu m. Dị ka a na-achị, anaghị m ewere onwe m ma ọlị. A bụ m, ma bụrụkwa nwanyị na-aga n'ihu mgbe niile, ma ọ bụ ezie na ọ dịghị mgbe m na-awakpo ihe omume ọha mmadụ, emewo m, ma ọ bụ nwaa ime ihe ndị ahụ m chepụtara dị ka ihe na-enyere m aka maka ahụ ike, ịdị mma ma ọ bụ mkparị, dịka ọmụmaatụ: Ịga kọleji. ma gụchaa akwụkwọ mgbe echiche izugbe nke ndị mmadụ megidere ya, ma nke a mgbe m lụworo nwanyị. Batara ụlọ akwụkwọ iwu ma gụchaa, n'oge a na-emegide ndị dị otú ahụ. Tinye akwụkwọ maka, ma kwenye na Ụlọikpe Kasị Elu nke United States. A na-amabughị ụzọ omume dị otú ahụ n'akụkọ ihe mere eme anyị. Abụ m nwanyị mbụ gbara ụkwụ na District nke Columbia, bụ́ nke m nọgidere na-eme n’agbanyeghị ihe akwụkwọ akụkọ kwuru. A nabatara m nhọpụta onye isi ala site n'aka ndị Equal Rights Party, na e bipụtara akwụkwọ ozi nnabata m n'ogologo na obosara nke ụwa abụọ. Ekwetaghị m n'iche gbasara mmekọahụ na akwụkwọ, iwu, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ma ọ bụ ahia; ma-ọbụ na obi umeala na omume ọma na-adabara ụmụ nwanyị karịa ụmụ nwoke; mana ọ dị anyị ka anyị ga-enwekwu ya n'ebe niile. Adị m ọhụrụ n’ihe dị ka afọ 60 gara aga, ma aghọtachaghị m ihe ùgwù ndị m nwere mgbe ahụ. Nke gị n'ezie, Belva A. Lockwood. ** (Nọvemba 21, 1897) na '' Ahụmahụ nwanyị: Akwụkwọ akụkọ America '' nke [[Gerda Lerner] deziri] === Uto nke Ụkpụrụ Udo (1895) === * Udo bụ ihe gbasara agụmakwụkwọ karịa nke iwu; ọ bụ ezie na nke ikpeazụ dị mkpa. * Agha obodo nke anyị riri mba anyị otu nde mmadụ na ijeri dollar atọ, ewezuga n’iyi nke ihe ndekọ bara uru na akụ na ụba na-enweghị atụ, na ụgwọ ezumike nka $145,000,000 kwa afọ. Ọ tọrọ ntọala nke nnukwu ọdachi ego nke 1895, ma mepụta ajọ mbunobi na ngalaba nke na-agaghị anwụ kpamkpam n'ime afọ iri ise sochirinụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lockwood,Belva Ann}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 535zxritz6ybsg5vweq504qrsg8tlgg Danah Zohar 0 4154 15595 15594 2023-10-21T07:31:51Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:anah Zohar|Danah Zohar]]''' (amụrụ 1945) bụ onye America-British odee na ọkà okwu na [[w:physics|physics]], [[w:philosophy|philosophy]],mgbagwoju anya na [[w:management|management]] . == Okwu okwu == * Dị nnọọ ka a na-apụghị ịpụ apụ n’ọhụụ n’ebe anyị [[w:ọgụgụ isi ime mmụọ|ọgụgụ isi ime mmụọ]], ikike anyị ji ejikwa nghọtahie, ejighị n’aka, na [[w:mgbagwoju anya|mgbagwoju anya]] jikọtara ya na ọgụgụ isi mmetụta uche anyị. * Danah Zohar (1997) '' Iji Sayensị Ọhụrụ chegharịa echiche ka anyị si ahazi na idukwa ndị otu''. p. 14. * [[W:Nhazi ọgbakọ|Nhazi ọgbakọ]] dabere na azịza omenala nye ajụjụ gbasara onwe. * Danah Zohar (1997), '' Iji Sayensị Ọhụrụ chegharịa ka anyị si ahazi na idukwa otu. p. 96; zoro aka na: Kathleen Manning (2013), '' Theory Organizational in Higher Education '' p. 182. == Okwu gbasara Danah Zohar == * Zohar na Marshall (2001) kọwara akụkụ atọ nke ọgụgụ isi. ọgụgụ isi nke mbụ bụ ọgụgụ isi ma ọ bụ ọgụgụ isi (IQ), nke ga-abụ ọgụgụ isi ejiri "iji dozie nsogbu ezi uche ma ọ bụ atụmatụ". Ọgụgụ isi nke abụọ bụ ọgụgụ isi nke mmetụta uche (EQ), “ihe achọrọ maka iji IQ dị irè”. Ọgụgụ isi nke atọ bụ ọgụgụ isi ime mmụọ (SQ), nke bụ "ntọala dị mkpa maka ịrụ ọrụ nke ọma nke ma IQ na EQ". Enwere ike ịkọwa ọgụgụ isi nke mmụọ dị ka akọnuche. * Charles E. Bonner (2009) ''Site na mmanye ruo na ime mmụọ: Kedu ụdị ndu nke juru ebe niile na ụlọ akwụkwọ ọhaneze K-12?'' Mahadum Drexel. p. 65-66. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zohar, Danah}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9bonjiu2gfde614psbtwaim0vv9qj4n Benazir Bhutto 0 4155 15596 2023-10-21T07:34:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Benazir Bhutto (21 June 1953 – 27 Disemba 2007) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Pakistan, nwanyị mbụ ahọpụtara ka ọ bụrụ onye isi ala Alakụba, họpụtara ugboro abụọ ka Prime Minister Pakistan, nke mbụ na 1988 na ọzọ 1993. Ọ bụ ọkpara nke onye bụbu onye isi ala Zulfikar. Ali Bhutto ma gbuo ya na Disemba nke afọ 2007 ka ọ na-eme mkpọsa maka Pakistan Peoples Party nke nna ya hiwere. ==Okwu okwuru== * '''Demo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Benazir Bhutto (21 June 1953 – 27 Disemba 2007) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Pakistan, nwanyị mbụ ahọpụtara ka ọ bụrụ onye isi ala Alakụba, họpụtara ugboro abụọ ka Prime Minister Pakistan, nke mbụ na 1988 na ọzọ 1993. Ọ bụ ọkpara nke onye bụbu onye isi ala Zulfikar. Ali Bhutto ma gbuo ya na Disemba nke afọ 2007 ka ọ na-eme mkpọsa maka Pakistan Peoples Party nke nna ya hiwere. ==Okwu okwuru== * '''Democracy chọrọ nkwado na nkwado kacha mma maka ọchịchị onye kwuo uche ya sitere na ọchịchị onye kwuo uche ya ndị ọzọ.''' Mba Democratic kwesịrị... gbakọta n'otu ọgbakọ e mere iji nyere] ibe ya aka ma kwalite ihe bụ a. uru eluigwe na ala - ọchịchị onye kwuo uche ya. ** Okwu na Harvard University (1989), dị ka e hotara na [http://thescotsman.scotsman.com/world/-Born-leader-who-lived.3624495.jp "Onye ndu a mụrụ nke dịrị ndụ ma nwụọ site na nkwenye ya na-adịghị ada ada" na ''Onye Scotsman'' (December 28, 2007)] * '''Ị na-eke Frankenstein.''' - praịm minista Pakistan Benazir Bhutto, nwere nchegbu banyere ike na-eto eto nke Islamist, gwara President George H. W. Bush.<ref>https://www.newsweek.com/war -ụjọ-ụzọ-September-11-151771</ref> * '''Iji mee udo, mmadụ aghaghị ịbụ onye ndú na-adịghị agbanwe agbanwe. Iji mee udo, mmadụ ga-enwerịrị nkwenye.''' <br> Kemgbe ụwa, ọchịchị na obi ike na-abụkarị otu ihe. N'ikpeazụ, onye ndu chọrọ ime ihe: na-anụ ọkụ n'obi ime ihe ndị dị mkpa ma ndị na-adịghị amasị ya, na-ama aka n'ọnọdụ dị ugbu a iji ruo ọdịnihu dị mma. <br> Na ịkwado maka udo bụ ịchụ onwe onye n'àjà, n'ihi na onye ndu adịghị mfe. A mụrụ ya site na agụụ, ọ bụkwa nkwa. '' Onye ndu bụ ntinye aka na echiche, na nrọ, na ọhụụ nke ihe nwere ike ịbụ. Na nrọ m bụ ka ala m na ndị m kwụsị ịlụ ọgụ ma kwe ka Ụmụaka na Pakistan | ụmụ anyị nweta ikike ha zuru oke n'agbanyeghị mmekọahụ, ọkwa, ma ọ bụ nkwenye.''' ** [http://www.scu.edu/ethics/architects-of-peace/Bhutto/essay.html "Ntụgharị uche na-arụ ọrụ n'udo" na '' Architects of Peace: Visions of Hope in Words and Images '' ( 2000) nke Michael Collopy deziri] * '' 'Nduzi bụ ime ihe ziri ezi site n'ịkụzi na ịkpali ndị ntuli aka, inwe mmetụta n'ọnọdụ, mkpa, ọchịchọ, na ọchịchọ nke ụmụ mmadụ. ntakịrị ihe nkwekọrịta. Ọ bụ maka ịse ọhụụ ọhụrụ n'ọkwa nke akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba. ''N'ikpeazụ, onye ndu bụ maka ike nke nkwenye mmadụ, ikike ịtachi obi n'ọkụ, na ume iji kwalite echiche. Achọpụtara m na ndị na-eme udo adịghị anabata ihe mgbochi, karịsịa ndị e ji obi ilu, enweghị ndidi, na ọdịnala na-adịghị agbanwe agbanwe.'' ** "Ntụgharị uche na Ịrụ Ọrụ Maka Udo" na '' Architects of Peace: Visions of Hope in Words and Images '' (2000) deziri Michael Collopy * Ọ bụ otu ihe inwe ike ịzọ ntuli aka na ime ka ndị mmadụ nwee olileanya na m nwere ike ịbụ praịm minista ọzọ. Ọ bụ ọnọdụ dị iche iche ebe a gwara ndị Pakistan na ewerela nsonaazụ ya na amachibidoro onye ndu nke nhọrọ gị. ** Dịka ekwuru na [http://www.guardian.co.uk/pakistan/Story/0,2763,774840,00.html "Ọ dịghị mgbe m rịọrọ maka ike" na '' The Guardian '' (15 August 2002) ] * ''Achọpụtara m na mgbe ọ bụla m nọ n'ọchịchị, ma ọ bụ nna m nọ n'ọchịchị, ihe ọma na-eme n'ụzọ ụfọdụ. ''Echere m na ihe kpatara nke a ji eme bụ na anyị chọrọ inye ịhụnanya wee nata ịhụnanya.'' ** Dịka ekwuru na "Ọ dịghị mgbe m rịọrọ maka ike" na '' The Guardian '' (15 August 2002) * ''' Ihe ọ bụla ebumnobi m na ebumnuche m bụ, ọ dịghị mgbe m rịọrọ maka ike. ''Echere m na ha chọrọ m. Echeghị m na ọ na-eri ahụ. Echere m, ọ bụrụ na ihe ọ bụla, ọ bụ ihe megidere eri ahụ. Ị chọrọ ịgbapụ na ya, mana ọ naghị ekwe ka ị laa. Ọ na-eme ya ọzọ. ** Dịka ekwuru na "Ọ dịghị mgbe m rịọrọ maka ike" na '' The Guardian '' (15 August 2002) [[File:Benazir Bhutto n'ụlọ njide VOA News.jpg|thumb|Ọ bụrụ naanị na ha gosipụtara nnukwu mkparị mgbe ọ bịara n'inwe ndị ndị na-eyi ọha egwu, echeghị m na anyị ga-enwe ụdị nsogb] ] * '' 'M zuru oke ghọtara ndị ikom nọ n'azụ Al Qaeda. Ha anwala igbu m ugboro abụọ tupu mgbe ahụ. Mụ na Pakistan Peoples Party na-anọchi anya ihe niile ha egwu kacha - imeru ihe n'ókè, ọchịchị onye kwuo uche, equality maka ụmụ nwanyị, ozi, na [teknụzụ]. '' Anyị na-anọchite anya ọdịdị nke Pakistan ọgbara ọhụrụ, ọdịnihu nke na-enweghị ọnọdụ na ya maka amaghị ihe, enweghị ndidi, na iyi ọha egwu]. <br> '''Ndị agha nke imeru ihe n'ókè na ọchịchị onye kwuo uche ya ga-emeri, ma ga-emeri ime ihe ike na ọchịchị aka ike.''' agaghị m atụ egwu. Aga m apụ na tarmac dị na Karachi ọ bụghị iji mechaa njem, kama ịmalite otu. ''N'agbanyeghị iyi egwu nke ọnwụ, agaghị m anabata aka ike, kama duga agha megide ya.'' ** [http://www.boston.com/bostonglobe/editorial_opinion/oped/articles/2007/10/18/journeying_to_democracy/ "Njem na ochichi onye kwuo uche" na ''The Boston Globe'' (18 October 2007)] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bhutto,Benazir}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2xda3o20z7t4jxqqesw3myjvb4amx0t Helen Zia 0 4156 15597 2023-10-21T07:36:43Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Helen Zia|Helen Zia]]''' (amụrụ 1952) bụ onye nta akụkọ China-American na onye na-akwado maka ikike Asia America na LGBTQ. == Okwu okwu == * A na-ekwu na ikpe na-ezighị ezi a na-eme mmadụ bụ ikpe na-ezighị ezi nye mmadụ niile. Ọ dịghị onye ha nhata n'ezie na nweere onwe ya ruo mgbe onye ọ bụla hà nhata na nweere onwe ya. Mgbe ọha mmadụ na-ekwe ka a na-emeso onye ọ bụla dị ka ihe na-erughị nhata ma bụrụ nk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Helen Zia|Helen Zia]]''' (amụrụ 1952) bụ onye nta akụkọ China-American na onye na-akwado maka ikike Asia America na LGBTQ. == Okwu okwu == * A na-ekwu na ikpe na-ezighị ezi a na-eme mmadụ bụ ikpe na-ezighị ezi nye mmadụ niile. Ọ dịghị onye ha nhata n'ezie na nweere onwe ya ruo mgbe onye ọ bụla hà nhata na nweere onwe ya. Mgbe ọha mmadụ na-ekwe ka a na-emeso onye ọ bụla dị ka ihe na-erughị nhata ma bụrụ nke na-erughị mmadụ zuru oke, ọ bụghị nanị na anyị na-apụnara ndị ahụ ihe n'ụzọ zuru oke, anyị na-abanyekwa na mmeso ọjọọ ha. Mgbe ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na ha nwere ike ile anya n'ụzọ ọzọ ma ọ bụrụhaala na "òtù ha" adịghị emerụ ahụ. Mana nke ahụ bụ echiche efu n'ihi na mmadụ niile jikọtara anyị, yana dịka akụkọ ihe mere eme gosipụtara ugboro ugboro, ike ike na ọchịchị ọchịchị ga-agbasa dị ka ọrịa kansa iji nọgide na-enwe onwe ya… * Maka mkpa maka ikike nha anya maka mmadụ niile nọ na * [https://china-underground.com/2018/08/22/interview-with-helen-zia/ "Interview with Helen Zia"] na China Underground (2018 Aug 22) * Akụkọ ihe mere eme US na akụkọ China dị oke omimi - yana n'ụzọ gbagwojuru anya - jikọrọ ọnụ na ibe ya ihe karịrị narị afọ ole na ole. Ya mere enwere oge mgbe mmekọrịta ahụ jupụtara na esemokwu. Mana enwerekwa oge nke ezigbo enyi… * Na mmekọrịta dị mgbagwoju anya n'etiti America na China na [https://www.npr.org/2019/02/19/695874055/last-boat-out-of-shanghai-the-chinese-who-fled-maos- mgbanwe "'Ụgbọ mmiri ikpeazụ si Shanghai': ndị China gbapụrụ na mgbanwe Mao"] na NPR (2019 Feb 19) * Ndị obodo America jụrụ m onye bụ́ isi m dị ka nwata—n’ihi na i si obodo ọzọ, ị pụghị ịbụ onye America—na njirimara ndị mụrụ m bụ ndị China, n’ihi ya, ahụrụ m onwe m dị ka onye China… * Na njirimara Asia America na [https://media.smith.edu/departments/ssc/aarj/transcripts/zia_transcript.pdf "HELEN ZIA"] (Asia American Reproductive Justice Oral History Project, 2013) * Ọtụtụ ndị nne na nna Eshia America dị ka, Oh, gịnị kpatara ị rapaara olu gị? Ị ga-enweta n'ezie - ị ga-abụ ntu nke na-apụ apụ, mgbe ahụ, a ga-akụtu gị. Ị ga-ewetara onwe gị na ezinụlọ gị nsogbu. Ma ị maara, nke ahụ abụghị n'ezie otú o si arụ ọrụ. Ọ bụ n'ezie ka ị na-ekwukwu okwu, enwere ike [ị nwere] ime mgbanwe, maka ime mgbanwe, kama ịta ahụhụ na ịgbachi nkịtị. Ọ bụ naanị ụzọ—karịsịa na ọchịchị onye kwuo uche ya—ọ bụ naanị ụzọ isi meziwanye ọnọdụ n'obodo gị, iji mee ka ọ ka mma… * Na ọrụ nta akụkọ ya na [https://media.smith.edu/departments/ssc/aarj/transcripts/zia_transcript.pdf "HELEN ZIA"] (Asia American Reproductive Justice Oral History Project, 2013) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zia, Helen}} [[Category: ụmụ nwanyị]] l7fm8d332fcru633roogu1aeivoib1f Berlin Codex 0 4157 15599 15598 2023-10-21T07:42:21Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Codex Berlin (nke a makwaara dị ka Akhmim Codex), nyere nọmba ntinye aha Papyrus Berolinensis 8502, bụ ihe odide Coptic sitere na narị afọ nke ise AD, nke achọpụtara na Akhmim, Egypt. Na Cairo, na January 1896, Carl Reinhardt zụtara codex, bụ́ nke a chọtara n’oge na-adịbeghị anya, bụ́ nke e ji ábụ́bà fụchie, n’obere mgbidi dị n’ebe e liri Ndị Kraịst. Ọ bụ akwụkwọ papyrus bound ( codex), malitere ná mmalite narị afọ nke ise (ma ọ bụ ikekwe ná ngwụsị narị afọ nke anọ) ka e dere n’asụsụ Sahidic nke Coptic, bụ́ nke a na-ejikarị eme ihe n’Ijipt n’oge ahụ. ==Okwu okwuru== A ga-ebibikwa ihe ma ọ bụ na a gaghị ebibi ya?<br>Jizọs | Onye Nzọpụta kwuru, sị, All nature, usoro niile, ihe niile eke dị n’ime na ya. n'etiti onwe-ha, agēkpe kwa ha ọzọ bayere nkpọrọgwu nke aka ha. ** W:Oziọma Meri#Olee Meri?|Mary, Isi nke 4 * Onye nwere ntị anụ], ya nụ. ... Onye nwere uche ịghọta, ya ghota. ** Mary, isi nke 4 * Gịnị bụ mmehie nke ụwa?<br>Onye Nzọpụta kwuru: ọ dịghị mmehie, ma ọ bụ gị na-eme mmehie mgbe ị eme ihe ndị dị ka ọdịdị. nke ịkwa iko, nke a na-akpọ mmehie. weghachi ya n'ime mgbọrọgwụ-ya. ị. ** Mary, isi nke 4 * Matter nyere mụrụ m onye na-enweghị nhata, nke sitere na ihe megidere okike. Mgbe ahụ, ọgbaghara na-ebilite n'ahụ ya dum. ** Jisus, Isi nke 4 * Dị mma obi ike, ma ọ bụrụ na ị nwere nkụda mmụọ, agbamume n'ihu ụdị ọdịdị dị iche iche. ** Jisus, Isi nke 4 * O kelere ha niile, sị, w:Pax (liturgy)|Udo dịrị unu. Nara [udo m] n'ebe [unu] nọ.<br>Lezienụ anya ka onye ọ bụla ghara iduhie unu, sị, Le ebe a ma ọ bụ, lee! N'ihi na |Nwa nke madu di nime gi.<br>Na-eso Ya!<br> Ndi nāchọ Ya gāchọta Ya. W:Alaeze na ala eze Chineke. ** Mary, isi nke 4 * Edola [iwu] ọ bụla karịa ihe m họpụtara gị, enyekwala iwu dị ka onye na-enye iwu ka o wee ghara igbochi gị. ** Jisus, Isi nke 4 * Meri biliri ọtọ kelee ha niile, gwa ụmụnna ya, sị: “Unu adịla mwute, unu enwekwala obi ike, n’ihi na amara ya ga-anọnyere unu kpamkpam, ọ ga-echebekwa unu. Kama nke ahụ, ka anyị otuto ịdị ukwuu, n'ihi na O doziwo anyị ma mee ka anyị bụrụ Human | Men. ** Isi nke 5 * Nwanyị anyị ma na Onye-nzọpụta hụrụ] n’anya] gị karịa ụmụ nwanyị] ndị ọzọ]. ** Pita na Meri, Isi nke 5 * Ihe [zoro ezo] n’ebe ị nọ ka m ga-ekwusara gị. ** Mary, isi nke 5 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Codex,Berlin}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ghocvt3w2pyunzsb1poc3wb0yhlclv2 Angela Eagle 0 4158 15601 15600 2023-10-21T07:44:44Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Angela Eagle | Dame Angela Eagle]]''' DBE (amụrụ 17 Febụwarị 1961) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Britain [[w:Labour Party (UK)|Labour Party]] na-eje ozi dị ka [[w: Onye omeiwu (United Kingdom)|Member of Parliament]] (MP) maka [[w:Wallasey (UK Parliament constituency)|Wallasey]] kamgbe 1992. Ugo jere ozi dika [[w: Minister of State|Minista State]] maka [[w: Department for Work and Pensions|Pensions and Aging Society]] site na June 2009 ruo Mee 2010. Ugo bụ [[w:2010 Labor Party Shadow Cabinet election|họpụtara na Shadow Cabinet]] na October 2010 wee bụrụ [[w:Ed Miliband|Ed Miliband]] họpụtara ka ọ bụrụ Shadow [[w:Chief Secretary to the Treasury|Chief Secretary of the Treasury]]. Ọ gbara arụkwaghịm na Shadow Cabinet nke [Jeremy Corbyn] na 2016 wee nwaa obere oge ịgba ya aka maka onye isi ndị ọrụ. Ugo na-anọgide na-azụ azụ. == Okwu okwu == * N'afọ a, ndị otu Tory enyela anyị ndị odeakwụkwọ Education ise, Chancellor anọ, Prime Minister atọ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị abụọ - [Interruption.] Ma, Mazi Ọkà Okwu, Partridge aghaghị ire osisi pear iji kwụọ ụgwọ gas. [Ọchị.] Ọ bụghị na, mgbe otu afọ nke ọgba aghara Tory gasịrị, enweghị ike na enweghị mmasị onwe onye, ​​onyinye Krismas kacha mma nke Prime Minister nwere ike inye ndị Britain bụ ntuli aka n'ozuzu? * [https://hansard.parliament.uk/commons/2022-12-14/debates/2BAC9549-BFA2-4338-BC5B-7482D9220384/WestMidlandsEconomy "West Midlands Economy"] ''Hansard'' (Mpịakọta 1472D9220384) 2022) kwuru na [https://www.telegraph.co.uk/politics/2022/12/14/rishi-sunak-pmqs-live-keir-starmer-channel-migrants-strikes/"Starmer 'adịghị ike' maka ọdịda ịkatọ ogbugbu, Sunak na-ekwu"]"The Telegraph" (14 Disemba 2022) * Kwuo onye isi ala [[w:Rishi Sunak|Rishi Sunak]]. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eagle, Angela}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2c2w5wwkpj11n7kladygv1nxlv68iu7 Bernadette Devlin McAliskey 0 4159 15602 2023-10-21T07:45:12Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Josephine Bernadette McAliskey (née Devlin; amụrụ 23 Eprel 1947), nke a na-akpọkarị Bernadette Devlin ma ọ bụ Bernadette McAliskey, bụ onye ndu obodo Irish, na onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Mid Ulster na Northern Ireland site na 1969 ruo 1974. ==Okwu okwuru== * O doro anya na Unionist Party adịla njikere ịtọ ndị Katọlik megide Protestant na mba a kama ime...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Josephine Bernadette McAliskey (née Devlin; amụrụ 23 Eprel 1947), nke a na-akpọkarị Bernadette Devlin ma ọ bụ Bernadette McAliskey, bụ onye ndu obodo Irish, na onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Mid Ulster na Northern Ireland site na 1969 ruo 1974. ==Okwu okwuru== * O doro anya na Unionist Party adịla njikere ịtọ ndị Katọlik megide Protestant na mba a kama ime mgbanwe ndị ga-apụta n'ezie na a ga-akwụsị ịrọ òtù. ** Ihe dị ka 15s n'ime afọ 1970 :c:File:Ulster.ogv|"ECO" newsreel na Nsogbu. * Ọ bụghị na a na-ede ụmụ nwanyị n'akụkọ ihe mere eme - ọ dịghị mgbe a na-ede ha ** Cite webụ| ikpeazụ=Stewart|first=Amy|ụbọchị =9 Eprel 2023|title=Ezigbo Nkwekọrịta Fraịde: Northern Ireland, udo na ụmụ nwanyị| nweta=10 Eprel 2023|website=BBC|url=https:// www.bbc.co.uk/news/uk-northern-ireland-64953527 ** Dị ka isi akụkọ si kwuo akụkọ akụkọ BBC, amabeghị kpọmkwem mgbe ma ọ bụ ihe dị n'akụkụ ebe ekwuru okwu a. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:McAliskey, Bernadette Devlin}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i5x5nnutcpckafrqp0qu9w06hv78etc Berry Bickle 0 4160 15603 2023-10-21T07:47:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Berry Bickle (amụrụ 1959) bụ onye omenkà si Zimbabwe ==Okwu okwuru== * Bulawayo, esi m Bulawayo, obodo nke abụọ na Zimbabwe. Mgbe m laghachiri n'ụlọ, ahụrụ m, hụ, ọtụtụ ndị yi akwa akwa iru uju jikọtara na uwe elu ha. Amaara m ihe patch ahụ pụtara na onye ọ na-eyi; ọgbọ nke AIDS mebiri na ndị nne na nna na-eli ụmụ ha. Ọ bụ n'oke iru uju ka m ji kee ỤLỌ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Buckle,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Berry Bickle (amụrụ 1959) bụ onye omenkà si Zimbabwe ==Okwu okwuru== * Bulawayo, esi m Bulawayo, obodo nke abụọ na Zimbabwe. Mgbe m laghachiri n'ụlọ, ahụrụ m, hụ, ọtụtụ ndị yi akwa akwa iru uju jikọtara na uwe elu ha. Amaara m ihe patch ahụ pụtara na onye ọ na-eyi; ọgbọ nke AIDS mebiri na ndị nne na nna na-eli ụmụ ha. Ọ bụ n'oke iru uju ka m ji kee ỤLỌ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Buckle,Berry}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hi92enwgset6azo2tr6b56cpnftonid Bessie Love 0 4161 15606 15604 2023-10-21T07:51:52Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Bessie Love, amuru Juanita Horton (Septemba 10, 1898 - Eprel 26, 1986), bu onye omere America. ==Okwu okwuru== * Ọtụtụ ndị ekwuola na ọ ga-abụrịrị eziokwu. ** N'emeghi ka ọ mara maka nhọpụta Award Academy ya, site na cite news|title=The Actress and the Four-Letter Cliche|akwụkwọ akụkọ =The Guardian|location=London|ụbọchị = Eprel 28, 1972 |ibe=13|ikpeazu=Ọcha|mbụ=Michael * M maara nke ọma n’ịgba egwú, amụtawokwa m ntakịrị ịkụ ọkpọ n’ụlọ akwụkwọ ịgba egwú, ma ọ na-abụkarị ikpe ịtụtụrụ ya ka mmadụ na-aga. ** Na ịgba egwu na ihe nkiri, sitere na cite journal|first=Leslie| ikpeazụ=Wilkinson|title=Gịnị Ka Ha Na-eme Ugbu a? Part 14|journal=Photoplay Film kwa ọnwa * Ọ kụziiri anyị otú e si abụ kpakpando. Ọ bụ ihe gbasara ịmara ka esi akpa àgwà nke ọma n'ụzọ ọha na eze tụrụ anya ya. Maazị Griffith kụziiri m ihe niile. ** N'ịmụta ịbụ kpakpando sitere na DW Griffith, site na cite journal|title=Love's No Stranger|journal=The Sunday Times Magazine|ụbọchị=September 18, 1977|first=George| ikpeazụ=Perry * Nrụgide ahụ a na-enwe n’ebe onye ọ bụla nọ ka o mee ihe nkiri ihe nkiri na-ada ụda nke mbụ dị nnọọ ukwuu. Nnukwu ụlọ ihe nkiri niile na-agba ọsọ a. Anyị na-arụ ọrụ awa 12 ruo 18 kwa ụbọchị na naanị ụtụtụ Sọnde ka anyị na-ehi ụra. Maka '' Broadway Melody '' anyị nwere nnukwu ntọala ndị a. Ka nnukwu ntọala ahụ ka nsogbu ọ pụtara nye anyị "nwere amamihe". Ọ ga-abụ nnukwu ọrụ ebe a na-eme ka iti mkpu ọ bụla gbasaa ruo mgbịrịgba. ** Na-eme ''w:The Broadway Melody|The Broadway Melody'', sitere na [http://collections.vam.ac.uk/item/O1314767/the-broadway-melody-costume-cox- David/ Victoria & Albert Museum] * Amalitere m n'elu, wee rụọ ọrụ m gbadaa n'ala. ** N'ihu, na ọnọdụ ala nke ọrụ ya, site na cite journal|journal=Radio Times|ụbọchị=December 11, 1969|page=52|mbụ=Daniel| ikpeazụ=Yergin|ndị ọzọ=Foto nke Tony Ray Jones sere| title=1915, otu nwa agbọghọ aha ya bụ Juanita Horton na-achọ izute D.W. Griffith na Babylon, Hollywood. O mere ya otu n'ime nnukwu kpakpando nke ihe nkiri silent * Ala dị ka ọ kwụsịrị ọrụ onye na-eme ihe nkiri ... kwa afọ ise ọ bụla. ** Maka enweghị nkwụsi ike n'ọrụ ọ na-eme ihe nkiri, site na cite news|title=Grease Paint and the Rent|first=Bessie| ikpeazụ=Ịhụnanya|ụbọchị=December 5, 1969|akwụkwọ akụkọ=The Christian Science Monitor|page= 12 * Ihe kacha mma n’ụwa nwere ike ime onye ọ bụla bụ ịtụfu ihe niile. Ama m. O mere m ọtụtụ oge. ** Na mfu na ọdịda, site na cite news|ụbọchị=September 7, 1959|akwụkwọ akụkọ=Pittsburgh Post-Gazette|page=64|title=On Broadway|first=Dorothy| ikpeazụ=Kilgallen ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Love,Bessie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] sj99kixe9m3sey2ny27nkdojfhxllt1 Betty Edwards 0 4162 15608 15607 2023-10-21T07:53:51Z Mercyjamb123 446 /* Ihe osise ọhụrụ n'akụkụ aka nri nke ụbụrụ (1979) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Betty Edwards| Betty Edwards]]''' (amụrụ 1926) bụ nka America [[w:onye nkuzi|onye nkuzi]], [[w:onye edemede|onye edemede]] na onye nchoputa nke Center for the Educational Applications of Brain Hemisphere Research. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ 1979 ya, ''Drawing on the Right Side of the Brain''. == Okwu okwu == === Ihe osise ọhụrụ n'akụkụ aka nri nke ụbụrụ (1979) === : <small>Penguin Putnam/Tarcher; Mbipụta agbasawanye emegharịgharịrị (August 30, 1999); </small> * David Galin, n'etiti ndị nchọpụta ndị ọzọ, ekwuola na ndị nkụzi nwere ọrụ atọ bụ isi: nke mbụ, ịzụ ma hemispheres - ọ bụghị naanị okwu ọnụ, ihe atụ, nke ezi uche dị n'akụkụ aka ekpe, bụ nke a na-azụ mgbe nile na agụmakwụkwọ omenala, kamakwa mmekọrịta mmekọrịta. , [[W:holistic|holistic]] akụkụ aka nri, nke a na-elegharakarị anya n'ụlọ akwụkwọ taa; nke abụọ, ịzụ ụmụ akwụkwọ ka ha jiri ụdị ọgụgụ isi '' dabara na ọrụ dị n'aka ''; na nke atọ, ịzụ ụmụ akwụkwọ ka ha nwee ike iweta ụdị abụọ - ma hemispheres - iji nagide nsogbu n'ụzọ jikọtara ọnụ. <br> Mgbe ndị nkuzi nwere ike ijikọ ụdịdị mmekọ ma ọ bụ dabara n'otu ọnọdụ n'ọrụ kwesịrị ekwesị, nkuzi na mmụta ga-abụ usoro ziri ezi karịa. N'ikpeazụ, ihe mgbaru ọsọ ga-abụ ịzụlite akụkụ abụọ nke ụbụrụ. Ụdị abụọ a dị mkpa maka ịrụ ọrụ zuru oke nke mmadụ na ha abụọ dị mkpa maka ọrụ okike nke ụdị ọ bụla, ma ọ bụ ederede ma ọ bụ eserese, ịmepụta echiche ọhụrụ na physics, ma ọ bụ na-emeso nsogbu gburugburu ebe obibi. * p.196 * Nke a bụ ihe mgbaru ọsọ siri ike igosi ndị nkuzi, na-abịa dị ka ọ na-eme n'oge a na-awakpo agụmakwụkwọ site n'ọtụtụ akụkụ. Mana obodo anyị na-agbanwe ngwa ngwa na ihe isi ike nke ịhụ ụdị nkà ndị ọgbọ ga-achọ na-abawanye. Ọ bụ ezie na anyị adaberewo ruo ugbu a n'ezi uche, hapụ ọkara nke ụbụrụ mmadụ iji mee atụmatụ ọdịnihu ụmụ anyị na iji dozie nsogbu ndị ha nwere ike izute n'ụzọ nke ọdịnihu ahụ, mwakpo nke mgbanwe dị ukwuu na-eme ka obi sie anyị ike na echiche nkà na ụzụ na n'ime. ụzọ ochie nke agụmakwụkwọ. Na-ahapụghị ọzụzụ n'ọdịnala n'okwu ọnụ na mgbakọ na mwepụ, ndị nkuzi nwere nchegbu na-achọ usoro nkuzi nke ga-eme ka ụmụaka nwee ike nghọta na ike okike, si otú a na-akwadebe ụmụ akwụkwọ iji nweta ihe ịma aka ọhụrụ site na mgbanwe, imepụta ihe, na echiche na ikike ịghọta usoro mgbagwoju anya nke njikọ. echiche na eziokwu, ịghọta usoro ihe omume dị n'okpuru, na ịhụ nsogbu ochie n'ụzọ ọhụrụ. * p.196 * Dị ka onye nkụzi na nne ma ọ bụ nna, enwewo m mmasị onwe onye n’ịchọ ụzọ ọhụrụ nke izi ihe. Dịka ọtụtụ ndị nkuzi na ndị nne na nna, amatala m nke ọma - ọ na-ewute ya, mgbe ụfọdụ - na usoro nkuzi/ mmụta niile bụ nke na-edochaghị anya, ọtụtụ oge ọ na-arụ ọrụ na-adịghị mma. Ụmụ akwụkwọ nwere ike ha agaghị amụta ihe anyị chere na anyị na-akụziri ha, ihe ha na-amụta nwekwara ike ọ gaghị abụ ihe anyị bu n’obi ịkụziri ha ma ọlị. * p.237 * M na-echeta otu ihe atụ doro anya nke nsogbu nke ikwu ihe a ga-amụta. O nwere ike ịbụ na ị nụla ma ọ bụ nwee ahụmahụ yiri nke ahụ n'ebe nwa akwụkwọ ma ọ bụ nwa gị nọ. Ọtụtụ afọ gara aga, nwa otu enyi m na-aga eleta si n'ụbọchị ya n'ụlọ akwụkwọ lọta, na-enwe nnọọ obi ụtọ banyere ihe ọ mụtara. Ọ nọ na klas nke mbụ, onye nkụzi ya amalitela klas n'ịgụ ihe. Nwatakịrị ahụ, Gary, kwupụtara na ya amụtala okwu ọhụrụ. "Nke ahụ dị mma, Gary," nne ya kwuru. "Kedu ihe ọ bụ?" O chere ntakịrị oge, wee sị, "Aga m edetara gị ya." Na obere chalkboard nwa ahụ ji nlezianya bipụta, Ụlọ. "Nke ahụ dị mma, Gary," nne ya kwuru. "Gịnị ka ọ na-ekwu?" O lere okwu ahụ anya, lekwasịrị nne ya anya wee kwuo okwu-nke-nke-nke-nke-ọma, “Amaghị m.” <p>O doro anya na nwa ahụ amụtala ihe okwu ahụ bụ́ ‘dị ka’—ọ mụtara ọdịdị ahụ́ a na-ahụ anya. nke okwu zuru oke. Otú ọ dị, onye nkụzi ahụ nọ na-akụzi akụkụ ọzọ nke ịgụ ihe - ihe okwu pụtara, ihe okwu pụtara ma ọ bụ ihe nnọchianya. Dị ka ọtụtụ mgbe, ihe onye nkụzi kụziiri na ihe Gary mụtara bụ strangely incongruent. <p>Dịka ọ tụgharịrị, enyi m nwa mgbe niile mụtara visual material best and fastest, a mode of learning consistently prefer by a number of students. N'ụzọ dị mwute, ụwa ụlọ akwụkwọ bụ isi okwu ọnụ, ụwa ihe atụ, na ndị na-amụ ihe dị ka Gary ga-agbanwerịrị, ya bụ, wepụ ụzọ kacha mma ha si amụta ma mụta ka ụlọ akwụkwọ si kwuo. Nwa enyi m, ọ dabara nke ọma, nwere ike ime mgbanwe a, mana ụmụ akwụkwọ ole ọzọ furu efu n'ụzọ? * p.237 * Dịka ndị nne na nna, anyị nwere ike ime nnukwu ihe iji kwalite ebumnuche nke a site n'inyere ụmụ anyị aka ịzụlite ụzọ ọzọ nke ịmara ụwa - n'okwu ọnụ/nyochaa na anya/n'ọhụụ. N'ime afọ ndị dị oké mkpa ná mmalite, ndị nne na nna pụrụ inye aka n'ịkpụzi ndụ nwatakịrị n'ụzọ nke na okwu na-agaghị ekpuchicha ụdịdị eziokwu ndị ọzọ kpam kpam. Aro m kacha ngwa ngwa nye ndị nne na nna bụ gbasara iji okwu eme ihe, ma ọ bụ kama, ọ bụghị iji okwu. * p.239 * Ekwenyere m na ọtụtụ n’ime anyị na-adị ngwa ịkpọ aha mgbe anyị na ụmụntakịrị nọ. Naanị site n'ịkpọ ihe na ịhapụ ya ka ọ gaa mgbe nwatakịrị jụrụ, "Gịnị bụ nke ahụ?" anyị na-ekwurịta na aha ma ọ bụ akara bụ ihe kacha mkpa, na ịkpọ aha zuru ezu. Anyị na-anapụ ụmụ anyị ihe ịtụnanya na nchọpụta ha site n'ịkpọ aha na ịhazi ihe dị n'ụwa anụ ahụ. Kama ịkpọ aha osisi, dịka ọmụmaatụ, gbalịakwa duzie nwa gị site na nyocha nke osisi ahụ ma n'anụ ahụ ma n'uche. Nchọgharị a nwere ike ịgụnye imetụ aka, ịnụ ísì, ịhụ ihe site n'akụkụ dị iche iche, iji otu osisi atụnyere osisi ọzọ, ịtụgharị uche n'ime osisi ahụ na akụkụ ndị dị n'okpuru ala, ige akwụkwọ, ikiri osisi n'oge dị iche iche n'ụbọchị ma ọ bụ n'oge dị iche iche, ịkụ ihe. mkpụrụ ya, na-ekiri ka ihe ndị ọzọ e kere eke - nnụnụ, nla, chinchi - eji osisi, na na. Mgbe ọ chọpụtachara na ihe ọ bụla na-adọrọ mmasị ma dị mgbagwoju anya, nwatakịrị ga-amalite ịghọta na akara ahụ bụ nanị ntakịrị akụkụ nke dum. N'ụzọ a na-akụzi, echiche nke ihe ijuanya nke nwatakịrị ga-adị ndụ, ọbụna n'okpuru ọtụtụ okwu nke oge a. * p.239 ===Agba (2004) === :<obere>Penguin/Tarcher (2004); {{ISBN|9781585422197}}</small> * Enwere okwu n'etiti ndị nkuzi nka na onye na-amalite na agba ga-agwakọta galọn ụrọ tupu ya amụta ka esi eme agba mara mma. * p.75 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Edwards, Betty}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gu36s423a22rxfmld1en3ty16i80usi Bethlehem Tilahun Alemu 0 4163 15609 2023-10-21T07:55:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bethlehem Tilahun Alemu (amụrụ 1980) bụ nwanyị Etiopia na-azụ ahịa, onye nchoputa na onye isi oche nke soleRebels, "ụlọ ọrụ akpụkpọ ụkwụ na-eto ngwa ngwa nke Africa". Alemu enwetala nkwanye ugwu na nkwanye ugwu maka ọkaibe azụmaahịa ya, yana mbọ ọ gbara ime ka okwu a na-ekwu maka Africa pụọ ​​na ịda ogbenye gaa na mmụọ ịchụmnta ego nke kọntinent, isi obodo, na ike akụ na ụba. Alemu malitere "The Rep...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bethlehem Tilahun Alemu (amụrụ 1980) bụ nwanyị Etiopia na-azụ ahịa, onye nchoputa na onye isi oche nke soleRebels, "ụlọ ọrụ akpụkpọ ụkwụ na-eto ngwa ngwa nke Africa". Alemu enwetala nkwanye ugwu na nkwanye ugwu maka ọkaibe azụmaahịa ya, yana mbọ ọ gbara ime ka okwu a na-ekwu maka Africa pụọ ​​na ịda ogbenye gaa na mmụọ ịchụmnta ego nke kọntinent, isi obodo, na ike akụ na ụba. Alemu malitere "The Republic of Leather", na-emepụta ngwaahịa akpụkpọ anụ okomoko na-adịgide adịgide, yana ụlọ ahịa "Garden of Coffee" iji kwalite kọfị ndị Etiopia. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m igosi na ọ ga-ekwe omume ịbụ onye obodo, na Etiopia na n'Africa, na inwe ihe ịga nke ọma n'ụwa nile. * Ọ ga-ekwe omume ibunye akụrụngwa mpaghara mgbe ị na-ekepụta akara ụwa na-eduga n'ahịa, yana ime ya niile site na mmalite. * Ọ bụrụ na anyị chọrọ inwe obodo na-akwụ ụgwọ n'ezie, anyị kwesịrị ịnakwere nha anya n'ọkwa niile. Nke ahụ pụtakwara inye ụmụ nwanyị ike akụ na ụba na isi ihe na nke ahụ bụ ndị inyom na-azụ ahịa. ** [http://www.ilo.org/global/about-the-ilo/mission-and-objectives/features/WCMS_346716/lang--en/index.htm Na-ebili n'elu ụlọ ọrụ akpụkpọ ụkwụ site na ezigbo Ọrụ ] (26 February 2015) nke International Labour Organisation eweghachiri 25 Julaị 2022 * "Ọganihu okike bụ naanị ụzọ iji kpochapụ ịda ogbenye. Na iji mepụta ọganihu na-adịgide adịgide, ị ghaghị ịmepụta ihe n'ezie ụwa." ** [https://www.lionessofafrica.com/blog/2017/9/27/quote-of-the-day-by-bethlehem-tilahun-alemu] * Maka ndị mmadụ ka ha bụrụ ndị ọhụrụ… ha agaghị eme njem dị anya n'ezie ma ọ bụ detuo echiche azụmahịa mmadụ. Ọ dị ebe ahụ. ** [https://www.quotes.net/authors/Bethlehem+Tilahun+Alemu] * Emela naanị ihe, mee ka ihe ka mma. "Innovation bụ ... na-emeziwanye ọnọdụ nke ihe dị na mbụ." ** [https://www.pinterest.com/pin/dont-just-make-things-make-things-better-innovation-isimproving-the-state-of-what-was-before-bethlehem-tilahu-- 399342691933648180/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Alemu, Bethlehem Tilahun}} [[Category:ụmụ nwanyị]] nhwwhl06ot75pwmnr8gia7fzmvpjlm3 Betsey Johnson 0 4164 15610 2023-10-21T07:57:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Betsey Johnson (amuru August 10, 1942) bu onye mmebe ejiji America ==Okwu okwuru== * Oge ọ bụla m gbadara n'okporo ụzọ, enwere m ịhụnanya 100%. Enwere m mmasị n'ịhụnanya. Na ala bụ, M n'ezie nwere mmasị na ndị ikom dị nnọọ iche n'ebe onwe m. Ị mara, akụkọ ochie ahụ. Ị mara, ọ bụrụ na ị na-ekpo ọkụ, ha na-ajụ oyi. Ọ bụrụ na ị bụ onye na-arụsi ọrụ ike, ikekwe ha dị umengwụ. Ọ bụr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Betsey Johnson (amuru August 10, 1942) bu onye mmebe ejiji America ==Okwu okwuru== * Oge ọ bụla m gbadara n'okporo ụzọ, enwere m ịhụnanya 100%. Enwere m mmasị n'ịhụnanya. Na ala bụ, M n'ezie nwere mmasị na ndị ikom dị nnọọ iche n'ebe onwe m. Ị mara, akụkọ ochie ahụ. Ị mara, ọ bụrụ na ị na-ekpo ọkụ, ha na-ajụ oyi. Ọ bụrụ na ị bụ onye na-arụsi ọrụ ike, ikekwe ha dị umengwụ. Ọ bụrụ na ị bụ onye eziokwu, ha bụ ndị enweghị nchekwube?... ** Na alụmdi na nwunye ya atọ na [https://www.npr.org/2020/04/19/837918980/betsey-johnson-talks-fashion-love-and-motherhood-in-self-titled-memoir "Betsey Johnson Na-ekwu Ejiji, Ịhụnanya na Ịbụ Nne na Memoir Memoir”] na NPR (2020 Apr 19) *...N'otu akụkụ, e nwere super, super conservative, mgbe niile girl-n'ọnụ ụzọ. Na n'akụkụ nke ọzọ, e nwere ụdị fantasyland dị otú a, na-eme ka a na-agba egwú-ụlọ akwụkwọ, ebube: ị maara, ntutu isi, etemeete, ejiji, egwu, ụlọ mgbakọ. M pụtara, yabụ maka m, achọrọ m nguzozi ahụ. ** Na nzụlite ya abụọ na [https://www.npr.org/2020/04/19/837918980/betsey-johnson-talks-fashion-love-and-motherhood-in-self-titled-memoir " Betsey Johnson na-ekwu okwu ejiji, ịhụnanya na ịbụ nne na Memoir nke aha onwe ya "] na NPR (2020 Apr 19) * Enwere m ihe mgbanyụ ọkụ m. Enwere m obi ụtọ na ihe ọ bụla ọzọ ịchọrọ ịkpọ m; Anọ m na nzuzo. Ana m apụkarị iri nri abalị ebe a naanị m, elekere ise. Ahụrụ m ya n'anya. Echere m, onye nwere ike ibi ndụ na Betsey ahụ? Enwere m oke maka onwe m ibi ndụ kwekọrọ. Adị m nnọọ iche, na nzuzo… ** Na otu o si dị iche na onye ọha ya na [https://www.salon.com/2020/04/10/betsey-johnson-also-has-a-low-key-private-side-im-too- much-for-myself-to-live-to/ "Betsey Johnson nwekwara igodo dị ala, akụkụ nzuzo: 'Enwere m nnukwu ihe maka onwe m ibi ndụ ruo'"] na Salon (2020 Apr 10) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Johnson,Betsey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lti5c1bjousg5m4gy0f9a9g5wuscjdv Bettina Aptheker 0 4165 15611 2023-10-21T08:01:00Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bettina Fay Aptheker (amuru Septemba 2, 1944) bu onye ndọrọndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye na-eme ihe gbasara nwanyị, prọfesọ na ode akwụkwọ. Aptheker na-arụsi ọrụ ike na ikike obodo na mgbochi agha nke 1960s na 1970s, na kemgbe ọ na-arụ ọrụ na mmepe ọmụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== * Adị m nnọọ obere, dị nanị afọ 20, na 1964. Ọtụtụ ndị nọ n’elu ụgbọ ala ahụ na-ekwu okwu, [...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bettina Fay Aptheker (amuru Septemba 2, 1944) bu onye ndọrọndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị America, onye na-eme ihe gbasara nwanyị, prọfesọ na ode akwụkwọ. Aptheker na-arụsi ọrụ ike na ikike obodo na mgbochi agha nke 1960s na 1970s, na kemgbe ọ na-arụ ọrụ na mmepe ọmụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== * Adị m nnọọ obere, dị nanị afọ 20, na 1964. Ọtụtụ ndị nọ n’elu ụgbọ ala ahụ na-ekwu okwu, [gụnyere] Mario Savio na Art Goldberg, bụ́ onye mesịrị ghọọ ọkàiwu. Ọ fọrọ nke nta ka ha niile bụrụ ụmụ nwoke, echere m na enwere m ihe m ga-ekwu na nwanyị kwesịrị ibili ebe ahụ kwuo ihe. Mgbe e mesịrị, onye ọzọ kwuru okwu n'elu ụgbọ ala ahụ bụ Jackie Goldberg, bụ onye magburu onwe ya ma mesịa ghọọ otu n'ime ndị omebe iwu steeti kachasị mkpa. Ka e mesịrị, mgbe ndị uwe ojii gbara anyị gburugburu, o yikwara ka ha ga-agbaji anyị, otu nwanyị ọkàiwu kwuru okwu n’elu ụgbọ ala ahụ. Enweghị m mmetụta nke nwanyị, ọ bụ naanị mmetụta. Enwere m nnukwu oge ikwu okwu n'elu ụgbọ ala. Ìgwè mmadụ ahụ dị ebube, ọ bụ n'abalị, ọkụ nke igwefoto na-ekpuchi m anya, n'ihi ya enweghị m ike ịhụ ụzọ, ma enwere m ike ịnụ ha ma nwee mmetụta. M hotara Frederick Douglass, "Ike anaghị anabata ihe ọ bụla na-enweghị ihe achọrọ." Ìgwè mmadụ ahụ bigbọrọ azụ. *(Kedu ihe bụ echiche gị gbasara itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị Juu America ugbu a?) BA: Anyị bụ ndị pere mpe na ndị bi na ya. Anyị enweela mmetụta na itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị kemgbe ọtụtụ iri afọ. Ọnụ ọgụgụ ụmụ akwụkwọ ọcha na-enweghị oke nke gara na ndịda bụ ndị Juu. Michael Schwerner [a Congress of Racial Equality social worker], na Andrew Goodman [onye na-akwado ikike obodo nke Ku Klux Klan gburu] bụ ndị Juu, si New York. Nke ahụ abụghị ihe ọhụrụ. [Ọnụ ọgụgụ ndị a] enweghị oke n'ihe gbasara ọnụọgụgụ anyị na ọnụọgụgụ. Ndị Rabbi Reform nke m zuteworo na-etinye aka nke ukwuu na Movement Rights Rights. Enwere njikọ akụkọ ihe mere eme n'etiti ndị isi ojii na ndị Juu na 30s na 40s. Ihe m na-ahụ na-eme taa, [ndị Juu] ka na-aga n'ihu n'ihe ndị metụtara ezinụlọ. [Ndị Juu] ka na-eme ntuli aka Democratic. [Enwere] oke votu maka Obama na maka Hillary sitere na ndị Juu. Ụfọdụ ụmụ akwụkwọ na-abịakwute m bụ ndị na-akwado Palestine - m na-ekwu ... emela ndị Israel mmụọ ọjọọ ma emela ndị Juu mmụọ ọjọọ. *Echere m na ọtụtụ ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị na-enweta nkewa a nke ịpụta ọnụ na n'elu ihe mana ha na-enwe ọgba aghara n'ime. Abụ m onye na-anwụghị n'ezinụlọ, ana m emeso iyi egwu mmekọahụ, enwere m nnukwu nsogbu na enweghị ùgwù onwe onye dị ala, enweghị uru, [na] ọchịchọ igbu onwe. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Aptheker,Bettina}} [[Category:ụmụ nwanyị]] nh2tqhif5mqcp9wje2fmqsle4l5jus8 Virgil Fox 0 4166 15612 2023-10-21T08:01:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''''[[w:Virgil Fox | Virgil Fox]]'''' (May 3, 1912- October 25, 1980) bụ onye organist America. A maara Fox maka inye ihe nkiri egwu J.S. Bach maka ndị na-ege egwu egwu rock. ==sitere ya== * E nwere ugbu a n'ala anyị (na ọtụtụ mba Europe) n'oge a ụdị nit-na-ewere ofufe nke akụkọ ihe mere eme im-po-tent. Ha na-ekwu, ha na-ekwu, na a ghaghị ịkọwa Bach nakwa na ọ ghaghị inwe mmetụta, ihe ndetu ya na-ekwu maka onwe ha. Ị chọr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''''[[w:Virgil Fox | Virgil Fox]]'''' (May 3, 1912- October 25, 1980) bụ onye organist America. A maara Fox maka inye ihe nkiri egwu J.S. Bach maka ndị na-ege egwu egwu rock. ==sitere ya== * E nwere ugbu a n'ala anyị (na ọtụtụ mba Europe) n'oge a ụdị nit-na-ewere ofufe nke akụkọ ihe mere eme im-po-tent. Ha na-ekwu, ha na-ekwu, na a ghaghị ịkọwa Bach nakwa na ọ ghaghị inwe mmetụta, ihe ndetu ya na-ekwu maka onwe ha. Ị chọrọ ịma ihe ọ bụ? ire ere na-enweghị isi! Bach nwere ọbara uhie. Ya na ndị mmadụ nwere mmekọrịta! O nwere mmụọ a dị ịtụnanya ma were ya na ị nwere ike itinye egwu niile n'otu akụkụ nke atụmatụ ya na nkọwa ya dị ukwuu na mmetụta dị ukwuu wee tinye nwoke kachasị ukwuu n'ihe niile n'elu shelf uzuzu uzuzu n'okpuru ụfọdụ iko iko na a. ụlọ ihe ngosi nka ma kwuo na a pụghị ịkọwa ya! Ha juputara na ị maara ihe na ha enweghị nkà nke na ha ga-ezo n'azụ ihe a 'n'ihi na ha enweghị ike ịbanye n'Ụlọ Egwu n'ụzọ ọ bụla ọzọ! * '' Akụkụ dị arọ '' (mmeghe nke Bach Toccata na Fugue na Dm, BWV 565) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fox, Virgil}} [[Category: ụmụ nwanyị}} 6ql6riuig5xc90vko4t66b8uing4v11 Betty Ford 0 4167 15613 2023-10-21T08:03:34Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Elizabeth Anne Ford (née Bloomer); mbụ Warren; (Eprel 8, 1918 – Julaị 8, 2011) bụ nwunye mbụ nke United States site na 1974 ruo 1977, dịka nwunye nke Onye isi ala Gerald Ford. Dị ka nwanyị mbụ, ọ na-arụsi ọrụ ike na amụma ọha na eze ma setịpụ ụkpụrụ dị ka nwunye onye isi ala na-arụsi ọrụ ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ==Okwu okwuru== * Agwara m di m ma ọ bụrụ na anyị ga-aga White House, "Ọ d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Anne Ford (née Bloomer); mbụ Warren; (Eprel 8, 1918 – Julaị 8, 2011) bụ nwunye mbụ nke United States site na 1974 ruo 1977, dịka nwunye nke Onye isi ala Gerald Ford. Dị ka nwanyị mbụ, ọ na-arụsi ọrụ ike na amụma ọha na eze ma setịpụ ụkpụrụ dị ka nwunye onye isi ala na-arụsi ọrụ ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ==Okwu okwuru== * Agwara m di m ma ọ bụrụ na anyị ga-aga White House, "Ọ dị mma, m ga-aga. Ma m na-aga dị ka onwe m. Ma oge agafewo ịgbanwe ụkpụrụ m. Ma ọ bụrụ na ha adịghị amasị ya, mgbe ahụ, ha na-aga. ' ga-achụpụ m. " **[https://www.fordlibrarymuseum.gov/library/document/0018/81556868.pdf "Ajụjụ na nkeji 60"] (10 October 1975) *Ọfọn, echere m na nwunye Congressional ga-abụ ụdị nwanyị pụrụ iche. Echeghị m na ụmụ nwanyị niile nwere ike ime mgbanwe n'ụdị ndụ a. **[https://www.fordlibrarymuseum.gov/library/document/0018/81556868.pdf "Ajụjụ na nkeji 60"] (10 October 1975) *Echere m na e nwere ụmụnwaanyị nwere uche nwere ike na di ha nọ n'ụlọ karịa ka ọ masịrị ha. Ma e nwekwara ndị chọrọ ka di ha nọrọ n’ụlọ karịa. **[https://www.fordlibrarymuseum.gov/library/document/0018/81556868.pdf "Ajụjụ na nkeji 60"] (10 October 1975) *Enwere m izu oke: okwukwe na di m. Ma, obi na-adị m ụtọ ịhụ ka ọ na-enwe ọmarịcha nwa agbọghọ. Ma mgbe ọ kwụsịrị ile anya, m ga-amalite ichegbu onwe ya. Ma ugbu a, ọ ka na-enwe ọmarịcha nwa agbọghọ. Ọ naghịkwa enwe ohere maka ntụrụndụ n'èzí. N'ihi na m na-etinye ya n'ọrụ. **[https://www.fordlibrarymuseum.gov/library/document/0018/81556868.pdf "Ajụjụ na nkeji 60"] (10 October 1975) *Abụghị m ụdị nke ga-agba bra m ọkụ ma ọ bụ mee ihe dị otú ahụ n'ezie ahụghị m ike na ya. Enwere m mmetụta na nwanyị a tọhapụrụ onwe ya bụ nwanyị na-enwe obi ụtọ ime ihe ọ na-eme, ma ọ bụ ọrụ ma ọ bụ dị ka nwunye, ọ naghị eme ka ọ dị iche. Otú ahụkwa ka ọ na-adị ya n’ime obi na obi dị ya ụtọ nakwa na a tọhapụrụ ya. **[https://www.fordlibrarymuseum.gov/library/document/0018/81556868.pdf "Ajụjụ na nkeji 60"] (10 October 1975) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ford,Betty}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5j80e7ymszpn5ryuym61kv6i2v4hu26 Betty Heimann 0 4168 15614 2023-10-21T08:05:23Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Betty Heimann (29 Maachị 1888, Wandsbek, Germany - 19 Mee 1961, Sirmione, Italy) bụ nwanyị mbụ Indologist nwetara na Germany. Mgbe ndị Nazi machiri ndị Juu ka ha na-arụ ọrụ agụmakwụkwọ na Germany na 1933, ọ kụziiri ihe na Mahadum London wee ghọọ nwa amaala Britain. Mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, ọ tọrọ ntọala Ngalaba Nkà Mmụta Ọmụma India na Sanskrit a ==Okwu okwuru== * Ọ BỤ eziokwu a na-apụghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Betty Heimann (29 Maachị 1888, Wandsbek, Germany - 19 Mee 1961, Sirmione, Italy) bụ nwanyị mbụ Indologist nwetara na Germany. Mgbe ndị Nazi machiri ndị Juu ka ha na-arụ ọrụ agụmakwụkwọ na Germany na 1933, ọ kụziiri ihe na Mahadum London wee ghọọ nwa amaala Britain. Mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị, ọ tọrọ ntọala Ngalaba Nkà Mmụta Ọmụma India na Sanskrit a ==Okwu okwuru== * Ọ BỤ eziokwu a na-apụghị ịgbagha agbagha na ọ dịghị nkà ihe ọmụma na-abụghị India nke na-eji ntụziaka[ ime mmụọ] eme ihe n’ụzọ dịgasị iche otú ahụ iji jiri anya nke uche hụ eziokwu kasịnụ. Ọ bụ ihe metaphysical nke echiche Hindu na-enye ohere maka ọzụzụ nkuzi bara uru. **Dị ka ekwuru ma kwuo na Londhe, S. (2008). [https://books.google.com/books/about/A_Tribute_to_Hinduism.html?id=G3AMAQAAMAAJ ụtụ nye okpukpe Hindu: Echiche na amamihe gbasara kọntinent na oge gbasara India na omenala ya] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Heimann,Betty}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kqg7ypx9anj1x2cfegzvfnlmegs59qz Betty Korir 0 4169 15615 2023-10-21T08:07:09Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Betty Korir ((amụrụ c. 1971) bụ onye ọka iwu Kenya na onye isi ụlọ ọrụ nke Credit Bank. Akpọrọ aha n'ime ndepụta nke ndị isi 100 ụmụ nwanyị kacha elu na Africa. ==Okwu okwuru== *ụmụ nwanyị bụ ike dị ike maka mgbanwe n'ofe ụwa. . ** [https://creditbank.co.ke/discover-more/mrs-betty-korir-named-in-the-list-of-africas-top-women-ceos-nairobi-kenya/ //creditbank.co .ke/] * Anaghị m ahụ onwe m dị ka ihe pụrụ ich...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Betty Korir ((amụrụ c. 1971) bụ onye ọka iwu Kenya na onye isi ụlọ ọrụ nke Credit Bank. Akpọrọ aha n'ime ndepụta nke ndị isi 100 ụmụ nwanyị kacha elu na Africa. ==Okwu okwuru== *ụmụ nwanyị bụ ike dị ike maka mgbanwe n'ofe ụwa. . ** [https://creditbank.co.ke/discover-more/mrs-betty-korir-named-in-the-list-of-africas-top-women-ceos-nairobi-kenya/ //creditbank.co .ke/] * Anaghị m ahụ onwe m dị ka ihe pụrụ iche, ana m ahụ onwe m dị ka ngwaahịa, site na ngwa nkeonwe, nke ihe m chọrọ maka ụmụ nwanyị niile na n'ezie ụmụ nwoke niile n'ebe niile. **[https://creditbank.co.ke/discover-more/mrs-betty-korir-named-in-the-list-of-africas-top-women-ceos-nairobi-kenya/ //creditbank.co .ke/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Korir,Betty}} [[Category:ụmụ nwanyị]] genjbgctbyms8upfd86b8tk5tckeh91 Gene Fowler 0 4170 15617 15616 2023-10-21T08:08:11Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Gene Fowler|Gene Fowler]]'' ([[March 8], [1890] - [July 2], [1960]) bụ onye America onye nta akụkọ, onye edemede, na onye na-eme ihe nkiri. == Okwu okwu == * Nwoke ahụ buru nnọọ ibu karịa ndụ nke na e nweghị ihe ọ̀tụ̀tụ̀ a ga-eji tụọ ya. Ọtụtụ n'ime mkparịta ụka Wilson, ọ bụrụ na etinye ya n'akwụkwọ, yiri ka ọ bụ okwu rụrụ arụ ma ọ bụ ihe rụrụ arụ. * [[w:Gene Fowler | Gene Fowler]], dị ka Anita Loos kwuru, ''Kiss Hollywood Goodbye'', Viking Press, New York, 1974, Banyere Wilson Mizner * Mgbe ụfọdụ, m na-eche na ọ na-adị m ka m si n’ime ụlọ pụọ ma hapụ ígwè typewriter na-agba ọsọ. * Ekepụtara na-enweghị nkọwa na ''Nlebanya Chaplains' Military, '' Chaplains, U.S. Army. (1981), p. 144 * Gịnị bụ ihe ịga nke ọma? Ọ bụ balloon egwuregwu ụmụaka n'etiti ụmụaka ji ntụtụ. * "Skyline: Ihe ncheta nke onye nta akụkọ nke 1920" (1961); dị ka Jonathon Green si kwuo (1988) '' Onye kwuru?: ntuziaka nhota nke narị afọ.'' p. 308 * A [akwụkwọ] agwụbeghị; agbahapụla ya. * Ekwuru na H. Allen Smith '' The Life and Legend of Gene Fowler '' (1977); dị ka Paul Dickson kwuru (1990), '' The New Official Iwu '', p. 74 * [Ndị ikom] adịghị emegide gị, ha bụ nanị maka onwe ha. * ''Skyline: Ihe ncheta nke onye nta akụkọ nke 1920'' (1961) p. 105 * Onye ọ bụla chọrọ onye iro na-ekpo ọkụ ma ọ bụ abụọ iji mee ka ọ ghara nchara n’akụkụ akụkụ nke uche ya. * ''Skyline: Ihe ncheta nke onye nta akụkọ nke 1920'' (1961), p. 99 * [Ide] dị mfe. Naanị ihe ị ga-eme bụ ileba anya na mpempe akwụkwọ na-enweghị ihe ọ bụla ruo mgbe ntụpọ ọbara na-apụta n'egedege ihu gị. * Ekepụtara na-enweghị nkọwa na Janice R. Matthews et al. (2000) '' Edemede Sayensị Na-aga nke Ọma'' p. 53 * Mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya [Douglas Adams] * Ụzọ kacha mma ị ga-esi bụrụ [onye edemede] na-aga nke ọma bụ ịgụ akwụkwọ nke ọma, cheta ya, wee chefuo ebe ị na-echeta ya. * Ekepụtara na-enweghị nkọwa na Blythe Camenson (2002) '' Otu esi ere, wee dee akwụkwọ edeghị akwụkwọ gị.'' p. 188 * O nwere nkwanye ùgwù miri emi maka ime agadi [afọ] . Karịsịa mgbe a na-etinye ya na karama. * Ekepụtara na-enweghị nkọwa na Judy Valon (2009) ''N'ime afọ 60 gị'' == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fowler, Gene}} [[Category: ụmụ nwanyị]] m3w2c36ubmu61ut98ku4z70usx8thkn Betty Nambooze 0 4171 18470 15618 2024-03-18T14:04:04Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Betty Nambooze Bakireke|Betty Nambooze]] (amụrụ 13 Julaị 1969) bụ onye odeakụkọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Uganda|Uganda]] nke na-eje ozi dị ka onye otu nzuko omeiwu, na-anọchite anya Mukono Municipality, na mpaghara Mukono. ==Okwu ndị O kwuru== * Anyị kwesịrị isonye ka ọ bụrụ na ha aghọọ aghụghọ, anyị na-eji nke ahụ eme ka ndị mmadụ na-aga n’okporo ámá ma kpochapụ onye ọchịchị aka ike. ** [https://www.reuters.com/article/us-uganda-politics/uganda-opposition-threatens-to-block-elections-if-demands-not-met-idUSKBN0OI1GP20150602 "Uganda mmegide na-eyi egwu igbochi ntuli aka ma ọ bụrụ na Ihe a na-achọghị. * Dị ka obodo, anyị nwere mba ndị ntorobịa nwere oke enweghị ọrụ. Gọọmenti na-edozi nke a ngwa ngwa na ụlọ ọrụ ndị a nke onwe ha ejidela usoro a, ha na-ebuga ndị ntorobịa a na-arụ ọrụ nke ọma. ** [https://www.pmldaily.com/news/2019/07/you-are-trading-people-nambooze-tells-labour-exporting-companies.html "Ị na-ere ndị mmadụ 'Nambooze gwara ụlọ ọrụ na-ebupụ ọrụ" ], edemede sitere na Teddy Tracy Nayiga na PML kwa ụbọchị, Julaị 8 2019. * Akpọla ya ọrụ. Ị na-azụ ndị mmadụ. ** [https://www.pmldaily.com/news/2019/07/you-are-trading-people-nambooze-tells-labour-exporting-companies.html "Ị na-ere ndị mmadụ 'Nambooze gwara ụlọ ọrụ na-ebupụ ọrụ" ], edemede sitere na Teddy Tracy Nayiga na PML kwa ụbọchị, Julaị 8 2019. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nambooze,Betty}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 30oqkoaijho53krjjh3ldog6azv4mic Beverly Sills 0 4172 15619 2023-10-21T08:12:25Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Beverly Sills (amụrụ Belle Silverman; 25 Mee 1929 - Julaị 2, 2007) bụ ihe nrite Grammy meriri coloratura soprano, ikekwe onye ọbụ abụ opera America kacha ama na 1960 na 1970. ==Okwu okwuru== * '''Achọrọ m ịbụ abụ — na-achọsi ike.''' Olu m wụsara n'ụzọ dị mfe n'ihi na anaghịzi m abụ abụ maka ihu ọma onye ọ bụla; Apụrụ m iche banyere mmeghachi omume ọha na eze, naanị m chọrọ ịnụ ụtọ onwe m. …...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Beverly Sills (amụrụ Belle Silverman; 25 Mee 1929 - Julaị 2, 2007) bụ ihe nrite Grammy meriri coloratura soprano, ikekwe onye ọbụ abụ opera America kacha ama na 1960 na 1970. ==Okwu okwuru== * '''Achọrọ m ịbụ abụ — na-achọsi ike.''' Olu m wụsara n'ụzọ dị mfe n'ihi na anaghịzi m abụ abụ maka ihu ọma onye ọ bụla; Apụrụ m iche banyere mmeghachi omume ọha na eze, naanị m chọrọ ịnụ ụtọ onwe m. … Achọtala m ụdị ịdị jụụ, ntozu okè ọhụrụ, n'ihi nsogbu ụmụ m. "'Enweghị m mmetụta nke ọma ma ọ bụ ike karịa onye ọ bụla ọzọ ma ọ dị m ka ọ dịghị mkpa ma onye ọ bụla hụrụ m n'anya ma ọ bụ na ọ bụghị - nke ka mkpa ugbu a bụ ka m hụ ha n'anya. Inwe mmetụta dị otú ahụ na-atụgharị ndụ gị dum gburugburu; ndụ na-aghọ ihe inye.''' ** ''Akụ: Ihe osise onwe'' (1976), p. 114 * '''Nwanyị na-enwe obi ụtọ bụ onye na-enweghị nchegbu ọ bụla; nwanyị na-enwe obi ụtọ bụ onye nwere nchegbu ma ọ dịghị ekwe ka ha daa ya.'' ** Dị ka e hotara na '' Nwanyị Quotable '' (1978) nke Elaine Partnow dere, p. 399 * Ike na-eto eto na ụmụ nwanyị mana ọ dị n'egedege ihu, ọ bụghị n'ihu. Ndị nwoke ga-enwe mmasị mgbe niile na ụmụ nwanyị nwere ogwe aka dị nro mara mma na obi anụ ahụ. ** Dịka ekwuru na ''OGE'' Vol. 120 (1982) * Gịnị mere m ga-eji gaa mgbe ọ na-aga nke ọma? … ''M bi n'ime ihe mkpofu. Enwere m ike iri nri na caviar.'' ** Dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/1984/10/15/nyregion/new-york-day-by-day-caviar-for-beverly-sills.html "Caviar maka Beverly Sills" na "The New York Times" (15 October 1984)] * Ọ bụrụhaala na ọ ruteghị ebe ị na-echetaghị onye opera ị na-ege, m dị njikere ịnwale. ** Dịka ekwuru na ''Newsweek'', Vol. 103, (1984), p. iv * '''M na-agbalị mgbe niile ịgafetụ ebe ndị mmadụ tụrụ anya na m ga-akwụsị. Achọghị m ịgbanwe ugbu a.'' ** ''Beverly: Akwụkwọ akụkọ ndụ'' (1988), p. 356 * '''Oda m nwere ogologo ọrụ na-adịghị akwụsị akwụsị.'''' O kwesịrị ka e were nwayọọ na nkwanye ùgwù dọba n'àkwà, ọ bụghị ka a na-ekupụ ya mgbe ọ bụla iji mara ma ọ ka nwere ike ime ihe ọ na-emebu. ''Ọ nweghị ike''' ** Dị ka e hotara na ''OGE'' (1983), na '' The Beacon Book of Quotations by Women'' (1992) nke Rosalie Maggio dere. * ''' Art bụ mbinye aka nke mmepeanya' '' ** Dị ka e hotara na '' The Beacon Book of Quotations by Women'' (1992) nke Rosalie Maggio dere. * Ekwenyere m n'ezie na m ga-eji nnukwu ọchị rụzuo nnukwu ihe, amaara m na ụfọdụ ndị na-enwe nkụda mmụọ, mana nke ahụ adịghị mkpa. ** Dị ka e hotara na '' The Beacon Book of Quotations by Women'' (1992) nke Rosalie Maggio dere. * Enweghị ụzọ mkpirisi gaa ebe ọ bụla kwesịrị ịga. ** Dị ka e hotara na ''Imeri Onye Iro Akpọrọ Nkezi'' (1996) nke John L. Mason dere * '''Ị nwere ike inwe nkụda mmụọ ma ọ bụrụ na ị daa, mana ị ga-aga n'ihu ma ọ bụrụ na ịnwaleghị.'' ** Dị ka e hotara na '' Okwu ndị na-enweghị atụ: Okwu 230 na-akpasu echiche na mkpali ka ụmụ akwụkwọ na-agụ akwụkwọ, iche echiche, na mkparịta ụka'' (1997) nke Jacqueline Sweeney dere. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sills,Beverly}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 06ow21rop9nc9dqtosvfy7irqzjro7k María Irene Fornés 0 4173 15620 2023-10-21T08:12:57Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:María Irene Fornés (2012).jpg|thumb|Fornes (2012)]] ''[[w:María Irene Fornés|María Irene Fornés]]''' (Mee 14, 1930 – Ọktoba 30, 2018) bụ[Cuba] ]n-American ''[[w:avant-garde| avant-garde]]''onye na-ede egwuregwu na onye nduzi. == Okwu okwu == * Inwe egwuregwu nke onye ọzọ duziri dị ka ịga ụlọ akwụkwọ okpukpe mgbe ị bụ nwata, ị na-ege ntị ma rube isi… * Na nkwụsị nke njikwa okike ma ọ bụrụ na ị naghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:María Irene Fornés (2012).jpg|thumb|Fornes (2012)]] ''[[w:María Irene Fornés|María Irene Fornés]]''' (Mee 14, 1930 – Ọktoba 30, 2018) bụ[Cuba] ]n-American ''[[w:avant-garde| avant-garde]]''onye na-ede egwuregwu na onye nduzi. == Okwu okwu == * Inwe egwuregwu nke onye ọzọ duziri dị ka ịga ụlọ akwụkwọ okpukpe mgbe ị bụ nwata, ị na-ege ntị ma rube isi… * Na nkwụsị nke njikwa okike ma ọ bụrụ na ị naghị eduzi na [https://bombmagazine.org/articles/maria-irene-fornes/"María Irene Fornés nke Allen Frame"] na BOMB Magazine (1984 Oct 1) * Egwuregwu m dị ọcha. Ọtụtụ egwuregwu nwere oge anọ, ise dị mkpa n'ime egwuregwu ahụ ma egwuregwu ndị ọzọ na-abịarute ya. Ọ bụ naanị jupụta. Amaghị m ihe kpatara ya, ma ọ bụ naanị ịmepụta echiche na ọ dị adị ma ọ bụ na ị ga-etinye awa abụọ iji nweta ike (ị ga-ahụ ọ bụghị naanị snapshots). Ma ọ na-agwụ m ike. M na-arahụ ụra mgbe m hụrụ egwuregwu ndị dị otú ahụ, m na-arahụ ụra na-ede ya ... * N'ịzere ụdị egwuregwu a na-ahụkarị na [https://bombmagazine.org/articles/maria-irene-fornes/ "María Irene Fornés nke Allen Frame"] na BOMB Magazine (1984 Oct 1) * Nkà bụ ihe ị na-adịghị emepụtagharị—ihe ị na-ahụ kwa ụbọchị adịghị ka ọ na-akpali ha. Ma ị na-eme ihe na ya ka ọ ghara ejikọta ya na iwu nke eziokwu. Ọrụ m na-enwe mmetụta ahụ mgbe niile. Ọ dịtụbeghị mgbe m chere na ọ dị mkpa ma ọlị ka m dee egwuregwu ndị nwere ezi uche… * Na etu ọrụ ya (na ndị nka nka Latin America ndị ọzọ) si agba mbọ na-eche echiche na [https://bombmagazine.org/articles/maria-irene-fornes/ “María Irene Fornés nke Allen Frame”] na BOMB Magazine (1984) Ọkt 1) * Egwuregwu m dị ọcha. Ọtụtụ egwuregwu nwere oge anọ, ise dị mkpa n'ime egwuregwu ahụ ma egwuregwu ndị ọzọ na-abịarute ya. Ọ bụ naanị jupụta. Amaghị m ihe kpatara ya, ma ọ bụ naanị ịmepụta echiche na ọ dị adị ma ọ bụ na ị ga-etinye awa abụọ iji nweta ike (ị ga-ahụ ọ bụghị naanị snapshots). Ma ọ na-agwụ m ike. M na-arahụ ụra mgbe m hụrụ egwuregwu ndị dị otú ahụ, m na-arahụ ụra na-ede ya ... * N'ịzere ụdị egwuregwu a na-ahụkarị na [https://bombmagazine.org/articles/maria-irene-fornes/ "María Irene Fornés nke Allen Frame"] na BOMB Magazine (1984 Oct 1) * Nkà bụ ihe ị na-adịghị emepụtagharị—ihe ị na-ahụ kwa ụbọchị adịghị ka ọ na-akpali ha. Ma ị na-eme ihe na ya ka ọ ghara ejikọta ya na iwu nke eziokwu. Ọrụ m na-enwe mmetụta ahụ mgbe niile. Ọ dịtụbeghị mgbe m chere na ọ dị mkpa ma ọlị ka m dee egwuregwu ndị nwere ezi uche… * Na etu ọrụ ya (na ndị nka nka Latin America ndị ọzọ) si agba mbọ na-eche echiche na [https://bombmagazine.org/articles/maria-irene-fornes/ “María Irene Fornés nke Allen Frame”] na BOMB Magazine (1984) Ọkt 1) * Ụlọ ihe nkiri bụ ọrụ ebe chi na-agbanwe agbanwe… Mgbe ụfọdụ ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. Mgbe ụfọdụ ọ bụ onye nduzi. Mgbe ụfọdụ ọ bụ onye njikwa ogbo. Mgbe ụfọdụ, ma ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ, ọ bụ onye na-ede egwuregwu. * Na ọdịdị dị egwu nke ihe nkiri na [https://brooklynrail.org/2002/10/theater/moment-to-moment-with-maria-irene-fornes "Oge ruo Oge: ya na Maria Irene Fornes"] na The Ụgbọ okporo ígwè Brooklyn (Mgbụsị akwụkwọ 2002) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fornés, María Irene}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] dxeoudtubowbf7gr18rvl4ttpzw657q Beverly White 0 4174 15621 2023-10-21T08:15:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Beverly White (Septemba 2, 1928 - Mee 24, 2021) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi na Houselọ Ndị Nnọchiteanya Utah sitere na mpaghara 57th na 64th site na 1971 ruo 1990. Ọ bụ nwanyị kachasị ogologo na-eje ozi na onye omebe iwu steeti Utah. ==Okwu okwuru== * N’afọ 1976, otu onye omebe iwu kwuru na ọ gwara m na ụmụ nwaanyị anọghị n’ụlọ omebe iwu. Enweghị m ike ikwere ya. ** Dịka ekwuru [https:...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Beverly White (Septemba 2, 1928 - Mee 24, 2021) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jere ozi na Houselọ Ndị Nnọchiteanya Utah sitere na mpaghara 57th na 64th site na 1971 ruo 1990. Ọ bụ nwanyị kachasị ogologo na-eje ozi na onye omebe iwu steeti Utah. ==Okwu okwuru== * N’afọ 1976, otu onye omebe iwu kwuru na ọ gwara m na ụmụ nwaanyị anọghị n’ụlọ omebe iwu. Enweghị m ike ikwere ya. ** Dịka ekwuru [https://archive.ph/ukNVj na '' Daily Utah Chronicle ''] (December 5, 1979) * N’afọ a, enweela m ihe dị ka ọkara ndị omeiwu iri na abụọ na-agwa m na ụmụ nwanyị anọghị n’ụlọ omebe iwu, na ha enweghị ike ịtụ vootu ụgwọ akwụkwọ aha nwanyị na ya. ** Dịka ekwuru [https://archive.ph/ukNVj na '' Daily Utah Chronicle ''] (December 5, 1979) * Echere m na ọ dị njọ, karịsịa ndị ụkọchukwu, ichebe onye na-emetọ ụmụaka. Nke a bụ nzọụkwụ azụ azụ. ** Dịka ekwuru [https://archive.ph/9bzsC na ''The Salt Lake Tribune''] (February 26, 1988) *** Ekwuputara na nzaghachi nye iwu nke ga-ekwe ka nkwupụta sitere n'aka ndị na-emegbu ụmụaka nye ndị ụkọchukwu ka ọ bụrụ ihe nzuzo. * M na-emesapụ aka n’ihi na ekwere m na anyị nwere ibu ọrụ ilekọta ndị agadi, ndị ogbenye, ndị nwere nkwarụ na ndị isi ike. Ana m akwado mmemme na-enyere ụmụ amaala a aka. A na m eche nche na nke ahụ ma a bịa n'inye ndị na-atụ ụtụ isi ego maka ihe ndị dị ka w: Heber Valley Railroad | Heber Creeper. ** Dịka ekwuru [https://archive.ph/jzPX2 na ''The Salt Lake Tribune''] (Nọvemba 1, 1990) * Ọ bụ ihe ịtụnanya ka ụmụ nwanyị ka na-ekwurịta okwu n'agbanyeghị na ndị na-egbochi asụsụ. Ị na-agwa ụmụ nwanyị gburugburu ụwa okwu ma chọpụta na anyị niile nwere otu nsogbu. ** Dịka ekwuru [https://archive.ph/rZrYW na '' Tooele Transcript-Bulletin ''] (October 12, 1995) *** State n'ihe gbasara w: Nzukọ Ụwa Maka Ụmụnwaanyị, 1995|Ogbako Ụwa Maka Ụmụnwaanyị, 1995 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:White, Beverly}} [[Category:ụmụ nwanyị]] h332rjljsc060q4jkhwljojy6wk0shk Bhanumati (wife of Duryodhana 0 4175 15624 15623 2023-10-21T08:21:37Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Bhanumati bụ nwunye nke Duryodhana, onye isi mgba nke Mahabharata na incarnation nke Kali (mmụọ ọjọọ). ==Okwu okwuru== *Bhishma na-eche Draupadi maka Bhanumati. Ọ gọziri ya wee sị na ọ gaghị abụ nwaanyị di ya nwụrụ. Mgbe ahụ Draupadi weliri akwa mkpuchi ya, Bhishma wee mata na [Krishna] nọ n'azụ aghụghọ ahụ. Bhishma kwuru na ya chegharịrị iji mee ka w:Kauravas|Kauravas merie, mana dharma ga-emeri mgbe niile na njedebe. Krishna ga-ahụ nke a. **[http://www.thehindu.com/features/friday-review/religion/upholding-dharma/article5931434.ece Nkwado dharma]'' (20 Eprel 2014). ''w: Ndị Hindu | Ndị Hindu''. <small>eweghachiri 7 Ọktoba 2017.</ obere> ''Mahabharata'' <obere>w:Kisari Mohan Ganguli|K. M. Ganguli, tr. na: ''[http://www.sacred-texts.com/hin/maha/index.htm The Mahabharata] nke Vyasa|Krishna-Dwaipayana Vyasa''. Ebipụtara n'etiti 1883 na 1896</small> *Obi abụọ adịghị ya, nne mara mma na nnukwu anya nke w:Lakshmanaa|Lakshmana, nke emebeghị nwa nwoke na enweghị di, ga-ezute ọnwụ ya n'oge na-adịghị anya! **Duryodhana na: :Shalya Parva|Akwukwo 9: Shalya Parva, [http://www.sacred-texts.com/hin/m09/m09064.htm nkeji 64] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:(Wife of Duryodhana),Bhanumati}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5gbv11k4d6yyv84o4n3bzq8nb1tmoib Bharat Mata 0 4176 15625 2023-10-21T08:25:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bhārat Mātā (Nne India na Bekee) bụ onye mba India (Bharat) dị ka chi nne. N'ihe osise a na-ahụ anya, a na-egosipụtakarị ya ka o yi uwe sari na-acha uhie uhie ma ọ bụ saffron ma jide ọkọlọtọ mba; mgbe ụfọdụ ọ na-eguzo n'elu lotus, ọdụm na-eso ya. ==Okwu okwuru== * Nwanne nwoke Satyendranath, Jyotirindranath's uri nke e dere maka Mela n'otu afọ ahụ ('Bilie! 0 bilie! ụmụ Bharat') laghachiri na isiokwu nke nguzogide si...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bhārat Mātā (Nne India na Bekee) bụ onye mba India (Bharat) dị ka chi nne. N'ihe osise a na-ahụ anya, a na-egosipụtakarị ya ka o yi uwe sari na-acha uhie uhie ma ọ bụ saffron ma jide ọkọlọtọ mba; mgbe ụfọdụ ọ na-eguzo n'elu lotus, ọdụm na-eso ya. ==Okwu okwuru== * Nwanne nwoke Satyendranath, Jyotirindranath's uri nke e dere maka Mela n'otu afọ ahụ ('Bilie! 0 bilie! ụmụ Bharat') laghachiri na isiokwu nke nguzogide site n'igosi Nne India ebe ọ nọ <br>Na-arịa ọrịa na akpọnwụ akpọnwụ, ahụ akpụkpọ anụ. na ọkpụkpụ,Ebe ndị mmụọ ọjọọ dị ike Subjection na amaghị<br>Na-aṅụ ọbara ya ma merụọ mkpụrụ obi ya<br>Na ịchọ ọdịmma onwe ya nkewa, monstrous fiend<br>Her fair body into fragments doth hack!<br>...Lee, the monstrous fiend. nne na-anọdụ n'agha<br>N'ọchịchịrị na-amaghị ihe, na-agbụ ụkwụ na aka. ** Jyotirindranath, nke e hotara na Indira Chowdhury - The Frail Hero and Virile History_ Gender and the Politics of Culture in Colonial Bengal-Oxford University Press (1998) nakwa na Jain, M. (2010). Ụzọ ndị yiri ibe: Essays na mmekọrịta ndị Hindu na ndị Alakụba, 1707-1857. ch V *Bhabananda zara ya, “Anyị amaghị nne ọzọ. ‘Nne mmadụ na ala ọmụmụ dị ukwuu karịa eluigwe n’onwe ya.’ Ma anyị na-ekwu na ala ọmụmụ anyị bụ nne anyị. Anyị enweghị nne, nna, ụmụnne, ndị enyi, enweghị nwunye, ụmụ, ụlọ, ma ọ bụ ụlọ. Naanị ihe anyị nwere bụ nwanyị ahụ nke jupụtara na mmiri, ọgaranya mkpụrụ osisi, nke ikuku dị n’ebe ndịda jụrụ oyi, onye mara mma nke na-ewe ihe ubi.” **Bankim, ihe odide sitere na Anandamath, nke e depụtara na (Mmalite nke mmepeanya Asia) Rachel Fell McDermott, Leonard A. Gordon, Ainslie T. Embree, Frances W. Pritchett, Dennis Dalton - Isi mmalite nke ọdịnala ndị India. Mpịakọta 2, India Modern, Pakistan, ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mara,Bharat}} [[Category:ụmụ nwanyị]] p4sxpzkzwfybn0j87qr0ucztdo4z2df Bhishma 0 4177 15627 15626 2023-10-21T08:29:52Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Bhishma (Devanāgari: भीष्‍म) bụ isi agwa na epic Hindu Mahabharata, a makwara ya nke ọma maka nkwa ọ kwere ịlụ nwanyị. Bhishma bụ onye na-eso ụzọ Bhagavan Parashurama (otu n'ime avatārs nke Onyenwe anyị Vishnu). ==Okwu okwuru== *Anụ iyi m abụghị maka onwe m. My dharma karịrị ịchọ ọdịmma onwe m ma dị mkpa karịa ndụ gị. Gbaghara m ihe merenụ ma ị nwere ike. Ị nwere ike ịnọ ebe a n'obodo anyị ruo oge ndụ gị niile, a ga-ahụkwa nkasi obi gị niile. Mana maka ịlụ gị, w:Amba (Mahabharata)|Amba, nke m enweghị ike ime. ** Bhishma na: [https://books.google.com/books?id=UBXoGiirA6oC&lpg=PP1&pg=PA31#v=onepage&q&f=false"Mahabharata: A Modern Rendering"] (2006), site [[w] :Ramesh Menon|Ramesh Menon, p. 31 *Agaghị m amụ nwa. Enweghị m ike ịmụ ụmụ ugbu a. Nke a ọ na-eju gị afọ? ** Bhishma na: ''[http://isha.sadhguru.org/blog/yoga-meditation/history-of-yoga/mahabharat-ep7-devavrata-becomes-bhishma/ Mahabharat Ep7: Devavrata ghọrọ Bhishma]" ( 4 Ọgọst 2015), nke Jaggi Vasudev|Sadhguru Jaggi Vasudev. eweghachiri 9 Septemba 2017. Bhishma kwuru, sị: "Nwoke ahụ nke na-achọ ịbawanye anụ ahụ nke ya site n'anụ anụ nke ọzọ dị ndụ bụ nke na ọ dịghị onye dị obi ọjọọ na obi ọjọọ karịa ya. N'ụwa a ọ dịghị ihe dị ya mma karịa ndụ ya. N'ihi ya, mmadụ kwesịrị imere ndụ ndị ọzọ ebere dị ka ọ na-emere ndụ nke ya: n'ihi na nwa m, anụ ahụ́ sitere ná mkpụrụ ahụ dị mkpa: mmehie dị ukwuu dị n'iri nri ya, n'ihi na n'ezie, e kwesịrị ekwesị na ya. na-ezere ya. ** Bhishma na: ''Mahabharata, Anu.116.11-13'' + N’ihi ya, onye mkpụrụ obi e mere ka ọ dị ọcha kwesịrị imere ihe niile dị ndụ ebere. Eze, bụ́ onye na-ezere ụdị anụ ọ bụla malite n’oge a mụrụ ya, na-enweta ohere sara mbara n’ógbè eluigwe, bụ́ ndị na-eri anụ anụmanụ. Ndi nāchọ ndu, anu-ọhia ha nēri nēri ha: nka bu uchem: ebe ọ bu na O ririm, M'gāri ya n'ọnọdu-ya: nke a, Bharata, mere omume ahu dika Mamsah. nke Mamsah, n'ihi na o riworo ya ka ọ gēri: agēme ka onye-nbibi ahu nwua mb͕e nile: mb͕e ọ nwusiri ka onye nēri ihe gādi; ** Bhishma na: ''Mahabharata, Anu.116.32-35'' * "Izere obi ọjọọ bụ okpukpe kacha elu. Ịhapụ obi ọjọọ bụ njide onwe onye kasị ukwuu. Ịhapụ obi ọjọọ bụ onyinye kachasị elu. Ịhapụ obi ọjọọ bụ ntaramahụhụ kachasị elu. Ịhapụ obi ọjọọ bụ àjà kachasị elu. Ịhapụ obi ọjọọ bụ ihe kasị elu. ike, Abhanarị obi ọjọọ bụ enyi kachanụ. ** Bhishma na ''Mahabharata, Anu.116.38-39'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bhishma}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9sx2kibc2gj8c6g7s5mbrtizd59ah6t Lena Guilbert Ford 0 4178 15628 2023-10-21T08:34:39Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lena Guilbert Ford|Lena Guilbert Ford]]''' (na-adakarị '' Gilbert '') (1870 - 1918) bụ onye edemede America. == Isi mmalite == * Enwere s '' ''Bold text''''ilver lining <br>Site n'ígwé ojii na-enwu. <br>Tụgharịa ígwé ojii n'ime pụta <br>Ruo mgbe ụmụ nwoke na-alọta. * Abụ '' 'Nọgidenụ ka ọkụ na-ere n'ụlọ'' (1914) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://query.nytimes.com/mem/archive-free/pdf?res=9D04E4DD1F38E533A25...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lena Guilbert Ford|Lena Guilbert Ford]]''' (na-adakarị '' Gilbert '') (1870 - 1918) bụ onye edemede America. == Isi mmalite == * Enwere s '' ''Bold text''''ilver lining <br>Site n'ígwé ojii na-enwu. <br>Tụgharịa ígwé ojii n'ime pụta <br>Ruo mgbe ụmụ nwoke na-alọta. * Abụ '' 'Nọgidenụ ka ọkụ na-ere n'ụlọ'' (1914) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://query.nytimes.com/mem/archive-free/pdf?res=9D04E4DD1F38E533A25750C1A9659C946996D6CF Akaụntụ ajụjụ gbasara ọnwụ ya sitere na New York Times, Maachị 13, 1918] {{DEFAULTSORT:Ford, Lena Guilbert}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] q9jnkppc8ha6z7pmubjy7jcpqzf6599 Billie Eilish 0 4179 15629 2023-10-21T08:37:40Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Billie Eilish Pirate Baird O'Connell (amụrụ 18 Disemba 2001) bụ onye America na-agụ abụ na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * ''' Ezinụlọ m dum na-abụ abụ n'ezie.''' Nwanne m nwoke na mama m na-ede abụ, papa m na-akpọkwa piano na ukulele. Mgbe anyị dị obere, papa m na-eme ka anyị gwakọta teepu na egwu ndị na-ese ihe dị ka Beatles na Avril Lavigne, yabụ anyị mụtara ọtụtụ ihe na ndị ahụ. Ọ bụ ezie na ọ d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Billie Eilish Pirate Baird O'Connell (amụrụ 18 Disemba 2001) bụ onye America na-agụ abụ na onye na-ede abụ. ==Okwu okwuru== * ''' Ezinụlọ m dum na-abụ abụ n'ezie.''' Nwanne m nwoke na mama m na-ede abụ, papa m na-akpọkwa piano na ukulele. Mgbe anyị dị obere, papa m na-eme ka anyị gwakọta teepu na egwu ndị na-ese ihe dị ka Beatles na Avril Lavigne, yabụ anyị mụtara ọtụtụ ihe na ndị ahụ. Ọ bụ ezie na ọ dịghị mgbe m chere n'ezie ịbụ onye na-agụ egwú, ọ na-amasị m mgbe nile. Anọwo m na Chorus Childrenmụaka Los Angeles kemgbe m dị ihe dị ka afọ 8, nke nyeerela usoro m aka nke ukwuu. O gosila m ụdị egwu egwu dị iche iche dị na otu ha si maa mma. Mgbe m dị afọ 11 ma ọ bụ 12, amalitere m ide abụ n'ihi na ọ bụ ụzọ dị mma isi gosipụta mmetụta gị. Nwanne m nwoke bụ ezigbo onye na-ede abụ nke mere na anyị ga-enye ibe anyị ndetu ma dee ihe ọnụ. ** [https://www.teenvogue.com/story/how-billie-eilishs-ocean-eyes-turned-her- into-an-overnight-sensation "Otu Billie Eilish's"Ocean Eyes" si mee ka ọ ghọọ mmetụta abalị. "nke Ariana Marsh," Teen Vogue (24 February 2017)] * '''Ewezuga abụ, abụkwa m gba egwu.''' M na-agba egwu kemgbe m dị afọ asatọ. N'afọ gara aga, otu n'ime ndị nkụzi m jụrụ m ma m ga-ede abụ ma ọ bụ mee ka nwanne m nwoke dee egwu ka ọ na-egwu egwu egwu. Ọ dị m ka, "ee, nke ahụ bụ ihe dị mma ịme!" Mgbe ahụ, nwanne m nwoke ji ''''w:Ocean Eyes (abụ)|Ocean Eyes'''', nke o deburu maka ndị otu ya bịa bịakwute m. Ọ gwara m na ya chere na ọ ga-ada ezigbo mma n'olu m. Ọ kụziiri m egwu ahụ, anyị wee bụrụ ya ọnụ na guitar ya ma m hụrụ ya n'anya - ọ rapaara m n'isi ruo ọtụtụ izu. ''Anyị kpebiri naanị na nke ahụ bụ abụ anyị ga-eji agba egwu. Anyị na-etinye ya na SoundCloud nwere njikọ nbudata efu n'akụkụ ya ka onye nkụzi m nwere ike ịnweta ya. Anyị enweghị ebumnobi maka ya, n'ezie. Ma ihu ọma n'otu ntabi anya a ton nke ndị mmadụ malitere ịnụ ya na-ekere òkè ya.''' Hillydilly, a music chọpụtara website, hụrụ ya biputere ya na ọ dị nnọọ nwetara ibu na ibu. Ọ bụ eziokwu n'ezie. Mgbe ahụ, Danny Ruckasin, onye bụ onye njikwa m ugbu a, ruru nwanne m nwoke ma dị ka, " Dude, nke a ga-ebuwanye ibu ma echere m na ị ga-achọ enyemaka n'ụzọ. Achọrọ m inyere gị aka. " Anyị dị ka, "Nke ahụ bụ swag!" ** "Olee otú Billie Eilish's"Ocean Eyes" si mee ka ọ ghọọ mmetụta abalị" nke Ariana Marsh, "Teen Vogue" (24 February 2017) * Achọrọ m ịbụ onye nlereanya mgbe m dị obere. Enwere m mmasị na foto, ọ na-amasịkwa m ịnọ na igwefoto. Ma m dị mkpụmkpụ ma dị nro nke mere na enweghị m ike. Ka o sina dị, ịbụ onye na-ese ihe na-adọrọ mmasị karịa ịbụ ihe nlereanya n'ihi na ọ gbasara gị na ihe ịchọrọ ịbụ. A naghị ele gị anya dị ka onye na-akwa akwa. ** [https://www.standard.co.uk/culture/music/billie-eilish-interview-the-15yearold-pop-sensation-aiming-right-for-the-top-a3669426.html "Ajụjụ Billie Eilish : The 15-afọ pop sensation aiming right for top"] site David Smyth, ''Evening Standard'' (30 October 2017) <!--ehotara na https://parade.com/1257898/kaigreen/ billie-eilish-okwu --> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eilish,Billie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pttqt5k5btxzbwkzqvcuhxge99tnd5o Billie Piper 0 4180 15630 2023-10-21T08:40:25Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Billie Piper (amụrụ 22 Septemba 1982) bụ onye omere Britain na onye bụbu onye ọbụ abụ pop, mara maka ọrụ ya dị ka Rose Tyler na Dọkịta Who, yana maka alụbu ya na DJ Chris Evans. ==Okwu okwuru== * Ndị mmadụ na CGI na-akpakọrịta maka oge mbụ, yabụ echere m na anyị ejighị n'aka ma ọ ga-abụ nnukwu ihe ịga nke ọma ma ọ bụ nnukwu flop. … Echere m na edemede ndị ahụ dị mma nke ukwuu. O nwere ụdị mmewer...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Billie Piper (amụrụ 22 Septemba 1982) bụ onye omere Britain na onye bụbu onye ọbụ abụ pop, mara maka ọrụ ya dị ka Rose Tyler na Dọkịta Who, yana maka alụbu ya na DJ Chris Evans. ==Okwu okwuru== * Ndị mmadụ na CGI na-akpakọrịta maka oge mbụ, yabụ echere m na anyị ejighị n'aka ma ọ ga-abụ nnukwu ihe ịga nke ọma ma ọ bụ nnukwu flop. … Echere m na edemede ndị ahụ dị mma nke ukwuu. O nwere ụdị mmewere ụlọ nke m na-ejighị n'aka na ọ dịbu. Echere m na obi siri anyị ike maka nke ahụ. … N'ihe gbasara ma ọ nwere ebe n'ụwa mgbe ọ aired, m na-eche onye ọ bụla bụ nnọọ ejighị n'aka. Amaghị m ruo mgbe ọ pụtara na ndị mmadụ na-amasị ya n'ezie. ** Na ọrụ ya na mmalite narị afọ nke 21 nke ''[Dọkịta Onye'', dị ka ekwuru na [http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2511885/Chris-Evans-cracks- ex-wife-jokes-Billie-Piper-appears-new-di-Laurence-Fox.html "'Anụwo m na mbụ!': Chris Evans gbawara onye bụbu nwunye njakịrị na Billie Piper ka ọ na-egosi na ya show na ọhụrụ. di Laurence Fox", "Daily Mail" (Nọvemba 22, 2013)] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Piper,Billie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kt27u8urrl01ohvtzz04ad2yh6eotrl Bimbo Akintola 0 4181 15631 2023-10-21T08:43:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bimbo Akintola (amuru 5 Mee 1970) bu onye omere na Naijiria ==Okwu okwuru== * Ndụmọdụ m nye onye ọ bụla chọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ na ị ga-agụrịrị akwụkwọ. Agụmakwụkwọ bụ isi; ọ dị mkpa na anyị gụrụ akwụkwọ, ọ bụrụ na ị nwere ike, nweta akwụkwọ. **https://www.sunnewsonline.com/fan-fainted-meeting-me-for-the-first-time-bimbo-akintola-actress/?amp *M na-ekwere mgbe niile inyeghachi. N'agb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bimbo Akintola (amuru 5 Mee 1970) bu onye omere na Naijiria ==Okwu okwuru== * Ndụmọdụ m nye onye ọ bụla chọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri bụ na ị ga-agụrịrị akwụkwọ. Agụmakwụkwọ bụ isi; ọ dị mkpa na anyị gụrụ akwụkwọ, ọ bụrụ na ị nwere ike, nweta akwụkwọ. **https://www.sunnewsonline.com/fan-fainted-meeting-me-for-the-first-time-bimbo-akintola-actress/?amp *M na-ekwere mgbe niile inyeghachi. N'agbanyeghị ọnọdụ ị nọ na ya, ị nwere ike imetụta ndụ ndị gbara gị gburugburu mgbe niile. Ọnọdụ nke nwatakịrị nwanyị na ụmụ nwanyị na Nigeria / Africa bụ mgbe niile na-echegbu onwe m ma agbazinyewo m olu m na njem ahụ. **https://www.sunnewsonline.com/sexual-violence-in-north-east-alarming-bimbo-akintola-actress/?amp *Achọrọ m ime ihe nkiri pụtara ihe ma metụ ndụ ndị mmadụ aka, achọghị m ịrụ ọrụ obere. **https://www.channelstv.com/2014/05/25/i-dont-want-to-do-mediocre-work-bimbo-akintola/amp/ *Abụ m ụdị mmadụ na-amasịkarị ibu ụzọ mee onwe m obi ụtọ tupu ihe ọ bụla ọzọ. Nke ahụ apụtaghị na m na-achọ ọdịmma onwe m. Ọ bụ ihe onye ọ bụla ọzọ ga-eme. Ị na-ebu ụzọ mee onwe gị obi ụtọ tupu ị na-eche banyere onye nke ọzọ. **https://www.vanguardngr.com/2012/09/im-not-bothered-about-my-marital-status-bimbo-akintola/amp/ ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akintola,Bimbo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] sy56g486eyqfrd844p0fo2dnf5rxd7c Kate Forbes 0 4182 15634 15632 2023-10-21T08:47:39Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Kate Forbes|Kate Elizabeth Forbes]]''' ([[w:Scottish Gaelic|Scottish Gaelic]]: ''Ceit Fhoirbeis''; amụrụ 6 Eprel 1990) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Scotland na [[w:Chartered Accountant | Akaụntụ]] onye jere ozi dị ka [[w: Cabinet Secretary for Finance and the Economy|Cabinet Secretary for Finance and the Economy]] site na February 2020 ruo Maachị 2023. Onye otu [[w:Scottish National Party |Scottish National Party]] (SNP), ọ bụla [[w: Onye otu nzuko omeiwu Scottish | Onye otu nzuko omeiwu Scottish]] (MSP) maka [[w: Skye, Lochaber na Badenoch (mpaghara omeiwu Scotland)|Skye, Lochaber na Badenoch]] ntuli aka kemgbe [[w:2016 nhoputa nzuko omeiwu Scotland|2016]]. N'ọnwa Febụwarị 2023, Forbes kwupụtara ọkwa ya na ntuli aka pati ya [[w:2023 Scottish National Party ntuli aka | nhoputa maka Onye Ndú nke SNP]] (onye na-aghọ onye na-akpaghị aka [[w: Mịnịsta Mbụ nke Scotland | Mịnịsta Mbụ nke Scotland]]), mana [[w:Humza Yousaf|Humza Yousaf] meriri ya]]. == Okwu okwu == * Ọ bụ nnukwu ikpe na-ezighị ezi mgbe anyị leghaara atụmatụ Chineke maka ụmụ nwanyị... Atụmatụ ya na-ekwu n'ụzọ doro anya na, kpọmkwem n'ime Nzukọ-nsọ, "Anaghị m ekwe ka nwanyị kuzie ma ọ bụ na-achị nwoke". * Ugbu a, ekwetara m na ọtụtụ mgbe, anaghị m aghọta “ihe kpatara” nke atụmatụ Chineke. Ma eleghị anya, ọ bụ n'ihi na amaghị m onwe m nke ọma ka Ọ maara. Ọ maara kpọmkwem ọnụ ọgụgụ ntutu dị n'isi m. Anaghị m. Ma ọ bụ, ma eleghị anya, ọ bụ n'ihi na abụghị m Chineke, ọ dịghịkwa mgbe m ga-adị, ya mere, aghọtachaghị m echiche ya. <br/>Ma eleghị anya, ọ bụ n'ihi na m nwere oké ọchịchọ, nwata na nwanyị. Enwere m akara ugo mmụta na Mahadum Cambridge, rụọ ọrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ana m arụ ọrụ ugbu a na otu n'ime atụmatụ ọsọ ọsọ kacha mma na ụwa azụmahịa. A na-aja agụmakwụkwọ, ịrụsi ọrụ ike, na ilekọta nkà anyị n'ime akụkụ Akwụkwọ Nsọ mma n'Okwu Chineke. * Ebipụtara akwụkwọ ozi na-amaghị aha na 2014 <!-- Mee 23 -->na webụsaịtị The Wee Flea nke [[w:David Robertson (minista)|David Robertson]], onye bụbu onye ozi nke [[w:Free Ụka Scotland (kamgbe 1900)| Ụka efu nke Scotland]] (nke Forbes bụ onye otu ya). Edemede e zoro aka na Lizzie Roberts [https://www.telegraph.co.uk/politics/2023/02/25/appointing-female-church-ministers-ignores-gods-plan-says-kate/" Ịhọpụta ndị ụkọchukwu ụka ' na-eleghara atụmatụ Chineke anya', ka Kate Forbes na-ekwu"]" The Telegraph" (25 February 2023). * Nke mbụ hụrụ site na ''[[w: Daily Record (Scotland)| Record Daily]]'', oge mgbasa ozi ya kwadoro akwụkwọ ozi ahụ bụ Forbes dere ma kwuo na ọ na-ejigide otu echiche ahụ. <!-- https://theweeflea.com/2014/05/23/a-young-womans-perspective-on-lorna-hoods-remarks-on-womens-ordination/ --> * Echere m na [[w:Angela Merkel|Angela Merkel]] bụ ihe nlereanya m ga-agbaso, m gaara eme ntuli aka, dị ka akọ na uche, n'usoro nkuzi bụ isi n'ọtụtụ okpukpe ndị bụ isi na alụmdi na nwunye dị n'etiti nwoke na nwanyị. <br/> Mana m gaara asọpụrụ ma gbachitere nhọrọ onye kwuo uche ya nke e mere. <br/> Ọ bụ iwu ugbu a na abụ m ohu ọchịchị onye kwuo uche, abụghị m onye ọchịchị aka ike. * Site na N'ajụjụ ọnụ maka ''Onye Scotsman'' e zoro aka na [https://www.heraldscotland.com/news/national/23335126.kate-forbes-said-voted-gay-marriage/"Kate Forbes kwuru na ọ ga-emerịrị. tozuru oke megide alụmdi na nwunye nwoke nwere mmasị nwoke"]"The Herald" (Glasgow, 20 February 2023) *Na [[w:Legitimacy (iwu ezinụlọ)|ịmụ ụmụ na-abụghị di na nwunye]] Ọ bụ ha niile dị n'aka. Ọ bụ ihe m ga-achọ izere maka m n'onwe m. <br />Ma ọ naghị akpasu m iwe, ọ naghị etinye m elu ma ọ bụ ala.Nhọrọ ndị ọzọ na-eme bụ [nke dịịrị ha]. <br /> N'ihe gbasara okwukwe m, okwukwe m ga-ekwu na mmekọahụ bụ maka alụmdi na nwunye na nke ahụ bụ ụzọ m ga-esi eme ya. [...] <br />Nye m, ọ ga-abụ ihe ọjọọ dịka okwukwe m siri dị, mana maka gị, amaghị m ihe okwukwe gị bụ. Yabụ, na obodo nweere onwe gị ị nwere ike ime ihe ịchọrọ. * Onye na-edina mmadụ n'ike enweghị ike ịbụ nwanyị, yabụ azịza m ziri ezi ga-abụ na [[w:Isla Bryson case |Isla Bryson]] bụ nwoke." * gbara ya ajụjụ ọnụ [[w:Sky News | Sky News]], dịka ekwuru na [https://news.sky.com/story/kate-forbes-say-her-faith-means-children-outside-of- alụmdi na nwunye-bụ-ezighị-12816429 "'Mmekọahụ bụ maka alụmdi na nwunye': Onye ndoro-ndoro ochichi SNP Kate Forbes kọwara okwukwe ya mana ọ gbakwụnyere 'ị nwere ike ime ihe ịchọrọ' na ọha mmadụ efu"]" Sky News" (21 February 2023) * A mara ụmụ nwanyị trans na-agbanweghị agbanwe [[w:Isla Bryson case |Isla Bryson]] (amụrụ Adam Graham) na Glasgow na Jenụwarị 2023 maka ịra ụmụ nwanyị abụọ n'ike (n'oge mpụ ahụ, onye mejọrọ ahụ bụ nwoke enweghị mgbagha), mana malitere ịmata dị ka nwanyị mgbe e boro ya ebubo. * [A jụrụ ma ọ bụrụ na ndị ọrụ SNP na-ewepụ nkwado na-esochi nkwupụta ya nke echiche ndị na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze banyere [[w: Alụmdi na Nwunye nwoke na nwanyị na Scotland | Alụmdi na Nwunye otu nwoke]] emetụtala mgbasa ozi ya.] N'ezie ọ bụghị [...] Anyị nwere nnukwu otu ndị otu, ọtụtụ n'ime ha anọghị na Twitter, aghọtara m na ndị mmadụ nwere echiche siri ike n'okwu ndị a.<br />Echere m na ọha na eze na-achọ ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị zaa ajụjụ ziri ezi na azịza ziri ezi na nke ahụ bụ n'ezie ihe m gbalịrị. ime na mgbasa ozi ụnyaahụ. Nke ahụ anaghị enye ohere maka ọtụtụ nuance. * [N'ihe banyere alụmdi na nwunye nwoke na nwanyị.] Ọnọdụ m n'okwu ndị a bụ na m ga-agbachitere ikike onye ọ bụla n'ime ọha mmadụ nke nwere ọtụtụ mmadụ na nke nwere ndidi ibi ndụ na ịhụ n'anya n'enweghị mkpagbu na egwu.<br />Ma n'otu ụzọ ahụ m nwere olile anya na enwere ike inye ndị ọzọ ikike nke ndị okwukwe ka ha na-eme nkuzi n'ụzọ ziri ezi. Nke ahụ bụkwa nuance nke anyị kwesịrị ijide n'alụmdi na nwunye nha anya.<br /> Ịlụ di na nwunye nhata bụ ikike iwu kwadoro, na dịka ohu nke ọchịchị onye kwuo uche ya, kama ịbụ onye ọchịchị aka ike, ana m asọpụrụ ma na-agbachitere ikike ọchịchị onye kwuo uche ya. * A gbara ajụjụ ọnụ na '' Good Morning Scotland '' (BBC Radio), nke e zoro aka na ya na [https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-64715944 "Nduzi SNP: Kate Forbes na-agbachitere ụkpụrụ alụmdi na nwunye nwoke nwere mmasị nwoke"] Akụkọ BBC' (February 21, 2023) * Ọ bụrụ na anyị na-ekwu na ọhaneze, ma ọ bụ ma ọ dịghị ihe ọzọ, ọhaneze dị elu egbochiri ndị nwere otu okwukwe, ma ọ bụ ndị nwere okwukwe ma ha nwere ike ịhapụ okwukwe ahụ, ebe ọ bụ na e nwere ihe ndị siri ike nke okwukwe ahụ, mgbe ahụ ọ na-enweta ya. banye n'ókèala dị ize ndụ. * A gbara ajụjụ ọnụ na [[w:Times Radio|Times Radio]], nke e zoro aka na ya [https://www.thetimes.co.uk/article/kate-forbess-snp-leadership-bid-derailed-by-gay-marriage-remarks-hn65mt9bc "Kate Forbes's SNP na-edu ndú nke SNP nkwubi okwu alụmdi na nwunye mebie"] ''Oge oge' (February 21, 2023) ==Banyere Forbes== * M na-akwado [[w: Alụmdi na Nwunye nwoke na nwanyị na United Kingdom | Alụmdi na Nwunye otu nwoke]] na dị ka onye ọ bụla m na-enwe nkụda mmụọ ma ọ bụrụ na onye ọ bụla ekwetaghị m. Mana ọ bụrụ na ị na-arịọ m ka m maa mmadụ ikpe maka echiche okpukperechi ya, ị ghọtabeghị ọrụ dị mkpa nke ịbụ [[w: Minister for Women and Equalities | Minister for Equality]]. [...] Ahụrụ m ya n'anya n'ihi na ọ naghị akwụwa aka ọtọ. Ọ ga-adịrị ya mfe ịgha ụgha naanị ka o wee merie ntuli aka ahụ, ọ naghị eme nke ahụ, echere m na nke ahụ bụ ihe mmadụ kwesịrị iburu n'uche. * Echere m na ndị ahụ na-ewepụ nkwado ya, m ga-ajụ "Gịnị mere i ji kwado ya na mbụ"? <br />N'ihi na echeghị m na ihe ọ na-ekwu dị ọhụrụ, echere m na ọ bụ na-egosi ọkwa nke adịghị njọ nke ọtụtụ ndị na-etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nkọwa, ebe ha anaghị ewere ihe dị mkpa n'ihe gbasara " gịnị kpatara m ji akwado onye a "? * [[W:Kemi Badenoch|Kemi Badenoch]] na-ekwu okwu na mmemme [[w:Politico Europe | Politico]] (21 February 2023), nke e zoro aka na [https://www.itv.com/news/2023-02-22/kemi -badenoch-defends-kate-forbes-over-views-megide-mmekọ nwoke na nwanyị-alụmdi na nwunye "Mịnịsta na-ahụ maka nha anya Kemi Badenoch gbachitere Kate Forbes maka echiche megidere alụmdi na nwunye mmekọ nwoke na nwanyị"]"ITV News" (22 February 2023) * [Mgbe Forbes kwuchara na ya gaara votu megide ịlụ nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe ya na nzuko omeiwu Scotland ma ọ bụrụ na ọ bụbu MSP na 2014] Na omume, echere m na ị nweghị ike ịhọpụta onye isi nke Conservative Party ugbu a, n'uche na ọ bụ ya. enweela, yabụ gbalịa ka ịhọpụta onye isi nke otu pati aka ekpe karịa n'echiche ahụ, nke ahụ bụ ihe isi ike dị na ya. * [Forbes nwere ikike] n'echiche ya [mana ịlụ nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe ya] abụrụla akụkụ nke omenala obodo dị na United Kingdom n'ime afọ iri gara aga. * [[W:William Hague|William Hague]], onye ndu otu pati Conservative UK (1997–2001), na [[w:Times Radio|Times Radio]], zoro aka na [https://www.thetimes.co.uk/article/kate] -forbess-snp-leadership-bid-derailed-site-nwoke-di na nwunye-nkwupụta-hn65mt9bc "Kate Forbes's SNP Nkwado idu ndú nke nwoke nwere mmasị nwoke mebiri site n'okwu alụmdi na nwunye nwoke nwere mmasị nwoke"]" The Times" (21 February 2023) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Forbes, Kate}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 229sg7mz57udtsppnl2kfdom7vjhgnf Bimbo Oshin 0 4183 15633 2023-10-21T08:45:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Abimbola Oshin (amuru 24 Julaị 1971) bu onye omere, odee, onye na-emeputa ihe, na onye omere ahia si Naijiria. ==Okwu okwuru== *Ịbụ nwanyị na-alụbeghị di na nne bụ ihe abụọ dị iche iche. Ugbu a enwere m ezinụlọ na ụmụaka na-ele m anya. E nwere ihe ụfọdụ m pụrụ ime mgbe m dị obere bụ́ ndị m na-apụghị ime dị ka nne. A bịa n'ọrụ m, mgbe m na-alụbeghị di, m na-anọkarị na fim ma dị ka nne na nwunye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Abimbola Oshin (amuru 24 Julaị 1971) bu onye omere, odee, onye na-emeputa ihe, na onye omere ahia si Naijiria. ==Okwu okwuru== *Ịbụ nwanyị na-alụbeghị di na nne bụ ihe abụọ dị iche iche. Ugbu a enwere m ezinụlọ na ụmụaka na-ele m anya. E nwere ihe ụfọdụ m pụrụ ime mgbe m dị obere bụ́ ndị m na-apụghị ime dị ka nne. A bịa n'ọrụ m, mgbe m na-alụbeghị di, m na-anọkarị na fim ma dị ka nne na nwunye, aghaghị m imezi ya; mara mgbe mụ na ezinụlọ m ga-anọ n'ụlọ na mgbe m ga-anọ n'ebe ọrụ. **[https://punchng.com/face-selling-point-bimbo-oshin/?amp Olee otú ịbụ nne siri gbanwee àgwà ya] (25 June 2016) *Ọ na-amasị m iyi jeans, ahụ na-eru m ala na ya mana oge ụfọdụ mgbe m ga-apụ, ahụ na-eru m ala iyi uwe. Ahụrụkwa m nwa afọ n'anya. Enwere m ahụ iru ala na uwe niile mana ọ dị mfe iyiri jeans m wee gaa n'ihu. **[https://punchng.com/face-selling-point-bimbo-oshin/?amp Ihe ọ na-adị ya mma iyi] (June 2016) * Ebe m na-ere ahịa bụ ihu m. Enwerem ihu okirikiri nwere dimples, yabụ ana m ewere ihu m dịka ebe ire ere m. **[https://punchng.com/face-selling-point-bimbo-oshin/?amp Ebe ire ere ya] (25 June 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Oshin,Bimbo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t52otjdd2lfhlbg8hw1aq0wrnrx1ril Biodun Stephen 0 4184 15636 15635 2023-10-21T08:48:49Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Biodun Stephen Oladigbo bụ onye ntụzi ihe nkiri Naijiria, odee na onye na-emepụta ihe, ọkachamara n'ihe nkiri ịhụnanya na ihe nkiri ọchị. Amara ya maka inweta mkpali maka aha ihe nkiri ya, site na aha ndị isi agwa dị ka e gosipụtara na fim ahụ na akpa Tiwa, Voice Ovy, Ehi's Bitters na Sobi's Mystic dị ka ihe atụ pụtara ìhè. ==Okwu okwuru== *Ime ihe bụ n'ezie ịhụnanya mbụ m, ma n'ihi ihe ụfọdụ, akụkụ ahụ nke ndụ m akwụsịbeghị n'ezie; Ya mere, agara m n'ụlọ akwụkwọ ihe nkiri, ụlọ akwụkwọ ihe nkiri London, mụọ mmepụta ihe nkiri / ide ihe nkiri na ọrụ m niile na-eme ihe nkiri malitere. Gịnị kpaliri m? Achọburu m ịkọrọ na ịkọrọ ụwa akụkọ m. **[https://tribuneonlineng.com/film-making-makes-complete-biodun-stephen/] * Ọ bụ ha abụọ. Echere m na otu n'ime egwu kachasị m bụ ịnakwere ego iji gbaa ihe nkiri n'agbanyeghị na m na-enweta ọtụtụ onyinye. N'ihe dị ka ọdịnaya bụ eze, ihe a na-achọ ya na-arị elu mana ụgwọ ọrụ na-ebelata. Ndị na-emepụta ihe, bụ ndị merela nnukwu igbe ụlọ ọrụ, lelee ihe ha tinyere na nlọghachi ha. Ọ bụrụ na ị sị na ị na-eme nde N100 na sinima, kewaa ya n'ụzọ atọ mbụ tupu ịmalite ịtụle nlọghachi na ntinye ego site na otu ụzọ n'ụzọ atọ na-abịakwute gị. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/03/16/biodun-stephen-im-an-accidental-cinema-filmmaker/amp/] "Abụ m onye edemede, onye mmepụta ihe, onye nduzi na mgbe ụfọdụ a na m achọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri n'ihi na nrọ mbụ m kemgbe m dị afọ iri na ụma bụ ime ihe ma ntụziaka ndụ emeghị nke ahụ n'ezie. Agụrụ m Philosophy na OAU mgbe m gụsịrị akwụkwọ, agara m na redio. Anọ m na Star FM nwa oge dịka onye mgbasa ozi. M wee kwaga MITV ka ọ bụrụ onye na-eweta ihe onyonyo wee gaa n'ihu na Insight Communication Agency ka m bụrụ onye ode akwụkwọ ma mesịa laghachi na redio, Rainbow FM ihe dị ka afọ anọ. **[https://www.vanguardngr.com/2019/03/why-i-sacrificed-my-acting-dream-for-filmmaking-abiodun-stephen/amp/] *Di m bu nwa okorobia na-enweghi nchekwube, o nwere otu ihe na-echegbu ya nke di nma. Ihe na-emekarị ndị mmadụ ịlụ di na nwunye na ịgbasa bụ nchegbu ya. Nakwa echiche ndị Africa ka ndị mmadụ ga-esi ‘na-emetụ nwunye ya aka’ na ihe niile mana mgbe anyị gafere àkwà mmiri ahụ, e nwere ọtụtụ iwu dị ka ‘ekwela ka ha makụọ gị’ na ihe ndị masịrị gị. Obi dị ya ụtọ ugbu a na m bụ onye na-emepụta ihe na ya mere m ga-ama otú e si ede ya iji mee ka ọnọdụ anyị dị jụụ; na mgbe o kwenyesiri ike na flair apụọla. N'ihi ya, ọ bụ ihe ka ukwuu n'ime m chọrọ ịbụ onye na-eme ihe nkiri na enwere m udo. **[https://www.vanguardngr.com/2019/03/why-i-sacrificed-my-acting-dream-for-filmmaking-abiodun-stephen/amp/] * Ị nwere ike ịdabere na aka abụọ ihe nkiri m mere. Nke ahụ bụ ịgwa gị na ọ naghị enweta ego dịka o siri dị. Ihe na-eme ka ọ bụrụ nnukwu ego bụ itinye nnukwu ego n'ime ihe nkiri ahụ, ịkwalite ihe nkiri ahụ na ịhụ na onye ọ bụla nụrụ ya. Yabụ, ndị na-eme ihe nkiri obere ihuenyo dị ka m (n'ihi na enwere ụfọdụ ndị na-eme fim na-apụta naanị ime ihe nkiri maka sinima) akụ na ọnụọgụgụ. Ogologo oge ị na-arụ ọrụ, ị ga-enwe ike ịhazigharị. Ma ọ bụrụ na ị ga-aga na sinima, ị ga-achọ ego iji gaa na mbụ ma ị ga-echere ogologo oge iji kwụọ ụgwọ na ịnweta ikikere. Ọ bụghị nlọghachi na-abịa ozugbo, ọ na-agbasa n'oge **[https://www.vanguardngr.com/2019/03/why-i-sacrificed-my-acting-dream-for-filmmaking-abiodun-stephen/amp/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stephen,Biodun}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7tvjtl3ebvnueh149ksb6odj9j80j1c Biola Adebayo 0 4185 15637 2023-10-21T08:51:34Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Abiola Adebayo (amuru 23rd Disemba 1981) bu onye omere na onye na-emeputa ihe na Naijiria kacha mara amara maka oru ya na ihe nkiri Yoruba Mafisere na Amin. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na anyị nwere ike imeri Ebola, ekwenyere m na anyị nwekwara ike imeri nke a, naanị anyị kwesịrị ịkpachara anya, ma ọ dịkarịa ala, naanị otu ikpe ahụ achọpụtala ka ewepụrụ iche. Anyị na-atụ anya na gọọmentị anyị ga-agbasi mbọ ike ij...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Abiola Adebayo (amuru 23rd Disemba 1981) bu onye omere na onye na-emeputa ihe na Naijiria kacha mara amara maka oru ya na ihe nkiri Yoruba Mafisere na Amin. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na anyị nwere ike imeri Ebola, ekwenyere m na anyị nwekwara ike imeri nke a, naanị anyị kwesịrị ịkpachara anya, ma ọ dịkarịa ala, naanị otu ikpe ahụ achọpụtala ka ewepụrụ iche. Anyị na-atụ anya na gọọmentị anyị ga-agbasi mbọ ike iji hụ na a kpochapụrụ ya kpamkpam. **[https://punchng.com/coronavirus-banky-w-eniola-badmus-biola-adebayo-urge-calm/?amp] *Ihe nzuzo na-eme ka ahụ́ m mara mma bụ na m na-eri ezigbo nri na anaghị m eri nri ratụ ratụ. Mgbe ụfọdụ, m na-enweta ọganihu site n'aka ụfọdụ ndị ikom tọrọ m mana m na-eji amamihe eme ha ihe. Ụfọdụ n'ime ha ga-asị na ọ dịghị nnukwu ihe ọ bụla na-akpa na ụmụ okorobịa ma ekwetaghị m na-akpa onye tọrọ m. **[https://punchng.com/i-cannot-steal-to-live-a-fake-life-abiola-adebayo/?amp] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adebayo,Biola}} [[Category:ụmụ nwanyị]] f9qkqjj7307lggca57h7ch8ulr7nljn Biola Alabi 0 4186 15638 2023-10-21T08:54:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Biola Alabi bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria. Ọ bụ onye isi oche nke Biola Alabi Media (BAM), ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke na-emepụta usoro TV na ihe nkiri maka ahịa Naijiria, dị ka usoro njem nri Bukas na Joints, ihe nkiri; Lara na Beat na Banana Island Ghost. ==Okwu okwuru== * Naanị mara maka ọrụ gị, mara ya nke ọma. Ka amara dị ka onye na-arụsi ọrụ ike. **[https://tribuneonlineng.com/marriage-right-person-will-help-ca...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Biola Alabi bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria. Ọ bụ onye isi oche nke Biola Alabi Media (BAM), ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke na-emepụta usoro TV na ihe nkiri maka ahịa Naijiria, dị ka usoro njem nri Bukas na Joints, ihe nkiri; Lara na Beat na Banana Island Ghost. ==Okwu okwuru== * Naanị mara maka ọrụ gị, mara ya nke ọma. Ka amara dị ka onye na-arụsi ọrụ ike. **[https://tribuneonlineng.com/marriage-right-person-will-help-career-biola-alabi-former-md-mnet-africa-ceo-biola-alabi-media/ Ndụmọdụ maka ụmụ agbọghọ] (31) Disemba 2016) *Ruo mgbe anyị malitere ịkọ akụkọ anyị, onye anyị ga-eme ememe anyị, ọ gaghị eme karịsịa mgbe akụkọ anyị bụ isi ọdịda. Achọrọ m itinyekwu aka na agụmakwụkwọ na ahụike nke nwere ihe ngosi egwu. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2018/09/01/biola-alabi-i-was-an-easy-going-kid-my-parents-probably-enjoyed-raising-me -karịa ụmụnne m/ N'ajụjụ ọnụ a na '' This Daylive ''] (23 June 2018) *Ahụrụ m ọrụ m na ihe m na-eme n'anya mana enwere m mmetụta na oge eruola maka mgbanwe iji nwalee ihe dị iche wee too n'ihi na n'ikpeazụ ụbọchị, n'agbanyeghị afọ ole mmadụ tolitere, ịchọrọ itolite ma nọgide na-ama onwe gị aka. **[https://guardian.ng/guardian-woman/abiola-alabi-we-want-to-tell-young-people-th-you-can-pick-yourself-up-and-rebuild/ Na-ekwu maka ihe kpaliri ịkwaga ya ịmalite ''BAM''] (2018) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Alabi,Biola}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dnk8vas4n49l57ndlsmcis4tjbb3tkk Brie Larson 0 4187 15639 2023-10-21T08:57:41Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[Image: Brie Larson cropped.jpg|thumb|Larson 2011]] '''[[w:Brie Larson|Brianne Sidonie Desaulniers]]''' (amuru Ọktoba 1, 1989), nke amara dika '''Brie Larson''', bu onye omere na onye na-eme ihe nkiri America. == Okwu okwu== *Pistachio na mgbawa mint na-amasị m. Ya mere, a bụ m ụdị nwoke ice cream green. *[https://twitter.com/brielarson/status/671180123547152384 29 Nọvemba 2015] * Ndị nkatọ kachasị na @RottenTomatoes bụ ndị ọcha na n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[Image: Brie Larson cropped.jpg|thumb|Larson 2011]] '''[[w:Brie Larson|Brianne Sidonie Desaulniers]]''' (amuru Ọktoba 1, 1989), nke amara dika '''Brie Larson''', bu onye omere na onye na-eme ihe nkiri America. == Okwu okwu== *Pistachio na mgbawa mint na-amasị m. Ya mere, a bụ m ụdị nwoke ice cream green. *[https://twitter.com/brielarson/status/671180123547152384 29 Nọvemba 2015] * Ndị nkatọ kachasị na @RottenTomatoes bụ ndị ọcha na nwoke. Akụkọ kacha ọhụrụ sitere na @Inclusionists @USC na-egosi oke ụda olu dị iche iche *[https://twitter.com/brielarson/status/1006204356062937093 11 June 2018] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Larson, Brie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 61vf2zxqtt0uvvtk6hacp9n1kirout5 Birth 0 4188 15640 2023-10-21T09:00:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ọmụmụ, nke a makwaara dị ka parturition, bụ omume ma ọ bụ usoro nke ịmụ ma ọ bụ ịmụ nwa. ==Okwu okwuru== * OMUMU, n. Nke mbụ na ihe ọjọọ niile [ọdachi. N'ihe gbasara ọdịdị ya, ọ dị ka enweghị otu. w:Castor na Pollux|Castor na Pollux sitere na egg. w:Athena|Pallas si na skull pụta]. w:Galatea|Galatea bụbu ihe mgbochi nkume. w:Perisilis | Peresilis, bụ́ onye dere na narị afọ nke iri, jụrụ na o si...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ọmụmụ, nke a makwaara dị ka parturition, bụ omume ma ọ bụ usoro nke ịmụ ma ọ bụ ịmụ nwa. ==Okwu okwuru== * OMUMU, n. Nke mbụ na ihe ọjọọ niile [ọdachi. N'ihe gbasara ọdịdị ya, ọ dị ka enweghị otu. w:Castor na Pollux|Castor na Pollux sitere na egg. w:Athena|Pallas si na skull pụta]. w:Galatea|Galatea bụbu ihe mgbochi nkume. w:Perisilis | Peresilis, bụ́ onye dere na narị afọ nke iri, jụrụ na o si na ala tolitere [[onye ụkọchukwu] wụfuru w:mmiri Nsọ|mmiri dị nsọ . A maara na w:Arimaxus|Arimaxus sitere na oghere dị n'ime [ụwa], nke e ji strok ọkụ ọkụ] mere]. w:Leucomedon|Leucomedon bụ nwa ọgba na w:Ugwu Aetna|Ugwu Aetna, na mụ onwe m ahụla ka otu nwoke si na w:Wine cellar| ụlọ mmanya. ** Ambrose Bierce, '' Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Cynic'' (1906); E bipụtara ya dị ka '' Akwụkwọ ọkọwa okwu Ekwensu'' (1911). * E boro m ebubo na a mụrụ m na Granger, Utah, na 1883, na 24th nke October. Anọ m ebe ahụ mana echeghị m ihe omume ahụ. Otú ọ dị, nne m bụ nwanyị na-akwụwa aka ọtọ, m ga-ewerekwa okwu ya. ** w|Hugh B. Brown * A mụrụ ya gba ọtọ, ọ daa n’ịkwa ákwá na mbụ. ** Robert Burton, ''The Anatomy of Melancholy'' (1621), Nkebi nke Mbụ, Nkeji II. Mem. 3. Nkeji edemede. 10. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Birth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ih3wmjgb2gud4uxpb0nztpexvfsc96r Bisi Adeleye-Fayemi 0 4189 15641 2023-10-21T09:06:22Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bisi Adeleye Fayemi (amuru 11 June 1963) bu onye Naijiria-British onye na-akwado umunwanyi, odee na onye nkwado iwu. Ọ bụ nwunye mbụ nke steeti Ekiti dị na Naịjirịa dị ka nwunye gọvanọ Ekiti steeti bụ Kayode Fayemi site n'afọ 2018 ruo 2022. Ọ bụbu nwunye onyeisiala site n'afọ 2010 ruo 2014 n'oge mbụ di ya n'ọchịchị. N'afọ 2001, o mebere Fund for Development Women's African Women's Development Fund (AWDF), otu mbụ Pan-Afr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bisi Adeleye Fayemi (amuru 11 June 1963) bu onye Naijiria-British onye na-akwado umunwanyi, odee na onye nkwado iwu. Ọ bụ nwunye mbụ nke steeti Ekiti dị na Naịjirịa dị ka nwunye gọvanọ Ekiti steeti bụ Kayode Fayemi site n'afọ 2018 ruo 2022. Ọ bụbu nwunye onyeisiala site n'afọ 2010 ruo 2014 n'oge mbụ di ya n'ọchịchị. N'afọ 2001, o mebere Fund for Development Women's African Women's Development Fund (AWDF), otu mbụ Pan-African na-enye onyinye. Ọ na-eje ozi dị ka onye ndụmọdụ UN Women Nigeria Senior Advisor, wee họpụta ya ka ọ bụrụ onye nlekọta nlekọta nleta nleta na King's College, University of London na 2017 ==Okwu okwuru== *Dịka ụmụ nwanyị, n'agbanyeghị klaasị anyị, mpaghara mpaghara ma ọ bụ ọkwa agụmakwụkwọ, anyị kwesịrị ịma na anyị anaghị arụ ọrụ na oghere. Anyị na-arụ ọrụ n'ime ọnọdụ nke ụkpụrụ na ụkpụrụ nke ndị nna ochie, bụ ndị gbanyere mkpọrọgwụ ka oge na-aga, nke na-aga n'ihu na-akwado site na omenala, omenala na nkwenkwe okpukpe. **[https://www.ekitistate.gov.ng/speech-women-yesterday-today-and-tomorrow-the-ekiti-experience/ Ikwu okwu na mmemme akpọrọ Ahụmahụ Ekiti] (10 Julaị 2014) *Ekiti steeti ghọrọ steeti mbụ n'ime obodo mebere iwu gbasara nwoke na nwaanyị n'ala. **[https://www.ekitistate.gov.ng/speech-women-yesterday-today-and-tomorrow-the-ekiti-experience/ Na-akọ ihe ọchịchị di ya mere] *Ọ bụ maka imefusị akụ na ụba ọha mmadụ, nke a na-ekwu na ọ bụ maka ọdịmma ndị mmadụ mana n'ikpeazụ maka ọdịmma naanị mmadụ ole na ole ahọpụtara. **[https://www.ekitistate.gov.ng/speech-women-yesterday-today-and-tomorrow-the-ekiti-experience/ Nkọwa ya nke akụrụngwa afọ] (2014) *N'ụzọ dị mwute, njikọta nke ịda ogbenye na amaghị ihe na-egbu egbu na-egbu egbu. **[https://www.ekitistate.gov.ng/speech-women-yesterday-today-and-tomorrow-the-ekiti-experience/ Mkpa ọ dị ịkwado uru ụmụ nwanyị Ekiti] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adeleye-Fayemi, Bisi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] iphlcioa8nz1w0s9o9b4a579ph5z2hm Black feminism 0 4190 15643 15642 2023-10-21T09:20:30Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:nwanyị ojii|nwanyị ojii]]'''' bụ ụlọ akwụkwọ echiche na-ekwupụta na sexism, [[w:Social class |class]] ,mmegbu njirimara nwoke na nwanyịna ịkpa ókè agbụrụ na-ejikọtaghị ọnụ. == Okwu okwu == *ịkpa ókè agbụrụ juru eju na ihe odide nke ndị ọcha feminists, na-eme ka ọcha elu na-eme ka [ekwe omume] nke ụmụ nwanyị ga-ejikọta [n'ọchịchị] n'ofe [agbụrụ] na [agbụrụ] ókè. Ọjụjụ ndị nwanyị gara aga ịdọrọ uche gaa na ịwakpo ndị isi agbụrụ gbochiri njikọ dị n'etiti agbụrụ na klaasị. N'agbanyeghị [[w: klaasị mmekọrịta na United States | klaasị]] [[w:Social structure | structure]] na [[w:Society of the United States|American society]] bụ ndị agbụrụ kpụrụla. ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọcha ọcha; ọ bụ naanị [[w:Intersectionality|site n'ịtụle]] ịkpa ókè agbụrụ na ọrụ ya n'ime ọha [capitalist] ka nghọta nke ọma gbasara mmekọrịta klaasị nwere ike ịpụta. [klass mgba] bụ ihe a na-apụghị ịgbagha agbagha na [[w:esemokwu klas #Klas vs. mgba agbụrụ|mgba iji kwụsị ịkpa ókè agbụrụ]]. *[mgbịrịgba hooks], ''[[w:Ozizi Feminist| Ozizi Feminist Site na Margin ruo Center]]'' (1984), Isi nke 1: Ụmụ nwanyị ojii: Ịkpụzi Echiche Feminist, [https://books.google.com /books?id=L1WvBAAAQBAJ&pg=PA3 p. 3]. * Enwere nkọwa abụọ dị iche iche nke intersectionality: otu nke Black feminists mepụtara na nke ọzọ sitere na nku "[post-structural]" nke [postmodernism]. ... Omenala ụmụ nwanyị ojii na-akwalite ọrụ nke iwulite otu ngagharị iji lụso ụdị niile nke [mmegbu] ọgụ, nke bụ isi na ọrụ [socialist] - ebe post-structuralism adịghị. * [[W:Sharon Smith (onye edemede)|Sharon Smith]], ''[https://socialistworker.org/2017/08/01/a-marxist-case-for-intersectionality A Marxist Case For Intersectionality]'' ( Ọgọst 1, 2017), ''Onye Ọrụ Socialist'' * Nwanyị nwanyị ojii nwere ogologo akụkọ ihe mere eme dị mgbagwoju anya, dabere na nnabata na usoro {{w|ohu chatel}} na kemgbe ahụ, ịkpa ókè agbụrụ nke oge a na [nkewa agbụrụ]kpatara ụmụ nwanyị ojii ịta ahụhụ n'ụzọ nke ụmụ nwanyị ọcha na-ahụtụbeghị. *[[W:Sharon Smith (onye edemede)|Sharon Smith]], ''[https://socialistworker.org/2017/08/01/a-marxist-case-for-intersectionality A Marxist Case For Intersectionality]'' (Ọgọst 1, 2017), ''[[w:Onye Ọrụ Socialist|Onye Ọrụ Socialist]]'' ==Leekwa== * [[W:ike ojii|ike ojii]] * [[W:Feminism|Feminism]] * [[W:Intersectionality|Intersectionality]] * [[W:Ihe gbasara nwoke na nwanyị na Wikipedia|Ihe gbasara nwoke na nwanyị na Wikipedia]] ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 05kpo6e3cupelpfcatw49qu263xanzs Black Widow (2021 film) 0 4191 15644 2023-10-21T09:22:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Nwanyị di ya nwụrụ bụ ihe nkiri dike America nke 2021 nke a na-amanye Natasha Romanoff, AKA Nwanyị di ya nwụrụ ka ọ chee ihu n'oge gara aga dị ka onye nledo Red Room. Ọ bụ ihe nkiri 24th na Marvel Cinematic Universe (MCU) yana usoro nke Captain America: Agha Obodo, nke na-egosi Scarlett Johansson dị ka agwa. Cate Shortland duziri ya. Eric Pearson dere, dabere na agwa Nwanyị di ya nwụrụ nke Stan Lee, Don Rico na Don Heck mepụta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Nwanyị di ya nwụrụ bụ ihe nkiri dike America nke 2021 nke a na-amanye Natasha Romanoff, AKA Nwanyị di ya nwụrụ ka ọ chee ihu n'oge gara aga dị ka onye nledo Red Room. Ọ bụ ihe nkiri 24th na Marvel Cinematic Universe (MCU) yana usoro nke Captain America: Agha Obodo, nke na-egosi Scarlett Johansson dị ka agwa. Cate Shortland duziri ya. Eric Pearson dere, dabere na agwa Nwanyị di ya nwụrụ nke Stan Lee, Don Rico na Don Heck mepụtara. Ụwa ya. Ihe nzuzo ya. Ihe nketa ya.(taglines) ==Okwu okwuru== * Tupu m abụ onye ọbọ, emehiere m… na ọtụtụ ndị iro. * ''[Melina]'' Ọ dị m ka ya bụrụ na m ga-ekweta na ị hụrụ gị n'anya, ma ị bụghịdị nne mbụ gbahapụrụ m. * Ọ na-atọ ọchị. N'ime ndụ m niile, echeghị m na m nwere ezinụlọ ọ bụla… na-apụta na enwere m abụọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Black Widow(20221 film)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] miloluszrrpzwi7mxjrhqs3wpgeychv Blaire White 0 4192 15645 2023-10-21T09:31:21Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Blaire White|Blaire White]]''' (amụrụ Septemba 14, 1993) bụ onye America [[w:YouTuber | YouTuber]] na onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ịkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya dị ka [[w:Centre-right politics|center-right]], ọtụtụ n'ime vidiyo White na-akatọ ndị [[w:feminism|feminism]], [[w:transgender|transgender]] ndị mmadụ, ndị na-emesapụ aka [[w: Prọfesọ | ndị ọkachamara]] na ụmụ akwụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Blaire White|Blaire White]]''' (amụrụ Septemba 14, 1993) bụ onye America [[w:YouTuber | YouTuber]] na onye na-akọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ịkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya dị ka [[w:Centre-right politics|center-right]], ọtụtụ n'ime vidiyo White na-akatọ ndị [[w:feminism|feminism]], [[w:transgender|transgender]] ndị mmadụ, ndị na-emesapụ aka [[w: Prọfesọ | ndị ọkachamara]] na ụmụ akwụkwọ [koleji]] , na ndị na-emepụta ọdịnaya na-emesapụ aka. Acha ọcha abụrụla onye ama ama dịka otu n'ime ole na ole [[w: Na-apụta | n'ihu ọha]] trans [[w: YouTube | YouTube]] [[w: okike ọdịnaya | ndị okike]] iji mepụta ọdịnaya dị otú ahụ, n'agbanyeghị na nke a arụpụtala ọtụtụ oge. N'ịbụ onye nọ n'okpuru mwakpo [[W:Transphobia | transphobic]] site n'aka ndị okike ọdịnaya ndị ọzọ na-achọghị mgbanwe. == Okwu okwu == * M ga-aga na pọdkastị aka ekpe ọ bụla. Ndị Turkey na-eto eto, tie m ihe! [...] Pọdkastị nku aka ekpe, nwee m! Ọ dịghịdị mkpa ka ọ bụrụ arụmụka; anyị nwere ike inwe mkparịta ụka. * "[https://www.youtube.com/watch?v=sRvHUAILZ9I Otu m siri jiri Selfies Bikini mee aka ekpe & aka nri]" (na 26m18s), '' Blaire White Project '' na YouTube, Machị 5 2023. * Anaghị m eme otu; Ana m eme Blair. * "[https://www.youtube.com/watch?v=dW4plPEi7F0 BLAIRE WHITE: Ịbụ trans emo nwa, Joe Rogan, Ben Shapiro na ndị ọzọ (Blaire White ajụjụ ọnụ)]" (14m46s), Finn Mckenty na YouTube Ọnwa Isii 11, 2023. * M n'ezie n'isi m, na onye ọ bụla maara m maara nke a, ọ dịghị otu mkpụrụ obi m na-eche banyere onye masịrị, na-adịghị amasị, jụrụ, na-anabata, na-enwe mmasị, asị eziokwu na m bụ transsexual. Ọ dịghị otu n'ime m na-eche banyere onye dị mma na m ma ọ bụ na ọ bụghị. [...] Ịchọ nkwado nke mpụga, nke yiri ka ọ bụ nnukwu akụkụ nke obodo ụbọchị ndị a [...], nke ahụ bụ mgbalị na-adịghị amị mkpụrụ nke ga-eduga gị na ndụ nke owu ọmụma, ihe efu, enweghị mkpụrụ obi, n'ihi na ị gaghị eme mgbe ọ bụla. mee ka onye ọ bụla hụ gị n'anya. * "[https://www.youtube.com/watch?v=lecn2BQbttI LGB na-enweghị T: Ọgba alụkwaghịm na-abata]" (na 19m34s), Blaire White na YouTube, 23 Julaị 2023. * kwụsị transing ụmụaka, n'ihi na ị na-aga hell maka nke ahụ. * "[https://www.youtube.com/watch?v=1RPqbSv4JDY 'Adịghị m ike karịa nwanyị!', Literal Trans Hulk na-ekwu]" (na 26m31s), Blaire White na YouTube, 3 Septemba 2023 . == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:White, Blaire}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 1jm0e0jhdmknshfisiml5rzzave5in6 Ann Rutherford 0 4193 15648 15647 2023-10-21T09:36:47Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Ann Rutherford */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ':'[[w:Ann Rutherford | Nke a bụ Ann Rutherford]] '' (November 2, 1917 - June 11, 2012) bụ onye omere America mụrụ na fim, redio na telivishọn. O nwere ogologo ọrụ ịgba egwu na imekọ ihe nkiri na fim, na-egwu Polly Benedict n'oge 1930 na 1940 na usoro Andy Hardy, wee pụta dị ka otu n'ime ụmụnne nwanyị Scarlett O'Hara na ihe nkiri Gone with the Wind (1939). == Okwu okwu == * Otu ụbọchị, mmadụ ga-eso ndị ntorobịa nke oge a nọdụ ala, gwa ha okwu mmadụ na nwoke. * [https://www.newstribune.com/news/2012/jun/12/gone-wind-actress-ann-rutherford-dies] Ann na N'ajụjụ ọnụ ya na Los Angeles Times na 1969. * Otu ụbọchị onye nkụzi anyị na-asụ Bekee katọrọ m, iwe were m. Echere m na agaghị m ege Miss So-and-So ma ọ bụrụ na m bụ onye na-eme ihe nkiri. * [https://www.baltimoresun.com/la-me-ann-rutherford-20120612-story.html] Ann gwara The Times banyere nwata ya na 1969. * Echere m na nwoke ọ bụla nke ga-emebi akwụkwọ ọkọwa okwu na-edochaghị anya aghaghị ịma nke ọma. * [https://www.baltimoresun.com/la-me-ann-rutherford-20120612-story.html] Ann kwuru otú o si zute di ya na 1972. * Onye ọ bụla gụrụ akwụkwọ ahụ ghọtara na ya abanyela n’ihe ga-adịru ogologo oge, onye ọ bụla chọkwara ịgụ akwụkwọ ahụ. * [https://www.hollywoodreporter.com/news/general-news/gone-wind-ann-rutherford-dead-336296] Ann kwuru okwu banyere ihe nketa ihe nkiri na 1989. * Obituary anyị ga-ekwu na anyị nọ na Ikuku Gone na anyị ga-anya isi na ya. * [https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-18407562] Ann na-ekwu maka ihe nkiri ahụ "Gaa n'ihu" na obituary na 1989. * Otu ihe m nwere ike ikwu gbasara azụmahịa a dị ebube nke anyị nwere ihe ùgwù iso na ya. Ụfọdụ ndị gara aga na-ebili na-ewute ha. Oge gara aga anyị bilitere iji gọzie anyị, na iweta anyị n'ebe ndị dị otú a, ndị hụrụ n'anya, ndị na-ekpo ọkụ dị ka gị. Dị ka m na-eche, azụmahịa a abụrụla paspọtụ nye ụwa, maka anyị niile. N'agbanyeghị ebe anyị na-aga, e nwere ụfọdụ mkpụrụ obi na-ezoro ezo nke ga-agbagote wee sị, "Ị bụghị ...? Ma ị naghị abụbu…? Ị sị ee, ma ị hụla enyi. Na nke a nwere ike ime n'ebe ọ bụla, ekele maka mbubreyo, mbubreyo ngosi na telivishọn! Na ndị mara mma nwere nnukwu ncheta. Anyị na-agọzi unu niile! * [https://jasna.org/persuasions/printed/number11/turan2.htm] Ann na-ekwu maka ịbụ onye na-eme ihe nkiri dịka ụdị azụmahịa na 1989. * Ndụ m eruola ebe m nọ ugbu a 'ogige'. * [https://www.ndtv.com/entertainment/gone-with-the-wind-actress-ann-rutherford-dies-625727] Ann kwuru banyere ndụ ya na 1989. * M na-agabu ebe a na-agba égbè na Mexico, onye ọ bụla na-arịakwa ọrịa. Mụ onwe m, na-egwu onye dị afọ 101? Adịbeghị m ebe ahụ! * [https://m.independent.ie/world-news/ann-rutherford-26865585.html] Ann kọwara otú ịjụ onyinye na 1997. * Enwere m ọtụtụ fim ndị m mere, ndị mmadụ na-ezigara m ndị ahụ, ma achọghị m ile anya ụnyaahụ. Ana m ele echi, ọ bụ ezie na obi dị m ụtọ na ụnyaahụ nọ ebe ahụ. Nkà ihe ọmụma ahụ na-abara m uru. Enwere m onyinye afọ ojuju. Obi dị m ụtọ na m nwere ohere ndị m nwere. Afọ ọla edo m bụ afọ platinum. * [https://filmtalk.org/2015/02/05/ann-rutherford-my-golden-years-were-platinum-years] Ann ka ọ nọ na Beverly hills, california na-ekwu banyere afọ ya na 2003. * Naanị ihe m chọrọ bụ ikiri akwụkwọ ahụ ka ọ dị ndụ. * [https://www.baltimoresun.com/la-me-ann-rutherford-20120612-story.html] Ann na ajụjụ ọnụ ya na Times na 2010. == Okwu gbasara Ann Rutherford == * Ọ bụ onye a hụrụ n’anya, nwanyị na-akpa ọchị nke ukwuu, obi dị ebube, na-agbalị mgbe niile imere ndị mmadụ ihe. * [https://www.newstribune.com/news/2012/jun/12/gone-wind-actress-ann-rutherford-dies] Anne Jeffreys kọwara àgwà onye na-eme ihe nkiri mgbe ọ nwụsịrị na 2012. * Ọ hụrụ ya n’anya. Ọ kpaliri n'ezie afọ ikpeazụ nke ndụ ya, n'ihi na ọ nwetara ọtụtụ puku ozi ịntanetị site na Fans, Ọ na-achọsi ike. * [https://www.newstribune.com/news/2012/jun/12/gone-wind-actress-ann-rutherford-dies] Jeffreys kwuru banyere otú ndị Fans si amasị ihe nkiri omee na 2012. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rutherford, Therese Ann}} [[Category: ụmụ nwanyị]] njb1se5by2pmmj3tl5yxnfbjvs2gcts Diana L. Eck 0 4194 15649 2023-10-21T09:45:18Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Diana L. Eck|Diana L. Eck]]''' (amụrụ 1945 na Bozeman, Montana) bụ ọkà mmụta mmụta okpukpe bụ Prọfesọ nke Comparative Religion na Indian Studies na Mahadum Harvard, yana dị ka onye bụbu onye isi ngalaba nke Lowell House na onye isi nke The Pluralism Project na Harvard. *India na-ewetara onye ọbịa ahụ nnukwu ihe ọhụụ. Ọ mara mma, mara mma, na nke anụ ahụ́. Ọ na-adọrọ mmasị ma na-akpali akpali, na-asọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Diana L. Eck|Diana L. Eck]]''' (amụrụ 1945 na Bozeman, Montana) bụ ọkà mmụta mmụta okpukpe bụ Prọfesọ nke Comparative Religion na Indian Studies na Mahadum Harvard, yana dị ka onye bụbu onye isi ngalaba nke Lowell House na onye isi nke The Pluralism Project na Harvard. *India na-ewetara onye ọbịa ahụ nnukwu ihe ọhụụ. Ọ mara mma, mara mma, na nke anụ ahụ́. Ọ na-adọrọ mmasị ma na-akpali akpali, na-asọ oyi na mgbagwoju anya. Ọ na-ejikọta mmekọrịta chiri anya na ịma nke tii nke elekere anọ nke Bekee na ọmarịcha mba ofesi nke enyí enyí enyí ma ọ bụ oké ìgwè mmadụ na-asa ahụ na Ganga n'oge chi jiri n'ehihie. Ngosipụta India nke ihe oyiyi dị iche iche nwere ogwe aka, njem ya na njem njem ya, ndị arịrịọ ya na ndị eze ya, ndụ n'okporo ámá na ahịa ya, ụdị dị iche iche nke ndị mmadụ - niile na-apụta na anya na kaleidoscope nke ihe oyiyi. Ihe ọ bụla ndị Hindu kwadoro ihe ndụ, ọnwụ, na nhụjuanya pụtara, ha na-ekwusi ike na anya ha mepere emepe. *Dị ka ekwuru ma kwuo na Londhe, S. (2008). * [https://books.google.com/books/about/A_Tribute_to_Hinduism.html?id=G3AMAQAAMAAJ Ụtụ Hindu: Echiche na amamihe gbasara kọntinent na oge banyere India na omenala ya] Diana L Eck, Diana L Darsan Ịhụ Divine Akwụkwọ akụkọ Anima India na-arịa ọrịa. Peeji nke 10-12. * Ọ bụ obodo dị egwu - na-adọrọ adọrọ, ihe ịma aka, na nke na-adọrọ adọrọ na-enweghị njedebe - Banaras welitere ụfọdụ ajụjụ banyere ọdịnala Hindu nke nwere mmasị na m kemgbe - echiche akụkọ ifo ya dị mgbagwoju anya, ngosipụta dị egwu nke ihe oyiyi Chineke, omenala omenala ya, na nghọta ya banyere njikọ nke ndụ na ọnwụ. Ọ bụ Banaras mere ka m malite ịmụ India na ọdịnala okpukpe Hindu." * *Dị ka ekwuru ma kwuo na Londhe, S. (2008). [https://books.google.com/books/about/A_Tribute_to_Hinduism.html?id=G3AMAQAAMAAJ ụtụ maka okpukpe Hindu: Echiche na amamihe gbasara kọntinent na oge gbasara India na omenala ya] 541Eck, Diana La Banaras, obodo nke ìhè Princeton. , N.1.: Ụlọ ọrụ Mahadum Princeton, 1990 p. 3-5 [[w:Diana L. Eck|Diana L. Eck]]''' (amụrụ 1945 na Bozeman, Montana) bụ ọkà mmụta mmụta okpukpe bụ Prọfesọ nke Comparative Religion na Indian Studies na Mahadum Harvard, yana dị ka onye bụbu onye isi ngalaba nke Lowell House na onye isi nke The Pluralism Project na Harvard. == Okwu okwu == *India na-ewetara onye ọbịa ahụ nnukwu ihe ọhụụ. Ọ mara mma, mara mma, na nke anụ ahụ́. Ọ na-adọrọ mmasị ma na-akpali akpali, na-asọ oyi na mgbagwoju anya. Ọ na-ejikọta mmekọrịta chiri anya na ịma nke tii nke elekere anọ nke Bekee na ọmarịcha mba ofesi nke enyí enyí enyí ma ọ bụ oké ìgwè mmadụ na-asa ahụ na Ganga n'oge chi jiri n'ehihie. Ngosipụta India nke ihe oyiyi dị iche iche nwere ogwe aka, njem ya na njem njem ya, ndị arịrịọ ya na ndị eze ya, ndụ n'okporo ámá na ahịa ya, ụdị dị iche iche nke ndị mmadụ - niile na-apụta na anya na kaleidoscope nke ihe oyiyi. Ihe ọ bụla ndị Hindu kwadoro ihe ndụ, ọnwụ, na nhụjuanya pụtara, ha na-ekwusi ike na anya ha mepere emepe. *Dị ka ekwuru ma kwuo na Londhe, S. (2008). * [https://books.google.com/books/about/A_Tribute_to_Hinduism.html?id=G3AMAQAAMAAJ Ụtụ Hindu: Echiche na amamihe gbasara kọntinent na oge banyere India na omenala ya] Diana L Eck, Diana L Darsan Ịhụ Divine Akwụkwọ akụkọ Anima India na-arịa ọrịa. Peeji nke 10-12. * Ọ bụ obodo dị egwu - na-adọrọ adọrọ, ihe ịma aka, na nke na-adọrọ adọrọ na-enweghị njedebe - Banaras welitere ụfọdụ ajụjụ banyere ọdịnala Hindu nke nwere mmasị na m kemgbe - echiche akụkọ ifo ya dị mgbagwoju anya, ngosipụta dị egwu nke ihe oyiyi Chineke, omenala omenala ya, na nghọta ya banyere njikọ nke ndụ na ọnwụ. Ọ bụ Banaras mere ka m malite ịmụ India na ọdịnala okpukpe Hindu." *Dị ka ekwuru ma kwuo na Londhe, S. (2008). * [https://books.google.com/books/about/A_Tribute_to_Hinduism.html?id=G3AMAQAAMAAJ ụtụ maka okpukpe Hindu: Echiche na amamihe gbasara kọntinent na oge gbasara India na omenala ya] 541Eck, Diana La Banaras, obodo nke ìhè Princeton., N.1.: Ụlọ ọrụ Mahadum Princeton, 1990 p. 3-5 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 4jg4fzmhpk6nprxe2hm2wty3b7d6mb0 Nicholas Kristof 0 4195 15653 15652 2023-10-21T11:28:15Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Nicholas D. Kristof - Davos 2010.jpg|thumb|Nicholas D. Kristof na 2010]] '''[[w:Nicholas Kristof|Nicholas Donabet Kristof]]''' (amụrụ Eprel 27, 1959) bụ onye odeakụkọ America, onye edemede, [[w: liberalism Modern na United States | liberal]] / [[w:Progressivism na United States | na-aga n'ihu]] [[w:op-ed|op-ed]]onye na-ede akwụkwọ akụkọ, na onye meriri nke abụọ Pulitzer Prize'' Odela kọlụm op-ed maka ''The New York Times'' kemgbe ọnwa Nọvemba 2001, yana ''[[w:The Washington post|The Washington Post]]'' na-ekwu na ọ ''regharịa akwụkwọ akụkọ echiche'' o mesiri ike na mmegide ruuru mmadụ na mmegbu ọha, dịka [[w:ahịa mmadụ|ịzụ ahịa mmadụ]] na [[w:Agha na Darfur|agha Darfur]]. Archbishọp [[w:Desmond Tutu|Desmond Tutu]] nke Saụt Afrịka akọwaala Kristof dị ka “onye Afrịka na-asọpụrụ” maka na-enwupụta ìhè n'ọgbaghara ndị leghaara anya. == Okwu okwu == N'otu ọkwa, mmegharị a n'aha anụ ọhịa ndị a na-emegbu emegbu na-enwe mmetụta uche… Ma mmegharị ahụ bụkwa ihe sitere n'ike ọgụgụ isi miri emi nke onye ọkà mmụta Princeton [Peter Singer] sụrụ ụzọ. … Nke a echiche na-ewu ewu site Prọfesọ Singer - na anyị nwere ụkpụrụ ọma ọrụ nke gafere anyị umu - bụ onye oge ya yiri ka ọ bịara. … Ihe anyị na-ahụ ugbu a bụ oge omume na-atọ ụtọ: mbọ mgbọrọgwụ sitere n'aka ndị otu ụdị iji kwalite ọdịmma nke ndị ọzọ. … ikike anụmanụ ugbu a kwụsie ike na usoro ụkpụrụ omume bụ isi. * "[http://www.nytimes.com/2009/04/09/opinion/09kristof.html Humanity even for Non Humanity]", ''New York Times'', 8 Eprel 2009 * Ihe ka ọtụtụ n’ime anyị na-eji [[w:Internet|Internet]] eme ihe ọ bụghị ịchọ ihe ọmụma kasị mma, kama ịhọrọ ihe ọmụma na-egosi ajọ mbunobi anyị. * "[http://www.nytimes.com/2009/05/28/opinion/28kristof.html?em Ị ga-akụ nna gị ụra? Ọ bụrụ otú ahụ, ị ​​bụ onye nnwere onwe]", "New York Times" Ọnwa Isii 27, 2009 * Ndị America akpọkuola [[w: Liberal and Progressive Muslim movements|moderates in the Muslim countries]] ka ha kwuo okwu megide ndị na-eme ihe ike, ka ha kwụsie ike maka ntachi obi ha kwuru na ha kwenyere. Anyị niile kwesịrị inwe ume ime otu ihe ahụ n'ụlọ. . * "[http://www.nytimes.com/2010/09/05/opinion/05kristof.html Akụkọ Ụjọ America]", ''New York Times'', 4 Septemba 2010 * Ọmịiko abụghị ihe ịrịba ama nke adịghị ike, kama ọ bụ akara nke mmepeanya. * "[http://www.nytimes.com/2013/11/28/opinion/kristof-where-is-the-love.html?src=recg Ebee ka Ịhụnanya dị?]," New York Times Nọvemba 27, 2013 * Ihe ịrịba ama mbụ nke ihe [[w: Onye isi ala Donald Trump | Ọchịchị Trump]] nwere ike ịdị ka: Nwoke metụtara ọcha ọcha na [misogyny] ga-abụ [[w:White House|White House]] onye isi atụmatụ; nwoke a jụrụ maka ikpe n'ihi ebubo [[w:ịkpa ókè agbụrụ| ịkpa ókè agbụrụ]] ga-abụ [[w:onye ọka iwu n'ozuzu|onye ọka iwu n'ozuzu]]; na [Islamophobe]onye natara [ego] n'aka [[w:Government of Russia | Moscow]] ga-abụ [[w: National Security Advisor (United States)|onye ndụmọdụ nchekwa mba]]. Mba, nke a abụghị [satire] * ''[http://www.nytimes.com/2016/11/20/opinion/sunday/so-many-options-yet-donald-trump-picks-the-ugly.html Trump na-emenye onwe ya ihere na obodo anyị ihere. ]'', ''{{w|The New York Times}}'' (Nọvemba 19, 2016) * Lee, [[w:Donald Trump|Trump] ahọpụtala, ọ ga-abụ [[w:President of the United States|president]] ma nwee ikike ịhọrọ [[w:conservatives|conservatives]]. Ma kama ịtụgharị uche n'ọtụtụ [[w:Republican|Republican]] nwere ụkpụrụ, o yiri ka ọ na-adọrọ mmasị na ndị na-ekpo ọkụ na [ndị isi], na-emechu onwe ya na [mba anyị] ihere. * ''[http://www.nytimes.com/2016/11/20/opinion/sunday/so-many-options-yet-donald-trump-picks-the-ugly.html Trump na-emenye onwe ya ihere na obodo anyị ihere. ]'', ''[[w:The New York|The New York Times]]'' (Nọvemba 19, 2016) * Kemgbe 9/11, ejirila m oge buru ibu na ebe dị ka Afghanistan, Pakistan, Yemen, Syria na Libya, na ụzọ US si emeso nsogbu nchekwa ndị ahụ bụ ịdabere na igbe agha na ịfụ ihe. elu. Anyị ahụla na nke ahụ bụ nnukwu 0vg5okb2vrgk2dll523wafjrj4b9ar8 Annie Jiagge 0 4196 15654 2023-10-21T15:54:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Annie Ruth Jiagge, GM (née Baëta; 7 Ọktoba 1918 – 12 Juun 1996), makwaara dị ka Annie Baëta Jiagge, bụ onye ọkaiwu Ghana, ọkaikpe na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụ nwanyị mbụ na Ghana na Commonwealth of Nations ghọrọ onye ọka ikpe. Ọ bụ onye isi na-edepụta nkwupụta na mkpochapụ ịkpa oke megide ụmụ nwanyị na onye rụpụtara otu nzukọ nke ghọrọ ụlọ akụ mba ụwa ụmụ nwanyị. ==Okwu ok...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Annie Ruth Jiagge, GM (née Baëta; 7 Ọktoba 1918 – 12 Juun 1996), makwaara dị ka Annie Baëta Jiagge, bụ onye ọkaiwu Ghana, ọkaikpe na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụ nwanyị mbụ na Ghana na Commonwealth of Nations ghọrọ onye ọka ikpe. Ọ bụ onye isi na-edepụta nkwupụta na mkpochapụ ịkpa oke megide ụmụ nwanyị na onye rụpụtara otu nzukọ nke ghọrọ ụlọ akụ mba ụwa ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== *'''ikpe na-ezighị ezi na-eri m n'ime. Obi anaghị eru m ala ma m bịakwutere ya. ** [https://gatehouselaw.co.uk/black-history-month-justice-annie-jiagge/ "Ọnwa akụkọ ihe mere eme Black - Justice Annie Jiagge"], Ụlọ ọnụ ụzọ (October 23, 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jiagge,Annie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j9a7gixoorvu16n6ed9fipgraqitb7y Arinola Olasumbo Sanya 0 4197 15656 2023-10-21T16:22:20Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Arinola Olasumbo Sanya (amuru na afo 1953) bu onye Naijiria n'ihe gbasara physiotherapy na mahadum Ibadan na onye bubu kọmishọna na-ahu maka ahu ike na Oyo State, Nigeria. A họpụtara Arinola prọfesọ na 2000, na-eme ka ọ bụrụ onye prọfesọ nwanyị mbụ na physiotherapy na Africa, na onye prọfesọ nke abụọ na physiotherapy na Nigeria. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ị na-akwalite ụfọdụ ndị ọkachamara ma na-ahapụ ndị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Arinola Olasumbo Sanya (amuru na afo 1953) bu onye Naijiria n'ihe gbasara physiotherapy na mahadum Ibadan na onye bubu kọmishọna na-ahu maka ahu ike na Oyo State, Nigeria. A họpụtara Arinola prọfesọ na 2000, na-eme ka ọ bụrụ onye prọfesọ nwanyị mbụ na physiotherapy na Africa, na onye prọfesọ nke abụọ na physiotherapy na Nigeria. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ị na-akwalite ụfọdụ ndị ọkachamara ma na-ahapụ ndị ọzọ tie mkpu tupu ha enweta ihe ha chọrọ, ndị na-enweghị mmasị n’iti mkpu ga-eleba anya n’ebe ọzọ. **[https://guardian.ng/features/how-to-curb-crisis-brain-drain-in-health-sector/ Arinola na N'ajụjụ ọnụ Guardian News] * Ọ dị anyị mkpa n'Africa ka anyị lekwasị anya ọ bụghị naanị n'ihe ndị sitere n'èzí, kama na ndị sitere na gburugburu ebe obibi anyị dị n'Africa na ndị obodo anyị kwadoro dị ka isi iyi nke mpako nye anyị. Ọ bụ n'ime nke a **[https://pmnewsnigeria.com/2013/02/15/king-sunny-ade-honored-by-nigerias-premier-university/?amp=1] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sanya,Aronola Olasumbo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] n4n8qko57mh98fbw5jnvjhdmx587ffi Annie Jump Cannon 0 4198 15658 15657 2023-10-21T16:25:29Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Annie Jump Cannon (11 Disemba 1863 - 13 Eprel 1941) bụ onye ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama ama aka na mmepe nke stellar nkewa. Site na Edward C. Pickering, a na-akwado ya na okike nke Harvard Classification Scheme, nke bụ mgbalị mbụ siri ike ịhazi na ịhazi kpakpando dabere na okpomọkụ ha na ụdị spectral ha. Ọ mepụtara mnemonic "Oh! Bụrụ Nwa nwanyị mara mma - Sutu m ọnụ!" nke ụmụ akwụkwọ na-eji eburu n'isi nhazi ọkwa kpakpando. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ onye ogbi n'oge ọrụ ya mgbe 1893 gasịrị, n'ihi ahụ ọkụ na-acha uhie uhie. Ọ bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị na onye otu National Women's Party. ==Okwu okwuru== * N’oge nsogbu anyị, ọ dị mma inwe ihe dị n’èzí ụwa anyị, ihe dị mma ma dị anya maka nkasi obi. **Logan Hennessey [http://academics.wellesley.edu/Astronomy/Annie/history.html Annie Jump Cannon]: 1998, Whitin Observatory, Wellesley College, Wellesley MA 02481.'' * Oh! Bụrụ nwa agbọghọ mara mma - susuo m ọnụ! ** Mnemonic nke ụmụ akwụkwọ na ndị na-enyocha mbara igwe na-eji amụta ụdị kpakpando O, B, A, F, G, K, M. **Logan Hennessey [http://academics.wellesley.edu/Astronomy/Annie/kissme.html Annie Jump Cannon: Oh! Bụrụ Ezigbo Nwanyị — Kiss Me!]: 1998, Whitin Observatory, Wellesley College, Wellesley MA 02481.'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cannon,Annie Jump}} [[Category:ụmụ nwanyị]] b7pj2ju5ydw8ytsrnatspadxgdkruh6 Annie Lennox 0 4199 15659 2023-10-21T16:29:42Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ann Lennox (amụrụ 25 Disemba 1954) bụ onye na-agụ egwú Scotland, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye enyemaka. Mgbe ha nwesịrị ihe ịga nke ọma na-agafeghị oke na ngwụcha 1970s dị ka akụkụ nke otu ndị njem nlegharị anya ọhụrụ, ya na onye egwu ibe ya Dave Stewart gara n'ihu nweta ihe ịga nke ọma mba ụwa na 1980 dị ka Eurythmics. ==Okwu okwuru== * Na akụkọ ihe mere eme, onyonyo nke ụmụ nwanyị na egw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ann Lennox (amụrụ 25 Disemba 1954) bụ onye na-agụ egwú Scotland, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye enyemaka. Mgbe ha nwesịrị ihe ịga nke ọma na-agafeghị oke na ngwụcha 1970s dị ka akụkụ nke otu ndị njem nlegharị anya ọhụrụ, ya na onye egwu ibe ya Dave Stewart gara n'ihu nweta ihe ịga nke ọma mba ụwa na 1980 dị ka Eurythmics. ==Okwu okwuru== * Na akụkọ ihe mere eme, onyonyo nke ụmụ nwanyị na egwu pop abụwo ihe ịchọ mma kpamkpam - mmekọahụ, mana a ga-ebu amụma ya. O siri ike ikwu ókè oke ụmụ nwanyị ruru n'ime afọ iri abụọ gara aga. N'ezie, ọ bụrụ na ị na-ele pop chart dị ka osisi a na-atụ ihe, ị ga-eche na ọ rutebeghị anya ma ọlị. Mana ọ na-adị ụmụ nwanyị ka ndị a na-ata ahụhụ ugbu a karịa ka ha nwere afọ iri abụọ gara aga. N'obi m bụ nwanyị, mana abụkwara m nwanyị maka ụmụ nwoke. Ekwesịrị ịnapụta ụmụ nwoke n'ọrụ a na-akwalite na ha. ** [https://m.imdb.com/name/nm0005142/quotes Dị ka ekwuru na IMDb] fix cite * Aghọtara m ihe ọ bụ maka nwanyị ịchọ ichebe ụmụ ha ma nye ha ihe kacha mma ha nwere ike. **[https://allauthor.com/quotes/ Dị ka e hotara na Allauthor.com] fix cite *Anyị niile na-alụ ọgụ maka ihe akara 'feminism' pụtara mana maka m ọ bụ maka inye ike. Ọ bụghị maka ịdị ike karịa ụmụ nwoke - ọ bụ maka inwe ikike nha anya na nchekwa, nkwado, ikpe ziri ezi. Ọ gbasara ihe ndị bụ isi. Ọ bụghị baajị dị ka ihe ejiji. **[https://quotesgram.com/ Dị ka e hotara na quotesgram] fix cite ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lennox,Annie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s81cyte26eow12kokgzova36klxufb7 Rose Livingston 0 4200 15660 2023-10-21T16:33:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Rose Livingston (ihe dị ka 1876 – Disemba 26, 1975), nke a maara dị ka mmụọ ozi nke Chinatown, bụ onye nkwuputa nke na-arụ ọrụ iji tọhapụ ndị akwụna na ndị a na-agba ohu. Site na nkwado ego na nke ọha mmadụ site n'aka Harriet Burton Laidlaw, ọ rụrụ ọrụ na New York City's Chinatown na n'obodo ndị ọzọ iji napụta ụmụ agbọghọ site n'ịgba akwụna mmanye, ma nyere aka mee ka iwu Mann mee ka ịzụ ahịa m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Rose Livingston (ihe dị ka 1876 – Disemba 26, 1975), nke a maara dị ka mmụọ ozi nke Chinatown, bụ onye nkwuputa nke na-arụ ọrụ iji tọhapụ ndị akwụna na ndị a na-agba ohu. Site na nkwado ego na nke ọha mmadụ site n'aka Harriet Burton Laidlaw, ọ rụrụ ọrụ na New York City's Chinatown na n'obodo ndị ọzọ iji napụta ụmụ agbọghọ site n'ịgba akwụna mmanye, ma nyere aka mee ka iwu Mann mee ka ịzụ ahịa mmekọahụ bụrụ mpụ gọọmenti etiti. ==Okwu okwuru== *Anaghị m abanye ileta ụmụ agbọghọ ndị a ma nye ha traktị ma sị ‘Chineke gọzie unu,’ gwakwa ha ka ha bịa were tii. Nke ahụ abụghị ụdị ọrụ m. O nwere ụfọdụ ụmụ agbọghọ na ọ na-esiri ike inye aka, mana enwere obere ihe ọhụrụ na-eto eto ewebatala na [[wikidata:Q866332|Chinatown]], nke ị nwere ike iru oge ụfọdụ iji chekwaa ha. Mgbe ụfọdụ ị nwere ike iru ebe ahụ tupu emejọ ya. Enwere ụmụ agbọghọ ọcha 350 na Chinatown ugbu a, site na ndị enyi. M nwetara iri atọ na asaa n'ime ha n'afọ gara aga. Otu oge m napụtara ntakịrị nwa agbọghọ dị nanị afọ 10. Nke ahụ bụ ụdị ọrụ ọ bụ. Anaghị m enweta enyemaka dị ukwuu. Ọ dị ka ozugbo otu onye uwe ojii na Chinatown gosipụtara onwe ya n'eziokwu, ha bufere ya n'akụkụ ọzọ nke obodo. Ha achọghị ka ndị uwe ojii na-akwụwa aka ọtọ gbadata ebe ahụ. Amaghị m onye kpatara ya - ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Livingston,Rose}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jb0aa4of2lgu0mco84j38acc2yjstod Anzia Yezierska 0 4201 15662 15661 2023-10-21T17:35:13Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anzia Yezierska (ihe dị ka 1880 – 1970) bụ onye ode akwụkwọ a mụrụ na Pinsk, Congress Poland, Alaeze Ukwu Rọshịa nke kwagara New York City. ==Okwu okwuru== * Nwoke nweere onwe ya ịrịgo elu dịka o nwere ike iru; mana m, na ụdị m niile na pep, enweghị ike ị nweta nwoke nhata n'ihi na nwa agbọghọ na-ekpe ikpe mgbe niile site na nne ya. **Aba nke ala, sitere na '' Obi agụụ na-agụ na akụkọ ndị ọzọ'' (1920) * N’enweghị nghọta, onye ahụ kwabatara ga-anọgide na-emechi emechi—onye ọbịbịa na America. Ruo mgbe America nwere ike hapụ obi yana zụọ aka nke onye mbata, ọ ga-adịgide ruo mgbe ebighị ebi na-achụghachi azụ n'onwe ya, na-emebi emebi site na ụbara nke onyinye ndị a na-ejighị n'aka n'ime mkpụrụ obi ya. ** Otu m siri chọta America, p. 3, sitere na '' Obi agụụ na-agụ na akụkọ ndị ọzọ'' (1920) * Nsogbu dị na anyị bụ na ghetto nke Middle Ages na ụmụaka nke narị afọ nke iri abụọ ga-ebi n'okpuru otu ụlọ. ** Aba nke ala'', sitere na Obi agụụ na-agụ na akụkọ ndị ọzọ'' (1920) Red Ribbon n'elu ịnyịnya ọcha(1950) === * Ịda ogbenye bụ ihe ịchọ mma n'ahụ onye mmụta dị ka eriri uhie na ịnyịnya ọcha ** Nke Poland, ch. 9 * Nye onye arịrịọ otu mkpụrụ ego ọ ga-agọzi gị. Nye ya otu dollar, ọ ga-akọchakwa gị maka igbochi akụ gị fọdụrụ. Ịda ogbenye bụ akpa nwere oghere n'ala.''' **ch. 9 *Na America, ego na-ewere ọnọdụ Chineke. *Ugbenye bụ akpa nwere oghere na ala. *Ahụrụ m achịcha na mmanya equality. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Yezierska,Anzia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 919chdokrpvx5yzchqrjy2t9kfa98gq Anna Maria Mokgethi 0 4202 15663 2023-10-21T17:39:37Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Maria Mokgethi bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Tswana na-eje ozi dị ka onye minista nke mba, mbata na ọpụpụ na ihe gbasara nwoke na nwanyị kemgbe ọnwa Nọvemba. Mokgethi bụ onye otu Botswana Democratic Party ==Okwu okwuru== * Enwere m ike mesie ya ike na ọ bụrụ na ejiri usoro iwu na amụma enyi na-azụlite, ngalaba na-abụghị nke ụlọ ọrụ nwere ike ịnya isi uto akụ na ụba ma mepụta ọrụ anyị na-ach...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Maria Mokgethi bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Tswana na-eje ozi dị ka onye minista nke mba, mbata na ọpụpụ na ihe gbasara nwoke na nwanyị kemgbe ọnwa Nọvemba. Mokgethi bụ onye otu Botswana Democratic Party ==Okwu okwuru== * Enwere m ike mesie ya ike na ọ bụrụ na ejiri usoro iwu na amụma enyi na-azụlite, ngalaba na-abụghị nke ụlọ ọrụ nwere ike ịnya isi uto akụ na ụba ma mepụta ọrụ anyị na-achọsi ike. Nke a ga-emecha kwalite ntinye ụmụ nwanyị na mmepụta ihe n'ime mpaghara Afrịka. **https://www.bw.undp.org/content/botswana/en/home/presscenter/pressreleases/2019/women-in-trade-consultations-held-in-botswana.html Ndụmọdụ ụmụ nwanyị na azụmaahịa emere na Botswana (June). 28, 2021) UNDP Press Center ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mokgethi,Anna Maria}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lug5xuqadwmivcc314imlze7or3tvvy Roseline Konya 0 4203 15665 15664 2023-10-21T17:55:06Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ramatu Tijani Aliyu|Ramatu Tijani Aliyu]]''' (amụrụ 12 June 1970) bụ [[w:Naijirịa|Naijirịa]] [[w:Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] sitere na [[w:Kogi State|Kogi Steeti]], Nigeria. Ọ bụ onye minista steeti na-ahụ maka isi obodo Federal (FCT) nke onye isi ala [[w:Muhammadu Buhari|Muhammadu Buhari]] họpụtara na Ọgọst 21, 2019. == Okwu okwu == * N’Afrịka, ọnụ ọgụgụ ndị bi n’obodo ukwu na-arị elu n’ụzọ dị egwu ma e buru amụma na ọ ga-erute pasenti 50 n’afọ 2025. * [https://www.vanguardngr.com/2019/11/world-habitat-day-nigerian-towns-need-regeneration-to-remain-sustainable-%E2%80%95-aliyu/amp/ Na-ekwupụta nchegbu karịa ọnụ ọgụgụ dị egwu nke ime obodo n'Africa na Eshia.] (1 Nọvemba 2019) * Ọtụtụ obodo mepere emepe na Naijiria chọrọ mmụgharị n'ihi na ime obodo na-ewere ọnọdụ n'ọsọ dị iche iche na kọntinent dị iche iche n'ụwa niile. * [https://www.vanguardngr.com/2019/11/world-habitat-day-nigerian-towns-need-regeneration-to-remain-sustainable-%E2%80%95-aliyu/amp/ Ụbọchị obibi ụwa: Obodo Naijiria chọrọ mmụgharị iji nọgide na-adịgide - Aliyu] * Ewezuga ụkpụrụ Affirmative Action, a ga-enyocha usoro na-eme ka ọ bụrụ iwu n'usoro iwu na gọọmentị mba Africa iwepụta ụfọdụ pasentị nke ndị otu ụlọ ọrụ ha maka ụmụ nwanyị. * [https://www.vanguardngr.com/2019/11/gender-equality-minister-advocates-unity-among-african-women/amp/ Nkebi sitere na mpempe akwụkwọ ewepụtara na 3rd Edition of Africa Women Conference (AWC) na Marrakesh, Morocco] (Nọvemba 24, 2019) * Mbelata ego nke fọm nhọpụta dịka ihe iji gbaa ụmụ nwanyị ume itinye aka na oke. * [https://www.vanguardngr.com/2019/11/gender-equality-minister-advocates-unity-among-african-women/amp/ Ụmụ nwanyị na-etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị] (2019) * Ọmụma bụ isi ihe na-eme ka ụmụ nwanyị dị irè na-esonye na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị, karịsịa na Africa mgbe ọchịchị chịchara nke akụ na ụba ya na-aghọwanye ihe ọmụma. * [https://www.vanguardngr.com/2019/11/gender-equality-minister-advocates-unity-among-african-women/amp/ Isi ihe na-enyere ụmụ nwanyị aka] (November 2019) *Ụmụ nwanyị ga-egosipụta ikike ọgụgụ isi na-akpali akpali iji nye ọchịchị ọhụụ nke ga-enyere mba Africa aka imeri ịda ogbenye, mepụta akụ na ụba, mepụta ọrụ na ịkwalite ọganihu. * [https://www.vanguardngr.com/2019/11/gender-equality-minister-advocates-unity-among-african-women/amp/ Na-ekwu okwu na ogbako nke Helpline Foundation for the Need haziri] * Ọ bụ eziokwu n’ụwa niile kwetara na nsogbu anyị abụghị n’ọdịiche nke mba na asụsụ anyị ma ọ bụ n’ụdị ofufe anyị. * [https://fmic.gov.ng/aliyu-calls-on-un-to-tackle-terrorism-food-security-and-others/ Okwu ya na nnọkọ mmeghe nke 5th Abuja International Model United Nations Nzukọ] ( 30 Jenụwarị 2020) *Anyị na-esiwanye ike mgbe anyị na-eme ihe iji kwalite mmekọ, mgbe anyị jikọtara aka na-akwado ibe anyị, mgbe anyị na-esetị aka nke mkpakọrịta. N'ụzọ dị otú a, anyị ga-aka mma dị ka agbụrụ mmadụ ma nwee ike ịkwalite ókèala nke ndụ n'ụzọ ndị bara uru ọnụ. * [https://fmic.gov.ng/aliyu-calls-on-un-to-tackle-terrorism-food-security-and-others/ Aliyu na-akpọ oku UN ka ọ kwụsị iyi ọha egwu, nchekwa nri na ndị ọzọ] (2020)) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Aliyu, Ramatu Tijani}} [[Category: ụmụ nwanyị]] eyadnfj8oggsnlb7j2ny3wa8i0vmq6b Ann-Kio Briggs 0 4204 15668 15667 2023-10-21T18:07:57Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ann-Kio Briggs|Ann-Kio Briggs]]''', asụpe ya ọzọ Annkio Briggs, (amụrụ 29 Julaị 1952 na England) bụ onye bekee [[w:Nigerian|Nigerian]] [[w:Environmental|Environmental]] [[w:ije|onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi]] na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi otu na-abụghị gọọmentị Agape Birthrights. == Okwu okwu == *Naijirịa bụ Islam na Iso Ụzọ Kraịst, gịnị kpatara mmadụ ga-eji chọọ ịmanye otu okpukpere chi ọzọ. **[https://www.thenewswriterng.com/2013/09/20/the-problem-of-niger-delta-is-few-greedy-nigerians-ann-kio-briggs/ Na-ekwu okwu n'oge a gbara ajụjụ ọnụ banyere otú NASS chọrọ ịbanye n'ime iwu alụmdi na nwunye nwa] * Ihe karịrị afọ 50 ọ nweghị onye ji akụ sitere na Niger Delta mee ihe maka ọdịmma mpaghara ahụ. Oge eruola ka anyị ghọtara na anyị enweghị ike ịkwado Naijiria n'azụ Niger Delta. **[https://www.thenewswriterng.com/2013/09/20/the-problem-of-niger-delta-is-few-greedy-nigerians-ann-kio-briggs/ Nke sitere na; Nsogbu Niger Delta dị ole na ole ndị Naijiria nwere anyaukwu- Ann-kio Briggs] (20 Septemba 2013) * Ndị na-achị ehi na-achị ndị mmadụ bụ ala nna nna bụ ụma ụma na-achịkọta nke ọma nke ndị iro Naịjirịa bụ ndị anyị chere na ha na-akwado ọchịchị dị ugbu a. ** [https://www.vanguardngr.com/2018/08/nigeria-on-brink-of-self-destruction-over-bad-governance-briggs/amp/ Na-ekwu okwu na otu ndị Niger Delta Self Determination Movement kwadoro. na Port Harcourt, Rivers State] (20 Ọgọst 2018) *N'ihu anyị bụ mba na-alụso onwe ya agha mana ọ na-agọnarị ya n'ihi na gọọmentị na-adịghị mma na-ajụ ibu ọrụ maka ọchịchị. ** [https://www.vanguardngr.com/2018/08/nigeria-on-brink-of-self-destruction-over-bad-governance-briggs/amp/ Naijiria nọ n'ọnụ nke mbibi onwe ya n'ihi ọchịchị ọjọọ -Briggs] (2018) *Naijirịa nọ n'ụgbọ okporo ígwè na-agba ọsọ nke ga-ada n'oge na-adịghị anya oke ọsọ na-agbada na mkpọda na-amị amị. **[https://www.vanguardngr.com/2018/12/restructuring-of-nigeria-as-a-task-that-must-be-done-annkio-briggs/amp/ Na-ekwupụta nchegbu maka ntuli aka 2019] ( Disemba 2, 2018) *Nhazigharị bụ naanị ọgwụ maka Naijiria ma ọ bụrụ na ọchịchọ nke ndị Naijiria bụ ka ha nọrọ dị ka obodo dịka NDSDM kwenyere na anyị ga-eso ndị gọvanọ anyị (Niger Delta) rụkọọ ọrụ iji nweta ihe dị mma maka Niger Delta. **[https://www.vanguardngr.com/2018/12/restructuring-of-nigeria-as-a-task-that-must-be-done-annkio-briggs/amp/ Nhazigharị nke Nigeria dị ka ọrụ na ga-emerịrị - ANNKIO BRIGGS] *Ị nweghị ike iweghachi ihe na-adịghị adị ka e mebiri mpaghara ọwụwa anyanwụ ụbọchị e kere Rivers steeti. Naijiria bụ mpaghara ugwu, mpaghara ọdịda anyanwụ & mpaghara ọwụwa anyanwụ, onye echiche ya abụghị imepụta ndịda Nigeria na gịnị kpatara? Nke a bụ iji gbochie anyị akụ na ụba anyị na nnwere onwe. ** [https://www.vanguardngr.com/2020/05/annkio-briggs-tackles-asari-over-biafra-claims/ Annkio Briggs gbara Asari aka n'okwu Biafra] (28 Mee 2020) *Ndị Portuguese na Briten ma ọ bụ ndị mmegbu ọ bụla ọzọ mere anyị ndị Ijaws na ndị bi na mpaghara mpaghara taa nke a maara dị ka Niger Delta ma ọ bụ South-South nnukwu ikpe na-ezighị ezi, ihe na-eme taa bụ n'ihi ihe ọjọọ ahụ. ** [https://www.vanguardngr.com/2020/05/annkio-briggs-tackles-asari-over-biafra-claims/ Mmetụta nke mbuso agha Portuguese na Britain] *Nnwere onwe anyị bụ njirimara agbụrụ anyị na njirimara agbụrụ anyị bụ Kalabari Ijaw, ọ bụghị Biafra. ** [https://www.vanguardngr.com/2020/05/annkio-briggs-tackles-asari-over-biafra-claims/ Na-emegide Asari Dokubo maka ebubo na alaeze Kalabari niile dị n'ime oke Biafra] (2020) ) *Enwere ọtụtụ ozi na-ezighi ezi n'ala ahụ. Anyị aghaghị ikpebisi ike ịzọpụta onwe anyị n’aka ndị kpọrọ anyị asị. A ga-enwerịrị oge anyị ga-anọdụ ala were rụpụta ụzọ anyị ga-esi chụba ọrụ n'otu a. ** [https://www.lnc-usa.org/blog/southeast-southsouth-must-sit-down-work-out-a-unification-plan-says-annkio-briggs/# Southeast, Southsouth ga-anọdụ ala & rụpụta atụmatụ ịdị n'otu - Annkio Briggs kwuru] *Ọ bụghị nanị na ndị na-azụ ahịa anyị na-eme ka mpaghara ọwụwa anyanwụ nke mbụ, ma na-agbanyekwa echiche ụgha na jaundice nke merela ka anyị nọrọ n'ọnọdụ taa. ** [https://www.lnc-usa.org/blog/southeast-southsouth-must-sit-down-work-out-a-unification-plan-says-annkio-briggs/# Na-ekwupụta onwe ya na Southeast mbụ /Southsouth Conference na Owerri] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 7sm1hxizhr88yhcib7wa91u96n2pgvi Abiola Akiyode-Afolabi 0 4205 15669 2023-10-21T18:42:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Abiola Akiyode-Afolabi|Abiola Akiyode-Afolabi]]''' bụ onye ọkaiwu Naijiria na [[w: onye na-akwado ndị obodo|onye na-akwado ikike obodo]]. Ọ bụ onye ntọala ntọala nke Women Advocates Research and Documentation Center (WARDC), ọgbakọ na-abụghị nke gọọmentị na-akwado nkwado ahụike nne na ịmụ nwa. Afolabi bụ onye isi bọọdụ [[w:West Africa Network for Peacebuilding|West Africa Network for Peacebuilding]] na w:Niger...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Abiola Akiyode-Afolabi|Abiola Akiyode-Afolabi]]''' bụ onye ọkaiwu Naijiria na [[w: onye na-akwado ndị obodo|onye na-akwado ikike obodo]]. Ọ bụ onye ntọala ntọala nke Women Advocates Research and Documentation Center (WARDC), ọgbakọ na-abụghị nke gọọmentị na-akwado nkwado ahụike nne na ịmụ nwa. Afolabi bụ onye isi bọọdụ [[w:West Africa Network for Peacebuilding|West Africa Network for Peacebuilding]] na [[w:Nigerian Women's Trust Fund|Nigerian Women's Trust Fund]]. Ọ na-akụzi iwu gbasara mmadụ mba ụwa na [[w:University of Lagos|University of Lagos]]. ==Nkwupụta okwu== * Otu n'ime ụzọ kachasị mfe iji tọhapụ ụmụ nwanyị bụkwa iwepụta ikike iwu nke nwere ike inye aka n'ịkwalite ikike ụmụ nwanyị. *[https://sites.lsa.umich.edu/globalfeminisms/wp-content/uploads/sites/787/2020/10/Akiyode-Afolabi_Nigeria_Annotated_Final.pdf] Abiola na-ekwu na mkparịta ụka (November 4 2019) gbasara ụmụ nwanyị. * Anyị agaghị enweta ihe ọ bụla dịka otu ụmụ nwanyị ma ọ bụrụ na anyị enweghị mmegharị siri ike. *[https://sites.lsa.umich.edu/globalfeminisms/wp-content/uploads/sites/787/2020/10/Akiyode-Afolabi_Nigeria_Annotated_Final.pdf] Abiola na-ekwu na mkparịta ụka (November 4 2019) gbasara ụmụ nwanyị. * Ka Naijiria wee ka mma, ka Naijiria wee nwee ike nweta ọnọdụ ya n'ụwa, Nigeria ga-azarịrị ajụjụ gbasara nwoke na nwanyị. Ọ bụrụ na anyị emeghị, anyị ga-anọ ebe anyị nọ. *[https://sites.lsa.umich.edu/globalfeminisms/wp-content/uploads/sites/787/2020/10/Akiyode-Afolabi_Nigeria_Annotated_Final.pdf] Abiola na-ekwu na mkparịta ụka (November 4 2019) gbasara ụmụ nwanyị. * Usoro nke feminism bụ usoro mmụta, ọ dịghị onye a mụrụ dị ka nwanyị, ndị mmadụ tolitere ịmụta feminism. *[https://sites.lsa.umich.edu/globalfeminisms/wp-content/uploads/sites/787/2020/10/Akiyode-Afolabi_Nigeria_Annotated_Final.pdf] Abiola na-ekwu na mkparịta ụka (November 4 2019) gbasara ụmụ nwanyị. * Ịhụ nwanyị kwesịkwara ikwe ka ndị mmadụ mee nhọrọ na mpaghara ha chere na ha kwenyere mgbe anyị na-agbalị ka o kwere mee ka ha kwenye na mpaghara ndị ọzọ nke anyị chere na ọ dịghị mkpa na mkparịta ụka nke nwanyị. *[https://sites.lsa.umich.edu/globalfeminisms/wp-content/uploads/sites/787/2020/10/Akiyode-Afolabi_Nigeria_Annotated_Final.pdf] Abiola na-ekwu na mkparịta ụka (November 4 2019) gbasara ụmụ nwanyị. * N'ime oge dị mkpirikpi eziokwu nke ndụ ga-eme ka ndị mmadụ ghọta na ịdị n'otu nke nwanyị dị mkpa, ọ bụ isi na ọ bụ ihe ngwọta maka nsogbu zuru ụwa ọnụ. *[https://sites.lsa.umich.edu/globalfeminisms/wp-content/uploads/sites/787/2020/10/Akiyode-Afolabi_Nigeria_Annotated_Final.pdf] Abiola na-ekwu na mkparịta ụka (November 4 2019) gbasara ụmụ nwanyị. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akiyode-Afolabi, Abiola}} [[Category: ụmụ nwanyị]] eze0kgh421innr3f690mwsfagzdsgg0 Molara Ogundipe 0 4206 15670 2023-10-21T18:50:35Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Molara Ogundipe|Omolara Ogundipe-Leslie]]''' (27 December 1940 – 18 June 2019), nke a makwaara dị ka ''Molara Ogundipe''', bụ onye Naijiria na-ede uri, onye nkatọ, onye nchịkọta akụkọ, feminist na onye na-akwado. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka otu n'ime ndị edemede mbụ na Africa feminism, ọmụmụ nwoke na nwanyị na nkà mmụta akwụkwọ, ọ bụ onye nkatọ na-elekọta mmadụ nke bịara bụrụ onye a ma ama dị ka...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Molara Ogundipe|Omolara Ogundipe-Leslie]]''' (27 December 1940 – 18 June 2019), nke a makwaara dị ka ''Molara Ogundipe''', bụ onye Naijiria na-ede uri, onye nkatọ, onye nchịkọta akụkọ, feminist na onye na-akwado. N'ịbụ onye a na-ewere dị ka otu n'ime ndị edemede mbụ na Africa feminism, ọmụmụ nwoke na nwanyị na nkà mmụta akwụkwọ, ọ bụ onye nkatọ na-elekọta mmadụ nke bịara bụrụ onye a ma ama dị ka onye nwere ike ịkwado ụmụ nwanyị Africa n'etiti ndị inyom ojii na ndị inyom n'ozuzu. == Okwu okwu == * Mmegbu a na-eme ụmụ nwanyị, akụ na ụba ma ọ bụ nke onwe, abụghị naanị esemokwu agbụrụ nke ndị ọcha na ndị ojii n'agbanyeghị mmegbu nke ụmụ nwanyị ojii nwere njikọ chiri anya na mgbanwe agbụrụ na akụkọ ihe mere eme nke alaeze ukwu. * [https://www.vanguardngr.com/2019/07/molara-ogundipe-warrior-feminist-marxist-trudges-on/ Na-ekwu okwu na Women In Nigeria, WIN, Conference na Ahmadu Bello University, ABU, Zaria] (Julaị 8, 2019) *Echebere ntọhapụ nke ụmụ nwanyị dịka ọchịchọ ụmụ nwanyị ibelata ndị nwoke ka ha bụrụ ndị na-elekọta ụlọ. Ebe ọ bụ na ọtụtụ ndị ikom na-elelị ọrụ ntuziaka maka ihe kpatara feudal na nke etiti, a na-atụ egwu nnwere onwe ụmụ nwanyị dịka mgbalị ụmụ nwanyị na-eme iji 'mere ụmụ nwoke', ya bụ, iweda ha ala. * [https://www.vanguardngr.com/2019/07/molara-ogundipe-warrior-feminist-marxist-trudges-on/ Otu n'ime isi ihe ịma aka nke nnwere onwe ụmụ nwanyị] *Ihe anyị chọrọ n'Africa bụ mgbanwe mmadụ. Ọ bụghị banyere ịlụso ụmụ nwoke agha, mgbanwe ọrụ, ma ọ bụ ime ụmụ nwoke ihe ọ bụla ụmụ nwanyị chere na ụmụ nwoke na-eme kemgbe ọtụtụ narị afọ, kama ọ na-agbalị iwulite ọha mmadụ na-emekọ ihe. * [https://www.vanguardngr.com/2019/07/molara-ogundipe-warrior-feminist-marxist-trudges-on/ Condensing her ideas in hypothesis called ''STIWA''] (2019) *Mgbanwe nke obodo Africa bụ ọrụ dịịrị ma nwoke ma nwanyị ọ bụkwa maka ọdịmma ha. * [https://www.vanguardngr.com/2019/07/molara-ogundipe-warrior-feminist-marxist-trudges-on/ Society transformation] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ogundipe, Molara}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] snkbtjwrnrio3gr9x4kmv7g074t2zun Adaora Onyechere 0 4207 15681 15680 2023-10-22T00:23:40Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adaora Onyechere|Adaora Onyechere]] (1984) bụ onye nta akụkọ mgbasa ozi Naijiria, onye ọchụnta ego, ọkà okwu mkpali, onye na-ede uri na ode akwụkwọ. Ọ bụbu onye so na-akwado Kakaaki, ihe ngosi okwu kwa ụbọchị a na-eme n'ụlọ ọrụ mgbasa ozi Africa Independent Television. Ugbu a ọ na-eme ihe ngosi nke ya, Talk to Adaora nke a na-akpọ Talk2Adaora n'ụlọ ọrụ Kiss 99.9 FM Abuja. Ọ bụ onye guzobere WEWE Network Afrique, ọgbakọ Pan-African. ==Okwu Ndị O Kwuru== * M na-agwa onwe m na ihe mgbaru ọsọ m ma ọ bụrụ na mụ alụghị di, m na-ele onwe m anya dị ka Theresa nke ọzọ nke Nigeria, na-enwe ọtụtụ ụmụ ndị na-amụghị gị ma na-ebi ndụ gị maka ndị ọzọ ma na-ahụ na ị mepụtara. uru maka ndị ị ga-ahapụ ka ha nwee ike ịrụ ọrụ ahụ. ** [https://thenationonlineng.net/life-as-a-single-mother-tv-gal-adaora-onyechere] Adaora na-ekwu maka ndụ ya dịka nne nanị ya na-azụ ụmụ n'afọ 2015. * Ahụmahụ ahụ bụụrụ m ọganihu mmepe ụzọ, ma, mgbe m meriri nke ahụ, ahụrụ m na okwere mee bụ iji olu m mee ihe na nke mbụ ya, wee malite ịkụzi na idozi olu. Emere m ọzụzụ ịrụ ọrụ m n'ụlọ ọrụ Channel 4 ya na BBC Online, mee ọtụtụ ọzụzụ inyeaka wee kpebie na m ga-aga ịnọrọ nke onwe m, onye kpọọ m ọrụ m bịa. ** [https://thenationonlineng.net/life-as-a-single-mother-tv-gal-adaora-onyechere] Adaora kọwara ahụmahụ ya n'ịchụ nta akụkọ na 2015. * Ekwenyere m ma ghọta na e nwere agha dị àlà a na-ebu megide ụmụ nwanyị nkekanke site n'aka ụmụ nwoke na usoro ahụ. Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-achọ ka ha soro na ya, ma e nwere echiche maka ụmụ nwanyị dị n'ọtụtụ ebe mana etinyere ma dị mfe karịa na ya mere enwere enweghị-isi nke ntinye ụmụ nwanyị na ntọala ébé onye si bido. Nye m, ọ bụ ntọala ébé onye si bido na mbụ n'ihi na ọ bụrụ na anyị nwere ike ijikọ site na ala ruo n'elu ihe anyị nwere ike ịlụpụta bụ eziokwu bụ na a ga-etinye ọtụtụ ụmụ nwanyị, a ga-anụ ọtụtụ olu, mgbe ahụ, egwuregwu ga-eji nwayọọ nwayọọ malite ịgbanwe. ** [https://www.blueprint.ng/women-that-ran-in-2019-polls-are-champions-adaora-onyechere] Adaora kwuru maka itinye ụmụ nwanyị na ndọrọndọrọ ọchịchị na 2019. * Ịbanye n'ihu ọrụ m gụrụ maka ya bụụrụ ahụmịhe usoro dị nnọọ iche. O mee m nnọọ ka, ‘Ah ha, anyị abịala ebe a ugbu a, gịnị ka anyị ga-eme? Olee otú anyị ga-esi na-emekọ ihe ọzọ?’ Tụkwasa m obi, ka ị na-elekwu anya mgbe ị banyere na ndọrọndọrọ ọchịchị, otú ahụ ka ị na-ahụ nke ntà karịa, n’ihi na akụkọ ndị i chere na ha na-akpụzi ma ọ bụkwanụ na ha kwesịrị ịkpụzi ndị nọ n’ọchịchị abụghị otú ahụ k'ọ dị n’ezie. ** [https://thenationonlineng.net/people-said-i-was-crazy-when-i-went-into-politics-ex-imo-governors-aide-adaora-onyechere] Adaora mịbara na ndọrọndọrọ ọchịchị na 2020. * N'ihe gbasara ọrụ m dị ka SSA, ọ bụghị banyere aha ma ọ bụ banyere ọfịs; ọ bụ maka ịgbalite ịrụwa ọrụ maka ndị onye ọga m kpọrọ ka ha jee ozi na mmasị m nwere n'ebe nwunye ya bụ Ebere Ihedioha nọ, bụ onye a na-ahụ anya ma na-enwekwa mmasị n'ahụhụ ụmụ nwanyị na-ahụ na steeti Imo. ** [https://thenationonlineng.net/people-said-i-was-crazy-when-i-went-into-politics-ex-imo-governors-aide-adaora-onyechere] Adaora kọwara ọrụ ya dịka SSA na 2020. * Ndị otu kọmitii na-ahụ maka ụmụ nwanyị na nwoke na nwanyị ka etinyere ọrụ n'aka iduzi, ituzi aka, ịgbachitere nakwa ịhazi mbọ AU Ecosoc na-agba maka ịha nhatanha nke nwoke na nwaanyị na mmepe na ịkwalite ikike ụmụ nwanyị site n'ịhụ na mba Africa na-agbaso nkwupụta nke AU Solemn n'ihe gbasara nhatanha nwoke na nwaanyị. ** [https://frontlinenews.com.ng/top-broadcaster-adaora-onyechere-appointed-into-au-socio-cultural-council] Adaora dịka onye isi nke Women and Gender Affairs Cluster Committee n'afọ 2020. * Taa, dịka òkù na-aga n'ihu na-abawanye na mmepe nke Africa, ndigide bụ isi ma na-achọ agwa ndị a kpachapụrụ anya akpa dị ka mmasị a, ikpe ziri ezi na ime ihe ga-abụ ụgwọ nduzi m iji hụ na ọdịiche nke ọrụ ụmụ nwanyị na-ebute n'ihu ma rụọ ọrụ ọhụrụ na atumatu. na ndị inyom bụ isi na mpaghara niile. ** [https://frontlinenews.com.ng/top-broadcaster-adaora-onyechere-appointed-into-au-socio-cultural-council] Adaora ahọpụtara isonye na AU-ECOSOC n'afọ 2020 * Ihe ndekọ na-egosi na ka ọ dị ugbua ịñụ ọgwụ ọjọọ bụbu sọọsọ n'etiti ụmụ nwoke na-eto eto ka a na-ahụ ya n'agbanyeghị na ọ na-amụbawanye ugbu a ịgụnye ụmụ agbọghọ nọ n'afọ iri na ụma, ụmụ agbọghọ na ndị agadi nwanyị lụrụ di. Mana ịkpachapụ anya kewapụ nhụchata ahụ na ọ bụ naanị ụmụ nwanyị na-alụbeghị di agbanyeghị na ọnụ ọgụgụ dị elu nke dị na-añụ ya bụ n'etiti ụmụ nwoke na ndị ntorọbịa na-egosi enweghị nkọwa zuru oke nke nkega ndi bụ nwoke na ndị bụ nwanyi n'okwu a n'ofe steeti ndị dị na Nigeria. ** [https://newsdiaryonline.com/drug-test-for-single-ladies-sexist-says-gender-activist-adaora-onyechere] Gender Activist Adaora n'okwụ ya maka ule ndị na-añụ ọgwụ ike n'afọ 2020. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adaora Onyechere|Adaora Onyechere]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adaora Onyechere|Adaora Onyechere]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Onye chere, Adaora}} iy0zz2mk26l2do9vbaf9eavf1m01uet Adam na Eve 0 4208 15701 15700 2023-10-22T05:03:33Z Goodymeraj 432 /* Ihe ọchị ụka niile */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:God2-Sistine Chapel.png|thumb|Okike nke Adam, dịka esi gosipụta ya na [[w:Sistine Chapel|Sistine Chapel]]]] [[File:Michelangelo, Okike nke Eve 00.jpg|thumb|The creation of Eve]] [[File:Forbidden fruit.jpg|thumb|Ọnwaụnwa ahụ na nchụpụ]] ''[[w:Adam na Iv |Adam na Iv]]'', dịka [[w: akụkọ ifo okike|akụkọ ifo okike]] nke [[w: okpukpe Abraham|Okpukpe Abraham]], bụ nwoke na nwanyị mbụ. Ha bụ isi na nkwenye na mmadụ nile bị n'ụwa bụ n'ezie otu ezinụlọ, ebe onye ọbụla sitere na sọọsọ mmadụ abụọ nke nna nna mbụ. Ha na-enyekwa ntọala maka ozizi [[w: ọdịda mmadụ | ọdịda mmadụ]] na [[w: mmehie mbụ | mmehie mbụ]] bụ́ nkwenkwe dị mkpa na [[w:|Iso Ụzọ Kraịst]], n’agbanyeghị na anaghị akụzi ya n’ime [[w:|Judaism]] maọbụ [[w:|Islam]]. ==Okwu Ndị Ha Kwuru== * ''Mgbe Adam dalf na Iv na-agba ọsọ, gaa spire - ma ọ bụrụ na ị nwere ike ịgba ọsọ -<br/>Olee ebe karịa mpako mmadụ nke na-emebi medi ya ugbu a?'' ** Mgbe Adam delved na Iv spurt, gaa jụọ - ọ bụrụ na ị nwere ike ịga nke ọma -<br/>Olee mgbe ahụ mpako nke mmadụ, nke ugbu a napụ ya ụgwọ ọrụ ya? ** "Mgbe Adam dalf na Eve na-agbatị", ahịrị 1, na '' Oxford Book of Medieval English Verse '' (1970) deziri Celia Sisam na Kenneth Sisam p. 617, ntụgharị asụsụ, p. 404 *** Anonymous, mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya [[w:Richard Rolle|Richard Rolle]]; [[w:John Ball | John Ball]] na-emegharị n'oge nnupụisi nke 1381: Nnupụisi nke ndị ala ubi dị ka "Mgbe Adam dalf, na Eve span, onye bụ karịa onye gentil". * “Adam maara Iv nwunye ya, o wee tụrụ ime.” Ọ bụ ihe nwute na nke a ka bụ naanị ihe ọmụma banyere nwunye ha nke ụfọdụ ndị ikom yiri ka ha na-abịarute. ** [F. H. Bradley]], ''Aphorisms'', mba. 94 (1930). * E kere Adam nwere ahụ́ abụọ, otu n’ime ha ebipụkwara ya ma kpụọ Iv. * [[Maịkel (onyeisi ndị mmụọ ozi)|Maịkel]] na Gabriel rụrụ ọrụ dịka ‘ndị ikom kasị mma’ n’oge alụmdi na nwunye nke Adam na Iv. Chineke sonyeere ha n’alụmdi na nwunye, ma gọzie ha n’alụmdi na nwunye ahụ. ** ''{{w|Jenesis Rabbah}} 8'', ''[http://www.sacred-texts.com/jud/tmm/tmm07.htm Tales and Maxims from the Midrash]'' nke Mkpu. Samuel Rapaport, (1907), p. 63 * Ọdịiche nke Adam na Iv, mgbe ha ka kpụchara, dịka nke ndị gbara afọ iri abụọ. ** ''{{w|Jenesis Rabbah}} 14'', ''[http://www.sacred-texts.com/jud/tmm/tmm07.htm Tales and Maxims from the Midrash]'' nke Mkpu. Samuel Rapaport, (1907), p. 66 * Onye na-ewu ụlọ na-agwakọta ájá siri ike na nke dị gịrịgịrị na ngwa ngwa, nke na-eme ka nke ikpeazụ na-esiwanye ike ma wuo ụlọ ahụ ka ọ baa uru. ** Ibid., p. 67 * Ee, ma n’ezie akụkọ banyere Adam na Iv bụ nanị mgbe ihe atụ, ọ́ bụghị ya? Ihe atụ? Ya mere [[w:|Jizọs]] atawo onwe ya ahụhụ ma gbuo ya n’ihi mmehie ihe atụ site n’aka onye na-adịghị adị? Ọ dịghị onye a zụlitere n'okwukwe nwere ike iru mkpebi ọ bụla karịa "ịgba ara". (Nkebi nke 2, 00:30:25) ** [[Richard Dawkins]], ''[[w: Mkpọrọgwụ nke ihe ọjọọ niile?|Mkpọrọgwụ nke ihe ọjọọ niile?]]" (January 2006), Nkebi 2: "Nje Virus nke Okwukwe". * Adam tara Iv ụta, Iv boro agwọ ụta, agwọ ahụ enweghịkwa ụkwụ ọ ga-eji kwụ ọtọ. ** Charles R. Gerber, na [http://books.google.co.in/books?id=scBSJCngwiEC&pg=PA270 ọgwụgwọ maka obi ilu: ịhapụ ike nke mgbaghara] * A sị na Adam ji obi ebere baara nwunye ya mba, ma gbalịsie ike iduba ya na nchegharị kama ikere òkè n’ikpe ọmụma ya, agara m adị nnọọ njikere karị ịnakwere mmadụ ịdị elu ahụ ọ na-azọrọ; ma dịka onye ọkọ akụkọ ihe mere eme dị nsọ si kpughee eziokwu ndị ahụ, ọ dị m ka n’ikwu nke nta, e nwere nnukwu adịghị ike nke Adam gosipụtara dịka nke Iv. Ha abụọ dara site na ịdị ọcha, na n'ihi ya site na obi ụtọ, ma ọ bụghị site na nha anya. ** [[Sarah Grimké]], '' Akwụkwọ ozi na nha nha nke nwoke na nwanyị'' (1838), no. 1. * Jehova kere Adam, Jehova kere Iv, mee ka ‘ha abụọ bụrụ ndị na-enweghị isi. ** [[Yip Harburg]], "The Begat," "Egwurugwu Finian" (1947). Iv eving e wepụghị Iv n'elu isi Adam ka o si n'elu ụkwụ ya zọọ ya, ma site n'akụkụ ya ka ya na ya nọrọ, n'okpuru ogwe aka ya, ya na-echebe ya, na nso ya, na nso ya, na nso ya. [ obi]] ka ọ ga-ahụ n'anya. **[[Mathew Henry]], na [http://books.google.co.in/books?id=B-2uM21DeokC&pg=PA119 Di na nwunye Obi Ụtọ-- Ụlọ Obi Ụtọ: Atụmatụ Egwuregwu Kachasị Mma maka Alụmdi na Nwunye Na-emeri], p. . 119 * Mgbe Eve n'elu mbụ nke Mmadụ<br> The apple press'd with specious cant,<br>Oh! kedu otu puku obi ebere mgbe ahụ<br>Na Adam ekweghị ekwe! **[[Thomas Hood]], na [http://books.google.co.in/books?id=5rcynUL7xn8C&pg=PA84 The Routledge Dictionary of Religious & Spiritual Quotations], p. 84 * Ọ dịghị onye ọ bụla n’ime anyị pụrụ ịnya isi maka [[omume]] nke [ndị nna nna anyị]. Ihe ndekọ ahụ egosighị na Adam na Iv alụwo di. **[[w: Edgar Watson Howe|Edgar Watson Howe]], na[http://books.google.co.in/books?id=A1NRfCcq4EwC&pg=PA8Legends - Akụkọ Ezinụlọ na Akụkọ ifo (Edegharịrị)], p. 8 *'''Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, e kweere na Adam gwara Iv, sị: “Ezigbo m, anyị bi n'oge [[mgbanwe]].”''' **[[w:William Inge ( ụkọchukwu)|W.R. Inge]], na [http://books.google.co.in/books?id=gW5WAgAAQBAJ&pg=PA22 World Wide Agora], p. 22 * E wezụga nkọwa Ndị Kraịst banyere mmehie mbụ, akụkọ ahụ yiri ihe nzuzu nke Adam na Iv na osisi ịma ezi ihe na ihe ọjọọ, e nweghị nkọwa nke esemokwu. Ma ọlị. ** [[Don Miller (onye edemede) | Don Miller]], ''Blue Like Jazz'' (2003). * peeji nke mbụ [[ihe ncheta]] dị ka ezinụlọ ochie [[Bible]]. Akwụkwọ nke mbụ na-agwụcha kpamkpam wee metọọ ya site na njikwa. Ma, mgbe anyị tụgharịrị gaa n'ihu, bịarute n'isiakwụkwọ ebe a chụpụrụ Adam na Iv na [[Paradise]], mgbe ahụ, ihe niile ga-amalite ito nke ọma na [[w:Legible |Legible]]. **[[Max Muller]], na [http://books.google.co.in/books?id=bQU-AAAAYAAJ&pg=PA21 Memories: A Story of German Love], p. 21 * Ezi onye amaghị ihe bụ isi nke ọma, isi iyi nke ezi mkpali. Mmekọahụ nke Adam na Iv maara banyere ya sitere n'aka Chineke bụ́ onye nyere ha iwu ka ha ghara ịma banyere ya. ** [D. H. Lawrence]], ''Psychoanalysis and the Unconsciousness'', ch. 1 (1921). * Nke ahụ bụ ọmụmụ mmehie. Anaghị eme ya, mana ịmara maka ya. Tupu apụl, [Adam na Iv] emechiela anya ha, uche ha agbaalakwa ọchịchịrị. Ugbu a, ha na-akpachapụ anya ma na-eche echiche. Ha lere onwe ha anya. ** [D. H. Lawrence]], "Nathaniel Hawthorne na 'The Scarlet Letter'," ''Studies in Classic American Literature'', ch. 7 (1923). * '''Ụmụ mmadụ niile sitere na Adam na Iv, onye Arab enweghị ike karịa onye Arab ma ọ bụ onye Arab enweghị ike karịa onye Arab; kwa onye ocha enweghi aka oji ma obu oji enweghi ike kari ocha ma ewezuga site n'irupuru isi na ime ezi omume.''' I ma na onye Muslim obula bu nwanne onye Muslim ozo. Cheta, otu ụbọchị ị ga-apụta n'ihu Allah zaa maka omume gị. Ya mere, lezie anya, esila n'uzọ ezi omume kpafue, mb͕e m'gasiri. ** [[Muhammad]] [[Wikisource:Ozizi ikpeazụ nke Muhammad|Ozizi ikpe-azụ nke Muhammad]] ekepụtara n'ụbọchị nke itoolu nke Dhul Hijjah 10 A.H (c. 630 AD) * Kemgbe Iv nyere Adam apụl, enweela nghọtahie n’etiti nwoke na nwanyị gbasara onyinye. ** [[Nan Robertson]], ''[[w:New York Times | New York Times]]" (Nọvemba 28, 1957). * <p>Echiche mbụ abụghị nke anyị. Adam<br>N'Iden ka nna [[Descartes]]<br> Iv Uga enyo onwe-ya enyo nke onwe- mma nke umu-ya ndikom na umu-ya ndinyom.</p> ** [[Wallace Stevens]], ''Ọ Ga-abụrịrị Abstract'', akụkụ IV. * Adam na Iv, dị ka akụkọ ifo si kwuo, yiri ụta n’ihu uwe ndị ọzọ. Mmadụ chọrọ ụlọ, ebe ọ na-ekpo ọkụ, ma ọ bụ nkasi obi, nke mbụ na-ekpo ọkụ anụ ahụ, mgbe ahụ, ịhụnanya nke mmetụta uche. ** [[Henry David Thoreau]], ''[[w:Walden | Walden]]" (1854). * Ihe a niile malitere na Adam. Ọ bụ ya bụ nwoke mbụ kwuru ihe ọchị - ma ọ bụ ụgha. Lee ka Adam nwere chioma. Ọ ma mgbe o kwuru ihe ọma, ọ dịghị onye kwuru ya mbụ. Adam anọghị naanị ya n’ogige Iden, otu o sila dị, ma o kwesịghị ka otuto niile; Ọtụtụ ihe dịịrị Iv, nwanyị mbụ, na Setan, onye ndụmọdụ mbụ. ** [[Mark Twain]], "Akwụkwọ ndetu" (1867). * Adam bụ naanị mmadụ - nke a na-akọwa ya niile. Ọ chọghị apụl n'ihi apụl, ọ chọrọ ya naanị n'ihi na a machibidoro ya iwu. Ihe e mejọrọ bụ na ekweghị agwọ ahụ; mb͕e ahu o gēri agwọ ahu. ** [[Mark Twain]], ''[[w: Pudd'nhead Wilson | Pudd'nhead Wilson]]" (1894). * Onye ọ bụla dịworo ndụ ruo ogologo oge iji chọpụta ihe ndụ bụ, maara otú ụgwọ ekele anyị ji Adam, bụ́ onye mbụ na-abara agbụrụ anyị uru. O wetara ọnwụ n'ụwa. ** [[Mark Twain]], '' Pudd'nhead Wilson '' (1894). *Adam na Iv nwere ọtụtụ uru ma nke bụ isi bụ na ha gbanarị [[w:Teething|eze]]. ** [[Mark Twain]], '' Pudd'nhead Wilson's kalenda '' (1894). * Ka anyị kelee Adam bụ́ onye na-enyere anyị aka. O wepụrụ anyị na 'ngọzi' nke ịnọ nkịtị wee nara anyị 'ọbụbụ ọnụ' nke ọrụ. ** [[Mark Twain]], "Na-eso Equator, Pudd'nhead Wilson's New Calendar" (1897). * Adam na Noa bụ nna nna m. Ọ dịghị mgbe m chere ọtụtụ ihe banyere ha. Adam enweghị agwa. Enweghị ike ịtụkwasị ya obi na apụl. Noa nwere echiche na-enweghị isi na ya nwere ike ịnya ụgbọ mmiri n'amaghị ihe ọ bụla gbasara ụgbọ mmiri, ọ gbabakwara n'otu ebe dị n'ụwa. ** [[Mark Twain]], Okwu, Nọvemba 9, 1901. A kọrọ na New York Times, Nọvemba 10, 1901. * Adam, bụ́ onye na-enyere mmadụ aka—o nyere ya ihe niile ọ nataworo nke kwesịrị inwe—Ọnwụ. ** [[Mark Twain]] '' Akwụkwọ ndetu'' (1902-1903). * Mgbe afọ ndị a nile gasịrị, achọpụtara m na m mehiere banyere Iv ná mmalite; ọ di nma ka ya na ya biri n'èzí ubi kari n'ime ya ma ọ dighi ya. ** [[Mark Twain]], ''[[w: Ihe ndị sitere na akwụkwọ akụkọ Adam | Ihe ndị sitere na akwụkwọ akụkọ Adam]]” (1904). * “Ịdị ọkụ” nke Adam bụ iwu mbụ Chineke nyere mmadụ n’ụwa a. Ma ọ bụ nanị iwu ahụ Adam ‘na-agaghị enwe ike inupụ isi’. Ọ sịrị, "Dị ike, bụrụ mmiri, bụrụ onye na-enweghị agwa, bụrụ onye nwere ọnụ ala kwere ekwe." Iwu e mesịrị, bụ́ ịhapụ mkpụrụ osisi ahụ nanị, bụ nke e ji n'aka na a ga-enupụrụ ya isi. Ọ bụghị site n'aka Adam n'onwe ya, kama site n'ụdị 'ọnụọgụ' ya - nke ọ na-ekeghị na enweghị ikike. ** [[Mark Twain]], "Ebe Mgbanwe nke Ndụ M", §3, ''Harper's Bazar'', Febụwarị 1910, <obere> dị ka e degharịrị na '' Essays and Sketches of Mark Twain '' (1995) , ed. Stuart Miller, {{ISBN|1566198798}} </small>. * Ọ bụ na ọ bụwokwa nzube Chineke ka anyị na-ebi n’ọbụbụenyi na nkwekọ. Nke ahụ bụ isi okwu nke akụkọ banyere ogige Iden, ebe a na-enweghị mwụfu ọbara, ọbụnadị maka ịchụ-aja okpukpe. Ọdụm na nwa atụrụ na-agbakọ ọnụ ma ha nile bụ ndị anaghị eri anụ. Mgbe ahụ, nkwekọ mbụ ahụ bụ́ nzube Chineke maka ihe nile Chineke kere ekesasịrị na mgbawa bụ́ isi metụtara ihe nile e kere eke. Ụmụ mmadụ bịara na-ese okwu, na-ata ibe ha ụta, na-anọkwa ibe ha ọnụ. E kewapụrụ ha n'ebe Onye kere ha nọ. Ugbu a, ha chọrọ izonahụ Chineke, bụ́ onye na-eso ha na-ejegharị n'ubi a gbara ogige. Ihe e kere eke 'na-acha uhie uhie n'ezé na nkịrịka' ugbu a. N'ebe ọbụbụenyi dịbu, anyị nwetara ibu iro ugbu a. Ndị mmadụ ga-egwepịa isi agwọ ahụ tupu o chifịa ha ikiri ụkwụ. Akụkọ a bụ ụzọ Akwụkwọ Nsọ si akọwa eziokwu dị adị n'ụdị uri nwere nnukwu echiche. ** [[Desmond Tutu]], "Ọ dịghị ọdịnihu na-enweghị mgbaghara" (1999). ===Bible=== :<small>[[Wikisource:Bible|''Bible'' na Wikiquote]]</small> [[File:Michelangelo, Creation of Eve 01.jpg|thumb|Jehova Chineke wee mee ka oké ụra dakwasị Adam, o wee raru ura: o wee were otu n’ime ya. ọgịrịga, ma mechie anụ ahụ n'ọnọdụ ya; Ọgiriga ahu, nke Jehova, bú Chineke, napuru n'aru nwoke, we me ya ka ọ di nwanyi, me ka ọ biakute nwoke ahu. ~ ''Jenesis']] * Jehova, bú Chineke, we me ka oké ura dakwasi Adam, o we raru ura: o we were otù nime ọgịrịga-ya, mechie anu-aru n’ọnọdu-ya; Ọgiriga ahu, nke Jehova, bú Chineke, napuru n'aru madu, O we mere nwayi, me ka ọ biakute nwoke ahu. Adam we si, Ub͕u a ka nka bu ọkpukpu sitere n'ọkpukpum, na anu-aru nke sitere n'anu-arum: Nwayi ka agākpọ ya, n'ihi na eweputara ya n'aru nwoke. N'ihi nka ka nwoke gārapu nna-ya na nne-ya, rapara n'aru nwunye-ya: ha ewe ghọ otù anu-aru. Ma ha abua we b͕a ọtọ, nwoke ahu na nwunye-ya, ma ihere emeghi ha. ** ''Jenesis'' [http://www.biblegateway.com/passage/?search=Jenesis%202&version=KJV;WLC 2:21-25 (KJV)] * Chineke kere mmadụ n’oyiyi ya, n’oyiyi Chineke ka o kere ya; nwoke na nwayi ka O kere ha. ** ''Jenesis'' [http://www.biblegateway.com/passage/?search=Jenesis+1&version=KJV;WLC 1:27 (KJV)] * '''Mgbe nwanyị ahụ hụrụ na osisi ahụ dị mmá nri, na ọ na-atọkwa anya ụtọ, na osisi a na-achọsi ike ime otu. O were ufọdu nime nkpuru-ya, rie, nye kwa di ya tiyere ya; o wee rie.'''. Ma e meghere anya ha abụọ, ha wee mara na ha gba ọtọ; ha we dụkọta akwukwọ fig, meere onwe-ha uwe-agha. Ha we nu olu Jehova ka Ọ nējeghari n'ubi ahu n'ututu nke ubọchi: Adam na nwunye-ya we zonari onwe-ha n'iru Onye-nwe-ayi Chineke. n'etiti osisi nke ubi ubi. <br /> Jehova, bú Chineke, we kpọ Adam òkù, si ya, Òle ebe i nọ? Ọ si, Anurum olu-Gi n'ubi a ab͕ara ogige, m'we tua egwu, n'ihi na onye b͕a ọtọ ka m'bu; m'we zo onwe-ya. Ọ si, Ònye gosiri gi na i b͕a ọtọ? Ùnu eriwo nkpuru sitere n'osisi ahu, nke M'nyere gi iwu ka i ghara iri ya? ያልተ m ri ma nwayi ahu nke I nyerem ka Mu na ya nọ,’ m we rie. Gini bu nka nke i meworo? Nwayi ahu we si, Agwọ ahu rafurum, m'we rie. ** ''Jenesis'', [http://www.biblegateway.com/passage/?search=Jenesis%203&version=KJV;WLC Ch. 3:6-13] * ''Adam wee gụọ nwunye ya Iv; n'ihi na ọ bu nne nke ihe nile di ndu. Jehova, bú Chineke, we si, Le, nwoke ahu aghọwo ihe di ka otù nime ayi, ima ezi ihe na ihe ọjọ: ma ub͕u a, ka o we ghara isetipu aka-ya, were kwa ufọdu nime osisi nke ndu, rie, di ndu rue mb͕e ebighi-ebi; Jehova, bú Chineke, we zilaga ya n'ubi Iden ab͕ara ogige, ilu ọlu ala ahu nke esi ya na ya weputa. O we chupu nwoke ahu; o we debe n'ọwuwa-anyanwu nke ubi Iden [[w: cherubim | cherubim]], na ire-ọku mma agha nke nēcheghari n'uzọ nile, idebe uzọ osisi nke [[w: osisi nke ndu | ndu]]. ** ''Jenesis'' [http://www.biblegateway.com/passage/?search=Jenesis%203&version=KJV;WLC 3:20-24 (KJV)] * Adam wee mara Iv nwunye ya; o we turu ime, mua Ken, si, Enwetawom nwoke n'aka Jehova. Ọ we mua nwa-nne-ya nwoke ọzọ, bú Ebel. Ma Ebel bu onye-ọzùzù-aturu, ma Ken bu onye-ọlu-ubi. ** ''Jenesis'' [http://www.biblegateway.com/passage/?search=Jenesis%204&version=KJV;WLC 4:1-2 (KJV)]. * Adam wee mata nwunye ya ọzọ; ọ we mua nwa-nwoke, kpọ aha-ya Set: n'ihi na Chineke dorom nkpuru ọzọ n'ọnọdu Ebel, onye Ken b͕uru. ** ''Jenesis'' [http://www.biblegateway.com/passage/?search=Jenesis%204&version=KJV;WLC 4:25 (KJV)]. ===Ihe ọchị ụka niile === <small>Anaghị aha {{Cite web|url=http://books.google.co.in/books?id=Nx8OV_ihs9QC&pg=P|title=All Church Humour}}</small> [[File:Lucas Cranach d. Ä. 035.jpg|aka nri|thumb| Mgbe ọtụtụ ụbọchị na-anọghị na Ogige Iden, Adam laghachiri ịhụ Iv nke naanị ya nọ na-enwe nkụda mmụọ ma na-enyo omume ya enyo. Adam kwuru, "N'ezie, ugbu a onye m hụrụ n'anya", "Olee otu ị ga-esi nwee ike na-ekwo m ekworo?...]] *Akụkọ nke Adam na Iv na-ewe ọtụtụ nkwenye. O nwere ike ịbụ naanị ọgịrịga. ** na p. 11 * Bible kwuru na ihe ikpeazụ Chineke mere bụ Iv. Ọ ga-abụrịrị na o mere ya n'abalị Satọde - ọ na-egosi [[w: Ike ọgwụgwụ | ike ọgwụgwụ]]. ** na p. 11 * N’ezie ọ ga-abụrịrị na o wutere Chineke n’ime Adam: O mere Iv ka ọ dị iche. ** na p. 11 * Mgbe ọtụtụ ụbọchị na-anọghị na [[w: Ogige Iden | Ogige Iden]], Adam lọghachiri ịhụ Iv nke naanị ya nọ na-atụ ụjọ ma na-enyo omume ya enyo. Adam kwuru, sị: “N'ezie, ugbu a enyi m, olee otú ị ga-esi bụrụ [[ekworo]] m? Ị maghị na abụ m nwoke mbụ na ị bụ nwanyị mbụ - nanị mmadụ abụọ dị adị There just are't any other"<br>Ee, amaara m Iv zara ya. N'agbanyeghị nke ahụ...<br>Adam mechara nwee ike ịkasi nwunye ya obi, n'oge na-adịghịkwa anya, ha abụọ gawara [[ụra]]. N'ime oge ọchịchịrị [[ututu]], Iv si n'ebe ọ nọ [[ụra]] bilie, dọpụta akpụkpọ anụ ọhịa bea nke kpuchiri Adam wee gụọ [[w:Ribs | ọgịrịga]] ya! ** na p. 12 *N'ogige Iden ka Adam nọdụrụ ala,<br>Na-akpapụ onwe ya na nne ya,<br>O juru ya na [[Obi ụtọ]],<br>N'ihi na n'ime [[eke]], <br>N'ebe ahụ. bụ naanị otu nwoke - na o had'm. ** na p. 12 * Otu [[w:Englishman|Englishman]], [[w:Frenchman|Frenchman]] na [[Russian]] nọ na-arụrịta ụka gbasara [[mba] nke Adam na Iv.<br> abụrụla [[English]]”, ka onye England na-ekwu. "Nanị [[nwanyị]] ga-eso nwanyị kerịta apple ikpeazụ ya."<br>"O doro anya na ha bụ ndị French," ka onye France na-ekwu. "Ònye ọzọ nwere ike ịrata nwaanyị n'ụzọ dị mfe?"<br>"Echere m na ha bụ ndị Russia," ka onye Russia na-ekwu. "E kwuwerị, ònye ọzọ nwere ike ịga ije gba ọtọ, na-eri nri na otu apụl n'etiti ha abụọ ma chee na ha nọ na Paradaịs?" ** na p. 12 == Hụkwa == {{wikipedia}} {{Wiktionary}} {{commons}} * [[Creation myth]] * [[Lilith]] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Adam and Eve|Adam and Eve]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Adam and Eve|Adam and Eve]] na Wikipidia Igbo [[Category:Jewish mythology]] [[Category:Christian mythology]] [[Category:Islamic mythology]] [[Category:Christianity and women]] [[Category:Judaism and women]] [[Category:Islam and women]] {{DEFAULTSORT:Adam and Eve}} ap9upay4kds36m51u3xtp05fsug8mzt Mabel Evwierhoma 0 4209 15692 15690 2023-10-22T04:47:04Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Mabel Envwierhoma */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mabel Evwierhoma|Mabel Itohanosa Erioyunvwen Evwierhoma]]''' (amụrụ 7 Mee 1965) bụ onye agụmakwụkwọ Naijiria. Ọ bụ Prọfesọ nke Ụlọ ihe nkiri na Mahadum Abuja. Ọ bụ ọkachamara na tiori dị egwu, nkatọ, ọmụmụ nwoke na nwanyị na ọmụmụ omenala. == Okwu okwu == * M na-atụ anya ụbọchị ohere nke Chineke nyere, Council Governing, Vice Chancellor and Administration nke Mahadum Abuja iji gwa ndị na-ege ntị banyere ntinye akwụkwọ na ntinye akwụkwọ na ụzọ oche oche. * [https://guardian.ng/art/evwierhoma-interrogates-women-centered-drama] Prof Mabel na-atụ anya nkuzi mmeghe na 2016. * Ndị inyom na ndị inyom ma ha bụ ụmụ nwanyị ma ọ bụ ndị nwoke kwesịrị ịnọgide na-eku ume ihe ịbụ nwanyị pụtara site n'ide ihe - na ọ pụtaghị na ọ bụ nke abụọ. * [https://guardian.ng/art/evwierhoma-interrogates-women-centered-drama] Prọfesọ Mabel na-ekwu okwu na Feminists na 2016. * O kwesịrị ikwu n'ụzọ doro anya na ngalaba gọọmentị etiti nweere onwe ha ịpụ na otu n'agbaghị ọbara. * [https://tribuneonlineng.com/nigeria-not-a-failed-state-%E2%80%95-don] Prọfesọ Mabel na-ekwu maka ntụleghachi nke iwu 1999 na 2019. * Ndina n'ike bụ ọgụ megide omenala, ekwesịrị ka a na-emeso ya dị ka nke a, na oge a nke a ga-ahụ ndị na-edina mmadụ n'ike ka ha na-ejegharị n'enweghị ihe mgbochi na-enweghị ikpe ekwesịrị ịwakpo ya. * [https://thenationonlineng.net/why-rapists-must-not-go-un ntaramahụhụ] Prọfesọ Mabel katọrọ idina mmadụ n'ike na 2020. * Ọtụtụ n'ime egwu ọgbara ọhụrụ a na-emepụta ma na-akwalite na-elekwasị anya n'afọ nwanyị ma na-egosi omume mmekọahụ na-adịghị mma. * [https://thenationonlineng.net/why-rapists-must-not-go-untunished] Prọfesọ Envierhoma na-ekwu maka egwu nke oge a na 2020. * A na-akparị ndị e dinara n'ike n'ike, mana ọ nweghị onye chọrọ ka ya na ha na-akpachi anya. * [https://thenationonlineng.net/why-rapists-must-not-go-un ntaramahụhụ] Prọfesọ Mabel na-ekwu maka ndị e merụrụ n'ike na 2020. == Okwu gbasara Mabel Envwierhoma == * Ọ na-atụ egwu Chineke ma nwee ezi nkwa na ọkpụkpọ ya. N'ime ihe ndị a niile, ọ bụ onye na-enweghị isi, dị umeala n'obi na mmadụ. Ruo n'ókè dị ukwuu, ọ na-ebi site n'ihe ọ na-akwado na ruo n'ókè ahụ, ọ bụ ihe mkpali nye ọtụtụ ndị mmadụ na mpako na nwanyị. * [https://guardian.ng/sunday-magazine/evwierhoma-a-literary-icon-at-50] Prọfesọ Ododo kọwara Mabel na 2015. * Ndụ nke Mabel Evwierhoma kwesịrị ịbụ ihe mkpali kachasị ukwuu maka nnwere onwe nwanyị na ọ bụchaghị akwụkwọ ya. Mgbe ọ dị afọ 50, ọ dekọpụtala ihe ndị ọ rụzuru dị obere ma na-ada ụda; dị ka Prọfesọ, onye na-ede akwụkwọ, onye na-akwado omenala, Dean of Arts, Fellow of SONTA and moulder of character. * [https://guardian.ng/sunday-magazine/evwierhoma-a-literary-icon-at-50] Prọfesọ Sunday E. Ododo na-ekwu maka ndụ Mabel na 2015. * Àgwà ndị a niile na-edobe Evwierhoma dị ka ihe ịga nke ọma pụrụ iche nke kwesịrị nṅomi. Ọ na-anọdụ ala nke ọma n'elu pedestal a taa n'ihi àjà kwesịrị ekwesị, ịgọnarị onwe ya, ịrụsi ọrụ ike na mkpebi siri ike iru ebumnobi ya; na ọbụghị ngwaahịa sitere n'iwu enyi nwoke na nwanyị nwere mmasị na nkwado ụmụ nwanyị. * [https://guardian.ng/sunday-magazine/evwierhoma-a-literary-icon-at-50] Prọfesọ Sunday E. Ododo na-ekwu maka àgwà Evwierhoma na 2015. * Taa, a na-egosi ndị na-ege ntị nke ọma nne dị mpako, nwunye mpako, nwanna nwaanyị dị mpako na onye ọkà mmụta a na-akwanyere ùgwù. * [https://guardian.ng/sunday-magazine/evwierhoma-a-literary-icon-at-50] Onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide, Ministry of Power, Godknows Igali na-eme ememe Mabel @50 ogbako na 2015. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Evwierhoma, Mabel Itohanosa Erioyunvwen}} [[Category: ụmụ nwanyị]] lugk5154wq92cyu4oack1ulhhgjl93n Stephanie Busari 0 4210 15702 15699 2023-10-22T05:04:47Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Stephanie Busari|Stephanie Kemi Busari]]''' (amụrụ 1977) bụ [[w:Nigerian|Nigerian]] onye nta akụkọ ama ama maka inweta naanị vidiyo "ihe akaebe nke ndụ" maka ihe efu [[w:Chibok schoolgirls|Chibok ụmụ agbọghọ]] n'ihi nkwado ndị [[w:Bring Back Our Girls|Bring Back Our Girls]] mere ka ha na [[w:Boko Haram|Boko Haram]] kparịta ụka nke butere na ntọhapụ nke ihe karịrị 100 n'ime ụmụ agbọghọ ụlọ akwụkwọ a tọọrọ. == Okwu okwu == === 2017 === * Mụ na gị, anyị nwere ọrụ anyị ga-arụ na nke ahụ. Anyị bụ ndị na-ekerịta ọdịnaya. Anyị bụ ndị na-ekerịta akụkọ n'ịntanetị. N'ụbọchị a na afọ, anyị bụ ndị mbipụta. Anyị nwekwara ibu ọrụ. N'ọrụ m dị ka onye nta akụkọ, m na-enyocha ma nyochaa. M tụkwasịrị obi m mana m na-ajụ ajụjụ siri ike. Gịnị kpatara onye a ji akọ m akụkọ a? Kedu ihe ha ga-enweta site n'ịkesa ozi a? Ha nwere ebumnuche zoro ezo? Ekwenyere m n'ezie na anyị niile ga-amalite ịjụ ajụjụ siri ike nke ozi anyị na-achọpụta n'ịntanetị. Nnyocha na-egosi na ụfọdụ n'ime anyị anaghị agụ ihe karịrị akụkọ akụkọ mana anyị na-ekerịta akụkọ. * [https://www.ted.com/talks/stephanie_busari_how_fake_news_does_real_harm] * Okwu sitere n'aka Stephanie Busari gbasara ka akụkọ adịgboroja si eme ihe ọjọọ. * Gịnị ma ọ bụrụ na anyị akwụsị ịnara ozi anyị na-achọpụta dị ka uru ihu? Gịnị ma ọ bụrụ na anyị akwụsị iche echiche banyere ihe ga-esi n’ihe ọmụma anyị na-ezisa pụta na ihe ọ pụrụ ịkpali ime ihe ike ma ọ bụ ịkpọasị? Gịnị ma ọ bụrụ na anyị akwụsị iche echiche banyere ihe ndị ozi anyị na-ekesa ga-esi n'ezie pụta? * [https://www.ted.com/talks/stephanie_busari_how_fake_news_does_real_harm] * Okwu sitere n'aka Stephanie Busari gbasara ka akụkọ adịgboroja si eme ihe ọjọọ. * Ụmụ agbọghọ Chibok bụ akara; ihe nnọchianya nke ụmụ nwanyị; n'ime ụmụ agbọghọ niile ndị Boko Haram zuru. * [https://www.sunnewsonline.com/i-want-to-change-negative-reports-about-africa-stephanie-busari/] * N'ikwu okwu n'ihe kpaliri akụkọ na-emetụ n'ahụ ya banyere ụmụ agbọghọ Chibok ndị nwetara ya ihe nrite Grace. * Onye nta akụkọ ọ bụla nwere akụkọ na-akọwa ha.Maka m, ọ bụ otu n'ime akụkọ ọ ga-esiri m ike ịhapụ ma ọ bụrụhaala na ụmụ agbọghọ ahụ nọ n'agha Boko Haram. * [https://www.sunnewsonline.com/i-want-to-change-negative-reports-about-africa-stephanie-busari/] * N'ikwu okwu n'ihe kpaliri akụkọ na-emetụ n'ahụ ya banyere ụmụ agbọghọ Chibok ndị nwetara ya ihe nrite Grace. * Ịnọdụ na obodo mepere emepe na-eme mkpesa na Naijiria agaghị eme ka ihe mee n'ezie. M ga-anọ ebe a mee ihe m nwere ike ime, iji nyere ya aka ịzụlite, echere m na ọrụ m bụ ime ka akụkọ ahụ pụta ìhè nke kwesịrị ịkọ; mee ka a ghọta ihe ndị kwesịrị ikpughe. Ihe ndị a na-eme m. * [https://www.sunnewsonline.com//] * Na-ekwu maka echiche ya banyere ala Naijiria. * Ọrụ m bụ ịsị, enwere nsogbu ebe a dịka ebe niile n'ụwa, anyị kwesịrị igosi oke mmiri dị iche, anyị kwesịrị igosi ndị na-eme mmetụta, ndị na-eme ihe na-eme nnukwu ihe ebe a. * [https://www.sunnewsonline.com//] * Na-ekwu maka ime mgbanwe na-enyere aka ịgbanwe ndụ ndị mmadụ site n'ụdị akụkọ ya. * Na UK, ndị mmadụ na-eyi jeans na top, mgbe ụfọdụ, enweghị etemeete, na-apụ apụ. Ma ebe a, onye ọ bụla na-aṅa ntị n'ihe ị na-eyi na otú ị dị. N'ebe a, ndị mmadụ na-anya isi n'ụdị ejiji ha. N'ebe a, ọ bụ uwe ka ịchọrọ ka a gwa gị okwu mana na UK ọ nweghị ihe dị otú ahụ. * [https://www.sunnewsonline.com/i-want-to-change-negative-reports-about-africa-stephanie-busari/] * Tụnyere ejiji na ejiji na UK na Nigeria. * Dị ka nwanyị, ị pụghị ịmachi onwe gị, afọ nke njedebe apụọlarịrị, mee ya. * [https://www.bellanaija.com/2017/08/new-media-conference-2017-3/] * N'ikwu okwu n'otu mgbasa ozi ọhụrụ na-akpụzi ụmụ nwanyị taa na otu o siri nabata ụmụ nwanyị. === 2019 === * Ụmụ nwanyị Naijiria na-ama jijiji! Mmụọ ime ihe na ime ihe n'ozuzu ya n'agbanyeghị ahụhụ bụ ihe a ga-enwe mmasị na ya. Site na nwanyị ahịa na-eresị ụmụ nwanyị ngwa ahịa ya n'oge ọrụ ha dị elu, enwere m mmasị na otú ụmụ nwanyị Naijiria si eme ihe na-eme, mgbe ụfọdụ na-enwe ntakịrị ntakịrị. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ ya maka otu ihe masịrị ya gbasara nwanyị Naijiria. * Enwere ihe gbasara ebe a nke na-ejide gị ma na-amịnye gị. Ike dị na chaatị ahụ, echere m na ọ bụ ihe na-adọta ndị mmadụ ebe a. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere n'ajụjụ ọnụ ya maka otu o siri nwee ike ịbanye n'ọgba aghara na ọgba aghara na Legọs. * Na-arụ ọrụ gị kwa ụbọchị. Lelee ndị ahụ masịrị gị, soro nzọụkwụ ha ma ṅomie ha. Mana ị ga-ebidorịrị. Mepụta ohere nke gị. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ ya na-ekerịta ndụmọdụ ndị nyere aka n'inweta ọkwa ọ nọ ugbu a. * Anyị chọrọ iso ndị na-ege ntị na-akpakọrịta ebe ha nọ, na mkpanaka, na-elekọta mmadụ, yana maka ndị na-ejikọghị ịntanetị, na telivishọn. Ya mere, ọ bụ ụzọ dị iche iche dị iche iche, usoro ikpo okwu na-eji ngwá ọrụ akụkọ dijitalụ na-akọ akụkọ Africa n'ụzọ ọhụrụ. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere n'ajụjụ ọnụ ya gbasara ka echiche CNN ịtọlite ​​oghere dijitalụ na Nigeria siri pụta. * Anyị bụ netwọkụ akụkọ ma anyị na-akọ akụkọ ka ọ na-eme. Anyị aghaghị ịkọ akụkọ ndị anyị na-achọta. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere n'ajụjụ ọnụ ya na mgbasa ozi ọdịda anyanwụ na-enwekarị mmasị n'ịkọba Africa n'ụwa. * Abịara m Naijiria kpebisiri ike iji ohere ọrụ dị ịtụnanya mee ihe n'ebe dị n'ime obi m. Ị ga-eji ọkpọ ọkpọ tụgharịa. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere n'ajụjụ ọnụ ya maka imeri ihe ịma aka nke ibido na Nigeria. * Ihe niile bụ banyere mindset, m na-achọta. M na-ahọrọ ịnọgide na-enwe ezi uche, ọbụna n'oge ihe ịma aka ihu. Ọ dịghị mfe mana ọ bụ àgwà m na-ahụ na-eme ka m gabiga oge ihe isi ike. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ ya maka imeri nsogbu. * Ndị mmadụ na-ekerịta ihe n'emeghị ihe ọjọọ na-ekwenye na ọ bụ eziokwu mana otu ahụ ka a na-agbasa ozi ụgha, site na nlebara anya na enweghị nyocha. Lelee na o si n'ebe akụkọ nwere ntụkwasị obi tupu ị kesaa ihe n'ịntanetị. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ ya gbasara ka ụwa ga-esi gaa n'ihu n'ịmepụta na ịkesa akụkọ n'eziokwu. * Njem ndụ gị ga-eduga gị n'ọtụtụ ụzọ dị iche iche mana ị ga-ejedebe ebe ị kwesịrị ime n'ikpeazụ. Tụkwasị usoro ahụ obi. Na-ekpe ekpere mgbe niile ma ghara ida mmadụ gị ma ọ bụ mebie onye ị na-achọ iji ruo n'elu. * [https://guardian.ng/guardian-woman/determination-and-persistence-pays-off/] * Okwu sitere na ajụjụ ọnụ ya na ndụmọdụ maka ụmụ agbọghọ ndị ga-achọ ịzọ ụkwụ ya n'ụzọ ndụ. * Ndị nne na nna nwere usoro iheomume nke ha maka ndụ gị. Ị ga-emepụta ma nabata nke gị wee nwee obi ụtọ na nhọrọ gị. * [https://twitter.com/StephanieBusari/status/1205221156342636544] * Na-adụ ụmụ agbọghọ ọdụ ka ha ghara ịmanye ha ịlụ. * Mwute nke alụmdi na nwunye na-enweghị obi ụtọ na-abanye n'ime mkpụrụ obi gị. Ọ na-agbaji ma mee ka ị bụrụ shei nke onye ị bụ. * [https://twitter.com/StephanieBusari/status/1205221156342636544] * Ịdụ ndị inyom na-alụbeghị di ọdụ ka ha na-echeta nrụgide tupu alụmdi na nwunye. === 2020 === * Ụfọdụ ndị ikom na-enwe echiche na-atọ ọchị banyere otú i kwesịrị isi na-eme ihe na ụbọchị. * [https://koko.ng/stephanie-busari-recounts-experience-eating-out-colleague/] * Na-akọ ahụmahụ ya na onye ọrụ ibe ya na-eri nri. * Ọ bụrụgodị na ọ naghị adị gị ka ị bụ onye, ​​ị ga-aga n’ihu. Ekwela ka mmetụta nke enweghị nchebe jide gị azụ. * [https://glamsquadmagazine.com/dare2dream-masterclass-series-continues-with-stephanie-busari/] * Na-adụ ụmụ agbọghọ ọdụ na usoro Dare2Dream Master Class ka ha na-arị elu ma ghara ikwe ka onye ọ bụla ma ọ bụ ihe ọ bụla tinye oke na ihe ha nwere ike nweta, n'agbanyeghị nzụlite ha. * Enweghị oke nha nha nha nhata. Anyị niile bụ mmadụ ma kwesịkwa ka anyị nwee otu ọkwa nke mmadụ. * [https://amandala.com.bz/news/what-speaking-to-my-daughter-about-george-floyd-taught-me-about-my-race-privilege-as-an-african/] * Na-atụgharị uche na Ndụ Black Matter yana ohere agbụrụ ya dị ka onye Africa. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Busari,Stephanie}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 0nub3k4d2zzvp4q6dsixvmmjkbrgn90 Adah Isaacs Menken 0 4211 15707 15706 2023-10-22T05:14:12Z Goodymeraj 432 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Adah Isaacs Menken|Adah Isaacs Menken]] (15 June 1835 - 10 Ọgọst 1868) bụụrụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Americka, onye na-ese ihe na onye na-ede uri. ==Okwu Ndị O Kwuru== * A mụrụ m n’okpukpe ndị Juu, anọgidewokwa na-agbaso ya n’ọrụ m nile rụrụ arụ. Site n'okpukpe ahụ dị ọcha na nke dị mfe, enwetala m nkasi obi na ngọzi kacha ukwuu. ** [http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/biography/AMenken.html Jewish Virtual Library] == Banyere Ya== * Ọ bụ onye na-ede uri nwere mmetụta nke ukwuu nke, n'ụzọ dị mwute, enweghị ike ide ihe. ** Charles Dickens, [http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/biography/AMenken.html Ọbá akwụkwọ Mebere Juu] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} * [[q: Adah Isaacs Menken|Adah Isaacs Menken]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: AAdah Isaacs Menken|Adah Isaacs Menken]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Menken, Adah Isaacs}} [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:Poets from the United States]] [[Category:19th-century American poets]] [[Category:Painters from the United States]] [[Category:Jews]] [[Category:People from Louisiana]] [[Category:People from New Orleans]] [[Category:1868 deaths]] g3fehfar6ex2t1cwibm8j2gnnx36dhu Taiwo Ajai-Lycett 0 4212 15709 15708 2023-10-22T05:22:30Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Taiwo Ajai-Lycett|Taiwo Ajai-Lycett]]'''(amuru 3 February 1941) bu onye omere Naijiria, onye nta akuko, onye na-egosi ihe onyonyo. == Okwu okwu == * Anọghị m n'azụmahịa ka m na-egwu egwu dị mma, a na m azụ ahịa nke ịkpọ agwa siri ike, akọwapụtara nke ọma, doro anya, dị egwu, na ikwere. Ya mere, ma onye ahụ enweghị obi ụtọ ma ọ bụ ajọ omume enweghị ihe jikọrọ ya na ya. Mgbe ndị ị na-ewere dị ka ndị ajọ omume na-eme ihe ọjọọ, i kwesịrị ịgbalịsi ike hụ ihe na-enye ha nsogbu n’obi. Omume m na-egwu, Yahimba, na-ewute ya na ya na ụmụ ya enweghị mmekọrịta. Nwanyị dị otú ahụ ga-enwe obi ilu ma na-ewute ya. Ihe ndị mmadụ na-akpọ ajọ omume bụ mmadụ na-agbalị ịchọta ụzọ ndụ ya. **[https://independent.ng/i-never-ignored-nollywood-taiwo-ajai-lycett/] *Agagorom n'ọku, esim n'oké ọku puta, aputawom ewusiri ike.Amutawokwam otutu ihe n'elu uwa. Ebe ị ga-aga, ị ga-aga. Eluigwe na Ala na-akpali gị n'ụzọ nke echiche gị. Ọ na-enyere gị aka imezu ihe ị na-eche n'ime mpụta nke uche gị **[https://thenationonlineng.net/i-was-a-mother-at-15-a-dropout-at-16-widowed-at-52-raped-at-65/] *Amaara m na m ga-agụ akwụkwọ nke ọma. M ga-abụ onye ọka iwu. Ma ama m na m nọ naanị m. Ezinụlọ m jụrụ m. Ha chere na m kpọrọ ha aha ọjọọ n’ihi na m tụrụ ime. Ọ bụ nnukwu ihe n'oge ahụ **[https://thenationonlineng.net/i-was-a-mother-at-15-a-dropout-at-16-widowed-at-52-raped-at-65/] * Ihe ọjọọ na-eme ma ọ bụrụ na ị mụta ihe na ha, ha ga-akpụzi ndụ gị nke ọma **[https://thenationonlineng.net/i-was-a-mother-at-15-a-dropout-at-16-widowed-at-52-raped-at-65/] *Amụtara m ụdị mmekọahụ. Ụdị ịhụnanya. Anaghị m abanye na mmekọrịta maka mmekọahụ n'ihi na ịhụnanya bụ ihe kacha m mkpa. Ọ dịghị ihe ọzọ riveting karịa mmekọahụ ịhụnanya, ọnụ. Ezigbo ịhụnanya mmekọahụ **[https://thenationonlineng.net/i-was-a-mother-at-15-a-dropout-at-16-widowed-at-52-raped-at-65/] * Abụ m onye na-arụ ọrụ isi nri na ọrụ ụlọ. Edobere m isi mana m debara aha na ụlọ akwụkwọ mgbede. O nweghị otú onye ọ bụla ga-esi gbochie m ịmụ ihe **[https://thenationonlineng.net/i-was-a-mother-at-15-a-dropout-at-16-widowed-at-52-raped-at-65/] * Abụ m onye na-arụ ọrụ isi nri na ọrụ ụlọ. Edobere m isi mana m debara aha na ụlọ akwụkwọ mgbede. O nweghị otú onye ọ bụla ga-esi gbochie m ịmụ ihe **[https://thenationonlineng.net/i-was-a-mother-at-15-a-dropout-at-16-widowed-at-52-raped-at-65/] * Ndụ emesola m nke ọma. Ndụ bụ ihe ịma aka. Ndụ na-ahapụ gị mgbe niile n'anya oké ifufe. Ma enwere m obi ụtọ na m nwere ike ibili karịa oke mmiri ozuzo. Ee. Enwere m oké ifufe m. Ọ bụ ọgba aghara. Efere m ọkụ. Agafela m n'ọkụ. Ọ bụghị ụdị ndụ dị jụụ mana ọ na-atọ ụtọ *[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] * Na ndụ ị ga-abụrịrị na-akpụ akpụ mgbe niile. Na ị gaghị emere onwe gị ebere n'ihi na ụwa ejighị onye ọ bụla ụgwọ. Nne na nna anyị na-akpọbata anyị n'ụwa a, anyị ga-echekwara onwe anyị. Ọzọ, ozugbo ị nwetagoro ezigbo nzụlite ọ ga-enyere gị aka. Ma ọ bụrụ na ị sụọ ngọngọ na usoro ahụ, ị ​​ga-ebili ngwa ngwa wee malite ịkwaga. N'ọnọdụ m, enwere m obi ụtọ inwe ume, mkpali, na nduzi iji gaa n'ihu. ** [https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] * Ọfọn, ọ bụ site n’ịkwanyere ndị mmadụ ùgwù mere ka m bụrụ onye a ma ama. Ị ghaghị ịma mgbe niile na ndụ abụghị ihe gbasara gị. Ya mere, ọ bụrụ na m nọ n'ọhụụ ruo ọtụtụ iri afọ ma ka dị mkpa, ọ bụ n'ihi na ndị zụlitere m ka na-ahụ ihe na-adọrọ mmasị banyere m. Mgbe m malitere dị ka onye na-eme ihe nkiri na onye nta akụkọ, echeghị m na m nwere nhọrọ kama a họpụtara m. A tụgharịrị m. E mere m ka m hụ nzube m ná ndụ. Ewezuga nke ahụ, ịrụsi ọrụ ike bụ isi n'ụwa ụlọ ọrụ banye n'ọrụ nka na-anabata ma akwụkwọ akụkọ na ime ihe n'otu oge. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] *Abụ m onye Africa. Afrịka kụziiri ụwa ka esi ama mma. Ndị Europe laghachiri azụ n'ihe gbasara akụkụ ahụ mgbe ahụ. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] *A bụ m onye na-ahụ maka nwanyị na onye na-eme ihe ike. Echere m na ụmụ nwanyị kwesịrị ịnwe ụwa mana ọ nweghị onye chọrọ ịnakwere ya, ọkachasị ụmụ nwanyị n'onwe ha ** [https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] * Kedu onye i chere na-akpakọrịta ma ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị? Ha bụ ndị nne. Ọ bụ anyị na-ahụ maka ịzụ ụmụ anyị. Anyị bụ ndị na-enyere ndị nwoke aka ịkwada ụmụ nwanyị n'okpuru ha dị ka ụmụ amaala nke abụọ. Anyị bụ ndị na-asị ụmụ agbọghọ anyị ‘Gaa n’ebe a na-esi nri, sie nri, gwa ụmụ okorobịa ka ha gaa gbaa bọọlụ.’ Ya mere, akụkọ na mkparịta ụka aghaghị ịgbanwe n’ebe anyị onwe anyị bụ ụmụ nwanyị. Ọbụna na Europe na America anyị na-ekwu maka pasent ole ụmụ nwanyị nọ n'ọchịchị? Ndi isi ochichi nwanyi ole ka ha nwere? Na Naịjiria, ụmụnwaanyị ole nọ na kọbọchị (gọọmentị)? Na ụfọdụ ndị nọ n'ọkwa ọchịchị na-ele anya mgbe nile ndị na-erubere onwe ha isi ma na-edo onwe ha n'okpuru dị ka a ga-asị na ha ga-arịọ mgbaghara maka inwe ọgụgụ isi. Nwoke nwere ike igosipụta ọgụgụ isi na ọkwa ya mana nwanyị ga-arịọ mgbaghara maka ịcha ọkụ n'ihi otu anyị si azụ ha. Ị ma na anyị na-agwa ụmụ nwanyị ka ha ghara igosi onwe ha ka ha nweta di. Yabụ, ọ bụrụ na anyị chọrọ udo na ịdị n'otu n'ụwa, tinye ụmụ nwanyị n'ọchịchị n'ihi na ha nwere àgwà ọma dị nsọ nke ịzụlite, ịhụnanya, ndidi, ndidi, ntachi obi. Ha ebiela ndụ ndị a tara ahụhụ ma mara ka e si edozi ihe nke ọma. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] * Ọfọn, ama m na e nwere ike ebe dị na m kwere na e nwere ndị na-adịghị ahụ anya aka na ndụ anyị. Abụ m nwa akwụkwọ nke ntọhapụ, onye na-enyefe aka mgbe niile ** [https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] * Anaghị m ekwu ihe ọ bụla. M na-aga na eruba. Ana m ebili na mmiri. M na-anabatakwa ihe na-abịara m. A họpụtara di m maka m wee kpọọ ya ‘Angel Gebriel’ m. Ọ bụ nwoke magburu onwe ya nke hụrụ talent m na-ahụghị ma gbaa m ume ka m na-ama ifuru na nka. O meela òkè ya. Ọ bụrụ na m chọrọ ịlụ mgbe ọ nwụsịrị, nwoke ọzọ gaara abata na ndụ m. Ma ọ bụrụ na nwoke ahụ egosighị na ọ pụtara na ọ bụghị maka m. Otú ahụ ka m si ebi ndụ. Enyerela ndụ m iwu, hazie ya, ma na-aga nke ọma. Ọ dịghị ihe funahụrụ m, ya mere a gọziri m. ** [https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] *Anyị nwere ndọrọndọrọ ọchịchị na Naịjirịa? Ọchịchị ebe niile gbadoro ụkwụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mụ na ndị na-eche echiche na-arụ ọrụ mana anyị enweghị ndị echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Nigeria. Ndị na-achọta ụzọ ha n'ọchịchị enweghị ihe ọ ga-ewe iji na-achị obodo ahụ. M na-arụ ọrụ kacha mma maka ọnụ ọgụgụ kasị ukwuu mana ahụghị m ebe a. ** [https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] *Ọ na-amasị m ka ndị mmadụ na-echeta m maka ịdị na-agbanwe agbanwe, nwanyị nwere ntụkwasị obi na nsọpụrụ. ** [https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/24/taiwo-ajai-lycett-god-has-done-a-good-job-on-me/amp/] *Lee m taa, agam n'elu ya. Lee, uche bụ ihe mara mma. Mgbe ị na-ejide onwe gị n'ahụhụ gara aga, ị na-ejide onwe gị na iru újú. **[https://guardian.ng/life/i-was-robbed-and-raped-at-65-veteran-actress-taiwo-ajai-lycett-reveals/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> * [http://(adreesị) nkọwa saịtị] * [http://(adreesị) nkọwa saịtị 2] {{DEFAULTSORT: Ajai-Lycett,Taiwo}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 3jm3uiert8ficifb8k211ttdv0v7sbd Daniella Monet 0 4213 15710 2023-10-22T05:35:20Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Daniella Monet|Daniella Monet Zuvic]]''' (amụrụ [1 Mach] [1989]) bụ onye omere na onye na-agụ egwú America, bụ onye amara nke ọma maka igosi [[w:Trina|Trina]] Vega na ''[[w:mmeri|mmeri]]'', [[w:Ndepụta mkpụrụedemede Zoey 101#Rebecca Martin | Rebecca Martin]] na ''[[w:Zoey 101|Zoey 101]]', na Bertha n'ime oge [[w:Fred Figglehorn|Fred]] usoro. Ọ bụ onye ọbịa nke ''[[w:AwesomenessTV (usoro ihe onyonyo onyonyo)|AwesomenessTV]]'' si...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Daniella Monet|Daniella Monet Zuvic]]''' (amụrụ [1 Mach] [1989]) bụ onye omere na onye na-agụ egwú America, bụ onye amara nke ọma maka igosi [[w:Trina|Trina]] Vega na ''[[w:mmeri|mmeri]]'', [[w:Ndepụta mkpụrụedemede Zoey 101#Rebecca Martin | Rebecca Martin]] na ''[[w:Zoey 101|Zoey 101]]', na Bertha n'ime oge [[w:Fred Figglehorn|Fred]] usoro. Ọ bụ onye ọbịa nke ''[[w:AwesomenessTV (usoro ihe onyonyo onyonyo)|AwesomenessTV]]'' site na 2013 ruo 2015, bụrụkwa onye ọbịa ''[[w:Paradise Run|Paradise Run]]'' site na 2016 ruo 2018. == Okwu okwu == * Agara m [[w:onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] mgbe ọ dị ihe dị ka afọ ise mgbe mụ na ezinụlọ m letara [[w:Guest ranch|Dude Ranch]] wee hụ otu agba agba. Ọ na-ewute m, m wee kpebie n'oge ahụ na agaghị m eri anụ ọzọ. Mgbe m malitere ụlọ akwụkwọ sekọndrị, agụpụtara m otu akwụkwọ nke kpughere ọtụtụ eziokwu gbasara ụlọ ọrụ nri wee gbaa ndụ ahụike ume site na ntuziaka ibi ndụ [[w:Veganism|vegan]]. Ọ bụ mgbanwe na-adịkarị mfe nke mere ka m nwee mmetụta nke ọma gbasara onwe m, n'ime na n'èzí. … N'ihi na ogologo oge m nwere ike icheta, ime ihe na anụmanụ eme omume emewo ka m na-eche dị ndụ na nzube … Ọ ga-amasị m ịhụ ọzọ òtù na-abịa ọnụ. Mgbe ụfọdụ, ọ na-esiri ike ịghọta echiche onye ọ bụla. Anyị niile nwere ọtụtụ ebumnuche, ọ ga-adị mma ịhụkwu nkwado maka ibe anyị n'etiti obodo. **[https://loveveg.com/celebs-who-love-veg-our-interview-with-daniella-monet/ "Celebs ndị hụrụ Veg n'anya: Ajụjụ ọnụ anyị na Daniella Monet", LoveVeg.com (1 Maachị 2019)]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Monet, Daniella}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 084hg1zy4l9e0mnxytfd5z55xm2gtzr Danielle Savre 0 4214 15711 2023-10-22T05:40:46Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Danielle Savre | Danielle Kathleen Savre]]''' (August 26, 1988 -) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. == Okwu okwu == * Ọ ga-amasị m ịsị na m bi na Hollywood na m na-ehi ụra na Simi. Anọ m na LA kwa ụbọchị. Achọghị m ịkwaga ebe ahụ n'ihi na agbapụ na-amasị m, nke dị jụụ na Simi. ** [https://hollywoodthewriteway.com/2009/03/catching-up-with-kaya-star-danielle.html Na-enweta Kaya Star, Danielle Savre] (March...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Danielle Savre | Danielle Kathleen Savre]]''' (August 26, 1988 -) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. == Okwu okwu == * Ọ ga-amasị m ịsị na m bi na Hollywood na m na-ehi ụra na Simi. Anọ m na LA kwa ụbọchị. Achọghị m ịkwaga ebe ahụ n'ihi na agbapụ na-amasị m, nke dị jụụ na Simi. ** [https://hollywoodthewriteway.com/2009/03/catching-up-with-kaya-star-danielle.html Na-enweta Kaya Star, Danielle Savre] (March 24, 2009) * Abụghị m onye kacha amasị ogologo njem n'akụkụ osimiri mana ọ na-amasị m ịnọ n'ụgbọ mmiri, nke na-emezu ihe mmiri mara mma? N'ihe niile dị mkpa, m na-eme ihe kemgbe m dị afọ asaa ma ahụrụ m ya n'anya. A gọziri m iso ndị mmadụ dị ịtụnanya na-arụ ọrụ na ọmarịcha ọrụ ma nwee ezigbo ndị enyi n'ụzọ. E wezụga ime ihe nkiri, ọ na-amasị m ịchị ọchị, iri nri, ịbụ onye na-akpali agụụ mmekọahụ na enwere m obi ụtọ maka ihe ga-eme n'ọdịnihu. ** [http://www.naludamagazine.com/danielle-savre/ Ajụjụ ọnụ Danielle Savre] (December 22, 2016) * M bi n'ụwa nke ndị na-eme ihe nkiri bụ́ ebe onye ọ bụla na-agba ara ka ọ malite, ma ọ bụ ihe na-akpali mmasị na o kwuru ihe ndị a nile banyere nsogbu a. Ọ dị m ka, "Ehee, chi m!" Ọ dị m ka nke a ga-abụ nnukwu ihe ịma aka ịrụ ọrụ a, mana enwere m ike ịbanye na nke ahụ n'ihi na ọ dị m ka m maara onye nwere nsogbu ahụ. ** [http://starrymag.com/danielle-savre-the-perfect-stalker/ Danielle Savre – The Perfect Stalker] (December 30, 2016) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Savre, Danielle}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ab5fvosp8h9zgytttpdxcxmfhdca4kp Chelsea Handler 0 4215 15713 2023-10-22T11:38:54Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Chelsea Joy Handler (amuru Febụwarị 25, 1975) bụ onye ama ama na onye na-eme ihe nkiri. O nwere ihe ngosi okwu abalị nke ya, Chelsea n'oge na-adịbeghị anya, na E! Igwe onyonyo igwe onyonyo. ==Okwu okwuru== *Mmekọrịta mụ na nna m na-adị na fritz ilu kemgbe m dị afọ iri na ise wee kpọọ ndị uwe ojii ka ha gbaa ya akwụkwọ maka mmetọ ụmụaka. Ọ dịghị mgbe ọ mejọrọ m, ma m chọrọ ka m mee oriri na ngwụcha izu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Chelsea Joy Handler (amuru Febụwarị 25, 1975) bụ onye ama ama na onye na-eme ihe nkiri. O nwere ihe ngosi okwu abalị nke ya, Chelsea n'oge na-adịbeghị anya, na E! Igwe onyonyo igwe onyonyo. ==Okwu okwuru== *Mmekọrịta mụ na nna m na-adị na fritz ilu kemgbe m dị afọ iri na ise wee kpọọ ndị uwe ojii ka ha gbaa ya akwụkwọ maka mmetọ ụmụaka. Ọ dịghị mgbe ọ mejọrọ m, ma m chọrọ ka m mee oriri na ngwụcha izu ahụ ma chọọ ka ọ pụọ n'ụlọ. *M ga-eme ka m nwee mmasị na ihe efu niile a ruo mgbe m nwere ike ịjụ mgbe m nwere ike ịbịakwute ma nọdụ n'ihu ya. Ekwughị m nke ahụ n'olu dara ụda, n'ezie. Anaghị m ekwu ihe m chọrọ n'ezie. Ọ bụrụ na m mee ya, agaraghị m enwe enyi. *N'ụzọ doro anya, ọ bụrụ na m na-achọsi ike ka mụ na mmadụ nwee mmekọrịta ogologo oge, ndị ikpeazụ m ga-ewebata ya ga-abụ ezinụlọ m. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} * [http://www.chelseahandler.org/chelsea-handler-jokes-and-quotes.php] * [http://www.goodreads.com/author/quotes/20357.Chelsea_Handler] * [https://archive.is/20130628170802/www.associatedcontent.com/article/2203631/funny_chelsea_handler_quotes.html?cat=60] * [http://www.tv.com/chelsea-handler/person/54261/trivia.html] * [http://quoteshunter.com/chelsea-handler-quotes/] {{DEFAULTSORT:Handler, Chelsea}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] k1pum57uz60vrhqheyuufotzz7zeqb8 Chelan Simmons 0 4216 15714 2023-10-22T13:08:07Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Chelan Simmons (October 29, 1982 -) bụ onye omere Canada na onye bụbu onye nlere anya ọkachamara. ==Okwu okwuru== *Dị ka enweghị m ike ijikwa ikiri ihe nkiri egwu (n'ihi na ha na-atụ m egwu nke ukwuu) M na-enwe mmasị na-eme ihe n'ime ha ma na-eji ohere ọ bụla mee ihe na-eme ka m na-eti mkpu! Enwere m mmasị na prosthetics, ọbara, unyi na naanị ịtụ ndị ọzọ egwu. Echere m na ndị na-egwu egwu bụ ndị kacha mma na ndị egwu m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Chelan Simmons (October 29, 1982 -) bụ onye omere Canada na onye bụbu onye nlere anya ọkachamara. ==Okwu okwuru== *Dị ka enweghị m ike ijikwa ikiri ihe nkiri egwu (n'ihi na ha na-atụ m egwu nke ukwuu) M na-enwe mmasị na-eme ihe n'ime ha ma na-eji ohere ọ bụla mee ihe na-eme ka m na-eti mkpu! Enwere m mmasị na prosthetics, ọbara, unyi na naanị ịtụ ndị ọzọ egwu. Echere m na ndị na-egwu egwu bụ ndị kacha mma na ndị egwu m na-atụ egwu bụ ndị na-eguzosi ike n'ihe na-enweghị atụ-ha bụ ụfọdụ ndị kacha ụtọ m hụtụrụla. **[https://www.dreadcentral.com/news/198934/get-part-1-catching-pennywises-first-victim-actress-chelan-simmons/ Get With IT, Part 1: Catching Up with Pennywise’s First Victim Actress Chelan Simmons] (2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Simmons, Chelan}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4qnl4xprw7qtz6xfciowf3u4lc4jkww Chela Sandoval 0 4217 15715 2023-10-22T13:19:25Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Chela Sandoval (amuru July 31, 1956), onye osote prọfesọ nke Chicana Studies na Mahadum California, Santa Barbara, bụ onye ama ama n'echiche nke feminism postcolonial na nwanyị ụwa nke atọ. ==Okwu okwuru== === '' Usoro nke ndị emegbu'' (2000) === * Kedu ka mmadụ si aga maka iche echiche, ikwu okwu, ibi ndụ, ịkọwapụta, ma ọ bụ iguzogide mgbasawanye omenala ụwa mbụ nke mbụ, n'ezie, nke a [[w:imperialism|imperial]] w:Neocoloniali...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Chela Sandoval (amuru July 31, 1956), onye osote prọfesọ nke Chicana Studies na Mahadum California, Santa Barbara, bụ onye ama ama n'echiche nke feminism postcolonial na nwanyị ụwa nke atọ. ==Okwu okwuru== === '' Usoro nke ndị emegbu'' (2000) === * Kedu ka mmadụ si aga maka iche echiche, ikwu okwu, ibi ndụ, ịkọwapụta, ma ọ bụ iguzogide mgbasawanye omenala ụwa mbụ nke mbụ, n'ezie, nke a [[w:imperialism|imperial]] [[w:Neocolonialism|neocolonization]] nke niile nwa amaala-isiokwu, mgbe ọdịdị nke a nnọọ mgbasa ọrụ na-na ọ bụla echiche banyere ya? ** p. 17 *Mgbanwe nke ndị isi obodo n'oge na-eme ka ndịiche dị n'usoro ọchịchị na ihe onwunwe dị n'etiti ndị mmadụ na-ehichapụ na nsụhọ, ọbụlagodi mgbe a na-akwado otu ikike akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze. **p. 74 *Louis Althusser na-ekwu ya otú a: n'ihi na "echiche klaasị bụ nke onwe na nke na-apụtaghị ìhè," mmuo klaasị nke etiti etiti na "'' si otú ahụ nke ndị nwere ọgụgụ isi'" ga-enwerịrị mgbanwe na-egbu mgbu na nke "mgbanwe" n'usoro. ka ọ bụrụ mmegide&mdash; ya bụ, ka o wee kwekọọ na usoro nke ndị a na-emegbu emegbu. **p. 181 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sandoval,Chela}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] l7gqdq3ksa4k8wk43jtnx2jakl945s6 Cathy Park Hong 0 4218 15716 2023-10-22T13:28:58Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cathy Park Hong na 2015 Cathy Park Hong (amuru Ọgọst 7, 1976) bụ onye America na-ede uri, onye edemede na prọfesọ onye bipụtala mpịakọta atọ nke abụ. Ọtụtụ n'ime ọrụ ya gụnyere asụsụ agwakọtara na akụkọ n'usoro. Akpọrọ ya aha na ndepụta 2021 Time 100 maka ederede ya na nkwado ya maka ụmụ nwanyị Asia America. ==Okwu okwuru== *Inwe ndidi ịkụziri onye ọcha na-enweghị isi gbasara agbụrụ na-agwụ i...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cathy Park Hong na 2015 Cathy Park Hong (amuru Ọgọst 7, 1976) bụ onye America na-ede uri, onye edemede na prọfesọ onye bipụtala mpịakọta atọ nke abụ. Ọtụtụ n'ime ọrụ ya gụnyere asụsụ agwakọtara na akụkọ n'usoro. Akpọrọ ya aha na ndepụta 2021 Time 100 maka ederede ya na nkwado ya maka ụmụ nwanyị Asia America. ==Okwu okwuru== *Inwe ndidi ịkụziri onye ọcha na-enweghị isi gbasara agbụrụ na-agwụ ike. Ọ na-ewe ike gị niile nke nkwenye. N'ihi na ọ kariri nkata gbasara agbụrụ. Ọ bụ ontological. Ọ dị ka ịkọwara mmadụ ihe mere i ji dịrị, ma ọ bụ ihe kpatara na-egbu gị mgbu, ma ọ bụ ihe kpatara na eziokwu gị dị iche na eziokwu ha. Ewezuga na ọ dị aghụghọ karịa nke ahụ. N'ihi na onye ahụ nwere akụkọ ihe mere eme nke ọdịda anyanwụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akwụkwọ, na omenala ndị mmadụ n'akụkụ ha, na-egosi na ị dịghị. *Otu ihe e ji mara ịkpa ókè agbụrụ bụ na a na-eme ụmụaka ka ndị okenye na ndị okenye na-eme ka ụmụaka. Ikiri nne na nna ka a na-eweda ya ala dị ka nwatakịrị bụ ihe ihere kasịnụ. Enweghị m ike ịgụta ugboro ole m ahụla ka ndị okenye ndị ọcha na-akparị ndị mụrụ m ma ọ bụ na-akwa ha emo. Nke a bụ omenala nke na mgbe nne m zutere onye toro eto na-acha ọcha, m na-adị njikere mgbe niile, na-adị njikere ịgbachitere ya ma ọ bụ dọpụ ya. Tolite Asia na America bụ ịhụ mmechuihu nke ndị isi dị ka nne na nna gị na ịmụta ịghara ịdabere na ha: ha enweghị ike ichebe gị. * Mgbe m nụrụ nkebi ahịrịokwu bụ́ “Ndị Eshia na-esote ndị na-acha ọcha,” m na-eji “apụ apụ” dochie okwu ahụ bụ́ “ọcha”. Ndị Eshia na-esote akara ga-apụ n'anya. * Site n'ịghara ikwu okwu, anyị na-eme ka akụkọ ifo na-eme ka ihere anyị na-akpata bụ omenala mmegbu na obodo anyị gbapụrụ, ebe America enyeghị anyị ihe ọ bụla ma ọ bụghị ohere. Ụgha na ndị Eshia nwere ya dị mma dị aghụghọ nke na ọbụna ugbu a ka m na-ede, enwere m obi abụọ na enweghị m ihe ọjọọ ma e jiri ya tụnyere ndị ọzọ. mana ọgbaghara agbụrụ abụghị egwuregwu asọmpi. Nsogbu bụ na m bụ nwata nwere nnọọ nkụda mmụọ kama na ọ bụ n'ezie ihe a na-ahụkarị. Ọtụtụ ndị ọcha America nwere ike ịghọta ọnyà agbụrụ dị ka ihe nkiri. *Adịghị ọcha bụ ma ihe ùgwù na nkwarụ ọgụgụ isi, amaghị ihe echedoro echedoro nke, mgbe ọ toro n'oge toro eto, na-esi ike ruo eruo. * Ndị America America bi n'ọkwa pọgatorial: adịghị ọcha nke ọma ma ọ bụ oji zuru oke, ekwughị ya n'ọtụtụ mkparịta ụka gbasara njirimara agbụrụ. N'echiche a ma ama, ndị Asia America niile bụ ndị ọkachamara na-eme nke ọma. Mana n'eziokwu, nke a bụ otu nke kewara n'ụzọ akụ na ụba na mba ahụ, njikọ siri ike nke ndị nwere mgbọrọgwụ sitere na South Asia ruo East Asia ruo Pacific Islands, site na nde mmadụ teknụzụ ruo ndị ọrụ ụlọ ọrụ. Kedu ka anyị si ekwu eziokwu banyere ọnọdụ Asia America-ọ bụrụ na ihe dị otú ahụ dị? * Ihe nketa kachasị njọ nke West bụ ike ya ikpebi ndị iro anyị, na-atụgharị anyị ọ bụghị naanị megide ndị nke anyị, dị ka North na South Korea, kama na-atụgharị m megide onwe m. * Okwu m bụ "obere mmetụta" nwere ezigbo ụgwọ maka onye ọkà mmụta [[Sianne Ngai]], onye dere ọtụtụ ihe na àgwà mmetụta nke mmetụta jọrọ njọ, mmetụta na-adịghị mma - dị ka anyaụfụ, mgbakasị ahụ, na ike ọgwụgwụ - ihe mgbaàmà nke akụ na ụba onye isi obodo nke oge a. * N'ọtụtụ akwụkwọ akụkọ Asia America, ndị edemede na-etinye trauma na obodo nne dị anya ma ọ bụ n'ime ezinụlọ ndị Eshia na-enweghị isi iji hụ na ihe mgbu ha abụghị ịdọ aka ná ntị megide geopolitics nke alaeze ukwu America ma ọ bụ ịkpa ókè agbụrụ; ndị agha dịpụrụ adịpụ nke na-akpata mgbu ha—Ndị Nna Nna ochie nke Eshia, Ndị Ọcha Laa azụ Mgbe ahụ—dịpụrụ adịpụ nke ọma iji mee ka onye ọ bụla, gụnyere onye na-agụ akwụkwọ, pụọ na nko. * Ọ ga-akara m mma ịnwe ụgwọ karịa ịbụ ụdị onye ọcha na-eche na ụwa ji ya ụgwọ, n'ihi na ibi ndụ ziri ezi ga-aza ajụjụ n'akụkọ ihe mere eme. *Ịkpọ asị nke agbụrụ na-ahụ onwe gị ka ndị ọcha si ahụ gị, nke na-eme ka ị bụrụ onye kacha njọ * Nsogbu dị na ịgbachi nkịtị bụ na ọ nweghị ike ikwupụta ihe mere o ji gbachi nkịtị. Ya mere ịgbachi nkịtị na-anakọta, na-amụbawanye, na-ebi ndụ na-abụghị ebumnuche anyị, n'ihi na ịgbachi nkịtị nwere ike ịgụta ya dị ka enweghị mmasị, ma ọ bụ izere, ma ọ bụ ọbụna ihere, na n'ikpeazụ ịgbachi nkịtị a gafere n'ime ichefu. * N'asụsụ bekee ndị ọzọ bụ ime ka a na-anụ ụda ike nke imperial a na-adụnye n'asụsụ ahụ, iji kụpee bekee meghere ka akụkọ ya gbara ọchịchịrị wee pụọ. * Ọ dịghị ihe a na-akpa ngwa ngwa karịa egwuregwu. * Obere mmetụta: ụdị mmetụta agbụrụ nke na-adịghị mma, dysphoric, ya mere untelegenic, nke sitere na sediments nke ahụmahụ agbụrụ kwa ụbọchị na mkpasu iwe nke inwe echiche mmadụ banyere eziokwu na-ajụkarị ma ọ bụ na-achụpụ ya. [https://www.theguardian.com/books/2020/apr/01/cathy-park-hong-minor-feelings Interview] na ''The Guardian'' (2020) === * ịkpa ókè agbụrụ na-emegide Asia ejirila ụjọ coronavirus na-alọghachi, "Onye edemede Korea America bụ Cathy Park Hong kwuru. "Ndị mmadụ echeghị na ndị Eshia na-eche ịkpa ókè agbụrụ ihu, mana ọ na-ezobe n'elu ala. * Ndị Asia bụ ndị a na-adịghị ahụ anya. Agụnyeghị anyị na ndakpọ agbụrụ na ntuli aka. A na-edepụta anyị mgbe niile dị ka 'ọzọ', ma ọ bụrụ na edepụtara anyị ma ọlị ... Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị ka anyị anaghị esonye n'ihu ọha na obodo a. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hong,Cathy Park}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 90qy34qnj6xcoo70lg890w9g9ztox90 Cecilia Eusepi 0 4219 15718 15717 2023-10-22T13:33:28Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Cecilia Eusepi (17 Febrụwarị 1910 – 1 Ọktoba 1928) bụ Ohu Ịtali nke Ụka Katọlik meriri. ==Okwu okwuru== * It is beautiful to give oneself to Jesus who gave himself to us without reserve. ** Quoted in the [https://www.vatican.va/content/benedict-xvi/en/angelus/2012/documents/hf_ben-xvi_ang_20120617.html Angelus] by Pope Benedict XVI|Benedict XVI (17 June 2012). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eusepi, Cecilia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] nhsu273luis5ekd9keuhwh1u3prlzk9 Chava Rosenfarb 0 4220 15719 2023-10-22T13:34:40Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Chava Rosenfarb|Chava Rosenfarb]]''' (9 Febrụwarị 1923 – 30 Jenụwarị 2011) (Yiddish: חוה ראָזענפֿאַרב) bụ onye lanarịrị Mgbukpọ ndị Juu na onye dere uri na akwụkwọ akụkọ Yiddish, onye nyere aka na akwụkwọ akụkọ Yiddish mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị. O biri na Lodz, Poland n'oge ọ bụ nwata, ma kwaga Canada na 1950. ==Okwu okwuru== ===[https://www.yiddishbookcenter.org/language-literature-cu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Chava Rosenfarb|Chava Rosenfarb]]''' (9 Febrụwarị 1923 – 30 Jenụwarị 2011) (Yiddish: חוה ראָזענפֿאַרב) bụ onye lanarịrị Mgbukpọ ndị Juu na onye dere uri na akwụkwọ akụkọ Yiddish, onye nyere aka na akwụkwọ akụkọ Yiddish mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị. O biri na Lodz, Poland n'oge ọ bụ nwata, ma kwaga Canada na 1950. ==Okwu okwuru== ===[https://www.yiddishbookcenter.org/language-literature-culture/great-jewish-book-club/2019-book-club-resources/survivors-reading Speech] (2004)=== Full audio [https://www.yiddishbookcenter.org/collections/archival-recordings/frances-brandt/fbr-1827_5822/my-life-yiddish-writer-chava-rosenfarb here] *A na m ebi n’ebe ahụ ndụ udo, ndụ na-adịghị mma—na ndụ juputara na afọ ojuju. Mgbe m tụlere ebe m bi ugbu a, na ebe m bi, enweghị m ike ikweta na m bụ otu onye, ​​na abụ m otu onye edemede Yiddish na onye lanarịrị Oké Mgbukpọ ahụ a jụrụ ebe a ka ọ gwa gị okwu gbasara ndụ ya na ọrụ ya. . N'ihi na ọbụghị ndụ m ma ọ bụ ọrụ m abụrụla ihe na-adịghị mma, enweghị isi, udo, ma ọ bụ juputara na afọ ojuju. *Mụ na nwanne m nwanyị bụ́ onye lanarịrị agha ahụ so, ejegharịkwara n'ógbè nile nke Germany. E nwebeghị usoro ụgbọ njem a haziri ahazi maka ndị nkịtị, n’ihi ya, anyị na-agba n’elu ụgbọ ala ndị e bujuru coal, ma ọ bụ n’ụgbọala ndị agha, ma ihe ka n’ọnụ ọgụgụ bụ́ anyị na ìgwè ndị ọzọ lanarịrịnụ ji ụkwụ na-awagharị. Anyị si ná mkpọmkpọ ebe nke otu obodo dị na Jamanị gawa n’ọzọ. Anyị si n’otu ụlọ ọrụ UNRRA ọsọ ọsọ gaa n’ọzọ, na-agụ ndepụta nke ndị lanarịrịnụ, na-achọ aha nna anyị na ndị ọzọ anyị hụrụ n’anya. *Na njem m laghachiri na Ghetto, achọrọ m iwere ajụjụ niile kpagburu m mgbe ntọhapụ ahụ gasịrị. Gịnị mere na ụwa amụtaghị ihe ọ bụla n'ahụhụ anyị na-ata? Ndị Nazi ọ̀ bụ nanị ihe atụ kasị njọ nke ọchịchọ ime ihe ọjọọ, ka ọ̀ bụ ọchịchọ ibibi ihe sitere n’okike mmadụ? Ndị Nazi bụụrụ m, nye m, ọwa kacha pụta ìhè nke nsi nke ịkpọasị ga-esi na ya na-asọpụta—ma nsi n'onwe ya, olee ebe o si bịa? Gịnị bụ isi mmalite ya? N'ime ederede banyere Ghetto, achọrọ m ịchọta ebe ahụ. Achọrọ m ịchọpụta ihe bụ isi nke mmadụ anyị, imetụ isi mmalite ahụ, na isi nke mkpụrụ obi mmadụ wee hụ na ọ na-egosipụta na mkpụrụ obi nke onye Juu Ghetto, bụ onye a napụrụ n'ụdị ọrụ nka na ihe ọ bụla dị mkpa iji duzie mmadụ. ndụ nkịtị. N'ebe ahụ, na Ghetto, ụmụ mmadụ echewo mmadụ ihu n'enweghị ihe ịchọ mma ma ọ bụ echiche efu ọ bụla. Ha echewo obi ọjọọ nke ụmụ mmadụ ibe ha ihu, yana ịma ihe obi ọjọọ ahụ pụtara nye ọdịnihu ha. Ọ dị ka a ga-asị na ihe mgbochi nke osimiri meghere n'ime m wee tụụrụ ime echiche maka akwụkwọ m. Ya mere, ọ bụ, na mgbe m rutere Montreal, enwere m ime ime ugboro abụọ: ime nwa m nwanyị, bụ onye a mụrụ na Canada, na ime ime akwụkwọ akụkọ m, nke a mụrụ ebe a, ma ọtụtụ afọ ka e mesịrị, mgbe m. ada etoola ma nwa m nwoke bụ onye na-eto eto. Akpọrọ m akwụkwọ akụkọ a gbasara ọnwụ ndị Juu nke Lodz Osisi Ndụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} *[https://jwa.org/encyclopedia/article/rosenfarb-chava Jewish Women's Archive page] *[https://www.yiddishbookcenter.org/chava-rosenfarb Yiddish Book Center page] {{DEFAULTSORT:Rosenfarb, Chava}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tv2k9cgjgqac7eovqpggegd54codbyr Cecily Mutitu Mbarire 0 4221 15720 2023-10-22T13:37:35Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cecily Mutitu Mbarire (amuru 26 Disemba 1972) bu Gọvanọ Embu County na Onye isi oche United Democratic Alliance (UDA) nke Kenya. ==Okwu okwuru== *Iwu anyị kwuru na nchekwa gburugburu bụ ọrụ anyị nyere. Anyị ga-anabata ịkụ osisi na nke a ga-enweta akara bajị nke scout niile ya bụ baajị nchekwa." ** dị ka e hotara n'akụkọ akụkọ Star [https://www.the-star.co.ke/counties/east/2023-03-30-embu-to-plant-five-million-trees-to-fight-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cecily Mutitu Mbarire (amuru 26 Disemba 1972) bu Gọvanọ Embu County na Onye isi oche United Democratic Alliance (UDA) nke Kenya. ==Okwu okwuru== *Iwu anyị kwuru na nchekwa gburugburu bụ ọrụ anyị nyere. Anyị ga-anabata ịkụ osisi na nke a ga-enweta akara bajị nke scout niile ya bụ baajị nchekwa." ** dị ka e hotara n'akụkọ akụkọ Star [https://www.the-star.co.ke/counties/east/2023-03-30-embu-to-plant-five-million-trees-to-fight- mgbanwe ihu igwe/ https://www.the-star.co.ke] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mbarire,Cecily Mutitu}} [[Category:ụmụ nwanyị]] m2tp43tk6t6b6uecxv1ery7wd387iq9 Celeste Ntuli 0 4222 15722 15721 2023-10-22T13:41:49Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Celeste Ntuli (amuru 25 August 1978) bu onye ochi na onye omekorita South Africa. A na-akpọ ya nke ọma dị ka eze nwanyị Zulu na-atọ ọchị ma mara ya maka ịbụ nwanyị mbụ na-atọ ọchị n'obodo nke dekọtara otu nwanyị na-egosi DVD. ==Okwu okwuru== * Ha nwere ike ịtụ anya ihe ngosi ihe nkiri dope n'ihi na ọ ga-enwe ndị egwuregwu ndị ọzọ na ịhụ ikike zuru oke (ndị na-ege ntị) ga-atọ anyị ụtọ dị ka ndị na-atọ ọchị. ** [https://www.702.co.za/articles/454230/celeste-ntuli-returns-to-stage-with-men-and-money-at-emperors-palace Celeste Ntuli ji 'Ego laghachi na ogbo. na Men' na Emperors Palace] nke Karabo Tebele, w:702|702, 9 Septemba 2022 * Echere m na ná mmalite, ihe ọchị bụ nanị ohere iji kpata ego, karịsịa mgbe m ghọtara na m na-eme nke ọma. Ma echeghị m na ọ ga-eme ka ọ bụrụ ọrụ n'ezie na ya ma ọ bụ ghọta nzube m site na ya. Ọ na-akụ m naanị mgbe m mere Ya mere, ị chere na ị bụ ihe ọchị na ọ dị ihe karịrị ihe m ghọtara. ** [https://www.sowetanlive.co.za/entertainment/2022-07-29-celeste-ntuli-busy-building-an-international-brand/ Celeste Ntuli na-arụ ọrụ n'ịrụ akara mba ụwa] nke Amanda Maliba, Sowetan dere. Dị ndụ * Achọghị m ịgba ọsọ na ịbụ nọmba mbụ ma ọ bụ nọrọ n'elu ndepụta ọ bụla mana m na-ekwu, ọ bụrụ na ọ mee, ọ na-eme. Achọrọ m ibi ndụ dị mma, ana m amụta izu ike. Ọ bụghị na m na-akwụsị ọrụ, ee e, kama m na-ebute ụzọ,” ka ọ na-ekwu, na-agbakwụnye na enweghị ihe ọ bụla na-ekekọta ya dị ka di ma ọ bụ nwatakịrị emewo ka ọ kwaga ebe ọ bụla ọ bụrụgodị na ọ dịghị mkpa. ** [https://www.sowetanlive.co.za/entertainment/2022-07-29-celeste-ntuli-busy-building-an-international-brand Celeste Ntuli na-arụ ọrụ n'ịrụ akara mba ụwa] site n'aka Amanda Maliba, Sowetan Live ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ntuli,Celeste}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7f6ab9raykl0o4yjrv40w5h9pwaqay1 Celia Cruz 0 4223 15723 2023-10-22T13:48:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Úrsula Hilaria Celia de la Caridad Cruz Alfonso (October 21, 1925 - Julaị 16, 2003), nke a maara dị ka Celia Cruz, bụ onye Cuban ọbụ abụ. ==Okwu okwuru== *Ọ dịghị mgbe m na-ekwu banyere afọ, ma a mụrụ m na-abụ abụ. Nne m, Catalina, gwara m na mgbe m dị ọnwa 9 ma ọ bụ 10, m ga-eteta n'etiti abalị, 2 ma ọ bụ 3 n'ụtụtụ, na-abụ abụ "'esta muchachita va a trabajar de noche''". Pues la viejita no se equivocó. **...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Úrsula Hilaria Celia de la Caridad Cruz Alfonso (October 21, 1925 - Julaị 16, 2003), nke a maara dị ka Celia Cruz, bụ onye Cuban ọbụ abụ. ==Okwu okwuru== *Ọ dịghị mgbe m na-ekwu banyere afọ, ma a mụrụ m na-abụ abụ. Nne m, Catalina, gwara m na mgbe m dị ọnwa 9 ma ọ bụ 10, m ga-eteta n'etiti abalị, 2 ma ọ bụ 3 n'ụtụtụ, na-abụ abụ "'esta muchachita va a trabajar de noche''". Pues la viejita no se equivocó. ** Na oge mbụ ọ na-abụ abụ, akụkụ nke ya [http://generation-ntv.com/writing/celia-cruz-1996 Interview with Generación Ñ] na 1996. ** Okwu yiri nke ahụ dị na akwụkwọ akụkọ BBC Arena [https://www.bbc.co.uk/programmes/b00qmxcl "Aha m bụ Celia Cruz"] site na 1988. * Mgbe ndị mmadụ nụrụ ka m na-abụ...Achọrọ m ka ha nwee obi ụtọ, nwee obi ụtọ, nwee obi ụtọ. Achọghị m ka ha na-eche banyere mgbe enweghị ego, ma ọ bụ mgbe a na-alụ ọgụ n'ụlọ. Ozi m mgbe niile felicidad - obi ụtọ. ** Na ihe ọ na-atụ anya ndị na-ege ya ntị na [https://www.nytimes.com/1985/11/19/arts/celia-cruz-at-the-top-of-salsa.html "CELIA CRUZ: N'ebe ahụ. N'elu SALSA”] na New York Times (1985 Nov 19). * Ụmụ nwanyị na-atụ egwu ịkwọ salsa...Amaghị m ihe kpatara ya; ikekwe ha chere na ọ bụ maka ụmụ nwoke. Abụghị m onye na-ede egwú, ma ọ bụ soneo, onye na-agụ egwú na onye na-ede uri, nke siri ike. Ma echere m na onye ọ bụla nwere ike ịgụ ihe niile. ** Na stereotypes okike gbara ndị na-agụ salsa gburugburu na [https://www.nytimes.com/1985/11/19/arts/celia-cruz-at-the-top-of-salsa.html "CELIA CRUZ: NA THE N'elu SALSA”] na New York Times (1985 Nov 19). * Onye ọ bụla na-ele Celia Cruz chere na obi dị ya ụtọ nke ukwuu…Ma enweghị m nne, nna, enweghị m obodo - naanị Pedro ka m nwere. ** Naanị inwe di ya na enweghị ike ịlaghachi Cuba mgbe nne na nna ya nwụrụ na [https://www.nytimes.com/1985/11/19/arts/celia-cruz-at-the-top-of -salsa.html "CELIA CRUZ: N'ELU SALSA"] na New York Times (1985 Nov 19) * Anọ m na-eri nri abalị na ụlọ oriri na ọṅụṅụ dị na Miami, mgbe onye nlekọta ahụ nyere m kọfị, ọ jụrụ m ma m were ya na sugar ma ọ bụ na-ejighị ya ... M wee sị, 'Chico, ị bụ onye Cuban. Kedu ka ị ga-esi jụọ ya? Na shuga!' ** Na mmalite nke akpaokwu ya "'Azúcar'"; site na ajụjụ ọnụ 2000 e hotara na [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2003-jul-17-me-cruz17-story.html “Celia Cruz, 77; Queen of Salsa's Passing na-egosi njedebe nke oge egwu" na Los Angeles Times (2003 Jul 17). ** A tụlere nhụta a na [https://www.youtube.com/watch?v=ZaHb_ms1YkAWhy mere Celia Cruz ji kwuo, "Azúcar"?] na ọwa egwu Smithsonian. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cruz,Celia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6yr6cs70upjsbg0oo4dc466710r0b6q Charlotte Ross 0 4224 15724 2023-10-22T13:49:21Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Charlotte Ross (amụrụ 21 Jenụwarị 1968) bụ onye omere America. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Eve Donovan na ncha opera Days nke Ndụ Anyị site na 1987 ruo 1991, yana Connie McDowell na usoro ihe nkiri ndị uwe ojii NYPD Blue site na 2001 ruo 2004. ==Okwu okwuru== *Abụ m onye na-anụ ọkụ n'obi anụ ọkụ n'obi kemgbe ọtụtụ afọ ugbu a. Ọ bụ ihe m kwenyere na enwere m mmetụta siri ike na ndị nwere modicum nke...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Charlotte Ross (amụrụ 21 Jenụwarị 1968) bụ onye omere America. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya dị ka Eve Donovan na ncha opera Days nke Ndụ Anyị site na 1987 ruo 1991, yana Connie McDowell na usoro ihe nkiri ndị uwe ojii NYPD Blue site na 2001 ruo 2004. ==Okwu okwuru== *Abụ m onye na-anụ ọkụ n'obi anụ ọkụ n'obi kemgbe ọtụtụ afọ ugbu a. Ọ bụ ihe m kwenyere na enwere m mmetụta siri ike na ndị nwere modicum nke ihe ịga nke ọma kwesịrị ịnwale ma weta olu iji nyere aka mee ka mmata karịa na-eme ka ha kwenye, na anụmanụ enweghị olu! Yabụ na ọ dị oke mkpa ka anyị kwalite mmata maka ha. … M na-eche ọtụtụ ndị mmadụ n'anya ụmụ anụmanụ na ọ bụrụ na e nwere ndị ọzọ mmata na obere amaghị banyere ihe na-aga n'ime-eme ka a ajị uwe, ihe atụ, ndị mmadụ ga-adịghị ọbụna tụlee ịzụrụ ya. ** [http://www.femalefirst.co.uk/movies/Charlotte+Ross+Interview-265421.html "Charlotte Ross Chats About New Role", interview with ''Female First'' (8 November 2012)] *Otu n'ime ihe mere m ji tinye aka na mgba ọkụ maka nchekwa primate abụghị naanị site na akwụkwọ na ihe nkiri m hụrụ, kama site n'ile anya n'anya chimpanzee n'ụlọ anụ ọhịa. Agaghị m echefu ya ... ọ gbanwere ndụ m **[https://blog.nationalgeographic.org/2013/11/24/award-winning-animal-activist-actress-charlotte-ross-campaigns-for-great-apes/ "Award-Winning Animal Activist—Actress Charlotte Ross—Campaigns for Great Apes", interview with ''National Geographic'' (24 November 2013)]. ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ross, Charlotte}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ifksmcng7tz4u7j3at2tgyn23o2binf Celia Green 0 4225 15725 2023-10-22T13:52:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Celia Green (amuru na Nọvemba 26, 1935) bu onye ihe omuma na onye ode akwukwo Britain ==Okwu okwuru== * N'ihu ya, e nwere ihe dị ịtụnanya banyere akparamàgwà mmadụ. Ụmụ mmadụ na-ebi n'ọnọdụ uche nke a na-akpọ sanity, na obere mbara ala dị na mbara igwe. Ha ejighi n'aka ma oghere gbara ha gburugburu ọ nweghị njedebe ma ọ bụ na ọ bụghị, n'ụzọ ọ bụla ọ bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche. Ọ bụrụ n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Celia Green (amuru na Nọvemba 26, 1935) bu onye ihe omuma na onye ode akwukwo Britain ==Okwu okwuru== * N'ihu ya, e nwere ihe dị ịtụnanya banyere akparamàgwà mmadụ. Ụmụ mmadụ na-ebi n'ọnọdụ uche nke a na-akpọ sanity, na obere mbara ala dị na mbara igwe. Ha ejighi n'aka ma oghere gbara ha gburugburu ọ nweghị njedebe ma ọ bụ na ọ bụghị, n'ụzọ ọ bụla ọ bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche. Ọ bụrụ na ha echee echiche banyere oge, ha na-achọpụta na ọ bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche na o nwere mmalite. Ọ bụkwa ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche na o nweghị mmalite. Echiche ndị dị otú a adịghị eme ka mmadụ ghara ịdị ọcha, nke doro anya na ọ bụ ihe dị ịrịba ama nke kwesịrị ka a na-akwanyere ya ùgwù karị. ''Mbelata na ọdịda nke sayensị'' (1976) * Ụzọ isi mee nchọnchọ bụ ịwakpo ihe ndị bụ́ eziokwu n’ebe ọ tụrụ nnọọ n’anya. * Naanị ihe agaghị ekwe omume kwesịrị ịnwale. N'ihe ọ bụla ọzọ, mmadụ ga-adarịrị. * Eziokwu ahụ bụ́ na ihe dị nnọọ anya abụghị ihe mere na ọ gaghị abụ eziokwu; ọ pụghị ịbụ ihe dị anya dị ka eziokwu ahụ bụ na ihe dị. * Ijuanya bụ naanị mmetụta uche ezi uche dị na ya. * Ndị mmadụ na-anabata erughị eru ha ka ha wee gbochie onwe ha ịchọ ihe ọ bụla ha nwere ike nweta. * Ọ bụ ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche na ihe ọ bụla kwesịrị ịdị adị. Ọ bụghị ihe a na-apụghị ichetụ n'echiche na ọtụtụ ndị mmadụ kwesịkwara ịdị adị na-enweghị mmasị na eziokwu ahụ bụ na ha dị. Ma ọ bụ n'ezie dị nnọọ iche. * Ihe dị ịrịba ama dị n’uche mmadụ bụ ókè ya na-agaghị emeli. * Ụmụ mmadụ kwesịrị ịdị njọ na akparamaagwa; ọ bụrụ na ọ bụghị, ọ ga-aghọta ihe mere o ji dị njọ na ihe ọ bụla ọzọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Green,Celia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qnqp6qk0jdob2t3zz9ebuel0yllxm5c Celia Thaxter 0 4226 15727 15726 2023-10-22T14:32:06Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Celia Laighton Thaxter (June 29 1835 - Ọgọst 25 1894) bụ onye America odee uri na akụkọ. ==Okwu okwuru== * '''Ọ bụrụkwa na anya mmiri na-agba anyị mmiri? <br /> Ọwụwa anyanwụ adabeghịkwa anyị.'''</p><p>'''Ihicha chi ọbụbọ nwere ike iweghachi <br /> Ìhè na olileanya na ọṅụ anyị ọzọ.''' <br / > Mkpụrụ obi mwute, nweta nkasi obi, echefukwala <br /> Na ọwụwa anyanwụ ahụ adaghị anyị!</p> ** "Ọwụwa anyanwụ adaghị anyị ada" na '' Drift-Weed '' (1878), p. 64 * Ugbua dandelion <br /> agbanweela ka ọ bụrụ mmụọ na-apụ n'anya. ** "Ugbua" na '' Drift-Weed '' (1878), p. 103 * <p>O nkenke, ịmụmụ ọnụ ọchị nke ọkọchị! <br /> O day divine and dear <br /> '''' olu iru újú oyi <br /> Ugbua anyị pụrụ ịnụ. chọta anyị, <br /> Na ihu igwe na-amụmụ ọnụ ọchị, <br /> Ka anyị na-ele anya n'ihu Mma, <br /> na-efekwa ya ofufe ọ bụla.'''</p> ** "Ugbua" na '' Drift-Weed '' (1878), p. 103 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thaxter,Celia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0bvurklizoviaxt6bslt24gz3cvltd3 Celine Dion 0 4227 15729 15728 2023-10-22T14:45:21Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Céline Marie Claudette Dion (30 Maachị 1968) bụ onye ọbụ abụ Canada. Achọpụtara maka ụda olu ya dị ike na nka nka, Dion bụ onye na-ese ihe ndekọ Canada kacha ere [6] na onye na-ese asụsụ French kacha ere oge niile. Egwu ya ewepụtala ụdị dị ka pop, rock, R&B, gospel, na egwu oge gboo. Na 8 Disemba 2022, Dion kwupụtara na a chọpụtala ya na w: stiff-person syndrome, ọrịa akwara ozi na-adịghị ahụkebe, yana na ọ bụ ya kpatara spasms ya. A kagbuola ụbọchị njem nlegharị anya n'ọdịnihu n'ihi nke a ==Okwu okwuru== * [o nwere] ọrịa onye isi ike ** [https://www.cp24.com/news/celine-dion-say-she-has-stiff-person-syndrome-here-s-what-that-means-1.6187090 Celine Dion kwuru na ya nwere 'onye isi ike ọrịa ọrịa.' Nke a bụ ihe nke ahụ pụtara] (Nicole Ireland, The Canadian Press bipụtara Thursday, Disemba 8, 2022 6:29PM EST) * Ọ bụ oge ị chere na ị nweghị ike, ka ị nwere ike. **[https://quotes.thefamouspeople.com/celine-dion-987.php] *M na-arụsi ọrụ ike. Ma ọtụtụ ndị na-arụsi ọrụ ike ma ha enweghị ihe ọ bụla. Enwere m ihe ndabara ọma. **[https://www.idrlabs.com/] *Ọ na-adị mma mgbe niile ịmara ma otu esi eme ihe banyere ịnọ naanị gị, yana otu esi akpa àgwà mgbe gị na ụlọ ọrụ. **[https://www.enkiquotes.com/] * “Ọ bụrụ na ị na-agbaso nrọ gị, ọ pụtara na ị na-agbaso obi gị. Ọ bụrụ na ị na-agbaso obi gị, echeghị m na ị nwere ike ịgahie. " **[https://milyuns.com/quotes-dion/] *Adịla ama nke ukwuu na nke ukwuu na nkọwa. Debe ndị mmadụ na-arọ nrọ. Mechie windo, mee ka ha juo ha anya. **[https://chatterbusy.blogspot.com/2012/10/celine-dion-quotes.html?m=1] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dion,Celine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5qoya3o9him8getlktbqd9dsx9j679p Cervical cap 0 4228 15730 2023-10-22T14:50:53Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Okpu cervical bụ ụdị mgbochi mgbochi ime. Okpu cervical dabara n'elu cervix wee gbochie spam ịbanye akpanwa site na mpụta nke akpanwa, nke a na-akpọ os. ==Okwu okwuru== * Agbanwela ma mezie okpu cervical, nke e ji mee ihe n'oge ochie, nke mere na ọ na-ekwe nkwa ugbu a na ọ ga-abụ ụzọ dị irè, dị nchebe na nke dabara adaba nke njikwa ọmụmụ. Dọkịta Gynecologist U. Freese na dọkịta ezé R. Goepp, na-arụ ọrụ na w: Ma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Okpu cervical bụ ụdị mgbochi mgbochi ime. Okpu cervical dabara n'elu cervix wee gbochie spam ịbanye akpanwa site na mpụta nke akpanwa, nke a na-akpọ os. ==Okwu okwuru== * Agbanwela ma mezie okpu cervical, nke e ji mee ihe n'oge ochie, nke mere na ọ na-ekwe nkwa ugbu a na ọ ga-abụ ụzọ dị irè, dị nchebe na nke dabara adaba nke njikwa ọmụmụ. Dọkịta Gynecologist U. Freese na dọkịta ezé R. Goepp, na-arụ ọrụ na [[w: Mahadum Chicago | Mahadum Chicago]], ejikọtala usoro nke ọzụzụ 2 ha iji nye ụdị mkpuchi cervical a ka mma. N'iji usoro eze, emebela usoro maka ịkwado okpu cervical kpọmkwem na cervix nke ọ bụla. Usoro dị otú ahụ na-enye ohere maka iji ngwaọrụ ogologo oge na-enweghị mkpasu iwe na isi ísì. Usoro a dị mma ma na-enye ohere inwe mmekọahụ. Ọ dịghị ọgwụ spermicides dị mkpa. Otu ụzọ valvụ dị na okpu na-enye ohere ka a na-ahapụ nsọ nwanyị kwa ọnwa na-ewepụghị ngwaọrụ ahụ. A na-achọ oge kacha nta na ọnụ ahịa maka ntinye mbụ. Ọtụtụ ụmụ nwanyị ga-enwe ike iwepụ ma dochie okpu nke ha. ** C Arthur, [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/6904486/ "Okpu cervical ahaziri iche: evolushọn nke echiche oge ochie"], ''J Nurse Midwifery'', (Nọvemba-Dec 1980); 25 (6): 33-4 . * Okpu cervical bụ usoro mgbochi afọ ime oge ochie eweghachiri n'ime afọ 1970 site n'aka ndị na-ahụ maka ahụike nwanyị. Ọ na-arụ ọrụ dị ka ihe mgbochi afọ ime ma n'ụzọ igwe na kemịkal. Ọmụmụ ihe a na-elele arụmọrụ na afọ ojuju nke okpu cervical na ụmụ nwanyị 76 dabara na otu afọ. Okpu ahụ dị 80.4% dị irè dị ka Pearl Index si kwuo na 89% nke ụmụ nwanyị nwere afọ ojuju na iji okpu. Enwere 51% na-aga n'ihu n'ime otu afọ. Okpu cervical dị ka ọ nwere ọnụ ọgụgụ mgbochi afọ na-eju afọ ma e jiri ya tụnyere ụzọ mgbochi ndị ọzọ na ụmụ nwanyị nwere nkà n'iji ya eme ihe. Nchọpụta dị ịrịba ama bụ na ọtụtụ afọ ime na-eme na ọnwa atọ mbụ nke eji okpu eme ihe. A na-ahụ arụmọrụ dị elu karị ma emesịa. ** Deborah Boehm, [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/0091218283902380 "Okpu cervical: Irè dị ka ihe mgbochi mgbochi"], "Journal of Nurse-Midwifery'', Mpịakọta 28, Isi nke 1, (January–February 1983), p. 3-6 * Okpu cervical bụ obere ngwaọrụ mgbochi nke enwere ike jupụta na ihe mgbochi spermicidal ma dọba ya n'elu cervix. Protocol na omume ndị odee na-atụ aro ka ụmụ nwanyị mejupụta okpu ụzọ abụọ n'ụzọ atọ zuru ezu na ihe mgbochi mgbochi nwere 5% nonoxynol-9 spermicide. Enwere ike ịhapụ okpu ahụ ruo ụbọchị asaa na-esochi karịa na-enweghị nlebara anya ọzọ ma ọ bụrụhaala na okpu ahụ na-ejigide spermicides. Ekwesịrị iwepụ okpu mgbe nsọ nsọ malitere. <br> Ugbu a, ọ nweghị mkpuchi mgbochi a rụpụtara na [[United States]]. Agbanyeghị, enwere ọtụtụ ụdị mkpuchi cervical dị na [[Europe]]. (Okpu ndị a tụlere n'okpuru dị n'aka Lamberts (Dalston) Ltd., Queens-bridge Road, London, England: ọnụ ahịa dị nso, $11.00.) ** Patricia Ann Canavan, RN, MS, Claudia Ann Lewis, RN, MS , [https://www.jognn.org/article/S0090-0311(15)30682-7/fulltext "Okpu Cervical: Ihe mgbochi mgbochi ọzọ ”], Mpịakọta nke 10, ISSUE 4, p.271-273, (July 01, 1981) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cap Cervical}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a60gaw9kbt3t32nuurw47nvwktd2u3a Charlotte Maxeke 0 4229 15731 2023-10-22T14:56:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Charlotte Makgomo née Mannya Maxeke (7 Eprel 1871[1] – 16 Ọktoba 1939) bụ onye ndu okpukpere chi South Africa, onye ndọrọndọrọ ọchịchị na ọha mmadụ; Ọ bụ nwanyị ojii mbụ gụchara nzere mahadum na South Africa wee nweta nzere B.Sc na Wilberforce University Ohio na 1903, yana nwanyị ojii mbụ nke Africa gụsịrị akwụkwọ na mahadum America. ==Okwu okwuru== * Ọrụ a abụghị maka onwe gị. Gbuo mmuo nke onwe ahu,...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Charlotte Makgomo née Mannya Maxeke (7 Eprel 1871[1] – 16 Ọktoba 1939) bụ onye ndu okpukpere chi South Africa, onye ndọrọndọrọ ọchịchị na ọha mmadụ; Ọ bụ nwanyị ojii mbụ gụchara nzere mahadum na South Africa wee nweta nzere B.Sc na Wilberforce University Ohio na 1903, yana nwanyị ojii mbụ nke Africa gụsịrị akwụkwọ na mahadum America. ==Okwu okwuru== * Ọrụ a abụghị maka onwe gị. Gbuo mmuo nke onwe ahu, adila ndu n'elu ndi gi ma soro ha biri, oburu na i nwere ike ibili, kuta onye gi na ya. ** [https://www.iol.co.za/news/opinion/charlotte-mannya-maxeke-the-mother-of-black-freedom-in-south-africa-2aba8ab5-e419-4db7-beae-6f32e926842f #:~:text=%E2%80%9CThis%20work%20is%20not%20for,%E2%80%9D%20Charlotte%20Mannya%2D%20Maxeke%20Institute., Aug 22,2021] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Maxeke,Charlotte}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9qze5hinwimdh2cco4uuu2b718kld80 Charlotte Osei 0 4230 15732 2023-10-22T14:59:48Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Charlotte Kesson-Smith Osei (amuru 1 February 1969) bu onye UN International Election Commissioner, onye okaiwu Ghana na onye bubu onye isi oche nke Electoral Commission of Ghana site na 2015 rue mgbe ewepuru ya na June 2018 ==Okwu okwuru== * Ị nwere ike dee m n'akụkọ ihe mere eme, mana ka m na-ebili dị ka ájá. ** [https://web.archive.org/web/20180719173656/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/You-may-write-me-down-in-history-but-still-li...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Charlotte Kesson-Smith Osei (amuru 1 February 1969) bu onye UN International Election Commissioner, onye okaiwu Ghana na onye bubu onye isi oche nke Electoral Commission of Ghana site na 2015 rue mgbe ewepuru ya na June 2018 ==Okwu okwuru== * Ị nwere ike dee m n'akụkọ ihe mere eme, mana ka m na-ebili dị ka ájá. ** [https://web.archive.org/web/20180719173656/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/You-may-write-me-down-in-history-but-still-like -uzuzu-I-rise-Charlotte-Osei-jabs-669914/ "Charlotte Osei jabs"], (18 Julaị 2018) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Osei, Charlotte}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7xh5jkd5sumhrjdm6e05aqxowkijc7o Charlotte Rampling 0 4231 15734 15733 2023-10-22T15:24:05Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ==Okwu okwuru== * E nwere ọtụtụ nghọtahie na ndụ. Otu oge m kpatara mkpesa site n'ikwu na mụ na ndị ikom abụọ bi [...] Apụtaghị m na ọ bụ mmekọahụ [...] Anyị dị ka ọ bụla. ndị mmadụ na-ekerịta ụlọ." "" **Earl Wilson'', Idaho dara, Ndebanye aha akwụkwọ (18 Maachị 1974). * Echere m na mgbe ogologo oge dị otú ahụ ekweghị ka ya na m nọrọ''. Ọ ga-amasị m ịkpọghachite ya na ndụ m. ** Onye nche'' (August 2003) [http://www.theguardian.com/film/2003/aug/16/edinburghfilmfestival Oge obi ụtọ]. * Anyị enweghị obi ụtọ. Ọ bụ ihe nro, na-emebi iwu na ihe niile'''. Onye ọ bụla dị ka ọ na-ekpori ndụ, ma ha na-aṅụ ọtụtụ ọgwụ na ha agaghị ama ya na agbanyeghị. ** [http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/charlotte-rampling-in-from-the-cold-529788.html "Charlotte Rampling: Site na oyi na-atụ", na ' 'The Independent' (25 Maachị 2005)]. Njụjụ ọnụ ọnụọgụgụ (2004) <small>Dị ka ekwuru na [https://www.numero.com/en/cinema/charlotte-rampling-cult-interview-numero-broadchurch-dexter-swimming-pool-45%20years-jean-michel-jarre "The Ajụjụ ọnụ òtù nzuzo na Charlotte Rampling" nke Philip Utz (10 Maachị 2020, nke e bipụtara na November 2004), Numero]</small> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rampling, Charlotte}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gw3454iqwberucp21kdbfgwtoehs3z2 Rachel Whiteread 0 4232 15737 15736 2023-10-22T15:39:47Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Rachel Whiteread|Rachel Whiteread]]''' (amụrụ 20 Eprel 1963) bụ [[w: Turner Prize | Turner Prize]] na-emeri ihe nka, mara amara maka ihe ọkpụkpụ ya, nke na-ewerekarị ụdị nkedo. Ọ bụ otu n'ime ndị a na-akpọ [[w:Young British Artists | Ndị na-eto eto Britain]], wee gosi na [[w: Royal Academy of Arts | Royal Academy]] ''[[w: Sensation (nkà) ngosi)|Sensation]]'' ngosi na 1997. O kere ''[[w:House (sculpture)|House]]'', nnukwu ihe nkedo n'ime ụlọ Victoria, na ihe ọkpụkpụ resin, '' Ihe ncheta '', maka plinth efu na London's [[w: Trafalgar Square | Trafalgar Square]]. == Okwu okwu == M na-eme ihe a niile na studio, mana m na-arụkwa ọrụ na enyí ndị a na-acha ọcha - dị ka "Ụlọ" ma ọ bụ "Ihe ncheta na-enweghị aha" - ihe ndị dị oke egwu, na-ewe ogologo oge dị egwu ime, gụnyere ọtụtụ ihe. nke esemokwu, ọtụtụ ndị jọgburu onwe ha, na anaghị eme ego ọ bụla karịsịa, ma ọ bụ naanị n'ihi na m kwesịrị ime ha. * Dị ka e hotara na [http://observer.guardian.co.uk/life/story/0,6903,497037,00.html "Otu ụbọchị plinth m ga-abịa" nke Lynn Barber dere na '' The Guardian' ( Mee 27, 2001)] * Anyị ka nwere ndị akwụna guzo n’akụkụ anyị, ndị mmadụ na-akpakwa n’azụ ụlọ. Mmasị ndị ahụ ka dị. * N'ụlọ ihe nkiri ụlọ ya na Betnal Green, dị ka e hotara na [http://www.guardian.co.uk/arts/features/story/0,11710,1589344,00.html "Ka na-agbaji ebu" nke Gordon dere. Ọkụ na ''Onye nche'' (Ọktoba 11, 2005)] * Echere m na ọdịiche dị n’etiti mụ na ụfọdụ ndị YBA ndị ọzọ [[w:Young British Artists|Young British Artists]] bụ na m nwere oké ọchịchọ maka ọrụ ahụ, ọ bụghịkwa onwe m nwere oké ọchịchọ. * Dịka ekwuru na "Ka na-agbaji ebu" nke Gordon Burn dere na '' The Guardian '' (11 October 2005) Achọghị m ime nka plop — ihe ọkpụkpụ nke na-agbadata n'ebe dị iche iche. Achọghị m iji ihe ọkpụkpụ m wụba n'akụkụ niile nke ụwa. * Dịka ekwuru na [http://observer.guardian.co.uk/review/story/0,6903,1593050,00.html "Boxing clever" nke Lynn Barber dere na ''The Guardian'' (16 October 2005)] * M bịara mara [[w:Louise Bourgeois|Louise Bourgeois]] n’afọ mbụ m ma ọ bụ nke abụọ na Brighton Art College. Otu n'ime ndị nkuzi m, Stuart Morgan, chepụtara ntakịrị nlegharị anya nke ọrụ ya na Serpentine, ma ya na onye nkuzi ọzọ, [Edward Allington], hụrụ ihe n'ime ya, na mụ, ma chee na m kwesịrị ịma banyere ya. Echere m na ọrụ ahụ mara mma. Ọ bụ ibe ya nke mbụ, ''The Blind Leading the Blind'', iberibe osisi na ụfọdụ n'ime ọrụ ọla kọpa mechara. N'akụkọ ndụ m, echeghị m n'ezie na ọ metụtawo m, ma echere m na e nwere myirịta na ọrụ anyị. Anyị abụọ ejirila ụlọ ahụ dị ka ụdị ịkụ ọkpọ, dị ka oghere nke na-amalite echiche nke otu ọrụ. Emechara m zute Louise na New York, obere oge ka m mechara ''Ụlọ''. Ọ rịọrọ ka ọ hụ m n'ihi na ọ hụla foto '' Ụlọ '' na '' New York Times '' ka ọ na-agba ya n'otu ụtụtụ, ka o kwuru. Ọ magburu onwe ya na ubé ụdị nutty; nnọọ mmasị na eccentric. Ọ na-ese oge dum; ọ bụ nnọọ ụlọ nri mụ na ya nọ ebe ahụ ka ndị na-ege ya ntị na-ekiri ya. Echetara m na ọ na-ekwu na m dị mkpụmkpụ karịa ya. Amaghị m ma nke a ọ bụ eziokwu mana ọ na-ekwu maka ọdịdị anụ ahụ nke ịrụ nnukwu ọrụ dị otú ahụ na anyị bụ ụmụ nwanyị dị obere. Mgbe ị zutere ya, ị gaghị ama ihe bụ eziokwu, n'ihi na ọ na-eme ihe. Ọ gbasawo webụ ya dọta ndị mmadụ, rie mmadụ ole na ole n'ụzọ. * Rachel Whiteread,[http://www.theguardian.com/artanddesign/2007/oct/14/art2 Kisses for Spiderwoman]," "The Guardian," 14 Ọkt. 2007: na [[w:Louise Bourgeois|Louise Bourgeois]] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.luhringaugustine.com/index.php?mode=artists&object_id=76 Luhring Augustine Gallery.] * [http://www.tate.org.uk/servlet/ArtistWorks?cgroupid=999999961&artistid=2319&page=1 Nchịkọta Tate — Rachel Whiteread] {{DEFAULTSORT:Whiteread, Rachel}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 4x5cnd1lnjom7lu76e0shc80tm7er5l Marianne von Werefkin 0 4233 15746 15744 2023-10-22T15:57:57Z Mercyjamb123 446 /* Letters à un Inconnu, 1901 - 1905; Museo Communale, Ascona */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Ilja Repin Marianne von Werefkin 1888.jpg|thumb|right|Ihe osise Marianne Werefkin na 1888, nke onye nkuzi nka Russia sere wee [[w:Ilya Repin|Ilya Repin]];A na-egosi ya dị afọ 28, jiri èbè n'ihi ihe mberede ịchụ nta]] ''[[w:Marianne von Werefkin | Marianne von Werefkin]]''' (10 Septemba 1860, Tula, Russia & ndash; 6 February 1938, Ascona, Switzerland) bụ onye Russian-German-Swiss [[w:Expressionism | Expressionist]] onye na-ese ihe na onye nkwado dị mkpa na otu ndị nka nka Munich [[w:Der Blaue Reiter|Der Blaue Reiter]]. Na ntiwapụ nke Agha Ụwa Mbụ, Werefkin na [[w:Alexej von Jawlensky|Jawlensky]] kwagara Switzerland; na 1921 ha kewara. Werefkin nọrọ na [[w:Murnau am Staffelsee | Ascona]], na Lago Maggiore ebe ọ na-ese ọmarịcha ọdịdị ala ya n'ụdị [[w:Expressionism|expressionist]], ruo mgbe ọ nwụrụ. == Okwu okwu == :<small>ahaziri n'usoro oge, site n'ụbọchị e kwuru okwu Marianne von Werefkin</small> [http://museoascona.ch/it/mcam/collezioni/fondazione-marianne-werefkin Foundation, Marianne Werefkin] [[File:WerefkinOrchester.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1906: 'N'ime Ụlọ ihe nkiri nke m', eserese tempera na gouache na akwụkwọ, etinyere na kaadiboodu (esere ya n'isi n'oge Munich, mgbe nkwụsịtụ eserese nke ihe karịrị ya. 10 afọ); ebe, amaghị]] [[File:Marianne von Werefkin, Herbst (Schule), 1907.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1907: 'Fall (School) / Herbst (Schule)', iwe ọkụ na kaadiboodu; (Oge Munich) ọnọdụ dị ugbu a: Museo comunale d'arte, Ascona, Switzerland / [http://museoascona.ch/it/mcam/collezioni/fondazione-marianne-werefkin Foundation, Marianne Werefkin]]] [[File:Ballsaal1908.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1908: 'Ballroom / Ballsaal', mgbasa ozi agwakọta na kaadiboodu (oge Munich) ebe: mkpokọta nzuzo]] [[File:Marianne von Werefkin - Zwei Frauen (1908).jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1908: 'Ụmụ nwanyị abụọ / Zwei Frauen', gouache na pensụl na akwụkwọ; (Oge Munich) ọnọdụ: amaghị]] [[File:Werefkin, Marianne von - Selfportrait I - Google Art Project.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1910: 'Ihe osise onwe 1.', ọnọdụ dị n'akwụkwọ; (Oge Munich) ọnọdụ ugbu a: [[w:Lenbachhaus|The Städtische Galerie im Lenbachhaus]], Munich, Germany]] [[File:Marianne von Werefkin - Schwarze Frauen (1910).jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1910: 'Ụmụ nwanyị ojii', eserese gouache na kaadiboodu;(Oge Munich) ọnọdụ ugbu a: [[w:Sprengel Museum|Sprengel Museum, Hannover]], Germany]] [[File:Marianne von Werefkin - Golgatha (ca.1910).jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1910: 'Golgatha', mmanụ na tempera, eserese na kaadiboodu;(Oge Munich) ọnọdụ: amaghị]] [[File:Citta lituania.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, c. 1913: 'Obodo dị na Lithuania'tempera, eserese na akwụkwọ; (Oge Munich) ọnọdụ dị ugbu a: Museo comunale d'arte, Ascona, Switzerland]][http://museoascona.ch/it/mcam/collezioni/fondazione-marianne-werefkin Foundation, Marianne Werefkin] [[File:Marianne von Werefkin - Sturmwind.jpeg|thumb|right|Marianne Werefkin, c.1915-17:'Oké ifufe / Sturmwinds', eserese]] [[File:Marianne von Werefkin (1918) d5698729.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, c.1918:'Snow n'abali / Schnee über Nacht', ihe osise mmanụ na mpempe akwụkwọ a na-etinye na kaadiboodu;amaghị ebe ọ nọ]] [[File:Marianne von Werefkin Country Road.jpg|thumb| aka nri|Marianne Werefkin, 1920: eserese 'Country Road']] [[File:Marianne von Werefkin Klostergarten c1926.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, c. 1926: 'Ebe obibi ndị mọnk / Klostergarten', gouache na acha pensụl na akwụkwọ, n'ịnyịnya na kaadiboodu; (Oge Ascona) amabeghị ebe ọ nọ]] [[File:Werefkin Ave Maria 1927.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, c. 1927: 'Ave Maria' (foto ahụ na-egosi onye ibe Werefkin, Ernst Alfred Aye - na-arụ ọrụ dị ka onye ụkọchukwu n'ihu ụlọ ndị akwụna); (Oge Ascona) amabeghị usoro na ọnọdụ]] [[File:Marianne von Werefkin Der Mönch 1932.jpg|thumb|right|Marianne Werefkin, 1932: 'Monk / Der Mönch', (ihe nlereanya maka onye mọnk nọ na foto a bụ onye ibe Marianne Werefkin: Ernst Alfred Aye); (Oge Ascona) amabeghị usoro na ọnọdụ]] === 1895 - 1905 === * Afọ ise gara aga, anọ m ọnwa abụọ na ọkara na Berlin, kwa ụbọchị, m na-aga n’ebe a na-edebe ihe mgbe ochie ka m leruo ma ọ́ dịghị ihe ọzọ n’ụzọ dị nkenke n’ihe osise a dị ebube nke Chineke [ihe osise nke onye agha akụ̀ na ụba, Alessandro del Borro, bụ́ nke e kwuru na ọ bụ Diego Velazquez. , na mgbe e mesịrị na-amaghị nna ukwu], na ụbọchị ọ bụla mkpụrụ obi m na-abụ abụ na nzaghachi ya ike na ike. Adara m ezigbo ọrịa mgbe ahụ, naanị amamihe ahụ mere ka m na ndụ m dịghachi ná mma mgbe nhụjuanya dị ukwuu na ya. N'ileghachi anya n'ihe okike ya, na ahịrị ndị a, na ụda ọkara ndị a (cheta na agba gbara agba megide ndabere ma ọ bụ kọlụm megide uwe), na amara nka niile, na ụdị ọmarịcha a, amalitere m ịchọ ịdị ndụ ọzọ. , ịhụ ya ugboro ugboro, ibi ndụ site na eserese na ikekwe site na eserese naanị. * Okwu dị na Akwụkwọ Ozi Werefkin nye [[w:Igor Grabar|Igor Grabar]] na Ọgọst 10, 1895; Ngalaba ihe odide nke State Tretyakov Gallery, Fund 106. Nkebi 3242 * Ahụrụ m ihe na-adịghị adị n'anya. Ahụrụ m ịhụnanya nke na-adịghị adị n'anya, nke gbatịrị n'elu gị dị ka obodo a na-adịghị ahụ anya, dị ka anwụrụ ọkụ na-enweghị atụ, ịhụnanya nke na-akpali agụụ maka ala ndị mara mma, nke jupụtara n'isi na ihe nkiri anwansi, nke na-enye ike na ịdị ebube, nke na-eduga mmadụ niile. ruo izu okè, nke na-achọ gị mma na uwe dị ebube, nke na-eme ka ikike ịse ihe na-amụba, nke na-ekpuchi gị eze nke ihe mgbaru ọsọ niile, nke na-eme ka ị bụrụ chi nke okike. * Okwu nke Werefkin sitere na ''Briefe an einen Unbekannten'', 1901-1905. Köln, 1960, p. 19; dị ka e kwuru na ''M. K. ČIURLIONIS NA MARIANE VON WEREFKIN: UZỌ HA NA MMIRI HA '', nke Laima Lauckaité; Institute of Culture, Philosophy and Art, Vilnius Abụ m nwanyị, enweghị m ike ihe niile e kere eke. Enwere m ike ịghọta ihe niile ma enweghị m ike ịmepụta ... enweghị m okwu iji gosipụta echiche m. Ana m achọ onye ahụ, nwoke ahụ, onye nwere ike inye ụdị a dị mma. Dị ka nwanyị, na-achọ onye nwere ike inye nkọwa ụwa dị n'ime, ezutere m Jawlensky ... * na German: ''Ich bin Frau, bin bar jeder Schöpfung. Ich kann verstehen und kann nichts schaffen.. .Mir fehlen die Worte, um meine Ideal auszudücken. Ich suche den Menschen, den Mann, der diesem Ideal Gestalt geben wurde. Als Frau, verlangend nach demjenigen, der ihrer inneren Welt Ausdruck geben sollte, traf ich Jawlensky...'' * Okwu nke Werefkin, na ''Letters à un Inconnu'', 1901-1905; dị ka e zoro aka na Bernd Fäthke, ''Marianne Werefkin'', na Britta Jürgs, ed., Wie eine Nilbraut, die man in die Wellen wirft, Porträts expressionistischer Künstlerinnen und Schriftstelirinnen, (Grambin: Aviva, 1998) * Ahụrụ m ndụ m n'anya: ọ na-ejupụta na ezigbo uri, ezigbo mmetụta, ihe ọtụtụ ndị amaghị. M na-eleda ndụ m anya, bụ́ nke, ịbụ ọgaranya, na-ekwe ka a kpọchie ya ná mgbakọ. N'etiti echiche abụọ a na-eme ka mkpụrụ obi m na-achọ ịma mma na ịdị mma mgbe niile. * Na: ''Letters à un Inconnu'', 1902 (Akwụkwọ ndetu I, p. 234) - Aux Source de l'expressionnisme. Ihe ngosi nke Gabrielle Dufour-Kowalska. Klincksieck, 1999. p. 101 * Nwoke na-atọ ụtọ dị ka nwanyị nwere uto. Nwoke chepụtara ụlọ ya, nwanyị - uwe ya. Ịbụ onye na-ese ihe pụtara inwe mmadụ, dị iche na echiche na echiche ndị ọzọ niile gbasara ihe ọ bụla. Ịbụ onye na-ese ihe apụtaghị inwe ngalaba nke ijikọta ahịrị na eserese, na-eme nka na nka ma ọ bụ ụdị nka, kama inwe ụwa n'ime onwe ya na ụdị onye ọ bụla iji gosipụta ya. * Na: ''Letters à un Inconnu'', (Akwụkwọ ndetu II, p. 8) - Aux sources de l'expressionnisme. Ihe ngosi nke Gabrielle Dufour-Kowalska. Klincksieck, 1999. p. 106 * Nnukwu ọnwa oroma na-atụgharị dị ka bọọlụ a na-apụghị ikweta ekweta megide oke anụnụ anụnụ. Silhouettes nke ụlọ dị n'akụkụ acha anụnụ anụnụ n'akụkụ abụọ, na-etolite obere etiti siri ike nke nwata. Dị ka ma ọ bụrụ na anyị na-agba akaebe ọmụmụ nke song nke okooko osisi nke na-subordinated a-acha anụnụ anụnụ na-achịkwa site oroma ọnwa. [o dere na 1905] * Na: ''Letters a un Inconnu'', (Akwụkwọ ndetu III, p. 120) - Aux Source de l'expressionnisme. Ihe ngosi nke Gabrielle Dufour-Kowalska. Klincksieck, 1999. p. 156 * A bụ m nwoke karịa nwanyị. Naanị mkpa ime obi ụtọ na ọmịiko na-eme ka m ghọọ nwanyị. Abụghị m nwoke, abụghị m nwanyị, abụ m m. [nke e dere na ya Journal, 1905]. ** Okwu nke akwụkwọ akụkọ Werefkin, 1905; na ''Briefe an einen Unbekannten'', ed. Clemens Weiler, Cologne: Verlag M. DuMont, 1960, p. 50 ==== ''Letters à un Inconnu, 1901 - 1905''; Museo Communale, Ascona ==== : <small>''' Okwu nke Werefkin sitere na: '' Lettres à un Inconnu, 1901 - 1905 '', nke e dere na French nke Marianne von Werefkin dere - nke e si na Vol 1. 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', [http://museoascona.ch/it/mcam/collezioni/fondazione-marianne-werefkin Museo Communale, Ascona]; dị ka e hotara na '' N'igosipụta ọhụụ anyị, - Edemede nke ụmụ nwanyị na-ese ihe'', ed. nke Mara R. Witzling, Universe New York, 1991 '''</small> * Gị onye m lekwasịrị anya nke ukwuu n’ahụghị ya. Gi onye m'chọsiworo ike, onye kpọworo òkù, nāhughi kwa gi ka ọ bia, gi onye nānọgide mb͕e nile n'adighi-adi-gi, anamedegara gi akwukwọ ub͕u a. Ị bụ ndị nwere ihu ọma naanị onwe m, ma a ukwuu ibu na ndị ọzọ mara mma onwe, onye nwere ọgụgụ isi onwe, a onwe anya n'ebe m, dị ka n'ezie dị ka dum anya n'etiti nrọ na eziokwu. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Oh, ọ bụrụ na m nwere ike iji aka m mata gị. Ọ bụrụ na akwa akwa a na-ese nwere ike inye m ọmarịcha onyonyo gị. Ọrụ ahụ bụ gị ['The Unknown'] ọrụ nka bụ m - esuwo m isi gị ọnụ, elere m anya ebe ọzọ ... Ị adịghị mma, ma ọ bụ ọrụ ebere. Ị maghị otú e si ahụ n'anya. – Ị dị nnọọ ukwuu na mara mma. Achụụrụ m àjà dị nro ma ka, onwe m, ị maghị otú e si ahụ n'anya. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Gịnị mere anyị ga-eji mee dị ka ndị na-enweghị ọṅụ ọzọ karịa ikwere, dị ka abalị dara, na ha abụọ akwa...na ọ ga-adị ukwuu na ido nsọ site n'ịhụnanya jostle ndị enyi nke akwa ha. Ọchịchọ anyị ga-adị ka ịhụnanya anyị - ihe efu na nka, enweghị njedebe ọzọ karịa ọchịchọ ịma mma. Ịnọgide na-ama mma na agụụ agụụ na-agụghị akwụkwọ (anaghị ekwu?) ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Ihe niile na-agwụ m n'ime ụwa nke eziokwu, a na m ahụ njedebe, njedebe nke ihe niile na akpịrị na-akpọ obi m nkụ maka enweghi ngwụcha na ruo mgbe ebighị ebi. Otu esi ekwu okwu banyere mmetụta ahụ, dị oke njọ, nke jidere m?... . Ọrụ mmadụ nwere mbọ ya kachasị ukwuu na-adaghachi azụ na nku gbajiri agbaji. Oh, otu a ka m na-emechi anya m. Achọghị m ịhụ, ịnụ, ịhụ n'anya, ma ọ bụ ime ihe. Naanị ihe okike nka, enweghị ngwụcha, enweghị oke, ọrụ chi n'ime mmadụ, pụtara ihe na-achọsi ike nye m. Ọ bụ naanị eziokwu na ọ bụ naanị nrọ ... ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * ..Ekwesịrị m itinye anya m n'anya gị, ọ bụ n'enyo ha ka m na-ahụ onwe m ka m ga-achọ ịdị, ọ bụkwa naanị ịhụ onwe m ka m kwesịrị ịdị. Echere m, ya mere, abụ m, Onye mara mma, nye anyị abụọ, ụbọchị ọ bụla anyị na-emepụta ụwa, kwa ụbọchị paradaịs na-adaba n'aka anyị, na-agba ọchịchịrị n'ájá nke ọtụtụ paradaịs ... Paradaịs ga-adaba n'aka anyị. , ga-emikpu n'ájá, a ga-amụkwa ọzọ dị ka uche anyị si dị. * Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * ..Achọrọ m ndụ mara mma; ka o wee bụrụ, nkwekọ na ụdị dị mkpa. Ana m ekwe nkwa nke m na mkpịsị ugodi nke mmetụta uche - ihe okike na-adịgide adịgide n'ebe niile na nke ọ bụla. Ihe niile bụ ụgha n'ebe ahụ, ihe niile bụ eziokwu. Eziokwu bụ ọchịchọ ịhụ ụgha. Achọghị m eziokwu gba ọtọ; ọ bụ ụkpụrụ nke ndụ m. Ọ bụ ihe na-eme ka ndụ m bụrụ nke nka na nke zuru oke. Mmetụta, ihe omume, ndị mmadụ na ihe ndị dị ka ha bụ, abụghị ihe ọ bụla nye m. Achọrọ m ka ha chepụta, echiche efu, ụgha na ndụ n'ezie na nka. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Achọrọ m ịrụ ọrụ. Ọ bụ uche. Ọchịchọ jọgburu onwe ya imegharị agba na-atọ m ụtọ n'obi. .Ahụla m ọnụ ọgụgụ, na oke ike dị egwu, na-agafe n'ihu m. Ka anyị nyochaa nke a - ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume ịkwanye ya. Gịnị kpatara na ị naghị arụ ọrụ ọzọ? Gịnị kpatara ịrụ ọrụ ọzọ? Okwukwe ahapụla m - àgwà nke itinye onwe m n'azụ, emeela ihe ndị ọzọ. Abụ m onye nka n'ezie? Ee, ee, ee. Abụ m nwanyị? Ewoo. Ee, ee, ee. Ha abụọ [[w:Alexej von Jawlensky | Jawlensky]] & Marinanne] nwere ike ịrụ ọrụ dị ka otu ụzọ? Mba, mba, mba. Kedu onye ga-ebuli ọchịchọ -? . . . Ọrụ nke ndụ m, talent a [Jawlensky] nke m na-echebe na mmasị m niile, na ịhụnanya m niile, ọ ghaghị ịbụ naanị ya n'ime ụlọ. Ihe mere na-ekwu, wetuo onwe gị obi. Ma oke agụụ dị n'ime m, na ọkpụkpọ oku m na-arụ ọrụ, na-ebibi ihe niile dị jụụ nke ndụ m. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p.130-140 * Akwụsịla m okwukwe na onwe m, ọ bụkwa ya mere ndụ m ji agakwuru ekwensu. Ntak: M na-akpachi anya onwe m. Ahụrụ m nka n'anya na agụụ enweghị ọdịmma onwe ya nke na mgbe m kwenyere na m hụrụ na m ga-enwe ike ijere ya ozi nke ọma site n'ịhapụ onwe m, ka onye ọzọ [Jawlensky] wee nwee ihe ịga nke ọma - emere m ya. Ma okwukwe ahụ dị ukwuu nke mere na ọ tachiworo obi, megide oke ifufe nile. Gị, gị, n'ịhụ m n'anya dị ka mmiri mmiri na-enweghị nghọta, ị bibie udo, ịdị jụụ nke ndụ m. O siri ike mana ọ naghị emebi emebi… na nwoke ahụ m nyefere ihe niile: mmụọ m na obi m, mmụọ m na ịhụnanya m, nchegbu m na nchegbu m, ume m, okwukwe m na ntụkwasị obi m, onye m nwere. meghere akụ niile nke ọgụgụ isi m na nke mkpụrụ obi m, onye nwere nghọta na enyemaka - nwoke a [Jawlensky] na-ele m anya n'enweghị mmasị ma na-ahọrọ kichin-ndị inyom [ohu ụlọ Yelena Neznakomova, bụ onye dị ime, ma nye Jawlensky nwa mbụ ya: nwa nwoke] nye m. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Tupu akwa akwa ahụ, ọrụ a na-emeghị eme, nke dị n'isi onye na-ese ihe, ga-adị ya ka hà nhata. Ikwu ihe a na-ekwubeghị - bụ ihe kpatara ọrụ nka niile. Ma naanị n'èzí ọrụ kwesịrị onye na-ese ihe kwesịrị ịda n'ala n'ihu ndị na-ese ihe n'oge gara aga ... .Rembrandt n'oge anyị ga-abụ Rembrandt ọzọ, n'ihi na ọrụ nke nna ukwu bụ onwe ya. Ma ka ọ bụrụ Rembrandt n'oge anyị, ọ gaara eji ụzọ ọhụrụ na-enye omenala ọhụrụ. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * ..Oh ezigbo enyi m, gị onye olu kpọrọ m kwupụta m mara mma gara aga, oh otú m si hụ gị n'anya n'ihi na ị bụ nwata, ị na-eje ozi echiche, ị na-aghọta mma nke a ndụ etinye kpamkpam abstraction. Oh ekwensu i meworo m, na ihe ọma nke ekwensu a. Onwere ibe jọgburu onwe ya na ịdị adị m.. Abụghị m nwanyị. Ma ịhụnanya ma ezinụlọ adịghị emeju m afọ. Nwa ahụ anaghị amasị m. Akpọrọ m ezinụlọ asị. Ahụrụ m ọrụ niile nke ọgụgụ isi mmadụ n'anya, ahụrụ m ọmarịcha okike na nke obi n'anya. Ihe mara mma, mara mma na ihe niile dị ka ịhụnanya na ndụ. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Onye na-ese ihe bụ naanị onye na-ekewapụ onwe ya na ndụ, na-emegide àgwà ya megide ya, ọ bụ naanị ya na-enye iwu ka ọ chọrọ ka ọ nọrọ n'ọnọdụ ihe dị ka ha dị. N'ihi ya, ya ndụ abụghị a fait accompli, ọ bụ ihe remake, ime ọzọ. Ọ na-eweghara onyinye ya ka ọ gaa n'ihu, gbanwee, Ọ na-eme nhọrọ ya, ọ bụ ya na-emepụta echiche nke mara mma na nke jọrọ njọ, ihe ndị ahụ bụ ihe a ga-echekwa, ihe na-agbanwe. N'oche nke ihe ọ dị mkpa ịgbanwe ọ na-etinye ọchịchọ ya, ọchịchọ ya, n'otu okwu, àgwà ya ... ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 * Art abụghị hysteria. Art bụ ihe okike na mmadụ dị ka a na-eche, ọ bụ ọrụ nkịtị nke ụbụrụ ya. Art bụ nleba anya na nsụhọ. Ọ bụghị ihe ebumpụta ụwa, nke na-edoghị anya, onye na-adịghị eme mkpebi, na-arịa ọrịa. Art bụ isi iyi ebighi ebi - ndụ, na okwu na-akparaghị ókè, onye ahụ. Ihe abụọ a, ndị a na-emegharị nke ọma, na-eme ka ndị ọkachamara ....Okwu niile mmadụ na-achọta iji nye echiche ọhụrụ bụ nkà. Gịnị mere ị ga-eji kwenye na okwu ahụ aghaghị ịbụ nke akwụkwụ na-aghọ nkà?... .Dị otú ahụ nka. Ọ bụ ngwaahịa nke ndụ na onye. A mụrụ ya site na esemokwu ha, site na mmetụta natara. Mana nke a na-eme otu ugboro, n'ihi na mgbe ahụ ọ bụghịkwa ndụ ma ọ bụ onye. ** Vol. 1: 'Onye m mara mma, Pụrụ iche!', p. 130-140 === 1906 - 1911 === * Kwuo onwe gị. [[w:Kaunas | Kovno]] bụ nnukwu akụ maka ndị na-ese ihe. Ọ na-agba ọchịchịrị, oriọna anaghị eme ka ọ dị ọkụ, okporo ụzọ na-agbakwa ọchịchịrị. Window violet ha na-atụ egwu egwu n'ọchịchịrị. Ahịrị ndị na-adịghị ahụkebe nke ụlọ ndị dị ala, na ha - ọkụ ọkụ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na-acha uhie uhie - ahịrị ndị na-enwu ọkụ nke ụlọ ahịa. Ọnyà na-acha uhie uhie na-egbuke egbuke [ha niile] na-ada n'akụkụ ụzọ violet. Na onyinyo ndị ahụ niile juputara na ndị mmadụ na-ekwu naanị banyere otu ihe, banyere ịhụnanya, na olumba, Polish ma ọ bụ Russian gbajiri agbaji. Mkparịta ụka na okwu ndị na-ada ụda na-emetụ n'ọnụ, dị ka ụdọ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na uhie nke ìhè - ọchịchịrị nke abalị. Ihe dị egwu, dị egwu na-agha ụgha n'elu ihe niile, enwere m ụjọ, ọ dị ka m nọ n'ụwa ọzọ, dị anya na ndụ n'ezie. * Okwu sitere na leta Werefkin nye [Alexej von Jawlensky], n'etiti Disemba 1909 na oge opupu ihe ubi 1910; dị ka e zoro aka na [http://www.19thc-artworldwide.org/spring06/52-spring06/spring06article/171-ambiguity-of-home-identity-and-reminiscence-in-marianne-werefkins-return-home-c- 1909 'Ihe mgbagwoju anya nke ụlọ: njirimara na ncheta na nloghachi nke Marianne Werefkin, c. 1909, Adrienne Kochman. * M na-azọpụta onwe m na chọọchị. Ọchịchịrị, tọgbọ chakoo. Ọkụ na-enwu n'ihu akara ngosi. Mmadụ na-abụ ihe niile mmadụ na-abụ mbụ n’oge gara aga. Ụfọdụ ọnụ ọgụgụ ojii - na obi dị arọ. Anya mmiri na-ewepụ ume, ihe gara aga na-ebili ọzọ. Home. . . n'ọfịs Peter [Nwanne Marianne, gọvanọ [[w:Kaunas | Kovno]] Province, Lithuania,mkpụrụ obi m dum na-amalite ịfụ ya ọkụ, n'ihi na agha ahụ maka ihe ọ bụla dị ụtọ ma dị mma, nke dị mma. a na-akpọ ndụ Russian. Ihe efu, tọgbọrọ chakoo n'ụlọ, ọ nweghị onye. Onye ọ bụla nke na-abịa - ọ dịghị eju ya afọ. Ma mgbe ahụ ụdị ọkụ ọkụ ịhụnanya dị otú ahụ na-adọwa n'obi [onye ọbịa], na-arịọ mgbaghara ma chefuo nsogbu dị n'azụ, na ụlọ ahụ dum na-aza. ** Na: leta [[w:Alexej von Jawlensky|Alexej von Jawlensky]], n'etiti Disemba 1909 na mmiri 1910; dị ka e hotara na [http://www.19thc-artworldwide.org/spring06/52-spring06/spring06article/171-ambiguity-of-home-identity-and-reminiscence-in-marianne-werefkins-return-home-c- 1909 'Ihe mgbagwoju anya nke ụlọ: njirimara na ncheta na nloghachi nke Marianne Werefkin, c. 1909, Adrienne Kochman. * M na-agakwa n’ọnụ ụlọ m gbatịa ogwe aka m n’ebe ọdịda anyanwụ—na ọ dị anya [site n’ebe a], na m ga-alaghachi otu ụbọchị. N'èzí mmetụta ndị ahụ na-egbu mgbu-ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịnọ n'ihu ndị a na ndụ ha. Nsogbu ọrụ na ezinụlọ - mmalite siri ike, ịrị elu ụgwọ, nkwalite - nrọ dị ụtọ, asịrị - nri ụbọchị, [Nke a bụ ihe atụ nke ekpere Onyenwe anyị, "nye anyị nri ụbọchị taa.."] na obi ụtọ ha na-echetara m. ụtọ, nke ndị na-azụta "maka ndị mmadụ," na ndị ị na-agaghị etinye nri ha n'ọnụ gị. Ana m eche maka Munich na ahụike m. Ihe niile dị ebe a na-ata ahụhụ na egwu a nke ịma mma na ndụ a jọgburu onwe ya na akwụkwọ a na-emebiga ihe ókè, na oke nka zuru oke. ** Na: leta [[w:Alexej von Jawlensky|Alexej von Jawlensky]], n'etiti Disemba 1909 na mmiri 1910; dị ka e hotara na [http://www.19thc-artworldwide.org/spring06/52-spring06/spring06article/171-ambiguity-of-home-identity-and-reminiscence-in-marianne-werefkins-return-home-c- 1909 'Ihe mgbagwoju anya nke ụlọ: njirimara na ncheta na nloghachi nke Marianne Werefkin, c. 1909, Adrienne Kochman. * Anya m bụ iko anwansi [mgbe m na-ele] ụwa dị n'èzí, ọ nwere ike gbanwee ọtụtụ ihe ka ọ bụrụ ịma mma. Paris, Munich....ha niile bụ otu. Obodo dị mma, n'ihi na ọ dị nso na ọdịdị na ihe ọjọọ n'ihi na anyị [Werefkin na Jawlensky] abụghịzi ndị sitere na okike. Ahụrụ m nke a na Blagodat. Ka mmadụ na-emekwuwanye onwe ya, otú ahụ ka owu na-ama onye ahụ ga-anọkwu. Mmadụ achọghị enyi, onye chọrọ onwe ya na onye ọ bụla hụrụ gị n'anya dị ka onwe ya. ** Okwu nke Marianne Werefkin, n'akwụkwọ ozi [[w:Alexej von Jawlensky | Jawlensky]], 1909-1910, ụtọ 19-1460, 38-39 dị ka e degharịrị ya na Lauchkaite-Surgailene, Vilnius no. 3, sk. 16, 136; dị ka ekwuru na [http://www.19thc- a8nj3y3cd076qtkft39xjcub5mf4ln2 Anna May Wong 0 4234 15740 2023-10-22T15:48:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna May Wong (amụrụ Wong Liu Tsong; Jenụwarị 3, 1905 - Febụwarị 3, 1961) ka a na-ewere dịka onye na-eme ihe nkiri Hollywood mbụ nke China America. ==Okwu okwuru== * Agụmakwụkwọ ndị m na-aghaghị ime mere ka ike gwụ m. Kedu ihe kpatara na ihuenyo Chinese bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe niile onye ọjọọ nke ibe ahụ, na-enwekwa obi ọjọọ - onye na-egbu ọchụ, onye aghụghọ, agwọ na ahịhịa. Anyị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna May Wong (amụrụ Wong Liu Tsong; Jenụwarị 3, 1905 - Febụwarị 3, 1961) ka a na-ewere dịka onye na-eme ihe nkiri Hollywood mbụ nke China America. ==Okwu okwuru== * Agụmakwụkwọ ndị m na-aghaghị ime mere ka ike gwụ m. Kedu ihe kpatara na ihuenyo Chinese bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe niile onye ọjọọ nke ibe ahụ, na-enwekwa obi ọjọọ - onye na-egbu ọchụ, onye aghụghọ, agwọ na ahịhịa. Anyị adịghị otú ahụ. Kedu ka anyị kwesịrị isi bụrụ, na mmepeanya nke dị ọtụtụ karịa nke West. Anyị nwere àgwà ọma nke anyị. Anyị nwere ụkpụrụ omume anyị siri ike, nke nsọpụrụ. Gịnị mere na ha anaghị egosi ndị a na ihuenyo? Gịnị mere anyị ga-eji na-akpa nkata mgbe niile, na-apụnara ihe, na-egbu? ** Na nkwuputa okwu Wong nyere maka nkọwa ndị China na ihe nkiri Hollywood (dị ka ekwuru na [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1987-07-12-ca-3279-story.html ANNA MAY WONG NA DRAGON-LADY SYNDROME”]; 1987 Jul 12) * Ekwenyesiri m ike na ọ dịghị mgbe m pụrụ igwuri egwu n’ebe a na-eme ihe nkiri ndị China. Enweghị m mmetụta maka ya. Ọ bụ ọnọdụ dị mwute na ndị China jụrụ ya n'ihi na abụ m onye America. ** N'okwu nke Wong kwuru banyere ahụmahụ ya ibi na mba ọzọ na China (dị ka ekwuru na [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1987-07-12-ca-3279-story.html" ANNA MAY WONG NA DRAGON-LADY SYNDROME”]; 1987 Jul 12) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wong,Anna May}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 696xx23nb8lp8f7f37zcz8zjiuwnhij Anna Nicole Smith 0 4235 15743 15741 2023-10-22T15:52:18Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Nicole Smith (November 28, 1967 - Febụwarị 8, 2007) bụ onye omere America, ihe nlere anya na kpakpando telivishọn n'ezie, onye buru ụzọ nweta ewu ewu dị ka onye egwuregwu Playboy nke 1993 nke afọ, wee bụrụ onye ama ama maka akparamagwa ya dị egwu. ==Okwu okwuru== * A kwanyere m ùgwù ịnọ na vidiyo ọhụrụ nke onye na-eme ihe ọzọ. Ma ọ bụrụ na m na-edekọ album, Achọrọ m ka nwoke a mepụta ya ma mee ka m mara mma duets, 'n'ihi na ọ bụ freakin' ọgụgụ isi! ** Anna Nicole Smith (2004) zoro aka na: Cyril H. Wecht, Dawna Kaufmann (2009) Ajuju nke igbu ọchụ: okwu na-akpali akpali sitere n'aka onye ama ama na-ahụ maka ọrịa gbasara ahụike. p. 99 ** Site na nkwupụta a Smith webatara [[Kanye West]] na 2004 American Music Awards, Nọvemba 14, 2004 * Apụghị m ara ara n’ụtụtụ a, m na-anwụkwa anwụ, n’ihi ya, m ga-aga. ** Anna Nicole Smith na {{w|Ihe ngosi Anna Nicole}}; E zoro aka na: David Volk (2004) The Tribe has Speken: Life Lessons from Reality TV . p. 89 * Ịlụ ego abụghị ihe ọma nye m. ** Akpọrọ ya na: Lanford Beard (2005) ''E! ezi akụkọ Hollywood: ezigbo akụkọ n'azụ ewute ''. p. 146 * Achọrọ m ịbụ onye ọhụrụ [[Marilyn Monroe]] wee chọta nke m [[Clark Gable]]. ** E zoro aka na: Rita Cosby (2007) '' Achịcha Blonde: Akụkọ Na-adịghị Anya N'azụ Ọnwụ Anna Nicole Smith''. p. 131 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Smith,Anna Nicole}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lruimn61se8ggoa7jjicfx6cjbkn8ef Anna Nieto-Gómez 0 4236 15748 15747 2023-10-22T16:02:31Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Nieto-Gómez (nke a sụgharịkwara dị ka NietoGomez) bụ ọkà mmụta, odeakụkọ, na onye edemede bụ akụkụ bụ isi nke mmegharị Chicana mbụ. Ọ tọrọ ntọala akwụkwọ akụkọ gbasara nwanyị, Encuentro Femenil, bụ nke ya na ndị edemede Chicana ndị ọzọ kwuru okwu metụtara obodo Latina, dị ka nlekọta ụmụaka, ikike ịmụ nwa, na ịlụ nwanyị nke ịda ogbenye. ==Okwu okwuru== * Iji ghọta n'ezie mkpa na nsogbu nke La Raza, anyị ga-etinyerịrị Chicana n'ọmụmụ ihe anyị. ** Echiche nke Chicana maka agụmakwụkwọ(1973) * Dị ka ụmụ nwanyị pere mpe, ndị Chicana aghawo ịkpa ókè agbụrụ, mmekọahụ na ịkpa ókè agbụrụ. ịkpa ókè agbụrụ na-emegbu ndị Chicana dị ka onye so n'asụsụ Spanish, omenala dị iche iche, ndị na-abụghị ndị Anglo na ọha mmadụ na-eji naanị otu omenala kpọrọ ihe, na naanị otu agbụrụ dị elu karịa ihe niile, agbụrụ Anglo-Saxon. Chicana na-ezute mmekọahụ n'ime ọha mmadụ nke na-ejikọta ike ọha na eze na akụ na ụba, ikike na ịdị elu na ikike nwoke na njikwa nwoke. * Onye na-ahụ maka nwanyị nke Chicana gbalịsiri ike ịzụlite na idobe njirimara ya n'agbanyeghị ọchịchọ nna na ihe onwunwe nke mmegharị mmekọrịta mmadụ abụọ iji tinye ya na mmegharị ha n'ozuzu dịka ọkwa na faịlụ nke ha. * A dọọla aka na ntị onye na-ahụ maka nwanyị Chicana ka ọ chere ma lụọ ọgụ ya n'oge ọzọ n'ihi egwu nkewa nkewa Chicano. Ọzọkwa a tụrụ aro ka ọ gbazee n'ime ite nwanyị na-agbaze karịa ikewa mmegharị ụmụ nwanyị. * Iji guzobe onwe ha dị ka otu mmasị ma ọ bụ otu ziri ezi, ndị Chicana femenista na-aga n'ihu ịkwado, dokwuo anya, na ịkụziri ndị mmadụ okwu gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nkà ihe ọmụma nke nwanyị Chicana. Nke a adịghị mfe. Ha emewo ihe n'ego a na-akpọ "vendidas" (ndị na-ere ahịa) n'etiti otu nke ha, Chicanos. N'otu oge ahụ, ndị femenistas aghaghị ịmanye mmegharị ụmụ nwanyị na-enweghị nkwado siri ike site na mmegharị Chicano. Site na 1968-1971 òtù Chicano jụrụ ịlụ nwanyị dị ka ihe na-adịghị mkpa na nke Anglo sitere n'ike mmụọ nsọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nieto-Gómez,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hys1hn8bpbu7va3a6i2qc4nt0hesxiv Anna Quindlen 0 4237 15749 2023-10-22T16:40:35Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Quindlen (amuru July 8, 1952) bu onye odeakụkọ America na onye ode akwukwo echiche nke New York Times kọlụm, Ọha na Ọha, meriri Pulitzer Prize for Commentary na 1992. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ndị ikom tụụrụ ime, a ga-enwe ụzọ nchebe, nke a pụrụ ịdabere na ya, nke a pụrụ ịdabere na ya, nke a pụrụ iji chịkwaa ọmụmụ nwa. Ha ga-adịkwa ọnụ ala. ** ''The New York Times''. ''Ibi Ụka''', p. 31 (198...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Quindlen (amuru July 8, 1952) bu onye odeakụkọ America na onye ode akwukwo echiche nke New York Times kọlụm, Ọha na Ọha, meriri Pulitzer Prize for Commentary na 1992. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ndị ikom tụụrụ ime, a ga-enwe ụzọ nchebe, nke a pụrụ ịdabere na ya, nke a pụrụ ịdabere na ya, nke a pụrụ iji chịkwaa ọmụmụ nwa. Ha ga-adịkwa ọnụ ala. ** ''The New York Times''. ''Ibi Ụka''', p. 31 (1988) * Ụfọdụ ezigbo enyi m bụ ụmụ nwoke. Ọ bụ naanị na m chere na ụmụ nwanyị ka ụmụ nwoke. N'ebe ahụ, ekwuru m ya. Ọ bụ obere nzuzo m ruru unyi. [...]<br> Ụbọchị ọzọ, otu enyi m maara ihe jụrụ "Ị hụtụla na ihe na-agafe dị ka nwoke dị egwu ga-abụ nanị nwanyị zuru oke?" Kandụl ndị Rom gbapụrụ n'isi m; o ziri ezi. Ihe m na-atụ anya n'aka ndị enyi m nwoke bụ na enwere nkwanye ùgwù na ịdị ọcha. Ihe m na-atụ anya n'aka ndị enyi m nwanyị bụ ịhụnanya na-enweghị atụ, ike ịmecha m ahịrịokwu m mgbe m na-akwa ákwá, na ike ịgwa m ihe mere temometa anụ ekwesịghị imetụ ọkpụkpụ aka. ** New York Times. ''Ibi Ụka''', peeji nke 26-27 (1988) * Ndị chọrọ ikele akụkụ nnwere onwe na nnwere onwe nke omume evolushọn ha na-enweta nwamba. Ndị na-achọ ịsọpụrụ servile ha na mgbọrọgwụ salivating nwere nkịta. ** The New York Times. ''Iche echiche nke ọma'', p. 122 (1993) * Nke a bụ ozizi domino n'ezie: Nwoke nwoke nwere mmasị nwoke na nwoke nwere mmasị nwoke, nwoke na-enwe mmekọahụ na nwanyị kwụ ọtọ, nne riri ahụ nwa ọhụrụ, ha niile daa n'ala, otu ụbọchị ọ ga-abịakwute gị. ** Ihe egwu dị n'ọrịa AIDS. ''The New York Times'', ngalaba. A, p. 31 (Decemba 9, 1993). * Ndị mmadụ na-ata nwa agbọghọ ahụ ụta mgbe niile; ọ kwesịrị ịsị mba. A monosyllable, ma omenala amamihe bụ mgbe niile na ụmụ nwoke enweghị ike ijikwa ya. ** ''The New York Times'', ngalaba. 4,p. 13 (Eprel 11, 1993). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Quindlen,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qq73q67p9ld47zaidakj06encbb8j0c Anna Popplewell 0 4238 15750 2023-10-22T16:44:32Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Katherine Popplewell (16 Disemba 1988 –) bụ onye omere Bekee ==Okwu okwu== *Mgbe gị na mmadụ nọrọ ọnwa isii na-eme ihe nkiri, ị ga-amata nke ọma ma ọ masịrị gị ma ọ bụ na ị chọghị. **[https://editorial.rottentomatoes.com/article/rt-interview-anna-popplewell-on-a-different-side-to-narnia-in-prince-caspian/ RT AJỤJỤ: Anna Popplewell n'akụkụ dị iche gaa Narnia na Prince Caspian] (June 25, 2008) * M hụrụ n'any...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Katherine Popplewell (16 Disemba 1988 –) bụ onye omere Bekee ==Okwu okwu== *Mgbe gị na mmadụ nọrọ ọnwa isii na-eme ihe nkiri, ị ga-amata nke ọma ma ọ masịrị gị ma ọ bụ na ị chọghị. **[https://editorial.rottentomatoes.com/article/rt-interview-anna-popplewell-on-a-different-side-to-narnia-in-prince-caspian/ RT AJỤJỤ: Anna Popplewell n'akụkụ dị iche gaa Narnia na Prince Caspian] (June 25, 2008) * M hụrụ n'anya sci-fi na fantasy mana echeghị m na ọ bụ ya mere m ji were ọrụ ndị m na-etinye aka na ya. Site na ọrụ ndị ahụ ụdị ha na-enye ha àgwà magburu onwe ya nke mgbapụ na ikike dị egwu iche n'echiche ụwa ndị dị na ya. ọzọ karịa nke anyị. N'otu oge ahụ, ha abụọ bụ akụkọ dị mma ịkọ maka na ha na-agbanye onwe ha n'àgwà na mmetụta mmadụ. Ọ dịtụbeghị mgbe m ga-egwu egwu mmadụ, amaghị m ihe ọ ga-adị m. Echere m na ha bụ akụkọ bara ezigbo uru ịkọ. Ebe ọhụrụ nwere akụkọ mmadụ. **[https://www.starburstmagazine.com/features/interview-anna-popplewell-star-of-halo-4-forward-unto-dawn Interview: Anna Popplewell, Star of HALO 4 – Forward Unto Dawn] (12) /06/2013) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Popplewell,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] iyknm3046siq8728gjg3js4p3u7k3ey Anna Shipton 0 4239 15752 15751 2023-10-22T16:55:57Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Shipton née Savage (January 1815 - 5 Nọvemba 1901) bụ onye ode akwụkwọ okpukpere chi nke, site na nwata, dere edemede banyere Iso Ụzọ Kraịst. ==Okwu okwuru== * Tupu m amata Onyenwe anyị, ịhụnanya m nwere n’ebe ụmụaka mere ka m nwee mmasị idere ha na ndị kụziiri ha akwụkwọ, na-enwe mmetụta nke ukwuu nke mkpa ọmịiko m nwere n’oge m bụ nwata, ma na-amatakwa ihe site n’ebe ndị na-enweghị ịhụnanya nọ. nke nzukọ siri ike na uche enweghị nghọta. ** Elu mmiri na ebe Nether; ma ọ bụ, Ndụ Ezoro Kraịst n’ime Chineke(1882), p. 26. * Iso Jizọs na-akpakọrịta abụghị nanị n'ime mmetụta ndị na-enye obi ụtọ; ị ghaghị ịmụta ya na nhụjuanya na n'ije ozi. ** P. 246. * Dị nnọọ ka mkpụrụ obi na Onyenwe anyị Jizọs na-enwe mmekọrịta, na nkwekọ na uche Ya, ka anyị ga-enyocha nduzi ya, nụ olu ya, ma ghọta akụkụ ya. ** P. 247. * Onye ohi nọ n’elu obe na Jọn hụrụ n’anya zuru oke na Kraịst. ** P. 362 . ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shipton,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] frtigpsph99i5f2x402yhdrcf7g3phh Anna Soubry 0 4240 15753 2023-10-22T17:22:02Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Soubry (amụrụ 7 Disemba 1956) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain na onye ndu nke obere oge dị mkpirikpi Independent Group for Change na 2019. Ọ bụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Broxtowe na Nottinghamshire site na 2010 ruo 2019, nke sitere na Conservative Party. ==Okwu okwuru== *[Anyị] jikọrọ ọnụ n'ọchịchọ anyị ka anyị na Europe kparịta ụka na inwe ntuli aka - na ịtụkwasị ndị Britain obi ka ha kpeb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Soubry (amụrụ 7 Disemba 1956) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain na onye ndu nke obere oge dị mkpirikpi Independent Group for Change na 2019. Ọ bụ onye otu nzuko omeiwu (MP) maka Broxtowe na Nottinghamshire site na 2010 ruo 2019, nke sitere na Conservative Party. ==Okwu okwuru== *[Anyị] jikọrọ ọnụ n'ọchịchọ anyị ka anyị na Europe kparịta ụka na inwe ntuli aka - na ịtụkwasị ndị Britain obi ka ha kpebie n'obi ha. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-26843996 Nick Clegg na Nigel Farage na arụmụka BBC kpụ ọkụ n'ọnụ banyere EU] ''Akụkọ BBC'' (3 Eprel 2014) * Ndị mmadụ ekwuola - ha ajụla Brexit siri ike. **[http://www.bbc.co.uk/news/election-2017-40240120 Hard Brexit anaghị akwado ọtụtụ ndị omeiwu, ka ndị na-eme mkpọsa na-ekwu] ''Akụkọ BBC'' (11 June 2017) *Anyị ga-akpọpụta ya...Ekwere m na nnwere onwe nke nta akụkọ mana onye ọ bụla nwere ọrụ ịghara ịkpalite mmegbu na iyi egwu ọnwụ. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-42385002 Theresa May katọrọ mmetọ ndị omeiwu n'ihi Brexit] ''Akụkọ BBC'' (19 Disemba 2017) * Onye dị ka [[w:Jacob Rees-Mogg|Jacob]], na echiche ya n'ihe ndị dị ka ite ime, nwoke kwuru na ya nwere ụmụ isii na ọ dịghị agbanwebeghị akwa akwa, onye na-ekwu na ọ bụrụgodị na gị ga-edina gị n'ike. Nna, ị gaghị enwe ikike ịhọrọ ịme nkwụsị - ọ dị m nwute, mana enweghị m ike ịnọ na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ nke onye dị ka ya na-edu. ** Dịka ekwuru na '' The Metro '', 7th February 2018, ibe 5. *Ọ bụ ụbọchị jọgburu onwe ya nye obodo anyị. O siri ike ka nke ahụ. A na-akpọ ya charlatan ukwu maka ezi ihe kpatara ya. Ọ dịghịkwa ihere nke ukwuu n'ikike o nwere ịgbanwe ọnọdụ ya. ** Na ntuli aka Boris Johnson dị ka onye ndu Conservative na Prime Minister na 2019. * Nke a abụghị akụkụ ụfọdụ. Nke a dị njọ. Anyị kwesịrị ọhụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọzọ na ọ bụ nnọọ na-mere. ** Ekwuru na nguzobe nke [[w: The Independent Group for Change|The Independent Group for Change]], na February 2019 site n'aka ndị omeiwu gbawara agbawa sitere na pati Conservative na Labour. BBC kwuru na Septemba 2019: ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Soubry,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4rmc1ak3qait40sd7qv1on3spaoydf4 Anna Strunsky 0 4241 15754 2023-10-22T17:27:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Strunsky Walling (March 21, 1877 - Febụwarị 25, 1964) ka amara ya dị ka onye ode akwụkwọ Juu-American nke narị afọ nke 20 na onye na-akwado socialism dabere na San Francisco, California, na New York City. Ọ bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ, ma dekwara banyere nsogbu ọha na eze na mmegharị ọrụ ==Okwu okwuru== *Onye ọkà mmụta sayensị, ọdịmma mmadụ na nke ọmụmụ eze, Kropotkin bụ amamihe nke afọ; Ọ bụgh...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Strunsky Walling (March 21, 1877 - Febụwarị 25, 1964) ka amara ya dị ka onye ode akwụkwọ Juu-American nke narị afọ nke 20 na onye na-akwado socialism dabere na San Francisco, California, na New York City. Ọ bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ, ma dekwara banyere nsogbu ọha na eze na mmegharị ọrụ ==Okwu okwuru== *Onye ọkà mmụta sayensị, ọdịmma mmadụ na nke ọmụmụ eze, Kropotkin bụ amamihe nke afọ; Ọ bụghị naanị na ọgụgụ isi ya na-eme ka o guzoro na enyemaka nkwuwa okwu, ma àgwà ya bụ nke a na-apụghị ịkọwa akọwa na nke na-enweghị atụ. ** "Okwu kacha mma nke Anna Strunsky", San Francisco Oku, 11 October 1904, nke e hotara na Ruth Kinna, '' Kropotkin: Nyochaa omenala Anarchist Classical '' (Edinburgh University Press, 2016), p. 15. * Ụjọ bụ n'onwe ya echiche agha. Ọ chọghị ịghọta ụkpụrụ omume agha. Ọ maara naanị obi ike nke ụkpụrụ. * Maka ụlọ na obodo —ma ụlọ niile bụ ebe obibi ya, mba niile bụkwa nke ya. O nweghi ulo na obodo di iche, * Ọ bụ igbu onwe onye zuru ụwa ọnụ ka ha na-egbu. N'ọnọdụ ụmụnna nke ụnyaahụ dị, a na-ekpochapụ taa uzu ọjọọ nke ịhụ mba n'anya nke na-eyi egwu iji ọchịchịrị kpuchie ụwa ruo afọ iri ise ọzọ. * Mgbanwe nke French webatara n'ime ụwa echiche nke ọha mmadụ, nke ụlọ nke atọ. Tupu mgbe ahụ, anyị nwere ụlọ ọrụ, okpukperechi, ndị otu, ọchịchị, mana ndị mmadụ enweghị. Mgbanwe ahụ gbasaara echiche nke ndị mmadụ ruo Rhine. *Ị nweghị ike imeri ndị kpọtere. Ị nweghị ike ịmegharị Belgium na France. Ị pụghị ikpochapụ ozizi Marx na Engels n’uche ọtụtụ narị puku ndị German Socialist. N'ezie, ha ga-achọta ụzọ ụfọdụ ha ga-esi jikọta mmụọ na omume ha na ndị mmekọ nke mba ndị ọzọ ma ọ bụrụ na mwakpo dị otú ahụ sitere n'akụkụ ọchịchị nke ha na-aghọtabu ma katọọ ya. Nkwasa ngwa agha abụghị ihe mgbochi. Ọ bụ ihe mgbochi nke ga-ebu ihe niile n'ihu ya. Ọ na-ebuli agha ahụ gaa n'ụgbọ elu dị elu nke ndị isi na ndị ka mma ga-emeri, ebe taa ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ha ga-ada. Ọ bụ ime ihe mgbochi a na-amaghị n'akụkọ ihe mere eme. Ọ bụ modernism nke na-ekere òkè nke ọha mmadụ n'ọdịnihu nke ọ na-aga wulite ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Strunsky,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tsh3vxyrko4jc4jax41y44a4wr6z67l Anna Sui 0 4242 15756 15755 2023-10-22T17:37:19Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Sui (amuru August 4, 1964) bu onye mmebe ejiji America ==Okwu okwuru== * Ha achọghị ka m bụrụ onye nrụpụta ụlọ ọrụ ọzọ. Nke ahụ abụghị ihe m dị mma na ** site na http://articles.latimes.com/1992-11-13/news/vw-343_1_anna-sui Gerston, Jill. Toast nke New York: Anna Sui jikọtara Grunge na Disco. Los Angeles Times (Nọvemba 13, 1992).] * N'ụzọ nke oge ahụ dị, anyị niile na-achọ ntakịrị echiche efu… Fantasy bụ akụkụ dị mkpa nke ejiji m… ** site na [http://www.nstperfume.com/2005/03/29/anna-sui-secret-wish-summer-by-kenzo-z-zegna-more-new-fragrances/ Ugbu a na-esi nke a. Anna Sui Secret Wish, Summer site Kenzo, Z Zegna & ndị ọzọ na-esi ísì ụtọ. Pennsylvania (March 29, 2005).] * Ana m enwe nchekwube na obi ụtọ mgbe niile. Ọ bụ ihe m na-eche banyere ejiji. ** site na [http://www.vogue.com/fashion-shows/spring-2010-ready-to-wear/anna-sui Borrelli-Persson, Laird. "Oge mmiri 2010 dị njikere-eyi." Vogue (Septemba 16, 2009).] * Anyị na-emegharị akwa akwa. ** site na [http://www.huffingtonpost.com/tom-vanderbilt/made-in-midtown-meet-anna_b_534509.html Vanderbilt, Tom. Emere na Midtown: Zute Anna Sui. The Huffington Post (June 12, 2010).] * Agụụ na ọchịchọ na-aga n'ihu karịa afọ ojuju ozugbo. Nke ahụ bụ ọdịdị mmadụ. ** site na [http://www.rollingstone.com/culture/news/exclusive-anna-sui-discusses-her-spring-2012-show-and-punk-rock-heritage-20110914 Nika, Colleen. "Naanị: Anna Sui na-ekwurịta banyere oge opupu ihe ubi 2012 ya na ihe nketa Punk Rock". Rolling Stone Septemba 14, 2011 * Ihe kacha nwee mmekọahụ na bikini bụ na ọ na-ahapụ ihe n'echiche, nke bụ akụkụ kachasị mma. ** site na [https://www.weconnectfashion.com/articles/usa-swimwear-market-research-report-2015 WeConnectFashion. "Akụkọ nyocha ahịa ahịa mmiri nke USA 2015". WeConnectFashion (2015) * Ị ga-elekwasị anya na nrọ gị, ọ bụrụgodị na ọ gafere ọgụgụ isi. Kedu ka nwa agbọghọ a si na mpaghara Detroit ga-esi nwee ihe ịga nke ọma na New York? Ọ bụ nrọ ahụ mgbe niile. ** site na [http://mbfashionweek.com/designers/anna-sui MBFashionWeek.com. IMG n'ụwa niile. 2015.] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sui,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ghl3z0ibc38brhndbluslf7k2b1nl22 Princess Peters 0 4243 15759 15758 2023-10-22T17:58:23Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Princess Peters|Princess Osayomwanbor Peters]]''' (1 October 1986) nke a kacha mara amara site na aha ngosipụta ya bụ Princess Peters bụ onye ọbụ abụ ozioma nke Naijiria, onye na-agụ abụ, onye na-edekọ na onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe nkiri na onye na-eme ihe ngosi. onye na-eme ebere. == Okwu ndị okwuru == *Egwu ozi ọma anaghị atọ ụtọ n'ihi na ọtụtụ ndị Naịjirịa na-ahọrọ ige egwu ụwa karịa. Nke a nwere ike bụrụ ihe mwute nye ndị ọbụ abụ ahọpụtara bụ ndị họọrọ mpụrụiche a mana ọ na-akpali m mgbe niile ịgbanwe usoro ọnọdụ ọ bụla m nwetara onwe m, m ga-eme ihe niile enwere ike site n'amara Chineke iji bulie mpụrụiche egwu ozioma na Nigeria. **[https://thenationonlineng.net/fast-rising-singer-princess-peters-bags-award/ Nweta ihe nrite] *Anam atụanya ogo, kacha mma **[https://www.vanguardngr.com/2019/02/princess-peters-aims-for-the-sky1/amp/ Princess Peters kwesịrị anya na nke kacha] * Amúghịm na uju . Nzolitem siri ezigbo ike. Enwere ọtụtụ ihe m chọrọ nke m na-enweghị ike inweta, ọbụlagodi inwe nne na nna m abụọ n'agbanyeghị na ha nwara ma o lekota mpe ịkpata nri. **[https://guardian.ng/news/nollywood-actress-princess-peters-to-empower-youths-widows/Inyere ndị ntorobịa na ndị agadi aka] * Ọtụtụ oge, m na-agbalị itinye onwe m n'ọnọdụ ndị ọzọ bi gburugburu anyị bụ ndị na-enweghị ike iri otu ugboro nri kwa ụbọchị na mgbe niile anọm na anya mmiri nke enweghị ike ime ihe iji nyere ọnọdụ ha aka. **[https://guardian.ng/news/nollywood-actress-princess-peters-to-empower-youths-widows/ inyere ndị ajadu aka] *URHUESE” bụ abụ ekele Chineke maka ịdị mma, ngozi na ikwesị ntụkwasị obi Ya. **[https://www.vanguardngr.com/2019/08/princess-peters-drops-video-for-urhuese/amp/ Bidoro nke urhuese] *Urhuese bụ okwu n'asụsụ Edo nke pụtara 'ekele gị' na 'ọ bụ ọba ekele nye Chineke maka ngọzi ya, ịdị mma na ikwesị ntụkwasị obi ya. **[https://www.vanguardngr.com/2020/01/princess-peters-officially-release-much-anticipated-urhuese-album-photos/amp/ nwepụta abụ urhuese] *Urhuese bụ abụ ekele nye Chineke Pụrụ Ime Ihe Nile maka ihunanya na obi-ọma Ya n’ebe ụmụ mmadụ nọ na otu n’ime ebumnuche nke abụ a bụ ịkpali obi ekele n’ime ndị mmadụ n’otu n’otu na gburugburu ebe ụwa. Atụmanyam bụ na onye ọ bụla na-akpọ Urhuese ga-azụlite obi ekele n'ihi na inwe ekele abụghị onyinye kama ọ bụ àgwà nwere ike ịzụlite. **[https://www.vanguardngr.com/2020/01/princess-peters-officially-release-much-anticipated-urhuese-album-photos/amp/ nwepụta abụ urhuese] *2020 ga-adị ukwuu site n'amara nke Chineke. Ana m arụ ọrụ nnukwu ihe ugbua na enweghị m ike ichere ka ọ pụta ka ụwa hụ ya. **[https://www.vanguardngr.com/2020/01/princess-peters-officially-release-much-anticipated-urhuese-album-photos/amp/nwepụta abụ urhuese] *Ịbụ nne abụghị ọrụ dị mfe. Ya mere, ndị na-ejikọta ọrụ abụọ ahụ kwesịrị inweta nrite pụrụ iche. **[https://www.vanguardngr.com/2022/03/princess-peters-set-to-drop-new-song-iyesogie-to-celebrate-mothers-day/ nkwadobe iwepụta abụ ọhụụ] *Edere m egwu a iji mee ememe ndị nne n'ụwa niile na-ekpe ekpere arịrịò maka uto na ọganihu nke ụmụ ha. **[https://www.vanguardngr.com/2022/03/princess-peters-set-to-drop-new-song-iyesogie-to-celebrate-mothers-day/ nkwadobe iwepụta abụ iji kele ndị Nne] * Ndị ahịa kwesịrị ịmalite ile ndị na-abú abụ ozi ọma anya ka ha nọchite anya ma kwalite akara ha. N'ezie, ị nwere ntukwasiobi zuru oke ma a bịa n'ihe gbasara ndị ọbụ abụ ozioma. Ọtụtụ n'ime ha ma ọ bụrụ na ọ bụghị ha niile nwere agwa enweghị mgbagha, nke m na-eche bụ otu n'ime isi ihe ụdị e kwesịrị iburu n'uche na ịchọta onye nnọchianya. Ha anaghị etinye aka na asịrị ndị nwere ike imebi ihe oyiyi nke ụdị. Ha na-akpakọrịta, hụrụ n'anya nke ọtụtụ ndị nwere ọtụtụ ndị na-eso ụzọ kwere na ha na ihe ọ bụla ha na-anọchi anya n'elu ihe niile ha na-aghọta otú iwu na-arụ ọrụ na ike na-agba ọsọ na ika n'ọhụụ zuru okè na oke iguzosi ike n'ezi ihe. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/05/07/princess-peters-brands-need-to-start-considering-gospelaartists-for-ambassadorial-roles/amp/ ihụta ndị ọbụ an n'ọkwa nnọchiteanya] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Peters, Princess)}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] bk536ex6dewk0mpknc1jkbq7r77zias Idowu Phillips 0 4244 15761 15760 2023-10-22T18:10:58Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:ig:Idowu Philips|Idowu Philips]]''' (amụrụ 16 Ọktoba 1942), nke a ma ama dị ka '''Iya Rainbow''', bụ onye na-eme ihe Naijiria n'eme ihe nkiri. == Okwu ndị okwuru == *Obi di m uto n'ihi na onye gara mba ofesi bia wuo ulo, okwesiri ito ma kele ya. **[https://www.punchng.com/why-i-wept-when-my-child-built-me-a-house-iya-rainbow/ Na N'ajụjụ ọnụ Saturday Beats] * Edere n'akwụkwọ akụkọ mgbe ahụ na abụ m onye na-eme ihe nkiri dị ọnụ ala. Anam egosipụta dị ka'Iya Osumare' mgbe ahụ ọ bụghị 'Iya Rainbow'. Ọ bụrụ na emeghị m otú ahụ, agaraghị m enwe ike ịzụ ụmụ m ise nke ọma. **[https://www.punchng.com/why-i-wept-when-my-child-built-me-a-house-iya-rainbow/ Azịza ya mgbe a jụrụ ya ma onyinye ụlọ sitere n'aka nwa ya bụ nke ahụ. ụgwọ ọrụ ya] *Ịbụ nwanyị di ya nwụrụ apụtaghị na mmadụ ga-anọdụ ala n'otu ebe n'emeghị ihe ọ bụla wee chere gọọmentị maka enyemaka. **[https://www.punchng.com/i-cried-when-i-was- called-the-cheapest-actress-mama-rainbow/ Focus of her foundation] * Chineke nwere ike ịgbanwe akụ nke onye ọ bụla maka ezi ihe. Naanị mkpa ka ị na-ekpe ekpere mgbe niile ma na-eme ihe ziri ezi. Ọ bụrụ na ị na-emesapụ aka, ị ga-enweta amara mgbe niile. **[https://www.punchng.com/i-cried-when-i-was- called-the-cheapest-actress-mama-rainbow/ Olee otú o si merie ihe ịma aka] (26 Mee 2019) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Phillips, Idowu}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] d56jibgdqtuowcv4hj83um7tq1z42de Anna-Maria Ravnopolska-Dean 0 4245 15763 15762 2023-10-22T18:56:25Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna-Maria Ravnopolska-Dean (Bulgaria: Анна-Мария Ravnopolska-Дин) (amụrụ 3 Ọgọstụ 1960) bụ onye Bulgarian harpist, ọkà mmụta egwu na onye na-ede egwú. ==Okwu okwuru== * Ọ ji draịva, aplomb, na nghọta na-egwuri egwu n'oge niile… arụmọrụ a ga-ewere ọnọdụ n'etiti egwu kachasị mma nke egwu m. ** Peter Blauvelt, onye na-ede egwú (June 2003) * Egosipụtara nchikota na-adịghị ahụkebe nke itinye aka na mmetụta mmetụta na ịdị jụụ dị ukwuu na ogbo. Anna Chobanova (1995) * Ihe nka, nke nwere oke uche na echiche, Anna-Maria jisiri mmemme siri ike. ** Iveta Gruncharova, ọkà mmụta egwu, Bulgarian National Radio (19 Nọvemba 2003) * Anna-Maria Ravnopolska-Dean na-efega n'ụzọ dị ịtụnanya n'isi ruo n'ọkwa arụmọrụ. Ihe onyonyo na-enweghị atụ, na-akpasu iwe, [kaleidoscope] nke agba, usoro na-agbanwe agbanwe. ** Konstantin Karapetrov, "Egwu Ụnyaahụ, Taa" (December 2003) * Ọkachamara nke akụrụngwa gosipụtara, nghọta egwu miri emi na nghọta ụdị… pụrụiche. ** Dr. Vernon Kliewer, Prọfesọ Emeritus, Mahadum Indiana (1995) * "Talent bụ agụụ na ọgụgụ isi" ka onye pianist a ma ama [[w: Heinrich Neuhaus | Heinrich Neuhaus]] na-ekwu - site n'uche nke a anyị nwere ike ịkọwa nka nke onye na-akụ ụbọ akwara - Anna-Maria Ravnopolska-Dean. ** Albena Manova, ọkà mmụta egwu, ''Zname'' (20-26 Mee 1992) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ravnopolska-Dean,Anna-Maria}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j1gg8cq4jiys1m5c2we2snf1zvsga8c AnnaSophia Robb 0 4246 15766 15765 2023-10-22T19:01:31Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} AnnaSophia Robb (amuru Disemba 8, 1993 na Denver, Colorado) bu onye omekorita America. ==Okwu okwuru== * Ahụrụ m mgbatị ahụ n'anya, mana ọ bụ egwuregwu siri ike na ị ga-agbarịrị mbọ ike. Ọ bụ nkwenye dị otú ahụ na ọ na-esiri ike ime ihe ọ bụla ọzọ karịa mgbatị ahụ ka ndị mmadụ na-aga n'ihu. * Ọ na-amasị m ịrị elu. Enweghị m mmasị ịrụ ọrụ. N'ezie, ọ na-amasị m ịrụ ọrụ. Ị mara, m na-agwa onwe m, "AnnaSophia, ị ga-arụ ọrụ. Ị nwetabeghị mgbatị ahụ n'ime ogologo oge. Ị mara, Enweghị m oge, n'ezie, ịrụ ọrụ ma ọ bụ igwu egwuregwu. Ma ọ na-amasị m ịgba egwu. Ọ na-amasị m ịgba ọsọ n'oge opupu ihe ubi ma ọ bụ n'oge mgbụsị akwụkwọ. Ọ na-amasị m ịpụ n'èzí. Ọ naghị amasị m ịgba ọsọ na igwe igwe. Ike na-agwụ m . naanị m na-arịa ọrịa ya. Ma ọ bụrụ na m nọ n'èzí, enwere m ike ịgba ọsọ ruo ọtụtụ afọ. Ma ọ bụ jee ije, ọ bụrụ na achọrọ m ezumike. * Edebere m chịngọm niile n'ihe nkiri ahụ. Ọ dị ka nnukwu bọọlụ. ** N'elu chịngọm ọ na-ata mgbe ọ na-arụ ọrụ :Violet Beauregarde|Violet Beauregarde na Charlie and the Chocolate Factory (film)|Charlie and the Chocolate Factory. * M na-achọkarị ịga mahadum - amaghị m kọleji - naanị iji nyochaa ụwa. Achọrọ m ịmụ asụsụ - ọtụtụ, ọtụtụ asụsụ. Ọ na-amasịkwa m inyere ndị mmadụ aka, yabụ echere m na ọ ga-atọ m ụtọ ịrụ ụfọdụ ọrụ anaghị akwụ ụgwọ. * Apụghị m ikweta na nke a pụrụ ịbụ eziokwu na narị afọ nke 21. ** Na ịgba ohu na India. * Asịrị m otu nwata nwoke tara akpụ m mere ọla aka enyi n’ụtụtụ wee jụọ afọ ole ọ dị. O juru m anya mgbe o kwuru na ọ fọrọ obere ka ọ dị afọ iri na anọ. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu afọ anyị bụ, ma ahụ́ adịghị ya nke ukwuu nke na ọ fọrọ obere ka ọ bụrụ nwa nwanne nne m dị afọ asatọ. Ọtụtụ n'ime ụmụ okoro na ụmụ agbọghọ ndị ọzọ adịghị eriju afọ nke na ha nwere isi awọ n'elu isi. Ọ bụụrụ m ihe na-echetara m etu m si gọzie m, na etu ọbụna nnukwu ọnụ ọchị na-apụghị imeju afọ mmadụ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Robb,AnnaSophia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] c4l235p4ks0ms9rfigabdfr6rn6rxok Annabelle Wallis 0 4247 15767 2023-10-22T19:09:22Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Annabelle Frances Wallis (September 25, 1984 -) bụ onye omere Bekee ==Okwu okwuru== * Ị maara na nkà ihe ọmụma m bụ na ụwa bụ nnukwu ebe ya mere ọ bụrụ na ị nweta ohere ibi ná mba ọzọ nkuzi na ndụ ọ na-enye gị dị ka ọ dịghị ọzọ. M kwagara Cascais mgbe m dị otu narị afọ na ọkara. Obi dị m ezigbo ụtọ na m tolitere n’omenala Latịn ma mụọ asụsụ ọzọ. Mgbe m na-abịaru nso otu agwa ma ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Annabelle Frances Wallis (September 25, 1984 -) bụ onye omere Bekee ==Okwu okwuru== * Ị maara na nkà ihe ọmụma m bụ na ụwa bụ nnukwu ebe ya mere ọ bụrụ na ị nweta ohere ibi ná mba ọzọ nkuzi na ndụ ọ na-enye gị dị ka ọ dịghị ọzọ. M kwagara Cascais mgbe m dị otu narị afọ na ọkara. Obi dị m ezigbo ụtọ na m tolitere n’omenala Latịn ma mụọ asụsụ ọzọ. Mgbe m na-abịaru nso otu agwa ma ọ bụ edemede m nwere ike ịbịaru ya nso site n'echiche dị iche iche, ma eleghị anya n'echiche mba ụwa. ** [http://www.theglassmagazine.com/interview-with-annabelle-wallis/ Glass na-agwa Annabelle Wallis maka ọdịdị ọrụ ya na-akọwapụta ọrụ ya na Steven Knight's Peaky Blinders] (November 12, 2013) * Amaara m mgbe nile na m chọrọ ime ihe nkiri, ma n’ịbụ onye dị afọ iri na ụma dị mpako, adịchaghị m njikere ikweta ya ruo mgbe ọ dị m ka ọ̀ ga-ekwe omume. Emere m ihe n'ụlọ akwụkwọ wee mee obere ihe nkiri na Portugal na ụfọdụ ihe nkiri Portuguese na ihe ndị dị otú ahụ, [ma] doro anya na ọ dị naanị ị nwere ike ịga, ya mere m kwagara London ma chụọ ya ebe a. Ihe niile dabara n'ebe dị ngwa ngwa. Enwetara m onye nnọchi anya na site na mgbe ahụ, enwere m obi ụtọ wee sị, "M ga-enweta ọrụ na ma ọ bụ na-enweghị gị, yabụ na ị ga-ezitere m akwụkwọ ozi ndị a." N'ụzọ ụfọdụ, enwetara m nke mbụ m na-aga - echere m na adrenaline na obi ụtọ mere ka m kpuo ìsì. Ọ bụ nwa agbọghọ East End show. M nnọọ nku ya. M na-echeta na m ga-edozi na ịghọta na m bụ onye kacha nwee ahụmahụ. Echetere m na m na-eche, "Oh Chineke m, gịnị ka m mere? Gịnị ka m nwetara onwe m?" Ọ rụrụ ọrụ; A ka nọkwa ebe a. ** [http://www.interviewmagazine.com/culture/discovery-annabelle-wallis/ Discovery: Annabelle Wallis] (November 13, 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wallis,Annabelle}} [[Category:ụmụ nwanyị]] k9pov7ig3l3m2odk9zf60gvwzqee583 Kathleen Parker 0 4248 15768 2023-10-22T20:16:00Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Kathleen Parker|Kathleen Parker]]''' bụ onye odeakụkọ US na-agbanwe agbanwe nke kọlụm ya na-elekwasịkarị anya na ọrụ ezinụlọ na mmekọahụ. == Okwu okwu == * Ma inwe mmekọahụ aghara aghara n’ụzọ doro anya pụrụ ịbụ ihe sitere n’ihe mmadụ ole na ole ga-ekweta, ma ọ́ dịghị ihe ọzọ n’ihe ndekọ: Iwe. N'ime ndekọ, n'ime ọtụtụ ajụjụ ọnụ a gbara n'ime afọ ole na ole, ndị agha nwok...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Kathleen Parker|Kathleen Parker]]''' bụ onye odeakụkọ US na-agbanwe agbanwe nke kọlụm ya na-elekwasịkarị anya na ọrụ ezinụlọ na mmekọahụ. == Okwu okwu == * Ma inwe mmekọahụ aghara aghara n’ụzọ doro anya pụrụ ịbụ ihe sitere n’ihe mmadụ ole na ole ga-ekweta, ma ọ́ dịghị ihe ọzọ n’ihe ndekọ: Iwe. N'ime ndekọ, n'ime ọtụtụ ajụjụ ọnụ a gbara n'ime afọ ole na ole, ndị agha nwoke na ndị isi ekwupụtala na ọtụtụ ndị nwoke na-ewe ụmụ nwanyị iwe n'ihi na a manyere ha ime ka a ga-asị na ụmụ nwanyị hà nhata, ụmụ nwoke mara na ha abụghị. ** {{cite web |url=http://jewishworldreview.com/kathleen/parker032807.php3 |title=Kewaa nwoke na nwanyị n'oge agha? | ọrụ = Nlele ụwa ndị Juu | nweta = 2007-04-08 | ikpeazụ = Parker | mbụ = Kathleen | ụbọchị = 2004-12-29}} * Anyị na-enwe mmasị ịnya isi na anyị bụ mba ndị si mba ọzọ - na anyị bụ. Mana enwere echiche dị iche nke America n'etiti ndị na-achọpụta usoro ọbara ha laa azụ site n'ọgbọ nke ịchụ àjà. ** {{cite web |url=http://jewishworldreview.com/kathleen/parker051408.php3|title=Ịnweta Bubba|ọrụ = Nlele Ụwa nke Juu | nweta = 2008-05-19| ikpeazụ = Parker | mbụ = Kathleen | ụbọchị = 2008-05-14}} * Eziokwu, ka emechara, bụ ihe mmepeanya na-anwa ibelata. ** {{kpọtụrụ webụ |url=http://www.washingtonpost.com/opinions/kathleen-parker-the-trouble-with-honey-boo-boo/2013/01/08/1e72fcc0-59d3-11e2-88d0 -c4cf65c3ad15_story.html |title=Anyị enweghị ike ebumnobi elu karịa 'Honey Boo Boo'? | ọrụ = Washington Post | nweta = 2014-01-06 | ikpeazụ = Parker | mbụ = Kathleen | ụbọchị = 2013-01-08}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parker, Kathleen}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 095cb2vx3s34kdtu55ucfgr6pa2gauc Annalise Basso 0 4249 15770 15769 2023-10-22T20:23:28Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Annalize Nicole Basso (December 2, 1998–) bụ onye omere na ihe nlere anya America ==Okwu okwuru== * M na-atụkarị ụjọ nke ukwuu karịsịa tupu m malite ịse ihe nkiri. M pụtara dị ka nwata, ị pụghị n'ezie ọdịiche dị n'etiti eziokwu na ihe nkiri na ndụ n'ezie, nke mere na akụkụ nke ya bụ ibu egwu nye m ma mgbe ahụ m tolitere. **[https://www.ramascreen.com/interview-annalise-basso-talks-to-me-about-ouija-origin-of-evil-and-doing-some-of-her-stunts/ Annalize Basso Talks Nye M Banyere 'Ouija: Mmalite nke Ọjọọ' na Ime ụfọdụ n'ime ihe ndị ọ na-eme) (October 18, 2016) * Agaghị m akatọ onye ọ bụla nwere mmasị na ezigbo meme; Ahụrụ m memes n'anya. Mana n'eziokwu, nzikọrịta ozi na-ebelata ka ọ bụrụ pikselụ dijitalụ, nke ahụ abụghị ihe mmadụ bụ. Anyị bụ ụmụ anụmanụ na-achọ ọrụ mmekọrịta ma chọọ nke ahụ. A na-anapụ anyị ya, anyị na-ewere nke ahụ n'ihi na ọ dị mma. Ọ bụ ajụjụ anyị ga-ajụ. Ọ dị m ka ọgbọ m bụ onye ga-ahụ maka otu ọgbọ ndị ga-abịa n'ihu na-ekwurịta okwu, nke ahụ bụkwa nnukwu nrụgide. Mana n'otu oge ahụ, nke a bụ oge anyị ga-ahọrọ, ịdị mma karịa mmadụ. **[https://www.syfy.com/syfywire/annalise-basso-on-the-frightening-reality-of-her-electric-dreams-episode-safe-and-sound Annalize Basso on the Frightening Reality of Her Ihe Nrọ Eletriki 'Safe and Sound'] (January 23, 2018) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Basso,Annalise}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hoy98kvnl5gom4h0wnacykelepffysu Morgan Parker (writer) 0 4250 15772 15771 2023-10-22T20:45:21Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Morgan Parker (onye edemede)|Morgan Parker]]''' (amuru Disemba 19, 1987) bu onye America na-ede uri, onye edemede na onye ndezi. == Okwu okwu == * Ụfọdụ ndị edemede chọrọ ide ihe na-adịghị adị n’ime oge, ma enweghị m mmasị na nke ahụ. Achọrọ m ijide oge ụfọdụ n'ime oge… Ahụrụ m ihe odide m mgbe niile dị ka mbọ ide akwụkwọ na ịkọwapụta kpọmkwem na akwụkwọ ahụ. ** Na uri ya adịghị na oghere na [https://www.theparisreview.org/blog/2016/07/22/you-are-on-display-an-interview-with-morgan-parker/ "Ị A na-egosipụta: Ajụjụ ọnụ Morgan Parker”] na Nyocha Paris (2016 Jul 22) * Ọ na-adị m nnọọ ka a pụpụghị m inwe ịhụnanya na ịhụnanya. Akpọrọ m ihe metụtara agbụrụ m asị, ọ kpọkwara m asị na m kwere ya. Akpọrọ m asị na ahụwo m ya ogologo oge, na-akpọkwa m asị na ụmụ nwanyị ọcha nwere ya dị mfe. Ma ọ bụghị na ha niile mara mma ma ọ bụ na-adọrọ mmasị-ihu ha nwere ike ịdị ka mpempe akwụkwọ, ma e nwere echiche omenala agbagoro n'ebe ha nọ. A gwara anyị ka anyị jiri onwe anyị tụnyere ha. ** N'ihe banyere mmetụta ịhụnanya ya na [https://www.guernicamag.com/miscellaneous-files-interview-morgan-parker/"Morgan Parker: 'N'azụ uche m, anọ m n'ụgbọ ohu, ma m nọ n'ụgbọ mmiri ohu. 'm nọkwa ebe a na-agwa gị ka ọ dị.'”] na Guernica Magazine (2019 Mar 22) Anọ m na ụgbọ elu ndị a niile dị iche iche: n'otu oge m nọ ebe a, mgbe ahụ m nọ n'ọdịnihu, mgbe ahụ m nọ n'ụgbọ ohu ... ** Na mgbanwe koodu maka ndị isi ojii na [https://www.guernicamag.com/miscellaneous-files-interview-morgan-parker/ “Morgan Parker: 'N'azụ uche m, anọ m n'ụgbọ ohu, ma Anọkwa m ebe a na-agwa gị ka ọ dị.”] na Magazin Guernica (2019 Mar 22) * Mgbe a mụrụ anyị, ahụmahụ anyị bụ ọkara oge iji mebie echiche ndị a e debere n’ahụ́ anyị kemgbe a mụrụ anyị wee wulite njirimara onwe onye n’elu nke ahụ. ** Na ahụmịhe ojii na [https://www.npr.org/2019/02/11/693587521/magical-negro-carries-the-weight-of-history"'Magical Negro' na-eburu ibu nke akụkọ ihe mere eme"] na NPR (2019 Febụwarị 11) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parker, Morgan}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0xva89g5vnlz5xpdlwmea4rjkbvdnsu Cornelia Parker 0 4251 15774 15773 2023-10-22T20:50:30Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[:w:Cornelia Parker|Cornelia Ann Parker]]''' (amụrụ 1956) bụ onye ọkpụ bekee na [[w:nwụnye onye na-ese ihe|nwụnye onye na-ese ihe]]. == Okwu okwu == * Echere m na gị [[w:subconscious|subconscious]] maara nke ukwuu karịa gị [[w:nke|nke]], yabụ m tụkwasịrị ya obi. M nnọọ na-eme ya mbụ na mgbe ahụ ọ na-aghọ nnọọ doo m ihe kpatara ya. ** Na: Simon Hattenstone. "Cornelia Parker: akụkọ ihe mere eme nke ime ihe ike." na: ''Onye nche.'' Mee 25, 2010. * Ọrụ m nwere eri echiche sitere na ebe niile. M na-agbalị kristal ha na ihe dị mfe na-eduzi na onye na-ekiri nwere ike na-ewere ebe ha chọrọ. ** Na: Mark Hudson. "Ajụjụ Cornelia Parker." na: ''Telegraph.'' June 24, 2010 * Ọ na-amasị m iwere ihe mmadụ mere ma kwagide ha ruo n'ókè nke na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ha ga-efunahụ ntụaka ha, ka ha wee ghọọ ihe ọzọ, na-emekọrịta ihe ọzọ. ** Kwuo okwu na: [http://www.egs.edu/faculty/cornelia-parker/quotes/ Cornelia Parker - Quotes - The European Graduate School], na ''egs.edu'', 2015. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parker, Cornelia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0wi5x6tkwmxxn0o0e7jgq9tuc5k74hk Martin Parker 0 4252 15775 2023-10-22T20:57:57Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Martin Parker|Martin Parker]]''' (c. [1600] - c.[1656]) bụ onye odee Bekee [[w:ballad|ballad]], ma eleghị anya ọ bụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ London- onye nche. == Okwu okwu== * Ndi bekee nke England <br> Ndi bi n'ulo n'udo, <br>Ah! obere ihe ị na-eche banyere<br>Ihe egwu dị n'oké osimiri. **''Ye Gentlemen of England'' (c. 1630), kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). *Mgbe oké ifufe na-efe. **''Ye Gent...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Martin Parker|Martin Parker]]''' (c. [1600] - c.[1656]) bụ onye odee Bekee [[w:ballad|ballad]], ma eleghị anya ọ bụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ London- onye nche. == Okwu okwu== * Ndi bekee nke England <br> Ndi bi n'ulo n'udo, <br>Ah! obere ihe ị na-eche banyere<br>Ihe egwu dị n'oké osimiri. **''Ye Gentlemen of England'' (c. 1630), kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). *Mgbe oké ifufe na-efe. **''Ye Gentlemen of England'' (c. 1630), kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). Tụlee: "Mgbe agha ahụ na-ada ụda na ogologo oge, na oké ifufe na-efe efe", [[w:Thomas Campbell|Thomas Campbell]], "Ye Mariners of England". * N'oge ochie, ihe niile dị ọnụ ala <br> 'Ọ dị mma ile anya tupu ị wulie elu <br>Mgbe ọ ga-abịa, oge iwe ihe ubi. **''Roxburghe Ballads'' (c. 1630), kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parker, Martin}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 9grt2q05hiug4rmpkms082kp418954u Anne Bancroft 0 4253 15776 2023-10-22T20:58:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Bancroft (amụrụ Anna Maria Louisa Italiano; 17 Septemba 1931 - 6 June 2005) bụ onye omere America na nwunye Mel Brooks. N'ịbụ onye a kwanyere ugwu maka ike ime ihe na ike ya, Bancroft nwetara ihe nrite Academy, atọ BAFTA Awards, abụọ Golden Globe Awards, Tony Awards abụọ, Primetime Emmy Awards abụọ, na onyinye ihe nkiri Cannes. Ọ bụ otu n'ime ndị ọkachamara 24 iji nweta Triple Crown of Acting ==Okwu okwuru== * Anọ m n'oge...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Bancroft (amụrụ Anna Maria Louisa Italiano; 17 Septemba 1931 - 6 June 2005) bụ onye omere America na nwunye Mel Brooks. N'ịbụ onye a kwanyere ugwu maka ike ime ihe na ike ya, Bancroft nwetara ihe nrite Academy, atọ BAFTA Awards, abụọ Golden Globe Awards, Tony Awards abụọ, Primetime Emmy Awards abụọ, na onyinye ihe nkiri Cannes. Ọ bụ otu n'ime ndị ọkachamara 24 iji nweta Triple Crown of Acting ==Okwu okwuru== * Anọ m n'oge m dị njikere ịsị na m bụ ihe m bụ n'ihi ihe m bụ ma ọ bụrụ na ị masịrị m enwere m ekele, ma ọ bụrụ na ị chọghị, gịnị ka m ga-eme maka ya. ? ** Ajụjụ ọnụ banyere ọrụ ya na egwuregwu Broadway "Abụọ maka Seesaw The New York Times (1958). * A na-enwe akụkụ dị mma mgbe niile. Ha nwere ike ghara ịkwụ ụgwọ ihe ịchọrọ, na ha nwere ike ha agaghị enwe ọrụ ụbọchị ole na ole ịchọrọ, ha nwere ike ha enweghị ụgwọ ịgba ụgwọ ị chọrọ, ha nwere ike ọ gaghị enwe ọtụtụ ihe, ma - ọdịnaya nke ọrụ ahụ n'onwe ya - Achọpụtara m na e nwere ọtụtụ ọrụ. ** Ajụjụ ọnụ Associated Press (1997). *Ọ bụrụ na e nwere, ka anyị kwuo, 20 astronauts, enwere ike ịbụ ụmụ nwanyị abụọ n'ime ndị 20 astronauts. Ọ bụrụ na enwere ụmụ nwoke FBI iri abụọ, enwere otu nwanyị ma ndị ọzọ bụ ụmụ nwoke. Ya mere, mgbe mmadụ na-ede a script banyere ndụ, na-emekarị na-eduga ọrụ ga-abụ nwoke, n'ihi na ọtụtụ ihe ndị inyom na-eme bụ n'ụlọ na-elekọta ụmụaka...Nke ahụ bụ ọrụ kacha mkpa e nwere n'ụwa. Kedu ihe kpatara na ụmụ nwanyị agaghị enwe ya ebe ọ bụ na ha kacha mma n'ụdị nwoke abụọ ahụ? ** Ajụjụ ọnụ Associated Press (1997). * Anaghị m awụli elu n’ihi ọṅụ, ma enwere m nnọọ obi ụtọ ịhụ ya. ** Na di ya Mel Brooks Associated Press Ajụjụ ọnụ (1997). * Nke mbụ, ị ga-alụ onye kwesịrị ekwesị. Ọ bụrụ na ị lụọ onye na-ezighị ezi n'ihi ihe na-ezighị ezi, mgbe ahụ n'agbanyeghị otú ị na-arụsi ọrụ ike, ọ gaghị arụ ọrụ, n'ihi na mgbe ahụ ị ghaghị ịgbanwe onwe gị kpamkpam, gbanwee ha kpamkpam, kpamkpam - n'oge ahụ, ị ​​​​ga-agbanwe. ha abụọ nwụrụ anwụ. Ya mere, echere m na ị ga-alụ maka ezi ihe kpatara ya, ma lụọ onye ziri ezi. ** Na alụmdi na nwunye na-aga nke ọma. Ajụjụ ọnụ Associated Press (1997). * Ọ bụghị naanị na ọ bụ ụbụrụ ya ka ọ na-aghọta, kama ọ na-ejikwa obi ya aghọta ihe. A pụkwara ịkpọ nke ahụ ịhụnanya. Amachaghị nke ọma, mana ikekwe nke ahụ bụ igodo. ** Na di ya Mel Brooks Associated Press Ajụjụ ọnụ (1997). * Mụ na ụmụ nwaanyị abụọ ahụ bụ. Mana Emma nwere ozi siri ike maka ụmụ nwanyị m chọrọ ịgwa ya ugbu a—ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ. Achọrọ m ịgwa ha na ịhọrọ ịrụ ọrụ adịghị eme ka ha bụrụ ndị na-adịghị mma, ọ bụghịkwa ndị na-emegide ọha. ** Na mkpebi ya igwu egwu Emma, ​​na The Turning Point (1977). Ajụjụ ọnụ magazin Ndị mmadụ nke e hotara na [http://archive.salon.com/people/bc/2001/09/18/anne_bancroft/index2.html "Anne Bancroftna Salon.com (18 September 2001) . * O juru m anya na n'ọrụ m niile, na ụfọdụ n'ime ya dị ezigbo mma, na ọ nweghị onye na-ekwu maka ''w:Onye Ọrụ Ebube | Onye Ọrụ Ebube. Anyị na-ekwu maka Ndị gụsịrị akwụkwọ | Oriakụ. Robinson]. Aghọtara m ụwa . Ọ na-ewute m ntakịrị na ndị mmadụ agafebeghị ya.'' ** Ajụjụ ọnụ (2003). *Ruo taa, mgbe ụmụ nwoke zutere m, a na-enwekarị fim ahụ n'azụ uche ha ** Na Onye Gụsịrị Akwụkwọ[http://www.nytimes.com/2002/02/17/theater/theater-anne-bancroft-fins-her-own-way-back. html?pagewanted=2 Anne Bancroft chọtara Ụzọ nke Ya Laghachi]", ajụjụ ọnụ ya na Peter Marks na New York Times (17 February 2002). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bancroft,Anne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6298mtz72u0catw4fhdqid8eli7l3o0 Anne Baxter 0 4254 15777 2023-10-22T21:08:30Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anne Baxter (Mee 7, 1923 - Disemba 12, 1985) bụ onye omere America, kpakpando nke ihe nkiri Hollywood, ihe nrụpụta Broadway, na usoro onyonyo. Ọ meriri Oscar na Golden Globe ma bụrụ onye a họpụtara maka Emmy ==Okwu okwuru== *[w:Darryl Zanuck | Darryl Zanuck chere na ụmụ nwanyị niile bụ ndị sara mbara ma ọ bụ ndị na-agụ akwụkwọ. O chere na m bụ onye na-agụ akwụkwọ. O chere na m maara ihe. * N'ịbụ onye nwunye n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne Baxter (Mee 7, 1923 - Disemba 12, 1985) bụ onye omere America, kpakpando nke ihe nkiri Hollywood, ihe nrụpụta Broadway, na usoro onyonyo. Ọ meriri Oscar na Golden Globe ma bụrụ onye a họpụtara maka Emmy ==Okwu okwuru== *[w:Darryl Zanuck | Darryl Zanuck chere na ụmụ nwanyị niile bụ ndị sara mbara ma ọ bụ ndị na-agụ akwụkwọ. O chere na m bụ onye na-agụ akwụkwọ. O chere na m maara ihe. * N'ịbụ onye nwunye na nne na-arụ ọrụ, ọ bụ ihe ọjọọ kacha sie ike n'ụwa. Mana anyị chọrọ ya. * Ime ihe abụghị ihe m na-eme. Ọ bụ ihe m bụ. Ọ bụ katidral m na-adịgide adịgide, arụnyere n'ime ya. Ajụjụ ya na James Bawden na Ron Miller (1983) Bawden, James; Miller, Ron (2016). Mkparịta ụka na kpakpando ihe nkiri kpochapụwo; Ajụjụ ọnụ sitere na Hollywood Golden Era pp.&nbsp;137—151 * Ọfọn, w|Walter Lang gbagara ịrịọ m mgbaghara otu oge mgbe [[John Barrymore | Barrymore]] ji ọtụtụ okwu rụrụ arụ kụpụ, ma amaghị m na ọ na-aṅụ iyi. Otú e si zụlite m, anụghịdị m mkpụrụ akwụkwọ ozi anọ ruo mgbe m dị afọ iri na asatọ. M pụtara na. Nke a bụ ihe atụ ọzọ: M na-ese foto nke m maka ndị fan otu ugboro na nne m lere anya n'ubu m na ihu ya wee sị, "Gịnị ka ị na-ede?" N'ihi ya, m gwara ya: "Jisie, mgbe niile, Anne Baxter." Mgbe ahụ ọ gwara m, "L" gị dị ka 'F,' nke ahụ bụkwa okwu ruru unyi!" Mana nke bụ́ eziokwu bụ na ahụtụbeghị m okwu ahụ mbụ ma amaghị m ihe ọ pụtara. ** ibe&nbsp;140 * Adịchaghị m mma nke ukwuu ka ejiri m mee akụkụ ndị mara mma. N'ịbụ nke kasị mma, m mara mma. Abụghị m ihu, n'ihi ya, ọ dịghị mgbe m banye n'ọgba aghara ahụ. Anọkwa m na-eri nri mgbe niile iji wepụ abụba nwa m. Ọ na-esiri m ike na nke ahụ ma chee na m nwere ike inwe ikpe dị nro nke [[bulimia nervosa|bulimia. M ghọrọ onye nri nri. Achịcha rhubarb na-amasị m. Enwerebu obere ebe a na {{w|Ventura Boulevard}} nke mere ọmarịcha rhubarb pies. M ga-azụta otu, kwọba ụgbọ ala m gaa n'okporo ụzọ dị n'akụkụ, rie ihe niile, wee gbụọ ya mmiri ọzọ n'igbe ahụ. M ga-azụta ihe niile nke ice cream wee gbụọ ya n'ime mkpofu. Ọ bụ ihe arụ! ** ibe&nbsp;140–141 * Adored w:Jean Renoir|him, mana ọ bụ mkpụrụ obi furu efu. N'ịnọgide na-ekwu, "Ha anaghị eme ihe nkiri ebe a dị ka anyị na-eme na France, n'est-ce pas?" [...] Anyị na-ese foto n'ime ụlọ n'ebe a na-eme ihe nkiri nwere apiti emegharịrị. Jean nwere ike ijide aka ya ma yie egwu. O nwere oke n'akụkụ igwefoto n'ihi w:Rear_projection#Technique|ihuenyo nghọta - mmegharị nke inch na ihuenyo ga-ekpughere. A na-amụtakwa Bekee ya n'akwụkwọ. Na mkparịta ụka, ọ dị egwu. Otu ụbọchị ọ gwara otu nwa agbọghọ ọzọ ka ọ "Mee mmiri." O bu n'uche mee ka uwe ya kpoo mmiri n'ihi na a ka dọpụtara ya na apiti. Ụjọ tụrụ nne ya, na-eche na ọ ga-arịọ ya ka o tichie—ma maakwa ya ụra n’ihu. ** p. 141 Ahụrụ m : Yellow Sky | nke ahụ n'anya n'ihi na Gregory Peck|Greg Peck na-abụkarị nke a na-ezo na foto ya. w:William Wellman|Billy mere ka ọ zuru ike karịa ka ọ na-adị. Ọ na-egwu onye omeiwu na m na-akwakọba n'ime obodo mmụọ a na pa m na ndị omeiwu na-anwa ịnwụrụ anyị. Ọ dị mma, enwere otu ahịrị ebe m na-ekwu maka isi ahụ ya na Greg nwara iwepụ ya, na-ekwu na ọ nwere ike imebi mkpesa ụlọ ọrụ igbe ya n'etiti ụmụ agbọghọ. Na Billy chịrị ọchị ma nọgide na-agbapụ. ** p. 144 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Baxter,Anne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tp7tgyckk0opo630d6lx21by1k930lv Suzan-Lori Parks 0 4255 15779 15778 2023-10-22T21:26:46Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Suzan-Lori Parks | Suzan-Lori Parks]]''' (amuru May 10, 1963) bu onye odee America, onye na-ede ihe nlere, onye na-egwu egwu na onye ode akwukwo. == Okwu okwu == * N’oge ahụ, a ka ejikọtala ndị agha na Steeti. Ma ọ bụ otu n'ime ụlọ ọrụ ole na ole nyere ndị isi ojii ohere inwe ọganihu ma ọ bụrụ na ị na-arụ ọrụ nke ọma. Ọtụtụ ụlọ ọrụ enweghị nke ahụ mgbe ahụ: ị bụ onye ikpeazụ goro ọrụ na onye mbụ chụrụ n'ọrụ. Ọ nọ na Vietnam na anyị nọ ọdụ na-eche, na anyị nwere chioma karịa ụfọdụ n'ihi na ọ nwere ike ịlọta n'ụlọ na-ebi ndụ mara mma. ** Na ahụmịhe agha nna ya nwere na [https://www.theguardian.com/stage/2016/sep/21/suzan-lori-parks-interview-royal-court-father-comes-home-from-the-wars -obama] "Suzan-Lori Parks: 'A na-agbakarị ndị nọ na America ume ka ha ghara iche echiche'" na The Guardian (2016 Sep 21) * Ndị isi ojii aghaghị ịdị ukwuu n’ịhụ onwe anyị n’ebe anyị na-anọghị n’ihi na ọ bụ ebe ahụ ka anyị tolitere. Ahụrụ m onwe m na Downton Abbey. Ọbụna tupu ha ewebata agwa ojii, anọ m ebe ahụ. Ụfọdụ izu m nọ n'elu ụlọ, ụfọdụ izu m nọ n'okpuru ụlọ! Mana ọ dị iche ma ọ bụrụ na ị nwere agwa dị ka gị, yabụ enwere m obi ụtọ na etinyere oghere ahụ ntakịrị. ** Na United Kingdom nọ n'azụ United States ma a bịa n'ịgbakwunye mkpụrụedemede ojii na ** [https://www.theguardian.com/stage/2016/sep/21/suzan-lori-parks-interview-royal-court- nna-abịa-n'ụlọ-from-the-wars-obama "Suzan-Lori Parks: 'A na-agbakarị ndị mmadụ na America ume ka ha ghara iche'"] na The Guardian (2016 Sep 21) * Abụ m agwa nwanyị ọcha, agwa nwanyị ojii. Abụ m agwa nwoke ojii, agwa onye ọcha… M ga-eguzo na akpụkpọ ụkwụ onye ahụ. ** Na itinye onye ọ bụla n'ime agwa ya na [http://www.playbill.com/article/pulitzer-prize-winner-suzan-lori-parks-questions-woke-ness-with-her-latest-off-broadway-kpọọ "Pulitzer Prize Winner Suzan-Lori Parks Questions 'Woke-ness' na Ya Kacha ọhụrụ Off-Broadway Play"] na Playbill (2019 Mar 1) * Ọ dị ka akụkọ ifo…[Akụkọ akụkọ ifo] na-enye gị nkọwa gbasara ihe ụfọdụ ị na-enwe kwa ụbọchị. Ụlọ ihe nkiri na-arụ ọrụ n'otu ụzọ ahụ-ọ bụrụ na ọ dị mma ihe nkiri. Mgbe a na-eme ya nke ọma, nke ọma, ọ na-emepe ọnyá maka nzube nke ịgba ume mkparịta ụka ma na-enye anyị ngwá ọrụ ndị anyị ga-eji nwee mkparịta ụka ahụ. ** Na ihe nkiri n'ozuzu na [http://www.playbill.com/article/pulitzer-prize-winner-suzan-lori-parks-questions-woke-ness-with-her-latest-off-broadway-play] "Onye mmeri Pulitzer Suzan-Lori Park jụrụ ajụjụ 'teta n'ụra' na Playbill (2019 Mar 1) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Parks, Suzan-Lori}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0fllrb8u36p9xmsgd8humaz4g51s1j3 Julian Sanchez 0 4256 15780 2023-10-22T21:38:04Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Julian Sanchez (onye edemede)|Julian Sanchez]]''' (amụrụ [March 14], [1979]) bụ [[w:onye libertarian|onye libertarian]] onye odee bi na [[w:Washington, D.C.|Washington, D.C.]]. Ugbu a onye nyocha na [[w: Cato Institute | Cato Institute]], o kpuchiri teknụzụ na ihe nzuzo dị ka onye nchịkọta akụkọ Washington maka [[w: Ars Technica | Ars Technica]]. == Okwu okwu == * ''N'oge a, ndị nkezi onye na-abanye ụgbọ elu ọ na-atụ egwu A...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Julian Sanchez (onye edemede)|Julian Sanchez]]''' (amụrụ [March 14], [1979]) bụ [[w:onye libertarian|onye libertarian]] onye odee bi na [[w:Washington, D.C.|Washington, D.C.]]. Ugbu a onye nyocha na [[w: Cato Institute | Cato Institute]], o kpuchiri teknụzụ na ihe nzuzo dị ka onye nchịkọta akụkọ Washington maka [[w: Ars Technica | Ars Technica]]. == Okwu okwu == * ''N'oge a, ndị nkezi onye na-abanye ụgbọ elu ọ na-atụ egwu Al Qaeda ma ọ bụ TSA?'' ** [https://twitter.com/normative/statuses/86027152612540416 Twitter post] (29 June 2011) dị ka ekwuru na [[w:Mike Masnick|Mike Masnick]], " ** [http://www.techdirt.com/articles/20110629/04255014908/mgbe-youre-banyere-na-efe efe-onye-na-ị-na-atụ egwu-more-al-qaeda-tsa.shtml Mgbe Ị na-achọ ife efe, kedu onye ka ị na-atụ egwu karịa: Al Qaeda ... Ma ọ bụ TSA?], ''[[w:Techdirt|Techdirt]]" (2011). == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sanchez, Julian}} [[Category: ụmụ nwanyị]] htc3jr9g5dii1w0jyy7zvh0kqgeldkn Anna Schwartz 0 4257 15781 2023-10-22T21:46:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anna Schwartz|Anna Jacobson Schwartz]]''' ([11 November] [1915] - [21 June] [2012]) bụ onye America [[w:economist|economist]]. == Okwu okwu == === ''Akụkọ ego nke United States'' (1963) === * Nkwekọrịta ahụ sitere na 1929 ruo 1933 bụ nke kacha njọ n'ime usoro azụmahịa n'ime narị afọ dị nso nke akụkọ ntolite US anyị na-ekpuchi, ọ pụkwara ịbụ nke kacha njọ n'akụkọ ihe mere eme US dum. ** "Nkwekọrịta Ukwu ah...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anna Schwartz|Anna Jacobson Schwartz]]''' ([11 November] [1915] - [21 June] [2012]) bụ onye America [[w:economist|economist]]. == Okwu okwu == === ''Akụkọ ego nke United States'' (1963) === * Nkwekọrịta ahụ sitere na 1929 ruo 1933 bụ nke kacha njọ n'ime usoro azụmahịa n'ime narị afọ dị nso nke akụkọ ntolite US anyị na-ekpuchi, ọ pụkwara ịbụ nke kacha njọ n'akụkọ ihe mere eme US dum. ** "Nkwekọrịta Ukwu ahụ, 1929-1933" (1963), ya na [[w:Milton Friedman|Milton Friedman]] == Okwu gbasara Schwartz== * Anyị amaghị ihe gaara eme ma [Gọvanọ Federal Reserve Gọvanọ Benjamin] Strong dịrị ndụ; mana ihe anyị maara bụ na ụlọ akụ etiti nke mba ụwa kacha mkpa na akụ na ụba na 1929 enweghị onye ndu na enweghị nka. Ọnọdụ a butere mkpebi, ma ọ bụ enweghị mkpebi, nke nwere ike ọ gaghị eme nke ọma n'okpuru nduzi ka mma ma ọ bụ usoro ụlọ ọrụ gbadoro anya. Ejikọtara ya na mkpebi ndị a, anyị na-ahụ nnukwu ọdịda nke ego, ọnụ ahịa na mmepụta. … Ka m kwusi okwu m site n'imebi ọnọdụ m dị ntakịrị ka onye nnọchi anya Federal Reserve. '''Ọ ga-amasị m ịsị [[w:Milton Friedman | Milton]] na Anna: Banyere nnukwu ịda mbà n'obi. I kwuru eziokwu, anyị mere ya. O wutere anyị nke ukwuu. Mana daalụ, anyị agaghị eme ya ọzọ.'' ** [[W:Ben Bernanke|Ben Bernanke]], [http://www.federalreserve.gov/BOARDDOCS/SPEECHES/2002/20021108/default.htm "Nkwupụta na ụbọchị ọmụmụ Milton Friedman's nintieth" (8 Nọvemba 2002)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schwartz, Anna}} [[Category: ụmụ nwanyị]] c9bl113qgl50ad780dscz9do7ipmt4o Céline Sciamma 0 4258 15782 2023-10-22T21:53:15Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[File:Céline Sciamma Lumières 2015.jpg|thumb|Céline Sciamma 2015]] ''[[wikipedia: Céline Sciamma | Céline Sciamma]]''' (amuru na November 12, 1978) bu onye isi ihe nkiri na onye na-ese ihe nkiri nke France. == Okwu okwu == * Ọ bụ ụlọ ọrụ bourgeois nke ukwuu. Enwere nguzogide radicalism, yana obere ndị ntorobịa na-elekọta. ‘Ihe nkiri nwere ike ịbụ nwanyị?’ Ha amaghị echiche a. Ha anaghị agụ akwụkwọ ahụ. Ha amag...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Céline Sciamma Lumières 2015.jpg|thumb|Céline Sciamma 2015]] ''[[wikipedia: Céline Sciamma | Céline Sciamma]]''' (amuru na November 12, 1978) bu onye isi ihe nkiri na onye na-ese ihe nkiri nke France. == Okwu okwu == * Ọ bụ ụlọ ọrụ bourgeois nke ukwuu. Enwere nguzogide radicalism, yana obere ndị ntorobịa na-elekọta. ‘Ihe nkiri nwere ike ịbụ nwanyị?’ Ha amaghị echiche a. Ha anaghị agụ akwụkwọ ahụ. Ha amaghị ọbụna banyere eziokwu ahụ bụ na 'nwoke anya' dị. Ị nwere ike ịsị na ọ bụ obodo ebe e nwere ọtụtụ mmekọahụ, na omenala siri ike nke ndị nna ochie. ** Na nnabata nke ihe nkiri ya ''Portrait of a Lady on Fire'' na France na [https://www.theguardian.com/film/2020/feb/21/celine-sciamma-portrait-of-a-lady-on-fire "Céline Sciamma: 'Na France, ha ahụghị ihe nkiri ahụ na-ekpo ọkụ.Ha chere na ọ nweghị anụ ahụ, ọ bụghị agụụ mmekọahụ"] na The Guardian (2020 Feb 21) * Anyị na-akpọ ụdị 'muses', na nke ahụ bụ ihe fọdụrụ na akụkọ ihe mere eme nke nkà maka ndị inyom na-ese ihe ... Dora Maar bụ ihe ngosi nke Picasso kamakwa onye na-ese foto n'etiti etiti surrealist. Na Gabrièle Picabia bụ nwunye [avant-garde painter Francis] Picabia kamakwa ụbụrụ ọrụ ya. Ọ bụ maka imekọ ihe ọnụ, ọ bụghị nwanyị a fetishid, gbachi nkịtị guzo n'ebe ahụ mara mma na ogbi ** Maka otu ụmụ nwanyị na-esi ewere oche azụ gaa na "onye na-ese ihe" n'agbanyeghị ihe ha rụzuru na [https://www.theguardian.com/film/2020/feb/21/celine-sciamma-portrait-of-a-lady-on-ọkụ "Céline Sciamma:'Na France, ha ahụghị ihe nkiri ahụ na-ekpo ọkụ. Ha chere na ọ nweghị anụ ahụ, ọ bụghị agụụ mmekọahụ"] na The Guardian (2020 Feb 21) *Ihe nkiri ikpeazụ bịara n'ezie, n'oge mbụ, kwụsịrị na ọbụna echiche nke nwanyị na-ese ihe… Achọrọ m ide akụkọ ịhụnanya ma echere m, 'Gịnị ka m chọrọ ịkọ?' Ebe ahụ wee pụta n'ezie, n'ezie ngwa ngwa. naanị, n'onwe ya. Kọmpas dị egwu nke ihe nkiri ahụ bụ ihe nkiri ikpeazụ ya. Nke ahụ bụ kompas, mana ọ bụ nnukwu nrụgide. ** Na usoro okike ya maka ''Portrait of a Lady on Fire'' na [https://www.indiewire.com/2019/12/portrait-of-a-lady-on-fire-filmmaker-celine-sciamma Interview-1202193537/"'Ihe osise nke nwanyị na ọkụ' Onye na-ese ihe nkiri Céline Sciamma na-agbalị imebi obi gị"] na IndieWire (2019 Dec 05) * Anyị chọrọ ka ndị mmadụ nwee obi mgbawa ma na-eche banyere onwe ha, ma nwee obi ụtọ na ahụmahụ a nke akụkọ ịhụnanya siri ike ... Ma ọ bụkwa maka ncheta akụkọ ịhụnanya. Ọ bụ ọtụtụ ihe banyere ugbu a, ịrị elu nke ọchịchọ, ma ọ bụkwa maka ihe fọdụrụ n'akụkọ ịhụnanya. Kedu ihe ncheta akụkọ ịhụnanya. E nwere usoro iheomume abụọ a mgbe ụfọdụ na-emekọrịta ihe, na-emerụ ibe ha. Anyị na-agbalị ịtụpụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọzọ nke ịhụnanya ebe ọ bụghị banyere ihe onwunwe ma ọ bụ onyinye ma ọ bụ ịhụnanya ebighị ebi ma ọ bụ ọnwụ ma ọ bụ ebighị ebi ma ọ bụ ihe ọ bụla. Ọ bụ ihe gbasara ịhụnanya dịka ihe na-agbanwe agbanwe nke nwere ike itolite. **N'ụdị akụkọ ịhụnanya a dọtara ya ka o gosi na [https://www.indiewire.com/2019/12/portrait-of-a-lady-on-fire-filmmaker-celine-sciamma-interview-1202193537/"'Ihe osise nke nwanyị na ọkụ' Onye na-ese ihe nkiri Céline Sciamma na-agbalị imebi obi gị"] na IndieWire (2019 Dec 05) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sciamma, Céline}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] mj65ski8ceyabqyvr67upz5j35res34 Michele Serros 0 4259 15783 2023-10-22T21:58:11Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Michele Serros | Michele Marie Serros]]''' (February 10, 1966 - Jenụwarị 4, 2015) bụ onye edemede America, onye na-ede uri na onye na-akọwa mmekọrịta ọha na eze. == Okwu okwu == * Aghọtara m na ọtụtụ ndị kweere na ndị na-ede akwụkwọ si n’obi ha ma ọ bụ mkpụrụ obi ha dee ihe. M na-ede si n'olulu na-ama jijiji nke afọ m, ime ka afọ mgbu pụọ. ** Na ihe na-akpali ya ide na **[https://orangemonkeypublishing....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Michele Serros | Michele Marie Serros]]''' (February 10, 1966 - Jenụwarị 4, 2015) bụ onye edemede America, onye na-ede uri na onye na-akọwa mmekọrịta ọha na eze. == Okwu okwu == * Aghọtara m na ọtụtụ ndị kweere na ndị na-ede akwụkwọ si n’obi ha ma ọ bụ mkpụrụ obi ha dee ihe. M na-ede si n'olulu na-ama jijiji nke afọ m, ime ka afọ mgbu pụọ. ** Na ihe na-akpali ya ide na **[https://orangemonkeypublishing.wordpress.com/2013/04/20/an-interview-with-michele-serros-april-2013/ "Ajụjụ ya na Michele Serros, Eprel 2013"] (Mbipụta enwe nke oroma) * Onye kacha bụrụ eziokwu ga-abụkwa olu n'azụ akụkọ mkpirisi na uri. Opekempe "m" ga-abụ onye na-ede edemede na onye dere ụfọdụ mpempe akwụkwọ akụkọ m deworo bụ nke bụ, isi, ego nkwụnye ụgwọ. Mgbe ọtụtụ ndegharị na ntụnye nchịkọta akụkọ (ya bụ mgbanwe) kpalitere site n'aka ndị na-edezi akwụkwọ akụkọ mainstream nke NY nke m na-ahụtụbeghị, olu m na-efunarị n'ụzọ. ** Onye ọ tụlere na ezigbo "Michele" na **[https://orangemonkeypublishing.wordpress.com/2013/04/20/an-interview-with-michele-serros-april-2013/ "Ajụjụ ya na Michele Serros, Eprel 2013”] (Mbipụta enwe nke Orange) * Enwere m mmasị na eziokwu ahụ bụ na m bụ onye California nke ọgbọ nke anọ, mana anaghị m adị ka nwa agbọghọ n'ụsọ osimiri na-acha anụnụ anụnụ… Ọ na-adị m mgbe niile ka onye mbịarambịa. ** Na adabaghị na stereotypical California ebu (dị ka e hotara na **[https://www.npr.org/2015/01/07/375640110/remembering-generation-mex-writer-and-proud-outsider-michele-serros" Icheta 'Generation Mex' Onye ode akwụkwọ na onye dị mpako Michele Serros”] na ''NPR''; 2015 Jan 7) * M tolitere na-agụ ọtụtụ akwụkwọ akụkọ ndị na-eto eto. Na ịbụ onye edemede na ọkà okwu na ịbanye n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, m na-ahụ ọtụtụ akwụkwọ ndị ahụ m na-agụ, ha na-agbasokwa isiokwu yiri nke ahụ na nke ahụ bụ isiokwu na-amasị m ịkpọ atọ B: Ọ bụ mgbe niile gbasara. barios, oke ma ọ bụ bodegas. Ma achọrọ m iweta ụdị ndụ dị iche - ndụ nke na-aga n'ihu n'ezie nke anyị anaghị ahụkarị na mgbasa ozi bụ isi. ** Na ihe ọ malitere ide dị ka onye na-eto eto na-ede akwụkwọ akụkọ (dị ka e hotara na **[https://www.npr.org/2015/01/07/375640110/remembering-generation-mex-writer-and-proud-outsider)]-michele-serros "Na-echeta 'Generation Mex' onye ode akwụkwọ na onye dị mpako Michele Serros" na ''NPR''; 2015 Jan 7) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Serros, Michele}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kihjkui84cdfep856c0v2ebase01dyo Anna Margolin 0 4260 15785 15784 2023-10-23T05:17:12Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Margolin (Yiddish: אַננאַ מאַרגאָלין) bụ onye Juu-American Yiddish na narị afọ nke iri abụọ. ==Okwu okwuru== tụgharịa isi awọ, oyi na miri nwayọọ. Nwayọọ nwayọọ, nwayọ, dị ka ihere, ogologo, dị nro, onyinyo gbara ọchịchịrị na-esi na windo mepere emepe na-abata, na-ezu ohi n'ime ụlọ ahụ, na-enwe obi ike ma na-enwe ahụ iru ala n'akụkụ ọ bụla. **[https://www.jewishfiction.net/index.php/publisher/articleview/frmArticleID/752 Na France bipụtara na 1909 n'akwụkwọ akụkọ New York Di Fraye arbeter shtime, nke sitere na Yiddish sụgharịrị Daniel Kennedy * Onye gafeworo afọ iri anọ nọ n'afọ ndụ ya. Olee mgbe mmadụ ga-adị ndụ ma ọ bụrụ na ọ bụghị ugbu a? Olee mgbe mmadụ maara ibi ndụ ma ọ bụrụ na ọ bụghị n'afọ ndị a? [France]] ha ghọtara ihe ndị a. **[https://www.jewishfiction.net/index.php/publisher/articleview/frmArticleID/752 "Na France"] bipụtara na 1909 n'akwụkwọ akụkọ New York ''Di Fraye arbeter shtime'', nke sitere na Yiddish sụgharịrị Daniel Kennedy * Agụụ na-emeri egwu. *Otú a ka ọ na-adị mgbe nile: mgbe ndụ m na-adịkwa njọ, ana m abanye n'ime ihe gara aga m, wee họrọ ọkụ ọkụ nke ọṅụ dị ọcha, nke obi ụtọ na-enweghị ntụpọ ma jiri ha mee ka mkpụrụ obi m gbajiri agbaji. Ma lee, ọ bụ nrọ m mara mma: Abali dị jụụ, nke na-ama jijiji gbasara nku ya n'elu ndagwurugwu na-ama ifuru, na-ekpuchi ya na ọchịchịrị na-enweghị isi. *Ihu m na-ere ọkụ na ihere. * Akwụkwọ m, ezigbo ndị enyi m, jiri iwe dị jụụ legidere m anya, na-akpọ m ha. * M na-anọdụ ala na akwụkwọ m ụbọchị niile. Ma mgbede ahụ na-abịa, dị jụụ, enweghị mmasị na mwute na, a na-ahụghị ya, ọrụ ahụ na-apụ n'aka m. M na mberede na-enwe ọchịchọ ịhụ mbara, mbara igwe na-emeghe na ọchịchịrị ụwa, ọchịchọ iku ume n'efu na ọ bụghị suffocates n'okpuru arọ nkume. N'ebe a n'okporo ámá dị ogologo, warara dị n'etiti mgbidi dị elu, ị gaghị ahụ ihe ebube dị ka ndị a. M tụbara onwe m n'ala n'elu akwa, mechie anya m, echiche efu m na-ebuga m n'ebe mbara igwe sara mbara ma obosara na ụwa nweere onwe ya iku ume-m Lithuania dara ogbenye. *Eziokwu na nrọ na-akpakọ ọnụ, na-asọba n'ime ibe ma amaghị m ebe otu kwụsịrị na nke ọzọ na-amalite. *Adị m nwata ma gbasie ike, anaghịkwa atụ egwu ile iru uju m anya n'anya, na-aṅụ ya ruo n'ahịhịa. Na n'ihi na m bụ nwata na ike ọrụ na-adọta m, dị ka ndụ si eme, ọṅụ nke ndụ. N'oge na-adịbeghị anya, ahụrụ m onwe m ka m na-akwụsịtụ n'ịju anya mgbe chere ihe okike nke ndị dị ogologo oge gara aga, ndị echefuru echefu echefu. Oge gara aga na-amara m nke ọma dị ka ugbu a, dị ka mmezu nke echi. Mgbe ụfọdụ ọ na-adị m ka m na-asa ahụ n'ìhè nke kpakpando ndị ahụ nwụrụ anwụ, bụ́ ndị na-aga n'ihu na-ezitere anyị ìhè ha na-egbuke egbuke. Eji ọla-edo akpara atu aru n'aru ayi; *Enweghị m ọchịchọ maka ikwu-okwu, n'ihi okwu nkwuwa okwu, na enweghị m ike ịhụ okwu ndị dị omimi na nnukwu egwu dị ka egwu m nwere maka mmadụ, dịka egwu m maka okike ya. Ọ bụghị n'okwu ọnụ ka m ga-eji ndụ m gosi ya. * Ọ bụrụ na echiche m adịghị ike, ọ ga-agbawa obere oge, na-akwụsị, na-atụ egwu nsogbu ọ bụla. Achọrọ m ịhọrọ echiche ndị na-egbuke egbuke na ndị mara mma n'ọgbọ, echiche ndị nwere ruo ugbu a nanị kpugheere onwe ha na ole na ole ahọpụtara, ma mee ka ha doo anya na nghọta maka ọtụtụ puku mmadụ na iri puku kwuru iri puku mmadụ. Ka puku kwuru puku ndị ahụ, iri puku kwuru iri puku, na-ekpo ọkụ n'otu anwụ nke na-enwu n'ihi m, ka ha na-anụ ụtọ otu ihe ahụ a na-enye m. *Ozugbo mmadụ ga-ebili ntakịrị karịa ntakịrị ọñụ na mgbu nke onwe ya karịa ka isi iyi kristal doro anya nke ọṅụ ọhụrụ na mgbu ọhụrụ na-emeghe. * ọ bụrụgodị na o wetaara m obi ụtọ kasị njọ, ọ bụrụgodị na ọ ga-eme ka mkpụrụ obi m mee agadi, ọ dị otu ihe ọ na-apụghị igbu n’ime m-m na-agbalịsi ike inweta ihe ndị dị elu, oké ugwu na-agụsi m ike. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Margolin,Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i4382g77kpowgkup4lj569dr4uv7rzb Anna Louise Strong 0 4261 15786 2023-10-23T05:22:36Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Louise Strong (November 24, 1885 - Maachị 29, 1970) bụ onye odeakụkọ America na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kọmunist, mara amara maka mkpesa na nkwado maka mmegharị ndị Kọmunist na Soviet Union na People's Republic of China. O dere ihe karịrị akwụkwọ iri atọ na akụkọ dị iche iche ==Okwu okwuru== * Ego Britain, nke kpagburu ọchịchị onye kwuo uche German site n'ịchọ nkwụghachi na-agaghị ekwe omume, nyer...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Louise Strong (November 24, 1885 - Maachị 29, 1970) bụ onye odeakụkọ America na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kọmunist, mara amara maka mkpesa na nkwado maka mmegharị ndị Kọmunist na Soviet Union na People's Republic of China. O dere ihe karịrị akwụkwọ iri atọ na akụkọ dị iche iche ==Okwu okwuru== * Ego Britain, nke kpagburu ọchịchị onye kwuo uche German site n'ịchọ nkwụghachi na-agaghị ekwe omume, nyere Hitler aka na ntinye ego na mbinye ego. Nwa amaala ụwa ọ bụla nwere ọgụgụ isi maara na e nyere Hitler amara ndị a n'ihi na British Tories hụrụ n'ime ya "onye omempụ dị ike" ha megide Soviet Union|Soviets. ** Site na [https://www.bannedthought.net/Journalists/Strong-AL/TheStalinEra-AL-Strong-1956.pdf The Stalin Era], ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 75 * N'ala niile, ma ọ bụ ya ma ọ bụ megide ya, Stalin kere akụkọ ihe mere eme. ** Site na [https://www.bannedthought.net/Journalists/Strong-AL/TheStalinEra-AL-Strong-1956.pdf The Stalin Era], ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 117 * Na onye isi obodo Britain, ụlọ ọrụ ahụ pụtara dị ka ngwa ọgụ nke nrigbu maka uru. Na USSR, ọ bụghị naanị ụzọ iji nweta akụ na ụba, kama ọ bụ ngwá ọrụ ejiri nlezianya na-agbaji agbụ gara aga. ** Site na [https://www.bannedthought.net/Journalists/Strong-AL/TheStalinEra-AL-Strong-1956.pdf The Stalin Era] ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 51 * Ọ dịghị olu taa nwere ike ịbụ nke ikpeazụ gbasara oge Stalin. Stalin bụ otu n'ime ndị a na-ekpe ikpe site na ogologo akụkọ ihe mere eme, àgwà nke ọrụ ya na-amụbawanye ka ọ na-ala azụ. Ihe anyị maara, ma ọ dịkarịa ala, bụ na ọ malitere na 1928 iji wuo mmekọrịta ọha na eze n'otu mba, ala azụ azụ azụ nke ụwa nke ndị iro gbara ya gburugburu. Mgbe ọ malitere, Rọshịa bụ onye ọrụ ugbo, amaghị akwụkwọ; mgbe o mechara, ọ bụ ike mmepụta ihe nke abụọ n'ụwa. Ugboro abụọ ka o si otú a wuo ya, otu ugboro tupu Hitler wakpookwa ọzọ ná mbibi agha ahụ. Nke ahụ bụ otuto ya ruo mgbe ebighị ebi; ọ rụpụtara ọrụ ahụ. ** Site na [https://www.bannedthought.net/Journalists/Strong-AL/TheStalinEra-AL-Strong-1956.pdf The Stalin Era] , ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 125 * Molotov–Ribbentro abụghị njikọ aka, dị ka USSR nyere Britain na France; ọ bụ naanị nkwenye nke nnọpụiche dịka USSR nwere na Germany kemgbe 1926, mana nke dabara n'ọrụ n'okpuru Hitler. Molotov kọrọ na USSR bịanyere aka n'akwụkwọ n'ihi na enweghị ike ịtụ anya nkwubi nke nkwekọrịta enyemaka otu (na Britain na France). Mbinye aka nke nkwekọrịta ahụ n'oge Europe, site na elekere ruo elekere, na-echere mwakpo Hitler na Poland, gbanwere nguzozi nke ndị agha na Europe. East Europe nwere olileanya n'ụzọ doro anya na nkwekọrịta ahụ, ọ bụ ezie na ọ nwere ike ọ gaghị akwụsị agha Hitler na Poland, ga-akwụsị mgbasa nke ọwụwa anyanwụ nke agha ahụ. Ndị ha na Hitler jikọrọ aka were iwe. Mussolini na Franco ekwetaghị n'ihu ọha. Ihe egwu dị na Tokyo, n'ihi na Japan na-alụ ọgụ USSR na nsọtụ Mongolia, a kọkwara na ọ gwara Hitler na ọ ga-adị njikere n'August iji sonyere "nnukwu ihe." ** Site na [https://www.bannedthought.net/Journalists/Strong-AL/TheStalinEra-AL-Strong-1956.pdf The Stalin Era] , ASIN B0007JWF0W (1 Jenụwarị 1957), p. 78-79 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Strong,Anna Louise}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gdcm90nuz9fiwfjdkbqjlbsm0wmtzwp Carla Rueckert 0 4262 15787 2023-10-23T05:30:54Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Carla Rueckert bụ onye odee America nke amaara nke ọma dị ka onye mmụọ mmụọ na onye na-ajụ mmụọ bụ onye mebere ogige ebe nchekwa ọha (agbụrụ) aha ya bụ Ra. ==Okwu okwuru== * Abụ m Ra. Iwu nke Otu, ọ bụ ezie na gafere oke aha, dị ka ị na-akpọ vibratory ụda mgbagwoju, nwere ike ịdị nso site n'ikwu na ihe niile bụ otu, na ọ dịghị polarity, ọ dịghị ihe ziri ezi ma ọ bụ ihe ọjọọ, ọ dịghị d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Carla Rueckert bụ onye odee America nke amaara nke ọma dị ka onye mmụọ mmụọ na onye na-ajụ mmụọ bụ onye mebere ogige ebe nchekwa ọha (agbụrụ) aha ya bụ Ra. ==Okwu okwuru== * Abụ m Ra. Iwu nke Otu, ọ bụ ezie na gafere oke aha, dị ka ị na-akpọ vibratory ụda mgbagwoju, nwere ike ịdị nso site n'ikwu na ihe niile bụ otu, na ọ dịghị polarity, ọ dịghị ihe ziri ezi ma ọ bụ ihe ọjọọ, ọ dịghị dissharmony, ma naanị njirimara. Ihe niile bụ otu, onye ahụ bụ ịhụnanya/ìhè, ìhè/ịhụnanya, Onye Okike na-enweghị ngwụcha. ** [http://www.lawofone.info/results.php?s=4#20 Oge 4] * Abụ m Ra. Tụlee, ọ bụrụ na ị ga-eme, ihe atụ dị mfe nke ebumnobi dị njọ/dị mma. Ihe atụ a bụ Adolf Hitler|Adolf. Nke a bụ mgbagwoju ụda ịma jijiji gị. Ebumnobi bụ ka a ga-asị na ọ dị n'otu site n'ịhọrọ mgbagwoju anya nke a na-akpọ elite site na ebe nchekwa ọha na eze wee ghọọ ohu, site na mmetụta dị iche iche, ndị a na-ahụta dị ka mgbagwoju anya nke ndị na-abụghị ndị ọkachamara. Mgbe ahụ, e nwere echiche nke iwere ihe mgbagwoju anya nke ọha mmadụ wee mee ka ahịhịa wee tinye ya na echiche gbagọrọ agbagọ nke ndị a na-akpọ Orion dị ka alaeze ukwu. Nsogbu na-eche ha ihu bụ na ha na-eche nnukwu ike na-enweghị ihe ọ bụla ewepụtara site n'echiche nke nkewa. Nke a na-eme ka ha bụrụ ndị na-adịghị ike n'ihi na mgbagwoju anya dị n'etiti ndị òtù nke ha ejikọtaghị ọnụ. ** [http://www.lawofone.info/results.php?s=7#14 Oge 7] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rueckert,Carla}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4h6fbj0cn5g50lhy13711hfbeqqjvmc Caridad Svich 0 4263 15789 15788 2023-10-23T05:36:23Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Caridad Svich (amuru July 30, 1963) bu onye odee egwu, onye na-ede egwu, onye na-ede ukwe, onye ntughari na onye ndezi. ==Okwu okwuru== * klaasị etiti na-apụ n'anya, nkewa klaasị bara ụba/ogbenye dị iche iche na US na ịda ogbenye na-aga n'ihu na-abụ okwu na-akpasu iwe na akwa ọha mana ọ na-adịkarịghị etinye n'ihu na etiti n'egwuregwu na ọrụ maka ịrụ ọrụ ndụ. Echeghị m na egwuregwu ọ bụla kwesịrị ilebara isiokwu ndị a anya, n'ezie. Echere m na ndụ ụmụ amaala kwa ụbọchị - mgba siri ike inweta, ime ya, yana ịdabere na kredit (ya mere, ụgwọ) bụ okwu na-emetụta onye ọ bụla… ** N'okwu ndị a adịkarịghị ekwu okwu na ụlọ ihe nkiri na [http://www.critical-stages.org/3/making-invisible-stories-seen-heard-and-felt-interview-with-caridad-svich Ime Invisible Akụkọ Hụrụ, Nụrụ na Mmetụta Mkparịta ụka ya na Caridad Svich na IATC webjournal/Revue web de l'AICT – Mgbụsị akwụkwọ 2010: Esemokwu Nke 3 * A ka nwere ọtụtụ akụkọ adịghị ahụ anya, na otu n'ime ịma mma nke ide ihe maka ogbo na-eme ka akụkọ ndị a na-akpọ "adịghị ahụ anya" hụ ma nụ ma nwee mmetụta. N'ihe gbasara ụdị, echere m na ọrụ m dị ka onye na-eme ihe nkiri na-aghọwanye ihe na-adịghị mma, kama karịa baroque ** Na ime ka akụkọ pụta ìhè na [http://www.critical-stages.org/3/making-invisible-stories-seen-heard-and-felt-interview-with-caridad-svich/ "Ime ka ahụrụ akụkọ a na-adịghị ahụ anya, Nụrụ ma nwee mmetụta Interview with Caridad Svich”] na IATC webjournal/Revue web de l'AICT – Mgbụsị akwụkwọ 2010: Esemokwu Nke 3 * Egwuregwu bụ ihe omume n'oge na oghere. Ejije bụ egwu. Egwu okwu. Egwu a na-ahụ anya. A na m eche maka egwuregwu dị ka ụdị nhazi - nke ederede na nhazi nke ahụmahụ nke mgbede ogologo oge ** Na otu o si akọwa ejije na [http://www.critical-stages.org/3/making-invisible-stories-seen-heard-and-felt-interview-with-caridad-svich/ "Ịmepụta akụkọ ndị a na-adịghị ahụ anya hụrụ , Nụrụ ma nwee mmetụta Interview with Caridad Svich”] na IATC webjournal/Revue web de l'AICT – Mgbụsị akwụkwọ 2010: Esemokwu Nke 3 * Ụdị akụkọ ndị a ka na-aga n'ihu. Nke a bụ ihe ekwesịrị ikwu. Emere ya n'ọtụtụ ụzọ, mana echere m na ihe nkiri a na-eme ndụ nwere mmetụta dị iche. Ma mgbe anyị si na ihe ngosi ahụ pụta, anyị kwụsịrị ma chee echiche-Gịnị ka m ga-eme n'ime obodo m iji mee ka ọ dịkwuo mma? ** Na etu esi akọwa akụkọ a na N'oge Butterflies nke Svich emeziri maka ogbo ka na-eme na [https://sandiegofreepress.org/2014/01/interview-with-playwright-caridad-svich-in -the-time-of-the-butterflies/#.XdM7kWNKjcs Ajụjụ ya na onye na-ede egwuregwu Caridad Svich: In the Time of the Butterflies na San Diego Free Press (2014 Jan 25) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Svich,Caridad}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j4fnpo3odrds1ova9t6z1hpy045dyhp Carey Mulligan 0 4264 15791 15790 2023-10-23T05:42:49Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Carey Mulligan (amuru 28 Mee 1985) bu onye omekorita bekee. Ọ natala ọtụtụ onyinye na nhọpụta, gụnyere ihe nrite ihe nkiri British Academy na onyinye ihe nkiri Critics Choice, na mgbakwunye na nhọpụta maka onyinye abụọ Academy Awards, abụọ Golden Globe Awards, Screen Actors Guild Awards anọ, na onyinye Tony. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ akụkọ na-agbawa obi . E mebiela Nkwa | nkwa anyị kwadoro akụkụ anyị na nkwekọrịta a ma ọ dị mwute na gọọmentị na-ahọrọ ịlaghachi n'okwu ha . anyị chere na ọ dị mkpa n'ezie ịbụ Transparency|transparent na ọha na eze na ndị na-enye anyị onyinye kpọmkwem banyere ebe ego ha na-aga. Anyị kwesịrị ime ihe n'eziokwu banyere ya, na ọ dị oke mkpa na ọha Trust dị ebe ahụ ... Ọ bụ a Time-sensitive project na ọ ga-abụ ihe jọgburu onwe ya ma ọ bụrụ na otu W:Human_trafficking#Trafficking_of_children|ụmụaka na-azụ ahịa ...Ma anyị maara na n'ezie ọ ga-abụ puku kwuru puku. **[https://twitter.com/BBCNewsnight/status/1397314934774673410 ''BBC Newsnight, Twitter'' Ajụjụ ọnụ] Mee 25, 2021 * Ihe gbasara oge nturu ugo nke na-enye ya uru bụ ime ememe ihe nkiri, o doro anya, ma na-egosipụtakwa ihe nkiri ndị nwere ike ọ gaghị enwe ndị na-ege ntị.<BR>Mgbe m gụrụ edemede Promising Young Woman, enwere m mmetụta . Ekwesịrị m ime ya.Ụzọ ọrụ kachasị amasị m bụ inwe mkparịta ụka ogologo oge na onye nduzi. Mgbe mmekọrịta ahụ siri ike, ma ị nwere ike ikwu okwu ruo ọtụtụ awa ma chọpụta onye a, ma mee nke ahụ ruo n'ókè ya na ndị ọzọ na-eme ihe nkiri, ọ dị ka ihe mmadụ dị otú ahụ . Enweghị m ịhụ ihe Cassie gafere. na ihe nkiri a ma achọrọ m ijide n'aka na ọ dị mma, ka ọ ghara ịnọdụ ala na ndị nwere ezigbo ihe mgbu . agaghị m arịọ onye ọ bụla ka ọ gbanwee ihe dị egwu n'ihi ihe nkiri .. Nke bụ eziokwu bụ na ọnọdụ a bụ ihe a na-ahụkarị na ihe na-eme na fim ahụ bụ eziokwu dị mwute. Ị chọrọ ka ọ doo anya nke ọma banyere nke ahụ.<BR>[N'oge ọrịa na-efe efe] arụghị m ọrụ nke ukwuu. Emere m akwụkwọ ọdịyo ole na ole A W: Matt Haig | Matt Haig akwụkwọ akpọrọ The Midnight Library na akwụkwọ ụmụaka akpọrọ The Worst Warlock nke na-atọ ụtọ n'ezie, nwere trolls. na ndị dibịa afa. na [E. M. Forster|EM Forster mkpirisi akụkọ igwe na-akwụsị|igwe na-akwụsị E bipụtara na 1909, ọ bụ maka ọha apocalyptic ebe onye ọ bụla bi na afụ nke ya na ọ dịghị onye nwere kọntaktị mmadụ na onye ọ bụla na-ekwurịta okwu site na ihe bụ iPads. Ọ bụ naanị mkpụrụ. ** Ekwuru na [https://www.theguardian.com/film/2021/mar/19/its-wild-carey-mulligan-and-emerald-fennell-on-making-oscars-history Interview: 'Ọ bụ anụ ọhịa! 'Carey Mulligan na Emerald Fennell na-eme Oscars akụkọ ihe mere eme, Amy Fleming, The Guardian] 19 Maachị 2021 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mulligan,Carey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 57tw1fgjrdw2222k074drey18ol9aat An-My Lê 0 4265 15792 2023-10-23T07:11:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} An-My Lê (amụrụ 1960) bụ onye Vietnamese-American foto na prọfesọ na Bard College. ==Okwu okwuru== 2020)</ obere> * Ọ dịghị mgbe anyị chere na anyị nwere ike ma ọ bụ laghachi Vietnam. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 20 tupu ohere ahụ amalite. Ihe ncheta na-agbanwe mgbe ị na-ebi na mba ọzọ. * Okirikiri ala, nke kachasị mma, abụghị ụdị dị warara. Ọ bụ ihe ijuanya. Ọ na-enye ohere maka nkwupụta na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} An-My Lê (amụrụ 1960) bụ onye Vietnamese-American foto na prọfesọ na Bard College. ==Okwu okwuru== 2020)</ obere> * Ọ dịghị mgbe anyị chere na anyị nwere ike ma ọ bụ laghachi Vietnam. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 20 tupu ohere ahụ amalite. Ihe ncheta na-agbanwe mgbe ị na-ebi na mba ọzọ. * Okirikiri ala, nke kachasị mma, abụghị ụdị dị warara. Ọ bụ ihe ijuanya. Ọ na-enye ohere maka nkwupụta na mberede nke ebe, dị ka mbinye aka oge a na-atụghị anya ya n'ime egwu egwu. *Otu ihe nnukwu ndị nta akụkọ na ndị na-ese ihe jikọrọ bụ ọchịchọ iju gị anya, ịchọta onwe gị n'ụzọ karịa ka ị kwadoro mgbe ịmalitere ajụjụ na-enweghị obere echiche. *Amaara m nke ọma ọrụ mgbagwoju anya Vietnam na-arụ, dịka ma akụkọ ihe mere eme na akụkọ ifo, na obodo m nakweere dị ka nke m na na omenala m zụrụ ụmụ m. Enweghị m ike ịsị na m nabatara njirimara America ọ bụla nke Vietnam. Ma m na-ahụ Hollywood clichés, na-adịgide adịgide psychic scars na ọbụna ọnụ ala fetishes dị ka ngosipụta nke ihe dị nnọọ adị na nnọọ mmadụ. Vietnam ka bụ isiokwu a na-apụghị izere ezere na edozibeghị ya. Dị ka akụkọ ihe mere eme, ebe na isiokwu, ọ ka na-apụta. Ajụjụ ya na ARTNews (3 Maachị 2020) <small>[https://www.artnews.com/art-in-america/interviews/an-my-le-interview-complicated-beauty-landscape-photography-1202679272/ An-My Lê na-achọ ịma mma mgbagwoju anya na foto eserese ala ] (3 Maachị 2020) </small> *Achọrọ m inye onye na-ekiri m ikike ịbanye ihe onyonyo wee nwee ahụmịhe anụ ahụ na nke uche, yabụ ọ dị mkpa ka mbipụta ahụ buru ibu; maka m, nke ahụ dị sentimita iri ise ruo iri isii n'obosara, nke dị ntakịrị. * Akụkọ ndụ nwere ike ịbụ azụ azụ na-acha uhie uhie na nka a na-ahụ anya. Maka ndị edemede ọ bụ ụdị na usoro. Ha na-ahazi akụkọ ndụ, m na-eche na ọrụ nke akụkọ ndụ ma ọ bụ akụkọ ihe mere eme na-abụkarị maka ịhazi eziokwu n'ụzọ dị egwu. Maka m, akụkọ ndụ na-agbanwe agbanwe na ọchịchọ ịmata ihe. Akụkọ m bara uru n'ọrụ m naanị n'ihi na ọ nyere m nnukwu ọchịchọ ịmata banyere ọnọdụ, ebe, na mmetụta. * Mgbe m laghachiri Vietnam nwere mmetụta mmetụta siri ike, ijikọ na mbara ala mere ka m hapụ ntakịrị ma nweta echiche. Achọrọ m igosi Vietnam n'ụzọ m na-ahụtụbeghị ka e gosiri ya na mbụ—ọ bụghị nhụsianya, ọ bụghị n'ike, ọ bụghị ịhụnanya. Enwere m mmetụta na m nwere ike ime nke ahụ kachasị mma site na nyocha m nke odida obodo. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lê,An-My}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ntxkak6nfyu3gsc654hlrn5kmq4n2yr Amy Winehouse 0 4266 15793 2023-10-23T07:23:55Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amy Jade Winehouse (Septemba 14, 1983 - Julaị 23, 2011) bụ onye Bekee na onye ọbụ abụ jazz na onye dere abụ sitere na Southgate, London. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye na-ede abụ mana ọ <nowiki>[</nowiki>Katie Melua<nowiki></nowiki> edeere ya egwu ya... Ọ ga-echerịrị na ọ bụ ụbọchị chioma ya fucking... Ọ dịghị ka ọ na-abụ abụ ochie dị ka Jamie <nowiki>[</nowiki:Jamie Cullum|Cullum<nowiki></nowiki>, ọ na-abụ ab...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amy Jade Winehouse (Septemba 14, 1983 - Julaị 23, 2011) bụ onye Bekee na onye ọbụ abụ jazz na onye dere abụ sitere na Southgate, London. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye na-ede abụ mana ọ <nowiki>[</nowiki>Katie Melua<nowiki></nowiki> edeere ya egwu ya... Ọ ga-echerịrị na ọ bụ ụbọchị chioma ya fucking... Ọ dịghị ka ọ na-abụ abụ ochie dị ka Jamie <nowiki>[</nowiki:Jamie Cullum|Cullum<nowiki></nowiki>, ọ na-abụ abụ ọhụrụ nke onye njikwa ya na-edere ya. ** Sara McDonnell, Amy Winehouse - Frank banyere ihe niile Jazz [http://www.musicomh.com/interviews/amy-winehouse.htm"musicOMH"] (April 4, 2004) * Ọ dịghị mkpa ka m mee ka ahụ́ ruo ndị ọzọ ala. M siri ike, mana nke ahụ bụ n'ihi na anaghị m enye fuck. ** Blender[http://www.blender.com/guide/articles.aspx?ID=2565&src=cl44 Almost Famous: Amy Winehouse], Eprel 2007 * M na-ekwukarị na ọ dịghị mgbe m chọrọ ide banyere ịhụnanya, ma emesịa agara m mee otú ahụ. ** [http://www.youtube.com/watch?v=W8JtiznyfYQ Amy Winehouse, Friday Night With Jonathan Ross] * Amaara m na e nwere ndị nọ n'ụwa nwere nsogbu ka njọ karịa ịdaba n'ịhụnanya na ime ka ọ fesa n'ihu gị, ma achọghị m ka m teta mmanya, na-akwa ákwá, na-ege ntị na Shangri-Las, na na-ehi ụra, na-eteta mmanya, na-ege ntị na Shangri-Las. N’ihi ya, m gbanwere ya ka ọ bụrụ abụ, otu ahụ ka m si nweta ya. **[https://m.imdb.com/?ref_=nv_home] * Ndụ dị mkpụmkpụ. Ihe ọ bụla nwere ike ime, ọ na-emekarị, n'ihi ya, ọ dịghị uru ịnọdụ ala na-eche echiche banyere ifs, ands na buts. **[https://quotesgram.com/amy-winehouse-quotes/ Dị ka ekwuru na QuoteGra * Ndụ na-eme. Ọ baghị uru ịna-ewe iwe ma ọ bụ iweda ihe ndị anyị na-apụghị ịchịkwa ma ọ bụ gbanwee. **[https://www.latintimes.com/ Dị ka e hotara na latintimes] * Ọ dịghị uru ikwu ihe ọ bụla ma e wezụga eziokwu. <ref>[https://www.todomusica.org/amy_winehouse/ Amy Winehouse] na [https://www.todomusica.org/ Todomusica.org]</ref> ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Winehouse,Amy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bp6hcdxrzaz5jblnclx94e2977weuz8 Amy Schumer 0 4267 15794 2023-10-23T08:46:19Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amy Beth Schumer (amuru June 1, 1981) bu onye ochichi America, onye ode akwukwo, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emeputa ihe. Ọ bụ onye okike, onye na-emekọ ihe, onye na-edekọ ihe na kpakpando nke usoro ihe nkiri sketch comedy Inside Amy Schumer, nke gbara arụkwaghịm na Comedy Central na 2013 wee nweta onyinye Peabody. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye ikpeazụ ọ kpọrọ n’abalị ahụ. M na-eche, ụmụ agbọghọ ole na-azaghị tupu ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amy Beth Schumer (amuru June 1, 1981) bu onye ochichi America, onye ode akwukwo, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emeputa ihe. Ọ bụ onye okike, onye na-emekọ ihe, onye na-edekọ ihe na kpakpando nke usoro ihe nkiri sketch comedy Inside Amy Schumer, nke gbara arụkwaghịm na Comedy Central na 2013 wee nweta onyinye Peabody. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye ikpeazụ ọ kpọrọ n’abalị ahụ. M na-eche, ụmụ agbọghọ ole na-azaghị tupu ọ na-ama abụba freshman? Anọ m na ekwentị ya ka Schumer? Ikekwe. Mana m nọ ebe a, achọrọ m ijide ya ma metụ ya aka ma nwee mmetụta achọrọ, n'agbanyeghị ihe niile. Achọrọ m ịnọnyere ya. M chere na anyị na campus ọnụ, jide aka, na-egosi, "Lee! Ahụrụ m m n'anya! Ma nke a dị mma agadi nwoke masịrị m!" Enweghị m ike ịbụ nwa bebi troll m na-atụ egwu na m aghọwo. ** Ms. Foundation for Women's Gloria Awards na Gala cite web |work=Wikipedia:Vulture.com|Vulture|url=http://www.vulture.com/2014/05/read-amy- schumers-ms-gala-speech.html | ụbọchị = Mee 2014 |title = Gụọ Okwu Ike Amy Schumer Banyere Obi Ike | nke mbụ = Jennifer | ikpeazụ = Ubi-vine * Enwere m ike dị ka kilogram 160 ugbu a, enwere m ike ijide dick mgbe ọ bụla m chọrọ. Dị ka, nke ahụ bụ eziokwu. Ọ bụghị nsogbu. Ọ bụghị nsogbu. ** [https://www.rollingstone.com/culture/culture-news/watch-amy-schumers-unapologetic-glamour-awards-speech-43269/ 2015 Glamour Okwu nnabata nke ụmụ nwanyị nke afọ] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Schumer,Amy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 45mghjcbxelxasziuvbiveeo5rc7p40 Amy Poehler 0 4268 15795 2023-10-23T08:57:49Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amy Meredith Poehler (amuru na Septemba 16, 1971) bu onye omere America, onye ochi ochi, onye na-ese olu, onye isi, onye na-emeputa ihe na onye ode akwukwo. ==Okwu okwuru== *Donald Trump na onye na-emepụta ihe bụ Mark Burnett na-atụle imepụta egwu Broadway dabere na w: The Apprentice | Onye nkuzi. Otu abụọ ahụ chepụtara echiche ahụ mgbe ọ nweghị onye n'ime ha na-ahụghị mkpirisi iji mụnye ikpo ego ọkụ. ** http://snltranscripts.jt....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amy Meredith Poehler (amuru na Septemba 16, 1971) bu onye omere America, onye ochi ochi, onye na-ese olu, onye isi, onye na-emeputa ihe na onye ode akwukwo. ==Okwu okwuru== *Donald Trump na onye na-emepụta ihe bụ Mark Burnett na-atụle imepụta egwu Broadway dabere na w: The Apprentice | Onye nkuzi. Otu abụọ ahụ chepụtara echiche ahụ mgbe ọ nweghị onye n'ime ha na-ahụghị mkpirisi iji mụnye ikpo ego ọkụ. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04jupdate.phtml *Britney Spears na-edekọ egwu rap gbasara esemokwu ndị na-adịbeghị anya na ndụ ya. Enweghị m ike ichere ịnụ nke ahụ!, Ọ dịghị onye kwuru. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04bupdate.phtml * N'ụbọchị Valentine na-adịbeghị anya biputere na webụsaịtị onye na-akwado ya, Britney Spears na-ekwu na...oh, onye na-eche banyere ya? ** http://snltranscripts.jt.org/04/04mupdate.phtml *Otu chimpanzee na China akwụsịla ise siga ka afọ iri na isii gachara, site n'enyemaka nke ndị na-elekọta ya. Chimp nwere ike ịkwụsị mgbe ndị na-elekọta ya kwụsịrị ịzụrụ sịga ya! ** http://snltranscripts.jt.org/05/05bupdate.phtml * E jidere otu nwa agbọghọ Indiana dị afọ 14 mgbe o ji egbe, mgbọ, na obere akpa wii wii bịa ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Nwoke, [[w:Dakota Fanning|Dakota Fanning]] na-eto ngwa ngwa! ** http://snltranscripts.jt.org/05/05cupdate.phtml * Ndị na-eche nche Ndị Kraịst na-ekwu na akwụkwọ akụkọ a kụrụ akụ w: March of the Penguins|March of the Penguins na-akwado echiche nke imepụta ọgụgụ isi. Ka ọ dị ugbu a, ndị na-akwado evolushọn na-ekwu na a gọnarịrị imewe ọgụgụ isi na akwụkwọ akụkọ March of the[w:Danny Bonaduce|Bonaduces ** http://snltranscripts.jt.org/05/05aupdate.phtml * Odeakwụkwọ steeti Condoleezza Rice mere njem ịtụnanya na Iraq ụbọchị ụka. Ọ tụrụ ya n'anya ịnọ na Iraq na Sọnde: puku kwuru puku ndị agha US ndị kwesịrị ịnọ n'ụlọ site na ekeresimesi. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04tupdate.phtml * Dị ka nnyocha ọhụrụ e mere si kwuo, pasent 67 nke ndị nọ n'afọ iri na ụma na-enwe afọ ojuju ma ọ bụ nwee obi ụtọ dị ukwuu n'ọtụtụ oge. A na-akpọ ha nkume nkume! ** http://snltranscripts.jt.org/04/04oupdate.phtml * N'izu a, Donald Trump webatara nwa bebi ọhụrụ nke anụ ọhịa iri na abụọ nke onwe ya nke na-ekwu okwu iri na asaa dị iche iche, nke dị ịtụnanya, n'ihi na nke ahụ dị ise karịa Donald Trump n'ezie. ** http://snltranscripts.jt.org/04/04aupdate.phtml *(Foto nke w: Keith Richards | Keith Richards]] na w: Mick Jagger | Mick Jagger nke w: The Rolling Stones | The Rolling Stones pụtara) '' N'izu a, w:California Raisins|California Raisins kwuputara atụmatụ maka njem nlegharị anya ụwa ọhụrụ. *(Na ntuli aka Midterm US nke afọ 2006) N'izu a, n'ime ihe dị egwu, Iraq wetara mgbanwe ọchịchị na United States. *(N'ịtụ aka na Pamela Anderson w:Kid Rock|Kid Rock ịgba alụkwaghịm) A mara ọkwa n'izu a na w:Nwanyị nọ n'elu (ọnọdụ mmekọahụ)| ndị a ga- Adịkwaghị atụgharị na nke ahụ. ** SNL 12/6/2006. *Ogbe okpuru nwanyi kwesiri ikpuchi ihe omimi mgbe nile. ** SNL 12/6/2006. *Akụkọ na-atụ n'anya sitere na New York, onye na-afụ ufụfụ ahụ afụla fhịhị ya!source *Onye na-enye ọzụzụ orca fọrọ nke nta ka mmiri rie mgbe orca ya dọkpụrụ ya n'ime tank. O kpughere ebe nzuzo Al-Qaeda atọ.source * Aghọtala m na ihe omimi na-eme ka ndị mmadụ ghara ịdị na-apụ, anwụrụ ọkụ na enyo emewokwa m ike. Ọ na-agụsi m agụụ ike maka ebe dị ọcha, nke na-enwu nke ọma. Ya mere, ka anyị leba anya n'azụ ákwà mgbochi ahụ ma kelee ndị ọzọ dị ka anyị. Sanwichi ndị nwere ihu mepere emepe bụ ndị na-etinye ihe egwu ma na-ebi nnukwu ma jiri ezé ha niile na-amụmụ ọnụ ọchị. Ndị a bụ ndị m chọrọ ịnọ nso. Nke a bụ ụzọ eziokwu ka m chọrọ ibi ndụ na ịhụnanya na ide. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Poehler,Amy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d6zayhdd33ifbx2pw8ictriaul2h06c Amy Mainzer 0 4269 15796 2023-10-23T09:15:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amy Mainzer (January 2, 1974 -) bụ onye America na-enyocha mbara igwe, ọkachamara n'ihe eji agụ kpakpando na mbara igwe infrared. Ọ bụ osote onye ọkà mmụta sayensị Project maka Wide-field Infrared Survey Explorer na onye isi nyocha maka ọrụ NEOWISE iji mụọ obere mbara ala na ozi teliskop mbara ala nso ihe nyocha. ==Okwu okwuru== * M ga-ekwu na ịmalite nyocha n'oge dị ka onye na-agụghị akwụkwọ na-eme nnukwu mgbanwe. Ọ bụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amy Mainzer (January 2, 1974 -) bụ onye America na-enyocha mbara igwe, ọkachamara n'ihe eji agụ kpakpando na mbara igwe infrared. Ọ bụ osote onye ọkà mmụta sayensị Project maka Wide-field Infrared Survey Explorer na onye isi nyocha maka ọrụ NEOWISE iji mụọ obere mbara ala na ozi teliskop mbara ala nso ihe nyocha. ==Okwu okwuru== * M ga-ekwu na ịmalite nyocha n'oge dị ka onye na-agụghị akwụkwọ na-eme nnukwu mgbanwe. Ọ bụrụ na, dị ka m, ị sighị n’ezinụlọ n’ebe a, e nwere ọtụtụ ihe na-akpali akpali ịrụ ọrụ na nke m na-amachaghị nke ọma. Nchọcha nchọcha na mahadum kwalitere echiche m nwere n'obi gbasara ụdị ọrụ nyocha oghere dị. Amaghị m ụdị ọrụ ndị dị adị. Ịrụ ọrụ na ụlọ ọrụ nwekwara ike ịbụ ahụmahụ bara uru nke ukwuu. Ọrụ injinia sistemu na-enye nnukwu nkọwa gbasara etu e si arụ ụgbọ elu na arụ ọrụ ya, yana ịhụ otu ọrụ na igwefotoderie na-akpali akpali. Ịrụkọ ọrụ ọnụ dị mkpa iji mee ka ndị ọrụ na-arụ ọrụ; ọ dị ka ịbụ akụkụ nke otu egwu ma ọ bụ otu egwuregwu n'akụkụ ahụ. Ọrụ oghere na-aga nke ọma na-anọchi anya narị otu narị ma ọ bụ ọbụna puku kwuru puku mmadụ na-arụkọ ọrụ ọnụ maka otu ebumnuche, ya mere iwulite nkà otu bụ ezigbo echiche. **[https://womeninastronomy.blogspot.com/2015/12/the-discovery-program-series-neocam-pi.html Usoro mmemme nchọpụta: NEOCam (PI: Amy Mainzer, Jet Propulsion Laboratory, JPL jisiri ya) (Decemba 1, 2015) * Ezinụlọ m na-enwekarị mmasị na okike, nke ahụ mekwara ka m nwee mmasị ịmata ya - anyị na-enwe mmasị ịmụta banyere nnụnụ na osisi na nkume ọnụ. Ọ na-atọ ụtọ n'ezie! N'ime nnụnụ ọ bụla, osisi, ma ọ bụ nkume nkume, e nwere nnukwu akụkọ na-echere ka a mụọ ya - ọ dị ka ikiri ihe nkiri na-adọrọ mmasị ma ọ bụ ịgụ akwụkwọ mara mma. Ugbu a, dị ka ọkachamara sayensị, ọ bụ ọrụ m ịmụta ihe gbasara okike. Ụbọchị ọ bụla dị iche na nke na-esote, na a na-enwekarị ihe magburu onwe ya ịmụta banyere eluigwe na ala na ụwa gbara anyị gburugburu. **[https://thatsitla.com/scientist-amy-mainzer/ Kid Reporter gbara ajụjụ ọnụ Astronomer Amy Mainzer] (February 11, 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mainzer,Amy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d8nrp0qukw9hne6nx1y3mqjjdtn6kr1 Amy Klobuchar 0 4270 15797 2023-10-23T09:22:49Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Amy Jean Klobuchar (amuru May 25, 1960) bu onye oka iwu America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye omebe iwu United States si Minnesota kemgbe 2007. Onye otu Minnesota Democratic–Farmer –Labor Party (DFL), Mgbakwunye Minnesota nke Democratic Party. ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye ọka iwu Hennepin County. Ọ bụ onye ndoro-ndoro ochichi na ntuli aka onye isi ala 2020. ==Okwu okwuru== * Ekwenyere m na anyị kwesị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amy Jean Klobuchar (amuru May 25, 1960) bu onye oka iwu America na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye omebe iwu United States si Minnesota kemgbe 2007. Onye otu Minnesota Democratic–Farmer –Labor Party (DFL), Mgbakwunye Minnesota nke Democratic Party. ọ rụrụ ọrụ mbụ dị ka onye ọka iwu Hennepin County. Ọ bụ onye ndoro-ndoro ochichi na ntuli aka onye isi ala 2020. ==Okwu okwuru== * Ekwenyere m na anyị kwesịrị ịkpọlata ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke ndị agha anyị n'ụlọ. Nke ahụ bụ naanị na anyị na-ezigara gọọmentị Iraq ozi doro anya na anyị ji nke a kpọrọ ihe nakwa na ha kwesịrị ịmalite ibu ọrụ maka obodo nke ha. Abụ m onye na-ekweghị na anyị nwere ike iweta ihe niile. ndị agha n'ụlọ echi. Ọnọdụ ahụ dị oke egwu. Mana m kwenyere na anyị kwesịrị ịmalite n'afọ a, n'oge na-adịghị anya, na-adọta ndị agha. ** Ekwuru na cite webụ ode akwụkwọ = ajụjụ ọnụ Eric Black aha = Iraq na agbụrụ Sineti: Amy Klobuchar | onye nkwusa = Star Tribune ụbọchị =March 14 2006 url= http://www.startribune.com/blogs/bigquestion/?page_id=30 * Ya mere, gịnị bụ ihe na-eri nke omenala nrụrụ aka? Ndị mmadụ na-enye ndị ụlọ ọrụ mmanụ ezumike ezumike na inye ụlọ ọrụ ọgwụ na ụlọ ọrụ inshọransị onyinye onyinye na onyinye Krismas? Ọnụ ego ya bụ ijeri $90 kwa afọ. Ebe ị ga-aga. Enwere ike ịgụta ọnụ. ** Ekwuru na cite webụ onye edemede= ajụjụ ọnụ Jonathan Singer aha = Mkparịta ụka ya na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị MN-Sen Amy Klobuchar onye nkwusa = MyDD ụbọchị = February 23 2006 url= http://www.mydd.com/story/2006/2/23/12158/1447 * Ted Kennedy | Ted Kennedy's amamihe na akụkọ, mmasị ya maka ihe kpatara ya na obodo ya, na ịhụnanya o nwere maka Senate mere ka ị chọọ ịga ọrụ kwa ụbọchị. Enwere m ihe ùgwù iso Ted Kennedy jee ozi na Senate ruo nanị afọ abụọ. Ọ bụ onye ndụmọdụ ọtụtụ n'ime anyị ka na-amalite, ọ bụghị na omenala "nke a bụ otu ị ga-esi mee ya", kama kama dị ka ihe mkpali. Ọ dịghị mgbe ọ daa mbà ma nwee mmasị dị ọkụ maka agha ndị omebe iwu bụ ndị pragmatism na-akpasu mgbe nile. O siri ike ma dị irè ma nwee nkwanye ùgwù miri emi nke onye ọ bụla so ya na-arụkọ ọrụ. ** Dịka ekwuru na [https://www.minnpost.com/politics-policy/2009/08/klobuchar-issues-statement-kennedy/"Klobuchar wepụtara nkwupụta na Kennedy"] (26 August 2009) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Klobuchar,Amy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lr9u54dtbzrcrck1ornvp2bcyg1oc4z Amy Jackson (artist) 0 4271 15798 2023-10-23T09:30:49Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Jacqueline Amy Jackson (1986-) bụ onye na-ese ihe na onye na-ahụ maka echiche nke na-enyocha okwu ndị dị ka mgbanwe ihu igwe, ịzụ ahịa, ahụike uche, enweghị oke mmekọrịta mmadụ na otu isiokwu ndị a na-enweghị njikọ. Ọ na-akọwa omume ya dị ka echiche n'ihi n'eziokwu na echiche ahụ nwere ihe dị mkpa karịa usoro, ọ gụnyere nkà n'okporo ámá, ihe omume, eserese, foto, eserese na ihe ndị a chọtara. N'akụkụ nti...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Jacqueline Amy Jackson (1986-) bụ onye na-ese ihe na onye na-ahụ maka echiche nke na-enyocha okwu ndị dị ka mgbanwe ihu igwe, ịzụ ahịa, ahụike uche, enweghị oke mmekọrịta mmadụ na otu isiokwu ndị a na-enweghị njikọ. Ọ na-akọwa omume ya dị ka echiche n'ihi n'eziokwu na echiche ahụ nwere ihe dị mkpa karịa usoro, ọ gụnyere nkà n'okporo ámá, ihe omume, eserese, foto, eserese na ihe ndị a chọtara. N'akụkụ ntinye aka ya na nka na nka nke oge a, amaara ya maka ọrụ ya na itinye ego dị mkpa ==Okwu okwuru== * N'ime iri afọ ole na ole sochirinụ, otu ijeri ndụ na puku ijeri pound ga-anọ n'ihe egwu n'ihi otu okwu: mgbanwe ihu igwe. ** Mgbe ị na-ekwu maka ihe abụọ dị n'ihe egwu ọha na eze na ego na-esite na ọnọdụ mberede ihu igwe. [https://londonciv.org.uk/climate-change London CIV, amụma mgbanwe ihu igwe], Ọktoba 2021. * Art niile bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọtụtụ ndị na-ese ihe chọrọ ịgbanwe ihe dị n'ụwa; ha chọrọ ịkpali ime ihe. ** [https://go.checkout.com/Demystifying_Crypto_Report Demistifying Crypto, checkout.com], Maachị 2022. * Ihe niile dị mma na ịhụnanya na nka mana ọ nweghị ihe dị mma na agha. * Ọ bụ maka ịmata ihe onwunwe abụọ, ịghọta ebe anyị nwere ike itinye ego iji mee ka ụwa bụrụ ebe ka mma yana ebe ihe egwu nwere ike imetụta ala anyị. ** Mgbe ị na-ekwu maka itinye ego dị mkpa na ego na-adigide. [https://www.portfolio-institutional.co.uk/roundtables/responsible-investing-roundtable/PI Roundtable, Responsible Investing], Ọktoba 2022. * Ị nweghị ike ịkụ ọkpọ mgbe niile maka nloghachi ego. ** Mgbe a gbara ajụjụ ọnụ gbasara itinye ego na mkpa ọ dị nhata ọha na eze maka nloghachi ego. [https://www.portfolio-institutional.co.uk/roundtables/responsible-investing-roundtable/PI Roundtable, Responsible Investing], Ọktoba 2022. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jackson,Amy(artist}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fb81l93pm9zg55w12pstrb5ukr8uyr9 Ana Brnabić 0 4272 15799 2023-10-23T09:37:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ana Brnabić (Serbian: Ана Брнабић) (amụrụ 28 Septemba 1975) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Serbia na-eje ozi dị ka praịm minista nke Serbia kemgbe 2017. Ọ bụ nwanyị mbụ na onye mbụ na-edina ụdị onwe ga-ejide ọfịs. Ọ banyere n'ọchịchị dị ka onye minista na-ahụ maka nchịkwa ọha na eze na ọchịchị obodo site na 11 August 2016 ruo 29 June 2017, n'okpuru Prime Minister Aleksandar Vučić na onye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ana Brnabić (Serbian: Ана Брнабић) (amụrụ 28 Septemba 1975) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Serbia na-eje ozi dị ka praịm minista nke Serbia kemgbe 2017. Ọ bụ nwanyị mbụ na onye mbụ na-edina ụdị onwe ga-ejide ọfịs. Ọ banyere n'ọchịchị dị ka onye minista na-ahụ maka nchịkwa ọha na eze na ọchịchị obodo site na 11 August 2016 ruo 29 June 2017, n'okpuru Prime Minister Aleksandar Vučić na onye na-eme Mịnịsta Ala Ivica Dačić. N'afọ 2019, akwụkwọ akụkọ Forbes họọrọ Brnabić dị ka nwanyị 88th kachasị ike n'ụwa yana onye isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke 19 nke nwanyị kachasị ike. Ụfọdụ ndị na-ekiri ya kwenyere na ọ nweghị ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwekọrọ na ọrụ iwu nke onye isi ndị isi, na-arụ ụka na Vučić na-eji ike ya dị ka onyeisi oche. ==Okwu okwuru== *Serbia na-agbanwe ma na-agbanwe ngwa ngwa, ma ọ bụrụ na ị ga-eme, abụ m akụkụ nke mgbanwe ahụ, mana achọghị m ka akpọrọ m 'Serbia's gay PM'. Ozi anyị kwesịrị iziga bụ gbasara ikike, ọkachamara na ntụkwasị obi. **[https://www.theguardian.com/world/2017/jul/28/ana-brnabic-serbia-prime-interview"Ana Brnabić: 'Achọghị m ka a kpọọ m onye nwoke nwere mmasị nwoke na Serbia'" "Onye nche"] (28 Julaị 2017) * Ihe kpatara na anaghị m elekwasị anya na nke ahụ ugbu a bụ n'ihi na m kwenyesiri ike na Serbia ga-abụ obodo na-anabatakarị mgbe ndị mmadụ nwere ọrụ, ọrụ akwụ ụgwọ ka mma, na-enweghị mmasị na ndụ ha, ma ọ bụ ọdịnihu nke ha. nke nwere ụmụ, na ị gaghị echegbu onwe gị maka ọgbọ abụọ ma ọ bụ atọ bi n'otu ọnụ ụlọ. **[https://www.theguardian.com/world/2017/jul/28/ana-brnabic-serbia-prime-interview"Ana Brnabić: 'Achọghị m ka a kpọọ m onye nwoke nwere mmasị nwoke na Serbia'" "Onye nche"] (28 Julaị 2017) * Ụmụ amaala Serbia nwere ikike ịghara ịbụ ndị oke ụda na-egosi ya. Anyị nwere ike inwe omenala ebe anyị na-ekwenyeghị, ma ọ bụrụhaala na enwere ndidi na enweghị ime ihe ike. Anyị niile nwere echiche na ụkpụrụ dị iche iche, mana achọghị m ịgbanwe echiche ndị mmadụ site na iwu. **[https://www.theguardian.com/world/2017/jul/28/ana-brnabic-serbia-prime-interview"Ana Brnabić: 'Achọghị m ka a kpọọ m onye nwoke nwere mmasị nwoke na Serbia'" "Onye nche"] (28 Julaị 2017) *Ọ bụrụ na anyị enweghị iwu na usoro ikpe ziri ezi na nke doro anya, ihe ọ bụla ọzọ ga-amalite ịdaba. **[https://www.theguardian.com/world/2017/jul/28/ana-brnabic-serbia-prime-interview"Ana Brnabić: 'Achọghị m ka a kpọọ m onye nwoke nwere mmasị nwoke na Serbia'" "Onye nche"] (28 Julaị 2017) * Mgbe ndị mmadụ chere na e nyere ha ike… mgbe ahụ ha nwere ike ime ihe ọ bụla ha chọrọ ime. Ọ bụ obodo ha ịgbanwe. **[https://www.forbes.com/sites/robertwolcott/2021/06/15/national-digital-transformation-a-conversation-with-serbias-prime-minister-ana-brnabic/?sh=429139813889" Mgbanwe dijitalụ nke mba: Mkparịta ụka ya na onye isi ala Serbia Ana Brnabic na ''Forbes''] (15 June 2021) * Ọ dị mkpa ịmalite mgbanwe bụ isi na agụmakwụkwọ na ahụike yana ịkwalite mmepụta site na mmepe ọrụ ugbo na ngalaba IT. Anyị na-ahụ nke ikpeazụ dị ka akụkụ nwere ike isi maka mmepe n'ọdịnihu n'ihi na enwere ezigbo mkpa taa maka ọtụtụ puku mmemme. **[https://cordmagazine.com/interview/ana-brnabic-serbia-different-without-naled/"Serbia ga-adị nnọọ iche na-enweghị NALED" na ''CORD Magazine''] (17 June 2016) *Serbia na-eche maka ọdịmma akụ na ụba ya, ọrụ ya na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ na-eche maka ọdịmma ụmụ amaala ya. Ụzọ anyị dị mkpa bụ EU, mana anyị nwere mmekọrịta ọdịnala na ndị Russia na mmekọrịta akụ na ụba, n'ihi na Russia bụ nnukwu ahịa. **[https://www.b92.net/eng/news/politics.php?yyyy=2017&mm=07&dd=19&nav_id=101852 "PM legharịgharịa mkparịta ụka"Russia ma ọ bụ EU" na ''B92''] (17) Julaị 2017 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brnabić,Ana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tg9z9lrdirkzhu0oy7ud3328sz9rd9o Jane Seymour 0 4273 15800 2023-10-23T09:41:39Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Michele Serros | Michele Marie Serros]]''' (February 10, 1966 - Jenụwarị 4, 2015) bụ onye edemede America, onye na-ede uri na onye na-akọwa mmekọrịta ọha na eze. == Okwu okwu == * Aghọtara m na ọtụtụ ndị kweere na ndị na-ede akwụkwọ si n’obi ha ma ọ bụ mkpụrụ obi ha dee ihe. M na-ede si n'olulu na-ama jijiji nke afọ m, ime ka afọ mgbu pụọ. ** Na ihe na-akpali ya ide na [https://orangemonkeypublishing.wor...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Michele Serros | Michele Marie Serros]]''' (February 10, 1966 - Jenụwarị 4, 2015) bụ onye edemede America, onye na-ede uri na onye na-akọwa mmekọrịta ọha na eze. == Okwu okwu == * Aghọtara m na ọtụtụ ndị kweere na ndị na-ede akwụkwọ si n’obi ha ma ọ bụ mkpụrụ obi ha dee ihe. M na-ede si n'olulu na-ama jijiji nke afọ m, ime ka afọ mgbu pụọ. ** Na ihe na-akpali ya ide na [https://orangemonkeypublishing.wordpress.com/2013/04/20/an-interview-with-michele-serros-april-2013/ "Ajụjụ ya na Michele Serros, Eprel 2013"] (Mbipụta enwe nke oroma) * Onye kacha bụrụ eziokwu ga-abụkwa olu n'azụ akụkọ mkpirisi na uri. Opekempe "m" ga-abụ onye na-ede edemede na onye dere ụfọdụ mpempe akwụkwọ akụkọ m deworo bụ nke bụ, isi, ego nkwụnye ụgwọ. Mgbe ọtụtụ ndegharị na ntụnye nchịkọta akụkọ (ya bụ mgbanwe) kpalitere site n'aka ndị na-edezi akwụkwọ akụkọ mainstream nke NY nke m na-ahụtụbeghị, olu m na-efunarị n'ụzọ. ** Onye ọ tụlere na ezigbo "Michele" na [https://orangemonkeypublishing.wordpress.com/2013/04/20/an-interview-with-michele-serros-april-2013/ "Ajụjụ ya na Michele Serros, Eprel 2013”] (Mbipụta enwe nke Orange) * Enwere m mmasị na eziokwu ahụ bụ na m bụ onye California nke ọgbọ nke anọ, mana anaghị m adị ka nwa agbọghọ n'ụsọ osimiri na-acha anụnụ anụnụ… Ọ na-adị m mgbe niile ka onye mbịarambịa. ** Na adabaghị na stereotypical California ebu (dị ka e hotara na [https://www.npr.org/2015/01/07/375640110/remembering-generation-mex-writer-and-proud-outsider-michele-serros" Icheta 'Generation Mex' Onye ode akwụkwọ na onye dị mpako Michele Serros”] na ''NPR''; 2015 Jan 7) * M tolitere na-agụ ọtụtụ akwụkwọ akụkọ ndị na-eto eto. Na ịbụ onye edemede na ọkà okwu na ịbanye n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, m na-ahụ ọtụtụ akwụkwọ ndị ahụ m na-agụ, ha na-agbasokwa isiokwu yiri nke ahụ na nke ahụ bụ isiokwu na-amasị m ịkpọ atọ B: Ọ bụ mgbe niile gbasara. barios, oke ma ọ bụ bodegas. Ma achọrọ m iweta ụdị ndụ dị iche - ndụ nke na-aga n'ihu n'ezie nke anyị anaghị ahụkarị na mgbasa ozi bụ isi. ** Na ihe ọ malitere ide dị ka onye na-eto eto na-ede akwụkwọ akụkọ (dị ka e hotara na [https://www.npr.org/2015/01/07/375640110/remembering-generation-mex-writer-and-proud-outsider) -michele-serros "Na-echeta 'Generation Mex' onye ode akwụkwọ na onye dị mpako Michele Serros" na ''NPR''; 2015 Jan 7) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Serros, Michele}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 257j85t2rntg8vbud0f9thhjmel7ou8 Rachel Shabi 0 4274 15803 15802 2023-10-23T09:51:15Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Rachel Shabi London.jpg|thumb|Rachel Shabi na 2022]] '''[[w:Rachel Shabi | Rachel Shabi]] ''bụ onye odeakụkọ na onye edemede Britain. O nyere aka na ''[[w: The Guardian | The Guardian]] '', n'etiti akwụkwọ ndị ọzọ, ma bụrụ onye dere '' Ọ bụghị Onye iro, ndị Juu Israel si Arab Arab '' (2009). == Okwu okwu == * Ihe ọ bụla echiche gị na [[w:BDS|Boycott, Divestment na Sanctions]] - na enwere ọtụtụ - mmegharị [[w:George Galloway | [George] Galloway]] bụ n'ụzọ doro anya ebumnuche onwe ya (na-eche na ebumnuche ya bụ ịkwado Ndị Palestine, kama ịmepụta onwe ya mgbasa ozi). Otu ihe mere ọtụtụ ndị Juu ji aka ekpe anaghị esonye n'òtù BDS bụ kpọmkwem n'ihi na a na-aghọta na boycott bụ maka iwe megide ndị mmadụ, kama ịbụ ngwá ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị irè. Kedu ụzọ kacha mma isi mesie nkwenye ahụ ike? Kwuwapụta na ị na-ezere ndị Israel dịka akụkụ nke nkwa gị na BDS. Chọpụta otu iju mmiri nke "gwara gị sos" site n'aka ndị na-ekwu ihe niile gbasara ịta ndị Izrel ahụhụ naanị maka ịbụ ndị ha bụ. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2013/feb/22/george-galloway-debate-israelis "Ọjụjụ George Galloway jụrụ ịrụ ụka na ndị Israel bụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọjọọ"]"Onye nche" (22 February 2013) ** [https://www.theguardian.com/politics/2013/feb/21/george-galloway-debate-israeli-oxford Galloway pụọ] nke mmemme na [[w: Christ Church, Oxford | Christ Church, Oxford]] mgbe ọ chọpụtara na ọkà okwu nke ọzọ nwere mba Israel. * Onye Juu ọ bụla nke Britain nwere akụkọ ezinụlọ nke ha - nke mbata na ọpụpụ na mbata na ọpụpụ, nke iyi egwu na mfu, kamakwa nke obodo na nke ya. Njem ezi na ụlọ nke m gaa UK site na Iraq site na Israel - ebe abụọ nke mmetụta nke alaeze ukwu metụrụ aka - nwere ike ịkọwa enweghị ụjọ nke m na mmeso ọjọọ, nkewa na enweghị mmasị nke ndị otu ndọrọndọrọ ọchịchị Britain, gụnyere Labour gụnyere. Icheta akụkọ ihe mere eme nke Britain abụghị ihe ngọpụ maka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke oge a, ma ọ bụ ibelata nke ịkpa ókè agbụrụ n'ezie na nke jọgburu onwe ya nke ka na-emetụta obodo anyị. Ma o kwesịrị ịbụ ihe ncheta na nye ọtụtụ ndị nọ na Britain, ahụmahụ nke ịkpa ókè agbụrụ ka bụ ihe a na-ahụkarị, ọ bụghịkwa otu. ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/26/antisemitism-politics-despair-prejudice-attention-conflict "Ngwọta nke antisemitism na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị kwesịrị ime ka anyị nwee obi nkoropụ"]" Onye nche'' (Nọvemba 26, 2019) * [Na-esochi ụbọchị atọ [Boris Johnson] nọ na nlekọta ahụike ya na [[w:COVID-19|Covid-19]] n'oge opupu ihe ubi 2020] Onye ndu mba nọ n'ọnọdụ dị oke egwu bụ ihe na-adịghị mma, ọkachasị n'etiti ọrịa na-efe efe nke na-echegbu onwe ya. Mana na mgbasa ozi mgbasa ozi nke Britain, ọnọdụ praịm minista yiri ka ọ na-akpachapụ anya maka ndị ọzọ, na mbuli elu nke Mazị Johnson mere ka nyocha nke ọdịda ọchịchị ya kwụsịrị. * Mana Mazị Johnson ewepụtala ihe atụ jọgburu onwe ya n'ọrụ, na-ekwu na ọ ga-amanye ndị ọrịa Covid-19 aka, na-abanye na nzuko omeiwu ma na-emebi ozi ahụike site na nnyefe ya. Ka ọ dị ugbu a, ọtụtụ ndị dọkịta na ndị nọọsụ nọ na-anwụ site na nje a, n'ime ha ọtụtụ puku ndị zara oku gọọmentị ka ha pụta na ezumike nka ịrụ ọrụ na [[w: National Health Service | N.H.S.]] n'oge [[w: COVID-19 oria ojoo | oria ojoo]]. Akụkọ pụtara nke ndị ọrụ "na-emegbu na ihere n'ịgwọ ndị ọrịa Covid-19 na-enweghị akụrụngwa achọrọ iji chebe onwe ha, nke [[w: World Health Organisation | Healthtù Ahụ Ike Worldwa] dọrọ aka ná ntị na mbido February ga-adị mkpa ka ukwuu. ** [https://www.nytimes.com/2020/04/16/opinion/coronavirus-boris-johnson.html "Ndị mmadụ na-anwụ na Britain niile nwere ike ikwu maka ya bụ Boris Johnson"]"The New York Times" (Eprel 16, 2020) * [[w:Noam Shuster-Eliassi |[Noam] Shuster]] rụrụ ọrụ na otu ụlọ ọrụ ahụike ụmụ nwanyị na Rwanda tupu ọ bụrụ onye isi na mmemme Israel na Interpeace, ọgbakọ na-ewuli udo nke UN hibere. Shuster lekwasịrị anya na oru ngo na-arụkọ ọrụ na ndị bi na ndị Juu, ndị ultra-Orthodox na otu ndị ọzọ na-eguzogide ma ọ bụ wepụrụ na atụmatụ ogige udo ọkọlọtọ. Maka Shuster, ịgakwuru obodo ndị dị otú ahụ bụ akụkụ bụ isi nke mkpebi esemokwu, mana [[United Nations | UN]] kwụsịrị ọrụ ahụ na 2017. * Ọ malitere ide njakịrị, n'asụsụ Hibru, Arabic na Bekee, na-agbalị ịkọrọ isiokwu na echiche ndị ọ chere na ọ nweghị ike ịgbasa n'ime ụlọ ọrụ udo. Ọ na-ekwu, sị: "Ị na-amalite site na oghere mic mepere emepe, ị na-atụ bọmbụ, ị daa n'ihu gị otu nde, ị na-amụcha ihe gị." Ma enwere ndị na-ege ntị maka otu ọkara onye Iran bụ nwanyị Israel na-akpa ọchị banyere enweghị isi na ikpe na-ezighị ezi. Ọrụ ndị agha Israel were ọtụtụ iri afọ. ** [https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2021/jul/06/from-peacekeeper-to-joke-maker-israeli-commedian-noam-shuster "Site na onye nche udo ruo onye na-eme egwuregwu: Onye na-akpa ọchị Israel Noam Shuster"]"Onye nche" (6 Julaị 2021) * [Na '' Oh Jeremy Corbyn: The Big Lie ''] Ihe nkiri a na-eme ka esemokwu dị n'etiti gbadoro ụkwụ na izu nzuzo megidere izu nzuzo. Nke mbụ, enwere echiche na otu ndị Juu nọ na Labour na na Britain bụ ''de facto'' pro-Israel n'ihu. Mgbe ahụ, na ndị otu dị otú ahụ jiri ike na-akpa ike karịa - "na-ahazi" ọnwụ nke onye ndu ndị ọrụ, ọ bụghị obere - yana na Israel nọ n'azụ ihe a niile. N'ihi ya, nkwupụta nke Antisemitism nke Labour bụ naanị ụgha - n'ezie a na-akpọ ha "smears" n'ime akụkọ akụkọ ihe nkiri ahụ. * Anyị nwekwara ike ịgbakwunye ndị na-agbachitere ihe nkiri ahụ n’ihi na e nwere ọtụtụ olu ndị Juu, na nke a bụ akwụkwọ fig jọgburu onwe ya. Anyị ga-etinye otu echiche ahụ na ndị nwere agba na-ewepụ izi ezi nke nkwupụta nke ịkpa ókè agbụrụ na-emegide ndị ojii ma ọ bụ Islamophobia? Mmadụ agaghị atụ anya. * Ndị na-akwado akụkọ "smears" na #itwasascam na-ahụkarị ogige mmegide abụọ: ma ị bụ ezigbo onye na-elekọta mmadụ ma jiri obi gị niile kwado ihe kpatara Palestine, ma ọ bụ na ị bụ onye na-emegide Corbyn liberal washout na onye na-akwado Israel. A ga-ajụrịrị dichotomy ụgha a kpamkpam. ** [https://inews.co.uk/opinion/popularity-jeremy-corbyn-film-lefts-festering-issues-mounting-2434790 "Ihe nkiri 'Oh Jeremy Corbyn' na-ewu ewu na-egosi na okwu ndị na-agba agba n'aka ekpe na-arị elu. "]"i" (25 June 2023) * Ruo ọtụtụ iri afọ, ndị isi Izrel na ndị Western ewedawo ndị Palestine, ma azịza ha apụghị ugbu a ịbụ iweda ndị Izrel ala. Ịkọwa ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọgụ [[Hamas]] na ụkpụrụ nke ọgụ ọgụ stratejik bụ ụwa kwụsịrị ịkwado ogbugbu na-enweghị isi. N'ihi na ọ bụrụ na ị na-eche na agha mpụ sitere na Hamas ikpeazụ Saturday na-anabata, kedu ka ị na-aga na-arụ ụka na agha mpụ si Israel taa na-adịghị?<br/> ''Iji kwụsị omume agbanwe agbanwe na-ebelata omume ọma isi nke Palestine kpatara. Ịhụ ọgụ Hamas ndị a na-enweghị isi dị ka ihe a na-anabata nke nhụjuanya Palestine abụghị ihe ịrịba ama nke ịdị n'otu; ọ bụ ụdị omume relativism.''' Ịchụpụ ndị Palestine a na-emegbu emegbu dị ka inwe ikike pụrụ iche maka obi ọjọọ abụghị mgba ntọhapụ; ọ na-ejikọta ihe kpatara ya na ime ihe ike megide ndị nkịtị. Na ikwu na ụmụ amaala Israel niile bụ egwuregwu ziri ezi (dịka m hụla ugboro ugboro n'ịntanetị) bụ ọkwa ikike nke pụrụ iche. Ọ bụ otu echiche ahụ etinyere ugbu a nye ndị Palestine nọ na Gaza site n'aka gọọmentị Israel na-eme ihe ike na ndị na-agba ya. ** [https://inews.co.uk/opinion/factions-of-the-left-are-tying-themselves-in-knots-over-israel-and-gaza-2681996"Iweghara ịdị n'otu nke omume na-ebelata ndị Palestine. ihe kpatara"],"i" (Ọktoba 14, 2023) ** [[W:Hamas|Hamas]] gburu [https://www.nytimes.com/2023/10/13/world/middleeast/hamas-israel-attack-gaza.html opekata mpe ndị Israel 1,3000] na 7 Ọktoba 2023 malite [[w:2023 Israel–Hamas agha|2023 Israel–agha Hamas]]. == Banyere Rachel Shabi== * N'ebe niile na enyo anyị, Shabi a na-emegharị emegharị bụ otu n'ime ole na ole [[w:Jeremy Corbyn | Corbyn]] na-akwado ndị nta akụkọ nke mgbasa ozi ga-eji kpọrọ ihe. Na-eche echiche na nke ọma, o kwesịrị ka ịrị elu ya dị ukwuu na ndepụta nke afọ a. ** [[w:Iain Dale|Iain Dale]] [https://www.lbc.co.uk/radio/presenter/iain-dale/100-most-influential-people-on-the-left-iain- dale/ "Ndị mmadụ 100 kachasị emetụta n'aka ekpe: Ndepụta 2017 Iain Dale"]"LBC" (14 Nọvemba 2017) ** Iain Dale debere Rachel Shabi na no. 30 na ntuli aka a, ebe etinyere ya na mba. 90 n'afọ gara aga. * Shabi na-ekwu na mkpa ọ dị igosi otu ọgụ megide otu onye iro pụtara na Israel eweela ogologo oge iji lụso ịkpa ókè a ọgụ [megide [[w: Mizrahi ndị Juu na Israel | Ndị Juu Mizrahi]]] wee mepụta ohere nha anya. maara anyị na Britain oge a. Ihe ọzọkwa, ọ na-arụrịta ụka, inyefe ndị Juu Mizrahi n'ọkwa dị ala karịa [[w:Ashkenazi ndị Juu n'Izrel | Ndị Juu Ashkenazi]] ebutela nnukwu ohere efu maka imeziwanye mmekọrịta nke Israel na ndị agbata obi ya. * Israel agbanweela nke ukwuu kemgbe ụbọchị Ashkenazi ya bụ nna na ndị nne tọrọ mana akwụkwọ dị mkpa Shabi ka o sina dị bụ oku na-eteta n'ọha Israel ọgbara ọhụrụ. Ka mba wee nwee ike ịkpọ onwe ya ezi ọchịchị onye kwuo uche ya, ụmụ amaala ya niile ga-enwe mmetụta nke ikike na iji ya kpọrọ ihe. ** Miriam Halahmy [https://www.thejc.com/life-and-culture/all/review-not-the-enemy-israels-jews-from-arab-lands-1.8323 "Ntụle: Ọ bụghị Onye iro: Israel Ndị Juu si n'ala Arab"]" Akụkọ ihe mere eme nke ndị Juu" (19 Mach 2009) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shabi, Rachel}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 87z5jb0ysttqg12dy3b5asofyvtp04o Jeanne Shaheen 0 4275 15805 15804 2023-10-23T10:03:20Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jeanne Shaheen|Cynthia Jeanne Shaheen]]''' (amụrụ [January 28], [1947]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka [[w: Seniority na United States Senate |senior]] [[w:United States Senate | United States senator]] sitere na [[w:New Hampshire|New Hampshire]] kemgbe 2009. Onye otu [[w:Democratic Party (United States)|Democratic Party]], ọ bụ nwanyị mbụ onye omebe iwu US na akụkọ ihe mere eme New Hampshire, [[w: Ndepụta nke ndị gọvanọ steeti nwanyị na United States | nwanyị izizi a họpụtara]] [[w: gọvanọ New Hampshire | gọvanọ New Hampshire]] na onye mbụ. nwanyị a họpụtara dị ka ma [[w: Gọvanọ (United States)|gọvanọ]] na onye nnọchiteanya U.S. == Okwu okwu == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * M ga-eso [[w:George W. Bush|President Bush]] na nchekwa mba, agha megide iyi ọha egwu na ịtụpụ [[w:Saddam Hussein | Saddam Hussein]]. ** Mkparịta ụka Sineti U.S. 2002, [October] [2002] [http://www.youtube.com/watch?v=35Liwa3iliE] * Ana m akwado [[w:George W. Bush|President]] na mbọ ọ na-agba ịchụpụ [[w:Saddam Hussein | Saddam Hussein]]. Echere m na Iraq na-etinye ihe iyi egwu na mpaghara; ọ na-etinye ihe iyi egwu nye ọdịmma anyị ma ná mba ọzọ ma ebe a n'ụlọ. Na, echere m na ọ dị mkpa ka Onye isi ala wulite nkwado n'etiti ndị mmekọ anyị, iji wuo nkwado na UN maka ihe ọ na-eme, ma ihu ahụ bụ na Saddam Hussein n'ime afọ 11 gara aga jụrụ irube isi na mkpebi 16 UN. Ọ bụ megalomaniac. Ọ bụụrụ ndị nke ya ihe iyi egwu. Anyị na ya apụghịkwa ịkparịta ụka otú ahụ anyị na ndị isi mba ndị ọzọ na-emegide anyị na-akpakọrịta. ** Mkparịta ụka Sineti U.S. 2002, [October] [2002] [http://www.youtube.com/watch?v=F8_Mx4bqxhE] * M kwadoro mbelata ụtụ isi [[w:George W. Bush|Bush]]. ** Mkparịta ụka Sineti U.S. 2002, [October] [2002] [http://www.youtube.com/watch?v=L6Ts4HTG570] * Enwere m ekele maka nchegbu gị, anyị ga-akpachara anya na kpachapụrụ anya; Otú ọ dị, ekwenyere m na [[w:George W. Bush|President Bush]] na [[w:Saddam Hussein|Saddam]] aghaghị ịga. Ọ na-eyi oke egwu. ** "College Democrats mgbọrọgwụ maka Shaheen", "Portsmouth Herald", [15 September] [2002] * Achọrọ m ikwughachi nkwado m maka ebumnuche [[w:George W. Bush | Onye isi ala Bush]] maka mgbanwe ọchịchị na Iraq. ** ''New Hampshire Union-Leader'', [Fall] [2002][http://www.concordmonitor.com/apps/pbcs.dll/article?AID=/20070712/REPOSITORY/707120331/ 1043/OZI01] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[http://www.youtube.com/watch?v=35Liwa3iliE Vidiyo nke Jeanne Shaheen Na-atụle Nkwado Maka Agha Iraq] *[http://www.youtube.com/watch?v=F8_Mx4bqxhE Vidiyo nke Jeanne Shaheen Na-atụle Nkwado Maka Agha Iraq] *[http://www.youtube.com/watch?v=L6Ts4HTG570 Vidiyo nke Jeanne Shaheen Na-akparịta Nkwado 2001 Bush Tax Cut] {{DEFAULTSORT:Shaheen, Jeanne}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] o77r1sb3y0vho3ycgo30st349q2zytn Merle Shain 0 4276 15807 15806 2023-10-23T10:10:32Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Merle Shain|Merle Shain]]''' ([[w:1935|1935]]–[[w:1989|1989]]) bụ onye nta akụkọ Canada na [[w: ode akwụkwọ|odee]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ede akwụkwọ akụkọ maka 'Toronto Telegram', dị ka onye nchịkọta akụkọ nke 'Chatelaine' [magazine], yana onye na-ede akwụkwọ akụkọ maka 'Toronto Sun'. Ọ bụ onye ọbịa nke mmemme netwọkụ CTV, 'W5', wee jee ozi afọ anọ dịka onye otu bọọdụ nke National Film Board of Canada. Akwụkwọ ya gụnyere ''Ụfọdụ ụmụ nwoke zuru oke karịa ndị ọzọ'', ([[w:1973|1973]]), ''Mgbe ndị hụrụ enyi bụ enyi'' ([[w:1978|1978]]), ''Obi. Na Anyị mebiri ogologo oge gara aga'' ([[w:1983|1983]]) na ''Nwee obi ike ihunanya m'' ([[w:1988|1988]]). ==Ụfọdụ ụmụ nwoke zuru oke karịa ndị ọzọ (1973)== * Ịhụnanya nwere ike na-efu nnukwu ihe mana ọ bụghị ịhụ n'anya na-efukarị ihe karịa, ndị na-atụ egwu ịhụ n'anya na-achọpụtakarị na enweghị ịhụnanya bụ ihe efu na-anapụ ọṅụ ndụ. * Ị nwere ike, ka emechara, mepụta orgasm n'onwe gị ma ọ bụrụ na nke ahụ bụ ihe ịchọrọ, yabụ anyị ga-alakpu maka ihe ọzọ. * Ndị ikom anaghị abịa ịhụ ụmụ nwanyị ndị ọzọ ka ha nyere aka wepụ ihe mkpofu ma ọ bụrụ na ha chọrọ itinye enyo na ha gaara anọ n'ụlọ. Ya mere ndị nne na nna na-enweta nri na-edozi ahụ nke ude ntụ ntụ, ma ọ dịghị anụ na poteto, na ndị nwunye na-enwekarị mgbanwe, mgbe ha abụọ ga-achọ ntakịrị nke ọ bụla. * Ma ụmụ nwanyị na-achọpụtakarị na di ha ahụghị ha n’anya n’ihi ihe ndị ha ji kpọrọ ihe n’ime onwe ha, otu n’ime ihe ndị na-adọrọ mmasị ná mmekọahụ bụ na i nwere ike inye ihe ị chọrọ, ọ dịkwa mkpa inye naanị ma ọ bụrụ na ị họrọ. * Alụmdi na nwunye kwesịrị ịdị na-adị iche otú ndị nọ n’ime ha si dị, nke pụtara na ụfọdụ ga-adị n’ụdị, ndị ụfọdụ dịkwa nnọọ iche. Ma ndị na-achọghị ịhụ n'anya, sọpụrụ na nrubeisi, kwesịrị inwe ike ikwe ibe ha nkwa ihe ọ bụla ha họọrọ, na-ajụghị onye ọ bụla ihe ha chere maka nke ahụ, karịsịa onwe ha. * Ọ gaghị ekwe omume ka otu onye gboo mkpa onye ọzọ na di ma ọ bụ nwunye bụ́ ndị tụrụ anya na nke a n’oge na-adịghị anya na-achọtara ibe ha mkpa. * Ndị hụrụ ibe ha n’anya na-amalite alụmdi na nwunye ka ha wee nwee ike nweta ihe ndị dị ha mkpa ná ndụ nakwa ka a na-atụ anya ka onye ọ bụla hapụ ihe ndị na-akpa ya iji gboo mkpa ya. Na mgbe onye òtù ọlụlụ ha zutere otu n'ime mkpa ha, ha na-anakwere ya dị ka onyinye, kama ile onye ọ bụla na-ezuteghị anya dị ka a ga-asị na ọ bụ aghụghọ. * Ọ bụ n'ọgụ, n'ịgba mbọ, n'ugwu na-arịgoro ka mmezu ahụ dị, yabụ ọ bụrụ na ịnweghị ihe ị ga-agba mbọ, ọ nweghị ihe ga-eme gị obi ụtọ. A bịa n’ihe gbasara “ka mma” ma ọ bụ “ka njọ,” “ka mma” na-esikarị ike n’alụmdi na nwunye. * Ịhụ mmadụ n’anya pụtara inyere ha aka ka ha na-adịkwu ná mma, bụ́ nke pụrụ ịdị iche n’ịbụ ihe ị ga-achọ ka ha bụrụ, n’agbanyeghị na ha na-enwekarị otu ihe. * Ezi alụmdi na nwunye yiri ka ọ na-arụ ọrụ dị ka usoro enyi -- ndị nọ n'ime ha na-egwu mmiri n'ime mmiri nke ha ma na-elegide ibe ha anya, ma ọ bụrụ na afụfụ, gbalie ọsọ ọsọ ijide ibe ha aka. Ọ dị mkpa taa karịa ka ọ dị na mbụ ịmara ihe ndị ị na-ebute ụzọ n'ihi na ndụ na-ejikọta anyị na ọtụtụ mmadụ karịa ka obi anyị nwere ike ijide, ya mere ndị ikom maara ihe ha ga-aga na mgbidi, yana onye, ​​​​bụ ndị ọ bụ ya. kacha mma ịlụ di na nwunye, na-eche na ị bụ onye ha nwere n'elu ndepụta ha. * Ọ bụghị ihe na-agaghị ekwe omume ndị ikom na ndị inyom ndị hụrụ ibe ha n’anya ịghara imejọ ibe ha ugbu a, ma ọtụtụ ndị inyom na-enwe obi ụtọ n’ihi nwoke nke nwara ịghara ime otu ihe ahụ ugboro abụọ. * Ọ dị ezigbo mkpa iji decode ozi nke gị, dị ka ịsị "iwe na-ewe m" kama ịgba pusi ahụ ụkwụ, ndị na-amụta ime nke a na-achọpụta na a na-aghọtahiekarị ha mgbe mgbe, na, dị ka uru dị n'akụkụ ọnụ, nwamba ole na ole na-agbaji ya. * Ndị ikom kachasị mma bụ ndị na-etinye kaadị ha na tebụl mgbe ihe na-enye ha nsogbu, ma ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume mee ya nwayọọ, ọ bụghị ịkatọ onye ọ bụla, ma ọ bụrụ na ha na onye mmekọ nke na-adịghị ahụkebe ihu, onye na-abụghị onwe ya, mata ihe ọ na-eme. na-enwe mmetụta ọbụna mgbe ha na-enweghị ike ime ka isi ma ọ bụ ọdụ si ihe ọ na-ekwu. * Ọtụtụ iwe ụmụ nwanyị na-enwe n'ebe ụmụ nwoke nọ ugbu a metụtara echiche ha na ndị ikom, ebe ọ bụ na ha kwesịrị ịbụ ndị ka elu, kwesịrị izute ha niile mkpa, na nke ahụ bụ a mara mma arọ njem dina otu onye na n'ozuzu doo ndị ikom na-eche na ha na e ebubo na mba ụgwọ. * M na-eweso ndị ikom tụrụ anya ka m kwesị ntụkwasị obi iwe, na-ewekwa m ọbụna ndị na-emeghị otú ahụ, otu oge m tikwara otu nwoke m hụrụ n’anya n’anya karịa ka m tụrụ anya n’obi tie mkpu, sị, “Ọ bụrụ na m’ m kwesịrị ntụkwasị obi nye gị, olee ọrụ ọbara nke ọ bụ nke gị? * Ejighị m n'aka na enwere ike inwe ịhụnanya na-enweghị nkwa, ọ bụ ezie na ntinye aka na-ewe ụdị dị iche iche na ụdị ọ bụla, enwere ike ịnwe ntinye aka maka oge ahụ yana ntinye aka maka oge niile. Ụdị nke dị mkpa maka ịlụ di na nwunye n'anya - na ihe gbasara ịhụnanya, yana - bụ nkwa maka ichekwa àgwà dị mkpa nke mkpụrụ obi gị, na-agbakwụnye na ha kama iwepụ ya. * Ọ bụrụ na m ga-ahọrọ n’etiti inwe onye kwesịrị ntụkwasị obi nye m ma ọ bụ ime ka o kwenye ná nchebe m, m ga-ahọrọ nke ikpeazụ n’ihi na obi abụọ adịghị ya n’obi m ma m hụ ndị di na nwunye n’oriri na-erere ibe ha nke bụ́ ihe ọjọọ kasị njọ. . Ikwesị ntụkwasị obi anụ ahụ bụ ihe mara mma ma ọ bụrụ na mmadụ na-eche gị otú ahụ n'ime ọchịchọ obi gị, ma ọ dịghị ihe ọ pụtara n'ime gị na-akwụ ya maka ọnụ ahịa. Ma ọ bụ ezie na ọ dị mfe ikwesị ntụkwasị obi n'ime afọ ise ma ọ bụ iri mbụ, ọ na-esi ike karịa ugboro abụọ kwa afọ mgbe nke ahụ gasịrị, ya mere ọ na-esiri ụmụ nwanyị na ndị nwoke ike ime. * Enwere nsogbu ndị metụtara ekwesịghị ntụkwasị obi na nsogbu ndị metụtara ikwesị ntụkwasị obi n'agbanyeghị ihe ọ ga-efu, ana m ekwe ka ndị ọ metụtara họrọ nsogbu ha ga-ahọrọ. Ọ dịghị mkpa ka e nwee otu iwu maka mmadụ nile. Ịkwado ntụkwasị obi na-agbasawanye ma na-ekewa ma dị oke egwu, ma a mara ya na ọ na-eweghachite ndị mmadụ yana alụmdi na nwunye, n'ihi ya ọ pụghị ịbụ naanị ihe ọjọọ. Ma ọ bụ ezie na ọtụtụ ụmụ nwanyị ga-eleba anya na ọ ka mma ịnwe nwoke ahụ ha na-eche banyere ịdọpụ ụmụ nwanyị ndị ọzọ ma ọ bụrụ na ọ ga-eme ngwa ngwa ọzọ, echere m na ọ ga-akara m mma ka ọ na-eche banyere nlanarị nke ndị ya na ya na-edina. ọbụna ndị na-abụghị m. Ndị ikom na-erite uru n'otu nwanyị na-eji ha niile eme ihe, ma ọ bụrụ na ọ ga-enwe ahụmahụ nke m na-enweghị ike ịkọrọ ya, ọ ga-akara m mma ka ọ bụrụ nke dị mma, ya mere ọ bụrụ na enwere uru ọ bụla na-adaba ala. ha ga-abụ ụdị m ga-achọ. * Anyị na-echekarị n’ihe banyere imezi ụta, ikwado ịkwa iko na ime ka o doo anya onye mere ihe nye onye, ​​mgbe ihe kasị mkpa abụghị ihe e mere ma na ọ dịghị onye ga-emerụ ahụ. Ọ bụghị na anyị na-eche nnọọ ma ọ bụrụ na di anyị ma ọ bụ nwunye anyị na onye ọzọ na-esesa mkpụrụ ndụ epidermis ole na ole, ọ bụ na ụjọ na-atụ anyị ma ọ bụrụ na o mee otú ahụ, ọ ga-akwụsị ịhụ anyị n'anya. Na ndị ikom na-enwebu ihe omume, na-ewere na ọ dị mma maka omume ha, na-achọpụta na ha na-atụ egwu dị ka ndị nwunye ha mgbe akpụkpọ ụkwụ dị n'ụkwụ nke ọzọ. Ọhụụ ọhụrụ ọ bụla, ma ọ bụrụ na ọ ga-arụ ọrụ, ga-achọta ụzọ nke ime ka uto na ntinye aka, gbanwee na iguzosi ike n'ihe, na nnwere onwe na nkewa, n'ihi na ụwa nke ndị na-eguzosi ike n'ihe na-anọchi anya ochie ga-eme ka anyị niile gbanwee. * Amụtala m ịghara ịrịọ ihe niile, naanị ka m wee nweta ihe m na-aghaghị inwe. Ọ baghị uru onye ọzọ ga-enweta ihe - ọ dị mkpa naanị ma ọ bụrụ na a napụ gị. Ndị nwoke mara mma na-aghọta nke ahụ wee chọta ụzọ ha ga-esi jikwaa ndụ ha ka ha ghara inye ihe ọ bụla bụ nke nwunye ha. Ma ọ bụrụ na e nwere mgbe ha chọrọ ihe karịrị otu nwanyị ná ndụ ha, ha na-enyeghachi ihe ha nwetara ha abụọ. Ikwesị ntụkwasị obi pụtara na ị gaghị akwụ ndị ị hụrụ n'anya ọnụ karịa ka ha nwere ike ịkwụ ụgwọ. Ndị ikom kachasị mma na-etinye aka na ndị mmekọ ha dịka onwe ha. * Ịgba alụkwaghịm na-adị oké ọnụ, ma n’ụzọ akụ̀ na ụba ma n’ụzọ mmetụta uche, ma eleghị anya, ọ dịghị otú ahụ karịa ibinyere onye na-adịghị n’akụkụ gị ibi. * Ọ dịghị onye chọrọ n’ezie ka ya na onye na-enweghị nhọrọ ọzọ biri ndụ, ụmụaka ndị nne nke hapụrụ ndụ ya n’ihi ha zụlitere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mgbe nile na-anọkọ ọtụtụ afọ n’ihe ndina nyocha na-amụta ịgba mmiri n’anya ya. * Ọ bụ ezie na ndị inyom na-alụbeghị di nwere ike ha agaghị enwe nwoke ha ga-atụkwasị obi ma ọ bụ kpọta ha n’elekere anọ nke abalị, ha maara na mgbe nwoke bịara ịhụ ha na ọ chọrọ ka ya na ha nọrọ. Ma ọ bụ ezie na ọ pụrụ ịbịakarị obere oge, ọ ga-anọrịrị ebe ahụ mgbe ọ na-abịa. * Ị na-enwekarị ezigbo enyi mgbe ị na-alụbeghị di ma ọ bụ nwunye, ikekwe n’ihi na ị pụrụ ikwu eziokwu karị mgbe ị na-enweghị alụmdi na nwunye ma ọ bụ mmetụta onye ọzọ ị ga-echebe. * Ọ bụrụ na otu n’ime nsogbu ndị na-enwe n’alụmdi na nwunye bụ na nchebe pụrụ iduga n’ịgbachi nkịtị, mgbe ahụ, otu n’ime abamuru ndị dị n’ịlụ di ma ọ bụ nwunye bụ na ọ dịghị mgbe ọ ga-adị mma ma ọ bụrụ na ọ na-eme ka ahụ́ na-eru ya ala, na ịnọgide na-egosipụta onwe ya mgbe nile na-eduga n’ọganihu. * E nwere ụmụ nwanyị n'ọgbọ ọla edo nke Gris, nke a na-akpọ ''[[w: Hetaera | hetaerae]]'' bụ ndị Socrates na ndị ọkà ihe ọmụma nke oge ya mere ememe. Ọ bụ ezie na ha dị nanị maka ihe ụtọ nke onwe ha na nke mmadụ, ndị Gris na-akwanyere ha ùgwù maka nnwere onwe nke uche na mmụọ na echiche ha nke ukwuu. Ụmụ nwanyị ndị na-alụbeghị di n'ụwa taa nwere ike ịrụ ọrụ dị ka ''hetaerae'', na-amụta ihe n'aka ọtụtụ ndị ma na-enyeghachi onye ha chọrọ, na maka nwanyị nke na-anụ ụtọ ndụ dị otú ahụ, ọ nwere ike ịbụ ihe dị mma, na otu ma ya na ọha mmadụ nwere ike ịbụ. mma maka. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://archivesfa.library.yorku.ca/fonds/ON00370-f0000406.htm Her Bio na York University, Canada] {{DEFAULTSORT:Shain, Merle}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5j47d06vi88x29wggjy4a2d8vuqdk1a Kamila Shamsie 0 4277 15810 15808 2023-10-23T10:16:06Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wikipedia: Kamila Shamsie|Kamila Shamsie]]''' (Ọgọst 13, 1973) bụ onye odee na onye edemede na Pakistan nke Britain. == Okwu okwu == * Ihe ị maara na nchịkọta akụkọ, ma nke ị ga-ahụ, bụ ịdị ukwuu nke ebe ahụ na otú obere mmekọrịta nke otu akụkụ ya nwere na nke ọzọ. Ọtụtụ n'ime, odida obodo mara mma na-enweghị ike ikweta. Ị na-eme ọtụtụ ihe na-ele anya na ọ bụghị otú ahụ ka ị na-eche echiche. ** Na ibi na njem na United States dum na [https://www.scottishreviewofbooks.org/2018/08/the-srb-interview-kamila-shamsie/ "AJỤJỤ NDỊ SRB: Kamila Shamsie"] na Nyocha Scottish Akwụkwọ (2018 Ọgọst 11) Enweghị m oge buru ibu maka echiche na nka bụ ụfọdụ ihe na-agwụ ike n'akụkụ, yana na ị ga-echere afọ 50 tupu ị kwuo okwu… ** Na-ede banyere isiokwu ọbụlagodi na ọ bụ na nso nso a na [https://www.theguardian.com/books/2017/aug/27/kamila-shamsie-home-fire-man-booker-longlisted-author-interview " Kamila Shamsie:] 'Ịbụ nwa amaala UK na-eme ka m nwee ike itinyekwu aka na mkparịta ụka ahụ'" na The Guardian (2017 Aug 27) * M na-abụkarị onye nwere nchekwube banyere ọdịdị mmadụ mana onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị… echere m na anyị na-ebi n'oge dị oke egwu na anyị ga-achọ ụzọ anyị ga-esi lelee ya nke ọma na ịchọta ihe kpatara inwe nchekwube. ** Na ịhazi enweghị nchekwube na nchekwube na [https://www.theguardian.com/books/2018/jun/08/kamila-shamsie-we-have-to-find-reasons-for-optimism-home-fire] "Kamila Shamsie: 'Anyị ga-achọta ihe kpatara inwe nchekwube'" na The Guardian (2018 Jun 8) * … Abụghị m onye na-eche na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche na nkọwa kacha chiri anya nke ndụ ndị mmadụ… ** Banyere otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ka si abanye na ndụ ndị mmadụ na [https://bookpage.com/interviews/21570-kamila-shamsie-fiction#.Xc2ItmNKjcs “AJỤJỤ: Kamila Shamsie”] na BookPage (2017 Aug 1) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shamsie, Kamila}} [[Category: ụmụ nwanyị]] c3tdjeyiaf9z3zt3u0a7rwnrdv96uwp Ana Castillo 0 4278 15809 2023-10-23T10:15:44Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ana Castillo (June 15, 1953) bụ onye edemede Chicana, onye na-ede uri, onye edemede akụkọ dị mkpirikpi, onye edemede, onye nchịkọta akụkọ, onye na-ede egwuregwu, onye ntụgharị na onye ọkà mmụta nọọrọ onwe ya. ==Okwu okwuru== * Dị ka ihe na-agbakasị obi dị ka ụfọdụ n’ime anyị pụrụ ịhụ na e nwere ihe àmà ụfọdụ na-egosi na afọ ndị nwoke kasị amasị bụ nwa okorobịa dị afọ iri na ụma, 13...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ana Castillo (June 15, 1953) bụ onye edemede Chicana, onye na-ede uri, onye edemede akụkọ dị mkpirikpi, onye edemede, onye nchịkọta akụkọ, onye na-ede egwuregwu, onye ntụgharị na onye ọkà mmụta nọọrọ onwe ya. ==Okwu okwuru== * Dị ka ihe na-agbakasị obi dị ka ụfọdụ n’ime anyị pụrụ ịhụ na e nwere ihe àmà ụfọdụ na-egosi na afọ ndị nwoke kasị amasị bụ nwa okorobịa dị afọ iri na ụma, 13 kpọmkwem. A na-edokwa ụmụ nwanyị aka karịa afọ. Ozugbo ọ gafere afọ iri abụọ ya, echere m na ọtụtụ ụmụ nwanyị, ka anyị kwuo na omenala Western nke oge a, ka na-atụ egwu ịhapụ mmasị mmekọahụ ha, ya bụ, uru ha dị ka ụmụ nwanyị ... ** Na akụkụ akwụkwọ akụkọ ya Nye m ya na [http://bmr.unm.edu/2014/12/19/an-interview-with-ana-castillo/ "AJỤJỤ ANA CASTILLO"] na ' 'Nlebanya Blue Mesa'' (2014 Dec 19) * Ọ bụ ọdịdị nke ihe niile dị ndụ, gụnyere Homo sapiens, ekwere m, ime mgbanwe n'ebe ha nwere ike ịdị ndụ. Ọ bụrụ na nke ahụ bụ ihe anyị dị ka ndị na-elekọta mmadụ na-akpọ ụlọ mgbe ahụ ụlọ ọ bụ maka isi agwa m na The Guardians, Regina bụ onye kụdara ego ego siri ike na cachito nke terreno ebe ọ ga-adị ndụ, na-akụ ụfọdụ akwụkwọ nri iji bie, wdg. ** Na echiche nke ụlọ maka Latinas na [http://www.acentosreview.com/September_2008/Webhe-Herrera.html "Ike nke ajụjụ: Interview with Ana Castillo"] na ''Acentos Review'' ( Septemba 2008) * Ma n'ihe akwụkwọ akụkọ ahụ na-ekwu banyere nke ahụ, Miguel dị ka ọ dị njikere ịnakwere nlekọta nne karịa ịmanye ikike macho n'isi nwa nwoke ahụ na-arịa ọrịa. Miguel bụ nwoke nke puku afọ ọhụrụ. Ọ na-ege ntị ihe ndị ọzọ pụtara ìhè chere. Dị ka onye gụrụ akwụkwọ, ọ na-atụgharịkwa n'akwụkwọ maka azịza. Ọ na-atụgharị uche n'alụmdi na nwunye ya dara ada ma gbalịa ịmụta ihe na ya kama imechi ya ma megharịa ihe ndị o mejọrọ. Enwere ọchịchọ miri emi ịchọta mmezu ime mmụọ na nke ịhụnanya. Ọ dị njikere ịchọta ụzọ ọhụrụ iji mee nke ahụ n'ime ihe mgbochi nke ụlọ ọrụ nna ochie nke ọha mmadụ. ** Na ka agwa ya Miguel-Mike si gbanahụ stereotypes macho na Castillo's novel Massacre of the Dreamers na [http://www.acentosreview.com/September_2008/Webhe-Herrera.html “Ike nke ajụjụ: Ajụjụ ọnụ Ana Castillo ”] na ''Acentos Review'' (September 2008) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Castillo,Ana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] eu6sa536hqgbyw4dorxsfugmult3dzg Anandamoyi Ma 0 4279 15811 2023-10-23T10:21:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Sri Anandamoyi Ma (Bengali: আনন্দময়ী মা) (1896–1982), nke a na-akpọkwa Anandamayi Ma, bụ onye nkuzi ime mmụọ (Guru), onye nsọ na onye omimi sitere na mpaghara Bengal nke India, wee too ya dị ka otu n'ime ndị akụkọ ifo a ma ama na narị afọ nke 20. . N'oge ya, a na-ewere ya dị ka ihe ngosi nke obi ụtọ ime mmụọ na aha ya pụtara n'ụzọ nkịtị Joy Permeated Nne. Anandamoyi bụ aha ashram ya, mana a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Sri Anandamoyi Ma (Bengali: আনন্দময়ী মা) (1896–1982), nke a na-akpọkwa Anandamayi Ma, bụ onye nkuzi ime mmụọ (Guru), onye nsọ na onye omimi sitere na mpaghara Bengal nke India, wee too ya dị ka otu n'ime ndị akụkọ ifo a ma ama na narị afọ nke 20. . N'oge ya, a na-ewere ya dị ka ihe ngosi nke obi ụtọ ime mmụọ na aha ya pụtara n'ụzọ nkịtị Joy Permeated Nne. Anandamoyi bụ aha ashram ya, mana a na-akpọkwa ya Dakshayani, Kamala, Vimala, na "Nne nke Shahbag". ==Okwu okwuru== * Dịka ị hụrụ ahụ nke gị n'anya, were onye ọ bụla dịka ahụ gị nhata. Mgbe Ahụmahụ Kasị Elu na-achịkwa, a na-ekpughe ọrụ onye ọ bụla dị ka ọrụ nke ya. Kpọọ ya nnụnụ, ụmụ ahụhụ, anụmanụ ma ọ bụ mmadụ, kpọọ ya aha ọ bụla masịrị gị, mmadụ na-ejere Onwe ya ozi n'ime nke ọ bụla n'ime ha. ** Anandamayi Ma, ''Ananda Varta Quarterly'' * Jụọ: 'Ònye ka m bụ?' ma ị ga-ahụ azịza ya. Lenu osisi: n'otù nkpuru-ọghigha ka otù osisi buru ibu si puta; Site na ya na-abịa ọtụtụ mkpụrụ, nke ọ bụla n'ime ha na-etolite ghọọ osisi. Ọ dịghị mkpụrụ abụọ bụ otu. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụ otu ndụ na-adaba n'ime akụkụ osisi ọ bụla. Yabụ, ọ bụ otu Atman ebe niile. Ihe niile e kere eke bụ Nke ahụ: Mma dị n’ime anụ ufe na anụmanụ. Ha onwe ha kwa na-eri ihe na-aṅụ ihe ọṅụṅụ dị ka anyị, di na nwunye na-amụba; ma e nwere ndịiche a: anyị nwere ike ịghọta ezi ọdịdị anyị, Atman. Ebe amuru anyi dika mmadu, anyi agaghi egbusi ohere a. Ọ dịkarịa ala, maka sekọnd ole na ole kwa ụbọchị, anyị aghaghị ịjụ onye anyị bụ. Ọ baghị uru ịnara tiketi nloghachi ugboro ugboro. Site na amuru rue onwu, na onwu rue omumu bu samsara. Ma n'ezie anyị enweghị ọmụmụ na ọnwụ. Anyị aghaghị ịghọta nke ahụ. ** Anandamayi Ma, ''Ananda Varta Quarterly'' * Vedas bụ naanị ọkụ ọkụ sitere na Ha ebighi ebi.<BR>Ị na-anọchi anya di na nwunye nke eluigwe,<BR> Kama na Kameshvari bụ ndị na-agbaze <BR> ọnụ na niile-permeating Bliss Supreme<BR> > na nke Nãda na Bindu gosiputara,<BR>mgbe di iche iche maka idobe Lila gi.<BR>Ị na-achụpụ egwu nke ụwa.<BR>Ana m achọ Gi. **Anandamayi Ma, "Nne dịka Ekpughere m nye m", nke Bhaiji - mbipụta Mee 2004 P46-47 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ma,Anandamoyi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fo6djg97xynur6glpjqyidi1nows18r Ntozake Shange 0 4280 15815 15814 2023-10-23T10:29:16Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ntozake Shange|Ntozake Shange]]''' (amụrụ [October 18], [1948]) bụ onye America na-ede egwuregwu, na onye na-ede uri. Dị ka onye kwuputara onwe ya [[w: Nwa nwanyị ojii | nwa nwanyị ojii]], ọ na-ekwu okwu gbasara [[w:agbụrụ|agbụrụ]] na [[w:feminism|feminism]] n'ọtụtụ ọrụ ya. == Okwu okwu == *…Ndị agwa na Sassafras kwuru ihe jọgburu onwe ya wee kpofuo ibe ha, mana enwere ndị na-eme ya. N'oge akụkọ Sassafras ụfọdụ ndị inyom na-agbakọta dị nnọọ egwu na ndị mmadụ nwere ọtụtụ ndị hụrụ n'anya. Anyị akpọghị ya ịkwa iko. Ọ dị nnọọ iche na gburugburu ebe obibi taa. Ndị mmadụ taa na-anọdụ ala chebara otú ha si chọsi ike ịbụ otu nwaanyị. Ọ bụghị ihe mgbaru ọsọ onye ọ bụla afọ iri na ise gara aga. ** N'ịbụ ndị ụmụ nwanyị na-akatọ ha na ''Sassafras, Cypress na Indigo'' bụ ndị mmekọ nwoke na nwanyị na [http://www.massreview.org/sites/default/files/Shange.pdf "AJỤJỤ WITH NTOZAKE SHANGE"] na Massachusetts Nyochaa (1986 Dec 22) *Echere m na m na-ahụ nwata ma ọ bụ onye na-eto eto nwere agba, mana ọ bụchaghị na nkeji a. Amalitere m ide n'ihi na e nweghị ihe m maara nke ọma ma ọ bụ ihe m rọrọ nrọ banyere ya. Otu n'ime mmetụta iwe m nwere metụtara ohere a—ọchịchọ m nwere mgbe m dị afọ iri na ụma. Akpọrọ m okwu ahụ asị. Ma mgbe m ka na-eto eto—imere ihe m na-enweghị na amaghị m ihe ọ bụ ‘n’ihi na anụtụbeghị m banyere ya… ** Na onye ọ tụrụ anya n'otu oge dị ka ndị na-ege ntị na [http://www.massreview.org/sites/default/files/Shange.pdf “AJỤJỤ NDỊ NTOZAKE SHANGE”] na Massachusetts Review (1986 Dec 22) *…Echere m na ọ gwụla ma ụmụ nwanyị ojii na-ede iberibe akwụkwọ ndị ahụ, a na-ahapụ anyị ka a na-ahapụ anyị n'akwụkwọ. Anyị anaghị apụta n'ihe ọ gwụla ma anyị dere ha n'onwe anyị. N'ime akwụkwọ edemede nwoke na-acha ọcha, ụmụ nwanyị na-enweta ihe dị ka ọnọdụ ikike ma ọ bụ mmetụta ma ọ bụ nkwụsi ike akụ na ụba, mana a haziri ha n'ụzọ ga-eme ka ha ghara ịdị egwu. ** Na mmekọ nwoke na nwanyị na-arụ ọrụ dị iche iche na obodo ndị na-ede Black na White na [http://www.massreview.org/sites/default/files/Shange.pdf "AJỤJỤ WITH NTOZAKE SHANGE"] na Massachusetts Review (1986 Dec 22) *...nwoke nwoke na nwanyị bụ omenala: anyị nwere oge ịhụ nsọ anyị ga-eji na-emeso ya, amaghị nwoke, ịhụ nsọ nwanyị, ime ime, ịmụ nwa; ihe ndị a bụ ihe a na-apụghị izere ezere. Na n'ebe ụfọdụ, ha enwewo amamihe nke ukwuu ime emume na emume gbasara mmemme ndị dị ịrịba ama. Ọ bụ ihe nwute na omenala anyị nke pụtara n'ebe ugwu America omenala - na e wedara ihe a nile ruo n'ókè ebe ụmụ agbọghọ na-atụ egwu ọbụna ikwu na ha na-amalite ịhụ nsọ mgbe ha kwesịrị inwe nnọọ obi ụtọ. Ụmụ nwanyị toro eto na-atụ egwu ịsị na ha na-abịaru nso menopause, mgbe nke ahụ pụtara na ha ebiela ndụ na-aga nke ọma. Ha ebiela ogologo oge nke na ha nwere ike nweta nke a… **N'echiche ya na okike bụ omenala nke ya na [https://journals.ku.edu/jdtc/article/download/1820/1783 "Ihe nkiri ka ọ bụ Art Performance? Interview with Ntozake Shange”] na Journal of Dramatic Theory and Criticism (Fall 1991) * ahụrụ m chi n'ime onwe m<br />& ahụrụ m ya n'anya / ahụrụ m ya n'anya nke ukwuu ** ''[[w: maka ụmụ agbọghọ ndị nwere agba bụ ndị tụlere igbu onwe ha / mgbe egwurugwu bụ enuf|maka ụmụ agbọghọ nwere agba bụ ndị tụlere igbu onwe ha / mgbe egwurugwu bụ enuf]]" (1976) * Anyị ekwesịghị ikwe ka mmegbu anyị gọnarị anyị ụwa. ** ''Mma ọhịa: Abụ ọhụrụ na ahọpụtara'' (2017) * N’olileanya, ihe odide ndị a na-eme ka anyị bịarukwuo n’echiche nke onwe: eziokwu na nsọpụrụ. Akara ngosi: [[w:ToussaintL'Ouverture|ToussaintL'Ouverture]] nye [[w:José Martí|José Martí]] nye ndị dike ama ama, [[w:Atahualpa|Atahualpa]] na [[w:Denmark Vesey|Denmark Vesey]]. Anyị ji [[w:Celia Cruz|Celia Cruz]] na [[w:Aretha Franklin|Aretha Franklin]] tinye ọhụụ anyị. ** ''Mma ọhịa: Abụ ọhụrụ na ahọpụtara'' (2017) ===[https://www.motherjones.com/media/1995/01/back-you/ Interview] na ''Mama Jones'' (1995) === *Emechaala m ndụ m na-emegharị asụsụ ruo mgbe ọ ga-abara m uru. Ọ bụghị naanị na anyị ga-enwetaghachi asụsụ ahụ, anyị ga-ewepụkwa ya n'ohu. **[[W:Toni Morrison|Toni Morrison]] na-ede maka ụzọ anyị si agba mbọ ịgafe, gburugburu, na n'okpuru akụkọ ihe mere eme ohu anyị, mana ọ ka dị. Kedu ka ị si eme nke ahụ? * M na-ede maka ụmụ agbọghọ na-acha odo odo, maka ụmụ agbọghọ ndị na-adịbeghịdị adị, nke mere na e nwere ihe dịịrị ha mgbe ha rutere. Naanị m nwere ike ịgbanwe otú ha si ebi ndụ, ọ bụghị otú ha si eche. Achọrọ m ịsị, "Ebe a, lee ebe ị ga-ebi, lee ihe ị nwere ike iche." M na-etinye uche n'inye ndị na-eto eto ihe a n'ihi na ha bụ ndị na-echekwa ego nke omenala ojii. ** Ị nwere ndị na-ege ntị ọ bụla n'uche mgbe ị na-ede? * Mba. Anaghị m anwa ịpụ n'ebe onye ọ bụla nọ. Anaghị m aga ebe mmetụta m na-ewute. Ọ bụrụ na ị ga-ama m mma, m ga-abịa. ** Ị na-ewere onwe gị dị ka onye nkewa? *Multiculturalism bụ ihe ọchị ndị ọcha. Ndị isi ojii anọwo ebe a dị iche. Ndị mmadụ kwesịrị ịkwụsị ịsị na e nwere otu ụzọ a ga-esi bụrụ-mgbe ahụ okwu ahụ ga-apụ n'anya. Anaghị m agwa ndị Navajos na ha enweghị ike ịsụ Navajo. Anaghị m agwa ndị Eshia na ha enweghị ike iri noodles. Ebe ọ bụ na ndị isi ojii ajụla iri poteto na kabeeji, ụjọ na-atụ ndị ọcha. Ugbu a anyị na-ekwu "Ana m talkin' Zulu, m na-agbanwe 'aha m, nwa m na-aga ụlọ akwụkwọ ojii na ndị Alakụba," ndị ọcha na-ewe iwe ma kpọọ ya ihe. Multiculturalism abụghị maka omenala, ọ bụ maka ike. * ọ baghị uru ebe m bi. Naanị nye m ọnụ ụlọ ka m dee. * M na-enwebu oke ókè mgbe niile, nke na-amachi oke. Ọ dịghị mgbe m chọrọ inwe mmetụta nke oke. Ọ bụrụ na ihe ọ bụla na-agbanwe ndụ, ịbụ nwa nke ohu bụ. Agara m na ọgwụgwọ afọ 10 gara aga n'ihi na achọrọ m ịrụ ọrụ ahụ. Enweela m mma. Ihe niile gbasara m na-enwekwu mmiri mmiri, ọ na-esikwaghị ike. M ga-eme ihe niile m nwere ike ime, na-eche ihe niile m nwere ike, ruo mgbe ọ na-afụ ụfụ. Mgbe ahụ, m ga-akwụsị. Naanị ihe ha mere bụ ịzụta anyị-ọ bụghị ihe ùgwù, ọ bụ naanị ihe merenụ. Onyinye anyị bụ nke anyị. ** Ndụ gị ma ọ bụ ederede gị nwere oke ọ bụla? == Okwu gbasara Ntozake Shange== *Robert Staples na-ahụ n'egwuregwu Ntozake Shange maka ụmụ agbọghọ na-acha agba "agụụ mkpokọta maka ọbara nwoke ojii." N'agbanyeghị nke ahụ, ọ bụ ụmụ m nwanyị na ụmụnne m nwanyị ojii bụ ndị na-agba ọbara na-agba gburugburu m, bụ ndị agụụ ụmụnna anyị tara. **[[W:Audre Lorde|Audre Lorde]], ''Ọrụ ahọpụtara nke Audre Lorde'' *Agara m n'otu egwu ebe Ntozake Shange nọ na-agụ akwụkwọ. N'ebe ahụ, ihe niile gbawara m. Ọ na-asụ asụsụ m maara-n'ime akụkụ ndị miri emi nke m dị, na m leghaara anya na ọmụmụ ihe gbasara nwanyị nke m na ọbụna n'ihe odide nke m. Ihe Ntozake jidere n'ime m bụ ịghọta na n'ime mmepe m dịka onye na-ede uri, enwere m, n'ọtụtụ ụzọ, gọnarị olu nke nne m aja aja- aja aja n'ime m. Enwetala m ụda asụsụ ọcha nke, dịka nna m na-anọchi anya ya, na-adịghị ekwu okwu mmetụta dị na uri m-mmetụta nke sitere na ịhụnanya nne m. Ọgụgụ ahụ na-akpali akpali. Emere m ahụ iru ala. Tụnyere m n'ime egwu were otu izu maka etu mmetụta siri metụta m. Enwere m mmetụta na m ga-amalite ọzọ. Na m tụgharịrị naanị n'echiche nke ndị inyom na-acha ọcha etiti na-ekwu okwu maka m na ụmụ nwanyị niile. Amaghim nkem juru m anya. **[[W:Cherríe Moraga|Cherríe Moraga]], "La Guera" na '' Àkwà mmiri a kpọrọ azụ m: Edemede sitere n'aka ụmụ nwanyị Radical nke agba '' *Enwere ahịrị na Ntozake Shange's maka ụmụ agbọghọ nwere agba bụ ndị cheburu igbu onwe ha/ mgbe egwurugwu zuru. N'ime egwuregwu ahụ, nwanyị ahụ na-acha odo odo na-ekwu okwu mgbe ọ gbalịsiri ike ime ihe niile gbasara mmụọ na anụ ahụ nke onwe ya nke omenala na-eleghara anya ma ọ bụ na-eweda ya ala. O ji okwu amamihe na udo ndị a chịkọta onwe ya: “Lee ihe m nwere .../poems/ nnukwu apata ụkwụ / nnụnnụ tit /&/ ịhụnanya dị ukwuu”. Nke a bụ ike nke anụ ahụ, ike anyị, ike nke nwanyị anụ ọhịa. ** [[W:Clarissa Pinkola Estés|Clarissa Pinkola Estés]]"Ụmụ nwanyị ndị na-agba ọsọ na anụ ọhịa wolf: akụkọ ifo na akụkọ banyere anụ ọhịa nwanyị Archetype" (1996) * Anyị ghọtara na anyị nọ naanị anyị wee malite imekọ ọnụ, ndị edemede nwanyị Latina dị ka [[w:Cherrie Moraga|Cherrie Moraga]], [[w:Jewelle Gomez|Jewelle Gomez]], ndị edemede ojii dị ka [[w:Audre Lorde|Audre Lorde]] na [[w:Ntozake Shange|Ntozake Shange]], bụ ndị dere. "Maka ụmụ nwanyị nwere agba", anyị ghọtara na anyị ga-akwado ibe anyị ma ọ bụ na ọ dịghị onye ga-akwado ya. **[W:Luz María Umpierre|Luz María Umpierre]] ''M ka na-eguzo: Treinta años de poesía/30 Years of Poetry'' (2011) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [https://officialntozakeshange.com/ weebụsaịtị nkeonwe] {{DEFAULTSORT:Shange,Ntozake}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 54g2lu471gyfjg6wr4vg63qcgfnp0u5 William Blake 0 4281 15816 2023-10-23T10:30:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} William Blake (November 28 1757 - Ọgọst 12 1827) bụ onye na-ede uri Bekee, onye omimi nke Ndị Kraịst, onye na-ese ihe, onye na-ebi akwụkwọ, na onye na-ese ihe. ==Okwu okwuru== * Ihe kpatara, ma ọ bụ oke nke ihe niile anyị maralarị, abụghị otu na ọ ga-abụ mgbe anyị maara karịa. ** Enweghị Okpukpe Eke (1788) * Ezi ụzọ ihe ọmụma bụ nnwale ** Okpukpe niile bụ Otu (1788) * Enweghị ike ịdị mma. Uche na-adị nj...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} William Blake (November 28 1757 - Ọgọst 12 1827) bụ onye na-ede uri Bekee, onye omimi nke Ndị Kraịst, onye na-ese ihe, onye na-ebi akwụkwọ, na onye na-ese ihe. ==Okwu okwuru== * Ihe kpatara, ma ọ bụ oke nke ihe niile anyị maralarị, abụghị otu na ọ ga-abụ mgbe anyị maara karịa. ** Enweghị Okpukpe Eke (1788) * Ezi ụzọ ihe ọmụma bụ nnwale ** Okpukpe niile bụ Otu (1788) * Enweghị ike ịdị mma. Uche na-adị njọ mgbe niile; ọ bụ mkpagbu nye ndị ọzọ ma ọ bụ ịchọ ọdịmma onwe onye nanị. ** Nkọwa na Swedenborg(1788) * Ọ bụrụ na ihe hụrụ n'anya, ọ nweghị njedebe ** Nkọwa na Swedenborg (1788) * Ugo ọ ma ihe dị n'olulu? <br> Ka ị ga-aga jụọ ahịrị ahụ? <br> ''Àgātiye amam-ihe n'osisi ọla-ọcha? <br> Ka ọ bụ ịhụnanya n'efere ọla edo?'' ** w: Akwụkwọ nke Thel | Akwụkwọ nke ThelThel's Motto (1789–1792) Newton bụ ngosipụta nke mmegide ọ na-emegide otu-ọhụụ" nke :Naturalism (philosophy)| ịhụ ihe onwunwe n'anya sayensị: nnukwu ọkà ihe ọmụma- ọkà mmụta sayensị dịpụrụ adịpụ n'ime omimi nke oké osimiri, anya ya (naanị otu n'ime ha ka a na-ahụ anya) lekwasịrị anya na compass nke o ji na-ese ihe na akwụkwọ mpịakọta. Ọ dị ka ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu nkume nke ọ nọ ọdụ (1795)] * Lee ka m si na-ejegharị site n’ọhịa ruo n’ubi,<br>M wee detụ mpako nganga oge okpomọkụ niile,<br>Rue mgbe m bụ onye-isi ịhụnanya hụrụ,<br>Onye n’ụra anwụ na-awụlikwa elu! ** Egwu (Olee ka m si na-agagharị), St. 1 * Ọ na-amasị m ịnọdụ ọdụ nụ ka m na-abụ,<br>Mgbe ahụ, na-achị ọchị, na-egwu m egwuregwu; ** Egwu (Olee ka m si na-agagharị) St. 4 * My silks na ọmarịcha array,<br>Mmụmụ ọnụ ọchị na ikuku na-agwụ ike,<br>Site n'ịhụnanya na-achụpụ; ezi ndị hụrụ n'anya nwere. ** Abụ (My Silks and Fine Arrays) St. 1 * Dị ka anụ ọhịa n'ígwé ojii,<br>Ahụhụ na-eti mkpu,<br>Mgbe abalị gasịrị, m na-eme ìgwè mmadụ,<br>Ana m atụgharịa n'abalị; abawanyela;<br>N'ihi na ìhè na-ejide ụbụrụ m<br>Na oke mgbu. ** ''Mad Song'', St. 3 * Kedu ka ị siri hapụ ịhụnanya ochie<br>Ogwe ndị ochie ahụ na-anụ ụtọ n'ime gị! ** ''Nye ndị Muses'', * Ndị na-akwa emo! * Ezi nkwenkwe ụgha bụ amaghị ihe n'eziokwu & nke a bụ ihe Chineke na mmadụ hụrụ n'anya. * Mgbaghara ndị iro nwere ike ịbịa naanị na nchegharị ha. * Arụ ọrụ ọjọọ dị mma karịa Passive Good. * Ha na-eche na ịhụnanya nwanyị bụ Mmehie; N'ihi ya, ịhụnanya na amara niile dị na ha bụ Mmehie. w:Abụ nke Innocence|Abụ nke Innocence(1789–1790) File:Blake Innocence Frontispies p2.jpg|thumb|right|N'ígwé ojii ka m hụrụ otu nwantakịrị,<br>O wee chịa ọchị wee sị m:<br>"Ọtụtụ abụ gbasara Nwa Atụrụ."<br>Ya mere m nwere obi ụtọ na obi ụtọ… * N'ịkpọda ala ndagwurugwu dị n'oké ọhịa,<br>N'elu ígwé ojii ka m hụrụ otu nwatakịrị,<br>O wee chịa ọchị wee sị m: <br> Tie abụ banyere Nwa Atụrụ. br> Ya mere m jiri obi ụtọ kpọọ ọkpọ;<br>Piper, ọkpọọ egwu ahụ ọzọ." ọ kwara ákwá ịnụ. ** Okwu mmalite, St. 1–2 * M wee mee pen ime ime obodo,<br>M wee mee ka mmiri doo anya,<br>M wee dee abụ obi ụtọ m<br> Nwa ọ bụla nwere ike ịnụ ụtọ ịnụ. ** Okwu mmalite St. 5 * Na-abụ abụ na-ada ụda gburugburu<br>Na mgbịrịgba 'ụda obi ụtọ,<br>Mgbe egwuregwu anyị ga-ahụ<br>Na echoing green. ** '' The Echoing Green '', St. 1 * Nwa atụrụ nta, onye mere gi?<br>Ị makwa onye mere gi?<br>Nye gi ndu we si gi nri<br>Site iyi na o'er the mead;<br>Nye gi uwe nke anuri, <br>Uwe kachasị dị nro, ajị anụ na-egbuke egbuke. ** ''Nwa Atụrụ'', St. 1 * Nnem muru m n'ime oke ohia ndida,<br>Na adim oji, ma O! mkpuru obi m di ocha;<br>Na-acha ocha dika mo-ozi bu nwa bekee,<br>Ma odi m oji dika onye nwuru anwu. ** ''Nwa obere nwa'', St. 1 * E tinyekwara anyị n’ụwa ntakịrị ohere,<br>Ka anyị mụta ibu ibé nke ịhụnanya,<br>Na ahụ ojii ndị a na ihu a anwụ na-acha ọkụ<br>bụ naanị igwe ojii, dịkwa ka ahịhịa ahịhịa. ** Nwa obere nwa'', St. 4 * M ga-ekpuchi ya n’okpomọkụ ruo mgbe ọ ga-anagide<br>Ị dabere n’ọṅụ n’ikpere Nna anyị; wee hụ m n'anya. ** Nwa obere nwa, St. 7 * Mgbe nne m nwụrụ, m dị obere,<br>Nna m rere m mgbe ire m<br>Adịghị m akwa ákwá! 'akwa! 'akwa!' kwaa!<br>Ya mere, ana m akpocha chimniy unu, n'ime uzu ka m'raru ura. ** "Onye na-ekpochapụ Chimney", St. 1 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Blake,William}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cpztdo2inql624vjwg4xpopb8dwpcul Molly Shannon 0 4282 15817 2023-10-23T10:37:09Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Molly Shannon|Molly Helen Shannon]]''' (amụrụ [September 16], [1964]) bụ onye omere na ode akwụkwọ America họpụtara Emmy. == Okwu okwu == === Ajụjụ ọnụ na Cranky Critic [http://www.crankycritic.com/qa/mollyshannon.html] === * Ọ bụrụ na ị bụ nwanyị na-amaghị ede, ị ga na-ebe akwa kwa abalị. Mana ọ bụrụ na ịmee, enweghị nsogbu. * Mgbe m dị obere, ọ na-ewute m nke ukwuu, m na-arọ nrọ. M na-enwetab...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Molly Shannon|Molly Helen Shannon]]''' (amụrụ [September 16], [1964]) bụ onye omere na ode akwụkwọ America họpụtara Emmy. == Okwu okwu == === Ajụjụ ọnụ na Cranky Critic [http://www.crankycritic.com/qa/mollyshannon.html] === * Ọ bụrụ na ị bụ nwanyị na-amaghị ede, ị ga na-ebe akwa kwa abalị. Mana ọ bụrụ na ịmee, enweghị nsogbu. * Mgbe m dị obere, ọ na-ewute m nke ukwuu, m na-arọ nrọ. M na-enwetabu ndị a na-achọsi ike n'ahụ ndị na-adịghị adị. Ọ dịghị ọzọ, ma nke ahụ bụ ndụ m ruo ogologo oge. * Echere m na a na-ekwusi ike na ịma mma nke ukwuu. Ahụrụ m na ọ nwere oke oke. Echere m na bụrụ onwe gị. Bụrụ onye ị bụ. * Nnabata onwe onye bụ ihe kacha amasị m. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shannon, Molly}} [[Category: ụmụ nwanyị]] pn9ime9iw9n194cut4i81v3tcnb6dao Anarcha-feminism 0 4283 15818 2023-10-23T10:39:37Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anarcha-feminism bụ usoro nyocha nke jikọtara ụkpụrụ na nyocha ike nke ozizi anarchist na feminism. Anarcha-feminism n'ozuzu na-ekwuputa na ọrụ nna ochie na omenala okike dị ka ngosipụta nke ndị isi n'ike mmanye kwesịrị iji mkpakọrịta nweere onwe ya dochie anya. Anarcha-feminists kwenyere na mgba megide patriarchy bụ akụkụ dị mkpa nke esemokwu klas na mgba anarchist megide steeti na ikeketeorie. N'ezie, nkà ihe ọmụma n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anarcha-feminism bụ usoro nyocha nke jikọtara ụkpụrụ na nyocha ike nke ozizi anarchist na feminism. Anarcha-feminism n'ozuzu na-ekwuputa na ọrụ nna ochie na omenala okike dị ka ngosipụta nke ndị isi n'ike mmanye kwesịrị iji mkpakọrịta nweere onwe ya dochie anya. Anarcha-feminists kwenyere na mgba megide patriarchy bụ akụkụ dị mkpa nke esemokwu klas na mgba anarchist megide steeti na ikeketeorie. N'ezie, nkà ihe ọmụma na-ahụ mgba anarchist dị ka akụkụ dị mkpa nke mgba nwanyị na nke ọzọ. ==Okwu okwuru== * D ịkwalite ọnọdụ anarcha-nwanyị na-egosi ịzụlite ọnọdụ nwanyị nke na-abụghị nanị ihe na-adịghị mma ma ọ bụ na-adịghị mma, kama ọ na-anọgide n'otu oge ahụ ụdị nwanyị na-enweghị patronym. (Rịba ama ebe a na, n'ụzọ dị iche n'ụdị ndị ọzọ nke nwanyị, dị ka Marxist feminism ma ọ bụ Michel Foucault|Foucauldian feminism, kpọmkwem okwu anarcha-feminism mmegharị na mgbalị iji wepụ ihe ọ bụla patronym). Ya mere, ihe ịma aka maka ọnọdụ dị otú ahụ ga-adị nnọọ nso na ndị w: radical feminists | radical feminists ga-eche ihu n'oge gara aga: otu esi agbachitere nkọwa nke nwanyị n'ebughị ụdị ọ bụla. Essentialism? ** w|Chiara Bottici (2017), Ozu dị na Plural: N'ebe ihe ngosi nke Anarcha-feminist, Thesis Eleven 142(1), p. 95 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Anarcha-feminism}} [[Category:ụmụ nwanyị]] f9c6ii4estz0m5uyq651rsu458dne6x Helen Sharman 0 4284 15819 2023-10-23T10:40:37Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Molly Shannon|Molly Helen Shannon]]''' (amụrụ [September 16], [1964]) bụ onye omere na ode akwụkwọ America họpụtara Emmy. == Okwu okwu == === Ajụjụ ọnụ na Cranky Critic [http://www.crankycritic.com/qa/mollyshannon.html] === * Ọ bụrụ na ị bụ nwanyị na-amaghị ede, ị ga na-ebe akwa kwa abalị. Mana ọ bụrụ na ịmee, enweghị nsogbu. * Mgbe m dị obere, ọ na-ewute m nke ukwuu, m na-arọ nrọ. M na-enweta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Molly Shannon|Molly Helen Shannon]]''' (amụrụ [September 16], [1964]) bụ onye omere na ode akwụkwọ America họpụtara Emmy. == Okwu okwu == === Ajụjụ ọnụ na Cranky Critic [http://www.crankycritic.com/qa/mollyshannon.html] === * Ọ bụrụ na ị bụ nwanyị na-amaghị ede, ị ga na-ebe akwa kwa abalị. Mana ọ bụrụ na ịmee, enweghị nsogbu. * Mgbe m dị obere, ọ na-ewute m nke ukwuu, m na-arọ nrọ. M na-enwetabu ndị a na-achọsi ike n'ahụ ndị na-adịghị adị. Ọ dịghị ọzọ, ma nke ahụ bụ ndụ m ruo ogologo oge. * Echere m na a na-ekwusi ike na ịma mma nke ukwuu. Ahụrụ m na ọ nwere oke oke. Echere m na bụrụ onwe gị. Bụrụ onye ị bụ. * Nnabata onwe onye bụ ihe kacha amasị m. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shannon, Molly}} [[Category: ụmụ nwanyị]] eb16lqqt4kdy0txmuca2nj4b16gxrwx Alexandra David-Néel 0 4285 15820 2023-10-23T10:58:29Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Alexandra David-Néel (24 Ọktoba 1868 - 8 Septemba 1969) bụ onye Belgium-French onye nyocha, onye mmụọ mmụọ, onye Buddhist, anarchist na onye edemede. O dere ihe karịrị akwụkwọ 30 gbasara okpukpe Eastern, nkà ihe ọmụma, na njem ya, gụnyere Ime Anwansi na Mystery na Tibet nke e bipụtara na 1929. ==Okwu okwuru== * Ọtụtụ ndị na-agụ akwụkwọ na ndị na-ege ntị bụ otu ihe n'ụwa niile. Enweghị m obi abụọ na nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Alexandra David-Néel (24 Ọktoba 1868 - 8 Septemba 1969) bụ onye Belgium-French onye nyocha, onye mmụọ mmụọ, onye Buddhist, anarchist na onye edemede. O dere ihe karịrị akwụkwọ 30 gbasara okpukpe Eastern, nkà ihe ọmụma, na njem ya, gụnyere Ime Anwansi na Mystery na Tibet nke e bipụtara na 1929. ==Okwu okwuru== * Ọtụtụ ndị na-agụ akwụkwọ na ndị na-ege ntị bụ otu ihe n'ụwa niile. Enweghị m obi abụọ na ndị obodo gị dị ka ndị m zutere na China na India, na ndị ikpeazụ a dị ka ndị Tibet. Ọ bụrụ na ị na-agwa ha eziokwu dị omimi, ha na-agbọ, ma, ọ bụrụ na ha anwa anwa, ha na-ahapụ gị, ma ọ bụrụ na ị gwa ha akụkọ efu na ha niile bụ anya na ntị. ** Ekwuru na [http://www.esotericquarterly.com/issues/EQ09/EQ0904/EQ090414-Kovacs.pdf"Alexandra David Néel: Ndụ na Ọrụ nke Onye Romancer nke Tibet,Iván Kovács, Esoteric Quarterly, ] (Oyi 2014) *Nnweta nghọta karịrị akarị bụ ezigbo ihe ọzụzụ a na-akwado na nkuzi Oral, nke anaghị agụnye, dịka ọtụtụ ndị chere, n'ịkụziri nwa akwụkwọ ihe ụfọdụ, n'ikpughere ya ihe nzuzo ụfọdụ, kama n'igosi ya. ụzọ isi mụta ha wee chọpụta ha n'onwe ya. ** Ekwuru na [http://www.esotericquarterly.com/issues/EQ09/EQ0904/EQ090414-Kovacs.pdf"Alexandra David Néel: Ndụ na Ọrụ nke Onye Romancer nke Tibet,Iván Kovács, Esoteric Quarterly, ] (Oyi 2014) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:David-Néel,Alenxandra} [[Category:ụmụ nwanyị]] nsciy4g931bxbi6pto9w3wasft4zyex Anastacia 0 4286 15821 2023-10-23T11:04:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anastacia (amụrụ Anastacia Lyn Newkirk na Septemba 17 1968) bụ onye America na-abụ abụ na onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú na onye na-eme ebere. Anastacia nwere nnukwu ihe ịga nke ọma na Europe, Latin America, Oceania, Asia na South Africa mana enwebeghị ihe ịga nke ọma na ala nna ya United States. N'agbanyeghị enweghị ihe ịga nke ọma nke America, ọ rerela ihe ndekọ nde 50 n'ụwa nile. ==Okwu okwuru== * M na-eyi ugogbe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anastacia (amụrụ Anastacia Lyn Newkirk na Septemba 17 1968) bụ onye America na-abụ abụ na onye na-agụ egwú, onye na-agụ egwú na onye na-eme ebere. Anastacia nwere nnukwu ihe ịga nke ọma na Europe, Latin America, Oceania, Asia na South Africa mana enwebeghị ihe ịga nke ọma na ala nna ya United States. N'agbanyeghị enweghị ihe ịga nke ọma nke America, ọ rerela ihe ndekọ nde 50 n'ụwa nile. ==Okwu okwuru== * M na-eyi ugogbe anya maka na achọrọ m ya; Anaghị m eyi ha ka m bụrụ onye ejiji, m ga-enwerịrị ha n'ihi na enwere m ihere n'otu anya na m kpuru ìsì na nke ọzọ. Ma m na-eme ka ọ bụrụ ihe na-atọ ụtọ, m na-eme ka ọ bụrụ ihe a na-anabata ka ọ dabara na ọha mmadụ; A na-eyi m ara ara mgbe niile, enyo enyo, ọ bụ naanị ihe m na-eme. Nke a bụ onye m bụ. Hụrụ m n'anya ma ọ bụ hapụ m. ** [http://www.pauseandplay.com/the-time-finally-comes-for-anastacia/ Oge n'ikpeazụ na-abịa maka Anastacia], "PauseandPlay.com", Eprel 9, 2000. * Adịghị m omimi otú ahụ, abụghị m ihe omimi ahụ. Agbalịla ịchọpụta m. Abụ m akwụkwọ mepere emepe. Ihe ị na-ahụ bụ ihe ị nwetara. ** [https://books.google.it/books?id=Ug8EAAAAMBAJ&pg=PA18 p. 18 Akwụ ụgwọ ụgwọ, Anastacia gaghachiri US] , Billboard Juun 1, 2002. * Abụ m onye agha site na okike, ọ nweghịkwa ihe ga-agbanwe nke ahụ. ** [http://web.archive.org/web/20030219063115/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/2679681.stm Anastacia n'ọgụ ọrịa cancer ara :BBC|Ụlọ akụkọ BBC, Jenụarị 21, 2003. * A mara uche m, okwukwe m na ahụ m aka, ma emehiela, obi m siri ike, mkpebi m mere ịlụ ọgụ agaghịkwa agbaji. ** [http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/music/newsid_2818000/2818723.stm Anastacia na-alụ ọgụ mgbe ọrịa kansa gasịrị w:BBC | BBC Newsroom, Maachị 4, 2003. * Anaghị m atụ ọnwụ egwu. Ma ọ dịghị amasị m ka a dọba m n'ebe ahụ dị ka otu anụ n'elu mkpanaka ịkụ azụ na ya. Ọ bụrụ na m ga-anwụ, kupụ m ugbu a. Ekwela ka m taa ahụhụ. Ọ bụghị otú ahụ ka m chọrọ ịga. Achọghị m ịnọ na limbo, achọghị m ịma na m nwere ike ịnwụ. Ike anaghị arụ ọrụ na m. Adị m oke ọnụ. ** [http://www.theguardian.com/music/2004/mar/15/popandrock1 "Anaghị m atụ egwu ọnwụ"], "The Guardian.com", Maachị 15, 2004. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Anastacia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 831xdsk2zxvuc1ss0m1nctxj1rk0yg8 Anastasia (1997 film) 0 4287 15822 2023-10-23T11:17:03Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anastasia bụ ihe nkiri eserese nke 1997 na-adabereghị na akụkọ eziokwu nke Grand Duchess Anastasia Nikolaevna nke Russia, ada nke eze Russia ikpeazụ. ==Okwu okwuru== * [Akara nke mbụ, na-akọ O nwere oge, n'oge na-adịghị anya gara aga, mgbe anyị bi n'ụwa mara mma nke nnukwu obí ndị mara mma na nnukwu oriri. N'afọ 1916, nwa m nwoke, bụ́ Nicholas, bụ Eze Ukwu nke Imperial Russia. Anyị nọ na-eme mmemme afọ 300 nke ọchịch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anastasia bụ ihe nkiri eserese nke 1997 na-adabereghị na akụkọ eziokwu nke Grand Duchess Anastasia Nikolaevna nke Russia, ada nke eze Russia ikpeazụ. ==Okwu okwuru== * [Akara nke mbụ, na-akọ O nwere oge, n'oge na-adịghị anya gara aga, mgbe anyị bi n'ụwa mara mma nke nnukwu obí ndị mara mma na nnukwu oriri. N'afọ 1916, nwa m nwoke, bụ́ Nicholas, bụ Eze Ukwu nke Imperial Russia. Anyị nọ na-eme mmemme afọ 300 nke ọchịchị ezinụlọ anyị. Na, n'abalị ahụ, ọ dịghị kpakpando ọkụ ọkụ karịa nke anyị ụtọ Anastasia, nwa nwa m nke ọdụdụ. Ọ rịọrọ m ka m ghara ịlaghachi na Paris, n'ihi ya enwere m onyinye pụrụ iche e mere ya, iji mee ka nkewa ahụ dịkwuo mfe, maka anyị abụọ. * Na-akọ] Ma anyị agaghị anọkọ ọnụ na Paris, n'ihi na onyinyo gbara ọchịchịrị agbadala n'ụlọ ndị Romanovs. Aha ya bụ Rasputin. Anyị chere na ọ bụ nwoke dị nsọ, ma ọ bụ onye aghụghọ; ike-ara na ize ndụ. * [Na-akọ] N'ịbụ onye ịkpọasị maka Nicholas na ezinụlọ ya riri, Rasputin rere mkpụrụ obi ya maka ike ibibi ha. * [Na-akọ] Site n'oge ahụ gaa n'ihu, ọkụ nke enweghị obi ụtọ na mba anyị tụbara n'ọkụ nke ga-ebibi ndụ anyị ruo mgbe ebighị ebi. * Na-akọ Ebibiri ọtụtụ ndụ n'abalị ahụ. Ihe na-adịbu adịla ugbu a ruo mgbe ebighị ebi. Na Anastasia m, nwa nwa m hụrụ n'anya ... ahụtụbeghị m ya ọzọ. * Obi m enweghịkwa ike ịnara ya ọzọ. Agaghị m ahụkwa ụmụ agbọghọ na-ekwu na ha bụ Anastasia. ''[na-ele foto, Anastasia na-eto eto, na tebụl ma tinye ya ihu n'ala * Dimitri, anụla m gị! Ị bụ onye ọjọọ ahụ si St. * Ịmara na ị dị ndụ, ịhụ nwanyị ị ghọworo, na-enye m ọṅụ, ọ dịghị mgbe m chere na m ga-enwe mmetụta ọzọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Anastasia (1997 film}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mcxhc5bmohhkj748lj4ccy0w6xm6etq Anastasia Ashley 0 4288 15823 2023-10-23T11:22:23Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anastasia Ashley (amuru 10 Febrụwarị 1987) bu onye nlere anya na ihe nlere nke America ==Okwu okwuru== * Ike na-agwụkarị m mgbe m na-eri anụ—ihe ahụ mere ka m na-arịa. Ọzọkwa, achọrọ m ịmalite ọzụzụ siri ike / mmemme nri maka asọmpi sọfụ m. Agbalịrị m ya Anụ anaghị eri anụ | anaghị eri anụ ma hụ ya n'anya - enwere m ahụ ike na ume. Ahụtụbeghị m azụ kemgbe! … Ekwenyere m na ụlọ ọrụ nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anastasia Ashley (amuru 10 Febrụwarị 1987) bu onye nlere anya na ihe nlere nke America ==Okwu okwuru== * Ike na-agwụkarị m mgbe m na-eri anụ—ihe ahụ mere ka m na-arịa. Ọzọkwa, achọrọ m ịmalite ọzụzụ siri ike / mmemme nri maka asọmpi sọfụ m. Agbalịrị m ya Anụ anaghị eri anụ | anaghị eri anụ ma hụ ya n'anya - enwere m ahụ ike na ume. Ahụtụbeghị m azụ kemgbe! … Ekwenyere m na ụlọ ọrụ ndị ahụ (anụ)… kwesịrị iche echiche maka anụ ụlọ ha — ma ọ bụrụ na ha ga-achọ ka a na-emeso anụ ụlọ ha otú ahụ — wee jụọ ha ma ha chọrọ ịnọgide na-eme nke ahụ. … N'ezie, achọrọ m ịghọ onye mmeri ụwa n'otu ụbọchị, mana nke ka mkpa, ịbụ ezigbo ihe nlereanya maka ụmụaka na ịkwalite ibi ndụ dị ọcha. ** [https://www.peta2.com/news/anastasia-ashley-too-beautiful/ "Anastasia Ashley: Too Mara mma", ajụjụ ọnụ na peta2 (19 January 2012)]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ashley, Anastasia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9n32rnevepqfc9ew0t0kco49kc0hdn7 Andre Norton 0 4289 15825 15824 2023-10-23T11:28:25Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Andre Norton (amuru Alice Mary Norton, Febụwarị 17, 1912 - Maachị 17, 2005) bụ onye America odee akụkọ ifo sayensị na echiche efu, onye dekwara akwụkwọ akụkọ ifo akụkọ ihe mere eme na akụkọ ifo nke oge a. ==Okwu okwuru== * Ọ naghị ekwe omume mgbe nile—ọ makwaara onwe ya ọzọ n’echiche ahụ na-edoghị anya—ka mmadụ chere ọnwụ nke ya ihu n’eziokwu. Nwoke na-aga n'ihu na-ekwenye na oge ikpeazụ nke ndụ ya na ihe ga-etinye aka iji zọpụta ya. ** p: Storm Over Warlock|Oké ifufe n'elu Warlock]]'' (1960) :<small> Nọmba ibe sitere na mbipụta * Naanị ọchịchịrị apụghị igbochi site n'uche mmadụ. ** Isi nke 7, “Nduzi na-adịghị anabata” (p. 67) * Na ihe na-emegide nrọ bụ eziokwu! ** Isi nke 11, “Amoosu” (p. 118) * Ha bụ ụmụ nwanyị zuru oke, ha nwekwara ike ime ka ihe na-agaghị ekwe omume mee. M ga-asị na na-ekewa ha dị ka ndị amoosu. ** Isi nke 13, “Onye Na-arọ nrọ…” (p. 141) * Usoro ebo ha bụ nnọọ matrirchal, bụ́ nke na-agbaso ụkpụrụ ọbụna Terra maara otu oge: nne na-eme nri n’ụwa na ndị ụkọchukwu ya, bụ́ ndị ghọrọ ndị amoosu mgbe chi dị iche iche meriri chi nwanyị ndị ahụ. ** Isi nke 15, “Dragon Slayer” (p. 164) * Can't nweghị ike ịrụ ọrụ nke ndị ohi na ụyọkọ kpakpando niile ma ghara ịchekwaa n'ime mmụọ mara mma nke egwu nzuzo na ndị iro echetara. ** Isi nke 18, “Ọgwụgwụ Oké Ifufe” (p. 198) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Norton,Andre}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hi0bnegiwfyzwpdu0pz5nvkawqzt9vh Andrea Bowman 0 4290 15827 15826 2023-10-23T11:33:09Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Andrea Bowman bụ Saint Vincent na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Grenadines, na-eje ozi kemgbe 1 August 2019 dị ka onye nnọchi anya Saint Vincent na Grenadines na Republic of China. ==Okwu okwuru== * Oche na Council Security United Nations (bido na Jenụwarị 2020) ga-etinye Saint Vincent na Grenadines n'ọnọdụ ebe a ga-anụ olu anyị nke ọma ma kwe ka obodo ahụ kwado maka ikike Taiwan. ka a mata ya n'ụzọ ziri ezi. ** Andrea Bowman (2019) zoro aka na: "[http://focustaiwan.tw/news/aipl/201910120011.aspx St. Vincent ka ọ bụrụ onye na-akwado Taiwan siri ike na UN: Ambassador]" na Lekwasị anya Taiwan , Ọktoba 12, 2019. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bowman,Andrea}} [[Category:ụmụ nwanyị]] egudni5iwpw7d0h04tg9fwam8x0jlv6 Andrea Leadsom 0 4291 15828 2023-10-23T11:37:52Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Andrea Jacqueline Leadsom (amụrụ 13 Mee 1963) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Conservative Britain. Ọ bụ odeakwụkwọ nke steeti maka Energy Energy na Industrial Strategy site na July 2019 ruo February 2020. Na mbụ, Leadsom bụ onye ndu nke House of Commons site na 2017 ruo 2019, Secretary of State for Environment Food and Rural Affairs si 2016 ruo 2017 na Minister of State for Energy si 2015 ruo 2016. Ọ bụ MP maka South Northampto...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Andrea Jacqueline Leadsom (amụrụ 13 Mee 1963) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Conservative Britain. Ọ bụ odeakwụkwọ nke steeti maka Energy Energy na Industrial Strategy site na July 2019 ruo February 2020. Na mbụ, Leadsom bụ onye ndu nke House of Commons site na 2017 ruo 2019, Secretary of State for Environment Food and Rural Affairs si 2016 ruo 2017 na Minister of State for Energy si 2015 ruo 2016. Ọ bụ MP maka South Northamptonshire kemgbe 2010 ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na gọọmentị nwere obi ike ọ bụla, ọ ga-ata ndị nọ n'isi ụlọ akụ dara ada. Ịza ajụjụ dị oke mkpa n'akụkụ ọ bụla nke mgbalị mmadụ - a ga-enwe ntaramahụhụ maka ọdịda ma ọ bụghị na ọ bụ naanị oge tupu ihe mgbu akụ na ụba nke ụlọ akụ anyị kpatara ọtụtụ azụmahịa na-emeghị ihe ọjọọ na ndị nwe ụlọ echefuru. ** Edere ya na blọọgụ ya na 2009. Akụkọ Buzzfeed kwuru. [https://www.buzzfeed.com/sirajdatoo/too-many-blogs 31 Ihe Anyị Mụtara n'Ịgụ blọgụ bara uru afọ iri nke Andrea Leadsom] (9 Julaị 2016) * Ihe kacha mkpa, ihe kacha mkpa bụ ka anyị nweta akụnụba anyị na-aga ọzọ, ọ nweghịkwa ebe ọ bụla karịa na mpaghara azụmaahịa dị obere. ** Ekwuru na 2012. Kwuru na weebụsaịtị ''A Fairer Society [http://www.afairersociety.uk/2016/07/09/5-thoughts-of-andrea-leadsom-number-1-scrap-the-minimum-wage/ Echiche 5 nke Andrea Leadsom - Nọmba 1 kpochapu nke kacha nta Ụgwọ ọrụ] (9 Julaị 2016) * M na-atụ anya na enweghị iwu ọ bụla - enweghị ụgwọ kacha nta, enweghị ikike ọmụmụ ma ọ bụ ikike nna, enweghị ikike ịchụpụ na-ezighi ezi, enweghị ikike ezumike nka - maka ụlọ ọrụ kacha nta na-anwa ịpụ n'ala, iji nye ha ohere. ** Ekwuru na 2012. Kwuru na weebụsaịtị A Fairer Society''. [http://www.afairersociety.uk/2016/07/09/5-thoughts-of-andrea-leadsom-number-1-scrap-the-minimum-wage/ Echiche 5 nke Andrea Leadsom - Nọmba 1 kpochapu nke kacha nta Ụgwọ ọrụ] (9 Julaị 2016) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Leadsom,Andrea}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qywcwkkoyv3c6lks4cs9snok7ujbf3r Andrea Lewis (writer) 0 4292 15829 2023-10-23T11:44:54Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Andrea Lewis bụ onye odee America. Ọ bụ onye edemede mbụ nke Microsoft na ọ bụ otu n'ime ndị rụpụtara Richard Hugo House, ụlọ ọrụ nka agụmagụ na Seattle. ==Okwu okwuru== * Iri mmiri juru n'ime ala dị n'okpuru magnolias bụ ogige egwuregwu anyị, ma ọbụna mgbe m dị obere, m na-ele ebe dị anya n'etiti, dị ka à ga-asị na ọdịnihu m nwere ike ibili site n'ahịrị gbawara agbawa ebe mangroves zutere eluigwe. Mgbe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Andrea Lewis bụ onye odee America. Ọ bụ onye edemede mbụ nke Microsoft na ọ bụ otu n'ime ndị rụpụtara Richard Hugo House, ụlọ ọrụ nka agụmagụ na Seattle. ==Okwu okwuru== * Iri mmiri juru n'ime ala dị n'okpuru magnolias bụ ogige egwuregwu anyị, ma ọbụna mgbe m dị obere, m na-ele ebe dị anya n'etiti, dị ka à ga-asị na ọdịnihu m nwere ike ibili site n'ahịrị gbawara agbawa ebe mangroves zutere eluigwe. Mgbe ụfọdụ, pelican ga-apụta site na haze, ụkwụ isii kwụ ọtọ nke pterodactyl na glissade na-enweghị mgbagha, na-aga n'elu elu osisi, na-agbago ogologo oge, nkeji ụtụtụ. ** Rancho Cielito Ontario Review, Nke 65, (Fall/Winter, 2006-07) * Ihe ize ndụ dị ka ihe na-edozi ahụ maka eziokwu. Mgbe ị nwere ihe egwu, ị ga-enweta eziokwu kacha mma. Mgbe ọ dị mma, onye na-eche? ** "Eulogy" ''Pebble Lake Review'', Vol. 4 mbipụta 3 (Oge okpomọkụ, 2007) * Anyị bụ ndị obere redoubt nke omenala na-ejide onwe anyị megide Huns nke egwuregwu a haziri ahazi. M mere ka à ga-asị na m so n’ìgwè ahụ na-asọ oyi, ma amaara m n’ime obi m na ọ gafeela oge. Mgbe innings abụọ m lere anya tupu m ahapụ ụlọ, baseball agbapụtala m. ... Afọ iri anọ bụ ogologo oge ijide ume gị, mana m laghachitere. ** [http://www.slowtrains.com/vol7issue3/lewisvol7issue3.html Afọ iri anọ]" "Ụgbọ oloko dị nwayọọ" Vol.7, mbipụta 3 (2008) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lewis,Andrea(Writer)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0169omgf36wg3w23f1aseksaqvmlbyb Andrea Peyser 0 4293 15830 2023-10-23T11:50:44Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Andrea Peyser bụ onye odeakụkọ New York Post ==Okwu okwuru== *Ajụrụ m ma ọ bụrụ na ihe gbasara apị na-adị mma, ọ na-erughị eru maka mmegharị nke e mere na mgba maka ikike mmadụ.<br> N'ụzọ doro anya, ụfọdụ ndị ikom na-ebute nsogbu miri emi banyere ndị òtù ha. kwenye na ụmụ ọhụrụ agwa na ihe nkiri TV "Mmekọahụ na Obodo" bụ ndị, ewezuga Samantha slutty, nwere mmasị na osisi ndị na-enweghị mkpuchi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Andrea Peyser bụ onye odeakụkọ New York Post ==Okwu okwuru== *Ajụrụ m ma ọ bụrụ na ihe gbasara apị na-adị mma, ọ na-erughị eru maka mmegharị nke e mere na mgba maka ikike mmadụ.<br> N'ụzọ doro anya, ụfọdụ ndị ikom na-ebute nsogbu miri emi banyere ndị òtù ha. kwenye na ụmụ ọhụrụ agwa na ihe nkiri TV "Mmekọahụ na Obodo" bụ ndị, ewezuga Samantha slutty, nwere mmasị na osisi ndị na-enweghị mkpuchi na-atọ ụtọ ile anya na imetụ aka karịa ndị na-adịghị emebi emebi.<br>I just hope that guys. ndị na-eji ndụ ha niile na-enwe mmetụta nke mmerụ ahụ site na ibi úgwù, na ndị inyom na-enyere ha aka, na-achọta ihe ntụrụndụ ọhụrụ. **25 Jenụwarị 2016 na [https://nypost.com/2016/01/25/circumcision-intactivists-dont-want-you-or-your-kids-to-get-snipped/ Ibi úgwù 'ntactivists' adịghị chọrọ ka (ma ọ bụ ụmụ gị) nweta snipped] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Peyser,Andrea}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d9r1jzguz29egje0hn920smybe7vkhr Andrea Romano (voice director) 0 4294 15831 2023-10-23T11:53:35Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Andrea Romano (amuru Disemba 3, 1955) bu onye amuru onye isi ihe nkedo, onye isi olu, na onye na-eme olu. ==Okwu okwuru== * Agaghị m agwa onye na-eme ihe nkiri ka o mee ihe m na-agaghị eme. Ya mere, mụ na ha nọ ebe ahụ. Mụ na ha ga-ebe akwa. M ga-eweso ha iwe. M ga-eso ha tie mkpu. M ga-ebu ụzọ mee ihe niile ka ha wee hụ na ọ dị mma ime ya sara mbara. ** "[https://www.youtube.com/watch?v=PIfq88s4lzM&t=1h17m45s DC - Akụkọ nke Batman...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Andrea Romano (amuru Disemba 3, 1955) bu onye amuru onye isi ihe nkedo, onye isi olu, na onye na-eme olu. ==Okwu okwuru== * Agaghị m agwa onye na-eme ihe nkiri ka o mee ihe m na-agaghị eme. Ya mere, mụ na ha nọ ebe ahụ. Mụ na ha ga-ebe akwa. M ga-eweso ha iwe. M ga-eso ha tie mkpu. M ga-ebu ụzọ mee ihe niile ka ha wee hụ na ọ dị mma ime ya sara mbara. ** "[https://www.youtube.com/watch?v=PIfq88s4lzM&t=1h17m45s DC - Akụkọ nke Batman The Animated Series _ The Heart of Batman]" (na 1h17m45s), 17 Jenụwarị 2021. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Romano,Andrea(voice director}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fatjpwww4yqeu6i4o7f04by17j75lhm Andrew Scheer 0 4295 15832 2023-10-23T11:59:22Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Andrew Scheer (amuru May 20, 1979) bu onye omeiwu Canada (MP) onye jere ozi dika onye isi okwu nke House of Commons site na 2011 rue 2015. Mgbe 32 gbara afo, obu onye kacha nta n'oru oru a n'ime akuko omeiwu Canada. . Maxime Bernier meriri ya na agba iri na abụọ mbụ ==Okwu okwuru== * Echere m na anyị amaralarị na ha na-achọ iwepụ ụbọchị Fraịde. Ugbu a, anyị na-ahụ na ha anaghị ejikwa ụtụtụ Mọnde kpọrọ ihe. ** Isi mmalit...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Andrew Scheer (amuru May 20, 1979) bu onye omeiwu Canada (MP) onye jere ozi dika onye isi okwu nke House of Commons site na 2011 rue 2015. Mgbe 32 gbara afo, obu onye kacha nta n'oru oru a n'ime akuko omeiwu Canada. . Maxime Bernier meriri ya na agba iri na abụọ mbụ ==Okwu okwuru== * Echere m na anyị amaralarị na ha na-achọ iwepụ ụbọchị Fraịde. Ugbu a, anyị na-ahụ na ha anaghị ejikwa ụtụtụ Mọnde kpọrọ ihe. ** Isi mmalite: [http://news.nationalpost.com/full-comment/john-ivison-liberals-sent-scrambling-after-opposition-ambush-tests-governments-majority-in-vote National Post] na 16 Mee 2016 ** N'ikwu okwu banyere enweghị ndị omeiwu Liberal na House of Commons, na-ebute votu agbụ na ụgwọ gọọmentị. *Enwere m nsogbu popcorn. Enweghị m ike ịkwụsị. A mara m ka m na-akwọ ụgbọala n'ebe ihe nkiri nkiri, na-abanye na ya, na-azụta naanị akpa popcorn. Ọ dị mma. **[https://www.youtube.com/watch?v=EsDGGsnXO18 5 August 2017 N'ajụjụ ọnụ Midnight Sun] * Abalị taa bụ mmalite Chanukah, mmemme ọkụ nke ụbọchị asatọ. Ọ na-akọ akụkọ banyere nkwụsi ike nke ndị Juu na mmeri ha meriri ọchịchị aka ike na enweghị ndidi okpukpe. N'aha ndị Conservatives Canada, ọ ga-amasị m ịsị onye ọ bụla Chag Chanukah Sameach! **[https://twitter.com/andrewscheer/status/940687145517441024 12 Disemba 2017] *I really don't tolow my leadership victory to anybody …<br>It is a high quality drink, and it’s afford too. **[https://ipolitics.ca/2017/12/27/whos-laughing-now-top-ten-funny-stories-canadian-politics-2017/ kwa iPolitics na 27 Disemba 2017] * Ọ bụrụ na ndị otu ahụ mara maka ebubo mwakpo mmekọahụ taa, a ga-ewepụ onye ahụ metụtara ozugbo dị ka onye ga-eso maka Conservative Party of Canada. **[https://www.theglobeandmail.com/news/politics/andrew-scheer-say-he-would-remove-candidates-if-they-were-accused-of-sexual-assault/article37768280/ 29 Jenụwarị 2018 N'ajụjụ ọnụ Globe and Mail * Ndị Conservative nke Canada abụrụla, na mgbe niile ga-abụ, olu siri ike maka Israel na obodo ndị Juu nke Canada,<br>Israel bụ otu n'ime ndị mmekọ siri ike nke Canada na ihe ngosi nke pluralism na ụkpụrụ ochichi onye kwuo uche ya na mpaghara ọgba aghara nke ụwa,<br> > Ndị Conservative nke Canada ghọtara eziokwu doro anya na Israel, dị ka mba ọ bụla ọzọ nwere oke, nwere ikike ikpebi ebe isi obodo ya dị. **26 Febrụwarị 2018 [https://www.ctvnews.ca/politics/conservatives-pledge-to-recognize-jerusalem-as-israel-s-capital-if-elected-in-2019-1.3819527 sitere na akụkọ CTV] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Scheer,Andrew}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gmy9cb1o3qsrigevshab641q1h77ap8 Andy Murray 0 4296 15833 2023-10-23T12:04:39Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Sir Andrew Barron Murray OBE (amuru 15 Mee 1987) bu onye okacha amara nke ndi Scotland ==Okwu okwuru== * N’ebe m nọ, ihe kacha m mkpa bụ mgbe niile bụ ịgba tennis, nke ahụ bụ ihe m chọrọ ịhụ n’onyinyo ahụ m chọrọ igosi bụ onye na-agba tenis na-arụsi ọrụ ike. ** [http://www.mirror.co.uk/topics/andy-murray/ Njirimara Mirror Daily na Murray] * M ga-akwado onye ọ bụla ma e wezụga England. ** Murray na-aza onye odeakụk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Sir Andrew Barron Murray OBE (amuru 15 Mee 1987) bu onye okacha amara nke ndi Scotland ==Okwu okwuru== * N’ebe m nọ, ihe kacha m mkpa bụ mgbe niile bụ ịgba tennis, nke ahụ bụ ihe m chọrọ ịhụ n’onyinyo ahụ m chọrọ igosi bụ onye na-agba tenis na-arụsi ọrụ ike. ** [http://www.mirror.co.uk/topics/andy-murray/ Njirimara Mirror Daily na Murray] * M ga-akwado onye ọ bụla ma e wezụga England. ** Murray na-aza onye odeakụkọ Des Kelly n'oge iko mba ụwa nke 2006. (06 Juun 2006) * Enwere m ike ibe ákwá ka Roger. Ọ bụ naanị ihe ihere na enweghị m ike igwu egwu ka ya. ** Mgbe e meriri ya w: Roger Federer | Roger Federer [http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/tennis/8489082.stm akụkọ egwuregwu BBC 31 Jenụwarị 2010] * M na-abịaru nso... ** [http://www.telegraph.co.uk/sport/tennis/wimbledon/9385686/Wimbledon-2012-Tearful-Andy-Murray-loses-on-court-but-wins-the-nations-heart.html Malite okwu nnabata Wimbledon ya na-agba ọsọ]. (Julaị 8, 2012) * Anaghị m egwu asọmpi ọ bụla ka m wee bụrụ nke abụọ kacha mma. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Murray,Andy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qbuuqwh0fpkek8c2is3x6f2jahpu6ch Angana P. Chatterji 0 4297 15834 2023-10-23T12:22:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Angana P. Chatterji (amuru na Nọvemba 1966) bu onye okachamara gbasara umu mmadu, onye na-eme ihe, na onye na-akọ akụkọ banyere nwanyị, onye nyocha ya nwere njikọ chiri anya na ọrụ nkwado ya ma lekwasị anya na India. O mebere International People's Tribunal on Human Rights and Justice na Kashmir ma bụrụ onye na-emekọ ihe site na Eprel 2008 ruo Disemba 2012. Ugbu a ọ bụ ọkà mmụta nyocha na Center for Race and Gender na Mahadum Ca...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Angana P. Chatterji (amuru na Nọvemba 1966) bu onye okachamara gbasara umu mmadu, onye na-eme ihe, na onye na-akọ akụkọ banyere nwanyị, onye nyocha ya nwere njikọ chiri anya na ọrụ nkwado ya ma lekwasị anya na India. O mebere International People's Tribunal on Human Rights and Justice na Kashmir ma bụrụ onye na-emekọ ihe site na Eprel 2008 ruo Disemba 2012. Ugbu a ọ bụ ọkà mmụta nyocha na Center for Race and Gender na Mahadum California dị na Berkeley. ==Okwu okwuru== * Chatterji bụkwa ihu ọkọlọtọ na ihu amụma na nnukwu mmemme na-akwado ndị na-ekewa Kashmir, na-ekwupụta na ya na-arụ ọrụ na 'mkpebi siri ike na Kashmir nke India na-achị'. N'otu ogbako dị otú ahụ na Kashmir, nke otu ụmụ akwụkwọ Pakistani Association na Mahadum George Washington, ndị nnọchi anya Pakistan, na onye minista na-ahụ maka Kashmir nke Pakistan haziri, o kwuru maka 'nchegbu na-eto eto n'etiti ndị otu obodo banyere ọgba aghara ikike mmadụ na Kashmir nke India bi na ya. n'akụkụ nke ọha mmadụ, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, omenala, okpukpe na akụ na ụba ikike'. O boro India ebubo na 'ịga n'ihu na-arụ ọrụ nke (akụkụ ụfọdụ nke) Kashmir'. Muhammed Sadiq... na-akọwa otú Angana Chatterjee si eji nchegbu gbasara ikike mmadụ mee ihe n'ụzọ na-adịghị mma na-egwuri egwu n'aka ndị na-eyi ọha egwu Islam: <br> Angana Chatterji kwupụtara nguzobe nke 'International Peoples' Tribunal on Human Rights and Justice in India Achịkwa Kashmir' na 5 Eprel na Srinagar. N'ụzọ na-akpali mmasị, nzukọ a na-ekwusi ike na nyocha nke HR kwesịrị ịdị n'akụkụ India nke Kashmir ọ bụghịkwa na PoK. Ọzọkwa, nke a bụ ọrụ ịchọta mmejọ. Naanị ebumnuche ya bụ ịkatọ ndị agha nchekwa India, mee ka okwu HR pụtakwuo ma kpalite ọnọdụ ahụ. Enweghị mbọ ọ bụla maka ime n'udo, inye ndị ọrụ mmadụ aka ma ọ bụ soro gọọmentị rụọ ọrụ iji hụ na mmebi iwu HR emeghị. Dr Chatterji, dị ka ọtụtụ ndị bu ya ụzọ, bu n'obi na-eme ka ndị agha nchekwa India pụta ìhè wee si otú ahụ kpalie ịkpọasị. **Rajiv Malhotra | Malhotra, R., Nīlakantan, A. (2011). "Na-agbaji India: ntinye aka Western na Dravidian na Dalit faultlines" na-ehota Muhammed Sadiq, Sadiq, Muhammed. "Ụlọ ọrụ India na-azaghachi okwu gbasara ikike mmadụ na Kashmir." 2008. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chatterji,Angana P.}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3gsac2yz8rlq89u33uq8nn7mb7zcck2 Angela Lansbury 0 4298 16011 15836 2023-10-24T17:09:29Z Goodymeraj 432 Edeziri m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Dame Angela Brigid Lansbury|Angela Brigid Lansbury]] DBE (16 Ọktoba 1925 - 11 Ọktọba 2022) bụ onye Irish-British na onye na-emepụta ihe nkiri na onye ọbụ abụ nke mba Amerika na-arụ ọrụ na fim, ogbo, na telivishọn. Ọrụ ya, otu n'ime ndị kacha ogologo na ụlọ ọrụ ntụrụndụ, ruru afọ iri asatọ, ọtụtụ n'ime ya na United States; Ọrụ ya dọkwara aka ná ntị nke ukwuu nke mba ụwa. Ọ bụ otu n'ime kpakpando ikpeazụ dị ndụ site na sinima Golden Age nke Hollywood n'oge ọnwụ ya ==Okwu okwuru== * Enwere m ekele ebighi ebi maka akụkụ Irish nke m. Ọ bụ ebe ahụ ka m ghọtara nke ọma ihe ọchị na ihe ọchị. Banyere ọkara Bekee — nke ahụ bụ akụkụ m edobere… Ma tinye m n'ọgbọ egwuregwu, ndị Irish na-apụta. Nchikota na-eme ka ngwakọta dị mma maka ime ihe. ** Dịka ekwuru na '' Angela Lansbury: A Biography '' (1987) nke Margaret Wander Bonanno dere, p. 3 * Abụ m nwunye na nne, emezukwara m nnọọ nke ọma. Ma di m ghọtara ihe mgbaàmà dị n'ime m nke kwuru "M na-eme ọrụ ugbo zuru oke, esichara m nri abalị nke ọma, m na-anọdụ ala n'ụlọ ma mooned banyere ihe ọzọ ime ime m nwere ike ịnweta mkpịsị aka m." Ọ bụ ihe na-achọsi ike na ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eme ihe nkiri, ma na mberede, mkpu na-ada. Di m na-enwe mmetụta nke ukwuu maka ọnọdụ m, ọ ghọtara na m ga-emerịrị ihe. ''Mame'' pụtara na-acha anụnụ anụnụ n'oge a. Ugbu a ọ́ bụghị ọrụ ebube? ** Dịka ekwuru na '' Angela Lansbury: A Biography '' (1987) nke Margaret Wander Bonanno dere, p. 78 * Ọ ga-amasị m ka e cheta m dị ka onye na-ekpori ndụ—bụ onye wepụrụ onwe ya—n’ime nkeji ole na ole, awa ole na ole—“bugara” gị n’ebe ọzọ—nyere gị ahụ́ efe, nye gị ntụrụndụ, ma nyekwa gị ihe. ị na-aṅụrị ọṅụ na ịchị ọchị, na "anya mmiri" - "ihe niile" ihe ndị ahụ. Ọ ga-amasị m ka e cheta m dị ka onye - ''nwere ike'' ime nke ahụ. ** [https://interviews.televisionacademy.com/interviews/angela-lansbury?clip=54008#highlight-clips Television Academy Interview (15 Septemba 1998)] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Lansbury,Angela}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8917mrr4uga99hyt3q6njy1f6tfbbho Bandy Kiki 0 4299 15837 2023-10-23T12:46:29Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bandy Kiki (February 20, 1991) bụ onye na-ede blọgụ Cameroon, onye na-akwado LGBT na onye ọchụnta ego nke dabere na UK Ọ bụ onye okike nke Kinnaka's Blog, weebụsaịtị na-asụ Bekee dị elu na Cameroon maka akụkọ na ntụrụndụ. Ọ bụ onye na-ese okwu n'ihi echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na mmemme LGBT ==Okwu okwuru== * M na-ezute ọtụtụ ndị na-agụ twitter kwa ụbọchị, mana ọ fọrọ nke nta ka ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bandy Kiki (February 20, 1991) bụ onye na-ede blọgụ Cameroon, onye na-akwado LGBT na onye ọchụnta ego nke dabere na UK Ọ bụ onye okike nke Kinnaka's Blog, weebụsaịtị na-asụ Bekee dị elu na Cameroon maka akụkọ na ntụrụndụ. Ọ bụ onye na-ese okwu n'ihi echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na mmemme LGBT ==Okwu okwuru== * M na-ezute ọtụtụ ndị na-agụ twitter kwa ụbọchị, mana ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịghị tweet. Ọ bụrụ na m nwere ike ịrịọ gị, biko tinye olu gị na mkparịta ụka ọha! ** [https://www.reuters.com/world/africa/cameroonian-lgbt-activist-champions-imprisoned-transgender-women-2021-04-26/"Ndị mmeri LGBT Cameroon tụrụ ụmụ nwanyị transgender mkpọrọ"], Reuters Eprel 26, 2021) * Homophobia dị ka gluu na-ekekọta ma a bịa n'ebe ndị Cameroon nọ. **[https://www.reuters.com/world/africa/cameroonian-lgbt-activist-champions-imprisoned-transgender-women-2021-04-26/] *M leghaara m tirades ịkpọasị anya wee lekwasịkwuo anya na obodo LGBTQ dị n'Africa nke ruru m aka nke ukwuu. N'ụzọ dị ịtụnanya, enwetakwara m ọtụtụ narị ozi nkwado sitere n'aka ndị ọgbọ m na ndị nne na nna m. Nzaghachi a abụwo nke mmetụta uche yana iweda mmụọ. **[https://www.artefactmagazine.com/2017/11/09/im-african-and-a-lesbian-get-over-it/] * Ọ dịghị onye nwere ike ijide onye na-edina ụdị onwe n'ụzọ iwu n'ihi na e nwere iwu dị iche iche iji chebe ikike mmadụ nke nwoke idina nwoke, iwu ndị ahụ bụ nnwere onwe na nha anya nke ọgwụgwọ maka mmadụ niile. **[https://www.artefactmagazine.com/2017/11/09/im-african-and-a-lesbian-get-over-it/] *Dịka nwanyị Africa, onye tolitere na Africa, stereotype na-akọwa m dị ka onye kwesịrị ido onwe ya n'okpuru ma na-enwekarị mkparịta ụka n'ọtụtụ ọnọdụ. **[https://onbeingg.wordpress.com/2017/11/28/kiki-bandy-shares-on-her-sexuality-and-career/] Mgbe a jụrụ ya na N'ajụjụ ọnụ "Gịnị bụ uru na ọghọm dị nke ụlọ ọrụ gị? - Karịsịa dị ka nwanyị na nwanyị Africa / Nwa ojii?" * Taa, abụrụla m onye na-aga maka ozi dị oke mkpa. Abụrụla m onye na-ebuga ozi sitere na ndị ọtụtụ ndị na-achọghị ka a hụ ma ọ bụ nụ ka ha na-ekerịta ụdị ozi ọ bụla dị nro. **[https://onbeingg.wordpress.com/2017/11/28/kiki-bandy-shares-on-her-sexuality-and-career/] na 2017, Kiki Bandy na-ekerịta ya: Mmekọahụ na Ọrụ * Ọ malitere dị ka agụụ maka ihe ọmụma wee bụrụ onye na-akọwapụta ozi. **[https://onbeingg.wordpress.com/2017/11/28/kiki-bandy-shares-on-her-sexuality-and-career/] *Taa, enwetala m nsọpụrụ nke ọtụtụ mmadụ ma bụrụkwa onye a ma ama na ọha ọha maka ihe dị iche iche m na-anọchite anya ya. **[https://onbeingg.wordpress.com/2017/11/28/kiki-bandy-shares-on-her-sexuality-and-career/] Kiki Bandy na-ekerịta ya : Mmekọahụ na ọrụ * Ee ee. Abụ m Sapiosexual. Enwere m ihe maka ụmụ nwanyị nwere ọgụgụ isi na anụ ahụ / uche siri ike. **[https://onbeingg.wordpress.com/2017/11/28/kiki-bandy-shares-on-her-sexuality-and-career/ ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kiki,Bandy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dph8ulmf7w89jrbug5w1nviysnwex8r Ban Zhao 0 4300 15838 2023-10-23T12:51:00Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ban Zhao (Chinese: 班昭; 49 – c. 120 OA) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị China. Ọ bụ nwanyị mbụ na-akọ akụkọ ihe mere eme nke China ==Okwu okwuru== * Nwanyị (kwesịrị) nwere ntozu anọ: (1) omume ọma nke nwanyị; (2) okwu nwanyi; (3) ịmụ nwa; na (4) ọrụ nwanyị. Ugbu a ihe a na-akpọ omume ọma nwanyị ekwesịghị ịbụ ikike na-egbuke egbuke, dị iche na ndị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ban Zhao (Chinese: 班昭; 49 – c. 120 OA) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị China. Ọ bụ nwanyị mbụ na-akọ akụkọ ihe mere eme nke China ==Okwu okwuru== * Nwanyị (kwesịrị) nwere ntozu anọ: (1) omume ọma nke nwanyị; (2) okwu nwanyi; (3) ịmụ nwa; na (4) ọrụ nwanyị. Ugbu a ihe a na-akpọ omume ọma nwanyị ekwesịghị ịbụ ikike na-egbuke egbuke, dị iche na ndị ọzọ. Okwu nwanyị ekwesịghị ịbụ akọ na arụmụka ma ọ bụ nwee mmasị na mkparịta ụka. Ọdịdị nwanyị anaghị achọ ọmarịcha ihu na ọdịdị zuru oke. Ọrụ nwanyị ekwesịghị ịrụ ọrụ nke ọma karịa nke ndị ọzọ. ịchịkwa omume ya nke ọma; na mmegharị ọ bụla iji gosipụta obi umeala; na iji mee ka onye ọ bụla na-eme ihe n'ụzọ kasị mma, nke a bụ omume ọma nwanyị.<br /> Iji nlezianya họrọ okwu ya; iji zere okwu rụrụ arụ; ikwu okwu n’oge kwesịrị ekwesị; na ghara ike gwụrụ ndị ọzọ (na ọtụtụ mkparịta ụka), nwere ike na-akpọ àgwà nke nwaanyị okwu. ime ka uwe na ihe ịchọ mma dị ọhụrụ na ịdị ọcha; ịsacha isi na ịsa ahụ mgbe niile, na idebe onye ahụ pụọ n'ihe arụrụ arụ, a pụrụ ịkpọ ya njirimara ịmụ nwa. ihunanya ọ bụghị asịrị na ọchị nzuzu; na ịdị ọcha na usoro (iji dozie) mmanya na nri maka ndị ọbịa, enwere ike ịkpọ njirimara ọrụ nwanyị. Ọ dịghị nwanyị ga-enwe ike ịnọ na-enweghị ha. N'ezie, ha dị mfe ịnweta ma ọ bụrụ na nwanyị ewere ha dị ka akụ n'ime obi ya. Ndị ochie nwere okwu sị: Ịhụnanya ọ̀ dị n'ebe dị anya? Ọ bụrụ na achọrọ m ịhụnanya, mgbe ahụ ịhụnanya dị nso! Ya mere enwere ike ikwu maka ntozu ndị a. ** w: Ihe nkuzi maka ụmụ nwanyị | nkuzi maka ụmụ nwanyị, Ch. 4, na ''Pan Chao, Onye Ọkachamara Nwanyị kacha mma nke China'', nke : Nancy Lee Swann | Nancy Lee Swann (New York: Russell & Russell, 1968 [1932]), p. 86 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zhao,Ban}} [[Category:ụmụ nwanyị]] k1uaisx45c5z4484tukm99fym9bf2ms Bailey Jay 0 4301 15839 2023-10-23T13:01:19Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bailey Jay (amuru na Nọvemba 5, 1988) bu onye omere ihe nlere anya na-akpali agụụ mmekọahụ nke America, ihe nlere okenye, onye ihe ngosi na pọdkastị. ==Okwu okwuru== * Adị m umeala n’obi na ụtọ dị ka achịcha apụl. ** Site na [https://blog.shemaleyum.info/bailey-jay-plays-with-her-shaved-cock an interview] maka blọgụ [[w:Grooby Productions|Grooby Girls]] (July 19, 2010). * Tbh naanị m chọrọ ikpu mgbe m chọrọ ịpụ na y...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bailey Jay (amuru na Nọvemba 5, 1988) bu onye omere ihe nlere anya na-akpali agụụ mmekọahụ nke America, ihe nlere okenye, onye ihe ngosi na pọdkastị. ==Okwu okwuru== * Adị m umeala n’obi na ụtọ dị ka achịcha apụl. ** Site na [https://blog.shemaleyum.info/bailey-jay-plays-with-her-shaved-cock an interview] maka blọgụ [[w:Grooby Productions|Grooby Girls]] (July 19, 2010). * Tbh naanị m chọrọ ikpu mgbe m chọrọ ịpụ na yoga uwe ogologo ọkpa ma ghara ịdị ka David Bowie] na Labyrinth (film)|The Labyrinth site n'úkwù gbadaa. ** Site na ibe Twitter ya; kwuru na [https://xxxbios.com/bailey-jay-biography/"Bailey Jay Biography"], * Echere m na ọhụhụ Transgender | trans dị na mgbasa ozi bụ isi; ọnụ ụlọ ndị ọzọ anyị ga-enye ohere maka onye ọ bụla. Dị ka ọ bụrụ na ndị obodo trans bụ Spice Girls M ga-abụ onye na-akpa ọchị, onye na-achị ọchị kama m ga-agha ụgha banyere ókèala m ka m wee gosipụta obodo nke na-eme ike ya niile iji rụọ ọrụ n'ozuzu ya. anyị na-enweta ụkwụ anyị n'ụwa. Mana ọ ka dị n'isi ugbu a, ụfọdụ ndị trans na-atụkwa ụjọ na onye na-ahụ maka inwe mmekọahụ na-agbagharị agbagharị ga-emebi usoro nrụpụta aha. Anyị ahụla ụfọdụ ndị inyom na-akpọ porn kpakpando ndị nzuzu na ndị akwụna ruo ọtụtụ afọ n'ihi ụjọ na ha ga-emeziwanye ọganihu ọha na eze maka ụmụ nwanyị. Aghọtara m egwu ahụ, ọ bụchaghị m ekweta na ya. ** Site na [https://thebaileyjayblog.wordpress.com/2015/04/23/i-was-on-inside-amy-schumer-for-2-minutes/ biputere na blọọgụ ya] (Eprel 23, 2015) ; hotara na [https://www.bustle.com/articles/78535-amy-schumers-interview-with-bailey-jay-wasnt-transphobic-it-was-a-sign-of-progress In Defence of The Bailey Ajụjụ ọnụ Jay/Amy Schumer:Bustle (magazine)|Bustle ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jay,Bailey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i4x7ygioz0dfkbv89sjmg11wzlulopp Bailee Madison 0 4302 15840 2023-10-23T13:06:07Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bailee Rose Madison (October 15, 1999 -) bụ onye omere America, onye na-agụ abụ na onye na-emepụta ihe. ==Okwu okwuru== * Ndụmọdụ m bụ na ọ bụrụ na ime ihe adịghị eme ngwa ngwa, adala mbà. M ka na-arụ ọrụ 24/7 na afọ ndị a niile ka m ka na-anụ mba na m ka na-eche ndakpọ olileanya. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ị hụrụ usoro ọrụ a n'anya n'ezie ma ị kwenyere na ọhụụ gị na nkà gị, ihe niile ga-eme n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bailee Rose Madison (October 15, 1999 -) bụ onye omere America, onye na-agụ abụ na onye na-emepụta ihe. ==Okwu okwuru== * Ndụmọdụ m bụ na ọ bụrụ na ime ihe adịghị eme ngwa ngwa, adala mbà. M ka na-arụ ọrụ 24/7 na afọ ndị a niile ka m ka na-anụ mba na m ka na-eche ndakpọ olileanya. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ị hụrụ usoro ọrụ a n'anya n'ezie ma ị kwenyere na ọhụụ gị na nkà gị, ihe niile ga-eme n'oge kwesịrị ekwesị. Gburugburu onwe gị na ezi na ụlọ na ndị enyi na-ewuli elu, lekwasị anya ma nwee obiọma n'ebe onwe gị nọ! **[https://schonmagazine.com/interview-bailee-madison/ ajụjụ ọnụ | Bailee madison] (October 20, 2018) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Madison,Bailee}} [[Category:ụmụ nwanyị]] eupoi9h6h2qathtlwch72iufq8oj0bu Barbara (singer) 0 4303 15842 15841 2023-10-23T13:14:49Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Monique Andrée Serf (June 9, 1930 - Nọvemba 24, 1997), nke a maara dị ka Barbara (Barbara Brodi na mpụta mbụ ya), bụ onye ama ama na-abụ nwanyị France. ==Okwu okwuru== * Otu ụbọchị mara mma, ma ọ bụ ma eleghị anya, otu abalị,<br> N'akụkụ ọdọ mmiri, adara m n'ụra,<br>Mgbe mberede, ọ dị ka ọ na-agbawa eluigwe,<br>Na-esikwa n'ebe ọ bụla bịa,<br> Ugo ojii pụtara. ** Ntụgharị: Otu ụbọchị mara mma, ma ọ bụ ikekwe otu abalị,<br>N'akụkụ ọdọ mmiri, mgbe m na-arahụ ụra,<br>Na mberede, igwe na-agbaba,<br>Na ebe ọ bụla,<br>Na-agba ugo. , nwa. ** Ugo ojii * Nakwa njọ maka ndị na-eju<br>Na ndị ọzọ gbaghaara m<br>Ma ụmụaka bụ otu ihe<br>Na Paris ma ọ bụ na Gottingen. ** Ntụgharị asụsụ: Ya mere gbalịa ka ị ghara iju m anya,<br>Na gbaghara m, ka ị na-agbalị,<br>Ma ụmụaka, ha niile bụ otu,<br>Na Paris, ma ọ bụ na w:Gottingen|Gottingen ** Göttingen. * Ma ọ nwụrụ kpọmkwem n'abalị ahụ<br>Na-enweghị nke ọma, na-enweghị a m hụrụ gị n'anya<br> Nna m, nna m<br>igwe nke Nantes<br>Na-eme ka obi m na-ewute. ** Ntụgharị: Ọ nwụrụ tupu abalị agafee<br>Na-enweghị nke ọma, ma ọ bụ ahụrụ m gị n'anya''<br>Nna m, nna m.<br>Eluigwe na Nantes<br> Na-ewe iwe iwe dọwara m obi. ** Nantes ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Barbara(singer)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pjt0tvu48icq1npt9bva1e2ujw1dy6l Barbara Cartland 0 4304 15844 15843 2023-10-23T13:29:33Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Dame Mary Barbara Hamilton Cartland DBE CStJ (9 Julaị 1901 – 21 Mee 2000) bụ onye akwụkwọ akụkọ ihunanya Bekee nke ọkachamara na gburugburu ịhụnanya akụkọ ihe mere eme. Ọ bụ otu n'ime ndị odee a na-agụkarị n'oge ya ==Okwu okwuru== * Ọ na-esiri m ike mgbe niile ụmụ nwanyị. Aghọtachaghị m ha. Iji malite, ụmụ nwanyị ole na ole na-ekwu eziokwu. ** Afọ Isthmus, ch. 1 (1942) * Ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị mmadụ na England na America dị obi umeala, ndị nwere ezi uche na ndị nwere ezi uche na ọnụ ọgụgụ ụmụ agbọghọ na-amaghị nwoke n'ụwa taa dị oke ọnụ. ** Ajụjụ ọnụ na Wendy Leigh Na-ekwu Eziokwu (1978) * Nri ziri ezi na-eduzi ike mmekọahụ n'ime akụkụ ndị dị mkpa. ** Onye na-ekiri (London, Jenụwarị 11, 1981) * France bụ naanị ebe ị nwere ike ịhụ ịhụnanya n'ehihie na-enweghị ndị mmadụ na-akụ n'ọnụ ụzọ gị. ** Onye nche (London, Disemba 24, 1984)[http://pqasb.pqarchiver.com/guardian/doc/186552723.html] * M ga-atụ vootu maka John Major. Ọ na-akawanye mma kwa afọ. Ọ dị mma nke ukwuu. Ọ na-ekwuzi okwu nke ọma karịa ka o kwuru. Ọ bụ ọkà okwu amamiihe. Ọ na-amụta ịbụ ezigbo onye ndú. Ọ na-ekwu n'ezie. Lee anya na onye ọzọ dị ka ndị isi ochie dị ka Winston? Amaara m Winston mgbe ọ bụ obere nwa. O ji nwayọọ nwayọọ na-esiwanye ike. John Major soro m rie nri ehihie mgbe ọ banyere. Ọ jụrụ m ihe ọ kwesịrị ime. M wee were England laghachi ihe ọ bụ. Anyị chọrọ n'ezie ka e duzie anyị, John Major na-edukwa etu ọ na-enwetụbeghị mbụ. * Ndị Labour Party ga-eweta iwu pụtara na ị ga-aga ebe ọ bụla ịchọrọ na obodo ahụ. Eji m mmadụ abụọ lelee nke a ma ha abụọ kwuru na ọ bụ eziokwu. Ndị mmadụ ga-enwe ike ịbanye n'ubi gị wee were ifuru gị. Ọ bụ ihe nzuzu. Ogige m bụ ọkụ nke ifuru. Achọghị m onye ọ bụla N'ebe ahụ. ** Alex Bellos gbara ajụjụ ọnụ maka [https://www.newspapers.com/image/260784973/Gịnị kpatara m ji votu Conservative: 'Sleaze? anụtụbeghị ya The Guardian(2 Eprel 1997), p. 16<!-- Enweghị m njikọ na Winston nke a kpọtụrụ aha dịka ọ ga-ekwe omume Cartland na-agbagwoju anya onye bụbu praịm minista (amụrụ 1874) na nwa nwa ya: Winston Churchill (1940-2010) --> {{databox}} ==Okwu okwuru== ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cartland,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] glrgi2osuc8w6w2b23tfh0mtk7zfs36 Charlotte Wessels 0 4305 15846 15845 2023-10-23T13:38:31Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Charlotte Wessels|Johanna Charlotte Wessels]]'''(amụrụ 13 Mee 1987) bụ onye na-agụ abụ Dutch onye amụrụ na Zwolle, Netherlands. A maara ya nke ọma dị ka onye na-edu ụda olu nke Dutch Symphonic metal band Delain. Ọ nọkwa n'otu egwu egwu egwu egwu nke a na-akpọ Phantasma. ==Okwu okwuru== *Obi a dị oji dị ka ọbara akpọnwụwo *Nke a bụ mmụọ Anyị ka na-anabata Ka ọ na-aghọ anyị Nke a bia udele Nke a bia udele Na-eti anyị mkpu *Enwere m otu oge nghọta na ihe niile ga-aga n'ụzọ m Ma ugbu a, anyị abịawo n’ebe dị anya ka m wee jidesie nkwenkwe nke m ike. ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wessels, Charlotte}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ors5vn36n5u2lmak1n92mja33l59qoz Ada Lovelace 0 4306 15908 15906 2023-10-24T03:52:57Z Goodymeraj 432 /* Na mmepụta kọmputa */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Ada Lovelace portrait.jpg|thumb|Ndị [[w:|óké amamihe]], ndị [[w:|ezi omume]] na ndị [[w:|okpukpe]] dị m ka okike ekekọtara maọbụ jikọta ha niile ọnụ n’otu oke na kwekọrịtara n'ozuzu]]. [[File: Foto ọkwá nkà nke Ada Lovelace - nkọwa.png|thumb| Nye m, okpukperechi bụ sayensị, sayensị bụkwa okpukpe. N'ime eziokwu ahụ nwere mmetụta miri emi, ka ihe nzuzo nke nrara m nye m ịgụ n'ebe ọ dị ukwuu ihe ọrụ Chineke nke okike. Ọ bụ ịgụ Ya. Ọchịchọ Ya na amamihe ya]]. ''[[w:Ada Lovelace|Augusta Ada King, Countess of Lovelace]]''' (10 Disemba 1815 - 27 Nọvemba 1852). Nke a mụrụ dịka Augusta Ada Byron nke a na-akpọkarị '''Ada Lovelace''' ugbua, bụ onye [[England | bekee]] gụrụ akwụkwọ mgbakọ na mwepụ, na onye edemede, ada onye na-ede uri Lord Byron. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na kọmputa Charles Babbage nke mbụ rụpụtara na-arụ ọrụ izugbe, [[w: Injin Analytical | Injin Analytical]]. Ihe ndetu ya na injin ahụ gụnyere ihe a ghọtara dị ka algọridim nke mbụ ezubere ka igwe rụọ ya. N’ihi nke a, a na-akọwakarị ya dị ka onye mbụ na-eme kọmputa programming n’ụwa, ma ọ bụ “nne nke kọmputa programming”. ===Okwu Ndị O Kwuru=== * [[w:Difference engine|Njin Analytical ahụ]] nwere ike ime ihe ndị ọzọ ma e wezụga ''ọnụọgụ'', ihe ndị a chọtara na ndị sayensị na-adịghị ahụkebe nwere ike igosipụta mmekọrịta ha na ibe ha, nke kwesịkwara inwe ike ịmegharị n'omume nke nrịbama ọrụ na usoro nke injin. … Dị ka ihe atụ, na-eche na njikọ ndị bụ isi nke ụda ụda na sayensị nke nkwekọ na nke mmepụta egwu nwere ike ime ụdị nkwupụta na mmegharị ahụ, injin ahụ nwere ike idepụta egwu dị iche iche na nke sayensị n'ogo ọ bụla nke mgbagwoju anya ma ọ bụ oke. ** [[Wikisource: Sayensị Memoirs/3/Osise-aka-mfe nke Njin Analytical nke Charles Babbage cheputara, Esq./Notes from the Translator|''Osise-aka-mfe nke Njin Analytical nke Charles Babbage Esq chepụtara.'']] Ihe Memoirs Sayensị (Richard) Taylor): 694. Dịka Menabrea, Luigi (1842) si kwuo. * Anyị nwere ike ikwu nke ọma na [[w:Difference engine| Njin Analytical]] ''na-akpa ụkpụrụ algebra'' dịka [[w:Jacquard loom|Jacquard-loom]] na-akpa ifuru na akwụkwọ. ** [[Wikisource:Scientific Memoirs/3/Osise-aka-mfe nke Njin Analytical nke Charles Babbage chepụtara, Esq./Notes from the Translator|Ihe edeturu na injin nyocha nke Charles Babbage chepụtara (1843)]] * Ezinụlọ anyị bụ ụzọ ọzọ nke abụ na mgbakọ na mwepụ. ** N'akwụkwọ ozi e degaara [[w:Andrew Crosse|Andrew Crosse]], dịka ahotara na ọrụ [[w:Eugen Kölbing|Eugen Kölbing]] nke si na ''[https://archive.org/stream/englischestudien19leipuoft#page /156/mode/1up Englische Studien, Mpịakọta nke 19]'' (1894), Leipzig; O.R. Reisland, "Nwa nwanyị Byron", p. 156. * N'ọnọdụ ndị dị otú ahụ, na m na-ebi ndụ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndụ nzuzo kpamkpam ruo oge ụfọdụ. Ndị na-ukwuu nke ukwuu na na otu uche raara nye ọ bụla oké ihe ná ndụ, ga-ahụ nke a mgbe ụfọdụ apụghị izere ezere .... Ị ga-eche na ọ nụghị ihe ọ bụla n'aka m; ma i nwere ahụmahụ na eziokwu zuru ezu ịghọta na mara na ''Chineke enyebeghị anyị (na '' nke a '' ọnọdụ nke ịdị adị) karịa oke oke ikike nke nkwupụta nke echiche na mmetụta'' '... M ga-achọsi ike ịhụ gị ọzọ. Ị maara ihe nke ahụ pụtara n'aka m, na na ọ bụghị ụdị, ma dị mfe okwu na n'ihi nke '' nkwanye ùgwù na mmasị m na-eche maka a uche na ventures ịgụ kpọmkwem na Chineke onwe akwụkwọ, '' Ọ bụghịkwa nanị n'ịsụgharị mmadụ nke otu nnukwu ọrụ ahụ dị ike. ** N'akwụkwọ ozi e degaara [[w:Andrew Crosse|Andrew Crosse]], dịka ahotara na ọrụ [[w:Eugen Kölbing|Eugen Kölbing] dị na ''[https://archive.org/stream/englischestudien19leipuoft#page /157/mode/1up Englische Studien, Mpịakọta nke 19]'' (1894), Leipzig; O.R. Reisland, "Nwa nwanyị Byron", p. 157. [[File:Charles Babbage Difference Engine Nke Abụọ: Ọbanka Kọmputa dị na Mountian View California.jpg|thumb|[[w:Difference engine|Njin Analytical ahụ]] nwere ike ime ihe ndị ọzọ ma e wezụga ''nọmba''. Njin ahụ nwere ike idepụta egwu egwu na sayensị nke ogo ọ bụla nke mgbagwoju anya ma ọ bụ oke. ([[Wikisource:Scientific Memoirs/3/Osise-aka-mfe nke Njin Analytical nke Charles Babbage chepụtara, Esq./Notes from the Translator|Ihe edeturu na injin nyocha nke Charles Babbage chepụtara]])]] * Ikekwe ị nweworị mmetụta, site n'olu nke akwụkwọ ozi m, na '''Abụ m nwunye sayensị karịa ugbu a. Okpukpe bụụrụ m sayensị bụrụkwa okpukpe. N'eziokwu ahụ nke miri emi, bụ ihe nzuzo nke nraranye m siri ike n'ịgụ ọrụ [[eke | okike]] Chineke. Ọ na-agụ Ya. Uche Ya - amamihe Ya; na nke a ọzọ na-amụta irube isi na ịgbaso (ruo ike anyị niile) nke ahụ ga-! N'ihi na onye na-agụ, onye 'na-akọwa' [[w: Divinity | Chi]] na ezi na dị mfe obi, wee rube isi na idobe n'omume na mmetụta dị ka site mkpali na mmuo. Ọ pụghị inye aka ime otú ahụ. Opekempe, ọ na-adị m otú ahụ. ** ''[https://archive.org/stream/englischestudien19leipuoft#page/157/mode/1up Englische Studien, Mpịakọta 19]'' (1894), Leipzig; O.R. Reisland, "Nwa nwanyị Byron", p. 157-158. [[File:Jacquard.loom.cards.jpg|thumb|right|"Anyị nwere ike ikwu nke ọma na [[w:Difference engine|Njin Analytical]]" na-akpa ụkpụrụ algebraical" dịka [[w:Jacquard loom | Jacquard-loom]] na-akpa okooko osisi na akwụkwọ]] [[Wikisource:Scientific Memoirs/3/Sketch of the Analytical Engine nke Charles Babbage chepụtara, Esq./Notes from the Translator|Ihe edeturu na injin nyocha nke Charles Babbage chepụtara]] * '''Mgbe m hụrụ ndị ọkà mmụta sayensị na ndị a na-akpọ [[w:ndị ọkà ihe ọmụma | ndị ọkà ihe ọmụma]] juputara na mmetụta ịchọ ọdịmma onwe onye], na nke inwe mmasị na agha megide ọnọdụ na [[w:Chineke | Ọdụdọ]], M na-agwa onwe m, sị: "Ha" abụghị ezi ndị nchụàjà, ''ha'' bụ naanị ọkara onye amụma - ma ọ bụrụ na ọ bụghị kpamkpam ndị ụgha. Ha agụọla nnukwu ibe ahụ nanị site n'anya anụ ahụ́, ma ọ dịghị nke mmụọ n'ime. Ndị ndị ọgụgụ isi, omume, okpukpe dị m ka ha niile kekọtara na njikọ ọnụ n'otu nnukwu nkwekọ na Chineke bụ otu, na nke ahụ. ọrụ nile na mmetụta Ọ kpọworo ịdị adị bụ OTU; nke a bụ eziokwu [[w:Bible | Akwụkwọ Nsọ]] na eziokwu Akwụkwọ Nsọ kwa) ọ bụghị n’uche nke m tolitere ruo n’iju ọtụtụ ndị mmadụ anya na nkọwa ya miri emi na nke na-enweghị atụ. Ọ na-enwekarị ọchịchọ ime ''iche'' na ''ngwungwu ndị nọọrọ onwe ha'' nke ma nke anụ ahụ na nke omume nke eziokwu ụwa. Ebe, ihe niile na ihe niile bụ ihe jikọrọ ya na njikọ. Enwere m ike idere gị otu mpịakọta n'okwu a." ** N'akwụkwọ ozi e degaara [[w:Andrew Crosse|Andrew Crosse]], dịka ahotara na ọrụ [[w:Eugen Kölbing|Eugen Kölbing] dị na ''[https://archive.org/stream/englischestudien19leipuoft#page /158/mode/1up Englische Studien, Mpịakọta nke 19]'' (1894), Leipzig; O.R. Reisland, "Nwa nwanyị Byron", p. 158. * Site n’ike na ume m nile, m na-enwekarị mmasị n'ịta ahụhụ nke ahụ́ ahụhụ bụ́ nke jikọtara ya na akụkụ ahụ ndị na-eri nri, ndị na-enweghị onye ọ bụla n’ọkwá ma ọ bụ eze. '' Anaghị m akwa ụta maka nhụjuanya na ihe dị iche iche nke iwu anụ ahụ m. Ha akụziworo m, ma na-aga n'ihu kuziri m, nke m chere na ọ nweghị ihe ọzọ gaara eme. Ọ bụ ike na njikwa nke [[w:Chineke | Ogbenye]] tinyekwasịrị m nke m ga-erubere isi. Na mmetụta nke onye na-eso ụzọ nke eziokwu a na-aga n'ihu dị ike. Ha 'na-azụta'' n'echiche kacha mma nke okwu ahụ, na ha ''na-akwado'' [[Ịdị ọcha | ịdị ọcha]], [[w:igbuke egbuke]], [[w:ịdị nsọ]], ire ọkụ na-adịghị achọ ọdịmma onwe ya nanị n'ime nke ahụ na-awụpụ. obi ụtọ na ìhè n'ahụ ọtụtụ.'''<br> - Mgbe ọ bụla nke gị n'ezie. "A. A. Lovelace." ** N'akwụkwọ ozi e degaara [[w:Andrew Crosse|Andrew Crosse]], dị ka a hotara na ọrụ [[w:Eugen Kölbing|Eugen Kölbing] dị na ''[https://archive.org/stream/englischestudien19leipuoft#page /158/mode/1up Englische Studien, Mpịakọta nke 19]'' (1894), Leipzig; O.R. Reisland, "Nwa nwanyị Byron", p. 158. * M nwere ike ikwu na ọchịchọ ịmata mgbanwe ọtụtụ formulas nwere ike ime, ndị a na-atụghị anya ya na na onye mbido doro anya na-agaghị ekwe omume njirimara nke ụdị nnọọ dissimilar na mbụ anya, m na-eche otu n'ime isi ihe isi ike na mmalite nke mgbakọ na mwepụ ọmụmụ. A na-echetakarị m ụfọdụ sprites na fairies mmadụ na-agụ, ndị nọ n'ikpere aka n'otu udi ugbu a, na nkeji na-esote n'ụdị dị iche. ** Dịka ekwuru na Toole, Betty Alexandra (1998), Ada, Enchantress of Numbers: Prophet of the Computer Age, Strawberry Press, {{ISBN|0912647183}}. p. 99 * Njin bụ ngosipụta ihe onwunwe nke ọrụ ọ bụla na-adịghị agwụ agwụ nke ogo ọ bụla nke izugbe na mgbagwoju anya. ** Dịka Rosen kwuru, Kenneth H. (2013). ''Mkpokọta mgbakọ na mwepụ na ngwa ya'', McGraw-Hill, {{ISBN|9780071315012}}. p.29. == Banyere (AHA ÍBÉ) == * Babbage kwadebere ya ma e wezụga otu n’ime ihe omume ndị e depụtara n’akwụkwọ ya malite n’afọ atọ ruo asaa tupu mgbe ahụ. Babbage kwadobere ya ihe dị iche, n'agbanyeghị na ọ chọpụtara ' ahụhụ' dị na ya. Ọbụghị naanị na ọ nweghị ihe gosiri na Ada kwadebere mmemme maka Injin Analytical, mana akwụkwọ ozi ya na Babbage na-egosi na o nweghị ihe ọmụma ime ya. ** Bromley, Allan G. (1990). "Diche na Analytical Engines" (PDF). Na Aspray, William. Kọmputa Tupu Kọmputa (pdf). Ames: Iowa State University Press. 59–98 . {{ISBN|0-8138-0047-1}} p. 89. * Nwa agbọghọ buru ibu, nke nwere akpụkpọ ahụ, mana nke nwere ihe enyi m nwere, ọkachasị ọnụ. ** [[w:John Hobhouse|John Hobhouse]] dịka a hotara na Turney, Catherine (1972), Nwa Byron: A Biography of Elizabeth Medora Leigh, Scribner, {{ISBN|0684127539}} p. 138–39. == Na mmepụta kọmputa == Mkparịta ụka banyere imepụta kọmputa, ọgụgụ isi, na nka, na-ekwukarị Lovelace na paragraf na-esonụ: * Injin nyocha enweghị ihe ọ bụla ọ ga - eme 'si'' ihe ọ bụla. Ọ nwere ike ime ihe ọ bụla ''anyị maara ka esi atụ ya'' iji rụọ ọrụ. Ọ nwere ike '' iso '' nyocha; mana ọ nweghị ike ''atụ anya'' mmekọrịta nyocha ma ọ bụ eziokwu ọ bụla. Ógbè ya bụ inyere anyị aka n'ime ka ''dị'' ihe anyị mabuuru. A na-agbakọ nke a ka ọ rụọ ọrụ nke ọma na nke kachasị n'ezie, site na ikike ikike ya; ma o yikarịrị ka ọ ga-enwe mmetụta '' na-apụtachaghị ìhè'' na ngbanwe na sayensị n'onwe ya n'ụzọ ọzọ. N'ihi na, otú nkesa na ijikọta eziokwu na formulæ nke analysis, na ha nwere ike na-aghọ ndị kasị mfe na ngwa ngwa amenable na n'ibu nchikota nke engine, mmekọrịta na ọdịdị nke ọtụtụ isiokwu na sayensị na-bụchaghị tụbara n'ime ọhụrụ ọkụ. ma nyochaa nke ọma karị. ** [[wikisource:Scientific_Memoirs/3/Sketch_of_the_Analytical_Engine_invented_by_Charles_Babbage,_Esq./Notes_by_the_Translator|Scientific Memoirs nke Richard Taylor deziri (1781-1858), Mpịakọta nke atọ nke Charles Babbage. Onye ntụgharị asụsụ bụ Augusta Ada Lovelace. (1843)]] * Nke kachasị ewu ewu, Turing hotara ya: * '' ''(6) Nkwubi okwu nke Lady Lovelace '' Ozi anyị zuru oke nke Babbage's Analytical Engine sitere na ihe ncheta nke '' Lady Lovelace '' N'ime ya ka o kwuru, " Injin nyocha enweghị ihe ọ bụla iji 'sipụta' 'ihe ọ bụla. Ọ nwere ike ime ''ihe ọ bụla anyị maara ka e si atụ ya'' iji rụọ ọrụ'' (akwụkwọ edemede ya). Nkwuputa a bu ''Hartree'' (p. 70)...Echiche na igwe enweghi ike ime ka ihe itunanya bu n'ihi na ekwerem, n'ihi aghugho nke ndi oka ihe omuma na ndi mgbakọ na mwepụ na-eche banyere ya. Nke a bụ echiche na ozugbo ewepụtara eziokwu n'uche, nsonaazụ niile nke eziokwu ahụ na-abanye n'uche n'otu oge na ya. Ọ bụ echiche bara uru nke ukwuu n'ọtụtụ ọnọdụ, mana mmadụ na-echefu ngwa ngwa na ọ bụ ụgha. **[[wikipedia:Computing_Machinery_and_Intelligence#Nine_common_objections|Mmiri kọmputa na ọgụgụ isi]] (1950, [[Alan Turing]]) onye na-ekwu okwu Hartree: * Ụfọdụ n'ime okwu [Lovelace's] dị ka ọgbara ọhụrụ. Otu bụ nnọọ ihe kwesịrị ekwesị na mkparịta ụka e nwere na England bụ nke bilitere site na ọchịchọ, ọbụna na ndị ọzọ na-ahụ maka pịa, na-eji okwu ahụ bụ "ụbụrụ eletrọnịkị" maka ngwá ọrụ dị ka electronic ịgbakọ igwe, akpaka pilots maka ụgbọ elu, wdg M weere ya. dị mkpa iji mee mkpesa megide ojiji a (51), dị ka okwu ahụ ga-atụ aro ka onye nkịtị na ngwá ọrụ dị otú a nwere ike "iche n'onwe ya," ebe nke a bụ ihe ọ na-apụghị ime; A ghaghị ime echiche niile tupu oge eruo site n'aka onye mmepụta na onye ọrụ na-enye ntụziaka ọrụ maka nsogbu ahụ; Ihe niile igwe nwere ike ime bụ ịgbaso ntuziaka ndị a kpọmkwem, nke a bụkwa eziokwu n'agbanyeghị na ha gụnyere ngalaba nke "ikpe." Achọpụtara m mgbe nke ahụ gasịrị na ihe karịrị otu narị afọ gara aga Lady Lovelace edebewo isi okwu ahụ n'ụzọ kwụsiri ike na nkenke (C, p. 44): "Injin Analytical enweghị ihe ọ bụla ọ ga-eme 'oriqinate'' ihe ọ bụla. Ọ nwere ike ime ihe ọ bụla ''anyị maara ka e si atụ ya'' iji rụọ ọrụ" (akwụkwọ edemede ya). ** '' Ịgbakọ Ngwa na igwe '' (1949, [[wikipedia:Douglas_Hartree|Douglas Hartree]]), ibe 70. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{Wikisource|Odee:Augusta Ada Byron}} {{DEFAULTSORT:Lovelace, Ada}} m978k5047a2mc1sdrscjxkyfwji08ed Charlotte Stoker 0 4307 15849 2023-10-23T15:25:02Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[:w:en:simple:Charlotte Stoker|Charlotte Matilda Blake Stoker]]'''(1818–1901) Nwunye nwunye Irish, onye na-akọ akụkọ, onye ọrụ afọ ofufo, na onye nwanyị. Nne. Onye nkuzi na mkpali nye Bram Stoker, onye edemede Dracula. ==Okwu okwuru== *A maara England ka ọ na-enye n'efu maka agụmakwụkwọ ndị ogbenye nke klaasị ọ bụla na-enweghị ọdịiche nke nkwenye. Gịnị mere ndị ntị chiri na ndị ogbi kwesịrị ịdị iche?...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[:w:en:simple:Charlotte Stoker|Charlotte Matilda Blake Stoker]]'''(1818–1901) Nwunye nwunye Irish, onye na-akọ akụkọ, onye ọrụ afọ ofufo, na onye nwanyị. Nne. Onye nkuzi na mkpali nye Bram Stoker, onye edemede Dracula. ==Okwu okwuru== *A maara England ka ọ na-enye n'efu maka agụmakwụkwọ ndị ogbenye nke klaasị ọ bụla na-enweghị ọdịiche nke nkwenye. Gịnị mere ndị ntị chiri na ndị ogbi kwesịrị ịdị iche? Gịnị mere na a gaghị enye ndị ogbenye na-adịghị ogbi ihe ùgwù nke a na-enye ndị ọzọ niile? ** Mgbe ọ na-agwa Statistical and Social Inquiry Society na Ireland okwu na 1863-05 na-ekwu na e hiwela ụlọ akwụkwọ maka ndị ntị chiri na ndị ogbi n'ọtụtụ mba ndị ọzọ mana ọ bụghị England. *Usoro ọ bụla agbakọrọ iji kwalite omume ọma na imegide omume ọjọọ ga-abụrịrị amụma kacha mma na nke kacha mma nke mba. Na mba ọhụrụ, a na-akwanyere nwanyị na-akwado onwe ya ùgwù na nkwanye ùgwù. Kedu ihe kpatara eji mechie ọnụ ụzọ olileanya n'ebe ụmụ nwanyị ahụ dara ogbenye nọ, gịnị kpatara ịjụ ha ụzọ ha ga-esi nweta nnwere onwe ahụ na mba ndị ọzọ nke a napụrụ ha na nke a? **Na-agwa Statistical and Social Inquiry Society na Ireland na nzukọ mgbe 1863-05 na-agba ume na ọ dị mkpa ka a kụziere nwanyị ndị dara ogbenye na ọ dị mkpa ịga n'ụlọ ọrụ na-enweghị ego ịkwaga nkà ndị dị mkpa iji mee ka ha nwee ike ịkwaga. Nke a bụ n'ihe gbasara ụnwụ nri na ọtụtụ ndị njem si Ireland. ==Njiko Mpuga== *[https://simple.wikipedia.org/wiki/Charlotte_Stoker Charlotte Stoker] * [https://sligowalkingtours.com/charlotte-thornley-stoker/ Charlotte Stoker described at Sligo Walking Tours] {{DEFAULTSORT:Stoker, Charlotte}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] na6giatdoyx5fux8o0qoizx91anmzbu Barbara Castle 0 4308 15850 2023-10-23T15:32:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Anne Castle, Baroness Castle nke Blackburn, PC, GCOT (née Betts, 6 October 1910 – 3 May 2002) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Labour Party nke Britain bụ onye otu nzuko omeiwu Blackburn site na 1945 ruo 1979, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị kacha nọrọ ogologo oge. MP na akụkọ ihe mere eme nke House of Commons nke United Kingdom, ruo mgbe ndekọ ya karịrị Gwyneth Dunwoody na 2007. Ọ ghọrọ onye otu nzuko omeiwu Europe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Anne Castle, Baroness Castle nke Blackburn, PC, GCOT (née Betts, 6 October 1910 – 3 May 2002) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Labour Party nke Britain bụ onye otu nzuko omeiwu Blackburn site na 1945 ruo 1979, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị kacha nọrọ ogologo oge. MP na akụkọ ihe mere eme nke House of Commons nke United Kingdom, ruo mgbe ndekọ ya karịrị Gwyneth Dunwoody na 2007. Ọ ghọrọ onye otu nzuko omeiwu Europe maka Greater Manchester North na 1979, ma mesịa Greater Manchester West (European Parliament constituency) site na 1984 ruo 1989. Otu n'ime ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị Labour Party kacha mkpa na narị afọ nke 20, ọ jere ozi na Cabinet n'okpuru Prime Minister. Minista Harold Wilson n'ọtụtụ ọrụ, gụnyere dịka odeakwụkwọ nke steeti maka ọrụ, odeakwụkwọ nke steeti maka ahụike na ọrụ mmekọrịta, na odeakwụkwọ mbụ nke steeti. ==Okwu okwuru== *Anyị nọ n'ọkwa na ndị otu ndọrọndọrọ ọchịchị na-agwa otu ndị ọrụ na :Beveridge Report| mbipụta Beveridge bụ ihe na-enye anyị nsogbu n'obi dịka iwu :Arụmụka na ndị otu ahia ahia 1927|Trade. Iwu esemokwu bụ nye ha. ... Jam ụnyaahụ na jam echi, ma ọ dịghị mgbe jam taa. ** Okwu na Nzukọ Ndị Ọrụ Ndị Ọrụ (1943), nke e hotara na Barbara Castle, '' Na-alụ ọgụ All The Way '' (1993), p. 116 *Ugbenye na enweghị ọrụ nke anyị malitere ịlụ ọgụ ka emeriela nke ukwuu. ** Nkwupụta (1959), nke e hotara na Nicholas Timmins, The Five Giants: A Biography of the Welfare State (1995), p. 254-255 * W ga-alụso iwu ọ bụla ọgụ dabere na atụmatụ ndị a nha na ntu, ahịrị n'ahịrị, na, n'agbanyeghị ogologo oge ọ ga-ewe, anyị ga-emebi Iwu ahụ. **[http://hansard.millbanksystems.com/commons/1970/nov/26/industrial-relations#column_666 Okwu] n'ime Ụlọ Nzukọ megide [lw: Mmekọahụ ụlọ ọrụ 1971 | Iwu Mmekọrịta ụlọ ọrụ ( Nọvemba 26, 1970) * N'ikpeazụ gaa na w: Ọwara Channel | Ọwara ọwa. Onwe m nwere ahụ iru ala na [Anthony Crosland | Tony Crosland] ekpebiela na anyị agaghị aga n'ihu. Nke a abụghị naanị ajọ mbunobi na-emegide ahịa ahịa. Ọ bụ ụdị mmetụta ụwa na agwaetiti bụ agwaetiti na e kwesịghị imebi ya. N'ezie m kwenyesiri ike na iwu nke ọwara ga-eme ihe dị omimi na àgwà mba - ọ bụghị n'ezie maka mma. ** Ntinye akwụkwọ akụkọ (16 Jenụwarị 1975), nke e hotara na The Castle Diaries, 1974–76 (1980), p. 281 *Ha rata anyị n'ime w:European Economic Community | Market site n'oké ọrụ ebube ahịa. **Okwu n'oge mkpọsa w:1975 United Kingdom European Communities membership referendum|1975 European Communities membership referendum nke e hotara na Jamie Robertson, '[https://www.bbc.co.uk/news/business-35811941 "EU referendum: 1975 na 2016, akụkọ nke mkpọsa abụọ"], "BBC News" (24 Maachị 2016) * Nke a pụtara mmụba ụgwọ ezumike nka nke 72p - ọnụ ahịa ziri ezi maka akpa ahụekere. ** Okwu na Nzukọ Ndị Ọrụ Na-ahụ Maka Ndị Ọrụ (1999), na-awakpo gọọmentị maka idozi ụgwọ ezumike nka steeti na onu oriri kama ịkpata ego, nke e hotara na '[http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk_politics/1967376.stm Barbara Castle: Onye mmeri 'Pensioners'], ''BBC News (3 Mee 2002) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Castle,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jrl4v6hp13jfcoozhkb5jlqig0779o5 Charlotta Bass 0 4309 15851 2023-10-23T15:38:51Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Charlotta Bass|Charlotta Amanda Spears Bass]]''' (February 14, 1874 - Eprel 12, 1969) bụ onye nkuzi America, onye mbipụta akwụkwọ akụkọ na onye na-akwado ikike obodo. N'afọ 1952, Bass ghọrọ nwanyị mbụ Afrika-American a họpụtara maka osote onye isi oche, dị ka onye na-eme ntuli aka nke Progressive Party. ==Okwu okwuru== ===Okwu na Progressive Party Convention (1952)=== *Gụnyere na ''ụmụ nwanyị ojii na White America: Ak...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Charlotta Bass|Charlotta Amanda Spears Bass]]''' (February 14, 1874 - Eprel 12, 1969) bụ onye nkuzi America, onye mbipụta akwụkwọ akụkọ na onye na-akwado ikike obodo. N'afọ 1952, Bass ghọrọ nwanyị mbụ Afrika-American a họpụtara maka osote onye isi oche, dị ka onye na-eme ntuli aka nke Progressive Party. ==Okwu okwuru== ===Okwu na Progressive Party Convention (1952)=== *Gụnyere na ''ụmụ nwanyị ojii na White America: Akụkọ ihe mere eme'' nke Gerda Lerner dere (1972) *Na nke mbụ na akụkọ ihe mere eme nke mba a otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahọrọla nwanyị Negro maka ọkwa nke abụọ kachasị elu n'ala ahụ. Ọ bụ nnukwu ihe ùgwù ịbụ onye a họpụtara dị ka onye ọsụ ụzọ, na nnukwu ọrụ. *Abụ m nwanyị Negro. Ndị m bịara n'ihu Mayflower. *Ihe na-eme ndị m n’obodo m na-echegbu m karịa agha. Anyị ebiela n’agha abụọ ma hụ nkwa ha na-aghọ ntụ ilu. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bass, Charlotta}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] bytr4wuivd5vjwlp91uy0xvitn6o1n9 Barbara De Angelis 0 4310 15852 2023-10-23T15:39:43Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara De Angelis (amuru March 4, 1951) bu onye ndụmọdụ gbasara mmekorita America, onye nkuzi na onye ode akwukwo, agwa TV, mmekorita, na onye ndụmọdụ uto onwe onye. ==Okwu okwuru== * Ka iwe ka ị na-ebu n'obi gị n'oge gara aga, ka ị na-enwekwu ike ịhụ n'anya ugbu a. ** Site na ''Ị bụ Onye M?'' (1992) * Ọ bụrụ na ị naghị eme nke ọma na Ịhụnanya | ịhụ n'anya onwe gị, ọ ga-esiri gị ike ịhụ onye ọ bụla n'...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara De Angelis (amuru March 4, 1951) bu onye ndụmọdụ gbasara mmekorita America, onye nkuzi na onye ode akwukwo, agwa TV, mmekorita, na onye ndụmọdụ uto onwe onye. ==Okwu okwuru== * Ka iwe ka ị na-ebu n'obi gị n'oge gara aga, ka ị na-enwekwu ike ịhụ n'anya ugbu a. ** Site na ''Ị bụ Onye M?'' (1992) * Ọ bụrụ na ị naghị eme nke ọma na Ịhụnanya | ịhụ n'anya onwe gị, ọ ga-esiri gị ike ịhụ onye ọ bụla n'anya, ebe ọ bụ na ị ga-ewe iwe oge na ume ị na-enye onye ọzọ nke ị na-adịghị enye onwe gị. ** Site na Ị bụ Onye M?(1992) * Anyị kwesịrị ị nweta obi ike ịsị Mba na ihe ndị na-adịghị ejere anyị ozi ma ọ bụrụ na anyị chọrọ ịchọpụta onwe anyị ma bie ndụ anyị Ndụ|ndụ n'eziokwu. ** Site na Ị bụ Onye M? (1992) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Angelo's,Barbara De}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i47htqknta5q3d2nwkvlslfakclm5ty Barbara Eden 0 4311 15853 2023-10-23T15:45:35Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Jean Morehead (August 23, 1931 -) bụ ihe nkiri America, ogbo na onye na-eme ihe nkiri, na onye na-agụ egwú. ==Okwu okwuru== * Ọ na-adị mma mgbe niile ka a mata gị maka ịrụsi ọrụ ike ị rụgoro n'afọ gara aga. Mgbe ị na-eme ya, ị naghị eche ya nke ukwuu. Naanị ị na-arụ ọrụ. Ọ bụ ihe magburu onwe ya ka mmadụ kwenye ya. **[https://www.foxnews.com/entertainment/i-dream-of-jeannie-star-barbara-eden-describes-wor...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Jean Morehead (August 23, 1931 -) bụ ihe nkiri America, ogbo na onye na-eme ihe nkiri, na onye na-agụ egwú. ==Okwu okwuru== * Ọ na-adị mma mgbe niile ka a mata gị maka ịrụsi ọrụ ike ị rụgoro n'afọ gara aga. Mgbe ị na-eme ya, ị naghị eche ya nke ukwuu. Naanị ị na-arụ ọrụ. Ọ bụ ihe magburu onwe ya ka mmadụ kwenye ya. **[https://www.foxnews.com/entertainment/i-dream-of-jeannie-star-barbara-eden-describes-working-with-larry-hagman-elvis-and-lucille-ball 'I Dream of Jeannie 'kpakpando Barbara Eden kọwara ịrụ ọrụ na Larry Hagman, Elvis na Lucille Ball (October 6, 2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eden,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mdkm78jbno0gxa5emb34swiktuu5jtq Rose of Lima 0 4312 15854 2023-10-23T15:51:37Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Saint Rose nke Lima (amụrụ Isabel Flores de Oliva; 20 Eprel 1586 – 24 Ọgọst 1617) bụ onye otu Order nke Atọ nke Saint Dominic na Lima, Peru, onye amaara maka ma ndụ ya nke nchegharị siri ike na nlekọta ya maka ịda ogbenye. tigbuo obodo site na mbọ nke onwe ya. ==Okwu okwuru== *Ewezuga obe, o nweghi ubube ozo nke anyi ga-esi na ya garuo elu igwe. **In P. Léonard Hansen, ''Vita mirabilis'', 1664, [https://archive.org/details/wotb_6743752/...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Saint Rose nke Lima (amụrụ Isabel Flores de Oliva; 20 Eprel 1586 – 24 Ọgọst 1617) bụ onye otu Order nke Atọ nke Saint Dominic na Lima, Peru, onye amaara maka ma ndụ ya nke nchegharị siri ike na nlekọta ya maka ịda ogbenye. tigbuo obodo site na mbọ nke onwe ya. ==Okwu okwuru== *Ewezuga obe, o nweghi ubube ozo nke anyi ga-esi na ya garuo elu igwe. **In P. Léonard Hansen, ''Vita mirabilis'', 1664, [https://archive.org/details/wotb_6743752/page/137/mode/2up?view=theater p. 137]; quoted in ''Catechism of the Catholic Church'', 1992, [https://www.vatican.va/archive/ENG0015/__P1O.HTM § 618]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9k1e83t0e8w7vbx9zmchoclyi07m06c Elizabeth Berkley 0 4313 15855 2023-10-23T16:00:47Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Elizabeth Berkley Lauren (amuru 28 Julaị 1972) bu onye omekorita America. Ọrụ Berkley kachasị ama ama dị ka Jessie Spano na usoro onyonyo nke Bell zọpụtara (1989-1993) yana dị ka Nomi Malone na ihe nkiri Showgirls (1995). ==Okwu okwuru== *Ana m elekọta onwe m nke ọma. Na-etolite dị ka onye ịgba egwu, ị maara ahụ gị nke ọma, ị maara ihe ị ga-eme iji merie ihe. … A zụlitere m n'ezie, ezigbo ahụike, mara mma nke ukwuu an...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Berkley Lauren (amuru 28 Julaị 1972) bu onye omekorita America. Ọrụ Berkley kachasị ama ama dị ka Jessie Spano na usoro onyonyo nke Bell zọpụtara (1989-1993) yana dị ka Nomi Malone na ihe nkiri Showgirls (1995). ==Okwu okwuru== *Ana m elekọta onwe m nke ọma. Na-etolite dị ka onye ịgba egwu, ị maara ahụ gị nke ọma, ị maara ihe ị ga-eme iji merie ihe. … A zụlitere m n'ezie, ezigbo ahụike, mara mma nke ukwuu anaghị eri anụ na ụdị ndụ dị ọcha, anaghị m aṅụ sịga, anaghị m aṅụ mmanya. Ihe ndị na-eme m obi ụtọ na-eri ahụ m ahụ - endorphins mgbe m rụchara ọrụ. **[http://www.latimes.com/entertainment/la-ca-conversation6apr06-story.html "Elizabeth Berkley joins TV's ballroom blitz", interview with the ''Los Angeles Times'' (6 April 2008)]. ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Berkley, Elizabeth}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ionwgr0r741zrotvjoqu3pfji1655zo Cindy Sheehan 0 4314 15858 15857 2023-10-23T18:49:29Z Mercyjamb123 446 /* 2017 */ Wiki Active SDG wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Cindy Sheehan|Cindy Sheehan]]''' (amuru July 10, 1957) bu onye America na-akwado agha Iraq na nne nke US Army Specialist Casey Sheehan, onye e gburu n'omume mgbe ọ dị afọ 24. na Sadr City, Iraq, na Eprel 4, 2004, nanị ụbọchị ise ka ha rutere obodo ahụ maka ọrụ na Operation Iraqi Freedom. Ọ nwetara nlebara anya mba malite na Ọgọst 6, 2005 mgbe ọ gara Prairie Chapel Ranch nke Onye isi ala [[w:George W. Bush|George W. Bush]] dị na mpụga Crawford, Texas n'oge ezumike Onye isi ala n'ebe ahụ, iji chọọ nzukọ nke abụọ ya na Onye isi ala na a. ogologo nkọwa nke agha na ihe kpatara ya. == Okwu okwu == ===2004=== * N̄kọd ọhọke ke eyen mi akakpa ọnọ Israel. Ọ dịbeghị mgbe m kwuru nke ahụ. Ahụrụ m onye dere ya ma ọ bụghị okwu m. Ndị ahụ abụghịdị okwu m ga-ekwu. ** Cindy Sheehan [http://representativepress.blogspot.com/2005/08/cindy-sheehan-mother-of-spc-casey.html Sheehan kwuru na onye ọzọ mebere okwu "nwa m nwoke nwụrụ maka Israel" nke a na-ekwu. Ekwuru na ajụjụ ọnụ ya na Anderson Cooper na CNN] '' CNN.com '' (4 Mach 2004) * Emechaala m ibe ákwá maka Casey. Ana m akwa maka ndị nne ndị ọzọ niile. ** Mgbe ọ na-eleta [http://www.newspress.com/Top/Article/article.jsp?Section=ARCHIVES&ID=564506446079852571&ARCHIVES=true obe nwa ya nwoke na Arlington West ncheta na Santa Barbara, California, na Ụbọchị Nne, Newspress. com] (Mee 7, 2004) * George, ọnwa asaa eruola taa kemgbe amụma mba ofesi gị na-akpachapụghị anya na nke enweghị isi gburu nwa m nwoke, nnukwu nwa m nwoke, dike m, ezigbo enyi m: Casey. ** Cindy Sheehan [http://www.freerepublic.com/focus/f-news/1461879/posts Akwụkwọ ozi mepere emepe nye George W. Bush sitere na Cindy Sheehan ''Free Republic''], (4 Nọvemba 2004) ===2005=== * Anyị na-ebu agha nuklia na Iraq ugbu a. Obodo ahụ e merụrụ. A ga-emetọ ya ruo mgbe ebighị ebi ugbu a. * Na Pro-Lynne Stewart rally na San Francisco State University [http://www.discoverthenetwork.org/Articles/Stewartrally.htm Ndị nkwado gụnyere National Lawyers Guild, Mgbasa Ozi ịkwụsị ntaramahụhụ ọnwụ, International Socialist Organisation, na Campus Antiwar Network] (27 Eprel 2005) * Iraq etinyeghị aka na 9-11, Iraq abụghị obodo ndị na-eyi ọha egwu. Mana ugbu a anyị emebiela obodo ahụ, ókèala mepere emepe, ndị na-alụ ọgụ nnwere onwe sitere na mba ndị ọzọ na-abanye, na ha [gọọmentị US] emepụtala iyi ọha egwu site n'ịga mba Alakụba ... ** Ajụjụ ọnụ [http://images.indymedia.org/imc/washingtondc/media/video/2/cindyonbus.mov na CBS News' Mark Knoller, mgbe ọ bịarutere na Crawford, Texas](6 Ọgọst 2005) * Nke a bụ oge ajụjụ George Bush. ** [http://www.huffingtonpost.com/theblog/archive/cindy-sheehan/this-is-george-bushas-a_5472.html, Ntinye blọgụ, Huffington Post] (11 Ọgọst 2005) * Mmadụ ole ọzọ n’ime ndị anyị hụrụ n’anya kwesịrị ịnwụ n’agha a na-enweghị isi? **[http://www.huffingtonpost.com/thenewswire/archive/2005/08/gold-star-families-for-pe_5552.html Gold Star ezinụlọ TV Commercial, Huffington Post], (12 Ọgọst 2005) * 1) Anyị chọrọ ka a kwanyere àjà ndị anyị hụrụ n’anya ùgwù site n’ịkpọlata ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị mba anyị n’ime ihe ọjọọ ahụ bụ Iraq ozugbo, ebe ọ bụ na agha a dabeere na ụgha na aghụghọ jọgburu onwe ya. Naanị n’ihi na ụmụ anyị anwụọla, gịnị mere anyị ga-eji chọọ ka ezinụlọ na-ata ahụhụ n’ụdị ihe mgbu na mbibi ahụ anyị bụ. * 2) Anyị ga-achọ ka ọ kọwaara anyị “ezi ihe” a ma jụọ ya ihe mere Jenna na Barbara adịghị emerụ ahụ, ma ọ bụrụ na ihe kpatara ya dị oke mma. * 3) Ọ bụrụ na George adịghị njikere iziga ụmụ ejima ahụ, o kwesịrị ịkpọta ndị agha anyị n’ụlọ ozugbo. Anyị ga-achọ iwepụ ngwa ngwa. **[http://www.gsfp.org/ Mwepụta akụkọ sitere na ezinụlọ Gold Star maka Udo], (Ọgọst 2005) * Ha apụghị ileghara anyị anya, ha apụghịkwa imebi anyị. Na-ekele Chineke maka ịntanetị, ma ọ bụ na anyị agaghị ama ihe ọ bụla, anyị ga-abụkwa steeti fasizim. **[http://www.nationalreview.com/articles/215159/cindy-sheenan-without-internet-u-s-woould-be-fascist-state/byron-york Media ogbako ogbako National Review] (11 August 2005) * Ndị na-ama m ikpe amaghị otú ọ na-adị ka e gburu nwatakịrị n’agha ara n’ụzọ na-ezighị ezi. **[http://www.huffingtonpost.com/theblog/archive/cindy-sheehan/we-have-the-power_5577.html Ntinye blọgụ huffingtonpost.com], (13 August 2005) * Nke mbụ, m na-ekpori ndụ. Mụ na ndị mmadụ na-akpa ọchị, ndị na-enwe obi ụtọ na ndị nwere obi ụtọ nọ. Anyị nọ na-abụ abụ mkpesa ochie na abụ ụlọ akwụkwọ Sọnde ochie na ịkụ aka. Enwere m mmetụta na m ga-enwe obi ụtọ ịtọ ụda. Anyị achọghị nsogbu ọ bụla ma ọ bụ mee ihe ọ bụla na-adịghị eme udo. Nke abuo, mgbe ejidere m na ndị ọrụ uwe ojii bulitere m, ụjọ tụrụ m na America ga-ahụ uwe ime m nke ahụ tụrụ m n'anya. **[http://www.huffingtonpost.com/cindy-sheehan/why-i-was-smiling-and-hur_b_7970.html ''Ihe kpatara m ji na-amụmụ ọnụ ọchị na Hurricane Rita,'' Huffington Post], (27 Septemba 2005) ===2007=== * Onye ọ bụla maara m, mara na anaghị m atụ egwu ihe ọ bụla. *[http://www.msnbc.msn.com/id/16504209 Sheehan, na Cuba, na-eme ngagharị iwe Guantanamo ụlọ mkpọrọ," MSNBC] (6 Jenụwarị 2007) * Ike agwụla m n’ihi ndị na-ebu agha na-ebuso ụmụ anyị agha. Ike gwụrụ m na ndị agha ike gwụrụ anyị na-ezigara ka ha rụọ ọrụ ruru unyi maka ndị isi na-eme mkpọtụ bụ ndị na-aga imebi ndụ Iraq ma ghara ịpụ ruo mgbe ejirila akụ ọ bụla na ihe onwunwe ọ bụla sitere na mba ahụ n'ike. Ike agwụla m ịhụ ndị Iraq ka ha na-eli ndị ha hụrụ n'anya na-anụkwa mkpu na-eti mkpu nke ndị nne na mba anyị niile bụ ndị a na-ebibi maka ọdịmma mmadụ ole na ole. **[http://cindy-sheehan.org/2007/01/15/insanity-surge/ ntinye blọgụ] (15 Jenụwarị 2007) * Anaghị m ekwu maka onye ọ bụla ma ọ bụghị Cindy. ** (Chico CA Mee 2007) ===2017=== *Ndị ọchịchị bụ mmadụ, kwa… ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịnọnyere nne na nna lie nwa. Ọ dịghị ihe ọ bụla onye ọ bụla nwere ike ikwu nke na-adịghị njọ. Otú ọ dị, ebe ọ bụ na m megidere agha na alaeze ukwu US n'ihu ọha, anụwo m, "Ọ maara ihe ọ na-edebanye aha," ọtụtụ ugboro. Ọ bụghị eziokwu, dị ka m kwuru na mbụ. **[https://www.thedailybeast.com/cindy-sheehan-bush-was-no-better-than-donald-trump 'Bush adịghị mma' karịa Donald Trump, Daily Beast] (23 Nọvemba 2017) * Dị ka m maara site na ahụmahụ onwe onye na ịgwa ndị ọkachamara ndị ọzọ okwu, karịsịa ebe ọ bụ na 9/11, ndị na-ewe ọrụ na-ekwe nkwa ụdị uru dị iche iche ma kwere ndị na-eto eto nkwa na ha agaghị aga agha ma ọlị. Nke ahụ bụ ihe onye na-ewe ndị ọrụ Casey gwara ya na 2000. "Gwa mama gị, ọ bụrụgodị na a na-alụ agha, ị gaghị ahụ ọgụ, n'ihi na ị bụ onye ọrụ dị oke ọnụ ahịa." Egburu Casey na ọgụ ụbọchị ole na ole ka ọ bịarutere Iraq. **[https://www.thedailybeast.com/cindy-sheehan-bush-was-no-better-than-donald-trump 'Bush adịghị mma' karịa Donald Trump, Daily Beast] (23 Nọvemba 2017) * Ọtụtụ ndị agha US na-ebi na mba ndị na-adịghị ize ndụ nye US na ọtụtụ ndị nkịtị aka ha dị ọcha egbuola. Ahụghị m dike ahụ ma ọlị. Ma ọtụtụ "grunts" sitere na ndị ogbenye, ndị na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ .... Ya mere, ha kwenyere na ndị na-ewe ọrụ ma sonyere ndị agha. M na-ahụ ọtụtụ ndị agha US dị ka ndị a tara ahụhụ, ọ bụghị ndị dike. N'ezie, ọ dịghị otu nkwupụta na-ekpuchi ihe niile nke ọma. **[https://www.thedailybeast.com/cindy-sheehan-bush-was-no-better-than-donald-trump 'Bush adịghị mma' karịa Donald Trump Anụ ọhịa kwa ụbọchị] (Nọvemba 23, 2017) *Agha bu ihe ojoo. Trump egosipụtala onwe ya dị ka onye na-enweghị isi nke na-eyighị ka ọ nwere ọtụtụ amara ọha. Ma Bush akaghị mma. Ọ dị m ka ya bụrụ na mkparịta ụka ahụ bụ banyere ịkpa ókè agbụrụ nke agha… Ebee ka ngagharị megide agha US dị, kama iji aka na-emesapụ aka maka ozi nkasi obi? **[https://www.thedailybeast.com/cindy-sheehan-bush-was-no-better-than-donald-trump 'Bush adịghị mma' karịa Donald Trump, Daily Beast] (23 Nọvemba 2017) * Kedu ihe onye isi ala nwere ike ịsị, "Ndo na e gburu onye ị hụrụ n'anya ka US wee jide n'aka na anyị nwere ikike zuru oke na ihe niile (dejupụta aha efu nke obodo) yana Boeing, Halliburton, na Raytheon. nwere ike nweta nnukwu uru?" Ọ kaara mma na arụrụala agha maka uru na-akwụsị. **[https://www.thedailybeast.com/cindy-sheehan-bush-was-no-better-than-donald-trump 'Bush adịghị mma' karịa Donald Trump, Daily Beast] (23 Nọvemba 2017) *M ka na-enweta oke m nke ozi ịkpọasị. Ma ozi ndị mmadụ na-arịọ m mgbaghara maka “kpọrọ m asị” na ndị na-agwa m na kemgbe ahụ ha agbanweela obi ha karịa nke ahụ. **[https://www.thedailybeast.com/cindy-sheehan-bush-was-no-better-than-donald-trump 'Bush adịghị mma' karịa Donald Trump, Daily Beast] (23 Nọvemba 2017) ===2018=== * Dịka nwata nke Agha Nzuzo, ahụmịhe m nwere na Cuba na ndị ọmarịcha ya, emela ihe ọ bụla, ma e wezụga igbu ọchụ Casey, iji gosi aghụghọ na obi ọjọọ nke Alaeze Ukwu US nke gburu Casey ma megbuo, ma ọ bụ gbuo ọtụtụ nde ndị ọzọ. kemgbe ọtụtụ afọ. **[https://cindysheehanssoapbox.blogspot.com/2018/11/cuba-por-vida-by-cindy-sheehan.html Cuba Por Vida, Akụkọ pụrụ iche na njem na-akpali akpali ya na Cuba na nso nso a] (Nọvemba 26 2018) == Okwu gbasara Cindy Sheehan== * N'ịbụkwa onye na-emepụta ihe nkiri rụrụ arụ nke onwe ya, na ihe ihere nye ezinụlọ ya, Cindy Sheehan bụ onye na-eche echiche na-agbanwe agbanwe. ** [[W:Christopher Hitchens|Christopher Hitchens]], ''State'', Ọgọst 19, 2005. [http://www.slate.com/id/2124788/ Slate.com] * Echere m na Oriakụ Sheehan nwere ọrụ ụfọdụ maka nke a nakwa maka ọrụ ezinụlọ ndị America ndị ọzọ nwụnahụrụ ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị na Iraq, bụ́ ndị chere na ụdị omume a metụtara aghụghọ. ** Fox TV onye nkọwa [[w:Bill O'Reilly (onye na-ekwu okwu)|Bill O'Reilly]] (August 12, 2005) [http://mediamatters.org/items/200508120006 Mediamatters.com] * Cindy Sheehan abụrụla Ogige Rosa nke mgbochi agha. Ike agwụla ya, ike agwụ ya, ọ gaghịkwa ewere ya ọzọ, yabụ ugbu a anyị na ya guzoro. ** Rev. Lennox Yearwood, onye ndu nke Hip Hop Caucus [http://www.indybay.org/news/2005/08/1758963.php Indybay.org] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://cindysheehanssoapbox.blogspot.com/ ''Cindy Sheehan's Soapbox Radio'''] *[https://charterforcompassion.org/truth-anti-war-and-human-rights-activists/truth-cindy-sheehan''The Charter for Compassion: Anti-War and Human Rights Activists Cindy Sheehan''] *[https://www.facebook.com/cindyleesheehan ibe Facebook Oriakụ Sheehan] *[https://www.wsws.org/en/articles/2017/10/23/shee-o23.html ''Mgbasa ozi mgbochi Russia a jọgburu onwe ya:'' N'ajụjụ ọnụ onye na-akwado antiwar Cindy Sheehan, Nke David Walsh dere ] WSWS (23 Ọktoba 2017) {{DEFAULTSORT:Sheehan, Cindy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 30s979toiqvydkcaf2nzupuf09q2p8d Josette Sheeran 0 4315 15859 2023-10-23T20:22:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Josette_Sheeran|Josette Sheeran]]''' (amụrụ [1954]) bụ onye isi oche nke iri na otu nke [[w:United_Nations|United Nations]] [[w:World_Food_Programme|Unitedwa nri mmemme ]] (WFP), ọnọdụ ọ were n'April 2007. Dị ka onye ndu WFP, Nwada Sheeran na-elekọta ụlọ ọrụ [[w:humanitarianism|humanitarian]] kasị ukwuu n'ụwa, nke na-enye ihe enyemaka nri nye ihe karịrị nde mmadụ 105 na mba 75. gụnyere ndị agha na w:natural_disa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Josette_Sheeran|Josette Sheeran]]''' (amụrụ [1954]) bụ onye isi oche nke iri na otu nke [[w:United_Nations|United Nations]] [[w:World_Food_Programme|Unitedwa nri mmemme ]] (WFP), ọnọdụ ọ were n'April 2007. Dị ka onye ndu WFP, Nwada Sheeran na-elekọta ụlọ ọrụ [[w:humanitarianism|humanitarian]] kasị ukwuu n'ụwa, nke na-enye ihe enyemaka nri nye ihe karịrị nde mmadụ 105 na mba 75. gụnyere ndị agha na [[w:natural_disasters| ọdachi ndị mmadụ]], ụmụ mgbei na ezinụlọ [[w:aids|HIV na AIDS]] metụtara, na ụmụaka nọ n’obodo dara ogbenye. == Okwu okwu == * '''Oké mmiri ozuzo nkịtị nke na-amaghị oke na-ekpochapụ ụwa''' ** Banyere agụụ ụwa; kọrọ na Graeme Taylor, ''Evolution's Edge: The Coming Collapse and Transformation of Our World'' (2008), p. 46. * Ọ bụrụ na ihe ọma ọ bụla pụta na ụnwụ nri dị ugbu a na mpi Afrịka - n'etiti foto nke ndị nne bu ụmụ ọhụrụ na-anwụ anwụ na ara ha dara nkụ na ụmụaka nwere anya oghere nwere afọ fụrụ akpụ na ogwe osisi ajị anụ - ọ ga-eme ka ụwa mara mkpa ọ dị hụ na ị nweta nri na-edozi ahụ maka ndị ụwa kacha emetụta. * [http://blogs.dfid.gov.uk/2011/09/filling-empty-bellies-is-no-longer-enough/ "Idoju afọ efu agakwaghị ezu" (20 Septemba 2011) na gọọmentị UK Ebe nrụọrụ weebụ mmepe mba ụwa] * '''Site na mgbanwe ihu igwe na ọgbaghara ahụike na-enweta nlebara anya mba ụwa n'ụzọ ziri ezi, oge eruola ilekwasị anya n'agụụ dị ka ihe kacha mkpa.''' [[w: Òtù Ahụ Ike Ụwa |WHO] na-ewere agụụ na erighị ihe na-edozi ahụ dị ka ihe iyi egwu kasịnụ maka ahụike ọha na eze, na mgbanwe ihu igwe na-atụ egwu imebi usoro mmepụta nri na-esighi ike. ** [http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736%2807%2961870-4/fulltext Mpịakọta Lancet 371, mbipụta 9608, ibe 180 - 181, (19 Jenụarị 2008)] * ''Ekwenyere m na anyị na-ebi n'oge akụkọ ihe mere eme nke mmadụ ebe ọ bụ ihe a na-anabataghị na ụmụaka na-eteta ma ha amaghị ebe ha ga-ahụ iko nri.'' Ọ bụghị naanị nke ahụ, ịgbanwe agụụ bụ ohere. , mana echere m na anyị ga-agbanwe echiche anyị. Enwere m nnukwu nkwanye ùgwù na m nọ ebe a n'ebe a na ụfọdụ ndị na-emepụta ihe ọhụrụ na ndị na-eche echiche n'ụwa. Na '' M ga-achọ ka ị sonyere mmadụ niile ka ị dọpụta eriri n'ime ájá wee sị, "Ọ dịghị ọzọ. Anyị agaghịkwa anabata nke a." "Anyị chọkwara ịgwa ụmụ ụmụ anyị na n'ebe ahụ. bụ oge jọgburu onwe ya n'akụkọ ihe mere eme ebe ihe ruru otu ụzọ n'ụzọ atọ nke ụmụaka nwere ụbụrụ na ahụ ndị dara ada, mana nke ahụ adịkwaghị. ** [http://www.ted.com/talks/josette_sheeran_ending_hunger_now.html "Ịkwụsị agụụ ugbu a" TED Talk (July 2011)] * Anọ m n’ahịa agụụ; ọ bụ ihe anyị na-eme naanị 24/7, ọ dịkwa m nwute ịgwa gị na azụmahịa na-aga n'ihu. ** Na-agwa World Food Nzukọ mmemme, 21 Septemba 2009 [http://www.wfp.org/eds-centre/speeches/wfp-executive-director-josette-sheeran-millennium-promise-event] == Okwu gbasara Sheeran == * Josette Sheeran, onye isi oche nke Mmemme Nri Ụwa nke Mba Ndị Dị n'Otu, kwuru na ndị na-enweghị nri nwere nhọrọ atọ - "nnupụ isi, ịkwaga ma ọ bụ nwụọ". "''Anyị chọrọ atụmatụ ka mma''" ka o kwuru, na-atụ aka na otu n'ime mmadụ asaa na-enweghị nri. 70% nke uto ụbụrụ na-ewere ọnọdụ tupu afọ abụọ, yabụ ụkọ nri na ụmụ ọhụrụ na-adịte aka. ** David Shariatmadari, na [http://www.guardian.co.uk/business/2012/jan/26/davos-2012-day-2?newsfeed=true "Davos 2012: Ụbọchị abụọ, dị ka o mere" na "Onye nche" (26 Jenụwarị 2012)] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.imdb.com/name/nm2798974/ Profaịlụ na IMDb] *[http://www.wfp.org/about/executive-director Onye isi Nchịkwa Mmemme Nri Ụwa] *[http://www.rwnetwork.net/Josette_Shiner Renaissance Women Network Profaịlụ] {{DEFAULTSORT:Sheeran, Josette}} [[Category: ụmụ nwanyị]] md9zerjmf9r0s0njv6h5tdlpxfiie3d Kate Sheppard 0 4316 15860 2023-10-23T20:45:49Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w: Kate Sheppard | Katherine Wilson Sheppard]]''' ([10 March] [1847] - [13 Julaị] [1934]), a mụrụ '' Catherine Wilson Malcolm '' '', bụ onye na-elekọta mmadụ na New Zealand. Mgbalị ya mere ka New Zealand bụrụ mba mbụ nyere ụmụ nwanyị ikike ịtụ vootu. == Okwu okwu == * O ziri ezi na nne gị, nwanne gị nwanyị... ka edoro ndị omekome na ndị ara ara... ? ''O ziri ezi na mgbe onye na-agba chaa chaa, onye aṅụrụma, n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Kate Sheppard | Katherine Wilson Sheppard]]''' ([10 March] [1847] - [13 Julaị] [1934]), a mụrụ '' Catherine Wilson Malcolm '' '', bụ onye na-elekọta mmadụ na New Zealand. Mgbalị ya mere ka New Zealand bụrụ mba mbụ nyere ụmụ nwanyị ikike ịtụ vootu. == Okwu okwu == * O ziri ezi na nne gị, nwanne gị nwanyị... ka edoro ndị omekome na ndị ara ara... ? ''O ziri ezi na mgbe onye na-agba chaa chaa, onye aṅụrụma, na ọbụna onye na-eti nwunye ya nwere votu, ndị inyom na-anụ ọkụ n'obi, gụrụ akwụkwọ na ndị a nụchara anụcha na-ajụ ya?... O ziri ezi... na nne... chere na erughị eru maka votu nke a na-enye onye nkwulu, onye ụgha, onye aghụghọ, na onye na-akwa iko? * "Ọ dị mma?" (1892) * A na-agbasa ozi ọma n’ebe dị anya, na tupu ụwa anyị adaa n’akụkụ ya, obodo ọ bụla mepere anya nke na-agaghị enweta waya eletrik ga-enweta ozi ọma na e nyela ụmụ nwanyị New Zealand nnwere onwe obodo. … O yighị ka ọ bụ nnukwu ihe inwe ekele maka, na ụmụ amadi na-akwado iwu ndị na-eme ka ụmụ nwanyị nwee ike ịtụ ụtụ isi na ohu ntaramahụhụ ekwupụtala na anyị bụ “ndị mmadụ”… otu dị ka ndị omebe iwu, e nwere ọtụtụ ndị ikom ndị ụkpụrụ nke ezi uche na ikpe ziri ezi na-eduzi, ndị na-achọ ịhụ ka a na-emeso ụmụ nwanyị ha dị ka ndị nwere ezi uche, na ndị meriri ajọ mbunobi, warara na ịchọ ọdịmma onwe onye nanị. ** Nkwupụta mgbe ndị omebe iwu New Zealand nyere ụmụ nwanyị ikike ịme ntuli aka (September 1893) * Na Wellington kwa afọ na-agbakọta a National Council of men, nke esetịpụ a nnọkọ na-adịru ọtụtụ ọnwa ... Na Council ụmụ nwanyị na-ewepụ. … N'okpuru ọnọdụ ndị a a National Council nke n'ụzọ dị ukwuu na-anọchi anya ndị inyom na-eche echiche na-arụ ọrụ nke colony (na nke, ọ nwere ike na-ekwu, efu mba ọ dịghị ihe) na-aghọ a mkpa. Enwere m ntụkwasị obi na ụbọchị adịghị anya… mgbe mkpa maka kansụl ndị nwoke na kansụl ụmụ nwanyị, dịka nke a, ga-ekpochapụ. ** Okwu na Christchurch, na ogbako afọ nke abụọ nke National Council of Women of New Zealand (1897) *Ihe niile na-ekewa, ma ọ bụ agbụrụ, klaasị, okwukwe, ma ọ bụ mmekọahụ, bụ ihe na-adịghị mma, na a ghaghị imeri. * Dị ka e hotara na '' Women, Politics, and Power: A Global Perspective '' (2007) nke Melanie M. Hughes dere, p. 47 * Ike agwụla anyị n’ịbụ ndị e nyere anyị ‘Sphere’, na ịgwa anyị na ihe ọ bụla dị n’èzí ahụ bụ ‘nwoke na-abụghị nwanyị’. Anyị chọrọ ịbụ '' ihe okike '' naanị maka mgbanwe… anyị ga-abụ '' onwe anyị '' n'ihe egwu niile. * Dị ka ekwuru na profaịlụ ya na [http://www.nzedge.com/heroes/sheppard.html ''The New Zealand Edge''] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.nzedge.com/heroes/sheppard.html Akụkọ ndụ dị mkpirikpi na '' New Zealand Edge''] * [http://www.nzgirl.co.nz/articles/5380 "Akụkọ Kate Sheppard" na NZGirl] * [http://www.nzine.co.nz/features/suffrage2.html "Na-eme mmemme mmeri ụmụ nwanyị 106 afọ na" na NZine] {{DEFAULTSORT:Sheppard, Kate}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 7w7zu57aab1dtyartr9lxw7vhr55lq3 Paullina Simons 0 4317 15861 2023-10-23T20:50:32Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Paullina Simons|Paullina Simons]]''' A mụrụ na Leningrad, [[w:Russia|Russia]] na 1963. Mgbe ọ dị afọ iri, ezinụlọ ya kwagara United States. Na-etolite na Russia Paullina rọrọ nrọ otu ụbọchị ịghọ onye edemede. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na mahadum na mgbe ọrụ dị iche iche gụnyere ịrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ ego na onye ntụgharị Paullina dere akwụkwọ akụkọ mbụ ya Tully. Nke a sochir...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Paullina Simons|Paullina Simons]]''' A mụrụ na Leningrad, [[w:Russia|Russia]] na 1963. Mgbe ọ dị afọ iri, ezinụlọ ya kwagara United States. Na-etolite na Russia Paullina rọrọ nrọ otu ụbọchị ịghọ onye edemede. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na mahadum na mgbe ọrụ dị iche iche gụnyere ịrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ ego na onye ntụgharị Paullina dere akwụkwọ akụkọ mbụ ya Tully. Nke a sochiri Red Leaves, Awa iri na otu, Bronze Horseman, The Bridge to Holy Cross, (nke a makwaara dị ka Tatiana na Alexander.) Ogige Summer na Nwa agbọghọ na Times Square. == ''[[w:The Bronze Horseman (akwụkwọ akụkọ)|Onye na-anya ọla]]"(2001)== *(Tatiana ji ụjọ leda ugbu a anya.) <br />"I meela".<br/> Onyinye abụghị ihe ọ na-emebu. Onyinye kechie? Anụbeghị ya, ọbụlagodi mgbe ha bịara kechie naanị na akwụkwọ agba aja aja. : "Ee e. Mepee ụzọ, wee sị daalụ." :Ọ mụmụrụ ọnụ ọchị. : "Gịnị ka m ga-eme? M na-ewepụ akwụkwọ ahụ?" : "Ee. Ị dọkapụ ya." : "Mgbe ahụ gịnị?" : "Ma mgbe ahụ, ị ​​ga-atụfu ya." : "Ihe niile ugbu a ka ọ bụ naanị akwụkwọ?" Nwayọọ nwayọọ ọ sịrị, "Naanị akwụkwọ ahụ." : "ma i kechiri ya nke ọma. Gịnị mere m ga-eji tụfuo ya?" : "Ọ bụ naanị akwụkwọ." : "Ọ bụrụ na ọ bụ naanị akwụkwọ, gịnị mere i ji kechie ya?" *A ga-enwe naanị otu ọkọlọtọ, ụkpụrụ nke nlanarị na ọnụ ahịa ọ bụla, ọ ga-adịkwa gị ka ị ga-ekwu na ọnụahịa ịlanarị.Jide isi gị elu, ọ bụrụ na ị ga-agbada, gbadaa na-ama na ị nweghị. n'ụzọ ọ bụla mebie mkpụrụ obi gị. : Na-adọta ya n'ogwe aka, Babushka kwuru "Nke ahụ ezuola. Tania, ị na-eme ihe ọ bụla ị ga-eme ka ị dịrị ndụ, ma kpagbuo mkpụrụ obi gị. " * Nke ahụ bụ ọnwụ kacha wute mmadụ niile, ịga n'ihu izu ole na ole, ụbọchị ole na ole, otu abalị, nkeji, ma chee na ihe niile ka dị mma mgbe ihe owuwu nke wulitere ndụ gị na ya dara. Anyị kwesịrị ịdị na-eru uju gị, ma kama anyị mere atụmatụ, gaa ọrụ, rọrọ nrọ, hụrụ n'anya, n'amaghị na ị nọ n'azụ anyị." * Jụọ onwe gị ajụjụ atọ, ị ga-amakwa onye ị bụ. Jụọ 'Gịnị ka ị kwenyere? Kedu ihe ị na-atụ anya ya? Mana nke kachasị mkpa - jụọ ihe na-amasị gị? *Alexander, ị na-achọ m? : Ndụ m niile. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Simons, Paullina}} [[Category: ụmụ nwanyị]] k327llkih2vldrvyx6j6afcbo4zxlox Julian Simon 0 4318 15863 2023-10-23T20:59:34Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[:w:Julian Simon|Julian Lincoln Simon]]''' ([[w:12 February 1932 - 8 February 1998|12 February 1932 - 8 February 1998]]) bụ prọfesọ nke [1998] nchịkwa azụmahịa]] na Mahadum Maryland na onye isi oche na Cato Institute n'oge ọnwụ ya, mgbe ọ rụchara ọrụ dị ka onye ọkachamara azụmahịa ogologo oge na [[w:University of Illinois at Urbana-Champaign|University of Illinois at Urbana-Champaign]]. ==Okwu okwu == * Mmụba a na w:ọn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[:w:Julian Simon|Julian Lincoln Simon]]''' ([[w:12 February 1932 - 8 February 1998|12 February 1932 - 8 February 1998]]) bụ prọfesọ nke [1998] nchịkwa azụmahịa]] na Mahadum Maryland na onye isi oche na Cato Institute n'oge ọnwụ ya, mgbe ọ rụchara ọrụ dị ka onye ọkachamara azụmahịa ogologo oge na [[w:University of Illinois at Urbana-Champaign|University of Illinois at Urbana-Champaign]]. ==Okwu okwu == * Mmụba a na [[w:ọnụ ọgụgụ|ọnụ ọgụgụ]] nke ụwa na-anọchi anya mmeri ụmụ mmadụ meriri [[w:ọnwụ|ọnwụ]]. * "Ọnọdụ nke Mmadụ: Na-emewanyewanyewanye," Cato Institute Policy Report, Septemba/October 1995 [http://www.cato.org/pubs/policy_report/pr-so-js.html] * Anyị nwere ugbu a n'aka anyị - n'ezie, n'ime [[w:ọbá akwụkwọ|ọbá akwụkwọ]] anyị - nkà na ụzụ iji nye nri, yikwasị, na inye ume maka ọnụ ọgụgụ na-eto eto mgbe niile maka ijeri afọ asaa na-abịa. ** "Ọnọdụ nke Mmadụ: Na-emewanyewanyewanye," Cato Institute Policy Report, Septemba/October 1995 [http://www.cato.org/pubs/policy_report/pr-so-js.html] * [[W:Ọganihu|Ọganihu]] inwe ndụ ihe onwunwe bara ụba adịghị abịa dị ka mana si n’eluigwe, Otú ọ dị. Ozi m n'ezie abụghị nke afọ ojuju. Ihe kacha mkpa bụ ndị mmadụ - karịsịa ndị na-eto eto nwere nkà, ndị nwere mmụọ, na ndị nwere olileanya e nyere nnwere onwe - ndị ga-etinye uche na echiche ha maka ọdịmma nke onwe ha ma na-eritekwa uru na anyị ndị ọzọ. ** "Ọnọdụ nke Mmadụ: Na-emewanyewanyewanye," Cato Institute Policy Report, Septemba/October 1995 [http://www.cato.org/pubs/policy_report/pr-so-js.html] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Simon, Julian}} [[Category: ụmụ nwanyị]] k4fqd0fjs7phc0abzelfgc0a6rz22i5 Hannah Gadsby 0 4319 15864 2023-10-23T21:15:46Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Hannah Gadsby|Hannah Gadsby]]''' (amuru 12 Jenuarị 1978) bu onye ochi ochi Australia nwetara ihe nrite sitere na [[w:Smithton, Tasmania|Smithton, Tasmania]] nke isiokwu ya gunyere ndụ obere obodo, ndị nne na nna na-adịghị arụ ọrụ na mmekọ nwoke na nwanyị. == Okwu okwu == *Tasmania bụ onye a ma ama maka ọdịdị ya, nke dị ka mpaghara ntutu isi nwanyị n'ahụ nwanyị, nke m na-amaghị n'onwe m. Nke m dị ka map nke bụbu S...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Hannah Gadsby|Hannah Gadsby]]''' (amuru 12 Jenuarị 1978) bu onye ochi ochi Australia nwetara ihe nrite sitere na [[w:Smithton, Tasmania|Smithton, Tasmania]] nke isiokwu ya gunyere ndụ obere obodo, ndị nne na nna na-adịghị arụ ọrụ na mmekọ nwoke na nwanyị. == Okwu okwu == *Tasmania bụ onye a ma ama maka ọdịdị ya, nke dị ka mpaghara ntutu isi nwanyị n'ahụ nwanyị, nke m na-amaghị n'onwe m. Nke m dị ka map nke bụbu Soviet Union. Ọ bụghị iji tụọ. *...I kwesịghị ịkụ aka, nke ahụ bụ ụgha... Ọ na-amasị m ịgha ụgha. Dị ka Shakira si kwuo, hips anaghị agha ụgha. Nke na-eme m ngwungwu esemokwu. *Nne m anaghị enwe mmasị nwoke na nwanyị. Okwu ahụ anaghị amasị ya, ọ naghị amasị ime ihe, na ejighi m n'aka kpamkpam na nsonaazụ ya masịrị ya. Ah, ị ga-enweta ihe ị tinyere. **[http://www.youtube.com/watch?v=6ORUdvdGC8Q&feature=PlayList&p=95BEE1BC92B7F8BB&index=0&playnext=1 Youtube: 'Ya mere i chere na ị bụ onye mmeri' na mwepụta nke mmemme Gilded Balloon maka 2007 Edinburgh Festival Fringe] == Okwu gbasara Hannah Gadsby== *N'afọ ndị na-adịbeghị anya, ọha na eze ejirila nwayọọ nwayọọ mara echiche na ụmụ nwanyị nwere [[w:Autism|Autism]] dị, yana akwụkwọ ole na ole mara mma dị ka [[w:Jenara Nerenberg|Jenara Nerenberg]'s Divergent Mind na [[w:Rudy Simone|Rudy Simone]]'s Aspergirls arụ ọrụ iji wulite mmata maka ndị a. Ọ nyekwara aka na ụmụ nwanyị Autistic nwere ọkwa dị elu dị ka onye na-agụ ọchị Hannah Gadsby na onye ode akwụkwọ [[w:Nicole Cliffe | Nicole Cliffe]] apụtala n'ihu ọha dị ka Autistic. **[[W: Devon Price | Devon Price]] ''Na-emepe Autism: Ịchọta ihu ọhụrụ nke Neurodiversity'' (2022) ==Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gadsby, Hannah}} [[Category: ụmụ nwanyị]] s2r9kss8sifooa0m5poklpf6c9xlk45 Mary Gaitskill 0 4320 15866 15865 2023-10-23T21:19:59Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Mary Gaitskill|Mary Gaitskill]]''' (amuru na November 11, 1954) bu onye America odee edemede, mkpirisi na akwukwo. == Okwu okwu == * Ọ na-egbuke egbuke. "N'izu gara aga, agbagara m mgbasa ozi nkeonwe na" Onye nlekọta ''. M zarakwara ole na ole. Anaghị m achọ mmekọahụ; Ọ na-adị m ka ọ dị mfe maka nke ahụ. Achọrọ m ka onye ọ bụla mejọrọ m ma weda m ala. " ** "Ihe Na-ezighi ezi: Ihe" na ''N'ihi na Ha Chọrọ'' (New York: Simon & Schuster, 1997), p. 244. * Ọchịchọ m bụ ibi ndụ ka egwú. ** ''Veronica'' (New York: Pantheon, 2005), p. 28. * N'ezie enwere ihe n'ebe ahụ; dị mwute ikwu, e nwere mgbe ihe 'ebe ahụ.' Ihe ị ga-ewe otu ụbọchị ị hụtụrụla. *''Veronica'' (New York: Pantheon, 2005), p. 127. * Onye ọ bụla chọrọ ịda mbà n'obi. Mana ịda mbà n'obi gị kwesịrị ịbụ ihe ọchị, nke ahụ bụkwa ihe gosipụtara nke ukwuu maka Dolores. * "Obodo College, 1980", na ''Akwala ákwá'' (New York: Pantheon, 2009), p. 12. * Dani kwuru na nwaanyị a ya na ya biri afọ abụọ amaghị ya. "Ọ na-adị m ka ndị mmadụ na-anabata ihe mbụ m na-egosi ha," ka o kwuru, "na nke ahụ bụ naanị ihe m na-emere ha." * "Taa Abụ m nke Gị", na ''Akwala ákwá'' (New York: Pantheon, 2009), p. 105. * O nwere otu onye gwara m ma ọ bụrụ na ị chọrọ ka a ghọta gị, edela akụkọ ifo. ** Ajụjụ ọnụ na NPR '' Ihe niile echebara echiche '', Eprel 19, 2009. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gaitskill, Mary}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] he4eoeck1ki3e6342g1ld8d5sn5x31d Anne García-Romero 0 4321 15867 2023-10-24T02:04:02Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Anne García-Romero|Anne García-Romero]]''' bụ onye edemede egwuregwu Latina, onye ntụgharị na prọfesọ. == Okwu okwu == * Ọ bụ egwuregwu narị afọ nke 21… Isi isiokwu bụ, kedu ka anyị ga-esi nweta udo ugbu a? Site n'ịhụnanya, nghọta na mmụta banyere ọdịiche ọdịbendị na okpukperechi anyị. ** Na egwuregwu ya ''Paloma'' na [https://www.abqjournal.com/118454/playwright-reaches-into-past-for-a-better-future.html...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Anne García-Romero|Anne García-Romero]]''' bụ onye edemede egwuregwu Latina, onye ntụgharị na prọfesọ. == Okwu okwu == * Ọ bụ egwuregwu narị afọ nke 21… Isi isiokwu bụ, kedu ka anyị ga-esi nweta udo ugbu a? Site n'ịhụnanya, nghọta na mmụta banyere ọdịiche ọdịbendị na okpukperechi anyị. ** Na egwuregwu ya ''Paloma'' na [https://www.abqjournal.com/118454/playwright-reaches-into-past-for-a-better-future.html "] na Albuquerque Journal (2012 Jul 15) * Akụkọ a nwere ọtụtụ ihe na njem m dịka onye ode akwụkwọ. Dịka onye Spanish-American, ana m enweta ọtụtụ mmụọ mmụọ m site na ụwa Latin ma na-edekarị etu ụwa Anglo na Latin si agbakọ, na-agbakọ ma gbanwee ibe ha. Ana m enwetakwa nnukwu mkpali sitere n'aka ezinụlọ nna m bụ́ Spanish nke ndị na-ese ihe. Ịnagide ọnwụ abụrụla ebe m na-enyocha mgbe niile dị ka onye ode akwụkwọ… ** Na ọrụ ya ''Paloma'' na [http://aszym.blogspot.com/2010/11/i-interview-playwrights-part-287-anne.html "M Interview Playwrights Part 287: Anne Garcia-Romero ”] (Adam Szymkowicz, 2010) * Ọ bụrụ na m nwere ike ịgbanwe otu ihe gbasara ihe nkiri US, ụlọ ọrụ ihe nkiri ga-emepụta ụdị egwuregwu sara mbara nke sara mbara nke ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke bụ ndị na-anọchite anya mgbagwoju anya ọdịnala nke ọdịnala US narị afọ nke iri abụọ na otu. Ndị na-eme ihe nkiri ga-enwetakwa nnukwu nhọrọ nke ụwa ihe nkiri dị iche iche nke ga-ama aka, nwee obi ụtọ, nwee mmasị na ịmasị ha… * Na ime ka ihe nkiri America bụrụ ihe na-enye aka na [http://aszym.blogspot.com/2010/11/i-interview-playwrights-part-287-anne.html "I Interview Playwrights Part 287: Anne Garcia-Romero"] (Adam Szymkowicz, 2010) * Ndidi na ntachi obi bu isi ihe. Zụlite mmụọ nke imesapụ aka. Chọta ndị ebo gị ma soro ha na-arụkọ ọrụ. Tukwaa obi gị. Nọgidesie ike n'ọhụụ gị. Chọọ onye ndụmọdụ… ** Na ndụmọdụ ya maka ndị na-ede egwuregwu Latina na [https://50playwrights.org/2016/05/06/anne-garcia-romero/"Anne García-Romero"] na 50 Playwrights Project (2016 May 6) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Garcia-Romero, Anne}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] p7o2yp40b99hch1nd3xo21pw9mh98dz Helen Garner 0 4322 15870 15869 2023-10-24T02:13:08Z Mercyjamb123 446 /* Cosmo Cosmolino (1992) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Helen Garner|Helen Garner]]''' (amuru Nọvemba 7, 1942) bu onye ode akwukwo Australia, ode akwukwo nkenke, onye ode akwukwo na onye nta akuko. == Okwu okwu == ===''[[w:Honour & Children'smụaka Ndị ọzọ|Honour & Children'smụaka Ndị ọzọ]]=== * 'Ọ na-ekwu,' ka Jenny ji akọ kwuo, sị, 'Na ya fefere n'ígwé ojii nke na-akpata redio afọ iri atọ gara aga nakwa na ọ dịghị ihe ọ bụla mere ya n'ahụ́ - ya mere ọ dịghị mma ịnweta uranium m. Ezigbo akụkụ nke echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia.' ** Ibe nke 6. * 'Gịnị na-atọ ọchị?' Pin kwuru, na-agbanwe enweghị ntụsara ahụ na akwa ụlọ ọgwụ. : 'Anọ m na-ele ọnụ gị. Ọ bụ otu ihe ahụ nke m.' Pin, bụ́ onye nraranye ya nye chọọchị emeghị ka ọ kwụsị ịkpa ọchị ọ na-akparị, kwuru, sị: 'Nwa nta ma dị njọ. 'Ị ga-achọ ịhụ mpi nwamba?' Ọ kpachie egbugbere ọnụ ya n'ime ụyọkọ siri ike. Ha snickered na ward jụụ. Kathleen kwuru, sị: 'Ị gaghị aga eluigwe. 'Ị na-akparị mmadụ.' :* Ibe nke 21. * 'Ọ́ bụghị na nke a abụghị tebụl ebe anyị na-eri nri na Sutherland Street, Frank?' Kathleen kwuru. : 'Ee. Dollar anọ na Anchorage, cheta? Ọ bụ mgbe ahụ ka m ji oche okpete kpachie ahịa ahụ.' : 'Sinụ na ya pụta! Anyị nwere naanị atọ.' : 'Ee, mana ọnụahịa ahụ amụbaala okpukpu abụọ site na Satọdee na-esote.' :* Ibe nke 26. === ''Ụmụaka ndị ọzọ'' (1980) === * Mgbanwe na-amalite na kichin. * 'N'ọrụ m, amụtara m na ụmụ nwanyị nwere ike iburu ihe mgbu karịa ụmụ nwoke.' : 'Ị bụ dọkịta, sir?' : 'Mba. Onye na-edozi akpụkpọ ụkwụ.' :* Ibe nke 123. === ''[[w: The Children's Bach | The Children's Bach]]" (1984) === * 'N'ezie, m na-eche banyere ya. M na-echekarị Mana ọ baghị uru ịme egwu na ịgba egwu banyere ya, dị ka abalị ahụ ọ nọrọ ebe a. Mara ihe? Enwere naanị otu ihe ga-eweghachi ha, nke ahụ bụ enweghị mmasị. Otu ihe ị na-agaghị adịgboroja.' 'Ma ị na-eme ya.' : 'Ugbu a m nwere ike ịbụ. Ma ozugbo ọ kwụsịrị ịbụ adịgboroja wee malite ịdị adị, ọ ga-apụta. Ọchịchị nke mbụ nke ndụ ọgbara ọhụrụ.' :* Ibe nke 80. === ''[[w:Kaadị akwụkwọ ozi sitere na Surfers|Kaadị akwụkwọ ozi sitere na Surfers]]'' (1985) === Ọnụ ọgụgụ nke obere akụkọ. * Ihe odide aka ya n’ime akwụkwọ ndị a nwere pensụl, nke e mere afọ iri anọ na ise gara aga, dịkwa ka ọ dị taa: nke a na-eme ka m chee, mgbe mụ na ya na-anọghị, na ọ bụ onye nwere ọgụgụ isi. ** N'akụkọ aha ''Kaadị akwụkwọ ozi sitere na Surfers''. ** Garner na-akọwa nne ya. === ''[[w:Cosmo Cosmolino|Cosmo Cosmolino]]'' (1992) === Nchịkọta akụkọ atọ jikọtara, '' Angel Recording '' '' A Vigil '' na '' Cosmo Cosmolino ''. '' Angel Recording '' akụkụ: * 'Nke ahụ,' ka m kwuru, 'ga-abụ ngọzi. Enwere ọtụtụ ihe m ga-achọ ichefu Amaghị m ihe ga-ahapụ, ma ọ bụrụ na m malitere.' ** Ibe nke 4. * N'ụtụtụ okpomọkụ Melbourne, trams na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na-aga n'ihu na-aga n'ihu na-aga n'ihu n'ọwara ndị nwere akwụkwọ: ikuku na-egbuke egbuke na-aga n'okporo ụzọ ndị ọrịa ha na-eme mkpọtụ, mkpọtụ nke wiil ha. ** Ibe nke 5. * 'Ọ dị ka akụkọ Poe, ọ́ bụghị ya,' ka Patrick ji obi ụtọ kwuo, na-eleghara anya ya anya. 'Mmadụ na-ahụ ohere nke ndụ ka mma ka ọ na-agafe, ọ na-eme ka à ga-asị na ọ na-akpọ òkù' - ọ tụpụrụ otu ogwe aka na mmegharị ahụ nke mkpụrụ obi n'ime nhụjuanya - 'ma ihe dị na ọdịdị ya na-eme ka ọ ghara ịla azụ. Ọ kwụsịtụrụ ... ọ na-emechi egbugbere ọnụ ya ... ọ na-alaghachi azụ ... na mgbe ahụ ọ na-adaba ala, na ala, na ala.' ** Ibe nke 8. * Na mgbe Melbourne, Melbourne, Melbourne, n'elu na n'elu otu foto na-egbuke egbuke elu na reds, nke a tram, huffy, blunderous, na-emegharị onwe ya na okporo osisi akimbo gburugburu siri nkuku ebe Bourke Street abanye na mmiri. ** Ibe nke 14, akwụkwọ ozi onye na-agụ akụkọ zitere. ngalaba ''Cosmo Cosmolino'': * Echiche bịara na-ejupụta n’ime ya, dịkwa ka ọtụtụ ndị na-adọgbu onwe ha n’ọrụ ná ndụ ịnọ nanị ya, o nweghị onye ọ na-anọrọ iji maa ha aka. * Ibe nke 57, na-akọwa Maxine. * 'Crap,' ka Janet kwuru. 'Ọ bụ onye na-afụ ụfụ wee dee ya. Nke ahụ abụghị abụ.' ** ibe nke 78. * 'Ekwensu nọ ebe niile,' ka o kwuru. Ọ bụghị naanị na Brunswick otu ụbọchị na ebe ọzọ na-esote. Ọ nọ '' ebe niile ''.' ** ibe 101. * Mmiri wee malite ọzọ. Ọ dara nke ukwuu, dị mfe, na-enweghị ihe ọ pụtara ma ọ bụ ebumnobi ma ọ bụghị mmezu nke ọdịdị nke ya, nke ga-ada ma daa. ** ibe 150. * N'ime oghere dị omimi, mbara ala na-ekpochapụ, na-enweghị ike ịpụ apụ, n'akụkụ okirikiri ha mara mma. Maxine hulatara isi ya. Site ugbu a gaa n'ihu ọ ga-anakwere iwu chi. ** ibe 166. * Uche anyị enweghị olileanya, ka Janet chere; mana akwara anyị bụ ihe nwere nchekwube. ** ibe 221. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Garner, Helen}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 14h9a5vc62ju8ztb1fu2exl4gbq5oqx Janeane Garofalo 0 4323 15872 15871 2023-10-24T02:34:03Z Mercyjamb123 446 /* Usoro nguzozi */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Janeane Garofalo | Janeane Garofalo]]''' (amuru Septemba 28, 1964) bu onye omekorita America, onye omere, odee na, dika nke [[w:2003|2003]], onye nkwusa ochichi. Garofalo, onye a ma ama maka ọtụtụ ihe nkiri na ihe onyonyo yana ihe ọchị ya, kemgbe Maachị 2004 na-akwado ihe ngosi redio [[w:Air America | Air America]] [[w:The Majority Report|Akụkọ Ọtụtụ]]. == Okwu okwu == === Akwụkwọ akụkọ === * "[Ndị na-ekwu okwu na redio Conservative] agbakọtala ndị America iche na e nwere ihe dị ka pro-life, pro-war, pro-gun, pro- death penalty Christian." * ''ekpe nke ọkpụkpọ'' (2005) === Television === * "Iraq bụ agha emebere maka ọchịchị geopolitical na mpaghara." ** [[w:CNN|CNN]] ''[[w:Crossfire (usoro ihe onyonyo | Crossfire]]'', 2003{{fix cite}} ===sitere na "Lee akwụkwọ a" === * "Echere m na site n'ịkwụsị onwe m mgbe m dị afọ 33, m na-emere onwe m amara maka ọdịnihu m. Ọ dịghị onye ga-ekwu okwu banyere otú m si 'hapụ onwe m. Apụla m, ọ ga-apụ, ọ bụghị ''' na-aga '', ọ ga-apụ. ** ''Lee akwụkwọ a'', nke ya na [[w:Ben Stiller|Ben Stiller]] dekọtara ya. "Ọtụtụ ndị mmadụ na-eche na ịnakwere ọha mmadụ na ịkpakọrịta nke ọma bụ ụzọ ndụ ndị na-eto eto na-achọsi ike ... Ọtụtụ ndị na-emekarị ihe na-ezighị ezi ... Echegbula onwe gị ịdị mma. Ịbụ onye na-ewu ewu na nke ọma abụghị maka ọdịmma gị. Ọ bụrụ na ị na-akpa àgwà n'ụzọ na-amasị ọtụtụ ndị, mgbe ahụ ọ ga-abụ na ị na-eme ihe na-adịghị mma. enweghị ụtọ, ọ dịịrị gị ka ị ghara ịbanye." ** ''Lee akwụkwọ a'', nke ya na Ben Stiller dere === Usoro nguzozi === * "Enweghị m ike ichere maka ejiji ọzọ, ana m ebu amụma na ọ ga-abụ omenala Dutch Dutch, nke ukwuu Amish. Ọ ga-abụ bonnets na bọta churns." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * ka emechara mkparịta ụka gbasara mmetụta rap na-emetụta omenala ndị bụ isi * " Igwefoto na-agbakwụnye pound iri. Gịnị kpatara? Gịnị, anyị enweghị nkà na ụzụ iji dozie otu obere ihe ahụ? Anyị nwere ike inwe fucking [[w:Forrest Gump]|Forrest Gump]] na [[w:John F. Kennedy|John F. Kennedy]] na-akpakọrịta, na anyị nwere ike 't just fix that one small thing, the ten pound variant on a lens...Ị nwere ike levitate ugbu a mgbe ị na-ekiri ihe nkiri banyere efe efe, ma ha dị nnọọ enweghị nkà na ụzụ maka iri paụnd akụkụ nke njehie." ** a na-enweta arụmọrụ nkwụghachi site na faịlụ WAV dị na ịntanetị * "N'ezie m bụ onye omekome klaasị, mana amaghị m ka nke ahụ siri mee n'ihi na ọ dịtụbeghị mgbe a na-ewere m dị ka onye na-akpa ọchị & mdash; dị ka ndị nọ n'ime ụlọ a ga-agba akaebe." ** arụmọrụ nkwudo, ụbọchị amaghị * "Echere m ugbu a na m kwesịrị ịza ajụjụ ụfọdụ nwere ike ịbụ n'uche gị. Ikekwe ị na-eche n'obi gị, sị, 'Janeane, gịnị mere na ị naghị eyi ọkara uwe elu nke na-amasịkarị gị? N'ihi na mgbe anyị hụrụ gị, ọ na-amasị anyị ịhụ ọkara uwe elu.'Ị mara na nke ahụ na-amasị m nke ukwuu, ọ na-amasịkwa m jeans na thong dị ala, dịka ị maara banye n'ụlọ mmanya, ahụrụ m ụmụ nwanyị yi jeans na obere uwe elu, arịgoro m ha wee sị, 'N'aha onye ọ bụla nọ ebe a, daalụ. Daalụ!' 'Hey, ọmarịcha nwanyị, ị na-eyi akwa? Kedu ụzọ okike iji mepụta ihu ọma na ndị na-abụghị nwoke ma ọ bụ nwanyị. Nke ahụ na-atọ ụtọ nke ukwuu. Ka m ghọta ike nke thong: yabụ enwere eriri dị gịrịgịrị nke na-ebi na mpaghara nether gị maka akụkụ ka mma nke ụbọchị - naanị eriri nke na-agbago n'akụkụ ala gị anatomical… ọ dabere n'ebe ahụ ụbọchị niile na-arụ ọrụ na mgbe ahụ ụbọchị dum na ụlọ mmanya, otú ahụ ka m nwere ike ịhụ otú ndị ji ama na-esi na-atọ ụtọ.'...Adịla 'ooh' m, abụghị m onye nwere thong!" ** a na-enweta arụmọrụ nkwụghachi site na faịlụ WAV dị na ịntanetị {{source}} * "Akwụkwọ ndetu. Ee, dịka ị maara na Garofalo na-echefu ntakịrị. Ọ ga-eweta akwụkwọ ndetu ya. N'etiti [[w: Aspartame | Nutrasweet]] na [[w: Fen-phen | Fen-phen]], emela m. Amaghị m ma m ga-agbapụ ma ọ bụ na-efegharị elekere m n'oge a, enwere m ihe na-eme ebe a n'ihi na achọghị m ichefu ihe m chọrọ ịkọrọ gị. Enwere m gị ụgwọ nke ukwuu." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "Ma ka m jụọ gị nke a n'agbanyeghị, nke mbụ: onye bụ ọkacha mmasị gị Spice Girl? Nke m bụ Sporty Spice na m ga-agwa gị ihe kpatara ya. Ị maara ihe? O nwere ike ọ gaghị adị mma dị ka ndị ọzọ ma ọ ga-adị mma. mee azụ azụ wee zuru obi gị." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "Mba mba mba! Akụla aka! Mba mba mba, ị na-eme ka m dị ka m dị ka onye amụma ma ọ bụ ihe ma ọ bụghị m!" ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "[[w: Nationalism | Nationalism]] na [[w: ịhụ mba n'anya | ịhụ mba n'anya]] n'aka ọjọọ ga-ebibi ndụ, ọ ga-eme n'ezie, n'ihi na m ga-agwa gị ihe: [[w:Hillary Clinton | ọ na-ewe obodo nta.]] ibibi nwa. Echere m na anyị egosila na oge na oge ọzọ na obodo a." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "Echere m na m na-ahọrọ ịhụ akụkụ gbara ọchịchịrị nke ihe. The iko na-abụkarị ọkara efu. na gbawara. M nnọọ ebipụ m egbugbere ọnụ na ya. na chipped a eze." ** a na-enweta arụmọrụ nkwụghachi site na faịlụ WAV dị na ịntanetị {{source}} * "Na nke a bụ ụfọdụ iwu: Daalụ ezi onyenwe na nke a gafere tupu ezumike maka [[wiki: ezumike|vaycay]]. Mba [[w: Human cloning | cloning]]! Ọ dịghị cloning! Ngwa ngwa! Big red roba stamper! Ka anyị wepụ nke a n'ụzọ! Ka anyị mee nke a! The no cloning issue, Uhm, anaghị m echegbu onwe m maka ya. Amaghị m banyere onye ọ bụla ọzọ, mana ọ naghị edebe m abalị. Echere m na m ga-eche banyere ya mgbe anyị mechara nweta jetpack anyị na ọgwụ nri anyị maka nri nri ise. ihe abụọ ma ahụbeghị m ha, mana ọ bụrụ na nke ahụ ezughi gị, maka [[w:Congress of the United States | Congress]] itinye aka, [[w: Roman Catholic Church|Vatican]] nwere ihe ha ga-ekwu banyere ya. Ndị ndụmọdụ Vatican zutere, m wee wepụta nke a na [[w:the New York Times|The New York Times]], nke a bụ ihe ha kwuru mgbe ha nwesịrị nnukwu nzukọ, "'Human cloning ga- adịghị eduga ná mkpụrụ obi yiri nke ahụ n’ihi na ọ bụ nanị Chineke pụrụ imepụta mkpụrụ obi,’ ka otu panel [[w:Pope John Paul II|Pope John Paul]] hiwere ekpebiela.” Ngwa ngwa! Ha lekọtakwara ihe abụọ ọzọ na-ere ọkụ okwu. O doro anya na [[w:Trix (cereal)|Trix bụ n'ezie maka ụmụaka]], na otu ihe ọzọ. Mgbe ọtụtụ mkparịta ụka gasịrị, e kpebiela na ee e, ị gaghị emeri nwa ahụ mgbe ọ hapụsịrị bọọlụ na Smear The Queer. Enweghị ike ime ya. Ya mere, anyị wepụrụ nke ahụ n'ụzọ." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "Ị na-ahụ ihe mgbochi nke ụmụ nwanyị na magazin ndị nwoke mgbe niile. Ana m anabata nke ahụ, ha na-agbalị ịkwaga ngwaahịa. Ihe m na-enwetaghị bụ mgbe m na-agafe ihe mkpuchi nke magazin "Mademoiselle" na m. 'm dị ka, 'Ị chọrọ ibe m, Heather Graham? N'ihi na ọ dị ka ị chọrọ iberibe m, Heather Graham, na aghọtaghị m n'ezie ihe mere i nwere na anya na ihu gị, na-eyi fọrọ nke nta ka ọ dịghị ihe na cover. nke akwụkwọ akụkọ ụmụ nwanyị Oh, hey, Sarah Jessica Parker! Ịchọrọ imejọ m na mkpuchi nke "Marie Claire"? N'ihi na ọ dị gị ka ọ dị m. Amaghị m ihe mere ị na-ele anya. Ọ masịrị m, mana m chọrọ ugbu a ịzụta akwụkwọ akụkọ ụmụ nwanyị a na-enye ike." ** a na-enweta arụmọrụ nkwụghachi site na faịlụ WAV dị na ịntanetị {{source}} * "Ka m mesie ike na anaghị m emegide okpukpe. Amaara m ihe ọ na-adị ka mmadụ ịbụ onye ime mmụọ. Amaara m ihe ọ dị ka ịnwale ma chebara ihe ndị a echiche. Ugbu a, mgbe m nwesịrị mkparịta ụka dị ukwuu n'afọ nke iri atọ na abụọ nke ndụ m, Ọ na-adị m ka m na-ejighị okpukpe kpọrọ ihe, ọ na-adị m ka m̀ na-ejighị okpukpe kpọrọ ihe, na-agụkwa m sayensị, ekwetaghị m, ma ihe m na-ekwu abụghị na ọ dị mma ma ọ bụ na-enwe mmasị n'ebe m nọ, ọ dịghịkwa m mma karịa onye ọ bụla nke kwere, m ghọtara mkpa ọ dị mmadụ. ọnọdụ iji chee na ọ dị ihe na-emere gị ihe ga-elekọta ya na ụdị ihe ahụ niile. Aghọtara m ya, a na m asọpụrụ gị maka ya. Ndị mmadụ ga-ajụ ikwe ka ị kwuo uche gị, ha ga-ewepụ gị, dee akwụkwọ ozi, hapụ ha ka ha si n'elu ugwu tie mkpu ihe ha kweere. Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị na mgbe ị si n'echiche ahụ pụta na ị na-eche banyere ihe na-eme na ụwa geopolitically na okpukpe-amamihe ma ọ bụ ndị Taliban agha, na Muellas, ndị ngagharị iwe, ndị Irish, Israel Palestine esemokwu. Ọ bụrụ na ị na-adịghị okpukpe ị na ụdị na-ahụ ya dị ka naanị ara na m na-aghọta na ha okwu na-abụghị nanị okpukpe dabeere, ma ha bụ banyere ọbụbụeze na ihe nke ọdịdị ma ọ niile na-aga azụ n'eziokwu na ndị a osisi ndị a kụrụ na ndị a. akwụkwọ. Akwụkwọ nke okpukpere chi ndị mara mma nke akụkọ ifo. Ha mara mma. M pụtara na mmadụ bụ nnukwu onye ode akwụkwọ. I-- Ịkwesighi ịja mma na a na m ekwu na ụmụ okorobịa ndị a bụ ndị odee mara mma, ụmụ okorobịa ndị a bụ ndị dere ma tinye mgbakwunye iji kwado echiche ha ma mee iwu aka ike ụmụ okorobịa ndị a bụ nnukwu ndị edemede, mana ihe dị mkpa bụ na anyị na-edebe. ụmụ nwanyị nọ n'azụ oche. Nke ahụ bụ isi okwu okpukpere chi niile n'ihi na egwu ikpu na-atụ anyị. N'ụzọ ụfọdụ, ihe niile na-eduga n'egwu nke ikpu. Enwere m ike ịnụ ka ígwè typewriter na-akụ ka anyị na-ekwu okwu. Ya mere, ihe bụ ma ọ bụrụ na ị na-ahụ akwụkwọ ndị a otú a na m na-akwanyere ùgwù na ị nwere ike ghara ịhụ ha otú ahụ, ọ dị ka a ga-asị na obodo a anyị na-alụ ọgụ maka Grisham akwụkwọ akụkọ, ma ọ bụ anyị kwuputala ''[Bridges of Madison County.]]'' ala dị nsọ nke ọ dịghị onye na-ewuli elu. Ọ dịghị onye na-ewu." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "N'ezie, ọ bụghị egwuregwu, mana ugboro ole ka ị na-enweta mic n'aka gị? Ị maara? Ya mere, ọ dị m nwute ma ọ dịghị onye ọ bụla na-aga n'igbe ncha m mgbe ị na-apụ. Ya adịla onye ọ bụla gafeta. na mgbawa n'ubu m dị ntakịrị arọ. Enwere m nsogbu azụ ugbu a." * Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997). Ekwuru na mgbe ọ tụpụtara usoro "enyi enyi" nke gọọmentị etiti na-etinye ụmụ mgbei n'aka ndị na-akwado ndị na-azụ ụmụ. * "Nye m, ọ dịghị omume obi ike dị ukwuu karịa ịbụ onye na-ebu ụzọ susuo ọnụ." ** arụmọrụ nkwudo, ụbọchị amaghị {{source}} * "Echere m na anyị niile na-echeta ebe anyị nọ mgbe '' [[w:Rush Hour|Rush Hour]]" kụrụ mmiri. Nke ahụ bụ ụbọchị dị mkpa." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "Ọkọlọtọ na-acha uhie uhie nke nsogbu iri nri: muffin. Lekwasị anya na ụmụ nwanyị nwere muffins ... na mgbe ụfọdụ, m ga-eri nri muffin." ** Site na ihe nkiri TV pụrụ iche ''Janeane Garofalo'' (1997) * "Ị maara ihe dị mma gbasara ọkụ ọkụ Dixie Chicks ndị a? Ọ bụ ụzọ magburu onwe ya, ụzọ magburu onwe ya maka ndị nzuzu n'ezie iji jikọọ ọnụ. Ha na-ezute, ha na-atụba ihe ụfọdụ n'ọkụ, na-ekwu banyere Vin Diesel, na-akọ akụkọ banyere ya. onye Fox arịlịka kacha amasị ha bụ, ha na-agbanwe nọmba ekwentị na n'ọnọdụ ụfọdụ emela alụmdi na nwunye." ** arụmọrụ kwụ ọtọ, 2003 {{source}} * "Ugbu a, ka anyị kwuo maka [[w: Grover Norquist | Grover Norquist]] onye n'ezie na-egosipụta ihe ọ bụla na-ezighị ezi n'ụdị echiche nke na-achịkwa [[w: Republican Party (United States) | otu Republican]]. Ọ bụ onye mgbanwe strategist na ọ bụ onye isi [[w:Americans for Tax Reform|Americans for Tax Reform]] ugbu a, ọ dị mwute na ọ malitela [[w:Media Freedom Project|Media Freedom Project]]. Ugbu a, dị ka ị maara, ha na-eji akọ na-akpọ ihe aha ka ha dị ezigbo mma ma ihe ọ pụtara bụ na ọ ga-egbu gị, n'ụzọ ihe atụ. Ya mere, n'ime afọ 30 gara aga, dị ka ọtụtụ n'ime unu nwere ike ma ọ bụ ghara ịma, ndị aka nri agbaala mbọ ịhazigharị ọha mmadụ, nhazigharị akụ na ụba, na iweta ọchịchị gaa n'ebe a na-anabataghị ebe ọ dị tupu-[[w: New Deal | New Deal]], tupu [[w:Great Society|Great Society]], ụgbụ nchekwa tupu ọha mmadụ, okwu ikpe ziri ezi tupu ọha mmadụ, gburugburu ebe obibi nchebe, iwu ụmụaka na-arụ ọrụ, ahụike ọha na eze na nchekwa, eriri oche, njikwa ọmụmụ, ikike ịtụ vootu, nlelị: ihe ndị a bụ ihe ndị na-emesapụ aka na ndị na-aga n'ihu wetara gị, na ihe ndị a bụ ihe ndị aka nri na ndị nchekwa na-atọ ụtọ ma na-ewere dị ka ihe efu.. N'agbanyeghị nke ahụ, ha ka na-ekwu na-agba ọbara-obi-na-emesapụ aka ma ọ bụ na-emesapụ aka, ma na-enweghị liberals anyị agaghị enwe otu. Anyị agaghị enwe nchedo gburugburu ebe obibi. Anyị agaghị enwe eriri oche ma ọ bụ njikwa ọmụmụ ma ọ bụ [[w: American Civil Liberties Union | ACLU]]! Nke ọ bụla n'ime ihe ndị a! Nke a bụ ihe ndị liberals na ndị na-aga n'ihu, ma ha kpọrọ onwe ha nke ahụ ma ọ bụ na ha akpọghị, na-eme. Ha lụọ ọgụ maka ya. Ha anwụọla maka ya. Ha agbaala ịnyịnya ibu ha ụkwụ maka ya. Ya mere, mgbe ọ bụla onye ọ bụla kwuru na ndị liberals bụ wimps, biko chetara ha na ndị liberals na ndị na-aga n'ihu anwụọla ma nwee mmerụ ahụ dị egwu iji wetara gị ihe niile ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-etu ọnụ, n'ime ụlọ na mba ụwa. Grover Norquist chọrọ iweghachite gọọmentị n'oge ndị na-apụnara mmadụ ihe na (Amaghịkwa m ihe ị na-akpọ ya) na uh, ụlọ mkpọrọ ndị ji ụgwọ, na [[w: Social Darwinism | Social Darwinism]], na tupu [[w: Upton Sinclair|Upton Sinclair]] dere ''[[w:The Jungle|The Jungle]]'' na anyị nwere uh, iwu gbochiri gị mkpịsị aka na chili gị!" ** Akụkọ ọtụtụ, mgbasa ozi Eprel 21, 2005 * "Ihe kpatara na mgbasa ozi ụlọ ọrụ na-eje ozi na Republican agenda nke ukwuu bụ na ọ pụtara na ha agaghị arụsi ọrụ ike. Ha ekwesịghị ime ihe ọ bụla. Ha ekwesịghị ime akwụkwọ akụkọ nyocha. Ha ekwesịghị ime ya. banye n'ime mmiri ruru unyi nke ikwu eziokwu n'ike Ọ bụrụ na ụlọ ọrụ mgbasa ozi na-aga n'ihu na-ejere ndị nna ukwu Republican ha ozi, mgbe ahụ ọrụ ha dị mfe peasy, ọ bụ nuttin'. nweta ụfọdụ ihe site na [Karl Rove]]. Ị na-aga nzukọ Grover Norquist. Ị nweta isi okwu. Easy peasy." ** Akụkọ ọtụtụ, mgbasa ozi Julaị 12, 2005 * "Ọ dịghị ihe dị njọ na okwu ahụ na-agba izu. Ọ pụtara nanị 'iku ume ọnụ'." * Akụkọ kachasị, Nọvemba 10, 2004 mgbasa ozi * "Ọ bụghị nzuzu iche na ndị dị ike na-eme ụfọdụ ihe jọgburu onwe ha. Ma eleghị anya, ha na-apụ n'anya. Ma eleghị anya, ọ na-esi n'ebe ha nọ pụọ. Ọ na-agba snow." ** Akụkọ kachasị, Nọvemba 10, 2004 mgbasa ozi * "Piches!" ** Ọtụtụ mkpesa ** Okwu mmechi nke Garofalo maka mgbasa ozi ọ bụla, mmalite nke enwere ike ị nweta ya na N'ajụjụ ọnụ na May 6, 2004 ya na onye na-ese ihe nkiri punk rock Canada aha ya bụ [[w:Peaches (onye egwu)|Peaches]]. == Ekenyere == * [[w: Patriot Act | Patriot Act]] bụ n'ezie nkata nke 43d Reich. [http://www.boston.com/news/globe/editorial_opinion/oped/articles/2003/12/28/hate_speech_of_the_left/] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Garofalo, Janeane}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] s82emxkjezkdwdv7ugrrwrnio5yntc8 Barbara Grizzuti Harrison 0 4324 15876 15875 2023-10-24T02:56:38Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Grizzuti Harrison (14 Septemba 1934 - 24 Eprel 2002) bụ onye odeakụkọ America, onye edemede na onye edemede. ==Okwu okwuru== * M na-ajụ ikwere na trading Ezi ntụziaka bụ nzuzu. Tuna-fish casserole bụ opekata mpe dị ka ngwaahịa ụlọ ọrụ. ** E zoro aka na: Bill Adler (2001) Ụmụ nwanyị na-atọ ọchị: Ihe ọchị kacha mma sitere na ụmụ nwanyị kacha atọ ọchị nke America, p. 86 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Harrison,Barbara Grizzuti}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5quremkzcz87ei4oyw8w5uznahm5cg1 Barbara Hambly 0 4325 15878 2023-10-24T03:02:53Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Hambly (amuru August 28, 1951) bu onye ode akwukwo America na onye ode akwukwo n’ime udiri echiche fantasy, akụkọ sayensi, ihe omimi na akụkọ ifo. ==Okwu okwuru== * Ma ọtụtụ ndị na-abịakwute ya na Jaldis kemgbe ọtụtụ afọ, na-arịọ maka anwansi iji dozie ndụ ha. Ọ maghị ọgwụ ọ bụla nke a na-apụghị ịgbagọ site n'ebumnobi ya site na akara aka, ọ dịghị ọgwụ ọ bụla ga-eme ka mma ma ọ bụ d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Hambly (amuru August 28, 1951) bu onye ode akwukwo America na onye ode akwukwo n’ime udiri echiche fantasy, akụkọ sayensi, ihe omimi na akụkọ ifo. ==Okwu okwuru== * Ma ọtụtụ ndị na-abịakwute ya na Jaldis kemgbe ọtụtụ afọ, na-arịọ maka anwansi iji dozie ndụ ha. Ọ maghị ọgwụ ọ bụla nke a na-apụghị ịgbagọ site n'ebumnobi ya site na akara aka, ọ dịghị ọgwụ ọ bụla ga-eme ka mma ma ọ bụ dị njọ gbanwee mkpụrụ obi mmadụ n'ime. No sigil he’d made had ever altered the words that rose automatic to a person’s lips when they weren’t think.<br>N'agbanyeghị nke ahụ, ndị mmadụ nọgidere na-eme ihe dị ka a ga-asị na otu ụbọchị iwu nke anwansi ga-agbanwe n'otu oge na ịgba afa ga-eme ihe ndị a niile. ** Isi nke 8 (p. 133) * Ewetara m kọfị.<br>Dinar nke Prinagos ka enwetala nkwado m na-erughị eru megide White Bragenmeres n'ọnọdụ ọ bụla, n'oge ọ bụla, n'echiche, okwu, omume, spepe, na ịkpọasị. ** Isi nke 9 (p. 144) * Echere m na ị ga-enye m Mee ka ndị mmadụ ghara ịnakwere ịnyịnya tozuru etozu. "Ọ nwere ike mee ka ha ghara ịhụ ọkara ya mana ndị ọzọ ga-apụta ìhè nke ukwuu. ** Isi nke 9 (p. 145) * Olee ebe ị ga-amụta ịme kọfị dị ka nke a?.Ọ bụrụ na wizardry kwụsịrị ịkwụ ụgwọ, n'ezie a ga-anabata gị n'ozi nna m."<br>“Gịnị ka ị pụtara, ma ọ bụrụ na wizardry kwụsịrị ịkwụ ụgwọ? Rhion chọrọ n'iwe mkparị. N'otu ihe, dị ka ị chọpụtala, wizardry adịghị akwụ ụgwọ, na nke ọzọ, na-eme ka kọfị dị mma "bụ wizardry. ** Isi nke 9 (p. 145) * Ịhụnanya na ịkpọasị dị nnọọ nso, akụkụ abụọ nke otu mkpụrụ ego nke aha ya bụ Mkpa. ** Isi nke 9 (p. 153) * Gịnị mere ha ji akpọ ha speeji ịhụnanya? ọ gbakwụnyere nke ukwuu. "Ọ bụghị ịhụnanya, ị maara. <br>"Ma eleghị anya, n'ihi na ụfọdụ ndị enweghị ike ịkọ ọdịiche ahụ Ma ọ bụ ọ bụrụ na ha chere na e nwere ọdịiche, ha achọghị ịma. ** Isi nke 9 (p. 156) * Ndị nchụàjà Agọn ji nkà mmụta ihe na-ahụ ihe ndị nchụàjà nke òtù nzuzo nile nke chi ahụ hụrụ: ìgwè ndị ikom na ndị inyom na-adịghị mkpa ịrịọ chi dị iche iche maka enyemaka, ihe ịma aka megide ikike ha, na ajụjụ dị ndụ banyere ụzọ ahụ. ha kwuru na ụwa rụrụ ọrụ. ** Isi nke 10 (p. 183) * Ugbu a, ha enyefewo Agọn uche ha, ọ bụkwa Agọn mere ihe site n’aka ha—ha nwere ike iledo ndị na-enyere ha aka, ha nwere ike ịrara ndị enyi ha nye, ha nwere ike imekpọ ndị na-adịghị ike ahụ́, gbaa onwe ha akwụna, kụgbuo otu agadi onye ngwụrọ na-enweghị enyemaka. n'ụzọ, ma na-anọgide, n'ime obi ha, ezi ndị mmadụ, obi oma, ndị nwoke na ndị inyom kwesịrị nsọpụrụ, n'ihi na ọ bụ, ka e mesịrị, Chineke Veiled bụ onye na-eme ihe, ọ bụghị ha. ** Isi nke 13 (p. 225) * Site n’ihe m ghọtara na ọ bụ nanị ndị nchụàjà Agọn na-azọrọ na ha ahụwo ihe ọjọọ ndị ahụ dị ukwuu, mgbe ahụ, ha yikwara nnọọ ka hà bụ ihe ọ bụla ga-adabara nzube Agon n’oge ahụ. ** Isi nke 15 (p. 257) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hambly,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3is1tlz7fpm3bon68hm9doxn16m8pua Barbara Harbach 0 4326 15880 2023-10-24T03:07:00Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Harbach (amuru Febụwarị 14, 1946) bụ onye odee, onye na-agụ ụbọ akwara, onye nhazi na onye nkuzi. Kemgbe 2004, ọ kuziri egwu na Mahadum Missouri-St. Louis. Ọ tọrọ ntọala Women in the Arts-St. Louis iji mee ka ọrụ ụmụ nwanyị pụta ìhè ma nweta ọtụtụ ihe ngosi maka ndị egwu na ndị na-ede egwú. N'afọ 1989, Harbach tọrọ ntọala obere Vivace Press, iji bipụta egwu site n'aka ndị na-ede egwú na-enw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Harbach (amuru Febụwarị 14, 1946) bụ onye odee, onye na-agụ ụbọ akwara, onye nhazi na onye nkuzi. Kemgbe 2004, ọ kuziri egwu na Mahadum Missouri-St. Louis. Ọ tọrọ ntọala Women in the Arts-St. Louis iji mee ka ọrụ ụmụ nwanyị pụta ìhè ma nweta ọtụtụ ihe ngosi maka ndị egwu na ndị na-ede egwú. N'afọ 1989, Harbach tọrọ ntọala obere Vivace Press, iji bipụta egwu site n'aka ndị na-ede egwú na-enweghị atụ. Na 1993 ọ bụ onye rụpụtara akwụkwọ akụkọ, Women of Note Quarterly, wee gaa n'ihu dị ka onye nchịkọta akụkọ ya. ==Okwu okwuru== * Civil-Civility na-egosi omume na edemede nke ụmụ nwanyị nwere obi ike bụ ndị m chere na ha na-emegide ihe ọ bụla iji nyere ụmụ nwanyị na mmadụ aka. **[https://barbaraharbach.com/fanfare-magazine-september-october-2021] * Omenala nke igbochi ụmụ nwanyị ndị na-ede egwú na ndị na-eme ihe nkiri gara ọtụtụ narị afọ laa azụ na Germany na mba ndị ọzọ. **[https://barbaraharbach.com/fanfare-magazine-september-october-2015] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Harbach,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t17gdanbqkifxnd6ezkp5vcjsva2kwf Barbara Harvey 0 4327 15882 2023-10-24T03:12:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Fitzgerald Harvey CBE FBA (amụrụ 1928) bụ onye Britain oge ochie. ==Okwu okwuru== * E kwekọrịtala ugbu a na akụ̀ na ụba nke ebe ọdịda anyanwụ Europe dara n'oge emepechabeghị anya, ma a ka na-arụrịta ụka ihe ndị na-akpata ịda mbà n'obi a na oge ọ ga-ewe. w:Michael Postan | Prọfesọ Postan na-arụ ụka na ịda mbà n'obi nwere njikọ chiri anya na mbelata nke ọnụ ọgụgụ ndị bi na mmalite narị afọ n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Fitzgerald Harvey CBE FBA (amụrụ 1928) bụ onye Britain oge ochie. ==Okwu okwuru== * E kwekọrịtala ugbu a na akụ̀ na ụba nke ebe ọdịda anyanwụ Europe dara n'oge emepechabeghị anya, ma a ka na-arụrịta ụka ihe ndị na-akpata ịda mbà n'obi a na oge ọ ga-ewe. w:Michael Postan | Prọfesọ Postan na-arụ ụka na ịda mbà n'obi nwere njikọ chiri anya na mbelata nke ọnụ ọgụgụ ndị bi na mmalite narị afọ nke iri na anọ wee bute ya site n'ọrụ nlele Malthusian na ike ọgwụgwụ ala. ** cite journal|doi=10.2307/3678793|jstor=3678793 |title=Uche ndị mmadụ na England n’agbata afọ 1300 na 1348 42 |s2cid=146549356 * Ọtụtụ ọrụ dị oke mkpa maka ịga n'ihu na ọganihu nke ọha mmadụ nyere iwu nwere oke mmasị maka ndị na-arụ ya. Otú o sina dị, ndị ikom na ndị inyom e mere ka ha na-arụ ọrụ mgbe nile ma ọ bụ mgbe nile na Middle Ages enyela otu n'ime isi isiokwu na ọmụmụ nke oge, n'ihi na nke a bụ ihe anyị na-amụ na ụlọ ọrụ nke ịgba ohu, serfdom na [[w] :Villeinage|villeinage]]—ha atọ ahụ bụ ụzọ na ụzọ isi mee ka ndị ọrụ na-achọghị ịrụ ọrụ kwenye. ** cite journal|doi=10.1017/S0022046900056384|title=Ọrụ na Festa Ferianda na Medieval England |year=1972 |journal=The Journal of Ecclesiastical History | mpịakọta = 23 | mbipụta = 4 | ibe = 289–302 |s =162393553 * N’agbata narị afọ nke iri na ise ruo ná ngwụsị, atụmanya ndụ nke onye mọnk mgbe ọ dị afọ 20 dara afọ asatọ, ma mgbe ọ dị afọ 25 ji ihe karịrị isii. ** kpọtụ akwụkwọ|url=https://books.google.com/books?id=pyzZAAAMAAJ&q=christ++| ibe = 115 | aha = Ibi na ịnwụ na England, 1100-1540: Ahụmahụ Monastic | isbn=978-0-19-820161-8 | afọ=1993 * N'ime Ọchịchị ya, St. Benedict nyere otu onye ọrụ ọchịchị ihe niile metụtara ihe onwunwe nke ebe obibi ndị mọnk ahụ. w:Cellarer | cellarer, dị ka a na-akpọ ya, ga-agbaso ntụziaka nke abbot n'ihe nile, ma na nke a, ọ bụ inye ndị mọnk ohere nri ha ruru n'oge a kara aka, lekọta ihe oriri. nrịanrịa, ụmụntakịrị ndị bụ akụkụ nke ndị mọnk mgbe ahụ, na ndị ogbenye, na-elekọta arịa na ihe anụ ọhịa ahụ dị ka à ga-asị na ihe ndị a bụ arịa dị nsọ nke ebe ịchụàjà. ** cite akwụkwọ|isi = Okwu mmalite|isi-url=https://books.google.com/books?id=grSkz-yx5L4C&pg=RA1#v=onepage&q=benedict%20entrusted&f=false | ibe =xiii |title=Ndị nrubeisi nke Westminster Abbey na ndekọ ego ha, c. 1275-1540 | isbn=9780851158662 | afọ=2002 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Harvey,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4v1spcbbpbcrvtohegvejvvxp3vkuyt Pamela Geller 0 4328 15883 2023-10-24T03:15:23Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Pamela Geller|Pamela Geller]]''' (amụrụ June 14, 1958) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America, onye nkọwa na onye isi oche [[w:Stop Islamization of America|American Freedom Defence Initiative]] nke ya na [[Robert Spencer] mebere. A maara ya maka ọnọdụ megidere Islam na mmegide megide ihe omume na ihe kpatara ndị Alakụba, dị ka nrụpụta nke [[w:Park51|Islamic community center]] n'akụkụ ebe mbụ w:World Trade Center|...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Pamela Geller|Pamela Geller]]''' (amụrụ June 14, 1958) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị America, onye nkọwa na onye isi oche [[w:Stop Islamization of America|American Freedom Defence Initiative]] nke ya na [[Robert Spencer] mebere. A maara ya maka ọnọdụ megidere Islam na mmegide megide ihe omume na ihe kpatara ndị Alakụba, dị ka nrụpụta nke [[w:Park51|Islamic community center]] n'akụkụ ebe mbụ [[w:World Trade Center|Ụwa ụwa. Ebe ahia]. A kọwawo echiche ya dị ka ihe megidere Islam ma ọ bụ [[w:Islamophobia|Islamophobic]]. Ọ na-ekwu na ịde blọgụ na mkpọsa ya na United States megidere ihe ọ kpọrọ "na-akpụ akpụ [[w:Sharia|Sharia]]" na mba ahụ. A kọwara ya dị ka onye nkatọ nke [[w:radical Islam|radical Islam]] na kọwara onwe ya dị ka onye na-emegide [[w:Criticism of Islamism| Islam ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emegide]. == Okwu okwu == ===2010=== * M ga-ekwu na ndị Alakụba na-eyi ọha egwu na-eme Islam dị ọcha, Islam mbụ. ** [http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/1008/17/acd.01.html "Firestorm Toro Over Islamic Center Near Ground Zero"], Anderson Cooper 360°, ''CNN'' (17 August 2010) ) * Islam bụ echiche na-emegide ndị Juu, na-akpachapụ agbụrụ n'ụwa niile. ** [http://pamelageller.com/2010/11/new-york-times-con-job-daisy-khan-had-never-seen-so-many-jews-in-her-life.html/ NY Times Con Job: "DAISY KHAN ahụbeghị ọtụtụ ndị Juu na ndụ ya." "pamelageller.com"] (Nọvemba 14, 2010) ===2011=== * Ekwenyere m na ọtụtụ ndị Alakụba bụ ndị ụwa. Ekwetaghị m na ọtụtụ ndị Alakụba na-edebanye aha na okpukpe okpukpe Islam site n'echiche ọ bụla. Na anyị chọrọ ndị Alakụba ụwa ka ha merie n'agha maka mgbanwe nke Islam. ** [http://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/religion/man-behind-mosque/pamela-geller-this-is-a-clash-of-civilizations/ Pamela Geller: "Nke a bụ Nsogbu nke mmepeanya"],"PBS" (27 Septemba 2011) * Ya adịla mgbe, laghachi azụ. Isi adịghị ike dị ka ọbara na shark. ** [https://www.youtube.com/watch?v=XLzlQ7WrvfQ&t=0h20m41s "Pamela Geller na-agwa Sugar Land Tea Party na Sugar Land, Texas"], Sugar Land, Texas * Echela otu nkeji na ihe ị na-eme adịghị mkpa. Ekwetala otu sekọnd na onye ọ bụla enweghị ike ịgbanwe ụzọ nke ihe omume mmadụ, n'ihi na onye ọ bụla nwere ike ime ma gbanwee usoro ihe omume mmadụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=XLzlQ7WrvfQ&t=0h28m21s "Pamela Geller na-agwa Sugar Land Tea Party na Sugar Land, Texas"], Sugar Land, Texas ===2021=== * Dr. Ndị otu Shiva chọtara mwapụta mberede na ntuli aka oyiri n'etiti 11-04-2020 na 11-09-2020. Enweghị aha maka oyiri na akụkọ Maricopa Canvass. Ndị ntuli aka 17,126 zitere na vootu abụọ ma ọ bụ karịa (mbigharị). **[https://gellerreport.com/2021/09/arizona-forensic-audit-report-over-57k-illegal-ballots-23000-phantom-voters-more- than-4-times-amount-separating-president -trump-and-joe-biden-in-arizona.html/ 25 Septemba 2021] gbasara [[w:Shiva Ayyadurai|Shiva Ayyadurai]] == Njikọ dị n'ime == ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * {{webụsaịtị gọọmentị|http://pamelageller.com}} * [http://freedomdefense.typepad.com/ Freedom Defense Initiative] * [http://sioaonline.com/ Kwụsị Islamization nke America] {{DEFAULTSORT:Geller, Pamela}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] qpyhvdwhggjo2t3p11abiekuc51geix Barbara Hogan 0 4329 15884 2023-10-24T03:15:40Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Hogan (amụrụ 28 February 1952) bụ onye bụbu onye minista ahụike na nke ụlọ ọrụ ọha na Cabinet nke South Africa. ==Okwu okwuru== * Anyị ma na nje HIV na-ebute AIDS. **[http://content.time.com/time/quotes/0,26174,1850077,00.html Nkosikhona Duma, Quote of the Day. Oge. Tuzdee, Ọkt 14, 2008] * Echere m na anyị kwesịrị ileba anya nke ọma n'ihe na-ewepụ ndị isi ojii South Africa isonye na akụ na ụba, mana anyị ga-ag...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Hogan (amụrụ 28 February 1952) bụ onye bụbu onye minista ahụike na nke ụlọ ọrụ ọha na Cabinet nke South Africa. ==Okwu okwuru== * Anyị ma na nje HIV na-ebute AIDS. **[http://content.time.com/time/quotes/0,26174,1850077,00.html Nkosikhona Duma, Quote of the Day. Oge. Tuzdee, Ọkt 14, 2008] * Echere m na anyị kwesịrị ileba anya nke ọma n'ihe na-ewepụ ndị isi ojii South Africa isonye na akụ na ụba, mana anyị ga-agaferịrị ịmepụta otu ndị isi ojii, anyị ga-erute ebe ezigbo mkpa dị. ugbua. **[https://ewn.co.za/2022/08/21/barbara-hogan-critical-of-bee-says-it-fosters-a-culture-of-entitlement Nkosikhona Duma, BARBARA HOGAN CRITICAL OF BEE , KWURU na Ọ na-akwalite Omenala Ikike, Akụkọ Ndịàmà Anya. Ọgọstụ 21, 2022 16:35 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hogan,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] r4l82j07ezd54955dlhrxaif1ghlisf Barbara Kellerman 0 4330 15885 2023-10-24T03:21:24Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Kellerman bụ ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na Prọfesọ nke Ọchịchị Ọha na Mahadum Harvard nke John F. Kennedy School of Government. Ọ họọrọ site Forbes.com dị ka n'etiti "Top 50 Business Thinkers" 2009, na họọrọ site Leadership Excellence dị ka Top 15 "Best Minds on Leadership" 2008-2009 ==Okwu okwuru== * Ọ na-esiri m ike ịnụ ebe anyị ruru. Ana m arịa ọrịa ịnụ ka n'...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Kellerman bụ ọkà mmụta sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na Prọfesọ nke Ọchịchị Ọha na Mahadum Harvard nke John F. Kennedy School of Government. Ọ họọrọ site Forbes.com dị ka n'etiti "Top 50 Business Thinkers" 2009, na họọrọ site Leadership Excellence dị ka Top 15 "Best Minds on Leadership" 2008-2009 ==Okwu okwuru== * Ọ na-esiri m ike ịnụ ebe anyị ruru. Ana m arịa ọrịa ịnụ ka n'ọnọdụ ụfọdụ ụmụ nwanyị na-anọchi anya ụmụ nwoke, na-aga n'ihu n'ọkwa nke nchịkwa etiti na nke elu. Karịsịa, m na-arịa ọrịa ịnụ banyere pipeline, banyere ụzọ n'elu chere na ọ bụ oke na ụmụ nwanyị ndị ga-, na oge zuru oke, na-enweta ụgwọ ọrụ maka ndidi na omume ọma ha. Ọnụ ọgụgụ ndị a na-ekwu maka onwe ha: Pasent atọ nke ụlọ ọrụ Fortune 500 bụ ndị inyom na-eduzi; Pasent 16.8 nke ndị otu US Congress bụ ụmụ nwanyị; Pasent 7 nke ngalaba injinia nwere ikike na ụlọ ọrụ afọ anọ bụ ụmụ nwanyị. Nke bụ́ eziokwu bụ na n’ihe metụtara ọchịchị, ụmụ nwanyị n’ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n’ógbè ọ bụla adịchaghị mma karịa ka ha dị n’ọgbọ gara aga. ** Barbara Kellerman na Harvard Business Review; Kwuru na [http://theweek.com/articles/494754/quote-week-barbara-kellerman Quote nke izu: Barbara Kellerman na the week .com, Eprel 30, 2010. * 'Ịghọ onye ndú abụrụla mantra Mmụba na-agbawa agbawa nke 'ụlọ ọrụ ndị isi' dabere na nkwenye na idu ndú bụ ụzọ nke ike na ego, usoro maka mmezu, yana usoro maka ịmepụta mgbanwe. Ma e nwere eziokwu ndị ọzọ yiri ya: na ndị ndú nke ụtarị ọ bụla bụ ndị a na-akọcha; na nkuzi ndu nke na-adịghị agwụ agwụ ma na-adịkarị elu emebeghị ka anyị bịaruo nso nirvana; na ndị na-eso ụzọ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ n'ebe nile aghọwo, n'otu aka, ndakpọ olileanya na ndakpọ olileanya, na, n'aka nke ọzọ, nwere ikike na agbasie ike. ** Barbara Kellerman (2012), Ọgwụgwụ nke ndu, Harper Collins Publishers; Nkọwa akwụkwọ * Ụmụ nwanyị ndị na-anaghị ahapụ ọrụ ọkachamara na-achọkarị nwere ike ịpụ n'ọrụ ezinụlọ na-achọsi ike. ** p. 6 * Ndị inyom na-eche ahịa ahịa nke ụmụ nwoke na-adịghị eche ihu. Ndị isi ụmụ nwanyị na-achọsi ike nwere ike ịbụ ndị a masịrị ha mana ha anaghị asọpụrụ, ma ọ bụ ndị a na-akwanyere ùgwù mana ha anaghị amasị ha, na ntọala ndị nwere ike ịchọ ka ndị mmadụ n'otu n'otu bụrụ ha abụọ ka ha wee nwee ihe ịga nke ọma. ** p. 7 * Ndị mmadụ na-eto ngwa ngwa karịa ndị ikom na ikike idu ndú ma na-anabata ndị nwoke ngwa ngwa dị ka ndị isi. Ihe na-ekwusi ike n'ime nwoke nwere ike ịpụta ihe na-adịghị mma n'ime nwanyị, na ndị isi nwanyị nwere ike ịpụta oke nwanyị ma ọ bụ na ọ bụghị nwanyị zuru oke. ** p. 7 * Ụkpụrụ abụọ n'ọrụ ụlọ gbanyere mkpọrọgwụ n'omume omenala na omume ebe ọrụ. A na-edobe ndị nne na-arụ ọrụ n'ụkpụrụ dị elu karịa ndị nna na-arụ ọrụ, a na-akatọkarịkwa ha maka itinye mgbalị siri ike, dịka nne na nna ma ọ bụ ndị ọkachamara. Ndị yiri ka hà dị njikere ịchụrụ ezinụlọ n'àjà mkpa maka ihe a chọrọ n'ebe ọrụ dị ka ndị nne. Ndị na-ewe ogologo oge ezumike ma ọ bụ obere oge na-egosi enweghị ndị isi. Ozi ndị a agwakọtara na-eme ka ọtụtụ ụmụ nwanyị nwee mmetụta na-adịghị mma na ihe ọ bụla ha na-eme, ha kwesịrị ịdị na-eme ihe ọzọ. ** p. 12 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kellerman,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3x7b9g30vj5bwc53ip6wclrx9l1u8rf Barbara Lerner Spectre 0 4331 15886 2023-10-24T03:26:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Lerner Specter (amụrụ na 1942) bụ onye nkuzi agụmakwụkwọ na nkà ihe ọmụma, onye bụ onye nrụpụta ntọala nke Paideia, European Institute for Jewish Studies na Sweden, ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ na-abụghị ọgbakọ hiwere na 2001. ==Okwu okwuru== * Ihe bụ isi ebe a bụ na n’ezie n’akụkọ ihe mere eme, ndị Turkey adịghị ka ndị Nazi; Ndị Armenia adịghị ka ndị Juu; na mgbalị ime ka ndị Am...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Lerner Specter (amụrụ na 1942) bụ onye nkuzi agụmakwụkwọ na nkà ihe ọmụma, onye bụ onye nrụpụta ntọala nke Paideia, European Institute for Jewish Studies na Sweden, ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ na-abụghị ọgbakọ hiwere na 2001. ==Okwu okwuru== * Ihe bụ isi ebe a bụ na n’ezie n’akụkọ ihe mere eme, ndị Turkey adịghị ka ndị Nazi; Ndị Armenia adịghị ka ndị Juu; na mgbalị ime ka ndị America kwenye na ha bụ okwu nduhie, ọ bụghị akụkọ ihe mere eme. Ọdachi Armenia dị adị ma dị egwu, ma ọ bụghị nanị ọdachi dị egwu na Turkey na 1915 ma ọ bụghị mgbukpọ; ọ bụ na n'etiti agha sara mbara nke wetara ọnwụ na mbibi nye ọtụtụ nde mmadụ n'akụkụ niile, ndị Armenia na-achị mba lụrụ agha iji nweta otu mpempe Turkey maka mba nke ha, ma furu efu. ** isi mmalite: [https://www.nationalreview.com/2007/10/history-speaks-barbara-lerner/"History Speaks, "Nlebaanya Mba" (October 8, 2007) * Anyị enweghị ike ikwe ka ndị na-anụ ọkụ n'obi na-aga n'ihu endwhitepeople Anaghị m ekwu maka ikpochapụ ndị na-achọpụta dị ka ndị ọcha, ọ bụ maka ịkwụsị ihe ùgwù ọcha. Gosi m na UN OSAPG kpuchie ebe o kwuru na ndị ọcha bụ otu echedoro? mgbukpọ bụ naanị otu echedoro. ** isi mmalite: [https://web.archive.org/web/20150324142806/https://twitter.com/barbara_spectre/status/545366064024940544 Twitter] (December 17, 2014) * Ịbụ onye Juu bụ ụdị njirimara a na-ahụ anya na-agbajighị agbaji laa azụ 3000 afọ, ọcha bụ ihe e wuru site na 200 ybp. ** isi iyi: [https://web.archive.org/web/20150712181104/https://twitter.com/barbara_spectre/status/554422393951633408 Twitter] (2015) * M na-eche na a na-amaliteghachi nke mgbochi Semitism n'ihi na n'oge a na Europe amụtabeghị otú e si eme multicultural, na echere m na anyị ga-abụ akụkụ nke mgbanwe ahụ nke ga-emerịrị. Europe agaghị abụ obodo monolithic nke dịbu na narị afọ gara aga. Ndị Juu ga-anọ n’etiti nke ahụ. Ọ bụ nnukwu mgbanwe maka Europe ime. Ha na-abanye ugbu a n'ụdị omenala dị iche iche na ndị Juu ga-ewe iwe n'ihi ọrụ anyị na-edu. Ma na-enweghị ọrụ ahụ na-eduga, na enweghị mgbanwe ahụ, Europe agaghị adị ndụ. ** isi mmalite: [https://player.vimeo.com/video/14907669 Obodo ndị Juu nke Sweden] (Septemba 12, 2010) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Spectre, Barbara Lerner}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rshwq4kifyb7x6h7dnhlma5g7lpxfjx Julie Gold 0 4332 15888 2023-10-24T03:27:17Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Julie Gold|Julie Gold]]''' (amụrụ [3 February] [1956]) bụ onye New York na-agụ abụ. == Okwu okwu == * ''' Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere ịhụnanya sitere n'obi [ọchịchọ]. Site na nkeji m nụrụ [egwu] amaara m ihe mere m ji [amụrụ].'''' Iji mee egwu egwu iji gee egwu egwu, na n'ihi ihe ụfọdụ enwere m obi ụtọ na m ga-ebi ndụ mara mma dị ka a. onye na-egwu egwu. Amaghị m. Ahụrụ m ihe niile n'anya "[eke]"....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Julie Gold|Julie Gold]]''' (amụrụ [3 February] [1956]) bụ onye New York na-agụ abụ. == Okwu okwu == * ''' Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere ịhụnanya sitere n'obi [ọchịchọ]. Site na nkeji m nụrụ [egwu] amaara m ihe mere m ji [amụrụ].'''' Iji mee egwu egwu iji gee egwu egwu, na n'ihi ihe ụfọdụ enwere m obi ụtọ na m ga-ebi ndụ mara mma dị ka a. onye na-egwu egwu. Amaghị m. Ahụrụ m ihe niile n'anya "[eke]". A bụ m onye hụrụ anụmanụ n'anya, mana enweghị m amamihe ịbụ onye dibịa afa, ma ọ bụ [obi] ịbụ onye dibịa bekee mere m na-ebe akwa anụ ọ bụla merụrụ ahụ. … M nwere ike ịbụ onye na-elekọta anụ ụlọ na-enyere ụmụ anụmanụ aka ịzụ nri. Na-eri nri ma ọ bụ na-azụ nnukwu nwamba ma ọ bụ ihe ọ bụla. Amaghị m ihe ọzọ m gaara eme, n'ihi na egwu na-amasị m nke ukwuu. Maka onye ọ bụla nwere ọkpụkpọ ahụ ma na-agbalịkwa ịkpata ihe e ji ebi ndụ na ya, ọ na-esi ike n'ezie. Inweta gigs na a na-ege ntị. Inweta [[w:nkwanyere ugwu|nkwanyere ugwu]], o siri ike. Ọ bụ ihe jikọrọ anyị niile n'ihi na a jụrụ anyị ma nwee nkụda mmụọ. Ma anyị maara n'ime obi anyị ihe kpatara anyị ji nọrọ ebe a. * Ajụrụ ya ihe ọ nwere ike ịbụ ma ọ bụrụ na ọ bụghị onye egwu, na mkparịta ụka [http://www.wjffradio.org/FolkPlus/interviews/Gold.html gbara Angela Page na '' Folk Plus '' WJFF Radio (24 June 2000)] === [[w:Site n'ebe dị anya|Si n'ebe dị anya]] (1985) === [https://www.youtube.com/watch?v=lN4AcFzxtdE Bette Middler arụmọrụ (1990)] · [https://www.youtube.com/watch?v=hfG22itEEfw Byrds arụmọrụ (1990)1990)] · [https://www.youtube.com/watch?v=F4q9JUMF0oc arụmọrụ Julie Gold (2010)] </small> * '''Site n'ebe dị anya, e nwere [mmekọrịta]] <br /> Ọ [echoes] site n'ala ahụ <br /> Ọ bụ [olu] nke [olileanya] , ọ bụ olu [udo] <br /> Ọ bụ olu [[w:Humanity|mmadụ ọ bụla]].''' * '''Site n'ebe dị anya anyị bụ ngwá ọrụ <br /> Na-ejegharị n'otu ìgwè egwu''' <br /> Na-egwu [[abụ]] nke olileanya, na-akpọ abụ udo <br /> Ha bụ abụ nke ọ bụla. nwoke. * Site n'ebe dị anya ị dị ka [enyi] <br /> N'agbanyeghị na anyị nọ na [agha]<br /> '''Site n'ebe dị anya, enweghị m ike ịghọta <br /> Gịnị bụ agha a niile. maka.'' ** Ụdị [[w:Bette Middler|Bette Middler]] na-agbanwe ahịrị ikpeazụ nke stanza a ka ọ bụrụ "Gịnị bụ ihe a niile [ịlụ ọgụ]." * Site n'ebe dị anya enwere nkwekọ <br /> Ọ na-esikwa n'ala pụta <br /> ''' Ma ọ bụ olileanya olileanya, ọ bụ ịhụnanya nke ịhụnanya <br /> Ọ bụ [[obi]] nke nwoke ọ bụla. <br /> (Onye ọ bụla)''' <p> Ọ bụ olile anya, ọ bụ ịhụnanya nke ịhụnanya <br /> Nke a bụ abụ nwoke ọ bụla. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [http://www.juliegold.com saịtị JulieGold.com] {{DEFAULTSORT:Gold, Julie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 95i77x12rabavr3ek1gdv1b2vhkh426 Barbara Liskov 0 4333 15890 2023-10-24T03:30:53Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara Liskov (amụrụ 1939-11-07 dị ka Barbara Jane Huberman) bụ ọkà mmụta sayensị kọmpụta America bụ onye nyere aka n'ịsụ ụzọ n'asụsụ mmemme ma kesaa kọmputa. ==Okwu okwuru== * Abstraction data na-enye otu uru dị ka usoro, mana maka data. Cheta na isi echiche bụ ikewapụ ihe abstraction bụ otú e si eme ya ka e nwere ike dochie mmejuputa nke otu abstraction n'efu. ** Okwu ọnụ a, nke na-akọwa nke ọma w:Liskov S...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara Liskov (amụrụ 1939-11-07 dị ka Barbara Jane Huberman) bụ ọkà mmụta sayensị kọmpụta America bụ onye nyere aka n'ịsụ ụzọ n'asụsụ mmemme ma kesaa kọmputa. ==Okwu okwuru== * Abstraction data na-enye otu uru dị ka usoro, mana maka data. Cheta na isi echiche bụ ikewapụ ihe abstraction bụ otú e si eme ya ka e nwere ike dochie mmejuputa nke otu abstraction n'efu. ** Okwu ọnụ a, nke na-akọwa nke ọma w:Liskov Substitution Principle|Liskov Substitution Principle, e mere n'oge isi okwu ya na w:OOPSLA|OOPSLA 87. Ụkpụrụ a aghọwo otu n'ime isi ihe. ụkpụrụ nke ọgbara ọhụrụ Software Engineering, otu n'ime ise w:SOLID|SOLID[https://devopedia.org/solid-design-principles#milestones software design ụkpụrụ]. * Otu n'ime ụmụ nwanyị iri ise kacha mkpa na sayensị * onye bụ isi na mmepe nke ngwa na-arụ ọrụ na mkpokọta kọmputa kesara ** cite news| last1=Svitil|first1=Kathy|title=Ụmụnwaanyị iri ise kacha mkpa na Sayensị|url=https://www.discovermagazine.com/the-sciences/the-50-most-important-women -in-science| nweta =1 Mee 2019| onye mbipụta = Chọpụta | ụbọchị = 13 Nọvemba 2002 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Liskov, Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] n8fyklcx64p8pvgrdqu6a2vu3ga5d7j Tanya Gold 0 4334 15896 15895 2023-10-24T03:38:48Z Mercyjamb123 446 /* "Akwụkwọ Adrian Mole gaara ede (ọ bụrụ na ọ kpọrọ Israel asị)" (2023) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Tanya Gold|Tanya Gold]]''' (amụrụ 31 Disemba 1973) bụ onye nta akụkọ nweere onwe ya na Bekee. == Okwu okwu == * Ntinye aka ndị ama ama na ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ihe jọgburu onwe ya. Ekwesịrị itinye ya na uzuzu, ọkachasị post-[Jimmy Savile] - onye nọrọ ọtụtụ ezumike na [[w: Checkers | Checkers]] na [[w:MargaretThatcher|MargaretThatcher]], n'oge nke ọ na-ede “Ọ bụrụ na mba. ihe mberede, ekwentị Jimmy Savile" na akwụkwọ ndetu ọ bụla dị n'ime ụlọ, ọ bụrụ na ịchọrọ foto abalị ka ị na-ata. Ọ bụ na ndị isi anyị amụtabeghị izobe n'ebe ndị na-akpa ọchị ndị a dị egwu? Onye ama ama bụ ihe na-adịghị mkpa, ma mgbe ọ na-abịaru nso n'ike, ọ na-elekwa nke ahụ anya. Gongs maka ndị dike ntụrụndụ ọkụ, ka ọ dị ugbu a, na-akparị onye ọ bụla: gong maka ọchị. Leering na ''[[w:Strictly Come Dancing|Bịa egwu egwu]]''' na ijide ogwe aka ụmụ nwanyị na-asọ mpi ọ bụ ọrụ ọha na eze kwesịrị ịbụ onye agha? ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2014/jul/03/celebrities-trivialise-politics-politicians-david-cameron-cool-britannia "Ndị na-eme ememme na-eleda ndọrọ ndọrọ ọchịchị anya - yabụ gịnị kpatara ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ga-eji na-ama ha ikpe?"] , ''Onye nche'' (3 Julaị 2014) ** ''Strictly Come Dancing'' bụ Sir [[w:Bruce Forsyth|Bruce Forsyth]] kwadoro site na 2004 ruo 2014. Ọ bụ [[w: Knight Bachelor | knighted]] na 2011. * [Na nleta nke atọ nke Gold na ihe omume Trews Musings [[w:Russell Brand|Russell Brand]] Enwere akwara miri emi nke obi ọjọọ n'ime Brand, ihe anụ ọhịa kpamkpam, mana ejima ya dịkwa ebe ahụ: ihe dị nro ma dịkwa ngwa ngwa. Ikiri ụdị ndị a na-alụso ya ọgụ bụ, n'ozuzu, mmasị ya. Okpukpe ya na-adabere n'echiche bụ na mmadụ n'otu n'otu na-ebibi anyị. Ma ọ pụghị ịla azụ onwe ya. Ọ bụ dichotomy na-eme mkpọtụ nke ukwuu.<br/>N'ikpeazụ, ọ na-akwagharị. O nwere ogologo, nwayo na-emechi anya-mmak na ndị ikom na ndị inyom; Ikuku dị mmiri mmiri na agụụ mmekọahụ na-eme ka ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị. The Trews abụghị ahụmahụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ bụghị ma ọlị. Brand tọrọ ntọala obere okpukpe, ọ gaghị adị ndụ ya. Ọ bụ onye riri ahụ na-ejupụta oghere nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emebu; ọ bụ ihe mgbaàmà nke nnọọ ennui ọ kpọrọ asị. O nweghịkwa ike ịme ntuli aka. ** [https://www.thetimes.co.uk/article/b71d0d49-a95a-4500-b8ff-5c91aa4f9412?shareToken=b5844dd7dc0b011b25f6cd5fb3f188e3" Ọ bụ ihe niile gbasara "1 ụbọchị nke 5 nke May"]2) ** N'oge [[w:2015 United Kingdom general election|2015 UK general election campaign]], [[w:Labour Party (UK)|Labour Party]] onye ndu [[w:Ed Miliband|Ed Miliband]] mere ka ọ pụta ìhè na Brand's ihe nkiri TV online ''The Trews''. * Mgbe ahụ [[w:Jackie Walker (activist)|Jackie Walker]] nke [[w:Momentum (nzukọ)|Momentum]] kwuru, sị, "Mgbochi Semitism abụghị ihe pụrụ iche karịa ihe ọ bụla ọzọ ụdị ịkpa ókè agbụrụ." Enwere m obi ụtọ. Echere m na ọ bụ akara ahụ ha nọworo na-echere.<br />Gịnị ka m nụrụ n'ahịrịokwu dị nta ahụ? Ikekwe enwere m mmetụta uche. [https://www.thejc.com /news/news/trudy-gold-'anyị-niile-etinye-mkpụrụ obi-anyị-n'ime-nkụzi-banyere-shoah-n'ụzọ kwesịrị ekwesị'-1LAdf4ldXiBaE7LvAlzsiH Nne m] bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke [[w:Mgbukpọ ahụ|Mgbukpọ ahụ]]. na-eme njem na Europe kemgbe narị afọ iri asatọ, na-akụziri ndị mmadụ otú e si akụzi Oké Mgbukpọ ahụ na mba ndị o mere, apụrụ m ịgwa gị, na-enweghị akwụkwọ ntụaka ọ bụla, na ọ dịghị mma ikwu banyere ndị Juu na akwụkwọ ndị Europe ruo mgbe [[w:Gotthold Ephraim Lessing|Gotthold Lessing]]'s ''Ndị Juu'', n'afọ 1749. Enwere m ike ịgwa gị na mgbe [[w:Edward I nke England |Edward I]] [[w:Edict of Expulsion|chụpụrụ ndị Juu. Site n'England na 1290]], onye isi ụgbọ mmiri, mgbe ọ nara ego ha maka njem, tụba ụfọdụ n'akụkụ ájá, ma hapụ ha ka ha nwụọ, anụghị m okwu na-agafe .. Anụrụ m ịba mba nke ukwuu site n'aka Walker nke na-ekwu maka izugbe: na ebighị ebi, omume rụrụ arụ nke ndị Juu: na nchegbu ndị Juu maka nchekwa ndị Juu na maka ncheta nke ndị Juu nwụrụ anwụ bụ ihe e merụrụ emerụ. * [https://harpers.org/archive/2018/10/among-britains-anti-semites/"N'etiti ndị na-emegide Semites nke Britain: The Labour Party's Moral Dilemma"]"Harper's" (October 2018) * [T] ndị Corbynites, ndị na-ebi ndụ na echiche efu na nkata, nwere ike ime onwe ha ihe ọ bụla ma e wezụga itinye aka na ọdịda nke ha. ** [https://www.thejc.com/lets-talk/all/wish-a-final-farewell-to-jeremy-corbyn-the-god-of-tiny-rooms-4q3i1HR5ZK7QdfS2AZe0Lk"Achọrọ ka ọ nọrọ n'ikpeazụ. Jeremy Corbyn, chi nke obere ọnụ ụlọ"]"Ihe E Mere Ndị Juu" (4 Eprel 2023) * N'agbanyeghị nke ahụ, ọ na-aga, na-egbuke egbuke, na-anụ ihe ọ bụla ọ na-achọghị ịnụ, na ịhụ ihe ọ bụla ọ na-achọghị ịhụ: chi dị n'ime obere ọnụ ụlọ. ** [https://www.thejc.com/lets-talk/all/wish-a-final-farewell-to-jeremy-corbyn-the-god-of-tiny-rooms-4q3i1HR5ZK7QdfS2AZe0Lk"Achọrọ ka ọ nọrọ n'ikpeazụ. Jeremy Corbyn, chi nke obere ọnụ ụlọ"]"Ihe E Mere Ndị Juu" (4 Eprel 2023) * Ụjọ na-atụ m ugbu a, n’agbanyeghị na ọ na-esiri m ike ide banyere egwu n’ihi na ụjọ enweghị atụ nakwa n’ihi na ọ na-akpasu m mpako. Anụla m ịgbachi nkịtị nke ndị enyi m na-abụghị ndị Juu na egwu n'ihi na ha, dịka ndị na-aga n'ihu, kwesịrị ịma nke ọma. Enweghị m ike ide karịa, n'ihi na otu ụbọchị enwere m ike ịkọrọ ha okwu ọzọ. * M na-agụ soshal midia kwa izu, ọ bụkwa ihe na-adịghị mma. Otu nwoke kwuru na ya chịrị ọchị mgbe ọ gara Auschwitz-Birkenau. Onye ọzọ na-ekwu na Ngwọta Ikpeazụ ezughị oke. Ma ọzọ na-ekwu na ụwa na-agba ọsọ "ọtụtụ n'ime" maka abamuru nke ndị Juu. A na-akpọ m onye ogbugbu mmadụ, nke na-agaghị enwe ahụhụ ndị na-abụghị ndị Juu. M na-enye nzere m - onye Liberal Zionist, na-akwado steeti abụọ - nke a na-achụpụ, ebe ọ bụ na ụfọdụ ndị Zionists niile dị na ọnọdụ nke tupu igbu mmadụ. Ndị kasị nwee ọmịiko bụ Ndị Kraịst okpukpe, bụ́ ndị na-agbagwojuru m anya ná mmalite: Enwere m mwute, na-ekelekwa ha. Enweghị m ekele maka "ndị mmekọ" ndị na-eji ndị Juu na-achụso vendetta ha megide ndị Alakụba - ma ọ bụrụ na ị na-ekwu banyere mgbochi Semitism nke Europe, ha na-akparị gị ma wepụ ya, n'ihi na ị mechuru ha ihu. ** [https://www.newstatesman.com/comment/2023/10/discord-british-jewish-tanya-gold "esemokwu dị iche iche nke ịbụ onye Britain na onye Juu"], "New Statesman" (18 October 2023 ) ** [[w:2023 Israel–Hamas agha|2023 Israel–Hamas agha]] malitere na 7 Ọktoba site na mbuso agha [Hamas] nagidere]. Dị ka ọkọ akụkọ ihe mere eme na onye nnọchiteanya US antisemitism [[w:Deborah Lipstadt|Deborah Lipstadt]] si kwuo, ọ bụ [https://www.timesofisrael.com/liveblog_entry/us-antisemitism-envoy-barbaric-attack-most-lethal-assault-on-jews-since. - Oké Mgbukpọ/ "Mwakpo kacha egbu egbu megide ndị Juu"] kemgbe [[w:Mgbukpọ ahụ|Mgbukpọ ahụ]]. * Ugbu a amatala m na ọgbọ m ndị Juu kacha nwee chi ọma n'akụkọ ihe mere eme ọgbara ọhụrụ. Ahụtụbeghị m antisemitism n'oge ntorobịa m. Ama m na ndị ọzọ mere ya. Ọ dị mma, otu nwa nwoke nọ n'ụlọ akwụkwọ m tiri mkpu, "Juu" otu ugboro, mana m maara na ọ bụ agụụ. N'otu aka ahụ, otu nwa nwoke nọ na kọleji m - Onye Kraịst na-anụ ọkụ n'obi - tikwara mkpu "onye Juu" otu ugboro, ma echere m na [[w: Genetic test| DNA test]] ga-agbago 25 pasent [[w:Ashkenazi Juu | Ashkenazi Juu]] opekata mpe, ma anyị abụọ maara ya. **[https://www.thejc.com/lets-talk/all/i-never-saw-antisemitism-in-my-youth.-now-retro-jew-hate-is-all-the-rage- 5nBgUBb8hgWZs9XgsW5S8r "Ọ dịghị mgbe m hụrụ antisemitism na m ntorobịa. Ugbu a retro Juu-ịkpọasị bụ niile ọnụma"], "The Juu Chronicle" (18 October 2023) === "Akwụkwọ Adrian Mole gaara ede (ọ bụrụ na ọ kpọrọ Israel asị)" (2023) === :<small>[https://www.thejc.com/lets-talk/all/the-book-adrian-mole-would-have-written-if-he-hated-israel-2hhDSQOgP6X1n5s5RHNmUH" Akwụkwọ Adrian Mole ga- edewo (ọ bụrụ na ọ kpọrọ Israel asị)"] ''The Jewish Chronicle'' (17 May 2023) Site na ntụleghachi nke akwụkwọ Asa Winstanley'' Weaponising Antisemitism: How the Israel Lobby Brought Down Jeremy Corbyn''.</small> * [N'ime akwụkwọ a na-enyocha ya] Mgbe ndị na-akwado nku aka ekpe - [[w:Momentum (otu)|Momentum]], dịka ọmụmaatụ? - hazie, ọ bụ ezi omume, mana mgbe "[[w:Zionism | Zionists]]" haziri, ọ bụ ajọ njọ. * Nkwubi okwu ya na-atọ ọchị. Corbynism dara n'ihi na o nwechaghị obi ike imegide cabal: ndị mmadụ chọkwuru antisemitism, na [[w:Jeremy Corbyn | Corbyn]] gọnahụrụ ha. * Ọ bụ eziokwu na onye ọjọọ ọ bụla n’ime obodo bụ eze n’ụbọchị [[w:Pogrom|pogrom]] n’ihi na ọ bụghị onye Juu. Na ebe a bụ akwụkwọ ya. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gold, Tanya}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0k4nxw37tip16tit19m8jb20owchlwv Barbara McClintock 0 4335 15894 2023-10-24T03:36:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Barbara McClintock (June 16, 1902 - Septemba 2, 1992) bụ onye American botanist na cytogeneticist. N'afọ 1983, e nyere ya ihe nrite Nobel na Physiology ma ọ bụ ọgwụ. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na agbajie w:Chromosome | chromosome site n'ụzọ dị iche iche, nsọtụ ndị gbajiri agbaji na-eyi ka ọ bụ nrapado ma na-ejikọta ibe ha 2-by-2. Egosiputara nke a nke oma n'ime ihe omumu nke chromosomal aberrations nke ọgwụgwọ X-ray kpat...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Barbara McClintock (June 16, 1902 - Septemba 2, 1992) bụ onye American botanist na cytogeneticist. N'afọ 1983, e nyere ya ihe nrite Nobel na Physiology ma ọ bụ ọgwụ. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na agbajie w:Chromosome | chromosome site n'ụzọ dị iche iche, nsọtụ ndị gbajiri agbaji na-eyi ka ọ bụ nrapado ma na-ejikọta ibe ha 2-by-2. Egosiputara nke a nke oma n'ime ihe omumu nke chromosomal aberrations nke ọgwụgwọ X-ray kpatara. Ọ na-apụtakwa mgbe chromosomes ndị yiri mgbanaka mebiri n'ibu n'oge somatic mitoses na ọka, a na-eche na ọ ga-eme n'oge usoro w:Chromosomal crossover|gafefe ** cite journal|title = Nkwụsi ike nke nsọtụ chromosomes gbajiri agbaji na Zea mays .ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1209127/ * Mgbe, site na radieshon ma ọ bụ ihe ndị ọzọ, chromosomes gbajiri n'ime otu nucleus, 2-by-2 fusions nwere ike ime n'etiti nsọtụ gbajiri agbaji. Ngwakọta ndị a nwere ike iduga nhazigharị nke akụkụ nke chromatin complement, na-ebute mwepu chromosomal dị iche iche nke achọpụtara dị ka [[w: Chromosomal translocation# Reciprocal translations|nsụgharị ntụgharị w: Chromesomal inversion | inversion w: Chromosomal Deletion Syndrome | erughị eru wdg Ebe ọ bụ na, n'ime nyocha nke ọma, mmebi ahụ mere n'ime otu nucleus, ọnọdụ ndị na-eduga n'ọgbakọ nke njedebe gbajiri agbaji enweghị ike ịchọpụta ngwa ngwa. ** cite journal|journal=Proc Natl Acad Sci U S A|ụbọchị = Nọvemba 1942|olu=28|okwu=11|peeji=458–463|doi=10.1073/pnas.28.11.458|title=Mgbaji nke Broken Nkwụsị nke Chromosomes na-eso Fusion Nuclear|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1078518/?page=1 * Nnwale emere n'etiti afọ iri anọ na itoolu kwadebere m ịtụ anya nzaghachi pụrụ iche nke genome maka ihe ịma aka nke genome na-akwadoghị maka izute n'usoro, n'usoro. N'ọnọdụ ndị a maara nke ọma n'ụdị a, ụdị nzaghachi a abụghị nke a ga-ebu amụma tupu nlebanya mbụ banyere ha. Ọ dị mkpa idobe genome ugboro ugboro n'otu ihe ịma aka ahụ iji hụ na ịghọta ọdịdị mgbanwe ọ na-ebute. Amụma ama ama nke a bụ mmepụta nke mmụgharị site na X-ray na ụfọdụ Mutagen|mutagenic agents N'adịghị ka ujo ndị dị otú ahụ nke genome na-adịghị njikere maka ya, bụ ndị genome ga-eche ihu ugboro ugboro, na nke a kwadebere maka ịzaghachi n'usoro nhazi. Ọmụmaatụ bụ [[w:Nzaghachi okpomọkụ |“Nzaghachi okpomọkụ dị na w:Eukaryote|eukaryotic organisms, na w:SOS nzaghachi|“SOS”nzaghachi na nje bacteria Nke ọ bụla n'ime ihe ndị a na-ebute usoro mmemme nke ukwuu n'ime cell nke na-enyere aka ịkwụsị mmetụta nke ujo. Ụfọdụ usoro nhụta ga-adịrịrị n'oge ndị a iji mee ka cell mara ihe egwu dị nso, na ịmalite usoro ihe omume n'usoro ga-ebelata ihe egwu a. Azịza nke genome na ihe ịma aka ndị a na-atụghị anya ya abụghị nke emebere nke ọma. Ka o sina dị, a na-aghọta ihe ndị a, na genome na-azaghachi n'ụzọ a na-ahụ anya ma na mbụ a na-atụghị anya ya. ** cite web|title=Mpụtara azịza nke Genome na ịma aka, nkuzi Nrite Nobel | ụbọchị=8 Disemba 1983|website=nobelprize.org|url=https://www.nobelprize.org/uploads/2018 /06/mcclintock-lecture.pdf ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: McClintock,Barbara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] duitshz4cng7r4f7f055xziwsiqfsod Michelle Gomez 0 4336 15898 2023-10-24T03:41:51Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Michelle Gomez | Michelle Gomez]]''' (amụrụ 1966) bụ onye omere na Scotland, nke a kacha mara amara maka ịpụta na ''[[w:The Book Group|The Book Group]]' na-egwu Janice McCann na ''[Green Wing]'' na-egwu Sue White. == Okwu okwu == * Anọ m na-agbalị ịkọwa na nke a bụ ọrụ kwesịrị ekwesị kama ọ bụ nnọọ ihe ịkwa emo dị ka ezigbo ndị dọkịta na ezigbo ndị ọrịa ji ụkwụ agafee,” Gomez na-ekwu, “E nwer...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Michelle Gomez | Michelle Gomez]]''' (amụrụ 1966) bụ onye omere na Scotland, nke a kacha mara amara maka ịpụta na ''[[w:The Book Group|The Book Group]]' na-egwu Janice McCann na ''[Green Wing]'' na-egwu Sue White. == Okwu okwu == * Anọ m na-agbalị ịkọwa na nke a bụ ọrụ kwesịrị ekwesị kama ọ bụ nnọọ ihe ịkwa emo dị ka ezigbo ndị dọkịta na ezigbo ndị ọrịa ji ụkwụ agafee,” Gomez na-ekwu, “E nwere oge mgbe ị na-eche: gịnị ka m na-eji ndụ m eme? ** A gbara ajụjụ ọnụ na magazin '' Foxtel ''. * M chere, Chaị, ndị ahụ na-egosipụta dị ka m, nke ahụ bụ ihe m na-eme n'ụlọ. Enwere m ike ime nke ahụ wee kwụọ m ụgwọ. Nke ahụ bụ ihe mbụ m ghọtara na eleghị anya agaghị m abụ odeakwụkwọ ma ọ bụ nwanyị mgbe ochie ma ọ bụ nwanyị lollipop. Enwere m oge iche echiche masịrị m echiche nwanyị lollipop. Ma ị nwere ike iche n'echiche? Ọ ga-adị m ka, ‘F *** bugharịa ụgbọ ala gị!’ Echeghị m na nke ahụ ga-arụ ọrụ. * Mkparịta ụka ya na '' Sunday Herald '' na-ekwu maka mgbe ọ gara ịhụ '' Kiss Me Kate '' mgbe ọ dị afọ asaa. * E nwere oge ị ga-ahụ onye nwere mmasị n’ezie, onye nwere ezigbo ndụ ma na-eme mgbanwe n’ezie na ndụ ndị mmadụ. Mgbe ahụ, ọ na-adị m ka m bụ onye na-eme ihe nkiri, na-ekweta na m bụ onye na-eme ihe nkiri. Nke ahụ siri ike ịsị onye nwere ike na-eme mgbanwe. Ma, amaghị m otú m ga-esi gbanwee ihe. * Mkparịta ụka ya na ''Sunday Herald'' na-ekwu ihe kpatara o ji chee na ime ihe adịghị mma dịka ọrụ ndị ọzọ. == Hụkwa == *[[W:Green Wing (usoro nke 1)|Green Wing (usoro nke 1)]] na-egwu Sue White * [[W:Green Wing (usoro 2)|Green Wing (usoro 2)]] na-egwu Sue White * [[w: Otu Akwụkwọ | Otu Akwụkwọ]] na-egwu Janice McCann == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://www.flickr.com/photo_zoom.gne?id=101468399&size=l Wing It] - Usoro ajụjụ ọnụ Green Wing 1 *[http://web.archive.org/web/20060908000349/http://www.sundayherald.com/54630 Njikere, Steady, Gomez] - ajụjụ ọnụ na Sunday Herald, 19 Maachị 2006 {{DEFAULTSORT:Gomez, Michelle}} [[Category: ụmụ nwanyị]] tw2p3b9c0eu6cx5ku17496xrc02tqie Maurene Goo 0 4337 15901 2023-10-24T03:44:34Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Maurene Goo|Maurene Goo]]''' bụ onye America dere akụkọ ifo ndị okenye. == Okwu okwu == * Echere m na mgbe ị ka dị afọ iri na ụma, mgbanwe mgbanwe nwere ike iju gị anya. A na-atụ anya na ị dị njikere maka ịghọ okenye, ịmata ihe ịchọrọ iji ndụ gị niile mee, inwe mmekọrịta tozuru okè. Mana ọ dịla naanị afọ 2.5 kemgbe ị nwere ihe nkwado, ma ọ bụ nweta oge gị, ma ọ bụ kwụsị iso Barbies e...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Maurene Goo|Maurene Goo]]''' bụ onye America dere akụkọ ifo ndị okenye. == Okwu okwu == * Echere m na mgbe ị ka dị afọ iri na ụma, mgbanwe mgbanwe nwere ike iju gị anya. A na-atụ anya na ị dị njikere maka ịghọ okenye, ịmata ihe ịchọrọ iji ndụ gị niile mee, inwe mmekọrịta tozuru okè. Mana ọ dịla naanị afọ 2.5 kemgbe ị nwere ihe nkwado, ma ọ bụ nweta oge gị, ma ọ bụ kwụsị iso Barbies egwu! Ya mere echere m na ọ dị mfe ịlaghachi n'enweghị mmasị na egwu na ịghara ịnwale. N'ihi na ịgbalị pụtara na ị nwere ike ịda ma mee ihere-na ihe abụọ ahụ bụ ihe kacha njọ mgbe ị nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị ... * N'ịbụ onye nọ n'afọ iri na ụma na [https://www.bookish.com/articles/maurene-goo-the-way-you-make-me-feel-interview/" Maurene Goo efere na nri gwongworo nri, Frenemies, na The Ụzọ Ị Na-eme Ka M Na-eche”] na Bookish (2018 Mee 23) * Omume ahụ ekwesịghị ịdị ka ha, mana dịka onye edemede, ị ga-enye onye na-agụ akwụkwọ ihe nke na-egosi adịghị ike na ebe agwa si abịa ... Ị nwere ike ịnwe ihe odide na-eme ihe jọgburu onwe ya, mana ị na-eme ka ha nwee ike ịkọwa ma ọ bụ nwere ụdị azụ azụ nke na-eme omume ha, ọbụlagodi na ọ bụghị ihe ngọpụ, kwere nghọta… ** Na ihe na-eme nnukwu agwa [http://publiclibrariesonline.org/2018/02/goo/ "Maurene Goo na-edepụta agwa ndị nwere ike ịkọ na ịhụnanya ya na-adịgide adịgide nke K Dramas"] (Ọbá akwụkwọ Ọhaneze Online; 2018 Feb 28) * Echeghị m na California zuru oke n'ụzọ ọ bụla. Eji m n'aka na enwere otutu ndi mmadu a na-emegbu ebe a na-adighi nma nke oma. Ma m dị nnọọ ka ma eleghị anya, ọ bụ ihu igwe, ma eleghị anya, ọ bụ ọnọdụ dị n'ụsọ oké osimiri na ohere niile nke Asia na-abata na ndị siri ike kwabatara obodo ebe a, na-eme ka ọ dị iche ... Ọ dị m ka East Coast, nke ahụ ka bụ ihe na ụfọdụ klaasị. Nke ahụ kwuru, enwere ọtụtụ ndị ọgaranya ebe a na California. Enwere nkewa na klaasị na Los Angeles… ** Banyere ka nzụlite ya na California siri metụta odide ya [http://publiclibrariesonline.org/2018/02/goo/ "Maurene Goo na Ịde Ihe Nlebaanya na Ịhụnanya nke K Dramas"] (Ọbá akwụkwọ Ọhaneze Online; 2018 Feb 28 ) * E nwere ọtụtụ akụkọ a ga-akọ—anyị dị iche iche na ahụmahụ dị ka ndị ọcha, ọ dịghịkwa ka ndị mmadụ na-arịa ọrịa akụkọ ndị ahụ. Na enwere m ihu ọma na m nọ n'ọnọdụ ịkọ akụkọ ndị a ma kesaa ha. ** Na inwe ike ịkọ akụkọ dị iche iche gbasara ahụmịhe Korea America na [https://lareviewofbooks.org/article/so-many-stories-to-tell-a-conversation-with-maurene-goo/ “'So Many Akụkọ ị ga-agwa': Mkparịta ụka ya na Maurene Goo”] na Nyocha Akwụkwọ nke Los Angeles (2018 Aug 22) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Goo, Maurene}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 35etg64p1a6j6wtnvlwhx61yvcfklb5 Angela Rasmussen 0 4338 15902 2023-10-24T03:44:36Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Angela Rasmussen bụ ọkachamara n'ihe banyere nje virus nke America na Mahadum Columbia ==Okwu okwuru== * Otu ihe gbasara nke a COVID-19 nke a na-enwetụbeghị ụdị ya bụ ọsọ nke data ọhụrụ na-apụta ma na-adị maka oriri oke. N'edemede ahụ, enweghị ọtụtụ nkọwa gbasara mgbe onye ọrịa mbụ na-alaghachi China ghọrọ ihe mgbaàmà. O siri ike ikwu. Ndị mmadụ anaghị akọ akụkọ mgbe niile. Nke ahụ abụghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Angela Rasmussen bụ ọkachamara n'ihe banyere nje virus nke America na Mahadum Columbia ==Okwu okwuru== * Otu ihe gbasara nke a COVID-19 nke a na-enwetụbeghị ụdị ya bụ ọsọ nke data ọhụrụ na-apụta ma na-adị maka oriri oke. N'edemede ahụ, enweghị ọtụtụ nkọwa gbasara mgbe onye ọrịa mbụ na-alaghachi China ghọrọ ihe mgbaàmà. O siri ike ikwu. Ndị mmadụ anaghị akọ akụkọ mgbe niile. Nke ahụ abụghị n'ebumnobi ma ọ bụ ihe ọ bụla, mana ndị mmadụ anaghị ama onwe ha na ha ga-ahụ otu uzere, ma ọ bụ obere ụkwara ọ bụla, ma ọ bụ na-ekpochapụ akpịrị ha, ma ọ bụ imi ha na-agba ọsọ ma na-eche na ọ bụ allergies. Enwere ọtụtụ ihe kpatara na ndị mmadụ nwere ike ọ gaghị aghọtacha na ha bụ ihe mgbaàmà mgbe ha nọ n'ezie. ** Angela Rasmussen (2020) zoro aka na [http://nymag.com/intelligencer/2020/01/ask-an-expert-coronavirus-explainer-symptoms.html Ịgwa onye ọkà mmụta banyere ọrịa strok banyere otú anyị kwesịrị isi na-echegbu onwe anyị banyere Coronavirus na ''Onye ọgụgụ isi, 31 Jenụwarị 2020. * Ọnọdụ chọrọ mkpuchi bụ mgbe ịnọ n'ime igwe mmadụ ... ma ọ bụ ọ bụrụ na ị na-elekọta onye ọrịa. Ọ bụrụ na ọ na-eme ka ahụ dịkwuo gị mma, yikwasị ihe mkpuchi ịwa ahụ. ** Angela Rasmussen (2020) zoro aka na "[https://www.thestar.com.my/business/business-news/2020/02/01/to-mask-or-not-to-mask-confusion-spreads -over-coronavirus-protection Iji kpuchie ma ọ bụ ghara ikpuchi: ọgba aghara na-agbasa na nchekwa coronavirus]" na" The Star Online ", 1 February 2020. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Rasmussen,Angela}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8ur3e70g78fj6h2hxmavylmelp82qkt Angela Saini 0 4339 15905 2023-10-24T03:51:26Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Angela Saini (amụrụ 1980 na London) bụ onye nta akụkọ sayensị Britain (nke sitere na ezinụlọ sitere na ugwu India) na onye ode akwụkwọ. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ na onye nta akụkọ maka BBC wee mepụta akwụkwọ akụkọ. Ọ meriri Association of British Science Writers Award na 2012 maka akụkọ kacha mma e bipụtara na 2011 yana American Association for the Advancement of Science Gold Award na 2015. ==Okwu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Angela Saini (amụrụ 1980 na London) bụ onye nta akụkọ sayensị Britain (nke sitere na ezinụlọ sitere na ugwu India) na onye ode akwụkwọ. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ na onye nta akụkọ maka BBC wee mepụta akwụkwọ akụkọ. Ọ meriri Association of British Science Writers Award na 2012 maka akụkọ kacha mma e bipụtara na 2011 yana American Association for the Advancement of Science Gold Award na 2015. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ị bụ wiktionary:geek|geek na-etolite, ị ga-amata ka owu ọmụma nwere ike bụrụ. Ọ bụrụ na ị bụ nwanyị geek, ị ga-ama na ọ kala naanị ya. Mgbe m rutere n'afọ ikpeazụ m n'ụlọ akwụkwọ, abụ m nanị nwa agbọghọ nọ na klas m ji kemistri nwere ụmụ akwụkwọ asatọ. Abụ m nanị nwa agbọghọ dị ihe dị ka iri na abụọ na klas mgbakọ na mwepụ. Mgbe m kpebiri ịmụ injinia na mahadum, ahụrụ m onwe m naanị otu nwaanyị na klas nke itoolu. ** kpọtụ akwụkwọ|uz x siri mebie ụmụ nwanyị na nyocha ọhụrụ nke na-edegharị akụkọ ahụ | isbn=9780807071700 | afọ=2017 |ibe=1 * Ndị isi ọchịchị mere ka ndị ọcha si Europe nọ ọdụ n’elu. Ha kwenyere na ha bụ ndị mmeri sitere n'okike, ndị nketa a na-apụghị izere ezere nke nnukwu mmepeanya oge ochie. A ka nwere ọtụtụ ndị taa na-ele ụwa anya ma na-eche na enweghị nha na nha anya anyị na-ahụ bụ ihe okike, na ndị ọcha Europe nwere ụfọdụ ịdị elu ebumpụta ụwa nke nyere ha ohere imeri ma na-edu ndú, nakwa na ha ga-enwe ya ruo mgbe ebighị ebi. Ha chere na ọ bụ nanị Europe pụrụ ịbụ ebe a mụrụ sayensị nke oge a, ma ọ bụ na ọ bụ nanị ndị Europe gaara emeri America. **kpọtụ akwụkwọ|url=https://books.google.com/books?id=GFuUDwAAQBAJ&pg=PR11 | ibe =xi–xii| aha = Onye Kasị Elu: Nlaghachi nke Sayensị Ọsọ | isbn=9780807076910 | ụbọchị=21 Mee 2019 * Ọ bụ na 1680 ka onye England ndọrọ ndọrọ ọchịchị Sir Robert Filmer gbachitere W| ikike dị nsọ nke ndị ezesite n'ịrụ ụka na W|Patriarcha ya na steeti ahụ dị ka a. ezinụlọ, nke pụtara na ndị eze bụ ndị nna na ndị ha na-achị, ụmụ. Onye isi ala eze bụ nna ochie nke ụwa, nke Chineke chiri echichi, onye ikike ya laghachiri n’aka ndị nna ochie nke oge Akwụkwọ Nsọ. N'ọhụụ Filmer banyere eluigwe na ụwa - nke doro anya na ọ bụ onye na-achọ ọdịmma onwe ya maka onye ọchịchị - nna ochie bụ ihe okike. Ọ malitere obere, n'ime ezinụlọ ndị mmadụ, na nna na-achị ezinụlọ ya, wee mechie nnukwu, site na ụlọ ọrụ [[ndọrọ ndọrọ ọchịchị iwu na okpukpe ** kpọtụ akwụkwọ|url=https://books.google.com/books?id=ZORxEAAAQBAJ&pg=PA2 | title=Ndị nna ochie: Isi mmalite nke ahaghị nhata | isbn=9780807014561 |ụbọchị=28 Febụwarị 2023 | ibe=2 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 872fd5c4vzw8pu1htdwgc68hi2ib35m Lisa Taddeo 0 4340 15907 2023-10-24T03:52:43Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[wikipedia: Lisa Taddeo | Lisa Taddeo]]''' bụ onye odee America, odeakụkọ, na onye edemede akụkọ dị mkpirikpi. == Okwu okwu == *…Echere m na enwere ụfọdụ ihe na-eli ụfọdụ ihe ka i wee nwee ike ịga n'ihu n'ọrụ gị na ndụ gị. Aghọtara m mgbe ahụ na m na-achọ akụkọ ndị dị n'azụ omume ahụ, ọ dịkwa m mkpa ịchọta nke ahụ, ma achọpụtara m ngwa ngwa na ọ ga-esi ike. Achọghị m ndị na-ach...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[wikipedia: Lisa Taddeo | Lisa Taddeo]]''' bụ onye odee America, odeakụkọ, na onye edemede akụkọ dị mkpirikpi. == Okwu okwu == *…Echere m na enwere ụfọdụ ihe na-eli ụfọdụ ihe ka i wee nwee ike ịga n'ihu n'ọrụ gị na ndụ gị. Aghọtara m mgbe ahụ na m na-achọ akụkọ ndị dị n'azụ omume ahụ, ọ dịkwa m mkpa ịchọta nke ahụ, ma achọpụtara m ngwa ngwa na ọ ga-esi ike. Achọghị m ndị na-achọ ikwu okwu, n'echiche. * N'akwụkwọ ya ''ụmụ nwanyị atọ''' na-achọ ịgba akaebe chiri anya na [https://www.esquire.com/entertainment/books/a28320834/lisa-taddeo-three-women-interview-true-story-process/ "Lisa Taddeo tinyere ọtụtụ afọ n'ime ndụ mmekọahụ nke ụmụ nwanyị. Mgbe ahụ O dere otu akwụkwọ kacha mkpa nke afọ”] na Esquire (2019 Jul 9) *Ndị nwoke nwere ike ịtụ anyị ụjọ, ndị inyom ndị ọzọ nwere ike ịtụ anyị ụjọ, mgbe ụfọdụ anyị na-echegbu onwe anyị maka ihe na-atụ anyị ụjọ nke na anyị na-eche ka anyị nwee agụụ mmekọahụ ruo mgbe anyị nọ naanị anyị. Anyị na-eme ka anyị chọrọ ihe anyị na-achọghị ka onye ọ bụla wee hụ na anyị anaghị enweta ihe anyị chọrọ. ** Na a na-agwa ụmụ nwanyị ka ha chịkwaa mkpali nke onwe ha na [https://www.theguardian.com/books/2019/dec/06/lisa-taddeo-interview-three-women"Lisa Taddeo na ndị inyom atọ na-ere ya kacha mma:' Echere m na m na-ede obere akwụkwọ dị jụụ''] na The Guardian (2019 Dec 6) *Ana m arịọ mgbaghara maka ihe niile…Dịka nwanyị, arịọla m mgbaghara maka ndụ m niile. ** Mgbe ị na-eche na ọ dị mkpa ịrịọ mgbaghara na [https://www.theguardian.com/books/2019/dec/06/lisa-taddeo-interview-three-women "Lisa Taddeo na onye na-ere ya kacha mma ụmụ nwanyị atọ: 'Echere m Anọ m na-ede obere akwụkwọ dị jụụ ''] na The Guardian (2019 Dec 6) * Amụtara m nke ahụ, ọ dị mwute ikwu na ọ bụ naanị otu oge ị ga - esi bụrụ ihe ụfọdụ na - adịkarị ka ọ bụrụ na ọ bụ na anyị maara Ogologo oge ole ka ọ nwere ike ịnọnyere anyị/merụọ anyị ahụ. ** Na ihe ọ mụtara mgbe ọ gụchara '' Womenmụ nwanyị atọ'' na [https://www.bookish.com/articles/lisa-taddeo-three-women-interview/"Ụmụ nwanyị atọ ode akwụkwọ Lisa Taddeo: 'A na-ahụ gị'' ”] na Bookish (2019 Jul 9) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Taddeo, Lisa}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 3hfzmk5dmt6tiaj4hbyatwjgrw8qndv Mary of Teck 0 4341 15909 2023-10-24T03:56:30Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mary of Teck|Mary nke Teck]]'''' ([26 May] [1867] - [24 Maachị] [1953]), a mụrụ '''Victoria Mary Augusta Louise Olga Pauline Claudine Agnes, '' bụ [[w:Queen consort|Queen consort]] nke [[w:George V nke United Kingdom | George V nke United Kingdom]] na nne nne Queen [Elizabeth] II nke United Kingdom]. Ọ bụ [[w:English na British Queen Mothers|Queen Mother]] site na 1936 ruo 1952. == Isi mmalite == * N'ezie! Nke a nwere ike ịbụ Romania!...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary of Teck|Mary nke Teck]]'''' ([26 May] [1867] - [24 Maachị] [1953]), a mụrụ '''Victoria Mary Augusta Louise Olga Pauline Claudine Agnes, '' bụ [[w:Queen consort|Queen consort]] nke [[w:George V nke United Kingdom | George V nke United Kingdom]] na nne nne Queen [Elizabeth] II nke United Kingdom]. Ọ bụ [[w:English na British Queen Mothers|Queen Mother]] site na 1936 ruo 1952. == Isi mmalite == * N'ezie! Nke a nwere ike ịbụ Romania! ** N’ime ọgba aghara nbibi, 1936. ** James Pope-Hennessy, ''Ndụ Queen Mary'' (1959), ch.7., ii. * Ọfọn, Maazị Baldwin, nke a bụ obere akpa azụ̀ mara mma! ** Nkwupụta nye [[Stanley Baldwin]] n'oge [[w:Edward VIII ọgba aghara abdication|nsogbu abdication]]. (1936) ** Kwuru na [[w:James Pope-Hennessy|James Pope-Hennessy]] na [http://books.google.com/books?id=Cos4AAAAIAAJ&q=%22Well+Mr+Baldwin%22+%22nke a+bụ +a+pretty+kettle+of+fish%22&pg=PA575#v=otu ibe ''Queen Mary, 1867-1953''] (1959). * Ị bụ onye otu ezinụlọ eze Britain. Ọ dịghị mgbe ike gwụrụ anyị, anyị niile hụkwara ụlọ ọgwụ n'anya. ** Na nzaghachi nye onye eze na-eto eto na-eme mkpesa nke ike ọgwụgwụ na nlelị maka atụmanya Meri na ndị eze na-aga n'ụlọ ọgwụ ma gaa na ndị merụrụ ahụ n'oge [Agha Ụwa Mbụ]] ** John Pearson, '' Ezinụlọ Kachasị Eke: Ime Royal House of Windsor '' (A&C Black, 2011), 14 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] i0sg5f3bhzplwxx6yxamuaq34hxp6eq Helena Maria Viramontes 0 4342 15910 2023-10-24T04:00:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Helena Maria Viramontes|Helena Maria Viramontes]]'' (amuru Febụwarị 26, 1954) bụ onye edemede akụkọ ifo America na prọfesọ Bekee. == Okwu okwu == * Ha tolitere nke ukwuu n’ịbụ ndị American, na West Los Angeles, n’agbanyeghị na ndị obodo ahụ bụ nnọọ ndị Mexico, ha tolitere na-ege ihe nkiri redio, n’ịbụ ndị ihe nkiri na ihe ndị dị otú ahụ na-enwe mmetụta nke ukwuu. Ya mere, n'agbata 1920 na 1940 ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Helena Maria Viramontes|Helena Maria Viramontes]]'' (amuru Febụwarị 26, 1954) bụ onye edemede akụkọ ifo America na prọfesọ Bekee. == Okwu okwu == * Ha tolitere nke ukwuu n’ịbụ ndị American, na West Los Angeles, n’agbanyeghị na ndị obodo ahụ bụ nnọọ ndị Mexico, ha tolitere na-ege ihe nkiri redio, n’ịbụ ndị ihe nkiri na ihe ndị dị otú ahụ na-enwe mmetụta nke ukwuu. Ya mere, n'agbata 1920 na 1940 ọ bụ oge na-adọrọ mmasị, ebe ha na-agbalị n'ezie ịchọpụta ihe ọ ga-abụ onye America, n'agbanyeghị na nne nne na nna m bụ ndị Mexico. Ọ bụ oge m na-egwupụta onwe m n'ọrụ m n'ihi na ọ bụ mgbanwe dị otú ahụ maka ha ... ** Na otu akụkụ nne ya nke ezi na ụlọ siri gaa Americanization na [https://www.sampsoniaway.org/interviews/2017/01/24/the-excavation-of-identity-as-a-political-act-a- mkparịta ụka-with-helena-maria-viramontes/ "Nchọpụta nke njirimara dị ka iwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị: Mkparịta ụka ya na Helena Maria Viramontes"] na ''Sampsonia Way'' (2017 Jan 24) * Ọ bụrụ na anyị ama akụkọ ihe mere eme nke ibe anyị, anyị ga-enwe ike ịhụ ihe ndị yiri ya n’akụkọ ihe mere eme a. Ọ bụrụ na ụmụ akwụkwọ ojii maara banyere Jazz Quarter na ihe omume akụkọ ihe mere eme dị egwu, m na-ekwu na ha ga-enwe mpako. Na Central America ga-aghọta na e nwere mgbanwe na ma eleghị anya na-enwe ntakịrị nkwanye ùgwù. Ikekwe mgbe ahụ enwere ike inwe mkparịta ụka karịa n'etiti ha. Ma ọ bụrụ na anyị ahụghị ihe ndị ahụ, a ga-enwe agha dị egwu. ** Maka otu ndị mmadụ nwere ike isi rite uru site n'ịmụ akụkọ gbasara ibe ha na [https://www.sampsoniaway.org/interviews/2017/01/24/the-excavation-of-identity-as-a-political-act-a- mkparịta ụka-with-helena-maria-viramontes/ "Nchọpụta nke njirimara dị ka iwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị: Mkparịta ụka ya na Helena Maria Viramontes"] na ''Sampsonia Way'' (2017 Jan 24) * Ọ nweghị onye nwere ogo, akụkọ ihe mere eme, ịgwa gị na ị bụghị onye ị chere na ị bụ. Ọ nweghị onye nwere ikike ahụ… ** Maka otu o si ele njirimara na [https://www.sampsoniaway.org/interviews/2017/01/24/the-excavation-of-identity-as-a-political-act-a-conversation-with-helena -maria-viramontes/ "Ngosipụta nke njirimara dị ka iwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị: Mkparịta ụka ya na Helena Maria Viramontes"] na "Sampsonia Way" (2017 Jan 24) * Echere m na ọ ga-amalitela nke ọma n'isi mmalite, [n'ihi] agụụ ndụ ahụ maka ọchịchọ ịmata nke ndụ ndị mmadụ na maka akụkọ ha. Mgbe m bụ nwata, ọ ga-amasị m ige mama m na nwanne mama m ntị. Mgbe ha ga-anọdụ ala gburugburu tebụl na-eme ụmụ nwanyị, dịka ọmụmaatụ - ime ụmụ nwanyị bụ mgbalị obodo. Otu onye enweghị ike ime nwoke, ọ ga-abụrịrị ọnụ ọgụgụ mmadụ. Ya mere, ọtụtụ n'ime ụmụnne m ndị nwoke na nne m na-anọdụ ala gburugburu tebụl ka ha tinye ya na igbe ọka. Ma ka ha na-eme nke ahụ, ha na-ekerịta akụkọ, kesaa njakịrị, na-achị ọchị, na-echeta ihe, ọ ga-amasị m ịnọdụ ala n'okpuru tebụl ma gee ntị na ihe a niile ... ** Maka otu ezinụlọ siri kụnye mmasị na akụkọ na [https://www.gonzaga.edu/news-events/stories/2019/6/7/viramontes-visiting-writer-interview "Fiction and Social Justice: Ajụjụ ọnụ onye odeakụkọ Helena María Viramontes”] (Mahadum Gonzaga; 2019) * Enwere ọtụtụ akwụkwọ n'ebe ahụ banyere ndị edemede na-enwe nkụda mmụọ, ndị na-arịa ụdị ọrịa ndị ọzọ niile. Ibi ndụ n'isi gị ogologo oge bụ ihe siri ike, karịsịa n'ihe gbasara ndị na-ede akwụkwọ akụkọ, ebe ị nwere ụkpụrụ ụwa a dum n'isi gị. Ọ dị m ka, n'ihi na m dị ukwuu n'isi m, echefuru m na m nwere a ezigbo ndụ, ị maara? Nke ahụ bụ nnukwu ihe ịma aka… ** N'otu n'ime ihe ịma aka nke ịbụ onye edemede na [https://www.gonzaga.edu/news-events/stories/2019/6/7/viramontes-visiting-writer-interview "Fiction and Social Justice: Interview with onye edemede Helena María Viramontes”] (Mahadum Gonzaga; 2019) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Viramontes, Helena Maria}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] mkanjeqkgftkxilki8mw1jnasbd9icn Joan Vollmer 0 4343 15912 15911 2023-10-24T04:12:43Z Mercyjamb123 446 /* Banyere */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Joan Vollmer|Joan Vollmer]]''' ([February 4], [1923] - [September 6], [1951]), bụ nke kacha pụta ìhè/ onye otu nwanyị dị mkpa na mbido [[w:Beat Generation|Beat Generation]]. Mgbe ọ bụ nwata akwụkwọ na [[w:Barnard College|Barnard College]] (ụlọ akwụkwọ kọleji nke ụmụ nwanyị nke onwe na [USA]), ọ ghọrọ onye ya na [[w:Edie Parker|Edie Parker]] ( mechara lụọ di na nwunye. [Jack Kerouac]). Ụlọ ha ghọrọ ebe mgbakọ maka Beats n'ime 1940s. Na [1946], ọ malitere mmekọrịta ya na [William S. Burroughs], mechaa ghọọ nwunye ya. N'afọ 1951, Vollmer nọ na-edozi ụda mmiri n'isi ya, ebe Burroughs na-achọ egbe na ya. Burroughs gbara ọkụ, tumbler mmiri na-atụfu ya, wee gbaa Vollmer n'isi, bụ́ nke ọ nwụrụ n'ụbọchị ahụ site na mgbọ égbè na okpokoro isi, mgbe ọ dị afọ 28. == Banyere == * Mma Joan karịrị nchikota akụkụ ya. Ọ dị nro na nwanyị, na-eyikwa uwe mwụda silky na obere bandannas kegidere n'akụkụ isi ya. N'ime nchekwa ya, na mmezu nke ụdị onwe ya, ọ chetara Edie nke Garbo. * Ị kwesịrị ị na-esi nri nsen nwayọọ nwayọọ mgbe niile "'' bụ ndụmọdụ Joan na kichin na 118th Street. Joan mere ihe niile nwayọọ nwayọọ, Edie gosipụtara; ọ na-ekwu okwu, na-eje ije, yi uwe ma na-agụ nwayọọ nwayọọ, dị ka à ga-asị na ọ na-atọ ụtọ oge ọ bụla. Ọ na-agụ ihe niile, akwụkwọ akụkọ ọ bụla. na akwụkwọ akụkọ. Ọ masịrị ihe nkiri nke [William Steig] na ''[New Yorker]'', karịsịa nke onye ibe ya nwere nkụda mmụọ na-ekwu, sị, "Nne m hụrụ m n'anya ma ọ nwụrụ." Joan esoghị nne ya na-emekọrịta ihe, wee chee na o nweghị ihe jikọrọ ya na ụlọ ọgbakọ obodo nne na nna ya. *Edie chere na Joan bụ nwa agbọghọ nwere ọgụgụ isi nke ọ hụtụrụla. O nwere uche nwere onwe ya, na-ajụkarị ihe onye ọ bụla kwuru, gụnyere ndị nkuzi ya na Barnard. N'ime otu n'ime akwụkwọ ndetu ya dị na akwụkwọ Marx's ''Capital and Other Writings'', e nwere nkwughachi nke echiche Burroughs: ''Ma eleghị anya, Marxism dị ike ma nwee nchekwube, Freudianism adịghịkwa. Ọ nwere ike ịrụ ọrụ karịa nke ọzọ? Gịnị kpatara na ọ ga-abụ mgbe niile ma / ma ọ bụ? **[[w:Ted Morgan |Ted Morgan]], ''Akwụsị akwụkwọ edemede'', na-atụle echiche Edie Parker banyere Joan Vollmer: * ''kummel'' ma nwee mkparịta ụka miri emi gbasara Plato na Kant ka ị na-ege egwu oge gboo. Ma ọ bụ ọ ga-anọ n'ụtụtụ dum n'ime ebe ịsa ahụ, na-asa ahụ afụ ruo n'agba ya, na-agụ Proust. Ọ bụrụ na ịchọrọ ịgwa ya okwu, ị ga-eme ya n'ime ụlọ ịsa ahụ. * Echiche Joan maka oge dị mma bụ ịga Child's na 110th Street na Broadway na sip. : N'oge ahụ, ọ lụrụ otu nwa akwụkwọ iwu toro ogologo nke nwere ntutu isi ya aha ya bụ Paul Adams, onye e debere n'òtù ndị agha na-agba ọsọ ma nọrọ na [[w:Tennessee|Tennessee]]. Ma dị ka Edie, Joan nwere mmasị n'ebe ụmụ nwoke nọ. Ọ bụ nwa agbọghọ mbụ Edie maara onye nwere diaphragm. Joan mere nyocha gbasara mmekọahụ nke ụmụ nwoke, nke ụdị ụmụ nwoke na-emekarị banyere ụmụ nwanyị, na-atụle ha dị ka "ndị na-egwu egwu"<ref>"Cocksmen" bụ ihe Joan Vollmer kpọrọ ya dị ka ndị ikom bụ nanị ihe ha na-eme bụ mmekọahụ. Christopher Carmona, [http://www.beatscene.net/ ''Beat Scene''] #58, p. 5 </ref> *... na nke kachasị njọ, na June nnukwu okpukpu abụọ nke nwere akwa mkpuchi Oriental na ya, anyị nwere ohere zuru oke maka mgbe ụfọdụ, isii n'ime anyị ga-eji iko kọfị na ashtrays gbasaa ma kparịta mmebi nke 'bourgeoisie' ruo ụbọchị na njedebe. * Apụghị m ichefu otú di June nọ ugbu a, bụ́ Harry Evans, si bịa na mberede, ji akpụkpọ ụkwụ ndị agha ya gbadaa n’ụlọ ezumezu nke ọnụ ụlọ ya, bụ́ nke ọhụrụ si n’ihu ndị Jamanị, n’ihe dị ka September 1945, ọ wụrụ ya akpata oyi ịhụ anyị, bụ́ mmadụ isii tozuru okè, ha nile. dị elu na Benny gbasaa wee nọ ọdụ na nwamba nwere ụkwụ na nnukwu akwa okpukpu abụọ nke 'enweghị obi abụọ. na 'decadence', na-ekwurịta ihe efu nke ụkpụrụ, icha mmiri ozuzo ihu, adịghị ike ahụ, Gad onye ogbenye kwuru, sị: 'Nke a bụ ihe m lụrụ ọgụ?' Nwunye ya gwara ya ka o si 'n'ebe dị elu' ya rịdata ma ọ bụ ụfọdụ ndị dị otú ahụ. ** N'ime ọrụ ikpeazụ [[w:Jack Kerouac|Jack Kerouac]] ('The Vanity of Duluoz''), ọ na-akọwa ọnọdụ dị na ụlọ n'okporo ámá nke 119 dị ka "afọ nke dị ala, ajọ omume ọjọọ" '', malite nso nso. njedebe nke 1944: * Joan na-agbaji agbaji, blasé njiri mara bụ ebe mgbaba ya. Site n'ọchị dị nkọ na nkwupụta dị egwu na-enweghị isi ọ na-edozi isiokwu dị n'aka. Ị maara ihe ndị a, ọ dịghị mkpa ka m kọwaa nkọwa. Mana ị na-arịọ maka akụkụ, nke ọma, ntutu Julie kpuchiri unyi a gwara m; Na na na, na nkịtị disintegration nke na-aga n'ihu omume ụkpụrụ (na-azụ nwa ebe a) ka Joan na-arụ ọrụ n'ime ụwa ọjọọ ebe ọkọnọ nke benzedrine na-kpamkpam mmetụta ya na ndụ kwa ụbọchị. ETC. A hụrụ m ya n'anya. ** Akwụkwọ ozi sitere na Neal Cassady nye [[w:Allen Ginsberg|Allen Ginsberg]], nke ụbọchị Maachị 15, 1949, San Francisco: == Ntụaka == == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Volmer, Joan}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] gk33akerhprknbykmjurip77oli7999 Nafisat Abdullahi 0 4344 15913 2023-10-24T04:16:07Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Nafisat Abdullahi|Nafisat Abdulrahman Abdullahi]]'''(23 Jenụarị 1991) bụ onye omere na Naịjirịa, onye na-eme ihe nkiri, onye isi na onye ọchụnta ego. Ọ tọrọ ntọala ụlọ ọrụ mmepụta ihe nkiri na mmalite abụọ. == Okwu okwu == * Maka m ọ bụghị mkpali, ọ bụ agụụ. Enwere m mmasị ime ihe nkiri ruo ogologo oge m nwere ike icheta. Enweghị m ike icheta n'ezie ihe mere m ji malite ime ihe nkiri mana amaara m o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Nafisat Abdullahi|Nafisat Abdulrahman Abdullahi]]'''(23 Jenụarị 1991) bụ onye omere na Naịjirịa, onye na-eme ihe nkiri, onye isi na onye ọchụnta ego. Ọ tọrọ ntọala ụlọ ọrụ mmepụta ihe nkiri na mmalite abụọ. == Okwu okwu == * Maka m ọ bụghị mkpali, ọ bụ agụụ. Enwere m mmasị ime ihe nkiri ruo ogologo oge m nwere ike icheta. Enweghị m ike icheta n'ezie ihe mere m ji malite ime ihe nkiri mana amaara m ozugbo na ọ bụ ihe m chọrọ ime. **[https://dailypost.ng/2020/08/26/why-i-endorsed-t-pumpy-estates-kannywood-actress-nafisat-abdullahi/?amp=1 "Gịnị kpatara m ji kwado Tpumpy Estate-Nafisat Abdullahi "] Dailypost (Ọgọst 26, 2020) *N'ọrụ niile, ị nwere akwa ọjọọ na ndị ezigbo mmadụ nwere ike ịkwanyere gị ugwu, apụrụ m ịgwa gị, ị ga-ahụ ọtụtụ ndị dị otú ahụ na Kannywood. Ị maara m nke ọma, ewezuga eziokwu ahụ bụ na mgbe ụfọdụ, enwere m ike inwe mmetụta uche nke ụfọdụ na-ahọrọ ịkọwapụta na m dị mpako, ana m echebara ọrụ m echiche. *[https://www.blueprint.ng/kannywood-my-romance-with-ali-nuhu-in-buri-na-nafisa-abdullahi/ "My romance with Ali-Nuhu in Buri-Nafisat Abdullahi] Blueprint ( Ọgọst 20,2019) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abdullahi, Nafisat}} [[Category: ụmụ nwanyị]] f2f5is26hcmlxmwaz0ex1knr1ltkk3q Munachi Abii 0 4345 15915 15914 2023-10-24T04:22:35Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Munachi Abii|Munachi Gail Teresa Abii Nwankwo]]''' bu onye Naijiria rapper/hip-hop nka, onye na-ede egwu, ihe ngosi ihe onyonyo, na onye na-eme ihe nkiri nke na-eme n'aha Muna. Ọ bụ onye mmeri nke Most Beautiful Girl in Nigeria (MBGN) 2007. Ọ bụ nwanyị Igbo si Imo steeti. == Okwu okwu == * Ọchịchọ m nwere imezu nrọ ọ bụla m nwetụrụla bụ ihe na-eme ka m na-aga. Ọ dịkwa mma ịhụ ya. *[https://thenationonlineng.net/munachi-abii-id-rather-regular-person-famous-one/] * Onye ọ bụla nwere echiche nke ya maka okwu 'ihe ịga nke ọma'. Maka gị, ihe ịga nke ọma nwere ike ịpụta egwu egwu, nye m ihe ịga nke ọma nwere ike ịpụta inwe ike mezue abụ zuru oke maka onwe gị ma ọ bụ maka mmadụ ọzọ. *[https://thenationonlineng.net//] * Agaghị m eme ihe ọ bụla m na-eme ma ọ bụrụ na ahụghị m ka ha na-emezu. Ebumnuche/ọrụ ọ bụla na-emezu ebumnuche ya. **[https://thenationonlineng.net/ *Gburugburu m nwere mmetụta m. Egwú m na-ege na-emetụta m. Nne m metụrụ m aka. *[https://thenationonlineng.net/munachi-abii-id-rather-regular-person-famous-one/] *Amụtala m ọtụtụ ihe site n'inweta amara n'ihu ọha. Ọ dịghị onye na-akụziri gị ka esi edozi ihe ndị a ma ị na-adọta, n'agbanyeghị. Adị m otu onye kemgbe ọtụtụ afọ. Mgbe ụfọdụ, m na-ewe iwe, daa jụụ ma ọ bụ na-agba ara. M ka bụ m na m tolitere nke bụ ihe mgbanwe bụ ihe niile banyere. **[https://thenationonlineng.net/munachi-abii-id-rather-regular-person-famous-one/] * Ọ bụrụ na ndị ezigbo mmadụ adịghị gị gburugburu, enweghị nchebe na-amalite ịbanye. Otú ahụ ka onye ọ bụla nọ ebe a. Ha na-ele ndị ọzọ anya mgbe niile kama ilekwasị anya n'ihe ha nọ n'ebe ahụ iji mezuo *[https://www.vanguardngr.com/2014/07/conscience-wont-anything-munachi-abii/amp/] * Anyị kwesịrị ịnakwere ụdị egwu niile. Anyị niile enweghị ike ilekwasị anya na ndụ dị elu n'ihi na ọ bụ ihe na-achị ugbu a. Ọ dị mma ịnwe otu ma ọ bụ abụọ hi-life songs na-eme ka ha na-adịru oge mana ka anyị nabata ụdị egwu ndị ọzọ. **[https://www.vanguardngr.com/2014/07/conscience-wont-anything-munachi-abii/amp/] * Ntụkwasị obi bụ sexy, ọ bụghị mpako. Enwere ahịrị dị gịrịgịrị n'etiti mpako na ntụkwasị obi. Mgbe obi siri gị ike, ị ga-aka mma, ọ ga-adị gị mma, ị na-ekwurịta okwu nke ọma, onye ọ bụla na-ahụkwa ya n'anya. Ọ bụrụ na ị naghị enwe obi ike na ị ga-enwe mwute na iwe mgbe niile na ụmụ okorobịa adịghị amasị nke ahụ .Ọ bụghị naanị ọdịdị ahụ. N'agbanyeghị nnukwu ma ọ bụ obere, ntụkwasị obi bụ ihe na-eme ka onye ọ bụla nọrọ gị nso * [https://www.vanguardngr.com/2014/07/conscience-wont-anything-munachi-abii/amp/] * emela mkpebi mgbe ị na-achọsi ike n'ihi na nke ahụ bụ mmejọ ọtụtụ n'ime anyị na-eme. **[https://www.vanguardngr.com/2014/07/conscience-wont-anything-munachi-abii/amp/] * N'ihi na ọ bụrụ na ịchọrọ ime ya na ndụ, ị chọghị akọnuche ma ọ bụrụ na ị nwere akọnuche ị gaghị eme ihe ọ bụla. Ma ọ pụtaghị na ị ga-adị njọ, m pụtara na ị ga-enwe ike ibi ndụ gị. Ọ bụrụ na ị na-atụ egwu ijide ndụ, ọ ga-esiri gị ike, ị gaghị enwekwa ebe ị ga-ahụ. Ya mere, ọ bụrụ na ị maara ihe dịịrị gị mma, bie ndụ nke ọma n'ihi na ọ dịghị onye maara echi ref>**[https://www.vanguardngr.com/2014/07/conscience-wont-anything-munachi-abii/amp/] *Enwere m mmasị na nwoke bụ onwe ya; onye na-adịghị anwa ịmasị m. Enwere m mmasị na mkpụrụ obi mmadụ karịa anụ ahụ; nke na-adịte aka. Echere m na anyị na-adọta mmasị ndị mmadụ n'ihi ihe dị iche iche. Ị nwere ike ịmasị mmadụ maka ego ma ahụghị m ihe ọjọọ na nke ahụ. Ndị dị iche iche na-eje ozi dị iche iche. **[https://punchng.com/i-like-men-who-dont-try-to-impress-me-munachi-abii/?amp] * Ana m ebi ndụ m otu ụbọchị n'otu oge. Ọzọkwa, echiche m bụ ịhọrọ udo na nkwanye ùgwù maka ihe niile m na-ezute mgbe niile. * [https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/12/01/inside-the-private-life-of-munachi-abii/amp/] * Ọ dịghị ihe bụ ndakọrịta. Ihe niile m bụ taa, m (nwere) mgbe niile chọrọ imezu. * [https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/12/01/inside-the-private-life-of-munachi-abii/amp/] *Mgbe omume gị sitere na ịhụnanya, ị naghị akwụsị. Na mgbe ụfọdụ, a na-edekọ ahụmahụ ndị ahụ dị ka nka. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/12/01/inside-the-private-life-of-munachi-abii/amp/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> * [http://(adreesị) nkọwa saịtị] * [http://(adreesị) nkọwa saịtị 2] {{DEFAULTSORT:Abii, Munachi}} [[Category: ụmụ nwanyị]]</ref> hxtcsbi15njtuc2an4whdiyqbdde2qy Angela Thirkell 0 4346 15916 2023-10-24T04:27:20Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Angela Margaret Thirkell (née Mackail, 30 Jenụwarị 1890 - 29 Jenụwarị 1961) bụ onye edemede Bekee. O dekwara akwụkwọ akụkọ dị nkenke, Ụlọ Atọ (1931), nke nwata ==Okwu okwuru== * Otu Sọnde obi ụtọ ọzọ abanyela n'ụbọchị Sọnde na-acha edo edo na-apụ apụ. Ọ ka mma - nye anyị n'ụdị ọ bụla - karịa ụbọchị Sọnde ugbu a. Ọ bụ ezie na Sọnde ụbọchị ikpeazụ ndị a nwere ike ịdị ad...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Angela Margaret Thirkell (née Mackail, 30 Jenụwarị 1890 - 29 Jenụwarị 1961) bụ onye edemede Bekee. O dekwara akwụkwọ akụkọ dị nkenke, Ụlọ Atọ (1931), nke nwata ==Okwu okwuru== * Otu Sọnde obi ụtọ ọzọ abanyela n'ụbọchị Sọnde na-acha edo edo na-apụ apụ. Ọ ka mma - nye anyị n'ụdị ọ bụla - karịa ụbọchị Sọnde ugbu a. Ọ bụ ezie na Sọnde ụbọchị ikpeazụ ndị a nwere ike ịdị adị n'ezie, nye anyị ha bụ naanị echiche efu na ụbọchị gara aga bụ eziokwu. A na-enwe olile anya n’uche mgbe niile na anyị nwere ike ịhụ ọzọ ụbọchị ọla edo ndị ahụ na-adịghị ngwa ngwa wee teta ma rọrọ nrọ. ** Nkebi nke Mbụ, paragraf ikpeazụ. [https://books.google.com/books?id=9CGKAgAAQBAJ&printsec=frontcover#v=snippet&q=pale%20golden%20Sundays&f=ụgha 1st akụkụ okwu] [https://books.google.com/books?id= 9CGKAgAAQBAJ&printsec=mkpuchi ihu#v=snippet&q=gafere%20days&f=akụkụ nke abụọ ụgha * Laura leliri anya na shelf nke akwụkwọ akụkọ ya, na aha Adrian Coates n'azụ ha. O chere na ọ nwere chi ọma ka ọ daba n'aka onye nkwusa nwere mmasị na nke na-enye aka. <br> Ya mere, ka oge na-aga akụkọ mbụ ya gara n'ebe Adrian nọ, bụ́ onye ghọtara na imetụ ihe ọjọọ dị n'ime ya fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọgụgụ isi, nyere ya nkwekọrịta maka abụọ ọzọ. ** Isi nke 2. [https://books.google.com/books?id=sTItBQAAQBAJ&q=laura+chọrọ+ na+shelf+ nke+ ya+novels#v=snippet&q=laura%20looked%20up% 20at%20the%20shelf%20of%20her%20novels&f=ụgha 1st akụkụ nke nkwuputa] [https://books.google.com/books?id=sTItBQAAQBAJ&q=good+ọjọọ#v=snippet&q=ọjọọ&f=ụgha 2 akụkụ nke nkwuputa * Akụkụ ahụ kpọpụtara, ọ bụ ezie na ọ dịghị ma e wezụga n'akụkọ ifo, ọ na-eme nke a, kama ọ na-agbawa agbawa ma na-agbawa, ma ọ bụ n'ọnọdụ ndị a nụchara anụcha ọzọ na-ama jijiji. N'ime obi ọ bụla malitere inwe olileanya ahụ magburu onwe ya, nke na-adịkarịkebe ma ọ bụrụ na a mata ya, na nwanyị ahụ a na-alụ ọhụrụ ga-enweworị ihe na-adaba adaba, ma ọ bụ mee ka ya na onye ọzọ nwee mmasị. ** Isi nke Atọ. [https://www.google.com/books/edition/Cheerfulness_Breaks_In/Xnk_CwAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&dq=na+obi+ ọ bụla+malitere+to+spring+nke+exquisite+olileanya&pg=PT33&printsec=frontcover okwu sitere na 2016 ebook ] (p. 42 na mbipụta 1941 nke A. A. Knopf bipụtara) * Doris Phipps na Lily-Annie Pollett, n'agbanyeghị na ha na-ele anya na-enweghị atụ na ndị rụrụ arụ na uwe elu satin oporo, ogologo ọkpa mgbịrịgba, mgbịrịgba, mbọ mbọ na-acha uhie uhie n'aka ruru unyi, curls na-egbuke egbuke kokwasịrị n'ubu ha, sịga rapara n'ahụ ha. egbugbere ọnụ, ndị mara mma nke ukwuu, ndị nwere obiọma. ** Isi nke 1. [https://books.google.com/books?id=OXk_CwAAQBAJ&printsec=frontcover#v=onepage&q=satin&f=false 1st part of quote] [https://books.google.com/books?id] =OXk_CwAAQBAJ&printsec=frontcover#v=snippet&q=nice%2C%20kind%20girls&f=ụgha 2nd akụkụ nke okwu] (p. 13 na 1944 mbipụta nke A. A. Knopf bipụtara) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thirkell,Angela}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ncgrvqf2jr7lt8j1dnk0u8amt06k82m Angelica Balabanoff 0 4347 15917 2023-10-24T04:33:03Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} alabanoff (ma ọ bụ Balabanov, Balabanova; Russian: Анжелика Балабанова - Anzhelika Balabanova; 4 Ọgọst 1878 - 25 Nọvemba 1965) bụ onye Russia-Italian Communist na onye ndọrọndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya sitere na ndị Juu. Ọ jere ozi dị ka odeakwụkwọ nke Comintern site na 1919 ruo 1920, ma mesịa ghọọ onye isi otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Italy. ==Okwu okwuru== *Nghọta mbụ m nwere banye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} alabanoff (ma ọ bụ Balabanov, Balabanova; Russian: Анжелика Балабанова - Anzhelika Balabanova; 4 Ọgọst 1878 - 25 Nọvemba 1965) bụ onye Russia-Italian Communist na onye ndọrọndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya sitere na ndị Juu. Ọ jere ozi dị ka odeakwụkwọ nke Comintern site na 1919 ruo 1920, ma mesịa ghọọ onye isi otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Italy. ==Okwu okwuru== *Nghọta mbụ m nwere banyere ahaghị nhata na ikpe na-ezighị ezi tolitere site n'ahụmahụ ndị a n'oge m bụ nwata. Ahụrụ m na e nwere ndị nyere iwu na ndị na-erube isi, ma eleghị anya, n’ihi nnupụisi m onwe m megide nne m, bụ́ onye chịrị ndụ m, bụ́ onye na-egosikwa m enweghị mmasị n’ebe m nọ, n’ime mmụọ m akwadoro ndị nke ikpeazụ. Gịnị kpatara, ajụrụ m onwe m, na nne ga-enwe ike ibili mgbe ọ masịrị ya, ebe ndị ohu ga-ebili n'isi ụtụtụ iji mezuo iwu ya? Mgbe ọ kpasuru ha iwe maka mmejọ ụfọdụ, m ga-arịọ ha ka ha ghara idi mmeso ọjọọ dị otú ahụ, n’amaghị na mkpa ọ dị na-ejidesi ha ike n’ụlọ anyị dị ka ọ na-ejide ndị ọrụ ugbo n’aka ndị nwe ụlọ. ( ibe 4 ) *Ogbako anyị [Women's Congress na Bern] nwere ọrụ abụọ ọ ga-arụ: ikwusa ozi ọma na n'agbanyeghị vetoe nke gọọmentị ha na mmegide nke ndị isi ọrụ, ụmụ nwanyị ezutewo ma rụkọọ ọrụ ọnụ maka udo na maka Socialism; Ọrụ nke abụọ anyị bụ imepụta okwu maka mgba a na ibipụta mpempe akwụkwọ maka ụmụ nwanyị ndị mmeghachi omume n'agha mere ka ụzọ mbụ maka nsogbu ọha na eze nọ, ịkọwa ihe kpatara na nsonaazụ nke agha ahụ na ụzọ a ga-esi kwụsị ya. . Arịrịọ anyị na-arịọ ha malitere: "Olee ebe ndị di unu, ụmụnne unu, ụmụ unu nọ? Gịnị mere ha ga-eji bibie ibe ha na ihe niile ha kere? Ònye na-erite uru site na nrọ a na-atụ ọbara ọbara? Ọ bụ naanị obere ndị na-erite uru agha...Ebe ọ bụ na ndị ikom ahụ. enweghị ike ikwu okwu, ị ghaghị: ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ nke mba ndị na-alụ ọgụ, jikọọ ọnụ! ( ibe 131 ) * Ụzọ nke obere nguzogide nwere ike ịghọ ọnyà n'ụzọ dị mfe na ọnụ ahịa mmadụ na-akwụ maka iji ya nwere ike imecha dị elu. Nke a bụ n'ezie ihe mere na Russia. Ọnwụnwa na ogbugbu nke afọ abụọ gara aga bụ nke kparịrị ọ bụghị naanị Russia kamakwa òtù mgbanwe mgbanwe niile nwere ike ịkagbu na ncheta nke ihe a kpọrọ mmadụ nnukwu mmezu mmekọrịta ọha na eze na teknụzụ nke mgbanwe mgbanwe ahụ. Mpụ ndị a esiteghị na Stalin malite. Ha bụ njikọ dị n'agbụ nke e meworo ka ọ na-erule 1920. Ha metụtara mmepe nke usoro Bolshevik - usoro nke Stalin mere ka ọ gbatịkwuo n'ogo dị egwu ma jiri mee ihe maka njedebe nke ya na-abụghị nke mgbanwe. ( peeji nke 185 ) *Mgbe m gụchara akụkọ akụkọ a gbasara mmekorita mụ na ndị ọrụ mba ụwa n'oge mmeri na mmeri, onye na-agụ nwere ikike ịjụ ebe m guzo ugbu a. Na iri isii, m na-enweta nkwubi okwu site na ahụmịhe ndị ahụ. Nkwenye m na mkpa ọ dị maka mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na-akwado na mmegharị ahụ na maka mmezu nke echiche ya enwebeghị mgbe zuru oke karịa ka ọ dị ugbu a mgbe mmeri yiri ka ọ dị anya. Ekwenyesiri m ike karịa mgbe ọ bụla na òtù ndị ọrụ mba ụwa na-alụ ọgụ ga-abụrịrị ngwa nke mgbanwe ndị ahụ. Ahụmahụ nke ihe karịrị afọ iri anọ emewo ka nkwenye ndị Socialist mụ na ya dịkwuo elu, ma ọ bụrụ na m nwere ndụ m ịdị ndụ ọzọ, m ga-arara ya nye otu ebumnobi ahụ. Nke a apụtaghị na aghọtaghị m ihe m mejọrọ ma ọ bụ nke òtù ndị m rụrụ ọrụ na ya. ( ibe 314 ) * Ọ bụ nke a na-egbu mmụọ nke mmegharị ọrụ-ọ bụghị naanị na Russia, mana n'ụwa niile: na echiche nke kpalitere ọgbọ niile ka ọ bụrụ dike na ịnụ ọkụ n'obi na-enweghị atụ ka amatala na usoro ọchịchị nke dabere na nrụrụ aka, ịpụnara mmadụ ihe. na ịrara mmadụ nye; na nke ikpeazụ, ma ọ dịghị ihe ọzọ, na ndị sycophants na ndị ogbugbu nke ọchịchị a ebutela òtù ọrụ ọrụ ụwa. Na nke a, Bolshevism na-egosipụta onwe ya karịa na ụzọ Fascism. Anọ m n’ime mmadụ ole na ole bụ́ ndị mgbanwe dị iche iche na-atụghị anya ha n’ike n’echiche nke ụzọ ndị Kọmunist International. Amaara m na a na-amanye usoro ya mgbe niile, kama ịnakwere, na ebe ọ bụ na ọ dịghị mgbe ha na-edekọ nkwenye, ọ dịghị mkpa ka ọ bụla mgbanwe nke uche. Mgbanwe ndị a bụ n'ihi azụmahịa, ma ọ bụ ọdịda nke azụmahịa, n'etiti Stalin na ndị agha na ndị ọchịchị mba ọzọ. ( ibe 319 ) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Balabanoff,Angelica}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5yd9jrshagg2dtydes00xgwj4o6d0ka Angie Hatton 0 4348 15918 2023-10-24T04:37:08Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Angie Hatton (October 28, 1972–) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jerela ozi na Houselọ Ndị Nnọchiteanya nke Kentucky dị ka onye nta akụkọ nta. ==Okwu okwuru== * Ịnweta nlekọta ahụike adịghị mma, ọkwa agụmakwụkwọ adịghịkwa oke; na ihe ndị ahụ niile na-emekarị, n'echiche m, chọrọ ụdị mmemme ndị Democrats na-akwalite. Mana ndị bi ebe a na-agbasikwa ike nke ukwuu n'okpukpe, ụka bụ ak...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Angie Hatton (October 28, 1972–) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke jerela ozi na Houselọ Ndị Nnọchiteanya nke Kentucky dị ka onye nta akụkọ nta. ==Okwu okwuru== * Ịnweta nlekọta ahụike adịghị mma, ọkwa agụmakwụkwọ adịghịkwa oke; na ihe ndị ahụ niile na-emekarị, n'echiche m, chọrọ ụdị mmemme ndị Democrats na-akwalite. Mana ndị bi ebe a na-agbasikwa ike nke ukwuu n'okpukpe, ụka bụ akụkụ dị mkpa nke ihe niile anyị na-eme na ihe omume obodo anyị niile, yabụ, n'ezie, ozi nkwado ndụ bụ nke a na-anụ ebe a n'olu dara ụda na doro anya. Ya mere, maka otu m nke ndị mmadụ na ọtụtụ ime obodo na-achọ uru nke mmemme mmekọrịta ndị a, echere m na pro-life Democrat bụ ụzọ aga. **[https://www.ncregister.com/news/ahead-of-march-for-life-2-democratic-state-lawmakers-discuss-the-pro-life-movement-and-the-theme-of -ịdị n'otu n'ihu nke March maka ndụ, 2 Democratic State Lawmakers na-atụle Pro-Life Movement na isiokwu nke 'Ịdị n'Otu'] (January 29, 2021) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hattin,Angie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mspmsv1cuy4knf6cuxyvvnr1nf18jmo Angie Thomas 0 4349 15919 2023-10-24T04:42:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Angie Thomas (amuru ya na Septemba 20, 1988) bu onye odee America kacha mara amara maka akwukwo akwukwo ndi toro eto. ==Okwu okwuru== * Ana m atụnyere Bri na Starr na Biggie na Tupac… Na-enweghị anụ ehi! Tupac bụ onye gbadoro ụkwụ na mpaghara, otu ahụ ka Starr dị. Mana Bri, dị ka Biggie, ọ na-eme ya, ọ bụ maka ịhụ nrọ ya ka ọ dị ndụ. Ọ na-achọ ịgbalị ịzọpụta ezinụlọ ya, ọ nweghịkwa ihe ọjọọ na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Angie Thomas (amuru ya na Septemba 20, 1988) bu onye odee America kacha mara amara maka akwukwo akwukwo ndi toro eto. ==Okwu okwuru== * Ana m atụnyere Bri na Starr na Biggie na Tupac… Na-enweghị anụ ehi! Tupac bụ onye gbadoro ụkwụ na mpaghara, otu ahụ ka Starr dị. Mana Bri, dị ka Biggie, ọ na-eme ya, ọ bụ maka ịhụ nrọ ya ka ọ dị ndụ. Ọ na-achọ ịgbalị ịzọpụta ezinụlọ ya, ọ nweghịkwa ihe ọjọọ na nke ahụ. Ya mere, ebe ahụ ka ha dị iche, ma ha yiri n'eziokwu na ha abụọ bụ ụmụ agbọghọ dị ike maara na ha nwere olu, ma ha abụọ ghọtara otú ha nwere ike isi jiri olu ndị ahụ metụta ọgbọ dum. ** Na otu o si atụnyere ndị isi ya na [https://www.theguardian.com/books/2019/jan/27/angie-thomas-the-hate-u-give-interview-famous-fans-readers "Angie Thomas, onye edemede nke The Hate U Give: 'Akwụkwọ na-ekere òkè dị ukwuu na nguzogide'"] na The Guardian (2019 Jan 27) * Ọ bụrụ na ọ nweghị ihe ọzọ, akụkọ ifo enyerela ọtụtụ mmadụ ike n'omume mmegide. "The Hate U Give", m maara, amụwo ọtụtụ ndị na-eto eto na-eto eto ma enwere m obi ụtọ na nke ahụ, enwere m obi ụtọ na ndị ntorobịa a ekpebiwo ikwu okwu na ikwupụta ihe ndị metụtara ha. Enwere otu nwa agbọghọ na Texas, ọ malitere na ya ikpebi na ọ ga-ekwu maka akwụkwọ ahụ mgbe mpaghara ụlọ akwụkwọ mara ya aka. Nke ahụ mere ka ọ ghọọ onye ndọrọ ndọrọ n'onwe ya na mpaghara ndị ọzọ. Ya mere echere m na akwụkwọ nwere ike inye ike. Rudine Sims Bishop [onye na-ede akwụkwọ na onye nkuzi] na-ekwu na akwụkwọ bụ ma ọ bụ enyo, windo ma ọ bụ ọnụ ụzọ enyo, na nke ahụ dị mkpa n'omume mmegide. Ị chọrọ enyo ahụ ka ị hụ onwe gị, mara ihe ị nwere ike ịbụ ma mara ihe ị bụ. Ma mgbe ahụ, ị ​​ga-achọ windo ahụ ka ị hụ na ndụ onye ọzọ ka ị nwee ike ịghọta ihe na-eme gburugburu gị n'ụwa nke ị nwere ike ị gaghị achọpụta na nlele mbụ. Na ị chọrọ ọnụ ụzọ enyo na-amị amị ka ị nwee ike ịbanye na ndụ onye ọzọ wee jiri mmetụta ọmịiko banye ma jiri ọmịiko ahụ mee onwe gị ka a nụ. Ya mere ee, echere m na akwụkwọ na-ekere òkè dị ukwuu na nguzogide. Ha na-ekere òkè dị ukwuu n'imeghe anya ndị mmadụ na ha bụ ụdị nke ime ihe n'onwe ha, n'eziokwu na ha na-enye ndị mmadụ ike ma na-egosi ndị ọzọ ndụ nke ndị nwere ike ọ gaghị adị ka onwe ha. " ** [https://www.theguardian.com/books/2019/jan/27/angie-thomas-the-hate-u-give-interview-famous-fans-readers "Angie Thomas, onye edemede nke Hate U Give : 'Akwụkwọ na-ekere òkè dị ukwuu na nguzogide'"] na The Guardian (2019 Jan 27) * Ọ dị m mma na ndị mmadụ na-asị “oh asụsụ na-eme m ahụ́ iru ala,” ma ọ bụrụ na asụsụ ahụ bụ ihe na-eme ka ahụ́ erughị gị ala, were onwe gị dị ka onye ihe ùgwù. Ahụ́ adịchaghị m mma maka ogbugbu e gburu ndị isi ojii na mba a. ** N'ịhọrọ iji okwu rụrụ arụ n'akwụkwọ ya The Hate U Give na [https://www.ttbook.org/interview/author-angie-thomas-burn-it-all-down-or-use- those-emotions-my-art “Onye ode akwụkwọ Angie Thomas: Gbaa ya ọkụ ma ọ bụ jiri mmetụta ndị ahụ na nka m”] na Kachasị Mma nke Ihe Ọmụma Anyị (2019 Jan 14) * Ndị na-eto eto na-enye m olileanya. Anyị na-edepụta ha ọtụtụ mgbe. Ma ana m ahụ ọtụtụ ihe n’ọgbọ a na-abịa nke na-enye m ọtụtụ olileanya maka ọdịnihu. Ya mere, m na-agwa ha mgbe m nọ n'ụlọ ochie, echere m na m nwere ike izuike n'ihi na echere m na unu ga-arụ nnukwu ọrụ. ** Na-ele anya ọgbọ na-abịa maka olileanya na [https://www.ttbook.org/interview/author-angie-thomas-burn-it-all-down-or-use-those-emotions-my-art " Onye ode akwụkwọ Angie Thomas: Gbaa ya ọkụ ma ọ bụ jiri mmetụta ndị ahụ na nka m”] na nke kacha mma nke ihe ọmụma anyị (2019 Jan 14) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thomas Angie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] e0hf0obbibf1z2i5ej1h47x12t1vocy Hadiza Aliyu 0 4350 15920 2023-10-24T04:43:22Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''Hadiza Aliyu''' (amuru na 1989) bu [[w:Kannywood|Kannywood]] [[w:onye omere|onye omere]], [[w:onye egwu|onye egwu], na [[w:akara|akara]] na-eme ihe. [[File:Hadiza Aliyu Gabon.jpg|thumb|Hadiza Aliyu Gabon]] ==Nkwupụta okwu== *Ina so in zauna Ina so in guzozie. Ba za ku ba da mgbochi ba komai yawan wadata ko mara amara ku idan ba ku yi aure ba. Kudi na biyu ne duk da cewa ya zama dole. Amma cikar da nake samu da farin cikin da na bi nhụna ne ya fara zuwa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''Hadiza Aliyu''' (amuru na 1989) bu [[w:Kannywood|Kannywood]] [[w:onye omere|onye omere]], [[w:onye egwu|onye egwu], na [[w:akara|akara]] na-eme ihe. [[File:Hadiza Aliyu Gabon.jpg|thumb|Hadiza Aliyu Gabon]] ==Nkwupụta okwu== *Ina so in zauna Ina so in guzozie. Ba za ku ba da mgbochi ba komai yawan wadata ko mara amara ku idan ba ku yi aure ba. Kudi na biyu ne duk da cewa ya zama dole. Amma cikar da nake samu da farin cikin da na bi nhụna ne ya fara zuwa gare ni. Na sami wasu irin masu banƙyama daga ndị mmadụ da suke tunanin cewa ’yan fim ba su da arha ko kuma ba su san abin da suke so a rayuwa ba ko kuma za mu iya yin wani abu don inye. Wani oge sukan gan kina wasa da yar banza sai su dauka kina tada zaune tsaye a ndụ. Amma ba mu. Mu mmadụ ne ndị gaske. Ina gaya muku n'ime ọmarịcha da zarar na san inda kuka dosa. Ina son sirrina ya kuma ba zan so in fara magana game da wannan fannin ndụta a nan ba. Amma nasan inda kuka dosa kuma abinda zan fada shine lokacin Allah shine mafifici. Taimakon jin kai Ina sha'awar Ba da Taimakon Jama'a Daya daga n'ime ndị ndú da ke sa ni farin ciki da kawar da damuwa da zafi shine sanya smile a facen masu ewepu. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] q3ce36t0y9xcy99xd7bzfv67inw5qcr Temitope Solaja 0 4351 15921 2023-10-24T04:47:21Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Temitope Solaja|Temitope Solaja]]''' bụ onye omere ihe nkiri Naijiria, onye na-ede ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri. == Okwu okwu == *Onweghị ihe dị njọ n'ịkpa onye ofufe. Ọ bụ na ha abụghị mmadụ? Dị ka onye ahụ na-elekọta ma hụ ọrụ m n'anya, enwere m ike ịme enyi ma ọ bụ lụọ onye ofufe. Agbanyeghị, agaghị m aga maka onye na-ahụghị ọrụ m n'anya. **[https://punchng.com/i-can-date-marry-a-fan-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Temitope Solaja|Temitope Solaja]]''' bụ onye omere ihe nkiri Naijiria, onye na-ede ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri. == Okwu okwu == *Onweghị ihe dị njọ n'ịkpa onye ofufe. Ọ bụ na ha abụghị mmadụ? Dị ka onye ahụ na-elekọta ma hụ ọrụ m n'anya, enwere m ike ịme enyi ma ọ bụ lụọ onye ofufe. Agbanyeghị, agaghị m aga maka onye na-ahụghị ọrụ m n'anya. **[https://punchng.com/i-can-date-marry-a-fan-temitope-solaja/?amp] *Enweghị m ike ịlụ nwoke ga-egbochi m ịga nke ọma. Ọ maara na m bụ onye na-eme ihe nkiri tupu ọ bịakwute m, gịnị kpatara ọ ga-eji gbochie m ịga nke ọma? Nke ahụ pụtara na onye dị otú ahụ na-achọ ọdịmma onwe ya nanị, ọ dịghịkwa ekele maka ihe m na-eme. Gịnị mere m ga-eji na-ebikọ na nwoke ga-egbochi m ịga nke ọma **[https://punchng.com/i-can-date-marry-a-fan-temitope-solaja/?amp] *Ụfọdụ ndị na-enwe nkụda mmụọ na soshal midia. Ọ bụrụ na ha ekwughị ihe na-adịghị mma gbasara gị, ha agaghị adị mma. M nnọọ igbochi ndị dị otú ahụ; Enweghị m oge iji mee ha obi ụtọ. **[https://punchng.com/i-can-date-marry-afan-temitope-solaja/?amp] *N'agbanyeghị ogologo ụzọ, ọ ga-eduga gị ebe ị na-aga **[https://encomium.ng/4-top-up-and-coming-yoruba-actresses-temitope-solaj/] * Maka ugbu a, anaghị m enwe ihe ịma aka ọ bụla n’ihi na emeriwo m nsogbu na ụjọ m n’oge ahụ. Taa, m na-ekele Chineke Pụrụ Ime Ihe Niile n'ihi na Ọ bụ ntọala nke ihe niile ma na-ekwesị ntụkwasị obi nye m. *[https://encomium.ng/4-top-up-and-coming-yoruba-actresses-temitope-solaj/] * N'ime afọ ise, m ga-anọ ebe niile ma bụrụ ihe nlereanya nye ụwa n'ihi na mgbe ahụ ekwenyere m na m ga-abụ akara ngosi mba ụwa na ụlọ ọrụ ihe nkiri. Ma n'oge ahụ, a ga m abụkwa ezigbo nne. *[https://encomium.ng/4-top-up-and-coming-yoruba-actresses-temitope-solaj/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Solaja,Temitope}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nf5vx6039iekfphntrfamlfao9u3glv Folu Storms 0 4352 15922 2023-10-24T04:49:45Z Mercyjamb123 446 #WikiActive SDG wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Folu Storms|Folu Storms]]''' (amuru Nọvemba 25, 1986) bu onye nnabata na onye na-eme ihe ngosi na redio Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, onye na-ese olu, na onye na-ekiri ihe onyonyo. == Okwu okwu == * Debe anya gị na ihe nrite ahụ, lekwasị anya na nlebara anya gị site na ndọpụ uche na ndakpọ olileanya nke ga-abịa. Ha ga-abịakwa. Kwụsị imefusị ekpere na ịrịọ maka njem dị mfe na ndụ n'ihi na nke ahụ adịghị. Nọgide na-elekwasị anya na ebumnuche gị ma ọ bụrụ na ị ga-akwụsịtụ, kwụsịtụ. ** [https://allure.vanguardngr.com/2019/06/afoluwake-ogunkeye/] * Enwetala m aha ọma nke ọma n'afọ a ma ọ bụụrụ m ihe na-eweda ala na ihe na-atọ ụtọ. Daalụ maka ọtụtụ ndị na-ege ntị na ndị na-ekiri na ndị na-agụ akwụkwọ na-akwado m mgbe niile, yana ndị batara n'ụgbọ mmiri n'afọ gara aga, daalụ. Anaghị m eji oge ma ọ bụ nkwado gị egwuri egwu. ** [https://www.folustorms.com/latest-happenings/2018/12/13/awards-and-nominations-in-2018-look-mama-i-made-it] * Ihe dị na egwu bụ na ọ na-erute anyị n'ụzọ mmetụta uche n'ụzọ naanị okwu na-apụghị. Egwú bụ ike na-ejikọta ọnụ nke ndị si n'akụkụ nile nke ndụ nwere ike imekọ ọnụ; ụfọdụ akpọdịrị ya ụdị anwansi kasị ike. Ọ bụ n'ihi ihe ndị a na ọtụtụ ndị ọzọ na ịchọta ihe omume egwu dị mma ma nnukwu ma obere kwesịrị ịbụ oge ọṅụ. N'ihi na ọ bụghị naanị na ị ga-enwe ụda mara mma, kamakwa ị ga-ezute ụfọdụ ndị mara mma bụ ndị na-amasị gị egwu egwu. * [https://guardian.ng/saturday-magazine/the-weekend-review-there-is-no-box/] * Ịṅụ ọgwụ ọjọọ bụ nnukwu nsogbu nye anyị ebe a na Nigeria. Ọ bụrụ na ị lelee ọnụ ọgụgụ ndị ịṅụ ọgwụ ọjọọ na-emetụta, ọ na-atụ egwu!" ** [https://www.pulse.ng/news/metro/icymi-10-quotes-that-will-meke-you-wish-you-were-at-the-drug-convos/q4vepwj] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Storm, Folu}} [[Category: ụmụ nwanyị]] frbl706198yxjmnu5b87hn7pkhj4g6x Doris Simeon 0 4353 15923 2023-10-24T04:53:15Z Mercyjamb123 446 #WikiActive SDG wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Doris Simeon|Doris Simeon]]''' (amụrụ 22 Julaị 1979) bụ onye Yoruba Naijiria na-eme ihe nkiri, compere, onye na-edozi isi na onye ọchụnta ego. Ọ bụ onye isi ụlọ ọrụ Davris Beauty center dị na Ifako Lagos. Wikipedia == Okwu okwu == * Ọ tọrọ m ezigbo ụtọ. Ụbọchị ndị ahụ mgbe mama m zigara m njem na-emeghị m nke ọma, ọ na-apịa m ihe, m ga-eche "Ị maara na nke a bụ nne m? Ma ugbu a, m chetaghachi, m na-aghọta na ọ bụ naanị na ọ na-agbalị ime ka m bụrụ ezigbo mmadụ. <p> Karịsịa, mgbe m na-eme nwa m otu ihe ahụ. Ọ bịara doo m anya na ndị ahụ niile na-akparị ha bụ n'ihi ịhụnanya. Ọ na-atọ ụtọ n'ezie. M tolitere na ihu m, a na m eche gị ihu ụdị ụlọ ebe ị nwere ọtụtụ ihe nkiri. Mgbe m chere banyere ya, m na-achị ọchị nke ukwuu. Ọchị ọchị, m na-agwa ụmụaka "Aje-butter" na ha enweghị ahụmahụ dị ukwuu banyere ndụ dịka ndị anyị bi na ghettos. **[https://www.vanguardngr.com/2013/09/fame-has-favoured-me-in-so-many-way/amp/] * Mba, ama ama ama ama m n'ezie n'ọtụtụ ụzọ. Ana m ekele Chineke maka nke ahụ. **[https://www.vanguardngr.com/2013/09/fame-has-favoured-me-in-so-many-way/amp/] * Achọghị m ịgbanwe ihe ọ bụla. Ana m ekele Chineke maka ikere m otú m dị. <p> Ọ bụrụ na m ga-alaghachi n'ụwa a ọzọ, achọrọ m ịlaghachi dị ka m. **[https://www.vanguardngr.com/2013/09/fame-has-favoured-me-in-so-many-way/amp/] *Achọrọ m imetụta ndụ ndị mmadụ n'ezie, tinye ọnụ ọchị n'ihu ha. Enwere ụmụaka n'okporo ámá na-ata ahụhụ, anyị kwesịrị ịpụ ebe ahụ. <p> Obi ike nke Iyabo Ojo, Halima Abubakar na-amasị m maka NGO niile na ndị ọzọ. Ịtinye ọnụ ọchị n'ihu ndị mmadụ bụ ihe m na-achọ ime ma echere m na ọ bụ naanị otu a ka a ga-esi zaa ekpere gị na Chineke ga-etinyekwa ọnụ ọchị n'ihu gị. **[https://www.vanguardngr.com/2013/09/fame-has-favoured-me-in-so-many-way/amp/] *Adịla nkụda mmụọ. Bụrụ onwe gị. Ọ bụrụ na ị nwere onyinye ahụ ma ị chere na ị ka nwere ike ịpụ ebe ahụ ịmụta, mee ya. Jee muta ihe n'aka ndi okachamara na Chineke ga etinye gi. Ọ bụrụ na Chineke asị na ọ bụ oge gị, ọ ga-ebuli gị elu **[https://www.vanguardngr.com/2013/09/fame-has-favoured-me-in-so-many-way/amp/] * Abụghị m Chineke, naanị Chineke nwere ike ikwu. Enwere m ike ịsị na achọghị m ọzọ mana gịnị ma ọ bụrụ na Chineke na-ekwu na oge eruola ka ị kwadoo ọzọ. Ya mere, ọ bụghị ụzọ mechiri emechi maka m ma a bịa n'alụmdi na nwunye. **[https://www.pulse.ng/entertainment/celebrities/doris-simeon-actress-reveals-she-is-open-to-getting-married-again/sesnrk5.amp] *Ihe gbasara idina mmadụ n'ike, mmetọ ụmụ nwanyị na ụmụaka na ịba na-arị elu n'obodo anyị ma ọ bụrụ na enyochaghị ngwa ngwa, anyị nwere ike tufuo ụmụ anyị site n'omume ọjọọ ndị a na-agbasa n'ụwa niile. Yabụ, anyị kwenyere na ịnweta ozi ziri ezi ga-enyere ndị mmadụ bi n'obodo ndị mepere emepe kwụsị itinye ndụ ha n'ihe ize ndụ site na ọgwụgwọ onwe ha na nkwado nke ndị na-ahụ maka ahụike quack. Anyị enyela ozi ha ga-achọ na obere ihe nkiri ahụ, nke anyị mekwara ka ọ bụrụ ihe na-atọ ụtọ. *[https://guardian.ng/life/film/doris-simeons-advocacy-movie-on-malaria-abuse-goes-to-the-roots/] * Anyị na-atụ anya na mgbe njem nlegharị anya na nyocha nke onwe, anyị ga-enwe ike ịkwalite mmata na akụrụngwa iji mepụta ọrụ zuru oke nke ga-adị n'ụwa dum. **[https://guardian.ng/life/film/doris-simeons-advocacy-movie-on-malaria-abuse-goes-to-the-roots/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Simeon,Doris}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5zkrnok7p8vata6bsrzb2321nfzoln1 Saratu Gidado 0 4354 15924 2023-10-24T04:55:09Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Saratu Gidado|Saratu Gidado]]''' (amuru 17 Jenuarị 1968), nke a ma ama dika ''Daso''', bu onye omere ihe nkiri Naijiria, nke kacha na ulo oru ihe nkiri Kannywood. == Okwu okwu == *A ga m adụ ndị otu ọhụrụ na Kannywood ọdụ, ọkachasị ụmụnwaanyị, na n'oge anyị, anyị anaghị aṅụ ọgwụ ike ma ọ bụ mmanya. Ụbọchị ndị a, nkwanye ùgwù ebelatala ma enwekwara ikpe iji ọgwụ ọjọọ eme ihe na mmanya na-emet...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Saratu Gidado|Saratu Gidado]]''' (amuru 17 Jenuarị 1968), nke a ma ama dika ''Daso''', bu onye omere ihe nkiri Naijiria, nke kacha na ulo oru ihe nkiri Kannywood. == Okwu okwu == *A ga m adụ ndị otu ọhụrụ na Kannywood ọdụ, ọkachasị ụmụnwaanyị, na n'oge anyị, anyị anaghị aṅụ ọgwụ ike ma ọ bụ mmanya. Ụbọchị ndị a, nkwanye ùgwù ebelatala ma enwekwara ikpe iji ọgwụ ọjọọ eme ihe na mmanya na-emetụta anyị niile. Ya mere, ka ha tụọ egwu Chineke ma mara na ọha mmadụ na-ele anyị anya. * [https://www.blueprint.ng/why-i-like-playing-role-of-wicked-women-daso/ "Ihe kpatara na-amasị m igwu egwu ụmụ nwanyị ọjọọ - Daso"], ''Blueprint'' (Ọgọst 27, 2021) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gidado,Saratu}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 40of3jsmsy3tsyz5zyxy2mphfq5q78f Anisia Uzeyman 0 4355 15925 2023-10-24T04:58:25Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anisziya Uwizeyimana (amuru February 1975 na Gihindamuyaga na Mbazi, Rwanda) bu onye omere na onye ode akwukwo Rwanda. A kacha mara ya dị ka onye ntụzi aka ya na Saul Williams nke ihe nkiri 2021 Neptune Frost. ==Okwu okwuru== * Nke a bụ ihe nkiri anyị mere n'onwe anyị n'onwe ya ma nwee ike ịhụ ka ọ na-eme njem dị otú a wee hụ ya, mara mma. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anisziya Uwizeyimana (amuru February 1975 na Gihindamuyaga na Mbazi, Rwanda) bu onye omere na onye ode akwukwo Rwanda. A kacha mara ya dị ka onye ntụzi aka ya na Saul Williams nke ihe nkiri 2021 Neptune Frost. ==Okwu okwuru== * Nke a bụ ihe nkiri anyị mere n'onwe anyị n'onwe ya ma nwee ike ịhụ ka ọ na-eme njem dị otú a wee hụ ya, mara mma. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-listen/, Anisia Uzeyman kwuru na, Ọ dị mma ịhụ nke a. ụlọ ọrụ na-anabata ihe nkiri a] (The Africa Report, 18 Maachị 2022) * Ndị na-eto eto n’ụwa nile na-achọ otu ihe ahụ anyị na-ekwu banyere ya na fim ahụ, ihe ndị a bụkwa ihe na-emetụta ụwa nile, ma anyị adịghị echeta mgbe nile na nkwurịta okwu ndị ahụ na-emekwa n’ebe ndị dị ka Rwanda ma ọ bụ Burundi. Anọ m na-eche, kedu ihe ọ ga-adị ka ịkọ akụkọ nke mkparịta ụka ndị a site n'ime kama ịnọ n'èzí. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-ige ntị/, kedu ka anyị ga-esi nye echiche anyị banyere okwu ndị a kama ịbụ kwuru ihe were bụ, Anisia Uzeyman kwuru) (The Africa Report,18 Maachị 2022) * Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị nke ukwuu maka onye ọ bụla kwabatara, ajụjụ ahụ banyere ebe obi gị dị na ihe na-ejikọta gị na ebe, karịsịa nke na-adịghị mfe ebe dị na ya. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-listen/, Anisia Uzeyman kwuru, mmekọrịta ya na obodo na-enwekarị mgbagwoju anya. nyere akụkọ ya, ] (The Africa Report,18 Maachị 2022) * Ọ na-abịa site n’ọchịchọ ikwu okwu site na Rwanda, maka Rwanda nakwa maka ụwa ka mmadụ nile nwee ike ịmata onwe ha n’akụkụ ụwa a nke a na-adịghị akpọkarị gị òkù ịbanye. N'ọkwa ụfọdụ, anyị niile bụ otu. ** [https://www.theafricareport.com/182952/rwanda-with-neptune-frost-anisia-uzeyman-wants-the-world-to-listen/, Neptune Frost gbanyere mkpọrọgwụ nke ukwuu, Anisia Uzeyman kwuru] Akụkọ Africa, Maachị 18, 2022) * Achọrọ m ịnweta ụfọdụ àgwà na usoro n'ihi na ọ bụ ọtụtụ sayensị na ọtụtụ nkà iji jikọta ihe oyiyi. ** [https://moveablefest.com/anisia-uzeyman-saul-williams-neptune-frost/, Anisia Uzeyman kwuru na, Agbalịrị m ịhụ ka ọ ga-esi kwe omume na ihe abụọ ahụ ga-ezute. (The Moveable Fest, June 2, 2022) * Cecile Kayiregawa, bụ́ onye na-eme egwuregwu okenye nọn bụ onye a ma ama na Rwanda na onye ọ bụla maara ebe ahụ, [ihe] ọ dị ka inwe ya, ka ya na ya rụkọọ ọrụ na ijide ya na fim a. — A na-asọpụrụ ya n’ezie, ọ dị ka izute eze nwanyị. ** [https://moveablefest.com/anisia-uzeyman-saul-williams-neptune-frost/, Anisia Uzeyman kwuru na, mgbe anyị nwere ike ịkpọtụrụ ya.] (The Moveable Fest, June 2, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uzeyman,Anisia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] drbb25hx21vci0idtdoxd5oa62b3os0 Funke Adesiyan 0 4356 15927 15926 2023-10-24T04:59:19Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Funke Adesiyan|Funke Adesiyan]]''' bụ onye omere ihe nkiri Naijiria, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye inyeaka onwe ya na mmemme ime ụlọ na mmekọrịta ọha na eze nye [[w:Aisha Buhari|Aisha Buhari]], Nwanyị Mbụ Naijiria. == Okwu okwu == * Onye na-arụsi ọrụ ike ga-eguzo n’ihu ndị eze n’ihi na m kwenyesiri ike na ọ dịghị onye a ma ama na ịda ogbenye, ọ dịghịkwa mkpa ebe ị si; ozugbo ị dochie enweghị uche maka ịdị uchu, ezi ikike gị ga-abụ eziokwu. **[https://punchng.com/funke-adesiyan-bags-ooni-of-ifes-excellence-award/?amp]Funke Adesiyan dụrụ ndị ntorobịa ọdụ ka ọ na-ebunye ihe nrite * Ịchọta kpọmkwem okwu ga-adaba n'otú m na-adị maka njedebe nke Late Senator Abiola Ajimobi gbapụrụ m. Ujo na-adịghị mma. Ịdị ndụ bụ ịpụ, ọnwụ bụ n'ezie njedebe ikpeazụ nke ọbịbịa anyị n'ụwa. **[https://pmnewsnigeria.com/2020/06/27/nollywood-actress-funke-adesiyan-reacts-to-ajimobis-death/?amp=1]Funke Adesiyan zara ajụjụ maka ọnwụ Ajimobi. * Ezi mkpa na-abịa naanị mgbe ị kwụsịrị ịchọ nkwado n'aka ndị mmadụ. Ị sị na ị chọghị ịma ihe ndị mmadụ na-eche maka gị mana ọ bụ ụgha buru ibu. Ị na-eche. Ọ bụ ya mere ị na-enye ọtụtụ ajụjụ gbasara onye bụbu gị. Ezigbo m, enwere ọtụtụ ihe ị nwere ike ịghọ na-enweghị onyinyo nke onye bụbu gị. Dawapụ onwe gị ma baa ụba. Ọdịnihu dị ukwuu. Otu ndụmọdụ maka gị, Abịala m mgbe ị hụrụ m, ị ga-ewute gị. P.s naanị nzaghachi m nye gị. **[https://www.pulse.ng/entertainment/celebrities/drumbeats-of-war-as-tonto-dikeh-plans-to-beat-funke-adesiyan/7hw2n9s.amp]Ọgbaghara n'etiti Funke Adesiyan na Tonto Dikeh * Nye obere nwa nwoke na nwa agbọghọ ọ bụla na-arọ nrọ, rọrọ ogologo. Ekwela ka onye ọ bụla kwụsị gị. **[https://dailypost.ng/2018/10/07/2019-popular-nollywood-actress-funke-clinches-apc-assembly-ticket-oyo/?amp=1]Funke Adesiyan dụrụ ọdụ ka o nwetachara tiketi ọgbakọ. * Mkpebi itinye aka n’ọrụ ugbo bụ obe n’etiti m ịzụrụ ụlọ na ịzụrụ hectare ala maka ọrụ ugbo. N'ezie m họọrọ nke ikpeazụ. Etinyere m ego n'ọrụ ugbo. Ọtụtụ ndị mmadụ na-efunahụ ohere maka nkwado mgbasa ozi ole na ole. Ejila ohere ọkụ maka oge nkasi obi ole na ole. Chee echiche ogologo oge. Ị nọghị n'ọsọ na-enweghị onye. *[https://thenationonlineng.net/funke-adesiyan-went-agriculture/] Funke Adesiyan Ventures into Agriculture. * Ịhapụ nwoke n'ihi na ọ na-aghọ aghụghọ dị ka isi na Nigeria kwaga America n'ihi mmiri ozuzo. Ọkụkụ akụkọ: mmiri na-ezo ebe niile. Chọta ezigbo nwoke hụrụ gị n'anya ma na-ekele gị. Enwere ike iji ihe ọ bụla ọzọ rụọ ọrụ. A na-amụ ụmụ nwoke ka ha na-aghọ aghụghọ. Lekwasị anya gabiga ntụpọ a ma lekwasị anya n'otú o si emeso gị ihe. **[https://dailypost.ng/2017/06/23/men-born-cheat-dont-leave-man-cheats-funke-adesiyan/?amp=1]Funke Adesiyan dụrụ ụmụ nwanyị ọdụ. * Ọ bụghị ọtụtụ ụmụ nwoke nwere ike ikwu n'eziokwu na ha na naanị onye ha na ha nọ kemgbe afọ 10 na-enweghị "egwu". Ọ naghị eme ka ha bụrụ ndị ọjọọ, ọ na-eme ka ha bụrụ ụmụ nwoke. **[https://dailypost.ng/2017/06/23/men-born-cheat-dont-leave-man-cheats-funke-adesiyan/?amp=1]Funke Adesiyan dụrụ ụmụ nwanyị ọdụ. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Funke, Adesiyan}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] qj0vkgowaefe7q6hvsh4fnyntmvutkr Mosun Filani 0 4357 15929 15928 2023-10-24T05:01:58Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Mosun Filani|Mosunmola Filani]]'''bụ ihe nkiri na onye na-eme olu na Naịjirịa. == Okwu okwu == *Ọ bụrụ na ị nọ na pant gị adịghị mma, nwanne m nwanyị ị nweghị nchekwa o. Biko nweta peg hangers, kpoo uwe ogologo ọkpa gị n'ime ime ụlọ ịwụ gị (not close to your windows abeg o) Don't just dispose ur old pant anyhow, bee ha n'iberibe (lekwasị anya na akụkụ dị n'okpuru), ma ọ bụ ka mma ka gbachapụ ya kpamkpam. **[https://independent.ng/dont-just-dispose-your-old-pants-anyhow-cut-them-into-shreds-actress-mosun-filani/] * Enwere m ọmarịcha ọdịdị, enweghị m ọdịdị. Abụ m onye nweere onwe ya; anyị bụ otu ihe ahụ n’ihu Chineke. Ana m emeso onye ọ bụla nke ọma; Ana m asọpụrụ ndị mmadụ n'otu n'otu mana ọ na-emeghachi omume. **[https://punchng.com/mosun-filani-reacts-to-bleaching-allegations/?amp] * Achọghị m ịma ihe ndị mmadụ na-ekwu, ana m eme ihe ọ bụla masịrị m. Ọtụtụ ndị mmadụ amaghị na e nwere ọdịiche dị n'etiti ịcha ọcha na (akpụkpọ ahụ) ọkụ. Bleaching na-eji ngwaahịa kemịkal na-agbanwe agba akpụkpọ gị; mmetụta dị nnọọ ngwa ngwa na ike. A bịa na ịcha ọcha na ịcha ọkụ, a na-eji ngwaahịa organic eme ihe. Ha na-abịa n'ụdị dị iche iche. Ana m eji ihe okike dị ka mmiri osikapa, peels oroma mee ngwaahịa m. Akpụkpọ ahụ m enweghị ike ịdị ka ọ dị na mbụ afọ ise gara aga. **[https://punchng.com/mosun-filani-reacts-to-bleaching-allegations/?amp] == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Filani, Mosun}} [[Category: ụmụ nwanyị]] qpoo51m3ev6whibsp9ft2f19x7fuayc Ibinabo Fiberesima 0 4358 15930 2023-10-24T05:04:41Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Ibinabo Fiberesima|Ibinabo Fiberesima]]'' (January 13, 1971) bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye bụbu onye na-eme ihe nkiri mara mma na onye njikwa mmemme. == Okwu okwu == * Mba, amaghị m ka m ga-esi. Anaghị m alaghachi azụ. Agaghị m ehi ụra nke ọma ma m laghachi azụ, ọ bụkwa otú ahụ ka Chineke si kee m. Ọ bụrụ na obi m na-atụkwasị ihe, m ga-enweta ya, a ga-enwe ihe ịga nke ọma n'ihe ahụ n'ihi na m kwere na ya...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Ibinabo Fiberesima|Ibinabo Fiberesima]]'' (January 13, 1971) bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye bụbu onye na-eme ihe nkiri mara mma na onye njikwa mmemme. == Okwu okwu == * Mba, amaghị m ka m ga-esi. Anaghị m alaghachi azụ. Agaghị m ehi ụra nke ọma ma m laghachi azụ, ọ bụkwa otú ahụ ka Chineke si kee m. Ọ bụrụ na obi m na-atụkwasị ihe, m ga-enweta ya, a ga-enwe ihe ịga nke ọma n'ihe ahụ n'ihi na m kwere na ya mere Chineke ka na-edebe m na ya. **[https://independent.ng/i-used-to-be-afraid-of-people-ibinabo-fiberesima/] * Laa azụ mgbe ahụ, ụjọ tụrụ m. Ụjọ tụrụ m nke ukwuu. M na-atụbu ndị mmadụ egwu, amaghị m ihe kpatara ya. Ma ekele Chineke na m agabigala nke ahụ ugbu a. Ụjọ akwụsịla m kpamkpam. M na-atụbu egwu na-echegbukarị onwe m banyere ịkpasu ndị mmadụ iwe. M na-akụ onwe m ihe n'ime maka nke ahụ. Ihe niile bụ egwu, mana ekele Chineke na m nọ ebe m nọ taa. *[https://independent.ng/i-used-to-be-afraid-of-people-ibinabo-fiberesima/] *Onweghi onye na-akwado m na-akpasu m iwe. Obi na-adị m mma ma ha na-achọ ka mụ na ha see foto, karịsịa mgbe m gara ahịa **[https://independent.ng/i-used-to-be-afraid-of-people-ibinabo-fiberesima/] *M hụ onye chọrọ ịlụ m, m ga-alụ ya. Achọrọ m ịlụ biko. Ụmụ m niile etoola ugbu a. Achọrọ m ụlọ ọrụ nke m. **[https://www.vanguardngr.com/2014/07/even-kids-ask-marry-ibinabo-confirms-marriage-rumours/amp/] *Ndụm dum bu ihe ebube!!! Chineke ewerela m ọtụtụ oge ihe isi ike ná ndụ m. Ma onye ọ bụla nọ na-akụziri m, na-azụ m, na-edu m & na-akwado m maka ihe niile m na-eche ihu kwa ụbọchị, na ndị ọzọ na-adịghị ọbụna chere na ọ ga-ekwe omume na-enweta. Achọrọ m ịkọrọ gị na Mgbanwe dị adị! Ọrụ ebube dị adị! Ịhụnanya dị adị! Obi ụtọ dị adị! Ịbụ onye ọchụnta ego nwere azụmaahịa bara uru dị adị! Ọṅụ dị adị! Ibi n'ebe ọrụ dị adị! Ibi n'ime ebumnuche gị dị adị! Ịgwọ ọrịa dị adị! Na ibi ndụ nke nnwere onwe & udo bụ ezi!!! A gọziri m nke ukwuu na m na-eteta kwa ụbọchị na ndụ nke m nwere ike ịhụ naanị n'echiche m. Debe ọhụụ nke ọdịnihu gị PRESENT n'uche gị taa. Ma jidesie ya ike ruo mgbe ị ga-eji anya anụ ahụ gị hụ ya. Ihe ọ bụla ị na-ekwere na-abịara gị !! *[https://pmnewsnigeria.com/2018/08/17/love-is-real-ibinabo-fiberesima/?amp=1] * Kemgbe ihe ahụ merenụ, amụtala m ka m ghara ịtụkwasị onye ọ bụla obi. M tụkwasịrị Jehova obi ugbu a. A kọwakwara nke a nke ọma na abụ ọhụrụ m dekọrọ. Egwu ahụ na-ejide akụkọ m. **[https://www.vanguardngr.com/2016/03/ibinabo-tells-story-journey-prison/amp/] *A na m ekpe ekpere ka otu ụbọchị, ndị ndọrọndọrọ ọchịchị ga-enwe ndị mmadụ n'obi, ọ bụghị ọdịmma onwe ha, n'ihi na ijere mba ahụ ozi bụ maka mmasị i nwere maka ndị obodo gị. Ọ bụ naanị na Legọs steeti ka m na-ahụ ndị nwere mmasị ijere ndị mmadụ ozi na imere ndị mmadụ ihe. **[https://punchng.com/some-people-thought-my-political-career-was-a-joke-ibinabo-fiberesima/?amp] *Amụtala m inwe ndidi. Mmadụ ekwesịghị ime ngwa ngwa n'ime ihe ọ bụla; mmadụ ga-ebu ụzọ ghọta ọnọdụ ahụ **[https://punchng.com/some-people-thought-my-political-career-was-a-joke-ibinabo-fiberesima/?amp] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fiberesima, Ibinabo}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] g71k9jxy62dgb31twigbhchutzok1b6 Eve Esin 0 4359 15931 2023-10-24T05:07:31Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Eve Esin |Eve Esin]]''' (17 October 1981) bụ onye omere Naijiria meriri City People Entertainment Awards maka onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na Nigeria na 2015. == Okwu okwu == *N'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya, enwere m ekele. Ònye ka m bụ, Jehova, nke I na-echeta? Ihe Chineke mere m na Fraịde 19 Eprel 2019, enweghị m ike ikwu ya niile. Nna nwa mgbei a. Ka otuto nile, nsọpuru, nsọpụrụ na otuto nile bụrụ aha gị dị elu ruo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Eve Esin |Eve Esin]]''' (17 October 1981) bụ onye omere Naijiria meriri City People Entertainment Awards maka onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na Nigeria na 2015. == Okwu okwu == *N'ihi ọtụtụ ihe kpatara ya, enwere m ekele. Ònye ka m bụ, Jehova, nke I na-echeta? Ihe Chineke mere m na Fraịde 19 Eprel 2019, enweghị m ike ikwu ya niile. Nna nwa mgbei a. Ka otuto nile, nsọpuru, nsọpụrụ na otuto nile bụrụ aha gị dị elu ruo mgbe nile ebighị ebi, Amen. *[https://pmnewsnigeria.com/2019/04/22/read-why-beautiful-eve-esin-gave-thank-to-god/?amp=1] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Esin,Ev}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2vz16ruru94k77y45dz7w2kmt7gawk7 Yvonne Enakhena 0 4360 15933 15932 2023-10-24T05:11:09Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Yvonne Enakhena|Yvonne Enakhena]]'''bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. == Okwu okwu == * N'ụzọ bụ isi, anyị niile nwere nhọrọ anyị ga-eme na ndụ. Ya mere, okwu banyere ma ọ bụ na ọ ga-ekwe omume iyi egwu mmekọahụ site n'aka ndị na-emepụta fim maka ọrụ nkiri bụ ihe nhọrọ. A kpagburu m ma ekweghị m n’ihi na abụghị m ụdị onye ahụ. N'ihi na ọ bụrụ na m kwere nkwa, agara m enwe nnukwu ezumike ugbu a. Ma ọ dịghị ka a ga-asị na anaghị m enweta ọrụ. Ọ bụ naanị na ha anaghị abịa dịka m ga-achọ **[https://www.vanguardngr.com/2011/11/i-was-sexually-harssed/amp/ "Enwere m n'ụzọ mmekọahụ-Yvonne] Vanguard (November 11,2011) * Ndụ dị iche iche. Achọghị m itinye uche m niile na ime ihe naanị m. Abụkwa m onye ngosi na onye na-egwu egwu / onye na-agba egwu. M na-esikwa nke ọma. **[https://www.vanguardngr.com/2011/11/i-was-sexually-harssed/amp/ "Yvonne na-ekwu maka otu o si eme ọtụtụ ọrụ] Vanguard (November 11,2011) * Ụmụ nwoke nọ ebe niile, yabụ na ọ bụghị nnukwu ihe ịnagide ha. Ọ bụkwa otú ahụ ka ị na-ajụ otú m ga-esi na-edi papa m ma ọ bụ ụmụnne m. Ya mere, m na-anagide ọganihu sitere n'aka ụmụ nwoke. **[https://www.vanguardngr.com/2011/11/i-was-sexually-harssed/amp/"Yvonne banyere otú o si esi emeso ụmụ nwoke] Vanguard (November 11,2011) * Ọ bụghị na achọghị m ịlụ di ugbu a. Ana m echere onye ziri ezi. Ọ dịghị ka a ga-asị na mụ na onye ọ bụla akpabeghị, ọ bụghị naanị m ka m chọrọ ikwurịta banyere ndụ ịhụnanya m. Mana m kwenyere na ịhụnanya bụ ihe niile. Ịhụnanya bụ anwansi nye m. *[https://www.vanguardngr.com/2011/11/i-was-sexually-harssed/amp/ "Yvonne na ihe kpatara na ọ lụbeghị di] Vanguard (November 11,2011) *A na-enwekarị okwu ndị mmadụ na-achọ irite gị uru, na-akpọ gị ka ha jụọ gị, na-ekwe nkwa na ha ga-enweta gị ọrụ na ihe niile. Maka m, aghaghị m ịgwa ọtụtụ ndị mmadụ 'ee' na enwere m ọtụtụ ndakpọ olileanya. *[https://www.vanguardngr.com/2014/01/i-fasted-seven-days-for-movie-role/amp/ "Yvonne dụrụ ọdụ ka ọ ghara ịdaba n'ọnwụnwa]Vanguard (January 17,2014) *Ọ bụ ihe nkịtị ka ụmụ nwoke na-achụ nwaanyị mara mma. Enwetabeghị m ahụmahụ na-adịghị mma na ha. Ha na-egosi mmasị ha nwere n'ebe m nọ, m na-egosikwa ha nke m. **[https://www.vanguardngr.com/2014/01/i-fasted-seven-days-for-movie-role/amp/ "Yvonne kwenyere na ọ bụ ihe na-emekarị ka ụmụ nwoke na-achụ nwaanyị] Vanguard (January 17). ,2014) *Onweghi ego n'uwa nwere ike ime ka m gba ọtọ. Chineke, enwere m ụkpụrụ na nkwenkwe m. Enweghị m ike ime nke ahụ. Echeghị m na ego nwere ike ịzụta ịgba ọtọ m. **[https://www.vanguardngr.com/2014/01/i-fasted-seven-days-for-movie-role/amp/ "Yvonne na-ezere ịgba ọtọ]Vanguard (January 17,2014) *Ọfọn, abụ m onye omenala. Ekwenyere m na mmekọahụ kwesịrị idobere ndị lụrụ di na nwunye mana anyị niile bụ ndị okenye, yabụ onye ọ bụla bụ tozuru oke na mkpebi nke ya, abụghị m onye ikpe. **[https://www.vanguardngr.com/2014/01/i-fasted-seven-days-for-movie-role/amp/ "Yvonne nyere echiche ya banyere inwe mmekọahụ tupu alụmdi na nwunye] Vanguard (January 17,2014) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Enakhena, Yvonne}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] rfp6k94x0p7k06z8ct1uicqh790v8os Uru Eke 0 4361 15935 15934 2023-10-24T05:15:39Z Mercyjamb123 446 /* "URU EKE: SITE NA-eme ihe na-arụpụta" (2017) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Uru Eke|Uru Eke]]''' (Amuru October 11, 1979) bu onye omere na onye na-eme ihe nkiri na Naijiria. == Okwu okwu == === "Enwere m nduzi maka ndị e dinara n'ike - Uru Eke" (2014) === :<small>[https://www.vanguardngr.com/2014/05/ive-guide-rape-victims-uru-eke/amp/ "Enwere m onye ndu maka ndi n'ike n'ike- Uru Eke"], Vanguard (Mee 16, 2014)</small> *Ama m na ndị mmadụ na-amasị ịhụ ọmarịcha; ha na-enwe mmasị ịhụ ọkụ na ihe ndị ahụ niile, ma ọ dị mkpa n'ezie na anyị na-ekwu maka ụfọdụ ihe ndị a nabatara dị ka ndị mmadụ, nke ahụ bụkwa ihe m ga-eme. Anyị anaghị ekwu maka ya nke ọma. Ọ na-aga ije ozi dị ka ikpo okwu iji kpughee ụfọdụ ihe ụfọdụ ndị mmadụ na-agabiga ma eleghị anya na-enyere ha aka ịchọ enyemaka site n'aka òtù dị iche iche na ebe ndị dị gburugburu mba ahụ na-enyere aka n'ịnyere aka n'ọnọdụ ndị dị otú ahụ na-abụghị ọtụtụ ndị ọ metụtara. maara nke. Dịka ọmụmaatụ, dịka okwu gbasara idina mmadụ n'ike, mgbe a na-edina mmadụ n'ike; kedu ebe ha na-aga, onye ka ha na-agwa okwu? Ị makwa na idina mmadụ n'ike bụ isiokwu na-akpachapụ anya? Mgbe ụfọdụ, ọ bụ ihe pụrụ iche n'okwu ahụ n'ihi na ụfọdụ ndị nwere ike ịrụ ụka na ọ bụ ya butere ya n'onwe ya, ma ọ dịghị onye chọrọ ịpụ ebe ahụ ka e dinara ya n'ike. N'ihi ya, achọrọ m ịkọ akụkọ banyere nke ahụ, na otú ndị a tara ahụhụ, n'agbanyeghị ọnọdụ ha ghọrọ ndị a tara ahụhụ, otu ha ga-esi nweta enyemaka na ịga n'ihu. Ụfọdụ ndị tara ahụhụ a agbakebeghị nke ọma n’ihe ha nwetara; ọ bụ naanị eleghi anya ndu. Enweghị m azịza niile, mana m ga-achọ ikwu ma eleghị anya nke a bụ otu n'ime ha. * Eleghị anya m bụ otu n'ime ndị kacha mfe ị ga-ahụ. Abụghị m onye kacha maa mma. Adịghị m amụ amụ, enweghị m nzuzu, anaghịkwa m arụ ụka; enweghị asịrị ma ọ bụ ihe ọ bụla. M na-agbalị ma mee ka ọ dị mfe, dị mfe dị ka o kwere mee. Ana m ewere ụbọchị ahụ ka ọ na-abịa. M na-agbalị ka m ghara iwe iwe maka ihe ọ bụla ọzọ. * Eleghị anya m bụ otu n'ime ndị kacha mfe ị ga-ahụ. Abụghị m onye kacha maa mma. Adịghị m amụ amụ, enweghị m nzuzu, anaghịkwa m arụ ụka; enweghị asịrị ma ọ bụ ihe ọ bụla. M na-agbalị ma mee ka ọ dị mfe, dị mfe dị ka o kwere mee. Ana m ewere ụbọchị ahụ ka ọ na-abịa. M na-agbalị ka m ghara iwe iwe maka ihe ọ bụla ọzọ. === "URU EKE: SITE NA-eme ihe na-arụpụta" (2017) === :<small>[https://guardian.ng/life/spotlight/uru-eke-from-acting-to-producing/ "URU EKE: FROM ACTING TO PRODUCING"], Nchekwa Ndụ (October 2, 2017)</obere> *Echere m na ihe ga-adọta ndị mmadụ na gị bụ àgwà gị. Ọ baghị uru ma ọ bụrụ na ị na-ekwu okwu dị ka Obama ma ọ bụ Queen, ọ bụrụ na ị dị egwu, ị dị egwu, ma ọ bụrụ na ị bụ onye mara mma, ị bụ onye mara mma. Echeghị m na ka ị na-ekwu okwu na-eme ka ọ dị iche. Ọ bụ naanị na Naịjirịa ebe a ka ndị mmadụ na-enwe okwu gbasara ụda olu. Ha kwesịrị ị na-emeghekwu ndị mmadụ n'ihi na anyị nwere ọtụtụ ndị mba ọzọ ebe a, yabụ ị kwesịrị ị na-emeghe ka ndị mmadụ na-ekwu okwu. Ama m na ụfọdụ ndị Naijiria nwere okwu gbasara ndị nwere ụda olu. * Ime ihe bụ ihe m na-achọkarị ime. Ahụrụ m ihe ndị na-amasị Julia Roberts na Bimbo Akintola kemgbe ọtụtụ afọ, achọrọ m ịdị ka ha. * Nọgidenụ na-arara onwe gị nye na ike. O nwere ike ọ gaghị abịa mgbe ị tụrụ anya mana ịrụsi ọrụ ike na ịta ahụhụ anaghị ahụ ya == "Abụghị m ịhụnanya nzuzu - Uru Eke" (2013) === :<small>[https://www.vanguardngr.com/2013/06/im-not-a-stupid-romantic-uru-eke/amp/ "A bụghị m onye nzuzu ịhụnanya - Uru Eke"], Vanguard (June 1, 2013)</small> * Ọ bụ nnọọ ụdị mmadụ m bụ, otú ahụ ka e si zụlite m. Anaghị m arụ ụka ma ọlị. Adịghị m egwu egwu na abụghị m onye na-achọ nlebara anya. Ị gaghị ejide m n'ọnọdụ esemokwu. Abụ m mmadụ, na enwere oge mgbe ndị mmadụ na-ada n'ụbụrụ m, mana ọ na-esiri m ike ịfụ ihe n'ụzọ ziri ezi. Agaghị m ekwe ka otú ndị mmadụ si akpa àgwà gbanwee m. * Na ndụ n'ezie, nke ahụ bụ ihe m ga-eme, m ga-ekpughe aghụghọ. Abụghị m ụdị onye ga-eguzoro ma mee ka mmadụ nweta ohere. * Enweghị m ike ịlụ ọgụ maka nwoke. Ọ bụrụ na m nọ na mmekọrịta, na nwoke ahụ chọrọ ịkwụsị, ọ nwere ike. Ọ bụrụ na enwere ọgụ, mgbe ahụ ọ kwesịrị ịdị n'etiti mụ na ya, ọ bụghịkwa onwe m na ọkụkọ nke ọzọ. *Mgbe m hụrụ mmadụ n'anya, m na-enwe ezi obi. Eji m obi m dum hụ n’anya, nke mere na ọ na-amasị m onye nke ọzọ; ya mere ọtụtụ n'ime mmekọrịta m akwụsịla n'ihi na ike gwụ anyị abụọ, ma ọ bụ na e nwere okwu dị anya na ọ bụghị n'ihi na e nwere onye ọzọ. * A bụ m onye nrọ ụbọchị. Ụdị nwoke m na-agaghị agwụ agwụ bụ onye na-enwe mmasị na ya. Ọ bụghị nke ukwuu, mana onye na-eche n'ezie, onye na-adịghị mma dị ka m, n'ihi na m bụ nwata n'obi, m na-emebiga ihe ókè. Mgbe ụfọdụ, m na-eme egwuregwu nke ukwuu maka ọdịmma nke m. Yabụ na m ga-amasị onye nwere agwa egwuregwu. My nrọ Ihọd bụkwa onye kwesịrị ntụkwasị obi, onye na-ahụ naanị m n'ime ụlọ, n'agbanyeghị otú ọtụtụ ndị ọzọ mara mma ụmụ nwanyị nọ gburugburu. Echere m na nke ahụ bụ nrọ nwa agbọghọ ọ bụla. *O doro m anya na m ga-ezute onye ghọtara, ma ekwensu masịrị ya ma ọ bụ na ọ masịghị ya. Onye ọ bụla nke na-ekwu na ọ hụrụ m n'anya kwesịrị ịghọta. *Naijirịa bụ obodo siri ike, mana site n'amara Chukwu anyị na-adị ndụ ebe a. Ọ bụghị maka ndị dara mbà n'obi, n'ezie ị ga-abụ nkịta na Nigeria. * Ihe mgbaru ọsọ m na-akwali m, na m nwere oke mmasị. Ahụghị m ihe ọ bụla mere m ga-eji na-adị obere ma ọ bụ ndị nkịtị mgbe m nwere ike ime nke ọma. Abụ m ụdị onye na-achọ ihe ma na-aga n'ụzọ niile iji nweta ya. Ana m enweta ihe m chọrọ mgbe niile. Ekwenyere m na i kwesịrị ibi ndụ n'ụzọ zuru oke, ma were ohere ọ bụla nke ndụ na-enye gị. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eke, Uru}} [[Category: ụmụ nwanyị]] hupw3ky7fyktktgh0pfekvqs1zcjlus Sikiratu Sindodo 0 4362 15937 15936 2023-10-24T05:21:44Z Mercyjamb123 446 /* = Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Sikiratu Sindodo|Tayo Odueke]]''' (amụrụ 21 Febrụwarị 1976) nke a maara dị ka '''Sikiratu Sindodo''' bụ onye omere na onye na-emepụta ihe na Naijiria. == Okwu okwu == *Amam na m ga-alu ezigbo nwunye. Ana m esi nri nke ọma; Abụghị m ụdị na-apụ apụ. Ọ bụrụ na anaghị m arụ ọrụ, anọ m n'ụlọ. Ọ dị mwute na mgbe ndị mmadụ hụrụ m n’èzí, ha na-enwe mmetụta dị iche banyere m. **[https://www.dailypost.ng/2014/02/22/wife-material-pray-five-times-day-cook-well-actress-sikiratu-sindodo/ Mgbe a gbara akwụkwọ akụkọ Punch ajụjụ ọnụ] (22) Febụwarị 2014) * Ụfọdụ ndị na-enweghị ihe ndị a niile ka njọ. Anaghị m ehi ụra gburugburu; ha nwere mmetụta ọjọọ banyere m. Mgbe mụ na mmadụ na-akpa, m na-eme ka a mara ya. Ọ dịghị mkpa ka m zoo na mụ na mmadụ na-akpa. Ọ bụrụ na mụ na mmadụ na-akpa, onye ahụ atụkwasịkwa m obi, ezinụlọ m maara onye ahụ ma mara ihe m pụrụ ime. Achọghị m ịma ihe onye ọ bụla na-ekwu. **[https://www.dailypost.ng/2014/02/22/wife-material-pray-five-times-day-cook-well-actress-sikiratu-sindodo/ Na-ekpochapụ ikuku na ya ọtụtụ egbugbu na mpu ] (February 2014) * M mere dị ka onye nche maka agwa Segun Arinze na fim ahụ. Mgbe m nọ na setịpụ ahụ, Segun Arinze gwara m ka m gakwuru otu nwaanyị na-achọ ịse ihe nkiri Yoruba, ọ bụkwa otú ahụ ka m si banye n’ọrụ ihe nkiri. **[https://www.informationng.com/2018/03/why-people-think-i-am-wayward-tayo-odueke-sikiratu-sindodo.html/ Na-ekwu maka otu o siri malite ọrụ ya] *Na mbụ, amaghị m na m nwere ịba, enwere m typhoid, emere m ule dị iche iche, e bugara m ụlọ ọgwụ Lagos University Teaching Hospital (LUTH). Na LUTH, emere m ule dị iche iche na x-ray ma n'ikpeazụ ụbọchị ahụ, ha chọpụtara na ọ bụ nsogbu imeju. **[https://encomium.ng/sikiratu-sindodo-recaps-one-na-half-ardeal-on-sick-bed-the-illness-cost-me-n10m-but-im-gold-to -be-alive/ Na-ekwu maka ọrịa ya n'oge a gbara ajụjụ ọnụ na '' Encomium Weekly '') (2016) *Achọrọ m ịdị mma. Achọrọ m ịpụ n'ụlọ ọgwụ. Achọrọ m ịlaghachi ọrụ. Achọrọ m ịnọnyere mmadụ niile. **[https://encomium.ng/sikiratu-sindodo-recaps-one-na-half-ardeal-on-sick-bed-the-illness-cost-me-n10m-but-im-gold-to -dị ndụ/ Otú ọ dị ya mgbe ọ nọ n'àkwà ọrịa] (2016) *Ihe nkiri butere m n'ihu bụ Sikiratu Sindodo. Ọ rapaara m kemgbe ahụ, ọ na-abụkwa akụkọ mgbe niile maka ihe ọjọọ. **[https://www.citypeopleonline.com/why-i-have-been-off-the-scene-for-a-long-while-%E2%80%A2star-actress-sikiratu-sindodo/ Na-ekwu maka ihe nkiri nke mere ka ọ pụta ìhè] (20 August 2018) *Mgbe m bụ nwata, papa m chọrọ ka m bụrụ onye na-agụ akụkọ mgbe nne m chọrọ ka m bụrụ onye ọka iwu. Ha na-amabu na m nwere mmasị maka ime ihe nkiri ma papa m ahụghị ya. Otú ọ dị, mgbe m mesịrị bụrụ onye a ma ama, ọ malitere ime m ọnụ. **[https://www.citypeopleonline.com/why-i-have-been-off-the-scene-for-a-long-while-%E2%80%A2star-actress-sikiratu-sindodo/ Ndị mụrụ ya 'mmeghachi omume megide omume ya] (August 2018) * Ugbu a, ịntanetị ewegharala kpamkpam, ma e jiri ya tụnyere mgbe m banyere ụlọ ọrụ ahụ. Ụbọchị ndị a, ndị mmadụ na-ekiri naanị USB TV, Youtube na nyiwe ndị ọzọ. Ọnụ ọgụgụ ndị na-ekiri TV terrestial ebelatala nke ukwuu. N'ụzọ ụfọdụ, ọ gbuwokwa ụlọ ọrụ ahụ n'ihi na ndị mmadụ anaghị azụta DVD na ndị ahịa na-eme mkpesa nke ukwuu. Anyị kwesịrị gọọmentị ịkwado anyị ka anyị nwee ike ịme ihe nkiri sinima. *[https://www.citypeopleonline.com/why-i-have-been-off-the-scene-for-a-long-while-%E2%80%A2star-actress-sikiratu-sindodo/ Ihe ịma aka na Nollywood] (2018) *Anọ m na-enwe mmekọrịta ugbu a. Nwoke m ga-adị njikere mere. Ọ na-amasịkwa m ka nwoke m na-ekpe ekpere nke ukwuu, na-ahụ n'anya ma na-ahụ n'anya. Abụ m onye ekworo nke ukwuu: Ọ masịrị m nwoke m n'onwe m. Achọghị m ikere òkè. Enwere m ike ịlụ onye ọbịa n'ihi na anyị nọ n'otu ụlọ ọrụ. **[https://www.citypeopleonline.com/why-i-have-been-off-the-scene-for-a-long-while-%E2%80%A2star-actress-sikiratu-sindodo/ Ụdị ya nke mmadụ] (August 2018) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Kadị: Ndị na-emepụta ihe nkiri]] [[Category: ụmụ nwanyị]] koulvzvphu6nvqjzam5m0quwanrnp8k Rukky Sanda 0 4363 15939 15938 2023-10-24T05:27:25Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Rukky Sanda|Rukky Sanda]]''' (amụrụ 23 Ọgọst 1984) bụ onye omere na Naijiria, onye na-eme ihe nkiri na onye ntụzi. == Okwu okwu == *Ihe dị n'eme mmemme ụbọchị ọmụmụ m bụ naanị ikele Chineke na m gbakwunyere afọ ọzọ. Adị m ndụ, obi dị m ụtọ. Ọzọkwa, ikele Ya maka ịkwụghachi ọrụ m n'ụba. Ana m eme ememe ụbọchị ọmụmụ m kwa afọ. *[https://encomium.ng/if-i-am-30-i-will-celebrate-big-rukky-sanda/"Rukky kwuru na mkpa ụbọchị ọmụmụ] *Aga m ebi nrọ m. Ihe m na-eme ugbu a na-atọ m ụtọ. Ekwuru m na m ga-ebi nrọ m n'echiche na mgbe m rutere na njedebe ahụ, m gaara etinye ihe niile m chọrọ itinye ego na ọrụ m. Ọ bụ mgbe ahụ, m ga-asị na m ga-ebi nrọ m mana m ka na-arụ ọrụ, na-agbasi mbọ ike imezu nrọ ahụ. Enweghị m ike ịsị na agbadatala m. **[https://encomium.ng/if-i-am-30-i-will-celebrate-big-rukky-sanda/"Rukky kwuru maka nrọ ya] * Echeghị m na m nwere àgwà ọjọọ ọ bụla ma ọ dịghị onye zuru okè. Ana m ekpe ekpere naanị ka Chineke mee ka m bụrụ ezigbo mmadụ n'ụzọ m na-ezughị okè. abum mmadu na mmadu ezughi oke. Ọ bụ naanị Chineke zuru oke. *[https://encomium.ng/if-i-am-30-i-will-celebrate-big-rukky-sanda/ "Echiche Rukky gbasara àgwà ọjọọ] * Abụ m onye mbido. M ka na-eto eto ma na-amụ ihe mana m na-elekwasị anya. Abụ m nwata nwanyị, a ka ga-emezurịrị. M ka ga-enweta otu pasent nke ihe m bu n'obi imezu. Ma site n'amara Chineke, m ga-erute ebe ahụ. **[https://encomium.ng/i-am-still-comfortable-being-single-rukky-sanda/ "Rukky kwuru gbasara uto ya] * Ọ dị ịtụnanya. Itolite bụ otu n'ime ihe ncheta kacha mma. Ọgba aghara Lagos na-ama m nke ukwuu nke na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe okike. Abụ m nwa agbọghọ Lagos otu narị, ọkachasị n'ịtụle eziokwu na m tolitere na Surulere **[https://thenationonlineng.net/rukky-sandai-used-to-hide-my-mouth-piercing-from-my-parents/Rukky na-ekwu maka ncheta nwata] *Nọrọ onwe gị eziokwu, rụsie ọrụ ike, emela ihe ọ bụla ị ga-akwa ụta. Erela mkpụrụ obi gị maka ama; ọ baghị uru. **[https://thenationonlineng.net/rukky-sandai-used-to-hide-my-mouth-piercing-from-my-parents/ "Rukky dụrụ ndị na-eme ihe nkiri na-abịa ọdụ] *Amaghị m. M nnọọ na-agbalị ịbụ onwe m, na-agbalị inwe ahụ ike. Echere m na nke ahụ bụ ihe kacha mkpa. Ọtụtụ mgbe, anaghị m abụ onye na-eri nri, mana enwere m obi ụtọ na enyemaka ụlọ m gbapụrụ izu abụọ gara aga. O zuru ego m n'ezie, gbapụ, yabụ ugbu a, m na-eme ihe naanị m. **[https://thenationonlineng.net/rukky-sandai-used-to-hide-my-mouth-piercing-from-my-parents/ "Rukky na ndụ ya] *Ekwere m n'ikwupụta onwe m; mgbe niile na-ekwu okwu m, na-rapagidesi ike n'ihe m kweere. Ndị mmadụ nwere ike na-agụ dị iche iche pụtara na ya, ma na njedebe nke ụbọchị, m nwere ike ịbụ naanị onwe m; Enweghị m ike ịnwa ịbụ onye ọzọ, ma ọ bụ kwadoo ihe m na-ekwenyeghị na ya. A zụlitereghị m otú ahụ. Ọ kpọbatala m ebe a, ahụrụ m m n'anya. **[https://www.vanguardngr.com/2015/08/i-will-get-married-soon-rukky-sanda/amp/ Rukky hụrụ onwe ya n'anya] * Anaghị m etinye nsogbu. Ọ bụrụ na m kwuo ihe ọ bụla, m ga-eguzo n'akụkụ ya. Abụghị m ụdị nwa agbọghọ ahụ nke kwenyere n'ịgba asịrị, ma ọ bụ mkparịta ụka efu. Ọ bụrụ na enwere m ihe ọ bụla m ga-ekwu, a na m ekwu ya wee gaa n'ihu. Ọ bụrụ na ị nwere nsogbu ọ bụla na ya, bịa gwa m. *[https://www.vanguardngr.com/2015/08/i-will-get-married-soon-rukky-sanda/amp/Rukky kwuru na ọ na-ezere nsogbu] * Ụfọdụ ndị mmadụ na-agwụ ike ma nwee àgwà myopic mana anaghị m echegbu onwe m maka ha [https://dailypost.ng/2017/03/16/play-snakes-lions-doesnt-make-witch-rukky-sanda-photos-video/?amp=1 "Rukky kwuru na o cheghị echiche onye ọzọ] *Iji python ma ọ bụ ọdụm na-egwu egwu abụghị nnukwu ihe. Ahụrụ m anụmanụ n'anya mgbe niile, ọ na-amasịkwa m ịnwe ha gburugburu m. Ahụghị m ihe pụrụ iche banyere nke ahụ. **[https://dailypost.ng/2017/03/16/playing-snakes-lions-doesnt-make-witch-rukky-sanda-photos-video/?amp=1"Rukky kwuru na ya hụrụ anụ ufe n'anya] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sanda,Rukky}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gm9w5v7dbwph2vbmt1o4iljizehnsou Rosaline Meurer 0 4364 15940 2023-10-24T05:30:43Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w: Rosaline Meurer|Rosaline Ufuoma Meurer]]''' (15 Febrụwarị 1992), bụ onye omere na onye na-emepụta ihe na onye Naijiria mụrụ na Gambia. A maara ya nke ọma maka ọrụ 2014 ya dị ka Kaylah na usoro TV Oasis na ọrụ 2018 dị ka Kemi Alesinloye na Ayo Makun's Merry Men: Ezigbo ndị mmụọ ọjọọ Yoruba. == Okwu okwu == * Ihe niile bụ oge na ịmara ndị ezigbo mmadụ. Enweghị njikọ na Chineke, ị nwere ike na-eme ihe ru...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Rosaline Meurer|Rosaline Ufuoma Meurer]]''' (15 Febrụwarị 1992), bụ onye omere na onye na-emepụta ihe na onye Naijiria mụrụ na Gambia. A maara ya nke ọma maka ọrụ 2014 ya dị ka Kaylah na usoro TV Oasis na ọrụ 2018 dị ka Kemi Alesinloye na Ayo Makun's Merry Men: Ezigbo ndị mmụọ ọjọọ Yoruba. == Okwu okwu == * Ihe niile bụ oge na ịmara ndị ezigbo mmadụ. Enweghị njikọ na Chineke, ị nwere ike na-eme ihe ruo ọtụtụ afọ na-enweghị ihe ọ bụla. **[https://punchng.com/why-im-still-close-to-tonto-dikehs-ex-husband-rosaline-meurer/?amp] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> * [http://(adreesị) nkọwa saịtị] * [http://(adreesị) nkọwa saịtị 2] {{DEFAULTSORT: Rosaline, Meurer}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 54c40cj4i3znf6juw5lmqptp79i169w Iretiola Doyle 0 4365 15941 2023-10-24T05:33:01Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Iretiola Doyle|Iretiola Olusola Doyle]]''' (5 Mee 1967) bụ onye omere, onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri TV, onye ode akwụkwọ na onye na-ekwu okwu ọha. == Okwu okwu == * E wepụrụ ihe nzuzo ahụ ma ka anyị na-ekwukwu banyere ya, otú ahụ ka anyị na-afụkwu ndị mejọrọ ọnụ ahịa. ** [https://www.thecable.ng/rape-ireti-doyle-nigeria/amp Iretiola na-ebuso ndina n'ike] * Ime ihe chọrọ ka ị jikọọ na ezigbo mme...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Iretiola Doyle|Iretiola Olusola Doyle]]''' (5 Mee 1967) bụ onye omere, onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri TV, onye ode akwụkwọ na onye na-ekwu okwu ọha. == Okwu okwu == * E wepụrụ ihe nzuzo ahụ ma ka anyị na-ekwukwu banyere ya, otú ahụ ka anyị na-afụkwu ndị mejọrọ ọnụ ahịa. ** [https://www.thecable.ng/rape-ireti-doyle-nigeria/amp Iretiola na-ebuso ndina n'ike] * Ime ihe chọrọ ka ị jikọọ na ezigbo mmetụta. Ọ bụrụ na agwa ahụ nwere mwute ma ọ bụ ịda mbà n'obi, ị na-enwekarị mmetụta ndị a. ** [https://guardian.ng/life/the-woman-behind-ireti-doyle/ Iretiola na ajụjụ ọnụ] * Ọ dịghị ihe dị ka inwe ụkpụrụ gabiga ókè. Ị nwere ụkpụrụ ma ọ bụ na ị bụghị. ** [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/nollywood/308188-what-acting-has-given-me-that-nothing-else-can-ireti-doyle.html na N'ajụjụ ọnụ premiumtimes] * Fame na Fortune bụ naanị ego, mgbakwunye agbakwunyere. Ọ naghị akọwa onye m bụ. ** [https://www.citypeopleonline.com/he-was-my-boss-for-3-yrs-before-i-married-him-star-actress-iretiola-doyles-interview/ N'ajụjụ ọnụ Citypeople] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Doyle, Iretiola}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kg5vqe8rr7wsf118d57alas12inenq6 Luchy Donalds 0 4366 15942 2023-10-24T05:39:09Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Lucy Donalds |Lucy Donalds]]''' (amuru 1991) bu onye omere Naijiria gosiputara n'ọtụtụ ihe nkiri Nollywood. == Okwu okwu == *Idobe onwe m ma ghọta na ọ na-ewe naanị Chukwu na amara Ya ịbanye n'ime kpakpando **[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometimes-flaunt-my-butt-and-boobs-luchy-donalds-actress/?amp] *Nwoke ọ bụla hụrụ ihe ọma n'anya nke ahụ gụnyere ụmụ nwanyị mara mma. *[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometim...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Lucy Donalds |Lucy Donalds]]''' (amuru 1991) bu onye omere Naijiria gosiputara n'ọtụtụ ihe nkiri Nollywood. == Okwu okwu == *Idobe onwe m ma ghọta na ọ na-ewe naanị Chukwu na amara Ya ịbanye n'ime kpakpando **[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometimes-flaunt-my-butt-and-boobs-luchy-donalds-actress/?amp] *Nwoke ọ bụla hụrụ ihe ọma n'anya nke ahụ gụnyere ụmụ nwanyị mara mma. *[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometimes-flaunt-my-butt-and-boobs-luchy-donalds-actress/?amp] *Adịghị m akwado ịgba alụkwaghịm, ma n’otu oge ahụ, echere m na ndị lụrụ di na nwunye kwesịrị ichepụta ụzọ ka mma isi dozie okwu ha, kama ịgba alụkwaghịm. **[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometimes-flaunt-my-butt-and-boobs-luchy-donalds-actress/?amp] *Ebum n’obi idebe alụmdi na nwunye m site n’ịbụ onye na-edo onwe ya n’okpuru di m nke ukwuu, nakwa site n’ịghara ikwe ka ama ama banye n’isi nke ukwuu nke mere na ọ ga-eme ka m leda di m anya n’ọdịnihu. **[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometimes-flaunt-my-butt-and-boobs-luchy-donalds-actress/?amp] *Nye m, mmekọahụ dị omimi, echere m na e kwesịrị inye ya naanị onye kwesịrị ya. Mmekọahụ na-emepụta njikọ na bụ ụzọ nke njikọ. **[https://www.sunnewsonline.com/why-i-sometimes-flaunt-my-butt-and-boobs-luchy-donalds-actress/?amp] * Ọ dị m ka ọ bụrụ na ndị na-emepụta ihe na-ewepụta ego dị mma ma na-eme ihe nkiri dị mma, ọ bụrụ na enwere ike ịpụpụ ndị omekome na ikekwe ihe nkiri YouTube ka ọ bụrụ naanị ndị mmadụ na-ekiri na Nigeria, mgbe ahụ ụlọ ọrụ ahụ ga-aba uru karị. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2018/11/24/luchy-donalds-im-hated-by-people-i-refused-to-let-in-between-my-legs /amp/] *M na-agbanwe agbanwe, m na-agbakwunye ose ọzọ; M na-ekwu ihe nzuzu na ihe ọchị na-adịghị na edemede. Maka m, ndị m jụrụ ịbanye n'etiti ụkwụ m na-akpọ asị, ihe ịga nke ọma enweghịkwa nkọwa n'ihi na m na-enye ya ihe niile n'aka Chineke. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2018/11/24/luchy-donalds-im-hated-by-people-i-refused-to-let-in-between-my-legs /amp/] * Ọtụtụ mgbe ụzọ kacha mma isi edozi okwu na-akpasu iwe na social media bụ naanị ileghara ha anya ma ọ bụrụ na ọ bụghị, nyezie onye ahụ ọgwụ ya n'ihi na ha aghọtaghị na anyị bụkwa mmadụ. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2018/11/24/luchy-donalds-im-hated-by-people-i-refused-to-let-in-between-my-legs /amp/] *Ihu m, ọmarịcha ahụ m. Chineke Pụrụ Ime Ihe Niile ejirila ịma mma gọzie m na amakwaara m na nke ahụ na-aga ogologo oge mana nke kachasị mkpa bụ talent m. Nke a bụ ihe kachasị mkpa n'ihi na ịma mma na enweghị nkà, akara gị dị ka onye na-eme ihe nkiri agaghị ere. Ya mere talent m na-ekwu maka m na nke ahụ na-ere m. **[https://www.vanguardngr.com/2020/11/describing-a-womans-beauty-as-sexy-totally-inappropriate-luchy-donalds/amp/] *Mmụ nwanyị na-akwado maka "ikike nha anya" nke ụmụ nwanyị. Ọ bụ maka ịghọta na ịnakwere nha anya nke nwoke na nwanyị; nke ọha, akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. **[https://www.vanguardngr.com/2020/11/describing-a-womans-beauty-as-sexy-totally-inappropriate-luchy-donalds/amp/] * Ekele kwesịrị ịdị ka obere ihe na-akwalite ntụkwasị obi. Otuto bụ mgbe mmadụ kwupụtara mmasị ha maka otú anyị si mee ihe nke ọma ma ọ bụ otú anyị si dị mma. Okwu ọma na-aga nke ọma. Karịsịa, mgbe anyị na-alụbeghị di ma ọ bụ nwunye sitere na ndị na-abụghị nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe anyị. Ma ọ bụghị ihe ọ bụla sitere n'aka ndị na-abụghị nwoke ma ọ bụ nwanyị ibe anyị, omenala anyị chere na ọ na-adọrọ mmasị bụ ihe ịja mma. Dị ka a na-akpọ " sexy!" "Sexy" n'ime obodo anyị aghọwo ihe nnọchiteanya maka "mara mma" ma ọ bụ "mma mara mma", ma m ga-agwa gị eziokwu - ụdị otuto a iji kọwaa ịma mma nwanyị adịghị mma. {{source}} *N'ihi na nwoke na-akpọ gị (nwanyị ọ na-alụbeghị di) "mmekọ nwoke na nwanyị", ọ na-egosipụta ọchịchọ ajọ omume ya n'ebe ị nọ na Akwụkwọ Nsọ doro anya megide ịbụ onye agụụ anụ ahụ dọkpụrụ ya. Dị ka ụmụ nwanyị, anyị ga-abụ ndị a ga-asọpụrụ (ma na-eme) dị ka ihe dị ùgwù nke Onye Kasị Elu kere. Anyị ga-akụziri ndị ọzọ otú ha ga-esi na-akwanyere anyị ùgwù site n’ịchịkwa ihe anyị kwere ka anyị mee. Na ikwe ka ndị ikom na-enweghị usoro ịkpọ gị "mmekọahụ" bụ ụdị enweghị nkwanye ùgwù. **[https://www.vanguardngr.com/2020/11/describing-a-womans-beauty-as-sexy-totally-inappropriate-luchy-donalds/amp/] * Nrọ kachasị m bụ ịghọ onye na-eme ihe nkiri kachasị mma n'Africa, ịbanye na Hollywood. Nke kachasị mkpa ka a mara ya dị ka onye na-eme ihe nkiri miri emi. **[https://www.vanguardngr.com/2020/11/describing-a-womans-beauty-as-sexy-totally-inappropriate-luchy-donalds/amp/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Donalds,Lucy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] rb1rf9yu0qqlb6sxzxzmzvde4mwfleh Ini Dima-Okojie 0 4367 15944 15943 2023-10-24T05:44:57Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ini Dima-Okojie|Ini Dima-Okojie]]''' (amuru 24 June 1990) bu onye omere Naijiria si Edo State, Nigeria. Ọ gbara arụkwaghịm n'ọrụ ya na ụlọ akụ itinye ego iji debanye aha na New York Film Academy. Ọ malitere ọrụ ya na ihe ngosi telivishọn nke mbụ na ''[[w:Taste of Love (usoro ihe nkiri Nigeria) | ụtọ ịhụnanya]]'' ma gosipụtala n'ọtụtụ ihe nkiri gụnyere multicultural romcom, ''[[w: Namaste Wahala | Namaste Wahala]]'' na 2021 na Netflix Nigerian mbụ thriller, ''[[w: Blood Sisters (usoro 2022)|Ụmụ nwanyị ọbara]]" na 2022. == Okwu okwu == * Ọ bụ ahụmahụ dị mma; akụkọ dị egwu akọrọ nke ọma wee nweta ohere ime ihe na-amasị m ime, yana ụfọdụ ndị ọrụ ibe m na ndị enyi m na ụlọ ọrụ ahụ. **[https://thenationonlineng.net/ini-dima-okojie-admire-beyonces-drive/ Ahụmahụ ya na fim ''The Royal Hibiscus Hotel''] (11 Maachị 2018) *Oge akọwapụtara m dị ka mmadụ nọ na-enweta obi ike ịkwụsị itinye ego na ụlọ akụ na 2013 wee debanye aha na New York Film Academy. Nke ahụ setịpụrụ ụda maka njem m na ihe niile m bụ taa. *[https://thenationonlineng.net/ini-dima-okojie-admire-beyonces-drive/ Oge echefuru echefu na ndụ ya na ọrụ ya] (March 2018) * Mgbe m nwetara ohere ịrụ ọrụ, n'agbanyeghị nnukwu ma ọ bụ obere ikpo okwu, etinyere m ndụ m niile n'ime ya. Adị m njikere, adịkwa m njikere ịdị njikere ọbụna karị. **[https://thenationonlineng.net/ini-dima-okojie-admire-beyonces-drive/ Otu ọ na-esi eme ya mgbe ọ na-ezute ihe ịma aka] (2018) * Ọ ga-amasị m ịhụ ọtụtụ nyiwe na ọwa dị iche iche iji gosipụta ma gosipụta ọrụ ndị ọkachamara na-etinye na ya. Ọ ga-amasị m ịhụ akụrụngwa dị mkpa iji hụ na ụlọ ọrụ ahụ na-eme nke ọma. Ọ ga-amasị m ịmara na anyị na-arụ ọrụ na mpaghara na-enyere aka na ọ bụghị ihe mgbochi. **[https://thenationonlineng.net/ini-dima-okojie-admire-beyonces-drive/ Mgbanwe ọ ga-achọ ịhụ na ngalaba ihe nkiri] (2018) * M pụtara na ị na-aga ụlọ akwụkwọ ma ị na-eche naanị, a ga m ejedebe dị ka onye na-akwụ ụgwọ ego ma ọ bụ n'ọnọdụ m, onye na-ahụ maka itinye ego na m mere nke ahụ. Ma, enweghị m ike ịkwụsị iche echiche banyere nwa agbọghọ ahụ nke ga-eche n'ezie na ya na-anata ihe nrite. **[https://guardian.ng/life/ini-dima-okojie-on-film-fashion-and-passion/ Olee otú e si zụlite mgbanwe ya site na mmasị nke ịkọ akụkọ] (21 October 2018) * Style bụ ihe na-ewepụta onwe gị kacha mma! Ihe dị gị mma na ihe na-eme gị obi ụtọ. **[https://thenationonlineng.net/ini-dima-okojie-admire-beyonces-drive/ Nkọwa nke ụdị ya] (2018) * Ma, mgbe m bụ nwata, ana m anabatakarị ejiji, m na-ekwukarị okwu banyere ihe m chọrọ iyi, ihe nkiri na-amasịkwa m mgbe nile. Ya mere, ọ bụ naanị ịnakwere onwe gị na-ekwu na nke a bụ onye m bụ, onye a m họọrọ ịbụ. **[https://guardian.ng/life/ini-dima-okojie-on-film-fashion-and-passion/ Na-ekwu maka otu o siri gbanarị ụfọdụ stereotypes] *Atụla egwu ịrọ nrọ, akwụsịkwala ná nrọ naanị, mee ihe niile i nwere ike ime ka ọ bụrụ eziokwu. **[https://thenationonlineng.net/ini-dima-okojie-admire-beyonces-drive/ Ndụmọdụ ya nye ndị na-eto eto] (2018) *[Teni] bụ ezigbo nwa agbọghọ ejiji. Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ị nwere ike ịsị, nke ahụ bụ uwe Teni dị otú ahụ na enwere m olileanya na ị ga-esokwa m, mana ọ na-amasị m ikwere na m nwere ike ịbụ onye na-agba ọsọ karịa Teni. Ihe na-amasị ya na-amasị ya, ọ na-amasịkwa otu onye mmebe, ọ ga-egwu egwu n'ubi ahụ. **[https://guardian.ng/life/ini-dima-okojie-on-film-fashion-and-passion/ Olee otú ụdị ejiji ya si metụta àgwà ya na ihe nkiri ahụ ''AM Battleground''] ( October 2018) *Mgbe ụfọdụ enwere m agba n'uche ma ọ bụ enwere m vibe n'uche ma ọ bụ enwere m akwa akwa nke m chọrọ n'ezie ịnwale. Ya mere, m na-amalite na ihe ọ bụla m nwere ike ijide n'aka na anyị si ebe ahụ wuo ya, ana m anabata ntinye niile. **[https://guardian.ng/life/ini-dima-okojie-on-film-fashion-and-passion/ Mmekọrịta ya na ndị na-emepụta ya] (2018) * Ihe mbụ m mere bụ ịbụ onye enyemaka mmepụta ihe na usoro akpọrọ Tupu Iri Atọ. Ya mere, m na-ekiri n'azụ ihe nkiri na mgbe ahụ, m malitere ile anya maka audition, M malitere auditioning na m malitere ịkpa akpa na ndị mmadụ malitere na-ezo m. **[https://guardian.ng/life/ini-dima-okojie-on-film-fashion-and-passion/ Na-echeta mmalite ya] (2018) * Mgbe ọ bụla m na-ekiri ihe nkiri ma ọ bụ ihe nkiri TV, ọ na-akpọga m n’ebe m chọrọ ka m nwee ike ime otu ihe ahụ ma mee ka ndị mmadụ nwee mmetụta otú m si eche. M na-achọkarị ime ihe. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2022/09/17/ini-dima-okojiefrom-banking-to-acting/ Otú ọ na-adị ya mgbe ọ na-ekiri ihe ngosi] *Echetara m Adeoshin, AD anyi di egwu. O wepụrụ ebe ahụ ka anyị nwee ike kwụsị ịkwa ákwá ma mesịa bịaghachi ma mee ihe ahụ ọzọ. Anyị ka na-ebe akwa mana ọ dị ka akwa na-achịkwa. *[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/ini-dima-okojie-on-bodying-broken-characters-and-finding-balance-eight-years-later/4bk2gew.amp Na-ekwu maka mmetụta mmetụta uche. Ebe a na-egwu egwu n'ime ihe nkiri ya] *N'ụzọ nkịtị ọnụ ụzọ iju mmiri nke ohere. Anyị na-ekwu maka ọtụtụ ọrụ mana ihe na-esote m ga-eme vidiyo bụ oge ọzọ nke Nwanyị Ego Smart. M ga-esi na-egwu onye ìhè na obi ụtọ maka mgbanwe! **[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/ini-dima-okojie-on-bodying-broken-characters-and-finding-balance-eight-years-later/4bk2gew.amp Ohere o nwere enwetara ihe nkiri ahụ '' Blood Sisters ''] * Abụghị m ihe niile gbasara m na ihe m mere n'ọrụ ahụ mere ka ọ bụrụ ihe ọ bụ; ọ bụ mbọ nkwado nke onye ọ bụla, gụnyere onye isi, ndị ọrụ ụgbọ mmiri, ndị na-emepụta ihe na Netflix bụ ndị mere ka anyị nye ndị na-ege anyị ntị n'ime na n'èzí oghere a ezigbo ihe nkiri. **[https://tribuneonlineng.com/i-knelt-down-prayed-to-be-part-of-blood-sisters-cast-ini-dima-okojie/ Azịza ya mgbe a jụrụ ya ego ole o tinyere mbọ ya na ya. ihe nkiri "Ụmụnna Ọbara"] (29 Mee) *Echetara m na m gburu ikpere n’ala gwa Chineke na m chọrọ n’ezie ka a họpụta m maka ọrụ a; Achọrọ m ịbụ akụkụ nke ihe nkedo. M n'ezie gafere usoro nyocha niile na-atụ anya na ịtụkwasị Chineke obi na m ga-enweta ọrụ ahụ. **[https://tribuneonlineng.com/i-knelt-down-prayed-to-be-part-of-blood-sisters-cast-ini-dima-okojie/ Azịza ya mgbe a jụrụ ya ka o si nweta ọrụ ya na ụlọ ọrụ a. ihe nkiri ''Blood Sisters''] *Ọ kuziri m ka esi adị obiọma, ịkpachapụ anya na ịkpachapụ anya n'ihi na dịka mmadụ, ọ dị mfe ịtụ mmadụ mkpịsị aka ebe anyị chefuru na mkpịsị aka anọ ọzọ na-atụ gị azụ. **[https://tribuneonlineng.com/i-knelt-down-prayed-to-be-part-of-blood-sisters-cast-ini-dima-okojie/ Kedu otu n'ime ihe nkiri ọ mere kụziri. ya] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dima-Okojie, Ini}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 49irlvytszi8w4jdg7m9ar420rwffh6 Zuzana Čaputová 0 4368 15945 2023-10-24T05:51:58Z Mercyjamb123 446 Translated #Wiki activate SDG wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Zuzana Čaputová|Zuzana Čaputová]]'' (amụrụ 21 June 1973) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Slovak, onye ọka iwu na onye na-akwado gburugburu ebe obibi. Ọ bụ nke ise [[w:president nke Slovakia | Onye isi ala Slovakia]], ọnọdụ ọ nọrọla kemgbe 15 June 2019. Čaputová bụ nwanyị mbụ na-ejide onyeisi oche, yana onye isi ala kacha nta na akụkọ ihe mere eme nke Slovakia. a họpụtara na afọ 45. == Okwu okwu == * M na-enye ọkachamara, m na-enye mmetụta uche na m na-enye usoro mmemme siri ike. N’ihi ya, m na-enye uche m, obi m na aka m. **[https://guardian.ng/news/slovakia-swears-in-first-woman-president-caputova/] Na-aṅụ iyi na nwanyị mbụ onye isi ala na Slovakia, na 15th June,2019. * Usoro mgbanwe ihu igwe zuru ụwa ọnụ ga-akwụsịlata ma gbanwee, ma ọ bụghị ya nwere ike ịkpata nnukwu nsonaazụ. **[https://guardian.ng/news/slovakia-swears-in-first-woman-president-caputova/] Na-aṅụ iyi na nwanyị mbụ onye isi ala na Slovakia, na 15th June,2019. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Čaputová, Zuzana}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9xg3jz6h0b3beeaguprwam8nqu0xwed Hindou Oumarou Ibrahim 0 4369 15946 2023-10-24T05:54:07Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Hindou Oumarou Ibrahim|Hindou Oumarou Ibrahim]]''' (amuru na 1984) bu [[w:Chad | Chad]] onye na-akwado gburugburu ebe obibi na onye na-ese ihe banyere ala. == Okwu okwu == * A ghaghị ịsọpụrụ ikike ụmụ nwanyị na ọnọdụ ha ekwesịghị ịbụ na ndò, kama na ìhè. ** [https://www.greenpeace.org/international/story/52518/6-african-women-shaping-the-climate-conversation/ 6 Ụmụ nwanyị Africa na-akpụzi mkparịta ụka ihu igwe]...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Hindou Oumarou Ibrahim|Hindou Oumarou Ibrahim]]''' (amuru na 1984) bu [[w:Chad | Chad]] onye na-akwado gburugburu ebe obibi na onye na-ese ihe banyere ala. == Okwu okwu == * A ghaghị ịsọpụrụ ikike ụmụ nwanyị na ọnọdụ ha ekwesịghị ịbụ na ndò, kama na ìhè. ** [https://www.greenpeace.org/international/story/52518/6-african-women-shaping-the-climate-conversation/ 6 Ụmụ nwanyị Africa na-akpụzi mkparịta ụka ihu igwe] 2020. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ibrahim, Hindou Oumarou}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4rxyoww96a89n2j2rgka7ukb0lyzw3u Rose Mukankomeje 0 4370 15948 15947 2023-10-24T05:57:34Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Rose Mukankomeje|Rose Mukankomeje]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ na onye na-akwado gburugburu ebe obibi, onye ọrụ ya na-ekwu maka nchekwa nke oke ọhịa Rwandan. Ọ jere ozi dị ka onye otu nzuko omeiwu Rwandan site na 1995 ruo 2001, ọ bụkwa onye isi oche nke Rwandan Environment Management Authority (REMA). == Okwu okwu == * O kwuru na "nchịkwa nke ọma nke ụlọ akwụkwọ sekọndrị bụ otu n'ime ihe ndị ga-eme ka ndị gụsịrị akwụkwọ dị mma." * ''''Elle a dit que « la gestion efficace des établissements d'enseignement supérieur est l'un des piliers durable qui assurera la qualité des diplômés dans l' avenir''''' ** [https://www.newtimes.co.rw/article/442/news/rwanda/hec-gets-tough-on-quality-of-education-career-guidance "HEC na-esi ike na agụmakwụkwọ na ọrụ nduzi"] (New Times, Disemba 04, 2022) * Mukankomeje gwara anyị na ya ga-enweta wee chọta ihe ngwọta maka okwu dị n'ime ụlọ akwụkwọ sekọndrị na mahadum; nyochaa amụma agụmakwụkwọ dị elu- wee nyochaa usoro ejiri mee ka ụlọ akwụkwọ kwe ka ọ rụọ ọrụ. == Nsonaazụ Weebụ nwere njikọ saịtị == ** [https://www.ktpress.rw/2019/11/senate-powers-to-confirm-officials-creates-heated-debate-in-plenary/ "profaịlụ ya na ahụmịhe dabara adaba, Sen. Adrie Umuhire kwuru" ] ("ktpress.rw", Nọvemba 14, 2019) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Mukankomeje Rose}} [[Category: ụmụ nwanyị]] e4ijskx3ulsxx26bue41e5alozw3ehm Anni-Frid Lyngstad 0 4371 15951 15949 2023-10-24T08:18:59Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{databox}} Anni-Frid Synni Lyngstad (amụrụ 15 Nọvemba 1945), makwaara dị ka Princess Anni-Frid, Countess nke Plauen, bụ onye na-agụ egwú Norwegian-Swedish, onye na-ede abụ na onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. Onye otu onye otu egwu egwu Sweden ABBA, ọ bụbu nwunye onye pianist na onye na-ede egwú Benny Andersson, onye so n'òtù ndị ahụ e kwuru n'elu; alụmdi na nwunye ha dịgidere site na 1978 ruo 1981. Lyngstad ghọrọ ada eze German site na alụmdi na nwunye ya na Heinrich Ruzzo, Prince Reuss nke Plauen na 26 August 1992. ==Okwu okwuru== ru5ffnz7gw5h11mtke9ntd583ok6gdn Anita Brookner 0 4372 15950 2023-10-24T08:18:14Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anita Brookner (16 Julaị 1928 - 10 Maachị 2016) bụ onye akwụkwọ akụkọ Bekee na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme. Ọ gụrụ akwụkwọ na James Allen's Girls' School. Ọ nwetara BA na History site na King's College London na 1949 na doctorate na Art History site na Courtauld Institute of Art na 1953. Na 1967 ọ ghọrọ nwanyị mbụ nwetara nzere Slade na Mahadum Cambridge. A kwalitere ya na Reader na Courtauld Institute of Art na 197...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anita Brookner (16 Julaị 1928 - 10 Maachị 2016) bụ onye akwụkwọ akụkọ Bekee na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme. Ọ gụrụ akwụkwọ na James Allen's Girls' School. Ọ nwetara BA na History site na King's College London na 1949 na doctorate na Art History site na Courtauld Institute of Art na 1953. Na 1967 ọ ghọrọ nwanyị mbụ nwetara nzere Slade na Mahadum Cambridge. A kwalitere ya na Reader na Courtauld Institute of Art na 1977, bụ ebe ọ rụrụ ọrụ ruo mgbe ọ lara ezumike nká na 1988. E mere Brookner CBE (Commander of the British Empire) na 1990. Ọ bụ onye òtù nke New Hall, Cambridge. Brookner bipụtara akwụkwọ akụkọ mbụ ya, A Start In Life, na 1981 mgbe ọ dị afọ 53, wee bipụta ihe dị ka akwụkwọ akụkọ kwa afọ ruo n'oge ndụ. Akwụkwọ nke anọ ya, Hotel du Lac, nke e bipụtara na 1984, meriri ihe nrite Booker ==Okwu okwuru== * Ọ kasị mma ịlụ di ma ọ bụ nwunye n’ihi nanị ịchọ ọdịmma onwe onye nanị. * Ahụrụ m ọrụ ide ihe maka ihe ọ bụ n'ezie na ọ bụ nye m. Ọ bụ nchegharị gị maka ịghara inwe chioma. Ọ bụ mgbalị iji ruo ndị ọzọ na ime ka ha hụ gị n'anya. Ọ bụ mkpesa ebumpụta ụwa gị, mgbe ị chọpụtara na ị nweghị olu n'ụlọ ikpe ụwa, na ọ nweghị onye ga-ekwuchitere gị. M ga-enye m dum mmepụta nke okwu, gara aga, ugbu a, na-abịa, n'ọnọdụ maka mfe ịnweta ụwa, maka ikike ikwu M merụrụ ma ọ bụ m asị ma ọ bụ Achọrọ m. Ma ọ bụ, n'ezie, Lee m anya. Agaghịkwa m azụ na nke a. N'ihi na otu oge a mara ihe ọ pụghị ịmata ya. Enwere ike ichefu naanị ya. Na ide bụ onye iro nke nchefu, nke enweghị uche. Maka onye edemede enweghị nchefu. Naanị ebe nchekwa na-adịghị agwụ agwụ. * Ahụrụ m ya, ọ bụ otu ụlọ a na-adọba ụgbọala m ga-esi pụta kama ịnọ n’ime ya. Ọ bụ ígwè e ji rie nri na nke na-ehi ụra, bụ́ ebe kwesịrị ekwesị nwaanyị na-arụ ọrụ ga-ebi, onye ihe kacha amasị ya bụ ọrụ ya. Ụdị a nke onwe m, nke yiri ka ọ na-eleghara ihe omume m ndị ọzọ anya, na-ebelata ha ka ha bụrụ ihe ntụrụndụ mgbe awa gachara, ebe m na-echekarị na ha mara mma nke ukwuu. Nchichi ha juru m anya dị ka enweghị enyi. Unheimlich bụ okwu batara n'uche mgbe m guzoro n'ọnụ ọnụ ụlọ m." * Ụmụ nwanyị abịawo ogologo oge, n'ezie: anyị niile nwere ike ịhapụ naanị anyị n'abalị ugbu a. Ma mgbe ụfọdụ ọ dị ka ọnụ ahịa dị elu iji kwụọ ụgwọ. Anyị nwekwara ike imeghe ọnụ ụzọ maka ndị anyị na-amabughị n'oge ọ bụla, na-emeso oku telifon rụrụ arụ. ma dozie fuses. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brookner,Anita}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gv50odbe438h7edgqn414ocmxa61pnc Anita Bryant 0 4373 15952 2023-10-24T08:42:08Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anita Jane Bryant (amuru Maachị 25, 1940) bu onye amuru mmekọ nwoke na nwanyi nke America. O nwetara akara anọ "Top 40" na United States na njedebe 1950s na mmalite 1960s, gụnyere "Roses Paper" nke ruru No. 5 na chaatị ahụ. Ọ bụ onye mmeri 1958 Miss Oklahoma ịma mma, yana onye nnọchi anya akara sitere na 1969 ruo 1980 maka Florida Citrus Commission. N'afọ ndị 1970, a bịara mara Bryant dị ka onye nkwuwa okwu megide ikike nwoke nwer...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anita Jane Bryant (amuru Maachị 25, 1940) bu onye amuru mmekọ nwoke na nwanyi nke America. O nwetara akara anọ "Top 40" na United States na njedebe 1950s na mmalite 1960s, gụnyere "Roses Paper" nke ruru No. 5 na chaatị ahụ. Ọ bụ onye mmeri 1958 Miss Oklahoma ịma mma, yana onye nnọchi anya akara sitere na 1969 ruo 1980 maka Florida Citrus Commission. N'afọ ndị 1970, a bịara mara Bryant dị ka onye nkwuwa okwu megide ikike nwoke nwere mmasị nwoke na US N'afọ 1977, ọ gbara mkpọsa "Save Our Children" iji kagbuo iwu obodo na Miami-Dade County, Florida, nke machibidoro ịkpa ókè n'ihi mmekọahụ. nghazi. Ndị na-akwado ikike nwoke nwere mmasị nwoke katọrọ itinye aka na mgbasa ozi ahụ. Ọtụtụ ndị ọzọ a ma ama n'egwú, ihe nkiri, na telivishọn nyeere ha aka, ma megwara ha site n'iwepụ ihe ọṅụṅụ oroma nke ọ kwalitere. Ọ bụ ezie na mkpọsa ahụ kwụsịrị nke ọma na 69% ọtụtụ votu iji kagbuo iwu ahụ na June 7, 1977 (Dade County weghachiri iwu ahụ na 1998), ọ mebiri ọdịdị ọha ya kpamkpam, na nkwekọrịta ya na Florida Citrus Commission kwụsịrị afọ atọ ka e mesịrị. . Nke a, yana ịgba alụkwaghịm ya na Bob Green mesịrị mebie ya n'ụzọ ego. Bryant enwetaghachighị aha ya mbụ wee gbaa akwụkwọ maka odida ugboro abụọ. Ọ bi na steeti ya bụ Oklahoma ==Okwu okwuru== * Dị ka nne, amaara m na ndị na-edina ụdị onwe ha apụghị ịmụ ụmụ n’ụzọ nkịtị. [T] ya mere, ha ga-ewere ụmụ anyị n'ọrụ. Ọ bụrụ na e nyere ndị nwoke na nwanyị ikike ikike, ọzọ anyị ga-enye ikike maka ndị akwụna na ndị na-arahụ St. Bernards na ndị nailbiters ** Ekwuru na Charles Alexander [http://www.pridesource.com/article.shtml?article=17348 "Nlegharị anya nkewa: Oranges & lemons sliced"] "Isi Nganga" (February 2, 2006). * A sị na nwoke idina nwoke na nwoke ma ọ bụ nwaanyị ibe ya na-adị, Chineke gaara eme Adam na Bruce. ** Okwu 1977, nke e hotara na Louise Spilsbury '' Alụmdi na Nwunye otu nwoke na nwanyị '' New York: Rosen Central (2011), p. 11 * Ọ bụrụ na e kwere ka ndị na-edina nwoke ma ọ bụ nwaanyị ibe ha gbanwee iwu ha, gịnị mere na ndị akwụna, ndị ohi, ma ọ bụ ndị ogbu mmadụ agaghị adị mma? Ụfọdụ n'ime akụkọ m nwere ike ịgwa gị banyere mbanye ụmụaka na mmetọ ụmụaka site n'aka ndị mmekọ nwoke na nwanyị ga-atụgharị afọ gị. ** Ekwuru na Morton Kondracke (1980). Anita Bryant na-agba ara gbasara ndị mmekọ nwoke na nwanyị", New Republic, p. 13–14. * Ụmụ agbọghọ ndị na-enyefe nwoke ha hụrụ n’anya tupu ha alụọ onwe ha na-enwe nnọọ ike ịghọgbu onwe ha. Amaara m ma ghọta otú ọnwụnwa ahụ siri sie ike, ma amakwaara m ihe ọzọ: ọ dịghị ihe ọzọ mara mma ma dị ebube karịa ịhụnanya mmekọahụ n'etiti di na nwunye- mgbe ịhụnanya ahụ banyere ma gọzie Chineke. Gịnị mere onye ọ bụla ga-achọ ịnara ihe ọ bụla na-erughị ya? ** p. 66 * Ekwenyesiri m ike na mgbe ị tụgharịrị azụmahịa gị n'aka Chineke kpamkpam, ọ bụghị naanị na Ọ ga-ezitere gị ụdị ọrụ kachasị mma maka nkà gị na ọdịdị gị, kama ọ ga-enyere gị aka ịmalite ime ihe dị elu, ya mere ọchịchọ gị ga-adị. buru onye kwesiri Ya. Ọ na-abụ ihe na-atụkwasị obi n'ezie na Onyenwe anyị na-enye. A ghaghị ịmụta nke a. O nwere ike dị ka iju ndị na-adịghị arụ ọrụ ka mụ na Bob si eme, mana anyị maara nke ọma na Onyenwe anyị ga-emeghe ụzọ niile ziri ezi. ** p. 78 * Ruo ọtụtụ afọ, dị ka m kwuworo, Bob agbasiwo mbọ ike n’ihi ezinụlọ anyị ibelata opekata mpe njem. Ma e nwere ihe dị ka kilomita 300,000 mụ na ya kerịtara na anyị agaghị eweghachite ihe ọ bụla. M pụtara njem ezumike nke ụwa ama ama Bob Hope na ndị agha nọ n'ebe dịpụrụ adịpụ na mba ofesi, n'aha U.S.O. Soro anyị otu oge, Anita, ọ ga-abanyekwa n’ọbara gị, ka Bob Hope tụrụ aro na 1960, bụ́ afọ mbụ mụ na Bob lụrụ. Ị gaghị egwu egwu nye ndị na-ege ntị ka ukwuu. ** p. 98 * Njegharị atọ ikpeazụ anyị na Bob Hope mere ná mba ọzọ kpọgara mụ na di m na Viet Nam. E nwere ihe ize ndụ dị iche n'oge ahụ, ihe karịrị otu ugboro mụ na Bob kwurịtakwara amamihe dị n'ifekọ ọnụ. Ebe ụmụaka abụọ ga-atụle, anyị maara na anyị ekwesịghị itinye ihe ize ndụ na-enweghị isi. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ dị ihe nọgidere na-adọta anyị, dị ka Bob Hope kwuru na ọ ga-eme. Nke ahụ bụ ihe dị ịrịba ama obi ike na ume nke onye America na-alụ ọgụ, na ndị ọzọ, nkwanye ùgwù maka ihe ọma niile na ihe ọma ọ na-eguzo n'otu n'otu. N'oge na-adịghị anya, anyị chọpụtara na ndị ikom a chọrọ ntụrụndụ dị mma, ọ bụghị nanị ịchị ọchị dị ọnụ ala. Ha chọrọ ile ezigbo nwanyị si n'ụlọ, ọ bụghị naanị ihe Bob Hope kpọrọ "ụdị sexpot." Mụ na Bob matakwara na ndị ikom a, bụ́ ndị na-adịkarị ndụ ma na-arụ ọrụ nanị nwa oge ka ha nwụnahụrụ, nwere nnọọ mmasị n'ebe Chineke nọ. ** p. 100 * M guzoro naanị ụkwụ atọ n’ihu ndị na-ege m ntị. Ka anyị malitere Agha Hymn, m na-abụ abụ nke ukwuu, anya m mechiri ọkara. Na mberede ahụrụ m ike nke Mụọ Nsọ n’ime ụlọ ahụ. Dịka ukwe ahụ na-achịkọta ndị agha, a matara m na Onye-nwe na-agwa mụ na ndị niile nọ ebe ahụ okwu. Mgbe ahụ, Onye isi ala United States na ndị ọzọ niile nọ n'ọnụ ụlọ akụkọ ihe mere eme bilitere n'ụkwụ ha, na-eto ma na-aṅụrị ọṅụ. Ruo ogologo oge, oge a na-agaghị echefu echefu, nnukwu ukwe America mere ka anyị na ibe anyị nọrọ. N'ezie, nye m, ọ bụụrụ m oge dị egwu. Ma egwu m nwere n'ime White House n'abalị ahụ karịrị ihe niile m nwere ike inwe banyere ọnụ ọgụgụ ụwa ndị gbakọtara n'ebe ahụ. Ekwenyesiri m ike na ihe onye ọ bụla n'ime anyị chere n'abalị ahụ bụ ikike a na-apụghị ịgbagha agbagha nke Chineke Pụrụ Ime Ihe Nile. ** p. 112 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bryant,Anita}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hcdxljr1e0srhih4kmg6jnl93jalyja Regina Chukwu 0 4374 15955 15954 2023-10-24T08:51:37Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Regina Chukwu|Regina Chukwu]]'''bụ [[w:Nigerian|Nigerian]] onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe nkiri na onye ntụzi. == Okwu okwu == * Enwere m ezigbo oge na Dubai mgbe m gara ezumike. **[https://www.punchng.com/it-is-expensive-to-survive-in-dubai-regina-chukwu/ Ahụmahụ njem ya kacha echefu echefu] (4 Nọvemba 2018) *Amachaghị m omenala ha mana amaara m na ọ bụ obodo ndị Alakụba na ha ji okpukpe ha kpọrọ ihe. Achọpụtakwara m na ha na ndị mba ọzọ na-akpakọrịta, karịsịa ndị isi ojii. **[https://www.punchng.com/it-is-expensive-to-survive-in-dubai-regina-chukwu/ Nkọwa ya banyere omenala ndị Dubai na ihe ndị mere ka ha pụta ìhè] (November) 2018) * Ọ bụrụ na ịchọrọ ịga ebe ọ bụla, ma n'ime obodo ma ọ bụ n'èzí, hụ na ị nwere ego zuru oke. Ọzọkwa, ọ bụrụ na ị na-eme njem ná mba ọzọ, jide n'aka na akwụkwọ gị ziri ezi na ị na-eme njem site n'ụzọ iwu kwadoro. **[https://www.punchng.com/it-is-expensive-to-survive-in-dubai-regina-chukwu/ Ndụmọdụ njem maka ndị na-atụ anya njem] (2018) * Mgbe m bịara na ụlọ ọrụ ahụ, echere m na ọ ga-adị mfe nakwa na m ga-abịa naanị na a ga-enwe iwu na nke ahụ bụ naanị ya. Ma ọ dịghị mfe, ebe ọ bụ na ọ siri ike na ọrụ adịghị abịa, ọ dịghị ihe na-eme na ọ dịghị onye kwere na onye ọ bụla n'ihi na ha ekwenyeghị na igbu oge ha na onye ha na-ejighị n'aka. *[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/05/regina-chukwu-i-used-to-sell-wares-by-road-side-now-i-live-a -ndụ ka mma/amp/ Ihe ịma aka ndị mbụ o chere ihu na ụlọ ọrụ ihe nkiri] (5 Jenụwarị 2019) * Mgbe m na-apụ na set m ka bụ Regina ma ọ bụrụ na ịbụ onye a ma ama emela m ihe ọ bụla, ọ ga-akacha mma. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/05/regina-chukwu-i-used-to-sell-wares-by-road-side-now-i-live-a -ndụ ka mma / amp / ka ọ na-anagide ama] (2019) *M na-ahụ onwe m dị ka onye ka mma, dịka atụmatụ Chineke maka m bụ nke ka mma. Ama m na ebe ọ chọrọ idobe m ka mma. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/05/regina-chukwu-i-used-to-sell-wares-by-road-side-now-i-live-a -ndụ ka mma / amp / ka o si ahụ onwe ya] (2019) * Dị ka m na-enwetaghị, ọ bụ na anyị ekwesịghị ịbụ ndị nwere obi dị nro na obi ọmịiko? Kedu ka anyị si bụrụ ndị nwere nkume, gịnị kpatara anyị ji eme nke a maka ịdị mma? ma ọ bụ kedụ ka anyị ga-esi malite ịkọwa ihe ọjọọ niile ụmụ nwanyị na-eme. **[https://www.allnews.ng/amp/news/why-women-are-wicked-nollywood-actress-regina-chukwu-asks Na-ekwupụta iwe maka etu ụmụ nwanyị si emeso ụmụaka ndị e debere na-elekọta ha na-asọ oyi] (14 Julaị 2020) * Ime ihe na-eme ka-ekwere, yabụ ị ga-enwe ahụ iru ala mgbe ị na-eme ya na ị ga-eburu n'uche na obodo anyị anaghị akwado ihe ụfọdụ; ha nwere ike ịma gị ikpe maka ime ụfọdụ ihe mana nke ahụ apụtaghị na anyị agaghị eme ya. Anyị kwesịrị ịdị na-eche naanị mgbe anyị na-eme ya. **[https://www.vanguardngr.com/2021/05/why-i-would-do-a-sex-scene-%E2%80%95-regina-chukwu/amp/ Igosipụta nka onye] (16) Mee) * Mụ na ụmụaka abụọ nọ n'afọ 20. M nọ ọdụ n'ebe ahụ na efu itule. Anyị ejirila ihe niile anyị nwere gbalịsie ike ịzọpụta ndụ nna ha. Ọbụghịdị akwa akwa na m. **[https://kemiashefonlovehaven.com/regina-chukwu-reveals-why-she-needs-a-man-again/ Na-akọwa etu ịbụ nwanyị di ya nwụrụ mgbe ọ ka dị obere si kpasuo ya iwe] * Ee, ọ bụrụ na onye ziri ezi abịa. **[https://kemiashefonlovehaven.com/regina-chukwu-reveals-why-she-needs-a-man-again/ Nzaghachi ya mgbe a jụrụ ya ma ọ dịla njikere ịlụ ọzọ] *A bụ m nwanyị mara mma nke na-alụbeghị di ma na-achọ ihe na-egosi mmasị na ngalaba nkọwa. **[https://www.newtelegraphng.com/im-ready-to-give-love-a-chance-again-says-regina-chukwu/ Ọchịchọ ya ka ya na-akpa ọzọ] (4 June) * Ndị na-eme egwuregwu na-emetụta ndị mmadụ. Ma ọ bụ, gịnị kpatara i ji chee na ndị nwe ụlọ ahịa na-akwụ ndị na-eme ihe nkiri na-akwụ ụgwọ ka ha nwee mmetụta maka ire ngwaahịa ha? Ka anyị ghara ịdị na-akparị mmadụ. Anyị nwere ụfọdụ ndị egwu na-anwụ anwụ na ha ga-akwado onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla anyị nọ n'azụ. **[https://www.corengr.com/if-we-reject-money- from the-politicians-they-will-start-to see-us-as-serious-people-regina-chukwu-advises-colleagues / Na-ekwu okwu n'oge a gbara ajụjụ ọnụ na Saturday Beats] *Ọ bụrụ na anyị ajụ ego n'aka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ha ga-amalite ịhụ anyị dị ka ndị na-akpa ike. M ga-amalite mkpọsa na ibe m, na-arịọ ndị mmadụ ka ha ghara ire votu ha. **[https://www.corengr.com/if-we-reject-money-from-politicians-they-will-malite-ịhụ-anyị-dị ka-ezigbo-ndi mmadụ-regina-chukwu-advises-colleagues/ Advising her colleagues] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chukwu, Regina}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gmhoo51p108wzsznql41k73zoggpz1n Elvina Ibru 0 4375 15957 2023-10-24T09:08:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Title of Wikipedia article on this person|Elvina Esewre Ibru]]''' (22 Mee 1972) bu onye omere Naijiria na On Air Personality si Delta State. == Okwu okwu == * Agbanyeghị, ekwula mgbe ọ bụla n'ihi na n'ikpeazụ ọdịnihu m nwere ike ọ gaghị adị na alụmdi na nwunye ugbu a, mana enwere ike mgbe m dị afọ 75. Ị gaghị ama **[https://dailypost.ng/2015/11/17/ibru-sister-elvina-not-to-marry-till-75/?amp=1] * Ma anyị anaghị eteta n’...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Title of Wikipedia article on this person|Elvina Esewre Ibru]]''' (22 Mee 1972) bu onye omere Naijiria na On Air Personality si Delta State. == Okwu okwu == * Agbanyeghị, ekwula mgbe ọ bụla n'ihi na n'ikpeazụ ọdịnihu m nwere ike ọ gaghị adị na alụmdi na nwunye ugbu a, mana enwere ike mgbe m dị afọ 75. Ị gaghị ama **[https://dailypost.ng/2015/11/17/ibru-sister-elvina-not-to-marry-till-75/?amp=1] * Ma anyị anaghị eteta n’ụtụtụ ma hụ akpa ego na-echere anyị n’èzí. Anọ m na-arụ ọrụ kemgbe m dị afọ iri na asaa. **[https://punchng.com/dad-never-complained-that-we- called-him-brother-michael-ibrus-daughter/?amp] * Anaghị m echegbu onwe m ma ọ bụrụhaala na m maara ihe m nwere ike ime. *[https://punchng.com/dad-never-complained-that-we- called-him-brother-michael-ibrus-daughter/?amp] * Ma ndị na-adịghị eme ọtụtụ ihe ga-ekwu na ha ji ọrụ n’aka. M na-eche ihe ha na-eme. **[https://punchng.com/dad-never-complained-that-we- called-him-brother-michael-ibrus-daughter/?amp] * Nne m nwụrụ mgbe m ka na-amalite ndụ. Ndị nne bụ nanị ndị na-alụ ọgụ maka ụmụ ha. **[https://punchng.com/dad-never-complained-that-we- called-him-brother-michael-ibrus-daughter/?amp] *Gịnị mere? Ị na-awụlikwa elu na onye ọ bụla. Anaghị m ekwu na m na-alụ di ma ọ bụ nwunye n'ihi ihe ndị metụtara okpukpe. Ọ bụghị naanị onye ọ bụla ka ị na-amaba n'àkwà ma ọ bụrụ na m zutere ezigbo mmadụ, gịnị kpatara ya? **[https://www.sunnewsonline.com/i-want-a-man-who-wont-deprive-me-of-sex-elvina-ibru-actress/?amp] *N'ihe gbasara agwa, ịkwụwa aka ọtọ dị mkpa n'agbanyeghị ole ị nwere, ọ bụrụ na i mere ego gị n'akwụwaghị aka ọtọ, agaghị m eso gị. Dịka ọmụmaatụ, ọ bụrụ na ị na-eme 419, ọ gaghị eme. Ime ihe n'eziokwu na mmekọrịta gị dị mkpa. M na-agwa ụmụ okorobịa mgbe niile, ikekwe ha chere na m na-egwu egwuregwu. Gbalịa na-emeghe. Ọ bụrụ na ị na-akpakọrịta dị ka nwoke, gwa m. Dịka ọmụmaatụ, ị na-egwu egwuregwu pụọ wee buru ihe, gwa m; ezola ya ma ghara ịnapụ m mmekọahụ n'ihi na ị maara na ị nwere ihe n'ihi na m ga-amalite ichegbu onwe gị banyere onwe m. 'Ọ bụ na nwoke a ahụghị m n'anya ọzọ?' Naanị gwa m 'babe, I mess up-o, see wetin happen'' M ga-asị 'oya bịa, mee ka anyị buru ụzọ gaa hụ dọkịta, ka anyị gaa lee anya. ikpe' na mgbe nke ahụ gasịrị, anyị nwere ike ikwu maka ya n'ihi na ihe m chọrọ n'aka nwoke bụ ezigbo enyi. Ị ga-abụ ezigbo enyi m na ka nke ahụ mee, ị ga-emeghere m eziokwu na eziokwu ka anyị wee ghọta ibe anyị. Yabụ ọ bụrụ na m na-akpa ugbu a ma mmadụ hụ gị na nwa agbọghọ wee bịakwute m wee sị 'Ahụrụ m Tony n'ụbọchị ọzọ ya na nwa ọkụkọ, m ga-asị' ee, ọ yi obere uwe mwụda uhie uhie, ikiri ụkwụ dị elu, ntutu ya na-atụ egwu ekpochi, nsogbu ọ bụla?' Achọghị m ka ndị mmadụ na-etinye aka na mmekọrịta m mana biko, emela m ka m bụrụ onye nzuzu, yabụ buru ụzọ gwa m ka m mara ka m ga-esi hazie onwe m mgbe ndị ajọ omume ahụ. ndị chọrọ imebi okwu ahụ na-abịa gburugburu. Imesapụ aka dị ezigbo mkpa. **[https://www.sunnewsonline.com/i-want-a-man-who-wont-deprive-me-of-sex-elvina-ibru-actress/?amp] * Ọ dịghị ụzọ dị mfe iji felata. Mee ihe n'ụzọ ziri ezi. Rie obere nri na mgbatị ahụ karịa ma dọọ onwe gị aka ná ntị. N'ezie, enwere m agụụ shuga ọbụna ruo ugbu a na nke ahụ bụ nsogbu na ịbelata ibu. Ọ bụ ọ bụghị ịlafu ibu nke bụ ihe ịma aka, kama idobe ya n'ọnụ mmiri. Mmega ahụ bụ akụkụ buru ibu na ya, n'ihi na ọ bụrụgodị na ị na-eri nri kwesịrị ekwesị ma ị naghị emega ahụ gị, ị nwere ike ịnọ ebe ahụ. **[https://www.sunnewsonline.com/the-5-laws-dad-gave-me-elvina-ibru/?amp] *Jiri uche gi malite. Uche gị kwesịrị ịnọ n'ebe kwesịrị ekwesị. Dị ka m kwuru, ọ dịghị ụzọ dị mfe iji felata. Ọbụna ma ọ bụrụ na ị kpebie na ịchọrọ ịga ịwa ahụ, ọ dịghị mfe. Ya mere, uche gị ga-emerịrị. Mgbe ahụ ụzọ ndụ gị dị ezigbo mkpa n'ihi na ụfọdụ ndị na-eji ụbọchị dum ọdụ na tebụl. Ndị na-anọdụ ala na tebụl anaghị eji ike eme ihe ọ bụla, yabụ ụzọ ndụ gị dị mkpa. Na oge ị na-eri nri n'abalị dịkwa mkpa. Ị gaghị eri oge. Ị ga-erirịrị nri ikpeazụ gị n'ihe dịka elekere asaa nke abalị. Echere m na i kwesịghị ịnapụ onwe gị ihe ọ bụla **[https://www.sunnewsonline.com/the-5-laws-dad-gave-me-elvina-ibru/?amp] * Ozugbo mmegbu malitere. Mgbe nwoke mara gị ụra dị arọ wee sị m nwute, ma n'izu na-abịa, ọ na-ekwughachi ya na-ekwu na ọ dị mwute, oge eruola ịgbapụ. Ọ bụrụ na nwoke m mara m ụra otu ugboro, m ga-ewere ya dị ka 'ọ dị mma, ọ nwere ike ịbụ nkeji ise ya nke ara'. Enyere onye ọ bụla ohere nke ahụ. Ma ọ bụrụ na ọ na-eme ọzọ, mgbe ahụ, ọ ga-abụ na DNA ya na ọ bụ ihe niile. Anyị niile nwere ọnọdụ anyị dị iche iche, ya mere m ji sị ụmụ agbọghọ, were ụbụrụ gị were were were were. Gaa ụlọ akwụkwọ, nọrọ onwe gị. Ma ị lụrụla di ma ọ bụ nwunye ma ọ bụ na ị lụbeghị, nwee ihe nke gị na-aga n'ihi na ọtụtụ ụmụ nwanyị na-anọ na mmekọrịta mkparị n'ihi na ha enweghị ebe ọzọ ha ga-aga. Ọ bụrụ na ha ahapụ di ha, a gaghị akwụ ụgwọ ụlọ akwụkwọ ụmụaka na nri agaghị adị n'ime ụlọ ma ha enweghị ike ịkwado onwe ha. Ya mere, mgbe ị nwere 23-inch n'úkwù na 46 inch 'yansh' na e nwere otu nwoke toasting gị na o nwere niile ego n'ụwa, kpachara anya! Nke ahụ abụghị ihe ọ bụ. N'ihi na ọ bụla 23 inch n'úkwù, e nwere 24 na mgbe nwoke ahụ na-enweta ike ọgwụgwụ na ọ bụrụ na ọ na-akparị gị, ị na-na nnukwu nsogbu. Ya mere, gaa akwụkwọ, nọrọ onwe gị, nwanyị nke gị. Ọ bụrụ na ị zutere ezigbo mmadụ, kelee Chineke, ma ọ bụrụ na ị ga-ezute nnukwu anụ mmiri, gawa n'ihu tupu e gbuo gị. **[https://www.sunnewsonline.com/the-5-laws-dad-gave-me-elvina-ibru/?amp] * Ị gaghị atụ egwu ihe ndị mmadụ ga-ekwu n'ihi na ọ bụghị gị kpatara ya. Enwetara m ọtụtụ okwu snide mgbe m kpughere ahụmahụ m; ụfọdụ ndị kwuru na m na-achọ nlebara anya. Ka ọ dị ugbu a, ọ bụ n'ihi okwu ndị dị otú ahụ, na ọtụtụ ndị a na-ata ahụhụ adịghị akọ akụkọ mmeko nwoke. Ọ dị m ka ya bụrụ na onye ọ bụla nwere ezinụlọ siri ike dị ka nke m n'ihi na enwere m ndị m nwere ike ịdabere na ya. N'ụzọ dị mwute, ọ bụghị onye ọ bụla nwere ụdị nkwado ahụ. Otu o sila dị, ha kwesịrị ịchọta ume n'ime onwe ha; ma ọ́ bụghị ya, ndị na-edina mmadụ n'ike ga na-aga n'ihu ime omume obi ike n'enweghị ihe ọ bụla kpatara ya **[https://punchng.com/i-believe-god-could-use-me-to-change-my-rapists-life-elvina-ibru/?amp] * Mgbasa ozi enyela m obi ike. O nyeere m aka na ihe nkiri na ime ihe nkiri. Nke a bụ n'ihi na mgbe ị nọ na mgbasa ozi, ị ga-eji naanị olu gị kwupụta okwu; ọ dịghị onye pụrụ ịhụ ihu gị. Yabụ, ọ nyeere m aka n'ụdị olu m **[https://thenationonlineng.net/elvina-ibru-im-a-workaholic-like-my-dad/] * E nwere oge anyị kwesịrị ịkwalite egwuregwu anyị dị ka ndị na-eme ihe nkiri, ndị na-emepụta ihe na ọrụ ndị ọzọ na ụlọ ọrụ ime ihe nkiri; anyị kwesịrị ịbụ ọkachamara na-eme ihe ziri ezi. Ihe kpatara na fim anyị abụghị nanị n'ihi na anyị enweghị ego, ha na-abịakwa n'ụzọ anyị si eme ihe dị ka ndị ọkachamara, n'agbanyeghị, ego bụkwa isi ihe.nke a na-ejikọta na ime ihe nkiri nke anyị kwesịrị ile anya iji mee ka ụlọ ọrụ ahụ gaa n'ihu **[https://pmnewsnigeria.com/2019/11/26/i-was-raped-by-a-robber-elvina-ibru/?amp=1] *Ozi dị mkpa bụ na ndị mmadụ ekwesịghị iche na inwe nna bara ọgaranya na-eme ka ọrụ ya dị mfe. Ọ dịghịrị onye ọ bụla mfe. Mmadụ ga-enwe nkà na ịrụsi ọrụ ike. Ama m na otu ụbọchị ndị mmadụ ga-amalite ịhụ na nke a bụ ihe m na-eme nke ọma **[https://punchng.com/ibrus-name-didnt-open-doors-for-me-elvina-daughter/?amp] * Ozugbo akwụkwọ akụkọ kwuru na ụmụ agbọghọ 'acha odo odo' dị mma ma ọ bụ ụmụ agbọghọ ndị na-agba agba na-enwe mmekọahụ, nke ahụ na-aghọ ihe a na-emekarị, onye ọ bụla na-amalitekwa iru n'akụkụ ahụ. Nke ahụ bụ ebe ihere ahụ si ebido. Ma nke bụ́ eziokwu bụ na Chineke mere onye ọ bụla n’otu n’otu n’otu n’otu, na e nwere ịma mma n’ime mmadụ nile. **[https://punchng.com/ibrus-name-didnt-open-doors-for-me-elvina-daughter/?amp] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ibru, Elvina}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] flgzylq8qndxfize9dd05laeu3bj9qn Liz Da-Silva 0 4376 15958 2023-10-24T09:14:53Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Liz Da-Silva|Elizabeth Omowunmi Tekovi Da-Silva]]'' (10 Mee 1978) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri nke Naijiria na-eme ihe nkiri sitere na agbụrụ Togo nke na-egosipụta nke ọma na ụlọ ọrụ ihe nkiri Yoruba Naijiria. == Okwu okwu == Pls enyi m, ịkwesịrị idowe ihe n'azụ gị wee mee nzọụkwụ ọzọ… abịaghachi na ndụ dịka Lola Margaret na-achị ọchị mgbe niile. IHE…. Ndị na-ekwu maka gị enweghị ihe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Liz Da-Silva|Elizabeth Omowunmi Tekovi Da-Silva]]'' (10 Mee 1978) bụ onye omere na onye na-eme ihe nkiri nke Naijiria na-eme ihe nkiri sitere na agbụrụ Togo nke na-egosipụta nke ọma na ụlọ ọrụ ihe nkiri Yoruba Naijiria. == Okwu okwu == Pls enyi m, ịkwesịrị idowe ihe n'azụ gị wee mee nzọụkwụ ọzọ… abịaghachi na ndụ dịka Lola Margaret na-achị ọchị mgbe niile. IHE…. Ndị na-ekwu maka gị enweghị ihe ọ bụla ha ga-enye, n'ihi ya, mee ka isi gị kwụ ọtọ, na-agakwa na mmanụ aṅụ. Ma ọ bụrụ n'ezie na ị nọ n'akụkụ m dị mma, ahụrụ m gị n'anya ma na-atụ uche gị enyi m **[https://www.vanguardngr.com/2018/03/961639/amp/ Liz dụrụ onye ọrụ ibe ya ọdụ] Vanguard (Mee 24, 2018) * Ezinụlọ bụ ezinụlọ, azụmahịa bụ azụmahịa. Ọ dịghị onye kwesịrị imetụta onye nke ọzọ n'ihi na ị chọrọ ego n'aka azụmahịa gị iji lekọta ezinụlọ gị. Ọ dị mkpa mgbe niile ịmegharị ihe iji zere esemokwu nke mmasị. **[https://www.vanguardngr.com/2018/06/marriage-failures-begin-newspaper-pages-liz-da-silva/amp/ Liz dị iche n'etiti ezinụlọ na azụmahịa] Vanguard (June 9,2018) *Ị ga-ekwenyere m na ọtụtụ mmekọrịta ma ọ bụ alụmdi na nwunye mebiri emebi na-amalite site na ibe akwụkwọ akụkọ. Ọ bụ ya mere na anaghị m agba ajụjụ ọnụ. M na-eme nke a naanị n'ihi mmemme anyị na-aga, àgwà onye anyị nọ ebe a iji sọpụrụ na gburugburu ebe anyị bụ. M na-atụ mgbasa ozi egwu nke ukwuu n'ihi ụjọ na a ga-ekwuhie m ma ọ bụ kọwahie m. Ọzọkwa, abụ m onye ihere na onye nwere onwe **[https://www.vanguardngr.com/2018/06/marriage-failures-begin-newspaper-pages-liz-da-silva/amp/ Alụmdi na nwunye dara ada na akwụkwọ akụkọ-Liz Da-Silva] Vanguard (June 9) ,2018) *Ị naghị eme ihe n'ihi na onye ọzọ mere ya. Ị naghị arụ ọrụ na oge mmadụ, nkà ma ọ bụ mmasị. Ị na-agbalị ịmepụta niche maka onwe gị site na oge gị, nkà na mmasị gị. Dị ka m kwuru na mbụ, a na m etinye ejiji ma ọ bụ akwa Africa. M na-agbakwa ntọala nke Africulture bụ akụkụ nke. Ọ bụ ihe na-amasị m ime. Ana m esikwa nri nke ukwuu. Ọ bụrụ na ị nwere mmemme dịka ọmụmaatụ ma ịchọrọ ọmarịcha ọmarịcha mmetụ Africa na ọkwa kacha mma, a nọ m n'ọrụ gị. Enwere m ike ịbụ abụ mana ọ bụghị ruo n'ókè nke ịbanye n'egwu. Ọ bụghị maka ugbu a ọbụlagodi. Anaghị m eche echiche n'ahịrị ahụ **[https://www.vanguardngr.com/2018/06/marriage-failures-begin-newspaper-pages-liz-da-silva/amp/ "Liz nyere ihe mere na ọ naghị esonyere egwu dịka ndị ọrụ ibe ya] Vanguard (June 9,2018) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Da-Silva, Liz}} [[Category: ụmụ nwanyị]] qcee10rct4pjq2vdne63yawhg7p5u6p Abimbola Craig 0 4377 15959 2023-10-24T09:19:34Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Abimbola Craig | Abimbola Craig]]''' (amụrụ 3 Nọvemba 1986) bụ onye omere na onye na-emepụta ihe nkiri Nollywood nke Naijiria nke gbara egwu dị ka Tiwalade na Skinny Girl na Transit. Ọ ga-abụ onye nrụpụta Skinny Girl na mbụ. na Transit mana mechara bụrụ onye ndu. Kemgbe oge nke 1, Abimbola agaala n'ihu ọ bụghị naanị na ọ na-eme dị ka ndu ma mepụtakwara Season 2 - Season 6 nke SGIT. Craig mekwara ihe nkiri Box Offi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Abimbola Craig | Abimbola Craig]]''' (amụrụ 3 Nọvemba 1986) bụ onye omere na onye na-emepụta ihe nkiri Nollywood nke Naijiria nke gbara egwu dị ka Tiwalade na Skinny Girl na Transit. Ọ ga-abụ onye nrụpụta Skinny Girl na mbụ. na Transit mana mechara bụrụ onye ndu. Kemgbe oge nke 1, Abimbola agaala n'ihu ọ bụghị naanị na ọ na-eme dị ka ndu ma mepụtakwara Season 2 - Season 6 nke SGIT. Craig mekwara ihe nkiri Box Office "Sugar Rush" na 2019, n'akụkụ Jadesola Osiberu. == Okwu okwu == * Mepụta oghere nke gị. Chineke, ọ bụghị mmadụ na-eke oghere, ihe ị na-ekpebi ugbu a iji ohere ahụ mee ozugbo e kere ya bụ nke a hapụrụ gị. Enwere ohere karịa ka anyị niile nọrọ n'elu, ngwa ngwa anyị niile ghọtara na ngwa ngwa anyị niile nwere ike na-enwu ọnụ. Nọgidesie ike, guzosie ike, na-elekwasị anya ma chee echiche n'èzí igbe. **[https://independent.ng/i-have-big-plans-up-my-sleeves-abimbola-craig/] * Mmasị na mmetụta nke onwe. Ịkwesịrị inwe mmasị na ihe ọ bụla ị chọrọ ime, oge. Ugbu a na ime ihe, ọ ga-abụrịrị otu. Echiche nke onwe bụ naanị ịmara onye ị bụ, inwe ọrụ aka gị na ịmara uru gị. Ikwesiri ikwere na ihendori nke gi. **[https://independent.ng/i-have-big-plans-up-my-sleeves-abimbola-craig/] *Nwee ndidi. Na-etolite, m na-achọkarị ka ihe na-eme ngwa ngwa; M ka na-eme mgbe ụfọdụ. M na-agbalị ime ngwa ngwa usoro ahụ ma achọpụtara m na usoro ahụ esighị m n'aka. Ịmụta ịhapụ ịhapụ Chineke. **[https://independent.ng/i-have-big-plans-up-my-sleeves-abimbola-craig/] *Meghee uche, Lagos mara mma. Gbaa mbọ hụ na ị gbagoro n'elu napep ọjọọ anyị. **[https://guardian.ng/life/the-city-im-in-abimbola-craig/] *Ị ma na ndị Naijiria bụ ezigbo mmadụ, ihe ha na-ahụ bụ ihe ha na-ewere **[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/abimbola-craig-i-was-meant-to-produce-skinny-girl-in-transit/q4v87jn.amp] *Ihe nrite pụtara nzere. Ọ pụtara inwe ekele. Ọ pụtara nhụta, na nke ahụ bụ ihe onye ọ bụla chọrọ - ịmara na a matara gị ma nwee ekele maka ọrụ ị tinyere n'ime ihe. * N'agbanyeghị otú ọ dị ntakịrị, naanị eziokwu ahụ bụ na ndị mmadụ maara na ị na-arụ ọrụ ma ha nwere ekele maka ya; Ọ pụtara ihe niile. **[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/abimbola-craig-i-was-meant-to-produce-skinny-girl-in-transit/q4v87jn.amp] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Craig, Abimbola}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nqnmue3phpmiv01yrep3kogvpayvmmg Annie Charlotte Dalton 0 4378 15974 15973 2023-10-24T09:57:13Z Viva33 73 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Annie Charlotte Dalton|Annie Charlotte Dalton]] MBE (December 9, 1865 - Jenụwarị 12, 1938) bụ onye Canada na-ede uri, nke a na-akpọ mgbe ụfọdụ dị ka "The Poet Laureate of the Deaf." ==Okwu okwuru== * "M ga-adị ike! mgbe ahụ, ka mgbịrịgba na-agbagharị<br>N'ebe dị anya isi m - ha enweghị ike imerụ mkpụrụ obi m;<br>N'ime omimi nke ọzịza, elu na-arị elu ugwu--<br>Ana m erute ebe obibi m. na ara ya na-enweghị oke." **Dalton, "Mkpebi" (nke mbụ), sitere na [https://archive.org/details/marriageofmusic00daltuoft/page/6/mode/2up '' Alụmdi na Nwunye nke Egwu ''] (1910) * "Okirikiri ala, dị ka ihe osise esere na-egbuke egbuke,<br>Edebere dị ka atlas na windo windo,</br>N'ụdị, na agwa, maka aye otu,<br>Ma ọtụtụ ọnọdụ na-ede nke ọ bụla akụkọ ya. " ** Dalton, [https://archive.org/details/bwb_O8-DFC-300 "Flame and Adventure"] (1924), stanza LXXIV ** quoted in Robinson, Noel (1938-01-15). [https://www.newspapers.com/article/the-province-annie-charlotte-dalton-a-t/125014855/ "Annie Charlotte Dalton: A Tribute"]. ''The Province''. p. 4. Retrieved 2023-05-20 – via Newspapers.com. * "Nzuzu, onye nzuzu<br>Edith Sitwell<br> bụrụ abụ solo<br>nke nwanne nne ya,<br> nwanne nne ya bara ọgaranya<br>na opi ya,<br>opi dị otú ahụ<br>dị ka ụmụ nwanyị ochie<br> > nye onye ọbịbịa-<br> ndị mmadụ ka ha wụba." ** Dalton, [https://archive.org/details/McGillLibrary-rbsc_ryerson-chapbooks_PS8507A48E271926-14682/page/n1/mode/2up "The Ear Trumpet"] (1926) ** Site na uri edere na nzaghachi nye uri [Edith Sitwell] "Solo for Ear-Trumpet" ==Njiko mpụga== * "N'oge ọrụ okike o biri na ụwa ọzọ." ** Robinson, Noel (1938-01-15). [https://www.newspapers.com/article/the-province-annie-charlotte-dalton-a-t/125014855/ "Annie Charlotte Dalton: A Tribute"]. ''The Province''. p. 4. Retrieved 2023-05-20 – via Newspapers.com. == External links== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dalton,Annie Charlotte}} [[Category: Ụmụnwanyị]] 5f42dmgyoqzqg2t3qc6zwse1kre5yud Lota Chukwu 0 4379 15964 15962 2023-10-24T09:34:25Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lota Chukwu|Ugwu Lotachukwu Jacinta Obianuju Amelia]]''(29 November 1989) is a Nigerian actress popularly known as ''Lota Chukwu''. Ọ nwetara aha ọma ka ọ kpasịrị n'usoro ihe onyonyo a ma ama na Naịjirịa, Jenifa's Diary, n'akụkụ Funke Akindele, Juliana Olayode, na Falz ebe ọ na-arụ ọrụ "Kiki", enyi onye isi agwa, Jenifa. == Okwu okwu == *Ihe bụ́ isi mere m ji kpebie ime nke a, n’agbanyeghị na ọ dị arọ, bụ n’ihi na ọ dị m ka anyị bi n’obodo ebe a na-ewere ịda mbà n’obi ma ọ bụ ụdị ọrịa uche ọ bụla dị ka ihe arụ. M na-eme nke a iji mee ka ndị mmadụ na-eche na ọ dị ntakịrị, ma ọ bụrụ na ihe ọ bụla na-eme ka ị ghọta na e nwere onye nọ n'ebe ahụ nke biri ndụ gị n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ. **[https://www.vanguardngr.com/2022/08/lota-chukwu-releases-second-film-documentary-titled-im-not-fine/amp/] * Yoga na-atọ m ụtọ n'ihi na ọ na-enyere m aka ịnọrọ n'ụdị na ọ na-enyekwara m aka ime ka uche m dị jụụ. M na-emega ahụ́ nke ukwuu, ana m egekwa ntị n'ihe m na-eri, mgbe na otú m si eri nri dị otú ahụ **[https://punchng.com/men-cant-stop-toasting-me-kiki-jenifas-dairy/?amp] * Otu anyị si emeri nsogbu bụ ihe na-akọwa anyị. M na-ebute Chineke ụzọ mgbe niile, m na-agbalịkwa ka m ghara iche echiche nke ukwuu banyere ọnọdụ ọ bụla. M na-eme ike m niile, hapụkwara Chineke ihe ndị ọzọ. Enweghị m akwa ụta ọ bụla. M na-agbalị ka m nwee ike ịmụta ihe n’ihe ndị m mejọrọ ma na-aga n’ihu ná ndụ m. Ana m enye ike m niile ohere ọ bụla m nwetara na nke ahụ na-ezuru m mgbe niile **[https://punchng.com/men-cant-stop-toasting-me-kiki-jenifas-dairy/?amp] * N'otu oge na ndụ m, enwetara m pound ole na ole ka m kwesịrị ịwụfu na onye na-enye m ọzụzụ kwere nkwa na ọ ga-ejikọta m na ihe dị ịtụnanya ma o mere mmegharị ole na ole. Na mbụ, enwere m obi abụọ, mana ka oge na-aga, enwere m mmasị na ya ma riri m ahụ. **[https://thenationonlineng.net/lota-chukwu-got-addicted-yoga/] * Achọrọ m ịlụ di na nwunye n'otu oge mana ihe niile n'oge ya; ị gaghị eme ngwa ngwa ihe ndị a. Ọ bụ nkwa oge ndụ ma ọ bụrụ na ịchọrọ ime ya naanị otu ugboro, ị pụghị ime ya naanị onye ọ bụla. **[https://thenationonlineng.net/lota-chukwu-got-addicted-yoga/] **[https://thenationonlineng.net/lota-chukwu-got-addicted-yoga/] *Echere m na anyị nọ n'oge a na-ahụ anya. Nke a bụ oge mgbasa ozi mgbasa ozi na ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri ghọtara ugbu a na anyị na-azụ ahịa nke ngosi: showbiz. Echere m na anyị niile na-achọ ụzọ anyị nwere ike isi banye ngwa ngwa n'ọhụụ nke ndị na-akwado anyị na ndị na-emepụta ihe. Banyere ihe okike, ekwenyere m na ndị na-eme ihe nkiri dị mma dịka ohere enyere anyị. Ọ bụghị onye ọ bụla na-enwe ihu ọma n'ịkpọ agwa ndị na-egosi ike ime ihe. Ruo mgbe ohere ndị dị otú ahụ bịara, anyị agaghị ama onye dị mma ma ọ bụ ihe ọjọọ. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/19/lota-chukwu-growing-up-was-fun-i-spent-most-of-my-time-reading-books -osisi na-arị elu na-amụ-esi esi nri/amp/] * Nkà na nkà dị oke mkpa. Ọ gafere inwe naanị ọmarịcha ihu ma ọ bụ ahụ mara mma… ịkwesịrị ịbụ ezigbo nka. Ọzọkwa, ime ihe bụ ọrụ siri ike, a ga-adọ gị aka ná ntị. Karịsịa, ị chọrọ amara Chineke. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/19/lota-chukwu-growing-up-was-fun-i-spent-most-of-my-time-reading-books -osisi na-arị elu na-amụ-esi esi nri/amp/] *Echere m na Nollywood dị ka ụlọ ọrụ na-eto eto n'ezie, anyị abịala ogologo oge, ugbu a anyị na-achịkwa sinima, echere m na anyị na-eme nke ọma. Echere m na ihe niile na-efu iji dozie ọdịiche ahụ bụ ndị na-ege ntị na ego. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/01/19/lota-chukwu-growing-up-was-fun-i-spent-most-of-my-time-reading-books -osisi na-arị elu na-amụ-esi esi nri/amp/] * Ịgba akwụkwọ akụkọ na Nigeria siri ike maka ọtụtụ ihe kpatara ya: Ndị Naijiria anaghị akwụwa aka ọtọ. Ndị Naijiria anaghị emeghe nke ukwuu. Ndị Naijiria anaghị edebe ihe nkiri. Onye ọ bụla na-achọ ego iji kesaa akụkọ ha na onye ọ bụla nwere mmasị na 'eziokwu ha' **[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/lota-chukwu-explains-why-making-documentaries-are-difficult-in-nigeria/clylv4y.amp] * Anọ m n'uche n'ebe m na-enweghị ike inye onyinye n'efu. Nke pụtara na ọ bụrụ na m hụrụ gị n'anya, achọrọ m ka ị hụ m n'anya ọzọ. Ọ bụrụ na m na-eche banyere gị, m kwesịrị ka ị na-eche banyere m. Ọ bụrụ na m achụọrọ gị àjà, achọrọ m ịchụ àjà n’ọzụzụ. Ọ bụrụ na m chebe gị, ọ dị m mkpa ka echekwara m. Ikike iche echiche m agaghị ekwe ka m na-awụpụ site na iko efu. Enweghị m ike ịnakwere ịhụnanya na ume otu akụkụ ọzọ. Anyị niile kwesịrị ka a wụsa ya, ka anyị na-agbanye n'ime ndị ọzọ. **[https://www.vanguardngr.com/2021/10/i-cant-afford-to-freely-give-anymore-lota-chukwu/amp/] *Onye ọ bụla na-agwa gị ihe egwu dị na ijidesi ihe gara aga na ịghara ịnụ ụtọ ugbu a. Ihe ha na-agwaghị gị bụ ọdachi nke ibi ndụ gị naanị maka ọdịnihu, ya mere, ị naghị ada mbà ugbu a. **[https://pmnewsnigeria.com/2020/07/24/lota-chukwu-advises-fans-to-enjoy-life/?amp=1] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chukwu, Lota}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 12mdkx49x8z2gscr62w824sw3pej0u6 Eucharia Anunobi 0 4380 15975 2023-10-24T10:46:33Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Eucharia Anunobi|Eucharia Anunobi]]''' (amuru 27 Mee 1965) bu onye omere, onye na-emeputa ihe na onye ukochukwu na Naijiria. == Okwu okwu == * Okwu a m hụrụ n’anya emebiela ihe jọgburu onwe ya na mmadụ nke a na-apụghị ichetụ n’echiche. ** [https://www.withinnigeria.com/entertainment/2022/11/26/what-to-do-the-next-time-you-hear-i-love-you-eucharia-anunobi/ "Kedu ihe ị ga-eme mee oge ọzọ ị nụrụ 'Ahụrụ m gị n'anya' - Euch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Eucharia Anunobi|Eucharia Anunobi]]''' (amuru 27 Mee 1965) bu onye omere, onye na-emeputa ihe na onye ukochukwu na Naijiria. == Okwu okwu == * Okwu a m hụrụ n’anya emebiela ihe jọgburu onwe ya na mmadụ nke a na-apụghị ichetụ n’echiche. ** [https://www.withinnigeria.com/entertainment/2022/11/26/what-to-do-the-next-time-you-hear-i-love-you-eucharia-anunobi/ "Kedu ihe ị ga-eme mee oge ọzọ ị nụrụ 'Ahụrụ m gị n'anya' - Eucharia Anunobi"], "N'ime Nigeria" (November 26, 2022) * M hụrụ gị n’anya, emela ka ndị mmadụ banye n’alụmdi na nwunye nke mebiela ọdịnihu ha ** [https://www.withinnigeria.com/entertainment/2022/11/26/what-to-do-the-next-time-you-hear-i-love-you-eucharia-anunobi/ "Kedu ihe ị ga-eme mee oge ọzọ ị nụrụ 'Ahụrụ m gị n'anya' - Eucharia Anunobi"], "N'ime Nigeria" (November 26, 2022) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Anunobi, Eucharia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jk709mg6x6rdmeh89cb7pd9v17b0tj9 2019 Hyderabad gang rape 0 4381 15978 2023-10-24T15:15:02Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Ndị mmeko nwoke na nwanyị Hyderabad nke 2019 bụ ihe mere otu nwoke n'ike n'ike n'ike n'ike n'okporo ụzọ Hyderabad dị na Telengana steeti India. Ka e nwesịrị mmeko nwoke n'ike, ndị omempụ ahụ ji mmanụ ụgbọala gbaa onye ahụ ọkụ. Ndị uwe ojii Cyberabad nwụchiri mmadụ anọ ozugbo dịka ebubo. Mana na-emeghị nyocha ọ bụla ma ọ bụ ikpe ọ bụla, ndị uwe ojii gburu ndị niile eboro ebubo na ha zutere, gbagbuo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ndị mmeko nwoke na nwanyị Hyderabad nke 2019 bụ ihe mere otu nwoke n'ike n'ike n'ike n'ike n'okporo ụzọ Hyderabad dị na Telengana steeti India. Ka e nwesịrị mmeko nwoke n'ike, ndị omempụ ahụ ji mmanụ ụgbọala gbaa onye ahụ ọkụ. Ndị uwe ojii Cyberabad nwụchiri mmadụ anọ ozugbo dịka ebubo. Mana na-emeghị nyocha ọ bụla ma ọ bụ ikpe ọ bụla, ndị uwe ojii gburu ndị niile eboro ebubo na ha zutere, gbagbuo ha site na isi ojii. Òtù Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Mba na akụkọ nyocha ya kwuru na nzute ogbugbu e gburu ndị eboro ebubo bụ igbu ọchụ na-adịghị mma. Ihe ahụ merenụ kewara echiche obodo niile gbasara izi ezi ihe ndị uwe ojii mere. ==Okwu akwuru== *Agaghị anabata ogbugbu ndị ọzọ na obodo iwu. **Shashi Tharoor : "Hyderabad Gang Rape", ''The Times of India '', 7 December 2019 *Ihe ndị uwe ojii Hyderabad mere bụ ihe kwesịrị otuto. Na Uttar Pradesh idina n'ike na-eme kwa ụbọchị, ma ụmụ agbọghọ ma ọ bụ ndị agadi nwanyị, ọ nweghị onye a na-azọpụta. **[[w:Mayawati|Mayawati]], Chief Minister of Uttar Pradesh : "Hyderabad Gang Rape", ''The Times of India '', 7 December 2019 *Ya mere ndị na-eri anụ aghọwo anụ ọhịa! Ugbu a nke a na-akpọ ezi uri ikpe ziri ezi! **[[w:Vivek Oberoi|Vivek Oberoi]], movie star ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] feiuriuad939bgl2tl8xk8xjv4a42dl Joan Chittister 0 4382 15980 15979 2023-10-24T15:28:33Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Joan Chittister|Joan D. Chittister]]''', [[w:Order of Saint Benedict|O.S.B.]] (amụrụ Eprel 26, 1936) bụ onye nọn Benedictine, onye edemede na ọkà okwu. ==Okwu okwuru== *Ekwetaghị m na naanị n'ihi na ị na-emegide ite ime, na-eme ka ị pro-ndụ. N'ezie, echere m na n'ọtụtụ ọnọdụ, omume gị na-efunahụ nke ukwuu ma ọ bụrụ na ihe niile ị chọrọ bụ nwa a mụrụ ma ọ bụghị nwa a na-enye nri, ọ bụghị nwata gụrụ akwụkwọ, ọ bụghị nwa e debere. Gịnịkwa mere m ga-eji chee na ị chọghị? Maka na ị chọghị ka ego ụtụ isi ọ bụla gaa ebe ahụ. Nke ahụ abụghị pro-life. Nke ahụ bụ pro-amụ. Anyị chọrọ mkparịta ụka sara mbara karịa ihe omume nke pro-ndụ bụ. **interview with Bill Moyers, [[w:PBS|PBS]], 2004,[http://www.pbs.org/moyers/journal/archives/chittister_now_flash.html] quoted in ''[http://deadstate.org/catholic-nun-exposes-the-hypocrisy-of-pro-life-republicans-in-one-simple-quote/ Catholic nun exposes the hypocrisy of ‘pro-life’ Republicans in one simple quote]'', Deadstate, July 30, 2015. “Ihe nzuzo nke ndụ bụ ikwe ka akụkụ ya nile na-amịpụta mkpụrụ nke ya n'ụzọ nke ya. Oge ọ bụla nwere ihe ọhụrụ ịkụziri anyị. Owuwe-ihe-ubi nke-ntorobia bu ihe-onwunwe; owuwe ihe ubi nke etiti-oge bụ anya, owuwe ihe ubi nke afọ bụ amamihe; owuwe ihe ubi nke ndụ bụ ịdị jụụ. —Joan D. Chittister ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chittister, Joan}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] revx69q36dd4iqb539j23bgutjhj05x Lola Maja 0 4383 15981 2023-10-24T15:29:07Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Lola Maja | Lola Maja]]''' (amụrụ Omolola Maja; 26 Jenụarị 1978), nke a makwaara dị ka Lola Maja-Okojevoh, bụ onye na-ese ihe na Naijiria; ọpụrụiche ya gụnyere [[w: Mmetụta pụrụiche | mmetụta pụrụ iche]], nku anya na nku anya. Ọ bụ onye nchoputa na Chief Executive Officer nke "Sacred Beauty" & "The SFX Store"; A maara ya maka ịrụ ọrụ n'ọtụtụ mmemme ejiji na isi ihe nkiri dị ka w: The Figurine|The Fig...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Lola Maja | Lola Maja]]''' (amụrụ Omolola Maja; 26 Jenụarị 1978), nke a makwaara dị ka Lola Maja-Okojevoh, bụ onye na-ese ihe na Naijiria; ọpụrụiche ya gụnyere [[w: Mmetụta pụrụiche | mmetụta pụrụ iche]], nku anya na nku anya. Ọ bụ onye nchoputa na Chief Executive Officer nke "Sacred Beauty" & "The SFX Store"; A maara ya maka ịrụ ọrụ n'ọtụtụ mmemme ejiji na isi ihe nkiri dị ka [[w: The Figurine|The Figurine]] na [[w: October 1 (film)|October 1]]. == Okwu okwu == *...Ọ dịghị ihe na-egbochi onye ọ bụla ibuli ọkwa nke ihe nkiri anyị ka ọ dị elu dị ka ihe anyị nwere na Hollywood. Ihe anyị chọrọ bụ ndị nduzi na ndị na-emepụta ihe iji kwụọ ụgwọ mmefu ego n'ihi na SFX abụghị ọnụ ala. Ọ dịghị ka etemeete a na-emebu. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/12/08/lola-maja-okojevoh-on-being-nigerias-special-effects-queen/ Nke sitere na Lola Maja-Okojevoh: Na-adị Mmetụta pụrụiche nke Naijiria Queen] * Ndị mmadụ kwesịrị inwe ndidi karịa ma lekwasị anya n'iwuli onwe ha dị ka akara na ibu ụzọ wulite ahụmịhe nke ha. N'ihi na ọ bụghị maka ịmara ka esi eme ya kama ka esi echekwa ihe mgbe ihe na-adịghị mma. **[https://www.thisdaylive.com/index.php/2019/12/08/lola-maja-okojevoh-on-being-nigerias-special-effects-queen/ Na-ekwu maka etu ndị mmadụ anaghị enwe ndidi nke ọma mụta tupu ịbanye n'otu ọrụ ọ bụla] *Mgbe ị na-eche maka etemeete karia ngwa mma, ị ga-amata ikike ya n'ezie. **[https://www.theinterview.ng/2019/12/21/the-problem-with-nigerian-women-who-want-light-skin-lola-maja-okojevoh/ Mmetụta banyere ụlọ ọrụ etemeete] *Nsogbu ịcha agba esighi n'aka ndị na-ahụ maka ịma mma na etemeete kama ọ bụ nwanyị Naijiria chọrọ inwe akpukpọ ọkụ. **[https://www.theinterview.ng/2019/12/21/the-problem-with-nigerian-women-who-want-light-skin-lola-maja-okojevoh/ Colourism] * Ọtụtụ nsogbu ndị mmadụ na-enwe bụ ịnara ntụziaka ọ bụla mana ha aghọtaghị ma ọ dabara na ihu ha ma ọ bụ na ọ dabaraghị. **[https://www.theinterview.ng/2019/12/21/the-problem-with-nigerian-women-who-want-light-skin-lola-maja-okojevoh/ Trends, ihe mere ndị mmadụ kwesịrị ịgbalị na ghọta] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: Ndị mmadụ si Nigeria]] rzldsu6fqow22sl1atbr2ww6rt9hq3z Maryam Mursal 0 4384 15982 2023-10-24T15:33:45Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Maryam Mursal|Maryam Mursal]]''' (amuru 1 Jenuarị 1950) bu onye odee na onye na-ede uda olu na Somalia. == Okwu okwu == * Anyị dị ka ndị na-ese ihe na-akpata ma ọ bụrụ na ihe ọjọọ na-eme na obodo anyị. Ọ dị ezigbo mkpa ka anyị na-ekwu okwu, n'agbanyeghị na anyị nwere ike iji ire abụọ mee ya. Anyị ga-ekwu maka ndị anyị. ** [https://www.one.org/africa/stories/five-famous-african-women-who-were-one-refugees/ "Ụm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Maryam Mursal|Maryam Mursal]]''' (amuru 1 Jenuarị 1950) bu onye odee na onye na-ede uda olu na Somalia. == Okwu okwu == * Anyị dị ka ndị na-ese ihe na-akpata ma ọ bụrụ na ihe ọjọọ na-eme na obodo anyị. Ọ dị ezigbo mkpa ka anyị na-ekwu okwu, n'agbanyeghị na anyị nwere ike iji ire abụọ mee ya. Anyị ga-ekwu maka ndị anyị. ** [https://www.one.org/africa/stories/five-famous-african-women-who-were-one-refugees/ "Ụmụ nwanyị Africa ise a ma ama bụ ndị bụbu ndị gbara ọsọ ndụ"], One.org (June) Ọktoba 19, 2015) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mursal, Maryam}} [[Category: ụmụ nwanyị]] k0ldlscsdtm2sg9zohazsuc2hz90d7z Karen Armstrong 0 4385 15983 2023-10-24T15:41:36Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Karen Armstrong|Karen Armstrong]]''', [[w:Royal Society of Literature|FRSL]] (amụrụ 14 Nọvemba 1944) bụ onye ode akwụkwọ Britain na onye na-akọwa agbụrụ Irish Katọlik mara maka akwụkwọ ya gbasara okpukpe atụnyere. Onye bụbu nwanna nwanyị okpukpe Roman Katọlik, o si na onye na-achọghị mgbanwe gaa n'okwukwe Ndị Kraịst na-emesapụ aka na ihe omimi. Ọ gara St Anne's College, Oxford, mgbe ọ nọ n'ebe obibi ndị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Karen Armstrong|Karen Armstrong]]''', [[w:Royal Society of Literature|FRSL]] (amụrụ 14 Nọvemba 1944) bụ onye ode akwụkwọ Britain na onye na-akọwa agbụrụ Irish Katọlik mara maka akwụkwọ ya gbasara okpukpe atụnyere. Onye bụbu nwanna nwanyị okpukpe Roman Katọlik, o si na onye na-achọghị mgbanwe gaa n'okwukwe Ndị Kraịst na-emesapụ aka na ihe omimi. Ọ gara St Anne's College, Oxford, mgbe ọ nọ n'ebe obibi ndị nọn wee mụọ Bekee. Ọ hapụrụ ebe obibi ndị nọn n’afọ 1969. Ọrụ ya lekwasịrị anya n’ihe ọtụtụ okpukpe na-emebu, dị ka mkpa ọmịiko na Iwu Ọma ahụ dị. ==Okwu okwuru== *"Echiche m abụghị echiche gị: N'ihi na dịka elu igwe si dị n'elu ụwa, otú ahụ ka echiche m dị n'elu echiche gị, ụzọ m dị elu karịa ụzọ gị." … ekwesịrị ka ede ya n'elu ebe nkuzi ọ bụla. … N’ihi na ọtụtụ mgbe anyị na-eche na ụzọ Chineke bụ ụzọ anyị. Echiche Chineke bụ echiche anyị. Na anyị kere Chineke n'onyinyo na oyiyi na-asị, "Chineke kwadoro nke a, Chineke ekwela nke ahụ. Ọ bụ n’ebe a ka ụfọdụ arụrụala ndị kacha njọ e mere n’okpukpe si bịa. N'ihi na ndị mmadụ ejirila [ya] - inye akara dị nsọ nke nkwado dị nsọ nye ụfọdụ n'ime ịkpọasị, ịkpọasị, na egwu ha kacha njọ. N'ebe ndị ọkà mmụta okpukpe ukwu - ihe m chọtara mgbe m na-agụ akwụkwọ maka A History Of God - ndị ọkà mmụta okpukpe ukwu na atọ nke okpukpe monotheistic, ndị Juu, Christian, Muslim - niile kwusiri ike na ee, Chineke bụ onye. Ma Chineke gafere nke onwe. I kwesịghị ikwu okwu nke ọma banyere Chineke… n'okpukpe ndị Juu, ị nwere ike ị gaghị asụ aha Chineke dị ka ihe ncheta na okwu mmadụ ọ bụla nke Chineke nwere ike bụrụ nke a kpaara ókè ka ọ bụrụ nkwulu. Ma Chineke kwesịrị ịma echiche gị aka… ị gaghị eche na ị nwetara ya n'akpa gị. ** N'izo aka n'amaokwu a ma ama na [http://bible.cc/isaiah/55-8.htm Isaiah 55:8] ebe YHWH na-ekwu maka ọdịdị nke àgwà na echiche nke anwụ anwụ na anwụ anwụ, na [ http://www. pbs.org/now/transcript/transcript315_full.html N'ajụjụ ọnụ ugbu a (4 Septemba 2004)] *Ọrụ dị ka Pangea, nke na-enyere anyị aka ịbanye n'ọnọdụ nke ndị ọzọ, n'echiche, na-emezu ihe okpukpe na-akpọ Iwu Ọlaedo ... ịbanye n'ime ahụmahụ nke onwe ya, na ịbanye n'ahụmahụ onye ọzọ, na ịhụ ụwa site n'echiche ọzọ. — Nke ahụ bụ ihe anyị na-achọsi ike n’ime ụwa anyị nke nwere nsogbu dị egwu. ** [http://www.youtube.com/watch?v=lJ5ZmB2kdo0 "Karen Armstrong Joins Pangea Day!" (2008)] *M na-ekwu na okpukpe abụghị maka ikwere ihe. Ọ bụ alchemy ụkpụrụ. Ọ bụ maka ime omume n'ụzọ na-agbanwe gị, nke na-enye gị nsonazụ nke ịdị nsọ na ịdị nsọ. **As quoted in [http://www.tedprize.org/karen-armstrong/ Profile at TEDprize.org (2009)] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Armstrong, Karen}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1y2g2xv4bd2obngg2l5jxkt1nts0ebl Ayo-Maria Atoyebi 0 4386 15984 2023-10-24T15:48:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ayo-Maria Atoyebi|Ayo-Maria Atoyebi]]''' (3 December 1944 –) bụ onye ụkọchukwu Naijiria nke Ụka Roman Katọlik nke jere ozi dị ka bishọp nke [[w: Roman Catholic Diocese nke Ilorin|Diocese nke Ilorin]]. == Okwu okwu == *Otú anyị si eme okpukpe taa na-akpata nsogbu nchekwa n’obodo ahụ. Ọ bụrụ na anyị ejiri ịdị nsọ kpọrọ ihe, anyị ga-enwe ike imeri nsogbu nke ịtụ bọmbụ na mba ahụ. E kwesịghị inwe e...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ayo-Maria Atoyebi|Ayo-Maria Atoyebi]]''' (3 December 1944 –) bụ onye ụkọchukwu Naijiria nke Ụka Roman Katọlik nke jere ozi dị ka bishọp nke [[w: Roman Catholic Diocese nke Ilorin|Diocese nke Ilorin]]. == Okwu okwu == *Otú anyị si eme okpukpe taa na-akpata nsogbu nchekwa n’obodo ahụ. Ọ bụrụ na anyị ejiri ịdị nsọ kpọrọ ihe, anyị ga-enwe ike imeri nsogbu nke ịtụ bọmbụ na mba ahụ. E kwesịghị inwe ehi dị nsọ na ọha mmadụ. Onye ọ bụla kwesịrị ịchọ ọdịmma ọha mmadụ. *[https://www.vanguardngr.com/2012/05/probe-retired-generals-catholic-bishop-urges-jonathan/ Nyocha ndị ọchịagha lara ezumike nka, Bishọp Katọlik na-agba Jonathan ume] (21 Mee 2012) * Anyị na-eme ihe n'onwe anyị n'otu n'otu. Anyị na-agba ndị mmadụ ume ịnọrọ onwe ha iche. Ya mere, ọ nwere ike ịbụ ihe kpatara ihe ndị dị otú ahụ. Anyị bụ akụkụ nke ibe anyị. Anyị kwesịrị isi na netwọk mmekọrịta gaa na obodo mmadụ. Ihe dị anyị mkpa n’ezie bụ inwe mmetụta n’ebe ndị nọ anyị gburugburu nọ. **[https://www.blueprint.ng/isolation-not-poverty-responsible-for-suicides-mission-catholic-bishop/ Isolation, ọ bụghị ịda ogbenye bụ ọrụ igbu onwe onye - Bishop Catholic] (28 Mee 2019) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Atoyebi, Ayo-Maria}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kt6ry1nco2br0i1d163l9jc12rgx97c Lucile Randon 0 4387 15985 2023-10-24T15:51:17Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lucile Randon|Lucile Randon]]''' (11 Febrụwarị 1904 - 17 Jenụwarị 2023) bụ onye isi narị afọ nke France na nọn. ==Okwu okwuru== *O mere m ezigbo obi ụtọ, n’ihi na ezutere m ndị niile m hụrụ n’anya, ana m ekelekwa eluigwe maka inye m ha. Ana m ekele Chineke maka nsogbu ha gara. **[https://apnews.com/article/117-nun-covid-second-oldest-french-ff9f0b6be7f4db0ce0917824e740ecd5 COVID-defying nun toasts 117th birthday with wine an...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lucile Randon|Lucile Randon]]''' (11 Febrụwarị 1904 - 17 Jenụwarị 2023) bụ onye isi narị afọ nke France na nọn. ==Okwu okwuru== *O mere m ezigbo obi ụtọ, n’ihi na ezutere m ndị niile m hụrụ n’anya, ana m ekelekwa eluigwe maka inye m ha. Ana m ekele Chineke maka nsogbu ha gara. **[https://apnews.com/article/117-nun-covid-second-oldest-french-ff9f0b6be7f4db0ce0917824e740ecd5 COVID-defying nun toasts 117th birthday with wine and prayer] (11 February 2021) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Randon, Lucile}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] g4gmdwn6umy14fby9pdhjtotnvy50ua Omowumi Ogunrotimi 0 4388 15987 15986 2023-10-24T15:53:14Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Omowumi Ogunrotimi| Omowumi Ogunrotimi]]''' bụ onye Naijiria multidisciplinary [[w: Lawyer|onye ọka iwu]], onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke Gender Mobile Initiative. Ọ rụọla ọrụ n'ime ime obodo 50 na-akwado maka oghere nchekwa maka ndị na-enweghị nsogbu, ọkachasị ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Mmekọahụ nwoke na nwaanyị n'ogige ụlọ akwụkwọ mahadum dị na Naịjirịa bụ ihe mbụ na-egosi na anyị enweghị ike ime n'obodo anyị; ọ na-egosipụtakwa ajọ ire ere nke ụkpụrụ na usoro agụmakwụkwọ anyị. **[https://globalpatriotnews.com/sexual-harassment-ngo-ford-foundation-partner-to-develop-report-app/ Mmekọahụ Mmekọahụ: NGO, Ford Foundation onye mmekọ iji mepụta ngwa mkpesa] (12 October 2019) *A ghaghị inwe amụma iji chebe ụmụ akwụkwọ nọ na mahadum ka a na-emegbu ha ma na-eme ka omume ahụ n'onwe ya adịghị mma site na usoro nlele na nguzozi na mmachi nke na-asọpụrụ ma mmadụ ma ọ bụ ọkwa. **[https://globalpatriotnews.com/sexual-harassment-ngo-ford-foundation-partner-to-develop-report-app/ Imebe amụma iji chebe ụmụ akwụkwọ] *Mkpagbu mmekọahụ abụrụla ọrịa na-efe efe na-ekwesịghị ileba anya n'akụkụ; anyị kwesịrị ịgbanwuo ọkụ ma kwuo ya nke ọma. **[https://www.premiumtimesng.com/news/more-news/367797-group-seeks-passage-of-sexual-harssment-bill.html Na-ekwu okwu na mkparịta ụka mba banyere iyi egwu mmekọahụ na ụlọ akwụkwọ mahadum Naijiria] ( Disemba 11, 2019) * Ụmụ akwụkwọ kwesịrị ka a mara ya nke ọma na nke ọma, gbasara ikike ha. Ụlọ akwụkwọ sekọndrị kwesịkwara ịnye ọwa nchekwa, nkwado na nke onwe na-akọ banyere iyi egwu mmekọahụ, ebe ha na-ahụ na amaghị aha nke ndị ọ metụtara na ndị ọzọ iji chebe njirimara ha ma gbochie nke ọma ihe ọ bụla nwere ike ime nkwụghachi azụ, iyi egwu ma ọ bụ ịchụ nta amoosu sitere n'aka ndị omempụ / ndị omempụ mmekọahụ. . **[https://www.tori.ng/amp/137692/sxformarks-women-demand-background-checks-on-lectu.html Mkpa maka nghọta ụmụ akwụkwọ] (17 Disemba 2019) * Naanị asambodo agụmakwụkwọ ekwesịghị ịbụ ihe achọrọ maka iji ndị nkuzi were were. Ekwesịrị ịme nyocha ndabere na ndị ga-achọ nkuzi iji hụ na ha nwere ezi uche na ezigbo agwa. **[https://www.tori.ng/amp/137692/sxformarks-women-demand-background-checks-on-lectu.html Achọ maka nyocha ndabere na ndị nkuzi] * Site n’ihe a e kwuru n’elu, ọ ghọwo nghọta dị mwute na e kwela ka iyi egwu mmekọahụ na-adịwanye njọ n’ụlọ akwụkwọ sekọndrị anyị ruo ogologo oge. Ndị niile metụtara ga-eguzobe n'ọrụ ha na aka niile ga-anọrịrị n'elu iji hụ na ụlọ akwụkwọ anyị bụ ebe nchekwa. *[https://www.tori.ng/amp/137692/sxformarks-women-demand-background-checks-on-lectu.html ọgụ megide iyi egwu mmekọahụ] * Nzukọ a na-eji teknụzụ eme ihe iji weta mgbanwe n'ụdị ndụ nke ndị anyị, n'ihi na teknụzụ bụ mkpanaka. **[https://www.thehopenewspaper.com/ekiti-receives-motorized-washing-machines/ Na-ekwu okwu n'oge onyinye nke igwe ịsa akwa moto na Ekiti] (20 Mee 2020) * Ọtụtụ ndị na-eme ihe ike metụtara nwoke na nwanyị amaghị ihe iwu na-ekwu ma ọ bụrụ na ejidere ha, ya mere gọọmentị kwesịrị ka ya na ndị otu obodo na-arụkọ ọrụ iji tinye ndị na-eme ihe n'ime obodo na-eduzi mkpọsa nke okwu GBV, nke a ga-enyekwara ndị lanarịrịnụ aka. nke GBV n'ime ime obodo ka ịmata onye ị ga-akpọ na mgbe ị ga-achọ enyemaka. **[https://newswirengr.com/2020/06/02/beaten-with-rods-belt-by-her-husband-fate-of-Women-facing-gender-based-violence-amid-covid-19 -Mkpọchi/ Ụzọ iji kwụsị mmụba na ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị] (2 June 2020) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 7jctzt41rzk489k8sr8o23rimqtbaa9 Elizabeth Elohor Isiorho 0 4389 15988 2023-10-24T15:56:39Z Mercyjamb123 446 Wiki active SDG wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elizabeth Elohor Isiorho|Elohor Elizabeth Isiorho]]''' (amụrụ 23 Maachị 1980) bụ onye ọsụ ụzọ [[w:Naijirịa|Naijirịa]] onye ọsụ ụzọ, onye bụbu eze nwanyị ịma mma, onye guzobere Beth Model Management Africa na Face nke Africa. , na onye ọchụnta ego nwere mmasị gbasara ihe nlere anya, ọmarịcha mma, nhazi mmemme na ezigbo ụlọ. == Okwu okwu == * Mma bụ ka ị si aghọta ya. Onye ọ bụla kwesịrị ikwe ka ọ bụrụ onwe ya n'ụdị ọ bụla ọ họọrọ ikwu ya. **[https://leadgladiesafrica.org/prioritize-personal-development-and-never-sell-yourself-cheap-elizabeth-elohor-isiohor/ Ụkpụrụ Mma] (2019) *Ị na-enwe ihu ọma ịnọ ebe ọ bụla ị chọtara onwe gị, ụfọdụ ndị nwere ya ka njọ. Ọdịda na-eme ụlọ maka ndozi na nke ahụ bụ ka m si arụ ọrụ. **[https://leadgladiesafrica.org/prioritize-personal-development-and-never-sell-yourself-cheap-elizabeth-elohor-isiohor/ Nkọwa ya nke ọdịda, na ihe ọ kụziiri ya] (20 Julaị 2019) * Nlereanya na-atọ ụtọ ma n'otu oge ahụ, ọrụ siri ike. **[https://encomium.ng/ex-miss-nigeria-uk-elohor-aisien-talks-about-her-marriage-and-modelling-agency/ Na-ekwu maka ịmegharị ihe na runway] *Mgbe ndị mmadụ na-eyiri uwe karịrị akarị, ọ na-adị ka ọgbaghara. Ya mere, m na-emekarị ka ọ dị mfe. *[https://allure.vanguardngr.com/2017/10/elizabeth-elohor-discovering-world-class-models/ Na-ekwu maka ejiji n'oge a na-agba ajụjụ ọnụ] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] cmse33ieo23l994tgctat4n0lq6j0ho Christian feminism 0 4390 15989 2023-10-24T16:00:20Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Feminism nke Ndị Kraịst bụ ụlọ akwụkwọ nkà mmụta okpukpe Ndị Kraịst nke na-achọ ịkwalite na ịghọta nha anya nwoke na nwanyị n'omume, mmekọrịta ọha na eze, nke mmụọ, na n'ọchịchị site n'echiche Ndị Kraịst. Ndị na-ahụ maka nwanyị nke Ndị Kraịst na-arụ ụka na onyinye sitere n'aka ụmụ nwanyị, na nkwenye nke uru ụmụ nwanyị, dị mkpa maka nghọta zuru oke banyere Iso Ụzọ Kraịst. Nd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Feminism nke Ndị Kraịst bụ ụlọ akwụkwọ nkà mmụta okpukpe Ndị Kraịst nke na-achọ ịkwalite na ịghọta nha anya nwoke na nwanyị n'omume, mmekọrịta ọha na eze, nke mmụọ, na n'ọchịchị site n'echiche Ndị Kraịst. Ndị na-ahụ maka nwanyị nke Ndị Kraịst na-arụ ụka na onyinye sitere n'aka ụmụ nwanyị, na nkwenye nke uru ụmụ nwanyị, dị mkpa maka nghọta zuru oke banyere Iso Ụzọ Kraịst. Ndị Kraịst feminists kweere na Chineke adịghị akpa ókè na ndabere e ji mara ndị dị ka mmekọahụ na agbụrụ, ma kere mmadụ nile na-adị na nkwekọ na nhata, n'agbanyeghị agbụrụ ma ọ bụ okike. ==Okwu akwuru== *Kedu ka onye ozi ojii ga-esi kwusaa ozi n'ụzọ na-akwado St. Paul [https://biblehub.com/ephesians/5-22.htm dictum] gbasara ụmụ nwanyị mgbe ọ na-eleghara ma ọ bụ na-ajụ [https://biblehub.com/ephesians/] 6-5.htm dictum] banyere ndị ohu? Ọtụtụ ụmụ nwanyị ojii na-ewe oké iwe ka ha na-ege ntị ka ụmụ nwoke ojii "nwere onwe ha" na-ekwu maka "ebe ụmụ nwanyị" n'okwu na nkebi ahịrịokwu yiri nke ndị mmegbu ọcha ha na-akatọ. **Jacquelyn Grant, "Theology Black and the Black Woman," na '' Okwu ọkụ: Anthology of African-American Feminist Thought'' (1995), p. 323 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7tdjyiyi9v2ol0vppob4z5fwxgvvay4 Michelle Trachtenberg 0 4391 16010 16009 2023-10-24T17:00:55Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w: Michelle Christine Trachtenberg|Michelle Christine Trachtenberg]] (amụrụ Ọktoba 11, 1985, na New York, mba Amerika) bụ nwanyị na-eme ihe nkiri nakwa onye a na-ahụ n'igwe onyonyo televishọn ama ama maka ọrụ ya dịka Dawn Summers na usoro onyonyo [[w:|Buffy the Vampire Slayer]]. === Okwu Ndị O Kwuru === * Etinyere m mgbasa ozi na nkewa: ‘Achọrọ, dike. Abụ m nwa agbọghọ nọ na nsogbu' ** [http://www.michelletrachtenberg.net/articles/283.php Michelle Trachtenberg: Na Ice] ** Na-akọwa ka o si nwetara ótù enyi ya nwoke "X-Man". * N'ezie, m kwere na ógè nke atọ, otu n'ime ndị so eme ihe nkiri na-ekwu, "narị atọ na ihe", nke bụ ọnụ ọgụgụ nke ụbọchị site na mgbe ahụ m ga-apụta na ihe ngosi. Nke dị egwu. ** [http://www.bbc.co.uk/cult/buffy/interviews/trachtenberg/printpage.html Ajụjụ ọnụ BBC] Na-ezo aka na [[w:Buffy the Vampire Slayer Ụbọchị Ngụsị Akwụkwọ, Nkebi 2 | Ụbọchị Ngụsị Akwụkwọ]] na [[w:Buffy the Vampire Slayer#Restless | Restless]] * Nzukọ mụ na Joss na mmalite nke oge dị nnọọ ka, "Ọ dị mma, nnọọ na etítì ndị ga-eso mee ihe nkiri, ị bụ nwata, ị bụ [[Buffy the Vampire Slayer#Storyteller|Key]], nwee anụrị. ** Ajụjụ ọnụ BBC * Ọ bụ m na-ahapụkarị karama mmiri na nkwago, n’ihi na akpịrị na-akpọkarị mmadụ nkụ n’okpuru ọkụ ndị ahụ na-egbukesi egbuke ike. ** Ajụjụ ọnụ BBC * Ọ bụrụ na ị naghị ada, ị naghị agbalisi ike nke ọma. ** [http://www.msnbc.msn.com/id/7151262/site/newsweek/ Ajụjụ ọnụ Nicki Gostin, Newsweek, emelitere: 10:46 nke ụtụtụ ET Maachị 11, 2005] * Ọ dịtụbeghị mgbe m nwere nne nke elu nkwago, nke nwere ike ịbụ otu n'ime ihe mere m ka ji na-eme nke a. ** Ajụjụ ọnụ Nicki Gostin, Newsweek, emelitere: 10:46 nke ụtụtụ ET Maachị 11, 2005 * Ọ na-adị m mgbe niile ka ụmụaka mara ihe n’ezie. ** Ajụjụ ọnụ Nicki Gostin, Newsweek, gbara ya: 10:46 nke ụtụtụ ET Maachị 11, 2005 * M nọ na-achọkarị ịmụta ihe na ịbụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri nwere ike ijide mkparịtaụka n'abụghị iguzo ebe ahụ na-ama sọ mma. ** Ajụjụ ọnụ Nicki Gostin, Newsweek, emelitere: 10:46 nke ụtụtụ ET Maachị 11, 2005 * Ọ na-adị m ka na iji bụrụ onye na-eme ihe nkiri n'ezie, ị ga-enwe nkewa n'etiti onwe gị na ọrụ gị. ** [http://www.radiofree.com/profiles/michelle_trachtenberg/interview01.shtml Ajụjụ ọnụ nke Michael J. Lee, Onye isi nchịkọta akụkọ maka Radio Free Entertainment May 24, 2005] * Enweela m ahụmahụ na mbụ ebe onye nduzi dị nnọọ ka, "Ee, achọrọ m isi awọ." Ị nụla maka ịchagharị ntụtụ? ** Ajụjụ ọnụ nke Michael J. Lee, Onye nchịkọta akụkọ nke Redio Free Entertainment May 24, 2005 === Njikọ Mpụga === {{Wikipedia}} * [[q: Michelle Trachtenberg|Michelle Trachtenberg]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Michelle Trachtenberg|Michelle Trachtenberg]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Michelle Trachtenberg}} [[Category: Actresses from the United States]] drr41np97l2lel2oqltys10klxjq09k Soad Hosny 0 4392 16004 2023-10-24T16:48:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Soad Hosny | Soad Hosny]]''' (Arabic: سعاد حسنى, akpọ [soˈʕæːd ˈħosni]; 26 Jenụwarị 1943[1] - 21 June 2001) bụ onye omere Egypt mụrụ na Cairo. A maara ya dị ka "Cinderella of Egypt cinema". == Okwu okwu == * Ịhụnanya bụ mmetụta mara mma, ma ọ pụkwara ịfụ ụfụ nke ukwuu. Ọ dị mkpa ịkpachara anya onye ị na-enye obi gị. * [https://observervoice.com/soad-hosny-quotes-27611/] {{fix cite}} * Abụ m nw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Soad Hosny | Soad Hosny]]''' (Arabic: سعاد حسنى, akpọ [soˈʕæːd ˈħosni]; 26 Jenụwarị 1943[1] - 21 June 2001) bụ onye omere Egypt mụrụ na Cairo. A maara ya dị ka "Cinderella of Egypt cinema". == Okwu okwu == * Ịhụnanya bụ mmetụta mara mma, ma ọ pụkwara ịfụ ụfụ nke ukwuu. Ọ dị mkpa ịkpachara anya onye ị na-enye obi gị. * [https://observervoice.com/soad-hosny-quotes-27611/] {{fix cite}} * Abụ m nwanyị siri ike, amụtalakwa m imeri ọtụtụ ihe ịma aka ná ndụ m. A naghị atụ m egwu ihu ihe ọ bụla na-abịara m ihu. * [https://observervoice.com/soad-hosny-quotes-27611/] {{fix cite}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hosny, Soad}} [[Category: ụmụ nwanyị]] c1hzhsydk3onzne9l2z03bjw2hexl4d Shirley Temple 0 4393 16018 16017 2023-10-25T01:59:23Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[w:Temple Shirley Jane|Temple Shirley Jane]] (Eprel 23, 1928 – Febụwarị 10, 2014), emesịri mara dịka Shirley Temple Black, bụ onye na-eme ihe nkiri sorola mee ihe karịrị ihe nkiri iri anọ n’ime 1930s. O mechara bụrụ onye nnọchi anya mba Amerika. === Okwu Ndị O Kwuru === * ''Akwụsịrị m ikwere na Santa Claus mgbe m dị afọ isii. Nne m kpọọrọ m gaa hụ ya n'otu nnukwu ụlọ ahịa, ọ wee rịọ m akwụkwọ akụkọ m.''' ** Ekwuru na '' New Penguin Dictionary of Modern Quotations '' nke Robert Andrews dere * ''Sunnybrook Farm bụzi ugbu a ebe a na-adọba ụgbọala; petticoats dịzi ka ebe mkpofu ahịhịa, ebe ha kwesịrị ịnọ n'ụwa nke oge a; ma m na-akpọ nnyocha asị.'' ** Ekwuru na ''Ụmụ Nwanyị na-atọ ọchị: Ihe ọchị kacha mma sitere na ụmụ nwanyị kacha atọ ọchị America'' nke Bill Adler dere, p. 94 * ''' Àgwà Macho na-adabakarị n'ịrụsi ọrụ ike, ihe ọchị n'oge, na enweghị iwe.'' ** Ekwuru na: Kalb, Claudia. [https://www.smithsonianmag.com/history/shirley-temple-black-second-act-diplomat-180980038/ Ihe nkiri nke abụọ dị ịrịba àmà Shirley Temple Black so mepụta dịka onye diplomat.]" Smithsonian Magazine, June 2022. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Shirley Temple|Shirley Temple]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Shirley Temple|Shirley Temple]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Akua, Kuenyehia}} [[Category: Actresses from the United States]] 300p0l6o8qzjk5940vjl9q9g6rt8do1 Anita Desai 0 4394 16013 2023-10-24T18:31:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anita Desai, amuru Anita Mazumdar (amuru 24 June 1937), bu onye ode akwukwo India na Emerita John E. Burchard Prọfesọ nke Humanities na Massachusetts Institute of Technology. ==Okwu okwuru== * Aghọtaghị m India ugbu a ebe, n'okpuru ọkọlọtọ nke 'Hindutva', iyi egwu na obi nkoropụ na-achọ ime ka ọnụ mechie ndị edemede, ndị ọkà mmụta na ndị niile kwenyere na echiche ụwa na nke ezi uche dị na ya. ** Ekwuru na [https://www.india...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anita Desai, amuru Anita Mazumdar (amuru 24 June 1937), bu onye ode akwukwo India na Emerita John E. Burchard Prọfesọ nke Humanities na Massachusetts Institute of Technology. ==Okwu okwuru== * Aghọtaghị m India ugbu a ebe, n'okpuru ọkọlọtọ nke 'Hindutva', iyi egwu na obi nkoropụ na-achọ ime ka ọnụ mechie ndị edemede, ndị ọkà mmụta na ndị niile kwenyere na echiche ụwa na nke ezi uche dị na ya. ** Ekwuru na [https://www.indiatoday.in/india/story/now-novelist-anita-desai-threatens-to-return-sahitya-akademi-award-269176-2015-10-21 Ugbu a onye na-ede akwụkwọ akụkọ Anita Desai na-eyi egwu ịlaghachi Sahitya Akademi Award India Taa Ọktoba 21, 2015. * Ọ bụ ya bụ osisi toro n’etiti ndụ ha na ndò ya ha bi.” ** Kpachapụ ìhè nke ụbọchị(1980) * Otú ahụ ka ndụ dị: ọ dị jụụ, nke mere na ị ka na-ewepụta mkpịsị aka gị ka imetụ ya aka, ka ọ kụrie ya. Mgbe ahụ, ọ maliri wee tie gị ihe n'ihu, nke mere na ị na-atụgharị ma na-atụgharị, na-eku ume. Ọkụ ahụ na-amali elu gburugburu, na-ebili site na sentimita asatọ kwa nkeji, na-ebili na mgbanaka. " ** Kpachapụ ìhè nke ụbọchị (1980) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Desai,Anita}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mprin36lpmvb58814kmudn23g8xf3wj Scarlett Johansson 0 4395 16040 16038 2023-10-25T03:11:31Z Goodymeraj 432 Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Scarlett Johansson - Captain America 2 press conference (retouched) 2.jpg|thumb| I am very independent.]] <p style="text-align: left;"><strong>[https://unknownupdater.com/ Scarlett Ingrid Johansson]</strong> bụ onye America na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú amụrụ n'abalị iri abụọ na abụọ nke ọnwa Novemba, afọ 1984. Ọ bụ ya bụ onye na-eme ihe nkiri akacha akwụ ụgwọ n'ụwa kemgbe afọ 2018 nke sorolakwa mee ọtụtụ ngosi na Forbes Celebrity 100. Ihe nkiri ya amụpụtala ego karịrị ijeri dọla iri na anọ na ụma atọ ($14.3) n'ụwa, mere ya ka ọ bụrụ onye a na-elere elere nke atọ n'ụwa. Ọ natala ọtụtụ onyinye nkwanye ùgwù, nke gụnyere Tony Award na a British Academy Film Award, Manhattan, New York na Beverly Hills, california. <br /> Onye amụrụ ma zụlite na Manhattan, New York, Johansson chọsiri ike ịbụ onye na-eme ihe nkiri site na nwata wee pụta na nke mbụ na ogbo na egwuregwu Off-Broadway mgbe ọ bụ nwata. O mere ihe nkiri mpụta mbụ ya na fantasy comedy North (1994) ma n'oge na-adịghị anya a matara ya maka ọrụ ya na Manny &amp; Lee (1996). <br /> Dịka onye ọha na eze, Johansson bụ onye na-akwado ika ama ama ma na-akwado ọrụ ebere dị iche iche. A kọwawo ya dịka akara ngosi mmekọahụ Hollywood site na mgbasa ozi dị iche iche. Ọ lụrụ onye na-eme ihe nkiri Canada bụ Ryan Reynolds site n'afọ 2008 ruo afọ 2011 na onye ọchụnta ego France Romain Dauriac, onye ya na ya nwere nwa, site n'afọ 2014 ruo afọ 2017. {{Actor-stub}} === Okwu Ndị O Kwuru === [[File:Scarlett Johansson SDCC 2013 nke Gage Skidmore 2.jpg|thumb|Enwere m ike ilekọta onwe m mana m ka chọrọ nnukwu ihunanya na nlekọta.]] * ''' Agụrụ m ọtụtụ ihe gbasara onwe m ndị na-abụghị eziokwu… agụọla m na mụ na ndị m na-ahụtụbeghị anọọla. Ọ dị mma enweghị nhuku ọbụla, mana, n'otu aka ahụ ọdị mma inwe enyi nwoke. Eghe m oghe maka nke ahụ. Mana ọ siri ike, mgbe ị na-arụ ọrụ mgbe niile, ka gị na mmadụ nọrọ oge zuru oke. ** Dị ka e kwuru na [http://www.smh.com.au/news/Film/Wilde-about-the-girl/2005/06/12/1118514919678.html "Wilde about the girl" in ''The Sydney Morning Herald'' (13 June 2005)] * '' 'Otu ọ dị, Ị maara, echeghị m na ahụtụbeghị m ihe nkiri ụdịrị a, bụ́ ebe ụdị mmekọahụ nke ụmụ nwanyị na-enwe mmasị na ya bịara nke abụọ. M pụtara n'ezie na ha bụ agwa n'akpali agụụ inwe mmekọ.''' Mgbe ị nwere onye odeakwụkwọ na-akpali agụụ inwe mmekọ, maọbụ nwa agbọghọ na-efegharị n'akụkụ nkwonkwo ụkwụ ya na uwe pusi, ị maara na nke ahụ bụ ihe na-akpali agụụ inwe mmekọahụ, mana nke bụ eziokwu bụ na ndị a nwere ọgụgụ isi. Ha nwere oké ọchịchọ. Ha bụ ndị akpaliri mmụọ ha ma bụrụ ndị n'agbakọ ọfụma ruo n'ókè ụfọdụ. ** N'ime ọrụ ya dịka [[w: Black Widow (Natalia Romanova) | Black Widow]] na ''[[Iron Man 2]]'', na [http://www.teenhollywood.com/2010/05/03/interview-gwyneth-and-scarlett-iron-mans-ladies ''Teen Hollywood'' (3 May 2010)] * '''Ezuru m onwe m nke ukwuu.''' Enwere m ike ilekọta onwe m mana m ka chọrọ nnukwu ịhụnanya na nlekọta. ** Dị ka e hotara na '' Nwanyị maara ihe: Ama na amamihe sitere n'aka ụfọdụ ụmụ nwanyị kachasị mma n'ụwa'' (2013) nke Carole McKenzie dere, p. 137 * ''Ọ bụrụ na ị hụrụ ihe n'anya, ị ga-ahapụrịrị ya!'' Ajụjụ ọnụ Nwanyị di ya nwụrụ * “Ọ dị mkpa ka ị ghara ịtufu onwe gị na mmekọrịta gị niile naanị n’ihi na ọ na-adị mma ka gị na mmadụ na-akpakọrịta.” ** [https://yourstory.com/herstory/2019/11/twelve-inspiring-scarlett-johansson-quotes] * "Mgbe anyị na-ebi ndụ anyị kwa ụbọchị, ohere na-ezute anyị, ọtụtụ n'ime anyị anaghịdị ama ha." * “Ihe ọ bụla ị na-eme dị iche, ị na-ahụkwa egwu dị iche iche n'akparamagwa ọ bụla ị na-egwu na-emetụta gị.” ** [https://addicted2success.com/quotes/47-inspirational-scarlett-johansson-quotes-on-success/] * “Nwanyị ukwu chọrọ nwoke ga-ahụ ya n’anya ma na-akwanyere ya ùgwù, ma ọ naghị enwe ndidi nke na ọ na-enyefe nwoke mbụ na-akụ aka n’ọnụ ụzọ ya n’echeghị echiche banyere àgwà ya n’ebe ọ nọ. ** [https://www.goodreads.com/quotes/tag/Scarlett-Johansson] * "Ekwenyere m na chioma bụ nkwadebe ohere maka nzukọ." ** [https://www.overallmotivation.com/quotes/scarlett-johansson-quotes/] * Naanị n’ihi na ị nọ na-akpachapụ anya, ma ọ bụ nanị n’ihi na ị bụ onye na-eme ihe nkiri ma ọ bụ na-eme fim ma ọ bụ ihe ọ bụla, apụtaghị na i kwesịghị ịnọrọ onwe gị. Echere m na n'agbanyeghị ihe gbara ya gburugburu, ọ bụrụ na a nọchibidoro nke ahụ n'ụzọ ụfọdụ, ọ na-eche na ọ bụ ikpe na-ezighị ezi. Ọ na-adị njọ. ** [https://m.imdb.com/name/nm0424060/quotes] * "Ọ dị mkpa ịchọpụta ndụ nke gị tupu itinye onye ọzọ." ** [https://www.yourtango.com/2019327349/best-scarlett-johansson-quotes-how-to-be-happy-confident] * "Ọ dị mkpa ichetara ndị na-eto eto na udo bụ naanị mmeri." * “Ndị inyom dị ike na-enwekarị nchegbu banyere echiche a na a ga-ahụ ha n’ìhè a na-adịghị agbaghara mmehie. Kpuchie nke ahụ. Ọ dị egwu nke ukwuu… na-enweghị mmụọ mmụọ na n'ezie egwu. ” ** [https://www.thesuccesselite.com/top-45-scarlett-johansson-quotes/?amp=1] * "Ana m alaghachi n'eziokwu na ebumnobi m dị mma karịa ihe m na-ewu n'obi m." ** [https://milyuns.com/quotes-johansson/] * Mma bụ akụkụ dị mkpa nke ahụike uche m. ** [https://www.vanityfair.com/style/2022/02/scarlett-johansson-the-outset-clean-skin-care-interview] === Okwu gbasara Johansson === * '''Echere m na Scarlett Johansson ga-abụ onye isi ala ọzọ anyị - nke ụwa, na ndụ dị ka anyị si mara ya'' - dabeere na ''[[Ya (ihe nkiri) | Ya]]'' , ebe ọ na-egwu usoro kọmputa sentient nke na-ejedebe na-agbasawanye iji jupụta ụwa niile dabeere na ''[[w: Under the Skin (2013 film)|Under Skin]]'' ebe ọ na-akpa agwa dịka ihe e kere eke na-adịghị n'ụwa jikọtara ya na ụfọdụ ụdị echiche hive, ma dabeere na ihe nkiri fim ọhụrụ ''[[Lucy (2014 film)|Lucy]]'', [[w:Luc Besson | Luc Besson]] ihe nkiri. ''Ọ na-akpa agwa n'egwuregwu ahụ ka ụdị nwa akwụkwọ Amerika na-enweghị uche na Taiwan bụ onye na-amaghị ụma ñụọ ọgwụ ọhụrụ na-enye ya ohere ịnweta pasentị òtù narị nke ụbụrụ ya - nke na-eme ka ọ ghọọ, na njedebe nke ihe nkiri ahụ - Achọghị m ikwu ihe dị ukwuu, ''ma isi - ọ bụ [Chineke]'', n'ịbịa na njedebe nke ihe nkiri ahụ. ** [[w:Ty Burr | Ty Burr]], na [http://www.youtube.com/watch?v=BjFvwlnGVio Were 2: ''Lucy'' (24 Julaị 2014)] * ''Amaghị m onye na-eme ihe nkiri ọbụla ámá ama ọzọ na-aga ebe Johansson garala n'oge na-adịbeghị anya'' - n'ezie otu n'ime òtù ndị na-ere mkpuchi magazin - ma eleghị anya ọ dị n'akụkụ ebe a na-ajụ ma ike gwụrụ ya maka ọrụ ọkọlọtọ a na-enye maka ohiri isi. Ndị na-eme ihe nkiri na-eto eto ma ọ bụ na-arụsi ọrụ ike na-enyocha oke ike na nghọta. '''N'ime kpakpando ndị a ma ama, ekwuru na "Ha nwere ihu mgbe ahụ." Ọfọn, Johansson nwere ụbụrụ, ọ dịkwa ka ọ na-agbasawanye n'ike n'ike.''' Otu onye na-akpọ prọfesọ. * ''' Scarlett Johansson chere na ya nwere [[ama]] [[egwuregwu]] a na-enyo enyo.''' N'abalị nke ihe ga-abụ ọrụ mgbawa ya na ''[[Lost In Translation]]'', Onye na-eme ihe nkiri nwere ihe ngwọta iji chịkwaa oke kpakpando ọ tụrụ anya ya. <br /> "'''M ga-eji otu ugogbe anya maka anwụ na-ejegharị gburugburu wee gaa n'ihu na-eri nri na McDonald's''', ọ gbapụrụ oge mbụ anyị zutere. N'oge ahụ, ọ ga-abụ na onye dị afọ 18 ahụ aghọtachaghị ihe na-echere ya. … ''[[w:Robert Redford|Robert Redford]] kwuputara, mgbe ọ na-eduzi ya afọ asaa gara aga na ''[[w:The Horse Whisperer|The Horse Whisperer]]'', na ọ bụ"13 na-aga n'ihu. 30 "''''N'agbanyeghị enweghị obi abụọ ya [[ ọgụgụ isi]] na isi-isi (ọ rụrụ ọrụ na ndị juri na Venice Film Festival nke afọ gara aga), ị gaghị ata ya ụta maka ikpochapụ ya na mkpughe dị otú ahụ. Otú ọ dị, onye na-eto eto na-eme ihe nkiri na-ekwusi ike na ọ na-ejide ọnọdụ ahụ. <br /> "Amaghị m ma ọ bụrụ na ekpochapụla m," ka o kwuru. "Ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ mgbe ị nụrụ na Calvin Klein chọrọ gị maka mgbasa ozi ọhụrụ ha. Ị dị ka, 'Ònye? M?' Echere m na ị ga-ekpebi ebe ị na-esetịpụ ahịrị n'etiti gị na-ekwu, nke a bụ ihe na-atọ ụtọ, mara mma ma mara mma, na ịbụ onye ekpughere ya. " ** David Michael, na [http://www.smh.com.au/news/Film/Wilde-about-the-girl/2005/06/12/1118514919678.html "Wilde banyere nwa agbọghọ ahụ" na '' The Sydney Morning Herald '' (13 June 2005)] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Johansson, Scarlett}} [[Category: Actresses from the United States ]] adbqobe1b96n62xeug2d5couc19omju Anita Hill 0 4396 16027 2023-10-25T02:38:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anita Faye Hill (amuru July 30, 1956) bu onye okaiwu America, onye nkuzi na odee. Ọ bụ prọfesọ nke amụma mmekọrịta mmadụ na ibe ya, iwu na ọmụmụ ụmụ nwanyị na Mahadum Brandeis na onye nkuzi nke Heller School for Social Policy and Management. Ọ ghọrọ onye mba na 1991 mgbe ọ gbara akaebe na ebubo iyi egwu mmekọahụ ya megide onye nhọpụta Ụlọikpe Kasị Elu nke U.S. Clarence Thomas, onye nlekọta ya na Ngalaba Educa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anita Faye Hill (amuru July 30, 1956) bu onye okaiwu America, onye nkuzi na odee. Ọ bụ prọfesọ nke amụma mmekọrịta mmadụ na ibe ya, iwu na ọmụmụ ụmụ nwanyị na Mahadum Brandeis na onye nkuzi nke Heller School for Social Policy and Management. Ọ ghọrọ onye mba na 1991 mgbe ọ gbara akaebe na ebubo iyi egwu mmekọahụ ya megide onye nhọpụta Ụlọikpe Kasị Elu nke U.S. Clarence Thomas, onye nlekọta ya na Ngalaba Education nke United States na Commission Equal Employment Opportunity Commission. ==Okwu okwuru== * Ụlọikpe Kasị Elu dị mma ka ndị nọ na ya. ** [https://www.vox.com/2022/5/13/23064427/anita-hill-supreme-court-gender-violence "Gịnị kpatara Anita Hill ji chọọ ka anyị leba anya na Ụlọikpe Kasị Elu"], Vox.com (Mee 13, 2022) * Otu n'ime ihe ndị anyị na-adịghị ekwu maka nke ọma bụ mgbochi ** [https://www.nbcnews.com/meet-the-press/meetthepressblog/anita-hill-harassment-not-ended-every-corner-rcna54533 "Anita Hill: 'Mkpa aghara akwụsịbeghị n'akụkụ ọ bụla', NBC Akụkọ (October 28, 2022) * Ụfọdụ n'ime ihe ndị a na-agba ume, ụfọdụ na-akụda mmụọ kpamkpam mgbe anyị malitere ileba anya na ọnụọgụgụ, mana ihe niile na-egosi na nke a nwere ike ịbụ oge, ọ bụrụ na ihe ndị a gbakọta ọnụ, anyị nwere ike ịme mgbanwe ụfọdụ. **[https://www.feminist.com/resources/artspeech/interviews/highlights-from-anita-hill-interview-things-have-changed-but-not-nearly-enough.html] na ihe ọ tụrụ anya na ndị na-agụ akwụkwọ ga-ewepụ ya n'akwụkwọ ya * Ekwenyere m na ọ bụ ya mere anyị ji kwesị - otu anyị kwesịrị isi na-ele Dobbs anya, ọ bụghị naanị dị ka ihe na-egosi ihe ga-eme n'ikike ịmụ nwa, kamakwa ihe ga-eme anyị dị ka obodo n'ihe banyere otú anyị si jiri ya kpọrọ ihe. ikike obodo nke ndị mmadụ n'otu n'otu na karịsịa ndị a kpapụrụ anya **[https://edition.cnn.com/2022/12/02/politics/anita-hill-thomas-abortion-decision-cnntv/index.html] o kwuru na "Onye na-agwa Chris Wallace okwu * Ebumnobi anyị bụ ijide n'aka na e chebere mmadụ niile pụọ ​​na ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị, na anyị enweghị ike iru ebe ahụ ma ọ bụrụ na anyị enweghị nsogbu nke ịkpa ókè agbụrụ. **[https://www.forbes.com/sites/marianneschnall/2021/09/28/things-have-changed-but-not-nearly-enough-interview-with-anita-hill-on-her-new -book-that-charts-a-ụzọ-na-ọgwụgwụ-nwoke-ime ihe ike/?sh=466253f94759] na ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị. *Olileanya esiteghị n'ihe ndị a na-ahụ anya, ọ pụghị ịbịa n'ihi na ihe dị egwu mere. O nwere ike isi na obere ihe na-eme ka ndị mmadụ nwee olileanya. **[https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2021/sep/28/anita-hill-on-sexual-harssment-and-survival-you-have-to-think-what-is-my-life -maka] Anita ugwu na olile anya ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hill,Anita}} [[Category:ụmụ nwanyị]] aige5xc8hsoe2zxtvsk4gok7te0ba6e Anita Sarkeesian 0 4397 16029 2023-10-25T02:44:15Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anita Sarkeesian (amụrụ 1983) bụ onye nkatọ mgbasa ozi nwanyị nwanyị Canada-American, onye na-ede blọgụ, na ọkà okwu ọha. Ọ bụ onye guzobere Frequency Feminist, webụsaịtị na-akwado vidiyo na nkọwa na-enyocha nkọwa nke ụmụ nwanyị na omenala ama ama. Ọ nwetala nlebara anya nke ọma maka usoro vidiyo ya Tropes vs. Women in Video Games, nke na-enyocha tropes na ngosipụta nke agwa egwuregwu vidiyo ụmụ nwanyị. ==Ok...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anita Sarkeesian (amụrụ 1983) bụ onye nkatọ mgbasa ozi nwanyị nwanyị Canada-American, onye na-ede blọgụ, na ọkà okwu ọha. Ọ bụ onye guzobere Frequency Feminist, webụsaịtị na-akwado vidiyo na nkọwa na-enyocha nkọwa nke ụmụ nwanyị na omenala ama ama. Ọ nwetala nlebara anya nke ọma maka usoro vidiyo ya Tropes vs. Women in Video Games, nke na-enyocha tropes na ngosipụta nke agwa egwuregwu vidiyo ụmụ nwanyị. ==Okwu okwuru== * Anita Sarkeesian: Maka m, nnukwu foto na-abụkarị mgbanwe omenala, na omenala pop bụ naanị ụgbọ ala na usoro nke mgbanwe omenala nwere ike ime ma ọ bụ nwee ike imetụta ya; ya mere ọ bụghị n'ezie banyere egwuregwu vidiyo. Mana ọ bụ gbasara egwuregwu vidiyo, nri? ** [http://www.youtube.com/watch?v=NIwtbdEcVrI&t=34m6s na-alụ ọgụ maka ihe kpatara ya (Onye Okike (June 24, 2016), VidCon 2016 @34:06 * Anita Sarkeesian Echere m na ọ dị mkpa ịghọta na mmekpa ahụ bụ, dị ka mmadụ kwuru, ọ bụghị naanị ihe iwu kwadoro na iwu na-akwadoghị, nri? Mmaja bụ egwu nke ime ihe ike, ma ọ bụkwa ihe na-eme kwa ụbọchị nke "ị bụ onye ụgh, ị na-aṅụ, na-eme ka vidiyo ndị a niile na-akpọ asị na-awakpo anyị mgbe niile, na ndị na-eme ihe ike na-esite na ndị ahụ. vidiyo asị, wdg. ** [http://www.youtube.com/watch?v=V3m-bcaCVbM?t=7m56s Anita Sarkeesian UN Okwu] (2015) @7:56 File: Anita Sarkeesian 2013.jpg|thumb|right|"Mgbe ị na-amalite ịmụta banyere sistemu, ihe niile bụ sexist, ihe niile bụ ịkpa ókè agbụrụ, ihe niile bụ nwoke idina nwoke, na ị ga-atụrụ ya" niile" na onye ọ bụla niile. oge." ([http://www.youtube.com/watch?v=Jzcs4ti_bdI?t=32m12s "Otu esi abụ nwanyị"], 2015)] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sarkeesian,Anita}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ky3lpk0p4iyojuwf3c3zwy4zd4o29pj Ann B. Davis 0 4398 16032 16031 2023-10-25T02:48:16Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ann B. Davis (5 Mee 1926 - 1 June 2014) bụ onye omere America. ==Okwu okwuru== * Nne m na-ede akwụkwọ ozi mgbe m na-anọghị n’ogige ahụ wee sị, ‘E nwere oghere dị ka Ann gburugburu ụlọ ahụ. Ọ dịghị onye na-ejupụta oghere yiri Ann ma e wezụga Ann.' Ekwenyesiri m ike na anyị niile nwere oghere yiri nke Chineke n'ime anyị, na ruo mgbe anyị ji Chineke mejupụta oghere ahụ, anyị agaghị ama ihe ọ bụ iji zuru oke. ** Akwụkwọ akụkọ ndị mmadụ na 1992 * Anyị niile nwere mmasị na anyị nwere Alice. Ọ dị m ka ya bụrụ na m nwere Alice. ** (Na-ezo aka na agwa ya na Brady Bunch) na magazin ndị mmadụ na 1992 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Davis,Ann B.}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bk8kiqtbqysvtvf2zop2x2lsvjk5zmo Charmaine Yoest 0 4399 16035 2023-10-25T02:53:50Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Charmaine Yoest (1964-) bụ onye odee America na onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụbu onye isi oche na onye isi oche nke Americans United for Life, otu na-emegide ite ime. Ọ rụkwara ọrụ na Ngalaba Ahụike na Ọrụ Ndị Ọrụ United States, dị ka onye enyemaka odeakwụkwọ ahụike na ọrụ mmadụ maka ọhaneze na nchịkwa nke onye isi ala mbụ Donald Trump, malite na 2017. ==Okwu okwuru== * Ebumnuche anyị bụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Charmaine Yoest (1964-) bụ onye odee America na onye nkọwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụbu onye isi oche na onye isi oche nke Americans United for Life, otu na-emegide ite ime. Ọ rụkwara ọrụ na Ngalaba Ahụike na Ọrụ Ndị Ọrụ United States, dị ka onye enyemaka odeakwụkwọ ahụike na ọrụ mmadụ maka ọhaneze na nchịkwa nke onye isi ala mbụ Donald Trump, malite na 2017. ==Okwu okwuru== * Ebumnuche anyị bụ ịkwalite ọdịbendị nke ndụ ebe a na-anabata onye ọ bụla na ndụ ma gbachitere iwu. Ebumnobi anyị na njedebe ahụ bụ ịtụgharị Roe na imeri Planned Parenthood. Ekwenyere m na ebumnuche abụọ a bụ nke a ga-enweta n'oge ndụ anyị ma ọ bụrụ na anyị anọgide na-agba mbọ, lekwasị anya, nwee nchekwube na atụmatụ. Ọ bụ ezie na n'ezie, n'ikpeazụ, agha ahụ abụghị nke anyị --ọrụ anyị bụ ịnọgide na-ekwesị ntụkwasị obi nye ọkpụkpọ n'ihu anyị. Dị ka ị na-ekwu n'ụzọ ziri ezi, anyị ga-emegide ụgha . na ngwá agha kasị mma na mgbalị ahụ bụ ìhè nke eziokwu. ** [http://www.catholic.org/news/national/story.php?id=30332 Ajụjụ ọnụ AUL Action's Charmaine Yoest na 'Open Letter to Barack Obama'] (October 31, 2008) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Yoest,Charmaine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] sl4v8ej0t5lmdacwd8xsrvn1blbmjqw Precious Motsepe 0 4400 16039 2023-10-25T03:08:30Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Precious Moloi-Motsepe|Moloi-Motsepe dị oké ọnụ ahịa]]"" (amụrụ 2 Ọgọst 1964) bụ onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ na onye ọchụnta ego ejiji na South Africa. Otu n'ime ụmụ nwanyị kacha baa ọgaranya na South Africa ọ malitere ọrụ ya dị ka onye na-ahụ maka ahụike, ọkachamara na ahụike ụmụaka na ụmụ nwanyị. Na Septemba 2019 a họpụtara ya onye isi oche nke Mahadum Cape Town, na-anọchi anya...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Precious Moloi-Motsepe|Moloi-Motsepe dị oké ọnụ ahịa]]"" (amụrụ 2 Ọgọst 1964) bụ onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ na onye ọchụnta ego ejiji na South Africa. Otu n'ime ụmụ nwanyị kacha baa ọgaranya na South Africa ọ malitere ọrụ ya dị ka onye na-ahụ maka ahụike, ọkachamara na ahụike ụmụaka na ụmụ nwanyị. Na Septemba 2019 a họpụtara ya onye isi oche nke Mahadum Cape Town, na-anọchi anya Graça Machel, wee malite ọrụ afọ iri ya na 1 Jenụwarị. == Okwu okwu == * Ịmepụta omenala nke ụmụ nwanyị nwere oke oke na ndị siri ike chọrọ ịdị n'otu n'etiti ụmụ nwanyị, ọkachasị nsonye ụmụ nwoke. Site n'ahụmahụ nwata m, achọpụtara m na ịdị adị anyị dabere n'otu n'otu. ** [https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2018-08-21-dr-precious-moloi-motsepe-writes-for-us-empowering-women-must-include-men/] * Ndị na-azụ ahịa Africa na-amata na ndị na-emepụta ha bara uru karịa ụdị ọ bụla ha zụrụ n'ụwa niile. " ** [https://www.legit.ng/world/africa/1505105-safricas-precious-moloi-motsepe-champion-african-fashion/] * Dị ka nwa agbọghọ, m na-enwekarị mmasị n'ọdịdị na ọdịdị uwe. N'ịbụ onye tolitere na Soweto, ị na-akpakọrịta na agbamakwụkwọ na ụka - oge ahụ bụ mgbe ị nwere ike na-egbuke egbuke ma na-eyiri uwe gị kacha mma, ọ masịrị m nke ahụ. Enweghị m ike ịdụ ákwà iji zọpụta ndụ m n'ụlọ akwụkwọ, ma mgbe m na-egwuri egwu na ụmụ bebi na ụmụnne m na ndị ikwu m, enwere m ejiji ejiji, n'ịmara ihe mara mma na ụmụ bebi. Na ahuhu si ebe ahu tolite. Ya mere, ịbanye na ụlọ ọrụ ejiji bụ mgbanwe dị mfe nye m, n'ihi na echere m na m nwere ike ime mgbanwe site na itinye ego na uto nke ụlọ ọrụ na-akọwa onye anyị bụ dị ka mba. Ụlọ ọrụ ejiji na nka dị mkpa n'akụkụ ahụ, yana otu o si were ọtụtụ puku mmadụ n'ọrụ, dị ka ndị na-emepụta ákwà, akwa akwa na ndị na-akpụ akpụ ". ** [https://konnectafrica.net/precious-moloi-motsepe-from-pediatrician-to-fashionista/] * Ọ dịghị mgbe m tụrụ anya na agaghị m eme ọgwụ. Ekwenyere m na ị ga-achọ ịchọta ihe na-atọ gị ụtọ ime ma nyochaa ha nke ọma, mana araparala na ha. Ekwetaghị m n'echiche myopic nke ọrụ anyị, ebe ị ga-amụ ihe wee rụọ ọrụ na ọrụ ahụ maka afọ 50 na-esote. Ọ dị ka ịzụrụ hama dị oké ọnụ ahịa na ndụ gị niile ka ị ga na-akụ ntu. Ekwetaghị m nke ahụ. Echere m na ọgwụ, n'ọtụtụ ụzọ, kwadebere m maka ọtụtụ ihe ndị ọzọ m nwere ike ime. Mmasị, ịrụsi ọrụ ike, ịkwụwa aka ọtọ na nkwanye ùgwù maka ndị ọzọ bụ ihe m na-eburu m n'ebe ọ bụla m na-aga. Enwere m olileanya na n'ime afọ 10 m ga-abanye n'ime ihe ọzọ. Ekwenyere m na iweghachi onwe m dị ka mmadụ. Enwere ndị chọrọ ịnọrọ n'ọrụ wee nyochaa ya nke ọma, mana mgbanwe na-amasị m. [https://www.news24.com/truelove/archive/im-just-precious-20071105] * Ihe kacha atụ egwu anyị bụ na anyị dị ike nke ukwuu. Ọ bụ ìhè anyị, ọ bụghị ọchịchịrị anyị, na-atụ anyị egwu. * [https://twitter.com/motsepefoundtn/status/1104001857867972614] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moloi-Motsepe, Precious}} [[Category: ụmụ nwanyị]] cu3ter5t18bjbhkvfxzs60xub5r7wyo Gladys Mgudlandlu 0 4401 16041 2023-10-25T03:11:42Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Gladys Mgudlandlu|Gladys Mgudlandlu]]''' (1917 — 17 February 1979) bu onye omenkà na onye nkuzi South Africa. Achọpụtara dị ka otu n'ime ụmụ nwanyị Afrịka mbụ na [[w:South Africa|South Africa]] mere ngosi ihe ngosi, ọ bụ onye ọsụ ụzọ n'ihe ngosi nka na obodo ya, nke e nyere ya Onye isi ala [[w:Order of Ikhamanga|Order of Ikhamanga ]] na Silver. O nwetara mmetụta site n'ọdịbendị ya na ọdịdị ala gbara ya gburug...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Gladys Mgudlandlu|Gladys Mgudlandlu]]''' (1917 — 17 February 1979) bu onye omenkà na onye nkuzi South Africa. Achọpụtara dị ka otu n'ime ụmụ nwanyị Afrịka mbụ na [[w:South Africa|South Africa]] mere ngosi ihe ngosi, ọ bụ onye ọsụ ụzọ n'ihe ngosi nka na obodo ya, nke e nyere ya Onye isi ala [[w:Order of Ikhamanga|Order of Ikhamanga ]] na Silver. O nwetara mmetụta site n'ọdịbendị ya na ọdịdị ala gbara ya gburugburu. == Okwu okwu == * Nnụnụ na-abụ ndị enyi m mgbe niile. Abụ m onye owu na-ama. Ọ bụ naanị ha bụ ezigbo ndị enyi m nwere. Mgbe ụfọdụ, m na-eche na m kwesịrị ịbụ nnụnụ. Ana m agba agba ka nnụnụ. Ị ga-achọpụta na ala m niile na-eme site na anya nnụnụ, elu na n'ebe dị anya. ** [http://revisions.co.za/biographies/gladys-mgudlandlu/#.Y4hso3ZBzIU] == Okwu gbasara Gladys Mgudlandlu == * Ma n'ezie, a makwaara ya maka ọdịdị ala ya. Omume ya nwere nnukwu esemokwu n'ihe gbasara isiokwu ahụ. Ọtụtụ ndị nkatọ na-arụ ụka na ọ bụ ndị ọcha ọ na-akpakọrịta, dị ka onye na-ese foto ya, na-emetụta ya. Maka m, ọ nwere ihe na-atọ ụtọ nke ukwuu gbasara onyonyo nke nnụnụ na ọdịdị ala ya. ** [https://www.hatjecantz.de/interview-with-kemang-wa-lehulere-7150-1.html Ajụjụ ọnụ Britta Färber na Kemang Wa Lehulere] dị ka e bipụtara na Nnụnụ Song, 2017. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mgudlandlu, Gladys}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] iddi9hlzoqe7dcllssy1vkt8buriix9 Gladys Thomas 0 4402 16043 16042 2023-10-25T03:16:17Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Gladys Thomas|Gladys Thomas]]" (1934-2022) bụ onye South Africa na-ede uri na onye na-ede egwuregwu. Thomas bụ otu n'ime ndị isi ojii South Africa mbụ e bipụtara. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya, ''Cry Rage'' bụ akwụkwọ uri mbụ amachibidoro na South Africa. == Okwu okwu == * Ide ihe bụ mkpa; Ekwesịrị m idetu ozi, iji gwa [[w:apartheid|apartheid]] egwu egwu. ** [http://ubumi.canalblog.com/archives/2010/03/09/18927354.html Ụbọchị ụmụ nwanyị na Gladys Thomas], Julie Marchand, Canalblog, (9 Maachị 2010). * M na-echekarị na abụ kwesịrị ịbụ ịma mma, banyere ịma mma na ihe ndị mara mma. Ọfọn, m nọ ọdụ n'ụgbọ okporo ígwè otu ụbọchị ma hụ ụgbọ ala a juputara na ngwá ụlọ na-aga, na-abịa ebe a ... m wee dee abụ banyere Group Areas 'Daa echi.' N'okwu ikpeazụ m dere, na ọchịchị nke oge ahụ na-aga. daa [ ]. Nke a bụ banyere iwe. Na-ewepụta iwe niile nke ịkwagharị na ịhụ ka ndị a na-agagharị ma na-ahụ ka ndị mmadụ na-agbaji akwa akwa na kọbọd ha n'ihi na ọ nweghị ike ịbanye n'ọnụ ụzọ ebe a. ** [https://digitalcollections.lib.uct.ac.za/humanitec/cpm-gladys-thomas Lau78 Life Histories], Sean Field, UCT Libraries, (n'etiti Disemba 2009 na Jenụwarị 2010). == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == * Gbanyere mkpọrọgwụ na Osimiri Salt, Obodo Simon na Ocean View, akụkọ Gladys Thomas banyere mgba nke mba maka nnwere onwe gbara aka n'iwu nke 'obodo echefuru echefu'. Ọ kwadoro mkpagbu na mmeri nke ndị na-enweghị ike ịkọ akụkọ ha n'ụzọ pụrụ iche na nke a na-echefu echefu nke o siri were were weghara ọnọdụ ha. ** Onye isi ala Cyril Ramaphosa, [https://www.sanews.gov.za/south-africa/political-and-creative-activist-gladys-thomas-passes-away SAnews.gov.za], (6 Eprel 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://(www.thepresidency.gov.za/national-orders/recipient/gladys-thomas-1944)] Gladys Thomas (1944) {{DEFAULTSORT:Thomas, Gladys}} [[Category: ụmụ nwanyị]] df0k01lvmv2gftu725ix5p8dwykjcse Winnie Madikizela-Mandela 0 4403 16044 2023-10-25T03:26:56Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Winnie Madikizela-Mandela|Winnie Madikizela-Mandela]]''' (amụrụ '''Nomzamo Winifred Zanyiwe Madikizela'''; 26 Septemba 1936 - 2 Eprel 2018, nke a makwaara dị ka '''Winnie Mandela "'', bụ onye South Africa [[w:Nguzogide ime apartheid | onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ]] na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nwunye nke abụọ [[w:Nelson Mandela|Nelson Mandela]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka w:Parliament of South Africa|Onye nzuko...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Winnie Madikizela-Mandela|Winnie Madikizela-Mandela]]''' (amụrụ '''Nomzamo Winifred Zanyiwe Madikizela'''; 26 Septemba 1936 - 2 Eprel 2018, nke a makwaara dị ka '''Winnie Mandela "'', bụ onye South Africa [[w:Nguzogide ime apartheid | onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ]] na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nwunye nke abụọ [[w:Nelson Mandela|Nelson Mandela]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w:Parliament of South Africa|Onye nzuko omeiwu]] site na 1994 ruo 2003, bụrụkwa onye osote minista nka nka na omenala site na 1994 ruo 1996. Onye so na pati ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:African National Congress|African National Congress]] (ANC), ọ jere ozi na ANC's [[w:National Executive Committee of the African National Congress|National Executive Committee]] ma bụrụ onye isi [[w:African National Congress Women's League|Women's League]].Ndị na-akwado ya maara Madikizela-Mandela dịka "Nne nke Mba". == Okwu okwu == * Ekpebiri m na m ga-alụso ha ọgụ ruo n’ókè ikpeazụ nke ọbara m, na m ga-egosikwa ha na ndị inyom na-eme mgbanwe na South Africa, anyị mekwara otú ahụ. ** N'okwu nke Ya - Winnie Madikizela-Mandela, YouTube 18 Apr 2018[https://www.youtube.com/watch?v=kmNZK8D1EgQ] * Ọ bụ nhọrọ n'otu n'otu ị na-eme na ndụ gị ime mgbanwe. Ọ bụ nhọrọ nke onye ọ bụla ịghọta na onye agbata obi m enweghị ohere dị ka m. Gbatịa obi gị na ndị gbara gị gburugburu, nke ahụ bụ ọchịchị onye kwuo uche ya ị kwesịrị ichebe. Ọ bụ nhọrọ onye ọ bụla ị na-eme na ndụ gị iji mee mgbanwe. Ọ bụ nhọrọ nke onye ọ bụla ịghọta na onye agbata obi m enweghị ohere dị ka m. Gbatịa obi gị na ndị gbara gị gburugburu, nke ahụ bụ ọchịchị onye kwuo uche ya ị kwesịrị ichebe. ** N'okwu nke Ya - Winnie Madikizela-Mandela, YouTube 18 Apr 2018[https://www.youtube.com/watch?v=kmNZK8D1EgQ] * Ndị na-emegide anyị ka anyị na-asị, Tie nwaanyị ahụ, tiekwa nkume. **[http://www.waafrikaonline.com/2018/04/7-powerful-quotes-by-winnnie-madikizela.html "Okwu 10 siri ike nke Winnie Madikizela-Mandela"]. WaAfrika Online. *Ọ bụrụ na ị ga-atọhapụ onwe gị, unu ga-agbajisịa ụgbụ nke mmegbu. Naanị mgbe ahụ ka anyị nwere ike igosipụta ugwu anyị, naanị mgbe anyị tọhapụrụ onwe anyị ka anyị na ndị otu ndị ọzọ na-arụkọ ọrụ. Nnabata ọ bụla nke mmechuihu, mkparị ma ọ bụ mkparị bụ ịnakwere ịdị ala. **[http://www.waafrikaonline.com/2018/04/7-powerful-quotes-by-winnnie-madikizela.html "Okwu 10 siri ike nke Winnie Madikizela-Mandela"]. WaAfrika Online. * Achọghị m nwute. Agaghị m ewute ma ọlị. M ga-eme ihe niile m mere ọzọ ma ọ bụrụ na m ga-eme ya. Ihe niile. **[http://www.waafrikaonline.com/2018/04/7-powerful-quotes-by-winnnie-madikizela.html "Okwu 10 siri ike nke Winnie Madikizela-Mandela"]. WaAfrika Online. == Okwu gbasara Winnie Madikizela-Mandela== *Achọrọ m ịnakwere Mama Winnie Madikizela Mandela maka mbọ ya na nkwụsi ike ya maka iguzo ya na Tata Mandela tupu na n'oge a tụrụ Tata mkpọrọ na maka ịbụ onye na-ebute ụzọ na mgba ANC na-agba maka ntọhapụ. *[[W:Joyce Banda|Joyce Banda]] [https://awpc.cattcenter.iastate.edu/2017/03/09/speech-at-nelson-mandela%c2%92s-burial-dec-15-2013/ Okwu] na Olili ozu [[Nelson Mandela]] (12/15/2013) *O (Nelson Mandela) jere ije ka nwoke na-adighi ewere uwa egwuri egwu. O ji nlezianya na obi ụtọ mee ihe n'otu n'otu. N'akụkụ ya, [[w:Winnie Madikizela-Mandela|Winnie Mandela]] nọrọ nso, na-elezi anya na ịmụrụ anya, ma na-egbuke egbuke. ** [[W:June Jordan|June Jordan]], "Mandela na Alaeze ahụ bịa" na '' Ọrụ Ndị Ọrụ'' (1998) * Ọ bụ akara ngosi nke mgba megide ịkpa ókè agbụrụ. Ọ jụrụ ịda mba n'ihi mkpọrọ a tụrụ di ya, mmekpa ahụ na-adịgide adịgide nke ndị ọrụ nchekwa na-eme ezinụlọ ya, njide, mmachibido iwu na ịchụpụ.Nkwenye obi ike ya gbara m ume nke ukwuu, yana ọgbọ ndị na-eme ihe ike. **[[w:Desmond Tutu | Desmond Tutu]] [https://news.sky.com/story/anti-apartheid-campaigner-winnie-mandela-dies-aged-81-11314143 tributes to her] (2018) * Ọ tara ahụhụ nke ukwuu n'ịzụlite ụmụ ya nwanyị abụọ mgbe @NelsonMandela nọ n'ụlọ mkpọrọ: tigbuo mmachibido iwu chụpụrụ na Brandfort dịpụrụ adịpụ a tụrụ mkpọrọ. Onye n'atụghị egwu na-eche ọnọdụ ịkpa ókè agbụrụ ihu. Cheta na mgbe n'ụzọ ziri ezi na-akatọ ya rogue mgbe e mesịrị ndụ **[[w: Peter Hain | Peter Hain]] [https://news.sky.com/story/anti-apartheid-campaigner-winnie-mandela-dies-aged-81-11314143 ụtụ nye ya] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} [[Category: ụmụ nwanyị]] sgt693edzk7sfsnpqna8emy6y509r12 Rachel Zadok 0 4404 16045 2023-10-25T03:30:52Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Rachel Zadok | Rachel Zadok]]''' (October 5, 1972) bụ onye odee South Africa na onye [[w:2005 Whitbread Awards | Onye nhọpụta ihe nrite mbụ nke Whitbread (2005)]. Ọ bụ onye edemede nke akwụkwọ akụkọ '' Gem Squash Tokoloshe '' na '' Sista-Sister ''. == Okwu okwu == * Mmadụ bụ mmadụ. Anyị bụ ọbara, ọkpụkpụ, mmetụta, iwe, shit, ịhụnanya. Agba akpụkpọ ahụ ekwesịghị ịbụ ihe na-eme ka ị bụrụ on...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Rachel Zadok | Rachel Zadok]]''' (October 5, 1972) bụ onye odee South Africa na onye [[w:2005 Whitbread Awards | Onye nhọpụta ihe nrite mbụ nke Whitbread (2005)]. Ọ bụ onye edemede nke akwụkwọ akụkọ '' Gem Squash Tokoloshe '' na '' Sista-Sister ''. == Okwu okwu == * Mmadụ bụ mmadụ. Anyị bụ ọbara, ọkpụkpụ, mmetụta, iwe, shit, ịhụnanya. Agba akpụkpọ ahụ ekwesịghị ịbụ ihe na-eme ka ị bụrụ onye edemede - ọ bụ naanị akpụkpọ anụ, ọ bụ ahụmahụ anyị mgbe anyị nọ ebe a bụ ihe dị mkpa, na mmadụ niile, n'agbanyeghị agbụrụ, nwere ikike nke ọmịiko na nghọta. . ** Rachel Zadok: N'ajụjụ ọnụ, 05 June 2013[https://www.litnet.co.za/rachel-zadok-an-interview/] * Iwu mbụ nke ide ihe bụ ịgụ ihe niile ị nwere ike iji aka gị mejupụta isi gị na echiche. Ma mgbe ahụ, ozugbo ị nwetara akụkọ gị, hapụ ya ka ọ zuru ike. Mgbe ahụ megharịa, tụgharịa, tụgharịa. * Dystopia na akụkọ ifo sayensị: Q&A ya na Rachel Zadok, 17 Mee 2013[https://www.litnet.co.za/dystopia-in-science-fiction-qa-with-rachel-zadok/] === ''Sister-Sister'', Akwụkwọ Kwela, 2013=== * Anyị na-echebu na ụzọ awara awara awara ebe, na ebe anyị na-agatụbeghị, chere na anyị chọrọ ịga. * Joe Onye Nzọpụta gwara m otu oge na ndụ ọ bụla nwere akụkọ ifo. Tupu mkpụrụ obi agbada n'ụwa, Chineke na-emechi akụkọ n'ime ya. Iji mara ebumnobi gị, ịkwesịrị ịkọwapụta ihe omimi nke akụkọ ifo ahụ. * Ihere-ihere, Thuli ihere, otu ihe ahụ, ihere-ihere. * Sizane,ị nyere ụmụ agbọghọ gị aha na-ezighi ezi. Thulisile pụtara 'onye dị jụụ' mana ọ na-ekwu okwu, na-ekwu okwu, na-ekwu okwu ... == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Zedok, Rachel}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 8svf6il9tsci1mftzb93buypmb3wki5 Shado Twala 0 4405 16046 2023-10-25T03:33:30Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Shado Twala|Nomshado Twala]]''' (amuru na Septemba 10, 1958), nke amara aha ya nke oma '''Shado Twala''' bu onye South Africa [[w:radio DJ|redio DJ]], onye nta akụkọ, onye ọchụnta ego na onye na-emepụta redio na ihe onyonyo a kacha mara amara dị ka onye ọka ikpe na [[w: SA's Got Talent | SA's Got Talen]] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Twala, Shado}} [[Category:ụmụ nwanyị]]' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Shado Twala|Nomshado Twala]]''' (amuru na Septemba 10, 1958), nke amara aha ya nke oma '''Shado Twala''' bu onye South Africa [[w:radio DJ|redio DJ]], onye nta akụkọ, onye ọchụnta ego na onye na-emepụta redio na ihe onyonyo a kacha mara amara dị ka onye ọka ikpe na [[w: SA's Got Talent | SA's Got Talen]] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Twala, Shado}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ahi4ukzllv4nghuremd9ewacr2a4o5t Annie Silinga 0 4406 16047 2023-10-25T03:37:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Annie Silinga|Annie Silinga]]''' (1910-1984) bụ [[w:South Africa people|South African]] iwu mgbochi na onye ndọrọndọrọ ọchịchị nke ịkpa ókè agbụrụ. A maara ya maka ọrụ ya dị ka [[w:Cape Town | Cape Town]] [[w: African National Congress Women's League | African National Congress Women's League]] Onye isi ala, onye ndu na mgbochi ngafe 1956 [[w:March Women's (South Africa)|March Women's]] gaa na Union Buildings na w:Pretoria...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Annie Silinga|Annie Silinga]]''' (1910-1984) bụ [[w:South Africa people|South African]] iwu mgbochi na onye ndọrọndọrọ ọchịchị nke ịkpa ókè agbụrụ. A maara ya maka ọrụ ya dị ka [[w:Cape Town | Cape Town]] [[w: African National Congress Women's League | African National Congress Women's League]] Onye isi ala, onye ndu na mgbochi ngafe 1956 [[w:March Women's (South Africa)|March Women's]] gaa na Union Buildings na [[w:Pretoria|Pretoria]], [[w:South Africa|South Africa]] na nanị otu nwanyị Africa n'ime ikpe aghụghọ nke 1956 na South Africa. == Okwu okwu == * Agaghị m ebu ngafe ma ọlị! ** Edekwara mkpu agha Annie Silinga n'ili ya, [https://www.sahistory.org.za/people/annie-silingaSite sahistory] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.sahistory.org.za/people/annie-silingaSite sahistory] {{DEFAULTSORT:Silinga, Annie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5xonjxxw43h9cbxegsosf1al9pn6h3z Bridgette Radebe 0 4407 16048 2023-10-25T03:42:32Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Bridgette Radebe|Bridgette Radebe]]''' (amuru na 26 Febrụwarị 1960) bụ nwanyị Saụt Afrịka ọchụnta ego sitere na agbụrụ Tswana na nwanne onye ọchụnta ego South Africa Patrice Motsepe na ''[[w:Bridgette Radebe|Bridgette Radebe]]''' (amuru na 26 Febrụwarị 1960) bụ nwanyị Saụt Afrịka ọchụnta ego sitere na agbụrụ Tswana na nwanne onye ọchụnta ego South Africa Patrice Motsepe na [[w:First Lady|First Lady]] nke Sou...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bridgette Radebe|Bridgette Radebe]]''' (amuru na 26 Febrụwarị 1960) bụ nwanyị Saụt Afrịka ọchụnta ego sitere na agbụrụ Tswana na nwanne onye ọchụnta ego South Africa Patrice Motsepe na ''[[w:Bridgette Radebe|Bridgette Radebe]]''' (amuru na 26 Febrụwarị 1960) bụ nwanyị Saụt Afrịka ọchụnta ego sitere na agbụrụ Tswana na nwanne onye ọchụnta ego South Africa Patrice Motsepe na [[w:First Lady|First Lady]] nke South Africa Tshepo Motsepe. Radebe nwetara ihe nrite “International Businessperson of the Year Award” na Mee 2008 site n'aka Global Foundation for Democracy . Ihe nrite a na-amata ndị ọchụnta ego mere mgbanwe n'ụwa nke mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na gburugburu ebe obibi. == Okwu okwu == * Ihe ọ bụla metụrụla na ndụ gị na-akwado gị maka oge na-abịa. ** Bridgette Radebe - Akụkọ ndụ South Africa nke onye ọchụnta ego na-egwupụta ihe na-egwupụta ihe, ndị ọchụnta ego.ng, Eprel 16 2020 [https://www.entrepreneurs.ng/bridgette-radebe/] * Nwee obi ụtọ ndụ nke gị n'ejighị ya tụnyere nke ndị ọzọ. Anyị na-agba ọsọ dị iche iche. ** Bridgette Radebe - Akụkọ ndụ South Africa nke onye ọchụnta ego na-egwupụta ihe na-egwupụta ihe, ndị ọchụnta ego.ng, Eprel 16 2020[https://www.entrepreneurs.ng/bridgette-radebe/] * Enwere m echiche ọhụrụ na ndụ… ihe ndị ọzọ nwere ike iche banyere m abụghị n'ezie ọrụ ** Bridgette Radebe - Akụkọ ndụ South Africa Onye isi ojii mbụ ọchụnta ego na-egwupụta ihe, ndị ọchụnta ego.ng, Eprel 16 2020 [https://www.entrepreneurs.ng/bridgette-radebe/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Radebe, Bridgette}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 1gw2dzugjtzfxind6l9akt8a7yrrxod Mamokgethi Phakeng 0 4408 16049 2023-10-25T03:47:43Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[:w:Mamokgethi Phakeng|Rosina Mamokgethi Phakeng]]''' GCOB (née Mmutlana, amụrụ 1 Nọvemba 1966) bụ prọfesọ mmụta mgbakọ na mwepụ South Africa onye n'afọ 2018 ghọrọ osote onye isi oche nke Mahadum Cape. Obodo (UCT). == Okwu okwu == * Mgbanwe ga-emerịrị n'ụzọ ga-ahụ na obodo ndị nwere nsogbu na-enweta akụrụngwa ha chọrọ. **[https://africalive.net/interview/mamokgethi-phakeng/] Mamokgethi Phakeng na-ekwu maka ime obo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[:w:Mamokgethi Phakeng|Rosina Mamokgethi Phakeng]]''' GCOB (née Mmutlana, amụrụ 1 Nọvemba 1966) bụ prọfesọ mmụta mgbakọ na mwepụ South Africa onye n'afọ 2018 ghọrọ osote onye isi oche nke Mahadum Cape. Obodo (UCT). == Okwu okwu == * Mgbanwe ga-emerịrị n'ụzọ ga-ahụ na obodo ndị nwere nsogbu na-enweta akụrụngwa ha chọrọ. **[https://africalive.net/interview/mamokgethi-phakeng/] Mamokgethi Phakeng na-ekwu maka ime obodo ndị ọ na-adịghị mma. * Nkwagharị m mere bụ arụmụka n'ihi na ọ gbagoro na mkpịsị ụkwụ ole na ole *[https://africalive.net/interview/mamokgethi-phakeng/] Mamokgethi Phakeng kwuru gbasara ebumnobi ya. * Nsogbu zuru ụwa ọnụ anyị na-enwe ugbu a ekwenyere m, na-egosi anyị mkpa mahadum dị. **[https://africalive.net/interview/mamokgethi-phakeng/] Echiche ya gbasara mmekọrịta dị n'etiti agụmakwụkwọ na ngalaba nkeonwe. **[https://africalive.net/interview/mamokgethi-phakeng/] okwu mamokgethi phakeng maka ịga nke ọma. *Ewubere ihe ịga nke ọma na nnọgidesi ike, ndidi na nkwụsi ike == Njikọ mpụga == {{Wikipedia|Mamokgethi Phakeng}} {{DEFAULTSORT:Phakeng, Mamokgethi}} [[Category: ụmụ nwanyị]] dvblnmaqtb689teazlxm41zw5fdpspv Topaz Page Green 0 4409 16051 16050 2023-10-25T03:50:35Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Topaz Page-Green|Topaz Page-Green]]''' (amụrụ na 1979) bụ ụdị ejiji South Africa na onye nchoputa na onye isi oche nke ụlọ ọrụ anaghị akwụ ụgwọ [[w: The Lunchbox Fund] | The Lunchbox Fund]. == Okwu okwu == * Ma ọ bụrụ na ndị mmadụ na-emekọ ihe n’ụzọ mmetụta uche na ihe ị na-agbalị ime, ma ọ bụ na ọ na-emetụta ha, nke ahụ bụ nnukwu ụgwọ ọrụ. ** Otu Ejiji-Adjacent Flock na Lunchbox Fund Uru, Akwụkwọ akụkọ Wall Street, Nov.6 2014 [https://www.wsj.com/articles/a-fashion-adjacent-flock-at-lunchbox-fund-benefit- 1415307566] * Nri dị mkpa maka mmepe, uto ma ọ bụ mgbanwe ọ bụla. ** Topaz Page-Green Hosts Lunchbox Fund Annual Fall Dinner, Yahoo!Life, Oct.16 2018 [https://www.yahoo.com/lifestyle/topaz-page-green-hosts-lunchbox-172140288.html] * Mgbe ị na-alụ ọgụ maka ihe, ọ na-abụkarị ọgụ na-agwụ ike. * Otu Ejiji-Adjacent Flock na Lunchbox Fund Uru, Akwụkwọ akụkọ Wall Street, Nov.6 2014 [https://www.wsj.com/articles/a-fashion-adjacent-flock-at-lunchbox-fund-benefit- 1415307566] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Page Green,Topaz}} [[Category: ụmụ nwanyị]] c6svuyhcvqcetr5xkjmewdx42odfbhy Zanele Muholi 0 4410 16052 2023-10-25T03:59:20Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Zanele Muholi|Zanele Muholi]]''' (amụrụ 19 Julaị 1972) bụ onye na-ese ihe na South Africa na-arụ ọrụ na foto, vidiyo, na ntinye. Ọrụ Muholi na-elekwasị anya na agbụrụ, [[w:okike|okike]] na inwe mmekọahụ na otu ọrụ nke malitere na mmalite 2000, na-edekọ na ime ememe ndụ nke South Africa Black Lesbian, nwoke nwere mmasị nwoke, [[w:transgender| transgender.]], na [[w:intersex|intersex]] obodo. Muholi abụghị ọnụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Zanele Muholi|Zanele Muholi]]''' (amụrụ 19 Julaị 1972) bụ onye na-ese ihe na South Africa na-arụ ọrụ na foto, vidiyo, na ntinye. Ọrụ Muholi na-elekwasị anya na agbụrụ, [[w:okike|okike]] na inwe mmekọahụ na otu ọrụ nke malitere na mmalite 2000, na-edekọ na ime ememe ndụ nke South Africa Black Lesbian, nwoke nwere mmasị nwoke, [[w:transgender| transgender.]], na [[w:intersex|intersex]] obodo. Muholi abụghị ọnụọgụ abụọ ma na-eji [[w:ha/ha|ha/ha]] nnọchiaha, na-akọwa na "Abụ m mmadụ." == Okwu okwu == * Enweghị m ike ịhapụ onwe m na mkpụrụ obi m naanị n'ihi na achọrọ m ikpughe ụfọdụ. ** [https://www.newsstatesman.com/] {{fix cite}} * Ọ bụrụ na m chere ka onye ọzọ gosi na m dị adị, ọ ga-apụta na m na-agbanwe onwe m. ** [https://loveexpands.com/author/zanele-muholi/] * Ndị na-ese ihe mara mma na-eme ihe marmma, mana m na-emekọ ihe na-egbu mgbu. ** [https://loveexpands.com/author/zanele-muholi/] * Ọ bụ ihe gbasara onwe m na-eme ka m na-eme ihe m na-eme, n’ihi na e dinara m n’ike ihe karịrị ugboro iri ise site n’ige ntị naanị ihe ụmụ nwanyị ndị kwupụtaworo ma gosi na ha hụrụ ụmụ nwaanyị ndị ọzọ n’anya na-akpa. ** [https://loveexpands.com/author/zanele-muholi/] * Mana eziokwu ahụ bụ na anyị nwere otu n'ime iwu kachasị elu enwechaghị mmetụta na echiche n'ime obodo. Ndị otu obodo anyị na-eme mmemme n'usoro iwu, mana ọ dị nnọọ iche n'obodo. ** [https://www.inspirationalstories.com/quotes/zanele-muholi-in-the-past-10-years-i-have/] * Ọ na-abụ ma oji na nwoke nwere mmasị nwoke nke bụ nsogbu. ** [https://www.inspirationalstories.com/quotes/zanele-muholi-in-the-past-10-years-i-have/] * Ha kwesiri inwe ogbako n'usoro iwu n'obodo nile - ndi mmadu amaghi ikike na mkpa anyi. ** [https://www.inspirationalstories.com/quotes/zanele-muholi-in-the-past-10-years-i-have/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.Zanelemuholi.com Official website: www.zanelemuholi.com] * [https://www.theguardian.com/artanddesign/gallery/2017/jul/14/zanele-muholimy-somnyama-ngonyama-hail-the-dark-lioness-in-pictures ihe ngosi foto dị na'' The Guardian''] * [https://www.moma.org/artists/42455 na Museum of Modern Art] {{DEFAULTSORT:Muholi, Zanele}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2trbbuwkianea9x7e9ef8apgci5ld65 Sisonke Msimang 0 4411 16053 2023-10-25T04:03:41Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sisonke Msimang|Sisonke Msimang]]''' bụ onye odee South Africa, onye ndọrọndọrọ na onye nyocha ndọrọ ndọrọ ọchịchị dabere na [[w:Perth|Perth]], [[w:Western Australia|Western Australia]] , bụ́ ndị na-elekwasị anya n'agbụrụ, [[w:okike|okike]], na [[w:ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. A maara ya maka ya [[w:memoir|memoir]] ''Mgbe niile Obodo ọzọ: Ihe ncheta nke mbupụ na ebe obibi'...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sisonke Msimang|Sisonke Msimang]]''' bụ onye odee South Africa, onye ndọrọndọrọ na onye nyocha ndọrọ ndọrọ ọchịchị dabere na [[w:Perth|Perth]], [[w:Western Australia|Western Australia]] , bụ́ ndị na-elekwasị anya n'agbụrụ, [[w:okike|okike]], na [[w:ndọrọ ndọrọ ọchịchị|ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. A maara ya maka ya [[w:memoir|memoir]] ''Mgbe niile Obodo ọzọ: Ihe ncheta nke mbupụ na ebe obibi'' (2017) na ''[[w:Mbilite n'Ọnwụ nke Winnie Mandela | Mbilite n'ọnwụ nke Winnie Mandela]]'' (2018), akụkọ ndụ [[w:Internal resistance to apartheid|anti-apartheid]] onye na-akwado [[w:Winnie Madikizela-Mandela|Winnie Madikizela-Mandela]]. == Okwu okwu == * Reft nke ebe anụ ahụ dị n'ụwa a anyị nwere ike ịkpọ ụlọ, nchụpụ na-eme ka anyị hụ echiche South Africa n'anya. Anyị na-eri nri na nrọ: South Africa abụghị naanị maka ịkpa ókè agbụrụ na nha anya kama ọ bụ ihe dị omimi karị. ** [https://thewest.com.au/entertainment/books/long-journey-home-ng-b88912427z ogologo njem n'ụlọ.] ''[[w:The West Australian|The West Australian]]''.23 Ọgọstụ 2018. eweghachiri 4 Julaị 2021. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * {{official|https://www.sisonkemsimang.com/}} {{DEFAULTSORT:Msimang, Sisonke}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0sfonmz64ydl084eyfe6uf1ahmdsbxv Xoliswa Mtose 0 4412 16054 2023-10-25T04:07:29Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[W:Xoliswa Mtose|Xoliswa Mtose]]''' bụ onye nchịkwa na mahadum South Africa. Ọ bụ osote Chancellor nke [[w: Mahadum Zululand | Mahadum Zululand]]. == Okwu okwu == * Mgbe ị gbagoro na ọkwa postgraduate, ị ga-enweta na ọnụ ọgụgụ ụmụ akwụkwọ nwanyị na ụmụ nwoke na-adị ntakịrị. Site na oge ị bịarutere ọkwa PhD, pasentị ahụ na-ebelata. Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị ka ilele pipeline na pipeline na-adaba...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Xoliswa Mtose|Xoliswa Mtose]]''' bụ onye nchịkwa na mahadum South Africa. Ọ bụ osote Chancellor nke [[w: Mahadum Zululand | Mahadum Zululand]]. == Okwu okwu == * Mgbe ị gbagoro na ọkwa postgraduate, ị ga-enweta na ọnụ ọgụgụ ụmụ akwụkwọ nwanyị na ụmụ nwoke na-adị ntakịrị. Site na oge ị bịarutere ọkwa PhD, pasentị ahụ na-ebelata. Ọ fọrọ nke nta ka ọ dị ka ilele pipeline na pipeline na-adaba ka ị na-aga tupu ị rute na njedebe nke ọkpọkọ n'onwe ya. *[https://www.universityworldnews.com/post-mobile.php?story=20210831095621411] Xoliswa na agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị * Akụkụ nke okwu a bụ ma ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-eme ka ọnọdụ ụmụ nwanyị nwee ike ime nke ọma. *[https://www.universityworldnews.com/post-mobile.php?story=20210831095621411](Nkwado dara)<!-- Akụkụ nke ederede na ọ bụghị okwu ọnụ --> Xoliswa na agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mtose, Xoliswa}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 6h1j645u9sgwabhpzy8mprz9l6pj1oh Julia Mavimbela 0 4413 16055 2023-10-25T04:11:14Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Julia Mavimbela|Julia Nompi Mavimbela]]''' (20 Disemba 1917 – 16 Julaị 2000) bụ onye nkuzi na onye ndu obodo na South Africa. Mgbe e mechiri ụlọ akwụkwọ ọha na eze n'ihi ọgba aghara Soweto nke 1976, Mavimbela kụziiri ụmụ akwụkwọ nọ na Soweto otú e si agba ubi na otú e si agụ ihe. Mavimbela mechara kwadoo Women for Peace, ọgbakọ maka ụmụ nwanyị agbụrụ niile ka ha rụọ ọrụ maka ọchịchị onye kwuo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Julia Mavimbela|Julia Nompi Mavimbela]]''' (20 Disemba 1917 – 16 Julaị 2000) bụ onye nkuzi na onye ndu obodo na South Africa. Mgbe e mechiri ụlọ akwụkwọ ọha na eze n'ihi ọgba aghara Soweto nke 1976, Mavimbela kụziiri ụmụ akwụkwọ nọ na Soweto otú e si agba ubi na otú e si agụ ihe. Mavimbela mechara kwadoo Women for Peace, ọgbakọ maka ụmụ nwanyị agbụrụ niile ka ha rụọ ọrụ maka ọchịchị onye kwuo uche ya na South Africa. N’afọ 1981 ọ sonyeere Nzukọ-nsọ ​​nke Jisus Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị-Ikpeazụ a (Ụka LDS) wee jee ozi na onye ndu ụka ime obodo. == Okwu okwu == *Ka anyị gwuo ala ilu, tụba mkpụrụ, gosi ịhụnanya, hụ mkpụrụ osisi ga-eto. Ịhụnanya agaghị abịa ma agbagharaghị ndị ọzọ. N'ebe enwere ntụpọ ọbara, ifuru mara mma aghaghị itolite. ** [https://segullah.org/daily-special/blooming-out-of-bitterness-julia-mavimbela/ BLOOMING OUT OF BITTERNESS: JULIA MAVIMBELA] (Nọvemba 8, 2019) *Ọ dị mkpa ka ụmụ nwanyị mara maka ọnọdụ ha nwere. Ọ dị mkpa ka ụmụ nwanyị guzoro ọnụ wee bilie ọnụ izute ndị iro anyị nkịtị-agụghị akwụkwọ, ịda ogbenye, mpụ, ọrịa, na iwu nzuzu, ikpe na-ezighị ezi nke mere ka ụmụ nwanyị nwee mmetụta nke enweghị enyemaka nke na-enweghị olileanya. ** [https://segullah.org/daily-special/blooming-out-of-bitterness-julia-mavimbela/ okwu Julia na ọgbakọ ogbako mpaghara 1975 nke National Council of African Women] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mavimbela, Julia}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] b4a3wuflf7rgfn3tmsssdd1n0nti2zl Mohale Mashigo 0 4414 16056 2023-10-25T04:14:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mohale Mashigo|Mohale Mashigo]]''' (amụrụ '''Kgomotso Carol Mashigo'''; 1983) (nke aha ogbo ya ''Black Porcelain'''') bụ Onye South Africa na-abụ abụ-onye na-ede abụ, onye edemede na onye bụbu onye mgbasa ozi redio. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya ''The Yearning'' (Pan Macmillan, 2016) meriri 2017 [[w:Mahadum Johannesburg Prize | Mahadum Johannesburg Prize]] maka South Africa Debut Writing wee depụta ya ogologo oge maka w: Inter...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mohale Mashigo|Mohale Mashigo]]''' (amụrụ '''Kgomotso Carol Mashigo'''; 1983) (nke aha ogbo ya ''Black Porcelain'''') bụ Onye South Africa na-abụ abụ-onye na-ede abụ, onye edemede na onye bụbu onye mgbasa ozi redio. Akwụkwọ akụkọ mpụta mbụ ya ''The Yearning'' (Pan Macmillan, 2016) meriri 2017 [[w:Mahadum Johannesburg Prize | Mahadum Johannesburg Prize]] maka South Africa Debut Writing wee depụta ya ogologo oge maka [[w: International Dublin Literary Award|International Dublin Literary Award]] 2018. O bi na [[w:Cape Town|Cape Town]]. == Okwu okwu == * Echiche nke oge a masịrị m. N'ihi na m ọ dịghị tupu ma ọ bụ mgbe. Ọ niile bụ n'oge. Ọ bụ naanị ụyọkọ "n'oge". Anaghị m eche onwe m dị ka onye n'oge gara aga, abụ m onye na-agafe ihe. Ọ na-amasị m ịhụ ka “n'oge” ndị a si emetụta ọdịnihu. *Kathie Birat na Mohale Mashigo, "Mohale Mashigo Kathie Birat gbara ajụjụ ọnụ", 23 Julaị 2021, [http://journals.openedition.org/ces/7408] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mashigo, Mohale}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mnjonv5h4rmhiihd4be4ahu31lj150x Lara Logan 0 4415 16057 2023-10-25T04:20:52Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lara Logan|Lara Logan]]''' (amuru 29 Maachị 1971) bu igwe onyonyo na redio amuru South Africa [[w:onye nta akụkọ | onye odeakụkọ]] na [[w:onye nta akụkọ agha | agha. onye nta akụkọ]]. Logan malitere ọrụ ya ịrụ ọrụ maka ụlọ ọrụ mgbasa ozi South Africa na 1990s. Akụkọ ya gbasara mbuso agha Amerịka wakporo Afghanistan na 2001, butere ya n'ọrụ ka ọ bụrụ onye nta akụkọ maka [[w:CBS News|CBS News]] na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lara Logan|Lara Logan]]''' (amuru 29 Maachị 1971) bu igwe onyonyo na redio amuru South Africa [[w:onye nta akụkọ | onye odeakụkọ]] na [[w:onye nta akụkọ agha | agha. onye nta akụkọ]]. Logan malitere ọrụ ya ịrụ ọrụ maka ụlọ ọrụ mgbasa ozi South Africa na 1990s. Akụkọ ya gbasara mbuso agha Amerịka wakporo Afghanistan na 2001, butere ya n'ọrụ ka ọ bụrụ onye nta akụkọ maka [[w:CBS News|CBS News]] na 2002, mechaa bụrụ onye na-ahụ maka mgbasa ozi Chief Foreign Affairs. == Okwu okwu == * Naanị ị nwere okwu gị<br/> Ọnya anụ ahụ na-agwọ. <br/> Ị naghị ebugharị ihe akaebe otu ị ga - esi mee ma ọ bụrụ na ụkwụ gị ma ọ bụ ogwe aka gị furu efu na Afghanistan. ** 28 Eprel 2011 N'ajụjụ ọnụ [[w:Briant Stelter|Briant Stelter]] na [https://www.nytimes.com/2011/04/29/business/media/29logan.html Akụkọ New York Times] * Mgbe mmadụ kwuru na ọ bụ naanị m na-anya isi, anaghị m echefu ya. Anaghịkwa m agbaghara<br /> na a ga-agbanwe eziokwu ahụ ma degharịa ka oge na-aga ma mechaa tuo ya. ** 15 Eprel 2020 N'ajụjụ ọnụ ya na Newsmax [https://people.com/tv/former-cbs-reporter-lara-logan-revisits-terrifying-rape-by-mob-in-egypt-amidst-25-million-lawsuit / Ndị mmadụ Magazine kwuru] *[[W:Charles Darwin | Darwin]] bụ onye goro ka o wepụta echiche [...]<br/> Ọ dị onye maara onye were Darwin ọrụ, Ebe Darwinism si bịa? Lee ya anya; [[w:Rothschild ezinụlọ | Rothschilds]]. Ọ na-aga azụ na 10 Downing street. Otu ndị were Darwin n'ọrụ na ozizi evolushọn ya na ihe ndị ọzọ. ** ''Anyị makwaara'' pọdkastị, dị ka ekwuru na [https://www.thejc.com/news/news/solihull-neo-nazi-jailed-for-extreme-racist-antisemitic-and-pro-terror -group-posts-41f8uLMB5qcYuDP7nc16S4 "Akụkọ Fox na-egosi na ozizi evolushọn bụ ụgha nke ndị Juu ji Darwin were kwụọ ụgwọ"]" Akụkọ ihe mere eme nke Juu" (March 30, 2022) * Chineke kwere na ọbụbụeze na njirimara mba na ịdị nsọ nke ezinụlọ, na ihe niile anyị na-ebi ndụ site na mmalite nke oge. Ọ makwa na ókèala ahụ mepere emepe bụ ụzọ Setan si achị ụwa site n’aka ndị a niile bụ́ ndị ohu ya na ndị ohu ya. * Ha nwekwara ike iche na ha ga-aghọ chi. Nke ahụ bụ ihe ha na-agwa anyị...Ị mara, ndị chọrọ ka anyị rie ụmụ ahụhụ, ọchịcha na nke ahụ ka ha na-eri nri n'ọbara ụmụaka? Ndị ahụ bụ ndị ahụ, nri? Ha agaghị emeri. Ha agaghị emeri. ** Ajụjụ ọnụ [[w:Eric Bolling|Eric Bolling]] na [[w:Newsmax TV|Newsmax]] (October 20, 2022), dị ka [https://thehill.com/homenews/media/3698259 kọrọ] -newsmax-ends-relationship-with-lara-logan-after-world-leaders-blood-of-children-comment/''The Hill''] na [https://www.theguardian.com/media/2022/ Oct/21/newsmax-lara-logan-qanon-conspiracy-theory''The Guardian''] (October 21, 2022) ** Newsmax kwuru na ya enweghị "atụmatụ" ịgba ajụjụ ọnụ Logan ọzọ, ma kepụ ọwa ahụ na nkwupụta ya. Site na "oke oghe", Logan pụtara ndịda United States. * Ọ bụrụ na ịchọrọ ịmata ihe kpatara eji akpọ ya mgbasa ozi mgbasa ozi, [...] M ga-agwa gị ihe kpatara ya: N'ihi na [[w:Karl Marx|Karl Marx]] bụ Henry Rothschild, nke ezinụlọ Rothschild goro, iji zụlite usoro nchịkwa mmadụ. Yabụ mgbe ị na-ahụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ọ bụ ụdị njikwa - nke ahụ bụ naanị ya. Mgbasa ozi ọha bụ ụdị nke ịchịkwa anyị niile. ** Na nzụkọ mbụ nke Gillespie County isi nke [[w:Moms for Liberty|Moms for Liberty]] na Fredericksburg, Texas (February 27, 2023), dịka ekwuru na [https://www.theatlantic.com/ magazin/archive/2023/07/lara-logan-60-minute-correspondent-conspiracy-theories/674168/ "A Star Reporter's Break with Reality"]"The Atlantic" (June 12, 2023) == Banyere Lara Logan * Enwere koodu ịgbachi nkịtị gbasara ya nke m chere na ọ bụ maka ọdịmma Lara yana mmasị anyị imebi. **28 Eprel 2011 nke Jeff Fager {{source}} *Logan kwuru na e kewapụrụ ya na ndị na-elekọta ya wee wakpo ya site n'aka ìgwè mmadụ ndị dọwara uwe ya ma rie ya. **2 Mee 2014 site n'aka Joe Hogan na [https://nymag.com/news/features/lara-logan-cbs-news-2014-5/ akụkọ NYmag] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Logan, Lara}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2c7342u3z8g509cdft18lfr7xn1amw3 Quarraisha Abdool Karim 0 4416 16058 2023-10-25T04:26:23Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[W:Quarraisha Abdool Karim|Quarraisha Abdool Karim]]''' bụ onye na-ahụ maka ọrịa na-efe efe na onye na-arụkọ ọrụ na Associate Scientific Director nke [[w:CAPRISA|CAPRISA]]. Ọ bụ Prọfesọ na [[w: Epidemiology | Clinical Epidemiology]], [[w: Columbia Universit|Columbia University]], New York na Pro-Vice Chancellor for African Health, [[w:Mahadum KwaZulu-Natal | Mahadum nke KwaZulu-Natal]], South Africa. ==Okwu okwu == * Dị ka anyị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[W:Quarraisha Abdool Karim|Quarraisha Abdool Karim]]''' bụ onye na-ahụ maka ọrịa na-efe efe na onye na-arụkọ ọrụ na Associate Scientific Director nke [[w:CAPRISA|CAPRISA]]. Ọ bụ Prọfesọ na [[w: Epidemiology | Clinical Epidemiology]], [[w: Columbia Universit|Columbia University]], New York na Pro-Vice Chancellor for African Health, [[w:Mahadum KwaZulu-Natal | Mahadum nke KwaZulu-Natal]], South Africa. ==Okwu okwu == * Dị ka anyị nwetara site na ọgwụ mgbochi afọ, ihe ị na-ewere kwa ụbọchị abụghị maka onye ọ bụla, ya mere anyị ji nwee ụdị ọgwụ mgbochi dị iche iche. **[https://www.thewellproject.org/women-and-girls-south-africa-interview-quarraisha-abdool-karim] * N'ihe gbasara ụmụ nwanyị, enwere ọtụtụ ihe anyị ka kwesịrị ime," **[https://www.thewellproject.org/women-and-girls-south-africa-interview-quarraisha-abdool-karim] * O nwere ike ịbụ na ụmụ agbọghọ ndị na-eto eto na-enwe mmekọahụ na ndị ikom toro eto. * [https://www.theguardian.com/global-development-professionals-network/2014/oct/28/women-hiv-aids-south-africa-quarraisha-abdool-karim] * Enyemaka afọ isii ma ọ bụ asaa n'ahịrị adịchaghị mkpa karịa ịlanarị taa, *[https://www.theguardian.com/global-development-professionals-network/2014/oct/28/women-hiv-aids-south-africa-quarraisha-abdool-karim] ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Karim, Quarraisha Abdool.}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 1370trfm77niua7qnnudrj2f5dvcucq Aurore Mutesi Kayiranga 0 4417 16059 2023-10-25T04:30:40Z Obojoyuko 567 Jiri '{{databox}} Arore KayIranga (mụrụ 1993 na Bujumbura) bụ ihe nlereanya Rwandan na Onye na-ejide aha mma bụ nke okpueze na-enweghị atụ Rwanda 2012. ==Okwu Okwuru== *Ọ bụ ebe a na-eme ka mkparịta ụka obodo gbasara ihe gara aga, udo na idozi ** [https://genocidearchiverwanda.org.rw/blog/?author=16. Aurore kwuru] ''genocidearchiverwanda'' (07 Disemba 2015) *Ọ bụ nrọ m iji merie aha nwere ọnụ. Mana amabeghị m na m nwere ike ịme ya naanị n'ihi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Arore KayIranga (mụrụ 1993 na Bujumbura) bụ ihe nlereanya Rwandan na Onye na-ejide aha mma bụ nke okpueze na-enweghị atụ Rwanda 2012. ==Okwu Okwuru== *Ọ bụ ebe a na-eme ka mkparịta ụka obodo gbasara ihe gara aga, udo na idozi ** [https://genocidearchiverwanda.org.rw/blog/?author=16. Aurore kwuru] ''genocidearchiverwanda'' (07 Disemba 2015) *Ọ bụ nrọ m iji merie aha nwere ọnụ. Mana amabeghị m na m nwere ike ịme ya naanị n'ihi na m maara na asọmpi a siri ezigbo ike ma onye ọ bụla n'ime anyị nwere otu ebumnuche ahụ. " ** [https://www.newtimes.co.rw/article/102159/Leisure/2013-in-review-pageants-bringing-beauty-back-to-rwanda. Kayiranga kwuru] ''Newtimes'' (ụbọchị Mọnde, Disemba 12, 2022) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 9sxn7n2v0gh1zd0ijzo6k05pzo0xft5 Rayda Jacobs 0 4418 16060 2023-10-25T04:31:08Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Rayda Jacobs | Rayda Jacobs]]''' (amụrụ 6 Maachị 1947) bụ onye odee na onye na-eme ihe nkiri South Africa. == Okwu okwu == * Ekwere m na ọ bụrụ na anyị amata ibe anyị, na-elekwasịkwa anya n’otú anyị si bụrụ otu kama ka anyị dị iche, anyị agaghị enwe mmasị n’igosipụta na anyị nwere azịza ziri ezi, ma na-aga n’ihu n’ezi azụmahịa nke ibi ndụ. ** [https://oulitnet.co.za/ricochet/rjacobs.asp, Sharon Meye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Rayda Jacobs | Rayda Jacobs]]''' (amụrụ 6 Maachị 1947) bụ onye odee na onye na-eme ihe nkiri South Africa. == Okwu okwu == * Ekwere m na ọ bụrụ na anyị amata ibe anyị, na-elekwasịkwa anya n’otú anyị si bụrụ otu kama ka anyị dị iche, anyị agaghị enwe mmasị n’igosipụta na anyị nwere azịza ziri ezi, ma na-aga n’ihu n’ezi azụmahịa nke ibi ndụ. ** [https://oulitnet.co.za/ricochet/rjacobs.asp, Sharon Meyering, Nleghachi anya nlegharị anya,Ajụjụ ọnụ ya na Rayda Jacobs''] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *{{IMDb aha | id=2341709}} {{DEFAULTSORT:Jacobs, Rayda}} [[Category: ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị dị ndụ]] bli316uilr3nhuc5grniw2he41zmhnx Yvonne Chaka Chaka 0 4419 16061 2023-10-25T04:44:28Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Yvonne Chaka Chaka|Yvonne Chaka Chaka]]''' (amụrụ'''Yvonne Machaka''' na 18 Maachị 1965) bụ onye South Africa na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego, onye enyemaka na onye nkuzi. N'ịbụ onye akpọrọ "Princess of Africa" ​​(aha ọ nwetara mgbe njem nlegharị anya 1990 gasịrị), Chaka Chaka anọwo na-ebute ụzọ n'egwú ndị South Africa na-ewu ewu kemgbe afọ 35 ma bụrụkwa ewu ewu na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Yvonne Chaka Chaka|Yvonne Chaka Chaka]]''' (amụrụ'''Yvonne Machaka''' na 18 Maachị 1965) bụ onye South Africa na-abụ abụ, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye ọchụnta ego, onye enyemaka na onye nkuzi. N'ịbụ onye akpọrọ "Princess of Africa" ​​(aha ọ nwetara mgbe njem nlegharị anya 1990 gasịrị), Chaka Chaka anọwo na-ebute ụzọ n'egwú ndị South Africa na-ewu ewu kemgbe afọ 35 ma bụrụkwa ewu ewu na [[w:Nigeria|Nigeria]], [[w:Zimbabwe|Zimbabwe]], [[w:Kenya|Kenya]], [[w:Gabon|Gabon]], [[w:Sierra Leone|Sierra Leone]] na [[w:Ivory Coast|Ivory Coast]]. == Okwu okwu == * N’ịbụ onye tolitere na Soweto, ọ dịtụghị mgbe m chere na m ga-eyi uwe mwụda na-acha ọbara ọbara otu ụbọchị, ma ya fọdụkwa ịga ụlọ akwụkwọ mara mma dị ka Mahadum Rhodes. * Okwu ngụsị akwụkwọ na Mahadum Rhodes, Veliswa Mhlope, Ilva Pieterse, Rhodes Mpịakọta 14 2018|19. == Okwu gbasara Yvonne Chaka Chaka == * Ọ bụ ihe anyị ji ihe anyị nwere na-ekewa, ọ bụghị ihe e nyere anyị. Yvonne, ị bụ ihe akaebe maka nkwenye m. Mmesapụ aka gị eritela uru na-enweghị atụ nke ezinụlọ na ụmụ mgbei chere ihe ịma aka nke AIDS, ọrịa na-egbu egbu, mmegbu, ịda ogbenye na agụghị akwụkwọ. ** [[W:Nelson Mandela|Nelson Mandela]], zoro aka na [http://aboutentertainment.co.za/yvonne-chaka-chaka aboutentertainment]. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.thepresidency.gov.za/national-orders/recipient/ms-yvonne-%E2%80%9Cchaka-chaka%E2%80%9D-mhinga) Ms Yvonne “Chaka Chaka” Mhinga] {{DEFAULTSORT:Chaka Chaka, Yvonne}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 71etnpds6j66dmyxm73n05rzrp5b11g Ama Tutu Muna 0 4420 16062 2023-10-25T04:45:06Z Obojoyuko 567 Jiri '{{databox}} Ama Tutu Muna amụrụ 17 Julaị 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon bụ onye minista nka na ọdịbendị site na 2007 ruo 2015. ==Okwu Okwuru== *Ọchịchị onye kwuo uche ya abụghị echiche Africa nke sitere na West. ** [https://culturaldiplomacyinafrica.wordpress.com/2010/06/14/interview-with-the-hon-ama-tutu-muna-minister-of-culture-of-cameroon/] *Ị chọrọ mmegharị na ị kwesịrị ịghọta na ọchịchị onye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ama Tutu Muna amụrụ 17 Julaị 1960) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon bụ onye minista nka na ọdịbendị site na 2007 ruo 2015. ==Okwu Okwuru== *Ọchịchị onye kwuo uche ya abụghị echiche Africa nke sitere na West. ** [https://culturaldiplomacyinafrica.wordpress.com/2010/06/14/interview-with-the-hon-ama-tutu-muna-minister-of-culture-of-cameroon/] *Ị chọrọ mmegharị na ị kwesịrị ịghọta na ọchịchị onye kwuo uche ya bụ echiche nkà ihe ọmụma sitere na omenala ụfọdụ. ** [https://culturaldiplomacyinafrica.wordpress.com/2010/06/14/interview-with-the-hon-ama-tutu-muna-minister-of-culture-of-cameroon/] * O kwere omume ibi ndụ n'ụzọ kwekọrọ n'etiti ndị si n'ọdịbendị dị iche iche. ** [https://culturaldiplomacyinafrica.wordpress.com/2010/06/14/interview-with-the-hon-ama-tutu-muna-minister-of-culture-of-cameroon/] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] tepffndc3gl2lyklrvcgc2hgvd8i80a Nomzamo Mbatha 0 4421 16065 16063 2023-10-25T04:49:17Z Mercyjamb123 446 /* {Njikọ mpụga= */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Nomzamo Mbatha|Nomzamo Mbatha]]''' (amụrụ 13 Julaị 1990), bụ onye omere South Africa, onye na-eme ihe onyonyo, nwanyị ọchụnta ego, onye na-edekọ ego na onye na-akwado ikike mmadụ. == Okwu okwu == * Anyị anaghị arụ ọrụ gburugburu ya; anyị na-arụ ọrụ site na ya. Anyị anaghị agọnahụ mmetụta anyị mgbe ha rutere ma ọ bụ ọbụna wakpo anyị. *[https://www.gq.co.za/culture/gq-celebrates-womans-month-with-actress-nomzamo-mbatha-7ba26f70-b372-47bc-828f-9d42e6a693f0] Azịza ya mgbe a jụrụ ya ka o si na-elekọta ya. nke uche ọdịmma. * Na-ekwu eziokwu banyere onye ị bụ na ebe ị na-eguzo ugbu a. Adịla ngwa ngwa, ma nwee anụrị na-etinyeghị uche na njedebe njedebe. **[https://www.gq.co.za/culture/gq-celebrates-womans-month-with-actress-nomzamo-mbatha-7ba26f70-b372-47bc-828f-9d42e6a693f0] Na-ekwu maka mmekọrịta ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5yr1imi3dcx9uk874f2bxqgitw3b4y4 Zozibini Tunzi 0 4422 16066 2023-10-25T04:54:16Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Zozibini Tunzi|Zozibini Tunzi]]''' (amụrụ 18 Septemba 1993), nke a makwaara dị ka ''Zozi Tunzi''' bụ ihe nlere South Africa, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe ịma mma nke e chiri okpueze. [[w:Miss Universe 2019|Miss Universe 2019]]. Tunzi enwebuola okpueze [[w:Miss South Africa 2019|Miss South Africa 2019]]. Ọ bụ nwanyị nke atọ si South Africa meriri aha ahụ, na nwanyị ojii mbụ kemgbe Angolan w:Leila Lopes (Miss Universe)...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Zozibini Tunzi|Zozibini Tunzi]]''' (amụrụ 18 Septemba 1993), nke a makwaara dị ka ''Zozi Tunzi''' bụ ihe nlere South Africa, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe ịma mma nke e chiri okpueze. [[w:Miss Universe 2019|Miss Universe 2019]]. Tunzi enwebuola okpueze [[w:Miss South Africa 2019|Miss South Africa 2019]]. Ọ bụ nwanyị nke atọ si South Africa meriri aha ahụ, na nwanyị ojii mbụ kemgbe Angolan [[w:Leila Lopes (Miss Universe)|Leila Lopes]] e chiri [[w:Miss Universe 2011|Miss Universe 2011]] . == Okwu okwu == * Obi dị m ụtọ ịhụ ka ndị mmadụ na-ama jijiji. Obi dị m ụtọ ịhụ ka ndị mmadụ na-atụghị egwu na n'ikpeazụ mara na olu ha pụtara ihe na na ha na-eguzo maka ihe. ** Zozibini Tunzi na mmegharị Black Lives Matter, CBS NEWS, JUNE 16, 2020[https://www.cbsnews.com/news/miss-universe-zozibini-tunzi-black-lives-matter-south-africa-youth ụbọchị/] * M maara na iji bie ndụ na-eju afọ, aghaghị m ibi ndụ nwere nzube; ndu ozi. ** Zozibini Tunzi chiri okpueze Miss SA 2019, Glamour, Ọgọst 12, 2019[https://www.glamour.co.za/celebrity-news/pics-beautiful-zozibini-tunzi-crowned-miss-sa-2019-30698288] *Enwere m mmụọ nsọ site n'aka ndị dị ka [[w:Steve Biko|Steve Biko]], [[w:Nelson Mandela|Nelson Mandela]] [[w:Princess Diana|Princess Diana]] na ndị nke ha. Ha ghọtara nke ọma ihe ịbụ onye na-adịghị achọ ọdịmma onwe ya nanị na ịkwado ihe pụtara. ** Miss SA 2019 Zozibini Tunzi, [[w:HeatherHook|HeatherHook]], Ọgọst 9, 2019 [https://heatherhook.com/2019/08/09/congrats-to-our-new-miss-sa-2019-zozibini-tunzi/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Tunzi, Zozibini}} [[Category: ụmụ nwanyị] d3lt2htvl09223chorwurc0vrmoqz0n Nancy Pelosi 0 4423 16071 16069 2023-10-25T05:09:44Z Chrysella 54 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} Nancy Patricia D'Alesandro Pelosi (amụrụ n'ọnwaMaachị 26, 1940) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na-eje ozi dị ka ọkà okwu nke Ụlọ Nnọchiteanya United States kamgbe Jenụwarị 2019. ==Okwu ọkwụrụ== * Nwanyị dị ka akpa tii. Ị gaghị ama otú ike ya si dị ruo mgbe ị tinyere ya na mmiri ọkụ. ** Ajụjụ ọnụ [[w:ABC News|ABC News]], dị ka [[w:Hilary Rodham Clinton|Hilary Clinton] kwuru]. * Ọ bụ eziokwu? Ọ bụ eziokwu? ** Mgbe a jụrụ ya: "Madam Ọkà Okwu, kedu ebe iwu nyere Congress ikike inye ikike mkpuchi ahụike onye ọ bụla?" http://www.youtube.com/watch?v=q-JByUpfmjQ * M̀ ga-eji ‘Nne nke olu ise’ mee ihe ka a nụ ya?” (nye ndị na-ege ntị na-adịghị ege ntị mgbe m na-eme mkpọsa)—E ehota ya ná mbipụta Newsweek nke October 23, 2006. ** {{kpọọ akwụkwọ | aha = The Oxford Dictionary of Modern Quotations. Ed. Elizabeth Knowles | olu = 2008 | onye nkwusa = Oxford University Press | ohere = 2008-11-08 | ụbọchị = amaghị }} * [[Democrats]] abụghị maka ị nweta ọbụna. Ndị Democrats na-achọ inyere ndị America aka ịga n'ihu, nke ahụ bụkwa ihe ebumnuche anyị bụ. N’ihi ya, ọ bụ ezie na ụfọdụ ndị na-enwe obi ụtọ banyere atụmanya ndị ha nwere n’ihe banyere ihe ndị ha na-ebute ụzọ, ha abụghị ihe anyị na-ebute ụzọ. Ekwuru m, na a sịkwa ọzọ, na nchupu apụọla na tebụl ** [https://apnews.com/article/north-america-donald-trump-nancy-pelosi-ap-top-news-george-w-bush-415486c7492a4cd0b6f8eccd2b7bd19e Pelosi's enweghị onye na-akwado impeachment: Naanị jụọ Clinton na Clinton. A kpọtụrụ aha na edemede AP na Machị 20, 2019 ===2003 *Okwu a bu 'mgbasa ozi' bu okwu agha. Ya mere, mgbe ị na-abanye na mkpọsa, ị na-akwado naanị ịga agha. Ọ bụrụ na ị chere na nke a bụ mmega ahụ n'ime ọrụ obodo ... mgbe ahụ ị ga-eju anya.-1985 ** {{kpọtụrụ akwụkwọ akụkọ | ikpeazụ = Herrnson | mbụ = Paul S. | aha = Womenmụ nwanyị na-agba ọsọ "dị ka ụmụ nwanyị": Ụdị okike, okwu mkpọsa, na atụmatụ ịtụ vootu | akwụkwọ akụkọ = "Akwụkwọ akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị" | afọ = 2003 | olu = 65 mba. 1 }} ===2005=== * Gịnị mere anyị ga-eji wepụta atụmatụ? Atụmatụ anyị bụ ịkwụsị ya. A ghaghị ịkwụsị ya. ** Na-ezo aka na [[George W. Bush]] na Fox News (March 17, 2005) * [T] ha mere akụkọ ahụ banyere ngwá agha nke mbibi. N'ihi na nke ahụ bụ nanị ihe ga-eresị ndị America, na nke ahụ abụghị eziokwu. ** ''[[Ihe ngosi kwa ụbọchị | Ihe ngosi kwa ụbọchị ya na Jon Stewart]]” (Nọvemba 30, 2005) ===2006 [[Faịlụ: SF Chinese afọ ọhụrụ p1060726.jpg|thumb|Ndị America mere ntụli aka iweghachi iguzosi ike n'ezi ihe na Washington, D.C., na ndị Democrats bu n'obi iduzi Congress kacha akwụwa aka ọtọ, nke mepere emepe na nke kacha nwee ụkpụrụ na akụkọ ntolite.] * Ekwuru m ya na mbụ ma a ga m ekwu ya ọzọ: Mkpebi apụọla na tebụl. ** {{kpọpụta akụkọ | odee = Susan Ferrechio | aha = Pelosi: Mkpesa Bush 'pụọ na tebụl' | url = http://www.nytimes.com/cq/2006/11/08/cq_1916.html | ọrụ = New York Times | ụbọchị = [[Nọvemba 8]], [[2006]] | ohere = 2008-03-15 }} * Dị ka ọtụtụ n'ime unu maara, esi m San Francisco abịa. Anyị enweghị ọtụtụ ugbo ebe ahụ. Ọfọn, anyị nwere otu—ọ bụ ugbo ero, yabụ ị mara ihe nke ahụ pụtara. ** Nye ọgbakọ Agribusiness nke Washington (Julaị 24, 2006) * Ndị America tụrụ vootu iweghachi iguzosi ike n’ezi ihe na ịkwụwa aka ọtọ na Washington, D.C., na ndị Democrats bu n’obi iduzi Congress kacha akwụwa aka ọtọ, nke mepere emepe na nke kacha nwee ụkpụrụ n’akụkọ ihe mere eme. ** Okwu nhoputa ndi ochichi, [[2006]]-[[Nọvemba 7|11-7]]. [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/11/07/AR2006110700473.html] * Ma eleghị anya, ọ ga-ewe nwanyị iji kpochaa Ụlọ ahụ. ** Ajụjụ ọnụ [[w:Barbara Walters|Barbara Walters]] (December 13, 2006) ===2007== * M na-agwa ndị ọrụ ibe m ka ọ ghara igbochi ọrụ gị kacha mma, olile anya gị, nrọ gị, ọchịchọ nke ndị America na ihe George W. Bush ga-abịanye aka n'ihi na nke ahụ na-egbochi ihe kpatara ya. ** {{kpọpụta akụkọ | odee = Associated Press | aha = Ụlọ Dems na-eche agha elu ihu iji kwụsị agha Iraq | url = http://www.msnbc.msn.com/id/17534366/ | ọrụ = MSNBC.com | ụbọchị = Maachị 8, 2007 | nnweta = Maachị 9, 2007 }} ===2008=== [[File:China America Flag.svg|thumb|Otú ọ dị, ikere òkè gị n'ememe mmeghe nke Olympic ga-ezitere ndị China na mba ụwa ihe mgbaàmà nke a ga-aghọtahie dịka nkwenye gị, yana nke ndị America. maka amụma draconian nke gọọmentị China.]] [[File:Nancy Pelosi 2008 DNC (2819820958) (cropped1).jpg|thumb|Onye isi ala a na-atụ anya karịa karịa onye isi ala ọ bụla m nwere ike icheta n'oge ndụ m.]] *Ndị otu Congress Enwere m nnukwu ihe ùgwù na nsọpụrụ pụrụ iche nke igosi gị onye ọkachamma ya Bertie Ahern (/ei/hern), Taoiseach, Prime Minister nke Ireland. ** Na-ezo aka na [[Bertie Ahern]] (Ah-hern) na nzukọ nkwonkwo nke US Congress na Capital Hill na Washington (April 30, 2008) http://www.rte.ie/news/2008/0430/ ahernb.html *Site n'ime ka mahadum dịkwuo ọnụ maka mmadụ niile yana nwetakwuo ohere maka ụmụ akwụkwọ pere mpe, ụlọ akwụkwọ sekọndrị mbụ nke na-enye iwu iwu n'ime afọ iri ga-enyere aka wusie mba anyị na etiti etiti America ike, ma kpalite afọ ọhụrụ nke ihe ọhụrụ na ọgụgụ isi n'obodo anyị. ** {{kpọpụta akwụkwọ akụkọ | aha = Pelosi: Ụgwọ agụmakwụkwọ ka elu bụ ntinye ego nke Bipartisan na ọnụ ahịa kọleji yana na klaasị etiti America | ụbọchị = Julaị 31, 2008 | url = http://web.ebscohost.com/ehost/detail?vid=4&hid=116&sid=67fb11ac-0f16-45c1-8646-27ef9a9cdd0f%40sessionmgr107&bdata=JnNpdGU9ZWhvcZ3Qt3%3%2m 555230 | ohere = November 8, 2008 }} * Nzuko gị na ndị na-emegide China na White House kwesịrị ịja mma. Agbanyeghị, ikere òkè gị na mmemme mmeghe nke Olympic ga-ezitere ndị China na mba ụwa ihe mgbaàmà nke enwere ike chefuo dị ka nnabata gị, yana nke ndị America, maka amụma draconian nke gọọmentị China. Ya mere, ọ dị mkpa ka ị na-ekwu okwu n'enweghị mgbagha maka ikike mmadụ wee zute ezinụlọ ndị a tụrụ mkpọrọ n'ụlọ mkpọrọ mgbe ị nọ na Beijing. (N'akwụkwọ ozi o degaara President Bush tupu njem ya na 2008 na Beijing Summer Olympic Games ** {{kpọpụta akwụkwọ akụkọ | aha = Pelosi nye Bush: Ọ dị mkpa na ị na-ekwu maka ikike mmadụ n'oge nleta na China maka Olympic | ụbọchị = Ọgọst 1, 2008 | url = http://web.ebscohost.com/ehost/detail?vid=5&hid=112&sid=e9e82631-01bc-425d-b19f-38189788ba53%40sessionmgr107&bdata=JnNpdGU9ZWhvc2Q3Qtb3% 6858305 | ohere = November 8, 2008 }} * "Ànyị nwere ike ịkụnye ụbụrụ gị?" (na-aza ndị na-eje ozi kwụsịrị okwu ya site n'ịkpọ "Dịgharịa ebe a! Gwuo ugbu a!") **{{kpọpụta akụkọ | aha = Echiche | ọrụ = Newsweek | ụbọchị = Septemba 8, 2008 | url = http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=afh&AN=34146210 | nnweta = Nọvemba 22, 2008 }} * Iwu Bush a tụrụ aro na-etinye ndọrọ ndọrọ ọchịchị karịa mkpa nlekọta ahụike nke ndị America. ** {{kpọtụrụ akwụkwọ akụkọ | ikpeazụ = Gajewski | mbụ = Karen Ann | aha = Kwesịrị Ịrịba ama | akwụkwọ akụkọ = Humanist | olu = 68 | nsogbu = 5 | ụbọchị = Septemba/October 2008 | url = http://web.ebscohost.com/ehost/detail?vid=19&hid=114&sid=fc488ea1-3734-4774-a772-f0aafb4b9077%40sessionmgr103&bdata=JmxvZ2lucGFnZT15claz saXZl#db=afh&AN=34312851 | doi = | nnweta = Nọvemba 22, 2008 }} * “Gịnị mere na anyị ahapụghị ọnụ ụlọ a taa na-echefu okwu ahụ bụ́ ‘earmark’?”—June 2007 ** {{kpọtụrụ akwụkwọ akụkọ | ikpeazụ = Darling | mbụ = Brian | aha = Pelosi na-ahapụ Earmark na-achị ụbọchị na Congress | akwụkwọ akụkọ = Ihe omume mmadụ | olu = 64 | nsogbu = 34 | ụbọchị = Ọktoba 6, 2008 | nnweta = Nọvemba 22, 2008 }} * Ebe ndị America na-echegbu onwe ha maka ịhapụ ọrụ ha, ego ha na-echekwa, ụlọ ha na ohere ha nwere na American Dream, New Direction Congress ga-arụ ọrụ n'ụzọ dị iche iche iji bulie akụ na ụba anyị ma nyere ndị America aka. ** {{kpọpụta akwụkwọ akụkọ | aha = Nkwupụta Pelosi na ngwugwu iweghachite ego n'ụzọ ego iji bulie akụ na ụba ma nyere ndị klaasị aka. | ụbọchị = Ọktoba 15, 2008 | url = http://web.ebscohost.com/ehost/detail?vid=4&hid=112&sid=e9e82631-01bc-425d-b19f-38189788ba53%40sessionmgr107&bdata=JnNpdGU9ZWh | nnweta = Nọvemba 8, 2008 }} ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Pelosi, Nancy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ahdgfjda6t0hykesm158qn5vlzrr32y Cécile Murumunawabo 0 4424 16072 16070 2023-10-25T05:10:31Z Obojoyuko 567 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Cécile Murunawabo bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwanda. A họpụtara ya na Chamber of Deputies na nzuko omeiwu nke Rwanda na 2013. Ọ bụ onye otu Rwandan Patriotic Front (RPF), na-anọchite anya obodo Kigali na ọ bụ odeakwụkwọ nke RPF Women's Congress. ==Okwu Okwuru== * Anyị na-ekwe nkwa na anyị agaghị emechu gị ihu; anyị ga-agbasi mbọ ike ka ọ bụrụ injin RPF ka anyị wee mee ka pati anyị bụrụ injin nke obodo. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/100328/rpf-womenas-league-elects-national-leaders "O kwere nkwa ịlụ ọgụ megide ime ihe ike n'ụlọ, ịzụ ahịa mmadụ na erighị ihe na-edozi ahụ, Mukantabana kwuru"], (The New Times, Nọvemba 16, 2013) *Mgbe ụfọdụ anyị na-ahụ ndị otu RPF na-arụ ọrụ adịghị arụ ọrụ. Ị ga-amarakwa na otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị kwesịrị ịdị na-eji aha ọma na-akpa mgbe nile. **[https://en.igihe.com/spip.php?page=mv2_article&id_article=27352, 200 Ndị otu RPF ọhụrụ aṅụra iyi], ''IGIHE'' (01 Ọgọst 2016) *O nwere ndị a na-akpọ ndị ọchụnta ego si mba ofesi na-abịa ebe a na-agbaziri ego n'ụlọ akụ anyị ma mechaa na-apụ n'emeghị ihe ọ bụla. Kedu atụmatụ enwere iji soro ndị wayo dị otú ahụ. **[https://www.newtimes.co.rw/article/144717/News/rdb-officials-quizzed-over-investment-incentives/amp, Ndị ọrụ RDB jụrụ ajụjụ maka mkpali itinye ego], ''The New Times'' (02 Ọktoba 2017) *Ọ bụrụ na enwere ikpe ebe ndị mmadụ nwere mmasị ịkwụ ụgwọ ụlọ na mbụ, a ga-emepe akaụntụ ma jiri ego ahụ mee ihe dị ka nkwekọrịta iji gosi ụlọ akụ na enwere ọchịchọ mana na enweghị ike iwepụ ego.Ọ bụrụ na oru ngo a daa, a ga-enyeghachi ndị furu efu ego n'aka ndị kwụrụ ụgwọ. Nke a anaghị agbanwe ka ụlọ akụ si eme azụmahịa ha nke ịmụ ọrụ tupu itinye ego na ha. **[https://www.newtimes.co.rw/article/144717/News/rdb-officials-quizzed-over-investment-incentives/amp, Cécile Murumunawabo kwuru], ''The New Times'' (02 Ọktoba 2017) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Murumunawabo, Cécile}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] djmnt1gtcn3ge1mf8kupo430yxv8hx3 Elizabeth Gurley Flynn 0 4425 16074 16073 2023-10-25T06:04:46Z Obojoyuko 567 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Elizabeth Gurley Flynn (Ọgọst 7, 1890 – Septemba 5, 1964) bụ onye ndu ndị ọrụ, onye ndọrọndọrọ, na onye na-ahụ maka nwanyị bụ onye na-ebute ụzọ na ndị ọrụ nrụpụta nke ụwa (IWW). Flynn bụ onye guzobere American Civil Liberties Union na onye a na-ahụ anya na-akwado ikike ụmụ nwanyị, mgbochi ịmụ nwa, na ịhọpụta ụmụ nwanyị. O sonyeere Communist Party USA na 1936 na n'oge ndụ ya, na 1961, ghọrọ onye isi oche ya. ==Okwu Okwuru== ===[https://speakingwhilefemale.co/jobs-flynn2/ "Klas na-arụ ọrụ"] (June 29, 1909)=== *Ndị na-arụ ọrụ mmepụta ihe nke ụwa bụ ụdị ọhụrụ nke nzukọ ọrụ, nke na-anọchite anya ndị ọrụ ụlọ ọrụ mmepụta ihe na klas ahụ naanị. *Taa ndị na-arụ ọrụ nwere nanị ọnọdụ ndị ha onwe ha nwere ike imezi, ha nwere nanị ọnọdụ ụgha, ọ bụghị ihe okike, kama mmadụ na-eme, na ha onwe ha nwere ike ịkwatu. *Naanị ihe anyị nwere bụ ikike anyị ịrụ ọrụ na klaasị onye isi obodo enweghị otu ngwaahịa ahụ; ha nwere ụlọ ọrụ mmepụta ihe, ha nwere ala, ha nwere ụgbọ okporo ígwè ma ha enweghị ike ọrụ, ike nke akụ na ụba. ===[https://www.marxists.org/subject/women/authors/flynn/1941/mayday.htm "Mee 1st: Anyanwụ nke Echi"] (Mee 6, 1941)=== *Ọ na-ekpochapụ ndịiche niile nke agbụrụ, okwukwe, agba, na mba. Ọ na-eme ememe ụmụnna nke ndị ọrụ niile n'ebe niile. Ọ na-agafe ókèala mba niile, ọ gafere ihe mgbochi asụsụ niile, na-eleghara esemokwu okpukpe niile anya. Ọ na-eme ka ọ dị nkọ ma doo anya, gburugburu ụwa, ọgba aghara na-enweghị ike ịgafe n'etiti ndị ọrụ niile na ndị na-erigbu niile.Ọ bụ ụbọchị onye ọrụ ọ bụla maara ihe na-emesi mgba klaasị n'ihe kacha mkpa.. *N'ụbọchị Mee, anyị na-ekele Soviet Union - ala nke mmekọrịta ọha na eze - ala udo na ụbara, ezigbo echiche nke ọrụ kemgbe oge ochie, nkwekọrịta nkwekọrịta nke ndị niile na-adọgbu onwe ha n'ọrụ. *Hazie na-alụ ọgụ, ka ị ghara agha! Megide alaeze ukwu niile na fasizim, gụnyere ndị America! * udo na socialism dị n'ime obi, n'uche, na egbugbere ọnụ nke nde mmadụ gburugburu ụwa Mee First, 1941. "Anyanwụ nke echi" na-enwu n'ahụ anyị. Ọdịnihu bụ nke anyị. ===[http://www.sojust.net/speeches/elizabeth_flynn_memories.html "Ihe ncheta nke ndị ọrụ ụlọ ọrụ nke ụwa"] (Nọvemba 8, 1962)=== *ndị IWW ... ndị ahụ bụ mkpịrịsị nke ndị ọrụ mmepụta ihe nke ụwa nke a na-akpọ "Agaghị m arụ ọrụ" nke na-adịghị mma n'ihi na n'ezie ndị nọ na nzukọ ahụ nọ na isi, siri ike siri ike. -arụ ọrụ nke mba anyị. Ịkpọ ya ndị ọrụ nke Ụwa bụ aha oké ọchịchọ dị ka n'ezie ọ dịghị mgbe ọ gafeworo na United States na ọ tolitere site n'ọchịchọ nke ndị ọrụ America na-aga n'ihu na omenala na ụdị nhazi nke ochie Knights. Ịrụ ọrụ. *AFL bụ ọgbakọ ndị ọrụ nwere nkà na ụdị ya na usoro ya na ụkpụrụ ya abụghị otu IWW. Ndị IWW kwenyere na mgba klaasị ahụ. Ha ekwenyeghị n'òtù ụmụnna nke isi obodo na ndị ọrụ na ha kwenyere na ndị a na-ahazighị ahazi ndị ọrụ mmepụta ihe na mba ọzọ kwesịrị ịhazi n'otu ụlọ ọrụ mmepụta ihe - ha niile n'otu n'otu ma ghara kewaa n'ime otu iri na abụọ ma ọ bụ karịa.. *Ịkpọasị megide IWW dị oke egwu - na ndị na-ede akwụkwọ na akwụkwọ ga-asị, "Ekwesịrị ijide ha n'isi ụtụtụ ma gbaa ha tupu nri ụtụtụ, n'enweghị ikpe." ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] q25ek92c3c7a11yu5klmsuc78iyxlia Anna Deavere Smith 0 4426 16075 2023-10-25T06:49:25Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Deavere Smith (amuru na Septemba 18, 1950) bu onye omere America, onye ode akwukwo, na prọfesọ. ==Okwu okwuru== * Ọrụ ndụ m bụ iji ihe na-edekọ ihe na-eme gburugburu America na-agbalị ịghọ America okwu. Ahụkwara m ọtụtụ ndị m na-ekwetaghị. Ahụla m ọtụtụ ndị ị ga-eche na agaghị m ekweta. Mana ekwesịrị m ikwu na ọ batara n'echiche nke ịbụ onye America ịgakwuru ndị dị nnọọ iche na m… ** Na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Deavere Smith (amuru na Septemba 18, 1950) bu onye omere America, onye ode akwukwo, na prọfesọ. ==Okwu okwuru== * Ọrụ ndụ m bụ iji ihe na-edekọ ihe na-eme gburugburu America na-agbalị ịghọ America okwu. Ahụkwara m ọtụtụ ndị m na-ekwetaghị. Ahụla m ọtụtụ ndị ị ga-eche na agaghị m ekweta. Mana ekwesịrị m ikwu na ọ batara n'echiche nke ịbụ onye America ịgakwuru ndị dị nnọọ iche na m… ** Na ijikọ ndị mmadụ nwere echiche na-emegiderịta onwe ha na [https://www.npr.org/2018/03/04/590745492/anna-deavere-smith-bring-one-woman-play-notes-from-the-field -to-hbo "Anna Deavere Smith wetara otu nwanyị gwuo egwu 'Ihe ndetu sitere na ubi' na HBO" na NPR (2018 Mar 4) * Ekwenyere m na agwa bụ usoro, eziokwu ahụ bụ usoro, na enweghị m mmasị imeri na ida… ** Na mmepe agwa na [https://tricycle.org/magazine/wearing-words-interview-anna-deavere-smith/ "Wearing the Words: Interview with Anna Deavere Smith"] na Buddhist Review (Fall 1994) * … ịkpa ókè agbụrụ na-acha ọcha bụ maka ndị na-adịghị enwe mmetụta dị njọ banyere ihe edoziri. Ma ịkpa ókè agbụrụ na-acha ọcha bụ ihe a kapịrị ọnụ, ọ na-adịgidekwa n'ihi nkwụsị. Ihe ọ bụla anyị nwere ike ime nke na-eme ka ndị mmadụ nwee mmasị mmegharị karịa nkwụsi ike ga-akpaghasị ịkpa ókè agbụrụ… ** Na ịkpa ókè agbụrụ na echiche nke nkwụsi ike na [https://tricycle.org/magazine/wearing-words-interview-anna-deavere-smith/ "Iwe Okwu: Ajụjụ Ọnụ Anna Deavere Smith"] na nyocha Buddhist (Ụbọchị 1994) * Okwu ndị ahụ bụ ọnụ. Okwu ndị ahụ bụ kpọmkwem ihe ndị mmadụ kwuru. Mgbe m bụ nwa agbọghọ, nna nna m kwuru, sị, "Ọ bụrụ na ị na-ekwu okwu mgbe mgbe, ọ ga-abụ gị," na nke ahụ bụ n'ezie usoro m. Ekwenyere m n'ezie na ọ bụrụ na m mụta kpọmkwem ihe mmadụ kwuru, na m ga-ahụ onwe m dị ka onye na-eme ihe nkiri, n'ụdị uche dị ka ha. Agaghị m ama ihe ha na-eche n'ezie, mana m ga-enwe ụfọdụ mmetụta ha… ** N'ịgbalị ijide okwu ndị ọ gbara ajụjụ ọnụ iji mepụta egwuregwu ziri ezi na [https://www.la-screenwriter.com/2018/06/06/the-power-of-words-a-conversation-with- Anna-deavere-smith/ “Ike nke Okwu: Mkparịta ụka ya na Anna Deavere Smith”] na LA Screenwriter ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Smith,Deavere Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1fen1sg33wqo464ksazxcd72wjb7phv Anna Howard Shaw 0 4427 16076 2023-10-25T06:54:41Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Anna Howard Shaw (February 14, 1847 – Julaị 2, 1919) bụ onye ndu otu ndọrọ ndọrọ nke ụmụ nwanyị na United States. Ọ bụkwa dibịa na otu n'ime ndị ụkọchukwu Methodist mbụ e chiri nwanyị na United States ==Okwu okwuru== *Oge bụ mgbe nwanyị na-arụ ọrụ n'ụlọ, na-akpa ákwà ya, ịkwa akwa ya, na-akpụ kandụl ya. Ihe niile agbanweela, ọ pụkwaghị ịchịkwa ọnọdụ ya na oge ọrụ nke ya. A chụpụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Anna Howard Shaw (February 14, 1847 – Julaị 2, 1919) bụ onye ndu otu ndọrọ ndọrọ nke ụmụ nwanyị na United States. Ọ bụkwa dibịa na otu n'ime ndị ụkọchukwu Methodist mbụ e chiri nwanyị na United States ==Okwu okwuru== *Oge bụ mgbe nwanyị na-arụ ọrụ n'ụlọ, na-akpa ákwà ya, ịkwa akwa ya, na-akpụ kandụl ya. Ihe niile agbanweela, ọ pụkwaghị ịchịkwa ọnọdụ ya na oge ọrụ nke ya. A chụpụrụ ya n'ahịa, n'enweghị olu n'ime iwu, enweghịkwa ike ịgbachitere onwe ya. **[https://speakingwhilefemale.co/tributes-shaw3/ Ọrụ maka ndị ọkụ Triangle Shirtwaist metụtara], New York City (April 1, 1911) *Ọ dịghị ọnwụ dị ka ya. Enweghị okwu ịhụnanya ikpeazụ. Afọ na-abịa ga-asọpụrụ aha ya. Ọb͕ọ nke nādighi-agu ọgu nke umu madu gēbili kwa ikpọ ya onye agọziri agọzi. Okwu ya, ọrụ ya, na agwa ya ga-aga n’ihu ime ka ụzọ ahụ chawapụta ma gọzie ndụ nke mmadụ niile. Nke yiri ọnwụ n'anya anyị na-adịghị ahụ anya bụ nsụgharị ya. Agaghị agwụcha ọrụ ya, a gaghịkwa ekwu okwu ikpeazụ ya ma ọ bụrụ na ọ dị njọ, ma ọ bụ ndụ agbụ agbụ ka a tọhapụ ya n'ụwa dum...Ayi esowo ọchịchị ya ruo mgbe anyị guzoro n'elu ugwu nke ọhụụ. ebe ọ na-ahapụ anyị taa. Ala ahụ e kwere ná nkwa dị nnọọ n’ihu anyị. Ọ bụ maka anyị ka anyị gaa n'ihu were nweta...Ugbua a na-anụ oku na-aga n'ihu n'ahịrị ahụ, otu onye na-eso ụzọ na-eso ụzọ nke nwere mmasị na-ede, sị: "E nwere ọtụtụ narị anyị ugbu a, ndị na-eso ụzọ ya, bụ ndị ga-agbalịsi ike ịnọgide na-arụ ọrụ ahụ. ọ malitere nke ọma wee weta ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mmecha. Anyị ga-agbasi mbọ ike iji gbalịsie ike kwụọ ụwa ụgwọ maka ọnwụ ya. " **[https://speakingwhilefemale.co/tributes-shaw2/ Eulogy] maka Susan B. Anthony (March 15, 1906) ===[https://speakingwhilefemale.co/womans-vote-shaw5/ "Suffrage for Women"] (August 25, 1909)=== *Ọ bụrụ na ọchịchị onye kwuo uche ya bụ ọchịchị ndị mmadụ, ma ọ bụrụ na mba bụ ọchịchị onye kwuo uche ya, ọ dịghị ihe dị n'ala anyị ma e wezụga na steeti anọ ebe ma nwoke ma nwanyị na-ahọpụta ndị nnọchiteanya ha. Na steeti ndị ọzọ niile, gọọmentị steeti sitere n'aka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mmekọahụ, n'ihi na enweghị ike ịnwe mba ma ọ bụ ọchịchị onye kwuo uche ya ebe otu akụkụ nke ndị mmadụ na-achị obere akụkụ ọzọ. *Uru nke mmegharị ahụ anaghị adabere ma ọ bụrụ na a họpụtara ya ma ọ bụ mebie ya; mkpa ya dabere ma o ziri ezi ma ọ bụ na o zighị, na obi agbụrụ mmadụ ga-abụrịrị ezi n'ikpeazụ. *N'ịkwado ugboro ugboro na ụmụ nwanyị anaghị eru eru maka ịhọpụta, a na m aza na ha ka mma maka ya karịa otu ụmụ nwoke ọ bụla nọ na mba a dị n'oge enyere ha ikike. Negro, onye na-arụ ọrụ, ndị agha Revolutionary n'oge a na-enye aha ha gosipụtara nanị obere akụkụ nke nwere ike ịgụ na ide. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shaw,Howard Anna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7az61r4m7sj3uny7n8293tc0ureuflq Jessica Nkosi 0 4428 16077 2023-10-25T09:52:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Jessica Nkosi | Jessica Nkosi]]''' (amụrụ 20 Jenụwarị 1990) bụ onye omere na onye na-eme ihe ngosi TV na South Africa, nke ama ama maka ọrụ ndu ya na [[w:M-Net|M-Net] ]] commissioned telenovelas ''[[w:Isibaya|Isibaya]]'','Ayeye'', and ''[[w:The Queen (South African TV series)|The Queen]]''. == Okwu okwu == * Ịrụ ọrụ iji mezuo nrọ gị siri ike. ** [https://www.citizen.co.za/entertainment/celebrity-news/cheat-sheet-everything-need-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Jessica Nkosi | Jessica Nkosi]]''' (amụrụ 20 Jenụwarị 1990) bụ onye omere na onye na-eme ihe ngosi TV na South Africa, nke ama ama maka ọrụ ndu ya na [[w:M-Net|M-Net] ]] commissioned telenovelas ''[[w:Isibaya|Isibaya]]'','Ayeye'', and ''[[w:The Queen (South African TV series)|The Queen]]''. == Okwu okwu == * Ịrụ ọrụ iji mezuo nrọ gị siri ike. ** [https://www.citizen.co.za/entertainment/celebrity-news/cheat-sheet-everything-need-know-jessica-nkosi/ "Cheat sheet: Ihe niile ị chọrọ ịma gbasara Jessica Nkosi"] (23 Disemba 2016) nke Bridgette Matjuda dere == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nkosi, Jessica}} [[Category: ụmụ nwanyị]] fmahgwu1sp0ou843jadybs9n4qavjea Lynn Jurich 0 4429 16078 2023-10-25T15:21:16Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lynn Jurich|Lynn Jurich]]'''(amụrụ c. 1979) bụ nwanyị ọchụnta ego America na onye ọchụnta ego bụ onye na-arụkọ ọrụ na onye isi nke Sunrun, nrụnye ike anyanwụ, ego, na ụlọ ọrụ mgbazinye nke hiwere isi na San Francisco, California. ==Okwu okwuru== *Maka ezinụlọ ọ bụla nọ na San Francisco liberal bụ ndị soro SunRun gaa anyanwụ na 2010, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ezinụlọ asatọ nọ na Fresn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lynn Jurich|Lynn Jurich]]'''(amụrụ c. 1979) bụ nwanyị ọchụnta ego America na onye ọchụnta ego bụ onye na-arụkọ ọrụ na onye isi nke Sunrun, nrụnye ike anyanwụ, ego, na ụlọ ọrụ mgbazinye nke hiwere isi na San Francisco, California. ==Okwu okwuru== *Maka ezinụlọ ọ bụla nọ na San Francisco liberal bụ ndị soro SunRun gaa anyanwụ na 2010, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ezinụlọ asatọ nọ na Fresno na-agbanwe agbanwe mere mgbanwe na ọrụ ike anyanwụ anyị. **Lynn Jurich kwuru na [https://www.harnessoursun.com/post/top-ten-quotes-about-solar-power Top Ten Quotes about Solar Power]" on ''Apollo'', 28 April 2020. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jurich, Lynn}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] kc01phvfig414bogsog24wlbaxjlyst Hu Shuli 0 4430 16079 2023-10-25T15:39:11Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Hu Shuli|Hu Shuli]]''' (amụrụ 1953) bụ onye nta akụkọ China, onye bụ onye nchoputa na onye mbipụta nke Caixin Media. Ọ bụkwa onye prọfesọ nke Ụlọ Akwụkwọ Nkwukọrịta na Nhazi na Mahadum Sun Yat-sen na prọfesọ ọzọ nke Ụlọ Akwụkwọ nke Journalism na Communication na Mahadum Renmin nke China. ==Okwu okwuru== *Asịrị na-achị ọchị. Anaghị m alaghachi azụ ma ọ bụ rịtuo ala. Ị nwere ike ịs...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Hu Shuli|Hu Shuli]]''' (amụrụ 1953) bụ onye nta akụkọ China, onye bụ onye nchoputa na onye mbipụta nke Caixin Media. Ọ bụkwa onye prọfesọ nke Ụlọ Akwụkwọ Nkwukọrịta na Nhazi na Mahadum Sun Yat-sen na prọfesọ ọzọ nke Ụlọ Akwụkwọ nke Journalism na Communication na Mahadum Renmin nke China. ==Okwu okwuru== *Asịrị na-achị ọchị. Anaghị m alaghachi azụ ma ọ bụ rịtuo ala. Ị nwere ike ịsị na m na-ebili. **Na asịrị nke ọ rituo dị ka onye isi nke Caixin Media na [https://apnews.com/article/china-censorship-business-international-news-asia-pacific-d1f0e45181c64cd0b1a978842a81affa "AP Interview: Chinese editor Hu Shuli steps aside, not down" in ''Associated Press'' (30 January 2018)] *Anyị na-eche mgbe niile na e nwere akụkọ a ga-eme ma anyị anaghị eche, 'ma eleghị anya, gburugburu ebe a kwesịrị ịdị mma'. Anyị na-eche mgbe niile na anyị nwere ike ime ihe ọ bụla anyị chọrọ. Ọ dabere n'ihe anyị na-ebute ụzọ. **Dị ka e kwuru na [https://apnews.com/article/china-censorship-business-international-news-asia-pacific-d1f0e45181c64cd0b1a978842a81affa "AP Interview: Chinese editor Hu Shuli steps aside, not down" in ''Associated Press'' (30 January 2018)] * China nwekwara ụdị nsogbu a ... China nwere 'ụmụ nwanyị na-ejide ọkara elu igwe' okwu mgbanwe mgbanwe - mana ọnọdụ n'ezie, ọnọdụ ụmụ nwanyị n'ezie - echere m na ọ bụ okwu dị omimi. **Na mmegharị #MeToo na China na [https://apnews.com/article/china-censorship-business-international-news-asia-pacific-d1f0e45181c64cd0b1a978842a81affa "AP Interview: Chinese editor Hu Shuli steps aside, not down" in ''Associated Press'' (30 January 2018)] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hu, Shuli}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2ru1d6zpkchkjwvlh74pzo5s7flny7b Lina Higiro 0 4431 16080 2023-10-25T15:49:42Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lina Higiro|Lina Mukashyaka Higiro]]''' (amụrụ na 1979) bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan ma bụrụkwa onye isi oche nke ụlọ akụ NCBA na Rwanda kemgbe July 2018. ==Okwu okwuru== * Obi dị anyị ụtọ ịbụ akụkụ nke obodo Nyabugogo na Kayonza ma na-atụ anya ikere òkè dị mkpa n'inye ndị obodo ihe ngwọta ego nke ụwa. Dịka akụkụ nke atụmatụ NCBA nke ịkwalite netwọk ahịa anyị, anyị kwenyere n'iweta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lina Higiro|Lina Mukashyaka Higiro]]''' (amụrụ na 1979) bụ nwanyị ọchụnta ego Rwandan ma bụrụkwa onye isi oche nke ụlọ akụ NCBA na Rwanda kemgbe July 2018. ==Okwu okwuru== * Obi dị anyị ụtọ ịbụ akụkụ nke obodo Nyabugogo na Kayonza ma na-atụ anya ikere òkè dị mkpa n'inye ndị obodo ihe ngwọta ego nke ụwa. Dịka akụkụ nke atụmatụ NCBA nke ịkwalite netwọk ahịa anyị, anyị kwenyere n'iweta ọrụ anyị nso na ndị ahịa anyị. ** [https://www.ktpress.rw/2022/03/ncba-bank-rwanda-expands-business-with-two-more-branches/, NCBA Bank Rwanda CEO, Lina Higiro said] (Ktpress, March 04, 2022 * Site na ike ego, nka, njikọta mpaghara na ngwaahịa na ọrụ gbasaa, NCBA Bank Rwanda PLC ka atọrọ ka ọ bụrụ onye isi ahịa na ụlọ ọrụ, azụmaahịa, ego akụ na ụba na ụlọ akụ dijitalụ n'ime mpaghara ahụ. ** [https://venturesafrica.com/ncba-rwanda-receives-operating-license/, Lina Higiro said that, boldly and distinctly that resonates very well with our customers] (Ventures Africa, January 14, 2020) * Nke a bụ ọnọdụ ebe mmadụ mere ihe kpam kpam n'enweghị omume yana, dịka iwu, onye ọrụ na amụma HR anyị, onye a kwesịrị ịgafewo usoro ịdọ aka ná ntị nke gaara eduga na ọpụpụ ma ọ bụ njedebe siri ike n'ihe gbasara nkewa. ** [https://allafrica.com/stories/202201060164.html, A situation which put me, as a leader, in a place of absolute lack of direction, lack of knowledge, Lina Higiro said] (All Africa, 6 January 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Higiro, Lina}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] qk1hvyqy1anodz2c6oeph73rxeb4k3v Miral Kotb 0 4432 16081 2023-10-25T15:58:14Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} Miral Kotb bụ onye ọchụnta ego na ngalaba mmepe teknụzụ na nka nka. ==Okwu okwuru== * Mgbe ụfọdụ mgbe ị nwere nhọrọ na-eme ka ọ sie ike karị. Ma mgbe m matara na o nweghị ihe ọzọ m ga-eme ma ọ́ bụghị ịlanarị. Ọ bụ mgbe ahụ ka mkpebi m batara. ** [https://www.offthestrip.com/around-town/iluminate-strat-miral-kotb/ Behind The Scenes of iLuminate with Creator Miral Kotb] - 'Off The Strip' 10 February 2022. * M na-e...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Miral Kotb bụ onye ọchụnta ego na ngalaba mmepe teknụzụ na nka nka. ==Okwu okwuru== * Mgbe ụfọdụ mgbe ị nwere nhọrọ na-eme ka ọ sie ike karị. Ma mgbe m matara na o nweghị ihe ọzọ m ga-eme ma ọ́ bụghị ịlanarị. Ọ bụ mgbe ahụ ka mkpebi m batara. ** [https://www.offthestrip.com/around-town/iluminate-strat-miral-kotb/ Behind The Scenes of iLuminate with Creator Miral Kotb] - 'Off The Strip' 10 February 2022. * M na-ekwu mgbe niile - ka obi abụọ gị niile mee tupu ịmee. Ozugbo ị kwadoro ịchụso ihe, elela anya azụ. ** [https://mystorylounge.com/create-and-light-up-the-world-miral-kotb/ Dance And Light Up The World – Miral Kotb] - 'My Story Lounge' 18 December 2021. ==Njiko Mpuga== * [https://wonderwomentech.com/speaker/miral-kotb/ Wonder Women Tech website] * [https://www.aaespeakers.com/keynote-speakers/miral-kotb AAE Speakers website] {{DEFAULTSORT:Kotb, Miral}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ko6mnbevo717h4n72ap92vlh2r6whv0 Lois Auta 0 4433 16082 2023-10-25T16:07:04Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lois Auta|Lois Auta]]'''(amụrụ 29 Eprel 1980) bụ onye nchoputa na onye isi ọrụ na Cedar Seed Foundation, otu na-akwalite ntinye aka nke ụmụ nwanyị nwere nkwarụ na mmepe dabere na ikike mmadụ na Nigeria. Ọ na-elekwasị anya na iwu gụnyere maka ndị nwere nkwarụ. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịrịọ ndị nwere nkwarụ ka ha nabata ọnọdụ ha ma kwere na onwe ha na ọ dịghị nkwụsị ha, ma ọ bụrụ na ha egb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lois Auta|Lois Auta]]'''(amụrụ 29 Eprel 1980) bụ onye nchoputa na onye isi ọrụ na Cedar Seed Foundation, otu na-akwalite ntinye aka nke ụmụ nwanyị nwere nkwarụ na mmepe dabere na ikike mmadụ na Nigeria. Ọ na-elekwasị anya na iwu gụnyere maka ndị nwere nkwarụ. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịrịọ ndị nwere nkwarụ ka ha nabata ọnọdụ ha ma kwere na onwe ha na ọ dịghị nkwụsị ha, ma ọ bụrụ na ha egbochighị onwe ha na àgwà ọjọọ na ọmịiko onwe onye. ** [https://guardian.ng/sunday-magazine/auta-disability-is-blessing-in-disguise/ Advice to people with disabilities] (14 August 2016) * Anyị chọrọ iwu nwere ike ịkwado anyị n'obodo anyị ma nyere ụmụ anyị aka. ** [https://sundiatapost.com/persons-with-disability-want-quick-passage-of-bill/ Persons With Disability Want Quick Passage Of Bill] (28 March 2017) * Anyị nwere ikike ịnweta ọrụ, ahụike na agụmakwụkwọ na anyị nwere ike ime nke ọma ma ọ bụrụ na akwadoro, agbamume na kwadebere anyị ** [https://nnn.ng/byline/agbeja-gabriel/page/39/ Canvassing job opportunities for persons with disabilities when she paid a courtesy visit to Dr Ogbonnaya Onu] (29 August 2017) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Auta, Lois}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1mabk6br3fcobjy0w7zw3epw8mxkkkd Martha Raye 0 4434 16094 16093 2023-10-26T00:24:16Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Martha Raye entertaining troops crop.jpg|thumb|right]] ''[[W:Martha Raye|Martha Raye]]'' (Ọgọst 27, 1916 - Ọktoba 19, 1994) bụ onye onye na-emepụta ihe nkiri na-atọ ọchị na onye na-abụ abụ na Amerika. === Okwu Ndị O Kwuru === * Jụọ nwa agbọghọ ọ bụla ihe ga-akara ya mma karịa ịma mma, ọ ga-ekwu n'ọ bụ ịma mma karịa ** Kà esi dee ya na Susan Horowitz: "Queens of comedy: Lucille Ball, Phyllis Diller, Carol Burnett, Joan Rivers" p. 128 [http://books.google.co.uk/books?id=X77jSHAkKnMC&pg=PA128&lpg=PA128&dq=%22Ask+any+girl+what+she'd+rather+be+than+beautiful,+and+she'll+say+more+beautiful.%22&source=bl&ots=AzUsYOZJ2m&sig=QQAYhtyJb5NBPdpOSJdI_ZlKmLc&hl=en&sa=X&ei=2U8sT9rgAeaj0QXH-tysCA&ved=0CCEQ6AEwAA#v=onepage&q=%22Ask%20any%20girl%20what%20she'd%20rather%20be%20than%20beautiful%2C%20and%20she'll%20say%20more%20beautiful.%22&f=false] * Otu akwụkwọ kwuru na m bụ onye Katọlik, nke ọzọ asị na abụ m onye Juu. Echere m na nke ahụ dabara adaba n'ihi na dịka onye Metọdist echere m na m agaghị ekpebisi ike oge ụfọdụ. ** Dịka esi kwuo ya na Jane Maddern Pittrone: ''Take It from the Big Mouth: The Life of Martha Raye'', p. 216 * Abụ m onye Republican n'ihi na m kwenyere n'usoro iwu, ike na nchekwa mba, oke ọchịchị, nnwere onwe onye ọ bụla, na ọrụ onwe onye dịka ntọala siri ike maka ọchịchị America. Ha na-eme ka mkpebi siri ike na United States bụ obodo kachasị ukwuu n'ụwa na anyị niile nwere ike inwe ekele ebighi ebi nye ndị nna anyị tọrọ ntọala maka ọmarịcha ihe nketa ha hapụrụ anyị taa. ** Dịka esi kwuo ya na Jane Maddern Pittrone: ''Take It from the Big Mouth: The Life of Martha Raye'', p. 220 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Raye, Martha}} [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:Comedians from the United States]] [[Category:Singers from the United States]] [[Category:Women singers]] [[Category:Methodists from the United States]] [[Category:People from Montana]] [[Category:1916 births]] [[Category:1994 deaths]] [[Category:Presidential Medal of Freedom recipients]] * [[q: Raye Martha|Raye Martha]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Raye Martha|Raye Martha]] na Wikipidia Igbo 3s68u33hbj8vkntyj8zgwum3igtvr27 Hattie McDaniel 0 4435 16110 16109 2023-10-26T01:57:42Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru Gbasara McDaniel */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Studio publicity Hattie McDaniel.jpg|thumb|Hattie McDaniel n'afọ 1939]] ''[[w:Hattie McDaniel | Hattie McDaniel]] '' (June 10, 1893 - Ọktoba 26, 1952) bụụrụ onye na-emepụta ihe nkiri, onye na-ede ma na-agụkwa egwú nakwa onye mkpaọchị nke mba Amerika. Maka ọrụ ya dịka Mammy na ihe nkiri ''[[w:Gone With the Wind |Gone With the Wind]]'' n'afọ 1939, o ritere [[w:Academy Award for Best Supporting Actress|Academy Award for Best Supporting Actress]], bụrụ onye [[w:African-American |African-American]] nke mbụ ritere [[w:Academy Awards|Oscar Award]]. O nwere kpakpando abụọ na [[w: Hollywood Walk of Fame | Hollywood Walk of Fame]], ewebatakwara ya na [[w:Black Filmmakers Hall of Fame|Black Filmmakers Hall of Fame]] n'afọ 1975, na n'afọ 2006 ọ ghọrọ onye mbụ ritere Black Oscar nke ejiri [[w:Postage Stamps and Postal History of the United States|U.S. Postage Stamp]] kwanyere ùgwù. N'afọ 2010, a kpọbatara ya na [[w:Colorado Women's Hall of Fame|Colorado Women's Hall of Fame]]. Na mgbakwunye n'ime ihe nkiri, McDaniel dekọtara egwú ịhụnanya dị iri na isii n'ọnụ ọgụ (blues) n'etiti 1926 na 1929 ma bụrụ onye ama ama na redio nakwa telivishọn; ọ bụ nwanyị ojii mbụ gụrụ egwu na redio na mba Amerika. === Okwu Ndị O Kwuru === * Ihe ga-amasị m bụ akpati-ozu na shroud na-acha ọcha; gardenias na-acha ọcha na ntutu m na n'aka m, yana akwa mkpuchi oyi gardenia (gardenia blanket) na-acha ọcha na ohiri isi eji okooko osisi Rose na-acha uhie uhie mee. [https://www.oprahdaily.com/entertainment/tv-movies/a32366059/hattie-mcdaniel-facts-true-story] Hattie n'okwụ ya maka olili ya n'afọ 1952. * Ọ ga-akara m mma ikpa àgwà n'egwuregwu kà nwa odibo karịa ịbụ otu. ** [https://www.smithsonianmag.com/smart-news/what-hattie-mcdaniel-said-about-her-oscar-winning-career-playing-racial-stereotypes-180963575 Frequent response]Na nzaghachi ya na nkatọ akatọrọ ya n'o mere ihe kpatara ịkpa ókè nke agbụrụ n'egwuregwu ndị o so mee * O meela ka m dị umeala nke ukwuu, m ga-ejidekwa ya mgbe niile dịka ihe mgba ọkụ maka ihe ọ bụla m nwere ike ime n'ọdịnihu. Enwere m olileanya site n'obi dị ọcha na m ga-abụ ihe nkwanye ùgwù nye agbụrụ m na ụlọ ọrụ ihe nkiri. [https://ew.com/oscars/2018/02/22/hattie-mcdaniel-first-black-oscar-winner-legacy while receiving] Ihe nrite Best Supporting Actress Award ya na 12th Academy Awards nke 1940 maka ọrụ ya n'ihe nkiri''[[w:Gone with the Wind (film)|Gone with the Wind]]''. * Amaara m na m nwere ike ịbụ abụ nakwa ịgba egwu...nne m na-enye m nickel mgbe ụfọdụ ka m kwụsị. ** [https://www.oprahdaily.com/entertainment/tv-movies/a32366059/hattie-mcdaniel-facts-true-story] Hattie na-ekwu maka òtù ọ siri chọọ ịbụ onye na-emepụta ihe nkiri kemgbe o jị bụrụ nwata === Okwu Ndị O Kwuru Gbasara McDaniel === * Echere m na o nwere nnọọ olileanya, ọ chọkwaara ịkọrọ ndị ọzọ ihe ịga nke ọma ahụ. Ọ kwadoro ezinụlọ, ndị enyi. Ndị mmadụ na-ekwu banyere otú ndị mmadụ ga-esi na-abịakwute ya o wee nye ha ego o nwere, ya mere ọ na-emesapụ aka n'ụzọ dị otú ahụ. [https://www.oprahdaily.com/entertainment/tv-movies/a32366059/hattie-mcdaniel-facts-true-story] Watts gwara NPR maka onye omere ahụ n'afọ 2005 * Ọ bụ onye ọ̀gụ́-egwu nke ji arụ ọrụ guzogide ọchịchị ndị ọcha - ruokwa mgbe ọ na-esonye na azụmaahịa ihe ngosi ndị ọcha. ** [https://ew.com/oscars/2018/02/22/hattie-mcdaniel-first-black-oscar-winner-legacy] historian Jill Watts kọwara onye omere ahụ n'afọ 2018. * Ha ekwedịghị ka ọ banye n’ụlọ igosi ihe nkiri ruo ozugbo o nwetara ihe nrite ahụ. Mmadụ bịara n’èzí kpọbata ya n’ụlọ ezumezu. E kweghịkwa ka ọ nọrọ n'ebe ahụ. ** [https://www.justjared.com/2020/06/16/queen-latifah-speaks-out-about-gone-with-the-wind-hattie-mcdaniel-in-new-interview] Queen latifah n'ikọwa ihe ntaramahụhụ onye omere ahụ gabigara mgbe Ọ chọrọ ịnata ihe nrite Oscar award. * Ọ tụrụrịị anya na ọ ga-arụ ọrụ ga-agbasa áhà ya, o wee gwa ndị nta akụkọ na ya na-atụ anya na ọ ga-abịa, ma ọ pụtaghị ma ọlị. Na n'elu ya, ọmagide ya kà ọnya n'ụdị n'etiti Ụlọ ọrụ mmepụta ihe nkiri ndị ọcha (Hollywood) na mgbe ahụ obodo African-American ya. Ọ na-alụso nke ahụ kà ọgụ mgbe niile na, na-achọ nguzozi, na-aga n'ihu na-ejere obodo ozi ma n'otu oge ahụ ijere ebumnuche ya ozi, nke bụ ịga n'ihu na n'ụlọ ọrụ imepụta ije nkiri ndị ọcha (Hollywood), nke ọnụ ahịa ya dị oke egwu. Ọ bụ nnukwu ọnụ ahịa onwe onye ọ ga-akwụ. ** [https://womenandhollywood.com/biopic-about-oscar-winning-actress-hattie-mcdaniel-in-the-works-942971db40a] Watts n'okwụ ya maka ebumnuche omere ahụ n'afọ 2018. === Njikọ Mpụga === {{wikipedia}} {{Commons|File:Studio publicity Hattie McDaniel.jpg}} {{DEFAULTSORT:McDaniel,Hattie}} [[Category:1893 births]] [[Category:1952 deaths]] [[Category:African Americans]] [[Category:Academy Award winners]] [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:Comedians from the United States]] [[Category:Singer-songwriters from the United States]] [[Category:Women singers]] [[Category:Blues singers]] [[Category:Radio personalities]] [[Category:Women born before the 20th century]] [[Category:People from Wichita]] n4o2teri684atrvvgsrjlkrbk6uh2fc Josephine Oppong Yeboah 0 4436 16111 2023-10-26T05:53:14Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Josephine Oppong Yeboah|Josephine Oppong Yeboah]]''' (amuru June 19, 1979) bu onye nta akuko mgbasa ozi nke Ghana, onye na-akwado okike na arịlịka akụkọ. Ugbu a ọ bụ nnukwu arịlịka akụkọ, onye na-emepụta ihe, onye nta akụkọ ukwu na onye nchịkọta akụkọ / onye nhazi mpaghara na Metro TV Ghana. == Okwu okwu == *'''Mgbe ụmụ nwanyị na-ahụ maka mgbasa ozi - ndị ghọtara nsogbu ụmụ nwanyị nke ọma - nwere mm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Josephine Oppong Yeboah|Josephine Oppong Yeboah]]''' (amuru June 19, 1979) bu onye nta akuko mgbasa ozi nke Ghana, onye na-akwado okike na arịlịka akụkọ. Ugbu a ọ bụ nnukwu arịlịka akụkọ, onye na-emepụta ihe, onye nta akụkọ ukwu na onye nchịkọta akụkọ / onye nhazi mpaghara na Metro TV Ghana. == Okwu okwu == *'''Mgbe ụmụ nwanyị na-ahụ maka mgbasa ozi - ndị ghọtara nsogbu ụmụ nwanyị nke ọma - nwere mmasị n'ịkọwapụta ihe ịma aka nke ụmụ nwanyị na ọha mmadụ, ọ ga-enye aka n'ịkwado otu ihe ahụ''' ** [https://newsghana.com.gh/josephine-oppong-yeboah-urges-media-to-promote-gender-equality/"Josephine Oppong-Yeboah na-agba ndị mgbasa ozi ume ka ha kwalite nha anya nwoke na nwanyị"] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] m8xcuvyt0tp8ek5ciq4gvt260e93lw4 Joyce Ababio 0 4437 16112 2023-10-26T05:55:17Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Joyce Ababio|Joyce Ababio]]'''bụ onye mmebe ejiji nke Ghana. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke JACCD Design Institute Africa. == Okwu okwu == *'''Ọ dị mkpa ịmụta ka ị ga-esi kwali onwe gị ma bilie n'ihi na na Ghana, ọ bụrụ na i mee otu nzọụkwụ, ọ na-eme ka ị laghachi azụ nzọụkwụ atọ mana nke ahụ abụghị ihe kpatara ịghara ịchụso ọchịchọ gị, ya mere nọgide na-eme ya ruo mgbe ị ga-agh...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Joyce Ababio|Joyce Ababio]]'''bụ onye mmebe ejiji nke Ghana. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke JACCD Design Institute Africa. == Okwu okwu == *'''Ọ dị mkpa ịmụta ka ị ga-esi kwali onwe gị ma bilie n'ihi na na Ghana, ọ bụrụ na i mee otu nzọụkwụ, ọ na-eme ka ị laghachi azụ nzọụkwụ atọ mana nke ahụ abụghị ihe kpatara ịghara ịchụso ọchịchọ gị, ya mere nọgide na-eme ya ruo mgbe ị ga-aghọ. aga nke ọma.'' ** [https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/don-t-give-up-nowhere-cool-joyce-ababio-to-young-designers.html/ "Interview with Graphic Showbiz"] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] r9bczqrt2lljuxvtuzsq6mabxaqi7rm Kokui Selormey Hanson 0 4438 16113 2023-10-26T05:58:13Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Kokui Selormey Hanson | Kokui Selormey Hanson]]''' (amụrụ 4 Nọvemba 1978) bụ agwa mgbasa ozi Ghana, onye nta akụkọ, onye nta akụkọ mgbasa ozi, onye nrụpụta, onye mmemme, onye na-agụ egwú na onye ọchụnta ego. == Okwu okwu == * ''Enwere m obi ụtọ na ụbọchị ọ bụla na-eweta ihe ịma aka ọhụrụ na ohere ọhụrụ ka m nwee mmetụta dị mma na obodo anyị site na mmemme flagship nke ụtụtụ a.'' **[https:...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Kokui Selormey Hanson | Kokui Selormey Hanson]]''' (amụrụ 4 Nọvemba 1978) bụ agwa mgbasa ozi Ghana, onye nta akụkọ, onye nta akụkọ mgbasa ozi, onye nrụpụta, onye mmemme, onye na-agụ egwú na onye ọchụnta ego. == Okwu okwu == * ''Enwere m obi ụtọ na ụbọchị ọ bụla na-eweta ihe ịma aka ọhụrụ na ohere ọhụrụ ka m nwee mmetụta dị mma na obodo anyị site na mmemme flagship nke ụtụtụ a.'' **[https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/kokui-selormey-keeps-enchanting-viewers.html/ "Kokui Selormey; Na-eme ka ndị na-ekiri ihe na-atọ ụtọ"], Arku Jasmine, '' Akụkọ Showbiz ", Julaị 13, 2013. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] hwkiiu0fnygtsupuvfgoupv1ztmwrwa Kuukua Eshun 0 4439 16115 16114 2023-10-26T06:00:35Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Kuukua Eshun|Kuukua Eshun]]''' (May 18, 1994) bụ onye isi ihe nkiri, onye na-ese ihe na onye ode akwụkwọ onye Ghana-American. Kuukua na-akwalite mmata banyere ihe gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ahụike uche site na ederede na ihe nkiri ya. == Okwu okwu == * ''M na-egbuke egbuke agba na ngwakọta nke okpomọkụ okooko osisi. Enwere m mmetụta ma mejupụta mmetụta uche na uri. Ọzọkwa, abụ m nwanyị nke na-enye onwe m ohere itolite site na inwe mmetụta na ihe niile zuru oke.'' * ''A bụ m onye isi nwanyị nwere olu, nrọ, akụkọ ịkọ na ikike ịkọ ha. Ihe na-akpali m bụ na e ji onyinye gọzie m na n'ihi nke ahụ, m ga-eje ije na ibi ndụ m n'ebumnobi.'' ** [https://thebftonline.com/2021/05/01/kuukua-eshun-an-extraordinary-creative-mind/ "Kuukua Eshun, uche okike pụrụ iche"], '' kọlụm Chris Koney '' (Mee 1) , 2021) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 82rz471isl8x8wazg56n5ne7rhs1vgg Priscilla kolibea Mante 0 4440 16116 2023-10-26T06:06:11Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[W:Priscilla kolibea Mante|Priscilla Kolibea Mante]]''' bụ onye Ghana neuropharmacologist, onye nyocha na onye nkuzi sitere na Mahadum Sayensị na Nkà na ụzụ Kwame Nkrumah, nke dabere ugbu a na ogige Kumasi. Ọrụ nyocha ya na-elekwasị anya n'ihe ndị ọzọ sitere na osisi. nhọrọ ọgwụgwọ iji jikwaa Akwụkwụ na-eguzogide ọgwụ yana ọrịa neurocysticercosis nke okpomọkụ na-eleghara anya. == Okwu okwu == * Mgbe ụfọd...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Priscilla kolibea Mante|Priscilla Kolibea Mante]]''' bụ onye Ghana neuropharmacologist, onye nyocha na onye nkuzi sitere na Mahadum Sayensị na Nkà na ụzụ Kwame Nkrumah, nke dabere ugbu a na ogige Kumasi. Ọrụ nyocha ya na-elekwasị anya n'ihe ndị ọzọ sitere na osisi. nhọrọ ọgwụgwọ iji jikwaa Akwụkwụ na-eguzogide ọgwụ yana ọrịa neurocysticercosis nke okpomọkụ na-eleghara anya. == Okwu okwu == * Mgbe ụfọdụ ọ dị mkpa ijide onye ọrụ gị aka ma duzie ha maka ohere ha na-amabughị. **[https://afrotech.com/priscilla-kolibea-mante]Okwu Priscilla n'oge a na-agba ajụjụ ọnụ. * Ụwa ga-enye anyị ohere. Ka ụmụ nwanyị na-agbasiwanye ike maka ọrụ ndị agadi, otú ahụ ka ọ ga-esikwu ike ileghara ha anya." **[https://onthedotwoman.com/woman/dr-priscilla-kolibea-mante] Priscilla na-ekwu maka ụmụ nwanyị inweta ọrụ na elegharaghị ya anya. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mante,Priscilla Kolibea}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 27vnvf04hyjvvzjhn2juwmvn0c5s83l Marian Ewurama Addy 0 4441 16118 16117 2023-10-26T06:14:18Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Marian Ewurama Addy|Marian Ewurama Addy]]'''(née Cole; 7 February 1942 – 14 Jenuarị 2014) bụ onye [[w:Ghanaịa|Ghanaịa]] biochemist na onye ọbịa mbụ nke National Science and Maths Quiz. == Okwu okwu == *''Anyị ahapụla ihe ndị ahụ anyị kwesịrị ime, meekwa ihe ndị anyị na-ekwesịghị ime.'' **Kwadwo Osseo-Asare, "[http://aqueousol.blogspot.com/2009/06/if-i-educate-girl-part-ii.html Ọ bụrụ na ị na-akụziri nwa agbọghọ, Nkeji II]", ''AqueouSolutions.", June 28, 2009. * ''Agụmakwụkwọ bụ agha megide amaghị ama. Nkụzi sayensị dị mma adịghị ọnụ ala. Ọ bụrụ na anyị ejiri nlezianya mụọ sayensị, anyị kwesịrị ịkpọsa agha na amaghị ama ma nye ihe ndị dị mkpa iji lụso ya ọgụ. ** Kwadwo Osseo-Asare, "[http://aqueousol.blogspot.com/2009/06/if-you-educate-girl-part-ii.html Ọ bụrụ na ị na-akụziri nwa agbọghọ, Part II]", ''AqueouSolutions",June 28, 2009. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mbpk3aw5h0h1p9spfy7n753xs6pgjnw Menaye Donkor 0 4442 16119 2023-10-26T06:17:21Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Menaye Donkor|Menaye Donkor]]''' (amụrụ 20 Maachị 1981) bụ nwanyị Ghana nke ọchụnta ego amụrụ na Canada, onye ọchụnta ego na onye enyemaka. == Okwu okwu == * Enwere m oke mpako na obi ụtọ ịkpọsa ọrụ m dị ka onye isi mba ọhụrụ maka Miss Universe Ghana. M ga na-arụsi ọrụ ike na ndị otu m iji hụ na anyị na-eme Ghana mpako. ** onye nchịkwa Pulse-Ghana, [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Menaye Donkor|Menaye Donkor]]''' (amụrụ 20 Maachị 1981) bụ nwanyị Ghana nke ọchụnta ego amụrụ na Canada, onye ọchụnta ego na onye enyemaka. == Okwu okwu == * Enwere m oke mpako na obi ụtọ ịkpọsa ọrụ m dị ka onye isi mba ọhụrụ maka Miss Universe Ghana. M ga na-arụsi ọrụ ike na ndị otu m iji hụ na anyị na-eme Ghana mpako. ** onye nchịkwa Pulse-Ghana, [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/sulley-muntaris-wife-menaye-donkor-wins-right-to-organise-miss-universe-pageant-in/ s850pz0 Menaye Donkor nwetara ikike ịhazi Miss Universe Pageant na Ghana], ''Pulse'', Mee 24, 2017. * Dịka onye nweburu aha, ahụmịhe Miss Universe kụziiri m ọtụtụ ihe ma mee ka m bụrụ nwanyị m bụ taa. Enwere m mmasị nke ukwuu maka iwulite na idowe aha nke Miss Universe Ghana pageant na ọrụ m dị ka onye isi obodo. ** onye nchịkwa Pulse-Ghana, [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/sulley-muntaris-wife-menaye-donkor-wins-right-to-organise-miss-universe-pageant-in/ s850pz0 Menaye Donkor nwetara ikike ịhazi Miss Universe Pageant na Ghana], ''Pulse'', Mee 24, 2017. == Okwu gbasara Donkor == * ''Nwunye m - ọ bụ onye njikwa m, ọ bụ m, ọ bụ onye nchịkwa m, ọ bụ ihe niile m, ọ bụ ihe niile. **[[W:Sulley Muntari|Sulley Muntari]] [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/SportsArchive/Why-Ohemaa-Woyeje-would-have-loved-to-marry-Sulley-Muntari-1805783] *'''Mgbe i meso nwanyị nke ọma, ị na-enweta ụlọ mara mma mgbe niile… nkwanye ugwu bụ isi. Ana m asọpụrụ ya (Menaye) nke ukwuu, ọ na-asọpụrụkwa m. Ndị mmadụ na-ekwu ọtụtụ ihe mana anyị lekwasịrị anya. **[[W:Sulley Muntari|Sulley Muntari]] [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/sulley-muntari-my-husband-is-jealous-and-respectful-menaye-donkor/fn9xzhv] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ldjh86s5wch21w5ev104qnxngsdk1u3 Ernestina Naadu Mills 0 4443 16120 2023-10-26T06:24:36Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ernestina Naadu Mills|Ernestina Naadu Mills]]''', (née ''Botchway''') bụ onye nkuzi na onye Ghana mbụ [[w:First Lady of Ghana | First Lady of Ghana]]. Ọ bụ nwunye onye isi ala [[w:Ghana|Ghana]] [[w: John Atta Mills | John Atta Mills]] (21 Julaị 1944 – 24 Julaị 2012), bụrụkwa onye nnata ihe nrite mmadụ sitere na Health Legend Foundation. == Okwu okwu == *''Itinye ego n'agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị nwere uru ozugbo na ogologo og...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ernestina Naadu Mills|Ernestina Naadu Mills]]''', (née ''Botchway''') bụ onye nkuzi na onye Ghana mbụ [[w:First Lady of Ghana | First Lady of Ghana]]. Ọ bụ nwunye onye isi ala [[w:Ghana|Ghana]] [[w: John Atta Mills | John Atta Mills]] (21 Julaị 1944 – 24 Julaị 2012), bụrụkwa onye nnata ihe nrite mmadụ sitere na Health Legend Foundation. == Okwu okwu == *''Itinye ego n'agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị nwere uru ozugbo na ogologo oge.Ọ bụghị naanị na ọ na-ewulite nkwenye nke ụmụ agbọghọ, ọ na-ewulitekwa ntụkwasị obi onwe onye ma na-enye ha ike itinye onwe ha nke ọma ka ha bụrụ ndị na-arụsi ọrụ ike na iwu obodo," -- "Dị ka onye na-agụ akwụkwọ, ọṅụ m amaghị oke mgbe m hụrụ ka ụmụ agbọghọ na-eme nke ọma." na dị ka First Ladies na atumatu nhazi nke mba anyị dị iche iche, anyị ga-ekpebisi ike na-aga n'ihu na-enyekwu ohere agụmakwụkwọ ụmụ agbọghọ na ọ bụghị nanị na-egbe ọnụ ọchị na ya. **[https://www.myjoyonline.com/investing-in-girl-child-education-is-a-must-mrs-naadu-mills/ " Oriakụ Mills Na-ekwu okwu na Brussels, Belgium"], (12 Eprel 2010) *'''Mụ na di m nwụrụ anwụ hụrụ okwu Chineke n'anya, mgbe ọ nwụsịrị, Bible ka bụ isi iyi kasịnụ nke nkasi obi na agbamume; site n'okwu Chineke, ị nwere ike imeri ihe ịma aka ọ bụla ị na-eche ihu na ndụ ma ọ ga-enyere gị aka iburu ibu ọrụ nke ndụ gị.'' ** [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Dr-Mrs-Naadu-Mills-launches-SHS-Bible-Project-276520 "Mrs Naadu Mills malite SHS Bible Project"], (10 June 2013) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mills, Ernestina Naadu}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jx4opo5nsf9q4cw3rdmufxroh6t82q9 MzGee 0 4444 16121 2023-10-26T06:31:00Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:MzGee|Gloria Akpene Nyarku-Acquah]]'' (nke a na-akpọ ''MzGee''') bụ onye mgbasa ozi Ghana, onye nta akụkọ na onye mgbasa ozi. == Okwu okwu == * ''''Ọ ga-akara m mma ka m daa n'isi karịa ịghọ onye mmepụta ihe ọzọ! Enwetaghị m ebe a dị ka akwụkwọ ikike carbon nke onye ọ bụla ma m mere aha dị ka otu n'ime ndị kasị asọpụrụ na mbara igwe!'' **[https://twitter.com/iammzgee/status/1666049039094231048?s=20"] eweghac...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:MzGee|Gloria Akpene Nyarku-Acquah]]'' (nke a na-akpọ ''MzGee''') bụ onye mgbasa ozi Ghana, onye nta akụkọ na onye mgbasa ozi. == Okwu okwu == * ''''Ọ ga-akara m mma ka m daa n'isi karịa ịghọ onye mmepụta ihe ọzọ! Enwetaghị m ebe a dị ka akwụkwọ ikike carbon nke onye ọ bụla ma m mere aha dị ka otu n'ime ndị kasị asọpụrụ na mbara igwe!'' **[https://twitter.com/iammzgee/status/1666049039094231048?s=20"] eweghachitere 2023-10-06 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category:Ụmụ nwanyị]] 6ooriqbnyb7cg4zhxys4pwiwdqb63zl Chloë Sevigny 0 4445 16122 2023-10-26T08:31:01Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Chloë Stevens Sevigny (amuru na Nọvemba 18, 1974) bu onye omekorita America nke natara nhọpụta Academy Award na nhọpụta Golden Globe maka arụmọrụ ya na ihe nkiri 1999 ụmụ nwoke adịghị akwa. Ọ meriri Golden Globe na 2009 maka arụmọrụ ya na usoro telivishọn Big Love dị ka Nikki Grant ==Okwu okwuru== * Anọwo m na-ajụ ajụjụ banyere nwoke na nwanyị na mmekọahụ kemgbe m dị afọ iri na ụma, emekwara m nnwale ụf...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Chloë Stevens Sevigny (amuru na Nọvemba 18, 1974) bu onye omekorita America nke natara nhọpụta Academy Award na nhọpụta Golden Globe maka arụmọrụ ya na ihe nkiri 1999 ụmụ nwoke adịghị akwa. Ọ meriri Golden Globe na 2009 maka arụmọrụ ya na usoro telivishọn Big Love dị ka Nikki Grant ==Okwu okwuru== * Anọwo m na-ajụ ajụjụ banyere nwoke na nwanyị na mmekọahụ kemgbe m dị afọ iri na ụma, emekwara m nnwale ụfọdụ. ** [http://www.nationalledger.com/cgi-bin/artman/exec/view.cgi?archive=6&num=9928 "Angelina Jolie n'elu Bi-Sexual Scorecard"] site Jennifer Cox, The National Ledger ([2006-11-18]) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sevigny,Chloë}} [[Category:ụmụ nwanyị]] b6m5nl691yrcj9xkradphlape1g1cgt Christian Serratos P 0 4446 16123 2023-10-26T08:51:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Christian Marie Serratos (amụrụ 21 Septemba 1990) bụ onye omere America nke na-egwu Rosita Espinosa na usoro TV The Walking Dead. A makwaara ya maka ịkpọ Suzie Crabgrass na Ned's Declassified School Survival Guide na Angela Weber na Twilight Saga. ==Okwu okwuru== * M na-emegidekarị igbu mmadụ, iri nri, iyi ozu. ** [https://www.peta.org.uk/media/news-releases/new-moon-star-christian-serratos-bring-new-blood-to-peta-campaign-against-fur/ "Ọhụr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Christian Marie Serratos (amụrụ 21 Septemba 1990) bụ onye omere America nke na-egwu Rosita Espinosa na usoro TV The Walking Dead. A makwaara ya maka ịkpọ Suzie Crabgrass na Ned's Declassified School Survival Guide na Angela Weber na Twilight Saga. ==Okwu okwuru== * M na-emegidekarị igbu mmadụ, iri nri, iyi ozu. ** [https://www.peta.org.uk/media/news-releases/new-moon-star-christian-serratos-bring-new-blood-to-peta-campaign-against-fur/ "Ọhụrụ ọnwa ọhụrụ Star Christian Serratos na-eweta ọbara ọhụrụ na mgbasa ozi PETA megide ajị anụ], ajụjụ ọnụ Ndị mmadụ maka ọgwụgwọ anụmanụ | PETA (10 November 2009). * Mgbe m kwụsịrị iri anụ, achọpụtara m na ọ na-adịrị m mfe ilekwasị anya n’ihe, obi na-adịkwa m ụtọ na m bụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. … Enwere m ọtụtụ ihe mere m ga-eji na-aga onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ Anọ m na-eri anụ ma amaghị ka o si metụta ahụike m…. Enwere m mmetụta nke ọma ma na-egbukepụ egbukepụ na ọkụ, ma enwere m ume karịa…. Ọ bụụrụ m nnukwu ihe, ịbụ onye hụrụ anụmanụ n'anya, na m ghọtara ihe m na-eri, na anaghị m ekewapụ onwe m, sịnụ, anụmanụ m, anụ ụlọ m. ** [https://www.peta.org.uk/media/news-releases/twilight-star-hits-graveyard-in-sexy-dark-peta-ad/" 'Twilight' Kpakpando kụrụ ili ozu na sexy, gbara ọchịchịrị PETA Ad"], N'ajụjụ ọnụ PETA (November 2012). Anọ m na-eche n'ezie ruo mgbe m gbara afọ 18 ka m wee nwee ike iji PETA mee [gba ọtọ]. Ọ bụ ihe na-amasị m mgbe m dị obere. M nọ na-akụziri mama m na nwanne m nwaanyị, na-agbakwa ọtụtụ mmadụ ume ka ha ghara iri anụ na ihe kpatara ya. Akwụkwọ mmado ahụ bụ ihe na-etu m ọnụ nke m mere iji kwalite mmata maka ihe m kwenyere na ọ bụ otu n'ime oge mpako m. ** [https://uk.askmen.com/hermanos/success/christian-serratos-interview.html "Ajụjụ Ndị Kraịst Serratos"], gbara ajụjụ ọnụ {{w|AskMen}} (26 Maachị 2014). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:P,Christian Serratos}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tf3iwiye8cr4acqptkpj0heusr13am5 Jane Fonda 0 4447 16149 16147 2023-10-26T13:31:42Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Jane Fonda Cannes 2015.jpg|thumb|right|Jane Fonda in 2015]] ''[[w:Jane Fonda | Jane Seymour Fonda]]'' (amụrụ na Disemba 21, 1937) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika nwetara ihe nrite Academy Award, onye a na-elere elere, onye ode akwụkwọ, onye nrụpụta na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. === Okwu Ndị O Kwuru === * Kedu ka ọ ga-esi amasị gị inwe [[w:Nna | Nna]] nke na-adịwanye obere nwa obere nwa kwa afọ? Ị ghọtara ihe nke ahụ nwere ike ime [[w:Women|nwanyị]]? ** Jane gaara abụ kpakpando ọbụlagodi dịka ọkpụ-ụzụ.Associated Press/''Daytona Beach Morning Journal'', 30 June 1963 [http://news.google.com/newspapers?id=230eAAAAIBAJ&sjid=OcoEAAAAIBAJ&pg=3114,5294465&dq=the-institution-of-marriage-is-obsolete+fonda&hl=en] * Ịbụ ada [[w:|Henry Fonda]] mere ka m malite. Ma o meghị ka m na-arụ ọrụ. ** Jane gaara abụ kpakpando ọbụlagodi dịka ọkpụ-ụzụ. Associated Press/''Daytona Beach Morning Journal'', 30 June 1963 [http://news.google.com/newspapers?id=230eAAAAIBAJ&sjid=OcoEAAAAIBAJ&pg=3114,5294465&dq=the-institution-of-marriage-is-obsolete+fonda&hl=en] * Nhiwere ahụ bụ [w:|alụmalụ di na nwunye]] bụ ihe merela ochie. ** Jane gaara abụ kpakpando ọbụlagodi dịka ọkpụ-ụzụ. Associated Press/''Daytona Beach Morning Journal'', 30 June 1963 [http://news.google.com/newspapers?id=230eAAAAIBAJ&sjid=OcoEAAAAIBAJ&pg=3114,5294465&dq=the-institution-of-marriage-is-obsolete+fonda&hl=en] * A ñụrụ m ya dịka iyi na agaghị m alụ di ruokwa mgbe mmadụ gwara m otu ezigbo ihe kpatara m ga-eji mee ya. Ọ dịghị onye mechara mee - ma alụrụ m di n'agbanyeghị ** Nke ọ gwara Redbook Magazine, dịka Harold V. Cohen siri dee maka ya, At Random, ''Pittsburgh Post-Gazette'', 22 July 1969 [http://news.google.com/newspapers?id=UMpRAAAAIBAJ&sjid=D20DAAAAIBAJ&pg=7053,3057856] * N'obodo a naanị ụzọ òtù [[w:|ndị dị nta n'ọnụ ọgụ]] nwere ike isi mee ihe ọ bụla bụ ime obere mkpọtụ. ** Dịka esi dee ya na Women in the News, Associated Press/''Gadsden Times'', 15 March 1970.[http://news.google.com/newspapers?id=BhIpAAAAIBAJ&sjid=mNYEAAAAIBAJ&pg=1902,1282871] * Ọ bụ ọnọdụ na-ezighị ezi, n'ihi ya, ị nwere ike ime otu n'ime ihe abụọ: dị nnọọ mechie, nke bụ ihe m na-adịghị mfe, ma ọ bụ dị nnọọ ịmụta ihe jọgburu onwe ya otutu ngwa ngwa, nke bụ ihe m gbalịrị ime. ** Leo Lerman, Jane Fonda na-ekwu maka ịkwụ okwu abụọ maọbu karịa n'enweghị njikọ ọbụla n'etiti ha, 1971, kwuru n'ịtụ aka na mmeghachi omume mgbasa ozi maka mmụta ọ mụtara gbasara ihe ndị India. * Ekwenyere m na anyị enweghị ike ịdị ndụ dịka [[w:Democracy | mba na-eso ụkpụrụ ọchịchị onye kwuo uche ya]] mgbe anyị na-akwado onye dị ka [[w:Nguyễn Văn Thiệu | Thieu]] na Saigon, onye tinyeworo mmadụ [[w:|ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] narị puku atọ n'ụlọ mkpọrọ n'ihi na ha ' kwuru okwu kwunyere udo. Ekwetaghị m na mgbe [[w:Republican Party (United States)|Republican Party]] [[w:Watergate scandal | na-emebi isi ụlọ ọrụ Democratic Party]], nke ahụ na-emebi ọchịchị onye kwuo uche ya. Ụdị ihe ndị a ka m na-ekwu megide. Nke ahụ apụtaghị na m bụ [[w:Communism|Communist]]. ** Ajụjụ ọnụ Phil Donahue gbara ya n'afọ 1972 * Mmeri pụtara ụdịrị ákàrà nkwado gaa n'ịrụ nke nhiwere Na-enye. Nke pụtara na ndị mmadụ ga-anabata m ngwa ngwa karịa, nwekwaa ike òtù ha sị atụ m ụjọ ebelata, mụ na ndị ọzọ n'eweeli ólú anyị ịkwụ okwu. **Mgbe o ritere ihe nrite Academy Award for Best Actress. Okwu ekwuru ekwu nke izu ụka a. The Associated Press/''Reading Eagle'', 16 April 1972 [http://news.google.com/newspapers?id=AgkrAAAAIBAJ&sjid=qpkFAAAAIBAJ&pg=6286,3330743] * Iji bụrụ [[w:Revolution | onye na-akpata mgbanwe]] ị ga-abụrịrị [[w:mmadụ|mmadụ]]. Ị ga-eche banyere ndị na-enweghị ike. ** ''Newsweek'', 1977, na-ekwu maka [[Jean-Luc Godard]]. The ihe ekwuru ekwu a na-aga n'ihu: "Godard nwere nlelị maka ndị mmadụ, nlelị maka mgbakwunye. Ọ ga-amasị m mụ na onye nkwenye ya dị nnọọ iche ịrụ ọrụ ma ọ bụrụ na ha nwere uche mmadụ na mmetụta mmadụ n'ebe ndị ọrụ ha nọ ". * Ọ na-ewute m na e jikọtara mụ na ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị...Ekwenyeereghị m ya n'okwu ọbụla ma ncha, site n'ala ala mkpịsị ụkwụ m. ** Na [[Vanessa Redgrave]], nke ''Spartanburg Herald-Journal'' kọrọ, 28 Disemba 1979. [http://news.google.com/newspapers?id=VW0sAAAAAIBAJ&sjid=y80EAAAAIBAJ&pg=2069,7100074] * A naghị agbaghara ụmụ nwanyị maka ịka nká. Ahịrị mgbapụ-iche nke [[w:Robert_Redford|Robert Redford]] bụ mfịkọta anụ ahụ m maka ime ochie. ** Michael Perry. Jane nwere mfịkœ anụ ahụ mana Fonda onwe ya ugbu a. ''Sydney Morning Herald'', 22 Disemba 1985[http://news.google.com/newspapers?id=2a1WAAAAIBAJ&sjid=e-gDAAAAIBAJ&pg=5135,3817429] * Ọ bụghị gbasara otú ị dị, ọ bụ otú ọ dị gị. Enwere m ike ime ihe dị mfe na amara ugbu a na 52 karịa ka m nwere ike mgbe m dị afọ 20. Enwere m ike ịnya igwe kwụ otu ebe 60 kilomita, enwere m ike ijikwa nchekasị, enwere m ụda muscle dị mma. Nke ahụ bụ ihe ọ gbasara. Ọ bụghị maka ịdị gịrịgịrị kama maka ịdị mma ** Ajụjụ ọnụ ekwentị Carol Krucoff kwuru. Ihe mere Jane's Fonda Exercise; arụrụ ọrụ mgbakasị ahụ na ozi ndị ọzọ gbasara ịnọ n'ụdị. "Washington Post", 13 Maachị 1990 == Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fonda, Jane}} [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:Activists from the United States]] [[Category:Political activists]] [[Category:Civil rights activists]] [[Category:Anti-war activists]] [[Category:Women activists]] [[Category:Socialists from the United States]] [[Category:Feminists from the United States]] [[Category:1937 births]] [[Category:Living people]] [[Category:People from New York City]] [[Category:Models from the United States]] [[Category:Film producers from the United States]] [[Category:Academy Award winners]] [[Category:Vassar College alumni]] cdga5xtdtxa02v3busukliwggxob1pv Letitia Wright 0 4448 16139 16132 2023-10-26T13:03:40Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Letitia Michelle Wright|Letitia Michelle Wright]] (amuru 31 October 1993) bu onye omere Guyanese-British. Ọ malitere ọrụ ya site na ọrụ ndị ọbịa na usoro telivishọn Top Boy, Na-abịa, Ịchụ Shadows, Humans, Dọkịta Onye na Black Mirror. Maka nke ikpeazụ, ọ nwetara nhọpụta Primetime Emmy Award. O mechara nwee ọganihu ya maka ọrụ ya na ihe nkiri 2015 Urban Hymn, nke British Academy of Film and Television Arts (BAFTA) kpọrọ Wright n'etiti otu 2015 nke BAFTA Breakthrough Brits. ==Okwu okwuru== *etemeete dị mma. M pụtara, ị nwere ike tụgharịa na-enwe ezigbo mma na-emeso onwe gị, ma o kwesịghị ịbụ ihe ị kwụgidere na-akwado na ịma mma gị ma ọ bụ ihe ị ga-eme iji mee ka ị mara mma. ** [https://www.whatshouldireadnext.com/quotes/authors/letitia-wright] * Ọtụtụ ụmụ agbọghọ ojii nwere mmasị na sayensị, teknụzụ, injinia na mgbakọ na mwepụ. Mana nke ahụ abụghị ihe a na-ahụkarị n'ụdị onye nwere mmasị n'ihe ndị ahụ ** [https://www.feelthewords.com/top-10-letitia-wright-quotes] * Echere m na ịma mma nke iso Chineke na-enwe mmekọrịta bụ na ọ bụghị naanị ikpe ekpere na iche na ihe niile ga-apụ. Ọ bụ usoro ebe ahụ iji nyere gị aka na inyere gị aka. ** [https://www.glamourmagazine.co.uk/article/letitia-wright-black-panther-interview-2022 "Black Panther’s Letitia Wright: ‘I was pulled into the belief that straighter hair was better. Playing Shuri encouraged me to embrace my own beauty with my hair’"]. ''Glamour''. November 11, 2022. * Art bụ ihe gbasara onwe ya, yabụ ndị mmadụ nwere ike ịmasị ya ma ọ bụ ghara ịma gị mana ị ga-adị njikere ịnọrọ nke ahụ. ** [https://www.stylist.co.uk/entertainment/film/letitia-wright-aisha-interview/725978 "Letitia Wright on complex Black female film characters and the sad reality behind new film Aisha"]. ''Stylist''. November 17, 2022. * Iru újú na-abịa dị ka onye ohi n’abalị. Na ị ga-emeri ya. Ị nweghị ike ime onwe gị na ị dị mma ** [https://www.theguardian.com/film/2022/nov/19/black-panther-star-letitia-wright-interview-chadwick-boseman "Black Panther star Letitia Wright: ‘Since Chad died I’m so afraid to lose people’"]. ''The Guardian''. November 19, 2022. * Ị chere na ị nwere oge, nke ahụ bụkwa ihe m mụtara, ihe ndị a na-eme ka ị ghọta na ọ dị mkpa ịgakwuru ndị ị hụrụ n'anya. ** [https://people.com/movies/letitia-wright-is-afraid-to-lose-people-after-chadwick-bosemans-death/ "Letitia Wright Is 'So Afraid to Lose People' After Death of 'Black Panther' Costar Chadwick Boseman"]. ''CBN News''. November 20, 2022. * Achọrọ m ịgba ndị na-eto eto ume. Ị gaghị abụ nwata, ị nwere ike ịbụ afọ ọ bụla, mana achọrọ m ịgba gị ume - onye ọ bụla na-agabiga oge siri ike ... Chineke mere gị na ị dị mkpa. ** [https://www1.cbn.com/cbnnews/entertainment/2022/december/black-panther-star-letitia-wright-reveals-how-christ-transformed-her-life-jesus-worked-for-me "Black Panther Star Letitia Wright Reveals How Christ Transformed Her Life: 'Jesus Worked for Me'"]. ''People''. December 12, 2022. == External links== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wright, Letitia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] frihveucqg869xskrpbeb68z6cbnwb2 Femi Taylor 0 4449 16151 16150 2023-10-26T13:34:21Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Femi Taylor|Femi Taylor]] (amuru Eprel 8, 1961) bu onye Naijiria na-agba egwu na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Oge mbụ nlọghachi nke Jedi wepụtara m chere na ọ nweghị mmetụta dị ukwuu na akụkụ nke Oola yiri ihe na-abaghị uru na ihe nkiri ahụ ọ bụ ezie na mgbe o kwuchara na ọ bụ ihe dị iche n'ihi na ọ na-edozi ebe ahụ maka Princess Leia. Ma nke ugboro abụọ, M ka na-apụghị ikweta na ewu ewu mmetụta ọ nwere na ọha mmadụ, gbakwunyere ọ bụghị naanị anyị ọgbọ kamakwa ndị niile a mụrụ kemgbe mmalite nke Star Wars ruo ugbu a. ** [http://www.lucasfan.com/interviews/femitaylor.html Q&A with Femi Taylor] (January 2, 1999) * Naanị ihe o nyeere m aka mgbe m na-eme egwuregwu bụ na ịgba egwú na-eweta ịdọ aka ná ntị. Ma nkà ndị dị nnọọ iche. Ị na-eji ahụ gị kwupụta ihe ị ga-achọ ikwukọrịta. Ime ya na-ebuga akụkọ site na mkparịta ụka, mmetụta uche bụ ihe achọrọ ka ọ pụta. ** [http://www.thetimewarriors.co.uk/blog/?p=21797 TW na-agwa ọmarịcha Femi Taylor mara mma, Oola sitere na Nlaghachi nke Jedi] (October 28, 2013) * Mgbasa ozi bụ mgbasa ozi na echiche m maka fandom ahụbeghị ka ọ bụ Geekish. Ha na-ekwu ma ọ bụ jiri okwu Geekish a, n'ihi na ha amaghị ihe gbasara fandom, ha na-anụ ya naanị n'aka ndị ọzọ na-amaghị. Ahụla m ọtụtụ ndị na-enweghị atụ bụ ndị na-emegidekarị ịbụ Geeky. Ahụrụ m ndị egwu m niile n'anya, ana m ele ha anya dị ka onwe m ebe agụụ ha bụ Star Wars. ** [http://www.thetimewarriors.co.uk/blog/?p=21797 TW talks to the beautiful and super talented Femi Taylor, Oola from Return of the Jedi] (October 28, 2013) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Taylor, Femi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] mpze0uiv39c535lzvea6w84cf1qe693 Valerie Hobson 0 4450 16153 16152 2023-10-26T13:53:59Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Valerie Hobson|Valerie Hobson]] (14 Eprel 1917 - 13 Nọvemba 1998) bụ onye omere n'ime 1930s ruo 1950s. Ọ bụ nwunye onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain, na mgbe e mesịrị onye ọrụ ebere, John Profumo bụ onye nyere aha ya na ihe omume Profumo. ==Okwu okwuru== * Oge niile agaghị adị ogologo oge ịgwa gị obi ụtọ m nwere na m lụrụ gị. A naghị atụ ọṅụ nanị site n'ihe ndị mara mma: ọmụmụ ụmụ ọhụrụ, abụ nnụnụ ọnụ, ihe ọchị nke ezumike & mdash; lyrical-ịhụnanya dina gị. A ga-achọtakwa ọṅụ ná ntụsara ahụ́ mgbe e kesasịrị ihe mgbu, n'ozi ọma na-esochi ihe ọjọọ, n'ọmụma nke ịbịarukwu nso mgbe ọdachi gasịrị. ** In her 10th Wedding Anniversary letter to her husband [[w:John Profumo|John Profumo]], written in 1964, the year after the [[w:Profumo affair|scandal]] in which his lying to the House of Commons and adultery was revealed. * Ọ dịbeghị mgbe m zutere gị ike gwụrụ m; O nwetụbeghị mgbe m chọrọ gị. Ọ dịghịkwa mgbe ọ bụla, ọbụna otu oge, ejibeghị m gị n'anya n'obi m nile. ** Letter to her husband (1969) * Ịhụnanya dị otú ahụ, nwanyị ọ bụla! Ọ bụrụ na ị nweta ohere, ọ bụrụgodị na ọ nwere ike ịbụ ihe na-agafe agafe; ọ bụrụgodị na oghere ahụ yiri ihe niile mgbe ọ bịara, ọ bụrụgodị na obi na-agbapụta ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọnwụ, ịhụnanya ịhụnanya bara uru, ọ bara uru, ọ bara uru ya niile. ** Writing in 1989, recalling a joint visit to Paris in 1949. ** [https://www.telegraph.co.uk/culture/3655083/Even-if-the-heart-bleeds-almost-to-death-passionate-love-is-worth-it.html David Profumo ''Bringing the House Down''] (John Murray, 2006), serialised in ''[[w:The Daily Telegraph|The Daily Telegraph]]'' (4 September 2006). == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hobson, Valerie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2r4soc45s9vdqq9f7e0jk297ijsmvr7 Maggie Cheung 0 4451 16155 16154 2023-10-26T14:33:13Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Maggie Cheung Man-yuk|Maggie Cheung Man-yuk]] (Chinese: 張曼玉) (amụrụ 20 Septemba 1964) bụ onye na-eme ihe nkiri Hong Kong. N'ịbụ onye tolitere na Hong Kong na Britain, ọ malitere ọrụ ya mgbe ọ dechara nke abụọ na 1983 Miss Hong Kong Pageant. O nwetara ihe ịga nke ọma dị egwu na njedebe 1980s na n'ime mmalite 2000s, tupu ọ kwụsịtụ n'omume na-esochi ọrụ kpakpando ikpeazụ ya na 2004. Ọ na-adịkarịghị eme ngosi ọha ma e wezụga ihe omume ejiji na ememe onyinye. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ihe nkiri na-eme nke ọma, ndị ọzọ chọrọ ka gị na gị rụọ ọrụ. **[https://www.scmp.com/lifestyle/entertainment/article/3181581/maggie-cheung-her-own-words-wong-kar-wai-and-mood-love "Maggie Cheung in her own words, on Wong Kar-wai and In the Mood for Love, marrying Olivier Assayas and being an actress, not just a film star." in ''SCMP''] (2022) * Ọtụtụ ndị mmadụ nwere echiche na-ezighi ezi na nwa agbọghọ mara mma nwere ike ịbụ naanị 'obere ite' na fim. Achọrọ m ka ndị mmadụ were m ọ bụghị naanị ịbụ onye na-eme ihe nkiri, kama ọ bụ onye maara maka ime ihe nkiri. [https://www.scmp.com/lifestyle/entertainment/article/3181581/maggie-cheung-her-own-words-wong-kar-wai-and-mood-love "Maggie Cheung in her own words, on Wong Kar-wai and In the Mood for Love, marrying Olivier Assayas and being an actress, not just a film star." in ''SCMP''] (2022) * Emeela m ụdị edemede ọ bụla, mana ọ masịrị m ịrụ ọrụ na ihe nkiri. Ha na-enye m ohere ime ihe n'ezie. Ihe ọchị na-atọ ụtọ ịrụ ọrụ na ya, mana anaghị m enweta afọ ojuju dị ukwuu n'aka ha. **[https://www.scmp.com/lifestyle/entertainment/article/3181581/maggie-cheung-her-own-words-wong-kar-wai-and-mood-love "Maggie Cheung in her own words, on Wong Kar-wai and In the Mood for Love, marrying Olivier Assayas and being an actress, not just a film star." in ''SCMP''] (2022) *Edere ihe ọchị maka ụmụ nwoke, ụmụ nwanyị na-eguzokwa naanị. Mana mmeghachi omume ndị na-ege ntị na ihe ọchị na-amasị m. Mgbe ha na-achị ọchị, ọ na-adị m mma. Ị naghị enweta ụdị ụtọ ahụ site na ịme ihe nkiri. **[https://www.scmp.com/lifestyle/entertainment/article/3181581/maggie-cheung-her-own-words-wong-kar-wai-and-mood-love "Maggie Cheung in her own words, on Wong Kar-wai and In the Mood for Love, marrying Olivier Assayas and being an actress, not just a film star." in ''SCMP''] (2022) * Enweghị m ihe ọ bụla megidere ihe nkiri azụmahịa, ma ọ bụrụ na ị nọ na fim, [na] ị na-eche na ederede na ihe ọ bụla ọzọ banyere ya enweghị ihe ọ pụtara - ọ bụ mmepụta ọzọ nke onye isi nwere ike ịgbakwunye na ndepụta ya - anaghị m. chere na i kwesịrị ime ya. **[https://www.scmp.com/lifestyle/entertainment/article/3181581/maggie-cheung-her-own-words-wong-kar-wai-and-mood-love "Maggie Cheung in her own words, on Wong Kar-wai and In the Mood for Love, marrying Olivier Assayas and being an actress, not just a film star." in ''SCMP''] (2022) * Nrọ mbụ m bụ ịbụ onye na-edozi isi, mechaa bụrụ onye nlereanya. **[https://www.bfi.org.uk/sight-and-sound/features/im-proud-being-me-maggie-cheung-from-tears-go-irma-vep "“I'm proud of being me”: Maggie Cheung, from As Tears Go By to Irma Vep" in ''British Film Institute''] (2022) * M na-akwụwa aka ọtọ maka ọrụ m, nye onwe m na ndị na-ege m ntị. Anaghị m eme ka à ga-asị na m bụ ihe m na-abụghị. Ma mgbe m na-ekere òkè, m na-enye ya mgbe niile ka m nwere ike. Nke ahụ bụkwa eziokwu. Obi dị m ụtọ na m bụ m. **[https://www.bfi.org.uk/sight-and-sound/features/im-proud-being-me-maggie-cheung-from-tears-go-irma-vep "“I'm proud of being me”: Maggie Cheung, from As Tears Go By to Irma Vep" in ''British Film Institute''] (2022) * Ọ dị mma, echeghị m na mmadụ abụọ dị iche iche nwere ike iji tụnyere, n'ihi na maka m dị ka ị na-ahụ na listi m, m na-arụkọ ọrụ na ọtụtụ ndị nduzi dị iche iche, na ọ dịghị mgbe m na-agbalị iji tụnyere mmadụ abụọ. Echere m na ha bụ ndị mmadụ n'otu n'otu, na n'ihi nzụlite ha na nzụlite ha, ha na-aghọ otú ha si dị, ọ na-emetụtakwa ihe ha chọrọ ikwu na fim, echere m na nke ahụ bụ ihe na-adọrọ mmasị, ịhụ ọdịiche dị na ha. **[https://www.asianconnections.com/item/studiola-s-wendy-chan-interviews-maggie-cheung-star-of-in-the-mood-for-love "Interview with Asian Connection"] (2003) *M na-ekwu maka m, mgbe ụfọdụ, m na-enwe ike sere onyinyo ihe m na-enweghị ike ịkọwa, echere m na agwọ na-agbagharị n'ụzọ. **[https://www.asianconnections.com/item/studiola-s-wendy-chan-interviews-maggie-cheung-star-of-in-the-mood-for-love "Interview with Asian Connection"] (2003) * N'agbanyeghị ebe m na-aga, ọ dị m ka m na-ahapụ ihe. Mgbe ọ bụla m banyere ụgbọ elu, m na-ebe ákwá. Ndị na-eje ozi ụgbọ elu na [[w:Cathay Pacific|Cathay Pacific]] ga-echerịrị na ara na-agba m. **[https://www.nytimes.com/2004/11/14/movies/why-isnt-maggie-cheung-a-hollywood-star.html "Why Isn't Maggie Cheung a Hollywood Star?" in ''The New York Times''] (2004) * Ị na-enwe ọtụtụ ihe mgbu karịa ndị nkịtị - mama gị anwụọ, nna gị anwụọ, enyi gị nwoke na-achị gị ọchị, ị na-ebi n'okporo ámá, na ị na-enwe mmetụta ndị a n'ezie. Ị na-agbalị ịmata ihe ọ na-adị ka ikiri nwoke ka ọ na-anwụ n’ihu gị, dị ka à ga-asị na i birila ya n’ezie. Ozugbo nkewa ahụ kwụsịrị, ọ na-ama jijiji - ị na-eleghachi anya azụ na oge ịse foto wee chee, ọ dị m nwute nke ukwuu n'ihi na na fim ahụ enyi m nwoke ahụghị m n'anya - ka ọ bụ ihe ọzọ, ihe dị adị? **[https://www.nytimes.com/2004/11/14/movies/why-isnt-maggie-cheung-a-hollywood-star.html "Why Isn't Maggie Cheung a Hollywood Star?" in ''The New York Times''] (2004) * Anyị nọ na Los Angeles. Anyị nwekwara ike ịga ebe ọ bụla. Ọ dịghị onye nwere echiche ọ bụla onye m bụ. **[https://www.nytimes.com/2004/11/14/movies/why-isnt-maggie-cheung-a-hollywood-star.html "Why Isn't Maggie Cheung a Hollywood Star?" in ''The New York Times''] (2004) *Echere m na amalitere m inwe echiche iji chọọ ịdị oké mkpa banyere ọrụ m mgbe m dị ihe dị ka iri abụọ na ise, amalitere m ileba anya na ntụziaka ahụ wee banye n'ime ya. Mana ọ dị ka ọ na-aga ebe ọ bụla n'ihi na ị maara, ihe nkiri na-enweghị ihe nkiri ma ọ bụ ihe nkiri na-adịghị ahụkebe na Hong Kong, karịsịa ma ọ bụrụ na onye bụ isi bụ nwanyị. Mana ka m na-aga, enweela m ezumike dị mma. **[https://www.bbc.co.uk/films/2000/10/26/maggie_cheung_inthemoodforlove_261000_interview.shtml "In the Mood for Love interview" in ''BBC''] (2000) * Nke mbụ, na Hong Kong, echere m na ha ka nwere mmasị na fim ndị na-eme ihe nkiri, echere m na n'ụzọ ụfọdụ na fim a na-eme ihe nkiri anyị ka na-eme ya karịa ndị America. Echere m na nke ahụ bụ mmasị mbụ ndị mmadụ ka nwere na fim Hong Kong na, ị maara, ụwa dị ntakịrị ugbu a na oge eruola imeghe anya gị n'ihe ndị ọzọ. **[https://www.bbc.co.uk/films/2000/10/26/maggie_cheung_inthemoodforlove_261000_interview.shtml "In the Mood for Love interview" in ''BBC''] (2000) * Enweghị m akwa ụta dị ka onye na-eme ihe nkiri, n'agbanyeghị na m bụ otu afọ 15 ma echeghị na ihe nkiri niile m mere dị mma. **[http://edition.cnn.com/ASIANOW/time/magazine/2000/0515/cinema.wo.maggiecheung.html "Marrying The Director" in ''TIME Asia''] (2000) *Enwere m mmasị ide na iduzi ihe. Nke ahụ ga-abụ ihe mgbaru ọsọ m ná ndụ. Ma nke ahụ agaghị adị n'ọdịnihu dị nso. M ga-ede ma na-eduzi n'otu oge n'ihi na echeghị m na onye ọ bụla nwere ike inye m edemede nke m ga-achọ iduzi. **[http://edition.cnn.com/ASIANOW/time/magazine/2000/0515/cinema.wo.maggiecheung.html "Marrying The Director" in ''TIME Asia''] (2000) *N'ikwu eziokwu, echere m na ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eme ihe nkiri Hong Kong enweghị mmasị na ihe nkiri Europe. **[http://edition.cnn.com/ASIANOW/time/magazine/2000/0515/cinema.wo.maggiecheung.html "Marrying The Director" in ''TIME Asia''] (2000) *M na-abụbu onye na-eme ihe nkiri. Mgbe m na-anọghị na fim ruo afọ 12, e kwesịghịzi ịkpọ m onye na-eme ihe nkiri! **[https://www.todayonline.com/8days/sceneandheard/entertainment/maggie-cheung-who-hasnt-made-movie-16-years-said-she-no-longer "Maggie Cheung, Who Hasn’t Made A Movie In 16 Years, Said She No Longer Deserves To Be Called An Actress" in ''TODAY''] (2020) == Banyere Maggie Cheung== Ma "Maggie" (dị ka ndị na-akwado ya ji ịhụnanya na-akpọ ya) pụtara iche megide cliché nke ọdịda anyanwụ banyere ndị na-eme ihe nkiri China. Enweghị echiche efu Orientist, ọ bụ nwanyị Hong Kong nke oge a, ihe oyiyi enyo dị mgbagwoju anya nke ihe mgbagwoju anya nke mgbe ọchịchị colonial gasịrị: nchụpụ, ịkpa ókè agbụrụ na nkwụsịtụ nke njirimara omenala (ọ na-asụ Bekee karịa ka ọ na-agụ ihe odide Chinese). N'adịghị ka kpakpando ndị dị n'ala dị ka [[Gong Li]] na [[w:Siqin Gaowa|Siqin Gaowa]], ọ dịtụbeghị mgbe ọ zụrụ azụ dị ka onye na-eme ihe nkiri na omume ya dabere na mmetụta uche karịa usoro. **Bérénice Reynaud, [https://www.bfi.org.uk/sight-and-sound/features/im-proud-being-me-maggie-cheung-from-tears-go-irma-vep "“I'm proud of being me”: Maggie Cheung, from As Tears Go By to Irma Vep" in ''British Film Institute''] (2022) * N’oge ahụ, o nweghị oké ọchịchọ maka ọrụ ime ihe nkiri, n’ihi ụdị ọrụ e nyere ya. Achọpụtara m na ọ bụrụ na e mee ya ọtụtụ okwu, ụjọ ga-atụ ya; M wee bepụ ọtụtụ ahịrị ya, ka o wee nwee ike itinye uche na asụsụ ahụ ya, nke bụ ihe ọ mara ezigbo mma. **[[Wong Kar-wai]], director, [https://www.bfi.org.uk/sight-and-sound/features/im-proud-being-me-maggie-cheung-from-tears-go-irma-vep "“I'm proud of being me”: Maggie Cheung, from As Tears Go By to Irma Vep" in ''British Film Institute''] (2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia|Maggie Cheung}} {{commons|Category:Maggie Cheung}} {{DEFAULTSORT:Cheung, Maggie}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 4pjbwrck5g1t9e7szk6xcxbh6h0871k Isa Bowman 0 4452 16157 16156 2023-10-26T14:43:55Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Isa Bowman|Isa Bowman]] (1874 – 1958) bụ onye na-eme ihe nkiri, ezigbo enyi Lewis Carroll na onye dere ihe ndekọ banyere ndụ ya, Akụkọ nke Lewis Carroll. ==Okwu okwuru== === "Akụkọ nke Lewis Carroll" (1899) === * Ọ dịghị mfe ime mgbalị na icheta ụdị àgwà ọ bụla mmadụ hụrụ n’anya nke ukwuu, na onye ọ bụla n’anya. ** Page 1. * Ọbụna ịmara onye dị otú ahụ otú ọ bụ uru a na-apụghị ịtụ anya. Ịnọnyere ya ogologo oge dị ka nwata, ịmara nke ọma nwoke ahụ nke ghọtara na ọ bụ nwata, bụ n'ezie ihe ncheta nke iji ekele na anya mmiri leghachi azụ azụ. ** Page 3. * Ọbụna na mgbakọ na mwepụ, a na-amapụ mmasị ya mgbe ụfọdụ, ụmụ agbọghọ bụ́ ndị mụtara usoro ngụkọ n’ikpere ya chọtara ụzọ ha chere na ọ ga-adị ka ogwu na rose n’ihi ihe ụtọ na-enye obi ụtọ ọ ga-eji tụgharịa. ọrụ n'ime a ọṅụ. Ma mgbe ihe ọchị ahụ gwụrụ, obere nwa agbọghọ ahụ ga-achọpụta na ọ mụtara ihe ọmụmụ ahụ (niile n'amaghị ama) otu ihe ahụ. Ụmụ agbọghọ nwere obi ụtọ nke nwere nna ukwu dị otú ahụ. ** Page 5. * O nwere ihu nwanyị na-achọ ịmata ihe, n’ụzọ megidere nnọọ àgwà ya n’ezie, o yiri ka ike adịghị ya. ** Page 9. * Mgbe ya na enyi ya na-akparịta ụka nke ọma, ọ na-ekwurịta okwu ngwa ngwa na nke ọma ruo minit ole na ole, mgbe ahụ, na mberede, n’enweghị ihe àmà doro anya, ọ ga-amalite ịsụ nsụ, nke na ọ na-esikarị ike ịghọta ya. ** Page 11. * O nwere echiche dị ukwuu banyere mkpa ọ dị ịga leta dọkịta ezé mgbe niile na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kwa ụbọchị. Ya onwe ya gara gakwuru onye dọkịta ezé ka ọ gaara aga n’ebe a na-edozi isi, o siri ọnwụ na ụmụntakịrị nwanyị niile ọ ma na ha kwesịrị ịgakwa. ** Page 71. * Mgbe ọgbakọ ndị ọzọ biliri n’ọnụ ụzọ ndị òtù ukwe, o debere oche ya. Ọ rụrụ ụka na mmadụ ibili n'ụkwụ n'oge dị otú ahụ na-eme ka ndị otu ukwe na-anya isi. ** Page 80. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bowman, Isa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 2ysr35ch1oha6uzptyr18y5i86uddfy Edith Masai 0 4453 16158 2023-10-27T04:44:59Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Edith Chewanjel Masai (amụrụ 4 Eprel 1967) bụ onye Kenya bụbu onye na-agba ọsọ ogologo oge bụ onye ọkachamara n'ọsọ obodo na egwu egwu, wee gbaa ọsọ okporo ụzọ n'oge ọrụ ya mechara. Ọ nọchitere anya Kenya na Olympic Summer 2004 ==Okwu okwuru== * Adị m mma ma enwere m olileanya ịgba ọsọ nke ọma echi. Ọsọ a ga-esi ike nke ukwuu na Lornah na Anikó. Ọ gaghị adị mfe mana m ga-eme ike m. Ọ dabere na onye g...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Edith Chewanjel Masai (amụrụ 4 Eprel 1967) bụ onye Kenya bụbu onye na-agba ọsọ ogologo oge bụ onye ọkachamara n'ọsọ obodo na egwu egwu, wee gbaa ọsọ okporo ụzọ n'oge ọrụ ya mechara. Ọ nọchitere anya Kenya na Olympic Summer 2004 ==Okwu okwuru== * Adị m mma ma enwere m olileanya ịgba ọsọ nke ọma echi. Ọsọ a ga-esi ike nke ukwuu na Lornah na Anikó. Ọ gaghị adị mfe mana m ga-eme ike m. Ọ dabere na onye ga-agbagharị ọsọ ọsọ yana kwa ọnọdụ ikuku. ** Dị ka [https://worldathletics.org/competitions/world-athletics-half-marathon-championships/1st-iaaf-world-road-running-championships-6911733/news/news/athletes-quotes-iaaf- press-conference-debre [1<nowiki></nowiki>] * Ihe na-akpali m bụ ịgba ọsọ nke ọma. Ọ bụrụ na m ka na-agba ọsọ nke ọma, agaghị m ịla ezumike nká. Enwere m olileanya na m nwere ike ịgba ọsọ na Olympics na World Championship, ma ihe niile dabere na ọrụ ahụ, dị ka ụgbọ ala. ** [https://worldathletics.org/competitions/world-athletics-half-marathon-championships/1st-iaaf-world-road-running-championships-6911733/news/news/athletes-quotes-iaaf-press-conference -debre worldathletics.org] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Masai,Edith}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j00y6qexevl5scdjrr9fzn20nvfp68v Edith Hamilton 0 4454 16160 16159 2023-10-27T04:54:11Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Edith Hamilton (August 12, 1867 - Mee 31, 1963) bụ onye odee na onye nkuzi bụ onye ode akwụkwọ na akụkọ ifo. Akwụkwọ ya ndị a ma ama bụ Ụzọ Greek (1930) na akụkọ ifo: Tales of Gods and Heroes (1942) ==Okwu okwuru== * Enwere mgbalị ole na ole na-enye aka na ịdị umeala n'obi karịa nke onye ntụgharị na-agbalị ịgwa ihe mma na-enweghị ike ikwu okwu. gafere ga-akwụsị ịdị adị, belụsọ n'ọba akwụkwọ ole na ole ndị hụrụ akwụkwọ n'anya. ** Egwuregwu Greek atọ mmalite (1937) * Ọ bụ, nke mbụ na nke ikpeazụ, onye agha a mụrụ, onye nsụhọ nke ịbụ dakọtara megide oké onye iro zuru, na onye nwere ike inye ihe ịga nke ọma Ndụ bụụrụ ya ihe omume, nke dị ize ndụ n'ezie, ma e meghị mmadụ ka ọ bụrụ ebe nchekwa. Uju nke ndụ dị na ihe egwu nke ndụ. Na, na nke kacha njọ, e nwere nke ahụ n'ime anyị nke nwere ike ịtụgharị mmeri ghọọ mmeri. ** Na-ezo aka na Aeschylus na The Great Age of Greek Literature (1942) *Ọ na-adị m ka ọhụụ mgbe niile na n'ime mkparịta ụka anyị na-adịghị agwụ agwụ banyere agụmakwụkwọ, a na-etinye obere nrụgide na ihe ụtọ nke ịghọ onye gụrụ akwụkwọ, nnukwu mmasị ọ na-agbakwụnye. ndụ Ka enwere ike ijide ya n'ime ụwa nke echiche nke ahụ bụ ịgụ akwụkwọ. ** Nbipute mgbede Satọdee (27 Septemba 1958) nakwa na Adventures of the Mind: Site na Saturday Evening Post (1962), nke Richard Thruelsen na John Kobler dere. * Ọbụna n’ụwa ndị Kraịst n’oge ochie, bụ́ ndị na-emegide echiche ọ bụla na-abụghị kpọmkwem n’okwukwe ha na ozizi ha, dịpụrụ iche n’ihe banyere Socrates. Ha matara na ọ yiri Jizọs|Kraịst. Ọ bụ ihe atụ na mkpụrụ obi pụrụ ịdị ka Kraịst, ọ bụghị site amara kama site okike Desiderius Erasmus | Erasmus kwuru, sị Nsọ Socrates, [kpee ekpere] maka anyị. Ịmara ya bụ ihe enyemaka ịmara Kraịst, ọ dịghịkwa esiri ike ịmara ya. Anyị nwere ike ịhụ ya nke ọma. Plato bụ́ onye sere ihe osise ya, n’ezie enweghị ike idebe onwe ya na ya, karịa otú ndị na-edekọ ihe Kraịst nwere ike; ma opekata mpe, anwansi ajụghị nzọụkwụ Plato, dị ka o mere nzọụkwụ onye ọ bụla mgbe e dere Oziọma ndị ahụ. Na narị afọ nke anọ BC. Ndị Gris enweghị mmasị na ihe ịtụnanya. N'ime narị afọ ndị sochirinụ, ọ dịghị onye tọrọ ntọala chọọchị na Socrates ma wulite kà mmụta okpukpe gburugburu ya ma kwụkwasị ya n'ụkpụrụ okwukwe na ememe. Iji hụ ihe ọ bụ, anyị agaghị ewepụ ihe ọ bụla, ma e wezụga ntakịrị Plato. Anyị nwere ike iji ya mee ihe dị ka nkume mgbago ụkwụ na-agakwuru Kraịst, ihe enyemaka mbụ n’ịghọta ihe Kraịst bụ. ** Nchọpụtaghachi nke Kraịst,Àmà nye Eziokwu: Kraịst na Ndị Nsụgharị Ya (1962) File:Caput mortuum.svg|thumb|right|Onweghị onye ọ bụla ma e wezụga poet nwere ike dee ọdachi. N'ihi na ọdachi abụghị ihe na-erughị mgbu na-ebuli elu site na alchemy nke uri. *Mkpụrụ na mmụọ ọnụ mejupụtara ihe na-ekewapụ anyị n'ụwa anụmanụ ndị ọzọ, nke na-eme ka mmadụ nwee ike mara ezi, na nke ahụ. nke na-enyere ya aka ịnwụ maka eziokwu.'' ** Ch. 1 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Hamilton,Edith}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7ykezxjsv2ipnumwnf6ucrryq5saewi Jemila Abdulai 0 4455 16162 16161 2023-10-27T05:39:30Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jemila Abdulai|Jemila Abdulai]]''' bụ onye na-ede blọgụ Ghana, onye ode akwụkwọ na onye ahịa dijitalụ. == Okwu okwu == * ''Mgbasa ozi ọdịnala na Ghana nwere aha ọma maka itinye ndọrọndọrọ ọchịchị, ọkachasị n'oge ntuli aka. Ọ bụ ya mere atụmatụ mgbasa ozi mgbasa ozi dịka Ghana Decides ji dị mkpa. Ha na-enye ndị Ghana ezigbo nguzozi n'ụlọ na ná mba ọzọ: ndị na-abụghị ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, eziokwu, na ozi dabeere na mbipụta, na-enweghị nke ọ bụla 'ọchịchị ndọrọ ndọrọ ọchịchị''. **[https://edition.cnn.com/2016/11/30/africa/ghana-elections-2016/index.html/ Ntuli aka enweghị ntụkwasị obi? Enwere ngwa maka nke ahụ], Loren Treisman (December 7, 2016) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abdulai, Jemila}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ry0pyloe90u5bq33sdd6l46gu88d54g Akosua Busia 0 4456 16163 2023-10-27T05:43:29Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Akosua Busia|Akosua Gyamama Busia]]''' (amụrụ 30 Disemba 1966) bụ onye omere Ghana, onye ntụzi ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-ede abụ onye bi na United Kingdom. == Okwu okwu == *''' Ọ bụ nrọ nna m na nwatakịrị ọ bụla kwesịrị ịbụ onye gụrụ akwụkwọ nke ọma, na-azụ ya nke ọma na ebe obibi nke ọma n'ihi na ọ bụ ezigbo onye kwere ekwe na nke ahụ bụ ihe na-eme ka ụmụ mmadụ hà nhata. N...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Akosua Busia|Akosua Gyamama Busia]]''' (amụrụ 30 Disemba 1966) bụ onye omere Ghana, onye ntụzi ihe nkiri, onye ode akwụkwọ na onye na-ede abụ onye bi na United Kingdom. == Okwu okwu == *''' Ọ bụ nrọ nna m na nwatakịrị ọ bụla kwesịrị ịbụ onye gụrụ akwụkwọ nke ọma, na-azụ ya nke ọma na ebe obibi nke ọma n'ihi na ọ bụ ezigbo onye kwere ekwe na nke ahụ bụ ihe na-eme ka ụmụ mmadụ hà nhata. N'agbanyeghị ọnọdụ gị, n'agbanyeghị ebe i bi ma ọ bụ si, ọ bụrụ na ị nwere ohere agụmakwụkwọ, mgbe ahụ ị nwere ike ịghọ ihe ọ bụla ịchọrọ ịghọ. Ma nke a bụ nnukwu nrọ na itinye uche nna m. **[https://heavy.com/news/2019/04/akosua-busia-john-singleton-ex-wife/ Akosua Busia, John Singleton's Ex-Wife: 5 Fast Facts], ''Heavy.com'',Eprel 20, 2019. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] snoxv3u1xg6yznf8odwv29rptlwolie Sophia Akuffo 0 4457 16164 2023-10-27T05:50:13Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Sophia Akuffo|Sophia Abena Boafoa Akuffo]]''' [[w:Supreme Court of Ghana|JSC]] (amuru 20 Disemba 1949) bu [[w:Chief Justice of Ghana |Chief Justice] nke Ghana]] site na 19 June 2017 ruo 20 Disemba 2019. == Okwu okwu == * Maka m, obere ihe na-abịakwute m, ma e wezụga ịrụ ọrụ m nke m ga-arụ, m ga-ekwukwa ruo ugbu a, m ka kwenyere na 99.99% nke ndị ọkàikpe na-ekpe ikpe site na ndị ọkàikpe ruo Chief Justice, ha nọ ebe ahụ. naan...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sophia Akuffo|Sophia Abena Boafoa Akuffo]]''' [[w:Supreme Court of Ghana|JSC]] (amuru 20 Disemba 1949) bu [[w:Chief Justice of Ghana |Chief Justice] nke Ghana]] site na 19 June 2017 ruo 20 Disemba 2019. == Okwu okwu == * Maka m, obere ihe na-abịakwute m, ma e wezụga ịrụ ọrụ m nke m ga-arụ, m ga-ekwukwa ruo ugbu a, m ka kwenyere na 99.99% nke ndị ọkàikpe na-ekpe ikpe site na ndị ọkàikpe ruo Chief Justice, ha nọ ebe ahụ. naanị ịrụ ọrụ ha. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/99-99-of-judges-are-there-to-simply-do-their-work-Ex-CJ-Sophia-Akuffo-1845092 99.99% Ndị ọka ikpe nọ ebe ahụ ka ha rụọ ọrụ ha naanị - Ex-CJ Sophia Akuffo], ''Ghana Web'', 16 Septemba 2023. * Ọ na-aga n'ihu na obodo a (Ghana) ogologo oge, mgbe Onye isi ala [[w: Jerry Rawlings] họpụtara m, aghọrọ m onye ọka ikpe [[w: National Democratic Congress (Ghana)|NDC]]. Mgbe m na-eme mkpebi megide NDC, abụrụ m [[w: New Patriotic Party | NPP]] onye ọka ikpe na ihe ndị ọzọ ... na ndị a bụ ụfọdụ nrụgide na-enweghị isi na-etinye na ikpe ikpe, ọ bụghị site na ya. onye ọ bụla na-ekwu gawa otu a ma ọ bụ otu ahụ, mana nghọta ọha, mgbe ụfọdụ ọ na-eru gị. *[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/99-99-of-judges-are-there-to-simply-do-their-work-Ex-CJ-Sophia-Akuffo-1845092 99.99% Ndị ọka ikpe nọ ebe ahụ ka ha rụọ ọrụ ha naanị - Ex-CJ Sophia Akuffo], ''Ghana Web'', 16 Septemba 2023. *Ị makwa ihe, enweghị m ike ịghọta ihe mere e ji mee ihe n'otu ụzọ, ọkachasị mgbe emere ya maka ndị ọzọ mana emeghị ya maka ndị ọzọ, amalitere m enyo enyo, etoola m ruo afọ ebe m hụworo. ya niile, ya mere m na-adị mfe enyo. ** Enoch Darfah Frimpong, [https://www.graphic.com.gh/news/politics/apart-from-pride-what-is-stopping-ken-ofori-atta-from-responding-to-pensioner-bondholders -sophia-akuffo.html 99.99% nke ndị ikpe nọ ebe ahụ ka ha rụọ ọrụ ha naanị - Ex-CJ Sophia Akuffo], "Ghana Web", 14 February 2023. *Ọ bụ (ịbụ Onyeikpe) ejula, ọ na-atọ ụtọ, ọ na-ezu ike. na enwere m ike ịhọrọ oge m nke ọma karịa ka ọ dị na mbụ ... ma maka m, ọ dị ezigbo mma ... mba m jere ozi, emechara m, enwere m obi ụtọ ịla ezumike nká, enwere m obi ụtọ na ọ bụghị oge ọ bụla. echekwabara na inwe ide ikpe na nhụjuanya na mkpebi na ihe ndị ọzọ na ihe ndị ọzọ ... ya mere, anaghị m atụ uche ọrụ. Ma echeghị m na ọtụtụ ndị ikpe mgbe ogologo nkwụsịtụ na bench na-atụ uche kwa ụbọchị, enwere m obi abụọ. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/I-really-don-t-miss-being-a-judge-Sophia-Akuffo-1715909 Achọghị m ịbụ onye ọka ikpe - Sophia Akuffo], ''Ghana Web'', 17 Febrụwarị 2023. * E nwere ụkpụrụ maka ọrụ ọha ... na esemokwu nke mmasị bụ ihe a na-enwe ike ime mgbe niile, ma e dere ya na oji na ọcha ma ọ bụ na e deghị ya ... na esemokwu nke mmasị ekwesịghị ịbụ eziokwu; o nwere ike ịbụ ikike. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Sophia-Akuffo-reacts-to-Akufo-Addo-s-new-EC-appointments-1744865 Sophia Akuffo na-emeghachi omume na nhọpụta EC ọhụrụ Akufo-Addo], 'Ghana Web', 6 Eprel 2023. *Ihe niile dị n'ụwa a ị nwere ike ịhazi n'ụzọ ga-eme ka mmekọ ahụ dị n'ogo ogwe aka dị mma karịa ka mmadụ gbagọrọ agbagọ na ogwe aka onye ọzọ dị n'akpa ha. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Sophia-Akuffo-reacts-to-Akufo-Addo-s-new-EC-appointments-1744865 Sophia Akuffo na-emeghachi omume na nhọpụta EC ọhụrụ Akufo-Addo], 'Ghana Web', 6 Eprel 2023. *Ọ bụrụ na ị na-ekwusi ike n'echiche....nke m chere na ọ bụ ihe mgbe ochie ka ndị Kọmunist gasịrị....Ma eleghị anya, m nwere ike ịsị na m bụ otu. *[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Associating-my-surname-to-Akufo-Addo-for-nepotistic-reasons-irritating-Sophia-Akuffo-1716488 Na-ejikọta aha nna m na Akufo-Addo maka Ihe kpatara nepotistic 'na-akpasu iwe' - Sophia Akuffo], "Ghana Web", 18 February 2023. *Ọ bụrụ na site n'amara Chineke, enwere m olu gịnị kpatara na m agaghị eji ya? N'ezie, ekpebiri m na mgbe nke a gasịrị, m na-achọkarị olu m ga-alụ. Gịnị mere na m na-ekwesịghị? Echere m na ọ bụ ya mere Chineke ji nye m ndụ karịrị ịla ezumike nká, echere m na kwa ụbọchị ọ bụla m lara ezumike nká, aghaghị m iji ya na-efe Chineke. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Sophia-Akuffo-promises-more-fire-on-issues-of-national-interest-1715213 Sophia Akuffo kwere nkwa 'ọkụ karịa' n'okwu gbasara ọdịmma mba.], ''Ghana Web'', 16 Febrụwarị 2023. * Ọ dịghị onye na-agwa m ihe m ga-eche, ma e wezụga Chineke, ọ dịghịkwa onye nwere ike ịgwa m ihe m ga-eji oge m mee na ihe m ga-ekwu maka ihe ọ bụla na-eme na obodo a (Ghana). Ekele dịrị Chineke na anyị nwere usoro iwu, enweghị ntụpọ ọ bụ ezie na ọ nwere ike ịbụ ma ọ dịkarịa ala ikike ikwu ihe m chọrọ ikwu na nnwere onwe nke akọ na uche, nke ahụ bụ nke m na ọ dịghị onye ga-azọda ya n'agbanyeghị mmetụta ha nwere. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Sophia-Akuffo-promises-more-fire-on-issues-of-national-interest-1715213 Sophia Akuffo kwere nkwa 'ọkụ karịa' n'okwu gbasara ọdịmma mba.], ''Ghana Web'', 16 Febrụwarị 2023. * Achọpụtara m na ọ jọgburu onwe ya, achọpụtara m na ọ bụ enweghị nkwanye ùgwù, bụ iwu na-akwadoghị, achọpụtara m na ọ na-ezighi ezi, oge! N'ihi na ị naghị edozi nsogbu gị site n'ịchụ ndị agadi gị n'àjà. Nke ahụ bụ ihe ikpeazụ i kwesịrị ime. ** Ernest Arhinful, [https://www.myjoyonline.com/why-are-we-in-this-mess-sophia-akuffo-quizzes-government/ Gịnị kpatara anyị ji nọrọ n'ọgba aghara a? - Sophia Akuffo jụrụ gọọmentị ajụjụ], ''myjoyonline'', 10 February 2023. == Okwu gbasara Akufo == * Sophia Akuffo bụ ụdị mmadụ dị iche. Ọ dịghị mkpa ime nke a, ma ọ na-eme ya! Chukwu gozie ya. ** [[w:Bridget Otoo|Bridget Otoo]], [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/DDEP-Sophia-Akuffo-has-compassion-which-Gabby-lacks-Bridget-Otoo-1715060] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akuffo, Sophia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 4jtpjedozdo23f3iihtz4nqgq23wmvo Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey 0 4458 16165 2023-10-27T05:55:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey|Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey]]''' (amuru 1 Eprel 1988) bu onye Ghana onye odee, odee, onye nkatọ edemede. Ọ bụkwa onye ndụmọdụ nchịkọta akụkọ maka InfluencHER Project, mmemme nchịkọta akụkọ na obodo zuru ụwa ọnụ na-achọ ike na ịkwalite olu ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *'''' Ọ dịghị onye na-achịkwa ihe ọmụma, n'ihi ya, ọ bụ maka ọdịmma nke m, imeghe uche. Ịm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey|Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey]]''' (amuru 1 Eprel 1988) bu onye Ghana onye odee, odee, onye nkatọ edemede. Ọ bụkwa onye ndụmọdụ nchịkọta akụkọ maka InfluencHER Project, mmemme nchịkọta akụkọ na obodo zuru ụwa ọnụ na-achọ ike na ịkwalite olu ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *'''' Ọ dịghị onye na-achịkwa ihe ọmụma, n'ihi ya, ọ bụ maka ọdịmma nke m, imeghe uche. Ịmụta ihe n’aka nwa ọhụrụ a mụrụ nakwa n’aka agadi nwanyị n’elu akwa ọnwụ ya; site n'aka billionaire nakwa site n'aka ndị na-agba n'okporo ámá.'''' *''''M ga na-akpagbu onwe m ma ọ bụrụ na emeghị m ihe m nwere ike ime iji mee ka ndị na-enweghị ihe ọ bụla nwee ike;ka ha wee nweekwa olu ha ga-ekekọrịta ibe ha nke achịcha ọmụma'''' ** [https://web.archive.org/web/20220419225040/https://ibo.org/testimonials/diploma-programme-dp/apiorkor-seyiram-ashong-abbey---accra-ghana/ Apiorkor Seyiram Ashong -Abbey - Accra, Ghana], 19 Eprel 2022 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ashong-Abbey, Apiorkor Seyiram}} [[Category: ụmụ nwanyị]] a3ph9dkqjnssm3qn3bo4zrvdu25147g Aisha Ayensu 0 4459 16166 2023-10-27T05:59:23Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Aisha Ayensu|Aisha Ayensu]]''' bu onye Ghana onye mmebe ejiji nwetara ihe nrite nke amara na o chepụtara uwe na ihe eji eme egwuregwu maka Beyonce, Genevieve Nnaji, Jackie Appiah na Sandra "Alexandrina" Don- Arthur. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi ihe okike nke Christie Brown, ụlọ ejiji ndị Ghana. == Okwu okwu == *''Ị hụrụ ya n'anya nke ukwuu ịchọrọ ịbanye n'oge ihe isi ike? Ị dị njikere ịtachi obi? Kedu ozi ị chọr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Aisha Ayensu|Aisha Ayensu]]''' bu onye Ghana onye mmebe ejiji nwetara ihe nrite nke amara na o chepụtara uwe na ihe eji eme egwuregwu maka Beyonce, Genevieve Nnaji, Jackie Appiah na Sandra "Alexandrina" Don- Arthur. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi ihe okike nke Christie Brown, ụlọ ejiji ndị Ghana. == Okwu okwu == *''Ị hụrụ ya n'anya nke ukwuu ịchọrọ ịbanye n'oge ihe isi ike? Ị dị njikere ịtachi obi? Kedu ozi ị chọrọ itinye? Gwa ya ụzọ kacha mma enwere ike! Nwee ndidi, gbadaa ala, mara ọrụ aka gị - ihe ịga nke ọma ga-abịa.'' **[https://www.theassemblyhub.com/get-re-inspired-and-refocused-with-51-quotes-from-fashions-greatest-minds/] * ''Ekwere m na nrọ a, amaara m na ọ bụ ihe dị anyị mkpa n'akụkụ a n'oge ahụ, ma enwere m mmụọ nsọ n'ezie ịga n'ihu na ịchụso nrọ m.'' *[https://issuu.com/businesselites/docs/issue_122/s/17809619] *''''Emesaghị anyị mmiri, ilele imewe ndị Africa site na prism nke Europe abụghị ebumnuche. Ọ bụ maka ilele ụdị ọrụ anyị dị iche iche na ụdị ndị egosipụtara.'''' **Ndị na-emetụta Ejiji Ejiji, [https://nairobifashionhub.co.ke/a-new-african-fashion-narrative-is-being-created-and-designers-think-its-about-time/ "Eji Afrika Ọhụrụ A na-ekepụta akụkọ, ndị na-ese ihe na-eche na ọ bụ oge”], ''Nairobi Fashion Hub'', Julaị 22, 2022. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ayensu, Aisha}} [[Category: ụmụ nwanyị]] hbz3ga21ycwxphjd4owpnd4ehl1xqvk Clara Amoateng Benson 0 4460 16167 2023-10-27T06:03:59Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Clara Amoateng Benson|Clara Amoateng Benson]]'' nke a ma ama dị ka ''Maame Serwaa'' (August 19, 2000) bụ onye omere na onye nnọchi anya ika Ghana. == Okwu okwu == *Ndị mmadụ na-ekwu n'azụ gị nọ n'azụ maka ihe kpatara ya. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Maame-Serwaa-speaks-after-she-was-body-shamed-1496447 Maame Serwaa na-ekwu okwu mgbe ihere mere ya], ''Ghanaweb'' , Maachị 22, 2022. *Ndị mmadụ na-eche na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Clara Amoateng Benson|Clara Amoateng Benson]]'' nke a ma ama dị ka ''Maame Serwaa'' (August 19, 2000) bụ onye omere na onye nnọchi anya ika Ghana. == Okwu okwu == *Ndị mmadụ na-ekwu n'azụ gị nọ n'azụ maka ihe kpatara ya. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Maame-Serwaa-speaks-after-she-was-body-shamed-1496447 Maame Serwaa na-ekwu okwu mgbe ihere mere ya], ''Ghanaweb'' , Maachị 22, 2022. *Ndị mmadụ na-eche na ọ bụ eziokwu na eziokwu na Maame Serwaa nwere ike ịbụ onye amoosu n’ihi otu m si eme omume mana ihe m nwere ike ikwu bụ na ọ dịghị mgbe ọ bụ eziokwu. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Don-t-judge-me-Kumawood-star-Maame-Serwaa-502822 Ekpela m ikpe - Kumawood kpakpando Maame Serwaa], ''Ghanaweb' ', Jenụwarị 21, 2017. *A na-edezi ihe nkiri ahụ ka ọ gbakwunye ọtụtụ ihe na ya mana a bịa n'ihe gbasara omume, achọghị m ka ndị mmadụ kpee m ikpe ọzọ dabere n'ihe m na-eme na fim. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Don-t-judge-me-Kumawood-star-Maame-Serwaa-502822 Ekpela m ikpe - Kumawood kpakpando Maame Serwaa], ''Ghanaweb' ', Jenụwarị 21, 2017. *Enwere m ndị mmadụ na-abịakwute m na-agwa m otú m si mee ihe ọjọọ n’ihe nkiri n’ihi na ọrụ m na-eme adịghị amasị ha, ụfọdụ na-ahụkwa m n’anya, na-agbakwa m ume ka m mee nke ọma. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Don-t-judge-me-Kumawood-star-Maame-Serwaa-502822 Ekpela m ikpe - Kumawood kpakpando Maame Serwaa], ''Ghanaweb' ', Jenụwarị 21, 2017. *A bịa n’ihe gbasara ndụ m n’ezie, m na-adị iche n’otú m si eme ihe nkiri n’ihi na ha ekwesịghị ịna-ekpe m ikpe n’ihi ihe m na-eme na fim. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Don-t-judge-me-Kumawood-star-Maame-Serwaa-502822 Ekpela m ikpe - Kumawood kpakpando Maame Serwaa], ''Ghanaweb' ', Jenụwarị 21, 2017. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Benson, Clara Amoateng}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: ụmụ nwanyị]] gu8oeaw0shodrv2wh5vnsb3uz1la22s Belinda Sutton 0 4461 16168 2023-10-27T06:11:04Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Belinda Sutton|Belinda Sutton]]''' (amụrụ 1713 na West Africa), nke a makwaara dị ka '''Belinda Royall''' bụ nwanyị Ghana mụrụ nke ezinụlọ Royall gbara ohu. na Isaac Royall House na Slave Quarters na Medford, Massachusetts, USA. == Okwu okwu == * “Commonwealth nke Massachusetts '''' Nye onye na-asọpụrụ Senate na Ụlọ Ndị Nnọchiteanya na Ụlọikpe General gbakọtara.'''' '''' Afọ iri asaa ahụ agafeela, ebe ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Belinda Sutton|Belinda Sutton]]''' (amụrụ 1713 na West Africa), nke a makwaara dị ka '''Belinda Royall''' bụ nwanyị Ghana mụrụ nke ezinụlọ Royall gbara ohu. na Isaac Royall House na Slave Quarters na Medford, Massachusetts, USA. == Okwu okwu == * “Commonwealth nke Massachusetts '''' Nye onye na-asọpụrụ Senate na Ụlọ Ndị Nnọchiteanya na Ụlọikpe General gbakọtara.'''' '''' Afọ iri asaa ahụ agafeela, ebe ọ bụ na ọ nọ n'ikpere mmiri Rio de Valta nwetara ịdị adị ya - ugwu ndị jupụtara n'oké ọhịa na-esi ísì ụtọ, ndagwurugwu ndị jupụtara na mkpụrụ osisi ndị kasị baa ọgaranya, na-emepụta ozugbo; sonye na obi ụtọ okpomọkụ nke ikuku ewepu ngafe; gaara enye ya obi ụtọ kacha mma, ma ọbụghị na uche ya anataghị nhụta mmalite nke obi ọjọọ nke ndị mmadụ, ndị iru ha dị ka ọnwa, na ụta na ụta ha dị ka égbè eluigwe na àmụ̀mà nke ígwé ojii - Echiche nke ndị a, nke kachasị egwu nke ndị iro niile, jupụtara n'ụra nwa ọhụrụ ya na egwu egwu, na oge ehihie ya na egwu ọjọọ! Ma echiche ya ụjọ tụrụ, na ndọtị ya dị egwu, ọ dịghị mgbe ọ nọchitere anya nsogbu ha nhata nke ọ nwetela n'ezie - n'ihi na tupu ya enwee afọ iri na abụọ ụtọ na-esi ísì ụtọ nke ubi obodo ya, ma ọ ghọtara na ndị Europe tinyere obi ụtọ ha. n’ájá edo edo nke o ji n’akpachapụghị anya were nzọụkwụ nwa ọhụrụ ya akara – ọbụna mgbe ọ nọ n’osisi dị nsọ, jiri aka nke ọ bụla n’ime nke nne na nna dị nro, na-akwụ ụgwọ ofufe ya nye nnukwu Orisa onye mere ihe niile - otu ngwa agha nke ọcha. ndị ikom, na-anya ọtụtụ ndị obodo ya na Chains, gbabara n'ime ndò dị nsọ!– Ọ ga-abụ na anya mmiri, asụ ude na arịrịọ, na-agbapụta site na ịhụnanya nne na nna tara ahụhụ, mebiela oke Avarice, ọ ga-abụ na a napụtara ya na Agony, nke ọtụtụ n'ime ụmụaka obodo ya chere, mana nke ọ nweghị onye kọwapụtara ya, - in n'efu ka o weliri olu aririọ-ya nye nna ewedara n'ala, na aka-ya nēnweghi ikpé nye Chi nke anāsọpuru! A chụpụrụ ya n'obi obodo ya, site n'aka ndị enyi ya - mgbe nne na nna ya mere agadi, na-eme ka ha ghara iru eru maka ịgba ohu, jiri obi ọjọọ kewapụ ya na ha ruo mgbe ebighị ebi!'''' ''''Ihe nkiri nke echiche ya na-echetụbeghị banyere ya - ụwa na-ese n'elu mmiri - anụ ọhịa egwuregwu nke miri emi - na nzukọ ndị a maara nke ọma nke Billows na ígwé ojii, gbalịsiri ike, ma n'efu iji tụgharịa uche ya na-adịghị mma, site na narị atọ ndị Africa na agbụ. na-ata ahụhụ kacha njọ; ọzọ kwa, ufọdu nime ha nāṅuri, na ihe-nb͕u nke ọnwu biaruru ọria-ha.'''' ''''Anya ya wee gọzie na kọntinent - mana ee! lee ka o si dị ka Ala ebe ọ natara ya! ebe a ihe niile pụtara ihe na-adịghị mma - ọ mụtara ijide echiche, nke a na-eji ụda asụsụ mara naanị ịmara na mbibi ya bụ Ịgba Ohu, nke naanị ọnwụ ga-anapụta ya. - Gịnị ka ọ baara ya, na mgbidi nke Onye-nwe ya ka e ji ịma mma kwụchie, nakwa na uzuzu a zọdara ụkwụ n'ala nna ya, na-ejupụta ọnụ ụzọ ámá ya na ndị na-efe ajọ ofufe - Iwu ahụ emeela ka ọ ghara ịnata ihe onwunwe - ma n'agbanyeghị na ọ bụ ya. onye nweere onwe ya ime nhọrọ, na-aza ajụjụ maka omume ya, ma ọ nweghị oge ọ bụla o nwere ohere!'''' '''' Afọ iri ise aka ya kwesịrị ntụkwasị obi ka amanyela ịgba ohu na-enweghị atụ maka ọdịmma nke Isaac Royall, ruo mgbe, dị ka a ga-asị na mba dị iche iche ga-ama jijiji, na ụwa gbagwojuru anya maka ichekwa nnwere onwe ahụ nke Nna Pụrụ Ime Ihe Nile zubere maka agbụrụ mmadụ niile, agha dị ugbu a malitere - Ụjọ nke ndị ikom na-ebu agha n'ihi nnwere onwe, manyere nna ya ukwu ka ọ fepụ - na iku ume ndụ ya n'ime Ala, ebe, ọchịchị na-ezighị ezi na-anọdụ ala - na-awụsa oke iwe na ọbara. obi ọjọọ na ndị niile na-anwa inwere onwe ha. ''''Ihu nke onye na-arịọ arịrịọ gị, bụ nke a na-eji ugbu a mara ogologo oge, na usoro ya na-ada ada n'okpuru mmegbu nke afọ, ebe ọ bụ na Iwu nke Ala, a na-agọnahụ ya ịnụ ụtọ otu obere ntakịrị nke nnukwu akụ ahụ. , ma e wezụga nke a chịkọbara site na ụlọ ọrụ nke ya, na ihe niile augmented site na ohu ya.'''' ''''Ya mere, na-atụba onwe ya n'ụkwụ nke nsọpụrụ gị, dị ka otu ndị mmadụ, nke a kpụrụ maka mkpochapụ nke vassalage, maka ụgwọ ọrụ nke omume ọma, na nlọghachi nke ụlọ ọrụ na-akwụwa aka ọtọ - ọ na-ekpe ekpere, ka onyinye dị otú ahụ nwee ike ịbụ. mere ka ọ pụọ na ala nke Colonel Royall, dịka ọ ga-egbochi ya na nwa ya nwanyị na-esighị ike nhụsianya n'ime oke kachasị, ma gbasaa nkasi obi n'ụzọ dị mkpirikpi na nke dị ala nke ndụ ha - ma ọ ga-ekpe ekpere mgbe ọ bụla.'''' *[https://www.yesmagazine.org/opinion/2022/10/20/black-liberation-reparations Belinda Sutton's Arịrịọ] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] t1rgv1abxwhz6m8ez66ogoofz68vayb Lucas Abadamloora 0 4462 16169 2023-10-27T06:18:57Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Lucas Abadamloora |Lucas Abadamloora]]''' (22 Disemba 1938 – 23 Disemba 2009) bụ onye ụkọchukwu Ghana nke Ụka Katọlik nke jere ozi dịka bishọp nke [[w: Dayọsis Roman Katọlik nke Navrongo -Bolgatanga|Dayọsis Navrongo-Bolgatanga]]. == Okwu okwu == * Ndị ozi ala ọzọ ahụ nyere ndị obodo ahụ ọrụ ahụ́ ike. N’ezie, ha gwọchara ọnyá ha ma gwọọ ha n’ọrịa ndị dị mfe ha na-arịa. Omume ndị a, tinyer...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Lucas Abadamloora |Lucas Abadamloora]]''' (22 Disemba 1938 – 23 Disemba 2009) bụ onye ụkọchukwu Ghana nke Ụka Katọlik nke jere ozi dịka bishọp nke [[w: Dayọsis Roman Katọlik nke Navrongo -Bolgatanga|Dayọsis Navrongo-Bolgatanga]]. == Okwu okwu == * Ndị ozi ala ọzọ ahụ nyere ndị obodo ahụ ọrụ ahụ́ ike. N’ezie, ha gwọchara ọnyá ha ma gwọọ ha n’ọrịa ndị dị mfe ha na-arịa. Omume ndị a, tinyere ọchịchọ ịmụta asụsụ na omenala ndị mmadụ mere ka ndị obodo ahụ hụ ha n'anya n'ihi na ha nwetara ezi ịhụnanya site n'aka "ndị ala ọzọ" ndị a, ya mere ha kpebiri ịbanye na "okpukpe ọhụrụ" - Katọlik. ** [http://www.fides.org/en/news/9399-AFRICA_GHANA_We_continue_to_preach_the_Gospel_following_the_emple_of_the_first_missionaries_at_the_end_of_Evangelisation_Centenary_celebrations_Bishop_of_Naakvronga na-esochi Gospel_of_Naakvronga. ihe atụ nke ndị ozi ala ọzọ mbụ” ná ngwụsị Evangelization Ememe Centenary Bishọp nke Navrongo-Bolgatanga na-agwa Fides okwu. (26 Eprel 2007) ''Fides News Agency''] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abadamloora, Lucas}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ib7dkmtia7wqkhbmgr3uzladn9aaase Abedi Pele 0 4463 16170 2023-10-27T06:24:14Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Abedi Pele |Abedi Ayew]]''' (amụrụ 5 Nọvemba 1964), onye amara aha ya dị ka '''Abedi Pele''' bụ onye Ghana bụbu onye egwuregwu bọọlụ. == Okwu gbasara Pele == *''''Onye kacha na ndepụta a bụ Abedi Pele. M ga-asị na ọ bụ nna kacha mma na Ghana; ọ bụ nna m nke mbụ...ọ na-arụsi ọrụ ike. Ọ na-anọnyere ụmụ ya mgbe niile ọbụlagodi n'afọ ndụ ya. Ọ na-apụta mgbe ụmụ ya na-edebanye aha na mba...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Abedi Pele |Abedi Ayew]]''' (amụrụ 5 Nọvemba 1964), onye amara aha ya dị ka '''Abedi Pele''' bụ onye Ghana bụbu onye egwuregwu bọọlụ. == Okwu gbasara Pele == *''''Onye kacha na ndepụta a bụ Abedi Pele. M ga-asị na ọ bụ nna kacha mma na Ghana; ọ bụ nna m nke mbụ...ọ na-arụsi ọrụ ike. Ọ na-anọnyere ụmụ ya mgbe niile ọbụlagodi n'afọ ndụ ya. Ọ na-apụta mgbe ụmụ ya na-edebanye aha na mba ọzọ. O lekọtala ụmụ ya ma ugbu a, Black Stars nọ n'ubu ha.'''' **[[W:Deloris Frimpong Manso|Deloris Frimpong Manso]] [https://www.pulse.com.gh/sports/football/abedi-pele-is-the-best-celebrity-father-in-ghana-delay/6sdjjdp] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] js0b7ew04176l5qel2y7039tywjrfxr Israella Kafui Mansu 0 4464 16172 16171 2023-10-27T06:27:34Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Israella Kafui Mansu|Israella Kafui Mansu]]''' (amụrụ 26 Ọktoba 1985) bụ nwanyị Ghana ọchụnta ego, onye guzobere na onye isi ala Mansuki Ghana Limited. == Okwu okwu == *''' Soro Chineke kparịta ụka na-aga. Lekwasị anya n'azụmahịa ma leghara ihe ndọpụ uche anya. Dị umeala n'obi ma kwanyere mmadụ niile ùgwù. Achọla nkwenye n'aka onye ọzọ. Naanị Chineke. Tukwasi obi n'uche gị. Gaa n'elu ọsọ kacha mma ị nwere ike. Mgbe ị chọpụtara ngwaahịa na-eduga gị, jiri ya gbaa ọsọ.''' * [https://yen.com.gh/195814-israella-kafui-mansu-ghanaian-woman-turns-small-palm-oil-business-huge-venture-2021.html/ "Israella Kafui Mansu: Nwanyị Ghana Tụgharịa obere azụmaahịa ka ọ bụrụ nnukwu Venture na 2022”], Ebenezer Quist (Eprel 22, 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gryhh06b39o8sggwnctqae5er3lpoy0 Deloris Frimpong Manso 0 4465 16174 16173 2023-10-27T06:36:51Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Deloris Frimpong Manso|Deloris Frimpong Manso]]'' nke a ma ama dị ka ''' igbu oge''' (amụrụ 25 June 1982) bụ onye ọchụnta ego Ghana, ihe ngosi telivishọn na ihe ngosi redio, onye na-emepụta ihe, onye na-ekwu okwu ọha. na onye na-akwado ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == * ''Enwere ụdị mmadụ abụọ; onye nwere ike imebi gị ego ugbu a na onye nwere ike ime nke ahụ n'ọdịnihu. Agbagharala onye ọlụlụ gị n'ihi na ihe onwunwe kpuo gị ìsì! **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Delay-urges-women-to-look-beyond-material-possessions-when-choosing-a-partner-1748591 igbu oge na-agba ụmụ nwanyị ume ile anya karịa ihe onwunwe. mgbe ị na-ahọrọ onye mmekọ], ''Ghana Web'', 13 Eprel 2023. *'''Ụmụ nwoke, ekwela ka ịntanetị mee gị ọsọ ọsọ oooooo!!!!! Ndụ abụghị asọmpi!!! Ndụ na-arụ ọrụ maka gị na mpaghara oge nke gị. Ị nọghị akaha ma ọ bụ n'oge. ** Dorcas Agambila, [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/dont-let-peoples-social-media-posts-put-pressure-on-you-take-your-time-delay- Ndụmọdụ/85e99k0 Ekwela ka mgbasa ozi mgbasa ozi ndị mmadụ tinye gị nrụgide, wepụta oge gị - igbu oge na-adụ ọdụ ntorobịa], ''Pulse'', Machị 2, 2023. * '' Akụkọ m bụ ahịhịa a na-ahụkarị maka amara na site na ịda ogbenye ruo na nnwere onwe ego ma ọ bụ ihe ịga nke ọma. Dịka, nke m bụ naanị site na efu gaa na dike, enweghị onye nye onye. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/I-was-a-broke-woman-I-was-poor-Delay-shares-a-story-of-how-she-started-her -njem-n'ime-ndu-1774796 Mu onwem bu nwanyi tiwara; Adara m ogbenye - igbu oge na-ekerịta akụkọ banyere otu o siri malite njem ya na ndụ], ''Ghana Web'', 27 Mee 2023. * ''Mgbe m malitere njem a, e nwere ihe mere m ji kpalie m bụ ịda ogbenye. Abụ m ụmụ nwanyị gbajiri agbaji, adara m ogbenye. O nwere ụbọchị m na-amaghị ebe nri ọzọ ga-esi bịa. Mụ na ndị enyi m na-ebibu. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/I-was-a-broke-woman-I-was-poor-Delay-shares-a-story-of-how-she-started-her -njem-n'ime-ndu-1774796 Mu onwem bu nwanyi tiwara; Adara m ogbenye - igbu oge na-ekerịta akụkọ banyere otu o siri malite njem ya na ndụ], ''Ghana Web'', 27 Mee 2023. * ''Ọ dịghị onye a pụrụ iji tụnyere m; ma-ọbu nke ochie ma-ọbu ọgbọ ọhụrụ. Abụghị m onye nke abụọ. Ndị Fans m na nyiwe mgbasa ozi ọha na eze dị iche iche na-akwado m. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/The-mystery-behind-Delay-s-toughness-1584647 Ihe omimi' dị n'azụ igbu egbu oge], '' Weebụ Ghana '', 18 Julaị 2022. *'''Enwere ọchịchọ mberede a maka ịdị elu. Nke a ebutela ụmụ nwanyị ịwa ahụ iji wepụ abụba n'afọ. Kemgbe ole mgbe anyị rutere ebe a? Ọ bụ ihe m na-enweghị ike ime n'ihi na ka anyị na-ekwu na m bụ nwanyị na-adịghị mma. M na-elekwasị anya naanị n'ọrụ m. Abụ m onye gbadoro ụkwụ na nke dị mfe. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/I-can-never-enhance-my-body-Delay-blames-celebrities-for-leading-the-youth-astray-1656290 Enweghị m ike ịkwalite ahụ m - igbu oge na-ata ndị ama ama maka iduhie ndị ntorobịa], ''Ghana Web'', 4 Nọvemba 2022. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ee4i5fnczawg41i8ej7yqw1e8fgqm13 Elizabeth Akua-Nyarko Patterson 0 4466 16175 2023-10-27T06:41:28Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Elizabeth Akua-Nyarko Patterson|Elizabeth Akua-Nyarko Patterson]]'' (amụrụ 2 Jenụwarị 1985) bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ nke Ghana na onye nchoputa na onye isi oche nke otu anaghị akwụ ụgwọ Girls Education Initiative of Ghana (GEIG). == Okwu okwu == *''''Ọ bụ nnukwu ihe ùgwù isonyere akara Vlisco wee buru ọkụ si n'aka onye bu ya ụzọ, Eugenia Tachie-Menson, onye rụrụ ọrụ ya nke ọma. Enwere m nkwan...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Elizabeth Akua-Nyarko Patterson|Elizabeth Akua-Nyarko Patterson]]'' (amụrụ 2 Jenụwarị 1985) bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ nke Ghana na onye nchoputa na onye isi oche nke otu anaghị akwụ ụgwọ Girls Education Initiative of Ghana (GEIG). == Okwu okwu == *''''Ọ bụ nnukwu ihe ùgwù isonyere akara Vlisco wee buru ọkụ si n'aka onye bu ya ụzọ, Eugenia Tachie-Menson, onye rụrụ ọrụ ya nke ọma. Enwere m nkwanye ùgwù dị ukwuu iji mejupụta akpụkpọ ụkwụ nke nnukwu ụmụ nwanyị dị otú ahụ. Achọrọ m ikele onye ọ bụla họpụtara m, ana m atụ anya afọ na-abịa (2016).''' **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Elizabeth-Patterson-crowned-Vlisco-Women-s-Ambassador-for-2015-354207 Elizabeth Patterson chiri Vlisco nnochite anya ụmụ nwanyị maka 2015], ''''Ghana Web'''' Eprel 13, 2015. *''''Ana m akwado ndị Ghana / ndị Africa bi n'èzí na-enyere aka ịzụlite obodo anyị na kọntinent anyị ... anyị niile na-ahapụ obodo anyị n'ihi ihe dị iche iche, ma ekwenyere m na ọ dị mkpa ka anyị nwee njikọ a na-ahụ anya iji hụ na anyị na-ekere òkè na mba anyị. ' mmepe ọbụna mgbe anyị na-apụ.'''' **Gameli Hamelo, [https://face2faceafrica.com/article/girls-education-of-ghana Ghanaian-American na-ele anya na-akwalite ụmụ agbọghọ site na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ], ''f2fafrica.com'', Ọktoba 14, 2014. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 59nbo5rd91m3pvl556uxwcvg8uapgw6 Georgina Theodora Wood 0 4467 16177 16176 2023-10-27T06:54:59Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Georgina Theodora Wood|Georgina Theodora Wood]]''' (née Lutterodt; amuru 8 June 1947) bu onye ọka ikpe [[w:Ghana|Ghana]] na bụkwa onye bụbu onye uwe ojii gbara akwụkwọ. Ọ bụ onye ọka ikpe Ghana na nwanyị mbụ nọ n'ọkwa ahụ. Ọ lara ezumike nká na 2017 ka afọ iri ise gachara ọrụ na steeti ahụ. Ọ bụ onye otu Council of State. == Okwu okwu == *''''Emerụ ikpe ziri ezi n'izu gara aga''' ** [https://citifmonline.com/2015/09/anas-scandal-justice-has-been-wounded-chief-justice/?fbclid=IwAR0nRDcQguyf_q6vd7NPgLOftEDTFjf_PmpNx1lHw9JrVfRhsm. "Na-ekwu okwu na 2015 Ghana Bar Conference na Kumasi"], Godwin A. Allotey (Septemba 14, 2015) == Okwu gbasara Georgina == *''''[...] Onye isi ọka ikpe kwesịrị ịma iwu, tụpụrụ echiche ọ bụla nke iguzosi ike n'ezi ihe na ịdị mma wee gaa maka ịchịkọta ala. Ọ bụ ihe jọgburu onwe ya na otu onye a, Onyeisi ọkaikpe, bụ onye na-ahọpụta ndị ikpe ga-anọdụ n'okwu ikpe ma ọ bụrụ na ọ dabara nke ọma n'ala ma ọ bụ na o zighị.'''' ** [https://www.modernghana.com/news/299686/statement-on-the-allocations-a-of-government-lands.html/ "Nkwupụta nke Kọmitii Na-ahụ Maka Njikọ Aka"], (7 October 2010 ) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 1l1n6ihddmv2vz6wuw06fgeh3r2egph Elsie Owusu 0 4468 16178 2023-10-27T06:58:03Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Elsie Owusu|Elsie Owusu]]''' bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ nke Britain mụrụ na Ghana, onye ntọala na onye isi oche mbụ nke Society of Black Architects. == Okwu okwu == *''''N'ime nnukwu nganga m, ihe m dere maka OBE bụ onye isi oche nke Society of Black Architects. Abụ m onye na-ese ụkpụrụ mgbasa ozi. Nke ahụ bụ ihe m na-eme. Ọ bụ akụkụ nke ndụ ụkpụrụ ụlọ m.'''' ** [https://www.theguardian.com/artanddes...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elsie Owusu|Elsie Owusu]]''' bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ nke Britain mụrụ na Ghana, onye ntọala na onye isi oche mbụ nke Society of Black Architects. == Okwu okwu == *''''N'ime nnukwu nganga m, ihe m dere maka OBE bụ onye isi oche nke Society of Black Architects. Abụ m onye na-ese ụkpụrụ mgbasa ozi. Nke ahụ bụ ihe m na-eme. Ọ bụ akụkụ nke ndụ ụkpụrụ ụlọ m.'''' ** [https://www.theguardian.com/artanddesign/2015/dec/03/riba-investigates-architects-allegations-of-institutional-racism/ "Ebubo ya nke ịkpa ókè agbụrụ"], (3 Disemba 2015) [[Category: ụmụ nwanyị]] mg2ul3aik7svvi2te9a6gnm06nbzdve Marian Asantewah Nkansah 0 4469 16179 2023-10-27T07:01:19Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[W:Marian Asantewah Nkansah|Marian Asantewah Nkansah]]"" bụ onye Ghana na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. Ọrụ nyocha ya lekwasịrị anya n'ịchọta ihe ngwọta maka nsogbu gburugburu ebe obibi metụtara ọkwa na akara aka nke ihe ndị na-egbu egbu dị ka ọla dị arọ / trace, ihe ndị na-emetọ organic na-adịgide adịgide (POPs) na polycyclic aromatic hydrocarbons (PAHs) na nri, mmiri, ala, nkume, sedimenti na ndị ọzọ. ihe at...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[W:Marian Asantewah Nkansah|Marian Asantewah Nkansah]]"" bụ onye Ghana na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. Ọrụ nyocha ya lekwasịrị anya n'ịchọta ihe ngwọta maka nsogbu gburugburu ebe obibi metụtara ọkwa na akara aka nke ihe ndị na-egbu egbu dị ka ọla dị arọ / trace, ihe ndị na-emetọ organic na-adịgide adịgide (POPs) na polycyclic aromatic hydrocarbons (PAHs) na nri, mmiri, ala, nkume, sedimenti na ndị ọzọ. ihe atụ gburugburu ebe obibi. Ọ na-enyochakwa mmekọrịta nke mmetọ ndị a na ibe ha na gburugburu ebe obibi. N'afọ 2016, ọ ghọrọ onye ọkà mmụta sayensị mbụ nwetara ihe nrite Fayzah M. Al-Kharafi, ihe nrite kwa afọ nke na-amata ụmụ nwanyị ndị sayensị pụrụ iche sitere na mba ndị na-adịghị ala ala sayensị na nkà na ụzụ. ==Okwu okwu == * Ekwela ka echiche na-adịghị mma sitere n'aka onwe gị ma ọ bụ ndị ọzọ, agbụrụ gị, ọnọdụ gị, gburugburu ebe obibi ma ọ bụ okike gị bụ njedebe na ihe ị nwere ike imezu. **[https://theanalyticalscientist.com/power-list/2020/africa/marian-asantewah-nkansah] * Ana m agbalị imeziwanye ihe ọmụma ọha na eze banyere ihe ize ndụ ndị metụtara mmetọ nke ihe ndị na-egbu egbu (ọla dị arọ, hydrocarbon aromatic, na ihe ndị ọzọ) site n'ịchọpụta ha n'ihe atụ gburugburu ebe obibi na nyochaa mkpughe na ihe ize ndụ metụtara ha. **[https://www.researchinformation.info/interview/natural-response-my-curious-mind-and-quest-know] ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nkansah, Marian Asantewah}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 8r6xtj8i5orts0ubvpw2ov0zfdkz8r3 Letitia Obeng 0 4470 16180 2023-10-27T07:06:36Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Letitia Obeng|Letitia Eva Takyibea Obeng]]''' (10 Jenuarị 1925 – 23 Maachị 2023) bụ nwanyị [[w:Ghana|Ghana]] mbụ nwetara akara ugo mmụta na zoology na onye mbụ e nyere ya. doctorate. A kọwara ya dị ka "nne nne nke ndị sayensị sayensị na Ghana". == Okwu okwu == *''''Ihe ọ bụla ị na-eme ná ndụ, mee ya otú ike gị si mee, ma emesịa, i nwere ike ikwu na nke a bụ ihe kasị mma m pụrụ ime. Mgbe ahụ, a gaghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Letitia Obeng|Letitia Eva Takyibea Obeng]]''' (10 Jenuarị 1925 – 23 Maachị 2023) bụ nwanyị [[w:Ghana|Ghana]] mbụ nwetara akara ugo mmụta na zoology na onye mbụ e nyere ya. doctorate. A kọwara ya dị ka "nne nne nke ndị sayensị sayensị na Ghana". == Okwu okwu == *''''Ihe ọ bụla ị na-eme ná ndụ, mee ya otú ike gị si mee, ma emesịa, i nwere ike ikwu na nke a bụ ihe kasị mma m pụrụ ime. Mgbe ahụ, a gaghị akwa ụta. Ọ bụrụ na ịgaghị nke ọma na mbọ mbụ, nwaa, nwaa ma nwaa ọzọ.'''' *[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Meeting-Ghana-s-First-Female-Scientist-Dr-Letitia-Obeng-141027/ "Nzute onye ọkà mmụta sayensị nwanyị mbụ nke Ghana - Dr Letitia Obeng"], (March 20, 2008) *''''Ịgwụ ike bụ okomoko ọtụtụ mmadụ enweghị ike ị nweta.'''' ** [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Meeting-Ghana-s-First-Female-Scientist-Dr-Letitia-Obeng-141027/ "Nzute onye ọkà mmụta sayensị nwanyị mbụ nke Ghana - Dr Letitia Obeng"], (March 20, 2008) == Okwu gbasara Obeng == * ''''Ọrụ ị rụpụtara bụ njikọ nke amamihe dị ọcha, oke mmasị maka gburugburu ebe obibi, mmetụta miri emi nke ịhụ mba n'anya na ntinye aka nke ọma iji nweta ihe na-echekwa gburugburu.'''' **[[w:Yaw Osafo-Maafo|Yaw Osafo-Maafo]], 11 Julaị 2019 [https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ghana-s-first-female-scientist- na-ebupụta-book.html] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Obeng, Letitia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] f2uyoddhhgn7f95m8rvyv8w3l6gq3bt Yvonne Okoro 0 4471 16182 16181 2023-10-27T07:11:54Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Yvonne Okoro|Chinyere Yvonne Okoro]]''' (amụrụ 25 Novemba 1984) bụ onye omere Ghana-Nigeria. == Okwu okwu == *Ọ bụrụ na mgbanwe ga-abịa, mgbanwe ga-esi n'aka gị pụta. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Some-Hollywood-movies-rubbish-Yvonne-Okoro-797387 Ụfọdụ ihe nkiri Hollywood 'ihe mkpofu' - Yvonne Okoro], ''Ghana Web'', 8 Nọvemba 2019. *Ọ bụrụ na ị chọpụtala na m edebela mmekọrịta m na nzuzo. Mgbe (mmekọrịta ahụ anaghị arụ ọrụ) na m na-ebe akwa n'ụlọ ọ bụ m, ụmụnne m ndị nwanyị na ndị mụrụ m maara na m na-ebe ákwá, ọ bụ ya. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/If-you-ve-not-married-me-and-we-are-dating-I-won-t-show-you-off-Yvonne -Okoro-715398 Ọ bụrụ na ị lụọbeghị m na anyị na-akpa, agaghị m egosi gị - Yvonne Okoro], "Ghana Web", 15 January 2019. *Achọghị m nwoke nwere nnukwu ụlọ juputara na ego, achọrọ m nwoke nwere uche...ezigbo di bụ onye na-arụsi ọrụ ike, nwoke nwere uche na nwoke na-asọpụrụ nke nwere ike ime m ọchị. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/I-need-a-man-with-focus-not-money-Yvonne-Okoro-569747 Achọrọ m nwoke nwere uche ọ bụghị ego - Yvonne Okoro] , ''Ghana Web'', 15 Ọgọstụ 2017. *N'aka nke ọzọ, ọha mmadụ anaghị ahụ ihe ọ bụla dị njọ na [[w:nwoke|nwoke]] nwere mmekọrịta karịa, a na-ele ha anya dị ka ndị mmeri ebe anyị ([[w:ụmụ nwanyị|ụmụ nwanyị]]) na-akpọ aha ya mere m na-atụgharị ọnụ m ugbu a. **[https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201901/373661.php M na-akpa ma na-edebe ya nzuzo - Yvonne Okoro], ''Peacefmonline'', 28 Jenụwarị 2019. * Ọtụtụ ndị na-eme ememme na-alụbeghị di n'ihi na ha na-enwe mgbagwoju anya banyere onye ha ga-anabata na ndụ ha. Ị hụ, ị ​​maghị ma onye ahụ na-abata n'ihi aha gị na ego gị ma ọ bụ onye ahụ chọrọ ịnọnyere gị n'ihi ezi ịhụnanya. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Most-female-celebrities-are-single-because-they-can-t-find-real-love-Yvonne-Okoro-650903 Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eme ememme bụ alụghị di n'ihi na ha enweghị ike ịhụ ezi ịhụnanya - Yvonne Okoro], ''Ghana Web'', 11 Mee 2018. *Ihe kpatara ya bụ na ụmụ nwoke enweghị bọọlụ ha ga-abịa jụọ m n'ihi na ha chere na etinyela m aka ma ọ bụ ikekwe m na-arụkwa ọrụ nke ukwuu. Ọzọkwa, m ka nwere ike ịbụ di na nwunye n'ihi na ọtụtụ ndị na-eche na-eme ememme na-emebi emebi maka nhọrọ ma a bịa n'ịhọrọ mmekọ ma nke ahụ bụ nnọọ na-ezighị ezi nghọta. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Most-female-celebrities-are-single-because-they-can-t-find-real-love-Yvonne-Okoro-650903 Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eme ememme bụ alụghị di n'ihi na ha enweghị ike ịhụ ezi ịhụnanya - Yvonne Okoro], ''Ghana Web'', 11 Mee 2018. *Anyị abịara anabata ihe ụfọdụ- bụ agba anyị, otú anyị si ele anya- na n'ụzọ anyị na-adịghị ekwe ka ndị mmadụ na-ekpebi onye anyị bụ na ihe onye kwesịrị ịbụ. Ugbu a, ọ bụghị maka otú ị dị kama ọ bụ ụdị akụkọ ị na-akọ. Ọdịnaya anyị na-erere ndị mmadụ na-agbanwe. **[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/I-was-told-I-m-not-fair-skinned-Yvonne-Okoro-428709 A gwara m na anaghị m agba agba - Yvonne Okoro] , ''Ghana Web'', 6 Eprel 2016. *M na-ekwukarị na m bụ onye Afrịka, ọ baghịkwa uru ebe m si bịa. Ihe dị mkpa bụ na m nọ ebe a na m na-eme ihe m ga-eme. ** [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Yvonne-Okoro-cries-over-xenophobic-remarks-against-her-sister-250444 Yvonne Okoro kwara ákwá maka okwu xenophobic megide nwanne ya nwanyị], ''Ghana Web' Ọktoba 14, 2012. == Okwu gbasara Okoro == * Enwere m ohere ịbụ enyi ya (Yvonne) afọ abụọ kwụ ọtọ. Na egwu "Letter to Yvonne Okoro" bụ naanị m na-emepụta ihe. Ọtụtụ ndị mmadụ na-ede abụ maka ndị masịrị ha, echere m na m ga-eme otu ihe ahụ. ** Criss Waddle [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Yvonne-Okoro-finally-details-her-relationship-with-Criss-Waddle-570363] *Mgbe m nwere ohere ịbụ enyi ya (Yvonne) afọ abụọ, achọpụtara m na ọ bụ ezigbo mmadụ ma n'oge ụfọdụ, echere m na m mere ihe ụfọdụ na-ezighị ezi na ahụghị m ihe ọ bụla dị njọ na m pụta. dee egwu na-asị na ọ dị m nwute. Nke ahụ pụrụ iche nye m. Ọ bụ enyi m pụrụ iche. ** Criss Waddle [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Yvonne-Okoro-finally-details-her-relationship-with-Criss-Waddle-570363] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Okoro, Yvonne}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 093l2uq7n6q0bnynoxy74v3dgsgq1m4 Wendy Shay 0 4472 16183 2023-10-27T07:16:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Wendy Shay|Wendy Asiamah Addo]]''' (amụrụ 20 Febrụwarị 1996) nke a na-akpọ ''Wendy Shay''' bụ onye Ghana na-abụ abụ. == Okwu okwu == * Ọ dị m ka mmalite nke ihe ịga nke ọma bụ nnabata nke eziokwu. ** Ella Okunmwendia, [https://yen.com.gh/entertainment/music/221420-wendy-shay-breaks-reason-famous-quote-ghana-wake-explanation-impresses-netizens/ Wendy Shay Breaks Down Reason Behind Okwu ama ama ya 'Ghana Bilie'], ''Yen'', Nọve...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Wendy Shay|Wendy Asiamah Addo]]''' (amụrụ 20 Febrụwarị 1996) nke a na-akpọ ''Wendy Shay''' bụ onye Ghana na-abụ abụ. == Okwu okwu == * Ọ dị m ka mmalite nke ihe ịga nke ọma bụ nnabata nke eziokwu. ** Ella Okunmwendia, [https://yen.com.gh/entertainment/music/221420-wendy-shay-breaks-reason-famous-quote-ghana-wake-explanation-impresses-netizens/ Wendy Shay Breaks Down Reason Behind Okwu ama ama ya 'Ghana Bilie'], ''Yen'', Nọvemba 09, 2022. *M ga na-akwado eziokwu na eziokwu na-enwe mmetụta. ** Ella Okunmwendia, [https://yen.com.gh/entertainment/music/221420-wendy-shay-breaks-reason-famous-quote-ghana-wake-explanation-impresses-netizens/ Wendy Shay Breaks Down Reason Behind Okwu ama ama ya 'Ghana Bilie'], ''Yen'', Nọvemba 09, 2022. * Gbasie mbọ ike ruo mgbe ndị nkatọ gị ga-abụ ndị na-agba egwu gị. ** Kwame Dadzie, [https://ghanaweekend.com/2021/07/26/see-how-wendy-shay-disgraced-afia-schwarzenegger-at-gma-uk-launch/ Lee ka Wendy Shay si 'mechuru' Afia Schwarzenegger na mmalite GMA UK], '' izu ụka Ghana '', Julaị 26, 2021. *Onye ọ bụla na-ese ihe ị hụrụ n'elu anaghị eme ihe ha na-eme n'anụ ahụ ... M na-ebi site na ụkpụrụ 'na-arụsi ọrụ ike ma nwee okwukwe'. ** Effah Gideon, [https://bestshowbiz.com/you-need-spiritual-protection-as-an-artiste-exact-words-of-wendy-shay-before-her-near-death-accident/ "Ị chọrọ nchekwa ime mmụọ dị ka onye na-ese ihe” - Okwu Wendy Shay kpọmkwem tupu ihe mberede ọnwụ ya dị nso], '' bestshowbiz '', Septemba 11, 2023. *Ịmụ nwanyị abụghị ime ka ụmụ nwanyị sie ike. Ụmụ nwanyị adịlarị ike. Ọ bụ maka ịgbanwe ụzọ ụwa si aghọta ike ahụ. ** Jeffrey Owusu-Mensah, [https://yen.com.gh/116911-wendy-shay-reacts-aleged-naked-photo-her.html Wendy Shay na-emeghachi omume maka ebubo ebubo foto gba ọtọ ọkara nke ya], " Ee, Ọktoba 06, 2018. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shay, Wendy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5ycg0f0amm98k8em9wwnk6xcs2t9fo6 Sophie Aldred 0 4473 16191 16190 2023-10-27T09:26:36Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} Sophie Aldred (20 August 1962 –) bụ onye omere Bekee na onye na-egosi ihe onyonyo. ==Okwu okwuru== * M na-ezute ụmụ nwanyị ndị na-asị, "Ị bụ dike nke m. Ahụrụ m ụzọ ị siri sie ike," na ụdị ihe ahụ niile - ya mere enwere m obi ụtọ na m mere ụdị àgwà ahụ. **[http://www.bbc.co.uk/norfolk/content/articles/2008/02/04/doctor_who_sophie_aldred_20080204_feature.shtml Doctor Who: Ace visitor in Norwich] (February 2, 2008) * Ekwesịrị m ikwu na ahụrụ m usoro ọhụrụ ahụ n'anya nke ukwuu, echere m na ọ dị egwu. Abụ m onye dọkịta na-akwado ugbu a, na m na-achọkarị ikwu banyere usoro ọhụrụ ahụ, ma ọ dịghị onye ga-agwa m okwu banyere nke ahụ! Ha niile chọrọ ịma banyere usoro kpochapụwo. **[https://www.denofgeek.com/tv/the-den-of-geek-interview-sophie-aldred-2/ The Den of Geek interview: Sophie Aldred] (February 14, 2008) * Echere m na ọ ga-abụ ọdịdị mmadụ ịghara ịghọta onye anyị bụ n'oge ọ bụla. **[https://cultbox.co.uk/interviews/exclusives/doctor-who-star-sophie-aldred Exclusive interview with ‘Doctor Who’ star Sophie Aldred] (October 15, 2014) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Aldred, Sophie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5cppu59ndiigv10gsvwijafjh8kic1v Gabrielle Anwar 0 4474 16195 16194 2023-10-27T09:39:21Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Gabrielle Anwar|Gabrielle Anwar]] (4 February 1970 –) bụ onye omere Bekee-American. ==Okwu okwuru== * Enwere m ọtụtụ oge echefuru echefu nke jikọtara ọnụ nke na-eme m obi ụtọ nke ukwuu, n'ihi na ma ọ bụghị ya, m ga-enwe olileanya ịtụgharị oge echefu echefu. Mana m na-atụ anya ịlaghachi n'ọrụ. Ọ bụ ihe m na-anaghị ekwukarị. **[https://scifichick.com/gabrielle-anwar-interview/2009/02/09/ Gabrielle Anwar Interview] (February 9, 2009) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Anwar, Gabrielle}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fzk12puf6tbf34t23no2zr7bdbyb75s Peggy Ashcroft 0 4475 16201 16200 2023-10-27T09:52:37Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:if:Dame Edith Margaret Emily Ashcroft|Dame Edith Margaret Emily Ashcroft]] (22 Disemba 1907 - 14 June 1991) onye amara dị ka Peggy Ashcroft, bụ onye omere Bekee nke ọrụ ya ruru ihe karịrị afọ 60. * Echere m na a ga-ekpughere m nke ukwuu mgbe enweghị aha m. * [https://www.tampabay.com/archive/1991/06/15/oscar-winning-actress-dame-peggy-ashcroft] Peggy joked in an interview in 1984. * Ọ dịghị mgbe m chere na m bụ isiokwu maka Oscar. Lee ka o si dị ebube ka e nye ya, ejirila obiọma gbuo m. * [https://apnews.com/article/81be0af9308a6baa0fb6adb22a0df457] Peggy while receiving oscar award in 1985. * nwanyị mara mma na onye na-eme ihe nkiri, nke enweghị ike ịkekọrịta n'ọnọdụ ya. ** [https://www.tampabay.com/archive/1991/06/15/oscar-winning-actress-dame-peggy-ashcroft] Actress Diana Rigg remembered her in 1991 after demise. * Ka anyị na-ele ya, anyị na-ele ụwa anya site n’anya onye ukwu. ** [https://www.tampabay.com/archive/1991/06/15/oscar-winning-actress-dame-peggy-ashcroft] Director Trevor Nunn while presenting her an award in 1991. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [https://m.imdb.com/name/nm0001919/ IMDb] {{Commons|File:Peggy-Ashcroft-1936-2.jpg}} {{DEFAULTSORT:Ashcroft, Edith Margaret Peggy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] m9oxpmxkfaz3hwr5k1fjk76kqtw8if8 Fukuda Chiyo-ni 0 4476 16202 2023-10-27T10:53:29Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Fukuda Chiyo-ni|Fukuda Chiyo-ni]]'''(Kaga no Chiyo) (福田 千代尼; 1703 - 2 Ọktoba 1775) bụ onye Japan na-ede uri nke oge Edo, nke a na-ewere na ya dị ka otu n'ime ndị na-ede uri haiku nwanyi. ==Okwu okwuru== * Onye na-achụ nta m, Ebe dị anya ọ kpafuola taa? **In: Ikuko Atsumi, Kenneth Rexroth. Women Poets nke Japan. 1982. p. 53 *"Cuckoo!" "Cuckoo!" Mgbe m na-atụgharị uche na isiokwu ahụ ụbọchị chi bọrọ. **In: Ikuko At...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Fukuda Chiyo-ni|Fukuda Chiyo-ni]]'''(Kaga no Chiyo) (福田 千代尼; 1703 - 2 Ọktoba 1775) bụ onye Japan na-ede uri nke oge Edo, nke a na-ewere na ya dị ka otu n'ime ndị na-ede uri haiku nwanyi. ==Okwu okwuru== * Onye na-achụ nta m, Ebe dị anya ọ kpafuola taa? **In: Ikuko Atsumi, Kenneth Rexroth. Women Poets nke Japan. 1982. p. 53 *"Cuckoo!" "Cuckoo!" Mgbe m na-atụgharị uche na isiokwu ahụ ụbọchị chi bọrọ. **In: Ikuko Atsumi, Kenneth Rexroth. Women Poets nke Japan. 1982. p. 53 *Tsuki mo mite ware wa kono yo o kashiku kana. ** I saw the moon as well<br>and now, world,<br>'truly yours' ... ** ''Japanese Death Poems.'' Compiled by Yoel Hoffmann. ISBN 978-0-8048-3179-6 ==Njiko Mpuga== {{DEFAULTSORT:Fukuda, Chiyo-ni}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 3t51k16nj7i2eto3iao1tygx8arfgx5 Krystal Ball 0 4477 16204 2023-10-27T12:30:00Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} [[w: Krystal Ball|'''Krystal Marie Ball''']](amuru na Nọvemba 24, 1981) bu onye odeakụkọ America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye nnabata na mmemme akụkọ The Hill, Rising with the Hill's Krystal Ball na Saagar Enjeti. A na-ele bọọlụ anya dị ka onye bụbu ọkachamara MSNBC. Ọ bụkwa nwanyị ọchụnta ego, bụrụkwa onye ndekọ ego ọha nwere ikike, yana onye na-akwado ya na akụkọ akụkọ ehihie nke ụbọch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w: Krystal Ball|'''Krystal Marie Ball''']](amuru na Nọvemba 24, 1981) bu onye odeakụkọ America, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye nnabata na mmemme akụkọ The Hill, Rising with the Hill's Krystal Ball na Saagar Enjeti. A na-ele bọọlụ anya dị ka onye bụbu ọkachamara MSNBC. Ọ bụkwa nwanyị ọchụnta ego, bụrụkwa onye ndekọ ego ọha nwere ikike, yana onye na-akwado ya na akụkọ akụkọ ehihie nke ụbọchị MSNBC na ihe ngosi ngosi The Cycle maka oge ihe ngosi ahụ sitere na June 2012 ruo Julaị 2015. Ọ bụkwa onye nhọpụta Democratic Party maka Congress na Mpaghara 1st Virginia na ntuli aka 2010. ==Okwu okwuru== *Ọ bụ ezie na ndị na-achị achị nwere ike ịdị mma n'ịgbapụ n'ụlọ ndị klaasị, na-enye Goldman Sachs okwu ọnụ ụzọ mechiri emechi, na inweta uru nke ọdachi ihu igwe, ọ bụghị mgbe niile ka ha na-amata ihe ndọrọ ndọrọ ọchịchị a niile. Obi ike ha na okwukwe na-adịghị anwụ anwụ na nchapụta nke onwe ha agaghị ekwe ka ha hụ ihe doro anya nke ọma nye anyị niile: ọ nweghị onye nọ n'obere ogige gị chọrọ gị. Na nhọpụta gị ga-eme ka ọ kpalie ma kpasuo usoro populist nke ị na-achọsi ike ịkwụsị. Kwadebe ịhụ ọtụtụ anya mmiri billionaire ọzọ n'ụbọchị ndị na-abịa. ** [https://thehill.com/hilltv/rising/470348-krystal-ball-billionaires-panicking-over-sanders-candidacy Krystal Ball: Billionaires panicking over Sanders candidacy], ''The Hill'', (13 November 2019) * N'ikwu ya n'ụzọ dị mfe: Sanders bụ onye na-agbanwe agbanwe na Warren bụ onye na-eme mgbanwe ... Warren enwebeghị obi abụọ na ọ bụ onye isi obodo ma kwenye na ahịa. Ọ na-akọwapụta nke a dị ka nkewa echiche kachasị dị n'etiti ya na Sanders. *Ozi Sanders nke mgbanwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ada ụda n'etiti ndị nwere ahụ iru ala. Warren, Biden, Sen. Kamala Harris (D-Calif.), South Bend Mayor Pete Buttigieg na "ejighị n'aka" niile na-eme ka Sanders n'etiti ndị na-enweta ihe karịrị $ 100,000 ... Ọ bụ ihe ezi uche dị na ya, n'agbanyeghị, na ndị gbasiri mgba ike kachasị. n'okpuru usoro anyị ga-abụ ndị kasị anabata mgbanwe mgbanwe. Gịnị kpatara na-ejigide iwu nke usoro dị ugbu a mgbe iwu ndị ahụ emeela ka ndụ gị sie ike? ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ball, Krystal}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] t6xvv8dvtp2l96ho1mqjohp6dhpfuqy Maryana Iskander 0 4478 16205 2023-10-27T13:12:25Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Maryana_Iskander|Maryana Iskander]]'''(amuru na Septemba 1, 1975) bu onye amuru n’ala Ijipt na onye okacha mara ndi America. Na 2022, ọ ghọrọ onye isi ọrụ (CEO) nke Wikimedia Foundation, nọchiri Katherine Maher. Iskander bụ onye isi oche nke Harambee Youth Employment Accelerator na onye bụbu onye isi ọrụ nke Planned Parenthood Federation of America na New York. ==Okwu okwuru== * N'ime nde ọrụ atọ funahụrụ na South Africa...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Maryana_Iskander|Maryana Iskander]]'''(amuru na Septemba 1, 1975) bu onye amuru n’ala Ijipt na onye okacha mara ndi America. Na 2022, ọ ghọrọ onye isi ọrụ (CEO) nke Wikimedia Foundation, nọchiri Katherine Maher. Iskander bụ onye isi oche nke Harambee Youth Employment Accelerator na onye bụbu onye isi ọrụ nke Planned Parenthood Federation of America na New York. ==Okwu okwuru== * N'ime nde ọrụ atọ funahụrụ na South Africa n'ihi Covid-19, ụmụ nwanyị ji nde abụọ. Ọ bụ ezie na a na-akwakọba oche ahụ mgbe niile megide ụmụ nwanyị, Covid-19 na-ekpughe oke ahaghị nhata na ihe mgbochi ụmụ nwanyị na-eche ihu na ịchọta, na idobe, ọrụ. Ọbụna tupu oria ojoo nke Covid-19, ụmụ agbọghọ na-ebu ibu ọzọ sitere na nlekọta ụmụaka na ibu ọrụ ezinụlọ ndị ọzọ. Ha nwere obere oge na ego ha ga-achọ ọrụ, ma na-eche ihe iyi egwu ka ukwuu ihu ọbụna ma ọ bụrụ na ha nwere ike ịnweta ajụjụ ọnụ ọrụ. Ụmụ agbọghọ na-eto eto anaghịkwa enwe ụfọdụ n'ime àgwà ndị a na-ahụ anya na-akwalite ohere ịchọta ọrụ, dị ka matric ma ọ bụ akwụkwọ ikike ịkwọ ụgbọala. Mmetụta nke Covid-19 emeela ka ihe ịma aka ndị a niile ka njọ - na-abawanye ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị, ohere agụmakwụkwọ na-efunahụ na ọnọdụ akụ na ụba dị egwu ebe ụmụ nwanyị kacha nwee nsogbu. Ọ dịtụbeghị mgbe ọ na-eche na ọ dị mkpa ka ụmụ nwanyị na-arụsi ọrụ ike ugboro abụọ iji nweta ọkara. Ọ bụghị naanị maka nha anya - ihe akaebe doro anya banyere itinye ego na ụmụ nwanyị. Ịha nhatanha nwoke na nwanyị ka ukwuu na-eduga n'ọganihu mmepe ka mma, na-ebelata enweghị ahaghị nhata ego na ịkwado nkwụghachi akụ na ụba. Mmụba nke ụmụ nwanyị na-ekere òkè na akụ na ụba na-eduga n'inwe ego dị elu na ụlọ akwụkwọ maka ụmụaka, na-enwe mmetụta dị mkpa maka uto na ogologo oge. ** [https://www.dailymaverick.co.za/article/2020-08-12-a-survey-shows-young-women-are-bearing-the-brunt-of-covid-19-unemployment/ A survey shows young women are bearing the brunt of Covid-19 unemployment, By Maryana Iskander, ''Daily Maverick'',] August 12, 2020 * Enwere isi ụkpụrụ ole na ole nke ọrụ Wikimedia, gụnyere Wikipedia, nke m chere na ọ bụ isi mmalite dị mkpa. Ọ bụ akwụkwọ nkà ihe ọmụma dị n'ịntanetị. Ọ naghị agbalị ịbụ ihe ọ bụla ọzọ. O doro anya na ọ naghị agbalị ịbụ usoro mgbasa ozi mgbasa ozi ọdịnala n'ụzọ ọ bụla. O nwere usoro nke ndị editọ afọ ofufo na-eduzi. Ma dị ka ị maara, ntọala enweghị njikwa nchịkọta akụkọ. Nke a bụ obodo onye ọrụ na-eduzi, nke anyị na-akwado ma na-enyere ya aka. Ihe mmụta anyị ga-amụta na ya, ọ bụghị naanị na ihe anyị na-eme mana ka anyị na-aga n'ihu na-emegharị ma na-emeziwanye, malite na echiche a nke nghọta dị egwu. A na-ehota ihe niile dị na Wikipedia. A na-arụrịta ụka na ibe okwu anyị. Ya mere, ọbụlagodi mgbe ndị mmadụ nwere ike inwe echiche dị iche iche, arụmụka ndị ahụ bụ ọha na eze na nke doro anya, na n'ọnọdụ ụfọdụ na-enye ohere n'ezie maka ụdị azụ na azụ. Echere m na nke ahụ bụ mkpa n'ime obodo ndị dị otú ahụ nwere ike ime - ị ghaghị ime ohere maka azụ na azụ. Mana kedu ka ị ga-esi mee nke ahụ n'ụzọ doro anya na n'ikpeazụ na-eduga na ngwaahịa dị mma na ozi ka mma? ** [https://www.nytimes.com/2021/09/23/technology/wikipedia-misinformation.html Wikipedia’s next leader on preventing misinformation: ‘Neutrality requires understanding.’ Davey Alba, ''The New York Times''], Sept. 23, 2021 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Iskander, Maryana}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tmmpi0g4tiq1dr820ioj24qfucvuiq7 Kathryn Beaumont 0 4479 16209 16208 2023-10-27T15:37:46Z 105.112.176.152 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Kathryn Beaumont|Kathryn Beaumont]] (27 June 1938 –) bụ onye omere bekee lara ezumike nka, onye ọbụ abụ na onye nkuzi ụlọ akwụkwọ. ==Okwu okwuru== * N'ụzọ bụ isi, dị ka nwatakịrị, dị ka ị na-eme onye ọ bụla toro eto - na n'oge ahụ, kwa - echeghị m na m jụrụ ajụjụ ọ bụla. Naanị m chere na ha maara ihe ha na-eme, nakwa na m ga-emezu ihe dị mkpa - ihe ha chọrọ ka m mee - ruo ike m niile. **[https://animatedviews.com/2007/beaumont-and-kerry-leading-ladies/ Beaumont and Kerry: Peter Pan ‘s Leading Ladies] (March 14, 2007) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Beaumont, Kathryn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2i0xi6byvgy8lfk78yyn1lyxq95jmmt Kate Beckinsale 0 4480 16219 16214 2023-10-27T20:35:35Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Kathrin Romary Beckinsale|Kathrin Romary Beckinsale]] (amuru 26 Julaị 1973) bu onye omere na ihe nlere nke bekee. ==Okwu okwuru== * Ime ihe na-achọ nnọọ itinye uche n’ime onwe gị na ikpughe onwe gị, n’ihi ya, ọ bụ ihe ezi uche dị na ya ị na-eche, sị, M̀ ka ga-achọ ime nke a? Ma ọrụ ahụ na-atọ m ụtọ, ihe niile na-esikwa ike n'ụlọ. Achọghị m ịma ma ha sị na etinyere m buttock. Ma ọ bụ ọ bụghị. Achọghị m ịma. Gaba n'ihu! Nke ahụ bụ ihe mara mma banyere iru afọ m. Enwere m ike ịsị na enweghị m mmasị na mbụ - mana m mere na nzuzo. Ma ugbu a, anaghị m eme ya. ** ''Allure'' magazine,Maachị 2008. * M gara Los Angeles na mberede. Ma ọ bụ ihe jọgburu onwe ya ịbụ onye etinyere n'ọnọdụ a nke kpakpando starlet agụụ na-agụ ama ama. Nke bụ otú n'eziokwu bụghị m! N'ezie, enwere m ike iji ntakịrị ihe ahụ n'ihi na abụ m onye na-anụ ọkụ n'obi! N’ihi ya, ekwere m ka m kpagbuo onwe m. ** ''Allure'' magazine,Maachị 2008. *Echere m na ọ bụ ya mere m ji atụgharị gaa n'ebe dịtụ mbara karị...ummm, ụdị ihe nkiri ndị nwere echiche karịa, ''Underworld'' na ''Van Helsing''. Nke ahụ bụ ihe m nwere ike inye n'ezie. Mana ị bụ n'ezie ihe ngosi eserese. Ọ na-aga megide ọka, dị ka onye na-eme ihe nkiri. ** Na mmetụta ọbịbịa nke nwa ya nwanyị nwere n'ọrụ ihe nkiri ya. Akwụkwọ akụkọ ''Allure'', Maachị 2008. * Ndị enyi nwoke? Na ndụ m enwere m atọ. ''Atọ''. Ọ bụ naanị mmadụ ole na ole hụrụ n’ime ili Fero. * Ndị mmadụ ka na-asị m, 'Olee otú ịnọ n'ebe buru ibu dị otú ahụ dị?' Ọnụ ọgụgụ ịkpọasị na vitriol dị ịtụnanya. ** Referring to ''Pearl Harbor'' (2001). ''Allure'' magazine, March 2008. ** Na-ezo aka na ''Pearl Harbor'' (2001). Akwụkwọ Maachị 2008. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Beckinsale, Kate}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fw2471mb4u1k4rdw8snnu6a6zqbtzkr Emily Blunt 0 4481 16220 16218 2023-10-27T20:36:50Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Emily Olivia Laura Blunt|Emily Olivia Laura Blunt]] (amuru Febụwarị 23, 1983) bụ onye omere Britain-America. ==Okwu okwuru== *Echere m na enwere nnukwu nrụgide ọha na eze na ụmụ nwanyị ma a bịa n'ịbụ nne, ụdị òtù nzuzo mummy a na-aga n'ihu, echere m na ọ na-eme ka ụmụ nwanyị chee na ha ga-agbachitere onwe ha maka nhọrọ ndị ha na-eme. ** As quoted in [https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-37429340 "Emily Blunt speaks out against 'mummy cult' at Girl on the Train premiere"], ''[[w:BBC News|BBC News]]'' ( Septemba 21, 2016). * “Ndị mmadụ kwụsịrị ịrụ ọrụ. Ha kwụsịrị ịlụ di na nwuny e. Ha kwụsịrị n'ụlọ akwụkwọ. Enwere ngwa ngwa nke ụbọchị a nke na-adịghị enye onwe ya itinye aka na ihe ọ bụla. " ** [https://www.sheknows.com/entertainment/articles/2004159/emily-blunt-best-quotes/] * "Ị maghị ihe ị ga-atụ anya ya n'ihi na ọ bụ kpamkpam, na-adị adị n'ime ihe ọ bụla ị hụtụrụla na mbụ, ọ bụkwa ihe a na-apụghị ịkọwa akọwa." ** [https://www.huffpost.com/entry/emily-blunt-parenting-quotes_l_5c6ef451e4b0f40774cd4a18] * “Ndị mmadụ na-achọ ịma ihe, ihe ọ bụla. Ọ bụ ihe niile ị chọghị ikwu banyere ya, ihe nzuzo. " ** [https://6amsuccess.com/emily-blunt-quotes/] * Echere m na ọ bụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe ọ na-eme mgbe ụfọdụ ma ọ bụrụ na ị chịkọta ihe eji eme ihe. Ọ bụ naanị ngosipụta mmetụta ọmịiko. ** [https://quotes.thefamouspeople.com/emily-blunt-4759.php] * Ọ bụghị ihe na-emenye ihere inwe nsụ** [https://www.whatshouldireadnext.com/quotes/emily-blunt-it-s-nothing-to-be-ashamed] * Mgbe ị hụrụ n’anya, obi na-adị gị ụtọ nke ukwuu nke na ị chọrọ ịgwa ndị mmadụ banyere ya. Ma ugbu a, m ga-enyocha onwe m. Ịkwesịrị ichebe obi ụtọ ị nwere. ** [https://meaningin.com/amp/authors/emily-blunt-quotes] * Achọpụtara m na ọ bụ ihe siri ike ịhụta azịza m n'ụda. Ọ dị m ka ọ na-eme ka ọ bụrụ ihe na-adịghị mma maka ọdịmma nke ndị ọzọ. Ọ bụ njem nlegharị anya. ** [https://csuitemind.com/quotes/author/emily-blunt] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Blunt, Emily}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8aq0beowv6rh8cj66xo0uccft5hdlug Helena Bonham Carter 0 4482 16225 16224 2023-10-27T21:08:05Z 105.112.188.18 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Helena Bonham Carter, CBE|Helena Bonham Carter, CBE]] (amụrụ 26 Mee 1966) bụ onye omere Britain kacha mara amara maka ọrụ ya na ihe nkiri ejiji, dị ka Bellatrix Lestrange na usoro Harry Potter yana Oriakụ Lovett na ihe nkiri egwu Sweeney Todd. ==Okwu okwuru== * O nweghi ahụmịhe mana ọ mara ezigbo mma. Ihe na-agbagwoju anya bụ, n'ihi na agwa ahụ enweghị ike igwu egwu nke ọma, bụ na ọ bụ onye na-agba ọsọ n'ezie. ** Of co-star Greg Sulkin in film "66"; Evening Times (Glasgow); Nov 2, 2006; Andy Dougan; p. 3 * Ahụtụbeghị m ụdị autism ọ bụla na mbụ, m ga-alọta n'ụlọ lee nwa m nwoke, Billy, onye dị afọ abụọ ugbu a, ma bụrụ onye na-atụ egwu, karịsịa n'ihi na ọ hụrụ Thomas the Tank Engine n'anya, na ọtụtụ autys hụrụ Thomas n'anya. Ma ọ bụghị nnọọ mma na-atụ, na autistic ụmụaka nnọọ n'anya middow ** Na-egwu ọrụ nke nne nke nwa autistic; Evening Standard (London); Nov 16, 2005; Liz Jones; p. 34 * Ekwenyesiri m ike na ọnọdụ ọ bụla ị nọ n'oge ime ime nwere mmetụta dị ukwuu n'àgwà nwa - ya mere enwere m olileanya na anyị emepụtabeghị obere ihe na-egbu egbu! ** On making "Sweeney Todd" while pregnant; The Daily Mirror (London); Jan 25, 2008; John Hiscock; p. 15 * N’agbanyeghị akụkụ ole m na-eme n’oge a, ndị mmadụ ka na-akpọ m Oriakụ Costume Drama. ** [http://www.edward-norton.org/fc/articles/boxinghelena.html ''Los Angeles Magazine'' Vol. 44, No. 11 (November 1999), p. 96] * Ndị a ma ama na-abịakwute m, ma amaghị m ndị ha bụ n’ihi na anya m adịghị mma. Ọ na-adị mgbe niile na ọdọ mmiri nke Oge Anọ na Beverly Hills mgbe m na-enweghị oghere m na enyo m dị n'ime ụlọ m. … Site na ọnụ ọgụgụ ndị m na-eleghara anya, enwere m obi ụtọ na m na-arụ ọrụ na obodo a. ** ''Los Angeles Magazine'' Vol. 44, No. 11 (Nọvemba 1999), p. 169 === [http://www.guardian.co.uk/film/2006/nov/03/1 Guardian interview 3 Nov 2006] === * Emeela m agadi, ma echeghị m na m etoola. * Ọ dịghị ihe na-emekarị ná ndụ. Inwe ụlọ abụọ pụtara na anyị nwere ike ịpụ na ntutu isi - nke, ka anyị chee ya ihu, anyị abụọ nwere ọtụtụ ihe. * Banyere mmekọrịta ya na Tim Burton* N’ụbọchị a mụrụ Billy, ọ dị ka ịgagharị n’enyo na ihe niile bụ Technicolor. Ndụ m agbakwasara ahụ́ nke ukwuu, na ihe nile dị nso. Ozugbo m nwere ezinụlọ, ọ banyere n'ihu ọha na mberede. * Mgbe ị ruru Oscar, a na-enye gị ihe niile. Ọ dị egwu, mana ọtụtụ n'ime ya ị na-ekwesịghị ekwesị kpamkpam. === [http://www.cinema.com/articles/547/planet-of-the-apes-interview-with-helena-bonham-carter.phtml Interview on Cinema.com, 2001] === * Echere m na ọ bụ nkwupụta dị oke egwu - ọ nwere ike ịbụ mbọ kachasị m itinye corset n'ihe ndina. Ma echere m na m ka nwere ntakịrị eriri sado-masochistic n'ime m, n'ihi na ọ bụrụ na agaghị m amachi corsets na mkpuchi na lace, mgbe ahụ, m ka na-ebuli elu na-ekpuchi ihu m. M na-eche otú m ga-esi enweta onwe m n'ọnọdụ ndị a! * M na-aṅụ mmanya, m na-aṅụ sịga, na-aṅụkwa caffeine. N'ezie a mara m na m na-aṅụ iyi mgbe ụfọdụ na belch na ọbụna welie olu m mgbe a kpasuru m iwe. A naghịkwa akpagbu m! ** Ọrụ ya na Planet of the Apes. * Ọ bụ ihe ịma aka mmadụ inwe ike imepụta agwa n’enweghị ike iji usoro okwu ya eme ihe. Igwe rọba na etemeete niile etinyere na ihu gị hapụrụ gị naanị obere mmegharị ihu. ** Ọrụ ya na Planet of the Apes == Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bonham Carter, Helena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bl8dyf66me9zgcb8fu9j8iqqdvmj5qx Sarah Brightman 0 4483 16228 16227 2023-10-27T21:22:36Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sarah Brightman|Sarah Brightman]] na emume mmeghe nke 2007 World Championships in Athletics. Sarah Brightman (amụrụ 14 Ọgọstụ 1960) bụ soprano oge gboo, onye na-eme ihe nkiri, onye na-ede abụ na onye na-agba egwu. Sarah Brightman na emume mmeghe nke 2007 World Championships in Athletics. ==Okwu okwuru== * Ị ga-achọ naanị ọdịmma onwe gị mgbe ị nwere onyinye. Ị gaghị enwe ike ikwe ka ọtụtụ ihe ndị dị n'èzí abanye n'ụzọ. * Ị ga-achọ naanị ọdịmma onwe gị mgbe ị nwere onyinye. Ị gaghị enwe ike ikwe ka ọtụtụ ihe ndị dị n'èzí abanye n'ụzọ. ** The Independent (1997) * O juru ụwa opera anya! Ma ihe oyiyi bụ nnọọ oge gboo. Ewere ya site na foto Botticelli nke Venus, onye guzo n'okirikiri mmiri na ntutu isi ya kpuchie ahụ ya. Ọ bụ ihe anụ ahụ́. Ọ na-anọchi anya akụkụ adịghị ike nke m. Ọ bụ ezie na anaghị m eyi uwe ọ bụla, ọ na-agafe nke ọma. ** The Straits Times (Singapore) (2001); On the promotional photos for her ''[[w:Classics (Sarah Brightman album)|Classics]]'' CD. * Mgbe ụfọdụ, ha na-acha ntụ ntụ/acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, mgbe ụfọdụ ha na-acha ntụ, ụfọdụ ndị na-eche na ha na-acha anụnụ anụnụ. Yabụ, enweghị m ike ịgwa gị! ** The Straits Times (Singapore) (2001); on the colour of her eyes. === ''The Trees They Grow So High,'' (1988) === Notes in the CD booklet for ''[[w:The Trees They Grow So High (album)|The Trees They Grow So High]]'' (1988) * Mgbe m na-abụ abụ, m na-emechi anya m. Ọ bụrụ na m hụ nku, ihe niile dị mma. Enweghị ihe oyiyi a n'uche m, ụda abụghị 'eziokwu' na m ga-amalite ọzọ. Ekwesịrị m. Enwere m mmetụta a nke mbụ, mmuo a na '' Phantom of the Opera '' na kemgbe ahụ ana m ege ya ntị mgbe niile. * Ọ bụ ihe ịtụnanya etu m si arụ ọrụ maka ịga nke ọma mana mgbe m rutere ebe ahụ enweghị ike ịghọta ya. M na-enwe mmasị n'okporo ụzọ ịga nke ọma na mgba - ọbụlagodi mgbe ọ na-esi ike. Ma mgbe m mezuru ebumnobi m, enwere m mmetụta na mberede na oke nrụgide. Naanị n'azụ azụ ka m nwere ike ịmalite ịnụ ụtọ oge ahụ wee kweta na ọ dị oke mma. *N'oge gara aga, m na-achọkarị azịza. Taa, amaara m na enwere naanị ajụjụ. Yabụ na m dị ndụ. === The Irish Times (1999) === *A bụ m onye nwere nkà, ama m nke ahụ. Abụ m onye nwere nkà. Enwere m ọtụtụ echiche. Ana m arụsi ọrụ ike. Ọ na-adị m ka m nwere àgwà dị n'ime onwe m iji nweta ihe m mere. Enwebeghị chi ọma, ọ nweghị ọrụ ebube. Naanị ọrụ ebube bụ olu a. *(n'alụmdi na nwunye ya na [[w: Andrew Lloyd Webber | Andrew Lloyd Webber]) Ọ bụ oge okike. Ihe niile na-eme ngwa ngwa. Ọ na-ede, m na-abụ abụ. O sitere n'ike mmụọ nsọ, ma enwere m mmụọ nsọ. Enweghị m oge n'ezie iche echiche banyere ya. Enweghị m oge n'ezie ịgụ ihe gbasara ya, ma. Aghọtara m ihe, bụ́ nke na-atụ m nnọọ ụjọ mgbe ụfọdụ. Ma, ee e, anyị na-agba ọsọ mgbe ahụ, na-eme ihe. Ọ bụ ihe na-atọ ụtọ, mana ọ bụkwa nnukwu nrụgide. *Amaghị m onye bụ ndị na-ege m ntị. Ndị mmadụ asịwo na e nwere iguzosi ike n’ezi ihe banyere m, echere m na e nwere. Anaghị m anwa ịgbaso usoro. Enwere m obere ụzọ nke m, ma ọ bụ ezie na m na-abanye n'ime ihe, m na-anọnyere ihe m bụ. Ọ dị m nnọọ mma. Ma eleghị anya, ndị mmadụ na-enwe ahụ iru ala na nke ahụ na ha tụkwasịrị ya obi, n'ihi ya, ha zụrụ ya. Ha ga-abịa hụ m na egwu egwu. Echere m na m na-arụ ọrụ dị mma mgbe niile na mpaghara ahụ. == Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * [http://sarah-brightman.com Official website] {{DEFAULTSORT:Brightman, Sarah}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6m9c3udq6i1elm7b2bifwz5qyehyick Saffron Burrows 0 4484 16231 16230 2023-10-27T21:44:07Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Saffron Burrows|Saffron Burrows]] (amuru Ọktoba 22, 1972) bu onye omere na ihe nlere nke onye Britain-Amerika. ==Okwu okwuru== * Dị ka onye dị afọ asaa, echere m na ndị mmadụ na-atụ egwu - ha ga-ekwu naanị banyere ọdịdị anụ ahụ ya ... Anyị ga-agakọ n'okporo ámá ọnụ ma ndị mmadụ na-eti mkpu mkparị. Echetere m na enwere m oke iwe. **N'ịbụ onye na-akwado ikike nkwarụ mgbe ọ gbasịrị ọgwụgwọ nke nna nkuchi nna ya nwetara site n'inweta polio [https://www.theguardian.com/culture/2020/feb/19/saffron-burrows-i-was-raised-to-feel-like-i-could-love-who-i-wanted “Saffron Burrows: ‘I was raised to feel like I could love who I wanted’”] in The Guardian (2020 Feb 19) * Ọ bụrụ na a gwa gị na ọ bụ otú ahụ ka i si akpa àgwà ka ị dịrị ndụ ma na-eme nke ọma, mgbe ahụ ị na-ajụkarị ihe dị nnọọ obere n’agbata afọ 20 na 30 gị n’ihi na ị na-eche, sị: ‘Oh, ọ dịghị ihe jọgburu onwe ya otú ahụ.’ Ya mere, ọ bụ okwu n’ezie. Ọ dịghị onye chọrọ ka nwa ha nwanyị na-eto eto na-eche na nke ahụ bụ ihe ị kwesịrị ịtụ anya na ndụ gị. **Na ụmụ nwanyị na-amalite na-eto eto na ime ihe ngosi ma ọ bụ ụlọ ọrụ ihe nkiri na [https://www.theguardian.com/culture/2020/feb/19/saffron-burrows-i-was-raised-to-feel-like-i-could-love-who-i-wanted “Saffron Burrows: ‘I was raised to feel like I could love who I wanted’”] in The Guardian (2020 Feb 19) *… Ndị nọ n'afọ iri na ụma taa dị oke mmiri na enweghị ọnụọgụ abụọ; ha adịghị atụ egwu nke ukwuu. Ụlọ m [na-etolite] dị ka nke ahụ. Ahụrụ m ụmụ nwoke n'anya, hụkwara m ụmụ nwanyị n'anya, a zụlitekwara m ka ọ dị m ka m ga-ahụ onye m chọrọ n'anya. Anyị nwere ike ikwu banyere ihe niile dị n'ụwa. **On her upbringing and the next generation in [https://www.theguardian.com/culture/2020/feb/19/saffron-burrows-i-was-raised-to-feel-like-i-could-love-who-i-wanted “Saffron Burrows: ‘I was raised to feel like I could love who I wanted’”] in The Guardian (2020 Feb 19) * Enwere azịza abụọ dị iche iche…Maka ndị mmadụ n'ozuzu, echere m na ha kwesịrị ịkpọ onwe ha aha n'ụzọ ọ bụla ha chọrọ. Ọganihu nke mmekọ nwoke na nwanyị na America bụ n'ụzọ doro anya na ọ dị oke mkpa na njirimara ndị mmadụ nwere ike iji nganga kwuo na ya dị oke mkpa. A na-efunahụ ndụ kwa ụbọchị n'ihi oke iwe na obodo a. Ya mere echere m na nke ahụ ekwesịghị imeri. **Na labeling na usoro mmekọahụ na [https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2014/dec/01/saffron-burrows-married-to-alison-balian-mozart-in-the-jungle “Saffron Burrows: ‘I’m really proud of my family and who they are’”] in The Guardian (2014 Dec 01) *... ndị mmadụ ekwesịghị ikwu okwu na ndụ ha kwesịrị ịbụ nke nzuzo ma ọ bụrụ na ha chọrọ ịbụ. Ma echere m na ọ bụrụ na mmadụ nwere mmetụta na-egbochi ya site n'ịghara ikwu okwu, mgbe ahụ, ha ga-enwere onwe ha ime otú ahụ. Ahọọrọ m ịgwa gị okwu n'ihi na achọghị m ịgha ụgha site n'ichefu na achọrọ m ikwu eziokwu banyere ndụ m ... ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Burrows, Saffron}} [[Category:ụmụ nwanyị]] eeg0y8kjulsugz25xi28atufxzqq4of Mrs Patrick Campbell 0 4485 16320 16319 2023-10-29T09:08:32Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Beatrice Stella Tanner Campbell|Beatrice Stella Tanner Campbell]] (9 Febrụwarị 1865 – 10 Eprel 1940) bụ onye omere Britain, onye omere izizi gbara “Eliza Doolittle” na George Bernard Shaw's Pygmalion (nke bụ mkpali maka egwu My Fair Lady). A mụrụ Beatrice Stella Tanner a na-akpọkarị ya Oriakụ Patrick Campbell ma ọ bụ "Mrs Pat" n'ihe banyere di mbụ ya, bụ onye nwụrụ na Agha Boer. ==Okwu okwuru== * '''Ọ̀ dị mkpa n'ezie ihe ndị a na-ahụ n'anya na-eme—ma ọ bụrụhaala na ha emeghị ya n'okporo ámá ma tụọ ịnyịnya ụjọ!'' ** Azịza nye onye na-eto eto na-eme ihe nkiri bụ onye kwusiri ike na onye na-eme ihe nkiri meworo agadi na mmepụta gosiri oke ịhụnanya maka onye isi (''c''. 1910); dị ka Alan Dent kọrọ na '' Mrs. Patrick Campbell '', p. 78 (1961). ** {{anchor|ịnyịnya}} Ndị dị iche iche: "Ezigbo m, achọghị m ịma ihe ha na-eme, ma ọ bụrụhaala na ha emeghị ya n'okporo ámá na-atụ egwu ịnyịnya."<br> "Achọghị m ịma. uche ebe ndị mmadụ na-eme ịhụnanya, ma ọ bụrụhaala na ha emeghị ya n'okporo ámá na-atụ egwu ịnyịnya." <br> "Ọ dịghị ihe ọ bụla ị na-eme n'ime ime ụlọ ma ọ bụrụhaala na ị naghị eme ya n'okporo ámá na-atụ egwu ịnyịnya." <br> "Ọ̀ dị mkpa n'ezie ihe ndị a na-ahụ n'anya na-eme, ma ọ bụrụhaala na ha emeghị ya n'okporo ámá ma mee ka ịnyịnya tụọ egwu?" ** Na ịntanetị, ekwuputala okwu yiri nke ahụ gbasara ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[Victor Hugo]], mana enweghị isi mmalite ọ bụla. Ọ dị ka ọ bụ ihe ọhụrụ satirical mepụtara, nke sitere na nkwupụta Oriakụ Campbell. * '' 'Oh m hụrụ n'anya - oge agafeela ime ihe ọ bụla ma ọ bụghị 'nabata'' gị na 'ịhụ gị n'anya' - mana mgbe ị dị obere, mmadụ kwesịrị ịsị "kwụsị" naanị otu ugboro!' '' ** Letter to [[George Bernard Shaw]] (1 November 1912) published in ''Bernard Shaw and Mrs. Patrick Campbell'' (1952), p. 52; this was later used in the play ''Dear Liar : A Biography in Two Acts'' (1960) by Jerome Kilty, an adaptation of the correspondence between Shaw and Campbell. * Udo miri emi, nke miri emi nke ihe ndina-abua ka o ji ngwa ngwa nke chaise-longue. ** Ekwuru na Alexander Woolcott, "The First Oriakụ Tanqueray," Mgbe Rome Burns (1934) * O nwere anya dị nta mara mma nke ukwuu — Ha nọkwa n'otu n'otu! ** Ikwu banyere onye na-eme ihe nkiri [[w: Norma Shearer | Norma Shearer]], nke e hotara na ''Ha nwere ihu mgbe ahụ: Super Stars, Stars, and Starlets Of The 1930'' (1974) nke John Shipman Springer na, Jack D. Hamilton, p. 54 * Nke ahụ bụ n'ihi na ''[Tallulah Bankhead | Tallulah]] na-agba ọsọ na ice dị mkpa, ha na-achọkwa ịnọ ebe ahụ mgbe ọ gbawara ''. ** N'oke oriri nke ndị ama ama na-aga [[w:Akpụkpọ_Our_Ezé#Notable_productions|mmepụta izizi]] nke [[Thornton Wilder]] ''{{w|Akpụkpọ nke eze Anyị}}''; dị ka e hotara na [https://www.newspapers.com/image/?clipping_id=86606971 "The Lyon's Den"] nke Jeffrey Lyons dere, ''Dayton Daily News'' (March 4, 1943), p.&nbsp;25 == Esemokwu == [[File:Ring5.jpg|thumb|right|I want my dark lady. I want my angel. I want my tempter, I want my [[w:Freyja|Freia]] with her apples. ~ [[George Bernard Shaw]] ]] * Ihe ịga nke ọma bụ ikike isi n'ọdịda gaa na ọdịda na-ewepụghị ịnụ ọkụ n'obi gị. ** Ọnweghị ebe a kapịrị ọnụ maka nkwupụta a; n'agbanyeghị na a na-ekwukarị na ọ bụ Sir [[Winston Churchill]], na mgbe ụfọdụ na [[Abraham Lincoln]], ọ bụ naanị Campbell ka esitere na ya. ==Okwu gbasara Campbell == * ''Achọrọ m nwanyị ọchịchịrị m. Achọrọ m mmụọ ozi m.''' Achọrọ m onye na-anwale m, achọrọ m [[w:Freyja|Freia]] na apụl ya. Achọrọ m ọkụ ọkụ nke oriọna asaa m nke ịma mma, nsọpụrụ, ọchị, egwu, ịhụnanya, ndụ na anwụghị anwụ. Achọrọ m mkpali m, nzuzu m, obi ụtọ m, ịdị nsọ m, ara m, ịchọ ọdịmma onwe m, ịdị ọcha ikpeazụ m na ido nsọ, nnwogha m, ịdị ọcha m, ìhè m gafere oke osimiri, ọbụ aka m gafere ọzara, ubi m nke ifuru mara mma. nde m añuri na-enweghi aha, ugwo ubochi m, nro nke abali m, enyim na kpakpando m. ** [[George Bernard Shaw]] n'akwụkwọ ozi o degaara Campbell, nke e bipụtara na ''George Bernard Shaw: Man of the Century'' (1956) nke Archibald Henderson dere, p. 827 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.theanswerbank.co.uk/Article629.html Stella Campbell] at The Answer Bank * [http://www.users.waitrose.com/~victorian/post/image2.htm Photograph] (among 3 others of Early 20th Century actresses). {{DEFAULTSORT:Campbell, Mrs Patrick}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ikyj7smdn08a7pt8z9ub6g6cdgy85pq Grace Porterfield Polk 0 4486 16240 16239 2023-10-28T11:53:08Z 197.210.89.26 wikitext text/x-wiki Grace Porterfield Polk (Septemba 1875 - Eprel 8, 1965) bụ onye edemede America, onye na-agụ abụ na onye na-ede uri, na onye guzobere Ememme Ndị Na-agụ Abụ America. ==Ihe okwuru== *"N'ime obere obodo Indiana dị jụụ, m ga-achọ ịchịkọta ndị na-ede abụ nke ala ka ndị na-eto eto na ndị nwere oké ọchịchọ nwee ike izute ndị agha agha na ndị na-aga nke ọma nke ọrụ." r7320ahpdxhfaukkd884nwp8ullunfq Susan Stryker 0 4487 16241 2023-10-28T11:53:15Z Precious Ife 586 Created quotr wikitext text/x-wiki Susan O'Neal Stryker bụ ọkammụta America, ọkọ akụkọ ihe mere eme, onye na-akwado echiche na onye na-akwado ọrụ onye ọrụ ya metụtara okike, mmekọahụ, akụkọ ntolite US, na ịkpa ókè agbụrụ na United States. Ọ bụ onye edemede nke nwoke nwere mmasị nwoke site na Bay: A History of Queer Culture na San Francisco Bay Area (1996), Queer Pulp: Perverted Passions from the Golden Age of the Paperback (2001), The Transgender Studies Reader (2006), na Akụkọ Transgender (2008). N'ime ihe nkiri ya bụ Screaming Queens: The Riot at Compton's Cafeteria (2005), Forever's Gonna Start Tonight (2009), na Christine in the Cutting Room (2013). Prọfesọ Stryker na-akụzi Gender and Women's Studies na Mahadum Arizona. {{Okwu okwuru}} *There is] a familiar pattern in minority identity politics in US history: it is often the most privileged elements of a population affected by a particular civil injustice or social oppression who have the opportunity to organize first. In organizing around the one thing that interferes with or complicates their privilege, their organizations tend to reproduce that very privilege o5m1xenr3oec6uhsv9guxeompkxfv9d Sylvia Plath 0 4488 16252 16251 2023-10-28T12:05:13Z Jerrydestiny 64 wikitext text/x-wiki Sylvia Plath (27 Ọktoba 1932 - 11 Febụwarị 1963) bụ onye America na-ede uri, onye edemede, onye edemede akụkọ, na onye edemede. Ọ bụ nwunye mbụ Ted Hughes. Plath na-ele anya n'akụkụ ''Achọrọ m ihe ndị ga-ebibi m n'ikpeazụ''. ==Ihe okwuru== *Ana m ekworo ụmụ nwoke. M na-enwere nwoke ahụ anyaụfụ ya nnwere onwe anụ ahụ ibi ndụ abụọ. Ntinye akwụkwọ akụkọ sitere na 1951 na The Unabridged Journals of Sylvia Plath, 1950-1962 (New York: Anchor Books) dị ka Cordelia Jenkins zoro aka na ya na "Akụkọ nkọwa nke Sylvia Plath" Financial Times (November 13, 2000) qplhswoputnsjx2vais1no1m1ipkqts Virginia Phiri 0 4489 16243 2023-10-28T11:55:43Z Elvinci804 582 Added quote wikitext text/x-wiki '''Virginia Phiri''' (amuru 1954) bu onye ode akwukwo nwanyi Zimbabwe o tinyere aka na agha ntọhapụ nke Zimbabwe mgbe o di afo iri na asaa. E mesịa, na 2000, ya na Zimbabwe Women Writers o nyere aka. ==Ihe Okwuru== Mmuo neri obara na-amịpụta onyinyo na ntụkwasị obi gị dl3r0utavp89toohcs9hjbj40sek8nx Leah Lakshmi Piepzna-Samarasinha 0 4490 16254 16244 2023-10-28T12:08:00Z Ngozichukwu2899 588 /* Ihe okwuru */ wikitext text/x-wiki '''Leah Lakshmi Piepzna-Samarasinha''' (amụrụ Eprel 21, 1975 na Worcester, Massachusetts) bụ onye na-ede uri na Toronto na Oakland, onye edemede, onye nkuzi na onye na-akwado mmekọrịta. == Ihe okwuru == *Nsonye na-enweghị ike ma ọ bụ ndu bụ tokenism. ==Njikọ Mpụgha== {{wikipedia}} mwhuen6xyal0ouozykj9ofaqfld0m4a Nell Irvin Painter 0 4491 16257 16245 2023-10-28T12:11:16Z Sondeglory 583 /* Ihe Okwuru */ wikitext text/x-wiki '''Elizabeth Irvin''' August 2, 1942) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme America. ==Ihe Okwuru== * Nkà na-ahụ anya na-atọhapụ nnọọ onwe ya, n'ihi na ọ na-aza naanị anya. == Njikọ Mpụgha == {{Wikipedia}} i6a1y8b2ipl662r9fe5ip8q060m07fq Muriel Rukeyser 0 4492 16253 16246 2023-10-28T12:05:17Z Peculiaramaka 585 wikitext text/x-wiki Muriel Rukeyser (15 Disemba 1913 – 12 February 1980) bụ onye American na-ede uri na onye ndọrọndọrọ ọchịchị, nke ama ama maka uri ya gbasara ịha nhata, nwanyị, ikpe ziri ezi na okpukpe ndị Juu. ==Ihe okwuru== M na-agwa gị okwu. Ị na-agwa m okwu. Nke ahụ ọ na-esighi ike?" "Ọkụ Waterlily", IV: 'Na-emebi emebi', na Ọkụ Waterlily: Poems 1935-1962 (1962), na n'ime Silence: Abụ ahọpụtara, ed. Kate Daniels (1994), p. 120 kphb6frhfzlf5abi0uxbdl3cb8aqh84 Judith Sheindlin 0 4493 16247 2023-10-28T12:02:06Z Wendy211 589 Added quote wikitext text/x-wiki {{Data box}} Judith Susan Sheindlin (née Blum; amụrụ Ọktoba 21, 1942), [1] mara ọkachamara dị ka Onyeikpe Judy, bụ onye ọka ikpe na-egosi ụlọ ikpe America, ụdị mgbasa ozi, onye na-emepụta ihe onyonyo, onye enyemaka, na onye bụbu onye ọka iwu na onye ọka ikpe ezinụlọ Manhattan. ==okwu okwuru== Ị naghị akụzi omume na ụkpụrụ omume na ọmịiko na obiọma n'ụlọ akwụkwọ. Ị na-akụzi nke ahụ n'ụlọ, ụmụaka na-amụtakwa site n'ihe atụ. 8arh4ufazu8y3tyqb7pf74fgm35ndbu Dorit Rabinyan 0 4494 16261 16248 2023-10-28T12:13:34Z 197.210.89.26 wikitext text/x-wiki Dorit Rabinyan (Hibru: דורית רביניאן; amuru Septemba 25, 1972) bu onye odee na ode akwukwo Israel. ==Ihe okwuru== Osimiri nile metụrụ otu akwara dị n'ime obodo Israel aka. Akwụkwọ ahụ na-anwa ileba anya n'egwu ndị Juu na-atụfu anyị njirimara na Middle East. Ma n'agbanyeghị egwu ahụ mara ya na ọjụjụ gọọmentị jụrụ. A machibidoro ya n’usoro ọmụmụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị n’ihi na “mmekọrịta chiri anya dị n’etiti ndị Juu na ndị na-abụghị ndị Juu na-eyi egwu imebi aha anyị pụrụ iche.” Onye minista na-ahụ maka agụmakwụkwọ, Naftali Bennett ekwuola na m gosipụtara ndị agha Israel dị ka ndị omempụ obi iru ala - n'agbanyeghị na ọ gọnarịrị ịgụ akwụkwọ ahụ - ma ugbu a, netwọk mmekọrịta niile nke Israel, saịtị akụkọ na mmemme ihe omume na-ekwurịta okwu niile. nmu2uefods4yhaqm2yxrtzw5j71028u Joanna Russ 0 4495 16250 2023-10-28T12:04:47Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki Asụsụ Lelee Lelee akụkọ ihe mere eme Dezie Ọzọ Joanna Russ (February 22, 1937 - Eprel 29, 2011) bụ onye odee America, agụmakwụkwọ na nwanyị. Ọ bụ onye edemede nke ọtụtụ ọrụ akụkọ ifo sayensị, echiche efu na nkatọ edemede nwanyị na nke a kacha mara amara maka Nwoke nwanyị, akwụkwọ akụkọ na-ejikọta akụkọ ifo utopian na satire. {{Okwu okwuru}} Akụkọ akụkọ mbụ m niile na-abụkarị nke gbasara nwoke. Di na nwunye n'ime akwụkwọ Earthsea enweghị ụmụ nwanyị n'ime ha ma ọ bụ naanị ọnụ ọgụgụ ụmụ nwanyị. Otú ahụ ka akụkọ ndị dike si arụ ọrụ; ha bụ banyere ụmụ nwoke. Ewezuga ndị nwanyị ole na ole dị ka Joanna Russ, akụkọ ifo sayensị bụ nke nwoke na-achị ruo n'afọ 1960. Ụmụ nwanyị ndị na-ede ihe n'ubi ahụ na-ejikarị aha mkpịsị akwụkwọ eme ihe. Joanna Russ gwara m otu ihe ahụ na mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị ọ chere na ọ bụrụ na o deeghị banyere ndị ikom na-aga agha ma ọ bụ ịchụ nta nnukwu egwuregwu mgbe ahụ ọ nweghị ihe dị ịrịba ama ọ ga-ekwu. 7z5bu6ivtgsmhldqg96fenfhe6xzsfd Katherine D. Tillman 0 4496 16259 16255 2023-10-28T12:13:05Z Prosper Amarachi 584 wikitext text/x-wiki Katherine Davis Chapman Tillman (February 19, 1870 – Nọvemba 29, 1923) bụ onye ode akwụkwọ biri na USA. == ihe okwuru== Ụdị Negro na-egosipụtakarị site n'aka ndị edemede akụkọ ifo nke oge a, bụ ezigbo mmepụta Southern, agbụrụ nke ụbọchị ante-bellum - obi dị mfe, na-ahụ n'anya negro, onye na-enweghị ọchịchọ dị elu karịa iji ikwesị ntụkwasị obi na-ejere ụmụ nna ya ukwu ozi. Akụkọ Isabel A. Mallon nke isiokwu ya bụ, "The Colonel and Me," na mbipụta na-adịbeghị anya nke Ladies' Home Journal, bụ ihe atụ nke klas akwụkwọ a nke ndị Negroes na-eche echiche na-agwụcha ike nke ukwuu. Ọ bụ ezie na akụkọ ndị a na-enwe mmasị mgbe ụfọdụ, ha anaghị akpali onye na-agụ Negro, ma e wezụgakwa, nye onye na-agụ Anglo-Saxon echiche ụgha banyere agbụrụ ahụ. Ọ bụ ihe kwesịrị otuto ịbụ ezi ohu, mana ndị Negro niile anaghị enwe afọ ojuju ịbụ naanị ndị na-awa osisi na ndị na-ese mmiri. N'ime agbụrụ Negro ga-apụtarịrị ndị agha, ndị isi obodo, ndị na-ede uri, ndị edemede, ndị na-ahụ maka ego na ndị na-eme mgbanwe, na akụkọ ifo nke e dere na Negro ndị ikom na ndị inyom dị ka ndị dike na ndị dike ga-eburu n'uche eziokwu ndị a n'uche ... Ọzọ uri na-amasị ndị niile nwere obi ike, ndị nwere obi ike na "Ịdọ aka ná ntị," nke Henry Wadsworth Longfellow, bụ onye, ​​ụfọdụ ndị nkatọ, nwetara ọtụtụ obi ndị Bekee n'ihe kpatara ịgba ohu karịa ka "Quaker Poet" nwetara. "Negro n'etiti Anglo-Saxon Poets" (1898) fx2mi9j1fg4wmm9vtc283hv039rnqxs Nayantara Sahgal 0 4497 16256 2023-10-28T12:10:16Z Elvinci804 582 Added quote wikitext text/x-wiki '''Nayantara Sahgal''' (amuru 10 Mee 1927) bu onye odee India nke na-ede na bekee. Ọ bụ onye ezinụlọ Nehru–Gandhi, nke abụọ n'ime ụmụ nwanyị atọ nke nwanne nwanyị Jawaharlal Nehru, Vijaya L, mụrụ. ==Okwu== Anyị bụ ndị pụrụ iche n'ụwa na ọtụtụ omenala, okpukpe mere ka anyị baa ọgaranya. Ugbu a, ha chọrọ ime ka anyị ghọọ otu omenala. Ya mere ọ bụ oge dị ize ndụ. Anyị achọghị ịtụfu akụ̀ na ụba anyị. Anyị achọghị ka anyị tufuo ihe ọ bụla ... ihe niile Islam wetara anyị, ihe Iso Ụzọ Kraịst wetara anyị, ihe Sikhism wetara anyị. Gịnị mere anyị ga-eji tụfuo ihe a nile? Anyị niile abụghị ndị Hindu mana anyị niile bụ ndị Hindu. Dịka ekwuru na "Fate of Secularism in India", Carnegie Endowment for International Peace, Eprel 04, 2019. Sahgal kwuru okwu ndị a mgbe ọ kpọrọ oku imeghe Akhil Bharatiya Marathi Sahitya Sammelan (All India Festival of Marathi Literature) na Yavatmal ka ewepụrụ. Nayantara Sahgal na-ekwu, "Anyị ekwesịghị ịtụfu Hindustaniyat anyị" Indian Express, Jenụwarị 30, 2019. 4ilk51i8f83ijtki6vixrz7sshdpp24 Lucy parson 0 4498 16258 2023-10-28T12:12:52Z 102.89.23.114 Added quote wikitext text/x-wiki Lucy Eldine Gonzalez Parsons (1851 – 7 Maachị 1942) bụ onye na-ahazi ọrụ ndị America na-akpa ike, onye mgbagha na onye na-ekwu okwu. A mụrụ ya na Virginia, ikekwe dị ka ohu, nye nne na nna nke American American, Black American eav0zmv9jfrsjbes88396rmznq5wwh9 Freya Stark 0 4499 16270 16269 2023-10-28T12:28:07Z Precious Ife 586 wikitext text/x-wiki '''Dame Freya Madeline Stark DBE''' (31 Jenụarị 1893 - 9 Mee 1993), bụ onye Anglo-Italian nyocha na onye ode akwụkwọ njem. ==Ihe Okwuru== * Mmadụ nwere ike ime njem n'ezie ma ọ bụrụ na mmadụ hapụ onwe ya gaa were ihe ebe ọ bụla na-eweta n'achọghị ime ka ọ bụrụ ụkpụrụ nke onwe ya dị mma ma echere m na nke ahụ bụ ọdịiche dị n'etiti njem na njem nlegharị anya. ** E zoro aka na Molly Izzard, Anya dị ebube, [[w: Cornucopia (Magazine)| Cornucopia]] Isi nke 2. Site na [[w:Freya Stark|Wikipedia: Freya Stark]]. eweghachiri 2009-08-25 * Ịkpọte naanị ya n'obodo dị iche iche, bụ otu n'ime mmetụta kacha atọ ụtọ n'ụwa. ** ''Ihe osise Baghdad'' *A gaghị enwe obi ụtọ ma ọ bụrụ na ihe ndị anyị kweere dị iche n’ihe anyị na-eme. jty3vbbqklv0e71rzqdxrdgwbvt8xzw Martha Shelley 0 4500 16267 16263 2023-10-28T12:22:41Z Peculiaramaka 585 wikitext text/x-wiki Martha Shelley (amuru Disemba 27, 1943) bu onye omebe iwu, odee, na odee uri amara nke oma maka itinye aka ya na mmegide nwanyi na-enwe nwanyi na United States. ==Ihe okwuru== Leba anya, kwụ ọtọ. Ebe a na-abịa nwoke nwere mmasị nwoke ntọhapụ Front, springing dị ka waatị nile bland ihu nke Amerika, na-eme ka shudders nke afọ ntachi na delicatelybalanced bowels nke ije. N'ebe a, ndị mmekọ nwoke na nwanyị, na-eji ọkọlọtọ ụkwụ isii na-aga Washington ma na-emenye ndị nnwere onwe ihe ihere, na-eweghara ọfịs Mayor Alioto, na-emetọ aha ọma nke War Resisters League na nnwere onwe ụmụ nwanyị site n'ịjụ ịgafe ọzọ. 3zxxg58qoz510o1l4qf9h0aqqkt5oiw Wendy Rose 0 4501 16265 2023-10-28T12:20:09Z Wendy211 589 Added quote wikitext text/x-wiki {{Data box}} Wendy Rose (amuru Mee 8, 1948) bu onye ode akwukwo Hopi/Miwok. N'ịbụ onye tolitere na gburugburu ebe a na-etinye obere aka na ma nwa amaala America na onye ọcha, ọtụtụ n'amaokwu ya na-ekwu maka ọchọ ọ na-achọ njirimara onwe ya. Ọ bụkwa ọkà mmụta gbasara mmadụ, omenkà na ọkà mmụta sayensị. ==okwu okwuru== *A na m atụgharị azụ na azụ n'etiti mwepu na mmekọ. 4l3rei8wgwmwrjb3q746ev7sgsv98yg Tracey Anne Thorn 0 4502 16266 2023-10-28T12:22:38Z Elvinci804 582 Added link wikitext text/x-wiki '''Tracey Anne Thorn''' (amuru ya na Septemba 26, 1962) bu onye egwu bekee, onye ode akwukwo na onye ode akwukwo. Ọ bụ akụkụ nke duo egwu ihe niile ma nwa agbọghọ ahụ. ==Ihe Okwuru== M na-ede mgbe otu nwa okorobịa tụpụrụ m, sị: “Ọ dịghị mgbe ọ bụla m hụrụ ya n'anya. Aga m ahapụ ihe ndị na-aga nke ọma, ma ọ bụ ndị siri ike. Echere m na ọ bụ akụkụ ụfọdụ nke mmega ahụ na-enupụ isi, ọjụjụ ịbụ onye mmeri nke ndụ. Yabụ n'echiche ahụ, akwụkwọ ndetu m bụ ntakịrị akwụkwọ ntuziaka enyemaka onwe onye, nke m dere maka m. == Njikọ Mpụgha == {{wikipedia}} jgjhniccezs5td7vtibob74547qaaj4 Polly Toynbee 0 4503 16268 2023-10-28T12:25:40Z Prosper Amarachi 584 Jiri 'Mary Louisa "Polly" Toynbee (amụrụ 27 Disemba 1946) bụ onye odeakụkọ na ode akwụkwọ Britain. Ọ bụbu onye odeakụkọ maka akwụkwọ akụkọ The Guardian kemgbe 1998.' kere ihü wikitext text/x-wiki Mary Louisa "Polly" Toynbee (amụrụ 27 Disemba 1946) bụ onye odeakụkọ na ode akwụkwọ Britain. Ọ bụbu onye odeakụkọ maka akwụkwọ akụkọ The Guardian kemgbe 1998. gus68mb6c1uxhy6wef0xgcqg0hkgqwy Pink(singer) 0 4504 16271 2023-10-28T12:29:02Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {{Databox}} Alecia Beth Moore Hart (amuru Septemba 8, 1979), onye amara dika Pink (nke emere dika P!nk), bu onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. {Okwu okwuru} Ị pụghị ịkwaga ugwu site n'ịtụ ha ntakwu. hvx5z9v6q0el47x5oxlj59ctlql8fsf Erika Sánchez 0 4505 16273 16272 2023-10-28T12:32:10Z Peculiaramaka 585 wikitext text/x-wiki Erika L. Sánchez (amụrụ c. 1984) bụ onye na-ede uri na onye edemede bi na Chicago, USA. Ọ bụ onye odee akwụkwọ nchịkọta uri nke nkuzi na ịchụpụ na akwụkwọ akụkọ na-eto eto Abụghị m nwa gị nwanyị Mexico zuru oke, onye ikpeazụ 2017 maka onyinye nturu ugo akwụkwọ mba maka akwụkwọ ndị ntorobịa. Ọ bụ prọfesọ na Mahadum DePaul. ==Okwuru okwu== Kedu isiokwu ị chọrọ ka ndị edemede ga-ede banyere ya?) Ego. Ndị na-ede akwụkwọ ọcha na-edekarị banyere ego (ma ọ bụ na-adịghị) n'ụzọ na-eleghara eziokwu nke ọtụtụ ndị mmadụ anya. Ọ dị ka a ga-asị na ha chere na onye ọ bụla nwere ya. Ma ọ bụ ma ọ dịkarịa ala ndị na-agụ ha. Echetara m na m gụrụ "Egwu nke Ịfe," nke Erica Jong, ọtụtụ afọ gara aga, dịka ọmụmaatụ, na iwe ọkụ mgbe onye na-akwado ya gara Europe ruo ọnwa ole na ole n'enweghị nchegbu maka ego ma ọ bụ ọrụ. Echere m na ọ na-adabere na ego ezinụlọ, ma ọ dịghị mgbe a kọwara ya. O wepụrụ m na ederede n'ihi na enweghị m ike ịfefe ya. Ma eleghị anya, ọ bụ n'ihi na m tolitere na-arụ ọrụ na ego bụ ihe kpatara ihe niile anyị na-eme. Ndị a kpagburu onwe ha enweghị ike ime ụdị nhọrọ ndị a n'ime nrọ ha kacha njọ. Ọ bụ ya mere m ji na-ede mgbe niile gbasara eziokwu gbasara ego nke ihe odide m. Anaghị m atụ anya na onye ọ bụla ga-eche ihe ha bụ. Nkọwa ndị ahụ dị m mkpa n'ezie. i3qgg82vx79kg16topk27d0flxr0bcd Helena Roerich 0 4506 16274 2023-10-28T12:33:46Z 197.210.70.132 Added quote wikitext text/x-wiki Helena Ivanovna Roerich (12 February 1879 –  5 Ọktoba 1955) bụ onye Russian ihe omimi, ọkà ihe ọmụma, onye nkuzi ime mmụọ, onye ode akwụkwọ, onye na-akwado ọha na eze na ụmụ nwanyị. dgr10fs89im2on1nepu8a5ixi75kvgf Emilie Pine 0 4507 16275 2023-10-28T12:34:35Z Kamsifavour 581 Created quote wikitext text/x-wiki Emilie Pine bụ onye edemede Irish na prọfesọ nke ihe nkiri ọgbara ọhụrụ. ==Ihe okwuru== Mana ahụike uche m, ọ tụgharịrị bụrụ ọrụ m. Ma eleghị anya, ọ dịghị mkpa ka m gwa gị nke ahụ, ma ọ dị m mkpa ịgwa onwe m. Ozugbo m ghọtara nke ahụ, m nọ na-eche ihe mere m ga-eji hapụ ya n'aka ndị m na-amabughị ikpebi uru m bara Pine na-ede banyere ndị na-agba mahadum ọ nọ na-eme ka ọrụ ya n'ebe ahụ na-enwe nchekasị na ọ dịghị ụzọ ọ ga-esi rịọ ka ha wepụ nrụgide ahụ. Edere m ya ngwa ngwa, n'ime otu afọ. Ma ọ bụ ị nwere ike ịsị na o were m afọ 40 ide ya Williams, John (June 30, 2019). '''Ejire m nkpuchi niile': Otu onye mmụta nwetara onwe ya na' ndetu maka onwe''. New York Times. ey55pwaofi7n2noyua4091japs8vi6p Marina Tsvetaeva 0 4508 16299 16279 2023-10-28T12:58:47Z Ngozichukwu2899 588 /* Ihe okwuru */ wikitext text/x-wiki '''Marina Ivanovna Tsvetaeva''' (8 October 1892 na Moscow - 31 August 1941 na Yelabuga, Tatarstan) bụ onye Russia na-ede uri na onye edemede. ==Ihe okwuru== *Gịnị bụ isi ihe na ịhụnanya? Iji mara na iji zoo. Ịmara banyere onye ị hụrụ n'anya na iji zoo na ị hụrụ n'anya. Mgbe ụfọdụ ihe nzuzo (ihere) na-emeri ndị maara (agụụ). The ahuhu maka zoro ezo - agụụ maka ekpughere. ==Njikọ Mpụgha== {{wikipedia}} hx3hm8eioqf484pys7wrjgih73u75sn Jen Sincero 0 4509 16277 2023-10-28T12:36:00Z Ebubeblessing 587 Created a WikiQuote Page wikitext text/x-wiki '''Jen Sincero''' (amuru August 7, 1965) bu onye odee America, onye nkwuputa okwu na onye nkuzi ihe oma. ==Ihe Okwuru== *Ọ bụrụ na ịchọrọ ibi ndụ ị na-ebibeghị, ị ga-eme ihe ị na-emetụbeghị. ==Njiko Mpụgha== {{Wikipedia}} e50kxwp3o26mrqnbv4wkwg79loixerh Karen Zacarias 0 4510 16278 2023-10-28T12:37:52Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {{Databox}} Karen Zacarías bụ onye odee egwuregwu Latina a mụrụ na Mexico na 1969.[1] A maara ya maka egwuregwu Mariela na Desert. Ọ bụ onye mmeri nke National Latino Playwriting Award na onye ikpeazụ maka ihe nrite ndị ọzọ.[2] Emepụtara Mariela na Desert na ụlọ ihe nkiri Goodman na Chicago.[2] Zacarías bụ onye guzobere Ụlọ ihe nkiri Young Playwrights' nke dị na Washington, D.C. {{Okwu okwuru}} …Ndabere nke egwuregwu ọma ọ bụla bụ ajụjụ enweghị azịza. Ọ ga-amasị m ịsị "Enwere m azịza ya." Ma ha bụ ajụjụ na-agba ọsọ nye m, na otú m si ebi ndụ m na m na-ele ụwa anya. tvyg6ah7595gck5cnpkmnen1kll5755 Sara Estela Ramírez 0 4511 16298 16291 2023-10-28T12:57:44Z 102.91.5.8 /* ihe okwuru */ wikitext text/x-wiki Sara Estela Ramírez (1881 – Ọgọst 21, 1910) bụ onye nkụzi Mexico, onye nta akụkọ, onye nhazi ọrụ, onye ndọrọ ndọrọ, nwanyị, onye edemede na onye na-ede uri, onye biri na US stats. ==ihe okwuru== *Afọ iri abụọ na anọ nke ezigbo mgba megide ọtụtụ nje nje na-emebi emebi nke ga-ekpochapụ mbọ a na-emekọ ọnụ, ndị na-etinye onwe ha n'ụzọ jọgburu onwe ha n'ịripịa ibe ha. == Njiko mpugha== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ramírez, Sara Estela}} qtmk33rwv7fn0k34y485rn07cndz3uu Gertrude Stein 0 4512 16300 16287 2023-10-28T13:00:05Z Sondeglory 583 /* Ihe Okwuru */ wikitext text/x-wiki Gertrude Stein (3 Febrụwarị 1874 - 27 Julaị 1946) bụ onye ode akwụkwọ mbata America, onye na-ede uri, onye na-agụ nwanyị, na onye na-ede egwuregwu, onye biri ndụ ọtụtụ oge na Europe. Ọ bụ onye ama ama maka “usoro echiche ya” na mgbe ụfọdụ “usoro cyclical” ma ọ bụ “okirikiri” si ekwu ihe. ==Ihe Okwuru== *Site na ọdịdị nke ọganihu, afọ niile ga-abụrịrị mgbanwe. Ọ bụrụ na ha emeghị otú ahụ, ụwa gaara eguzosi ike, ọnwụ ga-abịakwa ngwa ngwa. Ọ bụ otu n'ime ihe ndị na-atọ ụtọ mana ọ na-ebutekarị opi. ==Njikọ Mpụgha== {{wikipedia}} gxy80tv77hapx8zmfsg4z6yhqfaxguj Rebecca Wragg Sykes 0 4513 16284 16282 2023-10-28T12:42:37Z Precious Ife 586 /* Njikọ Mpụgha */ wikitext text/x-wiki '''Rebecca Wragg Sykes'''ụ ọkà mmụta ihe ochie nke Britain, ọkachamara na Middle Paleolithic, na onye edemede sayensị ama ama. A maara ya maka akwụkwọ 2020 nwetara ihe nrite ya ==Ihe Okwuru== Ebee ka Neanderthals dabara? Ha na-akpọghachite anyị n'ụzọ gabiga mkpịsị aka na-achọ anụ ọhịa n'ahụ mgbidi. Ọ bụ ezie na ọ gaghị ekwe omume ịkọwa 'nke mbụ' nke ụdị ha, ha ghọrọ ọnụ ọgụgụ dị iche iche 450 ruo 400 puku afọ gara aga (ka). N'abalị eluigwe ahụ nghọtahie n'elu ụwa ọtụtụ hominid bi ga-abụ ọbịa, anyanwụ anyị usoro ìhè afọ site na ya ugbu a ọnọdụ na a dịghị agwụ agwụ galactic Waltz. Kwụsịtụ n'ọkara oge ọchịchị nke Neanderthals n'ihe dịka 120 ka, ebe ala na osimiri bụ nke a na-amatakarị, ụwa nwere mmetụta dị iche. Ọ na-ekpo ọkụ karị, oke osimiri na-agbazekwa akpụrụ mmiri ejirila idei mmiri kpuchie ala ahụ, na-akwagharị osimiri dị ọtụtụ mita elu. Anụ ọhịa na-eju anya na-ekpo ọkụ na-awagharị ọbụna na nnukwu ndagwurugwu dị n'Ebe Ugwu Europe. Na mkpokọta, Neanderthals diri ihe dị ịtụnanya 350,000 afọ, ruo mgbe anyị na-atụfu ha - ma ọ bụ, ma ọ dịghị ihe ọzọ ha fossils na artifacts - ebe gburugburu 40 ka. == Njikọ Mpụgha== {{wikipedia}} emmv09p7rmtz45mwb3w2jhn4y2r08xx Nancy Reagan First Lady of the United States 0 4514 16308 16283 2023-10-28T13:21:25Z 197.210.71.199 wikitext text/x-wiki Nancy Reagan (6 Julaị 1921 - 6 Maachị 2016), amụrụ Anne Francis Robbins, bụ onye omere America, onye ndọrọndọrọ ọchịchị na nwunye Onye isi ala US Ronald Reagan ==Ihe okwuru== Abụ m nnukwu onye kwere ekwe na ị ga-azụ mmekọrịta ọ bụla. M ka bụ nnọọ akụkụ nke ndụ ndị enyi m na ha bụ nnọọ akụkụ nke ndụ m. Nwunye First Lady nke na-enweghị isi iyi nke ume na nkasi obi nwere ike tufuo echiche wee nọpụ iche. cpteh0j7mdomiyv8o8a78tzlptckas0 Suzanne Somers 0 4515 16289 16285 2023-10-28T12:47:30Z Peculiaramaka 585 wikitext text/x-wiki Suzanne Marie Somers [née Mahoney] (16 Ọktoba 1946 - 15 Ọktọba 2023) bụ onye omere America, onye ode akwụkwọ, onye ọbụ abụ, nwanyị ọchụnta ego, na ọnụ na-ekwuchitere ngwaahịa ahụike. ==Okwu okwuru== *Nwee ekele maka ihe ndị dị elu - ma nwee ekele maka ihe ndị dị ala - n'ihi na ọ bụ n'ebe dị ala ebe ị na-amụta. k6b6fjr9r4ihocauoll56q509f8u9v8 Issa Rae 0 4516 16286 2023-10-28T12:45:50Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {{Databox}}Jo-Issa Rae Diop [1] (amuru Jenụwarị 12, 1985), [2] gụrụ ọkachamara dị ka Issa Rae, bụ onye omere America, onye edemede na onye nrụpụta.[3] [4] Rae buru ụzọ dọta uche maka ọrụ ya na usoro webụsaịtị YouTube Awkward Black Girl.[5] Kemgbe 2011, Rae gara n'ihu na-emepụta ọwa YouTube ya, nke nwere ihe nkiri dị mkpirikpi dị iche iche, usoro weebụ, na ọdịnaya ndị ọzọ nke ndị ojii kere.[6][7] {Okwu okwuru} Echeghị m na isi mgbasa ozi na-aghọta ndị na agba bụ multidimensional jeu8k5a01k8a8rufetne5owe7gats9p Melanie Phillips 0 4517 16292 16288 2023-10-28T12:50:13Z 197.210.89.26 wikitext text/x-wiki '''Melanie Phillips''' (amụrụ 4 June 1951) bụ onye nta akụkọ Britain, onye ode akwụkwọ na onye nkọwa ọha. Odela akwụkwọ maka Daily Mail, The Spectator na Times. Ọ malitere ọrụ ya ide maka The Guardian na New Statesman. N'ime 1990s, ọ bịara mata na echiche ndị metụtara nke ziri ezi ma na-ekpuchi okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke ọha na eze site n'echiche nchekwa ọha. Phillips, na-ehota Irving Kristol, na-akọwa onwe ya dị ka onye na-emesapụ aka nke "eziokwu kpuchiri ya". == Okwuru okwu== *N'ihi na nke a n'ezie abụghị ihe gbasara agbụrụ. N'ezie, otu n'ime ọtụtụ ndị na-acha uhie uhie na arụmụka a bụ na - ọ bụrụ na a na-atụle àgwà omenala - a na-akọwakarị òtù ndị ahụ dị ka 'Asia'. Mana nke a bụ iji mebie ndị Sikh, ndị Hindu, ndị China na ndị Eshia ndị ọzọ. N'ihi na ndị a kpọmkwem otu òtù bụ ndị Alakụba karịrị akarị. Na ihe a na-ahụkarị abụghị agbụrụ, kama okpukpe. 2u6ojdxd9gyeeft2fpoy9cbf45tai0b Helen Thomas 0 4518 16293 16290 2023-10-28T12:51:14Z Ebubeblessing 587 wikitext text/x-wiki '''Helen Thomas''' (4 Ọgọst 1920 - 20 Julaị 2013) bụ onye nta akụkọ America rụrụ ọrụ maka Hearst News Service, dị ka onye isi ụlọ ọrụ mgbasa ozi White House, dị ka onye nta akụkọ White House, yana onye ode akwụkwọ akụkọ King Features Syndicate. ==Ihe Okwuru== *Ọ dịghị mgbe a kpọchiri anyị dị ka ndị Arab-America. Anyị bụ ndị America, ana m ajụkarị hyphen ahụ, ekwenyere m na ndị mbata na-akwaga mba ọzọ ekwesịghị ịhọpụta agbụrụ. Ma ọ bụ kewapụrụ, n'ezie, site na agbụrụ, ma ọ bụ nkwenye. Ihe ndị a bụ omume na-agbalị ikewa anyị dị ka ndị mmadụ. ** [http://books.google.com/?id=h4qpzo7yNxEC&pg=PA238&dq=tripoli+%22helen+thomas%22&q=tripoli%20%22helen%20thomas%22''My America: what my country means to me by 150 Americans from all walks of life''] (2002), Simon & Schuster, p. 238. == Njiko Mpugha == {{wikipedia}} o9u58wp4ydvebxja8y78rnvtxsg20vm Edith Stein 0 4519 17899 17898 2023-11-19T17:59:00Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox }} [[File:Edith Stein (ca. 1938-1939).jpg|thumb|Ihe [[ebumnobi]], [[ụkpụrụ]], na [[ngwụcha]] nke [[ndụ]] [[okpukpe]] bụ inye [[Chineke]] onyinye werechaa nke [[onwe onye]] n'ụzọ [[ịhụnanya]] [[Kenosis | na-echefu onwe onye]], ime ka [[ndụ]] onwe onye kwụsị iji nweta ohere maka ndụ Chineke.]] '''[[w:Edith Stein|Saint Teresa Benedicta of the Cross]]''' ([[October 12]] [[1891]] – [[August 9]] [[1942]]), amụrụ dịka '''Edith Stein''' bụ ọkà mmụta ihe n'ezie metụtara ụlọ akwụkwọ Göttingen na emesịa bụrụ ọkà mmụta metaphysician nke Ndị Kraịst. Ọ bụ onye Juu ghọrọ onye Katọlik n'afọ 1922 wee chie ya echichi onye nọn Kamel na 1933. E gburu ya na [[w:Auschwitz|Auschwitz]] n'afọ 1942. Ọ nwụrụ n'ihi okwukwe ya. === Okwu Ndị O Kwuru === [[File:Saint Edith Stein.jpg|thumb|Anyị ahụwo [[omume]] na-eme na [[Jamani]] bụ ndị na-akwa ụdị [[ikpe ikpe ziri ezi]] na [[inwe obi mmadụ]] ọbụla emo, anaghịzi ekwu maka [[ịhụnanya]] nke ndị agbata obi.]] [[File:Paradiso Canto 31.jpg|thumb|Anyị nwere ike ịtụle nnukwu iwu nke Onye-nzọpụta nke [[ịhụnanya]], nke o kwuru na ọ gụnyere [[Iwu]] dum na ndị amụma, dị ka Iwu nke ọgbụgba ndụ ọhụrụ.]] * Dị ka nwa nke ndị Juu bụ́ onye site n'amara Chineke kemgbe afọ iri na otu bụkwa nwa Chọọchị Katọlik, ana m anwa anwa ịgwa Nna nke Iso Ụzọ Kraịst banyere ihe na-emegbu ọtụtụ ǹdè ndị Germany. Ruo izu ole na ole, anyị ahụwo omume ndị a na-eme na Germany bụ ndị na-akwa emo n'echiche ọ bụla nke ikpe ziri ezi na ụmụ mmadụ, ọ bụghị banyere ịhụnanya maka ndị agbata obi. Ruo ọtụtụ afọ, ndị ndú nke National Socialism anọwo na-ekwusa ịkpọ ndị Juu asị. Mana ọrụ ahụ ga-adaba, ka emechara, n'ahụ ndị wetara ha n'ebe a, ọ daberekwa na ndị na-agbachi nkịtị n'ihu ihe omume dị otú ahụ. <br> Ihe niile na-eme ma na-aga n'ihu na-eme kwa ụbọchị sitere n'ọchịchị na-akpọ onwe ya "Onye Kraịst. Ruo ọtụtụ izu, ọ bụghị nanị na ndị Juu kamakwa ọtụtụ puku ndị Katọlik kwesịrị ntụkwasị obi na Germany, na, ekwere m, n’ụwa nile, na-eche ma na-atụ anya ka Nzukọ-nsọ nke Kraịst welie olu ya ka ọ kwụsị ikwusa okwu ọjọọ a na-emetọ aha Kraịst. ** Akwụkwọ ozi edegaara [[w:Pope Pius XI|Pope Pius XI]] (1933) dịka esi sụgharịa ya na ''Inside the Vatican'' (2003), p. 27 * Gịnị ka '''Iwu nke Onyenwe anyị''' pụtara? [[w:Halel | Abụ Ọma 118]] nke anyị na-ekpe ekpere kwa ụbọchị Sọnde na n'ememe ncheta n'oge Prime, jupụtara n'iwu nke ịmara Iwu na ka ọ na-edu site na ndụ. Onye ọbụ abụ ahụ nọ na-eche n'ezie maka iwu nke ọgbụgba ndụ ochie. Ịmara ya chọrọ n'ezie ọmụmụ ihe ogologo ndụ na imezu ya, ịgbasi mbọ ike nke uche ruo ogologo ndụ. Ma Jehova emewo ka anyị nwere onwe anyị pụọ na yoke nke iwu a. Anyị nwere ike ịtụle nnukwu iwu ịhụnanya nke Onye Nzọpụta, nke o kwuru na-agụnye Iwu dum na ndị amụma, dị ka Iwu ọgbụgba ndụ ọhụrụ. oge niile nke ntụgharị uche. Ma anyị ghọtara Iwu ọgbụgba ndụ ọhụrụ, nke ka mma, ịbụ Onyenwe anyị n'onwe ya, ebe ọ bụ na o biela ndụ n'ezie dịka ihe atụ nye anyị nke ndụ anyị kwesịrị ibi. Anyị si otú ahụ na-emezu Iwu anyị mgbe anyị na-ejide onyinyo nke Onyenwe anyị mgbe nile n'ihu anyị iji mee onwe anyị ka anyị dị ka ya. Anyị apụghị ịgụcha Oziọma ndị ahụ. ** ''Collected Works'' Vol. IV. Part 1 : ''N'iru iri Chineke'', [http://www.karmel.at/ics/edith/stein_9.html Ch.1 : "Na the Akụkọ Mmalite na mmụọ nke Carmel"] === ''Essays on Woman'' (1996)=== <small>Mkpokọta edemede niile nke St. Edith Stein gbasara ụmụ nwanyị. Akụkụ nke usoro ihe nkiri '' The Collected Works of Edith Stein '', dị ka Freda Mary Oben sụgharịrị ya.</small> ==== ''The Ethos of Woman's Professions'' (1930) ==== [[File:William Blake - Christ in the Sepulchre, Guarded by Angels.jpg|thumb|right|Ihe niile [[a na-adịghị ahụ anya]] bụ n'ikpeazụ akụkụ nke ihe ndị a na-ahụ anya. Ihe niile na-adịghị ndụ n'ikpeazụ na-ejere ndị [[dị ndụ]] ozi. Ọ bụ ya mere [[ọrụ]] ọ bụla nke nwere mmekọ ya na ihe ndị n'adịghị ahụ anya na-eguzo na ọrụ kachasị maka ihe niile dị ndụ.]] * ''Ọbụ naanị onye ahụ agụụ nke esemokwu kpuo ìsì nwere ike ịgọnarị na e kpụrụ nwanyị n'ime mkpụrụ obi na ahụ maka otu nzube. a kara aka na nwanyi ibu nwunye na nne. Ihe niile [[a na-adịghị ahụ anya]] bụ n'ikpeazụ akụkụ nke ihe ndị a na-ahụ anya. Ihe niile na-adịghị ndụ n'ikpeazụ na-ejere ndị [[dị ndụ]] ozi. Ọ bụ ya mere [[ọrụ]] ọ bụla nke nwere mmekọ ya na ihe ndị n'adịghị ahụ anya na-eguzo na ọrụ kachasị maka ihe niile dị ndụ. * ''Ebumnobi, ụkpụrụ, na njedebe nke ndụ okpukpe bụ inye Chineke onyinye zuru oke nke onwe onye n'ịhụnanya nke ichefu onwe ya, ibibi ndụ nke onwe ya iji nweta ohere maka ndụ Chineke.'' * Ọrụ ọ bụla nke mkpụrụ obi nwanyị na-abata na nke ya na nke mkpụrụ obi nwanyị nwere ike guzobe bụ ọrụ nwanyị bụ eziokwu. * N'ihi na ezi mmekorita nke nwoke na nwanyị na ndụ ọkachamara ha ga-ekwe omume nanị ma ọ bụrụ na ha abụọ nweta a jụụ na ebumnobi mmata nke ọdịdị ha ma na-enweta ezi nkwubi okwu si na ya. ==== ''The Separate Vocations of Man and Woman According to Nature and Grace'' (1932) ==== [[File:Cristo Redentor - Rio.jpg|thumb|right|[[Kraịst]] na-egosipụta òtù o kwesịrị bụ [[ezigbo]] [[òzuzù-oke]] nke [[mmadụ]]: n’ime Ya ka ewepụrụ ajọ omume nile na ntụpọ nile, ma [[akparamàgwà njirimara]] nwoke na nwanyị ha ka [[ejikọtara]], wee [[gbapụta]] adịghị-ike ha]] * Dị ka nwanyị bụ onye mbụ a nwara, otú ahụ ka ozi [[Chineke]] nke [[w: amara Chineke | amara]] na-ebute ụzọ n'ebe nwanyị nọ, na oge ọ bụla nkwenye nwanyị na-ekpebi ọdịnihu nke mmadụ n'ozuzu ya. * Ihe dị iche nke nwoke na nwanyị bụ na nwanyị bụ “onye ahụ” e nyere ikike inye aka guzobe alaeze ọhụrụ Chineke; ihe dị iche nke nwoke na nwanyị bụ na mgbapụta sitere n’aka Ọkpara nke mmadụ, Adam ọhụrụ ahụ. * N’ihi na mmehie ahụ ọ gbara ume ka o mee yiri nnọọ ka ọ bụ mmehie nke anụ ahụ́, a na-ekpughere nwanyị nke ukwuu n’ihe ize ndụ nke ịbaba n’anụ ahụ́ siri ike. Ma mgbe nke a mere, ọ na-aghọ ọzọ onye ọjọọ seductress, ebe, paradoxically, Chineke kpọmkwem enye ya iwu kpọmkwem ibuso ihe ọjọọ ọgụ. * Ọ bụrụ na anyị atụle àgwà nke Onye-nwe n’onwe ya, anyị na-aghọta na ọ nabatara ọrụ ịhụnanya nke ụmụ nwanyị n’efu maka onwe ya na ndịozi Ya nakwa na ụmụ nwanyị so n’etiti ndị na-eso ụzọ Ya na ndị kasị nwee ntụkwasị obi. N’agbanyeghị nke ahụ, o nyeghị ha ọkwa nchụ-aja, ọbụna nye nne Ya, Eze nwanyị nke Ndị-ozi, onye e buliri elu karịa mmadụ nile n’izu-okè nke mmadụ na njupụta nke amara. *Kraịst na-egosipụta ezi izu oke nke mmadụ: n’ime ya ka ewepụrụ ajọ mbunobi na ntụpọ niile, na omume ọma nwoke na nwanyị na-ejikọta ọnụ ma gbapụta adịghị ike ha; ya mere, ezi ndị na-eso ụzọ ya ka a ga-eji nke nta nke nta bulie elu karịa oke okike ha. Ya mere, anyị na-ahụ n'ime ndị nwoke dị nsọ ịdị nro na nhụsianya nke nne n'ezie maka mkpụrụ obi ndị e nyefere ha n'aka ebe n'ime ụmụ nwanyị dị nsọ enwere nkwuwa okwu nwoke, nka, na mkpebi siri ike. ==== ''Spirituality of the Christian Woman'' (1932) ==== [[File:Kehlen, Weisses Kreuz.jpg|thumb|right|Nwanyị ọ bụla nke bi n’ime [[ìhè]] nke [[ ebighị ebi]] pụrụ ịrụzu ọrụ ya, n’agbanyeghị ma ọ̀ bụ n’usoro [[okpukpe]], ma ọ bụ n’ọrụ ụwa.]] mn34upp4i159crw4l8y3ht9qgdxvzse Ariana Reines 0 4520 16297 16295 2023-10-28T12:56:55Z 197.210.89.26 wikitext text/x-wiki '''Ariana Reines''' (amuru na Ọktoba 24, 1982) bu onye America na-ede uri, onye ode akwukwo, onye na-ese ihe, na onye ntughari. ==Kwuru okwu== *Ọmụmụ na omume nke uri nwere ike ịkwado gị 'iji nkwuwa okwu gaa ebe mmadụ na-agabu,' ma o zughị ezu ịga ebe ahụ - ị ga-enwe ike ịgba àmà. Enweghị ịgba àmà, ahụmahụ na-agbaze n'ime ihe ọ bụla. nwm09zb254oybq8xd8eg6lttlyztjr2 Laura Riding 0 4521 16296 2023-10-28T12:55:15Z Kamsifavour 581 Created quote wikitext text/x-wiki A mụrụ Laura Reichenthal, na aha nwunye ya bụ Laura Riding Gottschalk na Laura (Riding) Jackson. 7jvmv07mevsh0mm1mskkqpmcwaj8dwx Sarah Silverman 0 4522 16301 2023-10-28T13:02:27Z Precious Ife 586 Jiri 'Sarah Kate Silverman (amuru 1 Disemba 1970) bu onye omekorita America, onye omere na odee. Ihe nkiri ya na-ekwu okwu mkparị ọha na eze na isiokwu ndị na-ese okwu, gụnyere ịkpa ókè agbụrụ, mmekọahụ nwoke na nwanyị, mmekọ nwoke na nwanyị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na okpukperechi, mgbe ụfọdụ inwe àgwà ọchị ya na-akwado ha n'ụdị satirical ma ọ bụ nke na-adịghị mma. Ọ meriri abụọ Primetime Emmy Awards maka ọrụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki Sarah Kate Silverman (amuru 1 Disemba 1970) bu onye omekorita America, onye omere na odee. Ihe nkiri ya na-ekwu okwu mkparị ọha na eze na isiokwu ndị na-ese okwu, gụnyere ịkpa ókè agbụrụ, mmekọahụ nwoke na nwanyị, mmekọ nwoke na nwanyị, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na okpukperechi, mgbe ụfọdụ inwe àgwà ọchị ya na-akwado ha n'ụdị satirical ma ọ bụ nke na-adịghị mma. Ọ meriri abụọ Primetime Emmy Awards maka ọrụ ya na telivishọn. ==Ihe Okwuru== i dị ka enyi m Debbie. Nke ahụ dị oke egwu… ị nwetara nke ahụ nke ukwuu? — Otú ọ dị, ọ dị mwute, ‘n’ihi na ị maara na anyị abụghịzi enyi. Mana, ee, ọ bụghị gị kpatara. N'ezie, ọ bụ 'n'ihi na ọ bụ, um ... ọ bụghị "amụọ ọzọ nke Onye Kraịst" ... oh! - "onye ụgha pathological." Azịza nye onye otu ndị na-ege ntị, na "Sarah Silverman-Early Standup (1992) N'otu oge, mụ na ndị ikom abụọ nọ n'otu abalị. Ma enweghị m ike ime ya ọzọ—o siiri m ike ịga ije ma emesịa. Nri abalị abụọ? Nke ahụ bụ ọtụtụ nri. pxxw51ww9q0v3s67mrs6d4lank0h98i Sheree Thomas 0 4523 16304 16302 2023-10-28T13:05:03Z Peculiaramaka 585 wikitext text/x-wiki Sheree Renée Thomas (amuru na Septemba 30, 1972) bu onye odee, onye nzizi akwukwo, onye nbiputa, na onye ntinye aka n'ọtụtụ mbipụta ama ama. N'afọ 2020, a kpọrọ Thomas onye nchịkọta akụkọ nke Magazin nke Fantasy & Sayensị Fiction. ==Okwu okwuru== *Anọ m na-eche otú ọ ga-adị ma ọ bụrụ na nrọ gị—ma ọ bụ nke ndị ọzọ—natara anyị ihe na-adịgide adịgide karị. 6xv948dlqb3m3m9777y7sga2tvt2slz Pink (singer) 0 4524 16306 16303 2023-10-28T13:06:00Z 197.210.89.26 wikitext text/x-wiki '''Alecia Beth Moore'''(amuru na Septemba 8, 1979), onye amara aha ya na aha ogbo ya Pink (nke emere dika P!nk), bu onye America na-agụ agụ na onye na-eme ihe nkiri. ==Ihe okwuru== *Mgbe mbụ m pụtara, ndị mmadụ enweghị ike ịchọpụta ma m bụ nwoke nwere mmasị nwoke, kwụ ọtọ, nwa ojii, ọcha ma ọ bụ ihe ọ bụla, ọ hụkwara m ya n'anya. Ahụrụ m eziokwu ahụ n'anya na ọ na-atụ ndị mmadụ ụjọ. sjh59jduv9uji9ik9dlhmuzzj8v6bbf Tanith Lee 0 4525 16305 2023-10-28T13:05:22Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {{Databox}} Tanith Lee (19 Septemba 1947 - 24 Mee 2015) bụ onye edemede sayensị Britain na akụkọ ifo. O dere ihe karịrị akwụkwọ akụkọ 90 na obere akụkọ 300, wee bụrụ onye mmeri nke ọtụtụ World Fantasy Society Derleth Awards, World Fantasy Lifetime Achievement Award na Bram Stoker Award for Lifetime Achievement in Horror.[2] O dekwara akwụkwọ foto ụmụaka (Animal Castle), na ọtụtụ abụ. O dere akụkụ abụọ nke usoro akụkọ sayensị sayensị BBC Blake's 7. Ọ bụ nwanyị mbụ meriri ihe nrite akwụkwọ akụkọ kacha mma nke Fantasy Award (nke a makwaara dị ka August Derleth Award), maka akwụkwọ ya Death's Master (1980).[1] 3] {{Okwu okwuru}} Ihe ọ bụla hel m bụ, abụ m m. Obi ilu nke ọṅụ dabeere na ịmara na ọ gaghị adịte aka. Ọṅụ ekwesịghịkwa ịdịru ogologo oge, n'ihi na mgbe oge ahụ gasịrị, ọbụna ọṅụ ga-aghọ nanị àgwà. Mgbe m na-ede, m na-aga ibi n'ime akwụkwọ. a6w5v8zewccay8kz9vqewjrtn0nw74y Sappho 0 4526 16307 2023-10-28T13:21:18Z Kamsifavour 581 Jiri ' (January 12, 1985) is an American actress, writer, director, producer, and web series creator. ==Ihe okwuru==Enwere ụkọ ihe nkiri dị otú ahụ…Ma ihe nkiri ndị nọ n'afọ iri na ụma nke ụlọ akwụkwọ sekọndrị bụ ụdị nke m hụrụ n'anya. Ihe niile dị n'afọ ahụ na-abawanye ma dị egwu, na fim ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-ejide nke ahụ nke ọma. Mana ihe nkiri ndị ahụ niile na-achakwa ọcha; ọ nweghị ụdị ihe nkiri...' kere ihü wikitext text/x-wiki (January 12, 1985) is an American actress, writer, director, producer, and web series creator. ==Ihe okwuru==Enwere ụkọ ihe nkiri dị otú ahụ…Ma ihe nkiri ndị nọ n'afọ iri na ụma nke ụlọ akwụkwọ sekọndrị bụ ụdị nke m hụrụ n'anya. Ihe niile dị n'afọ ahụ na-abawanye ma dị egwu, na fim ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-ejide nke ahụ nke ọma. Mana ihe nkiri ndị ahụ niile na-achakwa ọcha; ọ nweghị ụdị ihe nkiri nwa okorobịa dị n'otu ụzọ ahụ. **Anọ m na-agbalị ịpụpụ iche, na-agbalị ịbụ onye omeiwu klaasị na ịbụ nnukwu ọchị. Mana onye ọ bụla chere na m dara ngwụrọ wee kpọọ m asị… Ahụla m mmetụta ahụ n'ezie nke enweghị ohere na ndụ m. Anọ m na-agbalị ịpụpụ iche, na-agbalị ịbụ onye omeiwu klaasị na ịbụ nnukwu ọchị. Mana onye ọ bụla chere na m dara ngwụrọ wee kpọọ m asị… Ahụla m mmetụta ahụ n'ezie nke enweghị ohere na ndụ m. **…Ahụrụ m ụwa nke nonprofits na-akpa ọchị na-amalite na naanị n'ihi na ọ rụrụ ọrụ n'ebe ahụ, ị ​​na-ahụ na ndị mmadụ na-eme nnọọ ihe ọma na ha na-eme ebere na ha na-mara mma onwe ha na ị na-arụ ọrụ n'ozuzu maka a nnukwu ihe kpatara ya. Ma ikuku. n'ime ebe ọrụ nwere ike ịbụ asọmpi na-enweghị atụ. Ndị mmadụ chọrọ kredit ahụ. Mgbe ụfọdụ, ha anaghị ege ndị ha na-achọ inyere aka. Maka m, ikpe ọmụma ọcha a juru ebe niile na enweghị uru a. Na ha dị otú ahụ - ha na-emeso ụmụaka dị ka nke a ọmịiko party. Maka mụ onwe m, ọ ga-amasị m ịrụ ọrụ na gburugburu ebe a, mana ọ tozuru oke maka ihe ọchị. **Nne m na nna m nyeere m aka ma ha mejọrọ m…Mama m bụ onye na-akwado Black, ekwere m ya. Papa m bụ onye Senegal, etolitekwara m n'akụkụ ụmụ nwanne nne m nwere akpụkpọ ahụ ma chee na ha bụ ụmụ nwanyị kachasị mma n'ụwa. Ndị gbara ọchịchịrị mara mma gbara m gburugburu. Ma ụlọ akwụkwọ sekọndrị kụrụ, na m dị ka, Oh, ha chere na m dị njọ. Ha chere na m buru ibu. Ha chere na anaghị m mma. M laghachikwuru nne m dị ka, 'Gịnị bụ f-k?! Ị ghaara m ụgha ná ndụ m niile. Gịnị bụ ihe a?!’ Amalitere m ịghọta, Mama, akpụkpọ ahụ́ gị dị gịrịgịrị. Ya mere, amaghị m ihe ị na-ekwu. Ọ dịghị ka ị nwere ike ịmetụta na ọchịchịrị. Na ntutu gị abụghị otu udidi dị ka nke m. Kedu ihe ị maara gbasara ịgwa m na m mara mma? Gịnị mere ị ga-eji ghaara m ụgha? Nke ahụ nwere mmetụta n'ezie otú m si hụ onwe m 4wj3okqp3q137hze5k2cfrg97ay8msk Mary Prince 0 4527 16309 2023-10-28T13:23:01Z 102.88.36.222 Added quote wikitext text/x-wiki {{Data box}}Mary Prince (c. 1 October 1788 - mgbe 1833) bụ onye Britain mkpochapụ na onye na-ede akụkọ ihe mere eme, nke amụrụ na Bermuda nye ezinụlọ ndị gbara ohu sitere na Africa. Mgbe ọ gbapụrụ, mgbe ọ bi na London, England, o dere akụkọ ohu ya bụ History of Mary Prince (1831), nke bụ akụkọ mbụ nke ndụ nwanyị ojii nke e bipụtara na United Kingdom. ==okwu okwuru== Abụ m ohu n’onwe m—amaara m ihe ndị ohu na-eche—Apụrụ m n’onwe m ihe ndị ohu ndị ọzọ chere, nakwa site n’ihe ha gwara m. c3phhvjzpcuu8z9prg4vtu4c8sr58zp J. K. Rowling 0 4528 16310 2023-10-28T14:08:22Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {{Databox}} Joanne Rowling CH OBE FRSL (/ˈroʊlɪŋ/ "rolling";[1] born 31 July 1965), best known by her pen name J. K. Rowling, is a British author and philanthropist. She wrote Harry Potter, a seven-volume fantasy series published from 1997 to 2007. The series has sold over 600 million copies, been translated into 84 languages, and spawned a global media franchise including films and video games. The Casual Vacancy (2012) was her first novel for adults. She writes Cormoran Strike, an ongoing crime fiction series, under the alias Robert Galbraith. {Okwu okwuru} Ọ bụrụ na ị chọrọ ịhụ ezi ọ̀tụ̀tụ̀ mmadụ, lezie anya ka o si emeso ndị ọ dị ala, ọ bụghị ndị ha na ya hà. À f27wnue6ovn7ypqcyum9uvzde8cvv8k Gemma Chan 0 4529 16326 16325 2023-10-29T09:41:10Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Gemma Chan|Gemma Chan]] (amụrụ 29 Nọvemba 1982) bụ onye omere Bekee sitere na agbụrụ China. ==Okwu okwuru== * M pụtara, Chineke. Enwere m ndị enyi ndị nwere obi ụtọ na-alụ di na nwunye, na nke atọ ha, ụfọdụ ndị enyi mere ya bụ ndị na-agbasi mbọ ike na ihe ndị dị na ya, na ndị enyi ndị ọzọ na-enweghị mmasị na ya, nweere onwe ha na ndị na-alụbeghị di. Ee. Ọ dị ịtụnanya. Achọpụtara m na ọ bụ ihe ijuanya na n'ime afọ 30 gị, na mberede, ị na-amatakwu na, ọ bụrụ na m ga-eme ya, gbalịa ịmụ nwa, m kwesịrị iche echiche banyere ya ugbu a. Ndo, enweghị m ihe m ga-agbakwunye na nke ahụ. **[https://www.theguardian.com/global/2019/jul/28/gemma-chan-film-interview-nothing-will-top-the-night-i-pole-danced-with-celine-dion "Gemma Chan: ‘Nothing will top the night I pole-danced with Celine Dion on a bus’" in ''The Guardian'' (28 July 2019)] *Ma nne na nna m bụ ndị mba ọzọ. Ha si n'ihe ọ bụla pụta, aghaghị ịrụsi ọrụ ike, ya mere, echiche maka ha, echere m, itinye ihe ize ndụ, nke ahụ abụghị ihe okomoko ha nwere. M na-ama mgbe nile na nke ahụ bụ okomoko na ihe ùgwù m nwere, na ha nyere m. **[https://www.theguardian.com/global/2019/jul/28/gemma-chan-film-interview-nothing-will-top-the-night-i-pole-danced-with-celine-dion "Gemma Chan: ‘Nothing will top the night I pole-danced with Celine Dion on a bus’" in ''The Guardian'' (28 July 2019)] * Mgbe m bụ nwatakịrị nwanyị, enwere m nnọọ mmasị onwe m banyere atụmatụ ndị Asia m. Ụmụntakịrị ole na ole ji ọdịdị anya m mee ihe ọchị. Ndị Barbies niile nwere ntutu isi na-acha anụnụ anụnụ na anya na-acha anụnụ anụnụ, echekwara m na ọ masịrị m na anaghị m ele anya ka m si dị - abụ m naanị nwa agbọghọ nwere agba na mpaghara ahụ. Ma ugbu a emeela m agadi, achọpụtara m ihe na-eme ka ị dị iche bụ ike gị. **[https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2018/aug/11/q-and-a-gemma-chan "Gemma Chan: ‘Is it better to give or to receive? Are we talking about oral sex?’" in ''The Guardian'' (11 August 2018)] * A mụrụ mama m na China, o tokwara na Scotland. A mụrụ papa m na Macau. O tolitere na Hong Kong. Mgbe ahụ, o nwere ụdị ndụ nzuzu tupu ya edozie ma mụọ ụmụ wee lụọ nne m. Ma o mechara gaa mahadum na Scotland, bụ́ ebe ọ hụrụ mama m. Ma mgbe ahụ, ha kwagara London wee mụọ mụ na nwanne m nwanyị. **[https://www.allure.com/story/allure-podcast-gemma-chan-interview-recording-transcript "The Allure Podcast: Gemma Chan on Aging, Self-Acceptance, and Being a Kid of the '90s" in ''Allure'' (11 November 2019)] *Echere m na m nwere ụdị ụzọ dị mma maka ya niile, nke bụ na echere m na ị ga-elekọta onwe gị n'ime, ma na-elekọtakwa onwe gị n'èzí, ha ga-azụkwa ibe ha. Ememe ịma mma m bụ ihe na-eme m obi iru ala. O nwere ike inye gị ebuli ma ọ bụrụ na ị na-enwe mmetụta nke ike ọgwụgwụ ma ọ bụ na ị na-enwe mmetụta dị ntakịrị. Ị nwere ike ịgafe usoro gị, ọ bụkwa ụdị ntụgharị uche, n'ezie. **[https://www.allure.com/story/allure-podcast-gemma-chan-interview-recording-transcript "The Allure Podcast: Gemma Chan on Aging, Self-Acceptance, and Being a Kid of the '90s" in ''Allure'' (11 November 2019)] * M na-eche na arịrịọ m bụ ọtụtụ ihe dị iche iche. Enwere m ihere nke ukwuu mgbe m bụ nwata, ana m eme ihe nkiri na egwu mgbe niile, nke ahụ bụ n'ezie ebe m ga-esi nweta ebe m chere na m ga-enwere onwe m n'ezie. Enwere m mmasị mgbe niile na ndị ọzọ, na ndụ ndị ọzọ, na dịka onye na-eme ihe nkiri ị ga-enweta ahụmahụ, ruo n'ókè ụfọdụ, na-eje ije na akpụkpọ ụkwụ ndị ọzọ ma na-ahụ ihe site na anya ha. Nke ahụ, nye m, bụ ihe masịrị m, echere m na mbụ. * M na-eche na arịrịọ m bụ ọtụtụ ihe dị iche iche. Enwere m ihere nke ukwuu mgbe m bụ nwata, ana m eme ihe nkiri na egwu mgbe niile, nke ahụ bụ n'ezie ebe m ga-esi nweta ebe m chere na m ga-enwere onwe m n'ezie. Enwere m mmasị mgbe niile na ndị ọzọ, na ndụ ndị ọzọ, na dịka onye na-eme ihe nkiri ị ga-enweta ahụmahụ, ruo n'ókè ụfọdụ, na-eje ije na akpụkpọ ụkwụ ndị ọzọ ma na-ahụ ihe site na anya ha. Nke ahụ, nye m, bụ ihe masịrị m, echere m na mbụ. **[https://deadline.com/2019/01/gemma-chan-crazy-rich-asians-interview-captain-marvel-1202534319/ "Gemma Chan On ‘Crazy Rich Asians’: “We Want A Seat At The Table”; ‘Captain Marvel’ Is “Amazing” & “Very Different” " in ''Deadline'' (13 January 2019)] [[File:Gemma_Chan_2018_cropped.jpg|thumb|200px|I do feel a responsibility to try and raise awareness and to help tell the stories of those who may not otherwise have a voice.]] * Mgbe m na-agwa ndị enyi m okwu, e nwere ọtụtụ ugboro obere ihe na-eme n’ụbọchị nwere ike wulite. Ha nwere ike na-anyịgbu gị ma ha nwere ike ịdakwasị gị. Nke ahụ bụ eziokwu dị mwute ma dị egwu nke ọtụtụ n'ime anyị bụ́ ndị inyom na ndị nwoke ga-eche ihu. Echere m na ọ dị mkpa ka anyị na-akpọ ndị mmadụ na ya, ma n'ikpeazụ, ọ bụ ụkpụrụ nke omume. Ọ bụ akụkụ niile nke sistemụ na anaghị m ahụ ya dị ka ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị. Ọ bụ maka anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ iji kwatuo usoro nke na-akpagbu anyị niile. **[https://www.glamourmagazine.co.uk/article/gemma-chan-captain-marvel-feminism-interview-march-2019 "Gemma Chan dealt with a decade of discrimination before she found blockbuster success: Meet GLAMOUR’s March digital cover star” " in ''Glamour'' (20 March 2019)] * Ọ bụ okwu umengwụ na ndị na-ekwu nke ahụ, ndị na-ekwu na nwoke idina nwoke adịghị adị, na ịkpa ókè agbụrụ adịghị adị, ha na-ekwu na site n'ebe dị mma. Na-emekarị, ọ na-abịa site na ndị na-abụghị nwoke nwere mmasị nwoke ma ọ bụ na-abụghị onye na agba na nanị n'ihi na ị na-ahụbeghị ya ma ọ bụ ahụmahụ ọ pụtaghị na onye ọzọ na-adịghị na-ahụ ya. Naanị meghee anya gị ka ị hụ ihe na-eme n'ụwa! **[https://www.glamourmagazine.co.uk/article/gemma-chan-captain-marvel-feminism-interview-march-2019 "Gemma Chan dealt with a decade of discrimination before she found blockbuster success: Meet GLAMOUR’s March digital cover star” " in ''Glamour'' (20 March 2019)] **[https://www.glamourmagazine.co.uk/article/gemma-chan-captain-marvel-feminism-interview-march-2019 "Gemma Chan dealt with a decade of discrimination before she found blockbuster success: Meet GLAMOUR’s March digital cover star” " in ''Glamour'' (20 March 2019)] *Anyị niile nwere akpụkpọ ahụ n'egwuregwu ahụ, ọ dị mkpa ka anyị niile gbachitere onwe anyị, n'ihi na ajọ mbunobi a na-enwe n'otu otu ga-agbapụta n'ime ajọ mbunobi megide otu ndị ọzọ. **[https://www.glamourmagazine.co.uk/article/gemma-chan-captain-marvel-feminism-interview-march-2019 "Gemma Chan dealt with a decade of discrimination before she found blockbuster success: Meet GLAMOUR’s March digital cover star” " in ''Glamour'' (20 March 2019)] *Oge mgbe m na-enweta ihe kachasị mma bụ mgbe m na-ekwu ihe ọ bụla ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ mgbe m na-ekwu ihe ọ bụla na-akwado ikike ụmụ nwanyị, ikike nwoke nwere mmasị nwoke - nke ahụ bụ mgbe m nwetara azụ azụ. Ma ị pụghị ikwe ka nke ahụ gbochie gị ikwu okwu, n'ihi na ọ bụrụ na ị naghị ekwu okwu, ị na-ahapụ ohere ahụ naanị na ihe ndị kachasị njọ - ịntanetị. Ọ dị ike. **[https://www.glamourmagazine.co.uk/article/gemma-chan-captain-marvel-feminism-interview-march-2019 "Gemma Chan dealt with a decade of discrimination before she found blockbuster success: Meet GLAMOUR’s March digital cover star” " in ''Glamour'' (20 March 2019)] *N'ikpeazụ, amaara m ihe ndị m na-ebute ụzọ na ezinụlọ m, ezigbo ndị enyi m, ndị m hụrụ n'anya, mara m nke ọma. Ọ dị m ka m maara onwe m nke ọma na 'ama' abụghị ihe ọ bụla. Agaghị m ekpochapụ na ifufe a n'ihi na n'ikpeazụ ọtụtụ n'ime ya bụ ihe efu. Ihe ndị m na-eche ugbu a na ndị dị m mkpa bụ kpọmkwem otu ihe ahụ dị ka otu afọ gara aga, afọ ise gara aga. Ha na-ekwu na ị ga-arụ ọrụ afọ iri ka ị bụrụ ihe ịga nke ọma n'otu abalị na m na-eme ihe ugbu a afọ iri. Enwere m ahụ iru ala na ebe m nọ! **[https://www.glamourmagazine.co.uk/article/gemma-chan-captain-marvel-feminism-interview-march-2019 "Gemma Chan dealt with a decade of discrimination before she found blockbuster success: Meet GLAMOUR’s March digital cover star” " in ''Glamour'' (20 March 2019)] * Nrụgide ụmụ nwanyị na-enwe bụ ihe m na-agwa ndị enyi m nwanyị okwu ruo oge ụfọdụ. Ụmụ nwanyị nwere ọtụtụ nhọrọ karịa ka ha na-enwebu - enwere ohere ịrụ ọrụ na inwe ezinụlọ, kamakwa atụmanya na ị nwere ike nweta ya niile. Ọ bụghị ihe dị mfe ime mkpebi ndị ahụ. **[https://www.radiotimes.com/tv/drama/im-hannah-gemma-chan-dominic-savage-big-interview/ "Gemma Chan says she sees “definite shift” in industry with colour-blind casting” " in ''Radio Times'' (25 July 2020)] *N'ikwu eziokwu, mgbe m na-etolite, ụlọ ọrụ ịma mma nwere mmetụta nke otu omenala. Ọ dịghị mfe ịchọta ndị dị ka mụ onwe m ma ọ bụ ezinụlọ m - ma ị na-ekwu maka mgbasa ozi ma ọ bụ akwụkwọ akụkọ, ma ọ bụ ihe nnọchiteanya izugbe na mgbasa ozi. **[https://www.harpersbazaar.com/uk/beauty/a34684371/gemma-chan-beauty-interview/ "Gemma Chan: Beauty is no longer about hiding flaws" in ''Harper's Bazaar'' (17 November 2020)] *Echiche m maka ịma mma bụ nke dị n'ime ka ọ dị n'èzí. Echere m na ọ bụ maka nlekọta onwe onye, ọ bụ maka imepụta ihe. Ọ bụrụ na obi dị anyị mma, anyị na-adị mma. Ịhapụ iwepụta oge iji zụlite onwe gị n'ụzọ ọ bụla ịchọrọ bụ ihe ịma mma bụ. Nke ahụ nwere ike ịbụ iyikwasị ihe mkpuchi ihu na-edozi ahụ, ma ọ bụ ịgụ akwụkwọ, ma ọ bụ ịnwale, ma ọ bụ iji etemeete gị mepụta ihe. or being creative with your **[https://www.byrdie.com/gemma-chan-interview-5119931 "Gemma Chan on How to Be a Better Ally and Skincare as Self-Care" in ''Byrdie'' (24 May 2021)] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons|Category:Gemma Chan}} {{DEFAULTSORT:Chan, Gema}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ohfrdts357xdl3i1kp2itgxt3m6l8tv Petula Clark 0 4530 16329 16328 2023-10-29T09:53:57Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Petula Sally Olwen Clark, CBE|Petula Sally Olwen Clark, CBE]] (amụrụ 15 Nọvemba 1932) bụ onye na-agụ egwú Britain, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ede egwú nke ọrụ ya ruru afọ iri asatọ. ==Okwu okwuru== === Calgary Herald, 14 Feb 2013 === <small>Neil McCormick, [http://www.calgaryherald.com/life/Petula+Clark+husband+wouldn+work+with+Elvis/7967050/story.html "Petula Clark: 'My husband wouldn't let me work with Elvis',"] ''[[w:Calgary Herald|Calgary Herald]]'', 14 February 2013</small> * Abụghị m onye ụdị mmadụ na-echetara m ihe. Adịghị m agụụ ma ọlị. * M anyị ndụ na-awụ akpata oyi n’ahụ́, ma ọ bụ naanị ọ bụ ndụ m matụrụla. Kedu ihe bụ nwata nkịtị? ** Na ịbụ kpakpando ụmụaka * Ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na m enweghị akwụkwọ. Agaghị m akwụkwọ. M ga-anọ ọtụtụ izu ime ihe nkiri, mgbe ahụ, m ga-alọghachi ma amaghị ihe ha na-ekwu. N'ezie ụmụaka ndị ọzọ hụrụ ya n'anya: 'Ị nwere ike ịbụ kpakpando a ma ama ma ị maghị otú e si eme algebra.' Ọ bụ ihe nro. * Emere m ihe niile m tolitere na France, bụ́ nke ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na a naghị ekwe ka m mee n’ụlọ. olu m masịrị ha, ha hụrụ na m nwere mmekọahụ, ha amaghị ihe ọ bụla gbasara nwata m. Na England, ị ga-abịa na egwu na-enye obi ụtọ na-egbuke egbuke, mee ntakịrị ihe ọchị, mechaa na nnukwu ballad ma yiri uwe na-egbuke egbuke. Nke ahụ bụ banyere ya. Na mberede ahụrụ m ndị mmadụ dị ka Aznavour na Piaf, egwu na-esi n'obi gị, mkpụrụ obi gị, guts gị, mmekọahụ gị, ihe ọ bụla, abụ banyere ihe niile, ndụ na ọnwụ, ịhụnanya na ịkpọasị, wow! Aghọtara m na ị nwere ike iji gị niile mee ihe mgbe ị na-eme ihe. * Mụ na Karen Carpenter nọ na Vegas. Akpọrọ anyị òkù ịbịa n'ọnụ ụlọ mgbakwasa [[Elvis Presley|Elvis]] na m ga-adọkpụrụ ya pụọ. Ọ bụ nwa agbọghọ na-atọ ụtọ mana m na-ahụ ihe na-eme. M zutere ya ugboro ole na ole mgbe nke ahụ gasịrị, ọ kpasuru m iwe. Ekwesịrị m iso ya mee ihe nkiri, di m kwụsịrị ozugbo! ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clark, Petula}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1uxzddfa7z5c66kkgtojtw54zkm4qkl Emilia Clarke 0 4531 16337 16336 2023-10-29T10:03:25Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Emilia Isobel Euphemia Rose Clarke|Emilia Isobel Euphemia Rose Clarke]] (amụrụ 23 Ọktoba 1986) bụ onye omere Britain, mara amara maka ngosipụta ya dị ka Daenerys Targaryen na Game of Thrones. ==Okwu okwuru== * Oge ikpeazụ m nọ [[gba ọtọ]] na igwefoto na ['Egwuregwu ocheeze''] bụ ogologo oge gara aga, mana ọ bụ naanị ajụjụ a na-ajụ m n'ihi na abụ m [[nwanyị]]. Ma ọ na-ewe iwe dị ka hel na m na-arịa ọrịa na ike gwụrụ ya n'ihi na m mere ya maka agwa - Emeghị m ya ka ụfọdụ [[nwoke]] nwere ike lelee tit m, n'ihi Chineke. ** Huff, Lauren (23 May 2019). [https://web.archive.org/web/20190524003749/https://ew.com/tv/2019/05/23/emilia-clarke-fifty-shades-of-grey-game-of-thrones-nudity/ "Emilia Clarke turned down Fifty Shades of Grey after feeling 'pigeonholed' by Game of Thrones nudity"]. ''Entertainment Weekly''. * Ya mere enwere m ọgaranya nke ịnọ na ihe ngosi a na-enweghị atụ na agwa a dị egwu. Na ịdị mma m, ọ bụrụ na m ga-esi stereotyped dị ka nne nke dragons, m nwere ike ịrịọ maka njọ. Ọ bụ ezigbo ọmarịcha. ** Garcia-Navarro, Lulu (3 November 2019). [https://web.archive.org/web/20200101134745/https://www.npr.org/2019/11/03/775510530/emilia-clarke-on-last-christmas-brexit-and-life-after-game-of-thrones "Emilia Clarke On 'Last Christmas,' Brexit And Life After 'Game Of Thrones'"]. ''NPR''. ** On what types of roles she's seeking after ''Game of Thrones''. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clarke, Emilia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rmuwbb78xxz2nevqhke0cwxfdwyqv2u Jenna Coleman 0 4532 16339 16338 2023-10-29T10:09:45Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jenna-Louise Coleman|Jenna-Louise Coleman]] (27 Eprel 1986 –) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== * Ọ na-esiri m ike ịbụ ebumnobi n'ihe gbasara arụmọrụ m n'ihi na anaghị m achọ ịlaghachi azụ na-ekiri ha ma nyochaa ha. N'ihe gbasara usoro na n'ihe gbasara ọrụ, m na-enwe mmasị na nke ikpeazụ m kacha mma. **[https://brieftake.com/interview-the-serpent-jenna-coleman/ INTERVIEW: THE SERPENT’S JENNA COLEMAN] (April 1, 2021) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Coleman, Jenna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hcsqee9tf4tmi7hxvov4zf6mrgvhvzn Lily Collins 0 4533 16341 16340 2023-10-29T10:15:36Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lily Jane Collins|Lily Jane Collins]] (18 Maachị 1989-) bụ onye omere Britain-America. ==Okwu okwuru== *Ịchọ enyemaka abụghị adịghị ike. Ma nke ahụ bụ ịkpọ enyi gị ma ọ bụ ịchọta onye na-agwọ ọrịa ma ọ bụ ịmalite ịgụ ihe na ịntanetị ma ọ bụ n'akwụkwọ. Mgbe ụfọdụ, anyị na-eche na nke ahụ pụtara na anyị enweghị ike inyere onwe anyị aka, na ọ bụ ihe ọjọọ, ma ọ bụghị. Ọ bụ naanị ịmatakwu onwe ya, echere m na nke ahụ bụ onyinye dị ịtụnanya inye onwe gị. **[https://www.byrdie.com/lily-collins-interview Lily Collins on Anxiety, Self-Care, and the Workout Plan That Helped Her Heal] (May 8, 2020) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Collins, Lily}} [[Category:ụmụ nwanyị]] g3rs7kjtohjuo5g3kst9xvilulfpl8p Judi Dench 0 4534 16345 16344 2023-10-29T10:31:04Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Dame Judith Olivia Dench, CH, DBE, FRSA|Dame Judith Olivia Dench, CH, DBE, FRSA]] (amụrụ 9 Disemba 1934) bụ onye omere na onye edemede Bekee. ==Okwu okwuru== * Echere m na ekwesịrị ka a gbanye ụkwụ gị n'ala, karịsịa na azụmahịa a, ị gaghịkwa ekweta ihe e kwuru ma ọ bụ ihe e dere banyere gị, n'ihi na ihe niile na-esi n'otu ụzọ ma ọ bụ ọzọ. ** [http://www.comingsoon.net/extras/news/12246-judi-dench-grand-dame-of-cinema Judi Dench – Grand Dame of Cinema] (December 6, 2005) * Ọ bụrụhaala na enwere ike ịrụ ọrụ, agaghị m ala ezumike nká n'ihi na ọ bụrụ na m lara ezumike nká ọ nweghị ihe ga-arụ ọrụ ọzọ, ọ na-esikwa ike otú ọ dị. M maara nke ọma na m nọ n'obere nta n'ihi na m hụrụ ihe m na-eme n'anya. Olee otú ọnụọgụ ndị na-agba ọsọ na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na-amasị ha dị? Na otú kechioma ịbụ n'ọrụ na ya - otú incredibly kechioma. ** [https://www.theguardian.com/culture/2012/feb/18/judi-dench-scripts-eye-condition Judi Dench unable to read scripts due to degenerative eye condition] (February 18, 2012) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Dench, Judi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s8q6uisrm991efd4b7gvdpx6lt1vrye Carmen Ejogo 0 4535 16347 16346 2023-10-29T11:16:05Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Carmen Elizabeth Ejogo|Carmen Elizabeth Ejogo]] (22 Ọktoba 1973) bụ onye omere na onye na-agụ egwú Britain. A maara ya nke ọma maka ọrụ ya na fim ndị dị ka Metro (1997), Love's Labour's Lost (2000), Kedu ihe kacha njọ nke nwere ike ime? (2001), Boycott (2001), Away We Go (2009), Sparkle (2012), Alex Cross (2012), The Purge: Anarchy (2014), Selma (2014), Fantastic Beasts and Where to Find them (2016) , Ọ na-abịa n'abalị (2017), Alien: Covenant (2017), na Fantastic Beasts: The Crimes of Grindelwald (2018). ==Okwu okwuru== * Ihe ịga nke ọma nye m ga-abụ ebe ọrụ m rụworo nyere m ohere ịdị mma dịka m nwere ike, na inyocha onwe m na ịhụ ihe m nwere ike ime. Ndị dị otú ahụ na-ekerịta njikere ịtụ egwu na ịnweta ohere. **[https://aalbc.com/reviews/carmen-ejogo.html] * Enwere ọtụtụ ohere ịbụ onye nwere agba, ịbụ nwanyị, na ịnọ n'etiti akụkọ akụkọ. **[http://www.contentmode.com/carmen-ejogo/] * Ikwesiri inwe ike ịpụ n'èzí onwe gị, na ịkwesighi inwe ahụmịhe nke ndụ ị ga-enweta. **[https://www.fangoria.com/original/the-purge-anarchy-interview/] *Enwere omume ọha mmadụ maka ịnakwere ime ihe ike n'ụzọ ziri ezi, yana yana ịnweta egbe, n'ụzọ ụfọdụ anyị eruola ebe n'obodo ụfọdụ, ime ihe ike egbe adịlarị - na n'ụzọ ụfọdụ, n'ihi amụma. ọ bụ ụdị nkwado site n'elu. **[https://www.fangoria.com/original/the-purge-anarchy-interview/] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ejogo, Carmen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kfox5r64bzpes2tot2f514e9rlr409d Kerry Ellis 0 4536 16350 16349 2023-10-29T11:24:12Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Kerry Jane Ellis|Kerry Jane Ellis]] (amụrụ 6 Mee 1979) bụ onye omere na onye ọbụ abụ nke amara nke ọma maka ọrụ ya na ụlọ ihe nkiri egwu na ịbata n'ime egwu ==Okwu okwuru== * Ihe na-akpali akpali banyere ịhụ ihe ngosi ọhụrụ bụ na a na-ebuga gị na njem ịtụnanya, ọ bụrụ na ị maara ihe na-abịa, ọ na-ewepụ ihe ọchị. **Dị ka e kwuru na [http://queenonline.com/en/features/brian-maykerry-ellis-exclusive-interview/ "Brian May/Kerry Ellis: Exclusive Interview" (21 February 2011)] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} *{{Official website|http://www.kerryellis.co.uk}} * [http://www.imdb.com/name/nm2827177/ Kerry Ellis at IMDb] * [http://www.ibdb.com/person.php?id=479384 Kerry Ellis at IBDB] * [http://www.spotlight.com/interactive/cv/8218-3429-0613 Kerry Ellis' CV on Spotlight] {{DEFAULTSORT:Ellis, Kerry}} imx2evh973d1r7cshigd3g8kxubx1wz Fenella Fielding 0 4537 16352 16351 2023-10-29T11:35:42Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Fenella Fielding, OBE|Fenella Fielding, OBE]] (amụrụ Fenella Feldman na 17 Nọvemba 1927 - 11 Septemba 2018) bụ onye na-eme ihe nkiri na onye ọchị ọchị nke agbụrụ ndị Juu Romanian/Russian. Ya na Marty Feldman abụghị onye ikwu. ==Okwu okwuru== * Anyị ahụla ọsọ ọsọ niile, nke anyị chere na ọ na-atọ ọchị, mana mmeghachi omume ndị na-ege ntị na mbụ dị jụụ na nyocha ya. Otú ọ dị, ozugbo e wepụtara ya, o mere ka ndị na-ege ntị n'ebe nile chịa ọchị dị ka ihe ọ bụla, o gosikwara na mmeghachi omume mbụ anyị ziri ezi. Lee ahụ efe ọ bụ! ** Of her film ''Carry on Screaming''[http://www.allthingshorror.co.uk/#/fenella-fielding/4529104641] === Ajụjụ ọnụ: ''Nnwere onwe na Sọnde'' (24 February 2008) === :<small>'''[http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/the-lady-vanishes-what-ever-happened-to-fenella-fielding-785265.html "The lady vanishes: What ever happened to Fenella Fielding?"]'''</small> * Enwere m ike icheta ihe m riri. Oghere aki oyibo na-etinye na chọkọleti, kechie na akwụkwọ ọla edo. ** O chetara ihe nkiri sinima nna ya * Ana m ezo ezo kwa ụtụtụ, ruo mgbe papa m gawara ọrụ. Ma nọrọzie n'ime abalị ka ị na-agbara ya ọsọ ná mgbede. N'ihi ahịrị ndị a dị egwu. Mummy na-abịa na-agbalị ime ka m laghachi n'ụlọ n'etiti ehihie. Mgbe ihe dị ka otu afọ gachara ụlọ akwụkwọ ahụ kwuru, lee, nke a enweghị ike ịga n'ihu. Ekwesịrị m ịpụ. ** Ihe kpatara o jiri hapụ ụlọ akwụkwọ ejije * Echere m na ndị mụrụ m hụrụ n’ọhụụ ka a hụrụ m n’ime Thames ka m bu nwa ebu n’afọ isii na-ezighị ezi n’afọ, na agịga na-akakwa m ogwe aka. ** Ihe kpatara na nne na nna ya achọghị ka ọ bụrụ onye na-eme ihe nkiri. * M chetara otu mgbe m kwuru na m ga-achọ ịga mahadum. Nna m gwara m, sị: "Ọ ga-akara m mma ịhụ ka ị nwụrụ n'ụkwụ m karịa ịga mahadum." Ana m achị ọchị maka ya ugbu a, mana n'oge ahụ iwe were m nke ukwuu. Aghọtaghị m ihe ịga mahadum pụtara. * Ọ mara mma n'ezie, ezigbo m. Ị ga-ebubata ya n'obodo? ** Nye onye na-eme ihe nkiri ibe ya na-egosi ụlọ ọhụrụ ya na Wandsworth * Ị ga-edozi n'ụzọ, ma ọ bụrụ na ị gaa nke ọma, ị ga-enweta akụkụ ndị ka mma, mana otu ụdị. Ọ bụrụ na ịnaraghị ọtụtụ nsogbu, ị ga-arapara otu ahụ. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fielding, Fenella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a8rbfjvqfdpt1qv6ed5lpl5lz917hpe Sabina Franklyn 0 4538 16353 2023-10-29T11:41:39Z Ezeone10 564 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Sabina Franklyn|Sabina Franklyn]] (15 Septemba 1954 –) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== * O siiri m ezigbo ike ịghara ịchọ ime ihe nkiri n'ihi na ọ dị n'ọbara m, ọ ka na-adịkwa m taa na ụlọ ejiji dị ka ụlọ ọzọ. **[https://theatresoutheast.com/sabina-franklyn-interview/ Sabina Franklyn Table Manners Interview] (June 22, 2015) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Franklyn, Sabina}} [[Category:ụmụ nwanyị]]' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Sabina Franklyn|Sabina Franklyn]] (15 Septemba 1954 –) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== * O siiri m ezigbo ike ịghara ịchọ ime ihe nkiri n'ihi na ọ dị n'ọbara m, ọ ka na-adịkwa m taa na ụlọ ejiji dị ka ụlọ ọzọ. **[https://theatresoutheast.com/sabina-franklyn-interview/ Sabina Franklyn Table Manners Interview] (June 22, 2015) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Franklyn, Sabina}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jq8lyks706fbi5yolpd31v78nlm4xrg Sadie Frost 0 4539 16355 16354 2023-10-29T12:05:11Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sadie Liza Frost|Sadie Liza Frost]] (amụrụ 19 June 1965) bụ onye omere Bekee, onye na-emepụta ihe nkiri na onye nrụpụta ejiji, onye gbara akara ejiji Frost French ruo mgbe mmechi ya na 2011. ==Okwu okwuru== * [[Anụmanụ]] ndị e gburu n’ihi anụ ahụ́ ha na-ebi ndụ nhụsianya. A na-edobe ha n'ọnọdụ ndị na-asọ oyi. Ihe kacha mfe ị nwere ike ghara imerụ ụmụ anụmanụ ahụ bụ na ị gaghị eri ha. Ana m azụlite ụmụ m anọ [[Anụ anụ | anụ anaghị eri anụ]], amakwaara m nke ọma na m na-enye ha mmalite kacha mma na ndụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=kTkXMQSJOpI “Sadie Frost: Vegetarian Testimonial for PETA”, video ad for People for the Ethical Treatment of Animals (14 October 2011)]. * Mgbe m dị obere, ndị okenye na-ajụkwa m ihe m chọrọ ịbụ mgbe m tolitere, m na-enwe mmasị mgbe niile, sị, ‘Onye anaghị eri anụ’. Ma nke ahụ bụ kpọmkwem ihe m ghọrọ. N'agbanyeghị na-etolite na ndị nne na nna na-ebi na nri anụ na abụọ veg, iri anụ ọ dịghị mgbe ihe ezi uche nye m. … M tolitere gburugburu nkịta na nwamba na enweghị ike ịghọta ihe mere anyị ji chebe ụmụ anụmanụ ndị a, na-egwuri egwu na ha, na-agba ha ume ka ha na-ehi ụra n'àkwà anyị, na-akpọ ha 'anụ ụlọ' mgbe labeling ndị ọzọ dokwara na-akpali, cuddly, na sentient anụmanụ ' nri abalị'. sentient animals ‘dinner’. ** [http://www.marieclaire.co.uk/life/food-drink/sadie-frost-vegetarian-507329#RikeLQmB184kEcJP.99 “Sadie Frost opens up about how vegetarianism changed her life”, in ''Marie Claire'' (19 May 2017)]. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Frost, Sadie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dwcjqhg8p5s3jehh69kcucp9in1xhmb Hermione Gingold 0 4540 16357 16356 2023-10-29T12:10:20Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Hermione Ferdinanda Gingold|Hermione Ferdinanda Gingold]] (9 Disemba 1897 - 24 Mee 1987) bụ onye omere Britain nke ama ama maka asụsụ dị nkọ, onye nwere agwa. ==Okwu okwuru== *N'adịghị ka nkwenkwe ndị a ma ama, ụmụ nwanyị Bekee anaghị eyi uwe abalị tweed. ** ''Saturday Review'', 16 April 1955; quoted in [[w:Ned Sherrin|Ned Sherrin]], ''The Oxford Dictionary of Humorous Quotations * Ezinụlọ m bụ ezigbo ndị ọrụ ugbo bekee sitere na St. John's Wood. Nna m na-eme ihe n'ọtọsị na òkè na nne m nwekwara oge dị ukwuu n'aka ya. ** ''The World is Square'' [her autobiography], Pt. I. Pub. 1945 by Home & Van Thal Ltd. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gingold, Hermione}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i59vw5whg4oie85svx9j8k7j7taeaqr Margot Grahame 0 4541 16359 16358 2023-10-29T12:22:25Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Margot Grahame|Margot Grahame]] (20 Febụwarị 1911 - 1 Jenụwarị 1982) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== * Margo. 'T' gbachiri nkịtị ka ọ dị na Harlow. ** Mgbe [[w:Jean Harlow|Jean Harlow]] jụrụ ya ma akpọpụtara aha ya "Margo" ma ọ bụ "Margott". ** ''Kanye akara n'okwu m: nnukwu okwu na akụkọ dị n'azụ ha'' nke Nigel Rees (2002), p. 63. ** A na-ekwukwa na mgbanwe a bụ [[Margot Asquith]], mana Rees depụtara ya na Grahame wee kwubie na ebufere ya na Margot ama ama mgbe kpakpando Margot Grahame kwụsịrị. O doro anya na Grahame ebughị n'obi iweda ya na ọ ghọtara naanị ihe o kwuru. == Banyere == * Margot Grahame, onye Countess, bụ onye na-anụ ọkụ n'obi nke a maara dị ka "Aluminum Blonde" - azịza Britain nye Jean Harlow. ** ''Lee Miller: a Life'' by Carolyn Burke (2005), p.115 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Grahame, Margot}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2chy24hsj1dl8zl4qk29rqgplv8c5sx Joyce Grenfell 0 4542 16363 16362 2023-10-29T12:48:02Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Joyce Irene Grenfell|Joyce Irene Grenfell]] (née Phipps) (10 Febụwarị 1910 - 30 Nọvemba 1979) bụ ihe nkiri Bekee na onye na-eme ihe nkiri na ihe nkiri telivishọn na onye ọchị. ==Okwu okwuru== * N'ụzọ dị mma dị ka ụgbọ mmiri, ana m agbafe n'ala,<br>Na-eme agha nzọụkwụ abụọ, dị ka ọ dị n'oge ochie. ** ''Stately as a Galleon'' (1978), "[http://www.cs.rice.edu/~ssiyer/minstrels/poems/1241.html Stately as a Galleon]" * Ha na-ele anya nke ọma na ụlọ ahịa, ọ bụghịkwa enweghị olileanya mgbe m weghachitere ha n'ime uwe m. Ma mgbe ahụ, mgbe m na-etinye ha na ha na-agbasaghị na-akawanye njọ na nnọọ iju ngwa ngwa na otu onye na-enwe ọmịiko n'ihi na ha. ** "Stately dị ka Galleon" (1978), "Bekee Lit." (nke ọhụrụ uwe) * Ọganihu n'ebe niile taa dị ka ọ na-abịa nke ukwuu '' nke ukwuu '' ngbanwe dị ka ọgba aghara. ** "Stately dị ka Galleon" (1978), "Bekee Lit." * Ọ bụrụ na m ga-aga n'ihu ndị ọzọ,<br>Akụjila ifuru, ma ọ bụ dee nkume,<br>Ma ọ bụ, mgbe m na-apụ, kwuo okwu n'olu Sunday,<br>Ma bụrụ ndị na-emekarị onwe ha. Ama m. ** ''Egwu'' Ọ bụrụ na m ga-aga n'ihu ndị ọzọ * Aghọtaghị m Ethel.<br>Achọghị m, ahụghị m n'ezie.<br>Ọ bụ otu n'ime ezigbo enyi m,<br> Naanị ihe kacha mma, nso nso.<br>Ọ mara mma nke ukwuu. nwa agbọghọ, Ethel bụ,<br>Dainty na nụchara anụcha,<br>M pụtara na ọ gaghị eme ma ọ bụ kwuo<br>Ihe ọ bụla na-adịghị mma.<br>Ma tinye ya n'ime ámá egwuregwu<br>Ma ọ dị ka ọ na-apụ na ya. uche. ** ''Egwu''' Ethel * E kwere ka m bụrụ ohu ha<br> ruo mgbe ebighị ebi na mgbe ebighị ebi.<br> Oh, e kwere ka m butere ma buru<br>Nka ụmụnne m atọ,<br>Jim na Bob na Harry. ** ''Egwu'' Ụmụnne Atọ * George - emela nke ahụ. ** Akpaokwu, ejiri dị ka aha akwụkwọ ya ''George - Emela Nke ahụ'' (1977) == Banyere == * Joyce bụ ezigbo nwanyị, ma ọ bụghị Prime Minister, ọ̀ bụ? ** Onye nta akụkọ America, na-ahụ ogologo kwụ n'ahịrị maka emume ncheta ya. [http://www.retirement-matters.co.uk/joyceg.htm] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [http://monologues.co.uk/First_Ladies/Flowers.htm Monologue: Nursery School - Flowers] {{DEFAULTSORT:Grenfell, Joyce}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lkqle0sghc6baqq9aspzb1rouckqf88 Sienna Guillory 0 4543 16385 16384 2023-10-29T18:48:44Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Sienna Guillory|Sienna Tiggy Guillory]]''' (akpọ "Gil-ir-ee" (IPA:ɡɪlɜːɪ); amuru [[March 16]], [[1975]]) bụ onye bekee omee na ihe nlereanya. Ọ nwetara aha ama na obere ihe onyonyo ''[[w:Helen of Troy (TV mini series)|Helen of Troy]] '' (2003) nke ọ rụrụ ọrụ aha. Ọ gara n'ihu nwee onye ndu na ihe nkiri mmegharị egwuregwu vidiyo ''[[Resident Evil: Apọkalips]] '' (2004) dị ka [[w:Jill Valentine (Resident Evil film)|Jill Valentine]] na akwụkwọ akụkọ fantasy mmegharị ''[[Eragon (film)|Eragon]]'' (2007) dị ka elf adaeze [[w:Arya Dröttningu|Arya Dröttningu]]. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ ihe na-atọ ụtọ n'ezie ikiri ihe mere Nick site n'echiche m dị iche iche, ịnọ n'akụkụ nkuku ma na-agbalị inyere ya aka imezu ya niile. Mgbe ọ bụla anyị na-apụ, onye ọ bụla na-achọ ka ya na ya kparịta ụka, ma ọ dịghị onye na-ege ntị n'okwu ọ ga-ekwu, onye ọ bụla na-eche na n'ihi na ọ naghị asụ posh, na ọ dị oke. Ọ bụghị. Ọ bụ onye nwere ọgụgụ isi nke ukwuu. Ihe niile na tabloid banyere ya, banyere anyị, ọ dị ka a ga-asị na ọ bụ onye ọzọ. **[http://www.thisislondon.co.uk/filmarticle-899239-details/Take+a+girl+like+you/article.do Take a Girl Like You Article]. ''thisislondon.co.uk''. [[May 10]], [[2007]]. **Guillory na-ekwu maka enyi nwoke mbụ [[w: Nick Moran]]. * Ihe niile m mere n'ime afọ ole na ole gara aga bụ ihe jọgburu onwe ya na nke jọgburu onwe ya na mkpasu iwe. M na-egwuri floozies, psychopaths, igbu ọchụ, crackheads.... Ọ dị mma na-eme ihe na a Mkpa ọkụ aka, ihe na-eme ka ị na-achị ọchị ma nwere a serious point to make. M ga-eyikwa uwe mara mma. **[http://www.pbs.org/wgbh/masterpiece/takeagirl/credits.html Take a Girl Like You Cast and Credits]. ''pbs.org''. [[2000]]. **Guillory na-ekwu maka ọrụ ya na ihe nkiri telivishọn, ''[[w: Were Nwanyị Dị Ka Gị]]''. * Mgbe afọ isii nke ịrụ ọrụ na ihe nkiri nọọrọ onwe ya dị obere ego nke ụdị dị iche iche dị egwu na-ekiri, nke DreamWorks gwara ya ka ọ bịa soro nnukwu ụmụ nwoke gwuo egwu, ọ dị ka ịchọta unicorn na drawer sock gị. **[http://community.livejournal.com/siennagfan/20449.html#cutid1 Sienna Guillory Interview]. ''Vanity Fair''. December [[2001]]. **Guillory na-ekwu maka ọrụ ya na ''[[w: The Time Machine (2002 film) | The Time Machine]]''. * M gara n'abalị nke ọzọ maka oge mbụ n'ime afọ, naanị n'ihi na m na-arụsi ọrụ ike. Ka m si na sinima pụta, m gbapụrụ n’okporo ámá ka m nweta sịga, ụmụ okorobịa iri atọ ji kamera soro m tie mkpu. Ọ bụ ihe niile iju. Ọ bụghị ndụ m na-ebi n'ezie ma ọ bụ ghọta. **[http://community.livejournal.com/siennagfan/20449.html#cutid1 Sienna Guillory Interview]. ''Vanity Fair''. December [[2001]]. *Ọ na-agbanwe agba mgbe ọ bụla m na-eme ihe nkiri mana enwere m nnukwu nwoke a a na-akpọ Rosario na-arụ ọrụ na ụlọ oriri na ọṅụṅụ London a na-akpọ Hair Expressions nke maara n'ezie ihe ọ na-eme. A gwara m ugboro 80 na m ga-ebipụ ya niile n'ihi na ọ mebiri emebi wee mezie ya. Ọ bụ onye ntutu kachasị mma n'ụwa." **[http://www.kappakoi.com/copy/archives/2007/06/sienna_guillory.html Sienna Guillory Interview by Jenni Baden Howard]. ''The Sunday Times''. [[2001]]. **[http://www.kappakoi.com/copy/archives/2007/06/sienna_guillory.html Sienna Guillory Interview by Jenni Baden Howard]. ''The Sunday Times''. [[2001]]. **Guillory na-ekwu maka agba ntutu ya maka ọrụ ihe nkiri. Penny [Woolcock] na-atụ anyị niile egwu. Ọ na-adị gị ka ọ dị gị mma, ị na-emecha mee ihe ndị nwere ike iyi ihe na-akpasu ndị mmadụ iwe. Ọ dị ka ịnọ na nnọkọ ọgwụgwọ. Ị na-aga n'ihu ntakịrị karịa ka ị na-emekarị. Ma n'ọgba aghara ahụ, ebe Marc na-enwe nkụja n'ezie, ọ dị m ka, 'Ị gafeela akara ahụ!' Mụ na Alec nọ na-eme ihe, na-ahụ n'anya na nchekwa ma na-egosi mmetụta nke ịchọrọ ịrịgo n'okpuru akpụkpọ anụ mmadụ. Ka ọ bụrụ na mberede ka ọ bụrụ ihe nkịtị - echeghị m na ọ dị mkpa ka ọ dị adị. Ma, ọ bụ ọnọdụ nke si n'aka pụta. Ha gbara ya ihe nkiri n'otu ụlọ egwuregwu swingers. Ọ nweghị ụzọ a ga-esi kwụsị ihe, ozugbo ha malitere. Ọ bụ n'ezie egwu na egwu. Mana maka akụkọ ahụ, ọ zuru oke. Ọnọdụ ahụ enweghị nchịkwa. Ma site n'oge ahụ, otú ahụ ka ndị odide ahụ dịkwa. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20040312/ai_n12769890/pg_1 FILM: Beauty and the Beasts Article]. ''The London Independent''. [[March 12]], [[2004]]. **Guillory na-ekwu maka ''Ahaziri'' na onye isi Penny Woolcock. *Emere m ihe nkiri karịa ndị a. Gịnị kpatara na anaghị m enweta scripts ndị ahụ?' N'ihi na ọ dịghị mgbe a na-ewepụta ihe nkiri m. Ya mere OK, a na m eme '' Ahazigharị '', n'ihi na a ga-ahapụ ya, wee kpọọ ya asị kwa nkeji. Ị mara, enwere m oké ọchịchọ, n'echiche nke, m ga-eri kaadiboodu dị ka m ga-eloda, ka m wee ruo ebe m nwere ike ịmepụta nnukwu edemede. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20040312/ai_n12769890/pg_1 FILM: Beauty and the Beasts Article]. ''The London Independent''. [[March 12]], [[2004]]. * Ihe omume ahụ na-akụda mmụọ mgbe niile. Akụkọ nzuzu banyere ndị nzuzu. Enwere m mmetụta nke ịbụ onye a ghọgburu n'ezie site na ime ihe nkiri, n'ihi na ọ dịtụbeghị m mmetụta ọ bụla na ya. Achọghị m ịbụ ụmụ nwanyị na telivishọn, ndị na-adị mma mgbe niile ma na-eme ihe ziri ezi. Achọrọ m ịbụ nwanyị na-emehie ihe wee pụọ na ya. The Night Porter bụ ihe nkiri kacha amasị m. Charlotte Rampling na-esi na ọnụma na-aga, "Enwere m ike ime ya ka njọ. Abụ m ọjọọ, na unyi karịa ka ị ga-adị, ị gaghị agbajikwa m." Ma ahụrụ m nke ahụ n'anya. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20040312/ai_n12769890/pg_1 FILM: Beauty and the Beasts Article]. ''The London Independent''. [[March 12]], [[2004]]. "Ekwuru m na m nwere ike nweta akụkụ ahụ. O mere ka m gbatụ ara, n'ihi na ụbụrụ m na-agbagharị n'abalị dum. Ma mgbe nnukwu ọgụ m gasịrị, ebe ọ bụ naanị ịgba, ịgba, ịgba, tụgharịa, n'ime ili na-ekpo ọkụ. N'elekere ise nke ụtụtụ, echetara m na m ji ọkụ lọta n'ụlọ, n'ihi na ụbụrụ m agbabeghị otu ugboro. Nke bụ n'ezie ahụ efe. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20040312/ai_n12769890/pg_1 FILM: Beauty and the Beasts Article]. ''The London Independent''. [[March 12]], [[2004]]. **Guillory na-ekwu maka ''Resident Evil: Apọkalips''. * "Ana m eme, m na-achụ nta, obere ịnyịnya na-amasị m. Ha dị ka obere ụmụ nwoke. Ha nwere ọtụtụ ihe iji gosi na ha na-etinye ihe ize ndụ niile ma na-amali elu na ngwa ngwa karịa ndị ọzọ niile. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20040523/ai_n12754898 THIS CULTURAL LIFE: SIENNA GUILLORY Article]. ''The Independent on Sunday''. [[May 23]], [[2004]]. **Guillory na-ekwu okwu na-aza ajụjụ a, ''Ị ka na-agba [ịnyịnya]?'' *Mụ na nwanne m nwoke na-anọkọ ọtụtụ oge n'ememme egwu, na-agbanarị isi akpụkpọ anụ. Mgbe ahụ nwanne m nwoke ghọrọ onye isi akpụkpọ anụ ... M na-enwebu nkuzi guitar dị egwu, nke na-adịghị agwụ agwụ site n'aka nna m: tonic, subdominant, dominant. Ee, mana kedu ka m ga-esi kpọọ ya? Tonic, subdominant, mediant. Nke a bụ nke asaa. Ọ dị mma, kedu ka m ga-esi kpọọ ya? **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20040523/ai_n12754898 THIS CULTURAL LIFE: SIENNA GUILLORY Article]. ''The Independent on Sunday''. [[May 23]], [[2004]]. * "Ọ na-amasị m ịde ihe, karịa ka ndị ọzọ na-enwe mmasị ịgụ ya. Gịnị ka m na-ede? Ihe efu. Ihe ndekọ akwụkwọ - mgbe m chọrọ inwe mkparịta ụka ma ọ dị mkpa ka m buru ụzọ kọwaa echiche m." **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20040523/ai_n12754898 THIS CULTURAL LIFE: SIENNA GUILLORY Article]. ''The Independent on Sunday''. [[May 23]], [[2004]]. * Mba. Ọ na-adị gị ka ịnọ naanị gị. Onye ọ bụla na-enweta obere ihe gbasara onye nọ na VIP bit, ma ị na-eche maka ihe na-eme na mpụga ya. Ị nweghị ike ịnụ ihe ọ bụla ma ọ bụ nwee mkparịta ụka kwesịrị ekwesị ... M na-ahọrọ otu ndị mmadụ isii, max. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20040523/ai_n12754898 THIS CULTURAL LIFE: SIENNA GUILLORY Article]. ''The Independent on Sunday''. [[May 23]], [[2004]]. **Guillory na-ekwu okwu na nzaghachi nye ajụjụ a, "Ị nwere mmasị na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ?" * A chụpụrụ m [n'ụlọ akwụkwọ]. Ọ bụ ogologo akụkọ mana otu oge ejidere m ka m na-apụta na '' Okwu'' ụmụ agbọghọ niile nọ n'ọnụ ụlọ ahụ malitere iti mkpu, 'Nna anyị! Lee onye nwe m, ọ bụ Sienna!' Ụmụ agbọghọ ahụ meghachiri omume n'ebe m nọ n'otu ụzọ ahụ onye ọ bụla na-emeghachi omume mgbe ha na-ekwo ekworo. Ha nwere naanị ekworo. Ka hà na-achọ igbu m n'ezie? **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20040523/ai_n12754898 THIS CULTURAL LIFE: SIENNA GUILLORY Article]. ''The Independent on Sunday''. [[May 23]], [[2004]]. * Ọ bụ ihe Cuban. Ma ọ riri nke ọma - ọtụtụ steak organic. Mgbe a chọpụtara ya, ndị dọkịta gwara ya na ọ ga-arịa ọrịa kansa afọ isii. Nke a malitere n'oge Chernobyl, mgbe ọ nọ na Wales na-eme egwuregwu egwu na mmiri ozuzo. Akpụkpọ ahụ gbajuru ya nke ukwuu. Ọ gara awa ise ruo n'ebe ugwu Scotland, ka yi jaket mmiri mmiri. Mgbe e mesịrị, ọ gụpụtara n’akwụkwọ akụkọ na e gbuola atụrụ ahụ nọ n’akụkụ Wales bụ́ ebe ọ nọworo na-eme ihe nkiri n’ihi na mmiri ozuzo ahụ nwere ihe kpatara ọdachi ahụ. Ọrịa kansa ya dị n'akụkụ azụ nke ubu ya, ebe mmiri ozuzo buru ya ụzọ. O weere ya na ọ bụ ya kpatara ya. " **[http://www.telegraph.co.uk/health/main.jhtml?xml=/health/2004/05/05/hsien05.xml An uphill challenge fit for two Article]. ''telegraph.co.uk''. [[May 5]], [[2004]]. **Guillory na-ekwu maka nna ya, onye Cuban guitarist Isaac Guillory. * Na-eyi na tights ọ bụghị okwu, ọ bụ ezie na e nwere ihe miri emi unfeminist banyere enweghị ike ịnọdụ ala n'otu n'otu nke ọma. **[http://women.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/women/fashion/article432962.ece Something deeply unfeminist about a miniskirt Article]. ''Cinemania''. [[May 27]], [[2004]]. **Guillory na-ekwu maka nna ya, onye Cuban guitarist Isaac Guillory. * Na-eyi na tights ọ bụghị okwu, ọ bụ ezie na e nwere ihe miri emi unfeminist banyere enweghị ike ịnọdụ ala n'otu n'otu nke ọma. **[http://women.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/women/fashion/article432962.ece Ihe n'ụzọ miri emi unfeminist banyere a miniskirt Article]. 'Cinemania''. [[Mee 27], [[2004]). **Guillory na-ekwu na nzaghachi nye ajụjụ a, '' Afọ ole ka obere obere obere?'' * Ọ masịrị m ka a ghara ile m anya nke ukwuu kemgbe agbaji ntutu m ọchịchịrị maka akụkụ m na '' Resident Evil: Apọkalips''. Site na agba aja aja m na-acha odo odo, a na-ele m anya nke ukwuu, yabụ na ọ dị m jụụ karị, na-adịkwa ala. Ọ dị ka ịnọ nzuzo, n'ihi na ọbụna ndị enyi m amatabeghị m. Ọ na-esi nnọọ ike ịmara. M ga-ahụ foto nke onye na-acha anụnụ anụnụ na Polaroid ma ọ bụ windo ụlọ ahịa wee chee: "Ọ bụghị m na-egbuke egbuke?" Ma mgbe ahụ ọ gaghị abụ m. Mana ọ pụtara na m nwere ike iyiri agba na-egbuke egbuke, yana egbugbere ọnụ na-egbuke egbuke karịa ka ọ dị na mbụ. Emeela m oge ịse ebe m na-eyi lipstick na-acha uhie uhie na-egbuke egbuke - ọ bụ ezie na nke ahụ nwere mmetụta ntakịrị iri asatọ na ihe dị egwu, dịka a ga-asị na m bụ Robert Palmer. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20040131/ai_n9686748 How do I look? Sienna Guillory Actress, age 28 Article] ''The London Independent''. [[January 21]], [[2004]]. *Na Hollywood, ụmụ nwanyị na-akpọ ibe ha asị. Onye ọ bụla na-akpa ọchị ma ha achọghị ka ndị na-eme ihe nkiri na-eto eto na-abata ma na-arụ ọrụ ha. Naanị ị ga-elele ihe a na-eme Kate Beckinsale. Ọ na-adị jụụ. Ugbu a, anụla m na o nwere nkebi ahịrịokwu na nkwekọrịta ya na-ekwu na a pụghị ịse ya na-ehuda n'elu ihe karịrị ogo 45 n'ihi na ọkpụkpụ akpụkpọ ya na-agbago n'elu ọkpụkpụ olu ya. **[http://www.yee.ch/movies/K/KA/Kate_Beckinsale/Kate_Beckinsale.htm Sienna talks about Kate Beckinsale Article]. ''yee.ch''. [[2004]] *Ana m agụ ''Ourbọchị Ecstatic Anyị'' nke Steve Erickson dere. Ọ bụ njem pụrụiche na ihe kacha atọ ụtọ m chọtara kemgbe ''The Master and Margarita'' nke m gụrụ ihe dị ka ugboro iri abụọ. Ọ na-amasị m ka akwụkwọ eburu m ebe ọ bụla. **[http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4158/is_20050528/ai_n14645370 My Life in Travel: 'I love galloping my friend's racehorse along Article]. '' The London Independent''. [[May 28]], [[2005]] *I've been trying to explain to friends who've seen the trailer and said, "Oh wow, it looks amazing and you're in it!" I'm like, "Well, yes, but that's my whole part!" **[http://www.rottentomatoes.com/m/eragon/articles/1562889/ Redefining Elves Sienna Guillory on tackling the role of Arya in Eragon Article]. ''Rotten Tomatoes''. [[December 18]], [[2006]] **Guillory speaking about ''Eragon''. ==Leekwa== [[Ajọ onye bi: Apọkalips]] *[[Eragon (film)|Eragon]] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} *{{imdb name|id=0347149|name=Sienna Guillory}} {{DEFAULTSORT:Guillory, Sienna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1qxlb94m7m5x5ytl1eb1ag4ievvv945 Marguerite Yourcenar 0 4544 16380 2023-10-29T18:36:40Z 105.113.12.214 Added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour; 8 June 1903 – 17 Disemba 1987) bụ onye Belgium mụrụ onye France na-ede akwụkwọ na onye edemede nke ghọrọ nwa amaala US na 1947. Onye meriri Prix Femina na ihe nrite Erasmus, ọ bụ nwanyị mbụ a họpụtara na Académie Française, na 1980. {{Okwu Okwuru}} Ọ dịtụbeghị mgbe m ji ihe oriri nke ụgha mee eziokwu ka ọ dị mfe ịgbari ya. ... n4ujqgcde5pne22hxxmbxqlkd8t1o3k Zabel Yesayan 0 4545 16383 2023-10-29T18:42:58Z 105.113.12.214 Added quote wikitext text/x-wiki {{Databox}} Zabel Yesyan (Armenian: Զապել Եսայան (gbanwere), Զապէլ Եսայեան (nke oge gboo); 4 February 1878 – 1943) bụ onye edemede Armenia na onye ama ama na obodo agụmakwụkwọ Armenia na obodo ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'oge ngwụcha narị afọ nke iri na itoolu na nke iri na itoolu. Akwụkwọ, akụkọ, na okwu Zabel Yesyan kpuchiri ọtụtụ isiokwu dị ka ogbugbu Adana, mgbukpọ ndị Armenia, na nkọwa gbasara ọnọdụ ụmụ nwanyị Armenia. Yesyan rụkwara ọrụ dị ka onye nsụgharị na France yana prọfesọ n’oge ikpeazụ ọ gụrụ akwụkwọ. Akwụkwọ akụkọ ya na akụkọ ya nyere aka n'ịghọta mkpagbu nke ndị Armenia Turkey, mgbe Agha Ụwa Mbụ gasịrị, na ọrụ na ikike ụmụ nwanyị na obodo Ottoman na Armenia. {{Okwu Okwuru}} Anyị maara nke ọma na anyị nọ n'etiti agha. Mana anyị ka na-aga n'ihu na ndụ anyị dị jụụ na nke enweghị atụ. mmyvpdjmebxox9onq0rkcu6dirj9xra Georgie Henley 0 4546 16388 16387 2023-10-29T18:57:05Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Georgina Helen Henley|Georgina Helen Henley]] (9 Julaị 1995 –) bụ onye omere Bekee ==Okwu okwuru== * Amụtala m nke ọma n’oge m bụ nwata. M na-anụ maka ndị na-eme ihe na ha agabeghị ezigbo ụlọ akwụkwọ. Echere m, nke ọma, ọ dị mma maka gị, ị na-eme nke ọma nke na ị gaghị aga ụlọ akwụkwọ mana ị naghị akwado onwe gị maka ụwa n'ezie, ime ihe abụghịkwa ụwa n'ezie. ** [https://www.scotsman.com/news/interview-georgie-henley-actress-2468260 Interview: Georgie Henley, actress] (November 8, 2010) * M na-ewekarị iwe n’ihi ọtụtụ ihe m gụrụ n’akụkọ. Ma echere m na ọ dị mma iwe. Ọ bụrụ na anyị akwụsị iwe iwe maka ihe na-eme gburugburu anyị, anyị na-emezi ka ikpe na-ezighị ezi ndị ahụ na-emezigharị. ** [https://theatreweekly.com/interview-georgie-henley-on-philip-ridleys-angry-at-southwark-playhouse/ Interview: Georgie Henley on Philip Ridley’s Angry at Southwark Playhouse] (February 9, 2018) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Henley, Georgie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4btratjibycbhjfgp4rh3mn9oppamn5 Wendy Hiller 0 4547 16396 16395 2023-10-29T19:12:49Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Dame Wendy Margaret Hiller|Dame Wendy Margaret Hiller]] (15 Ọgọst 1912 - 14 Mee 2003) bụ ihe nkiri Bekee na onye na-eme ihe nkiri nke ọrụ ya ruru ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 60. ==Okwu okwuru== * Ụjọ tụrụ m na ọ bụrụ na m gaa Hollywood, o nwere ike ịbụ na m ga-abụ onye na-eme egwuregwu nke na-eme otu ụdị ọrụ. ** [https://waltergreenwoodnotjustloveonthedole.com/wendy-hiller-and-love-on-the-dole] Wendy share her feelings about role in 1938. * Mgbe ụfọdụ, m na-eche n'obi m, n'etiti ime GBS., Gịnị n'ụwa ka m na-eme? Ọ dịghị ka ime ihe onye edemede ọzọ kwuru. ** [https://www.csmonitor.com/layout/set/amphtml/1989/0907/phill.html] Wendy speak on the G.B.S play in 1989. * M nnọọ chere na m ga-achọ mgbe nile ime ihe ngosi; N'eziokwu, ime ihe na-apụta ìhè. ** [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2003-may-17-me-hiller17-story.html] Wendy speak on her 80th birthday in 1992. * N’icheghachi echiche azụ, amaghị m otú m si nwee obi ike. Nke ahụ bụ otu n'ime ihe ndị na-adịghị mma na-eme; ọ na-anapụ gị obi ike. ** [https://prod-www.tcm.com/tcmdb/person/86571%7C154377/Wendy-Hiller#overview] Wendy talk about nature in 1992. * Oh, echere m na ụmụ obere ụmụ ga-adị mma mgbe niile, Mgbe m nwụsịrị, enwere m ike ịbụ òtù nzuzo na ha ga-enwe oge niile nke m na National Film Theatre. Ekele dịrị Chukwu na agaghị m ele ha niile anya. ** [https://powell-pressburger.org/Obits/Wendy/Telegraph.html] Wendy speak on how she want to be remembered in 2003. * Enweghị m ekele maka ya n'oge ahụ, Mgbe ị dị obere, ị bụ onye nzuzu. Ọ bụrụ na mmadụ asị m, Ị ga-egwu Saint Joan"l na mgbatị isii? na ọkara gafee Atlantic wee bịa USB, M ga-akpọkwa Pygmalion?, M pụtara na m ga-enwe ụdị ụjọ ịdaba ugbu a. , Emeghị m. ** [https://www.washingtonpost.com/archive/local/2003/05/18/british-actress-dame-wendy-hiller-dies-at-90/d618ab82-5359-42a8-a94a-f528fa621b9a] Wendy speak on childhood in 2003. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Commons|File:Wendy Hiller in Sailor of the King.jpg}} {{DEFAULTSORT:Hiller, Wendy Margaret}} [[Category:ụmụ nwanyị]] rgzilmglmbc1f1v2b6o74izbinwqbue Geling Yan 0 4548 16390 2023-10-29T19:03:26Z 197.210.89.26 created quote wikitext text/x-wiki Geling Yan (Chinese dị mfe: 严歌苓; pinyin: Yán Gēlíng; amuru Nọvemba 16, 1958) bu onye odee na onye America America nke China. ==ihe okwuru== *Enwere m nkụda mmụọ na ndị Kọmunist mgbe ha gbagburu ụmụ akwụkwọ ahụ na square ahụ. Mana ugbu a obodo a [US] na-akpọkwa m asị. Echere m na US bụ ala efu. Amaghị m ebe ọzọ m ga-aga ugbu a. Enwere m mmetụta nke mmụọ. **ahụghị onwe m na gburugburu ndị edemede Asia-American. Bekee m bụ naanị nke nwata dị afọ iri na ise. Enweghị m obi ike zuru oke ide banyere America oge a. China abụrụla isiokwu nke ederede m, n'agbanyeghị ebe m nọ. Agbanyeghị, abụchaghị m onye China - onye ọzọ na-abụghị nke ihe omume China. Enwere m ikike ikwu okwu n'isiokwu ndị m biri ndụ **A ka nwere ọtụtụ nsogbu a na-azaghị na China. Dị ka onye edemede, aghaghị m ịnọgide na-achọ eziokwu. Gọọmenti China ka na-eleghara ọtụtụ mmejọ e mehiere n'oge mgbanwe omenala anya na ikpuchi eziokwu. Anyị kwesịrị ịgagharị na ọnya ochie **Akụkọ ọma ga na-akpa m anya kemgbe ọtụtụ afọ. Ha ga-eto eto ma chọọ ka a mụọ ha. Enweghị m ike inyere ya aka. **Site na mmalite, a na-azụ m n'ụdị edemede. Aghọtaghị m na o nwere onye ode akwụkwọ bi n'ime m **I like to play with words. In English, there's only one or two ways to say something; in Chinese there are 30 ways. **Any suffering registered in your mind makes the emotion deeper. Maybe as a writer, I am constantly looking for tragedy. **ọ na-esiri ike mgbe niile igosipụta agwa ndị mba ọzọ na akwụkwọ akụkọ a na-akọkarị site n'echiche ndị China ma ọ bụ, ị nwere ike ikwu, na akụkọ China. **Ekwenyere m na ndị niile na-eche echiche nweere onwe ha, ndị niile na-ese ihe na ndị edemede, kwesịrị ịnọrọ onwe ha pụọ ​​​​na ndị isi ka ha ghara iji usoro bara uru ma ọ bụ ụkpụrụ omume nke isi ihe. Ha kwesịrị iwere ya dị ka ọrụ ha ịjụ ajụjụ na inwe obi abụọ banyere ụzọ ndụ na ụzọ echiche nke ọtụtụ. Enwere m obi ụtọ ibi na mba ofesi dị ka onye ode akwụkwọ China, ịnọrọ onwe ya na nkatọ n'akụkụ abụọ ahụ. **Ihe na-eme ka m họrọ ide otu akụkọ dị ka akụkọ ifo na-adabere naanị n'otú akụkọ ahụ si dị ụtọ yana uru akwụkwọ edemede na mma nke m nwere ike ịhụ na ya. Na China, ekwetaghị m na e nwere akwụkwọ dị mma zuru oke na ọrụ nka nke uru mara mma nke e kere na agha a. Ka ọ dị ugbu a, ihe ka n'ọnụ ọgụgụ bụ naanị mgbasa ozi. Akwụkwọ anaghị akwụsị agha, ma ọ na-enyere anyị aka ịghọta ihe agha nwere ike ime n'obi mmadụ, na ihe kasị njọ ma ọ bụ àgwà kacha mma agha nwere ike ịkpalite n'aka anyị. **N'okpuru ọnọdụ nkịtị, agaghị m eme njem ruo mgbe akwụkwọ akụkọ gwụchara. Ọ bụrụ na enwere usoro njem a kwadoro, m ga-agbakọọ oge n'ụlọ, iji dee ọtụtụ ọrụ. Ọ bụrụ na m na-ede akwụkwọ akụkọ ma zute ihe dị mkpa nke ime njem, ọ ga-ewute m nke ukwuu na ọbụna na-egbu m mgbu. Ọ bụrụ na e deela ihe karịrị ọkara nke ọrụ ahụ, na ụda olu nke ọrụ a etolitela, mgbe ahụ, ọ ga-adị m mma karị, ma ọ bụghị ya, mgbe m si njem laghachi ma nọdụ ala na tebụl, achọrọ m ịkwụsị n'ihi na Ụda apụọla n'ụda, echiche asụsụ adịghịkwa ike. **N'ezie, ọhụụ nke ọtụtụ ọrụ, dị ka echiche nke foto na ihe oyiyi, bụ n'ezie onye edemede amaghị ihe ọ bụla. Ọ bụrụ na onye edemede ahụ maara ihe, ọ ga-ede ihe ndị na-emepụta ihe. **Ọnwụ abụghị ihe jọgburu onwe ya kpamkpam, ikekwe ọ ga-abụ mmecha nke mgbapụta, ma ọ bụ mmalite nke ịlọ ụwa. ** am2pdq31p52gpuezwbhr6jdwibrm70q Pat Hitchcock 0 4549 16397 2023-10-29T19:58:49Z Ezeone10 564 Jiri '{{databox}} [[W:ig:Patricia Alma O'Connell|Patricia Alma O'Connell]] (née Hitchcock; Julaị 7, 1928 - Ọgọst 9, 2021), nke a na-akpọkarị Pat Hitchcock bụ onye omere na onye nrụpụta Bekee. Ọ bụ naanị nwa onye nduzi Bekee Alfred Hitchcock na Alma Reville, ma nwee obere ọrụ n'ọtụtụ fim ya, malite na Stage Fright (1950). ==Okwu okwuru== * A zụlitere m dị ka nwa Bekee, n'ihi ya, amaara m ihe a tụrụ anya ya, ana m eme ya mgbe niile. Ị nag...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Patricia Alma O'Connell|Patricia Alma O'Connell]] (née Hitchcock; Julaị 7, 1928 - Ọgọst 9, 2021), nke a na-akpọkarị Pat Hitchcock bụ onye omere na onye nrụpụta Bekee. Ọ bụ naanị nwa onye nduzi Bekee Alfred Hitchcock na Alma Reville, ma nwee obere ọrụ n'ọtụtụ fim ya, malite na Stage Fright (1950). ==Okwu okwuru== * A zụlitere m dị ka nwa Bekee, n'ihi ya, amaara m ihe a tụrụ anya ya, ana m eme ya mgbe niile. Ị naghị ekwu okwu ma ọ bụrụ na agwaghị m okwu, mana ọ naghị enye m nsogbu, ma ọ bụ nwee ihe ọ pụtara. Amaghị m ihe ọ bụla ọzọ. **[https://www.washingtonpost.com/archive/lifestyle/style/1984/10/07/at-home-with-hitchcock/17c71f9a-0fc2-4bec-a1c3-6a4e7488fa96/ At Home With Hitchcock] (October 7, 1984) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Hitchcock, Pat}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s79nv94x89es2pvs2jqpr1u7guanw8y Louise Jameson 0 4550 16399 16398 2023-10-29T20:05:15Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Louise Jameson|Louise Jameson]] (20 Eprel 1951 -) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== A ghaghị inwe oge na ndụ gị ebe ị nwere ike icheta obi mgbawa, ma ọ bụ iwe, ma ọ bụ iru újú, ị ga-abanyekwa na nke ahụ maka otu sekọnd wee bufee ya na ihe ọ bụla ị na-eme. A na-akpọ ya transference. Nke ahụ na-adịkwu mfe ka ị na-etolite. Ọ dị ka ịme ahụ ike. Echere m na ọ bụ ya mere ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri ji ejikọta ọnụ na ntakịrị neurotic, n'ihi na ọ bụrụ na ha ahapụ neurosis ha, ọ ga-adị mfe ime nke ahụ. Ọ bụrụ na ị sị, ị mara, hapụ iwe ahụ Louise, n'ụzọ m na-achọghị maka na achọrọ m idobe ya ebe ahụ ma jiri ya mee ihe nkiri m. **[https://web.archive.org/web/20090219231045/http://www.my-tardis.co.uk/interviews_lj.php Louise Jameson interview] *N'ezie ime ka ihu gị ghara imegharị ahụ mgbe ị na-azụ ahịa nkwurịta okwu bụ oxymoron… ọ bụ okwu ziri ezi? O yighị ka ọ bụ ihe ezi uche dị na ya. **[https://www.denofgeek.com/tv/the-den-of-geek-interview-louise-jameson/ The Den of Geek interview: Louise Jameson] (February 14, 2008) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} *{{official website|http://www.louisejameson.com}} {{DEFAULTSORT:Jameson, Louise}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5uup37rkbydnr0sux9f1di4wdfln9ja Jameela Jamil 0 4551 16404 16403 2023-10-29T20:17:20Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Jameela Jamil at the 2018 Comic-Con International (42913091955) (cropped).jpg|thumb|Jamil at the 2018 San Diego Comic-Con]] ''[[w:Jameela Jamil|Jameela Alia Jamil]]''' (amụrụ [[Febụwarị 25]], [[1986]]) bụ onye omere bekee, onye na-egosi redio, ihe nlere anya, ode akwụkwọ na onye na-akwado ya. ==Okwu okwuru== * M ga na-spoing enyi m nwoke 6'8. Abụ m nnukwu ngaji, doro anya. Ọ ga-amasị m na m kwuru na. **[https://www.youtube.com/watch?v=bNhqp_liiDo&t=2m18s Septemba 25, 2019 to Jimmy Fallon about [[James Blake (onye egwu)]] *Na fim na mgbasa ozi achọrọ m ịhụ ụmụ nwoke mkpụmkpụ nwere ụmụ nwanyị toro ogologo. **[https://web.archive.org/web/20200117061152/https://twitter.com/jameelajamil/status/1217160787384586246 14 Jenụwarị 2020] (and [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2020/jan/18/why-women-should-date-short-men quoted 18 Jan 2020] by The Guardian) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jamil, Jameela}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j0ihdj2kbxwymla0lzooibk2lnf4xmn Fanny Kemble 0 4552 16411 16410 2023-10-29T20:36:02Z Ezeone10 564 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Frances Anne Kemble - adapted from Project Gutenberg eText 16478.jpg|thumb|I want to do everything in the world that can be done.]] ''[[w:Frances Anne Kemble|Fanny Kemble]]''' ([[Nọvemba 27]], [[1809]] - [[1893]]) bụ onye omere na onye ode akwụkwọ ama ama na Britain na mbido na etiti. narị afọ nke iri na itoolu. ==Okwu okwuru== * Ọ bụ ezie na a na-enye ndị Negro nri nri, yiwe ha, na ebe obibi, na ọ bụ ezie na agụụ na-agụ ndị ọrụ ugbo Irish, gba ọtọ, na enweghị ụlọ, aha efu nke ndị nweere onwe ha—ịbụ onye nwe onye nke ya, ikike ịhọrọ na ime ihe—bụ ngọzi karịrị nri; uwe, ma ọ bụ ebe obibi; inwe nke, ọchịchọ nke nkasi obi ọ bụla nke ndụ ka na-anabata karịa ụtọ ha zuru oke na-enweghị ha. ** ''Akwụkwọ akụkọ nke ebe obibi na ahịhịa Georgian na 1838-1839'', ch. 1 (1863). * Banyere agbamume nke Mr. ------ mechiri akwụkwọ ozi ya, na agaghị m "agbada n'ubi di m nwere ajọ mbunobi megide ihe m ga-achọta n'ebe ahụ," Amaghị m nke ọma ka m ga-esi zaa ya. N'ezie, m ''na'' na-aga ajọ mbunobi megide ịgba ohu, n'ihi na abụ m nwanyị Bekee, onye enweghị ajọ mbunobi dị otú ahụ ga-abụ ihe ihere. ** ''Akwụkwọ akụkọ nke ebe obibi na ahịhịa Georgian na 1838-1839'', ch. 1 (1863). * ''Achọrọ m ime ihe niile dị n'ụwa nwere ike ime.'' ** ''Akwụkwọ akụkọ nke ebe obibi na America'', ntinye maka Septemba 11, 1832 (1835). * Ịdị mfe bụ nnukwu akụkụ nke ezigbo ozuzu. ** ''Ihe ndekọ ndị ọzọ, 1848-1883'', vol. 1; ntinye ụbọchị Jenụwarị 20, 1875 (1891). Ọtụtụ ihe kpatara na-eme ka ndị nna ukwu na ndị nne na nna dị ụkọ dị ka ezigbo ndị ohu .... nnukwu akụ na ụba na ngwa ngwa nke ndị rụrụ arụ na ndị na-amaghị ihe na-enweta ụlọ mara mma, ndị mara mma nke ọma, enyela ha n'ezie. mmetụta na omume nke ndị dị nwayọọ, ma ọ bụ n'ụzọ ọ bụla na-ebuli ha elu karịa ndị ohu ha na-arụrụ ọrụ, bụ ndị maara nke ọma na nke a, na inwe akụ na ụba bụ n'ezie nanị ikike ndị ọrụ ha nwere n'elu ha. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} *[http://www.friendsofthebluehills.org/MPC/kemble1835/cover.htm Friends of the Blue Hills Journal of Fanny Kemble] *Harvard University Library Open Collections Program. Women Working, 1870-1930, [http://ocp.hul.harvard.edu/ww/people_kemble.html Fanny Kemble (1809-1893).] Ebe nchekwa data dị n'ịntanetị nwere ike ịchọ ederede zuru oke nwere ohere zuru oke nke akwụkwọ Fanny Kemble dere. *[http://www.friendsofjane.com/movies_kemble.htm Enslavement:The True Story of Fanny Kemble] - 1999 - TV, based on: Fanny Kemble: Journal of a Residence on a Georgian Plantation in 1838-1839. {{ISBN|0-8203-0707-6}} * [http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-792&pid=s-54 Fanny Kemble in Georgia] * {{gutenberg author| id=Frances+Anne+Kemble | name=Fanny Kemble}} *[http://www.pbs.org/wgbh/aia/part4/4p1569.html People & Events:Fanny Kemble and Pierce Butler:1806 - 1893] at pbs.org. *[http://writersalmanac.publicradio.org/programs/2006/11/27 The Writer's Almanac with Garrison Keillor] comemmoration of her birthday on Nov. 27. {{DEFAULTSORT:Kemble, Fanny}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0y65u39zbx2izsgdiztuhdpxf61u1jv Patsy Kensit 0 4553 16414 16413 2023-10-29T20:43:57Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Patsy Kensit BAFTA.jpg|thumb|Patsy Kensit in 2009]] ''[[w:Patsy Kensit|Patricia Jude Francis Kensit]]''', nke a maara nke ọma dị ka '''Patsy Kensit''' (amụrụ [[4 Mach]] [[1968]]), bụ onye Britain. [w: onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]] na [[w: onye na-agụ pop | onye na-agụ pop]], nke a makwara nke ọma maka alụmdi na nwunye a ma ama atọ. ==Okwu okwuru== * Naanị ihe m chọrọ bụ ịbụ onye a ma ama karịa ihe ọ bụla ma ọ bụ onye ọ bụla. ** {{cite news | url = http://www.telegraph.co.uk/culture/tvandradio/3556416/Patsy-Kensit-super-trouper.html | title = Patsy Kensit: super trouper | publisher = ''[[w:The Daily Telegraph|The Daily Telegraph]]'' | author = Justine Picardie | date = [[July 18]], [[2008]] | accessdate = 2008-12-26 }} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} * {{imdb name | id=0000475 | name=Patsy Kensit}} {{DEFAULTSORT:Kensit, Patsy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] paj5lnidpaslkjck99dr7dzlaw7xlnz Keira Knightley 0 4554 16417 16416 2023-10-29T20:58:14Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Keira Knightley 2005.jpg|thumb|right|People like to blame their insecurities on other people.]] ''[[w:Keira Knightley|Keira Christina Knightley]]"" (amụrụ [[26 Maachị]] [[1985]]) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== [[File:Keira Knightley 07.jpg|thumb|right|Jesus, if I know one thing about the industry, it's that it's a moment. A flash in the pan.]] * [[Prince William]] n'ezie abụghị ụdị m, ọ na-ele anya nke ukwuu. ** Interview for the ''Daily Mirror'' (August 2004) * Ụkwụ m anaghị amasị m. … ezigbo ụzọ ụkwụ na onye ọzọ na-eme m anyaụfụ mgbe niile. Enweghị m nnụnnụ tit ọ bụla n'ihi ya enweghị m ike igosi cleavage. Naanị akụkụ na-amasị m bụ afọ m. ** [https://www.standard.co.uk/showbiz/is-kate-turning-into-keira-7250578.html "Is Kate turning into Keira?" by Clemmie Moodie ''The Standard'' (1 December 2005)] ** Ụdị dị iche iche: ** Akpọrọ m ahụ m asị. Ahụ́ ndị ọzọ na-amasị m. Ụkwụ na-amasị m - ezigbo ụzọ ụkwụ na onye ọzọ na-eme m anyaụfụ mgbe niile. *** [https://lindagallacher.blogspot.com/2005/12/celebrity-wtfs-volume-107.html ''Celebrity W.T.F’s'' Volume 107(16 December 2005)] * N'ezie, enwere àgwà fuck-gị maka ndị m họọrọ. ** Ajụjụ ọnụ na magazin ''Allure'' (October 2007) * Ọtụtụ mgbe na sinima taa ụmụ nwanyị na-enwe mmetụta nke ukwuu, n'ihi ya, m na-agbalị mgbe niile ime ihe na-abụghị nke ya. Ụmụ nwanyị na-akpa ike na-amasị m. ** Interview in ''Allure'' magazine (October 2007) * M wee si n’ebe onye ọ bụla nọ na-asị, “She-apụghị-eme-ọ-apụghị-eme-ọ-apụghị-eme ihe,” gaa n’ọkwa Oscar. Ya mere, e nwere ihe dị nnọọ mma gbasara nke ahụ! ** Na ọrụ ya dị ka Elizabeth Bennet na ihe nkiri 2005 [[Pride and Prejudice (2005)|''Pride and Prejudice']], na akwụkwọ akụkọ ''Allure'' (October 2007) * Amaghị m ihe m tụrụ atụ. Enweghị m ọnụ ọgụgụ ọ bụla. Achọpụtawokwa m na ọ na-ewesa ndị na-adịghị akpụkpọ ahụ iwe. Ndị mmadụ na-enwe mmasị ịta ndị ọzọ ụta maka enweghị ntụkwasị obi ha. ** Ajụjụ ọnụ na magazin ''Allure'' (October 2007) * Jizọs, ọ bụrụ na m maara otu ihe banyere ụlọ ọrụ, ọ bụ na ọ bụ a oge. Otu ọkụ na pan. Nke ahụ bụ ihe mara mma banyere ya. Ma o siri ike, n'ihi na otu oge ị bụ ihe na-ekpo ọkụ, na oge ọzọ - ị bụghị. O nweghịkwa ukwe ma ọ bụ ihe kpatara ya. ** Ajụjụ ọnụ na magazin ''Allure'' (October 2007) *Echere m na ọ dị mma na a na-ahapụ nkwurịta okwu ahụ n'ikpeazụ ka e nwee [banyere feminism], n'adịghị ka onye ọ bụla na-ekwu banyere nwanyị na onye ọ bụla na-aga, 'Oh, fucking mechie.' N'ụzọ ụfọdụ, [feminism] ghọrọ okwu ruru unyi. Echere m na ọ dị egwu n'ezie ogologo oge, echere m na ọ dị mma na anyị si na nke ahụ pụta. ** Ajụjụ ọnụ na akwụkwọ akụkọ "Harper's Bazaar" (February 2014). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} *{{imdb name|id=0461136|name=Keira Knightley}} * [http://www.keira-knightley.org/information/ Keira-Knightley.org] * [http://www.keira-online.com/ Keira-online] *[http://www.kkwavefront.com Online fan magazine] *[http://www.pieces-of-keira.tk Keira Knightley fanpage] * [http://mykeira.com Keira Knightley, funsite of actresses] *[http://fan-sites.org/keira/ Keira Forever] *[http://www.keiraweb.com KeiraWeb.com] Media-focussed {{DEFAULTSORT:Knightley, Keira}} [[Category:ụmụ nwanyị]] k6oygartvchwb1o00e94v3r6db93t28 Julia Lang 0 4555 16421 16420 2023-10-29T21:53:58Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Julia Lang (onye na-eme ihe nkiri)|Julia Lang]]''' (1921–2010) bụ onye ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri na redio na onye na-egosi redio. ==Okwu okwuru== * ''Ị nọ ọdụ nke ọma? Mgbe ahụ, m ga-amalite.'' ** Amalitere dị ka 'ad lib' na 1950 na mmemme redio BBC ''[[w:Gee ntị na Nne|Nne Nne gee ntị]]''. Ejiri ya dị ka ahịrị mmeghe na-agbanwe agbanwe ruo na njedebe nke usoro na 1982. ** [http://www.bbc.co.uk/historyofthebbc/great_moments/archive/january.shtml BBC web-site - Accessed 25 Jan 2011] ** {{cite book |last = Partridge | first = Eric |title = A Dictionary of Catch Phrases:British and American, from the sixteenth century to the present day |page = 26 |publisher = Routledge |year = 1986 |isbn = 041505916X }} Rịba ama na Frieda Fordham (onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ bụ onye dụrụ BBC ọdụ) ekwupụtawokwa na ọ bụ ya chepụtara ya. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia|Listen with Mother}} {{wikipedia|Julia Lang (actress)}} {{DEFAULTSORT:Lang, Julia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ox5fadshpkzj5x4mw6p59df8xadjftx Valerie Leon 0 4556 16424 16423 2023-10-29T22:02:27Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Valerie Leon|Valerie Therese Leon]]"" (amụrụ 12 Nọvemba 1943) bụ onye omere na ihe nlere anya Bekee. ==Okwu okwuru== * M ga-esikwu ike, sie ike karị. M ga-etinye onwe m banyere ihe ọzọ. M kwesịrị ịgwakọta na ọtụtụ ndị mmadụ nke gaara eme ka m nweta ọtụtụ ohere. Dị ka m kwuru, enwere m ụdị ụdị "dopụ m anya" anya, ihe mgbochi, ihe ọ bụla, echere m na ndị mmadụ nwere ike iche na m bụ onye nzuzu, nke m na-abụghị, mana nke ahụ bụ ụzọ m si eme ihe. Ọtụtụ kpakpando na-abịa na njedebe nnyapade, yabụ echere m ma eleghị anya ọ dịkwa mma. Opekempe ka m nọ ebe a, nke enwere m ekele maka ya. ** [http://www.denofgeek.com/movies/13448/the-den-of-geek-interview-valerie-leon "The Den Of Geek Interview: Valerie Leon"], (7 July 2008) * Kpakpando gburu m mgbe m bụ nwata na ihere na-enweghị atụ, mana m hụrụ ụlọ ihe nkiri n'anya - ọkachasị pantomimes. Ka m nwesịrị nlegharị anya maka [[w:RADA | RADA]], arụrụ m ọrụ dị ka onye na-azụ ahịa ejiji na [[w: Harrods|Harrods]], ebe ha nwere ọha ihe nkiri na m mere n'ọtụtụ n'ime mmepụta ya. M nwetara nkuzi ịgụ abụ, onye nkuzi m gbakwara m ume ka m gụọ ''[[w:The Stage|The Stage]]'', ebe m hụrụ na achọrọ ndị na-abụ abụ maka egwu ''The Belle Of New York''. Enwetara m ọrụ ahụ - nke ukwuu tụrụ ndị mụrụ m egwu, bụ́ ndị chọrọ ka m nọgide na-arụ ọrụ a na-akwanyere ùgwù, ma ekpebiri m ịbụ onye na-eme ihe nkiri. ** [http://www.express.co.uk/life-style/life/614933/Bond-Girl-Valerie-Leon-career-life "Whatever happened to Bond Girl Valerie Leon?"], ''Express'' (2 November 2015) * Mgbe m lere anya n’azụ, ebiela m ọmarịcha ndụ. Ịdị ogologo ogologo na ọdịdị na-adịghị ahụkebe nyeere m aka, n' ** [http://www.express.co.uk/life-style/life/614933/Bond-Girl-Valerie-Leon-career-life "Whatever happened to Bond Girl Valerie Leon?"], ''Express'' (2 November 2015)agbanyeghị na m wulitere ihe mgbochi gburugburu onwe m n'oge n'ihi ihere. Amaara m na ndụ m gaara ekpori m ọnụ karịa mgbe ahụ ma a sị na m gaara abụ ụdị onye m bụ taa. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.valerieleon.com Official Site] {{DEFAULTSORT:Leon, Valerie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9vk2akcry9mdhjhzbw9tdbgak0u73aj Maureen Lipman 0 4557 16427 16426 2023-10-29T22:15:11Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Maureen Lipman | Dame Maureen Diane Lipman]]"" (amụrụ [[10 May]] [[1946]] na Hull, England) bụ ihe nkiri Bekee, ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri, onye na-ede akwụkwọ akụkọ na onye na-atọ ọchị. . Ọ bụ nwunye onye na-eme ihe nkiri [[w:Jack Rosenthal|Jack Rosenthal]]. ==Okwu okwuru== === ''Olee otú ọ dị gị?'' === * Atụmatụ ụmụ oke, ụmụ nwoke na ndị otu Maureen na-agbakọ ọnụ. * Ọ kụziiri anyị ịdị ọcha. Ị makwa ihe nke ahụ pụtara: s-x, pr-cr-ation na p-r--ds. * Abụ m onye egwuregwu site na okike. Aghọtala m ihe ọjọọ. Ọ dịghị ihe na-agụnye mmegharị. Dị ka ịhapụ oche m. === ''Ihe ga-ada azụ'' === * Ị nọ ọdụ nke ọma? Mgbe ahụ, bilie. Nke a abụghị oge umengwụ. ** [Ọdịiche nke "Ị na-anọdụ ala nke ọma? Mgbe ahụ, m ga-amalite", nke e jibu ya na ''[[w:Gee ntị na nne | Soro nne gee ntị]]'' (1950-1982), usoro ọgụgụ redio BBC. ezubere maka ụmụaka dị obere.] * Ihe etemeete ahụ nọdụrụ n'elu akpụkpọ ahụ m dị ka akwa a kpụkọrọ akpụkọ. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lipman, Maureen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ekxhqw3flj8miz7y7sv1bbjs53ght00 Moira Lister 0 4558 16433 16432 2023-10-30T06:37:35Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Moira Lister|Moira Lister]]''' ([[6 August]] [[1923]] - [[27 October]] [[2007]]) bụ onye omere Anglo-South Africa ==Okwu okwuru== Ajụjụ ''Sunday Times'' (1983) === :<small>"The Vicomtesse from Ostrichland" nke [[w:Jani Allan|Jani Allan]] si na kọlụm "Just Jani" nke South Africa ''[[w:Sunday Times (South Africa)|Ụdị Sunday] ]'' (1983), nke eweghachiri na ''[[w: Uru ihu (akwụkwọ)| Face Value]]'' nke [[w:Jani Allan|Jani Allan]]</small> * Ọ dị m ka mmadụ na-amụta ihe site na ọdịda ya karịa na ihe ịga nke ọma ya. * E wezụga ọrụ m, m ga-abụ ọgba aghara neurotic. == Banyere Moira Lister == * Vicomtesse alias Moira Lister - n'agbanyeghị na ọ nọ n'akụkụ na-ezighi ezi nke 60, ọ na-adị ka ọmarịcha Gainsborough cameo na-enweghị ntụpọ. ** [[w:Jani Allan|Jani Allan]], "The Vicomtesse from Ostrichland", ''[[w:Sunday Times (South Africa)|Sunday Times]]'' (1983), republished in ''[[w:Face Value (book)| Face Value]]'' by [[w:Jani Allan|Jani Allan]]. * [A] Barbara Cartland na-ese sịga, ** [[w:Jani Allan|Jani Allan]], "The Vicomtesse from Ostrichland", ''[[w:Sunday Times (South Africa)|Sunday Times]]'' (1983), republished in ''[[w:Face Value (book)| Face Value]]'' by [[w:Jani Allan|Jani Allan]]. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lister, Moira}} [[Category:ụmụ nwanyị]] nzcteyk24iucvbu6f1mo2xo71cv4avr Kudzanai-Violet Hwami 0 4559 16434 2023-10-30T06:40:35Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Kudzanai-Violet Hwami|Kudzanai-Violet Hwami]]''' (amụrụ 1993) bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe nke bi ma na-arụ ọrụ na London, England. == Okwu okwu == * Omume nke iji collage na-enyere aka dị ka ihe na-echetara adịghị ike nke ọnọdụ mmadụ. **[https://www.victoria-miro.com/news/1816] Kudzanai-Violet gbara ajụjụ ọnụ na magazin omenala. * N'ezie, ihe ngosi ahụ bụ gbasara m… na-agbalị ịchọta onwe m na foto ndị a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Kudzanai-Violet Hwami|Kudzanai-Violet Hwami]]''' (amụrụ 1993) bụ onye na-ese ihe na Zimbabwe nke bi ma na-arụ ọrụ na London, England. == Okwu okwu == * Omume nke iji collage na-enyere aka dị ka ihe na-echetara adịghị ike nke ọnọdụ mmadụ. **[https://www.victoria-miro.com/news/1816] Kudzanai-Violet gbara ajụjụ ọnụ na magazin omenala. * N'ezie, ihe ngosi ahụ bụ gbasara m… na-agbalị ịchọta onwe m na foto ndị a. Ọtụtụ ndị nọ na foto a abụghị ndị m nọ nso, ị maara, na-etolite. Ma ha na-ekere òkè n'ịmetụta otú m chere. **[https://curiosityshots.com/forced-positivity-and-harsh-realities-kudzanai-violet-hwami/] Kudzanai-Violet Hwami na ihe na-akpali eserese ya. *Ekwere m onwe m ịmụta ihe n’aka ha kama ịtụnye echiche otú m chọrọ ka Zimbabwe dị. **[https://ocula.com/magazine/conversations/michael-armitage-and-kudzanai-violet-hwami/] Kudzanai-Violet gbara Michael Armitage ajụjụ ọnụ na echiche ya gbasara Zimbabwe. *Mma nke ịbụ nwa nke ndị mba ọzọ bụ na anyị nwere ike ịmaliteghachi onwe anyị na ihe ịbụ onye Africa pụtara. **[https://contemporaryand.com/exhibition/kudzanai-violet-hwami-if-you-keep-going-south-youll-meet-yourself/] Kudzanai-Violet Hwami n'oge ihe ngosi solo ya na London, United Kingdom. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hwami, Kudzanai-Violet}} [[Category: ụmụ nwanyị]] qilvvfzvf2r0h25swtidld7atua42gl Lashana Lynch 0 4560 16446 16445 2023-10-30T07:06:23Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lashana Lynch|Lashana Lynch]] (amụrụ 27 Nọvemba 1987) bụ onye omere Britain. A maara ya nke ọma maka ịrụ ọrụ nke Rosaline Capulet na usoro ihe nkiri oge ABC Still Star-Crossed (2017), Maria Rambeau na ihe nkiri Marvel Cinematic Universe (MCU) Captain Marvel (2019) [2] na Dọkịta Strange na Multiverse. nke ara ara (2022) na onye nnọchi anya MI6 Nomi na ihe nkiri James Bond enweghị oge ịnwụ (2021). ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ị bụ onye isi ojii na ntụrụndụ ma ọ bụ onye isi ojii n'egwuregwu, ma ị 'dara', a na-echetara gị na ị nweghị ike ime ha abụọ. ** [https://www.theguardian.com/culture/2021/sep/12/lashana-lynch-first-female-007-i-never-had-a-plan-b-no-time-to-die] * "E nwere ezigbo ọrụ a ga-arụ, a ga-enwe mkparịta ụka n'ezoghị ọnụ. Ihe mkpuchi akwụkwọ akụkọ adịlarị mma, okwu ndị ahụ ekwesịghị ịbụ." ** [https://www.popsugar.com/entertainment/lashana-lynch-new-007-quotes-in-harpers-bazaar-2020-47949194] * Wepụta oge gị, biko dị nwayọọ. ** [https://www.allure.com/story/lashana-lynch-beauty-interview] * “Oche ọ bụla na tebụl ị nwetara, ị ghaghị ichetara ndị mmadụ na ike ụmụ nwanyị ojii na-abịa mgbe ụfọdụ site na mmerụ ahụ. Mgbe ụfọdụ na-abịa site na nna ochie, ọnyà ime mmụọ nke anyị na-amaghịdị, ma ọ bụ na-atụ egwu, ma ọ bụ na-esite na nchekasị, ọ na-abịa site na ọha mmadụ na-atụba ihe nkiri a n'elu anyị nke anyị na-arịọghị ya na anyị ga-emeri. n'ọgbakọ anyị kwa ụbọchị." **[https://www.rollingstone.co.uk/film/features/woman-on-a-mission-lashana-lynch-rolling-stone-uk-cover-interview-in-full-5245/] * “Mgbe anyị na-ekwu banyere ‘ụmụ nwanyị ojii siri ike,’ anyị adịghị ewere ya na ike ha si n’eluigwe daa ma daba n’ụbụrụ ha.” ** [https://apnews.com/article/lashana-lynch-james-bond-007-2bc23631d2e62ea1bc2cd9774add9f05] * "Anyị enweghị ike ịnọgide na-atụkwasị gọọmentị obi ime ihe ziri ezi." ** [https://www.gq-magazine.co.uk/culture/article/lashana-lynch-interview] * Anyị [kwesịrị] ịlaghachi n'akụkụ etiti mmadụ na ụmụ nwanyị ojii abụghị echiche. Anyị abụghị akụkọ ifo, anyị abụghị echiche efu na anyị abụghị echiche. * [https://www.digitalspy.com/movies/a41542414/the-woman-king-lashana-lynch-sheila-atim-interview/] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lynch, Lashana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fr8yyacw50riswxo0lqqxpjc4w08icb Nikole Hannah-Jones 0 4561 16444 2023-10-30T07:04:13Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Nikole Hannah-Jones|Nikole Sheri Hannah-Jones]]''' (amuru Eprel 9, 1976) bu onye America [[w:Investigative journalism | onye odeakụkọ nyocha]], mara maka mkpuchi ya [[w: civil rights|civil rights]] na United States. N'April 2015, ọ ghọrọ onye ode akwụkwọ maka ''[[w:The New York Time|The New York Times]].'' Na 2017 enwetara ya [[w: MacArthur Fellows Program | MacArthur Fellowship]] na 2020 ọ meriri w:Pulitzer Prize for Commentary|Pulitze...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nikole Hannah-Jones|Nikole Sheri Hannah-Jones]]''' (amuru Eprel 9, 1976) bu onye America [[w:Investigative journalism | onye odeakụkọ nyocha]], mara maka mkpuchi ya [[w: civil rights|civil rights]] na United States. N'April 2015, ọ ghọrọ onye ode akwụkwọ maka ''[[w:The New York Time|The New York Times]].'' Na 2017 enwetara ya [[w: MacArthur Fellows Program | MacArthur Fellowship]] na 2020 ọ meriri [[w:Pulitzer Prize for Commentary|Pulitzer Prize for Commentary]] maka ọrụ ya na arụmụka ''[[w:The 1619 Project|1619 Project]]''. Hannah-Jones bụ onye mmalite [[w: Knight Foundation#Education and training|Knight Chair]] na Race and Journalism na [[w:Howard University | Howard University]] School of Communications, ebe o guzobekwara Center for Journalism. na ochichi onye kwuo uche ya. == Okwu okwu == * Anyị enweela ọchịchị onye kwuo uche ya dị iche iche na obodo a ihe na-erughị afọ 60, nke pụtara na anyị nwere naanị ọchịchị onye kwuo uche ya na US ihe na-erughị afọ 60. N'ebe ndị isi ojii karịrị ndị ọcha, anyị nwere ọchịchị obere ime ihe ike. Ọ bụrụ na ị ghọtaghị nke a, gịnị ka ị na-akọ? Anyị nwere ike ịga n'ihu na-eme ka ụjọ akụ na ụba na-eduga ọtụtụ nde ndị America ka ha dị njikere ịgbagha ọchịchị onye kwuo uche ya mana nke ahụ bụ ịkpachara anya kpuo ìsì na ịhapụ ọrụ anyị ịkọ akụkọ eziokwu. Anyị nwere ike ịnọgide na-eme ka ụlọ ọrụ anyị ga-ejide, mana nke ahụ na-emegide akụkọ ihe mere eme. Egwu maka imebi ọchịchị onye kwuo uche ya abụghị ihe nkịtị maka nde ndị America ga-efunahụ ikike ma taa ahụhụ n'okpuru ọchịchị ndị ọcha nke Ndị Kraịst nke na-ekwenyeghị na ụmụ amaala agbụrụ dị iche iche kwesịrị ịdị na-ekerịta ike nke ọchịchị. * Ọktoba 24, 2022 na Twitter *Mgbe ndị ndọrọndọrọ ọchịchị kpebiri ngagharị iwe agaghị eme, ndị isi ojii ekwesịghị ịtụ vootu, ụmụaka ndị isi ojii ekwesịghị itinye akwụkwọ n'ụlọ akwụkwọ, ha kpọkuru ndị mmanye iwu ka ha mejupụta ọchịchọ ha, ọbụlagodi mgbe ụlọikpe nyere iwu ka ha rube isi na ikike ndị a. * Jenụwarị 7 2021 na Twitter * N'ezie, ọtụtụ ndị uwe ojii enweghị ihe jikọrọ ya na otu ndị ọcha mba, mana enwebeghị oge ebe ọnụ ọgụgụ dị ukwuu na-esoghị na-eso ndị na-achị ndị ọcha nwee ọmịiko. Akụkọ banyere ndị uwe ojii America na-amalite n'ebe ụfọdụ w ndị nche ohu. ** Jenụwarị 7 2021 na Twitter *Ya mere, ihe anyị hụrụ ụnyaahụ, ọzọ, bụ ihe na-awụ akpata oyi n’ahụ́ ma bụrụkwa nke dị n’ime ebe anyị ma na obodo a bụ. Otu ndị mmanye iwu si emeghachi omume na ndị ngagharị iwe ojii ma e jiri ya tụnyere ndị na-agba ọchịchị mgba okpuru bụ akụkụ kachasị atụ nke ihe a niile. ** Jenụwarị 7 2021 na Twitter * Dịka onye isi otu ndị uwe ojii Chicago siri kwuo, ịwakpo ndị uwe ojii dị ka nke a dị mma n'ihi na ndị a nwere nkụda mmụọ. * Jenụwarị 7 2021 na Twitter * Ndị mmadụ n'aka nri na-atụ egwu akụkọ na-adịghị asọpụrụ ntọala anyị, nke na-amanye anyị n'ezie ihu ya ihu, n'ihi na nke ahụ na-eduga ná mgbanwe. Mgbe ndị mmadụ mara nke ọma ọtụtụ mgbe, ha na-eme nke ọma. Anyị na-ahụ nke ahụ ugbu a. ** Jun 20, 2020 na ihe ngosi [[w:Joy Reid|Joy Reid]] * Nke a bụ nnukwu nsogbu na ụlọ ọrụ mgbasa ozi, ugbu a na n'oge gara aga. Ha na-anwa ikpuchi ịkpa ókè agbụrụ na ahaghị nhata n'aghọtaghị ya n'onwe ha. ** Jun 4 2020 na Twitter, na-aza [[w:Dave Jamieson|Dave Jamieson]] na-ede "Ihe karịrị ndị nta akụkọ 30 agba na Philadelphia Inquirer na-akpọ ndị ọrịa taa maka mkpesa nke ịkpa ókè agbụrụ; ndị ọzọ na-ekere òkè n'ịkụ ọkpọ. kpaliri site n'isi akụkọ 'Ụlọ Matter, Too' nke akwụkwọ akụkọ ahụ. * Nchegbu ndị ahụ gbasara ịkagbu omenala na McCarthyism na censorship na-emetụta naanị n'aka ekpe ma ọ bụ na ha na-etinye aka na POTUS na-eyi egwu nyocha ụlọ akwụkwọ maka ịkụzi akwụkwọ akụkọ America? Ịgbachi nkịtị na-akụda ntị ebe a. **Sep 6 2020 na Twitter, na-aza nke a [https://www.cnn.com/2020/09/06/politics/trump-education-department-1619-project/index.html edemede] gbasara ndị Republican na-enyocha 1619 Ihe oru ngo ===[https://www.democracynow.org/2022/6/20/no_atonement_no_repair_watch_nikole UN okwu] (2022)=== * Arara m ọrụ ndụ m n'ịgwupụta ihe nketa ọgbara ọhụrụ nke ịgba ohu transatlantic * Anyị na-ezukọ ebe a iji mara azụmahịa zuru ụwa ọnụ nke mere ihe dị ka nde mmadụ 15 a hụrụ n'anya n'ofe Atlantic n'ime ụgbọ mmiri ndị na-adịghị mma, nke kachasị mma na-akwaga n'akụkọ ihe mere eme nke ụwa, nke ga-emegharị ụwa Atlantic dum ma gbanwee ụwa zuru ụwa ọnụ. aku na uba. Anyị agaghị echefu oke na omimi nke egwu egwu ndị sitere n'Africa na-ata ahụhụ n'aha uru, uru nke mere ka ndị ọchịchị Europe na-achị achị ma wuo akụ na ụba nke United States. Anyị agaghị echefu otú usoro ịgba ohu si daa, naanị ka a mụọ ya n’ụdị mmegbu akụ na ụba ndị ọzọ na-eme ihe ike na ịkpa ókè agbụrụ, dị ka ihe anyị na-akpọ Jim Crow n’ụzọ na-adịghị mma na United States, ma ihe a na-akpọ nnọọ ịkpa ókè agbụrụ. * Dị nnọọ ka ọ dị mkpa icheta ihe nketa nke ịgba ohu transatlantic bụ akụkọ banyere nguzogide ndị ojii nke ga-eme ka ọ bụrụ ike ọ bụla ọzọ, na-eduga na ọdịda ịgba ohu na mbara ala anyị. *Dịka anyị na-echeta n'ohu obi ọjọọ nke ndị kwenyere na ha bụ ndị mepere emepe, ọbụna dịka ha na-ata ahụhụ, megbuo ma gbuo mmadụ ndị ọzọ maka uru, maka shuga maka tii ha, maka molasses maka rum, owu iyi na ụtaba. Anwụrụ ọkụ, anyị ga-echetarịrị ọdịnala siri ike nke Black radical nke nguzogide, nke na-amaliteghị na mbọ mgbochi colonialism na kọntinent ahụ ma ọ bụ na mmegharị ikike obodo na United States na ebe ndị ọzọ, mana na, dịka ọkà mmụta [[w:Cedric Robinson|Cedric Robinson]] rụrụ ụka, ndị Cimarrones nke Mexico, bụ ndị gbapụrụ n'obodo ndị amaala ma ọ bụ guzobe obodo ha gbapụrụ agbapụ nke a maara dị ka palenques ... * Anyị ga-echeta na ọ bụghị naanị echiche nke Enlightenment, ụfọdụ ndị na-agụkọ n'etiti ndị na-ekpochapụ ndị ọcha, mere ka njedebe nke usoro ahụ nke meworo ka ndị ọchịchị nwee njedebe, ma na mkpochapụ sitere na nnupụisi mgbe niile na-amanye ikike colonial ịghọta, dị ka ọkà mmụta [[w:Mary Reckford|Mary Reckford]] dere na ọ ga-anọgide “dị ọnụ ala karịa ma dị ize ndụ idobe usoro ochie karịa ikpochapụ ya.” Ndị isi ojii bụ ndị na-eme ihe nkiri na nnwere onwe ha. Ịkọwapụta na ịkọwapụta akụkọ banyere nguzogide ndị isi ojii na-akwado ihu abụọ nke Europe na United States na-achị achị site n'ịkwado na ọ bụrụ na ịgba ohu dị njọ, n'ezie, ndị Africa gaara alụ ọgụ siri ike megide ya. Ndị a bụ ụgha ndị na-enweghị isi na-eme ka ebe nchekwa anyị gbakọrọ ọnụ na-enweghị eziokwu. * akụkọ na-akọwa nke ndị si mba Africa na America abụghị ịgba ohu, kama anyị na-eguzogide ya, nke ndị mmadụ kpebisiri ike inwere onwe ha na obodo ndị na-ekwenyeghị na ha nwere ikike nnwere onwe. * anyị, ndị bi n'Africa, ekwesịghị ịhụ onwe anyị ka na-eguzogide. Ogologo oge gara aga ka ndị ọchịchị na-achị Europe, United States of America na-ebi ndụ kwekọrọ n'echiche nke onwe ha, ịghọ mba ukwu na omume ọma nke ha kwenyere na ha bụ. O zughị nnọọ ịkwa ụta n'ihe e mere n'oge gara aga; ha na-amanye ịrụzi ya. * Oge eruola ka ha kwụọ ụgwọ maka ụmụ nke ịgba ohu na America. Nke a bụ eziokwu anyị zuru ụwa ọnụ, eziokwu anyị dịka mmadụ na-aghọta nke ọma: Enweghị mgbaghara mmehie ma ọ bụrụ na enweghị nrụzi. Ọ bụ oge - ọ bụ ogologo oge gara aga - maka nkwụghachi maka ahia ohu transatlantic na mbibi niile o megoro, na mbibi niile ọ na-aga n'ihu na-aghọrọ mkpụrụ. ===[https://www.democracynow.org/2021/11/23/nikole_hannah_jones_1619_project Interview] with Democracy Now (2021)=== * Ihe niile gbasara 1619 Project bụ na achụpụghị ihe nketa nke ịgba ohu na ụlọ ọrụ ịgba ohu na 1865, ịgba ohu bụ otu n'ime ụlọ ọrụ kacha ochie na obodo anyị. Ndị Bekee biri Jamestown na 1607. Ma ka ọ na-erule 1619, nanị afọ 12 ka e mesịrị, ha na-etinye aka n'ịbụ ohu Africa. Ya mere, nke ahụ bụ afọ 150 tupu ha ekpebidị na ha chọrọ ịbụ obodo nke ha. Na ịgba ohu ahụ kpụziri ihe niile, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe niile, gbasara obodo a ga-emecha guzobe. * Ịgba ohu emetụtala obodo anyị n'ọtụtụ ụzọ, mana anyị emeghị nke ahụ n'ezie. Anyị tụfuru njikọ ahụ na nghọta. Na ihe m na-arụ ụka maka oru ngo bụ akụkọ nke 1776 adịghị akọwa nnupụisi na Capitol na January. Ọ naghị akọwa George Floyd na ihe kpatara onye uwe ojii na-acha ọcha nwere ike iche na ọ nwere ike igbu mmadụ n'ihu ndị akaebe na ọ gaghị echegbu onwe ya banyere ihe ọ bụla ga-esi na ya pụta. Ma ọ dịghị akọwa ihe mere anyị ji nwee otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ugbu a na-agbalị ịwebata ọchịchị nta. Nke ahụ bụ ihe nketa nke 1619. * Ọ bụrụ na ịhụ mba n’anya ga-adabere na mgbasa ozi nke na-ebelata n’ezie ma na-agbalị ihichapụ akụkụ ndị siri ike n’oge gara aga anyị, o yighị ka nke ahụ bụ ezi ịhụ mba n’anya. * Mgbe Texas kewapụrụ na 1836, ọ kewapụrụ iji guzobe mba na-ejide ohu. Ọ bụrụ na ị naghị akụzi nke ahụ, mgbe ahụ ụmụaka enweghị ike ịghọta enweghị ahaghị nhata nile nke ha nwere taa. *Ekwuwo m ogologo oge wee kwuo [[w:Ida B. Wells-Barnett|Ida B. Wells-Barnett]] dị ka nne chi ime mmụọ m. Ọ bụ n'ezie ihe atụ mbụ nke nwanyị ojii na-eme ụdị akwụkwọ akụkọ m chọrọ ime, nke kwesịrị ịgwa gị ka ngalaba nyocha nyocha siri dị, na amaghị m n'ezie ihe atụ ndụ nke ndị nta akụkọ nyocha nke ụmụ nwanyị ojii. mgbe m dị obere. Yabụ, ọ bụ onye nta akụkọ nyocha nke ọsụ ụzọ bụ onye wetara ndị na-ege ntị zuru ụwa ọnụ ihe otiti nke ịgha ụgha n'ezie. Ọ na-abanye n'obodo ndị a ka gbupụrụ nwoke ma ọ bụ nwanyị ojii, ọ na-agba ndị mmadụ ajụjụ ọnụ, ọ na-edekwa akwụkwọ. Ma ọ bụ n'ezie otu n'ime ndị nta akụkọ data mbụ, n'ihi na ọ malitere ịnakọta data gbasara ole lynching na-eme, kedu ihe kpatara e jiri mee lynching ndị ahụ, ma kedu ihe akụkọ ya gosipụtara. Ọ bụkwa ezigbo nwanyị na-emekọrịta ihe. Ọ bụ onye na-eme ihe ike ma na-alụ ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị ịme ntuli aka yana megide ịkpa ókè agbụrụ n'ime òtù ndị na-eme ihe ike. Ọ bụ onye na-akwado ikike obodo. Ọ bụ onye nchoputa nke National Association for the Advancement of Colored People, ebe ọ ga-alụ ọgụ megide ịkpa ókè nwoke na nwanyị dị ka nwanyị ojii. Ya mere, n'ọtụtụ ụzọ, ọ bụ naanị nwanyị a na-asụ ụzọ bụ onye lụrụ ọgụ maka ikike obodo na ikike nha anya n'ọtụtụ akụkụ. Ọ bụkwa nwanyị ndị mgbasa ozi ndị ọcha na-akparị ya. Ma enwere m na Twitter bio na m bụ onye jọgburu onwe ya - onye nkwutọ na obi ọjọọ, n'ihi na nke ahụ bụ ihe The New York Times, ebe m na-arụ ọrụ, kpọrọ Ida B. Wells mgbe ọ na-etinye aka na agha mgbochi mgbochi ya. Ya mere ana m ewere ike dị ukwuu site n'ịmara na mwakpo a na-ebuso m na mwakpo nke ọrụ m bụ n'ezie akụkụ nke usoro ọmụmụ nke ihe na-eme mgbe ụmụ nwanyị ojii na ndị nta akụkọ nwanyị ojii na-anwa anwa ịma aka ike na ịma aka ikike. Ya mere, ịnata nkwenye maka ọrụ a banyere ahụmahụ Black n'otu ụbọchị ahụ Ida B. Wells-Barnett, bụ ndị dịka ọtụtụ ndị nta akụkọ Black na-enwetaghị nkwenye na ha kwesịrị, bụ nnọọ obi ụtọ, n'ihi na m na-arụ ọrụ m na. ijere ha ozi. *Echere m na anyị akwadobeghị nke ọma maka oge anyị nọ na ya. Echere m na ọtụtụ ndị nta akụkọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere nnukwu okwukwe na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị, ọ nweghịkwa ihe akaebe na-akwado okwukwe ahụ. Ya mere, enwere m olile anya na tupu oge agafee, ezuru anyị ka anyị ghọta na anyị enweghị ike ikpuchi ihe na-eme na obodo anyị ugbu a dị ka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ka ọ na-adị, na ị nweghị ike ịchụpụ ndị ọkà mmụta a niile nke ọchịchị aka ike na-ebuli elu. mkpu. Anyị ga-eme nke ọma. Anyị maara nke ahụ akụkọ, akwụkwọ akụkọ, bụ firewall nke ọchịchị onye kwuo uche ya, echeghị m na firewall na-ejide ugbu a. *Echiche na ụmụ amaala ọcha nwere ikike ịkwụsị ma jụọ onye isi ojii ajụjụ, ma ọ bụrụ na onye isi ojii ahụ emeghị ihe ọ bụla, ha nwere ike iji ike na-egbu egbu, nke ahụ bụ ihe nketa nke ndị nche ohu, nke mere ka ndị ọcha America niile nwee ikike. ịjụ ajụjụ ma kwụsị ma jide ndị ojii ma hụ na ha anọghị n'ebe ọcha ebe ha ekwesịghị ịnọ. *Echere m na anyị ga-ekpebi ma anyị ga-agbasi mbọ ike na obodo anyị ma ọ bụ na anyị agaghị agba. ===''Arụmọrụ 1619'' (2019) === * Ọ bụ ezie na akụkọ ihe mere eme bụ ihe merenụ, ọ dịkwa mkpa ka anyị na-eche banyere ihe merenụ na ihe anyị na-ewepụta ma họrọ icheta ihe merenụ. * Ndị ọcha America na-achọ inwere onwe ha n'oge gara aga, ha achọghị icheta, ebe ndị ojii America na-ejide onwe ha n'oge gara aga ha enweghị ike ichefu. * Nkwụghachi bụ ọrụ ọha na eze na mba ebe Iwu anyị kwadoro ịgba ohu, Congress weputara iwu na-echebe ya, na gọọmentị etiti anyị malitere, kwadoro, ma mee nkewa agbụrụ na ịkpa ókè megide ndị Black America ruo ọkara narị afọ gara aga. Ya mere, ọ bụ gọọmenti etiti ga-akwụ ụgwọ [nkwụghachi]. *Ọ bụrụ na anyị bụ mba ukwu n'ezie, eziokwu enweghị ike ibibi anyị. * A kpalitere ịkpa ókè agbụrụ anyị na-alụ taa ka ọ kwado na ndị isi ojii na-arụ ọrụ na-enweghị onwe ha, mgbe mgbe ruo ọnwụ, iji kpata akụ na ụba buru ibu maka ... ndị ọcha niile na-akwado ... bụ ndị nwetara ihe ha ji ebi ndụ ma wuo akụ ha site na ọrụ ojii ahụ efu. . *Oge narị afọ nke ịkpa ókè agbụrụ na iyi ọha egwu agbụrụ a maara dị ka Jim Crow. * Ruo taa, nanị ndị America nwetara nkwụghachi ụgwọ gọọmenti maka ịgba ohu bụ ndị ọcha ohu na Washington, D.C., bụ́ ndị gọọmenti etiti kwụrụ ụgwọ mgbe Agha Obodo gasịrị maka ihe onwunwe ha funahụrụ ha. *Anyị enweghị ike ịkwụ ụgwọ maka ndụ niile furu efu na nrọ ndị a dọpụrụ, n'ihi nhụjuanya niile diri. Ma anyị nwere ike ịgbaghara ya. Anyị nwere ike ịnakwere mpụ ahụ. Anyị nwekwara ike ime ihe iji nwaa imezi ihe, iji belata ihe isi ike na mmerụ ahụ nke ọtụtụ ndị America ibe anyị. *Ọ dịghị onye ọ bụla n’ime anyị a pụrụ ịta ụta maka ajọ omume nke ndị nna nna anyị. Ma ọ bụrụ na taa anyị na-ahọrọ ịghara ime ihe ziri ezi na ihe dị mkpa, ibu arọ ahụ anyị nwere. * Usoro ọmụmụ ụlọ akwụkwọ na-ewerekarị ịgba ohu dị ka ihe nhụsianya n'ime obodo nweere onwe ya, akwụkwọ ọgụgụ na-elegharakwa ụzọ nke ọtụtụ ndị nwoke, ndị inyom, ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ ndị a ma ama si rite uru na ịgba ohu. == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [http://nikolehannahjones.com/ Personal webiste] * [https://twitter.com/nhannahjones Twitter ibe] {{DEFAULTSORT:Hannah-Jones, Nikole}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 39ckdh4hmo704utik0jgtcoo7qyjmjm Vera Lynn 0 4562 16451 16450 2023-10-30T07:15:34Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Dame Vera Margaret Lynn CH DBE OStJ|Dame Vera Margaret Lynn CH DBE OStJ]] (née Welch; 20 Maachị 1917 - 18 June 2020) bụ onye Britain na-abụ abụ, onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri mara maka ndekọ ya emere n'oge Agha Ụwa nke Abụọ dị ka "Anyị ga-ezute ọzọ". ==Okwu okwuru== [[File:Vera Lynn Visits a Munitions Factory, UK, 1941 P551.jpg|thumb| Does anybody here remember Vera Lynn? <br /> Remember how she said that <br /> [[w:We'll Meet Again|We would meet again]] <br /> Some [[sunny]] [[day]]? ~ [[Roger Waters]]]] * Ka anyị na-echeta afọ 75 kemgbe [[w: Mmeri na Europe Day | Mmeri na Europe]], anyị niile ga-echetarịrị ụmụ nwoke nwere obi ike na ihe ha chụrụ maka anyị… ha hapụrụ ezinụlọ ha na ụlọ ha ịlụ ọgụ maka nnwere onwe anyị, na ọtụtụ tụfuru ndụ ha na-agbalị ichebe anyị na nnwere onwe anyị. <br /> N'afọ a, anyị ga-emerịrị emume ncheta pụrụiche a iche. <br /> Enwere m olile anya na VE Day ga-echetara anyị niile olileanya na-adịgide ọbụna n'oge kacha sie ike yana omume obi ike na ịchụ àjà ka na-akọwa mba anyị ka [[w: National Health Service | NHS]] na-arụ ọrụ ya. siri ike ilekọta anyị. <br /> Nke ka nke, enwere m olileanya na taa ga-abụ ihe ncheta na n'agbanyeghị na ihe siri ike na-enweta, [[w:Anyị ga-ezute ọzọ|anyị ga-ezute ọzọ]]. ** [https://www.bexhillobserver.net/health/coronavirus/dame-vera-lynn-issues-special-message-people-sussex-ahead-ve-day-2845665 "Dame Vera Lynn issues special message to the people of Sussex ahead of VE Day" by Jennifer Logan, ''The Observer'' (7 May 2020)] == Okwu gbasara Lynn == * Ọ na-ewute m nke ukwuu ịnụ na ọ nwụrụ, ma n'otu oge ahụ, ọ na-enwekwa obi ụtọ na m zutere ya wee hụ àgwà ịhụnanya na nke ịhụnanya n'onwe ya. Olu ya ga-abụ abụ n’ime obi m ruo mgbe ebighị ebi. ** [[Paul McCartney]], as quoted in [https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-53091957 "Dame Vera Lynn: Royalty and Sir Paul McCartney lead tributes", ''BBC News'' (18 June 2020)] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * {{IMDb name|id=0528822}} * [http://www.dvltrust.org.uk/ Dame Vera Lynn Trust for Children with Cerebral Palsy] * [http://www.discogs.com/artist/Vera+Lynn Vera Lynn discography at Discogs.com] * [http://www.bbc.co.uk/radio4/womanshour/2002_51_tue_04.shtml 2002 ''Woman's Hour'' interview] * [http://www.time.com/time/arts/article/0,8599,1925282,00.html Q&A with ''TIME'' Magazine in September 2009] * [https://archive.org/details/DameVeraLynnInterview-July2010/ 2010 interview with Nathan Morley on CyBC] * [http://www.iwm.org.uk/collections/item/object/80009953 Imperial War Museum Interview] * [http://www.conservativehome.com/thecolumnists/2017/03/lord-ashcroft-my-online-interview-with-vera-lynn-on-the-cusk-of-her-hundredth-birthday.html March 2017 online interview with Michael Ashcroft] * [https://archive.org/details/78rpm?and%5B%5D=Vera%20Lynn Vera Lynn's 78rpm recordings at the Internet Archive] * [https://www.youtube.com/watch?v=iCOrXbbS6CE "Neighbours sing Vera Lynn's 'We'll meet again' on VE Day 2020", ''The Telegraph'' (8 May 2020)] * [https://www.youtube.com/results?search_query=Vera+Lynn "Vera Lynn" listing at YouTube] * [http://www.kapralova.org/journal21.pdf PDF: "Dame Vera Lynn: Voice of a Generation" by Erin Hackel, ''Kapralova Society Journal'', Vol. 11 Issue 2 (2013), p. 1-6] {{DEFAULTSORT:Lynn, Vera}} [[Category:ụmụ nwanyị]] h011p1i8a2y83yiqhkri6xzr9x0er9n Louisa Lytton 0 4563 16454 16453 2023-10-30T07:22:28Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Louisa Claire Lytton|Louisa Claire Lytton]] (amuru 7 February 1989) bu onye omekorita bekee si Camden, London. Ọ bụ onye ama ama maka ịkpọ Ruby Allen, na BBC One soap opera EastEnders. ==Okwu okwuru== * Ọ naghị adị m ka m kwesịrị ịdị na-ele anya ma ọ bụ mee ihe n’ụzọ ụfọdụ. Ma nke a nwere ike ịgbanwe ka m na-etolite. Anaghị m echegbu onwe m maka ya ugbu a. Ana m anụrị onwe m. ** [http://www.childrenfirst.nhs.uk/teens/life/features/celebrity_health/louisa_lytton.html "Louisa Lytton exclusive interview : Heart of glass" at ''Teens first for health'' at Great Ormond Street Hospital] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.imdb.com/name/nm1863068/ Profile at IMDb] * [http://www.britishshakespearecompany.com British Shakespeare Company] {{DEFAULTSORT:Lytton, Louisa}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 72ruj813iifegs2p4jh4bq0p30sbko8 Doreen Mantle 0 4564 16459 16458 2023-10-30T07:31:24Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Doreen June Mantle|Doreen June Mantle]] (22 June 1926 - 9 Ọgọst 2023) bụ onye omere Britain mụrụ South Africa onye gbara Jean Warboys na One Foot In The Grave (1990 – 2000) wee pụta na Yentl (1983). Ọ pụtara n'ọtụtụ usoro telivishọn Britain site na 1960 gawa, na-abụkarị ọrụ otu oge, gụnyere Lovejoy na Jonathan Creek. Ọ gbara nwanyị lollipop Queenie na Jam & Jerusalem (2006–2009). ==Okwu okwuru== * [Nke Oriakụ Worboys na ''Otu Ụkwụ N'ime ili''] Ọ na-achọ mgbe niile inyere aka ma na-eche echiche nke ọma mgbe niile. Ọ bụ naanị na ọ naghị akọ na ọ naghị enwu enwu, ọ bụ ezie na mgbe ụfọdụ ọ ga-enwe ụdị ihe ọmụma ndị a dị ịtụnanya, dịka oge ọ maara azịza niile mgbe ọ na-egwu Trivial Pursuit. ** To the writer Richard Webber, as cited in [https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2023/aug/11/doreen-mantle-obituary "Doreen Mantle obituary"], ''The Guardian'' (11 August 2023) * Nkịta kpọdara m n’elu ugwu** Asked for her most memorable moment in a sitcom special of ''[[w:Weakest Link|The Weakest Link]]'', as cited in [https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2023/aug/11/doreen-mantle-obituary "Doreen Mantle obituary"], ''The Guardian'' (11 August 2023) == Banyere Doreen Mantle== * Ọ dịghị onye ọzọ gaara egwuri Oriakụ Warboys dị ka o mere na ịkwụwa aka ọtọ nke ọ wetara n'ahịrị ọ bụla, n'agbanyeghị na ọ dị egwu, bụ ihe mere agwa ahụ ji bụrụ ihe na-atọ ọchị na nke kwadoro ọbụna oge kachasị njọ. Ọ dịghị mgbe ọ bụla echiche kacha dịpụrụ adịpụ na ọ na-egwu egwu: n'aka ya, ihe niile dị adị n'ezie. ** [[w:David Renwick|David Renwick]], writer of ''One Foot in the Grave'', as cited in [https://www.thetimes.co.uk/article/doreen-mantle-obituary-kvg5p3kht "Doreen Mantle obituary"], ''The Times'' (11 August 2023) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT|Mantle, Doreen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3r5h7ydjvdcrqe2y028pcmw6ywbtgnu Karen Meagher 0 4565 16465 16464 2023-10-30T07:43:49Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Karen Meagher|Karen Meagher]] bụ onye omere Britain. ==Okwu okwuru== === ''Auditioning for the Apocalypse'' (1984) === <small>''Auditioning for the Apocalypse'', DVD special feature: ''[[Threads]]: remastered''. Director: Mick Jackson. 1984. 2-disc special edition. Severin Films Inc., 2017.</small> * Echere m na ọ bụrụ na ị tinye ngwa agha na-adịghị agha agha n'aka mmadụ na-ada ada, ọ na-eyi egwu mgbe niile na ihe ga-agahie. * Amaghị m n’ezie mkpa ọ dị n’oge ahụ, ma a gwara m ka m gaa gbaa ajụjụ ọnụ, nke m mere, na abụ m onye mbụ Mick Jackson hụrụ maka akụkụ ahụ. M wee na-achọ ka radical, n'ihi na m chere na "oh, ọ bụ banyere ngwá agha nuklia", ị maara, na m bụ nnọọ radikal onye, otú ahụ ka m na-ụdị na-eyi ụdị m "agha gia" nke dị nnọọ "na" oge ahụ. Ma ọ bụ ihe ijuanya n'ezie, n'ihi na okwu e mesịrị, mgbe m nwetara akụkụ nke Rut, bụ́ onye ghọrọ ụdị onye na-esighị ike nke ukwuu, ọ tụrụ m n'anya ma sị na ebe m bụ onye mbụ, ọ hụrụ m n'otu akụkụ. O doro anya na ọ hụrụ ihe n'ime m bụ, amaghị m, adịghị ike, ikekwe. Ọ bụ naanị oge m gwara onye nduzi "Ọ ga-amasị m n'ezie akụkụ na nke a, n'agbanyeghị ihe akụkụ ahụ nwere ike ịbụ", n'ihi na amaara m na ọdịnaya ahụ ga-adị nso n'obi m. * Ekpuchiri ya nke ukwuu na nzuzo ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ. [...] Ị maara ihe ọ bụ banyere ya, ma edemede ahụ bụ ihe nzuzo echekwara echere m. Ọ bụghị ọtụtụ mmadụ ahụla ya, echere m na ha na-echegbu onwe ha na ọ ga-aga n'otu ụzọ ahụ ''Egwuregwu Agha'', nke emere ma a hụbeghị ya, yabụ na ọ bụ ihe omimi n'ezie. * Na mbụ, o kwuru na ya agaghị eme '' Threads '', ma o cheziri echiche banyere ya wee chee, sị, "Ọfọn, ọ ga-akara m mma na ọ dịghị onye ọzọ ga-eme ya, ọ ga-akara m mma ime ya n'onwe m". ** On [[w:Barry Hines|Barry Hines]] * Echere m na '' Threads '' emeghị ka ndị mmadụ nọrọ ogologo oge, ọ dọtara ndị mmadụ n'ihi agwa ndị mmadụ niile maara. M pụtara, anyị na-akọ banyere ha, na nke ahụ bụ ihe m na-eche mere '' Threads '' visceral maka ndị mmadụ. * Anyị nwere oge mgbatị ahụ na BBC, anyị nwekwara ike nweta ihe ndị sitere na Japan (Hiroshima na Nagasaki), bụ́ nke ndị bi n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa na-enwetabeghị n'oge ahụ, ya mere akwụkwọ ndị dị njọ, dị nnọọ njọ. . Amakwaara m na e nwere oge m na-eji bọs na-alọta mgbe m mechara mgbatị ahụ ma tinye onwe m n'ime nyocha a ebe m chọrọ iti mkpu na onye ọ bụla nọ na bọs "Ị maara? Ị maara ihe nke a bụ? Kedu ihe nwere ike ime anyị?" Ọ na-abanye n'ọkpụkpụ gị ntakịrị mgbe ị na-arụkọ ọrụ nke ọma na ihe. * O siri ike ikiri ma ọ ga-esi ike ikiri. O kwesịrị ịtụ ndị mmadụ ụjọ, ọ bụrụkwa na emee ya, ọ rụchara ọrụ ya. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Meagher, Karen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] g59wt9ah6r5yeeygb413u6n8op8fo8g Herta Müller 0 4566 16466 2023-10-30T08:21:23Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Herta Müller (amuru 17 August 1953) bu onye Romania amuru onye German onye ode akwukwo, onye na-ede uri, onye edemede na onye nnata 2009 Nobel Prize in Literature. {Okwu okwuru} Ị ga-aga ije na ụwa ga-emeghere gị. Na tupu ị gbatịa ụkwụ gị nke ọma, ọ na-emechi emechi. N'ihi na ebe a, ihe niile bụ naanị sputter nke lantern. Ha na-akpọkwa nke ahụ ibiela. Ọ baghị uru na ị na-eyiri akpụkpọ ụkwụ gị. 4v2i8zgzce7ap7h7qito9oc30w5h1lx Sienna Miller 0 4567 16469 16468 2023-10-30T08:59:33Z Ezeone10 564 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sienna Rose Diana Miller|Sienna Rose Diana Miller]] (born 28 December 1981) is a British-American actress and model. ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na ọ dịghị mgbe m mere fim ọzọ, ọ gaghị m achọ ịma ma ọ bụrụhaala na m na-eme ihe m kweere, bụ́ nke na-egosi obiọma. ** As reported by ALISON BOSHOFF Evening Standard, http://www.standard.co.uk/news/the-girl-who-wooed-jude-6973678.html ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Miller, Sienna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6x9dd3kqrc0sa3r58pwf1naa9mtqyr3 Helen Mirren 0 4568 16473 16472 2023-10-30T09:07:26Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Dame Helen Lydia Mirren, DBE|Dame Helen Lydia Mirren, DBE]] (amụrụ 26 Julaị 1945) bụ onye omere Bekee. A maara ya maka ọrụ dịka Queen, Prime Suspect, Calendar Girls, Elizabeth I, ọdụ ikpeazụ na RED. ==Okwu okwuru== * Akụkụ ahụ anaghị achọ ya. Ọ dịtụbeghị mgbe m ji ngọpụ ahụ mee ihe. Igbe igbe na-akpọ ya. ** Of nudity on stage, as quoted in ''The Guardian'' (31 December 1994) * Mgbe m dị afọ 70, ọ bụrụ na m nwere ike inye onwe m ndụmọdụ otu ndụmọdụ, ọ ga-abụ iji okwu ndị ahụ "na-agbapụ" ọtụtụ ugboro. ** ''The Mail on Sunday'' (September 2015); reproduced in "Quote Unquote," ''The Stage'' (17 September 2015) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{commons category}} * [http://www.imdb.com/name/nm0000545/ IMDB entry] *[http://www.museum.tv/archives/etv/M/htmlM/mirrenhelen/mirrenhelen.htm Helen Mirren at the Museum of Broadcast Communications Encyclopedia of Television] *[http://www.tiscali.co.uk/entertainment/film/biographies/helen_mirren_biog.html Helen Mirren Biography at Tiscali] *[http://www.bbc.co.uk/programmes/p009mk5j Helen Mirren interview on BBC Radio 4 ''Desert Island Discs'', (3 December 1982)] * [http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/film/article7023917.ece "Dame Helen Mirren: I'm an Essex Girl" by Kevin Maher, in ''The Times'' (12 February 2010)] {{DEFAULTSORT:Mirren, Helen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j0x5hyhxcoq1yru3zuzaautz8zeokcy Jan Morris 0 4569 16471 2023-10-30T09:05:39Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Jan Morris CBE FRSL bụ onye Welsh ọkọ akụkọ ihe mere eme, ode akwụkwọ na onye ode akwụkwọ njem. A maara ya nke ọma maka Pax Britannica trilogy, akụkọ ihe mere eme nke Alaeze Ukwu Britain, yana maka eserese obodo, gụnyere Oxford, Venice, Trieste, Hong Kong na New York City. {Okwu okwuru} Iji malite, echere m otú ahụ. Ọ dị m ka m na-atụ egwu n'ime onwe m karịa ọmịiko maka nkọwapụta karịa ịsachapụ, ọ bụrụ na ị ghọtara m. Ọ dị m ka m na-enyocha obere ihe karịa ihe ndị buru ibu. Ma ka afọ na-aga, ọ dị m ka ọ bụ naanị na m gbasaara ka ha abụọ kwaga, ma ọ bụrụ na ị ghọtara m, ma site na macrocosm ma site na microcosm. Ma nke ahụ nwere ike ịbụ, ọzọ, ihe mgbaàmà ọzọ nke eziokwu ahụ bụ na abịala m n'ihe m bụ kpam kpam karịa ka m nwere afọ ole na ole gara aga. qkyu7qan2p5f7iiqzeumzoi5i9ad82l Hester Thrale 0 4570 16474 2023-10-30T09:09:35Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Herta Müller (amuru 17 August 1953) bu onye Romania amuru onye German onye ode akwukwo, onye na-ede uri, onye edemede na onye nnata 2009 Nobel Prize in Literature. {Okwu okwuru} Ị ga-aga ije na ụwa ga-emeghere gị. Na tupu ị gbatịa ụkwụ gị nke ọma, ọ na-emechi emechi. N'ihi na ebe a, ihe niile bụ naanị sputter nke lantern. Ha na-akpọkwa nke ahụ ibiela. Ọ baghị uru na ị na-eyiri akpụkpọ ụkwụ gị. 4v2i8zgzce7ap7h7qito9oc30w5h1lx Jaime Murray 0 4571 16477 16476 2023-10-30T09:18:25Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jaime Murray|Jaime Murray]] (21 Julaị 1976 -) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== *Echere m na echiche efu na ụdị sci-fi na-atọ ụtọ n'ezie. Ọ bụ ihe na-atọ ụtọ nke ukwuu na ọ bụ mgbapụ, mana ọ bụkwa ụzọ okike iji nyochaa psyche mmadụ. Ịnọdụ na sinima na inwe mmetụta egwu bụ ụzọ dị mma iji nwee mmetụta ma na-eme ụbọchị gị. Ọ bụ ya mere m ji bụrụ onye na-eme ihe nkiri. Ọ na-atọ m ụtọ ịkọ akụkọ na ịkpọrọ ndị mmadụ njem, mmetụta uche na nke uche. **[https://dailydead.com/exclusive-fright-night-2-jaime-murray-interview/ Exclusive Fright Night 2 Jaime Murray Interview] (July 24, 2013) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Murray, Jaime}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7l9wrmeoneuirm0m7b41awc0h68eb8w Thandiwe Newton 0 4572 16483 16482 2023-10-30T10:30:48Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Melanie Thandiwe Newton Parker, OBE|Melanie Thandiwe Newton Parker, OBE]] (amuru 6 Nọvemba 1972), nke akpọrọbu dị ka Thandie Newton, bụ onye omere Bekee. Ọ nwetala ihe nrite dị iche iche gụnyere ihe nrite Primetime Emmy Award na British Academy Film Award, na mgbakwunye na nhọpụta maka onyinye abụọ Golden Globe. ==Okwu okwuru== * "Site n'ọkụ na-agba na Alberta ruo n'oké ifufe na [[Puerto Rico]], [[mgbanwe ihu igwe]] bụ otu n'ime ihe mere a na-amanye ọtụtụ n'ime anyị isi n'ụlọ anyị na-achọ ebe dị mma ibi," Newton na-ekwu na vidiyo. "Anyị na-anụ na ịkwaga bụ nsogbu, na ọ bụ, maka ndị mmadụ metụtara. Ma ị hụtụla na otu ndị isi na-agọnahụ mgbanwe ihu igwe bụ ndị na-egwu egwu na ịkpọasị megide ndị na-akwaga mba ọzọ?" "Iji nweta ikpe ziri ezi nke ihu igwe, anyị kwesịrị imegide ịkpa ókè agbụrụ," Newton na-ekwu. "Anyị maara na mba ndị kasị baa ọgaranya n'ụwa agbaala ọtụtụ carbon nke na-eme mgbanwe ihu igwe taa. Ịkwado ikike nke ndị na-akwaga mba ọzọ nke oké ifufe ndị a, idei mmiri, na ọkụ na-emetụta bụ ụzọ isi kwụghachi ụgwọ ihu igwe anyị." climate debts." **in ''No Planet B: A Teen Vogue Guide to the Climate Crisis'' Edited by [[Lucy Diavolo]] * Enwere njikọ siri ike n'etiti ọtụtụ ihe ọjọọ nke ụwa ọgbara ọhụrụ—[[Mkpebi anụ ụlọ | ọrụ ugbo ụlọ ọrụ]], mmegbu megide ụmụ nwanyị—na gburugburu ebe obibi. Anyị na-ebibi nwanyị. Ọ bụrụ na ị na-eche banyere ụwa dị ka a nwanyi organism nke ọ bụ, na ya mkpokọta, ị maara otú anyị na-na-enweghị nkwanye ùgwù na-emegbu ya. … [Enwere m] mmetụta siri ike banyere ọrụ ugbo ụlọ ọrụ… Abụ m [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] onwe m… Achọghị m ụdị nhụjuanya ọ bụla nke ụdị ndụ ọ bụla mana ọ bụ ihe metụtara ịmara na ọtụtụ n'ime ha. A na-emepụta anụ dị na mbara ala site n'ugbo ụlọ ọrụ mmepụta ihe. A na-agbapụta ụmụ anụmanụ juputara na homonụ na-eto eto nke na-enye ụmụaka anyị nri. Na ọ na-emetụta mmiri, gburugburu ebe obibi. … Ọtụtụ mba mba ụwa na-eduhie ma na-achịkwa anyị bụ ndị na-eche maka obere oge, ọ bụghị ogologo oge na-echeghị banyere onye ahụ.* Enwere njikọ siri ike n'etiti ọtụtụ ihe ọjọọ nke ụwa ọgbara ọhụrụ—[[Mkpebi anụ ụlọ | ọrụ ugbo ụlọ ọrụ]], mmegbu megide ụmụ nwanyị—na gburugburu ebe obibi. Anyị na-ebibi nwanyị. Ọ bụrụ na ị na-eche banyere ụwa dị ka a nwanyi organism nke ọ bụ, na ya mkpokọta, ị maara otú anyị na-na-enweghị nkwanye ùgwù na-emegbu ya. … [Enwere m] mmetụta siri ike banyere ọrụ ugbo ụlọ ọrụ… Abụ m [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] onwe m… Achọghị m ụdị nhụjuanya ọ bụla nke ụdị ndụ ọ bụla mana ọ bụ ihe metụtara ịmara na ọtụtụ n'ime ha. A na-emepụta anụ dị na mbara ala site n'ugbo ụlọ ọrụ mmepụta ihe. A na-agbapụta ụmụ anụmanụ juputara na homonụ na-eto eto nke na-enye ụmụaka anyị nri. Na ọ na-emetụta mmiri, gburugburu ebe obibi. … Ọtụtụ mba mba ụwa na-eduhie ma na-achịkwa anyị bụ ndị na-eche maka obere oge, ọ bụghị ogologo oge na-echeghị banyere onye ahụ. ** [http://entertainment.inquirer.net/89505/the-superhero-in-feisty-actress-thandie-newton “The ‘superhero’ in feisty actress Thandie Newton,” interview with ''Inquirer.net'' (13 April 2013)]. * Mgbe m na-ekwupụta [[mmiri ara ehi]] m ghọtara na otu ehi bụ mmiri ara ehi m na-aga n'ọnụ ndị na-egbu ma na-eri ezinụlọ m #[[Veganism|VEGAN]] ** [https://twitter.com/thandienewton/status/477086748728905728 Tweet on Twitter (12 Jun 2014)]. Also quoted in [http://www.peta.org.uk/blog/petas-sexiest-vegan-celebrities-2014-thandie-newton-david-haye-nab-top-honours/ “PETA’s Sexiest Vegan Celebrities of 2014: Thandie Newton and David Haye Nab Top Honours!,” in ''Peta.org.uk'' (23 December 2014)]. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Newton, Thandie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9rrnbu5irnit63q3n2zy0w0cy0c3vww Margaret Nolan 0 4573 16487 16486 2023-10-30T10:38:38Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Margaret A. Nolan|Margaret A. Nolan]] (29 Ọktoba 1943 - 5 Ọktoba 2020) bụ onye na-ese ihe nkiri Bekee, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlere mbụ mara mma. ==Okwu okwuru== * Ihe ọchị dị nnọọ iche na ihe ọ bụla ọzọ - ihe kacha mkpa bụ ịchị ọchị, ọ bụkwa nka nka. Ị nwere ike igbu ọchị ngwa ngwa site n'ịbata ngwa ngwa ma ọ bụ jiri okwu dị iche iche, ya mere n'ụzọ ọ na-arụ ọrụ siri ike karịa ihe nkiri, n'ihi na ihe nkiri ị na-abanye na edemede ahụ na ọ bụ ya! Na ka ị na-abanye na edemede ahụ, ka ị ga-enwekwu obi ike. **[https://www.denofgeek.com/movies/the-den-of-geek-interview-margaret-nolan/ The Den of Geek interview: Margaret Nolan] (December 7, 2007) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} *{{official website|http://www.margaretnolan.co.uk}} {{DEFAULTSORT:Nolan, Margaret}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pqnma28vu7z6jemaz49zk96luc08y8n Kelly Osbourne 0 4574 18195 16494 2024-02-18T22:05:33Z Matin Pulli 672 File wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Kelly Osbourne 2009.jpg|thumb|right|Kelly Osbourne (2009)]] [[W:ig:Kelly Michelle Lee Osbourne|Kelly Michelle Lee Osbourne]] (amụrụ 27 Ọktoba 1984 na London, England) bụ onye ọbụ abụ na onye na-eme ihe nkiri Britain. Ọ bụ ada Ozzy Osbourne na Sharon Osbourne, na nwanne Jack Osbourne. ==Okwu okwuru== === ''[[w:Ndị Osbournes|Ndị Osbourne]]'' === * Jack, kwụsị ịgwa ndị mmadụ na ị bụ nwa Ozzy Osbourne ka ị banye ebe, ị bụ onye efu! * I mebeghị ihe ọ bụla, ya nwaanyị iberibe. Enwetara m oku - mgbe m nọ na Tiffany-- site n'aka ụfọdụ nwanyị na-agwa m ka m ga-esi kwadebe ikpu m maka nhọpụta ọkachamara gynecology m echi. Ọ gbara m akwụkwọ oge ọbịbịa onye gynecologist! * Ee, nke ahụ bụ ihe m na-eche !! Ọnye na-bụ Will Rogers? * Ị gaghị agakwuru nna mmadụ, "Anaghị m mmasị na-acha ọbara ọbara na ntutu gị". Ọ na-akparị iberiibe. Agaghị m agakwuru nna ya, "Oh, isi nkwọcha ahụ anaghị amasị m, ikekwe ị ga-enweta fucking tupee. * Ị naghị akwọ ụgbọ ala m ọzọ, mama m, ewela iwe. * Nne, enwere m ihe m ga-agwa gị. Ụkwụ m, dị nnọọ elu m mgbawa ugbu a. * Ezé m, ụgbọ ala m, ikpu, azụmahịa m. * Achọghị m ịma ihe ndị mmadụ na-eche banyere ntutu isi m. Ọ bụ ntutu m, gịnị kpatara ha ga-eji lekọta ha? Ooh, nke ahụ gbara egwu. * Ọ na-ewe iwe na karama ahụ....dị ka ọ na-agba n'ime akpa igbo papa m na Hawaii. * Jack, ị nwere nnukwu nsogbu njikwa iwe. == Banyere == * N'ebe ndị nne na nna dị ka rocker rock [[Ozzy Osbourne]] na ihe ntụrụndụ impresario/àgwà [[Sharon Osbourne]], ị nwekwara ike ịnwe nsogbu njikwa iwe. ** [http://www.jewishtimes.com/index.php/jewishtimes/celebrities/jt/celebrities/kelly_osbourne/ Baltimore Jewish Times, Jan 30 2009] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Osbourne, Kelly}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8q23j1n5rjdfheckyn7lrrcgiqa7qsu Yvonne Romain 0 4575 16498 16497 2023-10-30T11:09:01Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Yvonne Romain|Yvonne Romain]] (17 February 1938-) bụ ihe nkiri Britain na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *Echere m na ọ dị mwute na ọ nweghị ihe dịka Hammer ọzọ. Ọ dị ka ụlọ ọrụ repertory, otu ndị mmadụ, otu ebe. Obere studio dị na Bray mara mma. Ịrụ ọrụ maka Hammer dị ka ịrụ ọrụ maka ezinụlọ. Ọzọkwa, nri ebe ahụ dị ezigbo mma, ọka apụl kacha mma m nwetụrụla ndụ m! **[https://web.archive.org/web/20060407044204/http://www.bitememagazine.com/yvonne-romain.html Vixens: Yvonne Romain] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Romain, Yvonne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1po7gtyz19f7ucxu3s3opt3q2u8q5uf Elizabeth Shepherd 0 4576 16501 16500 2023-10-30T11:16:32Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Elizabeth Shepherd|Elizabeth Shepherd]] (12 Ọgọst 1936–) bụ onye omere agwa bekee. ==Okwu okwuru== * Mgbe m malitere ịbịa mgbakọ Horror, m na-ahụ na fim ndị na-eme ihe nkiri na ihe nkiri ndị a na-egosi banyere ndị dị iche na-abụ ndị mmadụ dị iche n’ụzọ ụfọdụ na-abịa, bụ́ ndị ọ pụrụ ịbụ na e kewapụrụ ha, ndị mmadụ agaghịkwa anabata ha. Ọ na-adị ha ka ha nọ n'ụlọ ná mgbakọ ndị a, achọpụtara m na nke ahụ na-emetụ m n'ahụ n'ezie. Achọpụtara m na nke a na-atọ m ụtọ, obi dịkwa m ụtọ na ọ bụ ebe ọṅụ, nkasi obi, nkasi obi, na ọbụbụenyi, na-eme ka ndị mmadụ zukọta n'ụzọ ahụ. Amụtala m ugbu a gbasara ụwa Horror n'ụzọ m na-agaghị achọ. **[https://crypticrock.com/interview-elizabeth-shepherd/ INTERVIEW – ELIZABETH SHEPHERD] (MAY 29, 2015) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} *{{official website|http://www.elizabethshepherdactor.com}} {{DEFAULTSORT:Shepherd, Elizabeth}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d08g9ln8hyqn3d7fmeq9s0l3eynp3gt Jean Simmons 0 4577 16507 16506 2023-10-30T11:27:31Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jean Merilyn Simmons, OBE|Jean Merilyn Simmons, OBE]] (31 Jenụwarị 1929 - 22 Jenụwarị 2010) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị nwa agbọghọ Cricklewood ga-ekweta na ya si ebe ahụ. ** Of her birthplace; [http://www.guardian.co.uk/uk/2010/jan/23/the-unforgettable-jean-simmons ''The Guardian''] (January 23, 2010) == Okwu gbasara Jean Simmons == * na ''[[w:Divorce American Style|Ịgba alụkwaghịm ụdị America]]'', enwere ahụ erughị ala nke ịhụ otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri mara mma nke ihuenyo ahụ, Jean Simmons. Atụmatụ ezi uche ya - ihe ọ gụnyere - dị oke mma maka ụwa ihe nkiri ahụ. Ọnụnọ ya mere ka ihe nkiri ahụ ọ tọrọ dị ka ọ jọrọ njọ. ** [[Pauline Kael]], ''{{w|The New Yorker}}'' (January 27, 1968, reprinted in ''{{w|Going Steady}}'' Ihe niile - [onye omee Stewart Granger na-achụ Jean Simmons] - malitere dị ka egwuregwu mana ọ malitere ngwa ngwa ghọọ ịhụnanya. [-] Otu ụbọchị onye nnọchi anya m kpọrọ ma gwa m nna ukwu, [[w:J.Artur Rank | Ọkwa]], ọ ga-amasị m ka mụ na ya rie nri abalị n'ime ụlọ ya nkeonwe na Dorchester Hotel. [-] "Ugbu a, ọ bụ maka Jean Simmons," ọ malitere n'olu Yorkshire dị larịị. "Ọ na-amasị m ikwere na anyị niile bụ ezinụlọ buru ibu na m na-ele Jean anya dị ka nwa m nwanyị. (Ọfọn, ị bụ onye mara mma pụtara nna m chere, ebe ọ maara ụgwọ ọrụ na-akwa emo ọ na-akwụ ụgwọ maka ndị isi nwanyị Britain.) "Ị 'bụ nwoke lụrụ nwanyị nwere ụmụ abụọ na ihe m na-anụ na-eme adịghị mma." "Ọ bụ ihe ihere" kwukwara [[w: John Davis (onye na-emepụta ihe nkiri)|John Davis]] bụ onye na-ele m anya nke ọma [-] I gwara ha na alụghịzi m nwaanyị nakwa na a gbala m alụkwaghịm ọnwa isii [ma] meekwa ọsọ ọsọ.” **{{w|Swart Granger}}, ''Sparks na-efego elu'', p. 124, 126-127 *''[[w:Adam na Evelyne | Adam na Evelyne]]'' bụ ihe nkiri ọkụ na-adọrọ adọrọ nke Jean malitere mgbe ọ dị afọ iri na ụma nke gara gụchaa akwụkwọ na Switzerland wee laghachi nwa agbọghọ nwere ọkaibe [-] Ọ bụ ihe nkiri ịhụnanya pụrụ iche na onye ị hụrụ n'anya na onye hụrụ gị n'anya. [-] Ọ masịrị ya nke ukwuu na mgbe, na fim ahụ, m na-agwa ya otú m si hụ ya n'anya ma na m na-atụ egwu na m mere agadi karịa ya, ọ ga-atụgharị n'okpuru ume ya, "''Ị na-ekwu. Mu onwem, gi onye ruru unyi. '' E mechaa, mgbe ọ gwara m na ọ hụrụ m n'anya, Shird kwukwara "'' mụ onwe m pụtara ya. ''" ** Stewart Granger, p. 132 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Simmons, Jean}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 04p88qzr5lcat0qae7ajv5jox8nnx9d Joss Stone 0 4578 16511 16510 2023-10-30T11:34:17Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Joscelyn Eve Stoker|Joscelyn Eve Stoker]] (amụrụ 11 Eprel 1987), onye amara aha ya bụ Joss Stone nke ọma, bụ onye na-agụ Bekee, onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Abụ m Joss Stone na abụ m [[onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]]. Abụ m onye na-agụ egwú, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na mmadụ na-anabata ụdị, ụdị, agba na ụdị niile. ** Said in a [http://www.peta2.com/wp-content/uploads/2012/01/Joss-Stone-Veg-peta2-Ad.jpg magazine advert] for [[w:People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]], pictured with a speckled hen. Quoted in [http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/soul-diva-stone-in-veggie-ad-458507 "Soul diva Stone in veggie ad", in ''Mirror.co.uk'' (15 March 2007)]. * A mụrụ m onye anaghị eri anụ. … Ọ dị m ka ọ dịghị mkpa ịkpata ihe mgbu ma ọ bụ mmerụ ahụ ihe ọzọ dị ndụ. E nwere ọtụtụ ihe ndị ọzọ anyị nwere ike iri. Enwetụbeghị m anụ na ndụ m, a dịkwa m 5 ụkwụ 10 ma ọ bụghị na-efunahụ ya. Otu nwoke maara ihe kwuru n’otu oge, sị, ‘Anụmanụ bụ ndị enyi m, ọ bụghịkwa m omume iri ndị enyi m.’ Ọ bụkwa otú ahụ ka ọ dị m. ** Reported in [http://www.peta2.com/heroes/introducing-joss-stone-vegetarian-psa/ "Introducing Joss Stone’s Vegetarian PSA", in ''peta2.com'' (13 March 2007)]. Also quoted in [http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/soul-diva-stone-in-veggie-ad-458507 "Soul diva Stone in veggie ad", in ''Mirror.co.uk'' (15 March 2007)]. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Stone, Joss}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 637afmol1im09uftcd89fvy4608rs76 Honor Swinton Byrne 0 4579 16518 16517 2023-10-30T11:43:30Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sọpụrụ Swinton Byrne|Sọpụrụ Swinton Byrne]] (1997 -) bụ onye omere Britain na ada nke onye na-ede egwuregwu John Byrne na onye na-eme ihe nkiri Tilda Swinton. ==Okwu okwuru== * Ọ dị nnọọ iche ịnụ akụkọ ndị a magburu onwe ya wee nọrọ na ya n'onwe gị. N'ezie, a nọ m na ihe nkiri, mana m nọpụrụ iche na ya n'ihi na etinyeghị m aka. Ma mgbe ahụ ịnọ n'ime ya, ọ bụ ihe na-atọ ụtọ ka a na-ekpochapụ ya na ịbụ akụkụ nke otu ahụ, na-aba uru n'ezie na ọ dị gị ka ị bara uru. **[https://www.huffpost.com/entry/tilda-swinton-honor-swinton-byrne-the-souvenir_n_5cdc7e54e4b0b4728ba27c9c Tilda Swinton And Her ‘Pagan Hippie’ Daughter Made A Movie Together] (May 19, 2019) *Ọ dị mma inwe mmetụta nke furu efu ma ghara ịma ihe na-eme, ma rapara n'eziokwu gị. **[https://www.theguardian.com/film/2019/aug/18/joanna-hogg-the-souvenir-film-interview-honor-swinton-byrne-tilda Joanna Hogg and Honor Swinton Byrne: ‘We should tell whatever stories we like’] (20 August 2019) == Okwu gbasara Sọpụrụ Swinton Byrne== * Anyị abụghị ndị ọkachamara dị ukwuu n'okpuru ụlọ anyị. Anyị bụ ndị amateur. Anyị na-eme ka ndụ ka anyị na-aga. Echere m na uche ahụ dị ezigbo mkpa ịgbalị ịdị ndụ **[[Tilda Swinton]], [https://www.huffpost.com/entry/tilda-swinton-honor-swinton-byrne-the-souvenir_n_5cdc7e54e4b0b4728ba27c9c Tilda Swinton And Her ‘Pagan Hippie’ Daughter Made A Movie Together] (May 19, 2019) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Swinton Byrne, Honor}} [[Category:ụmụ nwanyị]] e4daedvm516cw9a7g7y7o6ok31q2ixj Liza Tarbuck 0 4580 16522 16521 2023-10-30T12:51:35Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Liza Tarbuck|Liza Tarbuck]] (born 21 November 1964, Liverpool, United Kingdom) is an English actress and television presenter, daughter of Jimmy Tarbuck ==Okwu okwuru== * Ekwetaghị m na ndakọrịta. Ekwenyere m na ọ bụrụ na ị na-eme ihe ziri ezi, a na-enyeghachi gị iberibe nke onwe gị azụ. Ọ dị ka ihe na-agara gị nke ọma na nke a ga-eme ka ị na-aga n'ihu izu isii, mgbe ahụ, a ga-emepụta ule ọzọ maka gị. **Asked whether things are meant, while been interviewed by The Independent on Sunday, [[w:May|May]] 25, [[2003]] [http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20030525/ai_n12738402] Ezi ndị enyi gị na-emepụta ihe kachasị mma na mgbe ụfọdụ akụkụ kachasị njọ nke gị, ị ga-esi ebe ahụ pụọ. Abụghị m onye na-agba ọsọ. Ana m enyo nke ukwuu na mbụ ndị mmadụ. Ọ na-abụ enyi onye ọ bụla na telly - mgbe m zutere onye ha na-atụ anya ka m n'otu ntabi anya na-na kasị mma ma ọ bụ ha na mgbe ụfọdụ ị na-ebili na a shit n'akpa gị na ị na-achọghị ịgwa onye ọ bụla. Achọghị m ịma ma mgbe ụfọdụ ana m akparị mmadụ. Na mgbe ụfọdụ, ọ na-atọ m ụtọ nke ukwuu. **After been asked about being a good friend in life.The Independent on Sunday, [[w:May|May]] 25, [[2003]] [http://findarticles.com/p/articles/mi_qn4159/is_20030525/ai_n12738402] * Obi dị m ụtọ na m ga-egosikwa ọzọ. Ọ bụ mgbe niile ajụjụ ịchọta ihe ngosi ziri ezi ime na enweghị ajọ mbunobi? n'ezie dabara na sọks. Echere m na ọ ga-eme ka ndị mmadụ kparịta ụka.* Obi dị m ụtọ ịmaliteghachi ọzọ. Ọ bụ mgbe niile ajụjụ ịchọta ihe ngosi ziri ezi ime na enweghị ajọ mbunobi? n'ezie dabara na sọks. Echere m na ọ ga-akpata ọtụtụ mkparịta ụka. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tarbuck, Liza}} [[Category:ụmụ nwanyị]] f3qq466k2zr11ry7znhfs7rm9duvuvy Ida Tarbell 0 4581 16523 2023-10-30T12:56:24Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Ida Minerva Tarbell (November 5, 1857 - Jenụwarị 6, 1944) bụ onye ode akwụkwọ America, onye nta akụkọ nyocha, onye na-agụ akụkọ ndụ na onye nkuzi. Ọ bụ otu n'ime ndị na-edu ndú na-eme ihe n'oge Ọganihu Na-aga n'ihu nke njedebe 19th na mmalite narị afọ nke 20 na ọsụ ụzọ nyocha nyocha. {Okwu okwuru} Akwụkwọ ahụ kwa ụbọchị bụ ihe okike magburu onwe ya, ndị niile na-ejere ya ozi na-aghọ akụkụ nke igwe, ọ bụghị ndị mmadụ n'otu n'otu. Ọ na-ewe nwanyị oge iji ghọta nke a. qs91uqgx06dv2hulxup1197n98qyo6f Ellen Terry 0 4582 16527 16526 2023-10-30T13:00:32Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Ellen Terry|Ellen Terry]] (27 Febrụwarị 1847 - 21 Julaị 1928) bụ onye omere omeiwu bekee bụ onye ghọrọ onye isi ihe nkiri Shakespeare na Britain. Nwa ya nwoke bụ Edward Gordon Craig na nwa nwanne ya nwoke bụ John Gielgud. ==Okwu okwuru== * Olee otú Henry gaara esi hụ ya n’anya. ** Of [[w:Henry Irving|Henry Irving]]'s funeral. ** Quoted in ''The Penguin Dictionary of Modern Quotations'', John Michael Cohen, M. J. Cohen (1971) == Banyere == * Ogologo, dị gịrịgịrị, nwere ntutu flaxen mara mma, anya na-acha ntụ ntụ, egbugbere ọnụ na-acha ọbara ọbara zuru oke, njiri mara mma nke ọma, [[mara mma]] nke ụgbọ ibu na mmegharị, ọhụrụ na nwata mgbe niile, Ellen Terry bụ ihe nka dịka onye na-eme ihe nkiri. ** Katharine Cockin, quoted in [http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/ACterry.htm Spartacus biography] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Terry, Ellen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8pm62qmu34msuhqjf6keb7t7hie4pzt Sandi Toksvig 0 4583 16538 16537 2023-10-30T13:16:17Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sandi Toksvig|Sandi Toksvig]] (amuru 3 Mee 1958) bu onye omekorita Britain-Danish na onye na-eme ihe ngosi TV amuru na Copenhagen ogologo bi na UK. ==Okwu okwuru== * [N'ebe ndị ikom na-eyipụ uwe elu ha n'ihu ọha.] E nwere oke abụba dị egwu n'ebe ahụ. Ọ dịghị nwaanyị ga-eme otú ahụ. * [Mgbe ọ kụziri ụmụ ya ka ha na-akpa àgwà ọma.] Ọ bụ n'ihi na m chọrọ iziga ha n'ụwa ma nwee onye ọ bụla dị ka ha. * [Mgbe m na-arụ ọrụ na telivishọn ná mmalite afọ ndị 1980.] Apụghị m icheta ugboro ole a gwara m, sị, 'Unu echegbula onwe gị banyere nke ahụ, ị mara mma.' Chaị. Enwetara m nzere klaasị mbụ na Cambridge, mana OK. * Achọghị m ka onye ọ bụla sị m, 'Ọ dị m mma na [[Lesbian|it]], ana m anabata gị.' I chere, wow, daalụ nke ukwuu, n'ihi na ọ bụrụ na ị bụghị na m gaara egbu onwe m. ** [https://www.heraldscotland.com/news/13127990.sandi-toksvig-minds-her-manners/ "Sandi Toksvig minds her manners"] ''The Herald'' (Glasgow, 19 October 2013) * Enwere naanị mba abụọ n'ụwa ebe ndị nnọchi anya okpukpe steeti na-enweta oche ozugbo na ndị omebe iwu: UK na Iran. N'ụzọ doro anya, e nwere ọdịiche dị mkpa n'etiti mba abụọ ahụ na n'echiche ndị nnọchiteanya okpukpe, ma ọ bụ ihe atụ nile otu. Olee otú ọ ga-esi bụrụ na usoro ọchịchị onye kwuo uche ya na usoro ọchịchị ndị Alakụba yiri? ** [https://www.theguardian.com/commentisfree/2023/jul/05/house-of-lords-reform-bishops-parliament "A seat in the House of Lords isn’t God-given. It’s time parliament ejected all the bishops"] ''The Guardian'' (5 July 2023) ** On proposals to remove the automatic right of 26 Church of England Bishops (known as the [[w:Lords Spiritual|Lords Spiritual]]) to have seats in the [[w:House of Lords|House of Lords]]. == ''[[QI]]'' == === Season N Episode 2 North Norse === * (A gwala ndị ọbịa ka ha kwuo ihe kacha amasị ha gbasara [[Denmark]]). :'''[[w:Lucy Beaumont (onye na-akpa ọchị)|Lucy Beaumont]]''': Ihe kacha amasị m ịpụta na Denmark bụ em [[w:Saga Norén|Saga Norén]] agwa. :'''Sandi Toksvig''': Oh onye amamihe na-egwuri eh [[w:Sofia Helin|Sofia Helin]] na ''[[w:The Bridge (2011 TV series)|The Bridge]]'' so the naanị nsogbu na nke ahụ, ahụrụ m onyinye ahụ n'anya mana ọ bụ [[w:Malmo|Swedish]]... : (Ndị na-ege ntị na-achị ọchị) : ''Lucy Beaumont''': Ọ dị nnọọ ka ọ bụ ezie na ọ bụghị ya? : ''Sandi Toksvig''': Ee. (''Ọ na-asọ oyi wee lepụ anya'') :([[w:Jason Manford | Jason Manford]] na-akpasu iwe ma na-eme mmegharị ahụ [[w:Cut (ngbanwe)| ịkpụ]] :'''[[w:Rhod Gilbert | Rhod Gilbert]]"": Ị na-akpachapụ anya maka ihe bụ Danish na ọ dịghị mkpa n'ezie. :'''Sandi Toksvig''': Ị ma na e gburu mmadụ na [[w:Øresund Bridge|àkwà mmiri ahụ]] ọ́ bụghị gị? ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Toksvig, Sandi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ngr9je8ypbe8x3dydkddm86r8rupiyw Tracey Thorn 0 4584 16530 2023-10-30T13:06:47Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Tracey Thorn (amụrụ 26 Septemba 1962) bụ onye Britain na-agụ abụ na onye na-ede abụ. A maara ya nke ọma dị ka onye so na duo Ihe niile ma nwa agbọghọ ahụ, na-arụ ọrụ site na 1982 ruo 1999, na ọzọ site na 2022. Ọ nọ na ìgwè Marine Girls site na 1980 ruo 1983. Kemgbe 2007 ọ na-arụ ọrụ dị ka onye na-ese ihe; na dị ka onye na-ede akwụkwọ na edemede. {Okwu okwuru} Ya mere, a na-akọkarị akụkọ rock'n'roll site n'echiche nwoke. Ya mere, ọ na-adịkarị ka ndị nwoke nwere egwu. Na m ka na-ewekarị iwe na nkụda mmụọ maka nke ahụ dị ka m mere. Ịgụ akụkọ ụmụ nwanyị ndị ahụ banyere ndụ ha echetara m otú ha si meghee ụzọ laa azụ n'oge ahụ. Na akụkọ ihe mere eme na-ehichapụkarị ụmụ nwanyị, n'ụdị nka niile. Akụkọ ọ bụla ebipụtara nke nwanyị na-ese ihe na-aga obere ụzọ iji dozie nguzozi, ma bụrụkwa nke ọzọ echekwara na ọkụ. Agbalịghị m ịbụ onye na-agụ mkpụrụ obi, onye na-agụ jazz, onye na-agụ blues - enweghị ụdị… Egwu m. bụ m okwu nke ihe m na-eche na kwere na a oge. cu4ftkigvvxt5t9bvs7x9wug915mmc1 Olga Tokarczuk 0 4585 16534 2023-10-30T13:11:37Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Olga Nawoja Tokarczuk (amụrụ 29 Jenụwarị 1962) bụ onye odee Polish, onye ndọrọndọrọ na ọgụgụ isi ọha. Ọ bụ otu n'ime ndị ode akwụkwọ kachasị mma na ndị odee nke ọgbọ ya na Poland; na 2019, e nyere ya 2018 Nobel Prize in Literature dị ka nwanyị mbụ na-ede akwụkwọ edemede Polish. Maka ụgbọ elu akwụkwọ akụkọ ya, Tokarczuk enwetala ihe nrite 2018 Man Booker International. {Okwu okwuru} Ihe mbụ bụ na anyị atụkwasịghị eziokwu obi ka ị na-atụkwasị. Ịgụ akwụkwọ akụkọ Bekee, a na m enwe mmasị mgbe niile ike ide ihe n'atụghị egwu banyere ihe gbasara mmụọ nke dị nro. N'ụdị dị otú ahụ ị nwere ike ịmepụta akụkọ n'ụzọ ziri ezi, ma anyị enweghị ndidi a. Anyị na-eche na n'oge ọ bụla ihe ga-adị njọ n'ihi na akụkọ nke anyị abụghị ahịrị. Ihe ọzọ dị iche bụ na ị gbanyere mkpọrọgwụ na psychoanalysis ka anyị ka na-eche echiche n'akụkọ ifo, ụzọ okpukperechi. 1miae7mrwd9t5tj76zadiw7jj8e4x5c Tracey Ullman 0 4586 16588 16587 2023-10-30T14:53:09Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Tracey Ullman at 1990 Emmy Awards.jpg|thumb|My influences were [[w:Peter Sellers|Peter Sellers]] and the great British character actors.]] [[W:ig:Tracey Ullman|Tracey Ullman]] (amụrụ Trace Ullman; 30 Disemba 1959) bụ onye omere Britain-American nke telivishọn, ihe nkiri na ihe nkiri. Ọ bụ onye ama ama maka ihe ngosi onyonyo onyonyo dị iche iche nwere ọtụtụ agwa. N'agbanyeghị na a na-akpọkarị ya dị ka "onye na-akpa ọchị", Ullman na-ewere onwe ya dị ka "onye na-eme ihe nkiri". O nwere obere oge dị ka onye na-abụ abụ pop na 1980 wee zụọ ma rụọ ọrụ dị ka onye ịgba egwu ọkachamara na 1970s. E wezụga ime ihe nkiri, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ese ihe, onye na-emepụta ihe, onye nduzi na onye edemede. ==Okwu okwuru== * Laa n'ulo! ** Ullman's signature closing to the studio audience at the conclusion of every episode of ''[[w:The Tracey Ullman Show|The Tracey Ullman Show]]'' (1987–1990) * Ezigbo aha m bụ Trace Ullman, mana etinyere m 'y'. Nne m kwuru na e sitere ya n'ụzọ ndị America, mana echeghị m na ọ ga-asụpe ya! M na-achọkarị aha etiti. Nne m na-agwa m na ọ bụ Meri mana ekwetaghị m ya. Ahụrụ m akwụkwọ ọmụmụ m, enweghị m otu, naanị Trace Ullman. ** On the subject of her name in ''Look in TV Annual'' (Independent Television Books Ltd, 1984) * Akpọrọ m nrụgide ọtụtụ n’ime ụmụaka ahụ asị. Ọtụtụ n'ime ụmụaka na-amanye itolite ngwa ngwa, a na-ekpebi ọrụ ha tupu ha eruo afọ 13. Ọ bụrụ na m gaa nyocha, ha ga-ahọrọ nwa kacha atọ ụtọ, mara mma. O doro anya na amachaghị m mma, n'ihi ya, ọ na-agbaghara m.” Ullman kwukwara na ndị nwe ya kụziiri ụmụ ha ihe nakwa na ọ dị ka hà na-ele mmadụ anya n'ihu. "Ndị nkuzi nzuzu a na-abata na-abata, 'Ụtụtụ ọma, ndị enyi, ka ha niile bụrụ ihe mkpofu!' M ga-aga, 'Oh, mechie! Achọrọ m ịbụ banana!' ** On the subject of her childhood stage school, ''Playboy'', September 1988, volume 35, issue 9, p.166 * Ọ dịtụbeghị mgbe mụ na onye nkụzi na-akparịta ụka na-arụkọ ọrụ, ma ọ ga-ajọ m njọ ma ọ bụrụ na onye America emee ụda olu Britain ma ọ naghị eme ya nke ọma. Ọ ga-abụ mkparị. ** Quoted in 1990 in the [https://tracey-archives.tumblr.com/post/119868050033/watch-out-for-ullman-shes-a-master-of-accents-a ''Philadelphia Inquirer''] * Enwere m mmasị inwe nwa [...] Ha anaghị ekwe ka ị chee banyere onwe gị. [Ihe ndọghachi azụ nke ịbụ nne na America bụ na] Mabel chọrọ Barbie, otu n'ime ụmụ bebi jọgburu onwe ya. Enweghị ikpu, enweghị ọnụ ara na ha na-ebulimic. Nke a bụ ihe nwanyị bụ? [...] Ọ dịtụla mgbe ị gbalịrị ikpokọta ihe nkwụnye mmanya Barbie? [...] Ọ dabara nke ọma, Mabel amaralarị na Ken bụ naanị Mr. Barbie. Ọ na-akpụcha ya ntutu isi punk. Ọ maara na ... Ken bụ onye nzuzu. ** ''[https://www.newspapers.com/image/296428181 The Des Moines Register]'' (11 May 1990) * Some kids can play the piano or kick a football; I could just impersonate everyone. ** Quoted on a 2003 episode of ''The View''. * Kwa afọ asaa ma ọ bụ karịa, m na-elegharị anya gburugburu m, achọrọ m ileba anya n'etiti ọha mmadụ, achọrọ m ịnwale ịbụ onye ọ bụla m na-ahụ n'ụwa ugbu a. [...] M na-eme nke a ná ndụ m nile. Achọpụtara m na m na-eme nke a n'ọnụ ụlọ nne m mgbe m dị afọ 6. M na-abụbu onye ọ bụla n'ime obodo na onye ọ bụla nọ n'ụlọ akwụkwọ na onye ọ bụla na-ede akụkọ, ma m ka na-eme otu ihe ngosi ahụ. Adị m ugbu a 56. Echere m na m nwere ike ime ya na 80s m. M ga-eme ka ị mara, na-eme ka onye ọ bụla nọ m mgbe ahụ nọ n'ebe a na-elekọta ndị agadi. ** Quoted by [http://www.npr.org/2016/10/28/499796182/british-comedian-tracey-ullman-brings-celebrity-impersonations-to-hbo NPR] in 2016, on what what drives her to do impersonations *Enwere ezigbo egwu ịka nká na obodo a, nke m na-esoghị. O yiri ka ọ bụ ihe nro America, karịsịa maka ụmụ nwanyị. Ọ dịghị ihe dị njọ karịa nwanyị na-agbalị ịdị ka ọ dị mgbe ọ dị afọ 32 mgbe ọ dị afọ 58. Ọ dị ka, "Nweenụ ùgwù, ụmụ okorobịa - naanị soro ya!" ** Quoted in 2009 in [https://tracey-archives.tumblr.com/post/119868522838/the-many-funny-states-of-tracey-ullman ''The Many States of Tracey Ullman''] * M malitere ọrụ m site ná mmalite na ndị dị ka Maggie Smith, Judi Dench na Margaret Rutherford. M na-eche na Maggie na Judi ga-emecha achọghị akụkụ ndị ahụ na m ga-ebuli elu were ha (ọchị). Yabụ, enwere m olileanya, m ga-arụ ọrụ na 70s na 80s. Ị mara, ndị na-eme ihe nkiri. Ọ dịghị mgbe m nwere anya ida. Enwere m ike ịga n'ihu - mụ na Meryl Streep. ** Quoted in 2009 in [https://tracey-archives.tumblr.com/post/119868522838/the-many-funny-states-of-tracey-ullman ''The Many States of Tracey Ullman''] * Enwere m ụbọchị ọmụmụ sh*test — 30 nke Disemba! Ị̀ pụrụ ichetụ n'echiche otú nke ahụ dị mgbe m bụ nwata na England? Ọ bụ ụbọchị tupu Afọ Ọhụrụ. Ọ dị egwu! Ubochi omumu nwanne m nwanyi bu ubochi nke ano nke Julai. Ọ bụ ihe niile gbasara strawberries na ịgba egwú n'ogige na uwe okpomọkụ. Nke m dị ka, "Ekwula banyere ya. Ọ bụ ụbọchị ọmụmụ ya.” Ọ gbara ọchịchịrị (ọchị). Onye ọ bụla kechiri m onyinye ha na-achọghị na ekeresimesi. Ọ bụ oge jọgburu onwe ya inwe ụbọchị ọmụmụ (ọchị)! ** Quoted in 2009 [https://tracey-archives.tumblr.com/post/119868522838/the-many-funny-states-of-tracey-ullman ''The Many States of Tracey Ullman''] * BBC kwuru na naanị ihe na-amasịghị ha na ihe nkiri ahụ bụ obere ihe nkiri ahụ dị egwu ma kwuo na ha nwere ike ịchụpụ ha n'ihi na ha agaghị ejide ya. ** Quoted in 2009 about [https://www.express.co.uk/entertainment/films/107675/Brit-comedienne-Tracey-Ullman-can-t-crack-the-UK ''The Simpsons'' shorts in ''The Tracey Ullman Show''] * Echere m na m dị oke mma mgbe m mere opera ncha nke ukwuu maka BBC. M gbara ọmarịcha nwa agbọghọ si St. John's Wood. 'Mama, echere m na m dị ime. Amaghị m onye mere ya.' Mgbe ahụ, m ga-ada n'elu ugwu ma ọ bụ ihe. 'EEEEE! Oh, mba, nwa ọzọ furu efu.' Ọ dị m ka naanị ihe m mere bụ ime ime—ma ọ bụ mee yogọt. ** On her role in the BBC soap opera ''Mackenzie'' [https://web.archive.org/web/20140110090524/http://www.people.com/people/article/0,,20089118,00.html Tracey Ullman Is Sitting Pretty as the Queen of Parody and Pops] * Ebube, ụmụ agbọghọ! Ịka nká na nkwanye ùgwù - nke ahụ bụ ihe ahụ. ** Quoted in [https://www.express.co.uk/life-style/life/553797/Into-The-Woods-Tracey-Ullman-interview ''The Express''] in 2015 * American [comedy] na-esiwanye ike mgbe niile n'ihi na ị nwere Lucille Ball, ị nwere Carol Burnett, ị nwere Lily Tomlin, Gilda Radner. M si obodo ebe anyị ka nwere ụmụ agbọghọ Benny Hill. Ị ga-agba ọsọ na bikini n'ụzọ bụ isi na '80s na Britain. Mgbe ahụ, m mere ihe ngosi sketch na Pamela Stevenson na mgbe ahụ (Dawn) French na (Jennifer) Saunders kparịrị ya niile. Mana m tolitere na-eche na m nwere ike ịbụ onye na-eme ihe nkiri. Echeghị m na m nwere ike ịbanye na ihe nkiri. ** Quoted in 2015 in [https://www.hollywoodreporter.com/news/tracey-ullman-bbcs-female-revolution-830223 ''The Hollywood Reporter''] * Ihu m dị mma maka ime ihe ngosi. Enwere m obere anya, obere brow na nnukwu isi ... Mgbe m na-arụ ọrụ na BBC na 80s naanị wigs ga-adabara m bụ [[w: Mike Yarwood | Mike Yardwood's]]. ** Quoted in 2016 in [https://www.theguardian.com/culture/2016/jan/10/tracey-ullman-my-face-is-good-for-impersonations ''The Guardian''] === [http://www.newsweek.com/newsmakers-127011 "Q&A: Tracey Ullman"] (''Newsweek'', 19 September 2004) === * Ahụrụ m John Waters n'anya. Enwere ihe dị na ya nke karịrị oke mmasị m, mana ihe nkiri ya na-adị ka nke ahụ mgbe niile. * Ka m na-akawanye nká, ọ na-amasị m ịkpa ákwà. * Site na nwata. M na-eji ejiji ma na-eme ka onye agbata obi anyị na-esote, Miss Cox. Ọ na-eyi akpụkpọ ụkwụ rọba, okpu ajị anụ, imi ya na-atakwa mmiri mgbe nile. Papa m nwụrụ mgbe m dị afọ 6, obi wutere anyị nke ukwuu, n'ihi ya, m mere ihe ngosi maka mama m. [''N'okwu America na-akwa emo''] N'ileghachi anya azụ ugbu a, ọ bụ ụdị ọgwụgwọ. * M hapụrụ ụlọ akwụkwọ na 16 wee gaa Berlin na-agba egwú [...] West Berlin, 1976. Ọ dị ịtụnanya. Ọ dị m ka ya bụrụ na ha ebulighị mgbidi ahụ. Ugbu a, juputara na ndị German ọwụwa anyanwụ yi uwe Versace. * Ndị mmadụ na-eche na m bụ obere pixie nwere nkwarụ, mana anaghị m 'na' oge niile. Enwere m ezi uche. Ana m akwụ ụgwọ ụgwọ m. Ọ dịtụbeghị mgbe m mere ọgwụ ike. Anaghị m aṅụ mmanya ma ọ bụ aṅụ sịga. Ana m eri organic. A bụ m onye ọma, n'ezie, mana enwere m ike ịkpọ ụmụ agbọghọ ọjọọ. === [http://www.nydailynews.com/ullman-hook-crooks-tracey-tireless-efforts-landed-role-woody-allen-leading-lady-article-1.859726 "Ullman, By Hook & By 'Crooks'"] (''NY Daily News'', 14 May 2000) === * A ma m ama ka m chọrọ ịbụ. * Echere m na m ga-anọ n’ebe a na-edebe ihe ọcha na Switzerland. Ọ bụ ọrụ siri ike nke ukwuu. Enwere m ike ịhụ ezinụlọ m. ** Na-eme usoro netwọkụ Fox Fox nke afọ 1980 * Ọ bụ nnọọ ọgwụgwọ, ihe m na-eme. Ndị ọzọ na-enweta amaghị aha na obi ụtọ site n'ịnọ na ụlọ nkata ịntanetị, ebe ha nwere ike ịbụ onye ọ bụla ha chọrọ ịbụ. Nke ahụ bụ mmetụta m na-enweta, mana ruo n'ókè ka ukwuu. Ana m ewere njirimara ndị a n'anụ ahụ. Emechaa, ọ dị m ka m bụ parọt. Achọrọ m itinye akpa ojii n'isi ruo mgbe m ghọrọ onwe m ọzọ. ** Mgbe ọ na-egwu ọtụtụ mkpụrụedemede n'ihe nkiri onyonyo ya === [http://www.dareland.com/emulsionalproblems/ullman.htm "Tracking Tracey"] (''Interview'', January 1989) === * Gị na otu ndị ahụ na-arụkọ ọrụ kwa izu na-eweta mkpali. Ị ga-enwe mkparịta ụka ghe oghe ma ọ bụ ị ga-ejedebe na ndị na-eme ihe nkiri na-ekwu na ị na-agụ ndị na-ede akwụkwọ na ndị na-ede akwụkwọ na-ekwu na ị na-eme ihe nkiri. * Omume ọ bụla m na-eme dabere na onye m maara. M na-agbalị ịkọwapụta eserese ọ bụla anyị na-eme. Ọ bụrụ na ọ naghị arụ ọrụ, anyị na-achọta onye anyị ga-agwa onye ọ mere okwu. * Ihe kacha atụ m ụjọ bụ na ị ga-ama ebe ọchị ga-abịa, ma ọ bụ na ị ga-ama agwa nke ọma nke na ị ma mgbe ha ga-abụ abụ. N'ihe ngosi ụfọdụ, ị maara na ndị na-ege ntị nọ ọdụ na-aga "Oh mba, ọ ga-abụ abụ." * Ha na-ejide obere nwatakịrị agụụ na-agụ, wee laghachi n'ụlọ ha ma nwee obi ụtọ maka onwe ha. Nke ahụ bụ otú m si aghọta ndị na-eme ihe nkiri na-etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọrụ ebere. Ha chọrọ nlebara anya karịa maka onwe ha, ọ bụ na ọdịdị ha. * Gịnị kpatara onye ọ bụla ji eche na ọdịnihu bụ okpu agha ohere, foil ọlaọcha, na ikwu okwu dị ka kọmpụta, dị ka ihe omume ọjọọ nke Star Trek? === "Tracey na-aga n'ihu..." (1996-99) === * Ọ dịtụbeghị mgbe m bụ nwata. M na-abụkarị nwanyị na-ahụ nsọ n'ime ahụ nwatakịrị. * N’afọ 1976, adị m ụtọ 16. Ọ dịghị mgbe m ụtọ, ma m dị afọ iri na isii. * Ị na-ahụ, ọtụtụ ndị nwere ọtụtụ mmadụ na-enweta ọgwụgwọ. Ana m enweta usoro ihe nkiri HBO nke m! * Hollywood nye m, anaghị m enweta ọmarịcha ọmarịcha na ịhụnanya. M na-ele anya na foto ochie nke ọdọ mmiri Veronica, ị maara, na-adọrọ mmasị, na m na-ele ya anya ma chee, "Ma eleghị anya, o nwere oge nsọ ya n'ụbọchị ahụ." * Ewoo, ee, ọ bụ nwa agbọghọ Briten na-enweghị isi nke na-ewere akụkụ ahụ niile ka onye ọ bụla ghara inwe mgbawa na ya. **Rayleen Gibson (Tracey Takes On... character) on Tracey Ullman in "Tracey Takes On... Fame" === '' Tracey Ullman: Dị ndụ na ekpughere '' (2005) === * M ga-eguzoro n’ihu enyo na-akparịta ụka ruo mgbe m dara, ị ma. M ga-agba onwe m ajụjụ ọnụ dị ka ndị inyom nwere nsogbu, ị maara, dị ka, ndị inyom nọ na akwụkwọ akụkọ nwere ụmụaka atọ na ndị a na-ese anwụrụ na ndị di n'ụlọ mkpọrọ na-akụ ha! M ga-anọ na enyo na-aga, ''[ olu dị ala ] '' Ee nke ọma, ị maara, ọ dịghị mfe kemgbe Derrin banyere n'ụlọ mkpọrọ. Anya m agbakwaghị oji, mana ejima, Tilly na Wayne, ị mara na ha anaghị akwụsị ibe ákwá. KPURU MMIKE OBI IKE! * Nne m gara lụọ otu nwoke jọgburu onwe ya, onye na-anya tagzi n'abalị ma mụọ nwa nwoke nwere mkpịsị aka ya n'anya ma na-ese sịga n'ụlọ mposi. Na-esi ísì ọjọọ! Ọzọ, enweghị ọgwụgwọ, enweghị ndụmọdụ gbasara ọnọdụ niile! Dị nnọọ lụrụ maniac. Ma enwere onye ọhụrụ n'ihe ndina ya ugbu a, enweghịkwa m ike ịme egwuregwu abalị m ọzọ. Adị m afọ itoolu, a kagbuola ihe ngosi m! * M chere, nke a ọ bụ ihe ọ bụ? Ị ga-abụ na-acha ọcha na nwa agbọghọ ma nwee freckles na a snub-imi na ụdị nke coquette na show azụmahịa? ỌMA EE! * Onye ọ bụla bụ nwoke nwere mmasị nwoke [na Berlin]! * Ka anyị na-atụgharị ma na-amanye mkpịsị aka anyị, ọ dị m ka ọkụ na ikuku na-ekpo ọkụ na enweghị mmasị. N'ezie enwere m, enweghị m '' panties ọbara ''! Na ebuli cartwheel na-arịgo elu! Na abụ m onye na-agba agba! * Anaghị m eji G-okwu eme ihe mgbe mgbe n'ihi na ejiri ya nke ukwuu. Mana n'ihe gbasara ọgụgụ isi, amaara m naanị abụọ - Orson Welles na Tracey Ullman. Ọ nwere ike ime ọtụtụ agwa na ụdị izu oke dị otú ahụ. O nwere ike na-akpasu ya iwe. Ọ nwere ike ịdị egwu. Ọ na-akpa ọchị mgbe niile. ** [[w:Mel Brooks|Mel Brooks]] in his 2021 memoir ''All About Me! My Life in Show Business'' Tracey Ullman gbara dị ka onye na-egbuke egbuke n'ọhụụ m na set nke [1985 film] ''Plenty'' ... echere m na m ga-ahụ onye m na-akpakọrịta: onye na-ezu ike, onye nzuzu, egwu egwu egwu, na-eji ihe gbara ọchịchịrị nke sangfroid. . Ahụrụ m ya n'anya n'anya. Ọ tụrụ m n'anya nke ukwuu ịhụ na ọ dị obere afọ 23 (m dị afọ 33) ma ọ ka dị m ka ya (obere ntakịrị na onye na-achọsi ike) nwanne nwanyị nta. Ọ agbanwebeghị n'ime mmụọ ma ọ bụ ihe n'ime afọ ndị a niile anyị nọrọ nso. Enweghị m ihe ọ bụla, n'ụzọ doro anya, mana ọ bụghị naanị m na nyocha a banyere ya! ** [http://www.radiotimes.com/news/2016-01-11/how-us-comedy-star-tracey-ullman-came-home-to-the-bbc Meryl Streep, co-star in ''Plenty'' and ''Into the Woods''] * Ahụtụbeghị m onye ọ bụla nwere obi abụọ karịa Tracey. Ọ ga-anwale ihe ọ bụla n'ụwa. Ọ ga-eme ihe ọ bụla ị gwara ya mee. ''Ihe ọ bụla''. N'ihi na ọ naghị echebe ihe ọ bụla - ọ naghị ama onwe ya, n'ihi na ntụkwasị obi o nwere n'ikike ya ịrụ ọrụ pụrụ iche. ** [[w:Jay Presson Allen|Jay Presson Allen]] quoted in ''Vanity Fair'', March 1991, p. 86 * Echeghị m na e nwere onye dị ka ya, nke ahụ bụkwa nnukwu ihe. Ọ bụrụ na ị na-ekwusi ike, enwere myirịta na [[Peter Sellers]], onye na-eme ihe nkiri mere ihe nkiri eserese mara mma. ** [[James L. Brooks]] e hotara na ''Rolling Stone'', 27 Ọgọst 1987 * Ọ mara oke mma - onye na-egbu mmadụ ọbara. Ị gawa, ọ werekwa ntakịrị ụbụrụ gị. ** [[w:Ruby Wax|Ruby Wax]] quoted in 1988 in [https://articles.latimes.com/1988-04-17/magazine/tm-2236_1_tracey-ullman ''The Los Angeles Times''] * Talent ya na-adọrọ mmasị. Ọ dị ka ọkọlọtọ French – ị ga-akwụsị na ikele. ** James L. Brooks quoted in ''Vanity Fair'', March 1991, p. 88 * M choreographed Tracey on Three Of A Kind laghachiri na England na ekwere m na ihe ịga nke ọma ya na America kpaliri ọtụtụ n'ime anyị ndị Briten ikwere na anyị nwekwara ike ịrụ ọrụ maka onwe anyị na obodo ahụ mara mma. ** [[Nigel Lythgoe]] as [https://www.express.co.uk/entertainment/films/107675/Brit-comedienne-Tracey-Ullman-can-t-crack-the-UK quoted] in 2009 * Ọ bụrụ na Ruby [Wax] kuziri anyị ka esi ede ihe ọchị, Tracey bụụrụ nkuzi ka esi eme ihe ọchị. Ọ bụ onye ama ama n'ime anyị, ebe ya na Lenny Henry sere ihe na ''[[w:Three of a Kind|Three of a Kind]]'' ** [[w:Jennifer Saunders|Jennifer Saunders]] in her 2013 memoir ''Bonkers: My Life in Laughs'' * Ọ bụ nwa agbọghọ mara mma, onye aka ya dị ọcha, mara mma nke ukwuu… Ọ maghị ụdị àgwà o nwere. Ọrụ ya pụrụ iche nke na ọ na-agbawa obi ịhụ ya. ** [[w:Debbie Arnold|Debbie Arnold]], co-star in the 1982 [[w:Les Blair|Les Blair]] improvised production of ''Four in a Million'' quoted in [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1988-04-17-tm-2236-story.html ''The Los Angeles Times''] * Tracey Ullman bụ nnukwu mgbanwe maka m [...] Ọ na-agwọ ọrịa, n'ihi na ọ gbapụrụ n'ime ụlọ mara mma na nke magburu onwe ya. O nyere ihe niile otu ogbunigwe wee setịpụ ihe atụ na-enweghị atụ. O ji ndị na-agba ọsọ n'ụlọ akwụkwọ mechie ọnụ ụlọ ahụ, mgbe ahụ anyị na-apụ na-alọghachi maka otu ụbọchị ọrụ siri ike kwa izu. Ọ nwere ndụ ezinụlọ mara mma ma mee ihe niile nke ọma, ọ bụkwa naanị ihe atụ na nkà. Oge mụ na ya gara bara ezigbo uru. Abụ m nwa ọhụrụ nọ n'ime ụlọ ahụ, ha makwara m n'anya. M ga-enwe ekele maka Tracey mgbe niile. ** [[w:Jenji Kohan|Jenji Kohan]] quoted in [http://magazine.columbia.edu/features/summer-2016/revenge-jenji-kohan?page=0,3 ''Columbia Magazine''] in 2016 * Tracey enyela m aha jọgburu onwe ya (ọchị). Ọ mara nnọọ nkọ [...] Echere m na ọ maara na m bụ nnukwu onye na-akwado ya. Ọ dị nnọọ ịtụnanya. Aga m enye ya ezigbo ụra mgbe m hụrụ ya (ọchị). ** [[w:Judi Dench|Dame Judi Dench]], as [http://entertainment.inquirer.net/243346/judi-dench-60th-anniversary-actress quoted] in 2017 * Nzukọ Tracey Ullman na David Copperfield na-agbanwe ndụ. M mụtara ọtụtụ ihe. Ụdị atọ bụ ahụmahụ magburu onwe ya. Ezuru m ihe m nwere ike n'aka Tracey Ullman - ihe odide ya na-adabere na eziokwu mgbe niile. ** [[w:Lenny Henry|Lenny Henry]] quoted in [https://www.radiotimes.com/news/tv/2018-08-22/lennry-henry-favourite-comedy-tv ''Radio Times''] in 2018 * O nwere ụmụntakịrị abụọ n’ụlọ. Enwere m nsogbu ịgba égbè ụbọchị ahụ, echetara m na ọ gwara anyị niile 'Achọrọ m ịla n'ụlọ ma ọ bụ tupu nri abalị n'ihi na ma ọ bụghị ya, gịnị bụ isi ihe?' [...] M na-ele ya ka ọ kwụsịrị wee kwụọ ụgwọ ole ọ ga-eri iji mee ogologo catwalk ma ọ bụ gburugburu maka otu ihe nkiri. Ahụrụ m ka ọ na-eme mkpebi ndị a niile. E bibiri m ihe ahụ mgbe m ghọrọ nne ọhụrụ. Ahụrụ m Tracey ka ọ na-ede, na-eduzi, kpakpando, na ihe ngosi ma na-eme ihe ịchọ mma na prosthetics agwa ya, niile n'ime otu ụbọchị. Nke ahụ ka e dere na m. Echere m na ọ bụ ya kacha ukwuu. ** [[w:Pamela Adlon|Pamela Adlon]] on working and learning from Tracey Ullman in [https://variety.com/2019/tv/news/pamela-adlon-tracey-ullman-tracey-takes-on-role-model-1203136786 ''Variety''], 12 February 2019 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons|Category:Tracey Ullman}} * {{IMDb name|0001808}} {{DEFAULTSORT:Ullman, Tracey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tj91n8u0lcskvyd6jk5f1ng6gtcflec Jenny Xie 0 4587 16541 2023-10-30T13:36:05Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Jenny Xie bụ onye China-American na-ede uri na onye nkuzi. Ọ bụkwa onye nnata ihe nrite 2017 Walt Whitman nke Academy of American Poets. {Okwu okwuru} Ihe na-akpali akpali m bụ ịsị na abụ ndị ahụ abụghị "banyere" m, mana nzaghachi ahụ na-emetụta echiche na-ezighị ezi na abụ ndị ebumnuche ha nwere ike ịbụ nkwupụta onwe ha ma ọ bụ ịgba akaebe na-adịchaghị mma ma ọ bụ na-enye ume. Anaghị m azụta nke ahụ, n'ezie. N'otu oge ahụ, "M" n'ime uri ndị a, ebe ha nwere ike ịkọrọ onye dere ha nkọwa gbasara onwe ya, ọ bụghị "banyere" m ka a na-emepụta ndị na-ekwu okwu, dị egwu, na-ejikọta ya na ọnọdụ. M na-akpọku ha ma dee n'ime ha ka ha na-eje ozi nke ọma na uri na ụdịdị ha, ndebanye aha, na textures. Ọtụtụ n'ime uri ndị ahụ na-ebuli ajụjụ onwe onye, ​​mana enweghị m mmasị ịnweta nkọwa nkata ahụ kpọmkwem. Onwe ya bụ akụkọ ifo. eqh5uqqmd63lhmihzmut3hs2aanl782 Hanya Yanagihara 0 4588 16542 2023-10-30T13:44:20Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Hanya Yanagihara (amuru Septemba 20, 1974) bu onye ode akwukwo America, onye ndezi na onye ode akwukwo njem. {Okwu okwuru} N'ụzọ ụfọdụ. Achọrọ m ime ihe dị nnọọ iche na akwụkwọ ọ bụla… echere m na akwụkwọ a jikọtara ya na nke mbụ mana ọ na-abịakwute ya n'ụzọ dị iche. Akwụkwọ nke mbụ bụ chillier karịa, karịa. Ma kpachapụrụ anya otú ahụ. Echeghị m na ọ bụ akwụkwọ onye ọ bụla hụrụ n'anya na ahụghịkwa m ya n'anya. Ọ bụghị akwụkwọ e bu n'obi kpalie ịhụnanya n'ụzọ m chere na nke a bụ. lka47boc1fk9ck3op9j7xjr730ns9d2 Cicely Tyson 0 4589 16545 2023-10-30T13:54:52Z Ukeomaprecious 580 Added quote wikitext text/x-wiki {Databox} Cicely Tyson (19 Disemba 1924 - 28 Jenụwarị 2021) bụ onye omere America na ihe nlere mbụ. {Okwu okwuru} Nke bụ́ eziokwu bụ na m na-eji nwayọọ na-akpa nganga maka ezigbo afọ ndụ m. Kedu ihe kpatara na agaghị m achọ ime ememe ọ bụla crease na brow m, niile na-enwetara amamihe amamihe nke na-ebi n'etiti folds? Ọ bụrụ na onye njikwa mbụ m, Warren Coleman, esibeghị ike nke na m na-eweda onwe m ala-ọ tụrụ egwu, ma eleghị anya n'ụzọ ziri ezi, na ụlọ ọrụ nke ịkpa ókè afọ ndị nwanyị ga-agụpụta m n'ọtụtụ ọrụ - enwere m ike ịnwe ya. ewepụrụ afọ m, kama ịgbanwe ya. Ọ bụghị onye ọ bụla nwere ọrụ. Mana mgbe nsọpụrụ Kennedy Center bịara, echere m na ọ dị mkpa ịtọ ndekọ ọha ọha. Ọnwa ole na ole tupu m amụta na m ga-enweta ihe nrite ahụ, emere m ememe ụbọchị ọmụmụ nke itoolu m. N'oge a na-ebipụta blitzkrieg gburugburu emume Kennedy Center, ejiri m olu ọma kwuo nọmba ahụ n'olu dara ụda. "Kedu mgbe amụrụ gị?" otu onye nta akụkọ jụrụ m. “December 19, 1924,” ka m zara. Nye m, ọ bụghị ihe na-emenye m ihere. Ọ bụ njem iji nwee obi ụtọ. s8seijvud03hs7ysj8pn1q6y8re696a Alexis Wright 0 4590 16589 2023-10-30T21:48:55Z Precious Ife 586 Jiri ' Alexis Wright FAHA (amụrụ 25 Nọvemba 1950) bụ onye ode akwụkwọ Waanyi (Australia Aboriginal). Dịka nke 2023, Wright ewepụtala akwụkwọ akụkọ anọ, otu akụkọ ndụ na ọtụtụ ọrụ prose. Ọrụ ya na-apụtakwa na anthologies na akwụkwọ akụkọ. ọdịnaya 1 Okwu 1.1 Ajụjụ ọnụ (2018) 1.2 Ajụjụ ọnụ (2014) 1.3 Ajụjụ ọnụ (2013) 2 Njikọ mpụga ==Ihe Okwuru== ọ dị ka iwu ochie ndị mmadụ na-ekwu na...' kere ihü wikitext text/x-wiki Alexis Wright FAHA (amụrụ 25 Nọvemba 1950) bụ onye ode akwụkwọ Waanyi (Australia Aboriginal). Dịka nke 2023, Wright ewepụtala akwụkwọ akụkọ anọ, otu akụkọ ndụ na ọtụtụ ọrụ prose. Ọrụ ya na-apụtakwa na anthologies na akwụkwọ akụkọ. ọdịnaya 1 Okwu 1.1 Ajụjụ ọnụ (2018) 1.2 Ajụjụ ọnụ (2014) 1.3 Ajụjụ ọnụ (2013) 2 Njikọ mpụga ==Ihe Okwuru== ọ dị ka iwu ochie ndị mmadụ na-ekwu na ọ ga-eme ma ọ bụrụ na ị na-elekọta obodo, obodo ga-elekọta gị. Ekele (2023) [Ọchịchị Ndị Aborigine] ejikọtawo na ihere a họọrọ nke kọntinent nke ìgwè ndị na-akpa ókè agbụrụ zuru n'aka ndị ya, bụ́ ndị tụgharịrị arụmụka megide ndị ha zuuru ala ha, bụ́ ndị ndụ ha na-adị ndụ n'etiti ọgbọ na-enwetabeghị n'ihi nnukwu mfu dị otú ahụ. . Ekwuru otuto na ajụjụ ọnụ (2023) Uche ya bụ naanị nnukwu ụlọ maka akụkọ mbibi. Akwụkwọ Swan (2013) Ndị mmadụ na-akọ akụkọ mgbe niile: akụkọ ha chọrọ ịkọ, ebe enwere ike ịgbanwe ma ọ bụ gbagharịa akụkọ ọ bụla otu a ma ọ bụ nke ahụ. Akwụkwọ Swan (2013) Dị ka akwụkwọ mgbụsị akwụkwọ, ụbọchị ọjọọ dara dị ka a ga-asị na onye amamihe nke ụlọ ahụ enweghị ike ijide ha. Carpentaria (2006) Ajụjụ ọnụ (2018) Enwere m nnukwu ihe ùgwù ịmara na inwe ike ịrụkọ ọrụ na ọtụtụ ndị Aborigine ndị agadi nwere nnukwu amamihe na ọgụgụ isi. Enwere m ike ịkpọ ọtụtụ ndị Aborigine n'ofe Australia bụ ndị metụtaworo echiche m na njem ogologo ndụ nke ịgbalị ịghọta ka anyị ga-ahụ, mmetụta na ịghọta ụwa anyị, na ịlụ ọgụ maka ya. Echiche ha na echiche ụwa bụ nnukwu na mbara igwe n'echiche ya. Ụwa anyị bụ nke na-akụzi uru dị n'inwe anya na-emeghe anya, na-ejikọta ya na nghọta ime mmụọ nke gburugburu ebe obibi na ihe ọmụma onwe onye, ​​​​nke a na-eduga n'inwe ikike iji nọgide na-ewu ma wuo ụwa nke ime anya na nyocha, iji jide a. ọhụụ. Ikekwe nke a nyeere m aka ịmepụta akwụkwọ akụkọ dị ka 'Akwụkwọ Swan'. Echere m na ọ bụ ihe ịtụnanya inwe ọdịbendị ebe a na-eji akụkọ akpọrọ ihe kemgbe ọtụtụ puku afọ, na-edokwa ya nsọ ruo taa. Ọ bụ ọrụ pụrụ iche inwe usoro nchịkwa nke e wuru iji hụ na mba ahụ dịgidere, ma wukwaa n'echiche nke ichekwa udo na imekọ ihe ọnụ n'etiti ndị mmadụ. Mgbe ị lere ya anya n'ụzọ dị otú a, nke a bụ ụdị omenala ọkaibe karịa ndị na-achọ ịchị ndị ọzọ ma ọ bụ mepụta agha. Iwu ndị a na echiche ime mmụọ gbasara obodo bụ ndị onye Aborigine ọ bụla maara ma ghọta ya, echere m na n'ihi na a na-ekwusi okwu ike na akụkọ, ịkọ akụkọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọdịdị nke abụọ nye ọtụtụ ndị Aborigine. (gịnị bụ otu ihe ị chọrọ ka ndị mmadụ wepụ na Akwụkwọ Swan?) AW: Naanị inwe obiọma n'ụwa - ọ bụ naanị otu anyị nwere, na inwe obi ọma n'ebe ibe anyị nọ na ịhụ ịma mma na ọgụgụ isi. na omenala anyị niile, na ịhụ ịma mma na ikike ịdị adị na ime nke ọma nke ihe e kere eke na-ekerịta ụwa a. Akwụkwọ Swan na-arịọ maka nkwanye ùgwù na mkpa ọ dị inwetakwu ihe ọmụma na nkwanye ùgwù maka ọrụ ndị ụmụ amaala nwere maka ezigbo nlekọta nke ụwa. Njikọ mpụga: Wikipedia 8a2ezxtgvhd197agtc6jpbtu7wyl4v0 Lucy Quist 0 4591 16590 2023-10-31T12:54:01Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lucy Quist|Lucy Quist]]''' née '''Afriyie''', (amụrụ c. 1974) bụ onye Ghana-British onye isi azụmaahịa na teknụzụ. ==Okwu okwuru== * Ụkpụrụ m nke izi ezi na mmalite dabara na ụdị njirimara Vlisco. Ọ bụ ihe ùgwù isonyere otu Dr Oriakụ Ellen Hagan; Eugenia Tachie-Menson; Elizabeth Akua-Nyarko Patterson; Regina Honu; Edith Uyovbukerhi na Yawa Hansen-Quao, ndị m na-eweghara n'ọkwa dị ka Brand Ambassador. Ọ bụ i...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lucy Quist|Lucy Quist]]''' née '''Afriyie''', (amụrụ c. 1974) bụ onye Ghana-British onye isi azụmaahịa na teknụzụ. ==Okwu okwuru== * Ụkpụrụ m nke izi ezi na mmalite dabara na ụdị njirimara Vlisco. Ọ bụ ihe ùgwù isonyere otu Dr Oriakụ Ellen Hagan; Eugenia Tachie-Menson; Elizabeth Akua-Nyarko Patterson; Regina Honu; Edith Uyovbukerhi na Yawa Hansen-Quao, ndị m na-eweghara n'ọkwa dị ka Brand Ambassador. Ọ bụ ihe na-atọ ụtọ ịbụ onye a ma ama maka ọrụ anyị na-arụ na ihe anyị na-akwado dị ka ụmụ nwanyị. Ana m atụ anya ịkpụzi ọdịnihu nke mba a na ahụmịhe m n'okpuru nche anwụ nke ika Vlisco. ** [https://www.myjoyonline.com/lucy-quist-unveiled-as-7th-vlisco-brand-ambassador/ Lucy Quist unveiled as 7th Vlisco Brand Ambassador], ''myjoyonline.com'', 18 July 2022. * Ekwenyesiri m ike na onye ọ bụla nwere ikike na-enweghị ike ime ya, na site n'inyere ha aka ịghọta ikike ha zuru oke, obodo, ụlọ ọrụ, mba na kọntinent nwere ike ime ọganihu akụ na ụba na-adịgide adịgide nke na-emepụta ezi ọganihu. **[https://www.myjoyonline.com/lucy-quists-bold-new-normal-conference-brings-together-young-africans-and-diaspora-this-month/ Lucy Quist’s Bold New Normal conference brings together young Africans and diaspora this month], ''myjoyonline.com'', 9 October 2023. * Ndị na-eto eto na-egosipụta ike ha, idu ndú, na ọchịchọ iduzi mgbanwe nke kọntinent anyị (Africa) chọrọ nke ukwuu. Ha na-achọ ohere ijikọ ọnụ n'ụzọ ga-enye ha ohere iche echiche, kesaa na imekọ ihe ngwọta maka nsogbu ndị dị ka enweghị ọrụ ntorobịa, wulite ụlọ ọrụ na-agbanwe agbanwe na mgbanwe usoro nhazi na mba ha. ** [https://www.myjoyonline.com/second-edition-of-bold-new-normal-conference-slated-for-october-2023/ Second edition of Bold New Normal Conference slated for October 2023], ''myjoyonline.com'', 3 May 2023. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 0b4kx4wltq7ok41vie6u5escy81lpyz Demi Lovato 0 4592 16591 2023-10-31T13:14:46Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Demi Lovato|Demetria Devonne "Demi" Lovato]]''' (amụrụ Ọgọst 20, 1992) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *Ihe m na-ahụ n'enyo [bụ] onye e meriri nke ukwuu. Enweela m ọtụtụ ihe, a na m ahụ onye agha n'ezie. Anaghị m ahụ onye mmeri, ma ahụrụ m onye agha na onye ga-aga n'ihu na-alụ ọgụ n'agbanyeghị ihe a tụfuru ha. Enwere m obi ike ugbu a n'ihi na ekwuwo m ih...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Demi Lovato|Demetria Devonne "Demi" Lovato]]''' (amụrụ Ọgọst 20, 1992) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-ede abụ na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *Ihe m na-ahụ n'enyo [bụ] onye e meriri nke ukwuu. Enweela m ọtụtụ ihe, a na m ahụ onye agha n'ezie. Anaghị m ahụ onye mmeri, ma ahụrụ m onye agha na onye ga-aga n'ihu na-alụ ọgụ n'agbanyeghị ihe a tụfuru ha. Enwere m obi ike ugbu a n'ihi na ekwuwo m ihe ndị m kwenyere na m maara na m nwere ike ijide onwe m na ụbọchị mbụ mụ na mmadụ, na mkparịta ụka na mmadụ. Nke ahụ bụ ihe m na-ahụ mgbe m lere anya n'enyo - nwanyị siri ike. ** [https://www.teenvogue.com/story/demi-lovato-new-music-2019-teen-vogue-summit "Demi Lovato on New Music, Body Acceptance, and Strength at the 2019 Teen Vogue Summit"]. ''Teen Vogue''. 2 November 2019. * Enwere m mmiri mmiri ugbu a, na akụkụ nke ihe kpatara m ji dị oke mmiri bụ n'ihi na enwere m, dị ka, nke ukwuu. ** Vivinetto, Gina (March 29, 2021). [https://www.today.com/tmrw/demi-lovato-says-she-s-pansexual-i-m-so-fluid-t213350 "Demi Lovato says she's pansexual: 'I'm so fluid now'"]. ''Today''. * Atufuru m amaghị nwoke n'ime n'ike. Akpọrọ m onye ahụ azụ otu ọnwa ka e mesịrị ma gbalịa ime ka ọ dị mma site n'ịchịkwa, na ihe niile ọ mere bụ naanị ime ka m nwekwuo mmetụta. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons}} * [http://www.demilovato.com/ Demi Lovato | Official Site] {{DEFAULTSORT:Lovato, Demi}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] pbgpi4eysnuih6868wjszc8z0xpypmw Emma Watson 0 4593 16616 16615 2023-10-31T15:05:46Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Emma Charlotte Duerre Watson|Emma Charlotte Duerre Watson]] (amụrụ 15 Eprel 1990) bụ onye omere, ihe nlere na onye ndọrọndọrọ ama ama maka ngosipụta Hermione Granger na usoro ihe nkiri Harry Potter. ==Okwu okwuru== [[File:EmmaWatsonNov2010-2.jpg|thumb|[[Feminism]] by definition is: “The [[belief]] that men and women should have [[equal]] [[rights]] and [[opportunities]]. It is the [[theory]] of the [[political]], [[economic]] and [[social]] [[equality]] of the [[Gender|sexes]].”]] [[File:Emma Watson Cannes 2013.jpg|thumb|I think it is right that [[socially]] I am afforded the same [[respect]] as [[men]]. But sadly I can say that there is no one [[country]] in the [[world]] where [[all]] [[women]] can expect to receive these rights.]] * Enweghị m ike ichere ka m nwee ike ịnya ụgbọ ala, mana ọ siri ike. Ịnya ụgbọ ala dị mma anaghị eme n'ezie na mkpụrụ ndụ ihe nketa ezinụlọ m. Nne m nwere ike bụrụ ọkwọ ụgbọ ala kacha njọ. ** ''The Late Show with David Letterman'' (11 July 2007) * Na Cancún, ọ dị m ka m̀ banyela na fim ndị America nọ n’afọ iri na ụma. ** [http://www.interviewmagazine.com/film/emma-watson/2/ Interview with Derek Blasberg] * Ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta ịhụ m dị ka onye na-eme ihe! N'ime ọnwa ole na ole, ụmụaka na-eto eto gburugburu obodo ga-ata isi m ọnụ! ** [http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/A1996879 Profile on [[w:BBC|BBC]] website] * M na-eche na m na-agọnahụ n'ezie na m bụ [[ama]], ọ na-emikpu naanị mgbe ndị mmadụ na-agbakọta n'okporo ámá. Ndị enyi m na-emeso m ihe dị ka onye nkịtị, nke bụ ihe m chọrọ. **(Girl's Life Magazine 2007){{fix cite}} * Ọ na-ekpughere m ọtụtụ echiche na-ezighị ezi na ihe nghọtahie dị na ihe gbasara nwanyị. Feminism bụ inye ụmụ nwanyị nhọrọ. Feminism abụghị osisi e ji iti ụmụ nwanyị ndị ọzọ ihe. Ọ bụ maka nnwere onwe, ọ bụ maka nnwere onwe, ọ bụ maka nha anya. Amaghị m n'ezie ihe nnụnnụ tit m nwere jikọrọ ya na ya. Ọ na-agbagwoju anya. ** [http://www.reuters.com/article/us-people-emmawatson-idUSKBN16C0QV "Actress Emma Watson says revealing photo does not undermine feminism"], Reuters, in response to critics of her photos in Vogue magazine (March 5, 2017) * Mmetụta ọmịiko na ikike iji echiche gị eme ihe ekwesịghị inwe oke. ** MTV Movie and TV Awards, [http://www.nationalreview.com/article/447451/emma-watson-new-rosa-parks-gender-neutral-awards-hollywood-virtue-signaling "Emma Rosa Parks Watson"], (May 9, 2017) * [Feminism] abụghị maka anyị ime ka ị kwenye na nha anya nwoke na nwanyị kwesịrị itinye aka na naanị n'ihi na enwere ike ịnwe ihe dị na ya maka gị, ma ọ bụ n'ime ya maka nwanne gị nwanyị ma ọ bụ nne gị. Ajụjụ bụ, kedu ihe dị na ya maka mmadụ? ** [https://ew.com/movies/2017/03/01/emma-watson-feminism-quotes/] {{fix cite}} * Ma ndị ikom ma ndị inyom kwesịrị inwe onwe ha inwe mmetụta mmetụta. Ma ndị nwoke ma ndị nwanyị kwesịrị inwe onwe ha ịdị ike. **[https://ew.com/movies/2017/03/01/emma-watson-feminism-quotes/] {{fix cite}} *Ụmụaka nwere obi ụtọ, ahụike, nwee ihe ịga nke ọma karịa? Ị nwere ike ị nweta ezumike nna kwesịrị ekwesị wee hụ nwa gị? Ị nwere ike ịgwa mmadụ okwu ma ọ bụrụ na ị na-eche shit? N'ezie ị ga-abụ onwe gị? Ị na-ajụ nwanyị? Mmekọahụ ka mma? Alụmdi na nwunye nke bụ ezi mmekọrịta? Echiche ndị dị iche iche na ndị na-adọrọ mmasị karị na nka, omenala, azụmahịa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị? Ịnweta ikpokọta ihe ọhụrụ na ọgụgụ isi n'ụwa, ọ bụghị naanị ọkara ya? Ọnụ ọgụgụ ndị nwere ntụkwasị obi, nwee ntụkwasị obi na ndị nwere afọ ojuju na mbara ụwa, ọkachasị ụmụ nwanyị? Udo uwa? Kwuonụ okwu. Udo uwa! **[https://ew.com/movies/2017/03/01/emma-watson-feminism-quotes/] {{fix cite}} N'afọ 2016, ọ gbara ajụjụ ọnụ na Esquire UK ebe o kwukwuru okwu gbasara mkpa ọ dị maka ụmụ nwoke nakwa ụmụ nwanyị. * Nke a bụ ihe m chere. Feminism anọghị ebe a ka ị gwa gị. Ọ bụghị ndenye, ọ bụghị ozizi. Naanị ihe anyị nọ ebe a bụ inye gị nhọrọ.” "Anyị chọrọ inye ụmụ nwanyị ike ime kpọmkwem ihe ha chọrọ, na-ekwu eziokwu nye onwe ha, inwe ohere ịzụlite. Ụmụ nwanyị kwesịrị inwe onwe ha. Enweghị ụdị nwanyị na-ahụkarị, ọ nweghị ebe ọ bụla na-ekwu na ị ga-emerịrị usoro [usoro]. **[https://ew.com/movies/2017/03/01/emma-watson-feminism-quotes/] {{fix cite}} Na December 2014, Watson pụtara na mkpuchi nke Elle UK dị ka "The Fresh Ihu Feminism." N'ajụjụ ọnụ ahụ, o kwuru banyere ihe ikwusa gbasara ụmụ nwanyị pụtara. * Ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na-eche ihe isi ike ihu mgbe nile. Ma nke ahụ akwụsịghị anyị. Anyị achụọla aja, lụọ ọgụ, gbaa mkpọsa, mee ihe ịga nke ọma, gbakụta azụ azụ, ma mee nke ọma ọzọ. N'ọsọ maka ikpe ziri ezi, anyị amalila ọtụtụ ihe mgbochi iji nweta ikike anyị. **[https://ew.com/movies/2017/03/01/emma-watson-feminism-quotes/] {{fix cite}} Na Septemba 2016, onye na-eme ihe nkiri nyere olu ya na obere ihe nkiri, Hurdles, na-akọwa n'elu eserese nke ndị inyom na-eme egwuregwu. * Ịhụ nwanyị nwere ike ịchị ọchị, anyị niile nwere ụzọ dị iche iche isi bịaruo ya nso. M na-echekarị ihe ọjọọ m nwere ike ime iji gbasaa okwu ahụ n'ụzọ egwuregwu. Ị nweghị ike iji ihe niile dị na ndụ kpọrọ ihe, ị nwere ike? **[https://ew.com/movies/2017/03/01/emma-watson-feminism-quotes/] {{fix cite}} Ka a na-eto Watson maka mmegide ya, a wakporo ya na egwu nakwa. Na mbido 2017, ọ gwara Elle na ndị nkatọ ya emeghị ka ọ daa mbà, kama ọ bụ naanị kpalie ya ka ọ lụọ ọgụ siri ike - yana n'ichepụta ihe. * Ọ bụrụ na m jụọ otu nwa okorobịa onye bụ́ dike ha na-ele anya, ọ na-adị m ka ọ̀tụ̀tụ̀tụ̀ dị ole na ole ga-asị na ọ bụ nwanyị ma ọ bụ na ha ga-eji ihe atụ nke nwanyị mee ihe, karịa n’aka nke ọzọ, bụ́ ihe ihere. Anyị kwesịrị ibi n'ọdịbendị na-eji kpọrọ ihe ma na-asọpụrụ ma na-ele anya ma na-asọpụrụ ụmụ nwanyị dịka ụmụ nwoke. " "Nke a abụghị naanị, 'ụmụ agbọghọ dị mma karịa ụmụ nwoke, ụmụ nwoke ka ụmụ agbọghọ mma.' Nke a bụ naanị, 'onye ọ bụla kwesịrị inwe ohere ziri ezi. === Okwu UN na mkpọsa HeForShe (2014) === :<small>[http://www.unwomen.org/en/news/stories/2014/9/emma-watson-gender-equality-is-your-issue-too "Speech as UN Goodwill Ambassador] at a special event for the [http://www.heforshe.org HeForShe campaign], [[United Nations]] Headquarters, [[New York]] (20 September 2014) · [https://www.youtube.com/watch?v=pTG1zcEJmxY YouTube video]</small> * '''Taa, anyị na-ebido mgbasa ozi akpọrọ "HeForShe."''' <br /> Ana m arịọ gị maka enyemaka gị chọrọ. Anyị chọrọ ịkwụsị ahaghị nhata nke nwoke na nwanyị - na ime nke a anyị kwesịrị ka onye ọ bụla tinye aka na ya. <br /> Nke a bụ mkpọsa mbụ nke ụdị ya na UN: anyị chọrọ ịgbalị ma mee ka ọtụtụ ndị nwoke na ụmụ nwoke nwee ike ịbụ ndị na-akwado mgbanwe. Ma anyị achọghị naanị ikwu banyere ya. Anyị chọrọ ijide n'aka na ọ bụ ihe a na-ahụ anya. * A họpụtara m dị ka onye nnọchi anya ezi omume maka ụmụ nwanyị ọnwa isii gara aga, ma ka m na-ekwukwu banyere [[nwanyị]], ka m na-aghọtakwu na ịlụ ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị na-abụkarị nke ịkpọ mmadụ asị. Ọ bụrụ na enwere otu ihe m maara nke ọma, ọ bụ na nke a ga-akwụsị. <br /> N'ihi na ndekọ, ''' feminism site nkọwa bụ: "Nkwenye na ndị ikom na ndị inyom kwesịrị inwe nha anya ikike na ohere. Ọ bụ echiche nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze nke nwoke na nwanyị. "'' * Amalitere m ịjụ echiche gbasara nwoke na nwanyị ogologo oge gara aga. Mgbe m dị afọ asatọ, ọ gbagwojuru m anya na a na-akpọ m “onyeisi,” n’ihi na achọrọ m iduzi egwuregwu ndị anyị ga-emere ndị mụrụ anyị—ma ụmụ okorobịa ahụ abụghị. * '''Ekpebiri m na m bụ onye na-ahụ maka nwanyị, nke a yikwara m ihe mgbagwoju anya. Mana nyocha m mere n’oge na-adịbeghị anya gosiri m na ịlụ nwanyị aghọwo okwu na-adịghị amasị ya. <br /> O doro anya na m so n'òtù ụmụ nwanyị ndị a na-ahụ na okwu ha siri ike, na-eme ihe ike, na-ekewapụ onwe ha, na ndị na-emegide nwoke, na-adịghị mma ọbụna. <br /> Gịnị kpatara okwu ahụ ji bụrụ nke na-adịghị ahụkebe? <br /> Abụ m onye Britain ma chee na ọ bụ ihe ziri ezi na a na-akwụ m otu ihe ahụ nke ndị ogbo m nwoke. Echere m na ọ bụ ihe ziri ezi na m ga-enwe ike ikpebi ihe gbasara ahụ́ m. Echere m na ọ dị mma na ụmụ nwanyị na-etinye aka n'aha m na atumatu na mkpebi ndị ga-emetụta ndụ m. Echere m na ọ bụ ihe ziri ezi na a na-enye m nkwanye ùgwù dị ka ụmụ nwoke. Mana ọ dị nwute na m nwere ike ịsị na ọ nweghị obodo n'ụwa ebe ụmụ nwanyị niile nwere ike ịtụ anya inweta ikike ndị a. <br /> O nweghị obodo dị n'ụwa nwere ike ikwu na ha enwetala nha anya nwoke na nwanyị. <br /> Ikike ndị a m na-ewere dị ka ikike mmadụ mana abụ m otu n'ime ndị nwere ihu ọma. Ndụ m bụ ihe ùgwù dị ukwuu n'ihi na ndị mụrụ m ahụchaghị m n'anya n'ihi na a mụrụ m nwa nwanyị. Ụlọ akwụkwọ m akwụsịghị m n'ihi na m bụ nwa agbọghọ. Ndị ndụmọdụ m echeghị na m ga-aga obere ihe n'ihi na m nwere ike ịmụ nwa otu ụbọchị. Ndị na-eme ihe ike bụ ndị nnọchianya nha anya nwoke na nwanyị mere onye m bụ taa. Ha nwere ike ha amaghị ya, mana ha bụ ndị inyom na-amaghị ama na-agbanwe ụwa taa. Anyị chọrọ karịa nke ndị ahụ. Ma ọ bụrụ na ị ka na-akpọ okwu ahụ asị - ọ bụghị okwu ahụ dị mkpa. Ọ bụ echiche na ọchịchọ dị n'azụ ya. N'ihi na ọ bụghị ụmụ nwanyị niile enwetara otu ikike m nwere. N'ezie, na ọnụ ọgụgụ, dị nnọọ ole na ole. * Na 1997, [[Hillary Clinton]] kwuru okwu ama ama na [[w:Beijing|Beijing]] gbasara ikike ụmụ nwanyị. N'ụzọ dị mwute, ọtụtụ n'ime ihe ndị ọ chọrọ ịgbanwe ka bụ eziokwu taa. <br /> Mana ihe kacha pụta ìhè nye m bụ na ihe na-erughị pasentị 30 nke ndị na-ege ntị bụ nwoke. '''Olee otú anyị nwere ike isi mee mgbanwe n'ụwa mgbe a na-akpọ naanị ọkara n'ime ya ma ọ bụ nwee mmasị iso na mkparịta ụka ahụ? <br /> Ụmụ nwoke - Ọ ga-amasị m iji ohere a gbasaa ọkpụkpọ òkù gị. Ịha nhata nwoke na nwanyị bụkwa okwu gị.''' * Anyị anaghị ekwukarị banyere ndị ikom a tụrụ mkpọrọ n’ihi echiche dị iche iche nke nwoke na nwanyị, ma apụrụ m ịhụ na ha dị, nakwa na mgbe ha nwere onwe ha, ihe ga-agbanwe maka ụmụ nwanyị dị ka ihe sitere n’okike. <br /> Ọ bụrụ na ndị nwoke agaghị eme ihe ike ka a nabata ya, ụmụ nwanyị agaghị enwe mmetụta nke ịkwanyere onwe ha n'okpuru. Ọ bụrụ na ụmụ nwoke enweghị ike ịchịkwa, a gaghị achịkwa ụmụ nwanyị. <br /> Ma ndị nwoke ma ndị nwanyị kwesịrị inwe onwe ha inwe mmetụta mmetụta. Ma ndị ikom na ndị inyom kwesịrị inwe onwe ha ịdị ike… Ọ bụ oge na anyị niile na-aghọta okike na ụdịdị dị iche iche kama abụọ tent nke na-emegide echiche. <br /> '' Ọ bụrụ na anyị akwụsị ịkọwa onwe anyị site n'ihe anyị na-abụghị ma malite ịkọwa onwe anyị site na onye anyị bụ - anyị niile nwere ike nwee onwe anyị na nke a bụ ihe HeForShe bụ maka ya. Ọ bụ maka [[nnwere onwe]].''' <br /> Achọrọ m ka ndị nwoke were uwe mwụda a. Ka ụmụ ha nwanyị, ụmụnne ha nwanyị na ndị nne nwee ike nweere onwe ha pụọ na ajọ mbunobi kamakwa ka ụmụ ha nwee ikike ịbụ ndị na-adịghị ike na ụmụ mmadụ - weghachite akụkụ ahụ nke onwe ha ha gbahapụrụ na ime ya bụrụ eziokwu na zuru oke nke onwe ha. * Ị nwere ike na-eche onye bụ nwa agbọghọ [[Harry Potter]]? Gịnịkwa ka ọ na-eme na-ekwu okwu na UN. Ma ọ bụ ezigbo ajụjụ. A na m ajụ onwe m otu ihe ahụ. '' Naanị ihe m maara bụ na m na-eche banyere nke a [[nsogbu]]. Ma achọrọ m ime ka ọ dịkwuo mma. <br /> Ebe m hụworo ihe m hụworo - ma nyekwa m ohere - echere m na ọ bụ m [[ọrụ]] ikwu ihe.''' Statesman [[Edmund Burke]] kwuru, sị: “Ihe niile achọrọ maka ya. ikike nke ihe ọjọọ imeri bụ na ezi ndị ikom na ndị inyom adịghị eme ihe ọ bụla.” <br /> Na ụjọ m maka okwu a na n'oge m nwere obi abụọ, agwala m onwe m nke ọma - ''' ma ọ bụrụ na ọ bụghị m, onye, ma ọ bụrụ na ọ bụghị [[ugbu a], mgbe." mgbe ewepụtara gị ohere enwere m olileanya na okwu ndị ahụ ga-enyere gị aka. ** [[Edmund_Burke#Disputed|"Nkwupụta okwu Burke" ọ na-eji ebe a bụ njiri mara nke a na-arụrịta ụka]. * Ọ bụrụ na ị kwenyere na ịha nhata, ị nwere ike ịbụ otu n'ime ndị inyom na-amaghị ama nke m kwuru na mbụ. <br /> Ma maka nke a ka m na-eto gị. <br /> ''Anyị na-agbasi mbọ ike maka ịdị n'otu [[okwu]] mana ozi ọma ahụ bụ na anyị nwere ngagharị ịdị n'otu.''' A na-akpọ ya HeForShe. '' M na-akpọ gị òkù ka ị gaa n'ihu, ka a hụ ya, na ịjụ onwe gị ma ọ bụrụ na ọ bụghị m, onye, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ugbu a.'' ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * {{Imdb name|id=0914612|name=Emma Watson}} * [http://www.ewonline.net Emma Watson Online] * [http://www.emmawatsonfan.net Emma Watson Fan] {{DEFAULTSORT:Watson, Emma}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0vwk7917hlrd56ghk29t7o9w2cpy1yo Valerie Jarrett 0 4594 16598 16596 2023-10-31T14:11:49Z Sayvhior 31 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Valerie Jarrett|Valerie June Jarrett]]''' (née '''Bowman'''; amuru Nọvemba 14, 1956) bụ nwanyị ọchụnta ego America na onye bụbu onye ọrụ gọọmentị. Ọ jere ozi dị ka onye ndụmọdụ onye isi oche nke United States Barack Obama na onye enyemaka onye isi ala maka itinye aka na ọha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị site na 2009 ruo 2017. ==Okwu okwuru== * Michelle tozuru oke karịa afọ ya, na-eche echiche na nghọta. Ọ kpasuru m nnọọ iwe banyere otú ọrụ ahụ ga-adị n'ihi na o nwere ọtụtụ nhọrọ. M nyere ya ya ozugbo, bụ́ nke na-ekwesịghị ekwesị n’ihi na m kwesịrị ibu ụzọ gwa onyeisi obodo okwu. Ma, m maara nnọọ na ọ pụrụ nnọọ iche. Barack anaghị ekpocha ọkụ. Nke ahụ bụ akụkụ nke ihe dị irè banyere ya: Ọ na-eme ka ahụ gị dị jụụ kpamkpam, na ihe ọzọ ị maara na ọ na-ajụ ọtụtụ ajụjụ ndị na-eme nchọpụta ma mee ka ị mepee ma tụgharịa uche ntakịrị. N'abalị ahụ, anyị na-ekwurịta banyere nwata ya ma e jiri ya tụnyere nwata m wee chọpụta na anyị abụọ nwere ... na-adịghị ahụkebe nwata. Ọ lụrụ na 1983, kewapụrụ na 1987, ma gbaa alụkwaghịm na 1988. Ezu kwuru. Ọ bụ dibịa. Ọ nwụrụ. Achọrọ m ikwu n'ihe dịka 1991. Anyị tolitere ọnụ. Anyị bụ enyi kemgbe anyị bụ nwata. Dị ka a pụrụ isi kwuo ya, ọ bụ nwa okoro ahụ dị nso. M lụrụ n'enweghị ekele n'ezie na ịgba alụkwaghịm ga-esi sie ike. Ekwesịrị m ịgwa gị: Nwa m nwanyị nọ n'eluigwe nke asaa gbasara m ịnọ na Vogue. Ọ dịghị ihe ọzọ m mere nke na-ewute ya ma ọlị. Ma nke a! Ọ dị ka, 'Oh, mama. Ị naghị aghọta. Nke a buru ibu n'ezie.' Anụbeghị m ka ọ na-eti mkpu, mgbe ọ bụla. Ọ bụghị otu ugboro n'ime afọ iri na asaa. Ọ bụghị onye na-eti mkpu. N'ihi na papa m na-arụ ọrụ na mahadum, ọ nwere ike ịfefe na Laura gaa ụlọ akwụkwọ ma kuru ya n'ụbọchị mbụ nke ụlọ akwụkwọ ọta akara ruo ụbọchị ọ gụsịrị akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Ha na-enwekarị nri ụtụtụ ma nwee mkparịta ụka ndị a magburu onwe ha. **[https://web.archive.org/web/20080930190831/http://www.style.com/vogue/feature/2008_Oct_Valerie_Jarrett// September 2008 interview with Vogue] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jarrett, Valerie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 84c6csdpgcqhjka7dc454rgqd9zw4sy Mary Meeker 0 4595 16600 2023-10-31T14:24:44Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mary Meeker|Mary Meeker]]''' (amuru ya na Septemba 1959) bu onye omekorita ndi America na onye nyocha ihe nchekwa nchekwa Wall Street. Isi ọrụ ya bụ ịntanetị na teknụzụ ọhụrụ. Ọ bụ onye mmekọ na ụlọ ọrụ isi obodo Kleiner Perkins Caufield & Byers. ==Okwu okwuru== * Otu n'ime itinye ego kachasị ukwuu nke ndụ anyị bụ ezigbo ala na New York City, ndị na-etinye ego na-akwụghachikwa ụgwọ kachasị elu mgbe ha...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Meeker|Mary Meeker]]''' (amuru ya na Septemba 1959) bu onye omekorita ndi America na onye nyocha ihe nchekwa nchekwa Wall Street. Isi ọrụ ya bụ ịntanetị na teknụzụ ọhụrụ. Ọ bụ onye mmekọ na ụlọ ọrụ isi obodo Kleiner Perkins Caufield & Byers. ==Okwu okwuru== * Otu n'ime itinye ego kachasị ukwuu nke ndụ anyị bụ ezigbo ala na New York City, ndị na-etinye ego na-akwụghachikwa ụgwọ kachasị elu mgbe ha zụtara ihe n'ime 1970s na 1980 mgbe ndị mmadụ nọ na-akwakọba. Ihe mmụta bụ na ị na-enweta ego kacha mma mgbe ịzụrụ ihe na-enweghị nkwekọrịta. ** Akwụkwọ akụkọ [http://www.newsweek.com/climbing-back-126731 "Climbing Back Up"] (29 August 2004) * M tolitere na-ekweta na otu onye nwere ike ime mgbanwe. Na Indiana, ị hụrụ nke ahụ na basketball. Obere obodo nwere ike imeri nnukwu obodo, dị ka na fim Hoosiers. Nke ahụ bụ otu n'ime ihe na-adọta m na ndị ọchụnta ego. ** Ajụjụ ọnụ na Wired [https://www.wired.com/2012/09/mf-mary-meeker/ "The Indomitable Mary Meeker"] (21 September 2012) * Ọ dịghị onye manyere m ilekwasị anya na nkà na ụzụ. M nnọọ mere ya n'ihi na m nwere mmasị na ya. Mgbe m malitere, ọnweghị ọtụtụ ụmụ nwanyị ndị nlereanya. Ọ bụ Carol Bartz, Judy Estrin. Echere m na enwere ọganihu dị ukwuu kemgbe ahụ, echere m na ọ bụrụ na ụmụ nwanyị nwere mmasị ma chọọ n'ezie inwe ọganihu, ha nwere ike. N'otu aka ahụ, oke nwoke na nwanyị na-agbadata n'ezie na ụmụ nwoke, mana na ndabere zuru oke, enwere ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere ihe ịga nke ọma na teknụzụ. ** Ajụjụ ọnụ na Wired [https://www.wired.com/2012/09/mf-mary-meeker/ "The Indomitable Mary Meeker"] (21 September 2012) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Meeker, Mary}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] d9ging1cp57jdv92jcfck2kmwcrm4jc Heather Mills 0 4596 16617 2023-10-31T15:07:41Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Heather Mills|Heather Anne Mills]]''' (amụrụ 12 Jenụwarị 1968) bụ agwa mgbasa ozi Bekee, nwanyị ọchụnta ego na onye na-akwado ya. ==Okwu okwuru== *Abịara m nghota na n'otu n'otu anyị na-ahụ maka ụzọ anyị si ebi na nlekọta nke ọdịdị mmadụ anyị site na nri dị mma, mmega ahụ kwesịrị ekwesị na ibi ndụ ziri ezi. Ọ bụ nke a, ya na uche gbadoro anya siri ike, na-enyere anyị aka ị nweta ihe site na nnukw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Heather Mills|Heather Anne Mills]]''' (amụrụ 12 Jenụwarị 1968) bụ agwa mgbasa ozi Bekee, nwanyị ọchụnta ego na onye na-akwado ya. ==Okwu okwuru== *Abịara m nghota na n'otu n'otu anyị na-ahụ maka ụzọ anyị si ebi na nlekọta nke ọdịdị mmadụ anyị site na nri dị mma, mmega ahụ kwesịrị ekwesị na ibi ndụ ziri ezi. Ọ bụ nke a, ya na uche gbadoro anya siri ike, na-enyere anyị aka ị nweta ihe site na nnukwu ihe onwunwe na ike anyị iji jiri oge anyị na-eme ihe n'ụwa a. Mgbanwe ndị ahụ na ndụ m sitere n'ụzọ nke oke akpata oyi anụ ahụ na nke mmụọ ma mejuputa ya maka ebumnuche ọgwụgwọ na ịkpali mgbake m. Mgbanwe na nri anyị na ụzọ ndụ anyị nwere ike ịmalite n'oge ọ bụla, ọ dịkwa mma maka onye ọ bụla na-achọ ịkwalite ahụike na ume ha, na-eduga ná ndụ na-eju afọ. Nke a bụ otu m siri chọpụta uru dị n'ịcha anụ na mmiri ara ehi site na nri m wee na-elezi anya nke ọma nke ihe oriri anụ ahụ m chọrọ iji nyere aka gwọọ uche, ahụ na mkpụrụ obi m. ** [http://www.heathermills.org/veganism/ "Discovering Veganism", in ''heathermills.org'' (2016)] ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mills, Heather}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] f2lcmnxo9vseu439nom1fyfp77tvwz9 Naomi Watts 0 4597 16622 16621 2023-10-31T15:21:28Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Naomi Ellen Watts|Naomi Ellen Watts]] (born September 28, 1968) is a British actress most famous for her roles in Mulholland Drive, the film remakes of The Ring and King Kong, and her Academy Award-nominated role in the film 21 Grams. ==Okwu okwuru== * Ihe na-amasị m ime ihe nkiri bụ na m nwere ike inyere ndị mmadụ aka inwe mmetụta, mara onwe ha ma ọ bụ na-eche na ọ bụghị naanị ha. Ọ bụ ụdị okwu m, n'otu ụzọ ahụ mmadụ nwere ike ịse foto ma ọ bụ bụrụ abụ n'ihi na ị na-atụ anya na ọ na-akpali onye na-abụghị ụzọ ha si eche echiche. ** [http://www.darkhorizons.com/news05/kong3.php Interview at ''Dark Horizons'' (7 December 2005)] * M na-ewere onwe m dị ka onye Britain ma nwee obi ụtọ na-echeta UK. M nọrọ afọ 14 mbụ ná ndụ m n’Ịngland, ọ dịghịkwa mgbe m chọrọ ịpụ. Mgbe m nọ n'Australia, agara m ala England nke ukwuu. ** {{cite news | first= | last= | coauthors= | title=Watts turns back on Australia | date=April 24 2007 | publisher= | url =http://www.news.com.au/dailytelegraph/story/0,22049,21607413-5006002,00.html | work =The Daily Telegraph | pages = | accessdate = 2007-04-24 | language = |archiveurl=https://archive.is/LR0E|archivedate=2012-05-29}} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Watts, Naomi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 436ezz7kv5m5ajzpdr930lr58qhs4l7 Nicki Minaj 0 4598 16623 16620 2023-10-31T15:22:48Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nicki Minaj|Onika Tanya Maraj-Petty]]'''(amuru Disemba 8, 1982), onye amara dika Nicki Minaj, bu onye Trinidadian-American rapper, onye na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya. A mụrụ ya na Saint James, Trinidad na Tobago. Mgbe ọ dị afọ ise, ọ kwagara New York City n'ógbè Queens. Minaj zụrụ azụ dị ka onye na-eme ihe nkiri tupu ọ wepụta mixtape atọ n'etiti 2007 na 2009 wee bịanye aka na Young Money Entertainment. ==Okwu okwuru== *Enwere isi ihe o kwuru **10 Disemba 2015 [https://twitter.com/thehill/status/675049104930664448 tweet] gbasara [Donald Trump]] *Ezigbo ụmụ amụrụ mbụ, ọkachasị ụmụ nwanyị. Chineke bu ike gi. Nke ahụ bụ naanị. Ị ghọtara tweet a. ** Isi mmalite: Queen Radio Episode 14 Disemba 2020 * Nwa nwanne nna m bi na Trinidad agaghị enweta ọgwụ mgbochi ahụ cuz enyi ya nwetara ya wee bụrụ onye na-adịghị ike.<br>Anya ya fụrụ akpụ. > Ya mere, kpee ekpere na ya ma jide n'aka na mkpebi gị dị gị mma, ọ bụghị mmegbu **13 Septemba 2021 [https://twitter.com/nickiminaj/status/1437532566945341441 tweet] *Right. I can't speak to, agree with, even look on someone from a particular political party<br>Ppl aren't human any more.<bR>If you're black & a Democrat tells u to shove marbles up ur ass , you simply have to.<br>Ọ bụrụ na onye ọzọ agwa gị ka ị chọọ ụgbọ ala ahụ, guzoro ebe ahụ kụọ ya. **15 Septemba 2021 [https://twitter.com/NICKIMINAJ/status/1438256221660663812 tweet] *Ndụ bụ ihe nkiri, mana agaghị enwe ihe na-esote. ** Isi mmalite: Site na egwu "Ihe niile na-aga". ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Minaj, Nicki}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] dmjpmfqcxvhi9xx922ljs17mn1gg6pf Rachel Weisz 0 4599 16630 16628 2023-10-31T15:30:06Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Rachel Hannah Weisz|Rachel Hannah Weisz]] (/ ˈvaɪs /; amuru 7 Maachị 1970) bu onye omekorita Britain. Ọ bụ onye nnata nke ọtụtụ nkwanye ugwu, gụnyere ihe nrite Academy, Award Golden Globe, Laurence Olivier Award na onyinye ihe nkiri British Academy. ==Okwu okwuru== * Mgbe m bụ nwata na North London, ọ dịtụghị mgbe m batara n’obi na m ga-emecha kpọọ Ajọ Amoosu nke Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa. [http://www.hellomagazine.com/celebrities/2013030911512/rachel-weisz-us-interview/ Source: hellomagazine.com] * Abụ m ụdị tomboy na-arị elu osisi nke mere na ọ dịghị mgbe ọ gafere n'uche m, mba. ** Mara: Rachel kwuru mgbe a jụrụ ya ma ọrụ a bụ echiche efu nke nwata. ** [http://www.hellomagazine.com/celebrities/2013030911512/rachel-weisz-us-interview/ Source: hellomagazine.com] * Echere m na naanị otu ụzọ ị ga-esi bụrụ nne na onye na-eme ihe nkiri nke ọma bụ site n'ịghara ibu ibu nke agwa. N'etiti oge onye nduzi na-ekwu "Action" na "Cut," ọ bụ eziokwu nye m. Ma mgbe m kwụsịrị ikwu ahịrị, ọ bụghị eziokwu ọzọ. ** [http://www.redbookmag.com/fun-contests/celebrity/rachel-weisz-interview Source: redbookmag.com] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Weisz, Rachel}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9ugg8h5jpmsgmz7e8e4w9ladfcblshx Eva Longoria 0 4600 16629 2023-10-31T15:29:40Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Eva Longoria|Eva Jacqueline Longoria Bastón]]'' (March 15, 1975) bụ onye omere America, onye nrụpụta, onye ntụzi, onye ndọrọndọrọ na nwanyị ọchụnta ego. ==Okwu okwuru== *A gọziri m na etinyeghị m nduru n'ime nke ahụ. Ọrụ ndị ahụ abịaraghị m n'ihi na enweghị m ụda olu. Ha ga-ajụ, sị, 'Ị pụghị ime ya ntakịrị karịa feisty, ọkụ, Latin.' M ga-aza, 'Ọ dị m nwute, ị na-enweta ọkụ ndị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Eva Longoria|Eva Jacqueline Longoria Bastón]]'' (March 15, 1975) bụ onye omere America, onye nrụpụta, onye ntụzi, onye ndọrọndọrọ na nwanyị ọchụnta ego. ==Okwu okwuru== *A gọziri m na etinyeghị m nduru n'ime nke ahụ. Ọrụ ndị ahụ abịaraghị m n'ihi na enweghị m ụda olu. Ha ga-ajụ, sị, 'Ị pụghị ime ya ntakịrị karịa feisty, ọkụ, Latin.' M ga-aza, 'Ọ dị m nwute, ị na-enweta ọkụ ndị Juu? N'ihi na abụ m Latin.' N'agbanyeghị na m nwere njikọ na nso ihe nketa m, amụtara m Spanish na kọleji, esiteghị m ya too. Ịzụlite na South Texas dị iche na Miami ma ọ bụ LA ebe ọ dị mkpa ịsụ Spanish. ** Na nhụchalụ mbụ na [https://aalbc.com/reviews/eva_longoria.htm "Star nwunye na-enweghị isi na Maxim, ihe nkiri, ndị Mexico na ndị ọzọ"] na AALBC *Ọ bụ akụkọ ifo na ị nweghị ike nweta ya niile…Mgbe m dị obere, enwetara m ndụmọdụ dị ukwuu: ị nwere ike nweta ya niile — ma eleghị anya ọ bụghị ihe niile n'otu oge… ihe niile na-agbalịsi ike ịbụ ndị kasị mma ị pụrụ ịbụ kwa ụbọchị. **Na ịhazi oke agụụ gị na [https://hauteliving.com/2017/09/haute-living-cover-interview-eva-longoria-2017/642129/ “Eva Longoria—Ọ Bụ Nwanyị Ike, Nụrụ Mgbọ Ya”] na ''Haute Living'' (Sep 8, 2017) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Longoria, Eva}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] miad33rcj2q0pzajsz75w3tp00j72iz Gabriella Wilde 0 4601 16633 16632 2023-10-31T15:35:25Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Gabriella Zanna Vanessa Anstruther-Gough-Calthorpe|Gabriella Zanna Vanessa Anstruther-Gough-Calthorpe]] (8 Eprel 1989-) bụ ihe nlere na ihe nkiri Bekee. ==Okwu okwuru== * N'ebe ụmụaka ọ bụla nọ, a na-akwali gị n'akụkụ gị n'ụzọ magburu onwe ya na nke dị oke egwu. Ọ na-achọ ndị ị bụ na ebe nchekwa ọ bụla ị nwere mana, site n'ebe dị n'ime, ị ga-ahụ ihe ha chọrọ. Ọ bụ ọchụchọ mgbe niile. Yabụ, ịbụ nne bụ njem nke ịchọpụta onwe gị na ịmụ onye ị bụ, oke gị na oke ịhụnanya ị ga-enye. **[https://www.countryandtownhouse.co.uk/style/gabriella-wilde-interview/ GABRIELLA WILDE LIGHTS UP THE RITZ] (2020) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Wilde, Gabriella}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qg0aihhc8oz6v048v7x56r2tgl4q5rx Sophie Winkleman 0 4602 16637 16636 2023-10-31T15:41:28Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Sophie Lara Winkleman|Sophie Lara Winkleman]] (5 August 1980 –) bụ onye omere Bekee. ==Okwu okwuru== * M na-echekarị na nkà m ga na-enwu site n’eziokwu na ọ bụghị mgbe nile ka m na-ama ahịrị m ma ọ bụ na m na-arahụ ụra n’oge. Emela nke ahụ. **[http://www.arteviste.com/arteviste/2014/9/4/actress-and-writer-sophie-winkleman-review An Interview with Actress and Writer Sophie Winkleman at Soho House, LA] (September 21, 2014) * Ụlọ ihe nkiri na-abụkarị ụdị mgbapụ kacha mma m nwere mgbe m na-etolite. Atụrụ m anya na mama m ga-akpọrọ m gaa Ụlọ ihe nkiri Hampstead karịa ihe ọ bụla dị n'ụwa, ọ bụ nka ị na-ezukọ n'ụlọ ezumezu juru ebe niile wee buru ndị na-eme ihe nkiri, ndị nduzi, ndị dibịa ọkụ ọkụ, na onye ọ bụla kpọkọta ya ebe ọzọ. onye na-aga ime egwuregwu anwansi. Ma ọ bụ ahụmahụ na-enweghị ike ịmegharị n'ịntanetị. **[https://www.tatler.com/article/lady-frederick-windsor-sophie-winkleman-exclusive-interview Why Lady Frederick Windsor will be avoiding Zoom post-lockdown] (June 19 2020) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Winkleman, Sophie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lmjofhygwnc3p7nff2vdeedx82kzpzb Kate Winslet 0 4603 16651 16650 2023-10-31T16:00:21Z Ezeone10 564 /* Ndị ọzọ */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Kate Elizabeth Winslet, CBE|Kate Elizabeth Winslet, CBE]] (amụrụ 5 Ọktoba, 1975, na Reading, Berkshire, England) bụ onye omere Bekee nke pụtara n'ọtụtụ ihe nkiri, gụnyere Eluigwe kere eke, Titanic, Eternal Sunshine of the Spotless Mind, The Reader na Steve Jobs. ==Okwu okwuru== === [http://www.vanityfair.com/culture/features/2008/12/winslet200812 Isn’t She Deneuvely?: Vanity Fair, Dec 2008] === * Ị maara ihe mere m ji atụ egwu ikpe ndị mmadụ? N'ihi na m maara na ha na-ekpe ikpe. Ama m na ha bụ. * Amaara m mgbe m na-abanye na klaasị ahụ n'ụtụtụ, ọ bụrụgodị na ọ bụ maka nkeji nkeji, a na-enyocha m mgbe ụfọdụ. * Azụghị m ọzụzụ nke ọma. Esighị m n'ụlọ mara mma, mba. * Onye ọ bụla nwere ike itinye aka na nkeji 20, ọkachasị ma ọ bụrụ na enwere iko Chardonnay ma emechaa. ** Na-arụ ọrụ na mgbatị ahụ * Nke a ga-ada n'ezie ihe ijuanya, ma ọ dịghị mgbe m nwere ọchịchọ ịbụ onye a ma ama. Ọ dịghị mgbe m nwere nnukwu ọchịchọ - ọ dịghị mgbe. * M na-elekarị anya na ụmụ nwanyị ndị na-eyi akwa jeans na akwa ikiri ụkwụ na obere T-shirts mara mma na-awagharị n'obodo ahụ, echere m na m kwesịrị imekwu mgbalị. Ekwesịrị m ịdị ka nke ahụ. Ma mgbe ahụ, echere m, Ha enweghị ike inwe obi ụtọ na ikiri ụkwụ ndị ahụ. * Ọ dị m mkpa ka e lekọta m. Anaghị m ekwu maka mgbanaka diamond na ụlọ oriri na ọṅụṅụ mara mma na ihe ndị mara mma-n'ezie, nke ahụ na-eme ka ahụ ghara iru m ala. Esoghị m ya na ọ bụghị m, ị maara. Ma, achọrọ m onye ga-asị m, ‘M̀ ga-agbapụ gị ịsa ahụ́?’ ma ọ bụ ‘Ka anyị gaa n’ụlọ mmanya, naanị anyị.’ === [http://front.moveon.org/kate-winslet-i-dont-look-like-that-and-i-dont-desire-to-look-like-that/ ''MoveOn.org'', quoted by Alicia, moveOn.org, on 27 May 2011] === * Adịghị m otú ahụ, achọghịkwa m ịdị ka otú ahụ. ** Foto dijitalụ edeziri na akwụkwọ akụkọ === [http://www.marieclaire.co.uk/celebrity/interviews/322173/kate-winslet-interview.html ''Marie Claire'', Kate Winslet interview by Harvey Marcus on Thursday 30 April 2009] === * Anaghị m echeta nke ọma ịnọ ọdụ n'ụlọ na-ebe ákwá na iri ngwugwu HobNobs na-adịghị agwụ agwụ. Anaghị m echeta ime nke ahụ ma ọlị. N'eziokwu, echere m na ọ bụ ihe nrụgide ma ọ bụ ihe. Amaghị m. ** Nke nsogbu ibu ya * Echere m na ọ dị mkpa ka ụmụ agbọghọ na-eto eto mara na a na-emegharịghachi akwụkwọ akụkọ'''. Ndị mmadụ anaghị adị ka nke ahụ n'ezie. Na fim m nwere ike ịdị na-adọrọ adọrọ, mana anọwo m na ntutu na etemeete maka awa abụọ. * Ọbụna ugbu a '' 'Anaghị m ewere onwe m dị ka ụdị ọmarịcha mma sexy''. Achọghị m ịma otú m si eme agadi. Enweghị ihe mere ị ga-eji tụọ ụjọ. Echere m na m dị ka afọ ndụ m, nke ahụ dịkwa mma. Jehova, bú Chineke Nke puru ime ihe nile, emewo ka m'nānya isi n'ihe m'nānya isi, nke m'nāchọghi ime ka ha di iche. M na-ekwu "ka okike were ụzọ ya". === Ndị ọzọ === * Ọ bụ oge na-atọ ọchị ka a họpụtara ya maka ihe na ịnara ihe nrite mgbe ndị mmadụ dị ukwuu dịka ya hapụrụ anyị. Mana achọghị m ịhapụ gị na ndetu dị mwute, yabụ m ga-akọ akụkọ na-atọ ọchị banyere Al ma ọ bụrụ na m nwere ike. Mgbe mụ na ya na-arụkọ ọrụ mgbe m dị nanị afọ 19, ụjọ tụrụ m nke ukwuu n’ụbọchị mbụ, m na-echetakwa na ọ lere m anya, echetara m na ọ dị m nnọọ obere, na-adịkwa obere karịa ka m chere na mbụ ná ndụ m. Ma mgbe izu ole na ole nke ịmara ya ma ghọta na ọ dị ebube na ịhụnanya, m na-eguzo n'ebe ahụ na ejiji m na ''[[Sense and Sensibility (film)|Sense and Sensibility]]'', and my my knickers agbagoro n'ọgbọ m. Ma, ịmara, mgbe ị na-agbalị ịpụpụ knickers gị n'ịnyịnya ibu gị na ị na-eyi corset, ọ bụ n'ezie aghụghọ. Ya mere, a na m achụpụ uwe ogologo ọkpa m, ma Emma Thompson guzoro ebe ahụ, m wee sị, 'na, iberibe ọkpọ m agbagoro akpa m!' Na Al dị nnọọ kwuru, sị, 'ah... nwanyị mystique etiwapụ ọzọ.' ** N'ịtụnye [[Alan Rickman]], mgbe ọ na-anata onyinye maka ịrụ ọrụ ya na '' [[Steve Jobs (2015 film) | Steve Jobs]" na emume UK Critics Circle na 2016 == Banyere Winslet * M na mbụ auditioned Kate Winslet mgbe ọ bụ 17. Echere m na ọ bụ 25. Nke a bụ ya onwe ya onwunwe, ọnụnọ na itinye uche ... mgbe e mesịrị, m tụbara ya dị ka Ophelia na ihe nkiri nke Shakespeare's Hamlet. Ajụrụghị m ya ka ọ na-ege ntị ... Ọ na-ege ntị na ike karịrị mmadụ, na-egosipụta àgwà na mgbalị omimi ... (ugbu a) ndị otu àgwà na-radiant, na-now evolved n'ime a n'ezie egwu eme Usoro. Naanị ugbu a, nke ya bụ nka nke na-ezochi onye na-ese ihe kpamkpam… Ọ mara mma ikiri. ** Branagh in [https://time.com/collection/100-most-influential-people-2021/6095927/kate-winslet/ The 100 Most Influential People of 2021: Kate Winslet] on Time.com. 15 September 2021 {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Winslet, Kate}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t4tawhc99cjazo45po4apma2yk8xys3 Bonnie Wright 0 4604 16659 16658 2023-10-31T16:12:54Z Ezeone10 564 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Bonnie Francesca Wright|Bonnie Francesca Wright]] (amụrụ 17 Febụwarị 1991) bụ onye omere na ihe nlere anya Bekee, ikekwe ama ama maka ọrụ ya na ihe nkiri Harry Potter dị ka Ginny Weasley. ==Okwu okwuru== * Echere m na onye ọ bụla na-atụ onwe ya egwu mgbe ụfọdụ mgbe ha hụrụ onwe ya na ihuenyo. ** in: ''Time'', Briton Hadden, ‎Henry Robinson Luce ed. (2005), Volume 166, Pagina lxxx * Mgbe ụfọdụ ịkwesịrị itinye njirimara nke gị n'ime onye na-eme ihe nkiri, wee were ihe dị iche iche na agwa nke ị masịrị - mgbe ụfọdụ ị nweghị ike ịhụ oke. ** In: Alexandria Symonds, "[http://www.interviewmagazine.com/film/bonnie-wright Bonnie Wright]," at interviewmagazine.com, June 21, 2011; Na nzaghachi nye ajụjụ a: "Ị chere na ị na-egwu Ginny ogologo oge mere ka ị dịkwuo ka ya?" ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Wright, Bonie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] t3nvsnx8c9oqixl2h7wvwmsnz1necyo Tilda Swinton 0 4605 16663 16662 2023-10-31T19:42:16Z Ezeone10 564 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Katherine Matilda Swinton|Katherine Matilda Swinton]] (5 November 1960 -) bụ onye omere Scotland. ==Okwu okwuru== * Ihe na-ewute ụmụaka, n’ezie, n’afọ ndụ ọ bụla, bụ enweghị ntụkwasị obi na obi jụrụ oyi. Echiche bụ́ na ị pụghị imetụ mmadụ aka, na ị gaghị ahụ ebe ọ na-esi abịa ma nwee ike ịgbanwe akọ n’oge ọ bụla. **[https://movieweb.com/tilda-swinton-the-white-witch-of-narnia-speaks/ Tilda Swinton, The White Witch of Narnia Speaks!] (December 9, 2005) * Enwere akụkọ ifo a na ejije, nke m chere na ọ sitere na ihe nkiri, echere m na ọ sitere n'aka ndị edemede, bụ ndị na-ekwupụta oke maka ọdịmma onwe ha, na onye ọ bụla nwere ezi obi ma nwee ike ikwupụta echiche ya kpọmkwem n'oge ha na-enwe nke ya. echiche. Ọ bụghịkwa otú ọ dị. Na ị nwere ike inyocha nke ahụ na sinima. M na-enwekarị enyi na ndị na-eme ihe nkiri bụ ndị nwere mmasị n'ịkọwa ihe. **[https://www.theguardian.com/film/2007/sep/21/awardsandprizes 'I pick directors, not parts'] (21 September 2007) * Nchọpụta bara uru nke mụ na ndị m hụrụ n’anya n’oge ochie meworo kemgbe ọtụtụ afọ—a na-enweta ezigbo ntorobịa ime mmụọ n’ikpeazụ. **[https://www.filmcomment.com/blog/interview-tilda-swinton/ Interview: Tilda Swinton] (March 28, 2014) * Nke a bụ ihe na-eme: Ndị mmadụ na-ekwughachi gị ihe ndị i kwuru ogologo oge gara aga na mkparịta ụka ụfọdụ gị na mmadụ na-akpa ọchị, ha detuo ya ma onye ọzọ gụghachiri gị ya mgbe afọ 10 gachara. **[https://www.huffpost.com/entry/tilda-swinton-honor-swinton-byrne-the-souvenir_n_5cdc7e54e4b0b4728ba27c9c Tilda Swinton And Her ‘Pagan Hippie’ Daughter Made A Movie Together] (May 19, 2019) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Swinton, Tilda}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5o8fu1edydzc7b19twcfol9mqg7gk48 Shirley Manson 0 4606 16670 16669 2023-10-31T20:04:33Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Shirley Ann Manson|Shirley Ann Manson]] (amụrụ 26 Ọgọst 1966) bụ onye na-agụ egwú Scotland, onye na-agụ abụ, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwu na onye ndu onye na-abụ abụ nke otu Garbage. ==Okwu okwuru== * Ọ na-amasị m ịkparịta ụka. Echere m na ọ dị mfe dị ka nke ahụ. Owu na-ama m nke ukwuu ma ọ bụrụ na enweghị m ike ịgwa ndị mmadụ okwu. ** {{citeweb| url=http://www.notofu.com/site/?portfolio=shirley-manson|title=Shirley Manson|work=No Tofu Magazine|author=Kelly O'Rourke|date=2014|accessdate=30 January 2015}} ** On doing things other women don't dare do; [https://www.youtube.com/watch?v=6h4AqIDSzeI ''Popworld'' interview with Garbage in 2005]. * Emeela m. Ọfọn, M na-akọrọ a na-akpụ akpụ ụgbọ ala na 18 gba ọtọ ndị ikom - ọ bụghị ọtụtụ ndị inyom na-eme nke ahụ ... kediegwu, ọ dịghị mgbe mma. * A na m aṅụ ara maka ọdachi - ahụrụ m ọnọdụ ọnwụ n'anya. ** {{cite web|url=https://books.google.com/books?id=wQ4EAAAAMBAJ&pg=PT88&dq=shirley+manson+tragedy&hl=en&sa=X&ei=pVHLVIa7CcKhNuuNhLgP&ved=0CB8Q6AEwAA#v=onepage&q=shirley%20manson%20tragedy&f=false|title=The Modern Age|author=Bradley Bambarger|work=Billboard|date=11 January 1997|accessdate=30 January 2015}} * Ruo mgbe anyị nyere iwu otu ụgwọ ọnwa dị ka onye ọlụlụ nwoke ọ bụla, enwere m mmetụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị ịkwado ụmụ nwanyị ndị ọzọ. Ọ bụrụ na anyị ejikọtaghị ọnụ, nha anya ahụ agaghị emezu nke ọma, nke ahụ na-ewutekwa m. Ahụrụ m ntakịrị ihe n'omenala anyị, n'ezie, nke ụmụ nwanyị na-agbadorịrị ibe ha. Echere m na a ka nwere egwu dị n'okpuru ma ọ bụrụ na otu nwanyị nwere ìhè na-enwu n'ahụ ya, ọ na-ewepụ ìhè gị, nke n'ezie ọ bụghị otú ahụ ma ọlị. Ma echere m mgbe ị bụ nwata, ị nwere ike na-atụ egwu ya. **{{cite web|url=http://www.avclub.com/article/garbages-shirley-manson-on-getting-the-band-back-t-75506|title=Garbage's Shirley Manson on getting the band back together and kissing major labels goodbye|author=Sam Adams|work=The A.V. Club|date=23 May 2012|accessdate=12 February 2015}} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Manson, Shirley}} * {{official website|http://www.garbage.com/}} * {{IMDb name|1276549}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hreey8vz77hqr8bdgi0vhuyxeiempns Lulu (singer) 0 4607 16678 16677 2023-10-31T21:48:27Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lulu Kennedy-Cairns, OBE|Lulu Kennedy-Cairns, OBE]] (amụrụ 3 Nọvemba 1948 na Lennoxtown, Stirlingshire), nke amara aha ya bụ Lulu, bụ onye na-agụ egwú Scotland, onye na-eme ihe nkiri, ihe nlere, na ụdị telivishọn bụ onye nweworo ihe ịga nke ọma na azụmahịa ntụrụndụ site na 1960s. ruo n'afọ 2000 ==Okwu okwuru== *Nye m, ime onwe gị mma ka ị na-eto eto bụ naanị àgwà gị - ọ bụrụ na ị chere na ị mere agadi, ị ga-eme agadi. ** {{cite web |url = http://www.dailymail.co.uk/pages/live/femail/article.html?in_article_id=550849&in_page_id=1879 |title = I'm through with having Botox, says pop diva Lulu |date = 2008-03-31 |accessdate = 2008-03-31 |publisher = [[w:Daily Mail|Daily Mail]] }} * Ọ dị mkpa imeghe maka ahụmịhe ọhụrụ. M gara na nso nso a [[w: Disneyland Park (Anaheim)|Disneyland]] nke mbụ n'ime afọ 20. Anyị atọ bụ ndị dị afọ 60 nọ n'ụgbọelu [[w:Roller coaster|rollercoaster]], na-eti isi anyị. Ọ bụ mkpịsị aka na-acha ọcha n'ụzọ niile na ahụrụ m ya n'anya! ** {{cite web |url = http://www.dailymail.co.uk/pages/live/femail/article.html?in_article_id=550849&in_page_id=1879 |title = I'm through with having Botox, says pop diva Lulu |date = 2008-03-31 |accessdate = 2008-03-31 |publisher = [[w:Daily Mail|Daily Mail]] }} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * {{imdb name|0525801}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mapeah8temmhinalcqev1yr8jww2hxk Karen Gillan 0 4608 16724 16723 2023-11-02T07:07:22Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} Karen Sheila Gillan (amụrụ 28 Nọvemba 1987) bụ onye omere Scotland na onye bụbu ihe nlere nke ama ama maka ọrụ ya dị ka Amy Pond, onye isi njem njem nke iri na otu nke Dọkịta na usoro ihe onyonyo Britain Dọkịta. ==Okwu okwuru== [[File:Karen Gillan - Guardians of the Galaxy premiere - July 2014.jpg|thumb|I was a little worried that I was going to look like an overgrown fetus.]] * '''Enwetara m ihe ncheta, nyocha nke abụọ. Ọ bụ mgbe ahụ ka ọsụsọ malitere m.''' Ihe a buru ibu. Ma ọ bụ ihe nzuzo, enweghị m ike ịgwa BBC nnabata ebe m na-aga, ga-eme ka ọ bụ maka ihe a na-akpọ Panic Moon, nke bụ ihe atụ nke enyi. * I ''am'' legitimately Scottish. I can officially say — ''yes''. Yeah, I am from Inverness in the Highlands of Scotland. ** When asked if she is "legitimately Scottish" in [http://www.youtube.com/watch?v=pU1bFXTpgPM Interview with Karen Gillan from Doctor Who (15 April 2010)] * N'ikwu eziokwu, abụghị m onye '' nnukwu '' onye na-eso ''[Dọkịta Onye] '' tupu m nweta akụkụ a. M pụtara na m maara na ọ bụ nnukwu, ma … Adịghị m ihe ọ bụla dị ka mama m, onye kwesịrị ekwesị diehard Whovian. O nwere akpa ego Tardis, yana ịsa ahụ Dalek. Ma mgbe m gụchara ihe omume nke mbụ a tiri m ihe nke ukwuu, yana agwa ya. Amy bụ a sassy nwaanyị, na-akpa ọchị na omiiko, na mmekọrịta ya na dọkịta nwere n'ezie na-akpali ike. ** Dịka ekwuru na "Karen Gillan: Zute Dọkịta Onye bụ onye enyemaka ọhụrụ" na '' The Guardian '' (14 Maachị 2010) * Abụ m onye Scotland n'ụzọ ziri ezi. Enwere m ike ịsị - ''ee''. Ee, esi m na Inverness na Highlands nke Scotland. ** Mgbe a jụrụ ya ma ọ bụ "onye Scotland n'ụzọ ziri ezi" na [http://www.youtube.com/watch?v=pU1bFXTpgPM Ajụjụ ọnụ Karen Gillan sitere na Dọkịta Onye (15 Eprel 2010)] * '' 'O yighị ka ọ bụ dike - nke na-eme ka ọ mara oke mma, echere m, n'ihi na ọ dị ka prọfesọ ara a.'' ** Na [[w: Dọkịta (Dọkịta Onye) | Dọkịta]] na ''Doctor Who Rewind'' (2011) nke ''BBC America''' * Enwere m ntakịrị nchegbu na m ga-adị ka nwa ebu n’afọ tojuru etoju… Ma eleghị anya nke ahụ bụ eziokwu. Ma ọ na-atọhapụ. Ọ na-atọhapụ nke ukwuu. Onye ọ bụla nọ ebe a kwesịrị ịkpụ isi ya. * Enwere m ntakịrị nchegbu na m ga-adị ka nwa ebu n’afọ tojuru etoju… Ma eleghị anya nke ahụ bụ eziokwu. Ma ọ na-atọhapụ. Ọ na-atọhapụ nke ukwuu. Onye ọ bụla nọ ebe a kwesịrị ịkpụ isi ya.their heads. ** On shaving her head for her role in ''[[Guardians of the Galaxy (film)|Guardians of the Galaxy]]'' as [[w:Nebula (comics)|Nebula]], in [http://herocomplex.latimes.com/movies/comic-con-marvels-age-of-ultron-guardians-of-the-galaxy-more/#/0 "Comic-Con: Marvel’s ‘Age of Ultron,’ ‘Guardians of the Galaxy,’ more" in ''The Los Angeles Times'' (20 July 2013)] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.imdb.com/name/nm2394794/ Profile at IMDb] * [http://www.youtube.com/watch?v=zsnG6eKzOGE Doctor Who - Karen Gillan IGN Interview] {{DEFAULTSORT:Gillan, Karen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7yk30o57sbq0u5gjzxp0uiwzp64p1bi Elizabeth Kucinich 0 4609 16706 16705 2023-11-01T14:28:39Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Elizabeth Kucinich by Gage Skidmore.jpg|thumb|Elizabeth Kucinich n'afọ 2015]] '''[[w:Elizabeth Kucinich|Elizabeth Jane Kucinich]]''' (amụrụ dịka '''Harper''' (22 Ọktoba 1977) bụ onye mba Britain na-akwado [[w:|nri ọganiik]] na [[w:Veganism |Iri naanị akwụkwọ nri]]. O mepụtala akwụkwọ akụkọ abụọ wee lụọ [[Dennis Kucinich]]. === Okwu Ndị O Kwuru === * Inwe okwukwe n'ebe ọdịnihu dị na-amalite site n’iwulite ntụkwasị obi n’onwe onye, ị na-ekwu eziokwu nye onwe onye, na inwe obi ike ibi ndụ ndụ onwe onye, ọ bụghị n’ụzọ zuru okè, kama òtù ọ dị n’ezie. Onye ọbụla n'ime anyị dị mkpa. Nhọrọ anyị dị mkpa. Echiche anyị, okwu na omume anyị dị mkpa. Jiri ọñụ na-ebi ndụ ụbọchị ọbụla, ma nabatakwa ohere ndị ga-enyere gị na obodo gị aka ito eto ma maa ifuru. ** [https://www.elizabethkucinich.com/ "Guzo ọtọ! Makụọ ike gị, nke dị na ElizabethKucinich.com (2016)]. * Oge ọ bụla anyị na-eri nri, anyị na-ahọrọ ịkwado usoro. N'ime nhọrọ nke usoro mmepụta ugbo anyị, anyị nwere ike ịkwado nke bụ na ma o nyeereghị ọdịnihu anyị aka, o mebie ya. Otú ahụ ka ọ dịkwa n'ụdị nri anyị na-ahọrọ n'ezie. Nri kachasị mma bụ nke nwere mkpụrụ osisi na akwụkwọ nri ọhụrụ, mkpụrụ osisi na mkpuru àgwà dị iche iche ndị ma nwee ihe ndị si n'anụmanụ obere. Nke a kaara gburugburu ebe obibi anyị, ahụike anyị na ụmụ anụmanụ mma. Abụ m [[w:Veganism|onye na-adịghi eri ihe si n'anụmanụ]] n'ihi na m na-elekọta anụmanụ na ọdịnihu nke ụwa anyị. Na mgbakwunye, nri anụ anaghị eri anụ na-enyere aka igbochi na ịtụgharị ụdị ọrịa dị iche iche na-adịghị agbasa agbasa gụnyere ọrịa obi, ọbara mgbali elu, cholesterol, ụdị ọrịa shuga II. Oge ọ bụla anyị na-eri nri, anyị na-eri nri, ma ọ bụ na-alụso ya ọgụ. ** [https://www.elizabethkucinich.com/N'okwụ ya na ihe gbasara "Nri, ịrụ ọrụ ugbo emegharịrị emegharị na ihu igwe", nke dị na ElizabethKucinich.com (2016)]. == Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kucinich, Elizabeth}} [[Category:Activists from the United Kingdom]] [[Category:Film producers from the United Kingdom]] [[Category:Columnists from the United Kingdom]] [[Category:Non-fiction authors from England]] [[Category:1977 births]] [[Category:Living people]] [[Category:Veganism activists]] [[Category:Women from the United Kingdom]] [[Category:People from London]] ssk6c4kqz7xyh7wyvisxwfpy4dv6xj8 Elizabeth J. Rosenthal 0 4610 17067 16754 2023-11-10T14:04:10Z 197.210.78.6 /* Birdwatcher: The Life of Roger Tory Peterson (2008) */ E dere m ihe o kwuru wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[:d:Q115316111|''Elizabeth J. Rosenthal'']] bụ onye na-ede akụkọ ndụ mmadụ si mba Amerika. === Okwu Ndị O Kwuru === == Birdwatcher: The Life of [[w: Roger Tory Peterson | Roger Tory Peterson]] (2008) == Nọmba ibe niile sitere na mbipụta azụmaahịa nke The Lyons Press {{w:ISBN|978-1-59921-962-2}} bipụtara Nhazi niile dịka ọ dị n'akwụkwọ * Ekwenyere m na ọ dịghị mkpagbu ọbụla ga- amalite ma ọ bụrụ na e nweghị emezighị emezi n’omume onyeisi ụgbọ mmiri ahụ. ** Isi nke 2, “The Boy Wonder and Conservative Conservativeist” (p. 48; na-ehota [[w:Robert Cushman Murphy|Robert Cushman Murphy]]) * N'afọ 1941, o yiri ka ọ (Roger Tory Peterson) na-ebu amụma banyere agha ndị ga-abịa mgbe o dere, sị: “Ịgbasa ahụhụ ihe ọgbụgba na-egbu ụmụ ahụhụ, mana ihe nlụpụta ya na-adịru nwa oge. Na nkenke, anyị ga-ahọrọrịrí n'etiti abụọ ahụ: inwe ụfọdụ ụmụ ahụhụ na ụfọdụ nnụnụ, ma ọ bụ ịgbasa ha ihe ọgbụgba ma ghara inwe ụmụ ahụhụ na ụmụ nnụnụ." ** Isi nke 3, “Ịgbasa nku Ya” (p. 67) * ''Anyị chepụtara sistemu, Socialism, Fascism, Communism na Capitalism. Onye ọ bụla na-eleda ibe ya anya. N'agbanyeghị nke ahụ, dịka Ọkammụta [[w: Aldo Leopold | Aldo Leopold]] nke Mahadum Wisconsin kwuru, ha niile na-ekwenyere n'otu ụkpụrụ dịka ihe nsọ: ''nzọpụta site na igwe.'' Ọ bụ ihe ijuanya na mgbe usoro ihe ndị a gosiwere na ha ezighị ezi ma ndị mmadụ ewee chọpụta ọdịdị aka mere nke mmepeanya nke echiche ha, ha na-atụgharịchị azụ laa n'okike? N'ụwa nke yiri ka ọ̀ na-agba ara ọ̀ bụ ihe ijuanya na nnụnụ na-enwe mmasị dị otú ahụ? Ụmụ nnụnụ bụ, ma eleghị anya, ihe ngosipụta ọdịdị ụwa kachasị nwee nkwuwa okwu.'' ** Isi nke 3, “Ịgbasa nku Ya” (p. 76; na-ehota Roger Tory Peterson) * ''Azụmahịa dum a nke igbu ụmụ nnụnụ ... n'ihi plumes ha ná nzube inweta millinery ha bụ òtù onye ọ bụla hụrụ okike n'anya na onye ọ bụla nke nwere ọmịiko mmadụ na-aghọta ikpe agaghị ahụta ya ka ihe ọzọ n'abụghị ihe ọjọọ. Nke a bụ otu n'ime ajụjụ omume-nke a ga-ekewa na okporo ụzọ opium na ahia ohu-nke e nwere naanị otu akụkụ.<br>N'ụbọchị ndị a, a na-enwe nsogbu dị ukwuu na nke dị egwu n'ihe gbasara ịzọpụta ihe okike. ụwa site na amaghị ihe, nke dị mkpụmkpụ, imebi azụmahịa. A ga-egbutu osisi ọ bụla, dọkasịa ihe ọkụkụ ọ bụla, gbuo anụ ọhịa ọ bụla, a ga-emebikwa ihe nkiri ọ bụla mara mma, ma ọ bụrụ na e nwere ego a ga-eji mee ya. ** Isi nke 9, “Embryonic Conservationism” (p. 169; na-ehota [[w:Herbert K. Job|Herbert K. Job]]) * [[w:DDT|DDT]] ebe ọ bụla bụ DDT ebe niile. ** Isi nke 11, “DDT, the Osprey, and Old Lyme Offspring” (p. 239; nhota Roger Tory Peterson) * [[w:Roland Clement|Clement] kwuru, sị: “Ugbu a [[Celebrity|ndị a ma ama]] abụghị ndị nkịtị. "Ụwa na-emeso ha n'ụzọ dị iche, ya mere, ha na-emeghachi omume n'ụzọ dị iche." ** Isi nke 14, “Àjà” (p. 293) * “M na-echebu na ihe mberede na-eme ndị ọzọ. Site ugbu a gaa n'ihu, m ga-ekechi eriri oche m," (Roger Tory Peterson) kwuru. ** Isi nke 15, "Maturing with National Audubon" (p. 312) [http://greglasley.com/ Lasley] kwuru, sị: “Echeghị m na Roger na-eme Ọkpụkpe ya n'ụzọ nke akwụkwọ nsọ maọbu n'ụzọ nke ụka.… “Okpukpe ya bụ ndụ. Ọdịdị nke ụwa." ** Chapter 19, “Still All over the Range Map” (p. 372) === Nkokọ Mpụga === {{Wikipedia}} * [https://www.elizabethjrosenthal.com/index.htm Website] * {{Cite book|title=Birdwatcher: The Life of Roger Tory Peterson|date=2008|url=https://archive.org/details/birdwatcherlifeo0000rose|access=registration|OL=OL12499971M|oclc=1280745974}} * {{Cite book |last1=Rosenthal |first1=Elizabeth J.|edition=1st |id=Wikidata [[:d:Q115322604|Q115322604]] |isbn=0-8230-8893-6 |language=en |oclc=1149349414 |ol=8118743M |publication-date=2001 |title=His Song: the muscal journey of Elton John |url=https://archive.org/details/hissongmusicaljo0000rose|url-access=registration}} {{DEFAULTSORT:Rosenthal, Elizabeth J.}} [[Category:Biographers from the United States]] [[Category:Non-fiction authors from the United States]] [[Category:Women authors]] [[Category:Living people]] [[Category:Articles with no corresponding English Wikipedia article]] lgklohxph2qpsbiqhjvo9syftepql5o Naomi Wolf 0 4611 16716 2023-11-01T15:34:28Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} [[w:Naomi Wolf|''Naomi Rebekah Wolf'']], (amụrụ Nọvemba 12, 1962) na [[w:San Francisco |San Francisco]], bụ onye America onye edemede, onye nta akụkọ na (ebe ọ bụ na gburugburu 2014) onye na-agba izu. Akwụkwọ nke mbụ Wolf, ''[[w:The Beauty Myth|The Beauty Myth]]'' (1991), nwetara mmasị mba ụwa. Ọrụ ya na nta akụkọ malitere na 1995; o dela akwụkwọ maka ụlọ ọrụ mgbasa ozi dịka ''[[w: Mba | Mba]]'', ''w:The Guar...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Naomi Wolf|''Naomi Rebekah Wolf'']], (amụrụ Nọvemba 12, 1962) na [[w:San Francisco |San Francisco]], bụ onye America onye edemede, onye nta akụkọ na (ebe ọ bụ na gburugburu 2014) onye na-agba izu. Akwụkwọ nke mbụ Wolf, ''[[w:The Beauty Myth|The Beauty Myth]]'' (1991), nwetara mmasị mba ụwa. Ọrụ ya na nta akụkọ malitere na 1995; o dela akwụkwọ maka ụlọ ọrụ mgbasa ozi dịka ''[[w: Mba | Mba]]'', ''[[w:The Guardian|The Guardian]]'' na ''[[w:The Huffington Post| The Huffington Post]''. ==Okwu okwuru== ===1990s=== === ''[[w: Akụkọ ifo mara mma | Akụkọ ifo mara mma]] '' (1991) ==== : <small>'' Akụkọ ifo mara mma: otú e si eji ihe oyiyi nke ịma mma eme ihe megide ụmụ nwanyị'' (1991) <!-- William Morrow na Co --></small> * '' Akụkọ ifo mara mma bụ mgbe niile na-edepụta omume ọ bụghị ọdịdị.'' ** Isi nke 1: 'Akụkọ Ụgha' Mma', p. 14 * Mma na-akpalite mmekpa ahụ, iwu kwuru, mana ọ na-ele anya n'anya ụmụ nwoke mgbe ha na-ekpebi ihe na-akpasu ya iwe. ** Isi nke 2: 'Ọrụ', p. 45 * Ibi n'ọdịbendị nke ụmụ nwanyị na-agba ọtọ mgbe niile ebe ụmụ nwoke na-anọghị bụ ịmụta ahaghị nhata n'ụzọ dị nta ụbọchị niile. Ya mere ọ bụrụgodị na anyị kwenyere na foto mmekọahụ bụ n'ezie asụsụ, o doro anya na ọ bụ nke e dezigharịrị nke ukwuu iji chebe mmekọahụ nke nwoke - na n'ihi ya na mmekọrịta mmadụ na ibe ya ma na-emebi nke ụmụ nwanyị. ** Isi nke 5 : 'Mmekọahụ', p. 139 *Akwụkwọ na ihe nkiri ndị ha na-ahụ bụ́ ndị e nyochara n’ụzọ nwa okorobịa si ele ihe anya nke mbụ o metụrụ nwa agbọghọ aka n’apata ụkwụ ya, anya nke mbụ o nwere n’ara ya. Ụmụ agbọghọ ahụ na-anọdụ ala na-ege ntị, na-adọrọ adọrọ, ara ha maara nke ọma na-ekewa dị ka a ga-asị na ha abụghị akụkụ ahụ ha, apata ụkwụ ha gafere onwe ha, na-amụta otú ha ga-esi hapụ ahụ ha na-ekiri ha site n'èzí. Ebe ọ bụ na a na-ahụ ahụ ha site n'echiche nke iju na ọchịchọ, ọ bụghị ihe ijuanya na ihe kwesịrị ịmara, chere na ọ bụ ihe zuru ezu, na-ekewapụ ma kewaa n'ime akụkụ. ''Ihe ụmụ agbọghọ na-amụta abụghị ọchịchọ maka onye nke ọzọ, kama ọ bụ ọchịchọ a na-achọsi ike.'' Ụmụ agbọghọ na-amụta ileba anya mgbe ha na ụmụ nwoke na-enwe mmekọahụ; nke na-eweghara ohere kwesịrị itinye n'ịchọpụta ihe ha na-achọ, na ịgụ na ide banyere ya, ịchọ ya na inweta ya. ** Isi nke 5 : 'Mmekọahụ', p. 157 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * [http://www.huffingtonpost.com/naomi-wolf Naomi Wolf's blog at ''The Huffington Post''] * [http://www.guardian.co.uk/profile/naomiwolf Column archive at ''The Guardian]'' {{DEFAULTSORT:Wolf, Naomi}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] d9vq8bruhjvnsekxmcf6bmwquuglf3e Ivanka Trump 0 4612 16717 2023-11-01T15:48:27Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Ivanka Trump|Ivanka Marie Trump]]''' (October 30, 1981 –) bụ nwanyị ọchụnta ego America na ada nke onye bụbu President nke United States | Onye isi ala [[Donald Trump] ]; ọ bụ [[w:Senior Adviser to the President of the United States|ochie advisor]] na ọchịchị ya, ma bụrụkwa onye nduzi nke Office of Economic Initiatives and Entrepreneurship. Ọ bụ ada nwunye mbụ Trump, [[Ivana Trump | Ivana]], bụrụkwa onye mbụ w:Juu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Ivanka Trump|Ivanka Marie Trump]]''' (October 30, 1981 –) bụ nwanyị ọchụnta ego America na ada nke onye bụbu President nke United States | Onye isi ala [[Donald Trump] ]; ọ bụ [[w:Senior Adviser to the President of the United States|ochie advisor]] na ọchịchị ya, ma bụrụkwa onye nduzi nke Office of Economic Initiatives and Entrepreneurship. Ọ bụ ada nwunye mbụ Trump, [[Ivana Trump | Ivana]], bụrụkwa onye mbụ [[w:Juu | Juu]] onye [[w: Ezinụlọ mbụ nke United States | ezinụlọ mbụ]], ebe ọ tụgharịrị tupu ọ lụọ di ya, Jared Kushner. Ọ bụbu [[w: onye osote onye isi ala | onye osote onye isi ala]] nke ezinụlọ nwere [[w:The Trump Organization|Trump Organisation]]. Ọ bụkwa onye ọka ikpe na ihe nkiri TV nna ya ''[[w: The Apprentice (U.S. TV series) | The Apprentice]]''. ==Okwu okwuru== ===2015=== * Anyị mara mma nke ukwuu… Ọ bụụrụ m mkpebi ndụ dị oke mma… Achọpụtara m n'ezie na na okpukpe ndị Juu, ọ na-emepụta ụkpụrụ dị ịtụnanya maka njikọta ezinụlọ. Site na Fraịde ruo Satọde, anyị anaghị eme ihe ọ bụla ma anyị na ibe anyị na-akpakọrịta. Anyị anaghị akpọ ekwentị. ** (February 25, 2015). [https://www.vogue.com/11739787/ivanka-trump-collection-the-apprentice-family/ "Ivanka Trump maara ihe ọ pụtara ịbụ puku afọ nke oge a". Vogue.] * Dị ka nwa amaala, ihe ọ na-eme na-amasị m. Dị ka nwa nwanyị, o doro anya na ọ dị mgbagwoju anya. ** (Ọktoba 14, 2015). [https://www.politico.com/story/2015/10/ivanka-trump-on-donald-trumps-2016-president-run-214783 "Ivanka Trump na mmetụta o nwere banyere ọsọ nna ya: Ọ dị mgbagwoju anya". POLITICO.] ===2017== * N'oge m na-agụ akwụkwọ n'ime afọ iri itoolu, abara m Nirvana n'ezie. Uwe mwụda m nwere jeans corduroy gbawara agbawa na uwe flannel. Otu ụbọchị, m gụchara akwụkwọ, agbanyere m ntutu isi m na-acha anụnụ anụnụ. Mama abụghị onye na-akwado mkpebi a. **[https://books.google.ca/books?id=gQ5aDgAAQBAJ&pg=PT74 10 October 2017, ''Raising Trump'' peeji nke 74] * Enwere ebe pụrụ iche na hel maka ndị na-eri anụ. Ahụbeghị m nkọwa ziri ezi na enweghị m ihe mere m ga-eji nwee obi abụọ gbasara akaụntụ ndị ahụ metụtara. ** (Nọvemba 15, 2017). [https://www.apnews.com/b9a66f37fe074f30ad896bfa9be68ece/Ivanka-Trump-says-child-tax-credit-'not-a-pet-project "Ivanka Trump na-ekwu ụtụ isi ụmụaka 'abụghị ọrụ anụ ụlọ'" Associated Press. ] ==Njiko Mpuga== * [http://www.trump.com/the-next-generation/ivanka-trump/ Biography on Trump website] * [https://www.iknockfashion.com/ivanka-trumped-melania-find-out-how Ivanka Trump] {{DEFAULTSORT:Trump, Ivanka}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 87o25r47yyp6m9ryl1oorkzn1gcnifa Peace Uwase 0 4613 16718 2023-11-01T15:57:50Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Peace Uwase|Peace Uwase]]'''' bụkwa Peace Masozera Uwase, bụ onye Rwanda onye ndekọ ego na onye isi ụlọ akụ, na-eje ozi dị ka [[w:Director General|Director General] ] nke ngalaba nkwụnye ego nke [[w: National Bank of Rwanda | National Bank of Rwanda]] (BNR), kemgbe Eprel 2016. ==Okwu okwuru== * Ha ga na-achọ inwe ọganihu na ihe ndị ha nwetara ugbu a na akụkụ ahụ. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/169562/News/whatas-holding...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Peace Uwase|Peace Uwase]]'''' bụkwa Peace Masozera Uwase, bụ onye Rwanda onye ndekọ ego na onye isi ụlọ akụ, na-eje ozi dị ka [[w:Director General|Director General] ] nke ngalaba nkwụnye ego nke [[w: National Bank of Rwanda | National Bank of Rwanda]] (BNR), kemgbe Eprel 2016. ==Okwu okwuru== * Ha ga na-achọ inwe ọganihu na ihe ndị ha nwetara ugbu a na akụkụ ahụ. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/169562/News/whatas-holding-back-uptake-of-cashless-payments, Peace Uwase, onye isi maka nkwụsi ike ego na ụlọ akụ etiti, kwuru na :] (The New Times, Tọzdee, Septemba 19, 2019) *na mkpọsa a ga-ewepụta, ha ga-elekwasị anya n'ọtụtụ ụdị ịkwụ ụgwọ na-emegide otu ikpo okwu yana weta ụlọ ọrụ ego na telcos n'ụgbọ mmiri. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/169562/News/whatas-holding-back-uptake-of-cashless-payments, maara maka nchegbu nke ọnụ ahịa nke iji usoro ịkwụ ụgwọ, kwuru Peace Uwase] (The New Times, Tọzdee, Septemba 19, 2019) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwase, Peace}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 12z4jhiv67x7wbbybwpg5ecm6dszhtm Rita Verdonk 0 4614 16719 2023-11-01T16:05:24Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Rita Verdonk | Rita Verdonk]]''', (amụrụ 18 Ọktoba 1955) bụ [[w: Netherlands | Dutch]] [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] onye bụ [[[ w: Minista na-enweghị Pọtụfoliyo#Netherland A chụpụrụ ya n'òtù ndị omeiwu nke [[w:VVD | VVD]] na n'October 2007 kwuputara ịmepụta otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọhụrụ, [[w: Proud of Netherlands | Proud of Netherlands]] (Dutch: ' 'Trots op...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Rita Verdonk | Rita Verdonk]]''', (amụrụ 18 Ọktoba 1955) bụ [[w: Netherlands | Dutch]] [[w: ndọrọ ndọrọ ọchịchị | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] onye bụ [[[ w: Minista na-enweghị Pọtụfoliyo#Netherland A chụpụrụ ya n'òtù ndị omeiwu nke [[w:VVD | VVD]] na n'October 2007 kwuputara ịmepụta otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọhụrụ, [[w: Proud of Netherlands | Proud of Netherlands]] (Dutch: ' 'Trots op Nederland''). ==Okwu okwuru== *Ik ben niet njikọ, ik ben niet rechts. Ik ben recht-ụzọ-zee. **'' Ntụgharị asụsụ'': Adịghị m nku aka ekpe, ọbụghị m nku aka nri. A na m aga n'ihu. ** Okwu ejiri na [http://www.ritaverdonk.net/ weblog Rita Verdonk] eweghachiri 25 Nọvemba 2007. * Ọ bụ ezie na anyị na-eme nke ọma n'oge niile. **''Nsụgharị'': Ị ghọbeghị onye ọchụnta ego iji dejupụta fọm oge niile. ** Okwu ejiri na [http://www.ritaverdonk.net/ weblog Rita Verdonk] eweghachiri 25 Nọvemba 2007. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Verdonk, Rita}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 8wk2boia9bs4eerflqzf9rcpbpdhe3w Lizzie Wanyoike 0 4615 16721 16720 2023-11-01T16:18:50Z Sayvhior 31 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Lizzie Wanyoike|Lizzie Muthoka Wanyoike]]''', (née Elizabeth Muthoka), bụ Kenyan nwanyị ọchụnta ego, ọchụnta ego, onye nkụzi na onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ, onye bụ onye malitere na onye isi. Onye isi ụlọ ọrụ Nairobi Institute of Business Studies (NIBS). ==Okwu okwuru== * Ugo mmụta nwere ike ịbụ naanị akwụkwọ, ihe dị mkpa bụ ma ị nwere ike ịnapụta ma ọ bụ na ị gaghị enye ya. **[https://www.howwemadeitinafrica.com/lizzie-wanyoikes-journey-from-teacher-to-education-entrepreneur/43473/ Njem Lizzie Wanyoike site na onye nkuzi gaa na onye ọchụnta ego agụmakwụkwọ] (18 Septemba 2014) * Ihe niile bụ azụmahịa. Ọrụ ọ bụla ị nọ na ya, ị ka nwere ike imepe azụmahịa na ngalaba ahụ. Ọbụna ma ọ bụrụ na ịmeghị ya taa, ị ka nwere ike ịbanye na azụmahịa mgbe ị lara ezumike nká. **[https://www.howwemadeitinafrica.com/lizzie-wanyoikes-journey-from-teacher-to-education-entrepreneur/43473/ Otu esi akụziri ụmụ akwụkwọ na agba ha ume 'iche echiche azụmahịa' n'agbanyeghị mmemme ha na-eme.] * Onye ọ bụla nwere ike ịnara gị ihe niile, mana ha enweghị ike ịnara ihe dị gị n'isi. Ọbụlagodi na ha gbara asambodo gị ọkụ, ị ka ga-enwe ihe ọmụma na nka. **[https://www.howwemadeitinafrica.com/lizzie-wanyoikes-journey-from-teacher-to-education-entrepreneur/43473/ Site na onye nkuzi rue onye nwe ahia] * Ụmụ akwụkwọ si na kọleji onwe ha kwụsịrị ụlọ akwụkwọ n'ihi na ụlọ akwụkwọ mgbazinye ego Higher Education (Helb) na-akwado ha, n'adịghị ka ndị otu ha na mahadum ọha na kọleji na mahadum nkeonwe. **[https://www.standardmedia.co.ke/thenairobian/money/article/2001457917/i-built-my-empire-with-plots-and-bonds-nibs-founder Eji m nkata na nkekọ wuo alaeze m. : Onye guzobere NIBS, Lizzie Wanyoike] (12 Ọktoba 2022) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wanyoike, Lizzie}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5m00hf6g3mf17dumsabqo5r1mtrxfjk Mandy Rice-Davies 0 4616 16729 16728 2023-11-02T07:13:49Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Mandy Rice-Davies|Mandy Rice-Davies]] (21 October 1944 - 18 December 2014), British socialite, kwuru taa maka obere akụkụ ya na ihe omume Profumo. ==Okwu okwuru== * Ọ̀ ga-eme, ọ́ bụghị ya? ** 28 June 1963, pụtara dị ka onye akaebe na ikpe nke [[w:Stephen Ward |Stephen Ward]], na nzaghachi onye ọka iwu na-agbachitere na-etinye ya na otu n'ime ndị ikom ahụ nọ na ndepụta ụfọdụ, Lord Astor, nwere. gọrọ agọ na itinye aka na ya. Ụlọ ikpe ahụ malitere ịchị ọchị wee bịa jiri okwu ahụ mee ihe n'ọnọdụ dị iche iche, na-enyere aka site na mmetụ nke mkparị site na ikpe ikpe. ** Ntụaka: [[Nigel Rees]], ''Sayings of the Century'', peeji nke 253. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rice-Davies, Mandy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2l1xaqssdc2r3x99ayk5lwz2dk2jw0k Olufunke Adeboye 0 4617 16735 16732 2023-11-02T07:22:29Z Chrysella 54 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Olufunke Adeboye bụ Prọfesọ Naijirịa nke Social History na ngalaba nke History and Strategic Studies nke Mahadum Lagos, Naijiria, bụ ebe ọ bụkwa onye isi oche nke ngalaba Nka. ==Okwu ọkwụrụ== ** [https://unilagsun.com.ng/nigerias-political-turf-too-rough-for-women/] N'ikwu okwu maka ala ndọrọndọrọ ọchịchị na Naijiria na-esighi ike ịnabata ụmụ nwanyị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. * Ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria ka na-akpa ike. Ọ dịghị ka a ga-asị na anyị enweghị ụmụ nwanyị nwere ikike. Anyị nwere ụmụ nwanyị tozuru oke. Ọ bụghị otu ụdị ụmụ nwanyị a na-eme nke ọma n'ọrụ ndị ọzọ? Lee Dọkịnta Ngozi Okonjo Iweala, ebe ọ nọ ugbu a na World Trade Organisation, lee ọtụtụ ụmụ nwanyị ndị ọzọ nọ n'ụlọ na-eme nke ọma. Ụmụ nwanyị gụrụ akwụkwọ nke ọma, ha tozuru oke mana a bịa n'ihe gbasara ndọrọndọrọ ọchịchị, etu Naịjirịa si eme ndọrọndọrọ ọchịchị na-enwe nnukwu nsogbu. ** [https://unilagsun.com.ng/digitization-not-just-for-sciences-arts-dean/] Na-ekwu okwu na Center of Digital Humanities dị ka akụkụ nke atụmatụ ngalaba ya iji mee ka ụmụ akwụkwọ ya mara ihe ọhụrụ nkà na ụzụ gburugburu. uwa. * A haziri Center for digital humanities maka ụmụ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ na ndị agadi undergraduate iji nyere ha aka ịghọta ụwa nke digitization. Digitization anaghị emetụta naanị sayensị kamakwa maka ụmụ mmadụ na ọmụmụ ihe ndị ọzọ niile. ** [https://unilagsun.com.ng/why-parents-force-students-to-study-sciences-arts-dean/] Na-ekwu maka ihe kpatara ndị nne na nna ji amanye ụmụ akwụkwọ ka ha mụọ sayensị. * Ọ bụrụ na ọha mmadụ niile gbasara sayensị, a ga-enwe nnukwu esemokwu, a ga-enwe ọtụtụ okwu anyị agaghị edozi maka na eriri na-ewepụta mmadụ n'ime anyị bụ ihe nkuzi na nka na-akụzi. ụmụ akwụkwọ na, ya mere ọ dị ezigbo mkpa. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adeboye, Olufunke}} [[Category:umu nwanyị]] 4fbv9ow7fqgyipgm91t1nancn8o8415 Sian Phillips 0 4618 16736 16734 2023-11-02T07:23:03Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Dame Jane Elizabeth Ailwên “Siân” Phillips, DBE|Dame Jane Elizabeth Ailwên “Siân” Phillips, DBE]] (amụrụ 14 Mee 1933) bụ onye omere Welsh. ==Okwu okwuru== * Ekeghị m ike nke ukwuu iguzogide echiche ndị siri ike dị otú ahụ. M na-edebe ha n'ime akpati na, site n'oge ruo n'oge, ga-agụ otu n'ime ogologo oge gara aga. ** N'ịgụghị nyocha nke omume ya. ** ''Ụkpụrụ mgbede'', Thu 5 Jan 2012, p. 16 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Phillips, Sian}} [[Category:ụmụ nwanyị]] l82dc3s5814b9hcgi0uihwr4g7g292g Pam Ferris 0 4619 16740 16739 2023-11-02T07:31:51Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Pamela Ferris|Pamela Ferris]] (11 Mee 1948 –) bụ onye omere Britain ==Okwu okwuru== *Dịka onye bụbu onye nlekọta, enwere m ike ịsị na ị ga-ahụ onwe gị na njedebe nke tether gị ma na-awụsa iko tii. Ị ga-echeta nke ahụ na mgbe ahụ ị dị mma, n'ihi na ọ dịghị onye na-etinye onwe ya na azụ na njedebe wee kwuo, sị: "Ezigbo ọrụ." **[https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2012/jan/22/this-much-i-know-pam-ferris This much I know: Pam Ferris] (21 January 2012) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Ferris, Pam}} [[Category:ụmụ nwanyị]] heeslc1596qhfcwredv1x017n8dayyf Milla Jovovich 0 4620 16744 16743 2023-11-02T07:54:14Z Ezeone10 564 /* Interview 1 */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Milla Jovovich (akpọ /ˈjɔvɔviʧ/; Serbian: Милица Йовић, Milica Jovović; Russian: Милла Йовович, Milla Yovovich; Ukraine: Милла Йовович ; onye Ukraine: Милла Йовович ; Ụdị Ukrainian-American, onye na-eme ihe nkiri, onye na-egwu egwu , na onye na-emepụta ejiji. ==Okwu okwuru== === Ajụjụ ọnụ 1 === :<small>[http://www.millaj.com/art/ellefr0603.shtml ''Elle'' (June 2003)]</small> * ''' Ndụ nzuzo m abụrụla ihe a na-akpagbu ọtụtụ mmadụ. Tupu, ịbụ onye nlereanya, ọ bụ naanị ọrụ, ana m eme ya ọchị. Mana taa, ana m eji ọrụ m egwu egwu. Eziokwu ahụ bụ na onye na-agụ nwere ike ịzụta ihe Armani n'ihi na ọ hụrụ ya na m na magazin dị m ezigbo mkpa. Nke mere na m bu n'obi ịmalite labelụ nke m. * Achọghị m ma ọlị ka m yie ụfọdụ n’ime ndị na-emepụta ihe na-eto eto bụ́ ndị na-ajụ ọnụ ahịa ihe na-adọrọ adọrọ maka uwe ndị dị otú ahụ na ejiji ugbu a, na ọnwa isii ka e mesịrị, ha emewo ochie! Enwere m mmasị na ụlọ ahịa vintage, ọ na-amasị m ịhazi uwe m. Ma mgbe ahụ, anyị na ndị enyi m, anyị na-agbanwegharị ihe niile. * Echetara m na mgbe anyị ka bi na [[Soviet Union]], mama m na-agba ọsọ dị ka ifufe nke dị n’ụlọ anyị, ajị ajị kpuchiri, ma ọ bụ ọbụna si n’otu ebe a na-ekiri fim gbaga n’ọzọ, n’ihi na ọ bụ onye na-eme ihe nkiri. Ebe ahụ. Ọbụlagodi na ọ dị 40ºF n'èzí, ọ na-eyikarị obere uwe mwụda. Maka m, ọ kacha mma karịa ụmụ nwanyị niile. * M ka bụ nwata mgbe m kwụsịrị ime ihe nlereanya ma kwaga London iji tinye onwe m n’ọrụ n’ịgụ egwú. N'oge ahụ, enwere m ìgwè egwú. Afọ abụọ ka e mesịrị, mebiri emebi, a manyere m ịlaghachi New York ka m laghachi azụ n'ichepụta ihe na ịkpata ihe m ji ebi ndụ. Ma, mgbe m ga-akpọ onye nnọchi anya m, ọ zara m, sị: "Ị bụzi ihe nlereanya ochie, ị nwere ọdịdị 'bụla'." N'ezie, enweghị m ike ijikwa nweta ihe nkedo. Ị nwere ike iche n'echiche otú ọ dị mgbe a gwara gị na ị gaferela mgbe ị dị afọ 18? coyr620n1mcva90skdvqdxb4mkyk0tb Nicola Sturgeon 0 4621 16748 16747 2023-11-02T12:14:37Z Chrysella 54 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Nicola Ferguson Sturgeon (amụrụ 19 Julaị 1970 na Irvine, North Ayrshire) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Scotland na onye Mịnịsta mbụ nke Scotland na bụ onye ndu otu Scottish National Party ugbu a. ==Okwu ọkwụrụ== * Mpempe iwu ịkpa oke na ihe ihere nke Westminster manyere Scotland ka ndị omeiwu Scotland ga-akacha taa tupu akụkụ ndị ọzọ nke UK. Nke ahụ na-ekwu ihe gbasara steeti Scotland nke anyị niile nwere ike ịnya isi. ** Kirsty Scott kwuru na [https://www.theguardian.com/uk/2000/jun/22/kirstyscott"Scotland tụpụrụ ngalaba 28"]"The Guardian" (22 June 2000) ** Na mkpochapụ na Scotland nke [[w: Nkebi 28 | Nkeji 28]] (Ngalaba 2A na Scotland) nke [[w:Local Government Act 1988|Local Government Act 1988]] nke kwuru na ndị ọchịchị obodo "agaghị ama ụma kwalite nwoke idina nwoke ma ọ bụ bipụta ihe n'ebumnobi ịkwalite mmekọ nwoke na nwanyị" ma ọ bụ "kwalite nkuzi n'ụlọ akwụkwọ ọ bụla edobere nke nnabata nke nwoke idina nwoke dịka mmekọrịta ezinaụlọ a na-emere onwe ya". == 2014 == * Ọ bụrụ na a họpụtara m, enwere ike ịnwe ohere ịgbanwe ụda ahụ ka mma. ** Ekwuru mgbe ọ na-eme mkpọsa maka [[w: Onye ndu nke Scottish National Party | SNP ndú]] na 2014. Khaleeli, Homa [https://www.theguardian.com/politics/2014/sep/30/post-referendum -scotland-feminist-paradise "post-referendum Scotland ọ bụ paradaịs nwanyị?"]"The Guardian" (30 September 2014). == 2015 == * M megidere Trident na ngwa agha nuklia maka ndụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị m niile - ọbụnadị m sonye na CND tupu m ghọọ onye otu SNP. ** Ekwuru mgbe ọ bịanyere aka n'akwụkwọ nkwado Rethink Trident na 2015. [https://www.scotsman.com/news/politics/nicola-sturgeon-signs-rethink-trident-pledge-1-3865803 "Nicola Sturgeon akara 'Rethink Trident ' nkwa ''] ''Onye Scotsman'' (22 Ọgọst 2015). == 2016 == * Ekwenyere m na Scotland na UK kwesịrị ịnọ na EU. Scotland na-erite uru na ịbụ akụkụ nke EU, na EU na-eritekwa uru site n'inwe Scotland akụkụ ya. Ọ dịghị onye omeiwu SNP ekwupụtala ọchịchọ ịme mkpọsa maka mgbasa ozi apụ - n'agbanyeghị na egbochighị ha ime ya. Ekpebisiri m ike ime ihe dị mma maka isonyere na EU emegharịrị. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-scotland-politics-35674306 "Ogbako Scotland Lib Dem: Onye ndu Tim Farron na-agbachitere EU"]"BBC News" (27 Febụwarị 2016). * Ọ bụ ezie na ekwenyeghị m na mkpebi EU ndị England na Wales ruru, ana m asọpụrụ ya. Enwere m olileanya na PM ọhụrụ ahụ ga-egosipụta otu nkwanye ùgwù maka mkpebi nke ndị Scotland ruru. **Ekwuru mgbe Scotland kwusiri ike 'ịnọgide' na [[w: 2016 EU referendum|2016 EU referendum]] ebe England na Wales tozuru oke 'hapụ'. Ekwuru na [https://www.theguardian.com/politics/2016/jul/12/ruth-davidson-pokes-fun-at-andrea-leadsom-and-boris-johnson"Ruth Davidson na-achị ọchị na Andrea Leadsom na Boris Johnson"]"Onye nche" (13 Julaị 2016). == 2019 == * Nnwere onwe abụghị maka ịnọpụ iche nke na-akọwa Brexit. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-scotland-politics-47336554"Scottish Liberal Democrats: Rennie kwuru na-amasị ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-asọ mpi"]"BBC News" (23 February 2019) . * votu 62% nke Scotland ka ọ nọrọ na EU agụta n'efu. Kama ịbụ onye mmekọ nha anya na Westminster, a na-ege ntị olu Scotland naanị ma ọ bụrụ na ọ na-ada ụda nke ọtụtụ UK; ọ bụrụ na ọ meghị, a na-atụ anyị vootu ma leghara anyị anya. ** Ekwuru na [https://news.gov.scot/speeches-and-briefings/first-minister-statement-brexit-and-scotlands-future nkwupụta] na nzuko omeiwu Scottish na 24 Eprel. [https://www.thenational.scot/news/17595363.here-are-the-five-best-quotes-from-nicola-sturgeons-indyref2-update/ "Nke a bụ nhota ise kacha mma sitere na Nicola Sturgeon's indyref2 update" ] ''[[w: Mba (Scotland)| Mba]]'' (24 Eprel 2019). * Onye isi ala United States na-agwa ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị a họpụtara ahọpụta - ma ọ bụ ndị America ọ bụla maka nke ahụ - ka ha 'laghachi' na mba ndị ọzọ adịghị mma, nkwanye ùgwù ndọrọ ndọrọ ọchịchị ekwesịghị ịkwụsị anyị ikwu ya, n'olu dara ụda na n'ụzọ doro anya. ** Ekwuru na nzaghachi [[Donald Trump]] na-agwa ndị nnọchi anya anọ ka ha "laghachi" n'ebe ha si bịa. Ward, Stewart [https://www.thenational.scot/news/17772097.nicola-sturgeon-says-diplomacy-must-not-silence-trump-criticism/ "Nicola Sturgeon kwuru na 'diplomacy' ekwesịghị mechie nkatọ Trump"] ''[[w: Mba (Scotland) | Mba]]'' (16 Julaị 2019). * Ọ na-ele m anya dị ka à ga-asị na ọ bụ onye na-enweghị ezi echiche nke isi ma ọ bụ nkwenye ma ọ bụ echiche ziri ezi banyere ihe ziri ezi maka ọdịnihu maka mba ahụ. Naanị ebumnobi ya n'oge ndụ ya niile toro eto, ọ dị ka ọ bụ ịbanye na Nọmba 10 wee bụrụ praịm minista. Ugbu a, a na-elekwasị anya na ya. ** Banyere [[Boris Johnson]] mgbe ntuli aka ya dị ka [[w: Onye isi Conservative Party (UK) | onye isi Conservative Party]] na 2019. [https://www.bbc.co.uk/news /uk-scotland-scotland-politics-49083023 "Boris Johnson: Nicola Sturgeon nwere 'nchegbu miri emi'"]" Akụkọ BBC" (23 Julaị 2019). * Enwere m nchegbu miri emi banyere atụmanya nke ịbụ onye isi ala ya, ọ ga-abụkwa ihu abụọ ịghara ikwu eziokwu banyere ihe ndị a. ** Banyere [[Boris Johnson]] mgbe ntuli aka ya dị ka [[w: Onye isi Conservative Party (UK) | onye isi Conservative Party]] na 2019. [https://www.bbc.co.uk/news /uk-scotland-scotland-politics-49083023 "Boris Johnson: Nicola Sturgeon nwere 'nchegbu miri emi'"]" Akụkọ BBC" (23 Julaị 2019). * Obi dị m ụtọ na mụ na onye ọ bụla, nwoke ma ọ bụ nwanyị, na-agba mbọ ịkwụsị Brexit **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-49321430"Brexit: Caroline Lucas katọrọ maka atụmatụ ụlọ ọrụ ụmụ nwanyị"]"Akụkọ BBC" (12 Ọgọst 2019). *Enwere echiche a na m mere mkpebi siri ike ibute ọrụ karịa ụmụaka. E kwesịghị ikpe ụmụ nwanyị ikpe maka ihe mere ha ji mụọ ma ọ bụ na ha amụtaghị nwa. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-scotland-politics-49318326"Sturgeon 'ga-arụ ọrụ na ụlọ ọrụ mberede ụmụ nwanyị'"]" Akụkọ BBC" (12 Ọgọst 2019 ). *[SNP ga-]so onye ọ bụla nọ na Westminster rụkọọ ọrụ iji nwaa ịkwụsị Brexit, wee gbochie mbibi nke Brexit enweghị nkwekọrịta. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-49352250"Brexit: Corbyn na-ezube ịkpọ votu enweghị ntụkwasị obi iji merie enweghị nkwekọrịta"]"Akụkọ BBC" (15 August 2019) ). * Imechi nzuko omeiwu iji manye site na Brexit enweghị nkwekọrịta - nke ga-emebi obodo ahụ ọnụ na-adịgide adịgide megide ọchịchọ nke ndị omeiwu - abụghị ọchịchị onye kwuo uche, ọ bụ ọchịchị aka ike. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-scotland-politics-49496517"Brexit: Ndị omeiwu rịọrọ ụlọ ikpe Scotland ka ọ gbochie mmechi Westminster"]"Akụkọ BBC" (28 August 2019) . * Taa ga-adaba na akụkọ ihe mere eme dị ka ọchịchịrị n'ezie maka ọchịchị onye kwuo uche UK. ** Ekwuru mgbe [Boris Johnson] kwuchara na ọ ga-arịọ Queen [Elizabeth II] ka ọ kwụsịtụ nzuko omeiwu iji gbochie ndị omeiwu ịtụ vootu na ma ọ bụ na-arụ ụka Brexit. [https://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-49493632"Gọọmentị jụrụ Queen ka ọ kwụsịtụ nzuko omeiwu"]"BBC News" (28 August 2019). * Anyị akwadola ntuli aka EU nke abụọ, nke na-enye ndị mmadụ ohere ịkwụsị Brexit na egwu ya wee tụgharịa mkpebi e mere. M ga-akwadokwa ntuli aka n'ozuzu, nke ga-enye ndị mmadụ ohere ime nke ahụ. Ma n'ezie, achọrọ m inye Scotland ohere ịhọrọ ọdịnihu nke anyị site na nnwere onwe site na nke anyị nwere ike ịgbalị ịmepụta ọdịnihu nke nwere Scotland dịka akụkụ nke European Union na mba ụwa dum. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-scotland-politics-49550873"Nicola Sturgeon: Ịkwụsị enweghị nkwekọrịta Brexit bụ ihe kacha mkpa"]"Akụkọ BBC" (2 Septemba 2019) * Ana m emegide ụdị ọ bụla nke Brexit, achọrọ m ịkwụsị Brexit, mana ọkachasị Brexit enweghị nkwekọrịta echere m na ọ ga-emebi akụ na ụba anyị, ọha mmadụ, ogologo oge na-abịa. **[https://www.bbc.co.uk/news/uk-scotland-scotland-politics-49550873"Nicola Sturgeon: Ịkwụsị enweghị nkwekọrịta Brexit bụ ihe kacha mkpa"]"Akụkọ BBC" (2 Septemba 2019) ==2022-rụọ ugbu a== * Ọ bụ ezie na ọ na-ewute m, a na m asọpụrụ ikpe nke @UKSupremeCourt - ọ naghị eme iwu, naanị na-akọwa ya. Iwu nke na-adịghị ekwe ka Scotland họrọ ọdịnihu nke anyị na-enweghị nkwenye Westminster na-ekpughe dị ka akụkọ ifo ọ bụla echiche nke UK dị ka afọ ofufo mmekọrịta & na-eme ka ikpe maka Indy. A gaghị agọnahụ ọchịchị onye kwuo uche Scotland. Mkpebi nke taa na-egbochi otu ụzọ a na-anụ olu Scotland na nnwere onwe - mana na ọchịchị onye kwuo uche ya enweghị ike mechie olu anyị, ọ gaghịkwa agbachi ya. **[https://www.scotsman.com/news/politics/supreme-court-scottish-independence-judgement-nicola-sturgeon-says-scotland-will-not-be-silenced-and-that-ruling-makes -case-for-indyref2-3928515 "Ụlọikpe Kasị Elu nke Scottish Mkpebi nnwere onwe: Nicola Sturgeon kwuru na Scotland 'agaghị agbachi nkịtị' na mkpebi ahụ na-eme ka ikpe maka indyref2"]," Scotsman" (23 November 2022). ** Na June 2022, Sturgeon kwupụtara atụmatụ ime ntuli aka na 19 October 2023. Onye isi ala UK [[Boris Johnson]] jụrụ arịrịọ Sturgeon ka o mee ntuli aka na Julaị 2022. Lee [[w:Proposed second Scotland independent referendum| Atụmatụ nhọpụta ntọhapụ nnwere onwe nke abụọ nke Scotland]. * Ya mere, ọ bụrụ na nke a bụ ajụjụ gbasara ikike m ma ọ bụ nkwụsi ike m iji nweta oge nrụgide kacha ọhụrụ, agaghị m eguzo ebe a taa, mana ọ bụghị. Mkpebi a sitere na nyocha miri emi na ogologo oge. Amaara m na ọ nwere ike iyi ihe mberede, mana m na-agba mgba na ya, n'agbanyeghị na ọ na-enwe mmetụta siri ike ruo izu ụfọdụ. Na nke ka mkpa, m na-aga n'ihu maka obodo, maka otu m na maka nnwere onwe m nyefere ndụ m? ** Ewepụtara n'okwu arụkwaghịm ya, dịka ekwuru na [https://www.theguardian.com/uk-news/2023/feb/15/nicola-sturgeon-expected-to-resign-as-first-minister-of- scotland "Nicola Sturgeon ga-agba arụkwaghịm dị ka onye ozi mbụ nke Scotland"]"The Guardian" (15 February 2023) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Sturgeon, Nicola}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 6nt1b71ampd6dye1ft0ew6linkzf7jh Grace Emily Akinyi Ogot 0 4622 16757 16756 2023-11-03T15:03:06Z Chrysella 54 wikitext text/x-wiki {{databox}} Grace Emily Akinyi Ogot (15 Mee 1930 – 18 Maachị 2015) bụ onye odee Kenya, nọọsụ, onye nta akụkọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya obodo na-mba ụwa. ==Okwu ọkwụrụ== * "Mgbe ụjọ na-atụ gị, anọla otu ebe, na-eme ihe, ime ihe ga-enye hachi gị obi ike." ** Dị ka [https://www.goodreads.com/author/quotes/816965.Grace_Ogot#:~:text=%E2%80%9CWhen%20you%20are%20frightened%2C%20don%27t%20sit% 20still%2C%20debe,nye%20i%20back%20gị%20obi ike }} * ''Mgbe ọ bụla ị chọrọ ịhụ m, na-ele anya mgbe niile na ọdịda anyanwụ; Aga m anọ ebe ahụ.'' ** [https://www.goodreads.com/author/quotes/816965.Grace_Ogot#:~:text=%E2%80%9CWhen%20you%20are%20frightened%2C%20don%27t%20sit%20still%2C %20gidere,nye%20i%20back%20your%20obi ike * "Ọnwụ na-akụ aka n'ọnụ ụzọ gị, tupu ị gwa ya ka ọ bata, ọ nọ n'ụlọ gị." ** [https://www.goodreads.com/author/quotes/816965.Grace_Ogot#:~:text=%E2%80%9CWhen%20you%20are%20frightened%2C%20don%27t%20sit%20still%2C %20gidere,nye%20i%20back%20your%20obi ike ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Ogot, Grace}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 71c3lbyhlusdzq8zxglokxig8kfsb7u Precious Lunga 0 4623 16758 2023-11-03T15:42:13Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Precious Lunga|Precious Lunga]]''' (amụrụ 4 Ọktoba 1974) bụ Zimbabwean ọrịa na-efe efe, entrepreneur, na CEO -onye guzobere nke Baobab Circle. Dị ka onye isi ahụike na Econet Wireless na 2015, Lunga malitere ọrụ dial-a-doctor 24/7 na mmekorita ya na Ministry of Health na Zimbabwe iji rute ndị ọrịa 750,000 na-akwụ ụgwọ n'ime otu afọ mmalite. ==Okwu okwuru== *Abụ m onye ọkà mmụta sayensị, ị nwere ike ịhụ ka...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Precious Lunga|Precious Lunga]]''' (amụrụ 4 Ọktoba 1974) bụ Zimbabwean ọrịa na-efe efe, entrepreneur, na CEO -onye guzobere nke Baobab Circle. Dị ka onye isi ahụike na Econet Wireless na 2015, Lunga malitere ọrụ dial-a-doctor 24/7 na mmekorita ya na Ministry of Health na Zimbabwe iji rute ndị ọrịa 750,000 na-akwụ ụgwọ n'ime otu afọ mmalite. ==Okwu okwuru== *Abụ m onye ọkà mmụta sayensị, ị nwere ike ịhụ ka ha na-egbu maramara. **[https://www.newstatesman.com/long-reads/2011/06/interview-hiv-scientist-women ''The NS Interview: Precious Lunga, epidemiologist'], (January 17,2012) *A bụ m otu n'ime ndị ahụ na-etinye 100% n'ime ihe ọ bụla m na-eme, ya mere mmegide akụkụ agaghị arụ ọrụ maka m. Ọ ghaghị ịbụ ihe niile! **[https://www.howwemadeitinafrica.com/the-journey-so-far-precious-lunga-ceo-baobab-circle/62697/"Okwu dị oke ọnụ ahịa gbasara ndụmọdụ ọchụnta ego dịka onye isi oche"], (January 3 , 2019) * Ihe COVID-19 kuziri anyị bụ na nkwụghachi usoro ahụike bụ ọrụ onye ọ bụla. **[https://covid19africawatch.org/interview-with-dr-precious-lunga-digitalizing-health-services-to-bridge-africas-access-divide/ Ajụjụ ọnụ ''Dr. Precious Lunga: Digitalizing Services Health to Bridge Africa's Access Divide ''], (July 20, 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lunga, Precious}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] tv7jd5o706mvqhg7omz0nmn8ei8oir1 Rita Mae Brown 0 4624 16763 16762 2023-11-03T16:34:50Z Chrysella 54 wikitext text/x-wiki {{databox}} Rita Mae Brown (amuru Nọvemba 28, 1944) bụ onye odee America nke ama ama maka akwụkwọ akụkọ mbụ ya bu Rubyfruit Jungle; ọ bụkwa onye odee ihe omimi na onye a hoputara maka ihe nrite Emmy na ide ihe ngosi onyinyo. ==Okwu ọkwụrụ== Otu n'ime mkpịsị ugodi nke obi ụtọ bụ i nwe ncheta ọjọọ. [https://www.goodreads.com/author/quotes/23511.Rita_Mae_Brown] *Ndụ dị mkpụmkpụ nke ukwuu I ji nọrọ n'ahụhụ. * Oge ngwụcha bụ mkpali na-adịghị mma. N'agbanyeghị nke ahụ, ọ ka mma karịa enweghị mkpali obula.[https://www.goodreads.com/author/quotes/23511.Rita_Mae_Brown] *Ị gaghị enwe ike ịkparị n'ezie ruo mgbe ị ghọtara àgwà ọma. * Ọ dịghị anụmanụ dị n’elu ụwa nke pụrụ ịtụtụrụ ịtụ ụtụ isi. Mụ na gị na-arụ ọrụ ihe dị ka ọnwa isii kwa afọ iji kwụọ ụtụ isi obodo, steeti na gọọmentị etiti. Ọ bụrụ na ọ dịghị ihe ọzọ, nke a kwesịrị ime ka ị kwenye na ụmụ anụmanụ maara ihe karịa ndị mmadụ. * Ịgba alụkwaghịm bụ otu ọdachi mmadụ na-ebelata ihe niile ka ọ bụrụ ego. * Ihe niile ị nwere ike ime na ndụ bụ ịbụ onye ị bụ. Ụfọdụ ndị ga-ahụ gị n'anya. Ọtụtụ ga-ahụ gị n'anya maka ihe ị nwere ike imere ha, ụfọdụ agaghị amasị gị ma ọlị. [https://www.goodreads.com/author/quotes/23511.Rita_Mae_Brown] * M mechara chọpụta na naanị ihe mere m ga-eji dị ndụ bụ ịnụ ụtọ ya.[https://www.goodreads.com/author/quotes/23511.Rita_Mae_Brown] * A sị na ụwa bụ ebe ezi uche dị na ya, ndị ikom ga-agbakwasị ihe e ji anọkwasị n’oche. ** ''Ọnwụ mberede'' (1983) <!-- akwụkwọ nrụtụ aka dị mkpa --> ** Ọdịiche: "Ọ bụrụ na ụwa mere Sense, ndị ikom ga-agba ịnyịnya sidesaddle" bụ aha nke otu nwoke na-atọ ọchị nke Ed Navis na 1993, rụrụ na Wings Theatre, New York. ** ''Echere m na ụgwọ ọrụ maka nkwekọ bụ na onye ọ bụla hụrụ gị n'anya ma e wezụga onwe gị. [https://medium.com/@Afia_Nyantakyi/top-quotes-for-black-women-like-me-today-7dee1da357f4] * Nkịtị bụ nkezi nke ekwenyeghi. ** ''[[w: Venus Envy | Anyaụfụ Venus]]'' (1993) * Echere m na ibi na obodo na-enye gị okwukwe. Naanị ihe ị ga - eme bụ bilie legide ugwu anya wee lelee anụmanụ ndị ọzọ ka ị mata na ọ bụ mmadụ kpatara nsogbu gị ma ọ bụ na-akawanye njọ. Ma ndụ mmadụ abụchaghị ndụ. Enwere ọtụtụ ihe ọzọ n'ebe ahụ. ** [https://web.archive.org/web/20080727021104/http://home.houston.rr.com/blase/Root%20Folder/ritamae.html Ajụjụ ọnụ na magazin ''OutSmart''] (January 1998) * Ezi uche na-abịa site n’ahụmahụ, ahụmahụ na-esitekwa n’echiche ọjọọ. ** ''Alma Mater'' (2001), p. 108. — ma ọ bụghị nke ya na mbụ, lee [[Rita_Mae_Brown#Misattributed|Misattributed]] n'okpuru. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Brown, Rịta}} [[Category: ụmụ nwanyị]] nd4xnowznlbxm16r2nbmhr539ltz5tp Yvonne Makolo 0 4625 16760 2023-11-03T15:58:25Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Yvonne Makolo|Yvonne Manzi Makolo]]''' bụ onye Rwandan [[w:Information technology|IT ọkachamara]] na-eje ozi dị ka [[w: onye isi nchịkwa | onye isi nchịkwa]] na [[ w:chief executive officer|onyeisi ndị isi]] ​​nke [[w:Rwandair|Rwandair]], ụgbọ elu mba Rwanda. ==Okwu okwuru== * Yvonne Manzi Makolo, Onye isi oche RwandAir, kwuru na ụlọ ọrụ ụgbọ njem ikuku ga-aga n'ihu na-emeziwanye ụdị dị iche iche. ** [https://www.airl...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Yvonne Makolo|Yvonne Manzi Makolo]]''' bụ onye Rwandan [[w:Information technology|IT ọkachamara]] na-eje ozi dị ka [[w: onye isi nchịkwa | onye isi nchịkwa]] na [[ w:chief executive officer|onyeisi ndị isi]] ​​nke [[w:Rwandair|Rwandair]], ụgbọ elu mba Rwanda. ==Okwu okwuru== * Yvonne Manzi Makolo, Onye isi oche RwandAir, kwuru na ụlọ ọrụ ụgbọ njem ikuku ga-aga n'ihu na-emeziwanye ụdị dị iche iche. ** [https://www.airlines.iata.org/ceo-interviews/senior-management-needs-more-women Interview nke Graham Newton.Makolo kwuru] ''airlines.iata.org'' (Nọvemba 9 2021) * [Yvonne Makolo Cargo dị mkpa na-abawanye ụba maka ụlọ ọrụ ụgbọ elu, yana obodo enweghị oke, anyị ghọtara mkpa ọ dị na **[https://www.cma.rw/index.php?id=99] ''cma'' * [Naanị nkwarụ ná ndụ bụ àgwà ọjọọ. Ụmụ nwanyị Ike Africa Post ** [https://www.linkedin.com/posts/women-power-africa_womenpowerafrica-zozacommunications-activity-6840894927698726913-fkBH/?originalSubdomain=rw] ''Women Power Africa's Post'' (May 5, 2003) * Onye na-ebu ibu ọhụrụ ga-arụ ọrụ dị mkpa na ọrụ Rwandair. "Nbufe nke ụgbọ elu ibu anyị raara onwe ya nye bụ nnukwu ihe dị ịrịba ama na atụmatụ mgbasawanye nke Rwanda Air," **[https://www.aerotime.aero/articles/32762-rwandair-boeing-737-freighter-cargo-dedicated-aircraft-kigali Makolo kwuru] ''AEROIME'' (2 DECEMBER 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] {{DEFAULTSORT:Makolo, Yvonne}} gpjf7x7wae79xrv7sgs47wq3iosyhhb Sarah Michelle Gellar 0 4626 16767 16766 2023-11-04T17:37:21Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sarah Michelle Gellar|Sarah Michelle Gellar]] (amuru Eprel 14, 1977) bu onye omekorita America, amara amara maka oru ya na usoro onyonyo Buffy the Vampire Slayer yana umu m nile. ==Okwu okwuru== * '''Nanị n'ihi na ị na-enye sperm adịghị eme gị nna. Enweghị m nna. Agaghị m enye ya otuto ma ọ bụ kweta na ọ bụ nna m. ** TVGuide.com, February 19, 2000[http://web.archive.org/20011114053556/www.eonline.com/News/Items/0,1,8955,00.html] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Gellar, Sarah Michelle}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a5l88fkdldfycdem3nf31nkpn6ict5d Lorraine Gary 0 4627 16771 16770 2023-11-04T17:45:18Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lorraine Gary|Lorraine Gary]] (August 16, 1937 -) bụ onye omere America lara ezumike nka. ==Okwu okwuru== * Enweghị m ike ime ka à ga-asị na m gbalịsiri ike imeri nsogbu. Achọrọ m ego ahụ ọ bụghị maka nri dị ka ndị ọzọ, mana iji gosi na m bara uru. ''[[Jaws (film)|Jaws]]'' tọhapụrụ m ịchọpụta na ihe nkiri na-aga nke ọma emeghị ihe dị iche ná ndụ m. ** [http://people.com/archive/lorraine-gary-got-a-big-bite-of-jaws-2-but-not-she-insists-because-shes-the-bosss-wife-vol-10-no-6/ Lorraine Gary Got a Big Bite of Jaws 2—but Not, She Insists, Because She's the Boss's Wife] (August 7, 1978) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gary, Lorraine}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d3rqajm01cilnwzbh7wzes4q0xz524v Teri Garr 0 4628 16774 16773 2023-11-04T17:51:29Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Terry Ann "Teri" Garr|Terry Ann "Teri" Garr]] (amuru Disemba 11, 1944) bu onye omere na onye ochichi America. ==Okwu okwuru== * Achọghị m ịsị na m na-enwere anụ ahụ nwanyị ọ bụla anyaụfụ. Ọ bụ akụkọ ifo ọjọọ ịdịgide. Ụmụ nwanyị na-enwe nsogbu ịhụ onwe ha n'anya. ** Quoted in Bill Adler [http://books.google.co.uk/books?id=KOVGUVYj2XUC&pg=PA37&lpg=PA37&dq=%22I+don't+want+to+say+I'm+envious+of+any+other+woman's+body.%22&source=bl&ots=QGbxO9aW4k&sig=WBhGgo5wavMXkC5ElTw-2zwe1SM&hl=en&sa=X&ei=Tf36TuPDEs-j8gO5tq3WAQ&ved=0CB4Q6AEwAA#v=onepage&q=%22I%20don't%20want%20to%20say%20I'm%20envious%20of%20any%20other%20woman's%20body.%22&f=false ''Funny Ladies: The Best Humor from America's Funniest Women''] (Kansas City: Andrews McMeel Publishing, 2001), p. 37. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Garr, Terri}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4ns7t7hu6ad36wtpqogf8cdwrzg9f68 Judy Garland 0 4629 16794 16793 2023-11-05T07:22:25Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Judy Garland|Judy Garland]] (amụrụ Frances Ethel Gumm; 10 June 1922 - 22 June 1969) bụ onye omere ihe nkiri America, onye na-agụ egwú na onye na-agba egwu. Ọ bụ otu n'ime kpakpando iri kacha mma nke AFI nke Cinema America. ==Okwu okwuru== [[File:Till the clouds roll by-judy garland.jpg|thumb|right|I've never looked through a keyhole without finding someone was looking back.]] [[File:Judy Garland Over the Rainbow 2.jpg|thumb|right|As for my feelings toward "[[w:Over the Rainbow|Over the Rainbow]]", it's become part of my life. It is so symbolic of all dreams and wishes…]] * ''Mgbe ị matara ọtụtụ mmadụ, ị na-eme nchọpụta dị ukwuu. Ị na-achọpụta na ọ dịghị otu ọ bụla nwere ikike na anya, ụbụrụ, ịdị mma ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ. Ọ na-ewe ndị mmadụ niile - ndị ojii na ndị ọcha, ndị Katọlik, ndị Juu na ndị Protestant, ndị kwabatara na nso nso a na ụmụ Mayflower - mejupụta America..'' ** Na-ekwu maka America, Akwụkwọ akụkọ Scholastic (1946) * ''A mụrụ m mgbe m dị afọ iri na abụọ na nza Metro-Goldwyn-Mayer.'' ** Dịka ekwuru na ''Onye na-ekiri'' (18 February 1951) * '''Ọ dịtụghị mgbe ị nọ naanị gị'' dị ka mgbe ị na-arịa ọrịa na ogbo.''' Mmetụta ọjọọ kachasị njọ n'ụwa bụ na mberede ka ọ na-adị ka ịwụpụ n'ihu puku mmadụ anọ. Akwụkwọ akụkọ ''LIFE'' (2 June 1961) * '''Ahụtụbeghị m n'ime oghere igodo na-ahụtaghị onye na-ele anya azụ''' ** Ajụjụ ọnụ, NBC TV (16 Maachị 1961) * A bụ m naanị onye Irish biddy. ** Press Confrence, Sydney Australia (18 Mee 1964) * Gaa gwa nwa ada eze ọjọọ ahụ jọgburu onwe ya na anyị amatala onwe anyị ogologo oge zuru oke wee zuo oke n'ime ụlọ ụmụ nwanyị ka ọ hapụ usoro eze ho-hum wee gbapụta ebe a jụọ m onwe ya. … Gwa ya na m ga-abụ ma ọ buru ụzọ christens ụgbọ mmiri. ** Nzaghachi iwe Garland na ndetu si n'aka Princess Margaret "na-enye ya iwu ka ọ bụrụ abụ na nnọkọ oriri na ọṅụṅụ na 1965, dịka ekwuru na" Princess Margaret: A Biography "(1977) nke Theo Aronson dere. *Ọ nwa nwa nwa srr n’ebe ibe ya sr, na hanya n’anya, nweekwa mmta nke nta, ma eleghanya any ga-achkwa ibe any.’’ ** Dịka ekwuru na '' Little Girl Lost '' (1974) nke Al DiOrio dere, p. 9 * Banyere mmetụta m nwere n'ebe "[[w:Over the Rainbow|Over the Rainbow]]", abụrụla akụkụ nke ndụ m. Ọ bụ ihe atụ nke nrọ na ọchịchọ niile na m ji n'aka na ọ bụ ya mere ndị mmadụ ji agba anya mmiri mgbe ụfọdụ mgbe ha nụrụ ya. ** Akwụkwọ ozi nye [[w: Harold Arlen | Harold Arlen]], dị ka e hotara na ''Over the Rainbow: The Wizard of Oz as a Secular Myth of America'' (1991) nke Paul Nathanson, p. 340 * '''Na-abụ ụdị nke onwe gị mgbe niile, kama ịbụ ụdị ọnụọgụ abụọ nke onye ọzọ.''' ** Dị ka e hotara na '' Business Etiquette for the nineties : Tiketi gị maka ịga nke ọma ọrụ '' (1992) nke Lou Kennedy dere, p. 8 * Achọrọ m ikwere, agbalịkwara m nke kasị njọ ikwere, na egwurugwu m gbalịrị imeri, ma enweghị m ike! … Gịnị mezie? Ọtụtụ mmadụ enweghị ike! ** Dịka ekwuru na ''Judy'' (1974) nke Gerold Frank dere, p. 566 == Okwu gbasara Garland == * '''A sịkwa na ị ga-ekwu banyere ọṅụ o nwere ná ndụ, nke ahụ bụ ihe o nyere m.''' Ọ bụrụ na ọ bụ ya bụ onye dị mwute ha na-ekwu na ọ bụ ya, m ga-abụ ihe dara ada, ọ́ bụghị ya? ''Ọ bụ ịhụnanya o nwere maka ndụ mere ka ọ gafee ihe niile. N'etiti okporo ụzọ abụghị maka ya - ọ na-agwụ ya ike. Ọ chọkwara inwe obi ụtọ.''' Ọ bụrụ na obi dị ya ụtọ, ọ bụghị naanị obi ụtọ, ọ na-enwe obi ụtọ. Ma mgbe ọ na-ewute ya, ọ na-enwe mwute karịa onye ọ bụla. O biri ndụ asatọ na otu, ma echere m na ọ ga-adị ndụ karịa anyị niile. Ọ bụ nnukwu kpakpando, na nnukwu talent, na oge ndụ m niile, m ga-enwe obi ụtọ ịbụ ada Judy Garland. Ọ bụghị igbu onwe ya, ọ bụghị ọgwụ ụra, ọ bụghị cirrhosis. Echere m na ike gwụrụ ya, dị ka ifuru na-agbapụta ma na-enye ụwa ọṅụ na ịma mma wee pụọ. ** [[Liza Minnelli]], dị ka e hotara na ''Little Girl Lost'' (1974) nke Al DiOrio dere. * Liza Minelli kwuru na ya enweghị ike ịbụ abụ nke ọma "abụ pụrụ iche" nke nne ya nwụrụ anwụ Judy Garland, yabụ na ọ naghị abụ ha ma ọlị. Onye na-eme ihe nkiri na-emeri ihe nrite kwuru na ọ ga-enye "" kama iwepụta ụdị nke mbụ nke onwe m karịa ụdị nke abụọ nke Mama." ** Dị ka akọwara na nke e hotara na ya [https://news.google.com/newspapers?id=S8cxAAAAIBAJ&sjid=PIYDAAAAIBAJ&pg=6062%2C6382171 "News Spotlight,"] ''The Kingsport Daily News'' (December 11, 1974), p. 9 * Enweghị m ike ịbụ abụ pụrụ iche mama m. Enweghị m ike ime ha nke ọma. ''Ọ ga-akara m mma iwepụta ụdị nke mbụ nke onwe m karịa ụdị nke abụọ nke Mama.'' * Anaghị m abụ ha n’ihi na apụghị m ịbụ abụ ha nke ọma otú o si agụ ya. ''Ọ ga-akara m mma ịbụ ụdị nke mbụ nke onwe m karịa ụdị ọnụọgụ abụọ nke onye ọ bụla.'' ** Liza Minelli, interviewed by [[w:Gene Shalit|Gene Shalit]] in the September 1977 issue of ''[[w:The Ladies Home Journal|The Ladies Home Journal]]'', as quoted in [https://news.google.com/newspapers?id=yXMjAAAAIBAJ&sjid=a2cEAAAAIBAJ&pg=5851%2C3647577 "Women in the News,"] in ''The Sarasota Herald-Tribune'' (August 24, 1977), p. 6-D* M na-eme omenala. '' 'Ma ọ ga-akara m mma ịbụ ụdị nke mbụ nke onwe m karịa ụdị nke abụọ nke onye ọzọ. nara ihe ha nyere m ma tufuo isi m. ** Liza Minelli, dị ka ekwuru na[https://news.google.com/newspapers?id=5_4xAAAAIBAJ&sjid=zYYDAAAAIBAJ&pg=5008%2C323912 "The Return of Liza"] by Wilmer Ames, in ''The Bend Bulletin Family Weekly'' (November 1, 1981), p. 8 * Ọ tụrụ m nnọọ ụjọ ime ihe mama m mere n’ihi na ọ dịghị ihe m mere ihe ọ bụla o mere. M kwere ya nkwa na agaghị m abụ abụ ya, emezukwara m nkwa m kwere. "'''Ị na-abụ ha mma karịa onye ọ bụla. Achọghị m ịbụ ihe atụ nke abụọ nke gị. Achọrọ m ịbụ ihe atụ nke mbụ nke onwe m.''" ** Liza Minelli, dị ka ekwuru na [https://news.google.com/newspapers?id=rmRGAAAAIBAJ&sjid=6ugMAAAAIBAJ&pg=3577%2C2269544 "Liza Minelli 'Never Felt Better' Despite Tabloids' Whispers"] by Douglas J. Rowe, in ''TV Plus: The Schenectady Sunday Gazette Supplement'' (June 9, 1996), p. 4 * Nne m gwara m otu oge '''mgbe ị bụrụ ụdị nke abụọ nke onye ọzọ mgbe ị nwere ike ịbụ ụdị nke mbụ nke onwe gị.''' ** "[G] ji ọsọ jikwaa ihe ndị na-ege ntị chọrọ maka 'Somewhere Over the Rainbow'" dị ka ekwuru na[https://news.google.com/newspapers?id=LQY1AAAAIBAJ&sjid=QE8KAAAAIBAJ&pg=3215%2C676019 "Coy Minnelli wows spirited audience; UM announces MCA construction"] by Alicia Amstead, in ''The Bangor Daily News'' (September 18, 2006), p. A10* N'ezie, ebughị m n'obi ịghọ ọkachamara na-agụ egwú, ma nke ahụ apụtaghị na enweghị m nrọ nke ịbụ Judy Garland n'ụdị egwu egwu dị egwu ebe egwu a si n'ebe ọ bụla pụta; ihe ndị dị otú ahụ. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Commons|Judy Garland}} *{{imdb name | id=0000023 | name=Judy Garland}} * [http://www.thejudygarlandpage.com The Judy Garland Page] * [http://www.jgdb.com The Judy Garland Database] * [http://www.classicactresses.com/judy.html Judy Garland at Classic Actresses] *[http://www.judygarlandclub.org The Judy Garland Club: established 1963; official international Club supported by Judy during her lifetime] *[http://www.thejudyroom.com The Judy Room] *[http://www.triviatribute.com/judygarland.html TV and Movie Trivia Tribute: Judy Garland] {{DEFAULTSORT:Garland, Judy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pq7dn1au5z3hg00xggysn0lj2qaf6gb Sara Foster 0 4630 16802 16801 2023-11-05T08:04:18Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Sara Foster|Sara Foster]] (5 February 1981) bụ onye omere America. A maara ya maka ọrụ ya dị ka Jen Clark na 90210. Ọ bụ ụdị ejiji tupu ọ kwaga ụlọ ọrụ ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Echere m na onye ọ bụla ga-enwe mmasị igwu nwa agbọghọ ọjọọ, 'n'ihi na ọtụtụ n'ime anyị, ọ na-agbatị. **[https://www.latimes.com/archives/blogs/show-tracker/story/2009-05-06/90210-sara-foster-on-playing-beverly-hills-best-new-bad-girl-jen-clark “‘90210’:Sara Foster on playing Beverly Hills’ best new bad girl, Jen Clark”], Stephanie Lysaght, ''Los Angeles Times'', (May 6, 2009) * A zụliteghị anyị n'ezie n'ihu ọha n'ihi na nna anyị bụ onye nọ n'azụ ihe nkiri. Ma m ga-ekwu na a zụlitere ya na ihe ùgwù, echere m na e nwere ọtụtụ ikpe na-abịa na ya na anyị agaghị adị mpako na-eme ka a ga-asị na anyị enwebeghị ụkwụ n'elu onye na-enweghị ihe onwunwe na enweghị enyemaka na ya. ụwa na ọ dịghị onye ga-emeghere ha ụzọ na enweghị ohere. **[https://www.foxnews.com/entertainment/erin-sara-foster-forging-own-paths-seperate-from-father-david-foster “Erin, Sara Foster forged own paths despite growing up ‘privileged’:‘You're responsible for your own destiny’”] Mariah Hass, ''Fox News'' (May 10, 2019) * Nke a na-ekwu, ị nwere ike nweta ihe niile na-emeghe ọnụ ụzọ na ụwa, ma ọ bụrụ na ị maara na ị maghị ihe ị ga-eme ha, ha abaghị uru. Anyị makwaara ọtụtụ ụmụaka ndị tolitere na ihe ùgwù, ndị tolitere ọgaranya - ụzọ ihe ùgwù karịa [anyị] - na ha anaghị eme ihe ọ bụla na ndụ ha. *Amaara m ọtụtụ ụmụ nwanyị mara mma na-adịghị mma, ha anaghị ahụkwa m mma n'anya. Echere m na ihe mbụ maka ịma mma bụ ịmụmụ ọnụ ọchị. Ahụrụ m nwanyị na-amụmụ ọnụ ọchị mara mma n'anya. [https://twitter.com/saramfoster/status/1448509557311868930 ''Tweet' --Life Quotes], (Oct. 12, 2021) *Enweghị m okwu. SF [San Francisco] bụ oghere s zuru oke. Abụ m onye Democrat edebanyere aha ma nwee ntụkwasị obi na-ekwu na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emesapụ aka na-emebi obodo. **[https://www.foxnews.com/entertainment/erin-sara-foster-forging-own-paths-seperate-from-father-david-foster “Sara Foster slams ‘s–thole’ San Francisco’s ‘liberal’ leadership after Bob Lee’s death” Patrick Reilly], ''New York Post'' (April 7, 2023) ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * {{IMDb name|1246371|name=Sara Foster}} {{DEFAULTSORT:Foster, Sara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] obebnw2nvdy9l17exn4wv77xw3dwepy Jodie Foster 0 4631 16811 16810 2023-11-05T08:13:11Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jodie Foster|Jodie Foster]] (amụrụ 19 Nọvemba 1962) bụ onye na-eme ihe nkiri America na-emeri oge abụọ Academy Award, onye isi na onye nrụpụta. ==Okwu okwuru== * Nke a bụ nnukwu ọrụ, ndụ m dịkwa mfe. Enwere ihe ole na ole - enwere ịhụnanya, na ọrụ, na ezinụlọ. Ọ ga-amasị m ikele ezinụlọ m niile, ebo niile m si na, nke kachasị, nne m Brandy onye kụziiri m na ihe osise mkpịsị aka m niile bụ nke [[Picasso]] na enweghị m iwu. atụ egwu. Na, nke ka ukwuu, obi ọjọọ ahụ nwere ike ịbụ mmadụ, ma ọ nwere ike bụrụ omenala, mana ọ naghị anabata ya. ** Okwu nnabata Oscar, 1989 Academy Awards, onye na-eme ihe nkiri kacha mma n'ọrụ na-eduga, ''Ndị ebubo''. * Ọ ga-amasị m ịrara ihe nrite a nye ndị inyom niile bu ụzọ m na-enwetụbeghị ohere m nwere, ndị lanarịrịnụ, ndị ọsụ ụzọ na ndị [[Outcast (onye)|ndị achupụrụ]]. Ọbara m, omenala m. Ọ ga-amasị m ikele ndị niile nọ na ụlọ ọrụ a bụ ndị kwanyere nhọrọ m ùgwù na-atụghị egwu ike na ugwu nke nyere m ikike. ** Okwu nnabata Oscar, 1992 Academy Awards, onye na-eme ihe nkiri kachasị mma n'ọrụ na-eduga, '' Silence of the Lambs ''. * Nkịtị abụghị ihe a na-achọsi ike, ọ bụ ihe a ga-ewepụ. ** Dị ka e hotara na ''Diamonds, Pearls & Stones: Jewel of Wisdom for Young Women from Extraordinary Women of the World'' (2004) nke Jennifer Read Hawthorne na Barbara Warren Holden deziri, p. 6 * Apụghị m ikwere na Chineke mgbe a na-enweghị ihe ndị sayensị na-egosi na e nwere onye kasị elu na onye okike. ** Dịka ekwuru na ''Calgary Sun'' (10 Julaị 2007). ==Enwetaghị ya== * Ịwakpo ndị ọgaranya abụghị anyaụfụ. Ọ bụ nchekwa onwe. Ịkwakọba akụ̀ na ụba bụ ihe na-akpata ịda ogbenye. Ọgaranya abụghị naanị enweghị mmasị na ịda ogbenye; ha na-emepụta ya ma na-echekwa ya. ** Incorrectly attributed to Foster, according to [https://www.snopes.com/attacking-the-rich/ snopes.com] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons}} *{{imdb name|0000149|name=Jodie Foster}} {{DEFAULTSORT:Foster, Jodie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dloyslwublmstpewkvtfjjupx6tio12 Miss Foozie 0 4632 18197 16819 2024-02-19T15:01:47Z Matin Pulli 672 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Miss Foozie on 2010-06-28 by David G. Carrillo.jpg|thumb|right|Miss Foozie waves during a pride parade (2010).]] [[W:ig:Lucy Foozie|Lucy Foozie]] (amuru Eprel 6, 1960), mara amara dika Miss Foozie, bu agwa si Chicago. Taa, Miss Foozie abụghị "Queen Drag". Ọ bụ “mmadụ.” Time Out Chicago na-akpọ ya "onye ọbịa na onye na-eme ihe nkiri", na Chicago Free Press enyela ya Pressie maka "onye nṅomi nwanyị kacha mma". ==Okwu okwuru== * Ndewo, painiapulu! **{{Cite video | people = Jason Bolicki (Director & Writer), Miss Foozie (#3) | date = 2004 | title = Twenty Gay Stereotypes Confirmed | url = http://www.imdb.com/video/wab/vi3551855385/ | format = [[Adobe Flash|Flash]] | medium = Videotape | publisher = Nothing In Moderation Productions | location = [[United States]] | accessdate = 2006-05-10 | time = 1:28 | quote = Hello, Pineapples! Hehehe, #3: Gay men throw like girls. | ref = TGSC }}<br/>{{Cite web |url= http://www.imdb.com/video/wab/vi3551855385/ |title=IMDb Video: Twenty Gay Stereotypes Confirmed |work=[[:w:Internet Movie Database|Internet Movie Database]] |accessdate=2006-05-10 }} **{{Cite journal | author = Lindsay Charvat | editor = Jonathan Lewis | date = [[2009-10-29]] | title = Everyone’s Got a Story | journal = [[:w:Gay Chicago Magazine|Gay Chicago Magazine]] | volume = 33 | issue = 44 | publisher = Gernhardt Publications | location = 3115 N Broadway St, [[Chicago]], [[Illinois]] 60657-4522, [[United States]] | oclc = 28863823 | url = http://www.gaychicagomagazine.com/archives/2009/GC0944.pdf | format = [[:w:Portable Document Format|PDF]] | ref = gaychicagomagazine }}<br/>{{Cite web |url= http://www.gaychicagomagazine.com/archives/archives2009.shtml |title=Archives |work=[[:w:Gay Chicago Magazine|Gay Chicago Magazine]] |date=[[2009-10-22]] |accessdate=2009-10-29 }} **{{Cite web |author=[[Miss Foozie]] |url= http://www.missfoozie.com/press-miscellaneous.htm |title=MISS FOOZIE - Press & Media |work=[http://www.missfoozie.com MISS FOOZIE ] |year=[[2010]] |month=[[January]] |accessdate=2010-03-30 }} **{{Cite web | url = http://www.facebook.com/missfoozie?v=info | title = Facebook &#124; Lucy Foozie | accessdate = 2007-04 | work = [[w:Facebook|Facebook]] }} * Ndewo, Hotdog **{{Cite web | url = http://www.flickr.com/photos/theeerin/4084067286/#comment72157622700648673 | title = Oh dear … on Flickr - Photo Sharing! | accessdate = 2009-11-07 | author = [http://www.flickr.com/people/theeerin/ Erin! (Rhymes with nervous)] | date = 2009-11-05 | quote = Yes Miss Foozie! When I went up to get my bingo card, she called me "honey hotdog" and I felt special. }} **{{Cite web | url = http://www.facebook.com/missfoozie?v=info | title = Facebook &#124; Lucy Foozie | accessdate = 2007-04 | work = [[w:Facebook|Facebook]] }} *''(N'ememme ncheta ọmụmụ Foozie na Fraịde, Eprel 6, 1997)'''Erutere m ememe ahụ n'isi ụtụtụ, n'oge na-adịghịkwa anya, ụfọdụ ndị enyi m dọbara m n'ime azụ wee sị “Mee ihe!” ma enwere wig a na uwe dina n'ebe ahu. Agwara m ha “Ọfọn, anaghị m eme ụdị ihe ahụ. Anaghị m eji ejiji dị ka nwanyị…” Ka ha na-achọ ịkọrọ m ya enyi ọzọ gbabara ma tie “Mee ihe na m pụtara ngwa ngwa! E nwere ihe karịrị narị mmadụ anọ nọ ebe ahụ! Ọ ga-aka mma ka ị mee ngwa ngwa Foozie!" O juru m anya, narị mmadụ anọ!? Ya mere, echere m ihe kpatara na ọ zaghị, “Nke ahụ bụ Miss Foozie nye gị!” ma otu a ka o siri malite. **{{Cite book |author=[http://www.terryoldes.com/ Terry Oldes] |title=A Barrel Full of Monkeys&nbsp;– OR&nbsp;– More Baggage Than Ann Miller Brought On the Love Boat |accessdate=[[2008-03-28]] |date=[[2007-08-14]] |origyear= |publisher=[http://www.starbookspress.com/ Starbooks Press] |location=[[:w:Sarasota, Florida|Sarasota, Florida]] |chapter=Foozie |chapterurl=http://www.missfoozie.com/terryoldes.htm |quote= }}<br />{{Cite web |author=[http://www.terryoldes.com/ Terry Oldes] |editor=Miss Foozie |url= http://www.missfoozie.com/terryoldes.htm |title="Foozie" by Terry Oldes |work=[http://www.missfoozie.com/ MISS FOOZIE ] |accessdate=2009-03-30 }} *Ahụrụ m ndị mmadụ n'anya, ọ dịghị mkpa agba ha, obodo ha, ọnọdụ mmekọahụ, ihe ọ bụla. Anyị niile bi ebe a n'otu ụwa. Ihe a mara mma/ihe ọjọọ adịghị amasị m. Onye chọrọ ịma? Naanị n'ihi na ị nweghị ọdịdị apụtaghị na ị maghị mma n'ime. **{{Cite book |author=[http://www.terryoldes.com/ Terry Oldes] |title=A Barrel Full of Monkeys&nbsp;– OR&nbsp;– More Baggage Than Ann Miller Brought On the Love Boat |accessdate=[[2008-03-28]] |date=[[2007-08-14]] |origyear= |publisher=[http://www.starbookspress.com/ Starbooks Press] |location=[[:w:Sarasota, Florida|Sarasota, Florida]] |chapter=Foozie |chapterurl=http://www.missfoozie.com/terryoldes.htm |quote= }}<br />{{Cite web |author=[http://www.terryoldes.com/ Terry Oldes] |editor=Miss Foozie |url= http://www.missfoozie.com/terryoldes.htm |title="Foozie" by Terry Oldes |work=[http://www.missfoozie.com/ MISS FOOZIE ] |accessdate=2009-03-30 }} *My first time was all about who is the top and who is the bottom. That took five minutes. **{{Cite journal | author = Miss Foozie | editor = Jason A. Heidemann | year = 2009 | month = October 15-21, | title = Virgin territory | journal = [http://chicago.timeout.com/ Time Out Chicago] | issue = 242 | series = [http://chicago.timeout.com/chicago/section/gay-lesbian Gay & Lesbian] | publisher = [[Time Out (company)|Time Out Chicago]] | location = [[Chicago]], [[Illinois]] | issn = 1552-2202 | oclc = 56360378 | url = http://chicago.timeout.com/articles/gay/79441/queer-chicagoans-first-times | accessdate = 2010-03-30 | ref = TimeOut }}<br />{{Cite web |url= http://chicago.timeout.com/articles/gay/79441/queer-chicagoans-first-times |title=Queer Chicagoans’ first times |author=Miss Foozie |editor=Jason A. Heidemann |work=[http://chicago.timeout.com// Chicago Events & Things to Do] |publisher=[[:w:Time Out (company)|Time Out]] |date=[[2009-10-15]] |accessdate=2010-03-30 }} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons}} *[http://www.MissFoozie.com/ MissFoozie.com] {{DEFAULTSORT:Foozie, Miss}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 25q271duyjophywyzykcfyvurbszxfc Milly Witkop 0 4633 16820 2023-11-05T10:33:53Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Milly Witkop|Milly Witkop(-Rocker)]]''' (March 3, 1877 – Nọvemba 23, 1955) bụ [[w: Ukrainians|Ukrainian]] mụrụ [Juu] [w :anarcho- syndicalism|anarcho-syndicalist]], [[w:feminism|nwanyị]] odee na onye na-akwado ya. Ọ bụ [[w:common-law marriage| nwunye nkịtị]] nke onye ndu anarcho-syndicalist a ma ama [[w:Rudolf Rocker| Rudolf Rocker]].Nwa nwoke di na nwunye a, [[w:Fermin Rocker|Fermin Rocker]], bụ onye na-ese ihe. == Okwu okwu == =...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Milly Witkop|Milly Witkop(-Rocker)]]''' (March 3, 1877 – Nọvemba 23, 1955) bụ [[w: Ukrainians|Ukrainian]] mụrụ [Juu] [w :anarcho- syndicalism|anarcho-syndicalist]], [[w:feminism|nwanyị]] odee na onye na-akwado ya. Ọ bụ [[w:common-law marriage| nwunye nkịtị]] nke onye ndu anarcho-syndicalist a ma ama [[w:Rudolf Rocker| Rudolf Rocker]].Nwa nwoke di na nwunye a, [[w:Fermin Rocker|Fermin Rocker]], bụ onye na-ese ihe. == Okwu okwu == ===[https://theanarchistlibrary.org/library/milly-witkop-rocker-what-does-the-synicalist-women-s-union-want "Gịnị ka Syndicalist Women's Union chọrọ?"] (1922)=== Witkop-Rocker, Milly. "Ọ bụ der syndikalistische Frauenbund." Berlin: Verl. Der Syndikalist, Fritz Kater, 1922. Jesse Cohn sụgharịrị ya. * Site n'ike nke ịdị n'otu nke akụ na ụba na omume ha, ndị ọrụ otu na-agbalị imeziwanye ọnọdụ ha n'ozuzu ha n'ime ọha mmadụ taa n'akụkụ niile, na-eji ụzọ niile nke mgba na-agba ọsọ nke oge a chọrọ. *Ebumnobi bụ isi nke unionists bụ imeri ọchịchị onye isi obodo na usoro akụ na ụba na ịhazigharị ọha mmadụ na ndabere nke libertarian socialism. - Ndị na-ahụ maka ndị na-azụ ahịa kwenyere na ala, ngwá ọrụ mmepụta na ngwaahịa nke ọrụ bụ nke dum na ndị na-emepụta onwe ha kwesịrị ijikwa ya. N'ihi nke a, nkwadebe nke onye ọrụ maka nzube a yiri ha ọrụ kachasị mkpa nke agụmakwụkwọ socialist. * N'adịghị ka otu ndị a na-akpọ ndị ọrụ socialist nke nwere echiche dị iche iche, nke na-akọwa na mmeri nke ọchịchị ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ ebumnobi, ndị otu na-ajụ ụdị niile nke Ọchịchị na ụlọ ọrụ ya dị iche iche, ebe ọ bụ na ha na-ekwusi ike na ọ dịghị mgbe ọ bụla Ọchịchị na-enweghị ike ime. bụrụ. bụrụ ihe karịrị ngwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ike nke klaasị nke ihe onwunwe iji hụ na nrigbu akụ na ụba nke ọtụtụ ndị ọrụ. * Ndị na-azụ ahịa bụ ndị na-emegide ụkpụrụ nke Ụka ọ bụla, ebe ha na-ahụ naanị ụlọ ọrụ maka nchịkwa uche na amamikpe nke ndị ọrụ, na-eji obi ha na-azụlite ihe nrigbu maka ndị were ọrụ na ndị na-eguzosi ike n'ihe maka steeti. * Ndị na-azụ ahịa na-alụ ọgụ megide ụdị ọ bụla nke militarism, nke ha na-ahụ dị ka ihe egwu dị egwu maka ọdịmma anụ ahụ na nke uche nke ndị mmadụ, nke n'ezie bụ naanị ngwa agha dị n'aka ndị isi na-achị achị iji chebe ikike nke ndị nwe ya. . klas megide ndị na-arụ ọrụ, na-eji ike nke ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke ndị mmadụ megide nnupụisi nke ndị a na-emegbu emegbu. Maka ndị ọrụ nke mba niile, ọ nweghị uru ọ ga-enweta site n'igbu ibe ha, ọ bụkwa naanị amaghị ihe ha na-eme na-eduga ha n'agha bụ n'ihi esemokwu nke mmasị n'etiti ndị isi obodo nke steeti dị iche iche. *Ndị otu bụ ndị na-emegide ụgha mba; N'azụ uwe ha na-egbuke egbuke na-ezochikarị ịchọ ọdịmma onwe onye nanị nke klaasị ndị nwere ihe. Dị ka ụkpụrụ, mara ikike nke mmepe n'efu maka mba ọ bụla na maka otu ọ bụla na mba ahụ. *Milly bụ nwanyị nwere obi ike nke na-agbachitere nkwenye ya mgbe niile. O gosipụtara nke a n'oge Agha Ụwa Mbụ nakwa n'ọtụtụ oge ndị ọzọ. Mgbe, n’oge agha ahụ, gọọmenti England nyere iwu manyere ndị Russia nile kwabatara n’England ka ha debanye aha n’òtù ndị agha Britain ma ọ bụ chee ihu na a ga-ebuga ya na Rọshịa, o sonyeere òtù ngagharị iwe ozugbo ma e jide ya ozugbo. Ọkaiwu na-azara ọnụ nke e debere ya nwere, n'ajụghị ya ajụjụ, kpere arịrịọ nke ọ gbalịsiri ike ịpụpụ ya ikpe niile n'okwu ahụ. Milly buru ụzọ mata okwu a mgbe a malitere ikpe ya ikpe. O mere mkpesa ozugbo wee kwupụta, sị: “Ekelere m onye ọka iwu m maka ezi ebumnobi ya ma ka o sina dị na-ekwupụta na m ga-ekwupụta nkwenye m n'ihu ọha, n'agbanyeghị ihe ọ bụla nwere ike ime. Ekwenyere m na olu akọ na uche mmadụ bụ naanị ebe ikpe ziri ezi. " Nkwuwa okwu a n'ezoghị ọnụ mere ka a tụọ ya mkpọrọ afọ abụọ na ọkara, ma ọbụna ndị ọkàikpe ya aghaghị ịkwanyere ịkwụwa aka ọtọ na obi ike ya ùgwù. * Ọ bụ ihe a na-apụghị izere ezere na otu ụbọchị oge awa ga-abịa mgbe otu n’ime anyị ga-aga. Ma nke a bụ ezi uche nke na-apụghị ibelata ihe mgbu nke ndị mmadụ nwụnahụrụ. Naanị m maara na, na nwanyị a magburu onwe ya, e wepụrụ m ihe na-enweghị mgbe ebighị ebi nwere ike iweghachite. Anyị niile efunahụla ya, n'ihi na, na Milly, otu n'ime ndị ikpeazụ nke ochie nche anwụwo, onye nyere afọ iri isii nke ndụ ya n'ihi na-agaghị anwụ anwụ ma ọ bụrụhaala na ndị mmadụ na-ebi n'ụwa a. * Ọ nwụrụ na Nọvemba 23, 1955 ma kpọọ ya ọkụ na 27th dịka ọchịchọ ya siri dị. N’otu oge, mgbe anyị metụrụ isiokwu ahụ aka, o kwuru, ọkara n’ịchị ọchị, sị: “Ma eleghị anya, ihe na-eme ndị nwụrụ anwụ bụ otu ihe ahụ, ma m na-ahụ na ọ mara mma ka ọkụ repịara ya, n’ihi na ọkụ bụ ihe dị ọcha. Ikpuru n'ime obi ike riri ya bụ ihe jọrọ njọ na ihe na-asọ oyi maka mmetụta m." O kwuru eziokwu. Anyị gara ndụ ọnụ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri isii na ntụ m ga-ejikọta ya na nke ya mgbe oge awa m ga-abịa. * O meghere ụzọ n’ime obi m nke m na-amabughị na nke nwere ike ọ gaghị emeghe ma ọ bụghị ya. Site n'ọnụ ụzọ mepere emepe anwụ bịara, ahụmịhe ọṅụ na udo nke ime nke ndụ ga-agbagọ n'enweghị olileanya. Ọ bụ ya mere ọ ga-eji na-anọnyere m mgbe niile, bụ́ enyi m nke ọtụtụ afọ na-amị mkpụrụ na nke obi ụtọ. O guzoro n'atụghị egwu n'ihi oké ifufe na nrụgide, ma n'otu oge ahụ bụ nne dị nro nye nwa anyị. Ọ bụ akụkụ, na n'ezie akụkụ kacha mma na ndụ m. Ọnwụ nwere ike kewapụ anyị n'anụ ahụ, ọ nweghị ike ihichapụ onyinyo ya n'obi m ma ọ bụ mee ka ncheta nke afọ ndị dị oké ọnụ ahịa anyị nọrọ. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Witkop, Milly}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a2q2xtb4nwwt2zk96jwraawwc8b66nh 20th Century Women 0 4634 16821 2023-11-05T14:45:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} 20th Century Women bụ ihe nkiri 2016 gbasara ụmụ nwanyị atọ na-enyocha ịhụnanya na nnwere onwe na Southern California n'oge njedebe 1970s. ==Okwu okwuru== * Na-eche ma ị na-enwe obi ụtọ bụ nnukwu ụzọ mkpirisi maka naanị ịda mbà n'obi. * Ndị ikom na-echekarị na ha ga-edozi ihe maka ụmụ nwanyị, mana ha anaghị eme ihe ọ bụla. Ụfọdụ ihe enweghị ike idozi. Naanị nọrọ ebe ahụ, n'ụzọ ụfọdụ nke a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} 20th Century Women bụ ihe nkiri 2016 gbasara ụmụ nwanyị atọ na-enyocha ịhụnanya na nnwere onwe na Southern California n'oge njedebe 1970s. ==Okwu okwuru== * Na-eche ma ị na-enwe obi ụtọ bụ nnukwu ụzọ mkpirisi maka naanị ịda mbà n'obi. * Ndị ikom na-echekarị na ha ga-edozi ihe maka ụmụ nwanyị, mana ha anaghị eme ihe ọ bụla. Ụfọdụ ihe enweghị ike idozi. Naanị nọrọ ebe ahụ, n'ụzọ ụfọdụ nke ahụ siri ike nye unu niile. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:20th Century Women}} [[Category:ụmụ nwanyị]] diytigg5fm94o243alsevh5bujhxswk A. Evelyn Newman 0 4635 16822 2023-11-05T14:55:22Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} A. Evelyn Newman (1881-01-08 – 1969-11-27) bụ onye prọfesọ kọleji America, onye ode akwụkwọ na onye na-akwado udo. Ọ bụ Dean of Women wee kuziere bekee na Colorado State Teachers College site na 1923 ruo 1929, ma kuziere ya na Simmons College na Florida. Ọ bụ onye nnọchiteanya America na International Congress of Women in The Hague na 1915, na-arụ ọrụ na France n'oge Agha Ụwa Mbụ, a họpụtara ya onyeisi oche nke National As...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} A. Evelyn Newman (1881-01-08 – 1969-11-27) bụ onye prọfesọ kọleji America, onye ode akwụkwọ na onye na-akwado udo. Ọ bụ Dean of Women wee kuziere bekee na Colorado State Teachers College site na 1923 ruo 1929, ma kuziere ya na Simmons College na Florida. Ọ bụ onye nnọchiteanya America na International Congress of Women in The Hague na 1915, na-arụ ọrụ na France n'oge Agha Ụwa Mbụ, a họpụtara ya onyeisi oche nke National Association of Deans of Women na 1927. Ọtụtụ n'ime ihe odide ya bụ banyere Agha Ụwa Mbụ. udo na nkwado mba ụwa ==Okwu okwuru== A na-enye ọtụtụ narị ụmụ ọhụrụ nri, na-asakwa ha, kechiekwa ha n'ụgbụgbọ nwa ọhụrụ na-ekpo ọkụ ma tụbaghachi ha n'aka ndị nne nwere obi ekele. ehihie na abalị dum ka ha na-abịa, otu iyi na-esi n'obodo ndị a chụpụrụ achụpụ, na akụkọ ifo na-adịghị mma ige ntị. ma mgbe niile na nkwanye ùgwù na amara nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihere." **[https://books.google.com/books?id=3W_NAAAAMAAJ&lpg=PA64-IA2&dq=%22A.%20Evelyn%20Newman%22&pg=PA27#v=onepage&q=%22A.%20Evelyn%20Newman%22&f=false Ihe nkiri si ndụ Canteeneer na France"]. 'France''. 2 (1919): 27. **Newman's rụrụ ọrụ na ụlọ nri YMCA dị na France n'oge Agha Ụwa Mbụ, na-ejere ma ndị gbara ọsọ ndụ na ndị agha ozi. * Tupu agha a, ọ siri ike ịhụ na e mere ndị mmadụ egwuregwu ziri ezi. Ekwenyere m na e mewo ka obi dị nro. Enwere mmetụta nke obodo ka ukwuu. Ndị mmadụ agabigala n'oké ọkụ. **[https://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/2013218776/1919-11-08/ed-1/seq-5/ "The Silent Voices"] ''Dearborn Independent'' (November 8, 1919): 5. * Site n'oké ụjọ nke ndị nwụrụ anwụ na ndị merụrụ ahụ nke m hụrụ n'ime obere akụkụ m nke ọrụ agha, uche m na-achọ mgbe nile ịgbapụ. Ahụrụ m anya mwute na-adọrọ adọrọ nke ndị ikom ahụ dara mbà n'obi na ihu na ụlọ ọgwụ agba dị na Paris. Anụkwara m ọzọ a na-akpọ òkù: 'Meerenụ ndị ìsì ụzọ!' ma hụ ka ụmụ anyị nwoke na-ahụghị ụzọ ji nwayọọ nwayọọ na-agbada n'ụgbọ mmiri ha na-aga n'ụgbọ mmiri na Brest, na ndị na-enweghị ogwe aka na ndị na-enweghị ụkwụ! na ndị ara! Lee ọtụtụ puku ndị dị otú ahụ ka agha a meworo! **[https://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/2013218776/1919-11-08/ed-1/seq-5/ "The Silent Voices"] ''Dearborn Independent'' (November 8, 1919): 5. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:ANewman,A. Evelyn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 63ak6xhdrgvntl7wpycme7w6kho75x3 C. L. Moore 0 4636 16824 16823 2023-11-05T15:08:51Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Catherine Lucille Moore (24 Jenụwarị 1911 - 4 Eprel 1987) bụ akụkọ ifo sayensị America na ode akwụkwọ fantasy, nke a na-akpọkarị CL Moore. Ọ bụ otu n'ime ndị inyom mbụ depụtara na ụdị. Mgbe ọ lụsịrị onye edemede ibe ya Henry Kuttner, ọ rụrụ ọrụ na ọtụtụ akụkọ na mmekorita ya, na-ejikarị pseudonym nkwonkwo "Lewis Padgett." N'afọ 2007, emebere mmekorita ha kacha ama ama "Mimsy Were the Borogoves" ka ọ bụrụ ihe nkiri ikpeazụ Mimzy. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị ihe m detụrụla ka e nyere ntakịrị ntụle. Ọ bụ n'ebe ahụ na typewriter wee pụta, na-agafe na [ụbụrụ]. ** N'ajụjụ ọnụ 1980 ya na Jean W. Ross, nke e bipụtara na '' Ndị ode akwụkwọ nke oge a '' Vol. 104 (1982) * Ọ nọ na-atọpụ ákwà mgbokwasị ya...<br>Ọ na-ele anya, ọ naghị eku ume, ihe ngosi nke ihe jọgburu onwe ya na-akpali n'ụbụrụ ya, na-enweghị nkọwa...Mpịakọta uhie ahụ tọpụrụ, ma-ọ mara mgbe ahụ na ọ rọghị nrọ - ọzọ. Mkpọchi na-acha uhie uhie gbadara na ntì ya...a ntutu, ọ bụ? Mkpọchi ajị?...Okpomọkụ dị ka nnukwu [[ikpuru]] ọ dara, na-adakọta ọnụ, megide ǹtì ahụ dị ire ụtọ. Ọ na-acha uhie uhie karịa ọbara, dịkwa oké njọ dị ka ikpuru na-akpụ akpụ...na dị ka ikpuru ọ rawara. ** 'Shambleau (1933); p. 19 * Ọnwụ n’anya gị, Onye ụwa. Ọ dịghị ihe dị gị n'obi ma igbu ọchụ. Ụbụrụ gị ahụ ọ̀ pụrụ ịghọta ihe ọ bụla ma ọ́ bụghị agha? Ọ nweghị ịchọ ịmata ihe n'ebe ahụ? Ọ bughi gi onwe-gi ihe mere m'ji kpọta gi ebe a? Ọnwụ na-echere gị, ee. Ma ọnwụ na-adịghị mma, ọ na-echere ihe niile, n'otu ụdị ma ọ bụ ọzọ. Gee ntị, ka m gwa gị—Enwere m ihe mere ọ ga-eji chọọ ịpụ n'ime anụ ọhịa ahụ nke na-echebe onwe gị nke na-etinye n'uche gị. Ka m lebakwuo anya nke ọma—ọ bụrụ na e nwere omimi. Ọnwụ gị ga-aba uru, ma n'ụzọ dị ụtọ. Ma ọ bụghị ya - nke ọma, anụ ọhịa ojii na-agụ agụụ. Na anụ ga-azụ ha, dị ka ihe ọṅụṅụ na-atọ ụtọ na-azụ m...Gee ntị. ** Akpịrị ịkpọ nkụ ojii (1934); p. 63 * Mma bụ ihe a na-ahụ anya dị ka ọbara, n'ụzọ. Ọ bụ ike dị iche, dị iche iche nke na-ebi n'ahụ nwoke na nwanyị. Ị ga-ahụrịrị ohere nke na-esonyere mma zuru oke na ọtụtụ ụmụ nwanyị ... ike siri ike nke na ọ na-achụpụ ndị agha ndị ọzọ niile na ndụ vampirishly na-efunahụ ọgụgụ isi na ịdị mma na akọ na uche na ihe ndị ọzọ. ** Akpịrị ịkpọ nkụ ojii (1934); p. 64 * E ji ihe atụ ndị ahụ a na-apụghị izere ezere, ndị dị omimi kụchie mgbidi nkume ndị ahụ, bụ́ ndị na-aghọzighị ihe e ji emepụta ihe ugbu a, n’agbanyeghị na otu nde afọ gara aga, ha nwere ihe miri emi pụtara. ** "Chineke Oyi Grey" (1935); p. 235 * Ugbu a, ọ weghachiri mma agha ahụ n’aka wee gbuo ikpere n’ala n’akụkụ isi ojii ahụ a na-adịghị ahụ anya. Ọ gara n'ụzọ a otu ugboro na naanị otu ugboro, ọ dịghịkwa mgbe ọ chere na ọ ga-achọta mkpa ọ bụla na ndụ siri ike nke ga-echutu ya ala ọzọ. Ụzọ ahụ bụ nke kasị dị ịtụnanya ọ matụrụla. O chere na o nweghị akwụkwọ ozi dị otú ahụ n'ụwa niile ma e wezụga ebe a. Ewubeghị ya ka ụkwụ mmadụ na-aga. Ewubeghị ya maka ụkwụ ma ọlị. Ọ bụ okporo osisi dị warara, nke a na-egbu maramara nke mkpọchi gbakọrọ gburugburu na gburugburu. O nwere ike ịbụ na agwọ batara n'ime ya wee gbadaa, gburugburu na gburugburu na-agbagharị agbagharị - ma ọ dịghị agwọ dị n'ụwa nke tozuru oke iji mejupụta okporo osisi ahụ. Ọ dịghị onye na-eme njem bụ́ mmadụ nke yikwasịworo akụkụ nke gburugburu ahụ nke ọma otú ahụ, ọ chọghịkwa ịkọ nkọ n'ihe ihe e kere eke kpochapụrụ ya, n'ime afọ ole ọ gafeworo. ** "Nsusu ọnụ Chineke ojii" (1934); p. 9-10 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moore,C.L.}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ekhdyahwf59i0qurn5b6mfxx6lpnsf4 Burqa 0 4637 16825 2023-11-05T15:18:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} A burqa (Urdu: بُرقع) (ˈbʊrqʊʕ, ˈbʊrqɑʕ (nke sụgharịkwara burkha, bourkha, burka ma ọ bụ burqu' sitere na Arabic برقع burquʻ ma ọ bụ burqaʻ), nke a makwaara dị ka chadri ma ọ bụ paranja na Central Asia) bụ uwe elu mkpuchi nke ụfọdụ ụmụ nwanyị na-eyi. Omenala islam na-ekpuchi ahụ ha mgbe ha nọ n'ihu ọha ==Okwu okwuru== * N'ihi usoro purdah, a na-ebute nkewa nke ụmụ nwanyị Muslim... Ọ nweghị ike...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} A burqa (Urdu: بُرقع) (ˈbʊrqʊʕ, ˈbʊrqɑʕ (nke sụgharịkwara burkha, bourkha, burka ma ọ bụ burqu' sitere na Arabic برقع burquʻ ma ọ bụ burqaʻ), nke a makwaara dị ka chadri ma ọ bụ paranja na Central Asia) bụ uwe elu mkpuchi nke ụfọdụ ụmụ nwanyị na-eyi. Omenala islam na-ekpuchi ahụ ha mgbe ha nọ n'ihu ọha ==Okwu okwuru== * N'ihi usoro purdah, a na-ebute nkewa nke ụmụ nwanyị Muslim... Ọ nweghị ike ịga ọbụna ụlọ alakụba ikpe ekpere, ma na-eyi burka (mkpuchi) mgbe ọ bụla ọ ga-apụ. Ụmụ nwanyị burka ndị a na-aga n'okporo ámá bụ otu n'ime ihe nkiri jọgburu onwe ya a pụrụ ịhụ na India. Nkewa dị otú ahụ enweghị ike inwe mmetụta na-akawanye njọ n'usoro iwu anụ ahụ nke ụmụ nwanyị Alakụba. **B.R. Ambedkar, Pakistan ma ọ bụ akụkụ nke India (1946) * Ndị na-eyi ọha egwu bụ ndị ara, akwa nwekwara ike ịgbanwe echiche mmadụ mgbe ụfọdụ. Mgbe anyị nọ na-achọ ndị mkpọrọ gbapụrụ n’ụlọ mkpọrọ, Melis Turganbayev (onye bụbu minista ime ime obodo) bịakwutere m ma gwa m na ha nọ na-ege ntị ná mkparịta ụka telifon nke ndị nwunye na ndị nwunye ndị omekome] na-akpa). Ndị nwunye ha na ndị nwunye ha na-eyi akpa n'isi ma chọọ ịhazi bọmbụ. Ọ bụrụ na ịmasịghị w|Kyrgyzstan ị nwere ike hapụ obodo anyị gaa ebe ọ bụla ịchọrọ. Anyị nwere ike kwụọ ụgwọ njem gị, ọbụlagodi Syria. ** Almazbek Atambayev na-ekwu okwu na ogbako ndị nta akụkọ - [http://www.bbc.com/news/blogs-trending-36846249 Onye isi ala Kyrgyzstan: 'Ụmụ nwanyị ndị yi obere sket anaghị aghọ ndị na-egbu onwe ha w|BBC (13 Ọgọst 2016) * M na-enwe nkụja visceral na burka n'ihi na nye m ọ bụ ihe nnọchianya nke mmegbu a na-emegbu ụmụ nwanyị. **Richard Dawkins, dị ka e hotara na [https://www.telegraph.co.uk/news/religion/7936221/Richard-Dawkins-causes-outcry-after-likening-the-burka-to -a-bin-liner.html Richard Dawkins na-akpata mkpu ákwá mgbe o jisịrị burka tụnyere bin liner]'' (10 August 2010), ''{{w|The Telegraph ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Burqa}} [[Category:ụmụ nwanyị]] shatbz8pso6q7t1m2jkfvzfuzwdr657 Bunmi Dipo Salami 0 4638 16826 2023-11-05T15:23:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Bunmi Dipo-Salami (amuru Ọgọstụ 17, 1967) bu onye Naijiria amuru n'okirikiri nwanyi, onye na-emepe emepe na w: social entrepreneur. Ọ bụ onye isi nchịkwa na PLEG Centre, ụlọ ọrụ na-enyere aka ịkwalite ikike nke ndị isi na Nigeria na n'ofe Africa site na usoro ntinye aka dị iche iche nke na-ewusi ndị na-eme ihe nkiri ike na ọha na eze, nkeonwe na ndị na-adịghị akwụ ụgwọ iji hụ na mgbanwe mgbanwe. Ọ bụ onye isi och...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Bunmi Dipo-Salami (amuru Ọgọstụ 17, 1967) bu onye Naijiria amuru n'okirikiri nwanyi, onye na-emepe emepe na w: social entrepreneur. Ọ bụ onye isi nchịkwa na PLEG Centre, ụlọ ọrụ na-enyere aka ịkwalite ikike nke ndị isi na Nigeria na n'ofe Africa site na usoro ntinye aka dị iche iche nke na-ewusi ndị na-eme ihe nkiri ike na ọha na eze, nkeonwe na ndị na-adịghị akwụ ụgwọ iji hụ na mgbanwe mgbanwe. Ọ bụ onye isi oche na BAOBAB for Human Rights, otu nke raara onwe ya nye ịkwalite na nchekwa ikike ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na onye nhazi obodo Nigeria maka Townhall Radio. ==Okwu okwuru== * Abụ m onye na-ahụ maka nwanyị n'ihi na enwere m mmasị na-enweghị mgbagha maka ịkwalite ọkwa ụmụ nwanyị. Ekwenyere m na ikike na ikike nke ụmụ nwanyị na ekwenyere m ọrụ nke nna ochie na mmegbu nke ụmụ nwanyị gburugburu ụwa. Ekwetaghị m kpamkpam na echiche ụmụ nwanyị dị ka ụmụ amaala ala, ndị nọ n'okpuru, na nke abụọ. Ekwenyere m na nwanyị ọ bụla ga-enwerịrị olu iji mee nhọrọ. M na-arụkọ ọrụ ọnụ na ụmụ nwanyị ndị ọzọ na ụfọdụ ndị ikom na-alụ ọgụ ndị nna ochie na ime ka ụmụ nwanyị na-ahụ anya dị ka ndị na-eme ihe dị mkpa iji meziwanye ọnọdụ na ọnọdụ ha. * Obere ọganihu na-akpali m. A na-akpali m mgbe m hụrụ ịmụmụ ọnụ ọchị n'ihu nwanyị nke mere mkpebi ịhapụ mmekọrịta ọjọọ; Enwere m mmụọ nsọ mgbe nwa agbọghọ hụrụ nnukwu foto ma nyefee onwe ya n'ịkwado ihe gbasara ụmụ nwanyị. Ana m ewepụta onwe m mgbe m hụrụ ụmụ nwanyị nọ n'ọkwa ọchịchị ka ha na ụmụ nwanyị ndị ọzọ guzoro. ** [http://www.africanfeministforum.com/bunmi-dipo-salami/] ** E zoro aka na mmalite ya dị ka onye na-akwado nwanyị Africa n'otu n'otu. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Salami,Bunni Dipo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dxfzpplsuaa2fpdrcikg3npyp77esp8 Birth control 0 4639 16827 2023-11-05T15:58:20Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Nchịkwa ọmụmụ, nke a makwaara dị ka mgbochi ime na njikwa ọmụmụ, bụ usoro ma ọ bụ ngwaọrụ eji egbochi afọ ime. Onye odee ma ọ bụ isi mmalite haziri n'usoro mkpụrụedemede: A · B · C · D · E · F · G · H · I · J · K · L · M · N · O · P · Q · R · S · T · U · V · W · X · Y · Z · Hụkwa · Njikọ mpụga ==Okwu okwuru== * Ọdịiche dị n'etiti mmadụ na ụdị ndị ọzọ bụ na ọ bụ naanị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Nchịkwa ọmụmụ, nke a makwaara dị ka mgbochi ime na njikwa ọmụmụ, bụ usoro ma ọ bụ ngwaọrụ eji egbochi afọ ime. Onye odee ma ọ bụ isi mmalite haziri n'usoro mkpụrụedemede: A · B · C · D · E · F · G · H · I · J · K · L · M · N · O · P · Q · R · S · T · U · V · W · X · Y · Z · Hụkwa · Njikọ mpụga ==Okwu okwuru== * Ọdịiche dị n'etiti mmadụ na ụdị ndị ọzọ bụ na ọ bụ naanị mmadụ na-eme mgbochi ọmụmụ. ** w:Al-Jahiz|Al-Jahiz (n'akwụkwọ gbasara alaeze anụmanụ). Ekwuru na Lucas Catherine: Islam voor Ongelovigen (EPO, Antwerp 1997), p.215. Ekwuru na Elst, Koenraad. (1997) The Demographic Siege. {{databox}} {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Birth Control}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lyo1u16n5gt100is9vkmlxx21c4r80c Cameron Diaz 0 4640 16828 2023-11-05T16:07:11Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Cameron Michelle Diaz (amuru August 30, 1972) bu onye omere ihe nkiri America ==Okwu okwuru== *Adị m ka nwanyị ọ bụla ọzọ: kaboodu juputara na uwe, mana ọ nweghị ihe m ga-eyi: Ya mere, m na-eyi jeans. **Cameron Diaz na ejijihttp://www.bbc.co.uk/films/2006/12/04/cameron_diaz_the_holiday_2006_interview.shtml *Ana m arịọ onye ọ bụla m nwere ike mejọrọ mgbaghara n'amaghị ama ... akpa ahụ bụ ihe m zụtara dị ka onye njem na China...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Cameron Michelle Diaz (amuru August 30, 1972) bu onye omere ihe nkiri America ==Okwu okwuru== *Adị m ka nwanyị ọ bụla ọzọ: kaboodu juputara na uwe, mana ọ nweghị ihe m ga-eyi: Ya mere, m na-eyi jeans. **Cameron Diaz na ejijihttp://www.bbc.co.uk/films/2006/12/04/cameron_diaz_the_holiday_2006_interview.shtml *Ana m arịọ onye ọ bụla m nwere ike mejọrọ mgbaghara n'amaghị ama ... akpa ahụ bụ ihe m zụtara dị ka onye njem na China. **Cameron Diaz ka ọ gachara Machu Picchu na Peru nwere akpa akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ nke nwere kpakpando na-acha uhie uhie na okwu ndị a na-ejere ndị mmadụ ozi na Chinese. [http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/6236142.stm Akụkọ BBC] * Mara akọwaghị m. Ọ bụrụ na ị na-achọ onye a ma ama iji kọwaa gị, mgbe ahụ ị gaghị enwe obi ụtọ, ị ga-achọkwa obi ụtọ mgbe niile, ị gaghị ahụ ya na ama. Mmezu na-esite n'ime gị, site n'ịdị adị nye onwe gị - ọ bụghị ịchụso aha. ** [https://www.youtube.com/watch?v=e-HvL3TSf-8"Human the movie": N'ajụjụ ọnụ Cameron] ([http://nypost.com/2015/12/17/cameron) -diaz-ama-agaghị-eme ka ị-enwe obi ụtọ/"New York Post ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Diaz,Cameron}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tpgphtnfa95c564qtk08etu28mv0igg Liliane Mukobwanakawe 0 4641 16830 16829 2023-11-06T08:23:28Z Mercyjamb123 446 /* Okwu okwu */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Liliane Mukobwanakawe|Liliane Mukobwankawe]]''' (amụrụ 6 Jenụwarị 1989) bụ [[w:Banyarwanda|Rwandese]] Paralympic volleyballer onye dịka nke 2019 na-eje ozi dị ka onye isi ndị inyom Rwanda [[w: Ịnọ ọdụ volleyball | Ịnọ ọdụ Volleyball]] otu. Ọ bụ onye isi ndị otu mmeri nke 2015 na 2019 ParaVolley Africa Sitting Volleyball. == Okwu okwu == * Ebe ọ bụ na a mụrụ m n’ụzọ nkịtị, m tolitere n’ịgba basketball, ọ ka na-amasịkwa m nke ukwuu, e wezụga mgbe ahụ, ahụtụbeghị m ma ọ bụ nụ banyere egwuregwu a na-akpọ ọdụ volleyball. *[https://www.newtimes.co.rw/article/133029/Sports/zute-mukobwankawe-the-pillar-of-rwandas-women-sitting-volleyball Liliane Mukobwankawe na N'ajụjụ ọnụ Newtimes Journalist] ''NewTimes'' (Ọgọst 26, 2016) [[Category:ụmụ nwanyị ]] rro5r2lrs082bqegpf6somivkhopxk7 Lien Fang Yu 0 4642 16831 2023-11-06T08:29:15Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lien Fang Yu | Lien Fang Yu]]'''(連方瑀; Lián Fāng Yǔ; amuru 14 Eprel 1943) bu Nwanyi nke abuo nke [[w:Taiwan | Republic of China]] (ROC) ) n'afọ 1996-2000. == Okwu okwu == * Anyị nwere ike ịnwe echiche echiche n'akụkụ abụọ nke Taiwan Strait ka ịmalite ịchọpụta nsogbu ndị ka dị na mpaghara [[w:Politics | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. * Lien Fang Yu (2013) zoro aka na "[https://www.chinapost.com.tw/taiwan/china-taiw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lien Fang Yu | Lien Fang Yu]]'''(連方瑀; Lián Fāng Yǔ; amuru 14 Eprel 1943) bu Nwanyi nke abuo nke [[w:Taiwan | Republic of China]] (ROC) ) n'afọ 1996-2000. == Okwu okwu == * Anyị nwere ike ịnwe echiche echiche n'akụkụ abụọ nke Taiwan Strait ka ịmalite ịchọpụta nsogbu ndị ka dị na mpaghara [[w:Politics | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. * Lien Fang Yu (2013) zoro aka na "[https://www.chinapost.com.tw/taiwan/china-taiwan-relations/2013/02/28/371610/KMTs-Lien.htm KMT's Lien Chan na-eleta Beijing's Space City]" na '' China Post '', Febụwarị 28, 2013. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lien, Fang Yu}} [[Category:ụmụ nwanyị]] nt7qpwkdmpetzowv3sf0rfi9vlxhkqj Jean Liedloff 0 4643 16832 2023-11-06T08:34:33Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[W:Jean Liedloff|'''Jean Liedloff''']](Nọvemba 26, 1926 – Maachị 15, 2011) bụ onye odee America, amụrụ na New York City, ma bụrụkwa onye amara nke ọma maka akwụkwọ 1975 [[W:Echiche na-aga n'ihu|''Continuum Concept'']]. Ọ bụ nwanne nne nke onye edemede [[w:Janet Hobhouse | Janet Hobhouse]], na agwa Constance nọchiri anya ya n'akwụkwọ Hobhouse "The Furies." Amụrụ na New York City na 1926, mgbe ọ dị afọ iri na ụma ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:Jean Liedloff|'''Jean Liedloff''']](Nọvemba 26, 1926 – Maachị 15, 2011) bụ onye odee America, amụrụ na New York City, ma bụrụkwa onye amara nke ọma maka akwụkwọ 1975 [[W:Echiche na-aga n'ihu|''Continuum Concept'']]. Ọ bụ nwanne nne nke onye edemede [[w:Janet Hobhouse | Janet Hobhouse]], na agwa Constance nọchiri anya ya n'akwụkwọ Hobhouse "The Furies." Amụrụ na New York City na 1926, mgbe ọ dị afọ iri na ụma ọ gara Drew Seminary for Young Women wee malite ịgụ akwụkwọ na Mahadum Cornell, mana ọ malitere njem ya tupu ọ gụchaa. == Okwu okwu == * N’ime afọ abụọ na ọkara nke m biri n’etiti ndị Stone Age India nọ n’oké ọhịa ndị dị n’Ebe Ndịda America (ọ bụghị otu mgbe, kama na njem ise dị iche iche nke nwere ọtụtụ oge n’etiti ha maka ịtụgharị uche), abịara m ịhụ na mmadụ anyị. ọdịdị abụghị ihe a zụlitere anyị ikwere na ọ bụ. Ụmụ ọhụrụ si n'agbụrụ Yequana, n'ebe dị anya na-achọghị udo na ịnọ jụụ iji hie ụra, na-ehi ụra nke ọma mgbe ọ bụla ike gwụrụ ha, ebe ndị ikom, ndị inyom, ma ọ bụ ụmụaka na-ebu ha na-agba egwú, na-agba ọsọ, na-eje ije, na-eti mkpu, ma ọ bụ na-akụ ụgbọ mmiri. Ụmụntakịrị na-egwuri egwu ọnụ n'alụghị ọgụ ma ọ bụ esemokwu, ha na-eruberekwa ndị okenye ha isi ozugbo na obi ha niile. * Mkpa nke Usoro In-Arms, Jean Liedloff, '' Magazin 'Mothering'', Winter 1989, [https://continuumconcept.org/articles/in-arms-phase] * Ihe àmà na-egosi na ọ dịtụbeghị mgbe ndị a chere echiche nke inye nwatakịrị ahụhụ, ọ dịghịkwa ihe omume ha egosighị ihe ọ bụla a pụrụ ịkpọ ikwe ka ha mee ihe n’ezie. Ọ dịghị nwatakịrị ga-arọ nrọ maka ihe na-adịghị mma, ịkwụsịtụ, ma ọ bụ ịbụ onye okenye chere ya. Mgbe ọ na-erulekwa afọ anọ, ụmụaka nọ na-atụnye ụtụ n'ịrụ ọrụ n'ezinụlọ ha karịa ka ha na-efu ndị ọzọ. * Mkpa nke Usoro In-Arms, Jean Liedloff, '' Magazin 'Mothering'', Winter 1989 * Otu onye na-eche, “Ọfọn, ndị a bụ ndị obi tara mmiri. Ha na-eyi agba uhie na akwa nku nku, yabụ na ha abụghị ndị mmadụ. "Mana ha bụ otu ụdị dị ka anyị dị, belụsọ na ha na-akpa àgwà ka anyị niile si malite ịkpa àgwà. N'aka nke ọzọ, a na-emeso anyị ihe n'ụzọ na-ezighị ezi dị ka ụmụ ọhụrụ na ụmụaka, na-emeso anyị n'ụzọ na-ekwesịghị ekwesị maka ụdị anyị. N'ihi ya, anyị na-anọgide na-ekepụta ndị na-emegide ọha mmadụ. Ọ dịghị onye a mụrụ rere ure. Naanị ị nweghị ụmụaka ọjọọ. Ọ bụghị eziokwu. Ọ dịghị ihe dị otú ahụ. Ma anyị nwere ike ime ka ha dị njọ. <br> N'ụzọ dị ịtụnanya, ihe kpatara na ọ ga-ekwe omume ịme anụmanụ ndị a na-akpakọrịta nke ukwuu ma ọ bụ na-emegide ọha bụ n'ihi na anyị na-emekọrịta ihe. * Ikwe ka ọdịdị mmadụ rụọ ọrụ nke ọma, ajụjụ ọnụ ziri ezi nke Jean Liedloff, nke Michael Mendizza dere, '' Metụ Ọdịnihu'', Fall/1998, [https://continuumconcept.org/articles/human-nature] * Ndị mụrụ anyị, ndị ebo anyị, ndị isi anyị, na-atụ anya n’ụzọ doro anya ka anyị bụrụ ndị ọjọọ ma ọ bụ ndị na-emegide ọha ma ọ bụ ndị anyaukwu ma ọ bụ ịchọ ọdịmma onwe onye nanị ma ọ bụ ndị rụrụ arụ ma ọ bụ ndị na-ebibi ihe ma ọ bụ ndị na-ebibi onwe anyị. Ọdịdị mmekọrịta anyị na-eme ka anyị na-eme ihe ndị okenye anyị tụrụ anya ya. Mgbe ọ bụla ngbanwe a mere na ndị okenye anyị kwụsịrị ịtụ anya ka anyị bụrụ ndị na-elekọta mmadụ ma na-atụ anya ka anyị bụrụ ndị na-emegide ọha mmadụ, naanị iji tinye ya n'okwu dị oke njọ, ọ bụ mgbe ahụ ka ezigbo ọdịda mere. Anyị na-akwụkwa ya nke ukwuu. Cheedị banyere ndị neurotic na psychopathic ndị anyị ghọworo. Kedu ihe kpatara anyị ji enwe ọnụ ọgụgụ ịgba alụkwaghịm 50%? Gịnị mere anyị ji nwee ọtụtụ ndị uwe ojii? Ọ bụghị naanị ndị America, ọ bụ mmepeanya Western dum na-arụ ọrụ n'okpuru nghọtahie nke ihe okike mmadụ bụ n'ezie. Nke ahụ bụ ihe m mụtara site n'ahụmahụ m. * Ikwe ka ọdịdị mmadụ rụọ ọrụ nke ọma, ajụjụ ọnụ ziri ezi nke Jean Liedloff, nke Michael Mendizza dere, '' Metụ Ọdịnihu'', Fall/1998 == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == * Ọkà mmụta gbasara gbasara mmadụ na-enweghị pọtụfoliyo bụ Jean Liedloff, ọ nweghịkwa ike ịgbagwoju anya maka ihe nwere ike ime ka ụmụaka ndị a dị egwu pụọ na ụmụaka ọ bụla dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ na ahụmịhe ya. Omume ịmụ nwa nke ụmụ nwanyị Yequana bịara na mberede. Liedloff kwuru na ndị Yequana, n'adịghị ka ọtụtụ ndị nne n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Ụwa, na ụmụ ọhụrụ ha na-enwe mmekọahụ mgbe nile ruo mgbe ụmụ ọhụrụ malitere ịgagharị n'onwe ha. N'ehihie, ndị nne na-ebu ụmụ ha n'ime èbè. N'ụzọ dị otú a, nwatakịrị ahụ nwere ohere ịnweta ara ma nwee ike inye ara ma ọ masịrị ya.N'abalị, ezinụlọ ọ bụla na-ekerịta otu ebe ihi ụra, na-ekwe ka njikọ nwa ahụ na nne ya gaa n'ihu n'akwụsịghị akwụsị. Liedloff chọpụtakwara na ụmụ ọhụrụ ahụ abụghị ebe ndị nne ha na-elebara anya. * Ajụjụ ọnụ ya na Jean Liedloff sitere n'aka Chris Mercogliano [https://continuumconcept.org/articles/JFL-interview] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Liedloff, Jean)}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 5aqjzprju3he089day5kx8s6bmgo6nb Li Bin 0 4644 16833 2023-11-06T08:40:12Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Li Bin (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị)|Li Bin]]''' (李斌; Lǐ Bīn; amụrụ [[w: Octobers|]] [[w:1954|1954]]) bụ [[w:onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị| ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na [[w:People's Republic of China | Ndị mmadụ Republic of China]] (PRC). Ọ jere ozi dịka onye minista na-ahụ maka National Health and Planning Commission site na Maachị 2013 ruo Maachị 2018. == Okwu okwu == * Naanị mgbe ntọala w...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Li Bin (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị)|Li Bin]]''' (李斌; Lǐ Bīn; amụrụ [[w: Octobers| Octobers]] [[w:1954|1954]]) bụ [[w:onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị| ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na [[w:People's Republic of China | Ndị mmadụ Republic of China]] (PRC). Ọ jere ozi dịka onye minista na-ahụ maka National Health and Planning Commission site na Maachị 2013 ruo Maachị 2018. == Okwu okwu == * Naanị mgbe ntọala [[w:nd ndọrọ ndọrọ ọchịchị | ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] nke na-egosipụta ụkpụrụ 'Otu-China' kwadoro (nke Taiwan) ka enwere ike ịkwado mgbanwe mgbanwe oge niile n'ofe ahụ. * Li Bin (2017) zoro aka na "[http://www.arabnews.com/node/1102951/world China dọrọ Taiwan aka na ntị maka ịga n'ihu na mkpọchi sitere na nzukọ WHO]" na '' Arab News '', 22 Mee 2017. == Njikọ mpụga == {{wikipedia|Li Bin (onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị)}} {{DEFAULTSORT:Li, Bin}} [[Category:Ụmụ nwanyị ]] qwe40ps44vkn4jqf9vq3f3mg4q21k2t Gail Levin 0 4645 16834 2023-11-06T08:45:42Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Gail Levin | Gail Levin]]''' (amụrụ 1948) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke America, onye na-ese akụkọ ndụ, onye na-ese ihe na Prọfesọ ama ama nke Art History, Studies American, Studies Women, na Liberal Studies na [[w:Ụlọ akwụkwọ Baruch | Ụlọ akwụkwọ Baruch]]. == Okwu okwu == * Site na nkọwapụta, katalọgụ raissonne na-eji usoro mmụta usoro iji kpokọta ma gbarie n'ụdị usoro ihe niile enwere ike...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Gail Levin | Gail Levin]]''' (amụrụ 1948) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke America, onye na-ese akụkọ ndụ, onye na-ese ihe na Prọfesọ ama ama nke Art History, Studies American, Studies Women, na Liberal Studies na [[w:Ụlọ akwụkwọ Baruch | Ụlọ akwụkwọ Baruch]]. == Okwu okwu == * Site na nkọwapụta, katalọgụ raissonne na-eji usoro mmụta usoro iji kpokọta ma gbarie n'ụdị usoro ihe niile enwere ike ịmara maka ọrụ na ndụ onye nka. Na nkenke ihe akaebe nke ndụ ọgụgụ isi na omenala ya. * Okwu mmalite -'Edward Hopper-ihe gbasara akụkọ ndụ chiri anya' Mahadum California Press, Berkeley, 1995 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Levin, Gail}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] gqyzmb9xzobc4wu7j8mmkdaxifmdxr7 Magdeline Lesolebe 0 4646 16835 2023-11-06T08:52:32Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[:w:en:Charma Gal|Magadeline Lesolobe]]''' (amụrụ 18 Disemba 1983), nke amara aha ya bụ '''Charma Gal''' bụ onye na-abụ abụ Botswana. A mụrụ Charma Gal na [[w: Botswana|Botswana]] n'obere obodo a na-akpọ [[:w:en:Lerala Lerala|Lerala Lerala]]. Ọ lụrụ Kabelo Mogwe, ma ha abụọ mechara gbaa alụkwaghịm na 2016.<ref>{{Cite web|url=https://www.weekendpost.co.bw/24966/weekendlife/kabelo-mogwe-charma-gal-slits -a-knock-out-hit/|titl...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[:w:en:Charma Gal|Magadeline Lesolobe]]''' (amụrụ 18 Disemba 1983), nke amara aha ya bụ '''Charma Gal''' bụ onye na-abụ abụ Botswana. A mụrụ Charma Gal na [[w: Botswana|Botswana]] n'obere obodo a na-akpọ [[:w:en:Lerala Lerala|Lerala Lerala]]. Ọ lụrụ Kabelo Mogwe, ma ha abụọ mechara gbaa alụkwaghịm na 2016.<ref>{{Cite web|url=https://www.weekendpost.co.bw/24966/weekendlife/kabelo-mogwe-charma-gal-slits -a-knock-out-hit/|title=Kabelo Mogwe & Charma Gal slits a knock out hit|author=Mosimanegape Tshoswane|date=16|year=2020|month=March|website=WeekendPost|nweta=10|afọ nweta = 2022|accessmonthday=November}}</ref> Charma Gal bụ nne mụrụ abụọ.<ref>{{Cite web|url=https://www.botswanayouth.com/10-things-you-didnt-know-about -charma-girl/|title=Ihe iri nke ị maghị gbasara nwa agbọghọ Charma!|author=Botswanayouth|date=16|year=2015|month=October|website=Botswanayouth|accessdate=10|accessyear=2022|oru ụbọchị = November}}</ref>Charma Gal bụ otu n'ime ndị tọrọ ntọala otu [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Culture_Spears Culture Spears], nke e hiwere na 2005. Ọ hapụrụ otu ahụ guzobe. otu nke ya, nke a na-akpọ Eke Ntolo, nke weputara album asaa. {{ụmụ ​​nwanyị-stub}} == Okwu okwu == * Ihe na-eme na ogbo na-anọgide na ogbo na ihe na-eme n'ụlọ dị iche. Anyị maara ka esi amata ọdịiche abụọ ahụ.{{Fact}} * Azụmahịa egwu dị aghụghọ na ị chọrọ onye na-aghọta nrụgide na-abịa na azụmahịa. * [https://www.africannewsagency.com/the-voice-botswana/new-music-new-focus-for-charma-gal-084b38ec-aabc-5c9a-a426-b3a889ca6235/ Egwu ọhụrụ, Nlekwasị anya Ọhụrụ Maka Charma Gal] nke TheVoice, 16 Nọvemba 2021, [https://www.africannewsagency.com/ AfricaNewsAgency] , ewepụtara 10November 2022 * Anyị ekwesịghị ime ka ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ezie, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-egosi na ha na-alụ ọgụ n'ihu ọha ma na-arụkọ ọrụ ọnụ na azụ na-aghọgbu ndị mmadụ n'ịlụ ọgụ. Dị ka ndị na-agụ egwú, ọ bụrụ na anyị ga-alụ ọgụ, ka anyị na-alụ ọgụ na ogbo site na egwu. *[https://www.herald.co.zw/charma-gal-falls-in-love-with-zim/ Charma Gal hụrụ Zim n'anya] site n'aka The Herald, Julaị 18, 2014 eweghachiri na 26 June 2023 == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [https://www.africannewsagency.com/the-voice-botswana/new-music-new-focus-for-charma-gal-084b38ec-aabc-5c9a-a426-b3a889ca6235/ New Music, New Focus For Charma Gal] nke TheVoice, 16 Nọvemba 2021 [https://www.africannewsagency.com/ AfricaNewsAgency] eweghachiri 10November 2022 == Ntụaka == {{DEFAULTSORT:Lesolebe}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fj7ucy64g5dbt58bqbxsz8gptrj0lnj Lee Yen-hsiu 0 4647 16836 2023-11-06T08:57:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Lee Yen-hsiu''' (李彥秀; Lǐ Yànxiù; amuru [[w:18 December|18 December]] [[w:1971|1971]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[w:Taiwan|Taiwan]] (Republic of China). Ọ bụ onye otu [[w:Legislative Yuan|Legislative Yuan]] kemgbe 1 Febrụwarị 2016 == Okwu okwu == * [[W:Ntugharị|Ntugharị]] akụrụngwa kwesịrị ịga nyocha ọkachamara na e kwesịghị iji ya mee ihe dị ka ihe nkwekọrịta maka [[w:nhọpụta|nhọpụta]]...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Lee Yen-hsiu''' (李彥秀; Lǐ Yànxiù; amuru [[w:18 December|18 December]] [[w:1971|1971]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[w:Taiwan|Taiwan]] (Republic of China). Ọ bụ onye otu [[w:Legislative Yuan|Legislative Yuan]] kemgbe 1 Febrụwarị 2016 == Okwu okwu == * [[W:Ntugharị|Ntugharị]] akụrụngwa kwesịrị ịga nyocha ọkachamara na e kwesịghị iji ya mee ihe dị ka ihe nkwekọrịta maka [[w:nhọpụta|nhọpụta]]. * Lee Yen-hsiu (2019) zoro aka na "[http://www.taipeitimes.com/News/taiwan/archives/2019/09/29/2003723091 Ministry na-ahọrọ ụzọ maka elu-ọsọ ụgbọ okporo ígwè]" na '' Taipei Times '', 29 Septemba 2019. == Njikọ mpụga == {{otu a na-ahụkarị}} {{DEFAULTSORT:Lee, Yen-hsiu}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3o51jyb0j0vf1xhcp8r6fb3zq35ve2r Itala Mela 0 4648 16838 16837 2023-11-06T09:38:52Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ngọzi ''[[w:Itala Mela | Itala Mela]]''' (1904 - 1957) bu onye Roman Catholic mystic na [[w: Order nke Saint Benedict | Benedictine oblate]] , nke a mkpa aha ya. '''Maria della Trinità''' ([[w:Mary, nne Jesus | Mary]] nke [[w:Trinity|Trinity]]). == Okwu okwu == * ''Ahụrụ m onye ọ alụla n'anya nke ukwuu n'obi akụrụngwa.'' * Ho amato tutti con profonda tenrezza. * sitere na ederede ụbọchị 8 Disemba 1954. * ''Ibi ebe obibi bụ ibi ndụ bapuziiz. Ọ ga-abụ nnukwu ikike ikwere na ihe ike obi ka ha jiri ihe omimi a mara mma na-azụ ndụ ha bụ ihe ha ka ha gaa “nraranye” 5 iche: ọ bụ ike òkù ibi site n’amara nke Baptizim nyere ha ,ገረ n'ime Chineke. Eziokwu kwere anyị ná nkwa: ''Veniemus et apud eum mansionem faciemus''. * Vivere l'Inabitazione è vivere il proprio Battesimo. Sarebbe un grave errore credere che il richiamare le anime a nutrire di questo mistero adorabile la loro vita, sia il richiamarle ad una "devozione" speciale: è piuttosto un invitarle a vivere della grazia che il Battesimo ha loro donato, a penetrare la realtà divina promessaci da Gesù: ''Veniemus et apud eum mansionem faciemus''. * Ihe odide 4:52 *''' Echefula na n'ime mmetụta obi anyị bụ ebe obibi nke Atọ n'Ime Otu Kasị Nsọ, dị ka ọ dị n'nji ọhụrụ. Anyị na-achọ ijikọ onwe anyị na Chineke site n'ụzọ ese anya ma ghara iche na anyị na-enwe mgbe niile n'ime anyị, ma ọ na-enyere anyị aka n' tọrọ amara, Onye ọbịa Chineke ...... Ọ bụrụ na n'etiti ọrụ anyị, anyị ga-ahụ. chịkọta onwe anyị maka otu oge n'ime onwe anyị wee echiche otu echiche na Atọ n'Ime Otu ozizi nsọ, onye chepụtara ido obi anyị nsso, n'oge na-adịghị anya anyị ga-ahụ nchekwa na- ike ọjọọ.''' * Non dimenticare mai che nell'anima nostra è l'abitazione della Trinità SS., Batara un nuovo cielo. Noi ci sforziamo spesso di unirci a Dio con mezzi complicati e non pensiamo che abbiamo semper in noi, finché siamo in stato di grazia, l'Ospite divino……. Se fra le nostre occupazioni spesso ci raccogliessimo un solo istante in noi stessi e prendessimo contatto con un solo pensiero con la Trinità Augusta, che si degna santificare il nostro cuore, presto scopriremmo tesori infiniti. * Ederede 33:219, na L. 125 * '''Mee onye bi (nke mmadụ atọ dị n'ime m) bụrụ ebe etiti ndụ m.''' * Fare dell'Inabitazione (delle tre Onye dị nsò n'ime m) il centro della mia vita. * Ederede 39:149 . * ''' Ibi ndụ n'ebe obibi echiche ihe iche, kama ọ bụ ihe ezi uche dị na ya ga-esi na [Baptizim anyị pụta].'' * Vivere l'Inabitazione non è una cosa straordinaria, ma la logica conseguenza del nostro Battesimo. * Ihe odide 39,141. *'''[Mgbu mmetụta]'': bụ nke anyị ka ihe niile bụ nke anyị na Ya ọnụ. Anyị na-ewere a kacha elu n'aka Nna-ukwu wee weghachi ya nye ya n'obi Atọ n'Ime Otu... ka e site n'aka Ya were nye Nna ya wee bụrụ ihe dị oke ọnụ n'aka n'Ime Otu...'anya Ya. Mgbe ahụ ihe mgbu nke obere obi na-aghọ ọzọ ihe mgbu nke ihe, nke Okwu nke mmadụ, na-agbanwe isi iyi nke amara... n'ihi ọtụtụ [[w:mkpụrụ obi | mmetụta obi]].''' * [Il dolore di Cristo] È nostro come tutte le cose che appartengono a noi e Lui insieme. Noi prediamo questo dono supremo dal Maestro e a Lui lo riportiamo nel seno della Trinità... perché per Lui possa essere presentato al Padre e divenga prezioso ai suoi occhi. Allora il dolore di una piccola anima diventa ancora il dolore del Cristo, del Verbo umanato, e si trasforma in sorgente di grazia... per molte anime. * Dị ka e hotara na ms.3-51,79, nke e hotara na AA.VV., ''La trasfigurazione di Gesù'', ''Communio, Rivista internazionale di teologia e cultura'', n° 215, January-February-March. 2008, Jaca Book, Milano, 2008. [https://books.google.it/books?id=1j-Nf0xb7CYC&lpg=PA57&dq=&pg=PA57#v=onepage&q&f=false p. 57]. {{ISBN|881670215X}} ==Okwu gbasara Itala Mela== * Mgbe mgbanwe site na nwata [ekweghị na Chineke] na-enyefe Chineke n'enweghị ihe ọ bụla na-adịgide adịgide, Itala chere ịrịgo ugwu nke ịdị nsọ ihu site n'imeri ihe mgbochi ọ bụla nke uche na nke ime mmụọ ... Na mgbakwunye na ekpere na ndụmọdụ, Itala, n'agbanyeghị ya na-erughị florid ego ọnọdụ, na-emesapụ aka na [[w: Charity|charity]]. N'ime Itala Mela a gọziri agọzi, Ụka na-ahapụ ozi nke ntụkwasị obi na ohere nke ndị nkịtị ọ bụghị naanị ibi ndụ nke Ndị Kraịst [ịdị nsọ] n'uju, kamakwa ka ha bụrụ ndị okike na ndị na-akwado nkwalite omenala na ime mmụọ nke ọha mmadụ. ([Angelo Amato]) * Dopo il passaggio dal tenace ateismo adolescenziale a un abbandono incondizionato e perseverante a Dio, Itala affrontò l'ascesa al monte della santità superando ogni ostacolo psicologico e spirite... Oltre alla preghiera e al consiglio, Itala, nonoflora le. condizioni economiche, era generosa nella beneficenza. Nella Beata Itala Mela, la Chiesa lascia un messaggio di fiducia nella possibilità del laicato non solo di vivere in pieno la santità cristiana, ma anche di essere artefice e protagonista del rinnovamento culturale e spirituale della società. * Dịka ekwuru na [https://agensir.it/quotidiano/2017/6/10/beatificazione-itala-mela-card-amato-il-mondo-ha-bisogno-di-laici-santi-che-fecondano -la-societa/ ''Beatificazione Itala Mela: kaadị. Amato, "il mondo ha bisogno di laici santi, che fecondano la società"''], Agensir.it, 10th Jun 2017. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Mela,Itala}} [[Category:ụmụ nwanyị ]] hh3buyl090iiff2nj02kqrq3r2ws28z Maria Sastre 0 4649 16839 2023-11-06T15:04:50Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Maria Sastre|Maria Sastre]]''' bụ Cuban-American nwanyị ọchụnta ego amara maka ọrụ ya na [ndị ụgbọ elu]]. Ọ na-eje ozi na [[w: Board of Directors]] nke [[W: General Mills]] kemgbe 2018. Ọ bụ Onye isi ala (2013) na [[w: COO]] (2010) nke [[w: Signature Flight Support]] ebe o duuru mgbasawanye nke ọdụ ụgbọ njem na [[w: Newark Liberty International Airport]]. ==Okwu okwuru== * Enwere m obi ụtọ maka otu egwuregwu ụwa niile...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Maria Sastre|Maria Sastre]]''' bụ Cuban-American nwanyị ọchụnta ego amara maka ọrụ ya na [ndị ụgbọ elu]]. Ọ na-eje ozi na [[w: Board of Directors]] nke [[W: General Mills]] kemgbe 2018. Ọ bụ Onye isi ala (2013) na [[w: COO]] (2010) nke [[w: Signature Flight Support]] ebe o duuru mgbasawanye nke ọdụ ụgbọ njem na [[w: Newark Liberty International Airport]]. ==Okwu okwuru== * Enwere m obi ụtọ maka otu egwuregwu ụwa niile. Anyị enweela ike nweta ọtụtụ ihe n'ime afọ atọ gara aga, m na-agbakwa mbọ maka ọganihu na mgbasawanye nke netwọk ụwa nke Signature. Anyị ga-aga n'ihu na-etinye ego na akụrụngwa anyị yana ndị anyị ka ọ bụrụ ụdọ FBO na-eduzi ụlọ ọrụ. Ndị ahịa anyị na-ebute ụzọ na ihe niile anyị na-eme na-eduzi ya site na nkà ihe ọmụma nke ịnye ahụmịhe ọrụ kachasị mma n'ụzọ dị mma na nke ọma. **[https://web.archive.org/web/20140201131731/https://www.signatureflight.com/about/news?prid=1666 Nkwado ụgbọ elu BBA họpụtara Maria Sastre President na Chief Operating Officer maka nkwado ụgbọ elu mbinye aka. Ụlọ ọrụ] (1/16/2013) *Site na ịga, anyị enweela mmasị dị egwu na mmemme mmepe saịtị. Ọ bụ azụmaahịa na-abawanye .. Anyị nwere obi ụtọ nke ukwuu. ** [https://www.bizjournals.com/sanjose/news/2013/11/06/signature-flight-to-break-ground-in.html?page=ọdụ ụgbọ elu Google niile dị na San Jose ga-agbaji na Jenụwarị. ] ( Akụkọ azụmahịa Silicon Valley Nov 7, 2013 emelitere Nov 7, 2013, 8:42am PST) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sastre, Maria}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4f4x5nvjiemqrk487gwu3iqvrc97g0f Vera Songwe 0 4650 16840 2023-11-06T15:14:36Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Vera Songwe | Vera Songwe]]'''' bụ ọkammụta akụ na ụba na onye isi ụlọ akụ sitere na [[w:Cameroon|Cameroon]] onye rụrụ ọrụ na [[w: World Bank | World Bank]] kemgbe. 1998, na 2015 ghọrọ onye isi mpaghara Western na Central Africa maka [[w:International Finance Corporation|International Finance Corporation]. Ọ bụ nwanyị mbụ ga-abụ onyeisi nke UN w:United Nations Economic Commission for Africa|Economic Commission for...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Vera Songwe | Vera Songwe]]'''' bụ ọkammụta akụ na ụba na onye isi ụlọ akụ sitere na [[w:Cameroon|Cameroon]] onye rụrụ ọrụ na [[w: World Bank | World Bank]] kemgbe. 1998, na 2015 ghọrọ onye isi mpaghara Western na Central Africa maka [[w:International Finance Corporation|International Finance Corporation]. Ọ bụ nwanyị mbụ ga-abụ onyeisi nke UN [[w:United Nations Economic Commission for Africa|Economic Commission for Africa]] (ECA) n'ọkwa nke onye odeakwụkwọ ukwu. ==Okwu okwuru== *Ike NEPAD bụ ike echiche na azịza ọ na-eweta na tebụl. NEPAD na ECA na-arụkọ ọrụ ọnụ na usoro oke ala MoveAfrica iji kwado usoro, usoro, na ụkpụrụ na-akwado mmejuputa mpaghara Azụmahịa Ahịhịa Afrịka. NEPAD sokwa n'ihu n'ihu ịhụ na otu ahịa njem n'Afrịka nwere ike ijide ya. Oge eruola ka Africa nwee ụlọ ọrụ mmepe nke ya. **[https://www.nepad.org/content/quote-dr-vera-songwe] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Songwe, Vera}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] kc18sc7b9a5a175dpan643ghjptzdv0 Gloria Swanson 0 4651 16841 2023-11-06T16:07:23Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Gloria Swanson|Gloria Josephine May Swanson]]''' (March 27, 1899 - April 4,1983) bụ onye omere America. , onye na-emepụta ihe na nwanyị ọchụnta ego. O buru ụzọ nweta ama ama n'ime ọtụtụ [[w:silent film | silent film]] na 1920 wee họpụta ya ugboro atọ maka [[w:Academy Award | Academy Award]] dị ka onye na-eme ihe nkiri kacha mma, mara maka nlọghachi ya na [ Ihe nkiri [Billy Wilder]] ''Sunset Boulevard (film)|Sunset Boulevard...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Gloria Swanson|Gloria Josephine May Swanson]]''' (March 27, 1899 - April 4,1983) bụ onye omere America. , onye na-emepụta ihe na nwanyị ọchụnta ego. O buru ụzọ nweta ama ama n'ime ọtụtụ [[w:silent film | silent film]] na 1920 wee họpụta ya ugboro atọ maka [[w:Academy Award | Academy Award]] dị ka onye na-eme ihe nkiri kacha mma, mara maka nlọghachi ya na [ Ihe nkiri [Billy Wilder]] ''Sunset Boulevard (film)|Sunset Boulevard'', nke nyekwara ya ihe nrite [[w:Golden Globe Award|Golden Globe Award]]. ==Okwu okwuru== * Chee echiche ihe i kwuworo ugbu a. Nri niile kwesịrị ịdị mma. Anyị na-eri anụ na-enweghị ihe ọ bụla ha na-agba n'ime ehi na ọkụkọ ụbọchị ndị a. Achịcha tọrọ dị ka achịcha. Ugbu a ihe niile a nụchara anụcha, ndị nọ n'afọ iri na ụma bụ abụba, ndị mmadụ na-enwe nkụchi obi na 39. Nke ahụ ọ na-eme m obi ụtọ? [...] N'ime afọ iri atọ, a gwara m na m nwere etuto ala ebe ahụ. M zutere otu dọkịta na-awa ahụ nke ihu na-afụ ụfụ na ọsụsọ na-agba, aka ya na-amakwa jijiji. O kwuru na ya chọrọ igbutu ikensi m ka m wee nwee uto. M guzoro wee tie mkpu, "Dọkịta, gwọọ onwe gị!" m wee gbapụ. Adị ọcha agwa pulite nri gwọrọ m n'ime ọnwa na etuto ahụ kwụsịrị wee pụọ. M zuru ike m ikpe. ** Na nkwado nri ahụike ogologo oge ya, site na mkparịta ụka 1974 na James Bawden; dị ka ekwuru na '' Mkparịta ụka na Classic Film Stars '' (2016) nke Bawden dere, p.&nbsp;17–18 * M ga-abụ iri asatọ na ọnwa a. Afọ, ọ bụrụ na ọ nweghị ihe ọzọ, nyere m ikike ịtọ ndekọ ahụ ogologo tupu m agbaze. Etinyela m ihe ncheta m karịa nke ọ bụla n'ime alụmdi na nwunye m. Ị nweghị ike ịgba alụkwaghịm. ** Na nkwekọrịta bịanyere aka n'akwụkwọ nkwado ya na 1980 memoir, ''Swanson na Swanson''; dika ekwuru na [https://www.mediafire.com/view/p50e0qtfe5t9b2f "Notes on People"] nke Clyde Haberman, Alvin Krebs, ''The New York Times'' (March 10, 1979), p.&nbsp;12 ; na Bill Adler, '' Ụmụ nwanyị na-atọ ọchị: Ihe ọchị kacha mma sitere na ụmụ nwanyị kacha atọ ọchị nke America' (2001) p. 52 [http://books.google.co.uk/books?id=KOVGUVYj2XUC&pg=PA52&lpg=PA52&dq=%22Age,+ma ọ bụrụ na ọ dịghị ihe+ ọzọ,+nyere m+ ka m debe+ ndekọ+ nke ọma+ tupu +I+gbazee.%22&source=bl&ots=QGbAVbdU0l&sig=G37ipttwzeIIx1L2CAVM2Mz9M60&hl=en&sa=X&ei=VsszT6XYKMqh0QXs5-CiAg&ved=0CEgQ2%2CiAg&ved=0CEgQ2%2Ew&Sa=2 0ọ dịghị ihe%20 ọzọ%2C%20 akwụkwọ ikike%20me%20to%20set%20the %20ndekọ%20 kwụ ọtọ%20tupu%20I%20dissolve.%22&f=ụgha] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Swanson, Gloria}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4kvk8gppl43xnun357kqg9fur25u7nl Judi Evans 0 4652 16853 16852 2023-11-07T13:51:12Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Judi Evans|Judi Evans]] (nke bụkwa Judi Evans Luciano, amuru July 12, 1964) bu onye omekorita America. ==Okwu okwuru== * Obi ụtọ bụ nhọrọ na mgbe ụfọdụ, ọ bụ nhọrọ siri ike n'ezie, mana ịmanye onwe gị ịchọta ihe bara uru ime bụ isi ihe. **[https://www.womansworld.com/posts/inspiration/judi-evans-surviving-tragedy]on finding joy in Little things *Nye onye nwụnahụrụ nne ya, ndị nwụnahụrụ ụmụ ha, ndị na-achọkarị ịbụ nne ma ha enweghị ike, ndị bụ́ nne na-amụba ndị mmadụ gburugburu, ahụrụ m gị na ezipụ gị. ịhụnanya niile **[https://soaps.sheknows.com/days-of-our-lives/news/630876/days-of-our-lives-judi-evans-tribute-son-austin-passed-away/] on her mother's day post * Anụmanụ mara mma, ha hụrụ gị n'anya n'enweghị ihe ọ bụla, ilekọta ha na-ewepụkwa gị n'isi gị. **[https://www.womansworld.com/posts/inspiration/judi-evans-surviving-tragedy] Judy talking about her two dogs and horses * Ọ dị mma ịnwe ogologo ndụ ahụ n'ihi ndị fan **[https://advocatechannel.com/judi-evans] * Kwa ụbọchị, m na-ebili ma na-aga n'ihu, ọ siri ike, mana m na-agbalịsi ike ịhọrọ obi ụtọ **[https://www.womansworld.com/posts/inspiration/judi-evans-surviving-tragedy] * Mgbe ụfọdụ mgbe ị na-egwu otu agwa ruo ọtụtụ afọ, ọ na-esiri ike ịgbatị, yabụ nke a dị egwu. **[https://deidrehall.com/2017/09/soap-opera-digest-deidre-judi-evans-interview/] * Mgbe a nwalere anyị, anyị na-achọpụta na anyị nwere ikike ime ihe ike, na site n'okwukwe anyị nwere ike ịlanarị na ime nke ọma. **[https://www.womansworld.com/posts/inspiration/judi-evans-surviving-tragedy] on finding peace through faith * Enwere m obere mgbaka, dijitalụ. M ka ga-achọpụta ya **[https://www.digitaljournal.com/entertainment/chatting-with-judi-evans-emmy-award-winning-daytime-actress/article/575217]on being an actress in the digital age * Ọ bụ ụlọ ọrụ siri ike. Ọ bụrụhaala na-amasị gị ịme ihe nkiri, mee ya maka ime ihe nkiri, ọ bụghị maka ịkpata ego. Nọ n'ime ya n'ihi na ị na-enwe mmasị igwu egwu ndị ọzọ, ma kwụsịtụ itolite. Ọmụmụ. Ị ga-amụta ọtụtụ ihe n'aka onye ọ bụla. Gbatịa onwe gị. Ọ kwesịrị ịbụ agụụ gị, ọ bụghị maka ama ama. Enwere m ezigbo chioma na ndụ m niile, ọ na-amasịkwa m ịme egwuregwu nke ukwuu. Nabata ya ma tinye onwe gị na ya **[https://www.digitaljournal.com/entertainment/chatting-with-judi-evans-emmy-award-winning-daytime-actress/article/575217] Judi evans advice to young and aspiring actors ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Evans, Judi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] qwiyvellang67n1hgi2yjrwkd88a0di Gloria Estefan 0 4653 16905 16904 2023-11-07T20:23:56Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Gloria María Milagrosa Fajardo García de Estefan|Gloria María Milagrosa Fajardo García de Estefan]] (amuru 1 Septemba 1957), onye amara dika Gloria Estefan, bu onye amuru Cuban onye America na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-eme ihe nkiri na nwanyị ọchụnta ego. == Isi mmalite == === 2005=== *Agaghị m akwụsị ime egwu. Enweghị m ike. **eluniversal.com.mx (December 9, 2005) == 2006== *[Edela m] egwu mbụ niile [maka CD asụsụ Spanish na-abịanụ], dị ka [1993's] “Mi tierra” - afọ gara aga. Ọ dị nnọọ organic. Ọ bụ n'ezie ala ruo mgbọrọgwụ. Enwere m mmasị na ndekọ ahụ. Ọ na-ada ụda nke ukwuu. Ọ bụ ndekọ na-ekpo ọkụ nke ukwuu, enwere m obi ụtọ. O kwesịrị ịpụta n'oge okpomọkụ na-esote [2007]. Na otu eleghị anya n'oge okpomọkụ. Ọ ga-abụ na ọba a ga-apụ na Septemba [2007]. ** Ajụjụ ọnụ redio BBC (December 13, 2006) * Oh, nke ahụ bụ ajụjụ dị mma n'ihi na ihe m ga-atụle dị mkpa nwere ike ịdị iche karịa ihe ụlọ ọrụ ndekọ m na ndị fan nwere ike iburu n'uche. Ma mgbe ị na-eme a retrospective nke afọ 20 dị ka nke a (album) na-aghọta na ị nwere ọtụtụ hit singles, ọ bụ n'ezie ihe ùgwù. Enwere egwu di na nwunye m dere, otu a na-akpọ "Along Come You" maka ada m nwanyị Emily; na nke ọzọ, "Abụ Nayib (Anọ m ebe a maka Gị) maka nwa m nwoke. Ha abụọ nọ na 'slow disc.' M na-etinye ha n'ime ọ bụrụgodị na ha abụghị di ma ọ bụ nwunye ma ọ bụ hit maka m ịbụ nne m bụ akụkụ dị mkpa nke ụdị m." ** azịza ajụjụ "Aha nke ọba ọhụrụ gị bụ "Ihe dị mkpa Gloria Estefan. Kedu ihe Gloria Estefan dị mkpa?" www.philpost.com (Nọvemba 25, 2006) * Ọ dị mma, ọ bụrụ n’ịtụle ọba m ọbụlagodi afọ abụọ gara aga, echere m dị ka onye ode akwụkwọ na m nọ n’ihu. Edere m egwu niile na ọtụtụ egwu na ọba ahụ. Ọ na-egosi ọchị nke akụkụ onye edemede nke m. Mana m malitere kemgbe ahụ. ** azịza ajụjụ "Olee otú egwu gị si dị iche ugbu a na nke ọ dị afọ iri abụọ gara aga?" www.philpost.com (Nọvemba 25, 2006) == 2007== * Ọnye na-bụ Gloria Estefan taa? Enwere m afọ ojuju dị ka nwanyị. Enwere m ike ịnweta ndụ ezinụlọ mara mma, ọrụ dị egwu. Enwere m ọtụtụ ezi ndị enyi gbara m gburugburu. Ezinụlọ m abụrụla ebe mgbakwasị ụkwụ m, ma gbanyere m mkpọrọgwụ n'ụwa. . . Obi dị m ụtọ nke ukwuu. Emeela m ihe niile m chọrọ ime. Igodo m bụ - agwara m di m mgbe anyị dị afọ 20 - m ga-agbasi mbọ ike, yabụ otu ụbọchị agaghị m arụsi ọrụ ike. Na m ihe nke ahụ bụ, bụ inwe nhọrọ. Enwere m nhọrọ ugbu a - ma ejirila m nke ahụ mee ihe nke ọma. Ọ dị m mkpa ugbu a ịnọrọ obere nwa m nwanyị [Emily, dị afọ 12]. Nwa m nwoke tozuru oke - amakwaara m na ọ na-aga ngwa ngwa. Ya mere, m na-edozi ịbụ nne - nke m bụ ọrụ kacha mkpa m nwere n'ụwa a - ma ka na-emepụta ihe, ide ihe - nke bụ ihe m hụrụ n'anya ime. Yabụ, enwere m ike ịbanye n'ime ọ bụghị naanị ide abụ dịka ị nụrụ kemgbe ọtụtụ afọ - kama ide akwụkwọ ụmụaka, ide ihe onyonyo. Ma na isi m nke ahụ bụ ihe m bụ: onye edemede. Ma nke ahụ bụ ihe na-atọ m ụtọ ime n'azụ ihe nkiri: ide egwu maka ọba, dekọọ ya. Ya mere, ị hụla ka m na-etinyekwu oche azụ ka m bụrụ ebe etiti anya, na ịpụ njem na ime ụdị ihe ahụ. Enweela m ọtụtụ ọrụ ebere m. N'afọ a, egwu egwu ise m mere bụ maka ọrụ ebere: ndị dị iche iche na ntọala nke m. Yabụ, nke ahụ na-aghọ akụkụ buru ibu na nnukwu akụkụ nke ndụ m - dịka m chọrọ ka ọ dị. Na [m na-aga n'ihu] na-eto ma na-etolite. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) * Kemgbe m bụ nwatakịrị nwanyị, ọ dị m ka m chọrọ ije ozi n’ụwa ebe a: Ọ dị m ka ọ bụ ọrụ m. Na ihe ọ bụla m ga-eme, m ga-achọ ụzọ m ga-esi mee nke ahụ. Ya mere, ka m nwetara nnukwu ndị na-ege ntị -- ndị na-ege ntị sara mbara n'ụwa nile, na ọtụtụ ndị mmadụ na-ege m ntị - ọ dị m mkpa ka m kesaa echiche ahụ. Na egwu "Gaa n'ụkwụ Gị" - nke m na-edeghị, ọ bụ n'ezie onye na-egwu guitar m, onye ọkpụkpọ bass na onye na-ahụ maka keyboard dere ya. . . Ha ma otú ọ dị m. [Ha maara] ihe echiche m bụ . . . Ya mere, ọ bụ ezie na e dere ya tupu ihe mberede m mere, a tụpụrụ m ya ugboro ugboro . . . Mana nke ahụ bụ ebumnuche m n'ezie. M na-atụ anya mgbe niile. Ana m ele anya n'ihu. Ọ bụkwa ya mere m ji họrọ ide abụ ahụ n’ihi na ozi ahụ na-atọ m ụtọ. Mgbe ahụ, "Ịpụ n'ọchịchịrị," nke bịara na ọgwụgwọ nke ihe mberede ahụ na mweghachi m, na ịhụnanya dị egwu nke m nwere n'aka onye ọ bụla n'ụwa nile nke nyeere m aka n'oge ahụ siri ike mgbe m gbajiri azụ na 1990, bụ nnukwu ekele. unu nye ndị na-akwado m - na ngosipụta nke otu anyị siri nọrọ ebe a ka ibe anyị nyere ibe anyị aka. Na ike nke ekpere . . . Ọ bụ ya mere m ji sị na amaara m ịhụnanya nke zọpụtara m, ị na-eso m na-ekerịta. Anyị nwere ike ịzọpụta ibe anyị . . . Ma achọrọ m ikele onye ọ bụla maka ịnọnyere m. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) === 2008=== *Ihe kacha mma n'egwu bụ na ọ karịrị ihe ọ bụla. **blogs.legacyrecordings.com (February 5, 2008) *Abụ m nwa akwụkwọ kwụ ọtọ, nwa! **Estefan, na-achị ọchị, ka ọ kwadoro ihe onye nta akụkọ kwuru na "ọ mara mma na ihe ọ bụla ọ na-amụ." www.allheadlinenews.com (Ọgọst 12, 2008) *A ka nwere Castro na [Cuba]. Ma echere m na ọnọdụ ahụ agaghị agbanwe ruo mgbe [Fidel] na-aga n'ihu nke ukwuu. [Otú ọ dị,] Raul Castro [nke arụnyere n'oge na-adịbeghị anya dị ka onye isi ala Cuba] bụ nwoke nwere uche mepere emepe [karịa Fidel]. [Raul] na-ebi ndụ ka ukwuu. Ọ na-emekwa ka ndị nta akụkọ na-emepe emepe ma kwe ka ụmụ akwụkwọ ahụ kwuo okwu. Mana nke bụ eziokwu bụ na ọ gaghị eme ọtụtụ ihe ruo mgbe Fidel ga-apụ. **news.bostronherald.com (March 12, 2008) * Egwu bụ otu n'ime ihe mara mma nke lanarịrị ọchịchị Castro. Egwula m ndị na-ege ntị n'ụwa niile mana ọ dịtụbeghị mgbe m gbara ndị Cuban egwu egwu. Nye mụ na [di] Emilio, egwu bụ otu ihe jikọrọ ya na ala nna anyị. **news.bostonherald.com (March 12, 2008) * Ezinụlọ m na-egwu egwu n'akụkụ abụọ. Ezinụlọ papa m nwere onye a ma ama nke na-akụ piano. Nne m meriri n'asọmpi ịbụ onye mmeri nke Shirley Temple -- ọ bụ ya bụ diva nke ezinụlọ. Mgbe m dị afọ 8, amụtara m otú e si akpọ ụbọ akwara. M na-akpọbu ndị 20s, 30s na 40s na kichin maka nne nne m. Mgbe papa m nọchara n’ụlọ mkpọrọ na Cuba afọ abụọ, anyị kwagara Texas, bụ́ ebe naanị m bụ onye Spen na klas ahụ. A na m echeta ịnụ "Ferry Cross the Mersey," nke Gerry na ndị na-eme ihe ike, na-eche, "nke nwere bongos na maracas - nke ahụ bụ n'ezie bolero." Na abụ Beatles, "Ruo mgbe ị dị" . . . nakwa Latin. Edere m uri, bụ́ nke mere ka m bụrụ abụ. Stevie Wonder, Carole King, Elton John dọbatara m na pop. M malitere ịbụ abụ na otu egwu - naanị maka ntụrụndụ - mgbe m dị afọ 17. Ma n'oge na-adịghị anya, echere m na m nwere ike ịbụ abụ pop na Bekee yana Spanish. Ma dị ka ị maara, anyị mere nke ahụ na anyị mebiri. Mana anyị chere ruo n'afọ 1993 ka anyị wepụta "Mi Tierra" -- anyị chọrọ ka ndị Fans m dịrị njikere maka egwu Cuban ọdịnala. Ma mgbe ahụ, anyị nọgidere na-agbakwụnye: mmetụta ndị Cuban ọzọ, karịa Latin America. Na, n'okpuru ya niile, African drum na rhythm. Echiche nke "90 Millas" na-amalite na egwu nke '40s. Anyị kpọrọ ndị nna ukwu 25 nke egwu Latin - ndị dike na njedebe nke imepụta ihe, ndị na-egwu egwu chụpụrụ ya n'ụwa, ndị na-eto eto Cuban na ndị Puerto Rican bụ ndị buru ibu - ka anyị nwee ike ịgwakọta omenala na ọgbọ. Yabụ na ọ dị ka ịlọta, mana ọ bụghị kpọmkwem Cuba ochie. ** www.huffingtonpost.com (Septemba 7, 2007) *Ana m abụ abụ kacha sie ike [ụkwe mba] ị nwere ike bụrụ n'awa ụtụtụ a [8 ụtụtụ]. [M si Cuba] bịa mgbe m dị ọnwa iri na isii, ọ bụ ezie na aghọghị m nwa amaala ruo mgbe m dị ihe dị ka afọ 9 ma ọ bụ 10 n’ezie [1966-1967]. M ga-ahapụ obodo ahụ ka m bụrụ nwa amaala, n'ihi na anyị ga-aga Canada - na agaghị m echefu njem ahụ ma ọ bụrụhaala na m dị ndụ. Ma ọ dị m ezigbo mkpa mgbe ahụ, na maka ha [ụmụ amaala ọhụrụ] taa, Kedu ụbọchị pụrụ iche ị nwere ike inwe: July 4th na American Mecca. Ọ naghị adị ha mma karịa nke ahụ. Ọfọn, m ga-agwa gị nke a - na enwere m ike ịdabere na mmetụta nke onwe m. Mma nke obodo a bụ na ị nwere ike ịghọ nwa amaala nke mba a magburu onwe ya, ma ka na-edebe onye ị bụ: omenala gị, ụdị ndụ gị. Ọ bụ ite agbaze na-enye gị ohere ịghara ịgbaze ma ọ bụrụ na ịchọghị. Ma ọ bụ ọmarịcha ebe. Ahụrụ m obodo a n'anya. Enwere m mmasị na ya: echiche ya, nnwere onwe, ihe ndị ọ pụtara. Dị ka onye si mba ọzọ nke si mba na-enweghị nnwere onwe ndị ahụ ma na-enweghị ha - nke bụ Cuba - ọ bụ ihe pụrụ iche karịa m: Inwe ike ibi ebe a na inwe ike inwe ndụ. nke m na-eme na obodo a. ** ajuju na Sam Champion na mmemme telivishọn Good Morning America tupu emume na Walt Disney World na Orlando, Florida iji ṅụọ iyi na ụmụ amaala US 1,000 ọhụrụ (July 4, 2007) *Anyị niile ma ihe nnwere onwe pụtara. Ụfọdụ n’ime anyị ji ya kpọrọ ihe karịa ndị nọworo ebe a kemgbe ọtụtụ ọgbọ. ** www.orlandontinel.com (Julaị 5, 2007) *Ihe kacha mma na obodo a nwere ụtọ ebe ndị ọzọ. Nri ndị China. Pizza sitere na ndị Ịtali, mana ọ bụ ahụmahụ America. Kpekere. A na-enwekarị omenala ndị ọzọ metụtara. Ị gaghị abụ onye America a na-akwa akwa, mana ị nwere ike ịbụ onye America na-echefughị ebe ha si bịa. ** ekwuru na nkọwa na www.orlandontinel.com (July 6, 2007) * Enwere m obi ụtọ maka ohere a magburu onwe ya iji sonye na mgbanwe nke ụlọ ọrụ dị mkpa na obodo Hispanic na ike dị ike n'akụkụ niile nke mgbasa ozi. ** Nkwupụta ewepụtara gbasara nhọpụta nye ndị isi ụlọ ọrụ Univision Communications, miamiherald.com (June 9, 2007) * Ọ dị m ezigbo mkpa idebe ezigbo ụda Cuba dị ndụ. Ndị a niile na-ese ihe agbanweela ọdịdị egwu Latin na ọ bụ ihe ùgwù ịnweta ha na ọba a ["90 Millas," nke e wepụtara na Septemba nke afọ 2007. Ekwenyere m na ọba a ga-ekpughe ọgbọ ọhụrụ na ụbara egwu Cuban. ** mwepụta akụkọ (Julaị 20, 2007) * O were anyị afọ abụọ ide, mepụta na hazie ọba ọhụrụ [90 Millas]. Ewezuga nke ahụ, edere m akwụkwọ ụmụaka abụọ ahụ dabere na Noelle, m bulldog, enwere m ihe ndabara ọma na ha mechara banye na ndepụta kacha ere ahịa nke New York Times. Ka ọ dị ugbu a, anyị enwetala ụlọ oriri na ọṅụṅụ asaa na ụlọ oriri na ọṅụṅụ abụọ, nke anyị ji aka ya na-arụ ọrụ, anyị na-arụkwa nke atọ na Vero Beach, Florida, M wee ezumike otu ugboro, n'ihi na kemgbe Emilio na M lụrụ na 78, njem ọ bụla anyị na-aga bụ maka ọrụ. Ya mere, n'afọ gara aga, anyị gara Egypt, Panama, Bahamas na Gris. Ọ dị egwu! ** Magazin Latina (September, 2007) * Ọ bụrụ na ị sị "90 kilomita" onye Cuban ọ bụla, ha ga-ama kpọmkwem ihe ọ pụtara. Ọ bụ ogologo mmiri n'etiti Key West, nke bụ ọnụ ọnụ ndịda nke kọntinent United States, na Cuba. Maka onye Kuba ọ bụla nke na-enweghị ike ịlaghachi azụ, ọ na-anọchi anya ọ bụghị naanị anya anụ ahụ, kama nke ime mmụọ. Ọ bụ ya mere na ọtụtụ n'ime egwu e nwere okwu ahụ bụ "distancia." Echiche ahụ bụ ka anyị were ihe na-adịghị mma na ụda anyị malitere na "Mi tierra," nke pụtara na ọ dị ka e mere n'oge gara aga, ma mee ihe na-abụghị. Anyị gara n'ihu na 2007, na ngwá ọrụ nkà na ụzụ anyị. nwere taa, ma nye ya ụda dị egwu. ** Magazin Latina (September, 2007) * Papa m adịkarịghị ekwu banyere ndụ tupu [ọ hapụrụ Cuba]. Banyere ụlọ mkpọrọ, ọ sịrị, "Nwoke ahụ bụ onye nwere ọgụgụ isi na PR." Castro na-abịa n'ụlọ mkpọrọ n'etiti abalị wee jụọ ndị mkpọrọ, "Gịnị ka ị na-eme ebe a? Ị hụghị na anyị na-agbalị ime ihe ziri ezi?" Ihe mere na anaghị m eme ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ na enwere m egwu. Sitekwa na nwata, achọrọ m ya. Mgbe ụlọ mkpọrọ gasịrị, nna m bịara America, sonye na ndị agha, lụrụ ọgụ na Vietnam - ma kpugheere Agent Orange. Ọ nwụrụ nwayọ, ọnwụ jọgburu onwe ya. Egwu bụ ụzọ mgbapụ m. ** www.huffingtonpost.com (Septemba 7, 2007) * Anyị chọrọ igosi mmetụta egwú Cuba na-enwe n’ebe ndị na-akụ egwú si n’ebe nile nọ, n’ihi ya, anyị kpọrọ mmadụ iri abụọ na ise n’ime ndị egwú Latịn kasị elu n’ụwa, ọ bụkwa ihe ùgwù ha nyere m. Ụfọdụ n'ime ha bụ ndị na-emepụta ihe, dị ka Cachao, onye Cuban bassist kwadoro na ọ na-emepụta mambo. ** Magazin Latina (September, 2007) * Mgbe niile. Ihe isi ike na-eme ma ị ga-esi na ha. Mgbe m na-ekwu "ọ dịghị llores," ọ pụtaghị naanị n'ezie ịkwa ákwá; ọ pụtara ile ihe ọjọọ na ndụ gị anya kama ile ihe ọma anya. M na-echekarị Celia Cruz dị ka ihe mkpali. Ọtụtụ oge, ahụrụ m ya n'azụ azụ na ikpere ya na-egbu ya ma m ga-enyere ya aka n'elu steepụ ahụ, mana ọ na-agbago na ọkwa ahụ ma ọ dịghị onye maara na ọ na-ewute ya. ** Azịza ajụjụ, "Anyị hụrụ n'anya na nke mbụ gị, "Ọ dịghị Llores," bụ maka ibi ndụ dịka enweghị echi. Nke ahụ ọ bụbu nkà ihe ọmụma gị mgbe niile? Magazin Latin (September, 2007) * Adị m mma n'ihi na enwere m ngwaike n'azụ m. M na-arụsi ọrụ ike mgbe niile iji mee ka uru ahụ m na-adị obere na abs m na-agbasi ike ka ha wee were ọkụ nke ihe niile. ** Magazin Latina (September, 2007) * N'ajụjụ ọnụ ọ bụla m mere kemgbe mmalite, [a na-ajụ m] 'Olee otú ọ dị gị imeghe ọnụ ụzọ?' M na-ekwukarị, sị, ‘E nwere ndị ikom abụọ megheere anyị niile ụzọ, ha bụkwa Feliciano na Santana. **Reuters (Julaị 23, 2007) * Ọmụma nke [Luciano Pavarotti] na egwu ga-adị ndụ n'ime obi anyị ruo mgbe ebighị ebi. Mmụọ ya dị ka onye na-elekọta mmadụ karịrị nke ahụ. Ọ bụ n'ezie njedebe nke oge egwu. Obi dị m ụtọ na m nwere ohere ịmara ya ma soro ya rụọ ọrụ ** www.90millas.com (Septemba 7, 2007) * Ihe anyị na-achọghị ime [ya na "90 Millas] bụ "Mi Tierra, Nkebi nke 2," n'ihi na album ahụ pụrụ nnọọ iche. Ee, anyị chọrọ ime album Cuban, ma anyị amaghị kpọmkwem ụdị vein. Ma, ka ọ na-etolite, ọ na-etolite ghọọ ihe ọgbara ọhụrụ. **Reuters (Julaị 23, 2007) * Ihe m chọrọ ịbụ na ọba a ["90 Millas"] bụ m, na ihe niile m nwetara ugbu a. **Reuters (Julaị 23, 2007) * Ngwakọta ndị egwu a na '90 Millas' dị mkpa na akụkọ ihe mere eme n'ọtụtụ ọkwa. Nke a bụ nke mbụ na ikekwe oge ikpeazụ ndị omenkà a ma ama ga-egwukọ ọnụ n'otu CD. **orlandontinel.com --nke sitere na ọkwa Burgundy Records nke '90 Millas' (August 10, 2007) * N'ime ndụ m ndị ọzọ, otu egwu ndị mmadụ ga-echeta -- n'agbanyeghị -- bụ "Conga" . . . Ọ dịghị mgbe ike gwụrụ m ịbụ abụ ya. Ọ dịghị mgbe ọ ga-akacha m. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) * 'Dị Ndụ Maka Ịhụ Gị n'Anya' bụ ụdị egwu nwere ike ibi n'ụdị dị iche iche. Ma, n'ezie, mgbe ị na-eme ihe ngosi ndụ gị nke mbụ ị na-egwu egwu ịchọrọ ịnọgide na-abụ eziokwu na ndekọ: n'ihi na nke ahụ bụ ihe ndị mmadụ chọrọ ịnụ, ha chọrọ ịnụ ihe ọkụkụ ahụ. Ma mgbe i mechara ya ugboro puku iri ise na site na ọtụtụ njegharị dị iche iche, ị na-amalite ịnwale na ime ihe na-eju ndị mmadụ anya. Yabụ, ịkpụ nke anyị na-eme ebe a maka "iTunes Original" bụ ihe na-amasị anyị ime - n'ihi na anyị were ya wee mebie ya na Samba. Ị mara, ndị Brazil nwere ihu dị ịtụnanya -- n'ụzọ doro anya, echere m - ha nwere egwu dị egwu. Ma egwu a dabara n'ụda ahụ nke ọma. Yabụ, anyị chọrọ ime ya nke ọma na nke mara mma - yana dịka anyị mere ọtụtụ oge na njegharị. Naanị gbajie ya ka ọ bụrụ naanị ụda, enweghị synths na ihe okike ahụ: mee ka ọ bụrụ organic. Ahụrụ m egwu ahụ n'anya maka nke ahụ: n'ihi na ị nwere ike iji naanị bongos ole na ole na ụfọdụ ụda mee ya ma ọ bụrụ na ị ga-eme ya. Ọ ka ga-arụ ọrụ. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) * Mgbe ị na-abụ abụ n'asụsụ Bekee na Spanish, ọ bụ ụdị okwu abụọ dị iche iche na . . . Ọbụna ndị na-adịghị asụ Spanish hụrụ n'anya ịnụ ka m na-abụ na Spanish. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) *"Bilie n'ụkwụ gị" bụ n'ezie okwu m. M na-atụ anya mgbe niile. Ana m ele anya n'ihu. Ọ bụ ya mere m ji họrọ idekọ abụ ahụ n’ihi na ozi ahụ na-amasị m n’ezie. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) * Anyị nwere ike ịzọpụta ibe anyị . . . **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) * Ihe ikpeazụ m chọrọ ime bụ itinye ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'egwu m. . . n'ihi na egwu bụ m ụzọ mgbapụ. **ajụjụ ọnụ iTunes (wepụtara June 2, 2007) *Apụghị m iche n'echiche ụwa enweghị egwu. Ọ ga-abụ . . . nke ọma, enweghị m ike iche n'echiche ya. **Berklee College of Music Adreesị mmalite (Mee 12, 2007) * [Ọ bụ ya bụ onye mbụ na-agụ egwú pop rụrụ maka Pope.] Na otu nwanyị na nke ahụ. O doro anya na Pope John Paul II na ụmụ ya nwoke -- ọ bụ ihe ị na-akpọ ha? -- hụrụ otu n'ime abụ m n'anya ma chee na m na-etinye ozi ime mmụọ na egwu m. Anaghị m okpukpe dị otú ahụ. Mụ na Dogma anaghị emekọrịta ihe. Ha maara ihe ahụ nile, ma Pope nọ na-eme ememe afọ 50 dị ka onye ụkọchukwu, ọ rịọkwara m. Ọtụtụ ndị na-ege ntị -- ndị bishọp, ndị Kadịnal, ndị nọn ole na ole - na mụ, kpuchiri elu site n'olu ruo na nkwonkwo ụkwụ. ** www.huffingtonpost.com (Septemba 7, 2007) *[Ọ ga-amasị m ịbụ] otu n'ime [ndị na-abụ abụ pop mbụ mere na Cuba efu]. Ama m na ndepụta ahụ buru ibu. Ọ ga-esikwa ike ịpụpụ -- a ga m enwe ogbe buru ibu dị ka tostone [eghe eghe green plantain] n'akpịrị m. Mana oh Chineke m, gịnị bụ nrọ -- ọ ga-abụ ogo nke onwe m na ọrụ ọkachamara. ** www.huffingtonpost.com (Septemba 7, 2007) * Ọfọn, m na-anya isi na ya. Ọ bụghị mba ahụ kwuru na m bụ onye na-abụghị grata kama ọ bụ ọchịchị ndị na-eyi ọha egwu. Mana amaara m na ndị Cuba hụrụ m na egwu m n'anya. ** azịza ajụjụ "Olee otu ọ dị ka obodo nke gị na-akpọ onye na-abụghị grata?" www.philpost.com (Nọvemba 25, 2006) * Ee, ọ bụghị ọtụtụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Abụọ n'ime egwu m nwere nkọwa ọha, dịka Oye Mi Canto (Nụrụ olu m). Enweghị m ike ịgbanahụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ihi na nna m bụ onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Cuba; ọ gara Vietnam. Ma m na-agbalị ka m ghara itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ruo ókè o kwere mee. ** azịza ajụjụ "Ị na-etinye ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ime egwu gị?" www.philpost.com (Nọvemba 25, 2006) * Ọ kụziiri m na m nwere ọtụtụ ịdọ aka ná ntị karịa ka m chere; otutu ndidi. [M bịara na-ekwu okwu karị, ọ bụghị nanị n'onwe m na ezinụlọ m, kama n'egwú m na n'ụzọ m si akparịta ụka. ** Mmemme redio satịlaịtị Gayle King XM (October 23, 2006) * Ọ bụụrụ m nrọ na ndụ m inyere ọtụtụ mmadụ aka dị ka o kwere mee. Nrọ ahụ na ọtụtụ ndị ọzọ emezuworo mụ na ezinụlọ m, ana m ahụkwa na ụgwọ ọrụ m kasịnụ bụ site n'ịkọrọ ndị ọzọ ihe m nwetara. Mụ na Emilio hiwere ntọala a iji gbasaa ọrụ ebere anyị na mbọ iji nyere ndị na-enweghị isi aka. Ihe anyị lekwasịrị anya na ntọala ahụ bụ mgbe niile inyere ọtụtụ mmadụ aka na nsogbu ha dabara na mgbawa nke òtù ọrụ ebere ọdịnala. ** Nkwupụta nke Febụwarị 9, 2007, uru ịchịkọta ego, gụnyere nri abalị na egwu n'ụlọ Estefans na Star Island, na nso Miami, Florida, maka Brain Institute na Miami Children's Hospital (cbs4.com Jenụwarị 16, 2007) *Enwekwara m ihe ịtụnanya abụọ -- nke m na-enweghị ike ịgwa gị, n'ihi na mgbe ahụ ọ gaghị abụ ihe ijuanya. Yabụ, ajụla ihe ịtụnanya bụ. Agaghị m agwa gị. ** nkwupụta na ogbako ndị nta akụkọ maka February 9, 2007, inye ego nri abalị uru gala na Gloria na ụlọ Emilio Estefans na Star Island, nso Miami, Florida (cbs4.com January 16, 2007) * Ihe anyị lekwasịrị anya na ntọala [Gloria Estefan] bụ mgbe niile inyere ọtụtụ mmadụ aka na nsogbu ha dabara na mgbawa nke otu ọrụ ebere ọdịnala. **cbs4.com (February 9, 2007) * Nke a bụ onyinye mmeghe nke anyị na-enye na njikọ Blue Cross na Blue Shield nke ọkara nde dollar. nkọwa banyere ntinye aka na ụlọ ọgwụ Miami Children's Hospital's Brain Institute, ụlọ ọrụ ụbụrụ kachasị ama ama na mba na-agwọ ihe karịrị ụmụaka 45,000 si gburugburu ụwa kwa afọ. **www.nbc6.net (Eprel 10, 2007) * Anyị guzobere [Gloria Estefan Foundation] na 1993, n'ihi na m na-enweta ọtụtụ olulu site n'aka ndị ọrụ ebere nke m chere na ụzọ kacha mma isi bulie dollar ọrụ ebere anyị bụ iji guzobe ntọala, ebe ị nwere ike ịme ọtụtụ ihe. [Ụdị eze sitere na] anọ n'ime abụ m na-aga kpọmkwem na ntọala m, ọ dịghịkwa m mkpa inye ndị mmadụ nsogbu maka ego. Anọ m na-akwado ya n'onwe m n'ime afọ ndị a niile, site na egwu egwu dị iche iche m na-eme nke ahụ na-akwụ ụgwọ maka ntọala m. Ọ bụ ihe na-amasị m ime. Ọ bụ ihe na-eme m obi ụtọ. . . [Ntọala ahụ enyeworo aka] site n'obere ihe ruo n'ihe ukwu. Oge ọ bụla enwere ọdachi na-emere onwe anyị, anyị chere na American Red Cross nyere aka. Ọ bụghị naanị ebe a, mana na Nicaragua na Honduras. N'ụzọ doro anya, Miami dị nnọọ nso na obi m. **cbs4.com (February 9, 2007) *Ọfọn, ị mara, na mbụ, abụ m ezigbo mmadụ. Ma enwere m ike ịgwa gị na abụghị m onye senti site n'echiche ọ bụla. Ị mara na anyị na-aga oriri na ọṅụṅụ na-aṅụ mmanya dị ka ndị ọzọ. Mana echere m na isi okwu bụ itule. Alụla m nwunye (onye na-ahụ maka keyboard Emilio Estefan) afọ 28; anyị anọwo ọnụ ruo afọ iri atọ. Enwere m nwa m nwoke mgbe m dị obere, ihe kacha m mkpa bụ ezinụlọ m. Di m enyerela m aka. Anyị na-ebi ndụ dị nnọọ mma, bụ́ ihe nwere ike na-agwụ ụfọdụ ndị ike. Ma ọ bụ nnukwu ndụ! Anyị na-eme njem nke ukwuu. Nwa m nwoke dị afọ 26 na ada m nwanyị dị afọ 11. Ezinụlọ bụ isi ná ndụ anyị. Anyị na-agbalị ịpụ na tabloids. ** zaa ajụjụ "Kedu ka ị ga-esi na-edobe onyonyo gị dị ọcha, ihe ọ bụghị onye ọ bụla na-ese ihe nwere ike ime?" www.philpost.com (Nọvemba 25, 2006) *Mma mma nwanyị n'èzí bụ ngosipụta nke udo na obi ụtọ dị n'ime ya. **www.beautyblabber.com (July 31, 2007) * Nne nne m na-anya ụgbọ elu shanghai n'ọdụ ụgbọ elu Havana ka ha wetara m katọn nri nwa mango - naanị ụdị m ga-eri. M mụtara iri peach ma emechaa. Na katọn ọ bụla, ọ ga-adaba na ndekọ Cuban. ** www.miamiherald.com * Agara m Miami Children's [ụlọ ọgwụ] ime akwụkwọ ọgụgụ maka akwụkwọ "Noelle", ha [ndị ọrụ na The Brain Institute] mere ka m mara ọrụ a ha nwere. Ọ dabara nke ọma na nyocha azụ azụ m - Miami Project [iji gwọọ ahụ mkpọnwụ azụ] ọrụ ebere anụ ụlọ - n'ihi na, dịka ị maara, ahụ m kpọnwụrụ akpọnwụ na n'oche nkwagharị. Yabụ, achọrọ m ịnọ ebe ahụ maka ọgwụgwọ ahụ. Ọ na-eme m obi ụtọ. Enwere m ihe ùgwù nke ịbụ ozi. Site n'ụbọchị m nwere ike icheta, ị maara - dịka m nwere ike icheta na ncheta m - achọrọ m ije ozi n'ụzọ ụfọdụ. (nkọwa nke ihe mere o ji ahọrọ Ụlọ Ọrụ Brain na Ụlọ Ọgwụ Ụmụaka Miami dị ka ndị na-erite uru na nde dollar abụọ a zụlitere na "En Casa con Gloria [N'ụlọ na Gloria] Anyasị na-akpachi anya ... Ihe omume agaghị echefu echefu" nke e mere na Estefans ' obibi na Star Island, nso Miami, Florida **cbs4.com (February 9, 2007) * Anyị na-agbalị ime ememe na ọba ọhụrụ - 90 Miles [na-apụta n'oge okpomọkụ nke 2007] bụ eziokwu na mgbe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 50 gasịrị, ala nna anyị [Cuba] abụghị nke anyị. Anyị nwere ndị egwu dị ịtụnanya nọ n'ụgbọ na-akwadebe ọba a, ụfọdụ na-agakwa n'ihu na-abata. Ọ bụ egwu ọhụrụ anyị dere - all new stuff . . . Enweghị izu ike maka m. . . Enwetara m ihe nkiri Connie Francis nke m na-arụ ọrụ, nke anyị mechara. Anyị nwere onye na-emepụta ihe . . . M ga-ezute onye nduzi na m ga-aga hama . . . Anọ m na-arụ ọrụ na ya kemgbe 2000 na Connie Francis, onye bụ onye m. Ọzọkwa, abụ m nne. . . M na-akpọga ya [Emily dị afọ 12] gaa egwuregwu, kpọọ ya gaa akwụkwọ, kuru ya . . . Anyị bụ ụmụ nwanyị, anyị na-eji [na-arụ ọrụ mgbe niile]. **cbs4.com (February 9, 2007) * Ọ dị mma, m na-asụ asụsụ abụọ ma enwere m omenala abụọ n'ezie. Ya mere, mgbe ị nwere nke ahụ, ị ga-enwe ike ide ihe site n'otu oke ruo n'ọzọ, ma ọ bụ n'ebe ọ bụla n'etiti. Ọ bụrụ n’ilele ihe onyonyo m anya, ị ga-achọpụta na otu n’ime ọba ndị kacha amasị m bụ “Gloria!”, bụ nke na-agba egwu egwu, nke nwere egwu egwu; na e nwere "Mi Tierra nke bụ kpam kpam mgbọrọgwụ-gbakwasara na n'ezie na-akwalite omenala anyị n'ụwa nile site music, na nke ahụ dị mkpa ka m na ndị Cuba mara na n'agbanyeghị na anyị bụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na m tolitere na States, anyị. omenala na egwu anyị bụ akụkụ nke ndụ m nke ukwuu. ** zaa ajụjụ a "Kedu ka ị ga-esi megharịa onwe gị n'ime afọ niile?" www.philpost.com (Nọvemba 25, 2006) * Ugbu a ndụ m na-enwe nnọọ obi ụtọ. Enwere m ụmụ abụọ nwere ahụike na ezigbo alụmdi na nwunye (Mụ na Emilio anọwo ọnụ maka afọ 28). M ka nwere otu ọchịchọ: ime ihe nkiri na Cuba. Ọ bụ mmalite nke njedebe maka Castro na, nke ọma, emere m onye ọ bụla na-ege ntị nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mba ọ bụla ma e wezụga nke m. Ime ebe ahụ ga-abụ otu n'ime isi ihe na ndụ m. ** ( Magazin Telegraph na Nọvemba 14, 2006 ) * Egwú kwesịrị ịbụ ụzọ na-edozi oghere na ime ka ndị mmadụ dịrị n'otu. Mma nke egwu bụ na ọ nwere ike -- na kwesịrị --ịchịkọta echiche dịgasị iche iche n'ụzọ zuru ụwa ọnụ. ** (www.internationalspeakers.com Febụwarị 1, 2007) * Usoro ọkacha mmasị m bụ ide ihe, site na ụbọchị mbụ. Abụ m deworo kemgbe ọtụtụ afọ bụụrụ m ezigbo ohere ịkparịta ụka n'ihi na echere m na nke ahụ bụ ebumnobi m bụ́ isi n'ụwa a. ** Ajụjụ ọnụ ndị nta akụkọ Associated (November 3, 2006) * Ọ ga-esiri m ike ịlaghachi Cuba (na-adịgide adịgide) n'ihi na Miami bụ obodo m. . . Ọ bụ ebe ahụ ka anyị mere ndụ anyị. Nke ahụ bụ na ọ dị m ka m nọ n'ụlọ. . . Mana ọ ga-amasị m ịbụ, ịmara, enyemaka ọ bụla m nwere ike ịbụ [post-Castro] nye ndị ga-edu onwe ha. Echere m na Cuba kwesịrị ịchọta onye ndu ya n'ime. Ha nwere obodo dị nnọọ iche na nke anyị na-emebu. Ha ga-achọ ihe ụfọdụ ọchịchị onye kwuo uche ya nwere ike ọ gaghị enye ozugbo. Ma echeghị m na ọ ga-abụ mgbanwe ngwa ngwa. Echere m na ọnwụ [Castro] ga-eweta mgbanwe, ọ baghị uru ikwu. Ma echere m na nwanne ya nwoke [Raul] ga-anwa ịchebe onye na-ekiri mgbanwe ahụ ruo nwa oge. Ma eleghị anya na-amalite ime ụfọdụ oghere [iji melite mmekọrịta US-Cuba]. Nke ahụ bụ ihe m chere na ọ ga-eme. ** Ajụjụ ọnụ redio BBC (December 13, 2006) * Anyị laghachiri [na Cuba] otu oge, na 1979, mgbe Onye isi ala Jimmy Carter nyere ohere ka ndị nwere ndị ezinaụlọ ha gaa. Anyị gara inye aka kpọpụta naanị nwanne Emilio na ụmụ ya abụọ [otu n'ime ha, Lili, bụ la Flaca sitere na Univision's El Gordo y la Flaca]. Anyị si na Costa Rica nweta visa ha, ma mgbe nwanne Emilio kwuru na ya na-apụ, [gọọmentị] malitere ime ihe ike megide ya, n’ihi ya ọ gara zoo ruo ọnwa abụọ ruo mgbe ha pụrụ ịpụ. Mgbe anyị nọ n’ebe ahụ, mụ na Emilio zụtara ha ihe ndị ha na-amaghịdị dị, dị ka apụl na oliv, n’ime diplotiendas [ụlọ ahịa a na-emeghe nanị ndị njem nleta]. Ruo taa, Lili nwere fetish olive. ** Magazin Latina (September, 2007) * Nrọ m bụ ime na nnukwu egwu egwu na-eme mmemme na Cuba efu, mana echeghị m na ha ga-ekwe ka m bata n'obodo ahụ. Ma ọ bụrụ na ha mere, m ga-ekwu okwu megide ihe na-eme, nke gọọmenti na-atụ egwu. Amaghị m mgbanwe mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya ga-adị ma ọ bụrụhaala na otu n'ime ụmụnna Castro nọ nso, mana ekwenyere m na enwere ọdịnihu na onye ndu ọhụrụ otu ụbọchị. Mana onye ndu a ga-ahụkwa Cuba n'anya ma chọọ n'ezie ibuga ya n'ihu. Mgbe ụbọchị ahụ ruru, mụ na Emilio ga-anọ ebe ahụ n’ụzọ ọ bụla anyị pụrụ isi na-eje ozi. ** Magazin Latina (September, 2007) *Ọ na-eme m ọchị ka onye ara. Anyị ka bụ ụmụaka n'ime. Anyị tozuru oke na ọrụ ma a bịa n'ịzụ ahịa, mana anyị ma ka esi enwe anụrị. ** azịza ajụjụ "Gịnị bụ isi ihe na-eme ka alụmdi na nwunye na-adịte aka gị na Emilio?" *Ịbụ nne bụ ọrụ mbụ m. Nwa m nwoke [Nayib, 27] bi na Los Angeles ma nwee ụlọ ọrụ nke ya ebe ọ na-arụ ọrụ egwu na ihe nkiri, mana ọ na-akpọ m kwa ụbọchị. Emily [onye dị afọ 12] na-eme egwuregwu nke ukwuu; ọ na-egwu tenis na basketball. Ọ na-amasị m ịga egwuregwu ya. Ọ bụrụ na ọ chọrọ enyemaka n'ọrụ ụlọ ya, m ga-anọnyere ya. Ọ na-abụkwa egwu egwu -- ọ na-ede abụ ma na-akụ ụbọ. M na-agwa ma ụmụ m mgbe niile, "Chọta ihe na-eme gị obi ụtọ. Ego ga-abịa n'agbanyeghị ihe ị na-eme, na ọtụtụ ma ọ bụ obere n'ime ya agaghị abụ ihe na-eme gị obi ụtọ. Ịmefu oge na ihe na-atọ gị ụtọ ga-eme." ** Magazin Latina (September, 2007) * Ana m eme pancakes kacha mma ị ga-enwe! M na-ejikwa obi ụtọ na-ekwu aha ahụ. Na Satọde, m na-eme ha maka mmadụ niile. ** Magazin Latina (September, 2007) *Enwere m mmasị na ha na ọnọdụ okike ha. Ha dị ka lemonade nuklia! ** zaa ajụjụ "mojitos -- larịị ka ọ bụ ụtọ?" Magazin Latina (September, 2007) * Ọ bụ nrọ maka onye na-ese ihe ọ bụla inwe katalọgụ egwu nke a ga-ewere dịka ọkaibe kacha mma. Maka m, dị ka onye na-agụ egwú na onye na-ede abụ, ịhapụ nchịkọta egwu na-agafe ihe karịrị afọ iri abụọ nke ndụ m na ọrụ m bara uru karịsịa. Egwu ndị ahụ na-anọchi anya ndụ na-aga n'ihu. Dị ka ọ dị na ndụ ọ bụla, ndị mmadụ na ahụmahụ na-aghọ akụkụ nke ihe okike ma nyere aka mụọ albums iri abụọ na anọ. Ọ ga-amasị m ịrara otu ọrụ a - karịsịa "Abụ Nayib" na "Along Come You" - nye ụmụ m abụọ mara mma bụ ndị na-akpali egwu ndị ahụ na ndị na-akpali m kwa ụbọchị, ndị m na-ewerekwa ọrụ m kacha mma. ụbọchị. Enwere m nnukwu ekele nye ndị niile na-akwado m bụ ndị soro m gbagoro ndụ a dị egwu na ndị mere m ji gbalịsie ike ịnọgide na-ekwesị ntụkwasị obi nye onyinye ahụ e nyere m: nke ịme egwu. Ma n'agbanyeghị na ọ na-esiri ike ikpebi ihe dị mkpa n'ezie, ị nwere ike ijide n'aka na ihe dị na mkpokọta a bụ ihe gị -- ndị na-akwado gburugburu ụwa -- mere ka ọ bụrụ hits. Ma maka nke ahụ, a ga m enwe ekele ebighi ebi. ** kwuo okwu na gloriaestefan.com na ntọhapụ nke 2-CD "The Essential Gloria Estefan" (October 4, 2006) * N'ihi na ha bụ ndị nzuzu! **Ntụle ihe kpatara nnukwu ụlọ ọrụ na-edekọ ọtụtụ mba anaghị anabata nbudata egwu n'ụzọ iwu na ịntanetị ruo ọtụtụ afọ. thestrippodcast.com (Septemba 9, 2006) *Ihe merenụ bụ onye na-ege egwu abụrụla onye na-ama ihe na eze nke aka ya. Ị nwekwaghị ike ịkwanye album n'olu ha wee sị, 'Lee abụ 15, anọ n'ime ha dị mma, ị maara. Wepụta dollar 20 na CD a.' Ọ gaghị eme. Nke ahụ bụ ihe butere ụlọ ọrụ egwu ala. **thestrippodcast.com (Septemba 9, 2006) * Enwere m onye nrụpụta [maka foto bio na ndụ onye na-abụ abụ Connie Francis]. . . . Anyị eruola ebe ahụ. ** Ajụjụ ọnụ redio Good Morning America (October 26, 2006) *[Di m Emilio] hụrụ nwa agbọghọ na-amaghị nwoke ikpeazụ na 70s - nke ahụ bụkwa m. **Njụjụ ọnụ redio ọma Morning America (October 26, 2006) * Ihe nzuzo dị n’alụmdi na nwunye toro ogologo bụ ịkpụ ntutu gị kwa ụbọchị. . . n'ihi na ọ na-egosi na ị ka na-eche. ** Netwọk ụdị (December 15, 2006) * M na-eme [dị ka onye isi uhie] . . . m na-eme. . . n'ihi na ọkụ na-aka mma ka ị na-etolite . . . Ọ dị mma . . . Enweghị m ike ịbụ isi awọ. Abụghị m onye na-acha ọcha. . . Yabụ, nke ahụ anaghị ahapụ ọtụtụ agba ndị ọzọ dị. ** Netwọk ụdị (December 15, 2006) * Anyị nwere ihu ọma ịkpọ Miami na United States ebe obibi. Kedu obodo ọzọ nwere ike ikwu na ya nwere amụma mba ofesi nke ya? Miami bụ ọtụtụ ihe, ma ọ dịghị mgbe ọ na-agwụ ike. ** zaa ndị na-ege ntị okwu mgbe ha na-ekwu okwu egwu imeghe Carnival Center for the Performing Arts www.miamiherald.com (October 6, 2006) * Olee otú anyị ga-esi atụ anya na ihe ọma ga-esi n’ihe ọjọọ niile anyị tinyere n’ụwa a pụta? **Okwu na Florida International University, "Live, Art and Spirituality" (October 14, 2006) *Mgbe [nne m] hụrụ na anyị agaghị enwe ike ịlaghachi [Cuba], ọ bịara na-adịkwu mkpa ka o mee ka omenala anyị bụrụ ihe juru ebe niile ma dị ezigbo mkpa na ndụ anyị - na n'ezinụlọ anyị. Anyị na-asụ naanị Spanish. Amụghị m Bekee ruo mgbe m gara ụlọ akwụkwọ na klas nke mbụ. Egwú [Cuba] na nri ahụ bụkwa akụkụ nke ndụ anyị nke ukwuu. Enwere m obi ụtọ maka nke ahụ, n'ihi na ọ dịkwa ụmụ m mma. ** Ajụjụ ọnụ redio BBC (December 13, 2006) *"Noelle's Treasure Tale" gbadoro ụkwụ na akụkọ ihe mere eme na galọn atọ ndị Spen jupụtara n'akụ dara n'ụsọ oké osimiri akụ nke Florida na enwetabeghị ya. Enwere m ụlọ osimiri na Treasure Coast, m nọkwa ebe ahụ na snorkel m na-achọ akụ ahụ. ** kwuo okwu nye ndị na-ege ntị na ntinye akwụkwọ na Macy's na New York City (November 21, 2006) * [N'ịmalite ndị na-agụ akwụkwọ (afọ 4 ruo 8) n'agụmakwụkwọ nke "Noelle's Treasure Tale"]: Ọ bụrụ na ị chọpụta otu okwu n'akwụkwọ m nke ị na-aghọtaghị, jụọ ndị mụrụ gị ka ha nwee ike ịchọta ya na akwụkwọ ọkọwa okwu maka ya. ị. ** kwuo okwu nye ndị na-ege ntị na ntinye akwụkwọ na Macy's na New York City (November 21, 2006) *Echere m na ọ ga-adị mma iji [pet bulldog] Noelle dịka ọmụmaatụ ịkụziri mkpa ọ dị ịbụ onye ị bụ. Maka m ọ dị mkpa ịkpali ụmụaka n'ụzọ dị mma, na mgbe ụfọdụ ha na-aghọta ozi site na ntụrụndụ karịa mgbe mmadụ na-agwa ha okwu ozugbo. ** kwuo okwu na Associated Press gbasara mbipụta nke akwụkwọ ụmụ ya nke abụọ "Noelle's Treasure Tale" (October 9, 2006) [[Dị ka nke Nọvemba 17, 2006] 'Noelle's Treasure Tale' ka nọ na No. 3 na ndepụta ụmụaka kacha ere ahịa nke New York Times kemgbe ewepụtara October 10 ya. **Reuters (Nọvemba 17, 2006) * Ihe niile na-atọ ọchị maka Chukwu. Ihe niile. **www.s-t.com (Julaị 5, 1996) Ọtụtụ ndị bi ebe a [Miami] bụ ndị agwaetiti -- si Cuba, Haiti. Ndị mmadụ na-ama jijiji, na agba dị mkpa ibi ebe a. Anwụ, mbara igwe, odida obodo, ọmarịcha ihe na-akpali gị kwa ụbọchị. Ihe osise na ihe osise [Artist Romero Britto] na-egosipụta nke ahụ. ** www.nytimes.com (February 2, 2007) * [M] tolitere n'obodo a [Miami], egwu m bụkwa ngwakọta nke omenala abụọ. Na mmalite ọ bụ nnukwu Cuban. N'ebe a, ọ bụ [site na] niile . . . ** Ihe ngosi mbubreyo na Craig Ferguson (February 4, 2007) *Ọbụghịkwa. Ewetaghị m okpueze m, na ihe ikpeazụ m ga-achọ ime bụ ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** Azịza nye ajụjụ gbasara ma ọ bụ "Queen" ma ọ bụ "onye isi obodo" nke Miami, Florida Ihe ngosi Late Late na Craig Ferguson (February 4, 2007) * [Kọfị Cuba dị nnọọ ike, dị ụtọ nke ukwuu, na ntakịrị ihe ize ndụ -- dị ka ndị na-aṅụ ya. ** ''Ntụrụndụ kwa izu'' (Julaị 30, 1993) * M hapụrụ Cuba mgbe m dị afọ abụọ. Ha napụrụ obodo m, ha zuru ihe kacha mma mmadụ nwere ike inwe. Kedu ka m ga-esi chefuo na Fidel Castro bụ onye mere m ihe ọjọọ? ** "Exito (akwụkwọ akụkọ ịntanetị)" (October 1997) *Nna nna m . . . bụ onye ọchịagha na ndị agha Cuba - ọ bụghị naanị Batista [General Fulgencio Batista y Zalduvar bụ onye isi ala Cuba nke iri na itoolu site na Ọktoba, 1938 ruo Jenụwarị, 1959)] - mana ọ bụ onye ọrụ izugbe n'ebe ahụ. Ọ na-esikwa n'aka ole na ole n'ime ndị isi ala Cuba dị iche iche . . . Papa m ghọrọ onye ọrụ ọgba tum tum. Ọ bụ nwoke mara mma, ya mere a họpụtara ya ka ọ bụrụ nwunye nwanyị mbụ [Mrs. Ndị na-edu Batista. N’ihi ya, ha na gọọmenti dị ezigbo nso mgbe Batista bịara n’ọchịchị. Ma ozugbo ahụ [Castro weghaara ọchịchị na Jenụwarị 1, 1959] [nna m] sonyeere mbuso agha Bay of Pigs iji gbalịa ịtọhapụ Cuba. . . ma ọ bụ onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị afọ abụọ n'ebe ahụ [na Cuba]. ** Ajụjụ ọnụ redio BBC [December 13, 2006] * Mụ na mama m na papa m hapụrụ Cuba mgbe m dị afọ abụọ [January, 1959]. Castro achịwala n'oge ahụ, ndụ ọtụtụ ndị nkịtị abụrụwokwa ihe siri nnọọ ike. Papa m rụrụ ọrụ [dị ka onye nche onwe ya maka nwunye onyeisiala Cuban Batista], ya mere ọ bụ nwoke a ma ama. Anyị kwagara Miami, nke dị nso na Cuba dịka ị nwere ike ịbanye na-enweghị ebe ahụ. Ọ bụ obodo Cuba-centric. Echere m na ọtụtụ ndị Cuba kwagara US na-eche na ihe niile ga-adị mma. Onwe m, ekwesịrị m ikwu na afọ ndị mbụ ahụ enweghị obi ụtọ karịsịa. Ọtụtụ ndị mmadụ achọghị anyị gburugburu, enwere m ike icheta ịhụ ihe ịrịba ama ndị na-ekwu: "Ọ dịghị ụmụaka. Ọ dịghị anụ ụlọ. Ọ dịghị Cubans." Ihe mere ka ọ dịrịkwuo mfe bụ na papa m amalitela ịrụ ọrụ na gọọmenti United States. N'oge ahụ ọ nweghị ike ịgwa anyị ihe ọ na-eme, n'ihi na ọ bụ ụdị ọrụ nzuzo nzuzo. Naanị ihe o kwuru bụ na ya chọrọ ịlụso ihe na-eme n’ụlọ ọgụ. [Nna Estefan bụ otu n'ime ọtụtụ ndị Cuba a dọọrọ n'agha na-ekere òkè na mwakpo ọjọọ nke Castro Bay of Pigs wakpo iji kwatuo onye ọchịchị aka ike bụ Fidel Castro.] N'otu abalị, papa m furu efu. Echere m na ọ na-echegbu onwe ya banyere ịgwa nne m na ọ na-aga nke na ọ hapụrụ ya akwụkwọ ozi. E nwere asịrị na-eme n’ụlọ anyị, ma anyị amaghị n’ezie ebe papa m gara. Ọ bụ oge egwu nye ọtụtụ ndị Cuba. Ọtụtụ ndị nwoke tinyere aka na ya -- ọtụtụ ezinụlọ enweghị ụmụ nwoke na nna. Ka ọ na-erule mgbe anyị matara ihe papa m nọ na-eme, a nwara ịgbagha ọchịchị n’Eprel 17, 1961. Na mbụ ọ nọ na-azụ ọzụzụ na Central America, ma mgbe ọ gbasịrị ọchịchị n’ike, e jidere ya wee nọrọ afọ ole na ole sochirinụ. dị ka onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Cuba. Ma eleghị anya, oge ahụ bụ oge kasị njọ nye mụ na mama m. N'amaghị ihe na-aga ime papa m. N̄kedi eyenọwọn̄, edi mma n̄kanam utom ke ebiet emi ete mi okodude. Nne m nọ na-agbalị izochi ya, ya mere ọ na-agwa m na papa m nọ n'ugbo. N’ezie, echere m na ọ maghị ihe mere ya n’ezie, n’ihi ya, m na-eme ka à ga-asị na papa m na-arụ ọrụ n’ugbo. Anyị na-eme ihe a dum kwa ụbọchị, na-agbalị ichebe ibe anyị. Afọ abụọ ahụ nwere mmetụta dị egwu n'ahụ mama m. Ahụ́ nọ na-ama ya nke ukwuu, ọ na-esikwa na chọọchị aga chọọchị. Na-ebu chaplet ya mgbe niile, na-ekpe ekpere obere obi ya. O nwere okpukpe ya, enwekwara m egwú m. Egwú dị n'ezinụlọ anyị. Nne m bụ onye na-agụ egwú, e nwekwara onye na-akụ violin na onye na-akụ pian n'akụkụ papa m. Nne nne m bụ onye na-ede uri. ** Ụbọchị Sọnde [London] (November 17, 2006) * Ruo afọ iri na anọ [1966 ruo 1980] [nna m] rịara ọrịa na-agwụ ike [multiple sclerosis]. M na-elekọta ya ọtụtụ mgbe, ruo mgbe ọ na-enwekwaghị ike ilekọta ya n'ụlọ . . . Ya mere, n’ụzọ bụ́ isi, m nọ na-elekọta [nna m] na nwanne m nwanyị nke m tọrọ [Becky], bụ́ ndị tọrọ m afọ isii. O siiri m ike. Ọ bụ oge siri ike. Egwu bụ ụzọ mgbapụ m -- catharsis m. Ụzọ m iji wepụ mmetụta uche m. Egwú abụwo mgbe ọ na-akpa ike ná ndụ m. ** Ajụjụ ọnụ redio BBC (December 13, 2006) * Otú ọ dị, m na-atụ anya otu ụbọchị, ọ bụrụ na m akabeghị agadi, ime ihe nkiri n'efu na Cuba efu. Nke ahụ ga-abara m ezigbo uru. Anyị na-atụ anya ya. Ọ dị mma, enwere m olileanya, echere m na ọ [Castro] ga-aga [anwụ] oge ụfọdụ. Ọ ga-aga oge ụfọdụ - ka anyị nwee olileanya na ọ ga-eme ngwa ngwa [kama] karịa ka emechaa. ** N'ajụjụ ọnụ telivishọn "(April 22, 2005) * Mgbe mbụ m bịara Miami [na 1959], ị ga-ahụ akara ndị dị ka "Enweghị Ụmụaka, Enweghị anụ ụlọ, Ọ dịghị Cubans." Anyị bụ nnukwu ihe iyi egwu. Anyị bi n'obere ụlọ dị n'azụ nnukwu efere Orange, bụ́ ebe ndị Cuba niile bi. Ndị ikom niile (gụnyere nna m, Jose Manuel Fajardo) bụ ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Cuba, ọ bụkwa nanị ụmụ nwanyị na ụmụ ha. Enwere otu ụgbọ ala ndị obodo niile zụtara na $50, otu nwanyị nke nwere ike ịnya ụgbọ ala ga-akpọrọ onye ọ bụla gaa nnukwu ụlọ ahịa na ebe a na-asa ákwà. ** ''Ntụrụndụ kwa izu'' (Julaị 30, 1993) * Adị m ọnwa iri na isii mgbe m hapụrụ Cuba, n’ihi ya, anaghị m echeta ihe ọ bụla [banyere Cuba]. ** "Mkpọrọgwụ nke Rhythm" (ihe nkiri akwụkwọ akụkọ 1997) * M ga-eji ụbọ m kpochie onwe m n'ime ụlọ m. Agaghị m akwa ákwá. Ụjọ na-atụ m ma ọ bụrụ na m hapụtụ ntakịrị, ihe niile ga-aga. M ga-abụ abụ naanị m ruo ọtụtụ awa . . . . Ọ bụ ụzọ m si akwa ákwá. ** ''Ntụrụndụ kwa izu'' (Julaị 30, 1993) *[Mgbe nna ya bụ onye mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Cuba], m na-abụ abụ, na-agba egwú, na-agụkwa abụ mgbe nile -- otú ahụ ka m si na-ebe papa m ákwá. Enwere ọtụtụ mkparịta ụka n'etiti gọọmentị US na Cuba n'ime afọ ole na ole sochirinụ [1961 - 1963]. [Castro tụrụ aro ka a gbanwere ndị mkpọrọ maka nri, ọgwụ na ígwè ọrụ ihe owuwu], ma mesịa tọhapụ papa m. Ọ bụ ihe magburu onwe ya ịnweta ya n'ụlọ -- eleghị anya ọ bụ oge kacha nwee obi ụtọ ná ndụ m. N'otu oge, ezinụlọ ahụ dum nọkọrọ, na-ebi ndụ nkịtị. Ọ bụ mgbe > m mmmmmm mmmmm ta aka. M na-akpọchi onwe m n'ime ụlọ m ọtụtụ ụbọchị, na-amụ ka e si egwu egwu. Ọbụna mgbe ahụ, amalitere m ịrụ ọrụ na egwu bụ ụzọ isi kpochapụ BS niile. ** ọ [London] Sunday Times (November 17, 2006) *Ị mara na amaghị m maka "ihe Diva," O.K. Ihe a "Diva" na-esi n'aka, echere m. M pụtara na ọ bụrụ na ihe ọ bụla, a bụ m divette. ** ''VH1 Divas Live'' * Enwere m nwa [nwa agbọghọ] dị ọnwa iri abụọ, [na] nwata nwoke dị afọ iri na isii — otu ntozu okè. ** '' Njem Evolution: Bi na Miami '' * Enweghị ọgụ, Glorias! Gloria Estefan [nke bụ eziokwu] nye ụmụ nwanyị abụọ na-eṅomi [Gloria #1 na Gloria #2] ** '' Njem Evolution: Bi na Miami '' *M gbuturu ntu atọ na-agbanye mgbọrọgwụ maka Okpomọkụ. ** nkwupụta na egwu egwu Zo's Summer Groove na-esochi Miami Heat meriri asọmpi basketball (Miami, Julaị 16, 2006) *Ndị n'ime unu na-asụ ''naanị''' bekee, tonụ [ndị na-ege ntị mma]. Ndị n'ime unu na-asụ ''naanị''' Spanish, na-eto [ndị na-ege ntị mma]. [Na mock incredulity] Kedu otu ị ga-esi mara ihe m kwuru? ** "ajụjụ aghụghọ" na egwu egwu na-enweghị atụ - na-enwe otu nsonaazụ mgbe niile *Biko, ị nwere binoculars n'ahịrị nke abụọ. . . na enwere mbugharị . . . Kedu ihe ''kpọmkwem'' ị na-ele ebe ahụ? . . . Mara oke mma . . . Ọfọn, nweta ego gị, mmanụ aṅụ. ** '' Njem Evolution: Bi na Miami '' * Ọ [ada ya dị afọ itoolu bụ́ Emily mgbe ahụ] tolitere na 'The Rhythm is Gonna Get You,' Ọfọn . . . Ọ nwetara ya! ** kwuo Septemba 8, 2004, ka ọ bụrụ ndị na-ege ntị na Washington, D.C. ka Emily's drum solo gachara. * Kpachara anya! Anyị achọghị ka onye ọ bụla squished. ** Ndụmọdụ nye ọtụtụ ụmụaka nọ na USS Theodore Roosevelt tupu ha agụọ akwụkwọ n'akwụkwọ ụmụ mbụ ya, "The Magically Mysterious Adventures of Noelle the Bulldog" www.dailypress.com (September 15, 2006) * Ọbụna ụjọ bọmbụ nwere ike igbochi Gloria Estefan n'aka ndị na-akwado ya. ** nkwupụta nke Frank Amadeo, onye isi oche nke Estefan Enterprises, Inc. (EEI), mgbe Estefan gafechara grid George Washington Bridge na New York City ka ọ pụta n'akwụkwọ nbinyere aka na Ridgeway, New Jersey - ebe 1,000 kelere ya. Fans gloriaestefan.com (October 18, 2006) * Ugbu a na mgbakwunye na ịbụ onye a na-eto ya dị ka onye na-ese ihe na-emeri Grammy-Award ugboro ise, Gloria ugbu a nwere ihe dị iche iche nke ịbụ onye a na-akpọ New York Times onye na-ere ahịa kacha ere ugboro abụọ! ** nkwupụta nke Frank Amadeo, onye isi oche EEI, mgbe akwụkwọ ụmụaka nke abụọ nke Estefan gasịrị, "Noelle's Treasure Tale," deburated na ọnọdụ nke atọ na akwụkwọ foto ụmụaka New York Times kacha ere ahịa maka izu nke Ọktoba 29, 2006 gloriaestefan.com (October 18, 2006) Ahụmahụ Noelle dị ka nkịta a na-ahụ n'anya, ma na-adịghị ahụkebe, onye ga-achọ ụzọ ndụ ya n'ụlọ ọhụrụ e kuchiri, na-enwe mmetụta dị iche iche na-eche ihu n'ọgba aghara nke ụyọkọ anụ ọhịa ndị na-enweghị mmasị ịgụnye Noelle na ha. ụwa ga-ewe iwe n'oge na-adịghị anya site na eziokwu Noelle, ọ bụ ezie na ezoro ezo, ịma mma. [Atụrụ m anya na ọ nwere mmetụta pụrụ iche na obodo ndị kwabatara na United States (nke bụ isi nke ihe nketa Hispanic) ndị nwere ike, dị ka Noelle, chere na ha anaghị eme omenala, na ha agaghị adabara na omenala ndị si mba ọzọ si na nke ha. ** nkwupụta ederede na Disemba 6, 2004 *"Noelle's Treasure Tale" [akwụkwọ ụmụaka nke abụọ nke Estefan] pụtara na Ọktoba 10 [2006] ** kwuo okwu nye ndị na-ege ntị na egwu egwu Zo's Summer Groove (Miami, Julaị 15, 2006) *{Ama ama] enyela m ọtụtụ ịhụnanya efu - na nke ahụ bụ ihe kacha mma ama nwere ike inye gị. Gịnị ka ọ napụrụ? Nzuzo m. ** " Magazin Billboard " (Ọktoba 11, 2003) * Agụrụ m akwụkwọ na Psychology na kọleji. M ga-abụ ọkà n'akparamàgwà ụmụaka. **thestrippodcast.com (Septemba 9, 2006) * [Mgbe m gachara mahadum] M ga-agụ akwụkwọ na Sorbon ma ghọọ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ịbụ onye nnọchi anya mba ụwa na-enyere aka mgbe ị na-emekọ ihe na ụlọ ọrụ ndekọ. **ajụjụ ọnụ na mmemme redio Whoopi Goldberg (October 13, 2006) Naanị otu ihe na-esi ísì ụtọ ka m na-eji ndụ m niile eme ihe: ma ọ bụ cartier's le must . **ajụjụ ọnụ na ihe nkiri Rachael Ray (December 6, 2006) *Mgbe obi dị gị ụtọ, ọ na-esiri gị ike ide [abụ]. ** Mmemme redio satịlaịtị Gayle King XM (October 23, 2006) * Ọ bụrụ na m ga-echebara ihe niile echiche, [abụ nke dị mkpa n'ezie] ga-abụrịrị "Conga." Nke mbụ, n'ihi na echeghị m na m nwere ike ịlanarị na ịmeghị egwu ahụ n'ụdị ụfọdụ ma ọ bụ ụdị. Nke abụọ, n'ihi na ọ malitere ohere nke "Mi Tierra" [Estefan's top-ere Spanish album] na-eme. Ọbụghị naanị na ọ na-ekwu maka otu egwu egwu nke ala nna m [Cuba], ọ na-ekwu maka ịbụ Latino, yana ụdị egwu egwu. Ọ bụ nnọọ egwu na-aga n'ihu n'ihi na ọ gwakọtara bassline funk na 2/4 na-akụ na ịgbà na ụda Latin. Ọ bụ ihe tinyere anyị na maapụ. Ma n'agbanyeghị na ọ bụ a frivolous na fun song, ọ na-ekwu banyere ndị anyị bụ dị ka kwabatara n'ala a. **Reuters (Nọvemba 17, 2006) * Papa sonyeere ndị agha US site n'oge a [1964], na mbụ ọ nọrọ na Texas na South Carolina. Ma agha Vietnam mere ka ndụ anyị kwụsị. Ọzọkwa, papa m apụọla. Nzikọrịta ozi dị ezigbo mkpa n'oge ahụ: Papa enweghị ike iburu ekwentị ma mee ka anyị mara na ọ dị mma. Ọnwa ga-agafe na-enweghị akwụkwọ ozi ma ọ bụ ihe ọ bụla. N'ikpeazụ, ọ zụtara teepu abụọ -- otu o debere ya na otu maka ụlọ anyị. Papa m na-ekwurịta okwu n'ime ihe ndekọ ma ziga teepu ndị ahụ n'ụlọ. Mgbe ahụ, anyị na-agbakọta gburugburu igwe anyị ma kọọrọ papa m akụkọ. M ga-abụkwa abụ. M ka nwere teepu niile, ma enweghị m ike ige ha ntị. Ọ na-ewute ya nke ukwuu. Mgbe papa m si Nam lọta, ahụ́ adịchaghị ya mma. Agent Orange merụrụ ya nsi ma chọọ nnukwu nlekọta. Mama nọ na-arụsi ọrụ ike ka mahadum dị na United States weghachi ya iru eru Cuban, n'ihi ya, aghaghị m ilekọta papa m na nwanne m nwanyị nke nta [Becky]. Ọ siri ike. Ka ọ na-erule ọgwụgwụ, papa m agawala nke ukwuu, ọ maghịkwa ihe na-eme gburugburu ya. M sonyeere Miami Sound Machine na 1975, anyị na-enwekwa nnọọ ihe ịga nke ọma, ma papa m amaghịdị onye m bụ. A ghaghị ibuga ya n'ụlọ ọgwụ. N'ụbọchị agbamakwụkwọ m na 1978 [September 2], agara m ileta ya, ka m yi uwe agbamakwụkwọ m. Nke ahụ bụ oge ikpeazụ o kwuru aha m. Papa m nwụrụ na 1980, ma ọ na-emetụ ndụ m aka kwa ụbọchị. Na album ikpeazụ m [Unwrapped] M mere ọtụtụ ihe ederede mgbe m na-ele foto ya n'oge ọ dị obere - ọ nwere obi ụtọ na n'oge ndụ ya. Ejighị m n’aka ma ọ̀ na-ahụ m, ma enwere m ike ịhụ ya n’ebe m nọ. Enwere m olileanya na ọ maara na m na-anya isi nke ukwuu maka ya. ** Ụbọchị Sọnde [London] (November 17, 2006) *Mgbe m dere "Okwu Na-aga n'ụzọ" Mụ na di m ka nwere nnukwu esemokwu . . . . [Mgbe ọ bụ egwuregwu mba ụwa] Di m kwuru, "Anyị ga-enwekwu arụmụka." ** Mmemme redio satịlaịtị Gayle King XM (October 23, 2006) *Dị ka onye edemede, ana m ahụ onwe m karịa ka onye na-ekwurịta okwu. Maka m, ide ihe bụ akụkụ kacha mma nke ọrụ m. ** " Magazin Billboard " (Ọktoba 11, 2003) *Enyere m aka ka m wepụta akwụkwọ nke atọ na usoro. Mgbe ha kpọrọ m ka m mee akwụkwọ Noelle m malitere na akụkọ ndụ ndụ, ụdị, n'ihi na m ka na-enweta ọtụtụ ajụjụ gbasara nke ahụ. Emere m egwu dị ukwuu ná ndụ m, ide ihe bụkwa ihe mara mma iji nọgide na-eto eto. **Reuters (Nọvemba 17, 2006) * Mgbe m mere "Enweghị ihe" - nke ahụ bụ otu n'ime ọba akwụkwọ kachasị amasị m nke m meworo na ndụ m - ọ na-amasị m mgbe mmadụ na-ege ntị na album dum. Ma ọ ga-akara m mma ka ha nwee ike ịzụrụ ụfọdụ abụ masịrị ha, [kama] ọ bụghị ịzụrụ album ahụ ma ọlị . . . . Ị nweghị ike ịlụso teknụzụ ọgụ. Ị nweghị ike ịlụ ọgụ, ị maara, onye ahịa. **thestrippodcast.com (Septemba 9, 2006) *M lụrụ ọgụ megide eze na ntu ụlọ ọrụ [Sony] mgbe ha kwụsịrị ịchụpụ ndị na-alụbeghị di. **thestrippodcast.com (Septemba 9, 2006) * N'ihi na achọpụtala m n'ikpeazụ, na m nwere ike ịka mma karịa ka ọ dị na mbụ, na-esiwanye ike. Aga m eche ihe ọ bụla ga-abịara m ihu, m ga-atọ ụtọ oge ọ bụla nke ụbọchị, Hụ ọtụtụ mmadụ n'anya ka m nwere ike n'ụzọ. Nyere onye nke dara mbà n'obi aka, ọ bụrụgodị na ọ bụ naanị ka m lelie anya ma kpee ekpere. ** Mgbe niile echi * Mgbe ụfọdụ, otu mkpebi ọjọọ nwere ike imebi ndụ gị. Anyị na-eji nhọrọ ndị anyị na-eme mechie akara aka anyị. Ma echela echiche nke abụọ maka ohere anyị na-enweta ... N'ezie, ị na-ekwu, ọ dịghị njọ ka ị na-eme ka ọ dị ụda. Ọ bụrụ na anyị emehie ihe, ị nwere ike ịtụgharị ya azụ mgbe niile. laghachi azụ na ogologo na warara - Mgbe m na-enwe ihe niile m na-ekpori ndụ . . . Anyị na-eji nhọrọ ndị anyị na-eme mechie akara aka anyị. . . ** Kpebie akara aka anyị *Gịnị kpatara ịtụ ụjọ ma ọ bụrụ na anọghị m naanị m? Ọ bụ ezie na ndụ adịghị mfe, a maghị ihe ndị ọzọ. Ruo ugbu a, maka m, ọ bụ aka aginst nkume. Wepụta oge ọ bụla, na-achọ ihe ị ga-ekwere. Na-apụta n'ọchịchịrị, emechara m hụ ìhè ugbu a. Ọ na-enwukwa m. Na-esi n'ọchịchịrị pụta, amaara m ịhụnanya nke zọpụtara m, Ị na-ekekọrịta m. Ịmalite ọzọ bụ akụkụ nke atụmatụ. M ga-adịkwa ike karịa ijide aka gị. Nzọụkwụ site nzọụkwụ m ga-eme ya site; Ama m na m nwere ike. O nwere ike ọ gaghị eme ka ọ dịkwuo mfe, Ma enwere m mmetụta na ị nọ nso n'ụzọ niile . . . Ruo mgbe ebighị ebi, a na m eguzo n'elu nkume ịhụnanya gị. Ịhụnanya bụ naanị ihe ọ na-ewe, n'agbanyeghị ihe anyị na-eche ihu. ** Na-esi n'ọchịchịrị pụta * Naanị achọrọ m inwe obi ụtọ, nwee ọ joyụ na nnwere onwe. ** Achọrọ m inwe obi ụtọ *Rue mgbe m nwere gị, amaghị m na m na-efunahụ m. Ga-eto eto na-ahụ ụwa site dị iche iche shades nke obi abụọ. Nye m ohere ọzọ ka m rọrọ nrọ ọzọ. Otu ohere ọzọ inwe mmetụta ọzọ site na obi nwata gị. Ọ bụrụ naanị otu ụbọchị ka m nwaa. Achọrọ m ịhụ ekeresimesi site na anya gị. Achọrọ m ka ihe niile dịrị ka ọ dịbu. Laa azụ n'ịbụ nwata ọzọ, na-eche na ụwa bụ nke m. . . Ahụrụ m mmiri ozuzo, ị na-ahụ eke na egwurugwu na-ezo n'ígwé ojii. Atụla egwu ikwe ka ịhụnanya gị gosi. Ị gaghị egosi m otú. Achọrọ ịmụta ka esi kwere ọzọ. Chọta ịdị ọcha n'ime m ọzọ, site na obi nwata gị. Nyere m aka ịchọta ụzọ, nyere m aka ịnwale. Achọrọ m ịhụ ekeresimesi site na anya gị. Achọrọ m ka ihe niile dịrị ka ọ dịbu. Laa azụ n'ịbụ nwata ọzọ, na-eche na ụwa dị obiọma. Achọrọ m ịhụ ekeresimesi, ekeresimesi site na anya gị. ** ekeresimesi Site n'anya gi * Achọrọ m Kuba m n'efu! ** Ntụgharị asụsụ Bekee nke ukwe Spanish na Cuba Libre *Echere m na m kwesịrị nzere iwu a (nsọpụrụ) naanị n'ihi na agbagoro m akwụkwọ nke ukwuu. . . Maka ndị na-aga ụwa - atụla egwu, ịgba akwụkwọ bụ akara mbụ nke ịga nke ọma. Ọ bụrụhaala na ị meghị ihe ọjọọ -- echegbula onwe gị maka ya. Ọ bụ naanị akụkụ nke nnukwu obodo a. ** okwu mgbe enwetara akara ugo mmụta iwu nsọpụrụ sitere na Mahadum Barry (Miami, Florida) (22 Mee 2002) * Ndị enyi m na-akpọ m 'Dolittle One' [ntụaka maka ọdịdị anụ ahụ ya na mmekọrịta ya na anụmanụ]. ** Ụkpụrụ Akwụkwọ (4 June 2005) *Achọrọ m ịkọrọ ụmụaka ndị na-eto eto banyere ọdịdị onwe onye na ịdị iche na otu nke ahụ nwere ike isi bụrụ ike gị, karịsịa n'echiche ndị mbata. ** Ụkpụrụ Akwụkwọ (4 June 2005) A zọpụtara m ndụ ya {pet bulldog Noelle's) -- ma ọ gbanwere nke m. [Noelle bụ aha njirimara nke The Magically Mysterious Adventures of Noelle the Bulldog - akwụkwọ ụmụaka mbụ nke Estefan.] ** Ụkpụrụ Akwụkwọ (4 June 2005) * Naanị n'ihi na anyị bụ ndị ama ama, anyị ekwesịghị inwe nkụda mmụọ. Ihe ndị mmadụ nwere ike na-eme mkpesa bụ na ha chere na ọtụtụ n'ime ndị a [ndị ọzọ] a ma ama anaghị ede akwụkwọ nke ha. Mana edeela m okwu ọ bụla n'akwụkwọ a - ma n'asụsụ Bekee ma n'asụsụ Spanish. Enwere m mmasị na egwu na ahụrụ m ụmụaka n'anya na ahụrụ m anụmanụ n'anya, ọ bụkwa nnukwu ngwakọta nke ihe ndị ahụ niile. ** Azịza nke Estefan nye ndị na-ekwu, "Lee onye ọzọ a ma ama na-eji aha ya bipụta ya." Akwụkwọ akụkọ New York Daily (October 30, 2005) *[Akwụkwọ mbụ nke ụmụ m] dị nnọọ njọ, ka anyị tinye ya otú ahụ. O nwedịrị ntakịrị ozi dị nta nke metaphysical dị n'ebe ahụ [banyere otu] anyị niile jikọtara n'ụzọ ụfọdụ na anyị niile nwere ibu ọrụ n'ebe ibe anyị nọ. N'agbanyeghị na ị nwere ike iche na naanị gị nọ n'ụwa, ị nọghị. ** Akwụkwọ akụkọ New York Daily (October 30, 2005) * Anyị [Emilio na mụ] agbanweela: Anyị na-arụ ụlọ nri anọ, ụlọ oriri na ọṅụṅụ, ebe a na-edekọ ihe, ụlọ ọrụ na-ebipụta akwụkwọ, anyị nwekwara ụlọ ọrụ anyị na ọtụtụ ụlọ ndị ọzọ. ** Magazin Billboard (Ọktoba 11, 2003) * Anyị [Emilio na mụ] nwere mmasị na gburugburu ụwa Florida ochie, osimiri mara mma na ndị na-ekpo ọkụ. Anyị chọpụtara Vero Beach mgbe anyị na-achọ ụlọ ezumike nke dị nso na Miami ma nyere anyị mmetụta dị iche karịa ihe anyị na-emebu. Anyị na-atụ anya ịbawanye mmata nke Vero Beach site n'igosipụta ọtụtụ ihe magburu onwe ya mere ka anyị daa na ya. Anyị chọrọ ka ụwa ndị ọzọ ghọta ihe ebe a bụ nkume bara nnukwu uru. Anyị na-atụ anya ịnabata ndị enyi anyị sitere na ụwa ntụrụndụ na mmeghe yana ndị otu obodo. Ọ ga-abụ ihe omume na-ekpo ọkụ, pụrụ iche na mmekọrịta chiri anya. Anyị ga-emeghe ọnụ ụzọ anyị otu ụzọ Vero Beach siri meghere anyị ụzọ ya. ** nkwupụta gbasara imeghe ụlọ oriri na ọṅụṅụ ọhụrụ Estefans, Costa d'Este (East Coast), na Vero Beach, Florida na Jenụwarị 2008 www.sun-sentinel.com (June 23, 2007) * Ruo afọ 15 [Miami Sound Machine na m] dekọtara ma gaa legharịa anya iji guzobe ebe ndị na-akwado ya. Ugbu a, oge eruola ka obi tọọ m ụtọ. **Ndị mmadụ na Espanol (Eprel, 2004) * Mgbe m malitere ịbụ abụ 'Conga' ndị na-eme egwuregwu si n'akụkụ ụwa nile gbapụrụ n'usoro ka ha na-agba egwú, [na] echere m: 'Chei, lee ihe nkiri egwu dị egwu!' Echere m na e zubere ya. Ma ụlọ elu ahụ malitere ịma jijiji, echere m: 'Ọ dị mma, nke mbụ ụgbọ ala, mgbe ahụ ụgbọ mmiri, ugbu a ụlọ elu!' ** nkwupụta ka emechara emume mmechi Olympic na 1996 * Ebe obibi m bụ paradaịs m. Mgbe m lọtara n'ụlọ n'abalị, enwere m mmetụta udo n'ozuzu ya. Ọ dịghị mgbe anyị ga-ahapụ ebe a. ** Magazin ndị mmadụ na Espanol (Eprel, 2004) *Ị na-egwusa m egwu! ** zaa na mmemme telivishọn "The View" ịjụ ajụjụ ma ọ bụrụ na ọ na-efe akụnụba (December 14, 2005) * . . . Ezinụlọ Latino ma ọ bụ ndị Hispanic bụ ezigbo nwanyị, ma ọ bụrụ na ị hụbeghị - n'agbanyeghị ihe anyị kwere ka ndị ikom ahụ kwere. Hey, otu ahụ ka ọ na-aga. Ndị ikom ahụ makwaara ya, mana anyị ga-eme ka echiche ahụ dị ndụ maka ha - na e nwere onye isi. Hey, ahụrụ m na ọ na-akụ ụdọ. Ekele dịrị Chukwu, ndị ikom ahụ na-etokwa ya. ** adreesị na Njikọ nke United Latin American Citizens (LULAC) na Julaị 1, 2005 * Anyị na-echekwa na ụwa ga-erite uru site n'ụzọ dị ukwuu karịa nke nwanyị maka nsogbu ndị anyị na-eche ihu n'ụwa taa. Ee. Ụwa kwesịrị ịzụlite na ịhụ ya n'anya na ịma jijiji na ilekọta ya -- ọ chọrọ ntakịrị nro iji dozie ya. Ma, echere m, nke nta nke nta, anyị ga-enwe ike inye ya - e wezụga ike, n'ihi na ị maara, anyị nwere ụmụ ọhụrụ maka ihe kpatara ya. Ee, n'ezie. ** adreesị na LULAC (July 1, 2005) *[Mama m] mechiri ụlọ akwụkwọ ahụ n’echi ya [mgbe ndị agha Castro letasịrị ya], n’ihi na ọ maara na nzube nke agụmakwụkwọ bụ ịgbasawanye na imeghe uche ụmụaka. Ma ọ nweghị ike ịbụ akụkụ nke mmechi nke uche, oke ala, nnwere onwe na echiche. ** adreesị na LULAC (July 1, 2005) ** adreesị na LULAC (July 1, 2005) * Ma, ejiri m n’aka na ị maghị nrọ ahụ a mụrụ n’ime m mgbe m dị obere . . . Ọfọn, ka m kọwaa nke ahụ -- mgbe m bụ nwata - n'ihi na, na teknụzụ, m ka dị obere. Ana m enweta nke a n'aka onye ọ bụla mgbe ha zutere m: 'Ị dị obere.' Echere m na m bụ. Anaghị m ahụ ịdị elu ọ bụla, mana, o doro anya na adịchaghị m oke otú ahụ. ** adreesị na LULAC (July 1, 2005) * M rọrọ nrọ ịghọ onye edemede. Na . . . Nrọ a na-achọ ịbụ eziokwu site na mbipụta nke mbụ m, na olileanya na ọ bụghị nke ikpeazụ m, akwụkwọ ụmụaka. . . ** adreesị na LULAC (July 1, 2005) * Ma, n’ihi ndụ mụ na ụmụnwaanyị abụọ a dị ịtụnanya [nne ya na nne nne ya] na ihe isi ike na mgba m hụrụ ka ha meriri, m mụtara ezigbo ihe: ya bụ na ụmụ nwanyị nwere ike ime ihe ọ bụla anyị debere anyị. uche na . . . wee ụfọdụ! ** adreesị na LULAC (July 1, 2005) *Edere m abụ abụọ a [“Ịpụ n’ọchịchịrị” na “Echi mgbe niile”] ka ememe olileanya. Ma, achọrọ m iziga ya ndị niile na-ata ahụhụ site na oke ọdachi a [Ajọ Ifufe Katrina], ma biko mara na ọ bụghị naanị gị - na ị gaghị anọ. ** Mmemme telivishọn Larry King Live (Septemba 9, 2005) *Nkewa nke ezinụlọ na m dị m ezigbo nso n'ihi na anyị biri nke ahụ dịka ndị mbata. A na m enwe mmetụta siri ike na anyị niile jikọtara ọnụ, na inwe mmetụta ịhụnanya na nkwado ndị mmadụ site n'oge ndị siri ike na ndụ m, na-eme ka m chee na ọ bụ ọrụ anyị inyere ibe anyị aka. Enwere m ihe ùgwù inye aka n'ụzọ ụfọdụ, m ga-ejikwa ohere ahụ mgbe niile. ** kwuo okwu na Associated Press (Septemba 10, 2005) ka ọ na-akwado ịdu otu ndị na-eme ihe nkiri nke ndị Hispanic-American na ọrụ enyemaka mmadụ nye ndị Hurricane Katrina metụtara na Louisiana na Mississippi. * Egwuregwu ụmụaka abụghị ihe ndị mmadụ na-echekarị, mana ha nwere ụmụaka ndị a na-enweghị ihe ọ bụla ha ga-eme. ** kwuo okwu na akwụkwọ akụkọ USA Today (Septemba 15, 2005) na-akọwa ihe kpatara ya, Emilio na ndị na-eme egwuregwu Hispanic ndị ọzọ a ma ama jiri aka ha bute ụgbọ elu ihe egwuregwu ụmụaka na enyemaka ndị ọzọ n'ụlọ nchekwa atọ nwere ndị ajọ ifufe Hurricane Katrina metụtara. * Anyị chọrọ ọ bụghị naanị ịnwe ọnụnọ ebe ahụ [mpaghara Hurricane Katrina bibiri] wee mee ka mmadụ mara na obodo Hispanic - yana onye ọ bụla ọzọ nwere ike na-ekiri - mana hapụ ha ntakịrị karịa mgbe anyị rutere ebe ahụ. ** kwuo okwu na igwe onyonyo NBC6 {Miami} ka ọ banyere ụgbọ elu na ọrụ enyemaka *Anyị chọrọ ka ndị ọdachi dakwasịrị mara na anyị echefubeghị ha. Anọ m ebe a site na enyemaka. ** nkọwa gbasara mbọ enyemaka Hurricane Katrina na Septemba 12, 2005 * Anyị na-ewere mmiri ịsa ahụ nwere ike ibugharị, Pampers na uwe maka ụmụaka [na ebe nchekwa Hurricane Katrina]. M na-abụkwara ha abụ ma kpọọ ụbọ . . . Ma ọ́ dịghị ihe ọzọ, ha hụrụ na mmadụ adịghị echezọ ha. O wulitere mmụọ ha, amakwa m na ahụ́ na-eru ha ala karị mgbe anyị pụrụ. **greenbaypressgazette.com (October 5, 2005) * Onye ọ bụla na-enyere ibe ya aka. Nke ahụ bụ ihe anyị na-eme. . . . Ị maara ihe na-eme? Akụrụngwa nwere ike ọ gaghị esi na ya pụta - mana ndị mmadụ na-esi na ya pụta. Anyị niile na-agbalị ime ike anyị niile. Amaara m na anyị nwetara ike n'otu ụlọ oriri na ọṅụṅụ anyị, amakwaara m na e nwere ọtụtụ ndị na-enweghị ike. Ya mere, anyị kpọrọ otu puku mmadụ ndị nwere ụmụaka ka ha bịa rie anyị nri ehihie na-ekpo ọkụ. ** nkwupụta na-esochi ajọ ifufe Wilma (ihe ngosi CNN nke abalị a-October 27, 2005) * Ntọala m na-agbalị inyere ndị na-adaba na mgbawa aka, [ndị mmadụ] na-enweghị ike inweta enyemaka n'aka nnukwu òtù. . . . Anyị na-agbalị imejupụta ebe [ndị ọzọ] na-adịghị enyere aka. ** Ihe ngosi CNN taa (October 27, 2005) * Anụrụ m azụ azụ . . . Onwere onye gbara mụ na Emilio ire ahịa? Nke ahụ dị egwu! ** kwuo okwu nye ndị na-ege ntị na "Miami Rocks maka [Hurricane Katrina] Relief" na Septemba 30, 2005 *Abụ m onye edemede. Edere m ọtụtụ egwu anyị mere. Ọtụtụ ndị amaghị nke ahụ n'ihi na ọ dịghị onye na-eche banyere onye na-ede egwú. Ma, nke ahụ bụ onye m bụ. Edela m abụ kemgbe m bụ nwata. Egwu bụ mmalite nke ahụ. **greenbaypressgazette.com (October 5, 2005) * Ọ bụrụ na Michael Jackson nwere ike dee egwu maka oke, enwere m ike ide abụ maka [m pet bulldog] Noelle. ** contactmusic.com (December 14, 2005) *Enyere m ọtụtụ ihe ndị a ma ama na-eme nke m na-agaghị eme - dị ka senti, ahịrị uwe na nke a na ndị ọzọ. Ma nke a [akwụkwọ ụmụaka] bụ ihe m na-aga. ** Ụlọ ọrụ mgbasa ozi Reuters (October 10, 2005) *Azụtara m Ipod m egwu n'otu afọ karịa ka m zụtara n'ime afọ iri gara aga nke ndụ m. **thestrippodcast.com (Septemba 9, 2006) * Abụ m onye edemede na nke a bụ ihe na-amasị m ime. Enweghị ihe kpatara na naanị n'ihi na ị bụ onye ama ama, ị nweghị ike ide. ** Ụlọ ọrụ mgbasa ozi Reuters (October 10, 2005) * Ọ ga-amasị m ka ha hụ na ihe ndị na-eme ka anyị dị iche ma ọ bụ mee ka anyị dị iche nwere ike bụrụ onyinye magburu onwe ya nye ụwa gbara anyị gburugburu. Ọ ga-amasị m ka ha hụ na nha na agba adịghị mkpa na nrọ anyị na-eche maka onwe anyị. Ọ ga-amasịkwa m ka ha hụ na ndụ bụ njem, na nzọụkwụ ọ bụla nke ụzọ anyị nwere ike ịmụta ihe wee gbasie ike na amamihe. ** azịza nye ihe ọ ga-achọ ka ndị na-agụ akwụkwọ na-eto eto wepụ mgbe ọ gụchara akwụkwọ ụmụ mbụ ya --okwu sitere na magazin Latina (October 2005) Apụrụ m ịgwa gị na m dere otu mkpụrụokwu ọ bụla n'akwụkwọ a [ụmụ ya mbụ] -- na Bekee na Spanish. A na m ede abụ na akụkọ kemgbe m bụ nwata. Abụ m onye na-ede abụ. Ma i nwere adịghị ike mgbe ị bụ onye na-ede abụ . . . . Ọ bụ ihe okomoko inwe ihu akwụkwọ 31 iji kọwaa ya. ** Chicago Tribune (October 16, 2005) *M na-agbakwasara anụ ọhịa. Enwere m nkịta itoolu, nnụnụ asatọ, nduru, azụ - na enwere m wallabies n'otu oge. ** Ụlọ ọrụ mgbasa ozi Reuters (October 10, 2005) * Edemede [maka ihe nkiri ahụ dabere na ndụ onye na-abụ abụ Connie Francis -- "Ònye na-ewute Ugbu a?"] agwụla ma dị n'aka ọtụtụ ndị na-ese ihe iji hụ ma mmadụ chọrọ ịse ihe nkiri na mmalite [2006]. **eluniveral.com.mx (December 9, 2005) * Ogologo oge ọ bụla anyị bi ebe a, n'agbanyeghị otú ọ dị m ka m nọ na Miami, m - dị ka onye ọ bụla ọzọ - abụ m onye ndọrọ n'agha, onye ndọrọ ndọrọ nke na-enweghị ike ịla n'ụlọ. **cubanet.org (Mee 15, 2000) *Anyị ji oge anyị niile na-amụnye kandụl n’ụka ma na-ekpe ekpere ka nna anyị lọta n’udo. Ma ọbụna mgbe ahụ [1961 na 1962], dị ka nwatakịrị nwanyị, amaara m na ọ nọ n'ezie n'ụlọ mkpọrọ nakwa na ọ dịghị ihe jikọrọ Chineke na ya. Kemgbe ahụ enwebeghị m nkwenye ọ bụla n'okpukpe. **cubanet.org (Mee 15, 2000) *Ejiri m nwata m naanị, oke ibu na jọrọ njọ, na-ewe iwe n'ihe niile, amaghịkwa m ihe ọ bụla gbasara ndụ karịrị mwute a. **cubanet.org (Mee 15, 2000) * . . . Ezigbo enyi m [dị ka nwa agbọghọ] mere ahịrị ahịrị a n'ihu m, n'ihi na ọ na-alụso m ọgụ wee kpoo m -- na nke ugboro atọ akpụ ahụ si na [mole] pụta n'ebe ahụ . . . **Hallmark Channel nke ụtụtụ a na Naomi Judd (January 29, 2006) * [Mgbe ihe mberede ụgbọ ala 1990 gasịrị] ahụghị m ụkwụ m, amakwaara m na m kpọnwụrụ akpọnwụ. Maka m, nke a bụ nhụpụta nke akara aka kacha njọ bụ nke ziri ezi. Mgbe m bụ nwata, m na-agba ọsọ mgbe niile na steepụ abụọ n'otu oge, mgbe m ruru n'elu, m na-agwa onwe m, otu ụbọchị agaghị m eme nke a n'ihi na dịka nna m, a ga-efunahụ m iji ya. ahu m. Ugbu a amatara m na o meela. Ruo ọtụtụ ọnwa ka e mesịrị, a kpọchiri m n'ime onwe m, dị nnọọ ka m mere mgbe m bụ nwata. Mana akụkụ nke echiche m na-abụkarị, n'ụzọ dị ịtụnanya, na m ga-atụfu ahụ m mana n'ikpeazụ ọ ga-adị mma. **cubanet.org (Mee 15, 2000) *Enweela m ndụ nke m ga-eche ihu nnukwu egwu ọ bụla, ọ dịghịkwa ụtọ. **cubanet.org (Mee 15, 2000) * Enwetara m ihe nrite maka nde 25 na [album] n'abalị bọs tupu ihe mberede ụgbọ ala emee [na 1990]. ** Mmemme redio satịlaịtị Gayle King XM (October 23, 2006) *[Mgbe dọkịta ya nwechara amụma na-adịghị mma maka mgbake n'aka dọkịta ya mgbe ihe mberede ụgbọ ala 1990 gasịrị] M kwuru na ọ bụrụ na ọ dị m n'aka, ọ ga-adị m mma. ** Mmemme redio satịlaịtị Gayle King XM (October 23, 2006) *Karịa ihe ọ bụla m chọrọ ka m nwee ike ịlaghachi Cuba, nwee ụlọ ịga leta ebe ahụ, mata mgbọrọgwụ m. Nna m nwụnahụrụ m dị ka nwatakịrị nwanyị, achọkwara m ịhụ ya ọzọ n'ihe nketa m. **cubanet.org (Mee 15, 2000) * Mgbe ahụ [mgbe Castro nwụsịrị na ọ ga-alaghachi na mmeri ya na Havana], n'ikpeazụ, enwere m ike ịbụ abụ maka ndị m. **cubanet.org (Mee 15, 2000) * Inweta ahụ mkpọnwụ ahụ n'onwe ya - afọ iri na isii gara aga - ọ na-adị m ka ọ dabara nke ọma na enwere m nsonaazụ dị mma n'agbanyeghị amụma na-adịghị mma. M ṅụrụ iyi na m ga-eme ihe ọ bụla m nwere ike ime iji nyere ndị nọbu ụzọ nweta ọgwụgwọ aka. Ana m arịọ onye ọ bụla nọ n'ọnọdụ ka ọ nyere aka isonyere anyị n'ịgbaso ihe ịma aka a, ebe anyị maara na anyị nọ nso karịa ọgwụgwọ na inyere ndị bi n'oche nkwagharị aka ka ha "na-adakwasị ụkwụ ha." ** kwuo okwu na emume iji sọpụrụ onyinye nde dollar sitere n'aka Gloria na Emilio Estefan na Miami Project iji gwọọ mmemme nnwale ahụike mmadụ. * Ọ na-esikarị ike ịnụ ka ndị mmadụ na-ekwu ụdị ihe ọma ndị ahụ banyere anyị, n’ihi na n’eziokwu, enwere m ihe ùgwù na ihe ùgwù ije ozi n’ụzọ ọ bụla m nwere ike. Echere m na nke ahụ bụ ọrụ m n'ụwa ebe a n'ụzọ ụfọdụ - ma ọ bụ na-atọ ndị mmadụ ụtọ ma ọ bụ na-agbalị inyere aka n'ụzọ ọ bụla m nwere ike. Ya mere [nlebara anya na otuto] na-eme m ihere. ** kwuo okwu na emume iji sọpụrụ onyinye nde dollar sitere n'aka Gloria na Emilio Estefan na Miami Project iji gwọọ mmemme nnwale ahụike mmadụ. *Enwere ndị na-abụ abụ nwere ike ịmasị obodo. Enwere ndị na-akụ ụda olu nke ụda ha nwere ike bata n'ime mkpụrụ obi gị. Enwere ndị na-eme ihe nkiri ndị nwere ike ime ka ha mara mma, mee ka ọ mara ihe na ntụrụndụ, ha niile n'otu ume. [Ma e nwere] Gloria Estefan - onye na-eme ya niile, n'enweghị mgbalị ọ bụla. ** contactmusic.com (March 2003) *Ọzọkwa (ya na CD "Enweghị ihe"), e mezuru ọrụ Gloria. Dị ka onye na-eme egwuregwu, onye na-agụ egwú na onye edemede, ọ kpọrọ ụwa n'ime obi ya. Nsonaazụ abụghị ihe na-enweghị atụ. ** contactmusic.com (March 2003) *Gloria Estefan ga-anọ ebe a. Ọ na-ede akwụkwọ ndị a banyere nkịta ya, Noelle. . . ma ọ na-agbakwa egwu ma na-abụkwa nke ọma. ** Gretchen Carlson, arịlịka nke ihe omume telivishọn Fox na ndị enyi (October 12, 2006) *Gloria Estefan bụụrụ m nnukwu mmetụta. N'ezie, ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị Latina ole na ole gbara gburugburu nwere nnukwu ihe ịga nke ọma n'ụwa niile. Ọ na-abụ abụ n'asụsụ Spanish na Bekee, ọ bụkwa nnọọ ụdị nwaanyị m matara n'omenala m. M na-aga n'ụlọ ya, echere m na ọ bụ nwanyị nwetara ya nke ọma. O nwere egwu ya, o nwere ezinụlọ ya, o nwere mmekọrịta ya. Ahụrụ m ya n'anya nke ukwuu n'ihi na ọ na-ebute ezinụlọ ya ụzọ tupu ihe niile. Ihe niile ọ na-ebute ụzọ dị na ya ma ọ ka bụ onye na-ese ihe na-eju anya. ** nkwupụta sitere na "ezigbo enyi" Jennifer Lopez, arts.guardian.co.uk (March 30, 2007) * United States guzoro ogologo, na-anọchite anya ngagharị nke mba dị iche iche, nde 300 siri ike. Ọnụọgụ ahụ ga-abawanye n'oge emume ụmụ amaala nke taa, na-egosipụta ukwe mba nke onye pop star Gloria Estefan mere. Ọ na-ewepụta isi ihe na-eme ka obodo a dị ukwuu: Nwada Estefan si Cuba bịa mgbe ọ dị afọ 2 ma mesịa chụọ ọchịchọ ya ịghọ onye na-agụ egwú. Ọ ga-etinye salsa n'ime egwu ndị America, na-egosipụta ezi ihe obodo a pụtara dị ka ite agbaze. ** nchịkọta akụkọ na www.orlandontinel.com (Julaị 5, 2007) * Ị nwetala ọba ọhụrụ nke asụsụ Spanish ugbu a ["90 Millas," e wepụtara na Septemba nke afọ 2007], na otu ["Ọ dịghị Llores"] bụ #1 na chaatị Billboard Latin. ** Al Roker na mmemme telivishọn "Taa Show" (July 25, 2007) * Ịnweta caliber nke ndị egwu ọnụ [maka "90 Millas" CD na Septemba nke afọ 2007] ọ fọrọ nke nta ka ọ gaghị ekwe omume ịme ọzọ. ** Emilio Estefan, Reuters (Julaị 23, 2007) *[Ihe kacha sie ike gbasara '90 Millas' bụ echiche nke] ijikọta ochie na nke ọhụrụ na-enweghị atụfu eziokwu. Ngwọta dị mfe, n'ezie, gaara abụ ịdekọ mkpuchi. [Ma] n'ụzọ mmetụta uche ọ garaghị abụ otu Anyị hapụrụ Cuba dị ka ụmụaka: Gloria bụ 1, m dị afọ 14. Ya mere, e nwere ia akụkụ nke dị na nostalgia, ma otu [oge] e nwere akụkụ ọzọ nke ahụ. bụ egwu ọgbara ọhụrụ nke anyị mebere n'ụwa niile. ** Emilio Estefan, Reuters (Julaị 23, 2007) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Estefan, Gloria}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1tp9q7ay64z5ht1eywareyrus8x5tda Jill Eikenberry 0 4654 16908 16907 2023-11-08T05:18:33Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jill Eikenberry|Jill Eikenberry]] (amuru Jenụwarị 21, 1947) bụ onye omere America ==Okwu okwuru== * Ị nwere ọmarịcha nwa. Mgbe ahụ, mgbe ọ dị afọ iri na atọ, [[w:gremlin | gremlin]] ga-ebuga ya ma hapụ n'ọnọdụ ya onye ọbịa nke na-enye gị obere oge [[w:peace |udo]]. Ị ga-ekudo n'ebe ahụ, n'ihi na afọ abụọ ma ọ bụ atọ mgbe e mesịrị, gremlins ga-alaghachi nwa gị na ọ ga-adị ebube ọzọ. ** Reported in Eva Shaw, ''For the Love of Children'' (1998), p. 133. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eikenberry, Jill}} [[Category:ụmụ nwanyị]] eku96ni3jvvv0gab8q3eezwu4869upm Lisa Edelstein 0 4655 16919 16918 2023-11-08T05:33:33Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lisa Edelstein|Lisa Edelstein]] (amụrụ 21 Mee 1966) bụ onye omere America na onye na-ede egwuregwu ama ama maka ịkpọ Lisa Cuddy na usoro ihe nkiri ahụike ụlọ. ==Okwu okwuru== Aghọrọ m [[onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]] mgbe m dị afọ 15. Ọ dịtụbeghị mgbe m na-eri anụ - ọ na-adị m mma mgbe niile. Azụlitere m n'ụlọ [[Kashrut|kosher]], ma ọ bụrụ na a zụlitere gị na mmachi nri, ọ bụghị ihe siri ike ịnweta ụdị mmachi nri ọzọ. … N'oge ụfọdụ, enwere m nrọ na m na-eri ọkụkọ. Ma na nrọ ahụ, aghọtara m na ọ bụ n'ezie obere ụkwụ na ogwe aka mmadụ. Ụbụrụ m na-ejikọta akwara na ọkpụkpụ na anụmanụ ọzọ. Ozugbo m mechara njikọ ahụ, ọ bụghị naanị ihe m chọrọ iri. ** [https://web.archive.org/web/20100506024115/http://online.prevention.com/lisaedelstein/index.shtml "Lisa Edelstein: "I Don't Eat for Entertainment!""], interview with ''[[w:Prevention (magazine)|Prevention]]'' magazine (7 May 2010). * Iri nri anụ anaghị eri anụ bụ akụkụ dị oke mkpa nke ihe anyị kwesịrị ime iji nyere gburugburu ebe obibi aka. Ụlọ ọrụ anụ na-egbu egbu na gburugburu ebe obibi. Ụlọ ọrụ ehi - ewezuga eziokwu ahụ bụ na enwere ọtụtụ ihe obi ọjọọ na-eme - nri na-egbu egbu nke ukwuu. Anyị kwesịrị ịdọghachi azụ dị ka omenala ka anyị nwere ike. ** [https://www.youtube.com/watch?v=F8oAzGqnZXk "Lisa Edelstein's Exclusive Interview"], video interview with [[People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]] (11 April 2012). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Edelstein, Lisa}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cnuigsnbpyz2tsq3l9aro7w0p2gpmva Megalyn Echikunwoke 0 4656 16924 16923 2023-11-08T05:39:32Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Ebubennem Megalyn Ann Echikunwok|Ebubennem Megalyn Ann Echikunwok]]e (May 28, 1983) bụ onye omere America, nke ama ama maka ọrụ ya na telivishọn na ihe nkiri. Amụrụ na Spokane, Washington, achọpụtara ya mgbe ọ na-eme ihe nkiri maka ụlọ akwụkwọ nka, wee malite ịrụ ọrụ ọkachamara mgbe ọ dị afọ 15, na-apụta na ihe omume nke Steve Harvey Show. N'agbata 2001 na 2002, ọ gbara egwu dị ka Nicole Palmer, ada David Palmer, na usoro Fox 24, sochiri ọrụ ndị ọbịa na ER na Buffy the Vampire Slayer. ==Okwu okwuru== * Ị maghị ihe mere mmadụ ji nọrọ n’ọnọdụ ụfọdụ na ihe mere o ji họrọ ịnọ ebe ahụ. Mgbe ụfọdụ ọ bụ naanị inwe ahụmịhe na mmụta. Echeghị m na ị nwere ike ịkatọ onye ahụ. ** [https://collider.com/megalyn-echikunwoke-house-of-lies-damsels-in-distress-interview/ "Megalyn Echikunwoke Talks Showtime's HOUSE OF LIES, DAMSELS IN DISTRESS, and NBC Pilot BEAUTIFUL PEOPLE"], Collider (February 29, 2012) * Ekwela ka ndị ọzọ dọpụ uche gị. Ị maara ihe ị chọrọ; egbula oge ime ya. ** [https://thenervousbreakdown.com/tnbac/2012/03/21-questions-with-megalyn-echikunwoke/ "21 Questions with Megalyn Echikunwoke"], The Nervous Breakdown (March 31, 2012) * Ekwela ka ndị mmadụ wepụta gị amaghị ihe ha nwere gbasara ikike gị. Ọ bụrụ na ị ga-eme ya, jide n'aka na ọ bụ ihe ị na-enweghị ike ịdị ndụ ma ọ bụrụ na ọ bụ onye ị bụ n'ezie, ọ bụghịkwa ihe efu nke onwe. Ma mgbe ahụ mma na-alụ ọgụ n'ụzọ gị site na oke oke ma ghara ịda mbà. ** [https://blogarchive.roundabouttheatre.org/2018/12/04/interview-with-megalyn-echikunwoke/] {{deadlink}} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Echikunwoke, Megalyn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jgb34ztf1qpzatzixcbdnlhksninlls Eliza Dushku 0 4657 17278 17277 2023-11-12T05:17:14Z Goodymeraj 432 /* Ekenyere */ Edere m peeji a wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Eliza Dushku 2012 Shankbone.JPG|thumb|Eliza Dushku]] ''[[w:Eliza Dushku|Eliza Patricia Dushku]]''' (amụrụ [[Disemba 30]], [[1980]]) bụ onye na-emepụta ihe nkiri nke mba Amerika na ihu akacha mara na usoro ihe omume a na-ele na TV ''[[w:|Tru Calling]]''. A makwaara ya nke ọma maka ngosi ya ugboro ugboro na ''[[w:|Buffy the Vampire Slayer]]'' na ''[[w:Angel (TV series)|Angel]]'' dị ka Okwukwe, onye bụbu onye ohi kara aka, onye gbapụtara ugbu a, onye nlecha. ==Okwu Ndị O Kwuru== * Ọ bụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị, nwoke. Ha na-eji ya tụnyere ụlọ mkpọrọ dị na fim ahụ. ** [http://movies.com/library/weekly/aa050202b.htm Ajụjụ ọnụ agbara Eliza Dushku - "The New Guy"] sitere n'aka Rebecca Murray and Fred Topel. * N’eziokwu, ahụbeghị m fim ahụ. Tobey, ọ bụrụ na ị na-agụ ihe a, a na m arịọ mgbaghara. ** [http://www.elizadushkuonline.com/html_articles/2002/09_total-movie-and-entertainment.html Moxie Lady site Michael Moses] Banyereihe nkiri ''[[Spider-Man (movie)|Spider-Man]]'' * Mgbe m nõ na ńkwágó emepụta ihe nkiri, m na-agbalịsi ike naanị ka m hụ na ihere agaghị esi na ya mee m ma emechaa, n'ihi na na Watertown, ị naghị àlágbụ́ ihe ọ bụla. ** [http://www.elizadushkuonline.com/html_articles/2002/06_improper-bostonian.html Eliza Dushku n'okwu ya maka ojii na ọcha] * Ọ ga-amasị m ịlaghachikwuru Buffy, mana anọm na koma kemgbe, esi m n'ụlọ elu wutuo, anọ m n'ụlọ mkpọrọ kemgbe - ụzọ ole ọzọ ka ha nwere ike isi weghachite m? Mana ụmụ okorobịa ndị ahụ bụ ndị amamihe, onye maara? ** [http://www.elizadushkuonline.com/html_articles/2002/01_nw-insider.html Eliza Strikes Back - Faith No More by David O'Donnell] ** Ọ ga-alọghachi na ''[[Angel (usoro ihe nkiri TV)#Calvary | Ndị agha ịnyịnya]]''. * Ukwe na push-koo; M na-ekwukarị na ọ na-ádà ka ọka nri ụtụtụ. ** [http://www.elizadushkuonline.com/html_articles/2002/05_detroit-free-press.html She's A Good Girl At Heart nke Terry Lawson (Detroit Free Press)] dere. ** Na-akọwa ka esi akpọ aha ya. * Ọ ka bụ ụwa mara mma nke nwoke na nwanyị nọ ebe ahụ, mmadụ ga-ebili wee kwuo ihe. ** [http://actionadventure.com/cs/weeklystories/a/aa052403.htm Eliza Dushku na ntụgharị na-ezighi ezi, na-akpọ Tru na Buffy ntuziaka gị, Fred Topel] * Mgbe ụfọdụ ọ na-adị gị ka ihe ọ na-efunahụ gị, ma ọbụlagodi mgbe ihe na-efunahụ gị, ị na-enweta ihe. ** Eliza Dushku na ntụgharị na-ezighi ezi, na-akpọ Tru na Buffy ntuziaka gị, Fred Topel == Ekenyere == * Ana m enweta ozi ndị ihe m na-amasị na-akwado m site n'ụlọ mkpọrọ nchekwa kacha, yana Ahịrị Ọnwụ. Kedu ihe ndị ọchịchị na-eche n'ịkpọ ihe ngosi na ụmụ agbọghọ nọ n'afọ iri na ụma maka ndị mkpọrọ ọnwụ? Ha na-ede ihe niile - ihe na-asọ oyi nke ị na-achọghị ịma banyere ya. Ha na-eziterekwa m foto - "Oh, lee foto m tupu a tụrụ m mkpọrọ!" - na e nwere ụfọdụ nwoke nọ ọdụ na sofa na karama biya na a ọnụ ọnụ, na nnukwu eriri afọ. Ọ dị egwu. Ọ dị egwu karịa ''Buffy''. *A bụ m ụdị abalị. Ahụrụ m Conan n'anya. Ọ bụ bọmbụ ahụ. Ahụrụ m Howard Stern n'anya mgbe ọ na-adị mma. A na m anwụ ịbanye na ihe ngosi ahụ. M na-ekiri ''[Ally McBeal]]', ọ dị mma ma mara ihe. Ahụrụ m n'anya ''[[The Simpsons]]''. Ha bụ ezinụlọ na-atọ ọchị. * Mgbe m hụrụ '' Nyochaa Nke a '', enweghị m ike ileghara anya m anya n'ebe ọ nọ. Ọ mara mma. Ahụrụ m ''Shakespeare n'ịhụnanya'' n'anya, ma chee na ihe nkedo niile na nke ahụ dị ịtụnanya. ** Na [[Robert De Niro]] == Nkokọ Mpụga == {{wikipedia}} {{commons category}} * {{imdb name|id=0244630|name=Eliza Dushku}} * [http://dmoz.org/Arts/Performing_Arts/Acting/Actors_and_Actresses/D/Dushku,_Eliza/ Listing of fan sites] {{DEFAULTSORT:Dushku, Eliza}} [[Category:Actresses from the United States]] [[Category:People from Albania]] [[Category:Living people]] [[Category:People from Boston]] [[Category:1980 births]] 2z54iemr5oyuextazxbassouo4ilgtv Kirsten Dunst 0 4658 16931 16930 2023-11-08T09:38:04Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Kirsten Caroline Dunst|Kirsten Caroline Dunst]] (amuru Eprel 30, 1982) bu onye omekorita America ==Okwu okwuru== * Ọ dị m mkpa ka m ghara ịnwụ n’ahụ́ n’oge ndị nọ n’afọ iri na ụma n’ihi na echere m na ị pụrụ ịla n’iyi n’ụdị fim ndị ahụ, ha agbasaghịkwa ndị na-eme ihe nkiri; ha bụ maka ire nke echiche, na ego ole ọ na-eme. Ya mere, m na-agbalị naanị ịhọrọ edemede ndị nwere agwa kachasị mma maka onwe m, ma ọ bụ ga-abụ ihe ịma aka, ma ọ bụ ihe ọchị. ** Interview in [http://film.guardian.co.uk/interview/interviewpages/0,6737,382311,00.html ''The Guardian'' (14 October 2000)] * Ịbụ onye na-eme ihe nkiri anaghị eme gị ewu ewu n'ụlọ akwụkwọ. M na-apụ mgbe niile ime ihe nkiri wee na-abata. ** Ajụjụ ọnụ na ''Onye nche'' (Ọktoba 14, 2000) * Ị chọrọ ezinụlọ gị na azụmahịa a. Ọ bụ otu n'ime ihe kacha mkpa idobe gị n'ala. Ị bịarutere n'ụlọ na nne gị dị ka, "Hichapụ igbe igbe kitty." Ọ dịghị ka ọ bụ ihe niile gbasara m. ** Ajụjụ ọnụ na ''Onye nche'' (Ọktoba 14, 2000) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * {{imdb name|0000379|Kirsten Dunst}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7on1kg4uad7jvffelt6ai2gczybuoka Irene Dunne 0 4659 16962 16961 2023-11-08T15:06:09Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Irene Dunne|Irene Dunne]] (December 20, 1898 - Septemba 4, 1990) bụ onye omere ihe nkiri America na onye ọbụ abụ nke 1930s, 1940s na mmalite 1950s. A họpụtara Dunne ugboro ise maka ihe nrite Academy Award for Best Actress. ==Okwu okwuru== * Ndụ nzuzo m dị jụụ. ** [http://www.irenedunnesite.com/press/ Irene Dunne, press] * Enweghị m ike ịdụ ndị ọzọ ọdụ ka ha nwaa alụmdi na nwunye dị anya, ma ọ na-arụ ọrụ nke ọma nye anyị. Anyị dị puku kilomita atọ, ọ bụ eziokwu, mana nnukwu ihe bụ na onye ọ bụla n'ime anyị nwere ọrụ anyị na-enweghị nnyonye anya site na ibe ya. Di m apụghị ịhapụ omume ya, enweghịkwa m ike ịhapụ Hollywood, ma ọ dịghị onye ọ bụla n'ime anyị echeghị echiche ịhapụ ma ọ bụ ọrụ ma ọ bụ ibe anyị. Otu ụbọchị, anyị ga-ebikwa ọzọ n'ụlọ 'oge ezumike' - mana ka ọ dị ugbu a, maka anyị, nke a bụ ụzọ kacha mma enwere ike. **[http://www.irenedunnesite.com/press/new-movie-magazine-october-1932/ The Girl Nobody Knows; New Movie Magazine, Reginald Taviner (October 1932)]. * Dị ka ọtụtụ ndị New England - ọ bụ onye agbata obi Calvin Coolidge na Northampton - ọ na-ahụta ndụ dị ka azụmahịa siri ike. Ma ọ dịghị mgbe - nke ọma - arọ banyere ya. ** about her husband, Dr. Francis Griffin [http://www.irenedunnesite.com/press/modern-screen-september-1933/ Revealing The Life Of Irene Dunne, by Adele Whitely Fletcher; The Modern Screen (September 1933)]. * Oge ezumike dị ebube, n'ezie. Ọ bụ oge mmadụ abụọ ga-apụ naanị ha ma mee ike ha niile ka ha nọrọ naanị ha. Ọ bụghị nanị n'ihi na ha bụ ndị ọhụrụ na-akpali mmasị n'ebe ibe ha nọ. Ma n'ihi na ọ bụ ohere ha ịbịaru nso na ịkwado maka mmekọrịta chiri anya nke ndụ alụmdi na nwunye kwa ụbọchị nke dị n'ihu ha. Agbanyeghị, ihunanya na-ekpo ọkụ n'agbanyeghị na ọ nwere ike ịbụ, ọ dịkwa mma ka ọ bụrụ ihe nwere nsogbu. N’ihi na mmadụ abụọ ahụ amụtabeghị izu ike n’ebe ibe ha nọ. N'ihi na ha enwebeghị oge iji bụrụ ezigbo ndị enyi. N'ihi na ha amaghị ihe niile dị nta banyere onye ọ bụla ọzọ nke naanị chiri anya na mmetụta ịhụnanya nghọta nke afọ na-eweta.* Fans kpọrọ onye ihu abụọ asị. Ekwenyere m na ha na-achọpụta ezigbo gị n'azụ ọrụ ọ bụla ma ọ bụrụ na eduga ha ikwere na ị bụ ihe ị na-eme ka ị bụghị, ha na-ewe ya iwe. ** [http://www.irenedunnesite.com/press/photoplay-april-1936/ This is Really Irene Dunne, by Sara Hamilton]; Photoplay (April 1936). * Anaghị m enye ndị bịara abịa nọmba ekwentị m. Ọ bụ Plaza 5048. ** nye di ya n'ọdịnihu mgbe ọ rịọrọ maka nọmba ekwentị ya ka agba egwu mbụ ha gasịrị.{{source}} * Ị maghị otú ọ na-adị ịmara na i meela mmadụ ngwa ngwa. Agaghị m eme ya ọzọ, ọ dịghị mgbe, ma ọlị. * Agaghị m enwe nchegbu ọzọ. Ọ baghị uru. Lee na 'Gosi ụgbọ mmiri.' M na-echegbu onwe m na-arịa ọrịa ya. Amaara m na ọha mmadụ agaghị amasị ya. Mana ha na-eme ya ma mebie ụdị ndekọ ọ bụla. Ee, ekpebiri m mgbe m nọ na Europe n'oge okpomọkụ a na agaghị m echegbu onwe m ọzọ. M ga-achị ọchị nke ukwuu site na 'Theodora Goes Wild'. Nke ahụ bụ foto m na-eme ugbu a maka Columbia, ị maara. Ọ dị iche na ihe ọ bụla m na-emebu, na ọ bụ ihe ọchị, na m ga-achị ọchị ma bụrụ nwoke nwere mmasị nwoke ma ghara ichegbu onwe m. * N’ịgbaso otu ihe n’otu oge, emeriwo m nke ọma karịa ka m gaara eche na ọ ga-ekwe omume. ** [http://www.irenedunnesite.com/press/photoplay-april-1944/ To Make You Hapier, by Roberta Orminston] Photoplay (April 1944). * Alụmdi na nwunye na-agbasakarị n'ihi na ndị mmadụ agaghị enwe nsogbu iji nweta nri ụtụtụ etiti. Ọ bụghị aghụghọ iji nweta nri ụtụtụ mbụ, mgbe ịhụnanya dị ọhụrụ na ụta na akwa. Na ozugbo nri ụtụtụ n'etiti na-agafe nri ụtụtụ ikpeazụ, mgbe a na-enye ọtụtụ ohere n'akụkụ abụọ na ọbụbụenyi nghọta na ịhụnanya miri emi guzosie ike, bụ ọṅụ ruo mgbe ebighị ebi. * Dị ka ihe atụ, kemgbe m na-arụ ọrụ Òtù Mba Ụwa, ha anọwo na-ekwu na m abanyela na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. United Nations bụ òtù na-abụghị nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** [http://www.irenedunnesite.com/press/mccall-s-august-1964/ McCall's, August 1962] * Nke ahụ bụ ụdị ihe a na-enye gị taa. Edemede nke gị na ụmụ okorobịa gwakọtara. Ahụrụ m ha ka ha na-enupụrụ isi kpamkpam. N'ezie, ọ dịghị mgbe anyị ga-eme ihe nkiri ịgba ọtọ. Obi dịkwa m ụtọ, n'ihi na enwere m ike ịrịa oyi baa.{{source}} * Agaghị m ede akwụkwọ akụkọ m ugbu a ka m gụchara nke a. O nwere di isii, ma ọ dịkarịa ala isii ndị hụrụ ya n'anya - lee, ndụ m enweghị isi ma e jiri ya tụnyere nke ya! Enweela m otu di, otu nwa nwanyị, otu ụlọ na enweghị ndị hụrụ m n'anya. ** [http://www.irenedunnesite.com/press/vanity-fair-march-2004/ Everyone Loved Irene, by William Frye] Vanity Fair, 2004] === ''Olee otu m ga-esi nọrọ na Hollywood'' (1942) === <small>[http://www.irenedunnesite.com/press/movie-radio-guide-april-1942/ How Do I Stay Normal in Hollywood], by Irene Dunne; Movie Radio Guide (25 April 1942)</small> * Kedu ka m ga-esi anọgide ihe a na-akpọ "nkịtị"? N'ihi na m na ọ bụ ihe okike ime, ya mere ọ dị mfe karịa ime ihe ọzọ. * O yiri ka e nwere echiche n’ozuzu na ịbụ onye a maara dị ka ihe nkịtị na Hollywood yiri ịbụ anụmanụ a na-adịghị ahụkebe n’ogige anụ ọhịa. * Ọ bụ ezie na ọ pụrụ iyi ihe ijuanya nye ndị gụworo ọtụtụ akụkụ nke ndụ Hollywood, ọ dịtụbeghị mgbe m lụrụ ọgụ megide mkpali nke ịbanye n'ọdọ mmiri mgbe m na-eji ejiji maka opera. * Ọ dịbeghị mgbe otu onye uwe ojii bịakwutere m n'egwuregwu golf ọ bụla, onye sịrị, "Nwanyị, ị nweghị ike iji bọọlụ gọlfụ nkịtị egwu. * N'ezie, ọ bụghị ihe nkịtị ịhụ mkpịsị aka na-atụ gị aka dị ka ụdị anụ ahụ na-adịghị ahụkebe, naanị onye a dọọrọ n'agha! === "Okpu, Hunches na Obi Ụtọ" (1945) === <small>[http://www.irenedunnesite.com/press/picturegoer-february-17-1945/ Hats, Hunches And Happiness,] by Irene Dunne (17 February 1945)</small> * Nwatakịrị nwanyị ọ bụla na-achọ ọrụ ihe nkiri emere [[W: Florenz Ziegfeld| Florenz Ziegfeld]] na egwu. * Mgbe m hụrụ onwe m ka mụ na nnukwu onye na-eme ihe nkiri na-agba n’elu igwe, ụjọ tụrụ m nke ukwuu ọbụna ile ya anya, ọ pụghịkwa rịtuo n’otu ala. * Ụlọ anyị dị na Louisville, Kentucky, bụ́ ebe a mụrụ m na December 20, bụ otu ihe na-enye obi ụtọ dị ukwuu. * Nna m na-anya ụgbọ ịnyịnya dị kilomita iri ise kwa mgbede n'azụ ìgwè ịnyịnya ya na-agba agba iji mee ka ya na nwa agbọghọ ndịda South na-akpa - nke nwanne nne nwanyị anọ na-akpachapụ anya. * Ọnweghị mmeri nke ma ọ bụ ọkwa m ma ọ bụ ọrụ ihuenyo emetụtala obi ụtọ nke njem m na-aga na Mississippi n'ụgbọ mmiri nke mụ na nna m. * Mama m bụ́ ọkà n’ịgụ egwú, kụziiri m ịkpọ piano mgbe m ka dị obere. * Egwú dị nnọọ ka iku ume n’ụlọ anyị. * Ọ nweghị ihe nwere ike dochie mkpali ahụ, anwansi na ee ọmarịcha ihe ngosi Ziegfeld. Ịhụ nnukwu onye na-eme ihe nkiri nọ ọdụ n'ahịrị nke abụọ ka ọ na-arụsi ọrụ ike na-ede telegram ya bụ ihe na-atọ ụtọ ọ dịghị onye na-eme ihe nkiri nwere ike ichefu. * Ihe na-adọrọ adọrọ nke Hollywood adaghị m ara. === ''Otu esi eme na Hollywood'' (1948) === <small>[http://www.irenedunnesite.com/press/motion-picture-february-1948/ How To Get Along In Hollywood, by Irene Dunne]; Motion Picture, February 1948</small> * Kemgbe ụbọchị mbụ m rutere n'obodo a, ihe ndị mmadụ na-eche bụ na m dị ka eze nwanyị na-ejide ụlọ ikpe n'ụbọchị ndị a họọrọ. * Ndị mmadụ ekwuwokwa na a pụghị iji m mee ihe atụ ziri ezi nke ndụ Hollywood ebe ọ bụ na m na-edebe ndụ onwe m kpam kpam pụọ n’ọrụ m. * Ọ gaghị ekwe omume ichefu foto. Onye ọ bụla na-arụ ọrụ n'ime ha na-eche banyere ha mgbe niile. * Ọ naghị ewute onye ọ bụla n’ime anyị icheta na onye ọ bụla nke chere na obodo ahụ aghaghị ịgbara ya gburugburu adịghị amasị ya ma ọlị. * Ị nwere ike ịchị ọchị maka echiche dị mma nke ndị ọzọ na Hollywood, ma ọ bụghị ihe ọchị ma ọ bụrụ na i nweghị ya. * Ha enweghị mmasị n’eziokwu ahụ bụ́ na mgbe ọ bụla ha kụpụrụ unyi, unyi na-awụsị onye ọ bụla n’ime anyị. * Hollywood nwere mmasị na nkata chit dị ka obodo ọ bụla ọzọ. * Otu n'ime ọrụ kachasị mma ebe a bụ ịdọka aha ọma n'ime iberibe. * Ịmegharị uwe mwụda kachasị ọhụrụ na ime ihe ngosi na-adịghị mma maka mgbede dum anaghị abụ ihe ịga nke ọma n'ọha mmadụ n'akwụkwọ m. === "Ọ bụrụ na ị chọrọ ịga nke ọma" (Screenland Interview) (1961) === <small>[http://www.irenedunnesite.com/press/screenland-july-1951/ If You Want Success, by Irene Dunne Screenland, July 1961]</small> * Ị ga-ejikere nke ọma maka ogologo ndụ na foto ma ọ bụrụ na ị nwere ezigbo ihe nkiri. * Na mgbakwunye na ọzụzụ na ahụmịhe dị egwu, m ga-achọ agụmakwụkwọ dị ka o kwere mee. * Ọ nweghị agụmakwụkwọ a na-ala n'iyi na ihe niile ị mụtara na-enyere aka n'ime ihe nkiri. * Asụsụ, akwụkwọ, nka, egwu, akụkọ ihe mere eme: ihe niile na-enyere aka - na ọbụna mgbakọ na mwepụ na sayensị, site n'ịzụ ebe nchekwa na ịchọ usoro nyocha, na-enyere aka site na indirection. * Nke a bụ azụmahịa dị ịtụnanya, ihe okike na igwe n'otu oge. * Ọ bụrụ na m bịarutere Hollywood taa, m ga na-echetara onwe m ka m ghara ịgbalị ime ihe dị ukwuu. * Ọ bụrụ na m malite taa, m ga-echeta n’ezie na site n’ịghọ onye na-eme ihe nkiri, mmadụ na-aghọ ngwa ngwa n’ihe banyere ịgba asịrị. === ''Nleta ya na Irene Dunne'' (1977) === * E nwere ihe ndị dị njọ ná ndụ karịa ịkpọ nwaanyị. * M na-achọkarị nkwanye ùgwù. Abịara m njikere ma tụọ anya ka ndị ọzọ mee otu ihe ahụ. * M mere ihe niile m na-alụ tupu fim ahụ amalite. M lụrụ ọgụ maka onye nduzi kacha mma, onye kacha mma ọkụ. M na-amakarị otú m dị. * Enwere m nnukwu ndị na-ese foto dị ka Rudolph Mate na Hal Mohr. Ha ga-ewe otu awa iji mee ka ọnọdụ m dị mma. * Oke aka nri ma ọ bụ aka ekpe dị ize ndụ. * Ọ bụ ya mere ụmụ nwanyị kpakpando ji dị ole na ole taa. Ikiri ndị gba ọtọ ewepụla ihe omimi ahụ. * Ugbu a, ekwela ka ị kpọọ m nkịtị. Ọ dịghị mgbe m bụ onye Pollyanna. A na-enwekarị ọtụtụ Theodora n'ime m. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Commons cat|Irene Dunne}} {{DEFAULTSORT:Dunne, Irene}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2jvyjsx1zq8r81w31a1waey6s0u1bbe Violence against women in Pakistan 0 4660 16937 2023-11-08T11:25:26Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị na Pakistan | Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị]]''', ọkachasị ime ihe ike na mmekọ nwoke na nwanyị, bụ nnukwu nsogbu ahụike ọha na mmebi nke ikike ụmụ nwanyị na Pakistan. == Okwu okwu== * Ụdị ime ihe ike a na-eme ụmụ nwanyị na Pakistan na-ewere ọnọdụ n'ihe gbasara mmetọ a na-emetọ ebe niile—pasent 8 nke ndị nwunye nọ n'ime ime obodo Pakistan na-atụ egwu ime ihe ike sit...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị na Pakistan | Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị]]''', ọkachasị ime ihe ike na mmekọ nwoke na nwanyị, bụ nnukwu nsogbu ahụike ọha na mmebi nke ikike ụmụ nwanyị na Pakistan. == Okwu okwu== * Ụdị ime ihe ike a na-eme ụmụ nwanyị na Pakistan na-ewere ọnọdụ n'ihe gbasara mmetọ a na-emetọ ebe niile—pasent 8 nke ndị nwunye nọ n'ime ime obodo Pakistan na-atụ egwu ime ihe ike sitere n'aka di ha, ebe otu pasent nke obodo mepere emepe. ụmụ nwanyị enwetala mmegbu n'ụlọ (Toosi 2010). Yasmeen Rehman, onye na-akwado ụmụ nwanyị ama ama na onye omeiwu, kwuru na mmetọ ụlọ na Pakistan ka etinyere ya nke ukwuu nke na enwere ike ijikwa ya na omume (Toosi 2010). Dị ka ngwá ọrụ nke ikike nwoke, ịwụ acid dị mma. Mgbanwe anụ ahụ sitere na ọkụ acid dị mkpa. A na-emebikwa ndị lanarịrịnụ, na-eyi ọnyà nke mwakpo ha, site na nchụpụ na ihere n'ime obodo ha yana ndị na-adịghị ike na mwakpo ime ihe ike ọzọ (Women Without Borders 2010). Dị ka igbu ọchụ nke nsọpụrụ, nke na-akwụsị ndụ nwanyị, scars acid na-ewepụ ma wepụ ikike ụmụ nwanyị ịnọrọ onwe ya ma si otú ahụ mebie ụkpụrụ, na-akwada ma na-achị ha. Dabere na oke mmerụ ahụ ha nwere, ụmụ nwanyị nwere ike ghara ịrụ ọrụ. Ọzọkwa, nhụsianya ahụ na-eme ka ụmụ nwanyị laghachi na nzuzo na nke a na-adịghị ahụ anya nke ọrụ okike ha, na-eme ka ikike ụmụ nwoke na-achị n'ebe ọha na eze na njedebe ha na ụlọ ọrụ ọha na eze, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ na ụba. Ọdịdị na-adịgide adịgide na nke ọha na eze nke mmerụ ahụ sitere na ịtụba acid na-enye ohere ka ndị na-eme ihe ọjọọ na-eme ka omume ha kwadoro n'ụzọ doro anya na nhụsianya ma mee ka nwoke na nwanyị dịkwuo ike n'ime ndị ọgbọ ha na mmekọrịta ọha na eze. Onye lanarịrị acid bụ ihe ncheta na-adịgide adịgide nke ikike onye na-eme ihe ike. * Akụ na ụba ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ime ihe ike megide ụmụ nwanyị Site na Jacqui True · 2012 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] blc40fqijhtiphhlnu1488s048al3xv Yolanda Zoleka Cuba 0 4661 16941 16938 2023-11-08T11:49:25Z Mercyjamb123 446 /* Ntụaka Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '' Yolanda Zoleka Cuba '' bụ osote onye isi oche ndịda na mpaghara ọwụwa anyanwụ Africa na MTN Group, otu n'ime ụlọ ọrụ mgbasa ozi nke Africa. Ọ bụbu onye isi oche nke Vodafone Ghana ka a họpụtara ya n'ọkwa ahụ na Maachị 2016. == Okwu okwu == * Ọ na-ekwu, "Ọrụ m bụ na ịkwọ ụgbọala onye na-ahụ maka dijitalụ kpọmkwem." "Ihe kacha m amụta dị ka onye ndu bụ na ọ baghị uru ka i chere na ị dị mma; ezi ọganihu na ihe ịga nke ọma na-adabere n'ịrụ ọrụ n'ìgwè," ọ na-ekwu. * “Ihe kacha gị mkpa bụ ndị gị, ha na-ahọrọkwa ịna-abịara gị ọrụ kwa ụbọchị. Na-emeso ha otú ahụ, ka ha wee họrọ gị kwa ụbọchị.” Cuba na-ekwu, sị: “Ebe ọtụtụ ndị nọ n'Africa enweghị njikọ, ahịa nkwukọrịta ka nwere ọtụtụ ihe ime. * "Ọrụ m, kwa ụbọchị, bụ ịhụ na ndị mmadụ na-ejikọta na ndị mmadụ na ihe ndị ha hụrụ n'anya nakwa na ha nwere ike ịmekọrịta ihe, ịkụziri, ntụrụndụ na imeziwanye ọnọdụ akụ na ụba ha. Ọrụ ahụ anaghị akwụsị, mana ọ na-etolite ka anyị na-enweta ọtụtụ ndị mmadụ na-ejikọta. Enwere m obi ụtọ na atụmanya nke ịbụ akụkụ nke njem 4IR na ịbụ isi n'ịkwọ ụgbọala ya maka kọntinent ahụ. " * “Nrọ m bụ ịhụ ka ndị Africa ọ bụla jikọrọ aka na inwe ụkpụrụ na atumatu na-aga n’ihu, iji mee ka ihe ọhụrụ pụta na ghara igbochi ya. Achọrọ m ime ka obere azụmaahịa dị obere na nke ọkara site n'ime ka ọ dịrị ha mfe ijikọ ndị ahịa ha na ọbụna hụ ka ha gafere njikọta site na ngwa mmemme mepere emepe, ebe ahịa dijitalụ, igwe ojii dị mfe na-eri na ngwaọrụ azụmaahịa AI na-enyere aka. N'ikpeazụ, anyị kwesịrị ịbawanye mmepụta na nsonaazụ akụ na ụba maka Africa, melite nsonaazụ agụmakwụkwọ ma belata enweghị ọrụ na enweghị ọrụ nke ndị ntorobịa anyị. * '[https://powerfulwomen.mg.co.za/yolanda-cuba-2020/ Cuba na-akọwa onwe ya dị ka onye ndu ji aka ya na-amụ ihe mgbe niile, onye na-ahụ maka teknụzụ na enweghị atụ egwu n'ime mkpebi ya - àgwà ndị jerela ya ozi ọma.] 2020, '''''Buntu Ngcuka, eweghachiri 04/11/2023''''' == Ntụaka Mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] cviyktkqj6wulnq7kr8x9iv2jg1svq1 Brené Brown 0 4662 16940 16939 2023-11-08T11:41:03Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Casandra Brené Brown (amuru na Nọvemba 18, 1965) bu onye prọfesọ nyocha America, onye nkuzi, onye ode akwụkwọ na onye nnabata pọdkastị. A maara Brown karịsịa maka nyocha ya gbasara ihere, adịghị ike, na onye ndu. Onye na-eme nchọpụta ogologo oge na agụmakwụkwọ, Brown ghọrọ onye a ma ama na-eso okwu TED a na-ele anya na 2010. Kemgbe ahụ, o deela akwụkwọ isii nke New York Times, na-akwado pọdkastị abụọ ma mee ihe nkiri maka Netflix. Brown na-ejide Huffington Foundation's Brené Brown Endowed Chair na Mahadum Houston's Graduate College of Social Work ma bụrụ onye prọfesọ nleta na njikwa na McCombs School of Business na Mahadum Texas na Austin. ==Okwu okwuru== * 'Crazy-na-arụsi ọrụ ike' bụ nnukwu ngwa agha, ọ bụ ụzọ dị mma maka ịnwụ. Ihe ọtụtụ n'ime anyị na-eme bụ na anyị na-arụsi ọrụ ike, na n'ihu ndụ anyị, na eziokwu nke mmetụta anyị na ihe dị anyị mkpa n'ezie apụghị ijide anyị. ** Washington Post, [http://www.washingtonpost.com/national/exhaustion-is-not-a-status-symbol/2012/10/02/19d27aa8-0cba-11e2-bb5e-492c0d30bff6_story_2. html Ọktoba 2012] * nnukwu mmejọ ndị mmadụ na-eme bụ ịghara ikweta egwu na ejighị n'aka. ** New York Times, [http://www.nytimes.com/2011/02/12/your-money/12shortcuts.html?_r=1&scp=1&sq=Bren%C3%A9%20Brown&st=cse Ịpụpụ na mpaghara nkasi obi mmadụ (na N'ezie, Laghachi azụ)- Ajụjụ ọnụ, Febụwarị 11, 2011. * Mgbalị siri ike bụ ịgbalịsi ike maka ebumnuche ime, na ịchọ ka anyị bụrụ onwe anyị kacha mma. Achọghị izu oke n'ime. Izu okè bụ ihe ndị mmadụ ga-eche. Ma ị naghị ahụ ndị isi dị irè na ụlọ ọrụ na-anọdụ na ozi-e maka awa atọ iji jide n'aka na edere ya nke ọma. Ị naghị. Ha nwere ọrụ ha ga-arụ..Ị naghị ahụ ndị na-eme egwuregwu a ma ama na-ahapụ onwe ha ka ha nwee nkụda mmụọ site na mgbatị ọjọọ ma ọ bụ otu arụmọrụ ọjọọ. Ọ na-eme mgbe niile. Imeri emeri mara ha ahụ́, imeri ha amarala ha ahụ́. Ozugbo izu okè ghọrọ ihe mgbaru ọsọ, ha apụọ n'egwuregwu ahụ. ** Washington Post, [http://www.washingtonpost.com/national/exhaustion-is-not-a-status-symbol/2012/10/02/19d27aa8-0cba-11e2-bb5e-492c0d30bff6_story_2. html Ọktoba 2012] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brown,Brené}} [[Category:ụmụ nwanyị]] fqq157hmsxwj124tlg5hz04vu2xkmcc Rina Mor 0 4663 16943 16942 2023-11-08T12:00:36Z Mercyjamb123 446 /* "Miss Universe na-adọta New York" (1976) = */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Rina Mor | Rina Mor]]''' (amụrụ [[w:February 16 |February 16]] [[w:1956|1956]]) bụ onye ọka iwu Israel, onye edemede na onye meriri asọmpi ịma mma Miss Universe 1976. == Okwu okwu == ==="Miss Universe na-adọta New York" (1976) === <small>[https://www.jta.org/1976/07/21/archive/miss-universe-captivates-new-york "Miss Universe Captivates New York"] Jewish Telegraphic Agency (July 21, 1976) </obere> * Abụghị m onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Echere m na m ịbụ Miss Universe ga-egosi ndị mmadụ na Israel nwere akụkụ ọzọ, ọ bụghị naanị agha. * [[w:New York City|New York City]] tụrụ m n'anya. M chere na New York ga-abụ jọrọ njọ na-adịghị mma, ị maara, m hụrụ ndị niile na fim banyere New York….Ma New York mara mma na ndị ebe a bụ n'ezie mara mma. * Naanị ihe m chọrọ bụ ịga n'ihu na-agụ akwụkwọ…. Achọrọ m ịmụta banyere ihe niile, gbasara ndị mmadụ, gbasara ndụ. * Dị ka Miss Universe m nwere ike iru ndị na-enweghị mmasị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-amaghịkwa nsogbu nke Mideast. N'ụzọ dị otú ahụ, m pụrụ inye aka n'ụzọ kwesịrị ekwesị n'udo. Na ihe ọzọ: dị ka Miss Universe m nwere ike igosi ụwa na ndụ na Israel abụghị agha niile. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mor, Rina}} [[Category:ụmụ nwanyị ]] j0qbvdl2c6xeq8ssxesco0zx5qesk2t Lena Dunham 0 4664 16966 16965 2023-11-08T20:14:23Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lena Dunham|Lena Dunham]] (amuru May 13, 1986) bu onye odee America, onye isi, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emeputa ihe. A maara ya dị ka onye okike, onye edemede, na kpakpando nke usoro ihe nkiri HBO nke ụmụ nwanyị (2012 – 2017), nke ọ nwetara nhọpụta ọtụtụ Emmy Award na abụọ Golden Globe Awards. ==Okwu okwuru== *Agbalịrị m ịmụ nwa. Ka m na-aga, ahụ́ m gbawara. Mmekọrịta m mekwara. Na usoro - n'ihi ya? **[https://pagesix.com/2020/11/16/lena-dunham-opens-up-about-not-being-able-to-have-kids/ 16 November 2020] citation of [https://harpers.org/archive/2020/12/false-labor-lena-dunham-fertility/ Harpers essay] === "Ọ bụghị Ụdị Nwanyị ahụ" (2014) === * Ibe swiiti atọ ma ọ bụrụ na m nwere ike susuo ya ọnụ n'egbugbere ọnụ maka sekọnd ise. * Ihe ọ bụla ọ chọrọ ikiri na TV ma ọ bụrụ na ọ “ga-ezuru m obi ike.” * N’ụzọ bụ́ isi, ihe ọ bụla onye na-edina mmadụ nwere ike ime iji nweta otu obere nwa agbọghọ ime obodo m na-agbalị. * Obere ahụ ya na-akpụ akpụ n'akụkụ m kwa abalị .. ọbụna ka m na-etinye aka m n'ime uwe ime m .. M na-eme ka ọ̀ kpọrọ ya asị. * Grace nọ ọdụ, na-ekwu okwu ma na-amụmụ ọnụ ọchị, m wee dabere n’agbata ụkwụ ya ma jiri nlezianya gbasaa ikpu ya. Ọ guzogideghị ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dunham, Lena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kuvrb9egja8pfo9hghwubwox732ve7i Patty Duke 0 4665 16980 16979 2023-11-08T22:58:51Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Anna Marie "Patty" Duke|Anna Marie "Patty" Duke]] (December 14, 1946 - Maachị 29, 2016) bụ onye omere America na onye na-akwado ahụike uche. N'ime oge ọ na-eme ihe nkiri, ọ bụ onye nnata ihe nrite Academy, abụọ Golden Globe Awards, Primetime Emmy Awards atọ, na kpakpando na Hollywood Walk of Fame. ==Okwu okwuru== * Mgbe m bụ nwata, ọ na-esiri m ike ime egwuregwu, ma nke ahụ sitere n’aka ndị na-elekọta ọrụ m. Ọ dịghị ihe dị ka ọkara, m ga-eme ya ruo n'ókè. ** [https://www.hollywoodchicago.com/news/12829/interview-oscar-winner-patty-duke-on-a-life-in-duality] Patty talk about pressure as a child in 2010. * Enwere m nsogbu ihi ụra maka akụkụ dị mma nke ndụ m, Ma ihe m ga-eme mgbe nile bụ ịmalite n’isi mmalite nke ‘Onye Ọrụ Ebube’ ma kwuo ahịrị nile, n’ụzọ nile. ** [https://www.spokesman.com/stories/2011/may/01/still-working-miracles] Patty speak on difficulty in sleeping in 2011. * Ị mara mgbe ụfọdụ mgbe ị na-eme ihe, ị na-arụ ọrụ site na ihe ụfọdụ dị ka a ga-asị na ị ga-eme na nnọkọ ọgwụgwọ. ** [https://interviews.televisionacademy.com/interviews/patty-duke] Patty duke talk about acting in 2013. * Ihe ọ bụla ihe a bụ nke na-eweghara gị, nke na-ekwu na ị abaghị uru, na n'ezie azịza ya bụ igbu onwe gị, dị ike karịa nke ahụ bụ ... oku ị na-akpọ. ** [https://www.bustle.com/articles/150775-patty-dukes-2020-interview-is-a-reminder-of-the-actors-courage-video] Patty talk about suicide in 2016. * Ọ bụghị otú ahụ ka o kwesịrị ịdị. Ma mgbe ahụ, ihe na-adịkarịghị adị ka ị na-eme atụmatụ. * Ihe niile na-akụtu na ịdọrọ na tugging ọ bụla arụmọrụ maka afọ abụọ nwere ike bụrụ ụdị ọgwụgwọ maka m, ntọhapụ. Ma ọ bụghị ya, onye maara ihe gaara eme m ma ọ bụrụ na m gbanwee ga-ejide ya niile. * Edere m akwụkwọ ahụ ka m ghara inwe catharsis, n'ihi na enwere m mmetụta na enwere m ọtụtụ catharses dị ka mmadụ nwere ike inwe. == Okwu gbasara Patty Duke== * Ahụhụ dị ukwuu, ọ tara ahụhụ n'ezie n'ụzọ nke na-anyị chọsiri ike inye aka belata nhụjuanya ya, yabụ na ọ bụ naanị ngọzi na ọ naghị ata ahụhụ ọzọ. * Echere m na ihe kacha mkpa na ihe nketa ya bụ ime ihe nkiri ya. N'elu na karịa ihe ọ bụla, ihe kpatara ihe ọ bụla n'ime ihe ndị ọzọ ga-ekwe omume n'ihe gbasara oke mmetụta ọ na-enwe na ndị mmadụ bụ nkà ya na ọrụ ya na ụkpụrụ ọrụ ya, ịdọ aka ná ntị ya. Ọ rụsiri ọrụ ike nke ukwuu. * Ọ na-emekọ ọnụ ma tozuo oke. Ọ zụlitere ụmụaka abụọ na ụmụ nwunye ise, ọ bụkwa nne nne. Enweghị m ike ịgafe nke ahụ. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Commons|File:Patty Duke 1970 crop.jpg}} * [https://m.imdb.com/name/nm0001157/ IMDb] {{DEFAULTSORT:Duke, Patty Marie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] agrcr0hcnhc6rwdn2vuoaptuayc1zfq Olympia Dukakis 0 4666 17012 17011 2023-11-09T00:14:02Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Olympia Dukakis|Olympia Dukakis]] (June 20, 1931 - Mee 1, 2021)) bụ onye omere America. Ọ rụrụ na ihe karịrị 130 ogbo mmepụta, ihe karịrị 60 fim na 50 telivishọn usoro. ==Okwu okwuru== * Mgbe m tolitere, ọ na-adị m ka ọ̀ bụ onye Grik n’obodo ndị na-abụghị ndị agbụrụ. Ọ dị m ka ọ̀ bụ onye mba ọzọ n’obodo ndị Gris, n’ihi na a tụrụ anya ka ụmụ nwanyị na-akpa àgwà ma na-akpakọrịta n’ụzọ ụfọdụ, ma emeghị m. N'ịbụkwa onye na-eme ihe nkiri, ọ dị m ka onye ọzọ, n'ihi na ọ bụghị ọtụtụ ụmụ nwanyị Gris America bụ ndị na-eme ihe nkiri mgbe ahụ. Ma ozugbo ị ghọtara na ị bụ onye mba ọzọ, enwere ike ịnwe nnwere onwe na nke ahụ. Ị nwere ike ịchọta ụzọ nke gị. * [https://www.broadwayworld.com/boston/article/An-Interview-with-Olympia-Dukakis-20070110] Olympia speak about growing up in 2007. * Ekwenyere m na n'ime ụlọ ihe nkiri, ị nweghị ike ime ihe ọ bụla na-enweghị nsonaazụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọrụ m bụ ịchọta olu nke m na ụzọ m ga-esi kwupụta onwe m. ** [https://www.broadwayworld.com/boston/article/An-Interview-with-Olympia-Dukakis-20070110] Olympia speak on her project in 2007. * Ọ bụrụ na ị kwenyesiri ike na nke a bụ ihe ịchọrọ ime, atụla egwu, gaa n'ihu. Ị ga-ama ihe ị chọrọ ma gaa maka ya. Ekwela ka ego ahụ bụrụ nsogbu. Ị nwere ike ịkwụ ụgwọ ụgwọ gị ma ọ bụrụ na ị dị njikere ịrụ ọrụ. ** [https://www.broadwayworld.com/boston/article/An-Interview-with-Olympia-Dukakis-20070110] Olympia advice young people in 2007. * Ọ tụrụ ndị nkatọ n’anya na m na-ekweta dị ka ndịda Clarey nke dị na Steel Magnolias. Ajọ omume ka dị ma ọ bụghị nke ukwuu. ** [https://www.savannahnow.com/story/news/2008/10/09/three-minutes-olympia-dukakis/13367484007] Olympia talk about change of name in 2008. * Ụdị nchọpụta ahụ na-atọ m ụtọ n’ebe ndị mmadụ nọ. Nke ahụ bụ ihe na-amasị m. Ndị ahụ niile na-abịa, na-anọdụ ala ọnụ, mgbe ahụ, anyị niile gabiga ahụmahụ a, na akụkụ ụfọdụ nke anyị mmadụ na-emetụ. ** [https://www.berkshirefinearts.com/08-29-2009_olympia-dukakis-returns-to-shakespeare-company.htm] Olympia share experience on new play with theater-goers in 2009. * O siri ike. Ma ka ị na-etolite ọ na-esi ike. Ọ bụghị ịrụ ọrụ ahụ, nke ahụ abụghị akụkụ na-akụda mmụọ. Ihe siri ike bụ ịkwalite ego, wuo ụlọ ọrụ, na-amata ihe ndị na-eme ugbu a na-achọ imebi gị na mmiri mmiri. ** [https://www.berkshirefinearts.com/08-29-2009_olympia-dukakis-returns-to-shakespeare-company.htm] Olympia speak on trials in building theatre company in 2009. * N’ihi na ugbu a, abụ m nne nne, ahụkwara m ya n’anya. Ọ dị ka ịnya ụgbọ n'efu. Ụmụ gị na-eme ihe niile na-echegbu onwe ha, na ịkpa ọchị. Ụmụaka na ụmụ ụmụ nwere ike ime gị obi ụtọ n'ezie. Ị na-eje ije n'ime ụlọ ma ọ dị ka ọkụ. M na-echekarị banyere otú anyị nwere obi ụtọ dị ka ezinụlọ ** [https://www.berkshirefinearts.com/08-29-2009_olympia-dukakis-returns-to-shakespeare-company.htm] Olympia talk about being a grandmother in 2009. * Ị ma mgbe ị ruru afọ ndụ m, ọ na-adị mma ka m ghara ịdị ọcha. Ịlanarị anụ ahụ dị mkpa. ** [https://www.berkshirefinearts.com/08-29-2009_olympia-dukakis-returns-to-shakespeare-company.htm] Olympia talk about surviving in 2009. * Ọ dị m ka ndị na-ege ntị nọ ebe ahụ nke ukwuu, Ọ bụ nnukwu ihe - ikwe ka ndị na-ege ntị bata, mee ka ha metụta ma kpalie gị. ** [https://www.reviewjournal.com/entertainment/arts-culture/veteran-actress-olympia-dukakis-says-audience-reaction-key-with-rose] Olympia speak on the role of audience in her performance on stage in 2012. * Amaghị m, ị na-eme agadi, ntutu gị na-achakwa ọcha ma mmadụ na-achọpụta ma nye gị kpakpando. ** [https://www.reviewjournal.com/entertainment/arts-culture/veteran-actress-olympia-dukakis-says-audience-reaction-key-with-rose] Olympia talk about recognition in 2012. * Nke a abụghị ahụmahụ na-eweda n’ala. Nke a abụghị ahụmahụ na-eweda n'ala. ** [https://gazette.com/news/blog-learning-from-olympia-dukakis/article_f311bd54-5501-5b9e-94a2-97fb377871b7.html] Olympia describe how she show up at auditions in 2015. * O were ezinụlọ m ogologo oge ịghọta na e nwere ihe adịghị mma. Mụ na nwanne m nwoke bụ ndị na-agọnahụ kpam kpam; anyị hụrụ nne anyị n'anya nke ukwuu ma anyị achọghị ikweta na ahụ ike ya na-akawanye njọ. ** [https://www.sunriseseniorliving.com/resources/dementia-and-memory-care/olympia-dukakis-shares-her-familys-alzheimers-journey] Olympia share her family’s alzheimer’s journey in 2020. == Okwu gbasara Olympia Dukakis == * Nzube m kwa ụbọchị bụ ka m hapụ Olympia ka o mee ihe ọ bụ naanị ya nwere ike ime. Ndị a gụnyere iburu ahịrị ya n'isi, ịga maka uwe kwesịrị ekwesị na ịrụ ọrụ na onye nkuzi yoga ya. M mere ihe ọ bụla ọzọ na m mere ya afọ 25. ** [https://pontevedrarecorder.com/stories/personal-assistants-a-busy-executives-most-powerful-secret-weapon,3176] Bonnie Low-Kramen speak on her role as the personal assistant to the actress in 2017. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * {{IMDb name|1156}} {{Commons|File:Olympia (32849615377) (cropped).jpg}} {{DEFAULTSORT:Dukakis, Olympia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1ba98xupyj7vn0gh52i6zfeth066e58 Hilary Duff 0 4667 17029 17028 2023-11-09T14:11:30Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Hilary Duff Vogue 2019 2.png|thumb|I love writing, but I feel like you need time to really get in touch with yourself to do that.]] [[W:ig:Hilary Duff|Hilary Duff]] (amuru na Septemba 28, 1987) bu onye America na-agụ egwu na onye omere. Odewokwa akwụkwọ akụkọ. ==Okwu okwuru== * Mụ na Andre [Recke] na mama m rụsiri ọrụ ike iji nweta ezigbo egwu ndị m na-akọ na dabara adabara m, ọ bụghịkwa naanị ihe ndị na-akụ cheesy. * N’ezie, e nwere ndị m na-akwanyere ùgwù, m hụkwara egwú ha n’anya, ma ọ dịtụbeghị onye na-ese ihe nke m kwuru, sị, “Achọrọ m ịdị ka ha, otú ọrụ ha si aga na-amasị m. Ahụrụ m egwú ha n’anya.” Ọ bụghị otú ahụ n'ezie. Achọrọ m ịdị ka onwe m. * Ọ na-amasị m ide ihe, mana ọ dị m ka ịchọrọ oge iji kpọtụrụ onwe gị n'ezie iji mee nke ahụ. Na ['Metamorphosis''], ọ ga-amasị m inwekwu oge iji soro ndị odee rụọ ọrụ [na] dee ụfọdụ ihe nke m. Enwere m olileanya na m nwere ike ime nke ahụ na ọba m nke abụọ. ** Rosen, Craig. [http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=2076149 "Hilary Duff: A Performer's Metamorphosis"]. ''[[w:Billboard (magazine)|Billboard]]''. [[January 26]] [[2004]]. Retrieved [[October 25]] [[2006]]. ** On ''[[w:Metamorphosis (Hilary Duff album)|Metamorphosis]]'' (2003), her second album and first non-holiday album. * N'ezie, achọghị m ka m na-achịkwa ihe na-ede na album mbụ m. Iji dee, ị ga-enwe oge iji jikọọ na onwe gị. Enweghị m oge ahụ ugbu a, n'ihi na m na-arụsi ọrụ ike. * "[[w:Come Clean (song)|Bịa dị ọcha]]" doro anya na mmekọrịta nwoke na nwanyị na-ekwu maka otu mmadụ chere na ha nọ n'ọchịchịrị. Ike ya agwụla ya, ike agwụ ya, ha na-abịa dị ọcha, ma ọ pụtara na ha ga-anọkọ ọnụ ma ọ bụ na ha agaghị anọ. Ha na-edobe kaadị niile na tebụl wee pụta na ihe niile a na-ekwubeghị n'ụzọ bụ isi. Vidiyo na-egosi n'ezie na ọ bụ ụdị nke a monotone ọnọdụ ofụri ihe. Ọ naghị egosi oke mmetụta belụsọ na ọ na-eche nwa nwoke a, nwoke a, ka ọ bịa. Ị pụghị ịma mgbe ha na-agba ọsọ n'ebe ibe ha nọ ma ha ga-esusu ọnụ ma ọ bụ na ha ga-amakụ ma ọ bụ na ha ga-akụ ibe ha. Ọ bụ ụyọkọ mmetụta uche dị iche iche. * Ọfọn, agaghị m abụ banyere lollipop n'ihi na anaghịzi m ejikọta na lollipop. * Mba, anaghị m eme nke ahụ [abụ banyere mmekọahụ]. Egwu m anaghị aga n'ihu otu ahụ. Ọ bụghị mmekọahụ ka egwu [[Britney Spears|Britney]] si bụrụ mmekọahụ. Ọ na-enwe ahụ iru ala na-abụ abụ banyere nke ahụ, nke ahụ dịkwa mma, mana anaghị m ekwu maka ụdị ihe ahụ, ndo. Anaghị m eme ya. * ... Achọrọ m ka egwu ndị m na-abụ na-egosipụta na [Abụ m onye afọ 16 oge niile]. N'ụzọ bụ isi, abụghị m [[Lizzie McGuire]] ọzọ. ** Duerden, Nick. [http://www.blender.com/guide/articles.aspx?id=1052 "The Golden Girl"]. ''[[w:Blender (magazine)|Blender]]''. October 2004. Retrieved [[October 25]] [[2006]]. * Ma e jiri ya tụnyere album mbụ ahụ, mgbe obi na-esighị m ike na m ga-atụ aro, na nke ugbu a, etinyere m aka nke ukwuu. Mụ na ndị na-ede abụ na-arụkọ ọrụ, na-agwa ha ihe na-eme ná ndụ m, na ihe m chọrọ ịbụ abụ. Ọ bụrụ na m chere na ọ ga-adị mkpa ka ọ dị arọ karị, karịa nkume, ekwuru m ya. Enwere m mmetụta na ndekọ a bụ m karịa. Enweghị m ike ichere ka ndị mmadụ nụ ya. * Egwu bụ nke onwe m. Enwere m ike ịbụ onwe m, kwuo ihe m chọrọ ikwu. Ọ na-adị m ka m na-ekwu eziokwu, anaghịkwa anwa izochi ihe. Ma egwú na-enyere ndị mmadụ aka ịmụta àgwà m, ka m na-agbanwe. Ọ bụrụgodị na ọ naghị adị m mma ikwu banyere ihe, ọ ga-eru m ala iji egwú m na-ekwu otu ihe ahụ. * Ihe ọ na-ekwu bụ ihe m gafeworo, dị ka, n'ime afọ gara aga, nke bụ, ị mara, ọtụtụ, na ụfọdụ ọ dị mma, na ụfọdụ ọ dị njọ, na ọtụtụ n'ime ya, dị ka. nnukwu ahụmahụ mmụta. M wee soro ndị mụ na ha rụkọrọ ọrụ na-ede ọtụtụ ihe banyere ya, n’ihi ya, ahụ́ eru m nnọọ ala. * Na album nke abụọ, mụ na ọtụtụ ndị mụ na ha rụkọrọ ọrụ na album '' Metamorphosis '' rụkọrọ ọrụ. Ma mgbe m rụrụ ọrụ na '' Metamorphosis '' Ụjọ na-ama m nke ukwuu na ihere banyere ịbanye na studio na iso ndị mmadụ na-arụkọ ọrụ, ha na-emecha ruo ọgwụgwụ mere ka ahụ dị m mma na nke ọma na onwe m. Ọ na-amasị m iso ha na-arụkọ ọrụ. Mụ na ha nwere ezigbo mmekọrịta. M na-agwa ha okwu [mgbe niile]. Mgbe anyị malitere ikwu banyere album nke abụọ, ọ dị m ka, "Achọrọ m ịrụ ọrụ na ndị otu niile." Ha maara ihe na-eme ná ndụ m, ihe m na-enwe. M ga-akpọ ha wee sị, "Ọ dị m ka nke a ugbu a. Achọrọ m egwu banyere nke a..." Ọ dịghị mgbe ọ dị m ka m nwere oge zuru ezu iji dee album m niile na amaghị m ma enwere m nchebe. ezuru na onwe m ime nke ahụ. Ma, m dere abụ atọ na album ahụ, nke mụ na nwanne m nwaanyị dere. Ọ bụ nkeonwe na ndị a nwetara n'ezie ihe m na-enwe na mmetụta m n'ime. Echere m na nke ahụ bụ ihe na-eme ka ọ dị mma na nke ahụ bụ ihe na-eme ka m na-akpakọrịta. * Ọtụtụ ndị na-eche na album a na-egosi m akụkụ dị iche, ma nke ahụ abụghị n'ezie ihe ọ bụ. Echere m na ọ bụ naanị ''karịa'' m oge a n'ihi na m ga-eme ya otú m chọrọ. * Ahụrụ m egwu ahụ n'anya ["Haters"]. M dere ya, ọ bụ echiche m. Echere m n'oge ahụ ọ dị m ka m ga-ekwu ọtụtụ ihe gbasara ndụ m n'ihi na ndị mmadụ na-ebo ebubo na enwere ụgha na asịrị mgbe niile. Echere m na abụ ahụ bịakwutere m n'ezie n'ihi na ọ dị m ka ndị mmadụ na-adịghị mma. Ha na-enwe mmasị ịgụ ihe na-apụta na ibe nke isii [nke ''[[w:New York Post|New York Post]]'] na ọ dị m ka ọ dabara. Ọ dịkwa m ka ụmụ agbọghọ nkịtị nwere ike ịkọrọ ya, ihe gbasara ụlọ akwụkwọ na otú ndị mmadụ si agba ibe ha azụ na-ekwu okwu ọjọọ banyere ibe ha na ole obere ihe na-aga n'ihu. * Aha oh. Echeghị m na m nwere ike ịgwa onye ọ bụ [onye "Mr. James Dean" ntụaka] bụ, ma ọ bụ n'ezie ahụmahụ m nwetara nke na-adọrọ mmasị na m mụtara ọtụtụ ihe site n'oge ahụ na ndụ m. Echere m na egwu ahụ na-atọ ọchị mgbe m chere banyere ya. * Ahụrụ m egwu ahụ n'anya ["[[w: Weird (abụ) | Weird]]"] kwa. Ọ bụ ihe ịtụnanya n'ezie mgbe ị na-ege nti na okwu. Ọ bụ maka onye ọ ka na-achọsi ike. Na ihe niile ọ na-eme dị ka ọ na-ekwu nke a, ma ọ na-eme nke a. Ọ na-emekwa nke a mana ọ na-ekwu nke a. Ọ gbagọrọ agbagọ gburugburu na azụ. Ọ maghị onye ọ bụ ma ọ bụ ihe ọ na-eme, ma ọ masịrị ya. * Mgbe ị nọ n'okpuru akara akara, ọ bụghị mgbe niile ka ị ga-enweta ụda masịrị gị. Ọ bụrụ na m nwere ike ịgbanwe ya, m ga-eme, ọ ga-ada ụda [obere pop]. Aha m bụ Hilary Duff, amaghịkwa m ihe kpatara na anaghị m eme egwu Hilary Duff. Naanị m ga-enweta nnwere onwe ime ya, na n'oge ngosi ahụ, m ga-eme nke ahụ: M ga-atụfu ihe niile CD a na-azụ ma na-ada ụda nke ọma, na m ga-abụ abụ ndụ. * Ọ dị ka ime ka ndị mmadụ mata ihe njem ahụ ga-adị. Ọ na-eme ka ndị mmadụ nụ egwu na ụda dị iche… Anyị megharịrị ụfọdụ n'ime egwu ndị ahụ ka ha wee daa kpamkpam dị iche iche. Ọ na-enwe ume n'ezie. * Mụ na nwanne m nwaanyị gosiri mmasị n’[ime ihe] na nraranye, [nne anyị] nọkwa na-asị, 'Olee otú m ga-esi gwa ụmụ m mba?' Ọ bụ otu ihe ahụ ka ụmụaka na-eme egwuregwu. Ndị nne na nna na-akwado ha ma na-amanye ha. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons cat}} * {{imdb name|id=0240381|name=Hilary Duff}} {{DEFAULTSORT:Duff, Hillary}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tnkolvfekbo7l35im00o6tmtth6cara Nicole Dubuc 0 4668 17033 17032 2023-11-09T14:17:00Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Nicole Dubuc|Nicole Dubuc]] (Nọvemba 6, 1978 -) bụ onye omere na ode akwụkwọ America. ==Okwu okwuru== * Mgbe ị ga-eme otu agba, ụwa niile ghere oghe nye gị. Ọ fọrọ nke nta ka ọ sie ike ikpebi akụkọ ị ga-akọ mgbe ị nwere nnwere onwe ime ihe ọ bụla ịchọrọ! **[https://www.firstcomicsnews.com/an-interview-with-bruce-lees-shannon-lee-nicole-dubuc/ An Interview with Bruce Lee’s Shannon Lee & Nicole Dubuc] (March 15, 2018) * Maka m, akụkọ a na-abịa mgbe niile site na agwa ma ha bụ ponies ma ọ bụ robots ma ọ bụ ndị ọbịa. **[https://www.cbr.com/interview-nicole-dubuc-rocketeer/ The Rocketeer: Nicole Dubuc on Reintroducing the Hero for Television] (November 4, 2019) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Dubuc, Nicole}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lyzbbgshhq22rycl35tof05giqr4apy Jessica Drake 0 4669 17037 17036 2023-11-09T14:24:09Z Ezeone10 564 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jessica Drake|Jessica Drake]] (amụrụ 14 Ọktoba 1974) bụ onye omere ihe na-akpali agụụ mmekọahụ nke America na onye nkuzi mmekọahụ. ==Okwu okwuru== * N’oge ahụ, ọ jụrụ m nọmba ekwentị m, bụ́ nke m nyere ya. Mgbe e mesịrị n'uhuruchi ahụ, ọ kpọrọ m òkù ịbịa n'ọnụ ụlọ ya. M kwuru na ọ dịghị m mma ịga naanị m, ya mere ụmụ nwanyị abụọ ọzọ so m bịa. N'ime ụlọ penthouse, ezutere m [[Donald Trump|Donald]] ọzọ. Mgbe anyị banyere n'ime ụlọ, ọ makụrụ onye ọ bụla n'ime anyị nke ọma wee susuo onye ọ bụla n'ime anyị ọnụ n'egbugbere ọnụ na-arịọghị ikike. Ọ na-eyi pyjamas.'' [...] ''Donald wee jụọ m "Gịnị ka ị chọrọ?" "Ego ole?" **''[https://www.theguardian.com/us-news/2016/oct/22/trump-news-porn-star-jessica-drake-gloria-allred Jessica Drake: porn star is 11th woman to allege Trump sexual misconduct]'', ''The Guardian.com'', 22 October 2016. ==Njikọ Mpụga== *{{Wikipedia-inline}} *{{Commons-inline}} {{DEFAULTSORT:Drake, Jessica}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tc7x4q8bin9qb3gv3djl7u3aikac3v6 Fiona Dourif 0 4670 17040 17039 2023-11-09T14:31:54Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Fiona Dourif|Fiona Dourif]] (October 30, 1981 -) bụ onye omere na onye nrụpụta America. ==Okwu okwuru== * Achọghị m ịbụ onye na-eme ihe nkiri, n’ihi na m na-ebi ndụ otú ahụ ná ndụ m niile. Yabụ, echere m na achọrọ m ịdị njọ karịa ma ọ bụ ihe nzuzu. Echere m na ihe gbanwere na m bụ 22 ma ọ bụ karịa na enwere m mgbatị ahụ. Anọ m n'elu ikpo okwu na-eme ihe, ma mgbe ị na-eme ya nke ọma, ọ bụ ihe kacha atọ ụtọ n'ụwa. Ọ dị m ka onye kacha dịrị ndụ ma ọ bụ ihe, ekpebiri m na m ga-agbalị ime nke ahụ. **[http://www.biogamergirl.com/2013/06/exclusive-interview-fiona-dourif-talks.html Exclusive Interview: Fiona Dourif Talks Precious Mettle, Working With Paul Sorvino, Growing Up With Chucky and Much More] (June 19, 2013) * Enwere ihe na-atọ ụtọ na egwu. N'ụzọ ụfọdụ dị egwu, ọ bụkwa ụdị sexy. Ọ dị mfe ma dị oke egwu ma mee ka ị nwee mmetụta ugbu a. Horror nwekwara ọmarịcha ihe ndabere. Ha na-eguzosi ike n'ihe ma na-enwe obi ụtọ mgbe niile. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Dourif, Fiona}} [[Category:ụmụ nwanyị]] b3bnjxrgimc4wbg2py9ggupy2d2zhlw Torrey DeVitto 0 4671 17042 17041 2023-11-09T15:09:22Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Torrey Joël DeVitto|Torrey Joël DeVitto]] (amụrụ 8 June 1984) bụ onye omere America, onye na-agụ egwu na ụdị ejiji mbụ. ==Okwu okwuru== * Nye ọtụtụ ndị, ọnwụ bụ ihe na-atụ egwu na-enweghị atụ. {{w|Hospice}} na-enye ubu iji dabere na... na ọrụ dị mkpa nke ibelata egwu na obi abụọ ndị na-ebi n'uche anyị ka anyị na-abịaru nso na njedebe nke ndụ anyị. Ọ dịghị ihe m na-anya isi ma ọ bụ na-anụ ọkụ n'obi karịa ịbụ akụkụ nke ọrụ a. Ọ bụ nkwa na-adịru ogologo ndụ nye m. Ọchịchọ nke m na-ahụ na ọ na-atọ m ụtọ karịa ihe ọ bụla m maara. Olileanya m bụ ịkpali ndị ọzọ ka ha sonyere m na njem a na-eju afọ. ** Quoted in the [https://web.archive.org/web/20120720131254/http://www.caringinfo.org/i4a/pages/index.cfm?pageid=3494 National Hospice and Palliative Care Organization (NHPCO) website] (2012). A bụ m [[Veganism | vegan]] n'ụdị ejiji m yana [[onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] na nri m. Anaghị m azụta ngwaahịa akpụkpọ anụ ma ọ bụ ihe ọ bụla sitere na ngwaahịa anụmanụ - ọ dịghị ala, ọ dịghị ihe ọ bụla. Ọ bụ ihe ndị mmadụ kwesịrị ịma. … Echere m n'ihi na m bịara ibi na [[Los Angeles | LA]] mgbanwe ahụ dị mfe n'ihi na anaghị eri anụ na-ewu ewu ebe ahụ. Ma ọ dịghị m ka m na-atụfu nke ukwuu site n'ịbụ onye anaghị eri anụ. … Enwere m oge ihe dịka afọ 9 gara aga. Ọ dị nnọọ njọ. M na-agwa enyi m nwoke n'oge ahụ okwu na ọ na-ekwu maka njem ịkụ azụ na otú ọ na-agaghị enwe ahụmahụ nke 'igbu' nri ya. N'agbanyeghị na m na-akụ azụ ndụ m dum, ihe dị nnọọ snapped n'ime m na m kwuru, Anaghị m eri nke a ọzọ. … Ịbụ onye anaghị eri anụ bụ ihe ịma aka karịa, ọkachasị ma a bịa n'ịpụ iri nri. Mana ahụrụ m [[Chicago]] nwere nnukwu ụlọ nri anaghị eri anụ na anụ anaghị eri anụ. … Dị ka ahụike, ahụrụ m mgbe anaghị m eri anụ ọzọ enwere m mmetụta nke ukwuu. ** [https://chicago.suntimes.com/entertainment/chicago-med-star-torrey-devitto-takes-holistic-approach-to-health-life/ "‘Chicago Med’ star Torrey DeVitto takes holistic approach to health, life"], interview with ''Chicago Sun-Times'' (24 January 2018). ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Devitto, Torrey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7ghqj35476luvjgzpyv8yh34yha2g23 Loretta Devine 0 4672 17045 17044 2023-11-09T15:19:10Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Loretta Devine|Loretta Devine]] bụ onye America na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. ===''Ntụrụndụ taa'' ajụjụ ọnụ === :<small>From [https://www.youtube.com/watch?v=BKDq0dWwuIA ''Family Reunion: Tia Mowry, Loretta Devine and Cast on Their Spirited Southern Sitcom (Exclusive)''] on ''[[YouTube]]''</small> * Ọ dịghị ihe dị ka àgwà m. Ee e! * … Ọ bụ akụkọ na-atọ ụtọ. Echere m na ndị mmadụ ga-ahụ ya n'anya. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Devine, Loretta}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ei9toesrnfluin3uq1sqc3g0iq6jb3e Zoey Deutch 0 4673 17050 17049 2023-11-09T15:33:29Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Zoey Francis Thompson Deutch|Zoey Francis Thompson Deutch]] (amuru na Nọvemba 10, 1994) bu onye omere na onye mmeputa America. Deutch bụ ada onye isi Howard Deutch na onye na-eme ihe nkiri Lea Thompson. ==Okwu okwuru== * Ọ bụụrụ m nnukwu akụ na ụba nke ndị na-echetara m otú usoro dị mkpa si dị, ọ bụghị ihe ga-esi na ya pụta. Mgbe ị bụ onye na-eme ihe nkiri, ma ọ bụ onye na-ese ihe n'ezie nke ụdị imekọ ihe ọnụ, ị nwere obere njikwa nke nsonaazụ ya. Ma ọ bụrụ na ị na-elekwasị anya naanị na nke ahụ ... ọ gaghị adị mma. Ọ bụrụ na ị na-elekwasị anya na nsonaazụ ya, ọ ga-abụ na ị na-elekwasị anya n'echiche ndị mmadụ banyere ihe ga-esi na ya pụta - ego ole ihe na-eme, otú o si ele anya, karịa otú ọ dị. Ma echere m na nke ahụ abụwo nke kasị baa uru—otu n'ime ihe ndị kasị baa uru—ihe mmụta m mụtara bụ inwe ekele n'ezie, mata, na ime usoro ahụ, ọ bụghị ihe ga-esi na ya pụta. ** [http://coveteur.com/2018/05/14/zoey-deutch-talks-beauty-secrets-career/ Interview with Coveteur Magazine, 2018] * Echere m na ihe kachasị ike bụ** [https://oceandrive.com/zoey-deutch-hollywoods-hottest-upcoming-star Interview with Ocean Drive Mag, 2018] na enwere m mmụọ nsọ na agbamume ịbụ onye siri ike, onye nweere onwe ya. Ọ bụghị na a na-amanye m iguzo. Enwere m obi ụtọ maka ọdịnihu. * Enwere arụmụka na-adọrọ mmasị nke na-ekesa ọtụtụ mgbe, ebe otu akụkụ na-arụ ụka na ndị na-eme ihe nkiri abụghị ndị na-eme ihe nkiri, Hollywood agaghị abụ onye na-ekpebi ihe ziri ezi na ihe ọjọọ. Na akụkụ nke ọzọ, nke bụ ma ọ bụrụ na ị nwere ikpo okwu ma ị naghị eji ya eme ihe ọma, gịnịzi bụ isi ihe ?. Mba, abụghị m onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na mba, abụghị m onye akụkọ, mana ee, enwere m ndị na-eso m na enwere m olu, ma ọ bụrụhaala na m na-eme ike m iji kwuo eziokwu. Ọ dị m mma ịnọ n'akụkụ aka nri nke akụkọ ihe mere eme! Ihe m na-ekwu bụ, ị bụ akụkụ nke akụkọ ihe mere eme; ị dị mkpa. ** [http://www.tidal-mag.com/magazine/girl-on-the-verge Interview with Tidal Magazine, Issue 7] * Ekwela ka mmejọ gị kọwaa gị. Bụrụ onye ị bụ. Bụrụ ụdị kachasị mma nke onwe gị. Ọ bụrụ na ị bụ ezigbo mmadụ, dị mma. Ọ bụrụ na ị na-eme nka iji mee ndị mmadụ obi ụtọ ma ọ bụ ime ka ndị mmadụ dị ka gị—ọ dị mma, ọ gaghị eme. Tupu m abụ onye na-eme ihe nkiri, abụ m mmadụ na nwa amaala. Dịka onye na-eme ihe nkiri, ọrụ gị bụ ibi ndụ ndị mmadụ dị iche iche na ịkwanyere mmetụta ha ùgwù na inwe mmetụta ọmịiko na mgba ndị ọzọ. Naanị n'ihi na ị bụ onye na-eme ihe nkiri, ị bụghị ngwa ngwa ngwa ngwa. Ma ọ bụrụ na ị nwere ikpo okwu na ohere ikwu okwu, mgbe ahụ echere m na ọ bụ ọrụ obodo gị - karịsịa ugbu a - ịnọ n'akụkụ aka nri nke akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere naanị ogologo oge na mbara ala a. * O doro mụ na ha anya nke ọma. M pụtara, ọtụtụ n'ime ezinụlọ m bụ ndị na-ese ihe; nne nne m, ọ bụ onye na-ese ihe na ọ na-ehi ụra n'ehihie na-ese ihe abalị dum; o nwere nsogbu ahụike ndị a niile mana ọ bụ onye na-ese ihe na-agba mbọ. Mụ na ya nọ na ekwentị n'ụtụtụ a, o kwuru ihe kacha mma bụ, 'Anọ m n'oge m bụ nwata, m kwesịrị ịnụ ụtọ ya.' Ọ nọ na 90s ya. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Deutch, Zoey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 21cl2xiywlswwnpor14w2alc6qo7c6e Zooey Deschanel 0 4674 17907 17061 2023-12-02T06:41:39Z Olugold 25 wikitext text/x-wiki {{databox}} Zooy Claire Deschanel (amụrụ 17 Jenụwarị 1980) bụ onye omere America, onye na-ede abụ na onye na-agụ egwú nke ya na M. Ward na-eme dị ka otu She & Him, yana kpakpando na usoro ihe nkiri telivishọn na-atọ ọchị New Girl. ==Okwu okwuru== [[File:Zooey Deschanel at NFF 1.jpg|thumb|right|I want to make [[people]] [[feel]] better, whether it’s myself, or a [[friend]], or whoever.]] [[File:Zooey Deschanel of She & Him @ Terminal 5 06.jpg|thumb|right|O-o-old [[habits]] die hard when you got, when you got a sentimental [[heart]].]] * Achọghị m ịga na fim ọzọ na-agba ịnyịnya. Ọ bụrụ na achọrọ m nke ahụ, m ga-aga Magic Mountain. Enwere m mmasị na ndị nduzi na-eto eto na-eme ihe dị iche iche na sinima. Echere m na ihe nkiri ndị mmadụ ga-ejidesi bụ ''[[Rushmore | Rushmores]]'' na ''[[Ịbụ John Malkovich|Ịbụ John Malkoviches]]''. Ndị ahụ bụ ụdị ihe nkiri m chọrọ ime; nke ahụ bụ ihe na-amasị m. ** [http://www.fedge.net/~zdeschanel/articles/index.html ''Mean'' magazine] (April 2001). * '''Echeghị m na m dị ka onye ọ bụla ọzọ, n'ezie. Eji m n'aka na enwere akụkụ nke ndị na-eme ihe nkiri ndị ọzọ m na-ekerịta, mana ahụghị m onye ọzọ wee gaa, "Damn, ha zuru ihe m." Abụ m m, ọ masịrị m na e nwere [[ndị mmadụ]] nwere [[ekele]] maka nke ahụ.''' ** As quoted in "[http://www.fedge.net/~zdeschanel/articles/bostonglobe-2-23-03.html From A to Zooey]" in ''The Boston Globe'' (23 February 2003). * '''Ọ na-esiri m ike ịkọwa onwe m n'ihi na m na-enyo ndị na-amalite ịkọwa onwe ha enyo mgbe niile.''' M dị ka, "Ọ dị mma, gịnị mere ị na-agbalị ịgwa m ihe ị bụ?" ** As quoted in "[http://detroit.metromix.com/music/article/zooey-sings/517858/content Zooey sings!]" by Matt Pais in ''Metromix'' (21 July 2008). * Echere m na ọtụtụ ihe na-akpali m ide abụ bụ amamihe - nke a nwere ike ịdị ka ihe nzuzu - mana, mgbe m na-ege egwu na-amasị m, ọ na-eme ka ahụ dịkwuo m mma. Echere m na nke ahụ bụ mkpali n'azụ ihe niile m na-ede; ''Achọrọ m ime ka obi dị ndị mmadụ mma, ma ọ bụ onwe m, ma ọ bụ enyi, ma ọ bụ onye ọ bụla.''' Amaghị m ka m ga-esi kwuo nke a n'emeghị ụda ọka ma ọ bụ banal, ma amaara m ọtụtụ ndị na-enwe mmasị na ya. ike na onwe ha. Ya mere, nke a bụ ụdị obi ụtọ lullaby. * '''Ebumnobi m dị ka onye na-eme ihe nkiri bụ mgbe niile ka m na-ekwu eziokwu dị ka o kwere mee, na ịchọta [eziokwu] n'ihe m na-anọchi anya ya. Ya mere, echere m na ọ bụ otu ihe ahụ na ịme [[egwu]].''' Ma n'ụzọ, ịme egwu nke gị, ọ dị mfe ịchọta eziokwu dị na ya, n'ihi na ọ na-abịa site n'onwe gị. '''Enweghị ntụgharị asụsụ achọrọ.''' ** Dị ka ekwuru na "On Record: Zooey Deschanel of She & Him" na ''American Songwriter'' (18 Maachị 2010). * M ga-ekiri ''[Ọkachamara Oz]] '', dị ka ụbọchị ọ bụla, mgbe m dị afọ abụọ. Enwere m oge siri ike [[nghọta]] na enweghị m ike "ịbanye" na fim ahụ, n'ihi na ọ [[chọrọ]] otú ahụ [[ezigbo]] nye m. === ''[[w:She & Ya|She & Ya]]: [[w: Mpịakọta nke Mbụ (She & Him album)|Mpịakọta nke Mbụ]]'' (2008) === [[File:Love heart.jpg|thumb|right|Piece of the puzzle, you're my missing part <br> Oh what can you do with a sentimental [[heart]]?]] [[File:She & Him at NFF 2.jpg|thumb|right|I got to get your presence <br> Let's make it [[known]] ]] [[File:Double-alaskan-rainbow.jpg|thumb|right|Think of [[all]] the [[beauty]] that you left behind you. <br> You can take it if you want it, and then let it go.]] [[File:She & Him, Northampton, MA 1.png|thumb|right|I somehow see what's [[beautiful]] in things that are ephemeral]] [[File:Zooey Deschanel of She & Him @ Mercy Lounge 18.jpg|thumb|right|[[Love]] is just a piece of [[time]] <br> in the [[world]] <br> in the world <br> And I couldn't [[help]] but fall in love again]] [[File:Zooey Deschanel.jpg|thumb|right|I've tried to express it <br> But I think its all a bore <br> Its at the [[heart]] of me, <br> A very part of me]] [[File:M51 whirlpool galaxy black hole.jpg|thumb|right|It's nowhere in here <br> And its everywhere else that I don't wanna be, <br> But I'm stuck here getting misty over you]] * '''O-o-ochie àgwà na-anwụ ike mgbe ị nwetara, mgbe ị nwetara mmetụta uche <br> Iberibe nke mgbagwoju anya, ị bụ akụkụ m efu <br> Oh gịnị ka ị ga-eji obi sentimental mee?''' ** "Obi mmetụta". * Gịnị mere na ị naghị anọdụ ala na-anọtụ ntakịrị? <br> Otu ihe ahụ na-amasị anyị ma ụdị gị masịrị m <br> Ọ bụghị ihe nzuzo; gini mere i ji edebe ya? <br> M na-anọdụ ala na shelf ** Gịnị mere I ji kwe ka m nọrọ ebe a? * '''M ga-enweta ọnụnọ gị <br> Ka anyị mee ka a mara' '' <br> Echere m na ị dị nnọọ ụtọ <br> a ga m achọ gị maka nke m. ** Gịnị mere I ji kwe ka m nọrọ ebe a? * Maka ndị n'ime unu nwara, ma ha emebeghị ya, <br> Dezie - ọ dịghị mgbe ọ bụ ihe ị chere. <br> Ndagwurugwu adịghị iche na ndagwurugwu miri emi, nke gbara ọchịchịrị, <br> Na ndagwurugwu ahụ adịghị iche na sink kichin. ** "Nke a abụghị ule". * Maka ndị chere na a ga-echefu gị, ndị enyi gị metere ga-agbalị ike ha niile, ime ya. <br> '''Chee echiche maka ịma mma niile ị hapụrụ. Ị nwere ike were ya ma ọ bụrụ na ị chọrọ, wee hapụ ya.''' ** "Nke a abụghị ule". * Maka ndị anyị na-agbalị ịnọgide na-echeta, <br> Gbalịa mee ihe anyị kacha mma karịa ike anyị niile. Chee echiche banyere ụmụntakịrị niile nọ na snoo. <br> ''Ndị mmeri anaghị akwụsị, mana oyi anaghị ezu ike''' ** "Nke a abụghị ule". * '''Abụghị m mba, ọ dịghị mgbe ọ bụla, ezughị ezu, <br> Ma enwere m ike ịnwale, enwere m ike ịgbalị ịgbatị.'' ** "Mgbanwe siri ike". * '''Mgbanwe siri ike, m kwesịrị ịma. <br> M kwesịrị ịma.'' ** "Mgbanwe siri ike". * '''Mgbe m ka dị obere <br> Nsogbu ahụ m na-enwe nwere ike ime ka m bee ákwá. <br> Ugbu a, emegoro m ntakịrị, <br> Obere ntakịrị, <br> Adịla m ihere''' ** "Sweet Darlin" ([[w:Jason Schwartzman|Jason Schwartzman]) dere). * Darlin dị ụtọ, bịa jide m, <br> obere oge ugbu a ** "Darlin dị ụtọ". ss73xbuu6t2qe2u6w128vmxu78lwiij Abortion (pre-Reformation) 0 4675 17064 2023-11-10T10:51:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Edepụtara okwu gbasara ite ime ndị e dekọrọ tupu mgbanwe mgbanwe (malite obere oge ka 1500 AD) n'usoro n'usoro n'usoro ụbọchị, yana nhota ndị sitere n'otu ụbọchị e depụtara n'usoro mkpụrụedemede dịka aha ọkà okwu si dị. Enwere ike ịchọta okwu sitere na 1500 ruo 1900 na Ime ime (1500-1900). Enwere ike ịchọta okwu sitere na echiche ikpe gbasara ite ime na iwu ikpe ime. ==Okwu okwuru== * Ọpụpụ 21:22 Ọ bụrụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Edepụtara okwu gbasara ite ime ndị e dekọrọ tupu mgbanwe mgbanwe (malite obere oge ka 1500 AD) n'usoro n'usoro n'usoro ụbọchị, yana nhota ndị sitere n'otu ụbọchị e depụtara n'usoro mkpụrụedemede dịka aha ọkà okwu si dị. Enwere ike ịchọta okwu sitere na 1500 ruo 1900 na Ime ime (1500-1900). Enwere ike ịchọta okwu sitere na echiche ikpe gbasara ite ime na iwu ikpe ime. ==Okwu okwuru== * Ọpụpụ 21:22 Ọ bụrụ na ndị ikom na-alụ ọgụ, na-emerụ nwanyị dị ime ime, ka mkpụrụ ya wee si n’ebe ọ nọ pụọ, ma ajọ omume adịghị eso ya: a ga-ata ya ahụhụ n’ezie, dị ka di nwanyị ahụ ga-atụkwasị ya n’isi; ọ gēkwu kwa dika ndi-ikpé gēkpe. 23 Ma ọ buru na ihe ọjọ ọ bula emee, i gēnye kwa ndu nye ndu. 24 Anya lara anya, eze lara ezé, aka lara aka, ukwu lara ukwu, 25 ire ọku lara ọku, ọnya lara ọnya, upia lara ntipi. **w:Septuagint|Septuagint Ederede nke Testament Ochie, Isi nke 21, amaokwu 22 ruo 25 nke ''Ọpụpụ'', w:Authorized King James Version|King James Bible. * Agaghị m enye onye ọ bụla ọgwụ na-egbu egbu ma ọ bụrụ na a jụọ ya, ma ọ bụ tụọ aro ụdị ndụmọdụ ọ bụla; ma otu a ka m’nāgaghi-enye nwayi nwayi nēwepu ite ime. **''w: Hippocratic Oath | Hippocratic Oath'', nke ekwuru na ụlọ akwụkwọ Hippocrates, "Nna nke Ọgwụ," ihe dịka 400 BC. * [T] ahịrị dị n'etiti ite ime nke iwu kwadoro na nke iwu akwadoghị ka a ga-eji n'eziokwu nke inwe mmetụta na ịdị ndụ. **Aristotle, '' ndọrọ ndọrọ ọchịchị '', bk. 7, nch. 6 na 294 (TA Sinclair trans. 1962) (325 BC ma ọ bụ ebe ahụ). * Ọdịiche dị n’etiti ụzọ ndụ na ụzọ ọnwụ dị ukwuu. Ya mere, egbula nwatakịrị site n'isi ime ma ọ bụ gbuo nwa ọhụrụ a mụrụ ọhụrụ. **''w:The Didache|The Didache'', akwụkwọ nke ozizi ndị Kraịst, ihe dị ka 80 AD. * Iwu ahụ, na-enyekwara anyị iwu ka anyị zụlite ụmụ anyị niile, ma gbochie ụmụ nwanyị ime ime nke ihe a mụrụ, ma ọ bụ ibibi ya ma emesịa; ma ọ bụrụ na nwanyị ọ bụla yiri ka o mere otú ahụ, ọ ga-abụ onye gburu nwa ya, site n'ibibi ihe e kere eke dị ndụ, na ibelata ihe a kpọrọ mmadụ. **w:Josephus |Flavius ​​Josephus, ''Against Apion'' (97 AD). * Uzo nke onwu juputara na ndi bu...ndi-egbu umuaka na ndi na-ete ime nke Chineke kere. **w:The Didache|The Didache'', akwụkwọ nkuzi nkuzi Ndị Kraịst, ihe dịka 100. * Ị ga-egbu ma nwa ebu n'afọ site ite ime ma ọ bụ nwa ọhụrụ. **w:Barnaba | Barnabas, ihe dịka 125. * <p>Ahụrụ m olulu mmiri nke mwụfu na nsị nke ndị a tara ahụhụ gbadara wee dị ka ọdọ mmiri. N'ebe ahu ndinyom nānọdu ala, ihe nērùrù we rute n'akpịrị-ha; ma n'iru ha ka ọtutu umu-ntakiri nānọdu, bú ndi amuru-aru, nākwa ákwá. N'etiti ha ka ìhè si puta, we tie ndinyom ahu n'anya. Ndị a bụ ndị mụrụ ụmụ ndị na-abụghị di na nwunye, na ndị na-esikwopụ afọ ime.</p><p>A ga-ata ndị gburu ụmụ e bu n’afọ ahụhụ ruo mgbe ebighị ebi, n’ihi na Chineke chọrọ ka o mee otú ahụ.</p> **w:Apọkalips nke Pita | Apọkalips nke Pita ihe dịka 135. * Anyị na-ekwu na ndị inyom na-akpata ite ime bụ ogbu mmadụ, ha ga-azakwa ajụjụ banyere ya nye Chineke. Maka otu onye ahụ, agaghị ewere nwa nọ n'afọ dị ka ihe dị ndụ ma bụrụ ihe Chineke na-elekọta wee gbuo ya .... Ma anyị niile na-agbanwe agbanwe na omume anyị. Anyị na-erubere ezi uche isi, anyị adịghịkwa emebi ya. **w:Athenagoras_of_Athen|Athenagoras]], Arịrịọ nye Emperor Marcus Aurelius, ihe dịka 150. * Ndụ anyị dum nwere ike ịga n'ihu na-edebe iwu nke okike, ma ọ bụrụ na anyị na-achị ọchịchọ anyị site ná mmalite ma ọ bụrụ na anyị adịghị egbu egbu, site n'ụzọ dị iche iche nke a rụrụ arụ art, ụmụ mmadụ, mụrụ dị ka atụmatụ nke ndu nke Chineke; maka ụmụ nwanyị ndị a, ọ bụrụ na iji zoo omume rụrụ arụ ha, na-eji ọgwụ na-ete ime na-achụpụ nwa ahụ kpamkpam, na-ete ime n'otu oge ahụ mmetụta nke onwe ha. **Clement nke Alexandria, Paedagogus 2, ihe dịka 210. * Ndị kwere ekwe a sị na ha malitere iji ọgwụ ọjọọ eme ihe maka ịmịpụta Sterility ma kee onwe ha ihe n’úkwù, ka ha wee chụpụ ihe e bu n’obi n’ihi na ha achọghị ịmụ nwa, ma ọ́ bụghị ohu ma ọ bụ onye ọ bụla na-akpachapụ anya, n’ihi ezinụlọ ha. na oke akụ na ụba. Le, otú onye ahu nēmebi iwu siworo ba n'iru iru uku iru nso, site n'itinye ikwa-iko na ib͕u-madu n'otù oge ahu. **w: St. Hippolytus | St. Hippolytus, Ngọnarị nke ozizi nduhie nile 9:7, ihe dịka 215. * Ụfọdụ ndị inyom na-aṅụ ọgwụ iji bibie nje nke ndụ n’ọdịnihu n’ahụ́ ha. Ha na-egbu ụmụaka tupu ha amụọ nwa ọhụrụ. **[[w:Felix Marcus Minucius|Felix Marcus Minucius]], onye ọka iwu nke Ndị Kraịst, ihe dịka 215. * Ha abụọ Jọn na Jizọs] dị ndụ mgbe ha ka nọ n’afọ. Elizabet ṅụrịrị ọṅụ dị ka nwa ọhụrụ na-amali n'afọ ya; Meri na-enye Onyenwe anyị otuto n'ihi na Kraịst n'ime mmụọ nsọ ya. Nne ọ bụla na-amata nwa ya ma nwa ya nke dị ndụ mara ya, ọ bụghị nanị mkpụrụ obi kamakwa mmụọ. **Tertullian, De A ninta 26:4, ihe dịka 215 . * Maka anyị [Ndị Kraịst] anyị nwere ike ghara ibibi nwa ebu n’afọ n’afọ, ma mmadụ na-enweta ọbara site n’akụkụ ahụ ndị ọzọ maka nri ya. igbochi ọmụmụ bụ nanị igbu mmadụ ngwa ngwa; ọ dịghịkwa ihe ọ bụla mgbe ị na-ewepụ ndụ a mụrụ, ma ọ bụ ibibi onye na-amụ nwa. Nke ahụ bụ nwoke nke gaje ịbụ otu: i nweworị mkpụrụ osisi n'ime mkpụrụ ahụ. **Tertullian, Mgbaghara 9:6, ihe dịka 220. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Abortion (pre-Refirmation}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jtieu9twyouen6ctn6oyceyscpgabf0 Assata Shakur 0 4676 17065 2023-11-10T11:04:10Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Assata Shakur (amuru JoAnne Deborah Byron, Julaị 16, 1947) bụ onye ndọrọndọrọ ama ama na ogbugbu 1973 nke New Jersey State Trooper Werner Foerster. A tụrụ Shakur n'ụlọ mkpọrọ dị iche iche na 70s. Ọ gbapụrụ n'ụlọ mkpọrọ US na 1979 wee bi na Cuba na mgbapu ndọrọ ndọrọ ọchịchị kemgbe 1984. Shakur bụ nne nne / chi nke onye nwụrụ anwụ Tupac Shakur. ==Okwu okwuru== ndị a na-akpọ ndị Kọmunist m zut...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Assata Shakur (amuru JoAnne Deborah Byron, Julaị 16, 1947) bụ onye ndọrọndọrọ ama ama na ogbugbu 1973 nke New Jersey State Trooper Werner Foerster. A tụrụ Shakur n'ụlọ mkpọrọ dị iche iche na 70s. Ọ gbapụrụ n'ụlọ mkpọrọ US na 1979 wee bi na Cuba na mgbapu ndọrọ ndọrọ ọchịchị kemgbe 1984. Shakur bụ nne nne / chi nke onye nwụrụ anwụ Tupac Shakur. ==Okwu okwuru== ndị a na-akpọ ndị Kọmunist m zutere anọghị na nnọkọ ọ bụla ma ọ bụ naanị ihe metụtara nkà ihe ọmụma nke ọchịchị Kọmunist. Ọtụtụ n'ime ha gbasoro usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ụkpụrụ dị iche iche, ọ na-esiri ha ike ịnọdụ ala kwekọrịta n'oge ụbọchị, ma ọ bụrụ na ha ewepụtaghị "akpa nkata ndị Kọmunist." * O juru m anya ịhụ na e nwere ụdị mba dị iche iche nke ndị isi obodo na ụdị mba ndị Kọmunist dị iche iche. Anụla m “mgbochi ndị Kọmunist” na “n'azụ ákwà mgbochi ígwè” nke ukwuu na mgbasa ozi, nke mere na enwere m echiche na mba ndị a niile bụ otu. Ọ bụ ezie na ha niile bụ ndị na-elekọta mmadụ, East Germany, Bulgaria, Cuba, na North Korea dị iche dị ka abalị na ehihie. Ha niile nwere akụkọ ihe mere eme dị iche iche, omenala dị iche iche, na ụzọ dị iche iche isi tinye echiche nke socialist, n'agbanyeghị na ha nwere otu usoro akụ na ụba na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị yiri ya. Ọ dịghị mgbe ọ kwụsịrị iju m anya otú ọtụtụ mmadụ nwere ike isi ghọgbuo ịkpọ ndị na-emetụbeghị ha ihe ọjọọ asị. Naanị kwuo okwu ahụ bụ "Communist" na ọtụtụ n'ime ndị nzuzu na-acha uhie uhie, na-acha ọcha, na-acha anụnụ anụnụ dị njikere igbu. * Ọ dịghị otu òtù nnwere onwe n'Africa nke na-alụghị ọgụ maka socialism. N'ezie, ọ dịghị otu òtù nnwere onwe n'ụwa nile nke na-alụ ọgụ maka ikeketa ọchịchị. Ihe niile gbadara na nha nhata dị mfe: ihe ọ bụla nwere ụdị uru ọ bụla bụ ndị na-arụ ọrụ na-eme, na-egwupụta, na-eto, na-emepụta ma na-edozi ya. Yabụ kedu ihe kpatara na ndị mmadụ na-arụ ọrụ na-agaghị ejikọ akụ na ụba ahụ? Gịnị mere na ndị na-arụ ọrụ na-ekwesịghị inwe ma na-achịkwa ihe onwunwe ha? Ịgba ọchịchị n'ike pụtara na ndị ọchụnta ego bara ọgaranya nwere akụ na ụba, ebe socialism pụtara na ndị mere akụ na ụba nwere ya. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Shakur,Assata}} [[Category:ụmụ nwanyị]] l9ei96o6bovvzgvmct9gc8lf6v6ri8x Aurora Levins Morales 0 4677 17066 2023-11-10T11:23:58Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Aurora Levins Morales (amuru Febụwarị 24, 1954) bụ onye ode akwụkwọ na onye na-ede uri Puerto Rican. Ọ dị ịrịba ama n'ime Latina feminism na ụwa nke atọ yana mmegharị ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị otu n'ime akwụkwọ ndị ahụ na-eleghara anyị anya nke a gaara ede ma ọ bụrụ na anyị azụghị ahịa, esi nri, imezi ihe, ịgba ígwè, ide ihe, ịme kọfị, na-akasi obi. Na-enweghị a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aurora Levins Morales (amuru Febụwarị 24, 1954) bụ onye ode akwụkwọ na onye na-ede uri Puerto Rican. Ọ dị ịrịba ama n'ime Latina feminism na ụwa nke atọ yana mmegharị ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ. ==Okwu okwuru== * Ọ dịghị otu n'ime akwụkwọ ndị ahụ na-eleghara anyị anya nke a gaara ede ma ọ bụrụ na anyị azụghị ahịa, esi nri, imezi ihe, ịgba ígwè, ide ihe, ịme kọfị, na-akasi obi. Na-enweghị anyị na-elekọta ụmụaka, na-eche banyere ụlọ ahịa, na-abanye na ihe ubi, na-eme ka azụmahịa ha na-akwụ ụgwọ. Nke a bụ akụkọ anyị, eziokwu nke ndụ anyị ga-akwatu ha. **'' Ngwọta: Akụkọ nke ụwa na Ígwè sitere na akụkọ ihe mere eme nke Puertorriquenas' (1997) * Ka anyị were otu ihe kwụ ọtọ. Puerto Rico bụ parda, negra, mulata, mestiza. Ọ bụghị obodo ndị Spen ma ọlị. Anyị na-akawanye ha ọnụ, kwa afọ. **'' Ngwọta: Akụkọ nke ụwa na Ígwè sitere na akụkọ ihe mere eme nke Puertorriquenas' (1997) * sedimenti enweghị obodo. Sedimenti na-esi n'otu ebe gaa n'otu ebe, na oke mmiri na ikuku, na ajị anụ muskrat na nku nke Indigo Buntings. Ọ na-eme njem na-enweghị paspọtụ, visa, ma ọ bụ nkwado. ** Okwu mmalite na [http://www.auroralevinsmorales.com/selections-from-silt.html ''Silt: Prose Poems] (2019) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Morales,Aurora Levins}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 05f8pd6uru2lvpswwab23ay9r34qy1v Elizabeth Holmes 0 4678 17104 17103 2023-11-11T02:13:01Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Elizabeth Holmes 2014 cropped.jpg|thumb|Elizabeth Holmes n'afọ 2014]] ''[[w:Elizabeth Holmes|Elizabeth Anne Holmes]]''' (amụrụ Febụwarị 3,1984) bụ onye [[w:fraudster |òmé mpụ]] nke mba America ekperela ikpe ma tụkwaa mkpọrọ, na onye bụbu onye ọchụ nta ego na ngalaba [[w:biotechnology|biotechnology]]. N'afọ 2003, Holmes tọrọ ntọala ma bụrụ onye isi ọrụ (CEO) nke [[w:Theranos|Theranos]], ụlọ ọrụ [[w: health technology| teknụzụ ahụike]] nke na-adịghịzi ugbua nke anụrụ aha ya nke ọma n'[[w:Valuation" (finance)|ịgbakọ ma kwuo ego ole ihe n'ada n'ahịa]], mgbe ụlọ ọrụ ahụ kwuchara na ha agbanweela [[w: blood test|nnyocha ọbara]] site n'ịmepụta ụzọ ndị nwere ike iji obere ọbara ebe ọ dị ịtụnanya mee ihe, dị ka site na [[w:fingerprick|mkpịsị aka aka]] . Ka ọ na-erule 2015, ''[[w:Forbes.com|Forbes]]' akpọwo Holmes onye nke kacha dị ntorobịa kacha baa ọgaranya o mere onwe ya na America na ndabere nke ọnụ ahịa nke ụlọ ọrụ ya nke dị ijeri dọla itoolu. N'afọ sochirinụ, ka mkpughe nke nnwere-ike igwu wayo banyere nkwupụta Theranos malitere ịpụta, ''Forbes'' degharịrị atụmatụ nke ọnụọgụgụ ego o nwere bịa na efu, na ''[[w:Fortune (magazine)|Fortune]]'' deputara aha ya n'ime akụkọ njirimara ya maka "Ndị ndu iri na itoolu kachasị ekwesighi ntụkwasị obi nke ụwa". == Okwu Ndị O Kwuru == * A ga-akụtu gị ugboro ugboro, ị na-ebilikwa. **[[https://quotecatalog.com/quote/elizabeth-holmes-youll-get-kn-pWxwnKa]] * Nke a bụ ihe na-eme mgbe ị na-arụ ọrụ ka I gbanwee ihe, E buru ụzọ chee na ị na-agba ara, ha alụso gị ọgụ, ma n'otu ntabianya, ị gbanwee ụwa. **[[https://quotecatalog.com/quote/elizabeth-holmes-youll-get-kn-pWxwnKa]] * Ama m na anyị mehiere emeghe **[[https://quotecatalog.com/quote/elizabeth-holmes-youll-get-kn-pWxwnKa]] * Ihe magburu onwe ya banyere otú e si zụọ m bụ na ọ dịghị onye gwara m na m gaghị emeli ihe ndị ahụ. **[[https://quotecatalog.com/quote/elizabeth-holmes-youll-get-kn-pWxwnKa]] *Emere m ihe, anyị emewokwa ihe, nke gbanwere ndụ ndị mmadụ. Ọ ga-akara m mma ibi ndụ nwere nzube karịa nke m nwere ike inwe ihe ndị ọzọ ma ọ bụghị nke ahụ. **[[https://quotecatalog.com/quote/elizabeth-holmes-youll-get-kn-pWxwnKa]] * Oge ahụ bụ mgbe ị ga-ahụ ihe a mụrụ gị ime. Nye mụ onwe m, erutere m ebe m na-etinye oge m niile na-ime nke a, ma na na-emefusị ego ndị mụrụ m na nkuzi m na-adịghị aga. Ya mere enwere m oge ahụ ebe anya doro m: Nke a bụ ihe m chọrọ iji ndụ m mee. **[[https://quotecatalog.com/communicator/elizabeth-holmes]] * Mgbe ndị mmadụ na-asị, 'Achọrọ m ịmalite azụmahịa,' ajụjụ m na-abụkarị, 'Gịnị kpatara ya?' N'ihi na a ga-enweriri ozi - a ga-enweriri ihe mere i ga-eji n'eme ya n'agbanyeghị otú ọ siri sie ike, ị chọrọ ịnọgide na-eme ya ugboro ugboro, n'ihi na ị hụrụ ime ya n'anya. * Mgbe Ị chọtara ihe ịhụrụ ime ya n'anya, Ị mee ya. Ọ bụ ya. **[[https://quotecatalog.com/communicator/elizabeth-holmes]] *" M ga-ekwu ihe atọ: Chọta ihe ị hụrụ n'anya, ekwekwala ka ọ laa n'agbanyeghị ihe ọ bụla. M ga-asị na Winston Churchill maara n'ezie ihe ọ na-ekwu mgbe ọ sịrị, 'Adakwala mba! Adakwala mba! Ya adịla mgbe ọ bụla Ị ga-eme ya! Chaa! Chaa! Chaa!' M ga-ekwukwa na abụ m onye akaebe dị ndụ na-egosi na ọ bụ eziokwu na ọ bụrụ na ị nwere ike iche ihe n'echiche, ị nwere ike nweta ya. **[[https://quotecatalog.com/communicator/elizabeth-holmes]] == Nkokọ Mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Holmes, Elizabeth}} [[Category:Chief executive officers]] [[Category:Founders]] [[Category:People charged with crimes]] [[Category:Businesswomen]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:1984 births]] [[Category:Living people]] [[Category:Women born in the 1980s]] [[Category:Inventors]] [[Category:Fraudsters]] [[Category:Stanford University alumni]] [[Category:People from Washington, D.C.]] ioeolqei2tn0305pus8s6ph6vc8gbwz Amel Karboul 0 4679 17075 2023-11-10T19:24:03Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Amel Karboul (amụrụ 25 Eprel 1973) bụ onye ode akwụkwọ Tunisian, ọkà okwu, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Philantrophist, na onye isi azụmaahịa. Karboul bụ nwanyị mbụ n'akụkọ ihe mere eme were nọrọ n'ọkwa onye minista na-ahụ maka njem nlegharị anya Tunisia dị ka onye kacha nta na gọọmentị Mehdi Jomaa site na Jenụwarị 2014 ruo February 2015. ==Okwu okwuru== * Ịkwanyekwu ego na usoro gbajiri agbaji na-e...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Amel Karboul (amụrụ 25 Eprel 1973) bụ onye ode akwụkwọ Tunisian, ọkà okwu, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Philantrophist, na onye isi azụmaahịa. Karboul bụ nwanyị mbụ n'akụkọ ihe mere eme were nọrọ n'ọkwa onye minista na-ahụ maka njem nlegharị anya Tunisia dị ka onye kacha nta na gọọmentị Mehdi Jomaa site na Jenụwarị 2014 ruo February 2015. ==Okwu okwuru== * Ịkwanyekwu ego na usoro gbajiri agbaji na-enye naanị ego na-adịghị arụ ọrụ, n'ihi na mgbe mgbe, anyị anaghị eche echiche ma mee ihe na nsonaazụ na mmụta mmụta na-arụpụta. **[https://tanyaprive.com/amel-karboul/ Na-ekwu maka etu itinye ego n'ịmụ ihe si bụrụ ezigbo ihe kpatara ya] * Onye ndu bụ maka mkpebi ị na-eme na mkparịta ụka ị nwere. Ọ bụkwa ihe dị ka oge ị na-enye. **[https://golab.bsg.ox.ac.uk/community/blogs/interview-amel-karboul-ceo-education-outcomes-fund-africa-and-middle-east/ Na-ekwu maka ihe ọ mụtara na ya. ọrụ ya na mkpa ọ dị iduzi maka imeziwanye nsonaazụ ụmụ amaala] * N'ikpeazụ, ọ bụrụ na ị na-eche maka Africa na Middle East, enwere nnukwu enweghị onye ndu. A ga-ejikọta ya na ụkpụrụ omume. Ma eleghị anya, akụkụ mmadụ nke onye ndu bụ akụkụ kachasị mkpa. **[https://golab.bsg.ox.ac.uk/community/blogs/interview-amel-karboul-ceo-education-outcomes-fund-africa-and-middle-east/ Interview with Amel Karboul, CEO of Ego nsonaazụ mmụta maka Africa na Middle East] (7 Jenụwarị 2019) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Karboul,Amel}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jiysw0et111pme6808pzwgmaprlra8t Dekha Ibrahim Abdi 0 4680 17076 2023-11-10T19:38:36Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Dekha Ibrahim Abdi (amuru 1964 - Nwụrụ 14 Julaị 2011) bụ onye na-akwado udo Kenya nke dabere na Mombasa, Kenya. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye ndụmọdụ gọọmentị na ndị otu obodo. O sitere n'agbụrụ Somalia. ==Okwu okwuru== * "Usoro udo abụghị maka mgbakọ na mwepụ nke ọnụọgụgụ na pasentị n'ihe gbasara onye dị n'ọtụtụ ma ọ bụ nta. nsonye zuru oke na nwe ya." *“ Soro ndị iro gị rie oriri. N’ihi...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Dekha Ibrahim Abdi (amuru 1964 - Nwụrụ 14 Julaị 2011) bụ onye na-akwado udo Kenya nke dabere na Mombasa, Kenya. Ọ rụrụ ọrụ dịka onye ndụmọdụ gọọmentị na ndị otu obodo. O sitere n'agbụrụ Somalia. ==Okwu okwuru== * "Usoro udo abụghị maka mgbakọ na mwepụ nke ọnụọgụgụ na pasentị n'ihe gbasara onye dị n'ọtụtụ ma ọ bụ nta. nsonye zuru oke na nwe ya." *“ Soro ndị iro gị rie oriri. N’ihi ya, m na-agbalịsi ike ịkwadebe na inye ndị mụ na ha na-enwe nghọtahie ihe oriri.” **[https://www.opendemocracy.net/en/5050/feast-with-your-enemies-dekha-ibrahim-abdi/ Open Democracy] * "M na-arara onwe m onwe m na onye nwe ihe nrite ziri ezi maka ọrụ udo n'ụzọ dị irè iji mee ka ọrụ ndị a na-arụ ọrụ na-arụ ọrụ na inye ume ọhụrụ na itinye uche n'ịzụlite usoro udo site n'iji ahụ ike nke ihe ọmụma site na ịmepụta University maka udo na Wajir Kenya." ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abdi,Dekha Ibrahim}} [[Category:ụmụ nwanyị]] oinkkqj4tp1m47luonamp2nvrn3x6xx Decca Aitkenhead 0 4681 17077 2023-11-10T19:54:02Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Jessica "Decca" Aitkenhead (amụrụ 1971) bụ onye nta akụkọ Bekee, onye edemede na onye mgbasa ozi. Ọ bụ onye isi ajụjụ ọnụ nke Sunday Times na onye bụbu onye nta akụkọ maka The Guardian. ==Okwu okwuru== * N’isi ọnwụ nne m, ọ tụgharịrị, e nweela nnukwu ihe nzuzo mgbe niile.ochoghi ka onwua n’ulo. Ọ tụrụ egwu mbibi ikpeazụ nke ọrịa nwere ike ime ụmụ ya egwu ma weda ugwu ya. N’ihi ya, o nwetara ọgw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Jessica "Decca" Aitkenhead (amụrụ 1971) bụ onye nta akụkọ Bekee, onye edemede na onye mgbasa ozi. Ọ bụ onye isi ajụjụ ọnụ nke Sunday Times na onye bụbu onye nta akụkọ maka The Guardian. ==Okwu okwuru== * N’isi ọnwụ nne m, ọ tụgharịrị, e nweela nnukwu ihe nzuzo mgbe niile.ochoghi ka onwua n’ulo. Ọ tụrụ egwu mbibi ikpeazụ nke ọrịa nwere ike ime ụmụ ya egwu ma weda ugwu ya. N’ihi ya, o nwetara ọgwụ ga-egbu ya. Abalị ọ nwụrụ ka e bu ụzọ mee atụmatụ; ọ họọrọ oge ya, wee were ndụ ya.<br /> Ọ pụtara na ọ maara na ọ na-ekwu nke ọma mgbe anyị kwuru chi ọma abalị ikpeazụ. A gwakwara ndị enyi ya kacha nso. Mgbe anyị anọ na-arahụ ụra, a na-eme ihe nkiri jọgburu onwe ya nke ngọzị ikpeazụ ha n'ime ime ụlọ ya, mgbe anyị tetara n'echi ya, na-eche na akara aka agafeela, anyị ezighi ezi. Nna anyị maara na ọ ga na-agbasa ozi ahụ ogologo oge niile.<br/>Ọ dị mkpa? Na mbụ ejighị m n'aka. Nkwenye nne anyị nwere na mmadụ nwere ikike ịchịkwa oge ọ ga-anwụ bụ nke a maara nke ọma, n'ihi na ọ so na fim ''[[w:World in Action|World In Action]]'' ọnwa isii tupu ọnwụ ya, na bụrụ onye nkwado dị ike. Ma ewerewo m arụmụka ya maka echiche, ọ dịghị mgbe ọ rọrọ nrọ na ọ chọtara ụzọ iji mee ka ọ bụrụ eziokwu. Nne m ekpebiela na a gaghị agwa anyị. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Aitkenhead,Decca}} [[Category:ụmụ nwanyị]] b55ixuzl9glacebr15afhcmlql16m2k Deborah Zoe Laufer 0 4682 17078 2023-11-10T20:00:28Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Deborah Zoe Laufer bụ onye America na-ede egwuregwu. ==Okwu okwuru== * Nkà anyị, akwụkwọ anyị, ihe nkiri anyị, egwu anyị - nke ahụ bụ ihe na-akọwa mmepeanya anyị. Nke ahụ bụ ihe na-adịgide mgbe anyị gachara. Ọ bụ ihe anyị ga-ahapụrụ ọgbọ ndị na-abịa n'ihu iji ghọta akụkọ ihe mere eme ha nke mmadụ n'ụzọ miri emi. ** ewepụtara site n'akwụkwọ ozi e degaara Onye-isi-nhọpụta [[Joe Biden]] na os...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Deborah Zoe Laufer bụ onye America na-ede egwuregwu. ==Okwu okwuru== * Nkà anyị, akwụkwọ anyị, ihe nkiri anyị, egwu anyị - nke ahụ bụ ihe na-akọwa mmepeanya anyị. Nke ahụ bụ ihe na-adịgide mgbe anyị gachara. Ọ bụ ihe anyị ga-ahapụrụ ọgbọ ndị na-abịa n'ihu iji ghọta akụkọ ihe mere eme ha nke mmadụ n'ụzọ miri emi. ** ewepụtara site n'akwụkwọ ozi e degaara Onye-isi-nhọpụta [[Joe Biden]] na osote onye isi ala a họpụtara [[Kamala Harris] na Jenụwarị 8, 2021 dịka akụkụ nke [https://beanartshero.com/playwrights-unite] Ezigbo Mr. President & Madam Vice President, Site na America's Playwrights, Composers, Lyricists, and Librettists ] mkpọsa ide leta. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Laufer,Deborah Zoe}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 28own4dpkaps15kcisrqglc21j08q4c Delcy Rodríguez 0 4683 17079 2023-11-10T20:08:29Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Delcy Eloína Rodríguez Gómez (amụrụ 18 Mee 1969) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Venezuelan. Ọ bụ ugbu a osote onye isi oche nke Venezuela kemgbe 14 June 2018. Ọ na-arụbu ọrụ dị ka Minister of Foreign Affairs na 2014-2017 na Minister nke Nkwukọrịta na Ozi na 2013-2014. ==Okwu okwuru== *Taa, ngalaba nkeonwe [[Venezuela]] na-adịchaghị adabere na ego [[mmanụ]]. Ọ na-aghọ ngalaba na-etinye ego, na-emepụta ma chọta...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Delcy Eloína Rodríguez Gómez (amụrụ 18 Mee 1969) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Venezuelan. Ọ bụ ugbu a osote onye isi oche nke Venezuela kemgbe 14 June 2018. Ọ na-arụbu ọrụ dị ka Minister of Foreign Affairs na 2014-2017 na Minister nke Nkwukọrịta na Ozi na 2013-2014. ==Okwu okwuru== *Taa, ngalaba nkeonwe [[Venezuela]] na-adịchaghị adabere na ego [[mmanụ]]. Ọ na-aghọ ngalaba na-etinye ego, na-emepụta ma chọta na Venezuela ohere ebe ọ nwere ike ịzụlite ya [[nwere ike]. ** Delcy Rodríguez (2021) cited in: "[https://www.batimes.com.ar/news/economy/can-maduros-reluctant-reforms-halt-venezuelas-economic-freefall.phtml Can Maduro’s reluctant reforms halt Venezuela’s economic freefall?]" in ''BA Times'', 25 June 2021. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rodríguez,Delcy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] or5dzk4vzf27kben1hbm8ogoko7vhcs Designing Women 0 4684 17080 2023-11-10T21:05:40Z Bibisuccess 397 Jiri '{{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Designing,Women}} [[Category:ụmụ nwanyị]]' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Designing,Women}} [[Category:ụmụ nwanyị]] oz20vf6mipbn84ss0kna1zphlysoitv Elizabeth Hardwick 0 4685 17146 17145 2023-11-11T06:07:12Z 197.210.79.99 /* Seduction and Betrayal */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:Elizabeth Hardwick (onye edemede)|Elizabeth Hardwick]]''' ([[July 27]], [[1916]] - [[December 2]], [[2007]]) bụ onye edemede akwụkwọ nkuzi ihe na akwụkwọ akụkọ nke mba Amerika. == Okwu Ndị O Kwuru == ===''American Fictions'' (1999)=== <small>[Modern Library, {{ISBN|0-375-75482-2}}]</small> * Manhattan abụchaghị ihe na-atọ ụtọ kpamkpam maka akụkọ ifo. Ọ bụghị obodo ebe ncheta, ọ bụghị obodo maka ezinụlọ, ọ bụghị isi obodo America ruo ka isi obodo nke narị afọ a ama ama. Ọ mara mma bukwa ibu, nnukwu oke osimiri ya abụọ ewee na-arụ ọrụ dị ka ókè iji jichikọta ndị n'adighị-ezu ike. Ụlọ elu ya ndị toruru eluigwe nakwa ihe ya ndị na-adịghị egbuke egbuke na-erekwa ure bụ onyinye maka ịse ha foto, mana maka echiche efu, njupụta nke obodo ahụ bụ ihe ịma aka pụrụ iche. ** "Locations: An Introduction" (p. xvi) * Enwere otu ihe na-eweta oyiyi ihe na ibe ya na nhatanha na Amerika taa nke igwe onyonyo mebere. Kwa ụbọchị ọ na-agafe n'elu nnukwu ala ya, n'elu steeti na-agbarịta ibe ha ume dị ka ọchịchị nke Balkans, na-ekepụta igwe ojii njikọta ọnụ nke ihe ịchọ mma na ahụmahụ. Ọwụwa Anyanwụ na ọdịda anyanwụ, mgbago-ugwu na ndịda-ugwu ka-ekechikwara n'ụdị dị ka mrachi-obi nke ihe onyonyo, eziokwu, ihe na-eme, ndị ama ama. Ihe irighiri ihe a dị nsọ nye akụkọ ifo anyị ugbu a dịka asịrị gbasara vicar ọhụrụ dị dị nsọ nye [[Anthony Trollope| Trollope]]. N'ebe ahụ ka ọ dị, n'ibe ahụ, na-agwa ndị ezinụlọ na-enweghị ezumike, nna nọọrọ onwe ya iche n'ebe ọzọ, nne na-ewe sọ iwe. Ụmụ ndị nwoke na ụmụ ndị nwanyị na-ede akwụkwọ. ** "Locations: An Introduction" (pp. xix-xx) * [[Gertrude Stein]], bụ naanị obi ike na ikike, bụ onye agha nke minimalism. Ọrụ ya, n'adịghị ka mgbachi-nkịtị na-ada ụda na ǹkà [Samuel Beckett]], na-egosipụta n'ebe ọ dị na nkwubi okwu ihe mgbagwoju anya na-achọsi ike nke ụdị minimalist. Nka nke a ntughari na ntinye ya na ndi otu egwu [[w:Philip Glass|Philip Glass] na-ekerịta. ** "Gertrude Stein" (p. 103) * Ide ihe abụghị “nguzobe nke aha ọkachamara gị” dị ka a ga-asị na ọ bụ dọkịta ma ọ bụ ọkàiwu; ọ bụghị nke ọma n'ahịrịokwu na okike nke ezinụlọ na ịzụrụ ụlọ. ** "[[w: John Cheever | Cheever]], ma ọ bụ, "The Ambiguities" (p. 244) * Ndị na-ede akụkọ ndụ ndị mmadụ, ndị na-eme ngwa ngwa ịchụ ndị nwụrụ anwụ, na enyocha, hazie, dejupụta, na-emegiderịta onwe ha, ma mee n'ụzọ dị otú a ụdị ihe mgbagwoju anya foto emechara na ihe niile na-eme ka ọ ghọọ anya na-acha anụnụ anụnụ na akụkụ nke ụkwụ aka nri ejikọtara ọnụ. ** "[Katherine Anne Porter]]" (p. 299) * Otú ụfọdụ ụmụ mmadụ si enwe ike ịmepụta ọrụ ǹkà bụ ihe omimi, nakwa ihe mere ha ga-eji chọọ ime otú ahụ, na-efukarị ha ihe dị ukwuu, bụ ihe omimi ọzọ. Ọ bụghị ndụ mmadụ na-eke ọrụ; ndụ ọ bụla bara ụba na '' ihe njuputa ''. ** "Katherine Anne Porter" (p. 300) * Ọ dịghị mgbe ọ masịrị ya maka ọnụnọ nke ndị di ya ma ọ bụ ndị hụrụ ya n’anya mgbe nile, ọ dịghịkwa amasị ya, ka ọ chọpụtara n’oge na-adịghị anya, ịnọ nanị ya — ihe mgbagwoju anya dị n’otu ụdị ma ọ bụ ọzọ na-enwekarị ihe na ndụ ọtụtụ n’ụmụ mmadụ. ** "Katherine Anne Porter" (p. 302) === Seduction and Betrayal === * N'ikpeazụ, a ga-akwụ ndị nwunye ụgwọ na mkpụrụ ego pụrụ iche - nleba anya nke mmetụta ha. Ma ọ na-apụtakarị na nke a bụ nnukwu ọnụ ahịa ọnụ ahịa a na-apụghị ichetụ n'echiche, ụmụ nwoke ole na ole ga-ahapụ, ma ọ bụ ọ bụrụ na ha ga-eme ya, naanị na-enwe mmetụta nke ịbụ ndị a na-ebufe ibu. * <p>Akwukwo ozi bara uru karịchaa ndị ọzọ dika uzo esi egosipụta ezi onwe; ọ dịghịkwa ụzọ nzikọrịta ozi dị nnọọ mma maka ime nke a. Na mkparịta ụka, anya ndị ahụ na-adịghị ele anya ewepụ ndị lekwasịrị gị, egbugbere ọnụ ndị a kwadebere ịta gị ụta, na-eme mmeghari tupu ịmalite ikwu okwu, bụ ihe mgbochi siri ike na-egbochi ihe na-abụghị eziokwu, ọbụna inwe olileanya. Na ǹkà, ọ naghị ekwekari omume ọtụtụ mgbe omume mgbe iji nrọ gị nke echi na ihe ngọpụ gị maka ụnyaahụ.</p><p>N'ime ide akwụkwọ ozi anyị nwere ike gbanwee n'emegharịghị omume, rịọ arịrịọ na-enweghị mmechuihu, mezie na kpụzie ahụmahụ ihere ruo n'ókè nke ọchịchọ nke onwe anyị - nke a bụ ụdị obi ebere. Ezigbo onwe onye e gosipụtara n'akwụkwọ ozi abụghị ihe na-esi ísì ụtọ ma e wezụga na ndị mmadụ na-atụ egwu; n'ọnọdụ ọ bụla mma bụ nnọọ akụkụ nke agwa, na-enwe awa iri abụọ na anọ ya n'ụbọchị iji gafee, na ịbụ ihe pụrụ iche na nchịkọta ya karịa mkpịsị aka mmadụ.</p> ** "[[w: Sherwood Anderson | Anderson]], [[w: Edna St. Vincent Millay | Millay]] na [[w:Hart Crane | Crane]] n'ime akwụkwọ ozi ha" (p. 133) * Ihe nkiri dị nzuzo siekwa ike nke obi amamikpe anaghị abụkarị ihe bara uru maka akụkọ ifo taa. Ọpụpụ ya n'anya, ma eleghị anya ọpụpụ ya kpamkpam na ndụ, na-egosi dị ka ahụ efe ebumpụta ụwa, nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nke a na-ahụghị anya, dị ka ụfọdụ n'ime ọrịa ndị siri ike nke ọgwụ na [[ọgwụ mgbochi]] kpochapụrụ. ** "Guilt, Character, Possibilities" (p. 227) * Mmekọahụ, na-enweghị ọha obodo dị ka ọdịdị ya, enwebeghị mgbe ọbu ihe mmasị n'ebe ọ dị ukwuu nye akụkọ ifo. ** Guilt, Character, Possibilities" (p. 235) == Nkokọ Mpụga == {{wikipedia|Elizabeth Hardwick (writer)}} {{DEFAULTSORT:Hardwick, Elizabeth}} [[Category:1916 births]] [[Category:2007 deaths]] [[Category:Novelists from the United States]] [[Category:Literary critics‎]] [[Category:Critics from the United States]] [[Category:Essayists from the United States]] [[Category:Short story writers from the United States]] [[Category:Women authors]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:People from Lexington‎]] [[Category:Women born in the 20th century]] 1671os7cylsyiqsu2pmgqf3z8t3kdgd Elizabeth Gould Davis 0 4686 17166 17165 2023-11-11T06:41:09Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[w:Elizabeth Gould Davis|Elizabeth Gould Davis]]'' (Jun 23, 1910 – Julaị 30, 1974) bụ [[w:USA|onye mba Amerika]] rụrụ ọrụ n'ọ́bá akwụkwọ, onye dere akwụkwọ maka ikike nwanyị, '' The First Sex''. O gburu onwe ya n'afọ 1974. === Okwu Ndị O Kwuru === * Akụkọ ihe mere eme edeturu edetu na-amalite site na mgbanwe ndị nna ochie. Ka ọ gaa n'ihu na mgbanwe mgbanwegharị nke ndị Nne ochie bụ naanị olileanya maka nlanarị nke agbụrụ mmadụ. ** ''The First Sex'' (N.Y.: GP Putnam's Sons, 1971 (Library of Congress Catalog Card No. 79-150582)), p. 18 (''Introduction'') * Akụkụ ahụ nke ọmụmụ nwa nke nwanyị tọrọ nke ndị nwoke nke ukwuu ma nwekwaa ọdịdị mgbagwo nke ukwuu karịakwa nke ha. Ọbụnagodi na ụmụ anụmanụ ndị dị ala, ma na nwanyị, àkwá nwanyị, akpanwa, ikpu, wdg, yiri onwe ha, na-egosi na usoro ọmụmụ nwanyị bụ otu n'ime ihe mbụ emezuru oke site na okike. N'aka nke ọzọ, akụkụ ọmụmụ nwoke, testicles na amụ, dịgasị iche iche n'etiti ụdị na site n'usoro evolushọn dị ka ọdịdị ụkwụ - site na ụkwụ ruo n'ụkwụ. N'ụzọ doro anya, mgbe ahụ, amụ nke nwoke malitere inwogha, ka ọ dabaara ikpu, ọ bụghị ikpu ka ọ dabaara amụ. ** ''The First Sex'', ch. 1 - Nwanyị na Mmekọahụ nke Abụọ (1971). * Ihe akaebe na-egosi na amụ bụ ihe na-emepe emepe karịa ka a na-ahụ na vulva nwanyị n'ihe na-egosi na nwoke ahụ n'onwe ya bụ ngbanwe oge site n'aka nwanyị mbụ e kere eke. N'ihi na nwoke bụ naanị nwanyị na-ezughị okè. Ndị ọkà mmụta mkpụrụ ndụ ihe nketa na ndị ọkà mmụta physiologists na-agwa anyị na chromosome Y nke na-emepụta ụmụ nwoke bụ chromosome X nke nwere nkwarụ na gbajiri agbaji - chromosome nwanyị. Ụmụ nwanyị niile nwere chromosome X abụọ, ebe nwoke nwere otu X sitere na nne ya na otu Y sitere na nna ya. O yiri nnọọ ezi uche na nke a obere na gbagọrọ agbagọ Y chromosome bụ a mkpụrụ ndụ ihe nketa njehie - ihe mberede nke ọdịdị, na na mbụ e nwere nanị otu mmekọahụ - nwanyị. ** ''The First Sex'', ch. 1 - Nwanyị na Mmekọahụ nke Abụọ (1971). * Ọmụmụ nwa site n'enweghị mmekọahụ nwoke na nwanyị, parthenogenesis, ọ bụghị naanị na ọ ga-ekwe omume mana ọ ka na-eme ebe a na ụwa nke oge a, pernaps dị ka nlanarị a na-ahụ anya nke otu ụzọ e si amụ nwa na ụwa nwanyị niile. ** ''The First Sex'', ch.1 - Nwanyị na Mmekọahụ nke Abụọ (1971). * Echiche nke ịbụisi nwanyị gbanyesiri nnọọ ike n’ime mmadụ nke na ọbụna mgbe ọtụtụ narị afọ ndị a nile nke nna gasịrị, nwatakịrị ahụ na-ewere nnọọ nne anya dị ka ikike kasịnụ. Ọ na-ele nna anya ka ya na onwe ya hà nhata, n'otu aka ahụ n'okpuru ọchịchị nwanyị ahụ. A ghaghị ịkụziri ụmụaka ka ha na-ahụ nna ha n'anya, na-asọpụrụ, na ịkwanyere ha ùgwù, bụ́ ọrụ nke nne na-ewerekarị. ** ''The First Sex'', ch. 7 - Nne-Right (1971). * N'ime obodo mepere emepe taa… anyaụfụ ámụ̀ nwanyị, ma ọ bụ anyaụfụ afọ, na-ewere ụdịdị aghụghọ. Mkpa nwoke na-akparị nwanyị mgbe niile, iweda ya ala, ịgọnarị ikike nhata ya, na ileda ihe ọ rụzuru anya - niile bụ ngosipụta nke anyaụfụ na egwu ebumpụta ụwa ya. ** ''The First Sex'', ch. 9 - Mgbanwe Mmekọahụ (1971). * Ọ bụghị ụmụ nwoke ka ọtụtụ ụmụ nwanyị na-echegbu onwe ha mgbe ha bilitere n'ichekwa ọnọdụ dị ugbu a. Nkwenye pụtara ìhè nke nkwado nwoke na-achị bụ, kama nke ahụ, mgbalị na-adịghị mma maka nkwanye ùgwù onwe onye, nkwenye onwe onye, na ịgbaghara onwe ya. Mgbe narị afọ iri na ise nke ido onwe ya n'okpuru ụmụ nwoke, nwanyị ọdịda anyanwụ na-ahụ na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe na-agaghị ekwe omume ihu eziokwu ahụ bụ na ọ kpuchiri ekpuchi ma ghọọ ohu nke ndị dị ala ya - na nna ya ukwu dị obere karịa ohu ahụ. ** ''The First Sex'', ch. 21 - ajọ mbunobi na-adịgide na (1971). * Nke bụ́ eziokwu bụ na ụmụ nwoke na-achọ ụmụ nwanyị karịa ka ụmụ nwanyị na-akpa; ya mere, n’ịmara eziokwu nke a, nwoke achọọla idobe nwanyị ka ọ dabere na ya n’ụzọ akụ na ụba dịka naanị ụzọ gheere ya ime onwe ya ihe dị mkpa nye ya. Ebe ọ bụ na ná mmalite, nwanyị agaghị aghọ ohu ya dị njikere ime, n’ime narị afọ ndị gafeworonụ, o meela ọha mmadụ nke nwanyị na-aghaghị ijere ya ozi ma ọ bụrụ na ọ ga-adị ndụ. ** ''The First Sex'', ch. 22 - Nwanyị nọ na Aquarian Age (1971). * Ndị ikom na-esi ọnwụ na ha achọghị ịma ka ụmụ nwanyị na-eme nke ọma ma ọ bụrụhaala na ha na-ejigide "ịbụ nwanyị". N'agbanyeghị àgwà ndị mmadụ na-ewere na ọ bụ "nwanyị" ihere, nrubeisi, nrubeisi, nzuzu, na mkparị onwe onye - bụ àgwà kachasị mma iji mesie mmeri nke ọbụna onye nwere nkà. ** ''The First Sex'', ch. 22 - Nwanyị nọ na Aquarian Age (1971). * Nye "ndị nwoke" nke ma nwoke ma nwanyị, "nwanyị" na-egosi ihe niile ụmụ nwoke wulitere n'ime onyinyo nwanyị na narị afọ ole na ole gara aga: adịghị ike, adịghị ike, ịdabere na ya, masochism, enweghị ntụkwasị obi, na ụfọdụ mmekọahụ "babydoll" bụ n'ezie naanị. amụma nrọ nwoke. N'ebe "nwanyị" nke ma nwoke ma nwanyị, femininity bụ otu nke ebighị ebi ụkpụrụ nwanyi, connoting ike, iguzosi ike n'ezi ihe, amamihe, ikpe ziri ezi, ịdabere, na a psychic ike mba ọzọ na ya mere dị ize ndụ na plodding masculists nke ma sexes. ** ''The First Sex'', ch. 22 - Nwanyị nọ na Aquarian Age (1971). "Masculist" bụ okwu a kpụrụ akpụ nke pụtara ijikọ n'asụsụ dị iche iche na "nwaanyị." * Nwanyị ahụ a na-akpọghị “nwanyị”, nke onye kere ya masịrị ya, nwoke—nwanyị ahụ nke na-eme ihe n’ịdị ala ya na onye lodawo onyinyo nwoke nke ya dị ka onye inyeaka ya a họpụtara ahọpụta na ọ dịghị ọzọ—bụ n’ezie nwanyị “nwoke” ahụ. Nwanyị nwanyị n'ezie "enweghị ike inye aka na-ere ọkụ na ọnụma nke dị n'ime nke na-abịa site n'ịghọta echiche ọjọọ nke onye na-erigbu ya nwere banyere ya," na ime ihe kwekọrọ n'echiche onye na-akpagbu ya banyere ịbụ nwanyị na njedebe nke mmadụ nyere iwu. ** ''The First Sex'', ch. 22 - Nwanyị nọ na Aquarian Age (1971). * Mmadụ sitere n'okike bụ onye na-ahụ inwe ihe onwunwe n'anya, onye ọrụ ígwè, onye hụrụ akụrụngwa na onwunwe akụrụngwa n'anya; na ndị a bụ àgwà ndị e ji mara "ntọala" nke na-achịkwa ọha mmadụ nke oge a: pragmatism, ịhụ ihe onwunwe n'anya, [[mechanization]], na gadgetry. Nwanyị, n'aka nke ọzọ, bụ onye ezi uche dị na ya, onye na-ahụ maka ọdịmma mmadụ nke nwere mmetụta siri ike nke [[noblesse oblige]], onye na-ahụ maka ọdịmma kama ịbụ onye isi ike. **''Mmekọahụ Mbụ'', ch. 22 - Nwanyị nọ na Aquarian Age, Putnam (1971). * Na sayensị ọhụrụ e nwere na narị afọ nke iri abụọ na otu, ọ bụghị ike nkịtị kama ike ime mmụọ ga-ebute ụzọ. Onyinye nke uche na nke mmụọ ga-adị mkpa karịa onyinye nke ọdịdị anụ ahụ. Nghọta pụrụ iche ga-ebute ụzọ karịa nghọta mmetụta. Na n'akụkụ a nwaanyị ga-ọzọ predominate. Nwanyị nke nwoke oge mbụ na-asọpụrụ ma na-efe ofufe n'ihi ike ya ịhụ ihe a na-adịghị ahụ anya ga-abụkwa isi ihe ọzọ—ọ bụghị dị ka mmekọahụ kama dị ka nwanyị Chineke—bụ onye mmepeanya na-esote ga-agbasa banyere ya. ** ''Mmekọahụ Mbụ'' (G.P. Ụmụ Putnam), '' op. cit.'', p. 339 (paragraf n'uju), na Ch. 22 - Nwanyị nọ na Aquarian Age (1971). Nke a bụ paragraf ikpeazụ n'akwụkwọ ya, nke kọwapụtara akụkọ ifo na ụmụ nwanyị na mbụ bụ ndị kacha elu na mmekọahụ. === Nkokọ mpụga === {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Davis, Elizabeth Gould}} [[Category:Librarians from the United States]] [[Category:Non-fiction authors from the United States]] [[Category:Women authors]] [[Category:Feminists from the United States]] [[Category:LGBT people]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:Suicides]] [[Category:1910 births]] [[Category:1974 deaths]] [[Category:People from Kansas]] 6vpzqlt0y894f4hao93z5v5umy58d6i Elizabeth Falkner 0 4687 17189 17188 2023-11-11T07:17:09Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Elizabeth_Falkner_in_NY.jpg|thumb|Mgbe ọ nọ n'elu ụlọ na Brooklyn na-elefe anya na Manhattan]] '''[[w:Elizabeth_Falkner|Elizabeth Falkner]]''' (amụrụ [[12 February]] [[1966]]) bụ onye osi nri mba America, onye ndozigharị ụlọ oriri na ode akwụkwọ. == Okwu Ndị O Kwuru == * Ahụrụ m isi nri n'anya wee n'amụtakwu ihe kwa ụbọchị na isi nri. M na-ele nri anya ka m ga-esi lee asụsụ ma ọ bụ nkà, okwu ọnụ m ụtọ ọnụ m nnye nri ewee na-agbasawanye. M na-aga n'ihu na-eme achịcha dị iche iche ma na-eme savory oge niile, nke bụ ọmarịcha alụmdi na nwunye. ''(na-atụle mmasị ya n'ebe pastry na isi nri dị ụtọ dị)'' ** Akụkọ Justluxe - Ajụjụ ọnụ nke Sara Cardoza gbara ya - Justluxe Article - Interview by Sara Cardoza - [https://www.justluxe.com/lifestyle/dining/feature-1844413.php Top Chef Interviews: Elizabeth Falkner] - October 2012 [https://web.archive.org/web/20211003105247/https://www.justluxe.com/lifestyle/dining/feature-1844413.php - Archive] * [[w:Traci_Des_Jardins | Traci Des Jardins]] na Mary Cech. Traci Des Jardins were ohere weere m n'ọrụ ka m mee desserts na Elka mgbe m nwechara ahụmịhe iri nri dị mma. Ọ bụ ụlọ oriri na ọñụñụ Pacific Rim nke mbụ nwere nri mara mma. Agwara m ya na m nwere ike ime nke ọma na dessert. Aghọtara m ugbu a na ụzọ m si enweta ọrụ ahụ abụghị ihe ọhụrụ! Agbalịrị m dessert ndị ahụ, ha na-añụkwa ara, n'enweghị ihe ọ bụla pụrụ ichetụ n'echiche karịa tii tii crème brulee. Ya mere, m chepụtara menu, wee webata samples na-agụnye ihe ndị Japan na-eji igbe bento. Enwetara m ọrụ ahụ, ahịa ihe eji megharịa ọnụ ji pasentị iri isii rịa elu, m mechara soro Tracy gaa Rubicon. Mary Cech kụziiri m ka esi arụ ọrụ chocolate, dọpụta shuga na ịrụ ihe ngosi. Amụkwara m ka ọ dị ka iwe iwe maka ụbọchị atọ kwụ ọtọ na-ehighị ụra iji nyere Jemal Edwards aka ịkwado maka asọmmpi wee malite ịsọ mpi n'onwe m - M na-aga imebi iwu mgbe niile! ''(na-akparịta ndị ndụmọdụ ya mgbe ọ banyere ụlọ ọrụ nri)'' ** Blog Enyemaka mmalite isi nri - Ajụjụ ọnụ Jessie Riley, Jeff Yoskowitz na Kathryn Gordon gbara ya - [https://foodstartuphelp.blogspot.com/2012/12/interview-with-elizabeth-falkner.html Ajụjụ ọnụ agbara Elizabeth Falkner: Restaurateur, Onye ode akwụkwọ na TV Star] - 30 Disemba 2012 [https://web.archive.org/web/20211003113917/https://foodstartuphelp.blogspot.com/2012/12/interview-with-elizabeth-falkner.html - Archive] * Ihe na-amasị m maka ihe ngosi ndị ahụ bụ ihe na-amasị m maka izi ihe. Enwere m mmasị na nchọpụta nke ihe ọhụrụ, na ihe a ga-eji ha mee. Amụkwara m otú e si emepụta fim, n’ihi ya, ọ na-amasị m ịhụ otú e si agba ihe nkiri ahụ, na otú e si edekọ akụkọ ahụ ọnụ. “Egwuregwu ahụ” na-amasịkwa m, na ịpụ na ịbụ “onye na-adịghị mma” na nke mbụ [[w:The_Next_Iron_Chef|The_Next_Iron_Chef|The Next Iron Chef]] ka ọ bụrụ “onye isi nri na-atụ ụjọ” ị ga-ekiri n'afọ nke abụọ! ''(na-atụle mkpali ya maka ịme ihe ngosi TV asọmpi nri)'' ** Blọọgụ enyemaka mmalite nri - Ajụjụ ọnụ Jessie Riley, Jeff Yoskowitz na Kathryn Gordon gbara ya - [https://foodstartuphelp.blogspot.com/2012/12/interview-with-elizabeth-falkner.html Interview with Elizabeth Falkner: Restaurateur, Author and TV Star] - 30 December 2012 [https://web.archive.org/web/20211003113917/https://foodstartuphelp.blogspot.com/2012/12/interview-with-elizabeth-falkner.html - Archive] * M ga-ekwu na ọtụtụ ndị inyom (na ndị ikom) na ụlọ ọrụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ bụ, n'ezie na-eguzo ọtọ ma na-agba ọsọ mgbe niile dị mma na ọkachamara kichin na ebe iri nri. Ka anyị ṅaa ntị na ndị isi nri na ụlọ oriri na ọṅụṅụ ndị na-eme otú ahụ. Nke a bụ mgbanwe n'ime oge ọhụrụ nke mmata na nnabata. N'ikpeazụ, ụmụ nwanyị na-abịaru nso na-egwu egwuregwu n'otu egwuregwu na otu iwu ma ọ bụrụ na ha agbanweghị iwu na ubi kpamkpam. Mgbe anyị na-ehicha ma banye n'ime ebe ọrụ ka mma na usoro nkwado maka mmadụ niile, anyị niile ga-enweta nha nha nha kwesịrị ekwesị. ''(banyere iyi egwu mmekọahụ, ịkpa ókè na mmegbu na ụlọ ọrụ nri na ụlọ oriri na ọñụñụ)'' ** [[w:Food_%26_Wine|Magazin Nri na Mmanya]] - Edemede/Oghere Akwụkwọ Ozi Site n'aka Elizabeth Falkner - [https://www.foodandwine.com/chefs/communal-table-elizabeth-falkner-bad-behavior Bad Behavior Gets in the Way of Great Work] - 29 January 2019 [https://web.archive.org/web/20211003122012/https://www.foodandwine.com/chefs/communal-table-elizabeth-falkner-bad-behavior - Archive] * Dị ka onye na-esi nri achịcha achịcha, ọ dịghị mgbe m chọrọ ime nri ndị na-atọ ụtọ nke ukwuu n’ihi na ọ bụghị m ọkwọ ụgbọala. Ọ na-amasị m ileba anya gburugburu kpochapụwo wee jụọ, "Gịnị ọzọ ka anyị nwere ike iji ya mee?" Anyị enweghị ike ịme ma ree brownies mgbe niile. Dịka ọmụmaatụ, kama lemon achicha, ka anyị mee ya na passionfruit. Ọtụtụ mgbe, ọ bụ n'ezie banyere ihe ịtụnanya na ndị maara nke ọma. Ebumnobi m bụ ịkwalite ụda ụfọdụ ka m na-eme ka ndị ọzọ dị aghụghọ, dị ka imepụta ụda mana na nri. Ọ na-atọ m ụtọ ịmegharị akụkụ na pastries iji mepụta ụlọ ọhụrụ maka ụtọ ụtọ, nke na-enyekwara m aka n'isi nri dị ụtọ. M na-agbalịkwa itinye ọtụtụ ngwa nri na herbs n'ime ihe m na-eme ma ga-eleba anya na omenala dị iche iche, asụsụ na ndị mmadụ iji ghọta ntọala nke ụfọdụ nri na efere iji tụgharịa ọzọ n'enweghị iwe iwe. ''(Usoro ya nke ikpokọta ụtọ dị ka onye isi nri achịcha achịcha na usoro ya nke itinye ihe ndị a na-atụghị anya ya)'' ** Ajụjụ ọnụ McCormick for Chefs- [https://www.mccormickforchefs.com/behind-the-line/chef-elizabeth-falkner-interview Chef Interviews: Chef Elizabeth Falkner] - 2020/21 [https://web.archive.org/web/20211003130318/https://www.mccormickforchefs.com/behind-the-line/chef-elizabeth-falkner-interview - Archive] * Ndụmọdụ m; ghọta ntọala nke cuisines wee were ya si ebe ahụ. Ma nri na-esi ísì ụtọ na-akpali pastry ma ọ bụ mmanya na-akpali akpali, ndị na-achọ isi nri kwesịrị ime ihe ndị a pụrụ ịghọta. Ha ga-amụrịrị ma mụta ihe e nyere wee mee nnwale site n'ebe ahụ. Dị ka anyị ga-achọ ka anyị nwee ike ịbanye n'ime nnwale ndị nzuzu, ime nke a site na ịga n'ihu nwere ike iwe iwe na ọ ga-achọrịrị usoro n'ezie, n'adịghị ka usoro ọ bụla ọzọ. Ma ị na-amụ egwu, ịgba egwu ma ọ bụ isi nri, ị nweghị ike ịme na-enweghị nduzi, atụmatụ na omume. ''(ndụmọdụ maka ndị isi nri na-achọ ịnwale ụdị ụtọ dị iche iche)'' ** Ajụjụ ọnụ McCormick for chefs - [https://www.mccormickforchefs.com/behind-the-line/chef-elizabeth-falkner-interview Chef Interviews: Chef Elizabeth Falkner] - 2020/21 [https://web.archive.org/web/20211003130318/https://www.mccormickforchefs.com/behind-the-line/chef-elizabeth-falkner-interview - Archive] ==Nkokọ Mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Falkner, Elizabeth}} [[Category:Chefs from the United States]] [[Category:Television personalities]] [[Category:Non-fiction authors from the United States]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:1966 births]] [[Category:Living people]] nszrfc3ghc7uanad1778il8ep10avnv Elizabeth Barrett Browning 0 4688 17246 17245 2023-11-12T04:16:24Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Elizabeth Barrett Browning 2.jpg|thumb|right|Kedụ ka m ga-esi hụ gị n'anya? Ka m gụọ ụzọ ndị m ga-eso...]] ''[[w:Elizabeth Barrett Browning|Elizabeth Barrett Browning]]'' ([[March 6]] [[1806]] – [[June 29]] [[1861]]) bụbu onye na-ede uri bekee na nwunye [[Robert Browning]]. == Okwu Ndị O Kwuru == [[File:Thomas B. Read (American, 1822-1872) - Portraits of Elizabeth Barrett Browning and Robert Browning.jpg|thumb|right|Ọ gwụla ma ị nwere ike ịhụ n'anya, dị ka ndị mmụọ ozi nwere ike,<br>N'iji okuku-ume ndụ nke eluigwe fịkọọ gị;<br> Ọ gwụla ma ị nwere ike ịrọ nrọ na okwukwe ya dị ngwa ngwa,<br>Site n'omume na enweghị omume;<br> Ọ gwụla ma ị nwere ike ịnwụ mgbe nrọ ahụ gafere - <br>Oh, akpọkwala ya ịhụnanya!]] [[File:The Piper at the Gates of Dawn.PNG|thumb|right|Kedụ ihe Ọ nọ na-eme?, oke chi Pan,<br>Danye n'afụrụfụ ahịhịa dị na mmiri?]] * Gị, nwanyi nwere nnukwu ụbụrụ na nwoke nwere obi sara mbara. ** ''[http://classiclit.com/library/bl-etexts/ebbrowning/bl-ebbrown-togeorge1.htm Nye George Sand, Ihe Ọchịchọ]'' (1844). * Ma ọ bụ site n'ime ka ụfọdụ "Pomegranate" chaa nchara nchara, nke, ọ bụrụ na e bee ya mma n'ime ime n'etiti,<br> ga-egosi obi n'ime ntụsatụ ọbara nke mmadụ nwere ákwárà. ** ''[http://classiclit.com/library/bl-etexts/ebbrowning/bl-ebbrown-togeorge1.htm Omume-enyi nke dubara na alụmdi na nwunye nke Lady Geraldine]'', st. 41 (1844). *Unu na-anụ ka ụmụntakịrị na-ebe akwa, oh! Nwanne m,<br>Ka a ga-asị mwute na-abịa ka afọ na-agafe?<br>Ha na-adabewe isi ha ka dị nta n'ahụ nne ha—<br>Ma nke ahụ enweghị ike ịkwụsị anya mmiri ha. ** ''[http://www.webterrace.com/browning/The%20Cry%20Of%20The%20Children.htm The Cry of the Children]'', st. 1 (1844). * ''Asị m gị, iru uju n'enweghị olileanya bụ abụghị maka inwe mmasị.'' ** ''[http://www.webterrace.com/browning/Grief.htm Grief]'', l. 1 (1844) * Ya mere, nye nkịta a ka m ga-,<br>N'ịdị nro na-akwaghị emo,<br>Nye otuto na amara:<br>Jiri aka m tụkwasị n’isi ya,<br>Ọbụrụ na m ekwuola ngọzi ikpeazụ m<br>Ya mere na ruo mgbe ebighị ebi. ** ''[http://www.webterrace.com/browning/To%20Flush%20My%20Dog.htm To Flush, My Dog]'', st. 14 (1844). "Ee," A zara m gị n'abalị ụnyaahụ;<br>"Mba," n'ụtụtụ a, ọga m, ka m na-asị.<br>Ụ̀chá ndị eji oriọna kandụl hụ,<br>Agaghị adị òtù ahụ mgbe ụbọchị dị. ** ''[http://www.webterrace.com/browning/The%20Ladys%20Yes.htm The Lady's Yes]'', st. 1 (1844). * ''''Ọ bụrụ na ị gaghị enwe ike ịmegharị n'ìgwè mmadụ ụbọchị dum<br>N'ihu na-anọghị nke na-eguzobe gị; ;<br> Ọ gwụla ma ị ga-arọ nrọ na okwukwe ya dị ngwa ngwa,<br>Site n'omume na enweghị omume; ' ** ''[http://www.poetryconnection.net/poets/Elizabeth_Barrett_Browning/14908 A woman's Shortcomings]'', St. 5 (1850). * '''Gịnị ka ọ na-eme, bụ́ chi ukwu Pan,<br>Na-agbada n'ahịhịa dị n'akụkụ osimiri? br>Na-agbaji okooko lili olaedo na-ese n'elu<br>Na dragọn-efe n'elu osimiri. ** ''[http://www.webterrace.com/browning/A%20Musical%20Instrument.htm A Musical Instrument]'', St. 1 (1860). * Osisi cypress guzoro dị ka ụlọ ụka<br>N'abalị ahụ, anyị chere na ịhụnanya anyị ga-ejide,<br>Ma ìhè ọnwa dị nsọ dị ka ọ na-achọ<br>Na-asachapụ ụwa dum dị ka ọla edo; <br>Mkpọda ugwu ruo mgbe ugwu tolitere: <br> Ijiji ọkụ na abalị <br> na-adaba nke ọ bụla, ire ọkụ na abụ. ** ''[http://www.poemhunter.com/p/m/poem.asp?poet=3035&poem=127031 Bianca Among The Nightingales]'', St. 1 (1862). * Mana ọ dị mma,<br> Ọ na-ewepụ ume mmadụ<br>Ndị na-ele ya anya n’amaghị ama. ** ''[http://www.poemhunter.com/p/m/poem.asp?poet=3035&poem=127031 Bianca Among The Nightingales]'', St. 12 (1862). * Gwam okwu di ala, Onye nzoputam, di ala di uto,<br>Site na hallelujahs, di nma na di ala,<br>Ka m ghara itu egwu, daa, ma tufue Gi otua,<br>Onye na-adighi-atufu gi. arịrịọ ahụ. ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 247. * M wee sị n'ime ume -<br> Ndụ anyị niile agwakọta na ọnwụ, -<br>Ma onye maara nke kacha mma? > Gburugburu enweghi izu ike, izu ike Ya. ** '' Rhymes of Duchess ''; kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 514. * '''Enweghị m ike ịsụ <br>Na ụda obi ụtọ''; anya mmiri na-ada na ǹtì m <br>Gosi m mwute;<br>Ma apụrụ m ikwu <br>Amara m ịta ahụhụ na nrubeisi dị nwayọọ, ruo mgbe a ga-eme m obi ụtọ.<br>'''Apụghị m inwe mmetụta<br> > Na ihe niile dị mma, mgbe ọchịchịrị'n'ígwé ojii na-ezobe<br>Anwụ na-egbuke egbuke;<br>Ma mgbe ahụ ka m maara<br>Chineke dị ndụ na-ahụ n'anya; si, ebe ọ bu otú a, ka eme uche-gi. '' ** A kọrọ na Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), p. 514. * Oh, obere nnụnụ na-abụ n'ebe ọwụwa anyanwụ, na ụmụ nnụnụ na-abụkwa ọdịda anyanwụ. **''Toll Slowly''; akọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Ma ebe o nwere<br>Onye amamihe a ga-ahụ n’anya, gịnị mere ka o nwee<br>ikpe ziri ezi a ga-asọpụrụ n’ili ya. ** ''Crowned and Buried'', xxvii akọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Site na égbè eluigwe nke ịgbachi nkịtị. ** ''Hiram Powers's Greek Slave''; kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Mkpu ahụ jọgburu onwe ya wee malite nwayọọ nwayọọ<br> wee daa nwayọọ nwayọọ n’ikuku,<br>Mmụọ juru n’ahụhụ<br> Na obi nkoropụ ebighị ebi;<br>Ha wee nụ okwu ndị ahụ o kwuru,—<br> nnukwu Pan anwụọla!<br> Pan, Pan anwụọla! ** '' The Dead Pan''; kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919).. * Ọ hụla ihe omimi ahụ zoro ezo<br>N'okpuru pyramid Egypt:<br>Site na nkuchianya ndị ahụ chara acha na nso<br>Ugbu a ọ maara ihe Rhamses maara. ** ''Little Mattie'', Stanza ii; kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). === ''A Vision of Poets'' (1844) === [[File:Shakespeare Portrait Comparisons 2.JPG|thumb|right|Ebe ahụ [[w:William Shakespeare|Shakespeare]], onye ọkpọọkpọ isi ya ka<br>Okpueze nke ụwa na-arịgoro; oh, anya na-èfúzè, Jiri anya mmiri na ọchị ruo mgbe niile!]] * Na Chaucer, ya na nwa ọhụrụ ya<br>Amaara nke ọma ihe dị nsọ. * Na Marlowe, Webster, Fletcher, Ben,<br>Onye obi-ọkụ ya kụrụ afọ anyị mgbe<br>Ụwa kwesịrị ndị dị otú ahụ. * Ọmụma site n'ahụhụ na-abata,<br>Na-eme ka ndụ zuo oke site n'ọnwụ. === ''[[w:Sonnets From The Portuguese|Sonnets From The Portuguese]]" (1850) === [http://www.gutenberg.org/files/2002/2002-h/2002-h.htm ederede online] * "Chee ugbu a onye na-ejide gị?" - "Ọnwụ," ka m kwuru. Ma n'ebe ahụ<br>Azịza ọlaọcha ahụ dara—"''Ọ bụghị Ọnwụ, kama Ịhụnanya.''" ** Nọmba I * Ị nwere òkù akpọrọ gị ịbịa n'otu ala-alaeze,<br> Kacha amara onye na-abụ abụ nke elu abụ! ebe<br> Ndị na-agba egwu ga-agbaji ụkwụ, site na nlekọta<br> Na-ekiri egbugbere ọnụ gị dị ime maka ihe ọzọ. ** Nọmba IV * Kwụsị, kpọọ mba ọ bụla n'ịgba akaebe ọzọ<br> Nke tọgbọrọ n'efu! enwere olu n'ime<br> Nke na-akwa . . . dị ka ị ga-abụ abụ . . . naanị, n'efu. ** Nọmba IV * ''' Si n'ebe m nọ pụọ. Ma enwere m mmetụta na m ga-eguzo<br> site ugbu a gaa n'ihu na ndò gị.''' ** Nọmba VI [[File:Elizabeth Barrett Browning.jpg|thumb|Ọ bụrụ na ị ghaghị ịhụ m n'anya, ka ọ bụrụ ihe efu ma e wezụga n'ihi ịhụnanya naanị..]] * '''Ọ bụrụ na ị ga-ahụ m n'anya, ka ọ bụrụ ihe efu<br> Ewezuga n'ihi ịhụnanya naanị. na-ekwu okwu nwayọọ,-maka aghụghọ nke echiche<br> Nke dabara nke ọma na nke m, na certes wetara<br> A uche nke obi iru ala n'ụbọchị dị otú ahụ" -<br> Maka ihe ndị a n'ime onwe ha, m hụrụ n'anya, nwere ike<br> Ghọgharịa, ma ọ bụ gbanwee maka gị,-na ịhụnanya, nke e mere,<br> Enwere ike ịmeghị ya. Ma ịhụnanya gị maka<br> ọmịiko gị na-ehichapụ m ntì,— <br> Ihe e kere eke nwere ike chefu ịkwa ákwá, onye mụrụ<br> nkasi obi gị ogologo, wee tufuo ịhụnanya gị site na ya!<br>''' Ma ịhụnanya. me for love's sake, that evermore<br> I nwere ike huru n'anya, site na ebighi ebi '''. ** Nọmba XIV * Mgbe mkpụrụ obi anyị abụọ guzoro ọtọ ma gbasie ike,<br>Iru na ihu, gbachie nkịtị, na-abịaru nso na nso,<br>Ruo mgbe nku na-agbatị agbawa n'ime ọkụ<br>N'ebe ọ bụla curvèd, — '''Kedu ihe ọjọọ dị ilu. Ụwa ọ̀ pụrụ ime anyị, ka anyị wee ghara ịdị ogologo oge. ** Nọmba XXII * ''Nanị Chineke, onye mere anyị ọgaranya, nwere ike ime ka anyị daa ogbenye''' ** Nọmba XXIV * N’ihi na '' ‘onyinye Chineke na-eme ka ihere mmadụ rọrọ nrọ kasị mma.’’ ** Nọmba XXVI * Kụziere m ka m ga-esi kelee gị! Oh, ka m gbaa<br> mkpụrụ obi m n'ụzọ zuru oke n'ime afọ ndị ga-abịa n'ihu,<br> Ka ha binye ya okwu, keleekwa<br> '''Ịhụnanya nke na-adịgide adịgide, site na ndụ nke na-apụ n'anya''' ** Nọmba LXI * Achọghị m akwụkwọ ugbu a nke ọkara mbụ nke ndụ:<br> Hapụ ebe a na ibe ndị nwere ogologo musing curled,<br> Ma dee m akwụkwọ akụkọ ọdịnihu m ọhụrụ,<br> '''Mgbọ mmụọ ọhụrụ nke m, enweghị olileanya na ụwa! '' ** Nọmba. LXII [[File:Elizabeth Barrett Browning - Project Gutenberg eText 16786.jpg|thumb|right|Ahụrụ m gị n'anya ruo omimi na obosara na ịdị elu<br> Mkpụrụ obi m nwere ike iru...]] * ''Olee otú m ga-esi hụ gị n'anya? Ka m gụọ ụzọ.<br> Ahụrụ m gị n'anya ruo omimi na obosara na ịdị elu<br> Mkpụrụ obi m nwere ike iru, mgbe ọ na-enwe mmetụta nke ịhụ anya<br> For the ends of Being and ideal Grace.'''<br> Ahụrụ m gị n'anya ruo ọkwa nke mkpa kwa ụbọchị<br> Kasị dị jụụ mkpa, site na anyanwụ na kandụl.<br> Ahụrụ m gị n'anya n'efu, ka ndị mmadụ na-agba mbọ maka ezi ihe;<br> ahụrụ m gị n'anya nke ọma, ka ha na-atụgharị site n'otuto.<br> > Ahụrụ m gi n'anya with the passion put to use<br> N'ime uju ochie m, na okwukwe nwata m.<br> Ahụrụ m gi n'anya n'anya O dim ka m ga-atufu<br>N'ebe ndi-nsom furu efu,—'''M jiri iku ume hu gi n'anya,<br> mmuo, anya mmiri, nke ndum nile! — na, ọ bụrụ na Chineke ahọrọ,<br> M ga-ahụ gị n'anya karịa mgbe ọnwụ.'' ** Nọmba LXIII * Nke a bụ ivy! — were ha, dị ka m na-eme <br> Okooko osisi gị, debekwa ha n’ebe ha na-agaghị ata ahịhịa. hapụrụ n'ime nke m.'' ** Nọmba LXIV === ''[http://digital.library.upenn.edu/women/barrett/aurora/aurora.html Aurora Leigh]'' (1857) === * Ide ọtụtụ akwụkwọ enweghị njedebe; <br> Mụ onwe m onye dere ọtụtụ ihe na prose na amaokwu <br> Maka ndị ọzọ, ga-edere nke m ugbu a,—<br>ga-ede akụkọ m maka ọdịmma m,<br>Dị ka mgbe ị na-ese foto gị maka enyi,<br>Onye na-edobe ya na drawer wee na-ele ya<br>Ogologo oge ka ọ kwụsịrị ịhụ gị n'anya, dị nnọọ<br> ''Ijikọ ihe ọ bụ na ọ dị.''' ** Bk. I, l. 1-8. * '''Ndụ, gbuo ọnwụ,<br>Na-eme àmụ̀mà dị egwu.''' Okwu ikpe-azụ ya bụ, 'Ịhụnanya–'<br>'Ịhụnanya, nwa m, ịhụnanya, ịhụnanya!'–(mgbe ahụ ọ mere. na iru uju)<br>'Ịhụnanya, nwa m.' Ere M zara na ọ ga-apụ,<br>Ọ dịghịkwa onye fọdụrụ n'ịhụnanya n'ụwa nile. ** Bk. I, l. 210-214. * Nrọ ime ihe ọma<br>Maka ndị na-abaghị uru. ** Akwụkwọ II. * Ihe mara mma dị ka ihe ziri ezi<br>Site na ike nke Mma, na ndị na-adịghị ike na-ezighị ezi<br>N'ihi adịghị ike. ** Akwụkwọ II. * Ọchịchọ ọ bụla<br>Dị ka ekpere—na Chineke. ** Akwụkwọ II. * Ọ bụrụ na m lụrụ ya,<br>Agaghị m anwa anwa ịkpọ mkpụrụ obi m nke m,<br>Nke ọ zụtara wee kwụọ ụgwọ: echiche ọ bụla<br>Na obi ọ bụla na-akụda n'ebe ahụ na ụgwọ ahụ,–< Ọ dịghị onye a hụrụ n'eziokwu deductible<br>Site na ihe ọ bụla na-amasị ya! ** Bk. II, l. 785-790. * '''Chineke na-aza nkọ na mberede n'ekpere ụfọdụ,<br>Na-akpalikwa ihe anyị kpere ekpere n'ihu anyị,<br>A gauntlet with a gift in't. ** Bk. II, l. 952-954. * Ndị nkatọ dị mma, bụ ndị kpochapụrụ olile anya ndị na-ede uri,<br>Ezigbo ndị ọchịchị, bụ ndị wetara mbibi na steeti,<br>Ezigbo ndị mba na-ahụ maka ọdịmma mba, bụ ndị n'ihi echiche tụbara ihe kpatara ya. ** Akwụkwọ IV. * Na ya, n'oge ntozu oke nwoke, guzoro<br>Obere anwụ na-enwu site na nchapụta nke ndụ;<br>Mgbe m . . ọ dị ka ọ dịghị anyanwụ anwukwasịrị m. ** Bk. IV, l. 1139-1141. * Onye ọbụla na-ahụ n'anya <br>kwere ihe agaghị ekwe omume. ** Akwụkwọ V. * Ihe nkiri na-eto eto etoola ihe egwuregwu ndị dị otú ahụ<br>Nke simulated ogologo, ihu, na okwu:<br>Ọ nwekwara ike na-eto eto<br>Mmemịka nke ihe nkiri esere,<br>Boards, omee, prompters, gaslight, and ekike,<br>Na were maka a kwesịrị ogbo nke mkpụrụ obi n'onwe ya,<br>Ya mgbanwe fancies na celestial ọkụ,<br>Na ya niile grand orchestral silences<br>Iji na-akwụsịtụ nke rhythmic ụda ya. ** Akwụkwọ V. * Mba, ọ bụrụ na enwere ohere maka ndị na-ede uri n'ụwa<br>Obere toro, (Echere m na ọ dị)<br> Naanị ọrụ ha bụ ịnọchite anya afọ,<br> Afọ ha, ọ bụghị nke Charlemagne, - ndụ a, na-akụ aka. afọ,<br>Nke ahụ brawls, cheats, maddens, gbakọọ, na-achọsi ike,<br>Na-emefu ọzọ agụụ, ọzọ dike okpomọkụ,<br>Betwixt enyo nke ya ịbịaru-ụlọ,<br>Karịa Roland na ya knights, na Roncesvalles. ** Bk. V, l. 200-207. * '''Olee mgbe a hụrụ onye amamihe?''' ** Bk. VI, l. 275. * '''Mmadụ, ihe e kere eke nwere okpukpu abụọ, jide<br> Ụzọ nke abụọ, n'ime na apụta,<br> Ọ dịghịkwa ihe ọ bụla n'ụwa na-abịara ya otu. iko, kọlụm, ma ọ bụ ihe ndọba oriọna,<br> '''Ụdị niile nke ihe ga-adị n'Ugwu;<br> The dum temporal show related royally,<br> Na wulite ka eterne pụtara<br> Site na ogwe aka mepere emepe nke Chineke.'' ** Bk. VII, l. 801-808. * '''N'ezie, ana m ekwughachi, . . Ọ dịghị ihe dị obere!'''<br> Ọ dịghị lily-muffled hum nke a summer-bee,<br> Ma na-ahụ ụfọdụ njikọ na kpakpando na-atụgharị; chaffinch, ma na-egosi cherubim:<br> Na, - ilegide anya na aka m nke dị gịrịgịrị, nke nwere vein, -<br> N'ime ntakịrị ịma jijiji ọbara dị otú ahụ<br> Mkpọku ike dum nke mkpụrụ obi iwe<br> na-ekwu. onwe ya iche. ''Ụwa juputara n'elu igwe,<br> Na osisi ọ bụla nkịtị na-ere ọkụ n'ebe Chineke nọ:'''<br> Ma naanị onye na-ahụ anya, yipụ akpụkpọ ụkwụ ya,<br> Ndị fọduru nọdụ ala gburugburu, na-egbute blackberries,<br> br> Na daub ha eke ihu amaghị<br>Na-aga n'ihu, site na nke mbụ similitude. ** Bk. VII, l. 812-826. === De Profundis (1862) === :<small>[http://www.poetryconnection.net/poets/Elizabeth_Barrett_Browning/14918 "De Profundis" (1862) Ederede zuru ezu n'ịntanetị] </small> * '''Ihu, nke, dị ka anyanwụ, <br> bilitere m na ndụ malitere, <br> Iji gosi oge niile na-egbuke egbuke nke ụbọchị <br> Site n'ịhụnanya elekere, na-apụ apụ —<br> Ma ụbọchị m na-aga n'ihu, gaa n'ihu.'' ** St. 1. *<p>Obi nke, dika nkpa-n'aka, bu otù <br> Ka m'dabere na zuru ike, <br> Nke kachasi ike n'ubọchi kachasi ogologo <br> Site n'ebere ebere, ka ejipu ya, <br> ụbọchị m na-aga n'ihu, na-aga n'ihu.</p><p>Na oyi tupu oge okpomọkụ m emee, <br> Na ntị chiri n'egwú nke Nature n'ozuzu, <br> Na dara oke ala maka egwu pụrụ iche, <br> Na ebe a, ya olileanya agaghịkwa ebe a, <br> Mgbe anya mmiri na-ada, ụbọchị m na-aga n'ihu.</p> ** St. 3 - 4. * '''Site n'oké nhụjuanya nke mere ka anyanwụ chanwụrụ, <br> Ana m anụ ka Ọ na-agwa ndị nsọ ya ka ọ ghara onye ọ bụla n'ime ihe ndị o kere eke n'ebe ọ bụla <br> na-ekwulu Ya na obi nkoropụ, <br> Otú ọ dị ụbọchị ọjọọ na-aga.'' ' ** St. 19. *<p>Wepu n'isim ihe-okpu-okpu-okpu-aja nchara!<br> Ọ dighi iru uju nke madu kwesiri okpueze ahu. ebigh-ebi na-aga n'ihu!'''</p><p>Nye ayi, - ihe ọ bula nke emeworo,<br> I mara, nāchọ ihe emere,<br> '''Mwute nwere ike bụrụ ọṅụ aghọtahieghị; <br> Naanị ndị ezi omume na-amata ihe ọma. <br> Atụkwasara m gị obi mgbe ụbọchị m na-aga.'''</p> ** St. 20-21. * Ihe ọ bụla furu efu, e bu ụzọ merie; <br> Anyị agaghị agba mgba ma ọ bụ kparịa. <br> ''Ma eleghị anya, agbajiwo iko ahụ n'ebe a, ka mmanya ọhụrụ nke eluigwe wee pụta ìhè karịa. M na-eto Gi mgbe ụbọchị m na-aga.'' ** St. 22. *<p>'''Ana m ekele Gi mgbe ụbọchị m na-aga; <br> Ahụrụ m gị n'anya mgbe ụbọchị m na-aga'': <br> Site n'ọchịchịrị na ụnwụ, site n'ọkụ na ntu oyi, <br> Na ogwe aka tọgbọ chakoo na akụ furu efu, <br> Ana m ekele gị mgbe ụbọchị m na-aga. </p><p>'''N'ịbụ onye a tụbara n'ime omimi nke ndụ gị <br> Ịbụ na nhụjuanya (nke bụ otu), <br> Dị ka nwatakịrị na-atụnye obere okwute ya <br> N'ime mmiri miri emi, wee nụ. ọ na-ada<br> Ọchị - yabụ I. ỤBỌCHỊ GỊ NA-AGA.'''</p> ** St. 23-24 . ==Okwu Ndị Mmadụ Gbasara Elizabeth Barrett Browning== * Ndị nkatọ edemede maka ikike nwanyị egosila ka na narị afọ nke iri na itoolu ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ si malite ịnakwere ụmụ nwanyị dị ka ihe ngosi ha na ihe nlereanya ha…[[Elizabeth Barrett Browning]] nwere mmasị na ọrụ [[George Sand]] na Mme. de Staël, mgbe ọrụ ya, n'aka ya, bụ ihe mkpali nye [[Emily Dickinson]]., Ndị isi ikike ụmụ nwanyị nke narị afọ nke iri na itoolu nke America tụlere [[Elizabeth Barrett Browning]] 'Aurora Leigh'' ihe mkpali. Enwere ike ịgbatị ndepụta ahụ ruo mgbe ebighị ebi iji gosi ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ na-achọ ịde ụmụ nwanyị ndị nwere ikike nke bu ụzọ. **[[Gerda Lerner]] '' The Creation of Feminist Consciousness '' (1993) * Ndụ hụrụ n'anya / ịgbanwe, dere onye na-ede uri [[John Masefield]], / n'obodo Ledbury, Herefordshire, / [Elizabeth Barrett Browning]] kwa. .../ na-eche banyere Elizabeth,/ onye "nna ya agwaghị ya okwu ọzọ," ozugbo ọ mụrụ nwa (gịnị bụ nsogbu ya?),/Na Masefield, onye nwere oké ọrịa oké osimiri/ma dere banyere ịga n'oké osimiri. / dị ka a ga - asị na ọ bụ omume kachasị amasị ya / ... / Ndụ hụrụ n'anya ịgbanwe-ma ụfọdụ n'ime anyị chọrọ / nọrọ. **[[Naomi Shihab Nye]] ''Voices in the Air: Poems for Listeners'' (2018) [[Emily Dickinson]] na-akpali mgbe nile site na ịdị adị nke ụmụ nwanyị dị ka [[George Eliot]] ma ọ bụ [Elizabeth Barrett]], bụ ndị nwere ume nke uche, nkwuwa okwu, na ume. (Ọ na-akọwabu [Elizabeth Fry]] na [Florence Nightingale]] dị ka "dị nsọ" - onye a na-enyo enyo na ọ na-ekwu naanị, "oke.") **[[Adrienne Rich]] ''On Lies, Secrets and Silence'' (1979) ==Nkokọ Mpụga== {{wikipedia}} {{wikisource author}} {{commons|Elizabeth Barrett Browning }} *{{gutenberg author | id=Elizabeth_Barrett_Browning | name=Elizabeth Barrett Browning}} * [http://www.poetseers.org/the_great_poets/female_poets/elizabeth_browning/ Elizabeth Browning ] Biography and selected Poems * [http://www.webterrace.com/browning/poems.htm Elizabeth Barret Browning's Poems] {{DEFAULTSORT:Browning, Elizabeth Barrett}} [[Category:Poets from England]] [[Category:Romantic poets]] [[Category:Translators from England]] [[Category:Women authors]] [[Category:1806 births]] [[Category:1861 deaths]] [[Category:Women from England]] [[Category:Victorian poets]] ngqcz6dq9fhdhbdneze8iz0cfv42cn4 Roselyne Bachelot 0 4689 17200 2023-11-11T07:53:37Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Roselyne Bachelot|Roselyne Bachelot]]''' (amụrụ [[w:December 24| December 24]],[[w:1946|1946]]) bụ [[w:France|French]] Mịnịsta na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. == Okwu okwu == * ''À chaque fois que la chasse recule, c'est le Coca-Cola qui s'avance.'' ** Ntụgharị: Oge ọ bụla ịchụ nta na-alaghachi azụ, ọ bụ Coca-Cola na-aga n'ihu. * Ekwuru na ''Le Monde'', Febụwarị 11, 2003. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFA...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Roselyne Bachelot|Roselyne Bachelot]]''' (amụrụ [[w:December 24| December 24]],[[w:1946|1946]]) bụ [[w:France|French]] Mịnịsta na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. == Okwu okwu == * ''À chaque fois que la chasse recule, c'est le Coca-Cola qui s'avance.'' ** Ntụgharị: Oge ọ bụla ịchụ nta na-alaghachi azụ, ọ bụ Coca-Cola na-aga n'ihu. * Ekwuru na ''Le Monde'', Febụwarị 11, 2003. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bachelot, Roselyne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6icg118nfwdtwwfw7tg1lxm0181d47h Lucy Aharish 0 4690 17249 2023-11-12T04:25:32Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Lucy Aharish | Lucy Aharish]]''' (amụrụ 18 Septemba 1981) bụ onye mgbasa ozi Arab-Israel, onye nta akụkọ, na onye ọbịa telivishọn sitere na agbụrụ Arab. == Okwu okwu == * "Anyị nwere ihe ndị ọzọ anyị ga-emeri ma e wezụga ọrụ na ịkpa ókè, anyị bụ ndị agha ma ghara ikwe ka ọ bụrụ na ị meghere m ụzọ, m ga-esi na windo bata, ma ọ bụrụ na emechie ya." ala chimni.Anyi kpachaara ugwu, mana anyi mu...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Lucy Aharish | Lucy Aharish]]''' (amụrụ 18 Septemba 1981) bụ onye mgbasa ozi Arab-Israel, onye nta akụkọ, na onye ọbịa telivishọn sitere na agbụrụ Arab. == Okwu okwu == * "Anyị nwere ihe ndị ọzọ anyị ga-emeri ma e wezụga ọrụ na ịkpa ókè, anyị bụ ndị agha ma ghara ikwe ka ọ bụrụ na ị meghere m ụzọ, m ga-esi na windo bata, ma ọ bụrụ na emechie ya." ala chimni.Anyi kpachaara ugwu, mana anyi mutara chutzpah nke Israel, odi mfe iweda onye Arab onye kowtows, ma mgbe onye ahu siri 'Gee nti, pal, tuda ya ala, agwala m okwu otua,' i rutere. na mkparịta ụka."'<ref name="haaretz">{{cite news| last=Halutz|first=Doron|title=Ọgbọ ndị Arab Israel zụrụ chutzpah|url=http://www.haaretz.com /a-generation-of-israeli-arabs-nurtured-on-jewish-chutzpah-1.279267| nweta = 5 April 2011|akwụkwọ akụkọ = Haaretz|ụbọchị = 3 Julaị 2009|see okwu = Atụmatụ ahụ yiri ka ọ na-arụ ọrụ. Aharish bụ onye nta akụkọ na ''Ezigbo mgbede'', mmemme gbasara ụlọ ọrụ ntụrụndụ nke onye agha Guy Pines na-akwado; arịlịka nke mmemme akụkọ ụmụaka na Channel 1 (TV steeti); na ugboro abụọ n'izu ọ na-akwadokwa ihe ngosi ụtụtụ nke Radio 99 nke Tel Aviv, n'akụkụ Emanuel Rosen na Maya Bengal.}}</ref> * "Ihe kacha m mkpa bụ aha aha Lucy Aharish. Ngalaba Arab anaghị akwụ m ụgwọ ọnwa. Aha obodo m bụ nke Arab-Israel. Achọpụtara m na nhụjuanya Palestine, ma abụghị m akụkụ ya. nwee nhụjuanya dị iche ebe a: Anaghị m enweta ikike nke na-enye m dị ka nwa amaala Izrel - dị ka usoro ịgbazinye ego ka mma - n'ihi na arụghị m ọrụ agha."<ref name="haaretz"/> * "Otu n'ime isiokwu [na ngosi nke izu gara aga] bụ igbu ọchụ nke ụmụ nwanyị na mpaghara Arab, ihe a na-ekwu, ọ dị mwute ikwu, [...] dị ka 'nsọpụrụ igbu mmadụ' na enweghị ihe jikọrọ ya na [ihe ọ bụla kwesịrị ekwesị maka ya. Onye ọbịa na studio bụ nwanyị nwere ahụmahụ afọ 20 na-arụ ọrụ maka otu ụmụ nwanyị ndị ahụ na-anwụ n'enweghị ezi ihe kpatara ya, nwanyị nke ọrụ ya kwa ụbọchị bụ ọrụ dị nsọ n'ihi ọtụtụ puku ụmụ nwanyị Arab ndị. chọrọ olu ga-eti mkpu ma tie mkpu ákwá ha. Mgbe o kwusịrị gọọmentị na ndị uwe ojii na onye ọ bụla enweghị ikike, m jụrụ ya, n'ụzọ dịtụ egwu, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, '[...] Ebee ka anyị nọ. N'ime ihe ndị a niile?Olee ebe anyị bụ ndị inyom Arab ka anyị na-akụziri ma na-adọ ụmụ anyị aka ná ntị na nwoke enweghị ikike n'ebe nwanyị nọ? [...] n'ihi na olu nke Mu onwem nakweere, na okwu nile nke M'nēkwu, ka anāchọ n'aka ndi-Ju: n'ihi nka abiawom igwa unu ta, na esiteghm n'ebe unu nọ; na ọ bughi n'aka onye ọ bula ka m'biaworo; ma nke a bụ ozi m chọrọ ka ị gbarie nke ọma. Na ndụ m, eboro m ọtụtụ ihe: na abụ m kọlụm nke ise; na Arab ga-anọgide na-abụ onye Arab, n'agbanyeghị otú ọ pụrụ ịdị na-emesapụ aka; na m na-ewetara ezinụlọ m ihere maka iso onye na-abụghị okpukpe m na-akpakọrịta. Enwetara m egwu egwu mgbe m jụrụ ndị bi na Palestine na-ebi ndụ na ihe ngosi ihe mere na ha anaghị apụ megide ndị ikom [Hamas], ndị na-eji ha na-eweta ha ka ha gbuo; A wakporo m na Yom ha-Shoah na Yom ha-Zikaron na ndị ọrụ nchịkwa na Arutz 2 'na-amaja' itinye Arab na ihe ngosi dị ka nke ahụ dị ka onye ọbịa n'ụbọchị dị ka nke ahụ; A gwawo m na m na-eme ka ụmụ nwanyị Arab kpafuo ụzọ nke omume kwesịrị ekwesị; na na echezọwo m ebe m si bịa ịbụ 'Ashkenazified', 'Judaized' Arab. Ya mere, ha tara ụta ma kwuo okwu-dị ka a ga-asị na nke ahụ, n'onwe ya, mere ka ha ziri ezi.<ref name="manhigot">[http://www.onlife.co.il/%D7%A2%D7%91%D7%95%D7%93%D7%94/%D7%9E%D7%A0%D7%94%D7%99%D7%92%D7%95%D7%AA-%D7%94%D7%99%D7%95%D7%9D-%D7%90%D7%AA-%D7%94%D7%9E%D7%97%D7%A8/85312/%D7%9C%D7%95%D7%A1%D7%99-%D7%90%D7%94%D7%A8%D7%99%D7%A9-%D7%9C%D7%90-%D7%91%D7%90%D7%AA%D7%99-%D7%9C%D7%9E%D7%A6%D7%95%D7%90-%D7%97%D7%9F-%D7%91%D7%A2%D7%99%D7%A0%D7%99-%D7%90%D7%A3-%D7%90%D7%97%D7%93 Lucy Aharish's campus okwu] na "מנהיגות היום את המחר".''Ndụ ndụ''. 9 Nọvemba 2014. eweghachiri 27 Jenụwarị 2015. Vidiyo dị. </ref> * "Ugbu a, na Halab, Syria - nanị ihe dị ka awa asatọ site na Tel Aviv - mgbukpọ na-eme. Ị mara ihe, ka m bụrụ nke ziri ezi - ọ bụ oke mbibi. Ee, oke mbibi. Ikekwe anyị agaghị ' Achọrọ ịnụ banyere ya, ma ọ bụ mesoo ya, na na narị afọ nke 21, n'oge mgbasa ozi ọha na eze, n'ụwa ebe ozi nwere ike ịbanye n'ọbụ aka gị, n'ụwa ebe ị nwere ike ịhụ ma nụ ndị a metụtara. na akụkọ egwu ha n'ezie, n'ụwa a, anyị na-eguzo na-emeghị ihe ọ bụla, ebe a na-egbu ụmụaka kwa awa, ajụla m onye ziri ezi na onye na-ezighị ezi, onye bụ ezigbo mmadụ na ndị ọjọọ. N'ihi na ọ dịghị onye maara na n'eziokwu, ọ dịghị mkpa, ihe dị mkpa bụ na ọ na-eme ugbu a n'ihu anyị, na ọ dịghị onye na France ma ọ bụ na U.K. ma ọ bụ na Germany ma ọ bụ na America na-eme ihe ọ bụla iji kwụsị ya. n'okporo ámá maka ndị ikom na ndị inyom Siria na-emeghị ihe ọjọọ?Ònye na-eti mkpu maka ụmụaka? Ọ dịghị onye. UN na-enwe nzukọ nke nnọkọ nchebe ya, na-ehichapụkwa anya mmiri mgbe ha hụrụ onyinyo nke nna na-ejide ozu ya. obere nwa nwanyị. Enwere okwu maka nke a: ihu abụọ! Abụ m onye Arab, abụ m onye Alakụba, abụ m nwa amaala steeti Izrel, mana abụkwa m nwa amaala ụwa, ihere na-emekwa m! Ihere na-eme m dị ka mmadụ na anyị họpụtara ndị isi na-enweghị ike ikwu okwu n'amamikpe ha, ma dị ike n'omume ha. Ihere na-eme m na ndị na-eyi ọha egwu na ndị ogbu mmadụ na-ejide mba Arab, na anyị anaghị eme ihe ọ bụla. Ihere na-eme m na ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke udo adịghị mkpa ọzọ. Anyị chọrọ ihe ncheta? Armenia, Bosnia, Darfur, Rwanda, Agha Ụwa nke Abụọ? Mba, anyị anaghị eme ya. Anyị na-echetakwa ya nke ọma. Ihe dị anyị mkpa bụ iburu n’obi n’ihe Albert Einstein kwuru: ‘Ndị na-eme ihe ọjọọ agaghị ebibi ụwa, kama ọ bụ ndị na-ekiri ha n’emeghị ihe ọ bụla. </ref name="ToI"I>[https://www.timesofisrael.com/arab-israeli-newscaster-aleppo-attack-is-a-holocaust/ Arab Israel newscaster: Aleppo onslaught bụ 'mgbukpọ'], Oge nke Israel. 16 Disemba 2016. Vidiyo adịghị. </ref> == Ntụaka == == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Aharish, Lucy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] okly7u6zwcrrtx6mnrdblh8urba9ku8 Women in Bangladesh 0 4691 17253 2023-11-12T04:34:38Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} Ọkwa '''[[w:ụmụ nwanyị na Bangladesh|ụmụ nwanyị nọ na Bangladesh]] '''' agbanweela ọtụtụ mgbanwe dị mkpa n'ime narị afọ ole na ole gara aga. Ụmụ nwanyị Bangladesh enweela ọganihu dị ukwuu kemgbe mba ahụ nwechara onwe ya na 1971, ebe ụmụ nwanyị nọ na mpaghara ahụ nwetara mmụba ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ụmụ nwanyị, atụmanya ọrụ ka mma, ohere mmụta dịwanye elu na ịnakwere iwu ọh...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ọkwa '''[[w:ụmụ nwanyị na Bangladesh|ụmụ nwanyị nọ na Bangladesh]] '''' agbanweela ọtụtụ mgbanwe dị mkpa n'ime narị afọ ole na ole gara aga. Ụmụ nwanyị Bangladesh enweela ọganihu dị ukwuu kemgbe mba ahụ nwechara onwe ya na 1971, ebe ụmụ nwanyị nọ na mpaghara ahụ nwetara mmụba ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ụmụ nwanyị, atụmanya ọrụ ka mma, ohere mmụta dịwanye elu na ịnakwere iwu ọhụrụ iji chebe ikike ha site na iwu Bangladesh na anọ ikpeazụ. ọtụtụ iri afọ. N'agbanyeghị nke ahụ, ụmụ nwanyị Bangladesh na-aga n'ihu na-agbasi mbọ ike inweta ọkwa nhata n'aka ụmụ nwoke n'ihi ụkpụrụ ọha na eze na-amanye ọrụ mmechi nwoke na nwanyị yana mmejuputa iwu adịghị mma nke edobere iji chebe ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *A na-enye ọtụtụ fatwa kwa afọ na Bangladesh site n'aka ndị ụkọchukwu ime obodo na nnọkọ obodo mgbe ha natachara mkpesa, na-emekarị megide ụmụ nwanyị na-ekwupụta onwe ha na ndụ ezinụlọ obodo. Ha na-amanye ụtarị na ịtụ nkume na ntaramahụhụ ihere ndị ọzọ dị ka ịkpụ isi, mkparị na iti ihe. Ha na-etinyekarịkwa aka na ogbugbu ha.... N'October 2000, UN Special Rapporteur on Religious hitlerance kọrọ na fatwa 26 e nyere n'afọ gara aga bụ mgbalị 'ịkwụsị mgbalị ọ bụla iji tọhapụ ụmụ nwanyị'." * Mwepụta mgbasa ozi Amnesty International, 5 Jenụwarị 2001, AI Index ASA 13/001/2001 - Ọrụ Akụkọ Nr. 3, "Bangladesh: Landmark High Court na-ekpebi megide fatwas". E hotara na Y Rosser, Indoctrinating Minds: Politics of Education in Bangladesh. 2004 ibe 215 * ‘Mba South Asia nke ọzọ, Bangladesh, adịbeghị anya n’ihe banyere mpụ megide ụmụ nwanyị. Na 1 Ọktoba 2020, Ain 0 Salish Kendra, òtù na-ahụ maka ikike mmadụ nke dabeere na Bangladesh, kpughere na site na Jenụwarị ruo Septemba nke afọ ahụ, a dinara ihe karịrị ụmụ nwanyị 1,000 n'ike, 43 n'ime ha nwụrụ. Ihe karịrị ụmụ nwanyị 200 jisiri ike gbanahụ mbọ ha nwara idina ha. Òtù na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ na Bangladesh, Odhiur, kọrọ na n'etiti 2016 na 2019, e nwere 963 a kọrọ banyere ndina n'ike n'ike, bụ nke a na-ewere na ezighị ezi na nke a na-akọghị. N'ime mpaghara nchịkwa isii nke Bangladesh, site na 2011 ruo 2018, ụlọ ikpe mara naanị ise n'ime 4,372 ikpe ndina n'ike, dị ka Naripoltho, otu ndị na-ahụ maka ikike ụmụ nwanyị mpaghara kwuru." * Mba na ụdị mmegbu ya na South Asia Sajal Nag · 2022 * Na Bangladesh, ndina n'otu n'otu aghọwo ngwá ọrụ bụ isi nke ụjọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na-amanye obere mmadụ ịgbapụ ma gosi na ọ dị irè karịa igbu ọchụ. * Lundstrom, "N'ebumnobi ibibi? N'ike dị ka mgbukpọ n'okpuru International Criminal Iwu: Ikpe nke Bangladesh, 2007" na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p.226 *Ime ihe ike megide ụmụ nwanyị bụ ngwa ọgụ a na-ejikarị eme ihe egwu ma na-akpagbu obodo nta n'ofe ụwa. N'otu aka ahụ, ejirila ya na Banglades nwere ụzọ isi wakpo ndị Hindu. Dịka ọmụmaatụ, n'oge ozugbo ntuli aka 2001 gasịrị, ihe dị ka 1,000 ụmụ nwanyị na ụmụ nwanyị Hindu e dinara n'ike. ... Ntọhapụ, idina n'ike, na igbu ọchụ nke ụmụ nwanyị pere mpe, ọkachasị ụmụ agbọghọ Hindu, gara n'ihu n'afọ 2010. Mmeko nwoke na ntọhapụ nke ndị Hindusare na-esonyekarị nbanye na mmanye na Islam….(225) *Hindu American Foundation, Ndị Hindu nọ na South Asia na ndị mba ọzọ: Nnyocha gbasara ikike mmadụ 2010, p. 13-14. kwuru na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p. 225 * Dị ka ihe atụ, n’oge na-esochi ntụli aka n’afọ 2001, e dinara ihe dị ka 1,000 ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ Hindu n’ike. ... Ntọhapụ, ndina n'ike, na igbu ọchụ nke ụmụ nwanyị pere mpe, ọkachasị ụmụ agbọghọ Hindu, gara n'ihu n'afọ 2011. *Hindu American Foundation, Ndị Hindu nọ na South Asia na ndị mba ọzọ: Nnyocha gbasara ikike mmadụ 2010, p. 11. kwuru na Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. p. 225-6 *Otu ihe merenụ nke na-akawanye njọ bụ metụtara m n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ógbè ọ bụla m letara n'agbata afọ 2008 na 2010: tọọrọ ụmụ agbọghọ na ụmụ agbọghọ Hindu na-enweghị usoro. N'ịbụ ndị na-agbanwe agbanwe, ihe akaebe ha ga-agwa banyere otu nwa agbọghọ na-eje ije n'akụkụ okporo ụzọ. Mgbe ụfọdụ, ọ na-aga isere mmiri; na ndị ọzọ ọ na-aga akwụkwọ; na n'ụfọdụ, ọ na-aga naanị iji hụ onye ikwu ma ọ bụ enyi ya. site na-acha anụnụ anụnụ, otu òtù ndị Alakụba na-achụpụ nwanyị ahụ ma kpọga ya n'ụlọ ma ọ bụ ubi tọgbọrọ chakoo ma dinaa ya ugboro ugboro. (85) * Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. 85 * Onye Hindu ọ bụla anyị na ya kwurịtara okwu kwuru na ndị inyom ụlọ apụghị ịga ahịa ma ọ bụ n’ebe ọ bụla ọzọ n’enweghị iyi egwu na iyi egwu mmekọahụ. Ụmụ ha enweghị ike ịga akwụkwọ n'ihi egwu a. * Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. (158) * Otu akụkọ ndị nwoke na ụmụ nwanyị gwara m ugboro ugboro na a tọọrọ ụmụ agbọghọ Hindu na Bangladesh. Ha nwere ike na-aga n'okporo ụzọ ma ọ bụ ka ha na-aga ụlọ akwụkwọ mgbe ìgwè ndị Alakụba na-amanye ha n'ụgbọala, buru ha pụọ, ma dinaa ha n'ike. .... Ụmụnna ndị Alakụba ise batara n'ezinụlọ Koli [[w:Koli Goswami|Goswami]] n'elekere 12:45 nke ụtụtụ na June 13, 2009 ... ha buuru ya pụọ. Ezinụlọ ya ahụbeghị ya kemgbe. Nye ọtụtụ ndị Western, akụkọ ndị dị otú a na-akpaghasị ntụkwasị obi. Ọ bụghị naanị n'ihe gbasara ahụmahụ ha. * Benkin, Richard L. (2014). Okwu ikpe dị jụụ nke mkpocha agbụrụ: igbu ọchụ nke ndị Hindu Bangladesh. (224-230) *Mwakpo obi ọjọọ a na-awakpo ụmụ nwanyị Hindu bụ ihe kacha ebute ndị Hindu si Pakistan kwaga. * Roy A.C. (198 AD). Mgbukpọ nke ndị Hindu na ndị Buddhist na ọwụwa anyanwụ pakistan (bangladesh). : e hotara na Kamra A.J. (2000). Nkebi ogologo oge na pogroms ya: akaebe banyere ime ihe ike megide ndị Hindu na East Bengal 1946-64. p. 62 * M gbara ọtụtụ ndị Hindu nọ na Dhaka na Mymensingh ajụjụ ọnụ bụ́ ndị kọrọ m akụkọ banyere otú ndụ ha si nọrọ n’ihe ize ndụ mgbe nile. Dị ka ọ na-ese okwu, ha gwakwara m na a na-anọrọkarị ụmụ ha ndị nwanyị, "na-atụgharị n'ike ma lụọ ụmụ nwoke Muslim". Ha kọwara na, ozugbo a tọghatara, ọbụna n'ike, ọ dịghị ihe ha nwere ike ime, n'ihi na ọ bụrụ na ụmụ agbọghọ ahụ chọrọ ịlọta' ma laghachi n'okpukpe nna ha, a na-ebo ha ebubo na ha si n'ezi ofufe dapụ ma na-etinye ihe ize ndụ nke ịbụ ndị agha gburu. N'ihi nrụgide ndị a, ndị Hindu bi na Bangladesh na-aga n'ihu na-ebelata kwa afọ. * Y Rosser, Indoctrinating minds: ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke agụmakwụkwọ na Bangladesh. 2004 ibe 134 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3xs5fztc90vbolpgs5kzlm40fldvxo1 Elinor Glyn 0 4692 17329 17328 2023-11-13T03:39:30Z Goodymeraj 432 /* Nkatọ */ added quotes wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Elinor Glyn 02.jpg|thumb|Elinor Glyn]] '''[[w:Elinor Glyn|Elinor Glyn]]''' ([[17 October]] [[1864]] - [[9 September]] [[1943]]), amụrụ dịka '''Elinor Sutherland''', bụ onye Britain na-ede akwụkwọ akụkọ, onye edemede akụkọ dị mkpirisi na onye na-ede ihe nkiri a ga-emepụta. Ihunanya ọ na-akpa na mmekọ nwoke na nwanyị bụ ihe e ji atụ egwu n'oge ha. === Okwu Ndị O Kwuru === * Ma ihe anya n'ahụ makarịchara n'ihe niile, n'ihu ọkụ ahụ, gbatịa ogologo ya niile bụ agụ ya - na n'elu ya kwa - gbatịkwara n'ogologo zuru oke - bụ nwanyị ahụ nọ ọdụ, yikwasị uwe mwụda dị iche iche nke na-acha odo odo, nke e ji ọla edo kee ọnụ ya, otu ogwe aka ọcha na-adabere n'isi anụ ọhịa ahụ, azụ ya nke na-adabewe na ikpo okwu velvet na akwụkwọ ndị a na-adịghị ahụkebe dị n'akụkụ ya, ebe n'etiti egbugbere ọnụ ya na-acha uhie uhie bụ rose na-adịghị uhie uhie karịa ha - rose na-acha uhie uhie. ** ''Three Weeks'' (1907), ch. 6. * Ịgba-ara nke iji nwayọọ na-afịọ ya aka n'ahụ jidere ya. Ọ dụ́naa dị ka agụ nwere ike ime, ebe ọ na-ekpu dị ka agwọ. ** ''Three Weeks'' (1907), ch. 11. * N’agbanyeghị ihe o mere, mmadụ ga na-agbaghara ya mgbe niile. Ọ dabeereghị n'ọdịdị ya nke anya n'ahụ - n'agbanyeghị na onye a n'ezie mara mma nke ukwuu - ọ dabeereghị na ọgụgụ isi ma ọ bụ agwa ma ọ bụ - ihe ọ bụla - dịka ị na-ekwu, ọ bụ naanị ya nnọọ. ** ''The Man And The Moment'' (1914), ch. 7. * Iji nweta "Ya", onye ahụ nwere iruọma ji ya ga-enwerịrị ndọta ahụ dị ịtụnanya nke na-adọta ma nwoke na nwanyị n'ebe ọ nọ. Ọ ghaghị ịbụ onye na-amaghị onwe ya kpam kpam na onye nwere obi ike onwe ya, na-enweghị mmasị na mmetụta ọ na-emepụta, na ndị ọzọ na-enweghị mmetụta. A ghaghị inwe mmasị anụ ahụ, ma ịma mma adịghị mkpa. ** Okwu mmalite nke ''It, And Others Stories'' (1927) * O nweere ụdị amara-ahụ a na-enweghị aha, ya na ndọta siri ike nke enwere ike ịkpọ "Ya". Ma nwamba - na ụmụ nwanyị - mara mgbe ọ batara n'ime ụlọ. ** ''It, And Other Stories'' (1927), ch. 1, p. 10. == Misattributed == * Biko ị nwere ike ibipụta ihe odide ahụ agbachiri ma ọ bụ weghachi ya n'egbughị oge, ebe enwere m ígwè ndị ọzọ n'ọkụ. ** Akwụkwọ odide mkpuchi ezigara na ntinye ihe odide, nke e chere na e weghachiri ya, denye azịza, "Tinye nke a na ígwè gị ndị ọzọ." A kọwo otu akụkọ ahụ na mbụ banyere [[Samuel Johnson | Ọ̀kankụzi Johnson]] na [[w:Hester Thrale | Oriakụ Piozzi]] n'akwụkwọ [[w:Kate Sanborn|Kate Sanborn]] dere bụ ''Pictures of English Poets'' (New York: Appleton, 1869) p. 215. == Nkatọ == * Ọ ga-amasị gị ime mmehie<br/>Na Elinor Glyn<br/>Na akpụkpọ anụ agụ? ? ** Anonymous rhyme satirising ''Three Weeks'', nke e dere maka ya na J. Lee Thompson ''Forgotten Patriot'' (Madison, N.J.: Fairleigh Dickinson Univ. Press, 2007) p. 259 * Agụọla m ntakịrị ihe maka Madame Glyn. Amaghị m na ihe ndị dị ka ''Ya'' na-eme. Emefuchaala m ụbọchị m niile n'ụzọ n'adịghị mma. Mgbe m na-eche maka áwà ndị ahụ niile m tufuru n'ịgụ Henry James na Santayana, mgbe m nwere ike na-agụ maka ndụ, iti-ihe, ndụ na-esi ísì ụtọ, ọ fọrọ nke nta ka m daa. ** [[Dorothy Parker]] "Madame Glyn Nkuzi na 'It', na ihe atụ", na ''The New Yorker'', [[Nọvemba 26]], [[1927]]. * Ndị na-agụ akwụkwọ nwere akọ ga-eme nke ọma ijide ''izu atọ'' n'ogologo aka, ọ gwụla ma ha chọrọ ka ebipụ ha site na adjectives na-efe efe. ** [[S. J. Perelman]] "Cloudland Revisited: Tuberoses na Tigers", na '' The Most of S. J. Perelman '' (London: Mandarin, [1979] 1992) p. 282. === Nkokọ Mpụga= == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Glyn, Elinor}} [[Category:Novelists from England]] [[Category:Short story writers from England]] [[Category:Screenwriters from England]] [[Category:Women from the United Kingdom]] [[Category:1864 births]] [[Category:1943 deaths]] 10rsofuuzwe5vfq71cjeyt3lyavsk17 Christianity and abortion 0 4693 17283 2023-11-12T06:42:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Iso Christianityzọ Kraịst na ite ime nwere ogologo akụkọ ihe mere eme dị mgbagwoju anya, ma enwere ọnọdụ dị iche iche nke ụka Ndị Kraịst nke oge a na-ewere na isiokwu a. ==Okwu okwuru== * Ndị ikom kwesịrị ịmụta ịhụ ụmụ ha n’anya. Anyị na-ahụ na nke a bụ ihe a na-ahụkarị n'etiti ndị na-akwa akwa, bụ́ ndị na-akpọrọ ụmụ ha ọsọ mgbe nile. N'ịbụ ndị na-achọsikwa ike, ka ha ghara ịda...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Iso Christianityzọ Kraịst na ite ime nwere ogologo akụkọ ihe mere eme dị mgbagwoju anya, ma enwere ọnọdụ dị iche iche nke ụka Ndị Kraịst nke oge a na-ewere na isiokwu a. ==Okwu okwuru== * Ndị ikom kwesịrị ịmụta ịhụ ụmụ ha n’anya. Anyị na-ahụ na nke a bụ ihe a na-ahụkarị n'etiti ndị na-akwa akwa, bụ́ ndị na-akpọrọ ụmụ ha ọsọ mgbe nile. N'ịbụ ndị na-achọsikwa ike, ka ha ghara ịda mbà n'ihi afọ ndụ ha, ha na-agbalịsi ike inye ha nri. Ha na-aga n'ihu na-arụ ọrụ a ogologo oge. N'aka nke ọzọ, ụmụ nwanyị nke ụdị anyị na-ahapụ ngwa ngwa ịzụ nwa ọbụna ndị ha hụrụ n'anya ma ọ bụ, ọ bụrụ na ha so na ndị bara ọgaranya, na-elelị ọrụ nọọsụ. Ndị dara ogbenye na-ekpughe ụmụ ọhụrụ ha ma jụ ịrapara ha mgbe a chọpụtara ha. Ọbụna ndị ọgaranya, ka e wee ghara ekesa ihe nketa ha n'etiti ọtụtụ mmadụ, na-agọnarị ụmụ nke ha n'afọ. Site n'iji ngwakọta nke parricidal, ha na-ekpochapụ mkpụrụ nke afọ ha n'ime akụkụ ahụ n'onwe ha. N'ụzọ dị otú a, a na-ewepụ ndụ tupu e nye ya. ** Ambrose, “Hexaemeron”, Akwụkwọ 5, Ch.18, 58, [https://books.google.com/books?id=w5f_dYLVGicC “Hexameron, Paradaịs, na Ken na Ebel (Ndị Nna nke Nzukọ-nsọ, Mpịakọta). 42)"), nke John J. Savage sụgharịrị, (1961) * N’ịghọta echiche dị iche iche e nwere banyere ite ime n’etiti ndị òtù ya, Òtù Na-ahụ Maka Ndị Chọọchị Baptist nke America na-agba ndị inyom na ndị di na nwunye ume ịtụle usoro ahụ “ịchọ ndụmọdụ ime mmụọ ka ha na-eji ekpere na akọ na-atụle mkpebi ha.” Ọ bụ ezie na bọọdụ ahụ na-emegide ite ime “dị ka ụzọ bụ́ isi e si achịkwa ọmụmụ nwa,” ọ dịghị akatọ ite ime kpọmkwem. ** [http://www.abc-usa.org/wp-content/uploads/2012/06/Abortion-and-Ministry-in-the-Local-Church.pdf “Mkpebi American Baptist Resolution Banyere Ime na Ozi na Ụka ime obodo”], (12/87), p.1 * Dịka ndị Baptist America, ndị otu ọgbakọ ọgbụgba ndụ nke ndị kwere na Jizọs Kraịst, anyị na-anabata ndụ dịka onyinye dị nsọ na amara nke Chineke. Anyị na-ekwusi ike na Chineke bụ Onye Okike nke ndụ niile, na e kere mmadụ n'onyinyo Chineke, na Kraịst bụ Onyenwe nke ndụ. N'ịghọta onyinye a nke ndụ, anyị na-ahụ onwe anyị ka anyị na ihe iseokwu na-egbu mgbu na nke siri ike nke ite ime na-alụ. Ezi echiche dị iche iche na-eyi ịdị n'otu nke mkpakọrịta anyị egwu, mana ọdịdị nke ọgbụgba ndụ ahụ chọrọ ịhụnanya na nkwanye ùgwù. Anyị niile ga-achọkwa uche nke Kraịst. ** [http://www.abc-usa.org/wp-content/uploads/2012/06/Abortion-and-Ministry-in-the-Local-Church.pdf “Mkpebi American Baptist Resolution Banyere Ime na Ozi na Ụka ime obodo”], (12/87), p.1 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Christianity and abortion}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4dy8b6bzm0tbqlk9poynyp08zp9on0f Christianity and domestic violence 0 4694 17284 2023-11-12T06:46:05Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Iso Christianityzọ Kraịst na ime ihe ike n'ụlọ na-ekwu maka arụmụka na obodo Ndị Kraịst gbasara nnabata na nzaghachi maka ime ihe ike n'ụlọ, nke gbagwojuru anya site na omenala ịgbachi nkịtị na nnabata n'etiti ndị a na-emegbu emegbu. E nwere amaokwu Baịbụl ụfọdụ ndị na-emegbu nwunye ha na-eji egosi na ha na-adọ nwunye ha aka ná ntị ==Okwu okwuru== * Nnyocha e mere gosiri na ndị ikom na-akacha emegbu nwunye ha bụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Iso Christianityzọ Kraịst na ime ihe ike n'ụlọ na-ekwu maka arụmụka na obodo Ndị Kraịst gbasara nnabata na nzaghachi maka ime ihe ike n'ụlọ, nke gbagwojuru anya site na omenala ịgbachi nkịtị na nnabata n'etiti ndị a na-emegbu emegbu. E nwere amaokwu Baịbụl ụfọdụ ndị na-emegbu nwunye ha na-eji egosi na ha na-adọ nwunye ha aka ná ntị ==Okwu okwuru== * Nnyocha e mere gosiri na ndị ikom na-akacha emegbu nwunye ha bụ Ndị Kraịst na-ekwusa ozi ọma na-aga chọọchị mgbe ụfọdụ. Ndị isi chọọchị dị n’Australia kwuru na ha na-akpọ ụdị mmegbu ọ bụla asị. Mana ndị na-akwado ya na-ekwu na ụka abụghị naanị na ọ naghị akwụsị ime ihe ike n'ụlọ nke ọma, ọ na-enyere ya aka ma na-ezochi ya. **[https://www.abc.net.au/news/2017-07-18/domestic-violence-church-submit-to-husbands/8652028 'Doonụ onwe gị n'okpuru di gị': Ụmụ nwanyị gwara ka ha tachie obi n'ime ihe ike n'ụlọ na aha Chineke ] * Ndị ọkachamara na-emegbu mmadụ nakweere nke ọma (ma ọtụtụ nnyocha kwadoro) na ndị ikom na-ezisa ozi ọma bụ́ ndị na-agachi chọọchị anya na-akakarị ndị ikom nọ n’òtù okpukpe ọ bụla ọzọ (ma eleghịkwa anya ka ndị ikom na-abụghị ndị okpukpe) wakpo nwunye ha. ** Prọfesọ nkà mmụta okpukpe Steven Tracy dere na 2008: [https://www.abc.net.au/news/2017-07-18/domestic-violence-church-submit-to-husbands/8652028 'dobere ndị di gị' : Ndị inyom gwara ka ha na-edi ime ihe ike n'ụlọ n'aha Chineke ] [https://web.archive.org/web/20180604115013/http://www.livingwellcc.com/images/SubmitinEverythingTJ.pdf] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Christianity and domestic violence}} [[Category:ụmụ nwanyị]] tcf6ac6e4f023gqp1nzqaxx4dl3ezbb Christiana Figueres 0 4695 17286 17285 2023-11-12T06:54:02Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Karen Christiana Figueres Olsen (amụrụ na 7 Ọgọst 1956) bụ onye nnọchi anya mba Costa Rican. Ọ bụ onye odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Framework Convention on Climate Change n'etiti 2010 na 2016. ==Okwu okwuru== * Ụlọ ọrụ ndị ahụ na-aga n'ihu na-etinye ego n'ime nchọpụta mmanụ ọhụrụ, nrigbu mmanụ ọkụ ọhụrụ, bụ n'ezie mmebi nke ọrụ ntụkwasị obi ha n'ihi na sayensị doro anya na nke a bụ ihe anyị enweghịzi ike ime. ** E zoro aka na [[Tim Flannery]], '' Atmosphere of Hope. Ngwọta maka Nsogbu ihu igwe '', Akwụkwọ Penguin, 2015, ibe 123-124 {{ISBN|9780141981048}}. * “Anyị gbalịsiri ike ruo ọtụtụ afọ ka anyị nwee ike iwekọta ihe ndị a niile metụtara okike ọnụ. Ọ dịghị ihe dị ka 'ikuku agwụla ebe a n'otu bọket, mechie mkpuchi, meghee bọket ọzọ na ebe a bụ igbukpọ osisi, ọhịa na iji ala, mkpuchi mkpuchi, mepee bọket ọzọ na ebe a bụ okwu oké osimiri'. Ha niile bụ akụkụ nke otu gburugburu ebe obibi anyị dabere na ya. " * “Ọ bụrụ na anyị ewepụghị mgbanwe ihu igwe n’oge, ọ baghị uru n’ezie ihe anyị na-eme n’ihe ndị ruuru mmadụ, n’agụmakwụkwọ ma ọ bụ ahụ́ ike, n’ihi na mbibi a na-ebibi ụwa ga-adị nnọọ njọ, ihe nile ga-ada n’akụkụ ụzọ. ” ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Figures,Christiana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 9nkm1dhfzvhojfvey2qgym84irycjj0 Kellyanne Conway 0 4696 17287 2023-11-12T06:59:45Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Kellyanne Elizabeth Conway (amuru Jenụwarị 20, 1967) bụ onye njikwa Republican America, onye na-eme ntuli aka na onye ntụli aka. Na Disemba 22, 2016, Onye isi ala Donald Trump họpụtara ya ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ Onye isi ala. ==Okwu okwuru== * Ị nweghị ike ịrịọ anyị arịrịọ site n'afọ anyị, anyị bụ pro-ndụ. Nwa ebu n'afọ na-eti anyị ihe. Anyị tolitere na sonogram. Anyị ma ndụ ma anyị hụ ya. ** [...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Kellyanne Elizabeth Conway (amuru Jenụwarị 20, 1967) bụ onye njikwa Republican America, onye na-eme ntuli aka na onye ntụli aka. Na Disemba 22, 2016, Onye isi ala Donald Trump họpụtara ya ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ Onye isi ala. ==Okwu okwuru== * Ị nweghị ike ịrịọ anyị arịrịọ site n'afọ anyị, anyị bụ pro-ndụ. Nwa ebu n'afọ na-eti anyị ihe. Anyị tolitere na sonogram. Anyị ma ndụ ma anyị hụ ya. ** [http://www.theatlantic.com/magazine/archive/1996/09/in-the-land-of-conservative-women/376667/ In the Land of Conservative Women] (September 1996) * Echere m na nke ahụ bụ n'ezie ihe nwere ike imerụ Trump ahụ na South Carolina na karịa ma ọ bụrụ na ndị mmadụ amalite ịhụ na ọ bụghị - ọ na-ekwu na ọ bụ maka obere nwoke ahụ, mana ọ rụrụ ọtụtụ azụmahịa ya n'azụ obere nwa nwoke ahụ. ọ bụ ọtụtụ ụmụ okorobịa site na ngalaba a ma ama, ma ọ bụ site na akwụghị ụgwọ ndị ọrụ nkwekọrịta mgbe ị wuchara ihe. Ụmụ okorobịa ahụ atawo ahụhụ. ** [https://www.youtube.com/watch?v=t3-imE2cDd0 CNN, CNN Newsroom na Carol Costello, 2/10/16] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Conway,kellyanne}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4w1xk196pe04rt6nfy50hxl6iyo1mz9 Winnifred Harper Cooley 0 4697 17289 17288 2023-11-12T07:06:37Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Winnifred Harper Cooley (October 2, 1874 - Ọktoba 20, 1967) bụ onye odee na onye nkuzi America. ==Okwu okwuru== * Ihe kacha mma nwanyị ọhụrụ rụzuru bụ nnwere onwe] nke onwe ya]. Nke a bụ ntọala mmepeanya; ma ọ bụrụhaala na a na-ele otu klas ọ bụla anya na-enyo enyo, ọbụna na-echekwa ya nke ọma, ma na-echebe ya, ogologo oge ka otu ahụ ga-abụ adịghị ike, na aghụghọ, n'otu n'otu, ma parasitic, na ihe egwu na-ejikọta obodo. Ọ̀ dị onye na-anụbeghị ka a jara ndị nwunye mma n’ihi na ha na-agbapụ di ha n’ihi ego, ma ọ bụ na-akwa emo n’ihi na ha na-emebiga ihe ókè? Ọ bụrụhaala na a na-ewere aghụghọ na aghụghọ dị ka ụmụ nwanyị, ọ bụrụhaala na nwoke bụ naanị onye na-enweta ụgwọ ọrụ, na-achụpụ ego, ma ọ bụ na-agbasasị nke ọma, ogologo oge ka ụmụ nwanyị ga-eweda ala, ọ bụrụgodị na ha nwere afọ ojuju zuru oke. , ma ndị ikom na-adị njikere ịrụ ọrụ iji mee ka ha nọrọ n'enweghị ihe ọ bụla!<br> <br> Ọ bụ ezie na '' ndị mmadụ' '' ụmụ nwanyị ndị sitere n'oge ochie emewo ihe dị ukwuu, dị ka otu klas e ewepụtala ha iji na-ejere ndị mmadụ ozi na-akasi obi. Ma mgbe a nwalere nke dị elu, mmepeanya na-ajụ nke dị ala. Ndị mmadụ achọpụtala na ọ dịghị ọganihu ọ bụla a pụrụ ime site n'otu ọkara nke mmadụ e wepụrụ nanị maka ọrụ mmekọahụ; na ụmụ ụmụ nwere ezigbo ụgwọ iketa n'aka nne, ma nwee ohere iketa ikike na omenala na agwa a na-emepụta naanị site na ọgụgụ isi na ọrụ obodo. Ụwa agbalịwo ịkwaga na ụmụ nwoke maka [[dynamo]], na ụmụ nwanyị "na-arapara" na-egbochi usoro ọ bụla nke ọganihu, na nkà, sayensị, ụlọ ọrụ, ọrụ, ha anọwo otu puku afọ n'azụ ụmụ nwoke n'ihi na a manyere ha ịnọpụ iche. Ha enweela ''oke mmekọahụ''. Ha enwebeghị mmasị na ọrụ ha na ọha mmadụ, na mkpa ya dị iche iche, ma ọ bụ uru nke onwe ha dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu. afọ gara aga, abịala nọrọ & mdash; ọ bụrụ na mmepeanya ga-atachi obi. Ahụhụ ndị gara aga na-ewusi ya ike, ịmụ nwa emeela ka ọ dịkwuo omimi, agụmakwụkwọ na-agbasawanye ya & mdash; ma ọ ma ugbua na ọ ga-emerịrị onwe ya ma ọbụrụ na ọ ga-emecha agbụrụ ahụ, ma hapụ akara ya n’elu anwụghị anwụ, site na ụmụ ya ma-ọbụ ọrụ ya. ** ''Ụmụ nwanyị Ọhụrụ'' (w:New York, New York | New York, 1904) 31f. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cooley,Winnifred Harper}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5jjd0jsglwo705m9mysviz1qfmceolw Liz Theoharis 0 4698 17291 17290 2023-11-12T07:14:32Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Liz Theoharis (amuru Febụwarị 18, 1976) bu onye isi oche (ya na Rev. Dr. William Barber II) nke Mgbasa Ozi ndi Ogbenye: Oku mba maka ntughari omume, na onye isi ulo oru Kairos Center for Religions, Rights. , na Social Justice na Union Theological Seminary. Ọ bụ onye ozi echiri echichi na Chọọchị Presbyterian. ==Okwu okwuru== * Site na mkpochapụ ya sara mbara, w: 2020 coronavirus oria ojoo na United States | COVID-19 oria ojoo amanyela anyị n'ọnọdụ a na-enwetụbeghị ụdị ya w: State of emergency | mberede mba. Ihe mberede a, Otú ọ dị, na-esite na nsogbu dị omimi ma dị ogologo ogologo - nke Ịda ogbenye na United States | ịda ogbenye na w:Ahaghị nhata na United States | ahaghị nhata, na nke w: Ndị otu United States ** Akwụkwọ ozi e degaara Onye isi ala Donald Trump, osote onye isi ala Mike Pence na ndị otu [w: 116th United States Congress | 116th Congress, * Anyị enweghị ike ịlaghachi na nkịtị. Ikwu banyere omimi nke ọgba aghara nke ekpughere n'ọrịa a pụtara ịmebe w|nlekọta ahụike ụwa, ịgbasa Social Programme in the United States | mmemme ọdịmma ọha, hụ na ịnweta W:Aṅụ mmiri na ịdị ọcha na United States|mmiri na idebe ihe ọcha, w:Conditional cash transfer|enyemaka ego nye ndị ogbenye na w:Enweghị ahaghị nhata na United States|obere ego w: Ọdịdị ezinaụlọ na United States | ezinụlọ, w: ezigbo ọrụ | ezigbo ọrụ, | ụgwọ ọrụ ndụ na ego a na-enweta kwa afọ na ichekwa ọchịchị onye kwuo uche ya. Ọ pụtara ịhụ na ejiri ọtụtụ w|ihe enyemaka mba anyị mee ihe maka ọdịda ọha], kama agha, w:Trump wall | mgbidi na w: klaasị elu America. |ọgaranya. ** Akwụkwọ ozi e degaara Onye isi ala Donald Trump, osote onye isi ala Mike Pence na ndị otu w: 116th United States Congress | 116th Congress ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Theiharis,Liz}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7s3rpbtjvlnz8zjhezgxl8zvwdevcnp Prostitution in Bangladesh 0 4699 17292 2023-11-12T07:49:31Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Ịgba akwụna na Bangladesh|Agba akwụna]]''' bụ nke iwu kwadoro na chịkwara ya na Bangladesh. Ndị akwụna ga-edebanye aha ma kwupụta akwụkwọ nkwupụta na-ekwupụta na ha na-abanye n'ịgba akwụna nke aka ha masịrị ha nakwa na ha enweghị ike ịchọta ọrụ ọ bụla ọzọ. Ndị akwụna Bangladesh na-enwekarị nsogbu mmekọrịta ọha na eze na-adịghị mma [2][3] ma na-eweda ọha mmadụ ugboro ugboro. ==Okwu o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Ịgba akwụna na Bangladesh|Agba akwụna]]''' bụ nke iwu kwadoro na chịkwara ya na Bangladesh. Ndị akwụna ga-edebanye aha ma kwupụta akwụkwọ nkwupụta na-ekwupụta na ha na-abanye n'ịgba akwụna nke aka ha masịrị ha nakwa na ha enweghị ike ịchọta ọrụ ọ bụla ọzọ. Ndị akwụna Bangladesh na-enwekarị nsogbu mmekọrịta ọha na eze na-adịghị mma [2][3] ma na-eweda ọha mmadụ ugboro ugboro. ==Okwu okwuru== *BANGLADESH bụ otu n'ime obodo kacha daa ogbenye n'ụwa. Ịda ogbenye, ọnọdụ ọha na eze dị ala, na enweghị ohere maka agụmakwụkwọ na ọrụ ọzọ pụtara na Bangladesh nwere ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị ọrụ mmekọahụ. E nwere ihe dị ka 150,000 na 200,000 ndị inyom na-eme mmekọahụ na Bangladesh, na ọtụtụ n'ime ndị a bụ ndị na-eto eto ma ọ bụ ụmụ agbọghọ, ndị ihe ka ọtụtụ n'ime afọ 15 ruo 18. Ọtụtụ ụmụ agbọghọ na-abanye na Bangladesh tupu ha eruo afọ 12 (ECPAT 2006) na ọtụtụ n'ime ha. ikpe ga-ala ezumike nka site na afọ 30 (Alam 2010). Na omenala, ọnọdụ mmekọrịta nke ndị na-enwe mmekọahụ na Bangladesh dị nnọọ ala, n'agbanyeghị okpukpe ha, a jụdị ndị na-eme mmekọahụ na-eme ka olili ozu bụ́ isi dị ka ihe atụ, mgbe ndị ọrụ mmekọahụ nwụrụ na Daulatdia, bụ́ nnukwu ụlọ akwụna Bangladesh, a tụbara ozu ha n'ebe dị nso. osimiri (Mondal na Islam 2006). Otú ọ dị, ọnọdụ mmekọrịta nke ndị ọrụ mmekọahụ ji nwayọọ nwayọọ na-akawanye mma ka oge na-aga. Isi ihe gbanwere bụ mkpebi nke Ụlọikpe Kasị Elu Bangladesh na 2000 na ọrụ mmekọahụ bụ ihe iwu kwadoro ma ọ bụrụ na ụlọ akwụna ma ọ bụ ebe a na-acha uhie uhie nyere ikike nke ọma. Nke a na-eme Bangladesh otu n'ime mba Islam ole na ole na-enye ohere ịgba akwụna. N'ihe gbasara mgbasa nke nje HIV/AIDS n'etiti ndị ọrụ mmekọ nwoke na nwanyị dị ka otu nwere nnukwu ihe ize ndụ, òtù ndị na-abụghị ndị gọọmentị (NGO) na-agbasi mbọ ike n'ịkwalite ikike onwe ha na mmata mmekọahụ n'etiti ndị a kemgbe etiti 1990s. Nke a kwuru, ndị ọrụ mmekọahụ na Bangladesh na-anọpụ iche na ọha mmadụ. Ọ bụ ezie na ndị ọrụ mmekọahụ na-enweta ọtụtụ ugboro karịa nkà ndị ọzọ yiri nke ahụ, n'ọtụtụ ọnọdụ, ndị ọrụ obodo na ndị uwe ojii rụrụ arụ na-enweta ihe ka ukwuu n'ime ego a bụ́ ndị na-erite uru n'ọkwá a na-akparị ndị ọrụ mmekọahụ. Maka ọtụtụ akụkụ, ụkpụrụ ndụ nke ndị ọrụ mmekọahụ dị ala, na ole na ole na-enwe ike ịzọpụta maka ezumike nká ha, nke na-etinye ha n'ọnọdụ adịghị ike. * Akwụkwọ Oxford nke Economics of Prostitution 2016, Islam,Smyth ed: Manisha Shah, Scott Cunningham ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] p8b3um2ypkv6vkzibs8h8d8nlotrav6 Women in Afghanistan 0 4700 17293 2023-11-12T07:57:01Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ụmụ nwanyị nọ na Afghanistan|Ikike ụmụ nwanyị na Afghanistan]]''' agbanweela n'akụkọ ihe mere eme niile. Ụmụ nwanyị nwetara nha anya n'ihu ọha n'okpuru iwu 1964. == Okwu okwuru == * Na Afghanistan, anyị na-ahụ ọhụụ al Qaeda maka ụwa. A kpagburu ndị Afghanistan - ọtụtụ n'ime agụụ na-agụ ọtụtụ ndị agbala ọsọ. A naghị ekwe ka ụmụ nwanyị gaa akwụkwọ. * W:George W. Bush|George W...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ụmụ nwanyị nọ na Afghanistan|Ikike ụmụ nwanyị na Afghanistan]]''' agbanweela n'akụkọ ihe mere eme niile. Ụmụ nwanyị nwetara nha anya n'ihu ọha n'okpuru iwu 1964. == Okwu okwuru == * Na Afghanistan, anyị na-ahụ ọhụụ al Qaeda maka ụwa. A kpagburu ndị Afghanistan - ọtụtụ n'ime agụụ na-agụ ọtụtụ ndị agbala ọsọ. A naghị ekwe ka ụmụ nwanyị gaa akwụkwọ. * [[W:George W. Bush|George W. Bush]], okwu na nnọkọ nkwonkwo ọnụ nke Congress (20 Septemba 2001) * Ndị Taliban ọ dịkarịa ala wetara [udo] na [mba]… Ebee ka ha nọ [ndị Hollywood] mgbe a na-edina ụmụ nwanyị a niile, mgbe a na-egbu ụmụ nwanyị n'ihi na ha esoghị [[w:Muslim Brotherhood|Muslim Brotherhood]]? Ebee ka ha nọ tupu agha mgbe ụmụ nwanyị na-enweghị ikike? Ebee ka ha nọ n'oge agha ahụ mgbe ụmụ nwanyị na-ere ure n'ogige ndị gbara ọsọ ndụ? N'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 20 na Afghanistan enweghị iwu, enweghị [iwu]. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde mmadụ abụọ tụfuru [[w:Russia|Russia]]. Ndị inyom ahụ achọghị ka a zọpụta ha… N'ikpeazụ, ha nwere udo, na ndị mmadụ na [[w:America|America]] na-achọta okpukpe n'okwu gbasara [[w:ụmụ nwanyị|ụmụ nwanyị]] na [[w:Afghanistan|Afghanistan]]? * Leila Helms, na ''Washington Post'' (30 Maachị 1999) "Ihe kpatara nke Sharon Waxman kpughere" * Ma eleghị anya, ha [ụmụ nwanyị ndị Taliban gburu] bụ ndị ikpe kacha njọ n'ime mpụ niile: ịchị ọchị. Ee. Na-achị ọchị. M kwuru ọchị. Ị maghị na ndị Taliban nọ na Afghanistan ụmụ nwanyị enweghị ike ịchị ọchị, na a machibidoro ha ịchị ọchị?. *[[W:Oriana Fallaci|Oriana Fallaci]] . Iwe na mpako (2002) * Gịnị ga-eme ụmụ nwanyị Afghanistan ugbu a? Mgbe a jụrụ ya ma a ga-asọpụrụ ikike ụmụ nwanyị, onye ọchịchị Taliban nke mpaghara Andar na Ghazni, Mawlavey Kamiil, kwuru, sị: "Anyị na-emesi ndị mmadụ obi ike n'ụwa nile, karịsịa ndị Afghanistan: Islam enyela onye ọ bụla ikike n'otu aka ahụ. Ụmụ nwanyị nwere ikike nke ha. Ego ole Islam nyere ụmụ nwanyị ikike, anyị ga-enye ha nke ahụ." N'otu aka ahụ, onye so na kọmitii omenala ndị Taliban, Enamullah Samangani, ekwela nkwa na ụmụ nwanyị "kwesịrị ịnọ na nhazi gọọmentị dịka iwu Sharia siri dị". Ọkwa a dị mkpa: ụmụ nwanyị ga-enwe naanị ikike nke Islam nyere ha....<br> N'ime ọtụtụ ụbọchị gara aga, akwawo m akwa ákwá maka ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ndị ọdịnihu ha na-emebi ugbu a n'enweghị mmejọ nke onwe ha. Enwere m mmetụta enweghị ike nke ukwuu, ọbụlagodi na m nwara n'onwe m inyere ndị na-adịghị ike aka na Kabul. Ma echiche nke enweghị ike ugbu a na-enye ohere maka mmetụta nke iwe na nke nzube ọhụrụ. * Ayaan Hirsi Ali, Nraranye kachasị enweghị obi nke Biden [https://unherd.com/2021/08/bidens-most-heartless-betrayal Aug 2021] * "N'anya Taliban, ụmụ nwanyị anaghị adị ndụ, na-eku ume mmadụ, kama ọ bụ naanị anụ na anụ a ga-etipịa," ..."Ha na-ebu ụzọ mekpaa anyị ahụ ma tụfuo ahụ anyị iji gosi dị ka ihe atụ nke ntaramahụhụ." Khatera kwuru. "Mgbe ụfọdụ, anụ ahụ anyị na-enye nkịta nri, enwere m ihu ọma na m lanarịrị ya." *Khatera, nwanyị ihe metụtara, kwuru na [https://www.news18.com/news/world/they-kill-us-feed-us-to-dogs-afghan-woman-who-was-shot-eyes -gouged-out-s-kasị-jọ-egwu-have-ghọọ-true-4091087.html][https://swarajyamag.com/world/as-taliban-takes-control-again-tragic-stories-of-afghan- ụmụ nwanyị-ụwa-kwesịrị ịma] * Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ pasenti 90 nke ụmụ nwanyị Afghanistan na-ata ahụhụ site na mmetọ ụlọ, dịka Fundtù Mmepe Mba Ndị Dị n'Otu maka Womenmụ nwanyị siri kwuo. N'agbanyeghị nke ahụ, enwere ihe na-erughị ụlọ iri na abụọ dị ka nke a na Afghanistan, nke ndị otu na-abụghị ndị gọọmentị na-elekọta. A naghị agụkarị ndị na-eme ihe ike n'ụlọikpe ma ọ bụ mara ha ikpe, na ọtụtụ ndị inyom na-atụ egwu ikwu ihe ọ bụla. Manizha Naderi, onye nduzi WAW kwuru, "Ndị nne ha na-eti ndị nna ha ihe. *[https://edition.cnn.com/2009/WORLD/asiapcf/09/23/afghanistan.women.abuse/index.html CNN, ụmụ nwanyị Afghanistan na-ezo maka ndụ ha] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] anjlqvxe8b0ktseunmdci8pux0btvfi Glenda Jackson 0 4701 17294 2023-11-12T08:18:31Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Glenda Jackson|Glenda May Jackson]]'' [[w:Order of the British Empire |CBE]] ([[w:9 May|9 May]] [[w:1936|1936]] - [[w:15 June|15 June]] [[w:2023|2023]]) bụ onye omere na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ otu n'ime ndị na-ese ihe ole na ole nwetara [[w:Triple Crown of Acting|Triple Crown of Acting]], ebe ọ nwetagoro [[w:Academy Awards|Academy Awards]], atọ [[w:Emmy Awards|Emmy]. Ihe nrite]] na [[w:Tony Award|onyinye Tony]]. [Quee...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Glenda Jackson|Glenda May Jackson]]'' [[w:Order of the British Empire |CBE]] ([[w:9 May|9 May]] [[w:1936|1936]] - [[w:15 June|15 June]] [[w:2023|2023]]) bụ onye omere na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ otu n'ime ndị na-ese ihe ole na ole nwetara [[w:Triple Crown of Acting|Triple Crown of Acting]], ebe ọ nwetagoro [[w:Academy Awards|Academy Awards]], atọ [[w:Emmy Awards|Emmy]. Ihe nrite]] na [[w:Tony Award|onyinye Tony]]. [Queen Elizabeth II] mere ya ka ọ bụrụ CBE na 1978. Jackson weghaara ogologo oge ka ọ na-eme ihe iji tinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị site na 1992 ruo 2015, wee họpụta ya dị ka [[w:Labour Party (UK)|Labour Party]] [[w:Member of Parliament (United Kingdom)| MP]] maka [[w:Hampstead na Highgate (United Parliament constituency)|Hampstead na Highgate]] na [[w:1992 United Kingdom general election|1992 general election]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye minista na-ahụ maka njem na-eto eto site na 1997 ruo 1999 n'oge ọchịchị [Tony Blair], mechara bụrụ onye nkatọ Blair. Mgbe mgbanwe ókèala mpaghara, ọ nọchitere anya [[w:Hampstead na Kilburn (United Parliament constituency)|Hampstead na Kilburn]] site na 2010. Na [[w:2010 United Kingdom general election|2010 general election]], ọtụtụ n'ime 42 votu, nke akwadoro ka gụchara, bụ nke kacha dị warara na nzuko omeiwu ahụ. Jackson guzoro na [[w:2015 United Kingdom general election|2015 general election]] ma laghachi na ime ihe. == Okwu okwuru == * Kedu ihe m rọrọ na akpụkpọ ụkwụ? Ọ dị mma, nnukwu ebumnuche bụ ịbanye na ihe ịchọ mma, mana emebeghị m ya. ” * Na-atụle ụzọ ọrụ ya na mmemme '''[[w:Parkinson (usoro onyonyo)|Pakinson]]''' (mgbasa ozi 23 Ọktoba 1976). {{cite web|title=Glenda Jackson, 1976|url=https://www.bbc.co.uk/archive/glenda_jackson/zs77h4j|date=15 June 2023| nweta=15 June 2023|website=BBC Archive}} * Dị ka ebe a, dị afọ 40, Jackson abanyeghị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jackson, Glenda}} [[Category: ụmụ nwanyị]] era8mcwh9bcc8omo8p1tzjenh0d1onu Samantha Barks 0 4702 17296 17295 2023-11-12T08:27:24Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Samantha Barks|Samantha Jane Barks]]''' (amụrụ 2 October 1990) bụ [[w:Manx people|Manx]] onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ egwú nke merela ihe nkiri. na ogbo na ihuenyo yana telivishọn. {{actor-stub}} == Okwu okwuru == * M zuru oke [[w:Sunday|Sunday]] ga-abụ ụbọchị oyi na-atụ, ọ nweghị ihe na-atụ ụtụ. M na-agbalị ikiri ihe nkiri na sinima mgbe ọ bụla m nwere ike, ma ọ bụ m na-aga ije n'akụkụ osimiri. … [[w:Richard Fleeshman | Richard]] na mụ nwere ike nwalee ụlọ oriri na ọṅụṅụ ọhụrụ anyị nụrụ gbasara ya. Abụ m [[w:onye anaghị eri anụ | onye anaghị eri anụ]] na ahụrụ m ya n'anya na enwere ọtụtụ ebe na [London] nwere nnukwu nri anaghị eri anụ. … Enwere m obere ndị na-akwado m ndị na-akpọ onwe ha ndị Sprouts, n'ihi mmasị m na [[w:Brussels sprout|Brussels pulitere]], na ha bụ ọmarịcha otu ụmụ agbọghọ ndị m na-akparịta ụka mgbe niile. … Ma ọ bụghị ya – nke a bụ ihe ihere ikweta – mụ na Richard ga-egwu [[w:Oku ọrụ (usoro)|Oku ọrụ]]. Ọ bụ akụkụ nke m nke na-abụghị ọtụtụ ndị mmadụ maara ma m bụ nnukwu nwa agbọghọ egwuregwu mgbe m dị afọ iri na ụma na egwuregwu kọmputa bụ obi ụtọ m. * [http://www.telegraph.co.uk/culture/11003183/.html "Samantha Barks: Oku ọrụ riri m ahụ," N'ajụjụ ọnụ '' The Telegraph '' (4 August 2014)). == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Barks, Samantha}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 9va3mwpkf18bayn3om6u34z98sr4tol Pamela Franklin 0 4703 17297 2023-11-12T08:32:10Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Pamela Franklin|Pamela Franklin]]''' (3 Febrụwarị 1950–) bụ onye omere mbụ nke Britain. == Okwu okwuru == * Ị maara na fim bụ nnukwu usoro ị ga-ejigide ya. Agaraghị m atụfu ahụmịhe ihe nkiri m maka ihe ọ bụla. *[https://web.archive.org/web/20120928225532im_/http://i436.photobucket.com/albums/qq85/cornershop15/PamelaFranklininterview1-1.jpg Site na Innocence ruo Ahụmahụ] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Fra...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Pamela Franklin|Pamela Franklin]]''' (3 Febrụwarị 1950–) bụ onye omere mbụ nke Britain. == Okwu okwuru == * Ị maara na fim bụ nnukwu usoro ị ga-ejigide ya. Agaraghị m atụfu ahụmịhe ihe nkiri m maka ihe ọ bụla. *[https://web.archive.org/web/20120928225532im_/http://i436.photobucket.com/albums/qq85/cornershop15/PamelaFranklininterview1-1.jpg Site na Innocence ruo Ahụmahụ] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Franklin, Pamela}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mhkxv16aelx1wlxuqr4kdd1yn90brs5 Mukakamanzi Beatha 0 4704 17345 2023-11-13T04:18:43Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mukakamanzi Beatha | Mukakamanzi Beatha]]''' (amụrụ na Gasabo District) Otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri ama ama na Rwanda, Mukakamanzi bụ onye ama ama maka ọrụ 'mama nick','mujyanama' na usoro TV. , odibo obodo. Ewezuga ime ihe nkiri, ọ bụkwa onye na-ebubata ya na Ọ lụrụ. ==Okwu Okwuru== *Enwere m obi ụtọ maka etu ihe ngosi ahụ si dị egwu (Nishimiye uburyo igitaramo cyagenzemo). * we must publish and do marketing for our f...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mukakamanzi Beatha | Mukakamanzi Beatha]]''' (amụrụ na Gasabo District) Otu n'ime ndị na-eme ihe nkiri ama ama na Rwanda, Mukakamanzi bụ onye ama ama maka ọrụ 'mama nick','mujyanama' na usoro TV. , odibo obodo. Ewezuga ime ihe nkiri, ọ bụkwa onye na-ebubata ya na Ọ lụrụ. ==Okwu Okwuru== *Enwere m obi ụtọ maka etu ihe ngosi ahụ si dị egwu (Nishimiye uburyo igitaramo cyagenzemo). * we must publish and do marketing for our fashion events so that we can make our made in Rwanda world wide(Ku nshuro ya kane kuri twe icyo tubonye ni uko tugomba kumenyekanisha igitaramo cyacu). Twishimye arịko umubare twifuzaga ntagbu wagezweho. Abanyarwanda bategereze inshuro ya gatanu izaba imeze neza). * ndị mmadụ na-achọ ime ihe n'ụdị àgwà ọjọọ n'ihi ewu ewu (Bahise bantinya kubera ko buri wese atinya gukina ibibi). *i am different from those bad behavior (Ibyo bibi siko njyewe ndi). * Iji bụrụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri, ị ga-ahapụrịrị omume gị ka i ṅomie agwa onye ahụ nyere gị na fim, onye ọ bụla ga-ahụ ihe nkiri ahụ ga-agbakwa izu (Ubundi gukina filime ni ukuva muri wowe ukajya mu cyo baguhaye ko ugomba gukina, neza ugakina character (imico) y'uriya muntu (Intare y'Ingore, Umubyeyi Gito…) buri wese akabona ko ari byo kandi atari byo). *[https://umuryango.rw/imyidagaduro/article/uwamahoro-wakinnye-ari-intare-y-ingore-ngo-abantu-baramutinya-ariko-ngo#!] ''inyarwanda''(6 July 2018) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9z26snn405xx99j5w11drb2jh66eppd Priscah Jeptoo 0 4705 17346 2023-11-13T04:26:19Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Priscah Jeptoo|Priscah Jeptoo]]''' (amụrụ 26 Juun 1984) bụ onye okachamara onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge bụ ọkachamara na marathon. Ọ meriri marathon na New York, Paris, Turin, na London ma nwee oge kacha mma nke 2:20:14 maka anya. == Okwu Okwuru == *'''Taa enwere m obi ụtọ nke ukwuu n'ihi na m meriri afọ a na London...Amaara m na m dị ike n'ihi na emewo m ọzụzụ dị mma nke mere na enwere m mmetụta na m nwere ike im...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Priscah Jeptoo|Priscah Jeptoo]]''' (amụrụ 26 Juun 1984) bụ onye okachamara onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge bụ ọkachamara na marathon. Ọ meriri marathon na New York, Paris, Turin, na London ma nwee oge kacha mma nke 2:20:14 maka anya. == Okwu Okwuru == *'''Taa enwere m obi ụtọ nke ukwuu n'ihi na m meriri afọ a na London...Amaara m na m dị ike n'ihi na emewo m ọzụzụ dị mma nke mere na enwere m mmetụta na m nwere ike ime ya''' * Alison Wildey, [https://www.reuters.com/article/uk-athletics-marathon-london-idUKBRE93K0BQ20130421 "Kebede na Jeptoo kpochapụrụ ndakpọ olileanya Olympic"], ''Reuters'', Eprel 21, 2013. * '''Amaara m n'ụtụtụ a na m ga-agba ọsọ nke ọma na enwere ubi dị mma ị na-eche mgbe niile na mmadụ ga-eme nke ọma,...Ọ bụghị ruo kilomita 25 ka m nwetaghachiri obi ike ahụ wee chee na m nwere ike. merie.''' * Alison Wildey, [https://www.reuters.com/article/us-athletics-marathon-london-idUSBRE93K06120130421 "Jepto na-ejide ụkwụ ya maka Kenya, Kebede na-emeri ụmụ nwoke"], ''Reuters'', Eprel 21 , 2013. * Nke a bụ oge dị ukwuu nye m, nke a bụkwa ụbọchị m na-agaghị echefu echefu n'oge ndụ m niile. * [https://news.yahoo.com/athletics-mutai-jeptoo-win-ny-marathon-kenyan-sweep-202756965--spt.html Athletics-Mutai, Jeptoo meriri NY Marathon na Kenya sweep], Nọvemba 3,2013 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5iy8oog7gz22akd1gy1jn4mynsautj3 Ariel Wayz 0 4706 17347 2023-11-13T04:41:01Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ariel Wayz|Ariel Wayz]]''' (amụrụ 2000) bụ onye Rwandan solo onye egwu egwu, na onye na-agụ egwú na ''Symphony'' (band). == Okwu okwuru == * Amaara m na ọ na-esiri m ike ịtụkwasị obi mana buru ụzọ hụ m n'anya. * [https://afrikalyrics.com/ariel-wayz-everyday-lyrics, Everyday, song from ariel Wayz] (''December 21, 2021)'' * Ekwela ka ịhụnanya a daa mbà. * [https://afrikalyrics.com/ariel-wayz-everyday-lyrics, Everyday, song fr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ariel Wayz|Ariel Wayz]]''' (amụrụ 2000) bụ onye Rwandan solo onye egwu egwu, na onye na-agụ egwú na ''Symphony'' (band). == Okwu okwuru == * Amaara m na ọ na-esiri m ike ịtụkwasị obi mana buru ụzọ hụ m n'anya. * [https://afrikalyrics.com/ariel-wayz-everyday-lyrics, Everyday, song from ariel Wayz] (''December 21, 2021)'' * Ekwela ka ịhụnanya a daa mbà. * [https://afrikalyrics.com/ariel-wayz-everyday-lyrics, Everyday, song from ariel Wayz] (''December 21, 2021)'' === Wepụ === * Nwa mgbe m lere gi anya ebe ahu, i na eme ka m kpo oku nke oma, adikwam ka ulo. * [https://www.youtube.com/watch?v=16yEVs2g9PQ Abụ Ariel akpọrọ Away]. ("June 2021") *Ị ma mgbe m hụrụ ka i si hụ m n'anya, m nwere ike ime ihe ọ bụla. Naanị iji gosi gị na ịhụnanya dị. * [https://www.youtube.com/watch?v=16yEVs2g9PQ Abụ Ariel akpọrọ Away]. ("June 2021") * Ị ga-eso m pụọ, oge niile m na-ezochi ihe ndị a ugbu a amaghị m ihe kpatara ya? *[https://www.youtube.com/watch?v=16yEVs2g9PQ Abụ Ariel aha ya bụ Away]. ("June 2021") *Kama jide m ike, agaghị m aga. *[https://www.youtube.com/watch?v=16yEVs2g9PQ Abụ Ariel akpọrọ Away]. ("June 2021") === Nwa nwoke si Mars === * Enweghị okwu, Darlin Adị m ụkọ, kwere m, kwere m Ọ nweghị onye ga-ewere ebe gị. * [https://www.youtube.com/watch?v=wxznTCnQ5dw Jumper Keellu ft Ariel Ways's song titled The Boy From Mars]. ("March 2020") *Ozugbo m zutere  otu nwa nwoke gwara m na o si Mars bịa. O wee jide m n'aka ma kwe nkwa na anyị agaghị ekewa. *[https://www.youtube.com/watch?v=wxznTCnQ5dw Jumper Keellu ft Ariel Ways's song titled The Boy From Mars]. ("March 2020") *Ọbụlagodi na anyanwụ gbanwere ebe na ọnwa wee soro anyị gbadaa n'ala. Ọbụlagodi na osimiri nke ụwa tara akọrọ na oke osimiri na ọdọ mmiri na-achọ ịnwụ, anyị agaghị adị iche. * [https://www.youtube.com/watch?v=wxznTCnQ5dw Jumper Keellu ft Ariel Ways's song titled The Boy From Mars]. ("March 2020") *Lee ebe a atụla egwu,Ị ma na m hụrụ gị n'anya,Nwa gee ntị,Ị gaghị atụ egwu. * [https://www.youtube.com/watch?v=wxznTCnQ5dw Jumper Keellu ft Ariel Ways's song titled The Boy From Mars]. ("March 2020") *Coz na ị bụ naanị nwa nwoke m maara na-esi n'elu bịa,Ya mere jide m n'aka enyi m ekwere m nkwa na anyị agaghị ekewa. * [https://www.youtube.com/watch?v=wxznTCnQ5dw Jumper Keellu ft Ariel Ways's song titled The Boy From Mars]. ("March 2020") === Ị kwesịrị ịma === * Ị mara ezigbo mma n'abalị ọzọ. Ihe niile ị na-eme na-ama jijiji, Babe kwesịrị ịma gị naanị gị. * [https://www.youtube.com/watch?v=S83KpnM5cSY Ariel's song titled I kwesịrị ịma]. ("Nọvemba 2022") * Agaghị m ahapụ gị mba. Oge a ka m na-ekwe gị nkwa, Babe kwesịrị ịma. * [https://www.youtube.com/watch?v=S83KpnM5cSY Ariel's song titled I kwesịrị ịma]. ("Nọvemba 2022") *Babe ihe niile ị chọrọ emela ka m pụọ. * [https://www.youtube.com/watch?v=S83KpnM5cSY Ariel's song titled I kwesịrị ịma]. ("Nọvemba 2022") *Hụ m n'anya dị ka nwa ọhụrụ gị, ọ bụrụ na ị hapụ m nwa m ga-agba ara. * [https://www.youtube.com/watch?v=S83KpnM5cSY Ariel's song titled I kwesịrị ịma]. ("Nọvemba 2022") === F.U === * Kpakpando dị oji, mbara igwe gbara ọchịchịrị, Na-eche naanị ya, ọ bụ abalị ịnọ naanị ya. * [https://www.youtube.com/watch?v=qUGyDToVAHY Abụ Ariel aha ya bụ F.U]. ("September 2022") *Ị hapụrụ m iberibe, ekwetaghị m ya. * [https://www.youtube.com/watch?v=qUGyDToVAHY Abụ Ariel aha ya bụ F.U]. ("September 2022") *Olee ihe mere nkwa i kwere na ihe ọla edo i kwuru. * [https://www.youtube.com/watch?v=qUGyDToVAHY Abụ Ariel aha ya bụ F.U]. ("September 2022") *Kedu ka i siri gbajie obi m? A ka na-aghọtaghị m, enyekwara m gị ntụkwasị obi m niile ị ga-ahapụ ya ka ọ laa n'iyi. * [https://www.youtube.com/watch?v=qUGyDToVAHY Abụ Ariel aha ya bụ F.U]. ("September 2022") ==Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wayz, Ariel}} [[Category: ụmụ nwanyị]] fxri1nkwb7mssxl5eft6lz35qahknck Vivian Cheruiyot 0 4707 17349 17348 2023-11-13T04:46:35Z Mercyjamb123 446 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Vivian Cheruiyot|Vivian Jepkemoi Cheruiyot]]''' (amụrụ 11 Septemba 1983) bụ onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge. Ọ nọchitere anya Kenya na Summer Olympics na 2000, 2008, 2012, na 2016, merie ihe nrite ọlaọcha na 5000 mita na ọla nchara na 10,000 mita na 2012 London Olympics yana ọla edo na 5000 m na ọlaọcha na 10,000 m na Rio Olympics 2016, na-esetịpụ ndekọ Olympic ọhụrụ na mbụ. == Okwu Okwuru == *'''Ọ dị mma iji merie ọla edo na asọmpi asọmpi mbụ m karịa 10,000 na onye kacha mma nkeonwe… Anyị sitere n'ike mmụọ nsọ ụmụ agbọghọ marathon na anyị chọrọ ime otu ihe ahụ.''' * Peter Rutherford, [https://www.reuters.com/article/uk-athletics-world-10000-idUKTRE77Q1BT20110827 Cheruiyot nwetara aha ụmụ nwanyị 10,000 na], ''Reuters'', Ọgọst 27, 2011. * '''Mụ na Olympic nke anọ m enwebeghị ọla edo. '' Taa ka m kwuru 'Agaghị m efu'.''' * Omnisports, [https://www.pulse.com.gh/more/rio-preview-rio-2016-bolt-cheruiyot-among-friday-athletics-stars/jer64g1 Rio 2016: Bolt, Cheruiyot n'etiti ndị egwuregwu egwuregwu Fraịde.], ''Pulse'', Ọgọst 20, 2016. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] p9x7kxwjq75bhujq8n5q5g00z94xhwh Viola Kibiwot 0 4708 17350 2023-11-13T04:52:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Viola Kibiwot|Viola Jelagat Kibiwot]]''' (amụrụ 22 Disemba 1983 na Keiyo District) bụ onye na-agba ọsọ si Kenya bụ ọkachamara na 1500 mita. == Okwu Okwuru == * '''Achọrọ m ịnọgide na-eme egwuregwu, ọ bụkwa ya mere m ji hụ na ọ bụ ihe amamihe dị na ya ịgbanwe site n'ịgba ọsọ gaa n'ọsọ marathon na n'ọsọ okporo ụzọ.''' *[https://nation.africa/kenya/sports/athletics/viola-kibiwot-set-for-marathon-debut-38...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Viola Kibiwot|Viola Jelagat Kibiwot]]''' (amụrụ 22 Disemba 1983 na Keiyo District) bụ onye na-agba ọsọ si Kenya bụ ọkachamara na 1500 mita. == Okwu Okwuru == * '''Achọrọ m ịnọgide na-eme egwuregwu, ọ bụkwa ya mere m ji hụ na ọ bụ ihe amamihe dị na ya ịgbanwe site n'ịgba ọsọ gaa n'ọsọ marathon na n'ọsọ okporo ụzọ.''' *[https://nation.africa/kenya/sports/athletics/viola-kibiwot-set-for-marathon-debut-382182 "Viola Kibiwot akwadoro maka mpụta mbụ marathon"], ''mba'', Julaị 04, 2020 . *'''Abu m ọhụrụ n'ọsọ marathon na m ga-atụ anya ịrụ ọrụ nke ọma. Ọ bụụrụ m ọzụzụ siri ike, mana o sitere na m n'ihe gbasara ezi uche na ịrụsi ọrụ ike maka nsonaazụ dị mma''''' *[https://nation.africa/kenya/sports/athletics/viola-kibiwot-set-for-marathon-debut-382182 "Viola Kibiwot akwadoro maka mpụta mbụ marathon"], ''mba'', Julaị 04, 2020 . *'''M na-eme egwuregwu kemgbe ogologo oge, ihe m nwere ike ikwu bụ na mgbe a dọọ gị aka ná ntị, ị ga-anọ ebe ahụ ogologo oge. Ọ na-akpali m ọzụzụ na ndị na-akụ ụwa dịka [[w:Eliud Kipchoge|Eliud Kipchoge]] na [[w:Geoffrey Kamworor|Geoffrey Kamworor]].''' *[https://nation.africa/kenya/sports/athletics/viola-kibiwot-set-for-marathon-debut-382182 "Viola Kibiwot akwadoro maka mpụta mbụ marathon"], ''mba'', Julaị 04, 2020. *'''Emela m akụkụ m na egwu ahụ ma ugbu a ọ bụ ihe ziri ezi ịnwale ihe ịma aka ọhụrụ na ịdọ aka ná ntị marathon na-akpali akpali nke ukwuu.''' *John Kwoba, [https://nation.africa/kenya/sports/athletics/viola-kibiwot-set-for-marathon-debut-382182 "Kibiwot nke Kenya ga-eme marathon mpụta mbụ na Germany"], ''Xinhuanet ", Eprel 04, 2017. *'''[[w:Eliud Kipchoge|Eliud Kipchoge]] agbaala m ume. Ahụla m ka ọ na-azụ ọzụzụ, ntaramahụhụ ọ na-aga ga-adị njikere maka ịgba ọsọ marathon na ọ bara uru ịnwale ya'''. *John Kwoba, [https://nation.africa/kenya/sports/athletics/viola-kibiwot-set-for-marathon-debut-382182 "Kibiwot nke Kenya ga-eme marathon mpụta mbụ na Germany"], ''Xinhuanet'', Eprel 04, 2017. *'''Ekwenyere m na 5,000m bụ agbụrụ m n'agbanyeghị na ewetere m ogologo oge iji ghọta na ọpụrụiche na 1,500m. Kemgbe m malitere na 5,000m, arụmọrụ m na-eto eto ma ekwenyere m na ihe kacha mma ka na-abịa.''' *Stanley Magut, [https://www.the-star.co.ke/sports/2016-06-06-kibiwott-fired-up/"Kibiwott gbara ọkụ"], ''The Star'', June 06 , 2016. '''Oge a na-agba m ume na-eche na enwere m ike iweda ihe kacha mma nke m. Ekpebiri m ịkwado maka 5,000m ma nwee olileanya maka ihe kacha mma.''' *Stanley Magut, [https://www.the-star.co.ke/sports/2016-06-06-kibiwott-fired-up/"Kibiwott gbara ọkụ"], ''The Star'', June 06 , 2016. *''' Maka m, mmụba n'oge oge a bụ isi ihe na-akpali akpali maka okwu ahụ ''' *Stanley Magut, [https://www.the-star.co.ke/sports/2016-06-06-kibiwott-fired-up/"Kibiwott gbara ọkụ"], ''The Star'', June 06 , 2016. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9gytvljm0pbrlx6ykzktsgc2plq15qx Jeanne d'Arc Uwimanimpaye 0 4709 17351 2023-11-13T04:58:46Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Jeanne d'Arc Uwimanimpaye|Jeanne d'Arc Uwimanimpaye]]''' (amụrụ 15 Ọgọst 1978) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwandan]]. Ọ bụbu onye otu [[w: Chamber of Deputies | Chamber of Deputies]] kemgbe 2008. Site na 2013 ruo 2018, ọ rụrụ ọrụ dịka osote onye isi oche nke Ụlọ Nzukọ. == Okwu Okwuru == * Kama ịkọwa na ndị na-erite uru abịaghị, ọ ka mma ka ị tụlee imeziwanye mmata ma ọ bụghị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jeanne d'Arc Uwimanimpaye|Jeanne d'Arc Uwimanimpaye]]''' (amụrụ 15 Ọgọst 1978) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwandan]]. Ọ bụbu onye otu [[w: Chamber of Deputies | Chamber of Deputies]] kemgbe 2008. Site na 2013 ruo 2018, ọ rụrụ ọrụ dịka osote onye isi oche nke Ụlọ Nzukọ. == Okwu Okwuru == * Kama ịkọwa na ndị na-erite uru abịaghị, ọ ka mma ka ị tụlee imeziwanye mmata ma ọ bụghị nke a ga-abụ mfu * [https://www.ktpress.rw/2022/09/rwanda-energy-group-on-task-to-meet-2024-electricity-targets/," akaebe nke ụmụ amaala na-egosi na ọrụ a dị mma mgbe emechara. afọ, Uwimanimpaye kwuru"] ("ktpress.rw", Septemba 09, 2022) * enweela obere mbọ n'ịchịkọta na itinye obodo aka ijikọ na ego a gaara eji ya nke ọma n'ime afọ abụọ ma ọ bụrụ na etinyere ya nke ọma. * [https://www.ktpress.rw/2022/09/rwanda-energy-group-on-task-to-meet-2024-electricity-targets/,"Iji zute ebumnuche ọkụ eletrik 2024, Uwimanimpaye kwuru"] ( "ktpress.rw", Septemba 09, 2022) * onye nwere eziokwu ma ọ bụrụ na otu onye na-ekwu na usoro dị ala na onye ọzọ na-ata usoro ahụ ụta * [https://www.ktpress.rw/2022/09/rwamagana-district-procurement-authority-in-blame-game-before-pac/," Uwimanimpaye jụrụ na nzuko omeiwu"] ("ktpress.rw" Septemba 14, 2022) * Ị bịarutere ebe a na-arịọ anyị ka anyị kwenye ngwa ngwa nkwekọrịta mbinye ego ndị a mana ị dịbeghị njikere ịmalite itinye ha. Ị maara na nke a na-emetụta anyị na ndị ọgbọ anyị n'ọdịnihu,? * [https://www.ktpress.rw/2021/09/minecofin-blamed-over-poor-projects-management/, "Uwimanimpaye jụrụ Ministry of Minecofin"] ("ktpress.rw", Septemba 27, 2021) * Ị ọbụna nwere obi na-echegbu onwe gị ime nhọrọ dabere na nkwenye onwe onye na mmadụ ga-akwado ndị Rwandan tupu ha ele ndị America ji ego nke aka ha bịa? * [https://www.ktpress.rw/2020/10/business-development-fund-warned-on-failure-to-fund-local-smes/, "Uwimanimpaye jụrụ BDF CEO"] ("ktpress.rw ", Ọktoba 08, 2020) * Nrụzigharị nke ụlọ ọrụ ahụ aghọwo okwu na-ekwu ugboro ugboro, na-achọpụta na mmejuputa ya dị ogologo oge. * [https://allafrica.com/stories/202109130171.html,"Nke a kwesịrị ịgbanwe, a chọrọ ihe, Jeanne d'Arc Uwimanimpaye kwuru"] ("allafrica", 12 September 2021) * Anyị ga-echeta ndị ozi ka ha mata ihe ha meworo ruo ugbu a * [https://www.ktpress.rw/2018/05/ụlọ omeiwu-akpọ-minister-ise-for-failure-to-address-citizens-concerns/Osote ọkà okwu kwuru na a kpọburu ndị ozi n'oge gara aga na Okwu ndị dị n'elu na nzaghachi ha na-eju afọ, Uwimanimpaye kwuru"] ("ktpress.rw", Mee 03, 2018) * Ihe ndị a niile kwesịrị ka a na-esochi ya otu otu * [https://www.ktpress.rw/2018/05/ụlọ omeiwu-kpọọ-minister-ise-for-failure-to-address-citizens-concerns/, "Anyị ebulitela nke a na mbụ na ndị a bụ nnukwu okwu maka ụmụ amaala, Uwimanimpaye kwuru"] ("ktpress.rw", Mee 03, 2018) * Ndị otu kwụrụ onye na-ebubata ya site na nlele bụ otu ndị kwụrụ ụgwọ ahụ n'ịntanetị, na-achọpụta na ọ bụ ihe a na-apụghị ịghọta aghọta ka e si mee nke ahụ n'amaghị ama. * [https://allafrica.com/stories/202109090087.html,"Nke ahụ bụ ụdị aghụghọ, Uwimanimpaye kwuru."] ("allafrica", 8 Septemba 2021) * Kedu otu ị ga - esi kwụọ ụgwọ tupu nkwenye, na - eduga n'ịkwụ ụgwọ karịrị nde Rwf340? * [https://allafrica.com/stories/202109090087.html, "na-akwụ onye ọrụ nkwekọrịta ụgwọ tupu ya achọpụta ma arụrụ ọrụ ahụ dịka usoro nkwekọrịta siri dị, Uwimanimpaye kwuru"] ("allafrica", 18 Septemba 2021) * Omume ọjọọ dị na nke a nke okporo ụzọ Muhanga-Karongi bụ ihe ndakpọ olileanya. * [https://allafrica.com/stories/202109090087.html, "na-atụ aro na a ga-aza ajụjụ, Uwimanimpaye kwuru"] ("allafrica", 18 September 2021) * Kama ịkọwa na ndị ga-erite uru abịaghị, ọ ka mma ka ị tụlee imeziwanye mmata ma ọ bụghị nke a ga-abụ mfu. * [https://www.ktpress.rw/2022/09/rwanda-energy-group-on-task-to-zute-2024-electricity-targets/, Ebumnuche ọkụ eletrik nke 2024 na Rwanda], ''KT Press (Septemba 9, 2022) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwimanimpaye, Jeanne d'Arc}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ezm18w55ukb7d2p8s3270nolbhjcfg5 Pélagie Uwera 0 4710 17353 17352 2023-11-13T05:02:02Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Pélagie Uwera|Pélagie Uwera]]''' (amụrụ na 1974) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwandan]] kemgbe afọ 2019 ọ bụbu onye otu [[w:Senate nke Rwanda| Sineti nke Rwanda]], ahọpụtara dị ka Senator maka [[w: South Province | Ndịda Province]]. == Okwu Okwuru == * Mba ahụ chọrọ ọrụ na-adịgide adịgide maka ndị ntorobịa. * [https://allafrica.com/stories/202107280775.html, "Ndị sineti chọrọ ohere ọrụ maka ndị ntorobịa, Uwera kwuru"] ("allafrica" ​​28 Julaị 2021) * Ozugbo arụchara ọrụ ahụ, ndị mmadụ na-aghọkwa enweghị ọrụ ọzọ. * [https://allafrica.com/stories/202107280775.html, "Ndị sinetọ na-achọkwa ohere agụmakwụkwọ maka ụmụ akwụkwọ, Uwera gwara"] ("allafrica" ​​28 Julaị 2021) * Mgbe ụfọdụ ọrụ a na-emepụta bụ n'okporo ụzọ, ụlọ akwụkwọ na ihe owuwu ụlọ * [https://allafrica.com/stories/202107280775.html, "Ndị sineti chọrọ nkwalite nkwurịta okwu nke ọrụ dị ndị ntorobịa, Uwera kwuru"] ("allafrica" ​​28 Julaị 2021) *Ebumnobi nke ọgbakọ ahụ bụ ntọhapụ nke otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Rwanda na anyị ga-aga n'ihu na-alụ ọgụ maka nke a, anyị ga-ejikọta echiche na-ewuli obodo site na ndọrọ ndọrọ ọchịchị iji nọgide na-ewu. * [https://igihe.com/amakuru/u-rwanda/article/senateri-uwera-yagizwe-umuvugizi-mushya-w-ihuriro-ry-imitwe-ya-politike-mu, Nzukọ otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan] ''IGIHE'' (24 Septemba 2022) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwera Pélagie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] hsozl2y9rsaj9dq74w3gw6ojtyj55rh Emily Deschanel 0 4712 17357 17356 2023-11-13T23:21:27Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Emily Erin Deschanel|Emily Erin Deschanel]] (amuru Ọktoba 11, 1976) bu onye omere na onye mmeputa America. ==Okwu okwuru== [Banyere ihe nkiri 1991 Diet for a New America nke John Robbins kọrọ] Ọ ka gbanwere ndụ m, ịhụ ihe nkiri ahụ. Mgbe m hụrụ ya, ekwere m nkwa na m ga-abụ onye anaghị eri anụ ozugbo, na atụmatụ nke ịghọ onye anaghị eri anụ. … Ebumnobi m mgbe niile bụ ịghọ onye anaghị eri anụ, mana ọ bụ okporo ụzọ dị ogologo. … Enwere m anyaụfụ na ụmụaka na-aga vegan ugbu a; ha nwere ọtụtụ ihe onwunwe dị iche iche. … M na-eche, na mbụ, o tiri m si anụmanụ anya, ma arụmụka maka gburugburu ebe obibi na maka ahụ ike gị kụkwara m eriri. Ya mere, ọ kụrụ m na ọkwa atọ dị iche iche. ** "Isn't she lovely". Interview by Stacy Gueraseva for ''Laika'' magazine, issue 4, 2014, page 51. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Deschanel, Emily}} [[Category:ụmụ nwanyị]] drctrm4ztqcnk05rsh4wo5awlvhneli Stormy Daniels 0 4713 17360 17359 2023-11-13T23:33:16Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Stephanie A. Gregory Clifford|Stephanie A. Gregory Clifford]] (amuru 17 Maachị 1979), onye amara dika Stormy Daniels, bu onye omere na onye isi ihe nkiri na-akpali agụụ mmekọahụ nke America. ==Okwu okwuru== * Ahụla m ya ka ọ gba ọtọ. O nweghị otú ọ ga-esi na-atụ ya n'uwe ya. ** About [[Donald Trump]]. [https://www.thetimes.co.uk/article/stormy-daniels-trump-lawyer-indictment-hush-money-v8fstvtjc "Stormy Daniels: ‘Whatever happens to Trump, there’s going to be death’"], ''The Times'' (31 March 2023). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Daniels, Stormy}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8lu7g8jtneq1f1a3wwhy0kyiygcd0ok Claire Danes 0 4714 17369 17368 2023-11-14T08:45:02Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Claire Catherine Danes|Claire Catherine Danes]] (amụrụ 12 Eprel 1979) bụ ihe nkiri America, ihe onyonyo, na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Amaghị m ma a ga-eme ka ndị mmadụ nọrọ ọnụ. Ị ga-enwe ọtụtụ ihe jikọrọ, họrọ nke ọma ma bụrụ ezigbo ihe ndabara. Ọ dịghị ka e fesa gị na uzuzu. Ị ga-ekwere na ịhụnanya ga-adị mgbe ị chọrọ ya. ** In [http://www.parade.com/articles/editions/2005/edition_10-02-2005/featured_1 "I Needed A Connection That Was Real" by Dotson Rader in ''Parade'' magazine (2 October 2005)] * Ọ dị ka akụkọ ịhụnanya kacha eme nke ọma adịghị mfe ma ọ bụ ịgbanahụ. Echere m na ndị na-anọnyere anyị ma na-emeghachi omume jupụtara na esemokwu, esemokwu na nghọtahie 'na-eme ka ihe nkiri na-eme ma ọ bụ esemokwu ọbụna ma ọ bụrụ na ọ bụ ihe nkiri. Echere m na ndị na-eme fim ma tinye ego buru ibu na ha, na-atụ ụjọ na ọ bụrụ na ha agba ndị na-ege ntị aka na ha ga-achụpụ ha. * Onye ọ bụla maara ka esi eme ihe nkiri dị mma, mara na ọ bụ ọrụ imekọ ihe ọnụ. Ịgọnarị na ọ dị ize ndụ n'ezie. M na-eche na-abụghị, ọ bụ n'ezie eziokwu. Ọ na-achọ obi ike na obi ike ịmara nke ahụ wee tinye aka na ya. ** [http://movies.ign.com/articles/659/659752p1.html "Interview: Steve Martin and Claire Danes" by Jeff Otto at IGN.com (19 October 2005)] * Onye ọ bụla maara ka esi eme ihe nkiri dị mma, mara na ọ bụ ọrụ imekọ ihe ọnụ. Ịgọnarị na ọ dị ize ndụ n'ezi ** "Interview: Steve Martin and Claire Danes" by Jeff Otto at IGN.com (19 October 2005) * Azụmahịa a nwere ike bụrụ ihe na-adịghị agbanwe agbanwe na nke siri ike… Ị nwere ike ịbụ isiokwu nke nnukwu nlebara anya, ma nke ọma na nke na-adịghị mma. Ị ga-ejikọrịrị onwe gị mgbe ị bụ kpakpando na-eto eto. Ọ bụrụ na ịnweghị tether ahụ, yabụ na ị ga-efunahụ gị n'ezie.** As quoted in [http://www.suntimes.com/entertainment/pearlman/504249,CNT-News-peop10.article ''The Chicago Sun-Times'' (10 August 2007)] *A naghị akpọ ya ịchụso...a na-akpọ ya “na-achụso agụụ mmekọahụ”. **Explaining about her character Angela Chase and her crush on [[Jared Leto]]'s character, Jordan Catalano, while on MTV's TRL (11 August 2007) ===Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} *{{imdb name|id=0000132|name=Claire Danes}} {{DEFAULTSORT:Danes, Claire}} [[Category:ụmụ nwanyị]] h0p8x48ay6az5ownsimdncp6ask26wr Lea DeLaria 0 4715 17377 17376 2023-11-14T08:54:56Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lea DeLaria|Lea DeLaria]] (amuru May 23, 1958) bu onye ochi ochi America na onye egwu jazz. ==Okwu okwuru== * Echiche m dị ka ihe ọchị na-aga bụ ịgbanye oke nke ihe dị mma maka nwanyị ime ma ọ bụ kwuo ma ọ bụ ịbụ. dike m na nke ahụ ga-abụ [Lenny Bruce], onye na-akụziri anyị na okwu enweghị isi. Ọ bụ ebumnobi dị n'azụ ha bụ ihe dị mkpa. ** [http://www.breakupgirl.net/guest/9907.html Interview], ''Breakup Girl'' (July 15, 1999) * Biko biko...Dị ka onye kwụ ọtọ, agbalịrị m ịgbanwe ụwa. Dị ka onye na-eme egwuregwu, m na-agbalị ime ntụrụndụ. Na dị ka nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị, ana m agbalị iburu nwa agbọghọ kachasị mma n'ime ụlọ ahụ. Ọbụghị n'usoro ahụ. ** ''ibid''' ** Mgbe a jụrụ ya ma o chere onwe ya dị ka onye na-eme ihe nkiri, ma ọ bụ dị ka onye na-eme ihe nkiri nwere atụmatụ. * Atụla aka na ihe ọ bụla beige wee kpọọ ya dị mma. ** ''Akwụkwọ Iwu Lea maka Ụwa'' (May 2000) Iwu # 4 * '''Mụta iwu niile...ma mebie ha''' ** ''Akwụkwọ Iwu Lea maka Ụwa'' (May 2000) Iwu # 10 * O lere m anya n'ihu wee sị, "Ị na-akwa bulldyke!" M wee chee n'ime onwe m, "Oooh, lee nwoke maara ihe! Leenụ, m ga-azọ na ọ lere m otu anya wee mara na m bụ onye ọcha!" ** ''Bulldyke na ụlọ ahịa China'' *Ị gụrụ [akwụkwọ Holly Near]? Ka m zọpụta gị nsogbu. Nke a bụ ahịrịokwu kacha atọ ụtọ n'akwụkwọ ahụ: "Ọ na-adị m ka nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị mgbe m na-ahụ nwanyị." Gooooooooood, Holly! Ọfọn, nnukwu ọdịiche dị n'etiti mụ na Holly Near bụ na ọ dị m ka nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị mgbe m na-eku ume! ** ''Bulldyke na ụlọ ahịa China'' *Gịnị ka ị na-ekwu, ị "ekweghị na nwoke idina nwoke?" Ọ dịghị ka Ista Bunny, nkwenye gị adịghị mkpa. ** '' Igbe nri ehihie'' ( ndetu ederede) *Ha na-echekwa ịdị nsọ nke alụmdi na nwunye, ka ndị nwoke abụọ nọkọrọ ọnụ kemgbe afọ iri abụọ na ise enweghị ike ịlụ di na nwunye, mana nwoke ka na-aṅụbiga mmanya ókè na Vegas wee lụọ onye na-agba ọkụ na Elvis chapel! A zọpụtara ịdị nsọ nke alụmdi na nwunye! ** '' Igbe nri ehihie'' * Anọ m na Mahadum West Virginia ka m mee ihe ngosi, ọ bụ ezie na ha emewo mgbasa ozi na-ezighị ezi banyere ya ... ya mere, mgbe m rutere na ngosi m, onye na-echere m ma '' narị ise Ndị Kraịst na-eme mkpesa '' na '' nnukwu ihe ịrịba ama ''. "Lea DeLaria na-aga hell." Ọ bụghị generic " nwoke nwere mmasị nwoke adịghị mma:" '' ''Lea DeLaria'' '' na-aga hell. Kedu ihe m chọrọ ndị ọbịa narị ise ka ha gwa m, dịka afọ iri na abụọ nke ụlọ akwụkwọ fuckin Katọlik ezughị, nri ?! ** '' Igbe nri ehihie'' * [Onye na-aga ogbako mgbochi ime ime] na-ekwu, "Ọfọn, ị kwenyeghị na ndụ na-amalite na mmalite?" M na-ekwu, "Ee e. M kwere na ndụ na-amalite mgbe ị na-eche gị onwe iberibe azụmahịa!" ** '' Igbe nri ehihie'' *Ị ma ndị m na-ekwu maka ya, ị na-ahụ ha na nnọkọ nganga ọ bụla, ha na-ebili na ogbo wee gaa, "Anyị dị ka onye ọ bụla ọzọ! anyị dịkwa ka ha! Anyị - dị ka - EV - onye ọ bụla - ọzọ!" Ma mgbe ahụ, eze nwanyị dọkpụrụ 'ụkwụ asaa na ọkara'' ji n'elu ikpo okwu nwere ụkwụ atọ na-agafe wee mepee nku urukurubụba ya, f-f-f-f-f-f-f-f! Oh, anyị dị ka onye ọ bụla ọzọ, ọ dị mma! Anyị nwere omenala nke anyị na ụzọ anyị si eme ihe, anyị kwesịrị ime ememe ahụ ma kwụsị ịracha ịnyịnya ibu ogologo! ** '' Igbe nri ehihie'' * "M pụtara, kedu ihe na-eme unu? M chere na nke a kwesịrị ịbụ oriri nwanyị nwere mmasị nwanyị? Guido ngagharị iwe. "Enwere m ikike ịnọ ebe a, nke a bụ United States, ị maara, ị nweghị ike ịkpa ókè." "Enweghị m ike ịkpa ókè? Oh, nke ahụ chara acha, na-esi n'aka nwoke ọcha kwụ ọtọ. Kedu ihe ọ bụ, nwa adịghị eche na ọ bụ ya? Ọfọn, gịnị kpatara na ị naghị anwale ebe edoziri maka gị? Dị ka ụwa!" ** '' Akwụkwọ Iwu Lea maka Ụwa'' ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.queertheory.com/histories/d/delaria_lea.htm Lea DeLaria] at Queer Theory * [http://www.bbc.co.uk/music/jazz/reviews/delaria_double.shtml Review of ''Double Standards''] {{DEFAULTSORT:DeLaria, Lea}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7pixrcjrrj5czpaz84euav7eimfugu8 Ellen DeGeneres 0 4716 17387 17386 2023-11-14T09:08:04Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Ellen Lee DeGeneres|Ellen Lee DeGeneres]] (amuru Jenụwarị 26, 1958) bụ onye ọchị ọchị America kwụ ọtọ, onye nnabata telivishọn na onye na-eme ihe nkiri. Ọ gbara egwu na sitcom Ellen a ma ama site na 1994 ruo 1998, wee kwado ihe ngosi ihe ngosi TV syndicated ya, The Ellen DeGeneres Show, kemgbe 2003. Ọ lụrụ Portia de Rossi. Ọ bụ onye otu Democratic Party. ==Okwu okwuru== * Echere m na ihe siri ike banyere ọrụ a [nguzo ọtọ] - m pụtara, echere m na akụkụ a dị oke mma - mana na njem ahụ maara, ' kpatara - 'n'ihi na m na-apụ n'ụlọ nke ukwuu na oge a. Apụ m izu atọ na ọkara na-agaghị ụlọ, nke ahụ siri ike, ịpụ izu atọ na ọkara, n'ihi na m ga-ajụ ndị enyi m, "Ọ ga-amasị gị ịga ụlọ. na ịgbanye ihe ọkụkụ mmiri, gbanye ọkụ ma mee ka ọ dị ka ebe obibi mmadụ, hụkwa na ekwentị mkpanaaka n'elu akwa akwa adịghị mgbagwoju anya ma ọ bụ na nwa ahụ ga-agwụ ike. " **''Tụgharịa ihe a''' * Ọ̀ bụ na ị naghị akpọ ndị mmadụ asị mgbe ha na-abịaghị ọrụ n’oge. Ha na-enwekwa ihe ngọpụ kacha njọ mgbe niile. "Oh, ọ dị m nwute na m egbuola oge, okporo ụzọ." "Okporo ụzọ, ee? Kedu ka i chere m rutere ebe a; helikopta bata!?" ** ''Ebe a na ugbu a'' * I'm a — I'm a, um, nne chi nke ziri ezi, nke ahụ na-atọ ụtọ ịbụ nne chukwu, ọ 'dị oke ọnụ ahịa, ọ bụ ìhè nke ndụ m, ọ bụ abụọ ... ma ọ bụ ise ma ọ bụ ise. ihe, na ọ bụ, uh... Amaghị m, ahụtụbeghị m ya - foto ndị dị oké ọnụ ahịa, ọ dị nnọọ ka ọ dị, y'know ... Ọ na-ebi n'ofe obodo, enweghị m nke ahụ. ụdị oge, ma, um ... Ọfọn, m na-eziga ego na ihe, ọ dịghị ka m enweghị njikọ .... **''Tụgharịa ihe a''' * Achọghị m inwe ụdị ọdịdị ahụ m na-enye ndị mmadụ mgbe ha rutere n'ụgbọelu na-ejide nwa: "Nke ahụ bụ nwa mara mma, na-eje ije, na-eje ije, na-aga n'ihu, na-aga n'ihu..." **''Tụgharịa ihe a''' * Ọ bụrụ na anyị achọghị ịkọwa onwe anyị site n'ihe ndị dị elu dị ka ọdịdị anyị, anyị na-arapara n'ụzọ ọzọ nke nnupụisi nke ịbụ ndị ikpe site n'omume anyị, site n'ihe anyị na-eme. **''Ihe m na-ekwu... na enwere m otu''. New York: Akwụkwọ Bantam, 1995 * M pụtara, ọ dị m ka m nọ n'ọnọdụ pụrụ iche dị ka onye ọbịa, n'ihi na chee echiche banyere ya: ''Gịnị ga-eme ka ndị Taliban nwee nsogbu karịa ịhụ nwanyị nwere mmasị nwoke na uwe ndị Juu gbara ya gburugburu?'' ** ''2001 Emmy Awards'' (Nọvemba 4, 2001) * Ee, anyị dị umengwụ. Ma anyị onwe anyị enweghịkwa ike ịnọdụ ala. Yabụ na anyị amalitela ịme ihe dịka GO-GURT. Nke ahụ bụ yogọt maka ndị na-aga. Ka m jụọ gị, enwere nnukwu nsogbu ngagharị na yogọt na mbụ? Ogologo oge ole ka ọ na-ewe, n'ezie? [na-eme ka ọ dị na ekwentị:] "Ndewo?...Oh, hi, Tom...oh, a na m anwụ ịhụ ihe nkiri ahụ...Umm, mba...Emepere m yogọt. .. Ee, a na m abanye maka abalị ... Mba, ọbụnadị mgbe e mesịrị - ọ bụ ụdị nwere mkpụrụ na ala. Ọfọn, nwee obi ụtọ. Daalụ. " ** ''Ebe a na ugbu a'' * Ka anyị kwuo, dịka ọmụmaatụ, cheese agwụla m. Ma mgbe ahụ, m ga-eche, ee, ma gịnị ma ọ bụrụ na m gaa n'ụlọ ahịa na ha esighị na cheese? Ọ ga-adị m ka, "Kedu ka ị ga-esi nweta chiiz?" "Gịnị ka ị na-ekwu 'Olee otú anyị ga-esi pụọ na cheese?' Ị gwụla cheese. Chiiz agwụla ndị mmadụ. " Mgbe ahụ, m ga-adị ka, "Ee, mana ị bụ ụlọ ahịa. Ị kwesịrị ịkwakọba cheese n'azụ maka ndị dị ka m na-abata na-achọ cheese." Ma nke ahụ bụ mgbe ha na-ezigara onye njikwa ahụ, onye na-eche na ọ dị mma maka ịbụ onye njikwa 'na-eme ka foto ya dị n'ihu ụlọ ahịa' n'ihi na ọ bụ onye njikwa, ị maara. Ma ọ ga-adị ka, "Gịnị yiri ka ọ bụ nsogbu, ma'am?" Nke na-ewute m nke ukwuu, dị ka "obere nwanyị." Ọ ga-adị m ka, “Nsogbu nke obere nwanyị ahụ…” Ọ ga-adị ka, “Ònye bụ obere nwanyị ahụ?” Ọ ga-adị m ka, “Mechie ma gee m ntị. cheese agwụla gị, achọrọ m ụfọdụ." Ma, ọ dị ka, "Ọfọn, kedu maka ụfọdụ cheese?' Dị ka ọ ga-ekwurịta ọnọdụ ahụ, ọ bụ onye nnọchiteanya n'ihi na ọ bụ onye njikwa. Ma m ga-adị ka, "Achọghị m cheese cheese; Achọrọ m cheese cheddar. Chiiz cheddar nkọ bụ ihe m batara maka ya. Chiiz cheddar dị nkọ na cheese ụlọ abụghị otu ihe. Naanị 'n'ihi na ha nwere aha cheese na aha anaghị eme ka ọ bụrụ cheese ma ọlị. Nke ahụ ga-adị ka ịbanye n'ebe a na-ere ngwá egwú na-asị, 'Ọ ga-amasị m ịzụrụ opi,' ha na-asịkwa, 'Ewela iwe, anyị niile akwụsịla opi, ma ị ga-achọ mpi akpụkpọ ụkwụ?' Leenụ. , nke ahụ abụghị otu ihe, ọ bụ, Maazị Manager?” ('I meela maka mpi akpụkpọ ụkwụ,' ị maara.) Ọ malitekwara ịma jijiji na ihe nile, n'ihi na ìgwè mmadụ etolitela wee malite inwe mmechuihu n'ihi na ha nile nọ ọdụ gburugburu na-asụmu ntamu “Olee ihe yiri ka ọ bụ nsogbu ahụ?, 'Amaghị m, ọ chọrọ cheese.' Ma, um, ọ na-ama m ụra n'ihu. Ma, umm, nke ahụ bụ mgbe Skip, onye na-arụ ọrụ oge na-arụ ọrụ ebe ahụ, onye na-akpọ onye njikwa asị 'n'ihi na ọ na-eche na ọ dị mma maka ịbụ onye njikwa ma na-emeso Skip dị ka ihe efu n'ihi na ọ bụ naanị nwa oge. Na Skip ga-akwụsị n'oge mgbụsị akwụkwọ wee laghachi ụlọ akwụkwọ agbanyeghị. Ọ dịghịdị mkpa ego ahụ; o si na ezinụlọ bara ọgaranya. Ọ na-eme ya maka ahụmahụ ahụ n'ihi na ezinụlọ ya chọrọ ka ọ rụọ ọrụ n'otu oge okpomọkụ. Ma, ya mere, na agbanyeghị, ya mere, ọ na-ewere eriri ahụ, ọ ga-aga fesa onye njikwa ahụ kpọmkwem na anya, ziri ezi, na otú ahụ, ma nke ahụ bụ mgbe ọ na-adabere n'ala iburu cheese ahụ, ya mere ọ na-atụ uche ya ma mee agadi a. nwanyị guzo ya n'azụ, ọ nọkwa ebe ahụ na-arọpụta ube oyibo, n'ihi na ị tọrọ gị obere nri, naanị ihe ọ chọrọ bụ ube oyibo. Ya mere ọ na-eti mkpu, sị, "Anya m, ejirila eriri mmepụta fesa m n'anya." Yabụ na nke ahụ bụ mgbe nwa nwanne ya nke na-eleta Austin Texas bụ ụzọ abụọ maka ịzụrụ ibe tortilla n'ihi na ọ na-eche na ha ga-enwe guacamole. Ọ maghị na ọ bụ otu ube oyibo. Ya mere, ọ na-amalite ịgba ọsọ "M ga-enyere gị aka, nwanne mama ya na otú ahụ," na-agba ọsọ, mgbe ahụ mgbe ọ na-agba ọsọ n'okporo ámá mgbe ọ na-adaba na mmiri nke si na eriri mmepụta, gbajie ụkwụ ya, gbajie ogwe aka ya, ọnyá abụọ. ọgịrịga ebe ahụ... na-etinye stitch n'ọkpụkpụ ntì ya, naanị otu, mana ka ọ bụ stitch. Ọgba aghara na-apụta ma ọ gafeela Hard Copy and Entertainment Tonight and Access Hollywood... "'[[Lesbian]] Na-achọ cheese, na-akpata ọgba aghara.'" Ma ọ dị m ka, "Achọghị m cheese ahụ. " Ị mara? ** ''Mmalite''' * Gịnị nwere ike na-aga na-ezighị ezi nke na ha kwesịrị ileba gị anya mgbe ahụ....' bra's my bra's in my ass!!'....'Rachel' (ọnụ na-atụ aka ịnyịnya ibu ya 'My bra's in my ass' na ọzọ 'Bra's in my ass' na-ama jijiji isi mba na ikuku kpọpụta A-S-S wee mee ka ọ bịa ebe a). Ọ ga-amasị m ịhụ ebe ha ga-aga nyere gị aka mgbe ị gwara ha bra gị n'ịnyịnya ibu gị.' 'Oh my, ọ dị na ịnyịnya ibu ... ị chọrọ nha ma ọ bụ agba dị iche? Amaghị m ihe m ga-eme maka bra dị n'ịnyịnya ibu. Aga m enweta onye njikwa m na-amaghị. ** ''Mmalite''' * Ha na-ekwu na ị kwụ n'ebe ahụ, ọ ga-asị gị daalụ, ị laghachi azụ, nke ahụ bụ ihe m chere na ọ ga-eme, ma n'isi m, m kemgbe afọ ise ma ọ bụ isii mara na ọ ga-akpọ m ọzọ. ** Ellen DeGeneres, na-ekwu maka ịkpọ oku ka ya na Johnny Carson nọdụ ala azụ na 1986 * Abụ m nne chukwu, nke ahụ bụ nnukwu ihe ịbụ nne chukwu. Ọ na-akpọ m chi nkenke, nke ahụ mara mma, kuziri m ya. ** Ellen DeGeneres, '' Isi ihe m ... na enwere m otu '' * Mgbe ụfọdụ, m na-anya ụgbọ ala, m na-ewesa ndị ọkwọ ụgbọala na-adịghị eche echiche nke na m na-achọ ịkasi ha ike. Ma mgbe ahụ, m na-echeta na ọ dịghị ihe ọ bụ, na m na-ekele Chineke na m nwere ụgbọ ala na ahụ ike na gas. Nke a na-ekwu na ezighi ezi - ị gaghị ekwu, ekele Chineke na m nwere gas. ** Ellen DeGeneres, '' Isi ihe m ... na enwere m otu '' * Ị ga-enwe ihu ọchị na okwu, ị pụghị inwe naanị okwu. Ọ bụ ihe dị ike, echere m na ọ bụ ya mere ọ na-esiri ndị mmadụ ike iche na ụmụ nwanyị nwere ike ime nke ahụ, dị ike. ** Ellen DeGeneres, Akwụkwọ akụkọ US, Jenụwarị 1995 * Ruo ogologo oge, echere m na m maara nke ọma onye m bụ. M tolitere na New Orleans wee bụrụ onye na-atọ ọchị. Ma e nwere ihe niile so na nke ahụ. Ụlọ oriri na ọṅụṅụ. Ihe ise siga. Ihe ọṅụṅụ ahụ. Mgbe ahụ a gbara m afọ 13. ** [http://www.oprah.com/omagazine/What-Ellen-DeGeneres-Knows-for-Sure-Ellens-O-Magazine-Cover "Ihe Ellen DeGeneres maara nke ọma (Ọ na-eche)"], December 2009 nke magazin ''O'' * Ọ na-amasị m ikiri ndị mmadụ—ọ bụ ihe m na-eme kemgbe m bụ nwata, ọ na-emekwa m nnọọ nke ọma. Nke ahụ bụ nnukwu akụkụ ihe mere m ji bụrụ onye na-akpa ọchị. Ndị na-ege m ntị juputara na ụdị mmadụ ọ bụla ị nwere ike iche n'echiche, ahụrụ m ya n'anya. ** Akwụkwọ Redbook, Jenụwarị 2006 * ''Ellen'': Echere m na otu n'ime mgbanwe mgbanwe ná ndụ m bịara afọ ole na ole gara aga. Amalitere m ịrahụ ụra n'abalị naanị na-agwa onwe m okwu, na-asị, "Ị zuru oke dịka ị bụ," n'ihi na m na-akụri onwe m ihe gbasara ibu ma na-arụ ọrụ, na n'agbanyeghị ihe m mere, ọ dịghị mgbe ọ dị m mma. onwe m. Ekpebiri m ịnakwere onwe m ma mara na m dị mma. Naanị nkwupụta ndị ahụ kwa abalị gbanwere nkwenye m na onye m bụ n'ihi na a gwara m ogologo oge, ugboro ugboro, na m bụ ihe ọzọ. Nke ahụ na-ewebata anyị ná nkwekọrịta ọzọ: Echela echiche—n’ihi na anyị na-eche na mgbe ndị mmadụ mere ihe ma ọ bụ gwa gị ihe, ha pụtara nnọọ ihe anyị chere na ha pụtara. ** N'ajụjụ ọnụ Ellen DeGeneres na The Agreements Agreements Onye ode akwụkwọ maka Miguel Ruiz nke pụtara na mbipụta October 2001 nke ''O, The Oprah Magazine'' * Ọ dị m ka ya bụrụ na ahụghị m n’ụzọ dị iche. Ọ dị m ka ya bụrụ na ndị mmadụ lere m anya hụ na m bụ ezigbo mmadụ nwere ezigbo obi. Na nke ahụ chọrọ ime ka ndị mmadụ chịa ọchị. Ma nke ahụ bụ onye m bụ. M na-emekwa ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke. Ọ ga-amasịkwa m inwe otu ikike dị ka onye ọ bụla ọzọ. Ọ ga-amasị m, achọghị m ịma ma a na-akpọ ya alụmdi na nwunye. Achọghị m ịma ma ọ bụrụ na a na-akpọ ya, ị maara, mmekọrịta ụlọ. Achọghị m ịma ihe a na-akpọ ya. M pụtara, e nwere ndị di na nwunye na-ebikọ ọnụ, 30 afọ, 40 afọ. Na mberede, ha tufuru ụlọ ha, ị maara, ụtụ isi na-egbu ha, n'ihi na ọ dị iche n'ihi na ha alụghị di. A na-ewepụ ihe niile naanị n'ihi na. Ị mara, na Septemba 11, enwere ọtụtụ ndị furu efu onye ha na ha na-enwetaghị otu uru ahụ. Ọ bụghị mma. Ma n'otu oge ahụ amaara m na e nwere ndị na-ekiri ugbu a na-ekwu, ị maara, ọ na-arịa ọrịa ọ dị njọ, ọ bụ nke a. Ma ọ dị ka, enweghị m ike ime ka ha kwenye na adịghị m arịa ọrịa ma ọ bụ na-ezighị ezi, na ọ dịghị ihe ọjọọ dị m. Ị mara, enwere m ike ibi ndụ m ma nwee olile anya na ihe gbanwere, ma nwee olileanya na echedoro anyị dịka ndị di na nwunye ọ bụla ọzọ ** Ellen Degeneres na-ekwu maka ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke na Stone Phillips na N'ajụjụ ọnụ maka Dateline NBC, Nov. 8, 2004 *Aha m bụ Ellen na abụ m [[onye anaghị eri anụ]]. Naanị ịgbakwunye akara ọzọ nye m: Abụ m nwanyị nwanyị nwere mmasị nwanyị, aquarian na onye anaghị eri anụ. Ekwuru m ya... ** Ellen Degeneres na-anabata Paul McCartney na ndị enyi Live: PETA's Millennium Concert, 1999 * Achọghị m ịga [vegan]] n'ihi na m gụrụ akwụkwọ na ụmụ anụmanụ na-eme ihe ọjọọ, ma chọpụtakwara na m na-enwe mmetụta dị ndụ. Enweghị m ike ịpụpụ onwe m na ya ọzọ. *Ọnwụ, ọrịa, ụnwụ nri : enweghị ebe obibi, mmegbu : Enweghị m ike ikiri : akụkọ elekere ise : Enwere ike inwe azịza :O nwere ike ọ gaghị abụ akaha :ma ọ gụnyere mbufe : gbalịa ịhụnanya kama ịkpọ asị : Ihe niile ị nwere ike ime : dị mma n'anya ndị mmadụ : na olile anya na ndị ahụ :ga adikwa gi mma :ma chioma :Agbaghara m ya :*Ellen na-agụ uri na njedebe nke [[w:Ellen (oge 1)|mgbe mbụ nke "Ellen"]]. Ụdị ogologo pụtara n'akwụkwọ ya, "My Point... And I Do Have One". ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:DeGeneres, Ellen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] j0yhke84vq3q9vh19gk5x786l9d75fo Mary Hesse 0 4717 17419 2023-11-15T13:16:04Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} '''[[:w:Mary Hesse|Mary Brenda Hesse]]''' FBA (15 October 1924 – 2 October 2016) bụ onye bekee [[[ndị ọkà ihe ọmụma]] nke sayensị, mechara bụrụ [[prọfesọ] ] na isiokwu na Mahadum Cambridge. ==Okwu okwuru== *Otu n'ime isi ọrụ nke analogy ma ọ bụ model bụ ịtụ aro ndọtị nke tiori site n'ịtụle ndọtị nke ntụnyere ahụ, ebe ọ bụ na a maara ọtụtụ ihe gbasara ntụnyere karịa ka a maara banyere isiokwu ah...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[:w:Mary Hesse|Mary Brenda Hesse]]''' FBA (15 October 1924 – 2 October 2016) bụ onye bekee [[[ndị ọkà ihe ọmụma]] nke sayensị, mechara bụrụ [[prọfesọ] ] na isiokwu na Mahadum Cambridge. ==Okwu okwuru== *Otu n'ime isi ọrụ nke analogy ma ọ bụ model bụ ịtụ aro ndọtị nke tiori site n'ịtụle ndọtị nke ntụnyere ahụ, ebe ọ bụ na a maara ọtụtụ ihe gbasara ntụnyere karịa ka a maara banyere isiokwu ahụ. Nchikota echiche a na-ahụ anya n'ime echiche ziri ezi nke na-egosi na ọ dịghị ihe ọ bụla na-atụnyere ihe ọ bụla ga-esi na ya pụta agaghị atụ aro ụzọ ọ bụla maka mmepe nke ya. **Mary Hesse, "Nkọwa ọrụ na ntụnyere n'echiche anụ ahụ." ''Brit. J. Phil. Sci. '', v. 2, p. 281-294, 1952. p. 291 *theory na ọnọdụ sayensị ya abụghị akụkụ ihe ngosi nka kwụ ọtọ, kama a na-agbatị ma gbanwee ya mgbe niile iji nweta akụkọ ọhụrụ. **Mary Hesse, '' Models and Analogies in Science '' 1966. p. 4 ; Mary Hesse na-ehota ebe a ''[Norman Robert Campbell] '' Physics '' site na 1920. *Echiche atọ ndị a n'etiti ha bụ ihe osise nke [sayensị] na ụwa dị ka nke a: enwere ụwa dị n'èzí nke nwere ike ịkọwa n'ụzọ zuru ezu n'asụsụ sayensị. Ọkà mmụta sayensị, dị ka ma onye na-ekiri ihe na onye na-asụ asụsụ, nwere ike ijide mpụta eziokwu nke ụwa na prepositions nke bụ eziokwu ma ọ bụrụ na ha kwekọrọ na eziokwu na ụgha ma ọ bụrụ na ha emeghị. Sayensị bụ ihe kacha mma usoro asụsụ nke ezi echiche dị n'otu n'otu n'ihe gbasara eziokwu, gụnyere eziokwu ndị a na-ahụghị ozugbo n'ihi na ha gụnyere ihe nzuzo ma ọ bụ akụrụngwa, ma ọ bụ ihe omume gara aga ma ọ bụ ihe ndị dị anya. A na-akọwa ihe omume ndị a zoro ezo na echiche, na echiche nwere ike ịpụta site na nleba anya, nke ahụ bụ usoro nkọwa nke ụwa nwere ike ịchọta site na ihe na-emeghe maka nlele. A na-ewere mmadụ dịka ọkà mmụta sayensị dị ka onye guzopụrụ iche na ụwa ma nwee ike ịnwale na chepụta banyere ya nke ọma na enweghị mmasị. **Mary B. Hesse. "Mgbanwe na Mgbanwe na Nkà Ihe Ọmụma nke Sayensị," 1980. p. VII ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hesse, Mary}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] rqhy52i70ljsgmldgd2rmph250qvm1i Ekaterina Nekrassova 0 4718 17450 17449 2023-11-15T20:26:18Z Goodymeraj 432 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Ekaterina Nekrassova|Ekaterina Nekrassova]]''' (June 21, 1981–) is an Estonian retired pair skater. === Okwu Ndị O Kwuru === *Nye m, ịgba mmiri n'okpuru ice dị ka agbam ume ume, dị ka a ga-asị na a mụọla m ọzọ. Ọ bụ mmetụta nke enweghị m ike iji ya tụnyere ihe ọ bụla ọzọ, nke na-atọ ụtọ nke ukwuu. Ọ na-agụkwa m agụụ mgbe niile. **[https://edition.cnn.com/2021/01/14/sport/russian-ice-swim-spt-scli-intl/index.html Nwanyị Russia nke gwuo mmiri n'okpuru ice Siberia nwere ike mebie ndekọ ụwa] (Januarị 14, 2021) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Nekrassova, Ekaterina}} [[Category:1981 births]] [[Category:People from Estonia]] [[Category:Figure skating coaches]] [[Category:Living people]] [[Category:Figure skaters]] [[Category:Women in sports]] [[Category:European women]] mpwvmj4mdpzsolycmqy24gl12q6t98s Ekaterina Kotrikadze 0 4719 17458 17457 2023-11-16T02:10:27Z Goodymeraj 432 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File: Ekaterina Kotrikadze (RTVi).jpg | thumb | right | Ekaterina Kotrikadze, RTVi, 2013]] '''Ekaterina Besikievna Kotrikadze''' (Georgian: ეკატერინე კოტრიკაძე, Russian: Екатерина еверина 3 March 1984) bụ onye nta akụkọ [[Georgians in Russia | Georgia-Russian]] na onye njikwa mgbasa ozi, onye na-ahazi ma na achikọba ọwa Dozhd TV na onye bụbu onye isi ọrụ ozi nke ọwa TV RTVI. === Okwu Ndị O Kwuru === * Ihe na-eme anyị ugbu a bụ ọdachi. Olee otú anyị si nweta onwe anyị n'ọkụ mmụọ a? Otu onye na-egbukepụ ngwá agha nuklia dị ka mkpịsị igodo nke ụgbọ ala dị oké ọnụ ahịa bụụrụ ya n'isi ya ikwu ka ọdịnihu ụmụ m, ụmụ anyị g'adị. O kpebiri na ọdịnihu nke ụmụaka na Russia bụ ịda ogbenye, ikewapụ na agha. * Ihe niile dị na TV steeti Russia bụ ihu abụọ jọgburu onwe ya, ka a ga-asị na ha anaghị echeta na Russia amalitela mbuso agha a, na n'ezie, ha anaghị ekwu ihe ọ bụla gbasara ụmụaka nwụrụ anwụ. Ma eleghị anya, ha achọghị ịma, amaghị m. ** [https://www.abc.net.au/news/2023-02-23/russias-info-war/102016186 "VIDEO: Russia's Info War"], ABC Net, 23 February 2023. === Njikọ Mpụga === {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kotrikadze, Ekaterina}} [[Category:1984 births]] [[Category:Living people]] [[Category:Anti-war activists]] [[Category:Journalists from Russia]] [[Category:Women from Russia]] [[Category:Women born in the 20th century]] f9c1gthp1do5ihmc0p4z7cfurvminl8 Edyta Górniak 0 4720 17467 17466 2023-11-16T02:33:10Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Edyta Górniak.jpg|thumb|right|Edyta Górniak (2009)]] '''[[w:Edyta Górniak|Edyta Górniak]]''' (amụrụ [[Nọvemba 14]], [[1972]], na Ziębice, [[Poland]]) bụ otu n'ime ndị ọbụ abụ kacha ewu ewu n'akụkọ ihe mere eme nke ụmụ nwanyị nọ na egwú pop nke mba Poland. === Okwu Ndị O Kwuru === * Egwu bụ otu n’ime ihe ole na ole fọdụrụ n’ụwa a, nke nwere ike ịgwọ ọrịa dị ịtụnanya. Enwere m olileanya n'ezie na egwu ndị a ga-eme ka echiche gị nwere onwe ya, mee ka mmetụta gị dịkwuo mma ma nyere obi na uche gị aka inwekwu obi ụtọ. ** "Invisible" (cd), 2002 === Njikọ Mpụga === {{Wikipedia}} * [http://e-gorniak.com Message board] * [http://edytagorniak.com Official Website] {{DEFAULTSORT:Gorniak, Edyta}} [[Category:Pop singers]] [[Category:Women singers]] [[Category:Actresses from Poland]] [[Category:Conspiracy theorists]] [[Category:1972 births]] [[Category:Living people]] [[Category:Women born in the 20th century]] 66q6izujsg3s8v6h0057sn18gatsgf0 Edna St. Vincent Millay 0 4721 17502 17501 2023-11-16T03:41:03Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị Mmadụ Gbasara Edna St. Vincent Millay */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Edna St. Vincent Millay.jpg|thumb|right|Ịhụnanya abụghị ihe niile: ọ bụghị anụ ma ọ bụ ihe ọñụñụ<br>Ma ọ bụ ịtụ ụrụ ụra ma ọ bụ ụlọ mkpuchi megide mmiri ozuzo ... Ma ọtụtụ mmadụ na-eme ọnwụ enyi<br> Ọbụna dị ka m na-ekwu, n'ihi enweghị ịhụnanya naanị.]] '''[[w: Edna St. Vincent Millay | Edna St. Vincent Millay]]''' ([[Febụwarị 22]], [[1892]] & ndash; [[Ọktoba 19]], [[1950]]) bụbu onye America na-ede uri na onye na-ede ihe nkiri egwuregwu, na nwanyị mbụ nwetara ihe nrite Pulitzer maka uri. A makwaara ya maka ụdị ndụ ya gbapụrụ iche na nke ndị ọzọ, ụdị ndụ bohemian na ọtụtụ mmekọrịta ịhụnanya ya. O jiiri pseudonym '''Nancy Boyd''' n'ide akwụkwọ uri ya. === Okwu Ndị O Kwuru === [[File:Millay magn.jpg|thumb|right|Agaghị m ekwunwu ụdịrị ịhụnanya ndị bịarala ma laa. <br />Naanị ihe m maara bụ na oge okpomọkụ na-abụ abụ n'ime m <br /> N'ime nwa oge, ihe ahụ n'ime m adịghị abụ abụ ọzọ.]] * Ma, n'ezie, mbara igwe buru ibu, ka m kwuru; <br /> Miles na kilomita n'elu isi m; <br /> Ya mere, ebe a n'azụ m ka m ga-edina <br /> wee hụ afọ juru m n'elu igwe. <br /> Ya mere, m lere anya, ma, ka emechara, <br /> Igwe adịghị ogologo nke ukwuu. <br /> Eluigwe, ka m kwuru, ga-akwụsịrịrị ebe ọ bụla, <br /> Na — doro anya! - M na-ahụ n'elu! <br /> M chere na eluigwe adịghị oke oke; <br /> Enwere m ike iji aka m metụ ya aka! <br /> Na-agbatị aka m ka m nwaa, <br /> M tiri mkpu ka m wee nwee mmetụta na ọ metụrụ mbara igwe. ** "Renascence" (1912), st. 3 ''Renascence and Na Uri Ndị Ọzọ'' (1917) * Ụwa kwụụrụ onwe ya iche n'akụkụ ọ bụla<br/>Ọ dịghị ka obosara si kara obi obosara; <br/>N'elu ụwa ka mbara igwe na-àtụ́sa onwe ya —<br/>Ọdịghị ka ịdị elu si kara mkpụrụ obi ịdị elu <br/> Obi nwere ike ịkwa oké osimiri na ala aka<br/>N'ebe dị anya n'aka nke ọ bụla;<br/> Mkpụrụ obi nwere ike kewaa elu-igwe abụọ,<br/>Ka ihu Chineke na-enwu gafee <br/>Ma Ọwụwa anyanwụ na Ọdịda anyanwụ ga-átụ̀ obi ḿbọ́ <br/>Nke na-apụghị ime ka ha kewaa<br/>Na onye mkpụrụ obi ya dị larịị - mbara igwe<br/>Ga-adabanye n'ime ya m'emesịa. * A maara ihe dị m n'obi ntakịrị,<br/>Ihe dị m n'obi bụ ntakịrị ka m maara,<br/>Ma o nwere ihe dị n'ime m ga-ebilirịrị ma malite,<br/>Na ọ bụ obere ka m na-eche ebe ụkwụ m na-aga. . ** "Ọpụpụ" (1918) nke si na '' The Harp-Weaver Na Uri Ndị Ọzọ'' (1923) * ''' Kandụl m na-ere na nsọtụ ya abụọ;<br>Ọ gaghị anọ ka abalị gafechaa;<br>Mana, ah, ndị iro m, na, ee, ndịenyi m -<br>Ọ na-enye ìhè nọọrọ onwe ya.''' ** "Fig mbụ" sitere na '' A Few Fig From Thistles '' (1920) * Nchekwa n'elu nkume siri ike ụlọ ndị jọrọ njọ na-eguzo;<br>Bịa hụ ụlọ m na-egbuke egbuke nke e wuru n'elu ájá! ** "Fig nke abụọ" sitere na '' A Few Fig From Thistles' (1920) * '''Ọtụtụ ọnwụ na-egbu oge nke bard <br> na-agbaji ume n'amaokwu ya''; <br> Nke a bụ egwu a naghị abụ: <br> Ime agadi na-anwụ anwụ. ** "Nye onye na-ede uri nke nwụrụ na nwata" sitere na '' The Second April'' (1921), p. 52 * "Otu ihe a na-agaghị enweta - <br /> Abụ m nwa agbọghọ ọjọọ." kwuru m; <br /> "Ma ọ bụrụ na enweghị m ike ịgbaghara, gịnị kpatara, <br /> &nbsp;&nbsp; M nwekwara ike inwe obi ụtọ!" ** Site na "Penitent", sitere na '' A Few Fig From Thistles'' (1922) <!-- Amaghị ma nke a pụtara na mbipụta 1920. --> * Ma ị na-agagharị agagharị dị ka ikuku na-ebugharị, <br /> Na ịma mma gị niile na-agbanwe karịa oke mmiri, <br /> Ya mere ịdị na-adịghị agbanwe agbanwe enweghị ihe ọ bụla: <br /> enwere m naanị ka m nọrọ n'akụkụ gị. <br /> ''' Ya mere, ihe efu, ìhè na ụgha, ịhụnanya m, ị bụ, <br /> Abụ m onye enweghị okwukwe mgbe m kacha bụrụ eziokwu.'' ** Site na Sonnet III: "Oh, Echekwala na m na-ekwesị ntụkwasị obi nye nkwa!", '' Few Fig From Thistles'' (1922) <!--Amaghị ma nke a pụtara na mbipụta 1920. --> * A sị ka e kwuwe, ezigbo enyi m, <br /> &nbsp;&nbsp; Achọkwaghị m ịhụnanya, <br /> Ọ dị m mkpa ka anyị kwuo na ọ bụghị ịhụnanya, <br /> &nbsp;&nbsp; Ugbua ịhụnanya ahụ lara n'iyi? ** "Passer Mortuus Est", St. 3, ''Second April'', 1921 * Obi m na-ekpo ọkụ na ndị enyi m na-emeta, <br /> &nbsp;&nbsp; Na ezigbo ndị enyi m agaghị ama, <br /> Ma ọ nweghị ụgbọ oloko m na-agaghị agba, <br /> &nbsp;&nbsp; N'agbanyeghị ebe ọ na-aga. ** "Njem", st. 3, ''Second April'', 1921 * [[Euclid]] naanị ya legidere ịma mma anya.<br>Ka ndị niile na-eme ihe mara mma gbachie ọnụ,<br>Wee mee ka ha gbadaa n'ala wee kwusi. <br>Ọ dịghị ihe ọ bụla, dọtara mgbagwoju anya enweghị ebe ọ bụla. ** Sonnet XXII sitere na '' Harp-Weaver na uri ndị ọzọ '' (1923) * Ya mere, n'oge oyi, osisi owu na-anọ, <br /> Ọ maghịkwa ihe nnụnụ furu efu n'otu n'otu, <br /> Ma mara alaka ya gbachiri nkịtị karịa ka ọ dị na mbụ: <br /> ''Apụghị m ikwu ihe ịhụnanya nwere. bia we la, <br /> Amara m na oge okpomọkụ na-abụ n'ime m <br /> nwa oge, na n'ime m adịghị abụ abụ ọzọ.'' ** Sonnet XLIII: "Ụdị na ụdị gbugbere-ọnụ egbugbere-ọnụ m susurula ọnụ, na ebe, na ihe kpatara ya" (1923), "Collected Poems", 1931 * '''Ịhụnanya abụghị ihe niile: ọ bụghị anụ ma ọ bụ ihe ọṅụṅụ<br>Ma ọ bụ ụra ma ọ bụ ụlọ megide mmiri ozuzo''; bilie na imi ọzọ;<br>Ịhụnanya apụghị imeju ngụgụ na-eku ume na ume,<br>Ma ọ bụ hichaa ọbara, ma ọ bụ ịtọ ọkpụkpụ gbajiri agbaji;<br>'' Ma ọtụtụ ndị mmadụ na-eme enyi na ọnwụ<br> Ọbụna ka m na-ekwu, maka enweghị ịhụnanya naanị. ** Sonnet XXX sitere na ''Fatal Interview'' (1931) * Nwata abughi site na amuru ya rue afo ole na ole<br>Nwa ahu tolitere, na-ewepu ihe nwata. <br> ''Ịmụ nwa bụ alaeze ebe onye ọ bụla na-anaghị anwụ anwụ.'''<br>Ọ dịghị onye dị mkpa, ya bụ. ** “Oge ịbụ ụmụaka Bụ Alaeze Ebe na-enweghị onye na-anwụ anwụ,” ahịrị 1-4, sitere na “Wine from These Grapes” (1934) * … otu [[ajọ]] ihe na-esote… otu ihe jọgburu onwe ya ugboro ugboro. ** Site na leta Ọktoba 1930 degara [[w:Arthur Davison Ficke|Arthur Davison Ficke]], dị ka ndị na-ede akụkọ ndụ ya kọwara n'ụzọ dị iche iche, dịka: ***''' [L]ife abụghị nke ukwuu "otu ihe na-ada ụda" ka "otu ihe na-aga n'ihu" ''' **** Dị ka nkọwapụta ("o zitere [...] akwụkwọ akụkọ ọkara-atọ ọchị, na-eme mkpesa na...") na nkebi ahịrịokwu ndị e hotara na Jean Gould, '' The Poet and Her Book: A Biography of Edna St. Vincent Millay'' (1969), p. 198 *** [L]ife abụghị otu ihe mgbe ọzọ, ọ bụ otu ihe ugboro ugboro **** Dị ka nkọwapụta ("ọ na-ede nke ahụ...") na o doro anya na Bowlderized na Miriam Gurko, ''Mmụọ nke na-enweghị ezumike: ndụ Edna St. Vincent Millay'' (1962), p. 197 *** [M] abụghị eziokwu na ndụ bụ otu ihe jọgburu onwe ya - ọ bụ otu ihe jọgburu onwe ya ugboro ugboro. **** Dị ka nkọwapụta ("Edna dere [...] na...") na Joan Dash, '' Ndụ nke Onwe: Ụmụ nwanyị nwere onyinye atọ na ndị ikom ha lụrụ '' (1973), p. 189 ** Nkọwapụta nke Dash yiri ka ọ bụ mmalite nke ụdị dị iche iche ewepụtara na-ewu ewu, dịka: *** Ọ bụghị eziokwu na ndụ bụ otu ihe jọgburu onwe ya. Ọ bụ otu ihe ahụ jọgburu onwe ya ugboro ugboro. **** Dị ka ekwuru na-enweghị nkọwa na '' Psychoanalysis Today: A Case Book '' (1991) nke Elizabeth Thorne na Shirley Herscovitch Schaye, p. 93 *** Ọ bụghị eziokwu na ndụ bụ otu ihe jọgburu onwe ya. Ọ bụ otu ihe ahụ ugboro ugboro. **** Dị ka ekwuru na-enweghị nkọwa na '' Okwu Ikpeazụ: Akụ nke Okwu Ụmụ nwanyị'' (1992) nke Carolyn Warner dere. * ''Nanị ndị m kpọrọ asị bụ ndị ohu. Ha abụghị n'ezie mmadụ ma ọlị.''' Dị ka ekwuru na-enweghị nkọwa na ''At Home'' nke Bill Bryson dere, Isi nke V, "The Scullery and the Larder" p. 111 === Okwu Ndị Mmadụ Gbasara Edna St. Vincent Millay === *Mgbe ndị mmadụ na-ekwu maka akwụkwọ America, ha pụtara n'ezie Hemingway, Faulkner na Poe na mgbe ha gụnyere ụmụ nwanyị ọ bụ [[Emily Dickinson]] na Edna St. Vincent Millay. Iji kpebie iwere nke ahụ wee sị, 'M ga-ekwu okwu, a ga-anụkwa m' - nke ahụ na-ewe ọtụtụ afọ. * Ajụjụ ọnụ afọ 1988 na '' Mkparịta ụka ya na [Maya Angelou]" (1989) *Mgbe m nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị, agụbeghị m abụ ojii. Otu onye na-ede uri nke m gụrụ ma hụ n'anya bụ [[Pablo Neruda]]. Ekwesịrị m ikwu na Neruda na Millay bụ ndị uri abụọ ahụ m hụrụ n'anya. Ndị ọzọ niile enweghị ezi uche. Ewezuga Eliot. O nwetara m n'ezie. * Ajụjụ ọnụ 1984 na '' Mkparịta ụka ya na [Audre Lorde]'' (2004) *Wylie na Millay bụ ndị ọkọlọtọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị-ụmụ nwanyị ndị m hụrụ n'anya nke ukwuu. Eliot. Nwoke ahụ ji okwu ya were were tunye m ọkụ. * Ajụjụ ọnụ 1978 na '' Mkparịta ụka ya na [Audre Lorde]'' (2004) *T. S. Eliot, Millay, Helene Margaret, Agụrụ m akwụkwọ wee jikọta ya n'ihi na ha mere ka m nwee mmetụta ihe ha na-eche, ma ọ bụ chọrọ inwe mmetụta. * Ajụjụ ọnụ 1978 na '' Mkparịta ụka ya na [Audre Lorde]'' (2004) === Njikọ Mpụga === {{wikipedia}} {{wikisource author}} * [http://www.gutenberg.org/browse/authors/m#a70 Edna St. Vincent Millay at Project Gutenberg] {{DEFAULTSORT:Millay, Edna St. Vincent}} [[Category:Poets from the United States]] [[Category:LGBT people]] [[Category:Pulitzer Prize winners]] [[Category:1892 births]] [[Category:1950 deaths]] [[Category:People from Maine]] [[Category:Feminists]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:Women authors]] [[Category:Women born in the 19th century]] [[Category:Vassar College alumni]] 6xambvonu0f3pwypkndtuw7yv5bcvgg Edna Kiplagat 0 4722 17510 17509 2023-11-16T03:57:40Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Edna Kiplagat Moscow 2013.jpg|thumb|Edna Kiplagat na Moscow 2013]] '''[[w:Edna Kiplagat|Edna Ngeringwony Kiplagat]]''' (amụrụ 15 Nọvemba 1979) bụ onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge. Ọ ghọrọ onye mmeri ụwa na marathon 2011 na 2013. Ọ bụ onye mmeri kacha ochie na asọmpi marathon ụwa. === Okwu Ndị O Kwuru === * "Ị nwere ike ịgba ọsọ n'oge ọ bụla, ebe ọ bụla, nyere ọnọdụ. "[https://olympics.com/en/news/night-marathon-heat-doha-2019-preparation Olympics.com] * “Ihe niile a chọrọ ka i wee nwee ihe ịga nke ọma na-amalite n’ọnọdụ uche gị. [https://olympics.com/en/news/night-marathon-heat-doha-2019-preparation] * "Mgbe anyị zukọrọ ọnụ, m na-echetara ha na ihe mgbaru ọsọ maka asọmpi dị ka nnukwu marathon ọ bụla ọzọ," [https://www.reuters.com/article/kenya-athletics-kiplagat/tough-to-retain-marathon-title-says-kiplagat-idINDEE96P0EM20130726] === Njikọ Mpụga === {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kiplagat, Edna}} [[Category:1979 births]] [[Category:Women from Kenya]] [[Category:Sportspeople]] [[Category:Living people]] [[Category:African women]] [[Category:Runners]] [[Category:Women born in the 1970s]] 3mtiva13pz0a0g719809m6ai37gkjik Edna Acosta-Belén 0 4723 17601 17600 2023-11-16T21:40:20Z Goodymeraj 432 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''' [[w:Edna Acosta-Belén|Edna Acosta-Belén]] ''' bụ Ọkammụta lagoro ezumike nka a ma ama nke Latin Amerika, Caribbean, na US Latino Studies, na Women, Gender, na Sexuality Studies na Mahadum dị na Albany, SUNY. Ebe nnyocha ya gụnyere Latina/o na Puerto Rican omenala na ọmụmụ ihe mere eme. === Okwu Ndị O Kwuru === === Na ''Through the Eyes of Rebel Women: The Young Lords 1969-1976'' nke [[Iris Morales]] dere na (2016)=== * Otu esi kpughee oge gara aga ma gosipụta ya site na òtù ma ọ bụ obodo a na-emegbu emegbu bụ akụkụ dị mkpa nke iwulite ncheta akụkọ ihe mere eme mkpokọta nke na-akpali akụkụ ha ugbu a na nke ga-eme n'ọdịnihu nke mmemme na nguzogide. Iwulite a akụkọ ihe mere eme ebe nchekwa Otú ọ dị, bụ mgbe a gbagọrọ agbagọ na convoluted ala nke mpi nzọrọ, ma moreso n'ihi na ndị bi na ndị na-atachi obi coloniality nke ịbụ onye gbachi nkịtị ma na-achọ ikwupụta akụkọ ha na-enweghị atụ na, n'ụzọ dị otú a, na-enye aka na mmepụta nke ọhụrụ ọmụma decolonial. * Ọ dịịrị mkpa ilegharị anya ma mebie ndekọ akụkọ ihe mere eme na-achị nchigide, wee chepụta echiche ọhụrụ na-ewepụta ihe ọmụma na echiche decolonial. * Ọ bụ site na ọbụbụenyi ndị a na ọtụtụ akụkụ nke mmemme nke ihe anyị na-akpọ ugbu a Puerto Rican Movement ka m wee nwee ike ime ka nyocha nke m pụta na nkuzi nkuzi na usoro nke ikpughe ihe ọmụma decolonial ọhụrụ banyere ụmụ nwanyị na ndị obodo Puerto Rican. Mmegharị mmekọrịta ọha na eze na ndọrọ ndọrọ ọchịchị gbagoro n'ime obodo Puerto Rican steeti na njedebe 1960s na 1970 nyere ọtụtụ agwaetiti Puerto Rican bụ ndị kwagara New York n'ime afọ ndị ahụ ka ha nweta nghọta ka mma nke ọnọdụ, ihe isi ike, na nlanarị na mgba ntọhapụ na-akpagbu ndị ahụ. ọtụtụ narị puku ndị kwagara n'obodo ahụ n'ime iri afọ ndị gara aga. N’ihu ọgụ ndị a bụ Young Lords Organisation (e mechara gbanwee ghọọ otu Young Lords Party na Puerto Rican Revolutionary Workers Organization), Puerto Rican Student Union (PRSU), El Comité, na Resistencia Puertorriqueña, ịkpọ aha ole na ole. Ọ bụ ezie na akụkụ mbụ ha na-eme bụ New York City, mmụọ ọgụ ha na nzọrọ maka ikpe ziri ezi ọha na-agbasa ngwa ngwa n'obodo US ndị ọzọ nwere nnukwu mkpokọta Puerto Rican. Otu ndị a bu ọkọlọtọ mgba na nguzogide n'aha obodo ndị dara ogbenye na ndị enweghị ikike ikike ebe ndị Puerto Rican kwagara na maka ntọhapụ nke Puerto Rico. * Echiche ịhụ mba n’anya bụ́ nke dabeere n’ozi ndị e gosipụtara n’ọkọlọtọ Puerto Rican, bọtịnụ ndị a kụkọtara ọnụ, T-shirts, na ndị ntorobịa Puerto Rican kwadoro mgbọrọgwụ na njirimara ndị ahụ hapụrụ àgwàetiti ahụ ma buru àgwàetiti ahụ n’obi ha. Okwu ndị a bụ "Tengo Puerto Rico en mi corazón, "Enwere m mpako ịbụ Puerto Rican," "Puerto Rican Power," "Qué Viva Puerto Rico Libre," " Puerto Rico efu ugbu a," "Despierta Boricua, Defiende lo Tuyo" (Bilie, Boricua, gbachitere ihe bụ nke gị) na “¡Jíbaros Sí, Yanquis, Ee e!” ji nganga na nkwuwa okwu mara mma n'ime ogige Puerto Rican nke New York, Chicago, Philadelphia, na obodo ndị ọzọ ebe Ndị Ntorobịa na-eme ihe. ọnụnọ ha chere. * Okwu ahụ palante (ụdị mkpirisi nke okwu Spanish para adelante, nke pụtara ịga n'ihu) bụ oku na-eme mgbanwe na mkpu agha nke Ndị Nna Ntorobịa. A nakwekwara okwu nkwado ahụ dị ka aha akwụkwọ akụkọ ha na-eme kwa ọnwa, bụ nke na-aga ngwa ngwa n'okporo ámá obodo anyị, ụlọ ọrụ nke ọtụtụ ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ, na ụlọ nzukọ nke ụlọ akwụkwọ na mahadum anyị. * A na-ahụta akwụkwọ akụkọ Palante ugbu a dị ka isi mmalite maka mmụta banyere ntinye aka nke Puerto Rican na-akwadoghị na ngagharị ikike obodo US, yana ọtụtụ klaasị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị na kọleji (gụnyere nke m). Na nchikota, ¡Palante, Siempre Palante! meghere ọnụ ụzọ ịghọta njikọ dị n'etiti njem Puerto Rican na mgbanwe nke ogologo ọchịchị US colonial na-achị Puerto Rico, njikwa akụ na ụba nke agwaetiti ahụ, na ụdị mmegbu nke ime colonialism Puerto Ricans na-eche ihu na obodo US. Ịzụlite nghọta gbasara klaasị zuru ebe niile, agbụrụ, na ahaghị oke nwoke na nwanyị na-eduga n'ichepụta ụzọ nke nhazi mkpokọta na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-arụ ọrụ nke ọma nwere ike iweta mgbanwe mgbanwe mmekọrịta ọha na eze na ọkwa obodo na nke mba, ma na-akwadokwa akụkọ ihe mere eme nke mmegbu na nguzogide nke ndị a kpapụrụ iche. * Morales na-ekpughe ihe dị ruo ugbu a, akụkọ mmegide na-agụtaghị nke Ndị Ntorobịa. N'ụzọ dị egwu, ihe akụkọ ihe mere eme bụ ụkpụrụ a na-ahụkarị n'ime mmegharị ndị a na-ekpughe onwe ya: enwere ọchịchọ maka ndị òtù ụmụ nwanyị ka a na-amanye nabata onye isi nwoke nke na-azọrọ na mkparịta ụka nke okwu ọ bụla metụtara nrubeisi ụmụ nwanyị ga-abụ mgbe niile ka a na-edobe ya n'ụzọ doro anya "obosara. " ma ọ bụ "dị mkpa karịa" mgba nnwere onwe dabere na klaasị nke "ndị mmadụ a na-emegbu." * Mgbe a na-ekwu maka ọha mmadụ, ọ̀ bụ na a ga-echetara ụmụ nwoke mgbe nile na ụmụ nwanyị na-anọchi anya ihe karịrị ọkara nke ndị bi n’ụwa? * N'ụzọ amụma, ụkpụrụ nke iweghachi okwu ụmụ nwanyị gaa n'ọkwa nke abụọ ma ọ bụ na-ele ya anya dị ka "na-akpasu" ma ọ bụ "nkewa" n'ihe kpatara "karịrị" bụ ugbu a nkwubi okwu gbanyere mkpọrọgwụ. Dị nnọọ ka inweta ụfọdụ ogo nke klaasị na agbụrụ nsụhọ bụ ihe dị mkpa iji ghọta klas na mmegbu agbụrụ, ịzụlite nsụhọ nke nwanyị bụkwa ihe ndabere maka ma ndị inyom na ndị nwoke na-aga n'ihu ịghọta isi mmalite nke mmegbu, mmegide na-enweghị isi, na mbelata ọnụnọ na akụkọ ihe mere eme. * Mmegbu ga-azụlite ụdị dị iche iche nke mkpokọta na nhazi, ngagharị iwe na nguzogide. Iwulite ebe nchekwa akụkọ ihe mere eme nke ọgụ Puerto Rican na-alụ megide ụdị dị iche iche nke ido onwe ya n'okpuru bụ ihe dị mkpa dị mkpa maka ichepụta ụzọ ọhụrụ ndị ahụ na ịga n'ihu. * A sị ka e kwuwe, la lucha continúa (mgba ahụ na-aga n'ihu). O siri ike ileghara eziokwu ahụ anya na mgba ndị ruuru mmadụ nke anyị so na ya n'oge anyị dị obere iji kpochapụ ụdị ahaghị nhata niile, na-emebi ugbu a site na nhụsianya na-enweghị atụ na otu obodo US ka na-enwe nnukwu ọdịiche dị n'etiti ndị ogbenye. na ndị bara ọgaranya, na n'etiti ndị ọcha na ọnụ ọgụgụ na-eto ngwa ngwa nke agba. Otu ìgwè ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nku aka nri na ndị isi ụlọ ọrụ na-achịkwa mkpọsa ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha chọrọ ịlaghachi elekere na mgbanwe ndị kachasị mkpa na mmezu nke sitere na mmegharị ikike obodo US-ma site n'itinye iwu iji kpachie ma ọ bụ gbochie ikike ntuli aka nke Ndị Latinos / dị ka na ndị America America, mpaghara gerrymandering iji kwado ndị votu na-acha ọcha, na-egosipụta ndị kwabatara na ịkwalite okwu ịkpa ókè agbụrụ, ịkpa ókè agbụrụ na nke ọchịchị onye kwuo uche ya, na-emebi ikike ịmụ nwa nke ụmụ nwanyị, na-akụda otu, na-emegide mmụba na ụgwọ opekempe, na-ebelata mmemme gọọmentị niile. na-erite uru n'akụkụ ndị kacha mkpa nke ọha mmadụ US, na-ebelata ohere ịrịgo n'ọkwá akụ na ụba ma si otú a na-ebelata klaasị etiti, na-ajụ ịnakwere ọdachi dị iche iche nke mgbanwe ihu igwe, na ịkwado iwu na-akwado ma na-eme ka akụ na ụba na-enweghị afọ ojuju site n'aka ndị ọcha nwere ihe ùgwù. na ngalaba ụlọ ọrụ. Mgbasa ozi nku aka nri dị mgbagwoju anya na-agbakwụnye naanị ọkụ n'ọgbọ agha echiche ndị a site n'ịgbasa ọnọdụ ndị yiri ya, na ịkwalite ịkpa ókè agbụrụ na ịtụ egwu megide omenala na agbụrụ dị iche iche na ndị mbata. === Njikọ Mpụga === {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Last name, First name}} [[Category:Living people]] [[Category:Educators from the United States]] [[Category:Women from the United States]] [[Category:Articles with no corresponding English Wikipedia article]] ncm8nyr8zqta1b8p35cmyurwea8un0u Marcia Cross 0 4724 17524 17523 2023-11-16T06:25:36Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Marcia Anne Cross|Marcia Anne Cross]] (amuru March 25, 1962, na Marlborough, Massachusetts) bu onye omekorita America. Ọrụ Marcia kacha pụta ìhè bụ nke Bree Hodge na ihe ngosi onyonyo nke ndị nwunye na-enweghị isi. ==Okwu okwuru== * Ndo. Ọ ga-akara m mma ịbụ nwoke nwere mmasị nwoke karịa gị na ya dinara naanị iji gosi na abụghị m. ** ''[[w:The Advocate|The Advocate]]'', April 2005 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cross, Marcia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bn321naffsr62fqnnlw5bc596pal3ne Kathryn Crosby 0 4725 17527 17526 2023-11-16T06:35:23Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Vincent Edwards Kathryn Crosby Ben Casey 1965.JPG|thumb|upright=0.85|Crosby with [[Vince Edwards]] as a guest star on ''[[Ben Casey]]'', 1965]] [[W:ig:Kathryn Crosby|Kathryn Crosby]] (Nọvemba 25, 1933–) bụ onye omere na onye ọbụ abụ lara ezumike nka. ==Okwu okwuru== * Mgbe anyị lụrụ, achọpụtara m na m ga-adị ndụ ma ọ bụrụ na mụ alụghị ya, ọ chọpụtakwara na ya achọghị ịdị ndụ ma mụ onwe m. Nke ahụ masịrị m. Nke ahụ bụ àgwà ọma ịbanye n'alụmdi na nwunye. **[https://smashinginterviews.com/interviews/actors/kathryn-crosby-interview-on-life-with-bing-crosby-and-pbs-american-masters-documentary-featuring-the-entertainment-icons-career Kathryn Crosby Interview: On Life with Bing Crosby and PBS' "American Masters" Documentary Featuring the Entertainment Icon's Career] (1 December 2014) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Crosby, Kathryn}} [[Category:ụmụ nwanyị]] outyumgiwc90pk6ft792rrjb1nbueh0 Mary Costa 0 4726 17529 17528 2023-11-16T06:40:28Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Mary Costa|Mary Costa]] (Eprel 5, 1930 –) bụ onye America na-agụ opera na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * M na-eme ọtụtụ ihe dị iche iche. M na-agwa ụmụaka okwu, na-eme okwu mkpali. Na Disney na-enyere m aka mgbe m mere ihe maka Childhelp na ụmụaka a na-emegbu. Anyị enwetala nnukwu ego iji zụta nkeji na-apụ na mpaghara Knoxville ma nyere ụmụaka na-enweghị ike ịbata ndị dọkịta na ihe niile. Ọ na-amasị m ime nke ahụ. Ahụrụ m ụmụaka n'anya mgbe niile. Ọ dị ka ha nwere mmekọrịta mụ na ya. Naanị m na-anụ ụtọ ọdịdị ha na ọṅụ ha nke ibi na ajụjụ ha. Ọ na-eme ka m dị obere, n'eziokwu. **[https://animatedviews.com/2008/once-upon-a-dream-mary-costa-as-sleeping-beautys-princess-aurora/ Once Upon A Dream : Mary Costa as Sleeping Beauty ‘s Princess Aurora] (October 7, 2008) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Costa, Mary}} [[Category:ụmụ nwanyị]] sq3iyp0iepselsw4r8vrjlbzha83pze Jennifer Coolidge 0 4727 17532 17531 2023-11-16T06:46:25Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jennifer Audrey Coolidge|Jennifer Audrey Coolidge]] (amụrụ 28 Ọgọst 1961) bụ onye omere na onye ọchị ọchị America. ==Okwu okwuru== * Amaara m ndị mmadụ na-arụ ọrụ maka mgbanwe kwa ụbọchị nke ndụ ha. … Ndị [[ụmụ anụmanụ]] ndị mmadụ. NDỊ ahụ bụ ndị m. … Ị na-anụ mgbe niile gbasara onye ọrụ ugbo na Dell na otu o si hụ anụmanụ ya n'anya, mana anyị agụghị akwụkwọ. Ma ugbu a, ihe niile na-apụta na ndị mmadụ na-amalite n'ikpeazụ ịmụta banyere ya. {{w| Farm Sanctuary}} na-anapụta anụmanụ ndị a niile… M pụtara na ọ nweghị otu anụmanụ nwere ndụ dị mma tupu ha erute ebe a. ** [http://www.ecorazzi.com/2008/12/08/farm-sanctuary-exclusive-interview-jennifer-puts-the-cool-in-coolidge/ "Farm Sanctuary Exclusive Interview: Jennifer Puts The "Cool" In Coolidge", in ''Ecorazzi'' (8 December 2008)]. * Mgbe ọ na-aga nke ọma, [[w:Stand-up comedy|stand-up]] bụ ihe kacha mma n’ụwa, ma ọ bụrụ na ọ bụghị, ọ dị ka a na-ewepụ mkpịsị ụkwụ gị niile n’otu n’otu. ** [https://www.scotsman.com/lifestyle/interview-jennifer-coolidge-actor-and-comedian-1-477451 "Interview: Jennifer Coolidge, actor and comedian", in ''The Scotsman'' (3 August 2010)]. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Coolidge, Jennifer}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1esmhzp5xyt7187t38k1296dabf0rih Jennifer Connelly 0 4728 17546 17545 2023-11-16T08:45:06Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jennifer Lynn Connelly|Jennifer Lynn Connelly]] (December 12, 1970) bụ onye omere America. Ọ malitere ọrụ ya dị ka ihe nlereanya nwata tupu ọ mee ihe ngosi mpụta mbụ ya na ihe nkiri mpụ 1984 ozugbo n'oge America. ==Okwu okwuru== * Ị ga-eme ya. Ị nweghị ike ịnọgide na-eche banyere ya, naanị ị na-enyefe ya, karịsịa mgbe ị nwetara ohere iji soro ndị na-eme ihe nkiri rụọ ọrụ. ** [https://www.upi.com/Odd_News/2002/01/24/Interview-of-the-week-Jennifer-Connelly/97331011903033] Jennifer speak on acting techniques in 2002. * Amaghị m ma ọ̀ bụ m ka ọ̀ bụ ya. Ọ bụ ụdị ọrụ na-aga n'ihu mana enwere m mmetụta itinye ego karịa mgbe ọ bụla na itinye aka na mmụọ kemgbe a mụrụ nwa m nwoke. ** [https://www.upi.com/Odd_News/2002/01/24/Interview-of-the-week-Jennifer-Connelly/97331011903033] Jennifer speak on her passion to work after birth in 2002. * Adịghị m nnọọ onye nnupụisi, abụ m onye chọrọ ime ka ndị mmadụ nwee obi ụtọ. Ọ fọrọ nke nta ka m bụrụ ụdị nwata na-emecha ihe niile. **[https://www.courant.com/news/connecticut/hc-xpm-2005-07-03-0507030261-story.html] Jennifer speak in an interview in 2005. * M na-eguzosi ike n'ihe nke ukwuu, ọ masịrị m nke ahụ. Adịghị m n'ime usoro na fatịlaịza. Anọ m na ya ogologo oge. Otu ihe ahụ na-aga maka mmekọrịta, azụmahịa na nkeonwe. Ekwenyere m na ịrụ ọrụ otu ahụ. ** [https://www.courant.com/news/connecticut/hc-xpm-2005-07-03-0507030261-story.html] Jennifer speak about commitment in 2005. * Enweghị m mmasị dị ukwuu n'ihe ha na-eme n'ihi ọrụ, ọ bụrụhaala na ọ bụghị ihe na-emebi ahụ ha ma ọ bụ n'ụzọ iwu na-akwadoghị. Na olile anya na ọ gaghị emebi ahụ ndị ọzọ. ** [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2008/dec/09/celebrity] Jennifer speak about her sons career. * Ọ ga-amasị m ka ụmụ m abụọ bụrụ ụmụaka ruo ogologo oge o kwere mee ruo mgbe ha tolitere n’ezie, n’ihi ya, ọ na-amasị m ka ọ dịghị nke ọ bụla n’ime ha ịghọ ọkachamara tupu ha etoo. ** [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2008/dec/09/celebrity] Jennifer speak about her kids in 2008. * Ọ bụ n’ihe banyere otú anyị si nọrọ ọnụ. Ọ pụtara n'ebe m nọ dị ka onye pụrụ iche na nke a na-adịghị ahụkebe na mara mma, ọ masịkwara m otú ọ nọ n'ụwa. Ọ masịrị m otú ya na ndị mmadụ si eme. Ọ masịrị m otú ya na nwa m nwoke nọ na otú o si mee ka obi dị m mma. ** [https://www.glamour.com/story/the-charmed-life-of-jennifer-connelly] Jennifer speak on she knew her husband is the one in 2009. * Ọtụtụ ndị ọzọ emeriela Oscars, na e nwekwara ọtụtụ ụmụ nwanyị nwere nkà na-arụ ọrụ nke ọgbọ m na-arụ ọrụ ndị nwere ike ịrụ ọrụ m na-arụ. ** [https://www.theguardian.com/film/2009/sep/17/jennifer-connelly] Jennifer speak on oscar award in 2009. * Mụ na ụmụ m na di m na-anọkọ otu afọ ahụ dum. Nke ahụ dịkwa mma. Ọrụ m dabara m n'ezie. ** [https://www.theguardian.com/film/2009/sep/17/jennifer-connelly] Jennifer talk about how her job allowed her spent time with her family in 2009. * M chere na ọ bụ ụdị fim anyị pụrụ imekọ ọnụ, anyị chọkwara ịrụkọ ọrụ ọnụ ruo oge ụfọdụ. **[https://www.theguardian.com/film/2009/sep/17/jennifer-connelly] Jennifer speak about her husband in 2009. * M nwekwara ezigbo nsogbu ná ngwụcha afọ gara aga. Ihe kacha m mma bụ na ụmụ m na-etolite n'enweghị nsogbu ma nwee ndụ obi ụtọ. Maka m, nke ahụ ezuola. ** [https://www.ellecanada.com/culture/celebrity/elle-celebrity-jennifer-connelly] Jennifer speak on hard times in 2010. * The thing that really matters to me is [[well-being]] and [[happiness]]. ** [https://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/jennifer-connelly-ive-known-people-who-tortured-themselves-to-be-beautiful-2014211] Jennifer speak on what matter to her in 2014. * Edobere m karịa. Enwere m ike ime ụdị ihere na otu. Ozugbo enwere m ahụ iru ala na mmadụ, anaghị m echekwa. * Ọ bụ ezie na m na-erubeghị afọ iri abụọ ka m ghọtara na ime ihe nwere ike ịbụ ahụmahụ okike. ** [https://lucieyoung.com/2015/11/03/jennifer-connelly] Jennifer speak on acting in 2015. * Ọ bụ ihe ijuanya na ọnwụ ya metụtaworo m, karịsịa otú ọ dị m ugbu a. M maara nke ọma otú oge si dị oké ọnụ ahịa, ana m agbalịsikwa ike inweta ọṅụ n'ihe niile. Ana m ejide onwe m ngwa ngwa ugbu a mgbe m malitere igbu oge m na-echegbu onwe m maka ihe nzuzu. ** [https://www.irishnews.com/magazine/entertainment/2019/02/01/news/i-wasn-t-cool-enough-to-get-what-working-with-bowie-meant-jennifer-connelly-1541756] Jennifer speak on the personality of the musician Bowie in 2019. * Mgbe mụ na ya rụchara ọrụ, ọ ghọrọ ezigbo dike n’ihi na o nwere obiọma n’ebe m nọ—m bụ nwata dị afọ iri na anọ, amaghịkwa m ihe ọ bụla. ** [https://www.irishnews.com/magazine/entertainment/2019/02/01/news/i-wasn-t-cool-enough-to-get-what-working-with-bowie-meant-jennifer-connelly-1541756] Jennifer speak on working with Bowie in 2019. * Ma lee, anyị nile kewapụrụ n’ebe ndị anyị hụrụ n’anya na-enweghị ike ibi ndụ dị ka anyị hụburu n’anya. Ọ bụ ihe ijuanya. Atụchaghị m anya. Echeghị m na onye ọ bụla tụrụ anya ịnọ n'ọnọdụ a ugbu a. ** [https://www.goldderby.com/article/2020/jennifer-connelly-snowpiercer-video-interview-transcript] Jennifer talked about global pandemic in 2020. * Enweghị m ike ikwu kpọmkwem otú o si emetụta m ma gbanwee m, ma ọ dị m ka usoro nke ime nke ahụ na n'ezie na-atụle echiche ndị ọzọ, ọ dị m ka ọ na-enye ụdị nkuzi. ** [https://www.goldderby.com/article/2020/jennifer-connelly-snowpiercer-video-interview-transcript] Jennifer speak on her career in 2020. * M pụtara, papa m nọnyeere m na papa m dị nnọọ mpako na obi ụtọ ịnọ ebe ahụ, enwere m nnọọ obi ụtọ na mụ na ya nọ ebe ahụ, amaghịkwa m, mụ na papa m na-ejikọta ya na nke ahụ. ahụmahụ nke ịnọ ebe ahụ, ịnọnyere ya na ihe ọ pụtara nye ya. ** [https://www.goldderby.com/article/2020/jennifer-connelly-snowpiercer-video-interview-transcript] Jennifer speak on her best memory when she received academy award in 2020. * Omume m nwere ọtụtụ okwu teknụzụ na-agba ọsọ ngwa ngwa, yabụ iji kpuchie isi gị na ịgbalị iji ikike kwuo ya bụ ihe ịma aka. Maka m, ihe nkiri ndị na-enwe mmetụta mmetụta uche, ana m achọta ihe kacha atọ ụtọ igwu egwu. ** [https://awardsfocus.com/interviews/actors/jennifer-connelly-interview-top-gun-maverick-snowpiercer] Jennifer speak on challenges she faced in 2020. == Okwu gbasara Jennifer Connelly == * Jennifer pụtara n'ezie n'ime afọ ole na ole gara aga. Ọ nwere ọgụgụ isi nke ukwuu, mara mma nke ukwuu ma nwee ezi ntụkwasị obi. Ọ na-emepekwa ọnụnọ ihuenyo a pụrụ iche. ** [https://www.upi.com/Odd_News/2002/01/24/Interview-of-the-week-Jennifer-Connelly/97331011903033] Director Ron Howard give appraisal of the actress in 2002. * Jennifer na-abanye n'ime miri emi, ọ bụghị naanị gbasara agwa ya kama nke onye ọ bụla, ahịrị n'ahịrị, ibe site na ibe. Ọchịchọ nke ịghọta ihe mere anyị ji eme omume otú anyị na-eme, ihe mere anyị ji akpa àgwà ụfọdụ na-akpali ya. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Commons cat}} {{DEFAULTSORT:Connelly, Jennifer}} [[Category:ụmụ nwanyị]] g22u75x5t31s8jwn8llboou1ws4yps8 Lana Condor 0 4729 17558 17557 2023-11-16T09:15:38Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Lana Therese Condor|Lana Therese Condor]] (amuru Tran Dong Lan, Mee 11, 1997) bụ onye omere America, onye na-emepụta ihe na onye na-agụ egwú kacha mara amara maka ọrụ ya dị ka Lara Jean Covey na usoro ihe nkiri ịhụnanya nke ụmụ nwoke niile (2018 – 2021). ==Okwu okwuru== * Ọtụtụ na-ama m aka! Ọ bụghị psyching onwe m, enweghị obi abụọ onwe m, ghara iji onwe m tụnyere ndị ọzọ ... niile na-ama m aka. Mana na-agaghị ekwe omume, a na-etinye ihe ịma aka na ndụ anyị ka anyị wee too ma bụrụ ụdị kachasị mma nke onye anyị chọrọ ịbụ. ** As quoted in [https://www.nbcnews.com/storyline/atoz/redefineatoz-lana-condor-actress-rise-sees-growth-challenges-n867281 "#RedefineAtoZ: Lana Condor, actress on the rise, sees growth in challenges" in ''NBC Asian America'' (1 May 2018)] * Ọ na-amasị m ịkụziri onwe m nri na nri dị iche iche dị mkpa na nke a na-eme na omenala ahụ. Echere m na nri na-eme ka ndị mmadụ gbakọta ọnụ. Ọ na-emekọ ọnụ! ** [https://www.architecturaldigest.com/story/how-lana-condor-unwinds-at-home-after-long-day "How Lana Condor Unwinds at Home After a Long Day" (4 February 2019)] [[File:To All the Boys - P.S. I Still Love You interview in Brazil 13.jpg|thumb|170px|I always have moments on set where I think, 'Oh my God, this is my life right now.' And it could've been so different.]] * Ọ dịghị onye na-ederịta akwụkwọ ozi ọzọ, ma echere m na e nwere ihe pụrụ iche banyere ịnata akwụkwọ ozi sitere n'obi, ka. ** As quoted in [https://www.vulture.com/2018/08/to-all-the-boys-ive-loved-before-netflix-lana-condor-rom-com-interview.html "To All the Boys Star Lana Condor on Making the Summer’s Best Rom-Com" in ''Vulture'' (14 August 2018)] * Mgbe ị bụ naanị nwanyị nwere agba, na-abanye n'ime ụlọ ndị na-adịghị ka gị, ọtụtụ n'ime ha nwere ntutu isi na anya na-acha anụnụ anụnụ, ọ na-akụda mmụọ. The weirde akụkụ bụ na m na-eje ije na-eche na ha na-eche na m auditioning na-egwu a dị iche iche ọrụ karịa ha, ma m na-apụ maka otu ọrụ ha. ** As quoted in [https://www.glamour.com/story/the-real-love-story-in-to-all-the-boys-ive-loved-before "The Real Love Story in To All the Boys I've Loved Before Is Between Lana Condor and Jenny Han" in ''Glamour'' (24 August 2018)] * Gịnị ma ọ bụrụ na [[Internet]] agbajie echi? Mgbe ahụ, ị ga-achọpụta na ị bụ mmadụ, ọ bụghịkwa ihe ndị ọzọ na-eche banyere gị kwadoro gị - ọ bụ otú i si eche banyere onwe gị. ** As quoted in [https://www.wmagazine.com/story/lana-condor-all-the-boys-ive-loved-before-instagram "Lana Condor of To All the Boys I’ve Loved Before on Her Newfound Instagram Fame, and How She Unplugs" in ''W Magazine'' (1 September 2018)] * Ekwenyere m n’ezie ihe mere e ji chọ rom-coms bụ n’ihi na ụmụ mmadụ, ma hà maara ihe ma ọ bụ na ha amaghị ihe ọ bụla, ọ dị mkpa ka ha nwee obi ụtọ na ịhụ ịhụnanya. ** As quoted in [https://archive.thinkprogress.org/lana-condor-to-all-the-boys-netflix-1be6a8d818aa/ "Lana Condor is just a girl, starring in a Netflix hit, asking you to love the rom-com revival" in ''Think Progress'' (18 September 2018)] * Ndị mụrụ m na-eyiri anyị uwe ọdịnala [[Vietnamese]] anyị ga-eji na-aga [[ụlọ akwụkwọ]] maka ụbọchị ihe nketa. Anyị nwere nwa nwa nwanyị Vietnamese nke nne na nna m chọrọ ka anyị nwee ka anyị nwee ike ịkpọtụrụ anyị ma mara ebe anyị si bịa. ** As quoted in [https://www.elle.com/culture/movies-tv/a22876577/lana-condor-to-all-the-boys-ive-loved-before-interview/ "TATBILB’s Lana Condor On Her Biracial Family, Noah Centineo Thirst, And Israel Broussard’s Tweets" in ''Elle'' (30 August 2018)] * Mgbe ị na-eme ihe omume na ihe [[sci-fi]], ị nwere ọtụtụ ihe ị ga-ezo n'azụ - ntutu na etemeete na mmetụta pụrụ iche. Ma mgbe ị na-egwu nwa agbọghọ nkịtị, ọ na-esiri gị ike n'ihi na ị ghaghị [[tụkwasị obi]] onwe gị. ** As quoted in [https://www.vanityfair.com/hollywood/2018/08/lana-condor-to-all-the-boys-ive-loved-before "Get Ready to Be Charmed by Lana Condor" in ''Vanity Fair'' (17 August 2018)] * Mgbe ọ bụla m zutere onye ọhụrụ, m na-agbatị aka mgbe niile wee sị, 'Hi I'm Lana Condor... Condor dị ka nnụnụ jọgburu onwe ya.' Ọ na-amasị m ịhụ ka ndị mmadụ si emeghachi omume na nke ahụ ma ọ bụrụ na ha achị ọchị na, n'ezie, mara ihe condor bụ ... ohere anyị ga-enwe mmekọrịta dị mma! ** As quoted in [https://www.nbcnews.com/storyline/atoz/redefineatoz-lana-condor-actress-rise-sees-growth-challenges-n867281 "#RedefineAtoZ: Lana Condor, actress on the rise, sees growth in challenges" in ''NBC Asian America'' (1 May 2018)] * Achọrọ m ịga mahadum ka m bụrụ odeakụkọ na iso ọrụ papa m na-arụ. M wee bụrụ onye na-eme ihe nkiri. ** As quoted in [https://www.elle.com/culture/movies-tv/a22876577/lana-condor-to-all-the-boys-ive-loved-before-interview/ "TATBILB’s Lana Condor On Her Biracial Family, Noah Centineo Thirst, And Israel Broussard’s Tweets" in ''Elle'' (30 August 2018)] * Mgbe m bụ nwata, ọ dịghị mgbe m chere banyere agbụrụ. Ahụghị m ndịiche. ** As quoted in [https://www.glamour.com/story/the-real-love-story-in-to-all-the-boys-ive-loved-before "The Real Love Story in To All the Boys I've Loved Before Is Between Lana Condor and Jenny Han" in ''Glamour'' (24 August 2018)] * Enwere echiche na-ezighi ezi nke m na-enweghị ike ịmetụta na nhota a na-ekwughị okwu 'ahụmahụ Asia-American' n'ihi na m na-etoliteghị na nne na nna onye Asia. Ma nke ahụ abụghị eziokwu. Abụ m onye America America, yabụ na-egwu otu nwa agbọghọ bụ ọkara Korean, ọkara ọcha, mana nna ya ọcha gbalịsiri ike jikọọ na ihe nketa nne ya - nke ahụ maara m nke ọma. ** As quoted in [https://www.teenvogue.com/story/lana-condor-lara-jean-to-all-the-boys-ive-loved-before-asian-american-lead "Lana Condor on Why She Had to Have the Role of Lara Jean in "To All the Boys I've Loved Before" and Playing an Asian American Lead" in ''Teen Vogue'' (15 August 2018)] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Condor, Lana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5e46rtipfywdyqelkvpwvgsbqg55vz2 Margaret Colin 0 4730 17561 17560 2023-11-16T09:29:50Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Margaret Colin|Margaret Colin]] (May 26, 1958 –) bụ onye omere America. ==Okwu okwuru== * M n'ezie na-amasị m ime ihe nkiri na ihe nkiri, yabụ na-amasị m nke ahụ, ọ bụ ntinye oge dị mkpirikpi, ọ bụ ohere iji nyochaa ndị na-eme ihe nkiri dị iche iche na ndị dị iche iche nakwa iji soro ndị na-ese ihe na-arụ ọrụ nke ọma. Ndị na-ese ihe na-arịwanye elu n'elu, na ude nke ihe ubi ma mụta ihe n'aka ha. Ya mere, nke ahụ bụ ọṅụ. Na ị nwere ike ịnọ na ụlọ ọrụ ahụ na ugbu a, ọ na-enyere aka na-eto eto ma ọ bụ na ọ bụchaghị nwata, ma ndị ọhụrụ na-ese ihe na fim na ihe nkiri onwe ha, na n'ezie ịbụ onye na-eme ihe nkiri guzobere, na ndị mmadụ na-eme Broadway mpụta mbụ, ọ dị mma. **[https://www.dailyactor.com/interview/interview-margaret-colin-arcadia/ Interview: Margaret Colin, star of Broadway’s ‘Arcadia’: “I stick to what my first impulse is when I read the character”] (April 14, 2011) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Colin, Margaret}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0whm0gigak2hze0yqlkee7u67aujo5p Virginia Christine 0 4731 17565 17564 2023-11-16T09:48:55Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Virginia Christine|Virginia Christine]] (March 5, 1920 – Julaị 24, 1996) bụ ogbo America, redio, ihe nkiri, telivishọn, na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== === ''Mkpakpando agwa na-enweta uru ya n'ịkpọ Oriakụ Olson Kọfị'' (Eprel 30, 1979) === <small>[http://people.com/archive/a-character-star-gets-her-perks-playing-coffees-mrs-olson-vol-11-no-17/ A Character Star Gets Her Perks Playing Coffee's Mrs. Olson] (April 30, 1979)</small> * Ọ bụ n’oge a na-alụ agha, ha chere na Kraft bụ nnọọ Teutonic, ha sịkwa na a ga-eji m tụnyere cheese Kraft ma ọ bụrụ na m dị njọ. ** Na-akọwa ihe mere o ji gbanwee aha ya. * Ha na-ewere m dị ka enyi, ọ na-egosi n’ihu ha, ọ bụkwa m na-aṅụbiga mmanya ókè. * M na-emebu mkpọsa ngwá ahịa, ị ghaghị ịmụmụ ọnụ ọchị ma na-akparị mmadụ, nke ahụ abụghịkwa ụdị ejiji m. Emepụtara ntụpọ ahụ ka ọ bụrụ ọkụ na ebe obibi, iji gbazinye onwe ya n'eziokwu. Nke ahụ dị m mkpa. * M na-azụbu ihe ọ bụla a na-ere ere, ugbu a ọ bụ nke Folger. Chee echiche ihe ga-eme na ebe a na-akwụ ụgwọ ma ọ bụrụ na m zụtara ihe ọzọ. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Christine, Virginia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6d6816sjfaulfbzvkcwrxip2ocdxurr Arden Cho 0 4732 17569 17568 2023-11-16T10:05:23Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Arden Lim Cho|Arden Lim Cho]] (amuru Ọgọst 16, 1985) bu onye omere America, onye ọbụ abụ na ihe nlere nke amara maka oru ya dika Kira Yukimura na Teen Wolf. ==Okwu okwuru== * Ọ na-adị m mgbe niile ka ndị mmadụ na-aghọtahie ihe dị iche n’akụkọ Eshia na akụkọ Eshia na America. Nke ahụ dịkwa iche kpamkpam. Enwere m ndị enyi tolitere n'Eshia, ahụmahụ anyị dịkwa nnọọ iche. N'agbanyeghị na anyị nwere ike ịdị ka otu, ọ dị m ka ịbụ onye Asia na ịbụ Asia-American dị nnọọ iche. ** As quoted in [https://www.nylon.com/articles/honor-list-arden-cho-interview "Arden Cho on Finally Getting a Script by Another Asian-American Woman" in ''Nylon'' (15 May 2018)] * M tolitere na-ekiri ''[Buffy the Vampire Slayer] '' ma na-arọ nrọ na m ga-etolite wee dị ka ya. N'otu ụzọ, '' Teen Wolf '' nwere ọtụtụ ụdị agwa ndị ahụ. Anyị bụ ụmụaka n'ehihie, ma anyị na-agbalị ịlụ ọgụ [[ndị mmụọ ọjọọ]] na anụ ọhịa wolf na ndị ọjọọ wee zọpụta ndị anyị hụrụ n'anya. ** As quoted in [https://collider.com/arden-cho-teen-wolf-interview/ "Arden Cho Talks Teen Wolf, Her Audition Process, Her Favorite Scene and Episode This Season, and More" in ''Collider'' (3 March 2014)] * M tolitere na ịkpa ókè agbụrụ ná ndụ m niile. A kpagburu m, ziga m ụlọ ọgwụ, tie m ihe, a na-akpọ m Chink na Gook. Mkparị agbụrụ ọ bụla nwere ike ịkpọ onye Asia, a na-akpọ m ya. ** As quoted in [https://www.weareresonate.com/2017/08/ive-called-chink-gook-arden-cho-opens-racism/ "‘I’ve Been Called A Chink and a Gook’ – Arden Cho Opens Up About Racism" in ''Resonate'' (9 August 2017)] * Ọ bụrụ na gị na mmadụ na-eme enyi, ị na-adịkwa ka ‘Hey, olee agbụrụ i si,’ ọ dị mma. Ma ị gaghị agakwuru onye ọcha wee sị, 'Olee ụdị ọcha ị bụ?' ** As quoted in [https://www.teenvogue.com/story/arden-cho-racism-video "Arden Cho Opens Up About Racism in New Video" in ''Teen Vogue'' (9 August 2017)] * Ime ihe na-amasị m. Nlereanya na-atọkwa ụtọ, mana ọ dị m ka enwere ohere karịa ịgbatị onwe gị wee meghee onwe gị maka ahụmịhe ọhụrụ na ịme ihe. Ọ bụ ya mere m ji malite ime ihe nkiri na mbụ. ** As quoted in [https://www.complex.com/pop-culture/2014/01/arden-cho-teen-wolf-mtv "Interview: Rising Star Arden Cho Talks Joining “Teen Wolf” and Asian Representation in Hollywood" in ''Complex'' (6 January 2016)] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Cho, Arden}} [[Category:ụmụ nwanyị]] gqfq59ovv5md849g88bh8whyxwo7p90 Hong Chau 0 4733 17573 17572 2023-11-16T10:22:32Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Hong Chau|Hong Chau]] (amuru 1979) bu onye omere America. ==Okwu okwuru== *...Mgbe ị nwere ụdị nzụlite ahụ, ịbụ onye na-eme ihe nkiri na Hollywood dị ka ọrụ kacha arụ ọrụ nke ị nwere ike iche na m dabara n'ime egwuregwu n'ihi na enwere m mmasị na mbụ ide ihe mgbe m dị obere na mụ na m. gara mahadum na mbụ na-eche na m ga-abụ isi na ide ihe na nke ahụ anaghị arụ ọrụ. Emechara m ịmụ ihe nkiri kama echere m na ọ bụkwa ụdị akụkọ ọzọ… **On how she landed into acting in [https://www.goldderby.com/article/2018/hong-chau-downsizing-alexander-payne-matt-damon-complete-interview-transcript-video-news/ “Hong Chau (‘Downsizing’): Challenge of character was ‘to be grounded but to also be a little bit larger than life’ [Complete Interview Transcript]]” in GOLDDERBY (2018 Jan 1) *… ọ bụ agwa nwere ike ịkpasu iwe, mana echeghị m na e bu n’obi ya otu ahụ. Nke ahụ na-abata na ngwa ọ bụla ndị na-ege ntị wetara na ahụmịhe ikiri ihe nkiri… enweela ọtụtụ ihe nkiri ndị ọzọ ebe agwabeghị agwa onye Eshia ma ọ bụ bụrụ naanị ụdị agwa… **On her character in the film ''Downsizing'' in [https://www.clashmusic.com/film/in-conversation-hong-chau “In Conversation: Hong Chau”] in Clash (2018 Jul 2) *...Dị ka onye na-eme ihe nkiri, ọ dịghị mgbe ọ na-amasị m ịme egwuregwu anụ ahụ ma ọ bụ ntakịrị - naanị inwe nkwarụ ma ọ bụ ụda olu ma ọ bụ ihe na-adịghị mma ịbụ n'ihi na ọ nwere ike ịdị ka aghụghọ oriri. mgbe ị na-akpakọrịta agwa onye nwere nkwarụ, nke ahụ bụ ndụ mmadụ. nke ahụ bụ eziokwu mmadụ, yabụ ịkwesịrị iji nkwanye ùgwù na nkwanye ùgwù mesoo ya ma ghara ịtụgharị ya na gimmick, dị ka 'bit' ... **On approaching and playing a character with respect and dignity in [https://www.clashmusic.com/film/in-conversation-hong-chau “In Conversation: Hong Chau”] in Clash (2018 Jul 2) **On approaching and playing a character with respect and dignity in [https://www.clashmusic.com/film/in-conversation-hong-chau “In Conversation: Hong Chau”] in Clash (2018 Jul 2) * Ihe kacha mkpa bụ ijide n'aka na ọ bịara dị ka mmadụ. Anyị niile nwere ike ịnwe akụkụ dị iche iche, ụfọdụ na-ajụ gị karịa n'ihe gbasara njirimara karịa ndị ọzọ. Maka m, achọghị m ka ụda olu ya ma ọ bụ nkwarụ ya bụrụ ihe na-adọrọ mmasị banyere ya, mana m lere anya na ụfọdụ ndị inyom na-eme ihe ike n'ezie wee nweta ọtụtụ mkpali sitere n'aka ụmụ nwanyị ahụ dị ịtụnanya. Flanery O’Connor nwekwara mmụọ mmụọ m; M tolitere na Louisiana na ị ga-ahụ foto ya mgbe niile ka ọ na-ata ahụhụ site na Lupus, mana ọ nọgidere na-arụ ọrụ dị ịtụnanya. **On how she prepared for her role in ''Downsizing'' in [https://www.townandcountrymag.com/leisure/arts-and-culture/a14481611/is-hong-chau-the-years-breakout-movie-star/ “Is Hong Chau the Year’s Breakout Movie Star?”] in Town and Country Magazine (2017 Dec 21) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Chau, Hong}} [[Category:ụmụ nwanyị]] s197e6mf7fztzt8e4vq977xeg2kg491 Emma Caulfield 0 4734 17575 17574 2023-11-16T10:52:26Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Emma Caulfield|Emma Caulfield]] (amụrụ Emma Chukker na Eprel 8, 1973) bụ onye omere America, ama ama maka ịkpọ agwa onye mmụọ ọjọọ mbụ Anya Jenkins na usoro telivishọn Buffy the Vampire Slayer. * ajụjụ m nwere maka onye ọ bụla na-agba saịtị ndị a - kedu ebe ị si nweta foto ndị a niile? enweghị m ike ịma ebe m nọ mgbe m were ọtụtụ n'ime ihe ndị a! ** ''[sic]'', [http://emmaforums.dark-delusion.net/index.php?showtopic=733 Emma's first post to her fan forum] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Caulfield, Emma}} [[Category:ụmụ nwanyị]] oy86fmrm7ijf72ckw8nfadxcevxxjo8 Mary Jo Catlett 0 4735 17578 17577 2023-11-16T10:57:28Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Mary Jo Catlett|Mary Jo Catlett]] (Septemba 2, 1938 -) bụ onye omere America ==Okwu okwuru== * Ọ ga-amasị m ịrụ ọrụ dị egwu karịa na ogbo. O siri ike dị ka onye na-eme ihe nkiri n'ihi na ha na-eme ihe nkiri na ndị na-emepụta ihe anaghị eche gị dị ka onye na-eme ihe nkiri, ha na-ewere gị dị ka onye na-atọ ọchị. **[https://www.orlandosentinel.com/news/os-xpm-1988-01-31-0010310197-story.html HER ROLE AS DIRECTOR A LOT OF 'NUNSENSE'] (January 31, 1988) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Catlett, Mary Jo}} [[Category:ụmụ nwanyị]] a5c7ebthmwm16qhpkev4rf2vf4o0gwk Pat Carroll (actress) 0 4736 17582 17581 2023-11-16T11:09:46Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Pat Carroll 1972.JPG|thumb]] '''[[w:Pat Carroll (actress)|Patricia Ann Carroll]]''' (May 5, 1927 – July 30, 2022) was an American actress, voice actress and comedian. [[W:ig:Patricia Ann Carroll|Patricia Ann Carroll]] (May 5, 1927 - Julaị 30, 2022) bụ onye omere America, onye na-eme ihe nkiri na onye na-atọ ọchị. ==Njikọ Mpụga== === "Pat Carroll; Gertrude Stein was never a bore" (January 8, 1981) === <small>[https://www.csmonitor.com/1981/0108/010861.html Pat Carroll; Gertrude Stein was never a bore] (January 8, 1981)</small> * Akụkụ kacha mma gbasara ime ihe bụ imeghachi omume. Ndị na-ege ntị amaghị na ha agaghị anọdụ ala ma lelee ma kwuo, "M ga-ekiri nke a." Ma ọ bụ egwuregwu m ma ọ bụ egwuregwu onye ọ bụla, ha ga-abụrịrị ndị sonyere. Ọtụtụ mmadụ taa na-ekiri ndụ kama isonye na ya. * Ha na-akpọ m Joan nke Arc n’ezinụlọ anyị, ha na-asịkwa, ‘Nne na-achụ otu n’ime ihe ya ọzọ. Ọ kwụsịrị ịlụso ụwa ọgụ. Ọ na-apụ na-atụgharị na igwe ikuku ya. Ma ozugbo ha bịara ịhụ egwuregwu ahụ, echere m na ha ghọtara ihe ọnwa ndị ahụ [nke ọmụmụ na mmega ahụ] na-agabu. Mụ na ha nọdụ ala n'otu oge ma gwa ha na agaghị m emecha ihe ọ bụla ná ndụ m, n'agbanyeghị na m ga-amalite ọtụtụ ihe jọgburu onwe ya. M kwuru ma egwuregwu ahụ ọ gara nke ọma ma ọ bụ ọdịda emeghị ihe ọ bụla. Ihe dị mkpa bụ na m mechachara ya, n'ihi na ihe ahụ nke na-adịghị emecha ọrụ bụ ọdịda na àgwà m. Echere m na ha ghọtara nke ahụ. * Achọrọ m ịnọgide na-arụ ọrụ na inwe ịnụ ọkụ n'obi na inwe nrọ ma na-agbasi mbọ ike ime ka nrọ ndị ahụ mezuo, ihe ọ bụla ọzọ bụ ike ọgwụgwụ. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Carroll, Pat}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0iw3qnpy1iv4ffm64p6rveq8xuw4nu6 Therese Neumann 0 4737 17583 2023-11-16T13:24:46Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Therese Neumann|Therese Neumann]]''' (9 Eprel 1898 – 18 Septemba 1962) bụ onye German [[w:Katọlik|Katọlik]] [[w:mystic|mystic]]. == Okwu Okwuru == * Ahapụkwara m onwe m ime uche Chineke n’ihi na ọrụ dịịrị Onye Kraịst ọ bụla bụ ịnakwere [[w:cross|cross]] nke Onye Nzọpụta na-ezite. Ọ ga-abụ mmehie ịgba mgba megide uche Chineke. Anaghị m anabata obe n'ihi obe, kama n'ịsọpụrụ obe nke Onye-nzọpụta… I...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Therese Neumann|Therese Neumann]]''' (9 Eprel 1898 – 18 Septemba 1962) bụ onye German [[w:Katọlik|Katọlik]] [[w:mystic|mystic]]. == Okwu Okwuru == * Ahapụkwara m onwe m ime uche Chineke n’ihi na ọrụ dịịrị Onye Kraịst ọ bụla bụ ịnakwere [[w:cross|cross]] nke Onye Nzọpụta na-ezite. Ọ ga-abụ mmehie ịgba mgba megide uche Chineke. Anaghị m anabata obe n'ihi obe, kama n'ịsọpụrụ obe nke Onye-nzọpụta… Ihe mgbu m n'onwe ha abaghị uru ịzọpụta mkpụrụ obi, kama ọ bụ naanị mgbe ejikọtara ya na ihe mgbu nke Onyenwe anyị. Ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume, a ga m eji obi m niile nabata ahụhụ n’Eluigwe iji wetakwu mkpụrụ obi nye Onye Nzọpụta. * Ekwuru na Ann Ball, ''Ndị nsọ nke oge a'', vol. 2, 1991, [https://books.google.com/books?id=LcnHCgAAQBAJ&pg=PT437 ch. 45]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Neumann, Therese}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jstn3ad0wzvjz0bjmseyu2431q1uaap Henriette Ishimwe 0 4738 17584 2023-11-16T13:33:55Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Ishimwe Henriette|Henriette Isimwe]]''' (amụrụ 14 Ọktoba 2003) bụ onye cricketer Rwandan nke na-egwu otu egwuregwu cricket mba ụmụ nwanyị dị ka onye na-agba ọsọ nri na-agba ọsọ na aka nri. == Okwu Okwuru == *Obi dị m ụtọ nke ukwuu na m gbara nke ọma na mpụta mbụ m na asọmpi n'ihi na wicket m kụdara si n'aka onyeisi ndị otu egwuregwu. * [https://www.newtimes.co.rw/article/195566/"Sports/cricket-ishimwe-makes-brigh...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ishimwe Henriette|Henriette Isimwe]]''' (amụrụ 14 Ọktoba 2003) bụ onye cricketer Rwandan nke na-egwu otu egwuregwu cricket mba ụmụ nwanyị dị ka onye na-agba ọsọ nri na-agba ọsọ na aka nri. == Okwu Okwuru == *Obi dị m ụtọ nke ukwuu na m gbara nke ọma na mpụta mbụ m na asọmpi n'ihi na wicket m kụdara si n'aka onyeisi ndị otu egwuregwu. * [https://www.newtimes.co.rw/article/195566/"Sports/cricket-ishimwe-makes-bright-debut-at-dubai-tourney"], "Onye na-agba bọọlụ Rwanda bụ Henriette Ishimwe na-eme ememe n'oge egwuregwu ahụ. mgbe mmalite na-egbuke egbuke na Fairbreak T20 Invitational Tournament na Dubai, United Arab Emirates na Mee 5,2022." (06 Mee 2022) * Ihe niile na-abịa otu nzọụkwụ n'otu oge, ma n'ikpeazụ, ọ na-eme. * [https://www.newtimes.co.rw/article/200367/Sports/"ụmụ nwanyị-na-ewere-over-rwandaas-cricket-na-here-bụ-how"], ''Ụmụ nwanyị na-eweghara Cricket nke Rwanda, ma nke a bụ otú'' (15 June 2022) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ishimwe, Henriette}} [[Category: ụmụ nwanyị]] rbdw4qdd24i6dpb0v6wl8hbm1ej33do Marie Mediatrice Izabiliza 0 4739 17586 17585 2023-11-16T13:38:44Z Mercyjamb123 446 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Marie Mediatrice Izabiliza|Marie Mediatrice Izabiliza]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwanda]] ugbu a [[w: onye nzuko omeiwu | onye otu]] nke [[w:Chamber of Ndị nnọchi anya (Rwanda)|Ụlọ omebe iwu]] na [[w:Parliament of Rwanda|Paliament of Rwanda]]. == Okwu Okwuru == * Ahụmahụ ahụ a hụrụ n'ime ihe dị ka ọnwa itoolu kemgbe ọrịa Covid-19 gbasara na Rwanda mgbe ụmụaka nọ n'ụlọ n'ihi ọrịa ahụ, na-egosi na ụlọ akwụkwọ nwere ike ịbụ nhọrọ maka usoro agụmakwụkwọ nkịtị n'ụlọ akwụkwọ. * [https://www.topafricanews.com/2020/12/31/rwanda-lawmakers-propose-homeschooling-in-education-system/ Nke Marie Mediatrice Izabiliza kwuru na Rwanda Ndị omebe iwu na-atụ aro ka a na-amụ ụlọ n'ụlọ akwụkwọ na usoro agụmakwụkwọ.] Top Africa Akụkọ. ("Decemba 31, 2020") * Ọtụtụ n'ime ajụjụ ndị a na-egosipụta mgbe niile na akụkọ Auditor General, nke ndị Kọmitii Akaụntụ Ọha na Ụlọ Nzukọ Alaeze na-ahụ maka Budge mara nke ọma ga-edozi. Enwere ike idozi ajụjụ ndị a na-emegharị ugboro ugboro ozugbo na ihe niile. Ana m ekelekwa otu ndị omebe iwu ndị weputara iwu a. * [https://www.rba.co.rw/post/5-MPs-webata-private-members-bill-on-seeking-tighter-oversight-on-Government-business kwuru Marie Mediatice Izabiliza n'ime ndị omeiwu ise. ụgwọ tebụl na-achọ nlekọta siri ike na azụmahịa gọọmentị.] RBA. ("Ọktoba 19, 2021") * Okwu a dị n’aka metụtara omume ọma, gụnyere ụfọdụ ndị nne na nna bụ́ ndị leghaara ibu ọrụ ha nke izi ụmụ ha ozi anya, na-akụziri ha ihe mgbe ha ka dị obere. *[https://allafrica.com/stories/202210190043.html, Ndị omeiwu jụrụ iwu gbasara mgbochi mgbochi afọ maka ndị dị afọ 15], "All Africa" ​​(17 October 2022) *Taa, obodo na-ele anya ka a ga-esi taa ndị na-emerụ ụmụaka ahụ ahụhụ. ... Ya mere, ndị ahụ kwesịrị ka a ghara ịhụta ya n'ihi na nwa ahụ emetụtaghị ime? Nke ahụ dị ka inye onye dị otú ahụ 'ìhè ndụ ndụ' ka ọ nọgide na-emerụ ụmụ nwanyị. *[https://allafrica.com/stories/202210190043.html, Ndị omeiwu jụrụ iwu gbasara mgbochi mgbochi afọ maka ndị dị afọ 15], "All Africa" ​​(17 October 2022) *Nwatakịrị nwere ike ịsị na ya nwere ikike ime ihe ha chọrọ [ịnwe mmekọahụ]. *[https://allafrica.com/stories/202210190043.html, Ndị omeiwu jụrụ iwu gbasara mgbochi mgbochi afọ maka ndị dị afọ 15], "All Africa" ​​(17 October 2022) *Ụfọdụ ụlọọgwụ nwere akụrụngwa na-ebubata oke ebe ndị ọzọ na-ata ahụhụ n'ihi enweghị isi ihe. Nke a na-eme ka m na-eche ma ị na-agbaso ụdị atụmatụ ịzụrụ ihe ọ bụla. *[https://rwandatoday.africa/rwanda/news/uneven-distribution-of-medical-resources-affects-hospital-services-2469484 Nkesa akụrụngwa ọgwụ na-ezighi ezi na-emetụta ọrụ ụlọ ọgwụ]. Rwanda Taa. ('Eprel 2019'') == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Izabiliza, Marie Mediatrice}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] he3eynm0cd9fz910nx0x093135880os Designing Women (season 5) 0 4740 17602 2023-11-17T00:30:06Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986-1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ ha na-emepụta, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== *Suzanna: Anaghị m eji katalọgụ eme ihe. Ọ ga-akara m mma ịbanye n'ụlọ ahịa ahụ hụ ndị na-ere ahịa niile ka ha na-akparị ma na-ara gị ara. Julie: Gbaghara m, ọ dịghị mgbe m maara na ha na-achọsi ike na K-Mart. [Ony...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986-1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ ha na-emepụta, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== *Suzanna: Anaghị m eji katalọgụ eme ihe. Ọ ga-akara m mma ịbanye n'ụlọ ahịa ahụ hụ ndị na-ere ahịa niile ka ha na-akparị ma na-ara gị ara. Julie: Gbaghara m, ọ dịghị mgbe m maara na ha na-achọsi ike na K-Mart. [Onye ntụzi snooty si Tour of Homes rutere n'ụlọ Julia na ndị njem nleta.] Karen: Ebee ka Julia nọ? Mary Jo: Ọ nọ n'elu ụlọ. Karen: Ị bụ onye ga-enyere ya aka ime njem ahụ? Mary Jo: Ee, nke ahụ ga-abụ m. Karen: Ọfọn, kam. Ka anyị malite. Skidaddle. Hipity hop! Mary Jo:(na-etinye na Southern airs na-eti mkpu n'elu ụlọ Julia na a snooty iṅomi nke Karen) '' Julia! Njegharị ahụ dị ebe a! Karen chọrọ ka anyị "skidaddle na hiphop hop!" [A na-etinye ụlọ Julia na njem nlegharị anya nke ụlọ, a na-amanyekwa ya imeghe ebe obibi ya maka ndị njem nlegharị anya na-enweghị uche.]" Onye njem: Mara, ụlọ ndị ọzọ mara mma karịa nke a. Nke a na-agwụ ike. Nduzi njem Karen: Ọfọn, nke a abụghị otu n'ime ndị kacha mma anyị. N'ezie, naanị ihe kpatara ya na njem ahụ bụ n'ihi na nke a bụ ụlọ Lucifer T. Stonewall Sugarbaker. Ọ bụ onye ohi inyinya ama ama na onye nledo Yankee. Kedu onye hụrụ ka Ikuku ji aga? Ị chetara ụlọ Belle Watling? Ọfọn nke a bụ nke mbụ na ọ dabeere. Onye njem: Nke a bụbu ụlọ akwụna? Julia: Ọ dị mma!! Ọ bụ ya. Nke a abụghị ụlọ akwụna, nke a bụ ụlọ m. Ma enwere m ihe niile m ga-ewere gị. Ị naghị eche banyere akụkọ ihe mere eme, naanị ịchọrọ ire ya. Ị naghị ere ya n'eziokwu. Naanị ị chọrọ ire akụkọ ifo ... akụkọ ifo nke Old South. Unu niile maara akụkọ ifo ahụ, ọ́ bụghị ya? Ndị ọchịchịrị nwere obi ụtọ na-abụ abụ n'ọhịa ka Miss Scarlett na-agbagharị gburugburu na-atụba hissy dabara. Ọfọn nke ahụ bụ mkparị. Ọ bụghị South. Ọ bụ mkparị nye ndị niile bi na ndị nwụrụ n'ebe a ogologo oge gara aga. Anyị bụ́ ndị South aghaghị idi ọtụtụ ihe. Mana otu ihe anyị na ndị South na-ekwesịghị ịtachi obi bụ ụyọkọ ndị nwunye na-agwụ ike na-atụgharị ụlọ akụkọ ihe mere eme ka ọ bụrụ ogige ntụrụndụ, ọ bụghị ikwu banyere ndị njem nlegharị anya na-adịghị mma na Big Gulps, Mysties, Slurpees na Frosties, ụkwụ ha ruru unyi na-ejupụta na roba. na ụmụ ọhụrụ na-asụ fudgecicle juice! pụọ!! Apụọ n'ụlọ m!! Dika Chukwu bu onye amam...m ga-agba ya n'onwe m tupu m ekwe ka gi bata ozo!! [Ndị njem nlegharị anya na-eto...]'' Onye njem: Chaị! Dị ka ihe nkiri ahụ! Onye njem Nke a bụ ụlọ kacha mma na njem ahụ! Karen:[na-agbalị ime ngwa ngwa ka ha pụta'' Ọfọn... anyị bu n'obi ime obi ụtọ. Nke ahụ ọ́ bụghịkwa ọmarịcha ụlọ ihe nkiri. Mary Jo: Eh... Julia: na... Mary Jo: Julia, Akpọrọ m asị na m bụ onye ga-agwa gị nke a, mana echeghị m na a ga-akpọ gị òkù ka ị gaa njem nleta nke ụlọ n'afọ ọzọ. Julia:' N'eziokwu, ezigbo m... ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Designing Women (season 5)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] apq2xe0nsquur2d5jjd5g9j1yb3saab Diana Trilling 0 4741 17603 2023-11-17T00:33:47Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Diana Trilling (née Rubin; Julaị 21, 1905 - Ọktoba 23, 1996) bụ onye nkatọ na ode akwụkwọ America, otu n'ime otu ndị ode akwụkwọ nku aka ekpe nke a na-akpọkarị New York Intellectuals. ==Okwu okwuru== * Ọ dị m ka ọ na-achị m ederede, ihe ọ bụla isiokwu ya: nkwenye m na ọbụna n'ime ọha mmadụ na-enweghị afọ ojuju na onye ọ bụla na-akọwa nke ọma site na ọdịdị obodo ya. *N'ezie, akụkụ nke telivishọn...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Diana Trilling (née Rubin; Julaị 21, 1905 - Ọktoba 23, 1996) bụ onye nkatọ na ode akwụkwọ America, otu n'ime otu ndị ode akwụkwọ nku aka ekpe nke a na-akpọkarị New York Intellectuals. ==Okwu okwuru== * Ọ dị m ka ọ na-achị m ederede, ihe ọ bụla isiokwu ya: nkwenye m na ọbụna n'ime ọha mmadụ na-enweghị afọ ojuju na onye ọ bụla na-akọwa nke ọma site na ọdịdị obodo ya. *N'ezie, akụkụ nke telivishọn na-ekere n'ịkpaghasị ọnụ ọgụgụ nkịtị nke mmepe obodo na ọbụna mba na ịnapụ anyị anya anụ ahụ nke na-ekewapụ anyị na mbụ na ihe omume ma mee ka anyị jiri uche na echiche anyị mee ihe iji nweta. ọbụlagodi nghota nke mbụ na akụkọ ihe mere eme, agaghị eleda ya anya dị ka ihe kpatara mgbapụ anyị na nso nso a na oghere na oge. Otú ọ dị, ọnwụ John Kennedy mere ka ọ bụrụ aghụghọ na ikekwe ọgbaghara karịa na nguzozi akụkọ ihe mere eme anyị. Ọ gbanwere echiche anyị banyere onwe anyị dị ka ndị mmadụ; ọ napụrụ anyị nkwa nke ọdịnihu. Kedu ihe nwere ike imetụta mmetụta nke ogologo oge? *anyị nwere ike ime mkpesa na obere ihe ụmụ nwanyị na-enye n'omenala adịghị egosi enweghị ikike kama ọ na-egosipụta naanị otu ụmụ nwoke siri chepụta ihe dị ka: anyị nwere ike ịta obere ebe ụmụ nwanyị nọ na omenala na omenala. Ma nke a na-eme ka a zaaghị ajụjụ nke ihe kpatara na n'ime ọtụtụ narị afọ, ụmụ nwanyị ekwenyela ịgbaso iwu nwoke ma kwe ka ndị ikom na-emepụta omenala dị ka atụmatụ nwoke si dị. Ọ na-emekwa ka azaghị ajụjụ dị mkpa karịa ihe kpatara na n'obodo ọ bụla a mụọla ọmụmụ - yabụ [[Margaret Mead]] na-agwa anyị-ihe ọ bụla bụ ọrụ ụmụ nwoke nwere nnukwu ugwu. *Dịka echiche Freud banyere isi mmalite nke nsogbu uche na nwata abanyela n'omenala anyị, enweela nnukwu mkpọsa nke nrutuaka nne na enweghị nkwanye ùgwù nke nne. Site na egwuregwu Sidney Howard The Silver Cord, n'etiti afọ iri abụọ, ruo na mkpesa Portnoy nke Philip Roth na nso nso a, akwụkwọ anyị agbasala echiche na ụmụ nwanyị America na-atụgharị nri nke ndị di na nri nke ụmụ nwoke. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Trilling,Diana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] kd10gq5kujbafbncmbubb09yzsq7yg2 2015 FIFA Women's World Cup 0 4742 17605 17604 2023-11-17T00:47:07Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} E mere asọmpi iko mba ụwa nke ụmụ nwanyị 2015 na Canada. ==Okwu okwuru== *Nke a agwụla. Enweghị ụzọ azụ maka Japan, onye n'uche m nwere chi ọma ime nke a ikpeazụ. **Ian Darke, [https://twitter.com/IanDarke/status/617837462409355265 Twitter post] (5 Julaị 2015) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:2015 FIFA Women's World Cup}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 5s0znco2vlaqshd895f6be5yxf3liv2 Abortion (1500-1900) 0 4743 17606 2023-11-17T00:58:40Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Edepụtara okwu gbasara ite ime ndị e dekọrọ n'etiti 1500 AD na 1900 AD n'usoro ụbọchị, yana nhota ndị sitere n'otu ụbọchị ahụ edepụtara n'usoro mkpụrụedemede dịka aha ọkà okwu siri dị. Enwere ike ịhụ okwu ndị sitere na tupu mgbanwe mgbanwe (malite obere oge ka 1500 AD) na ite ime (tupu mgbanwe). Enwere ike ịchọta okwu sitere na echiche ikpe gbasara ite ime na iwu ikpe ime. ==Okwu okwuru== * N'ikwekọ, mara mma n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Edepụtara okwu gbasara ite ime ndị e dekọrọ n'etiti 1500 AD na 1900 AD n'usoro ụbọchị, yana nhota ndị sitere n'otu ụbọchị ahụ edepụtara n'usoro mkpụrụedemede dịka aha ọkà okwu siri dị. Enwere ike ịhụ okwu ndị sitere na tupu mgbanwe mgbanwe (malite obere oge ka 1500 AD) na ite ime (tupu mgbanwe). Enwere ike ịchọta okwu sitere na echiche ikpe gbasara ite ime na iwu ikpe ime. ==Okwu okwuru== * N'ikwekọ, mara mma na enweghị mgbagha, ndụ mmadụ, site na mmalite ya ruo nso ya, na-echekwa iwu nkịtị. N'ịtụgharị uche n'iwu, ndụ na-amalite mgbe nwa ọhụrụ nwere ike ịkpali n'afọ. Site n'iwu, a na-echebe ndụ ọ bụghị nanị site na mbibi ozugbo, kama site n'ókè ọ bụla nke ime ihe ike n'ezie, na, n'ọnọdụ ụfọdụ, site na ihe ize ndụ ọ bụla. **w: James Wilson | James Wilson, "Nke ikike okike nke ndị mmadụ n'otu n'otu" (1790-1792). Wilson bụ onye na-eduzi ụkpụrụ iwu US. * Ụmụ nwanyị ... na-achụ àjà maka agụụ mmekọahụ ịhụnanya nne na nna ... ma ọ bụ mebie embrayo n'afọ, ma ọ bụ tụpụ ya ma ọ bụrụ na a mụrụ ya. Ihe e kere eke n'ihe ọ bụla chọrọ nkwanye ùgwù, ndị na-emebi iwu ya adịghị adịkarịkwa emebi ha n'enwetaghị ntaramahụhụ. **w: Mary Wollstonecraft | Mary Wollstonecraft, Nkwenye nke ikike ụmụ nwanyị (1792). * (Nke a) isiokwu dị omimi na mmejọ nwanyị karịa ihe ọ bụla ọzọ ... M na-ala azụ ịghara ikwu na ọtụtụ n'ime (ọrụ maka) mpụ a dị n'ọnụ ụzọ nwoke na nwanyị. **w:Matilda Gage | Matilda Gage, onye n’oge gboo nwanyị, na ''Mgbanwe mgbanwe'' (Eprel 9, 1868). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abortion (1500-1900)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bo5w08lkb3686qzqnh0mq8tegzqp3y2 Abortion 0 4744 17607 2023-11-17T01:03:23Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ime bụ njedebe nke afọ ime site na mwepụ ma ọ bụ ịchụpụ embrayo ma ọ bụ nwa ebu n'afọ tupu ọ dị ndụ n'èzí akpanwa. Onye odee ma ọ bụ isi mmalite haziri n'usoro mkpụrụedemede: A · B · C · D · E · F · G · H · I · J · K · L · M · N · O · P · Q · R · S · T · U · V · W · X · Y · Z · ==Okwu okwuru== * Mwepụ ikike nwanyị ime ime, mgbe na ọ bụrụ na ọ chọrọ ya, ga-abụ ikike ime nwa: ụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ime bụ njedebe nke afọ ime site na mwepụ ma ọ bụ ịchụpụ embrayo ma ọ bụ nwa ebu n'afọ tupu ọ dị ndụ n'èzí akpanwa. Onye odee ma ọ bụ isi mmalite haziri n'usoro mkpụrụedemede: A · B · C · D · E · F · G · H · I · J · K · L · M · N · O · P · Q · R · S · T · U · V · W · X · Y · Z · ==Okwu okwuru== * Mwepụ ikike nwanyị ime ime, mgbe na ọ bụrụ na ọ chọrọ ya, ga-abụ ikike ime nwa: ụdị mmeko nwoke nke obodo. ** Edward Abbey, "Otu Ndụ n'otu oge, biko" (1988). * Anyị niile maara na anyị na-emebi iwu, ma anyị na-eme ya n'ụzọ kasị dịrị nchebe pụọ n'ikpe anyị nwere ike. . . Tupu ''[[w:Roe v. Wade|Roe v. Wade]]'', enweghị m obi amamikpe gbasara ihe m na-eme. Obi dị m ụtọ na m nwere ike inyere ndị inyom m na-elekọta aka. ** w:Thomas Allen|Thomas Allen na-ekwu maka ite ime n'ụzọ iwu na-akwadoghị, ''Voices of Choice'', 2005 [http://www.voicesofchoice.org/transcripts/tom_allen.shtml]. * Anyị na-agbalị iji dibịa ahụ maka nka nka ya ma belata mmekọrịta otu onye na onye ọrịa. Anyị na-ahụkarị onye ọrịa na nke mbụ ya na tebụl ọrụ ma ọ bụghị ọzọ. Kọntaktị ndị ọzọ adịghị arụ ọrụ nke ọma. ** Edward Allred, dọkịta na-ete ime, nke e hotara na San Diego Union, October 12, 1980. E kwukwara ya na Anthony Perry. “Azụmahịa Ime Ime Dọkịta Na-enwe Mmasị”’ NILE Banyere Okwu, December 1980, peeji nke 10, 14, na 15. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abortion }} [[Category:ụmụ nwanyị]] 0tq209a964elgga4cf5ca6m7qdsjkhk Abortion in the United States 0 4745 17608 2023-11-17T01:13:23Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ime ime bụ ihe iwu kwadoro na United States na ókèala ya niile, n'agbanyeghị na mmachi na nnweta dị iche site na steeti ruo na steeti. Ime ime bụ ihe na-akpata arụmụka na nkewa na ọha mmadụ, omenala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke U.S, na iwu dị iche iche na-emegide ime ime na steeti ọ bụla kemgbe opekata mpe 1900. ==Okwu okwuru== * Kawana Ashley, bụ́ nwa okorobịa dị afọ iri na ụma nke na-alụbeghị di, nwere ihe me...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ime ime bụ ihe iwu kwadoro na United States na ókèala ya niile, n'agbanyeghị na mmachi na nnweta dị iche site na steeti ruo na steeti. Ime ime bụ ihe na-akpata arụmụka na nkewa na ọha mmadụ, omenala na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke U.S, na iwu dị iche iche na-emegide ime ime na steeti ọ bụla kemgbe opekata mpe 1900. ==Okwu okwuru== * Kawana Ashley, bụ́ nwa okorobịa dị afọ iri na ụma nke na-alụbeghị di, nwere ihe mere ọ ga-eji chọọ ịkwụsị ime ya. Ọ dị nwute na Ashely, ọ dị ime izu iri abụọ na ise ma enwekwaghị ike ite ime n'ụzọ iwu n'ihi na ọ ga-ekwe omume. Ya mere, na March 27, 1994, o nwetara égbè wee gbagbuo onwe ya n'ime afọ iji mee ka ọ kwụsị ime ya. A kpọgara Ashely n'ụlọọgwụ wee lananarị ọnyá égbè merụrụ onwe ya. Otú ọ dị, mgbọ a tụrụ ya n'afọ wee nwụọ ụbọchị iri na ise ka e mesịrị. A gbara Ashley akwụkwọ maka igbu mmadụ na igbu ọchụ nke atọ, mana Ụlọikpe Kasị Elu nke Florida kwuru na a pụghị ibo nwanyị dị ime ebubo mpụ ndị a maka ibipụ onwe ya. Ụlọ ikpe ahụ kwuru na, n'okpuru Florida iwu, Ashley nwere ike ime onwe ya n'oge ọ bụla n'oge ọ dị ime, ọbụlagodi mgbe nwa ebu n'afọ nwere ike. ** Alford, Suzanne M. (2003). [https://www.jstor.org/stable/1373127" Ime onwe onye ọ̀ bụ ikike bụ isi?"]. Akwụkwọ akụkọ Duke Law. 52 (5): 1011–29 . JSTOR 1373127. PMID 12964572. Edebere na izizi na Jenụwarị 22, 2019. eweghachiri Jenụwarị 21, 2007. * Ndị America na-enweghị okpukperechi ọ bụla debara aha mmegide siri ike na ntuli aka karịa ndị nwere okwukwe kpọmkwem maka mgbochi ite ime (pasent 72) na nkwado siri ike karịa ndị nwere okpukperechi maka ihe gọọmentị mere iji chebe ndị [[ndị nwanyị nwere nwanyị nwoke nwere mmasị nwoke, bisexual ma ọ bụ transgender sitere na [[ ịkpa ókè (pasent 83). ** AP (Januarị 2, 2020). [https://www.nbcnews.com/feature/nbc-out/white-evangelicals-distinct-lgbtq-rights-abortion-n1109446 "Ndị na-ezisa ozi ọma dị iche na ikike LGBTQ, ime ime"]. ''NBC News''. Eweghachitere Mee 15, 2020. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abortion in the United States}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 8a3hcsoe5fh02wzcz5c07q0x2jmxib8 Abortion case law in the United States 0 4746 17609 2023-11-17T01:23:04Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Okwu gbasara ite ime ewepụtala nnukwu iwu ikpe. Nke a bụ nhota ndị ama ama sitere na ụfọdụ n'ime echiche ndị ụlọ ikpe kwupụtara ==Okwu okwuru== * Steeti enweghị nnwere onwe, n'okpuru mkpuchi nke ichekwa ahụike nne ma ọ bụ ndụ nwere ike ime, imenye ụmụ nwanyị ụjọ ka ha wee nwee afọ ime na-aga n'ihu. ** Harry Blackmun, Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, ọtụtụ n'ime ''w: Thornburgh v. American College of Obste...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Okwu gbasara ite ime ewepụtala nnukwu iwu ikpe. Nke a bụ nhota ndị ama ama sitere na ụfọdụ n'ime echiche ndị ụlọ ikpe kwupụtara ==Okwu okwuru== * Steeti enweghị nnwere onwe, n'okpuru mkpuchi nke ichekwa ahụike nne ma ọ bụ ndụ nwere ike ime, imenye ụmụ nwanyị ụjọ ka ha wee nwee afọ ime na-aga n'ihu. ** Harry Blackmun, Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, ọtụtụ n'ime ''w: Thornburgh v. American College of Obstetricians & Gynecologists|Thornburgh v. American College of Obstetricians & Gynecologists, (1986). * Mkpebi ole na ole bụ nkeonwe na mmekọrịta chiri anya, nzuzo karịa nke ọma, ma ọ bụ ihe ndabere maka ugwu na nnwere onwe, karịa mkpebi nwanyị - site na ntuziaka nke dibịa ya yana oke akọwapụtara na "Roe" - ma ọ ga-akwụsị afọ ime ya. Ikike nwanyị ime nhọrọ ahụ n'efu bụ isi. Nsonaazụ ọ bụla ọzọ, n'echiche anyị, ga-echebe ezughị oke akụkụ nke nnwere onwe nke iwu anyị na-ekwe nkwa nye mmadụ niile. ** Harry Blackmun, Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, ọtụtụ n'ime ''w: Thornburgh v. American College of Obstetricians & Gynecologists|Thornburgh v. American College of Obstetricians & Gynecologists, (1986). * N’ihi ya, “ọ bụghị n’iti mkpu, kama ọ bụ njakịrị,” ọtụtụ ihe na-atụfu otu ihe atụ dị ịrịba ama nke ọgbọ ikpeazụ, na-atụba olileanya na ọhụụ nke nwanyị ọ bụla nọ ná mba a bụ́ ndị kwetaworo na Iwu ahụ nyere ya ikike n’ọchịchịrị. ikike ijikwa ikike ya pụrụ iche ịmụ ụmụ…Maka taa, opekempe, iwu nke ite ime na-agbagọ. Maka taa, ụmụ nwanyị nke mba a ka na-ejide onwe ha ịchịkwa ọdịnihu ha. Ma ihe ịrịba ama ndị ahụ pụtara ìhè ma dị egwu nke ukwuu, na oké ifufe na-efekwa. ** Harry Blackmun, Ụlọikpe Kasị Elu nke United States, na-agbagha na ''w:Webster v. Ọrụ Ahụike Ọmụmụ | Webster v. Ọrụ Ahụike Mmepụta (1989). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abortion case law in the United States}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 09sokbj0gnx5laxhpwtsswotg1b5hfp Jacqueline Muhongayire 0 4747 17630 2023-11-17T03:25:30Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Jacqueline Muhongayire|Jacqueline Muhongayire]]''' Ọ bụ onye omebe iwu na [[w:Rwanda|Rwandan]] omeiwu malitere na Julaị 2014 dị ka onye otu ''[[w:Social Democratic Party|Social Democratic Party| Democratic Party]]" (PSD). Tupu mgbe ahụ ọ rụrụ ọrụ dị ka ''[[w:EAC Minister|EAC Minister]] ''' otu afọ. Ọ nọ na ''[[w:East Africa Legislative Assembly|East Africa Legislative Assembly]]'' (EALA) afọ ise. Ruo afọ 12 (malite na 1...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jacqueline Muhongayire|Jacqueline Muhongayire]]''' Ọ bụ onye omebe iwu na [[w:Rwanda|Rwandan]] omeiwu malitere na Julaị 2014 dị ka onye otu ''[[w:Social Democratic Party|Social Democratic Party| Democratic Party]]" (PSD). Tupu mgbe ahụ ọ rụrụ ọrụ dị ka ''[[w:EAC Minister|EAC Minister]] ''' otu afọ. Ọ nọ na ''[[w:East Africa Legislative Assembly|East Africa Legislative Assembly]]'' (EALA) afọ ise. Ruo afọ 12 (malite na 1995), Muhongayire rụrụ ọrụ dị ka onye omebe iwu na-anọchite anya Social Democratic Party (PSD) na Mgbakọ Mba Mgbanwe. Site na 1997 ruo 2000, ọ bụ osote onye isi ala ya. Site na 2008 ruo 2013, ọ mechara bụrụ onye otu onye isi ala Rwanda Paul ''[[w:Kagame|Paul Kagame]] ''s Cabinet site na Julaị 2013 ruo Julaị 2014, na-eje ozi dị ka ''[[w:Mịnịsta maka East African Community|Mịnịsta na-ahụ maka Ogbe East African]]''. N'ọnwa Julaị afọ 2014, ọ kpọrọ ya aha ''[[w:Rwandan senate|Senate Rwanda]]''. == Okwu Okwuru == * Echiche (sitere n'aka onye ndu) dị mkpa dị ka ntinye aka n'ịkwalite usoro ochichi onye kwuo uche obodo. *[https://www.newtimes.co.rw/article/158689/News/senators-undertake-nationwide-consultations-on-democracy"ndụmọdụ gbasara ọchịchị onye kwuo uche ya, Muhongayire kwuru"] ("The New Times", Septemba 18 , 2018) * Ụkpụrụ ọchịchị onye kwuo uche ya zuru ụwa ọnụ mana obodo ọ bụla na-etinye ha n'ọrụ n'akụkọ ihe mere eme, omenala na mmepe ya. Anyị chọrọ ịnụ n'ọnụ gị ihe ị na-eche banyere ka ọchịchị onye kwuo uche ya, dabere n'echiche dị iche iche, na Rwanda. Iwuli ọchịchị onye kwuo uche ya bụ usoro na-aga n'ihu. * [https://www.newtimes.co.rw/article/158689/News/senators-undertake-nationwide-consultations-on-democracy"ndụmọdụ gbasara ọchịchị onye kwuo uche ya, Muhongayire kwuru"] ("The New Times", Septemba 18 , 2018) *A na-enwe mkparịta ụka n'ọkwa mpaghara, echere m na oge ga-abịa mgbe oke na-agaghị adị mkpa ma ndị mmadụ ga-ebi n'udo na nchekwa, ya mere, adala mbà, anyị na-agbalị inyere ndị lọghachitere aka. ma e nwekwara ndị Rwanda nọ ebe ahụ, anyị ga-ahụrịrị na ndụ ha dị mma. * [https://www.rba.co.rw/ibiganiro-bitanga-ikizere-ko-nta?lang=fr&action=converser&var_lang=en&redirect=http%3A%2F%2Fwww.rba.co.rw%2Fibiganiro-bitanga -ikizere-ko-nta%3Flang%3Dfr, kwuru Jacqueline Muhongayire], ''Rwanda Broadcasting Agency (RBA)'' (29 Maachị 2014) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Muhongayire Jacqueline}} [[Category: ụmụ nwanyị]] qc5hsllpe6xz5my8wk1p5weu0oseup3 Winifrida Mpembyemungu 0 4748 17637 17635 2023-11-17T03:34:25Z Mercyjamb123 446 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[wikipedia:Winifrida_Mpembyemungu|Winifrida Mpembyemungu]]''' (amụrụ 1972) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Rwanda, ugbu a onye otu Chamber of Deputies na nzuko omeiwu nke [[w:Rwanda|Rwanda]] Mpemyemungu bụbu onye isi obodo Musanze. N'afọ 2013, a wakporo ụlọ ya na ihe mgbawa, nke mere ka e gbuo nwa ọhụrụ na abụọ ndị ọzọ merụrụ ahụ. N'afọ 2015, mmadụ isii nwetara ikpe nga, maka nke a na mwakpo ndị na-eyi ọha egwu na-akwado FDLR. N'April 2016 ndị mwakpo wakporo ụlọ ya n'abalị, nke mere na ndị ọrụ nchekwa gbagburu otu nwoke. Na June 2018 Mpemyemungu meriri onye bụbu MP Marie Therese Murekatete obere ka ọ nweta [[wikipedia:Rwandan_Patriotic_Front|Rwanda Patriotic Front]] tiketi ụmụ nwanyị maka [[wikipedia:Musanze_District|Musanze District]]. == Okwu Okwuru == * Ọ dị mkpa ngwa ngwa maka enyemaka mmadụ, ọkachasị nri na ụlọikwuu, ma kpọkuo ndị na-eme ihe na ọha na eze ka ha tinye aka. * [https://rwandinfo.com/eng/rwanda-heavy-rains-claim-lives-and-hundreds-homeless-in-northern-and-western-provinces/ Winifrida Mpembyemungu.rwandinfo.com] ('' Mee 2010'') * Enwere m olile anya na anyị ga-ewulite mmụọ otu siri ike nke ga-emecha mee ka anyị mechie oghere dị n'etiti ndị isi na ndị bi. Site n'ime nke a, anyị na-atụ anya ka onye ọ bụla rụpụta nsonaazụ ka mma. * [https://www.newtimes.co.rw/article/37496/new-mayor-vows-to-build-team-spirit.] 'Oge ọhụrụ''. (Mee 05, 2010). *Enweghị nkwado na mmụọ otu n'etiti ndị isi bụ ihe kpatara mbelata ọrụ mpaghara. * [https://www.newtimes.co.rw/article/37496/new-mayor-vows-to-build-team-spirit]. ''Oge ọhụrụ''. (Mee 05, 2010). * Ịhụ na nchekwa okporo ụzọ na-amalite na gị site n'iji ndụ gị na ndị ị na-ebufe kpọrọ ihe. Ọ bụrụ na ị chere na ndụ gị abaghị uru ọ bụla, mgbe ahụ ị nọ n'ọrụ na-ezighị ezi. * [https://police.gov.rw/media-archives/news-detail/?tx_news_pi1%5Bnews%5D=5491&cHash=cc317606d3724a27b3e3a11f6da14e74, Mpembyempungu kwuru], ''Rwanda 4 October National Police'209 * Ọnụ, anyị nwere ike igbochi ihe mberede. Agaghị ahapụ naanị ndị uwe ojii ọrụ a; site n'ịkwanyere iwu okporo ụzọ, ịkọ ndị ọrụ na-akpachapụ anya na-etinye ndụ nke ndị ọzọ n'ihe ize ndụ, ị ga-ekere òkè dị ukwuu n'igbochi ihe mberede. * [https://police.gov.rw/media-archives/news-detail/?tx_news_pi1%5Bnews%5D=5491&cHash=cc317606d3724a27b3e3a11f6da14e74, ịdọ aka ná ntị nye ndị ọrụ okporo ụzọ na Musanze], ''Ndị uwe ojii mba Rwanda9'' October 2014) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mpembyemungu, Winifrida}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 6txp04ii0hrqe47ojp3oald5p9wnlvs Nathalie Mpaka 0 4749 17639 2023-11-17T03:38:49Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w: Nathalie Mpaka| Nathalie Mpaka]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] [onye na-akwụ ụgwọ] na [[w: onye isi ụlọ ọrụ | onye isi ụlọ ọrụ]] na BK Group Plc (nke bụbu [[w:Bank of Kigali | Bank of Kigali] ]]), ụlọ akụ azụmaahịa kacha na Rwanda. Ọ bụ onye isi ego na BK Group. == Okwu Okwuru == * Yabụ, ebumnuche anyị maka ego enweghị mmasị bụ ihe dị ka pasenti 50 na-eto n'afọ n'afọ mana maka nkeji mbụ (Q1 202...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Nathalie Mpaka| Nathalie Mpaka]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] [onye na-akwụ ụgwọ] na [[w: onye isi ụlọ ọrụ | onye isi ụlọ ọrụ]] na BK Group Plc (nke bụbu [[w:Bank of Kigali | Bank of Kigali] ]]), ụlọ akụ azụmaahịa kacha na Rwanda. Ọ bụ onye isi ego na BK Group. == Okwu Okwuru == * Yabụ, ebumnuche anyị maka ego enweghị mmasị bụ ihe dị ka pasenti 50 na-eto n'afọ n'afọ mana maka nkeji mbụ (Q1 2022) anyị nwere obi ụtọ ịhụ nkwụsi ike siri ike dịka nkeji anọ. * [https://www.ktpress.rw/2022/05/bank-of-kigali-group-records-significant-growth-in-q1-2022/, Nathalie Mpaka kwuru, BK na-atụ anya ịhụ 10 ruo 15 mmụba pasent na ego ọmụrụ nwa net] (ktpress.rw, Mee 31, 2022) * Obi dị anyị ụtọ nke ukwuu iwetulata ọnụ ahịa ihe egwu anyị sitere na 3.4 (pasent) n'afọ gara aga ruo pasent 0.78 - nke dị n'okpuru otu pasent n'afọ a. * [https://www.ktpress.rw/2022/05/bank-of-kigali-group-records-significant-growth-in-q1-2022/, ụlọ akụ ahụ ga-anọgide na-ahọrọ na mmụba ọnụ na mmefu ọrụ ya, Nathalie Mpaka kwuru] (ktpress.rw, Mee 31, 2022) * N’ihi na anyị na ndị ahịa anyị na ndị ọrụ Bank na-arụkọ ọrụ, karịsịa site n’iji nkà na ụzụ na-arụkọ ọrụ, anyị nwere ike ibelata ego anyị na-eri dị ka mgbasa ozi, njem, wdg, ka e wee nwee nnukwu ego anyị na-echekwa. * [https://www.ktpress.rw/2022/08/bank-of-kigali-releases-half-year-results-eyes-more-profit/, Nathalie Mpaka kwuru na, ndị enyemaka BK niile rụrụ nke ọma] ( ktpress.rw, Ọgọst 31, 2022) * Ugbu a, a ka nwere ọtụtụ ihe a ga-eme na mba ahụ. Anyị ga-etinye uche na ahịa mpaghara ugbu a. * [https://www.theeastafrican.co.ke/tea/business/bank-of-kigali-net-profit-up-17pc-1415122, Nathalie Mpaka kwuru na, onye na-agbazinye ego enweghị atụmatụ ịgbasa na mpaghara. ahịa ma] (The East African, Fraịde Maachị 29 2019) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mpaka, Nathalie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] sdv27uk18gk47ra3bjibddy3j1xfh9u Magdeline Moyengwa 0 4750 17641 2023-11-17T03:41:17Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Magdeline Moyengwa|Magdeline Moyengwa]]''' (amụrụ 31 Maachị 2001) bụ [[w:Botswana|Botswana]]n ebuli elu. Ọ bụ nwanyị mbụ na-ebuli arọ si Botswana ga-anọchi anya obodo ya na [[w: World Weightlifting Championship | World Weightlifting Championship]] na [[w:Summer Olympics |Summer Olympic]]. == Okwu Okwuru == * Achọrọ m iwepụ echiche ụgha ahụ bụ́ na anyị bụ́ ụmụ nwanyị apụghị ime ihe ụmụ nwoke pụrụ im...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Magdeline Moyengwa|Magdeline Moyengwa]]''' (amụrụ 31 Maachị 2001) bụ [[w:Botswana|Botswana]]n ebuli elu. Ọ bụ nwanyị mbụ na-ebuli arọ si Botswana ga-anọchi anya obodo ya na [[w: World Weightlifting Championship | World Weightlifting Championship]] na [[w:Summer Olympics |Summer Olympic]]. == Okwu Okwuru == * Achọrọ m iwepụ echiche ụgha ahụ bụ́ na anyị bụ́ ụmụ nwanyị apụghị ime ihe ụmụ nwoke pụrụ ime. * [https://thepatriot.co.bw/tokyo-2020-moyengwa-upbeat/ "TOKYO 2020: Moyengwa upbeat"], "Onye Patriot" (June 24, 2021) * Achọrọ m ka papa m hụ ihe ịga nke ọma m, karịsịa n’egwuregwu Olympic. O tinyere onwe ya ịbụ onye a chụpụrụ ya na chọọchị, kpọọkwa ụfọdụ ndị megidere ịchụ m ibu arọ. * [http://www.xinhuanet.com/english/2021-07/21/c_1310074057.htm "Ụmụ nwanyị mbụ na-ebuli ibu arọ nke Botswana mebiri ihe mgbochi ime ka ebibie asọmpi Olympic"], "xinhuanet" (July 21, 2021) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moyengwa, Magdeline}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ovrdmmotn543vz4bjfo7nlsyq8mlqib Milcah Chemos Cheywa 0 4751 17642 2023-11-17T03:47:11Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Milcah Chemos Cheywa|Milcah Chemos Cheywa]]''' (amụrụ 24 Febrụwarị 1986 na Bugaa, Ugwu Elgon District) bụ onye na-agba ọsọ si Kenya bụ ọkachamara na 3000 mita steeplechase. Ọ bụ, ruo n'afọ 2015, onye ji ihe ndekọ Afrịka n'ebe dị anya ma bụrụ onye nrite ọla edo nke asọmpi egwuregwu ụwa n'afọ 2013. == Okwu okwu == *''''Ihe m mụtara bụ na ezigbo aha na àgwà ga-adị mgbe niile,...Ndị na-eme egwuregwu kwesị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Milcah Chemos Cheywa|Milcah Chemos Cheywa]]''' (amụrụ 24 Febrụwarị 1986 na Bugaa, Ugwu Elgon District) bụ onye na-agba ọsọ si Kenya bụ ọkachamara na 3000 mita steeplechase. Ọ bụ, ruo n'afọ 2015, onye ji ihe ndekọ Afrịka n'ebe dị anya ma bụrụ onye nrite ọla edo nke asọmpi egwuregwu ụwa n'afọ 2013. == Okwu okwu == *''''Ihe m mụtara bụ na ezigbo aha na àgwà ga-adị mgbe niile,...Ndị na-eme egwuregwu kwesịrị ịmụta ihe n'aka ndị na-eme egwuregwu a na ihe ọ bụla ị na-ewere, ọ ga-apụta mgbe niile, Otú ọ dị, ogologo oge. Ụzọ mkpirisi abụghị ụzọ.'''' *Elias Makori, [https://nation.africa/kenya/sports/athletics/milcah-chemos-set-for-second-world-steeplechase-title--334088 "Milcah Chemos setịpụrụ maka aha steeplechase ụwa nke abụọ"], Mba, Disemba 04, 2016. *''''Ọ na-adị m mma imeri aha mbụ m n'ụwa. Ebe m malitere steeplechase na 2009, amaara m na otu ụbọchị m ga-abụ onye mmeri n'ụwa. Anọ m na-eche, na-eche, na afọ a bụ oge m. *Yomi Omogbeja, [https://www.athletics.africa/news/africa/kenya/cheywa-heads-african-steeple-sweep-aman-delivers-800m-day-4-moscow-2013-6946 "Cheywa isi steeple nke Africa, Aman weputara 800m – Day 4 Moscow 2013”], “Athletics Africa”, August 13, 2013. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mcjsmpgdnq68b07zen8v1lds1f3wdvv Mignone Alice Kabera 0 4752 17643 2023-11-17T03:51:02Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mignone Alice Kabera|Mignone Alice Kabera]]''' bụ nwanyị [[w:Rwanda|Rwanda]] bụ otu n'ime ụmụ nwanyị [[w:Apostle|Apostle]] mbụ na Rwanda. Ọ bụ [[w:onye nchoputa|onye nchoputa]] na onye ndu nke Ụka Ezinụlọ Noble mana a maara ya nke ukwuu dị ka onye malitere Women Foundation Ministries, otu na-elekwasị anya n'ịzụlite ụmụ nwanyị Rwanda na mpaghara [ime mmụọ] na nsogbu ndị ha na-eche ihu na ndụ ha kwa ụbọch...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mignone Alice Kabera|Mignone Alice Kabera]]''' bụ nwanyị [[w:Rwanda|Rwanda]] bụ otu n'ime ụmụ nwanyị [[w:Apostle|Apostle]] mbụ na Rwanda. Ọ bụ [[w:onye nchoputa|onye nchoputa]] na onye ndu nke Ụka Ezinụlọ Noble mana a maara ya nke ukwuu dị ka onye malitere Women Foundation Ministries, otu na-elekwasị anya n'ịzụlite ụmụ nwanyị Rwanda na mpaghara [ime mmụọ] na nsogbu ndị ha na-eche ihu na ndụ ha kwa ụbọchị, gụnyere n'ụlọ, n'ebe ọrụ na karịa. == Okwu Okwuru == * M nakweere Jizọs dị ka eze na onye nzọpụta n’afọ 1991. E nwere chọọchị a na-akpọ Eglise Vivante na Rwanda. M na-aga n'ihu na-ekpe ekpere. * [https://hose.rw/kuva-mu-kabyiniro-kugera-mu-rusengero-urugendo-rwo-gukizwa-kwa-apotre-mignone-kabera/, O nwetara nzọpụta nke nta nke nta, nke onyeozi Mignone kwuru] (hose.rw,) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Mignone Alice Kabera}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 49dw2tb0c6w287d6njwv9kindizqv1s Michelle Abueng 0 4753 17644 2023-11-17T03:53:29Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Michelle Abueng''' (amụrụ 6 Mee 2001) bụ Motswana [[wikipedia:Women's_association_football|football]] na-egwuri egwu dị ka [[wikipedia:Forward_(association_football)|n'ihu]] maka ọgbakọ Yasa FC Zambia na [[wikipedia:Botswana_women's_national_football_team|Ndị otu mba ụmụ nwanyị Botswana.]] == Okwu Okwuru == * "Ịrọ nrọ na-amasị m n'ihi na ọ bụ naanị mgbe ahụ ka ha nwere ike ịghọ eziokwu." * [https://www.thegazette.new...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Michelle Abueng''' (amụrụ 6 Mee 2001) bụ Motswana [[wikipedia:Women's_association_football|football]] na-egwuri egwu dị ka [[wikipedia:Forward_(association_football)|n'ihu]] maka ọgbakọ Yasa FC Zambia na [[wikipedia:Botswana_women's_national_football_team|Ndị otu mba ụmụ nwanyị Botswana.]] == Okwu Okwuru == * "Ịrọ nrọ na-amasị m n'ihi na ọ bụ naanị mgbe ahụ ka ha nwere ike ịghọ eziokwu." * [https://www.thegazette.news/sport/michelle-abueng-botswanas-youngest-export/ Michelle Abueng: Mbupụ kacha nta nke Botswana], nke Admin, Ọktoba 29, 2020 ==Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 87ulb5r639o5rna14xuu6gabu5z3hu1 Michaella Rugwizangoga 0 4754 17646 17645 2023-11-17T03:59:43Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Michaella Rugwizangoga|Michaella Rugwizangoga]]''' bụ onye injinia [[w:Rwanda|Rwandan]] nwere ahụmahụ na nhazi atụmatụ, njikwa ọrụ na mmepe ngwaahịa. Ugbu a ọ bụ onye isi oche nke ''[[w:Volkswagen|Volkswagen]]''Mobility Solutions [[w:Rwanda|Rwandan]] na-eme ka ọ bụrụ onye mbụ [[w:African | African]] nwanyị CEO n'ime otu ahụ. == Okwu Okwuru == * Izu njem nlegharị anya nke Rwanda abụrụla ihe ịga nke ọma, ụzọ dị mma isi mechie 2022 wee malite afọ ọzọ iji mejuputa mmekọ aka na ihe anyị mụtara. N'ụzọ dị otú a, anyị ga-aga n'ihu n'ụzọ ziri ezi, kwenyesiri ike na anyị ga-enwe ọganihu n'ịzụlite ụlọ ọrụ ahụ. * [https://allafrica.com/stories/202212080537.html, onye isi njem nlegharị anya na bọọdụ mmepe Rwanda, Michaella Rugwizangoga kwuru] (Africa niile, Disemba 7, 2022) * WTM dị na London na-achịkọta ndị njem na-eduga n'ụwa niile, anyị nwere obi ụtọ ịnye ndị egwuregwu ụlọ ọrụ njem Rwandan ohere iji jikọọ ndị ọrụ ibe ha na mba ụwa wee kwalite mmekọrịta azụmaahịa ọhụrụ. Obi dị anyị ụtọ ịhụ ndị ọkachamara njem na-enwe obi ụtọ banyere Rwanda dị ka ebe kacha aga njem nlegharị anya. * [https://taarifa.rw/rwanda-na-adọta-ndị njem nleta-leta-rwanda-at-world-travel-market-in-london/, Michaella Rugwizangoga kwuru na] (taarifa.rw, Nọvemba 8, 2022 ) * Enwere m obi ụtọ ịnata ihe nrite a, ọ bụghị naanị n'ihi na ọ na-enye m ohere iweta ozi olileanya na ike sitere na Rwanda kamakwa n'ihi na ọ na-enye m ohere izute ndị isi ụmụ nwanyị dị ịtụnanya bụ ndị na-eme mgbanwe na mba ha. * [https://www.newtimes.co.rw/article/104774/National/rwandan-scoops-global-woman-award, Rugwizangoga Youth Representative kwuru:] (The New Times, Thursday, March 13, 2014) ==Njikọ mpụga== *[https://edition.cnn.com/videos/world/2019/06/28/marketplace-africa-volkswagen-mobility-solutions-rwanda-michaella-rugwizangoga.cnn, Michaella-Rugwizangoga CEO nke Volkswagen Mobility Solutions Rwanda] {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Michaella Rugwizangoga}} [[Category: ụmụ nwanyị]] i0itgwr3pbt10vz8nusp2wu9t2xrrnh Emilia Monjowa Lifaka 0 4755 17647 2023-11-17T04:07:19Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Emilia Monjowa Lifaka |Emilia Monjowa Lifaka]]''' (11 Eprel 1959 ruo 20 Eprel 2022) bụ [[w:Cameroonian|Cameroonian]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye isi oche nke [[ w:Commonwealth Parliamentary Association|Commonwealth Parliamentary Association]]. Ọ bụ onye otu [[w:National Assembly (Cameroon)| Mgbakọ Mba]] nke [[w:Cameroon|Cameroon]], onye nke mbụ họpụtara na 2002, bụrụkwa [[w:osote-president | osote onye isi ala]] nke Mg...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Emilia Monjowa Lifaka |Emilia Monjowa Lifaka]]''' (11 Eprel 1959 ruo 20 Eprel 2022) bụ [[w:Cameroonian|Cameroonian]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye isi oche nke [[ w:Commonwealth Parliamentary Association|Commonwealth Parliamentary Association]]. Ọ bụ onye otu [[w:National Assembly (Cameroon)| Mgbakọ Mba]] nke [[w:Cameroon|Cameroon]], onye nke mbụ họpụtara na 2002, bụrụkwa [[w:osote-president | osote onye isi ala]] nke Mgbakọ n'oge ọnwụ ya. == Okwu Okwuru == * Oge ụfọdụ n’oge gara aga ndị mmadụ na-ekwukarị: Abịara m, ahụkwara m wee merie. Ma taa, anyị, ndị nnọchiteanya CPA [[w:Commonwealth Parliamentary Association|Commonwealth Parliamentary Association]], na-ekwu, sị: Anyị bịara, anyị hụrụ na anyị ga-abụ ndị nnọchiteanya nsọpụrụ nke Uganda mgbe anyị laghachi na mpaghara anyị, ma ọ bụghị, alaka. " * [https://observer.ug/lifestyle/69735-sleep-well-emilia-monjowa-lifaka] Emilia Monjowa Lifaka, onye isi oche nke CPA na mmemme mmeghe nke ọgbakọ omebe iwu Commonwealth 64th nke emere na Speke Resort, Ọnwa Iri na Abụọ 22, 2019. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lifaka, Emilia Monjawa}} [[Category: ụmụ nwanyị]] r79zs34itekyxnzhhiglps7ybzq11wj Makoma Lekalakala 0 4756 17648 2023-11-17T04:11:48Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[:w:Makoma_Lekalakala|Makoma Lekalakala]]''' bu onye mba Saụt Afrịka na-akwado onye bụ onye ntụziaka [[W:Johannesburg|Johannesburg]][[W:Earthlife Africa|Earthlife Africa]]. == Okwu Okwuru== <!-- saịtị na-adịgide adịgide --> * Anyị mebiri ihe mgbochi ahụ ma na-aga n'ihu na-emebi ihe mgbochi. * [https://www.theguardian.com/world/2018/apr/23/goldman-prize-award-to-south-african-women-who-stopped-an-international-nuclear-deal Goldman Prize...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[:w:Makoma_Lekalakala|Makoma Lekalakala]]''' bu onye mba Saụt Afrịka na-akwado onye bụ onye ntụziaka [[W:Johannesburg|Johannesburg]][[W:Earthlife Africa|Earthlife Africa]]. == Okwu Okwuru== <!-- saịtị na-adịgide adịgide --> * Anyị mebiri ihe mgbochi ahụ ma na-aga n'ihu na-emebi ihe mgbochi. * [https://www.theguardian.com/world/2018/apr/23/goldman-prize-award-to-south-african-women-who-stopped-an-international-nuclear-deal Goldman Prize nyere ya. Ụmụ nwanyị South Africa ndị kwụsịrị nkwekọrịta nuklia mba ụwa] (April 23, 2018) * Ndị na-eto eto bụ ọdịnihu. Anyị chọrọ ndị na-eto eto ka ha yikwasị uwe mwụda ma gaa n'ihu n'ọgụ ahụ iji chebe uru ndị siri ike nwetara nke ndị na-eme ihe ike bịara n'ihu ha. * [https://briefly.co.za/people/women/147507-meet-makoma-lekalakala-activist-killed-r1tn-russia-south-africa-nuclear-deal/ ozi dị mkpirikpi Women of Wonder 2022]. (Decemba 12, 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Makoma Lekalakala}} [[Category: ụmụ nwanyị]] em1uak8ph32cbvx2bs8h0cwkc4pkq1n Nesrine Malik 0 4757 17649 2023-11-17T04:18:42Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Nesrine Malik|Nesrine Malik]]''' bụ onye nta akụkọ amuru Sudan na London. Onye edemede '''[[w:Anyị chọrọ akụkọ ọhụrụ|Anyị chọrọ akụkọ ọhụrụ: na-agbagha akụkọ ifo ndị na-egbu egbu n'azụ oge enweghị afọ ojuju]]''', Malik bụ onye edemede maka '''[[w:The Guardian|Onye nche]]''' wee jee ozi dị ka onye na-ekwurịta okwu na mmemme mkparịta ụka akụkọ [[w:BBC|BBC]] nke izu ụka '''w:Dateline London...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nesrine Malik|Nesrine Malik]]''' bụ onye nta akụkọ amuru Sudan na London. Onye edemede '''[[w:Anyị chọrọ akụkọ ọhụrụ|Anyị chọrọ akụkọ ọhụrụ: na-agbagha akụkọ ifo ndị na-egbu egbu n'azụ oge enweghị afọ ojuju]]''', Malik bụ onye edemede maka '''[[w:The Guardian|Onye nche]]''' wee jee ozi dị ka onye na-ekwurịta okwu na mmemme mkparịta ụka akụkọ [[w:BBC|BBC]] nke izu ụka '''[[w:Dateline London|Dateline London]]'''. == Okwu Okwuru == * Na nchekwube na-enweghị atụ n'oge [[w: Wedding of Prince Harry and Meghan Markle | alụmdi na nwunye nke Prince Harry na Meghan Markle]] na Mee 2018. Oge ọhụrụ a agbabeghị. Ma amụma ndị dị na ya bara uru ịgagharị, n'ihi na ha kwesịrị ichetara anyị na ọ dịghị mkpa mgbe ahụ, na ọ dịghị mkpa ugbu a. N'ihi na obodo Harry na Meghan lụrụ bụ nke, nanị ọnwa ole na ole tupu agbamakwụkwọ ha, kwupụtara [[w:Paulette Wilson|Paulette Wilson]], bụ́ onye birila na Britain afọ 50, "buga na Jamaica" ma kpọchie ya. ya na [[w:Yarl's Wood Immigration Removal Center | Osisi Yarl]]. Ihe [[w:Windrush asịrị | Asịrị nke Windrush]] bụkwa Britain nke oge a. * [https://www.theguardian.com/commentisfree/2022/dec/19/harry-and-meghan-racism-britain-netflix-documentary "Gịnị kpatara ahụhụ Harry na Meghan na-agwa anyị ntakịrị banyere ịkpa ókè agbụrụ Britain"] "Onye nche" (December 19, 2022) * Ọ bụ n'ihi na Britain na-agbaji ka [[w:Brexit|Brexit]] mere na mbụ. Ọ bụ ụzọ ọhụrụ dị mkpa iji nweta ọganihu mgbe okporo ụzọ ndị ọzọ niile eruola njedebe nwụrụ anwụ. N'echiche ahụ, ọ bụ ihe ịga nke ọma. N’ihi na mgbe o mere, ihe ahụ akpata oyi n’ahụ́ dị nnọọ ukwuu nke na ọ tụpụrụ uche n’ihe nile mere o ji malite na mbụ. Nye ndị na-emegide Brexit, ịhapụ EU abụghị naanị ihe omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ bụkwa ihe mmetụta uche na nke ọdịbendị kwa: mgbagha anụ ahụ sitere na otu ndị na-emesapụ aka, nke ndị ụgha na ndị charlatans mere na ikekwe ọbụna mmetụta mba ọzọ na-enyo enyo. Mmetụta Brexit na-akpali siri ike nghọta. Mana ha na-ala n'iyi nke ukwuu mgbe ebumnuche ha bụ naanị ịtụgharị Brexit, idozi na Brexit dị ka ihe omume jọgburu onwe ya nke na-ebute ọdịda Britain, kama ịbụ ihe abụọ kpatara ọdịda ahụ. * [https://www.theguardian.com/commentisfree/2023/feb/05/britain-brexit-liz-truss-keir-starmer "Britain na-arịa ọrịa tupu Brexit. Ruo mgbe aka ekpe na-anabata nke ahụ, ndị na-amasị Liz Truss agaghị ada mbà"]"The Guardian" (5 February 2023) * N’ime afọ iri gara aga, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ nde mmadụ 22 agbapụla kwa afọ n’ihi ihe ndị metụtara ihu igwe. Ntụle a na-atụ egwu ọbụna karịa. Ka ọ na-erule 2050, amụma ahụ bụ na ijeri mmadụ 1.2 ga-esonye n'ọkwa ndị na-akwaga ihu igwe, ihe ka ọtụtụ n'ime ha sitere na mba ndị nwere ikike kachasị dị ala iji merie ọdịda sitere na kpo oku zuru ụwa ọnụ. <br/> Ha niile agaghị agbanarị ọkụ ma ọ bụ ọkụ. idei mmiri. Nsogbu ihu igwe abụghị maka otu ihe omume ihu igwe foto. Nsogbu ihu igwe bụ agha, ọ bụ ịda ogbenye, ọ bụ radicalization, ọ bụ mwepu nke ezinụlọ ndị bi n'ime ya kemgbe ọtụtụ ọgbọ, na ọ bụ geopolitical na nchekwa ọdịda nke ịdaba n'ụzọ nke ibi ndụ. Ihe si na ya pụta bụ mmegharị ahụ chịkọtara nke ọma dị ka "nsogbu ndị gbara ọsọ ndụ" - nkọwa nke na-eme ka mgbapụ nke mgbapụ na-ada ụda dị ka ihe pụrụ iche nwa oge ga-ebelata, ma ọ bụ nwee ike kewapụ ya na mba ndị ọzọ, ma ọ bụrụ na ebuliri ihe mgbochi ahụ nke ọma. * [https://www.theguardian.com/commentisfree/2023/jul/31/greece-wildfires-climate-crisis-developed-world "Ihe mmụta si na Gris ọhịa ọkụ? Nsogbu ihu igwe na-abịara anyị niile"] , ''Onye nche'' (31 Julaị 2023) * Ọtụtụ [[w:2023 Greece ọhịa ọkụ na Gris|2023 Greece ọhịa ọkụ na Gris]] na-eme n'oge ahụ. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Malik, Nesrine}} [[Category: ụmụ nwanyị]] r3p4uvao5es1qb6ewr9er9qcoq6yggc Mare Dibaba 0 4758 17650 2023-11-17T04:22:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Mare Dibaba|Mare Dibaba Hurrsa]]''' (amụrụ 20 Ọktoba 1989) bụ onye Etiopia na-agba ọsọ ogologo oge. Ọ meriri asọmpi egwuregwu ụwa nke afọ 2015 na Beijing. == Okwu Okwuru == *''Onwekwara m obi ike na m ga-emeri, ma achọpụtara m n'ime kilomita ikpeazụ na enweghị m ike ịrapagidesi ike na m ga-edozi nke abụọ.'' * Erin Strout, [https://www.runnersworld.com/races-places/a20791198/caroline-rotich-is-the-2015-boston-marathon-c...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mare Dibaba|Mare Dibaba Hurrsa]]''' (amụrụ 20 Ọktoba 1989) bụ onye Etiopia na-agba ọsọ ogologo oge. Ọ meriri asọmpi egwuregwu ụwa nke afọ 2015 na Beijing. == Okwu Okwuru == *''Onwekwara m obi ike na m ga-emeri, ma achọpụtara m n'ime kilomita ikpeazụ na enweghị m ike ịrapagidesi ike na m ga-edozi nke abụọ.'' * Erin Strout, [https://www.runnersworld.com/races-places/a20791198/caroline-rotich-is-the-2015-boston-marathon-champion/"Caroline Rotich bụ 2015 Boston Marathon Champion"], ''Ụwa ndị na-agba ọsọ'', Eprel 20, 2015. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] fdt2l6pogttwswoyjqudkxil1eja735 Roe v. Wade 0 4759 17652 17651 2023-11-17T06:57:04Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Roe v. Wade, 410 US 113 (1973), bụ mkpebi dị ịrịba ama nke Ụlọikpe Kasị Elu nke United States bụ nke Ụlọikpe kpebiri na Iwu nke United States na-echebe nwanyị dị ime nnwere onwe ịhọrọ ite ime n'enweghị oke mmachi gọọmentị. Na June 24, 2022, Ụlọikpe Kasị Elu kagburu Roe na Dobbs v. Jackson Health Women's Health Organisation n'ihi na ikike dị ukwuu nke ite ime abụghị "gbanyere mkpọrọgwụ n'ime akụkọ ihe mere eme nke mba a ma ọ bụ ọdịnala", ma ọ bụ were ya dị ka ikike mgbe Usoro Usoro Iwu. kwadoro na 1868, ma amabeghị ya na iwu US ruo mgbe Roe. Ụfọdụ ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nke iwu kwadoro echiche a ma katọọ ya site n'echiche ndị na-emegiderịta onwe ya, bụ ndị na-arụ ụka na ọtụtụ ikike ndị ọzọ-mgbochi afọ ime, alụmdi na nwunye dị n'etiti agbụrụ, na alụmdi na nwunye nwoke ma ọ bụ nwanyị - adịghị adị mgbe e kwadoro Usoro Iwu Kwesịrị Ekwesị na 1868, ma si otú a na-emegide iwu. site n'echiche ọtụtụ Dobbs. ==Okwu okwuru== * Mwepụ ikike nwanyị ime ime, mgbe na ọ bụrụ na ọ chọrọ ya, ga-abụ ikike ime nwa: ụdị mmeko nwoke nke obodo. ** Edward Abbey "Otu Ndụ n'otu oge, biko" (1988). * Anyị niile maara na anyị na-emebi iwu, ma anyị na-eme ya n'ụzọ kasị dịrị nchebe pụọ n'ikpe anyị nwere ike. . . Tupu w:Roe v. Wade|Roe v. Wade, enweghị m obi amamikpe gbasara ihe m na-eme. Obi dị m ụtọ na m nwere ike inyere ndị inyom m na-elekọta aka. ** w:Thomas Allen|Thomas Allen na-ekwu maka ite ime n'ụzọ iwu na-akwadoghị, ''Voices of Choice'', 2005 [http://www.voicesofchoice.org/transcripts/tom_allen.shtml]. * Anyị na-agbalị iji dibịa ahụ maka nka nka ya ma belata mmekọrịta otu onye na onye ọrịa. Anyị na-ahụkarị onye ọrịa na nke mbụ ya na tebụl ọrụ ma ọ bụghị ọzọ. Kọntaktị ndị ọzọ adịghị arụ ọrụ nke ọma. ** Edward Allred, dọkịta na-ete ime, nke e hotara na San Diego Union, October 12, 1980. E kwukwara ya na Anthony Perry. “Azụmahịa Ime Ime Dọkịta Na-enwe Mmasị”’ NILE Banyere Okwu, December 1980, peeji nke 10, 14, na 15. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wade,Roe V}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ditq8hcp0yu7j583xlfeqdctk78v7vz Madeline Carroll 0 4760 17658 17657 2023-11-17T07:09:10Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Madeline Carroll|Madeline Carroll]] (March 18, 1996–) bụ onye omere America. ==Okwu okwuru== * Mgbe ọ bụla m na-ekiri ihe nkiri, ọ baghị uru ihe ọ bụ, m na-agbalị ka m chee na onye ọzọ na-eme agwa ahụ. **[https://collider.com/kevin-costner-and-madeline-carroll-interview-swing-vote/ Kevin Costner and Madeline Carroll Interview – SWING VOTE] (July 29, 2008) *Ome abalị na-akacha mma mgbe niile. **[https://www.seventeen.com/celebrity/a12158/madeline-carroll-flipped-interview/ Meet Newcomer (and Flipped Star!) Madeline Carroll] (August 31, 2010) * Ọtụtụ Hollywood gbara ọchịchịrị. Ụmụ agbọghọ ndị ọgbọ m, ahụrụ m ọtụtụ n'ime ha bụ ndị m toro n'ụzọ nkịtị ma na-ege ntị na-ewere ụzọ ndị a dị iche iche na-agbaji obi ha, ma ọ dị ha ka ha ga-eme ya ka ha wee ruo ebe ha chọrọ ịga. Ọ dị nnọọ ike na mmụọ ha. **[https://hollywoodlife.com/2018/03/16/i-can-only-imagine-movie-madeline-carroll-interview/ Madeline Carroll: I Almost Quit Acting ForGood Before Being Cast In ‘I Can OnlyImagine’] (March 16, 2018) * Ekwetaghị m na Chineke ga-enye gị ihe ị na-agaghị enwe ike iji maka otuto ya, "Carrol kwuru. Ekwetaghị m na ị ga-emerịrị onye ị bụ ka mmadụ iji mee ihe Chineke nwere. kpọrọ gị ime. **[https://www1.cbn.com/cbnnews/2018/march/i-can-only-imagine-breakout-star-madeline-carroll-god-has-plans-for-the-gifts-he-gives-us 'I Can Only Imagine' Breakout Star Madeline Carroll: 'God has Plans for the Gifts He Gives Us'] (March 27, 2018) *N'ezie ihe nne gị kwuru, echere m na nwa nwoke ọ bụla na-ahụghị na ị bụ onye pụrụ iche, ekwesighi ka i lebara ya anya. **[https://www.celebsecrets.com/madeline-carroll-talks-new-film-destined-to-ride-exclusive-interview/ Madeline Carroll Talks New Film ‘Destined To Ride’ – Exclusive Interview] (August 30, 2018) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Carroll, Madeline}} [[Category:ụmụ nwanyị]] i89gmza080x0zabsne6cy7duo1vk990 Kris Carr 0 4761 17663 17662 2023-11-17T07:17:48Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Kris Carr|Kris Carr]] (amuru August 31, 1971) bu onye odee America na onye na-akwado ọdịmma. ==Okwu okwuru== === "Nri ara sexy" (2011) === :<small>[https://books.google.it/books?id=4lZBBAAAQBAJ&pg=PT0 On Google Books]</small> * Ọ dịghị mkpa ichere ka ihe ọjọọ na oké iwe kwụsị. Gbanwee ugbu a. Hụ n'anya ugbu a. Dị ndụ ugbu a. Echela ka ndị mmadụ nye gị ikike ibi, n'ihi na ha agaghị. Ikike ahu bu ọkpara-gi, ihe di ọku; jide ya! ** Ch. 1 * Ịga [[Veganism | veg]] bụ otu n'ime mkpebi kachasị mma ị nwere ike ime maka ahụike gị na ụwa. Oge. Akụkụ ahụ gị, ọbara, ọkpụkpụ, ezé, na akụkụ ahụ gị ga-ekele gị. ** Ch. 4 * Ọ bụrụ na nri gị na-agbagharị n'akụkụ ozu ọtụtụ ugboro kwa ụbọchị, ị nwere ike ịghọ otu ngwa ngwa karịa ka i zubere. ** Ch. 4 * Were anya nke uche gị mgbe ị dị afọ ise. N'ezie, gwupụta foto nke obere gị n'oge ahụ ma tinye ya na enyo gị. Kedu ka ị ga-esi mesoo ya, hụ ya n'anya, nye ya nri? Kedu ka ị ga-esi zụlite ya ma ọ bụrụ na ị bụ nne nke obere gị? Atụrụ m anya na ị ga-echebe ya nke ukwuu ka ị na-enye ya ohere ịgbasa nku ya itty-bitty. Ọ ga-enweta ụra, nri dị mma, oge iche echiche, na ihe egwuregwu n'ime ọhịa. Ọ bụrụ na ndị na-eme egwuregwu n'ebe egwuregwu na-ewute ya mmetụta, ị ga-amakụ anya mmiri ya wee nye ya echiche. Mgbe iwe ma ọ bụ meltdowns mere ya ka ọ bụrụ poltergeist, ị ga-achọ oge ịhụnanya n'oche ọjọọ. Site n'ubochi taa aga n'ihu achoro m ka i meere onwe gi otu ọmịiko otu a. ** Ch. 7 == Okwu gbasara Kris Carr == * Mgbe ọtụtụ Googling gasịrị, ahụrụ m ụfọdụ ndị na-akpali akpali, ọkachasị Kris Carr, ndị gbanwere ndụ m n'otu abalị. Ọ gbanwewo ihe oriri ya iji chịkwaa ọrịa kansa ya ma dee akwụkwọ magburu onwe ya banyere ya, n’ihi ya, m nyere akwụkwọ iwu ahụ iwu ma chọpụta ozugbo na ọ bụrụ na o nwere ike isi na nke ahụ lọta, m nwere ike isi n’ebe m nọ lọta. Ya mere, n'otu abalị, amalitere m nri zuru oke, nri sitere na osisi wee hapụ anụ niile, mmiri ara ehi, shuga, gluten, ihe ọ bụla a na-edozi na kemịkalụ na ihe mgbakwunye. ** [[Ella Woodward]], ''[https://books.google.it/books?id=iTARBAAAQBAJ&printsec=frontcover&pg=PA0 Deliciously Ella]'' (2015), ch. "My story". ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Carr, Kris}} [[Category:ụmụ nwanyị]] shcs9yivnjw2sr2cjdjdfagofu125pe Texas Heartbeat Act 0 4762 17665 17664 2023-11-17T07:21:19Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Iwu Texas Heartbeat bụ omume nke ndị omebe iwu Texas. Ewebata ya dị ka Senate Bill 8 (SB 8) na House Bill 1515 (HB 1515) na Maachị 11, 2021 ma Gọvanọ Greg Abbott bịanyere aka na ya na iwu na Mee 19, 2021. Iwu ahụ malitere na Septemba 1, 2021. Ọ bụ oge mbụ steeti nwere ihe ịga nke ọma nye iwu mmachibido ime ime izu isii kemgbe Roe v. Wade, na mmachi ime afọ mbụ na-adabere na mmanye nke ndị mmadụ n'otu n'otu site na ikpe obodo, kama gọọmentị site na ndị omempụ ma ọ bụ ndị mmanye obodo. Iwu ahụ hiwere usoro nke ndị ọha na eze nwere ike ịgba onye ọ bụla mere ma ọ bụ kwado ite ime n'ụzọ iwu na-akwadoghị maka opekata mpe $10,000 na mmebi iwu. ==Okwu okwuru== * Enweghị m ike kwere na ndị Roe v. Wade | mụrụ mgbe '73 na-alaghachi na Middle Ages. Mgbe ụfọdụ echere m na ọ bụ taboo ugbu a karịa ka ọ dị n'oge ahụ. ** Anonymous seventy-three-year-old gynecologist who has been performing abortions for five decades, [https://www.newyorker.com/magazine/2022/06/20/a-texas-teen-agers-abortion-odyssey A Texas Teen-Ager’s Abortion Odyssey]''', New Yorker, (June 13, 2022) * Ọ dịghị mgbe m mụtara ịgba égbè mgbe m nọ na Ndị agha. Ọ dịghị ka m ga-enweta egbe ugbu a. ** Anonymous seventy-three-year-old gynecologist who has been performing abortions for five decades, [https://www.newyorker.com/magazine/2022/06/20/a-texas-teen-agers-abortion-odyssey A Texas Teen-Ager’s Abortion Odyssey]''', New Yorker, (June 13, 2022) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Texas Heartbeat Act}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 91kyfuazta6nldv9bjwdhb1s8pnqa1i Julie Carmen 0 4763 17668 17667 2023-11-17T07:23:55Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Julie Carmen|Julie Carmen]] (Eprel 4, 1954 -) bụ onye omere America, onye na-agba egwu, na onye ọkachamara ahụike nwere ikike. ==Okwu okwuru== * Obi ọjọọ na sinima nwere ike inye anyị echiche na nghọta mana abụghị m onye na-atụ egwu egwu dị ka ngwa ngwa adrenaline ma ọ bụ usoro enweghị mmetụta, ihe nkiri egwu egwu na-akọwa ọnọdụ mmadụ. *Aka m mma iju ya anya. Abụ m onye na-agbanwe ọdịdị na onye yogi na-ahụ n'anya na fim indie arụpụtara nke ọma nwere isiokwu miri emi, mana n'oge na-adịbeghị anya ihe m chọrọ bụ ka ewepụtara ihe nkiri. Ọ bụ ihe na-akụda mmụọ itinye oge na ịhụnanya n'ime ihe nkiri dị mma nke nwere obere mwepụta. Ya mere, ọrụ ndị ọzọ bụ isi bụ ịgba chaa chaa ka mma. **[https://www.attackfromplanetb.com/2018/08/an-interview-with-actress-julie-carmen-fright-night-part-2-in-the-mouth-of-madness/ An Interview With Actress Julie Carmen, Fright Night Part 2, In The Mouth Of Madness] (10 August 2018) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Carmen, Julie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] o0y6r6mbod7o3tt5r5lt5ydv9hvdn2q United States abortion-rights movement 0 4764 17669 2023-11-17T07:26:23Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Òtù United States na-ete ime-ikike (nke a makwaara dị ka pro-choice movement) bụ òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United States na-akwado echiche na nwanyị kwesịrị inwe ikike iwu kwadoro ime ime ime nhọrọ, nke pụtara ikike ịkwụsị ime ya, na bụ akụkụ nke ngagharị ikike ime ime zuru ụwa ọnụ. Ntugharị ahụ nwere ọgbakọ dị iche iche, na-enweghị otu na-eme mkpebi etiti. ==Okwu okwuru== * Ndị na-emegide im...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Òtù United States na-ete ime-ikike (nke a makwaara dị ka pro-choice movement) bụ òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị na United States na-akwado echiche na nwanyị kwesịrị inwe ikike iwu kwadoro ime ime ime nhọrọ, nke pụtara ikike ịkwụsị ime ya, na bụ akụkụ nke ngagharị ikike ime ime zuru ụwa ọnụ. Ntugharị ahụ nwere ọgbakọ dị iche iche, na-enweghị otu na-eme mkpebi etiti. ==Okwu okwuru== * Ndị na-emegide ime nhọrọ na-achọ ịlaghachi n'oge ite ime bụ ihe iwu kwadoro na nke na-egbu egbu. Ka ọ dị ugbu a, ha na-eme ihe niile ha nwere ike ime iji mee ka ọ bụrụ ihe ihere, na-akọwa ndị inyom na-esikwopụ afọ ime dị ka ndị na-eme omume rụrụ arụ, ndị na-adịghị mma, ndị na-adịghị arụ ọrụ, na ndị na-enweghị isi. Anyị ga-aza na a doro anya omume agbachitere ite ime. Anyị aghaghị icheta na ọ bụ ime ihe ike ịmanye nwanyị na-achọghị ime nwa ọ na-achọghị. Anyị ga-azụlite nkwanye ùgwù maka ụmụ nwanyị dị ka ndị na-eme omume ọma bụ ndị na-eme mkpebi ịmụ nwa dabere na nchegbu miri emi banyere ndụ ha na ndụ ezinụlọ ha. Ụmụ nwanyị na-eme mkpebi ndị a dabere na nkwenkwe okpukpe, akọ na uche, na ụkpụrụ nke onwe ha. Anyị aghaghị imesi ike na ite ime bụ nhọrọ dịịrị nwanyị nke na-adịghị njikere ịga n'ihu na-atụrụ ime ma na-adịkwaghị njikere ilekọta nwa. N'ikpeazụ, ndị omebe iwu na Congress na steeti na-ejikarị akwụkwọ ozi na akwụkwọ ozi sitere n'aka ndị mmegide ime ime, mana ha na-ekwu ugboro ugboro na ha anaghị anụ nke ọma n'aka ndị na-akwado ha. ** ACLU, [https://www.aclu.org/other/right-choose-25-looking-back-and-ahead?redirect=right-choose-25-looking-back-and-ahead "The Right to Choose at 25: Looking Back and Ahead"]. www.aclu.org. Retrieved October 5, 2015. * Ịbụ nne na nna dị nsọ, ma eleghị anya, ọrụ kasịnụ, nke mere ịmanye mmadụ ịbụ nne na nna megide ọchịchọ ya na ikpe ka mma kwesịrị ịbụ nkọwa mbụ nke ara na akwụkwọ ọkọwa okwu. Nkọwa nke abụọ kwesịrị ịbụ ihe megidere agụmakwụkwọ mmekọahụ zuru oke n'ihi na ọ ga-adọta ndị na-eto eto inwe mmekọahụ. Ịwụnye ihe nchọpụta anwụrụ ọkụ ọ na-agba ndị na-eto eto ume ọkụ ụlọ? Ịkwụsi ike na ha yi belt oche na-agba ha ume ịnya ụgbọ elu 100 mph n'okporo ụzọ? Ọtụtụ ọmụmụ banyere abstinence naanị agụmakwụkwọ na-achọpụta ọnụ ọgụgụ dị elu nke ime ime n'etiti ndị nọ n'afọ iri na ụma bụ nanị agụmakwụkwọ mmekọahụ ha bụ abstinence naanị. <br> Amụma ndị otu pro-choice movement kwalitere nke ukwuu na-ebelata ọnụ ọgụgụ ite ime ebe a na Illinois, n'ofe U.S. na gburugburu ụwa. Amụma ndị na-akpọ onwe ha "pro-life" ma ọ bụ mgbochi ime ime kwalitere ọnụ ọgụgụ ite ime n'ebe niile. Nsonaazụ na-agbawa ụmụ nwanyị, ụmụntakịrị na ezinaụlọ nke nnukwu ala anyị. Ndị na-emegide ite ime n'ihi ihe ọ bụla mere ekwesịghị inwe otu nke mere Planned Parenthood nwere The Cradle nkuchi gị n'ụlọnga na Chicago ọgwụ eweta. PAC nkeonwe na-enyere aka ịhọpụta ndị ga-ekwenyere inye ụmụ nwanyị na ezinaụlọ nhọrọ ha niile bụ ezigbo amụma ọha. N'ime nnukwu ọchịchị onye kwuo uche ya, echiche okpukperechi nke onwe ya kwesịrị ka mmadụ niile jiri ya kpọrọ ihe ma mee ka ọ ghara imebi iwu anyị. Ọ bụrụ na i kwenyeghị, gụgharịa paragraf nke mbụ wee debe ndoputa ụgbọ elu ahụ. ** Cosgrove, Terry (October 24, 2007). [https://www.huffpost.com/entry/socalled-prolifers-should_b_69729 "So-Called Pro-Lifers Should Stop Promoting Abortion"]. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:United States abortion-rights movement}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 269smkxndfh2zfulqch8cqawnlhcy0a Irene Cara 0 4765 17676 17675 2023-11-17T07:34:32Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Irene Cara (1983).jpg|thumb|Irene Cara in 1983]] [[File:4 Milky Way (ELitU)-blank.png|thumb|First when there's [[nothing]] <br /> But a slow glowing [[dream]] <br /> That your [[fear]] seems to [[hide]] <br /> Deep inside your [[mind]]…]] [[W:ig:Irene Cara Escalera|Irene Cara Escalera]] (18 Maachị 1959 - 25 Nọvemba 2022) bụ onye America na-agụ egwú na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== [[File:Admiring the Galaxy.jpg|thumb|[[All]] [[alone]] I have [[cried]] <br /> [[Silent]] [[tears]] full of [[pride]] <br /> In a [[world]] made of [[steel]] <br /> Made of [[stone]]…]] * <p>Nke mbụ mgbe enweghị [[ọ dịghị ihe]] <br /> Ma nwayo na-egbuke egbuke [[nrọ]] <br /> Na [[egwu]] dị ka [[zoo]] <br /> N'ime ime gị. [[[uche]]</p>[[All]] [[naanị]] enwere m [[ebe akwa]] <br /> [[Silent]] [[anya mmiri]] juputara na [[mpako]] <br / > N'ime [[ụwa]] ejiri [[igwe]] mee <br /> [[stone]]</p><p>Ọfọn, ana m anụ [[egwu]] <br /> Mechie m [ [anya]], [[na-eche]] rhythm <br /> Kechie <br /> Jide [[obi] m]</p><p>Kedu mmetụta <br /> [[Ịbụ | Bein's] [[Belief|believin']] <br /> Enwere m ike ịnweta ya niile <br /> Ugbu a a na m [[[ndụ]] maka [[ndụ] m]</p><p>Were [[ndụ] m [mmanya]] <br /> Ma mee ka ọ mee <br /> Foto ndị dị ndụ <br /> Ị nwere ike ịgba egwu site na ndụ gị <p> ** "[[w:Flashdance... What a Feeling|Flashdance... What a Feeling]]"; co-written with [[w:Keith Forsey|Keith Forsey]] (1983) · [https://www.youtube.com/watch?v=dsCl2kXJca4 videoclip from the film ''Flashdance'' (1983), in which this song is used.] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * {{Official website|http://www.irenecara.com/}} * {{IMDb name|0001011}} {{DEFAULTSORT:Cara, Irene}} [[Category:ụmụ nwanyị]] pycnwblng5w7sutic4o9i98uuukontt United States anti-abortion movement 0 4766 17674 2023-11-17T07:31:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Mgbochi ime ime nke United States (nke a na-akpọkwa pro-life movement ma ọ bụ mmegharị aka nri nke ndụ) nwere ihe ndị na-emegide ime ime n'ihe gbasara omume na okpukperechi ma na-akwado mmachibido iwu ma ọ bụ mmachi ya. Ndị na-akwado nkwado n'ozuzu na-arụ ụka na ndụ mmadụ na-amalite mgbe a tụrụ ime nakwa na zygote mmadụ, embrayo ma ọ bụ nwa ebu n'afọ bụ mmadụ, ya mere nwere ikike ịdị ndụ. Mgbochi ime ime na-agụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Mgbochi ime ime nke United States (nke a na-akpọkwa pro-life movement ma ọ bụ mmegharị aka nri nke ndụ) nwere ihe ndị na-emegide ime ime n'ihe gbasara omume na okpukperechi ma na-akwado mmachibido iwu ma ọ bụ mmachi ya. Ndị na-akwado nkwado n'ozuzu na-arụ ụka na ndụ mmadụ na-amalite mgbe a tụrụ ime nakwa na zygote mmadụ, embrayo ma ọ bụ nwa ebu n'afọ bụ mmadụ, ya mere nwere ikike ịdị ndụ. Mgbochi ime ime na-agụnye ụlọ ọrụ dị iche iche, na-enweghị otu na-eme mkpebi etiti. Enwere arụmụka na echiche dị iche iche maka mgbochi ime ime ==Okwu okwuru== * Malite n’agbata afọ 1980, imebi ihe, ịtụ bọmbụ, ịgba ọkụ, na igbu ọchụ tụrụ egwu imechi ọtụtụ ndị na-enye ite ime. Ụlọ ọgwụ, ndị dọkịta, na ndị ọzọ na-akwado nhọrọ chọrọ nchebe gọọmenti etiti ma nyere aka mee ka Congress kwenye ka ọ wepụta Freedom of Access to Clinic Entrances Act nke 1994 (FACE). Ụkpụrụ a machibidoro ike, iyi egwu nke ike, mgbochi anụ ahụ, na mmebi ihe onwunwe nke ezubere iji gbochie ndị mmadụ inweta ma ọ bụ na-enye ọrụ ahụike ọmụmụ. Ọ naghị emetụta ikpe ekpere udo, ịhọpụta, ma ọ bụ nkwupụta nnwere onwe ndị ọzọ site n'aka ndị na-emegide nhọrọ -- ọ bụrụhaala na ihe omume ndị a anaghị egbochi ohere ịnweta ụlọ ọgwụ. Ihu ebelatala mana ọ nweghị ụzọ ọ bụla ewepụla ime ihe ike ụlọ ọgwụ. <br> N'ime usoro ha kachasị ọhụrụ, ndị mmegide nke nhọrọ abanyela n'ụzọ siri ike nke ịtụpụta na, n'ọtụtụ steeti, na-ebufe mmachibido iwu na usoro ite ime nke ọma. Ọ bụ ezie na ndị na-akwado ha na-akọwa mmachibido iwu ahụ dị ka nke e mere n'otu oge, "mbubreyo," "ụzọ jọgburu onwe ya", mmachibido iwu ahụ ejedebeghị n'ezie na ọkwa ọ bụla nke ime ime, ha na-akọwakwa omume a ga-amachibido iwu nke ukwuu iji ruo n'usoro. dị mma na nkịtị ụzọ nke ite ime. N'ịghọta na mmachibido iwu dị otú ahụ na-ebute oke egwu na nhọrọ ọmụmụ, anyị na òtù ndị ọzọ agbaala ha aka na steeti niile na mba ahụ. Ụlọ ikpe iri ruo taa enyela iwu mmachibido iwu dị iche iche n'ozuzu ma ọ bụ akụkụ ụfọdụ. ** ACLU, [https://www.aclu.org/other/right-choose-25-looking-back-and-ahead?redirect=right-choose-25-looking-back-and-ahead "The Right to Choose at 25: Looking Back and Ahead"]. www.aclu.org. Retrieved October 5, 2015. * [T] Ụzọ kachasị dị irè isi ebelata nnwere onwe ịmụ nwa na United States ga-abụ inwe ndị na-emegide nhọrọ na-abanye n'ụlọ akwụkwọ ahụike n'ìgwè ma mechaa ìgwè ndị dọkịta na-ahọrọ ịhọrọ site na mmemme ọzụzụ obstetrics. <br> Enwere m mmetụta siri ike na ndị kwenyere na ndụ na-amalite mgbe a tụrụ ime na ndị kwenyere na ndụ na-amalite mgbe a mụrụ ya - yana ndị kwenyere na ndụ na-amalite tupu a tụrụ ime ma ọ bụ mgbe a mụsịrị - kwesịrị inwe ohere ikwupụta echiche ha. n'ọma ahịa. Obodo anyị ga-enweta ìhè bara uru naanị site na mkparịta ụka obodo. Ndị ahụ kweere na m ezighị ezi n'okwu ndị a kwesịrị inwe ezi ikike ime ka m kwenye na echiche m ezighị ezi ma ọ bụ ụkpụrụ m na-eduhie eduhie. Agbanyeghị, nghọtahie nke nkà ihe ọmụma enyeghị mmadụ ikike ịkpalite nsogbu ahụike ọha. Ụlọ ikpe bụ ebe dị mma ịlụ ọgụ maka ikike iwu obodo; afọ ụmụ nwanyị na-enwekarị nkụda mmụọ adịghị. Ya mere, ebe mmadụ nwere ikike ọ bụla imegide ite ime, mmadụ ekwesịghị inwe ikike ime otú ahụ mgbe ọ nọ n'ọnọdụ dị ụkọ na dị oké ọnụ ahịa nke onye na-amụ nwa na kama enwere ike inye ya onye nwere ike inye ya. Anyị na-anụ ọtụtụ okwu na okirikiri na-aga n'ihu gbasara nnwale litmus pro-choice maka ndị ọka ikpe Ụlọikpe Kasị Elu n'ọdịnihu. Ma na-enweghị pro-choice litmus test for obstetricians ga-eme n'ọdịnihu, ndị na-eje ozi na gọọmenti etiti bench nwere ike ọ gaghịzi adị mkpa. ** Appel, Jacob M. [https://www.huffpost.com/entry/do-we-need-a-pro-choice-l_b_178456 "Do We Need a Pro-Choice Litmus Test for Obstetricians?"]. ''Huffington Post''. (April 24, 2009). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:United States anti-abortion movement}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cbo2ukyeh3o9st9hj8ft7nitwvvgggt Brooke Bundy 0 4767 17678 17677 2023-11-17T07:40:23Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Brooke Bundy|Brooke Bundy]] (August 8, 1944 -) bụ onye omere America. ==Okwu okwuru== * Ọ na-amasị m iche echiche ịmụmụ ọnụ ọchị dịka ihe kpatara ọ bụghị mmetụta. Na-achị ọchị mgbe niile. **[https://trainwreckdsociety.com/2018/05/14/brooke-bundy-interview/ Brooke Bundy Interview] (May 14, 2018) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bundy, Brooke }} [[Category:ụmụ nwanyị]] khizwi0p33fokxd2jj8ztu0tomsa65i Rachel Brosnahan 0 4768 17681 17680 2023-11-17T07:47:06Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Rachel Elizabeth Brosnahan|Rachel Elizabeth Brosnahan]] (amuru July 12, 1990) bu onye omekorita America na onye Britain. ==Okwu okwuru== * Echere m na ụlọ abụrụla ndị enyi m na ndị ezinụlọ m, ebe ọ bụla ha nọ, ụlọ bụ ebe mpi gị na-ezu ike. **[https://www.interviewmagazine.com/film/rachel-brosnahan Rachel Brosnahan] (August 4, 2015) * N’ụlọ akwụkwọ sekọndrị, m mere ka ndị mụrụ m kwenye ka m gbalịa ịgba mgba. Enwere m mmasị na mmetụta siri ike na otú mgbatị ahụ siri sie ike. Ọ bụ ihe kacha sie ike m metụrụla. Ma ọ bụ otu n'ime ihe atụ mbụ m nwere banyere ndị nwoke na ndị nwanyị nwere ike ime otu ụdị ihe, n'agbanyeghị ihe onye ọ bụla kwuru. **[https://www.allure.com/story/rachel-brosnahan-marvelous-mrs-maisel-interview-drugstore-skin-care Rachel Brosnahan on Finding Confidence and Drugstore Beauty] (December 6, 2019) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * {{DEFAULTSORT:Brosnahan, Rachel}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d3ub9qukl66zwbni0jnmlio7eonm9qn Morgan Brittany 0 4769 17683 17682 2023-11-17T07:51:21Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Morgan Brittany|Morgan Brittany]] (amuru Suzanne Cupito; Disemba 5, 1951) bu onye omekorita America. ==Okwu okwuru== * Ị nwere ike ịrụ ọrụ, ị nwere ike inwe ihu ọma, ma ọ bụrụ na ịmee ihe ọ na-emebi ụkpụrụ gị, obi gị na ihe ị kwenyere na ị na-emegide nke ahụ, ọ dịghị ihe ọ bụla ị na-eme nwere ike nwetaghachi nke ahụ. Ọ na-esiri gị ike ịkwado ihe ị kwenyere na ya, ime ka ndị mmadụ mara, "Agaghị m eme nke ahụ." Ọ na-esiri gị ike ịhụ ka ndị ọgbọ gị na-ebili n'ọkwá ma ị ka na-anọdụ ala na-arụ ọrụ gị n'ihi na ị gaghị eme ihe ụfọdụ. Ị ga-abụ eziokwu nye onwe gị. Dị ka onye na-eme ihe nkiri, dịka mmadụ, ị ga-emerịrị onwe gị eziokwu, n'ihi na ozugbo i mebie, ị na-ere ere. **[http://www.lifesupernatural.com/interview-with-morgan-brittany/ Interview with Morgan Brittany] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brittany, Morgan}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1rja8p4c760tfuxzr5b5d1zloqa8goq Aderounmu Adejumoke 0 4770 17684 2023-11-17T07:52:42Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aderounmu Adejumoke (26 Maachị 1987) bụ onye omere na Naịjirịa, amụrụ na Abeokuta Ogun State Nigeria, ebe ọ gụrụ akwụkwọ elementrị na sekọndịrị. A maara ya nke ọma maka ịrụ ọrụ dịka Esther na Kelechi na usoro ihe nkiri Nollywood a ma ama bụ Jenifa's Diary na Industreet. ==Okwu okwuru== * Ihe m na-ekwu n'eziokwu na akụkọ bụ "Ụmụ nwanyị bụ nsogbu nke onwe ha" bụ na ọ bụghị ụmụ nwanyị niile b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aderounmu Adejumoke (26 Maachị 1987) bụ onye omere na Naịjirịa, amụrụ na Abeokuta Ogun State Nigeria, ebe ọ gụrụ akwụkwọ elementrị na sekọndịrị. A maara ya nke ọma maka ịrụ ọrụ dịka Esther na Kelechi na usoro ihe nkiri Nollywood a ma ama bụ Jenifa's Diary na Industreet. ==Okwu okwuru== * Ihe m na-ekwu n'eziokwu na akụkọ bụ "Ụmụ nwanyị bụ nsogbu nke onwe ha" bụ na ọ bụghị ụmụ nwanyị niile bụ otu, enwere ụmụ nwanyị nwere obi ọma nwere obi ọma, ndị nyeere m aka ịgafe n'oge ọ bụla na ndụ m na ụlọ ọrụ, site na ịnye m nkwekọrịta. maka ọrụ, inye m mkpughe agụm akwụkwọ mba ụwa. **[https://guardian.ng/life/adejumoke-aderounmu-creating-art-one-step-at-a-time/] Aderounmu Adejumoke in an Interview with Guardian * Ekwenyere m na onye ọ bụla na-eme fim nwere ndị na-ege ya ntị. Ọ dị mma ịchọta ihe ndị na-ege gị ntị na-atọ ụtọ, ọ bụrụ na ọ bụ okwu "nkà maka nka", na-eguzosi ike n'ihe nye ha. **[https://guardian.ng/life/adejumoke-aderounmu-creating-art-one-step-at-a-time/] Aderounmu Adejumoke in an Interview with Guardian * Ihe mbụ; ha kwesịrị inwe nkà ma nwee ndidi. Ewubeghị Rome n'otu ụbọchị. Ọ dịghị onye ga-enye gị nnukwu ezumike iji malite. Emebila ụkpụrụ gị. Ọ dị mma ịbụ onye na-adịghị ike na-ekpe ekpere nke ukwuu. Eluigwe ga-abụ ebe mmalite gị. **[https://punchng.com/before-stardom-with-adejumoke-aderounmu/?amp] Aderounmu Adejumoke in an Interview with Punch ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Adejumoke,Aderounmu}} [[Category:ụmụ nwanyị]] g7dpqu16qpecid59qvobi67gs0qzp8g Fanny Brice 0 4771 17687 17686 2023-11-17T07:59:31Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Fanny Brice|Fanny Brice]] (29 Ọktoba 1891 - 29 Mee 1951) bụ onye ama ama na onye na-akpa ọchị America, onye na-agụ abụ, ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * ''Ndị na-ege gị ntị na-enye gị ihe niile ịchọrọ. Ha na-agwa gị. Ọ dịghị onye nduzi nke nwere ike iduzi gị dị ka ndị na-ege ntị.''' Ị pụta n'elu ikpo okwu ma ị nwere ike iche na ọ bụ ndị na-ege ntị ụjọ. Ya mere, ị ga-eme ka obi dajụọ ha. M na-apụta n'ihu ndị na-ege ntị ma eleghị anya ụlọ m gbara ọkụ otu awa gara aga, ikekwe di m nọrọ abalị dum, mana m guzoro ebe ahụ. ''M ka dị.''' Anaghị m akwagharị. Ana m eche okwu mmeghe. Enwere m ike ụkwara. Ma eleghị anya, m na-emetụ onwe m aka. Mana tupu m emee ihe ọ bụla, enwetara m ha, ebe ahụ n'aka m ma nwee ntụsara ahụ. Nke ahụ bụ ọrụ m, ime ka ahụ́ ruo ha ala, n'ihi na ọ bụrụ na ha chọrọ ka ụjọ jide ha, ha gaara anọ n'ụlọ ma gbakwụnye ego ha. ** Dị ka e hotara na '' The Fabulous Fanny : Akụkọ nke Fanny Brice '' (1953) nke Norman Katkov dere, p.&nbsp;71 * ''Kwe ka ụwa mara gị ka ị dị, ọ bụghị dị ka i chere na ị kwesịrị ịdị, n'ihi na n'oge na-adịghị anya, ọ bụrụ na ị na-esepụta, ị ga-echefu pose ahụ, oleekwa ebe ị nọ?'' ** Dị ka e hotara na '' Okwu Amamihe: Ndụmọdụ Ọma Karịrị'' (1990) nke [[William Safire]] na Leonard Safire, p.&nbsp;185 == Okwu gbasara == * [[w:John Cromwell (onye isi | John]] na-ekwukarị na ya nwere ụmụ nwanyị atọ kacha amasị ya. Fanny Brice, [[Carole Lombard]] na mụ. ** [[w:Ruth Nelson (actress)|Ruth Nelson]], as quoted in [https://archive.org/details/dayibecameautodi0000hail/page/104/mode/2up?q=%22Ruth+Nelson+spoke%22 ''The Day I Became an Autodidact : and the advice, adventures, and acrimonies that befell me thereafter''] (1989) by {{w|Kendall Hailey}}, p.&nbsp;105 ** [[w:Ruth Nelson (actress)|Ruth Nelson]], as quoted in [https://archive.org/details/dayibecameautodi0000hail/page/104/mode/2up?q=%22Ruth+Nelson+spoke%22 ''The Day I Became an Autodidact : and the advice, adventures, and acrimonies that befell me thereafter''] (1989) by {{w|Kendall Hailey}}, p.&nbsp;105 ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brice, Fanny}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ehr46rwptnj11h37m09vtcw8p70ms1z Lena Headey 0 4772 17689 17688 2023-11-17T08:13:28Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Lena Kathren Headey (amụrụ 3 Ọktoba 1973) bụ onye omere Britain. Ọ nwetara nnabata mba ụwa na otuto maka ngosipụta ya nke Cersei Lannister na HBO epic fantasy drama series Game of Thrones (2011 – 2019), nke o nwetara nhọpụta Emmy Award Primetime ise na nhọpụta Golden Globe Award, yana Queen Gorgo na 300 ( 2006) ==Okwu okwuru== * Echere m na anyị niile (ndị otu nkedo nwere njedebe dị mma n'uche maka agwa anyị), n'eziokwu, n'ihi na ị malitere ịnwa ide akụkọ ahụ n'onwe gị. * Mụ na (Williams) ga-eche banyere ihe ngosi Cersei na Arya na ọ ga-alọghachi dị ka Jaime. Nke ahụ bụ nrọ anyị. Ma ha mere nhọrọ dị iche iche * A na m atụ uche ndị mmadụ - n'ihi na ị na-ahụ ndị mmadụ n'anya, ị na-emepụtakwa ezinụlọ ndị a. Ya mere nke ahụ na-ewe ntakịrị oge iji gafee. Enwere iru uju dị egwu site na mmekọrịta ndị ahụ ** [https://www.cbr.com/game-of-thrones-lena-headey-thriller-long-pork/ Game of Thrones' Lena Headey Set to Star in Short Thriller Long Pork]CBR, 14 November 2023 by Nnamdi Ezekwe ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Headey,Lena}} [[Category:ụmụ nwanyị]] lng8ui1uc2psfn8pp8qaspfjqpy6ekt Margaret Nyagahura 0 4773 17692 17691 2023-11-17T08:15:38Z Mercyjamb123 446 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Margaret Nyagahura|Margaret Nyagahura]]''' bu onye omebe iwu [[w:Rwanda|Rwandan]] na [[w:parliament of Rwanda|parliament of Rwanda]]. Nyagahura bụ onye [[w:Paul Kagame|Paul Kagame]], [[w:President nke Rwanda|Onye isi ala Rwanda họpụtara]]. == Okwu Okwuru == * O nweghị ihe jikọrọ ya na ọ bụ nwanyị ma ọ bụ ịzọ ọkwa onye isi ala * [https://edition.cnn.com/2018/08/28/africa/hfr-rwanda-diane-rwigara-asequals-intl/index.html, Nyagahura na-ekwu maka ikpe Rwigara] (CNN, August 28, 2018 ) * nyocha na CBC nyere ha ohere ịgwa ndị mmekọ agụmakwụkwọ dị iche iche okwu; ndị nkuzi, ndị isi ụlọ akwụkwọ, ụmụ akwụkwọ na ndị isi ọchịchị ime obodo iji mata ọnọdụ ya na nsogbu ndị dị adị. * [https://www.newtimes.co.rw/article/160453/News/students-raise-concerns-on-new-curriculum-afront-of-national-exams, usoro ọmụmụ ọhụrụ, ka Nyagahura kwuru] (Ọhụrụ Oge, Fraịde, Nọvemba 02, 2018) * Nsogbu yiri nke ahụ n'ezie, nke bụ nsogbu izugbe ị na-ahụ na agụmakwụkwọ; iji mejuputa usoro ọmụmụ ọhụrụ n'onwe ya chọrọ ka e mezuo ọnọdụ ndị ọzọ * [https://www.newtimes.co.rw/article/160453/News/students-raise-concerns-on-new-curriculum-ahead-of-national-exams, ọtụtụ n'ime nsogbu ahụ chọrọ ego, kwuru. Nyagahura] (Oge ọhụrụ, Fraịde, Nọvemba 02, 2018) * Nke ahụ bụ kpọmkwem ihe butere anyị ebe a, ịghọta nsogbu ndị ahụ wee malite ịkwado ebe ọ dị mkpa nke anyị nwere olileanya na ọ ga-ekweta na a ga-edozi ụfọdụ n'ime nsogbu ndị a. * [https://www.newtimes.co.rw/article/160453/News/students-raise-concerns-on-new-curriculum-ahead-of-national-exams, Competency-Based Curriculum, kwuru Nyagahura] Oge ọhụrụ, Fraịde, Nọvemba 02, 2018) * Ụmụ akwụkwọ agaghị atụ ụjọ tupu ule a gbakwụnye na onye ọ bụla na-edozi ule mba ga-eburu ajụjụ ndị ahụ n'uche na nsogbu chere ihu kemgbe ewepụtara usoro ọmụmụ ọhụrụ ahụ. * [https://www.newtimes.co.rw/article/160453/News/students-raise-concerns-on-new-curriculum-ahead-of-national-exams, Margaret Nyagahura dụrụ ụmụ akwụkwọ ahụ ọdụ] Oge, Fraịde, Nọvemba 02, 2018) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Margaret Nyagahura}} [[Category: ụmụ nwanyị]] q3np2tj82uj5g47ph6w1iiqc8mdy5hw Dorothy Masuka 0 4774 17695 17694 2023-11-17T08:22:06Z Mercyjamb123 446 /* Okwu gbasara Dorothy Masuka */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Dorothy Masuka|Dorothy Masuka]]''' (3 Septemba 1935 - 23 Febrụwarị 2019) bụ onye South Africa na-abụ abụ jazz. Na 27 Eprel 2017 ọ gosipụtara na egwu egwu "The Jazz Epistles featuring Abdullah Ibrahim & Ekaya," na Ụlọ Nzukọ Obodo, New York City, na-emepe ihe ngosi ahụ ma na-ebuga otu egwu egwu na-esote, na-ekpo ọkụ ma na-emeri ìgwè mmadụ ahụ. == Okwu Okwuru == * E bughị n’obi ka m dịrị ndụ ogologo oge a, abụ m nwa ọhụrụ na-arịa ọrịa ma lee m anya, dị ndụ ma maa mma. Nke ahụ bụ ngọzi. * [https://mg.co.za/article/2019-03-01-00-dorothy-masuka-a-rare-gift-from-our-ancestors] Dorothy na-arịa ọrịa ya mgbe niile na 2019. * Aghọtaghị m ihe mere a ga-eji gbochie m ịga ụlọ oriri na ọṅụṅụ ahụ ma ọ bụ ịnọnyere onye ahụ. * [https://www.news24.com/citypress/voices/masuku-was-a-singer-and-so-much-more-20190301] Dorothy kọwara onwe ya dị ka onye Africa na 2019. * Ụlọ bụ akụkọ ifo na, mgbe ụfọdụ, a ga m anabata nke ahụ. Ebiela m ọtụtụ ebe, amụtakwara m ịnakwere na ị nọ n'ebe ị nọ. * [https://mg.co.za/article/2019-03-01-00-dorothy-masuka-a-rare-gift-from-our-ancestors] Dorothy kwuru gbasara ọdịdị ụlọ na 2019. * Ndị na-egwu egwu na-achọ ka ị na-egwu obere ka i wee mee ka ahụ dịkwuo ha mma. Ọ bụ ya mere ị ga-eji na-ahụ ọtụtụ ndị egwu na-agbasa n'agbanyeghị otú ha si nwee nkà. * [https://mg.co.za/article/2019-03-01-00-dorothy-masuka-a-rare-gift-from-our-ancestors] Dorothy kwuru banyere frendship na egwu na 2019. * M na-alụ ọgụ abụghị maka otu mpaghara — M na-alụ ọgụ maka South Africa, m na-alụ maka Zimbabwe, Malawi, Tanzania, Congo na ebe ndị a niile. Ya mere ọ dị m ka anọghị m n'otu ebe. * [https://www.nytimes.com/2019/02/27/obituaries/dorothy-masuka-dead.html] Dorothy na-ekwu na akụkọ ihe mere eme nke ime ihe na 2015. * Abụ m nwa nke akụkụ ọ bụla nke kọntinent a. * [https://www.nytimes.com/2019/02/27/obituaries/dorothy-masuka-dead.html] Dorothy na N'ajụjụ ọnụ na 2015. * Ụzọ abụ m bụ ozi. Ị na-eziga ozi: Ọ bụ ịhụnanya, ọ bụ mwute, ọ bụ ihe niile. * [https://www.nytimes.com/2019/02/27/obituaries/dorothy-masuka-dead.html] Dorothy pụtara n'akwụkwọ akụkọ South Africa na 2014. * Ha chọrọ ịma otú onye dị ka m, bụ́ onye na-amụbeghị egwú, ga-esi aghọta ya nke ọma. * [https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2019-03-01-remembering-a-musical-icon-7-interesting-things-to-know-about-dorothy-masuka] Dorothy kwuru na egwu ya na 2014. * Achọghị m ịbụ onye na-agụ egwú, echere m ịbụ abụ n’ime m. * [https://www.awid.org/whrd/dorothy-masuka] Dorothy na N'ajụjụ ọnụ Mail & Guardian na 2014. * Nzaghachi maka ahụmịhe kwa ụbọchị nke ịbụ onye na-amaja, jide na ịkpọ ya n'ihu ọha. * [https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2019-03-01-remembering-a-musical-icon-7-interesting-things-to-know-about-dorothy-masuka] Dorothy kwuru n'ihe egwu ya, Pata Pata gụnyere. == Okwu gbasara Dorothy Masuka == * O so n’ọgbọ ndị na-ese ihe bụ́ ndị gafere ókè n’ihe osise na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ogologo oge tupu anyị ewepụta echiche nke ijikọ ụwa ọnụ. * [https://www.news24.com/life/archive/the-most-wonderful-tributes-to-dorothy-masuka-celebrate-her-legacy-style-and-grace-20190225] Onye bụbu onye isi ala Cyril Ramaphosa kwuru okwu. banyere Dorothy na 2019. * Egwú ya ga-aga n’ihu, anyị agaghịkwa echefu ụdị ejiji ya nke ọma. N'ihi na uwe bụ ihe agha na-ekwukwa okwu ndị dị mkpa. * [https://www.news24.com/life/archive/the-most-wonderful-tributes-to-dorothy-masuka-celebrate-her-legacy-style-and-grace-20190225] Cyril kwuru banyere ejiji Dorothy uche na 2019. * Ọ bụ ọbá akwụkwọ egwu dị ndụ na akụkọ ihe mere eme nke nwere ahụmahụ dị ukwuu... * [https://www.sowetanlive.co.za/amp/sundayworld/news/2019-02-25-the-grand-dame-of-african-music-dorothy-masuka-takes-her-final-bow] Mbuli gwara Sunday World okwu banyere Dorothy na 2019. * Egwu ya kwalitere mmụọ ọtụtụ nde mmadụ gburugburu ụwa. * [https://www.sowetanlive.co.za/amp/sundayworld/news/2019-02-25-the-grand-dame-of-african-music-dorothy-masuka-takes-her-final-bow] Gauteng Premiere David Makhura na-eru uju Dorothy na 2019. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Masuka, Dorothy}} [[Category: ụmụ nwanyị]] n68qtny2ifsuktspil6klvqxjou1pyo Esther Mbabazi 0 4775 17699 17696 2023-11-17T08:26:35Z Mercyjamb123 446 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Esther Mbabazi | Mbabazi Esther]]''' (amụrụ 1988)) bụ ọkachamara na-anya ụgbọ elu azụmahịa na Rwanda, obodo so na [[w:East African Community | East African Community]]. Ọ bụ nwanyị mbụ na [[w:Rwanda|Rwanda]] nwetara asambodo dị ka onye na-anya ụgbọ elu azụmahịa. Ọ na-efega maka [[w:RwandAir|RwandAir]], ụgbọ elu mba Rwanda. == Okwu Okwuru == * Achọrọ m ka ụmụ agbọghọ ahụ nwee ihe ịga nke ọma," ka o kwuru, "Ọ bụghị nanị na ha ga-ahọrọ ịbụ ndị ọkwọ ụgbọ elu kama ka ha nwee obi ike na ụmụ agbọghọ ndị nwere ike itinye aka na ọha mmadụ, akụ na ụba anyị ma nyeghachi obodo anyị. * [https://www.bbc.com/news/business-44764541"Ụmụ nwanyị na-anya ụgbọ elu na-akụziri ụmụ nwanyị Afrịka ka ha na-efe efe"], "akụkọ BBC" (25 Septemba 2018) * Ị ma nke mere? M ga-efe efe,” ka o kwuru, “na nke ahụ bụ ihe kpaliri m ndụ m dum, echiche ahụ m nwere mgbe m bụ nwata. * [https://www.one.org/africa/blog/ "zute-esther-the-first-female-commercial-pilot-in-rwanda/"], "otu" (8 Maachị 2017) * Ọ na-amasị m ime njem ahụ,” ka ọ na-ekwu. “Ụbọchị ọ bụla dị iche. M ga-eteta taa na ọ bụ ezie na m na-aga otu ebe m na-aga ụnyaahụ, ihe ga-adị iche. Nke ahụ bụ ihe na-atọ m ụtọ maka ọrụ m: ụbọchị ọ bụla na-eweta ihe pụrụ iche nke ya. * [https://www.one.org/africa/blog/ "zute-esther-the-first-female-commercial-pilot-in-rwanda/"], "otu" (8 Maachị 2017) * Ọ dị m ka ọ bụ ezie na e nwere naanị otu onye ahụ, e nwere otu puku ndị ọzọ na-enwe obi ụtọ ma na-enwe obi ụtọ maka ebe ụwa na-aga maka ụmụ nwanyị. * [https://www.one.org/africa/blog/ "zute-esther-the-first-female-commercial-pilot-in-rwanda/"], "otu" (8 Maachị 2017) * Ihe niile na-amalite na nrọ. * [https://www.one.org/africa/blog/ "zute-esther-the-first-female-commercial-pilot-in-rwanda/"], "otu" (8 Maachị 2017) * O mewo ka àgwà m dị ka onye na-anya ụgbọ elu, echere m na ihe mere papa m mere ka ahụ́ ruo m ala karị. O nwere ike ịkwụsị m, mana ihe mberede bụ ihe mberede. Ọ bụrụ na a kụba mmadụ n'ụgbọ ala, ị naghị akwụsị ịnya ụgbọ ala. Dịka nwa pastọ, amaara m na ị ga-ahapụ ihe ọ bụla. *[https://www.theguardian.com/world/2013/mar/15/"rwanda-first-female-pilot"], "Onye ọkwọ ụgbọ mmiri mbụ nke Rwanda na-agbago na mbara igwe na 24" (15 Mach 2013) ) * Tupu ị hụghị ụmụ nwanyị na-anya taxi ebe a, ma ugbu a ị na-ahụ ya. Enwere ndị ikom na-esi nri ugbu a na Rwanda, mgbe, n'ọdịbendị Africa, ụmụ nwanyị ga-esi nri. Ya mere echere m na ihe na-emecha na-agbanwe. Ọ bụrụ n'ezie na ị na-agbasi mbọ ike ma gosipụta na ị nwere ike ime ihe dị mma, echeghị m na ọ dị ajụjụ gbasara ị bụ nwanyị, ọ naghị abata n'usoro. * [https://www.theguardian.com/world/2013/mar/15/"rwanda-first-female-pilot"], "Onye ọkwọ ụgbọ mmiri mbụ nke Rwanda na-agbago na mbara igwe na 24" (15 Mach 2013) ) * M ga-aga maka ya. N'agbanyeghị na ọ dị ka égbè ogologo, ọ bụ naanị m égbè - otu a ka m si hụ ya ka m wee gaa maka ya, ma lee m. * [https://www.cnn.com/2014/06/17/world/africa/"[rwandas-first-female-pilot-esther-mbabazi"], ''Onye ọkwọ ụgbọ elu nwanyị mbụ Rwanda gbagoro na mbara igwe' (June 17, 2014) * Ị nweghị ike ibi ndụ na-atụ egwu na egwu ihe ọ bụla. Ọ bụrụ na ihe ga-emerịrị, ị nweghị ike ịkwụsị ya. * [https://www.cnn.com/2014/06/17/world/africa/"[rwandas-first-female-pilot-esther-mbabazi"], ''Onye ọkwọ ụgbọ elu nwanyị mbụ Rwanda gbagoro na mbara igwe' (June 17, 2014) * Oge agbanweela. Ụmụ nwanyị nọ n'ebe ahụ na-arụ ọrụ, nkà na ụzụ agbanweela, na onye ọ bụla nwere ụbụrụ ime ihe, ugbu a ọ bụghị banyere ole bicep ma ọ bụ ike ole ị nwere. * [https://www.cnn.com/2014/06/17/world/africa/"[rwandas-first-female-pilot-esther-mbabazi"], ''Onye ọkwọ ụgbọ elu nwanyị mbụ Rwanda gbagoro na mbara igwe' (June 17, 2014) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mbabazi, Esther}} [[Category: ụmụ nwanyị]] cksk4yav69opz2g2xoyd6oceutoo9ah Designing Women (season 3) 0 4776 17698 17697 2023-11-17T08:25:35Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== Brickett: Ị nụrụ nke ahụ, Onye na-akpọ oku. Naanị ihe ọ kpọrọ gị bụ onye amaghị ihe na onye ajọ mbunobi! Julia: (iwe) Echeghị m na onye ọ bụla nọ na America amaghị ihe! Ya anya!! Mana anyị bụ taa, eleghị anya, mba ndị na-agụghị akwụkwọ, ndị na-agụghị akwụkwọ na ndị na-agụghị akwụkwọ na mpaghara ọdịda anyanwụ. Nke na-eme ka ọ gbagwojuru m anya ihe kpatara na ajụjụ kacha dị na obere uche gị bụ ma obere Johnny ga-agụghachi Nkwa nke Nkwado kwa ụtụtụ! Aga m agwa gị ihe ọzọ, Mazị Brickett. Enwetala m ya ebe a na gị na okwu ọchị gị na ịnya Yanky Doodle! Ọ bụrụ na-amasị gị ịgụ Nkwa nke Nkwado kwa ụbọchị, echere m na ị ga-eme ya! N'ime ụgbọ ala! N'ime mmiri ịsa ahụ! Ebe ọ bụla ọnọdụ na-ada gị! Ma anwala ịgwa m mgbe ma ọ bụ ebe m ga-ekwu ma ọ bụ mee ma ọ bụ kelee ihe ọ bụla, n'ihi na abụ m onye America, nke ahụ bụkwa ihe ịbụ onye America bụ! Na ihe ọzọ ... A na m arịa ọrịa na ike gwụrụ m ime ka m chee na ọ bụrụ na m abụghị onye otu obere ezinụlọ nwere ụmụaka 2.4 na-aga nanị na chọọchị Jerry Falwell ma na-etinye aka n'obi ha kwa ụtụtụ na m enweghị okpukpe. , onye na-adịghị mba, na onye America!! N'ihi na enwere m ozi maka gị, Mr. Brickett... niile liberals abụghị kooks, ọzọ karịa ihe niile conservatives bụ fasisti!! na oge ikpeazụ m nyochara, Chineke abụghị onye Democrat ma ọ bụ Republican! Na naanị maka ozi gị, ee a bụ m onye na-emesapụ aka, mana abụkwa m onye Kraịst. M na-egbukwa ikpere n'ala na-ekpe ekpere kwa ụbọchị --- na ahịhịa nke m - n'oge nke m. Otu n'ime ihe m na-ekpe ekpere maka, Mazị Brickett, bụ na ndị nwere ikike ga-enwe ezi uche, na ndị nwere ezi uche ga-enweta ike... na ndị ọzọ n'ime anyị ga-eji ndidi na ume gọzie anyị. ịlanarị ndị mmadụ dịka gị ugbu a!! ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Designing Women (season 3)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jvawtmesq30z3jmk30nlr9r2b6co7xg Designing Women (season 4) 0 4777 17700 2023-11-17T08:29:28Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986-1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ ha na-emepụta, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== Suzanne: Ọfọn, achọghị m ịma ihe onye ọ bụla na-ekwu banyere New South, ọ dị ka oge ahụ anyị gara Memphis. M pụtara, mgbe ọ bụla ị na-ejikọta otu nwa nwoke na ụmụ nwanyị ọcha nwere ikiri ụkwụ nke ọma, ọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986-1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ ha na-emepụta, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== Suzanne: Ọfọn, achọghị m ịma ihe onye ọ bụla na-ekwu banyere New South, ọ dị ka oge ahụ anyị gara Memphis. M pụtara, mgbe ọ bụla ị na-ejikọta otu nwa nwoke na ụmụ nwanyị ọcha nwere ikiri ụkwụ nke ọma, ọ ga-adị ka ihe ijuanya na nke ahụ bụ ihe dị na ya. [Julia kwetara ka ya na otu nwoke na-arịa ọrịa na-egbu egbu bụ́ onye ihe na-amasị ya na-akpa n'anyasị.] Suzanne: Julia, nke a bụ nwanne gị nwanyị. Mụ na Anthony na Charlene na Mary Jo nọ n'èzí. Ike agwụla anyị, ihe juru anyị afọ, ụkwụ anyị na-afụ ụfụ, anyị chọrọ ịla. Ugbu a, ọ bụrụ na ị nọ n'ebe ahụ na-ma ike gwụrụ ọnwụ ma ọ bụ jide n'ụlọ mkpọrọ site a nerd maniac. Mgbe ahụ, a na m atụ aro ka ị gbanye ọkụ niile ugbu a. Ma ọ bụghị ya, anyị ga-aga n'ụzọ anyị wee chee na ị bụ obere tart abalị dị ọnụ ala maka Tom, Dick na Harry nwere isi oyi. Ọ dị mma ugbu a, anyị na-ekiri windo, anyị ga-eche mgbama gị. Ka ọ dị. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Designing Women (season 4)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] he6pgtwop2ha8ptzjv5f8l9hwe6dwq6 Linet Masai 0 4778 17701 2023-11-17T08:31:11Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Linet Masai|Linet Chepkwemoi Masai]]''' (amụrụ 5 Disemba 1989) bụ onye okachamara onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge nke na-asọ mpi n'egwuregwu egwu na mmemme ịgba ọsọ obodo. Ọ meriri aha ụwa mbụ ya na 10,000 mita na asọmpi egwuregwu ụwa nke 2009. == Okwu Okwuru == *''' Enweghị m ike ikweta, enwere m ekele maka mmeri ahụ. Anaghị m ada mbà. * [https://www.reuters.com/article/us-athletics-world-10000-sb-idUSTRE57E0UW20...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Linet Masai|Linet Chepkwemoi Masai]]''' (amụrụ 5 Disemba 1989) bụ onye okachamara onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge nke na-asọ mpi n'egwuregwu egwu na mmemme ịgba ọsọ obodo. Ọ meriri aha ụwa mbụ ya na 10,000 mita na asọmpi egwuregwu ụwa nke 2009. == Okwu Okwuru == *''' Enweghị m ike ikweta, enwere m ekele maka mmeri ahụ. Anaghị m ada mbà. * [https://www.reuters.com/article/us-athletics-world-10000-sb-idUSTRE57E0UW20090815 www.reuters.com "Kenyan Masai meriri 10,000 na njedebe dị egwu"], Reuters (August 15, 2009) *'''Obi dị m ụtọ na m ga-alọghachi na ihe ịma aka ụmụ nwanyị 5k...n'afọ gara aga (2009) Efuru m n'ọsọ sprint mana oge a ka m ga-esi ike na njedebe. * Onye nkuzi Matthew Barreau, [https://roads.runnerspace.com/gprofile.php?mgroup_id=90&do=news&news_id=12569-Masai-leads-the-field-in-London-women-s-5km Masai na-eduga n'ọgba ahụ. na London ụmụ nwanyị 5km], '' runnerspace.com '', Ọgọst 31, 2010. *'''Agara m ọla edo mana ọ na-esiri m ike ịga n'ihu na-agba ọsọ nke atọ ahụ n'onwe m. Amụma otu anyị arụghị ọrụ, ndị otu m dara, ike gwụkwara m maka ịgba bọọlụ ikpeazụ. Ọ na-akụda mmụọ mana opekata mpe enwetara m ọla. *Dennis Machio, [https://www.michezoafrika.com/athletics/ethiopias-tirunesh-dibaba-too-smart-for-kenyas-linet-masai-in-african-championship/256.aspx Tirunesh Dibaba nke Etiopia marakwa ihe. maka Kenya linet masai na asọmpi Africa], ''michezoafrika.com'', Julaị 31, 2010. * ''Enwere m olile anya okpukpu abụọ na Daegu. Ọ na-adị m ka ahụ m dị n'ụdị dị mma iji chịkwaa agbụrụ abụọ ahụ. *Sapa-AFP, [https://www.timeslive.co.za/sport/2011-07-15-masai-plans-world-double/ Masai na-ezube ụwa okpukpu abụọ], ''TimesLive'', 15 Julaị 2011 . * ''Adị m njikere maka ịgba ọsọ marathon...nchịkọta m enweela ike ị nweta m asọmpi na Amsterdam na achọrọ m ịhụ ka ahụ m ga-esi meghachi omume na ya. Enwere m olile anya ime nke ọma, mana amataghịkwa m ka ọ ga-esi gaa. Ọ bụ asọmpi marathon mbụ m. *Zh, [http://www.xinhuanet.com/english/2018-09/28/c_137499564.htm Champ Masai ga mpụta mbụ na Amsterdam marathon, steeplechaser Kemboi anya ụzọ agbụrụ], ''XinhuaNet'', Septemba 28, 2018. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://worldathletics.org/search/?q=Linet%20Masai worldathletics.org] {{DEFAULTSORT:Masai, Linet}} [[Category: ụmụ nwanyị]] pe1i64cobm769s41217pmycxga4tszu Designing Women (season 6) 0 4779 17705 17704 2023-11-17T08:36:18Z Adimora chidinma 470 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Ịmepụta ụmụ nwanyị (1986 – 1993) bụ sitcom America, nke ekesara na CBS, ihe dị ka ụmụ nwanyị anọ bụ ndị mmekọ na ụlọ ọrụ nrụpụta ha, Sugarbaker na Associates. ==Okwu okwuru== Allison: Oh Julia, ka ị mara. oge ọzọ ị ga-ahụ onye ọka iwu gị n'oge ụlọ ọrụ, ọ na-aga na ndekọ gị. Julia: Naanị ka ị mara... oge ọzọ ị na-agwa m okwu n'olu ahụ, ị ​​na-aga ọnwa. Allison kọwara mgbe a chụrụ ya n'ọrụ dị ka onye na-ahụ anya maka nwanyị kpuru ìsì. Allison: Ị nwere echiche ọ bụla... kedu ihe ọ dị ka ịhapụ ya n'ọnọdụ nkịta na-ejidebu? Agha dị n'etiti Allison na Anthony maka ụlọ Suzanne na-aga n'ihu: Anthony: Dị nnọọ ka ị maara, Allison. Enweghị m mmasị na m tetara n'ụtụtụ a na ịchọta uwe m n'ihu ahịhịa. Allison: Enweghị m ekele maka ndetu Die, fascist pig na akpa pajamas m. Anthony: Etinyeghị m akwụkwọ ọ bụla na pajamas gị. Allison: Oh... Echere m na ọ bụ onye ọzọ. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Designing Women (season 6)}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d6d6myj2xwmgnyeagus3p66096u0ytm Marie Thérèse Mukamulisa 0 4780 17703 2023-11-17T08:34:36Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Marie Thérèse Mukamulisa|Marie Thérèse Mukamulisa]]''' (amuru 29 June 1965) bu [[w:Rwandan|Rwandan]] onye ọka iwu nke ahọpụtara n'ọkwa afọ isii na [[w: Ụlọikpe Afrịka Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Ndị Mmadụ|Ụlọikpe Afrịka Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Ndị Mmadụ]] == Okwu Okwuru == *Na mgbakwunye na ikpe na-ezighị ezi na-ekpeghachi, anyị na-enwekwa mkpesa nkịtị na-ebutekwa igbu oge, karịs...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Marie Thérèse Mukamulisa|Marie Thérèse Mukamulisa]]''' (amuru 29 June 1965) bu [[w:Rwandan|Rwandan]] onye ọka iwu nke ahọpụtara n'ọkwa afọ isii na [[w: Ụlọikpe Afrịka Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Ndị Mmadụ|Ụlọikpe Afrịka Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Ndị Mmadụ]] == Okwu Okwuru == *Na mgbakwunye na ikpe na-ezighị ezi na-ekpeghachi, anyị na-enwekwa mkpesa nkịtị na-ebutekwa igbu oge, karịsịa ikpe mpụ nke dịkwa n'ikpe anyị nwere n'ụlọ ikpe. Ya mere, mgbe anyị malitere usoro a, anyị ga-etinye ya n'ọnọdụ ndị ọzọ na-emekarị ka anyị hụ otú anyị nwere ike isi nagide nsogbu ndị a. mu manza dufite mu nkiko.Ubwo rero ubu buryo twatangiye uko ubushobozi buzajya buboneka tuzabushyira no ku zindi manza zisanzwe kugira ngo turebe uko twahangana n'ibi bibazo.) * [https://mobile.igihe.com/ubutabera-2047/article/"abacamanza-bahuje-imbaraga-mu-kwezi-kumwe-bakemura-ibibazo-byari-kuzatwara"], ''Abacamanza bahuje imbaraga mu kwezi kumwe. bakemura ibibazo byari kuzatwara imyaka itanu'' (02 September) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] lkz7imhv6tstfihigf8v2t2llj6fx1c Patricie Uwase 0 4781 17706 2023-11-17T08:38:05Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Patricie Uwase|Patricie Uwase]]''' (amụrụ 1989) bụ [[w:Rwanda|Rwanda]]n injinia na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-ejekwa ozi ugbu a dị ka Minister nke State na Ministry of Infrastructure of the Government of Rwanda. Na mbụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke Board nke [[w:RwandAir|Rwandair]] na odeakwụkwọ na-adịgide adịgide nke [[w:Ministry of Infrastructure|Ministry of Infrastructure]] nke Rwanda. == Okwu Okwuru...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Patricie Uwase|Patricie Uwase]]''' (amụrụ 1989) bụ [[w:Rwanda|Rwanda]]n injinia na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-ejekwa ozi ugbu a dị ka Minister nke State na Ministry of Infrastructure of the Government of Rwanda. Na mbụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke Board nke [[w:RwandAir|Rwandair]] na odeakwụkwọ na-adịgide adịgide nke [[w:Ministry of Infrastructure|Ministry of Infrastructure]] nke Rwanda. == Okwu Okwuru == * Rwanda ga-abụ n'ọgwụgwụ afọ a ga-enwekwa ikike ikuku ya nke a na-ejikwa akụkụ ụfọdụ ugbu a na Tanzania * [https://www.ktpress.rw/2022/11/rwanda-to-regain-full-control-of-its-airspace/, njikwa zuru oke nke ikuku ya, Patricie Uwase kwuru] ("ktpress.rw" Nọvemba 14, 2022) * A hapụghị ógbè Ebe Ọwụwa Anyanwụ. * [https://www.ktpress.rw/2022/07/neighbors-gather-for-public-works-development-talks-at-umuganda/, Ntọala nke mbara ala na Bugesera] ("ktpress.rw" Julaị 30 , 2022) * Ụzọ akwa mmiri Sonotube-Gahanga-Akagera so na ụzọ itoolu a ga-arụcha tupu CHOGM. * [https://www.ktpress.rw/2022/05/chogm-2022-rwanda-working-round-the-clock-to-maintain-readiness/, ndị ọzọ eruola ọnụ ọgụgụ mmecha nke 70%, Patricie Uwase kwuru] ("ktpress.rw" Mee 11, 2022) * Ọ gaghị abụzi ikpe na ndị bi na-enweta ọkụ eletrik monophase. Ọ dịghị mma na nwa amaala chọrọ ka ọ rụọ ọrụ wee daa n'ihi enweghị ọkụ eletrik. * [https://thesourcepost.com/abaturage-ntibazongera-kugezwaho-amashanyarazi-adafite-ingufumonophase-min-patricie-uwase/, Na-enye ụmụ amaala ọkụ eletrik] ''The post post'' (9 Julaị 2022) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwase Patricie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0honzvb4nh56lr61rzzoa0v2voiiwni Nadege Uwamwezi 0 4782 17708 17707 2023-11-17T08:41:10Z Mercyjamb123 446 /* = Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nadege Uwamwezi|Nadeje Uwamwezi]]'' (amụrụ 1993), bụ onye omere na Rwanda. Otu n'ime ihe nkiri kacha ewu ewu na telivishọn Rwandan, Nadege bụ onye ama ama maka ọrụ 'Nana' na usoro ihe nkiri TV, ''City Maid'' Ewezuga ime ihe nkiri, ọ bụkwa onye na-agụ egwú na onye na-emepụta ejiji. == Okwu Okwuru == *Anyị ga-emeri. * [https://www.newtimes.co.rw/article/118850/Entertainment/acting-is-a-calling, Nadege Uwamwezi gwara The NewTimes] (The New Times, 14 Mee 2015) * Ihe ịma aka ndị ha na-eche ihu n’ụbọchị ndị a gụnyere nkụda mmụọ nke ndị na-emepụta sinima Rwanda ndị a, nke mere ka o yie ka ha nọ n’ọkwa dị ala, ma nwee oghere n’ire ihe nkiri ndị a. * [https://umuryango.rw/imyidagaduro/article/nadege-uwamwezi-wamenyekanye-nka-nana-muri-filime-city-maid-aragaragaza, kwuputara ụfọdụ ihe mgbochi ha chere ihu, Nadege Uwamwezi kwuru] (Umuryango, Eprel 4, 2017) * Ndị na-emepụta ihe nkiri na-ekere òkè dị mkpa na mmepe nke sinima Rwandan n'ihi na ha ga-emepụta ihe dị mma na ọrụ mbụ. * [https://umuryango.rw/imyidagaduro/article/nadege-uwamwezi-wamenyekanye-nka-nana-muri-filime-city-maid-aragaragaza,Nadege Uwamwezi kwuru na m rịọrọ ndị na-emepụta ihe nkiri a arịrịọ.] (Umuryango, 4 Eprel 2017) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwamwezi, Nadege}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] rwy0cb3azpmiwn9onnre5jkhtxzh7kc Valentine Uwamariya 0 4783 17710 17709 2023-11-17T08:45:09Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Valentine Uwamariya|Valentine Uwamariya]]''' (amụrụ May 14,1971) na-eje ozi dị ka onye minista mmụta na [[w:Rwanda|Rwanda]], nke [[w:Paul Kagame|Paul Kagame]] họpụtara, [[w: Onye isi ala Rwanda | Onye isi ala Rwanda]] na February 2020. == Okwu Okwuru == *Anyị kwesịrị itinye uche n'ịkwado ndị ntorobịa anyị nka nka dijitalụ nke ha chọrọ iji mee ka ha dịrị njikere maka mmepe mmekọrịta akụ na ụba obodo anyị dabere na teknụzụ. Nke a agaghị agụnye mkpa ọ dị mkpa ka a na-ekwusi ike na ịgụ akwụkwọ dijitalụ na usoro mmụta anyị na-elekwasị anya na mmụta imekọ ihe ọnụ na idozi nsogbu kamakwa maka ndị na-eto eto ka ha na-agbanwe agbanwe na mgbanwe. Ọ na-achọ ịnyefe nkà dị nro, dị ka iche echiche siri ike, nkwụsị nsogbu na ịmepụta ihe. * [https://www.reb.gov.rw/news-detail/rwanda-has-chosen-to-place-ict-at-the-core-of-our-education-delivery-chain-hon-minister -nke-education-dr-valentine-uwamariya-na-asụ-na-elearning-africa-conference, "ICT ruo isi nke Rwandan Education"]"REB" (28 September 2022) * Agụmakwụkwọ dịka ntinye ego dị oke mkpa maka uto na mmepe n'ọdịnihu na mba anyị * [https://www.reb.gov.rw/news-detail/rwanda-has-chosen-to-place-ict-at-the-core-of-our-education-delivery-chain-hon- Minister-of-education-dr-valentine-uwamariya-speaking-na-elearning-Africa-conference | Dr Uwamariya Valentine] ''Reb'' (28, Septemba 2022) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwamariya, Valentine}} [[Category: ụmụ nwanyị]] a1c1xvkjo3qf8lekkmboae2y5xox922 Malaika Uwamahoro 0 4784 17712 17711 2023-11-17T08:48:16Z Mercyjamb123 446 /* "Onye na-ese ihe bụ Malaika Uwamahoro n'ịkọ akụkọ na-akpalite ndị ọha na eze jụrụ" (2022) */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Malaika Uwamahoro|Malaika Uwamahoro]]''' (nke a na-akpọbu ''Angel Uwamahoro '', amuru 1990) bu onye omere amuru Rwandan, onye na-ede uri na onye na-akwado ikpe ziri ezi. == Okwu okwu == === "Onye na-ese ihe bụ Malaika Uwamahoro n'ịkọ akụkọ na-akpalite ndị ọha na eze jụrụ" (2022) === :<small>[https://www.newtimes.co.rw/article/193002/Entertainment/artist-malaika-uwamahoro-on-telling-triggering-topics-shunned-by-the-society " Artist Malaika Uwamahoro on telling isiokwu na-akpalite ndị ọha na eze jụrụ"], newtimes.co.rw] (January 25, 2022)</small> * Ozi m bụ maka iwebata isiokwu ndị obodo anyị na-ezere mana ha bụ isi okwu ndị anyị na-akpakọrịta. * Mgbe ụfọdụ ọ na-esiri m ike n’ihi na aghaghị m ịkụziri onwe m nkà ọhụrụ. *Egwu nwere ike ịdị arọ nke ukwuu na inwe ike iburu mmetụta ndị ahụ ma jide ya bụ ihe m nwetara site na nkà ime ihe. * Enwere m ọtụtụ ọdịnaya na egwu na uri na-echere m ka m mee ọdịnaya anya maka ya. * Ọ bụrụ na onye ọ bụla nọ n'ebe ahụ ma chọọ ịmepụta ọdịnaya nke onwe ya na nnukwu echiche, debe nrọ ahụ mana gbadaa ya iji mee ka o kwe omume na ihe ị nwere. * O were obere oge mana ọ bụ n'ihi na ọ chọrọ nnukwu nhazi. * Nke a bụ arụrụ arụ na-eme ma olile anya m bụ na mpempe ahụ na-adọta ndị mmadụ ka ha bụrụ ndị akaebe nke ihe ha na-agọnahụ. * Mgbe ọ na-esiri m ike ide ma ọ bụ ịmepụta, ọ na-abụkarị ihe ịrịba ama iji nweta ezumike na ịnọnyere ndị ezinụlọ na ndị enyi gị, mana ịkwaga n'ime ahụ gị site n'ime mgbatị ụfọdụ. * Mgbe ụfọdụ, ọ dị gị mkpa ịla ezumike zuru oke site na imepụta ma lelee ndị ọzọ ka ha na-eme nka ma nye onwe gị oge iji nweta mmụọ nsọ site na nke ahụ. * Jide onwe gị eziokwu ma gbasie mbọ ike ka ị bụrụ onye ịchọrọ ịbụ. * Agaghị m ekwu na ọ dị mfe mana ọ bara uru mgbe ị hụrụ ya n'anya na mgbe ị maara ihe ị nwere ike yana ịdị njikere ịgabiga oke na mkpa iji hụ na ihe ị chere maka onwe gị ga-abụ eziokwu. * Mepụta ụkpụrụ ọrụ ga-eme ka ị pụọ iche na ndị na-ewere nka dị ka ihe ntụrụndụ. * Otú ọ dị, dị ka ndị Rwanda, anyị kwesịrị ịghọta na e nwere ihe ndị ọzọ anyị nwere ike ime iji tinye aka na ndụ onye na-ese ihe. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Uwamahoro, Malaika}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bmmx3p6qc4l3spiyj93pxdp97y3trdp Aubrey Peeples 0 4785 17713 2023-11-17T08:48:18Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Aubrey Shea Peeples (Nọvemba 27, 1993 -) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. ==Okwu okwuru== * Maka m, agụụ gị n'otu n'otu bụ ihe na-eme ka ị bụrụ onye ọ bụla, nke ahụ nwere ike ịdị ka cheesy mana ọ bụ eziokwu. Ị kwesịrị ị na-agbaso ihe na-amasị gị n'ihi na ọ bụghị ya, ị ga-efunahụ ihe na-eme gị, echere m na nke ahụ bụ maka ọ bụghị naanị ụmụaka kamakwa onye ọ bụla. Ọ dị m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Aubrey Shea Peeples (Nọvemba 27, 1993 -) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America. ==Okwu okwuru== * Maka m, agụụ gị n'otu n'otu bụ ihe na-eme ka ị bụrụ onye ọ bụla, nke ahụ nwere ike ịdị ka cheesy mana ọ bụ eziokwu. Ị kwesịrị ị na-agbaso ihe na-amasị gị n'ihi na ọ bụghị ya, ị ga-efunahụ ihe na-eme gị, echere m na nke ahụ bụ maka ọ bụghị naanị ụmụaka kamakwa onye ọ bụla. Ọ dị m ka nke ahụ bụ ihe dị mkpa na, ọ bụchaghị na ọ bụ obi ụtọ, kama inwe ahụ iru ala na onye ị bụ. Ya mere, nke ahụ bụ ihe m ga-ekwu, nwee ahụ iru ala maka onye ị bụ ma chọpụta uru onwe gị na nke ahụ. ** [http://community.sparknotes.com/2015/10/12/exclusive-aubrey-peeples-interview-jem Aubrey Peeples Talks About Becoming Jem, Accepting Who You Are (a Slytherin), and the Literal Skeletons in Her Closet] (October 12, 2015) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Peeples,Aubrey}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dmxyrznnh4j46remybvlbt6lahuntzh Cathia Uwamahoro 0 4786 17716 17715 2023-11-17T08:53:33Z Mercyjamb123 446 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Cathia Uwamahoro|Cathia Uwamahoro]]''' (Gisozi, 5 Ọgọst 1993) bụ onye cricketer nke Rwanda nke amaara nke ọma maka imebi ndekọ ụwa Guinness na 2017 maka oge ntanetị cricket kachasị ogologo nke nwanyị mere. . == Okwu Okwuru == * "Ajụrụ m onwe m, gịnị kpatara na enweghị m ike ịnwale. Mgbe ahụ, ekpebiri m na m nwere ike ịgafe awa 24 ma tinyekwuo awa abụọ." * [https://www.gereportsafrica.com/post/162699812691/"amplify-graduate-content-series-the-cricket-world"], "Onye na-edekọ ihe ndekọ ụwa nke Cricket si Rwanda" (07 Julaị 2017) * Obi dị m ụtọ nke ukwuu imezu nke a. Ọ bụ njem dị ogologo, ma n'ikpeazụ ihe niile agwụla nke ọma * [https://www.newtimes.co.rw/article/138071/Sports/"cricketer-uwamahoro-sets-new-world-record"], ''Onye egwuregwu cricket nke Rwanda bụ Cathia Uwamahoro ewepụtala akwụkwọ ndekọ Guinness ọhụrụ. n'ihi na ndị kasị ogologo awa (26 awa) batting na net site nwanyị.'' (18 February 2017) * N'ihi ịhụnanya m ji nke nta nke nta nweta maka cricket, amụtara m iwu egwuregwu ahụ ngwa ngwa ma nwee ike igwu egwu maka U19 National Team na Kenya na 2008. Enwekwara m ike igwu egwu na 2010 na 2011 na Tanzania na m mụtara ọtụtụ ihe ma nwetakwu nkà na asọmpi mpaghara ndị a niile, * [https://www.newtimes.co.rw/article/96711/Insight/"cricket-meet-the-faces-behind-rwandaas-flourishing-women-cricket"], '' Zute ihu ndị dị n'azụ na-eto nke Rwanda. Ụmụ nwanyị cricket'' (Ọgọst 21, 2013) *Na mbụ enweghị m mmasị n'ịgba egwuregwu n'ihi na m na-atụ egwu na bọọlụ na-akụ m mana ka oge na-aga, m kwụsịrị egwu m, enwere m ike ugbu a ịgba, bat na bọọlụ n'ihi na achọrọ ya dị ka onye ọkpụkpọ otu. * [https://www.newtimes.co.rw/article/96711/Insight/"cricket-meet-the-faces-behind-rwandaas-flourishing-women-cricket"], '' Zute ihu ndị dị n'azụ na-eto nke Rwanda. Ụmụ nwanyị cricket'' (Ọgọst 21, 2013) *Nye m, cricket pụtara ihe karịrị naanị egwuregwu, ọ bụkwa isi iyi nke olileanya. Enwere m obi nkoropụ, n'enweghị nzube doro anya nke ndụ tupu m abanye n'egwuregwu a mara mma, * [https://www.newtimes.co.rw/article/152184/Sports/"uwamahoroas-journey-to-cricket-stardom"], ''Cathia Uwamahoro bụ otu n'ime ụmụnwaanyị nwere ahụmahụ n'egwuregwu cricket nke obodo.'' (12 Mee 2018) * M ji anya m gbaa agba cricket nke mbụ n’afọ 2008, eweere m mmasị ozugbo. Enweghị otu ụmụ nwanyị mgbe ahụ, yabụ amalitere m ọzụzụ na ụmụ nwoke, nke m kwenyere na ọ ga-enyere m aka ime mgbanwe ngwa ngwa, * [https://www.newtimes.co.rw/article/152184/Sports/"uwamahoroas-journey-to-cricket-stardom"], ''Cathia Uwamahoro bụ otu n'ime ụmụnwaanyị nwere ahụmahụ n'egwuregwu cricket nke obodo.'' (12 Mee 2018) * Mgbe nke ahụ gachara asọmpi ahụ, achọpụtara m ikike m nwere wee kpebie iji egwuregwu ahụ kpọrọ ihe. Ka ọ na-erule mgbe ahụ, cricket na Rwanda ka nọ n'ọkwa dị ala ma anyị emeghị nke ọma mana enwere m obi ụtọ ịnọchite anya obodo m, * [https://www.newtimes.co.rw/article/152184/Sports/"uwamahoroas-journey-to-cricket-stardom"], ''Cathia Uwamahoro bụ otu n'ime ụmụnwaanyị nwere ahụmahụ n'egwuregwu cricket nke obodo.'' (12 Mee 2018) * “Enwetara m nkwado dị ukwuu ma gbarie m mgbe m chetara otú mụ na nne m si anọkọ naanị n’ụlọ anyị dị na Gisozi. Ọtụtụ ndị mmadụ na-ekele m site na Rwanda na ná mba ọzọ bụ ihe na-eweda onwe ya ala ma na-akpali akpali,” * [https://www.newtimes.co.rw/article/152184/Sports/"uwamahoroas-journey-to-cricket-stardom"], ''Cathia Uwamahoro bụ otu n'ime ụmụnwaanyị nwere ahụmahụ n'egwuregwu cricket nke obodo.'' (12 Mee 2018) * Nrọ m na-ewere ndị otu obodo m n'egwuregwu cricket nke mba ụwa ma na-egwu cricket na mba ndị dị ka England na Australia. * [https://www.ktpress.rw/2019/02/"zute-rwandas-female-cricketer-na-record-breaker-cathia-uwamahoro/"], '' Zute Rwanda's Cricketer nwanyi na onye na-edekọ ndekọ Cathia Uwamahoro (February 19, 2019) * Ọ na-enye aka n'ịrụ ámá egwuregwu cricket mbụ na Rwanda ma nwee ike kpalie ụmụ agbọghọ ịbanye cricket n'ihi na kemgbe m sonyeere ọnụ ọgụgụ ụmụ agbọghọ abawanyela yana klọb cricket ụmụ nwanyị. == Njikọ mpụga== * [https://www.ktpress.rw/2019/02/"zute-rwandas-female-cricketer-na-record-breaker-cathia-uwamahoro/"] {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Uwamahoro, Cathia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 6fcudrabkux3h4msv2cpqlphnqmoq78 Assumpta Ingabire 0 4787 17717 2023-11-17T08:53:42Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Assumpta Ingabire bụ nwanyị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwanyị Rwanda, na-eje ozi dị ka onye minista steeti, na-ahụ maka ọrụ mmekọrịta ọha na eze na Ministry of Local Government of Rwanda. Tupu nhọpụta ya, ọ jerela ozi n'usoro dị ka onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Gender and Family Planning, na odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Local Government nke Rwanda. ==Okwu okwuru== * Ndị mma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Assumpta Ingabire bụ nwanyị ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwanyị Rwanda, na-eje ozi dị ka onye minista steeti, na-ahụ maka ọrụ mmekọrịta ọha na eze na Ministry of Local Government of Rwanda. Tupu nhọpụta ya, ọ jerela ozi n'usoro dị ka onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Gender and Family Planning, na odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Local Government nke Rwanda. ==Okwu okwuru== * Ndị mmadụ anaghị aghọta ụkpụrụ ịha nhata na mmekọ nwoke na nwanyị n'otu ụzọ ahụ. Enwere ụmụ nwanyị ndị ghọtara nke a n'ụzọ nke ha na ndị nwoke ga-akọwa nke a n'ụzọ dị iche. N'okwu ole na ole, ọ pụtara inye ụmụaka niile, ụmụ nwanyị na ndị nwoke ohere nha anya. Ọ bụrụ na ọ bụ ụlọ akwụkwọ, onye ọ bụla na-esonye, ​​ọ bụrụ na ọ bụ asọmpi onye ọ bụla na-abịa, onye ọ bụla nwere ikike. ** https://en.igihe.com/spip.php?page=mv2_article&id_article=46669. Igihe''. (September 19, 2022) '' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ingabite,Assumpta}} [[Category:ụmụ nwanyị]] l053ith7maah3lxiiubdinojk504lsk Johanna Umurungi 0 4788 17718 2023-11-17T08:56:17Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Johanna Umurungi|Johanna Umurungi]]''' (amụrụ 7 Eprel 1996 na Turin, Italy) bụ [[w:Rwanda|Rwandan]]n [[w:Swimming (sport)|swimmer]] onye ọkachamara na 50 mita nru ububa na 100 mita urukurubụba. Umurungi bụ onye naanị nwanyị na-egwu mmiri na-anọchite anya Rwanda na [[w:2016 Summer Olympics|2016 Summer Olympics]] na [[w:Rio de Janeiro|Rio de Janeiro]], ebe ọ gbara n'ọsọ 100 mita nru ububa. Ọ gbakwara asọmpi atọ w:FINA Worl...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Johanna Umurungi|Johanna Umurungi]]''' (amụrụ 7 Eprel 1996 na Turin, Italy) bụ [[w:Rwanda|Rwandan]]n [[w:Swimming (sport)|swimmer]] onye ọkachamara na 50 mita nru ububa na 100 mita urukurubụba. Umurungi bụ onye naanị nwanyị na-egwu mmiri na-anọchite anya Rwanda na [[w:2016 Summer Olympics|2016 Summer Olympics]] na [[w:Rio de Janeiro|Rio de Janeiro]], ebe ọ gbara n'ọsọ 100 mita nru ububa. Ọ gbakwara asọmpi atọ [[w:FINA World Aquatics Championship | World Championships]] na otu [[w:FINA World Swimming Championship (25 m) | World Short Course Championship]]. == Okwu Okwuru == * Mụ na onye nchịkwa m na-azụ ọzụzụ n’ime afọ ahụ, n’agbanyeghị na ọ na-esiri m ike n’ihi na ọ dịghị mfe ịmụ ihe na ime egwuregwu n’otu oge, achọrọ m ime ike m. * [https://www.newtimes.co.rw/article/132353/Sports/swimming-duo-keen-to-impress-at-rio-2016-olympics]. Oge ọhụrụ. ''(August 03, 2016)'' ==Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Umurungi, Johanna}} [[Category: ụmụ nwanyị]] tm4ugtmlaiql3mz87gmo9och2a0ulii Uwamahoro Antoinnette 0 4789 17719 2023-11-17T09:01:09Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Uwamahoro Antoinette|Antoinette Uwamaharo]]''' (amụrụ 25 Disemba 1975 na Kigali) Otu n'ime ihe nkiri na-ewu ewu na Rwanda, Uwamahoro bụ onye ama ama maka ọrụ 'intare Y'ingore','siperansiya. ' na usoro TV, Seburikoko. Ewezuga ime ihe nkiri, ọ bụkwa onye na-emepụta ihe nkiri na onye na-emepụta vidiyo na Ọ lụrụ nwanyị. == Okwu Okwuru == * Ee n'ezie! ndị mmadụ na-eche na m bụ nwanyị ọjọọ. i think that is like to do...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Uwamahoro Antoinette|Antoinette Uwamaharo]]''' (amụrụ 25 Disemba 1975 na Kigali) Otu n'ime ihe nkiri na-ewu ewu na Rwanda, Uwamahoro bụ onye ama ama maka ọrụ 'intare Y'ingore','siperansiya. ' na usoro TV, Seburikoko. Ewezuga ime ihe nkiri, ọ bụkwa onye na-emepụta ihe nkiri na onye na-emepụta vidiyo na Ọ lụrụ nwanyị. == Okwu Okwuru == * Ee n'ezie! ndị mmadụ na-eche na m bụ nwanyị ọjọọ. i think that is like to do a job and you accept all effect you can meet in it(Yego cyane! (barantinya bakanyikanga) ibyo ngibyo ni nko kujya mu murimo ukamenya ko ugomba kwirengera ingaruka zishobora kuzamo). * ndị mmadụ na-achọ ime ihe n'ụdị àgwà ọjọọ n'ihi ewu ewu (Bahise bantinya kubera ko buri wese atinya gukina ibibi). *i am different from those bad behavior (Ibyo bibi siko njyewe ndi). * Iji bụrụ ezigbo onye na-eme ihe nkiri, ị ga-ahapụrịrị omume gị ka i ṅomie agwa onye ahụ nyere gị na fim, onye ọ bụla ga-ahụ ihe nkiri ahụ ga-agbakwa izu (Ubundi gukina filime ni ukuva muri wowe ukajya mu cyo baguhaye ko ugomba gukina, neza ugakina character (imico) y'uriya muntu (Intare y'Ingore, Umubyeyi Gito…) buri wese akabona ko ari byo kandi atari byo). *[https://umuryango.rw/imyidagaduro/article/uwamahoro-wakinnye-ari-intare-y-ingore-ngo-abantu-baramutinya-ariko-ngo#!] ''inyarwanda''(6 July 2018) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia|Uwamahoro Antoinette}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jpptala62k96ge1y70i9ybrsfyy8w3z Elizabeth Phiri 0 4790 17721 17720 2023-11-17T09:04:40Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elizabeth Phiri|Elizabeth Phiri]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Zambia|Zambia]]. Ọ bụbu onye nzuko omeiwu na [[w:Kanyama (constituency)|Kanyama Constituency]] n'okpuru pati [[w: Patriotic Front (Zambia)|Patriotic Front]] ma bụrụkwa onye minista na-ahụ maka okike na [[w:Kanyama (constituency)] [w: Cabinet Lungu nke abụọ | Ọchịchị Zambia]]. == Okwu Okwuru == * Ụmụ agbọghọ kwesịrị ịdọrọ sọks ha n'ihi na ha bụ ndị pere mpe na mkpebi isi ma ọ bụrụ na ha ebulighị sọks ha, mgbe ahụ ọnụọgụ ga-anọgide na-ebelata na nhọpụta n'ihi na agụmakwụkwọ bụ naanị ihe nhata. * [https://lusakastar.com/news/poor-grade-9-girls-performance-dismays-gender-minister Ogbenye ọkwa 9 nke ụmụ agbọghọ na-ewute onye minista okike] nke Naomi Lukamata. Jenụwarị 02, 2019. eweghachiri 06/11/2023. * Nwanyị bụ onye nwere ọgụgụ isi ka mmụta ya na-amalite mgbe ọ dị obere na ọbụna n'ọchịchị, nwa agbọghọ na-amalite ilekọta ụmụnne ya ọbụna ndị tọrọ ya mgbe ọ dị obere n'ihi na e nwere àgwà ndị dị otú ahụ. * [https://lusakastar.com/news/poor-grade-9-girls-performance-dismays-gender-minister Ogbenye ọkwa 9 nke ụmụ agbọghọ na-ewute onye minista okike] nke Naomi Lukamata. Jenụwarị 02, 2019. eweghachiri 06/11/2023. ==Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Phiri, Elizabeth}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jj4p0fvsa56g1vnb4y5oo48m7y1ljwm Fatuma Roba 0 4791 17722 2023-11-17T09:12:22Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Fatuma Roba|Fatuma Roba]]''' (amụrụ 18 Disemba 1973) bụ onye Etiopia na-agba ọsọ ogologo oge, mara amara maka ịbụ nwanyị Africa mbụ nwetara nrite [[w:gold|gold]] na asọmpi agbụrụ marathon Olympic nke ụmụ nwanyị na oge okpomọkụ Atlanta 1996 [[w:Olympic|Olympic]] na maka mmeri atọ [[w:Boston|Boston]] [[w:Marathons|Marathons]]. == Okwu Okwuru == * N’ezie, enwetaghị m agbamume ọ bụla n’aka onye ọ bụla, ma m...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Fatuma Roba|Fatuma Roba]]''' (amụrụ 18 Disemba 1973) bụ onye Etiopia na-agba ọsọ ogologo oge, mara amara maka ịbụ nwanyị Africa mbụ nwetara nrite [[w:gold|gold]] na asọmpi agbụrụ marathon Olympic nke ụmụ nwanyị na oge okpomọkụ Atlanta 1996 [[w:Olympic|Olympic]] na maka mmeri atọ [[w:Boston|Boston]] [[w:Marathons|Marathons]]. == Okwu Okwuru == * N’ezie, enwetaghị m agbamume ọ bụla n’aka onye ọ bụla, ma m gbara ume n’ihi na ọ na-amasị m ịgba ọsọ. M mere otu mba mbụ m n’afọ 1988. * [https://www.runnersworld.com/races-places/a20786860/fatuma-roba-a-twisted-path-to-living-legend] Roba na ịmalite agbụrụ na 2008. * Amaara m na m ga-abụ onye mmeri Olympic. M na-agba ọsọ na ndị ọzọ na-ele anya azụ, n'ihi ya, m ghọtara na ike gwụrụ ha, mgbe maka m ijeụkwụ dị mfe. Ọ dị mma, n'ihi na enwere m ike ịgba ọsọ ma nwee obi ụtọ. * [https://www.runnersworld.com/races-places/a20786860/fatuma-roba-a-twisted-path-to-living-legend] Roba kwuru maka mkpa olimpiks na 2008. * Amaara m Abebe Bikila onye meriri n’egwuregwu Olympic n’afọ 1960 na Mamo Wolde meriri n’afọ 1968 site na redio, n’ihi ya, echere m na m ga-anwalekwa ya. * [https://oromiaeconomist.wordpress.com/category/fatuma-roba] Roba na mkpali ya gbasara marathon na 2000s. * Ha chere na m kwesịrị ịdị na-eme ihe ụmụ nwanyị. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Roba kwuru banyere nne na nna ya. anabataghị ịgba ọsọ na 2000. * Achọghị m ịbụ onye a ma ama, ma ọ dị mma iso ná ndị egwuregwu a ma ama. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Roba na mmeri marathon ya. n'afọ 2000. * Enwere m olile anya ime akụkọ ihe mere eme, ọ dị m ka m mere nkwadebe nke ọma. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Roba kwuru na nkwadebe ya na 2000. * Ọfọn, nye m ihe kacha mma n'ime marathon niile bụ n'ezie marathon olympic, mana ebe nke abụọ bụ Boston. * [https://en.sewasew.com/p/fatuma-roba-%28%E1%8D%8B%E1%8C%A1%E1%88%9B-%E1%88%AE%E1%89 %A3%29] Roba kwuru okwu na marathon na 2000. * Mgbe ụfọdụ, ọ bụrụ na e nwere ọtụtụ ndị nọ m gburugburu mgbe m gara ụlọ ahịa, ụjọ na-atụ m. M na-emebu ihere. M ka na-ewere onwe m dị ka onye ihere, ma ọ dị m nnọọ mma ugbu a, ọ na-amakwa m ahụ́. * [http://www.ethiopians.com/fatuma_roba.htm] Roba na imere ndị mmadụ ihere na 1998. * Obi dị m ụtọ na m meriri nke ugboro abụọ, achọpụtara m na ọ bụ agbụrụ dị nnọọ mfe. * [https://www.washingtonpost.com/archive/sports/1998/04/21/kenyas-tanui-wins-2nd-boston-marathon/0cd760a2-40ae-4f3b-a6c7-b63b9b2c93d9] Roba kwuru gbasara agbụrụ ya. n'afọ 1998. * A gwara m na e nwere nnukwu ugwu, ma ahụghị m ya. * [http://www.ethiopians.com/fatuma_roba.htm] Roba nzaghachi na Boston na 1998. * Ha niile hapụrụ ụzọ ha, na-enweta anyị ihe nrite na ihe niile. * [http://www.ethiopians.com/fatuma_roba.htm] Roba kwuru okwu na Marathon Boston na 1998. * Ọ bụrụgodị na m agbaghị ọsọ ọzọ, m gaara enwe afọ ojuju. * [http://www.ethiopians.com/fatuma_roba.htm] Roba kwuru maka mmeri olimpiks ya na 1998. * Mmeghachi omume m chere site n'aka ndị mmadụ nwere mmetụta dị ukwuu n'ahụ m, enwere m mmetụta dị ukwuu nke ibu ọrụ na mberede. Enwere m mmetụta na m ga-agbalịsi ike ịnọgide na-agba ọsọ, ọ bụrụhaala na m nwere ike. * [http://www.ethiopians.com/fatuma_roba.htm] Roba kwuru maka ịgba ọsọ na 1998. * Tupu asọmpi ahụ, m na-atụ ndị ọzọ na-enwe oge ka mma egwu, ma n'oge na-adịghị anya, achọpụtara m na ha anaghị agba ọsọ ọsọ taa, eburu m ọsọ ma ha agaghị eso. N'oge ahụ, ejiri m n'aka na m ga-emeri n'ihi na m mere ihe siri ike. * [https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1996-07-29-ss-29278-story.html] Roba kwuru banyere egwu ya n'oge agbụrụ na 1996. * Ọ dịghị ọzọ, agaghị m eme anya ọzọ, ọ dị ogologo. * [https://en.sewasew.com/p/fatuma-roba-%28%E1%8D%8B%E1%8C%A1%E1%88%9B-%E1%88%AE%E1%89 %A3%29] Roba kwuru maka agbụrụ ya na Paris Marathon na 1994. * Nke a abụghị naanị ihe pụrụ iche nye m kamakwa maka obodo m na ụmụ nwanyị Africa niile. * [https://mindmotionmatter.com/2011/01/19/fatuma-roba-olympic-marathona-gold-for-ethiopia] Roba kwuru maka mmeri olimpiks oge okpomọkụ ya na 1992. == Okwu gbasara Fatuma Roba == * Ọ bụ naanị ya bụ nwanyị Afrịka meriri asọmpi Olympic na Boston Marathon ugboro atọ. Ọ bụ ihe mkpali nye anyị. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Lornah Kiplagat nke Kenya mere ya Boston mpụta mbụ na Roba na 2000. * Echere m na ọ bụ ihe atụ maka ọtụtụ ụmụ nwanyị ndị omenala na-akụda mmụọ n'ihi na ọ naghị akwụ gị ụgwọ. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Misrak Assefa kwuru banyere Roba n'afọ 2000. * Ọ bụrụ na ọ ga-emeri ugboro anọ, ọ ga-eme ka anyị nwee ike iche na anyị nwere ike ime ya, ikekwe ugboro isii. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Lornah kwuru banyere Roba dị ka ihe mkpali na 2000. * Maka ụmụ nwanyị, ọ dị ka onye pụrụ iche, o kpebisiri ike, Ọ bụrụ na ọ merie anọ, ọ dịghị ihe ọzọ anyị chọrọ. * [https://www.nytimes.com/2000/04/17/sports/marathon-roba-is-26.2-miles-from-a-spot-in-boston-history.html] Assefa nwere mmasị na agbụrụ Roba n'afọ 2000. * Nwunye m mụrụ nwa nwanyị obere oge ka asọmpi Olympic gachara, m wee kpọọ ya 'Fatuma' aha gị. * [http://www.ethiopians.com/fatuma_roba.htm] Onye nkuzi Mohammed Ali na mmasị Fatuma na 1998. * O ji otu ụkwụ na-adịghị mma na nke enweghị mmasị na-agba ọsọ n'ihu ya nke o mere n'ọsọ Olympic. * [https://mindmotionmatter.com/2011/01/19/fatuma-roba-olympic-marathona-gold-for-ethiopia] Runnersworld kọrọ Roba n'ọsọ Boston na 1997. * Onye ọgba ọsọ kacha nwee ahụ iru ala nke m hụtụrụla. * [https://mindmotionmatter.com/2011/01/19/fatuma-roba-olympic-marathona-gold-for-ethiopia] Onye mmeri Marathon Olympic, Frank Shorter kwuru maka agbụrụ Roba na 1997. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Roba,Fatuma}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 59i95vk21l2xa01yd6mubaq43jq2uro Rose Kabuye 0 4792 17723 2023-11-17T09:18:44Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Rose Kabuye|Rose Kanyange]]''' (amuru Eprel 22, 1961) bu onye Lieutenant Colonel lara ezumike nka n'ime [[w: Rwandan Army | Rwandan Army]] ma na-anọgide na-abụ nwanyị kachasị elu nke metụrụla. jee ozi na ndị agha obodo ya. == Okwu Okwuru == * Emeghị m ihe ọjọọ, dịkwa njikere igosi ya. * [https://www.newtimes.co.rw/article/14938/National/rose-kabuye-home-at-last|] ''Rose Kabuye n'ụlọ n'ikpeazụ'' (Saturday, Disemba 3, 2022)...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Rose Kabuye|Rose Kanyange]]''' (amuru Eprel 22, 1961) bu onye Lieutenant Colonel lara ezumike nka n'ime [[w: Rwandan Army | Rwandan Army]] ma na-anọgide na-abụ nwanyị kachasị elu nke metụrụla. jee ozi na ndị agha obodo ya. == Okwu Okwuru == * Emeghị m ihe ọjọọ, dịkwa njikere igosi ya. * [https://www.newtimes.co.rw/article/14938/National/rose-kabuye-home-at-last|] ''Rose Kabuye n'ụlọ n'ikpeazụ'' (Saturday, Disemba 3, 2022) * Apụghị m ikwupụta obi ụtọ m bụ ịnọ n’ụlọ na ịnọnyere ezinụlọ m ọzọ. Ọ bụ naanị nnukwu mmetụta na m ji nke a n'aka ndị Rwandan ndị guzoro n'akụkụ m kemgbe ejidere m. Nke a abụghị mmeri m; ọ bụ mmeri nye ndị Rwanda na ndị Rwanda. * [https://www.newtimes.co.rw/article/14938/National/rose-kabuye-home-at-last|] ''Rose Kabuye n'ụlọ n'ikpeazụ'' (Saturday, Disemba 3, 2022) * Echere m na ụmụ nwanyị Rwanda na-arụkọ ọrụ ọnụ, Ọ bụghị naanị na anyị na-elebara onwe anyị anya. * [https://www.sfgate.com/news/article/Women-s-new-power-came-at-terrible-cost-Shock-2853807.php] ''Ike ọhụrụ ụmụ nwanyị bịara na ọnụ ahịa dị egwu'' (Eprel 9, 2002) * Obi dị m ụtọ inwe ụlọ m ga-ahapụ ụmụ m ma m nwụọ. * [https://www.sfgate.com/news/article/Women-s-new-power-came-at-terrible-cost-Shock-2853807.php] ''Ike ọhụrụ ụmụ nwanyị bịara na ọnụ ahịa dị egwu'' (Eprel 9, 2002) * Ịbụ onye ọcha mgbe ụfọdụ nwere ike ịbụ ezigbo mkpagbu, ọkachasị n’ihi amaghị ihe, enweghị uche na aghụghọ ezighi ezi nke ụwa ndị ọcha n’ihe gbasara Africa n’ozuzu ya na karịa n’ihe gbasara ihe arụ nke mgbukpọ agbụrụ nke Rwanda na nsonazụ ya. * [https://www.newtimes.co.rw/article/13500/Opinions/rose-kabuye-we-stand-beside-you] ''newtimes.co.rw'' (November 17, 2008) * Ụjọ anaghị atụ m n’ihi na aka m dị ọcha,” . * [https://www.france24.com/en/20081120-kabuye-im-not-scared-because-im-innocent-rwanda-f24-exclusive Kabuye kwuru na ọwa akụkọ telivishọn France24 mgbe ahapụchara ya]" france24'' (Nọvemba 21, 2008) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 134gwiz2vj5r0m3kh6zwotfenb3spnb Ash Sarkar 0 4793 17724 2023-11-17T09:54:03Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ashna Sarkar (amụrụ 1992) bụ onye nta akụkọ Britain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye ọchịchị Kọmunist kọwara onwe ya. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ dị elu na Novara Media ma na-akụzi na Sandberg Institute na Amsterdam. Sarkar bụ onye ntinye aka na The Guardian na The Independent. ==Okwu okwuru== * Anọ m na ịkpọasị otu. ** Reportedly said at "Take Back Control", an element of the Momentum festival, "The Wor...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ashna Sarkar (amụrụ 1992) bụ onye nta akụkọ Britain na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye ọchịchị Kọmunist kọwara onwe ya. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ dị elu na Novara Media ma na-akụzi na Sandberg Institute na Amsterdam. Sarkar bụ onye ntinye aka na The Guardian na The Independent. ==Okwu okwuru== * Anọ m na ịkpọasị otu. ** Reportedly said at "Take Back Control", an element of the Momentum festival, "The World Transformed" (April 2017), as cited in * Abụ m onye ọchịchị Kọmunist, onye nzuzu. ** To Piers Morgan on ''Good Morning Britain'' ([12] July 2018), as cited in [https://www.theguardian.com/politics/2018/jul/22/thats-when-i-lost-my-temper-ash-sarkar-on-her-clash-with-piers-morgan "'That’s when I lost my temper': Ash Sarkar on her clash with Piers Morgan"] ''The Observer'' (22 July 2018). ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sarkar,Ash}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 50qb7lb61xgkv2crk6n4afozq5oh794 Asha Kale 0 4794 17725 2023-11-17T09:57:44Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Asha Kale bụ onye na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ ihe nkiri asụsụ Marathi nke India. Gọọmenti steeti Maharashtra nyere ya V Shantaram ihe nrite mmeri ndụ ya na 2010 ==Okwu okwuru== * [Onye na-eme ihe nkiri Marathi Asha Kale] bụ onye ama ama na ihe nkiri Marathi ma mara maka ọrụ ya "sojwal" (ya bụ, ịdị nsọ, ezigbo mma, ọnụ ụzọ na-ata ahụhụ, akwa ákwá). Na ngagharị iwe a, Asha Kale gwara igwe mmadụ ahụ wee kpughe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Asha Kale bụ onye na-eme ihe nkiri na ụlọ ọrụ ihe nkiri asụsụ Marathi nke India. Gọọmenti steeti Maharashtra nyere ya V Shantaram ihe nrite mmeri ndụ ya na 2010 ==Okwu okwuru== * [Onye na-eme ihe nkiri Marathi Asha Kale] bụ onye ama ama na ihe nkiri Marathi ma mara maka ọrụ ya "sojwal" (ya bụ, ịdị nsọ, ezigbo mma, ọnụ ụzọ na-ata ahụhụ, akwa ákwá). Na ngagharị iwe a, Asha Kale gwara igwe mmadụ ahụ wee kpughee oke asị ọ na-asọ maka ikpe na-ezighị ezi na ịdị nsọ a manyere ya igwu egwu na fim. O mere ka ọ pụta ìhè na mgbe mgbe ọ na-arụ ọrụ ndị a "sojwal" nke ukwuu, ọ na-enwe mmetụta na-eweda ya ala na ịda mbà n'obi na-egosi ụmụ nwanyị "dị nsọ" bụ ndị kwadoro mmegbu na ikpe na-ezighị ezi site n'ịnagide ya n'ụzọ ọnụ ụzọ, na (ma ọ bụ otú ahụ o kwuru) N'ezie akwa akwa akwa n'ihi nke a ka ọ lọtachara n'ụlọ ịse egbe ụbọchị ahụ. **Shrikant Talageri, "Justice" in Sohrab Modi’s 1939 Film “Pukar” and Related Issues , Tuesday, 24 September 2019 [https://talageri.blogspot.com/2019/09/justice-in-sohrab-modis-1939-film-pukar.html] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kale,Asha}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 7adeol9f3q6ooddk9kzlpecprsfbkuu Asghar Ali Engineer 0 4795 17726 2023-11-17T10:03:03Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Asghar Ali Injinia (10 Maachị 1939 – 14 Mee 2013) bụ onye ode akwụkwọ mgbanwe mgbanwe na India na onye na-akwado mmekọrịta. A maara nke ọma na mba ụwa maka ọrụ ya na nkà mmụta okpukpe nnwere onwe na Islam, ọ duru òtù Progressive Dawoodi Bohra. Ihe lekwasịrị anya n'ọrụ ya bụ ọchịchị obodo na ime ihe ike obodo na agbụrụ na India na South Asia. Ọ bụ votu nke udo na enweghị ike ime ihe ike ma kụziere ihe n'...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Asghar Ali Injinia (10 Maachị 1939 – 14 Mee 2013) bụ onye ode akwụkwọ mgbanwe mgbanwe na India na onye na-akwado mmekọrịta. A maara nke ọma na mba ụwa maka ọrụ ya na nkà mmụta okpukpe nnwere onwe na Islam, ọ duru òtù Progressive Dawoodi Bohra. Ihe lekwasịrị anya n'ọrụ ya bụ ọchịchị obodo na ime ihe ike obodo na agbụrụ na India na South Asia. Ọ bụ votu nke udo na enweghị ike ime ihe ike ma kụziere ihe n'ụwa niile gbasara nkwekọ obodo ==Okwu okwuru== * Ndị Alakụba, n'uche nke m, kwesịrị igosipụta ịdị ukwuu ma mee ihe ngosi dị mma nke inyefe ụlọ alakụba. **Asghar Ali Engineer. Communalism and Communal Violence in [[India]] (Ajanta Publ., [[Delhi]] 1989), p.320. Quoted from Elst, Koenraad (1991). Ayodhya and after: Issues before [[Hindu]] society. **About the Masjid-i Janmasthan in Ayodhya * Ụmụ nwanyị abanyela n'ime onwe ha n'okpuru ụmụ nwoke dịka ndị nke ikpeazụ bụ ndị na-eri nri. Kemgbe ahụ ụmụ nwanyị amatala nke ọma maka ọkwa ọhụrụ ha. ** Engineer, Asghar Ali. The rights of Women. 2nd ed. Elgin, IL: New Dawn Press Group, 2004, 190 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Engineer,Asghar Ali}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3mdmiz61ttmrr7tkqvm61ruz3mphd70 As'ad AbuKhalil 0 4796 17727 2023-11-17T10:12:08Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} As'ad AbuKhalil (Arabic: أسعد أبو خليل; amuru March 16, 1960) bu prọfesọ nke sayensi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum California State, Stanislaus na prọfesọ nleta na Mahadum California, Berkeley. Ọ bụ onye edemede nke Historical Dictionary of Lebanon (1998) na Bin Laden, Islam & America's New "War on Terrorism" (2002). Ọ na-edobe blọgụ, The Angry Arab News Service, nke ọ kọwara onwe ya dị ka "onye na-ekweghị na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} As'ad AbuKhalil (Arabic: أسعد أبو خليل; amuru March 16, 1960) bu prọfesọ nke sayensi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum California State, Stanislaus na prọfesọ nleta na Mahadum California, Berkeley. Ọ bụ onye edemede nke Historical Dictionary of Lebanon (1998) na Bin Laden, Islam & America's New "War on Terrorism" (2002). Ọ na-edobe blọgụ, The Angry Arab News Service, nke ọ kọwara onwe ya dị ka "onye na-ekweghị na Chineke na-achị ụwa. ==Okwu okwuru== * Ọrụ Soviet na Afghanistan nyere anyị ndị Taliban. Ọrụ America nke Saudi Arabia nyere anyị bin Laden na Al Qaeda. Nkwenye nke Israel na Lebanon nyere anyị Hezbollah. Ka anyị hụ ihe ọrụ Amerịka na-arụ na Iraq ga-enye anyị. ** [http://www.boston.com/news/packages/iraq/globe_stories/042703_ideas.htm http://www.boston.com/news/packages/iraq/globe_stories/042703_ideas.htm] * Ebiela m ọkara nke ndụ m na "Western Society" ma ọ dịghị mgbe m zutere ụkpụrụ ndị ahụ [nke NYT depụtara dị ka "Western" ). Kedu ihe na-eme m. … Ya mere, Mr. Bush na-anọchi anya "nwoke okike, nnwere onwe okpukpe, sayensị ase na ọchịchị nke iwu" na ọ dịghị mgbe m chọpụtara? ** [http://www.nytimes.com/2007/03/25/books/review/letter.t.html ...the principles of Western societies...] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:AbuKhalil,As'ad}} [[Category:ụmụ nwanyị]] b6izhcx63fsuhdivwwooi6m98r4hrb1 Arunma Oteh 0 4797 17728 2023-11-17T10:16:32Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Arunma Oteh OON bụ onye Naijiria gbasara akụ na ụba. Ọ bụ onye na-echekwa ego na onye osote onye isi oche nke World Bank (2015-2018). Ọ ghọrọ Director General nke Securities and Exchange Commission (SEC) na Naijiria na Jenụarị afọ 2010. N'ọkwa a ọ bụ ya na-ahụ maka ịhazi ahịa isi obodo Naijiria, gụnyere ụlọ ahịa ahịa ahịa nke Naijiria. ==Okwu okwuru== * Obodo m bụ obodo ebe mmụọ ọchụnta ego pụtara nnọ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Arunma Oteh OON bụ onye Naijiria gbasara akụ na ụba. Ọ bụ onye na-echekwa ego na onye osote onye isi oche nke World Bank (2015-2018). Ọ ghọrọ Director General nke Securities and Exchange Commission (SEC) na Naijiria na Jenụarị afọ 2010. N'ọkwa a ọ bụ ya na-ahụ maka ịhazi ahịa isi obodo Naijiria, gụnyere ụlọ ahịa ahịa ahịa nke Naijiria. ==Okwu okwuru== * Obodo m bụ obodo ebe mmụọ ọchụnta ego pụtara nnọọ ìhè. Ị nwere ezigbo ndị na-arụsi ọrụ ike bụ ndị na-achọsi ike ime mgbanwe n'ọtụtụ ụzọ, na ahịa isi obodo na-enye ohere maka ndị mmadụ ịzụlite ego na ndị mmadụ na-etinyekwa ego n'ahịa ahụ. **[https://www.ft.com/content/c10d7298-2a0c-11df-b940-00144feabdc0 Talking about the Spirit of Nigeria to entrepreneurship] * Maka obodo ọ bụla enwere m mmetụta siri ike na ahịa isi obodo dị oke mkpa, mana karịa maka Nigeria karịa ndị ọzọ, n'ihi na ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 50 kemgbe nnwere onwe. **[https://www.ft.com/content/c10d7298-2a0c-11df-b940-00144feabdc0 Her reply when asked what’s the nature of the task ahead of her during an interview] (10 March 2010) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Oteh,Arunma}} [[Category:ụmụ nwanyị]] r1lddnghocoanli0pf1tnanwyt8vv06 Lillian Tibatemwa-Ekirikubinza 0 4798 17729 2023-11-17T10:20:45Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Lillian Tibatemwa-Ekirikubinza|Lillian Tibatemwa Ekirikubinza]]''' bụ [[w:Ugandan|Ugandan]] [onye ọka iwu], [[w:academic|academic]] na onye ọka ikpe, onye jerela ozi dị ka onye ọka ikpe nke [[w: Ụlọikpe Kasị Elu nke Uganda | Ụlọikpe Kasị Elu nke Uganda]], kemgbe 2015. Ọ gụrụ akwụkwọ na Gayaza High School na 1970s na iwu na [[w: Makerere University | Makerere University]], na [[w:Kampala|Kampala] ]], Uganda, ji w:Bachelor...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Lillian Tibatemwa-Ekirikubinza|Lillian Tibatemwa Ekirikubinza]]''' bụ [[w:Ugandan|Ugandan]] [onye ọka iwu], [[w:academic|academic]] na onye ọka ikpe, onye jerela ozi dị ka onye ọka ikpe nke [[w: Ụlọikpe Kasị Elu nke Uganda | Ụlọikpe Kasị Elu nke Uganda]], kemgbe 2015. Ọ gụrụ akwụkwọ na Gayaza High School na 1970s na iwu na [[w: Makerere University | Makerere University]], na [[w:Kampala|Kampala] ]], Uganda, ji [[w:Bachelor of Laws|Bachelor of Laws gụsịrị akwụkwọ]]. O jikwa [[w:Diploma in Legal practice|Diploma in Legal Practice]], nke [[w:Law Development Centre|Law Development Centre]] nyere na Kampala. == Okwu Okwuru == * Ekwenyere m na nnwere onwe ikwu okwu bụ ikike mmadụ dị ka ikike ndị ọzọ ma echere m na onye ọrụ ikpe ọ bụla na ọkwa ọ bụla chọrọ ọzụzụ gbasara ikike mmadụ, na n'ezie na nnwere onwe ikwu okwu, n'ihi na ọ dị oké mkpa ịkọwa iwu n'ime echiche ndị ruuru mmadụ. Anyị ga-echetakwa na nnwere onwe ikwu okwu dị mkpa maka ọchịchị onye kwuo uche ya, ezigbo ọchịchị na ọchịchị iwu nakwa na atọ ndị a bụ n'ezie isi mmalite mmepe. * [https://www.unesco.org/en/articles/interview-unesco-justice-lillian-tibatemwa-ekirikubinza-uganda] Na-ekwu maka mkpa ọ dị ịzụ ndị otu ụlọ ikpe maka nnwere onwe ikwu okwu na ikike mmadụ. * Mgbe anyị na-ekwu maka mkpa ọ dị ichebe ndị nta akụkọ, a ga-echekwa ma nwoke ma nwanyị. Mana obi abụọ adịghị ya na ndị nta akụkọ ụmụ nwanyị na-akawanye njọ maka ụdị mmebi iwu ụfọdụ nke ikekwe ụmụ nwoke anaghị adị mfe. Ọ dị mkpa ịghọta na, mgbe a na-ekwu maka nchekwa nke ikike, otu ndị anyị na-ekwu maka ya abụghị otu. Nke a bụ ihe mere anyị ga-eji na-ekwu maka ime ihe ike a na-eme ụmụ nwanyị kpọmkwem mgbe anyị na-ekwu maka ime ihe ike megide ndị nta akụkọ. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ndị na-eme ihe nkiri nwere mmasị n'ichekwa ikike ụmụ mmadụ nke ndị nta akụkọ ga-etinyerịrị anya na anya nwoke na nwanyị na-arụ ọrụ ha. * [https://www.unesco.org/en/articles/interview-unesco-justice-lillian-tibatemwa-ekirikubinza-uganda] N'ikwu okwu n'echiche ya banyere egwu egwu dị iche iche nke ụmụ nwanyị ntaakụkọ chere ihu na otu ha si emetụta nnwere onwe ikwu okwu. * Echere m na ọchịchị ndị mmadụ na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ n'Africa ewepụtala okwu a, bụ nke a na-egosipụta n'ụzọ nke African Commission on Human and People's Rights si akọwapụta ikike ịnweta ozi dịka ngwá ọrụ maka mmepe mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba. Nke a ga-enwe mmetụta mgbada dị ka anyị na-ahụ maka nsogbu na ọkwa mpaghara. Otú ọ dị, ọ dịkwa mkpa iji dozie okwu ndị a na ọkwa mba site na ụlọ ọrụ ndị anyị niile na-ekwu maka ya, dị ka Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na nke Africa na Ụlọikpe Afrika nke Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Ndị Mmadụ, n'ihi na enweghị ike ịgbagha ikike ahụ site na iwu. Mba ndị otu. Echere m na, eziokwu ahụ bụ na mgbasa ozi mgbasa ozi taa enweela ọganihu, na-enyere aka n'ezie ịgbasa ozi na mmebi iwu n'ebe ahụ. * [https://www.unesco.org/en/articles/interview-unesco-justice-lillian-tibatemwa-ekirikubinza-uganda] Na-ekwu maka ihe ga-eme n'ọdịnihu maka nnwere onwe ikwu okwu na nchekwa nke ndị nta akụkọ na usoro iwu nke Africa. * Amaara m na a na-ekepụta ahaghị nhata ndị a n'ezinaụlọ, obodo na ha na-emepụtakwa n'ebe ọrụ ebe anyị na-ahụ onwe anyị dị ka ndị ọka iwu. Ụmụ nwanyị ndị ọkàiwu nwere ike iweta mgbanwe dị ukwuu ọ bụghị nanị na omume nke iwu, kama na iwu n'onwe ya * [https://www.independent.co.ug/justice-tibatemwa-asks-female-lawyers-to-aspire-for-higher-positions/] Na-ekwu maka ọrụ ndị ọkàiwu ụmụ nwanyị ichebe ụmụ nwanyị mgbe ha na-ekwu maka iwu n'ịkwalite ikpe ziri ezi nke nwoke na nwanyị na ịkwụsị ahaghị nhata n'etiti ụmụ nwanyị na ụmụ nwoke. * Otu n'ime ihe m ghọtara bụ na ọrụ agụmakwụkwọ, ọrụ ndị ọkà mmụta ma ọ bụ agụmakwụkwọ iwu, bụ n'ezie ihe bara uru nye mmadụ n'ihi na anyị na-ekwu maka ịkparịta ụka n'ụkpụrụ iwu, karịsịa mgbe ị na-eje ozi n'ụlọikpe kachasị elu, ụlọ ikpe nke nwere ikpeazụ kwuru na esemokwu esemokwu. *[http://www.seychellesnewsagency.com/articles/11648/Accomplished+judge+from+Uganda+joins+Court+of+Appeal+of+Seychelles] Na-ekwu maka otu ahụmịhe agụmakwụkwọ si enyere ọrụ ya aka. ''Justice Tibatemwa na-agba ndị ọka iwu nwanyị ume ka ha chọọ ọkwá dị elu'' * [https://www.independent.co.ug/justice-tibatemwa-asks-female-lawyers-to-aspire-for-higher-positions/] Anyị ga-edobe ụmụ nwanyị. Ime nwanyị nke ndị ọrụ iwu ga-enwe ihe ọ pụtara naanị ma ọ bụrụ na edobere ụmụ nwanyị n'ọkwa dị elu nke omume a. N'ihi na ebe a ka a na-eme mkpebi. * [https://www.independent.co.ug/justice-tibatemwa-asks-female-lawyers-to-aspire-for-higher-positions/] Anyị ga-abụrịrị ebe a na-eme mkpebi. N'ezie anyị maara na ọrụ iwu sara mbara. Ọgbọ ndị na-eto eto kwesịrị ịma na ọ ga-ekwe omume na ihe ha na-eme taa, nwere ike ọ gaghị abụ ihe ha ga-etinye n'ime ọtụtụ iri afọ n'ihu. '' Ikpe ziri ezi Tibatemwa na-ekwu maka ime ihe banyere ndina n'ike dị ka ihe gbasara ọha mmadụ ọ bụghị naanị okwu iwu na Uganda'' * [https://stias.ac.za/2018/03/we-need-to-deal-with-rape-as-a-social-not-just-a-legal-issue-fellows-seminar-by- lillian-tibatemwa-ekirikubinza/] Ọ dị mkpa ịgbanwe ọha mmadụ ọ bụghị naanị nghọta iwu gbasara ndina n'ike na Uganda. Dị ka ọ dị n'ihe omume ọha mmadụ ọ bụla ọzọ, mpụ nwere ike ịghọta naanị site n'ịjụ ajụjụ gbasara ọnọdụ ọha mmadụ nke ọ na-eme. Iji ghọta okwu gbasara mmekọahụ na mmekọrịta nwoke na nwanyị n'etiti nwoke na nwanyị, ọ dị oke mkpa na a na-etinye mkparịta ụka ahụ n'ime okwu gbasara nwoke na nwanyị na obodo ndị nna nna Uganda. * [https://stias.ac.za/2018/03/we-need-to-deal-with-rape-as-a-social-not-just-a-legal-issue-fellows-seminar-by- lillian-tibatemwa-ekirikubinza/] Mbelata mpụ ga-eburịrị ụzọ jụọ echiche ọha mmadụ gbasara mpụ a na-ajụ. Ịmara ihe ọha mmadụ na-ewere na omume dị mma nwere ike ịkọwa oke mmebi iwu. * [https://stias.ac.za/2018/03/we-need-to-deal-with-rape-as-a-social-not-just-a-legal-issue-fellows-seminar-by- lillian-tibatemwa-ekirikubinza/] Ọ na-ekpuchi naanị mwakpo mmekọahụ nke ụmụ nwanyị ma ọ dịghị amata ụmụ nwoke dị ka ndị nwere ike imerụ ahụ. Ọ na-emetụta enweghị nkwenye ma ọ bụ n'ihi na ejiri ike mee ihe ma ọ bụ n'ihi na nkwenye ahụ sitere na aghụghọ na ụgha. Ndị ọka iwu ga-ahụrịrị okwu gbasara ọnọdụ uche nke onye eboro ebubo. Ọ bụrụ na enweghị mmejọ nke uche, a naghị ewere ya dị ka mmeko nwoke. Nkwenye n'eziokwu na nkwenye zuru oke ịtọhapụ onye eboro ebubo n'ụgwọ mpụ ọbụlagodi na nkwenye ahụ nwere ike iyi ihe ezi uche na-adịghị na ya. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tibatemwa, Lillian}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5vnvtdr9jtqdv7a66m5c4o8u5umgsqf Artemis 0 4799 17730 2023-11-17T10:21:10Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Artemis bụ otu n'ime chi ndị Gris oge ochie a kacha asọpụrụ. Na oge gboo nke akụkọ ifo ndị Gris, a na-akọwakarị Artemis (Grik: (nominative) Ἄρτεμις, (genitive) Ἀρτέμιδος) dị ka ada Zeus na Leto, na nwanne ejima nke Apollo. Ọ bụ chi nwanyị ndị Gris nke oke ọhịa na ugwu, ọmụmụ nwa, nwa agbọghọ na-amaghị nwoke, ọmụmụ, ichu nta, na a na-egosipụtakarị dị ka onye na-achụ nta nke na-ebu ụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Artemis bụ otu n'ime chi ndị Gris oge ochie a kacha asọpụrụ. Na oge gboo nke akụkọ ifo ndị Gris, a na-akọwakarị Artemis (Grik: (nominative) Ἄρτεμις, (genitive) Ἀρτέμιδος) dị ka ada Zeus na Leto, na nwanne ejima nke Apollo. Ọ bụ chi nwanyị ndị Gris nke oke ọhịa na ugwu, ọmụmụ nwa, nwa agbọghọ na-amaghị nwoke, ọmụmụ, ichu nta, na a na-egosipụtakarị dị ka onye na-achụ nta nke na-ebu ụta na akụ. Chi nwanyị Diana bụ aha ndị Rom ya. ==Okwu okwuru== * Artemis nke ọzara ('agrotera''), nwanyị anụ ọhịa ('potnia theron''). ** [[Homer]], ''[[Iliad|Iliad 21]]'' (Greek epic 7th century B.C.) * N'elu ugwu ndị nwere onyinyo na ọnụ ọnụ ikuku na-eku ume, Artemis na-ese ụta ọla edo ya ... N'elu ugwu ndị dị elu na-ama jijiji na osisi ndị gbagọrọ agbagọ na-eti mkpu nke anụ ọhịa. ** Unknown author, ''[[Homeric Hymns|Homeric Hymn 27]]'' (Greek epic 4th-7th century B.C.) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Artemis}} [[Category:ụmụ nwanyị]] o6aq87odb02q3v0ichvidvkkrr79o27 Thuto Ramafifi 0 4800 17731 2023-11-17T10:23:20Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Thuto Oaboloka Ramafifi''' (amuru 9 Jenuarị 1992) bu [[w:Motswana|Motswana]] [[wikipedia:Association_football|football]] na-egwu egwu dị ka onye ọkpọ. == Okwu Okwuru == * "Zimbabwe bụ akụkụ siri ike, yabụ na nkwadebe anyị kwesịkwara ịkwado ụkpụrụ," * [https://dailynews.gov.bw/news-detail/65055 ZIM ON THE MARES MENU], 24 Jan 2022, Anastacia Sibanda, eweghachiri: 04/11/2023 * Mmasị m nwere n'ubi m gbadoro ụkwụ na bọọl...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Thuto Oaboloka Ramafifi''' (amuru 9 Jenuarị 1992) bu [[w:Motswana|Motswana]] [[wikipedia:Association_football|football]] na-egwu egwu dị ka onye ọkpọ. == Okwu Okwuru == * "Zimbabwe bụ akụkụ siri ike, yabụ na nkwadebe anyị kwesịkwara ịkwado ụkpụrụ," * [https://dailynews.gov.bw/news-detail/65055 ZIM ON THE MARES MENU], 24 Jan 2022, Anastacia Sibanda, eweghachiri: 04/11/2023 * Mmasị m nwere n'ubi m gbadoro ụkwụ na bọọlụ. Ịga mahadum abụghị akụkụ nke atụmatụ m. Enweghị m atụmatụ maka ụlọ akwụkwọ n'ihi ego m nwere maka nkà egwuregwu m. Ọ dabara nke ọma, ọ bụghị mgbe niile ka ihe niile na-aga dịka atụmatụ siri dị. " * Ọ dịghị mgbe e nyere m ezigbo ụgwọ ịgba bọl ọkachamara, nke kadị njọ bụ na e merụrụ m ahụ́ nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ imebi ọrụ bọl m nile. Mgbe m merụrụ ahụ, ikpe ekpere ghọrọ akụkụ nke m, amalitekwara m ịrọ nrọ banyere ihe karịrị ọrụ ịgba bọl. Otu ụbọchị, enwetara m oku site n'aka otu n'ime ezigbo enyi m nwata, McDonald, onye mere ihe niile kwere omume maka m nweta ohere nke abụọ na ndụ. Ọ bụ mgbe ahụ ka m zutere Coach Kennedy Kabiru, onye bụ onye na-ewe m ọrụ ma mechaa bụrụ onye nchịkwa bọọlụ na Mahadum Salem, mgbe ahụ na Mahadum Albany State. *[https://www.asurams.edu/news/2021/thuto_ramafifi_.php]nke Albany State University, 2020 eweghachiri: 05 Nọvemba 2023 == Ntụaka Mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ge2hl2yaz2j5x7mapuw96l84wi41zmh Ariyike Akinbobola 0 4801 17732 2023-11-17T10:25:32Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ariyike Lawal-Akinbobola (25th nke Eprel 1982) bụ onye ngosi ihe onyonyo onyonyo Naijiria, onye na-eme ihe ngosi okwu, onye nlereanya, blọgụ, onye ọka iwu zụrụ azụ na onye na-eme ihe nkiri oge ụfọdụ. Kemgbe 2011, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-emekọ ihe na onye na-eweta TV maka Spice TV ọwa ejiji na ụdị ndụ n'elu ikpo okwu DSTV. ==Okwu okwuru== *Acha mara mma' bụ akwụkwọ foto ụmụaka gbasara obiọma, ụdịdị d...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ariyike Lawal-Akinbobola (25th nke Eprel 1982) bụ onye ngosi ihe onyonyo onyonyo Naijiria, onye na-eme ihe ngosi okwu, onye nlereanya, blọgụ, onye ọka iwu zụrụ azụ na onye na-eme ihe nkiri oge ụfọdụ. Kemgbe 2011, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-emekọ ihe na onye na-eweta TV maka Spice TV ọwa ejiji na ụdị ndụ n'elu ikpo okwu DSTV. ==Okwu okwuru== *Acha mara mma' bụ akwụkwọ foto ụmụaka gbasara obiọma, ụdịdị dị iche iche, nsonye, ​​na nkwenye dị mma nke nwere ike inye aka mee ka mmata karịa gbasara icheiche na nsonye maka ụmụaka na-eto eto na ụlọ akwụkwọ elementrị. **[https://tribuneonlineng.com/nigerian-writer-hosts-book-reading-in-canada-condemns-child-trafficking/] * Ndị na-eto eto kwesịrị iwepụta oge ma tụgharịa uche n'ihe ndụ ha na-efu na uru ha na-eweta n'ụwa, obodo ha, na mmadụ. **[https://tribuneonlineng.com/nigerian-writer-hosts-book-reading-in-canada-condemns-child-trafficking/] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akinbobola,Ariyike}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 1uxvmd3ucpr8zemhqb6df6t1pqle109 Thando Thabethe 0 4802 17733 2023-11-17T10:25:47Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Thando Thabethe|Thando Thabethe]]''' (amụrụ 18 June 1990) bụ onye South Africa [[w: Onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]], na Radio DJ bụ onye na-egosi ihe ngosi telivishọn'' Thando Bares All '' na [[w: Channel A (TV channel) | chanel TLC]] na onye na-anya ụgbọ ala ugbu a na 947. == Okwu Okwuru == === "Ihe ùgwù m na-agaghị ewere dị ka ihe efu': Thando Thabethe na ọrụ na-akpali akpali na International Emmys" (2023) === :...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Thando Thabethe|Thando Thabethe]]''' (amụrụ 18 June 1990) bụ onye South Africa [[w: Onye na-eme ihe nkiri | onye na-eme ihe nkiri]], na Radio DJ bụ onye na-egosi ihe ngosi telivishọn'' Thando Bares All '' na [[w: Channel A (TV channel) | chanel TLC]] na onye na-anya ụgbọ ala ugbu a na 947. == Okwu Okwuru == === "Ihe ùgwù m na-agaghị ewere dị ka ihe efu': Thando Thabethe na ọrụ na-akpali akpali na International Emmys" (2023) === :<small>[https://www.news24.com/life/arts-and-entertainment/celebrities/a-privilege-i-will-never-take-for-granted-thando-thabethe-on-exciting-role -in-international-emmys-20230908 Ihe ùgwù nke m na-agaghị ewere n'efu': Thando Thabethe na ọrụ na-akpali akpali na International Emmys] news24, 8 September 2023 site Keitumetse Maako</small> * Ịbụ onye na-akọ akụkọ bụ mmasị m, ọ dịkwa m ụtọ na m kpọghere onwe m nke mbụ. Ọrụ a bụ ma ihe na-akpali akpali ma na-atọ ụtọ. * Enwere m olileanya na nke a bụ otu mmetụta ndị na-ege ntị na-enwe mgbe ha na-ekiri usoro ihe omume ahụ. A bụ m nnukwu onye na-akwado International Emmy Awards na ọrụ ha na-arụ, yabụ ịbụ onye juror bụ sooo [sic] dị egwu. Nke a bụ n'ezie maka akwụkwọ ndị ahụ na ihe ùgwù nke m na-agaghị ewere ejighị ya kpọrọ ihe. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thabethe, Thando}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] bg96syvy34lospv9hpd6867hewrbzbd Solange Tetero 0 4803 17734 2023-11-17T10:28:45Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Solange Tetero|Solange Tetero]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwandan]] na-arụ ọrụ ugbu a dị ka [[w: Onye isi nchịkwa | Onye isi nchịkwa]] nke ike ndị ntorobịa na [[w: Onye minista na-ahụ maka ndị ntorobịa na omenala Rwanda|Mịnịsta na-ahụ maka ndị ntorobịa na omenala Rwanda]] kemgbe 2020. Site na 2015 ruo 2020 ọ na-arụ ọrụ maka [[w:Imbuto Foundation|Imbuto Foundation]]. w: First Lady o...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Solange Tetero|Solange Tetero]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwandan]] na-arụ ọrụ ugbu a dị ka [[w: Onye isi nchịkwa | Onye isi nchịkwa]] nke ike ndị ntorobịa na [[w: Onye minista na-ahụ maka ndị ntorobịa na omenala Rwanda|Mịnịsta na-ahụ maka ndị ntorobịa na omenala Rwanda]] kemgbe 2020. Site na 2015 ruo 2020 ọ na-arụ ọrụ maka [[w:Imbuto Foundation|Imbuto Foundation]]. [[w: First Lady of Rwanda | First Lady of Rwanda]] nyere ya ugboro abụọ na Best Performing Girls in obodo (BPGs) na 2009 na 2011. == Okwu Okwuru == * Amalitere m ịrụsi ọrụ ike n’ihi ọnọdụ m nọ n’ụlọ anyị. Achọrọ m ịgbanwe ndụ ndị ezinụlọ m yana nke m, naanị otu ụzọ m ga-esi nweta nke ahụ bụ site n'ịrụsi ọrụ ike na mkpebi siri ike. * [https://www.newtimes.co.rw/article/120859/News/imbuto-foundation-seeds-touching-lives, kwuru Tetero Solange"], "Oge ọhụrụ" (20 Julaị 2015) * Anyị na-ahazikwa mmemme mmalite iji mee mmemme ọhụrụ na-eto eto n'ofe Commonwealth site na asọmpi na ndị nwere echiche okike na-anabata ihe ịma aka ụwa na-eche ihu ga-akwado ego. * [https://allafrica.com/stories/202205120031.html, n'ịghọta ihe ịma aka ndị Commonwealth na-eche ihu, Solange Said] (allafrica.com, 12 Mee 2022) * Ha ga-enwekwa oge maka ịkparịta ụka n'Ịntanet na ịmepụta kọntaktị maka azụmahịa n'ọdịnihu * [https://allafrica.com/stories/202205120031.html, N'ihe gbasara okwu gbasara enweghị ọrụ, Solange kwuru] (allafrica.com, 12 Mee 2022) * Ha ga-erite uru site na isiokwu dị iche iche a ga-atụle ebe anyị ga-agba mbọ na-ama ụma mepụta ohere maka ndị na-eto eto * [https://allafrica.com/stories/202205120031.html, gaa na obodo Kigali ka ị mụta gbasara gburugburu azụmahịa wee nweta mmụọ nsọ, Solange Said] (allafrica.com, 12 Mee 2022) * A ga-atụnyekwa ndị sonyere aka na ntinye aka ha na nkwado nke ngalaba dị iche iche yana mkpa akụ na ụba na nka dị elu maka narị afọ nke 21st. * [https://allafrica.com/stories/202205120031.html, A ga-etinye ọrụ mmepụta ihe n'oge ọgbakọ ntorobịa, Solange Said] (allafrica.com, 12 Mee 2022) *N'ịkwado ndị ntorobịa ike, enwere ọrụ isi obodo nke ezinụlọ. Ha nwere nnukwu ọrụ ịkụzi, ige ntị na inye ha obi ike na ngwa ọrụ ha kwesịrị itinye aka na mmepe obodo. * [https://www.africa-press.net/rwanda/all-news/youth-urged-to-exploit-available-opportunities-for-countrys-devt, na-ekwu Tetero Solange], ''Africa Press'' (Ọgọst 23, 2022) * Ga-egosipụtakwa ala azụmaahịa ebe ndị na-eto eto, gụnyere ndị mbido, ga-enwe ohere igosipụta echiche ha nye ndị ọchụnta ego zuru ụwa ọnụ. * [https://regionweek.com/21-young-burundians-participate-in-the-5th-youth-connekt-africa-summit-in-kigali/, Mgbakọ nke afọ a, Solange Said] (regionweek.com, Ọktoba 14, 2022) *Ha ga-erite uru na isiokwu dị iche iche a ga-atụle maka ebe anyị ga-agba mbọ na-ama ụma mepụta ohere maka ndị ntorobịa. Ha ga-enwekwa oge maka ịkparịta ụka n'Ịntanet na ịmepụta kọntaktị maka azụmahịa n'ọdịnihu. * [https://www.africa-press.net/rwanda/all-news/chogm-are-youth-prepared-for-prospective-opportunities, Commonwealth Youth forum], ''Africa Press'' (13 Mee 2022) ) * Anyị na-ahazikwa mmemme mmalite iji mee mmemme ọhụrụ na-eto eto n'ofe Commonwealth site na asọmpi na ndị nwere echiche okike na-anabata ihe ịma aka ụwa na-eche ihu ga-akwado ego. * [https://www.africa-press.net/rwanda/all-news/chogm-are-youth-prepared-for-prospective-opportunities, Commonwealth Youth forum], ''Africa Press'' (13 Mee 2022) ) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tetero Solange}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9u3ckfhur7110tn5aczs649kox35eyc Sumaiyah Marope 0 4804 17735 2023-11-17T10:31:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[wikipedia:Sumaiyah_Marope|Sumaiyah Pandor Marope]]''' (amụrụ na 1987) bụ nwa akwụkwọ na-agbaso usoro azụmahịa site n'isi obodo [[wikipedia:Botswana|Botswana|Botswana]], Gaborone. Echiri ya okpueze Miss Botswana na 2 Mee 2009 wee sonyekwa na asọmpi Miss World na 12 Disemba 2009, Johannesburg na [[wikipedia:South_Africa|South Africa]].<ref>{{Cite web|url=https://www. .botswanayouth.com/10-beautiful-pictures-of-the-sensational-sumaiyah-marope/...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[wikipedia:Sumaiyah_Marope|Sumaiyah Pandor Marope]]''' (amụrụ na 1987) bụ nwa akwụkwọ na-agbaso usoro azụmahịa site n'isi obodo [[wikipedia:Botswana|Botswana|Botswana]], Gaborone. Echiri ya okpueze Miss Botswana na 2 Mee 2009 wee sonyekwa na asọmpi Miss World na 12 Disemba 2009, Johannesburg na [[wikipedia:South_Africa|South Africa]].<ref>{{Cite web|url=https://www. .botswanayouth.com/10-beautiful-pictures-of-the-sensational-sumaiyah-marope/|title=10 Foto ndị mara mma nke Sensational Sumaiyah Marope!|author=Admin|ụbọchị=24|afọ=2017|ọnwa=March| accessmonthday=November|accessyear=2022| nweta =10|webụsaịtị=Mgbasa ozi Botswanayouth}}</ref> == Okwu Okwuru == * Mgbe ị rọrọ nrọ, naanị ị ga-etinye uche gị na ya. Ị ga-ahụ ọtụtụ ihe ịsụ ngọngọ, mana ị ga-anọgide na-agba mbọ ruo mgbe i mezuru ihe mgbaru ọsọ gị. ''[http://rudeboynecta.blogspot.com/2009/05/meet-miss-botswana-2009.html Zute Miss Botswana 2009], Rudeboy Necta, 2009.'' * [https://allafrica.com/stories/200905060092.html Botswana: Mma Muslim na-eto eto enweghị ike ikwere na ọ bụ eziokwu] , nke Monkgethi Gaotlhobogwe, AllAfrica 5 Mee, 2009, eweghachiri 12 Nọvemba 2022 == Ntụaka == <ntụaka/> [[Category: ụmụ nwanyị]] tti0tjvoy41xfqngyjhe9r7oocmm2ld Pascaline Ingabire 0 4805 17736 2023-11-17T10:35:05Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Pascaline Ingabire|Pascaline Ingabire]]''' (amụrụ 1995), bụ onye na-eme ihe nkiri [[w:Rwanda | Rwandan]], onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka ọrụ na ihe nkiri nkiri Teta, Igikomere na Samantha. == Okwu Okwuru == * Inzozi gbadoro ụkwụ na etu ndị mmadụ ga-esi jiri ihe ọ bụla ha nwere bido wee nweta nrọ ha n'agbanyeghị na ha enweghị akụrụngwa achọrọ. * [https://www.newtimes.co.rw/a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Pascaline Ingabire|Pascaline Ingabire]]''' (amụrụ 1995), bụ onye na-eme ihe nkiri [[w:Rwanda | Rwandan]], onye na-eme ihe nkiri na onye na-eme ihe nkiri. A maara ya nke ọma maka ọrụ na ihe nkiri nkiri Teta, Igikomere na Samantha. == Okwu Okwuru == * Inzozi gbadoro ụkwụ na etu ndị mmadụ ga-esi jiri ihe ọ bụla ha nwere bido wee nweta nrọ ha n'agbanyeghị na ha enweghị akụrụngwa achọrọ. * [https://www.newtimes.co.rw/article/184935/Entertainment/pascaline-ingabire-on-breaking-boundaries-in-the-film-industry, na-emebi ókèala na ụlọ ọrụ ihe nkiri, Ingabire Pascaline kwuru] (The New Times, Sọnde, Maachị 28, 202) * Ọzọkwa, o doro anya na ọ bụ ọrụ m ga-erite uru n'oge na-adịghị anya, ma n'otu oge ahụ na-akwado ọha Rwandan. * [https://www.newtimes.co.rw/article/184935/Entertainment/pascaline-ingabire-on-breaking-boundaries-in-the-film-industry, Ọ ghọtara ọdịiche dị na ụdị ihe nkiri mpaghara, Ingabire Pascaline kwuru] (The New Times, Sọnde, Maachị 28, 202) * Ọrụ m na Inzozi bụ nke nwanyị nhụsianya n'ihi na di ya bu ya ibu. Enwere m oge ebe ụmụ nwanyị na-achọ m naanị ka ha gwa m na ha na-achọ ịgba akwụkwọ maka ịgba alụkwaghịm mana n'ihi na ha hụrụ nsonaazụ ndidi m na fim ahụ ha họọrọ inwe ndidi. * [https://www.newtimes.co.rw/article/184935/Entertainment/pascaline-ingabire-on-breaking-boundaries-in-the-film-industry, ọrụ ya na fim, kwuru Ingabire Pascaline] (The Oge Ọhụrụ, Sọnde, Maachị 28, 202) * Nke a na-egosi na ihe anyị na-eme na-egosipụta ndụ ndị mmadụ na-enwe. Enwere ọbụna oge ebe ị na-eme ihe na ndị mmadụ na-ahụ ya mgbe e mesịrị, na-adabere na agwa na fim ahụ iji meghachi omume nke ọma. Ihe nkiri dị mkpa na ọha mmadụ n'ihi na akụkọ anyị na-agba ndị mmadụ ume ma na-adụ ọdụ. * [https://www.newtimes.co.rw/article/184935/Entertainment/pascaline-ingabire-on-breaking-boundaries-in-the-film-industry, Ingabire Pascaline kwuru na anyị na-eme ihe dị na ndụ] (The New Times, Sọnde, Maachị 28, 202) * N’afọ a, e nwere ihe nkiri ọzọ a na-akpọ ‘Ịchọ ọdịmma onwe’ nke m ga-ewepụta. Enwere ọtụtụ ozi na nke a. Enwere ozi dị iche iche m na-enweghị ike ịgbasa site na Inzozi n'ihi na o nweelarị akụkọ nke ya. M ga-eme dị ka oge ise nke Inzozi, mechie ya, wee mee ihe nkiri ndị ọzọ na-erughị oge abụọ ọ bụla. M na-atụ anya igosi ụdị ndụ niile na fim m * [https://www.newtimes.co.rw/article/184935/Entertainment/pascaline-ingabire-on-breaking-boundaries-in-the-film-industry, Ingabire Pascaline kwuru na atụmatụ ya n'ọdịnihu] (The New Times) , Sọnde, Maachị 28, 202) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Pascaline Ingabire}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 0wwre70kt1cs02jn7n4e9kdshqm1160 Jacqueline Mukangira 0 4806 17738 17737 2023-11-17T10:53:24Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Jacqueline Mukangira|Jacqueline Mukangira]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. Ọ bụ Kọmishọna Ukwu nke ''[[w:Rwanda|Rwanda]]'' ''[[w:India|India]]'''' na onye bụbu onye nnọchi anya Rwanda na ''[[w: Mba Nordic | Mba ndị dị n'ebe ugwu]]''. == Okwu Okwuru == * A na-eme ụbọchị nnwere onwe nke Rwanda n'ihi na ọ na-aka njedebe nke oge n'okpuru ọchịchị aka ike, na mmalite nke nnwere onwe pụọ na mmegbu. Ọ na-anọchi anya njedebe nke ọchịchị aka ike na mmalite nke ọchịchị onye kwuo uche ya. * [https://www.newtimes.co.rw/article/201020/Akụkọ/rwandans-in-india-celebrate-kwibohora28"ememme maka ntọhapụ Rwanda na-egosi njedebe nke ọchịchị ogbenye na ọchịchị aka ike; Mukangira kwuru"] ( "Oge ọhụrụ", Julaị 05, 2022) * Ọ jara ihu igwe udo dị na ''[[w:Rwanda | Rwanda]] '' '', njikere nke nnukwu ogbako-ihe owuwu, ọkwa dị mma nke nkwenye nke nsonye na ọkwa niile nke ''[[w: CHOGM|CHOGM]]''' 2022 gụnyere ọgbakọ ya na mmemme akụkụ, yana nkwado Commonwealth na nzuko ahụ. * [https://www.newtimes.co.rw/article/196248/News/chogm-rwanda-seeks-to-share-values-of-democracy-and-development---mukangira" Nzukọ Ezinụlọ Commonwealth' omume, Mukangira kwuru"] ("The New Times", Sunday, Mee 29, 2022) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukangira Jacqueline}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bon7c8ftjm746nv78uj9xgl5kjo82l1 Rose Mukantabana 0 4807 17739 2023-11-17T10:55:59Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Rose Mukantabana|Rose Mukantabana]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] ọkaiwu na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụbu onye isi ala nke Rwanda ''[[w:Chamber of Deputies|Chamber of Deputies]] ''nke Rwanda ma bụrụ nwanyị mbụ a họpụtara na ọkwa ahụ. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi oche nke ''[[w:African Parliamentary UnionA|African Parliamentary Union]] ''site na 2013-2015. == Okwu Okwuru == * ọ kwụsịrị agụma...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Rose Mukantabana|Rose Mukantabana]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwandan]] ọkaiwu na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụbu onye isi ala nke Rwanda ''[[w:Chamber of Deputies|Chamber of Deputies]] ''nke Rwanda ma bụrụ nwanyị mbụ a họpụtara na ọkwa ahụ. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi oche nke ''[[w:African Parliamentary UnionA|African Parliamentary Union]] ''site na 2013-2015. == Okwu Okwuru == * ọ kwụsịrị agụmakwụkwọ n'ihi na naanị ụlọ akwụkwọ mmụta dị elu bụ National University of Rwanda nke na-adịghị ghe oghe nye onye ọ bụla nwere ikike. * [https://www.ktpress.rw/2021/06/school-girl-advocates-for-nne-against-abusive-father-becomes-parliamentary-speaker-womens-advocate/"Onye na-akwado ụmụ nwanyị, Mukantabana kwuru" ] (ktpress.rw, Juun 06, 2021) * Edere m akwụkwọ ikpe ahụ maka nne m na nke a bụ mgbalị mbụ m mere ịkwado maka ''[[w:ụmụ nwanyị|ụmụ nwanyị]]'''. * [https://www.ktpress.rw/2021/06/school-girl-advocates-for-nne-against-abusive-father-becomes-parliamentary-speaker-womens-advocate/"Onye na-akwado ụmụ nwanyị, Mukantabana kwuru"] (ktpress.rw, Juun 06, 2021) *Onye isi ala Paul Kagame rụrụ ọrụ ya nke ọma n'ime afọ asaa gara aga ma kwuo na ya kwesịrị ka a họpụta ya ọzọ. *[https://www.newtimes.co.rw/article/42186/National/house-speaker-praises-kagameas-mandate Onye isi nzuko omeiwu, Rose Mukantabana, ekwuola na] ''Newtimes.com'' ( Tọzdee, Ọgọst 05, 2010) *“Dịka ndị omeiwu, anyị kwesịrị ịnya isi na nwoke Rwandan tinyere n'ọchịchị wepụtara nke mere ka obodo anyị nwee mmepe. *[https://www.newtimes.co.rw/article/42186/National/house-speaker-praises-kagameas-mandate Rose kwuru] ''Newtimes'' (5 August 2010) * “Ntụle m na-egosi na anyị mere ihe a tụrụ anya ya na anyị niile kwesịrị inwe obi ụtọ maka ihe ịga nke ọma anyị. Enweghị m obi abụọ na arụmọrụ anyị ga-aga n'ihu na-akawanye mma, " *[https://www.newtimes.co.rw/article/42186/National/house-speaker-praises-kagameas-mandate ROSE SAID] ''Newimes'' (2010 August) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukantabana Rose}} [[Category: ụmụ nwanyị]] tiq1obsgddvvvf4tno0uf2hitjtbm2a Epiphanie Mukashyaka 0 4808 17740 2023-11-17T10:59:18Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Epiphanie Mukashyaka|Epiphanie Mukashyaka]]''' (amụrụ 1959-1960), bụ nwanyị [[w:Rwanda | Rwandan]] na-azụ ahịa. Ọ bụ onye guzobere Bufcoffee na nwanyị mbụ na-emepụta ọpụrụiche [[w:kọfị|kọfị]] na [[w:Rwanda|Rwanda]]. == Okwu Okwuru == * E bibiri ụlọ, ihe ọkụkụ furu efu, ụlọ akwụkwọ gbahapụrụ. Naanị ozu, naanị ozu ebe niile. N'okporo ámá, n'ime ọhịa, na olulu mmiri. *[https://www.tages...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Epiphanie Mukashyaka|Epiphanie Mukashyaka]]''' (amụrụ 1959-1960), bụ nwanyị [[w:Rwanda | Rwandan]] na-azụ ahịa. Ọ bụ onye guzobere Bufcoffee na nwanyị mbụ na-emepụta ọpụrụiche [[w:kọfị|kọfị]] na [[w:Rwanda|Rwanda]]. == Okwu Okwuru == * E bibiri ụlọ, ihe ọkụkụ furu efu, ụlọ akwụkwọ gbahapụrụ. Naanị ozu, naanị ozu ebe niile. N'okporo ámá, n'ime ọhịa, na olulu mmiri. *[https://www.tagesspiegel.de/gesellschaft/geschichte/die-starken-frauen-von-ruanda-1795432.html, Epiphanie Mukashyaka kwuru na isi ọnwụ kwụnyere ihe niile] (tagesspiegel, Disemba 12, 2009) * Achọghị m ime ihe ọ bụla ọzọ. *[https://www.tagesspiegel.de/gesellschaft/geschichte/die-starken-frauen-von-ruanda-1795432.html, O siri ike inwe obi ike kwuru Epiphanie Mukashyaka] (tagesspiegel, Disemba 12, 2009) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukashyaka, Epiphanie}} [[Category: ụmụ nwanyị]] a8tt5o6h7aw3gcr8adui987jb6xpidf Pamela Girimbabazi 0 4809 17742 17741 2023-11-17T11:02:47Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Pamela Girimbabazi|Pamela Girimbabazi Rugabira]]''', amuru 10 Jenuarị 1985, bu onye na-egwu mmiri Olympic si [[w:Rwanda|Rwanda]]. Ọ gwuru mmiri maka Rwanda na [[w:Rwanda na 2000 Summer Olympics|2000]], [[w:Rwanda na 2004 Summer Olympics|2004]] na [[w:Rwanda na 2008 Summer Olympics|2008 Olympics]]; ma bụrụ onye [[w:flagbearer|flagbearer]] na 2008. == Okwu Okwuru == * Ebumnuche anyị bụ ịzụlite egwuregwu igwu mmiri na Rwanda, na-asọpụrụ ndị egwuregwu na ndị nkuzi ha. Yabụ, enwere ọtụtụ ihe ọzọ na-abịa. * [https://pressbox.rw/2020/04/21/covid-19-rwanda-swimming-federation-na-enye-na-adịghị ike-players-na-nchịkwa/ "COVID-19: Rwanda Swimming Federation na-enye ndị na-adịghị ike. ndị na-eme egwuregwu na ndị nkuzi."] Igbe pịa. (Eprel 21, 2020). * Ndị nkuzi kwesịrị iso ndị na-eme egwuregwu na-akparịta ụka, n'ebumnobi ha kwesịrị inye aka dị ukwuu na mmepe egwuregwu igwu mmiri na mba ahụ. * [http://rwandaswimming.org/news/eyJpdiI6IndRVE4rZ1hzZGtNNjVFNElpaHpTOUE9PSIsInZhbHVlIjoibVFWSGRsYUt3bFVMK1k0enZuNUlydz09IiwibWFjIjoiMjcWJWJWODUxWFjIjoiMjcWJWODUx3WFjIjoiMjcWJWODUx3K0enZuNUlydz09IiwibWFjIjoiMjcWJWJWODUj4 MzhmMzViNjYyMGJiMmFjNWVjZWI3YzJiNjk5OWRjOGNhMmQzNSJ9 "Enyela ndị nkuzi igwu mmiri iri abụọ na ise sitere na klọb iri na ise n'ime obodo, n'ihe gbasara mgbochi mgbochi ọrịa ọrịa Coronavirus".] rwandaswimming.org. (Ọgọst 18, 2020). ==Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Girimbabazi, Pamela}} [[Category: ụmụ nwanyị]] g1lhfl4gv11qjg8wcurj4j2kkfqu58c Gail Nkoane Mabalane 0 4810 17744 17743 2023-11-17T11:05:17Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Gail Nkoane Mabalane|Gail Mabalane]]''' (née ''Nkoane'''; amuru 27 Disemba 1984) bu onye omere [[w:South Africa|South Africa]] onye omere, ihe nlere anya, onye mgbasa ozi, onye ahia ahia na onye na-abụ abụ. == Okwu Okwuru == * Anyị na-ekwenyekarị na ikpo okwu anyị karịrị anyị. "Mmetụta" na-abịa na ibu ọrụ ... Dị ka ndị di na nwunye, anyị kwesịrị ịmepụta gburugburu ebe obibi dị mma n'ime ụlọ anyị iji malite inwe mkparịta ụka ndị a siri ike n'eziokwu. Mgbanwe nwere ike ịbịa naanị mgbe anyị chere nke a ihu * [https://www.ecr.co.za/news/entertainment/kabelo-mabalene-admits-past-abuse-it-important-take-full-responsibility/ Kabelo Mabalene kwetara na mmegbu gara aga: 'Ọ dị mkpa. iji were ọrụ zuru oke] EastCoastRadio, 25 Nọvemba 2021 nke Tamlyn Canham dere * Anyị lụrụ ihe dị ka afọ abụọ tupu anyị alụọ. Mgbe anyị malitere ịkpa, anyị abụọ chere na anyị kwesịrị inye mmekọrịta anyị ohere ziri ezi. Iwulite mmekọrịta ọhụrụ siri ike, ma mgbe a na-eme ya n'ihu ọha, ọ na-esiwanye ike ugboro 10. * [https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/kabelo-and-gail-mabalane-celebrate-10th-wedding-anniversary-with-sweet-tributes-6ae6032f-333b-43c5 -a96c-2044ea497255 Kabelo na Gail Mabalane na-eme emume ncheta agbamakwụkwọ nke iri na ụtụ dị ụtọ] IOL, 9 February 2023 site na Kedibone Modise ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [https://twitter.com/GailMabalene Twitter] * [https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=11799 TVSA] [[Category: ụmụ nwanyị]] 60j8obtutt2uh1no1ud0o2w57csgpjk Letesenbet Gidey 0 4811 17745 2023-11-17T11:18:15Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Letesenbet Gidey|Letesenbet Gidey]]''' (amụrụ 20 Maachị 1998) bụ onye Etiopia na-agba ọsọ ogologo oge. == Okwu Okwuru == * Anọ m na-eche maka imeri ọla edo a kemgbe afọ 2019, mana Hassan na-anọ mgbe niile. A na m elekwa [[w:Hellen Obiri|Hellen Obiri]]... Oge a, m na-ele ha anya nke ọma, amakwaara m na m ga-agbarịrị ọsọ ọsọ na mita 300 gara aga. *Jasmyne Tomas, [https://www.athletics.africa/news/africa/ethiopia/gidey-hol...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Letesenbet Gidey|Letesenbet Gidey]]''' (amụrụ 20 Maachị 1998) bụ onye Etiopia na-agba ọsọ ogologo oge. == Okwu Okwuru == * Anọ m na-eche maka imeri ọla edo a kemgbe afọ 2019, mana Hassan na-anọ mgbe niile. A na m elekwa [[w:Hellen Obiri|Hellen Obiri]]... Oge a, m na-ele ha anya nke ọma, amakwaara m na m ga-agbarịrị ọsọ ọsọ na mita 300 gara aga. *Jasmyne Tomas, [https://www.athletics.africa/news/africa/ethiopia/gidey-holds-off-kenyan-to-win-gold-oregon-22-world-athletics-championships-16897 Gidey akwụsịla. Ndị Kenya ga-emeri ọla edo – Oregon22 World Athletics Championship], ''Athletics Africa'', Julaị 17, 2022. * Mmeri a nye m dị mkpa karịa ndekọ ụwa ... enwere m obi ụtọ maka arụmọrụ a. *Jasmyne Tomas, [https://www.athletics.africa/news/africa/ethiopia/gidey-holds-off-kenyan-to-win-gold-oregon-22-world-athletics-championships-16897 Gidey akwụsịla. Ndị Kenya ga-emeri ọla edo – Oregon22 World Athletics Championship], ''Athletics Africa'', Julaị 17, 2022. * Site n'enyemaka Chineke, enwere m ike ịnweta okpukpu abụọ ... enwere m obi ike ugbu a. *Jasmyne Tomas, [https://www.athletics.africa/news/africa/ethiopia/gidey-holds-off-kenyan-to-win-gold-oregon-22-world-athletics-championships-16897 Gidey akwụsịla. Ndị Kenya ga-emeri ọla edo – Oregon22 World Athletics Championship], ''Athletics Africa'', Julaị 17, 2022. Adịghị m eme ihe ọ bụla pụrụ iche iji kwadebe maka Guiyang… Anaghị m echegbu onwe m maka asọmpi ma chee na m ga-eso ndị otu na-eduga wee dabere n'ọsọ ngwụcha m na njedebe. Enwere m ezigbo obi ụtọ maka nsonaazụ m n'otu n'otu, mana ọ na-enwekwa obi ụtọ karịa na anyị [Ethiopia] weere ọnọdụ atọ kachasị elu. *[https://worldathletics.org/news/feature/letesenbet-gidey-ethiopian-team-world-youths Letesenbet Gidey – sitere na onye na-agba ọsọ na-achọsi ike gaa n'ọsọ mba ụwa], ''World Athletics'', 11 Juun 2015. *Ụfọdụ ndị mmadụ kwenyere na ọ na-esiri ndị na-eto eto ike ime ya n'ọkwa dị elu ugbu a...Ma ekwere m na ọ dịghị ihe na-egbochi onye na-eme egwuregwu obere ime ya n'ọkwa dị elu. N'ezie, na-abịa site na ịga nke ọma na obere ọkwa dị mfe n'ihi na enwere obere nrụgide na atụmanya mgbe ị na-asọmpi na ndị agadi na-eme egwuregwu. *[https://worldathletics.org/news/feature/letesenbet-gidey-ethiopian-team-world-youths Letesenbet Gidey – sitere na onye na-agba ọsọ na-achọsi ike gaa n'ọsọ mba ụwa], ''World Athletics'', 11 Juun 2015. * M gbara ọsọ 3000m na-anọchite anya District [district] m wee gụchaa nke abụọ na All-Tigray Games ... Ọ bụ ọrụ a mere ka m kwenye na m nwere ike inwe ọdịnihu na egwuregwu. *[https://worldathletics.org/news/feature/letesenbet-gidey-ethiopian-team-world-youths Letesenbet Gidey – sitere na onye na-agba ọsọ na-achọsi ike gaa n'ọsọ mba ụwa], ''World Athletics'', 11 Juun 2015. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gidey, Letesenbet}} [[Category: ụmụ nwanyị]] m4shw0zt5vl85la1rpct0ei184d1wfm Arianna Huffington 0 4812 17746 2023-11-17T11:20:56Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Arianna Stassinopoulos Huffington (amuru Ariadni-Anna Stasinopoulou Julaị 15, 1950) bu onye odee Greek-Amerika, onye ode akwukwo akwukwo, na nwanyi ahia. ==Okwu okwuru== * America bụ obodo dị njikere iwere - n'eziokwu, '' agụụ '' a ga-ewere ya - site n'aka ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị njikere iweghachi ọchịchị onye kwuo uche ya na ntụkwasị obi na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** {{cite book | title = How to Ov...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Arianna Stassinopoulos Huffington (amuru Ariadni-Anna Stasinopoulou Julaị 15, 1950) bu onye odee Greek-Amerika, onye ode akwukwo akwukwo, na nwanyi ahia. ==Okwu okwuru== * America bụ obodo dị njikere iwere - n'eziokwu, '' agụụ '' a ga-ewere ya - site n'aka ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị njikere iweghachi ọchịchị onye kwuo uche ya na ntụkwasị obi na usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ** {{cite book | title = How to Overthrow the Government | edition = 1st edition | year = 2000 | publisher = HarperCollins | location = New York | id = {{ISBN|0-06-039331-9}} | pages = p. 174 of 317 | chapter = The Quest for Leaders }} * Egwuregwu akụ na ụba ekwesịghị ịbụ nke a na-agbagọ dị ka mgbanaka nwere ndò na-atụ n'okporo ụzọ carnival. ** {{cite book | title = Pigs at the Trough | edition = 1st edition | year = 2003 | publisher = Crown Publishers | location = New York | id = {{ISBN|1-4000-4771-4}} | pages = unspecified page | chapter = unspecified chapter }} ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Huffington,Arianna}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ai1l88jtse2fs6vnvkznm4jkdu53his Amata Giramata 0 4813 17747 2023-11-17T11:22:31Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Amata Inès Giramata|Amata Inès Giramata]]''' bụ onye Rwandan [onye na-ede uri], [[w:blogger|blogger]], [[w:nwanyị|nwanyị]] na [[w: onye nhazi obodo|onye nhazi obodo]]. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke ''Sistah Circle'', "otu obodo nwa nwanyị na nwanyị na-ahụ maka ahịhịa ndụ raara onwe ya nye ndụ ụmụ nwanyị ojii na akụkọ akụkọ. A na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-ede uri Rwanda nke mere na ncheta 20th nk...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Amata Inès Giramata|Amata Inès Giramata]]''' bụ onye Rwandan [onye na-ede uri], [[w:blogger|blogger]], [[w:nwanyị|nwanyị]] na [[w: onye nhazi obodo|onye nhazi obodo]]. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke ''Sistah Circle'', "otu obodo nwa nwanyị na nwanyị na-ahụ maka ahịhịa ndụ raara onwe ya nye ndụ ụmụ nwanyị ojii na akụkọ akụkọ. A na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-ede uri Rwanda nke mere na ncheta 20th nke mgbukpọ 1994. megide ndị Tutsi na Washington DC, na US na ụbọchị nnwere onwe nke iri abụọ na Amahoro Stadium na 2014; Ụbọchị Rwanda nke 2015 na Atlanta na nso nso a na 25th Liberation Day na Amahoro Stadium na July 4, 2019. == Okwu Okwuru == ==="Giramata n'ọrụ ya dị ka onye na-ede uri" (2017)=== :<small>[https://www.newtimes.co.rw/article/140254/Entertainment/giramata-on-her-budding-career-as-a-poet "Giramata na ọrụ ọbịbịa ya dị ka onye na-ede uri"], newtimes.co.rw (Mee 03, 2017)</small> * Ọ bụụrụ m ihe ùgwù dị ukwuu iso ụmụ agbọghọ dị ike dị otú ahụ na-arụkọ ọrụ n’ihi na ha nọgidere na-ezi m ihe ma na-akwanye m n’ụzọ dị iche iche. *Abụ bụ isi ihe na-akpata ego ụfọdụ mmadụ. *Ndị mmadụ anaghị aghọta ngwa ngwa omenala nwere ike ịla n'iyi na-enweghị nka karịsịa obodo nke omenala ya bụ nka n'onwe ya. *Atụrụ m anya na ederede m nwere ike inyere ndị mmadụ aka ịhụ ndụ n'ụzọ dị iche ma na-agba ume nnwere onwe. *Egwu nwere ike imeghe ohere maka ọtụtụ ndị Rwanda isonye na mkparịta ụka gbasara ihe gbasara ọha mmadụ, ọkachasị ndị a na-adịghị mma. * Abụ nwere ike ịkwanye ókè anyị nke "nnwere onwe ikwu okwu", nke ga-enye anyị ohere ịkwado ọgbọ nke ndị na-eche echiche siri ike. *Na m bụ agba ahụ na-adakọkarị nke ọma na mgbidi oge ochie. *Ọ dị m ka ọ dị m mkpa ịsị ABỤGHỊ COLblog 5OR BLIND-Ọ na-apụtakarị. *Iji nabata "Gịnị" M BỤ ỌTỤTỤ Ọ BỤGHỊ "Onye" M bụ. * Abụ m ngwaahịa nke mmerụ ahụ, ndị agbụ agbụ, enweghị izu ike na mgbe enweghị olileanya, mana ụtọ asụsụ gị ezighi ezi, enweghị nkwụsị zuru oke yabụ amanyela ya. *Ee, anyị dị mpako, ịbụ ndị Rwandese Na-anya isi na anyị ga-agba ara anyị ọkụ ka Ndabaga. *[https://giramatans.wordpress.com/2015/01/13/strength-in-the-struggle/ Giramata nwere ike. giramatans.wordpress.com] ('January 13, 2015'') == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Giramata, Amata}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 692w2vwxhz3xuf1qil2nt88s6igp196 Gladys Kipkemoi 0 4814 17748 2023-11-17T11:24:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Gladys Kipkemoi|Gladys Jerotic Kipkemoi]]''' (amụrụ 15 Ọktoba 1986) bụ onye mgba ọsọ ogologo Kenya nke ọkachamara na steeplechase 3000 mita. Ọ meriri asọmpi World Junior nke 2004 wee gụchaa nke anọ na 2006 World Athletics Final. == Okwu Okwuru == * ''''Enweghị m obi ụtọ maka agbụrụ m n'ihi na m dara na 2 laps iji gaa. Afọ 3 gara aga emeghị m ihe kacha mma mana m na-emewanyewanye nke ọma n'oge na-adịbeghị anya....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Gladys Kipkemoi|Gladys Jerotic Kipkemoi]]''' (amụrụ 15 Ọktoba 1986) bụ onye mgba ọsọ ogologo Kenya nke ọkachamara na steeplechase 3000 mita. Ọ meriri asọmpi World Junior nke 2004 wee gụchaa nke anọ na 2006 World Athletics Final. == Okwu Okwuru == * ''''Enweghị m obi ụtọ maka agbụrụ m n'ihi na m dara na 2 laps iji gaa. Afọ 3 gara aga emeghị m ihe kacha mma mana m na-emewanyewanye nke ọma n'oge na-adịbeghị anya. Anaghị m ekwu ihe ọ bụla gbasara otu ndị Kenya maka asọmpi Olympic, mana m ga-agbalị ike m n'oge ndị ọzọ." *[https://www.diamondleague.com/fileadmin/IDL_Default/files/documents/2016/MeetDocs/Rabat/FlashInterview.pdf], 22 Mee 2016. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 7y4p0f37n19tuaj4j7pzqpnuhzwyu3c Ariana Miyamoto 0 4815 17749 2023-11-17T11:26:27Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Ariana Mamiko Miyamoto (amuru 12 Mee 1994) bu ihe nlere Japani na ihe njiri mara mma nke chiri okpueze Miss Universe Japan 2015. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịmalite mgbanwe, enweghị m ike ịgbanwe ihe n'otu abalị mana n'ime afọ 100-200, a ga-enwe obere ndị Japan dị ọcha fọdụrụ, yabụ anyị ga-amalite ịgbanwe ụzọ anyị si eche. ** [http://www.cosmopolitan.com/lifestyle/news/a40403/ariana-miyamoto-miss-universe-japan/ 12 May 2015 t...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Ariana Mamiko Miyamoto (amuru 12 Mee 1994) bu ihe nlere Japani na ihe njiri mara mma nke chiri okpueze Miss Universe Japan 2015. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịmalite mgbanwe, enweghị m ike ịgbanwe ihe n'otu abalị mana n'ime afọ 100-200, a ga-enwe obere ndị Japan dị ọcha fọdụrụ, yabụ anyị ga-amalite ịgbanwe ụzọ anyị si eche. ** [http://www.cosmopolitan.com/lifestyle/news/a40403/ariana-miyamoto-miss-universe-japan/ 12 May 2015 to Associated Free Press via Cosmopolitan] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Miyamoto,Ariana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hrvh4jxvn9xdfv03ct3yuznmtj2hi2y Funmi Iyanda 0 4816 17750 2023-11-17T11:29:39Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Olufunmilola Aduke Iyanda''' (amụrụ 27 Julaị 1971), mara amara dị ka ''Funmi Iyanda''' bụ onye na-eme ihe ngosi okwu, onye mgbasa ozi, onye na-emepụta ihe nkiri na TV, onye isi mgbasa ozi, onye ọrụ ebere, onye nta akụkọ, na onye na-ede blọgụ. . O mepụtara ma kwado ihe ngosi okwu, ''New Dawn with Funmi'', nke na-agbasa na netwọkụ mba kemgbe ihe karịrị afọ asatọ. Iyanda biliri ka ọ bụrụ otu n'ime ndị mmadụ TV k...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Olufunmilola Aduke Iyanda''' (amụrụ 27 Julaị 1971), mara amara dị ka ''Funmi Iyanda''' bụ onye na-eme ihe ngosi okwu, onye mgbasa ozi, onye na-emepụta ihe nkiri na TV, onye isi mgbasa ozi, onye ọrụ ebere, onye nta akụkọ, na onye na-ede blọgụ. . O mepụtara ma kwado ihe ngosi okwu, ''New Dawn with Funmi'', nke na-agbasa na netwọkụ mba kemgbe ihe karịrị afọ asatọ. Iyanda biliri ka ọ bụrụ otu n'ime ndị mmadụ TV kacha elele na Nigeria 3 echekwabara 26 Ọktoba 2020 na igwe Wayback. Funmi bụ CEO nke Ignite Media now OYA Media. N'afọ 2011, a kwanyere Iyanda ugwu maka usoro webụ ya site na World Economic Forum wee kpọọ ya otu n'ime Forbes "Ụmụ nwanyị 20 kachasị ike n'Africa" == Okwu Okwuru == * "Ọ dịghị onye nwere ike ịgbachitere gị n'ihi na ndị kwesịrị ichebe gị bụ ndị na-emegbu gị. Gịnị ka [[ndị Naijiria] ga-enwe obi ụtọ?" ọ jụrụ. * “Ànyị bụ ndị kasị nwee obi ụtọ n’ụwa n’ezie, ka ànyị na-enwekwa obi ụtọ n’ihi na anyị kpebiri ịgọnarị nsogbu anyị kama iche ha ihu ma ọ bụ chee ha ihu? * "Enwere oke iwe - iwe iwe ọkụ; iwe bufere iwe; ime ihe ike dị ka akụkụ nke ọdịbendị anyị; ịkpa ókè agbụrụ dị ka akụkụ nke ọdịbendị anyị; mmekọrịta adịghị mma nke mmekọrịta mmadụ na ibe ya; adịghị mma, ime ihe, na-achịkwa ọnọdụ ezinụlọ. * "Kwa ụbọchị, ndị mmadụ na-ada n'okpuru ịda ogbenye. Mgbe ị nwere nsogbu, ọ dịghị onye nwere ike ịgbachitere gị n'ihi na ndị kwesịrị ichebe gị bụ ndị na-emegbu gị. Ya mere, gịnị ka ị ga-enwe obi ụtọ?" * [https://www.thecable.ng/endsars-is-a-result-of-anger-funmi-iyandas-public-eye-focuses-on-mental-health Funmi Iyanda kwuru na ndị Naijiria na-ahụ obere ihe mere ha ga-eji nwee obi ụtọ. , dị ka ndị na-ahụ maka ichebe ha etinyela aka n'imegbu ndị mmadụ. Ewetara na Anya Ọha (@PublicEyeNg) 23/02/2021] == Ntụaka Mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1thf3mnev4duibqtnrgfowxdxl51rb7 Francine Tumushime 0 4817 17751 2023-11-17T11:32:19Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Francine Tumushime|Francine Tumushime]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Banyarwanda|Rwandan]] na-eje ozi dị ka [[w:Cabinet nke Rwanda | minista minista]] nke ala na oke ohia ( Minilaf), ebe ọ bụ na 31 August 2017. Honorable Francine TUMUSHIME họpụtara dị ka Minista nke ala na ọhịa kemgbe 30 August 2017, na-arụ ọrụ iji hụ na nchebe na-adịgide adịgide, nchekwa na mmepe nke ala na mpaghara ọhịa. ==Okwu Okw...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Francine Tumushime|Francine Tumushime]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Banyarwanda|Rwandan]] na-eje ozi dị ka [[w:Cabinet nke Rwanda | minista minista]] nke ala na oke ohia ( Minilaf), ebe ọ bụ na 31 August 2017. Honorable Francine TUMUSHIME họpụtara dị ka Minista nke ala na ọhịa kemgbe 30 August 2017, na-arụ ọrụ iji hụ na nchebe na-adịgide adịgide, nchekwa na mmepe nke ala na mpaghara ọhịa. ==Okwu Okwuru== *Rwanda amalitela mkpọsa iji belata iji nkụ na-esi nri ma na-akwalite teknụzụ ndị ọzọ dị ka gas na stovu na-echekwa ike iji gbochie igbutu osisi. * [https://newsghana.com.gh/rwanda-in-campaign-to-reduce-firewood-use/ Rwanda na mkpọsa iji belata nkụ nkụ ''Francine Tumushime kwuru''] ''newsghana'' (September 29) , 2017) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jsb01kbfxcl60lxj54vrpiaad2jk0m2 Ariana Grande 0 4818 18134 17752 2024-02-04T08:38:20Z Niegodzisie 418 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Ariana Grande-Butera''' (amụrụ 26 June 1993) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-agụ abụ na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== *Mgbu bụ nani ihe si n'ịhụnanya pụta. **''My Everything'' (2014) * Enwere m nnọọ mpako ịbụ akụkụ Itali | Italian … Ọ bụ ezie na anaghị m eri ọtụtụ ihe Italian, n'ihi na m Veganism | vegan. … Ahụrụ m anụmanụ n'anya karịa ka m hụrụ n'anya ọtụtụ mmadụ, ọ bụghị egwuregwu. Mana m kwenyesiri ike na iri nri sitere na osisi zuru oke, nri nri zuru oke nke nwere ike gbasaa ogologo ndụ gị wee mee ka ị bụrụ onye nwere obi ụtọ niile. Ọ na-esiri m ike iri nri, mana m na-arapara n'ihe m maara - veggies, mkpụrụ osisi na salad - mgbe ahụ, m lọtara n'ụlọ, m ga-enwe ihe ọzọ. ** [https://www.mirror.co.uk/3am/celebrity-news/ariana-grande-i-love-animals-4754625 "Ariana Grande: "I love animals more than I love most people, not kidding""], interview with the Mirror(5 December 2014) * M Anti-Americanism|kpọ ndị America asị; Akpọrọ m United States | America **[http://friesian.com/antiam.htm At a Los Angeles doughnut shop] (4 July 2015), as quoted in [https://www.youtube.com/watch?v=cb3i1dejBsI "Ariana Grande: 'I Hate Americans. I Hate America.'"] (8 July 2015), ''TMZ'' ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Grande, Ariana}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jusiowayxbiqc957yawfbje4d8ojw6c M'bilia Bel 0 4819 17753 2023-11-17T11:36:22Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:M'bilia Bel | Marie-Claire Mboyo Moseka]]''' (amuru Jenụwarị 10, 1959) nke amara aha ya dị ka M'bilia Bel, bụ onye Congo rumba, soukous, na onye na-agụ egwu ụwa na onye na-ede abụ. . A maara ya dị ka "Queen of African Rumba". Ọ ghọrọ onye ama ama mgbe Sam Manguana chọtara ya na mbụ ya na Tabu Ley Rochereau bụ onye nyeere ya aka inwe obi ike, mara olu soprano ya dị ike, wee nweta otuto dị ka otu n'ime ndị ọbụ abụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:M'bilia Bel | Marie-Claire Mboyo Moseka]]''' (amuru Jenụwarị 10, 1959) nke amara aha ya dị ka M'bilia Bel, bụ onye Congo rumba, soukous, na onye na-agụ egwu ụwa na onye na-ede abụ. . A maara ya dị ka "Queen of African Rumba". Ọ ghọrọ onye ama ama mgbe Sam Manguana chọtara ya na mbụ ya na Tabu Ley Rochereau bụ onye nyeere ya aka inwe obi ike, mara olu soprano ya dị ike, wee nweta otuto dị ka otu n'ime ndị ọbụ abụ nwanyị Congo kacha mma. == Okwu Okwuru == * M na-arịọ ndị Kenya ka ha gaa n'ihu na-akwado udo na obodo ahụ. Ana m akwado imepụta egwu maka Kenya. * [https://nairobiwire.com/2022/07/mbilia-bel-raila-odinga-martha-karua-are-like-our-parents.html] Bel gbara ndị Kenya ume ka ha kwado udo na 2022. * Enwere m obi ekele maka mkpebi o mere inye ụmụ nwanyị isi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ebulila ụmụ nwanyị ugbu a. Ọbụna Onye-nwe kwuru n’anya nne gị na nna gị n’anya. * [https://nairobiwire.com/2022/07/mbilia-bel-raila-odinga-martha-karua-are-like-our-parents.html] Bel kwadoro Raila Odinga na 2022. * Mgbe afọ 35 gachara n’egwú, m ji nwayọọ nwayọọ malite inwe mmetụta na ọ dị m mkpa itinye uche ugbu a n’ọrụ studio na obere ihe nkiri. * [https://www.newtimes.co.rw/article/160912/Entertainment/mabilia-bel-to-grace-end-of-year-kigali-jazz-junction] Bel kwuru na ezumike nká ya na ọkwa egwu. n'afọ 2018. * M ga na-eme ihe nkiri na Zambia ma eleghị anya na nke ikpeazụ m na-abụ abụ na ihe niile m nwere ike kwere nkwa bụ inye ihe niile m ike ka m nwere ike hapụ ọrụ ogbo ebe Fans ka na-akụ aka. * [https://www.times.co.zm/?p=86269] Bel na Chez Ntemba Entertainment na 2016. * Mgbe 3pm anaghị m eri nri. Mgbe ụfọdụ, m na-aṅụ mmiri ma ọ bụ ihe ọṅụṅụ, biya mba. Enweghị wiski. Anaghị ese anwụrụ. * [https://www.tuko.co.ke/entertainment/celebrities/461044-avoid-lots-liquor-men-prosper-music-career-mbilia-bel-advises-female-artistes/] M'bilia kpughere ihe mere n'azụ ya ọhụrụ akpụkpọ na N'ajụjụ ọnụ music redio show. * Ịdọ aka ná ntị na nri siri ike na-eme ka m dị obere. * [https://allafrica.com/stories/200710261346.html] M'bilia na N'ajụjụ ọnụ ya na Mba (Nairobi) na 2007. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bel, M'bilia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kac25w1vdjzpi5kku77toazvb3cjvg8 Betty Oyella Bigombe 0 4820 17754 2023-11-17T11:42:53Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[:w:Betty Oyella Bigombe|Betty Oyella Bigombe]]''', nke a makwaara dị ka Betty Atuku Bigombe (amụrụ Ọktoba 21, 1952), jere ozi dị ka onye isi nchịkwa maka Fragility, Conflict, and Violence na [[w: World Bank | World Bank]] site na 2014 ruo 2017. A họpụtara ya n'ọkwá ahụ na June 2014. Site na May 2011 ruo June 2014, ọ bụ onye isi ala na-ahụ maka mmiri mmiri na [[w: Cabinet of Uganda| Ndị isi obodo Uganda]. == Okwu Okwuru == *...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[:w:Betty Oyella Bigombe|Betty Oyella Bigombe]]''', nke a makwaara dị ka Betty Atuku Bigombe (amụrụ Ọktoba 21, 1952), jere ozi dị ka onye isi nchịkwa maka Fragility, Conflict, and Violence na [[w: World Bank | World Bank]] site na 2014 ruo 2017. A họpụtara ya n'ọkwá ahụ na June 2014. Site na May 2011 ruo June 2014, ọ bụ onye isi ala na-ahụ maka mmiri mmiri na [[w: Cabinet of Uganda| Ndị isi obodo Uganda]. == Okwu Okwuru == * Ị nwere ike imeri ndị mmadụ, ị nwere ike iweda ha ala, ha chere na ha enweghị olu, ha ga-abanye n'ime ala - ọ ga-apụta. * [https://www.womeninpeace.org/b-names/2017/5/25/betty-oyella-bigombe], sitere na ajụjụ ọnụ Aaron Brown, Julaị 29, 2008; foto monitor.co.ug === Interview US Institute of Peace === :<small>[https://www.usip.org/public-education-new/betty-bigombe-transcript transcript]</small> * Ekpebiri m na m ga-eme ihe niile m nwere ike ime iji gaakwuru ndị agha agha na ịgwa ha okwu, kparịta ha ka ọ bụrụ ngwọta udo. * Onye ndu nwere ike ikpebi igbu gị. O nwere ike kpebie ibibi gị. Ma, m kpebisiri ike n’ihi na m chere na ọ bụrụ na mụ na ndị nnupụisi ahụ zute nwere ike ime ka udo dịrị, na ọ ga-azọpụta ndụ, ọ bara uru ime nkwa ahụ. * Mgbe ị wetara usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ụdị esemokwu ọ bụla na-eme ihe ike, mgbe ahụ, a na-edozi ihe ndị a niile na-akpata ya, ya mere, ndị mmadụ nwere ike ịmalite ibikọ ọnụ n'otu. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bigombe, Bety Oyella}} [[Category: ụmụ nwanyị]] gyvve5wb8dfigpbow6b624yr36qdmxo Chantal Kabasinga 0 4821 17755 2023-11-17T11:59:49Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Chantal Kabasinga|Chantal Kabasinga]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Banyarwanda|Rwandan]] na onye isi oche nke Association of Women's of Genocide na Rwanda. A mụrụ ya na [[w: Gicumbi District | Gicumbi District]] na [[w:Northern Province, Rwanda | North Province]]. == Okwu Okwuru == *Echiche ogbugbu nke nyere aka na nkwado na igbu ogbugbu nke afọ 1994 bụ nke ndị na-agọnarị Mgbukpọ ahụ ka na-eji eme ihe kwesịrị...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Chantal Kabasinga|Chantal Kabasinga]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Banyarwanda|Rwandan]] na onye isi oche nke Association of Women's of Genocide na Rwanda. A mụrụ ya na [[w: Gicumbi District | Gicumbi District]] na [[w:Northern Province, Rwanda | North Province]]. == Okwu Okwuru == *Echiche ogbugbu nke nyere aka na nkwado na igbu ogbugbu nke afọ 1994 bụ nke ndị na-agọnarị Mgbukpọ ahụ ka na-eji eme ihe kwesịrị ịgbapụ na obodo Rwandan. * [https://cnlg.gov.rw/index.php?id=87&tx_news_pi1%5Bnews%5D=3099&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=Akụkọ&tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&cHash=83b4c0f0e85b325e nke Mgbukpọ ndị e gburu na Rutare] ''Kigali today Press'' * Ihe m hụrụ n’afọ 1994 mgbukpọ e gburu ndị Tutsi nyere m ihe ndabere na ike nke ukwuu ịkwado ndị mmadụ, inyere ndị mmadụ aka na ịkasi ha obi ka ha wee nwee ike ibi ndụ ka mma. Abụ m ọkachamara n'akparamàgwà mmadụ. *[https://www.newtimes.co.rw/article/71153/qa-kabasinga-a-survivor-nke-ugbu a-na-eme nke ọma, Chantal Kabasinga kwuru], ''Oge Ọhụrụ'' (11 Eprel 2012) *Anyị nwere otu ndị ụmụnwaanyị hibere maka ikpochapụ ịda ogbenye n'ime obodo. Enwere ọtụtụ ụlọ ọrụ Avega Agahozo n'ọtụtụ mpaghara na mba ahụ. Anyị nwere ngụkọta nke ndị inyom di ha nwụrụ na ụmụ mgbei 25,000 mana 19,000 n'ime ha bụ ndị òtù na-arụsi ọrụ ike. *[https://www.newtimes.co.rw/article/71153/qa-kabasinga-a-survivor-nke-now-na-eme nke ọma, Kabasinga Chantal na AVEGA], ''The New Times'' (11 Eprel 2012) * Ọ bụ ọhụụ na ebumnuche nke Avega Agahozo ịkasi na ịkwado na ịkwalite ndị inyom di ha nwụrụ na ụmụ mgbei nke mgbukpọ 1994 megide ndị Tutsi. Anyị na-eme nke a na mkpebi siri ike na ọchịchọ na-enweghị nkọwa. A na-ahụ nke a n'ọrụ anyị n'ọkwa obodo yana n'ọkwa mba wee sonye n'iwulite mba. *[https://www.newtimes.co.rw/article/71153/qa-kabasinga-a-survivor-nke-now-na-eme nke ọma, Kabasinga Chantal na ozi nke AVEGA], '' The New Times' (Eprel 11, 2012) * Mgbe m bụ nwata, m na-achọkarị ịbụ onye na-elekọta mmadụ ka m nwee ike inyere ndị mmadụ aka n’ihe omume ha na-eme kwa ụbọchị. Emere m nke ahụ n'ihi na m mụrụ gbasara akparamaagwa, ana m enyere ndị mmadụ aka n'ụzọ dị iche iche. Ma otu nrọ m na-emeghị, bụ́ nke m ji kpọrọ ihe nke ukwuu, bụ inwe ezinụlọ buru ibu nke nwere ọtụtụ ụmụaka. E gburu di m mgbe anyị ka lụrụ ọhụrụ. *[https://www.newtimes.co.rw/article/71153/qa-kabasinga-a-survivor-nke-na-eme nke ọma ugbu a, Kabasinga Chantal n'oge ọ bụ nwata], ''The New Times'' ( Eprel 11, 2012) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kabasinga, Chantal}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 2erhe5wbx8c6ox9z8hwpypeq6eczfw7 Patti Boulaye 0 4822 17756 2023-11-17T12:03:58Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Patti Boulaye|Patricia Ngozi Komlosy]]''' (amuru 3 May 1954) nke amara dika Patti Boulaye, bu onye British-Nigeria na-abụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe nke tolitere n'ọkwá mgbe o meriri ''[[w:Ihu Ọhụrụ | Ihu Ọhụrụ]]'' na 1978 ma so na ndị isi ihe nkiri ndị isi ojii Britain na 1970s na 1980s. Na ala nna ya Nigeria, a na-echeta ya nke ọma maka ịgba egwu na mgbasa ozi Lux na Bisi, Daughter of the River, yana usoro n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Patti Boulaye|Patricia Ngozi Komlosy]]''' (amuru 3 May 1954) nke amara dika Patti Boulaye, bu onye British-Nigeria na-abụ abụ, onye na-eme ihe nkiri na onye na-ese ihe nke tolitere n'ọkwá mgbe o meriri ''[[w:Ihu Ọhụrụ | Ihu Ọhụrụ]]'' na 1978 ma so na ndị isi ihe nkiri ndị isi ojii Britain na 1970s na 1980s. Na ala nna ya Nigeria, a na-echeta ya nke ọma maka ịgba egwu na mgbasa ozi Lux na Bisi, Daughter of the River, yana usoro nke ya, '' The Patti Boulaye Show''. == Okwu Okwuru == * Chineke meghere ụzọ ohere; Naanị ihe m ga-eme bụ; rụsie ọrụ ike, nọgide na-enwe nkwanye ùgwù onwe onye, ​​ùgwù ma kwere na ihe ọ bụla merenụ, Chineke na-achị! * [https://www.vanguardngr.com/2017/11/glad-lux-advert-made-impact] Patti Kpeere Chineke maka ihe ịga nke ọma ya na 2017. * Ndụmọdụ m na-enye ndị na-agụ egwú bụ; bụrụ onwe gị, mana mara na ị nọ ebe ahụ ijere ndị ọzọ ozi na imetụ ndị ọzọ onyinye ahụ dị ebube, ya bụ olu gị. * [https://honestmum.com/wonderful-women-interview-with-singer-actress-patti-boulaye-obe] Patti na-adụ ọdụ ndị na-abụ abụ na 2017. * Iji nwee ihe ịga nke ọma n'ihe niile m na-atụkwasị uche, ịbụ nne na nna, ọrụ, ndụmọdụ wdg. Obi na-adị m ụtọ mgbe m na-emetụta ndụ ndị mmadụ nke ọma. * [https://honestmum.com/wonderful-women-interview-with-singer-actress-patti-boulaye-obe] Patti kwuru maka ebumnuche ya na 2017. * Ịbụ nne bụ ihe okike, kwụ ọtọ, mara mma ma ọ bụ ihe kacha sie ike n'ụwa. * [https://honestmum.com/wonderful-women-interview-with-singer-actress-patti-boulaye-obe] Patti kwuru gbasara ịbụ nne na 2017. * Obi ụtọ bụ ikwere na ịmara na Chineke na-achị. Ọ bụ inwe ahụ iru ala na onwe m, ịmara onwe m na ime ka Chineke bụrụ akụkụ dị mkpa nke ndụ m. Obi ụtọ bụ ịmara na Chineke hụrụ m n'anya, ọ dịghịkwa ihe m ga-atụ egwu. * [https://honestmum.com/wonderful-women-interview-with-singer-actress-patti-boulaye-obe] Patti kọwara ihe obi ụtọ pụtara nye ya na 2017. * Okwukwe nke nwatakịrị bịara dị ka ụzọ e si edekọ ndụ m, maka ụmụ m. * [https://www.vanguardngr.com/2017/11/glad-lux-advert-made-impact] Patti kwuru na akụkọ ndụ ya na 2017. * M na-eme nke a kemgbe afọ 2002. Ọ bụ ụzọ isi na-akụziri ụmụ m na mgbe Chineke ga-agọzi unu, unu aghaghị ịchọta ụzọ isi gọzie ndị mmadụ. * [https://punchng.com/dont-follow-fashion-follows-patti-boulaye] Patti kwuru maka ọrụ ebere ya na 2016. * Nye m, ezinụlọ bụ gluu na-ejikọta m ọnụ. Ezinụlọ m na-akọwa m, site na nna nna m, ezigbo nne na-echebe m, ruo na di m hụrụ n'anya na ọmarịcha ụmụ. * [https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2016/jun/03/patti-boulaye-family-values-mother-hid-30-people-nigeria-biafra-war] Patti kwuru gbasara ezinaụlọ ya na 2016 . * Abụ m onye Naijiria, anaghịkwa m ahụ onwe m dị ka onye Britain; ya mere, ahụghị m ka ọ na-abịa. * [https://punchng.com/dont-follow-fashion-follows-patti-boulaye] Patti kwuru maka onyinye ya dị ka OBE na 2016. * Maka m, ụkpụrụ bụ akara nke ndụ; otú i si egosi onwe gị, na-ekwu okwu, na-eje ije; ihe ndị ị na-eme, ime mmụọ na ngagharị omume nakwa. * [https://punchng.com/dont-follow-fashion-follows-patti-boulaye] Patti kwuru okwu n'omume na 2016. * Anaghị m eso ejiji, ejiji na-eso m. Ozugbo m yi uwe, achọghị m ịma ihe onye ọ bụla na-eyi. * [https://punchng.com/dont-follow-fashion-follows-patti-boulaye] Patti na ejiji na 2016. == Okwu gbasara Patti Boulaye == * Mgbe m zutere gị Patti, echere m na ị bụ nwanyị a nke ji ngaji ọlaọcha mụrụ; Akpọkuru m ka mgbaghara. Ị nwere ndụ siri ike ma ndị niile chere na ha nwere nsogbu kwesịrị ịgụ akwụkwọ a. * [https://punchng.com/dont-follow-fashion-follows-patti-boulaye] Deede George Bush jnr na Akwụkwọ Patti na 2016. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Komlosy, Patricia Ngozi}} [[Category: ụmụ nwanyị]] mpjokjfu04t8mgpcpn9jdiktf8s7ky4 Esther Akoth 0 4823 17757 2023-11-17T12:07:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Esther Akoth|Esther Akoth Kokeyo]]''' (A mụrụ [[w:8 April|8 April]] [[w:1983|1983]]) nke a maara dị ka [[w:Akothee|Akothee,]] bụ onye Kenya na-egwu egwu na nwanyị ọchụnta ego. Ọ bụ onye guzobere Akothee Safaris, ụlọ ọrụ njegharị na Kenya, Akothee Foundation, ọrụ ebere, yana Aknotela na Akothee Homes, azụmahịa ezigbo ụlọ. == Okwu Okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Esther Akoth|Esther Akoth Kokeyo]]''' (A mụrụ [[w:8 April|8 April]] [[w:1983|1983]]) nke a maara dị ka [[w:Akothee|Akothee,]] bụ onye Kenya na-egwu egwu na nwanyị ọchụnta ego. Ọ bụ onye guzobere Akothee Safaris, ụlọ ọrụ njegharị na Kenya, Akothee Foundation, ọrụ ebere, yana Aknotela na Akothee Homes, azụmahịa ezigbo ụlọ. == Okwu Okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla na ngalaba a n'usoro oge. --> * “Echere m na ọ ga-adị m mma ka m nweta otu akwụkwọ maka ndị niile na-akwado m, ka ha nwee ike nweta m n’anụ ahụ, nweekwa ihe ha ga-eteta n’ụtụtụ ma legide anya,” *Dịka [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=% E2%80%9CI%20achọ%20to%20let%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. [1<nowiki></nowiki>] * “Ike ị na-eji na-achụso di ma ọ bụ nwunye nke na-enweghị mmasị ná ndụ ụmụ ya karịrị nke ị ga-eji cheta onwe gị.” * [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=%E2%80 %9CI%20achọ%20to%20 hapụ%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. www.standardmedia.co.ke] * “Enwere m ịhụnanya, ọ bụkwa ya mere m ji chee na m bụ onye na-enwechaghị mmasị ná mmekọrịta n’ihi na m hụrụ n’anya nke ukwuu. Mgbe m hụrụ mmadụ n'anya, ahụrụ m ya n'anya. Ọ gwụla ma ị merụrụ m ahụ nke ukwuu, ọ naghị ewe ọtụtụ afọ ka m gbaghara gị naanị ịlaghachi. A mụrụ m onye na-ahụ n'anya,” * [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=%E2%80 %9CI%20achọ%20to%20 hapụ%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. www.standardmedia.co.ke] * “Sibuor Madhako bụ onye Akothee. Nke a bụ nwanyị nwere obi ike nke ga-eme ihe ọ ga-ewe. Ọ baghị uru ogologo oge ọ ga-ewe, mana m ga-eme ihe m ga-eme ma ụwa ọ̀ dara ma ọ bụ égbè eluigwe bịa.” * [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=%E2%80 %9CI%20achọ%20to%20 hapụ%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. www.standardmedia.co.ke] * “Echetara m onwe m. Echere m na m na-arụ ọrụ nke ukwuu n'ihi na enwere m ọtụtụ ọrụ na mgbasa ozi mgbasa ozi. Ahụ adịla m mma ugbu a. N'ime njem m n'ụwa, m ga-ahụ dọkịta m, mana ihe niile dị ebe, " * [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=%E2%80 %9CI%20achọ%20to%20 hapụ%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. www.standardmedia.co.ke] * “Anọwo m na-agbasi mbọ ike imecha akara ugo mmụta m, ebe m bụ nne na-arụsi ọrụ ike ma na-arụsi ọrụ ike. M na-aga n'ihu. Achọrọ m ịgụ na ịghọta ihe m na-amụ,” * [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=%E2%80 %9CI%20achọ%20to%20 hapụ%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. www.standardmedia.co.ke] * “Achọrọ m ime ka ha mara na ọ bụghị ọnwụ ka mmadụ kwesịrị ịtụ egwu, ma ha kwesịrị ịtụ egwu ịpụnarị ndụ. Ọnwụ abụghị ọnwụ kasịnụ ná ndụ. Mfu kasịnụ bụ ihe na-anwụ n’ime anyị mgbe anyị ka dị ndụ. * [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/news/article/2001447547/akothee-explains-why-her-book-is-full-of-quotes#:~:text=%E2%80 %9CI%20achọ%20to%20 hapụ%20ha,mgbe%20anyị%20 ka%20 dị ndụ. www.standardmedia.co.ke] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} <!-- Nhọrọ --> {{DEFAULTSORT:Kokeyo, Esther Akoth}} [[Category: ụmụ nwanyị]] jufi6v9tkxfhqvrponkxwz7mzyaik0w Anne-Marie Pelletier 0 4824 17759 17758 2023-11-17T12:10:14Z Adimora chidinma 470 /* Njiko Mpuga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} Anne-Marie Pelletier (13 June 1946 -) bụ ọkà mmụta Akwụkwọ Nsọ French. ==Okwu okwuru== * Ịbụ Onye Kraịst bụ iso Kraịst na-eje ije n’ụzọ Ya, n’agbanarịghị Gọlgọta n’inwe obi ike na-enweghị atụ na ihe ọjọọ ndị pụrụ ikara ndụ anyị na nke ụwa bụ ndị Kraịst mara, were n’ime Ya n’onyinye nke O nyere ndụ Ya. Ma na otu a ka e ji jide ha n’ike nke mbilite n’ọnwụ Ya, nke na-anapụta anyị n’egwu na obi nkoropụ. ** [https://zenit.org/2017/04/11/interview-anne-marie-pelletier-who-pope-entrusted-to-write-meditations-for-via-crucis-at-colosseum-speaks-on-the-victory-of-love/ INTERVIEW: Anne-Marie Pelletier, Who Pope Entrusted to Write Meditations for Via Crucis at Colosseum, Speaks on 'The Victory of Love' (11 April 2017) ''Zenit''] ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Pelletier,Anne-Marie}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d0q0ejhob7q996kcqj0ifc7juhahh8a Maria Kiwanuka 0 4825 17761 17760 2023-11-17T12:11:57Z Mercyjamb123 446 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Maria Kiwanuka|Maria Kiwanuka]]''' (amuru na 12 Mee 1955) bu [[w:Uganda|Uganda]]n [[w:Economist|Economist]], [[w:nwanyị azụmaahịa|nwanyị azụmaahịa]] na [onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị] onye. jere ozi dị ka [[w:Ministry of Finance, Planning and Economic Development (Uganda)|Mịnịsta kkna-ahụ maka ego]] na [[w:Cabinet of Uganda|Cabinet nke Uganda]] site na 27 Mee 2011 ruo 1 Maachị 2015. Kemgbe 2015 ọ abụrụla onye ndụmọdụ ukwu nye [[w:President nke Uganda | Onye isi ala Uganda]] n'ihe gbasara ego, na-ahụ maka [[w: Bretton Woods Institutions|Bretton Woods Institutions]]. == Okwu Okwuru== === "Ebinyela ego wee daa - Onye bụbu minista Kiwanuka gwara SMEs." (2022) === :<small>"Ebinyela ego ma daa-onye bụbu minista Kiwanuka na-agwa SMEs." [https://www.newvision.co.ug/category/news/dont-borrow-money-and-disappear-former-minist-134815 "Ebinyela ego na-apụ n'anya-Onye bụbu minista Kiwanuka na-agwa SMEs."], ''Ọhụụ Ọhụrụ'' (26 Mee 2022) </small> * Nke mbụ, anyị niile bụ ndị ihe metụtara, enweghị nri ehihie efu maka onye ọ bụla. Enweghị ego efu. Ị gaghị asị, ka m were ego a gbaa ọsọ. Iji tolite, anyị ga-akwụsị iche echiche inweta ego wee pụọ. * Anyị aghaghị ịkwanyere ọchịchị iwu ùgwù. Ndị na-agbazinye ego ga-asọpụrụ ndị na-agbazinye ego na ndị na-agbazinye ego ga-asọpụrụ ndị na-agbazinye ego. * Ego bụ ihe na-eme ka akụ na ụba na-aga n'ihu, ndị na-achụ ego kwesịrị ileba anya ogologo oge iji hụ ka a ga-esi akwụ ụgwọ ego. * Ọ bụrụ na SMEs gị kwekọrọ n'ọchịchọ enweghị ike, dị ka onye na-agbaziri agbaziri, ị nweghị ike ịgahie ụzọ n'ihi na ndị mmadụ kwesịrị iri nri na iyi onwe ha. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kiwanuka, Maria}} [[Category: ụmụ nwanyị]] iob7z4j4tqdxi5gu9uxc3w50aoic1u0 Chieko N. Okazaki 0 4826 17762 2023-11-17T13:26:15Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Chieko Nishimura Okazaki (21 Ọktoba 1926 – 1 Ọgọst 2011) bụ onye ode akwụkwọ, onye nkuzi na onye ndu okpukperechi. Onye otu Nzukọ-nsọ ​​nke Jisus Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị-Ikpeazụ a, Okazaki bụkwa onye mbụ nwere agba na-eje ozi n’otu n’ime bọọdụ ọgbakọ izugbe. Ọ bụkwa onye ndụmọdụ mbụ nye Elaine L. Jack na ndị isi oche ndị isi enyemaka nke ụka site na 1990 ruo 1997, ọkà okwu a na-akwany...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Chieko Nishimura Okazaki (21 Ọktoba 1926 – 1 Ọgọst 2011) bụ onye ode akwụkwọ, onye nkuzi na onye ndu okpukperechi. Onye otu Nzukọ-nsọ ​​nke Jisus Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị-Ikpeazụ a, Okazaki bụkwa onye mbụ nwere agba na-eje ozi n’otu n’ime bọọdụ ọgbakọ izugbe. Ọ bụkwa onye ndụmọdụ mbụ nye Elaine L. Jack na ndị isi oche ndị isi enyemaka nke ụka site na 1990 ruo 1997, ọkà okwu a na-akwanyere ùgwù, na onye ode akwụkwọ kacha ere ahịa. ==Okwu okwuru== * Cheta na ezi ọkpụkpọ oku anyị nke ịbụ ọmịiko [[Kraịst | Ndị Kraịst] bịara mgbe anyị siri na mmiri nke baptizim pụta. Onyinye nke [[Mụọ Nsọ]] bụ nke anyị site n’aka nri nke nkwenye. Ọ dịghị anyị mkpa ileba ya anya n'ọ́bá akwụkwọ n'ụlọ nzukọ. Anyị achọghị ọrụ nke onye bishọp ka o nwee obiọma. Anyị ekwesịghị ịdebanye aha iji chebara echiche. Ọ dịghị mkpa ka ndị ngalaba anyị kwadoro anyị ka anyị nwee mmetụta. '''Ṅụrịa ọṅụ n'ike nke i nwere n'ime gị''' site na [[Jizọs|Kraịst]] ka ị bụrụ isi ihe bụ isi nke ịhụnanya, mgbaghara na ọmịiko. ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/1991/10/rejoice-in-every-good-thing?lang=eng "&nbsp;'Rejoice in Every Good Thing'&nbsp;"], speech given at the October 1991 General Conference of the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints * Ọ bụrụ na ị na-eme ihe niile ị nwere ike ime, nke ahụ dị mma ** [https://archive.org/details/lightenup00okaz/page/4 ''Lighten Up!''] (Deseret Book, 1993), 5 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Okazaki,Chieko N}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4bs135pbzu0d0r2f2z2yh1kb2a9itfx Chiedza Mhende 0 4827 17763 2023-11-17T13:48:17Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Charlene Chiedza 'Chi' Kudzai Mhende (amụrụ 19 Ọktoba 1991), bụ onye omere, onye ntụzi na olu na-ese ihe. A maara ya nke ọma maka ndị na-ege ntị na-awụ akpata oyi n'ahụ site n'ihe ngosi nwoke doro ya nke 'Wandile Radebe' na opera opera South Africa. ==Okwu okwuru== *Agaghị m ewepụrụ m elu (iji kwado okike m) maka na ndị mmadụ na-ele ara m anya na agbanyeghị. Mgbe niile. O nyela m na ahụ m ike n'ihi na m na-agwakarị ndị mm...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Charlene Chiedza 'Chi' Kudzai Mhende (amụrụ 19 Ọktoba 1991), bụ onye omere, onye ntụzi na olu na-ese ihe. A maara ya nke ọma maka ndị na-ege ntị na-awụ akpata oyi n'ahụ site n'ihe ngosi nwoke doro ya nke 'Wandile Radebe' na opera opera South Africa. ==Okwu okwuru== *Agaghị m ewepụrụ m elu (iji kwado okike m) maka na ndị mmadụ na-ele ara m anya na agbanyeghị. Mgbe niile. O nyela m na ahụ m ike n'ihi na m na-agwakarị ndị mmadụ 'ị maara na ị na-ele anya nke ọma? **[https://www.sundaynews.co.zw/people-stare-at-my-breasts-generations-wandile/amp/] Talking about her body. * Mgbe m gụrụ nkenke mbụ m na-echeta mmetụta, echere m na nke a bụ ihe na-eme mgbe ị mechara kwekọọ na ebumnuche gị na ọkpụkpọ gị. **[https://www.nehandaradio.com/2019/05/05/chi-mhende-i-was-raped-as-a-child/amp/] Her interview on Afternoon Express show ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mhende,Chiedza}} [[Category:ụmụ nwanyị]] mculk6iars8qyhbfxllkdl1ngnoh7pl Marcella Althaus-Reid 0 4828 17764 2023-11-17T20:00:14Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Marcella Althaus-Reid|Marcella Althaus-Reid]]''' (Rosario, Santa Fe, Argentina 11 Mee 1952 – Edinburgh, Scotland 20 February 2009) bụ Prọfesọ nke nkà mmụta okpukpe Contextual na New College, [[w: Mahadum Edinburgh | Mahadum Edinburgh]. == Okwu Okwuru == * Naanị n'ọchịchọ maka ụwa nke ikpe ziri ezi nke akụ na ụba na nke mmekọahụ, na ọ bụghị n'okpuru ibe ha, nwere ike izute Chineke. Ma nke a bụ nzute a na-ahụ n'okpo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Marcella Althaus-Reid|Marcella Althaus-Reid]]''' (Rosario, Santa Fe, Argentina 11 Mee 1952 – Edinburgh, Scotland 20 February 2009) bụ Prọfesọ nke nkà mmụta okpukpe Contextual na New College, [[w: Mahadum Edinburgh | Mahadum Edinburgh]. == Okwu Okwuru == * Naanị n'ọchịchọ maka ụwa nke ikpe ziri ezi nke akụ na ụba na nke mmekọahụ, na ọ bụghị n'okpuru ibe ha, nwere ike izute Chineke. Ma nke a bụ nzute a na-ahụ n'okporo ụzọ nke ọchịchọ, mgbe mmadụ na-anwa anwa ịhapụ usoro echiche nke heterosexual pervasive normative. Nke a bụ nhụnanya nke omume rụrụ arụ, na omume rụrụ arụ nke Chineke na nke Kraịst. * ''Theology na-adịghị mma'', (Routledge, 2002) p. 200 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Althaus-Reid, Marcella}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] fqbw0frmfwzb8pa8vz92clbqbxtxyov Maria Lugones 0 4829 17765 2023-11-17T20:04:15Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Maria Lugones|Maria Lugones]]''' (amụrụ 1944) bụ onye ọkà ihe ọmụma nwanyị, onye ndọrọndọrọ, na Prọfesọ Associate of Comparative Literature na nke ọmụmụ ụmụ nwanyị na Mahadum Binghamton na New York State. == Okwu Okwuru == * [[W:Aristotle|Aristotle]] na-eme ka o doo anya na ohu ahụ nwere ike irube isi ma ọ bụ ịgbaso iwu, ma ọ nweghị ike iche echiche nke onwe ya. Nna ya ukwu na-eche echiche ma ohu na-eme....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Maria Lugones|Maria Lugones]]''' (amụrụ 1944) bụ onye ọkà ihe ọmụma nwanyị, onye ndọrọndọrọ, na Prọfesọ Associate of Comparative Literature na nke ọmụmụ ụmụ nwanyị na Mahadum Binghamton na New York State. == Okwu Okwuru == * [[W:Aristotle|Aristotle]] na-eme ka o doo anya na ohu ahụ nwere ike irube isi ma ọ bụ ịgbaso iwu, ma ọ nweghị ike iche echiche nke onwe ya. Nna ya ukwu na-eche echiche ma ohu na-eme. N'ihi ya, ọ na-esiri ike iche n'echiche ohu ahụ mgbe awa ọrụ gasịrị ma e wezụga dị ka anụmanụ: izu ike, iri nri, ịgagharị gburugburu, ịgbakọ. Ma ihe ndị a abụghị omume ụmụ mmadụ mgbe ohu ahụ na-ejedebe na-eme ya ebe ọ bụ na ha abụghị omume ndị bụ njedebe nke sylogisms bara uru na naanị ndị a na-emeghe maka ụdị nyocha nke Aristotle na-enye mgbe ọ na-ekwu banyere amamihe bara uru na omume ọma. * p. 56 * Ewepụla iwe na profaịlụ ndị isi nke ndị nọ n'okpuru. Mgbe mmadụ na-ewe iwe, dịka [[w:Elizabeth Spelman|Spelman]] siri kwuo, mmadụ na-ele onye omume ya anya dị ka ha nhata. Yabụ, anyị nwere ike ịghọta ihe kpatara ewepụrụ iwe na profaịlụ njirimara nke onye nọ n'okpuru. N'iwepụ iwe na profaịlụ njirimara ha, otu ndị na-achị achị na-ewepụ ndị nọ n'okpuru ngalaba nke [[w:Moral agency | moral agents]], ebe ọ bụ na iwe bụ ime onwe ya onye ikpe na ikwupụta ụkpụrụ mmadụ na-enyocha omume onye ahụ megide, ha abụọ. nke bụ akara nke onye ọrụ omume. N'iwe iwe, ndị nọ n'okpuru na-egosi na ha ji onwe ha kpọrọ ihe; ha kwenyere na ha nwere ikike yana ikike ịbụ ndị ikpe nke ndị gbara ha gburugburu. * ''Pilgrimages/Peregrinajes: Theorizing Coalition Against Multiple Mmegbu'' (2003), p. 109 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lugones, Maria}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] emxg30yu73l8xqkqr7g273aks0cob73 Martha Argerich 0 4830 17766 2023-11-17T20:16:08Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Martha Argerich|Martha Argerich]]"" (pronunciation Spanish: [ˈmaɾta aɾxeˈɾitʃ]; Eastern Catalan: [əɾʒəˈɾik]; amuru 5 June 1941) bu onye pianist oge gboo nke Argentine. A na-ele ya anya dị ka otu n'ime ndị pianist kacha ukwuu n'oge niile. == Okwu gbasara Argerich == * Ọ bụ ọrụ a na-agaghị echefu echefu. Argerich mere emume ncheta ọmụmụ ya nke afọ iri asaa na ise n'ọnwa Jun afọ a, mana akụkọ ahụ adịchaghị er...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Martha Argerich|Martha Argerich]]"" (pronunciation Spanish: [ˈmaɾta aɾxeˈɾitʃ]; Eastern Catalan: [əɾʒəˈɾik]; amuru 5 June 1941) bu onye pianist oge gboo nke Argentine. A na-ele ya anya dị ka otu n'ime ndị pianist kacha ukwuu n'oge niile. == Okwu gbasara Argerich == * Ọ bụ ọrụ a na-agaghị echefu echefu. Argerich mere emume ncheta ọmụmụ ya nke afọ iri asaa na ise n'ọnwa Jun afọ a, mana akụkọ ahụ adịchaghị eru ya n'isi. Egwu ya ka na-egbu maramara, dị ka ihe na-atụ ụjọ nke ọma, dịka ọ na-adịbu; ike ya na-atụgharị gossamer threads of melody as matchless as ever. Nke a bụ ihe a na-apụghị ịgbagha agbagha na enweghị ihere Liszt n'ụzọ magburu onwe ya, oge ochie na mgbe ụfọdụ ọ na-adịkwa njọ mgbe ụfọdụ, ma na nke a niile concertos, na [Barenboim] na ndị egwú na-agbaso ntụgharị ọ bụla na ntụgharị, ọ bụla obere ngwa ngwa. na oge ntụgharị uche, ọ dị ka ihe dabara adaba * [[W:The Guardian|The Guardian]] nyochaa mgbe arụmọrụ ya nke [[w:Liszt|Liszt]] [[w:Piano|Piano]] Concerto nke Daniel Barenboim mere na The [[w:Proms 2016|Proms 2016]] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Argerich,Martha}} [[Category: ụmụ nwanyị]] bh3yyw32d28s323bj35g5gca35ljya7 Kátya Chamma 0 4831 17767 2023-11-17T20:23:54Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} [[w:Kátya Chamma|''Kátya Pujals Chamma'']] (amụrụ [[w:August 19|August 19]], [[w:1961|1961]]) bụ onye Brazil [[w:onye dere ya|onye dere ya]], onye na-abụ abụ, [[w:onye na-ede uri|onye na-ede uri]], odee na omenala emeputa. == Isi mmalite == * Ịntanetị bụ nnukwu okporo ụzọ nke nkwukọrịta ọgbara ọhụrụ, nweere onwe ya na nnwere onwe. *[http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ na Recanto da...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Kátya Chamma|''Kátya Pujals Chamma'']] (amụrụ [[w:August 19|August 19]], [[w:1961|1961]]) bụ onye Brazil [[w:onye dere ya|onye dere ya]], onye na-abụ abụ, [[w:onye na-ede uri|onye na-ede uri]], odee na omenala emeputa. == Isi mmalite == * Ịntanetị bụ nnukwu okporo ụzọ nke nkwukọrịta ọgbara ọhụrụ, nweere onwe ya na nnwere onwe. *[http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ na Recanto das Letras], 2007. * Ịntanetị bụ mgbasa ozi ọchịchị onye kwuo uche ya n'oge ikpeazụ. Na maka ịbụ onye na-adịghị ahụkebe, ọ na-emeghe maka ngosipụta niile, nka kwa. *[http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ na Recanto das Letras], 2007. * Anyị na-eme ka egwú nọrọ ọdụ n’elu ahịhịa nke Brasilia’s super-squares, n’ụlọ, na kọleji. Ọ bụ oge okike, nke na-amachaghị nke ọma, mgbe ndị mmadụ na-achị onwe ha ọchị, na-egwukwu egwu. *[http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ na Recanto das Letras], 2007. * Anyị na-agakarị obodo ndị ọzọ, steeti ndị ọzọ, na-achọ ememme. Ọ gara n'ụzọ egwu nke otu ọgbọ. *[http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ na Recanto das Letras], 2007. * Ọrụ nke nọọrọ onwe ya, n'ozuzu, na-arịọ ka a rụọ ọrụ mgbe niile iji gbasaa, n'ụzọ ọdịnala na na sekit ọzọ. Ọ bụ ọgụ… mana m kwenyere na ọ bụ ụzọ. *[http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Isi mmalite: Ajụjụ ọnụ na Recanto das Letras], 2007. == Okwu gbasara Katya Chamma== * Katya Chamma bụ otu n'ime ndị nnọchi anya egwu ndị Brazil nọọrọ onwe ha. * [http://www.chammaproducoes.com/#!JORNAL-DAS-GRAVADORAS/zoom/ck0q/image1ul9 Jornal das Gravadoras, mbipụta 106]. * Katya Chamma bụ ihe atụ nke ịdị mma na egwu kwụụrụ onwe ya. * weebụsaịtị Musical Universo. * Na-egbuke egbuke ma na-akpali akpali mgbe niile. * [http://www.istoe.com.br/assuntos/semana/detalhe/16013_SAPATEADO+LITERARIO Magazine ISTOÉ, n° 1887] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://recantodasletras.com.br/entrevistas/625556 Ebe nchekwa nke Recanto das Letras (na Portuguese)] * [http://www.dicionariompb.com.br/katya-chamma Cravo Albin Brazil Popular Music Dictionary] * [http://www.katyachamma.com www.katyachamma.com - Oficial.] * [http://clubecaiubi.ning.com/profile/KatyaChamma Clube Caiubi de Compositores / Kátya Chamma] * [http://soundcloud.com/katyachamma soundcloud.com/katyachamma - Oficial.] * [http://myspace.com/katyachamma myspace.com/katyachamma - Oficial.] {{DEFAULTSORT:Chamma, Kátya}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 5o9ld9upag79uofo0q5iy4xnsp15qik Clara Bow 0 4832 17769 17768 2023-11-17T21:30:30Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Clara Gordon Bow|Clara Gordon Bow]] (Julaị 29, 1905–September 27, 1965) bụ onye omere America nke bilitere n'ọkwa n'oge ihe nkiri na-agbachi nkịtị nke 1920 wee mee nke ọma na mgbanwe gaa na "okwu mkparịta ụka" na 1929. Ọdịdị ya dị ka nwa agbọghọ na-azụ ahịa na-enweghị atụ na 1929. ihe nkiri Ọ wetara aha ya zuru ụwa ọnụ na aha aha ya bụ "The It Girl". Ụta bịara ịkọwapụta Roaring Twenties ma kọwaa ya dị ka akara mmekọahụ ya na-eduga. ==Okwu okwuru== * M ga-enyefe papa m ụlọ m, m ga-enyefe onye ọkwọ ụgbọ ala ụgbọ ala m, nye nwa agbọghọ na-ejere ya ozi nke hụrụ ya n’anya nke ukwuu ụlọ ime ụlọ, nyefere m osi nri China ụlọ m, na nkịta m nye ndị enyi ha kacha amasị ha. M ga-ajụ ndị enyi ole na ole m nwere ihe ha kacha chọọ n'ụwa a, m ga-emekwa ike m niile ịhụ na ha nwetara ha. Ma, ọ bụrụ na m ka nwere oge, ọ ga-amasị m ịgba egwu ikpeazụ. ** A jụrụ Bow na 1929, “Gịnị ka ị ga-eme ma ọ bụrụ na ị nwere naanị otu awa ị ga-ebi?” ''Los Angeles Evening Post-Record'' (8 Apr 1929) ibe 1. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bow, Clara}} [[Category:ụmụ nwanyị]] dxrtt64pytcw3p1k1on6z6lyg8d3gqv Rachel Bloom 0 4833 17775 17774 2023-11-17T21:45:11Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Rachel Leah Bloom|Rachel Leah Bloom]] (amụrụ 3 Apr 1987) bụ onye omere America, onye na-agụ ọchị, onye edemede, onye na-agụ abụ, onye na-ede abụ na onye na-emepụta ihe. ==Okwu okwuru== *Ito eto dị ukwuu, mana echere m na obi ike na-abịakwa na inwe ezigbo ọrụ na ọkwa dị elu. Ụwa egosila m na obi ike na ịkwụwa aka ọtọ na-abụkarị ụzọ kacha mma. Ma achọrọ m isetịpụrụ nwa m nwanyị ihe nlereanya. ** N'ịbụ onye na-atụghị egwu n'agbanyeghị ahụhụ ya na ya [https://www.theguardian.com/books/2020/nov/25/rachel-bloom-ten-years-ago-no-one-would-have-talked-about-a-cultural-problem-in-comedy “Crazy Ex-Girlfriend's Rachel Bloom: 'Ten years ago, no one talked about a cultural problem in comedy'”] in The Guardian (2020 Nov 25) *… Anyị na-amalite inwe mkparịta ụka ndị ahụ na ọ bụ ihe na-adịghị mma, n'ihi na ọ bụ ihe anyị na-agụbeghị, mgbe ọ bụla… Dị ka, onye ọ bụla amatala mgbe niile ka ọ ghara ijide ịnyịnya ibu, ma ọ bụ ịghara ikwu ihe efu, 'Ị nọ. nwanyị - ị naghị akpa ọchị.' Ma ọbụlagodi afọ 10 gara aga, ọ dịghị onye gaara ekwu maka nsogbu omenala na ihe nkiri. **N'ihe gbasara mmekpa ahụ ụmụnwaanyị na-atachitere na ihe ọchị[https://www.theguardian.com/books/2020/nov/25/rachel-bloom-ten-years-ago-no-one-would-have-talked-about-a-cultural-problem-in-comedy “Crazy Ex-Girlfriend's Rachel Bloom: 'Ten years ago, no one talked about a cultural problem in comedy'”] in The Guardian (2020 Nov 25) *… Anyị na-amalite inwe mkparịta ụka ndị ahụ na ọ bụ ihe na-adịghị mma, n'ihi na ọ bụ ihe anyị na-agụbeghị, mgbe ọ bụla… Dị ka, onye ọ bụla amatala mgbe niile ka ọ ghara ijide ịnyịnya ibu, ma ọ bụ ịghara ikwu ihe efu, 'Ị nọ. nwanyị - ị naghị akpa ọchị.' Ma ọbụlagodi afọ 10 gara aga, ọ dịghị onye gaara ekwu maka nsogbu omenala na ihe nkiri. **N'ihe gbasara mmekpa ahụ ụmụnwaanyị na-atachitere na ihe ọchị[https://www.theguardian.com/books/2020/nov/25/rachel-bloom-ten-years-ago-no-one-would-have-talked-about-a-cultural-problem-in-comedy “Crazy Ex-Girlfriend's Rachel Bloom: 'Ten years ago, no one talked about a cultural problem in comedy'”] in The Guardian (2020 Nov 25) *… Ọ maralarị na ọnọdụ ahụ dị oke egwu, mana ọ were m ịkpọ ya. Agwara m ya, sị: ‘Ana m eweso gị iwe. Nke a dị egwu ma ọ merụrụ m ahụ na ihe ị mere adịghị mma '...[o mere ya] n'ihi na ọ na-atụ egwu, n'ihi na ya na ụmụ okorobịa a na-arụ ọrụ na edemede. Ọ bụ bros tupu hoes. ** N'ịgakwuru onye nyeere ụmụ nwoke ndị ọzọ aka ịchụpụ Bloom na ihe ọchị[https://www.theguardian.com/books/2020/nov/25/rachel-bloom-ten-years-ago-no-one-would-have-talked-about-a-cultural-problem-in-comedy “Crazy Ex-Girlfriend's Rachel Bloom: 'Ten years ago, no one talked about a cultural problem in comedy'”] in The Guardian (2020 Nov 25) * Ndị mmadụ enweghị ike ịme ihe ma ọ bụrụ na ọ dị ha egwu. Ị chọrọ ka ndị mmadụ na-ekwu shit dị egwu na-echeghị na onye isi ha ga-eti ha mkpu. Ọ rụkwara ọrụ. Echere m na enweela edemede ọmịiko, ebe ọ bụ na, ngụkọ nwere ihe ùgwù. ** Na-achọ ọmarịcha ụlọ ide ihe na-agbanwe agbanwe[https://www.theguardian.com/books/2020/nov/25/rachel-bloom-ten-years-ago-no-one-would-have-talked-about-a-cultural-problem-in-comedy “Crazy Ex-Girlfriend's Rachel Bloom: 'Ten years ago, no one talked about a cultural problem in comedy'”] in The Guardian (2020 Nov 25) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bloom, Rachel}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 3r1u16s8g1yhr7d5bdtx9gay6vi46l5 Jolene Blalock 0 4834 17777 17776 2023-11-17T21:50:19Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jolene Blalock|Jolene Blalock]] (amuru March 5, 1975) bu onye omekorita America, onye amara amara maka oru ya na usoro ihe onyonyo onyonyo nke sayensi Star Trek: Enterprise. ==Okwu okwuru== * Amaghị m ebe m ga-eji nke ahụ malite... ihe omume ikpeazụ bụ… dị egwu. ** On the final episode of ''[[Star Trek: Enterprise]]'' [http://www.trektoday.com/news/070305_02.shtml] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Blalock, Jolene}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cxqe1cl1l5sfc44diumo3ol60pcczzw Traci Bingham 0 4835 17779 17778 2023-11-17T21:59:24Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Traci Bingham|Traci Bingham]] (amuru 13 Jenụwarị 1968) bụ onye omere America, ihe nlere, na ụdị onyonyo a kacha mara amara maka ịkpọ Jordan Tate na usoro telivishọn Baywatch n'etiti 1996 na 1998. ==Okwu okwuru== * M na-amụta ọtụtụ nka ịgba egwu dịka m nwere ike. Ihe ngosi m juputara na omume. Iji nweta ịrị elu. ** [http://www.tvguide.com/news/ready-battle-baywatch-38819/ "Get Ready for the Battle of the Baywatch Babes", interview with ''TV Guide'' (25 March 2000)]. * Site n'ikpughe onwe m, enwere m olile anya ikpughere ndị ọzọ na ọtụtụ uru dị na nri [[onye anaghị eri anụ|onye anaghị eri anụ]]. ** Banyere mgbasa ozi ya maka [[People for the Ethical Treatment of Animals | PETA]], "Anụmanụ niile nwere otu akụkụ - nwere obi, gaa onye anaghị eri anụ", dịka ekwuru na ya. [https://web.archive.org/web/20020805202404/http://www.peta.org:80/feat/tracibee/index-uk.html "Traci Bingham Gets to the Meat of the Matter", PETA.org (2002)]. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bingham, Traci}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 6ee7jpgd4k0et6x1h2sh170afq79vt1 Joceline Clemencia 0 4836 17780 2023-11-18T02:20:13Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Joceline Clemencia|Joceline Clemencia]]''' (30 Nọvemba 1952 – 30 Mee 2011) bụ onye edemede Curaçaoan, ọkà mmụta asụsụ, nwanyị na onye na-akwado nnwere onwe. == Okwu Okwuru == *Ahaghị nhata nke ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mmekọrịta ọha na eze, omenala, ime mmụọ anyị ga-emerịrị ka ọ bụrụ mmemme mgbanwe iji kwatuo usoro ihe arụrụ arụ nke nrigbu ndị Dutch. *[https://triunfodisablika.wordpre...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Joceline Clemencia|Joceline Clemencia]]''' (30 Nọvemba 1952 – 30 Mee 2011) bụ onye edemede Curaçaoan, ọkà mmụta asụsụ, nwanyị na onye na-akwado nnwere onwe. == Okwu Okwuru == *Ahaghị nhata nke ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mmekọrịta ọha na eze, omenala, ime mmụọ anyị ga-emerịrị ka ọ bụrụ mmemme mgbanwe iji kwatuo usoro ihe arụrụ arụ nke nrigbu ndị Dutch. *[https://triunfodisablika.wordpress.com/2020/11/29/an-anti-colonial-anthem-joceline-clemencia/ Isi mmalite] * Ruo ogologo oge, a na-ewere ya na anyị ga-adị ndụ n'ihi na anyị bụ ndị Dutch; n'ihi na Holland ga-elekọta anyị. N'ime anyị amaghị ihe dị ọcha ma ọ bụ amaghị ihe ọ bụla anyị leghaara anya na ha bụ, na akụkọ ihe mere eme bụ ndị na-achị achị na anyị na-achị achị, na ike adịghị enye onwe ya; a ga-emeri ya, ma ọ bụrụ na ọ bụghị site na mma agha wee were uche. Anyị na-elegharakwa uche anya. Anyị amụbeghị ndị ọchịchị anyị nke ọma, ma ọ́ bụghị otú ahụ, anyị gaara ama na e mere ndokwa ka anyị na-eche na e meghị anyị; na ọ bụrụ na anyị elee anya n'ụzọ ọzọ ogologo oge ma gọnarị ịdị adị nke colonialism ọ ga-apụ n'anya ozugbo. Anyị chefuru na a zụrụ anyị ''ghara'' ịhụ colonialism dị ka colonialism. *[https://unesdoc.unesco.org/ark:/48223/pf0000136432 Asụsụ karịrị asụsụ na mmepe nke Curacao], 1999 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clemencia, Joceline}} [[Category: ụmụ nwanyị]] q9oqbwuknzvmp70isppar2xakat5x91 Mia Mottley 0 4837 17781 2023-11-18T02:25:40Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Mia Mottley|Mia Mottley]]''' (amụrụ 1 Ọktoba 1965) bụ [[w:Barbados|Barbados]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ ugbu a 8th na ugbu a [[w:Prime Minister of Barbados|Prime Minister of Barbados]] kemgbe 25 Mee 2018. == Okwu Okwuru == * N’ime [[w:ezinụlọ|ezinụlọ]], ụmụaka na-apụ ma na-aga guzobe ezinụlọ nke ha, nke ahụ adịghịkwa emetụta mmekọrịta dị n’etiti ezinụlọ n’ụzọ ọ bụla. * Mia...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Mia Mottley|Mia Mottley]]''' (amụrụ 1 Ọktoba 1965) bụ [[w:Barbados|Barbados]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ ugbu a 8th na ugbu a [[w:Prime Minister of Barbados|Prime Minister of Barbados]] kemgbe 25 Mee 2018. == Okwu Okwuru == * N’ime [[w:ezinụlọ|ezinụlọ]], ụmụaka na-apụ ma na-aga guzobe ezinụlọ nke ha, nke ahụ adịghịkwa emetụta mmekọrịta dị n’etiti ezinụlọ n’ụzọ ọ bụla. * Mia Mottley (2020) zoro aka na: "[https://www.abc.net.au/news/2020-09-17/barbados-pm-on-independence-from-uk/12673938?nw=0&r= ImageProxy Barbados PM Mia Mottley ozi maka Australia ka obodo ya na-akwado iwepụ Queen Elizabeth dị ka onye isi ala]" na "ABC News", 17 Septemba 2020. * Ndị mmadụ mere ka [[w:ime ihe ike | ime ihe ike]] bụ ọha mmadụ [[w:ohu|ohu]] nke ndị [[w:British Empire | British colonialists]] guzobeworo, (ma) anyị ka na-eche ụdị aghụghọ nke a ihu. Omenala e zubere imebi [ndị ojii] ebe ọ bụla a hụrụ oji ma ọ bụ oji, ya mere ndị omeiwu anyị, ebe anyị ga-anọ na nche nke iwepụ [[iwu] nile nke [ ịkpa ókè], ọ bụ nnwere onwe nke uche nke ga-adị mkpa mgbe niile. * Mia Mottley (2021) zoro aka na: "[https://www.theguardian.com/world/2021/dec/03/mia-mottley-barbados-first-female-leader-mission-to-transform-island Mia Mottley: Onye ndu nwanyị izizi Barbados na ebumnuche ịgbanwe agwaetiti]” na '' The Guardian '', Disemba 3, 2021. * Ịrịọ anyị (Barbados) ka anyị gaa n'ihu na-ebu agha megide ndabere nke [[w:COVID-19 ọrịa na-efe efe | (COVID-19) oria ojoo]] na itinyeghị aka na nsogbu ahụ na ikuku ikuku bụ ihe anabataghị. Anyị enweghị ike ịlụso ọrịa a ọgụ ma ọ bụ [mgbagwoju anya ihu igwe] site na mba. Anyị niile ga-arụkọ ọrụ n'ụwa niile, ma ọ bụ na anyị agaghị emeri n'ọgụ a. * Mia Mottley (2021) zoro aka na: "[https://emorywheel.com/prime-minister-of-barbados-discusses-ongoing-global-climate-crisis-with-emory-community/ Prime Minister nke Barbados na-atụle na-aga n'ihu. Nsogbu ihu igwe zuru ụwa ọnụ na obodo Emory]" na '' The Emory Wheel '', 9 Disemba 2021. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mottley, Mia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] l1dhioidzzbm9acoudmv10n4aaa5ovf Marina Silva 0 4838 17782 2023-11-18T02:30:34Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Marina Silva|Marina Silva]]''' (amụrụ [[w:February 8|February 8]], [[w:1958|1958]], na Acre) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na gburugburu ebe obibi Brazil. == Banyere Marina Silva == * Enwere m olile anya na onye ozi na-esote abụghị onye na-akpa ike ka Marina. Ọ bụ ihe mgbochi na mmepe akụ na ụba na Brazil. * Rui Prado, onye isi otu ndị ọrụ ugbo nke Mato Grosso, na arụkwaghịm Silva; e hotara na [http://news.bbc.co....' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Marina Silva|Marina Silva]]''' (amụrụ [[w:February 8|February 8]], [[w:1958|1958]], na Acre) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na gburugburu ebe obibi Brazil. == Banyere Marina Silva == * Enwere m olile anya na onye ozi na-esote abụghị onye na-akpa ike ka Marina. Ọ bụ ihe mgbochi na mmepe akụ na ụba na Brazil. * Rui Prado, onye isi otu ndị ọrụ ugbo nke Mato Grosso, na arụkwaghịm Silva; e hotara na [http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk_politics/7399715.stm "Onye ozi Amazon nke Brazil agbahapụla,"]" Akụkọ BBC" (2008-05-14) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Silva, Marina}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 23qqiwkbsd9h4lr74ubynkuawx0km03 Alfonsina Storni 0 4839 17783 2023-11-18T02:34:26Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Alfonsina Storni|Alfonsina Storni]]''' (29 Mee 1892 – 25 Ọktoba 1938) bụ onye Argentina na-ede uri, onye edemede na onye na-ede egwuregwu. A maara ya maka ntinye aka ya na akwụkwọ Latin America na mmalite nke nwanyị. O gburu onwe ya site n'ibanye n'ime oke osimiri. Ọrụ Storni na-enyochakarị isiokwu gbasara ịlụ nwanyị, ịbụ nwanyị, agụụ mmekọahụ, na ịhụnanya. == Okwu Okwuru == * Abụ m nwanyị ahụ nke na-eb...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Alfonsina Storni|Alfonsina Storni]]''' (29 Mee 1892 – 25 Ọktoba 1938) bụ onye Argentina na-ede uri, onye edemede na onye na-ede egwuregwu. A maara ya maka ntinye aka ya na akwụkwọ Latin America na mmalite nke nwanyị. O gburu onwe ya site n'ibanye n'ime oke osimiri. Ọrụ Storni na-enyochakarị isiokwu gbasara ịlụ nwanyị, ịbụ nwanyị, agụụ mmekọahụ, na ịhụnanya. == Okwu Okwuru == * Abụ m nwanyị ahụ nke na-ebi ndụ na-emeghe anya * Yo soy esa mujer que vive alerta * Site na Tú, que nunca serás == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.poetryfoundation.org/poets/alfonsina-storni Poetry Foundation] * [https://www.cultura.gob.ar/9-poemas-imprescindibles-de-alfonsina-storni-8463 Argentina 9 dị mkpa uri] {{DEFAULTSORT:Storni, Alfonsina}} [[Category: ụmụ nwanyị]] tjmnsousl6j1n67rifaskuhltg5j5f1 Esther Vilar 0 4840 17784 2023-11-18T02:37:41Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Esther Vilar|Esther Vilar]]''' (amụrụ ''Esther Margareta Katzen '', Septemba 16, 1935 na Buenos Aires, Argentina) bụ onye ode akwụkwọ Argentine-German. Ọ zụrụ azụ ma rụọ ọrụ dịka dọkịta ahụike tupu o guzobe onwe ya dị ka onye edemede. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ 1971 ya ''[[w: Nwoke ahụ a na-emegharị emegharị | Nwoke ahụ a na-emegharị emegharị]]'' na nsonye ya dị iche iche, nke na-arụ ụka na...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Esther Vilar|Esther Vilar]]''' (amụrụ ''Esther Margareta Katzen '', Septemba 16, 1935 na Buenos Aires, Argentina) bụ onye ode akwụkwọ Argentine-German. Ọ zụrụ azụ ma rụọ ọrụ dịka dọkịta ahụike tupu o guzobe onwe ya dị ka onye edemede. A maara ya nke ọma maka akwụkwọ 1971 ya ''[[w: Nwoke ahụ a na-emegharị emegharị | Nwoke ahụ a na-emegharị emegharị]]'' na nsonye ya dị iche iche, nke na-arụ ụka na, n'ụzọ megidere nkwupụta ikike ụmụ nwanyị na ikike ụmụ nwanyị, ụmụ nwanyị nọ n'ọdịbendị mepere emepe. Ọ bụghị onye a na-emegbu emegbu, kama na-erigbu usoro nke ọma nke na-emegbu mmadụ. == Okwu Okwuru == === "Nwoke ahụ ejiri mee ihe" (1971) === * Ọ bụrụ na nwa okorobịa alụọ di ma ọ bụ nwunye, malite ezinụlọ, ma jiri oge ndụ ya niile na-arụ ọrụ na-ebibi mkpụrụ obi, a na-ewere ya dị ka ihe atụ nke omume ọma na ibu ọrụ. Ụdị nwoke nke ọzọ, na-ebi nanị maka onwe ya, na-arụ ọrụ nanị maka onwe ya, na-eme otu ihe mbụ na nke ọzọ nanị n'ihi na ọ na-atọ ya ụtọ nakwa n'ihi na ọ ghaghị idebe nanị onwe ya, na-ehi ụra ebe na mgbe ọ chọrọ, na-eche nwanyị ihu mgbe ọ na-ezute. ya, na nha nha ma ọ bụghị dị ka otu n'ime nde ndị ohu, ọha mmadụ jụrụ ya. Onye nweere onwe ya, nke a na-ekebeghị agbụ enweghị ebe n'etiti ya. == Hụkwa == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Vilar, Esther}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kodfnqx7838atd4ded9jmhm4ecnwnrs Zoya Kosmodemyanskaya 0 4841 17785 2023-11-18T02:42:18Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Zoya Kosmodemyanskaya|Zoya Kosmodemyanskaya]]''' (September 13, 1923 - Nọvemba 29, 1941) bụ onye ndọrọ ndọrọ [[w:Soviet Union|Soviet]], nke e gburu mgbe ha mebisịrị ndị agha wakporo Nazi Germany; Ọ ghọrọ otu n'ime ndị kasị asọpụrụ heroines nke Soviet Union. == Okwu Okwuru == * Hey, ndị enyi! Gịnị mere i ji na-enwe mwute? Nwee obi ike, lụọ ọgụ, tie ndị German, gbaa ọkụ, kpochapụ ha! Anaghị m a...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Zoya Kosmodemyanskaya|Zoya Kosmodemyanskaya]]''' (September 13, 1923 - Nọvemba 29, 1941) bụ onye ndọrọ ndọrọ [[w:Soviet Union|Soviet]], nke e gburu mgbe ha mebisịrị ndị agha wakporo Nazi Germany; Ọ ghọrọ otu n'ime ndị kasị asọpụrụ heroines nke Soviet Union. == Okwu Okwuru == * Hey, ndị enyi! Gịnị mere i ji na-enwe mwute? Nwee obi ike, lụọ ọgụ, tie ndị German, gbaa ọkụ, kpochapụ ha! Anaghị m atụ egwu ịnwụ, ndị enyi. Ọ bụ ihe obi ụtọ ịnwụ maka ndị mmadụ! * Ekwuru na [http://zoyakosmodemyanskaya.ru/books5-34.htm №34. "Очерк Петра Александровича Лидова "Таня"] *Ị kwụgburu m ugbu a, mana anọghị m naanị m. Anyị nwere narị nde abụọ. Ị nweghị ike kwụgidere anyị niile. Ha ga-abọ ọbọ. * Ekwuru na [http://zoyakosmodemyanskaya.ru/books5-34.htm №34. "Очерк Петра Александровича Лидова "Таня"] * Daalụ, ndị ibe! Lụọ ọgụ, atụla egwu! [[W:Stalin|Stalin]] nọnyeere anyị! Stalin ga-abịa! *[[W:okwu ikpeazụ|okwu ikpeazụ]], e hotara na [http://zoyakosmodemyanskaya.ru/books5-34.htm №34."Очерк Петра Александровича Лидова "Таня"] [[Category: ụmụ nwanyị ]] i3t037f2lz9vzbycgl59v13ggsqipb7 Sarah Winnemucca 0 4842 17786 2023-11-18T02:45:29Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w: Sarah Winnemucca | Sarah Winnemucca Hopkins]]''' (a mụrụ Thocmentony, nke pụtara "[[w: Chelone (osisi)| Shell Ifuru]]; a na-ahụkwa dị ka"Tocmetone" na Northern Paiute;[1] c. 1844 – Ọktoba 17, 1891) bụ [[w:Northern Paiute|Northern Paiute]] odee, onye nkuzi (nkuzi) na onye nkuzi (onye nhazi ụlọ akwụkwọ).Aha nwa agbọghọ ya bụ Winnemucca. == Okwu Okwuru == ===Okwu e nyere Bureau of Indian Affairs (1884) === Na ''Ya mere, ebe...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w: Sarah Winnemucca | Sarah Winnemucca Hopkins]]''' (a mụrụ Thocmentony, nke pụtara "[[w: Chelone (osisi)| Shell Ifuru]]; a na-ahụkwa dị ka"Tocmetone" na Northern Paiute;[1] c. 1844 – Ọktoba 17, 1891) bụ [[w:Northern Paiute|Northern Paiute]] odee, onye nkuzi (nkuzi) na onye nkuzi (onye nhazi ụlọ akwụkwọ).Aha nwa agbọghọ ya bụ Winnemucca. == Okwu Okwuru == ===Okwu e nyere Bureau of Indian Affairs (1884) === Na ''Ya mere, ebe a ka m nọ: Okwu nke ụmụ nwanyị mara mma iji nye ike na mkpali'' nke Anna Russell deziri (2019) * Mana ebe a ka onye isi ala nyere iwu ka kpọga narị Piutes niile nọ n'okpuru nlekọta gị ebe ahụ ma kpọga ha n'ofe ugwu Blue, na gafee Osimiri Columbia, gaa na Yakama Reservation'. Iwu a bịara na Disemba. Cheedị ụdị oyi oyi dị n'ebe ahụ n'oge ahụ. Ha enweghị ike inupụ isi n'iwu ahụ n'agbanyeghị na e kwuru ihe niile nwere ike ịbụ n'ihi anyị. Mana anyị gara njem ahụ na ndị agha nwere ezigbo akpụkpọ ụkwụ buffalo na uwe mwụda jikere maka nkasi obi ha, ma lee ndị m. Ha dara ogbenye, ha enweghịkwa uwe na uwe mwụda, ha enweghịkwa uwe mwụda, ọ dịghịkwa ihe na-eme ka ha na-ekpo ọkụ, n’ihi na anyị anọghị n’otu mba. Anyị buliri njem anyị gawa n’elu snow na-enugharị, ndị m bu ụmụntakịrị ha. Ọfọn, o were anyị ezigbo oge. Mgbe ụfọdụ, mgbe anyị mara ụlọikwuu ebe a na ebe ahụ, ụfọdụ na-abịa na-akpọrọ oké mkpu ákwá. Ụfọdụ ndị ọcha na-eṅomi ma na-akwa ha emo. Ụmụ nwaanyị na-abịa na-ebe ákwá, ọ bụghịkwa n’ihi na oyi na-atụ ha, n’ihi na oyi na-atụ ha ahụ́. Ọ bụghị n'ihi na ha rịara ọrịa, n'ihi na ha tara ahụhụ dị ukwuu. Ụmụnwaanyị ahụ nọ na-ebe akwa n’ihi na ha bu ụmụntakịrị ha kpọnwụrụ akpọnwụ n’aka ha *Anyị bịarutere ebe a, arịọrọ m-ọ dịkarịa ala nna m mere - na n'ezie nna m rịọrọ maka ndoputa ahụ ọzọ. Ọ sịrị, 'Enweghị m ihe ọ bụla'. Ọ sịrị 'ndị m emeghị ihe ọ bụla'. O kwuru na ndị anyị zọpụtara ndụ ndị ọcha, na ugbu a gbasasịrị ebe niile, gịnị kpatara a ga-eji taa ndị m ahụhụ dị otú ahụ? == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Winnemucca, Sarah}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] badvqhmfdgjn60kfogbwbdayrqmu0fu Jen Wang 0 4843 17787 2023-11-18T02:49:56Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Jen Wang|Jen Wang]]''' bụ onye na-ese foto, onye edemede na onye na-ese ihe n'Eshia America. == Okwu Okwuru == * Edere m akwụkwọ a maka onwe m dị afọ iri na ụma, ya mere ọ bụ ihe niile gbasara isiokwu ndị dị mkpa maka nwata m: ịjụ ajụjụ gbasara njirimara gị na okike gị, kamakwa ọchịchọ okike gị na onye ị chọrọ ịbụ. * Na akwụkwọ akụkọ eserese ya ''Onye isi na onye na-eji ejiji'' na [https://www.bo...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jen Wang|Jen Wang]]''' bụ onye na-ese foto, onye edemede na onye na-ese ihe n'Eshia America. == Okwu Okwuru == * Edere m akwụkwọ a maka onwe m dị afọ iri na ụma, ya mere ọ bụ ihe niile gbasara isiokwu ndị dị mkpa maka nwata m: ịjụ ajụjụ gbasara njirimara gị na okike gị, kamakwa ọchịchọ okike gị na onye ị chọrọ ịbụ. * Na akwụkwọ akụkọ eserese ya ''Onye isi na onye na-eji ejiji'' na [https://www.bookish.com/articles/jen-wang-prince-dressmaker/" Ajụjụ ọnụ pụrụ iche & Ihe osise eserese: Jen Wang's Onye isi na Onye na-akwa akwa”] na Bookish (2018 Feb 8) * Frances na Sebastian na-anabata ibe ha ozugbo site na ịga, na ụwa ndị ihe odide bi na ya bụ nke dị njikere ịgbanwe. Echere m na ị zụrụ ya n'ihi na etinyere ya na isiokwu akụkọ ifo a ma na-egwu egwu egwu ihe nkiri Disney Princess. Ọ ga-esi ike karị ma m gaa maka isiokwu akụkọ ihe mere eme siri ike. * Banyere otu esi akọwa njirimara nwoke na nwanyị na isiokwu ndị ọzọ na ''Onyeisi na onye na-eji ejiji'' na [https://bookriot.com/2018/02/06/prince-and-the-dressmaker/"AJỤJỤ YA NA JEN WANG , Odee na omenkà nke Onye isi ala na onye na-eji ejiji”] na BookRiot (2018 Feb 6) * M chepụtara echiche ma nwee ike doodle ntakịrị ka m nweta echiche ụfọdụ na-aga, mana m na-edekarị akwụkwọ ma na-edetu ihe. M na-ede ihe ndepụta. N'ụzọ, ọ na-adị m ka m nwere ike ime ka nka dabara na akụkọ a chọrọ ịkọ, ya mere m na-ebu ụzọ malite akụkọ ahụ. * Na usoro okike ya na [https://www.publishersweekly.com/pw/by-topic/childrens/childrens-authors/article/81155-q-a-with-jen-wang.html "Q & A na Jen Wang”] na ndị mbipụta kwa izu (2019 Sep 12) * Ka ọ na-erule oge m ga-esi agba agba, ọ na-abụkarị nzọụkwụ ikpeazụ, a na-eme m ntakịrị ihe okike. Yabụ na anaghị m etinye oge dị ukwuu iji wuo echiche maka agba agba, mana ọ na-amasị m ịhụ ihe na-ewere ọnọdụ ikpeazụ. Ọtụtụ n'ime ya na-eche echiche banyere ọnọdụ ahụ, ihe ọnọdụ dị, na otu esi eme ya. Site n'oge ahụ ejirila m oge zuru oke na akwụkwọ ahụ amatala m ihe m chọrọ imezu mgbe m rutere na ya. * Na itinye mmetụ ikpeazụ na onyonyo ya na [https://www.pastemagazine.com/articles/2018/02/the-prince-and-the-dressmakers-jen-wang-talks-high.html na onye na-akwa akwa Jen Wang na-akparịta àgwà ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ịkọ akụkọ nwere mmetụta na ndị eze ọkacha mmasị ya”] na Paste Magazine (2018 Feb 13) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wang, Jen}} [[Category: ụmụ nwanyị]] s1uz06qnutyi2759p4neudk1uccxzsu Miri Yu 0 4844 17788 2023-11-18T02:55:21Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Miri Yu | Miri Yu]]'''' (柳 美里, ''Yū Miri'') (amuru June 22, 1968) bu [[w:Zainichi Korean | Zainichi Korean]] onye ode akwukwo, onye edemede, na onye edemede. == Okwu Okwuru == * A na-ajụkarị m, gịnị kpatara ị ga-eji buru ibu kwaga ebe enwere ihe mberede nuklia? Amalitere m ide akwụkwọ akụkọ mgbe m dị afọ iri na asatọ, na kemgbe ahụ, na mkparịta ụka, a na-ajụ m mgbe niile, “Gịnị kpatara ị na-ede? Kedu onye...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Miri Yu | Miri Yu]]'''' (柳 美里, ''Yū Miri'') (amuru June 22, 1968) bu [[w:Zainichi Korean | Zainichi Korean]] onye ode akwukwo, onye edemede, na onye edemede. == Okwu Okwuru == * A na-ajụkarị m, gịnị kpatara ị ga-eji buru ibu kwaga ebe enwere ihe mberede nuklia? Amalitere m ide akwụkwọ akụkọ mgbe m dị afọ iri na asatọ, na kemgbe ahụ, na mkparịta ụka, a na-ajụ m mgbe niile, “Gịnị kpatara ị na-ede? Kedu onye na-ede akwụkwọ? M na-aza mgbe niile, "M na-ede maka ndị na-abụghị ebe ọ bụla." Nke ahụ nwere ike gbanyere mkpọrọgwụ n'eziokwu, na [[w:Agha Korea|Agha Korea]], ezinụlọ m hapụrụ [[w:Korea|Korea]] wee bịa [[w:Japan|Japan]], na ezinụlọ m na-awagharị site n'otu ebe ruo ebe, na a chụpụrụ m n'ụlọ akwụkwọ. , n'ihi ya, m si n'ebe na-abụghị nke ya, na ikekwe m malitere ide ihe iji mee ka ebe m nọ na ụwa nke akwụkwọ akụkọ na egwuregwu. Ọ bụ ya mere m ji ede akwụkwọ maka ndị na-abụghị ndị. * Dịka ekwuru na [https://aaww.org/aaww-at-home-with-yu-miri/"AAWW n'ụlọ ya na Yu Miri" na ''AAWW Magazine'' (24 Julaị 2020)] * Dị ka onye na-ede akwụkwọ akụkọ, ọrụ m bụ ịrụ ọrụ dị ka endoscope iji lelee n'ime mmadụ, na-egosikwa ya na igwefoto dị n'èzí. * Dị ka e hotara na [https://abcnews.go.com/Entertainment/wireStory/novelist-yu-miri-olympics-helping-fukushima-rebuilding-74877816 "Onye edemede Yu Miri: Olympic anaghị enyere Fukushima aka iwughachi" na ''ABC Akụkọ'' (23 Disemba 2020)] * M na-echebu na ndụ dị ka akwụkwọ: ị na-atụgharị peeji nke mbụ, ma e nwere nke na-esote, ka ị na-atụgharị ibe otu ibe, n'ikpeazụ ị ga-eru nke ikpeazụ. Ma ndụ adịghị ka akụkọ dị n'akwụkwọ. Enwere ike inwe okwu, na ibe ndị ahụ nwere ike ịgụ nọmba, mana ọ nweghị nkata. Enwere ike inwe njedebe, mana enweghị njedebe. * Dịka ekwuru na [https://electricliterature.com/a-ghost-haunts-the-tokyo-olympics/ "A Ghost Haunts the Tokyo Olympics" na ''Electric Literature'' (24 Julaị 2020)] * Echere m na ọrụ onye edemede bụ ige ntị olu ndị na-enweghị olu. Ọ bụ ọrụ m ige ntị n'olu mmụọ nke ndị na-anwụ n'etiti ịkpa ókè, ịda ogbenye, na owu ọmụma, na-enweghị ike iweta uche onye ọ bụla na nhụjuanya ha. Anyị enweghị ike ịzọpụta ndị [ndị nwụrụ anwụ], ma site n’ige ntị, anyị nwere ike ịkasi mmụọ ha obi. Site n’ige ntị n’ahụhụ ha na-ata, anyị nwere ike kechie akpụkpọ ahụ ha na-ere ọkụ, nke na-agba ọbara, n’agbanyeghị ókè anya mmiri ahụ nwere ike inwe ma ọ bụ otú e si jikọta ya ọnụ. * Dịka ekwuru na [https://electricliterature.com/a-ghost-haunts-the-tokyo-olympics/ "A Ghost Haunts the Tokyo Olympics" na ''Electric Literature'' (24 Julaị 2020)] *Edere okwu a bụ "ajụjụ ọnụ" ka ọ na-ewere ihe. Ọ bụrụ na ị bata na ya dịka ịchọrọ iwere ihe ndị dị otú ahụ, a ga-ebufe ya. Yabụ, kama iwere ihe, ị bụ echere m na ọ bụ maka ige ntị na ọchịchọ ịmata na gee akụkọ gị. * Dịka ekwuru na [https://www.tellerreport.com/life/2020-12-17-%0A---%22for-those-who-ne-no-place-to-live%22-a- story-spun-by-miri-yu-%0A--.B1br_RudnD.html "Maka ndị na-enweghị ebe obibi" Akụkọ nke Miri Yu gbara na '' Teller Report'' (17 December 2020)] * A mụrụ nna m ma zụlite n'obere obodo a na-akpọ [[w:Miryang|Miryang]] na [[w:Gyeongsangnam-do|Gyeongsangnam-do]], [[w:South Korea|South Korea]]. Ọ bụ onye na-agba ọsọ ogologo oge na ndị otu mba Japan dị na Korea, bụ́ ndị na-achị Japan mgbe ahụ. O yikarịrị ka ọ ga-enweta ntụpọ n'òtù egwuregwu maka asọmpi Tokyo, bụ nke e mere atụmatụ na a ga-eme na 1940, ma emesịa kagbuo Olympic n'ihi [[w:Agha Ụwa nke Abụọ|Agha Ụwa nke Abụọ]]. A tọhapụrụ Peninsula Korea site n'aka ọchịchị ndị ọchịchị site na mmeri Japan meriri n'agha ahụ, ma ọ joyụ nke nnwere onwe kpuchiri esemokwu echiche. N’ihi Agha Koria nke dara na 1950, Miryang, bụ́ ebe ezinụlọ nna nna m bi, ghọrọ ebe a na-alụ agha bụ́ ebe ndị bi na ya na-agwa ha okwu ma gbuo ibe ha. Nwanne nna nna m dị afọ 23, onye bụ onye ndú nke òtù ụmụ akwụkwọ, kụrụ ụkwụ n'ụkwụ ka ọ na-agba ọsọ n'ogige ụlọ akwụkwọ ma ndị uwe ojii kpụpụ ya; A ka amabeghị ebe ọ nọ. E boro nna nna m ebubo na ọ bụ onye ọchịchị Kọmunist, a tụrụ ya mkpọrọ, ma tupu e gbuo ya, ọ si n’ụlọ mkpọrọ pụta n’onwe ya gbaga Japan. Nne nne m so ụmụ ya anọ, gụnyere nne m, banye n’obere ụgbọ mmiri ịkụ azụ̀ ma kpọbatara ha Japan dị ka ndị gbara ọsọ ndụ. Mgbe nna nna m, bụ́ onye n'ihi agha ahụ ji naanị uwe dị n'azụ gbapụ ma bie ndụ dị ka ihe mberede mberede na-adakwasị mgbe nile, ghọtara na ya nwere ọrịa cancer na ọ ga-anwụ n'oge na-adịghị anya, ọ laghachiri n'obodo nta ahụ. na Korea bụ́ ebe a mụrụ ya, ọ nwụrụ n’ebe ahụ mgbe ọ dị afọ 68. * Dịka ekwuru na [https://electricliterature.com/a-ghost-haunts-the-tokyo-olympics/ "A Ghost Haunts the Tokyo Olympics" na ''Electric Literature'' (24 Julaị 2020)] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Yu, Miri}} [[Category: ụmụ nwanyị]] thuq2kg6hb58866ooweb6e9ywkoy4fo Esmé Weijun Wang 0 4845 17789 2023-11-18T03:02:21Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''[[w:Esmé Weijun Wang|Esmé Weijun Wang]]''' bu onye odee America. == Okwu Okwuru == * Anọwo m na-ese foto ndị a dị ka m nwụrụ anwụ, mgbe ahụ, m na-eleghachi anya azụ na foto ndị a ka m hụghachi otú ọ dị, dị ka onye hụrụ onwe ya dị ka onye nwụrụ anwụ. Ma ha bụ otu. Ọ bụ otu ahụmahụ ahụ, naanị otu bụ ihe a na-ahụ anya na nke ọzọ na-ekwu okwu. Ha abụọ bụ ụzọ isi nweta ahụmịhe siri i...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Esmé Weijun Wang|Esmé Weijun Wang]]''' bu onye odee America. == Okwu Okwuru == * Anọwo m na-ese foto ndị a dị ka m nwụrụ anwụ, mgbe ahụ, m na-eleghachi anya azụ na foto ndị a ka m hụghachi otú ọ dị, dị ka onye hụrụ onwe ya dị ka onye nwụrụ anwụ. Ma ha bụ otu. Ọ bụ otu ahụmahụ ahụ, naanị otu bụ ihe a na-ahụ anya na nke ọzọ na-ekwu okwu. Ha abụọ bụ ụzọ isi nweta ahụmịhe siri ike, ha bụkwa ụzọ isi cheta ya. * Na iji usoro dị iche iche iji gosipụta ahụmịhe na [https://www.theparisreview.org/blog/2019/02/04/schizophrenia-terrifies-an-interview-with-esme-weijun-wang/"Schizophrenia na-atụ egwu: Ajụjụ ọnụ Esmé Weijun Wang”] na Nyocha Paris (2019 Feb 4) * M na-ekwukarị na ọgwụ na-adị mma ma ọ bụrụ na ogwe aka gbajiri agbaji, ma ọ bụrụ na ị ga-enwe ọrịa ụfọdụ dị omimi karị, ma ọ bụ ọrịa autoimmune na-agbagwoju anya, mgbe ahụ ị ga-enwe mmasị na agba nke mmiri aki oyibo ị na-aṅụ. Ka m na-efunahụ m n'ihe gbasara ahụike nke m, ọrịa uche m na ọrịa na-adịghị ala ala, ma a na-akpọ nke ahụ ọrịa Lyme n'oge na-adịghị anya ma ọ bụ dysautonomia, ma ọ bụ na aha ya bụ "nsogbu autoimmune dị omimi nke na-enweghị onye nwere ike ịchọpụta," M na-achọkwa… * Na inwe mmetụta nke nchekwa mgbe ọ na-eto eto na [https://www.theparisreview.org/blog/2019/02/04/schizophrenia-terrifies-an-interview-with-esme-weijun-wang/"Schizophrenia na-atụ egwu: An Ajụjụ ọnụ Esmé Weijun Wang”] na Nyocha Paris (2019 Feb 4) * Achọrọ m ịkpachara anya ka m ghara ime ka ọrịa uche mara mma ma a bịa n'ihe okike n'ihi na ọ na-emekarị ka ọ ghara igbochi okike… * N'ịzere echiche na-adịgide adịgide banyere ọrịa uche na [https://www.theguardian.com/books/2019/jun/29/esme-weijun-wang-interview-the-collected-schizophrenias "Esmé Weijun Wang: 'Enweghị m. 'Achọghị ime ka ọrịa uche mara mma… ọ na-egbochi imepụta ihe'”] na The Guardian (2019 Jun29) * Ekwenyere m na, n’azụ ihe a na-akpọ “ọgwụgwọ akụkọ,” bụ́ nke na-eji ịkọ akụkọ na-eme ka mmadụ ghara inwe ahụmahụ ha iji kọọ akụkọ dị iche banyere ndụ ha. N'ihi na anyị na-abụkarị akụkọ ndụ anyị na-agwa onwe anyị banyere onye anyị bụ; anyị na-ekepụta ihe mkpuchi nke anyị na-atụkwasị akụkọ anyị. Nke a ọ bụ ọgwụgwọ? Eche m… * Na ndị mmadụ na-ekepụta akụkọ nke ha na [http://columbiajournal.org/reaping-the-blooms-an-interview-with-esme-weijun-wang/ “Ibi ihe ubi: Ajụjụ ọnụ Esmé Weijun Wang”] na Akwụkwọ akụkọ Columbia (2019 Maachị 5) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wang, Esmé Weijun}} [[Category: ụmụ nwanyị]] t2zy6korgx1t4em3utb0ioniplvg79d Wang Ching-feng 0 4846 17790 2023-11-18T03:06:49Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Wang Ching-feng | Wang Ching-feng]]''' (王清峰; Wáng Qīngfōng; amuru [[w:1 January|1 January]] [[w:1952|1952]]) bụ [[w:onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na [[w:1952|1952]] [w: Republic of China | Republic of China]] (ROC), onye bụ Minista ikpe ziri ezi site na 2008 ruo 2012. == Okwu Okwuru == * Ndị [[w:ọnwụ|nwuru]] enweghị ike ibilite n'ọnwụ, yabụ inye ikike [[w:ndụ | nri]] na w:n...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Wang Ching-feng | Wang Ching-feng]]''' (王清峰; Wáng Qīngfōng; amuru [[w:1 January|1 January]] [[w:1952|1952]]) bụ [[w:onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]] na [[w:1952|1952]] [w: Republic of China | Republic of China]] (ROC), onye bụ Minista ikpe ziri ezi site na 2008 ruo 2012. == Okwu Okwuru == * Ndị [[w:ọnwụ|nwuru]] enweghị ike ibilite n'ọnwụ, yabụ inye ikike [[w:ndụ | nri]] na [[w:ndụ|ndụ]] ekwesịghị ịbụ ihe ga-eme n'ọdịnihu, kama ọ kwesịrị ịdị na-aga n'ihu ugbu a. * Wang Ching-feng (2010) zoro aka na "[http://www.handsoffcain.info/news/index.php?iddocumento=13302586 Taiwan: Minista ikpe ziri ezi na-eyi egwu ịgba arụkwaghịm kama ịnakwere ogbugbu]" Ken, 10 Maachị 2010. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wang, Ching-feng}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9r8b7iogdo3gqhg0icxskizwjo16dcw Mirabehn 0 4847 17819 2023-11-18T04:16:52Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Mirabehn|Madeleine Slade]]''' [[w:Padma Vibhushan|P. V.]] (22 Nọvemba 1892 – 20 Julaị 1982), nke a makwaara dị ka '''Mirabehn'''' ma ọ bụ ''Meera Behn''', bụ onye Britain na-akwado [[w:India Independence Movement | Nnwere onwe India Movement]] onye na 1920 hapụrụ ụlọ ya na [England] ka ya na [Mohandas Gandhi] biri na ịrụ ọrụ. O tinyere ndụ ya na mmepe mmadụ na ọganihu nke Gandhism. ==Okwu okwuru== *Mgbe m nọ na Ashr...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Mirabehn|Madeleine Slade]]''' [[w:Padma Vibhushan|P. V.]] (22 Nọvemba 1892 – 20 Julaị 1982), nke a makwaara dị ka '''Mirabehn'''' ma ọ bụ ''Meera Behn''', bụ onye Britain na-akwado [[w:India Independence Movement | Nnwere onwe India Movement]] onye na 1920 hapụrụ ụlọ ya na [England] ka ya na [Mohandas Gandhi] biri na ịrụ ọrụ. O tinyere ndụ ya na mmepe mmadụ na ọganihu nke Gandhism. ==Okwu okwuru== *Mgbe m nọ na Ashram, mụ na Mira behn na-anọ ọtụtụ awa n'ụbọchị .... Ọbụna taa n'ebe dị anya a, a na m echeta ya na ịhụnanya dị ukwuu n'ime obi m. ... O nyere m echiche na ọ chọtala ihe ọ na-achọ. **Ram Swarup, okpukpe Hindu na otu okpukpere chi (2009) Isi nke 16 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] dw462ii7wswdd8ebzvit8nilnckny37 Mayim Bialik 0 4848 17830 17829 2023-11-18T07:29:05Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Mayim Bialik at PaleyFest 2013.jpg|thumb|Mayim Bialik, 2013]] [[W:ig:Mayim Chaya Bialik|Mayim Chaya Bialik]] (amuru Disemba 12, 1975) bu onye omekorita America na onye sayensi akwara. ==Okwu okwuru== * Enwere ebili mmiri siri ike nke [[ndị anaghị eri anụ ndị Juu | Ndị anaghị eri anụ ndị Juu]] na enwere nnukwu ngagharị mara mma, ọ bụrụ na ịnọ n'ụlọ nzukọ na-aga n'ihu na obodo nwere mmekọrịta gburugburu ebe obibi, iji na-ejere onye anaghị eri anụ ozi. Nke ahụ na-eme karịa. Ị ma na agba ochie Adam na Iv bụ ndị anaghị eri anụ, na n'okpukpe ndị Juu, e nwere ihe ngosi siri ike na anyị na-ahụ maka ibe anyị na maka ụwa anyị. Yabụ ụfọdụ n'ime anyị na-eme nhọrọ ịbụ onye anaghị eri anụ dịka nkwupụta gburugburu ebe obibi. … Anyị nwere ọdịnala na-aga azụ ọtụtụ puku afọ gbasara otu esi emeso anụmanụ dịka ike anyị nwere ike. Ọrụ ugbo ụlọ ọrụ adịchaghị ọtụtụ puku afọ gara aga, ihe na-erughị otu narị afọ gara aga. Ya mere echere m na ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị na dị ka ihe ochie dị ka ụfọdụ ndị na-eche na omenala ndị Juu, anyị ka na-agbalị ịnọgide na-adị ugbu a na ihe na-eme. ** [http://www.ecorazzi.com/2010/01/20/exclusive-mayim-bialik-gets-her-eco-on-at-the-go-green-expo-in-los-angeles/ “Exclusive: Mayim Bialik Gets Her Eco On At The Go Green Expo In Los Angeles”, interview with ''Ecorazzi'' (20 January 2010)]. * ''[Gịnị kpaliri gị ịga eri anaghị eri anụ mgbe ọ dị afọ 19?]'' Ịkpọasị ụtọ kwụsịrị iri anụ, mgbe ahụ ịhụnanya miri emi na nkwanye ùgwù m nwere n'ebe anụmanụ nọ malitere ime ka m mata mkpebi m. Enwere m mmetụta ebumpụta ụwa nke ịchọ ịbụ [[Veganism | vegan]], mana achọrọ m ozi ndị ọzọ. Mgbanwe ahụ ji nke nta nke nta, nke mere ka m chee echiche site na nzọụkwụ ọ bụla. M ka nọ na-eri mmiri ara ehi mgbe m mụrụ nwa mbụ m; ọ nweghị ike ịnabata mmiri ara ara m, achọpụtara m na enwere m ihe nfụkasị mmiri ara ehi. Ya mere, ọ nọgidere na-agbanwe. Agụrụ m ''Iri anụmanụ'' nke [[Jonathan Safran Foer]] mere, nke ahụ mere ya. ** [https://www.vegetariantimes.com/life-garden/one-on-one-with-mayim-bialik “One on One with Mayim Bialik”, interview with ''Vegetarian Times'' (15 Jun 2011)]. ** [https://www.vegetariantimes.com/life-garden/one-on-one-with-mayim-bialik “One on One with Mayim Bialik”, interview with ''Vegetarian Times'' (15 Jun 2011)]. ==Njikọ Mpụga== *{{wikipedia-inline}} *{{Commonscat-inline}} *{{Official|http://www.mayimbialik.net}} {{DEFAULTSORT:Bialik, Mayim}} [[Category:ụmụ nwanyị]] d36zb953owajxz4465y0sis93g4om96 Jodi Benson 0 4849 17833 17832 2023-11-18T07:40:57Z Ezeone10 564 /* External links */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Jodi Marie Marzorati Benson|Jodi Marie Marzorati Benson]] (October 10, 1961 -) bụ onye omere olu America, onye na-eme ihe nkiri na onye na-agụ soprano. ==Okwu okwuru== * Ihe na-atọ m ụtọ banyere [[animation]] bụ eziokwu na ọ naghị achịkwa ya na enweghị oke; Mgbe ị nọ n'ime ụlọ ịkwesighi ilekwasị anya na [[akwa]] gị, etemeete, ntutu isi, ihe nkiri egwu gị ma ọ bụ mgbochi gị, ị nwere nnwere onwe zuru oke. Ọ bụ nnwere onwe ahụ zuru oke ka m na-enweta n'ezie dịka enweghị ikpe ma ọ nweghị ndị nkatọ n'ebe ahụ na-ekiri ka ha hụ ihe ị ga-eme. Ọ bụ naanị ihe efu maka mmadụ niile, usoro ahụ na-atọkwa m ụtọ. Mgbe ị na-arụ ọrụ na ndị nduzi dị ịrịba ama mgbe ahụ ọrụ dịịrị ha ime ngwaahịa ahụ ma nweta akụkọ ahụ; ọ na-ewe m nnukwu nrụgide, m na-abanyekwa na-enwe nnọkọ egwuregwu. ** [http://www.femalefirst.co.uk/movies/jodi-benson-exclusive-interview-330687.html Jodi Benson Exclusive Interview] (August 30, 2013) * Ọfọn, nye m, enwere m ike ikwu okwu banyere okwukwe ahụ ná mmalite mgbe ọrụ m malitere, n’ihi ya, ọ dịghị ihe ijuanya n’ezie. Ndị gbara m gburugburu maara ebe mụ na di m Ray guzoro n’ebe okwukwe m gara. Mgbe ị guzobe na mmalite nke ọrụ gị, ọ na-eme ka ọ dị mfe karịa ịnwa imepụtaghachi ya ma ọ bụ inweghachi okwukwe gị ohere ọhụrụ ọ bụla na-abịa n'ihu. ** [http://www.beliefnet.com/columnists/peanutsandpopcorn/2013/09/interview-with-a-mermaid.html Interview with a Mermaid] (2014) * M na-agbasi mbọ ike na njem okwukwe m na etinyekwara m aka na [[ezinụlọ] m]. Mụ na di m alụrụla ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 30 ma anyị na-agụ ụmụ anyị ụlọ. Anyị nwere ezinaụlọ na-arụ ọrụ dị iche, mana anyị na-eme ka ọ rụọ ọrụ, n'ụzọ doro anya site n'amara Chineke ma anyị nwere ekele dị ukwuu maka nke ahụ. " Enwere ihe ndọghachi azụ site na ibighị na New York ma ọ bụ LA? “Mgbe ụfọdụ, owu nwere ike ịdịtụ ntakịrị n’ihi na anyị bụ nanị ezinụlọ anyị maara bụ́ ndị nọ n’ụlọ ọrụ ntụrụndụ, n’ụlọ akwụkwọ ma na-adabere n’okwukwe [mgbe anyị na-agbalị] ịnọgide na-enwe ụdị ‘ndụ mgbe nile’ otú a pụrụ isi kwuo ya n’etiti. nke ihe nzuzu. Ọ dịtụ iche m chere. Mgbe ụfọdụ, ọ na-adị anyị ka anyị bụ ndị Lone Rangers, mana nke a bụ ebe Chineke nwere anyị na nke a bụ ọkpụkpọ oku ya ugbu a, maka oge a. Anyị na-eji ọṅụ na iguzosi ike n'ezi ihe eme ya ** [http://www.beliefnet.com/columnists/peanutsandpopcorn/2013/09/interview-with-a-mermaid.html Interview with a Mermaid] (2014) == External links== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Benson, Jodi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4tkqnmm1jg0nl2lhzfabtn4cesk83yp Lake Bell 0 4850 17838 17837 2023-11-18T08:05:09Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Lake Bell by Gage Skidmore.jpg|thumb|Lake Bell in 2011]] [[W:ig:Lake Siegel Bell|Lake Siegel Bell]] (March 24, 1979-) bụ onye omere America, onye ntụzi, onye nrụpụta na onye na-ede ihe. ==Okwu okwuru== *Echere m na isi ihe dị na nnukwu romcom bụ ịghara ịlụ ọgụ megide ụdị a,” ka ọ na-akọwa. "Ihe na-eme n'oge na-adịbeghị anya bụ ịrịọ mgbaghara, ma ọ bụ bụrụ onye na-adịghị mma, yabụ na ọ bụ mgbochi romcom." Ọnụ ọchị ahụ sara mbara na-apụta. "Naanị dabere ma nabata eziokwu na ọ bụ akụkọ ịhụnanya na ọ na-atọ ọchị na ọ bụ ìhè. Ọ ka nwere ike ịbụ uber-smart ma mesoo okwu zeitgeist. **[https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/lake-bell-interview-man-actress-explains-how-she-juggles-acting-writing-directing-producing-and-directing-10284181.html Lake Bell interview: The Man Up actress explains how she juggles acting, writing, directing, producing and directing] (29 May 2015) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Bell, Lake}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ddg1i58iybnwrermc5w6pw5mbr8sjpq Kristen Bell 0 4851 17841 17840 2023-11-18T08:22:35Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Kristen Anne Bell|Kristen Anne Bell]] (amụrụ 18 Julaị 1980) bụ onye omere na onye ọbụ abụ America ==Okwu okwuru== * Mụ onwe m, dị ka ndị America ọ bụla iberiibe, chere na ndị kangaroo ga-ezute anyị n’ọdụ ụgbọ elu, ha ga-achọkwa ịmakụ anyị otú anyị chọrọ ịmakụ ha. … [Na Sydney's zoo] Achọpụtara m banyere koalas na otú eucalyptus si eme ha elu na ihe mere ha ji ehi ụra ụbọchị dum. Ha bụ obere ọgwụ ọjọọ. ** On her impressions of [[Australia]], as quoted in [http://news.smh.com.au/breaking-news-world/us-star-disappointed-no-kangaroos-at-aussie-airport-20091015-gyw5.html "US Star Disappointed no Kangaroos at airport", in ''The Sydney Morning Herald'' (15 October 2009)] * Abụ m onye hụrụ anụmanụ n’anya mgbe niile. Ọ na-esiri m ike ikewapụ anụmanụ ndị m na-akpakọrịta—nkịta na nwamba, dị ka ihe atụ—na anụmanụ ndị dị n’efere m, ọ dịghịkwa mgbe m lekọtara ụtọ anụ ahụ́. Enwere m mmasị na Brussels pulite mgbe niile! ** Responding to the question "What prompted you to go [[Vegetarianism|vegetarian]]?", in [http://www.peta2.com/heroes/peta2-chats-with-kristen-bell/ "peta2 Chats With Kristen Bell", in ''peta2.com'' (18 July 2011)] * [[[isi nri]] bụ asụsụ ịhụnanya m, ebe enwere oke inye ihe n'achọghị ọdịmma onwe onye. … Ọ bụ ihe gbasara ahụike uru karịa ụkpụrụ ọma. Ma, eziokwu ahụ bụ́ na m hụrụ anụmanụ n’anya, ọ na-adịkwa m mma ka m ghara iri ha. ** On her [[Veganism|vegan]] cuisine, after her transition from vegetarianism to veganism, in [http://www.womenshealthmag.com/life/kristen-bell-vegan-food "Kristen in the Kitchen", in ''Women's Health'' (8 March 2012)] * Mgbe ị na-ege ntị nke ọma dị ka ịchọrọ ka a nụ ya, mgbe ị na-asọpụrụ echiche na ị na-ekerịta ụwa na ụmụ mmadụ ndị ọzọ, na mgbe ị na-eji ụkwụ gị mara mma na-aga n'ihu, ị ga-emeri, oge ọ bụla. O nwere ike ọ gaghị abụ taa, ọ nwere ike ọ gaghị abụ echi, mana ọ na-abịakwute gị mgbe ịchọrọ ya. Anyị na-ebi n'oge afọ ojuju ngwa ngwa, nke mmasị ozugbo, ọ dịghịkwa ahụ iru ala na-echere ka ịhụ òkè nke obiọma gị, mana m na-ekwe gị nkwa na ọ ga-apụta kpọmkwem mgbe ịchọrọ ya. ** [https://www.youtube.com/watch?v=uX55V1w2htc University of South California School of Dramatic Arts commencement address] (May 2019) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{wikinews|Award show producers try Emmy Idol}} {{commonscat}} *[http://www.complex.com/GIRLS/Cover-Girls/Kristen-Bell Kristen Bell at ''Complex'' magazine] *[http://blogs.amctv.com/movie-news/2009/10/video-opening-night-couples-retreat.php Couples Retreat Video Interview at AMCtv.com] {{DEFAULTSORT:Bell, Kristen}} [[Category:ụmụ nwanyị]] hm38ol4645ylelgfsqb8mpur8e3ml3f Cyia Batten 0 4852 17861 17860 2023-11-18T13:16:00Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Cyia Batten|Cyia Batten]] (January 26, 1972 -) bụ onye egwu America, ihe nlere na ihe nkiri / onye na-eme ihe nkiri yana onye bụbu onye otu egwuregwu ịgba egwu Pussycat Dolls. ==Okwu okwuru== * Dị ka m kwuru, ndị na-akwado Star Trek bụ ndị kacha eguzosi ike n'ihe na ọmarịcha ebe ahụ. Ọ bụ ihe obi ụtọ inwe ike ịhụ ọn̄ụ ha na ịmanye ha aka ma ọ bụ ịmakụ ekele maka nkwado ha. ** [http://www.startrek.com/article/exclusive-interview-enterprises-orion-slave-girls Enterprise's Orion Slave Girls] (March 16, 2016) * Oge ọ bụla nwanyị eji mmekọahụ eme ihe maka ọdịmma nke ya, ọ nwere ike ịkawa nke ukwuu. Ọ dabere na otu ha siri hụ na ọ bụ nwoke na nwanyị. Maka ụmụ nwanyị? Ekwetaghị m kpamkpam. Navaar na-achịkwa nke ukwuu nhọrọ ya na ụmụnne ya nwanyị; Ọ bụghị onye ọ bụla na-erigbu ya. Ọ bụrụ na nwanyị ahọrọ iji mmekọahụ ya dị ka ngwá ọrụ, nhọrọ ahụ bụ naanị ya. Mmekọahụ bụ ịkpa ókè megide mmadụ dabere na okike. Ọ bụrụ na onye ọ bụla na-enwe mmekọahụ, ọ bụ Navaar, bụ onye chere na ndị ikom ahụ adịghị ike na ndị na-adịghị ike n'ihi ọdịdị ha dị ka ụmụ nwoke. ** [https://www.startrek.com/article/enterprises-orion-slave-girls-part-2 Enterprise's Orion Slave Girls] (March 17, 2017) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Batten, Cyia}} [[Category:ụmụ nwanyị]] sewyw40f8l8eyny7vn4n7x1l9yjud4o Toni Basil 0 4853 17863 17862 2023-11-18T17:00:46Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Antonia Christina Basilotta|Antonia Christina Basilotta]] (Septemba 22, 1943 -) bụ onye America na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye na-agụ egwú, onye na-agba egwú na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu okwuru== * Ihe ịga nke ọma nke ihe ọ bụla m na-eme na-eju m anya, ma ọ na-enye obi ụtọ mgbe ọha na eze kwadoro. **[https://people.com/archive/pom-pom-and-circumstances-turn-choreographer-toni-basil-into-an-overnight-pop-star-vol-19-no-1/ Pom-Pom and Circumstances Turn Choreographer Toni Basil into An Overnight Pop Star] (January 10, 1983) * M na-aga n'ezie, 'Chee! Kedu ka nwa agbọghọ nwere ike isi nweta ihu ọma? **[https://www.cbsnews.com/news/toni-basil-has-all-the-right-moves/ Dance, dance, dance! Toni Basil has all the right moves] (February 9, 2020) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} *{{official website|http://www.tonibasil.net/}} [[Category:ụmụ nwanyị]] cv1v1x2gyvurbi42jbutmqnagv6frof Theda Bara 0 4854 17869 17868 2023-11-18T17:12:22Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Theda Bara|Theda Bara]] bụ aha ogbo nke Theodosia Burr Goodman (29 Julaị 1885 - 7 Eprel 1955), onye na-eme ihe nkiri na-agbachi nkịtị nke a maara dị ka "The Vamp." Otu n'ime ndị isi ihe nkiri Hollywood mbụ, amaara ya maka ụdị ọmarịcha ya yana akara mmekọahụ na iri afọ ole na ole mbụ nke 1900. Ọtụtụ ọrụ ya efuola. ==Okwu okwuru== * '''Ịbụ [[ezi] bụ ịbụ [[chefuru]]. M ga-adị njọ, m ga-abụ [[chetara]]'''. ** As quoted in [http://books.google.com/books?id=634NAQAAIAAJ&pg=PA57 "The Confessions of Theda Bara"] by Agnes Smith, ''Photoplay Magazine'', Vol. 18 No. 1 (June 1920), pp. 57–58, 110–111 * Ihe kpatara ezigbo [[ụmụ nwanyị]] ji dị ka m ma na-abata na foto m bụ na enwere ntakịrị mmụọ [[vampire]] na nwanyị ọ bụla. ** A kọrọ na n'oge oge ezumike nka ya, dịka 1926, dịka e hotara na '' Women, Women, Women: Quips, Quotes, and Commentary '' (1977) nke Leta W. Clark, p. 16 <!-- nakwa na ''Ọ dị gị mma, kwa? : Okwu banyere ịhụnanya na mmekọahụ '' (1983) nke Bob Chiege dere, p. 155; Ụdị dị iche iche nke a pụtara na '' Okwu ndị dị ugbu a '' (1964) nke James Beasley Simpson dere, na na '' The Hutchinson Encyclopedia of Biography '' (1996) nke Christine Stephanie Nicholls --> * M ga-anọgide na-eme vampires ọ bụrụhaala na ndị mmadụ [[mmehie]]. ** Dị ka e hotara na '' sexy Origins and Intimate Things: The Rites and Rituals of Straights, Gays, Bi's, Drags, Trans, Virgins, and Others'' (1998) Charles Panati, p. 295 == Okwu gbasara Bara == * Mgbe Theda Barra <! --[sic] nke a bụ otú e si asụpe ya na isi mmalite e zoro aka na ya --> pụtara na '' A Fool There Was '', ebili mmiri vampire gbagoro na mba ahụ. Ụmụ nwanyị pụtara n'uwe vampire, ọla ntị pendant, na ọbụna ụmụ agbọghọ na-anwa ịgbanwe site n'echiche efu, na-emeghe anya gaa na almond-eyed, nwanyị nke nwere egbugbere ọnụ nke carmine nke aghụghọ na ihe omimi. ** [[Mary Pickford]], "To Be Or Not To Be a Vampire", ''The Day'' [New London, CT] (16 May 1916), [http://news.google.com/newspapers?id=e_0gAAAAIBAJ&sjid=r3UFAAAAIBAJ&pg=6226,1925847&dq=theda+bara p. 11] ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat}} * {{imdb name|id=0000847|name=Theda Bara}} {{DEFAULTSORT:Bara, Theda}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 4nqdflz0fv22y0ub9pihn4n14g6gfgy Shima Iwashita 0 4855 17873 17871 2023-11-18T22:23:37Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Shima Iwashita|Shima Iwashita]] (January 3, 1941-) Ụra Dọkịta A Japa A CT Res Plan D nwunye Masahiro Shinoda. ==Okwu okwuru== * M na-eche na mgbe m na-egwuri egwu, m na-aghọ onye dị nnọọ iche n’oge ahụ. Ma n'ezie ọ bụ mebere, onye na-adịghị adị. Ịrụ ọrụ ndị ahụ na-enye m ezigbo obi ụtọ na ọṅụ. Echere m na ihe na-eme ndị na-ege ntị bụ na ha n'onwe ha na-amata ma eleghị anya na otu n'ime ndị a na-eme ihe nkiri - ọ nwere ike ịbụ agwa ọ bụla na fim - na nwa oge ha nwere ike ịnụ ụtọ ịbụ onye ọzọ ma nwee ndụ ọzọ nwa oge. Ọ na-enye ha ohere ahụ **[http://globetrotter.berkeley.edu/conversations/Shinoda_Iwashita/shinoda_iwashita4.html The Movie Experience: Conversation with actress Shima Iwashita and director Masahiro Shinoda/Theatrical and Cinematic Influences] (February 27, 1999) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Iwashita, Shima}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 2z0ayaq6r01o2ngqi43md32ihoj3nca Yvette Herrell 0 4856 17872 2023-11-18T21:20:06Z Sayvhior 31 Jiri '{{databox}} ''[[w:Yvette Herrell|Stella Yvette Herrell]]''' (amụrụ March 16, 1964) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye na-azụ ahịa nke jere ozi dị ka U.S. onye nnọchi anya maka New Mexico's 2nd congressional district | New Mexico's 2nd congressional district site na 2021 ruo 2023. Onye otu Republican Party, ọ jere ozi anọ dị ka onye onye so na [[w: Ụlọ Ndị Nnọchiteanya New Mexico | Ụlọ Ndị Nnọchiteanya New Mexic...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Yvette Herrell|Stella Yvette Herrell]]''' (amụrụ March 16, 1964) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America na onye na-azụ ahịa nke jere ozi dị ka U.S. onye nnọchi anya maka New Mexico's 2nd congressional district | New Mexico's 2nd congressional district site na 2021 ruo 2023. Onye otu [[Republican Party, ọ jere ozi anọ dị ka onye onye so na [[w: Ụlọ Ndị Nnọchiteanya New Mexico | Ụlọ Ndị Nnọchiteanya New Mexico]] maka mpaghara 51st site na 2011 ruo 2019. ==Okwu okwuru== * Anyị kwesịrị ileba anya na ihe nke a na-efu ọ bụghị naanị steeti, mana mba, kedu ka anyị ga-esi gaa n'ihu na-enye ọrụ [dị ka] nlekọta ahụike na enyemaka nye ndị a niile nọ ebe a n'ụzọ iwu na-akwadoghị, mgbe anyị nwere - Enwere m ihe mejupụtara na steeti a - ndị na-arụ ọrụ abụọ ma ọ bụ atọ ka ha nwee ike idowe mkpuchi mkpuchi ha na-etinye nri na tebụl maka ụmụ ha. **[https://www.breitbart.com/radio/2018/10/26/new-mexico-republican-yvette-herrell-caravan-invasion-puts-our-sovereignty-at-risk/ New Mexico Republican Yvette Herrell : Caravan 'Mwakpo' na-etinye 'Ọchịchị Anyị n'ihe ize ndụ'] (26 October 2018) * Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịbụ n'ọtụtụ, ma ọ dịkarịa ala, nọrọ na pere mpe nwere ikike zuru oke nke na ị nwere ike ime ka ihe ghara irubere Onye isi ala. **[https://www.breitbart.com/radio/2020/11/11/yvette-herrell-nancy-pelosis-majority-in-shambles-gives-gop-leverage/ Yvette Herrell: Nancy Pelosi's Ọtụtụ na 'Shambles ,' Na-enye GOP 'Leverage'] (11 Nọvemba 2020) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] {{DEFAULTSORT:Herrell, Yvette}} 4sl8f58n1q3y1ypygp8eqjjih77o3yk Kelly-Ann Baptiste 0 4857 17874 2023-11-18T22:31:42Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} '''Kelly-Ann Kaylene Baptiste''' (amụrụ 14 Ọktoba 1986) bụ [[wikipedia:Tobago|Tobagonian]] [[wikipedia:Track_and_field|egwu na ubi]] [[wikipedia:Sprint_(na-agba ọsọ)|sprint]]. == Okwu Okwuru == * "Ya mere nye m, naanị ịbụ nwanyị na ịnọchite anya obodo m, ọ bụụrụ m nnukwu ụbọchị, n'ihi na enwere m ike igosi ụmụ nwanyị ndị ọzọ na ha nwekwara ike ime ya." * [https://www.caribjournal.com/2012/06/15/interview-with-t...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Kelly-Ann Kaylene Baptiste''' (amụrụ 14 Ọktoba 1986) bụ [[wikipedia:Tobago|Tobagonian]] [[wikipedia:Track_and_field|egwu na ubi]] [[wikipedia:Sprint_(na-agba ọsọ)|sprint]]. == Okwu Okwuru == * "Ya mere nye m, naanị ịbụ nwanyị na ịnọchite anya obodo m, ọ bụụrụ m nnukwu ụbọchị, n'ihi na enwere m ike igosi ụmụ nwanyị ndị ọzọ na ha nwekwara ike ime ya." * [https://www.caribjournal.com/2012/06/15/interview-with-trinidad-and-tobago-sprinter-kelly-ann-baptiste/ Interview with Trinidad and Tobago Sprinter Kelly-Ann Baptiste] site n'aka Alexander Britell. Ọnwa Isii 15, 2012. eweghachiri 10/11/2023. * "Anọ m n'ọgbọ na eleghị anya enweghị m mmasị dị ka nwatakịrị banyere egwu na ubi ma maka m, ọ bụ ihe gbasara ozi iji kpalie ndị mmadụ. Achọrọ m ihe atụ nke ihe ga-ekwe omume ndị na-abịa. n'azụ m." * [https://www.guardian.co.tt/sports/baptiste-keeps-her-olympic-dream-alive-6.2.1128504.5a6462426a Baptiste na-eme ka nrọ Olympic ya dị ndụ] site n'aka Rachael Thompson-King. eweghachiri 10/11/2023. ==Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: ụmụ nwanyị]] ja91locusrmtcwnu3s6fdo09nkdshy3 Satomi Ishihara 0 4858 17877 17875 2023-11-18T22:38:01Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Satomi Ishihara|Satomi Ishihara]] (amuru Disemba 24, 1986) bu onye omekorita Japan. ==Okwu okwuru== * Achọrọ m ịghọ ezigbo nwunye, dị ka mgbe di m si ọrụ lọta, m chọrọ iji obiọma na ịhụnanya na-agba ya ume. ** Satomi Ishihara, "[http://www.tokyohive.com/article/2013/06/ishihara-satomi-talks-about-her-view-on-marriage ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ishihara, Satomi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] bawb9zy93adn9xppm2pcqffa7rgvcxv Wallis, Duchess of Windsor 0 4859 17876 2023-11-18T22:37:24Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Wallis, Duchess nke Windsor | Wallis, Duchess nke Windsor]]"" (amụrụ Bessie Wallis Warfield, mechara Spencer, wee Simpson; [[w:19 June|19 June]] [[w:1896|1896]]) - [[w:24 April|24 April]] [[w:1986|1986]]) bụ onye America [[w: nwunye| nwunye]] nke [[w:Edward VIII nke United Kingdom|Edward, Duke nke Windsor, onye bụbu Eze Edward VIII]]. Edward chọrọ ime Wallis nke ya [[w:queen|Queen]], mana gọọmentị Britain agaghị ekwe ya maka na ọ b...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Wallis, Duchess nke Windsor | Wallis, Duchess nke Windsor]]"" (amụrụ Bessie Wallis Warfield, mechara Spencer, wee Simpson; [[w:19 June|19 June]] [[w:1896|1896]]) - [[w:24 April|24 April]] [[w:1986|1986]]) bụ onye America [[w: nwunye| nwunye]] nke [[w:Edward VIII nke United Kingdom|Edward, Duke nke Windsor, onye bụbu Eze Edward VIII]]. Edward chọrọ ime Wallis nke ya [[w:queen|Queen]], mana gọọmentị Britain agaghị ekwe ya maka na ọ bụ onye gbara alụkwaghịm. Edward ga-ekpebi ma ọ ga-ahapụ Wallis maka okpueze, ma ọ bụ okpueze ịlụ Wallis. Edward kpebiri ịhapụ okpueze ahụ, ma ọ [[w:abdicated | abdicated]] na Disemba 11 1936. Di na nwunye ahụ nọrọ ọtụtụ oge ndụ ha na [[w: France | France == Okwu Okwuru == * Ekwenyesiri m ike na e nwere naanị otu ihe ngwọta, ya bụ ka m wepụ onwe m na ndụ Eze. Nke ahụ bụ ihe m na-eme ugbu a. * Mgbe a kọchara ohere nke ịgbahapụ ya n'akwụkwọ akụkọ, ọ gara [[w:Cannes | Cannes]], 3 Disemba 1936. * Matthew, H.C. G., ‘Edward VIII [mgbe e mechara Prince Edward, Duke nke Windsor] (1894–1972)’, ''Oxford Dictionary of National Biography'', Oxford University Press, Sept 2004; online edn, Jan 2008 [http://www.oxforddnb.com/view/article/31061, enwetara 21 Nov 2008] * Ị nweghị ike ịba ọgaranya ma ọ bụ dị gịrịgịrị. * "Windsor, Duchess nke" '' Oxford Dictionary of Quotations''. Ed. Elizabeth Knowles. ''Oxford University Press'', 2004. Oxford Reference Online. Mahadum Oxford Press. [http://www.oxfordreference.com/views/ENTRY.html?subview=Main&entry=t115.e3226 Nwetara na 21 Nọvemba 2008] == Banyere Wallis Simpson== * [A] nwanyị na-enweghị uche kpamkpam nke na-ahụghị Eze n'anya ma na-erigbu ya maka nzube nke ya. O mebiela ya na ego na ọla... * Site na ntinye na akwụkwọ ndetu nke [[w:Neville Chamberlain|Neville Chamberlain]], mgbe ahụ Chancellor of Exchequer, nke e zoro aka na ya na [[w:Philip Ziegler|Philip Ziegler]]"Eze Edward VIII: The Definitive Portrait of the Duke of Windsor" New York: Ụlọ Random (1992), p. 271 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commonscat}} {{DEFAULTSORT:Wallis, Duchess nke Windsor}} [[Category: ụmụ nwanyị]] kkm3ek0rere669f631g1mr3n7kmmexx Mirta Vidal 0 4860 17878 2023-11-18T22:42:02Z Mercyjamb123 446 Jiri '{{databox}} ''[[w:Chicanismo#Mirta Vidal|Mirta Vidal]]''' ( nwụrụ na Jenụwarị 3, 2004) bụ onye ode akwụkwọ tinyere aka na mmegharị Chicano. == Okwu Okwuru == === "Chicanas na-ekwu okwu - Ụmụ nwanyị: Voice ọhụrụ nke La Raza" (1971) === Na '' ntọhapụ ụmụ nwanyị !: Edemede nwanyị nke kpalitere mgbanwe ma ka nwere ike '' (2021) * Ọ bụ ezie na ọtụtụ akụkọ na akwụkwọ ndị pụtara n'oge na-adịbeghị anya na La Chica...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Chicanismo#Mirta Vidal|Mirta Vidal]]''' ( nwụrụ na Jenụwarị 3, 2004) bụ onye ode akwụkwọ tinyere aka na mmegharị Chicano. == Okwu Okwuru == === "Chicanas na-ekwu okwu - Ụmụ nwanyị: Voice ọhụrụ nke La Raza" (1971) === Na '' ntọhapụ ụmụ nwanyị !: Edemede nwanyị nke kpalitere mgbanwe ma ka nwere ike '' (2021) * Ọ bụ ezie na ọtụtụ akụkọ na akwụkwọ ndị pụtara n'oge na-adịbeghị anya na La Chicana bụ ihe ịrịba ama ọzọ dị mkpa nke ịrị elu nke Chicanas. Otu n'ime ihe kacha pụta ìhè n'ime ihe ndị a bụ ngalaba pụrụ iche na El Grito del Norte, mbipụta dum nke Chicanas nke Regeneración bipụtara ma dee ya na akwụkwọ akụkọ nwanyị Chicana oge niile nke Las Hijas de Cuahtemoc wepụtara na Long Beach, California. A na-akpọ ndị otu ikpeazụ a na akwụkwọ akụkọ ha aha n'aha òtù ndị inyom Mexico bụ ndị lụrụ ọgụ maka nnwere onwe n'oge ndị ọchịchị n'oge mmalite nke narị afọ a. * Mmegbu Chicanas na-ata dị iche na nke ọtụtụ ụmụ nwanyị na-enwe na mba a. N'ihi na Chicanas bụ akụkụ nke mba a na-emegbu emegbu, a na-edobe ha na ịkpa ókè agbụrụ a na-eme megide La Raza. Ebe ọ bụ na ihe ka ọtụtụ n'ime Chicanos bụ ndị ọrụ, Chicanas bụkwa ndị a na-erigbu ndị ọrụ. Mana na mgbakwunye, Chicanas, yana ụmụ nwanyị ndị ọzọ, na-agbadata n'ọnọdụ dị ala n'ihi mmekọahụ ha. Ya mere, ụmụ nwanyị Raza na-ata ahụhụ ụdị mmegbu ugboro atọ: dịka ndị otu mba a na-emegbu emegbu, dịka ndị ọrụ na ndị inyom. Chicanas enweghị nsogbu ịghọta nke a. * Naanị mmadụ kwesịrị inyocha mmalite nke oke nwoke iji kpughee ọnọdụ ahụ maka ihe ọ bụ mgbagha nke eziokwu na ụgha. Ọrụ dị ala nke ụmụ nwanyị na ọha mmadụ esiteghị na mmalite oge. N'ezie, tupu ndị Europe abịa n'akụkụ a nke ụwa ụmụ nwanyị nwere nnukwu ọnọdụ nke nha anya na ụmụ nwoke. Nrubeisi nke ụmụ nwanyị, yana ụlọ ọrụ dị ka ụka na ndị nna ochie, bụ ndị ọchịchị Europe na-ebubata, ma ka dịgidere ruo taa akụkụ nke ọha Anglo. Machismo-nke, dị ka a na-ejikarị eme ihe, na-asụgharị n'asụsụ Bekee n'ime nwoke chauvinism-bụ otu ihe, ma ọ bụrụ na nke a ga-akpọ "Anglo thing." Mgbe ụmụ nwoke Chicano na-emegide mbọ ụmụ nwanyị na-agba iji megide mmegbu ha, ha na-emegide mgba nke nwanyị ọ bụla na mba a na-achọ ịgbanwe obodo nke Chicanos n'onwe ya na-emegbu. Ha na-agwa pasentị 51 nke ndị bi n'obodo a na anyị enweghị ikike ịlụ ọgụ maka nnwere onwe. * Ndị na-achị ndị ọcha ga-achọ ka Chicanas nabata mmegbu ha kpọmkwem n'ihi na ha ghọtara na mgbe Chicanas malitere mmegharị na-achọ ite ime n'ụzọ iwu, nlekọta ụmụaka, na ụgwọ ha nhata maka ọrụ nha anya, nke a ga-etinye ezigbo egwu n'ikike ha nwere ịchịisi. Mmegide nke mgba ụmụ nwanyị na-agba iji gbajie agbụ nke mmegbu ha abụghị maka ọdịmma nke ndị a na-emegbu emegbu kama ọ bụ naanị maka ọdịmma nke onye mmegbu. Ma nke ahụ bụ ezi uche nke arụmụka nke ndị Chicanas achọghị ma ọ bụ mkpa ka a tọhapụ ha. *Arịrịọ maka "ịdị n'otu" dabere na nrubeisi nke ụmụ nwanyị na-aga n'ihu bụ nke ụgha. Ọ bụ ezie na ịdị n'otu nke La Raza bụ ntọala bụ isi nke mmegharị Chicano, mgbe ndị ikom Chicano na-ekwu maka ịnọgide na-enwe La Familia na "ihe nketa omenala" nke La Raza, ha na-ekwu n'ezie maka ịnọgide na-enwe echiche nke oge ochie. idebe nwanyị ahụ n'ụkwụ efu, ime ime, na n'ime kichin. Na ndabere nke n'okpuru ụmụ nwanyị enweghị ike ịdị n'otu n'ezie. {{DEFAULTSORT:Vidal, Mirta}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 5q73pvkubtrr98ytdmold70w5trpwkg Hiromi Hirata 0 4861 17881 17880 2023-11-18T22:47:24Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Hiromi Hirata|Hiromi Hirata]] (amuru 19 Febrụwarị 1978) bu onye omere olu Japan. ==Okwu okwuru== * [Na ''[Хироми Kagura]]''] M ga-egwu nwanyị mara mma na nke na-akpali agụụ mmekọahụ. Anụrụ m ka ha na-ekwu banyere agha, ma m họọrọ ịghara ilekwasị anya na nke ahụ. Enwere m mmasị na akụkụ nke nwanyị ahụ na ma m ga-arụ ọrụ dị mma na-akpọ ya. […] Miyabi na-akwụwa aka ọtọ ma na-ekwu eziokwu, ma mara mma nke ukwuu. Ị nwere ike iche na ahụ eruola ya ala nke ukwuu, mana ọ maara ihe niile na-eme gburugburu ya. Ị ga-aghọta nke ọma na ọ bụ nwa agbọghọ. N'ihe gbasara ihe anyị nwere: anyị nwere echiche nke ụdị dị iche na onye ọ bụla ọzọ. ** [https://nichegamer.com/2015/02/18/senran-kagura-estival-versus-interview-with-hirata-hiromi/ "Hirata Hiromi Talks About Senran Kagura Estival Versus"], NicheGamer.com (18 February 2015). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hirata, Hiromi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] ad35jfyiesorbhi8tperudp7ky0j49d Hitomi Harada 0 4862 17885 17884 2023-11-18T23:00:30Z Ezeone10 564 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[W:ig:Hitomi Harada|Hitomi Harada]] (amuru 18 Nọvemba 1987) bu onye omere na onye ọbụ abụ olu Japan ==Okwu okwuru== * Ọfọn, Asuka bụ… onye nwere ezi uche nke ikpe ziri ezi.<br> N'ihe gbasara ihe anyị nwere ọnụ… hmm. Ana m atụgharị uche. Ọ bụrụ na ọ dị gị n'aka ikpebi, olee àgwà anyị ga-ekekọrịta? N'ikwu okwu n'onwe m, echere m na otu ihe anyị nwere bụ iguzosi ike n'ezi ihe. Anyị agaghị emebi nkwenkwe anyị. Nke ahụ bụ azịza m.<br>N'ihe gbasara mmasị m, n'oge na-adịbeghị anya m na-egwu egwuregwu mmekọrịta. Abụ m onye egwuregwu mgbe niile, yabụ enwere m ike igwu egwu site na ''[Senran Kagura]]''. Ịrị ugwu na-atọkwa m ụtọ. ** [https://nichegamer.com/2015/02/22/hitomi-harada-talks-about-senran-kagura-estival-versus/ "Hitomi Harada Talks About Senran Kagura Estival Versus"], NicheGamer.com (22 February 2015). * ['[Senran Kagura]]'] bụ ọgụ siri ike, na-ere ọkụ. E nwekwara ihe ndị sexy. Ma na-ekwu okwu n'onwe m, m ga-enweta olu Asuka na ntọhapụ ọ bụla na usoro. Dịka ezigbo enyi Homura, anyị ga-ahụ ọgụ ndị a ka ha na-apụta. Nke a bụ akụkọ nwere oke obi. Ọ bụ ya mere agha ndị a ji dị mkpa. ** [https://nichegamer.com/2015/02/22/hitomi-harada-talks-about-senran-kagura-estival-versus/ "Hitomi Harada Talks About Senran Kagura Estival Versus"], NicheGamer.com (22 February 2015). ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Harada, Hitomi}} [[Category:ụmụ nwanyị]] jcprrfjnmqhoab8loddfx7r01dwzf66 Abortion debate 0 4863 17910 2023-12-05T07:03:09Z Adimora chidinma 470 Jiri '{{databox}} Gbanwee tebụl ọdịnaya Arụmụka ite ime Tinye asụsụ Ibe Mkparịta ụka Gụọ Dezie Lelee akụkọ ihe mere eme Lelee Ngwa Edemede a nwere ike ịmetụta isi okwu dị iche, ma ọ bụ tinye ibu na-enweghị isi n'otu akụkụ karịa isiokwu ahụ n'ozuzu ya. Biko nyere aka site n'ịtụgharị ma ọ bụ bugharịa nkwupụta okwu ọ bụla dị mkpa, na iwepụ nkọwa zuru oke nke nwere ike megidere amụma nsonye Wikiquot...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} Gbanwee tebụl ọdịnaya Arụmụka ite ime Tinye asụsụ Ibe Mkparịta ụka Gụọ Dezie Lelee akụkọ ihe mere eme Lelee Ngwa Edemede a nwere ike ịmetụta isi okwu dị iche, ma ọ bụ tinye ibu na-enweghị isi n'otu akụkụ karịa isiokwu ahụ n'ozuzu ya. Biko nyere aka site n'ịtụgharị ma ọ bụ bugharịa nkwupụta okwu ọ bụla dị mkpa, na iwepụ nkọwa zuru oke nke nwere ike megidere amụma nsonye Wikiquote. Arụmụka ite ime bụ arụmụka na-adịte aka, na-aga n'ihu nke na-emetụta akụkụ omume, iwu, ahụike, na okpukperechi nke ite ime a kpalitere. Na mba ndị na-asụ Bekee, arụmụka a na-egosipụta nke ọma na gburugburu ndị na-akwado mmegharị nke "pro-choice" na "pro-life" kọwara onwe ha. Pro-nhọrọ na-ekwusi ike na ikike nwanyị nwere nnwere onwe nke anụ ahụ, ebe ọnọdụ pro ndụ na-arụ ụka na nwa ebu n'afọ bụ mmadụ kwesịrị ekwesị maka nchebe iwu, dị iche na ọchịchọ nke nne. A na-ahụta okwu abụọ a ka ibu na mgbasa ozi bụ isi, ebe a na-ahọrọkarị okwu ndị dị ka "ikike ime ime" ma ọ bụ "mgbochi ime." Ntugharị ọ bụla nwere, na nsonaazụ dịgasị iche iche, chọrọ imetụta echiche ọha na eze na inweta nkwado iwu maka ọnọdụ ya. Ọtụtụ ndị na-ewere ọnọdụ na-arụ ụka na ite ime bụ n'ezie okwu metụtara omume, banyere mmalite nke mmadụ, ikike nke nwa ebu n'afọ, na iguzosi ike n'ezi ihe nke anụ ahụ. Arụmụka a aghọọla okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke iwu na mba ụfọdụ ndị na-akwado mgbochi ime ime na-achọ ịmepụta, na-edozi na ịgbasa iwu mgbochi ime ime, ebe ndị na-akwado ime ime na-achọ ịkagbu ma ọ bụ mee ka iwu ndị dị otú ahụ dị mfe ma gbasaa ohere nke usoro ahụ. Iwu ime ime na-adịgasị iche iche n'etiti ikike, sitere na mmachibido iwu nke usoro ahụ ruo n'ego ọha na eze maka ite ime. Nnweta ime ime dị mma dịkwa iche n'ofe ụwa ma dịkwa n'ebe ndị na-akwado ite ime n'ụzọ iwu kwadoro. ==Okwu okwuru== * Ndị omebe iwu Argentine na-atụle ugbu a iwu ga-agbasa ikike ime ime n'ụzọ iwu site n'ịgbanwe iwu obodo nke na-enye ohere ime ime ugbu a na naanị obere ikpe. Belden Russonello Strategists LLC (nke a na-akpọbu Belden Russonello & Stewart) mere nchọpụta echiche ọha maka ndị Katọlik maka nhọrọ gbasara àgwà ndị Argentine gbasara ite ime, iwu ọhụrụ a tụrụ aro, na mmetụta nke ndị bishọp Katọlik na arụmụka ite ime. Nchọpụta ndị a kọrọ ebe a sitere na nyocha nke ndị Argentine 1,002 ndị dị afọ 18 n'obodo ndị nwere 50,000 ma ọ bụ karịa, nke a na-eme site na ekwentị site na September 9th ruo 30th. <br> Ime na Argentina bụ iwu teknụzụ n'ọnọdụ dị oke oke mana enweghị ike nweta ya. Otú ọ dị, atọ n'ime mmadụ iri bi na Argentina maara onye nwere otu, asatọ n'ime iri na-eche na ọ kwesịrị ịbụ iwu na ọ dịkarịa ala ụfọdụ, na ihe karịrị isii n'ime iri na-eche na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị kwesịrị ileghara echiche nke ndị bishọp Katọlik anya mgbe ha na-eme mkpebi iwu. Ndị a bụ ụfọdụ n'ime nchọpụta ọhụrụ e mere na mba Argentina nke ndị Katọlik nyere maka nhọrọ. ** [https://web.archive.org/web/20120524022054/http:/www.catholicsforchoice.org/news/pr/2011/documents/ArgentinaSurveyEnglish3.pdf "Views on Changing the Law on Abortion in Argentina"] (PDF). Belden Russonello Strategists LLC. October 2011. p.1 ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Abortion debate}} [[Category:ụmụ nwanyị]] 62r3qa6lp6fkirn54524q3bgxew68n9 Taaooma 0 4864 17919 17918 2024-01-08T16:52:06Z Akwugo 29 /* Okwu okwuru */ e tinyere otu wikitext text/x-wiki '''[[W:Maryam Apaokagi| Taaooma]]''',Maryam Apaokagi nke amara aha ya dika Taaooma, bu onye ochichi Naijiria, onye okike ọdịnaya, onye na-ese ihe nkiri, na onye na-eme ihe nleba anya na mgbasa ozi. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka CEO, na onye nchoputa Chop Tao, ụlọ ọrụ nri, na-eduzi maka The Greenade Company, ụlọ ọrụ cinematography. A maara ya maka ịrụ ọtụtụ ọrụ na skits ya. == Okwu okwuru == * N'ụzọ Nigeria, ọ na-adị ka anyị na-eme ya mgbe niile n'agbanyeghị ihe siri ike na ihe siri ike. **[https://www.legit.ng/entertainment/celebrities/1511884-engaged-doesnt-a-difference-s-a-ring-taaooma-talks-relationship/] Echiche Taaooma banyere ndị Naijiria. * mee mgbanwe, ọ bụ naanị mgbanaka. **[https://www.legit.ng/entertainment/celebrities/1511884-engaged-doesnt-a-difference-s-a-ring-taaooma-talks-relationship/] [[Category: Ụmụ nwanyị]] gnhoek06t5wtg3d3uecqt2461kozoa9 Christy Ohiaeriaku 0 4865 17920 2024-01-08T20:02:20Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Christy Ohiaeriaku (amuru ya na 13 na afọ Disemba 1996) ọ bu onye ama ama umu nwanyi Naijiria na-agba egwu dika onye nche nche. Ọ bụ onye otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naịjirịa. ===Okwu okwuru=== Ana m atụ anya ịrụsi ọrụ ike ma rụọ ọrụ nke ọma ka a kpọọ m maka ogige ndị na-abịanụ nke ga-abịa n'afọ a. dị ka Goal.com si kwuo Dịka otu, anyị emeela nke ọma nke ukwuu, enwere m obi ike na anyị ga-adị mma tupu asọmpi iko mba ụwa na France. [[Category: Ụmụ nwanyị]] nhqhdechr9rwrr79fawo4gr9cq5a5zq Gloria Chinasa 0 4866 17921 2024-01-08T20:24:46Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Gloria Chinasa Okoro (amuru ya na 8 Disemba n'afọ 1987) ọ bu onye ama ama nke n'agba n'iru. Amụrụ ma zụlite na Nigeria site n'aka nne na nna Naijiria, ọ gbagoro maka otu mba ụmụ nwanyị Equatorial Guinea. Chinasa mụrụ ma zụlite na Nigeria. Ọ malitere ọrụ ya na klọb Rivers Angels nke dị na Port Harcourt. N'afọ 2005, ọ gbara otu egwuregwu megide otu ọgbakọ Equatorial Guinea wee nye goolu atọ. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ natara aro ka ọ kpọọ otu egwuregwu mba ụmụ nwanyị Equatorial Guinea, ma ọ nakweere. === Okwu Okwuru === Na 2005, anyị na ndị otu Equatorial Guinea gbara otu egwuregwu iko. M gbara egwuregwu ahụ nke ọma n'ihi na agbatara m goolu atọ. N'oge na-adịghị anya ka nke ahụ gasịrị, enwetara m aro ka m gbaa ndị otu mba nke mba ahụ egwu egwu. Echeghị m ogologo oge, n'ihi na na Nigeria ị ga-enwerịrị njikọ iji kpọọ na otu mba (Falcons). Chinasa Okoro: Ị ga-enwerịrị njikọ iji gwuo egwu maka Falcons, All Nigeria Soccer, Jenụwarị 04, 2013. Anọ m na Equatorial Guinea mgbe anyị nwere egwuregwu na asọmpi. Enwere m ụlọ na isi ọbọdọ Malabo. N'iji ya tụnyere Naijiria bụ ebe dị jụụ. Obi dị m ụtọ n'ebe ahụ, ọ dịkwa m ụtọ na m nwere ike igwu egwu maka ọbọdọ ahụ, Chinasa Okoro: Ị ga-enwerịrị njikọ iji gwuo egwu maka Falcons, All Nigeria Soccer, na Jenụwarị 04, n'afọ 2013. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 73vx5za48qnyqzkb1ene8p6goriaasc Rafiat Sule 0 4867 17922 2024-01-08T20:31:28Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Rafiat Sule, bụ ọkachamara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria amụrụ ya na onwa Ọgọstụ n'afọ 2000. === Okwu Okwuru === "" Ọ dị ka ndị na-agba ọsọ. Ọ dị ka onye ọ bụla chọrọ ịbụ onye isi egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naịjirịa na otu a ka ọ ga-esi eme. Ndị otu niile dị mma. Echere m na ọ dị mma na ọ ga-akpali anyị n'egwuregwu asaa ndị ọzọ mana anyị agaghị echefu na ọ ga-esi ike." [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2odo6fmd6pzc84xswawvmbf78ymak90 Sarah Michael 0 4868 17923 2024-01-08T20:41:45Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Sarah Michael (amuru ya na 22 Julaị n'afọ 1990) bu onye egwuregwu bọọlụ Naijiria. === Okwu Okwuru === Onye egwu anyị nwere ahụmahụ Sarah Michael ahọrọla ịgbatị nkwekọrịta ya karịa 2021! Sarah nwere àgwà ndị na-enye mgbanwe dị iche iche na egwuregwu anyị ma na-enye aka na egwuregwu ebumnuche doro anya, ihe egwu mgbaru ọsọ na ibu arọ na egwuregwu mbuso anyị. Anyị na-atụ anya oge Sarah na obi dị anyị ụtọ ịhụ ya na Mallbackens Ọ BỤRỤRỤ ọzọ n'afọ a! Sarah Michael na Ritah Kivumbi nyere nkwekọrịta Mallbackens ọhụrụ, Goal, Jenụwarị 26, 2021. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6hhm6bxlnuetoexhzbuaaosj293ul66 Onome Ebi 0 4869 18088 17924 2024-01-26T13:06:25Z Ogalihillary 215 wikitext text/x-wiki === gbasara ya === Onome Ebi (amuru ya na 8 Mee n'afọ 1983) ọ bu onye okachamara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria nke na-egwu egwu dị ka cen[1]tre-back maka ọgbakọ Naịjirịa Abia Angels na otu mba ụmụ nwanyị Naịjirịa. N'afọ 2023 ọ ghọrọ onye egwuregwu bọọlụ Afrịka mbụ, nwoke ma ọ bụ nwanyị, ga-egwu na asọmpi Iko Mbaụwa isii nke FIFA. === Okwu Okwuru === Nghọta nke ịlaghachi n'òtù ọbọdọ anyị, ihe mgbaru ọsọ m chere na ọ gaghị ekwe omume mgbe ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 13 ná mba ọzọ gasịrị, emezuwo. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5jebp5x0g22wjcqz4zy0gpsdu7wi1zs Mercy Akide 0 4870 17925 2024-01-08T20:59:46Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mercy Joy Akide Udoh (née Akide; amuru ya na 26 August n'afọ 1975) ọ bu onye ama ama ama ama na Naijiria. === Okwu Okwuru === Na ihe nketa anyị n'ihi na anyị bụ ndị nlereanya ha. Anyị ebuteghị iko ahụ n'ụlọ mana na (ịkwado maka asọmpi Olympic) bụụrụ anyị iko. === Okwu Okwuru === Echiche bụ ịhapụ ihe nketa n'azụ. Anyị kpere ekpere ma rụsie ọrụ ike na ọzụzụ. === Okwu Okwuru === Anyị gwara onwe anyị na anyị abụghị naanị ndị Naijiria kama ndị Africa na anyị chọrọ ime ka kọntinent ahụ dị mpako. === Okwu Okwuru === Maka m, ọ nweghị ihe ọzọ maka ịrụsi ọrụ ike n'onwe m, ogologo oge mgbe ọzụzụ gasịrị. [[Category: Ụmụ nwanyị]] q11odfmin33h65ih3yodgq7ouzjq5ho Mary Saiki 0 4871 17926 2024-01-08T21:08:33Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mary Saiki (amuru ya na 8 Eprel n'afọ 2000) bu onye egwuregwu bọọlụ Naijiria === Okwu Okwuru === Agbaghara m football, ọzụzụ, ọtụtụ ihe na-efunahụ m na pitch. Anam ekpe ekpere maka ebere, Chukwu kwesiri imere Naijiria ebere ka anyi bido egwuregwu anyi dika ka anyi nwe oge n'efu maka onye obula no n'uwa. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ijtou7ib4kme7iweonb2rut3l0lxls2 Mavis Ogun 0 4872 17927 2024-01-08T21:14:40Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mavis Ogun (amụrụ ya na onwa 24 Ọgọst n'afọ 1973) ọ bụ onye egwuregwu bọọlụ Naịjirịa bụ onye gbara bọọlụ dị ka onye mgbachitere otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwaanyị Naịjirịa. Ọ bụ akụkụ nke otu ahụ na 1991 FIFA Women's World Cup, 1995 FIFA Women's Cup and 1999 FIFA Women's World Cup. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7306ran9syxi8c6hlv4ctq69642bkbf Ajuma Ameh-Otache 0 4873 17928 2024-01-08T21:45:25Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Ajuma Ameh-Otache (1 Disemba 1984 - 10 Nọvemba 2018) ọ bụ onye egwuregwu bọọlụ Naịjirịa. Ọ bụ akụkụ nke otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naịjirịa na asọmpi Olimpiks Summer nke afọ 2004. === Okwu Okwuru === Enweela m ohere ka a zụọ m na mpụga ọbọdọ a. dịka akwụkwọ akụkọ Vanguard si kwuo Ụfọdụ ndị egwuregwu si na mpụga Legọs. Nbanye anyị ghe oghe, ebe ọ bụla an yị hụrụ talent anyị na-ebubata ha, agbanyeghị ebe ị si. [[Category: Ụmụ nwanyị]] i617yz1rywrmiwtfignoq75kdzm2lgh Stella Mbachu 0 4874 17929 2024-01-08T21:50:40Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Stella Chinyere Mbachu (amuru ya na onwa 16 Eprel n'afọ 1978) ọ bu onye okacha amara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria. === Okwu Okwuru === ịkpa ókè agbụrụ alaghachila n'egwuregwu bọọlụ nke ọma na ụfọdụ mba na-eji ohere ahụ emegbu ndị egwuregwu. M ga-adụ ọdụ ka ndị egwuregwu na-eleghara ụdị ọ bụla nke okwu ịkpa ókè agbụrụ anya n'ihi na ahụghị m ịkpa ókè agbụrụ na-akwụsị ngwa ngwa. "Mmadụ nwanyị anaghị agbasa n'oge anyị - Onye bụbu Super Falcons kpakpando, Stella Mbachu", News Now Nigeria (September 30, 2022) Anyị nwere ụmụ nwanyị na-agba bọọlụ bụ ndị lụrụ di na nwunye ma bụrụ ezigbo nwunye. Ndị dị ka Florence Omagbemi, Nkechi Egbe lụrụ di ma bụrụkwa ezigbo nwunye nye di ha. Ọ dabere n'ihe ị chọrọ, ọ bụghị mgbe ị lụrụ onye na-ezighi ezi. Dịka onye ọ bụla ọzọ nọ n'alụmdi na nwunye, mgbe ị nwetaghị onye nke gị, ọ ga-enye gị nsogbu, unu abụọ agaghị eru nke ọma. Ma mgbe ị lụọ onye ị hụrụ n'anya ma chọọ ịnọnyere, ihe niile ga-aga nke ọma. [[Category: Ụmụ nwanyị]] sogmvesw4dwds6nu42u6mu44bhkd9l4 Chinwendu Ihezuo 0 4875 17930 2024-01-08T21:56:30Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Chinwendu Ihezuo (amuru ya na onwa 30 Eprel n'afọ 1997) ọ bu onye okachamara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria nke na-egwu egwu n'ihu ma ka ọgbakọ Liga MX Femenil Monterrey na otu egwuregwu mba ụmụ nwanyị Naijiria. === Okwu Okwuru === Amalitere m site n'ịgba bọọlụ n'okporo ámá na ụmụ nwoke ma mee ka m nwee mmasị na football karịa n'ihi na ha mere ka m nwee mmasị na egwuregwu ahụ. Enwere m obi ụtọ ịgba bọọlụ ma ha mere ka m nwee ọganihu. M ka na-azụ ụmụ nwoke. Ha na-achọkarị m ihe kasị mma. Enwere m mmasị na football site na mgbe m bụ obere nwa, nne m na-enwetakwa m uwe mwụda n'ahịa. Ndị mụrụ m gbalịrị ike ha niile ka m ruo ebe m nọ taa. Anyị abụghị ezinụlọ bara ọgaranya ma na enwere m ekele maka mbọ nne na nna m gbara n'ịhụ na m ghọrọ onye egwuregwu bọọlụ na-aga nke ọma. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9upwshuxct1d1phl5lvaf3ut58aqsrj Ann Chiejine 0 4876 17931 2024-01-08T22:03:19Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Ann Agumanu-Chiejine (amuru ya na onwa 2 n'afọ Februarị 1974) bu onye goolu bọọlụ Naijiria nke gbara otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naịjirịa bọọlụ n'asọmpị iko mba ụwa nke FIFA 1991 na afọ 2000 Summer Olympic. Ọ bụ osote onye nkuzi maka otu ụmụnwaanyị Naịjirịa ndị U17. === Okwu Okwuru === "AJỤJỤ: Olee otú visa si kwụsị njem akụkọ ihe mere eme m na Arsenal - Ex-Falcons Keeper, Ann Chiejine" (2019) "AJỤJỤ: Otu visa si kwụsị njem akụkọ ihe mere eme m na Arsenal - Ex-Falcons Keeper, Ann Chiejine", Premium Times (August 10, 2019) Ihe niile bụ oge, anyị kwesịrị ile anya tupu anyị awụli elu ma ghara ịgba ọsọ ọsọ karịa onyinyo anyị. Ọ bụrụ na ị na-eme nke ọma ma ị ka na-adị jụụ, ndị mmadụ na-atụle gị karịa mgbe isi gị adịghị ala, ha agaghị enye gị nsogbu ọ bụrụgodị na ị na-eme nke ọma. N'egwuregwu bọọlụ, ị ga-emeri, tufuo ma ọ bụ dọta, yabụ na ha agbaala ike ha niile. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 51hfuzqygdr006yy2mm44onqumxfymi Aladi Ayegba 0 4877 17932 2024-01-08T22:07:49Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki [W:Aladi Ayegba/Aladi Ayegba] onye ọkpụkpọ na iko ụwa ụmụ nwanyị 2007, asọmpi ụmụ nwanyị Africa nke 2006 na 2008. === OKwuo Okwuru === "N'uche ị ga-adị njikere 100%, ọ bụrụ na ị bụ onye na-eche nche, ndị na-agbachitere nwere ike inyere gị aka. Ị nweghị ike imehie ihe ọ bụla ịkwọ ụgbọ ala." Ndị ọkwọ ụgbọ ala nke gbagoro asọmpi iko mba ụwa "Echere m na anyị na-ahụ onye ọkwọ ụgbọ ala ka onye ọ bụla," Echiche ya banyere ndị ọkwọ ụgbọ ala [“Ahụrụ m ha ka onye na-anya ụgbọ elu, ọ bụrụ na ihe ọ bụla adịghị mma, ọ bụ n'ahụ ha. Ugbu a, emela m ọzụzụ ahụ, ndị m kacha asọpụrụ, mgbe ezinụlọ m gasịrị, bụ ndị ọkwọ ụgbọ ala. " O lekwasịrị anya na ịnya ụgbọ ala, ọrụ ọhụrụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] sws4psf087aznpd6u1h2e9bzsdcdkjy Grace Igboamalu 0 4878 17933 2024-01-08T22:12:26Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Grace Igboamalu (A mụrụ ya na onwa 29 Disemba na afọ 2001) na Legọs ọ bụ onye egwuregwu bọọlụ mba ụwa na-egwu egwu dịka onye na-agba bọọlụ. N'ọkwa klọb, ọ na-egwu na otu Nasarawa Amazons. === Okwu Okwuru === Onye Naijiria bụ Grace Igboamalu, n'aka nri, bụ Kadeisha Buchanan nke Canada kwadoro n'oge ọkara mbụ nke egwuregwu bọọlụ enyi na mba ụwa na Vancouver, British Columbia. [[Category: Ụmụ nwanyị]] dlgwe3hqtkxthby2bqi2jt4kz7rsz57 Perpetua Nkwocha 0 4879 17934 2024-01-08T22:28:59Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Perpetua Ijeoma Nkwocha (amuru ya na onwa 3 Jenuarị n'afọ 1976) ọ bu onye okacha amara nke umunwanyi Naijiria, bu onye nkuzi nke Clemensnäs IF sitere na Swidish Women's Football Division 2, o buruburu gbaruo ulo egwuregwu Swedish Sunnanå SK. Ọ bụkwa onye otu na mbụ onye isi otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naịjirịa. === Okwu Okwuru === Mee ma gbajie ihe ndekọ ahụ. Ụwa nọ n'ụkwụ gị. "'Mee ma gbajie nwa agbọghọ ndekọ" - Nkwocha kwadoro Oshoala ka ọ karịa nke Africa, Goal (January 8, 2020) Oge erugo igosi ụwa ka ị siri kpebisie ike, nwere ikike na enweghị ike ịkwụsị.Gaa niile ma nye ike gị niile. "2023 WWC: Nkwocha na-ebo Super Falcons ebubo ịga maka mmeri megide Canada", Egwuregwu zuru ezu (July 20, 2023) Ị nwere ike ime ya ma ọ bụrụ na ị kwenyere na ị nwere ike. "2023 WWC: Nkwocha Charges Super. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ccgpbx53b1zgh3ywz2iihoyss0108aa Rita Nwadike 0 4880 17935 2024-01-08T22:34:43Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Rita Nwadike (amuru ya na onwa 3 Nọvemba na afọ 1974) ọ bụ̀ onye Naijiria bụ onye egwuregwu bọọlụ gbagoro maka otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naịjirịa na asọmpi Summer 2004. Na ọkwa klọb, ọ gbara maka Rivers Angels. Ọ gbara ọkpụ goolu mbụ Naịjirịa nwetara n'asọmpi iko mba ụwa nke FIFA megide Canada n'asọmpi 1995 na Sweden. === Okwu Okwuru === Anyị kwesịrị imekwu ihe ndị dị mma. Enweghị arụmụka gbasara nnweta talent. Anyị nwere ọtụtụ talent, mana anyị kwesịrị itinye ihe owuwu dịka ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ bọọlụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] kagqqedtneekd9d5486tgr989a2qek6 Chiamaka Nnadozie 0 4881 17936 2024-01-08T22:43:13Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Chiamaka Cynthia Nnadozie (amụrụ ya na onwa 8 Disemba n'afọ 2000) ọ bụ onye egwuregwu bọọlụ Naịjirịa na-agba bọọlụ dị ka onye na-eche nche na Paris FC na ngalaba otu egwuregwu bọọlụ ụmụnwaanyị Naịjirịa. kacha mma n'ụwa. ==Okwuo Okwuru === N’ime ime ọbọdọ, mgbe mụ na ụmụnne m ndị nwoke tọrọ m na-egwuri egwu [ọ bụ ọkpara n’ime ụmụaka isii], m na-egwuri egwu ka ha ghara imerụ m ahụ́ n’ọhịa. [1] Nnadozie ka o siri bụrụ onye na-eche nche n'ajụjụ ọnụ. Ihe kacha siere m ike bụ asụsụ. Ma klọb ahụ na-enyocha m ka m hụ otú m na-eme. [2] Nnadozie banyere ihe ịma aka ya na France n'oge a gbara ajụjụ ọnụ ya na onye nlekọta. Achọrọ m ịbụ otu n'ime ndị na-eche nche kacha mma n'ụwa. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 0h8ikw2yinxfkxmwlx8e9cs9naat62d Uchenna Kanu 0 4882 17937 2024-01-08T22:48:26Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Uchenna Grace Kanu (amuru ya na onwa 20 June n'afọ 1997) ọ bu onye okacha amara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria. === Okwu Okwuru === Nke a bụ ọrụ m. Anọ m na-eme nke a nwa oge. Enweghị m egwu ọ bụla. M ga-ekwere na onwe m, na ihe m nwere ike ime. Enweghị m ike ichere ka m bụrụ onye kacha mma m nwere ike ịbụ na otu egwuregwu a wee nweta aha maka onwe m na ezinụlọ m. Achọrọ m inyere ndị otu a aka ka m nwere ike. Rachael Kriger, Uchenna Kanu dị njikere iweta ume Africa ya na Racing Louisville FC, The Equalizer, Maachị 16, 2023. Linkopings FC nwere ogologo akụkọ ihe mere eme nke ịga nke ọma na m na-atụ anya inwe ike ị nweta aha ụlọ ma mepụta aha ọkwa ọkachamara ebe a. Ọ bụ ezigbo ohere ka m tolite dị ka onye ọkpụkpọ na a na m atụ anya nzọụkwụ ọzọ na ọrụ m. Ana m atụsi anya ike ịmalite iso ndị otu egwuregwu na-egwu egwu ma enwere m obi ụtọ na Linköping na-ahụ ike n'ime m dịka akụkụ nke otu. Ugbu a, anyị na-enweta nnukwu ọrụ ọnụ. Samuel Ahmadu, Uchenna Kanu, Chinaza Uchendu sonyere Ebere Orji na Linkopings FC, Goal, June 15, 2020. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 3baf2tkkn9mekciu2od84cya10lb8ut Ashleigh Plumptre 0 4883 17938 2024-01-08T23:17:17Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Ashleigh Megan Plumptre (amuru ya na onwa 8 Mee n'afọ 1998) ọ bu onye okachamara n'egwuregwu bọọlụ na-agba egwu di ka onye na-agbachitere Leicester City na Super League Women's English na otu mba Naijiria. Onye bụbu onye mba ndị ntorobịa England, ọ mere agadi Nigeria mpụta mbụ na February 2022. Template:People cleanup === Okwu Okwuru === ihe football pụtara nye m ugbu a dị iche na ihe ọ bụ mgbe m dị obere Ihe kacha mkpa. [1] tụlere ihe ọ chere ihu na-egwu Nigeria. Ihe ndị dị obere na-adọrọ mmasị. Anọ m ebe a ma ka football ma na m na-amụ banyere ihe ndị dị oke mkpa na m ga-ewere ya n'ụlọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] i8v7h3eryfc4kv4blz4qr7s4bozbns3 Deborah Abiodun 0 4884 17939 2024-01-09T08:14:36Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Deborah Abiodun (amuru ya na onwa 2 Novemba n'afọ 2003) bu onye okachamara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria nke na-agba ọsọ maka Rivers Angels na otu mba ụmụ nwanyị Naịjirịa. Ọ gbara na 2022 U20 World Cup. === Okwu Okwuru === M ka na-eme ka olileanya m dị elu ma enwere m obi ụtọ maka otu ahụ Okwu Deborah Abiodun Agwara m onwe m, sị, ‘Gaa n’ebe ahụ kwuo ihe dị gị n’obi.’ Okwu Deborah Abiodun I kwesịghị inwe ahụ iru ala na ndụ, n'agbanyeghị ebe ị nọ, na-arụ ọrụ, nọgide na-arụ ọrụ. Okwu Deborah Abiodun Ị nwere ike ịga n'ihu ma ọ bụrụ na ị na-arụ ọrụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 0uozclpmq1ba7ncp5t98eksvg5c48mt Beauty Manake 0 4885 17942 2024-01-11T07:59:00Z 105.112.217.180 #She Said wikitext text/x-wiki Mma Manake bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nkuzi Botswana. Ọ bụ onye osote onye na-ahụ maka azụmaahịa na ụlọ ọrụ na Botswana ugbu a, ebe onye isi ala Botswana ugbu a, Mokgweetsi Masisi họpụtara n'ọkwa ahụ na 2019. Oge ya malitere na 13 Febrụwarị na afọ 2022.[1][2] === Okwu Okwuru === Mgbe m malitere ọrụ, nne m na-enweta ihe m na-akpata ugboro anọ, ya mere, ọ dị m ka 'm na-agụ ọtụtụ akwụkwọ ma nwanyị a anọghị n'ụlọ akwụkwọ, ọbụna otu ụbọchị na ọ na-akpata nnukwu ego, bụ otú a ka m ga-esi na-aga n’ihu n’ụwa a na-arụkọ ọrụ ọnụ ebe nne m nọ n’ebe ahụ, bụrụ onyeisi nke ya, na-akpata nnukwu ego?’ N’ezie, ọ bụ otú ahụ ka m si banye n’ọrụ ugbo? Ihe mere m ji malite ọrụ ugbo abụghị n'ihi na m nwere mmasị na ya. Amaghị m ihe ọ bụla gbasara ọrụ ugbo. M banyere n'ọrụ ugbo n'ihi na m chọrọ ego na m chọrọ ngwa ngwa Nne m na-ere akwụkwọ nri; o si South Africa na-ebubata akwụkwọ nri na mkpụrụ osisi ọhụrụ. N'oge ezumike, m ga-eso ya gaa South Africa na ihe na-adọrọ mmasị bụ na mgbe ị na-agafe na South Africa, nkeji ị rutere n'ókè, ihe niile na-amalite ịbụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ. Nke ahụ pụtara ọrụ ugbo; e nwere ọtụtụ nnukwu ugbo na ndị mmadụ n'ebe ahụ. Ọ bụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ niile, Ugbu a, enwere m mmasị na ya, m na-ebi ndụ, m na-eri ya, m na-eme ihe niile gbasara ọrụ ugbo, maka m, na-eje ije n'ọhịa kwa ụbọchị ma na-ahụ ka ọ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, na-esi ísì ụtọ nke oranges, ọ bụ ọgwụgwọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] hyn3f1qjfkp1zq6mx7eoox1wdr4xnyh Uche Ekwunife 0 4886 17943 2024-01-11T08:13:19Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Uche Lilian ekwunife née Ogudebe (amụrụ ya na onwa 12 Jenụwarị afọ 1970), ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria, DG Southeast Governors' Forum and Fmr. Sinetọ na-anọchite anya ndị Anambra Central Senatorial District nke Anambra steeti ma bụrụ onye a ma ama dịka otu n'ime ndị sinetọ nwanyị na-arụsi ọrụ ike na Ụlọ Nzukọ ahụ. === Okwu Okwuru === Ọchịchị dị ka ahịa, ka ị na-alọghachi, ndị ọzọ na-aga. [1]Ozugbo ebumnobi gị bụ ijere ndị mmadụ ozi, gịnị mere unu ji na-alụ ọgụ ijere ha ozi. [2]Ọchịchị abụghị ime-ma ọ bụ-anwụ anwụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1g64rn3wuypeg0i0jbzed2txqlm2crv Grace Folashade Bent 0 4887 17944 2024-01-11T09:46:43Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Grace Folashade Bent nee Makinwa (amuru ya na onwa 25 October na afọ 1960) ọ bu onye omebe iwu Naijiria nke a hoputara n'April 2007 na People's Democratic Party platform na Adamawa South constituency nke Adamawa State. === Okwu Okwuru === Ekwenyere m na ịdị umeala n'obi nwere ike ime ka mmadụ ruo ogologo oge na ndụ m, yabụ anaghị m ekwe ka ọnọdụ m, aha m ma ọ bụ ihe ịga nke ọma banye n'isi m. [1]Enwere nlebara anya na-adịghị mma ma na enwere ọtụtụ nlebara anya dị mma, nke ahụ bụkwa ihe m na-elekwasị an ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 55gn5m3eyvktr7x7n32ujh943nnt96o Aishatu Jibril Dukku 0 4888 17945 2024-01-11T12:28:50Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Aishatu Jibril Dukku (amuru ya na onwa 18 Disemba n'afọ 1963), ọ bu onye nkuzi na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria si Gombe steeti. Ọ bụbu onye isi ụlọ akwụkwọ gọọmentị Federal Girl's College, Bajoga, Gombe State. Ọ rụrụ ọrụ dịka Mịnịsta na-ahụ maka agụmakwụkwọ gọọmentị etiti n'oge onyeisiala Umaru Musa Yar'Adua. Kamgbe ahụ, ọ rụrụ ọrụ dịka onye otu ọgbakọ omebe iwu Naịjirịa ugboro abụọ. O jere ozi na ọgbakọ nke asatọ na nke itoolu nke ụlọ omebe iwu Naijiria na-anọchite anya Dukku na Nafada Federal constituency, Gombe State, Nigeria. === Okwu Okwuru === Anyị achọghị iwepụta ngwọta nke ga-aba uru maka obodo anyị. Jibril Dikku kwuru Ị nweghị ike ịnọdụ ala mee nkwubi okwu banyere ndị na-azụ anụ. Jibril Dukku kwuru Anyị aghọwo ndị na-enweghị ndidi nke mere na anyị anaghị ege ibe anyị ntị. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ec18jpnw94peenqfb821h9es8w25g8b Mulikat Akande-Adeola 0 4889 17946 2024-01-11T12:36:30Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mulikat Akande-Adeola (amuru ya na onwa 11 Novemba n'afọ 1960) ọ bu onye okaiwu na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria. A họpụtara ya ka ọ bụrụ ụlọ omebe iwu Naijiria n'elu ikpo okwu nke Peoples Democratic Party na-anọchite anya Ogbomoso North, South na Orire Constituency n'afọ 2007 wee họpụta ya ọzọ na 2011. === Okwu Okwuru === ihe kacha mma bụ ịbelata mfu gị dị mkpụmkpụ wee kwaga. [1]Naanị akwa ụta bụ na ị nweghị ike ịhụ ọdịnihu. [2]Ọo ya bụ lẹ mkpụkpu ono kpụshia ya; ndị otu ọzọ nwekwara ike ịwepụ ya. [3]Ihe kacha adịgide adịgide n'ụwa a bụ mgbanwe. [4]Ana m agwa ndị mmadụ na ọ bụrụ na ha chọrọ ịbanye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma nwee ọkpụkpụ na kọbọd ha, ha ekwesịghị inye nsogbu. [[Category: Ụmụ nwanyị]] euo3z2nnx8w6vvzhd2koblh8n0sp4oe Nkiruka Onyejiocha 0 4890 17947 2024-01-11T12:41:20Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Nkeiruka Chidubem Onyejocha (amuru ya na onwa 23 Novemba n'afọ 1969) ọ bu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria na onye omebe iwu n'ụlọ omebe iwu Federal Nigeria. ===Okwu Okwuru === Kedu ka ị ga-esi kwuo maka ọnụ ọgụgụ ndị mmadụ nwere pasentị 55 bụ ụmụ nwanyị ma ọ nweghị nwanyị na-alụbeghị di na-eme mkpebi na mba ahụ. Nkiruka na mkpa ikwu okwu nwanyi Na mgbe Naijiria ga-echara maka onyeisi oche ụmụ nwanyị, ọ ga-ekwe omume maka 2023. Gịnị kpatara na ọ bụghị? N'ihi na ndị niile ghọworo President bụ ndị mmadụ kwadoro. Ọ bụrụ na ndị egwuregwu na ndị na-eme eze kpebiri na nwanyị ga-abụ onye isi oche na-esote, ọ bụ ya. Sinetọ Onyejiocha kwuru maka mkpa onyeisiala ndị nwanyị bụ Punch. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2ba12wxokmdz7de4h7vfuoyumycy15k Tolulope Akande-Sadipe 0 4891 17948 2024-01-11T12:47:48Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Tolulope Akande-Sadipe (amụrụ ya na onwa March 29, n'afọ 1966) ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria si Oyo State, Nigeria. Ọ na-anọchi anya Oluyole Federal Constituency na Ụlọ Ndị Nnọchiteanya na nanị nwanyị Federal omebe iwu si Oyo State.Ọ bụ onyeisi oche nke House Committee on Diaspora. === Okwu Okwuru === Anyị kwesịrị ilekwasị anya na igbochi oghere ndị na-akwado ntụgharị site na ịmepụta ihe mgbochi na ntụgharị. [1]Ka anyị hazie Social Media kama ịmebe iwu Draconian. [[Category: Ụmụ nwanyị]] fky6m070vfml10v4mej7bgc2nb1kcag Tonye Briggs-Oniyide 0 4892 17949 2024-01-11T12:52:19Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Tonye Briggs-Oniyide bụ kọmishọna na-ahụ maka omenala na njem nlegharị anya Rivers steeti ugbu a. Ọ bụ Gọvanọ Ezenwo Nyesom Wike họpụtara ya n'afọ 2015, nọchiri Nnabuihe Imegwu. === Okwu Okwuru === Dị ka ị maara, azụmahịa na omenala na njem nlegharị anya bụ ihe gbasara ndị mmadụ, na mgbe ụlọ mmanya, ụlọ oriri na ọṅụṅụ, ebe ihe omume, ihe ngosi, ụgbọ elu gbagburu, na mmachi nke mmegharị, ọ dị ka iwepụ isi mmalite ego anyị. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ri9d48j458n8nkpkqbw6ysj856rfong Folake Coker 0 4893 17950 2024-01-11T14:44:09Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Folake Folarin-Coker (amụrụ ya na afọ 1974) ọ bụ onye nrụpụta ejiji na onye isi ihe okike nke Tiffany Amber. === Okwu Okwuru === "Ihe ịga nke ọma adịghị abịa n'ihi nzụlite mmadụ". [1]"Anyị na-enwe ihe ịga nke ọma mgbe ndị nrụpụta ndị ọzọ sitere na anyị na-eme nke ọma". [2]"Agburu agbụrụ emere ka ọ bụrụ enyi zuru ụwa ọnụ bụ ihe na-eme ka atụmatụ Naijiria pụta ìhè". [3] Folake na Grace Schools, Lagos [[Category: Ụmụ nwanyị]] bvdzdbgxzm7l0g1z6fgq1c6f5r8dbh0 Julie Coker 0 4894 17951 2024-01-11T14:48:15Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Juliet Coker (July 25, 1939) ọ bụ onye ihe ngosi ihe onyonyo onyonyo nke Naijiria, onye nrụpụta na onye na-agụ akụkọ, larala ezumike nka ugbu a. Otu n'ime ndị nwanyị mgbasa ozi ọsụ ụzọ mba ahụ, Coker bụ ihu ama ama n'oge ọ bụ nwata na telivishọn Naijiria, ọkachasị na The Bar Beach Show na usoro nke ya Julie's World. === Okwu Okwuru === Ị na-esi n'otu ọkwa gaa n'ọzọ, ọ bụrụ na ị na-enwe ndidi zuru oke, ọ bụrụ na ị na-arụsi ọrụ ike nke ọma, ị ga-akwaga ma bilie ebe ahụ. Julie na-arụsi ọrụ ike na 2021 Ị ga-enwerịrị àgwà ọma, ụzọ ndụ na-atọ ụtọ nke ukwuu. Julie na ọkọlọtọ dị ka onye nta akụkọ na 2019 Olu ahụ bụ isi ihe; ị ga-enwerịrị akwụkwọ ọkọwa okwu doro anya nke ndị mmadụ nwere ike ịghọta. Ọ bụrụ na ị nwere ntụpọ okwu, ọ ga-esi ike ịsị na ịchọrọ ịbanye na mgbasa ozi. Julie na akwụkwọ ọkọwa okwu na 2019 Ụwa bụ nnukwu ebe anyị na-amaghị otú Chineke na-akpali, anyị na-amaghị nke ụbọchị o nwere maka onye ọ bụla; naanị anyị ga-anabata ya. Julie na ọnwụ nwa nwoke na 2018 Ọ bụ otu esi ebu obe gị na-eme ka ị dị iche na ndị ọzọ. Ọ bụrụ na ị nwere ike iburu obe gị nke ọma, ị na-ebe akwa ntakịrị, hichaa anya gị; Chineke ga-enyere gị aka ịsacha anya mmiri. Julie nọ na cross na 2018 N'ọnọdụ ọ bụla, naanị kwere na Chineke, tinye okwukwe gị elu ma gbalịa ka ndị mmadụ ghara imebi gị. Naanị bụrụ onwe gị. Julie na okwukwe na Chineke na 2018 Ndị mmadụ aghaghị inwe afọ ojuju n'ihe ha nwere. Obere ihe ị nwere nwere ike ịkọrọ ndị mmadụ. Nwee onwe gị ịkọrọ ndị ọzọ ntakịrị ihe ị nwere ma ọ bụ onyinye ị nwere. Julie na afọ ojuju na 2018 Mmadụ aghaghị inwe mmụọ ịgbaghara. Ụwa ga-aka mma ma ọ bụrụ na anyị na-agbaso iwu ndị a. Julie na mmụọ ịgbaghara mmehie na 2018. [[Category: Ụmụ nwanyị]] hilekjen47p46437ilz7kgw4796gych Claire Ighodaro 0 4895 17952 2024-01-11T14:56:11Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Claire Ighodaro bụ onye na-ahụ maka njikwa ego nke Naijiria. Ọ bụ onye isi nwanyị mbụ nke Chartered Institute of Management Accountants (CIMA) na mbụ onye isi ego nke BT Broadband. Ighodaro bụ onye na-abụghị onye isi nchịkwa nke Flood Re, XL Catlin Insurance Company UK Limited, yana Pennon Group PLC. Ọ bụ onye nlekọta nke British Council na onye isi oche nke ụlọ ọrụ UK Trade & Investment Executive Board. === Okwu Okwuru === ọ bụghị naanị maka nrụgide, mana ọ bụ imegide nrụgide iji rụọ ọrụ gị n'ụzọ na-ekwesịghị ekwesị, imebi koodu ahụ. [1]Ọ dịghị mkpa ịtụ egwu ụkpụrụ omume. Ọ pụtaghị na ị naghị asọmpi. N'ezie, otu onye na-atụ anya. [2]eziokwu nke okwu ahụ bụ na òtù dị iche iche na-eduzi ndị nọ n'etiti. [3]ndu kwesiri ijide n'aka na ndi ochichi etiti ghotakwa nke a. [4]Amalitere m ịghọta mkpa ọ dị ịhụ nsogbu site n'echiche onye nke ọzọ ma etinyewo m ya na nke ahụ kemgbe ahụ. [5]Ekpebisiri m ike igosi ndị mmadụ ihe m ga-emeli. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 8mr0kqddr9x3lsib23l345k2yty98e3 Glory Chukwu 0 4896 17953 2024-01-11T15:00:05Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Glory Chukwu, bụ Nwada Kasị Mma na Nigeria 2009. Ọ gbara asọmpi na Miss World 2009 na Johannesburg, South Africa. Ọ bụ onye Igbo si Abia steeti. === Okwu Okwuru === Ị mara ihe karịa ka ị chere, sie ike karịa ka ị chere ma hụ n'anya karịa ka ị ga-ama. Glory Chukwu Quotes [[Category: Ụmụ nwanyị]] 2ragrtxe3j1atvhs08oxewosyd4io6q Lynda Chuba-Ikpeazu 0 4897 17954 2024-01-11T15:05:08Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Lynda Chuba-Ikpeazu (amụrụ ya na onwa 22 June n'afọ 1966) nke a makwaara dị ka Lynda Chubalisten, ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria nwetara ọkwa ama ama dị ka onye mbụ meriri MBGN n'afọ 1986. Ọ bụ ada nke onye ọka ikpe mbụ na onye isi oche NFA ugboro abụọ Chuba Ikpeazu. Ọ bụkwa otu n'ime ụmụnwaanyị iri na otu n'ime ndị omeiwu 360 nọ n'ụlọ omebe iwu na Naịjirịa. === Okwu Okwuru === Nye nwoke/nwanyị azụ ka ị na-azụ ya otu ụbọchị, kuziere nwoke/nwanyị ka esi azụ azụ na ị na-azụ ya ogologo ndụ. Okwu nke Lynda Chuba-Ikpeazu Na mkparịta ụka Daily Trust 2020 ọ gosipụtara ihe kpatara eji akpọ ya mma na ụbụrụ mgbe o kwuputara echiche ya na akara Democracy Nigeria na-eme Nụrụ ya Ihe anyị nwere na Naijiria ugbu a bụ Gọọmenti onye kwuo uche ya, echeghị m na anyị nwere usoro ọchịchị onye kwuo uche ya. kwado ya. Dịka ọmụmaatụ, ọ bụrụ na i leba anya n'afọ iri abụọ gara aga nke ọchịchị onye kwuo uche ya, ị ga-ahụ na ọnụ ọgụgụ ụmụ nwanyị na-agbanwe dị elu n'ọkwa nhọpụta na nhọpụta. Mana n'eziokwu, ochichi onye kwuo uche ya kwesịrị ịbụ ihe nnọchiteanya ziri ezi maka ndị otu niile nwere mmasị na ọha mmadụ na n'ụzọ dị mwute na Nigeria anyị na-agbasi mbọ ike iji nweta nke a ikekwe n'ihi enweghị echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-anọgide na-adịghị ike na nhazi Nigeria. Ụmụ nwanyị Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị: Lynda Chuba-Ikpeazu, Jenụarị 17, n'afọ 2020. [[Category: Ụmụ nwanyị]] k4l97hi0az6w5828j91sdtp78k1pc3z Christy Opara-Thompson 0 4898 17956 17955 2024-01-11T15:11:47Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Christy Opara-Thompson (amụrụ ya na onwa 24 Disemba n'afọ 1971) ọ bụ onye na-eme egwuregwu Naịjirịa nke gbara asọmpi na narị mita 100. === Okwu Okwuru === Ka m gwa gị eziokwu, dị ka onye embu, onye na-eme egwuregwu, atụmatụ a (Abuja Youth Games) ọ masịrị m. Nke a dị ezigbo mma. Nke a bụ ihe Ministri na-ahụ ma ka ndị ntorobịa na egwuregwu kwesịrị ịgba ume n'ihi na nke a bụ naanị ụzọ anyị ga-esi laghachi na mgbọrọgwụ ahịhịa iji chọpụta ndị na-eme egwuregwu n'ọdịnihu nwere ike ịnọchite anya mba n'ọdịnihu. (Foto) Egwuregwu ndị ntorobịa Abuja malitere, ka Olympian, Christy Opara-Thompson na-eto ndị nhazi, Akụkọ Ajasa, Nọvemba 18, 2019. Ihe m na-ebute n'ụgbọ mmiri bụ ụlọ ọrụ ndị ọzọ na-enweghị n'ogige ntụrụndụ ha na achọrọ m iji ha na-azụ ndị nwere ike ime egwuregwu ma na-agba ha ume. Ọ bụ ọchịchọ m ịkwaga ha n'ọkwa ọzọ. Anyị na-amalite ọrụ a n'ihi na anyị chọrọ mgbasawanye maka ihe omume ndị ọzọ, anyị nwere ugbu a ebe egwuregwu ime ụlọ, basketball, badminton , grades tracks surface area, football field, anyị nwere mgbatị ahụ; ọ bụ otu nkwụsị maka mmemme egwuregwu. Terkula Igidi, Nigerian Olympian mepere ebe egwuregwu na Abuja, Daily Trust, 2 Maachị 2020. [[Category: Ụmụ nwanyị]] fooaioxl34umoh2lg3xzx53mnmmn9jn Chitty alice 0 4899 17957 2024-01-11T15:34:48Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Chizzy Alichi, amuru ya na onwa Disemba 23, n'afọ 1993, di ka Chigozie Stephanie Alichi, bu onye omere ihe nkiri Naijiria nke amara di ka Chizzy Alichi. === Okwu Okwuru === "", "Echere m na ndị mmadụ kwesịrị iburu n'uche azụmahịa ha, ha kwesịkwara iburu n'uche ihe ha na-agwa ndị ọzọ, karịsịa n'ihi na ha amaghị ihe ndị ọzọ na-eme." "". Ana m azụ ahịa bitcoin Ekwuru na [1] Punch New paper 8th December "Ọ bụ m ọchị. Chọta ihe kpatara ịchị ọchị mgbe niile Ekwuru na [2] akụkọ PM 30th Disemba 2020 "M si n'ezinụlọ dara ogbenye ma m kpebisiri ike na m ga-esi n'ọrụ siri ike mee onwe m na ezinụlọ m mpako. Achọghị m ka ndabere m mee ka m daa mbà. [[Category: Ụmụ nwanyị]] nrhbx391qzaj3xanp1gu2y4aj8zg7gz Chief Temitope Ajayi 0 4900 17958 2024-01-11T15:41:22Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Amina Temitope Ajayi (aka Mama Diaspora) bụ onye na-ahụ ma ka ọchụnta ego nke Naijiria nke sitere na United States bụ onye na-agụkọ ego site na ọzụzụ, onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na onye na-akwado obodo. Temitope Ajayi bụbu onye isi oche All Nigerian American Congress (ANAC). Mgbalị ya na nkwado ya na-aga n'ihu n'ihe gbasara ndị ọbọdọ Naịjirịa emeela ya na mgbasa ozi na-akpọ "Mama Diaspora". === Okwu Okwuru === Ka ndị ị na-etinye ego na-aka mma maka gị. [1]Enweghị ụkọ n'etiti ndị mmadụ na anyị na-aga n'ihu na-agbanye ya n'okpuru kapeeti. [2]Echekwala ihe ị na-enweghị. [[Category: Ụmụ nwanyị]]] loyiso2lbnfdau4ado3znoa52n9bq3m Bukonla Adebakin 0 4901 17959 2024-01-11T15:57:34Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Bukonla Adebakin bụ onye isi ọchụnta ego Naijiria na ọkà okwu. She is the Group Chief Operations Officer of RED for Africa.]Ọ bụkwa onye ndu otu maka The Future Project nke na-ahazi The Future Awards Africa. === Okwu Okwuru === Ụmụ nwanyị kwesịrị icheta na imepe ihe ịga nke ọma, obere azụmahịa gụnyere ndidi, oge na-achọ ka ị laghachi azụ icheta na ị ga-emerịrị otu ihe mgbaru ọsọ otu ụbọchị n'otu oge. [1]Ọ dị mfe inwe agụụ mgbe ị na-arụ ọrụ iji mezuo ma ọ bụ mezuo ebumnuche. [2]Atụmatụ gị kwesịrị ilekwasị anya na akụkụ ise ndị a dị mkpa iji chekwaa ọrụ na-egosi n'ọdịnihu. [3]Mụta nka dijitalụ ọhụrụ: N'oge a, nka dijitalụ na-achị nke ukwuu, yabụ ịgụ akwụkwọ dijitalụ na-enye oke asọmpi. [4]ị nwere ike chekwa ọdịnihu nke ọrụ gị site na ịhazi atụmatụ mmemme ma ka mmepe nkeonwe gị. [5]Ọ dị mfe ịla n'iyi ma ọ bụ dọpụ uche, na-atụle okpu niile ị na-eyi ma na ihe mgbaru ọsọ gị n'ihu gị, ị gaghị echefu ihe ị na-achọ ime. [6]Jisie ike na obi ike ekwela ka ha mee ka ị nwee obi abụọ. [7]Nwee obi ike na ahụ iru ala n'igosipụta ike gị na ime ka ị nwee ọganihu; ezonarila ya - nkwanye ùgwù ga-esochi ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] bajzk8f5r77nbyxe578i6xoepftvr9w Bukky Ajayi 0 4902 17960 2024-01-11T16:01:15Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Bukky Ajayi (2 Febrụwarị 1934 – 6 Julaị 2016) bụ onye omere Naijiria. === Okwu Okwuru === Anọwo m na ụlọ ọrụ ihe nkiri ogologo oge. Enweghị m ike icheta kpọmkwem mgbe m malitere ime ihe nkiri. [1]Ị hụrụ, ndụ bụ ihe ị na-eme na ya na ụlọ ọrụ a. [[Category: Ụmụ nwanyị]] qi0kd5eh1gibbs9frxicsjtli82ll1l Funke Bucknor-Obruthe 0 4903 17961 2024-01-11T16:08:41Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Funke Bucknor-Obruthe (amụrụ ya na onwa 27 June n'afọ 1976) ọ bụ onye ọchụnta ego na onye ọka iwu Naijiria. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Zapphaire Events na a na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-eme atụmatụ mme mme ọsụ ụzọ Naijiria. Bucknor-Obruthe mụrụ Segun na Shola Bucknor na Lagos State, Southwest Nigeria. Ọ malitere ụlọ akwụkwọ praịmarị na nke sekọndrị na Fountain Nursery na Primary School, Lagos, na Nigeria Navy Secondary School, Lagos, tupu ọ gaa mụọ iwu na Mahadum Lagos. === Okwu Okwuru === Nwee ihe okike, chee echiche site na igbe. Chọpụta ebe ịre ahịa pụrụ iche ma na-agba mbọ mgbe niile iji meziwanye onwe gị. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ nwanyị venture Nke mbụ, ọ na-achọ ikwere na onwe gị ịbụ onye ọsụ ụzọ na ụlọ ọrụ na-enweghị onye ji n'aka ihe ga-eme n'ọdịnihu. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ nwanyị ventures ọ na-adịkwa mma mgbe niile ka gị na ndị ezigbo mmadụ gbara gị gburugburu. Ndị dị ka ndị ndụmọdụ gị, nke ahụ ga-eduzi gị. Ndị gabigakwara ihe ị gabigara. Echiche ya na mkparịta ụka ya na Chude Jideonwo Anyị enweghị ike ịbụ ihe niile, oge ọ bụla na ndụ anyị. Ị ga-ekpebi otu ịchọrọ ime ka ọ rụọ ọrụ. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Ị nweghị ike iji onwe gị tụnyere ezinụlọ ndị ọzọ, n'ihi na ị maghị ihe na-eme n'ụlọ ha. Ọ bụ maka ịmara ihe ịchọrọ ka e nwee ike ịmepụta nguzozi. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Otu bụ ikike ịhazi - ị na-ejikwa ndị mmadụ, yabụ ị ga-amarịrị ka esi ahazi. Ị ga-abụrịrị onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Lezienụ anya na nkọwa. Nkà mmekọrịta mmadụ na ibe ya bụ nkà ị ga-amụtarịrị. Enwekwara njiri mara dị ka ịma ka esi jikwaa nsogbu, ịbụ onye na-ebute nsonaazụ, ịbụ onye nwere ọgụgụ isi, imepụta ihe, na inwe ikike ijikwa otu. Enwere ọtụtụ àgwà agwa nke onye na-eme atụmatụ mmemme ga-enwerịrị, mana n'otu oge ahụ, enwere nkà na-enweghị mkparịta ụka. Ị ga-amụta otú e si akpakọrịta, nwee ezigbo nzikọrịta ozi, na inwe ezigbo mmekọrịta. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Otu n'ime ihe m ga-ekwu bụ enweghị ụkpụrụ, n'echiche na onye ọ bụla na-arụ ọrụ n'ụkpụrụ ebe ọ dịghị onye na-aghọta ihe a na-atụ anya ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] tk4p9lmjpzf613rzezbx1f0teltfwu3 Kofoworola Bucknor 0 4904 17963 17962 2024-01-11T16:31:54Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Kofoworola Bucknor-Akerele (amụrụ ya na onwa 30 Eprel afọ 1939) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria na onye bụbu osote gọvanọ Lagos steeti. Ọ bụ osote gọvanọ Bola Tinubu site na 1999 ruo 2003. === Okwu Okwuru === 2009 N'ịbụ nwanyị, achọrọ m ịbụ otu n'ime ndị mbụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere akara na Nigeria. [1]Ụzọ ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ndị ọzọ na-asọmpi na-alụ ọgụ n'etiti onwe ha. Enwere ego na-agbanwe aka. Eji m ndị nnọchiteanya iri abụọ na isii banye na primaries ma zụtara m ndị nnọchiteanya m n'ezie ma e wedara m ruo itoolu. [2]N'icheta ka o siri bụrụ onye sinetọ nwere naanị vootu itoolu. Ọ bụrụ na ị kwenyere n'ihe ị ga-eguzorịrị na nkwenye gị. Ị nweghị ike ịmalite ịma jijiji n'ihi uru ihe onwunwe. [3]Ịbụ nwanyị nwere ụkpụrụ. Anyị nọ n'ọnụ nke ịbụ obodo kwụụrụ onwe ya na ndị kpụrụ Egbe, ha hụrụ ihe na-eme na Europe - ahụike n'efu, agụmakwụkwọ n'efu na ihe niile - ha chọkwara ịsụgharị otu na Nigeria ka anyị nwee ike ịga n'ihu. ọ bụrụ na ọ ga-ekwe omume gakwuru mba ndị ọdịda anyanwụ. Ha kpọrọ m mole agha na NADECO n'efu — Bucknor Akerele (October 10, 2009) 2013 Mandela bụ mmadụ pụrụ iche, ị nweghị ọtụtụ ndị dị ka ya; Echere m na ọ dị ka onye na-ebi ndụ. M ga-asị na obi dị m ụtọ nke ukwuu ibi ndụ n'oge ndụ ya. Ọ bụ onye dị ebube, nwee obi ike nke ukwuu, o nwere ọhụụ maka ndị ya, o wee megharịa ọhụụ ahụ. Naanị m na-ekpe ekpere ka anyị nwee onye dịka Mandela na Nigeria ga-eduga anyị n'ala nkwa ahụ. [4]Na-asọpụrụ ndị isi Naijiria ka ha mụta na ndụ onye isi ala South Africa mbụ. 2015 Anyị bụ ndị na-agbanwe agbanwe ma anyị adịghị ada mbà mgbe anyị na-alụ ọgụ maka ihe kpatara ya ruo mgbe anyị meriri. [5]Na mkpa Afenifere, otu Pan-Yoruba socio-political organization. 2019 Ihe ndị m na-emeghị nke ọma enweghịzi ike mezie. Yabụ, ọ nweghị ihe m nwere ike ime gbasara ya. Anyị niile na-emehie ihe, anyị niile na-eme ihe na-ezighi ezi, yabụ, echere m na mmadụ ekwesịghị ịdị na-eche banyere ihe ndị mmadụ na-emeghị nke ọma kama na-atụgharị uche n'ihe ndị ị chọrọ ime. [6]N'ihe ndị ọ na-emeghị nke ọma na ọ chọrọ imezi na 70. Ọchịchị na-akụziri mmadụ banyere ndụ. Ọ na-akụzikwara mmadụ banyere ọdịdị mmadụ n'ihi na ị na-ezute ụdị mmadụ niile na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, n'ihi na ị na-amụta banyere ndụ. [7]Na-akọwa ahụmahụ ya dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Mmadụ agaghị atụ anya ka mmadụ na-akpa àgwà otú o si akpa àgwà karịsịa n’ebe onye na-emetụbeghị ya ihe ọjọọ. [8]Na-akọwa ahụmahụ ya na Asiwaju Bola Ahmed. Ihe kacha akụziri m ihe ná ndụ bụ ịtụ egwu Chineke. Ozugbo ị na-atụ egwu Chineke, ị ga-eji egwu Chineke bịaruo ihe niile dị na ndụ, yabụ na ị gaghị eme ihe ị na-ekwesịghị ime. [9]Na-ekwu maka nkuzi ndụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] o27jbi4tpsqraglveagdbabg5pehlow Siene Allwell-Brown 0 4905 17964 2024-01-11T16:38:26Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Sienne Allwell-Brown, ọ bụ onye mgbasa ozi na-agbasa ozi n'ala Naijiria na onye ọka iwu bụ onye ama ama na 1970s na 1980 ma ka ọrụ ya na Nigerian Television Authority (NTA). === Okwu Okwuru === Ewezuga akụkọ a, enwere ọdịiche dị n'etiti dike na dike. A bụ m otu n’ime Ndị Kraịst ahụ na-enweghị ike ịsị na m tetara n’ụra a na mmụọ nsọ jeere m ozi. Ịgụ akwụkwọ a ị ghọtara na mgbe Chineke chọrọ gị maka ihe, ọ dịghị mkpa ihe ị na-eche. [[Category: Ụmụ nwanyị]] qmla9yoifheuef4avw8hag2mrzvytk4 Opral Benson 0 4906 17968 2024-01-12T12:34:24Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Opral Benson (amuru ya na onwa Febụwarị 7, n'afọ 1935) ọ bụ onye Americo-Liberia na onye ọchụnta ego Naijiria na onye na-elekọta mmadụ nke ji ọkwa isi ọchịchị Iya Oge nke Lagos. Ọ lụrụ Chief T.O.S. Benson site na 1962 ruo mgbe ọ nwụrụ. Benson, onye bụbu onye nchịkwa mahadum na-elekọta ụlọ akwụkwọ ejiji na ịma mma na Lagos ma bụrụkwa onye isi oche nke Johnson's Products, Nigerian Mgbakwunye. N'afọ 2012, a họpụtara ya onye nnọchiteanya nsọpụrụ nke Liberia na Lagos. === Okwu Okwuru === Idobe anya bụ ihe kachasị ọnụ n'ụwa. Ndụ Opral Benson Ndụ akụzierela m ka m na-enyere m aka, na-agwa onwe m eziokwu. O meela ka m nwee ike inye onyinye mgbe m nwere ike, mara na e nwere ihe mgbakasị ahụ na ndụ. Ọ bụghị mgbe niile ka ọ dị elu. Ndụ Opral Benson Ndụ akụzierela m ịdị umeala n’obi, mee enyi ndị chọrọ ime enyi na inyere ọha mmadụ aka ruo ókè m nwere ike. Ndụ Opral Benson Site n'iji onyinye okike a eme ihe, a na-akụnye, nweta ma kwalite ụkpụrụ mkpokọta nke ọha mmadụ. Yabụ na ịbụ nwanyị na-egosi onwe ya ihe ntụzịaka dị mma ma ka ọha mmadụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] iux3eoa5t0ywudth4v674o1w30b7rpy Michelle Bello 0 4907 17971 2024-01-12T12:46:05Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Michelle Aisha Bello (30 Septemba 1982) ọ bụ onye isi ihe nkiri Naijiria na onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụkwa onye isi oche nke ụlọ ọrụ ntụrụndụ na mbipụta na Naijiria, Blu Star Entertainment Limited. === Okwu Okwuru === O siri ike karịsịa ịmara ọtụtụ ndị mmadụ na ụlọ ọrụ nke ndị nwoke na-achị. Enwere m mmasị na ihe nkiri na mkpebi siri ike m nyere aka na ọtụtụ ntachi obi na ịmụta otú ihe si arụ ọrụ ebe a. Otú m si mụta ná mba ọzọ na otú e si eme ya ebe a dị nnọọ iche. Yabụ ị ga-amụta, jụọ ajụjụ, ma soro ndị ọzọ rụkọọ ọrụ iji nweta ahụmịhe. Ma mgbe m bịara na mmepụta nke m, enwere m ụkpụrụ dị elu maka onwe m ọbụna dịka onye mmepụta / onye nduzi. [Ihe ndekọ achọrọ] Ọ na-amasị m ịmụta site na ọrụ ọ bụla na m na-eme ihe m nwere ike ime nke ọma. Ana m agbali onwe m mgbe niile n'ọkwa ọzọ. N'ihi ya, m ndammana na-atụ anya elu ọkọlọtọ si onye ọ bụla; ndị na-eme ihe nkiri, ndị ọrụ ụgbọ mmiri na onye ọ bụla m na-arụ ọrụ. Ike agwụla m ndị mmadụ na-agwa m otu a ka esi eme na Nigeria. Maka m, mediocre abụghị ihe ngọpụ. Aghọtara m na enwere ụfọdụ njedebe anyị nwere mana maka m, na agụụ, mkpebi siri ike na Chineke n'akụkụ gị, ị nwere ike nweta ihe ọ bụla. Abụ m onye akaebe maka nke ahụ. "Anyị kwesịrị ịmalite ịkọ akụkọ anyị dị iche iche - Michelle Bello Vanguard (19 Jenụwarị 2013) Ọtụtụ ndị mmadụ na-alụ di na nwunye maka ihe na-ezighị ezi: ego, nrụgide ezinụlọ. Ọtụtụ ndị mmadụ tọrọ atọ n'alụmdi na nwunye ha na-eme ụdị ihe ọ bụla gụnyere ịkwa iko. Ya mere, Flower Girl bụ maka nwa agbọghọ Kemi, onye na-arọ nrọ ịlụ enyi ya nwoke n'ihi na nke ahụ bụ ihe ọtụtụ ụmụ nwanyị na-eme. Ha na-arọ nrọ banyere agbamakwụkwọ ahụ ma ghara iche echiche banyere alụmdi na nwunye n'onwe ya nke bụ nkwa ogologo ndụ. "Anyị kwesịrị ịmalite ịkọ akụkọ anyị dị iche iche - Michelle Bello Vanguard (19 Jenụwarị 2013) Ọ ga-amasị m ịgba ndị na-eto eto ndị ọzọ chọrọ ịbanye na ụlọ ọrụ ihe nkiri ume ka ha ghara ịkwụsị inwe olileanya nakwa na ha kwesịrị ịnọgide na-enwe mmasị n'ihe ha chọrọ ime ma ọ bụ onye nduzi, imepụta ma ọ bụ ime ihe. Ha nwere ike ịmalite site n'ịgụ gbasara ọrụ ha n'ịntanetị. Zụrụ akwụkwọ ma tinye onwe ha na onye na-emepụta ihe ruo oge ụfọdụ ka ha nwee ike ịmụta banyere azụmahịa na otú ihe si arụ ọrụ. M ga-agba ha ume ka ha ghara ịda mbà n'ihi na amaara m otú ọ ga-esi esi ike n'ihi na m nọ ebe ahụ n'onwe m. "Anyị kwesịrị ịmalite ịkọ akụkọ anyị dị iche iche - Michelle Bello vanguard. [[Category: Ụmụ nwanyị]] e4soilbg4ll646b69uu5flrw93aa7lu Amina Oyiza Bello 0 4908 17972 2024-01-12T12:49:57Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Amina Oyiza Bello (amụrụ ya na onwa 2 Eprel n'afọ 1978) ọ bụ ọkàiwu, onye na-ahụ ma ka ọdịmma mmadụ, na nwunye mbụ nke Yahaya Bello, Gọvanọ Kogi steeti. Ọ bụ onye isi oche nke Fairplus International, onye guzobere Hayat Foundation, ụmụ nwanyị ọchụnta ego, na onye na-elekọta mmadụ. === Okwu Okwuru === Nwa ọ bụla na-abịa n'ụwa a ma ka nzube; ha ekwesịghị ịdị na-etugharị onwe ha n'ọmịiko, na ha ekwesịghịkwa imegide ndị na-akparị ha n'ihi na ha amaghị nke ọma. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Ndị nne na nna na-eme ihere ngalaba ha ga-aghọta na ha bụ ụmụaka, naanị mmadụ, ọ pụtaghị na ị gaghị elekọta ha. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ [[Category: Ụmụ nwanyị]] hg6lzltodp39smyxc0rqpharbb4env1 Olubola Babalola 0 4909 17973 2024-01-12T12:57:03Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Prọfesọ Olubola Babalola, bụ onye nyocha ọnụọgụgụ nke Naijiria na agụmakwụkwọ na onye nyocha. Ọ bụ prọfesọ na Mahadum Obafemi Awolowo, (OAU), Ile-Ife, Nigeria, ebe ọ kuziri ihe kemgbe 1993 wee jee ozi dị ka onye isi ngalaba nke ngalaba nhazi na njikwa gbụrụ-gbúrụ ebe obibi. === Okwu Okwuru === "Otu m si bụrụ onye prọfesọ nwanyị mbụ n'Africa na nyocha ọnụọgụ" (2016) "Otu m si bụrụ onye prọfesọ nwanyị mbụ n'Afrịka na nyocha ọnụọgụ," The Guardian (June 6, 2016) Dị ka onye nyocha nke ọnụ ọgụgụ, ịkwụwa aka ọtọ, nghọta na probity kwesịrị ịbụ okwu nche ha na ha kwesịrị ịdị uchu na ịrụ ọrụ nke ọkachamara ha. N'ịbụ ndị àgwà ndị a niile dị n'ime ha, mbara igwe ga-abụ ebe mmalite ha na ego ga-agba ọsọ n'azụ ha. Naijirịa nwere ọtụtụ akụ sitere n'okike na ịnweta ndị a na-ejighi eme ihe bụ ndị a pụrụ iji na-emepụta ihe owuwu ụlọ. Iji ihe ndị a na-enweta na mpaghara na-enwe mmetụta na-abawanye ụba na mmepụta akụ na ụba nke ọrụ, na-abawanye na nchekwa mba ọzọ na ịkwalite akụ na ụba anyị. Echiche m banyere ndụ bụ na mmadụ kwesịrị inweta iru eru niile dị mkpa n'ihi na ọ dịghị onye maara mgbe a ga-achọ ha na ebe ọ bụ na m chọtara onwe m na agụmakwụkwọ na njide okwu "bipụta ma ọ bụ laa n'iyi". Agbalịsiri m ike ibipụta ma n'akwụkwọ akụkọ obodo ma nke mba ụwa ka m wee nweta nkwanye ùgwù n'ọrụ m. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ipeadply4ta7gi620xo5yun49ihc4fr Hairat Balogun 0 4910 17974 2024-01-12T13:04:13Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Hairat Aderinsola Balogun (amuru ya na n'afọ 1941) ọ bu onye okaiwu Naijiria, nwanyi mbu Attorney General nke Lagos Steeti. === Okwu Okwuru === Echere m na naanị ihe nketa bụ onye jere ozi n'eziokwu na ikpe ziri ezi - nke ahụ bụ ihe m kpọrọ aha ihe ndekọ m. Ị ghaghị inwe obi ike na nke a bụ eziokwu ka ị na-ahụ ya, dịka ị maara ya, n'agbanyeghị onye ọ bụla ọ ga-akpasu gị, ị na-eme ike gị dịka iwu ọbọdọ siri dị. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Ma ọtụtụ n'ime anyị, n'ihi ego na ọkwa, ha efunahụ ya. Ya mere, anyị na-ebelata ịdị irè na mkpa nke ọrụ ahụ na onye nkịtị, ya mere, ihe niile ị na-eme ugbu a, onye nkịtị nwere ike ime ya n'ihi na ị naghị eme ihe ziri ezi. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6an1w1ang5lghh95v946d7q5g4d13au Nkiru Balonwu 0 4911 17975 2024-01-12T13:20:43Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Nkiru Balonwu, bụ onye ọchụnta ego na onye ọchụnta ego dabere na Lagos, Nigeria. A maara ya ma ka echiche ya banyere ụmụ nwanyị dị ka ihe ngwọta ma ka nsogbu Africa ma bụrụ onye nchoputa na onye isi oche nke African Women on Board, otu nnwere onwe, nke ụmụ nwanyị na-eduzi Africa na-adịghị akwụ ụgwọ na-elekwasị anya n'ịkwalite akụkọ iji meziwanye eziokwu maka ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ Africa. ihe nketa. Ọ bụkwa onye nchoputa na onye jikwaa onye mmekọ nke RDF Strategies, ụlọ ọrụ ndụmọdụ na-enye ndụmọdụ gbasara nzikọrịta ozi atụmatụ yana itinye aka na ndị otu. N'afọ 2016, n'oge ọ na-achị Spinlet, Balonwu pụtara na YNaija dị ka otu n'ime "Ụmụ nwanyị 100 kacha akpali akpali nke Nigeria". N’ọnwa Ọktoba 2019, e nyere Balonwu ihe nrite 2020 Powerlist International [6] site na Powerlist UK. === Okwu Okwuru === Ndị nwoke, anyị chọrọ gị. Anyị na ụmụ nwanyị na-ekerịta ụwa a, anyị enweghị ike ịkewapụ gị. Nke a pụtara na anyị na-achọ ka esonye n'ụlọ ezumezu nke ndị nwoke ma chọọkwa ọnụnọ gị na ike n'azụ ihe kpatara anyị maka ịha nhatanha na ikpe ziri ezi. Anyị chọrọ gị dị ka ndị enyi anyị, nna anyị, ụmụnne anyị, di na ụmụ anyị. Anyị chọrọ gị n'ọrụ ọrụ zuru ụwa ọnụ iji mezie ihe ọjọọ ọha. Anyị enweghị ike ịme mgbanwe na-adigide ma ọ bụrụ na ị nọ n'ụgbọ mmiri, na-ejighị ụlọ ọrụ gị chebe ha niile. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Ọ bụrụ na ị na-aga n'ihu na-emerụ ọkara nke ndị bi na gị, ụlọ ọrụ gị, ndị ọrụ gị, mgbe ahụ ị na-ekekọta aka gị site n'inweta uto. [[Category: Ụmụ nwanyị]] np74oxna8yyw220bfe6ad4o0hgbhldc Banke Meshida Lawal 0 4912 17976 2024-01-12T13:28:44Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Olabanke Meshida Lawal, bụ onye Naijiria na-ese ihe na-eme ka ọ dị mma na onye nchoputa na onye isi oche BMPro Makeup Group, ụlọ ọrụ na-emepụta ihe na ịchọ mma na Nigeria. Ọ meriri ihe nrite ma ka Brand nke Afọ na 2009 Eloy Awards, yana Nigerian Event Awards (2012) ma ka Best Makeup Artist na Makeup Artist of the Year na FAB AWARDS (2010). === Okwu Okwuru === Na-eme ihe ọ bụla n'ime ndụ gị, na-etinye ihe niile, na ịkwanye echiche ahụ ruo mgbe ị ga-aga nke ọma, na-emetụta ọha mmadụ n'ozuzu ya. [1] Olileanya, ihe ga-agbanwe (maka mma) na anyị agaghị atụba na akwa nhicha ahụ. [2] Ọ dị ụkọ mana enwere ike. [3] Mma na-aga n'ihu, usoro na-agbanwe, mana ihe kewapụrụ anyị na mkpọ bụ ụkpụrụ dị elu nke anyị na-etinye na ọrụ anyị. [4] Amụtala m inwe ekele maka ndị na-eguzosi ike n'ihe nye m ma nwee azụ m. [5] Ọ bụrụ na ahụike gị nọ n'ihe ize ndụ ma ọ bụ na ị nwere ike ile anya ihe ọchị, emela ya. [6]Ụwa dị mma na ndị nwere obi ụtọ karịa ndị na-ejupụta na akwa ụta. [7]Otu mantras m na ndụ bụ 'ka ị na-edina akwa gị, yabụ ị dinara na ya'. [8]Ha na-ekwu na ịma mma dị n'anya onye na-ahụ ya mana ụfọdụ ka na-ele ihe ọchị. [9] Mma bụ ikwu na nwanyị nwere obi ike ga-enwe obi ike na ọkwa niile. [10]Ejila onye ọ bụla ebubo maka ihe ọ bụla gbasara gị. [11]Mmadụ ji onwe ya ihe ùgwù nke inye onwe ya ihe ọmụma. [[Category: Ụmụ nwanyị]] q7d4n6db1yizc54s7glhgt9uwujcnyv Barbara Okereke 0 4913 17977 2024-01-12T13:36:21Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Barbara Okereke-Ndugbu (amụrụ c.1990) ọ bụ onye na-emepụta achicha na onye ọchụnta ego nke Naijiria, onye nchoputa na onye isi nchịkwa nke Oven Secret Bakery. N'afọ 2019, edepụtara ya na Forbes'30 n'okpuru-30'. A na-ekwu na ọ bụ otu n'ime ndị ọchụnta ego na-eto ngwa ngwa ga-eleba an ya na Africa. === Okwu Okwuru === Achịcha ọ bụla pụrụ iche; ma ọ dị mfe ma ọ bụ mgbagwoju an ya. Okwu Barbara Okereke Mee ka ọ dị mfe ma dị ịrịba ama ma ọ bụrụ na ọ ga-adị mgbagwoju anya, ahapụla nkọwa ndị dị mkpa. Okwu Barbara Okereke Achịcha bụ akụkụ dị oke mkpa nke ememe. Okwu Barbara Okereke A mụrụ anyị nke ọ bụla maka ebumnuche dị elu ma ugbu a bụ ọrụ mbara igwe anyị ịchọta ya. Okwu Barbara Okereke Ime achịcha bụ kemistri dị ọcha. Okwu Barbara Okereke Anyị na-ebi n'ụwa asọmpi ma ọ nweghị azụmahịa ebe mmadụ na-agaghị enwe onye asọmpi na-enye ngwaahịa ndị yiri ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] n9h8klcfv6maidhga5anl2l8ajrje3y Adejoke Ayoola 0 4914 17978 2024-01-12T13:43:01Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adejoke Ayoola, bụ onye Naijiria-American agụmakwụkwọ na onye nyocha nọọsụ na Mahadum Calvin. === Okwu Okwuru === Ọhụụ m bụkwa ma ka ahụmahụ na Ụlọ Akwụkwọ Ahụike ka ọ gbanwee na ma ka ndị ọkachamara ahụike anyị n'ọdịnihu ka ha jikere nke ọma na oku ha na-akpọ ije ozi dị ka ndị na-akwado ndị ọrịa ha. UK-varsity-ahọpụtara-nigerian-dị ka iwu-professor Adekola Adejoke kwuru ma ka nhọpụta ya na UK Varsity: Punch Otu akụkụ dị mkpa nke ogige HEALTH bụ ndu. [[Category: Ụmụ nwanyị]] r4feo1e2fhha4uxv2zar8h4ci2b69j2 Quincy Olasumbo Ayodele 0 4915 17979 2024-01-12T13:48:02Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Quincy Olasumbo Ayodele nke a ma ama dị ka Quincy, bụ onye na-ahụ ma ka ọgwụ ahịhịa nke Naijiria, onye ọchụnta ego, ọkachamara n'ịgwọ ahịhịa na nlekọta anụ ahụ yana onye isi oche nke Quincy Herbals, onye Naijiria na-eduga ụlọ ọrụ ahụike ahịhịa. Ọ bụ onye kọmitii ọkachamara nke Òtù Ahụ Ike Ụwa na mmepe nke ọgwụ ọdịnala na omume Africa. Ọ bụ onye na-akwado maka ntinye ọgwụ ọdịnala Africa n'ime usoro nlekọta ahụike. Quincy bụ onye guzobere Herbal Slimmers and Weight Loss Association of Nigeria na ọsụ ụzọ Secretary General nke National Association of Nigerian Traditional Medicine Practitioners (NANTMP). O hiwere otu na-adịghị akwụ ụgwọ, Self-Employed Women Association of Nigeria (SEWAN), nke gbadoro anya na ịzụ ahịa ụmụ nwanyị. Tupu e hiwe Quincy Herbals, ọ bụ odeakwụkwọ na Societe Generale Bank Nigeria Limited ebe o mechara bụrụ onye enyemaka nke onye isi ụlọ akụ ahụ. === Okwu Okwuru === Ndị mmadụ na-ala n'iyi n'ihi enweghị ihe ọmụma. Okwu Okwuru Quincy Olasumbo Ndụ akụzikwara m ka m na-anọgidesi ike na-agbanwe agbanwe na agụụ m. Okwu Okwuru Quincy Olasumbo Ndụ akụzierela m ka m ghara ịda mbà n’obi nakwa ka m ghara ịna-achụ ihe ọ bụla m kweere. [[Category: Ụmụ nwanyị]] d7jm0pzyogbo8m3ospoivl0rlwb3h6b Ayodele Olofintuade 0 4916 17980 2024-01-12T13:55:09Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Ayodele Olofintuade, bụ onye odee Naijiria, odeakụkọ, na onye na-ahụ ma ka nwanyị. Ọ na-akọwapụta dị ka queer na ndị na-abụghị ọnụọgụ abụọ na Nigeria, nke bụ ọbọdọ na-emegide LGBTQ. Amụrụ ya na Ibadan, Naijiria, Olofintuade tolitere n'etiti Lagos, Ibadan na Abeokuta. Ha bụ onye na-akwado onwe ya, onye na-ede akwụkwọ oge niile bụ onye ọrụ ya lekwasịrị anya n'ụzọ bụ isi na nwanyị na Africa, Yorùbá spirituality (igbuo gafee Africa na Diaspora) Nigeria LGBTQ ọbọdọ, na ndị nwoke na-adịghị ekwekọ na Naijiria. Olofintuade nwere ụmụ abụọ. === Okwu Okwuru === Ọ dabara nke ọma na ụmụ nwanyị ndị buru m ụzọ mee ihe ahụ m na-atụkwaghị egwu. Ihe mbụ m na-achọpụta bụ atụmatụ ahụ, ma ka ọ na-etolite, ihe odide ndị ahụ na-eme ka ọdịdị ya. Ekwenyere m na ndị agwa na-agwa m akụkọ nke ha. Iji okwu na-egwu egwu, imepụta nke ọhụrụ, inye ndị na-ege gị ntị akụkọ mara mma nke ọma abụghị ihe anwansi. Na-atụgharị ibe efu n'ime akụkọ, na-eme ihe na-enweghị ihe ọ bụla. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 63856erv5r8g7fleua2enz69oclv0y1 Eunice Atuejide 0 4917 17981 2024-01-12T14:04:54Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Eunice Atuejide (amụrụ ya na onwa 16 Ọgọst n'afọ 1978) ọ bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria, ọkaiwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. A maara ya nke ọma maka ịtọ ntọala National Interest Party (NIP) .nakwa onye ga-azọ ọkwa onyeisiala Naijiria nke 2019 ma ka National Interest Party (NIP). === Okwu Okwuru === E nwere nde mmadụ iri asatọ na anọ debanyere aha ịtụ vootu na Naịjirịa. 60% n'ime ha nọ n'okpuru afọ 30 ma ha enweghị echiche ndị a ị na-eche. Ha bụ nwata na nke ahụ bụ isi ike m. Ndị ahụ bụ ndị na-ebuga m n'isi oche. Eunice kwuru gbasara ndị ntuli aka Pulse Ndị ikom na ndị inyom na-achị anyị na-enwe nnọọ anyaukwu n'ókè nke ịchọ ọdịmma onwe onye nanị. Ha na-abanye n'ọchịchị naanị ka ha gbuo òkè ha na keki obodo. Ha na-abanye n'ọchịchị iji kwụọ ụgwọ egbugbere ọnụ ma ka akwụkwọ akụkọ ha na-enye ndị ntuli aka iji mee ka ha nweta ntuli aka n'ọchịchị. Eunice kwenyere na ụfọdụ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ Vanguard nwere anyaukwu Abụ m onye ọka iwu nwere ahụmịhe dị ukwuu na idebe iwu na mmejuputa iwu. Abụkwa m onye nhazi ndị mmadụ nwere ahụmahụ na-eduga otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, nke otu n'ime ha gụnyere nhazi na idu ndú nke otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ugbu a, National Interest Party (NIP), nke m guzoro n'elu ịzọ ọkwa onyeisi oche na 2019. Ihe ndị a niile bụ ihe m na-eche na-eme ka m bụrụ nnukwu onye na-akwado maka ọkwá m na-achọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9e1xvaw8w7xaudwguitqpyqhrv8lzt1 Bestie Tamara Atti 0 4918 17982 2024-01-12T14:09:29Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Bestie Tamara Atti, makwaara dị ka Bestie Atti (née Andafa) bụ onye ọka iwu, onye ọchụnta ego, onye nchịkwa azụmaahịa dijitalụ / n'ịntanetị, onye ndụmọdụ mmepe ụmụ nwanyị na onye guzobere Bestie Network Africa, ụlọ ọrụ na-elekọta mmadụ na-akwalite agụmakwụkwọ, azụmaahịa, ihe ọhụrụ na onye ndu maka ndị ntorobịa Africa. ụmụ nwanyị. Ọ bụkwa onye nchoputa nke ụlọ ọrụ Bestie, ụlọ ọrụ nkwado azụmahịa na ịzụ ahịa nke na-enye ngwọta maka ndị ọchụnta ego, mmalite, SMEs na ụlọ ọrụ na Nigeria na Africa. === Okwu Okwuru === N'ime afọ ndị a niile ... ihe m nwere ike ikwu bụ ihe alụmdi na nwunye a bụ 95% okwukwe na Chineke na 5% ọrụ. [1] Bestie Tamara Atti okwu banyere ndụ [[Category,: Ụmụ nwanyị]] kexjh0uiq94yxhessqstrlhg5j9agol Vaginas 0 4919 17983 2024-01-12T17:14:03Z 102.88.81.17 Jiri 'Vagina' kere ihü wikitext text/x-wiki Vagina act1mr30yohvos4gemmqbkzt7wlkp7e Upe Atosu 0 4920 17984 2024-01-12T19:34:46Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Upe Atosu (amuru ya na onwa Eprel 21, n'afọ 1993) ọ bu onye egwuregwu basketball nke Naijiria ma ka Butler Bulldogs basketball na ndi otu mba Naijiria. === Okwu Okwuru === Ị mara, ka ị bụrụ onye mmeri, ị ga-enwerịrị ịdọ aka ná ntị. Enwere ọkwa nke itinye uche na nhazi nke ị kwesịrị inwe. Echere m na ọ bụrụ na ịchọrọ ịbụ dọkịta, ị nwere ike ịbụ dọkịta ma bụrụ onye egwuregwu basketball, ọ naghị akwụsị gị. Ọ na-adabere naanị n'otú i siri kpebisie ike na otú ị chọrọ iji nweta ihe ị chọrọ imezu. Egwuregwu anaghị abụ ihe mgbochi, ọ bụ mgbakwunye na ihe ịchọrọ ịghọ na ndụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6azyzb4901ygpzym4jbzzdc1k9f74k1 Real Warri Pikin 0 4921 17985 2024-01-12T19:46:52Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Anita Alaire Afoke Asuoha, bụ onye Naijiria kwụ ọtọ na-atọ ọchị, onye na-eme ihe nkiri, na onye mgbasa ozi soshal midia, nke aha ogbo ya bụ Real Warri Pikin mara. === Okwu Okwuru === Nke mbu, ịbụ nwanyi, i nwegoro ihe ojoo n’ihi na enwere akuko a nke na umu nwanyi ekwesighi na ha na-eme oke ihe, nwanyi kwesiri inwe umuaka na ihe ndia nile, anyi nwere ike ibu karia inwe umuaka. Ị ghaghị ịbụ onye na-enweghị atụ! Ihe ọ bụla ị na-enweghị ike ịchịkwa, hapụ ya ma ka Chineke ma mee ihe ị ga-eme. N'ajụjụ ọnụ TheCable Lifestyle's VICTORY ORIMEMI Ka ị na-arụsi ọrụ ike, echefula ahụike gị, echefula ịkwụsịtụ, echefula izu ike, ma echefula igosi onwe gị ịhụnanya. N'ajụjụ ọnụ TheCable Lifestyle's VICTORY ORIMEMI Mpaghara! Agbanyeghị na ị ji ụgwọ, echegbula, gọọmentị etiti ji ụgwọ. Mba egbu onwe gị. Were otu nzọụkwụ n'otu oge. N'ajụjụ ọnụ ya na mgbasa ozi [[Category: Ụmụ nwanyị]] 0rl2my6eaq4apxmf2wy9yu935blz1ta Olutosin Araromi 0 4922 17986 2024-01-12T19:57:53Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Olutosin Araromi (8 Jenuarị 1993) ọ bụ onye Naijiria-American nlereanya na onye nwe aha ịma mma, e chiri ya okpueze Kasị Mma Girl in Nigeria Universe 2019. Ọ nọchitere an ya Naijiria na Miss Universe 2019. === Okwu Okwuru === Ma biko achọla m chioma; chọwa m ihu ọma n'anya ndị ikpe na ndị otu. M na-ekpe ekpere ka ha hụ nwanyị na-akwali, onye nwere oke ọchịchọ na ihe mgbaru ọsọ m bụ. N'agbanyeghị ihe mere n'abalị a, enwere m olileanya na m emewo ka ọbọdọ m dị mpako, ezinụlọ m na ndị enyi m na-anya isi na n'ezie ama m na ma ma m dị mpako! Ọzọ na-ekele gị onye ọ bụla nọ na otu m, ndị nkwado m, yana ndị nyere aka na njem m #roadtomissuniverse. Enwere m ekele ruo mgbe ebighị ebi Nne m kwuru otu oge… na m kwenyesiri ike na nke ahụ, "o kpughere. “N'oge na-adịbeghị anya, ọ nwụrụ n'ụzọ dị mwute. M ka nwere ike ịtachi obi na ịsọ mpi n'asọmpi mba m. Eji m akụkọ m ugbu a kpalie, bulie na mmetụta ndị ntorobịa. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 8ypz81n1qtssu8bryo4e82kojtk6dy7 Funmi Aragbaye 0 4923 17987 2024-01-12T20:05:48Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Funmi Aragbaye (amuru ya na onwa Julaị 5, n'afọ 1954) ọ bu onye ọbụ abụ ozioma nke Naijiria, onye na-ede abụ na onye na-agbasa ozi ọma. O ji obi ụtọ lụọ Late. Bola Aragbaye na alụmdi na nwunye ahụ ji ụmụ atọ gọzie. === Okwu Okwuru === Ndị na-ese ozi ọma niile na-abịa kwesịrị ibili ma na-enwu. Naijiria kwesịrị ibili ma na-enwu ọbụna n'oge a. [1]Isi ihe na-akpata ịgba alụkwaghịm n'etiti di na nwunye na-eto eto bụ na ha na onye ọ bụla apụghị idi ihe isi ike. Na, ha na-ahọrọ ịlụ ndị ọgaranya. Otú ọ dị, obi ụtọ n’alụmdi na nwunye adabereghị n’otú di ma ọ bụ nwunye si baa ọgaranya. Ndị na-eto eto kwesịrị ịna-achọ nduzi Chineke mgbe niile tupu ha alụọ di ma ọ bụ nwunye. [2]Ndị na-eto eto kwesịkwara ịmụta ịtachi obi, inwe ndidi na obi ike, na inwe nghọta. [3]Ọ bụrụ na ị nwere oku dị nsọ na ndụ gị ị ga-abụ ihe pụrụ iche, ị ga-apụta ìhè n'etiti ndị ọzọ. Ọ bụrụ na ọ bụ ma ka egwu ị ga-eme ka ndị mmadụ mara na ị nwere ihe ị ga-ekwu. [[Category: Ụmụ nwanyị]] sp9mieu4ylfnmw646dzgo0ns82w9mcd Peace Anyiam-Osigwe 0 4924 17988 2024-01-12T20:22:22Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Peace Anyiam-Osigwe MFR (30 Maachị 1969 – 9 Jenụarị 2023) ọ bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-ahụ ma ka ihe nkiri Naijiria nke akpọrọ “eze nwanyị ihe nkiri Nollywood”. Ọ bụ onye guzobere emume ihe nkiri ama ama n'ụwa niile, Africa Movie Academy Award. === Okwu Okwuru === Echere m na ndị mmadụ ga-anụrịrị eziokwu na m malitere ide ihe mgbe m dị afọ itoolu. Achọrọ m ka ndị mmadụ mara akụkọ m na ihe niile m na-eme. Aghọtara m na mgbe ụfọdụ, ọ dị mkpa ịkọ akụkọ nke gị, n'okwu nke gị. Ya mere, na ị nwekwara ike ime ka ndị na-eto eto ghọta na ị naghị ada mbà. Naanị ị ga-anọgide na-arọ nrọ na imezu nrọ ndị ahụ. "Peace kwuru banyere echiche ya na ndụ Sunnews (30th Septemba 2018) Ndụ kụziiri m ekele. Afọ ole na ole gara aga, m dara ọrịa; akpụkpọ ahụ m gbanwere agba. M na-eteta n'ụra na akpụkpọ ahụ m malitere ịgbanwe agba na naanị ịchọta ihe ọ bụ, nwanne m nwoke, Michael, bụ onye na-arụ ọrụ Foundation nwụnahụrụ m. Ọ gara ihe, wee gbaa ya. Yabụ, echiche m na ndụ gbanwere kpamkpam n'ihe gbasara ibi ndụ anyị dịka ọ dị, n'aka nke ya, achọpụtara m na ụbọchị niile nwere ike ịbụ ikpeazụ gị. Echeghị m na ihe ọ bụla nwere ike ịgbanwe gị karịa ihe dị mkpa. Ọ ka mụ na ya nọrọ n'ụlọ ọgwụ. Mgbe ị na-enwe ụdị ahụmahụ dị otú ahụ, bie ndụ gị maka ihe kacha mma; ebi ndụ ya maka onye ọzọ. Agbalịla igosi onye ọ bụla isi ihe ọ bụla mana naanị mee ka onye na-esote gị dị mma dịka i nwere ike. "Peace kwuru banyere echiche ya na ndụ Sunnews (30th Septemba 2018) Ya mere, m na-eji aka m eme ọtụtụ ihe; site na Aromatherapy ruo reflexology, ịhịa aka n'ahụ. Enwere m ihe dị iche iche nke m na-eme. Ma ịgụ ihe, ikiri ihe nkiri na ige ọtụtụ egwu na-amasị m. Ya mere, mgbe m na-ede ihe, m bu n'obi ige egwu. Mgbe m na-ere ákwà m, ọ na-atọkwa m ụtọ. "Ihe ịma aka na nkụda mmụọ na-achụso AMAA Project- Peace Anyiam-Osigwe Vanguard (February 22,2014) 2013 bụ afọ siri ike nye anyị n'ụzọ ezi uche. Mana n'ụzọ na-akpali mmasị, ọ bụ otu n'ime afọ ndị anyị zubere nke ọma; enwere ọtụtụ okwu, ndị mmadụ na-ekwu na a nyagburu ha anya, amalitere m iche ka mmadụ ga-esi jiri tiketi otu ụzọ bata Naijiria. Ọ gaghị ekwe omume. "Ihe ịma aka na nkụda mmụọ na-achụso AMAA Project- Peace Anyiam-Osigwe Vanguard (February 22,2014) Piracy agaghị apụ ma ọlị. Ọ bụdị ihe mere ihe nkiri Nollywood ji ewu ewu. "Piracy mere ihe nkiri Nollywood ewu ewuThecable (23 nke Septemba 2018) [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5hqto4v0ocvad8o6o6se5ya7hmqpg23 Josephine Anenih 0 4925 17989 2024-01-12T20:33:04Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Iyom Josephine Anenih (amuru ya na onwa 6 Julaị n'afọ 1948) ka a họpụtara onye minista na-ahụ ma ka ihe gbasara ụmụ nwanyị Naijiria na 6 Eprel 2010, mgbe onye isi ala Goodluck Jonathan kwupụtara ọkwa ọkwa ọkwa ọhụrụ ya. === Okwu Okwuru === Anyị bụ ndị na-agbaji jinx; anyị bụ ihe ngwọta maka nsogbu ọbọdọ. Anyị ndị inyom na Naijiria, anyị ekwesịghị ịnara mba ma ka azịza. Nke a bụ oge anyị ga-ebili, anyị ga-ebili, anyị ga-ewere ọnọdụ kwesịrị ekwesị anyị na atụmatụ nke ihe na akụ na ụba Nigeria. Ụmụ nwanyị, anyị na-agafe agafe, anyị na-ahụ anya n'ihu, ihe ụmụ nwoke na-adịghị ahụ, anyị na-ahụ. Okwu Josephine Anenih Ụmụnwaanyị ga-achịrị ọbọdọ a, ka ọbọdọ a pụọ ​​n'ọhịa, ka ọbọdọ a gbapụta, ka ọbọdọ a bụrụ ihe kwesiri ịbụ, a ga-achị ya, na-achị ya, na-edu ya. ụmụ nwanyị nọ n'ọkwa ọ bụla n'ihi na ụmụ nwanyị mara ka esi eme ya. A mụrụ anyị ndị ọzụzụ atụrụ, a mụrụ anyị ndị njikwa, a mụrụ anyị strategists, a mụrụ anyị ndị nhazi. Ọ dị na DNA anyị, leba anya na ụlọ ọrụ ọ bụla ị maara ebe nwanyị nọ n'isi okwu, were ya tụnyere oge nwoke na-elekọta ya, ị ga-enweta azịza ya. Oge nwanyị ahụ na-aka mma mgbe niile, ọ na-aga n'ihu mgbe niile. Okwu Josephine Anenih Oge ntuli aka agwụla; Oge eruola maka ọchịchị na anyị ga-ahapụ onye isi ụgbọ mmiri ka ọ na-eduzi ụgbọ ọchịchị n'ụzọ ọ chere na ọ kachasị mma ma ka ọdịmma ọbọdọ na ndị ọbọdọ ya. Josephine Anenih na-ekwu maka ihe gọọmentị mere ka ewepụrụ ya na kọmiti Ụmụ nwanyị na-eweta udo n'ọnọdụ ọ bụla. Okwu Josephine Anenih Ọ bụrụ na m nwere nhọrọ, a ga m atụ aro ka ụlọ ọrụ ahụ dum jupụta na ụmụ nwanyị ma ka ihe ndị doro an ya na mmadụ nile. Onwere umunwanyi nwere ikike na obi iru ala. Josephine Anenih okwu Okwuru [[Category: Ụmụ nwanyị]] bb6e744crfp6u0oa1y21x2zvzjvlthv Omobola Johnson 0 4926 17990 2024-01-12T21:54:43Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Omobola Johnson (amuru ya na onwa 28 n'afọ June 1963) ọ bu onye okachamara Naijiria na onye isi oche sọpuru nke International Alliance for Affordable Internet (A4AI). Ọ bụkwa onye mbụ na onye minista na-ahụ ma ka teknụzụ nzikọrịta ozi n'ụlọ ọgbakọ onyeisiala Goodluck Jonathan. === Okwu Okwuru === Oghere ndị na-arụkọ ọrụ na-enye obodo ndị mmadụ na-arụ ọrụ nso n'etiti ibe ha. [1] Omobola Johnson Nkwupụta gbasara oghere ọrụ na nigeria. Oghere ndị na-arụkọ ọrụ ọnụ dị mkpa maka mmepe nke teknụzụ na-eto eto na Nigeria. [2] Omobola Johnson Nkwupụta gbasara oghere ọrụ na nigeria. Onye na-ahụ maka oghere na-arụkọ ọrụ enweghị ike ịbụ onye njikwa ụlọ; Oghere ndị na-arụkọ ọrụ kwesịrị ka ndị mmadụ nwere mmasị na mmekorita ya na mmepe nke teknụzụ gburugburu ebe obibi. [3] Omobola Johnson Nkwupụta gbasara oghere ọrụ na nigeria. Ọ BỤRỤ NA ANYỊ ANYỊGHỊ KWESỊRỊ . [4] Omobola Johnson Echiche banyere. [[Category: Ụmụ nwanyị]] btl1jsd23jnt6yktyag2250dfr7x4b7 Teni Aofiyebi 0 4927 17991 2024-01-12T21:59:16Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Teni Aoiyebi, bụ onye omere na nwanyị ọchụnta ego Naijiria. Aofiyebi bụ nke ndị Yoruba. Ọ gara ụlọ akwụkwọ St Anne Ibadan ma ka agụmakwụkwọ sekọndịrị ya, tupu ọ nweta ọkwa "A" na ụlọ akwụkwọ Farringtons, ụlọ akwụkwọ ụmụ agbọghọ nọọrọ onwe ya na Kent, United Kingdom. Ọ nwetara agụmakwụkwọ ụlọ akwụkwọ sekọndrị na kọleji mejupụtara nke Mahadum London. === Okwu Okwuru === Obi ike anaghị adị mgbe niile. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5mtpo0xacxwfykhssvg8012yqx29nqb Mosun Belo-Olusoga 0 4928 17992 2024-01-12T22:08:05Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mosun Belo-Olusoga (amuru ya na onwa 13 Septemba n'afọ 1957) ọ bu onye oru ulo oru ego nke Naijiria, onye okachamara njikwa kredit na ihe egwu, na onye nwe ulo akwukwo. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onyeisi oche nke Access Bank PLC ma na-anọdụ dị ka onye na-abụghị onye nduzi na Board nke Premium Pensions Limited, Action Aid na MTN Foundation. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-abụghị onye isi nchịkwa nke Asset and Resources Management, ya na onye na-arụ ọrụ MD nke Africa, Guaranty Trust Bank. === Okwu Okwuru === Na-emere ibe unu ebere ka Allah meere unu ebere. [1] Mosun Belo-Olusoga Kwuru maka ilekọta ibe ya. Biko kwanyere ndị ọrụ ụlọ ùgwù. Ọ dịghị onye kwesịrị ịta ahụhụ site na mmetọ ụlọ, n'agbanyeghị klaasị ma ọ bụ okike. [2] Mosun Belo-Olusoga Nlele maka nha anya na izi ezi n'etiti mmadụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] fjkyk374gmk6seqfwcpmrm0aomjlb4i Isabelle Ayuk 0 4929 17993 2024-01-12T22:12:56Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Isabelle Ayuk (amuru ya na onwa 10 Mee n'afọ 1986) ọ bu onye Naijiria bu eze nwanyi mara nma, onye nzuko ahia, onye na-eme ihe nkiri na onye enyemaka. A ma ama ya ma ka imeri Nwa agbọghọ mara mma na Nigeria 2012. === Okwu Okwuru === Ọ bụrụ na ịchọghị ime okenye, mgbe ahụ ị ga-anwụ na nwata! [1] Isabelle Ayuk hotara gbasara ịka nká. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4ddwk54paw2vxm7zi0bz77ilkny109i Chinese Anyaene 0 4930 17994 2024-01-12T22:17:58Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Chineze Anyaene (amụrụ ya na onwa 28, Disemba n'afọ 1983) ọ bụ onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri Naijiria. A maara ya nke ọma ma ka foto 2010 nke ama ama ya, Ijé: Njem ahụ. === Okwu Okwuru === Nrọ mbụ ọ bụla agaghị abụ nrọ ogologo oge. Anyaene kwuru banyere onye nrọ Nchọpụta a mere ka m kpebisie ike ịmepụta na n'onwe m na-enye otu kọmitii ma ka ihe nkiri Naijiria ka ọ bụrụ asọmpi n'ọkwa a ma ama nke mba ụwa. Ụlọ ọrụ ihe nkiri Naijiria nwere ikike na nkà dị ukwuu, ekwenyere m na site n'ịnọgide na-enyefe na nkwado, ọ ga-erute ebe dị elu ọhụrụ. Onye nchoputa kọmitii nhọpụta ndị ọrụ Naịjirịa bụ Chineze Anyaene-Abonyi rituo [[Category: Ụmụ nwanyị]] tcc7p27oyfa6myxwtz6f03l4t9qte3r Adunni Bankole 0 4931 17995 2024-01-13T06:17:38Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adunni Bankole (March 1959 – 3 Jenụarị 2015) bụ onye na-azụ ahịa ọbọdọ Naijiria. Ọ bụ Yeye Mokun nke Owu alaeze, ọbọdọ dị na Abeokuta, isi ọbọdọ Ogun Steeti, ndịda ọdịda anyanwụ Nigeria. === Okwu Okwuru Okwugbasara Adunni Bankole === Otu nwaanyị ọha na Iyalode nke Gbagura na steeti Ogun, bụ Chief Oriakụ Adunni Bankole, anwụọla. [Ihe ndekọ achọrọ] Onye bụbu nwunye Chief Alani Bankole nwụrụ taa, Satọde, Jenụarị 3, 2015 n'oge agbamakwụkwọ nwa ya nwanyị, bụ mmemme ọ na-atụsi anya ike na ọbụna hazikwara nke ọma. socialite Adunni Bankole anwụọ n'ụbọchị agbamakwụkwọ nwa nwanyị Na ndụ, onye nwụrụ anwụ Chief Adunni Bankole na-anọkarị na akụkọ maka ezi ihe kpatara ya. Onye ama ama Lagos socialite na Iyalode nke Gbagura ala dị na Abeokuta, Ogun State, biri ndụ na-eju afọ, ọbụna n'ihi anyaụfụ nke ụfọdụ. Ma ọnwụ ya na Jenụwarị 3, 2015 abụghị naanị ihe na-awụ akpata oyi n'ahụ kamakwa ọ dị egwu - ọ nwụrụ awa ole na ole tupu nwa ya nwanyị, agbamakwụkwọ Mopelola n'ụbọchị akwụkwọ ozi uhie ahụ. [Ihe ndekọ achọrọ] N'ụzọ dị ịtụnanya, ka a na-eme atụmatụ olili ozu, ụwa amachaghị na 'agha' na-ere ọkụ dị n'etiti ụmụ ya na nna ha, Chief Alani Bankole, maka nhọrọ ebe a ga-eli ozu. Ihe nkiri a na-akọghị na olili Adunni Bankole Nwanyị Lagos Society, Iyalode Adunni Bankole bụ otu onye na-adị na akụkọ mgbe niile. Cheta na ọ bụ onye nta akụkọ a zụrụ azụ na nke a nwere ike ịkọwa ihe mere o ji dị nso na mgbasa ozi na ihe kpatara ya ji bụrụ enyi nke mgbasa ozi ụbọchị ọ bụla. Ọ nọ n'akụkọ ọnwa ole na ole gara aga mgbe ọ ruru afọ 53 na obere oge ka nke ahụ gasịrị, ọ gụsịrị akwụkwọ n'Ụlọ Akwụkwọ Bible ebe ọ nwetara akara ugo mmụta na Theology. Ọ tụrụ ọtụtụ n'anya n'ihi na o nwere ọtụtụ aha Chieftaincy site n'Abeokuta, isi obyodo steeti ya, Ogun State, nke so na ya bụ Iyalode nke Gbagura, Owu, aha ya na aha ya na-apụta kemgbe ọtụtụ afọ. [https://citypeolemag.wordpress.com/2012/07/30/ adunni-bankole-completes-ikorodu-house/Nigeria: Untold Drama at Adunni Bankole's Burial] Ị nwere ike ịbụ naanị gị, anwala ịbụ onye ọ bụla ọzọ. [https://www.thenigerianvoice.com/movie/73220/ [[Category: Ụmụ nwanyị]] qjl2rdjl8wnqz7yiqla1xnz16l7gdfb Halima Dangote 0 4932 17996 2024-01-13T06:24:51Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Halima Aliko Dangote, bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria. Ọ bụ onye isi nchịkwa, ọrụ azụmahịa nke Dangote Group, ụlọ ọrụ mmepụta ihe nke Africa. Ọ bụ ada nke abụọ nke billionaire Naijiria Aliko Dangote. Ọ nọ na bọọdụ Dangote Group, NASCON Allied Industries Plc, Aliko Dangote Foundation, Endeavor Nigeria, na onye otu Women Corporate Directors na onye isi oche nke ụlọ ọrụ Africa Center na New York.[1] === Okwu Okwuru === Nwada Halima Aliko-Dangote bụ ugbu a onye isi Executive Director, Commercial Operations na Dangote Industries Limited, ebe ọ bụ ya na-ahụ maka iduzi mmepe na igbu nke Dangote Groups 'Ndị ahịa na ndị ọrụ Shared na nlekọta pụrụ iche maka ọrụ ndị a: Commercial, Strategic ịzụ ahịa, Branding & Communications and Corporate Services. Nwada Dangote jere ozi dị ka onye isi nchịkwa nke Dangote Flour Mills, bụ ebe ọ na-eduzi mgbanwe na-aga nke ọma na ire ahịa ahịa na nso nso a. Tupu mgbe ahụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke NASCON ma na-aga n'ihu na-arụ ọrụ dịka onye na-abụghị onye isi nchịkwa nke NASCON. Ugbu a ọ bụ onye isi oche Board nke Africa Center (TAC) na New York, onye otu Board nke Endeavor Nigeria na onye otu Women Corporate Directors (WCD). https://dangotecement.com/halima-aliko-dangote/ Nwada Aliko-Dangote bụ onye isi otu (GED), Ọrụ azụmahịa nke Dangote Halima Aliko-Dangote na-ebute ụzọ mgbasawanye nke DIL, nke dị njikere ịghọ ụlọ ọrụ Fortune 100 n'ime afọ ole na ole sochirinụ. Industries Limited, ụlọ ọrụ azụmahịa dị iche iche na-agụnye mmepụta, ciment, Sugar, Salt, Poly-products yana Logistics. , Mmanụ & gas na ezigbo ala na ụlọ. Njikọ ọnụ ahịa ahịa nke ndị enyemaka Dangote Industries Limited karịrị ijeri $25. https://www.premiumtimesng.com/business/business-news/514632-halima-aliko-dangote-appointed-non-executive-director-at-cement-firm.html?tztc=1 Halima Aliko-Dangote na-ebute ụzọ mgbasawanye nke DIL, nke dị njikere ịghọ ụlọ ọrụ Fortune 100 n'ime afọ ole na ole sochirinụ. https://www.dangotefertiliser.co/halima-aliko-dangote. [[Category: Ụmụ nwanyị]] kfzoqt6gbhpgzuqdngyt8qwg2acitb4 Rukayya Daesyya 0 4933 17997 2024-01-13T06:31:11Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Rukayya Dawayya (amuru ya na onwa 17 Ọktoba n'afọ 1985) ọ bu onye omere Kannywood nke si Kano Steeti Naijiria. === Okwu Okwuru ==== Ekwenyere m na agụmakwụkwọ nwa agbọghọ. Etinyere m inyocha agụmakwụkwọ ruo oke n'ihi na amaara m ka ọ dị mkpa. na-ekwu maka mkpa mmụta ụmụ nwanyị dị Enweghị m akwa ụta maka ihe m gafeworo n'ihi na ọ rụpụtara ihe n'ụzọ ụfọdụ Emere m ego na Kannywood - Rukayya Dawayya Eziokwu ahụ bụ́ na alụmdi na nwunye ahụ dara ada apụtaghị na ọ bụ ọgwụgwụ nke ndụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7gvavc7wrassyrr2cx4t8d0ipv9xggo Abiola Dosunmu 0 4934 17998 2024-01-13T06:35:07Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Chief Abiola Dosunmu (nke a na-akpọbu Dosunmu-Elegbede-Fernandez, amụrụ 29 Julaị 1947), bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria, onye na-elekọta mmadụ na onye omenaala ọdịnala. Na mgbakwunye na utu aha ndị ọzọ dị iche iche, ọ na-ejide ugbu a nke Erelu Kuti IV nke Lagos. === Okwu Okwuru === Erelu Kuti IV nke Lagos, Chief Abiola Dosunmu, na Tọzdee, kụpụrụ ụfọdụ olu na arụmụka na-akpasu iwe banyere ndị guzobere Lagos, na-ekwu na ọtụtụ n'ime ndị na-abanye na arụmụka ahụ enweghị ma ọ bụ nwee ihe ọmụma dị omimi banyere isiokwu ahụ. Erelu dị afọ iri asaa na isii kwuru na a ga-eji atụmatụ ọhụrụ ya dozie esemokwu gbasara nwe ma ọ bụ ndị guzobere Legọs steeti n'oge na-adịghị anya. Dosunmu, onye bụkwa Erelu Yeye Oodua, kwuputara nke a na Tọzdee ka ọ na-agwa ndị nta akụkọ okwu maka mmemme mmeghe nke E.Y.O Cultural Renaissance Centre, bụ nke ekwesịrị ime na Disemba 3, 2023, na Legọs. O kwuru na esemokwu dị n'akụkọ ihe mere eme nke ndị mbụ bi na Legọs so n'ihe mere ntọala ya bụ Erelu Yeye Oodua Foundation ji guzobe ụlọ ọrụ ọhụrụ ahụ iji mee ka o nwee ike dozie esemokwu dị otú ahụ metụtara akụkọ ihe mere eme, omenala, nka, na ụdị ndụ Nigeria na ndị ọzọ. Ndị Africa. https://punchng.com/many-joining-lago [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5ri8eh8n4hvqjoz8qywrh0vp149c0tt Damilola Emuze 0 4935 17999 2024-01-13T06:41:53Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Damilola Emuze, bụ onye ọchụnta ego Naijiria, onye na-arụkọ ọrụ na onye isi ọrụ nke ScholarX, ikpo okwu nke jikọtara ụmụ akwụkwọ nwere ike ịnweta ohere ego.[1] Na Disemba na afọ 2019, Emuze bụ otu n'ime ụmụ nwanyị ise ọchụnta ego pụtara dị ka ndị meriri n'asọmpi UK-Nigeria Tech Hub nke British High Commission na-akwado na Lagos.[2] Ndị mmeri nwetara nkwado ka ha gaa United Kingdom maka Mgbakọ itinye ego na UK-Africa nke Jenụwarị 2020.[3][4] Na Machị 2020, Emuze bụ otu n'ime ndị ọchụnta ego Afrịka iri ahọpụtara maka mmemme ntọala Westerwelle Young Founders, mmemme ọnwa isii ma ka ndị ọchụnta ego sitere na akụ na ụba na-emepe emepe na na-apụta.[5][6] === Okwu Okwuru === Damilola Emuze bụ onye isi ọrụ na onye nchoputa nke ScholarX mmalite ego agụmakwụkwọ, nwere ahụmahụ na azụmaahịa na azụmaahịa, nyocha azụmaahịa na nyocha ahịa na mmepe. Ọ bụ ọkachamara na njikwa ọrụ, yana ikike egosipụtara na ọ na-abawanye nloghachi na ntinye ego na ụlọ ọrụ site na ọrụ mmepe azụmahịa https://techcabal.com/profile/damilola-emuze/ [[Category: Ụmụ nwanyị]] 11maudqdc34uimwmry8k2itv31bfd0z Monica Friday 0 4936 18000 2024-01-13T06:47:15Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Monica Friday (amuru ya na onwa Eprel 19, n'afọ 1988) ọ bu onye omere ihe nkiri Naijiria, onye na-eme ihe nkiri, onye na-eme ihe nkiri, onye nlere na onye nrụpụta. Amụrụ Monica na Badagry wee tolite na Ajegunle, agbataobi dị na Lagos banye n'ụlọ Ndị Kraịst. Ọ malitere agụmakwụkwọ na Mistermis Kiddies Academy. Ọ gụrụ akwụkwọ sekọndrị na Newland Senior Secondary School, Lagos tupu ọ gawa mahadum Olabisi Onabanjo, Ogun Steeti ebe ọ gụrụ Mass Communication. === Okwu Okwuru === Ọ bụrụ na ịnweghị ọdịda, ị gaghị eto. [1] Okwu Monica Friday gbasara Uto. N'ebe Chineke nọ Ọ dighi ihe ọ bula nke gāpughi ime. [2] Okwu Monica Friday banyere Chineke. [[Category: Ụmụ nwanyị]] g0mbs7ijnjoh2wmilb72ulfwkigx199 Maya Horgan Famodu 0 4937 18115 18114 2024-01-28T07:13:11Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Maya Horgan Famodu== amuru ya na onwa March 24, n'afọ 1991. Maya Horgan Famodu bu onye Naijiria-Amerika onye oma ahia, onye nchoputa na onye mmekọ na Ingressive, ulo oru na-enye oru ma ka ulo oru na ulo oru na-agbasa n'ime Afrika. O hiwekwara Ingressive Capital, ego venture Capital nke na-etinye ego n'ime ụlọ ọrụ nkà na ụzụ dị n'Africa. Ọ kwadoro Summit High Growth Africa Summit, ọgbakọ maka ịmalite azụmahịa na-aga nke ọma n'Africa, ma guzobe Tech Meets Entertainment Summit, maka ndị na-eme ememme Africa na ụlọ ọrụ nkà na ụzụ iji wulite mmekọrịta na-emepụta ego. [[File:Maya Horgan Famodu issues intl vc4a.png]] == Okwu Okwuru == *Mgbe uche gị rapaara n'echiche na-adịghị mma, gbalịa na-atụ aro ndị na-emegide ha. https://twitter.com/mayahorganfamod/status/1674913091438497792 *Uche bụ ngwá ọrụ na-adịghị mma, ọ dịghị nke ọ bụla n'ime echiche gị edoziri. https://twitter.com/mayahorganfamod/status/1674913091438497792 *Nwee atụmatụ. Mara na netwọk gị enweghị oke, ma kpọtụrụ onye ọ bụla ịchọrọ iru; ma jide n'aka na ị nwere uru ụfọdụ ị ga-enye ha. https://twitter.com/mayahorganfamod/status/1674913091438497792 ==Njikọ mpuga== [[W:|Maya Horgan Famodu]]na wikipedia Bekee [[Q:|Maya Horgan Famodu]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7pikg95o99x6svgb0ipuwtdvdb31lj0 Carolyna Hutchings 0 4938 18113 18002 2024-01-27T17:27:44Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Carolyna Hutchings== nke a na-akpọbu Caroline Ekanem (ma ọ bụ Carol Ekanem) na Caroline Danjuma, bụ onye omere Scotland/Nigeria, onye na-eme ihe nkiri, onye mmebe ime ụlọ, nwanyị ọchụnta ego, na onye na-eme ebere. A maara ya ma ka ntinye aka ya na mpaghara dị iche iche, gụnyere ụlọ ọrụ ntụrụndụ, ihe owuwu, ime ụlọ, na mpaghara mmanụ na gas. A mụrụ Carolyna na Scotland site na nna onye Scotland na nne Nigeria. Ọ bụ nwa mbụ n’ime ụmụ atọ o tolitere na Naijiria. O nwetara BSc na Geographical and Regional Planning site na Mahadum Calabar yana MSc na Iwu Mba Nile na Diplomacy na Mahadum Lagos. Ọ gara n'ihu wee nweta MBA na Edinburgh Business School, UK. == Okwu Okwuru == Were iguzosi ike n'ihe mebie m, a ga m amara gị site na ọnụnọ m. *https://the21mag.com/iconic-lines-from-real-housewives-of-lagos/ ==Njikọ mpuga== [[W:|Carolyna Hutchings]]na wikipedia Bekee [[Q:|Carolyna Hutchings]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] a6newls83vzejifo9ol48tnhdvyhtsu Maiden Alex Ibru 0 4939 18003 2024-01-13T07:05:13Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Maiden Alex Ibru (amuru ya na onwa Nọvemba 20, n'afọ 1949) bu onye ndụmọdụ gbasara ọhaneze na nzikọrịta ozi nke Naijiria, onye isi mgbasa ozi na onye nwe akwụkwọ akụkọ. Ọ bụ onye isi oche, onye mbipụta akwụkwọ, na onye isi nchịkwa nke akwụkwọ akụkọ Guardian. Tupu ọ bụrụ onye mbipụta akwụkwọ akụkọ Guardian, ọ bụ onye isi oche nke Guardian Press Limited afọ iri na otu. Ọ ghọrọ onye mbipụta akwụkwọ akụkọ Guardian na 1999 mgbe di ya nwụrụ anwụ Alex Ibru nwụsịrị. Maiden na-agbakwa Trinity Foundation nke na-akwado òtù ọha mmadụ na-akwalite ụkpụrụ ọchịchị onye kwuo uche na nke mepere emepe na Naijiria. A kwanyere ya ugwu dịka onye otu Order of the Federal Republic (MFR) na 2014. === Okwu Okwuru === Ka anyị na-aga n'ihu n'ịkwado ma na-akwali maka nha anya nwoke na nwanyị, ọ dịkwa mkpa ka anyị mee nke ahụ site na oghere nke Diversity na Ịdị n'Otu. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 1510cmdn7dyvhy9hnt3djsjalvew1e1 Demebi Iyamah 0 4940 18004 2024-01-13T07:09:30Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Dumebi Iyamah (amụrụ ya na onwa 18 Maachị n'afọ 1993) bụ onye na-emepụta ejiji na Naijiria-Canada amụrụ ma zụlite na Lagos, Naijiria. === Okwu Okwuru === Nsonaazụ apụtaghị ihe ọ bụla gbasara mbọ gị. [1]Ọtụtụ ndị mmadụ na-eche 'ee' dị ka njedebe nke ihe, ma ọ bụ ụzọ isi kụda onwe gị. Ma mgbe ahụ ị na-aga n'ihu. Ọ bụghị ikpeazụ. [2]'Ee e' abụghị n'ezie njedebe nke uto. Ọ bụ naanị ụzọ ka mma. [3]Uto na-adịghị ahụkebe ma na-akwụghachi ụgwọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ha01itlbjeb35j1kllti75pk9hi6afq May7ven 0 4941 18005 2024-01-13T07:18:53Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki ay Odegbami, onye amara aha ya dị ka May7ven, bụ onye Naijiria mụrụ na-abụ abụ, onye na-ede abụ, onye na-agba egwu, onye na-emepụta ihe, onye na-eme ihe nkiri, onye nlereanya na onye ọchụnta ego. A mụrụ May7ven na Ibadan, Nigeria. Nna ya bụbu onye egwuregwu bọọlụ bụ Segun Odegbami. O jiri otu Hands Up rụpụta arụmụka na 2008 na UK, nke ya na onye na-ede abụ na onye nrụpụta Aeon 'Step' Manahan dere. === Okwu Okwuru === Ana m ekele Chineke ma ka ya na ahụmịhe niile dị ka o nyere aka mee ka m nwee ike dị ike nke m nọ taa na ụlọ ọrụ egwu na ndụ onwe onye. [1]Ọ bụ ụwa nwoke, yabụ na ha na-enwe mmasị ikwu na iche echiche ma na anyị niile maara na ọ bụghị ya - maka m ụmụ nwanyị kwesịrị ịrụkọ ọrụ ọnụ ọtụtụ ihe. [2]Abụ m onye na-ahụ ma ka nwanyị? Ee, ị nwere ike ikwu nke ahụ ma na abụkwara m nnukwu onye hụrụ ụmụ mmadụ n'an ya, nnwere onwe, ikpe ziri ezi, ọdịmma akụ na ụba na ikike mmadụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4rki8eh63ovfxs5xzci77xr18suvp4s Monicazation 0 4942 18006 2024-01-13T07:23:43Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Monica Omorodion Swaida (amụrụ 5 June), nke a maara dị ka Monicazation, bụ onye Naijiria/Amerika na-agụ egwú, onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe nkiri na onye isi oche nke ụlọ ọrụ mkpuchi. === Okwu Okwuru === Ị nweghị ike ichefu mgbọrọgwụ gị. Afrịka dị ka nne na nwa; ị nweghị ike ikewapụ ha. "Egwuregwu egwu sitere na United States, Monica, jiri ụda na-alọta", The Guardian (Julaị 30, 2016) Ọ bụghị ụbọchị ọ bụla ka ị na-ahụ ndị nwere ịhụnanya maka ala nne ma chọọ igosipụta nkà anyị. "Monica Swaida: Di m Oyinbo nke America huru Amala n'anya na ofe Egusi", ubochi taa (2021) Ejighị m n'aka ma enwere nnukwu ọdịiche na egwu n'ebe ọ bụla n'ụwa. Ụwa bụ obere ebe ugbu a nwere ozi teknụzụ. [1]Dị ka onye Naijiria na-abụ abụ, ọ dịghị mkpa ka ndị mmadụ ghọta otu okwu nke ihe ị na-ekwu na-atọ ụtọ egwu gị. [[Category: Ụmụ nwanyị]] owwp1n2g4nxwvcsmh47mjqxeautziai Mories Atoki 0 4943 18007 2024-01-13T07:27:41Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mories Atoki, bụ onye ọka iwu Naijiria na onye isi azụmaahịa. A họpụtara ya dị ka CEO na African Business Coalition For Health (ABC Health) na Mee 2020. Atoki nwere asambodo na Innovating for Sustainability si Harvard Business School, ma bụrụ onye gụsịrị akwụkwọ na London School of Business & Finance. Tupu nhọpụta ya na ABC Health, ọ rụrụ ọrụ na PricewaterhouseCoopers, ebe ọ duru otu Sustainability na Climate Change otu. === Okwu Okwuru === Ezi ntụziaka na nkezi akara ule kpaliri m mgbe m na-agụ Iwu. [1] Okwu Mories Atoki gbasara nkuz [[Category: Ụmụ nwanyị]] fuuoehk0ogrwt24d3q9yysyp2iqdio3 Ifeoma Udoh 0 4944 18112 18111 2024-01-27T08:11:52Z Accuratecy051 164 /* Njikọ mpuga */ wikitext text/x-wiki ===Ifeoma Hope Uddoh=== Bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na Naịjirịa. Ọ bụ onye guzobere Shecluded, ụlọ ọrụ kredit nke fintech ma ka ụmụ nwanyị nọ n'Africa. ===Okwu Okwuru=== Nwee echiche uto. *Ndụmọdụ ya nye nwanyị ọ bụla. Nwanyị nwere ikike nwere ike ịgbanwe usoro nke ọgbọ. *Mgbe a bịara ọrụ anyị, ego! Site n'inwekwu ego, anyị nwere ike imekwu ihe. *IU Ọ bụrụ na ịchọghị ịrụ ọrụ oge niile, abụla onye ọchụnta ego. *Cheta mgbe niile na ị bụ onye na-adịgide adịgide na ndụ gị. *Hụ onwe gị n'anya nke ukwuu iji mee atụmatụ maka ịdịmma ndụ gị yana ihe kachasị mma nke nkwụsi ike ego gị bụ na ị nwere ike ugbu a nwee ike ịdọrọ onye ọzọ elu. *Otu mbọ ị na-etinye n'ịgbanwe ụdị gị ka ọ dị ọhụrụ, tinye ya na ndụ ego gị. *Tinye ego na agụmakwụkwọ ego ma mee ihe ị mụtara. ===Njikọ mpuga=== [[W:|Ifeoma Udoh]]na wikipedia Bekee [[Q:|Ifeoma Udoh]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6ur4c3zpqyl5yzklmno226cb94usp8p Adaora Ukoh 0 4945 18110 18109 2024-01-27T08:05:17Z Accuratecy051 164 /* Njikọ mpuga */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ===Adaora Ukoh=== Bụ onye na-eme ihe nkiri Nollywood nke Naijiria bụ onye pụtara na ihe nkiri gụnyere Thy Kingdom Come, Black Bra na Lekki Wives. Ọ bụ onye ọbịa nke Divas Dynasty na onye isi oche nke Adaora couture ma ka ụmụ nwanyị buru ibu. O kwukwara okwu mgbe ụmụ agbọghọ Chibok furu efu. === Okwu Okwuru === ọ bụrụ na m hụrụ ihe ịma aka n'oge gara aga, ọ gbanwere ma enwere m ike ịkọ akụkọ nke m ụzọ nke m wee mepụta ọrụ nke m. *https://thenationonlineng.net/adaorah-ukoh-i-no-longer-see-any-challenge-in-being-plus-size/amp/ Ahụghị m ihe ịma aka ọ bụla na ịbụ gbakwunyere nha. *https://thenationonlineng.net/adaorah-ukoh-i-no-longer-see-any-challenge-in-being-plus-size/amp/ Ịbụ nne bụ ihe kacha mma nwere ike ime nwanyị ọ bụla. *https://thenationonlineng.net/adaorah-ukoh-i-no-longer-see-any-challenge-in-being-plus-size/amp/ Ọ bụghị na ọrụ na-abịa mgbe ọ bụla, ma ozugbo m jidere ọrụ ahụ, m na-anapụta. Echere m na agụụ na-agụ gị na-eme ka ị nweta naanị ihe kacha mma. ===Njikọ mpuga=== [[W:|Adaora Ukoh]]na wikipedia bekee [[Q:|Adaora Ukoh]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] qpdysk6glsq726f16rc73jkg2qzan5h Chioma Toplis 0 4946 18107 18010 2024-01-27T07:49:51Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Chioma Elizabeth Toplis== (amuru ya na onwa 14 Nọvemba n'afọ 1972) bu onye omere amuru na Naijiria na ulo oru ihe nkiri Naijiria (nke a na-akpọ Nollywood). O mere mpụta izizi ọrụ ya na 2004 na ihe nkiri Stolen Bible n'akụkụ Kate Henshaw ma na ọ ghọrọ onye a ma ama mgbe ọ pụtara na onye ndu na ihe nkiri 2005 Atọ n'Ime Otu ya na ọtụtụ ndị ọzọ na-eme ihe nkiri Naijiria. A kpọchiri ya n'ụlọ mkpọrọ n'ihi akwụkwọ ozi o dere. ===Okwu Okwuru=== Ịhazi ihe dị mma na ihe ọjọọ n'akụkụ ibe ya. *https://www.gistmania.com/talk/topic,279007.0.html Nabata nkatọ otu oge ma na ọtụtụ nkatọ ndị a anaghị arụpụta ihe na nke ahụ bụ nsogbu anyị nwere na ọbọdọ a. *https://www.gistmania.com/talk/topic,279007.0.html Achọghị m ịma ma ọ bụrụ na ndị mmadụ na-akatọ ma na-ekwu ụdị ihe ọ bụla gbasara m, mana m ga-anọgide na-agbalị. *https://www.gistmania.com/talk/topic,279007.0.html Amaara m otú ọ dị na mgbe m mere ya, ọ ga-adị mma. *https://www.gistmania.com/talk/topic,279007.0.html ==Njikọ mpuga== [[W:|Chioma Toplis]]na wikipedia Bekee [[Q:|Chioma Toplis]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] lj41hvo60lj9vv8f66iz1mzmdo8n171 Aisha Ahmed 0 4947 18011 2024-01-13T07:58:21Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Aishah Ahmad (amuru ya na onwa 26 Ọktoba n'afọ 1976) ọ bu onye okachamara ego na onye Naijiria. Ọ bụbu onye bụbu osote gọvanọ Central Bank of Nigeria, ebe a họpụtara ya na 6 October 2017, nọchiri Sarah Alade, onye lara ezumike nká na March 2017. Ndị ụlọ omebe iwu Naijiria kwadoro ya na 22 Maachị 2018. N'abalị isii nke ọnwa Disemba, 2022. A họpụtara Aishah ọzọ osote Gọvanọ maka afọ ise nke abụọ ma emesia ndị Sineti kwadoro ya n'abalị 14 nke ọnwa Disemba, 2022. Otú ọ dị, n'abalị iri na ise nke ọnwa Septemba, 2023, Onye isi ala Ahmed Bola Tinubu wepụrụ ya n'ọkwa ọchịchị site n'aka President Ahmed Bola Tinubu ya na osote ndị ọzọ atọ ọzọ. Ndị gọvanọ maka ebubo ọdịda ọchịchị ụlọọrụ na Central Bank of Nigeria. === Okwu Okwuru === Achọrọ m ime ka obi sie onye ọ bụla ike na Aishah Ahmad na ezinụlọ ya nọ n'ụlọ, ọ bụghị ndị DSS nwụchiri ya. Ọ nọ n'udo. site na DSS Nkwekọrịta Oriakụ Ahmad na ndị ọchịchị na-egosipụta nkwenye ya na nghọta na usoro ziri ezi. [1]Anyị na-atụ anya ịzụlite ohere ọhụrụ maka mmalite fintech na ndị ọchụnta ego na Egypt na Nigeria iji mee ka ntinye ego dịkwuo elu, mee ka usoro ịkwụ ụgwọ anyị dịkwuo omimi ma kwalite ọganihu akụ na ụba n'ofe Africa Africa. nsonye Nwee mpako maka ọdịda gị - ọkachasị ndị si n'ime gị pụta na-arọ nrọ buru ibu, ma ọ bụ pụọ na mpaghara nkasi obi gị. Mgbe ụfọdụ ịgbachi nkịtị bụ ezigbo azịza. Okwu Aisha Ahmed. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 70gs22q3ci0igulofg0dcshu2yj2kep Folashade Omoniyi 0 4948 18012 2024-01-13T08:09:05Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Folashade Omoniyi (amuru Folashade Omoniyi; na onwa 16 Eprel n'afọ 1971), onye sobriquet Lepa Shandy Listen (help·info) mara nke ọma, bụ onye na-eme ihe nkiri na-eme ihe nkiri n'asụsụ Yoruba nke ndị mgbasa ozi Naijiria kọwara dị ka "onye agha ochie na otu n'ime ndị ọsụ ụzọ. nke ụlọ ọrụ ihe nkiri Yoruba" Omoniyi's sobriquet Lepa Shandy bụ agwa ọ gbara n'ime ihe nkiri nwere otu aha. === Okwu Okwuru === M na-atụgharị, gbanarị ndị Naijiria ndị ọzọ na mba ọzọ ka ha kwagachara - Lepa Shandy Shandy Aha m bụ Folashade Omoniyi, ugbu a Folashade Omoniyi-Adewale, n'ihi na m lụrụ. A na-akpọ m Lepa Shandy. O mere na Gbenga Adewusi, Bayowa Films nyere m ọrụ n'ihe nkiri na aha ihe nkiri ahụ bụ 'Lepa Shandy' nke kacha atọ ọchị bụ na aha onye ahụ nọ na ya. ihe nkiri bụ Shade, nke bụkwa ezigbo aha m. Ya mere, mgbe ihe nkiri ahụ gasịrị, ụfọdụ malitere ịkpọ m 'Lepa Shandy.' Shandy Kedu ihe 'Lepa Shandy' pụtara? Aha onye na-eme ihe nkiri ahụ bụ Shade, ma na n'ihi azụmahịa ọ na-eme na fim ahụ, ha nyere ya 'Lepa Shandy' na ọ bụ n'ihi na agwa ahụ bụ onye dị gịrịgịrị. 'Lepa' pụtara slim mgbe 'Shandy' si na Shade pụta; ya mere, ọ pụtara slim Shade. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7hhzu6p7iy9y6gav80m596rvpw3dyda Nkiru Olumide 0 4949 18013 2024-01-13T08:15:08Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Nkiru Olumide-Ojo, bụ nwanyị Naijiria na-ede akwụkwọ, onye na-ede akwụkwọ akụkọ, ọkà okwu mmepe na technocrat, nwere akụkọ ihe mere eme na ọrụ ego, ụgbọ elu, nkwukọrịta na mmanụ mmanụ. === Okwu Okwuru === Agara m na Standard Bank Group, ụlọ ọrụ nne na nna anyị ilekọta ahịa na nkwukọrịta ma ka South na Central Region. Ị maghị na ị bụ nwa agbọghọ?" Nkiru Olumide-Ojo depụtara, n'akwụkwọ a, ịza ajụjụ ahụ, na n'ime usoro a, tụfuo ebumnobi "mmachi" zoro ezo. N'ime isiakwụkwọ itoolu dị mkpụmkpụ na nke a ma ama nke ọma, The Pressure Cooker na-enye ndụmọdụ nye ụmụ nwanyị nọ n'ebe ọrụ. Ndụmọdụ sitere n'ahụmahụ ndụ Nwada Olumide-Ojo - gbasara ịbụ nne, ndọrọ ndọrọ ọchịchị ebe ọrụ, na ịrịgo elu ụlọ ọrụ ahụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] hw4tml9cws9zyp8c4zuc4fs22lekout Mowalola Ogunlesi 0 4950 18014 2024-01-13T08:27:06Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mowalola ogunlesi (amuru ya na onwa March 25, n'afọ 1995) bu onye Naijiria amuru ejiji na onye agụ egwu na-aru oru ma bi na London. === Okwu Okwuru === Ọdịda dị ka ihe kacha njọ nwere ike ime gị, mana n'ezie, ọ bụghị. Mowa na ajụjụ ọnụ ewu Uche oge ochie bụ ihe egwu nye ụwa Echiche Mowa na Ọ na-egosi n'agbanyeghị otú ejiji gị si yie nke ọma ma ọ bụ na-akpa àgwà ọma, anyị na-adị n'oge ruo n'oge, a na-ahụta dị ka onye na-eje ije. Anọ m n'ọkwa dị mma ka m nwee ike ikwu okwu n'okwu ndị a ga-agbachi nkịtị na ndị ọzọ. Enweghị ahaghị nhata ka na-ejupụta na akwụkwọ akụkọ na-akụda n'ọrụ m bụ ihe akaebe nke ahụ. Mowalola kwuru ma ka uwe o mere Magazin Exquisite Nke m bụ ụwa ebe onye ọ bụla nweere onwe ya n'ihe gbasara uwe ha na-eyi, n'ihe gbasara otú ha si eche, "ka ọ na-akọwa. Na ụmụ nwanyị m anaghị eyi onye ọ bụla egwu - ha na-eweghachi ike ha. Okwu Mowalola ka o mechachara Barbie Guardian M na-eme uwe iji maa uche ndị mmadụ aka. Uwe a sitere na nchịkọta m 'Na-abịa ma ka Ọbara' - ime n'ime mmetụta dị egwu nke ịdaba n'ịhụnanya. Uwe a na-enwe mmetụta nke ukwuu nye m - ọ na-eti ahụmahụ ndụ m dị ka onye isi ojii. Ọ na-egosi n'agbanyeghị otú ejiji gị si yie nke ọma ma ọ bụ na-akpa àgwà ọma, anyị na-adị n'oge ruo n'oge, a na-ahụta dị ka onye na-eje ije. Anọ m n'ọkwa dị mma ka m nwee ike ikwu okwu n'okwu ndị a ga-agbachi nkịtị na ndị ọzọ. Enweghị ahaghị nhata ka na-ejupụta na akwụkwọ akụkọ na-akụda n'ọrụ m bụ ihe akaebe nke ahụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] lsb6ywrqkhf4lqldkwgfp4tf6xti5kd Honey Ogundeyi 0 4951 18123 18015 2024-01-28T09:07:31Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Oyindamola Honey Ogundeyi== Bụ onye guzobere Fashpa.com, saịtị e-azụmahịa Naijiria nke chepụtara ma na-ere ngwaahịa ya n'ịntanetị na n'ụlọ ahịa ma resịkwara ndị Nigeria ụdị ejiji na ụdị ndụ sitere n'ahịa mba ụwa. O bidoro vlogSide Hustle to Empire na 2017 ebe ọ na-enye ndụmọdụ ma ka otu o si malite na-azụ ahịa ya. == Okwu Okwuru == *Nkà na ụzụ bụ ngwá ọrụ iji dozie nsogbu na ihe ịma aka ndụ kwa ụbọchị yana ime ka ndụ dịkwuo mfe. Nke a bụ isi ihe dị mkpa nke njem ọchụnta ego teknụzụ Ogundeyi. https://nairametrics.com/2023/02/18/how-honey-ogundeyi-is-using-technology-to-solve-daily-life-problems/How Honey Ogundeyi is using technology to solve Daily life problems *Ndị Africa nwere otu mmasị ejiji ọgbara ọhụrụ na ịhụnanya maka ejiji ma e jiri ya tụnyere ndị na-azụ ahịa n'ebe ndị ọzọ n'ụwa https://www.forbes.com/sites/mfonobongnsehe/2017/06/22/meet-the-woman-disrupting-the-african-fashion-industry-with-technology/amp/Meet The Woman Disrupting The African Fashion Industry With Technology *Ọchịchọ ịhapụ mmetụta iji nye aka na uto na mmepe nke ụlọ ọrụ fash-tech na Africa na-akpali m. https://leadingladiesafrica.org/women-love-three-reasons-love-honey-ogundeyi/Women We Love – Honey Ogundeyi * Ịgbanwe ụzọ ụlọ ahịa ndị Africa maka ejiji bụ ebumnuche m, agụụ m na ọrụ ndụ. https://leadingladiesafrica.org/women-love-three-reasons-love-honey-ogundeyi/Women We Love – Honey Ogundeyi ==Njikọ mpuga== [[W:|Honey Ogundeyi]]na wikipedia Bekee [[Q:|Honey Ogundeyi]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7m95907sjpzxwzrjz6ehe8m6bh6gvag Bose Ogulu 0 4952 18122 18121 2024-01-28T08:56:10Z Accuratecy051 164 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Bola Ogulu== Makwaara dị ka Mama Burna, bụ onye agụmakwụkwọ Naijiria, nwanyị ọchụnta ego na onye njikwa nka. Ọ na-ejikwa ọrụ egwu nwa ya nwoke bụ Burna Boy. Ogulu na-ejikwa ọrụ egwu nke nwa ya nwoke, Damini, onye na-eme dị ka Burna Boy, na nwa ya nwanyị [Ogulu]. Ọ jisiri ike Burna Boy ruo 2014 wee malite ọzọ site na 2017 gaa n'ihu, nweta aha Mama Burna. == Okwu Okwuru == *CHINEKE na nna m, Benson Idonije. Nna m bụ nne na nna kacha mma m maara na o jisiri ike na-ebi ndụ kwekọrọ n'ụkpụrụ ọ kụziiri ma ka kwenye na ya. https://businessday.ng/bd *ntozu bụ isi ihe dị mkpa iji nwee ihe ịga nke ọma. https://www.essence.com/culture/meet-bose-ogulu-the-force-behind-burna-boy/ *Enwere ọtụtụ ihe ịrịba ama ọzọ ị ga-enweta. Ọ bụghị naanị na anyị kwesịrị ịla n'iyi ma lelee ihe anyị mere, kama na-emekwu ihe. https://www.essence.com/culture/meet-bose-ogulu-the-force-behind-burna-boy/ *A ka nwere ọtụtụ ọrụ a ga-arụ, mana ihe dị mkpa bụ na anyị ezuola! Ka anyị ghara ịtụ egwu iji brik wuo brik, zere ụzọ mkpirisi, nabata usoro, mgbe ahụ anyị ga-enwe ihe nketa. https://newtelegraphng.com/bose-ogulu-receives-2023-history-maker-award/ ==Njikọ mpuga== [[W:|Bose Ogulu]]na wikipedia Bekee [[Q:|Bose Ogulu]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6vw8zpwhvole2tpemljj6t33fl54s0g Aisha Ochuwa 0 4953 18117 18116 2024-01-28T07:25:59Z Accuratecy051 164 /* Aisha Ochuwa */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Aisha Ochuwa== Amuru ya na onwa 22 Eprel , n'afọ 1994) bu onye okaiwu na onye oma ahia na Naijiria. Ọ bụkwa onye nchoputa EBAO, ụlọ ọrụ ejiji nke Naijiria hibere na 2017. na Lagos Steeti, Naijiria ma na o sitere na Auchi, Edo Steeti. Ọ gụrụ akwụkwọ praịmarị na sekọndrị na Legọs steeti. Ka oge na-aga, ọ nwetara diploma na Criminology na nzere bachelọ iwu | LL.B na ngalaba nke abụọ nke Upper Division - ha abụọ na Mahadum Babcock | Mahadum Babcock, Naijiria. == Okwu Okwuru == *Otu n'ime ihe kacha arụ ọrụ na ndụ bụ ịgha mkpụrụ, ịzụ ya na ikiri ka ọ na-eto eto ka ọ bụrụ osisi mara mma. https://independent.ng/aisha-ochuwas-inspiring-story-of-discipline-consistency-dedication-and-results/] ==Njikọ mpuga== [[W:|Aisha Ochuwa]]na wikipedia Bekee [[Q:|Aisha Ochuwa]]na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] k9owfqwf6yeq851ggirxdsz1pw7ne42 Wafai Samuel 0 4954 18018 2024-01-13T21:51:32Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Wofai Samuel (amụrụ ya na onwa 18 Septemba n'afọ 1990) bụ onye isi nkwukọrịta mba ụwa [1] [2] na ụdị mgbasa ozi sitere na Naijiria.[3] === Okwu Okwuru === Ụlọ ọrụ azụmahịa nke Naijiria na Amerịka (NACC) ahọpụtala Wofai Samuel bụ onye na-ahụ ma ka mgbasa ozi mba ụwa ka ọ bụrụ onye nduzi nke mgbasa ozi, mmekọrịta gọọmentị na nkwado site n'aka ndị ụlọ ọrụ ahụ. https://businessday.ng/news/article/nacc-appoints-wofai-samuel-as-director-of-communications-government-relations-advocacy/#google_vignette [[Category: Ụmụ nwanyị]] hnd2qz1xif9tpzqdyviclzw4fk9dsyt Florence Seriki 0 4955 18106 18105 2024-01-27T07:21:07Z Accuratecy051 164 /* Florence Seriki MFR */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Florence Seriki MFR== (16 Ọgọst 1963 – 3 Maachị 2017) bụ onye nchoputa na CEO nke Omatek Ventures Plc.[1], nke mbụ Nigerian ICT ụlọ ọrụ na Africa iji kpọkọta Insert|kpọkọta ma rụpụta Kọmputa | Kọmputa na Kọmputa ngwaike | akụkụ kọmputa dị ka Okwu kọmputa|ikpe kọmpụta, ọkà okwu, ụzọ mkpirisi ahụigodo|bọọdụ ahụ, òké.[2] ==Okwu Okwuru== Ekwela ka Omatek nwụọ na Florence Seriki, ndị na-eketa òkè na-arịọ gọọmentị, ndị na-eme ihe ike Seriki, onye injinia, ruo mgbe ọ nwụrụ na Maachị 3, 2017 na Lagos University Teaching Hospital (LUTH), bụ otu n'ime ndị ọsụ ụzọ Naijiria na onye izizi izizi Original Equipment Manufacturer (OEM) bụ ọkachamara n'ichepụta kọmputa na ngwaọrụ ndị ọzọ metụtara ICT. Boniface Okezie, onye nhazi mba nke Progressive Shareholders Association kwuru, sị: “Anyị amaghị ọnọdụ ụlọ ọrụ ahụ kemgbe ọnwụ onye guzobere ya. Ndị bọọdụ nke Dọkịnta Timothy Farinre bụ onyeisi oche kwesịrị inye anyị ihe kpatara ya. ekwe ka Omatek nwụọ na Florence Seriki, ndị na-eketa òkè na-arịọ gọọmentị, ndị na-eme ihe ike Florence Omatule Seriki, malitere ịzụ ahịa kọmputa dị ka onye na-ere ahịa tupu i guzobe Omatek Ventures na 1987, dịka ụlọ ọrụ na-agbakọta kọmputa na Lagos. Na 1993, ọ malitere Omatek brand nke kọmputa. O mesịrị gbasaa azụmahịa ahụ site n'imepe alaka ụlọ ọrụ Omatek dị na Ghana, mepekwara alaka ọzọ na Singapore mgbe e mesịrị. *https://www.thisdaylive.com/index.php/2017/04/01/omatek-founder-florence-seriki-buried-amid-tears Florence Seriki: Nwanyị ọchụnta ego wuru ụlọ ọrụ teknụzụ N3.5Bn *https://techpr.com.ng/2018/10/florence-seriki-built-35billion-tech-company/ Florence Omatule Seriki, malitere ịzụ ahịa kọmputa dị ka onye na-ere ahịa tupu i guzobe Omatek Ventures na 1987, dịka ụlọ ọrụ na-agbakọta kọmputa na Lagos. Na 1993, ọ malitere Omatek ika nke kọmputa. O mechara gbasaa azụmahịa ahụ site n’imepe alaka ụlọ ọrụ Omatek dị na Ghana, mepekwara alaka ọzọ na Singapore ka e mesịrị. *https://www.thisdaylive.com/index.php/2017/04/01/omatek-founder-florence-seriki-buried-amid-tears "Enweghị m nrụgide ọ bụla, ana m arụ ọrụ m otu m kwesịrị." *https://punchng.com/way-not-borrow-nigerian-banks-seriki-omatek-founder/?amp ==Njikọ mpuga== [[W:| Florence Seriki]] na wikipedia Bekee [[W:| Florence Seriki]] na wikiquote [[Category: Ụmụ nwanyị]] dlx9w4s1j2j5xtza0h8je197bfdqyu0 Zoya Akhtar 0 4956 18026 18025 2024-01-14T00:41:36Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Zoya Akhtar|Zoya Akhtar]]''' (amụrụ n'abalị iri na anọ nke ọnwa Ọktoba nke afọ 1972) bụ onye ntụzi ihe nkiri India na onye na-ede ihe nkiri. == Okwu okwuru == ==Site n'ajụjụ ọnụ ya na onye na-eme ihe nkiri == * A naghị agụpụ ụmụ nwanyị n'ọchịchị nna ochie, ha bụkwa ihe sitere na ya. Ya mere, ha na-abata na usoro nke 'm ziri ezi' ma ọ bụ 'm na-ezighị ezi'. ** [https://www.youtube.com/watch?v=V4DGmAXNPt4 Zoya Akhtar & Reema Kagti - FC Post Mortem 15 Jun 2015, na 10 Min 25 Sek] * Echere m na ihe kacha mkpa, mgbe ị na-eduzi bụ echiche na akụkọ ị chọrọ igosipụta. Kedu ihe ị chere? Kedu ihe ị na-ekwu? Kedu ihe ọ pụtara?. ** [https://www.youtube.com/watch?v=_B2wChETV5g Luck By Chance - Ihe Nkiri Mbụ M 29 Ọkt 2018, na 9 Min 03 Sek] ===ajụjụ ọnụ panel na MAMI(Mumbai Academy of Moving Image) Ememme Nkiri === Okwu sitere n'ajụjụ ọnụ onye nduzi panel Anupama Chopra na Rajeev Masand (2016) * Ee e. Ọ bụrụ na m nwere ụdị iwe ahụ, mgbe ahụ onye ahụ m na-ewesara iwe kwesịrị ịpụ. ''(dị ka azịza nke ajụjụ a: Ọ dịtụla mgbe ị jiiri n'iwe pụọ ná ịhụ ihe ngosi?)'' ** [https://www.youtube.com/watch?v=3deXjh9X0_U Na Ntọala, na 0 min 19 nkeji] * Site na [[w: Mira Nair | Mira Nair]]. Onye gwara m, guzosie ike na akụkọ. Gwa m ka m ghara ịhapụ ịbụ nwanyị m, n'ihi na m na-eduzi. Ya mere, ọ bụrụ na m chọrọ ịga ọrụ na sket na lipstick, m kwesịrị. Achọghị m ịbụ nwoke, ka m bụrụ onye isi. Na mgbe njikọ na-eme ihe nkiri. Nke kacha mma ndụmọdụ. ''(dị ka azịza nye ajụjụ a: Gịnị bụ ndụmọdụ kacha baa uru ị nwetara n'aka onye ntụzi aka ibe gị?)'' ** [https://www.youtube.com/watch?v=3deXjh9X0_U Na Set, na 25 Min 06 Sek] == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Akhtar, Zoya}} [[Category: Ụmụ nwanyị ]] gp0ullpe7kocntjwqowpwln8hzenk5x Asma al-Assad 0 4957 18030 18029 2024-01-14T00:56:38Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} ''[[W:Asma al-Assad|Asma al-Assad]]''' (née Akhras; amụrụ na abalị iri na otu na Ọgọst n'afo 1975) bụ Nwanyị Mbụ nke Syria. Amụrụ ma zụlite na London site na nne na nna si Syria, ọ lụrụ onye bu Onye isi ala nke iri na itoolu ugbu a Syria, bụ '''Bashar al-Assad'''. == Okwu okwuru == * Onye isi ala bụ Onye isi ala Syria, ọ bụghị otu akụkụ nke ndị Siria, Nwanyị Mbụ na-akwado ya n'ọrụ ahụ." ** [https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/9065611/Syrias-First-Lady-Asma-al-Assad-breaks-her-silence.html Nwanyị mbụ Siria Asma al- Assad gbajiri nkịtị ya The Telegraph] 7 February 2012 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: al-Assad, Asma}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] sb959l8lje79rpv5bp8gdm7dawng8e7 Alek Wek 0 4958 18032 18031 2024-01-14T01:08:25Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[W:Alek Wek |Alek Wek]]''' (amụrụ 16 Eprel 1977) bụ [[w:South Sudanese| South Sudan]]-[[w:Ndị Britain|na onye Britain]] onye oyiyi akwa nlereanya na onye mmebe onye malitere ọrụ ejiji ya mgbe ọ dị afọ iri na asatọ na 1995. A na-eto ya maka mmetụta ya na echiche nke ịma mma na ụlọ ọrụ ejiji. O sitere na agbụrụ [[w:Dinka |Dinka]] na [[w:South Sudan|South Sudan]]. == Okwu okwuru == * Obi abụọ adịghị ya na agaghị m anọ ebe m nọ taa ma ọ bụrụ na ọ bụghị maka nkwado ndị ikwu, ndị enyi, ndị ọbịa - na UNHCR. Echetara m ndị ọrụ UNHCR nọ n'ala na Sudan, na-enye ndị anyị na-achọ enyemaka nkwado. Ruo taa, ịhụ akara ngosi na-acha anụnụ anụnụ UNHCR ka na-akpọku m mmetụta nke nkasi obi, nke nchekwa. * Ọ bụ oge ka m na-amalite na ejiji, ịrụ ọrụ. Otu ihe m gwara ndị ọrụ m bụ, 'Ọ bụrụ na ị ga-anọchi anya m, agaghị m abụ onye na-egwu egwu ma nọrọ n'ime oge ole na ole. Ị ga-ewere ya niile ma ọ bụ hapụ ya. **[https://www.highsnobiety.com/p/alek-wek-wig-toss/#:~:text=In%20one%20bold%20but%20simple,%2C%20texturist%2C%20and%20colorist% 20industryBEAUTY BCE: ALEK'S TRIUMPHANT WIG TOSS] * M ji obi m niile mara na ọ na-emere anyị ihe ga-akacha mma, ma nke ahụ ebelataghị ihe mgbu.” * N’ime afọ ole na ole, esi m n’ọnụ ọgụgụ ndị gbara ọsọ ndụ na-enweghị ihu gaa n’otu n’ime ihu ndị a kasị mara amara n’ụwa.” **[https://www.unhcr.org/prominent-supporters/alek-wekLife dị ka anyị maara na ọ bịara na njedebe na-agbawa obi] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] elbka7iizx5zgpfftlyovqp5wb96ow5 Bilikisu Labaran 0 4959 18034 2024-01-16T18:06:09Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Bilikisu Labaran|Bilikisu Labaran]]''' bụ onye odeakụkọ Nigeria, onye nchịkọta akụkọ na onye isi akụkọ Africa News & Current affairs na BBC. Ọ rụrụ ọrụ dị mkpa na nguzobe BBC pidgin ma bụrụ onye nchịkọta akụkọ BBC mbụ nke Naijiria. Ọ na-arụ ọrụ ugbu a dị ka onye isi na akwụkwọ akụkọ BBC Africa. == Okwu ndị okwuru == * A gọziri Africa nke ukwuu site na ọnụ ọgụgụ ndị na-eme ihe ike, ndị dị egwu, gụrụ akwụkwọ; nke nwere ume na ụgbọala. ** [https://trustradio.com.ng/#gsc.tab=0/ Bilikisu na onu ogugu Afrika na 2023] * Asụsụ Pidgin bụ asụsụ na-achịkọta mmadụ ọnụ; asụsụ nke ịdị n'otu; asụsụ nke na-agafe nkewa na mgbochi. ** [https://trustradio.com.ng/#gsc.tab=0/ Bilikisu na Asụsụ Pidgin na 2023] * Mgbasa ozi nwere nnukwu ọrụ na ndụ ndị mmadụ. ** [https://guardian.ng/features/media/how-bbcs-focus-deepens-understanding-of-africa/ Bilikisu na mmetụta mgbasa ozi na-emetụta ndị mmadụ na 2020] * A na-amachi akụrụngwa mgbe niile. Ọ bụ naanị ka ị na-eji ha eme ihe n'ụzọ ziri ezi. Jiri ha mee ihe nke ọma, na n'ụzọ kachasị mma, ebe ha ga-enwe mmetụta kachasị. ** [https://guardian.ng/features/media/how-bbcs-focus-deepens-understanding-of-africa/ Bilikisu na akụrụngwa na 2020] * Pidgin bụ ezigbo asụsụ ohere n'ofe mpaghara ahụ, nke ọtụtụ nde mmadụ na-asụ n'ofe mpaghara ọdịda anyanwụ na Central Africa. ** [https://www.premiumtimesng.com/news/headlines/240946-bbcs-pidgin-service-targets-africas-teeming-youth-women.html?tztc=1/ Bikisu kọwara ihe pidgin gụnyere na 2017] * Afrịka ji ndị na-eto eto gọzie, Ọ bụ kọntinent na-eto eto nke nwere ọtụtụ mmadụ juputara na ume. ** [https://punchng.com/bbc-pidgin-service-will-empower-youths-labaran/ Bilikisu na Africa na 2017] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Labaran, Bilikisu}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] tustkb47opoi7x1julad6dvth2f92lw Lamide Akintobi 0 4960 18036 18035 2024-01-16T18:22:26Z Akwugo 29 ewepụrụm foto wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:Lamide Akintobi|Lamide Akintobi]] (amuru n'abalị iri na itoolu nke ọnwa Ọgost ) bu onye nta akuko na onye mgbasa ozi nke Naijiria. Ọ rụrụ ọrụ dịka arịlịka akụkọ na Channels TV na dịka onye na-akwado ya na onye na-emepụta ihe nkiri a na-akpọ The Spot na EbonyLife TV ya na Zainab Balogun na Ebuka Obi-Uchendu ruo mgbe ihe nkiri ahụ kwusịrị n'etiti 2017. == Okwu ndị okwuru == * Ọrụ ahụ siri ike dị oke mma, mana ọ bụghị mgbe niile ka a na-enwe ihuọma na ya, ma ọ bụ na ị naghị enweta ihe kwesịrị ekwesị n'ihi ya. Na ndị ọzọ agaghị enwe ekele mgbe niile na ị na-ekwusi ike na ụkpụrụ na ihe kwesịrị ekwesị, na ịghara ịbụ onye na-atụgharị uche, karịsịa dị ka nwanyị. **[https://thenet.ng/lamide-akintobi-profiile/ Echiche Lamide gbasara ịrụ ọrụ ike] ''ụgbụ a'' * Ọ dị m ka ya bụrụ na Naijiria ga-eṅomi ọrụ ndị ahịa Tanzania na ntinye aka na njem nlegharị anya. Ọ bụ otu mpaghara Naijiria na-enwetabeghị nke ọma **[https://punchng.com/ate-octopus-tanzania-lamide-akintobi/?amp Lamide kwuru gbasara Tanzania] ''Punch'' ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [https://www.lamidelive.com/ profaịlụ Lamide] {{DEFAULTSORT:Lamide, Akintobi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] glhkcxchuongpd8d8z2evuzz4iqavfa Jessica Lange 0 4961 18038 18037 2024-01-16T18:33:15Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jessica Lange|Jessica Phyllis Lange]]''' (amuru Eprel 20, 1949) bu onye ome ihe nkiri America na ihe onyonyo. == Okwu ndị okwuru == * Anyị malitere ịme ihe nkiri ahụ tupu ha ewepụta ụdị ọrụ King Kong, ọ bụghị ihe ọhụrụ ka a na-ekpebi uwe mwụda n'ụbọchị tupu a gbaa ihe nkiri - na-emekarị ihe ndị ahụ. ọnwa tupu oge eruo. Anyị nwere ndị ọrụ ụgbọ mmiri bụ́ aka ochie, onye na-ese foto anyị, bụ́ Harold Wellman, rụkwara ọrụ n’ezie na ‘King Kong’ mbụ na 1933. N’ezie, ọ bụ ihe nkiri mbụ m mere, ndị mmadụ na-akpọpụkwa m n’akụkụ gwa m na n’agbanyeghị ole ọzọ. ihe nkiri m mere, agaghị m eme nke ọzọ dị ka nke a ** [http://www.rogerebert.com/interviews/jessica-lange-woman-behind-the-ape Jessica Lange: Nwanyị Na-azụ Ape] (December 17, 1976) * Mgbe m chetara azụ na Kong, ọ dịkwa ka o siere m ike, n’ihi na ọ dịghị eziokwu n’ime fim ahụ. Enwere ọtụtụ ihe fọdụrụ n'uche na echiche nke m. Ma mgbe m ga-egwu ihe nkiri na-abụghị ape 45 ụkwụ, nke ahụ na-atụ ụtụ isi n'echiche gị n'ihi na o doro anya na ọ dịghị ihe ọ bụla, ị maara. ** [http://www.interviewmagazine.com/culture/new-again-jessica-lange/#_ Ọhụrụ Ọzọ: Jessica Lange] (June 29, 2016) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lange, Jessica}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] f7jsn87es0boy84qnhusr1qt3ajoqtr Jihan Abass 0 4962 18039 2024-01-16T18:51:20Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Jihan Abass|Jihan Abass]]''' (amụrụ 1993/1994) bụ onye ọchụnta ego Kenya na nwanyị ọchụnta ego bụ onye nchoputa na CEO nke Lami Insurance Technology, ụlọ ọrụ teknụzụ mkpuchi nke nọ na Nairobi, Kenya, na Lami Direct Insurance, ụlọ ọrụ mkpuchi ụgbọ ala dijitalụ . == Okwu okwuru == * Lami na-asụ ụzọ ọhụrụ na ngalaba inshọransị, anyị nwere obi ụtọ na anyị nwetara ndị mmekọ kwesịrị ekwesị iji nyere aka na-ebuli mkpuchi mkpuchi n'ofe Africa. Anyị na-achọ ime ka mkpuchi dịrị onye ọ bụla nọ na kọntinent ahụ n'ụzọ dị mfe, anyị ga na-ekpughekwa ngwaahịa ndị ọzọ na-akwado mkpebi a. ** [https://techcabal.com/2022/08/03/lami-raises-3-7m-for-insurance/ "Otu insurtech startup Lami siri nweta $3.7 nde iji mee ka mkpuchi nweta ndị Africa"], ''Techcabal' (Ọgọst 3, 2022) * “Otú m si ele ndụ anya na mmetụta m chọrọ ka ndụ m nwee n’ụwa. M rụrụ ọrụ n'ebe ịkpata ego bụ isi ihe na-akpali m. Maka m, nke ahụ emeghị ka ọ zuo oke, ọ bụghịkwa ihe m chọrọ iguzo dị ka mmadụ. [https://anewtouchofafrica.com/jihan-abass-fixing-the-broken-system/] "Ọtụtụ oge, ndị mmadụ na-adabere n'otu ebe ha na-enweta ego, mana ha anaghị akwado isi mmalite nke ego, yabụ ọ bụrụ na otu ihe na-aga nke ọma, ha na-efunahụ ihe niile,"[https://anewtouchofafrica.com/jihan] -abass-na-edozi-usoro-agbajiri agbaji/] "Ọtụtụ oge, ndị mmadụ na-adabere n'otu ebe ha na-enweta ego, mana ha anaghị akwado isi mmalite nke ego, yabụ ọ bụrụ na otu ihe na-aga nke ọma, ha na-efunahụ ihe niile,"[https://anewtouchofafrica.com/jihan] -abass-na-edozi-usoro-agbajiri agbaji/] * “Olee otu anyị ga-esi nweta mkpuchi mkpuchi maka ọtụtụ mmadụ dịka o kwere mee, n'ụzọ kachasị mfe na nke kachasị mfe? Nke ahụ bụ isi ọhụụ nye anyị — bụ n'ezie imepụta ohere.”[https://anewtouchofafrica.com/jihan-abass-fixing-the-broken-system/] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Abass, Jihan}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] mtxyugdrrtcnyf4jikt9ehma7jh82xz Achieng Abura 0 4963 18040 2024-01-16T19:02:49Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Achieng Abura|Achieng Abura]]''', nke a na-akpọ Lydia Achieng Abura, (nwụrụ 20 Ọktoba 2016) bụ onye Kenya na-abụ abụ onye mere Afro-jazz, Afro-fusion, na egwu ozioma. == Okwu okwuru == <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> * "Nye m, achọrọ m iji egwu m mee mgbanwe dị mma n'ime ọha mmadụ, na mgbanwe dị mma abụghị naanị mgbanwe ime mmụọ. Mgbanwe dị mma maka m bụ onye na-akwado udo, onye na-akwado gburugburu ebe obibi, ike ụmụ nwanyị na ike ụmụ nwanyị ". ** Akwụkwọ akụkọ Sapat Ọkt 21, 2016 <ref>https://www.youtube.com/watch?v=pindvtA77v8.</ref> "Ị bụ onye na-enweghị njedebe, ị na-achịkwa ọtụtụ ihe, ha dị elu. Ị bụ onye na-eme egwuregwu, oge ị ga-apụ na ọkwa ahụ atụla anya, ebula ọṅụ ahụ ruo oge ndụ gị niile." **GBS Kenya Ọkt 1, 2012<ref>https://www.youtube.com/watch?v=LQxCZ13adIY</ref> == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Abura, Achien'g}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] ​ og2517rc3is359wq1ppej45in89ne8f Ajuma Nasenyana 0 4964 18042 18041 2024-01-16T19:15:13Z Akwugo 29 category wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ajuma Nasenyana|Ajuma Nasanyana]]''' bụ ihe nlereanya Kenya. Ọ na-arụ ọrụ na Victoria's Secret na Carlos Mienes, n'etiti ndị ọzọ na-emepụta ihe. == Okwu okwuru == * '' Ọ dịbeghị mgbe m nwara ịgbanwe akpụkpọ ahụ m. Abụ m eke. Ndị nọ na Europe na America hụrụ m n'anya nke gbara ọchịchịrị. Mana ebe a na Kenya, n'obodo m, ụfọdụ na-ewere na ọ dịghị mma. **[http://www.egyptsearch.com/forums/ultimatebb.cgi?ubb=get_topic;f=15;t=007194 "Egwuregwu nchọ Egypt: ụdị Kenya Ajuma Nasenyana na-alụ ọgụ na-amụba akpụkpọ ahụ & ụkpụrụ ịma mma nke Europe"], ' 'www.egyptsearch.com', 02 Julaị, 2012 *Eziokwu dị na ụlọ ọrụ Africa (ihe nlereanya) bụ: ka ụda akpụkpọ ahụ gị dị mfe ka ị mara mma. **[https://www.vanguardngr.com/2018/08/who-doesnt-want-to-be-fair-skin-bleaching-in-quotes/] *'''Abịara m mụta na nke a bụ ụwa dị iche ma a bịa n'ịjụ, nakwa ihe mere ndị mmadụ ji na-ele m anya bụ n'ihi na m pụtara iche, m na-amabughị, m mara mma! ** Angela, Lush (Nọvemba 8, 2022). [https://www.sisterspeaksglobal.org/post/3-key-lessons-that-define-ajuma-kenya-s-supermodel-leadership-character" 3 isi nkuzi nke kọwapụtara Ajuma, agwa onye ndu Supermodel Kenya".] ' 'Sister Speaks Global''. * ''Onye isi abụghị maka ịbụ eze nwanyị ma ọ bụ eze, ma ọ bụ itinye onwe gị n'ọkwa. Ọchịchị bụ maka ịbịa n'ala na ndị mmadụ. ** Angela, Lush (Nọvemba 8, 2022). [https://www.sisterspeaksglobal.org/post/3-key-lessons-that-define-ajuma-kenya-s-supermodel-leadership-character" 3 isi nkuzi nke kọwapụtara Ajuma, agwa onye ndu Supermodel Kenya".] ' 'Sister Speaks Global''. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[Category: Ụmụ nwanyị ]] ​ [[Category: Ụmụ nwanyị si Kenya ]] c39rh02qj8pmwwsb6gvo2pgr4l91qxo Risper Alaro 0 4965 18043 2024-01-16T20:39:35Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Risper Alaro|Risper Alaro]]''' bụ onye na-edekọ ego, nwanyị ọchụnta ego na onye isi ụlọ ọrụ na Kenya. Na Maachị 2022, a họpụtara ya ka ọ bụrụ [[w: Onye isi njikwa ego | onye isi ego otu]] na [[w:Centum Investments | Centum Investments]], ụlọ ọrụ na-ere ahịa n'ihu ọha na Kenya. Oke ahịa nke Centum Investments na-ere ma [[w:Nairobi Stock Exchange|Nairobi Stock Exchange] na na [[w:Uganda Securities Exchange|Uganda Securities Exchange]. == Okwu okwuru == * Enwere m obi ụtọ nke ukwuu na enwere m ekele maka ohere ịbanye na ezinụlọ Centum mgbe ezumike gasịrị… Enweela m ohere iji kwalite ọdịmma m ma nweta ahụmịhe ndu dị iche iche. Ana m atụ anya inye aka nke ọma na uto nke Centum. ** [https://www.businessdailyafrica.com/bd/corporate/companies/centum-appoints-risper-alaro-as-finance-director-3739792 "Centum họpụtara Risper Alaro dị ka onye isi ego"], ''Business Daily' (March 15, 2022) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Alaro, Risper}} [[Category: Ụmụ nwanyị si Kenya]] [[Category:Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị dị ndụ]] ​ kom0rok7xan5bzmupggnsydenzpirwx Fatuma Ali Saman 0 4966 18044 2024-01-16T20:50:57Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Fatuma Ali Saman|Fatuma Ali Saman]] '''(amụrụ 1968) bụ onye nkuzi na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị Kenya na onye otu bọọdụ Kenya's Independent Policing Oversight Authority (KIPOA). == Okwu okwuru == * Obi dị m ụtọ taa mgbe nwa akwụkwọ m fepụrụ m. Captain Jibril bụ nwa akwụkwọ nwere ọzụzụ na uche na ụlọ akwụkwọ praịmarị ya, Ka Allah nye ya ihe ịga nke ọma na ụwa na aqheera (ụwa na eluigwe). **[https://www.tuko.co.ke/416094-kenyan-teacher-excited-flown-by-pupil-taught-primary-thank-son.html www.tuko.co.ke] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ali Saman,Fatuma}} [[Category: Ụmụ nwanyị si Kenya]] [[category:Ụmụ nwanyị]] [[category: Ndị dị ndụ]] 9hhec75qmdh46kbluzrbwaj7qey0dbn Fatuma Ibrahim Ali 0 4967 18045 2024-01-16T21:00:46Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki '''[[w:Fatuma Ibrahim Ali|Fatuma Ibrahim Ali]]''' (Somali: ''Fadumo Cibraahiim Cali'') bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Kenya. Ọ bụbu Kọmishọna nke National Commission on Human Rights. Ali bụ onye otu ọgbakọ nke iri na otu [[w:National Assembly (Kenya)|Ndị omeiwu Kenya]] na-anọchite anya [[w:Wajir County | Mpaghara Wajir]]. A họpụtara ya n'ọkwa ahụ na Maachị 2013 na tiketi [[w: Orange Democratic Movement|Orange Democratic Movement]]. Ugbu a ọ bụ onye otu ọgbakọ nke anọ (2017-2022), nke [[w:East African Legislative Assembly|East African Legislative Assembly]] na-anọchite anya Kenya. O sitere n'agbụrụ Somalia. == Okwu okwuru == * Taa, m na-eme ememe nwanne m nwanyị, onye ndụmọdụ na enyi m. Hon Fatuma Ibrahim Ali. ... Hon Fatuma Ibrahim na-agba mbọ n'ezie n'ịkwalite ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ ike. * Anyị aghaghị iguzosi ike megide ndị na-eme ihe ike ma ghara ikwe ka ha kewaa anyị. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Ali,Fatuma Ibrahim}} [[Category: Ụmụ nwanyị si Kenya]] [[category:Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị dị ndụ]] ​ irr6zkaahgcbfy28km6krcwt9cqew31 Doreen Amata 0 4968 18046 2024-01-17T13:46:35Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Eyawomano Doreen Amata (amụrụ ya na onwa 6 Mee n'afọ 1988 na Lagos, Naijiria) ọ bụ onye na-eme egwuregwu egwu na ubi nwanyị si Naijiria bụ ọkachamara na mmemme ịgba elu. === Okwu Okwuru === Dị ka onye na-eme egwuregwu, amụtala m na ọ dịghị mma n'ezie ịnọgide na-agbanwe ihe omume gị. Ịkwesịrị ịdị na-agbanwe agbanwe ma ọ bụrụhaala na ị maara na ọ na-arụ ọrụ maka gị. [1] Anyị chọrọ ule ike; dị ka jumper ị kwesịrị ịma ihe ọkwa ike gị bụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] i4v4xqqadnxhnzudt2dskmpimcqhftk Eva Alordiah 0 4969 18047 2024-01-17T14:46:33Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Elohor Eva Alordiah (born 13 August 1989), better known as Eva Alordiah or simply Eva, is a Nigerian rapper, make-up artist, fashion designer and entrepreneur.A native of Delta State, Eva was born and raised in Abuja. She is regarded as one of the best female rappers in Nigeria. Her contributions to the Nigerian music industry have earned her several accolades, including one Nigeria Entertainment Award, one Eloy Award, and one YEM award. Her debut EP, titled Gigo (Garbage in Garbage Out), was released for free digital download on 20 November 2011. Eva is the owner of makeupByOrsela, a company that specializes in makeup services. In November 2014, Eva released her eponymous second extended play Eva. Her debut studio album 1960 was released in September 2016. === Okwu Okwuru=== Never believe all you hear or read about anyone. [1] Elohor Eva Alordiah (amụrụ 13 Ọgọst 1989), mara amara dị ka Eva Alordiah ma ọ bụ nanị Eva, bụ onye Naijiria rapper, onye na-ese ihe na-eme ka elu, onye na-emepụta ejiji na onye ọchụnta ego. Onye Delta State, Eva mụrụ ma zụlite na Abuja. A na-ewere ya dị ka otu n'ime ndị na-agụ egwú kacha mma na Nigeria. Ntụnye aka ya na ụlọ ọrụ egwu Naijiria enwetala ya ọtụtụ nkwanye ugwu, gụnyere otu Nigeria Entertainment Award, otu Eloy Award, na otu onyinye YEM. E wepụtara ya mpụta mbụ EP, aha ya bụ Gigo (Ahịhịa na mkpofu), ka ewepụtara ma ka nbudata dijitalụ n'efu na 20 November 2011. Eva bụ onye nwe makeupByOrsela, ụlọ ọrụ na-ahụ ma ka ọrụ etemeete. N'ọnwa Nọvemba afọ 2014, Eva weputara egwu ya nke abụọ gbatịrị Eva. E wepụtara album studio mpụta mbụ ya 1960 na Septemba 2016. === Okwu Okwuru === Ekwetala ihe niile ị nụrụ ma ọ bụ gụọ gbasara onye ọ bụla. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6b8lv29487s1cfmfuj5au5mfi9evjoe Adelaide Muskwe 0 4970 18049 18048 2024-01-17T17:01:51Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[W:Adelaide Muskwe|Adelaide Muskwe]]''' (amụrụ 21 Ọgọst 1998) bụ onye egwuregwu netball Zimbabwe nke na-anọchite anya otu egwuregwu bọọlụ mba Zimbabwe na mba ụwa ma na-egwuri egwu n'ọkwa nchekwa goolu na nchekwa nku. == Okwu okwu == * Enwere m obi ụtọ ịsị na abụ m akụkụ nke England Netball under17. **[https://www.active-together.org/profiles/adelaide-thandeka-muskwe/England Netball under17] * Mahadum ga-ama mma! Ọ ga-enye ohere na ahụmịhe ị na-atụghị anya ya. Jiri oge gị mee ihe nke ọma ma jiri ihe ị nwere ike nweta mgbe ị ka nwere ike. * Ọ na-eme ka obi sie gị ike ma ị hụ onye ọzọ si n’ebe ị nọ bụ onye nọ n’ọnọdụ gị ka ọ na-eme nke ọma n’ubi e nyere ya. Ọ dị mkpa na anyị niile nwere ihe anyị ga-achọsi ike! Mgbe ụfọdụ ị ga-ahụ ya ka ị kwere ya. * Echere m na iji 'ndị nlereanya' ọ dị mkpa ịghọta na ọ bụghị iwu na ị ga-adị ka ha iji bụrụ onye ukwu. Ileda uru nke ịbụ ụdị kachasị mma nke onwe gị anya na iji àgwà ndị ị nwere egwuri egwu bụ nnukwu mmejọ! * M na-enweta mmetụta site n'ọchịchọ ha! Egwuregwu egwuregwu bụ egwuregwu nke ị ga-eji nkwenye kwụ ọtọ na omume gị n'agbanyeghị ihe ndị ọzọ gbara gị gburugburu na-eme. Mmasị ahụ maka ịdị na-eme nke ọma na-enwe mmetụta dị ukwuu ma na-agakwa n'ọrụ m kwa ụbọchị 9-5. * Enwere m nkwanye ùgwù maka Lewis Hamilton. Ọ na-emegide ịkpa ókè agbụrụ ma na-enyere aka ịgafe ozi dị mkpa n'ime gburugburu ebe ọ ga-adị mfe ịlaghachi azụ, gbachi nkịtị ma soro ọnọdụ-quo. Stormzy enyela £ 500,000 iji kwụọ ụgwọ agụmakwụkwọ agụmakwụkwọ maka ụmụ akwụkwọ si n'ọnọdụ enweghị isi ma nye £ 10m maka ihe kpatara ndị isi ojii Britain n'ime afọ iri na-abịa. Ọzọ, ọ bụghị naanị banyere ego ole, ma eziokwu na ọ na-ahọrọ iji ikpo okwu ya maka mgbanwe na-adịgide adịgide na-eme ka nke a bụrụ ihe na-akpali akpali. **[https://www.ntu.ac.uk/sport/black-history-month/sustainable mgbanwe] {{wikipedia}} [[category: Ụmụ nwanyị]] 5hp3v3tcxtwzdjduqijtlonvtnr2wif Ogonna Chukwudi 0 4971 18052 18051 2024-01-18T15:49:24Z Onyenachi64 519 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki Ogonna Franca Chukwudi (amuru 14 Septemba 1988) bu onye ma ama na agba bolu na Naijiria ==Okwu okwuru== Ahapụla m Kristianstad n'ihi na nkwekọrịta mụ na klọb agwụla. Enwere m ọmarịcha oge na klọb mana ekpebiri m ịhapụ ndị otu ahụ, ma ọ dịkarịa ala kwaga ebe ọhụrụ maka ịma aka ọhụrụ na Sweden. Ọfọn, m na-ekele Kristianstad na-achọ ka ha chioma ọzọ oge. N'ihi na m, m kpebiri ịbanye maka Djurgarden maka oge. Enwere m mmasị n'echiche ịkwaga isi obodo [Stockholm] na ọ bụ nrọ mezuru. Enweghị m ike ichere izute ndị otu m ọhụrụ ma na-atụkwa anya ịma aka ọhụrụ ahụ. ((Category: Umu Nwanyì)) p6yopvm91lxysjjqfqw84w0ab23ijnc Molara Wood 0 4972 18053 2024-01-18T16:36:51Z Onyenachi64 519 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki Molara Wood (amuru ya 1967) bu onye odee ihe okike Naijiria, odeakụkọ na onye nkatọ. A kọwawo ya dị ka otu n'ime ndị ama ama na Arts na Nigeria. Akụkọ mkpirisi ya, akụkọ ifo ọkụ, uri na edemede ya apụtala n'ọtụtụ akwụkwọ. ==Okwu okwuru== Enweghị oke dị iche iche iji gboo oke oke, kaleidoscope & palette nke ahụmịhe na mmetụta mmadụ. Enweghị echiche nke egwu dị mma maka ntọala ụfọdụ. Ọ bụ ikpo okwu ọhụrụ nke teknụzụ na-enye anyị ka anyị nọgide na-egosipụta onwe anyị; ka anyị na-aga n'ihu na-agakwuru ndị ọzọ na ịkwado mkparịta ụka. Ya mere, anyị ga-anabata ya. Ọ bụ otú ụwa si aga. Anyị ga-anabata ya. Mgbe ọ bụ ihe mgbaru ọsọ gị ịkpọbata ọtụtụ mmadụ n'ime ndụ nke nka nwere ike ịmalite, gịnị ka ị na-eme? Ị ga-achọta ụzọ ndịp ọzọ nke inye nkwupụta n'akụkụ ahụ nke onwe gị.Anyị abụghị obere talent na obodo a. Anyị abụghị ndị na-arụ ọrụ nka bụ ndị na-echebara ihe ha na-eme echiche nke ukwuu. Anyị ga-aghọta na oge mmadụ na-enye n'ịde nyocha bụ oge nwere ike itinye aka na ọrụ nkeonwe. Enwere ụdị mmesapụ aka banyere ịkwanye ọrụ ndị ọzọ, ọbụlagodi mgbe enweghị ụgwọ ọrụ. ((Category:Umu nwanyi)) 4s8yosffsic6q6cyao1ipyq0l6m8nz7 Ramatu Tijani Aliyu 0 4973 18055 2024-01-23T14:48:43Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Salawa Abeni Alidu (amuru ya na onwa 5 Mee n'afọ 1961) bu onye egwu Naijiria. Onye Ijebu Yoruba nke si Ijebu Waterside, na steeti Ogun, malitere ọrụ aka ya na egwu waka mgbe ọ wepụtara album mbụ ya akpọrọ, Late General Murtala Ramat Mohammed, na 1976, na Leader Records. Ọ ghọrọ ndekọ mbụ nke otu nwanyị na-ese ihe na egwu Yoruba rere ihe karịrị otu nde na Naijiria. === Okwu Okwuru === Ọ bụrụ na ịchọrọ ịga nke ọma na ndụ, ịkwesighi ige ntị na nkwupụta ọjọọ. [1] Ọ bụghị onye ọ bụla ga-ahụ gị n'anya ọbụlagodi na ị bụ kpakpando. [[Category: Ụmụ nwanyị]] t2d0wfxzmjqlsshoa24i2re4os9dku0 Tunde Aladese 0 4974 18056 2024-01-23T15:02:36Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Tunde Aladese bụ onye Naijiria na-eme ihe nkiri na onye na-ede ihe nkiri. N'afọ 2018, ọ natara ihe nrite ihe nrịbama ihe nkiri Africa maka onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na ọrụ ndu. N'afọ 2020, o dere ihe nkiri abalị 70 maka MTV Shuga nke ndị na-eme ihe nkiri n'onwe ha si ihe karịrị mba anọ sere ya, nwere asụsụ, Bekee, Swahili, Yoruba, Hausa na Pidgin. Ọ bụ mkpọsa na-elekwasị anya na ahụike mmekọahụ nke ndị na-eto eto nọ n'agbata afọ 16-25. === Okwu Okwuru === Ahụmahụ na-enyere aka n'ihe gbasara inwe ike ịrụ ọrụ ahụ n'ụzọ na-eju afọ, yabụ mgbe ndị mmadụ na-ahụ ka ahụmahụ gị na-egwu egwu, ha na-ekwenye na nkà gị ma nye gị ohere karịa. Tunde Aladese kwuru [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5jszhkw4mb2ibscghstgj872hx74sfp Alaba Lawson 0 4975 18057 2024-01-23T15:09:50Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Alaba Oluwaseun Lawson (18 Jenụarị 1951 – 28 Ọktoba 2023) bụ onye ọchụnta ego nke Naijiria na ọkammụta. Ọ jere ozi dị ka onye isi nwanyị mbụ nke NACCIMA na onyeisi oche nke Board of Governing Council, Moshood Abiola Polytechnic, Ogun Steeti.Chief Lawson bụkwa onye isi oche nke Forum of Female Traditional Rulers na Nigeria. === Okwu Okwuru === Malite amamihe ka egwu Jehova bụ. Kpee ekpere ka gị na ndụ gị dịrị n'udo. Nkọwa nke Alaba Lawson Adịghị m atụ egwu ọ bụla, n’ihi na m na-adị ndụ kwa ụbọchị dị ka ihe Jehova Chineke mere m. Nkọwa nke Alaba Lawson Ọtụtụ ndị mmadụ maara na ị bụ onye gụrụ akwụkwọ mana ọ bụghị ọtụtụ ndị maara na ị bụ nnukwu onye ahịa nke malitere mgbe ọ dị afọ itoolu. Nkọwa nke Alaba Lawson Nkuzi dị ka ọkpụkpọ oku, a ga-azụrịrị gị maka ya na ị ga-enwerịrị mmasị na ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] aoglczkwm3e5kqntzic8qk7q0ug3864 Natasha Akpoti 0 4976 18058 2024-01-23T15:18:34Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Natasha Hadiza Akpoti (amụrụ ya na onwa 9 Disemba n'afọ 1979) ọ bụ onye ọka iwu Naijiria, onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ gbara ọsọ ịzọ ọkwa Senator for Kogi Central Senatorial District under Social Democratic Party (SDP) n'afọ 2019. Ọ zọọrọ na 2019 Kogi Steeti Gubernatorial Election nke e mere na 16 November 2019. Ọ bụ onye guzobere Builders Hub Impact Investment. Mmemme (BHIIP). === Okwu Okwuru === Naanị okwu agaghị eme ka ntuli aka ga-aga nke ọma na ị ga-agarịrị usoro ntuli aka iji pụta dị ka onye ndu tupu ị nwee ike ijide mkpịsị akwụkwọ na uwe ikike iji chọpụta ihe ọdịnihu gị ga-abụ. echiche na Eletrọnịkị ịtụ vootu N'ozuzu, ekwenyere m na a ga-enwe mgbanwe nke akụkọ na m dị njikere ịbụ akụkụ nke ndị na-eto eto. Mụ onwe m ike gwụrụ m nke chi a, ụzọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị oke ọnụ, n'agbanyeghị otú echiche gị si dị mma, ọ dịghị mkpa n'ezie n'ihi na ndị mmeri na-ekpebi mgbe niile ọbụna tupu ntuli aka. [[Category: Ụmụ nwanyị]] f0ugql40s6t0ylkerd4s0d70lc3q6ut Titilope Gbemisola Akosa 0 4977 18059 2024-01-23T15:24:55Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Titiplope Gbemisola Akosa, nke a ma ama dị ka Titilope Akosa, (amụrụ ya na Lagos, Nigeria) bụ onye Naijiria na-ahụ maka gbụrụ-gbúrụ ebe obibi, onye na-akwado ikpe ziri ezi nke ihu igwe, ọkàiwu, ọkachamara n'ihe gbasara nwoke na nwanyị na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa maka ụlọ ọrụ nkwado na-abụghị nke gọọmentị Center for 21st Century Issues. Ọ bụ onye isi ụlọ ọrụ iwu Titi Akosa & Co Nigeria. === Okwu Okwuru === Oge eruola ka ụmụ nwanyị tinye olu ha na ego ihu igwe, ọ bụghị naanị nke ahụ mana ka ha teta wee malite irite uru na ego ihu igwe. [[Category: Ụmụ nwanyị]] my1c9rm52i03gqgaaif9zyq2x7g2546 Mobolaji Akiode 0 4978 18060 2024-01-23T15:30:22Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Mobolaji Iyabode Akiode (amuru ya na onwa May 12, n'afọ 1982) ọ bu onye amuru na America n'ogebu onye egwuregwu basketball umu nwanyi Naijiria. === Okwu Okwuru === ezi ndị ndú na-enwe ike inye ndị ọzọ ike ka ha dị mma karịa ihe ha chere na ha nwere ike ịbụ na ịhụ n'ime ha ihe ha na-ahụtụbeghị n'ime onwe ha. [1] Echere m na ndị mmadụ kwenyere na iji egwuregwu na-emeri ma ọ bụ merie, ma maka ụmụaka ọ nwere ike ịzụlite n'ezie àgwà, ịdọ aka ná ntị, na nduzi dị mkpa iji nwee ọganihu na ndụ na achọrọ m ka ọtụtụ ụmụ agbọghọ dị ka o kwere mee ka ha nweta ohere ahụ ịmụta nke ahụ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ftag8smp4jsds2njjnio941wl41xbgq Didi Akinyelure 0 4979 18061 2024-01-23T15:37:03Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Didi Akinyelure, ọ bụ onye nta akụkọ Britain/Naijiria. N'ọnwa Julaị 2016, ọ meriri ihe nrite BBC World News Komla Dumor. Ọ bụ ihu ihe ngosi ụtụtụ ndụ CNBC Africa Open Exchange, West Africa. === Okwu Okwuru === Mgbe ị na-ahụ onye dị ka gị ma ọ bụ onye si ebe i si bịa, na-eme nke ọma n'otu ụzọ ma ọ bụ n'ụzọ ọzọ, ma ọ bụ na-agbanye n'ọnụ ụzọ a ghọtara 'mechiri emechi', ọ na-enye gị obi ike ikwere na onwe gị. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Dịka ụmụ nwanyị, n'ọchịchọ anyị ma ka ịga nke ọma, anyị aghaghị icheta ịhapụ ụzọ ghere oghe ma ka ụmụ nwanyị ndị ọzọ ije ije n'ụzọ ahụ anyị jerela. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Yabụ, ọ bụrụ na ị nwere onyinye n'ọtụtụ ụzọ, were ohere wee jiri ohere ahụ bụrụ ihe niile ị nwere ike ịbụ. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Otú ọ dị, iji nwee ihe ịga nke ọma na ejiji, onye ga-ahụ anya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7mxwwzmgtqisbj0owhgfdggc7vxwqbp Yewande Akinola 0 4980 18062 2024-01-23T15:41:09Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Yewande Akinola (amụrụ ya na afọ 1984) bụ Injinia Chartered bụ ọkachamara n'ịkwanye mmiri na-adigide. Ọ na-arụ ọrụ dị ka onye isi injinia ma ka Laing O'Rourke ma na-akwado ihe ngosi telivishọn gbasara injinia ma ka Channel 4 na National Geographic. === Okwu Okwuru === Ebumnuche bụ ihe na-aga n'ihu… Ị gaghị eteta otu ụbọchị n'ịmara ihe niile ị kwesịrị ịdị. Ọ na-egosipụta onwe ya site n'omume, usoro nke ịnwale ihe. N'ajụjụ ọnụ Manchesterlit&phil Injinia dijitalụ na-anọdụ ala na obi nke ọganihu a na nnukwu mgbanwe bụ ugbu a, anyị nwere ikike ịrụ ọrụ ugboro abụọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] gx1sezdg4udk5m8qoawg0gozuk5lal4 Omowunmi Akinnifesi 0 4981 18063 2024-01-23T16:27:16Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Omowunmi Akinnifesi (December 4, 1987) ọ bụ nwanyị ọchụnta ego Naijiria na onye nnọchi anya gbụrụ-gbúrụ ebe obibi na Lagos. === Okwu Okwuru === Enwere m mmasị inye onyinye…… gịnị ka ụmụ okorobịa ga-amasị gị? Ọ bụ oge okpomọkụ na ndị mmadụ na-amụmụ ọnụ ọchị. [1] Onyinye oge okpomọkụ nke Omowunmi nyere ndị Fans na 2011. Site n'oge gị na Ministri dị ka Kọmishọna na-ahụ ma ka ihe gbasara ụmụ nwanyị, ị gosipụtara nke ọma mmasị ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ na steeti Lagos. [2] Nwada Akinnifesi na mkparịta ụka ya na osote gọvanọ na 2011. Nke a bụ akara ngosi uwe ụmụ nwanyị nke Naijiria nke na-etinye ọmarịcha, ọmarịcha na ime ọbọdọ na akwa dị elu iji mepụta uwe pụrụ iche. Nke a dị njikere iyi ika na-eche ụmụ nwanyị nọ n'agbata afọ 20 ruo 40. [3] Omowunmi weputara ụdị uwe na 2016. M kwuru ee. Gịnị mere ọ ga-eji mee ya taa nke ụbọchị niile. Hụrụ gị n'anya mgbe niile. E jidere urukurubụba a. [4] Omowunmi gosipụtara mgbanaka mara mma dị ka prank na 2016. Ịbụ onye na-alụbeghị di bụ ngọzi. Ọ dị m ka m dị njikere ijere Eze m ozi kwa ụbọchị. Enweghị ike ichere. Nọgidenụ na-alụghị di. Ị nweghị ike ịghọ onye Chineke chọrọ ka ị bụrụ onye na-enweghị ọgba aghara. [5] Omowunmi na-ekerịta ahụmịhe na ịnọ n'alụghị di na 2017. Ịbụ onye na-alụbeghị di bụ oge ị na-eji na-akwado onwe gị iji jeere ezinụlọ gị ozi. Ejila ya ma ka ụmụnwaanyị. [6] Omowunmi na-adụ ndị inyom na-alụbeghị di ọdụ na 2017. Mmadụ ga-anwa ibibi gị. Ị ga-enwe arụmụka mgbe gị na Chineke na-eje ije. Ọ na-akụziri gị mkpa ọhụụ dị. Nkuziri gi iwu ilu ahu 31 nwanyi. [7] Omowunmi na-ekwu maka ọhụụ na 2017. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 9twsosjl647a5ogl55lqm74rtooqbbt Esther Titilayo Akinlabi 0 4982 18064 2024-01-23T21:41:24Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Esther Titilayo Akinlabi, bụ onye Naijiria South Africa Prọfesọ nke Mechanical Engineering. Ọ bụ onye isi ụlọ akwụkwọ Pan African University for Life and Earth Sciences Institute (PAULESI), Nigeria. Ọ bụ onye isi ngalaba nke Mechanical Engineering Science, ngalaba nke injinia na gburugburu gburugburu, Mahadum Johannesburg (UJ), South Africa. Ọ bụkwa osote onye isi nkuzi na mmụta nke ụlọ ọrụ ahụ. Ọ bụ onye otu Òtù Maka Women in Science for the Developing World (OWSD) na onye otu Academy of Sciences nke Africa. === Okwu Okwuru === Abụ m onye na-akwado uru na ịdị mma, a ga-ewebata onye kachasị mma ma ka ọkwa, n'agbanyeghị agbụrụ ha. N'ajụjụ ọnụ ya na ọnwa akụkọ ihe mere eme ojii (2022) M ga-agba ndị ọkà mmụta sayensị na-eto eto ume ka ha na-agụ ọtụtụ ebe ma bụrụ ndị maara ihe na mbipụta 3D, mbipụta 4D na ihe ndị na-arụ ọrụ nke ọma. N'ajụjụ ọnụ ya na ọnwa akụkọ ihe mere eme ojii (2022). [[Category: Ụmụ nwanyị]] t1g4kuqw67889l32kmbrjolt2g8wv3j Anita Natacha Akide 0 4983 18065 2024-01-23T21:46:30Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Anita Natacha Akide, aka Symply Tacha bụ onye mgbasa ozi Naijiria, onye ọchụnta ego, na onye na-enyere ndị mmadụ aka. Ọ pụtawo na ihe nkiri Big Brother Naija (oge 4) dị ka onye ya na ya na-emekọ ihe nakwa na MTV's Challenge: Spies, Lies & Allies. O nwetala ihe nrite dị ka onye kacha ewu ewu Net Honour, ụdị nwanyị nke afọ, onye ọchụnta ego ama ama nke afọ na ọtụtụ ndị ọzọ. === Okwu Okwuru === Mmetụta gị ziri ezi. Ọ dị gị ka ịla n'iyi pụtara na ị ka nwere obere mkpali iji gaa n'ihu. Dị ka onye nọbu n'ọkwá ahụ, m ga-adụ ha ọdụ ka ha tụọ ebe ha nọ ugbu a tụnyere ebe ha nọ n'oge gara aga. Uto ahụ, n'agbanyeghị obere ntakịrị, na-egosi na nrọ ha ka dị irè. Mee ntọala siri ike, gbochie mkpọtụ sitere na ndị naysayers wee nwee ọ enjoyụ n'ịnya ụgbọ ala ahụ. Anita Natacha Akide kwuru NA-EKWU EKPERE. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 13lsp5d21fcp5v7rb9ndlz42s2sfwdq Fatima Akilu 0 4984 18066 2024-01-23T21:51:13Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Fatima Akilu,bụ onye Naijiria Muslim ọkà n'akparamàgwà mmadụ, onye ode akwụkwọ, onye nkuzi, onye bụbu onye ọrụ gọọmentị, onye na-akwado agụmakwụkwọ na onye na-ekwu okwu ọha na mpaghara igbochi na igbochi ime ihe ike (CVE) na mgbochi iyi ọha egwu. Ugbu a ọ bụ onye isi oche nke Neem Foundation na onye bụbu onye ntụzi aka nke Behavioral Analysis and Strategic Communication n'ụlọ ọrụ nke National Security Advisor na Nigeria, ebe o nyere aka ịmepụta mmemme mbụ nke Countering Violent Extremism nke mba ahụ. Akilu bụ akụkụ nke otu Global Strategy Network otu ọkachamara ụlọ ọrụ Richard Barrett na ndị ọzọ. === Okwu Okwuru === Naanị tinye ndị mmadụ ụzọ, bute nzaghachi nye ndị ihe metụtara ụzọ ma hụ na a na-akwado ọbọdọ n'iwulite ndụ ha. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Ụmụ nwanyị na-ejide mkpịsị ugodi n'ebumnuche ọ bụla na-ewuli udo ka ha na-enweta esemokwu n'ụzọ dị nnọọ iche na ụmụ nwoke. Ha na-eji nwayọ na-ebu ibu dị ka ndị nne, ndị nwunye, ụmụnne nwanyị, ndị sonyere na ndị nzọpụta, ma a ka na-ewepụ ha na tebụl ngwọta. Anyị achọpụtala na mgbe a na-etinye ụmụ nwanyị n'ime mkpebi, a na-elekwasị anya na ngwọta agha. Enwere m mmetụta na ụmụ nwanyị mgbe a na-akpọ ha ya na-abụkarị n'ogo obodo mana anyị chọrọ ọtụtụ ụmụ nwanyị nọ n'ọkwá dị elu na gọọmentị karịsịa ngalaba nchekwa. [[Category: Ụmụ nwanyị]] sal8ztmd2usudhn5x5wekg64yozzfsp Nkem Akaraiwe 0 4985 18067 2024-01-24T10:33:21Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Nkem Akaraiwe (amuru ya na 22 Disemba n'afọ 1996) bu onye egwuregwu basketball nke Naijiria ma ka First Bank na ndi otu mba Naijiria. === Okwu Okwuru === Nhọrọ otu mba kwesịrị ịdabere n'ịdị mma na ụdị karịa ebe ndị egwuregwu dabere. Nke a ga-enye onye ọ bụla olileanya n'ihi na ọ ga-eme ka ọnọdụ ahụ bụrụ ebe egwuregwu dị larịị. Ọ ga-eme ka ndị egwuregwu nwee olile anya ma na-egwupụta obi ha n'oge ọrụ otu mba. [1]Bọọlụ basketball bụ egwuregwu dị mma nwere nnukwu talent. Ndị na-egwu egwuregwu nwere àgwà dị iche iche ha nwere ike inye. Ịbụ onye otu mba snub anaghị eme ka onye na-eme egwuregwu ọjọọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] gj8q2zxgjgoqs68wfsaj3g3r9hyn2r7 Audrey Ajose 0 4986 18068 2024-01-24T10:36:36Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Audrey Ajose (amuru c. 1937) bu onye okaiwu na onye ode akwukwo Naijiria. Ọ jere ozi dị ka onye nnọchi anya obodo ya na Scandinavia site na 1987 ruo 1991. === Okwu Okwuru === Nne anyị na nne nne anyị kpalitere mmetụta na ịchịkwa nna anyị na nna nna anyị. Ma ha maara otú e si eji nwayọọ na nkwanye ùgwù mee otú ahụ. N'ụzọ dị otú ahụ, ha nwere ụzọ ha mgbe nwoke ahụ nọgidere na-elekọta ya, n'enweghị mgbagha. Obi dịkwa onye ọ bụla ụtọ. Nke a bụ ihe m ga-agwa ụmụ nwanyị nọ n'ụlọ nzukọ taa. Ụmụ nwanyị ịnọ n'ọkwá dị mma, n'ihi na ha ga-eweta akụkụ dị iche iche na ụzọ dị iche iche na-esi eme ihe. Ụmụ nwanyị abụghị ndị nzuzu ma ha nwere ọtụtụ ihe ha ga-enye ọha mmadụ. Anyị anaghị ele ihe anya otú ụmụ nwoke si ele ihe anya. Dị ka ndị nne na ndị nwunye, o yikarịrị ka anyị ga-echebara ihe echiche tupu anyị emee ihe. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 7ps6g3yjmyp2hp1gvfjk3twyt49cho3 Aishah Ahmad 0 4987 18069 2024-01-24T10:41:33Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Aishah Ndanusa Ahmad (amụrụ 26 Ọktoba 1976) bụ onye na-ahụ maka ego na Naijiria. Ọ bụbu osote aka na-achị Central Bank of Nigeria nke a họpụtara na 6 October 2017, nọchiri Sarah Alade, onye lara ezumike nká na March 2017. Ndị ụlọ omebe iwu Naijiria kwadoro ya na 22 Maachị 2018. Na 6th nke December, 2022, Aishah A họpụtara onye nnọchi anya Gọvanọ maka afọ ise nke abụọ ma ndị omebe iwu kwadoro ya na 14 Disemba, 2022. === Okwu Okwuru === Ndụ n'ime afọ 20 gị bụ ọgba aghara siri ike, ọ ga-adịkwa mkpa ka ị na-egbochi obi n'agbanyeghị ihe ndọghachi azụ. [1]ị na-enyere ibe gị aka na njem a, unu niile ga-eme nke ọma, na ị ga-enwekwa obi ụtọ karịa. [2]Ndụmọdụ m na-enye ụmụ akwụkwọ nọ n'ọnọdụ a bụ ka gị na ụmụ akwụkwọ ibe gị na-emekọ ihe. Na-arụkọ ọrụ ọnụ, zụọ ahịa ndetu ma kesaa. [3]Ọtụtụ ndị mmadụ aghọtaghị na cocaine na-eku ọkụ na raves na Europe na-akwụ ụgwọ ozugbo ma ndị na-ere ọgwụ na Latin America na netwọkụ ndị na-eyi ọha egwu al-Qaeda gafee West Africa. [[Category: Ụmụ nwanyị]] qpdni8xyej7bcqm13cjqrgm85z0r348 Zainab Ahmed 0 4988 18070 2024-01-24T20:40:02Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Zainab Shamsuna Ahmed (amuru ya na onwa 16 June n'afọ 1960) bu onye Naijiria akanta[1] na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye jere ozi dị ka onye minista na-ahụ maka ego, mmefu ego na atụmatụ mba nke Nigeria[2][3] site na 2019 ruo 2023. Ọ rụrụbu ọrụ dị ka onye minista nke ego sitere na 2018 ruo 2019, yana onye minista steeti maka mmefu ego na atụmatụ mba site na 2015 ruo 2018.[4] [5] N'afọ 2019, Onyeisiala Muhammadu Buhari butere ụlọ ọrụ abụọ a n'okpuru ya dịka otu, mee ka ọ bụrụ minista na-ahụ maka akụ na ụba. Stub icon Isiokwu a gbasara onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ isi ike. Ị nwere ike inyere Wikiquote aka site na ịgbasa ya. === Okwu Okwuru === Ị nwere ike ime ya. Ị nwere ike inwe ezigbo ndụ ezinụlọ. Ị nwere ike ịga nke ọma n'ọhịa ọ bụla ị họọrọ igwu egwu. Enweghị oke na ihe nwanyị nwere ike ime. Ị nwere ike ịdị mma dị ka nwoke ọzọ. [1]AfCFTA ga-emepe nnukwu ahịa maka azụmaahịa na Africa. Anyị nwere ohere maka ụlọ ọrụ na-emepụta ngwaahịa ndị nwere ike ibupụ n'ime mpaghara, na-eme ka anyị nweta ego mgbanwe mba ọzọ. Ọ ga-enyere anyị aka imeziwanye omume azụmaahịa ma nọgide na-asọmpi. [2]Iji mee ka o doo anya, mba Africa na-achọ mmekọ mmepe, ọ bụghị akwụkwọ aka ma ọ bụ enyemaka. Na Naijiria, anyị arịọla MDB ego ogologo oge iji kwado oke mmiri ozuzo ugbu a. Ụlọ akụ ndị a nwekwara ike ime ka mmekọrịta dị n'etiti ndị ọchụnta ego nkeonwe na azụmahịa ndị Africa dị n'ime obodo iji kwalite uto akụ na ụba na ịmepụta ọrụ. [3]Mba Afrịka ga-ejikọrịrị ọnụ na obodo ụwa niile iji wepụ kọntinent ahụ n'ogbenye. Mana ha kwesịkwara ilekwasị anya n'iji nnukwu akụ ha na ndị na-eto eto na ndị nwere ume. [[Category: Ụmụ nwanyị]] ljymej3jafn7op7f81yi8iar8mujb2m Pemi Aguda 0 4989 18071 2024-01-24T20:43:15Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Pemi Aguda, bụ onye odee Naijiria, onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na onye nnabata pọdkastị. Ọ meriri Deborah Rogers Foundation Award 2020. === Okwu Okwuru === Iji nọgide na-agụ akwụkwọ. Na dee, n'agbanyeghị adaba ngọpụ nke 'ndụ'. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Enweghị usoro ma ka akụkọ mara mma. Ma ị ga-eche ya. Ịkwụwa aka ọtọ. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ [[Category: Ụmụ nwanyị]] 47f61hgzl7o510e7yng9gkgv9c649ra Ijeoma Grace Agu 0 4990 18072 2024-01-24T20:47:08Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Ijeoma Grace Agu bụ onye omere na Naịjirịa. Ọ nwetara nhọpụta onye na-eme ihe nkiri kacha akwado na 12th Africa Movie Academy Awards. Ọ nwetakwara onye na-eme ihe nkiri na-atụ anya ya na 2014 Best of Nollywood Awards. Na 2007, o mere ngosipụta ihuenyo mbụ ya na usoro TV Eldorado. Ọ sokwa na otu omenala na 2012 London Olympic Games. === Okwu Okwuru === Ọ bụghị otu nha dabara niile. Ọ dabere n'ihe ị na-eme, ihe edemede bụ, onye agwa, ihe akụkọ bụ, na onye ị na-arụ ọrụ. Nke ahụ bụ ihe na-ekpebi usoro ị na-eweta ya. [1]M ga-abụ onye nwụrụ anwụ na-eje ije ma ọ bụrụ na anaghị m ebi ndụ n'ụdị m. [2]Jide n'aka na ị na-anụ ọkụ n'obi maka ime ihe nakwa na ị kwenyesiri ike na ọ bụ ọkpụkpọ gị tupu ịmalite njem a dị ukwuu. A ga-enwe ndagwurugwu n'ụzọ nke elu na nkwenye gị na ntụkwasị obi gị na nkà gị nke ga-eme ka ị na-aga. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4z6y1u1uogob4d8t8luotz0mn8vjy1d Zaina Agoro 0 4991 18073 2024-01-24T21:23:22Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Zaina Agoro (amụrụ ya na Chicago, Illinois, na onwa June 7), nke mononym Zaina mara nke ọma, bụ onye Naijiria-American na-abụ abụ na onye na-ede abụ. === Okwu Okwuru === Ihe m na-agbalị imecha kwupụta bụ na ịbụ onye Naijiria bụ ọnọdụ uche. Ọ baghị uru ma enwere m garri, mmiri ara ehi na shuga n'ụlọ akwụkwọ ụlọ. Ọ bụghị ma ka nke ahụ. Ọ bụ maka ịdị n'otu n'ime agbụrụ dị iche iche na inwe ike inyere aka, hụ ibe ha n'anya na ịghọta ibe ha. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 24511v30mbftrb4xmlu220o23hqnhkg Anike Agbaje-Williams 0 4992 18074 2024-01-24T21:30:56Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Anike Agbaje-Williams, bụ nwanyị mbụ onye mgbasa ozi na onye mgbasa ozi telivishọn na Naijiria. === Okwu Okwuru === ị ga-eweda isi gị ala dị ka nwanyị ma ghara ibufe gị site na comments. [1]Yabụ, ana m agwa ndị m mgbe niile na a mụrụ gị onye mgbasa ozi ma ọ bụ ụgbọ oloko ka ị bụrụ otu. Ọ bụrụ na ị nwere nkà, ọ dị mma. Ma ọ bụrụ na ịnọghị, ị ga-agbasi mbọ ike n'ihi na ụwa niile na-ekiri gị n'ihi na ịnọ na mgbasa ozi na-etinye gị n'ìhè. [2]Ọ dị mma ịkele ndị mgbasa ozi ma na ọ bụghị ịgafe oke. Dị ka ndị mgbasa ozi ha chọrọ agbamume niile ha nwere ike nweta na ọ bụghị mmekpa ahụ na egwu egwu mgbe niile. [3]M na-agwa onwe m mgbe niile na m nwere ike ime nke ọma karị; ọnweghị oke ma ka imeziwanye n'akwụkwọ akụkọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] d9fnvnv20gnuj5l0rh2kt1ts9ckp5uh Toyin Afolayan 0 4993 18075 2024-01-24T21:53:30Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Toyin Afolayan (amuru ya na onwa 24 Septemba n'afọ 1959) nke amara di ka Lola Idije bu onye omere ihe nkiri Naijiria. Ọ nwetara nkwanye ùgwù ka ọ kpasịrị ya dị ka Madam Adisa na ihe nkiri 1995 akpọrọ Deadly Affair. A maara Toyin Afolayan dị ka onye malitere okwu ịntanetị na-ewu ewu Soro Soke were na Pele My Dear. Soro Soke Werey bụ okwu ndị #EndSars na-eme ngagharị iwe na Naijiria na-eji na-achọ ka Gọọmenti kwue okwu na oke olu maka ngafe ndị uwe ojii SARS na mba ahụ. === Okwu Okwuru === Ọ dịghị ihe ị na-atụkwasị aka na ị gaghị eche otu ihe ịma aka ma ọ bụ abụọ ihu. Ọ dịghị ihe Chineke na-apụghị ime, n'ihi ya, ọ dịghị agha Chineke na-apụghị imeri. Echiche ya na N'ajụjụ ọnụ Otú nwanyị si ‘eji’ onwe ya eme ihe dịkwa mkpa n’ezie. Ndụ dị ka igwefoto; ọ bụ otú mmadụ si egosi na mmadụ ga-apụta na foto. Echiche ya N'ezie, ndị iro anyị achọghị ka anyị mee nke ọma ma na emeriela m. Ọ bụrụ na mmadụ anaghị efe Chineke na mammon ọnụ, ọ ga-eju ụwa anya maka ihe ịga nke ọma mmadụ na-enwe ma na-eche ma ọ bụrụ na ọ bụ onye kacha nwee onyinye n'ihi na ihe ga-adịrị ya mma. Echiche ya Ọ dị ize ndụ ịdabere na mmadụ n'ihi na ha ga-akụda otu. Echiche ya Ọ bụghị ogologo oge, ma na ka ọ dị mma. Nke ahụ bụ nkà ihe ọmụma ndụ nke m. Echiche Ya Nwee mpempe uche. Emela ndị ọzọ anyaụfụ. Ekwola onye na-esote ekworo. Dị mma. Sọpụrụ ndị ọzọ, ka ndị ọzọ kwanyere gị ùgwù. Asịla enyi m na-anya jiipu, a ga m akwọkwa jeep. Nwee udo na onwe gị [[Category: Ụmụ nwanyị]] 8nx6rcwwjy6idkn9h97d1gtkibbu6kw Charity Adule 0 4994 18076 2024-01-24T22:00:25Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Charity Ogbenyealu Adule (amuru ya na onwa 7 Novemba n' afọ 1993) bu onye okachamara n'egwuregwu bọọlụ Naijiria nke na-agba ọsọ n'ihu maka ọgbakọ La Liga F nke Spain na Alhama CF na otu mba ụmụ nwanyị Naịjirịa. N'ọkwa klọb, ọ gbagoro ma ka Rivers Angels, Bayelsa Queens na BIIK Kazygurt. === Okwu Okwuru === Aghọtara m na ọ dịghị mkpa ka ị na-eche ihe ndị mmadụ na-eche ma ọ bụ na-eme ka ị na-eme ihe ị hụrụ n'anya na ihe ị maara ka ị na-eme nke ọma. [1]Ihe ịma aka bụ isi bụ na ụfọdụ ndị na-ahụ na ị na-arụ ọrụ a chọrọ ma ka ụmụ nwoke ma ghara ile gị anya otú ha si emeso ndị nwoke na-agba ụkwụ. [2]Obi adịghị ndị mụrụ m ụtọ ịhụ ka m na-agba bọl ma mgbe e mesịrị, mgbe ha hụrụ na ọ bụ nkà m, ha malitere ịkwado m. Okwu Charity Adule. [[, Category : Ụmụ nwanyị]] Anyị meriri Barcelona ọ bụghị n'ihi na ha ka anyị mma; M nnọọ kwere na ha ka mma n'ụbọchị ahụ. nt9gbz1odi4akkvyb87d8vofyk1rsa6 Adiat Disu 0 4995 18077 2024-01-24T22:19:18Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adiat Safe Disu (amụrụ ya na afọ 1987) ọ bụ onye America, onye isi mgbasa ozi na-ere ahịa na ngalaba mgbasa ozi mgbasa ozi, teknụzụ ozi na ngwaahịa ndị ahịa. Nne na nna ya bụ ndị Naijiria na ndị Ghana. Adiat Disu tọrọ ntọala ụlọ ọrụ mgbasa ozi na mgbasa ozi mgbasa ozi nke a na-akpọ Adirée, na-enye mgbasa ozi omenala, ọdịnaya, na azụmahịa-- ọrụ ahịa ahịa, yana isi ụlọ ọrụ na New York. === Okwu Okwuru === Inwe ike ịzụlite afọ (ụmụ nwanyị) nke Africa, bụ ihe nsọpụrụ n'ezie, ahụmahụ m na-agaghị echefu echefu. [1]Achọghị m ịdabere na mkpebi nke m mgbe ị na-aga- nwere ike bụrụ ọdachi. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 4j3n7ljvxf0puc6vm5d5iv4r5pslrks Bim Adewunmi 0 4996 18078 2024-01-25T13:52:09Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Bim Adewunmi, bụ onye odee na onye nta akụkọ Britain. Ọ bụ onye nrụpụta ma ka Ndụ America a wee rụọ ọrụ mbụ dị ka onye ode akwụkwọ ọdịnala na BuzzFeed na The Guardian. Ọ kwadoro ngwa enyemaka akpịrị ịkpọ nkụ pọdkastị ya na onye odee Nichole Perkins (2017-2020). Egwuregwu mpụta mbụ ya, Hoard, bidoro na Arcola Theatre na Mee 2019. === Okwu Okwuru === Ọ dị mkpa inwe obi ike n'olu gị na ike gị, n'ihi na ọ dị gị mkpa ide. [1]Naanị n'ihi na ihe mere gị apụtaghị itinye ya n'enweghị mgbagha na enweghị ajụjụ n'ime akụkọ ma ọ bụ akwụkwọ abụghị ọrụ, ma ọ bụ nzuzu, ma ọ bụ ọbụna dị ize ndụ. [2]Mmalite dị mfe karịa ngwụcha. [3]Otu ihe dị mkpa dị mma dị ka motto? Agafela nnabata gị na ntị ndị mmadụ. [4]Ị na-arụsi ọrụ ike na-eme ka uche dị na anwụrụ ọkụ. Nke ahụ na-ewu ụlọ, ọ bụghị igbochi. [5]Ezigbo onye nchịkọta akụkọ adịghị ebe ahụ iji slash na ọkụ-ha bụ ndị mbụ gị na ndị mmekọ kacha sie ike, ọ bụghị onye iro gị. [6]Hapụnụ ohere maka onye na-agụ ya.’ Ị pụghị ide ihe ruo n’ọnụ ọnụ peeji ahụ. [7]Ọdịnaya dị na akụkọ ahụ na-akụziri gị otu esi akọ ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 56afj1j0k52ilc6d0hv0i9jf0mkmn1u Adetola Juyitan 0 4997 18079 2024-01-25T14:04:45Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adetola Akinola, bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ nke Naijiria, onye isi ụlọ ọrụ Glitz Group nke ụlọ ọrụ na 2019 Onye isi oche nke Junior Chamber International Naijiria. === Okwu Okwuru === Ọ dị mkpa ma ka nkwado gọọmentị karịa na ụlọ ọrụ ile ọbịa. [1]Anyị ahụla ihe mgbochi dị iche iche, ma anyị ka nọ ebe a. [2]Ahụ ike na ịdị mma dị mkpa n'oge ọ bụla nke ndụ, malite na ọmụmụ. [3]Ọ bụghị onye ọ bụla nwere ihe ùgwù nke iguzo, ma anyị na-ekele Chineke, anyị adịghịkwa agọnahụ ya. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 33zt757i60x00eutnqdkgalwkddwvot Yemi Adesanya 0 4998 18080 2024-01-25T14:09:03Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Yemi Adesanya, bụ onye Naijiria odee, onye ndekọ ego na onye chepụtara ihe. Ọ bụ onye na-arụkọ ọrụ nke Arts & Civics Table (TACT) .Nchịkọta uri mbụ ya bụ Musings of a Tangled Tongue. === Okwu Okwuru === Emume na-eje ozi dị ka usoro iji kwado nkekọ ezinụlọ site na nkọwa na ahụmịhe na-ekekọrịta, yana usoro uru agbakwunyere. Ya mere ezumike na ememe nwere ike inye aka kwalite njikọta nke mba site n'ịwulite na ime ka mmekọrịta mmadụ na ibe ya sie ike, na-ewusi ụkpụrụ nkịtị ike, ịkwalite na ịkparịta ụka n'usoro omume na mmekọrịta ọha na eze. vignette Yemi Adesanya na-agba ndị Naijiria ume ka ha nwee ọtụtụ ememe. [[Category: Ụmụ nwanyị ]] nphfzopmmi6sakz18bskjfez0dyh0h2 Omolabake Adenike 0 4999 18081 2024-01-25T14:14:29Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Omolabake Adenike (amụrụ ya na afọ 1982) ọ bụ onye injinia, onye ọchụnta ego na atụmatụ ego. Ọ bụ onye nchoputa na Chief Executive Officer (CEO) nke AJA.LA Studios, ụlọ ọrụ na-enye ngwọta dijitalụ[nkọwa dị mkpa] ma ka asụsụ Africa eke. Adenle chepụtara ngwa ngwa "SpeakYoruba App" nke nwetara ya ihe nrite na Diversity, Equity and Inclusion (DEI) na Voice site na Women In Voice (WiN) 2021 wee depụta aha ya ma ka ihe nrite Innovation Foundation African Innovation for Africa (IPA). 2017. Omolabake Adenle nwetara Ph.D. na Injinia sitere na Mahadum Cambridge, UK. === Okwu Okwuru === Ọ dịghị mmadụ dị ka Chineke. Omolabake adenike's. [[Category: Ụmụ nwanyị]] nn84i8nfbbv4y10nyc2wmgx2bp8bx3s Maureen solomon 0 5000 18097 18094 2024-01-26T13:15:59Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Maureen solomon== (amụrụ 23 Disemba 1983 na steeti Abia), Nigeria n'obodo Isuochi bụ ebe ọ nwetara akwụkwọ ụlọ akwụkwọ praịmarị na nke sekọndrị wee nweta asambodo abụọ nke ụlọ akwụkwọ mbụ na asambodo ụlọ akwụkwọ sekọndrị West African n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na sekọndrị Isuochi dị na steeti Abia. ==Okwu Okwu== *"" Ezinụlọ m dị mkpa karịa ọrụ m"" **[https://www.nigeriafilms.com/my-family-is-more-important-than-my-career-nollywood-maureen-solomon/#google_vignette] *"" Nke abụọ, anaghị m apụ apụ nke ukwuu. Yabụ, ọ bụ udo nke obi, ọ nweghị ihe ọ bụla na ọ nweghị ihe nzuzo n'ezie." **[https://www.nigeriafilms.com/my-family-is-more-important-than-my-career-nollywood-maureen-solomon/enweghị ihe n'ezie."] *""Akwụsị m ime ihe iji nyefee oge maka ụmụ m, ezinụlọ m"" **[https://www.nairaland.com/4659373/maureen-solomon-quit-acting-dedicate] *""Ọ bụghị ịgbachi nkịtị n'ihi na achọrọ m ka ọ dị otú ahụ, ma eziokwu ahụ bụ na m na-elekwasị anya n'akụkụ ezinụlọ, nke m chere na ọ dị mkpa karị. N'ime afọ ndị a niile, enwere m ekele maka oge mụ na ezinụlọ m nọrọ" **[https://www.nairaland.com/4659373/maureen-solomon-quit-acting-dedicate] *""Solomon kpughere na N'ajụjụ ọnụ na ọ malitere ịrụ ọrụ na ogbo mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ elementrị ma na-atụ anya mgbe niile ịghọ onye na-eme ihe nkiri a ma ama." **[https://en.m.wikipedia.org/wiki/Maureen_Solomon] *==Njikọ mpuga== [[W:|Maureen solomon]] na Wikipedia Bekee [[Q:|Maureen solomon]] na wikiquote [[Category:ụmụnwayị]] 5l72g3e5upzgq7a6agh6bf8ssuowxvl Victoria Inyama 0 5001 18103 2024-01-26T13:50:28Z Accuratecy051 164 Jiri '{{Databox}} ==Victoria Inyama== Amụrụ na steeti Enugu, nke bụ mpaghara ndịda-ọwụwa anyanwụ Naijiria nke ndị na-asụ Igbo nọ na Naịjirịa. Okwu ==Okwu Okwuru== *Agụrụ m nka nka na mahadum Lagos (UNILAG), site na 1998 rue 2002. A na m eme ihe site na amumu nwa. Amalitere m na 'Ripples' na mmalite 1990s, mgbe m na-akpọ nwanne nwanyị nke obere Barbara Soky, Tokoni. **[https://sunnewsonline.com/why-im-not-missing-nigeria-victoria-inyama-uk-based...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Victoria Inyama== Amụrụ na steeti Enugu, nke bụ mpaghara ndịda-ọwụwa anyanwụ Naijiria nke ndị na-asụ Igbo nọ na Naịjirịa. Okwu ==Okwu Okwuru== *Agụrụ m nka nka na mahadum Lagos (UNILAG), site na 1998 rue 2002. A na m eme ihe site na amumu nwa. Amalitere m na 'Ripples' na mmalite 1990s, mgbe m na-akpọ nwanne nwanyị nke obere Barbara Soky, Tokoni. **[https://sunnewsonline.com/why-im-not-missing-nigeria-victoria-inyama-uk-based-actress/?amp] *Emere m akara m na eluigwe na ala gọziri m na olu m na-eji ugbu a. M na-ekwu okwu na mmemme. Mgbe ị na-azụ mmadụ n'ụzọ nkwanye ùgwù, ego ma ọ bụ enweghị ego, ezigbo agwa onye ahụ na-anọgide na-abụ ezi agwa onye ahụ. **[https://sunnewsonline.com/why-im-not-missing-nigeria-victoria-inyama-uk-based-actress/?amp] *Na ịbụ nne turu eh! Ụmụntakịrị ndị a! Ma anyị na-ekele Chineke maka ha. Here, na me be their house girl (ọchị) .Ọ na-ewe iwe, ma mgbe ahụ ọ na-enye gị ohere ịnọnyere ụmụ gị, ịmara ụmụ gị. **[https://dailypost.ng/2023/03/26/you-were-not-well-trained-by-your-mother-actress-victoria-inyama-replies-whitemoney/] *Alụmdi na nwunye dị mma,alụmdi na nwunye dị ukwuu;Ekele m Chineke na m nwere di nwere nghọta. **[https://www.nigeriafilms.com/actress-victoria-inyama-opens-up-about-marriage-motherhood-and-more/] *Naijiria: Anaghị m ahụ onwe m ịkwaga obodo ahụ **[https://allafrica.com/stories/201008090280.html] *Enwere m ahụ iru ala na ọrụ akparamaagwa m karịa ka onye na-eme ihe nkiri. **[https://ntm.ng/2023/11/13/im-more-comfortable-in-my-psychology-career-than-as-an-actor-victoria-inyama/amp/] *Ọ na-amasị m ime mgbanwe dị mma ma achọghị m ime mgbanwe dabere na ahụmahụ. **[https://sunnewsonline.com/why-im-not-missing-nigeria-victoria-inyama-uk-based-actress/] ==Njikọ mpuga== [[W:|Victoria Inyama]] na Wikipedia Bekee [[Q:|Victoria Inyama]] na wikiquote [[Category:ụmụnwayị]] 1v3lhpv8j2d17dimcpcphxjko572pwq Chiamaka Obuekwe 0 5002 18120 18119 2024-01-28T08:24:56Z Accuratecy051 164 /* Chiamaka Obuekwe */ wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Chiamaka Obuekwe== ngalaba-nchoputa na CEO nke Onye isi oche Njegharị <ref name="punchng1">https://punchng.com/nobody-owes-you-anything-chiamaka-obuekwe/|title=Nobody owes you anything — Chiamaka Obuekwe </ref> (nke malitere na 2015 site na blọọgụ ya),<ref>https://www.bellanaija.com/2018/01/the25series-in-conversation-with-nigerias-social-prefect-chiamaka-obuekwe/|title=#The25Series: In Conversation with Nigeria’s "Social Prefect" Chiamaka Obuekwe </ref> ụlọ ọrụ njem nlegharị anya nke Afrịka nke na-achọ ijikọ ndị mmadụ n'ofe kọntinent ahụ site na ndu njem nlegharị anya n'ime Africa, njem nlegharị anya ụlọ akwụkwọ, njegharị otu na nlọghachi ụlọ ọrụ. ==Okwu Okwuru== *O nweghị onye ji gị ụgwọ ọ bụla - Chiamaka Obuekwe bụ ụlọ ọrụ njem nlegharị anya Naijiria nke na-akwalite njem nlegharị anya Africa ma jikọta ndị mmadụ. Anyị na-ahazi njem nlegharị anya otu, njem nlegharị anya ụlọ akwụkwọ, nkwụghachi azụ ụlọ ọrụ, ngwugwu ezumike ma na-enyekwa ọrụ nduzi nlegharị anya n'ime Africa, karịsịa na Nigeria iji kuziere ndị mmadụ banyere ịma mma dị n'ime. Anyị na-ahazi njem nlegharị anya ọnụ ọnụ iji gbaa ndị Naijiria na ọbụna ndị mba ọzọ ume ka ha nyochaa ihe nketa ọdịbendị anyị bara ụba na nke dị iche iche yana ọmarịcha ala anyị mara mma. Njem nlegharị anya obodo dị ezigbo mkpa maka obodo ọ bụla itolite. N'ụzọ dị mwute, Nigeria anaghị eji njem nlegharị anya kpọrọ ihe. Dị ka CEO ya, kedu ihe ọrụ gị gụnyere? M na-ejikwa ọrụ ụlọ ọrụ ahụ kwa ụbọchị. M na-ahụ maka nhazi nke njegharị, soro ndị ahịa na ndị na-ere ahịa na-ekwurịta okwu. M na-edekwa gbasara njem nlegharị anya na njem. '''Gịnị bụ akụkọ ọrụ gị?''' Site na Nọvemba 2013 ruo Ọktoba 2015, mụ na Jumia rụrụ ọrụ dịka ọkachamara mgbasa ozi ọha na eze na mmekọrịta ọha. Site na Disemba 2015 ruo February 2016, mụ na ụlọ ọrụ e-commerce ọzọ a na-akpọ Mumsfave.com rụrụ ọrụ dị ka onye njikwa mgbasa ozi mmekọrịta. Akwụsịrị m ọrụ ahụ iji jikwaa njem nlegharị anya Social Prefect nke ọma. Kedu ihe kpaliri mmasị gị na njem nlegharị anya? Enwere m mmasị na njem nlegharị anya obodo na 2014, mgbe m mere njem na mpaghara ụfọdụ nke Nigeria naanị maka ntụrụndụ wee chọpụta na e nwere ọtụtụ ebe mara mma na Nigeria. Ọ tụrụ m n'anya n'ezie na enweghị mmata nke njem obodo na njem nlegharị anya yana enwere m mmasị na-ekpo ọkụ nke ịkekọrịta ya. Ọ na-amasị m mgbe niile ịkọ akụkọ n'ihi na m kwenyere na ọ bụ ụzọ dị mma isi na-agakwuru ndị mmadụ. Ya mere, amalitere m blọgụ m naanị ka m dekọ ahụmahụ m. N'oge a nke mgbasa ozi ọha na eze, ọ naghị esiri m ike ịnweta ndị na-ege ntị. Ndị mmadụ hụrụ foto na vidiyo ma gụkwara ahụmahụ m n'ịntanetị na ọtụtụ n'ime ha nwere mmasị n'ihi na ha amaghị na ebe ndị dị otú ahụ dị na Nigeria. N'ụzọ na-akpali mmasị, ndị mmadụ malitere ịjụ ma ha nwere ike ịbịa na njem ndị a ma anyị hụrụ na ọ dị mkpa maka njem nlegharị anya obodo, karịsịa njem nlegharị anya otu. E hiwere njem nlegharị anya Social Prefect na 2015. Ị nwere atụmatụ ịgbasa njem nlegharị anya gafere Naịjirịa? Anyị agbasalarị gafee Naịjirịa. Anyị haziri njem nlegharị anya na Ghana, Togo na Benin Republic. N'ụzọ bụ isi, anyị na-eme njem nlegharị anya n'ime mba ọdịda anyanwụ Africa ugbu a mana anyị na-eme atụmatụ ịgbasa n'akụkụ ndị ọzọ nke Africa. Njegharị anyị bụ isi iji kwalite njem nlegharị anya Africa wee gosi ụwa ihe Africa ga-enye. Yabụ, ọ bụrụ na anyị gbasaa na mpụga Africa, ọ ga-abụ naanị mba ole na ole dabere na ihe ndị ahịa anyị chọrọ. '''Kedu ihe ịma aka ndị ị chere ịmalite ụlọ ọrụ gị? ''' Anyị chere ọtụtụ ihe ịma aka ihu nke onye ọ bụla malitere na Nigeria chere ihu. Nke mbụ, mgbasa ozi bụ ihe ịma aka mana anyị welitere ihe mgbochi ahụ site na iji mgbasa ozi ọha. Mgbe ụfọdụ, anyị na ụfọdụ ndị na-ere anyị na-enweta ihe ịma aka. Dị ka ụlọ ọrụ lọjistik, mgbe ụfọdụ, ọrụ ha nwere ike ọ gaghị abawanye. Ọzọkwa, ọtụtụ ụlọ oriri na ọṅụṅụ ndị dị na Nigeria, karịsịa na mpụga Lagos na Abuja, erughị eru na nke ahụ nwere ike bụrụ nnukwu nsogbu. Ọzọkwa, ebe ndị njem nlegharị anya enweghị akụrụngwa kwesịrị ekwesị. Gọọmenti kwesịrị itinyekwu uche na njem nlegharị anya dịka ọ na-eme na mba ndị ọzọ. '''Kedu otu i siri zute onye gị na ya na-azụ ahịa? '' Anyị zutere mgbe mụ na Jumia na-arụkọ ọrụ. Anyị abụọ bụ ndị nwe oke na ụlọ ọrụ mana abụ m onye isi ọrụ mgbe ọ bụ onye isi ọrụ. ''' Ego ole bụ isi ego mmalite gị?''' N'eziokwu, ịmalite ụlọ ọrụ njegharị ahụ bụ ụdị ọrụ efu efu, ma e wezụga N20,000 nke anyị ji malite blog. Anyị na-eji ihe ndị ọzọ na-elekọta mmadụ malite ụlọ ọrụ ahụ, karịsịa mgbasa ozi mgbasa ozi .Anyị zipụrụ akwụkwọ akụkọ na ndị mmadụ malitere ịbanye. Anyị nwere njem nlegharị anya na-aga nke ọma na nke ọzọ ma lee anyị nọ taa. Ị nwetara ego ma ọ bụ onyinye sitere n'ebe ndị ọzọ? Mba, anyị emeghị. '''Olee ụzọ ndị ntorobịa kwesịrị isi mee maka ọrụ?''' Ndị ntorobịa kwesịrị ịdị na-arụsi ọrụ ike, ha ekwesịghịkwa iche na ndị agadi ji ha ụgwọ ọ bụla. Anyị ji onwe anyị ụgwọ ka anyị na-achọ ịdị ukwuu mgbe niile ma na-agbalịsi ike ịbụ ihe niile anyị chọrọ ịbụ. Anyị bi n'ụwa a na-agba ọsọ ọsọ na ọtụtụ ndị na-eto eto na-eme nnukwu ihe. Site na ịntanetị na ozi niile dị n'ebe ahụ, onye ọ bụla nwere ohere nha anya ịmụta na nweta ọkwa dị iche iche nke ịga nke ọma. Enwere ọtụtụ ihe ọhụrụ ndị ntorobịa nwere ike ime. Naanị ha kwesịrị ịdị na-arụsi ọrụ ike. '''Ole ndị bụ ndị nlereanya gị na kedu ka ha siri metụta ọrụ gị dị ka onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ? '' Enwere m mmasị na Oriakụ Tara Fela-Durotoye na mpaghara ịzụ ahịa na ihe ọhụrụ. M na-amasikwa Mazi Ikechi Uko, na mpaghara njem na njem nlegharị anya. Ha emeerela onwe ha nke ọma ma kụziere m na ihe ọ bụla ga-ekwe omume, ma ọ bụrụhaala na m raara onwe m nye ma tinye uche m na ya. Ha abụọ na-arụsi ọrụ ike, mụtakwara m ọtụtụ ihe n’aka ha. '''Olee ụfọdụ n'ime ihe ndị ị rụzuru kemgbe ị malitere ụlọ ọrụ ahụ? ''' Akpọrọ mụ na onye mụ na ya na-arụkọ ọrụ ka anyị kwuo okwu n'ọtụtụ nyiwe na panel dị ka TEDx UI, Social Media Izu, Jikwaa ya Afrika ogbako, Jumia Travel Summit, Naijiria Association of Tour Operators AGM panel, maka ịbụ otu n'ime ndị ntorobịa raara onwe ha nye njem nlegharị anya. na Naijiria, na ọtụtụ ndị ọzọ. Anyị na ụfọdụ bọọdụ njem nlegharị anya dị ka South Afrika Tourism maka Indaba 2017, na gọọmentị Bauchi steeti maka mgbasa ozi Explore Bauchi rụkọrọ ọrụ. Anyị arụkwara ọrụ ma ka na-arụ ọrụ na ụdị mgbasa ozi ama ama ma haziekwa njem nlegharị anya maka ọtụtụ otu na ezinụlọ ndị si mba ọzọ na-eleta Nigeria na nke mbụ. Otu n'ime ha bụ otu sitere na Dangote Foundation na The Afrikan Center, New York. N'ikpeazụ, ozi ịntanetị na ozi anyị na-enweta site n'aka ndị mmadụ na mgbasa ozi ọha na eze kwa ụbọchị banyere otú ọrụ anyị si akpali ha na otú ha si hụ ihe anyị na-eme n'anya, karịsịa na igosi Afrika na ịhazi njem nlegharị anya dị ịtụnanya n'ezie ma na-akpali anyị ịchọ imekwu ihe. '''Olee ndụmọdụ ị nwere maka ndị ntorobịa na-achọ ịghọ ndị ọchụnta ego na-elekọta mmadụ? ''' M ga-agwa ha ka ha gaa maka ya. Ihe kacha mkpa bụ agụụ. Ọ bụrụ na ha enweghị mmasị n'ihe, nke ahụ nwere ike ime ka ha kwụsị ngwa ngwa. Otú ọ dị, ọ bụrụ na ha nwere mmasị, na-eme nyocha ha nke ọma ma dị mma ma a bịa n'ijikwa na ịghọta ndị mmadụ, ha ga-aga nke ọma na njem nlegharị anya na azụmahịa ọbịa na ụdị ọ bụla ọzọ nke ịzụ ahịa. *https://punchng.com/nobody-owes-you-anything-chiamaka-obuekwe/ ==Njiko mpuga== [[W:|Chiamaka Obuekwe]]na wikipedia Bekee [[Q:|Chiamaka Obuekwe]]na wikiquote ==References== jzkr6zd85qc602qnp5n92qwx8wwwx4s Mai Mala Buni 0 5003 18129 18124 2024-01-31T18:37:16Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} =='''[[w:Mai Mala Buni|Mai Mala Buni]]''' == Mai Mala Buni CON (amụrụ 19 Nọvemba 1967) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria nke na-eje ozi dịka gọvanọ Yobe steeti kemgbe afọ 2019. [[File:Mai mala buni.webp|Mai_mala_buni]] == Okwu okwuru == *Gọọmentị etiti maka mmejuputa mmemme inye nri n'ụlọ https://en.wikipedia.org/wiki/Mai_Mala_Buni *N'ime ọchịchị Buhari nke mbụ, ebili mmiri ndị gbapụrụ agbapụ mere ka pati ahụ tufuo ndị isi ụlọ omebe iwu gọọmenti etiti n'afọ 2018, ma onyeisi ụlọomeiwu ukwu bụ Bukola Saraki na onyeisi ụlọomeiwu ukwu bụ Yakubu Dogara so n'ọtụtụ ndị omeiwu gbagara PDP. https://en.wikipedia.org/wiki/All_Progressives_Congress ==Njikọ mpuga== [[W:|Mai Mala Buni]]na wikipedia Bekee [[Q:|Mai Mala Buni]]na wikiquote [[Category:ụmunwayị]] ozgdhfco1spi4gjuo6372avhx36958d Adenike Grange 0 5004 18125 2024-01-30T13:08:05Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adenike Grange, bụ dọkịta na-ahụ ma ka ụmụaka, prọfesọ, onye ndụmọdụ, onye ode akwụkwọ na onye bụbu minista Naijiria na-ahụ ma ka ụlọ ọrụ Federal Ministry of Health. === Okwu Okwuru === Ọchịchị bụ njikwa ike, amụma na akụrụngwa. Ya mere, a na-enyocha ezi ọchịchị n'obodo ọ bụla site n'ogo nha nha nha nha nke ụmụ amaala n'ụlọ ọrụ n'agbanyeghị afọ, agbụrụ, okpukperechi na ihe ndị ọzọ na-emetụta mmadụ na gburugburu ebe obibi. N'ịtọlite ​​usoro maka imeziwanye ndụ ndụ, ọ dị mkpa ka ndị ọchịchị na ndị ọchịchị na-arụkọ ọrụ ọnụ iji nweta ihe mgbaru ọsọ ha na-ekekọrịta. ikike-nke-nke-nwa-a-akara-nke-ezi-ọchịchịA edemede nke prof. Adenike Grange na ezi ọchịchị: Vanguard Site n'afọ ruo n'ili, e nwere ọnọdụ ahụike nke onye ọrịa na ndị otu ahụike na ezinụlọ nwere ohere nke ọma site na iji atụmatụ ezinụlọ ga-eme ka ụmụ ọhụrụ nwee ohere dị mma nke ịdị ndụ nke na-abụghị eziokwu. ọtụtụ obodo Naijiria", ọ gbakwụnyere. Onye bụbu minista na-ebo gọọmentị ebubo maka usoro nlekọta ahụike ogbenye Prof. Adenike Grange kwuru maka otu esi egbochi nsogbu ahụike : Guardian Ọ dị mkpa iburu n'obi na ahụ ọkụ, ụkwara na afọ ọsịsa bụ ihe mgbaàmà atọ a na-ahụkarị nke ọrịa na ụmụaka na-erubeghị afọ abụọ. Ụmụaka ndị a, n'ihi na ha etozughị okè na obere ihe mgbochi na-enwekarị ọrịa nke ụdị ọ bụla gụnyere nje bacteria, nje, nje na fungal. Ihe dị ka pasent 80 nke ụmụaka a hụrụ na ngalaba mberede ụmụaka na-arịa ọrịa nke ụdị dị iche iche na nsogbu ha. Onye bụbu minista na-ebo gọọmentị ụta maka usoro nlekọta ahụike ogbenye-ahụ maka ọrịa Ebola site n'aka Prof. Adenike Grange: [[Category: Ụmụ nwanyị]] 67wbj2yk8uepjxsxsx2439r6n05yixz Liz Benson 0 5005 18127 18126 2024-01-30T13:54:21Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Liz Benson== Amụrụ ya na Etinan, Akwa Ibom steeti na ndịda Naijiria. Ọ gara Sylvania State College na United States of America, ebe ọ nwetara nzere na Dramatic Arts. Benson malitere ime ihe mgbe ọ dị afọ 5. ==Okwu Okwuru== *Ihe m ga-agwa gị bụ na mgbe a kpọrọ Pọl n'ime Akwụkwọ Nsọ, ọ na-agagharị nke ukwuu, m na-akwagharịkwa ọtụtụ ugbu a, Chineke agwaghịkwa m ka m kwụsịlata ma ọ bụ dozie n'otu ebe. https://www.bellanaija.com/2008/07/saturday-interviews-liz-benson/ *Achọrọ m ka ndị mmadụ mara na Bible na-agwa anyị na owuwe ihe ubi hiri nne ma ndị ọrụ dị ole na ole. https://www.bellanaija.com/2008/07/saturday-interviews-liz-benson/ *Ihe nkiri ahụ nwere arụmụka, n'ihi na isiokwu ya bụ ihe ọtụtụ ndị na-achọghị ikwu banyere ya. Ị mara, ọ bụ ihe na-eme n'ọtụtụ ụlọ" https://www-vanguardngr-com.cdn.ampproject.org/v/s/www.vanguardngr.com/2017/10/will-damned-dont-speak-liz-benson-ameye/amp/?amp_gsa=1&amp_js_v=a9&usqp=mq331AQIUAKwASCAAgM%3D#amp_tf=From%20%251%24s&aoh=17016338834089&referrer=https%3A%2F%2Fwww.google.com&ampshare=https%3A%2F%2Fwww.vanguardngr.com%2F2017%2F10%2Fwill-damned-dont-speak-liz-benson-ameye%2F *Mgbọrọgwụ ndabere nke echiche ndị mmadụ na-achọ ọtụtụ ihe. Ihe m na-ekwu, bụ echiche nke m. Anyị niile nwere ikike ime echiche anyị. Abụ m onye ozi ozi-ọma echiri echichi. N’ihi ya, abịawo m mara ihe ndị m na-amabughị ugbu a. A bịa n’ihe gbasara “omume ọma,” m na-agwa ndị mmadụ mgbe niile na e nwere onye kere ụwa – na, n’ime ya, na-esetịpụ ụkpụrụ maka omume ọma. Ana m agbalị ibi ndụ otú ahụ ma rụọ ọrụ e nyere m. A ga-amakwa m ikpe ma ọ bụrụ na m ekwughị okwu https://www-vanguardngr-com.cdn.ampproject.org/v/s/www.vanguardngr.com/2017/10/will-damned-dont-speak-liz-benson-ameye/amp/?amp_gsa=1&amp_js_v=a9&usqp=mq331AQIUAKwASCAAgM%3D#amp_tf=From%20%251%24s&aoh=17016338834089&referrer=https%3A%2F%2Fwww.google.com&ampshare=https%3A%2F%2Fwww.vanguardngr.com%2F2017%2F10%2Fwill-damned-dont-speak-liz-benson-ameye%2F ==Njikọ mpuga== [[W:|Liz Benson]]na wikipedia Bekee [[Q:|Liz Benson]]na wikiquote [[Category:ụmunwayị]] 30csbqz6ynp76joodfniewr66mn844z Jaaruma 0 5006 18131 18130 2024-01-31T19:02:51Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} ==Hauwa Saidu Mohammed== A mụrụ ya (na 26 Ọktoba 1993), nke a maara dị ka Jaaruma, ma bụrụ onye Naijiria na-ekwupụta onwe ya onye na-ahụ maka mmekọahụ, onye ọchụnta ego, na onye nchoputa nke Jaaruma Empire Limited. ==Okwu Okwuru== *Mma adịghị edebe nwoke, mmekọrịta ma ọ bụ alụmdi na nwunye nanị nkwanye ùgwù na nsọpụrụ sitere n'akụkụ abụọ na-edebe alụmdi na nwunye [https://www.vanguardngr.com/2019/06/i-kneel-to-serve-and-feed-my-husband-jaaruma/] *Ihu jọrọ njọ na-atọ ụtọ genital, kwalite otu na Jaarumatized otu nwekwara ike inyere gị na mmekọrịta gị na alụmdi na nwunye. Ọ bụrụ na ị gbara alụkwaghịm ugboro atọ, lụọkwa nwunye ugboro atọ, ọ bụ gị kpatara ya [https://www.vanguardngr.com/2019/06/i-kneel-to-serve-and-feed-my-husband-jaaruma/] *Ọ na-afụ ụfụ n'ezie mgbe ụmụ nwoke ga-ekewapụta ụmụ nwanyị niile dị ka ndị na-adabere na ya, ọ bụ ịma aka n'ihu ndị inyom nwere onwe ha nke na-adịghị mma. [https://www.nairaland.com/3210367/meet-ceo-jaaruma-empire-hauwa] *Nweta ya n'onwe gị ka onye ọ bụla ghara ịsị na ha nyere gị ihe ọ bụla [https://www.nairaland.com/3210367/meet-ceo-jaaruma-empire-hauwa] *Eledala mkpọmkpọ ebe ọ bụla anya. [https://www.nairaland.com/3210367/meet-ceo-jaaruma-empire-hauwa] ==Njikọ mpuga== [[W:|Hauwa Saidu Mohammed]]na wikipedia Bekee [[Q:|Hauwa Saidu Mohammed]]na wikiquote [[Category: ụmunwayị]] t6t2u6hxakf0hkxbgtg1975dwhiz4fv Odunayo Folasade Adekuoroye 0 5007 18135 2024-02-04T15:37:10Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Odunayo Folasade Adekuoroye (amuru ya na onwa 10 Disemba n'afọ 1993) bu onye mgba mgba n'efu na Naijiria.[1] Ọ gbara asọmpi n'asọmpi 53 n'arọ nke ụmụ nwanyị na asọmpi Commonwealth nke afọ 2014 bụ ebe ọ nwetara ihe nrite ọla edo na asọmpi mgba mgba mba ụwa nke afọ 2015 ebe ọ nwetara nrite ọla. === Okwu Okwuru=== "Ebili Odunayo Adekuoroye: Site na onye na-ere n'okporo ámá ruo onye mgba mgba" (2020) "Ebili nke Odunayo Adekuoroye: Site na onye na-ere n'okporo ámá ruo na mgba mgba", Olympic, 21 Mee 2020 site na Evelyn Watta Mgba mgba abụghị mgbe niile maka ike gị, anụ ahụ gị, ọ bụ maka ihe dị n'isi gị. 30% nke ike gị, 30% nke ụzọ gị mana ọtụtụ bụ ikike uche gị iji megharịa onye iro gị. N'ihi na ọtụtụ oge na ute asọmpi bụ hà na ike. Mgba mgba mere ka m mara aha, wepụ m n'ụbịam ma nye m aha. Anyị enweghị ihe ọ bụla n'ụlọ, ma mgbe m malitere ịkpata ego, ọ dịkarịa ala ugbu a, anyị abaghị ọgaranya, ma anyị nwere ahụ iru ala. Anyị bi ugbu a n'ụlọ nke anyị, azụrụ m papa m ụgbọ ala, emepekwara m mama m ụlọ ahịa. Achọrọ m iyi ihe nrite ọla edo nke Olympic, dị ka onye mgba na-amasị m ọtụtụ Jordan Burroughs. Ahụrụ m ụdị ya n'anya. Mgbe m dị obere, m na-ekiri vidio ya ruo ọtụtụ awa. Achọrọ m ịga nke ọma dị ka ya Papa m na-agwa m, sị, ‘Nwa m, ekwere m ihe m na-apụghị ime ọzọ, ị pụrụ ime ya ma mee ka m dị mpako.’ Nanị ihe m pụrụ inye ya ugbu a bụ inweta nrite n’Egwuregwu Olimpik nke Tokyo 2020. Ịhụnanya m nwere n'ebe ọ nọ ga-achụpụ m. Onye nkuzi m emela m ọtụtụ ihe. Anyị na-anọkọ ọtụtụ oge ọnụ, ọzụzụ ike, ọzụzụ ute. Mgbe ụfọdụ, ọ na-eguzo dị ka onye na-enye m ọzụzụ. Ọtụtụ egwuregwu m meriri, ọ bụghị ike m ka ma ọgụgụ isi nke onye nchịkwa. Emechara m ịgba mgba n'anya. Mgbe i ji ndụ a kpọrọ ihe, ị na-eme ka ihe siere onwe gị ike. Ọ bụ ya mere ị ga-eji chọta obi ụtọ gị. M na-agbalị mgbe niile inwe obi ụtọ na ịmụmụ ọnụ ọchị ọtụtụ oge M na-ahụ onwe m na-echekarị banyere otú ọla edo ga-anọchi anya m… m nrọ n'ikpeazụ na-emezu. Enweghị m ike ichere ịhụ oge ahụ ma mee akụkọ ihe mere eme dị ka nwanyị Africa mbụ meriri ọla edo Olympic na mgba. [[Category: Ụmụ nwanyị]] 56uhrn5j9zjrxsdunhih72xjjcilpn3 Olufunlola Adekeye 0 5008 18375 18374 2024-03-15T16:41:31Z Akwugo 29 Category wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Justice Olufunola Oyelola Adekeye''' bụ onye ọkaikpe Naijiria. Ọ bụ nwanyị nke abụọ a họpụtara Associate Justice nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Nigeria (JSC). === Okwu Okwuru=== Ọ bụ ma ka onwe gị ime ihe ugbu a. Wepụta onwe gị ma mee ka ndị mmadụ mara uru gị. [1]Kpọpụta ụmụ nwanyị. Ha nwere ikike na ike. Ha nwere ike ime nke ọma. [2]Ọ dịghị onye karịrị iwu na a ga-eme mkpebi gọọmentị naanị site n'itinye ụkpụrụ iwu na ụkpụrụ omume ama ama. [3]Ozizi nke Iwu Iwu na-amachi ikike ọchịchị ma na-enyere aka igbochi ọchịchị aka ike yana ichekwa ikike ndị mmadụ. Ọchịchị na usoro iwu mgbagwoju anya na ọha mmadụ anyị bi na ya na-abawanye ụba, ọ dị mkpa ịgbanwe ọnọdụ dị ugbu a ma nyochaa usoro iwu. Echiche ya na usoro iwu Ọrụ gọọmentị n'ọkwa niile na-ahụ maka nchekwa na ọdịmma nke ndị ya. Ekwesịrị ichebe ndị mmadụ oge niile. [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị ọka iwu]] [[Category: Ụmụ nwanyị si Nigeria]] bgm5a1tgss4hg3r9ddywd1s5gftbg83 Toyin Adegbola 0 5009 18137 2024-02-04T15:46:14Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Toyin Adegbola nke a na-akpọ Toyin Asewo to re mecca (amụrụ ya na onwa 28 Disemba n'afọ 1961) bụ onye na-eme ihe nkiri, onye na-emepụta ihe na onye nduzi. === Okwu Okwuru === Onye ọ bụla bụ kpakpando na ọrụ nke ya. Ekpere bụ ihe kacha mkpa na ndụ mmadụ, otu ahụ ka ọ dịkwa nkwụsi ike na itinye uche. [[Category: Ụmụ nwanyị]] dtsmy3ra72gbyk2te06alibmyj7va6n Ade Hassan 0 5010 18138 2024-02-04T15:58:27Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adetola Kunle-Hassan, nke a maara dị ka Ade Hassan, MBE, (amụrụ ya na onwa Eprel n'afọ 1984) bụ nwanyị ọchụnta ego Britain nke tọrọ ntọala Nubian Skin na 2014. === Okwu Okwuru === Nye ndị ọchụnta ego ojii ọhụrụ bụ "ịkwenye n'echiche gị," [1] Etula ihe mgbaru ọsọ nke gị na ihe dị gị mkpa. " [2] Bụrụ 100% n'azụ ya n'ihi na ị ga-etinye obi gị na mkpụrụ obi gị n'ime ya. [3] Echere m na ndị mmadụ ga-enwe mmasị, ma ọ dịghị mgbe m tụrụ anya na ọnụ ọgụgụ nkwado ma ọ bụ ọnụ ọgụgụ nke mgbasa ozi anyị nwetara. Ọ bụụrụ m ezigbo ngọzi nke enwere m ekele ma ka ya, " [[Category: Ụmụ nwanyị]] 6cno9f7gr3o7shs0lgoj5x3hsvyx9re Rekiya Yusuf 0 5011 18141 18140 2024-02-04T16:12:57Z Akwugo 29 added databox wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Rekiya Yusuf|Rekiya Yusuf]]''' bụ onye ome ihe nkiri Nollywood na Naịjirịa. Ọ nọ na mwepụta nke African Movie Channel Original Productions (AMCOP), ogwe aka mmepụta nke ọwa Africa Movie (AMC) n'akụkụ ndị ọzọ na-eme ihe nkiri Nollywood. == Okwu okwuru == * Tinye mgbalị, nweta ọzụzụ, gụọ, mee njem ma nweta ahụmahụ. Na-agbanwe agbanwe na n'ikpeazụ, ihe niile na-akwụ ụgwọ. ** [https://punchng.com/before-stardom-with-rekiya-yusuf/ Rekiya na-adụ ọdụ ndị na-eme ihe nkiri na-abịa na 2021] * Ọ dị mkpa mgbe ụfọdụ ka ndị ị hụrụ n'anya soro gị na njem a karịsịa ma ọ bụrụ na ha na-akwado gị mgbe niile. ** [https://punchng.com/before-stardom-with-rekiya-yusuf/ Rekiya na ndị enyi nkwado na 2021] * Ndị mmadụ ga na-ekwu okwu mgbe niile. Na mbụ ị ghọtara na ọ dịịrị gị mfe ịkwaga negativity gara aga. ** [https://www.glanceng.com/2020/05/the-high-point-of-my-career-was-getting-to-play-mimi-on-my-flatmates-rekiya-yusuf/ Rekiya na negativity na 2019] * Ya adịla mgbe ị ga-enweta ụzọ dị mfe. Ọ na-abịa mgbe niile na ọnụ ahịa na ọtụtụ oge karịa ka ọ na-ewe ya. ** [https://adanneamos.blogspot.com/2016/01/my-life-philosophy-never-take-easy-way.html?m=1/ Rekiya on life philosophy na 2016] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Yusuf, Rekiya}} [[category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwanyị ]] ​ 92pat51e3dxjaurwtm4z9nttq3jhv6f Virginia Mabiza 0 5012 18144 18143 2024-02-04T16:32:33Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} ''[[w:Virginia Mabiza|Virginia Mabiza]]''' bụ onye ọka iwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Zimbabwe. Na 2018 ọ bụ odeakwụkwọ nnọgide na [[w:Ministry of Justice, Legal and Parliamentary Affairs|Ministry of Justice]]. == Okwu okwuru == * A na-adọ ndị otu ọha na eze na-ekere òkè n'omume ma ọ bụ ihe ọ bụla metụtara ọkọlọtọ mba ma ọ bụ ime ka ọkọlọtọ mba ahụ mebie aha na ha ga-ekpe ikpe. **[https://www.voanews.com/a/zimbabwe-issues-jail-threat-protesters-using-national-flag/3519182.html Zimbabwe nyere ndị na-eme ngagharị iwe na-eji ọkọlọtọ obodo egwu egwu], (September 21, 2016). *Nkọkọ nke Treaty Body na-enye ohere, ọ bụghị naanị iji nyochaa mmejuputa iwu ndị ruuru mmadụ, mana nke ka mkpa iji chọpụta oghere dị na nkwalite na nchekwa nke ikike mmadụ na Zimbabwe. ** [https://reliefweb.int/report/zimbabwe/un-supports-government-report-its-human-rights-treaty-obligations Virginia Mabiza nwere ekele maka nkwado sitere na OHCHR na UNCT Zimbabwe], (August 3, 2017) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mabiza, Virginia}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[category: Ndị dị ndụ]] rgsxufx8ozq4w7rq4i9xngq0wpwr9it Madeline Nyamwanza-Makonese 0 5013 18145 2024-02-04T16:39:32Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki '''[[w:Madeline Nyamwanza-Makonese|Madeline Nyamwanza-makonese]]''' bụ dọkịta nwanyị Zimbabwe mbụ, nwanyị Afrịka nke abụọ ghọrọ dọkịta, na nwanyị Africa mbụ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Rhodesia Medical school. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Rhodesia Medical School n'afọ 1970. Ihe ịga nke ọma nke Madeline dị ịrịba ama ma bụrụ nnukwu nzọụkwụ na-aga n'ihu nye ụmụ nwanyị na Zimbabwe, ebe a na-ewere ụmụ nwanyị na omenala ha na ụmụ nwoke. == Okwu okwuru == "O si n'aka ya ketara m mmụọ nke ịrụsi ọrụ ike nke nwere ma na-agba m ume,"https://allafrica.com/stories/200502280104.html ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia|Madeline Nyamwanza-Makonese}} [[category: Ụmụ nwanyị]] ​ 5xui228ai85kql7y4fpkj71le5po145 Elizabeth Mrema 0 5014 18387 18386 2024-03-15T18:02:05Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Elizabeth Maruma Mrema |Elizabeth Mrema]]'''bụ onye ndu Tanzania na onye ọka iwu dị iche iche bi na Montreal, Canada, bụ onye na-eje ozi dịka osote onye isi oche nke United Nations Environment Programme (UNEP) kemgbe. 2023, n'okpuru nduzi nke Executive Director Inger Andersen. Site na 2020 ruo 2022, Mrema bụ odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Convention on Biological Diversity (CBD); ọ bụ nwanyị Afrịka mbụ mere ọrụ a. O jiburu ọtụtụ ọkwa onye isi n'ime UNEP. == Okwu ndị o kwuru == * ọdịdị abụghịzi ihe efu nke mmadụ niile ga-akwakọrọ ihe, na ọdịdị nwere uru bụ akụ. **Elizabeth Mrema https://twitter.com/McKinsey/status/1659046154460446720/photo/1 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Elizabeth Mrema}} [[w:Mrema Elizabeth |Elizabeth Mrema]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Elizabeth Mrema|Elizabeth Mrema]] na Wikipidia Igbo glkvabwkv49dj7m1cqv0fwgx50fsp3r Òtù:Ụmụ nwanyị Africa 14 5015 18147 2024-02-04T17:05:18Z Akwugo 29 category wikitext text/x-wiki nke a bu nchịkọta umụ nwany si Africa 768xuiqvhzhimj1bfnc6l0y49xs716m Uche jumbo 0 5016 18149 18148 2024-02-05T07:05:58Z Accuratecy051 164 wikitext text/x-wiki [[File:Uche Jombo.png|thumb|Uche Jombo]] =='''[[w:Uche Jombo|Uche Jombo]]'''== (A mụrụ ya na Disemba 28, 1979) mụrụ na Abiiba, Abia State, Nigeria. Ọ bụ onye na-eme ihe nkiri Naijiria, onye na-ese ihe nkiri na onye na-emepụta ihe nkiri. ==Okwu Okwuru== * "Ọ bụrụ na ị nwere ohere ịme ihe nkiri, mee ya. Ọ bụrụ na ị nwetaghị ya nke ọma, oge mbụ, gbalịa ọzọ, ọ bụ usoro." **[https://almaplusblog.com/the-uche-jombo-interview-about-being-okay-with-just-one-child-everybody-is-talking-about/] During an interview about herself (August 27 2020) * "Echere m na otú ndọrọ ndọrọ ọchịchị si arụ ọrụ n'ụwa niile nwere ọtụtụ ihe jikọrọ ya na ime ihe nkiri, abụkwa m onye na-eme ihe nkiri." **[https://almaplusblog.com/the-uche-jombo-interview-about-being-okay-with-just-one-child-everybody-is-talking-about/] During an interview about herself (August 27 2020) * "Echeghị m na achọrọ m ime ihe na ndụ m n'ezie. Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eme ihe n'ezie mgbe ha kwesịrị iwere ya dị ka ọrụ." **[https://almaplusblog.com/the-uche-jombo-interview-about-being-okay-with-just-one-child-everybody-is-talking-about/] During an interview about herself (August 27 2020) * "Na-agụ ntụziaka mgbe niile ọ dị mkpa." **[https://www.kemifilani.ng/entertainment/uche-jombo-reveals-why-she-stopped-acting] During an interview about herself (May 20 2021) * Ọ bụ ihe ịtụnanya ka ndị na-eto eto si eche, na-ekwu na ị mere agadi ma ọ bụ ime agadi bụ mkparị nye ndị na-eme egwuregwu n'ihu ha. Nye kpakpando gị afọ iri na ise ruo afọ iri abụọ ma ọ bụrụ na ị ka nọ ebe a, ka na-egwu egwu n'elu, ma eleghị anya, ma eleghị anya. **[https://www.vanguardngr.com/2019/04/i-cant-stand-people-who-lack-respect-even-if-they-are-talented-uche-jombo/amp/]Reacting to how newbies call her oldie. * "Ndị mmadụ na-ajụkarị m ihe ịma aka nke nwanyị na-eme fim, ma com'on ọ dịghị ihe dị iche. Ọ bụghị ihe gbasara okike. Ọ bụ maka ime fim na otú ị dịruru ná njọ. Maka m, ọ bụrụ na ị nwere ohere ịme ihe nkiri. ihe nkiri, mee ya. Ọ bụrụ na ị nwetaghị ya nke ọma, oge mbụ, gbalịa ọzọ, ọ bụ usoro." **[https://www.trybe.tv/news/the-uche-jombo-interview-about-being-okay-with-just-one-child-everybody-is-talking-about/] Speaking about her challenges as a filmmaker. * "Maka ndị nọ ọdụ na ngere, na-akatọ mgbe niile, gịnị kpatara na ha anaghị enye ya ọkụ. Banye na usoro ma mee ihe nkiri. Na-ebi ndụ site na ihe atụ. Mee ụdị ihe nkiri ndị ahụ, ọ ga-amasị gị ikiri. Ọ bụrụ na ị emebeghị ego ma ọ bụ ego efu na ụlọ ọrụ a, yabụ naanị ekwula okwu. Akatọla " **[https://www.trybe.tv/news/the-uche-jombo-interview-about-being-okay-with-just-one-child-everybody-is-talking-about/] on those criticizing her * ''Ụmụ nwanyị na-akparị mmadụ'' **[https://punchng.com/women-work-twice-as-hard-to-prove-mettle-uche-jombo/] * '' Ọ bụrụ na ị maara m, ị ga-ama na m hụrụ football na ihe nkiri n'anya. Ọ bụ nrọ mezuru. 'Onyeegwu' bụ akụkọ m chọrọ ịkọ ogologo oge mana ọ bụ nnukwu njem'' **[https://punchng.com/women-work-twice-as-hard-to-prove-mettle-uche-jombo/] * '' Ọrụ a, m na-arụ ya maka ndụ, yabụ na oge ọ bụla m nọ n'ọrụ ọkachamara dị ka onye na-eme ihe nkiri, achọrọ m ileba anya n'ụzọ m chọrọ igwu egwu ka m wee nọgide na-arụ ọrụ na onwe m ma na-arụ ọrụ aka m. .'' **[https://newtelegraphng.com/uche-jombo-keeping-my-private-life-from-the-public-important-for-me/] *!! Ọtụtụ mmadụ bụ ndị ụkọchukwu na-agba ohu n'uche mgbe ihe lekwasịrị anya kwesịrị ịbụ ịmara na ife Chineke ofufe!! **[https://dailypost.ng/2022/01/08/many-are-mentally-enslaved-by-pastors-uche-jombo/] * “Ụmụ nwanyị bụ ndị na-akpa àgwà ọjọọ. M na-echeta mgbe m malitere ime ihe nkiri, e nwere ọtụtụ ndị nwoke ibe m bụ ndị malitere ime ihe n'otu oge. **[https://punchng.com/women-work-twice-as-hard-to-prove-mettle-uche-jombo/] ==Njikọ mpuga== [[W:|Uche jumbo]]na wikipedia Bekee [[Q:|Uche jumbo]]na wikiquote [[Category:Ụmụnwayị]] nrp2v1meybgk3tsllt3ge2kmzt8xnrr Meena Ally 0 5017 18389 18388 2024-03-15T18:06:12Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[w:Meena Ally | Meena Ally]] (13 Mei 1993) bụ onye redio Tanzania na onye na-egosi ihe onyonyo na onye na-eme ihe nkiri ama ama maka mmemme redio ya Niambie, nke BBC Media Action kwadoro, nke na-ekwu okwu ndị ntorobịa na mmetụta itinye aka nke ndị ntorobịa na mmepe. Ọ bụ onye na-akwado ikike ndị ntorobịa na ụmụ nwanyị na Tanzania.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Meena_Ally</ref> ==okwu ndị o kwuru== *Nwanyị ọ bụla nwere ikike ibi ndụ na-enweghị mmechuihu, n'emeghị ihe ike n'ụdị ọ bụla. ** Meena Ally [https://twitter.com/meena_ally/status/1600760923219558400/photo/1] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Meena Ally}} [[w:Meena Ally|Meena Ally]] na Wikikwuotu bekee [[w :iq:Meena Ally|Meena Ally]] na Wikipidia Igbo ​ o07eb5uu1ldixln8btjkaibjdqx21oe Adaora Lily Ulasi 0 5018 18153 2024-02-07T11:53:12Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adaora Lily Ulasi (amuru ya n'afọ 1932) ọ bu onye nta akuko na onye ode akwukwo Naijiria. === Okwu Okwuru === Echegbula gị. Otú ahụ ka ndụ dị. Mgbe ụfọdụ, ọ na-arị elu, elu, na-arị elu, mgbe ụfọdụ ọ na-agbada, gbadaa, gbadaa. Mgbe ọ gbagoro, ị ga-enweta ọtụtụ ndị enyi. Ma mgbe ọ gbadara, ndị enyi gị gbapụ. Afọ 56 nke akwụkwọ akụkọ Naijiria: Adaora Lily Ulasi, onye na-agụ akwụkwọ. Okwu gbasara Ulasi O doro anya na ya (Ulasi) ewepụtala ihe omimi ise. Akwụkwọ akụkọ ndị ahụ bụ ihe omimi n'ezie ... setịpụrụ n'ihe Hortense Spillers, n'akụkụ ọzọ, na-ezo aka dị ka "ebe amoosu" (1987, 189). Na Ulasi, ịhụ abụghị mgbe niile ikwere ma ọ bụ aghụghọ. Ụdị ya na-akpali akpali, akwụkwọ akụkọ juju, yiri ka ọ bụ azịza Nigeria maka gothic na anwansi eziokwu ... Ala Ulasi na-ekpuchi mgbaasị, ọchịchịrị, ọhịa okpomọkụ na-apụghị ịbanye; na nkenke, akụkụ nke ụwa karịrị mmadụ, nke na-amụba echiche Nigeria. Chikwenye Okonjo Ogunyemi dị ka ekwuru na 56 Years of Nigerian Literature: Adaora Lily Ulasi, bookshy. Ọtụtụ iri afọ gara aga a gụrụ m Adaora Lily Ulasi ọtụtụ ihe ị na-aghọtaghị. Mgbe m guru oru, onye ga eche echiche banyere ihe di iche iche na-eme na mba m, Nigeria?Adaora, onye gabigara na 2016, dekwara otutu ihe malitere mgbanwe, na nwoke Sagamu Ka m kwuo na ka anyi na-agba ogbi ma obu. gwuo ogbi, ka anyị na-akwụ ụgwọ egbugbere ọnụ ihe na-agbanwe agbanwe, ihe na-esi na ya pụta bụ nke anyị nwere ike ọ gaghị enwe ike ịnagide.... Akwụkwọ akụkọ Blueprint dị ka ekwuru na [1], Facebook, 6 Disemba 2020. [[Category: Ụmụ nwanyị]] kofgv3cus5ovrtrkztpgunz7i6vtub6 Adanna Steinacker 0 5019 18154 2024-02-07T11:59:16Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Adanna Steinacker (née Ohakim, 2 Maachị 1988) bụ dọkịta, onye ọchụnta ego, onye na-ekwu okwu ọha, na onye na-akwadosi ike ma ka ike ụmụ nwanyị. Akara ebumnuche ya bụ "Ụlọ Adanna", ihe okike ọbọdọ na-eme ka ụmụ nwanyị nwee ike, na-emepụta ọdịnaya na-etinye aka. gbụrụ-gbúrụ isiokwu gbasara ahụike, ọdịmma, nkwado, ịbụ nne, na nha an ya, gụnyere Sustainable Development Goals SDG 5 na SDG 3. === Okwu Okwuru === bie ndụ kwekọrọ n'ezi agụụ mmekọahụ na ebumnobi ha, ma mepụta mgbanwe bara uru n'ụwa. Okwu nke Adanna Steinacker Abụghị m Otu ihe: Ịgbaji Akpụkpọ ahụ iji nweta ikike gị zuru oke. [[Category: Ụmụ nwanyị]] i1u76lthlpp96hnu6wqj26u44mf6zzo Haneefah Adam 0 5020 18156 18155 2024-02-07T12:15:26Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Haneefah Adam, bụ onye omenkà na-ahụ an ya nke Naijiria, bụ onye ama ama ma ka ime nka na ime nka site na iji ihe oriri dị ka onye na-ajụ ya. Adams nwetara aha ya na 2015, mgbe ọ gbanwere Barbie ka ọ bụrụ "Hijarbie", nwa bebi Barbie yi hijab. Na 2016, o meriri ihe ngosi #TechMeetArtNG, nke malitere ọrụ ya. Ọrụ Adam sitere n'ụdị, agba na akụkọ ihe mere eme dị n'ụdị nri dị iche iche. Nka nke Adam bụ ịkwa akwa, eserese na nka nri. A mụrụ Adam na nne na nna Naijiria, onye bi na Kwara State, Naijiria. O nwetara nzere masters na nkà mmụta ọgwụ na nchọpụta ọgwụ na Mahadum Coventry. === Okwu Okwuru === Barbie emepụtala ihe ọhụrụ, na-eme ememe nwanyị, nnwere onwe na ike nwanyị ịkwaga-over-barbie-hijarbie-na-azụ-na-ememme-muslim-ejiji na-ọdịnalaHaneefah kọwara hijarbie: Theguardian Uzo eji ejiji Barbie na-adighi nma ma di iche na o nweghi ihe ojoo na ya. M nnọọ chọrọ inye ọzọ nhọrọ ma ka Muslim ụmụ agbọghọ dị ka m akụkọ/hijarbie-nigeria-student/index.html Haneefah keere mmụọ nsọ n'azụ hijarbie :CNN Ọ dị mkpa n'ezie inwe ezigbo obi na m na-agbalị na-enyocha obi m mgbe niile ka m mara na m dị mma ma ghara ichefu nke ahụ, n'ihi na ọ dị ezigbo nso ma jikọta ya na okpukpe m. haneefah-adams-the-multi-dimensional-creative/ Haneefah kwuru banyere okpukpe ya: Onye nlekọta Anyị nwere ike ikwu ihe niile anyị chọrọ gbasara ọnọdụ nwanyị ma ọ bụ ọrụ na ọbọdọ ọ bụla, ma na m na-achọ naanị na ọ bụ ihe enwere ike itinye ya. Na Islam, ezi ebe ụmụ nwanyị na-abịa site na ebe ike, nkwanye ùgwù na ọkwa dị elu, dị ka m ji n'aka na ọ bụ maka Nigeria na na nkà kwa-anyị nwere ọtụtụ ihe atụ iji kwado nke a ma na ọ ka na-ewe iwe mgbe anyị. adaba ichefu ihe ndị a niile n'ihi na anyị achọghị ịma jijiji na tebụl. haneefah-adam-hijarbie-food-art-instagram Haneefah kerịta echiche banyere ọrụ ụmụ nwanyị na ọha: OkayAfrica Achọrọ m Hijarbie kpalie nwa nwanyị Muslim. Ọ bụ ma ka inwe nwa bebi dị ka ya, nke na-anọchi anya omenala na okpukperechi nke ya. Hijarbie-Barbie-mere-kacha ọhụrụ- mkpali Haneefah Adam n'azụ nwa bebi ya: Dailymail Ma na isi okwu Hijarbie abụghị naanị igosi etu ọmarịcha ụdị ejiji nwere ike isi dị, ọ bụkwa ma ka igosi ụmụ agbọghọ ndị nwere ike iyi hijab n'onwe ha na ha adịghị mma ma ọ bụ pụrụ iche karịa Barbie n'onwe ya. ọ bụ-hijab-barbie-nwere ike ịbụ-kpakpando-kachasị mma-na-instagram? Haneefah kwuru ma ka ọhụụ hijarbie:Mic Echere m na ihe kachasị mkpa inwe dị ka onye Alakụba ma ọ bụ onye na-abụghị onye Alakụba bụ ezigbo àgwà. The hijab bụ n'ezie banyere ịdị umeala n'obi karịa ejiji ma onye na-ekwu na ị pụghị itinye ha abụọ ọnụ? Ejiji na okwukwe. [[Category: Ụmụ nwanyị]] pcelrukv1qyyuj4w4hftgcxr5og1ggd Temidayo Abudu 0 5021 18157 2024-02-07T12:41:22Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Temidayo Abudu, bụ onye na-emepụta ihe nkiri Naijiria, onye na-edepụta ihe na onye ntụzi ihe nkedo. A maara ya nke ọma ma ka imepụta ihe nkiri mpụ aha ya bụ Ọlọtọré na imechi Chief Daddy na Mo Abudu. === Okwu Okwuru === Ọfọn, dị ka onye na-emepụta ihe, ị ga-agbalị mgbe niile ma dozie ihe okike na ego gị na ya mere ọ na-alụ ọgụ mgbe niile na-agbalị inye ihe niile ị nwere ike ime n'emebighị akụ. Ị na-emeso ọtụtụ ndị mmadụ na echiche okike. Ma ị ghọtara na ọ bụ usoro imekọ ihe ọnụ na ị ga-akpọta onye ọ bụla. Ụfọdụ n’ime ihe ịma aka ndị o chere ihu na otú o si merie ha (November 2018) Ọ dị mfe naanị igosi ndị mmadụ onye ị bụ. Omume na-ekwu nke ukwuu. Otú o si eme ihe atụnyere nne ya (2018) Ndị na-eme ihe nkiri na Nollywood na-agbasi mbọ ike. N'agbanyeghị ihe mgbochi anyị yiri ka ọ ga-emeri. Ọ bụrụ na ị tinye onye na-eme ihe nkiri Hollywood na Nigeria, echeghị m na ha ga-adị ndụ. Ya mere, ọ dị m ka ọ bụrụ na anyị nwere nkwado kwesịrị ekwesị iji nyere anyị aka ime anwansi. Otu ihe ọ chọrọ nwere ike ịgbanwe maka Nollywood (29 Nọvemba 2018) Mmalite, Crazy Rich Asians, mgbagwoju anya nke mmalite bụ ihe nzuzu, na-ebuga akụkọ dị otú ahụ na-ewe ụfọdụ echiche nzuzu. Ndị Asians ọgaranya Crazy maka ịdị egwu ya na ụzọ omenala si eme ihe nkiri ọ bụla. Ọ bụ ihe nkiri mara mma. Otu ihe nkiri ọ chọrọ ka o jiri ihe kpatara ya duzie (November 2018) Enweghị m ike iweda onwe m ileda an ya mgbe m na-ebili ebe dị elu. Eziokwu dị ịtụnanya banyere ya (2018) Ịgba ahịa na Naijiria siri ike ma na m kpebiri itinye uche na ime nke ahụ oge niile. Na-ekwu banyere ya ulo oru ike ibi ndụ ụlọ ọrụ Achọrọ m ịga n'ihu, na-emeri otu ihe ruo mgbe m ga-eweghara worlddddd! Na-ekwu banyere ihe ndị mere ka ọ nwee ihe ịga nke ọma Afrịka n'ụwa ka m si ahụ ya. Ụwa adịchaghịkwa ukwuu. Ọhụụ ya ma ka mmepụta ihe nkiri na Africa Ụmụ nwanyị. Ọ bụrụ na anyị agbakọta ọnụ, kwanyere ibe anyị ùgwù, kụziere anyị ihe, kpee ekpere, anyị nwere ike ime ihe ọ bụla. Isi ihe na-enye ike ma ka ụmụ nwanyị niile. [[Category: Ụmụ nwanyị]] kysy7b5gg4ft0bhkeheaogzjmuqi2q1 Abimbola Abolarinwa 0 5022 18158 2024-02-07T12:46:41Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Abimbola Ayodeji Abolarinwa (amụrụ c. 1979), bụ dibia bekee nke Naijiria. Ọ bụ ọkachamara n'ihe gbasara ura na Naịjirịa bụ nwanyị. === Okwu Okwuru === Ọbụna ma ọ bụrụ na ị si n'ezigbo nzụlite, gbalịa ịgba ume ma na-akwanye onwe gị imekwu ihe n'ihi na 'ịbawanye' n'ime gị agaghị enwe ike ịgwụ gị. Dịka onye na-ekwu okwu ọbịa na ọgbakọ SheCan Nigeria kwa afọ (2019) Ezinụlọ m na-agbachitere m ezinụlọ ka m nwee ike ilekwasị anya n'ọrụ m. Ọbụna n'ebe ọrụ, enwere m ọtụtụ ndị na-eme ka ihe na-agara m nke ọma ka m wee ghara inwe ikpe ebe m na-ebu iwe site n'ọrụ laa azụ n'ụlọ. Enwere m ike ịnọgide na-arụ ọrụ n'ebe ọrụ na n'ụlọ n'ụlọ. Na mkparịtaụka ya na akwụkwọ akụkọ Vanguard gbara [[Category: Ụmụ nwanyị]] tjuj7upop0x8y9mvltmivx4jhi1n098 Bamidele Abiodun 0 5023 18159 2024-02-07T12:55:20Z Adakaibe 183 #She Said wikitext text/x-wiki Bamidele Abiodun (amuru ya na onwa 16 Julaị n'afọ 1966) ọ bu onye Naijiria na-ahia ahia, onye okacha amara na nwunye nke Dapo Abiodun, gọvanọ Ogun Steeti, Naijiria. === Okwu Okwuru=== Anyị kwesịrị inye ahụ ọ bụla ohere nha an ya, anyị kwesịrị ịnye ọkwa egwuregwu maka ụmụ nwanyị, ha dị ka anyị, dị ngwa ngwa n'ihi ọnọdụ, ọ nwere ike ịbụ onye ọ bụla n'ime anyị. Ọ bụ ihe dị n'ime ọbọdọ ọ bụla na ndị na-amụ nwa nọ na ụbara ya na na Ogun anyị na-ada ngwa ngwa. Bamidele Abiodun na-akwado ndị inyom PM News Dị ka ihe dị mkpa dị ka agụmakwụkwọ dị nwata, anyị na-elekwasị anya ọ bụghị nanị na akụkụ agụmakwụkwọ naanị ma na mmekọrịta ha, egwuregwu, mmetụta uche, mmepe nke uche na ọtụtụ ihe ndị ọzọ. Ndị a dịkwa mkpa ma dị mkpa maka mmepe gbụrụ-gbúrụ. Bamidele Abiodun dụrụ ọdụ ka ha na-ebute ozi gbasara agụmakwụkwọ ụmụ ha ụzọ Unu onwe-unu bu nna-ayi, umu-nne-ayi na umu-ndikom. Ma ọtụtụ n'ime mpụ ime ihe ike a na-eme megide ụmụ nwanyị bụ ụmụ nwoke na ndị nwoke na-eme ya. Anyị kwesịrị ịkụziri ụmụ anyị nwoke na-eto eto ma gbaa ha ume ka ha bụrụ ndị nchebe na ọ bụghị ndị na-eme ihe ọjọọ Bamidele na-eme ka ụmụ nwoke mara maka ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị Okwu SDG 4 bụ ụmụaka niile na-enye ohere ịnata agụmakwụkwọ dị mma na ezigbo di m bụ gọvanọ, ọchịchị Dapo Abiodun na-agbasi mbọ ike ime mgbanwe usoro mmụta na steeti ahụ. Bamidele kwuru ma ka SDG 4 PM News Amaara m osote Gọvanọ karịa ọtụtụ ndị nọ ọdụ ebe a taa n'ihi na anyị na-agakọ ụlọ akwụkwọ praịmarị na sekọndịrị ọnụ ma na, ọ dịghị mgbe m metụtakwara nhọpụta ya dịka osote gọvanọ, mana, obi tọrọ m ezigbo ụtọ mgbe ọ pụtara. Eji m n'aka na ọ ga-abụ ọmarịcha osote gọvanọ n'ihi na enwere m obi ike na ọgụgụ isi ya. Bamidele Abiodun gọrọ na ọ na-emetụta mpụta osote Gọvanọ. [[Category: Ụmụ nwanyị]] lehjssctqkj3ww5xbg3xbonoa8ganvm Angela Essien 0 5024 18168 18167 2024-02-09T18:44:02Z Accuratecy051 164 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki =='''[[W:Angela Essien|Angela Essien]] '''== bụ onye ọchụnta ego na teknụzụ Naijiria. Ọ bụ onye nchoputa nke Schoolable, ikpo okwu edutech maka ego agụmakwụkwọ na [[W:|Africa]]. Tupu ịmalite azụmahịa nke ya, Essien rụrụ ọrụ dịka onye injinia netwọkụ na Ettetronics Nigeria Limited, ma kuziekwa ihe n'ọtụtụ ụlọ akwụkwọ. Ya na Henry Nnalue tọrọ ntọala Allpro dị ka mmalite na 2017. Allpro na-enye njikwa kredit nye ndị na-agbazinye ego ma na-enye ndị nwe ụlọ, nne na nna na ndị nkuzi ohere ịnweta kredit. Na 2018 Allpro sonyeere na GreenHouse Lab, mmemme osooso teknụzụ lekwasịrị anya nke nwanyị mbụ nke Nigeria na mmekorita ya na Google. Ụlọ ọrụ ahụ nwetara venture na-arụ ọrụ site na Microtraction obere oge ka e mesịrị. A na-akpọ usoro ikpo okwu Allpro dị ka ụlọ akwụkwọ. ==Okwu Okwuru== *Mmiri ọ bụla ị kụrụ ka ị ga-aghọrọ. Meere ndị ọzọ ihe ị chọrọ ka ha mee gị.' **[https://web.facebook.com/angela.a.essien/?_rdc=1&_rdr Angela Essien's speech about fairness.] * Jiri obi ike gaa n'ụzọ nke nrọ gị, na-ebi ndụ ị chere, Ihe kwesịrị ime kwesịrị ime nke ọma. **[https://web.facebook.com/angela.a.essien/?_rdc=1&_rdrAngela Essien's speech about Dreams.] ==Njikọ mpụga== [[W:|Angela Essien]]na wikipedia Bekee [[Q:|Angela Essien]]na wikiquote [[Category:ụmụnwayị]] o93ttm187jm6941ncf2dq0tqn0g56cf Nancy Sumari 0 5025 18173 18172 2024-02-10T21:49:36Z Akwugo 29 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Nancy Sumari|Nancy Abraham Sumari]]''' (amuru Ọgọst 7, 1986) bụ onye odee Tanzania, nwanyị ọchụnta ego, onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ na onye nwe aha ịma mma. Ọ bụ onye isi njikwa nke Bongo5 Media Group, onye isi nchịkwa nke Neghesti Sumari Foundation na The Jenga Hub, yana onye edemede nke usoro akwụkwọ ụmụaka, Nyota Yako. Na 2017 Africa Youth Awards kpọpụtara ya n'etiti otu narị Kachasị mmetụta na-eto eto Africa. == Okwu okwuru == * Abụ m onye ndu ohu, na-eke mmetụta site na mgbasa ozi, akwụkwọ na ụlọ ọrụ teknụzụ. ** Nancy Sumari na World Economic Forum, https://www.weforum.org/people/nancy-sumari/ ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Sumari, Nancy}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[category: Ụmụ nwanyị Africa]] ro05pdzgm0rfoah4004ibju91firj11 Caitlin Davies 0 5026 18175 18174 2024-02-10T22:09:57Z Akwugo 29 ' wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Caitlin Davies (amụrụ 6 Maachị 1964) bụ onye odee Bekee, ọkọ akụkọ ihe mere eme, odeakụkọ na onye nkuzi. Nne na nna ya bụ [[wikipedia:Hunter_Davies|Hunter Davies]] na [[wikipedia:Margaret_Forster|Margaret Forster]], ha abụọ bụ odee ama ama. == Okwu okwuru == * "Ọ dịtụbeghị mgbe m chere na onwe m dị ka onye na-akwado omenala, ma daalụ! Ihe mere m ji arụ ọrụ na mpaghara dị iche iche bụ iji nweta ndụ - ndị ọkachamara na UK na-enweta nkezi nke ihe dị ka £ 10,000 kwa afọ, ọ na-abụkarị ihe na-agaghị ekwe omume. ibi ndụ naanị site n'ide akwụkwọ." * "Ọzọkwa, anaghị m agwụ ike ma ọ bụrụ na enwere m ọtụtụ ọrụ na-aga." "Enwere m mmasị nke ukwuu, echere m na ị ga-ahapụ onwe gị, karịsịa dị ka nwanyị, iji nye onwe gị oge ide ihe na iji ya kpọrọ ihe." * "Ma n'oge mkpọchi mbụ, ọ na-esiri m ike ide ihe, ọ dị m ka ọ bụ ihe ịchọ ọdịmma onwe onye nanị ime." * "Mgbe ahụ, ezutere m otu dọkịta ICU n'oge a na-egwu mmiri n'otu ọdọ mmiri dị n'ógbè ahụ, ọ gwakwara m nanị ụzọ ọ na-esi eme ya bụ site n'ige akwụkwọ ndị a na-egere egere ihe, nke ahụ mekwara ka m maliteghachi ide ihe." ** [https://leslietate.com/2021/03/08/12227/ CAITLIN DAVIES - Onye ode akwụkwọ na onye na-eme omenala nke Leslie Tate, Maachị 8, 2021, eweghachiri 17/11/2023] ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category:Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ụmụ nwanyị Africa]] ​ qrrtawcszjf8j23eqp2rz6v34m0ybv0 Sedilame Boseja 0 5027 18176 2024-02-10T22:22:35Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''Maitumelo Sedilame Boseja''' (amụrụ 1 Disemba 1997), nke akpọrọ ''Tsontso''' bụ onye egwuregwu bọọlụ Motswana nke na-egwu egwu dịka onye na-eche nche maka Mamelodi Sundowns Ladies F.C. na otu ụmụ nwanyị mba Botswana. == Okwu okwuru == * “A na-asọpụrụ m. Daalụ onye ọ bụla maka ịhụnanya na nkwado.” **[https://gsport.co.za/sedilame-boseja-grabs-prestigious-acolade-at-inaugural-botswana-womens-awards/] nke Erica Mathye Machị 29, 2022, eweghachiri 5 Nọvemba 2023 * "Nke a ga-abụ nke mbụ anyị na Afcon, yabụ na-egosi na bọọlụ na Botswana na-eto eto n'ezie n'ime afọ abụọ gara aga. Otu ihe onye nchịkwa anyị mere bụ ịkpọbata anyị n'òtù ndị agadi mgbe anyị ka dị obere. Ọ bụrụ na i lee otu anyị anya ugbu a, ọtụtụ n'ime ha bụ 96/97 ma na-egwuri egwu maka otu mba ihe dị ka afọ anọ na ise. Ọ na-egosi na mgbe ị na-egwu otu egwuregwu na-eto eto, n'ọdịnihu ị ga-enweta nsonaazụ," ka ọ na-ekwu. **[https://www.sportspreviewghana.com/we-will-me-a-mark-on-our-maiden-appearance-in-the-totalenergies-womans-africa-cup-of-nations-boseja/] nke Frederick Marfo 2021, eweghachiri 5 Nọvemba 2023 * “Ana m enwe obi ụtọ inwe ndị otu egwuregwu, ndị nkuzi, na physios gbara m gburugburu n'ihi na ha enyerela m aka nke ukwuu n'oge nkwụsị m merụrụ ahụ. Ọ bụghị oge dịịrị m mfe, ma enwere m obi ụtọ na ụbọchị mmerụ ahụ agwụla, obi dịkwa m ụtọ ịlaghachi n'ọrụ. * “Idebe mpempe akwụkwọ dị ọcha mgbe m lọghachiri mere ka ọ na-atọkwu m ụtọ. ** [https://farpost.co.za/2022/05/10/botswana-international-happy-to-be-back-for-downs-ladies/]byFARPost Writer10 Mee 2022, eweghachiri 5 Nọvemba 2023 ==Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Boseja, Sedilame}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ụmụ nwanyị Africa]] [[Category: Ndị dị ndụ]] ​ 9br667egp4hcu2btrht68yxwjf76wry Itseng Kgomotso 0 5028 18177 2024-02-10T22:32:15Z Akwugo 29 ekerem ihua wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Itseng Kgomotso|Itseng Kgomotso]]'' (amụrụ 1989, Botswana) bụ eze nwanyị ịma mma nke motswana nke nọchitere anya Botswana na Miss World 2008 na South Africa. O nwetara akara ugo mmụta nka na nka [[wikipedia:University_of_Botswana|University of Botswana]]. Na Julaị 2010 ,ọ bụ adaeze nke abụọ na asọmpi ịma mma Miss Universe Botswana. N'October 2010, Itseng meriri ihe nchọta Toyota Kickoff Soccerbabes, na-aghọ onye mbụ motswana iji merie ihe ịma aka ahụ. == Okwu okwuru == * Anyị na-amụta ọtụtụ ihe n’aka ndị agadi. * 'Akpọrọ m ịṅụ mmanya asị. Achọghị m [https://wikibioall.com/itseng-kgomotso-wiki-networth-age/ ihe] ndị ntorobịa ndị ọzọ na-eme na ngwụsị izu,' ** [https://wikibioall.com/itseng-kgomotso-wiki-networth-age/ Itseng Kgomotso (Model) Wiki, Biography, Age, Husband, Net Worth, Family, Instagram, Twitter & More Facts] ewepụtara 15 Nọvemba, 2022 ==Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kgomotso, Itseng}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ụmụ nwanyị Africa]] 83s8r6je5y8rrm6j3yltbwq4a73e12n Rshad manji 0 5029 18216 2024-03-09T11:44:11Z Adakaibe 183 Jiri 'Irshad Manji (amụrụ ya na afọ 1968) ọ bụ onye Alakụba nwanyị Alakụba Alakụba, onye ode akwụkwọ, onye odeakụkọ na onye na-akwado ya. ===Okwu Okwuru=== Ọ bụghị mgbe niile ka Alakụba na-akpachi anya. N'oge 'Golden Age' - n'etiti narị afọ nke 9 na nke 11 - e nwere omenala iche echiche n'ime ụwa ndị Alakụba. Ndị Alakụba chọrọ iche echiche siri ike - Irshad Manji August 18, 2004 (ajụjụ ọnụ Dirk Verhofstadt) N'ọgb...' kere ihü wikitext text/x-wiki Irshad Manji (amụrụ ya na afọ 1968) ọ bụ onye Alakụba nwanyị Alakụba Alakụba, onye ode akwụkwọ, onye odeakụkọ na onye na-akwado ya. ===Okwu Okwuru=== Ọ bụghị mgbe niile ka Alakụba na-akpachi anya. N'oge 'Golden Age' - n'etiti narị afọ nke 9 na nke 11 - e nwere omenala iche echiche n'ime ụwa ndị Alakụba. Ndị Alakụba chọrọ iche echiche siri ike - Irshad Manji August 18, 2004 (ajụjụ ọnụ Dirk Verhofstadt) N'ọgbọ ọla edo nke Islam, enwere ọganihu dị ukwuu nke na ọ ghọrọ ntọala nke Renaissance Europe. Anyị ndị Alakụba ga-agbanwe onwe anyị, nke ahụ bụ isi ihe dị iche. Anyị enweghị ike ịnọgide na-ata America ma ọ bụ Israel ụta maka nhụsianya anyị. Süddeutsche Zeitung May 16, 2007 Oge eruola maka ndị hụrụ ọchịchị onye kwuo uche ya na-emesapụ aka ijikọ aka na ndị na-eme mgbanwe Islam. Nke a bụ ihe ngosi na onye bụ onye: Ndị Alakụba na-agafeghị oke na-akatọ ime ihe ike e mere n'aha Islam mana ha na-ekwusi ike na okpukpe enweghị ihe jikọrọ ya na ya; Ndị Alakụba na-eme mgbanwe, n'ụzọ dị iche, ọ bụghị nanị na-akparị ime ihe ike Islamist kama na-ekweta na a na-eji okpukpe anyị eme ihe iji kpalie ya. Irshad Manji: Islam chọrọ ndị na-eme mgbanwe, ọ bụghị 'Moderates' Akwụkwọ akụkọ Wall Street (7 Mee 2011) Nsogbu na Islam Taa (2005) Okwu sitere na Nsogbu na Islam Taa: oku ịkpọte maka eziokwu na mgbanwe (2004) Ọtụtụ ndị Alakụba na-ewere Quran dị ka akwụkwọ iji ṅomie kama ịtụgharị uche, na-akpachapụ ikike anyị iche echiche n'onwe anyị. Ch. 2: Ụmụ nwanyị iri asaa? Agụọla m akwụkwọ mmụta nke na-akọwa amaokwu ndị a 'n'ọnọdụ ha', echere m na e nwere ọmarịcha ịgba egwu na-aga. p. 48 Ọrụ anyị zuru ụwa ọnụ ugbu a abụghị ikpebi onye nwere ihe njirimara, kama izigara ọgbọ ndị na-abịa n'ihu ihe anyị niile ji ibe anyị. p. 203 iybnsapgjw5y0kih2o3b8y1bwb6l4qf Gloria Muliro 0 5030 18411 18218 2024-03-16T04:38:39Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki [[Gloria Muliro]] Amụrụ [[Gloria Muliro |Gloria Muliro ]] na 1 Eprel 1980 bụ onye egwu Oziọma Kenya na onye na-ede abụ. Na 2005, o wepụtara album studio nke mbụ ya, akpọrọ Omwami Aletsa (Onyenwe anyị na-abịa). N'ihe dị ka afọ 2013, Muliro nwere ọba anọ n'aha ya, nke kacha aga nke ọma bụ Kibali (Mandate), nke nwere egwu a ma ama "Sitolia" (Agaghị m akwa ákwá) nke na-egosi Willy Paul. Album ahụ nwetara nhọpụta isii Groove Awards. Ọ gara n'ihu nata ihe nrite nke nwanyị nke afọ na nrite nke asatọ Groove Awards, mmemme nke onye isi ala Kenya Uhuru Kenyatta gara. ==Okwu ndị O kwuru == * “Ekele dịrị Chineke maka nwanne m nwanyị Janet, bụ́ onye a zọpụtara mgbe e lirisịrị mama m, ma mee ka m mata okwukwe, n’amaghị ama. Mgbe m dị afọ 9, enwere m ike gbuo ikpere n'ala n'akụkụ Janet, na-ekpeghachikwa ekpere ya. M ji nwayọọ nwayọọ mụta otú e si ekpe ekpere, malite ịgwa Chineke na mgbe m tolitere, m chọrọ ka a mara m.” ** Dịka [https://kenyanlife.info/gloria-muliro/ [1<nowiki>]</nowiki>] hotara ** "Otu n'ime ihe m na-enwe ekele na agaghị ewere ejighị ya kpọrọ ihe bụ udo. Otu oge, m na-echeta na m jụrụ ịghọta otú udo dị. Afuru m, ma Chineke chọtara m ma achịkọtala m onwe m." **[https://kenyanlife.info/gloria-muliro/ kenyanlife.info] * “Ndị mmadụ nwere ike isi n’ebe dị anya katọọ ma ha amaghị ihe na-eme m. Naanị mmadụ ole na ole nọ na gburugburu m maara ma nwee ike ịkọ, Ọ bụla ihe ịma aka na usoro mmụta. Site na ya niile, amụtala m ọtụtụ nkuzi. Ọ dịghị mfe,” **[https://kenyanlife.info/gloria-muliro/ kenyanlife.info] ''Italic text'' ===== Kwuo okwu===== Ekele dịrị Chineke maka nwanne m nwanyị Janet, onye a zọpụtara mgbe e lirisịrị mama m, ma gosi m okwukwe, n’amaghị ya. Mgbe m dị afọ 9, enwere m ike gbuo ikpere n'ala n'akụkụ Janet, na-ekpeghachikwa ekpere ya. M ji nwayọọ nwayọọ mụta otú e si ekpe ekpere, malite ịgwa Chineke na mgbe m tolitere, m chọrọ ka a mara m.” tulvx6k2m1qw4bhiboljs4lp9aovpz1 Tegla Loroupe 0 5031 18220 18219 2024-03-11T08:23:58Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Tegla Loroupe.jpg|thumb|Tegla Loroupe (2016)]] ''[[w:Tegla Loroupe|Tegla Chepkite Loroupe]]"" (amụrụ 9 Disemba 1979) bụ onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge na onye na-agba ọsọ okporo ụzọ. == Okwu ndị O kwuru == * Ịgba ọsọ dị n’ọbara m site ná mmalite. Ọ bụrụ na Chineke nyere gị talent, ị ga-egosi ya. Ndị mmadụ gwara m, 'Ị gaghị amụ nwa ma ọ bụrụ na ị na-agba ọsọ dị anya.' Ọ bụ ụgha. Achọrọ m ịdị ka ndị ikom ahụ. Ọ bụrụ na ọ nweghị onye na-agba gị ume, ị ga-agbarịrị onwe gị ume. ** Dị ka [https://www.fuelrunning.com/running-quotes/274/running-was-in-my-blood-from-the-beginning-if-god-has-given-you-a- hotara. talent-i-nwere-gosi-ya-mmadụ-gwara-m-gị] * Ndị mmadụ ga na-alụ ọgụ maka akụrụngwa: ala, anụmanụ, mmiri. Mgbe m tolitere, achọrọ m ịchọta ụzọ ndị mmadụ ga-esi ege m ntị - mana maka nke ahụ ime, ịchọrọ aha. N’oge ahụ, aghọtaghị m na egwuregwu ga-enyere m aka ime otú m dị. Akụkụ abụọ nke m gbakọtara, iji nyere m aka ịrụ ọrụ maka udo. ** [https://archive.org/search?query=Tegla+Lorupe Internet Archive]] * M na-emeri ihe mgbochi mgbe niile n’ihi na m na-elekwasị anya n’ihe m chọrọ na otú m ga-esi ka mma,” ka o kwuru. “Egosiwo m onwe m ihe ọ bụla ga-ekwe omume ma ọ bụrụ na m tinye uche m na ya. Nke a bụ ihe mere m ji malite Tegla Loroupe Peace Foundation. **[https://worldathletics.org/news/feature/tegla-loroupe-champion-peace-in-sport World Athletic] ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [https://archive.org/search?query=Tegla+Lorupe&sin=TXT Internet Archive] {{DEFAULTSORT:Loroupe, Tegla}} [[ụdị: 1979 ọmụmụ]] [[Kadị: Ndị dị ndụ]] [[Kadị: Ndị na-agba ọsọ]] [[Ụdị: Ụmụ nwanyị Africa]] [[Kadị: Ụmụ nwanyị na egwuregwu]] 2z99rkqv88rnwx38otmfeo6qccpsi3t Kate Omenugha 0 5032 18222 18221 2024-03-11T08:54:27Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Prof Kate Omenugha.jpg|thumb|Prof Kate Omenugha na 2020]] ''[[w:Kate Omenugha|Kate Azuka Omenugha]]''' (30 Jenụarị 1965) bụ onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria bụ Kọmishọna nke Basic Education, Anambra State, Nigeria site na afọ 2014 ruo Maachị 2022. ==Okwu ndị o kwuru== * Ihe mere n’Anambra bụ mgbago n’usoro na n’usoro gbagoro n’elu; ọ bụ nzọụkwụ obi ike na obi ike iji kpochapụ mpụ na agụmakwụkwọ. ** [https://www.premiumtimesng.com/regional/ssouth-east/250994-cheating-waec-exams-declines-anambra.html?tztc=1] Prọfesọ Kate na-ekwu maka mbelata aghụghọ n'oge WAEC na 2017. * Ọ bụrụ na ịnweghị ike ịgụta ụkpụrụ steeti, a ga-achụpụ gị. Tupu ị banye n'ọhụụ Obianọ na ngalaba agụmakwụkwọ, ọ ga-akara gị mma. ** [https://dailypost.ng/2018/03/27/anambra-sack-teachers-cant-recite-state-shared-values] Prọfesọ Kate Omenugha gwara ndị nkuzi okwu gbasara ụkpụrụ oke steeti na 2018. * N’otu oge n’ụbọchị, a ga-emechi ebe niile; onye ọ bụla ga-ejide akwụkwọ ka ọ gụọ maka nkeji 20-30, gụnyere onye ọnụ ụzọ ámá. Mgbe anyị malitere ọrụ ahụ, anyị hụrụ na ọtụtụ n'ime ụmụ akwụkwọ anyị na-agụ akwụkwọ n'ọkwa nkụda mmụọ. ** [https://sunnewsonline.com/kate-omenugha-i-used-to-read-in-toilet] Prọfesọ Kate na-ekwu maka omenala ịgụ akwụkwọ na 2019. * M na-adụ ndị na-akụzi ihe na-enweghị ntozu nkuzi chọrọ ka ha gbalịsie ike nweta otu tupu oge ngwụcha nke Disemba 2019. ** [https://thenationonlineng.net/anambra-to-sack-unqualified-teachers-by-december] Prọfesọ Kate na-ekwu maka ndị nkuzi erughị eru na 2019. * Ndị mụrụ m kụziiri m ịgụ ihe. Nna m kuziri m abu uri n'oge na primary 2. ** [https://sunnewsonline.com/kate-omenugha-i-used-to-read-in-toilet] Prọfesọ Kate na ọrụ nne na nna na 2019. * Ụfọdụ n’ime ha dị n’ụlọ ezumezu obodo, ụlọ akwụkwọ na n’ahịa. Yabụ, ọbụlagodi na ị na-ere ahịa n'ahịa, ị nwere ike ịga klas na mgbede tupu ị laa n'ụlọ. ** [https://guardian.ng/news/anambra-gets-283-adult-education-centres] Prọfesọ Omenugha na-ekwu maka ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ ndị okenye na 2019. * Feminism pụtara mgbanwe, ịmepụta na ime mgbalị ịgbanwe, n'agbanyeghị okike a na-emegbu. ** [https://sunnewsonline.com/kate-omenugha-i-used-to-read-in-toilet] Kate Omenugha kọwapụtara ihe gbasara nwanyị gụnyere na 2019. *Mịnịstrị na-ahụ maka mmụta na steeti ahụ emeela ọtụtụ ihe n'ime ka ụlọ akwụkwọ ndị nkeonwe rụkọ ọrụ ka ha wee nwetakwuo steeti ahụ. ** [https://www.premiumtimesng.com/regional/ssouth-east/382392-anambra-proscribes-12-private-schools-over-examination-malpractices.html?tztc=1] Prọfesọ Kate na-ekwu maka mbọ nke ministri na 2020. * Ọ bụ ihe nwute na ụfọdụ n'ime ụlọ akwụkwọ ndị a nwere onwe ha na-etinye aka na mmejọ ule, nke a na-akpọkwa Miracle Centres. ** [https://www.premiumtimesng.com/regional/ssouth-east/382392-anambra-proscribes-12-private-schools-over-examination-malpractices.html?tztc=1] Prọfesọ Omenugha na-ekwu maka mmejọ ule na 2020. * Onye nkuzi ọ bụla chọrọ mmepe onwe ya ka ọ gaa n'ihu n'ọrụ ya na ICT bụ ụzọ aga ugbu a maka mmepe ndị nkuzi. ** [https://starconnectmedia.com/anambra-ccommissioner-expresses-worry-over-teachers-non-ict-compliance] Prọfesọ Kate kwuputara nchegbu maka enweghị ike onye nkuzi iji ICT na 2020. * Agụmakwụkwọ bụ gbasara echiche. Ọ bụ ihe ị kwenyere na ị na-ekwupụta na ihe ị na-ekwupụta, bụ ihe ị na-eme. ** [https://www.thenigerianvoice.com/news/290208/omenugha-reveals-secret-of-anambras-high-educational-perfor.html] Prọfesọ Kate na ihe agụmakwụkwọ gụnyere na 2020. == Okwu gbasara Kate Omenugha == * O kpebisiri ike na ọ naghị ada mbà n'iwepụta iwu a. Ọ na-aga n'ihu. Anyị na-arịọ ya ihe ọma. ** [https://www.withinnigeria.com/2018/08/14/anambra-commissioner-of-education-kate-omenugha-spotted-wearing-school-uniform-to-work-photos] Gịnị Nelson, Son ga Prọfesọ Kate kwuru banyere ya na 2019. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:Kate Omenugha|Kate Omenugha]] na Wikikwuotu bekee [[w:ig:Kate Omenugha| Kate Omenugha]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Omenugha, Kate}} 4rt2rledx45mcqhrmdgau044yz9oxll Lous and the Yakuza 0 5033 18224 18223 2024-03-11T09:51:14Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Lous na Yakuza | Marie-Pierra Kakoma]]''' (amụrụ 26 Mee 1996), nke a maara nke ọma dị ka '''Lous na Yakuza''' bụ onye Congo. Ọ bịara bụrụ onye ama ama ka ahapụchara otu mpụta mbụ ya bụ Dilemme na Septemba 2019, nke sochiri ya na "Tout est gore" na Disemba 2019 yana "Solo" na Machị 2020. Album mpụta mbụ ya, ''[[w:Gore () Lous na ọba Yakuza)|Gore]]'', nke [[w:el Guincho|el Guincho] mepụtara, ka ewepụtara na 16 Ọktọba 2020. ==Okwu ndị o kwuru== * Izu ole na ole gara aga, esonyere m ezinaụlọ njikwa @rocation eze! Ọ bụ ihe ịtụnanya ịhụ mmeghachi omume gị na akụkọ kemgbe m kwupụtara ya ụbọchị abụọ gara aga na ịhụ ihe nke a pụtara nye ọtụtụ n'ime unu! Ozi gị niile ruru m n’obi. Enwere m obi ụtọ maka njem ọhụrụ a, @kailynash onye njikwa m badass na adị m njikere ma nwee obi ụtọ iwulite ntọala nke nrọ anyị kachasị njọ. Enwere m obi ụtọ na-enweghị ntụkwasị obi ịnọ n'ebe m nọ na ndụ m ugbu a na ihe niile bụ maka nkwado gị. Ekele dịrị unu niile maka ume nwanyị na ọrụ otu. Ka anyị gaa. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/195436/Entertainment/lous-and-the-yakuza-signs-with-jay-zas-roc-nation-label, Yakuza kwuru nke kacha ọhụrụ site na ya. Biputere Instagram] (The New Times, Mee 01, 2022) * M ga-achụ ihe nzuzo m n’àjà maka ihe ka ukwuu. ** [https://yard.media/interview-lous-and-the-yakuza/, Lous na Yakuza] (https://yard.media/, 05 Nọvemba 2019) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [[q:Lous na Yakuza|Lous na Yakuza]] na Wikikwuotu bekee [[w:ig:Lous na Yakuza|Lous na Yakuza]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Lous na Yakuza}} 65lgujs2ja2wqyo3zehupaxk6cc242w Félicité Niyitegeka 0 5034 18225 2024-03-11T10:02:51Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Félicité Niyitegeka|Félicité Niyitegeka]]''' (1934 - 21 April 1994), bụ onye Rwanda na onye ụka akụrụmaka aka na-elekọta Center Saint Pierre na [[w:Gisenyi| Gisenyi]] obodo (ugbu a [[w:Rubavu|Rubavu]] Obodo), na '''[[w:Western Province|Western Province]]'''. A mụrụ ya na 1934 nye Simon Sekabwa na Angelina Nyirampabuka. Egburu ya na 21 Eprel 1994 n'oge '''[[w: mgbukpọ megide ndị Tutsi| mgbukpọ megide ndị Tutsi]] '''. ==Okwu ndị o kwuru== * Ndị agha ahụ agaghị enyeghachi Ọchịagha ahụ ozi ọnụ. ** [https://www.ktpress.rw/2017/01/the-catholic-nun-who-rejected-armed-escorts/, Felicite Niyitegeka kwuru, o kpebiri idegara nwanne ya nwoke obere akwụkwọ] (ktpress. Rw, Jenụwarị 31, 2017) * Daalụ maka ịchọ inyere m aka. Ọ ga-akara m mma ịnwụ karịa ịhapụ mmadụ iri anọ na atọ ndị m ga-aza ajụjụ. Kpee ekpere maka anyị, ka anyị nwee ike ịbịakwute Chineke. Kwuo 'nwoke' nne anyi ochie na nwanne anyi. Mgbe m ga-abịakwute Chineke, m ga-ekpe ekpere maka gị. Debe nke ọma. Daalụ maka iche echiche m. Ọ bụrụ na Chineke azọpụta anyị, dịka anyị tụrụ anya, anyị ga-ahụ ibe anyị echi. ** [https://www.ktpress.rw/2017/01/the-catholic-nun-who-rejected-armed-escorts/, okwu ikpeazụ nye onye otu ezinụlọ, Felicite Niyitegeka kwuru] (ktpress.rw, Jenụarị 31 , 2017) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [[q:Félicité Niyitegeka|Félicité Niyitegeka]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Félicité Niyitegeka|Félicité Niyitegeka ]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Niyitegeka, Félicité}} gqjfdo3yhs6ogeosp4zis8v1fkopz55 Jacqueline Kalimunda 0 5035 18227 18226 2024-03-11T11:24:58Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Jeanne d'Arc Debonheur|Jeanne d'Arc Debonheur]]'' (amụrụ Aurore Mimosa), bụ [[w:Rwanda | Rwandan]] ọkaiwu na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye bụbu '''[[ w: Onye Minista Minista Rwanda | Onye Minista Ọchịchị Rwanda]]"" nke ''[[w: Ndị gbara ọsọ ndụ na njikwa Ọdachi|Ndị gbara ọsọ ndụ na njikwa ọdachi]]''' kemgbe 30 Ọgọst 2017. ==Okwu ndị o kwuru== * Anyị maara na enyemaka a agaghị agwọta nsogbu niile nke idei mmiri kpatara mana opekata mpe, anyị jisiri ike nye ụmụ akwụkwọ ihe ndị bụ isi, gụnyere ihe scholastic na blanketị. Anyị ga-aga n'ihu na-arụ ọrụ na mkpa ndị ọzọ dị ngwa dị ka ịrụzi akụrụngwa fiber optic. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/149098/News/rubavu-flood-victims-get-relief-aid, Minista na-ahụ maka njikwa ọdachi na ihe gbasara ndị gbara ọsọ ndụ, Jeanne d'Arc de Bonheur kwuru] (The New Times, Wednesday, Maachị 07, 2018) *Ọzọkwa, iji nkụ eme ihe n'ogige na-emetụtakarị oke ọhịa anyị, mbuze ozuzu na ọdachi ndị ọzọ na-ahapụ ndụ na gburugburu ebe obibi n'iyi. ** [https://reliefweb.int/report/rwanda/midimar-and-unhcr-launch-use-gas-alternative-firewood-cooking-transit-camps, Jeanne d'Arc de Bonheur kwuru, ọrụ dị mkpa nke iji gas isi nri] ( Weebụ enyemaka, Septemba 15, 2017) * Mmadụ iri na asatọ nwụrụ n'ihi ọdachi nke oke mmiri ozuzo kpatara n'abalị 23 nke Eprel. ** [https://www.africanews.com/2018/04/25/rwanda-tells-citizens-to-dig-repair-drainage-channels-after-heavy-rains-kill-18/, Minister Jeanne d' Arc de Bonheur kwuru:] (Akụkọ Afrịka, Eprel 25, 2018) * Anyị na-adụ gị ọdụ ka ị na-agbaso usoro ndị obodo maka mbelata ihe egwu egwu gụnyere igwu mmiri mmiri dị mma, iji ala eme ihe nke ọma, terracing na ọrụ ịkụ osisi. ** [https://www.ktpress.rw/2018/05/disaster-victims-increase-to-183/, Jeanne d'Arc de Bonheur kwuru, chetaara ndị mmadụ ka ha kwanyere usoro kwesịrị ekwesị iji belata ọdachi ahụ] (ktpress) .rw, Mee 03, 2018 ) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} * [[q:Jeanne d'Arc Debonheur|Jeanne d'Arc Debonheur]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Jeanne d'Arc Debonheur|Jeanne d'Arc Debonheur]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:de Bonheur, Jeanne d'Arc}} 9fzwbrqe0juezhvp1rrx78kd0b6v1g3 Zura Karuhimbi 0 5036 18229 2024-03-11T11:36:44Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Zura Karuhimbi|Zura Karuhimbi]]''' ( 1925 – 17 Disemba 2018) bụ nwanyị Rwanda nke zọpụtara ihe karịrị mmadụ 100 site n'ịbụ ndị ndị agha Hutu gburu n'oge 1994 Genocide Against Tutsi and Rwanda|Mgbukpọ megide ndị Tutsi na Rwanda]]. Onye dibia bekee, o zoro ndị gbara ọsọ ndụ n'ụlọ ya wee gbochie ndị na-awakpo ya site n'ime onwe ya dịka onye amoosu. Achọpụtara ọrụ ya na 2006 site na onyinye nke [[w: Campaign Against Genocide Medal | Campaign Against Genocide Medal]] site n'aka Onye isi ala Rwanda [[w:Paul Kagame]]. ==Okwu ndị o kwuru= *N'oge mgbukpọ ahụ, ahụrụ m ọchịchịrị nke obi mmadụ. ** [https://www.bbc.com/news/"world-africa-46618482"], "Zura Karuhimbi nke Rwanda, onye zọpụtara ọtụtụ mmadụ na mgbukpọ" (22 Disemba 2018) *M na-asị, 'Ọ bụrụ na ha anwụọ, m ga-anwụkwa'. ** [https://www.bbc.com/news/"world-africa-46618482"], "Zura Karuhimbi nke Rwanda, onye zọpụtara ọtụtụ mmadụ na mgbukpọ" (22 Disemba 2018) *Echetara m n’otu Satọdee, ha lọghachiri ọzọ, m gakwuuru ha dị ka ha na-emebu, na-adọ ha aka ná ntị na site n’igbu ndị gbara ọsọ ndụ n’ụlọ m, ha na-egwu ili nke ha. ** [https://www.bbc.com/news/"world-africa-46618482"], "Zura Karuhimbi nke Rwanda, onye zọpụtara ọtụtụ mmadụ na mgbukpọ" (22 Disemba 2018) * Naanị otu Chineke ka m kwenyere na ihe nke ike anwansi bụ naanị ihe mepụtara na mkpuchi m na-eji zọpụta ndụ. ** [https://www.bbc.com/news/"world-africa-46618482"], "Zura Karuhimbi nke Rwanda, onye zọpụtara ọtụtụ mmadụ na mgbukpọ" (22 Disemba 2018) *Abụghị m onye dibịa afa. ** [https://www.bbc.com/news/"world-africa-46618482"], "Zura Karuhimbi nke Rwanda, onye zọpụtara ọtụtụ mmadụ na mgbukpọ" (22 Disemba 2018) *Ego enweghị ike igbu m ndụ ndị Rwanda. ** [https://www.ktpress.rw/2015/04/"zute-mukaruhimbi-whose-prank-saved-100-tutsi/"], ''Zura na ndị bi na mpaghara na-akpakọrịta. Ọ na-ekwu na ọ dịghị onye kwesịrị imerụ ndị ọzọ ahụ'' (15 Eprel 2015) * Otu ụbọchị, Onye isi ala Paul Kagame gara n'obodo anyị wee sị 'Ọ bụrụ na onye ọ bụla bụ dibịa afa dị ka m, ogbugbu agaraghị eme' ** [https://www.ktpress.rw/2015/04/"zute-mukaruhimbi-whose-prank-saved-100-tutsi/"], ''Zura na ndị bi na mpaghara na-akpakọrịta. Ọ na-ekwu na ọ dịghị onye kwesịrị imerụ ndị ọzọ ahụ'' (15 Eprel 2015) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[q:Zura Karuhimbi|Zura Karuhimbi]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Zura Karuhimbi |Zura Karuhimbi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Karuhimbi, Zura}} 83rsqtiaef2wr494dh9b5daai6xg96s Cyanzayire Aloysie 0 5037 18230 2024-03-11T11:54:34Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''Aloysie Cyanzayire''' (amụrụ na abalị 11 afọ 1964) bụ onye [[w:Rwanda]] ọkaiwu nwanyị nke ghọrọ onye isi oche nke [[w:Ụlọikpe Kasị Elu]] nke [[w:Rwanda]]. [[Cyanzayire Aloysie]] mụrụ na February 11, 1964 na mpaghara Ruhango, mpaghara ndịda. Cyanzayire bụ ọkpara n'ime ụmụ nwoke asaa n'ezinụlọ ya. Cyanzaire lụrụ di ma ụmụ atọ. ==Okwu ndị o kwuru== * N’ihe ọ bụla m na-eme, m bu n’obi ime ya ruo ókè ike m nwere. Ana m eji ike m niile eme ihe mgbe m na-arụ ọrụ. Ekwesịrị ịkwanyere ọrụ niile ùgwù na ọ dị mkpa iji nweta ihe ọ bụla ịchọrọ. Ọrụ ọ bụla bara uru ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) * Ọrụ niile dị mgbagwoju anya. Ma ihe ịma aka kasịnụ mgbe gị na ndị mmadụ na-emekọ ihe, karịsịa ma ọ bụrụ na ị bụ onye ndu na-agbalị ijikwa ha. Ịkụnye ọrụ otu nwere ike bụrụ ihe ịma aka n'ihi na anyị niile nwere ụzọ dị iche iche si ahụ ihe n'ihi nzụlite na echiche anyị dị iche iche. N'ọtụtụ ọnọdụ, ụzọ ị ga-esi chọọ ka ihe na-aga agaghị abụ ihe dị mfe. Naanị ihe ị ga - eme bụ ịgbalị ịghọta onye ọ bụla ma gbalịa ịgwa ha okwu maka iru ebumnuche gị; ị ga-arụ ọrụ n'otu n'otu. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) * Ọrụ ọ bụla nwoke na-arụ nwekwara ike ịrụ ya bụ nwanyị, ọkachasị ndị na-achọghị iji ike anụ ahụ gabigara ókè. Anyị ahụla ụmụ agbọghọ na-eme nke ọma n'ụlọ akwụkwọ. Nwa nwoke nwere ike ịbata na mbụ ma nwa agbọghọ na-abịa na nke abụọ na vice versa. Ọ bụrụ na nke ahụ ga-ekwe omume n'ụlọ akwụkwọ, gịnị mere ọ ga-eji sie ike n'ọrụ ọkachamara? Anyị niile bụ ogidi obodo. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) * "Nyundo bụ ụlọ akwụkwọ sayensị mbụ maka ụmụ agbọghọ na anyị bụ ndị ọsụ ụzọ. Mgbe ị na-enye ihe ọmụmụ sayensị, enwere ohere dị ukwuu maka onye ọ bụla ịme ihe ọ bụla. Site na nkà mmụta sayensị m, agara m inweta nzere bachelọ na iwu na ụlọ akwụkwọ sekọndrị. National University of Rwanda" ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) *Anyị ga-agbakọ aka dịka nwoke na nwanyị iji bulie obodo anyị elu. Ọ dị ka ezinụlọ; ọ bụrụ na otu di ma ọ bụ nwunye na-arụsi ọrụ ike ma nke ọzọ anaghị eme ihe ọ bụla, ezinụlọ agaghị enweta ihe ọ bụla. Ma di na nwunye na-arụsi ọrụ ike na-enwe ọganihu. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) *Dịka nwa amụrụ mbụ ị ga-abụ onye ọrụ ma na-eme ihe nlere anya mgbe niile. Ọ bụghị naanị na ị na-eduzi ha mana ị ga-echekwa ha mgbe niile. Mgbe ụfọdụ, ị kwụsịrị ịbụ nwanne ma bụrụ nne ma ọ bụ nna. Enwere m obi ụtọ na ụmụnne m emechughị m ihu ma ọ bụ mebie m n'ụzọ ọ bụla, ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) *Mgbe anyị nwetara ikpe, anyị na-eme nyocha nke ọma na nyocha iji zere ikpe na-ezighị ezi ọ bụla. Ọ dịghị ihe ọjọọ dị ka ikpe na-ezighị ezi. Ị ga-eji akọnuche gị mee ihe n'okwu ndị siri ike. Ma ọ bụrụ na ọ bụrụ na ị mejọrọ, ọ dị mkpa ka ị rịọ mgbaghara mgbe niile ma mezie mmebi ị kpatara. Anyị bụ mmadụ, anyị ga-emehiekwa ihe. Mgbe ị ghọtara na ị mejọrọ, ọ dị mkpa imezi ha. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) *M na-anọkwu oge n'ụlọ. Ọ bụrụ na anaghị m arụ ọrụ. Ọ na-atọ m ụtọ ịrụ ọrụ ụlọ ma na-ehicha ụlọ m ohere ọ bụla m nwetara.” ** [https://www.newtimes.co.rw/article/88489/Insight/"i-used-to-think-i-would-become-a-nun-a-ombudsman-aloysie-cyanzayire"], "Onye bụbu onye ọka ikpe na ugbu a ọrụ nrọ Ombudsman mgbe ọ dị afọ iri na ụma ga-abụ onye akụ na ụba" (20 February 2013) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} * [[q: Cyanzayire Aloysie |Cyanzayire Aloysie]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Cyanzayire Aloysie|Cyanzayire Aloysie]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Cyanzayire, Aloysie}} cbmv3elf9e80ygystt27f6ben3lr8i0 Mutoni Saranda Oliva 0 5038 18231 2024-03-11T12:19:06Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[wikipedia:Mutoni_Saranda_Oliva|Mutoni Saranda Olive]]''' (Amụrụ n'afọ 2003 na Rwanda) bụ [[wikipedia:Banyarwanda|Rwandan]] nwa agbọghọ na-ede uri na onye na-eme ihe nkiri. ==Okwu ndị o kwuru== *Mkparịtaụka ya na Mutoni Saranda Oliva(2020)[https://www.topafricanews.com/2020/03/05/saranda-on-being-a-voice-to-young-ladies-through-poetry/ Mkparịta ụka ya na Mutoni Saranda Oliva.] topafricanews.com (March) 05, 2020) * Ọ bụghị ihe ijuanya nye m ma mmadụ sị na ọrụ m nyeere ha aka. * M na-echekarị ide ihe dịka ọgwụgwọ onwe m nke bụ na mgbe ụfọdụ na-ekwu maka ndị ọzọ. * M na-agbalị ịkwụsị àgwà a nke ileda mmetụta m anya. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} * [[w:Mutoni Saranda Mutoni |Saranda Oliva]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Mutoni Saranda Oliva|Mutoni Saranda Oliva]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Oliva, Mutoni Saranda}} ff1h26pnapeqs8lnxn6k3c9vy2bjjyr Miss Jojo 0 5039 18241 18240 2024-03-11T13:08:30Z Adaigbo Nine 698 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki A mụrụ Josiane Uwineza Na afọ 1982), makwaara dị ka Iman Uwineza, bụ onye Rwandan R&B ọbụ abụ. Egwu ya na-agwakọta R&B na ụdị egwu Rwandan ọdịnala. ===Okwu Okwuru=== Achọtara m onwe m n'ọrụ m na-atụsi anya ike mgbe niile. Ana m ebi ndụ m nke ịbụ onye egwu mba ụwa. "miss-jojo-wans-to-make-history", Josiane Uwineza (amụrụ, 1983), aka Miss JoJo, bụ onye Rwandan na-abụ abụ/onye na-ede abụ. Amụrụ ma zụlite na mpaghara ọwụwa anyanwụ nke Rwanda, ọ sonyela na ihe ngosi dị iche iche, ma mee egwu na ịgba egwu mgbe ọ dị obere. Miss JoJo ghọrọ onye ama ama na 2007, mgbe ọ nwetasịrị ihe nrite nke National University of Rwanda dị ka onye na-ese ihe kacha mma. (February 03, 2010) Nnọọ m na Europe mgbe ahụ, emetụtawo ọrụ m nke ukwuu n'ihi na ọ kụziiri m otú e si emeghe ndụ na ndị mmadụ n'ozuzu." "Ebumnobi-anaghị atụ egwu-mmadụ", The New Times (15 Nọvemba 2009) Ọ bụghị na m na-atụ igwe mmadụ egwu mana ọ bụ ihe m na-eme kemgbe m bụ nwata. "Ebumnobi-anaghị atụ egwu-mmadụ", The New Times (15 Nọvemba 2009) Abara m ezigbo nkatọ mana m na-akpọ ndị na-agha ụgha gbasara m asị "miss-jojoas-walk-through-fame", A maara ya nke ọma maka egwu Rwandan ya nke oge a, mana ọ nwere nkà n'ọtụtụ mpaghara egwu dị iche iche. Miss Jojo bụ onye ama ama Rwandan ugbu a (19 Nọvemba 2009) Ịbụ onye na-agụ egwú, gụnyere ịzụ ahịa onwe gị, ma ịbụ nwanyị, nke a dị aghụghọ, m na-agbalị ịrapara n'ụkpụrụ anyị ma nọgide na-anya isi onwe m dị ka nwanyị Rwandan. "miss-jojoas-walk-through-fame", A maara ya nke ọma maka egwu Rwandan ya nke oge a, mana ọ nwere nkà n'ọtụtụ mpaghara egwu dị iche iche. Miss Jojo bụ onye ama ama Rwandan ugbu a (19 Nọvemba 2009) Ọtụtụ n'ime ndị Fans m bụ ụmụaka na-erubeghị afọ 15, abụ m onye nlereanya nye ha, m ga-akpachara anya maka ihe m na-eme - m bụ nwata, enwere m mmetụta ọhụụ nke oge a mana m - lebara ha anya karị ( ụmụaka) n'ihi na m bụ ihe atụ na ọ bụghị nanị na m na-ebi ndụ m kamakwa ndụ nke ọgbọ, achọghị m iduhie ndị mmadụ, n'ihi ya, m na-agbalị ime onwe m anya doro anya,miss-jojoas-walk-through-fame", A maara ya nke ọma maka egwu Rwandan ya nke oge a, mana n'ezie ọ mara nka n'ọtụtụ akụkụ dị iche iche nke egwu. Miss Jojo bụ onye ama ama nwanyị Rwandan ugbu a (19 November 2009) Ọtụtụ n'ime ndị Fans m bụ ụmụaka na-erubeghị afọ 15, abụ m onye nlereanya nye ha, m ga-akpachara anya maka ihe ndị m na-eme - Abụ m nwata, enwere m mmetụta nke ọhụụ nke oge a mana m na-etinyekwu uche na ha (ụmụaka) n'ihi na m Abụ m ihe atụ na ọ bụghị naanị na m na-ebi ndụ m kamakwa ndụ nke ọgbọ, achọghị m iduhie ndị mmadụ, ya mere m na-agbalị ime ka onwe m doo anya, "miss-jojoas-walk-through-fame", A maara ya nke ọma maka egwu Rwandan ya nke oge a, mana n'ezie ọ nwere nkà n'ọtụtụ akụkụ dị iche iche nke egwu. Miss Jojo bụ onye ama ama na Rwandan ugbu a (19 Nọvemba 2009) Ọ bụrụ na ha nwere ike ige ntị n'abụ anyị, nke ahụ pụtara na ha nwere ike ịge ntị na ozi olileanya ndị a ma gbanwee ndụ ha; "miss-jojoas-walk-through-fame", A maara ya nke ọma maka egwu Rwandan ya nke oge a, mana n'ezie ọ nwere nkà n'ọtụtụ akụkụ dị iche iche nke egwu. Miss Jojo bụ onye ama ama na Rwandan ugbu a (19 Nọvemba 2009) "Achọrọ m ịdị ka Chaka Chaka, otu ụbọchị achọrọ m ịbụ 'Queen of Africa, na-anọchite anya Rwanda n'ụwa ka m na-abụ abụ jupụtara na ozi bara ụba, n'agbanyeghị ogologo oge ọ ga-ewe m ga-arụ ọrụ maka nke ahụ." "miss-jojoas-walk-through-fame", A maara ya nke ọma maka egwu Rwandan ya nke oge a, mana n'ezie ọ nwere nkà n'ọtụtụ akụkụ dị iche iche nke egwu. Miss Jojo bụ onye ama ama na Rwandan ugbu a (19 Nọvemba 2009) Egwu bụ azụmahịa, mgbe ụfọdụ ọ bụrụ na nkwekọrịta ahụ abaghị uru, ị ga-ewepụ ya. Miss Jojo. Newtimes.co.rw (7December 2022) Atụkwasịghị m obi na usoro dum na nkwekọrịta ahụ, ya mere m ji jụ ya. Miss Jojo kwuru Newtimes (December 7 2022) “M ka na-eche ihe mere ndị mmadụ ji eme ibe ha ihe ọjọọ. Ekpere m na ọchịchọ m bụ ka Rwanda na-aga n'ihu na-eto eto wee bụrụ ala nne kacha mma ọ nwere ike ịbụ " https://www.newtimes.co.rw/article/3780/Leisure/"jojoas-life-in-music-industry"], Ọ bụ onye a ma ama na ọ bụghị ihe ijuanya na ọ na-agbasi mbọ ike ịnweta oge. Kedu ihe kpatara o jiri ghaara m ụgha wee gbanyụọ ekwentị n'oge ikpeazụ? O kwesịrị ka ọ gwa m n'ihi na m nwekwara ihe ndị ọzọ m ga-eme. Ọ na-edina na nnọọ mbụ ụbọchị? (24 Disemba 2017) Enwere m obi ụtọ na m nwere ike ikwupụta onwe m na nke kachasị mma m nwere ike izipu ozi. Ana m atụ egwu na Chineke nwere ike ịjụ m ihe mere na ọ dịghị mgbe m ji talent m mee ihe dị ka ilu nke ndị ohu atọ dị na Bible, https://www.newtimes.co.rw/article/3780/Leisure/"jojoas-life-in-music-industry"], Ọ bụ onye a ma ama na ọ bụghị ihe ijuanya na ọ na-agbasi mbọ ike ịnweta oge. Kedu ihe kpatara o jiri ghaara m ụgha wee gbanyụọ ekwentị n'oge ikpeazụ? O kwesịrị ka ọ gwa m n’ihi na m nwekwara ihe ndị ọzọ m ga-eme. Ọ na-edina na nnọọ mbụ ụbọchị? (24 Disemba 2017) Ụzọ egwu m na-eme ka ikike dị mkpa dị mkpa iji buru ihe m na-anụ n'isi na nyochaa ọnọdụ dị iche iche nke nwere usoro nkọwa. N’iburu ihe a nile n’uche, ọ dịghị ihe ga-egbochi m ịbụ abụ. https://www.newtimes.co.rw/article/3780/Leisure/"jojoas-life-in-music-industry"], Ọ bụ onye a ma ama na ọ bụghị ihe ijuanya na ọ na-agbasi mbọ ike ịnweta oge. Kedu ihe kpatara o jiri ghaara m ụgha wee gbanyụọ ekwentị n'oge ikpeazụ? O kwesịrị ka ọ gwa m n’ihi na m nwekwara ihe ndị ọzọ m ga-eme. Ọ na-edina na nnọọ mbụ ụbọchị? (24 Disemba 2017) Abụ niile bụ ahụmịhe nke onwe m na njem ndụ m. Enwere m olileanya imetụ onye ọ bụla aka na album a, ana m ekpekwa ekpere ka ndị mmadụ hụ na ọ bara uru [miss-jojo-to-launch-debut-album", Iji gosi nkà egwu ya, Josiane Uwineza aka Miss Jojo ga-ewepụta album mbụ ya. (11 Nọvemba 2008) Egwu bụ agụụ m, nrọ m. N'ezie, m na-ebi nrọ m! Enweghị m ike ịkwụsị ya, "miss-jojo-blazing-the-music-trail", Ọdịmma ya na amara ya n'ụlọ ọrụ egwu enwetala aha ya ama ama. Nke a bụ Josiane Uwineza aka Miss JoJo, họọrọ ọkụ. A naghị atụgharị uche ya, ozi ya doro anya - mbara igwe bụ njedebe maka ịma mma egwu a na-eto eto. Nwatakịrị nwanyị a nwere ọgụgụ isi na-ekwu nke ọma banyere akụkọ ndụ ya, egwu na ịgba egwu ya, ikike ya na ọhụụ ya. (Eprel 22, 2009) Achọpụtara m onwe m n'ọrụ m na-atụsi anya ya mgbe niile. Ana m ebi nrọ m ịghọ onye egwu mba ụwa. "miss-jojo-blazing-the-music-trail", Ọdịmma ya na amara ya n'ụlọ ọrụ egwu enwetala aha ya ama ama. Nke a bụ Josiane Uwineza aka Miss JoJo, họọrọ ọkụ. A naghị atụgharị uche ya, ozi ya doro anya - mbara igwe bụ njedebe maka ịma mma egwu a na-eto eto. Nwatakịrị nwanyị a nwere ọgụgụ isi na-ekwu nke ọma banyere akụkọ ndụ ya, egwu na ịgba egwu ya, ikike ya na ọhụụ ya. (Eprel 22, 2009) Onye ọ bụla nọ na-agwa m ka m ghara ime ya. Ha na-atọ ụtọ na enweghị uche… Enwere m akụkọ m ga-akọ, egwu na-amasị m ma emerie m ihe ịma aka ndị a na njedebe nke ụbọchị, "miss-jojoas-walk-through-fame", Ọ kacha mma mana n'ezie ọ mara nka n'ọtụtụ akụkụ dị iche iche nke egwu. Miss Jojo bụ onye ama ama na Rwandan ugbu a (19 Nọvemba 2009) “Agbanweghị m okpukpe n’ihi onye m chọrọ ịlụ. Ọ bụ nkwenye m, ọ na-amasịkwa m ịbụ onye Alakụba" aiq8lemynci32czdm9xueb1g0x3nxwu Médiatrice Ahishakiye 0 5040 18234 18233 2024-03-11T12:34:14Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki [[File:Beatrice1.jpg|thumb|beatricephoto]] ''[[w:Médiatrice Ahishakiye|Médiatrice Ahishakiye]]''' (amụrụ 1978) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwanda, ugbu a onye so na Chamber of Deputies na nzuko omeiwu nke [[w:Rwanda]]. na-anọchi anya South Province na ya. Mpaghara bụ Huye District. ==Okwu ndị o kwuru== * Anyị na-abara ndị ka nwere obi isi ike mba na-adịghị enyere aka na nkwekọ na ịdị n'otu nke [[w:Rwanda]]. ** [https://mobile.igihe.com/amakuru/u-rwanda/article/gisagara-depite-ahishakiye-yasabye-abaturage-kubohoka-imitima-bakagaragaza "iji tọhapụ obi site n'ikpughe ozu nke ndị ogbugbu e gburu, kwuru Médiatrice Ahishakiye"] ''Igihe.com'' (Eprel 28, 2022) == Njikọ Mpụga== * [[q:Mediatrix Ahishakiye| Mediatrix Ahishakiye ]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig: Mediatrix Ahishakiye|Mediatrix Ahishakiye]] na Wikipidia Igbo {{Wikipedia}} cfcxeos292r1cjdqwbc5r1uwuepln9l Claire Karekezi 0 5041 18236 18235 2024-03-11T12:43:34Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki [[File:Claire Karekezi.jpg|thumb|Claire Karekezi]] '''Claire Karekezi|Claire Karekezi]]''' (amụrụ 1982) bụ dọkịta na-awa ahụ na ụlọ ọgwụ ndị agha Rwanda na Kigali, Rwanda. Dị ka nwanyị mbụ dọkịta na-awa ahụ na Rwanda, na otu n'ime ndị dọkịta na-awa ahụ isii na-eje ozi na-eje ozi na nde mmadụ 13, Karekezi na-eje ozi dị ka onye na-akwado ndị inyom na neurosurgery. Ọ bụrụla ihe mkpali nye ndị na-eto eto na-achụso neurosurgery, karịsịa ụmụ agbọghọ. Karekezi bụ ọkachamara na [[w: neuro-oncology | neuro-oncology]] na ịwa ahụ isi, bụ onye isi oche nke African Women in Neurosurgery (AWIN), Kọmitii nke Continental Association of African Neurosurgical Societies (CAANS), na ahọpụtara ka onye otu kansụl mba nke Rwanda Medical and Dental Council (RMDC) na odeakwụkwọ nke ụlọ ọrụ maka 2022-2026 ==Okwu ndị o kwuru== "Nwanyị nwanyị mbụ na-ahụ maka akwara na Rwanda na-agba ụmụ agbọghọ ume ka ha nabata sayensị" (2019):<small>[https://www.newtimes.co.rw/article/163940/News/rwandaas-first-female-neurosurgeon-urges-girls-to-embrace-science "Nwanyị mbụ na-awa ahụ akwara Rwanda gbara ụmụ agbọghọ ume ka ha nabata sayensị. "] ''Oge Ọhụrụ'' (February 12, 2019)</small> * Ekwela ka onye ọ bụla gwa gị na ọ gaghị ekwe omume, ị nwere ike nweta ihe ọ bụla. * Ọ na-ewe oge, ma ọ bụrụ na ị nwere mmasị na ntachi obi ịrapagidesi ike, ị na-eme ya n'ezie. * Maka onye ọ bụla na sayensị ma ọ bụ na-abụghị na sayensị, ime ihe na-amasị gị bụ isi ihe, ọ bụ ihe mbụ. *Nwanyị nke taa nwere obi ike, dị njikere ịgbaso nrọ ha. *Ụmụ agbọghọ chọrọ enyemaka, ọ dị mkpa ka a kwagide ha, ọ dị mkpa ka a kwado ya, anyị chọkwuru ndị nlereanya, anyị chọkwara ka ụmụ nwanyị na-eme nke ọma laghachite ụmụ agbọghọ ndị a. *Ikuzi sayensi maka nwanyi di otua ka o siri di maka umu nwoke, ebe anyi abuo nwere ikike. *Ihe mere ụfọdụ ụmụ agbọghọ ndị ọzọ na-eme nke ọma na sayensị bụ iche echiche na ha adịghị esi ike. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[q: Claire Karekezi|Claire Karekezi]] na Wikikwuotu bekee * [[w:ig:Claire Karekezi|Claire Karekezi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Karekezi, Claire}} rtyl3bg3wt0oogdfd9djdhoeefrbabo Hadija Ndangiza Murangwa 0 5042 18239 18238 2024-03-11T13:00:05Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki '''[[Hadija Ndangiza Murangwa|Hadija Ndangiza Murangwa]]''' (amụrụ 1975) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda]]. Ọ bụ onye ndụmọdụ na-ahụ maka atụmatụ na nkwụsi ike ụlọ ọrụ na Institute of Certified Public Accountants of Rwanda (ICPAR)). Ọ bụ onye omebe iwu na [[w:Ndị omebe iwu nke atọ nke Sineti Rwanda | Ụlọ omebe iwu nke atọ nke Rwandan Sineti]] nke Rwanda National Forum of Political Parties Organisation (NFPO) họpụtara]. A họpụtara ya na [[w:Ideal Democratic Party|Ideal Democratic Party]] (PDI). == Okwu ndị o kwuru== *Anyị ga-enyocha nchekwa okporo ụzọ, mana na-ekwusi ike na ihe mberede. Olee otú ha si guzo? Anyị maara na Gọọmenti Rwanda emeela ọtụtụ ihe maka nchekwa nke ndị na-eji okporo ụzọ, ma ọnụ ọgụgụ nke ihe mberede okporo ụzọ ka dị elu, ya mere nyocha miri emi nke ọnọdụ ahụ dị mkpa. ** [https://www.parliament.gov.rw/news-detail?tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=Akuku&tx_news_pi1%5Bnews%5D=25661&cHash=733c15bbf6e04b8a164d Sainator Hadif. s nke kọmitii na mba ofesi, imekọ ihe ọnụ na nchekwa na-eme njem na mpaghara dị iche iche iji leba anya n'ihe gọọmentị na-eme iji gbochie ihe mberede okporo ụzọ.(Akụkọ ndị omebe iwu, Site na 14 ruo 22 Nọvemba 2022) == Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[q: Hadija Ndangiza Murangwa| Hadija Ndangiza Murangwa]] na Wikikwuotu bekee [[w:ig: Hadija Ndangiza Murangwa| Hadija Ndangiza Murangwa]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Murangwa, Hadija Ndangiza}} 3mvjxb3mmarh7md3hlyracz5i3kuuvm Imaniriho Clarisse 0 5043 18243 18242 2024-03-12T06:09:14Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki '''[[Imaniriho Clarissa|Imaniriho Clarisse]]''' amuru February 15, 1995 na ngalaba Bwishyura nke Karongi District ebe ezi na ulo ya bi. [[wikipedia:Karongi_District|Karongi District]] bụ ebe ọ gụrụ ụlọ akwụkwọ praịmarị ya. O nwetara nzere bachelọ ya na Mahadum Rwanda ebe ọ gụsịrị akwụkwọ na 2017 na [[wikipedia: Mahadum_of_Rwanda | Mahadum Rwanda]]. ==Okwu ndị o kwuru== * Ihe ọzọ bụ ige ntị olu ndị ntorobịa, ghọta nsogbu ha na isonyere ụlọ ọrụ anyị nwere ike ịrụkọ ọrụ n'ịchọpụta na idozi nsogbu ndị ntorobịa n'oge kwesịrị ekwesị. ** [https://en.igihe.com/news/imaniriho-23-rwanda-s-youngest-mp-promises, kwuru Imaniriho Clarisse"], Igihe ('17 September 2018'') * Ha (ndị ntorobịa) kwesịrị isonye na mmemme gọọmentị dị ka achọrọ, rịọ maka ndụmọdụ wee kweta ka emezi ya, ** [https://en.igihe.com/news/imaniriho-23-rwanda-s-youngest-mp-promises, Imaniriho Clarisse na-ekwu]. Igihe. ("17 Septemba 2018") ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia|Clarisse_Imaniriho}} [[w:Imaniriho Clarissa|Imaniriho Clarissa]] na Wikikwuotu Bekee [[w:iq:Imaniriho Clarissa |Imaniriho Clarissa]] na Wikipidia Igbo lkszyj64qhbf7efmj3nm48ahbafcero Salome Nyirarukundo 0 5044 18245 18244 2024-03-12T06:18:29Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki '''[[w:Salome Nyirarukundo|Salome Nyirarukundo]]''' (amụrụ 20 Disemba 1997) bụ [[w:Rwanda]] onye agba ọsọ ogologo oge. Ọ gbara asọmpi na [[w:2016 Summer Olympics|2016 Summer Olympics]] na [[w:Rio de Janeiro|Rio de Janeiro]], na Athletics na 2016 Summer Olympics – ụmụ nwanyị 10,000 mita ==Okwu ndị o kwuru== *Ihe m lekwasịrị anya ugbu a bụ ịgbatị ọzụzụ ọzụzụ tupu isonye n'asọmpi ndị isi mba Afrịka n'ọnwa na-abịa ma nrọ m bụ iru eru maka asọmpi Olympic nke okpomọkụ. **[https://www.newtimes.co.rw/article/130222/sports/nyirarukundo-turns-focus-to-olympic-games-qualification/amp New Times]. (Mee 25, 2016) * Ọ bụ oge mbụ m na-asọ mpi n'ọsọ marathon nke Canada, obi dịkwa m ụtọ maka ihe ndị a rụzuru. ** [https://www.ktpress.rw/2018/09/nyirarukundo-sets-record-time-in-montreal-marathon/ KT Press]. (Septemba 24, 2018) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[w:Salome Nyirarukundo|Salome Nyirarukundo]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Salome Nyirarukundo|Salome Nyirarukundo]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nyirarukundo, Salome}} 805lss9gciwcwj478rbyd9mfzuegew0 Stephanie Nyombayire 0 5045 18247 18246 2024-03-12T06:30:32Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki '''[[Stephanie Nyombayire|Nyombayire Stephanie]]''' (amụrụ Disemba 1986) bụ Onye isi Nkwukọrịta Ozi na Ọfịs Onye isi ala Rwanda, onye nnọchi anya [[w:Genocide Intervention Network]], na [[w:Rwanda]] nwa afọ. Ọ gụsịrị akwụkwọ na [[w:Kent School]] na Kent, Connecticut na 2004 yana [[w:Swarthmore College]] na [[w:Swarthmore, Pennsylvania]] na June 2008. == Okwu ndị o kwuru== * Ime ihe na-agwa ụwa ndụ mmadụ ọ bụla bara ihe. ** [https://www.glamour.com/story/"glamour-hero-stephanie-nyombayire"], ''Glamour Hero: Ọ tụfuru ndị otu ezinụlọ 100 na mgbukpọ'' (28 February 2007) * Njikere iguzo ọtọ na-alụ ọgụ maka ihe anyị kwenyere na ọ ga-abụrịrị akara nke obodo ụmụ akwụkwọ na-aga n'ihu ** https://web.archive.org/web/20070427080058/http://www.clintonfoundation.org/071305"-sp-cf-ld-usa-sp-wjc-keynote-address-to-campus-progress -national-student-conference.htm"], "Stephanie nyombayire" (13 Julaị 2005) * Anyị kwenyere na anyị aghaghị ịjụ ikwe ka okwu ahụ bụ́ “ọ dịghị ọzọ” nọgide na-abụ ihe efu n’ihi na, dị ka President Clinton kwuru n’okwu ya na 1998 na Rwanda, “Anyị aghaghị ma anyị ji ndị nwụrụ anwụ, na ndị ahụ n’ụgwọ. ndị lanarịrị onye hụrụ ha n’anya, mbọ niile anyị na-agba iji mụbaa ịmụrụ anya na ime ka nguzo anyị na-emegide ndị na-eme ụdị arụrụala ahụ sie ike.” ** https://web.archive.org/web/20070427080058/http://www.clintonfoundation.org/071305"-sp-cf-ld-usa-sp-wjc-keynote-address-to-campus-progress -national-student-conference.htm"], "Stephanie nyombayire" (13 Julaị 2005) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Stephanie Nyombayire|Stephanie Nyombayire]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Stephanie Nyombayire|Stephanie Nyombayire]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nyombayire, Stephanie}} 73srj7lryn8b6iu8z9xn4yb1cv1imht Irshad Manji 0 5046 18410 18249 2024-03-16T04:30:53Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki Irshad Manji (amụrụ ya na afọ 1968) ọ bụ onye Alakụba nwanyị Alakụba Alakụba, onye ode akwụkwọ, onye odeakụkọ na onye na-akwado ya. ===Okwu Okwuru=== Ọ bụghị mgbe niile ka Alakụba na-akpachi anya. N'oge 'Golden Age' - n'etiti narị afọ nke 9 na nke 11 - e nwere omenala iche echiche n'ime ụwa ndị Alakụba. Ndị Alakụba chọrọ iche echiche siri ike - Irshad Manji August 18, 2004 (ajụjụ ọnụ Dirk Verhofstadt) N'ọgbọ ọla edo nke Islam, enwere ọganihu dị ukwuu nke na ọ ghọrọ ntọala nke Renaissance Europe. Anyị ndị Alakụba ga-agbanwe onwe anyị, nke ahụ bụ isi ihe dị iche. Anyị enweghị ike ịnọgide na-ata America ma ọ bụ Israel ụta maka nhụsianya anyị. Süddeutsche Zeitung May 16, 2007 Oge eruola maka ndị hụrụ ọchịchị onye kwuo uche ya na-emesapụ aka ijikọ aka na ndị na-eme mgbanwe Islam. Nke a bụ ihe ngosi na onye bụ onye: Ndị Alakụba na-agafeghị oke na-akatọ ime ihe ike e mere n'aha Islam mana ha na-ekwusi ike na okpukpe enweghị ihe jikọrọ ya na ya; Ndị Alakụba na-eme mgbanwe, n'ụzọ dị iche, ọ bụghị nanị na-akparị ime ihe ike Islamist kama na-ekweta na a na-eji okpukpe anyị eme ihe iji kpalie ya. Irshad Manji: Islam chọrọ ndị na-eme mgbanwe, ọ bụghị 'Moderates' Akwụkwọ akụkọ Wall Street (7 Mee 2011) Nsogbu na Islam Taa (2005) Okwu sitere na Nsogbu na Islam Taa: oku ịkpọte maka eziokwu na mgbanwe (2004) Ọtụtụ ndị Alakụba na-ewere Quran dị ka akwụkwọ iji ṅomie kama ịtụgharị uche, na-akpachapụ ikike anyị iche echiche n'onwe anyị. Ch. 2: Ụmụ nwanyị iri asaa? Agụọla m akwụkwọ mmụta nke na-akọwa amaokwu ndị a 'n'ọnọdụ ha', echere m na e nwere ọmarịcha ịgba egwu na-aga. p. 48 Ọrụ anyị zuru ụwa ọnụ ugbu a abụghị ikpebi onye nwere ihe njirimara, kama izigara ọgbọ ndị na-abịa n'ihu ihe anyị niile ji ibe anyị. p. 203 Ihe gbasara Ụmụ nwanyị abụọ ndị ọzọ, ndị edemede Irshad Manji (Nsogbu ahụ na Islam Taa) na Asra Nomani (Na-eguzo naanị na Mecca), atụkwasịla ụlọ ọrụ Alakụba ihe ịma aka siri ike karị, mana kama ịrụ ụka maka uru nke ikpe ha, ha abụọ bụ ewepụrụ n'ụzọ na-ezighi ezi dị ka ndị na-achọ mgbaghara maka ọdịda anyanwụ. Tarek Fatah, Na-achụ Mirage (2008) ===== Kwuo okwu===== Abụghị m onye nku aka ekpe, abụghị m onye nku aka nri. A bụ m post-wing." 5dhugaad0xayql0vfh42wn6ip1fchxm Helalia Johannes 0 5047 18347 18346 2024-03-13T20:48:07Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki [[w:Helalia Lukeiko Johannes|Helalia Lukeiko Johannes]] (amụrụ ya Na onwa13 Ọgọst n'afọ 1980) ọ bụ onye agba ọsọ ogologo oge nke Namibia bụ ọkachamara na marathon. Ọ na-ejide ndekọ Namibia na 10km, 20km, ọkara marathon na mmemme marathon. ===Okwu ndị O kwuru === M na-eme onwe m na-aga n'okporo ụzọ ahụ site n'ịgwa onwe m, buso egwu gị ọgụ, merie mmeri gị ma nwee olileanya mgbe niile. [Ihe ndekọ achọrọ] Nnukwu mmetụta m mgbe niile bụ ntinye aka m, ọzụzụ na ịrụsi ọrụ ike. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[w:Helalia Johannes|Helalia Johannes]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Helalia Johannes|Helalia Johannes]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Johannes, Helalia}} ib7kqu2qyldrs1x1a1op5a38sm5lvu7 Béatrice Nirere 0 5048 18251 2024-03-12T09:02:19Z Adakaibe 183 Jiri 'Béatrice Nirere bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan onye a mara ikpe ma ka igbuchapụ agbụrụ ma ka itinye aka na Mgbukpọ Rwandan 1994. N'oge a mara ya ikpe na 2009, ọ bụ onye otu Chamber of Deputies nke Rwanda, ụlọ omeiwu nke ala nke mba ahụ. ===Okwu Okwuru=== Ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa n'etiti ndị otu mbụ bụ ihe dị oke mkpa nke na-akpalite ịmụmụ ọnụ ọchị. Ngosipụta a na-egosi etu gọọmentị si akwado mm...' kere ihü wikitext text/x-wiki Béatrice Nirere bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan onye a mara ikpe ma ka igbuchapụ agbụrụ ma ka itinye aka na Mgbukpọ Rwandan 1994. N'oge a mara ya ikpe na 2009, ọ bụ onye otu Chamber of Deputies nke Rwanda, ụlọ omeiwu nke ala nke mba ahụ. ===Okwu Okwuru=== Ịgba ọgwụ mgbochi ọrịa n'etiti ndị otu mbụ bụ ihe dị oke mkpa nke na-akpalite ịmụmụ ọnụ ọchị. Ngosipụta a na-egosi etu gọọmentị si akwado mmadụ niile gụnyere ndị mkpọrọ. Béatrice Nirere kwuru n'etiti ndị mkpọrọ gbara ọgwụ mgbochi megide Covid-19. Igihe (March 10, 2021) 42oigowinimaigeszb2rfdm1oda9a5d Musanase Laura 0 5049 18286 18252 2024-03-12T19:17:44Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''Musanase Laura''' (amuru ya na afọ 1993), bu onye omee ejije nke [[w:Rwanda]]. O mere ihe ngosi mpụta mbụ ya site n'ọrụ na-eduga na sitcom televishọn City Maid Ọrụ ya bịara bụrụ ndị ama ama na ọha. Ọ hapụrụ ọrụ ahụ ruo afọ ole na ole, ma emesị kwenye na ọ ga-eweghachi usoro ahụ n'oge na-adịghị anya. Ọnwa asatọ ka e mesịrị, Nikuze ga-apụta na Citymaid. Ahọpụtakwara ya na ngalaba ihe nkiri kacha mma na ihe nkiri Rwandan. ===Okwu ndị ọ kwuru=== Anyị niile maara na ama abụghị ihe dị mfe ijikwa, mana ọzọ, ị ga-anabata ihe na-abịa n'ụzọ gị. laura-musanase kwuru na (The New Times, 23 Maachị 2017) ==Njikọ Mpụga == {{wikipedia}} [[w:Miss Laura|Miss Laura]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Miss Laura|Miss Laura]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Musanase Laura}} 7o4f84468m6d24m4xl2pj6rz8xbldke Josephine Nambooze 0 5050 18477 18253 2024-03-18T14:23:23Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Josephine Nambooze|Josephine Nambooze]] bụ dọkịta [[w:Uganda|Uganda]], ọkachamara ahụike ọha, agụmakwụkwọ, na onye nyocha ahụike. Ọ bụ prọfesọ ahụike ọha na Makerere University School of Public Health. Nambooze bụ nwanyị mbụ East Africa tozuru oke dịka dibịa ihe dị ka 1959. ===Okwu ndị O kwuru=== Ụlọ akwụkwọ ahụike siri ike ma ọ bụ ọrụ siri ike n'oge niile. "Ị ghaghị ịgbasi mbọ ike ma chụọ ọdịmma ndị ọzọ niile. Enwere ule ugboro ugboro - nke edere, ihe omume na ọnụ nke a na-akpọ viva / vivae - anyị aghaghị ịgafe onye ọ bụla. [1] Na-ekwu maka ịdị ukwuu nke ụlọ akwụkwọ ahụike mgbe ọ bụ nwata akwụkwọ. sv2dnptjjuo0j6kd2w2ppco0i26z5eh Maria Musoke 0 5051 18254 2024-03-12T09:36:15Z Adakaibe 183 Jiri 'Maria Musoke mgbe ụfọdụ a na-akpọ Maria G.N. Musoke (amụrụ ya na onwa 19 Jenụwarị n'afọ 1955) bụ onye sayensị ozi na agụmakwụkwọ Uganda. Ọ bụ nwanyị Uganda mbụ nwetara PhD na Science Science. Ọ bụ prọfesọ nke Science Science na osote onye isi oche (May 2018-) na Mahadum Kyambogo na Uganda. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye otu kansụl (2019-2022) nke Uganda National Academy of Sciences. ===Okwu Okwuru=== Mgbe a gwara ndị mmadụ...' kere ihü wikitext text/x-wiki Maria Musoke mgbe ụfọdụ a na-akpọ Maria G.N. Musoke (amụrụ ya na onwa 19 Jenụwarị n'afọ 1955) bụ onye sayensị ozi na agụmakwụkwọ Uganda. Ọ bụ nwanyị Uganda mbụ nwetara PhD na Science Science. Ọ bụ prọfesọ nke Science Science na osote onye isi oche (May 2018-) na Mahadum Kyambogo na Uganda. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye otu kansụl (2019-2022) nke Uganda National Academy of Sciences. ===Okwu Okwuru=== Mgbe a gwara ndị mmadụ na ha dị mma na mgbe ndị ọrụ ahụike na-etinye ihe ọmụma na ọrụ ha, enwere ọtụtụ uru na nlekọta ahụike. Ọ bụ ihe bara uru maka ndị ọkachamara ahụike, ndị na-eme atụmatụ, na ndị na-eme iwu, yana ndị nchọpụta nwere mmasị na usoro ozi ahụike na ntinye ha na gburugburu dị iche iche. [1] Na-ekwu okwu na akwụkwọ ya Informed and Healthy: Theoretical and Applied Perspectives on the Value of Information to Health Care. 1w9ual8uqpfvufmkd1c3y230v9onlss Marie-Thérèse Abena Ondoa 0 5052 18474 18255 2024-03-18T14:15:23Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Marie-Thérèse Abena Ondoa|Marie-Thérèse Abena Ondoa]] ,bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye [[w:Cameroon|Cameroon]]. Ọ bụ onye minista na-ahụ ma ka inye ụmụ nwanyị ike na ezinụlọ kemgbe 2009. Ọ bụ osote onyeisi na ngalaba nke ọgwụ na Mahadum Yaounde tupu a họpụta ya dị ka Minista. ===Okwu ndị O kwuru=== Ihe niile na-amalite site n'ezinụlọ. Onyeisi ezinụlọ ekwesịghị ịbụ onye na-akpalite ka ma ọ bụ onye na-echebe nwa agbọghọ dị n’agbata afọ 5 ruo afọ 9 site n’omume obi ọjọọ dị otú ahụ n’ihi nkwenkwe ụgha nke ịchọ ka ha nọgide na-ekwesị ntụkwasị obi nye di ha. [1] M na-akpọ ndị nne na nna ka ha chịkwaa ma kpachie ebe ọ dị mkpa, iji smart phones na ngwaọrụ ndị ọzọ ha na-enye ụmụ ha. Ngwa ndị a na-agbasa ọdịnaya na-adịghị mma, na-atụleghị adịghị ike nke ụmụ anyị. 5ch6kecdzb97hmftu11c05qcfcr6qa2 Mercy Kainobwisho 0 5053 18472 18256 2024-03-18T14:10:28Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Mercy Kainobwisho|Mercy Kainobwisho]] (amụrụ c.1979) nke a na-akpọkwa Mercy Kyomugasho Kainobwisho (amụrụ c.1979), bụ onye ọka iwu Uganda, onye nchịkwa azụmahịa na onye isi ụlọ ọrụ, onye na-eje ozi dị ka onye na-edeba aha n'ozuzu na onye isi nchịkwa nke Uganda Registration Services Bureau (URSB) ), dị irè na Disemba 2020. ===Okwu ndị O kwuru=== “Akụ na ụba ọgụgụ isi bụ otu n'ime ohere kachasị ukwuu ma ka ụlọ ọrụ iji bulie uru azụmaahịa dị mkpa, mepụta ohere azụmaahịa ọhụrụ, yana mee ka ihe mgbochi banye maka ndị asọmpi. IP na-anọchite anya ohere dị ịrịba ama, nke ejighị n'aka maka ịmepụta ego, " Ekwuru na URSB ndụmọdụ SMEs ma ka otu ha ga-esi na-erigbu ihe okike ha, edemede Kenneth Kazibwe dere, 31 Julaị 203121,NilePost. "Gọọmentị Uganda maara nke ọma uru na ọrụ ọgụgụ isi nwere ike ịrụ iji mee ka mmepe mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba nke ọbọdọ anyị dịkwuo elu. Mfefe nke amụma IP mba nke bụ iji kpalite iji akụrụngwa ọgụgụ isi rụọ ọrụ nke ọma na nke ọma na mpaghara niile iji nweta mmepe akụ na ụba ngwa ngwa, " Ekwuru na URSB ndị na-edeba aha izugbe maka otu ha ga-esi rite uru ọgụgụ isi ha, edemede nke onye nta akụkọ anyị dere, 31 Julaị 2021, Eagle online. "Ụlọ ọrụ azụmahịa n'agbanyeghị nha ha ga-abụrịrị ihe ọhụrụ iji nọgide na-adị mkpa na asọmpi na mpaghara na mpaghara. Agbanyeghị, ndị na-emepụta ihe kwesịrị ichebe ikike ọgụgụ isi ha ka ha wee nweta uru site na imepụta ihe ha.” Ekwuru na URSB ndụmọdụ SMEs maka otu ha ga-esi na-erigbu ihe okike ha, edemede Kenneth Kazibwe dere, 31 Julaị 2021,NilePost. l6oiif68ml5oqwewhtwao0vd0dvs3ar Samantha Paxinos 0 5054 18262 18257 2024-03-12T10:40:39Z Adaigbo Nine 698 wikitext text/x-wiki onye na-agụ abụ na onye na-agụ abụ bụ onye Zimbabwe. Egwu ya bụ ngwakọta nke egwu ụlọ | Ụlọ nwere ihe ndị sitere na ụlọ miri emi na ụlọ Soulful. Ọ bụkwa onye nchoputa nke Bae Electronica, akara ndekọ ọ malitere iji wepụta egwu nke ya ma gosikwa ndị ọzọ na-egwu ụlọ ndị isi ojii.[1] Akara stub Akụkọ metụtara egwu a bụ isi ike. Ị nwere ike inyere Wikiquote aka site na ịgbasa ya. Okwu Akpa m nke mbụ sitere na EP m na-abịa bụ ekpochi ma buru ibu, ma enwere ohere na-atọ ụtọ maka gị ịmegharị ya. Ịbụ nwanyị na-ahụ ọhụụ pụtara inwe mmetụta egwu na ime ya, " nwanyi Ihe egwu a na-akụ n'ụlọ na-amanye mmadụ ịkwagharị ahụ ya. N'agbanyeghị nke ahụ, egwu ụlọ karịrị ebe a na-apụghị ịgbagha agbagha. N'anya na ntị nke onye omenkà a mụrụ na Zimbabwe bụ Jackie Queens, egwu ụlọ nwere ike iwu obodo. Ndị eze nwanyị Egwu ụlọ bụ cathartic. M na-ejikọta mmetụta a na egwu ụlọ n'ime ndị ọzọ niile. Mgbe m na-agba egwu, ọ na-adị m ka ọ dị ọhụrụ, mgbe m na-egekwa ya n'ụlọ ma ọ bụ na-aga, enwere m ike na obi ụtọ. Dị ka ihe nnọchianya nke mmụọ ọgụ, ọ na-apụta dị ka ikpo okwu maka nnwere onwe nke ndị mmadụ mgbe m na-atụle mgbọrọgwụ ya na mmetụta ọ na-enwe n'ụwa, karịsịa maka ndị Black na Queer. N'oge a, m na-akpali ndị mmadụ. Karịsịa, ọtụtụ ụzọ anyị si egosipụta mmadụ anyị. Mgbe ụfọdụ, anyị adịghị enwe obiọma ma ọ bụ na-emesapụ aka, ma ọbụna n'oge ndị ahụ, ọmịiko na obi ike na-enwu. Isi iyi nke mkpali na-adịghị apụ apụ n'ụdị bụ egwu. Ebe ọ bụ na m na-atụ egwu ihe anyị nwere ike ịmepụta, ọ dịghị mgbe ọ na-aghọrọ m ihe nkịtị. N'ebe ndị a dị iche iche, enweghị m onwe, mmụọ imekọ ihe ọnụ, na obi ike nke ndị mụ na ha na-emekọrịta ihe na-akpali m. Ịdị umeala n'obi bụ àgwà dị mkpa maka iso ndị si nzụlite dị iche iche na-arụkọ ọrụ. M na-anọgide na-amụta, ọ bụghị nanị banyere onwe m, kamakwa banyere ụwa gbara m gburugburu. Ọbụlagodi na agaghị m ebi ndụ ịhụ ụwa na agba zuru oke, enwere m ike ime mmụọ. A na-ahụtụ anya n’ọdịnihu, n’agbanyeghị otú ọ ga-esi adịte aka, mgbe e nwere obere mmeri. sm9wjvv6is4z5h9871sttodzbk61r6z Sarah Chepchirchir 0 5055 18466 18258 2024-03-18T13:55:40Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Sarah Chepchirchir|Sarah Chepchirchir]] (amụrụ 27 Julaị 1984 na Nandi County) ọ bụ onye Kenya na-agba ọsọ ogologo oge na-asọ mpi n'asọmpi ịgba ọsọ n'ụzọ dị an ya sitere na 10K na-agba ọsọ ruo ọkara marathon. ===Okwu ndị O kwuru=== Ekwenyesiri m ike na oge a dị mma ka ahọpụtara m ma ka otu asọmpi mba ụwa nke Kenya. "Wilson Kipsang na Sarah Chepchirchir meriri Tokyo Marathon - mmelite zuru ụwa ọnụ", Kwa izu, Febụwarị 27, 2017. Ụfọdụ ndị na-amasị ịgba ọsọ ma na ha enweghị ike ịgba ọsọ [oke ọsọ ọsọ]. Ọ (na-agba ọsọ ọsọ) bụ talent. Weldon Johnson, "Njem m gaa n'ogige Doping enwere ike na Kenya: Ihe m hụrụ mgbe mụ na onye mmeri Olympic Jemima Sumgong nọrọ otu ụbọchị", LetsRun.com, Eprel 20, 2017. Anaghị m eme ihe ọ bụla. M na-agba ọsọ. Yabụ na m ga-elekwasị anya naanị na ịgba ọsọ. Anyị enweghị ọrụ ọzọ. Ebe anyị nwetara ego, ọ bụ site na ịgba ọsọ. Nke ahụ na-eme ka anyị na-agbasi mbọ ike. Ọ bụrụ na anyị emerighị, anyị anaghị enweta ego. Ọ bụrụ na anyị enwetaghị ego, olee otú anyị ga-esi dị ndụ? Na Kenya, ihe niile bụ ego, ego, ego. Ya mere, anyị ga-eme ya [na-agba ọsọ]. Weldon Johnson, "Njem M gaa n'ogige Doping enwere ike na Kenya: Ihe m hụrụ mgbe mụ na onye mmeri Olympic Jemima Sumgong nọrọ otu ụbọchị", LetsRun.com, Eprel 20, 2017 l4ecpjswsfog7mkp8i3r55uc0sezcgj Miss Shanel 0 5056 18260 18259 2024-03-12T10:33:17Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki '''[[Miss Shanel|Ruth Nirere]]''', nke a maara nke ọma dị ka ''Miss Shanel''' bụ [[w:Rwanda]] n'abụ na onye na-eme ihe nkiri. [[File:Ruth Nirere Shanel.jpg|thumb|Ruth Nirere Shanel na 2017]] ==Okwu ndị o kwuru== *M na-eme ihe n'oge nke m. **[https://www.newtimes.co.rw/article/1213/lifestyle/people/miss-shanel-talks-career-upcoming-projects-and-moving-at-her-own-pace '' The NewTimes ''] (Septemba 21, 2022) * Enwere m ike ikwu nke ahụ n'ihi na ihe m na-eme masịrị m. M na-ekpori ndụ. * Echere m na nke ahụ bụ ihe anyị nọ ebe a iji jee ozi. Ọbụna ma ọ bụrụ na ọ bụ otu onye nwere ike ịhapụ mmekọrịta na-egbu egbu, ma ọ bụ onye nwere ike ikwu ihe mere ha na nke mbụ ya, wepụ ya n'obi ha, na-enye m ume ma mee ka m chee na ihe m na-eme bara uru na na-eme ka m chọọ ịga n'ihu. *Ọ bụ eziokwu na mgbe ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na m ahapụla m n’ịgba egwú na ịgụ egwú ma ọ bụghị otú ahụ. Ọbụna mgbe m gara ịmụ egwú, m ka na-eme egwú. **[https://www.newtimes.co.rw/article/1213/lifestyle/people/miss-shanel-talks-career-upcoming-projects-and-moving-at-her-own-pace Miss Shanel na-ekwu ọrụ , ọrụ na-abịa n'ihu, na-aga n'ihu n'ụzọ nke ya]. ''The New Times''. Septemba 21, 2022. * M na-eme egwu na fim, ana m echekwa ihe m na-eme. **[https://www.newtimes.co.rw/article/1213/lifestyle/people/miss-shanel-talks-career-upcoming-projects-and-moving-at-her-own-pace Miss Shanel na-ekwu ọrụ , ọrụ na-abịa n'ihu, na-aga n'ihu n'ụzọ nke ya]. ''The New Times''. Septemba 21, 2022. *Dị ka onye na-ese ihe anaghị amasị m ka a manye m ime ihe. **[https://www.newtimes.co.rw/article/1213/lifestyle/people/miss-shanel-talks-career-upcoming-projects-and-moving-at-her-own-pace Miss Shanel na-ekwu ọrụ , ọrụ na-abịa n'ihu, na-aga n'ihu n'ụzọ nke ya]. ''The New Times''. Septemba 21, 2022. *Ọ dịghị mfe ịmalite ịme egwu dịka nwanyị, dịka nwata nwanyị, n'ihi na a naghị ahụ egwu dịka ọrụ. A na-ewere ndị na-egwu egwu dị ka ndị na-aṅụ mmanya ma ọ bụ na-aṅụ ọgwụ ọjọọ. **[https://www.newtimes.co.rw/article/1213/lifestyle/people/miss-shanel-talks-career-upcoming-projects-and-moving-at-her-own-pace Miss Shanel na-ekwu ọrụ , ọrụ na-abịa n'ihu, na-aga n'ihu n'ụzọ nke ya]. ''The New Times''. Septemba 21, 2022. * Icheta bụ maka mgbe niile. Iche echiche banyere ebe anyị si bịa ka ọ ghara ime ọzọ kwesịrị ịbụ ihe a na-eme kwa ụbọchị. **[https://www.newtimes.co.rw/article/187184/Entertainment/trauma-caused-by-the-genocide-is-shaky-and-has-no-limits---miss-shanel Miss Shanel trauma-kpatara-site na-mgbuchapụ-na-ama jijiji-na-enweghị-oke.] newtimes.co.rw (''June 29, 2021'') * Anyị kwesịrị ịnọgide na-arụkọ ọrụ ọnụ na-akasi ndị lanarịrịnụ obi ka anyị wee wulite obodo Rwandan anyị na-achọkarị inwe. **[https://www.newtimes.co.rw/article/187184/Entertainment/trauma-caused-by-the-genocide-is-shaky-and-has-no-limits---miss-shanel Miss Shanel trauma-kpatara-site na-mgbuchapụ-na-ama jijiji-na-enweghị-oke.] newtimes.co.rw (''June 29, 2021'') *Enweghị m ike ịga n’ihu n’ọdịbendị nke ikpuchi ime ihe ike n’ime ụlọ dabere n’okwu ndị dị ka, amafuti y’umugabo ni bwo buryo bwe” (nke a sụgharịrị n’ụzọ na-adịghị mma na ‘mmadụ anaghị emehie’). **[https://www.newtimes.co.rw/article/166286/Entertainment/miss-shanel-in-drive-against-domestic-violence Miss Shanel na-ebuso ime ihe ike n'ụlọ.] newtimes.co.rw (' 'June 29, 2021') * Ike agwụla m ka a na-agwa ndị mmadụ 'ihangane' (gbaghara)," **[https://www.newtimes.co.rw/article/170966/Entertainment/shanel-on-her-role-at-hamwe-festival Miss Shanel's Dialogue.] newtimes.co.rw (''Nọvemba 04, 2019.") *Ọ bụ ezigbo ọrụ ebube ịmụ nwa na-eto n'ime afọ gị. Mgbe ahụ, ọ na-aga ruo ebe ị na-amalite ịhụ ka nwa ahụ na-agagharị ... ọ bụ ihe omimi na ezigbo ngọzi, mana ọ dịkwa oke ike. Ọ gaghị amasị m ịtụrụ ime mgbe niile mana echere m na ọ bụ ahụmahụ dị mma. **[https://www.newtimes.co.rw/article/127748/Lifestyle/miss-shanels-come-back Miss Shanel's Dialogue.] newtimes.co.rw (''March 05, 2016'') * A na-akpọ nke a ịhụ onwe gị n'anya na Kinyarwanda na ịnakwere onwe gị [...] Nke a dị ezigbo mma, ka m gwa gị na ahụghị m ihe ọjọọ na ịhụ onwe gị n'anya na ịnakwere ahụ gị.(Ibi babyita kwikunda mu Kinyarwanda no kwiyakira [ …] Ibi ni byiza cyane, reka mbabwire ko nta kibi na mba mbona mu kwikunda no kwakira umubiri wawe.) **["https://umuryango.rw/ad-restricted/article/miss-shanel-yatunguye-benshi-ashyigikira-isimbi-wahyize-hanze-amafoto-yambaye"] ''umuryango.rw'' (March 2019) *Ụmụ m ndị nwaanyị ka dị obere, m na-akụziri ha ka ha hụ onwe ha n’anya ma na-agwa ha na ahụ́ ha bụ nke ha na ọ dịghị onye ọzọ nwere ikike ma ọ bụ mara otú e si eme ya. Ọrụ m bụ ịnọgide na-agwa ya okwu ma kọwaara ya dị ka afọ ndụ ya si dị, ọ bụrụgodị na nwa m nwanyị aghọọ onye toro eto ma dabere na ọrụ ọ na-arụ, dịka ọmụmaatụ onye na-ese ihe, onye nlereanya ma ọ bụ ọbụna onye na-ese foto n'ihi na ọ chọrọ ma ọ bụ na-amasị ya. ya, m ga-agwa ya na ọ mara mma nakwa na ọ ga-emepụta ihe ọ rọrọ nrọ, gwa ya okwu ma kọwaara ya dịka afọ ndụ ya si dị. ọmụmaatụ onye na-ese ihe, ihe nlereanya ma ọ bụ ọbụna na-ese foto n'ihi na ọ chọrọ ma ọ bụ na-amasị ya, m ga-agwa ya na ọ mara mma nakwa na ọ ga-emepụta nrọ ya.) ** ["https://umugori.rw/ad-restricted/article/miss-shanel-surprised-many-supporting-gambling-wahyize-hanze-amabaye"]"umuguri.rw" (March 2019) *N'ịga n'ihu na-ewu obodo kwesịrị ekwesị maka mmadụ niile, ọ ghaghị ịnọgide na-anapụta onwe anyị n'ime onwe anyị n'ihi na ọ na-eduga n'agụmakwụkwọ na ịdị nsọ nke ụlọ, nke mbụ anyị n'ihi na ọ na-aga na agụmakwụkwọ nke mbụ na-aga nri. ịdị nsọ nke ụlọ.) ** ["https://genesisbizz.com/Miss-Shanel-Advice-for-a-woman-for-a-Nyarwanda-Family"], "Ndụmọdụ Miss Shanel Maka Nwanyị Maka Ezinụlọ Nyarwanda" (12 Maachị 2020) *O bu oke onu ka m na-agwa gi na Chineke enyela mu na dim nwa nwanyi gọziem. Anyị nwere otuto dị ukwuu maka Chineke […]anyị nwere ọṅụ na obi ụtọ! Ịhụnanya na ngọzi dịrị mmadụ niile!) ** ["https://ar.umuseke.rw/france-miss-channel-yibaruseta-umbukola.hmtl"] (04 Septemba 2015) * Ọ na-amasịkwa m iso ndị na-akụ egwú dị iche iche na-arụkọ ọrụ, ya mere ihe ahụ niile na-ewekwa oge. ** https://www.newtimes.co.rw/article/1213/lifestyle/people/miss-shanel-talks-career-upcoming-projects-and-moving-at-her-own-pace<nowiki/>. "Oge Ọhụrụ" (Septemba 21, 2022) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Miss Chanel|Miss Chanel]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Miss Chanel|Miss Chanel]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Shanel, Miss}} rmav9fy0t8ot0l5m2ompb1oxbbb4hg5 Netsanet Gudeta 0 5057 18456 18261 2024-03-17T20:01:12Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Netsanet Gudeta Kebede|Netsanet Gudeta]] (amụrụ 12 Febrụwarị 1991) bụ onye [[w:Ethiopia|Ethiopia]] na-agba ọsọ ogologo oge na-asọ mpi n'ọsọ ụzọ na mmemme ịgba ọsọ obodo. ===Okwu ndị O kwuru === Ọsọ ahụ gara dịka atụmatụ siri dị, naanị ihe m na-eche bụ ihe nrite ọla edo. Jessica Whittington, Mmeri dị egwu sitere na Netsanet Gudeta na Geoffrey Kamworor na Valencia, Egwuregwu egwuregwu kwa izu, Maachị 24, 2018. N'ezie, etinyere m ihe ndekọ ụwa nke naanị ụmụ nwanyị maka ọkara marathon (1:06:11) na Valencia na nke ahụ bụ asọmpi na-enweghị ndị na-eme ngwa ngwa. M na-agba ọsọ oge maka 10,000m na ​​egwu (onye kacha mma 30: 36.75, 2016) na 10km n'okporo ụzọ (31: 35, 2017) nke dị mma karịa ndekọ ndekọ mana ihe kacha m mkpa bụ imeri. Yomog Meje , Kamworor na Gudeta onye isi TCS World 10K Bengaluru elite field, Athletics Africa, Mee 8, 2018. Kemgbe Valencia, m na-azụ ma na-elekwasị anya na Bengaluru. N'agbanyeghị na agbala ọsọ ahụ izu abụọ, nke ahụ emetụtaghị m. N'ezie, o nyere m ohere ịkwado ntakịrị mma. Yomog Meje , Kamworor na Gudeta onye isi TCS World 10K Bengaluru elite field, Athletics Africa, Mee 8, 2018. M ga-anọgide na-enyocha onye nọ n'azụ m, otú m na-eme ... nke ahụ bụ ihe m na-eme, m kpebiri na m ga-ebute ụzọ n'ihu ụmụ nwoke, n'ihi ya, m na-eleba anya n'azụ m mgbe niile. Gord Holder , ndị ọgba ọsọ Etiopia na-ewere aha ịgba ọsọ ụzọ Ottawa 10K, Ottawa Citizan, Mee 27, 2017. dyjs6g1o9hhvojyqpsl4p7vts5etv0o Jokate Mwegelo 0 5058 18455 18263 2024-03-17T19:57:24Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Jokate Mwegelo|Jokate Mwegelo]] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Tanzania|Tanzania]] na odeakwụkwọ ukwu nke Chama cha Mapinduzi's Wing Women (UWT).[1] Tupu ahọpụta ya, ọ bụ onye ọchụnta ego na onye mgbasa ozi. Na July 2018, Onye isi ala United Republic of Tanzania Dr. John Pombe Joseph Magufuli họpụtara Hon. Jokate Mwegelo dị ka onye isi ọchịchị ọhụrụ ma ka mpaghara Kisarawe na mpaghara Pwani. A họpụtara ya ka ọ bụrụ Kọmishọna District nke Temeke District na Dar es Salaam Region na Julaị 2021. Hon. Jokate Mwegelo bụ onye isi ala United Republic of Tanzania họpụtara Dr. Samia Suluhu Hassan ka ọ bụrụ onye na-ahụ maka mpaghara Korogwe na mpaghara Tanga na Jenụwarị 2023. ===Okwu ndị O kwuru=== Ụmụ nwanyị na-achọ ngozi nke gị,Chineke ejirila onyinye nke aka ya gọzie anyị onye ọ bụla ka ọ bụrụ ngọzi nye ndị ogbenye niile. Mwegelo Quotes 2020 you tube video 23z396ehlehsvxixm59i6vzkgzbnwcp Esther Kamatari 0 5059 18264 2024-03-12T12:39:24Z Adakaibe 183 Jiri ' Princess Esther Kamatari (amụrụ 30 Nọvemba 1951 na Bujumbura) bụ onye ode akwụkwọ, ihe nlere anya na adaeze Burundian chụpụrụ. ===Okwu Okwuru === Ndị mmadụ na-eche na ọ bụ adaeze ma ọ bụ onye isi, na ọ bụ ego. Ma ọ dịghị onye na-ekwu maka ọrụ, agụmakwụkwọ, ma ọ bụ na-eduzi site na ihe atụ. Ihe ndị dị otú ahụ. Ihe niile na-eme na ndụ anyị bụ n'ihi na ị zutere onye na-enye gị ụzọ. N'ihi na anyị...' kere ihü wikitext text/x-wiki Princess Esther Kamatari (amụrụ 30 Nọvemba 1951 na Bujumbura) bụ onye ode akwụkwọ, ihe nlere anya na adaeze Burundian chụpụrụ. ===Okwu Okwuru === Ndị mmadụ na-eche na ọ bụ adaeze ma ọ bụ onye isi, na ọ bụ ego. Ma ọ dịghị onye na-ekwu maka ọrụ, agụmakwụkwọ, ma ọ bụ na-eduzi site na ihe atụ. Ihe ndị dị otú ahụ. Ihe niile na-eme na ndụ anyị bụ n'ihi na ị zutere onye na-enye gị ụzọ. N'ihi na anyị chọrọ ibe anyị. Ị na-enye m aka, echi m na-enye onye ọzọ aka ndị ahụ. Ọchịchọ m taa bụ ka ụlọ ndị eze na gburugburu ụwa sonyere ntọala m, ma nyere m aka inyere ndị ọzọ aka. N'ihi na ị bụ onye ojii, ị na-acha anụnụ anụnụ, ị bụ agụ iyi, ọ nweghị ihe ọ bụla - anyị chọrọ ka ndị mmadụ nye aka iji nyere ndị ọzọ aka. Site na N'ajụjụ ọnụ site na Skype, dị ka e zoro aka na "Ndụ dị ịtụnanya nke Princess Esther nke Burundi, ihe nlereanya ojii mbụ nke France nke hapụrụ ndụ eze mgbe e gbusịrị nna ya", Insider (15 June 2020) kpgcog1robxx4fmao6iarxeug44ujq2 Aberu Kebede 0 5060 18454 18265 2024-03-17T19:52:57Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Aberu Kebede Shewaye|Aberu Kebede]] (amụrụ 12 Septemba 1989) bụ onye [[w:Etiopia|Ethiopia]] na-agba ọsọ ogologo oge bụ ọkachamara na asọmpi ịgba ọsọ okporo ụzọ. ===Okwu ndị O kwuru=== E wezụga ihe ndị a, a na-adọta m na ụbara nke obodo ukwu a. Achịkọta akụ na ụba na ego ọ bụla, kama na ndị mmadụ. "Aberu Kebede Shewaye- Africa's Shining Star" ipu2c3lo2fnrc61ay83s0vjhlkgs7dw Joyce Kinabo 0 5061 18266 2024-03-12T12:49:58Z Adakaibe 183 Jiri 'Joyce Ludovick Kinabo (zayîn 1955, wekî Joyce Chisawilo) profesor û lêkolînerê akademîsyenê Tanzanyayê ye. Ew li Zanîngeha Sokoine of Agriculture (SUA) li Morogoro, Tanzania, di Beşa Teknolojiya Xwarinê de dixebite, ku ew li wir lêkolîn dike û di warên cihêreng ên zanistiya xurekan de hîn dike. Îcona stûyê Ev gotara jina stû ye. Hûn dikarin bi berfirehkirina Wikiquote-ê bibin alîkar. ===Okwu Okwuru === Wan endamên gel di pratîkên baş ên ew...' kere ihü wikitext text/x-wiki Joyce Ludovick Kinabo (zayîn 1955, wekî Joyce Chisawilo) profesor û lêkolînerê akademîsyenê Tanzanyayê ye. Ew li Zanîngeha Sokoine of Agriculture (SUA) li Morogoro, Tanzania, di Beşa Teknolojiya Xwarinê de dixebite, ku ew li wir lêkolîn dike û di warên cihêreng ên zanistiya xurekan de hîn dike. Îcona stûyê Ev gotara jina stû ye. Hûn dikarin bi berfirehkirina Wikiquote-ê bibin alîkar. ===Okwu Okwuru === Wan endamên gel di pratîkên baş ên ewlehiya xwarinê de perwerde dikirin, di nav de şuştina destan berî xwarinê û dûrketina ji îshal û kêmxwarinê dema amadekirina xwarinê. Mîkroorganîzmayên li ser xwarinên ku zarok bi rêkûpêk tê xwarin jî dikarin bibin sedema kêmxwarinê. Joyce Kinabo got (The Citizen, 26 Tîrmeh 2016)ŷ fg92e1xr9ee4butk5q75fss4aqb9w1n Jackie Queens 0 5062 18267 2024-03-12T12:53:09Z Adaigbo Nine 698 Jiri 'Google google translate All Images Videos Shopping Books More Tools SafeSearch About 4,870,000,000 results (0.27 seconds) English Igbo is a Zimbabwean-born singer and songwriter. Her music is a combination of House music|House containing elements from deep house and Soulful house. She’s also the founder of Bae Electronica, a record label she launched to release her own music and also showcase other black women house musicians.[1] Stub icon This musician-related article...' kere ihü wikitext text/x-wiki Google google translate All Images Videos Shopping Books More Tools SafeSearch About 4,870,000,000 results (0.27 seconds) English Igbo is a Zimbabwean-born singer and songwriter. Her music is a combination of House music|House containing elements from deep house and Soulful house. She’s also the founder of Bae Electronica, a record label she launched to release her own music and also showcase other black women house musicians.[1] Stub icon This musician-related article is a stub. You can help Wikiquote by expanding it. Quotes My first single from my upcoming EP is locked and loaded, and there's an exciting opportunity for you to remix it. Being a visionary woman means feeling the fear and doing it anyway,” woman The beat that pulses through House music compels an individual to move their body. Yet, House music is more than an irresistible groove. In the eyes and ears of Zimbabwean-born artist Jackie Queens, House music has the power of building communities. Queens House music is cathartic. I associate this feeling with house music most out of all the others. When I’m dancing, I feel renewed, and when I’m listening to it at home or on the go, I feel energized and happy. As a symbol of a fighting spirit, it stands out as a platform for the free expression of people when I consider its roots and the impact it has had on the world, especially for Black and Queer people At the moment, I’m inspired by people. In particular, the many ways in which we demonstrate our humanity. Sometimes we aren’t kind or generous, but even in those moments, compassion and courage shine through. A source of inspiration that never goes out of style is music. As I am continuously in awe of what we are capable of creating, it never becomes mundane for me. In these different environments, I am inspired by the selflessness, collaborative spirit, and audacity of the people I interact with. Humility is a necessary quality for working with people of varying backgrounds. I continue to learn, not only about myself, but also about the world around me. Even if I won’t live to see the world in full colour, I’m inspired by possibilities. There is a glimpse of the future, no matter how fleeting, when there are small victories. bụ onye Zimbabwe na-agụ egwú na onye na-ede abụ. Egwu ya bụ ngwakọta nke egwu ụlọ | Ụlọ nwere ihe ndị sitere na ụlọ miri emi na ụlọ Soulful. Ọ bụkwa onye nchoputa nke Bae Electronica, akara ndekọ ọ malitere iji wepụta egwu nke ya ma gosikwa ndị ọzọ na-egwu ụlọ ndị isi ojii.[1] Akara stub Akụkọ metụtara egwu a bụ isi ike. Ị nwere ike inyere Wikiquote aka site na ịgbasa ya. Okwu Akpa m nke mbụ sitere na EP m na-abịa bụ ekpochi ma buru ibu, ma enwere ohere na-atọ ụtọ maka gị ịmegharị ya. Ịbụ nwanyị na-ahụ ọhụụ pụtara inwe mmetụta egwu na ime ya, " nwanyi Ihe egwu a na-akụ n'ụlọ na-amanye mmadụ ịkwagharị ahụ ya. N'agbanyeghị nke ahụ, egwu ụlọ karịrị ebe a na-apụghị ịgbagha agbagha. N'anya na ntị nke onye omenkà a mụrụ na Zimbabwe bụ Jackie Queens, egwu ụlọ nwere ike iwu obodo. Ndị eze nwanyị Egwu ụlọ bụ cathartic. M na-ejikọta mmetụta a na egwu ụlọ n'ime ndị ọzọ niile. Mgbe m na-agba egwu, ọ na-adị m ka ọ dị ọhụrụ, mgbe m na-egekwa ya n'ụlọ ma ọ bụ na-aga, enwere m ike na obi ụtọ. Dị ka ihe nnọchianya nke mmụọ ọgụ, ọ na-apụta dị ka ikpo okwu maka nnwere onwe nke ndị mmadụ mgbe m na-atụle mgbọrọgwụ ya na mmetụta ọ na-enwe n'ụwa, karịsịa maka ndị Black na Queer. N'oge a, m na-akpali ndị mmadụ. Karịsịa, ọtụtụ ụzọ anyị si egosipụta mmadụ anyị. Mgbe ụfọdụ, anyị adịghị enwe obiọma ma ọ bụ na-emesapụ aka, ma ọbụna n'oge ndị ahụ, ọmịiko na obi ike na-enwu. Isi iyi nke mkpali na-adịghị apụ apụ n'ụdị bụ egwu. Ebe ọ bụ na m na-atụ egwu ihe anyị nwere ike ịmepụta, ọ dịghị mgbe ọ na-aghọrọ m ihe nkịtị. N'ebe ndị a dị iche iche, enweghị m onwe, mmụọ imekọ ihe ọnụ, na obi ike nke ndị mụ na ha na-emekọrịta ihe na-akpali m. Ịdị umeala n'obi bụ àgwà dị mkpa maka iso ndị si nzụlite dị iche iche na-arụkọ ọrụ. M na-anọgide na-amụta, ọ bụghị nanị banyere onwe m, kamakwa banyere ụwa gbara m gburugburu. Ọbụlagodi na agaghị m ebi ndụ ịhụ ụwa na agba zuru oke, enwere m ike ime mmụọ. A na-ahụtụ anya n’ọdịnihu, n’agbanyeghị otú ọ ga-esi adịte aka, mgbe e nwere obere mmeri. o95hmx563tue2348yv0vqce0kmbd674 Ilwad Elman 0 5063 18371 18273 2024-03-15T16:32:14Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Ilwad Elman| Ilwad Elman]] bụ onye na-akwado mmekọrịta mmadụ na Somalia-Canadian. Ọ na-arụ ọrụ na Elman Peace and Human Rights Center dị na Mogadishu n'akụkụ nne ya Fartuun Adan, onye guzobere NGO. ===Okwu ndị O kwuru=== Abụ m onye agha. Abụ m ụdị mmadụ nke na-eme ka ọ dị mma ma ọ bụ dị njọ na-agbaba na nsogbu ma na-agbalị idozi ya ọ bụrụgodị na ọ nọ n'ụlọ ọkụ. hnddvk0pno0yvpfkubcp2zuo92goat4 Meaza Ashenafi 0 5064 18274 2024-03-12T15:13:08Z Adakaibe 183 Jiri 'Meaza Ashenafi (amuru ya na onwa 25 Julaị n'afọ 1964) ọ bu onye ọka iwu Etiopia. Na Nọvemba 2018, ndị omeiwu Federal họpụtara ya ka ọ bụrụ Onye isi oche nke Federal Supreme Court of Ethiopia ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm na 17 Jenụwarị 2023. ===Okwu Okwuru === "Site na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị ruo onye isi ụlọ ikpe kachasị elu: zute Meaza Ashenafi" (2019) "Site na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị ruo onye isi ụlọ i...' kere ihü wikitext text/x-wiki Meaza Ashenafi (amuru ya na onwa 25 Julaị n'afọ 1964) ọ bu onye ọka iwu Etiopia. Na Nọvemba 2018, ndị omeiwu Federal họpụtara ya ka ọ bụrụ Onye isi oche nke Federal Supreme Court of Ethiopia ruo mgbe ọ gbara arụkwaghịm na 17 Jenụwarị 2023. ===Okwu Okwuru === "Site na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị ruo onye isi ụlọ ikpe kachasị elu: zute Meaza Ashenafi" (2019) "Site na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị ruo onye isi ụlọ ikpe Kasị Elu: zute Meaza Ashenafi", Christian Science Monitor, nke Ryan Lenora Brown dere, Mee 20 2019, eweghachiri 13 Nọvemba 2023 Anyị kwesịrị imeziwanye. Anyị kwesịrị ịmepụta okwu ahụ n'ezie. "Ezigbo mkpagbu." Banyere iyi egwu mmekọahụ Mkpebi ndị m na-eme n'ọnọdụ a agaghị adị gị mma. Agwara m ha, ọ bụrụ na ha chọrọ azụmahịa dị ka ha na-emebu, abụghị m onye kwesịrị ekwesị maka ọrụ a. Ọchịchị maka m bụ inwe ọhụụ na ịgbalị imezu ya. Ụmụ nwanyị kwesịrị ikwere na ha nwere ike ime ihe ọ bụla ha kpebiri ime, n'agbanyeghị nrụgide ọha na eze na ndị mmadụ na-agwa ha ihe ọzọ. Ị nwere ike ịnwe ike ịbụ onye na-eme mgbanwe ma ọ bụrụ na ị kwenyere na onwe gị. https://africa.unwomen.org/en/news-and-events/stories/2021/03/ten-african-women-leaders-we-admire Africa UN inyom ( Maachị 19,2021). 4oby5xzivgvei66l91liavmwtjr6ztg Christine Churcher 0 5065 18276 18275 2024-03-12T15:22:07Z Adakaibe 183 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki Christine Churcher (amụrụ ya na 21 Septemba n'afọ 1954) ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ghana. ===Okwu Okwuru=== Football na-anọgide na-abụ ihe mara mma ma ka ntụrụndụ na ma ka ụlọ n'ọdịnihu. Ma na ọ ka bụkwa agụụ na mgbe ị na-eso nwere ike ịkpọrọ gị gaa ebe. Ọkachamma Christine Churcher na-eleta Black Galaxies n'ihu Benin showdown, Ghanafa.org, 2022. Enwere ihe ịma aka ma na ọnụ anyị ga-alụ ọgụ maka ịma aka ndị a ma ekwenyere m na anyị ga-eme ya. Kennedy Aryeetey Tetteh, Christine Churcher họpụtara oche Board, Ghana National Gas Company, thebftonline.com, 13 Ọktoba 2017. Ma ka m, ruo mgbe ọkpọ ikpeazụ ga-aga, ị nweghị ike ịsị ndị otu gị emeribeghị, ekwere m na ya mere mgbe ọkpọ ikpeazụ ga-aga, m ga-ahapụ. Ma na ejiri m n'aka na ọ bụrụgodị na ọ ga-abụ otu nkeji ma ọ bụ abụọ iji fụọ mkpọrọgwụ ikpeazụ, ị ga-akara akara, enwere m obi ike. Nazir Hamzah, I meela nke ọma ma na mee ka nkà ị nweta ihe mgbaru ọsọ gị dị nkọ - Onye nnọchi anya Ghana na Benin jara Kotoko (Video), Kessben Online, 13 Septemba 2022. Achọrọ m ịgba gị ume. Mee ka ike gị dị elu n'ịkpa akara wee mee ka a sụgharịa ohere niile ị nwetara n'ime ihe mgbaru ọsọ enwere ike ịgụta ọnụ. Ka Onye-nwe soro gi soro. Ka unu dịrị n'otu karịa ọzọ. Nazir Hamzah, I meela nke ọma ma na mee ka nkà ị nweta ihe mgbaru ọsọ gị dị nkọ - Onye nnọchi anya Ghana na Benin jara Kotoko (Video), Kessben Online, 13 Septemba 2022. Echetara m na Chineke ekeghị m ka m dị ala. Echetara m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ka ịzụ ahịa na ụmụ nwanyị nwere ike ire karịa ndị nwoke. Ọchịchị dị ka ahịa; Ụmụ nwanyị nwere ike ịre karịa ndị nwoke - Onye bụbu MP, Ghana Web, 1 Nọvemba 2017. Amaara m ihe nchoputa niile, amaara m okwu a gbasara ego, amaara m ihe niile ma na amakwaara m na ụmụ nwanyị taa gụrụ akwụkwọ karịa ka ọ dị na mbụ. Ọchịchị dị ka ahịa; Ụmụ nwanyị nwere ike ịre karịa ndị nwoke - Onye bụbu MP, Ghana Web, 1 Nọvemba 2017. M na-ahụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ka ebe a na-ere ahịa iji ree echiche gị nye ọha na eze, na ụmụ nwanyị nwere ike ịre ahịa karịa ndị nwoke ibe ha mgbe a na-enye ha ikike ime ya ebe ọ bụ na ụmụ nwanyị taa nwere akwụkwọ mmụta karịa na mbụ. gzyfnko1dgpdpdtye6bmmbjhsmj9v1v Ndivhudzannyi Ralivhona 0 5066 18434 18277 2024-03-17T10:02:22Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Ndivhudzannyi Ralivhona|Ndivhudzannyi Ralivhona]] (amuru 30 June 1996), nke aha ogbo ya Makhadzi mara, bu onye egwu South Africa. Amụrụ ma zụlite na Ha-Mashamba, Limpopo, ọrụ ya malitere mgbe ọ dị afọ iri na abụọ dị ka onye na-agba egwu tupu ọ malite ọrụ egwu dị ka onye na-agụ egwú, mgbe ọ na-aga akwụkwọ, ọ bịanyere aka n'akwụkwọ ndekọ aha ya na Rita Dee Entertainment wee wepụta Muhwalo Uya Nemela na. 2015. Ọ dọtara nlebara an ya ọbọdọ mgbe otu "Tshanda Vhuya" wepụtara na 2017. Album studio nke asatọ ya Matorokisi (2019), debuted na nọmba abụọ na South Africa.[1] ===Okwu ndị O kwuru=== "Ihe ncheta 13. Anya mmiri na-agba m ugbu a. Ihe niile na-ekele ndị na-akwado m maka mgbe niile na-eme ka ihe ọ bụla m na-emetụ aka na-atụgharị na platinum. Obi dị m ụtọ ịkpọsa na African Queen album ruru ọla edo, n'ihe na-erughị otu afọ. Kokovha album ruru platinum okpukpu abụọ. " Anya mmiri na-agba m ugbu a,' Makhadzi kwuru ka ọ na-eme mmemme egwu egwu Site na Sinothando Siyolo, 2022 eweghachiri 10/11/2023 "M bịanyere aka na Open Mic naanị afọ atọ. N'ime afọ atọ a, ewepụrụ m album anọ. Enwetabeghị m pasent ọ bụla nke ahịa m. Ụfọdụ album m ruru platinum ụfọdụ ọla edo. Na ọtụtụ egwu egwu ruru platinum na ọla edo, mana m na-aga n'ihu na-arụ ọrụ na-enweghị mkpesa. " "Ana m ewere maka nkwekọrịta m bịanyere aka na ya, ọ nweghịkwa onye kwere ka ọ nye m otu, arụrụ m ọrụ na Open Mic n'enweghị onye ọrụ nkwekọrịta m kemgbe ha kwuru na ha ga-eziga ya. M nọgidere na-echetara ha, ma ọ dịghị onye dị njikere iziga m nkwekọrịta m.” Makhadzi choro ịrịọ mgbaghara maka ‘nkwupụta ụgha’ Site n’aka Julia Madibogo, 11th Mee 2023, eweghachiri 10/10/2023 1zp6n14dd4zbrvikm5tay1yfh5zhyvl Anita Kalinde 0 5067 18435 18278 2024-03-17T15:54:30Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Anita Kalinde| Anita Kalinde]] bụ onye otu nzuko omeiwu Thyolo North na [[w:Malawi|Malawi]] . ===Okwu ndị O kwuru=== "Ugbu a, abụ m onye nọọrọ onwe ya nke ga-enwe ike ikwu okwu na nzuko omeiwu n'atụghị egwu ma ọ bụ ihu ọma, ịhụnanya ma ọ bụ enweghị mmasị na nke a kwekọrọ na iyi ọrụ m ṅụrụ iyi." "Dịka onye otu nzuko omeiwu ha, m ga-eme nhọrọ ziri ezi, ma ọ bụ maka ọdịmma ha ma ọ bụ mmasị nke otu." Atụghị egwu ikwu okwu!, nke onye ọrụ ode akwụkwọ, 19/06/2011, eweghachiri 10/11/2023 4lccfvqa21hwgumnxspqsjncv2nk6v9 Ama Afo Blay 0 5068 18436 18279 2024-03-17T15:58:53Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki [[w:Ama Afo Blay|Ama Afo Blay]] bụ onye [[w:Ghana|Ghana]] gụrụ akwụkwọ. ===Okwu ndị O kwuru=== Ka anyị kpebisie ike itinye ike anyị niile, ọ chọrọ obere ihe ịchụàjà na ntinye aka karịa ka anyị na-egosi. Anyị kwesịrị iche echiche ihe anyị nwere ike ime iji nyere ụlọ ọrụ aka karịa ihe ụlọ ọrụ nwere ike imere anyị, anyị ka mma ma ọ bụrụ na ọ bụghị ihe kacha mma mgbe anyị kpebiri ime ya. Ernest Nutsugah, Nọgidenụ na-agba mbọ ịrụ ọrụ - National Media Commission na-agwa ndị ọrụ NTC, The Spectator, 18 Julaị 2020. 8fvrgx8f3lgauire5kox7zhfet52xz0 Nisreen Elsaim 0 5069 18281 2024-03-12T17:51:25Z Adaigbo Nine 698 Jiri ' bụ onye na-eme ihe gbasara ihu igwe nke ndị ntorobịa Sudan si Sudan. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi oche nke UN Secretary General Youth Advisory Group on Climate Change On Security Council. ===Okwu Okwuru=== Ihe kachasị ike na nke bara uru bụ inwe nhọrọ ndị ọzọ Ihe nke abụọ bara uru bụ ihe ọmụma. Ntorobịa na omume ihu igwe Ajụjụ ọnụ ya na Nisreen Elsain (November 20 2020 nke Jimera Leiva na Ahmed eweghachiri 16 Nọvemba 202...' kere ihü wikitext text/x-wiki bụ onye na-eme ihe gbasara ihu igwe nke ndị ntorobịa Sudan si Sudan. Ọ na-eje ozi ugbu a dị ka onye isi oche nke UN Secretary General Youth Advisory Group on Climate Change On Security Council. ===Okwu Okwuru=== Ihe kachasị ike na nke bara uru bụ inwe nhọrọ ndị ọzọ Ihe nke abụọ bara uru bụ ihe ọmụma. Ntorobịa na omume ihu igwe Ajụjụ ọnụ ya na Nisreen Elsain (November 20 2020 nke Jimera Leiva na Ahmed eweghachiri 16 Nọvemba 2022) Sayensị eburula amụma, ọtụtụ mba ndị ọzọ ga-esonye na ndepụta a ma ọ bụrụ na anyị emeghị usoro ziri ezi ugbu a, ma ọ bụrụ na anyị ebidoghị mgbanwe pụrụ iche na Africa. Mgbanwe ihu igwe 'ihe egwu kachasị egwu ụmụ mmadụ nke oge a echetela', Onye ama ama n'ụwa ama ama na-agwa Council Security, Kpọọ maka Mmekọrịta zuru ụwa ọnụ ka ukwuu. (February 23,2021)] Ịlanarị mmadụ, n'ọnọdụ mmebi akụ na ụba, agụụ, ịda ogbenye na njem ihu igwe na-achịkwaghị achịkwa, ga-eme ka esemokwu bụrụ ihe a na-apụghị izere ezere. 33h27sc1kex4wkfnchzhvk6ve6wzlfq Uncle Waffles 0 5070 18282 2024-03-12T18:05:08Z Adaigbo Nine 698 Jiri 'amuru ya na 30 March 2000), onye ama ama dika Uncle Waffles, bu onye amuru Swazi DJ na onye na-edekọ ihe dabere na South Africa. A maara ya maka ọrụ ya na ụdị amapiano na ikike ịgba egwu ya, ebe Billboard na-akọwa ya dị ka "eze nke amapiano". Otu mpụta mbụ ya, "Tanzania", ruru nọmba nke mbụ na South Africa, wee nweta ikike 7x platinum na South Africa. ===Okwu Okwuru=== "M na-ejikarị mmegharị ịgba egwu m sụgharịa egwu, yabụ ị ga-ahụ i...' kere ihü wikitext text/x-wiki amuru ya na 30 March 2000), onye ama ama dika Uncle Waffles, bu onye amuru Swazi DJ na onye na-edekọ ihe dabere na South Africa. A maara ya maka ọrụ ya na ụdị amapiano na ikike ịgba egwu ya, ebe Billboard na-akọwa ya dị ka "eze nke amapiano". Otu mpụta mbụ ya, "Tanzania", ruru nọmba nke mbụ na South Africa, wee nweta ikike 7x platinum na South Africa. ===Okwu Okwuru=== "M na-ejikarị mmegharị ịgba egwu m sụgharịa egwu, yabụ ị ga-ahụ ihe egwu ahụ na-ekwu ọ bụrụgodị na ị ghọtaghị ya," Zute Uncle Waffles, Onye nka na-eweta ụdị Amapiano South Africa na Coachella, Billboard, 31 Maachị 2023, Heran Mamo, eweghachitere: 4 Nọvemba 2023. O kwuru, sị: “Nke a na-eme ka m nwee mmetụta dị ka m na-echebu na nzube m ga-eme ka m nwee mmetụta. "O mere ka ahụ́ ruo m ala" Zute Uncle Waffles, Onye nka na-eweta ụdị Amapiano South Africa na Coachella, Billboard, 31 Maachị 2023, Heran Mamo, eweghachitere: 4 Nọvemba 2023. "Mama m na-adị ka, 'Mee ya ma nwee ezigbo atụmatụ ndabere.' Ná mmalite, mgbe ndụ m gbanwere, ha aghọtaghị n'ezie na ọ dị ka, 'Oh, ee, nke ahụ bụ ezigbo vidiyo, ọ dị mma. Ee. Kedu ihe nke ahụ pụtara?" Uncle Waffles gwara BET.com n'oge a gbara ajụjụ ọnụ na nso nso a. "Ugbu a, ha bụ ndị na-agba ndị nne na nna ume ka ha hapụ ụmụ ha ka ha na-eme ihe." # Igbe na-enweghị igbe Vol. 25: Uncle Waffles bụ Amapiano Superstar na-edobe ụda pụrụ iche na akụkọ ihe mere eme na Usoro, BET, 7 Septemba 2023, Paul Meara, eweghachitere: 4 Nọvemba 2023. 4mghezbnwyv9rk6qflg6ys4s6gxwrl0 Hajer Sharief 0 5071 18283 2024-03-12T18:24:25Z Adaigbo Nine 698 Jiri 'bụ onye na-akwado udo na ikike mmadụ na Libya. Ọ na-eduzi ọrụ nke otu anyị na-ewu ya (TWBI) na Libya. Na 2011 na mgbe ọ dị afọ 19, Sharief kwadoro TWBI iji wuo udo na Libya ma kwalite ikike mmadụ. Ọ bụ otu n'ime UN Women's 12 Champions on Women, Peace and Security, and Human Rights; na onye otu n'ime atụmatụ ndị ndu ntorobịa Extremely Together, nke Kofi Annan na Kofi Annan Foundation malitere. N'afọ 2020, Forbes kpọrọ Sharief dị ka ot...' kere ihü wikitext text/x-wiki bụ onye na-akwado udo na ikike mmadụ na Libya. Ọ na-eduzi ọrụ nke otu anyị na-ewu ya (TWBI) na Libya. Na 2011 na mgbe ọ dị afọ 19, Sharief kwadoro TWBI iji wuo udo na Libya ma kwalite ikike mmadụ. Ọ bụ otu n'ime UN Women's 12 Champions on Women, Peace and Security, and Human Rights; na onye otu n'ime atụmatụ ndị ndu ntorobịa Extremely Together, nke Kofi Annan na Kofi Annan Foundation malitere. N'afọ 2020, Forbes kpọrọ Sharief dị ka otu n'ime "ụmụ nwanyị 50 kachasị ike n'Africa", na Avanec Media depụtara ya n'ime "100 Most Influential African Women" maka 2020. Onye meriri ihe nrite udo nke ụmụ akwụkwọ na 2017, a họpụtara ya maka ya. Nrite Nobel Peace Prize na 2019. ===Okwu Okwuru=== Ma ozugbo ọ rutere n'ụlọ, ị ga-achọpụta na, ee e, ọ bụghị. Ọ bụchaghị ihe dị njọ na ndị mmadụ ma ọ bụ ebe ma ọ bụ obodo kwa otu. Ọ bụ n'ezie ihe onye ọ bụla nwere ike ịta ahụhụ, ọbụlagodi ndị na-ege anyị ntị ugbu a na-eche na ha agaghị ebi n'agha. Echere m na ọ nweghị onye maara. Ọ bụkwa ya mere o ji dị mkpa ka ọbụna ndị nkịtị nwee mmasị na udo. [1] Udo udo abụghị naanị ịkwụsị ime ihe ike, ọ bụkwa maka igbochi ime ihe ike. Iji mee nke a, otu niile, olu na echiche niile dị na ọha mmadụ ga-echebara echiche. Ndị na-eto eto, karịsịa ụmụ agbọghọ, na Middle East na North Africa bụ ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị bi na ya, ya mere ọrụ ha na-eme udo dị ezigbo mkpa. [2] Anyị ọnụ na-ewu ya. [3] A chọkwuru ọtụtụ ihe. Gụnyere; ikwado mkparịta ụka siri ike nke mba ga-agụnye olu ndị nkịtị, ppl nke ọtụtụ agha, ụmụ nwanyị na ndị ntorobịa metụtara. Mkparịta ụka a kwesịrị ịbụ akụkụ gọọmentị nke mkparịta ụka ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla [4] "Udo bụ ọdịmma ọha, yabụ onye ọ bụla kwesịrị inwe ikike ịnụ ụtọ, iwulite, ime na ịkpụzi udo." [5] E kwesịghị ile emegide ime ihe ike anya dị ka naanị ịkwụsị ihe na-adịghị mma; ọ bụkwa maka inye udo dị mma ike.[6] 971gwz2y88btpadgoz8jesnwlftfcj4 Gina Din 0 5072 18412 18337 2024-03-16T04:46:24Z Obedmakolo 169 wikitext text/x-wiki (amụrụ Gina Din, na Ọktoba 23, 1961) bụ nwanyị ọchụnta ego Kenya ọkachamara na nzikọrịta ozi na mmekọrịta ọha na eze na Kenya. ===Okwu ndị O kwuru=== Ndị na-akọ akụkọ, na-achị ụwa. "Gina Din Kariuki: "Achọrọ m ịhụ ndị ntorobịa Africa na-ekwenye ekwenye" ​​(August 31, 2017) Bara uru onye ị bụ na ihe ị na-eweta na tebụl. "AJỤJỤ BỊKO: Naanị ihe na-ewute Gina Din", Youtube (February 2, 2021) =====Kwuo okwu ===== Ndị na-akọ akụkọ, na-achị ụwa. "Gina Din Kariuki: "Achọrọ m ịhụ ndị ntorobịa Africa na-ekwenye ekwenye" ​​(August 31, 2017) Bara uru onye ị bụ na ihe ị na-eweta na tebụl. "AJỤJỤ BỊKO: Naanị ihe na-ewute Gina Din", Youtube (February 2, 2021) kosk8tfubvznu34rclk8pg42genhpy5 Christine Nyatanyi 0 5073 18287 2024-03-12T19:24:15Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Christine Nyatanyi|Christine Nyatanyi]]''' (16 Julaị 1965 – 26 Septemba 2011) bụ onye [[w:Rwanda|Rwandan]] onye akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye jere ozi dị ka onye minista steeti na-ahụ maka ihe gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya. na Ministry of Local Government, site na October 2003 ruo mgbe ọ nwụrụ na September 2011 ==Okwu ndị ọ kwuru== *Ndị mmadụ ekwesịghị ichegbu onwe ha maka ndị lọta. Ndị ọrụ nchekwa udo nke UN na Congo (MONUC) ga-agbapụ ha. ** [https://reliefweb.int/report/rwanda/rwanda-prepares-receive-rebels-congo nke Christine Nyatanyi kwuru na Nzukọ ''Rwanda na-akwado ịnata ndị nnupụisi si Congo]'' Reliefweb (April 28, 2005) *Adụrụ ọdụ ka ị sonye n'atụmatụ obere ego iji guzobe ọrụ na-akpata ego ma gbaa ya ume ịmụta omenala ichekwa ego. ** [http://globalag.igc.org/armedconflict/countryreports/africa/starve.htm Christine Nyatanyi kwuru n'oge ndị Western agụụ na-agụ] Oge ọhụrụ (January 30, 2006) *Ewubere iwu ntuli aka mbụ n'afọ 1999 mana ọtụtụ ihe agbanweela kemgbe ahụ. Ụgwọ ọhụrụ a ga-eme ka ihe niile dị mfe nghọta maka ma ndị ntuli aka na ndị na-eme ntuli aka. **[http://tntrwanda.stigasoft.biz/section/read/11817 Christine Nyatanyi na-ekwu okwu ịkọwa ọtụtụ oghere na iwu ntuli aka a na-atụ aro, ọnwa tupu Rwanda aga ntuli aka.] Oge ọhụrụ == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} [[w:Christine Nyatanyi|Christine Nyatanyi]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Christine Nyatanyi|Christine Nyatanyi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nyatanyi, Christine}} ckikhutyfnrdknz15yhra9kq501lqni Germaine Kamayirese 0 5074 18290 18289 2024-03-12T19:34:02Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Germaine Kamayirese|Germaine Kamayirese]]''' (amụrụ Ọgọst 5, 1981) bụ onye injinia na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Rwanda, onye jere ozi dị ka onye minista na-ahụ maka njikwa ihe mberede na ihe gbasara ndị gbara ọsọ ndụ na Kabinet Rwanda, site na 18 Ọktoba 2018[1] ruo mgbe ewepụrụ ya na ụlọ ọrụ na 27 February 2020. ==Okwu ndị ọ kwuru== *Rwanda anatabeghị ego site na Europe ma ọ bụ obodo ọ bụla iji nabata ndị gbara ọsọ ndụ. ** [https://www.ktpress.rw/2019/09/rwanda-never-natara-money-to-host-refugees-from-libya-kamayirese/ Germaine Kamayiresi. bingo.com] (''September 10, 2019'') ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Germaine Kamayirese|Germaine Kamayirese]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Germaine Kamayirese|Germaine Kamayirese]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Kamayirese, Germaine}} gu88dab2v2wtl37qdfot5xvhzflcw2q Madina Ndangiza 0 5075 18291 2024-03-12T19:37:52Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Madina Ndangiza|Madina Ndangiza]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan. Ọ bụ osote odeakwụkwọ ukwu nke Ideal Democratic Party ==Okwu ndị o kwuru== *Kọmishọna ahụ gosiri ka ọ ga-esi mee ka enyocha ụfọdụ ndị a na-enyo enyo na-eme mpụ na-anọghị n'ụlọ mkpọrọ dịka otu ụzọ isi belata mkpachị n'ụlọ nga na ụlọnga. **[https://www.ktpress.rw/2021/10/human-right-commission-na-akọ-otu-okwu-nke-ụlọ mkpọrọ-congestion-again/ More ọrụ N'ime Rwandan Cells, Transit Centers,Madina kwuru] ' 'KT PRESS'' (22 OCTOBER 2021) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[w:Madina Ndangiza|Madina Ndangiza]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Madina Ndangiza|Madina Ndangiza]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Ndangiza, Madina}} k1z7u2ccgmmi2ngxdwx5k927zsomngd Soraya Hakuziyaremye 0 5076 18293 18292 2024-03-12T19:50:11Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Soraya Hakuziyaremye|Soraya Hakuziyaremye]]''' bụ nwanyị Rwandan ọchụnta ego, ọkachamara njikwa ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jerela ozi dị ka onye minista na-ahụ maka azụmaahịa na ụlọ ọrụ na [[w: Cabinet of Rwanda | Kabinet Rwandan ]]. == Okwu ndị o kwuru== *Rwanda dị njikere ibupu ngwa ahịa n'ahịa Africa buru ibu na-agbakwụnye na ọ dịghị onye kwesịrị ichegbu onwe ya na ụfọdụ mba nwere nnukwu akụ na ụba na kọntinent ahụ ga-enye obere uru maka ahịa ahụ. **[https://www.hooza.rw/tag/soraya-hakuziyaremye/ Rwanda na-ekwu na ọ dịla njikere ịmalite azụmahịa mba ụwa ya okpukpu atọ n'ime afọ 10 ka AfCFTA malitere, Soraya kwuru] ''www.Hooza.rw'' (January 15, 2021) *"Anyị, dị ka ndị Rwanda, chọpụtara na n'ime afọ 10 na-abịanụ, anyị ga-eme ka azụmahịa anyị na mba ọzọ dị okpukpu atọ. **[https://www.hooza.rw/tag/soraya-hakuziyaremye/ Ọ gbara ndị nkịtị na ụlọ ọrụ nkeonwe ume ka ha sonye n'ịnara uru sitere na nnukwu ahịa a, Soraya kwuru] ''www.Hooza. Com'' (January 15, 2021) *Anyị nọ ugbu a na usoro nyocha. Anyị na-enyocha ihe nwere ike ịbụ uru ndị Rwanda nwere CBDC kamakwa ihe egwu ọ bụghị naanị maka akụ na ụba anyị mana mpaghara dabere n'ụdị ego dijitalụ anyị ga-enye. **[https://www.newtimes.co.rw/article/193953/News/central-bank-to-pronounce-itself-on-digital-currency-by-december, Central bank ịkpọpụta ego dijitalụ], ' 'Oge Ọhụrụ'' (March 1, 2021) * Ihe dị mkpa bụ ileba anya na nsonye ego n'ihi na ọ bụrụ na ị na-enye ego dijitalụ, ị gaghị ewepu ọnụ ọgụgụ gị, ọ ga-aga na imechi nkewa dijitalụ na ijide n'aka na ndị mmadụ nwere nhọrọ iji ya. **[https://www.newtimes.co.rw/article/193953/News/central-bank-to-pronounce-itself-on-digital-currency-by-december, kwuru Soraya], '' The New Times (March 1, 2021) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Soraya Hakuziyaremye|Soraya Hakuziyaremye ]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Soraya Hakuziyaremye|Soraya Hakuziyaremye]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Mushikiwabo, Louise}} 2wxc2swaoxi8hlduhorh0ppml2nxhpo Marie Claire Mukasine 0 5077 18295 2024-03-13T09:42:20Z Lebron jay 36 Keere peeji ọhụrụ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Marie Claire Mukasine|Marie Claire Mukasine]] bụ onye ọka iwu Rwandan, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọrụ obodo. Site na 2011 ruo 2019 ọ bụ onye otu Senate nke Rwanda, ma bụrụkwa onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na Ministry of Infrastructure nke Rwanda. Na 2020 a họpụtara ya Onye isi oche nke (NHCR). ==Okwu okwuru== *Kọmịshọn ahụ kemgbe ọtụtụ afọ rịọrọ maka mmefu ego ka ukwuu iji ruo ọtụtụ ụmụ amaala na-eji teknụzụ iji kwalite ikike mmadụ ma mee nyocha dabere na nyocha, nchịkọta ozi iji nye nsonaazụ a na-ahụ anya. **[https://www.ktpress.rw/2020/10/national-rights-body-seeks-more-funding-to-execute-mandate/"Òtù Na-ahụ Maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ na Mba Na-achọkwu Ego iji Mezue Iwu"] ("ktpress.rw", October 15, 2020) *Kwuru na ọ dị mkpa ka ndị òtù ọha nabatara ndị bụbu ndị mkpọrọ nọ n'ógbè ha dị njikere ibinyere ha ebe ndị bụbu ndị mkpọrọ kwesịkwara ịnakwere mmemme ịdị n'otu na ime udo nke mba ahụ. **[https://www.newtimes.co.rw/article/149722/News/photos-senators-root-for-reintegration-of-released-genocide-convicts"Ndị omebe iwu gbanyere mkpọrọgwụ maka mweghachi nke ndị ikpe Mgbukpọ a tọhapụrụ"] ("newtimes", December 04, 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukasine, Marie Claire}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] b30b789da469i7ddsguj6qxvxrkspqv Odette Nyiramilimo 0 5078 18296 2024-03-13T09:42:44Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''Odette Nyiramilimo '''(amuru 1956) bu dibia bekee na onye omebe iwu nke Rwanda. Ọ jere ozi dị ka onye minista na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze na ọchịchị Paul Kagame site na March 2000 ruo October Na 1981 ọ gụsịrị akwụkwọ dị ka dọkịta ahụike na National University of Rwanda na Butare. O mechara lụọ Jean-Baptiste Gasasira, bụkwa dibịa, ma ha abụọ mechara hiwe ụlọ ọmụmụ nke onwe na ahụike ụmụaka na [[w:Kigali | Kigali] ==Ihe ndị o kwuru== *Ọ nọ na-akpachara anya na-ama echiche ndị degharịrị edegharị nke Rusesabagina na gọọmentị ewerewo ihe mgbu dị otú ahụ ịgbasa. "Ọ bụ nnọọ mmadụ," ** [https://www.nytimes.com/2021/03/02/magazine/he-was-the-hero-of-hotel-rwanda-now-hes-accused-of-terrorism.html, O lekọtara nke ndị enyi ya, Odette Nyiramilimo kwuru maka rusesabagina] (The New York Times, Septemba 20, 2021) * Apụrụ m ịhụ Interhamwe n’okporo ámá, n’agbanyeghị na ụjọ tụrụ m ịhụ ha ** [https://www.nytimes.com/2021/03/02/magazine/he-was-the-hero-of-hotel-rwanda-now-hes-accused-of-terrorism.html, Ọ ga-agba mbọ gbadaa okporo ụzọ wee lepụ anya na windo, Odette Nyiramilimo kwuru] (The New York Times, Septemba 20, 2021) * Rusesabagina bụ ndị hubris wetutara ya - nkwenye siri ike o mere na ọ bụ ya ** [https://www.nytimes.com/2021/03/02/magazine/he-was-the-hero-of-hotel-rwanda-now-hes-accused-of-terrorism.html, Ọ bịara n'ezie. n'echiche na ọ zọpụtara mmadụ 1,300 ahụ, Odette Nyiramilimo kwuru] (The New York Times, Septemba 20, 2021) * Ọ (Rusesabagina) chọrọ n'ezie ịbụ kpakpando. ** [https://www.nytimes.com/2021/03/02/magazine/he-was-the-hero-of-hotel-rwanda-now-hes-accused-of-terrorism.html, ka anyị hapụrụ Mille Collines, Odette Nyiramilimo kwuru] (The New York Times, Septemba 20, 2021) * N’ihi mgbukpọ ahụ, ọtụtụ ndị achọghị ịnụ banyere mgbochi ọmụmụ ** [https://www.nytimes.com/2007/02/11/weekinreview/11kinzer.html, Ndị ọrụ gọọmentị emegidela mbọ ndị gara aga, Odette Nyiramilimo kwuru] (The New York Times, Septemba 20, 2021) *Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọkara ndị omebe iwu Rwanda bụ ụmụ nwanyị. ** [https://www.nytimes.com/2007/02/11/weekinreview/11kinzer.html, Odette Nyiramilimo chepụtara ụgwọ ahụ] (The New York Times, Feb. 11, 2007) * Ọ dịghị ihe ịgọnarị na Mr Rusesabagina tinyere ndụ ya n'ihe ize ndụ iji gbaba mụ na ezinụlọ m na ọtụtụ ndị ọzọ. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/news/east-africa/survivors-rusesabagina-was-no-hero-hotel-rwanda-film--1934890, Rusesabagina abụghị dike], ' 'Onye Ọwụwa Anyanwụ Afrịka' (09 Septemba 2020) *Anyị nọ na-ezo n'ụlọ anyị dị na Nyamirambo ka anyị nụchara ka a na-agụ aha m n'etiti ndị e gburu egbu. Anyị na-enye ndị uwe ojii ihe iri ngo kwa ụbọchị ka anyị zoo. Mazị Rusesabagina, bụ́ enyi ezinụlọ, kpọrọ ya ka ọ mara ma ànyị dị ndụ. Mgbe ọ matara na anyị dị ndụ, o zigara otu onye agha ka ọ kpọrọ anyị kpọga anyị na họtel Mille Collines. Ọ bụ njem dị ize ndụ, n'ihi ya, a na-anya anyị otu otu ma nara anyị ihe iri ngo isi n’ebe a kpọchie ụzọ na-agha ụgha na anyị bụ ndị Hutu. Ọ bụ ọrụ ebube na anyị rutere na họtel ahụ. **[https://www.theeastafrican.co.ke/tea/news/east-africa/survivors-rusesabagina-was-no-hero-hotel-rwanda-film--1934890, Rusesabagina abụghị dike], ' 'Onye Ọwụwa Anyanwụ Afrịka' (09 Septemba 2020) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[w:Odette Nyiramilimo| Odette Nyiramilimo]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Odette Nyiramilimo|Odette Nyiramilimo]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nyiramilimo Odette}} m6psh0nj76jyaha2mkb2u8wgv08ewj5 Gérardine Mukeshimana 0 5079 18297 2024-03-13T09:57:48Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Gérardine Mukeshimana|Gérardine Mukeshimana]] bụ ụmụ nwanyị Rwandan amụrụ na 10 Disemba 1970 na Huye District nke ugbu a. Ọ bụ ọkà mmụta sayensị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jerela ozi dị ka onye minista na-ahụ maka ọrụ ugbo na anụ ọhịa kemgbe July 2014. O nwetara akara ugo mmụta agricultural engineering na National University of Rwanda na nzere masta (2001) na PhD (2013) na biotechnology si Maha...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Gérardine Mukeshimana|Gérardine Mukeshimana]] bụ ụmụ nwanyị Rwandan amụrụ na 10 Disemba 1970 na Huye District nke ugbu a. Ọ bụ ọkà mmụta sayensị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke jerela ozi dị ka onye minista na-ahụ maka ọrụ ugbo na anụ ọhịa kemgbe July 2014. O nwetara akara ugo mmụta agricultural engineering na National University of Rwanda na nzere masta (2001) na PhD (2013) na biotechnology si Mahadum Michigan Steeti. ==Okwu okwuru== *Ngalaba ọrụ ugbo nke Rwanda egosila nkwụsi ike n'agbanyeghị ọrịa a. Agbanyeghị, ngalaba ahụ ga-achọ ntinye ziri ezi iji ghọta ikike ya zuru oke. **[https://www.ifad.org/nl/web/latest/-/african-leader-gerardine-mukeshimana-joins-ifad-as-vice-president?p_l_back_url=%2Fnl%2Fweb%2Flatest"Agriculture na Rwanda, Mukeshimana kwuru"] ''International Fund for Agricultural Development'' , (August 28, 2023) *Dịka ahụmịhe m siri dị, ekwenyere m nke ukwuu na ọrụ ugbo nwere ike bụrụ ngalaba na-eme nke ọma ma na-ekere òkè dị mkpa n'iwelite ndị bi n'ime ime obodo n'agụụ na ịda ogbenye. **[https://furtherafrica.com/2023/08/30/african-leader-gerardine-mukeshimana-joins-un-rural-development-agency-ifad-as-vice-president/ Onye ndu Africa Gerardine Mukeshimana sonyeere ụlọ ọrụ mmepe ime obodo UN IFAD ka osote onye isi ala] ''Further Africa,'' (August 30, 2023) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Mukeshimana, Gérardine}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 3u3fasw292rcrkwqupq1ih6v3ijjwzu Ignatienne Nyirarukundo 0 5080 18302 18301 2024-03-13T10:22:25Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki '''[[w:Ignatienne Nyirarukundo|Ignatienne Nyirarukundo]]'''bụ onye [[w:Rwanda|Rwanda]] ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi ugbu a dị ka Senior Advisor na Charge of Social Protection Programme na Office nke [[w: Prime Minister|Prime Minister]] kemgbe Nọvemba 2021. Tupu nhọpụta ya, ọ na-eje ozi dị ka [[w: Minister of States | Minister of States]] na-elekọta [[ w:Social Affairs|Social Affairs]] [[w:Ministry of Local Government of Rwanda|Ministry of Local Government of Rwanda]] kemgbe afọ 2019, tupu mgbe ahụ ọ bụ onye nnọchiteanya nke Ụlọ nta. nke [[w:Paliament of Rwanda|Paliament of Rwanda]] ruo afọ isii. ==Okwu ndị o kwuru== * Emebere mmemme ahụ iji kwado oke oke nke akụrụngwa ma rịọ ọha na eze ka ha kwuo eziokwu n'inye ozi gbasara ọnọdụ akụ na ụba ha iji zere nhazi na-ezighi ezi. ** [http://www.xinhuanet.com/english/2020-12/05/c_139565857.htm,Nyirarukundo gwara ndị nta akụkọ] (xinhuanet, 05 Disemba, 2020) *Amụma gbasara nkwarụ dị njikere mana enwere arụmụka tupu akwadoro ya. ** [https://www.ktpress.rw/2020/06/disabled-children-locked-away-by-shamed-parents-say-mps/, Atụgharịrị amụma nkwarụ, Nyirarukundo gwara] (ktpress.rw, June 26, 2020) *A na-enyocha amụma ọhụrụ gbasara ndị nwere nkwarụ, a ga-ebugakwa ya n'ụlọ omeiwu n'oge na-adịghị anya ** [https://www.ktpress.rw/2020/06/ụmụaka-disabled-locked-away-by-asmed-parents-say-mps/, Ndị omeiwu ga-atụle amụma ahụ, Nyirarukundo gwara] (ktpress.rw) June 26, 2020) *Arụmụka ahụ bilitere mgbe ụfọdụ ndị isi na ndị ọrụ ọrụ iwu chọrọ ka a na-ejikọta amụma nkwarụ na amụma nchekwa ọha ** [https://www.ktpress.rw/2020/06/mụaka-disabled-kpọchiri-away-by-ihere-parents-say-mps/, O chere na ọ kwesịrị ịbụ amụma dị iche, Nyirarukundo kwuru] (ktpress.rw, Juun 26, 2020) *Ọ dịghị otú mmadụ nwere ike isi ghara inwe nri ga-ezuru ya mgbe ụfọdụ ihe ọkụkụ na-ere ere n’ihi enweghị ahịa dị njikere ** [https://www.newtimes.co.rw/article/161317/News/mps-blame-poor-post-harvest-handling-for-challenges-in-agric-supply-chain, na-ele anya ụnyaahụ, Nyirarukundo kwuru] (The New Times, Tuesday, November 27, 2018) * Tinyere okwu ndị ọzọ, ha chọrọ inyocha ahịa ngwa ahịa ugbo n'ihi na ha ghọtara na e nwere ihe metụtara ya. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/161317/Akụkọ/mps-blame-poor-post-harvest-handling-for-challenges-in-agric-supply-chain, ndị omeiwu na-ata ụta maka ogbenye post- Ijikwa owuwe ihe ubi maka ihe ịma aka dị n'usoro ọkọnọ ọrụ ugbo, Nyirarukundo kwuru] (The New Times, Tuesday, November 27, 2018) *Ahụbeghị m ego ọ bụla etinyere maka ịlụ ọgụ megide ụmụ ahụhụ ma ọ bụ itinye uche n'ịrụ ọrụ anụ ụlọ ma ọ nwere ikike dị ukwuu ma ọ bụrụ na anyị, dịka ọmụmaatụ, leba anya na mmetụta nke usoro Girinka na obodo anyị. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/141295/News/legislators-welcome-budget-cite-gaps, Anyị kwesịrị ileba anya na nke a, Nyirarukundo kwuru] (The New Times, Tuesday, Friday, June 09, 2017) * Enwere m mmetụta na ha kwesịrị ịga leta ma ụlọ ọrụ na-arụ ọrụ ike na nkeonwe yana nke gọọmentị, yabụ na anyị gaara enwe nkọwa doro anya karịa ihe anyị nwetara taa. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/168393/News/mps-deliberate-viability-of-mini-hydro-power-plants, ndị Rwandan guzoro n'ihe gbasara ịnweta ọkụ eletrik, N yirarukundo kwuru] (The New Times, Tuesday, Friday, Tuzdee, Julaị 30, 2019) *ọ ga-ewe anyị afọ iri isii na-abịanụ iji ruo n’echiche nke ịmụ ụmụ abụọ. Anyị kwesịrị ịkwụsị okwu ụfọdụ na-akpali ndị nne na nna ịmụ ụmụ. ** [https://www.ktpress.rw/2018/07/mps-concerned-with-disparity-between-population-growth-and-economy/, site na nlebanya m, Nyirarukundo Said] (ktpress.rw, Julaị 26 , 2018) *Anyị na-ele anya ebe dị ka Gitikinyoni na oghere ndị ọzọ mepere emepe na mpụga Kigali, ebe enwere ike ibugharị ụfọdụ n'ime ihe omume ndị a, iji belata ohere nke ibute ọrịa. ** [https://www.ktpress.rw/2020/08/covid-19-kigalis-hotspot-markets-closed-as-cases-in-the-city-spike/, gọọmentị na-atụle ịchọta ebe enwere ike ịbụ. mbugharịra ahịa ọhụrụ, Nyirarukundo Said] (ktpress.rw, Ọgọst 17, 2020) *Ebumnobi nke iwu bụ ịkwalite mgbanwe ndị omebe iwu na iwu dị adị na-achịkwa ikike, nhazi nhazi na arụmọrụ nke ndị ọrụ mmanye iwu n'ime mba ndị otu African Union. ** [https://thepoint.gm/africa/gambia/article/pan-african-parliament-wants-continental-police-for-africa, The Draft Model Police Act, Nyirarukundo Said] (thepoint.gm, Mee 19, 2017) *Ebumnuche nke nzụkọ a bụkwa oge dị mma “ịgbanwe echiche maka otu anyị ga-esi kwalite ụzọ anyị si ewepụta ihe gbasara nchekwa mmadụ na mmemme mgbanwe mmekọrịta ọha na eze; Chọpụta ihe ịma aka ndị distrikti na-eche ihu na otu kacha mma a ga-esi dozie ha na-aga n'ihu." **[https://www.minaloc.gov.rw/news-detail/hon-nyirarukundo-meets-district-vice-mayors-in-charge-of-social-affairs na CHARE OF SOCIAL AFFAIRS,Nyirarukundo kwuru] ' Minaloc.gov.rw (Nọvemba 21, 2019) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Ignatienne Nyirarukundo|Ignatienne Nyirarukundo]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:byIgnatienne Nyirarukundo|Ignatienne Nyirarukundo]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nyirarukundo, Ignatienne}} 3rvok9ltviyovohcjxzxppl7w7ja90m Judith Kanakuze 0 5081 18299 2024-03-13T10:14:46Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Judith Kanakuze|Judith Kanakuze]] (Septemba 19, 1959 – Febụwarị 7, 2010) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Rwandan na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị kacha mara amara maka iwepụta iwu megidere ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị, gụnyere nkọwa iwu izizi Rwanda gbasara idina nwoke, yana inye oke oke nwoke na nwanyị n'iwu nke chọrọ nnochite anya ụmụ nwanyị na ngalaba gọọmentị. ==Okwu okwuru== *Chineke zọp...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Judith Kanakuze|Judith Kanakuze]] (Septemba 19, 1959 – Febụwarị 7, 2010) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Rwandan na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị kacha mara amara maka iwepụta iwu megidere ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị, gụnyere nkọwa iwu izizi Rwanda gbasara idina nwoke, yana inye oke oke nwoke na nwanyị n'iwu nke chọrọ nnochite anya ụmụ nwanyị na ngalaba gọọmentị. ==Okwu okwuru== *Chineke zọpụtara m **[https://www.theguardian.com/world/2008/dec/17/rwanda-women-politics-humnan-rights/"Ọ zọpụtaghị ha, Judith kwuru] (KT Press, December 2022) *Anyị na-agbanwe obodo anyị, ụmụ nwanyị sokwa na ngwọta ya. **[https://www.theguardian.com/world/2008/dec/17/rwanda-women-politics-humnan-rights/ Ntuli aka ndị omeiwu Rwanda mere ka ụmụ nwanyị nweta 45 n'ime oche iri asatọ.] (KT Press, December 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kanakuze, Judith}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] c002cezfta7wa43o8fch44zlqlb4qcz Salima Mukansanga 0 5082 18304 2024-03-13T10:25:00Z Lebron jay 36 Jiri '{{databox}} [[w:ig:Salima Mukansanga|Salima Mukansanga]] A mụrụ 1988 na Rwanda bụ Mukansanga bụ onye ọka ikpe bọọlụ mba ụwa, onye si Rwanda. ==Okwu okwuru== *Ọ sịrị "Anọ m ebe a n'ihi na m ga-anọrịrị ebe a" bụ okwu ọ na-ekwu mgbe ọ na-agba ajụjụ ọnụ ajụjụ gbasara otu ma ọ bụ ụzọ e si eme ntụgharị na World Cup. **[https://www.newtimes.co.rw/article/2892/sports/world-cup-22/rwandas-mukansanga-makes-her-world-cup-...' kere ihü wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Salima Mukansanga|Salima Mukansanga]] A mụrụ 1988 na Rwanda bụ Mukansanga bụ onye ọka ikpe bọọlụ mba ụwa, onye si Rwanda. ==Okwu okwuru== *Ọ sịrị "Anọ m ebe a n'ihi na m ga-anọrịrị ebe a" bụ okwu ọ na-ekwu mgbe ọ na-agba ajụjụ ọnụ ajụjụ gbasara otu ma ọ bụ ụzọ e si eme ntụgharị na World Cup. **[https://www.newtimes.co.rw/article/2892/sports/world-cup-22/rwandas-mukansanga-makes-her-world-cup-debut "Mukansanga nke Rwanda mere asọmpi iko mba ụwa nke mbụ ya"], ''The New Times'' (December 05, 2022) *M na-achọ ndị inyom na-akwado ndị inyom na reffering na ndị inyom gburugburu ụwa n'ihi na e nwere ihe anyị nwere ike ime, anyị dị njikere na anyị nwere mgbalị ime nke ọma. **[https://www.igihe.com/imikino/can-2021/article/yaketse-ko-bamwibeshyeho-imbamutima-za-mukansanga-umugore-wa-mbere-uzasifura " Imbamutima za Mukansanga, umugore wa mbere uzasifura umukino"], ''igihe.com'' (January 17, 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mukansanga, Salima}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] itj94lcz120eouabscgjxy4pq9c7uxw Suad Salih 0 5083 18305 2024-03-13T10:27:48Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Suad Salih|Suad Ibrahim Salih]]''' (Arabic: سعاد صالح) (amuru na 1945) bụ onye na-eme ngosi ihe onyonyo [[w:Egypt]], onye nkwusa, na onye oka mmụta Islam. Ọ bụ Prọfesọ na onye isi nke Comparative [[w:Fiqh|Jurisprudence]] na onye isi ngalaba nke kọleji ụmụ nwanyị na [[w: Mahadum Al-Azhar | Mahadum Al-Azhar]]. Ọ bụbu onye isi nkuzi Islam na Arabic maka ụmụ nwanyị na [[w: Mahadum Mansoura | Mahadum Mansoura]]. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Suad Salih|Suad Salih]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Suad Salih|Suad Salih]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Salih, Suad}} sdz0fqzfdbkz9dvtroxcxz1h3ffoh8p Fanfan Rwanyindo Kayirangwa 0 5084 18306 2024-03-13T10:37:39Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Fanfan Rwanyindo Kayirangwa|Fanfan Rwanyindo Kayirangwa]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwanda]] bụ onye minista na-ahụ maka ọhaneze na ndị ọrụ na ụlọ ọrụ Rwandan, kemgbe 31 Ọgọst 2017. O nwere nzere bachelọ nke iwu, nwetara na 1997, site na [[w:National University of Rwanda |National University of Rwanda]]. Ọ na-ejidekwa Master of Laws, nke enyere ya na 2010, site na [[w: Mahadum nke Witwatersrand | Mahadum Witwatersrand]], na [[w: Johannesburg | Johannesburg]], [[w:South Africa | South Africa ]]. Rwanyindo Kayirangwa rụrụ ọrụ na ụlọ ọrụ ọrụ ego. Site na 1998 ruo 2004, ọ jere ozi dị ka onye ndụmọdụ gbasara iwu na onye ọrụ kredit nke Commercial Bank of Rwanda, nke na-azụ ahịa taa dị ka [[w:I&M Bank Rwanda Limited|I&M Bank Rwanda Limited]]. Na ngbanwe nke ụlọ ọrụ nke 31 August 2017, a họpụtara Fanfan Rwanyindo Kayirangwa ka ọ bụrụ onye minista ọhụrụ nke ọrụ ọha na eze na ọrụ, dochie Judith Uwizeye, bụ onye weere ọnọdụ nke Minista na Office nke President. ==Okwu ndị o kwuru== *Anyị jisiri ike dozie nke a site na ịnyefe sistemụ site na desktọpụ gaa na webụ nke pụtara na mmadụ nwere ike ịnweta ya ebe niile na ịntanetị. ** [https://www.ktpress.rw/2021/10/ministry-of-labor-pinned-over-loopholes-in-personnel-payroll-system/"Ọ kọwara na ha nwere nrụgide ịbawanye modul na a manyere ha. iji jiri IT mpaghara, Rwanyindo kwuru"] ("ktpress.rw" Ọktoba 27, 2021) *Ndị mmadụ kwesịrị iji ezi ihe ọkụkụ ha nwetara na-eme ihe nke ọma, na-eri nri kwesịrị ekwesị, na-enyere ha aka ịlụso ụkwara nta na-alụso ụmụaka ọgụ. ** [https://www.mifotra.gov.rw/news-detail/minisitiri-rwanyindo-kayirangwa-fanfan-yitabiriye-gahunda-yumujyanama-mu-baturage-mu-karere-ka-ngoma"Edi mma, Rwanyindo kwuru "] ("Igihe" 16 February 2019) * Ọ na-enyere ha (ụmụ akwụkwọ) aka inweta ọrụ ozugbo n’ihi na mgbe ha na-amụ ọrụ, ha na-ama ozugbo ihe ha na-amụ, dị ka onye na-amụta ịkwa ákwà ma mụta ịrụ ya. Mgbe ha gụsịrị akwụkwọ, ha na-achọta ọrụ ngwa ngwa ma ọ bụ na-arụ ọrụ onwe ha. ** [https://igihe.com/amakuru/u-rwanda/article/minisitiri-rwanyindo-yagaragaje-ko-kwigira-ku-murimo-bifasha-mu-guhangana-n"ọzụzụ ebe ọrụ na-enyere aka ịlụso enweghị ọrụ ntorobịa ọgụ; Rwanyindo kwuru "] ("Igihe" 16 Disemba 2021) *ọ dị mkpa ka ụmụ akwụkwọ tinye ihe ọmụma ha nwetara n'ọrụ ** [https://igihe.com/amakuru/u-rwanda/article/minisitiri-rwanyindo-yagaragaje-ko-kwigira-ku-murimo-bifasha-mu-guhangana-n" enweghị ọrụ ntorobịa; Rwanyindo kwuru"] (" Igihe" 16 December 2021) * Oge ọ bụla anyị mepụtara modul ọhụrụ nke ụlọ ọrụ gọọmentị ga-eji, anyị na-ezute okwu ndị a na-ahụ na mmejuputa ** [https://www.ktpress.rw/2021/10/ministry-of-labor-pinned-over-loopholes-in-personnel-payroll-system/"kọwara na ọrụ siri ike bụ ime modul ọrụ. enyi na enyi, Rwanyindo kwuru"] ("ktpress.rw" Ọktoba 27, 2021) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[w:Fanfan Rwanyindo Kayirangwa|Fanfan Rwanyindo Kayirangwa]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Fanfan Rwanyindo Kayirangwa|Fanfan Rwanyindo Kayirangwa]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Rwanyindo Kayirangwa,Fanfan}} 0ei3ddqvvxezv7zhtoocydi8ol8ialq Louise Mushikiwabo 0 5085 18335 18307 2024-03-13T18:42:10Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu okwuru */ wikitext text/x-wiki {{databox}} [[w:ig:Louise Mushikiwabo|Louise Mushikiwabo]] (amụrụ 22 Mee 1961) bụ odeakwụkwọ ukwu nke anọ na ugbu a internationale de la Francophonie. Ọ bụbu onye minista na-ahụ maka mba ofesi na imekọ ihe ọnụ nke Rwanda site na 2009 ruo 2018. Ọ bụkwa onye na-ekwuchitere gọọmentị. Ọ bụbu Mịnịsta na-ahụ maka mgbasa ozi. ==Okwu ndị o kwuru== *Mgbochi French, nke a na-ahụwanye anya n'Africa, bụ ihe ịrịba ama nke oge. **[https://www.lemonde.fr/en/le-monde-africa/article/2022/11/20/louise-mushikiwabo-anti-french-sentiment-which-is-increasingly-visible-in-africa-is-a-sign-of-the-times_6004975_124.html Mgbe ọ gbasịrị ọsọ nke abụọ dị ka onye isi nke International Organisation of La Francophonie (OIF), bụ nke nwere nzukọ 18th ya na November 19 na 20, na Djerba, Tunisia. Louise kwuru.] ''Le Monde ''(November 19, 2022) *N'ọnwa gara aga [[w:Rwanda|Rwanda]] Mịnịsta na-ahụ maka mba ofesi na imekọ ihe ọnụ Louise Mushikiwabo kwuru okwu na Wilson Center banyere ọtụtụ okwu, site na mmepe mmepe obodo ruo n'ọrụ pụtara ìhè ụmụ nwanyị rụrụ na ọha mmadụ mgbe ogbugbu gasịrị. **[Mushikiwabo kwuru [[w:Rwanda|Rwanda ]] kwesịrị ka e kpe ya ikpe n'okwu nke ya, n'ihi mmerụ ahụ nke mgbukpọ nke 1994.] ''NewsecurityBeat''(May 25,2016) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://www.africanews.com/2023/07/25/louise-mushikiwabo-to-skip-la-francophonie-games-in-kinshasa// Africa news] {{DEFAULTSORT:Mushikiwabo, Louise}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] d6cdb5shqamo0euholjtyroi4hkymk7 Therese Bishagara Kagoyire 0 5086 18308 2024-03-13T10:45:48Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[w:Therese Bishagara Kagoyire|Therese Bishagara Kagoyire]] (25 Disemba 1952 – 8 Julaị 2019) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Rwandan. Site na 2011 ruo 2019, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu [[w: Rwandan Senate | Rwandan Senate]]. Ọ bụ onye otu [[w: Rwandan Patriotic Front|Rwandan Patriotic Front]] (RPF). == Okwu ndị o kwuru== * O tinyere aka na mgba nnwere onwe na mgbe ọ laghachiri na Rwanda ọ nọgidere na-arụsi ọrụ ike n'ọrụ dị mgbagwoju anya e nyere ya. Kwuru na emume olili ya ** [[https://rwandatoday.africa/rwanda/news/bishagara-legacy-on-rights-2471380 Therese Bishagara Kagoyire]" na emume olili ya (na 8th Julaị 2019) *N'agbanyeghị na isiokwu taa bụ na anyị na-ewusi ụkpụrụ nha anya ike, anyị na-azụlite ụmụ nwanyị ma doo anya na ị kwụgoro nke ọma n'okporo ụzọ mmepe, echefula na ị na-eme ihe niile na nkwado nke nwoke gị. Ọzọkwa, ị kwesịrị ịgbalịsi ike maka mmemme ndị a na-atọ anyị ụtọ ịgbasa na mba niile. ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} [[w:Therese Bishagara Kagoyire|Therese Bishagara Kagoyire]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Therese Bishagara Kagoyire|Therese Bishagara Kagoyire]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Bishagara Kagoyire, Therese}} pum8zmz64cddisrvbsr5nudg0sqrjhk Monique Nsanzabaganwa 0 5087 18312 18311 2024-03-13T10:56:43Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[w:Monique Nsanzabaganwa|Monique Nsanzabaganwa]]''' bụ onye akụ na ụba Rwandan, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nnọchi anya Union Commission]], dị irè na 6 February 2021. [[w: National Bank of Rwanda |National Bank of Rwanda]] ==Okwu ndị o kwuru== *Mgbe obi na uche mmadụ jikọtara, ọtụtụ ihe na-aga ime. Echela na itinye oge na ego na ịkparịta ụka n'Ịntanet bụ omume efu. **[https://www0.sun.ac.za/100/en/matie-voice/dr-monique-nsanzabaganwa/descripts Monique Nsanzabaganwa/akọwara onwe ya dị ka onye na-eme amụma ego, onye na-ahụ maka ngalaba ego na onye na-akwado itinye ụmụ nwanyị n'ime ya. akụ na ụba.] ''Matie Voices'' *Ọrụ anyị bụ ịhụ nkwụsi ike nke ego na ọkwa izugbe nke ọnụahịa maka ngwaahịa na ọrụ; N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọrụ anyị bụ ịhụ na ọnụ ahịa dị oke ọnụ nke na-adịghị emebi ikike ịzụrụ ihe nke ụmụ amaala ma mee ka ha ghara ịzọpụta na itinye ego. **[https://www0.sun.ac.za/100/en/matie-voice/dr-monique-nsanzabaganwa/descripts Monique Nsanzabaganwa/akọwara onwe ya dị ka onye na-eme amụma ego, onye na-ahụ maka ngalaba ego na onye na-akwado itinye ụmụ nwanyị n'ime ya. akụ na ụba.] ''Matie Voices'' *Ọmụmụ nke abụọ m nwetara bụ ike nke ịkparịta ụka n'Ịntanet. Enwere otutu uche n'ebe ahu; ndị nwere echiche, ahụmahụ, njikọ, na ngwọta. Ndị a bụ otu ndị ahụ dị njikere ige ntị ma nwee mmụọ mmụọ site n'echiche na omume mmadụ. **[https://www0.sun.ac.za/100/en/matie-voice/dr-monique-nsanzabaganwa/descripts Monique Nsanzabaganwa/akọwara onwe ya dị ka onye na-eme amụma ego, onye na-ahụ maka ngalaba ego na onye na-akwado itinye ụmụ nwanyị n'ime ya. akụ na ụba.] ''Matie Voices'' *Mmekọahụ abụghị naanị ọnụọgụ - ụmụ nwanyị ole, ole nwoke - mana ihe ndị ọzọ dị ka ụdị echiche na ụdị dị iche iche ị na-ebute n'ime ụgbọ mmiri, echiche ndị mmadụ na nghọta. **[https://www.afi-global.org/newsroom/blogs/rwandas-gender-trailblazers-inspire-future-female-leaders/ Rwanda's gender trailblazers na-akpali ndị isi ụmụ nwanyị n'ọdịnihu]. AFI. (July 2019) *Anyị kwesịrị ịgbasa okwu a nke ụmụ nwanyị na-agba ọsọ n'ihe ize ndụ nke ịlaghachi azụ ma ọ bụrụ na anyị na-akwali teknụzụ n'amaghị ihe ọ bụla ọzọ a ga-eme ka ha nabata ma tolite na ya. **[https://www.afiglobal.org/newsroom/blogs/rwandas-gender-trailblazers-inspire-future-female-leaders/ Rwanda's gender trailblazers na-akpali ndị isi ụmụ nwanyị n'ọdịnihu]. AFI. (July 2019) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Monique Nsanzabaganwa|Monique Nsanzabaganwa]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Monique Nsanzabaganwa|Monique Nsanzabaganwa]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT: Nsanzabaganwa, Monique}} hmpjn2f9k0sma6alymv6nvvspv3q852 Suzanne Mukayijore 0 5088 18313 2024-03-13T11:10:15Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Suzanne Mukayijore|Suzanne Mukayijore]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwanda]] sitere na Liberal Party. Ọ na-anọchi anya Northern Province na Chamber of Deputies. ==Okwu ndị o kwuru== *O kwere nkwa ịkwanyere ntụkwasị obi nke Chamber of Deputies nwere n'ebe ọ nọ site n'iwepụta ọrụ ya nke ọma na ịhụ na ya na ndị ọrụ ibe ya na-arụkọ ọrụ nke ọma iji nye aka na mmepe Africa. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/178646/Akụkọ/lawmakers-pick-mukayijore-to-replace-nyirarukundo-at-pan-african-parliament Aga m agba ndị mba Africa ume ka ha na-ekerechi òkè anya. na mmepe nke kọntinent ahụ, Mukayijore kwuru."] ("The New Times" Julaị 23, 2020) *Afrịka kwesịrị ịdabere na onwe ya. Anyị kwesịrị isonye na mbọ anyị na ebumnobi na-agbakọta ọnụ iji nweta ndabere onwe na ugwu nke kọntinent ahụ. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/178646/Akụkọ/lawmakers-pick-mukayijore-to-replace-nyirarukundo-at-pan-african-parliament *Aga m agba ndị mba Africa ume ka ha na-ekerechi òkè anya. na mmepe nke kọntinent ahụ, Mukayijore kwuru ("The New Times" Julaị 23, 2020) *Ndị a bụ ezigbo ndị ọrụ na-arụ ọrụ nke ọma. Anyị nwere ike tụfuo ntinye ha na ọrụ ọha mana ha bụ ezigbo ndị ọrụ na-arụpụta ihe. **[https://rwandainspirer.com/2020/07/27/controversy-erupt-over-taking-in-public-service/, Esemokwu na-ada n'ịnụ iyi n'ọrụ ọha], ''The Rwanda Inspirer' ' (June 17, 2020) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Suzanne Mukayijore|Suzanne Mukayijore]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Suzanne Mukayijore|Suzanne Mukayijore]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Mukayijore, Suzanne}} 5wxbd88tyr5g3r0xwz2xzfwocletmf4 Jeanne d'Arc Mujawamariya 0 5089 18314 2024-03-13T11:24:50Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''Jeanne d'Arc Mujawamariya'''amuru na 13 Maachị 1970'' na Kigali. Ọ bụzi Minista na-ahụ maka gburugburu ebe obibi nke [[w:Republic of Rwanda|Republic of Rwanda ]], O nwetara PHD na Physical-Chemistry site na Ụlọ ọrụ teknụzụ nke India-IIT Roorkee, India.<ref>https://www.wcef2021.com/speaker/jeanne-darc-mujawamariya/</ref> ==Okwu ndị o kwuru== *Rwanda bụ obodo mepere emepe maka itinye akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ **Mgbe Rwanda gachara inwe ụlọ ọrụ gas na-esi esi nri [https://newsaf.cgtn.com/news/2022-05-17/Rwanda-aims-to-have-operational-cooking-gas-plant-within-one- afọ-1a5E7dzotuU/index.html] *N'ọnọdụ akụ na ụba okirikiri, ọ nweghị ihe efu ka [[Jeanne d'Arc Mujawamariya]] kwuru na nkwado nke Rwanda maka etu ndị na-eto eto Rwanda si ewulite akụ na ụba okirikiri.<ref>https://www.forbes .com/sites/davidrvetter/2021/05/27/sustainability-na-africa-how-rwandas-young-innovators-na-ewu-a-circular-economy/?sh=2d1407da7910</ref> *Jeanne d'Arc Mujawamariya kwuru na Rwanda dị ka obodo ghọtara na ọ dị ngwa ngwa ịzaghachi mgbanwe ihu igwe ngwa ngwa n'olu LoCS4AFRICA 2020<ref>https://africa.iclei.org/voices-of-locs4africa- 2020-Congress-anyị-na-ekwu/</ref> *Mgbanwe nke ihe ọmụma, ahụmahụ n'etiti ụlọ akwụkwọ na ndị ntorobịa, nkà na ụzụ ụda gburugburu ebe obibi na imekọ ihe ọnụ na-eme ka itinye ego na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ.<ref>https://www.environment.gov.rw/news-detail/minister-dr-jeanne-d-arc-mujawamariya- na-ezute-na-denmark-delegation</ref> *Obi dị anyị ụtọ na anyị na-akwado Global Citizen na mbọ mgbasa ozi ya n'afọ a, karịsịa na mgbanwe ihu igwe. Rwanda etinyela uto akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ n'etiti ịmepụta ọrụ na-adịgide adịgide, imeziwanye ndụ obodo, na ịkwalite nkwụghachi ihu igwe n'ofe ụlọ ọrụ ahụ, na Global Citizen bụ ọwa dị mkpa maka ndị mmadụ ime mgbanwe dị mma. Ọrụ nkwado ya nwekwara ike ịkwalite mmata zuru ụwa ọnụ iji mee ihe na ihe ịma aka ndị [[Rwanda] na mba ndị ọzọ na-emepe emepe na-eche ihu n'ihi mgbanwe ihu igwe. **[https://www.globalcitizen.org/en/content/end-extreme-poverty-now-world-leader-quotes/], ''globalcitizen.org'' (Marc 7, 2022) *Anyị, dịka mba, ghọtara na ọ dị ngwa ngwa ịzaghachi mgbanwe ihu igwe ngwa ngwa, n'ime afọ iri nke ime ihe. Oge na-agwụ… Nke a bụkwa ihe kpatara na ọgbakọ ọgbakọ a - [[LoCS4Africa 2020]] - na itinye uche ya na ego maka mgbanwe enweghị ike ịdị mkpa karịa n'oge a na akụkọ ntolite. **[https://africa.iclei.org/voices-of-locs4africa-2020-our-congress-in-quotes/], "LoCS4Africa 2020" (2020) ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} bund30cnflwvuwey7s5x6r7juf3er3t Ngozi Eucharia Uche 0 5090 18320 18317 2024-03-13T12:14:53Z Akwugo 29 /* Okwu ekwuru gbasara Uche */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Ngozi Eucharia Uche|Ngozi Eucharia Uche]]''' (amụrụ 18 June 1973 na Mbaise, Steeti Imo, Nigeria) bụbu onye egwuregwu bọọlụ Naịjirịa na onye bụbu onye nkuzi nke otu egwuregwu bọọlụ ụmụnwaanyị. == Okwu okwuru == *Ọ ka bụ ihe nwute na anyị ([[w: otu egwuregwu bọọlụ ụmụ nwanyị Naijiria | Super Falcons]]) ka na-agba mbọ iru eru maka na [[w:Korea ụmụ nwanyị bọọlụ mba Korea]] anyị meriri bụ otu ndị Korea meriri. site na ndị otu ọ bụla ọzọ na otu. Anyị egosighi ihe ịrịba ama doro anya nke m na-atụ anya ịhụ na otu. Achọrọ m ka ha tozuo otu niile mana ndị nkuzi kwesịrị inye ohere maka ndị egwuregwu na-eto eto bụ ndị agụụ na-agụ na otu. **Oyedele Adeyinka, [http://www.brila.net/former-falcons-coach-uche-laments-over-teams-qualification-struggle/ Onye bụbu onye nkuzi Falcons Uche kwara arịrị maka mgba ntozu otu otu], ''Brila'' , Juun 19, 2019. *Ihe gbasara nwoke na nwanyị nwere mmasị nwanyị bụ ihe a na-ahụkarị. M bịara ghọta na ọ bụghị agha nkịtị; anyị chọrọ enyemaka Chineke iji chịkwaa na igbochi ya. Ana m asị gị na ọ baara anyị uru. Nke a bụ ihe gara aga. Ọ dịghị mgbe a kpọtụrụ ya. **[https://thespoiler.co.uk/nigerian-manager-uses-god-and-stuff-to-rid-her-team-of-lesbians/ Onye njikwa Naijiria na-eji Chukwu na ihe chụpụ ndị otu ya nke ndị Lesbians] , ''Onye na-emebi ihe''. == Okwu ekwuru gbasara Uche == *N'asọmpi iko Cosafa, ndị nkuzi niile bụkwa ụmụnwaanyị. Ọ na-enye ndị nkuzi nwanyị niile na-achọsi ike na ọ nweghị ihe na-agaghị ekwe omume. Ndị nkuzi dịka Uche Eucharia na Florence Omagbemi, ndị meriri AWCON dịka ndị egwuregwu na ndị nkuzi na-akpali anyị. **Desiree Ellis dị ka e hotara na [https://www.goal.com/en-us/news/be-the-best-that-you-can---desiree-ellis-tasks-african- Women-in-football-nkuzi/pionwwp8hrwf1rbnsexzegf3n 'Bụrụ onye kacha mma ị nwere ike' - Desiree Ellis tasks African Women in football coaching],'Goal'', 26 January 2019. [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwanyị si Nigeria]] [[Category: Ndị egwuregwu bọọlụ]] kd1syh2ugs4apymln8amh5exukw0n63 Òtù:Ụmụ nwanyị si Nigeria 14 5091 18318 2024-03-13T12:11:32Z Akwugo 29 Jiri 'Nchịkọta ụmụ nwanyị si Naijiria' kere ihü wikitext text/x-wiki Nchịkọta ụmụ nwanyị si Naijiria 1wd087wyekk9p0gx1bzxye6tdx4akaa Òtù:Ndị egwuregwu bọọlụ 14 5092 18319 2024-03-13T12:13:57Z Akwugo 29 update wikitext text/x-wiki Nchịkọta Ndị egwuregwu bọọlụ 7d66kc56j4ognxkoqdxslfhpxjedykq Ingabire Victoire 0 5093 18325 18324 2024-03-13T13:12:49Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ mpụga */ wikitext text/x-wiki [[File:Victoire Ingabire Umuhoza.jpg|thumb|Victoire Ingabire Umuhoza na 2011]] ''[[w:Victoire Ingabire Umuhoza|Victoire Ingabire Umuhoza]]''' (amụrụ 3 October 1968), bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Rwanda|Rwanda]] na onye isi oche otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọhụrụ - Development and Liberty For All ( DALFA-Umurinzi) na-elekwasị anya na mkpọsa maka ohere ndọrọ ndọrọ ọchịchị na maka mmepe. { ==Okwu ndị ọ kwuru== * A ga m arịọ maka ụdị ikike nke nwa oge ka m wee malite ịkpọkọta ndị otu tọrọ ntọala ọnụ ** [https://www.rfi.fr/fr/afrique/20191110-rwanda-opposante-victoire-ingabire-lance-nouveau-parti "Mmegide gọọmentị Rwanda"], (Nọvemba 10, 2019) ==Njikọ mpụga== [[w:Ingabire Victoire|Ingabire Victoire]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Ingabire Victoire|Ingabire Victoire]] na Wikipidia Igbo {{wikipedia|Victoire Ingabire Umuhoza}} {{DEFAULTSORT: Nkasi obi, Victoire}} 81j487mk2tfxjk6mpnnt7bhggs3wvco Uwanyirigira M. Chantal 0 5094 18328 2024-03-13T13:23:11Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[w:Uwanyirigira M. Chantal ]]''' bụ nwaanyị Rwanda na ndọrọndọrọ ọchịchị, ọ bụ onyeisi obodo Burera ma nwee nzere bachelor na agụmakwụkwọ. == Okwu ndị o kwuru== * N'ihi oge ọgba aghara agara m ọtụtụ ụlọ akwụkwọ na agụmakwụkwọ m. (Agara m ụlọ akwụkwọ sekọndrị n'ọtụtụ ụlọ ọrụ n'ihi oge enweghị nchebe) **https://www.kigalitoday.com/politiki/amakuru/article/ategem-ya-uwanirigira-umaden-imade-ko-meya-meya ==Njikọ mpụga== [[w:Uwanyirigira M. Chantal|Uwanyirigira M. Chantal]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Uwanyirigira M. Chantal|byUwanyirigira M. Chantal]] na Wikipidia Igbo {{wikipedia}} ia290o2v3ohozz6unxupqdjb0fgx14f Paula Ingabire 0 5095 18329 2024-03-13T14:31:36Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Paula Ingabire|Paula Ingabire]]''' (amụrụ 24 Jenụwarị 1983) bụ [[w:Banyarwanda|Rwandan]] ọkachamara teknụzụ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-eje ozi dị ka Minista Ozi na teknụzụ nkwukọrịta na Innovation, na Cabinet nke Rwanda, kemgbe 18 Ọktoba 2018. =Okwu ndị o kwuru== *Anyị chọrọ ịntanetị siri ike na ndụ anyị kwa ụbọchị. **[https://www.ktpress.rw/2022/11/we-need-a-strong-internet-in-our-daily-life-minister-ingabire/ Okwu na mmeghe nke Internet Governance Forum (IGF) 2022 Rwanda] ''KT Press'' (Nọvemba 16, 2022) * A chọrọ usoro dị mma iji gboo oghere ịntanetị na-eme n'Africa. **[https://www.newtimes.co.rw/article/1918/news/technology/minister-ingabire-calls-for-effective-measures-to-bridge-internet-usage-gap Paula Ingabire nnabata nke MWC 2022] ''The NewTimes'' (October 20, 2022) * Anyị ji n'aka na imeziwanye ọrụ brọdband na Rwanda ga-abụ ihe dị mkpa na-enyere aka mmepe akụ na ụba na mmekọrịta mmadụ na ibe anyị na-achọ, yana na amụma a na-aga n'ihu ga-enye aka ozugbo na mmezu ebumnuche atụmatụ mba anyị. **[https://www.newtimes.co.rw/article/2113/news/technology/rwanda-broadband-policy-will-harness-cutting-edge-technology, Ingabire kwuru na Catalyst for innovation] New Times ( Disemba 05, 2022) *Ọ dị ezigbo mkpa ka anyị mụta site na omume kacha mma nke ibe anyị, ịghọta ihe iyi egwu na-ezobe, kamakwa ịghọta ka anyị nwere ike isi sonyere nka, akụrụngwa na mbọ iji luso ihe iyi egwu cyber ọgụ n'ezie. ** https://www.minict.gov.rw/news-detail/world-must-band-together-to-battle-scourge-of-cyber-threats-minister-paula-ingabire *N'ihe gbasara ihe ịma aka, ị nwere ọkwa ntozu dị iche iche na mpaghara dijitalụ. Ịchọta otu usoro dabara adaba nke ga-emechi oghere dị n'akụkụ dị iche iche nke ụwa nwere ike bụrụ ihe ịma aka. Ọbụlagodi ka anyị na-ebuga ihe onwunwe ma na-ewulite mmekọrịta ziri ezi iji mechie nkewa dijitalụ, na-achọpụta otú anyị si atụta na [ọganihu] ka bụ ihe na-adịgide adịgide, dị ka ọ na-adaba na usoro nhazi maka otu anyị si atụle njikere, ntozu okè, na uto. [https://www.itu.int/hub/2022/07/what-it-takes-to-close-the-digital-gap-qa-with-wtdc-chair, ITU World Telecommunication Development Conference], " ITU' (6 June 2022) *Mgbe ị lere anya na amụma AI nke mba anyị, ị ga-achọpụta na pasent 70 nke amụma a lekwasịrị anya na nka. Nke ahụ dị nnọọ ebumnobi n'ihi na anyị maara na, na-enweghị ezigbo nkà, anyị agaghị enwe ike ịkwado ụlọ ọrụ na mgbanwe ndị metụtara ya. https://www.newtimes.co.rw/article/11805/news/technology/ai-has-potential-to-create-jobs-with-higher-economic-value-says-ict-minister (Ọktoba 24, 2023) *Enweghi data na obodo nke na-eme ka o sie ike inwe mkpebi siri ike. Anyị kwesịrị imepe nke a iji kpalite ihe ọhụrụ maka mmepe site na ngwọta dị irè na ihe ọhụrụ. Ebumnuche a ga-enyere anyị aka ịnabata data dị oke mkpa maka mmepe mana nchekwa data ga-adị ezigbo mkpa karịsịa na iwu ọhụrụ gbasara nchekwa data nkeonwe ** https://www.ktpress.rw/2021/11/rwanda-launches-cost-effective-geographical-data-platform/ KT Press November 17, 2021 *Na-ekwu maka mmalite ọrụ gọọmentị, H.E. Paula Ingabire na-ekwu, "Mgbasawanye CCHUB na Kigali, nke akara mmalite nke ụlọ nyocha ụlọ taa, bụ ihe ịrịba ama na-akpali akpali maka obodo nkà na ụzụ Rwanda na-eto eto. Rwanda nwere mmasị n'iso ndị mmekọ ụwa na-arụkọ ọrụ iji guzobe onwe anyị dị ka ebe na-eduga na-azụlite ụlọ ọrụ ndị na-emepụta ihe ọhụrụ." **https://www.minict.gov.rw/news-detail/minister-paula-ingabire-officially-launched-cchub-design-lab MINICT (14 February 2019). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Paula Ingabire|Paula Ingabire]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Paula Ingabire|Paula Ingabire]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Ingabire, Paula}} 0yue8cqek3ukqig729064dynrswtzy8 Speciose Ayinkamiye 0 5096 18330 2024-03-13T14:40:27Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[:w:Speciose Ayinkamiye|Speciose Ayinkamiye]]''' bụ onye [[w:Rwanda|Rwanda]] nwanyị ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ugbu a onye so na Chamber of Deputies na [[w:Parliament of Rwanda|Paliament of Rwanda] ]. Ayinkamiye na-anọchi anya Ọdịda Anyanwụ Province na o si [[:w:Rubavu District|Rubavu District]]. ==Okwu ndị o kwuru== * Atụmatụ mmepe anyị ka lekwasịrị anya n'ichebe SMEs ọbụlagodi na ha dị ize ndụ karịa ụdị ndị ahịa ọ bụla. Otú ọ dị, n'ime afọ ole na ole gara aga, na mmekorita ya na World Council of Credit Unions, anyị emepụtala ụzọ ọhụrụ maka nyocha ihe ize ndụ nke na-enyere ụlọ akụ aka ịtụle ikike ịkwụ ụgwọ nke SME ndị ahụ site na nyocha zuru oke nke akaụntụ ha. **[https://www.winne.com/rwanda/to23interview.html, Amụma Union des Banques Populaire iji gbakee], ''Winne'' (August 26, 2002) *Enwere okwu nke ndị nwere ike ibupụ mbupụ bụ ndị mere mkpesa maka enweghị ohere mbinye ego n'ụzọ dị mfe yana oke ọmụrụ nwa nke ụlọ akụ na-ana. **[https://www.newtimes.co.rw/article/37088/National/senate-aarmed-by-exportersa-concerns, nchegbu banyere ihe isi ike ndị nwere ike mbupụ welitere na ịnweta ego n'aka ọtụtụ ụlọ ọrụ ụlọ akụ], '' Oge Ọhụrụ '' (Eprel 27, 2010) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Speciose Ayinkamiye|Speciose Ayinkamiye]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Speciose Ayinkamiye|Speciose Ayinkamiye]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Ayinkamiye,Speciose}} 7exyvdgtudy2ln5o806aivbpjklfomf Marie-Solange Kayisire 0 5097 18331 2024-03-13T15:08:07Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[File:Marie solange Kayisire.jpg|thumb|Marie_solange_Kayisire]] ''[[w:Marie-Solange Kayisire|Marie-Solange Kayisire]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na [[w:Rwanda|Rwanda ]], onye jerela ozi dị ka [[w:Cabinet of Rwanda | Minister of Cabinet Affairs, in Ọfịs nke Prime Minister]] na onye otu ndị otu Rwandan, kemgbe 31 August 2017. == Okwu ndị o kwuru== *Ike mmeghari ohuru maka oru gbara ọsọ ndụ ga-akwado Gọọmenti iji mezuo nkwa anyị na ike na akụrụngwa na kọmpụta ndị gbara ọsọ ndụ zuru ụwa ọnụ, ma na-atụnye aka na ebumnuche SDG 7 nke na-achọ ịhụ na ịnweta, ikike, na ike na-adịgide adịgide maka mmadụ niile. **[https://www.newtimes.co.rw/article/2998/news/energy/rwf6bn-renewable-energy-project-to-benefit-refugee-camps] *Anyị na-akpọku ndị niile gbara ọsọ ndụ ka ha gbanwee obi ha ma gbasie mbọ ike ka ha nwee ntụkwasị obi n'oge na-adịghị anya. **[https://www.minema.gov.rw/news-detail/we-call-upon-all-refugees-to-work-very-hard-to-be-self-reliant-minister-kayisire] Minister Kaịsịre ndị gbara ọsọ ndụ *Anyị ọnụ anyị nwere ike nweta ihe ọ bụla. **https://www.newtimes.co.rw/article/186928/News/world-refugee-day-rwanda-committed-to-improve-refugee-well-being-say-minister-kaysire. "Oge ọhụrụ." June 20, 2021. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Marie-Solange Kaysire|Marie-Solange Kayisire]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Marie-Solange Kaysire|Marie-Solange Kayisire]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Kayisire, Marie-Solange}} h006ziyu7ooeb8mcaavq7rstxpn218i Aurore Mimosa Munyangaju 0 5098 18333 18332 2024-03-13T15:16:31Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Aurore Mimosa Munyangaju|Aurore Mimosa Munyangaju]]''' (amụrụ Aurore Mimosa), bụ nwaanyị [[w:Rwanda|Rwanda]] ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-eje ozi dị ka onye minista egwuregwu kemgbe 5 Nọvemba 2019. == Okwu ndị o kwuru== *Egwuregwu na-ama aka na ahaghị nhata na okike, agbụrụ, na nkwarụ ma bụrụ ụzọ a ga-esi kụziere megide omume ndị na-emegide ọha na iweghachite otu ndị agbapụrụ agbapụ. ** [https://allafrica.com/stories/202206240071.html "Egwuregwu ịma aka enweghị ahaghị nhata, na-eweta ndị mmadụ ọnụ Mimosa kwuru"], ('The New Times'' June 23 2022) *Egwuregwu ekerela òkè dị mkpa n'ịwulite njikọ mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ime n'udo na ịchịkọta ụmụ amaala maka iwulite udo. **https://www.minisports.gov.rw/news-detail?tx_news_pi1%5Baction%5D=detail&tx_news_pi1%5Bcontroller%5D=Akụkọ&tx_news_pi1%5Bnews%5D=23786&cHash=b91b08efc425ff6f5948a ' *Echeghị m na e nwere ọnụ ahịa na visibiliti obodo. Nke a bụ atụmatụ ogologo oge; ị nwere ike ọ gaghị enweta uru ozugbo mana n'ime afọ ole na ole sochirinụ, ị nwere ike ịmalite ịhụ uru, **[https://www.newtimes.co.rw/article/159276/Akụkọ/nyagatare-inside-the-police-crackdown-on-drug-traffickers& #x22; https://www.newtimes.co.rw/article/159276/Akụkọ/nyagatare-inside-the-police-crackdown-on-drug-traffickers] Akwụkwọ akụkọ Africa, AUGUST 31 2023 ==Njikọ mpụga== [[w:Aurore Mimosa Munyangaju|Aurore Mimosa Munyangaju]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Aurore Mimosa Munyangaju|Aurore Mimosa Munyangaju]] na Wikipidia Igbo {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Munyangaju, Aurore Mimosa}} howxzk7kwtyk53tikycwf1jchezay0b Solina Nyirahabimana 0 5099 18334 2024-03-13T18:39:32Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[File:Solina Nyirahabimana.jpg|thumb|Solina Nyirahabimana na 2021]] ''[[w:Solina Nyirahabimana|Solina Nyirahabimana]]''' bụ [[w:Rwanda|Rwanda]] [[w:Diplomat|diplomat]] na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke rụrụ ọrụ dị ka [[Mịnịsta] nke Ọchịchị na-elekọta Iwu na ihe gbasara iwu kemgbe afọ 2020. A họpụtara yabu onye minista na-ahụ maka okike na nkwalite ezinaụlọ n'ụlọ ọrụ Rwandan na 18 October 2018. ==Okwu ndị o kwuru== *Anyị amarala ya site na mmalite na nha anya na inye ụmụ nwanyị ike bụ ezi ụzọ maka mmepe na-adigide. **[https://www.afdb.org/fr/news-and-events/press-releases/2019-global-gender-summit-marks-concrete-gains-and-actionable-goals-surge-ahead-gender -equality-32938] na ikike ụmụ nwanyị *Anyị kwesịrị ka onye ọ bụla nọ n'obodo anyị na-atụnye ụtụ maka iwughachi Rwanda. Ọ bụghị naanị pasentị 50 nke ọha mmadụ. Na anyị kwesịrị itinye onye ọ bụla na ohere. **[https://www.undp.org/press-releases/game-thrones-star-and-undp-goodwill-ambassador-nikolaj-coster-waldau-visits-rwanda-25-years-after-genocide-against -tutsi] Na iwughachi Rwanda *Mgbe ị ghọtaghị ụmụ nwanyị, ị nweghị ike ijere ha ozi. **[https://www.afdb.org/fr/news-and-events/press-releases/2019-global-gender-summit-marks-concrete-gains-and-actionable-goals-surge-ahead-gender -equality-32938] na ụmụ nwanyị *Ezinụlọ dị nchebe pụtara obodo dị nchebe. **[https://www.newtimes.co.rw/article/166799/Akụkọ/a-safe-family-is-a-safe-nation-say-minister-nyirahabimana] Oge akụkọ (Mee 24, 2019) *Nrụrụ aka bụ onye iro nke obodo na mmepe. Anyị kwesịrị isonye na mbọ anyị na-agba ịlụso nrụrụ aka ọgụ. Ndị bi, dị ka ndị isi mmekọ, kwesịrị ịkọ ya n'ụzọ dị iche iche, na e nwere ụzọ iji hụ na nchekwa nke ndị na-agba ụta. Anyị kwesịrị imegide nrụrụ aka, ma taa ndị na-eme ya ahụhụ. **https://www.newtimes.co.rw/article/3508/news/featured/featured---anti-corruption-day-ombudsman-steps-up-graft-fight The New Times, (December 11, 2022) ) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Solina Nyirahabimana|Solina Nyirahabimana]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Solina Nyirahabimana|Solina Nyirahabimana]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nyirahabimana, Solina}} skqanjrscx9lek3nx785lthcdcr3isn Reagile Kopi 0 5100 18336 2024-03-13T18:56:11Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki A mụrụ '''Reagile Kopi''' na 1994. Ọ bụ onye TV na omume redio na onye isi mmemme nke mba ụwa. Onye na-emepụta ihe na onye ọbịa nke Rea Online webshow, Reagile Kopi, nke a ma ama dị ka Rea, malitere ihe ngosi okwu Online ya.<ref>{{Cite web|url=https://www.botswanayouth.com/5851-2/|title= Onye bụbu Child Star Reagile Kopi ebidola ihe ngosi ihe n'ịntanetị ==Okwu ndị ọ kwuru== *Enwere m oke oke nke oke ịda mbà n'obi na nchekasị afọ ole na ole gara aga nke nwere mmetụta na ndụ m. Ahụmahụ a kụziiri m uru nke ịhụ onwe onye na nlekọta onwe onye nke m na-aga n'ihu na-eto eto. *Mgbe ọnwa ole na ole m nwesịrị mmetụta nke enweghị ike ikwupụta ihe okike m mgbe m na-agụ akwụkwọ maka nzere akaụntụ m, ekpebiri m nnọọ ịmalite! Ekpebiri m ibido ebe m nọ, jiri ihe m nwere na onye m nwere. *[https://tswalebs.com/top-of-the/rea-kopi-opens-up-about-how-she-has-struggled-with-depression Rea Kopi Malitere Banyere Ka O Siworo Gbaa Obi Ụtọ] ( 12 Nọvemba 2020) eweghachiri (23/07/2022) ==Njikọ Mpụga== *[https://tswalebs.com/top-of-the/rea-kopi-opens-up-about-how-she-has-struggled-with-depression Rea Kopi Malitere Banyere Ka O Siworo Gbaa Obi Ụtọ] ( Nọvemba 12, 2020) owxno430tmydvmzfbb7av9cln8xjgr5 Malebogo Molefhe 0 5101 18339 18338 2024-03-13T19:28:57Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki '''Malebogo Molefhe (amụrụ c. 1980)'''bụ onye ọkpọ basketball Motswana bụ onye ghọrọ onye na-eme ihe ike megide megide ụmụ nwanyị ma metụtara okike mgbe agbachara ya ugboro asatọ. N'afọ 2017, ọ natara [[wikipedia:International_Women_of_Courage_Award|Award International Women Of Courage Award.]] ==Okwu ndị O kwuru== *Inwe ike imepe emepe na-akụziri gị ọtụtụ ụkpụrụ gbasara onwe gị yana mee ka obi sikwuo gị ike n'ile ụwa anya, na-eche ha ihu ma na-ewusi onwe gị ike. *Ọ dị ezigbo mkpa ka ụmụ nwanyị ghọta na ha nwere ikike dị ukwuu ha nwere ike [iru] na-adabereghị na nwoke maka ihe niile. https://www.teenvogue.com/story/i-was-shot-by-my-boyfriend Malebogo Molefhe nke Botswana asọpụrụ maka mmegide ime ihe ike dabere na okike sitere n'aka Brittney McNamara [04/04/2017] *Nnukwu ọdịda anyị dị ka ụmụ nwanyị bụ, ọ bụghị ịkọ akụkọ na / ma ọ bụ ịhapụ ha mgbe anyị kwesịrị ikwe ka iwu mee usoro ya, naanị nke a na-arụ ọrụ megide mmụọ ọgụ anyị maka ịha nhatanha nwoke na nwanyị. https://www.pressreader.com/botswana/botswana-guardian/20210813/281908776209243 Nke a dị n'ịdị n'otu na ọnwa ndị inyom South Africa. Onye nche Botswana [13/08/2021] *Ajụjụ bụ́ isi anyị kwesịrị ịjụ onwe anyị taa bụ, Gịnị bụ ihe ahụ ụmụ nwaanyị mere ndị ikom dị njọ, nke ụmụ nwoke na-apụghị ịgbaghara? Ọ dị ka ọnụma dị ukwuu nke na ụmụ nwoke na-apụ maka ọbara, gịnị bụ nsogbu? Ruo mgbe anyị jụrụ onwe anyị ajụjụ ndị a siri ike na-adịghị mma, ruo mgbe anyị na-eleba anya n'ime onwe anyị dị ka ndị mmadụ n'otu n'otu, dị ka ndị inyom na dị ka ndị nwoke na introspect ma kwe ka akụkọ ndị a niile anyị na-ekerịta gị na-echetara na ọ dịghị onye na-enweghị ike ime ihe ike. *A na-efunahụ ndụ ndị aka ha dị ọcha, ọ dịịrị anyị kpamkpam, onye ọ bụla n'ime anyị ime ka mmadụ mara n'ụzọ niile enwere ike n'ihi na ọdịnihu ụmụ anyị dabere na ya. *Ihe ndị a niile na-eme n’ihi na dị ka obodo, dị ka ndị mmadụ n’otu n’otu, anyị efunahụla obodo, anyị furu efu obodo, anyị efunahụ ihe ahụ na-ejikọta anyị ọnụ, ihe ahụ anyị na-akpọ botho ma ọ bụ ịdị umeala n’obi. Ụmụ nwanyị- anyị ji nwayọọ nwayọọ na-efunahụ ihe ahụ bụ gluu na-ejikọta anyị ọnụ, ma gluu anaghị ejidekwa ọzọ. A na-ahapụ ụmụ nwoke na-eto eto n'ime oghere na-enweghị ihe nlereanya ha ga-ele anya. Naanị otu ụzọ ha si amụta ikwupụta onwe ha bụ naanị ịmanye nad ịdị na-eme ihe ike. *Ime ihe ike dabere na nwoke na nwanyị bụ ihe kpatara na ọ dị oke mkpa iji dozie mkparịta ụka site na itinye aka na ụmụ nwoke. Ụmụ nwanyị enweghị ike ime ya naanị ya, n'ihi na ụmụ nwanyị anaghị eti onwe ha ihe, ha anaghị egbu onwe ha ma ọ bụ idina onwe ha n'ike. Ndị ahụ eburula ọgụ a ogologo oge. Ha akwaala akwa, zọọ ụkwụ, kewaa, gbaa egwu, tie mkpu maka okwu GBV ugbu a bụ oge ka unu bụ ụmụ nwoke na-agbarịta ibe unu ajụjụ ma nyere ụmụ nwanyị aka ịlụ ọgụ a. ** [https://www.youtube.com/watch?v=cTF6MfN8VpU Malebogo Molefhe]: Malebogo Molefhe na-ekerịta akụkọ ya na-akpali akpali ka Debswana na-echeta ọnwa ndị inyom mba ụwa.Youtube (''16 Maachị 2021)'' eweghachiri 23 Nọvemba 2021. *Ebumnobi m na Botswana bụ ịhụ ka ndụ nwa agbọghọ gbanwere, bụ ịhụ nwa agbọghọ nwere obi ike nke na-apụ apụ mgbe ha nọ n'ọnọdụ ime ihe ike. *Achọrọ m ịhụ nwata nwanyị gụrụ akwụkwọ na-anya isi nke ọma ịsị "Emere m nke a" na ha achọghị nkwado ọ bụla n'aka onye ọ bụla. **[https://www.youtube.com/watch?v=PQnBL1wkK-M&t=10s Malebogo Molefhe], Ụmụ nwanyị obi ike mba ụwa:Malebogo Molefe.Youtube ''(27 February 2018)'' ewepụtara 24 Nọvemba 2021. ==Njikọ Mpụga== *[[wikipedia:Malebogo_Molefhe|Malebogo Molefhe]] *https://www.youtube.com/watch?v=cTF6MfN8VpU https://www.youtube.com/watch?v=PQnBL1wkK-M&t=10s egbrybf90ts81odxsttj0dmzc1pktl8 Gaona Dintwe 0 5102 18344 18343 2024-03-13T19:41:42Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Gaona Thlasana na Mandela Washington Fellowship for Young African Leaders 2015 Press Briefing.jpg|thumb|Gaona Dintwe na 2015]] '''[[wikipedia:Gaona_Tlhasana|Gaona Nketso Dintwe]]''' (amụrụ 1 Mee 1983) bụ mmadụ mgbasa ozi [[w:Motswana|Motswana]] na onye ọchụnta ego. Ọrụ Gaona pụtara ìhè na nnukwu akwụkwọ akụkọ ya na ụlọ ọrụ mgbasa ozi mpaghara Botswana na akụkụ dị iche iche na-abịa na ya. Ọ bụ onye na-akọ akụkọ na ọ na-enyere ndị mmadụ aka ịkọ akụkọ ha. Ọ bụ onye okike ọdịnaya nke mepụtara ọdịnaya gbasara Africa na ndị ya. O nwere BA na Communications and Media Studies na Mahadum Monash, South Africa. Ọ gara na mkpakọrịta Mandela Washinton na 2014 na [[w:Yale University|Yale University]]. ==Okwu ndị o kwuru== * “Amewo m ntozu okè, amatakwuo m ihe, ọ na-amasị m ịbụ 33. Anaghị m atụ ịka nká ma ọ bụ na-eme m ihere na m dị ihe dị ka afọ 30 ugbu a,” **https://www.mmegi.bw/lifestyle/gaona-the-once-it-girl-of-btv/news Gaona Ozugbo ọ bụ nwa agbọghọ nke BTV (Thursday, November 03 2016) *Enwere m ike ịkọ akụkọ na-amasị m. Enwere m ike ịkekọrịta akụkọ na-enye ike. **https://issuu.com/peolwane/docs/peolwane_march_2020 Ike nke nwanyị ibe 22-23 (March 2020) *Oge siri ike dị iji mee ka anyị mata ikike anyị nwere, naanị nọrọ ebe ahụ, ike ị nwere ga-eju gị anya. **https://www.botswanayouth.com/gaona-shares-her-10-courses-from-trying-times/ ''Gaona na-ekerịta nkuzi 10 ya site na oge ịnwale! (Saturday, Ọktoba 16 2021) '' * Zenarị mkpọtụ, ka mmadụ ole na ole nọ n'akụkụ gị ga-aka mma, n'ihi na ka ọ na-eme mkpọtụ, ka olu nke ime gị na-abawanye, ebe ahụ, ị ​​ga-ahụ azịza. **https://www.botswanayouth.com/gaona-shares-her-10-lessons-from-trying-times/ ''Gaona na-ekerịta nkuzi 10 ya site na oge ịnwale! (Saturday, Ọktoba 16 2021) '' *Mgbe ụfọdụ, naanị ihe ị ga-eme bụ ịnọ jụụ, ị ga-aghọtakwa otú Chineke si nweta gị. **https://www.youtube.com/watch?v=4GYnKTw8gI8 2020 Ntughari uche- Marang Molosiwa na inyefe, ohere ọrụ na-atọ ụtọ na ịbụ nne (December 24 2020) *Enwere m ike ị nweta ya ọnụ mana mgbe ụfọdụ ọ dị mma ịsị, 'Enweghị m ha niile, achọrọ m enyemaka' . **https://www.youtube.com/watch?v=lL_3JdBst0I 2020 echiche ya na nwa m nwanyị Misgeekays. Anyị na-ekwu gbasara ahụike uche, redio na mmekọrịta ịzụlite. (Decemba 24 2020) *Ha na-ekwu na ịgbachi nkịtị bụ omume ọma na ebiwokwa m na nke a, na-ahọrọ ileghara mkpọtụ ahụ anya na ikwu nanị ihe dị m mma. **[https://www.botswanayouth.com/gaona-dintwe-has-something-to-say-to-yall-she-is-exhausted/] na Disemba, 2017 Gaona Dintwe na-ekwu maka ndụ ya na ihe merenụ. afọ gara aga na-agbakwụnye na ndị mmadụ kwesịrị ịdị na-elekwasị anya n'okwu na-aga n'ihu kama. *Enwere m afọ ojuju. Enweghị m ụzọ ọ bụla n'oge a na-ele anya n'ubu m n'oge gara aga. **[https://www.botswanayouth.com/gaona-dintwe-has-something-to-say-to-yall-she-is-exhausted/]Gaona Dintwe na-ekwu maka ndụ ya na ihe ndị mere ọtụtụ afọ gara aga na-agbakwụnye na ndị mmadụ kwesịrị ịdị na-elekwasị anya n'okwu na-aga n'ihu kama. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia|Gaona Tlhasana}} https://gaonadintwe.com/. f10v2fa0knp0ta22zm9f7w624833njv Rita Nzelu 0 5103 18351 18350 2024-03-14T10:02:28Z Akwugo 29 Added databox wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Rita Nzelu|Rita Nzelu]]''' bụ onye Ozubulu, Anambra State, Nigeria wee gaa University of Nigeria ebe o nwetara akara ugo mmụta ya. == Okwu okwuru == *M hapụrụ Nollywood wee si Naijiria pụọ ​​n’ihi alụmdi na nwunye. M hapụrụ ka m wee soro di m. Ekwenyere m na nwaanyị kwesịrị isonyere di ya ọ bụghị n'ụzọ ọzọ. **[https://www.bellanaija.com/2012/11/guess-whos-back-on-the-scene-living-in-bondage-nollywood-star-rita-nzelu-shines-again-at-international -egwuregwu-premiere-na-london/ Okwu Rita Nzelu] *Enwere m ike ịgwa gị, enwere m ụmụ nwoke atọ m ga-elekọta. Di m na ụmụ nwoke abụọ. **[https://www.bellanaija.com/2012/11/guess-whos-back-on-the-scene-living-in-bondage-nollywood-star-rita-nzelu-shines-again-at-international -egwuregwu-premiere-na-london/ Okwu Rita Nzelu] *Ekpebiri m itinye uche na ezinụlọ m mana n'ezie a na m emeghe ihe na-eme na ụlọ ọrụ **[https://www.bellanaija.com/2012/11/guess-whos-back-on-the-scene-living-in-bondage-nollywood-star-rita-nzelu-shines-again-at-international -egwuregwu-premiere-na-london/ Okwu Rita Nzelu] *Adịghị m ka ihe ọ bụla tụfuru m. Enwere oge maka ihe niile dịka m maara. M hapụrụ Nigeria na Nollywood mgbe Chineke chọrọ ka m pụọ. Obi dị m ụtọ nke ukwuu na ihe bịara n'ihe gbasara alụmdi na nwunye n'oge ahụ na nke kpọpụrụ m bịara mgbe ọ bịara. **[https://www.bellanaija.com/2012/11/guess-whos-back-on-the-scene-living-in-bondage-nollywood-star-rita-nzelu-shines-again-at-international -egwuregwu-premiere-na-london/ Okwu Rita Nzelu] *Alụmdi na Nwunye, Ọ Kari Akụnụba. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị na-eme ihe nkiri si Nigeria]] [[Category: Ụmụ nwanyị si Nigeria]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] d4oprdq8du54j6bxkizydq34vtp3h13 Òtù:Ndị na-eme ihe nkiri si Nigeria 14 5104 18352 2024-03-14T10:26:49Z Akwugo 29 Category wikitext text/x-wiki pageswith women acyress from Nigeria m22i2halycacm5w34wl9nyr7182wtf3 JLynder Nkuranga 0 5105 18354 18353 2024-03-14T11:01:33Z Akwugo 29 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki ''[[w:Lynder Nkuranga|Lynder Nkuranga]]''' (amụrụ 1982), bụ onye uwe ojii [[w:ig:Rwanda | Rwandan]]. Ọ na-eje ozi dị ka onye enyemaka Kọmishọna ndị uwe ojii na onye isi nchịkwa nke mbata na ọpụpụ na mbata nke mba R == Okwu okwuru == * Mba nwere ike ịchọpụta ma kwado ikike na-enye e-Passport. Adịgboroja E-Passport dị nso na efu n'ihi mgbawa agbakwunyere nwere data biometric nke onye bu ya. ** [https://www.newtimes.co.rw/article/194004/News/the-e-passport-boosts-level-of-trust-for-rwandan-travelers-a-lynder-nkuranga, Lynder Nkuranga kwuru. , e-Passport dị ka akwụkwọ njem dijitalụ echekwara nke obodo ndị ọzọ nwere ike nyochaa ya na dijitalụ] (The New Times, Tọzdee, Machị 03, 2022) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lynder Nkuranga}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị dị ndụ]] lhesrulr821eco1ccosdwpy2lbkl6nv Rose Christiane Raponda 0 5106 18365 18356 2024-03-15T16:09:21Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki Rose Christiane Ossouka Raponda (amụrụ 30 June 1963) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Gabon nke jere ozi dị ka osote onye isi ala Gabon site na Jenụwarị ruo Ọgọst 2023, na-eme ka ọ bụrụ onye isi oche nwanyị mbụ nke mba ahụ. Ọ rụrụbu onye isi ala Gabon site na Julaị 2020 ruo Jenụwarị 2023, ọ bụkwa praịm minista nwanyị mbụ nke mba ahụ. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi obodo Libreville ma mesịa bụrụ onye minista nchekwa ọbọdọ site na February 2019 ruo Julaị 2020. ===Okwu ndị O kwuru === Oge eruola iji wusie ike nchebe a maka ụmụ nwanyị site n'iji nwayọọ nwayọọ na-ewepụ ịkpa ókè na ime ihe ike megide ha. *"Gabon chọrọ nha anya karịa n'etiti ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị", Onye Ozi Washington (March 31, 2021) Omume ọ bụla nke ime ihe ike n'ụlọ megide di ma ọ bụ nwunye nwekwara ike ịkpata ịgba alụkwaghịm. Anyị chọrọ ichebe ezinụlọ n'ozuzu ya. *"Gabon chọrọ nha anya karịa n'etiti ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị", Onye Ozi Washington (March 31, 2021) 53giwtq4h7n6hs9ygkj1ld8mozoo4g9 Joy Kabatsi 0 5107 18381 18380 2024-03-15T17:20:30Z Chikeme Chizurum 45 /* Njikọ Mpụga */ wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Joy Kabatsi|Joy Kabatsi Kafura]]''' (1 February 1954), bụ onye ọkaiwu Uganda, onye ọrụ ugbo na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ime ọnwa Jenụwarị afọ 2020, ọ bụ onye minista na-ahụ maka ụgbọ njem n'ime Cabinet nke Uganda, dị irè na Disemba 2019. Ọ bụ onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị National Resistance Movement. == Okwu ndị o kwuru == * Amaghị m ihe ị na-ekwu mana ọ bụrụ na enye m ohere, enwere m ahụmịhe, enwere m ike ịmụgta ya ngwa ngwa ma tinye aka ịlụ ọgụ nrụrụ aka kemgbe m bụbu onye minista steeti n'otu ngalaba ahụ. ** [https://www.monitor.co.ug/uganda/news/national/scramble-for-urc-jobs-goes-to-cabinet-board-expires-3851390 Joy Kabatsi kwuru], (Monotor, June 17) ,2022) == Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kabatsi, Joy}} [[w:Joy Kabatsi|Joy Kabatsi]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Joy Kabatsi|Joy Kabatsi]] na Wikipidia Igbo o73gyu9eqmu81fii5zvkqh0c8diouv6 Òtù:Ndị ọka iwu 14 5108 18359 18358 2024-03-15T15:31:38Z Akwugo 29 Category wikitext text/x-wiki Otu mmadụ ndị bụ ndị Ọkaiwu jap6acqfldcjphlsmcft381y0zighuv Isabelle Kalihangabo 0 5109 18364 18362 2024-03-15T16:03:24Z Akwugo 29 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w: Isabelle Kalihangabo | Isabelle Kalihangabo]]''' (amụrụ 1972), bụ ọkaiwu Rwanda na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye bụbu osote odeakwụkwọ ukwu nke Ụlọ ọrụ nyocha '''[[w:ig; Rwanda|Rwanda]]'''(RIB) kemgbe 2018 == Okwu okwuru == * Anyị na-eche na nke a abụghị ụzọ dị mma isi chụ nta isi maka ndị nwere nkà, mana ha (ndị na-agba ọsọ) ga-ata ahụhụ ma kụziere ha n'ụlọ mkpọrọ, ma mgbe ha nwetachara ntaramahụhụ ha, ọ bụ mgbe ahụ ka a ga-ewere ha . nkà na ọha mmadụ. ** [https://www.ktpress.rw/2019/03/rwanda-finds-new-formula-to-deal-with-hackers/, Kalihangabo kwuru na ndị ntorobịa ka bụ ndị ihe ka n'ọnụ ọgụgụ] (ktpress.rw, Maachị 22, 2019) * Ndị na-eme ihe ike anaghị eji onyinye dị oke ọnụ ma ọ bụ nnukwu onyinye. ** [https://allafrica.com/stories/202110140519.html, Isabelle Kalihangabo kwuru, bụ egwu nke ime ihe ike na ịṅụbiga mmanya ókè] (All Africa, 13 October 2021) * Mkpebi inye ụlọ ọrụ ndị ọka iwu nke ya bụ ihe pụrụ iche na ihe mere na ụlọ ọrụ ahụ na-amata mkpebi ahụ. ** [https://www.ktpress.rw/2017/10/cabinet-approves-law-against-terrorism/, Isabelle Kalihangabo kwuru na Rwanda nwere karịa ndị ọka iwu steeti iri abụọ] (ktpress.rw, October 05, 2017) == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kalihangabo, Isabelle}} [[Category: Ụmụ nwanyị si Rwanda]] [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ndị ọka iwu]] au42tjbjrzsh2cxzfe59lcsjkshiq5r Òtù:Ụmụ nwanyị si Rwanda 14 5110 18363 2024-03-15T16:01:53Z Akwugo 29 Category wikitext text/x-wiki nchịta Ụmụ nwanyị si mba Rwanda m3wavsvjiodvmrazxcecvlrvfatsk8s Eberechi Wike 0 5111 18366 2024-03-15T16:16:34Z Akwugo 29 E kerem ịhụ a wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: Eberechi Suzzette Wike| Eberechi Wike]]''' (née Obuzor; amuru 24 May 1972) bu onye ikpe nke ulo ikpe kachasi nke steeti Rivers. Ọ lụrụ Gọvanọ Ezenwo Wike bụbu Gọvanọ Ezenwo Wike,ugbu a bụ onye Mịnịsta nke Federal Capital Territory ma bụrụ First Lady nke Rivers steeti site na 29 Mee 2015 ruo 29 Mee 2023 == Okwu okwuru == *Ebe ọ bụla n'ụwa ka ịda ogbenye dị. Ya mere, e nwere ndị chọrọ ezigbo agụmakwụkwọ. Na ka anyị na-enye ndị mmadụ akwụkwọ, ka anyị na-ewetakwu ìhè n'ime obodo anyị. **[https://independent.ng/family-sets-up-foundation-to-assist-indigent-students/ Okwu Hon. Justice Eberechi kwuru na Learning foundation na-asọpụrụ nna ya] ''Independent'' *Ụmụ nwanyị bụ ọkpụkpụ azụ nke ezinụlọ ọ bụla. Ya mere, anyị bụ ntọala nke obodo ọ bụla. Mgbe anyị nwetara ya nke ọma na ọkwa ezinụlọ, ihe ga-adabara ọha mmadụ. Mgbe ọha mmadụ nọ ná nsogbu, mgbe ahụ, nsogbu ahụ malitere n'ezie site n'ezinụlọ. Mgbe anyị nwetara ya nke ọma na ezinụlọ, ihe niile na-achọta ọnọdụ ya na ọha mmadụ. Ozi m na-agwa ndị nne bụ ka ha na-akwado di ha na onye ọ bụla n'ime ezinụlọ. **[https://www.vanguardngr.com/2019/01/justice-nyesom-wike-tasks-women-on-society-building/amp/ Hon. Eberechi gwara ụmụ nwanyị ka ha na-arụsi ọrụ ike] ''Vanguard'' Apụghị m iche n'echiche ihe ọ bụla dị mma karịa inwe iwu na akụkụ ọ bụla nke ahụ gị nke ị na-eji mee nwatakịrị mgbe ị na-emerụ nwa ahụ, a ga-ebipụ akụkụ ahụ. Ọ bụrụ na ọ bụ mkpịsị aka gị, ọ bụrụ na ọ bụ ọnụ gị, ọ bụrụ na ọ bụ ihe nzuzo gị. Echere m na ụmụ nwoke ga-ewere ya nke ọma ma ị wepụta ụdị iwu ahụ. Enwere m olileanya na nwoke nọ na House of Reps ma ọ bụ Senate na-akwado ụgwọ dị otú ahụ. **[https://gazettengr.com/nigerian-judge-recommends-amputating-castrating-child-sexual-abuse-offenders/ Justice Eberechi kwadoro ka e bepụ ndị na-edina n'ike] ''Gazette'' *A bụ m na kichin, a bụ m na ime ụlọ na a bụ m n'ime ụlọ ọ bụla Chineke kere. Ya mere kwa ụmụ nwanyị ndị ọzọ. Chineke kere anyị ime ihe karịa. N'okwu nke m dị ka onye ọrụ ikpe, a na m esokwa n'ụlọ ikpe. Ụmụ nwanyị ndị ọzọ nọ n'ọnụ ụlọ dị iche iche, dabere na ọkpụkpọ ọkachamara ha. **[https://pmnewsnigeria.com/2016/10/24/i-belong-to-the-kitchen-living-other-room-mrs-wike/?amp=1 Hon. Justice Eberechi kwuru maka iche iche. Ọrụ ụmụ nwanyị] ''PM News'' == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wike,Eberechi}} [[Category: ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwanyị si Nigeria]] [[Category: Ndị ọka iwu]] f4cua560633qdap5ugi1du0do6fil9t Zari Hassan 0 5112 18368 18367 2024-03-15T16:19:49Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[w:Zarinah Hassan|Zari Hassan]] (amụrụ na 23 Septemba 1978), nke a na-akpọkarị ''Zari Hassan'', nke a na-akpọ ''Zari the Boss Lady '', bụ onye Uganda na-elekọta mmadụ, onye egwu, nwanyị ọchụnta ego na onye na-eme ihe nkiri. , onye bi na South Africa, ebe ọ na-azụ ahịa. Ọ bụ onye nketa na onye isi oche nke ''Brooklyn City College'' (BCC), ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ dị iche iche na South Africa nke ya na di ya nwụrụ anwụ bụ Ivan Ssemwanga mebere. BCC na-edobe ogige ụlọ ọrụ dị na Pretoria, yana ogige satịlaịtị na Polokwane, Durban, Johannesburg, Nelspruit, Vereeniging na Rustenburg. ==Okwu ndị o kwuru== *Zari Hassan onye Uganda na-elekọta mmadụ kwuru na ihe ọ na-elekwasị anya bụ ịzụlite alaeze maka ụmụ ya ise na ịghọ onye ijeri ego. *"N'adịghị ka ndị America, n'Africa, ọ dịghị mfe ịbụ onye a ma ama n'ime obere oge. N'ihi ya, m na-elekwasị anya n'azụmahịa m. Enwere m ụmụaka na egwu ga-achọ oge dị ukwuu n'ihi na m ga-eme njem n'oge niile. " ** [https://www.the-star.co.ke/sasa/word-is/2019-05-07-i-want-to-be-a-billionaire-with-a-business-empire-says -zari/ Zarinah hassan kwuru], (kpakpando.co.ke.May5,2019) ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Zari Hassan|Zari Hassan]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Zari Hassan|Zari Hassan]] na Wikipidia Igbo 18jigcj918dnx5nnp2auhlqe2gsks33 Theresa Kachindamoto 0 5113 18369 2024-03-15T16:29:26Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[File:Theresa Kachindamoto.jpg|thumb|Theresa Kachindamoto]] ''[[w:Theresa Kachindamoto|Theresa Kachindamoto]]''' (amụrụ- 1959) bụ onye isi kachasị mkpa, ma ọ bụ ''Inkosi'', nke [[w:Dedza District | Dedza District]] na etiti etiti. mpaghara [[w:Malawi|Malawi]]. O nwere ikike na-ezighi ezi n'ihe karịrị mmadụ 900,000. A maara ya maka omume ike ya n'ịkwasa [[w: alụmdi na nwunye ụmụaka | alụmdi na nwunye ụmụaka]] na-esi ọnwụ na agụmakwụkwọ maka ma ụmụ agbọghọ na ụmụ nwoke. ==Okwu ndị o kwuru== *Ọ bụrụ na ị gụrụ nwa agbọghọ gị akwụkwọ, ị ga-enwe ihe niile n'ọdịnihu. ** [https://www.lifegate.com/theresa-kachindamoto-child-marriage-malawi] *Mgbe ụmụ agbọghọ gụrụ akwụkwọ, ihe niile ga-ekwe omume. ** [https://www.unwomen.org/en/news/stories/2017/3/news-malawi-chief-receives-vital-voices-award] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Theresa Kachindamoto|Theresa Kachindamoto]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Theresa Kachindamoto|Theresa Kachindamoto]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Kachindamoto, Theresa}} b28ajf9z5vlam4ieje8miyz2fp4g6m1 Magdalena Moshi 0 5114 18377 18376 2024-03-15T17:07:40Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Magdalena Moshi|Magdalena Ruth Alex Moshi]]'' (amụrụ 30 Nọvemba 1990) bụ onye na-egwu mmiri na Tanzania. Na [[w:2012 Summer Olympics|2012 Summer Olympics]], ọ gbara asọmpi na [[w:Swimming na 2012 Summer Olympics – 100 meters freestyle Women's 100 meters freestyle|Swimming na 2012 Summer Olympics – 100 meters freestyle Women's 100 meters freestyle ]], gụchara na 45th n'ozuzu na okpomọkụ, na-agaghị eru eru maka semifinal. Ọ gbara na [[w:2016 Summer Olympics|2016 Summer Olympics]] na [[w:Swimming na 2016 Summer Olympics – Women's 50 meters freestyle|50m freestyle event]] bụrụ onye 67th nke ndị asọmpi 91, nwere oge. nke 29.44s == Okwu ndị o kwuru== * Abụ m nwanyị mbụ na-egwu mmiri n’akụkọ ihe mere eme nke mba ahụ. ** [https://www.goldcoastbulletin.com.au/sport/tanzanian-swimmer-magdalena-moshi-overcomes-setbacks-to-compete-in-third-olympics/news-story/d399f20a3e43091afdf8c97cffe452f4, Augustna Moshi Ọktoba 13, 2016 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Moshi, Magdalena}} [[w:Magdalena Moshi|Magdalena Ruth]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq :Magdalena Moshi|Magdalena Ruth]] na Wikipidia Igbo lz8onhwuj6rc357o49d45ua1b8skl8v Joyce Msuya 0 5115 18378 2024-03-15T17:12:57Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Joyce Msuya|Joyce Msuya]]''' (amụrụ 1968) bụ onye Tanzania [[w:microbiologist|microbiologist]] na [[w: sayensị gburugburu |sayensị gburugburu]] bụ onye na-eje ozi dị ka [[w:N'okpuru-Secretary-General nke United Nations|Odeakwụkwọ Nnyemaka Onye Isi]] maka ihe gbasara ọdịmma mmadụ na onye na-ahụ maka enyemaka enyemaka mberede na [[w:United Nations Office for the Coordination of Humanitarian Affairs|United Nations Office for Coordination nke Humanitarian Affairs]] kemgbe 2021. Site na 2018 ruo 2021, ọ rụrụ ọrụ dị ka osote onye isi oche nke [[w:United Nations Environment Programme|United Nations Environment Programme]] (UNEP) na ọkwa nke Assistant Secretary General. == Okwu ndị o kwuru== * M na-eteta n'ihe dị ka nkeji iri atọ gafere elekere ise (5:30am) nke ụtụtụ, amaghịkwa m akụkụ nke ụwa na-ada na ihe kpatara ya ji daa na isi ihe na-elekwasị anya n'ọrụ m bụ ọgba aghara mmekọrịta mmadụ na ebe dị ka Gaza, Sudan, Ukraine-Russia na nsogbu ogologo oge. dị ka nke ahụ na DRC na Yemen. ** [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/features/article/2001486608/joyce-msuyas-journey-in-humanitarian-affairs Joyce Msuya kwuru], (The Standard, Disemba 13, 2023) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Msuya, Joyce}} [[w:Joyce Msuya|Joyce Msuya]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Joyce Msuya|Joyce Msuya]] na Wikipidia Igbo 39ty68qrso1d64uakm7minck7fwvz23 Mary Babirye Kabanda 0 5116 18379 2024-03-15T17:17:30Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Mary Babirye Kabanda|Mary Babirye Kabanda]]''' (amụrụ 23 November 1971) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Uganda, na onye nkuzi. Amụrụ ya na Masaka ma bụrụkwa onye otu nzuko omeiwu nke iri ugbu a dịka onye omeiwu mpaghara Masaka. == Okwu ndị o kwuru== *Kamgbe e binyere aka na nkwekọrịta imekọ ihe ọnụ n'etiti ndị isi pati na Onye isi ala Museveni, ọ nweghị akụkụ pati enwetela ọgbakọ. ** [https://www.kfm.co.ug/news/dp-national-treasurer-declines-to-release-funds.html Mary Babirye Kabanda kwuru], (KFm, Septemba 19, 2022) == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kabanda, Mary Babirye}} [[w:Mary Babirye Kabanda|Mary Babirye Kabanda]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Mary Babirye Kabanda|Mary Babirye Kabanda]] na Wikipidia Igbo t4eag2sbo4239bkm9qdwdsd7hsfxptg Ketty Nivyabandi 0 5117 18383 18382 2024-03-15T17:51:19Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Ketty Nivyabandi|Ketty Nivyabandi]]''' (amụrụ 1978) bụ [[w:Burundi|Burundi]] onye na-agụ uri na onye na-akwado ikike mmadụ na onye na-akwado ikike mmadụ bi na mpụga na Canada. == Okwu ndị o kwuru== *Ọ bụghị naanị m nwere ahụmahụ a, ọ bụ ụkpụrụ. ** [https://www.cbc.ca/news/canada/ottawa/air-canada-refugee-permanent-status-racism-1.6797660 Ketty Nibyabandi kwuru], (CBC Canada, Eprel 4, 2023) == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[w:Ketty Nivyabandi|Ketty Nivyabandi]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq :Ketty Nivyabandi|Ketty Nivyabandi]] na Wikipidia Igbo {{DEFAULTSORT:Nivyabandi, Ketty}} d6f83enwteu4u37cu2f3xyu7d7fmf70 Moremi Ajasoro 0 5118 18385 18384 2024-03-15T17:58:41Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Moremi Ajasoro statue.jpg|thumb|Moremi Ajasoro]] ''[[w:Moremi Ajasoro|Moremi Ajasoro]]''' bụ onye ama ama ama ama ama ama eze nwanyị ndị Yoruba na dike na mpaghara Yorubaland nke dị na ndịda ọdịda anyanwụ Naijiria ugbu a. Moremi lụrụ Oranmiyan, nwa Oduduwa, eze mbụ nke Ife. == Okwu ndị o kwuru== *Chineke nke Pụrụ Ime Ihe Niile enyela m amara nke inweta otu n'ime nnukwu ọchịchọ m n'ime afọ mbụ m n'ocheeze dị nsọ nke [[w:Oduduwa|Oduduwa]]. Moremi Ajasoro, ezenwaanyị [[w:Ife|Ife]] bụ onye n'oge ndụ ya gosipụtara dike nnwere onwe nke ụwa na-enweghị atụ nyefere ndụ ya maka ntọhapụ nke ụmụ mmadụ site n'iji naanị otu nwa ya nwere chụọ àjà iji tọhapụ ndị [[w:Oodua|Oodua ]] ala site na mbuso agha nke ụfọdụ ndị na-eyi ọha egwu na-enweghị ihu ọtụtụ puku afọ gara aga. **[[w:Adeyeye Enitan Ogunwusi|Ooni Adeyeye Enitan Ogunwusi Ojaja II]] as quoted in [https://www.vanguardngr.com/2016/11/ooni-ife-celebrates-moremi-ajasoro/ Ooni of Ife ememe Moremi Ajasoro], ''Vanguard'', Nọvemba 11, 2016. *Moremi bụ onye dị mkpa na nnukwu dike kwesịrị nṅomi. Site na peeji nke, anyị na-agbalị ịmekọrịta ụwa niile ma mee ka ụwa mara banyere onye dị oke mkpa. **Olori Wuraola Ogunwusi as quoted in [https://www.vanguardngr.com/2016/11/ooni-ife-celebrates-moremi-ajasoro/ Ooni of Ife celebrations Moremi Ajasoro], ''Vanguard'', November 11, 2016. *Oge na-agbanwe ma ụmụ nwanyị amalitela ịghọta na anyị kwesịrị itolite ike. Anyị kwesịrị igosi àgwà siri ike n'ịgbanwe ọha mmadụ. A na m agba ha ume ka ha ṅomie nnukwu dike ma bụrụ ndị nzọpụta nye ndị ọzọ. **Olori Wuraola Ogunwusi as quoted in [https://www.vanguardngr.com/2016/11/ooni-ife-celebrates-moremi-ajasoro/ Ooni of Ife celebrations Moremi Ajasoro], ''Vanguard'', November 11, 2016. *Ụmụ nwanyị nwere oke mgbu n'ihi na a mụrụ ha nne. Ụmụ nwanyị na-atachi obi nke ukwuu ma mgbe ụfọdụ na-egosi ya, ụfọdụ anaghị eme ya. Moremi bụ ihe akaebe nye onye ọ bụla na ọ bụghị naanị ụmụ nwanyị na ọ bụrụ na ị hụrụ ihe n'anya, ị ga-alụ ọgụ maka ya n'agbanyeghị ọnụ ahịa. Ụmụ nwanyị na-alụ ọgụ maka ezinaụlọ ha kwa ụbọchị na nke a bụ ozi Moremi. Moremi siri ike ma gbanwee akara aka na akụkọ ihe mere eme site na ịzọpụta ndị ya na nke a bụ ihe ụmụ nwanyị nwere ike ime. **Patty Chidiac-Mastrogiannis dị ka e hotara na [https://guardian.ng/life/queen-moremi-the-awakening-of-an-iconic-heroine/ Queen Moremi: The edemede nke dike dike],' Onye nche '', Juun 2, 2019. *A ga m echekwa ihe nketa akara ngosi Queen Móremí nke narị afọ nke 12 dị ka onye na-ebu ọkụ n'oge a nke omenala na ihe nketa Yorùbá n'ụwa niile. **Princess Ronke Ademiluyi ka ekwuru na [https://guardian.ng/art/ooni-appoints-princess-ronke-ademiluyi-as-ambassador-of-queen-moremi-ajasoros-legacy/ Ooni họpụtara Princess Ronke Ademiluyi ka ọ bụrụ onye nnọchi anya nke Queen Moremi Ajasoro's Legacy], ''The Guardian'', 18 June 2017. *Ihe nketa nke Queen Moremi nke na-agaghị ehichapụ na ike ga-aga n'ihu n'akụkọ ihe mere eme nke Yorùbá na akụkọ ụwa. **Princess Ronke Ademiluyi ka ekwuru na [https://guardian.ng/art/ooni-appoints-princess-ronke-ademiluyi-as-ambassador-of-queen-moremi-ajasoros-legacy/ Ooni họpụtara Princess Ronke Ademiluyi ka ọ bụrụ onye nnọchi anya nke Queen Moremi Ajasoro's Legacy], ''The Guardian'', 18 June 2017. *Nwa ya (Moremi) bu dike, weputara ndi ala Oodua n'aka ndi n'enweghi ihu na-acho ime ha ohu. **Princess Ronke Ademiluyi ka ekwuru na [https://guardian.ng/art/ooni-appoints-princess-ronke-ademiluyi-as-ambassador-of-queen-moremi-ajasoros-legacy/ Ooni họpụtara Princess Ronke Ademiluyi ka ọ bụrụ onye nnọchi anya nke Queen Moremi Ajasoro's Legacy], ''The Guardian'', 18 June 2017. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Moremi Ajasoro|Moremi Ajasoro]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Moremi Ajasoro|Moremi Ajasoro]] na Wikipidia Igbo l477vj3xxynu9x6vzzgrssh1t8y6e0x Mo'Cheddah 0 5119 18391 18390 2024-03-15T18:17:50Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Mo'Cheddah|Modupe-Oreoluwa Oyeyemi Ola]]'' (amụrụ Ọktoba 16, 1990) , bụ onye Naijiria na-agụ egwú na-agụ egwú. Ọ wepụtara album studio mpụta mbụ ya, 'Franchise Celebrity' (2010), ka ọ bịanyere aka na ya na Knighthouse Entertainment. Otu nkwado 2009 bụ "Ọ bụrụ na Ị Chọrọ M" butere album ahụ. Ya na Knighthouse kewara ụzọ na February 2012 wee guzobe akara nke ya, Cheddah Music. == Okwu ndị o kwuru== *Mgbe m ka na-agbalị ịtụrụ ime, ọ dị m ka gịnị na-eme m? Ọ dị m ka onye ọ bụla nwere ike ime ihe a. M ga-adị ka ọ bụ m na-enweghị ike ime ihe a. Kedu ihe na-eme ebe a? ** [https://www.vanguardngr.com/2023/02/nurse-told-me-i-had-issues-conceiving-marrying-at-29-mocheddah] Mo'Cheddah kwuru okwu gbasara ọmụmụ na 2023. *Ahụ ike nke uche na inye nwa ara abụghị ezigbo ụzọ abụọ. Ya mere, ewepụtara m oge m wee mee ihe m nwere ike ime, yabụ na o doro anya na ọkọnọ m dara nke ukwuu. Enwere m ike ịgbanye otu ounce zuru ezu n'otu ụbọchị. **[https://punchng.com/how-i-struggled-with-breastfeeding-mental-health-after-childbirth-singer-mocheddah] Mo'Cheddah kọwapụtara mgba ya na inye ara na 2022. *Enwere m hyperemesis gravidarum maka izu 25 mbụ nke ime ime, mgbe m gwara gị, ọ bụ ihe kacha sie ike m nwetatụrụla na ndụ, ana m enwekwa obi abụọ na ihe ọ bụla nwere ike bụrụ ihe ịma aka ma ọ bụ na-egbu mgbu. **[https://punchng.com/i-felt-like-i-was-dying-first-25-weeks-of-pregnancy-mocheddah] Mo'Cheddah kwuru na njem ime ime ya na 2021. *Ụlọ ọrụ ahụ na-emegide. M ga na-eme ihe, ha ga-agbanyụkwa igwe okwu m n'ihi na onye na-ese ihe A-list anaghị amasị m. ** [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/music/297978-how-i-battled-depression-suicidal-thoughts-mocheddah.html?tztc=1] Mo'Cheddah kwuru na ụlọ ọrụ egwu ọjọọ na 2018. *M si n’ezinụlọ na-enweghị atụ, ndị na-atụ egwu Chineke bịa, mụ abanyekwa n’ụwa ndị toworo eto, a tụbara m n’ime ọhịa, ndị mmadụ echeghịkwa ma m̀ dị afọ iri na isii, ha wakporo m. **[https://dailypost.ng/2018/11/29/wanted-commit-suicide-mocheddah] Mo'Cheddah na-akọ ahụmahụ egwu ya na 2018. *Ọ dị m ka m dara, karịsịa n’ihi na echere m na azụmahịa ga-ebilite. ** [https://www.premiumtimesng.com/entertainment/music/297978-how-i-battled-depression-suicidal-thoughts-mocheddah.html?tztc=1] Mo'Cheddah kwuru banyere ịda mbà n'obi na 2018. *Ụbọchị m nwetara nturu ugo Channel O, bụ mgbe Twitter na-eme ebili mmiri na ndị m maara malitere ịdọrọ m n'ịntanetị. Ndị mmadụ malitere ịjụ ihe mere m ji nweta ihe nrite ahụ, ndị mmadụ na-ajụ m ajụjụ ma na-ebu akụkọ gburugburu m. ** [https://www.vanguardngr.com/2018/11/mochedda-opens-up-on-exit-from-music-depression] Mo'Cheddah kwuru okwu na onyinye Channel O na 2018. *Ahụrụ m ndị ọzọ ka ha na-ebi ndụ, o wee doo anya. Adị m afọ iri abụọ na otu, echere m na nke a abụghị ụzọ ndụ. Ahụghị m ihe nkiri ọzọ. Anaghị m ele TV. Ndụ na-efunahụ m na ọ bụ mgbe ahụ ka m kwụsịrị ihe niile. **[https://guardian.ng/life/on-the-cover/mocheddah-is-all-grown-up] Mo'Cheddah kwuru na ọ ga-ezumike na 2017. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:(Ola, Modupe-Oreoluwa Oyeyemi)}} [[w:Mo'Cheddah|Mo’Cheddah]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Mo'Cheddah|Mo’Cheddah]] na Wikipidia Igbo tjskrejjjcc30gttovmn3gttnngkjyy Chileshe Kapwepwe 0 5120 18393 18392 2024-03-15T18:31:36Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru */ wikitext text/x-wiki '''[[w:Chileshe Kapwepwe|Chileshe Mpundu Kapwepwe]]''', bụ [[w:Zambia|Zambia]] onye ndekọ ego na onye isi ụlọ ọrụ, onye na-eje ozi dịka [[w: Secretary (title)#Secretary- general|Odeakwụkwọ General]] nke [[w:Common Market for Eastern and Southern Africa|Common Market for Eastern and Southern Africa]] (COMESA), dị irè 18 Julaị 2018. A họpụtara ya na 20th Heads of State COMESA summit na [[w:Lusaka|Lusaka]], isi obodo Zambia. == Okwu ndị o kwuru== "ajụjụ ọnụ: COMESA Secretary General - Chileshe Kapwepwe" :<small>[https://nawmagazine.com/?p=11145 "Ajụjụ: COMESA Secretary General – Chileshe Kapwepwe"], ''New African Women'', nke Regina Jane dere. eweghachitere 2023/11/26.</small> *Ma anyị kwesịrị ịja onwe anyị mma ebe anyị nwere ụmụ nwanyị nọ n'ọkwa ndị a n'ihi na n'akụkụ ụfọdụ anyị agbagoro elu, karịa n'ụwa ụlọ ọrụ ebe enwere ọkwa egwuregwu karịa na ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Nke a nwere ike ịbụ n'ihi na na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ohere maka ụmụ nwanyị ime ka ọ dị elu na-esi ike karị. *Enwere naanị ọtụtụ ihe mgbagwoju anya na-abịa mgbe ụmụ nwanyị na-azọ ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị - okwu ndị na-egbochi ụmụ nwanyị mgbe niile, mana ọ bụghị ụmụ nwoke. *M ga-asị, ee. Ị mara, mgbe nwanyị batara n'ọkwa ọchịchị, ọbụna mụ onwe m dịka odeakwụkwọ ukwu nke COMESA, ọtụtụ ndị mmadụ chere na e nyere m ya maka na "oge eruola ka nwanyị duru COMESA". Mana nke bụ eziokwu bụ na abanyeghị m n'ọnọdụ a dị ka ihe ngosi. *Ma a sị na ọ bụ nwoke na-ewere otu ọnọdụ ahụ, ọ dịghị nke ọ bụla n’ime ihe ndị a agaraghị ebili. A na-ewere naanị ọnụ ahịa ihu na ụmụ nwoke nwere ike na ya mere ha ji abanye n'ọkwa ndị a dị elu. *A napụrụ ihe ị nwere ike nweta ma ọ bụ ihe ị nwere ike ime naanị n'ihi na ị bụ nwanyị. *Echiche bụ mgbe niile na ọ bụrụ na ọ bụ nwoke, ọ ga-aga nke ọma na nwanyị ga-agbasi mbọ ike ma daa. Ekwesịrị ịgbanwe echiche a ma wepụ ya. *Nkà na ikike onye ọ bụla na-eweta n'ọrụ bụ ihe dị mkpa, ọ bụghị n'ihi na ị bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị. *Anyị nwere ọtụtụ ụmụ nwanyị ugbu a na-eduzi nnukwu ụlọ ọrụ ego, nke ọtụtụ ndị mmadụ echetụbeghị n'echiche nwanyị ga-edu. *Dị ka ihe atụ, anyị ma na ọ bụrụ na nwaanyị na-eweli olu ya kwuo ihe, a na-agwakarị ya na ọ na-akpasu iwe ma ọ bụ na-eme ihe ike, ma mgbe nwoke mere otu ihe ahụ, a na-ewere ya dị ka onye na-ekwusi ike. *Ụmụnwanyị niile kwesịrị ịma ọnyà dị iche iche na echiche ndị a ma kwadebe onwe ha na ihe ọmụma, ahụmahụ na oke obi ike, nke mere na mgbe ha na-akpakọrịta gị na mkparịta ụka, ha ga-ahụ nwanyị ahụ gafere ma hụ onye nwere ike. na-etinye onwe ya ma nwee ike ịnapụta ya. *Dị ka onye na-akwadosi ike nke ịkwalite ụmụ nwanyị n'ọkwa niile, site na ụlọ ụlọ ruo na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ekwenyekwara m na ọ bụ ezie na a na-anabata oke, anyị ga-akpachara anya ka anyị ghara itinye ụmụ nwanyị n'ọkwa maka iji mejupụta oke. Anyị ga-eme ka ụmụ nwanyị dejupụta ọkwa ndị a n'ihi na ha tozuru oke ma nwee ike ịrụ ọrụ ahụ. N'ihi na ọ bụrụ na ha abụghị, mgbe ahụ, anyị na-emepụta ọnọdụ ebe ọ dị ka, "lee anyị nyere nwanyị ohere ma ọ pụghị ịrụ ọrụ ahụ". Ya mere, anyị kwesịrị ijide n'aka na ụmụ nwanyị dị njikere mgbe oke ọnụ ahịa bịara, n'ihi na anyị nwere ike, anyị nwere ike, anyị tozuru oke ma nwee nkà kwesịrị ekwesị. *Echere m na okwu ahụ na-amalite na agụmakwụkwọ, n'ihi na ị nwere ike inye ụmụ nwanyị ikike ego naanị mgbe ha gụrụ akwụkwọ. Ekwesịrị inye ha ikike na ihe ọmụma, nye ha akụrụngwa gụnyere ọzụzụ, iji mee ka ike ha dị nkọ. Ma site na nke ahụ m na-ekwu na ọkwa niile - ọbụlagodi na ọkwa kachasị elu. Dịka ọmụmaatụ, ọ bụrụ na nwanyị na-agbalị ịmepụta obere ụlọ ahịa, ọ dị mkpa iji nyere ha aka na ụfọdụ mmuta ego. *Ngwọta abụghị naanị ịgha ụgha n'ime ụlọ ndị isi na-elekọta, ha nwere ike ịmalite site na mgbọrọgwụ. Na ngwọta ndị dabeere na nkà na ụzụ dị ukwuu n'ihi na ị nwere ike iru ọtụtụ ndị mmadụ. *Ozugbo ụmụ nwanyị nwere ike nweta ntọala a siri ike, ha ga-enwe olu siri ike karị ikwu okwu megide mwepu. *Nkwenye m bụ na ebe enwere mmemme na-akwado ụmụ nwanyị n'ụzọ dị irè karị, n'ihe gbasara amụma, nhazi na usoro nke na-eme ka ọrụ azụmahịa ha ma ọ bụ ntinye ego, ịnweta kredit na ihe ndị ọzọ, ihe na-esi na ya pụta bụ na ụmụ nwanyị na-eme nke ọma ma nwee ọganihu. na ọkwa niile nke ọha. *Nke mbụ, mbara igwe bụ oke. Ha kwesịrị ikwere na onwe ha, mana ha kwesịkwara ịkwadebe onwe ha na nkà na agụmakwụkwọ dị mma. Ha aghaghị ịma na ha apụghị nanị nrọ ma nwee olileanya na ọ ga-eme. Ha kwesịrị ịdị njikere na kwadebere nke ọma nkà mgbe nnukwu ohere ahụ na-abịa na-akpọ. *Ma echere m na ọ dị mkpa maka ụmụ nwanyị niile nwere ihe ịga nke ọma ma nweta n'onwe ha, ịchọta oge iji nye ndụmọdụ na ịmepụta eziokwu maka ọgbọ a n'ọdịnihu. * Ekwenyere m na n'agbanyeghị ọkwa ọ bụla nke ọrụ gị, dịka nwanyị ị ga-enwe nguzozi dị mma n'etiti ndụ ọrụ gị na ndụ ezinụlọ gị. *Ọbụlagodi ka anyị na-agbagharị n'ụwa abụọ, anyị ga-anọrịrị n'eziokwu nye onwe anyị - bụrụ nwanyị siri ike ma nwee ike ị bụ - ma cheta mgbe niile na anyị agaghị aghọ nwoke. Jide onwe gị eziokwu ma nweta ihe ị chọrọ iji nweta, ma rụọ ọrụ gị. *Echere m na nwanyị Africa ọhụrụ nwere obi ike, na-ekwusi ike, nwere obi ike, mpako na njikere ime ihe ọ bụla n'ọhịa ọ bụla. Na ọgbọ dị ugbu a, n'adịghị ka ọ dị n'oge gara aga, nwere uru agbakwunyere nke ezigbo ihe atụ na-akpali akpali nke ụmụ nwanyị ndị rụzuru ọtụtụ ihe. == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kapwepwe, Chileshe}} [[w:Chileshe Kapwepwe|Chileshe Kapwepwe]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Chileshe Kapwepwe|Chileshe Kapwepwe]] na Wikipidia Igbo opuqj7sh80r1du9ul3sim4q6uaxe546 Serara Selelo Mogwe 0 5121 18394 2024-03-15T18:37:32Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[w:Serara Selelo Mogwe|Serara Selelo Mogwe]] ''' (1927 – Septemba 2, 2020), makwaara dị ka '''Serara Kupe-Mogwe''' bụ onye nọọsụ ọsụ ụzọ na agụmakwụkwọ na [[wikipedia:Botswana|Botswana]] . Mgbe ọ rụsịrị ọrụ dị ka onye isi ojii mbụ nke mba ahụ, onye isi ndị nọọsụ nwanyị, ọ ghọrọ nwanyị Motswana mbụ nwetara nzere doctorate wee bụrụ prọfesọ. ==Okwu ndị o kwuru== *“Nke a abụghị naanị ihe efu nye anyị dịka ezinụlọ, mana mba Botswana, mpaghara SADC na ụwa. Nne m bụ ezigbo akụ", ** [https://dailynews.gov.bw/news-detail/58267 PROFESSOR SELELO -MOGWE NDỤ MMADỤ] nke Onalenna Dube, 07 Sep 2020, eweghachiri 23/11/2023. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Serara Selelo Mogwe|Serara Selelo Mogwe]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Serara Selelo Mogwe|Serara Selelo Mogwe]] na Wikipidia Igbo hfddn0atzspwhw4on812auw2hiyspa0 Kgomotso Moahi 0 5122 18396 18395 2024-03-15T18:45:48Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki '''[[w:Kgomotso Hildegard Moahi|Kgomotso Hildegard Moahi]] ''', bụ [[wikipedia:Academic|academic]] na [[wikipedia:Academic_administrator|onye nchịkwa agụmakwụkwọ]] na [[wikipedia:Botswana|Botswana]], na-eje ozi dị ka onye prọfesọ zuru oke na osote osote onye isi ala - ọrụ ụmụ akwụkwọ na Botswana Open University. [https://en.wikipedia.org/wiki/Kgomotso_Moahi#cite_note-1] ==Okwu ndị O kwuru== *“Mụ na ha na-anọkọ ọtụtụ oge, a manyere ha n’ala ọzọ dị ka ụmụ akwụkwọ ma hapụ ndị mụrụ ha. Site n’ahụmahụ m, ọ bụ ahụmahụ na-agbawa obi, na ndị na-eto eto nwere ike ịgbapụ n’ụlọ ha n’ihi na O mere ka m nwee mmasị ná ndụ, na ndị mmadụ na-emeghachi omume n'ụzọ dị iche n'okpuru nrụgide. na Botswana," ** [https://allafrica.com/stories/200901191127.html Botswana: Prof Kgomotso Moahi - Site na 'Nkịtị' Girl to Extraordinary Academic] '' Site Ephraim Keoreng, 16 JANUARY 2009, eweghachiri 23/11/2023.'' ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[w:Kgomotso Moahi|Kgomotso Moahi]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Kgomotso Moahi|Kgomotso Moahi]] na Wikipidia Igbo g20mc1uncqnyhzopf9metivaz1exu8s Asha-Rose Migiro 0 5123 18398 18397 2024-03-15T18:51:27Z Chikeme Chizurum 45 /* =Okwu ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki [[File:Asha-Rose Migiro cropped.jpg|thumb|Asha-Rose Migiro na 2009]] [[w:Asha-Rose Mtengeti Migiro|Asha-Rose Migiro]] (amụrụ 9 Julaị 1956) bụ [[w:Tanzania|Tanzania]] onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ onye [https://en.wikipedia.org/wiki/ Secretary-General_of_the_United_Nations|Osote Secretary General] nke [[w:United Nations]] site na 2007 ruo 2012. A họpụtara ya dị ka onye nnọchiteanya pụrụ iche nke odeakwụkwọ ukwu nke United Nations maka HIV/AIDS na Africa na 13 Julaị 2012 Mgbe ọ jesịrị ozi na United Nations, Migiro laghachiri na Tanzania wee bụrụ onye minista kabinet na kọbọt Jakaya Kikwete. O mechara banye n'ọsọ ka ọ bụrụ onye ndoro-ndoro ochichi CCM na ntuli aka onye isi ala nke 2015, mana onye meriri nhọpụta ahụ tụfuru John Magufuli]] ==Okwu ndị O kwuru== *Onweghi ebe nwanyi nọ na ime ihe ike. Nkwalite nkwenye zuru ụwa ọnụ iji gbochie ọrịa a bụ mmegharị nke oge ya ruru **[https://www.jambobukoba.com/strongwomentanzania// Asha Rose Migiro Quotes] ==Njikọ mpụga== {{DEFAULTSORT:Asha-Rose Migiro}} [[w:Asha-Rose Migiro|Asha-Rose Migiro]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Asha-Rose Migiro|Asha-Rose Migiro]] na Wikipidia Igbo 0elyldqdf42loe6nhvtgrbrbwav9nkp Lynette Armstrong 0 5124 18401 18400 2024-03-15T19:04:31Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki '''[[w:Lynette Armstrong|Lynette Armstrong ]]''' bụ [[wikipedia:Botswana|Botswana]] [[wikipedia:Accountant|accountant]] na [[wikipedia:Corporate_executive|onyeisi ụlọọrụ]], onye a họpụtara dị ka [[wikipedia:CEO] |onye na-arụ ọrụ onye isi]] ​​nke [[wikipedia:Debswana|Debswana Diamond Company]] Limited, ụlọ ọrụ na-egwupụta diamond kacha ukwuu n'ụwa, site na uru. == Okwu ndị o kwuru== *“Nke a bụ diamond kasịnụ nke Debswana nwetara n’akụkọ ihe mere eme ya kemgbe ihe karịrị afọ 50 ọ na-arụ ọrụ,” *“Site na nyocha mbụ anyị, ọ nwere ike ịbụ nkume nke atọ kacha mma n'ụwa. Anyị ka ga-ekpebi ma a ga-ere ya site na ọwa De Beers ma ọ bụ site na ụlọ ọrụ Okavango Diamond nke steeti. *"Nkume a na-adịghị ahụkebe na nke pụrụ iche… pụtara nke ukwuu n'ihe gbasara ola diamond na Botswana," ** [https://www.theguardian.com/world/2021/jun/16/worlds-thrd-largest-diamond-discovered-in-botswana Ụwa nke atọ kasị ukwuu diamond chọpụtara na Botswana] site na ''Ndị ọrụ na ụlọ ọrụ na Gaborone. , 16 Juun 2021 '' **[https://www.theguardian.com/world/2021/jun/16/worlds-thrd-largest-diamond-discovered-in-botswana External njikọ] ==Njikọ Mpụga == {{Wikipedia}} [[w:Lynette Armstrong|Lynette Armstrong]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Lynette Armstrong|Lynette Armstrong]] na Wikipidia Igbo d1tgxxa4v0j46ablxjmk7oyi61950lk Aya Nakamura 0 5125 18404 18403 2024-03-15T19:11:29Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki [[wikipedia:Aya_Nakamura|Aya Nakamura]] (amụrụ 10 Mee 1995), nke aha ogbo ya bụ Aya Nakamura mara, bụ onye na-agụ egwú French. A mụrụ ya na [[wikipedia:Bamako|Bamako]], Mali na [[wikipedia:Immigration_to_France|e kwagara France]] ya na ezinụlọ ya, tolitere na [[wikipedia:Aulnay-sous-Bois|Aulnay-sous-Bois. ]] [https://en.wikipedia.org/wiki/Aya_Nakamura#cite_note-fader-1] ==Okwu ndị O kwuru== ** [https://www.lemonde.fr/en/culture/article/2023/01/29/aya-nakamura-tells-her-chaotic-love-stories-over-zouk-love-melodies_6013499_30.html# Aya Nakamura na-akọ akụkọ ịhụnanya ya chaotic gbasara egwu ịhụnanya zouk] site naStéphanie Binet, Jenụwarị 29, 2023, eweghachiri 22/111/2023 *“N’ikpeazụ ịpụ n’ogige ndị ahụ bụ nnukwu ụbọchị. Ọ dị m ezigbo mma isi n'ọnụ ụzọ ámá pụta, marakwa na ị na-ala… n'ikpeazụ. Ụlọ abụghị ebe m hapụrụ ya. N'ịlaghachi, ọ tụrụ m nnọọ n'anya ịhụ ihe merenụ, ezinụlọ dị iche zụtara ụlọ anyị, ihe ịchọ mma dị iche iche na windo; ọ bụ ụlọ anyị, ma ọ dịghịzi. O wutere m na enweghị ike ịlaghachi n'ụlọ, mana ịbanye n'ụlọ ọhụrụ nyeere m aka ikwere. Echere m na ọ nyeere m aka lie ntakịrị ihe gara aga, ị makwaara, gaa n'ihu na ihe merenụ."[https://usjapaneseinternmentcamps.weebly.com/primary-source-quotes.html] ==Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} [[w:Aya Nakamura|Aya Nakamura]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Aya Nakamura|Aya Nakamura]] na Wikipidia Igbo kg2ur4vumo3h4rbrb3bl21j2ambmd8m Busiswa Gqulu 0 5126 18405 2024-03-15T19:21:17Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[wikipedia:Busiswa Gqulu |Busiswa Gqulu]]'''(amuru na 8 Nọvemba 1988), nke a ma ama dika ''Busiswa''' bu [[wikipedia:South_African_people|South Africa]] onye na-agụ uri na odee. Amụrụ na [[wikipedia:Mthatha|Mthatha]], Eastern Cape, South Africa [https://en.wikipedia.org/wiki/Busiswa#cite_note-auto-1] ==Okwu ndị o kwuru== *"Enwetara m ọtụtụ ihe kemgbe Kgosi batara n'ụwa a, ama m na ọtụtụ mmadụ na-ekwu na m gbachiri nkịtị... Ọ naghị adị m ka m na-egwu egwu na-atọ ụtọ, m na-eme egwu na-ekele Chineke. na m nwere ike ime nke ahụ mgbe niile," *"Ma ugbu a, m na-enwekwu obi ụtọ, m dị gịrịgịrị, m na-enwe mmekọahụ karịa. Mgbe m mụrụ nwa m nwoke, m nọ n'ọnọdụ kacha m arọ, ma enweghị m obi ụtọ, m na-eme egwuregwu n'ihi na abụ m na-agbapụta. Naanị ihe m na-eme nke mere ka m na-aga n'ihu bụ n'ihi na ... nwa m nwoke. Ịbụ nne emeela ka m dị elu ... Achọrọ m ịkwado onwe m." **[https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2023-09-02-busiswa-speaks-on-her-musical-hiatus-and-how-motherhood-changed-her / Busiswa na-ekwu maka egwu egwu ya na ka ịbụ nne si gbanwee ya] site n'aka Joy Mphande, 02 Septemba 2023, eweghachiri 22/11/2023 *“Ọ bụ m kacha nwee obi ụtọ,” ka ọ na-agwa m mgbe m jụrụ ya otú ọ dị ya. *“Ọ dị m ka ndụ dị mma, a gọziri m n’ezie. Enweghị m ike ime mkpesa. " *“Iso Beyoncé na-arụkọ ọrụ gbanwere echiche m niile. Achọpụtara m na ọ nọ n'afọ 30 na ọ ka nọkwa n'egwuregwu ahụ," *“Achọrọ m ka mụ na ya na-akpachi anya, achọrọ m iso ya na-ejegharị, achọrọ m ịnya igwe kwụ otu ebe, achọkwara m ka ọ na-ekiri obere tiivi.” *“Amaghị m ma ndị nne ndị ọzọ hà pụrụ imekọ ihe, ma mgbe ha tụsịrị ime ma mụọ nwa, ihe nile bịara na-awụ akpata oyi n’ahụ́. Ihe niile dị nro. Ọ dị m ka enweghị m ike ịga ije ma ọ bụ mee njem dị ka m na-emebu,” *“Echere m na m nwere ike iri ihe ọ bụla m chọrọ, otú m chọrọ nakwa mgbe ọ bụla m chọrọ, ọ dịkwa mma n’ihi na m ka mụrụ nwa,” **[https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2021-03-26-i-am-the-happiest-i-have-ever-been-busiswa-on-taking-her-life -azụ/ 'Abụ m onye obi ụtọ karịa m nwetụrụla': Busiswa na iweghachi ndụ ya] site na GABI MBELE , 26 Maachị 2021, eweghachiri 22/11/2023. *“Enwetara m ọtụtụ ihe kemgbe Kgosi batara n’ụwa a. Ama m na ọtụtụ mmadụ na-ekwu na m gbachiri nkịtị. Ọ naghị adị m ka m na-eme egwu obi ụtọ. Anọ m na-egwu egwu ma na-ekele Chineke na m nwere ike ime nke ahụ oge niile, " *“Ma ugbu a, obi na-adị m ụtọ karị, adị m gịrịgịrị, na-enwekwa mmekọahụ. Mgbe a mụrụ nwa m nwoke, m nọ n'ọnọdụ kacha njọ ma enweghị m obi ụtọ, m na-eme egwuregwu n'ihi na abụ m na-agbapụta. Naanị ihe mere ka m na-aga bụ nwa m nwoke. Ịbụ nne ebulila m elu. Achọrọ m ịdị mma maka onwe m. " *“M na-agbalị ka mụ na ndị enyi m na ndị ezinụlọ m kwurịta okwu, agara m n’ọgwụgwọ, ana m ejikwa mgbatị ahụ eme ihe dị ka ụzọ isi gee ntị n’echiche nke m. M na-etinyekwa oge dị ukwuu ịgwa nwa m nwoke okwu. Ọ na-eju m anya mgbe ọ na-ekwu banyere m ma ọ bụ mgbe anyị na-ekerịta echiche, ọ na-enyekwa m ọtụtụ nghọta,” ** '[https://nehandaradio.com/2023/10/27/i-went-into-therapy-busiswa-gqulu-speaks-on-mental-health-struggles/ Agara m ọgwụgwọ' - Busiswa Gqulu kwuru na mgba ahụ ike nke uche] Nke Thando Kanye, Ọkt 27, 2023, eweghachiri 22/11/2023 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Busiswa Gqulu|Busiswa Gqulu]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Busiswa Gqulu|Busiswa Gqulu]] na Wikipidia Igbo b5rx5z8hxfg28khi1ifhu3obswxw50j Allen Kagina 0 5127 18406 2024-03-15T19:35:48Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[w:Allen Kagina|Allen Catherine Kagina]]''' bụ [[w:Uganda|Uganda]] [[w:Administrator (azụmahịa)|onye nchịkwa]] na onye isi ụlọ ọrụ. Ọ bụ [[w:Executive director|Executive director]] nke [[w:Uganda National Roads Authority|Uganda National Roads Authority]] (UNRA). == Okwu ndị o kwuru== *Ọ dịghị onye chọrọ ka ụwa juputara na otu ndị. ** [https://pluggedaily.com/2023/01/23/allen-kagina-wearing-dreadlocks-or-earrings-doesnt-change-who-my-son-is/ Allen Kagena "yiri Dreadlocks ma ọ bụ ọla ntị anaghị eme" t ịgbanwe nwa m nwoke nke dị.”] Site n'aka Paul Ampuirre, Jenụwarị 23,2023, eweghachiri 22/11/2023 *Achọpụtara ahụ ahụ nwere nsogbu chara acha maka mgbanwe, yana ọtụtụ ihe agbanweela site na mgbanwe dị iche iche, mgbanwe ahụ ezughị oke. ** [https://www.monitor.co.ug/uganda/magazines/people-power/i-found-fear-scandal-high-handedness-at-unra-kagina-1649544 Ahụrụ m egwu, asịrị, elu- aka na UNRA - Kagina] Site na Nyochaa, Jenụwarị 09, 2021, eweghachiri 22/11/2023. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kagina, Allen}} [[w:Allen Kagina|Allen Kagina]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Allen Kagina|Allen Kagina]] na Wikipidia Igbo 5igd2p2kchlb0biw70n6s8g1yzowevk Carolyn Slaughter 0 5128 18407 2024-03-15T21:09:34Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Samantha Paxinos|Samantha Paxinos]]''' (amụrụ 25 Febrụwarị 1988) bụ onye na-egwu mmiri Botswana, onye ọkachamara na mmemme sprint freestyle. Ọ ghọrọ otu n'ime ndị na-egwu mmiri Botswana nke mbụ, yana [[w: John Kamyuka | John Kamyuka]], iji zọọ asọmpi na [[w:2008 Summer Olympics | Summer Olympics 2008]], na nwanyị mbụ buru egwuregwu mba ahụ. Ọkọlọtọ na [[w:2008 Summer Olympic Parade of Nations|ememme mmeghe]]. == Okwu ndị o kwuru== *Ọ bụ nrọ onye ọ bụla na-eme egwuregwu ịsọ mpi n'egwuregwu Olympic na asọmpi siri ike. Anyị nwere ike iru eru site na kaadị ọhịa mana n'egwuregwu ọ bụla, ihe ọ bụla nwere ike ime. M na-aga ebe ahụ ịsọ mpi ka m mejupụta ọnụọgụgụ. ** [https://www.sundaystandard.info/historic-local-swimmers-off-to-the-olympic-games/ Ndị na-egwu mmiri obodo na-aga n'egwuregwu Olympic] site n'aka onye nchịkọta akụkọ Online, 6th Eprel 2008, eweghachiri 22/11 /2023 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Paxinos, Samantha}} [[w:Carolyn Slaughter|Carolyn Slaughter]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Carolyn Slaughter|Carolyn Slaughter]] na Wikipidia Igbo t8dqb47num2kmkyk1orrcto057t1zow Alinah Kelo Segobye 0 5129 18409 18408 2024-03-15T21:18:55Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki '''[[w:Alinah Kelo Segobye|Alinah Kelo Segobye]] ''' Alinah Kelo Segobye '' bụ onye na-akwado mmepe mmekọrịta ọha na eze na ọkà mmụta ihe ochie, nwere ọkachamara na [[wikipedia:Social_development_theory|mmepe mmekọrịta ọha na eze]] na [[wikipedia:HIV/AIDS|HIV/AIDS]] na ọdịnihu nke ịmụ akwụkwọ gara aga na Afrịka na [[wikipedia:African_archaeology|African Archaeology.]] Ọ bụ onye isi sayensị nke mmadụ na [[wikipedia:Namibia_University_of_Science_and_Technology|Namibia University of Science and Technology]] na onye Ụlọ akwụkwọ sayensị]. == Okwu ndị o kwuru== *“Na-enye ụzọ mgbapụ” *"Ọbá akwụkwọ ahụ nyere anyị obere kaadị oroma na-emesi obi ike na anyị bụ ndị òtù dị uchu," *"Ọnọdụ agụghị akwụkwọ dị elu na kọntinent ahụ na-emetụta atụmanya nke ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị." * “Ha bụ oghere ọhụrụ” ga-enyere anyị aka ime “ọchịchọ anyị ịmụta, imepụta ihe, na ikere òkè.” ** [https://americanlibrariesmagazine.org/blogs/the-scoop/why-2030-matters-libraries-and-south-africas-future/ Gịnị kpatara 2030 ji dị mkpa: Ọbá akwụkwọ na Ọdịnihu South Africa] Site n'aka George M. Eberhart , Ọgọst. 19, 2015, eweghachiri 22/11/2023 *"Iwuo South Africa nke ọtụtụ n'ime anyị kwenyere n'ezie na anyị kwesịrị." *"Ịkwọ ụgbọ ala akụ na ụba anyị site na ihe ọmụma ga-anọchi ntụkwasị obi anyị na onyinye sitere na ịnweta" "Ọbá akwụkwọ ga-anọgide na-adị mkpa na njem a ruo n'afọ ndị dị ịrịba ama nke 2030 na 2063" *“Ọ́bá akwụkwọ abịawo n’ebe dị anya site n’ime ime obodo, bụ́ nke hiwere isi n’osisi baobab na ụlọ ndị Europe nke ọchịchị colonial mere,” ** [https://americanlibrariesmagazine.org/blogs/the-scoop/why-2030-matters-libraries-and-south-africas-future/ Gịnị kpatara 2030 ji dị mkpa: Ọbá akwụkwọ na Ọdịnihu South Africa] Site n'aka George M. Eberhart, Ọgọst. 19, 2015, eweghachiri 22/11/2023. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Alinah Kelo Segobye|Alinah Kelo Segobye]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Alinah Kelo Segobye|Alinah Kelo Segobye]] na Wikipidia Igbo tuyfwb5iftq6xwhpx1s97y0nd6ytqm0 Jeannette Nyiramongi Kagame 0 5130 18413 2024-03-16T04:55:39Z Obedmakolo 169 Jiri '===== Kwuo okwu===== Ọ bụ ọrụ anyị ịkụziri ụmụ anyị gbasara akụkọ ihe mere eme anyị, ka ha wee mara ụzọ Rwanda si jee, dike, mmụọ siri ike na ịdị umeala n'obi na-akọwa anyị. "foto-nwanyị mbụ nye ụmụ nwanyị nọ na mba ọzọ-na-azụlite-uche-uche-n'ime-ntorobia anyị", First Lady Jeannette Kagame na-ekwu isi okwu na mmalite Rwanda Women in Diaspora Convention na Washington DC, na Saturday. . (March 20 2016) "A naghị e...' kere ihü wikitext text/x-wiki ===== Kwuo okwu===== Ọ bụ ọrụ anyị ịkụziri ụmụ anyị gbasara akụkọ ihe mere eme anyị, ka ha wee mara ụzọ Rwanda si jee, dike, mmụọ siri ike na ịdị umeala n'obi na-akọwa anyị. "foto-nwanyị mbụ nye ụmụ nwanyị nọ na mba ọzọ-na-azụlite-uche-uche-n'ime-ntorobia anyị", First Lady Jeannette Kagame na-ekwu isi okwu na mmalite Rwanda Women in Diaspora Convention na Washington DC, na Saturday. . (March 20 2016) "A naghị enye ọnụ ọgụgụ ndị ahụ ka ọ na-adọrọ mmasị. Ọ bụ kama ịmasị anyị niile ebe a, na anyị nwere ọrụ na ọrụ, iji zụlite uru anyị nwetara site na ihe isi ike na ịchụ àjà. Anyị na-agba ịnyịnya n'ezie n'ubu nwoke na nwanyị. ndị nwetagoro ụlọ dị nchebe, anyị niile na-anya isi" "foto-nwanyị mbụ nye ụmụ nwanyị nọ na mba ọzọ-na-azụlite-uche-uche-n'ime-ntorobia anyị", First Lady Jeannette Kagame na-ekwu isi okwu na mmalite Rwanda Women in Diaspora Convention na Washington DC, na Saturday. . (March 20 2016) Ya mere, iji sọpụrụ àjà ụmụ nwanyị anyị chụrụ, ka anyị nọgide na-enwe, ma kwadokwa ebe egwuregwu dị larịị e nyefere anyị na Rwanda. Anyị enweghị ike izu ike. Anyị ga-enwe ike iji ohere ndị a hụ na ụzọ ndụ a bụ ụkpụrụ maka ụmụ anyị nwanyị, na ụmụ ụmụ nwanyị. Ee, a tara ahụ nke Rwanda ahụhụ ma wakpoo ya, mana mmụọ ya emeghị, ọ gaghịkwa anwụ ma ọlị, https://www.ktpress.rw/2023/08/first-lady-jeannette-kagame-inspires-womens-fellowship-to-action/, Oriakụ Kagame na-ekwu okwu na ọgbakọ 'All Women Together'' nke na-achịkọta ụmụ nwanyị ọnụ. na Rwanda na ndị mba ọzọ iji kparịta ma kesaa echiche mmepe. Kigali na Sọnde (August 13, 2023 "foto-nwanyị mbụ nye ụmụ nwanyị nọ na mba ọzọ-na-azụlite-uche-uche-n'ime-ntorobia anyị", First Lady Jeannette Kagame na-ekwu isi okwu na mmalite Rwanda Women in Diaspora Convention na Washington DC, na Saturday. . (March 20 2016) 8x4ymknhzq48tt499w2alhd3abkg3nu Praise Ukachukwu Mba 0 5132 18450 18422 2024-03-17T19:05:17Z 197.210.70.61 Add content wikitext text/x-wiki Praise Ukachukwu Mba is the founder of Brandskon, a Nigerian leading fast-growing SEO Agency. He also is a singer popularly known as Privay Cee. == EARLY LIFE == Paise was born in a General Hospita in Lagos, he spent his childhood in Anthony Village, Lagos, Nigeria. He attended Anthony Model Nursery And Primary School as a kid, Then graduated to Ajao Estate Junior High School as a junior student and Finished from Anthony Village Senior High School. He is always known to be a music lover right from child hood, and he has been chasing his dreams ever since. == CAREER == Praise started his career as a musician with the name Rosi Prince which he later changed to Privay Cee on 22nd of July 2023, he has been singing since childhood, he loved music so much he was the leader of the choir in his church. Late in 2020 a friend of his who is a rapper ‘Wise Bee’ took him to Doubledu Mix Studio, a recording studio located at Bariga where he met the CEO and producer of the studio company Olaiya Ojelade, that was where he recorded his first song Omo Ta Fefe which gained him over 20 thousand streams across music platforms. After the released of his first song Doubledu Mix decided to sign him by sponsoring all his recordings and also promoting his name to the world. Currently Praise isn’t just into music alone, he is an entrepreneur, he the founder of a Nigerian popular fast-growing branding SEO Company, Brandskon 5evg2b6yl0qj8oijm5sti4xpb3dvxao Bibi Titi Mohammed 0 5133 18428 2024-03-17T09:37:08Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[File: Nyerere with Bibi Titi (cropped).jpg|thumb|Bibi Titi Mohammed]] [[w:Bibi Titi Mohammed|Bibi Titi Mohammed]] (June 1926 – 5 Nọvemba 2000) bụ onye [[w:Tanzania|Tanzania]] na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. A mụrụ ya na June 1926 na [https://en.wikipedia.org/wiki/Dar%20es%20Salaam Dar es Salaam], n'oge ahụ isi obodo nke mbụ [[w:Tanganyika|Tanganyika]]. E weere ya na mbụ dị ka [https://en.wikipedia.org/wiki/Freedom_fighter nnwere onwe fighter] ma kwado Onye isi ala mbụ nke [[w:Tanzania|Tanzania]], [[w:Julius Nyerere|Julius Nyerere]]. Bibi Titi Mohammed bụ onye otu [https://en.wikipedia.org/wiki/Tanganyika_African_National_Union Tanganyika African National Union] (TANU), bụ otu nke lụrụ ọgụ maka nnwere onwe nke Tanzania, ma nwee ọkwa minista dị iche iche.[1] [2] N'October 1969, a mara ya ikpe maka ịgba ọchịchị mgba okpuru, na, mgbe ọ nọsịrị afọ abụọ n'ụlọ mkpọrọ, ọ natara onye isi ala [[mgbaghara| mgbaghara]]. ==Okwu ndị o kwuru== *Ụmụ nwanyị chọrọ nkwanye ùgwù, nkwado na ohere ọ bụghị ọmịiko *Ọ dị mkpa ka anyị gbakọta ọnụ ma gbasoo otu ebumnuche maka nnwere onwe ugbu a, anyị ga-ebili n'ihi Tanzania **Bibi Titi Mohammed [https://motivation.africa/bibi-titi-the-unsung-hero-of-tanzania.html] ==Njikọ mpụga== {{DEFAULTSORT:Bibi Titi Mohammed}} [[w:Bibi Titi Mohammed|Bibi Titi Mohammed]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Bibi Titi Mohammed|Bibi Titi Mohammed]] na Wikipidia Igbo bl0rftbpe90nv4yn6rqqnp5bqdps49l Bulelwa Madekurozwa 0 5134 18430 18429 2024-03-17T09:43:02Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki '''[[W:Bulelwa Madekurozwa|Bulelwa Madekurozwa]]''' (amụrụ 1972) bụ onye Zimbabwe onye ese ihe na onye na-ebipụta akwụkwọ. ==Okwu ndị O kwuru== *M na-ese ndị mmadụ n'ihi na ihe atụ bụ ụgbọ ala ka mma maka echiche m, ọ na-enwekwa ike ịnweta onye na-ekiri ya, karịsịa na Zimbabwe. M na-eji nka m megharịa ụwa n'okwu nke m; taboos ga-ekpughere na ihe zoro ezo na-enye aha. N'ọrụ m, ụmụ nwanyị abụghị naanị anụ ọhịa na-enweghị ike na anụ ahụ nwoke na-aghọ ihe a na-achọsi ike maka obi ụtọ nke njem njem. N'ụwa a enweghị oji na ọcha mana o juputara na ihe niile dị n'etiti' **[https://www.gasworks.org.uk/residencies/bulelwa-madekurozwa/Bulelwa Madekurozwa] ==Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Madekurozwa, Bulelwa}} [[w:Bulelwa Madekurozwa|Bulelwa Madekurozwa]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Bulelwa Madekurozwa|Bulelwa Madekurozwa]] na Wikipidia Igbo dddr8va2p9yj0pr6y235kdb3tacpp58 Clara Bohitile 0 5135 18431 2024-03-17T09:48:21Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Clara Bohitile|Clara Gasebewe Bohitile]]''' (amụrụ 19 Nọvemba 1955) bụ [[w:Namibia|Namibia]] nwanyị ọchụnta ego na onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. ==Okwu ndị O kwuru== *Ọtụtụ ndị Namibia maara nnọọ mmetụta nke oké ụkọ mmiri na-akpata na nke bụ́ eziokwu nke oké ọkọchị. Anyị kwenyere na dịka ụlọ ọrụ na-ahụ maka ọrụ anyị nwere ọrụ na mmetụta gburugburu ebe obibi nke ọrụ anyị na ịhụ na ebelata mmetụta ha na obodo, ndị mmadụ na ihe ndị sitere n'okike. **[http://www.nampapr.com.na/?p=6886 NAMPA PR] nke Chelva Wells, eweghachiri 16/11/2023 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Bohitile, Clara}} [[w:Clara Bohitile|Clara Bohitile]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Clara Bohitile|Clara Bohitile]] na Wikipidia Igbo hzfx6hffahqr57i7u7vx75iib1827xv Tulia Ackson 0 5136 18433 18432 2024-03-17T09:54:50Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki '''[[w:Tulia Ackson|Tulia Ackson]]''' (amụrụ 23 November 1976) bụ Ọkà Okwu [[w: National Assembly of Tanzania | National Assembly of Tanzania]], nọ n'ọkwa kemgbe 2022. Ọ Onye isi ala [[w:John Magufuli|John Magufuli]] họpụtara ka onye otu nzuko omeiwu]. Na 27th October 2023, a họpụtara ya onye isi oche nke IPU (Inter-Parliamentary Union) site na nzụkọ a kpọkọtara na Luanda Angola ebe o jiri nnukwu oke gafere ndị asọmpi ndị ọzọ, nsonaazụ nke nyere Tanzania United Republic aha dị elu. ==Okwu ndị O kwuru== *Ọ bụrụ na ịchọrọ ịbụ onye nkuzi mahadum wee mụta ma gee ntị n'ihe sitere na ndị nkuzi, ọ bụrụ na ịchọrọ ịbụ nnukwu onye ndu wee mụta maka onye ndu ịchọrọ ịdị ka na ndụ gị, ị ga-ebi ugbu a ụdị ndụ. ị chọrọ ịhụ n'ọdịnihu. **Dr. Tulia Ackson na Mahadum Sokoine nke Agriculture (SUA) [https://www.sua.ac.tz/news/hon-tulia-ackson-urges-female-students-act-success] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Tulia Ackson}} [[w:Tulia Ackson|Tulia Ackson]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Tulia Ackson|Tulia Ackson]] na Wikipidia Igbo 64p75uajg2a6q3aj0e7tddicrbo0ttp Mapaseka Koetle 0 5137 18438 18437 2024-03-17T16:07:17Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị o kwuru= */ wikitext text/x-wiki ''[[w:Mapaseka Koetle|Mapaseka Koetle]]''' (amụrụ 23 Maachị 1989) bụ [w:[South Africa|South Africa]] onye omere, nwanyị ọchụnta ego na onye na-ede blọgụ. A maara ya maka ọrụ ya dị ka Dintle Nyathi na usoro ihe nkiri telivishọn ncha ncha South Africa ''[[w:Scandal!|Scandal!]]''<ref>[https://www.iol.co.za/lifestyle/style -beauty/fashion/mapaseka-koetle-serving-looks-in-hot-dresses-45391111 Mapaseka Koetle na-eje ozi na-eyi uwe na-ekpo ọkụ]" "[https://en.m.wikipedia.org/wiki/Independent_Online IOL] Eweghachitere 12 Febrụwarị 2021</ref><ref> [[w:Mapaseka Koetle - Nyokong na idebe ezinaụlọ ya ka ọ ghara ịma aha]]". ''ZALEB''. eweghachiri 19 Disemba 2019</ref><ref>[https://www.sowetanlive.co.za/entertainment/2018-01-09-scandal-star-mapaseka-koetle-nyokong-turns-her-attention-to- ụlọ oriri na ọṅụṅụ-azụmahịa/ Scandal! kpakpando Mapaseka Koetle-Nyokong tụgharịrị uche ya na azụmahịa ụlọ oriri na ọṅụṅụ]""SowetanLIVE" eweghachite 19 Disemba 2019</ref> == Okwu ndị o kwuru== "Mapaseka Koetle ji 'Mommy Diaries' jiri banye ụwa nke pọdkastị (2023) :<small>[https://www.iol.co.za/sunday-tribune/lifestyle/mapaseka-koetle-ventures-into-the-world-of-podcasts-with-mommy-diaries-5b3bfd01-f40c-4fc6 -9a6b-4ca1b058e5b1 Mapaseka Koetle ji 'Mommy Diaries' na-abanye n'ime ụwa pọdkastị n'ime ụwa' IOL, 12 Septemba 2023 nke Alyssia Birjalal</small> *Echetara m ụbọchị m chọpụtara na m dị ime Nema. Enwere m obi ụtọ na egwu n'otu oge ahụ. Ịbụ nne agbanweela ndụ m kpamkpam, ana m ahụkwa ya n'anya mgbe ọ bụla. *Otu ihe m mụtakwara banyere njem a bụ na mgbe ị dị ime, ị ga-achọ inwe enyi nke dịkwa ime, onye ị na-akpakọrịta, onye gị na ya na-akparịta ụka. *Google bụ enyi gị, nwanne nwanyị ahụ nwere nwa bụ enyi gị n'ihi na ịchọrọ ikwu maka ihe na-abịa. Ọ bụ ya mere m ji malite òtù a na-akpọ Mommy Diaries, bụ́ ebe ndị nne na-agbakọta ọnụ na-ekwu banyere ihe niile ịbụ nne. "Enwere m ọtụtụ ihe jikọrọ ya na Scandal! agwa" (2022):<small>[https://sundayworld.co.za/shwashwi/celebrity-news/i-have-a-lot-in-common-with-scandal-character/ "Enwere m ọtụtụ ihe jikọrọ ya na Scandal! character "]Ụwa Sọnde, 13 Juun 2022 nke Mbalendle Zuma</small> *Dintle, nye m, etoola nke ukwuu dị ka mmadụ, ekwerekwa m na ọ mụtala ihe n’ihe ndị o mejọrọ n’oge gara aga. Maka m dị ka onye na-eme ihe nkiri, mụ na ya tolitere, n'agbanyeghị na ọ dị obere karịa m ma kwere ya ma ọ bụ na anyị emeghị otú ahụ n'ihe ndị anyị gabigara. *Ọ masịrị m ka ha si dee ya akụkọ; akụkọ ahụ enyerela m aka dị ka onye na-eme ihe nkiri ito eto ma ọ bụ ihe ịtụnanya ịhụ ihe ụfọdụ n'otu oge ka ọ na-agafe ha. " Otu myirịta ọ na-arụtụ aka n'etiti ya na àgwà ya bụ ịkwọ ụgbọala iji nweta ihe mgbaru ọsọ ha na inweta ihe ha chọrọ *Ịbụ nne nanị ya na-azụ ụmụ nwere ihe ịma aka ya. Azụlitere m nke ọma ma n'ihi na anyị enweghị tiivi n'ụlọ, aghaghị m ikiri site n'aka ndị agbata obi anyị. Itolite na Bloemfontein dị mma mana enweghị ohere maka ihe m chọrọ, mana ọkụ dị n'ime m mere ka m na-aga. *Site na ụfọdụ mmepụta, ọ bụrụ na ị ga-atụrụ ime, ohere nke ị gaghị arụ ọrụ dị elu n'ihi na ha ga-agbanwe akụkọ akụkọ, yabụ ị ga-ahazi ndụ gị gburugburu ọrụ gị. *Oge amuru nwata, nne na-amukwa ya. Ọ dịtụbeghị mbụ. Nwanyị ahụ dị adị ma nne, ọ dịghị mgbe. Nne bụ ihe ọhụrụ." [https://www.snl24.com/drum/news/mapaseka-koetle-welcomes-baby-girl-20170728] == Ntụaka ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Koetle-Nyokong, Mapaseka}} rvjef0oqv87a3qnv8ntbu7nksf5ylql Doreen Mwape 0 5138 18439 2024-03-17T16:11:38Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki ''[[w:Doreen Mwape|Doreen Mwape]]''' (amụrụ 1962) bụ onye ọrụ na-elekọta mmadụ, onye ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye [[w:Zambia|Zambia]] . Site na 2016 ruo 2021 ọ bụ onye omeiwu na [[wikipedia:National_Assembly_of_Zambia|National Assembly of Zambia]], dị ka [[wikipedia:Patriotic_Front_(Zambia)|Patriotic Front]] onye nnọchi anya [[wikipedia:Mkushi_North|Mkushi_North]] . == Okwu ndị o kwuru== *Ụmụ nwanyị na-enwe nsogbu kemgbe ogologo oge. Arịrịọ m na-arịọ ụmụ nwanyị bụ ka ha bịa gosi nka na nka ha. ** [https://www.pressreader.com/zambia/daily-nation-newspaper/20190312/281900184528449 Aim elu, ụmụ nwanyị na-agbapụta] site n'aka Peter Malasha. Maachị 12, 2019. eweghachiri 7/11/2023. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Mwape, Doreen}} [[w:Doreen Mwape|Doreen Mwape]] na Wikikwuotu bekee "[[w:iq:Doreen Mwape|Doreen Mwape]] na Wikipidia Igbo j6box84uvgk7t8bvzreirnp91rzv8cb Catherine Namugala 0 5139 18441 18440 2024-03-17T16:22:44Z Chikeme Chizurum 45 Edited page wikitext text/x-wiki ''[[w:Catherine Namugala|Catherine Namugala]]''' bụ [[wikipedia:Zambia|Zambia]] [[wikipedia:Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị|onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị]]. Ọ bụ osote onye isi okwu mbụ nke [[wikipedia:National_Assembly_of_Zambia | Zambia Parliament]] ruo n'afọ 2021. Ọ bụ [[wikipedia:Edgar Lungu|Edgar Lungu]], na 18 Septemba 2016. Ọ bụ onye mbụ [[wikipedia: Edgar_Lungu|President Edgar Lungu]. [[wikipedia:Minista na-ahụ maka njem nlegharị anya, gburugburu na akụrụngwa okike|Minista na-ahụ maka njem nlegharị anya, gburugburu na akụrụngwa okike]] n'ime [[wikipedia:Cabinet_of_Zambia|Cabinet Zambia]]. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye otu nzuko omeiwu (MP), na-anọchite anya [[wikipedia:Mafinga_(constituency)|Mafinga]] (nke a na-akpọbu Isoka East) na [[wikipedia:National_Assembly_of_Zambia|Ndị omeiwu Zambia]] site na 2001 ruo 2016. ==Okwu ndị O kwuru== *"Ọ bụrụ na ụmụ nwanyị anaghị ewepụta onwe ha, ọ na-esiri nzukọ ọ bụla ike ịpụ na-achọ ha." *"Ya mere, ọbụna mgbasa ozi mgbe ị na-ekpuchi ụmụ nwanyị, ị na-ewepụta ọtụtụ ihe na-adịghị mma banyere ụmụ nwanyị karịa nke ọma. Ma mgbe ị na-ekpuchi ụmụ nwoke, ọ dị ka ndị ikom nwere ikike ịbụ ndị ndú." *"Egwuregwu dị ka a na-akpọ ya ka a na-ahụta na ọ na-esiri ụfọdụ ụmụ nwanyị ike. Na n'ezie anyị anaghị ekwu na ụmụ nwanyị agaghị ekwe ka a nwalee onwe ha dị ka ndị ndú." *"Ọ na-esiri ụmụ nwanyị ike ịpụ ebe ahụ na-egwu mmiri na ihe ọma niile, ndị ọjọọ, ndị jọrọ njọ. Ya mere, a na-edobe ha anya. Ha bụ nwoke na nwanyị na-achọ ịnọ n'ebe dị nchebe karịa ndọrọ ndọrọ ọchịchị." ** [https://maravi.blogspot.com/2010/07/zambian-politics-too-dirty-for-women.html ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zambia ruru unyi maka ụmụ nwanyị - Namugala] site na Maravi blog. Julaị 12, 2010. eweghachiri 7/11/2023. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Catherine Namugala|Catherine Namugala]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq :Catherine Namugala|Catherine Namugala]] na Wikipidia Igbo pl1nghmfpzy6kak5yrajjmb0bvpik6l Sibongile Mwamba 0 5140 18442 2024-03-17T16:30:05Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[:w:Sibongile Mwamba|Sibongile Mwamba]]''' (amụrụ 11 Julaị 1980 na Ndola, Zambia) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Zambia na onye otu nzuko omeiwu nke mpaghara [[wikipedia: Kasama_Central|Kasama Central]]. A họpụtara ya ịbụ nzuko omeiwu na August 2021. == Okwu ndị o kwuru== *"O siri ike ịnweta ọrụ ma ọ bụ mmemme mgbe ị nwere onye ndu mmegide" *"Anyị bụ otu ezinụlọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ekwesịghị nkewa anyị." *"Ka anyị mee ndọrọndọrọ ọchịchị gbadoro ụkwụ, ka anyị kwe ka udo, ịhụnanya na ịdị n'otu na-aga n'ihu na obodo anyị." *"Mgbanwe abụghị ihe ngwọta, ịga n'ihu bụ ụzọ aga." "M na-ekwe nkwa na m ga-eme ike m, m na-etinye onwe m ka m bụrụ ohu ndị m." **[https://zambianobserver.com/gbms-daughter-sibongile-mwamba-advises-zambians-against-experimenting-with-leadership/ ada GBM Sibongile Mwamba na-adụ ndị Zambia ọdụ ka ha ghara Inweta Nduzi] nke Zambian Observer. June 7, 2021. eweghachiri 6/11/2023. == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Sibongile Mwamba|Sibongile Mwamba]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Sibongile Mwamba|Sibongile Mwamba]] na Wikipidia Igbo tcinu7nft9n9w6wdgdevo1ki6twtxse Rosine Vieyra Soglo 0 5141 18443 2024-03-17T16:38:43Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[File:Rosine Vieyra Soglo.jpg|thumb|Rosine Vieyra Soglo na nraranye nke Ememe Ncheta nke Mwepụ nke Ịgba Ohu na Nantes, France, na Maachị 25, 2012]] '''[[w:Rosine Vieyra Soglo|Rose-Marie Honorine Vieyra]]''' (7 Maachị 1934 - 25 Julaị 2021) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Benin. Soglo jere ozi dị ka First Lady nke Benin site na 1991 ruo 1996 n'oge onyeisi oche nke di ya, a mụrụ ya n'ime ezinụlọ ndị ama ama nke ndị Afro-Brazil lọghachiri na Benin Nicéphore Soglo. Nna Rosine, onye gbara ya ume ka o mee nke ọma, zigara ya France mgbe ọ dị afọ iri na abụọ maka agụmakwụkwọ ya. N'ebe ahụ, dị ka nwa akwụkwọ sekọndrị, ọ zutere Nicéphore Dieudonné Soglo, onye Benin ibe na onye otu alaka a ma ama nke ezinụlọ eze Dahomey,<ref>https://www.oxfordreference.com/display/10.1093/acref/9780195382075.001 .0001/acref-9780195382075-e-1928</ref>A na-ewere ya dị ka nwanyị mbụ nke Benin nke oge ọchịchị onye kwuo uche ya ka Benin gbanwere n'ọchịchị onye kwuo uche ya. == Okwu ndị o kwuru== *Ụbọchị ọ bụla, abalị na-adakwu m ntakịrị. Anọ m n'ọchịchịrị nke ndụ mmụọ m, ọ bụkwa usoro nkịtị nke ihe. **[https://myafricanmagazine.com/former-beninese-first-lady-rosine-vieyra-soglo-dies-at-87/] Rosine na-ekwu maka ndụ ya na 2018. *N’ikpeazụ, olee otú m ga-esi gosi ịhụnanya na ọmịiko m n’ebe unu nọ, ụmụ m? Aga m ekwupụta na ike na-agwụ m. ** [https://myafricanmagazine.com/former-beninese-first-lady-rosine-vieyra-soglo-dies-at-87/] Rosine gosipụtara ekele ya nye ndị na-eso ụzọ ya na 2018. ** Ọrụ a na-egosi na ọ bụ onye na-egbu nnwere onwe, ahaziri onwe ya, nke ahaziri ya, ya mere ọ dị ize ndụ" *Ọzọkwa, ọ naghị enwe obi umeala ma na-eme ka ọ na-agwọ obodo na-adịghị arịa ọrịa site n'iwu ya, kama ihe atụ nke anyaụfụ maka nkwụsi ike ya, mgbanwe nke gọọmentị, ntozu okè nke ndị mmadụ na ịdị mkpa nke ụlọ ọrụ ya n'agbanyeghị obere ọrụ. **[https://myafricanmagazine.com/former-beninese-first-lady-rosine-vieyra-soglo-dies-at-87/] Rosine jụrụ atụmatụ na 2017. *"Ọ bụrụ na ọ gbughị m, m ga-egbu ya,"<ref>https://myafricanmagazine.com/why-the-feud-between-the-soglo-family-and-president-talon/</ref > o kwuru n'ihu ọha na n'olu dara ụda na ya ga-emerụ ụmụaka ndị nwere isi aka ma ọ bụrụ na ọ na-emerụ nwa ya ahụ. *“K.O. gwongworo ga-agbaba n'aru m. Adị m njikere ịnwụ ebe a, "Soglo tiri mkpu n'ìgwè ndị ịtụ vootu. *“Ndị a bụ ndị gburu ọchịchị onye kwuo uche ya,” ka o kwuru n’oge March Constitutional n’ụlọ ikpe. *“N’ikpeazụ, olee otú m ga-esi gosi ịhụnanya na ọmịiko m n’ebe unu nọ, ụmụ m? Aga m ekwupụta na ike na-agwụ m. Ụbọchị ọ bụla, abalị na-adaba m ntakịrị. Anọ m n'abalị nke ndụ mmụọ mmụọ m, ọ bụkwa usoro ihe na-emekarị."<ref>https://myafricanmagazine.com/former-beninese-first-lady-rosine-vieyra-soglo-dies-at-87/ </ref> *“Ọ ga-abụ maka ndị dị ka gị, ‘ndị na-enweghị olu,’ ‘ndị na-enweghị ezé,’ ndị ikom na ndị inyom nwere obi ike na ndị a na-akwanyere ùgwù bụ́ ndị bara uru, ndị a na-achụghị àjà ha ga-akarị.”<ref>https://myafricanmagazine. com/onye bụbu-beninese-first-lady-rosine-vieyra-soglo-dies-at-87/</ref> *“Ụmụ m, ụmụ m ndị m hụrụ n’anya, aghaghị m ikweta na ọnọdụ obodo anyị na-ewute m. Ihe na-eme obodo m na-ewute m.”<ref>https://myafricanmagazine.com/former-beninese-first-lady-rosine-vieyra-soglo-dies-at-87/</ref> *Karịa Amazon, obodo anyị ka enwebeghị ezigbo onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na onye na-echebe Benin nke ikpe ziri ezi na nnwere onwe onye hụrụ ọmụmụ ọgbọ m. ** [https://gaskiyani.info/en/disparition-de-rosine-vieyra-soglo-les-hommages] Mịnịsta na-ahụ maka ego na mbụ Komi Koutché kwuru gbasara Rosine ka ọ nwụsịrị. *N’ime obere oge m nwere ihe ùgwù nke ịbụ onye ya na ya na-akpachi anya, achọpụtakwara m na ọ dị mkpa ka o kwesị ntụkwasị obi na iguzosi ike n’ezi ihe. ** [https://gaskiyani.info/en/disparition-de-rosine-vieyra-soglo-les-hommages] Valentin Djenontin-Agossou na-ekwu maka àgwà Rosine. *Nwa amaala na-enweghị atụ, mama m so na-alụ ọgụ niile maka mmepe ụmụ nwanyị Africa. **[https://gaskiyani.info/en/disparition-de-rosine-vieyra-soglo-les-hommages] Onye bụbu onye isi ala Boni Yayi na-eru uju Rosine. == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Soglo, Rosine Vieyra}} [[w :Rosine Vieyra Soglo|Rosine Vieyra Soglo]] na Wikikwuotu bekee [[w :iq :Rosine Vieyra Soglo|Rosine Vieyra Soglo]] na Wikipidia Igbo mc8xayjzwpp6mdasq16n513nwwk13bv Nomaza Nongqunga Coupez 0 5142 18446 18445 2024-03-17T16:46:52Z Chikeme Chizurum 45 wikitext text/x-wiki ''[[w:Nomaza Nongqunga Coupez|Nomaza Nongqunga Coupez]]''' A mụrụ na [[w:South Africa|South Africa]], na 1981. Ọ bụ onye guzobere ụlọ ọrụ Undiscover Canvass nke na-akwalite ndị na-ese ihe nkiri Africa na France. == Okwu ndị o kwuru== *Aghọtara m na ọ kpaara ókè ọ ga-esi nweta ikike obibi n'okpuru ụlọ ọrụ nkeonwe. Ịnweta ego adịghị mfe yana ebe obibi bụ naanị maka ndị na-ese ihe site na Undiscovered Canvas *Achọpụtara m na echiche m maka ebe obibi na-agbanwe agbanwe. Achọghịkwa m ilekọta naanị ndị na-ese ihe nkiri Canvas na-adịghị achọpụta, mana achọrọ m iso ndị na-ese ihe na-arụ ọrụ n'ofe kọntinent Africa. Achọrọ m ịmepụta obodo dị ike nke ndị inyom na-ese ihe, ndị na-anakọta ihe, ndị na-egwu egwu, ndị na-etinye ego ga-eji nlezianya na-akwado ibe ha. *Anọ m na France kemgbe afọ 12 gara aga, anọwokwa m na-agba Undiscovered Canvas (na-akwalite ntinye ego zuru ụwa ọnụ na ịkọwapụta nke Art Africa). Mmetụta kachasị ike m bụ ịchọpụta ndị na-eto eto na ndị na-ese ihe si South Africa ma webata ha ozugbo na ahịa tozuru okè ** [https://mg.co.za/friday/2022-05-06-nomaza-nongqunga-coupez-shines-the-artists-light-in-france/ Nomaza Nongqunga Coupez na-enwu ọkụ ndị nka na France] Mail & Guardian, 6 Mee 2022 nke Palesa Segomotso Motsumi dere ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Nomaza Nongqunga Coupez|Nomaza Nongqunga Coupez]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Nomaza Nongqunga Coupez|Nomaza Nongqunga Coupez]] na Wikipidia Igbo 3ahfuhnnikrcv290ggx0dtn04dsa6ln Lesego Radiakanyo 0 5143 18448 18447 2024-03-17T16:54:54Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[w: Lesego D. Duduetsang Radiakanyo| Lesego Radiakanyo]] (amuru 27 June 1999) bu onye egwuregwu [[w:Tswana|Tswana]] nke na-egwu maka Double Action na [[wikipedia:Botswana Women's National Football Team|Botswana Women's National Football Team]] == Okwu ndị o kwuru== *"Onye na-awakpo nka nwere ihe mgbaru ọsọ aha ya" nke BOPA dere ** [https://dailynews.gov.bw/news-detail/75974 THE MARES EYE PARIS], 25 Ọktoba 2023, eweghachiri 4 Nọvemba == Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Lesego Radiakanyo|Lesego Radiakanyo]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Lesego Radiakanyo|Lesego Radiakanyo]] na Wikipidia Igbo n563sxo8uumoj7xx1we3jrp8l8lnb1f Lone Gaofetoge 0 5144 18452 18451 2024-03-17T19:38:24Z Chikeme Chizurum 45 /* Okwu ndị O kwuru */ wikitext text/x-wiki [[w:Lone Gaofetoge|Lone Gaofetoge]] bụ onye egwuregwu bọọlụ [[w:Motswana|Motswana]] amụrụ na 16 Julaị 2001. Dị ka ọrụ ya nke onye na-agbachitere n'otu egwuregwu mba ụmụ nwanyị Botswana. ==Okwu ndị O kwuru== *"Tụnyere egwuregwu mbụ anyị, anyị jisiri ike bido bọọlụ n'azụ na-aga n'ihu, yabụ n'ozuzu echere m na anyị na-egwuri egwu nke ọma." **[https://dailynews.gov.bw/news-detail/74576 BOTSWANA WOMEN WALLOP LESOTHO], Daily News Botswana, 14 Ọgọst 2023, Anastacia Sibanda, eweghachitere: 4 Nọvemba 2023 *“Ọchịchọ m bụ ịhụkwu ụmụ nwanyị bọọlụ Batswana na-azụ ahịa na mba ndị ọzọ. ** [https://allafrica.com/stories/202106180261.html Botswana: Gaofetoge na-achọkwu ndị na-egwu egwuregwu n'èzí], Botswana akụkọ kwa ụbọchị, 17 June 2021, Anastasia Sibanda, eweghachitere: 4 Nọvemba 2023 ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Lone Gaofetoge|Lone Gaofetoge]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq :Lone Gaofetoge|Lone Gaofetoge]] na Wikipidia Igbo dgau0rycezozvfdb9s2skqun1y46gjf Desiree Ellis 0 5145 18453 2024-03-17T19:48:40Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki '''[[w:Desiree Ellis|Desiree Ellis]] ''' [[wikipedia:Order_of_Ikhamanga|OIG]] (amụrụ 14 Maachị 1963) bụ onye South Africa [[wikipedia:Manager_(association_football)|onye njikwa bọọlụ]] na onye bụbu [[wikipedia:Association_football|onye ọkpụkpọ]]. Ugbu a ọ na-azụ [[wikipedia:South_Africa_women's_national_soccer_team|Ndị otu mba ụmụ nwanyị South Africa]]. ==Okwu ndị O kwuru== "Onye nchịkwa Desiree Ellis kwenyere na Banyana nwere ike ịga n'ihu na iko mba ụwa" (2023)[https://947.co.za/articles/2023/08/14/coach-desiree-ellis-believes-banyana-could-ve-gone-all-the-way-at-the-world-cup <small > "Coach Desiree Ellis kwenyere na Banyana nwere ike ịga n'ihu na iko mba ụwa"</small>] <small>nke Chanté Ho Hip. eweghachiri 2023/11/04.</ obere> *O gosila na anyị etoola, na anyị nwere ike ịgwakọta ya n'ebe ahụ na ihe kacha mma [na] na-egosi na ọkwa ahụ apụtaghị ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na ị kwadebere ma na-eme atụmatụ nke ọma. *N'ezie, ọ bụrụ na ị nwere ike ịzụ ọzụzụ izu na izu n'ike a, mgbe ahụ ihe ga-akawanye mma. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} [[w:Desiree Ellis|Desiree Ellis]] na Wikikwuotu bekee [[w:iq :Desiree Ellis|Desiree Ellis]] na Wikipidia Igbo 6zioey2xcn0yjlzhh5755k29z7i247d Chidinma Aaron 0 5146 18457 2024-03-18T09:46:36Z Adakaibe 183 Jiri 'Chidinma Leilani Aaron (amuru 16 Eprel 1993) bu ihe nlere anya na onye meriri Miss Nigeria. ===Okwu Okwuru === 2. Nke bụ́ eziokwu bụ na ụfọdụ ndị na-amata Chineke ha, ọ dịkwa mma ịnọ n’ụzọ ụfọdụ 2. Ndị na-eche ihe nlereanya adịghị mkpa ime mmụọ ka ha nwere onwe ha ma ghara ịnwa ịgba ndị mmadụ ọkpọ. 3. Otụtụ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ kwesịrị ịma ihe feminism pụtara n'ezie nke mere na mgbe ha...' kere ihü wikitext text/x-wiki Chidinma Leilani Aaron (amuru 16 Eprel 1993) bu ihe nlere anya na onye meriri Miss Nigeria. ===Okwu Okwuru === 2. Nke bụ́ eziokwu bụ na ụfọdụ ndị na-amata Chineke ha, ọ dịkwa mma ịnọ n’ụzọ ụfọdụ 2. Ndị na-eche ihe nlereanya adịghị mkpa ime mmụọ ka ha nwere onwe ha ma ghara ịnwa ịgba ndị mmadụ ọkpọ. 3. Otụtụ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ kwesịrị ịma ihe feminism pụtara n'ezie nke mere na mgbe ha na-akwalite ihe kpatara ya, ha ga-amata ihe ha na-alụ maka kpọmkwem ma kwado mgbalị ha iji nweta nsonaazụ dị mma site na ya. 4. Ọ bụghị ma ka ịbụ onye a ma ama ka ma ọ bụ inwe mmetụta. 7fssolm9exxwbsxpgi05vn1kxp9wh0t Dame Judith Amaechi 0 5147 18458 2024-03-18T09:51:55Z Adakaibe 183 Jiri 'Dame Judith Amaechi (née Nwankwo; amuru 24 Disemba 1970) bu nwunye Gọvanọ Rivers steeti Chibuike Amaechi. Ọ bụ onye isi nke Empowerment Support Initiative (ESI) nke na-ebuso nje HIV / AIDS agha, na-akwado ikike nke ụmụ nwanyị na ụmụaka, ma na-akwalite nha anya nwoke na nwanyị na agụmakwụkwọ ụmụaka. Amụrụ Amaechi na 24 Disemba 1970 n'Enugwu Ukwu, Anambra State. Ọ gara ụlọ akwụkwọ gọọmentị Federal Government Girls' College,...' kere ihü wikitext text/x-wiki Dame Judith Amaechi (née Nwankwo; amuru 24 Disemba 1970) bu nwunye Gọvanọ Rivers steeti Chibuike Amaechi. Ọ bụ onye isi nke Empowerment Support Initiative (ESI) nke na-ebuso nje HIV / AIDS agha, na-akwado ikike nke ụmụ nwanyị na ụmụaka, ma na-akwalite nha anya nwoke na nwanyị na agụmakwụkwọ ụmụaka. Amụrụ Amaechi na 24 Disemba 1970 n'Enugwu Ukwu, Anambra State. Ọ gara ụlọ akwụkwọ gọọmentị Federal Government Girls' College, Abuloma maka ụlọ akwụkwọ sekọndrị ya. Ọ gara Rivers State University of Science and Technology, ebe ọ gụsịrị akwụkwọ dị ka onye ọkachamara n'ime obodo na mpaghara. Ọ lụrụ Chibuike Amaechi ma mụọ ụmụ atọ. ===Okwu Okwuru=== ""Ekwenyere m na ọ bụrụ na ị bụ onye nwere mmasị ime ihe ọma, ị ga-eche ọtụtụ ihe ịma aka ihu." "" Enwere ọtụtụ oge dị ala mana otu i si ejikwa ha na otu ị ga - esi merie ha bụ nke Chineke hapụrụ." k7vkm99jmzqvtjetcmak0a64qtqjtwm Sotonye Denton-West 0 5148 18459 2024-03-18T09:55:03Z Adakaibe 183 Jiri ' Sotonye Denton-West bụ onye ọkaikpe Naijiria na nwanyị mbụ na-achị isi dịka onye isi ọka ikpe nke High Court of Rivers State, Nigeria. Ọ bụ onye ọkaikpe nwanyị mbụ sitere na Rivers steeti họpụtara n'ụlọ ikpe mkpegharị. ===Okwu Okwuru === Ụlọ ikpe a ejupụtala site na ngwa ndị ihe omume na-enwetakarị na n'ihu ụlọikpe kachasị elu nke ala ahụ. Ọ bụrụ na asọpụrụghị iwu, nke a ga-ebute ọgba aghara. Ụlọ ikp...' kere ihü wikitext text/x-wiki Sotonye Denton-West bụ onye ọkaikpe Naijiria na nwanyị mbụ na-achị isi dịka onye isi ọka ikpe nke High Court of Rivers State, Nigeria. Ọ bụ onye ọkaikpe nwanyị mbụ sitere na Rivers steeti họpụtara n'ụlọ ikpe mkpegharị. ===Okwu Okwuru === Ụlọ ikpe a ejupụtala site na ngwa ndị ihe omume na-enwetakarị na n'ihu ụlọikpe kachasị elu nke ala ahụ. Ọ bụrụ na asọpụrụghị iwu, nke a ga-ebute ọgba aghara. Ụlọ ikpe enweghị ikike. E mechaala ikpe. Mkpesa nke ọnụnọ nke ogbugbu ga-abụ mmega ahụ agụmakwụkwọ. Enweghị okwu dị ndụ nke ụlọ ikpe a ga-ekpebi. Ụlọ ikpe ga-adịrịrị iwu ibibi akwụkwọ anamachọihe ahụ na nkwado ndị ọzọ niile. A na-ewepụ ya ebe a. Sotonye kwuru maka ikike PM News Otu anyị si emeso ndị na-enweghị ike ịlụ ọgụ, kwesịrị ịdị mkpa. Ọ bụ naanị mgbe omenala a na-emebi emebi ka a ga-eweghachi Iwu Iwu. Ụlọ mmanya na Bench ga-ejikọta aka iji sachaa ọrụ anyị. Ka anyị laghachi n'ọdịnala nsọ nke iguzosi ike n'ezi ihe, izi ezi na ịdị uchu nke bụ ngwaahịa azụmaahịa nke ndị ọrụ iwu. Sotonye kwuru maka imegbu ndị ọzọ akụkọ PUO Ụlọikpe Naịjiriya n'oge gara aga bụ otu n'ime ndị kasị ukwuu n'ụwa, ma ọ bụ oge ị ga-atụgharị na ịnakwere usoro iwu n'ozuzu ya. Ọ dị ka ọ bụ naanị egbugbere ọnụ ka a na-akwụ maka nnukwu nkuzi a. Ọ dị mkpa na a ga-edeberịrị iwu ka ọha mmadụ wee na-aga nke ọma, ma ọ bụghị ya, ịma mma ọchịchị onye kwuo uche ya ga-agbanarị anyị. Sotonye kwuru okwu n'oge Premium ezumike nka ya m8wmut4uviovrmhhus41710874lojdv Aisha Dikko 0 5149 18462 18461 2024-03-18T10:17:16Z Adakaibe 183 /* Okwu Okwuru */ wikitext text/x-wiki Aisha Dikko bụ onye ọkaiwu ukwu na kọmishọna na-ahụ maka ikpe ziri ezi maka mịnịstrị ikpe ziri ezi (Kaduna State). A ṅụrụ iyi dịka onye ọkaiwu izugbe na Kọmishọna Justice nke Kaduna State na 12 Julaị 2019 n'okpuru ọchịchị Nasir Ahmad el-Rufai. ===Okwu Okwuru=== Ya mere, anyị chere na ọ dị mma ịkpọta ndị ọka iwu ebe a ma mee ka uche ha dị ọhụrụ na otu esi ewepụta ihe akaebe eletrọnịkị n'okwu ikpe ha. Anyị chọrọ ịkwalite ikike ha ka ha wee mee nke ọma n'ụlọ ikpe Aisha Dikko kwuru banyere ngwaọrụ eletrọnịkị na onye nlekọta ikpe M ga-ekwu na mmeko nwoke na nwanyị aghọọla nke ukwuu n'obodo anyị na obodo niile ma ọ dị mwute na e nwere mkparị ọha na eze na-eme ndị a na-edina n'ike. N'ihi nke a, ọ bụghị mpụ na ọtụtụ ndị na-ekweta emewo ha. Mana ihe gbasara idina mmadụ n'ike bụ na ọ bụrụ na ị gbachie nkịtị, onye mere mpụ na-aga n'ihu na-eme mpụ ahụ n'enweghị mgbagha ma ọ bụ enweghị njide. Yabụ, ihe m na-achọ ikwu na mmemme ahụ bụ na, ee, ọ bụ ihe ihere, ọkachasị n'obodo anyị mana ndị mmadụ kwesịrị ịkọrọ ndị a na-edina nwoke na nwanyị n'ike n'ike ka anyị wee nwee ike ibelata mpụ ndị a nke ukwuu. Ihe ọzọ anyị chọpụtara bụ na a na-arụgide ndị ihe metụtara na ezinụlọ ha, ikpuchi ya ma na-enwe mmetụta dị njọ na ọha mmadụ. Yabụ, ndị mmadụ kwesịrị ịkọ akụkọ ndị a ka e wee nweta ndị na-eme ihe ọjọọ ahụhụ. ọ bụrụ na ha mara na a ga-ekpe ha ikpe ma mara ha ikpe maka idina mmadụ n'ike, ọ ga-abụ ihe mgbochi nye ndị na-atụgharị uche na ya. Kọmishọna Aisha Dikko kwuru maka Rape Daily Trust Mkpebi na iwu e nwetara megide Gọọmenti etiti enweghị ihe ọ bụla megide ọchịchị Kaduna steeti bụ nke na-esoghị na mmemme ahụ na onye enyeghị iwu megide ya. Okwu ọbụla gbasara nrube isi ma ọ bụ adịghị erube isi n'iwu ụlọikpe nke ndị DSS ma ọ bụ Gọọmenti Etiti enweghị ike iji mee ka ikpe ikpe gọọmentị Kaduna steeti malitela megide El-Zakzaky. Echiche Aisha Dikko banyere gọọmentị etiti na Kaduna steeti Independent A nabatala usoro njikwa ikpe maka iji ya na Ministri iji melite inye ọrụ yana mee ka ọ dị mfe ịhazi ikpe maka ebumnuche nchekwa dị mma. Ministri ahụ enyela ndị ọka iwu nka ọrụ dị mkpa nke e nwetara site na usoro ọzụzụ iji mee ka ha nwee ike ịrụ ọrụ oge ọ bụla site n'ebe ọ bụla. Aisha Dikko kwuru maka sistemụ njikwa ngwanrọ Sun News Amam na ọ bụrụ na Gọọmenti Etiti Naijiria enyela oge zuru oke na ezi uche maka iwughachi iwu nke naira, ihe isi ike na mfu ugbu a na-enweta site n'aka gọọmentị steeti ndị gbara akwụkwọ yana ndị mmadụ na steeti dị iche iche agaraghị ezere. na ndọtị ụbọchị iri nke Gọọmenti etiti ka ezughị oke iji gboo nsogbu ndị na-emebi iwu a. Aghọtakwara m na Gọọmenti Etiti enweghị ike igbochi ndị Naijiria ịgbapụta akwụkwọ nde naira ochie ha n'oge ọ bụla, n'agbanyeghị na akwụkwọ ndị agadi anaghịzi akwụ ụgwọ. Aisha Dikko kwuru gbasara Old naira currency Business Day Gọọmenti na-aga n'ụlọ ikpe dị ka ebe kwesịrị ekwesị maka ikpe ikpe enweghị ike ebubo nke ọma na ọ naghị asọpụrụ iwu iwu. Ndị na-ekwupụta nke ahụ nwere ibu ibu nke igosi otu iwu nwere ike isi kwalite na-enweghị ụlọikpe na ma ọha mmadụ ka mma na-eje ozi site n'ikwe ka ikike, ma ọ bụ mgbagwoju anya na nnwere onwe ikwu okwu. Aisha Dikko nyere mkpebi dịka onye minista na-ahụ maka ikpe ziri ezi Premium times N'ịkwado iweghachi ikike nke ọrụ nkuzi na ịkwalite ọkwa agụmakwụkwọ n'ụlọ akwụkwọ dị na steeti ahụ, e mere ule ikike ma ka ndị nkuzi ụlọ akwụkwọ praịmarị ọha na steeti ahụ, n'abalị atọ nke ọnwa Juun 2017. Aisha Dikko dị ka onye ọka ikpe n'etiti Nut na El-Rufai 9eh74s8rrempbxgyztqtr78ncqd9gs6 Jemima Sumgong 0 5150 18465 2024-03-18T13:52:56Z Chikeme Chizurum 45 Created page wikitext text/x-wiki [[File:PortraitJemimaJelagatSumgongRio2016.jpg|thumb|Jemima Jelagat Sumgong na Rio 2016]] ''[[w:Jemima Sumgong|Jemima Jelagat Sumgong]]'' (amụrụ 21 Disemba 1984) bụ onye [[w:Kenya|Kenya]] na-agba ọsọ ogologo oge ọkachamara n'ọsọ marathon. N'egwuregwu Olympic nke 2016, mgbe ọ dị afọ 31, ọ meriri marathon na ọnọdụ ọkụ na oge 2:24:04, na-aghọ nwanyị mbụ meriri na Kenya kemgbe e webatara marathon ụmụ nwanyị na Olympics na 1984. ==Okwu ndị O kwuru== *Onwe m, ejiri m n'aka na m dị ọcha. Ọnweghị ihe iyi egwu doping ma ọlị (na m) ** Weldon Johnson, [https://www.letsrun.com/news/2017/04/trip-possible-doping-camp-kenya-saw-spent-day-olympic-champion-jemima-sumgong/ Njem m gara a Ogige Doping enwere ike na Kenya: Ihe m hụrụ mgbe mụ na onye mmeri Olympic Jemima Sumgong nọrọ otu ụbọchị], LetsRun.com '', Eprel 20, 2017. *Ọ dịghị mgbe m na-echegbu onwe m na m ga-efunahụ nke a,...Na 35km, achọpụtara m na ndị otu m abụọ ọzọ ahapụla na nke ahụ nyere m mkpali ịga n'ihu **[https://olympics.com/en/news/sumgong-strikes-maiden-marathon-gold-for-kenya Sumgong meriri olaedo marathon maka Kenya], "Olympics", 14 Ọgọst 2016. *Akwadebela m na m ga-apụ na 35km na ahụ m na-anabata nke ọma, yana mmegharị m,...Na akara 40km amaara m na ọla edo bụ nke m. Ọ na-ekpo ọkụ nke ukwuu mana onye ọ bụla ga-esi n'ọkụ gafee. Ekwesịrị m ijide ahụ m ma gee ahụ m nke ọma. **[https://olympics.com/en/news/sumgong-strikes-maiden-marathon-gold-for-kenya Sumgong meriri olaedo marathon maka Kenya], "Olympics", 14 Ọgọst 2016. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} [[w:Jemima Sumgong|Jemima Sumgong]]na Wikikwuotu bekee [[w:iq:Jemima Sumgong|Jemima Sumgong]] na Wikipidia Igbo qdh2mu4ojmvel2dg64x9t44wpcnqh96 Shenaaz El-Halabi 0 5151 18480 2024-03-19T18:01:01Z Adaigbo Nine 698 Jiri 'Ọ bụ onye Botswana mụrụ ma zụlite onye na-akwado ọrịa kansa, Creative Visual Artist, Onye mbụ na naanị Botswana Citizen onye bụ Habitat for Humanity International Fellow (HFHI) na Ọha na-ekwu okwu. Sekokole bụkwa onye ọchụnta ego, onye na-agba ígwè, onye na-agba ọsọ marathon na onye na-eme njem. N'ọchịchọ ọ na-achọ ime ka mmadụ mata gbasara ịkpọ isiala na ọrịa kansa cervical, Ouma jere ugwu Everest na 2019, bụrụ onye...' kere ihü wikitext text/x-wiki Ọ bụ onye Botswana mụrụ ma zụlite onye na-akwado ọrịa kansa, Creative Visual Artist, Onye mbụ na naanị Botswana Citizen onye bụ Habitat for Humanity International Fellow (HFHI) na Ọha na-ekwu okwu. Sekokole bụkwa onye ọchụnta ego, onye na-agba ígwè, onye na-agba ọsọ marathon na onye na-eme njem. N'ọchịchọ ọ na-achọ ime ka mmadụ mata gbasara ịkpọ isiala na ọrịa kansa cervical, Ouma jere ugwu Everest na 2019, bụrụ onye mbụ na naanị Motswana malitere njem a. Ọ gbakwara ugwu Kilimanjaro nke ọma na 2018. ===Okwu Okwuru=== "Ịkwesịrị inwe ikike iji nyochaa ikike mmadụ gị, nke chọrọ ọtụtụ ịdọ aka ná ntị, ilekwasị anya, positivity na iwepụ ihe niile na-adịghị mma na gburugburu gị" Summiting Everest (Na Nsogbu Ọrịa Cancer nke Africa) | Forbes n'okpuru afọ 30 Africa (Mee 2022) nke Forbes, eweghachiri 27/07/2022 "Dị ka onye na-arị elu, ọ bụghị maka elu ugwu, ọ bụ maka usoro ahụ." Forbes - na #ForbesUnder30 Summit na Botswana, Ouma Sekokole (Eprel 2022) nke Forbes, eweghachiri 27/07/2022. 0k8qdhp6qr68jjsz8idcpmcd34lnls5